2.3.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 79/1

Uznesenie Európskeho výboru regiónov o pracovnom programe Európskej komisie a politických prioritách VR na rok 2023

(2023/C 79/01)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

so zreteľom na

—	pracovný program Európskej komisie na rok 2023 (1),

—	protokol o spolupráci s Európskou komisiou z februára 2012,

—	uznesenie VR Priority Európskeho výboru regiónov na roky 2020 – 2025 (2),

—	uznesenie VR Návrhy Európskeho výboru regiónov v súvislosti s pracovným programom Európskej komisie na rok 2023 (3),

—	dokument VR Výročná správa EÚ o stave regiónov a miest (4),

oceňuje, že pracovný program Komisie do veľkej miery vychádza z návrhov, ktoré vyplynuli z Konferencie o budúcnosti Európy. Keďže realizácia niektorých návrhov by si vyžadovala zmeny zmlúv, súhlasí s výzvou Európskeho parlamentu a predsedníčky Komisie, aby sa na základe článku 48 Zmluvy o Európskej Únii zvolal konvent. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v pracovnom programe Komisie nie sú žiadne zmienky ani konkrétne návrhy týkajúce sa záverov Konferencie o budúcnosti Európy, podľa ktorých by sa mal lepšie uznať prínos regionálnych a miestnych samospráv pre európsku demokraciu;

víta obnovený záväzok Komisie nasmerovať všetko svoje úsilie na ciele udržateľného rozvoja, najmä prostredníctvom ich začlenenia do európskeho semestra a nástrojov lepšej právnej regulácie. Vyzýva Komisiu, aby preskúmala plný potenciál lokalizácie cieľov udržateľného rozvoja, a to aj v rámci očakávaného dobrovoľného preskúmania EÚ, aby sa podarilo dosiahnuť udržateľnú obnovu a splniť ciele udržateľného rozvoja do roku 2030;

zdôrazňuje, že dôsledky prebiehajúcej klimatickej krízy, pandémie ochorenia COVID-19, vojny Ruska proti Ukrajine a súčasnej rekordnej miery inflácie vyvolanej zvýšenými cenami potravín a energie, ako aj štrukturálna migračná a humanitárna kríza na hraniciach EÚ, ktorá je mimoriadne intenzívna v oblasti Atlantického oceánu a Stredozemného mora, potvrdzujú, že súdržnosť ako základná hodnota Európskej únie je dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Politika súdržnosti je najdôležitejšou investičnou politikou EÚ a kľúčovým nástrojom na podporu územnej spolupráce, ako aj solidarity a integrácie. Z tohto dôvodu sa VR v spolupráci so svojimi partnermi zo Združenia pre súdržnosť (#CohesionAlliance) (5) bude v roku 2023 zasadzovať za ďalšie posilnenie a uľahčenie vykonávania politiky súdržnosti, najmä v rámci preskúmania viacročného finančného rámca;

sa zaväzuje, že bude i naďalej plne podporovať Ukrajinu, jej regióny a obce a že si bude plniť svoje povinnosti pri obnove Ukrajiny, najmä prostredníctvom Európskej aliancie miest a regiónov pre obnovu Ukrajiny, ktorá by mala byť uznaná za partnera v rámci platformy pre obnovu Ukrajiny. Vyjadruje znepokojenie nad tým, že koncepcia platformy, spôsoby jej financovania a jej riadenie ešte neboli predstavené. Trvá na tom, že proces obnovy musí zabezpečiť udržateľné, ekologické a digitálne prístupy k integrovanému územnému rozvoju a musí ísť ruka v ruke s podporou miestnej demokracie založenej na pevných partnerstvách s miestnymi a regionálnymi samosprávami v Európskej únii, transparentnosti a boji proti korupcii. Zároveň sa domnieva, že príspevok EÚ na obnovu Ukrajiny si bude vyžadovať finančnú podporu presahujúcu súčasný viacročný finančný rámec. Regióny a mestá, ktoré prijali najvyšší počet utečencov, potrebujú od EÚ dodatočnú finančnú podporu;

sa zaväzuje naďalej podporovať zástupcov nižších orgánov verejnej správy z Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska prostredníctvom pravidelných dvojstranných a viacstranných stretnutí, napríklad v rámci Európskej aliancie miest a regiónov pre obnovu Ukrajiny, ako aj uľahčovaním partnerskej spolupráce a podporou organizovania prázdninových táborov pre deti, ktorých život zasiahla vojna;

Priblížiť Európu k jej občanom

víta organizovanie európskych panelových diskusií občanov a postupné zavádzanie miestne orientovaných participatívnych mechanizmov ako nového prvku rozhodovacieho procesu EÚ so zapojením miestnej a regionálnej úrovne a s primeranou podporou zo strany EÚ v oblasti financovania a budovania kapacít. Domnieva sa, že tento proces si bude vyžadovať revíziu Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva a musí zahŕňať územný rozmer, pričom by sa malo vychádzať zo skúseností miestnych a regionálnych samospráv s participatívnymi postupmi. Zároveň zdôrazňuje, že je potrebná transparentnosť a jasná spätná väzba pre občanov, pokiaľ ide o ich návrhy;

oceňuje, že v pracovnom programe Komisie sa kladie dôraz na potrebu informovanej tvorby politiky založenej na dôkazoch, zásadách lepšej právnej regulácie a strategickom výhľade. V nadväznosti na návrhy Konferencie o budúcnosti Európy pripomína svoj príspevok, ako aj príspevok miestnych a regionálnych samospráv k úsiliu posilniť dôkazovú základňu pre právne predpisy EÚ, a to aj prostredníctvom monitorovania subsidiarity, posudzovania územného vplyvu a posudzovania toho, ako sa overovanie vplyvov na vidiecke oblasti vykonáva v praxi, čo realizuje sieť RegHub a platforma Fit4Future;

zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú miestne a regionálne samosprávy zohrávajú pri ochrane európskych hodnôt a v boji proti výzvam v oblasti demokracie, ako sú dezinformácie a škodlivé zasahovanie. Je pripravený prispieť k balíku opatrení v oblasti obrany demokracie a k aktualizáciám protikorupčného legislatívneho rámca. Zároveň zdôrazňuje kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri dodržiavaní zásad právneho štátu a očakáva, že každoročné podujatie na podporu právneho štátu, ktoré odporúča Konferencia o budúcnosti Európy, bude vychádzať zo série stretnutí na regionálnej a celoštátnej úrovni;

dôrazne podporuje úsilie Komisie o vytvorenie Únie rovnosti, okrem iného navrhnutím preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa zabezpečilo vzájomné uznávanie postavenia osoby so zdravotným postihnutím vo všetkých členských štátoch, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla plán na zabezpečenie všeobecnej a úplnej digitálnej prístupnosti v EÚ. Taktiež víta avizované právne iniciatívy týkajúce sa boja proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, transparentnosti odmeňovania a zaručenia vykonávania akčného plánu EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025. Okrem toho pripomína, že je potrebné, aby sa stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 uplatňovala v praxi;

10.

sa zaväzuje, že nadviaže na odkaz Európskeho roka mládeže a bude presadzovať vyššiu účasť mládeže na demokratickom živote na miestnej a regionálnej úrovni na základe Európskej charty mládeže a demokracie a pokračovaním svojho programu Mladí volení politici (YEP), ako aj úzkym prepojením mládeže s Európskym rokom zručností 2023. Oceňuje aj nové iniciatívy Komisie, ako sú mládežnícke myšlienkové laboratóriá (Youth Ideas Labs) a HealthyLifestyle4All;

11.

so záujmom očakáva legislatívny návrh Komisie týkajúci sa preskúmania rámca správy hospodárskych záležitostí, ktorý sa musí prepracovať so zreteľom na núdzovú situáciu v oblasti klímy, pandémiu ochorenia COVID-19 a vojnu Ruska proti Ukrajine, stať transparentnejším a demokratickejším a do európskeho semestra musí začleniť regionálny a miestny rozmer. Opakuje svoju výzvu, aby sa rozlišovalo medzi výdavkami a investíciami, a zároveň sa dosiahol cieľ zníženia celkového dlhu, a očakáva, že budú navrhnuté nové pravidlá s cieľom podporovať udržateľný rast takým spôsobom, aby to neoslabilo schopnosť miestnych a regionálnych samospráv investovať do verejných služieb a infraštruktúry;

Budovanie odolných spoločenstiev

12.

očakáva, že v roku 2023 sa prijmú kľúčové opatrenia na vytvorenie plánovaného európskeho vzdelávacieho priestoru a podporuje aktualizáciu súčasného rámca vzdelávacej mobility s cieľom uľahčiť vzdelávajúcim sa osobám pohyb medzi vzdelávacími systémami prostredníctvom inkluzívneho prístupu;

13.

hoci oceňuje spustenie trvalého programu mobility Kultúra hýbe Európou, s poľutovaním konštatuje, že chýbajú nové konkrétne iniciatívy v oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva na rok 2023, a žiada, aby nový pracovný plán EÚ pre kultúru na roky 2023 – 2026 pomohol začleniť tieto politiky do iných odvetví;

14.

súhlasí s návrhom Komisie vyhlásiť rok 2023 za Európsky rok zručností, s aktívnou úlohou regiónov a miest a s cieľom podporovať väčšiu, účinnejšiu a inkluzívnejšiu odbornú prípravu, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu v záujme zelenej a digitálnej transformácie a obnovy hospodárstva. Zdôrazňuje, že vo vzdelávaní je potrebné aktívne využívať cezhraničné a viacjazyčné riešenia. I naďalej bude aktívne podporovať príslušné iniciatívy Komisie, akou je Pakt o zručnostiach, a úsilie vyriešiť problém nedostatočného zastúpenia žien v profesiách a študijných odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika). Okrem toho bude podporovať osobitné zameranie Komisie na väčšiu aktiváciu trhu práce s dôrazom na ženy a mladých ľudí, najmä na tých, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy;

15.

so záujmom očakáva iniciatívu Komisie zameranú na digitalizáciu systémov sociálneho zabezpečenia a záchranných sociálnych sietí na podporu pracovnej mobility v súvislosti s prebiehajúcou prácou na vytvorení európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia (ESSPASS);

16.

sa zaväzuje prispieť k návrhu Komisie na odporúčanie Rady o vytvorení rámcových podmienok pre sociálne hospodárstvo;

17.

vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala prácu Európskeho dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike a iniciatívy, ako je Nový európsky Bauhaus a misia EÚ pre klimaticky neutrálne a inteligentné mestá. Ide totiž o kľúčové nástroje na vykonávanie Európskej zelenej dohody v mestách a regiónoch v celej EÚ a na pomoc miestnym a regionálnym samosprávam pri plnení adaptačných cieľov, najmä na ostrovoch, ako aj na iných územiach s geografickým a demografickým znevýhodnením a v najvzdialenejších regiónoch;

18.

zdôrazňuje, že dekarbonizácia dopravného systému a prechod na udržateľnejšie a ekologickejšie druhy dopravy sú základnými piliermi Európskej zelenej dohody. Víta preto plánované iniciatívy Komisie na zvýšenie udržateľnosti dopravy, najmä balík na ekologizáciu nákladnej dopravy; V tejto súvislosti žiada, aby sa pokračovalo v rozvoji cezhraničnej nákladnej a verejnej dopravy s cieľom lepšie prepojiť pohraničné regióny a zjednodušiť cezhraničné tarify a rezervácie cestovných lístkov. Okrem toho vyzýva Komisiu, aby sa v rámci revízie usmernení týkajúcich sa záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme zamerala na realizáciu cieľov Zelenej dohody EÚ. Žiada, aby nové usmernenia, ktoré sa majú uverejniť v roku 2023, nadmerne neobmedzovali právomoci miestnych orgánov zabezpečujúcich verejnú dopravu a nezavádzali nové právne koncepcie, ktoré by mohli vytvárať právnu neistotu a brzdiť budúce investície do služieb verejnej dopravy a ich rozvoj;

19.

podporuje všeobecný cieľ plánu REPowerEU a oceňuje, že sa v ňom uznáva význam miestnych a regionálnych samospráv. Na to, aby miestne a regionálne samosprávy mohli chrániť občanov, musí sa im poskytnúť finančná a technická pomoc vrátane priamych finančných prostriedkov;

20.

víta avizovaný zámer Komisie navrhnúť komplexnú reformu trhu EÚ s elektrinou a vytvoriť Európsku vodíkovú banku v snahe lepšie pripraviť EÚ na budúcnosť bez emisií CO2. V tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný legislatívny návrh týkajúci sa energetickej chudoby s cieľom poskytnúť členským štátom jasné usmernenia na vypracovanie opatrení, ktoré pomôžu riešiť základné príčiny tohto javu;

21.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie, ktoré vyvíja na zvýšenie digitálnej odolnosti nižších orgánov verejnej správy, v záujme ochrany kritickej infraštruktúry EÚ pred fyzickými a kybernetickými útokmi, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine;

22.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s miestnymi a regionálnymi samosprávami pri realizácii iniciatív navrhnutých v nadväznosti na Glasgowský klimatický pakt a závery 27. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC COP27) a aby podporovala viacúrovňovú spoluprácu a regionálne a miestne stanovené príspevky. V záujme splnenia ambicióznych cieľov stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a minimalizovania nákladov domácností a podnikov je nevyhnutné vynaložiť väčšie úsilie na presadzovanie tejto adaptácie na miestnej úrovni;

23.

je pripravený zapojiť sa do práce na vytvorení globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že regionálne a miestne samosprávy budú zohrávať kľúčovú úlohu pri jeho zavádzaní do praxe. Ciele v oblasti biodiverzity by sa mali zohľadňovať pri tvorbe politík EÚ, aby sa do roku 2050 naplnila spoločná vízia „žiť v súlade s prírodou“. Ešte viac sa treba snažiť pristupovať k strate biodiverzity ako k naliehavej krízovej situácii a hľadať synergie s opatreniami na boj proti zmene klímy, fosílnym palivám a znečisteniu. V tejto súvislosti s poľutovaním konštatuje, že pracovný program Komisie neobsahuje žiaden právne záväzný návrh na zintenzívnenie monitorovania lesov, ako aj podávania správ a zberu údajov o lesoch v EÚ, ako bolo avizované v stratégii EÚ pre lesy;

24.

sa zaväzuje pokračovať v spolupráci v rámci platformy pre zainteresované strany v oblasti nulového znečistenia, podporovať prístup viacúrovňového riadenia pre akčný plán nulového znečistenia vrátane monitorovania a v neskoršej fáze vypracovať hodnotiacu tabuľku ekologickej výkonnosti regiónov EÚ. Vyzýva na revíziu a posilnenie nariadení REACH a CLP. Opakuje svoju výzvu, aby sa vytvoril právny predpis týkajúci sa oceánov podľa vzoru právneho predpisu v oblasti klímy. Víta ohlásenie novej iniciatívy na ochranu, udržateľné obhospodarovanie a obnovu pôd v EÚ;

25.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri prechode na obehové hospodárstvo, v odpadovej politike aj v úsilí znížiť závislosť od tretích strán a nevyužitých surovín. Ľutuje, že v pracovnom programe Komisie sa nespomína iniciatíva Udržateľná spotreba tovaru – podpora opráv a opätovného používania;

26.

víta úľavy pre malé a stredné podniky (MSP) a žiada, aby miestne a regionálne samosprávy boli zapájané do vytvárania nových – a zlepšovania existujúcich – politických nástrojov na posudzovanie vplyvu nových právnych predpisov na MSP;

27.

so záujmom očakáva oznámenie o 30. výročí existencie jednotného trhu a žiada, aby EÚ aj naďalej využívala svoju pozíciu celosvetového priekopníka a presadzovala uplatňovanie klimaticky neutrálnych, obehových, technických a demokratických štandardov a noriem aj mimo svojho územia;

28.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia dostatočne nerieši narušenia hospodárskej súťaže, ktoré spôsobili systémy podpory EÚ a členských štátov v dôsledku pandémie a energetickej krízy, ako aj zahraničné spoločnosti, ktoré dostali pomoc od svojich vlád, čo poškodilo miestne a regionálne hospodárstvo;

29.

víta ambíciu Komisie pokračovať v plnení cieľov digitálneho desaťročia a posilniť odolnosť EÚ navrhnutím aktu EÚ o kritických surovinách, ktorý by mal doplniť nedávny európsky akt o čipoch a poskytnúť základ pre výrobu kľúčových výrobkov vrátane polovodičov v EÚ;

30.

podporuje strategický prístup k legálnej migrácii a ďalšie opatrenia s cieľom prilákať do EÚ štátnych príslušníkov tretích krajín s nízkou aj vysokou kvalifikáciou vďaka jednotnému uznávaniu kvalifikácií a uľahčeniu prístupu na trhy práce;

31.

opakuje, že mestá a regióny na vonkajších hraniciach EÚ sú i naďalej ako prvé vystavené prílevu migrantov a potrebujú silnú podporu zo strany EÚ. Pripomína Komisii, že by nemala zabúdať na odporúčania uvedené v jeho stanovisku o Novom pakte o migrácii a azyle a do realizácie spoločného plánu k tomuto paktu by mala zapojiť miestnu a regionálnu úroveň;

32.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť vonkajšiu bezpečnosť Európy tým, že sa členským štátom poskytne väčšia podpora na ochranu vonkajších hraníc EÚ;

33.

pripomína odporúčania, ktoré uviedol vo svojom stanovisku Revidovaná správa schengenského priestoru, a zdôrazňuje, že kontrola vnútorných hraníc by sa mala tolerovať len ako posledná možnosť a až po zvážení všetkých alternatívnych opatrení. Podporuje rozšírenie schengenského priestoru o Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko, ak splnia stanovené kritériá;

34.

s poľutovaním konštatuje, že v pracovnom programe Komisie sa nespomína Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, napriek tomu, že ide o hlavný nástroj EÚ na zabezpečenie udržateľnej obnovy po pandémii ochorenia COVID-19 v EÚ;

35.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že okrem zdvojnásobenia kapacít na hasenie požiarov pred sezónou lesných požiarov v roku 2023 nenavrhuje Komisia žiaden jasný plán dlhodobého úsilia či opatrení v oblasti civilnej ochrany EÚ. Obstarávanie, údržba, koordinácia a využívanie týchto kapacít by sa mali v dostatočnej miere konzultovať s miestnymi a regionálnymi samosprávami, ktoré by mali byť zapojené do týchto činností;

36.

požaduje viac iniciatív na úrovni EÚ vrátane štruktúrovanejšieho mechanizmu na podporu opatrení v oblasti prevencie katastrof a pripravenosti na ne s cieľom posilniť celkovú odolnosť regiónov a miest EÚ. V tejto súvislosti opakuje, že je pripravený prispieť k vypracovaniu európskej hodnotiacej tabuľky zraniteľnosti na regionálnej a miestnej úrovni;

37.

žiada, aby Komisia zabezpečila, že sa európska vidiecka agenda bude zohľadňovať vo všetkých politikách v súčasnom aj v nasledujúcich obdobiach financovania a bude mať ambiciózne ciele, ako je posilnenie inovačnej dynamiky vidieckych území, organizovanie inteligentnej spolupráce medzi územiami a stimulovanie zapojenia občanov do miestnych stratégií rozvoja; „inteligentnú“ koncepciu treba vnímať ako integrovaný a holistický nástroj spájajúci koncepcie inteligentných dedín, inteligentných miest a inteligentných regiónov;

38.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia medzi generačnými výzvami, ktoré uvádza vo svojom pracovnom programe na rok 2023, výslovne neuvádza demografickú výzvu, ktorej čelia mnohé európske regióny. Je to jedna z hlavných výziev, ktorú musí EÚ zohľadniť vo všetkých svojich politikách, aby sa mohli skutočne vyrovnať rozdiely medzi regiónmi, čo je prvoradý cieľ politiky súdržnosti EÚ;

39.

nabáda Komisiu, aby svetové dedičstvo využívala ako nástroj na posilnenie hospodárskej a sociálnej udržateľnosti vidieckych oblastí v Európe;

40.

zdôrazňuje, že je dôležité využiť príležitosť, ktorú ponúka pripravovaný rámcový predpis o udržateľnom potravinovom systéme EÚ, na hĺbkovú a štrukturálnu reformu potravinového systému, ktorou sa EÚ postaví proti špekuláciám na medzinárodných trhoch a bude chrániť príjmy poľnohospodárov. Verejné zásoby ako hlavné nástroje regulácie trhu by sa mali využívať na stabilizáciu trhov a vytváranie strategických zásob v snahe predísť potravinovým krízam;

41.

vyzýva Komisiu, aby čo najlepšie využila príležitosti, ktoré ponúka verejné obstarávanie potravín a navrhla miestnym a regionálnym samosprávam súbor možných kritérií pre obstarávanie udržateľných potravín s cieľom presadiť zdravé a udržateľné stravovanie v školách a vo verejných inštitúciách, a tým podporiť radikálnu zmenu našich potravinových systémov. Zároveň vyzdvihuje význam systémových opatrení na zníženie plytvania potravinami a vyzýva Komisiu, aby na základe práce platformy EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami poskytla usmernenia a zabezpečila monitorovanie;

42.

žiada, aby sa novou európskou legislatívou o osivách povolilo používanie osív z malovýrobnej produkcie a ich uvádzanie na trh;

43.

navrhuje, aby EÚ zaviedla do praxe odporúčania Európskeho parlamentu týkajúce sa koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v EÚ a dobrovoľné usmernenia pre zodpovednú správu držby, ktoré prijala FAO;

44.

je pripravený prispieť k plánovanej iniciatíve zameranej na duševné zdravie a upozorňuje, že duševné zdravie označil za kľúčovú výzvu v oblasti zdravia v období po pandémii a že vo svojej správe o stave miest a regiónov za rok 2022 prezentoval príklady miestnych a regionálnych prístupov;

45.

opakovane zdôrazňuje, že podporuje boj proti rakovine a očakáva návrh odporúčania o prostredí bez dymu a odporúčania o onkologických ochoreniach, ktorým možno predchádzať očkovaním, s cieľom zvýšiť úroveň ochrany Európanov. Je odhodlaný vyvíjať úsilie na miestnej a regionálnej úrovni v snahe zvýšiť informovanosť a šíriť najlepšie stratégie prevencie a skríningu;

46.

zdôrazňuje, že jednou z hlavných požiadaviek európskych občanov, ktoré sú uvedené v záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy, je vytvorenie digitálneho „zdravotného pasu EÚ“. Očakáva, že zákonodarcovia EÚ rýchlo dospejú k dohode v súvislosti s európskym priestorom pre zdravotné údaje, pričom zohľadnia odporúčania z jeho stanoviska na túto tému a vezmú na vedomie, že európska zdravotná únia nebude dokončená bez pevného rámca pre prenos zdravotných údajov;

Súdržnosť, naša základná hodnota

47.

opakuje, že dôrazne podporuje účinné, pružné a udržateľné vykonávanie súčasných programov súdržnosti, čo pomôže zabezpečiť do budúcna silnú politiku súdržnosti. Zdôrazňuje, že zásada „výrazne nenarušiť súdržnosť“ uvedená v ôsmej správe o súdržnosti potvrdzuje, že súdržnosť je všeobecnou hodnotou EÚ. V tejto súvislosti s poľutovaním konštatuje, že v pracovnom programe Komisie na rok 2023 sa vôbec nespomína asymetrický územný vplyv súčasných kríz ani to, že je potrebné posudzovať potenciálny územný vplyv politík EÚ, čo znamená, že sa veľmi nepokročilo pri plnení záväzku posilniť posudzovanie územného vplyvu a overovanie vplyvov na vidiecke oblasti, ktorý bol prijatý už v pracovnom programe na rok 2022. Pripomína tiež požiadavku Európskeho parlamentu zapojiť Európsky výbor regiónov do koncipovania zásady „nenarušiť súdržnosť“ a potvrdzuje, že je v tejto súvislosti pripravený spolupracovať s Komisiou. Dôrazne opakuje svoju požiadavku adresovanú Komisii, aby zaručila, že posúdenia vplyvu budú zahŕňať hodnotenie možných územne diferencovaných vplyvov každej legislatívnej iniciatívy;

48.

víta zámer Komisie navrhnúť včasné preskúmanie viacročného finančného rámca (VFR). Toto preskúmanie by malo zahŕňať všeobecnú diskusiu o štruktúre a vybavení budúceho VFR, pričom by sa mal i naďalej klásť dôraz na zjednodušenie, tematické zameranie nástrojov a prípadne na systém realizácie pre európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF);

49.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu modelov účasti a zdieľaného riadenia uplatňovaných pri prerokúvaní, plánovaní a využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) s cieľom zmapovať rôzne modely v celej EÚ a optimalizovať účasť regionálnych a miestnych samospráv na všetkých krokoch súvisiacich s využívaním týchto fondov;

50.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v pracovnom programe Komisie sa nenavrhuje žiadna nová iniciatíva, ako opäť rozbehnúť rokovania o nariadení o európskom cezhraničnom mechanizme, ktoré boli zablokované v Rade. Zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia súdržnosti je dôležité viac rozvíjať a zjednodušiť cezhraničnú spoluprácu a zohľadniť ju v legislatívnych iniciatívach. Víta však avizovanú legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa štatútu pre európske cezhraničné združenia, aby mohli plne využívať výhody jednotného trhu bez prekážok, ktoré by bránili spolupráci;

51.

žiada Komisiu, aby nadviazala na spoločné odporúčanie VR a Európskeho parlamentu vytvoriť pakt ostrovov a program Európskej únie pre ostrovy za účasti hlavných zainteresovaných strán, konkrétne národných orgánov a regionálnych a miestnych samospráv, hospodárskych a sociálnych subjektov, občianskej spoločnosti, akademickej obce a mimovládnych organizácií, a to podľa vzoru paktu miest a budúceho vidieckeho paktu. Komisii zároveň pripomína, že je potrebné vypracovať štúdiu o rôznorodej situácii ostrovných území Európskej únie;

52.

zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v aktualizovanej stratégii pre najvzdialenejšie regióny v prospech týchto regiónov aj celej EÚ;

53.

sa naďalej priamo podieľa na uplatňovaní Európskeho piliera sociálnych práv na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj na hodnotení Akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv v praxi. V tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že sú potrebné aj iné doplnkové ukazovatele, než je HDP, ktoré umožnia merať hospodársky, sociálny a environmentálny pokrok a uľahčiť prechod na udržateľné hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky, ako aj účinné mechanizmy monitorovania a zberu údajov pre sociálne politiky a politiky zamestnanosti, keďže medzi regiónmi stále existujú značné rozdiely;

54.

sa domnieva, že okrem zelenej taxonómie ako príspevku k vykonávaniu Zelenej dohody by Komisia mala urýchlene predložiť návrh na zavedenie sociálnej taxonómie, bez ktorej investorom a podnikom chýbajú jasné usmernenia o tom, čo treba považovať za „sociálnu investíciu“. To sťažuje financovanie sociálne motivovaných činností v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálneho bývania, sociálnych služieb a ďalších oblastiach;

55.

opakuje svoju výzvu na vytvorenie európskej stratégie bývania zameranej na podporu cenovo dostupného, udržateľného, sociálneho a núdzového bývania. Táto stratégia by mala byť zahrnutá do európskeho semestra a mala by zahŕňať kvantitatívne vnútroštátne ciele v oblasti verejných investícií;

56.

vyzýva Komisiu, aby potvrdila svoj rozhodný záväzok vytvoriť Fond na spravodlivú a udržateľnú transformáciu 2.0 po roku 2027. Zdôrazňuje, že regióny s automobilovým priemyslom nemajú v súčasnosti žiadne osobitné možnosti financovania, a to aj napriek tomu, že v procese transformácie takisto čelia veľkým výzvam. Opakuje svoju výzvu, aby sa navrhol program EÚ s tematickým a územným rozsahom, ktorý by zahŕňal regióny s automobilovým priemyslom;

57.

víta záväzok Komisie dať nový impulz prístupovému procesu kandidátskych krajín na západnom Balkáne, ako aj Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska. Do svojej práce v oblasti rozširovania zapojí miestne a regionálne samosprávy z dvoch nových kandidátskych krajín – Ukrajiny a Moldavska – a bude sa snažiť vytvoriť s nimi bilaterálne štruktúry. Opakuje, že je pripravený zriadiť v roku 2023 zmiešaný poradný výbor s Albánskom. Okrem toho bude ďalej podporovať dialóg a praktickú spoluprácu s Tureckom. Začiatkom roka 2023 predloží stanovisko o budúcnosti Východného partnerstva z miestneho a regionálneho hľadiska, o ktoré požiadalo české predsedníctvo Rady EÚ;

58.

sa zaväzuje budovať na miestnej a regionálnej úrovni silnejšie väzby s južnými susedmi EÚ a tretími krajinami, najmä prostredníctvom výmen a príležitostí na spoluprácu v rámci fóra Mestá a regióny za medzinárodné partnerstvá, ktoré bude v roku 2023 organizovať spolu s Komisiou;

59.

opakovane vyzýva Komisiu, aby reagovala na jeho požiadavku dať vzťahu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ väčšiu územnú „hĺbku“. Bude pomáhať uľahčovať a rozvíjať územnú spoluprácu s krajinami Spojeného kráľovstva s prenesenými právomocami a s jeho miestnymi a regionálnymi samosprávami, a to aj nad inštitucionálny rámec dohody o obchode a spolupráci;

60.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, českému, švédskemu a španielskemu predsedníctvu Rady EÚ a predsedovi Európskej rady.

V Bruseli 1. decembra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) COM(2022) 548 final.

(2) COR-2020-01392-00-00-RES-TRA.

(3) COR-2022-02657-00-00-RES-TRA.

(4) https://cor.europa.eu/sk/our-work/Pages/State-of-Regions-and-Cities-2022.aspx?origin=spotlight.

(5) https://cor.europa.eu/sk/engage/Pages/cohesion-alliance.aspx

2.3.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 79/12

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti

(2023/C 79/03)

Spravodajkyňa:

Aleksandra DULKIEWICZ (PL/EĽS), primátorka Gdanska

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Inkluzívnejšia Európa s vyššou mierou ochrany: rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti

COM(2021) 777 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

konštatuje, že pravidlá, na základe ktorých sa nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti považujú na úrovni EÚ za trestne stíhateľné, sú v súčasnosti stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady z roku 2008 o boji proti rasizmu a xenofóbii (rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV (1)). Trestné činy z nenávisti, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy platné v celej EÚ, zahŕňajú len trestné činy spáchané z dôvodov súvisiacich s rasou, farbou pleti, náboženstvom, národnosťou alebo etnickým pôvodom;

konštatuje, že trestné stíhanie iných foriem nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti, najmä na základe pohlavia, sexuálnej orientácie, veku a zdravotného postihnutia, sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líši. Keďže v súčasnosti neexistuje v zmluvách právny základ pre spoločnú trestnoprávnu reakciu, ktorý by umožnil bojovať proti všetkým formám nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti v celej Európe, VR vyzýva Radu, aby urýchlene rozšírila zoznam trestných činov, na ktoré sa vzťahuje článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), stanovením spoločných minimálnych noriem pre príslušné vnútroštátne trestnoprávne ustanovenia, pričom treba v plnej miere rešpektovať zásadu subsidiarity;

v tejto súvislosti s potešením víta návrh rozhodnutia Rady o doplnení nenávistných prejavov a trestných činov páchaných z nenávisti do oblastí trestných činov ustanovených v článku 83 ods. 1 ZFEÚ, ktorý predložila Európska komisia ako prílohu k oznámeniu z decembra 2021 s názvom Inkluzívnejšia Európa s vyššou mierou ochrany: rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti;

zdôrazňuje, že nenávistné prejavy, trestné činy z nenávisti, falošné správy, dezinformácie a konšpiračné teórie sú javy, v súvislosti s ktorými treba prijať rozhodné opatrenia. Treba tiež upozorniť, že boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti je zároveň bojom proti predsudkom, rasizmu, šovinizmu, homofóbii a antisemitizmu; Nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti ovplyvňujú nielen jednotlivé obete, spôsobujú im utrpenie a vážne obmedzujú ich základné práva a slobody, ale aj spoločnosť ako celok;

je znepokojený obrovskými rozmermi tohto javu a istou ľahostajnosťou voči nemu, pretože tak vzniká nebezpečenstvo, že sa nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti, a dokonca aj ich pretrvávajúca prítomnosť v našom každodennom živote, stanú normou;

Politické odporúčania

odsudzuje situácie, keď sa nenávistné prejavy stávajú súčasťou jazyka politického konfliktu. Je znepokojený tým, že do hlavného politického prúdu prenikajú extrémne názory a vo verejných diskusiách počuť čoraz drsnejší jazyk. Hrozí nebezpečenstvo, že agresívny jazyk v politickom spore používaný populistami pomôže vytvoriť prostredie pre rozvoj radikalizmu, falošných správ a dezinformácií, čo môže viesť k páchaniu trestných činov z nenávisti;

uvedomuje si, že nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti sa týkajú všetkých vekových skupín, pričom sa líši len prostredie, v ktorom sa s nimi oboznámia. Žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala mladým ľuďom, ktorí sú na jednej strane obzvlášť ľahko ovplyvniteľní virtuálnymi i reálnymi nenávistnými prejavmi a podnecovaním k páchaniu trestných činov z nenávisti, ale na druhej strane môžu byť aj silnými spojencami v boji proti tomuto javu; konštatuje, že najčastejším terčom nenávistných prejavov sú utečenci, osoby, ktoré sa vymykajú heteronormatívnej koncepcii, ako aj príslušníci národnostných a náboženských menšín, avšak v uplynulých rokoch sa výrazne zvýšilo percento ľudí, ktorí čelia nenávistným prejavom v médiách aj v každodennom živote;

zdôrazňuje, že verbálne a fyzické násilie motivované nenávisťou nie je len problémom menšinových komunít. Obeťami nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti sa tak čoraz častejšie stávajú osoby, ktoré majú volebný mandát alebo majú verejné povinnosti a inštitucionálny aparát. Obzvlášť ťažko skúšaní v tomto smere sú regionálni a miestni politici, napríklad pri ochrane práv utečencov, migrantov alebo LGBTIQ+ osôb, ako aj najnovšie v súvislosti s bojom proti globálnym hrozbám, ako je ruská agresia na Ukrajine alebo pandémia COVID-19;

zastáva názor, že politici a verejné orgány majú veľký vplyv na verejnú mienku a diskusiu, a preto vyzýva politických lídrov na všetkých úrovniach, aby nepoužívali jazyk, ktorý môže viesť k nenávistným prejavom alebo trestným činom z nenávisti namiereným na určité skupiny.

10.

so znepokojením konštatuje, že tretie krajiny úmyselne používajú nenávistné prejavy a neštítia sa páchať trestné činy z nenávisti v rámci organizovaných kampaní, ktoré vedú k polarizácii spoločnosti v EÚ a rozkolom v nej. Nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti zohrávajú úlohu pri rozdúchavaní ozbrojených konfliktov. Prestávajú byť miestnym javom a stávajú sa hrozbou celosvetovej deštruktívnej sily. Príkladom takéhoto nenávistného prejavu sú argumenty, ktorými v súčasnosti vláda prezidenta Putina zdôvodňuje agresiu na Ukrajine, ako aj rozsah zločinov a trestných činov z nenávisti páchaných počas tejto vojny;

11.

upozorňuje, že nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti majú celosvetový rozmer, okrem iného aj preto, lebo tieto myšlienky sa ľahko šíria prostredníctvom rôznych digitálnych kanálov. Ich účinné trestné stíhanie musí mať teda cezhraničný rozmer. Výbor v tejto súvislosti plne súhlasí s hodnotením Európskej komisie, že, pokiaľ ide o závažnosť takýchto trestných činov a ich cezhraničný charakter, riešiť ich možno len prostredníctvom spoločných opatrení na úrovni EÚ, ktoré sa premietnu do spoločnej reakcie Únie v oblasti trestnej justície a posilnenej justičnej spolupráce medzi členskými štátmi. Takéto opatrenia by neboli v rozpore so zásadami subsidiarity a proporcionality;

12.

zdôrazňuje, že nenávistné prejavy šírené po internete môžu mať negatívne vedľajšie účinky na miestne komunity, spôsobovať rozpory medzi ľuďmi a narúšať sociálnu súdržnosť. Domnieva sa, že dôsledky trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov najviac pociťujú práve miestne komunity;

13.

so znepokojením konštatuje, že trestné činy založené na nenávisti spôsobujú strach a stigmatizáciu s ničivejšou silou, ktorá presahuje hranice konkrétneho mesta alebo obce, a môžu sa vystupňovať a prerásť do väčších konfliktov;

14.

vyzdvihuje veľkú zodpovednosť regionálnych a miestnych samospráv, ktoré musia aktívne bojovať proti trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom a predchádzať diskriminácii a vylúčeniu, ako aj politicky a ideologicky motivovanému násiliu. Upozorňuje, že ak sa voči tomuto javu nezakročí a nebude sa brať vážne, môže sa situácia ešte viac vystupňovať a zhoršiť;

15.

zdôrazňuje, že starostovia a ďalší regionálni a miestni lídri majú najlepšie možnosti a môžu zohrávať dôležitú úlohu pri odhaľovaní prvých náznakov takýchto incidentov vo svojich komunitách. Žiada, aby sa pre regionálne a miestne samosprávy vypracovali osobitné odporúčania, ako účinne predchádzať tomuto javu v rámci miestnych komunít. Okrem toho zastáva názor, že miestne a regionálne samosprávy by sa mali nabádať, aby zavádzali preventívne opatrenia vychádzajúce z miestnych špecifík. Vyzýva na harmonickú spoluprácu s orgánmi presadzovania práva, od ktorých očakáva, že budú dôsledne a účinne bojovať proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti;

16.

odporúča zaviesť právne predpisy na boj proti nenávistným prejavom v digitálnych službách, aby sociálne médiá neprispievali k šíreniu a posilňovaniu vplyvu nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti. Súčasné pravidlá nedokážu zabezpečiť, aby poskytovatelia internetových služieb pomáhali účinne bojovať proti nenávistným prejavom a predchádzať im v rámci služieb, ktoré poskytujú; Výskum (2) ukazuje, že poskytovatelia digitálnych služieb a platforiem často nepresadzujú alebo nemajú kapacitu na presadzovanie vlastných komunitných usmernení.

17.

konštatuje, že akt o digitálnych službách, ktorý je v súčasnosti v štádiu legislatívneho postupu, je príležitosťou na stanovenie minimálnych noriem, pokiaľ ide o transparentnosť zdrojov, ktoré musia platformy mobilizovať, aby sa zabezpečilo vykonávanie právnych rámcov týkajúcich sa dezinformácií, ako aj vlastných komunitných usmernení. Tento právny akt by mohol byť impulzom na zlepšenie vzťahov medzi poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, občanmi a štátom. Sociálno-ekonomický potenciál veľkých platforiem si vyžaduje koordinované úsilie na celoeurópskej úrovni, pričom treba ako argument využiť silu európskeho jednotného trhu;

18.

žiada, aby bol akt o digitálnych službách urýchlene prijatý na úrovni EÚ a začal sa uplatňovať v členských štátoch. Členské štáty by sa mali zapojiť do ďalšej práce a propagovať ho v EÚ. Akt o digitálnych službách by sa mal prezentovať ako právny predpis EÚ, ktorý nebude konkurovať samostatným a nezávislým predpisom o digitálnych službách a slobode prejavu na internete, ktoré by mohli prijať jednotlivé členské štáty;

19.

upozorňuje na úlohu, ktorú musia pri prevencii, odhaľovaní a napokon aj pri trestnom stíhaní zohrávať orgány presadzovania práva. Dúfa, že rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o trestné činy z nenávisti umožní, aby sa na ne dôsledne reagovalo a aby sa stíhanie nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti považovalo za dôležité v každej fáze prebiehajúceho konania (polícia, prokuratúra, súdy). Upozorňuje na to, akú úlohu v tomto procese zohrávajú nezávislé súdy, ktoré svojou judikatúrou stanovujú, čo je ešte prípustné a neprekračuje medze uplatňovania práva na slobodu prejavu a čo sa už stáva nenávistným prejavom. Odporúča, aby sa na tento jav reagovalo v celej Európskej únii rovnakými postupmi;

20.

žiada, aby sa zvážilo vytvorenie modelu, v rámci ktorého by sa nenávistné prejavy stíhali na základe verejnej žaloby, a nie na základe súkromných žalôb. Je vo verejnom záujme, aby sa tento jav obmedzil. Páchatelia by si zase mali uvedomovať, že ich neminie trest. Okrem toho treba prelomiť anonymitu páchateľov trestných činov z nenávisti, na čo sú potrebné opatrenia orgánov presadzovania práva a ochota poskytovateľov internetových služieb spolupracovať;

21.

zdôrazňuje, že pokrok v oblasti rovnosti a ľudských práv a účinnosť orgánov presadzovania práva v boji proti trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom do veľkej miery závisia od spolupráce zo strany regionálnych a miestnych samospráv;

22.

upozorňuje, že hlavnou prekážkou, ktorá bráni orgánom presadzovania práva v účinnej práci je skutočnosť, že sa trestné činy z nenávisti nenahlasujú. Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy a zamestnanci ich orgánov by mali využiť svoju blízkosť k občanom a podporovať politiky s cieľom zvyšovať informovanosť o tomto probléme (aj medzi zamestnancami verejnej správy) a povzbudzovať obete, aby nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti nahlasovali;

23.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy by mali pomáhať odstraňovať prekážky, ktoré bránia nahlasovaniu trestných činov z nenávisti, napríklad zvyšovaním informovanosti o právach obetí, poskytovaním informácií o zákonných spôsoboch nahlasovania, zabezpečením istoty migrantom, že môžu podať oznámenie bez ohľadu na svoje právne postavenie, podporou anonymného nahlasovania alebo nahlasovania treťou osobou. Miestne a regionálne samosprávy by mali podporovať aj osvedčené postupy a spoluprácu pri opatreniach na pomoc poškodeným so zapojením polície, miestnych orgánov zameraných na rovnosť a boj proti diskriminácii, mimovládnych organizácií pôsobiacich v sociálnej sfére a iných služieb na pomoc obetiam;

24.

zastáva názor, že ani najlepšie právne riešenia nepomôžu, ak ich orgány presadzovania práva nebudú presadzovať stíhaním páchateľov. Orgány presadzovania práva budú mať zase obmedzenú možnosť reagovať, ak poskytovatelia internetových služieb (poskytujúci služby elektronickými prostriedkami) nebudú sprístupňovať údaje o osobách, ktoré páchajú trestné činy z nenávisti, a tým zjavne porušujú právne predpisy;

25.

v súvislosti s prácou orgánov presadzovania práva zdôrazňuje, že nenávistné prejavy sú často prepletené s jazykom verejnej a politickej diskusie, a preto je ešte dôležitejšie, aby orgány presadzovania práva (a najmä prokuratúra) dodržiavali zásadu nezávislosti a nepodceňovali tento jav. Bez ohľadu na to, že medzi jednotlivými štátmi existujú rozdiely z hľadiska právnej regulácie, potláčania a prevencie nenávistných prejavov, ako aj z hľadiska špecifických dôvodov ochrany, je veľmi dôležité zabezpečiť stabilitu inštitúcií. Znamená to po prvé nezávislé súdy a po druhé prokuratúru, ktorá nie je vystavená tlaku a dokáže prijímať nezávislé rozhodnutia v záujme trestného stíhania za takéto trestné činy na základe verejnej žaloby;

26.

konštatuje, že vo viacerých členských štátoch EÚ sa mandát orgánov na podporu rovnosti vzťahuje aj na nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti (3), a preto musia v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu. Výbor v tejto súvislosti podporuje odporúčania Európskej komisie členským štátom, aby im pomohli zlepšiť nezávislosť a efektívnosť orgánov na podporu rovnosti (4), a so záujmom očakáva ohlásený nadchádzajúci legislatívny návrh na ďalšie posilnenie ich úlohy a nezávislosti;

27.

zdôrazňuje, že je potrebná spolupráca s mimovládnymi organizáciami, ktoré podporujú zvyšovanie informovanosti a boj proti nenávistným prejavom a násilným činom z nenávisti. Skúsenosti, ktoré tieto kľúčové zainteresované strany a miestne samosprávy získali, sa musia využiť na predchádzanie nenávisti a boj proti nej;

28.

vo všetkých školách by sa mali zaviesť vzdelávacie programy zamerané na boj proti diskriminácii a na schopnosti umožňujúce zorientovať sa a žiť v multikultúrnej spoločnosti, ktorá sa vyznačuje rasovou, ideologickou a náboženskou rozmanitosťou. Kľúčovým prvkom tohto vzdelávania by mali byť činnosti zamerané na boj proti nenávistným prejavom;

29.

navrhuje, aby sa problematika nenávistných prejavov začlenila do učebných plánov všeobecného vzdelávania a nabáda regióny, ktoré majú príslušné právomoci, aby podnikli potrebné kroky v tomto smere;

30.

zdôrazňuje, že európsky občan dneška musí mať potrebné vzdelanie a sociálne zručnosti, aby v internetovom ani vo verejnom priestore neprekračoval hranice slobody slova a prejavu;

31.

nabáda, aby sa organizovali rozsiahle verejné kampane, a to aj v celej EÚ, zamerané na podporu rovnosti a predchádzanie diskriminácii, napr. vo forme nadviazania na Konferenciu o budúcnosti Európy;

32.

vyzýva na podporu regionálnych a miestnych organizácií a sociálnych partnerov, ktorí pôsobia v tých istých oblastiach a zameriavajú sa na boj proti slovným a fyzickým prejavom nenávisti prostredníctvom multikultúrneho vzdelávania. Upozorňuje, že pozitívnym príkladom v tejto súvislosti je vytvorenie Ceny Pawła Adamowicza, ktorú financujú Výbor regiónov, Medzinárodná sieť miest poskytujúcich útočisko (ICORN) a mesto Gdansk;

Závery

33.

považuje Európsku úniu za garanta, pokiaľ ide o vytváranie a uplatňovanie právnych predpisov umožňujúcich bojovať proti verejným prejavom nenávisti;

34.

uvedomuje si, že účinky nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti majú cezhraničný rozmer, a preto je potrebné bojovať proti nim prostredníctvom spoločných opatrení na úrovni EÚ. Vyzýva preto, aby sa účinne riešili nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti z iných dôvodov, ako sú dôvody, na ktoré sa vzťahuje rámcové rozhodnutie 2008/913/SVV, ako napríklad dôvody súvisiace s rodovou identitou, sexuálnou orientáciou, vekom a zdravotným postihnutím tak, ako sa uvádza v návrhoch Európskej komisie týkajúcich sa Únie rovnosti. Je dôležité, aby Rada urýchlene rozšírila zoznam trestných činov o trestné činy z nenávisti (článok 83 ods. 1 ZFEÚ) v snahe zabezpečiť efektívnu prácu orgánov presadzovania práva na úrovni EÚ aj členských štátov;

35.

zdôrazňuje, že jedinou odpoveďou na nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti je vytvorenie komplexnej právnej stratégie na boj proti nim, ako aj na ich nahlasovanie a trestné stíhanie;

36.

požaduje zavedenie minimálnych pravidiel na úrovni EÚ týkajúcich sa sankcií za nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti, ktoré by umožnili novelizáciu vnútroštátnych právnych predpisov, aby členstvo v organizáciách podporujúcich alebo podnecujúcich akokoľvek motivovanú nenávisť a účasť na takýchto činnostiach boli považované za trestné. Nikde na svete ani v Európe by sa nemali akceptovať protidemokratické názory a nenávistné a nepriateľské prejavy voči inému človeku;

37.

odporúča zlepšiť metódy zaznamenávania a zberu údajov o trestných činoch z nenávisti a navrhuje, aby sa pod záštitou Agentúry EÚ pre základné práva viedli odborné diskusie s členskými štátmi, ktoré môžu vnútroštátnym orgánom pomôcť riešiť problémy týkajúce sa uplatňovania právnych predpisov v praxi a zabezpečiť účinné vyšetrovanie trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov a stíhanie a odsúdenie ich páchateľov. Dôležitú úlohu by tu mali zohrávať aj sociálne inštitúcie a organizácie, ktoré sa zaoberajú nenávistnými prejavmi a trestnými činmi z nenávisti.

38.

zastáva názor, že je potrebné vytvoriť organizačné a právne riešenia na ochranu osôb, ktoré sa stali obeťami nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti a ktorým musia poskytovať podporu a pomoc inštitúcie a organizácie EÚ, členské štáty, ako aj európske, regionálne a miestne samosprávy a občianska spoločnosť;

39.

upozorňuje, že medzi bojom proti nenávistným prejavom a cenzúrou je len tenká hranica. Pri príprave právnych riešení na boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti by sa malo zaručiť právo na slobodu prejavu;

40.

konštatuje, že na medzinárodnej úrovni neexistuje jednotná definícia pojmu „trestný čin z nenávisti“. Preto žiada, aby sa v súlade s tým ďalej rozvíjala súdna judikatúra a vďaka tomu aj účinnosť stíhania nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti. Inšpiráciou môže byť odporúčanie CM/Rec(2022) 16 Výboru ministrov Rady Európy (5) alebo definícia, ktorá je uvedená v Rámcovom rozhodnutí 2008/913/SVV;

41.

uvedomuje si, že regulácia extrémnych politických vyjadrení nebude možná. Za vymedzenie slobody prejavu sú aj naďalej zodpovedné členské štáty. Domnieva sa však, že sa musia zaviesť normy EÚ na boj proti slovným a fyzickým prejavom nenávisti. Rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti má práve tento cieľ.

V Bruseli 1. decembra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55).

(2) Príslušná správa je dostupná na adrese 210831_Reset_Facebook_Bundestagswahl_EN.pdf (hateaid.org).

(3) Napríklad Úrad ombudsmana v Poľsku.

(4) Odporúčanie z 22. júna 2018 o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie (C(2018) 3850 final).

(5) Odporúčanie CM/Rec(2022) 16 Výboru ministrov členským štátom o boji proti nenávistným prejavom: https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectId=0900001680a67955.

2.3.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 79/17

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Stratégia EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií

(2023/C 79/04)

Spravodajca:

Luca MENESINI (IT/SES), predseda provincie Lucca (Toskánsko)

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií

COM(2022) 141 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta prierezový prístup stratégie EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií, ktorej cieľom je vytvoriť súdržný rámec a víziu transformácie textilného odvetvia v súlade s ambíciami Európskej zelenej dohody, akčného plánu pre obehové hospodárstvo a európskej priemyselnej stratégie;

so záujmom očakáva dokončenie a uverejnenie plánu zelenej a digitálnej transformácie celého textilného ekosystému;

uznáva, že je mimoriadne dôležité uvádzať na trh EÚ textilné výrobky, ktoré sú trvanlivé a recyklovateľné a vo veľkej miere vyrobené z recyklovaných vlákien bez nebezpečných látok a zároveň sú vyrobené v súlade s dodržiavaním sociálnych práv a s ohľadom na životné prostredie; vyzýva na zmenu paradigmy v módnom odvetví s cieľom ukončiť nadprodukciu a nadmernú spotrebu odevov;

upozorňuje na údaje Európskej environmentálnej agentúry (EEA), z ktorých vyplýva, že z hľadiska spotreby je životný cyklus textilných výrobkov v priemere na štvrtom mieste, pokiaľ ide o negatívny vplyv na klímu a životné prostredie, po jedle, bývaní a mobilite (1). V roku 2020 textil vytváral tretí najväčší tlak, pokiaľ ide o využívanie vody a pôdy, a piaty najväčší tlak, pokiaľ ide o využívanie surovín a emisie skleníkových plynov;

zdôrazňuje význam odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi pre európsky priemysel, keďže toto odvetvie zamestnáva viac ako dva milióny pracovníkov a predstavuje hnaciu silu zamestnanosti, hospodárskeho rozvoja a inovácií v regionálnych ekosystémoch, v ktorých pôsobí; považuje prechod z lineárneho systému výroby na model regeneratívneho a obehového hospodárstva za prioritu. Domnieva sa, že miestne a regionálne samosprávy majú v tejto transformácii kľúčovú úlohu, a to najmä a) obce a miestne subjekty, ako sú sociálne podniky, zberné organizácie a organizácie občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o systémy zberu, zhodnocovania a opätovného použitia; b) regióny, prostredníctvom podpory, ktorú poskytujú obciam pri plnení ich úloh; a c) súkromný sektor ako hnacia sila výskumných a inovačných procesov;

uznáva, že úloha rozšírenej zodpovednosti výrobcu sa ukázala ako účinná pri zlepšovaní triedeného zberu odpadu a následného nakladania s ním v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva; vyzýva spoluzákonodarcov, aby na úrovni EÚ určili, ktoré textilné výrobky patria do rozsahu pôsobnosti smernice a jej systému rozšírenej zodpovednosti, pričom sa treba zamerať na vysoké náklady na likvidáciu tzv. rýchlej módy (fast fashion);

víta skutočnosť, že separovaný zber textilu bude pre všetkých pôvodcov odpadu od januára 2025 povinný; Takisto očakáva, že revízia rámcovej smernice o odpade plánovaná na rok 2024 zohľadní aj konkrétne kvantitatívne ciele v oblasti predchádzania vzniku textilného odpadu, jeho opätovného použitia a recyklácie a kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych samospráv;

Zmeniť modely spotreby

poukazuje na to, že celosvetová textilná výroba sa v rokoch 2000 až 2015 takmer zdvojnásobila. Keďže odevy tvoria najväčší podiel spotreby textilu v EÚ (81 %), k neudržateľným modelom nadprodukcie a nadmernej spotreby najviac prispievajú trendy čoraz kratšieho používania šatstva pred jeho vyhodením;

vyzýva na čoraz väčšie využívanie intervenčných modelov na podporu uvedomelého a udržateľného využívania textilných materiálov, najmä pokiaľ ide o druhy odevov, ktoré spotrebitelia s najväčšou pravdepodobnosťou vyhodia pred skončením ich životnosti. Také opatrenia, ako sú výmenné burzy (swap schemes), módne knižnice a kampane na zvyšovanie informovanosti, pomáhajú prekonať rôzne prekážky spojené s predsudkami o použitých odevoch, pokiaľ ide o kvalitu, hygienu alebo rozmanitosť ponúkaných výrobkov;

10.

zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť hľadanie inovatívnych riešení (stroje, zariadenia, digitálne platformy) na triedenie, opätovné použitie a recykláciu zozbieraného textilného odpadu, ako aj na optimalizáciu správania materiálov;

11.

poukazuje na to, že dopyt trhu po obehových výrobkoch a službách je stále nedostatočný, čo predstavuje hlavnú prekážku pri uplatňovaní obehových obchodných modelov; nabáda národné, regionálne a miestne orgány, aby zohrávali stimulačnú úlohu a vykonávali nástroje na podporu prijatia obchodných modelov založených na kultúre používania, a nie na vlastníctve, stanovili predpisy o preprave textilných výrobkov (vrátane tokov odpadu) a obchode s nimi, presadzovali regulačné stimuly (ako je zníženie DPH alebo uplatňovanie zásady rozšírenej zodpovednosti výrobcu) na podporu prenájmu namiesto nákupu, platforiem spoločného využívania, spätného zberu, opätovného predaja a obchodov s tovarom z druhej ruky a propagovali opravy, zhodnocovanie a údržbu; uznáva tiež, že takéto obchodné modely môžu mať pozitívny vplyv na environmentálnu udržateľnosť v odvetviach zdravotnej starostlivosti, cestovného ruchu, stavebníctva a iných základných verejných služieb;

12.

víta iniciatívu na posilnenie postavenia spotrebiteľov v záujme zelenej transformácie (2) a následné normy EÚ, ktoré zabezpečia, aby spotrebitelia dostávali na mieste predaja informácie o obchodnej záruke trvanlivosti textilných výrobkov, ako aj relevantné informácie o ich opraviteľnosti; nabáda Komisiu, aby pokračovala v práci na minimálnych kritériách pre všetky druhy environmentálnych tvrdení v kontexte iniciatívy zameranej na ekologické tvrdenia (green claims) (3).

Zabezpečiť, aby sa dizajn pre obehovosť stal bežnou realitou

13.

uznáva, že dizajn zameraný na väčšiu trvanlivosť môže predĺžiť životnosť textilných, odevných, kožených výrobkov a obuvi, čím sa zníži odpad a celkové používanie pôvodných materiálov a chemických látok; víta prácu, ktorú vykonala Komisia pri vypracovaní záväzných špecifikácií ekodizajnu pre jednotlivé výrobky s cieľom zlepšiť výsledky textilných, odevných, kožených výrobkov a obuvi, pokiaľ ide o udržateľnosť, opätovnú použiteľnosť, opraviteľnosť, uzavretý recyklačný cyklus a povinný obsah recyklovaných vlákien;

14.

rozhodne podporuje potrebu spoločných noriem udržateľnosti, ktoré sa považujú za nevyhnutné na to, aby sa veľké značky zapojili do posudzovania vplyvov svojich produktov na životné prostredie;

15.

víta aspekty stratégie týkajúce sa jasnejších informácií o obehovosti odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi a digitálneho pasu výrobkov na základe povinných požiadaviek na informácie o obehovosti a iných environmentálnych aspektoch; vyzýva Komisiu, aby sprístupnila digitálny pas výrobkov všetkým zainteresovaným stranám a spotrebiteľom a aby tento pas zahŕňal informácie o pracovných podmienkach a o oprave a opätovnom použití výrobkov;

16.

domnieva sa, že pri vymedzovaní minimálnych požiadaviek na textilné, odevné, kožené výrobky a obuv, ktorých cieľom by malo byť zlepšenie celkovej ekologickej rovnováhy počas celého životného cyklu, by sa mali dodržiavať tieto zásady:

a)	záruky týkajúce sa minimálnej trvanlivosti výrobku a súladu s požiadavkami na minimálnu trvanlivosť a jasné, ambiciózne a záväzné ciele pre opätovné použitie a prípravu na opätovné použitie;

b)	záruky opraviteľnosti a modularity vrátane osobitných parametrov na posúdenie jednoduchosti nedeštruktívneho rozobrania a skutočnosti, že základné časti výrobkov sú ľahko vymeniteľné a opraviteľné;

c)	záruky z hľadiska recyklovateľnosti vrátane obmedzení pre typy kombinácie rôznych materiálov, chemických látok, farbív a konečných úprav, ktoré nie sú v súlade s recykláciou, a možnosť podpory výrobkov, pre ktoré existuje dostupná a vyspelá recyklačná technológia;

d)	záruky na materiály udržateľného a etického pôvodu za predpokladu, že sa používajú dlhšie a sú recyklovateľné, s cieľom znížiť objem nových syntetických vlákien vyrábaných z fosílnych palív;

e)	záruky týkajúce sa maximálnych úrovní uvoľňovania mikroplastov počas výroby, fázy používania a na konci životnosti;

f)	záruky, že nové textilné, odevné, kožené výrobky a obuv sú vyrobené z určitého percenta tkanín, ktoré už boli použité;

17.

požaduje väčšiu mieru harmonizácie nariadenia REACH (4) so zásadami obehovosti, ktoré ovplyvňujú osobitosti odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi, s cieľom uprednostniť úsilie o zníženie používania nebezpečných chemikálií, šíriť informácie o chemických látkach používaných v hotových výrobkoch a zabezpečiť vysledovateľnosť.

Posilniť úlohy miestnych orgánov pri prechode na obehové hospodárstvo

18.

sa domnieva, že regióny a obce zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore výskumu a inovácií v tomto odvetví, ako aj pri vytváraní synergií a prepojení s inými odvetviami a regiónmi, ktoré zasiahli rovnaké výzvy; vyzýva Komisiu, aby podporovala vytváranie, rozširovanie a prepájanie regionálnych inovačných zoskupení v oblasti obehového textilu v celej EÚ;

19.

víta skúsenosti získané v niektorých európskych regiónoch alebo priemyselných oblastiach, ako je Zelená dohoda na miestnej úrovni alebo pakt o obehovej móde (Circular Fashion Pact,), založené na dobrovoľných dohodách viacerých zainteresovaných strán s cieľom uľahčiť prechod odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi na obehový model. V týchto modeloch sa stanovujú všeobecné ciele pre dané odvetvie a osobitné ciele pre každý segment hodnotového reťazca, ktoré reagujú na environmentálne, sociálne a hospodárske výzvy, ktorým tento sektor čelí, pričom sa v nich stanovujú osobitné záväzky pre výrobcov, správcov odpadu, miestne samosprávy, organizácie zodpovedné za zber, mimovládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti, výskumné a technologické centrá;

20.

uznáva, že podpora sociálnych podnikov pôsobiacich v odvetví opätovného použitia je mimoriadne dôležitá pre vytváranie miestnych, udržateľných a inkluzívnych pracovných miest (5), keďže sociálne podniky rozvíjajú postupy opätovného použitia na miestnej úrovni a prinášajú miestnym komunitám hmatateľné sociálne výhody a hospodárske zisky. Zdôrazňuje však, že sektor sociálnych podnikov musí reagovať na mnohé výzvy, aby dokázal byť konkurencieschopný a nepretržite poskytovať služby;

21.

vyzýva Komisiu, aby prijala usmernenia o tom, ako podporiť akceptáciu a partnerstvá v oblasti obehového hospodárstva medzi sociálnymi podnikmi a inými subjektmi vrátane spoločností poskytujúcich služby a obchodných subjektov, ktoré preskúmajú najmä príležitosti, ktoré ponúka opätovné použitie a oprava textilných výrobkov, ako súčasť nedávno prijatého akčného plánu EÚ pre sociálne hospodárstvo (6);

22.

uznáva, že účinnosť miestnych systémov zberu odpadu z odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi zostáva kľúčovou výzvou, a pripomína, že celkové náklady súvisiace so zberom, triedením a recykláciou tohto odpadu by mali byť nižšie ako výdavky na nakladanie s odpadom z domácností, aby sa podporil účinný prechod odvetvia na obehové hospodárstvo;

23.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmerňujúce modely pre prípravu miestnych systémov zberu a nakladania s odpadom z odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi, ktoré zohľadnia:

a)	konzultácie s občanmi pred navrhnutím opatrení na dosiahnutie cieľov;

b)	nástroje na podporu spolupráce medzi rôznymi aktérmi, ktoré môžu posilniť zber, spracovanie a predaj;

c)	mechanizmy na podporu hospodárskej udržateľnosti zberu a spracovania pre všetkých aktérov v hodnotovom reťazci (vrátane zásad rozšírenej zodpovednosti výrobcu).

d)	mechanizmy na uchovávanie a propagáciu už existujúcich najlepších postupov v oblasti opätovného použitia a opravy, ktoré predstavili miestne subjekty;

Podporiť udržateľné výrobné modely

24.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby do iniciatívy EÚ pre udržateľné výrobky zahrnula opatrenia na zákaz likvidácie nepredaných výrobkov (t. j. nadbytočných zásob, nepredaných zásob a vráteného tovaru, s osobitným dôrazom na tovar vrátený v rámci elektronického predaja) a stanovila ciele vo fáze výroby, ktoré môžu pomôcť predchádzať vzniku odpadu a odrádzať od nadprodukcie;

25.

vyzýva na zavedenie povinných minimálnych kritérií zeleného verejného obstarávania (7), ktorých rozsah sa určí na základe posúdenia vplyvu, ako aj požiadaviek týkajúcich sa stimulov členských štátov pre textilné výrobky; okrem toho navrhuje, aby Komisia vypracovala usmernenia o stimuloch a kritériách na zadávanie verejných a iných zákaziek, ktoré podporujú udržateľný rozvoj;

26.

vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy o zelenom verejnom obstarávaní vo forme národných akčných plánov alebo stratégií a väčšmi zharmonizovali kritériá uplatňované na národnej úrovni s hlavnými zásadami EÚ (8); považuje tiež za potrebné vymieňať si miestne a regionálne poznatky a osvedčené postupy s cieľom podporiť a uľahčiť ich komplexnejšie a rozsiahlejšie uplatňovanie v praxi;

27.

vyjadruje želanie, aby sa Únia ako hlavný dovozca a vývozca v globálnom hodnotovom reťazci odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi (9) stala globálnym lídrom v presadzovaní udržateľných a obehových hodnotových reťazcov v oblasti textilu, odevov, kože a obuvi a v inovačných technologických riešeniach a obchodných modeloch. Zároveň sa tým zabezpečí zelená a digitálna transformácia, riešenie spoločenských výziev a dodržiavanie povinností v oblasti udržateľnosti a malým a stredným výrobným podnikom sa umožní byť konkurencieschopnými z globálneho hľadiska;

28.

vyzýva Komisiu, aby pripravila novú legislatívnu iniciatívu s cieľom účinne zakázať uvádzanie výrobkov pochádzajúcich z nútenej práce vrátane detskej práce na trh EÚ; vyzýva na začlenenie textilu, odevov, kože a obuvi do právnych predpisov o náležitej starostlivosti podnikov v záujme udržateľnosti. Právny rámec v oblasti udržateľnosti by sa mal vzťahovať nielen na európskych výrobcov týchto výrobkov, ale aj na všetky podniky, ktoré ich v EÚ predávajú, bez ohľadu na to, kde boli vyrobené;

29.

sa domnieva, že je dôležité uvedomiť si nevyhnutnosť zapojiť do procesov spojených s výrobou/spracovaním/opätovným použitím malé aj veľké poľnohospodárske podniky vyrábajúce prírodné materiály (napríklad vlnu), ktoré zohrávajú významnú úlohu pri výrobe recyklovateľných textílií, a podporovať ich;

30.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla osobitnú podporu technologickým investíciám do hodnotového reťazca a konkrétnym opatreniam v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktoré sú potrebné na dosiahnutie skutočnej transformácie výroby z lineárneho na obehovejší model v odvetví textilu, odevov, kože a obuvi, a nabáda na skúmanie a výrobu nových materiálov, ktoré možno získať z prepojenia medzi rôznymi výrobnými a recyklačnými odvetviami;

31.

odporúča, aby sa na úrovni EÚ prijalo jasné vymedzenie a rozsah rozšírenej zodpovednosti výrobcu s poplatkami podľa ekologickosti pre textilné, odevné, kožené výrobky a obuv s cieľom identifikovať, predchádzať, zmierňovať, ukončiť a zohľadňovať skutočné a možné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva vrátane pracovných práv a na životné prostredie, a to tak v rámci vlastných činností podnikov, ako aj v rámci ich globálnych hodnotových reťazcov;

32.

poukazuje na to, že ekosystém odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi si vyžaduje vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ktorá by dokázala využiť potenciál tvorby pracovných miest, ktorý ponúka digitálna a zelená transformácia, zatiaľ čo v súčasnosti spĺňa vysoké kvalifikačné predpoklady len 13 % pracovnej sily (10). Treba zvýšiť konkurencieschopnosť MSP s cieľom udržať si talenty a rozvíjať nové, ako aj zlepšiť pracovné podmienky a produktivitu pri produkcii udržateľných surovín a textilných výrobkov v našom priemysle. V záujme prilákať kvalifikované mladé talenty a obohatiť MSP o zručnosti výbor podporuje vytvorenie rozsiahleho partnerstva v oblasti zručností pre textilný ekosystém s cieľom podporiť zvyšovanie úrovne zručností, rekvalifikáciu a nadobúdanie a prenos ekologických a digitálnych zručností vrátane znalostí o analýze životného cyklu a hodnotového reťazca; vyzýva Komisiu, aby pri definovaní nástrojov na podporu zamestnanosti v odvetví nakladania s výrobkami po používaní zohľadnila očakávaný nárast množstva textilných, odevných, kožených výrobkov a obuvi zozbieraných v dôsledku povinnosti separovaného zberu odpadu;

33.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podľa dostupných údajov ženy tvoria väčšinu nízko platenej a nekvalifikovanej pracovnej sily v odvetví textilu, odevov, kože a obuvi; je presvedčený, že zlepšenie udržateľnosti dodávateľského reťazca zahŕňa dôležitý rozmer rodovej rovnosti a požaduje dohodnuté opatrenia na výrazné zlepšenie prístupu žien k vyšším pozíciám;

34.

podporuje tiež cielené využívanie zdrojov programu Erasmus+ na pilotné a experimentálne iniciatívy v oblasti odbornej prípravy a vysokoškolského vzdelávania, ktoré prispievajú k získavaniu ekologických a digitálnych zručností potrebných v odvetví textilu, odevov, kože a obuvi na zvýšenie ich príťažlivosti pre mladých ľudí a na podporu mobility pracovníkov;

35.

víta Pakt EÚ o zručnostiach (11), ktorého cieľom je maximalizovať vplyv investícií do zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie zamestnancov z celého ekosystému textilu, odevov, kože a obuvi vrátane módneho a maloobchodného segmentu odvetvia;

Premeniť odpad na zdroje

36.

konštatuje, že s vykonávaním nariadenia EÚ o triedenom zbere textilného odpadu od roku 2025 a pozitívnymi účinkami, ktoré by mali mať na zber odpadu a nakladanie s odpadom organizácie zodpovednosti výrobcov so sídlom v členských štátoch, sa očakáva, že na ďalší predaj bude pravdepodobne vhodný nižší podiel zozbieraných položiek v Európe a že sa zvýši podiel odpadu z odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi z domácností po používaní, ktorý sa stane dostupným na recykláciu (12). Pokiaľ ide o zvýšenie recyklačnej kapacity EÚ, výbor navrhuje, aby sa pri plánovaní investícií zohľadnil vplyv na odvetvia upcyklácie a opätovného použitia, ktoré sú vo všeobecnosti náročnejšie na pracovnú silu, ako aj súvisiaci vplyv na zamestnanosť a sociálne začlenenie;

37.

sa domnieva, že miestna výroba recyklovaných vlákien môže zohrávať kľúčovú úlohu pri posilňovaní európskeho textilného hodnotového reťazca. Hoci odvetvie recyklácie textilu by sa po svojom zavedení a rozšírení mohlo stať samostatným a ziskovým, na túto transformáciu bude v krátkodobom horizonte potrebné financovanie, a to prípadne aj prostredníctvom systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu a inej podpory na prispôsobenie existujúceho priemyslu s cieľom zvýšiť kapacity vďaka recyklovaným výrobkom pre rôzne odvetvia – módu, automobilizmus, úžitkový textil, technické tkaniny atď.;

38.

víta zahrnutie a) odevov a iných textílií zbieraných separovane a pripravených na opätovné použitie, b) celulózových vlákien zhodnotených/recyklovaných z odpadu z odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi a c) zmiešaných vlákien zhodnotených/recyklovaných z odpadu z odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi do prioritného zoznamu tokov odpadu, čo umožní vypracovať ďalšie kritériá na ich vylúčenie z klasifikácie odpadu v EÚ ako stimul na zvýšenie kapacity odvetvia recyklácie tohto odpadu v EÚ.

V Bruseli 30. novembra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Textil a životné prostredie: úloha dizajnu v európskom obehovom hospodárstve (EEA, 2022).

(2) COM(2022) 143 – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a lepšieho informovania.

(3) Initiative on substantiating green claims – Environment – Európska komisia (europa.eu).

(4) Registrácia, hodnotenie, autorizácia a obmedzovanie chemikálií.

(5) Sociálny podnik vytvára v priemere 20 až 35 pracovných miest na 1 000 ton tkanív zozbieraných na opätovné použitie. Zdroj: OECD/Európska komisia (2022), Policy brief on making the most of the social economy’s contribution to the circular economy (Politický dokument Ako čo najlepšie využiť príspevok sociálnej ekonomiky k obehovému hospodárstvu) a RREUSE (2021), Job creation in the re-use sector: Data insights from social enterprises (Vytváranie pracovných miest v sektore opätovného použitia: prehľad údajov o sociálnych podnikoch).

(6) COM(2021) 778 final.

(7) Zelené verejné obstarávanie sa nezaoberá len vplyvmi spotreby odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi v súvislosti s verejným sektorom, ale má tiež potenciál vyslať silné signály na trh vo všeobecnosti s cieľom rozvíjať a posilňovať inovatívne, udržateľné a obehovejšie riešenia v oblasti výroby textilu, odevov, kože a obuvi a poskytovania služieb, ktoré môže prijať súkromný sektor.

(8) Technická správa JRC (2020), EU Green Public Procurement (GPP) Criteria for Textile Products and Services Guidance Document.

(9) V roku 2020 bolo do EÚ dovezených 8,7 miliónov ton textilných výrobkov v hodnote 125 miliárd EUR. Odevy predstavujú 45 % dovozu z hľadiska objemu, nasleduje bytový textil, ostatný textil a obuv (zdroj: Eurostat, 2021).

(10) Eurostat, Prieskum o pracovnej sile, 2019.

(11) https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1517&langId=sk.

(12) Približne 1,7 milióna ton do roku 2030, podľa správy Scaling textile recycling in Europe – turning waste into value (Rozšírenie recyklácie textilu v Európe – premena odpadu na hodnotu), McKinsey (2021).

2.3.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 79/23

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Zaistenie potravinovej bezpečnosti a posilnenie odolnosti potravinových systémov

(2023/C 79/05)

Spravodajca:

Piotr CAŁBECKI (PL/EĽS), maršálek Kujavsko-pomoranského vojvodstva

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov

COM(2022) 133 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

odsudzuje nevyprovokovanú ruskú agresiu voči Ukrajine;

dôrazne podporuje úsilie Ukrajiny o vstup do Európskej únie, pričom v súvislosti s témou tohto stanoviska tiež konštatuje, že to bude mať veľmi významný vplyv na posilnenie potravinovej bezpečnosti EÚ;

víta oznámenie Európskej komisie o zaistení potravinovej bezpečnosti a posilnení odolnosti potravinových systémov;

zdôrazňuje naliehavú potrebu odstrániť nedostatky potravinových systémov krajín EÚ s cieľom zaviesť zásadné a štrukturálne zmeny a pripraviť sa na budúce krízy;

pripomína, že EÚ je čistým dovozcom potravinových výrobkov z hľadiska množstva, kalórií a poľnohospodárskej plochy a že je čistým vývozcom len z hľadiska hodnoty, najmä vďaka vínam so zemepisným označením a liehovinám. Považuje za potrebné nabádať členské štáty, aby v krátkodobom horizonte znížili výrobu biopalív, čo pomôže zvýšiť sebestačnosť;

dôrazne podporuje snahu zvýšiť potravinovú sebestačnosť EÚ a dosiahnuť väčšiu autonómiu podporovaním rozmanitosti regionálnej a miestnej potravinovej výroby;

upozorňuje na skutočnosť, že v krajinách priamo viazaných na ceny medzinárodného obchodu, ako je Európska únia, zažívame v súčasnosti už tretiu celosvetovú krízu cien potravín za uplynulých 15 rokov;

zdôrazňuje kľúčovú úlohu VR ako inštitucionálneho zástupcu európskych miest a regiónov v procese podpory ukrajinských partnerov;

zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti potravinovej bezpečnosti, ktoré musela EÚ náhle prijať v dôsledku prebiehajúcej vojny, by sa mali využiť nielen na riešenie súčasného problému, ale aj na zavedenie štrukturálnejších zmien v spoločnej poľnohospodárskej politike s cieľom zlepšiť kvalitu života a konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ a dosiahnuť významné environmentálne prínosy v oblastiach súvisiacich s dodávkami potravín. Mali by sa zohľadniť požiadavky zástupcov poľnohospodárskych výrobcov a spracovateľov, organizácií poľnohospodárov a najmä malých a stredných poľnohospodárskych podnikov, ktorých ziskovosť sa v Európskej únii už po mnoho rokov znižuje alebo už dokonca nie sú ziskové vôbec, čo má za následok prudký pokles ich počtu, ako aj počtu poľnohospodárskych pracovníkov, nepriaznivé sociálne a kultúrne zmeny vo vidieckych oblastiach, zhoršenie kvality potravín, nárast cien poľnohospodárskych výrobkov, najmä tých, ktoré si zachovávajú najvyššie normy kvality z hľadiska ľudského zdravia, výživy a chuti a majú najmenší dosah na životné prostredie;

10.

vyzýva, aby sa súčasné diskusie o reforme európskeho trhu s elektrickou energiou využili na prehodnotenie otázky zásob potravín a urobil krok späť, pokiaľ ide o trhovú orientáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ropa, ktorej bezpečnostné zásoby majú členské štáty na 90 dní, by pri tom mala poslúžiť ako nasledovaniahodný príklad;

11.

odsudzuje, že sa vojna na Ukrajine využíva ako zámienka na zastavenie diskusie a opatrení zameraných na nápravu slabých stránok SPP a na zabrzdenie mnoho rokov trvajúcich trendov a zmien v spôsobe výroby potravín vrátane uplatňovania stratégie Z farmy na stôl, keďže európsky potravinový systém bol krehký už aj predtým, a to v dôsledku deregulácie vyplývajúcej zo zrušenia trhových nástrojov SPP. To viedlo k oslabeniu potenciálu európskej poľnohospodárskej výroby z dôvodu podhodnotenia výrobných faktorov;

12.

podporuje realizáciu zámerov stratégie Z farmy na stôl a jej cieľov znížiť používanie pesticídov, chemických hnojív a antimikrobiálnych látok a zvýšiť podiel ekologického poľnohospodárstva v súlade s predchádzajúcim stanoviskom VR (1), poukazuje však na to, že ciele zníženia používania pesticídov, aspoň počas vojny na Ukrajine, by nemali ohroziť celosvetovú potravinovú bezpečnosť. Zároveň vyzýva na dôkladné posúdenie pokroku dosiahnutého pri plnení kvantitatívnych cieľov stratégie Z farmy na stôl, ktoré je potrebné monitorovať;

13.

pripomína, že väčšina celosvetovej produkcie hnojív, surovín na ich výrobu a prípravkov na ochranu rastlín pochádzala v uplynulých rokoch z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska. Zníženie našej závislosti od dovážaných vstupov, ako sú hnojivá alebo pesticídy, prispieva k zvyšovaniu odolnosti nášho potravinového systému. Je potrebné posilniť inovácie a viac využívať osvedčené postupy, ktoré umožňujú udržať a v dlhodobom horizonte zvýšiť výnosy (najmä postupy a inovácie, ktoré sú v súlade s ekologickými cieľmi);

14.

odporúča Európskej komisii, aby neupúšťala od programu ekologizácie, keďže existujú iné, účinnejšie opatrenia, ako je pozastavenie výroby biopalív;

15.

zdôrazňuje, že pre klímu a potravinovú bezpečnosť zohrávajú strategickú úlohu vidiecke oblasti, kde miestne potravinové hodnotové reťazce poskytujú stabilnejšie príjmy a zahŕňajú malé (poľnohospodárske) podniky. Žiada, aby riadenie EPFRV bolo vo všetkých členských štátoch decentralizované, pokiaľ ide o vykonávanie miestnych a regionálnych poľnohospodárskych politík;

16.

opakuje svoje odporúčanie nasmerovať správanie spotrebiteľov na stravu s vysokým podielom ovocia a zeleniny, ako aj na nákup miestnych alebo regionálnych, čerstvých a sezónnych potravín vyrobených pomocou udržateľných výrobných metód, čím sa zníži celosvetová spotreba mäsa, tukov a cukru. Mali by sa prijať komplexné opatrenia, aby boli tieto možnosti ľahko využiteľné a prístupné pre všetkých (2). Výbor navrhuje, aby sa na tento účel výrazne posilnili existujúce programy Európskej komisie na podporu zdravého a udržateľného stravovania v EÚ, ako je program distribúcie potravín pre najodkázanejšie osoby (PEAD) v rámci ESF+;

17.

trvá tiež na tom, že rozvoj kvalitných miestnych potravinových systémov je najlepším spôsobom, ako zaručiť poľnohospodárom stabilný a dôstojný príjem. V tejto súvislosti víta zahrnutie sociálnej podmienenosti do spoločnej poľnohospodárskej politiky. Domnieva sa, že príslušné normy platné v EÚ by mali dodržiavať aj dovozcovia;

18.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť väčšie zapojenie miestnych dodávateľov potravín, ako aj hnojív a energie do vytvárania intervenčných a celosvetových zásob. Pokiaľ ide o medzinárodný obchod, odporúča vrátiť sa k uzatváraniu dohôd o komoditách;

19.

v tejto súvislosti podporuje návrh Európskej komisie vytvoriť v rámci politiky transeurópskych dopravných sietí lepšie železničné spojenia s Ukrajinou, najmä s cieľom podporiť prepravu základných surovín. Preto je vítané plánované zvýšenie rozpočtu Nástroja na prepájanie Európy (NPE);

20.

zdôrazňuje potrebu naliehavých a rozsiahlych opatrení na prispôsobenie potravinového hospodárstva zmene klímy a zároveň vyzýva na posilnenie systému poistenia poľnohospodárskej výroby a posilnenie odolnosti voči nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy;

21.

vyzýva na hľadanie nových systémov hospodárenia s dažďovou vodou, výstavbu nových nádrží, obnovu zavlažovacích systémov a siete pitnej vody, čím sa podporí poľnohospodárska výroba, potravinársky priemysel a inovatívne investovanie do výroby potravín;

22.

vyzýva Európsku komisiu, aby zavŕšila práce na plánoch pre nepredvídané udalosti v oblasti potravinovej bezpečnosti s cieľom vypracovať a vykonávať dlhodobú stratégiu na zaistenie základnej potravinovej bezpečnosti na regionálnej úrovni, ktorá sa chápe ako schopnosť uspokojovať základné potreby regionálneho spoločenstva počas určitého obdobia prostredníctvom vlastnej výroby potravín, ako aj výroby potravín v susedných regiónoch. V tejto súvislosti navrhuje, aby sa všeobecne rozšírilo využívanie miestnych potravinových plánov vypracovaných vo viacerých európskych krajinách;

23.

nabáda Európsku komisiu a členské štáty, aby uprednostňovali potravinárske využívanie poľnohospodárskych produktov tým, že zavedú pružnejšie politiky na podporu biopalív a metánu z poľnohospodárskych zdrojov, aby sa poľnohospodárske trhy odpojili od trhov s energiou, keď ceny prudko stúpnu, s cieľom zároveň zachovať tento dôležitý odbyt v prípade nadprodukcie;

24.

v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby najmä v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky ďalej rozvíjala reguláciu poľnohospodárskych trhov, ktoré sa, ako je zrejmé, v čase nedostatku môžu stať úplne nestabilné a neefektívne. Predovšetkým bude treba uľahčiť aktiváciu opatrení krízového riadenia a umožniť, a to aj prostredníctvom rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie, vytvorenie európskych zásob potravín a poľnohospodárskych výrobkov, aby sa zabránilo finančným špekuláciám s medzinárodnými cenami poľnohospodárskych komodít. Politiky regulácie trhu, ktoré je potrebné obnoviť v rámci poľnohospodárskej politiky, sa musia zamerať aj na to, aby sa zachovali také úrovne cien, ktoré zabezpečia príjmy poľnohospodárom, keď sa skončí súčasné obdobie napätia, pretože možnosť žiť dôstojne z práce poľnohospodára je najlepším stimulom na posilnenie poľnohospodárskej činnosti a zamestnanosti v poľnohospodárstve a na podporu zakladania nových poľnohospodárskych aktivít;

25.

nabáda Európsku komisiu, aby zaviedla politiku priamej podpory pre poľnohospodárov, ktorá by bola do väčšej miery proticyklická (a zohľadňovala by veľkosť a typ poľnohospodárskeho podniku) s cieľom lepšie sa zamerať na najviac postihnuté odvetvia a zároveň zabrániť zbytočnej pomoci odvetviam, ktoré dosahujú nadmerné zisky;

26.

vyzýva Európsku komisiu, aby kládla väčší dôraz na stimulovanie pokroku vo výrobe potravín prostredníctvom financovania výskumu a implementácie v oblasti prispôsobenia výroby zmene klímy, zníženia závislosti od dodávateľov z krajín mimo EÚ, zlepšenia nutričnej hodnoty vyrobených potravín a predĺženia životnosti potravín biologickými metódami;

27.

vyzýva Európsku komisiu, aby kládla väčší dôraz na stimulovanie pokroku v poľnohospodárskej výrobe znížením jej energetickej náročnosti. To umožní do veľkej miery odstrániť závislosť efektívnosti poľnohospodárskej výroby, a tým aj cien potravín, od kolísania cien energie;

28.

vyzýva Európsku komisiu, aby kládla väčší dôraz na zabezpečenie priaznivých hospodárskych podmienok pre poľnohospodárstvo v kontexte rastúcich výrobných nákladov, a to prostredníctvom podpory poľnohospodárskych výrobcov prispôsobenej povahe ich výroby a potenciálu (veľkosti) príslušného výrobcu;

29.

vyzýva Európsku komisiu, aby stanovila záväzný cieľ znížiť objem potravinového odpadu do roku 2030 o polovicu v rámci revízie rámcovej smernice o odpade a na základe práce, ktorú vykonala platforma EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami (3);

30.

zdôrazňuje, že zapojenie a činnosť miestnych a regionálnych samospráv dopĺňa a podporuje úsilie vyvíjané na medzinárodnej úrovni, ako aj na vnútroštátnej úrovni jednotlivých členských štátov EÚ;

31.

zdôrazňuje úlohu VR ako inštitúcie, ktorej členovia priamo spolupracujú s ukrajinskými mestami a regiónmi;

Ohrozenie potravinovej bezpečnosti

32.

zdôrazňuje, že v súčasnosti sa síce pravdepodobnosť skutočného hladomoru v Európe v dôsledku vojny na Ukrajine javí stále nízka, ale vojna už spôsobila problémy s dodávkami niektorých výrobkov, viedla k inflácii cien potravín vo výške 13,2 % (medziročne, údaje z augusta 2022) a vyvolala pomerne rozšírený pocit nepredvídateľnosti vývoja situácie (prudký nárast cien umelých hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a iných vstupov, ako aj energie môže mať neprípustné dôsledky pre jesenný a jarný výsev a spôsobiť ďalší nárast cien potravín, ktorý je pre spoločnosť neprijateľný), čo má vplyv aj na destabilizáciu regionálnych sociálno-ekonomických systémov;

33.

pripomína, že vzhľadom na prebiehajúci konflikt z medzinárodných trhov miznú poľnohospodárske výrobky dvoch veľmi veľkých vývozcov, Ukrajiny, kde má vojna za následok neefektívnosť poľnohospodárstva (a potom dlhodobý proces obnovy jeho potenciálu) a Ruska, ktoré by ako agresor malo byť vylúčené z medzinárodného obchodu;

34.

domnieva sa, že pokračovanie vojny na Ukrajine a izolácia hospodárstva agresora – Ruska – by mohli predstavovať skutočnú hrozbu pre potravinovú stabilitu, najmä v neeurópskych regiónoch, čím by sa mohli zvýšiť humanitárne záväzky EÚ voči hladujúcim regiónom, ako aj migračný tlak, ktorý spôsobujú;

35.

zdôrazňuje, že jednou z najväčších hrozieb pre stabilnú ponuku potravín je koncentrácia ich výroby, ktorú treba vyvážiť uprednostnením dodávok potravín od miestnych výrobcov. Vyspelé krajiny už mnoho desaťročí spolupracujú pri výrobe a distribúcii potravín, ale v posledných rokoch sa ukázalo, že tak politická situácia, ako aj prebiehajúca zmena klímy, prírodné katastrofy a pandémie môžu náhle a veľmi účinne prerušiť reťazce prepojení a odrezať veľké oblasti od dodávok potravín, čo si vyžaduje zvýšenie potravinovej odolnosti na týchto územiach presídľovaním výroby a budovaním minimálnych súkromných a verejných zásob;

36.

prízvukuje preto, že je potrebné vypracovať dlhodobú stratégiu na zaistenie európskej potravinovej bezpečnosti. Táto stratégia by mala viesť k presídleniu potravinovej výroby do Európy, najmä prostredníctvom zrkadlových doložiek v dohodách o voľnom obchode podpísaných Európskou komisiou, aby sa zabránilo nekalej konkurencii dovážaných výrobkov voči európskym výrobkom. Zaväzuje sa podporovať rovnaké postupy v oblasti potravinovej sebestačnosti zo strany iných krajín na celom svete, a najmä v Afrike;

37.

zdôrazňuje, že dostupnosť potravín môže podnietiť zodpovednejšie zaobchádzanie s nimi, čo povedie k zníženiu množstva odpadu, ktoré sa môže dosiahnuť vo veľmi veľkom počte oblastí, ako je zníženie nadprodukcie, zlepšenie technológií zberu, dopravy, skladovania a spracovania, prispôsobenie obchodu a ponuky stravovacích služieb skutočnému dopytu a zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov;

38.

je pripravený prijať opatrenia na úrovni plánovania regionálneho rozvoja s cieľom opätovne prepojiť poľnohospodársku a potravinovú politiku s územnou úrovňou v snahe posilniť udržateľnú potravinovú bezpečnosť, zlepšiť kvalitu potravín a znížiť ich negatívny vplyv, a to prostredníctvom systémových zmien v oblasti výroby potravín a technológií riadenia: znížením vplyvu výroby potravín na životné prostredie, minimalizáciou závislosti EÚ od externých dodávateľov potravín a budovaním európskeho systému solidarity v oblasti potravinovej bezpečnosti;

39.

žiada, aby sa zaručila absolútna ochrana všetkých výrobkov, na ktoré sa vzťahuje systém zemepisných označení EÚ: chránené označenie pôvodu (CHOP), chránené zemepisné označenie (CHZO) a zemepisné označenie (ZO);

40.

vyzýva Európsku komisiu, aby kládla väčší dôraz na financovanie projektov zameraných na zvýšenie potravinovej bezpečnosti na regionálnej úrovni s cieľom zaistiť bezpečnosť svojich vlastných komunít aspoň na čas potrebný na to, aby partnerské krajiny zorganizovali pomoc. Malo by sa to dosiahnuť diverzifikáciou výroby potravín, zväčšením plôch určených na výrobu potravín, prispôsobením poľnohospodárskych plôch klimatickým zmenám, financovaním výskumu a zavádzania výroby potravín s dlhšou trvanlivosťou, mechanizmami skladovania na úrovni EÚ pre tie regióny, ktoré z fyzikálno-geografických dôvodov nie sú schopné dosiahnuť sebestačnosť, a tiež nástrojmi na zaistenie potravinovej bezpečnosti na úrovni EÚ;

Ekologizácia poľnohospodárstva ako faktor posilňovania potravinovej bezpečnosti a znižovania negatívneho vplyvu poľnohospodárstva na životné prostredie

41.

odporúča, aby sa v záujme zaistenia potravinovej bezpečnosti zvrátil trend rastúcej špecializácie z hľadiska výroby potravín, a tým aj koncentrácie oblastí výroby potravín. Je to typické pre intenzívnu poľnohospodársku výrobu orientovanú na maximálnu hospodársku efektívnosť;

42.

nazdáva sa, že tento cieľ možno dosiahnuť podstatným zvýšením podielu poľnohospodárstva, v ktorom sa uplatňuje zásada ekologizácie, pričom treba podporovať aj rozvoj pestovania viacročných plodín. Prispeje to k zníženiu používania minerálnych hnojív a chemických prípravkov na ochranu rastlín a zároveň k výraznému zlepšeniu schopnosti pôdy zadržiavať vodu, ktorá je dôležitá v obdobiach jej nedostatku alebo nadmerného množstva;

43.

zdôrazňuje, že sa tu dosiahnu dva hlavné prínosy: výrazné zníženie negatívneho vplyvu intenzívneho poľnohospodárstva na stav životného prostredia a zvýšenie autonómnosti regiónov v zásobovaní potravinami zvýšením kapacity výroby potravín na základe miestnej výroby poľnohospodárskych výrobkov (obmedzenie dodávateľských reťazcov a závislosti v oblasti výroby potravín);

44.

konštatuje, že je potrebné podporovať a chrániť terasovité oblasti a obrábané terasovité plochy, ktoré môžu zmierniť účinky zmeny klímy zlepšením absorpcie zrážkových vôd, znížením erózie pôdy a rizika povodní a lesných požiarov, zmiernením extrémnych teplôt a zvýšením sekvestrácie organického uhlíka v pôde;

45.

poukazuje na to, že úplná implementácia Európskej zelenej dohody v poľnohospodárstve si napriek nespochybniteľným environmentálnym prínosom vyžaduje nepretržité monitorovanie s cieľom zabrániť poklesu úrovne poľnohospodárskej výroby zaisťujúcej bezpečnosť dodávok, najmä z celosvetového hľadiska. Malo by sa zvážiť, či by prípadný pokles poľnohospodárskej výroby na Ukrajine a znížený dovoz potravín z tejto krajiny v dôsledku vojny, ktorý má za následok hladomor v krajinách Afriky a Blízkeho východu, nemali dočasne kompenzovať krajiny EÚ. Preto by sa malo očakávať zvýšenie poľnohospodárskej výroby, a teda aj revízia všeobecných zásad Európskej zelenej dohody;

46.

pripomína, že celosvetové používanie hnojív NPK sa (podľa FAO) v rokoch 2000 až 2019 zvýšilo o 40 %. V súčasnosti predstavuje viac ako 200 miliónov ton ročne a dostupné údaje naznačujú veľmi rozsiahle nadmerné používanie hnojív. Odhaduje sa, že viac ako polovicu použitých dusíkatých hnojív a približne tri štvrtiny fosforečných hnojív rastliny neabsorbujú, a tieto látky zostávajú v pôde, alebo prenikajú do vodných útvarov, a tým do veľkej miery rozhodujú o ich stave z ekologického a chemického hľadiska. Okrem toho poukazuje na to, že cieľom rámcovej smernice o vode je dosiahnuť aspoň dobrý ekologický stav vody. Nadmerné používanie minerálnych hnojív na výrobu potravín je v súčasnosti hlavnou príčinou degradácie vodného prostredia a malo by sa odstrániť aj v kontexte prijatej politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva;

47.

upozorňuje, že používanie hnojív v Číne a Indii tvorí viac ako polovicu nadmernej spotreby hnojív, čo je ďalším príkladom toho, že v týchto krajinách dochádza k rýchlemu hospodárskemu rozvoju na úkor zhoršovania životného prostredia a výsledné konkurenčné výhody sa neodrážajú v spravodlivej hospodárskej súťaži. Spotrebitelia dovážaného tovaru z týchto krajín by mali byť o tejto skutočnosti lepšie informovaní;

48.

uznáva, že nie je možné zrealizovať ekologizáciu celého poľnohospodárstva, ale zámerom EÚ by malo byť dôsledné vykonávanie akčného plánu pre ekologické poľnohospodárstvo a splnenie cieľa stanoveného v stratégii „z farmy na stôl“, aby do roku 2030 bolo 25 % poľnohospodárskej pôdy obhospodarovaných podľa ekologických postupov. Toto úsilie však nesmie zhoršiť už aj tak zložitú hospodársku a sociálnu situáciu na európskom vidieku, ale malo by dokonca pomôcť zvrátiť negatívne trendy. Vyzýva preto inštitúcie EÚ, aby vykonali analýzu metód používaných na dosiahnutie environmentálnych cieľov v poľnohospodárskej výrobe. Na dosiahnutie ambicióznych cieľov je potrebné podporovať poľnohospodárstvo šetrné k životnému prostrediu, a to okrem ekologického poľnohospodárstva (úplné dodržiavanie kritérií ekologického poľnohospodárstva), biotopové poľnohospodárstvo (dotácie pre poľnohospodárske podniky pôsobiace v oblastiach s hodnotnými prírodnými hodnotami) a ekologické/integrované poľnohospodárstvo (podpora pre poľnohospodárske podniky, ktoré zavádzajú vybrané opatrenia ekologického záujmu, napr. v rámci súčasného agroenvironmentálneho programu – balíky: udržateľné poľnohospodárstvo, ochrana pôdy a vody, nárazníkové zóny). Odporúča sa, aby platby EÚ v oblasti poľnohospodárstva boli úzko prepojené jednak s environmentálnymi cieľmi, jednak s cieľmi v oblasti potravinovej bezpečnosti. Dlhodobým cieľom EÚ v oblasti životného prostredia by malo byť, aby potraviny z jej územia mali čo najmenší negatívny vplyv na životné prostredie. Takto vyrobené potraviny budú mať aj vyššiu výživovú hodnotu a budú zdravšie;

Nárast cien

49.

domnieva sa, že prudko rastúce životné náklady vrátane výrazného zvýšenia cien potravín síce doteraz neviedli k zníženiu dopytu alebo spotreby potravín na úrovne, ktoré ohrozujú život alebo zdravie, no prispeli k zhoršeniu životného komfortu, keďže bolo nevyhnutné vzdať sa niektorých výrobkov;

50.

zdôrazňuje potrebu prijať ochranné opatrenia v prospech najchudobnejších obyvateľov s cieľom kompenzovať sťažený prístup k potravinám, ktorý môže mať z dlhodobého hľadiska negatívne zdravotné dôsledky. Je preto najmä potrebné podporovať organizácie poskytujúce potravinovú pomoc, školy a materské školy v marginalizovaných oblastiach a tiež organizácie, ktoré pomáhajú bezdomovcom;

51.

pripomína, že táto strata konkurencieschopnosti je spôsobená najmä nekalou konkurenciou dovážaných poľnohospodárskych výrobkov. Navrhuje preto, aby Európska komisia do svojich dohôd o voľnom obchode zaviedla zrkadlové doložky s cieľom zabezpečiť, aby dovážané poľnohospodárske výrobky spĺňali rovnaké environmentálne a sociálne normy ako tie, ktoré platia v Európe;

52.

upozorňuje, že pokračujúci nárast cien tovarov a služieb výrazne znižuje ziskovosť poľnohospodárskej produkcie. Na jednej strane výrobné náklady rastú a na druhej strane drahšie potraviny z Európy budú na trhoch menej konkurencieschopné;

53.

nazdáva sa, že hlavné riziká pre poľnohospodársku činnosť a výrobu potravín sú v súčasnosti spôsobené veľmi vysokými a nedávno výrazne zvýšenými cenami minerálnych hnojív, palív (najmä motorovej nafty), elektrickej energie a prípravkov na ochranu rastlín. Túto situáciu ešte zhoršuje narastajúci problém dodávok vody v poľnohospodárstve v priebehu rokov a zhoršujúce sa klimatické podmienky a náhle výkyvy počasia;

54.

upozorňuje, že zníženie ziskovosti poľnohospodárstva môže predstavovať skutočnú a veľkú hrozbu pre potravinovú bezpečnosť, keďže poľnohospodárska činnosť má cyklický charakter, ktorý sa nedá okamžite zmeniť. Obnova stád zvierat alebo oblastí výsevu môže trvať aj dlhšie než rok;

55.

domnieva sa, že z regionálneho hľadiska rýchlo rastúce životné náklady vrátane cien potravín predstavujú obrovskú hrozbu pre stabilitu miestnych a regionálnych sociálno-ekonomických systémov. Negatívne ovplyvnia trh práce, príjmy ľudí, príjmy miestnych samospráv a napokon rozšíria chudobu, čo prinúti miestne a regionálne samosprávy zaoberať sa dôsledkami tohto problému. Nestabilita na trhu s potravinami má preto oveľa širšie dôsledky a môže ohroziť riadne vykonávanie úloh zverených jednotlivým miestnym a regionálnym samosprávam a zmenšiť základňu pre hospodársky rast regiónov;

56.

pripomína, že z podnikateľského hľadiska sa v dôsledku nevyhnutnosti zabezpečiť základné fungovanie podnikov obmedzia výdavky na rozvoj, čo bude mať negatívny vplyv na inovatívnosť hospodárstva;

Podpora účinných a medziodvetvových adaptačných opatrení a riešenie strát a škôd

57.

upozorňuje na zložitý problém, ktorým je plytvanie potravinami. Jeho zníženie umožní dosiahnuť množstvo výhod na rôznych úrovniach, najmä úspory pri využívaní cenných zdrojov potrebných na výrobu, prepravu a distribúciu potravín. Ide tu o energiu, vodu, náklady práce, plochy určené na výrobu, ako aj o produkciu emisií skleníkových plynov;

58.

zdôrazňuje význam systémových opatrení na zníženie plytvania potravinami, keďže zodpovednejšie zaobchádzanie s nimi povedie k zníženiu objemu nákupov, čo bude mať vplyv na výrobu, spracovanie, dopravu, obchod i trh práce. Preto je potrebná plánovaná transformácia, v ktorej sa zohľadnia ochranné opatrenia;

59.

zdôrazňuje, že je nanajvýš potrebné formovať a podporovať krátke a rýchle dodávateľské reťazce od poľnohospodárov k spotrebiteľom (vplyv na nižšie ceny, vysokú kvalitu, rýchlosť dodania). Skrátenie potravinových dodávateľských reťazcov bude mať takisto významný vplyv na klímu a znížia sa ním emisie z dopravy;

60.

poukazuje na to, že na podnietenie občanov, aby používali potraviny vyrobené na miestnej úrovni, je vhodné zdôrazniť miesto, kde sa vyrábajú (vytváranie regionálnych značiek); vhodné označovanie a hospodársky lokálpatriotizmus môžu uľahčiť akceptovanie vyšších cien potravín, ak je to potrebné vzhľadom na náklady na ich výrobu;

61.

pripomína, že v dôsledku vykonávania Zelenej dohody sa predpokladá výrazné zníženie rastlinnej výroby a že vzhľadom na rastúce ceny potravín verejnosť nebude naklonená energetickej transformácii. Na vytvorenie pozitívnej klímy pre Zelenú dohodu a jej pochopenie sú preto potrebné ochranné opatrenia;

62.

domnieva sa, že je potrebná medziodvetvová spolupráca medzi poľnohospodármi, orgánmi verejnej moci, podnikmi a vedeckou obcou s cieľom vypracovať koncepciu adaptácie poľnohospodárstva na zmenu klímy – zmierňujúce a adaptačné opatrenia na zvládanie nedostatku vody a prírodných katastrof s cieľom znížiť variabilitu dynamiky ročnej poľnohospodárskej výroby a minimalizovať ďalšie potenciálne zlyhania a straty v potravinárskej výrobe. Tieto opatrenia by mali byť verejnými investíciami a technologickými a agroekologickými inováciami a mali by prebiehať súbežne s vykonávaním Zelenej dohody, pričom by sa mali rešpektovať environmentálne zdroje;

63.

pripomína, že industrializácia poľnohospodárskej výroby takisto prispieva k zvyšovaniu závislosti medzi krajinami. Je to zjavné najmä v chemickom priemysle. Najväčším svetovým vývozcom hnojív NPK je Rusko. Okrem toho v dôsledku koncentrácie výroby vzniká veľmi vysoká uhlíková stopa vzhľadom na ich rozsiahlu prepravu po celom svete (medzi kontinentmi sa ročne prepravuje viac ako 20 miliónov ton hnojív). Výroba hnojív si vyžaduje veľké množstvo plynu a dve tretiny jeho celosvetových zdrojov sa sústreďujú v 5 krajinách, čo predstavuje skutočné riziko, že regulácia cien plynu bude mať vplyv na tvorbu cien hnojív a v konečnom dôsledku aj vyrobených potravín. Preto by sa malo vyvinúť úsilie na diverzifikáciu výroby a dodávok poľnohospodárskych vstupov;

Problémy spojené s informovaním o potravinovom hospodárstve EÚ

64.

zdôrazňuje, že dezinformácie o dostupnosti potravín sú jedným z najúčinnejších spôsobov destabilizácie sociálneho zmieru a podnecovania ľudí k neracionálnemu správaniu, a preto sa proti týmto hrozbám musí rázne bojovať. Členské štáty by mali byť schopné upokojiť obyvateľstvo v budúcnosti tým, že budú mať dostatočne ambiciózne plány pre nepredvídané udalosti v oblasti potravinovej bezpečnosti, aby sa mohlo nadviazať na oznámenie Komisie z 12. novembra 2021;

65.

zdôrazňuje, že štrukturálne zmeny vo výrobe potravín, ktoré majú pomôcť znížiť závislosť od externých dodávateľov a zvýšiť význam regionálne vyrábaných potravín, môžu viesť k vyšším cenám potravín, čo si vyžaduje transparentnú a spoľahlivú informačnú politiku, ktorá by mala upriamiť pozornosť nielen na bezpečnosť dodávok, ale aj na zníženie environmentálnych nákladov na výrobu potravín;

66.

nabáda na neustále propagovanie vysokej kvality lokálne vyrobených potravín.

V Bruseli 30. novembra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Ú. v. EÚ C 37, 2.2.2021, s. 22.

(2) Ú. v. EÚ C 272, 17.8.2017, s. 14.

(3) Ciele v oblasti znižovania plytvania potravinami (europa.eu).

2.3.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 79/30

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Budúcnosť mládežníckej politiky v EÚ – úvahy o mládežníckej politike a uplatňovaní hľadiska mládeže v kontexte Európskeho roka mládeže 2022

(2023/C 79/06)

Spravodajca:

Tine RADINJA (SI/Zelení), primátor mesta Škofja Loka

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

Úvodné poznámky

má v úmysle prostredníctvom tohto dokumentu priniesť nové a komplexné úvahy o mládežníckej politike, začleňovaní otázok týkajúcich sa mládeže do všetkých oblastí politiky a aktívnej účasti mládeže na budovaní budúcnosti Európy, a to v kontexte Európskeho roka mládeže 2022, ktorý bol vyhlásený na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2316 (1), a v súlade s odporúčaním Konferencie o budúcnosti Európy. Okrem toho v ňom predkladá dôrazné odporúčanie týkajúce sa začleňovania hľadiska mládeže, ktoré je jedným z hlavných cieľov Európskeho roka mládeže 2022;

zdôrazňuje, že v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 mnohí mladí ľudia stratili takmer dva roky príležitostí na vzdelávanie, prácu, duševné zdravie a spoločenský život. Európsky rok mládeže by mal preto uznať nielen to, že mladšie generácie museli počas pandémie priniesť obete, ale mal by vyvolať trvalú zmenu, ktorá presahuje rámec Európskeho roka mládeže. V čase, keď sa spoločnosť zotavuje z dôsledkov pandémie, zapojenie mladých ľudí a pochopenie ich obáv je pre prekonanie krízy rozhodujúce;

poukazuje na to, že mládežnícka politika a uplatňovanie hľadiska mládeže sú obzvlášť ovplyvnené územným a sociálnym rozmerom, keďže v prístupe k základným službám, vzdelávaniu, pracovným miestam a bývaniu a v sociálnej mobilite v jednotlivých regiónoch EÚ existujú značné rozdiely, ktoré ovplyvňujú mládež rôznymi spôsobmi. Miestne a regionálne samosprávy disponujú dôležitými kompetenciami v mnohých oblastiach, ktoré sú relevantné pre mládežnícku politiku (napr. bývanie, vzdelávanie, zamestnanosť, boj proti chudobe, diskriminácia, podpora študentov, mládežnícke združenia, práca s mládežou, kultúrne a voľnočasové aktivity), a preto sa miestna a regionálna úroveň musí lepšie zohľadňovať vo všetkých fázach koordinácie a vykonávania stratégie EÚ pre mládež;

Zohľadňovanie hľadiska mládeže

žiada, aby sa pri tvorbe politík na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni systematicky zohľadňovalo hľadisko mládeže založené na právach mládeže a aby sa vo všetkých oblastiach politiky systematicky prihliadalo na perspektívy mládeže a v jej prospech. Okrem toho by sa v rámci všetkých politických diskusií malo konzultovať s mládežou a mládežníckymi organizáciami s cieľom dôsledne uplatňovať prístup zameraný na začleňovanie mládeže, a to aj pri realizácii národných plánov na zavádzanie balíkov financovania a na podporu obnovy z nástroja Next Generation EU;

vyzýva Európsku komisiu, aby zaviedla mládežnícky test EÚ, ktorý by umožnil posúdiť vplyv politík na mladých ľudí. Pred prijatím nových politík vo všetkých oblastiach by sa mali prijať aspoň tieto tri kroky: zmysluplná spolupráca so zainteresovanými stranami zo sektora mládeže vrátane odborníkov z oblasti mládeže a reprezentatívnych mládežníckych organizácií, ktoré sa zaoberajú príslušnými témami, posúdenie vplyvu, ktorý bude mať táto politika na mladých ľudí, a navrhované opatrenia na zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov;

vyzýva európske inštitúcie, národné vlády a miestne samosprávy, aby zhromažďovali údaje týkajúce sa mládeže vo všetkých oblastiach politiky, jasne rozčlenené podľa veku. Zber by sa mal vykonávať v spolupráci s mládežníckymi organizáciami a mali by sa zaviesť politiky na zlepšenie ich zručností v oblasti dátovej gramotnosti, ktoré im umožnia prístup k informáciám, ich analýzu a výklad v snahe navrhnúť propagačné akcie a projekty založené na dôkazoch, aby sa podporovala zmena;

opätovne zdôrazňuje potrebu začleniť mládežnícku politiku do všetkých politík EÚ prostredníctvom horizontálneho prístupu a potrebu podporovať medziodvetvovú, medziregionálnu a cezhraničnú spoluprácu;

požaduje opatrenia, ktoré upevnia a posilnia postavenie mládežníckych organizácií, keďže silné európske mládežnícke organizácie prispievajú k občianskemu vzdelávaniu, lepším vedomostiam o demokracii a aktívnejším občanom;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v posledných rokoch sa občiansky priestor pre mládežnícke organizácie zmenšuje. Požaduje dostatočné a udržateľnejšie zdroje, ako aj prevádzkové financovanie, ktoré zodpovedá štrukturálnym potrebám mládežníckych organizácií. Tieto finančné prostriedky sa musia rozdeľovať transparentným spôsobom, čím sa podporí silný sektor mládeže, ktorý mladým ľuďom zo všetkých prostredí poskytne prístup k bezpečnému priestoru, kde sa budú môcť zapájať, angažovať a rásť ako aktívni občania;

10.

podčiarkuje význam európskych regiónov a obcí pre úspech stratégie EÚ pre mládež a ich prínos, ktorým môžu prostredníctvom vzdelávania a kultúry prispieť k rozvoju inkluzívnej spoločnosti pre mladých ľudí, a nabáda na prehĺbenie regionálneho a miestneho rozmeru Európskeho dialógu s mládežou;

11.

vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby pri tvorbe politík považovali otázky týkajúce sa mládeže za stálu prioritu, a navrhuje prijatie miestnej stratégie pre mládež vo všetkých miestnych a regionálnych samosprávach;

12.

apeluje na Európsku komisiu, aby posilnila mládežnícky rozmer v programoch Erasmus+ a Európsky zbor solidarity a prijala ďalšie opatrenia na zabezpečenie účasti všetkých skupín mladých ľudí na programoch a posilnenia postavenia a vhodnej podpory mladých ľudí, a to aj počas ich účasti na programoch. Žiada členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby podporovali informačné kampane s cieľom ukázať mladým ľuďom osobné a profesionálne výhody a obohatenie, ktoré tieto programy prinášajú, a aby tiež podporovali zapojenie mladých ľudí do oboch programov na svojich školách a univerzitách;

Zamestnanosť a sociálna ochrana

13.

žiada, aby sa prijali vhodné opatrenia, ktorými sa zaručia práva mladých ľudí na stabilné a zmysluplné zamestnanie s dôstojnými pracovnými podmienkami všade v Európe;

14.

zdôrazňuje pozitívnu úlohu podnikateľského vzdelávania, sociálneho podnikania a sociálneho hospodárstva pri znižovaní nezamestnanosti mladých ľudí a vyzýva subjekty s rozhodovacou právomocou na európskej a národnej úrovni, aby sa usilovali o odstránenie prekážok pre mladých podnikateľov vrátane prekážok, ktoré im bránia v tom, aby sa popri štúdiu stali podnikateľmi;

15.

vyzýva členské štáty a regionálne a miestne samosprávy, aby podporovali približovanie mladých ľudí k európskym inštitúciám a stimulovali v rámci vzdelávacích zariadení a univerzít mobilitu mladých ľudí medzi členskými štátmi, pričom by mali vyzdvihovať príležitosti na profesionálny a osobný rozvoj, ktoré táto mobilita prináša, a pozitívne skúsenosti, ktoré môžu mladí Európania získať v rámci svojho rozvoja;

16.

navrhuje, aby Európska komisia stanovila podporné, doplňujúce a koordinačné opatrenia zamerané na zníženie miery neistoty zamestnania medzi mladými ľuďmi s cieľom uľahčiť im lepší prístup k sociálnej ochrane, ktorá odstraňuje všetky formy diskriminácie z dôvodu veku, a to na rovnakom základe so staršími vekovými skupinami, a skoncovať s minimálnymi mzdami mladých ľudí;

17.

odporúča posilniť koordináciu politiky zamestnanosti mladých ľudí, najmä pokiaľ ide o vykonávanie posilnenej záruky pre mladých ľudí miestnymi a regionálnymi verejnými službami zamestnanosti;

18.

požaduje skutočný zákaz neplatených stáží vo všetkých členských štátoch ako súčasť preskúmania rámca kvality pre stáže Európskou komisiou a prijatie opatrení vrátane zavedenia smernice EÚ, aby sa zabezpečilo, že stáže a učňovská príprava budú poskytovať minimálny štandard práv týkajúcich sa pracovných podmienok, najmä prístupu k zákonným minimálnym mzdám a prístupu k sociálnej ochrane;

19.

zdôrazňuje význam dôstojnej a cenovo dostupnej starostlivosti o deti, ktorá rodičom vrátane mladých rodičov umožní (opätovne) vstúpiť na trh práce;

20.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli konkrétne opatrenia na zlepšenie začlenenia mladých ľudí z rôznych prostredí do trhu práce, na boj proti diskriminácii a zabezpečenie rovnakých príležitostí. V tejto súvislosti je potrebná ďalšia koordinácia s cieľom lepšie osloviť mladých zraniteľných ľudí, ktorí čelia viacerým prekážkam najmä z dôvodu chudoby, pohlavia, sexuálnej orientácie a rodovej identity, zdravotného postihnutia, nízkeho dosiahnutého vzdelania alebo etnického/migrantského pôvodu;

21.

pripomína potrebu uznať, že „mladé LGBTIQ osoby v Európe sú obzvlášť zraniteľné, pretože sú od útleho veku vystavené diskriminácii, viktimizácii, stigmatizácii a zneužívaniu. Stretávajú sa s ťažkosťami, keď sa rodine alebo svojej komunite priznajú k svojej sexuálnej orientácii, s nedostatočným pochopením otázok súvisiacich s LGBTIQ zo strany poskytovateľov odborných služieb a širšej spoločnosti, ako aj s výzvami v oblasti duševného, fyzického a sexuálneho zdravia“ (2). V tejto súvislosti vyzýva, aby sa na európskej úrovni prijali účinné opatrenia, ktorými sa v plnej miere posilní postavenie mladých LGBTI+ osôb;

22.

zdôrazňuje, že problematický prístup k bývaniu a jeho vysoké náklady výrazne obmedzuje samostatnosť mladých ľudí, a teda sťažuje vzdelávanie a profesijnú mobilitu a zároveň znižuje kúpnu silu mladších generácií. Žiada preto, aby sa za prioritu považovalo prijatie podporných opatrení, a to aj mobilizáciou finančných prostriedkov EÚ zameraných na zabezpečenie vhodných a cenovo dostupných podmienok bývania pre všetkých mladých ľudí v Európe;

23.

zdôrazňuje, že mnohí mladí Európania čelia väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, a požaduje podporné opatrenia EÚ zamerané na zabezpečenie toho, aby mladí ľudia boli v čase krízy vždy dostatočne podporovaní;

24.

sa domnieva, že je potrebná ďalšia koordinácia pri výmene osvedčených postupov, cieľov a ukazovateľov v oblasti boja proti chudobe, riziku sociálneho vylúčenia a sociálnej neistote mladých ľudí;

25.

upozorňuje na kritickú situáciu, v ktorej sa nachádzajú mladí utečenci, najmä maloleté osoby bez sprievodu, a žiada prijatie podporných opatrení zameraných na to, aby všetci mladí utečenci a ich rodiny mali prístup k základným službám, ako je vzdelávanie, bývanie, zdravotná starostlivosť, ako aj ochrana ich ľudských práv;

Fyzické a duševné zdravie a duševná pohoda mladých ľudí

26.

podčiarkuje dôležitosť prístupu k univerzálnej, cenovo dostupnej a vysokokvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti upozorňuje, že je potrebné riešiť prekážky, s ktorými sa mladí ľudia stretávajú pri prístupe k sociálnemu zabezpečeniu;

27.

zdôrazňuje, že je veľmi potrebné prelomiť stigmu a uznať výzvy v oblasti duševného zdravia a prekážky, ktorým čelia mladí ľudia v dôsledku pandémie, a že by sa mali prijať okamžité opatrenia na riešenie potrieb duševného zdravia mladých ľudí;

28.

odporúča, aby sa v otázke duševného zdravia uplatňoval komplexný prístup podporovaním sociálnych práv a balíkov hospodárskej ochrany v snahe riešiť sociálno-ekonomické determinanty duševného zdravia adresnou podporou a zaistením základných služieb a práv pre mladých ľudí, ktorí trpia vylúčením, diskrimináciou a marginalizáciou;

29.

žiada, aby sa prijali opatrenia na zabezpečenie cenovej dostupnosti a prístupnosti podpory duševného zdravia pre všetkých mladých ľudí vrátane tých najzraniteľnejších. Okrem toho požaduje zvýšenie dostupnosti a financovania starostlivosti o duševné zdravie s cieľom zaistiť, aby každý mohol dostať pomoc, ktorú potrebuje;

30.

žiada, aby sa viac investovalo do existujúcich iniciatív zameraných na budovanie komunít zdola nahor, t. j. mládežníckych centier, bezplatných a prístupných kultúrnych služieb a športových aktivít, a aby sa poskytla podpora organizáciám občianskej spoločnosti pôsobiacim v oblasti duševného zdravia;

31.

požaduje stratégiu EÚ v oblasti duševného zdravia, ktorá bude zahŕňať opatrenia na zabezpečenie prevencie problémov duševného zdravia, zmysluplné posilnenie postavenia a aktívne zapojenie európskej mládeže do rozhodnutí prijatých v súvislosti s ich duševným zdravím a cielenú podporu duševného zdravia v každej fáze života;

32.

trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť plnú ochranu sexuálnych a reprodukčných práv mladých ľudí vrátane prístupu k cenovo dostupnej antikoncepcii a cenovo dostupným menštruačným výrobkom;

33.

víta skutočnosť, že Európska komisia zriadila riadiacu skupinu pre podporu zdravia, prevenciu chorôb a manažment neprenosných chorôb. Vyzýva však, aby sa v nej kládol väčší dôraz na situáciu mladých ľudí;

Zmysluplná účasť

34.

opakuje, že „podporuje posilňovanie rozvoja osobnosti v prípade osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä detí a mladých ľudí, rovnako ako u ostatných, prostredníctvom prístupu k umeniu, kultúre, rekreačným činnostiam, voľnočasovým aktivitám, športu a cestovnému ruchu“ (3), čo je kľúčovým prvkom duševnej pohody ľudí so zdravotným postihnutím. V tejto súvislosti vyzdvihuje úlohu športu pri začleňovaní osôb so zdravotným postihnutím a „naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali programy na uľahčenie účasti detí, mladých ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím s väčšími obmedzeniami“ (4);

35.

zdôrazňuje, že Európsky rok mládeže 2022 je vynikajúcou príležitosťou podporiť zmysluplnú účasť mládeže na demokratickom živote a jeho odkaz by mal viesť k štrukturálnemu posilneniu demokracie pre mladých ľudí s dôrazom na úlohu reprezentatívnych mládežníckych organizácií;

36.

odporúča, aby bola mládež zapájaná do navrhovania, vedenia, vykonávania a hodnotenia politík na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré majú vplyv na mladých ľudí, a do súvisiacich formálnych konzultačných mechanizmov. Okrem toho by sa mal monitorovať prínos a vykonávanie týchto iniciatív, aby sa zabezpečilo, že účasť mladých ľudí prinesie hmatateľné výsledky alebo že bude jasne vysvetlené, prečo sa myšlienky alebo iniciatívy nemohli zrealizovať;

37.

vyzýva všetky príslušné orgány na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni, aby zriadili rady mládeže s cieľom posilniť dôveru mladých ľudí vo fungovanie inštitúcií a podporovať reflexiu, slobodu prejavu, rozhodovanie a znalosť demokratických zásad a individuálnych a kolektívnych slobôd;

38.

žiada, aby sa vychádzalo z výsledkov existujúcich participatívnych mechanizmov, ako je Európsky dialóg s mládežou, ktorý všetkým mladým ľuďom z EÚ poskytuje príležitosť vyjadriť svoje názory na relevantné otázky a ovplyvniť legislatívne procesy v priamej spolupráci s rozhodovacími orgánmi. Tento proces by sa mal ďalej rozvíjať a mal by zahŕňať ďalšie inštitúcie EÚ;

39.

požaduje opatrenia na posilnenie postavenia mladých ľudí, aby sa mohli zaoberať udržateľným rozvojom a bojom proti zmene klímy, a na využitie ich potenciálu zmysluplnej zmeny v spoločnosti;

40.

vyzýva členské štáty, aby sa vážne zamysleli nad možnosťou znížiť vek oprávňujúci na účasť na všetkých komunálnych a regionálnych voľbách v Európe na 16 rokov, a žiada, aby sa poskytovali údaje a vymieňali poznatky o vplyve inštitucionálnych opatrení na politickú účasť mladých ľudí, napríklad o minimálnom veku oprávňujúcom voliť a byť kandidátom vo voľbách, alebo o obmedzeniach počtu politických mandátov;

41.

požaduje, aby sa podporovali a koordinovali opatrenia na rozvíjanie vedomostí mládeže o občianskom vzdelávaní, vďaka ktorému mladí ľudia porozumejú procesu rozhodovania vo svojich miestnych komunitách a budú si vedomí demokratických procesov a ľudských a občianskych práv;

42.

zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť, aby všetci mladí ľudia mali prístup ku kvalitným informáciám o možnostiach účasti, a podporovať informovanú účasť, najmä pokiaľ ide o demokratické procesy;

Inkluzívna spoločnosť

43.

podporuje koordináciu a výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa úlohy rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania a zamestnania s cieľom identifikovať prekážky a zlepšiť prístup žien a dievčat ku všetkým vzdelávacím a profesijným príležitostiam;

44.

podporuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo verejných politikách na všetkých úrovniach. Zároveň opätovne „požaduje zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do navrhovania a vykonávania informačnej a komunikačnej kampane na európskej úrovni s cieľom bojovať proti rodovým stereotypom a zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť mládeži, keďže táto skupina má z hľadiska zmeny zásadný význam“ (5);

45.

považuje začlenenie mladých ľudí s migrantským pôvodom do vzdelávania a spoločenského života za prioritu, a preto vyžaduje užšiu koordináciu a výmenu know-how a osvedčených postupov v oblasti účinných politík na tento účel;

46.

považuje za potrebné posilniť podporné opatrenia zamerané na zabezpečenie prístupu rómskej mládeže k základným službám vo všetkých členských štátoch EÚ. V tejto súvislosti opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, „že štyri veľmi dôležité tematické okruhy, ktoré“ [vo svojom strategickom rámci pre Rómov] „určila Európska komisia – stanovené ciele zoskupené okolo Oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývania –, zohrávajú kľúčovú úlohu v procese začleňovania Rómov, spolu so sociálnymi službami, najmä na miestnej a regionálnej úrovni“ (6). Okrem toho požaduje výraznú podporu rómskych detí s cieľom účinne riešiť nízku úroveň dosiahnutého vzdelania;

47.

sa domnieva, že potláčanie diskriminácie, rasizmu a iných foriem neznášanlivosti má zásadný význam v boji proti násilnej radikalizácii a pri predchádzaní tomu, aby sa mladí ľudia stali obeťami politického alebo náboženského extrémizmu. V tejto súvislosti si myslí, že vzdelávanie a organizácie občianskej spoločnosti by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri prenose demokratických a humanistických hodnôt a že silnejšia koordinácia v tejto oblasti na úrovni EÚ by mohla byť užitočná pre všetky členské štáty;

Práca s mládežou

48.

žiada opatrenia, ktorými sa podporí rozvoj kvalitnej práce s mládežou na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni, a to najmä užšou koordináciou a podpornými opatreniami zameranými na zaistenie vysokokvalitnej úrovne odbornej prípravy pracovníkov s mládežou a vyčlenením dostatočných zdrojov organizáciám pracujúcim s mládežou;

49.

sa domnieva, že v záujme úspešnej realizácie európskeho programu práce s mládežou v oblasti kvality, inovácie a uznávania práce s mládežou je nevyhnutné úzke zapojenie miestnych a regionálnych samospráv. Okrem toho považuje za potrebné, aby v záujme účinného monitorovania iniciatívy boli k dispozícii dostatočné údaje a spoločné ukazovatele, a to aj na miestnej a regionálnej úrovni;

50.

zasadzuje sa za vytvorenie právneho rámca pre koncepciu práce s mládežou s cieľom lepšie vymedziť, čo je práca s mládežou, jasne stanoviť jej úlohy a kompetencie, a za to, aby sa osobitne uznala práca pracovníkov s mládežou;

51.

požaduje ďalšie uznanie a podporu dobrovoľníctva;

Vzdelávanie a odborná príprava

52.

vyzýva členské štáty a regionálne a miestne samosprávy, aby zabezpečili všeobecný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu od útleho detstva (s osobitným dôrazom na učenie sa jazykov), a navrhuje užšiu koordináciu a výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa sociálneho začlenenia mladých ľudí a najmä zraniteľných mladých ľudí do vzdelávacieho systému na všetkých úrovniach, ako aj predchádzania predčasnému ukončeniu školskej dochádzky;

53.

žiada, aby sa prijali vhodné opatrenia na ďalšie rozširovanie získavania kompetencií a uznávanie kompetencií získaných neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa od raného detstva a aby sa zabezpečilo, že tieto kompetencie sa budú môcť potvrdiť pri vstupe alebo opätovnom vstupe do formálneho vzdelávacieho systému, zamestnania atď. Zároveň žiada, aby sa prioritne podporovali aj prierezové zručnosti, ktoré sú prispôsobené meniacemu sa charakteru práce, ako aj jazykové zručnosti, aby sa zvýšili šance mladých ľudí na začlenenie do trhu práce;

54.

vyzýva na podporu platených a dobrovoľných pracovníkov s mládežou a mládežníckych organizácií ako kľúčových poskytovateľov vzdelávania pomocou neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

55.

požaduje podporné opatrenia zamerané na zabezpečenie toho, aby všetci učitelia mohli získať a pravidelne aktualizovať potrebné pedagogické znalosti, ako aj zručnosti na vysokej úrovni s osobitným zameraním na digitálne zručnosti, a aby sa ich povolanie v spoločnosti uznávalo a cenilo vrátane jeho ekonomického ohodnotenia na trhu práce;

56.

podporuje vytvorenie a ďalšie využívanie existujúcich celoeurópskych platforiem na rozsiahle šírenie vzdelávacieho obsahu a nástrojov inkluzívnym a viacjazyčným spôsobom s prihliadnutím na regionálne jazyky;

Digitálna transformácia

57.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetci mladí ľudia mali prístup k novým technológiám a riadnemu vybaveniu, ktoré všetkým umožní rovnaký prístup k príležitostiam;

58.

odporúča vymedziť príslušné zručnosti a kompetencie, ako aj normy potrebné na prechod vzdelávania do digitálnej formy vrátane preskúmania a odstránenia potenciálnych nových faktorov vylúčenia učiteľov/školiteľov a mladých ľudí;

59.

podporuje rozvoj komplexných digitálnych zručností vo vzdelávacích systémoch pre mládež vrátane zručností o tom, ako zmysluplne využívať technológie.

V Bruseli 1. decembra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2316 z 22. decembra 2021 o Európskom roku mládeže (2022) Ú. v. EÚ L 462, 28.12.2021, s. 1).

(2) Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COR-2020-05861).

(3) Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím (COR-2021-01679).

(4) Tamže.

(5) Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COR-2020-02016).

(6) Únia rovnosti: strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov (COR-2020-05625).

2.3.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 79/36

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Zlepšenie podpory pre regióny so zemepisným a demografickým znevýhodnením v rámci politiky súdržnosti (článok 174 ZFEÚ)

(2023/C 79/07)

Spravodajkyňa:

Marie-Antoinette MAUPERTUIS (FR/EA), predsedníčka Parlamentného zhromaždenia Korziky

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

poukazuje na to, že v článku 174 ZFEÚ sa ukladá EÚ a jej členským štátom povinnosť zaručiť, aby sa cieľ hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ (článok 3 ods. 3 ZEÚ) mimoriadne pozorne presadzoval vo vidieckych regiónoch a regiónoch zasiahnutých zmenami v priemysle a regiónoch závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny a regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny. To by sa malo vzťahovať aj na regióny s vysokým podielom starnúceho obyvateľstva;

zdôrazňuje, že hoci politika súdržnosti EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní článku 174 ZFEÚ, tento mandát je záväzný pre všetky ostatné politiky EÚ (najmä Európsku zelenú dohodu, ako aj digitálnu agendu), ktoré by nemali stáť v ceste cieľu územnej súdržnosti týchto území;

zdôrazňuje, že dodržiavanie zásad zdieľaného riadenia politiky súdržnosti a zásady subsidiarity (článok 5 ods. 3 ZEÚ) sa nikdy nemôže použiť ako argument na oslabenie uplatňovania článku 174 ZFEÚ na vnútroštátnej úrovni;

víta skutočnosť, že v novej politike súdržnosti sa zavádza nový politický cieľ (cieľ 5) „Európa bližšie k občanom“, ktorý môžu členské štáty využiť na lepšie zacielenie podpory na oblasti podľa článku 174;

konštatuje, že v súčasnosti sa konečne finalizujú partnerské dohody a programy na roky 2021 – 2027;

sa domnieva, že nová Územná agenda 2030 spolu s novou Dlhodobou víziou pre vidiecke oblasti EÚ, vidieckym paktom a nedávno predloženým paktom ostrovov (1) spoločne poskytujú oblastiam podľa článku 174 silný a nový politický impulz;

sa domnieva, že mnohé nové fondy EÚ, ktoré majú explicitne alebo implicitne územný rozmer (štrukturálne a investičné fondy EÚ vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ako aj Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti) sa väčšinou plánujú izolovane. To, čo naozaj potrebujú všetky územia podľa článku 174 ZFEÚ, a to územia, ktoré majú rovnaké štrukturálne znevýhodnenia v rámci členského štátu, ako aj územia medzi členskými štátmi, je skutočne integrovaný prístup ku všetkým týmto intervenciám;

vyjadruje však znepokojenie nad tým, že to nestačí, pretože podľa nedávnej ôsmej správy o súdržnosti sa najmä v rámci členských štátov rozdiely zvýšili, čo má neprimeraný vplyv na regióny podľa článku 174 z dôvodu dodatočných nákladov spôsobených ich štrukturálnymi znevýhodneniami;

sa domnieva, že ostatné politiky EÚ, najmä v oblasti dopravy, energetiky, jednotného trhu a hospodárskej súťaže, musia prehodnotiť svoj vplyv, pokiaľ ide o ochranu a podporu regiónov podľa článku 174. Potreby týchto regiónov sa veľmi často posudzujú v záverečných fázach procesu tvorby politiky, napríklad pri určovaní regionálnych máp štátnej pomoci, a nie od začiatku – napríklad pri vypracúvaní usmernení o regionálnej pomoci;

10.

zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia dodržiavať kapitolu 1 článok 3 a kapitolu 3 článok 20 Európskeho sociálneho piliera, ako aj článok 34 ods. 3 (Sociálne zabezpečenie a sociálna pomoc), článok 35 (Zdravotná starostlivosť) a článok 36 (Prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu) Charty základných práv EÚ pri zabezpečovaní prístupu k základným sociálnym službám a základnej úrovni životných podmienok poskytovaním základných verejných služieb, najmä v oblastiach podľa článku 174;

11.

navrhuje, aby každý členský štát ponúkal základné verejné služby v súlade s Európskym sociálnym pilierom a Chartou základných práv, ktoré by boli k dispozícii v danej oblasti podľa článku 174. Mali by sa pri tom zohľadniť najmä ustanovenia Protokolu o službách všeobecného záujmu (2), ako sú rozsiahle diskrečné právomoci národných orgánov a regionálnych a miestnych samospráv pri organizácii služieb, podpora všeobecného prístupu a pod. Systematicky by sa malo skúmať poskytovanie účinných a udržateľných cezhraničných verejných služieb (3). Naopak, Komisia musí pri preskúmaní národných programov reforiem, dohody o partnerstve, strategických plánov SPP, národných plánov obnovy a odolnosti a pri čerpaní príslušných fondov v členských štátoch zabezpečiť, aby podporovali udržiavanie a rozvoj takýchto základných služieb. Okrem toho sa v správe o súdržnosti (článok 175 ZFEÚ) musí osobitne zohľadniť podpora z EÚ a členských štátov pre územia podľa článku 174;

12.

sa domnieva, že nový nástroj medziregionálnych inovačných investícií (I3), pri ktorého rozvoji VR zohrával kľúčovú úlohu (4) spolu s regionálnymi sieťami, ako je okrem iného iniciatíva Vanguard, EARTO, ERRIN alebo CPMR, by mal byť vzorom, podľa ktorého sa finančné prostriedky z iniciatívy RePowerEU a národných plánov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti využívajú na prepojenie oblastí s rovnakými alebo podobnými výzvami s cieľom otestovať nové inovačné riešenia, ktoré sa potom môžu opakovať v celej EÚ;

13.

sa domnieva, že overovanie vplyvov na vidiecke a ostrovné oblasti a všeobecnejšie posudzovanie územného vplyvu (vrátane posúdenia cezhraničného vplyvu) nesmú byť len možnosťou, ako sa uznáva v balíku týkajúcom sa lepšej právnej regulácie z roku 2021, ale musia byť základným prvkom tvorby politiky EÚ s cieľom dodržiavať zásadu „nepoškodzovať súdržnosť“. Tým sa zabezpečí, že nové politiky EÚ posilnia územnú súdržnosť vo všetkých oblastiach politiky, a preto je potrebné, aby tieto posúdenia koordinoval generálny sekretariát Komisie a aby sa v plnej miere využívala platforma Fit for Future, RegHub a samotný VR s cieľom zabezpečiť, aby Komisia mala podrobné dôkazy o možných vplyvoch v praxi;

14.

víta v tejto súvislosti novovytvorenú prvú príručku EÚ o overovaní vplyvov na vidiecke oblasti (5) a pilotné opatrenia územnej agendy (6) v otázkach, ako je posudzovanie územného vplyvu a vyľudňovanie, ku ktorým VR aktívne prispel (7); zaväzuje sa, že bude podporovať osvojenie a využívanie týchto kľúčových nástrojov zo strany vlád členských štátov;

15.

zdôrazňuje, že rozširovanie súčasného obmedzeného uplatňovania článku 174 ZFEÚ v praxi nesmie žiadnym spôsobom ovplyvniť ani článok 349 zmluvy, ktorým sa stanovuje osobitná ochrana najvzdialenejších regiónov, ani osobitné zaobchádzanie s najsevernejšími riedko osídlenými oblasťami chránenými príslušnými zmluvami o pristúpení;

Financovanie EÚ na podporu regiónov s osobitnými územnými črtami

16.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že na rozdiel od ostatných štyroch cieľov cieľ 5 nezahŕňa žiadnu formu účelového viazania na územnom základe okrem 8 % EFRR vyčlenených na udržateľný mestský rozvoj (tieto prostriedky možno použiť na IÚI a miestny rozvoj vedený komunitou). Uprednostňuje sa pri ňom tematický prístup a znevýhodňujú sa územia so špecifickým znevýhodnením chránené článkom 174 ZFEÚ;

17.

považuje za potrebné, aby všetky príslušné programy a politiky Únie, najmä všetky štrukturálne fondy, obsahovali globálnu rozpočtovú reakciu s vyčlenením dodatočných prostriedkov na riešenie demografickej výzvy prierezovým spôsobom s cieľom lepšie bojovať proti sociálnym, hospodárskym a územným rozdielom, ktorým čelia európske regióny zasiahnuté vyľudňovaním;

18.

naliehavo vyzýva Komisiu, ktorá v súčasnosti rokuje s členskými štátmi o dohode o partnerstve, strategických plánoch a programoch SPP, aby vyzvala príslušné členské štáty, aby preukázali, že poskytujú osobitnú podporu týmto oblastiam podľa článku 174 v rámci štrukturálnych fondov a fondov pre rozvoj vidieka;

19.

nabáda príslušné členské štáty, aby v týchto národných plánoch uplatňovali osobitné vyčlenenie prostriedkov na územia podľa článku 174 s cieľom vyslať silný signál pre riadiace orgány, aby tieto regióny účinnejšie zohľadňovali vo svojich programoch;

20.

nabáda najmä členské štáty, aby vytvorili jednotné kontaktné miesta na regionálnej alebo nižšej ako regionálnej úrovni pre fondy politiky súdržnosti EÚ (EFRR, ESF+, FST atď.) a EPFRV s cieľom uľahčiť príjemcom na územiach, na ktoré sa vzťahuje článok 174 ZFEÚ, pochopenie týchto fondov a prístup k nim;

21.

odporúča viac využívať územné nástroje, ako sú integrované územné investície (IÚI) a miestny rozvoj vedený komunitou (CLLD), s cieľom investovať finančné prostriedky EÚ a vnútroštátne finančné prostriedky do prekonávania územných znevýhodnení integrovaným spôsobom pomocou prístupu zdola nahor. Vyzýva však Komisiu, aby zvýšila mieru spolufinancovania nástrojov územného plánovania využívaných na územiach s geografickým a demografickým znevýhodnením v zmysle článku 174 a aby navrhla ukazovatele realizácie a výsledkov, ktoré budú viac zodpovedať povahe opatrení zavádzaných na týchto územiach;

22.

sa domnieva, že je nevyhnutné zabezpečiť pružnejšie využívanie štrukturálnych fondov vo vidieckych oblastiach, ktoré sú najviac zasiahnuté poklesom počtu obyvateľov, tak, aby sa mohli využívať spoločne na ten istý projekt a aby sa umožnilo poskytovanie preddavkových platieb a zabezpečila ich komplementárnosť s finančnými nástrojmi;

23.

sa domnieva, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zohráva rovnako dôležitú úlohu v oblastiach podľa článku 174, keďže väčšina národných plánov obnovy a odolnosti podporí štrukturálne reformy, modernizáciu verejných služieb, zelenú transformáciu a podporu MSP. Je preto povinnosťou členských štátov zabezpečiť, aby investície v rámci národného plánu obnovy a odolnosti zohľadňovali osobitné potreby a nevýhody týchto oblastí, a povinnosťou Komisie overiť to;

24.

žiada Európsku komisiu, aby vypracovala nové ukazovatele s cieľom lepšie posúdiť a merať závažnosť geografických a demografických znevýhodnení v regiónoch uvedených v článku 174 ZFEÚ; sa domnieva, že hneď ako budú k dispozícii takéto spoľahlivé ukazovatele, mali by sa použiť na prispôsobenie rozdelenia európskych štrukturálnych a investičných fondov na ďalšie obdobie nad rámec jediného ukazovateľa HDP. Cieľom je kompenzovať celkové problémy s rastom, s ktorými sa stretávajú tieto regióny uvedené v článku 174 ZFEÚ;

25.

žiada, aby politika súdržnosti po roku 2027 zahŕňala regionálne zameranie na úrovni EÚ a vyčlenenie osobitných prostriedkov pre regióny s oblasťami uvedenými v článku 174, pričom intenzita pomoci by mala dosiahnuť minimálny strop stanovený v dohodách o partnerstve. Potenciálne by to malo zahŕňať aj iné politiky v rozpočte EÚ, ktoré majú územný rozmer, vrátane každého nástupcu nástroja Next Generation EU;

Vidiecke oblasti

26.

zdôrazňuje, že politiky EÚ by mali podporovať príťažlivosť týchto území a chrániť ich kvalitu života a vidiecke obyvateľstvo zabezpečením rovnakého prístupu k základným službám a príležitostiam. Týka sa to nielen politiky súdržnosti, ale aj politiky EÚ v oblasti poľnohospodárstva, jednotného trhu, hospodárskej súťaže, životného prostredia a energetiky;

27.

sa domnieva, že štrukturálne fondy a nástroj Next Generation EU ako plány zamerané na obnovu by mali slúžiť ako sociálno-ekonomický impulz pre vidiecke oblasti zasiahnuté vyľudňovaním, keďže negatívne dôsledky pandémie môžu prehĺbiť územnú nerovnováhu. Z hľadiska digitalizácie musia slúžiť na zabezpečenie kvalitnej digitálnej pripojiteľnosti pre všetkých obyvateľov a z hľadiska zelenej transformácie na to, aby sa vidiecke oblasti stali miestom pre investície a inovácie do ekologického hospodárstva, zdrojov obnoviteľnej energie, udržateľného cestovného ruchu a obehového hospodárstva;

28.

upozorňuje Európsku komisiu, že je naliehavo potrebné prekročiť rámec Dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti a novej Územnej agendy 2030 a vytvoriť nový európsky program rozvoja vidieka, v rámci ktorého sa budú môcť využiť osobitné ukazovatele na overovanie čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov v regiónoch uvedených v článku 174 (s osobitnými údajmi o horských, ostrovných a vidieckych oblastiach, oblastiach s demografickým poklesom a priemyselným úpadkom atď.). Tieto ukazovatele by sa mali vymedziť na nižšej ako regionálnej úrovni (napr. na úrovni NUTS 3 a LAU), kde sa vyskytujú najväčšie rozdiely v rozvoji, a používať pri overovaní vplyvov na vidiecke oblasti vo všetkých politikách EÚ;

29.

sa domnieva, že ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach musia cestovať na väčšie vzdialenosti ako ľudia žijúci v mestách, aby sa dostali k mnohým verejným a súkromným službám, a používajú pri tom osobné vozidlá alebo autobusy; zdôrazňuje, rovnako sa ako sa zdôrazňuje v ôsmej správe o súdržnosti, úlohu menších miest, a najmä obcí a dedín, ktoré pôsobia ako „regionálne centrá“ pre ľudí žijúcich v okolitých vidieckych oblastiach, ktorí prichádzajú do týchto miest pre služby;

30.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v mnohých častiach Európy obce a stredne veľké mestá trpia procesom štrukturálneho rozpadu v prospech veľkých metropolitných oblastí, čo naopak dvojnásobne ovplyvňuje vidiecke oblasti a oblasti, kde sa nedostatočne riešia prepojenia medzi vidiekom a mestom;

31.

zdôrazňuje, že nová dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ do roku 2040 (LTVRA), ako aj vidiecky pakt a akčný plán EÚ pre vidiek musia spolu s členskými štátmi a regiónmi stanoviť jasne vymedzené návrhy na okamžité opatrenia, konkrétne ciele a investície do silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí a komunít;

32.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že táto prehlbujúca sa priepasť medzi vidiekom a mestom prispieva k politickej polarizácii, pocitu straty demokratických práv a nedostatku dôvery v inštitúcie členských štátov, a najmä v EÚ, na čo poukazuje čoraz viac vedeckých štúdií;

33.

žiada, aby členské štáty zahrnuli finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov vyčlenené na miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície s cieľom investovať ich do vidieckych oblastí, a aby zabezpečili súlad s investíciami z EPFRV a štrukturálnych fondov na týchto územiach;

34.

sa domnieva, že platforma pre revitalizáciu vidieka by mala slúžiť ako jednotné kontaktné miesto umožňujúce vidieckym komunitám, predkladateľom projektov a orgánom spolupracovať a že by mala fungovať aj na technickej a politickej úrovni medzi vidieckymi a mestskými orgánmi;

35.

dôrazne tvrdí, že overovanie vplyvov na vidiecke oblasti nemôže byť povrchným ani technokratickým úkonom, ale že musí byť neoddeliteľnou súčasťou rozvoja všetkých právnych predpisov EÚ zohľadňujúcich územný rozmer a musí zahŕňať participatívny prvok s cieľom zohľadniť možné vplyvy a dôsledky pre vidiecke oblasti;

36.

zdôrazňuje, že Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti by mala podporovať širší zber údajov, širšie monitorovanie a širšiu prognózu partnerstiev medzi vidiekom a mestami na úrovni EÚ prostredníctvom nového strediska pre monitorovanie vidieka alebo podpory poskytovanej sieťou ESPON. Toto stredisko by malo zhromažďovať údaje a analýzy o vidieckych oblastiach s cieľom podporiť tvorbu politiky;

Oblasti ovplyvnené priemyselnou transformáciou

37.

sa domnieva, že priemyselná stratégia EÚ a pandémia ochorenia COVID-19 preukázali, že je potrebné, aby sa priemysel a priemyselné spoločenstvá dostali na popredné miesto politického programu EÚ s cieľom v budúcnosti výrazne zvýšiť podiel priemyslu na HDP;

38.

poukazuje na to, že vidiecky charakter ostrovných oblastí vzhľadom na ich územnú diskontinuitu, zložitú demografiu, obmedzené územie a fragmentáciu prináša určité osobitosti a výzvy, ktoré sa musia zohľadniť a riešiť v Dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti;

39.

sa domnieva, že nielenže intervencie Fondu na spravodlivú transformáciu musia byť riadne začlenené do stratégií pre inteligentnú špecializáciu v rámci politiky súdržnosti, ale aj, čo je dôležitejšie, oživenie upadajúcich priemyselných oblastí Európy musí ísť nad rámec politiky súdržnosti, aby sa stalo ústrednou súčasťou Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a jeho nástupníckych programov; tieto programy by mali byť tiež zakotvené v politike súdržnosti alebo by sa mali aspoň vykonávať v lepšej súčinnosti s politikou súdržnosti;

40.

je presvedčený, že pre regióny, ktoré prechádzajú priemyselnou transformáciou, ide o príležitosť, pretože prioritou musí byť už nielen kompenzácia minulej reštrukturalizácie, ale využitie podceneného know-how a výhod týchto regiónov na rýchle oživenie európskej priemyselnej základne;

41.

sa domnieva sa, že prioritami týchto starých a nových fondov EÚ musí byť podpora konkurencieschopnosti, zvyšovania úrovne zručností a obnova životného prostredia s cieľom podporiť úlohu MSP, ako aj prístupov „veda pre priemysel“ a „z univerzity na trh“ (t. j. uvádzanie nápadov na trh) a posilniť priemyselnú kultúru;

42.

zdôrazňuje, že obnova oblastí zasiahnutých priemyselnou transformáciou by mohla byť vynikajúcim spôsobom, ako bojovať proti rozrastaniu miest, zachovať vidiecku krajinu a biodiverzitu a dosiahnuť aj zelenú transformáciu;

43.

je presvedčený, že tieto fondy a intervencie nesmú fungovať izolovane, ale v rámci jasne vymedzených integrovaných územných plánov, ktoré zase umožňujú spoluprácu s podobnými oblasťami z toho istého členského štátu a zvyšku EÚ, napríklad podľa vzoru nedávno spustenej misie EÚ: iniciatíva Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá (8);

Regióny, ktoré trpia závažným prírodným a trvalým demografickým znevýhodnením

44.

je znepokojený zisteniami v ôsmej správe o súdržnosti, ktorá potvrdzuje, že podiel obyvateľov EÚ žijúcich v regiónoch s úbytkom obyvateľstva by mal do roku 2040 dosiahnuť 50 %, čo ovplyvní dostupnosť verejných služieb, pracovné príležitosti a demokratickú legitimitu vnútroštátnych inštitúcií a inštitúcií EÚ;

45.

víta skutočnosť, že Komisia kladie väčší dôraz na demografické otázky v ôsmej správe o súdržnosti, správe o vplyve demografických zmien v Európe a pri následnom mapovaní;

46.

sa domnieva, že návrhy (9) týkajúce sa úniku mozgov, ktoré požadoval VR (10) a ktoré sa v súčasnosti pripravujú na riešenie úbytku obyvateľstva, sa musia považovať nielen za otázku ľudského kapitálu v súvislosti s migráciou do iných členských štátov, ale aj sa zamerať predovšetkým na územné dôsledky úbytku obyvateľstva v rámci členských štátov;

47.

zdôrazňuje, že vôbec prvé celoeurópske vymedzenie demograficky upadajúcej oblasti na účely štrukturálnych a investičných fondov EÚ, ktoré pôvodne navrhol VR (11) a ktoré je zahrnuté do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (12) o EFRR, by sa malo použiť na lepšie priestorové zameranie iných relevantných fondov nad rámec politiky súdržnosti, najmä pre Fond na spravodlivú transformáciu a národné plány podpory obnovy a odolnosti, keďže všetky tieto fondy prispievajú k integrovaným a miestne orientovaným opatreniam;

48.

sa tiež domnieva, že táto definícia by sa mala pravidelne prehodnocovať, aby sa zohľadnili a účinne riešili problémy, ktorými tieto územia trpia. Preto nabáda preskúmať možnosť využitia územnej klasifikácie, ktorá by bola viac prispôsobená skutočným problémom každého územia, či už ide o úroveň NUTS 3, alebo v niektorých prípadoch aj o miestne administratívne jednotky, ktoré s nimi susedia;

49.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že len malá menšina členských štátov, regiónov a skupín regiónov vypracúva integrované stratégie proti vyľudňovaniu, ktoré poskytujú integrované riešenia tohto problému vrátane priestorovo zameraných vnútroštátnych fondov a fondov EÚ, stimulov fiškálnej/štátnej pomoci a poskytovania základných služieb;

50.

by však chcel poukázať na to, že taktiež husto osídlené oblasti alebo oblasti s veľkým podielom starších obyvateľov môžu mať demografické nevýhody, najmä ak sú ovplyvnené aj inými faktormi uvedenými v článku 174, ako je ostrovný charakter, sezónne hospodárske činnosti a nutnosť zabezpečiť základné služby počas celého roka, a preto sú potrebné lepšie údaje na nižšej ako regionálnej úrovni (NUTS 3 a LAU);

51.

sa domnieva, že Komisia by mala prekročiť rámec usmernení, ktoré pripravuje pre riadiace orgány, a urobiť z nich kľúčový prvok svojich odporúčaní pre jednotlivé krajiny, najmä s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty využívali finančné prostriedky EÚ spôsobom, ktorý rieši túto výzvu, a nie posilňovaním existujúcej dynamiky;

Ostrovy

52.

vníma ostrovný charakter ako trvalý a nemenný geografický prvok, ktorý zahŕňa dodatočné náklady (doprava, nakladanie s odpadom, verejné služby, základný tovar a služby), čo bráni rozvoju a konkurencieschopnosti týchto území a zároveň ich obzvlášť vystavuje strate biodiverzity a zmene klímy;

53.

považuje preto za poľutovaniahodné, že v ôsmej správe o súdržnosti sa skutočne nezohľadnila špecifická situácia ostrovov EÚ;

54.

plne súhlasí so závermi Rady predloženými francúzskym predsedníctvom Rady EÚ, podľa ktorých „ostrovy, okrajové a vzdialené územia vrátane najvzdialenejších regiónov čelia mimoriadne vážnym výzvam, a to aj z dôvodu zvýšených nákladov na dopravu“, a existuje „potreba inkluzívneho a osobitného prístupu k nim s cieľom podporiť ich pri ich transformácii“;

55.

rozhodne víta návrh Európskeho parlamentu, v ktorom sa Európska komisia vyzýva, aby vypracovala „stratégiu EÚ pre ostrovy“ s akčným plánom na podporu rastu a inovácie udržateľným spôsobom, ochranu životného prostredia a ľudí žijúcich na ostrovoch, ako aj „pakt ostrovov“ s cieľom zapojiť všetkých aktérov prostredníctvom viacúrovňového a medzisektorového prístupu;

56.

sa domnieva, že na rozdiel od Amsterdamského paktu a makroregionálnych stratégií si pakt ostrovov a, samozrejme, aj vidiecky pakt, ktorý sa tiež pripravuje, vyžaduje nové právne predpisy, nové fondy a nové politické prístupy špecifické pre tieto oblasti: pravidlo „troch nie“ by sa malo stať pružnejším, pokiaľ ide o makroregionálne stratégie;

57.

žiada, aby sa do tohto paktu zahrnul osobitný štatút fiškálnej/štátnej pomoci pre ostrovy s cieľom prekonať tzv. ostrovnú daň, t. j. režijné náklady spojené s ostrovným charakterom;

58.

zdôrazňuje, že energetická transformácia môže proti svojej vôli penalizovať občanov ostrovov, keďže majú menšiu flexibilitu, pokiaľ ide o rýchlu adaptáciu na ambiciózny prechod EÚ na klimatickú neutralitu a investície do alternatívnych zdrojov energie na ostrovoch, a preto musí pakt obsahovať prispôsobenú podporu na úrovni EÚ a členských štátov;

59.

požaduje, aby tento pakt zahrnul európske ostrovné regióny do Nástroja na prepájanie Európy a transeurópskych sietí v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych služieb;

60.

opakuje, že digitálna územná kontinuita a digitálna súdržnosť sú kľúčovými nástrojmi na prekonanie fyzickej izolácie ostrovov a na riešenie jednej z najväčších výziev, ktorým ostrovy čelia, konkrétne demografickej výzvy;

61.

navrhuje, aby Komisia určila dodatočné stratégie a opatrenia osobitnej finančnej podpory pre ostrovy a najvzdialenejšie regióny, najmä vzhľadom na neprimeraný vplyv pandémie na cestovný ruch na ostrovoch;

62.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli politiky digitálnej prevádzkovej odolnosti na ostrovoch EÚ s cieľom zabezpečiť, aby občania a podnikatelia mohli pôsobiť na celom trhu EÚ aj so sídlom na ostrove;

63.

naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali s VR a miestnymi a regionálnymi samosprávami v súvislosti s Európskym rokom ostrovov 2024 s cieľom podporiť jedinečný sociálno-hospodársky, prírodný a kultúrny kapitál ostrovov;

Cezhraničné regióny

64.

vyjadruje poľutovanie nad výraznými škrtmi v programoch Európskej územnej spolupráce v programovom období 2021 – 2027. To nie je v súlade so skutočnosťou, že jedna tretina občanov EÚ žije v pohraničných regiónoch a iniciatíva Interreg sa ukázala byť skutočnou pridanou hodnotou EÚ pri podpore cezhraničnej spolupráce ako vhodného nástroja na rozvoj pohraničných regiónov EÚ;

65.

zdôrazňuje rozšírený výskyt administratívnych, právnych a jazykových prekážok (cezhraničná zdravotná starostlivosť, mobilita pracovníkov, prístupnosť služieb, ako dokázala pandémia ochorenia COVID-19) medzi členskými štátmi (pozemné a námorné hranice) aj v rámci nich, ktoré bránia rastu, sociálno-hospodárskemu rozvoju a súdržnosti medzi pohraničnými regiónmi a v nich;

66.

zdôrazňuje, že pridanou hodnotou iniciatívy Interreg nie je len rozvoj (často okrajových) pohraničných regiónov, ale aj budovanie vzájomnej dôvery medzi ľuďmi na oboch stranách hranice. Úloha projektov „ľudia ľuďom“ je kľúčová a mala by sa ďalej podporovať (13);

67.

naliehavo vyzýva Radu, aby odblokovala mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte (ECBM), keďže ide o oveľa účinnejší nástroj ako EZÚS a odstránil by 50 % prekážok, ktoré bránia rozvoju cezhraničných regiónov, najmä v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, predchádzaním tzv. covid-fencingu (uzatvorenie štátnych hraníc), ktorý tak výrazne oslabil štyri slobody EÚ počas vrcholu pandémie;

68.

požaduje vypracovanie európskeho rámca pre cezhraničných pracovníkov, ktorý by viedol k väčšej účinnosti na cezhraničných trhoch práce v celej Európe;

69.

súhlasí s prieskumom, ktorý dala vypracovať Komisia, podľa ktorého by pohraničné regióny získali 2 % HDP, ak by sa odstránilo len 20 % súčasných prekážok súvisiacich s hranicami (14);

Horské regióny

70.

sa domnieva, že horské oblasti (29 % rozlohy EÚ a 13 % jej obyvateľstva) čelia trvalému a štrukturálnemu znevýhodneniu, ako je precitlivenosť na zmenu klímy, vplyv svahov, odľahlosť a prístupnosť, nedostatočná digitalizácia (25 % vidieckych oblastí stále nemá prístup k internetu), vysídľovanie (najmä mladých ľudí) a riedke osídlenie a úbytok podnikov;

71.

sa domnieva, že horské regióny potrebujú lokálny prístup v rámci Dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti, pri ktorom sa zohľadnia ich špecifické črty a potreby;

72.

navrhuje prehodnotiť nekontroverzné zásady ECBM a začať s navrhovaním nástroja na systematické odstraňovanie cezhraničných prekážok, keďže je to potrebné na zvýšenie kvality života v pohraničných regiónoch;

73.

zastáva názor, že politika súdržnosti, najmä programy Interreg, predstavuje obrovskú príležitosť pre horské regióny na riešenie ich problémov, ako aj na zlepšenia v oblasti inovácií, opatrení v oblasti klímy, cestovného ruchu, mládeže, zamestnanosti a mobility v horských regiónoch;

74.

pripomína svoje odporúčania týkajúce sa ďalšieho rozvoja cezhraničných verejných služieb v Európe (15), ako je právny rámec EÚ, lepšia koordinácia vykonávania smerníc EÚ, vytvorenie národných kontaktných miest a lepšia podpora cezhraničných verejných služieb;

75.

vyjadruje však znepokojenie nad tým, že sa nevenuje dostatočná pozornosť investíciám financovaným z prostriedkov EÚ a poskytovaniu verejných statkov horským oblastiam v členských štátoch, najmä ak presahujú regionálne hranice;

76.

pripomína, že makroregionálne stratégie prispievajú k riešeniu spoločných výziev pre konkrétne oblasti, zlepšujú komplementárnosť rôznych politických stratégií a významne prispievajú k dosiahnutiu územnej súdržnosti medzi krajinami a regiónmi, konštatuje však, že existuje priestor na ich účinnejšie začlenenie do politík EÚ a na konzistentnejší prístup medzi rôznymi vnútroštátnymi a regionálnymi politikami;

77.

pripomína, že stratégia pre alpský región zostáva najnovšou makroregionálnou stratégiou, ale môžu nasledovať nové stratégie pre horské regióny, najmä stratégia pre Karpaty. Stratégia pre alpský región, založená na bohatom inštitucionálnom rámci a zahŕňajúca niekoľko iniciatív, by sa mohla použiť ako príklad na vypracovanie nových stratégií pre horské regióny;

78.

pripomína, že z výskumu financovaného Komisiou vyplýva, že medzi plánovaním a vykonávaním politiky súdržnosti stále existuje priepasť, ktorá dostatočne nezohľadňuje osobitosti horských oblastí;

79.

poukazuje na to, že v novom programovom období je politický cieľ č. 5 „Európa bližšie k občanom“ osobitne prispôsobený stratégiám na nižšej ako regionálnej úrovni, ktoré riešia špecifické územné potreby, napríklad v horských oblastiach. Horské oblasti sú však podobne ako ostatné oblasti, na ktoré sa vzťahuje článok 174 ZFEÚ, neprimerane znevýhodnené skutočnosťou, že z európskeho rozpočtu nie sú na politický cieľ č. 5 vyčlenené žiadne finančné prostriedky, dokonca ani orientačne. Horské oblasti by však nemali byť vylúčené z politických cieľov č. 1 a č. 2, na ktoré bolo vyhradených aspoň 60 % finančných prostriedkov politiky súdržnosti, hoci v súčasnosti to úplne závisí od politickej vôle centrálnych a regionálnych vlád;

80.

konštatuje, že riadiace orgány majú možnosť podporovať nižšie ako regionálne úrovne so zemepisnými osobitosťami, ako sú horské oblasti, buď prostredníctvom „medziregionálnych častí“ v operačných programoch alebo pomocou osobitných výziev pre tieto oblasti v rámci širších operačných programov, alebo aspoň pridelením dodatočných bodov na projekty v horských oblastiach;

V Bruseli 1. decembra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Uznesenie Európskeho parlamentu 2021/2079(INI).

(2) Ú. v. EÚ C 306, 17.12.2007, s. 158.

(3) https://cor.europa.eu/sk/our-work/Pages/OpinionTimeline.aspx?opId=CDR-2615-2020.

(4) CDR 3595/2018.

(5) enrd_report_tg_rp_a_framework_of_rural_proofing_actions.pdf.

(6) https://territorialagenda.eu/pilot-actions/.

(7) Rural proofing – a foresight framework for resilient rural communities.

(8) EU Mission: Climate-Neutral and Smart Cities, Európska komisia.

(9) Únik mozgov – zmierňovanie problémov spojených s úbytkom obyvateľstva (oznámenie).

(10) CDR 4645/2019.

(11) CDR 3594/2018.

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60).

(13) https://cor.europa.eu/sk/our-work/Pages/OpinionTimeline.aspx?opId=CDR-1527-2017.

(14) https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/reports/KN-08-22-344-EN-N.pdf.

(15) https://cor.europa.eu/sk/our-work/Pages/OpinionTimeline.aspx?opId=CDR-2615-2020.

2.3.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 79/44

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Malé mestské oblasti ako kľúčoví aktéri riadenia spravodlivej transformácie

(2023/C 79/08)

Spravodajca:

Kieran McCARTHY (IE/EA), poslanec zastupiteľstva mesta Cork

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

konštatuje, že na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v celej Európe sú potrebné opatrenia na všetkých úrovniach vo vidieckych, prímestských a mestských oblastiach. V malých mestských oblastiach sa sústreďuje 43 % obyvateľstva EÚ a približne 66 % mestského obyvateľstva Európy žije v oblastiach s menej ako 500 000 obyvateľmi. V EÚ existuje približne 14 000 malých mestských oblastí s počtom obyvateľov od 5 000 do 50 000;

zdôrazňuje, že malé mestské oblasti v Európe sú vo svojej podstate heterogénne. Majú úplne odlišné charakteristiky (a výzvy) v závislosti od svojej polohy, územných podmienok, hospodárskej štruktúry a štruktúry trhu práce (1). Napriek tomu treba často skonštatovať, že menšie obce z dôvodu malej hustoty obyvateľstva čelia skôr takým výzvam, ktoré sa týkajú aj vidieckych oblastí;

poukazuje na to, že zelená a digitálna transformácia, postpandemická obnova a integrácia migrantov, najmä v dôsledku vojny na Ukrajine, prinášajú okrem všeobecných výziev spojených s rozvojom, ktorým čelia mestá všetkých veľkostí, aj ďalšie výzvy, pred ktorými stoja malé mestské oblasti (ako sú cenovo dostupné bývanie, udržateľná mobilita, poskytovanie služieb, demografické zmeny, únik mozgov, zdravie miest, sociálna segregácia, environmentálna stopa, opatrenia v oblasti klímy atď.);

poukazuje na to, že skutočným kľúčom k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu v celej Európe je podpora súkromnej zamestnanosti vo vidieckych oblastiach (v poľnohospodárskych sektoroch alebo v iných sektoroch). Je presvedčený o tom, že chýbajúce verejné služby vo vidieckych oblastiach (ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, pripojiteľnosť alebo mobilita) vedú k vyľudňovaniu vidieka. Zdôrazňuje preto, že takéto služby vo vidieckych oblastiach sa musia poskytovať ako základná potreba, pretože všetky ostatné odvetvové politiky sa bez nich ukážu ako neúčinné;

pripomína, že v novej Lipskej charte sa uvádza, že mestá musia byť schopné plniť si úlohy pri podporovaní spoločného blaha a že na to, aby mohli vykonávať svoje funkcie vo verejnom záujme, je nevyhnutná finančná sloboda, multifunkčné profily úloh, politická legitimita, miestna sociálna a zdravotná starostlivosť a územná životaschopnosť. Jedným z jej hlavných cieľov je celkové zníženie emisií skleníkových plynov, pričom mestá musia najvhodnejšími prostriedkami prispievať k príslušným národným a európskym cieľovým hodnotám;

berie na vedomie plánovanú definíciu pojmu „malé mestské oblasti“ (2), ktorý sa pomocou harmonizovaných metód a ukazovateľov vymedzuje tak, aby bolo možné medzinárodné porovnanie v súlade s predchádzajúcimi výzvami viacerých európskych a globálnych programov (Nová urbánna agenda OSN/HABITAT, Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, Lipská charta, Územná agenda 2030 atď.). Ak sa táto definícia použije na účel rozdeľovania finančných prostriedkov, hrozí, že malé obce s počtom obyvateľov menej ako 5 000 budú znevýhodnené;

Výzvy súvisiace s poklesom počtu obyvateľstva

upozorňuje, že podľa predpovedí sa očakáva, že v roku 2040 v regiónoch vyznačujúcich sa poklesom počtu obyvateľstva bude žiť 51 % obyvateľstva EÚ v porovnaní s 34 % v roku 2020, pričom k rýchlemu úbytku dôjde skôr vo vidieckych než v mestských regiónoch (11 % oproti 1 %);

zdôrazňuje skutočnosť, že mnohým malým mestským oblastiam hrozí demografický pokles a zaostávanie, a teda vynechanie zo zelenej a digitálnej transformácie Európy;

s poľutovaním konštatuje, že Komisia pri zavádzaní definície pojmu „mestské oblasti“ v nariadení týkajúcom sa územných typológií (nariadenie Tercet) nepovažovala za potrebné vykonať posúdenie vplyvu, hoci jej zavedenie malo ďalekosiahly vplyv na rozdeľovanie finančnej podpory;

10.

poukazuje na 8. správu o súdržnosti, z ktorej vyplýva, že demografický pokles má priamy vplyv na poskytovanie verejných služieb. Malé a stredne veľké mestá, vidiecke obce a miestne podniky čelia veľkým výzvam;

11.

preto vyzýva Komisiu, aby pred zavádzaním ďalších definícií vykonala posúdenie vplyvu, najmä pokiaľ ide o ciele článku 174 ZFEÚ a rozdeľovanie finančnej podpory;

12.

zdôrazňuje, že pri prideľovaní prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov by sa mali stanoviť kritériá, ktoré presahujú počet obyvateľov alebo HDP, a že by sa mali brať do úvahy existujúce miestne výzvy. Nemalo by sa paušálne rozlišovať medzi mestskými a vidieckymi oblasťami len na základe štatistickej klasifikácie;

13.

zdôrazňuje, že situáciu v územiach, kde dochádza k úbytku obyvateľstva (ako sú malé mestské oblasti), zhoršuje množstvo ďalších problémov, medzi ktoré patria okrem iného starnutie obyvateľstva, slabá miestna správa vecí verejných a nedostatočné budovanie kapacít, stagnácia sebestačnosti, znižovanie individuálnych ukazovateľov blahobytu a kvality života, regionálna migrácia, migrácia v rámci EÚ a celosvetová migrácia, tzv. inteligentný pokles a nedostatok investícií do digitálnych ekosystémov, únik mozgov, opúšťanie pôdy, prehlbovanie sociálnych nerovností, znižovanie kvality života, zmeny v priemysle, neistý hospodársky rast a rastúca urbanizácia vo väčších regionálnych centrách;

14.

poukazuje na to, že ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach musia často cestovať na väčšie vzdialenosti ako ľudia žijúci v mestách, aby sa dostali k mnohým verejným a súkromným službám, a musia pri tom používať osobné vozidlá alebo autobusy. Regionálne centrá poskytujú viac služieb ľuďom žijúcim v ich zázemí. Politika v oblasti mobility musí pokrývať rozsiahlejšie územie a v mestských, vidieckych a prímestských oblastiach je potrebný spoločný prístup. Čím je osídlenie menšie, tým viac rastie vplyv regionálneho centra;

15.

zdôrazňuje, že mestá a vidiecke obce majú pre miestne hospodárstvo zásadný význam, pretože zabezpečujú dôležité administratívne, sociálne, komunitné a rekreačné funkcie. Podporujú zoskupovanie miestnych služieb, predstavujú významný podiel obytných budov a pracovných miest a plnia funkciu dopravných uzlov (3);

16.

opätovne potvrdzuje, že mnohé okrajové regióny vrátane malých mestských oblastí sú v súčasnosti konkurenčne znevýhodnené z dôvodu nedostatku digitálnych prepojení, čo sťažuje využívanie potenciálu rozvoja, ochranu alebo vytváranie nových pracovných miest alebo znižovanie migrácie;

17.

sa domnieva, že pri formovaní trhu by sa mala venovať pozornosť tomu, ako by subjekty verejného sektora mohli podporovať alebo dotovať služby, ktoré by inak neboli komerčne životaschopné, ale sú nevyhnutné pre malé mestské oblasti (4);

18.

sa domnieva, že malým mestským oblastiam často chýbajú dostatočné kapacity alebo znalosti na riešenie problémov. Často sa v nich vyskytujú problémy s obmedzenými finančnými a administratívnymi kapacitami, spoluprácou a obmedzenou rozhodovacou právomocou, líderstvom, adaptabilitou a odolnosťou, ktoré môžu predstavovať naliehavé výzvy, pričom predvídanie spolu s inovačnými riešeniami sú určujúcimi faktormi;

19.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, ako je geograficky rozložená nespokojnosť obyvateľov s politikou. Rozdiely medzi mestami a vidiekom a rozdiely medzi mestskou a vidieckou politikou môžu podnietiť politickú polarizáciu;

Uskutočnenie spravodlivej transformácie

Budovanie zelených kapacít

20.

podčiarkuje, že malé mestské oblasti sú hnacou silou zelenej, digitálnej a spravodlivej transformácie, ktorú Európa potrebuje na svoju obnovu. Snaha o vytvorenie funkčných oblastí šetrných ku klíme do veľkej miery závisí od schopnosti mestských orgánov prispôsobiť sa neustále sa meniacim hospodárskym podmienkam a obnoviť dôveru;

21.

sa preto domnieva, že je potrebný cielený prístup, ktorý miestnym obyvateľom poskytne pozitívnu víziu do budúcnosti. Veľmi nápomocná by mohla byť dlhodobá vízia Európskej komisie pre vidiecke oblasti do roku 2040 a malé vidiecke mestá by sa mali naplno zohľadňovať aj vo vidieckom pakte;

22.

konštatuje, že nedostatočná informovanosť, ako aj nedostatočne silná sociálna podpora na vyváženie dôsledkov zelenej transformácie môžu ohroziť prebiehajúce zmeny. Hoci existuje prepojenie medzi zelenou a spravodlivou transformáciou, obe sa musia uskutočňovať v rovnováhe a koordinovane;

23.

uznáva, že mestské oblasti vrátane malých území významne prispejú k zmierneniu zmeny klímy investovaním zdrojov do opatrení súvisiacich so zelenou transformáciou, obnovy miest, vlny obnovy a obehového hospodárstva, mobility, energeticky efektívnych budov, lepšieho nakladania s odpadom a mobilizácie občanov a zvyšovania informovanosti o environmentálne prospešných opatreniach;

24.

poznamenáva však, že v záujme zabezpečenia úspešnej zelenej transformácie v malých mestských oblastiach je nevyhnutné zvyšovanie úrovne zručností, rekvalifikácia a technické odborné znalosti, ako aj znalosti o prístupoch k adaptácii na zmenu klímy. Miestne samosprávy v malých mestských oblastiach potrebujú vysokokvalifikovaných zamestnancov, ktorých spôsobilosti sa neobmedzujú len na tradičnú miestnu správu, pričom v transformačnom procese môže pomôcť výmena najlepších postupov medzi malými mestskými oblasťami;

25.

sa domnieva, že programy členských štátov a EÚ podporujú rozvoj zručností v malých mestských oblastiach a vyžadujú si tiež dostatočný počet kvalifikovaných a vzdelaných ľudských zdrojov pre nové procesy transformácie. Môžu využívať výmenu poznatkov z programov financovania EÚ, ako sú mestské inovačné opatrenia, partnerstvá v rámci Urbánnej agendy EÚ, Interreg, URBACT a TAIEX, pretože vieme, že nie sú rovnomerne rozdelené medzi malé mestské územia v Európe;

26.

sa zasadzuje za to, aby členské štáty presadzovali podstatnú zmenu infraštruktúry dodávok energie a stavebných noriem s cieľom umožniť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v malých a stredne veľkých mestách, ktoré významne prispejú k zmierneniu zmeny klímy;

27.

zastáva názor, že s cieľom obmedziť závislosť EÚ od fosílnych palív je nevyhnutné umožniť regiónom a mestám posilniť ich schopnosť budovať odolné komunity. Decentralizovaná výroba energie, energetická efektívnosť a plány úspor energie na miestnej a regionálnej úrovni zabezpečia naplnenie plánu REPowerEU;

28.

opakuje, že členské štáty musia pri zavádzaní a podporovaní verejne prístupných nabíjacích staníc určených pre ľahké úžitkové vozidlá zohľadniť aj ciele článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zabezpečiť dostupnosť v menej husto osídlených oblastiach;

Budovanie mechanizmov spravodlivej transformácie

29.

žiada, aby sa vykonávanie Fondu na spravodlivú transformáciu zameralo na podporu malých mestských oblastí v rámci už vopred vymedzených regiónov s cieľom podporiť obce, ktoré sú najviac zasiahnuté prechodom na klimatickú neutralitu;

30.

žiada, aby sa z tohto fondu podporovali malé a stredné podniky pri rozvoji ich obchodných činností a budovaní atraktívnych a živých lokalít;

31.

vyzýva na podporu projektov sociálneho začlenenia a opatrení pre zraniteľné skupiny alebo občanov v núdzi, keďže ich potreby v malých mestských oblastiach môžu byť väčšie a menej prepojené;

Uskutočnenie digitálnej transformácie

32.

opätovne zdôrazňuje, že politiky navrhnuté pre mestá (napríklad Lipská charta) by mali zohľadňovať digitálnu transformáciu, pretože digitalizácia je významným a medziodvetvovým prvkom, ktorý ovplyvňuje udržateľný rozvoj miest z hľadiska mestskej mobility, energetickej efektívnosti, práce na diaľku a udržateľného bývania, ako aj maloobchodu a verejných služieb;

33.

pripomína, že vo všetkých členských štátoch EÚ existuje výrazná digitálna priepasť medzi mestami a vidiekom, a to vo veľkej miere z dôvodu, že v súvislosti so zavádzaním digitálnej infraštruktúry v menej zastavaných oblastiach poskytovatelia služieb širokopásmového pripojenia očakávajú nízke príjmy. Nedávny nárast telepráce a mobilnej práce založenej na informačných a komunikačných technológiách by však mohol predstavovať jeden z kľúčových faktorov budúceho rozvoja vidieckych oblastí. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že zabezpečiť vysokorýchlostné pripojenie pre všetkých v Európskej únii – aj vo vidieckych a vzdialených oblastiach – je predpokladom toho, aby občania mohli využívať digitálne služby;

34.

odporúča, aby členské štáty v rámci národných plánov obnovy a odolnosti, ako aj európskych štrukturálnych a investičných fondov investovali do projektov inteligentných vidieckych obcí, zavádzania digitálnych riešení na optimalizáciu pripojiteľnosti, každodenného života a služieb v malých mestských oblastiach;

35.

zdôrazňuje, že v záujme harmonického rozvoja všetkých typov mestských oblastí je potrebné posilniť prepojenia medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, ktoré môžu slúžiť ako katalyzátor súdržnejšieho územného rozvoja;

36.

vyzýva na preskúmanie možností synchronizácie verejných služieb na komunálnej úrovni, na podporu elektronickej správy vecí verejných pre menšiu verejnú správu a na digitalizáciu služieb tak, aby boli používateľsky ústretovejšie pre občanov;

Budovanie kapacít v oblasti bývania

37.

pripomína, že v mestách a v malých mestských oblastiach existujú v súčasnosti výrazné rozdiely v dostupnosti primeraného bývania a v prístupe k nemu, najmä v prípade mladých ľudí, rodín s deťmi (vrátane osamelých rodičov), migrantov a osôb so zdravotným postihnutím;

38.

žiada, aby členské štáty podporovali daňové stimuly týkajúce sa prázdnych bytových jednotiek v snahe podporiť prístup k cenovo dostupnému bývaniu a prilákať občanov, aby sa usadili a budovali svoj život v malých oblastiach, kde dochádza k poklesu obyvateľstva;

Nový európsky Bauhaus

39.

oceňuje, že Európska komisia sa v rámci výzvy na predkladanie návrhov na miestne iniciatívy Nového európskeho Bauhausu usiluje klásť osobitný dôraz na malé mestské oblasti a stredne veľké mestá a pripomína návrh na vytvorenie systému poukazov na laboratóriá NEB v rámci budúcej výzvy na predkladanie návrhov v spojitosti s Európskou mestskou iniciatívou;

Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti

40.

poukazuje na to, že EÚ môže dosiahnuť vyváženejší územný rozvoj podporou a uľahčovaním intenzívnejšej spolupráce medzi mestskými a vidieckymi oblasťami bez ohľadu na rozdiely v minulosti, ktoré tieto oblasti skôr rozdeľovali ako spájali;

41.

zdôrazňuje, že vidiecka agenda by sa mala vypracovať podľa vzoru Urbánnej agendy EÚ na základe zásad „lepšieho financovania, lepšej právnej regulácie a lepších poznatkov“, pričom vykonávanie by sa malo uskutočňovať prostredníctvom tematických viacúrovňových a medziodvetvových partnerstiev;

42.

upozorňuje, že je jednoznačne potrebná lepšia koordinácia jednotlivých oblastí politiky súvisiacich s vidieckymi, prímestskými a mestskými oblasťami. Koordinovanejším prístupom by sa mali aktívne vyhľadávať synergie a pridaná hodnota spolupráce a koordinácie aktérov vo vidieckych a mestských oblastiach, pretože ide o dôležitý faktor úspešnej podpory miestne orientovaných inovácií a experimentovania;

43.

navrhuje, aby Európska komisia začlenila rozmer malých mestských oblastí do overovania vplyvov na vidiecke oblasti, a opakuje svoju ponuku spolupracovať v tejto oblasti. Overovanie vplyvu na územia a vidiek by sa malo stať povinným prvkom procesu tvorby politiky;

44.

odporúča, aby sa ďalej zvážili možnosti spolupráce v rámci existujúcich územných stratégií EÚ, ako je Územná agenda 2030, nová Lipská charta a vykonávanie novej generácie partnerstiev v rámci Urbánnej agendy EÚ, ktoré vytvárajú zameranie mestskej agendy na vidieku;

45.

vyzýva na presadzovanie strategických partnerstiev miest a vidieka. Malé mestské oblasti môžu lepšie podporovať partnerstvá a môžu lepšie dosiahnuť spoločné ciele v tradičných a inovatívnych odvetviach združovaním zdrojov, vypracúvaním stratégií a uzatváraním dohôd v metropolitnom rozsahu;

Financovanie a obnova

46.

pripomína, že miestna fiškálna autonómia a finančné kapacity sú kľúčovými faktormi pri zabezpečovaní účinných verejných investícií a formovaní politík regionálneho rozvoja. Mestským oblastiam poskytujú viac možností riadiť vlastný rozvoj. V dôsledku centrálne uložených obmedzení hrozí, že miestna samospráva stratí zmysel;

47.

zdôrazňuje, že veľkosť obce často ovplyvňuje jej finančnú kapacitu. V prípade menších území je väčšia pravdepodobnosť, že nebudú schopné mobilizovať dostatočné finančné prostriedky na úlohy, ktoré chcú vykonávať;

48.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti by sa mala považovať za hlavný investičný nástroj v praxi, ktorý podporuje pákový efekt verejných a súkromných finančných prostriedkov;

49.

vyzýva členské štáty, aby dohliadli na to, že aj orgány malých mestských oblastí budú mať prístup k 8 % finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na národnej úrovni určených na financovanie udržateľných a integrovaných projektov rozvoja miest, aby sa tak predišlo stanoveniu dodatočných stropov podľa počtu obyvateľstva;

50.

zasadzuje sa za používanie integrovaných územných nástrojov na úrovni lokálnej administratívnej jednotky (LAU), napr. nástrojov financovaných z politiky súdržnosti a iných fondov EÚ, aby sa investície sústredili a prispôsobili miestnym podmienkam;

51.

opakuje, že je sklamaný z nedostatočného zapojenia miestnej a regionálnej úrovne do navrhovania národných plánov podpory obnovy a odolnosti, čo vo fáze vykonávania vytvára spätný účinok. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že nesúhlasí s návrhom Európskej komisie presunúť prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať REPowerEU. Namieta proti akémukoľvek pokusu zobrať prostriedky regiónom a bezpodmienečne ich poskytnúť národnej úrovni, pretože je to v rozpore so zásadami EÚ a dohodami o zdieľanom riadení;

52.

navrhuje, aby sa národné plány obnovy a odolnosti využívali na zber údajov, ktoré by sa mohli použiť na vykonávanie verejných politík na nižšej úrovni riadenia;

Budovanie kapacít území

53.

vyzýva členské štáty, aby do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (5) o EFRR vložili nové vymedzenie území (ktoré trpia poklesom počtu obyvateľov a demografickými zmenami) ako prierezovú otázku verejných politík, ktorá si vyžaduje integrované a miestne orientované opatrenia;

54.

navrhuje, aby Európska komisia podporovala integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou prostredníctvom viacerých partnerských činností v rámci Európskej mestskej iniciatívy ako vhodných nástrojov na podporu orgánov malých a stredne veľkých mestských oblastí pri riešení územných výziev, ako je vyľudňovanie;

55.

vyzýva Európsku komisiu, aby predložila informačnú kampaň na propagovanie toho, čo EÚ urobila pre ľudí žijúcich v malých (mestských a vidieckych) lokalitách v snahe bojovať proti geograficky podmienenej nespokojnosti s EÚ;

56.

žiada, aby prístup k projektom financovaným z rôznych fondov EÚ a ich riadenie boli čo najmenej zložité, a aby sa presadzoval model, ktorý spája finančné prostriedky z rôznych fondov EÚ. V tejto súvislosti by sa programy v rámci zdieľaného riadenia mali skutočne decentralizovať a úloha riadiacich orgánov by sa mala posilniť na regionálnej úrovni, aby sa zabezpečilo, že pri financovaní malých miest a vidieckych oblastí budú môcť podporovať prístup zdola nahor;

57.

žiada Európsku komisiu, aby všetkým orgánom verejnej správy v malých mestských oblastiach pomohla zorientovať sa v tom, ako riešiť výzvy spojené so zelenou, digitálnou alebo demografickou transformáciou. Posilniť by sa mala aj priama podpora Európskej komisie určená existujúcim územným celkom na vyššej ako lokálnej úrovni v členských štátoch, ako sú napríklad francúzske departementy (départements), nemecké samosprávne okresy (Landkreise), poľské samosprávne okresy (powiaty), rumunské župy (județe), aby tieto územné celky mohli rozvíjať vlastné kapacity a radiť malým obciam v súlade so zásadou subsidiarity. Vo všetkých miestnych samosprávach by skutočne mali byť zamestnanci zodpovední za otázky EÚ alebo financovanie z prostriedkov EÚ, ktorí by v tejto práci pomáhali;

58.

žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby prijali ustanovenia o technickej podpore, ktorú by obce využívali počas celého životného cyklu projektu;

59.

žiada Európsku komisiu, aby v rámci novej Európskej mestskej iniciatívy zvážila možnosť ponúknuť malým mestským oblastiam poradenstvo na mieste, a navrhuje, aby budúce národné kontaktné miesta v rámci tejto iniciatívy plnili úlohu sprostredkovateľov pomoci malým mestským oblastiam;

60.

zdôrazňuje, že účasť malých mestských oblastí na strategickom rozhodovaní môže byť náročná z dôvodu ich obmedzených administratívnych zdrojov a ťažkostí orientovať sa v zložitých procesoch viacúrovňového riadenia, ako je financovanie zo zdrojov EÚ;

61.

konštatuje, že pre malé mestské oblasti má spolupráca zásadný význam. Zahŕňa aj spoluprácu so susednými oblasťami s cieľom riešiť vzájomne súvisiace problémy alebo spojiť sily v záujme dosiahnutia „kritickej územnej veľkosti“;

62.

upozorňuje, že v prípade významných spoločenských zmien, ako je zelená a digitálna transformácia, menšie mestské oblasti často závisia od podpory svojich občanov a podnikov, keďže nemajú prostriedky na riadenie a financovanie takýchto procesov sociálnej inovácie;

63.

pripomína, že angažované miestne komunity nielen posilňujú miestne identity, sociálnu inováciu a súdržnosť, ale zároveň stimulujú spoluprácu v časoch hospodárskeho úpadku alebo transformácie;

Závery

64.

na záver uvádza, že je potrebné jasné, prijateľné a oficiálne vymedzenie malých mestských oblastí, ktoré potrebujú administratívne kapacity, aby mohli formovať svoje viacrozmerné transformácie a rozvíjať dlhodobé perspektívy. Zároveň potrebujú poznatky, politickú koordináciu a posilnenie postavenia, aby mohli mobilizovať ľudí, zdroje a programy financovania EÚ.

V Bruseli 1. decembra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Podrobná definícia malých a stredne veľkých mestských oblastí vychádza z kombinácie zistení projektu TOWN (2014) Európskej siete na pozorovanie územného rozvoja a súdržnosti (ESPON) a klasifikácie stupňa urbanizácie podľa OECD a Európskej komisie (ktorá je založená na hustote obyvateľstva a veľkosti mestskej aglomerácie). Malé a stredne veľké mestské oblasti sa vymedzujú ako súvislé mestské zoskupenia s počtom obyvateľov od 5 000 do 50 000 a hustotou viac ako 300 obyvateľov/km2, ktoré sa podľa miery urbanizácie lokálnych administratívnych jednotiek (DEGURBA) nepovažujú za „mestské zoskupenia s vysokou hustotou“ (ESPON, 2014).

(2) Tak, ako ju Štatistická komisia OSN odsúhlasila 5. marca 2020 v Odporúčaní o metóde vymedzenia miest, mestských a vidieckych oblastí na medzinárodné štatistické porovnania, ktoré pripravila Európska komisia (Eurostat a GR pre regionálnu a mestskú politiku), MOP, FAO, OECD, UN-Habitat a Svetová banka.

(3) Správa OECD s názvom Access and Cost of Education and Health Services: Preparing regions for demographic change.

(4) Pozri projekt ROBUST v rámci iniciatívy Horizont 2020, www.rural-urban.eu.

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60).

2.3.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 79/51

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Nový európsky inovačný program

(2023/C 79/09)

Spravodajca:

Markku MARKKULA (FI/EĽS), predseda regiónu Helsinki

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nový európsky inovačný program

COM(2022) 332 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

Prečo ide o kľúčovú otázku? Nový európsky inovačný program môže pomôcť urýchliť transformáciu.

víta nový európsky inovačný program na podporu inovačného myslenia a stimuláciu inovačných opatrení s cieľom dosiahnuť, aby sa Európa stala lídrom v oblasti vedy, priemyselnej základne, dynamických ekosystémov začínajúcich podnikov, podmienok pre inovácie a základne talentov. VR zdôrazňuje, že ambiciózne ciele inovačnej politiky EÚ možno dosiahnuť tým, že sa zabráni fragmentácii a že sa zavedú rázne opatrenia prostredníctvom účinnej spolupráce medzi priemyslom, akademickou obcou, sociálnymi iniciatívami a regionálnymi a miestnymi správami, a to tak na miestnej a regionálnej, ako aj na nadregionálnej úrovni, pričom sa budú riešiť spoločenské výzvy, ktoré so sebou prináša napríklad zmena klímy, potreba väčšej odolnosti voči hrozbám v oblasti zdravia alebo digitálna transformácia;

sa však domnieva, že v tomto oznámení by sa mali navrhnúť nové oblasti alebo nový prístup k inováciám v európskych politikách. V kontexte početných výziev (globalizácia, životné prostredie, zdravie, starnutie obyvateľstva, vyľudňovanie rozsiahlych vidieckych oblastí a mier/vojna) by Komisia mala nadviazať na ponaučenia z týchto kríz, prejsť na nový spôsob myslenia a okrem iného začať diskusiu o tom, aký druh inovácií si vyžaduje odolná európska spoločnosť. Obzvlášť dôležité je klásť väčší dôraz na spoločenské a sociálne inovácie, a to tak na tie, ktoré priamo súvisia s uvedenými výzvami, ako aj na tie, ktoré súvisia s inými výzvami, ako je zamestnanosť, najmä mladých ľudí;

navrhuje, aby Európska komisia bezodkladne pridala do nového európskeho inovačného programu doplňujúce opatrenia zamerané na spoločenské, sociálne a energetické otázky a začlenila tieto opatrenia s cieľom urýchliť spoločenskú transformáciu smerom k udržateľnému rastu;

poukazuje na to, že politické opatrenia musia zahŕňať jasné ciele zamerané na odstránenie dvoch rozdielov v oblasti inovácií: vo viacerých oblastiach inovačnej politiky Európa výrazne zaostáva za svetovými lídrami – USA a Áziou – a v rámci samotnej EÚ, kde nie je význam inovatívnosti v mnohých regiónoch dostatočne docenený, sú regióny s najlepšími výsledkami až deväťkrát inovatívnejšie ako regióny s najslabšími výsledkami. VR pripomína, že všetky regióny nemajú rovnaké technické, ľudské a finančné zdroje na zlepšenie svojich výsledkov v oblasti inovácií;

zdôrazňuje, že vykonávanie nového inovačného programu si vyžaduje radikálnejšie opatrenia, než EÚ zvyčajne prijíma vo svojich celoeurópskych politických iniciatívach, a že inovačné procesy musia byť odvážnejšie a systematickejšie. Cieľ musí byť jasný, realistický, ambiciózny a merateľný: znásobiť ich vplyv a znížiť na polovicu čas potrebný na ich realizáciu;

zdôrazňuje, že inovačný program musí byť pre celú EÚ kľúčovým podnetom na prijatie účinných, konkrétnych, okamžitých a dlhodobých opatrení na riešenie rozdielov v oblasti inovácií a podporu miestnych a regionálnych miestne orientovaných inovačných ekosystémov;

súhlasí s Európskou komisiou v tom, že nová vlna inovácií – špičkových technologických inovácií – je založená na špičkovej vede, technológiách a inžinierstve, ktoré často spájajú pokroky vo fyzikálnej, biologickej a digitálnej oblasti a majú potenciál priniesť transformačné riešenia vo vzťahu ku globálnym výzvam. VR zdôrazňuje, že cieľom tejto novej vlny musí byť urýchlenie multidisciplinárnych procesov spoločnej tvorby, ktoré posilnia spoločenské (1) a sociálne (2) inovácie v snahe zlepšiť životné podmienky a prosperitu jednotlivcov a spoločenstiev a že tieto opatrenia dôsledne zohľadnia ľudské aspekty, aby Európa mohla viac vyťažiť z rozvoja univerzálneho líderského podnikateľského zmýšľania;

víta uznanie pilotného projektu partnerstvá pre regionálne inovácie (PRI) a konkrétnejšie uznanie úlohy PRI pri podpore vzájomne prepojených regionálnych údolí s koncentráciou špičkových technológií a medziregionálnych inovačných investícií;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia nevyužila príležitosť zdôrazniť potrebu silného prepojenia medzi miestnymi inovačnými ekosystémami a európskym výskumným priestorom prostredníctvom centier tohto priestoru (3);

10.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby zintenzívnili vytváranie centier EVP v rámci akčného plánu EVP v snahe zabezpečiť, aby sa partnerstvá a opatrenia týkajúce sa výskumu, vývoja a inovácií vyzdvihli ako prioritné oblasti programov miestnych a regionálnych politických lídrov;

Prečo sú inovácie a vedúce postavenie EÚ v oblasti špičkových technológií v súčasnosti dôležitejšie ako kedykoľvek predtým?

11.

vyzdvihuje potenciál Európy stať sa svetovým inovačným lídrom v týchto oblastiach: obnoviteľné zdroje energie, nízkouhlíkový vodík, batérie, digitálne technológie, drony a umelá inteligencia, vysokovýkonná výpočtová technika, vývoj a výroba polovodičov a priemyselné verejné statky, zdravotníctvo a potravinárstvo, verejné obstarávanie inovačných riešení a spolupráca medzi priemyslom a univerzitami prostredníctvom programov EÚ. VR poukazuje tiež na to, že podniky v EÚ sú svetovými lídrami v oblasti zelených patentov s vysokou hodnotou a zelených patentov v energeticky náročných odvetviach. Okrem toho sa v EÚ vydáva jedna pätina všetkých najkvalitnejších svetových vedeckých publikácií. Získanie pozície svetového lídra v oblasti podnikania a výskumu, vývoja a inovácií si však vyžaduje plné uplatňovanie mnohých ambicióznych politických nástrojov;

12.

zdôrazňuje, že úspech možno dosiahnuť len prostredníctvom previazaných opatrení na miestnej/regionálnej úrovni. VR upozorňuje na skutočnosť, že Európa stále zaostáva za USA a Čínou, pokiaľ ide o financovanie celého inovačného procesu. Súkromné investície v Európe rastú rýchlejšie ako inde, no európski investori rizikového kapitálu sú v porovnaní s investormi v USA a Číne pomerne neochotní podstúpiť riziko, pokiaľ ide o významné investície;

13.

považuje za potrebné poučiť sa z predchádzajúcich dvanástich inovačných programov EÚ realizovaných v posledných desaťročiach, ktoré dostatočne nezmenili model inovácií v týchto oblastiach:

—	prechod k účelovo zameranej kreativite a inovačnej kultúre,

—	prechod od príliš uzavretých klastrov k skutočným otvoreným inovačným ekosystémom,

—	rozvoj líderského podnikateľského zmýšľania,

—	podpora špecifických programov už v školách s osobitným dôrazom na ženy a dievčatá,

—	pokračujúci dôraz na startupy na úkor rozvíjajúcich sa a rastúcich podnikov,

—	zlepšenie riadenia znalostí, organizácia projektov a synergie medzi projektmi,

—	spolupráca s miestnymi/regionálnymi inovačnými, lokálnymi a tematickými ekosystémami,

—	osvedčené postupy pre referenčné porovnávanie a referenčné učenie a koncepcie systémovej transformácie na globálnej úrovni,

—	spoločné využívanie synergií a poznatkov medzi programami EÚ a inými iniciatívami s cieľom odstrániť rozdiely v oblasti inovácií,

—	vytváranie európskych partnerstiev, budovanie viacúrovňového riadenia a systémová transformácia;

14.

nabáda mestá a regióny, aby zaujali prístup orientovaný na konkrétne úlohy s cieľom riešiť kritické spoločenské výzvy a aby si stanovili svoje úlohy, ako je vykonávanie Zelenej dohody na miestnej úrovni a plány a akčné plány v oblasti digitalizácie. Tie by mali zohľadňovať regionálne stratégie pre inteligentnú špecializáciu a mali by využívať verejné a súkromné finančné nástroje EÚ, ako aj vnútroštátne, regionálne a miestne nástroje financovania. Je nevyhnutné posilniť synergie medzi EFRR, programom Digitálna Európa a programom Horizont, najmä s cieľom zintenzívniť spoluprácu medzi MSP, univerzitami, technologickými centrami a výskumnými a inovačnými organizáciami. Posilnenie siete európskych centier digitálnych inovácií (EDIH) je motorom regionálnych inovačných ekosystémov a vytvorenia európskych koridorov a sietí s globálnym vedúcim postavením;

15.

poukazuje na úspešné iniciatívy a najlepšie postupy miest a regiónov vrátane kampaní EÚ v spolupráci s VR, ako sú dialógy s občanmi, inovačné tábory, ocenenie Podnikateľský región roka, či projekt Veda a regióny, ktoré ukázali, ako miestne začlenenie pomáha iniciovať dialóg s rôznymi miestnymi sieťami aktérov zameraný na výzvy s cieľom prekonať inštitucionálne prekážky a prekážky v prístupe k riešeniu spoločenských výziev;

16.

pripomína, že špičkové technológie sú zamerané na spoločenský pokrok a že je potrebné zohľadniť pojem spoločenskej prijateľnosti a užitočnosti. To si vyžaduje zvýšenie verejných a súkromných investícií do výskumu, vývoja a inovácií, čo povedie k technologickej neutralite a zamedzeniu závislosti od jednej konkrétnej technológie. VR zdôrazňuje, že spoločenská inovácia zahŕňa kapacity na riešenie problémov a podnikateľské aspekty v boji proti narušeniam s cieľom vytvárať hodnoty a predchádzať neúspechom a negatívnym nákladom pre spoločnosť. Pri vykonávaní inovačného programu sa preto musí venovať väčšia pozornosť všetkým zainteresovaným stranám v oblasti výskumu, vývoja a inovácií vrátane občanov a v širšom zmysle vzťahom medzi vedou a spoločnosťou a požadovaným procesom v oblasti spoločnej výstavby;

17.

poukazuje na to, že globálne znalostné siete a vzdelávanie založené na spolupráci majú kľúčový význam, a preto miestni aktéri zapojení do medzinárodných sietí, ako sú vedci prepojení na globálnej úrovni, podniky a mimovládne organizácie, môžu a mali by priniesť relevantné poznatky a potenciálne riešenia z vonkajšieho prostredia do miestneho kontextu;

18.

zdôrazňuje, že stratégie pre inteligentnú špecializáciu zohrávajú ústrednú úlohu pri posilňovaní regionálnych inovačných ekosystémov v snahe lepšie stimulovať udržateľný hospodársky rast a riešiť spoločenské výzvy spôsobom zdola nahor, ktorý je založený na spolupráci, zodpovedá miestnym podmienkam a ponúka najvhodnejšie riešenia. VR víta úsilie, aké sa vyvíja napríklad v rámci siete iniciatívy Vanguard s cieľom vybudovať európske priemyselné hodnotové reťazce založené na komplementárnosti stratégií pre inteligentnú špecializáciu;

19.

konštatuje, že pri riadení inovácií by sa mala využívať rozmanitosť modelov vedenia a riadenia na rozvoj behaviorálnych a riadiacich postupov na podporu prechodu k podnikateľskému zmýšľaniu a na vzdelávajúcu sa spoločnosť, ktorá funguje pre všetky generácie a naprieč všetkými hranicami a ktorá dokáže účinne spoločne navrhovať (codesign), spolupracovať, vymieňať si poznatky a prijímať rozhodnutia na základe dôkazov;

20.

sa domnieva, že ak majú technologické riešenia určitej spoločenskej výzvy širokú podporu a sú osvedčené, ako napríklad v prípade prepájania zelenej a digitálnej transformácie, musí EÚ zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní podmienok na rozširovanie, spoločné využívanie a stanovovanie noriem so zameraním na cieľ a vplyv a zároveň zabrániť regulácii, ktorá by viedla k odkázanosti na určitého dodávateľa danej technológie. Táto podpora sa môže rozvíjať prostredníctvom zvýšenej angažovanosti občanov pomocou rôznych komunikačných nástrojov;

21.

pripomína nám, že rastie dopyt po spoločnom vytváraní špecializovaných inovačných politík v regiónoch a priemyselných odvetviach, čo si vyžaduje rýchlejší pokrok v oblasti špičkových technológií, zelených a digitálnych partnerstiev a cieľov udržateľného rozvoja;

Charakter inovácií: miestne orientované, štrukturálne, transformačné, zamerané na vplyv

22.

opätovne potvrdzuje, že európska inovačná politika spolu s európskou výskumnou politikou musí zabezpečiť dostupnosť vysokokvalitnej vedy s cieľom podporiť inovácie a pomôcť spoločnosti a podnikom čeliť krízam a výzvam, pred ktorými stoja v súčasnosti všetky mestá a regióny EÚ, a riešiť ich; VR zdôrazňuje, že európske regionálne financovanie prostredníctvom EFRR a Fondu na spravodlivú transformáciu naďalej zohráva dôležitú úlohu. VR naliehavo vyzýva vlády členských štátov a miestne a regionálne samosprávy, aby zohľadnili vyhlásenie Európskej komisie (4), že regulačný rámec na roky 2021 – 2027, ktorým sa riadia fondy politiky súdržnosti v rámci zdieľaného riadenia a fondy v rámci priameho riadenia, umožňuje posilniť synergie medzi EFRR a programom Horizont Európa;

23.

konštatuje, že spoločný akčný plán Európskej komisie a VR v oblasti výskumu, inovácií, vzdelávania a súvisiacich politík na rozšírenie celoeurópskych tokov poznatkov a vzdelávania založeného na spolupráci pri tvorbe politík ponúka príležitosti na posilnenie postavenia výskumných pracovníkov, podnikateľov a občianskej spoločnosti, aby mohli konsolidovať svoje regionálne výskumné a inovačné ekosystémy a stali sa neoddeliteľnou súčasťou celoeurópskej siete excelentnosti;

24.

poukazuje na to, že finančné prostriedky EÚ z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (ktoré sú určené najmä na oživenie a obnovu hospodárstva po pandémii COVID-19) a Fondu na spravodlivú transformáciu (určené predovšetkým pre uhoľné a iné regióny najviac postihnuté dôsledkami prechodu ku klimatickej neutralite) ešte nemôže preukázať svoj plný vplyv na podporu inovácií, okrem iného vzhľadom na to, že procesy umožňujúce využívanie finančných prostriedkov sú veľmi pomalé a podliehajú prísnym pravidlám EÚ v oblasti štátnej pomoci;

25.

zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych samospráv a VR, ktoré umožňujú občanom a ich demokraticky zvoleným zástupcom ovplyvňovať smerovanie a účel inovácií a vyvíjať riešenia ako užívatelia-inovátori. V tejto súvislosti je dôležité dať miestnym a regionálnym samosprávam väčšie možnosti a poskytovať im všetky formy podpory a tiež zabezpečiť, aby boli dobre pripravené a mohli podporovať inovácie na miestnej úrovni;

26.

zdôrazňuje, že je potrebné lepšie prepojiť inovačný program a program lepšej právnej regulácie využitím najnovších zistení siete RegHub VR v oblasti verejného obstarávania (5) a odstránením prekážok pre verejné investície (6), ako aj začlenením miestneho a regionálneho rozvoja do hľadania inovatívnych regulačných riešení, ktoré podporujú inovácie; V tejto súvislosti je pre integráciu oboch programov nevyhnutný prístup založený na priemyselných a spoločenských verejných statkoch;

27.

pokiaľ ide o politiku EÚ v oblasti výskumu, politický program EVP a fórum EVP, žiada, aby bolo rozhodovanie otvorenejšie a aby boli občania považovaní za aktívnych prispievateľov a aktérov, pričom treba v plnej miere zohľadniť príspevok VR a regionálne prepojených zainteresovaných strán. To znamená, že by sa pri výbere výziev, ktoré má EÚ riešiť, venovala väčšia pozornosť verejnej hodnote vedy a inovácie a zároveň by sa budovala verejná podpora potrebná pre ďalší rozvoj a vykonávanie;

Konkrétne pripomienky týkajúce sa piatich hlavných oblastí

Hlavná iniciatíva zameraná na financovanie rozširujúcich sa špičkových technologických podnikov

28.

konštatuje, že väčšina európskych krajín má fungujúci finančný trh založený na trhoch s rizikovým kapitálom a súkromným kapitálom, ktorý je podporovaný zo strany národných vlád, a že navrhovaný fond Európskej rady pre inovácie (EIC), ktorý poskytuje verejné granty a dlhodobé kapitálové investície, by mal priniesť trhu pridanú hodnotu a zabrániť narušeniu existujúceho fondu;

29.

zdôrazňuje, že je potrebné financovať iniciatívy, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky pre nové a inovatívne podniky založené na technológiách, aby mohli naďalej pôsobiť na danom území, využívali synergie a rozvíjali ďalšie komplementárnosti s inými miestnymi zainteresovanými stranami, ako sú výskumné organizácie a iné podniky;

30.

sa domnieva, že pevnejšie väzby medzi výskumom a inováciami by mali zahŕňať účinné šírenie výsledkov projektov realizovaných v rámci výskumného programu Horizont – s osobitným dôrazom na ich hodnotu z hľadiska zlepšovania regionálnych inovačných ekosystémov a vedomostného trojuholníka (výskum, vzdelávanie a inovácie) a každodenného života miest, regiónov a občanov, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť a blahobyt. VR zdôrazňuje, že je potrebné účinne šíriť výsledky výskumných projektov programu Horizont na inštitucionálnych portáloch otvorených údajov;

31.

opätovne potvrdzuje, že priemyselné odvetvia, startupy, scaleupy a MSP v celej Európe nie sú dobre oboznámené s EIC a jej portfóliom. Prístup k jej službám by mal byť jednoduchší a ich využívanie ľahšie;

32.

vyzýva, aby fond EIC plnil úlohu katalyzátora s dlhým, ale obmedzeným časovým horizontom, a naliehavo žiada, aby bolo prostredníctvom prvotných verejných ponúk možné dosiahnuť dobré výsledky;

33.

navrhuje, aby sa dôraz kládol na nové podniky a ekosystémy, ktoré si vyžadujú veľmi veľké investície s dlhým časovým horizontom, ako sú batérie pre elektrické automobily, vodík a polovodiče, ktoré zvyčajne nedokážu v dostatočnom predstihu prilákať priame súkromné investície. Transformačné investície si vyžadujú „trpezlivé“ verejné financovanie na rozdiel od súkromného financovania, ktoré stimuluje najmä „trhové“ inovácie;

34.

zdôrazňuje, že tvorivé napätie a tvorivá deštrukcia sú účinnými prostriedkami na vytvorenie niečoho pozoruhodne nového – spoluvytváranie potenciálne prelomových iniciatív. To si vyžaduje čiastočné využitie finančných prostriedkov EÚ na udržanie, prilákanie a reorganizáciu talentov a zdrojov z vysokokvalitných iniciatív trhového hospodárstva, ktoré riešili podobné výzvy prostredníctvom skúsených dlhodobých partnerstiev zameraných na podnikanie a/alebo verejno-súkromných partnerstiev;

35.

pripomína, že Európa musí urýchliť celý inovačný proces v teréne založený na skríningu kreatívnych myšlienok, experimentovaní, testovaní, vytváraní prototypov, referenčnom učení a rozširovaní. Európska komisia by mala preukázať svoju inovatívnosť vytvorením nových foriem financovania miestnych aktivít, ktoré už v počiatočnej fáze preukazujú globálny potenciál. Tieto systémy financovania EÚ by podporili financovanie uskutočniteľnosti zo strany štátov a regiónov, ako aj aktívne využívanie prostriedkov politiky súdržnosti;

36.

vyzýva Európsku komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu a začala riešiť najväčší štrukturálny problém na akciovom trhu tým, že umožní kótovaným spoločnostiam vydávať nové akcie a predávať ich na trhu bez toho, aby museli prejsť takým procesom vydávania akcií, ktorý by ich zaťažoval;

37.

zdôrazňuje, že hoci úspech akéhokoľvek inovačného programu závisí od nepretržitej schopnosti nahrádzať staré produkty a služby novými, jeho rušivé účinky by sa mali riešiť prostredníctvom spoločného navrhovania a spoločného vytvárania, aby sa zabezpečila dlhodobá akceptácia, pričom by boli zapojení aj miestni a regionálni aktéri;

Hlavná iniciatíva o umožnení špičkových technologických inovácií prostredníctvom experimentálnych priestorov a verejného obstarávania

38.

zdôrazňuje význam otvoreného procesu objavovania a odkazuje na súbor výskumných prác a overených metód na organizovanie a riadenie viacúrovňovej spolupráce a experimentačných procesov pri radikálnej systémovej transformácii. VR uznáva, že je potrebné zlepšiť odborné schopnosti a pracoviská, aby sa stali vzdelávacím prostredím, ktoré prináša realizovateľné nápady, a to vytváraním priaznivých podmienok pre dôveru a experimentovanie v rámci spoločných projektov s dokázateľnou víziou, cieľmi, stratégiami a akčnými plánmi;

39.

zdôrazňuje, že v rámci prístupu založeného na viacúrovňovej spolupráci by sa riešenia miestnych problémov vo väčšine prípadov mali vyvíjať spoločne so všetkými zainteresovanými stranami štvoritej špirály prepojeným spôsobom v reálnom prostredí. Tento vývoj povedie k rýchlemu vzdelávaniu, rozšíreniu a rýchlym korekciám na ceste k inováciám, pričom niektoré prvky koordinácie a monitorovania by sa mali uskutočňovať vo forme nadregionálnych sietí. Cieľom je rozpoznať, „čo je možné“, ísť nad rámec očakávaní toho, čo je možné, zaujatím prístupu „urobiť z nemožného možné“ a potom porovnať alternatívne postupy s cieľom vyhodnotiť úspešné a neúspešné experimentálne postupy a oboznámiť sa s nimi, a tiež podporiť šírenie a zavádzanie inovácií mimo ich pôvodného kontextu;

40.

opakuje, že riadne monitorovanie a hodnotenie inovácií je nevyhnutné pre účinné vykonávanie politiky. VR poukazuje (7) na využívanie a ďalší rozvoj Regionálneho prehľadu výsledkov inovácie v regionálnych miestne orientovaných politikách. VR pripomína, že ide o základný nástroj na porovnávanie zmien pri vykonávaní regionálnych inovačných politík a organizovanie procesov referenčného učenia medzi regiónmi, a tým na zlepšenie regionálnych ekosystémov inovácií a inteligentnej špecializácie;

41.

zdôrazňuje, že rozsiahle experimenty si vyžadujú európske partnerstvá v rámci programu Horizont Európa, využívanie inovačného verejného obstarávania a podporu Európskej rady pre inovácie (EIC) počas celého inovačného životného cyklu, od počiatočných štádií výskumu až po overenie koncepcie, transfer technológií a financovanie a rozširovanie experimentov, podnikov a startupov, aby uspeli ako zdroj inšpirácie v dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu a v rámci vodíkových údolí;

Hlavná iniciatíva zameraná na urýchlenie a posilnenie inovácií v európskych inovačných ekosystémoch v celej EÚ a na riešenie rozdielov v oblasti inovácií

42.

navrhuje, aby sa regionálne inovačné údolia spolu s poprednými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania stali dôležitými katalyzátormi spoločenských a priemyselných zmien a umožnili regiónom s podobnými oblasťami špecializácie spolupracovať a rozvíjať spoločné inovačné projekty; V tejto súvislosti bude potrebný komplexný, koordinovaný a decentralizovaný systém monitorovania a hodnotenia programov;

43.

konštatuje, že na dosiahnutie stanovených cieľov sa z programu Horizont Európa (100 miliónov EUR) a z nástroja medziregionálnych inovačných investícií (I3) (70 miliónov EUR) poskytnú v rámci EFRR zdroje postačujúce len na pôvodný rámec, ktorý je potrebné podporiť radikálne väčším úsilím a následným financovaním. VR naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila účinné synergie medzi týmito zdrojmi financovania tým, že nadviaže na iniciatívy, ako sú partnerstvá pre regionálne inovácie (PRI) a európska sieť centier digitálnych inovácií (EDIH);

44.

víta účinné opatrenia Európskej komisie na podporu regionálneho rozmeru v politike EÚ a regionálnych inovačných ekosystémov ako kľúč k posilneniu konkurencieschopnosti Európy a dosiahnutiu strategickej autonómie EÚ pre inteligentný a udržateľný rast. VR poukazuje na to, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania sú stredobodom regionálnych inovačných ekosystémov so silnou kultúrou startupov a podnikania. Všetky inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, najmä vysoké školy zamerané na aplikovanú vedu a iné podobné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania zapojené do rozvoja praktickej výučby musia posilniť svoju úlohu aktívnej hybnej sily inovácií v regiónoch, zabezpečiť odbornú prípravu veľmi potrebných odborníkov, prilákať nové talenty z oblastí mimo veľkomiest a umožniť prenos dôležitých technologických inovácií do miestneho hospodárstva;

45.

poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú pri vykonávaní tohto inovačného programu zohráva odborné vzdelávanie so zameraním na odbornú prípravu technikov a iných odborníkov orientovaných na prax;

46.

poukazuje na hlavnú výzvu, ktorej čelí európsky program inovácií v oblasti špičkových inovácií vzhľadom na to, že neponúka dostatočné stimuly, nemá dostatočné skúsenosti ani zdroje na zapojenie zainteresovaných strán do systémovej transformácie. Potrebné sú tiež stimuly pre špičkové inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby prešli od prístupu spočívajúceho v tom, že ich existencia je podmienená publikačnou činnosťou (publish or perish) a viac sa zamerali na to, ako riešiť naliehavé hlavné spoločenské výzvy a podporiť v spolupráci s priemyslom špičkové technologické inovácie a globálny prenos technológií;

47.

navrhuje, aby inštitúcie vysokoškolského vzdelávania spoločne s ostatnými aktérmi štvoritej špirály rozvíjali úlohy a povinnosti profesionálnych organizátorov miestnych ekosystémov, v rámci ktorých by výskumní pracovníci, študenti a podniky spoločne experimentovali a skúšali nové technológie v novej podnikateľskej a inovačnej kultúre;

48.

opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zamerať pozornosť a finančnú podporu na iniciatívy, ktoré umožnia odstrániť oba rozdiely v oblasti inovácií s cieľom uľahčiť globálne organizované partnerstvá viacerých aktérov na úrovni excelentnosti a otvorený prístup k nim aj pre partnerov z krajín a regiónov s nedostatočnými výsledkami. Tieto partnerstvá majú zásadný význam pre vytvorenie silnejšieho a súdržnejšieho inovačného ekosystému EÚ;

49.

opakuje, že centrá EVP spájajúce subjekty s rozhodovacími právomocami a subjekty v oblasti výskumu, vývoja a inovácií sú ideálnym nástrojom na plné uznanie výhod miestne orientovaného prístupu k vede a inováciám pri spoločnom vytváraní nových riešení súčasných kríz v regionálnom prístupe zdola nahor;

50.

odporúča opatrenia prostredníctvom siete Enterprise Europe Network, pokiaľ ide o medzinárodný prenos technológií a technologickú spoluprácu v oblasti výskumu, vývoja a inovácií;

Hlavná iniciatíva zameraná na podporu, prilákanie a udržanie talentov v oblasti špičkových technológií

51.

vyzýva na vytvorenie osobitného akčného plánu so stimulmi a primeraným financovaním s cieľom povzbudiť inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby zohrávali aktívnu úlohu pri riešení hlavných spoločenských výziev, podpore európskych špičkových technologických inovácií, priemyselnej spolupráci a integrácii a aby rozvíjali talenty, ktoré sú v Európe potrebné;

52.

zdôrazňuje úlohu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, a najmä študentov, ako katalyzátorov pôsobiacich medzi startupom a vedeckým prístupom a partnerstvami medzi univerzitami a priemyslom pri podpore špičkových technologických inovácií a transferu technológií. Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by sa mali stať hnacou silou štrukturálnych zmien potrebných na urýchlenie špičkových technologických inovácií s cieľom vytvárať, zachovať a udržať talenty v Európe. V tejto súvislosti môžu zohrávať dôležitú úlohu technologické centrá ako sprostredkovatelia a podporovatelia;

53.

navrhuje, aby najlepšie inštitúcie vysokoškolského vzdelávania – podobne ako v USA – boli príkladom pre iných pri zmene myslenia smerom k spoločnosti, ktorá oceňuje podnikanie, startupy a rastúce podniky, spoluprácu medzi univerzitami a priemyslom, špičkové technológie a riešenie spoločenských výziev;

54.

opätovne potvrdzuje, že Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), jeho znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS) a ich portfóliá nie sú zatiaľ medzi mestami, regiónmi, študentmi, občanmi a akademickou obcou v celej Európe dostatočne známe;

Hlavná iniciatíva zameraná na zlepšenie nástrojov tvorby politík

55.

odporúča, aby sa prostredníctvom iniciatívy PRI a spolupráce medzi JRC, GR RTD, GR GROW, GR REGIO a VR lepšie porozumelo meniacej sa povahe inovácií pri tvorbe miestnej a regionálnej politiky. Malo by sa to realizovať v spolupráci s územiami zapojenými do pilotného projektu VR-JRC partnerstvá pre regionálne inovácie a s využitím skúsených celoeurópskych sietí zameraných na inovácie, ako sú Európske združenie výskumných a technologických organizácií (EARTO), Výskumno-inovačná sieť európskych regiónov (ERRIN) a Európska sieť živých laboratórií (ENoLL);

56.

konštatuje, že táto hlavná iniciatíva zahŕňa akčné body, ktoré sú veľmi dôležité pre regióny a mestá. VR súhlasí s vyhláseniami Európskej komisie o podpore regiónov pri navrhovaní a vykonávaní lepších inovačných politík a navrhuje, aby bol vyrokovaný spoločný plán vykonávania, v ktorom by sa zohľadnili rôzne prvky inovačného programu a tohto stanoviska;

57.

pripomína (všetkým regiónom), že tento nový inovačný program predstavuje nevyhnutné a rozsiahle úsilie s cieľom spoločne vytvárať nové nástroje na riešenie pálčivých spoločenských výziev, ktoré si vyžadujú európsku spoluprácu, a odporúča, aby Európska komisia využívala PRI a iné nástroje na zabezpečenie podpory pre mestá a regióny pri príprave ich regionálnych inovačných programov a urýchlenie inovačných opatrení s ich zainteresovanými stranami;

58.

súhlasí s tým, že na podporu tvorby politiky opierajúcej sa o dôkazy je potrebné vymedziť a používať kľúčovú terminológiu, ukazovatele, taxonómiu údajov a porovnateľné súbory údajov, ktoré budú uverejnené na inštitucionálnych portáloch otvorených údajov, aby sa uľahčil prístup k nim a aby ich bolo možné ľahšie používať a konzultovať;

Ďalšie kroky

59.

navrhuje, aby Spoločné výskumné centrum vytvorilo rámec pre európsku virtuálnu spoluprácu na výmenu, experimentovanie a testovanie metód, nástrojov a postupov v politikách a opatreniach v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktoré môžu členské štáty, regióny a obce využiť pri vytváraní a vykonávaní svojich inovačných politík;

60.

zdôrazňuje, že proces inovačného programu si vyžaduje pravidelné hodnotenie pokroku a úpravy so zainteresovanými stranami;

61.

zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité posilniť synergiu a spoluprácu medzi hlavnými iniciatívami EÚ a ukázať, ako sa to deje v praxi pri vykonávaní nového európskeho inovačného programu na miestnej a regionálnej úrovni. V tejto súvislosti by EÚ a vlády členských štátov mali zvýšiť synergické využívanie rôznych európskych a vnútroštátnych zdrojov financovania zameraných najmä na posilnenie inovačnej základne miest a regiónov;

62.

zdôrazňuje, že zintenzívnenie rozvoja európskych rozširujúcich sa podnikov si vyžaduje, aby sa politickí lídri na všetkých úrovniach zaviazali, že budú výskum, vývoj a inováciu financovať oveľa viac ako doteraz, a aby sa vďaka tejto pomoci rozšírili po celej Európe nové platformy rastu a vplyvné miestne orientované otvorené inovačné ekosystémy. Priekopnícku fázu možno začať s regiónmi a mestami zapojenými do pilotného projektu PRI;

63.

odporúča naďalej rozvíjať metodológiu na vykonávanie procesov systémovej transformácie na všetkých úrovniach riadenia, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na transformačné inovácie potrebné na zvládnutie globálnych výziev. Jedným z cieľov je zvýšiť využívanie najlepších vedeckých poznatkov v týchto transformačných procesoch. Ďalším cieľom je spoluvytvárať postupy na miestnej úrovni pre upevnenie vedúceho postavenia Európy v oblastiach, ktoré sú jej silnými stránkami, ako je Zelená dohoda, prístup dvojitej transformácie a posilnenie strategickej odolnosti;

64.

považuje za nevyhnutné postaviť sa svetovej konkurencii, pokiaľ ide o talenty a vedúce postavenie v oblasti vedy, technológie, inžinierstva, matematiky a inovačnej kapacity. Ako referencie výbor pritom používa dve iniciatívy USA: nová finančná iniciatíva Národnej vedeckej nadácie (NSF) s názvom Regional Innovation Engines ako program, ktorý stimuluje a podporuje inovačné ekosystémy v USA, a Regional Entrepreneurship Acceleration Program Massachusettského technologického inštitútu (MIT) ako globálna iniciatíva, ktorá pomáha regiónom urýchľovať hospodársky rast a podporovať sociálny pokrok prostredníctvom inteligentného podnikania založeného na inováciách;

65.

zdôrazňuje, že inovačný program bude úspešný len vtedy, ak sa zabráni fragmentácii a ak sa opatrenia účinne vykonajú. Európa sa stane svetovým lídrom v oblasti vedy, priemyselnej základne, dynamických ekosystémov začínajúcich podnikov, podmienok pre inovácie a základne talentov, čím sa vytvoria priaznivé podmienky pre Európsku zelenú dohodu a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

V Bruseli 1. decembra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Pilotný projekt – Partnerstvá pre regionálne inovácie (PRI Playbook) – potreba spoločenskej transformácie a využívania spoločenských inovácií ako jedného z nástrojov

(2) Definícia sociálnych inovácií OECD (https://www.oecd.org/regional/leed/social- innovation.htm).

(3) Treba pripomenúť, že v novembri 2021 vypracovala Európska rada 20 prioritných opatrení, z ktorých jedno („Budovať regionálne a národné ekosystémy výskumu a inovácie s cieľom zlepšiť excelentnosť a konkurencieschopnosť na regionálnej/vnútroštátnej úrovni“) naznačilo potrebu vymedziť a testovať centrá EVP s cieľom umožniť vznik konkurencieschopných ekosystémov v oblasti výskumu a inovácie v celej EÚ, odstrániť rozdiely medzi územiami a zabezpečiť ľahší pohyb talentov a tok investícií.

(4) Brusel, 5. júla 2022 C(2022) 4747 final, príloha k oznámeniu Komisie o schválení obsahu návrhu oznámenia Komisie o synergiách medzi programami EFRR a programom Horizont Európa

(5) https://cor.europa.eu/en/engage/Documents/RegHub/report-consultation-01-public-procurement.pdf.

(6) https://cor.europa.eu/en/engage/Documents/RegHub/RegHub%20report%20on%2021 %20century%20rules.pdf.

(7) CoR-517-2020.

2.3.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 79/59

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Legálna migrácia – získavanie zručností a prilákanie talentov do EÚ

(2023/C 79/10)

Spravodajca:

Giuseppe VARACALLI (IT/Renew Europe), poslanec obecného zastupiteľstva, Gerace

Referenčné dokumenty:

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom

COM(2022) 650

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte

COM(2022) 655

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Získavanie zručností a prilákanie talentov do EÚ

COM(2022) 657

I. NÁVRHY ZMIEN

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom

COM(2022) 650

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 8

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V snahe zabrániť riziku zneužívania pri získavaní právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa požiadavka oprávneného a nepretržitého pobytu riadne monitorovala pri všetkých kategóriách štátnych príslušníkov tretích krajín. Toto riziko je osobitne relevantné pri štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorí sú držiteľmi povolenia na pobyt udeleného na základe akéhokoľvek druhu investície v členskom štáte, keďže vydávanie týchto povolení na pobyt nepodlieha vždy požiadavke nepretržitej fyzickej prítomnosti v členskom štáte, resp. podlieha len požiadavke prítomnosti investorov v členskom štáte na obmedzený čas. V snahe zabrániť tomuto riziku by členské štáty mali posilniť proces overovania požiadavky oprávneného a nepretržitého pobytu s osobitným dôrazom na žiadosti o priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ predložené štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú v členskom štáte výmenou za akýkoľvek druh investície, ako sú prevody kapitálu, nákup alebo prenájom nehnuteľností, investície do štátnych dlhopisov, investície do podnikateľských subjektov, poskytnutie daru alebo dotovanie verejnoprospešnej činnosti a príspevky do štátneho rozpočtu.

V snahe zabrániť riziku zneužívania pri získavaní právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa požiadavka oprávneného a nepretržitého pobytu riadne monitorovala pri všetkých kategóriách štátnych príslušníkov tretích krajín. Toto riziko je osobitne relevantné pri štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorí sú držiteľmi povolenia na pobyt udeleného na základe akéhokoľvek druhu investície v členskom štáte, keďže vydávanie týchto povolení na pobyt nepodlieha vždy požiadavke nepretržitej fyzickej prítomnosti v členskom štáte, resp. podlieha len požiadavke prítomnosti investorov v členskom štáte na obmedzený čas. V snahe zabrániť tomuto riziku by členské štáty v úzkej spolupráci s príslušnými miestnymi a regionálnymi samosprávami mali posilniť proces overovania požiadavky oprávneného a nepretržitého pobytu s osobitným dôrazom na žiadosti o priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ predložené štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú v členskom štáte výmenou za akýkoľvek druh investície, ako sú prevody kapitálu, nákup alebo prenájom nehnuteľností, investície do štátnych dlhopisov, investície do podnikateľských subjektov, poskytnutie daru alebo dotovanie verejnoprospešnej činnosti a príspevky do štátneho rozpočtu.

Zdôvodnenie

Keďže požiadavka oprávneného a nepretržitého pobytu je prvkom, ktorý musia kontrolovať a monitorovať miestne a regionálne samosprávy (napr. prostredníctvom registrácie miesta bydliska), akákoľvek zmena postupu alebo „posilnenie“ kontrol by sa mali zvažovať v spolupráci s týmito orgánmi. Tým sa predíde neprimeranej administratívnej záťaži a zabezpečí zohľadnenie skúseností z praxe.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 20

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Odborná kvalifikácia získaná štátnym príslušníkom tretej krajiny v inom členskom štáte by sa mala uznávať rovnako ako odborná kvalifikácia občanov Únie. Kvalifikácia získaná v tretej krajine by sa mala zohľadniť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (*) , zatiaľ čo osobitnými ustanoveniami by sa umožnilo flexibilné posúdenie v prípade utečencov, ktorí nemusia byť schopní poskytnúť príslušné písomné dôkazy a doklady o kvalifikácii . Touto smernicou by nemali byť dotknuté podmienky stanovené vo vnútroštátnom práve pre výkon regulovaných povolaní. Členský štát je povinný umožniť maloletým deťom migrantov bez ohľadu na ich právne postavenie prístup k systému vzdelávania za podobných podmienok, aké sa vzťahujú na jeho štátnych príslušníkov, a venovať pritom osobitnú pozornosť migrujúcim dievčatám, ktorých problémy sa vo vzdelávacom systéme môžu skôr opomínať.

Zdôvodnenie

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96), poskytujú členské štáty maloletým deťom žiadateľov alebo žiadateľom, ktorí sú maloletými osobami, prístup k vzdelávaciemu systému za podobných podmienok ako svojim štátnym príslušníkom. Navrhuje sa preto zachovať túto vetu, keďže sa už pri viacerých príležitostiach zopakovala myšlienka, že v záujme riadnej integrácie sú najdôležitejšie práva, ktoré, ak majú byť rovnocenné s právami štátnych príslušníkov členského štátu, musia nevyhnutne zahŕňať aj právo na vzdelanie. Je dôležité pamätať na prekážky, ktorým čelia dievčatá najmä v situáciách neistoty a izolácie a ktoré môžu vyplynúť z traumatických migračných skúseností.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 28

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Zosúladenie podmienok na získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ podporuje vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi. Touto smernicou by však nemalo byť dotknuté právo členských štátov vydávať povolenia na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou iné ako povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ. Takéto vnútroštátne povolenia na pobyt by nemali zakladať právo na pobyt v iných členských štátoch.

Zdôvodnenie

Malo by sa objasniť, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý už má právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, má nárok na vnútroštátne povolenie na trvalý pobyt, pretože by mu to zaručilo ďalšie práva. V súčasnej smernici rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44) ani v prepracovanom znení sa nestanovuje, že žiadateľ o štatút platný v celej EÚ by sa mal vzdať svojho vnútroštátneho povolenia na trvalý pobyt. Okrem toho podľa právnych predpisov EÚ môžu mať štátni príslušníci tretích krajín dva rôzne pobytové štatúty.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 4 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty zavedú vhodné kontrolné mechanizmy na zabezpečenie riadneho monitorovania požiadavky oprávneného a nepretržitého pobytu s osobitným dôrazom na žiadosti predložené štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sú a/alebo boli držiteľmi povolenia na pobyt udeleného na základe akéhokoľvek druhu investície v členskom štáte.

Členské štáty v úzkej spolupráci s príslušnými miestnymi a regionálnymi samosprávami zavedú vhodné kontrolné mechanizmy na zabezpečenie riadneho monitorovania požiadavky oprávneného a nepretržitého pobytu s osobitným dôrazom na žiadosti predložené štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sú a/alebo boli držiteľmi povolenia na pobyt udeleného na základe akéhokoľvek druhu investície v členskom štáte.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 5

Článok 4 ods. 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Každé obdobie pobytu strávené ako držiteľ dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt udeleného, resp. vydaného podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva vrátane prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 3 ods. 2 písm. a), b), c) a e), sa zohľadní na účely výpočtu obdobia uvedeného v odseku 1, ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny získal právny dôvod na pobyt, ktorý mu umožní priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ.

Pokiaľ ide o osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, pri výpočte dĺžky obdobia uvedeného v odseku 1 sa berie do úvahy aspoň polovica obdobia medzi dátumom podania žiadosti o medzinárodnú ochranu, na základe ktorej sa medzinárodná ochrana poskytla, a dátumom vydania povolenia na pobyt uvedeného v článku 24 smernice 2011/95/EÚ, alebo celé toto obdobie, ak presahuje 18 mesiacov.

Každé obdobie pobytu strávené ako držiteľ dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt udeleného, resp. vydaného podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva vrátane prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 3 ods. 2 písm. a), b), c) , d) a e), sa zohľadní na účely výpočtu obdobia uvedeného v odseku 1, ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny získal právny dôvod na pobyt, ktorý mu umožní priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ.

Zdôvodnenie

Vyňatím prípadov podľa článku 3 ods. 2 písm. d) sa navrhovaným ustanovením v jeho súčasnej podobe vytvára pre žiadateľov o azyl nekonzistentný režim. Na zabezpečenie rovnakého posudzovania žiadateľov o azyl sa druhý odsek vypúšťa.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 5 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty môžu vyžadovať od štátnych príslušníkov tretích krajín, aby vyhoveli integračným podmienkam v súlade s vnútroštátnym právom.

Členské štáty môžu vyžadovať od štátnych príslušníkov tretích krajín, aby vyhoveli integračným podmienkam v súlade s vnútroštátnym právom. Na tento účel by sa malo posilniť riadenie migrácie viacerými aktérmi. Miestne a/alebo regionálne samosprávy, miestne a regionálne siete, profesijné združenia a akreditované súkromné osoby, ktoré organizujú prípadné integračné programy, by mali dostávať od členského štátu dostatočnú operačnú a finančnú podporu v závislosti od poskytovaných služieb. Tieto integračné programy by sa mali začleniť do politík v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia, bývania a účasti.

Zdôvodnenie

Keďže jazykové kurzy a kurzy občianskej výchovy (v rámci integračného programu) a/alebo kurzy odbornej prípravy často organizujú miestne a regionálne samosprávy, miestne a regionálne siete, ale aj neziskové združenia a odborové zväzy, je nevyhnutné, aby na tento účel dostávali primeranú podporu od štátu. Začlenením integrácie do príslušných politík sa urýchľuje integračný proces a rešpektujú hodnoty ľudských práv, solidarity a rovnosti, a zároveň sa vytvára komplexný prístup k migrácii, pri ktorom sa využívajú prínosy rozmanitosti.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 7

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
1. Na získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ dotknutý štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť na príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa zdržiava. K žiadosti musia byť priložené písomné dôkazy podľa vnútroštátneho práva, že spĺňa podmienky stanovené v článkoch 4 a 5, ako aj platný cestovný doklad alebo jeho overená kópia, ak sa vyžadujú.	1. Na získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ dotknutý štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť na príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa zdržiava. K žiadosti musia byť priložené písomné dôkazy podľa vnútroštátneho práva, že spĺňa podmienky stanovené v článkoch 4 a 5, ako aj platný cestovný doklad alebo jeho overená kópia, ak sa vyžadujú. Príslušné vnútroštátne orgány informujú štátneho príslušníka tretej krajiny o postupe podávania žiadostí do troch mesiacov od skončenia požadovaného obdobia jeho zákonného a nepretržitého pobytu na území členského štátu.
2. Príslušné vnútroštátne orgány čo najskôr žiadateľovi písomne oznámia rozhodnutie a v každom prípade najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu podania úplnej žiadosti. Každé takéto rozhodnutie sa oznámi dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v súlade s postupom oznamovania podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov.	2. Príslušné vnútroštátne orgány čo najskôr žiadateľovi písomne oznámia rozhodnutie a v každom prípade najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu podania úplnej žiadosti. Každé takéto rozhodnutie sa oznámi dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v súlade s postupom oznamovania podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov.
Ak neboli na podporu žiadosti predložené primerané alebo úplné doklady alebo poskytnuté primerané a úplné informácie, príslušné orgány oznámia žiadateľovi, ktoré ďalšie doklady alebo informácie sa vyžadujú a stanovia primeranú lehotu na ich predloženie, resp. poskytnutie. Plynutie lehoty uvedenej v prvom pododseku sa pozastaví, pokým nie sú orgánom doručené ďalšie požadované doklady alebo informácie. Ak sa ďalšie požadované doklady alebo informácie v uvedenej lehote neposkytnú, žiadosť sa môže zamietnuť.	Ak neboli na podporu žiadosti predložené primerané alebo úplné doklady alebo poskytnuté primerané a úplné informácie, príslušné orgány oznámia žiadateľovi, ktoré ďalšie doklady alebo informácie sa vyžadujú a stanovia primeranú lehotu na ich predloženie, resp. poskytnutie. Plynutie lehoty uvedenej v prvom pododseku sa pozastaví, pokým nie sú orgánom doručené ďalšie požadované doklady alebo informácie. Ak sa ďalšie požadované doklady alebo informácie v uvedenej lehote neposkytnú, žiadosť sa môže zamietnuť.
Príslušná osoba je informovaná o svojich právach a povinnostiach podľa tejto smernice.	Príslušná osoba je informovaná o svojich právach a povinnostiach podľa tejto smernice.
Akékoľvek dôsledky vyplývajúce z neprijatia žiadneho rozhodnutia do konca lehoty stanovenej v tomto ustanovení sa určia podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného členského štátu.	Akékoľvek dôsledky vyplývajúce z neprijatia žiadneho rozhodnutia do konca lehoty stanovenej v tomto ustanovení sa určia podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného členského štátu.
3. Ak sú splnené podmienky stanovené v článkoch 4 a 5 a osoba nepredstavuje hrozbu v zmysle článku 6, príslušný členský štát prizná dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ.	3. Ak sú splnené podmienky stanovené v článkoch 4 a 5 a osoba nepredstavuje hrozbu v zmysle článku 6, príslušný členský štát prizná dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ.
4. Ak sa žiadosť o povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ týka štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom vnútroštátneho povolenia na pobyt vydaného tým istým členským štátom v súlade s článkom 14, dotknutý členský štát od žiadateľa nevyžaduje, aby preukázal splnenie podmienok stanovených v článku 5 ods. 1 a 2, ak sa súlad s uvedenými podmienkami už overil v súvislosti so žiadosťou o vnútroštátne povolenie na pobyt.	4. Ak sa žiadosť o povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ týka štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom vnútroštátneho povolenia na pobyt vydaného tým istým členským štátom v súlade s článkom 14, dotknutý členský štát od žiadateľa nevyžaduje, aby preukázal splnenie podmienok stanovených v článku 5 ods. 1 a 2, ak sa súlad s uvedenými podmienkami už overil v súvislosti so žiadosťou o vnútroštátne povolenie na pobyt.
	5. Pri rozhodnutí zamietnuť žiadosť o dlhodobý pobyt sa zohľadňujú osobitné okolnosti daného prípadu a rešpektuje zásada proporcionality.

Zdôvodnenie

Je dôležité, aby osoby oprávnené požiadať o povolenie na dlhodobý pobyt boli príslušnými orgánmi riadne informované o tejto možnosti, pretože žiadateľom o pobyt sa často neposkytuje dostatok informácií, čo spôsobuje nielen zmätok, nedorozumenia a neopodstatnené nádeje žiadateľa, ale aj nadmerné zaťaženie a omeškanie v administratívnom konaní. Navrhuje sa doplniť do článku 7 aj nový odsek 5 – podľa vzoru článku 7 ods. 3 prepracovaného znenia smernice o modrej karte – s cieľom zabezpečiť, aby imigračné orgány konali primeraným spôsobom a prihliadali na osobitné okolnosti daného prípadu.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 9 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Osoby s dlhodobým pobytom v EÚ už nie sú oprávnené ponechať si právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ v týchto prípadoch:

a)	zistenie podvodného získania postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ;

a)	zistenie podvodného získania postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ;

b)	prijatie rozhodnutia o ukončení oprávneného pobytu za podmienok stanovených v článku 13;

b)	prijatie rozhodnutia o ukončení oprávneného pobytu za podmienok stanovených v článku 13;

c)	v prípade neprítomnosti na území Únie počas obdobia 24 po sebe nasledujúcich mesiacov.

c)	v prípade neprítomnosti na území Únie počas obdobia presahujúceho 24 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Zdôvodnenie

Navrhuje sa doplniť slovo „presahujúci“ v snahe zosúladiť túto formuláciu s tým, čo sa uvádza ďalej v smernici.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 14

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Vnútroštátne povolenia na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou	Vnútroštátne povolenia na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou
Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov vydávať povolenia na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou iné ako povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ vydávané v súlade s touto smernicou. Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov vydávať povolenia na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou iné ako povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ vydávané v súlade s touto smernicou Takéto povolenia na pobyt nezakladajú právo na pobyt v inom členskom štáte, ako sa stanovuje v kapitole III tejto smernice.	Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov vydávať povolenia na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou iné ako povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ vydávané v súlade s touto smernicou. Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov vydávať povolenia na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou iné ako povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ vydávané v súlade s touto smernicou Takéto povolenia na pobyt nezakladajú právo na pobyt v inom členskom štáte, ako sa stanovuje v kapitole III tejto smernice. Členské štáty, ktoré vydávajú vnútroštátne povolenia na trvalý pobyt, priznávajú štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorým udelili právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, rovnaké práva a výhody, aké poskytujú v rámci svojich vnútroštátnych systémov, ak práva a výhody priznané v rámci týchto vnútroštátnych systémov zaručujú lepšie postavenie.

Zdôvodnenie

Aby sa vytvorili rovnaké podmienky, pokiaľ ide o povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ a vnútroštátne povolenie na trvalý pobyt, musia členské štáty priznať štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, rovnaké práva a výhody, aké sa spájajú s vnútroštátnym štatútom. Navrhovaná zmena zohľadňuje ustanovenie článku 11 ods. 6 prepracovaného znenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES (Ú. v. EÚ L 382, 28.10.2021, s. 1) týkajúcej sa modrej karty.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 21 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Druhý členský štát vydá rodinným príslušníkom osoby s dlhodobým pobytom v EÚ obnoviteľné povolenia na pobyt platné počas rovnakého obdobia, ako povolenie vydané osobe s dlhodobým pobytom v EÚ. Povolenie na pobyt sa vydáva v súlade s pravidlami a štandardným formátom stanovenými v nariadení (ES) 1030/2002. V časti „Poznámky“ členské štáty doplnia: „V zmysle ustanovení kapitoly III má držiteľ rovnaké práva ako osoba s dlhodobým pobytom v EÚ.“

Zdôvodnenie

V povolení na pobyt by sa malo výslovne uviesť, že sa vydáva osobe s dlhodobým pobytom v druhom členskom štáte, inak verejné orgány, súkromné organizácie a ďalšie osoby nebudú vedieť, že štátni príslušníci tretích krajín majú právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a súvisiace práva, ako je právo na rovnaké zaobchádzanie.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 24

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Zaobchádzanie v druhom členskom štáte	Zaobchádzanie v druhom členskom štáte
1. Čo najskôr po získaní povolenia na pobyt stanoveného v článku 21 v druhom členskom štáte, osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a ich rodinní príslušníci majú v uvedenom členskom štáte nárok na rovnaké zaobchádzanie v oblastiach a za podmienok uvedených v článku 12.	1. Čo najskôr po získaní povolenia na pobyt stanoveného v článku 21 v druhom členskom štáte, osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a ich rodinní príslušníci majú v uvedenom členskom štáte nárok na rovnaké zaobchádzanie v oblastiach a za podmienok uvedených v článku 12.
2. Osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a ich rodinní príslušníci majú prístup na trh práce v súlade s odsekom 1.	2. Osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a ich rodinní príslušníci majú prístup na trh práce v súlade s odsekom 1.
Členské štáty môžu stanoviť, že osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí vykonávajú hospodársku činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, oznámia príslušným orgánom každú zmenu zamestnávateľa alebo hospodárskej činnosti. Takáto požiadavka nemá vplyv na právo dotknutej osoby prijať a vykonávať novú činnosť.	Členské štáty môžu stanoviť, že osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí vykonávajú hospodársku činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, oznámia príslušným orgánom každú zmenu zamestnávateľa alebo hospodárskej činnosti. Takáto požiadavka nemá vplyv na právo dotknutej osoby prijať a vykonávať novú činnosť.
Členské štáty môžu rozhodnúť, v súlade s vnútroštátnym právom, o podmienkach, za ktorých môžu osoby uvedené v článku 16 ods. 2 písm. b) alebo c) a ich rodinní príslušníci mať prístup k zamestnaniu alebo samostatnej zárobkovej činnosti.	Členské štáty môžu rozhodnúť, v súlade s vnútroštátnym právom, o podmienkach, za ktorých môžu osoby uvedené v článku 16 ods. 2 písm. c) a ich rodinní príslušníci mať prístup k zamestnaniu alebo samostatnej zárobkovej činnosti.
	3. Mimo svojho štúdia a v súlade s pravidlami a podmienkami, ktoré sa vzťahujú na príslušnú činnosť v danom členskom štáte, majú osoby uvedené v článku 16 ods. 2 písm. b) právo zamestnať sa a môžu byť oprávnené vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Každý členský štát určí maximálny počet hodín za týždeň alebo dní alebo mesiacov za rok, počas ktorých možno vykonávať túto činnosť, pričom to nesmie byť menej ako 15 hodín za týždeň alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok.

Zdôvodnenie

Podľa navrhovaného výkladu poslednej vety článku 24 ods. 2 by v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je osobou s dlhodobým pobytom a presťahoval sa do iného členského štátu ako študent v zmysle článku 16 ods. 2 písm. b), prístup k zamestnaniu závisel výlučne od príslušných vnútroštátnych pravidiel. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by takýto štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má aspoň päť rokov legálneho pobytu v EÚ, mal mať obmedzenejší prístup k zamestnaniu ako študent z tretej krajiny v zmysle článku 24 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21) týkajúcej sa študentov a výskumných pracovníkov. Doplnený odsek zohľadňuje článok 24 tejto smernice.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 27

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Prístup k informáciám

1. Členské štáty zabezpečia, aby boli pre žiadateľov o povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ ľahko dostupné informácie týkajúce sa:

a)	všetkých písomných dôkazov potrebných k žiadosti;

a)	všetkých písomných dôkazov potrebných k žiadosti;

b)	podmienok na získanie právneho postavenia a podmienok pobytu, ktoré sa vzťahujú na štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov vrátane ich práv a povinností a procesných záruk.

b)	podmienok na získanie právneho postavenia a podmienok pobytu, ktoré sa vzťahujú na štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov vrátane ich práv a povinností a procesných záruk.

2. Ak členské štáty vydávajú vnútroštátne povolenia na pobyt v súlade s článkom 14, zabezpečia rovnaký prístup k informáciám týkajúcim sa povolenia na dlhodobý pobyt v EÚ, aký sa poskytuje v súvislosti s takýmito vnútroštátnymi povoleniami na pobyt.

3. Keď sa štátny príslušník tretej krajiny zdržiava oprávnene a nepretržite na území členského štátu päť rokov, príslušný členský štát ho informuje o uplynutí tejto lehoty a o možnosti požiadať o právne postavenie uvedené v článku 7, ak sú splnené podmienky stanovené v článkoch 3, 4 a 5 alebo v článku 26.

Zdôvodnenie

Právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ sa zatiaľ nevyužíva dostatočne, čiastočne aj z dôvodu slabej informovanosti a nízkeho povedomia o právach a výhodách spojených s týmto štatútom. Odporúča sa preto informovať štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, že môžu mať nárok na toto právne postavenie a ako oň môžu požiadať.

COM(2022) 655

Pozmeňovací návrh 13

Odôvodnenie 4

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Mal by sa ustanoviť súbor pravidiel upravujúcich postup posudzovania žiadostí o jednotné povolenie. Uvedený postup by mal byť efektívny a zvládnuteľný , zohľadňovať bežné pracovné zaťaženie administratívy členských štátov a zároveň by mal byť transparentný a spravodlivý, aby sa dotknutým osobám ponúkla primeraná právna istota.	Mal by sa ustanoviť súbor pravidiel upravujúcich postup posudzovania žiadostí o jednotné povolenie. Uvedený postup by mal byť efektívny a zvládnuteľný a zároveň by mal byť transparentný a spravodlivý, aby sa dotknutým osobám ponúkla primeraná právna istota a zabezpečilo rýchle posúdenie žiadostí .

Zdôvodnenie

Najmä vzhľadom na to, že migrácia nadobúda čoraz väčšie rozmery, nepovažujeme za vhodné, aby postup posudzovania žiadostí o jednotné povolenie, pre ktorý by boli potrebné osobitné úrady, závisel od iných pracovných činností.

Pozmeňovací návrh 14

Odôvodnenie 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Ustanoveniami tejto smernice by nemala byť dotknutá právomoc členských štátov regulovať prijímanie osôb na svoje územie vrátane počtu štátnych príslušníkov tretích krajín prijímaných na účely vykonávania práce. Členské štáty by sa pri stanovovaní počtu prijímaných osôb mali radiť so svojimi miestnymi a regionálnymi samosprávami a relevantnými miestnymi aktérmi.

Zdôvodnenie

Hoci prijímacie kvóty patria do právomoci štátov, situácia na trhu práce v danom členskom štáte môže byť v jeho jednotlivých regiónoch značne odlišná, pričom priemerné celoštátne údaje nemusia poskytovať presný obraz o potrebách pracovnej sily. Miestne a regionálne samosprávy by preto mali mať možnosť zohľadniť svoje potreby v celoštátnom počte prijímaných osôb. Miestni aktéri, ako sú miestne a regionálne združenia, mimovládne organizácie, ktoré sa venujú začleňovaniu migrantov a prijímajú utečencov, utečenecké rady atď., môžu takisto poskytovať dostatočne presné odhady počtu prijatých štátnych príslušníkov tretích krajín.

Pozmeňovací návrh 15

Odôvodnenie 15

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Určením príslušného orgánu podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté úlohy a povinnosti ostatných orgánov a prípadne sociálnych partnerov, pokiaľ ide o posúdenie žiadosti a vydanie rozhodnutia o nej.	Určením príslušného orgánu podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté úlohy a povinnosti ostatných orgánov vrátane regionálnych a miestnych samospráv a prípadne sociálnych partnerov, pokiaľ ide o posúdenie žiadosti a vydanie rozhodnutia o nej.

Zdôvodnenie

Cieľom tohto pozmeňovacieho návrhu je zabezpečiť, aby úlohy a povinnosti miestnych a regionálnych samospráv zostali zachované.

Pozmeňovací návrh 16

Odôvodnenie 16

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Lehota na prijatie rozhodnutia o žiadosti by však nemala zahŕňať čas potrebný na uznanie odbornej kvalifikácie. Touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne postupy v oblasti uznávania diplomov.	Lehota na prijatie rozhodnutia o žiadosti by však nemala zahŕňať čas potrebný na uznanie odbornej kvalifikácie a diplomu a nemali by ňou byť dotknuté postupy štátov alebo regiónov v oblasti uznávania diplomov.

Zdôvodnenie

Uznávanie kvalifikácií spadá do kompetencií rôznych orgánov a môže spomaliť spracovanie žiadosti o jednotné povolenie. V niektorých členských štátoch sa mnohé povolania spravujú na regionálnej úrovni. Na to, aby tieto kvalifikácie mohli byť uznané, musia regióny uplatňovať právne predpisy.

Pozmeňovací návrh 17

Odôvodnenie 32

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty by s cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie tejto smernice mali zaistiť, aby sa zaviedli vhodné mechanizmy monitorovania zamestnávateľov a aby sa v prípade potreby na ich príslušných územiach vykonávali účinné a primerané inšpekcie. Výber zamestnávateľov, u ktorých sa má uskutočniť inšpekcia, by mal vychádzať najmä z posúdenia rizika, ktoré vypracujú príslušné orgány v členských štátoch so zreteľom na faktory, akými je napríklad odvetvie, v ktorom spoločnosť pôsobí, a akékoľvek porušenia predpisov v minulosti.

Členské štáty by s cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie tejto smernice mali v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami zaistiť, aby sa zaviedli vhodné mechanizmy monitorovania zamestnávateľov a aby sa v prípade potreby na ich príslušných územiach vykonávali účinné a primerané inšpekcie. Výber zamestnávateľov, u ktorých sa má uskutočniť inšpekcia, by mal vychádzať najmä z posúdenia rizika, ktoré vypracujú príslušné orgány v členských štátoch so zreteľom na faktory, akými je napríklad odvetvie, v ktorom spoločnosť pôsobí, a akékoľvek porušenia predpisov v minulosti.

Zdôvodnenie

Možnosť zapojiť do monitorovania miestne a regionálne samosprávy znamená, že aj miestne a regionálne policajné orgány môžu byť zapojené do ochrany pracovníkov, a teda aj do kontrol na miestach výkonu práce.

Pozmeňovací návrh 18

Článok 5

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Príslušný orgán	Príslušný orgán
1. Členský štát vymenuje orgán príslušný na prijímanie žiadostí a vydávanie jednotných povolení.	1. Členský štát vymenuje orgán príslušný na prijímanie žiadostí a vydávanie jednotných povolení.
2. Príslušný orgán prijme rozhodnutie o úplnej žiadosti čo najskôr a v každom prípade do štyroch mesiacov od dátumu podania žiadosti.	2. Príslušný orgán prijme rozhodnutie o úplnej žiadosti čo najskôr a v každom prípade do štyroch mesiacov od dátumu podania žiadosti.
Lehota uvedená v prvom pododseku sa vzťahuje na kontrolu situácie na trhu a udeľovanie požadovaného víza uvedeného v článku 4 ods. 3.. Lehotu možno vo výnimočných prípadoch predĺžiť, a to v súvislosti so zložitosťou posudzovania žiadosti.	Lehota uvedená v prvom pododseku sa vzťahuje na kontrolu situácie na trhu a udeľovanie požadovaného víza uvedeného v článku 4 ods. 3.. Lehotu možno vo výnimočných prípadoch predĺžiť, a to v súvislosti so zložitosťou posudzovania žiadosti , alebo skrátiť v prípade vážnej politickej či spoločenskej situácie alebo prírodných katastrof, pod podmienkou, že sa následne overí splnenie požiadaviek .
Ak sa v lehote uvedenej v tomto odseku neprijme žiadne rozhodnutie, akékoľvek právne dôsledky sa určia vo vnútroštátnom práve.	Ak sa v lehote uvedenej v tomto odseku neprijme žiadne rozhodnutie, akékoľvek právne dôsledky sa určia vo vnútroštátnom práve.
3. Príslušný orgán oznámi svoje rozhodnutie žiadateľovi písomne v súlade s postupmi oznamovania ustanovenými v príslušnom vnútroštátnom práve.	3. Príslušný orgán oznámi svoje rozhodnutie žiadateľovi písomne v súlade s postupmi oznamovania ustanovenými v príslušnom vnútroštátnom práve.
4. Ak sú podporné údaje alebo dokumenty k žiadosti podľa kritérií špecifikovaných vo vnútroštátnom práve neúplné, príslušný orgán žiadateľovi písomne oznámi, aké dodatočné informácie alebo dokumenty od neho vyžaduje, a stanoví primeranú lehotu, v ktorej majú byť poskytnuté. Plynutie lehoty uvedenej v odseku 2 sa pozastavuje dovtedy, kým sa príslušnému orgánu alebo iným relevantným orgánom požadované dodatočné informácie nedoručia. Ak neboli dodatočné informácie alebo dokumenty poskytnuté v stanovenej lehote, príslušný orgán môže žiadosť zamietnuť.	4. Ak sú podporné údaje alebo dokumenty k žiadosti podľa kritérií špecifikovaných vo vnútroštátnom práve neúplné, príslušný orgán žiadateľovi písomne oznámi, aké dodatočné informácie alebo dokumenty od neho vyžaduje, a stanoví primeranú lehotu, v ktorej majú byť poskytnuté. Plynutie lehoty uvedenej v odseku 2 sa pozastavuje dovtedy, kým sa príslušnému orgánu alebo iným relevantným orgánom požadované dodatočné informácie nedoručia. Ak neboli dodatočné informácie alebo dokumenty poskytnuté v stanovenej lehote, príslušný orgán môže žiadosť zamietnuť.
	5. Kontrola situácie na trhu práce sa môže vynechať alebo urýchliť, ak má zamestnávateľ sídlo v regióne alebo meste, odkiaľ bol príslušnému orgánu členského štátu nahlásený problém nedostatku pracovnej sily, ktorý nie je možné vyriešiť pracovnými silami tohto štátu.

Zdôvodnenie

Navrhovaná zmena by umožnila rýchlejšie posúdiť žiadosti pracovníkov prichádzajúcich do regiónov, ktoré sa usilujú vyriešiť problém nedostatku pracovnej sily zamestnaním zahraničných pracovníkov.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

oceňuje, že sa k legálnej migrácii zaujíma strategický prístup;

uznáva, že legálni migranti zohrávajú dôležitú úlohu v európskej ekonomike a spoločnosti a keď sa zavedú primerané opatrenia, môžu sa stať hybnou silou rozvoja. Zdôrazňuje, že legálna migrácia je kľúčovou hnacou silou rastu miest a vďaka nej sa mestá stávajú rozmanitejšími a majú dynamickejšie hospodárstvo. Okrem iného vyzdvihuje aj prínos veľkého podielu dôležitých pracovníkov z radov migrantov počas pandémie ochorenia COVID-19. Zdôrazňuje, že je potrebné lepšie zaistiť rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, najmä pokiaľ ide o pracovné podmienky, slobodu združovania a právo organizovať sa a sociálne dávky. Takisto je nevyhnutné zabezpečiť lepšiu ochranu práv žien a viac prihliadať na rodové hľadisko, najmä v sektoroch, v ktorých majú migrantky obzvlášť vysoké zastúpenie, a tiež chrániť osoby so zdravotným postihnutím a zaručiť im ich práva a prístup k zdravotnej starostlivosti;

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy majú najlepšie predpoklady na získanie uceleného prehľadu o aktuálnych aj štrukturálnejších nedostatkoch a príležitostiach na miestnom trhu práce, a preto by mali byť zahrnuté do viacúrovňového riadenia zameraného na prilákanie a udržanie medzinárodných talentov s cieľom reagovať na potreby miestneho trhu práce. Na tento účel je potrebné rozšíriť priestor na viacúrovňový dialóg v celej štruktúre riadenia na miestnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ;

zdôrazňuje, že je potrebné pristupovať k potrebám migrujúcich pracovníkov holistickým spôsobom, aby sa zohľadnili všetky aspekty migračného procesu: od náboru až po skutočnú integráciu a prípadný voľný pohyb na trhu práce EÚ. Rovnako zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa úrovne legálnej ekonomickej migrácie zosúladili s potrebami trhu práce členských štátov. Do tohto úsilia by sa mali zapojiť aj partneri a zamestnávatelia zo súkromného sektora a malo by sa v ňom prihliadať na migrujúcich pracovníkov všetkých úrovní zručností;

uznáva, že transformácia EÚ na ekologické a digitálne hospodárstvo si vyžaduje osobitné zručnosti a reštrukturalizáciu ekonomík a trhov práce, ktoré si zase vyžadujú ďalšiu pracovnú silu a nové zručnosti nadobudnuté technickým a odborným vzdelávaním a prípravou. Žiada, aby do tohto procesu boli zapojené regionálne a miestne samosprávy, ktoré najlepšie poznajú potreby miestnych a regionálnych trhov práce;

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri uľahčovaní začleňovania štátnych príslušníkov tretích krajín bez ohľadu na ich právne postavenie. Často podporujú rozmanitosť a sociálnu súdržnosť, a to viacerými progresívnymi politikami, ktoré prispievajú k dôvere v miestne samosprávy, spravodlivému prístupu k spoločným službám a sociálno-ekonomickému začleneniu. Majú ústredné postavenie pri prijímaní utečencov a pomoci utečencom a zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o identifikáciu potrieb na trhu práce, stanovenie podmienok, ktoré si vyžadujú zavedenie ochranných postupov (prieskum trhu práce), a tiež pri zabezpečovaní uznávania a rešpektovania rozmanitosti na trhu práce a poskytovaní rovnakých príležitostí každému;

vyzýva, aby sa na úrovni EÚ vytvorila komplexná metóda zberu údajov o dopyte po vysokokvalifikovaných pracovníkoch v rôznych povolaniach a na rôznych trhoch práce, čo si bude vyžadovať ďalší rozvoj iniciatív, ako sú portál EURES, EuroPass a opatrenia, ktoré sa v súčasnosti plánujú v rámci nového programu v oblasti zručností. Platformy spolupráce vychádzajúce zo skutočných potrieb trhu, ktoré často identifikujú aj vnútroštátni sociálni partneri, by sa mohli zriaďovať jednoduchším spôsobom;

víta podporu Európskeho orgánu práce (ELA) pri zabezpečovaní spravodlivého, jednoduchého a účinného presadzovania pravidiel EÚ v oblasti mobility pracovnej sily a koordinácie sociálneho zabezpečenia, a to aj poskytovaním informácií, zosúladenými a spoločnými inšpekciami, zlepšenou administratívnou spoluprácou, ako aj podporou pracovnej mobility najmä prostredníctvom siete EURES;

zastáva názor, že prepracované znenie oboch smerníc je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

10.

víta ďalšie opatrenia uvedené v balíku, ktorý sa týka zručností a talentov, medzi inými vytvorenie pilotného projektu EÚ zameraného na talenty, ktorý je osobitne určený ľuďom utekajúcim pred inváziou Ruska na Ukrajine, a tiež návrh vybudovať okruh talentov EÚ;

11.

víta rozšírenie okruhu talentov EÚ na utečencov s pobytom v EÚ a v krajinách mimo EÚ, ktoré ohlásila Európska komisia, pretože sa tým pripravuje cesta pre udržateľnejší a inkluzívnejší prístup k mobilite pracovnej sily a riešeniam so zapojením tretích krajín. Pripomína, že pri navrhovaní týchto nástrojov je potrebné urobiť viac pre rozvoj spravodlivých systémov migrácie pracovnej sily, ktoré zabezpečia dôstojnú prácu pre všetkých pracovníkov a budú za rovnakých podmienok a s požadovanými ochrannými zárukami prístupné utečencom bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a miesto pobytu. Existujúce právne a administratívne rámce sú naďalej príliš zložité a majú tendenciu brániť dosiahnutiu vhodného rozsahu. Príliš byrokratické postupy môžu ovplyvniť prístup utečencov na trh práce, v dôsledku čoho sú postupom času čoraz viac vystavení riziku, že sa budú musieť uchýliť k nelegálnej práci a môžu sa stať obeťami zneužívania a vykorisťovania;

12.

zdôrazňuje, že na projektoch v oblasti mobility a partnerstvách zameraných na talenty by sa v budúcnosti mali podieľať: miestne a regionálne samosprávy, ktoré by mali pomáhať pri navrhovaní budúcich projektov; diaspóry, ktoré by mali zisťovať požiadavky migrantov a pomáhať navrhovať projekty vo svojej krajine pôvodu; profesijné združenia a združenia zamestnávateľov, ktoré by mali zhromažďovať informácie o potrebách trhu práce na celoštátnej aj miestnej úrovni a pomáhať navrhovať účinné opatrenia;

13.

zdôrazňuje, že by sa mali zohľadňovať potreby rôznych zainteresovaných aktérov (migrantov, diaspór, miestnych a regionálnych samospráv, zamestnávateľov a profesijných združení) s cieľom zabezpečiť účinnosť a udržateľnosť budúcich projektov ako nástroja na dlhodobé riadenie legálnej migrácie. Vyzýva preto na vytvorenie pracovnej skupiny, v ktorej by mali svoje zastúpenie Európska komisia, Európsky hospodársky a sociálny výbor, Európsky výbor regiónov a Európsky parlament, pričom ich výmeny by mali byť založené na predchádzajúcich konzultáciách a dialógoch s hlavnými aktérmi z oblasti integrácie migrantov, a zároveň požaduje synergie s platformou EÚ pre migráciu pracovnej sily, ktorú chce vytvoriť Európska komisia, a pripomína, že v budúcich projektoch by sa mala zohľadniť osobitná zraniteľná situácia utečencov, aby sa im zabezpečili rovnaké príležitosti na trhu práce a vytvorili potrebné právne záruky;

14.

podporuje vytvorenie programu zameraného na prácu a cestovanie v rámci EÚ pre mladých ľudí z tretích krajín, ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Získavanie zručností a prilákanie talentov do EÚ. Zasadzuje sa aj za rozšírenie programu DiscoverEU na iné krajiny, než sú tretie krajiny pridružené k programu Erasmus+, a vyzýva na podobný prístup, pokiaľ ide o Európsky zbor solidarity, aby sa doň zapojilo viac tretích krajín, než sa plánuje v súčasnosti, čím by sa reagovalo na výzvy a príležitosti migrácie počas celého migračného cyklu;

15.

konštatuje, že hlavný cieľ a zámer oznámenia COM(2022) 657, ktorým je prilákať na európske územie zručnosti a talenty, nie je v návrhoch smerníc COM(2022) 650 a 655 náležite zohľadnený, hoci prináša dôležité podnety na zmenu prístupu k analýze migrácie;

16.

poukazuje na to, že niektorí štátni príslušníci tretích krajín pôsobiaci na trhu práce EÚ patria k osobitným skupinám, ktorým by sa mala venovať pozornosť v legislatíve, keďže sa stávajú čoraz relevantnejšími v kľúčových odvetviach na európskych trhoch práce, napríklad v rámci iniciatív zameraných na posilnenie zdravotníctva a odvetvia služieb starostlivosti, ako je Európska záruka pre deti alebo zelená kniha o starnutí. Požaduje väčšiu cielenú podporu pre štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom uľahčiť im získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom, mobilitu v rámci EÚ a integráciu s osobitným zameraním na osoby pod medzinárodnou ochranou, na ktoré sa podľa navrhovanej smernice o osobách s dlhodobým pobytom vzťahujú rovnaké pravidlá ako na všetkých ostatných štátnych príslušníkov tretích krajín patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, v ktorej sa nezohľadňuje osobitná situácia utečencov a ich zraniteľnosť;

17.

Poukazuje na to, že mobilita pracovnej sily môže byť doplnkovou legálnou cestou, ktorou sa utečenci môžu dostať do Európy alebo iných destinácií bez toho, aby sa museli uchýliť k nelegálnym trasám, pretože môže vytvoriť bezpečnú cestu pre utečencov, aby mohli uplatňovať svoje zručnosti a realizovať svoj potenciál v regiónoch, ktoré sa snažia riešiť nedostatok konkrétnych zručností. Navrhuje, aby sa utečenci s pobytom v krajinách mimo EÚ považovali za dodatočnú kategóriu kvalifikovaných pracovníkov, pričom poskytnutie takejto doplnkovej legálnej cesty založenej na pracovnej migrácii by mohlo pomôcť zmenšiť tlak na európske azylové systémy;

18.

varuje, že hoci nelegálna migrácia predstavuje len malú časť celkovej migrácie do EÚ, stále vytvára veľký tlak na regióny a mestá na vonkajšej hranici EÚ. Žiada preto, aby sa riadne presadzovala zásada rozdelenia záťaže medzi členské štáty EÚ a aby sa riešil problém nelegálnej migrácie, a to aj bojom proti obchodníkom s ľuďmi, ktorí žiadateľov o azyl a ekonomických migrantov zneužívajú tým, že ich navádzajú na uskutočňovanie nebezpečných ciest;

19.

pripomína, že pre určité vysoko odborné profesie (zdravotníci, inžinieri atď.) by sa mal vstup výrazne uľahčiť odstránením byrokracie, zatiaľ čo v prípade tisícok voľných pracovných miest, ktoré si vyžadujú síce odborné, ale nie vysokoškolské vzdelanie – napríklad v poľnohospodárstve, stavebníctve, doprave, strojárstve – snaha zosúladiť ponuku na trhu s dopytom po pracovných miestach nestačí. Mal by sa zvážiť iný typ spolupráce vrátane zosúladenia ponuky na trhu s dopytom, ale aj užšia spolupráca so sociálnymi partnermi a príslušnými centrami odbornej prípravy, ako aj s obcami a regiónmi;

20.

taktiež vyzýva členské štáty, aby v záujme prilákania zručností a talentov zvážili možnosť uľahčiť získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom všetkým legálnym migrantom, ktorí majú vyššiu kvalifikáciu a zastávajú vysokokvalifikované pracovné miesta, ako aj určitým kategóriám štátnych príslušníkov tretích krajín so strednou kvalifikáciou – pričom by sa mali jasne stanoviť priority –, ktorí môžu pomôcť vyplniť medzery v sektoroch, kde je nedostatok pracovnej sily, ako je sektor informačných technológií a zdravotníctvo; Preto by bolo potrebné vytvoriť zoznamy pracovných miest, v prípade ktorých je potvrdený nedostatok pracovnej sily, ale prístup kvalifikovaných pracovníkov by nemal byť podmienený kontrolou trhu práce;

21.

Navrhuje aktiváciu miestneho (regionálneho alebo metropolitného) systému uznávania zručností s cieľom urýchliť sociálno-ekonomické začlenenie štátnych príslušníkov tretích krajín, či už ide o osoby, ktoré práve prišli, alebo osoby, ktoré už majú pobyt a vzťahuje sa na ne jeden zo štatútov zaručených platnými právnymi predpismi členského štátu. Tento systém uznávania zručností by nenahradil systém príslušného štátu, ale bol by jeho doplnením, čím by sa zaručilo rýchlejšie začlenenie do regionálneho alebo metropolitného trhu práce;

22.

upozorňuje, že nedávny prílev vysokokvalifikovaných utečencov z Ukrajiny poukazuje na potrebu urýchliť uznávanie zručností všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ako je už stanovené v novej európskej smernici o modrej karte. Politika EÚ upravujúca vstup a posudzovanie migrujúcich pracovníkov je nevyhnutná na zabezpečenie správnej rovnováhy medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej, ktoré sú v súčasnosti mimoriadne nevyvážené, najmä pokiaľ ide o niektoré spoločensky dôležité funkcie, napríklad v odvetví služieb starostlivosti a v zdravotníctve;

23.

pripomína, že by sa nemalo zabúdať na umelcov, ktorí síce nepatria medzi žiadané odborné profily, ale dokážu obohatiť kultúru hostiteľského štátu a podnietiť kultúrnu výmenu, ktorá je hrdou súčasťou našej histórie;

24.

odporúča uplatňovať dlhodobé politiky s cieľom ísť nad rámec bezpečnostných opatrení propagovaním lepšieho začlenenia a zároveň odstraňovať základné príčiny migrácie;

25.

vyzýva na podporu podnikania rozšírením možností migrácie do EÚ na zakladanie podnikov a startupov a tým, že sa štátnym príslušníkom tretích krajín uľahčí získanie povolenia na založenie podniku. Poukazuje na potenciál miestnych a regionálnych samospráv poskytovať usmernenia a kontaktovať prichádzajúce osoby s miestnymi podnikmi a na potrebu trvalo podporovať takéto iniciatívy financovaním z prostriedkov EÚ.

26.

zdôrazňuje, že je potrebné propagovať kultúru tolerancie zvyšovaním povedomia o iných kultúrach a vytváraním pocitu spolupatričnosti;

27.

navrhuje upevniť riadenie migrácie viacerými aktérmi, podporovať väčšiu spoluprácu regionálnych samospráv s občianskou spoločnosťou pri riadení migrácie, rozmanitosti a integrácie, zlepšiť dialóg a spoluprácu v oblasti migrácie a vytvoriť skutočne komplexný prístup na jej zvládnutie vo všetkých jej rozmeroch a so zreteľom na striktné dodržiavanie ľudských práv.

V Bruseli 30. novembra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

2.3.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 79/74

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Reforma systému zemepisných označení

(2023/C 79/11)

Spravodajkyňa:

Karine GLOANEC-MAURIN (FR/SES), delegovaná zástupkyňa starostu novej obce Couëtron-au-Perche

Referenčný dokument:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zemepisných označeniach Európskej únie pre víno, liehoviny a poľnohospodárske výrobky a o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) 2017/1001 a (EÚ) 2019/787 a zrušení nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

COM(2022) 134 final

I. NÁVRHY ZMIEN

COM(2022) 134 final

Pozmeňovací návrh 1

Vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	Komisia vo svojom oznámení z 30. júna 2021 s názvom „Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040“ uznala úlohu zemepisných označení vo vlajkových iniciatívach na podporu prosperujúcich oblastí, pretože prispievajú k hospodárskej diverzifikácii vidieckych oblastí.

Zdôvodnenie

Zemepisné označenia vďaka svojim viacnásobným pozitívnym externalitám prispievajú k udržateľnému rastu vidieka.

Pozmeňovací návrh 2

Vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	Zmeny zavedené do systému zemepisných označení Únie nariadením (EÚ) 2021/2117 v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Zdôvodnenie

V kontexte nedávnej SPP je potrebné zabezpečiť súlad so zlepšeniami zavedenými nariadením o spoločnej organizácii trhov a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).

Pozmeňovací návrh 3

Vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie 11

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Politika kvality EÚ je verejnou politikou spojenou s výrobou verejných statkov a jej prínos k prechodu na udržateľný potravinový systém by sa mal z tohto hľadiska posudzovať prostredníctvom holistického a viacrozmerného prístupu zahŕňajúceho environmentálnu, hospodársku a sociálno-kultúrnu udržateľnosť. Zemepisné označenia sú nástroje, ktoré vďaka mechanizmom obsiahnutým v špecifikáciách výrobkov môžu prispievať k udržateľnému rozvoju vidieka, diverzifikácii vidieckeho hospodárstva, zachovaniu zamestnanosti a malých a stredných podnikov, predchádzaniu vyľudňovaniu, zachovaniu kultúrnej a sociálno-ekonomickej rozmanitosti, ochrane vidieckej krajiny, udržateľnému riadeniu a udržateľnej obnove prírodných zdrojov, zachovaniu biodiverzity, dobrým životným podmienkam zvierat, potravinovej bezpečnosti a vysledovateľnosti.

Zdôvodnenie

Je dôležité uznať prínos zemepisných označení k environmentálnej, hospodárskej a sociálno-kultúrnej udržateľnosti vzhľadom na ich neoddeliteľné prepojenie s územím.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 12

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(12)

S cieľom prispieť k prechodu na udržateľný potravinový systém a reagovať na spoločenské požiadavky na udržateľné spôsoby výroby šetrné k životnému prostrediu a klíme, ktoré zabezpečujú dobré životné podmienky zvierat, efektívne využívajú zdroje a sú spoločensky a eticky zodpovedné, by sa mali výrobcovia výrobkov so zemepisným označením podporovať v dodržiavaní noriem v oblasti udržateľnosti, ktoré sú prísnejšie ako záväzné normy a idú nad rámec osvedčených postupov . Takéto osobitné požiadavky by sa mohli stanoviť v špecifikácii výrobku.

(12)

S cieľom prispieť k prechodu na udržateľný potravinový systém a reagovať na spoločenské požiadavky na udržateľné spôsoby výroby šetrné k životnému prostrediu a klíme, ktoré zabezpečujú dobré životné podmienky zvierat, efektívne využívajú zdroje a sú spoločensky a eticky zodpovedné, by sa mali výrobcovia výrobkov so zemepisným označením podporovať v tom, aby sa dohodli na záväzkoch v oblasti udržateľnosti, ktoré prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych, hospodárskych a sociálno-kultúrnych cieľov udržateľnosti . Takéto osobitné záväzky by sa mohli stanoviť v špecifikácii výrobku.

Zdôvodnenie

Neexistuje vymedzenie pojmu „normy v oblasti udržateľnosti“, ktoré by sa mali dodržiavať. Preto je dôležité zachovať rovnakú terminológiu ako v článku 12, ktorý sa týka záväzkov v oblasti udržateľnosti.

Pozmeňovací návrh 5

Vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie 12

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Záväzky v oblasti udržateľnosti by mali prispievať k jednému alebo viacerým z týchto environmentálnych, hospodárskych alebo sociálno-kultúrnych cieľov:

Environmentálne ciele, ktoré okrem iného zahŕňajú:

—	zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu vrátane energetickej efektívnosti a znižovania spotreby vody,

—	zachovanie a udržateľné využívanie pôdy, krajiny a prírodných zdrojov,

—	zachovanie biokultúrnej rozmanitosti a zachovanie vzácnych osív, miestnych plemien a odrôd rastlín,

—	riadenie a zlepšovanie zdravia a dobrých životných podmienok zvierat,

—	prechod na obehové hospodárstvo.

Hospodárske ciele, ktoré okrem iného zahŕňajú:

—	zabezpečenie hospodársky udržateľného príjmu a odolnosti výrobcov výrobkov so zemepisným označením,

—	zlepšenie hospodárskej hodnoty výrobkov so zemepisným označením a prerozdelenie pridanej hodnoty,

—	prispievanie k diverzifikácii vidieckeho hospodárstva,

—	zachovanie štruktúry vidieka a miestneho rozvoja vrátane zamestnanosti v poľnohospodárstve.

Sociálno-kultúrne ciele, ktoré okrem iného zahŕňajú:

—	prilákať a podporovať mladých výrobcov výrobkov so zemepisným označením a nových výrobcov výrobkov so zemepisným označením a uľahčiť medzigeneračný prenos know-how a kultúry,

—	prispievať k podpore vidieckej identity a kultúrneho a gastronomického dedičstva,

—	podporovať vzdelávanie o otázkach týkajúcich sa systému kvality, potravinovej bezpečnosti a vyváženého a rozmanitého stravovania,

—	zlepšiť koordináciu medzi výrobcami zefektívnením nástrojov riadenia.

Zdôvodnenie

Po odôvodnení 12 by sa malo uviesť vymedzenie záväzkov v oblasti udržateľnosti a malo by sa zdôrazniť, že toto vymedzenie zahŕňa tri piliere: hospodársky, sociálny a environmentálny.

Pozmeňovací návrh 6

Vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie 12

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	S cieľom zvýšiť udržateľnosť miestnych a regionálnych systémov výroby potravín a prispieť k rozmanitému a vyváženému udržateľnému stravovaniu by sa zemepisné označenia mali zahrnúť do minimálnych povinných kritérií udržateľného verejného obstarávania potravín.

Zdôvodnenie

Malo by sa podporovať začlenenie udržateľných potravín vrátane výrobkov s CHOP a CHZO tak, ako sa odporúča v štúdii Európskeho výboru regiónov (1).

Pozmeňovací návrh 7

Odôvodnenie 39

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(39)

Postupy zápisu zemepisných označení do registra, ich zmeny alebo zrušenia vrátane preskúmania a námietkového konania by sa mali vykonávať čo najefektívnejšie. To možno dosiahnuť s využitím pomoci, ktorú pri preskúmaní žiadostí poskytuje Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Hoci sa zvažovalo čiastočné externé zabezpečovanie činností úradom EUIPO, Komisia by si ponechala zodpovednosť za zápis do registra, zmenu a zrušenie z dôvodu významnej väzby na spoločnú poľnohospodársku politiku a odborných znalostí potrebných na zabezpečenie primeraného posúdenia špecifík vín, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov.

(39)

Postupy zápisu zemepisných označení do registra, ich zmeny alebo zrušenia vrátane preskúmania a námietkového konania by sa mali vykonávať čo najefektívnejšie. To možno dosiahnuť s využitím pomoci, ktorú pri preskúmaní žiadostí poskytuje Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) , pokiaľ ide o jeho oblasť pôsobnosti týkajúcu sa aspektov duševného vlastníctva . Zapojenie úradu EUIPO by nemalo viesť k nadmerným alebo dlhším postupom. Hoci sa zvažovalo čiastočné externé zabezpečovanie činností úradom EUIPO, Komisia by si ponechala zodpovednosť za zápis do registra, zmenu a zrušenie z dôvodu významnej väzby na spoločnú poľnohospodársku politiku a odborných znalostí potrebných na zabezpečenie primeraného posúdenia špecifík vín, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov.

Zdôvodnenie

Zemepisné označenia sú viac ako práva duševného vlastníctva. Vzhľadom na ich úzke prepojenie s politikou rozvoja vidieka by sa s nimi nemalo zaobchádzať ako so značkami. V navrhovanom nariadení by sa preto malo spresniť, že technická podpora úradu EUIPO sa bude týkať len preskúmania tých aspektov, ktoré patria do jeho oblasti pôsobnosti, t. j. oblasť duševného vlastníctva.

Pozmeňovací návrh 8

Vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie 39

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	Úrad EUIPO prispeje k fungovaniu systému zemepisných označení EÚ tým, že ponúkne svoje odborné znalosti v oblasti duševného vlastníctva aj pri výkone úloh týkajúcich sa ochrany zemepisných označení, a to aj na internete.

Zdôvodnenie

Technické odborné znalosti v oblasti práv duševného vlastníctva a zdroje úradu EUIPO by mohli poskytnúť neoceniteľnú podporu na posilnenie ochrany zemepisných označení. Týmto spôsobom by úrad EUIPO mohol dopĺňať právomoci GR AGRI v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka odbornými znalosťami v oblasti práv duševného vlastníctva.

Pozmeňovací návrh 9

Vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie 39

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	Vďaka rozdeleniu na zmeny na úrovni Únie a štandardné zmeny prispejú jasné lehoty a rýchlejšie postupy pri zmene špecifikácií výrobku k zefektívneniu systému.

Zdôvodnenie

Zjednodušenie postupov pri zmene špecifikácií výrobku prijaté v decembri 2021 umožní znížiť administratívnu záťaž. Ide o dôležitý aspekt, pretože zmena špecifikácií výrobku vo veľkej miere ovplyvňuje zavádzanie zmien vo výrobnom procese.

Pozmeňovací návrh 10

Odôvodnenie 56

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(56)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o vymedzenie noriem udržateľnosti a stanovenie kritérií na uznávanie existujúcich noriem udržateľnosti; o objasnenie alebo pridanie položiek, ktoré sa majú poskytnúť ako súčasť sprievodných informácií; o poverenie úradu EUIPO úlohami týkajúcimi sa preskúmania námietky a námietkového konania, prevádzkovania registra, zverejňovania štandardných zmien špecifikácie výrobku, konzultácie v súvislosti s postupom zrušenia, vytvorenia a riadenia systému upozornení poskytujúceho žiadateľom informácie o dostupnosti ich zemepisného označenia ako doménového mena, preskúmania zemepisných označení tretej krajiny iných ako zemepisných označení podľa Ženevského aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach navrhovaných na ochranu podľa medzinárodných rokovaní alebo medzinárodných dohôd; o vytvorenie vhodných kritérií monitorovania činnosti úradu EUIPO pri vykonávaní úloh, ktoré mu boli zverené; o stanovenie dodatočných pravidiel používania zemepisných označení na identifikáciu zložiek v spracovaných výrobkoch; o stanovenie dodatočných pravidiel určenia druhového postavenia výrazov; o stanovenie obmedzení a odchýlok, pokiaľ ide o získavanie krmív v prípade označenia pôvodu; o stanovenie obmedzení a odchýlok, pokiaľ ide o zabíjanie živých zvierat alebo o získavanie surovín; o stanovenie pravidiel používania mena odrody rastliny alebo plemena zvieraťa; o stanovenie pravidiel obmedzovania informácií obsiahnutých v špecifikácii výrobku so zemepisným označením a zaručených tradičných špecialít; o stanovenie ďalších podrobností kritérií oprávnenosti pre zaručené tradičné špeciality; o stanovenie dodatočných pravidiel zabezpečovania vhodných postupov certifikácie a akreditácie, ktoré sa majú uplatňovať v prípade orgánov pre certifikáciu výrobkov; o stanovenie dodatočných pravidiel s cieľom podrobnejšie určiť ochranu zaručených tradičných špecialít; o stanovenie dodatočných pravidiel pre zaručené tradičné špeciality na určenie druhového postavenia výrazov, podmienok používania mien odrôd rastlín a plemien zvierat a vzťahu k právam duševného vlastníctva; o vymedzenie dodatočných pravidiel pre spoločné žiadosti, ktoré sa týkajú územia viac ako jedného štátu, a doplnenie pravidiel postupu podávania žiadostí pre zaručené tradičné špeciality; o doplnenie pravidiel námietkového konania pre zaručené tradičné špeciality s cieľom stanoviť podrobné postupy a lehoty; o doplnenie pravidiel týkajúcich sa postupu podávania žiadostí o zmenu pre zaručené tradičné špeciality; o doplnenie pravidiel týkajúcich sa postupu zrušenia pre zaručené tradičné špeciality; o stanovenie podrobných pravidiel týkajúcich sa kritérií pre nepovinné výrazy kvality; o vyhradenie dodatočného nepovinného výrazu kvality, stanovenie podmienok jeho používania; o stanovenie odchýlok v používaní výrazu „horský výrobok“ a stanovenie spôsobov výroby a iných kritérií, ktoré sú relevantné pre používanie tohto nepovinného výrazu kvality, a najmä stanovenie podmienok, za ktorých je povolené, aby suroviny a krmivo nepochádzali z horských oblastí. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(56)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o objasnenie alebo pridanie položiek, ktoré sa majú poskytnúť ako súčasť sprievodných informácií; o poverenie úradu EUIPO úlohami týkajúcimi sa prevádzkovania registra, zverejňovania štandardných zmien špecifikácie výrobku, vytvorenia a riadenia systému upozornení poskytujúceho žiadateľom informácie o dostupnosti ich zemepisného označenia ako doménového mena, preskúmania zemepisných označení tretej krajiny iných ako zemepisných označení podľa Ženevského aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach navrhovaných na ochranu podľa medzinárodných rokovaní alebo medzinárodných dohôd; o vytvorenie vhodných kritérií monitorovania činnosti úradu EUIPO pri vykonávaní úloh, ktoré mu boli zverené; o stanovenie obmedzení a odchýlok, pokiaľ ide o získavanie krmív v prípade označenia pôvodu; o stanovenie obmedzení a odchýlok, pokiaľ ide o zabíjanie živých zvierat alebo o získavanie surovín; o stanovenie pravidiel používania mena odrody rastliny alebo plemena zvieraťa; o stanovenie pravidiel obmedzovania informácií obsiahnutých v špecifikácii výrobku so zemepisným označením a zaručených tradičných špecialít; o stanovenie ďalších podrobností kritérií oprávnenosti pre zaručené tradičné špeciality; o stanovenie dodatočných pravidiel zabezpečovania vhodných postupov certifikácie a akreditácie, ktoré sa majú uplatňovať v prípade orgánov pre certifikáciu výrobkov; o stanovenie dodatočných pravidiel s cieľom podrobnejšie určiť ochranu zaručených tradičných špecialít; o stanovenie dodatočných pravidiel pre zaručené tradičné špeciality na určenie druhového postavenia výrazov, podmienok používania mien odrôd rastlín a plemien zvierat a vzťahu k právam duševného vlastníctva; o vymedzenie dodatočných pravidiel pre spoločné žiadosti, ktoré sa týkajú územia viac ako jedného štátu, a doplnenie pravidiel postupu podávania žiadostí pre zaručené tradičné špeciality; o doplnenie pravidiel námietkového konania pre zaručené tradičné špeciality s cieľom stanoviť podrobné postupy a lehoty; o doplnenie pravidiel týkajúcich sa postupu podávania žiadostí o zmenu pre zaručené tradičné špeciality; o doplnenie pravidiel týkajúcich sa postupu zrušenia pre zaručené tradičné špeciality; o stanovenie podrobných pravidiel týkajúcich sa kritérií pre nepovinné výrazy kvality; o vyhradenie dodatočného nepovinného výrazu kvality, stanovenie podmienok jeho používania; o stanovenie odchýlok v používaní výrazu „horský výrobok“ a stanovenie spôsobov výroby a iných kritérií, ktoré sú relevantné pre používanie tohto nepovinného výrazu kvality, a najmä stanovenie podmienok, za ktorých je povolené, aby suroviny a krmivo nepochádzali z horských oblastí. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

Zdôvodnenie

Je dôležité, aby niektoré podstatné prvky systému boli vymedzené v nariadení, a nie prostredníctvom delegovaných aktov.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„druhový výraz“ je:

i)	názov výrobkov, ktorý sa napriek tomu, že odkazuje na miesto, región alebo krajinu, v ktorej sa výrobok pôvodne vyrábal alebo uvádzal na trh, stal bežným názvom výrobku v Únii , a

ii)	spoločný výraz opisujúci druhy výrobkov, charakteristické znaky výrobkov alebo iné výrazy, ktoré sa nevzťahujú na konkrétny výrobok;

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

g)	„druhový výraz“ je: názov výrobkov, ktorý sa napriek tomu, že odkazuje na miesto, región alebo krajinu, v ktorej sa výrobok pôvodne vyrábal alebo uvádzal na trh, stal bežným názvom výrobku v Únii;

Zdôvodnenie

Písmenom g) bodom ii) sa dopĺňa nové ustanovenie týkajúce sa vymedzenia druhového výrazu. Táto otázka by sa mala ponechať na súdy.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 4

Text navrhnutý Európskou komisiou	Navrhovaná zmena
	1. Účelom opatrení stanovených v tomto nariadení je podporiť poľnohospodárske a spracovateľské činnosti a poľnohospodárske systémy spojené s výrobkami vysokej kvality, a tak prispieť k dosiahnutiu cieľov politiky rozvoja vidieka.

Zdôvodnenie

Zemepisné označenia EÚ zohrávajú významnú úlohu pri udržiavaní hospodárskej a sociálnej činnosti vo vidieckych oblastiach, a preto majú zásadný význam pre zachovanie územnej rovnováhy na regionálnej úrovni. Keďže samotná Komisia uznala zemepisné označenia za kľúčovú hnaciu silu rastu vidieka, mal by sa opätovne zaviesť odkaz na zemepisné označenia ako nástroje prispievajúce k rozvoju vidieka.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. V tejto hlave sa stanovuje jednotný a výlučný systém zemepisných označení, ktorý chráni názvy vín, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov, ktorých vlastnosti, charakteristické znaky alebo dobrá povesť súvisia s miestom ich výroby, čím sa zabezpečuje:

že výrobcovia konajúci kolektívne majú potrebné právomoci a povinnosti na spravovanie svojho zemepisného označenia vrátane reakcie na spoločenský dopyt po výrobkoch, ktoré sú výsledkom udržateľnej výroby v jej troch rozmeroch hospodárskej, environmentálnej a sociálnej hodnoty, a vrátane pôsobenia na trhu;

že výrobcovia konajúci kolektívne majú potrebné právomoci a povinnosti na spravovanie svojho zemepisného označenia vrátane vytvárania hodnoty a reakcie na spoločenský dopyt po výrobkoch, ktoré sú výsledkom udržateľnej výroby v jej troch rozmeroch hospodárskej, environmentálnej a sociálnej hodnoty, a vrátane pôsobenia na trhu;

b)	spravodlivá hospodárska súťaž pre výrobcov v obchodnom reťazci;

b)	spravodlivá hospodárska súťaž pre výrobcov v obchodnom reťazci;

c)	že spotrebitelia dostávajú spoľahlivé informácie a záruku pravosti takýchto výrobkov a môžu ich ľahko identifikovať na trhu vrátane elektronického obchodu;

c)	že spotrebitelia dostávajú spoľahlivé informácie a záruku pravosti takýchto výrobkov a môžu ich ľahko identifikovať na trhu vrátane systému doménových mien a elektronického obchodu;

d)	efektívny zápis zemepisných označení do registra zohľadňujúci primeranú ochranu práv duševného vlastníctva a

d)	efektívny zápis zemepisných označení do registra zohľadňujúci primeranú ochranu práv duševného vlastníctva na jednotnom a digitálnom trhu Únie ;

e)	účinné presadzovanie a uvádzanie na trh v celej Únii a v elektronickom obchode zabezpečujúce celistvosť vnútorného trhu.

e)	účinné presadzovanie a uvádzanie na trh v celej Únii , ako aj v systéme doménových mien a v elektronickom obchode zabezpečujúce celistvosť vnútorného trhu;

f)	pridaná hodnota spojená s výrobkami so zemepisným označením sa delí v celom hodnotovom reťazci, aby výrobcovia mohli stabilizovať svoje ceny a investovať do kvality a dobrej povesti svojich výrobkov .

Zdôvodnenie

Je potrebné zdôrazniť, že výrobky so zemepisným označením sa musia usilovať o vytváranie pridanej hodnoty v celom reťazci, aby sa zlepšila ich kvalita a dobrá povesť, podobne ako to bolo zavedené v prípade vín so zemepisným označením (článok 172b nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov).

Pozmeňovací návrh 14

Článok 12

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
1. Skupina výrobcov sa môže dohodnúť na záväzkoch v oblasti udržateľnosti, ktoré sa majú dodržiavať pri výrobe výrobku označeného zemepisným označením. Takéto záväzky sa zameriavajú na uplatňovanie noriem udržateľnosti, ktoré sú prísnejšie, ako je nariadené právom Únie alebo vnútroštátnym právom, a vo významných ohľadoch presahujú rámec osvedčených postupov, pokiaľ ide o sociálne, environmentálne alebo hospodárske záväzky. Takéto záväzky sú špecifické, zohľadňujú existujúce udržateľné postupy používané pre výrobky označené zemepisným označením a môžu odkazovať na existujúce systémy v oblasti udržateľnosti.	1. Skupina výrobcov sa môže dohodnúť na záväzkoch v oblasti hospodárskej, environmentálnej alebo sociálnej udržateľnosti, ktoré sa majú dodržiavať pri výrobe výrobku označeného zemepisným označením. Takéto záväzky sú špecifické, zohľadňujú existujúce udržateľné postupy používané pre výrobky označené zemepisným označením a môžu odkazovať na existujúce systémy v oblasti udržateľnosti.
2. Záväzky v oblasti udržateľnosti uvedené v odseku 1 sa zahrnú do špecifikácie výrobku.	2. Záväzky v oblasti udržateľnosti uvedené v odseku 1 sa môžu zahrnúť do špecifikácie výrobku a/alebo vypracovať ako súčasť samostatných iniciatív .
3. Záväzky v oblasti udržateľnosti uvedené v odseku 1 nemajú vplyv na požiadavky na dodržiavanie hygienických a bezpečnostných noriem a pravidiel hospodárskej súťaže.	3. Záväzky v oblasti udržateľnosti uvedené v odseku 1 nemajú vplyv na požiadavky na dodržiavanie hygienických a bezpečnostných noriem a pravidiel hospodárskej súťaže.
4 . Komisia je v súlade s článkom 84 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa vymedzujú normy udržateľnosti v rôznych odvetviach a stanovujú kritériá uznávania existujúcich noriem udržateľnosti, ktoré môžu výrobcovia výrobkov označených zemepisným označením dodržiavať.
5. Komisia môže prijať vykonávacie akty vymedzujúce harmonizované predkladanie záväzkov v oblasti udržateľnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 53 ods. 2.

Zdôvodnenie

Kritériá udržateľnosti nemožno vymedziť delegovanými aktmi. Vymedzenie sa musí špecifikovať v nariadení, aby sa skupiny výrobcov mohli slobodne rozhodnúť, či dohodnuté záväzky v oblasti udržateľnosti zahrnú do špecifikácie výrobku alebo ich realizujú iným spôsobom.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 17

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
2. Toto preskúmanie by nemalo trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Ak obdobie preskúmania prekročí alebo pravdepodobne prekročí šesť mesiacov, Komisia písomne informuje žiadateľa o dôvodoch tohto omeškania.	2. Toto preskúmanie nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Ak obdobie preskúmania prekročí alebo pravdepodobne prekročí šesť mesiacov, Komisia musí písomne informovať žiadateľa o dôvodoch tohto omeškania.

Zdôvodnenie

Komisia vo všeobecnosti nedodržiava šesťmesačnú lehotu stanovenú v nariadení a výrobcovia alebo členské štáty nie sú nikdy informovaní o dôvode oneskorenia (hoci sa táto možnosť v nariadení stanovuje). Treba špecifikovať, že preskúmanie nesmie presiahnuť obdobie šiestich mesiacov.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 17

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
5. Komisia je v súlade s článkom 84 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa toto nariadenie doplní o pravidlá týkajúce sa poverenia úradu EUIPO výkonom úloh stanovených v tomto článku.

Zdôvodnenie

Musí sa objasniť, že Komisia je zodpovedná za preskúmanie žiadostí o zápis do registra. Pokiaľ ide o otázky duševného vlastníctva, Komisia sa bude môcť spoľahnúť na technickú pomoc úradu EUIPO. Toto rozdelenie právomocí v oblasti práv duševného vlastníctva sa však musí jasne vymedziť v legislatívnom návrhu, a nie prostredníctvom delegovaných aktov.

Pozmeňovací návrh 17

Článok 19

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
10. Komisia je v súlade s článkom 84 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa toto nariadenie doplní o podrobné postupy a lehoty pre námietkové konanie, oficiálne predloženie pripomienok vnútroštátnymi orgánmi a osobami s oprávneným záujmom, ktorými sa nezačne námietkové konanie, a o pravidlá poverovania úradu EUIPO výkonom jej úloh uvedených v tomto článku.

Zdôvodnenie

Treba jasne uviesť, že Komisia je zodpovedná za námietkové konanie. V prípade delegovania úloh na úrad EUIPO by sa tieto úlohy mali jasne vymedziť v legislatívnom návrhu, a nie prostredníctvom delegovaných aktov.

Pozmeňovací návrh 18

Článok 25

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

5. Štandardná zmena sa považuje za dočasnú zmenu, ak sa týka dočasnej zmeny v špecifikácii výrobku vyplývajúcej z uloženia povinných sanitárnych a fytosanitárnych opatrení zo strany orgánov verejnej moci, alebo dočasnej zmeny, ktorá je nevyhnutná z dôvodu prírodnej katastrofy alebo nepriaznivých poveternostných podmienok formálne uznaných príslušnými orgánmi.

Zdôvodnenie

Nedávne udalosti ukazujú, že geopolitické situácie, ako je vojna, by sa mali zohľadniť s cieľom umožniť dočasné zmeny špecifikácie výrobku.

Pozmeňovací návrh 19

Článok 25

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

8. Ak žiadosť o zmenu špecifikácie výrobku so zemepisným označením zapísaným v registri na úrovni Únie zahŕňa zároveň štandardné zmeny alebo dočasné zmeny, Komisia preskúma iba zmenu na úrovni Únie. Všetky štandardné zmeny alebo dočasné zmeny sa považujú za nepredložené. Preskúmanie takýchto žiadostí sa zameria na navrhované zmeny na úrovni Únie. V prípade potreby môže Komisia alebo príslušný členský štát vyzvať žiadateľa, aby upravil ďalšie prvky v špecifikáciách výrobkov.

8. Ak žiadosť o zmenu špecifikácie výrobku so zemepisným označením zapísaným v registri na úrovni Únie zahŕňa zároveň štandardné zmeny alebo dočasné zmeny, Komisia preskúma iba zmenu na úrovni Únie. Všetky štandardné zmeny alebo dočasné zmeny sa považujú za nepredložené. Preskúmanie takýchto žiadostí sa zameria na navrhované zmeny na úrovni Únie. Komisia takisto posúdi, či zmena špecifikácie výrobku so zemepisným označením na úrovni Únie neoslabuje iné možné existujúce zemepisné označenia alebo označenia pôvodu.

Zdôvodnenie

Mohlo by byť riskantné, aby mala Komisia možnosť žiadať zmeny špecifikácií, ktoré presahujú rámec predloženej žiadosti o zmenu.

Pozmeňovací návrh 20

Článok 26

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
6. Komisia je v súlade s článkom 84 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa toto nariadenie doplní o pravidlá týkajúce sa poverenia úradu EUIPO výkonom úloh stanovených v odseku 5.

Zdôvodnenie

Delegovanie týchto úloh na úrad EUIPO je neprijateľné.

Pozmeňovací návrh 21

Článok 27 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
1. Zemepisné označenia zapísané v registri zemepisných označení Únie sú chránené pred:	1. Zemepisné označenia zapísané v registri zemepisných označení Únie a zemepisné označenia chránené medzinárodnými dohodami v Únii sú chránené pred:

Zdôvodnenie

Zemepisné označenia, ktoré sú chránené dvojstrannými alebo viacstrannými dohodami nesmú byť automaticky zahrnuté do registra Únie.

Pozmeňovací návrh 22

Článok 27 ods. 1 písm. a)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

každým priamym alebo nepriamym obchodným používaním zemepisného označenia na výrobkoch, na ktoré sa zápis do registra nevzťahuje, ak sú takéto výrobky porovnateľné s výrobkami zapísanými v registri pod uvedeným názvom alebo ak použitie názvu ťaží z dobrej povesti chráneného názvu, oslabuje ju alebo poškodzuje alebo má na ňu negatívny vplyv;

každým priamym alebo nepriamym obchodným používaním zemepisného označenia na výrobkoch, na ktoré sa zápis do registra nevzťahuje, a to aj v prípade, keď sa tieto výrobky používajú ako zložky, ak sú takéto výrobky porovnateľné s výrobkami zapísanými v registri pod uvedeným názvom alebo ak použitie názvu ťaží z dobrej povesti chráneného názvu, oslabuje ju alebo poškodzuje alebo má na ňu negatívny vplyv;

Zdôvodnenie

S cieľom zabezpečiť súlad s novými ustanoveniami o ochrane zemepisných označení používaných ako zložky, ktoré sú zahrnuté v článku 28 tohto návrhu nariadenia, je vhodné opätovne zaviesť odkaz na zemepisné označenia používané ako zložky.

Pozmeňovací návrh 23

Článok 27 ods. 1 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

každým zneužitím, napodobením alebo vyvolaním mylnej predstavy, dokonca aj keď sa uvádza skutočný pôvod výrobku alebo služby alebo keď je chránený názov preložený alebo sa uvádza v spojení s výrazmi ako „štýl“, „typ“, „spôsob“, „ako sa vyrába v“, „napodobenina“, „s príchuťou“, „na spôsob“ alebo podobne;

každým zneužitím, napodobením alebo vyvolaním mylnej predstavy , a to aj v prípade, že ide o členské štáty alebo orgány verejnej moci a dokonca aj keď sa uvádza skutočný pôvod výrobku alebo služby alebo keď je chránený názov preložený , foneticky prepísaný alebo transliterovaný alebo sa uvádza v spojení s výrazmi ako „štýl“, „typ“, „spôsob“, „ako sa vyrába v“, „napodobenina“, „s príchuťou“, „na spôsob“ alebo podobne , a to aj v prípade, keď sa tieto výrobky používajú ako zložky ;

Zdôvodnenie

Takisto je potrebné zabezpečiť lepšiu ochranu pred akýmkoľvek konaním iných členských štátov a orgánov verejnej moci, ktoré formálne neporušuje právo, ale ktorého cieľom je využívať popularitu zemepisného označenia.

Pozmeňovací návrh 24

Článok 27 ods. 1 písm. c)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

každým iným klamlivým alebo zavádzajúcim označením proveniencie, pôvodu, povahy alebo základných vlastností výrobku, ktoré sa používa na vnútornom alebo vonkajšom obale, v reklamných materiáloch, dokumentoch alebo v rámci informácií uvedených na webových lokalitách súvisiacich s príslušným výrobkom, ako aj balením výrobku do nádob, ktoré by mohli vyvolať mylný dojem o jeho pôvode;

každým iným klamlivým alebo zavádzajúcim označením proveniencie, pôvodu, povahy alebo základných vlastností výrobku, ktoré sa používa na vnútornom alebo vonkajšom obale, v reklamných materiáloch, dokumentoch alebo v rámci informácií uvedených na webových lokalitách alebo na doménových menách súvisiacich s príslušným výrobkom, ako aj balením výrobku do nádob, ktoré by mohli vyvolať mylný dojem o jeho pôvode;

Pozmeňovací návrh 25

Článok 27 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2. Na účely odseku 1 písm. b) vyvolanie mylnej predstavy zemepisného označenia vzniká najmä vtedy, keď sa výrazom, znakom alebo iným etiketovacím alebo baliacim zariadením prezentuje primerane obozretnému spotrebiteľovi priama a jasná súvislosť s výrobkom, na ktorý sa vzťahuje zemepisné označenie zapísané do registra, čím sa ťaží z dobrej povesti názvu zapísaného do registra, čo ju oslabuje, poškodzuje alebo má na ňu negatívny vplyv.

Zdôvodnenie

V súčasných nariadeniach EÚ o zemepisných označeniach sa neuvádza vymedzenie pojmu „vyvolanie mylnej predstavy“. Široký výklad tohto pojmu poskytol Súdny dvor EÚ, ale tento výklad sa v navrhovanom článku neodráža. Je lepšie, aby otázku vyvolania mylnej predstavy naďalej posudzoval Súdny dvor EÚ v závislosti od konkrétneho prípadu.

Pozmeňovací návrh 26

Článok 27 ods. 7

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
7. Ak je zemepisné označenie zloženým názvom, ktorý obsahuje výraz, ktorý sa považuje za druhový, použitie tohto výrazu nepredstavuje konanie uvedené v odseku 1 písm. a) a b).

Zdôvodnenie

Toto ustanovenie by mohlo ohroziť niekoľko vín s chráneným označením pôvodu.

Pozmeňovací návrh 27

Nový odsek – článok 27

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

8. Členské štáty prijmú vhodné administratívne a súdne opatrenia na zabránenie nezákonnému používaniu chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení, ktoré sa vyrábajú alebo uvádzajú na trh v danom členskom štáte, alebo na jeho zastavenie, ako sa uvádza v odseku 1.

Na tento účel členské štáty určia orgány zodpovedné za prijatie takýchto opatrení v súlade s postupmi stanovenými jednotlivými členskými štátmi.

Zdôvodnenie

Je dôležité opätovne zaviesť toto ustanovenie článku 13 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

Pozmeňovací návrh 28

Článok 28 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
2. Zemepisné označenie, ktorým sa označuje zložka výrobku, sa nesmie používať v názve potraviny – súvisiaceho spracovaného výrobku s výnimkou prípadov dohody so skupinou výrobcov, ktorá zastupuje dve tretiny výrobcov .	2. Zemepisné označenie, ktorým sa označuje zložka výrobku, sa nesmie používať v názve potraviny – súvisiaceho spracovaného výrobku s výnimkou prípadov dohody so skupinou výrobcov, ktorá môže stanoviť minimálne podmienky jeho používania . Za takéto používanie ako zložky možno od spracovateľa, ktorý používa zemepisné označenie, žiadať finančnú kompenzáciu.

Zdôvodnenie

Malo by sa uviesť, že skupiny výrobcov môžu stanoviť minimálne kritériá používania svojho zemepisného označenia ako zložky, ako aj žiadať o finančný príspevok alebo náhradu s cieľom pokryť zvýšené prevádzkové náklady a náklady na riadenie svojich bežných činností.

Pozmeňovací návrh 29

Článok 28 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
3. Komisia je v súlade s článkom 84 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa toto nariadenie doplní o dodatočné pravidlá používania zemepisných označení na identifikáciu zložiek v spracovaných výrobkoch uvedených v odseku 1 tohto článku .

Zdôvodnenie

V tomto nariadení by sa mali stanoviť nové pravidlá týkajúce sa zemepisných označení používaných ako zložky.

Pozmeňovací návrh 30

Článok 29

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
3. Komisia je v súlade s článkom 84 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa toto nariadenie doplní o dodatočné pravidlá určovania druhového postavenia výrazov uvedených v odseku 1 tohto článku.

Zdôvodnenie

Akékoľvek dodatočné pravidlá týkajúce sa druhového postavenia by sa mali stanoviť v nariadení, a nie prostredníctvom delegovaných aktov.

Pozmeňovací návrh 31

Článok 32 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Skupina výrobcov sa zriadi na podnet zainteresovaných strán vrátane poľnohospodárov, poľnohospodárskych dodávateľov, spracovateľov medziproduktov a konečných spracovateľov , ako určia vnútroštátne orgány a podľa povahy príslušného výrobku. Členské štáty overia, či skupina výrobcov funguje transparentným a demokratickým spôsobom a či majú všetci výrobcovia výrobku označeného zemepisným označením právo na členstvo v skupine. Členské štáty môžu stanoviť, že sa na práci skupiny výrobcov zúčastňujú aj verejní činitelia a iné zainteresované strany, akými sú skupiny spotrebiteľov, maloobchodníci a dodávatelia.

1. Skupina výrobcov sa zriadi na podnet zainteresovaných strán a môže pozostávať z výrobcov a/alebo zo spracovateľov , ako určia príslušné vnútroštátne orgány a podľa povahy príslušného výrobku. Členské štáty overia, či skupina výrobcov funguje transparentným a demokratickým spôsobom a či majú všetci výrobcovia výrobku označeného zemepisným označením právo na členstvo v skupine.

Zdôvodnenie

So skupinami výrobcov sa môžu spájať rôzne kategórie v závislosti od typu hodnotového reťazca a členského štátu. Preto je lepšie uviesť len výrobcov a spracovateľov. Okrem toho nie je jasné, akú pridanú hodnotu by malo zahrnutie subjektov, ktoré sa nezúčastňujú na výrobnom procese, medzi členov skupiny výrobcov.

Pozmeňovací návrh 32

Článok 32 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2. Skupina výrobcov môže mať najmä tieto právomoci a povinnosti:

a)	vypracovať špecifikáciu výrobku a riadiť vnútorné kontroly , ktorými sa zabezpečí súlad etáp výroby výrobku označeného zemepisným označením s uvedenou špecifikáciou;

a)	vypracovať špecifikáciu výrobku a riadiť činnosti , ktorými sa zabezpečí súlad etáp výroby výrobku označeného zemepisným označením s uvedenou špecifikáciou;

b)	prijať právne kroky na zabezpečenie ochrany zemepisného označenia a práv duševného vlastníctva, ktoré sú s ním priamo spojené;

b)	prijať právne kroky na zabezpečenie ochrany zemepisného označenia a práv duševného vlastníctva, ktoré sú s ním priamo spojené;

c)	dohodnúť sa na záväzkoch v oblasti udržateľnosti bez ohľadu na to, či budú zahrnuté v špecifikácii výrobku alebo pôjde o samostatnú iniciatívu, vrátane opatrení na overovanie plnenia týchto záväzkov a zabezpečenia ich primeraného zverejnenia, najmä v informačnom systéme, ktorý poskytne Komisia;

c)	dohodnúť sa na záväzkoch v oblasti udržateľnosti bez ohľadu na to, či budú zahrnuté v špecifikácii výrobku alebo pôjde o samostatnú iniciatívu, vrátane opatrení na overovanie plnenia týchto záväzkov a zabezpečenia ich primeraného zverejnenia, najmä v informačnom systéme, ktorý poskytne Komisia;

d)	vymieňať si najlepšie postupy a zvyšovať informovanosť výrobcov o záväzkoch v oblasti udržateľnosti vymedzených v článku 12. Môže to zahŕňať okrem iného poskytovanie informácií o dostupnej finančnej podpore a navrhovanie nástrojov a akčných plánov;

d)	prijať opatrenia na zlepšenie výkonnosti zemepisného označenia vrátane:

e )	prijať opatrenia na zlepšenie výkonnosti zemepisného označenia vrátane:

i)	tvorby, organizácie a vedenia spoločných marketingových a reklamných kampaní;

i)	tvorby, organizácie a vedenia spoločných marketingových a reklamných kampaní;

ii)	šírenia informácií a vykonávania propagačných činností zameraných na oznamovanie charakteristických znakov výrobku označeného zemepisným označením spotrebiteľom;

ii)	šírenia informácií a vykonávania propagačných činností zameraných na oznamovanie charakteristických znakov výrobku označeného zemepisným označením spotrebiteľom;

iii)	vykonávania analýz ekonomickej výkonnosti, udržateľnosti výroby, nutričného profilu a organoleptického profilu výrobku označeného zemepisným označením;

iii)	vykonávania analýz ekonomickej výkonnosti, udržateľnosti výroby, nutričného profilu a organoleptického profilu výrobku označeného zemepisným označením;

iv)	šírenia informácií o zemepisnom označení a príslušnom symbole Únie a

iv)	šírenia informácií o zemepisnom označení a príslušnom symbole Únie a

v)	poskytovania poradenstva a odbornej prípravy súčasným a budúcim výrobcom, a to aj pokiaľ ide o uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rovnosť.

v)	poskytovania poradenstva a odbornej prípravy súčasným a budúcim výrobcom, a to aj pokiaľ ide o uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rovnosť.

bojovať proti falšovaniu a podozreniu z podvodného používania zemepisného označenia označujúceho výrobky, ktoré nie sú v súlade so špecifikáciou výrobku, na vnútornom trhu, a to monitorovaním používania zemepisného označenia na celom vnútornom trhu a na trhoch tretích krajín, na ktorých sú zemepisné označenia chránené, ako aj na internete, a v prípade potreby informovať orgány presadzovania práva prostredníctvom dostupných dôverných systémov.

Zdôvodnenie

Neuznané skupiny výrobcov nemajú dostatočnú kapacitu na vykonávanie týchto nových úloh. Presun nových zodpovedností na uznané skupiny výrobcov by skôr mohol podnietiť najaktívnejšie neuznané skupiny výrobcov, aby sa usilovali o uznanie a v tejto súvislosti zlepšili svoju štruktúru.

Pozmeňovací návrh 33

Článok 32 – nový bod g) odseku 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

g)	prijímať opatrenia na zvýšenie hodnoty výrobkov a v prípade potreby prijímať kroky s cieľom zabrániť akýmkoľvek opatreniam, ktoré poškodzujú alebo môžu poškodiť povesť týchto výrobkov, alebo na ne reagovať.

Zdôvodnenie

Toto ustanovenie článku 45 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 by sa tu malo opätovne vložiť, aby sa posilnila úloha a právomoci skupín výrobcov výrobkov so zemepisným označením.

Pozmeňovací návrh 34

Článok 33

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Na žiadosť skupín výrobcov spĺňajúcich podmienky stanovené v odseku 3 členské štáty určia v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi jednu skupinu výrobcov ako uznanú skupinu výrobcov pre každé zemepisné označenie, ktoré má pôvod na ich území a ktoré je zapísané do registra alebo je predmetom žiadosti o zápis do registra, alebo pre názvy výrobkov, ktoré sú potenciálnym predmetom žiadosti o zápis do registra .

1. Na žiadosť skupín výrobcov členské štáty určia v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi jednu skupinu výrobcov ako uznanú skupinu výrobcov pre jedno alebo viacero zemepisných označení s pôvodom na ich území .

2. Skupina výrobcov môže byť určená ako uznaná skupina výrobcov na základe predchádzajúcej dohody uzavretej medzi aspoň dvoma tretinami výrobcov výrobku so zemepisným označením, ktorí predstavujú aspoň dve tretiny výroby tohto výrobku v zemepisnej oblasti uvedenej v špecifikácii výrobku. Orgán uvedený v článku 8 ods. 2 a jeden výrobca uvedený v článku 8 ods. 3 sa výnimočne považujú za uznanú skupinu výrobcov.

2. Skupina výrobcov môže byť určená ako uznaná skupina výrobcov , ak:

má minimálny počet členov a/alebo pokrýva minimálny objem alebo hodnotu predajnej výroby, ktoré stanoví príslušný členský štát, v oblasti, kde vykonáva svoju činnosť. Takéto ustanovenia nebránia uznávaniu skupín výrobcov, ktoré sú zamerané na malú výrobu; aa) neoslabuje iné možné existujúce zemepisné označenia alebo označenia pôvodu;

b)	poskytuje dostatočné dôkazy o tom, že môže vykonávať svoje činnosti spočívajúce v poskytovaní ľudskej, materiálnej a technickej podpory svojim členom, a to v priebehu času, ako aj z hľadiska efektívnosti;

c)	svoje právomoci a povinnosti vykonáva v súlade s kritériami spravodlivého a vyváženého zastúpenia kategórií hospodárskych subjektov zapojených do výrobného procesu, ktoré stanovil alebo stanoví dotknutý členský štát, s cieľom zabrániť vylúčeniu a umožniť demokratické riadenie uznanej skupiny.

3. Okrem právomocí a povinností uvedených v článku 32 ods. 2 môže mať uznaná skupina výrobcov tieto právomoci a povinnosti:

a)	spolupracovať s orgánmi presadzovania práva duševného vlastníctva a s orgánmi na boj proti falšovaniu a zúčastňovať sa na sieťach na presadzovanie práva duševného vlastníctva ako nositeľ práv na zemepisné označenie;

a)	spolupracovať s orgánmi presadzovania práva duševného vlastníctva a s orgánmi na boj proti falšovaniu a zúčastňovať sa na sieťach na presadzovanie práva duševného vlastníctva ako nositeľ práv na zemepisné označenie;

b)	prijímať opatrenia na presadzovanie práva vrátane podávania žiadostí o konanie colným orgánom s cieľom zabrániť akýmkoľvek opatreniam, ktoré poškodzujú alebo by mohli poškodiť dobré meno ich výrobkov, prípadne proti takýmto opatreniam bojovať;

b)	prijímať opatrenia na presadzovanie práva vrátane podávania žiadostí o konanie colným orgánom s cieľom zabrániť akýmkoľvek opatreniam, ktoré poškodzujú alebo by mohli poškodiť dobré meno ich výrobkov, prípadne proti takýmto opatreniam bojovať;

c)	odporučiť vnútroštátnym orgánom záväzné pravidlá, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 166a nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 na reguláciu ponuky výrobkov označených zemepisným označením.

c)	odporučiť vnútroštátnym orgánom záväzné pravidlá, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 166a nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 na reguláciu ponuky výrobkov označených zemepisným označením.

s cieľom chrániť zemepisné označenie v systémoch internetových doménových mien mimo jurisdikcie Únie a v závislosti od príslušného systému ochranných známok zapísať do registra individuálnu, kolektívnu alebo certifikačnú ochrannú známku, ktorá ako jeden z jej významných prvkov obsahuje zemepisné označenie a obmedzuje sa na výrobok, ktorý zodpovedá príslušnej špecifikácii výrobku.

e)	stanoviť štandardné ustanovenia o rozdelení hodnôt v zmysle článku 172a nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 vrátane trhových bonusov a strát určením vývoja príslušných trhových cien pre dotknuté výrobky alebo iný tovar;

stanoviť pravidlá týkajúce sa používania ich výrobku so zemepisným označením ako zložky, najmä: i) stanoviť minimálne podmienky používania ich zemepisných označení ako zložky; ii) žiadať o finančný príspevok alebo náhradu od spracovateľa, ktorý používa zemepisné označenie ako zložku; iii) vykonávať činnosti kontroly a dohľadu na celom vnútornom trhu EÚ.

g)	byť konzultovaný Európskou komisiou v rámci rokovaní týkajúcich sa medzinárodných obchodných dohôd, pokiaľ ide o ochranu jej názvu.

4. Právomoci a povinnosti uvedené v odseku 2 podliehajú predchádzajúcej dohode uzavretej medzi aspoň dvoma tretinami výrobcov výrobku označeného zemepisným označením, ktorí predstavujú aspoň dve tretiny výroby tohto výrobku v zemepisnej oblasti uvedenej v špecifikácii výrobku.

4. Členské štáty uskutočňujú kontroly s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok stanovených v odseku 2. Ak príslušné vnútroštátne orgány zistia, že tieto podmienky splnené neboli, členské štáty zrušia rozhodnutie o uznaní skupiny výrobcov.

5. Členské štáty uskutočňujú kontroly s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok stanovených v odseku 2. Ak príslušné vnútroštátne orgány zistia, že tieto podmienky splnené neboli, členské štáty zrušia rozhodnutie o uznaní skupiny výrobcov.

Zdôvodnenie

Súčasné znenie nezohľadňuje rôznorodosť právnych situácií v členských štátoch. V legislatívnom návrhu by sa mali stanoviť všeobecné zásady, ako môže členský štát uznať skupinu zemepisných označení, aby sa zohľadnili vnútroštátne špecifiká, ako aj rozdiely medzi sektormi. Napokon je nevyhnutné, aby sa kritériami reprezentatívnosti uznanej skupiny zabezpečila rovnováha pri rozhodovaní medzi rôznymi členmi skupiny.

Pozmeňovací návrh 35

Článok 33, nový odsek 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

6. V riadne odôvodnených prípadoch môžu členské štáty na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií rozhodnúť, že podmienky stanovené v odseku 1 sú splnené v prípade skupín výrobcov, ktoré už boli uznané na vnútroštátnej úrovni na základe vnútroštátnych pravidiel platných pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, a že tým nie je dotknuté riadne fungovanie vnútorného trhu.

Zdôvodnenie

V niektorých členských štátoch už existuje systém uznaných skupín výrobcov.

Pozmeňovací návrh 36

Článok 34 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Správcovia mien domén najvyššej úrovne s kódom krajiny usadení v Únii môžu na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má oprávnený záujem alebo práva, zrušiť doménové meno registrované pod touto doménou najvyššej úrovne s kódom krajiny alebo ho previesť na uznanú skupinu výrobcov výrobkov s príslušným zemepisným označením, a to na základe vhodného postupu alternatívneho riešenia sporov alebo súdneho konania, ak takéto doménové meno zaregistroval jeho držiteľ bez práv alebo oprávneného záujmu, pokiaľ ide o dané zemepisné označenie, prípadne ak nebolo zaregistrované alebo sa nepoužíva v dobrej viere a jeho používanie je v rozpore s článkom 27.

1. Na základné platformové služby, ktoré strážcovia prístupu poskytujú alebo ponúkajú koncovým používateľom, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii, a komerčným používateľom, sa v súlade s článkom 1 nariadenia 2022/xxx vzťahujú tieto povinnosti, a to bez ohľadu na sídlo alebo bydlisko strážcov prístupu alebo komerčných používateľov a bez ohľadu na právo, ktoré sa inak na poskytovanie služieb vzťahuje.

Správcovia mien domén musia z úradnej povinnosti alebo na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má oprávnený záujem alebo práva, zrušiť doménové meno registrované pod touto doménou alebo ho previesť na uznanú skupinu výrobcov výrobkov s príslušným zemepisným označením alebo na členský štát pôvodu dotknutého zemepisného označenia , a to na základe vhodného postupu alternatívneho riešenia sporov alebo súdneho konania, ak takéto doménové meno zaregistroval jeho držiteľ bez práv alebo oprávneného záujmu, pokiaľ ide o dané zemepisné označenie, prípadne ak nebolo zaregistrované alebo sa nepoužíva v dobrej viere a jeho používanie je v rozpore s článkom 27.

Zdôvodnenie

Článok 34 sa vzťahuje len na domény najvyššej úrovne s kódom krajiny (ccTLD) v Únii. V prípade doménových mien iných ako ccTLD sa toto ustanovenie neuplatňuje. Je preto vhodné zosúladiť znenie so znením aktu o digitálnych trhoch.

Pozmeňovací návrh 37

Článok 34 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2. Správcovia mien domén najvyššej úrovne s kódom krajiny usadení v Únii zabezpečia, aby sa každým postupom alternatívneho riešenia sporov určeným na riešenie sporov týkajúcich sa registrácie doménových mien uvedených v odseku 1 uznávali zemepisné označenia ako práva, ktoré môžu zabrániť tomu, aby sa doménové meno nezaregistrovalo alebo nepoužívalo v dobrej viere.

2. Správcovia mien domén zabezpečia, aby sa každým postupom alternatívneho riešenia sporov určeným na riešenie sporov týkajúcich sa registrácie doménových mien uvedených v odseku 1 uznávali zemepisné označenia ako práva, ktoré môžu zabrániť tomu, aby sa doménové meno nezaregistrovalo alebo nepoužívalo v dobrej viere.

Pozmeňovací návrh 38

Nový článok po článku 45

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Úrad EUIPO sa môže zúčastňovať na činnosti systému zemepisných označení Únie poskytovaním technickej pomoci Európskej komisii v prípadoch a spôsobom, ktoré sa stanovujú v tomto nariadení, a bez toho, aby prekročil svoju oblasť pôsobnosti týkajúcu sa práv duševného vlastníctva.

2. Zapojenie úradu EUIPO by nemalo viesť k nadmerným alebo dlhším konaniam.

3. Úrad EUIPO môže pomáhať Európskej komisii pri výkone týchto úloh:

a)	pomoc v súvislosti s aspektmi duševného vlastníctva pri posudzovaní žiadostí v rámci postupov zápisu do registra, zmeny zemepisných označení a námietok;

b)	zverejňovanie štandardných zmien špecifikácie výrobku;

c)	ochrana zemepisných označení, a to aj na internete;

d)	prevádzkovanie registra zemepisných označení;

e)	vytvorenie a riadenie systému upozornení poskytujúceho žiadateľom informácie o dostupnosti ich zemepisného označenia ako doménového mena.

Zdôvodnenie

Kapitola 5 navrhovaného nariadenia je vhodným miestom na transparentné objasnenie a menovanie typu úloh, pri ktorých môže úrad EUIPO pomáhať Komisii. Týmto spôsobom by úrad EUIPO mohol dopĺňať právomoci GR AGRI v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka odbornými znalosťami v oblasti práv duševného vlastníctva.

Pozmeňovací návrh 39

Článok 47

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Ak Komisia vykoná ktorúkoľvek z právomocí stanovených v tomto nariadení s cieľom poveriť výkonom úloh úrad EUIPO , je zároveň oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 84 s cieľom doplniť toto nariadenie o kritériá monitorovania výkonu týchto úloh. Tieto kritériá môžu zahŕňať:

1. Ak Komisia požiada o pomoc úrad EUIPO pri výkone uvedených úloh , je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 84 s cieľom doplniť toto nariadenie o kritériá monitorovania výkonu týchto úloh. Tieto kritériá môžu zahŕňať:

a)	mieru zahrnutia poľnohospodárskych faktorov do procesu preskúmania;

a)	kvalitu posúdení;

b)	kvalitu posúdení;

b)	súlad posúdení zemepisných označení z rôznych zdrojov;

c)	súlad posúdení zemepisných označení z rôznych zdrojov;

c)	efektívnosť úloh;

d)	efektívnosť úloh a

d)	skrátenie lehoty na spracovanie žiadostí a

e)	spokojnosť používateľov.

e)	spokojnosť používateľov.

2. Komisia najneskôr päť rokov po prvom poverení úradu EUIPO výkonom akýchkoľvek úloh vypracuje a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch a skúsenostiach s vykonávaním týchto úloh úradom EUIPO.

Zdôvodnenie

Úrad EUIPO sa bude podieľať na výkone týchto úloh len v súvislosti s aspektmi práv duševného vlastníctva a jeho zásah sa bude musieť posúdiť aj z hľadiska skrátenia dĺžky postupov.

Pozmeňovací návrh 40

Článok 48 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3. Predmetom chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia nie sú tieto poľnohospodárske výrobky:

a)	výrobky, s ktorými z dôvodu ich povahy nie je možné obchodovať na vnútornom trhu a môžu sa konzumovať iba v ich mieste výroby alebo v jeho blízkosti, napríklad v reštauráciách;

b)	výrobky, ktoré sú bez toho, aby boli dotknuté pravidlá uvedené v článku 5 ods. 2, v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi a nemôžu sa uvádzať na vnútorný trh.

výrobky, ktoré sú bez toho, aby boli dotknuté pravidlá uvedené v článku 5 ods. 2, v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi a nemôžu sa uvádzať na vnútorný trh.

Zdôvodnenie

Tento článok by mohol predstavovať diskriminačné ustanovenie, keďže nie je jasne vymedzený druh výrobkov, ktoré by sa mohli vylúčiť.

Pozmeňovací návrh 41

Článok 60

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
2. Preskúmanie by nemalo trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Ak obdobie preskúmania prekročí alebo pravdepodobne prekročí šesť mesiacov, Komisia písomne informuje žiadateľa o dôvodoch tohto omeškania.	2. Preskúmanie nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Ak obdobie preskúmania prekročí alebo pravdepodobne prekročí šesť mesiacov, Komisia musí písomne informovať žiadateľa o dôvodoch tohto omeškania.

Zdôvodnenie

Komisia vo všeobecnosti nedodržiava šesťmesačnú lehotu stanovenú v nariadení. Treba špecifikovať, že preskúmanie nesmie presiahnuť obdobie šiestich mesiacov.

Pozmeňovací návrh 42

Článok 84

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2. Právomoc prijať delegované akty uvedená v článku 12 ods. 4, článku 14 ods. 2, článku 15 ods. 6, článku 17 ods. 5, článku 19 ods. 10, článku 23 ods. 7, článku 25 ods. 10, článku 26 ods. 6, článku 28 ods. 3, článku 29 ods. 3, článku 34 ods. 3, článku 46 ods. 1, článku 46, článku 47 ods. 1, článku 48 ods. 6, článku 48 ods. 7, článku 49 ods. 4, článku 51 ods. 3, článku 55 ods. 5, článku 56 ods. 2, článku 73 ods. 10, článku 69 ods. 4, článku 70 ods. 2, článku 58 ods. 3, článku 62 ods. 10, článku 67 ods. 3, článku 68 ods. 6, článku 76 ods. 4, článku 77 ods. 1, článku 78 ods. 3 a článku 78 ods. 4 je Komisii udelená na obdobie siedmich rokov od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

2. Právomoc prijať delegované akty uvedená v článku 15 ods. 6, článku 23 ods. 7, článku 25 ods. 10, článku 34 ods. 3, článku 46 ods. 1, článku 46, článku 47 ods. 1, článku 48 ods. 6, článku 48 ods. 7, článku 49 ods. 4, článku 51 ods. 3, článku 55 ods. 5, článku 56 ods. 2, článku 73 ods. 10, článku 69 ods. 4, článku 70 ods. 2, článku 58 ods. 3, článku 62 ods. 10, článku 67 ods. 3, článku 68 ods. 6, článku 76 ods. 4, článku 77 ods. 1, článku 78 ods. 3 a článku 78 ods. 4 je Komisii udelená na obdobie siedmich rokov od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

Zdôvodnenie

Súčasné znenie by Komisii poskytlo široký manévrovací priestor na zmenu politiky v oblasti zemepisných označení prostredníctvom delegovaných aktov. Táto možnosť je neprijateľná, keďže kľúčové otázky by sa mali vymedziť v texte nariadenia a spolurozhodovacím postupom.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta legislatívny návrh Európskej komisie a naliehavo vyzýva Európsky parlament a Radu, aby zohľadnili významné zlepšenia systému zemepisných označení, ktoré sa zaviedli nedávnou reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP);

pripomína, že zemepisné označenia sú základným prvkom politiky rozvoja vidieka, pričom majú vplyv na hospodársku a sociálnu činnosť regiónov;

v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu nariadenia sa odkaz na dosahovanie cieľov politiky rozvoja vidieka uvádza v odôvodneniach, hoci predtým sa uvádzal v článku 1 nariadenia;

podporuje vytvorenie jednotného súboru procesných pravidiel pre všetky sektory v snahe zabezpečiť konzistentnosť a lepšie pochopenie systému zemepisných označení. Zároveň odporúča, aby sa v záujme zachovania osobitostí jednotlivých sektorov už neprijímali žiadne ďalšie opatrenia;

súhlasí s návrhom, aby miestne a regionálne verejné subjekty mali možnosť pomáhať pri príprave žiadosti a postupe zápisu zemepisných označení do registra, pretože sa tým formalizuje príspevok regiónov vo fáze prípravy a predbežných fázach procesu zápisu nového zemepisného označenia do registra;

pripomína, že zemepisné označenia by sa nemali považovať len za práva duševného vlastníctva, ale aj za nástroje rozvoja vidieka;

sa preto domnieva, že Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka by sa vzhľadom na svoje odborné znalosti v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka malo naďalej zaoberať posudzovaním žiadostí o zápis do registra, námietok a žiadostí o zrušenie v súvislosti so zemepisnými označeniami, ako aj posudzovaním zmien špecifikácie výrobku;

sa domnieva, že Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) by sa vzhľadom na svoje technické odborné znalosti v oblasti práv duševného vlastníctva a svoje zdroje mohol zúčastňovať na činnosti systému zemepisných označení EÚ poskytovaním technickej pomoci Európskej komisii v prípadoch týkajúcich sa aspektov duševného vlastníctva a spôsobom, ktorý sa jasne vymedzí v legislatívnom návrhu, a nie v delegovaných aktoch;

zdôrazňuje, že zapojenie úradu EUIPO do postupov zápisu do registra a schvaľovania zmien špecifikácií výrobku a námietkového konania sa musí obmedziť na oblasť jeho právomocí v oblasti práv duševného vlastníctva a nesmie viesť k nadmerným alebo dlhším postupom;

10.

konštatuje však, že podľa správy Dvora audítorov (2) zásah úradu EUIPO neskrátil dĺžku postupov;

11.

zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť jasné lehoty a urýchliť postupy pri zmene špecifikácií výrobkov, ktoré výrazne ovplyvňujú prijatie zmien výrobného procesu;

12.

konštatuje tiež, že úrad EUIPO získal skutočné odborné znalosti v oblasti zemepisných označení a má veľmi účinné nástroje, ktoré by mohli byť značne užitočné na monitorovanie a propagovanie zemepisných označení a boj proti podvodom;

13.

odporúča, aby sa do dvoch rokov vykonalo posúdenie tohto čiastočného prenosu právomocí – a to aj vzhľadom na to, že za registráciu nepoľnohospodárskych zemepisných označení má plne zodpovedať úrad EUIPO – s cieľom zistiť, či sú potrebné zmeny nariadenia;

14.

sa domnieva, že vzhľadom na územný rozmer zemepisných označení je žiaduce, aby bol do mechanizmu hodnotenia zapojený aj Výbor regiónov;

15.

uznáva prínos zemepisných označení k environmentálnej, sociálnej a hospodárskej udržateľnosti vďaka ich úzkemu prepojeniu s územím pôvodu, ako aj k rozmanitému a vyváženému stravovaniu;

16.

schvaľuje začlenenie dobrovoľných záväzkov v oblasti udržateľnosti do zemepisných označení, ktorých vymedzenie by sa malo spresniť v nariadení, aby sa tak skupinám výrobcov poskytla možnosť prispôsobiť normy udržateľnosti svojim územiam;

17.

víta ambíciu Európskej komisie nabádať výrobcov výrobkov so zemepisným označením, aby účinne spolupracovali v rámci skupín výrobcov, a dať im väčšie právomoci, keďže silné kolektívne riadenie je základom systému zemepisných označení;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné znenie návrhu Európskej komisie, v ktorom sa stanovujú dve úrovne reprezentatívnosti, vytvára neprehľadnú situáciu, pokiaľ ide o rôzne skupiny výrobcov, ich právomoci a zodpovednosť, a domnieva sa, že súčasné znenie nezohľadňuje rôznorodosť právnych situácií v členských štátoch;

19.

podporuje zlepšenie ochrany zemepisných označení na internete, najmä pokiaľ ide o ochranu na internete a predaj na online platformách, ochranu pred registráciou a používaním zemepisných označení v doménových menách v zlej viere;

20.

súhlasí s tým, že sa presnejšie špecifikovali zemepisné označenia, ktoré sa používajú ako zložky;

21.

odporúča, aby medzinárodné dohody naďalej zaručovali ochranu zemepisných označení vzhľadom na to, že ich predajná hodnota predstavuje 74,76 miliardy EUR a ich podiel na celkovom vývoze agropotravinárskych výrobkov EÚ dosahuje 15,5 %;

22.

odporúča primeranú podporu, ktorá by výrobcom umožnila pokryť výrobné náklady a predchádzať tomu, že sa nebudú usilovať o certifikáciu, keďže malé a stredné zemepisné označenia predstavujú 48 % celkového počtu zemepisných označení v EÚ, ale len 0,5 % celkovej hodnoty predaja v rámci zemepisných označení (3);

23.

sa domnieva, že v rámci nepovinných výrazov kvality môže byť užitočné zachovať možnosť opätovného zavedenia výrazu „výrobok ostrovného poľnohospodárstva“ a zvážiť zavedenie výrazu „mlieko, syry a mäso pochádzajúce z pastevného chovu“ pre výrobky, pri ktorých sa zaručuje viac ako 80 % podiel krmiva pochádzajúceho z pasienkov počas celej sezóny pasenia;

24.

odporúča urýchliť uplatňovanie nepovinného výrazu kvality „horský výrobok“, pričom členským štátom pripomína možnosti, ktoré tento výraz ponúka, a monitorovať jeho uplatňovanie;

25.

uznáva, že zemepisné označenia môžu byť aj kľúčovým faktorom pri získavaní značky svetového dedičstva UNESCO (4), a v záujme podpory vidieckych oblastí odporúča prepojiť tieto dve značky, vďaka čomu môže kultúrne dedičstvo priniesť pridanú hodnotu poľnohospodárskym hodnotovým reťazcom, a tým aj celému hospodárstvu daného územia.

V Bruseli 30. novembra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Soldi, R.: Sustainable public procurement of food, 2018, Európsky výbor regiónov, https://data.europa.eu/doi/10.2863/1187.

(2) Osobitná správa 06/2022: Práva duševného vlastníctva EÚ – Ochrana nie je úplne dokonalá.

(3) Study on economic value of EU quality schemes, geographical indications (GIs) and traditional specialities guaranteed (TSGs) [Štúdia o ekonomickej hodnote systémov kvality EÚ, zemepisných označení a zaručených tradičných špecialít], Európska komisia, február 2021.

(4) How can local and regional authorities use World Heritage agricultural landscapes as a tool for enhancing the economic and social sustainability of rural areas? Case studies and recommendations for successful knowledge transfer [Ako môžu miestne a regionálne samosprávy využiť poľnohospodársku krajinu tvoriacu súčasť svetového dedičstva ako nástroj na posilnenie hospodárskej a sociálnej udržateľnosti vidieckych oblastí? Prípadové štúdie a odporúčania pre úspešný prenos poznatkov], Európsky výbor regiónov, marec 2022.

2.3.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 79/99

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Nová generácia vlastných zdrojov pre rozpočet EÚ

(2023/C 79/12)

Spravodajkyňa:

Nathalie SARRABEZOLLES (FR/SES), členka rady departementu Finistère

Referenčné dokumenty:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nová generácia vlastných zdrojov pre rozpočet EÚ

COM(2021) 566 final

Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ, Euratom) 2020/2053 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie

COM(2021) 570

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027

COM(2021) 569

I. NÁVRHY ZMIEN

Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ, Euratom) 2020/2053 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie

COM(2021) 570

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami zriadený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (*) je ústrednou súčasťou politiky Únie v oblasti klímy. Vzhľadom na úzke prepojenie obchodovania s emisiami s cieľmi politiky Únie v oblasti klímy , ako aj cezhraničnú povahu emisií uhlíka by mohlo byť vhodné zvážiť prerozdelenie časti príslušných príjmov do rozpočtu Únie za prísnych podmienok, podľa ktorých: 1) to nebude mať negatívny vplyv na finančnú kapacitu vnútroštátnych orgánov plniť ciele Zelenej dohody .

Zdôvodnenie

Presunom príjmov z ETS z členských štátov na úroveň EÚ by sa mohla znížiť schopnosť členských štátov investovať do opatrení v oblasti zmeny klímy z dôvodu nižších príjmov.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Mal by sa stanoviť maximálny príspevok pre oprávnené členské štáty, aby sa zabránilo príliš regresívnemu vplyvu na príspevky z obchodovania s emisiami. V rokoch 2023 až 2027 sú členské štáty oprávnené, ak je hrubý národný dôchodok na obyvateľa, meraný v štandarde kúpnej sily a vypočítaný na základe číselných údajov Únie za rok 2020 , nižší ako 90 % priemeru EÚ. Pre roky 2028 až 2030 by sa mal použiť hrubý národný dôchodok na obyvateľa v roku 2025 . Maximálny príspevok by sa mal stanoviť porovnaním podielov členských štátov na celkovom vlastnom zdroji založenom na obchodovaní s emisiami s podielmi týchto členských štátov na hrubom národnom dôchodku Únie. Minimálny príspevok by sa mal stanoviť pre všetky členské štáty, ak je ich podiel na celkovej sume vlastných zdrojov založených na ETS nižší ako 75 % ich podielu na hrubom národnom dôchodku Únie.

Mal by sa stanoviť maximálny príspevok pre oprávnené členské štáty, aby sa zabránilo príliš regresívnemu vplyvu na príspevky z obchodovania s emisiami. V rokoch 2023 až 2027 sú členské štáty oprávnené, ak je hrubý národný dôchodok na obyvateľa, meraný v štandarde kúpnej sily a vypočítaný na základe číselných údajov Únie za roky 2018 – 2020 , nižší ako 90 % priemeru EÚ. Pre roky 2028 až 2030 by sa mal použiť hrubý národný dôchodok na obyvateľa v rokoch 2023 – 2025 . Maximálny príspevok by sa mal stanoviť porovnaním podielov členských štátov na celkovom vlastnom zdroji založenom na obchodovaní s emisiami s podielmi týchto členských štátov na hrubom národnom dôchodku Únie. Minimálny príspevok by sa mal stanoviť pre všetky členské štáty, ak je ich podiel na celkovej sume vlastných zdrojov založených na ETS nižší ako 75 % ich podielu na hrubom národnom dôchodku Únie.

Zdôvodnenie

Bežnou praxou v politike súdržnosti je používať číselné údaje o HND v priemere za tri roky na klasifikáciu regiónov a členských štátov ako rozvinutejších, menej rozvinutých alebo transformujúcich sa regiónov. Navrhujeme prijať túto metódu na výpočet mechanizmu zliav uplatňovaných na vlastný zdroj založený na ETS.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX] 15 sa zriaďuje mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach s cieľom doplniť systém EÚ na obchodovanie s emisiami a zabezpečiť účinnosť politiky Únie v oblasti klímy. Vzhľadom na úzke prepojenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach s politikou Únie v oblasti klímy by sa časť príjmov z predaja certifikátov mala previesť do rozpočtu Únie ako vlastný zdroj.

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX] 15 sa zriaďuje mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach s cieľom doplniť systém EÚ na obchodovanie s emisiami a zabezpečiť účinnosť politiky Únie v oblasti klímy. Vzhľadom na úzke prepojenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach s politikou Únie v oblasti klímy , ako aj cezhraničnú povahu emisií uhlíka a priemyselných hodnotových reťazcov by sa časť príjmov z predaja certifikátov mala previesť do rozpočtu Únie ako vlastný zdroj.

Zdôvodnenie

Z dôvodu cezhraničnej povahy emisií uhlíka a priemyselných hodnotových reťazcov je komplikované prideľovať príjmy z mechanizmu CBAM jednotlivým členským štátom, čo je silným argumentom v prospech prideľovania príjmov na úrovni EÚ.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 7

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Inkluzívny rámec Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a skupiny G20 na zamedzenie narúšania základu dane a presunu ziskov dosiahol v októbri 2021 dohodu o pridelení 25 % zostatkových ziskov veľkých nadnárodných podnikov nad prahovou hodnotou ziskovosti 10 % jurisdikciám účastníckych trhov (ďalej len „dohoda OECD/G20 – IR pilier 1“). Vlastný zdroj by mal pozostávať z uplatnenia jednotnej sadzby výberu na podiel zo zostatkového zisku nadnárodných podnikov prerozdeleného do členských štátov [podľa smernice o vykonávaní globálnej dohody o prerozdelení práv na zdanenie].

Inkluzívny rámec Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a skupiny G20 na zamedzenie narúšania základu dane a presunu ziskov dosiahol v októbri 2021 dohodu o pridelení 25 % zostatkových ziskov veľkých nadnárodných podnikov nad prahovou hodnotou ziskovosti 10 % jurisdikciám účastníckych trhov (ďalej len „dohoda OECD/G20 – IR pilier 1“). Vlastný zdroj by mal pozostávať z uplatnenia jednotnej sadzby výberu na podiel zo zostatkového zisku nadnárodných podnikov prerozdeleného do členských štátov [podľa nadobudnutia účinnosti mnohostranného dohovoru a smernice o vykonávaní globálnej dohody o prerozdelení práv na zdanenie].

Zdôvodnenie

Je potrebné spresniť, že vytvorenie tohto nového vlastného zdroja závisí od uzavretia mnohostranného dohovoru zameraného na sfunkčnenie piliera 1 dohody OECD/G20.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 1

Zmeniť bod 1 písm. d)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2a. Odchylne od odseku 1 písm. e) sa do rozpočtového roka 2030 uplatňujú tieto ustanovenia:

ak je podiel členského štátu na celkovej sume príjmov plynúcich z uplatňovania odseku 1 písm. e) nižší ako 75 % jeho podielu na hrubom národnom dôchodku Únie, tento členský štát sprístupní sumu rovnajúcu sa 75 % tohto podielu hrubého národného dôchodku vynásobenú celkovou sumou príjmov plynúcich z uplatňovania odseku 1 písm. e);

podiel členského štátu na celkovej výške príjmov plynúcich z uplatňovania odseku 1 písm. e) nesmie byť vyšší ako 150 % podielu daného členského štátu na hrubom národnom dôchodku Únie v prípade členských štátov s hrubým národným dôchodkom na obyvateľa nižším ako 90 % priemeru Únie, meraným v štandarde kúpnej sily a vypočítaným na základe údajov za rok 2020 pre obdobie 2023 až 2027 a na základe údajov za rok 2025 pre obdobie 2028 až 2030.

podiel členského štátu na celkovej výške príjmov plynúcich z uplatňovania odseku 1 písm. e) nesmie byť vyšší ako 150 % podielu daného členského štátu na hrubom národnom dôchodku Únie v prípade členských štátov s hrubým národným dôchodkom na obyvateľa nižším ako 90 % priemeru Únie, meraným v štandarde kúpnej sily a vypočítaným na základe údajov za roky 2018 – 2020 pre obdobie 2023 až 2027 a na základe údajov za roky 2023 – 2025 pre obdobie 2028 až 2030.

Zdôvodnenie

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027

COM(2021) 569

Pozmeňovací návrh 6

Odôvodnenie 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Zavedenie systému EÚ na obchodovanie s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy, ako je stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 14, môže mať z krátkodobého hľadiska sociálne dosahy. V snahe reagovať na tieto výzvy sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady [XXX] EÚ final zriadil 15 Sociálno-klimatický fond, ktorý má byť financovaný zo všeobecného rozpočtu Únie v medziach viacročného finančného rámca. Strop pre viazané rozpočtové prostriedky v okruhu 3 „Prírodné zdroje a životné prostredie“ a strop pre platobné rozpočtové prostriedky by sa preto na roky 2025, 2026 a 2027 mali upraviť.

Zavedenie systému EÚ na obchodovanie s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy, ako je stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 14, môže mať z krátkodobého hľadiska sociálne dosahy. V snahe reagovať na tieto výzvy sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady [XXX] EÚ final 15 zriadil Sociálno-klimatický fond, ktorý má byť financovaný zo všeobecného rozpočtu Únie v medziach viacročného finančného rámca. Strop pre viazané rozpočtové prostriedky v okruhu 3 „Prírodné zdroje a životné prostredie“ a strop pre platobné rozpočtové prostriedky by sa preto na roky 2024, 2025, 2026 a 2027 mali upraviť.

Zdôvodnenie

Sociálno-klimatický fond by sa mal začať vykonávať o rok skôr ako rozšírenie ETS na sektor dopravy a stavebníctva, aby sa zraniteľným domácnostiam, mikropodnikom a malým podnikom a používateľom mobility poskytol dostatočný čas na prispôsobenie.

Pozmeňovací návrh 7

Vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	Je vhodné zaviesť automatickú „úpravu fluktuácie cien uhlíka“ pre strop okruhu 3 s cieľom umožniť ročné zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre Sociálno-klimatický fond v prípade vyšších cien uhlíka v odvetviach mobility a stavebníctva.

Zdôvodnenie

Je potrebné zabezpečiť, aby sa rozpočet Sociálno-klimatického fondu zvýšil v prípade, ak cena uhlíka v odvetviach ETS2 bude vyššia ako pôvodné predpoklady Komisie.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 1, nový odsek 3, ktorým sa vkladá článok 4b

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vložiť článok 4b:

„Článok 4b

Mechanizmus úpravy cien uhlíka

1. Počnúc rokom 2024 sa po predložení predbežnej účtovnej závierky za rok n-1 v súlade s článkom 245 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách upraví smerom nahor strop výdavkov pre viazané rozpočtové prostriedky v okruhu 3 a strop pre platobné rozpočtové prostriedky na bežný rok v prípade, ak cena uhlíka v odvetviach ETS2 bude vyššia ako pôvodné predpoklady Komisie.

2. Ročná úprava sa vypočíta na základe priemernej úrovne ceny uhlíka v rámci ETS2 v EÚ-27 v roku - 1.“

Zdôvodnenie

Je potrebné zabezpečiť, aby sa rozpočet Sociálno-klimatického fondu zvýšil v prípade, ak cena uhlíka v odvetviach ETS2 bude vyššia ako pôvodné predpoklady Komisie.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

berie na vedomie návrh Komisie na zavedenie troch nových vlastných zdrojov pre rozpočet EÚ, je však naďalej hlboko znepokojený nedostatkom dôveryhodného posúdenia vplyvu, pokiaľ ide o vzniknuté náklady na tieto opatrenia pre európske podniky a spotrebiteľov;

zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť nové zdroje nielen na splatenie dlhu v rámci nástroja NextGenerationEU, ale aj na trvalé zvýšenie finančnej autonómie rozpočtu EÚ a na oslabenie stimulov členských štátov, pokiaľ ide o zaujatie postoja „primeranej návratnosti“. Vlastné zdroje by sa mali vytvárať udržateľným spôsobom pre rozpočty členských štátov;

konštatuje, že prvý vlastný zdroj týkajúci sa nerecyklovaného odpadu z obalov, ktorý je zavedený od 1. januára 2021, nie je vyčlenený na priame investovanie do opätovného použitia a recyklácie plastového odpadu; vyzýva na vyššie ambície EÚ s cieľom znížiť používanie plastov a zvýšiť ich recykláciu;

konštatuje, že zavedenie prvého koša nových vlastných zdrojov v roku 2023 v súlade s plánom stanoveným v medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2021 vyšle pozitívny signál investorom na finančných trhoch a ratingovým agentúram. Pripomína, že dostatočné výnosy z nových vlastných zdrojov sú nevyhnutné na zaručenie splatenia dlhu NextGenerationEU bez toho, aby boli ohrozené programy EÚ v budúcom VFR;

Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

podporuje návrh na zriadenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) s cieľom stimulovať globálne opatrenia v oblasti klímy. Mechanizmus CBAM by mal byť začlenený do širšej priemyselnej stratégie EÚ v oblasti transformácie;

poukazuje na to, že príjmy z trhu s uhlíkom a z poplatkov za uhlík na hraniciach sa môžu časom znížiť, keďže európske hospodárstvo sa dekarbonizuje a iné tretie krajiny postupne prijímajú podobné mechanizmy na stanovenie cien uhlíka;

uznáva, že tento mechanizmus je užitočným nástrojom EÚ na globálne znižovanie emisií CO2, vyvoláva však určité obavy, ako napríklad nepredvídateľný vplyv mechanizmu na trhy EÚ vrátane MSP a poľnohospodárstva. Európska komisia musí zintenzívniť monitorovanie a podávanie správ Parlamentu a Rade o vykonávaní mechanizmu a jeho vplyve na trhy;

zdôrazňuje, že bezodplatné prideľovanie kvót v rámci systému ETS (1) by sa preto v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus CBAM, malo postupne zrušiť a nahradiť aukciami na všetky emisné kvóty, s cieľom z dlhodobého hľadiska zaistiť súlad s WTO;

Nový vlastný zdroj založený na ETS

podporuje návrh vytvoriť nové vlastné zdroje založené na reformovanom systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Zdôrazňuje, že cezhraničná povaha emisií uhlíka, ktoré sa spájajú s negatívnymi externalitami, ktoré sa neobmedzujú len na krajiny produkujúce emisie, je silným argumentom na to, aby sa príjmy z aukcií z osvedčení ETS prideľovali na úrovni EÚ. Podčiarkuje, že to nesmie negatívne ovplyvniť schopnosť členských štátov financovať svoje národné programy v oblasti zmeny klímy;

10.

je nevyhnutné zmierniť sociálne a územné negatívne účinky rozšírenia ETS na odvetvie stavebníctva a dopravy (ETS 2). VR sa domnieva, že návrh Komisie na zriadenie Sociálno-klimatického fondu financovaného sumou rovnajúcou sa 25 % príjmov z ETS 2 by bol úplne nedostatočný na kompenzáciu rozsiahlej obnovy budov a elektrifikácie cestnej dopravy. VR zdôrazňuje, že je dôležité, aby miestne a regionálne samosprávy boli plne zapojené do riadenia zdrojov ETS a riadenia Sociálno-klimatického fondu. VR odporúča začleniť Sociálno-klimatický fond do nariadenia o spoločných ustanoveniach politiky súdržnosti s cieľom zjednodušiť jeho riadenie v praxi pre riadiace orgány a príjemcov. Prioritou by malo byť lepšie a rýchlejšie fungovanie existujúcich investičných nástrojov a nástrojov súdržnosti namiesto vytvárania nových fondov, ktoré zdvojujú existujúce mechanizmy a ciele s rôznymi pravidlami a predstavujú riziko, že sa budú obchádzať súčasné pravidlá oprávnenosti týkajúce sa zdrojov energie;

11.

sa domnieva, že ak má mechanizmus CBAM zvládnuť technologické, regulačné a trhové zmeny, musí byť dynamický a treba pravidelne posudzovať jeho rozsah z hľadiska sektorov a pokrytia emisií s ohľadom na miestny a regionálny vplyv tohto mechanizmu a je pripravený podporiť posúdenie územných vplyvov mechanizmu CBAM;

12.

podporuje myšlienku, aby sa Sociálno-klimatický fond financoval z vlastných zdrojov namiesto toho, aby sa výnosy z ETS2 vyčleňovali prostredníctvom pripísaných príjmov. Konštatuje, že mechanizmus vyčleňovania by sťažil dlhodobé plánovanie, keďže ročné sumy by boli nepredvídateľné a nestále;

13.

upozorňuje na skutočnosť, že vlastný zdroj založený na ETS bude predstavovať 71 % celkových výnosov z tohto prvého koša nových vlastných zdrojov. Zachovanie vlastného zdroja založeného na ETS je preto kľúčové pre dôveryhodnosť balíka;

14.

je však znepokojený tým, že objem zdrojov pre Sociálno-klimatický fond môže byť nedostatočný v prípade veľmi vysokých cien uhlíka. VR podporuje myšlienku (2) vytvoriť automatickú „úpravu fluktuácie cien uhlíka“ s cieľom posilniť ročný rozpočet Sociálno-klimatického fondu v prípade vyšších cien uhlíka v odvetviach ETS2;

15.

sa domnieva, že Sociálno-klimatický fond by sa mal začať vykonávať v roku 2024, t. j. rok pred zavedením ETS v odvetví cestnej dopravy a stavebníctva, aby sa zraniteľným domácnostiam, mikropodnikom a malým podnikom a používateľom mobility, s osobitným zreteľom na chudobu v oblasti mobility, poskytol dostatočný čas na prispôsobenie;

Vlastný zdroj založený na dohode OECD/G20 o „pilieri 1“

16.

víta návrh Komisie vytvoriť nový vlastný zdroj založený na „pilieri 1“ medzinárodnej daňovej dohody OECD/G20. Konštatuje však, že vytvorenie tohto nového vlastného zdroja závisí od úspešnej finalizácie mnohostranného dohovoru OECD/G20 v priebehu roka 2022;

17.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa pripravila na možnosť, že významné jurisdikcie, najmä USA, dohodu neratifikujú. Domnieva sa, že v takom prípade by EÚ mala pokročiť a navrhnúť európsku daň z digitálnych služieb, ktorá by fungovala ako dočasné riešenie, kým sa nevytvorí globálnejšie riešenie zdaňovania veľkých nadnárodných spoločností;

18.

pripomína, že v dohode OECD/G20 o globálnom zdaňovaní z roku 2021 sa predpokladalo ukončenie prípravných prác na mnohostrannom dohovore do začiatku roka 2022. Konštatuje, že pokrok vo vykonávaní stagnuje, keďže OECD ešte nedokončila znenie mnohostranného dohovoru a je znepokojený tým, že politická zmena vo voľbách v polovici obdobia v USA by mohla ohroziť schopnosť USA podpísať a ratifikovať uvedený dohovor

Iné možné vlastné zdroje

19.

poukazuje na to, že podľa odhadov Európskej komisie tri navrhované nové vlastné zdroje v rokoch 2026 až 2030 vygenerujú celkovo až 17 miliárd EUR ročne. Konštatuje, že táto suma nebude stačiť na pokrytie nákladov na splatenie dlhu nástroja NextGenerationEU (15 miliárd EUR ročne) a na financovanie Sociálno-klimatického fondu (9,7 miliardy EUR ročne) a že budú potrebné dodatočné nové vlastné zdroj. Zdôrazňuje význam posúdení územného vplyvu a vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri prezentovaní nových vlastných zdrojov;

20.

vyjadruje znepokojenie nad návrhom Európskej komisie, že členské štáty by mohli presmerovať nevyčerpané finančné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov alebo SPP do plánu REPowerEU, pretože to predstavuje riziko oslabenia súdržnosti v EÚ. Opätovne potvrdzuje, že nové politiky by sa mali financovať z nových finančných prostriedkov;

21.

konštatuje, že budúca reforma rozpočtového systému EÚ si vyžaduje vlastné zdroje EÚ, ktoré podporujú spravodlivú transformáciu na konkurencieschopné obehové hospodárstva. Žiada Európsku komisiu, aby zvážila návrhy Ex’Tax na prechod od zdaňovania práce k znečisteniu a využívaniu zdrojov, ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode. Tento „presun daňového zaťaženia“ je založený na uplatňovaní zásady „znečisťovateľ platí“, ako aj zásad „zabezpečiť, aby sa oplatilo pracovať“ a „na nikoho nezabudnúť“. Uplatňovaním týchto zásad by sa okrem iného zosúladili daňové politiky s cieľmi Európskej zelenej dohody a Akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv;

22.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala bezodkladne pracovať na návrhoch na nové vlastné zdroje. Považuje za veľmi sľubnú myšlienku vytvoriť vlastné zdroje prepojené s veľkými korporáciami na základe iniciatívy Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov navrhovanej na rok 2023. Konštatuje, že podľa niektorých štúdií by vykonávanie dohody OECD/G20 mohlo viesť k zvýšeniu výberu z dane z príjmov právnických osôb v Európe o viac ako 80 miliárd EUR ročne (3).

23.

zdôrazňuje, že Európska komisia plánuje vytvoriť nástroj RebuildUkraine, ktorý by mal slúžiť ako hlavný právny nástroj na podporu obnovy Ukrajiny zo strany EÚ. Poukazuje na to, že nové úlohy si vyžadujú nové finančné zdroje a víta oznámenie Európskej komisie v tejto súvislosti, že dodatočné potreby spôsobené vojnou výrazne presahujú prostriedky dostupné v súčasnom VFR a záväzok, že bude potrebné identifikovať nové zdroje financovania;

24.

s potešením víta, že Komisia do návrhu nového systému ETS a návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje CBAM, doplnila tabuľky subsidiarity. Odôvodnenie, ktoré sa tu uvádza v súvislosti s európskou pridanou hodnotou návrhov a so zavedením opatrení vyplývajúcich z právomocí EÚ v oblasti zmeny klímy, ako sa vymedzuje v článkoch 191 až 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa zhoduje s vlastným posúdením VR, ktoré sa týka úplnej zlučiteľnosti návrhov so zásadou subsidiarity.

V Bruseli 30. novembra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) V rámci systému obchodovania s emisiami EÚ sú podniky povinné získavať emisné kvóty na pokrytie svojich emisií CO2. Bezodplatné prideľovanie kvót je stanovené ako dočasný spôsob prideľovania týchto kvót na rozdiel od štandardného spôsobu (aukcií). Kvóty prideľované bezodplatne však stále predstavujú viac ako 40 % z celkového počtu dostupných kvót.

(2) Návrh stanoviska Výboru pre rozpočet k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond [(COM(2021)568 – C9-0324/2021 – 2021/206(COD)], 9. 2. 2022.

(3) Barake, Mona a kol., 2021 Revenue Effects of the Global Minimum Tax: Country-by-Country Estimates (Vplyv globálnej minimálnej dane na príjmy: odhady podľa jednotlivých krajín), daňové monitorovacie stredisko EÚ, štúdia č. 2, október 2021.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 79

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 66 2. marca 2023

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Výbor regiónov
	152. plenárne zasadnutie VR, 30. 11. 2022 – 1. 12. 2022
2023/C 79/01	Uznesenie Európskeho výboru regiónov o pracovnom programe Európskej komisie a politických prioritách VR na rok 2023	1
2023/C 79/02	Uznesenie Európskeho výboru regiónov o Európskom roku zručností 2023	8
	STANOVISKÁ
	Výbor regiónov
	152. plenárne zasadnutie VR, 30. 11. 2022 – 1. 12. 2022
2023/C 79/03	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti	12
2023/C 79/04	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Stratégia EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií	17
2023/C 79/05	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Zaistenie potravinovej bezpečnosti a posilnenie odolnosti potravinových systémov	23
2023/C 79/06	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Budúcnosť mládežníckej politiky v EÚ – úvahy o mládežníckej politike a uplatňovaní hľadiska mládeže v kontexte Európskeho roka mládeže 2022	30
2023/C 79/07	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Zlepšenie podpory pre regióny so zemepisným a demografickým znevýhodnením v rámci politiky súdržnosti (článok 174 ZFEÚ)	36
2023/C 79/08	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Malé mestské oblasti ako kľúčoví aktéri riadenia spravodlivej transformácie	44
2023/C 79/09	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Nový európsky inovačný program	51

	III Prípravné akty
	Výbor regiónov
	152. plenárne zasadnutie VR, 30. 11. 2022 – 1. 12. 2022
2023/C 79/10	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Legálna migrácia – získavanie zručností a prilákanie talentov do EÚ	59
2023/C 79/11	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Reforma systému zemepisných označení	74
2023/C 79/12	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Nová generácia vlastných zdrojov pre rozpočet EÚ	99