Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

(2023/C 54/01)

Posledná publikácia

Ú. v. EÚ C 45, 6.2.2023.

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 35, 30.1.2023.

Ú. v. EÚ C 24, 23.1.2023.

Ú. v. EÚ C 15, 16.1.2023.

Ú. v. EÚ C 7, 9.1.2023.

Ú. v. EÚ C 482, 19.12.2022.

Ú. v. EÚ C 472, 12.12.2022.

Tieto texty sú dostupné na adrese:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 15. decembra 2022 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Consiglio di Stato – Taliansko) – AQ, BO, CP (C-40/20), AZ, BY, CX, DW, EV, FU, GJ (C-173/20)/Presidenza del Consiglio dei Ministri, Ministero dell’Istruzione, dell’Università e della Ricerca – MIUR, Università degli studi di Perugia

(Spojené veci C-40/20 a C-173/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Práca na dobu určitú - Smernica 1999/70/ES - Rámcová dohoda - Zásada nediskriminácie - Opatrenia na predchádzanie zneužívaniu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú - Pracovný pomer na dobu určitú podľa verejného práva - Univerzitní výskumní pracovníci)

(2023/C 54/02)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: AQ, BO, CP (C-40/20), AZ, BY, CX, DW, EV, FU, GJ (C-173/20)

Žalovaní: Presidenza del Consiglio dei Ministri, Ministero dell’Istruzione, dell’Università e della Ricerca – MIUR, Università degli studi di Perugia

Za účasti: Federazione Lavoratori della Conoscenza Cgil, Confederazione Generale Italiana del Lavoro (CGIL), Cipur – Coordinamento Intersedi Professori Universitari di Ruolo, Anief – Associazione Professionale e Sindacale (C-40/20), HS, IR, JQ, KP, LO, MN, NM, OZ, PK, QJ, RI, SH, TG, UF, WE, XC, YD (C-173/20)

Výrok rozsudku

1.

Doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá sa nachádza v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje univerzitám, aby uzatvárali s výskumnými pracovníkmi zmluvy na dobu určitú v trvaní troch rokov, ktoré je možné predĺžiť najviac o dva roky, bez toho, aby bolo uzatváranie a predlžovanie takýchto zmlúv podmienené objektívnymi dôvodmi súvisiacimi s dočasnými alebo výnimočnými potrebami, a to s cieľom pokryť bežné a trvalé potreby dotknutej univerzity.

2.

Doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá sa nachádza v prílohe smernice 1999/70, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje celkovú dĺžku trvania pracovných zmlúv, ktoré môže ten istý výskumný pracovník uzavrieť, aj s rôznymi univerzitami a ústavmi, na dvanásť rokov, a to aj keď nenasledujú po sebe.

3.

Doložka 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá sa nachádza v prílohe smernice 1999/70, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá za určitých podmienok stanovuje možnosť stabilizovať zamestnanie výskumných pracovníkov verejných výskumných inštitúcií, ktorí uzavreli zmluvu na dobu určitú, ale ktorá túto možnosť odopiera univerzitným výskumným pracovníkom, ktorí uzavreli zmluvu na dobu určitú.

4.

Doložka 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá sa nachádza v prílohe smernice 1999/70, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá tým, že sa odchyľuje od všeobecného pravidla uplatniteľného na všetkých zamestnancov verejnej a súkromnej sféry, podľa ktorého je od roku 2018 maximálna dĺžka pracovného pomeru na dobu určitú stanovená na 24 mesiacov vrátane predĺženia a obnovenia, a od pravidla uplatniteľného na zamestnancov verejnej správy, podľa ktorého je využívanie tohto typu vzťahov so zamestnancami verejnej správy podmienené existenciou dočasných a výnimočných potrieb, umožňuje univerzitám, aby uzatvárali s výskumnými pracovníkmi zmluvy na dobu určitú v trvaní troch rokov, ktoré možno predĺžiť najviac o dva roky, bez toho, aby bolo uzavretie alebo predĺženie týchto zmlúv podmienené existenciou dočasných alebo výnimočných potrieb predmetnej univerzity, a ktorá tiež na konci päťročného obdobia umožňuje uzavrieť ďalšiu zmluvu na dobu určitú rovnakého typu s tou istou osobou alebo s inými osobami, a to na účely uspokojenia tých istých potrieb v oblasti vzdelávania a výskumu, ktorých sa týkala predchádzajúca zmluva.

5.

Doložka 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá sa nachádza v prílohe smernice 1999/70, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej výskumní pracovníci, ktorí uzavreli zmluvu na dobu neurčitú, majú po získaní vnútroštátneho vedeckého titulu možnosť podrobiť sa osobitnému hodnotiacemu postupu na účely ich zápisu do zoznamu riadnych profesorov, pričom výskumným pracovníkom so zmluvou na dobu určitú, aj keď získali vnútroštátny vedecký titul, je táto možnosť odopretá, pokiaľ vykonávajú rovnaké profesijné činnosti a poskytujú rovnaké vzdelávacie služby študentom ako výskumní pracovníci so zmluvou na dobu neurčitú.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 161, 11.5.2020.

Ú. v. EÚ C 19, 18.1.2021.

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 22. decembra 2022 – Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-125/20) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Životné prostredie - Smernica 2008/50/ES - Kvalita okolitého ovzdušia - Článok 13 ods. 1 - Príloha XI - Systematické a pretrvávajúce prekročenie limitných hodnôt stanovených pre oxid dusičitý (NO2) v určitých zónach a aglomeráciách Španielska - Článok 23 ods. 1 - Príloha XV - „Čo najviac skrátené“ obdobie prekročenia hodnôt - Primerané opatrenia)

(2023/C 54/03)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne A. C. Becker, M. Jauregui Gómez a M. Noll-Ehlers, neskôr M. Jauregui Gómez a M. Noll-Ehlers, a napokon M. Noll-Ehlers a E. Sanfrutos Cano, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne S. Jiménez García a M. J. Ruiz Sánchez, neskôr M. J. Ruiz Sánchez, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.

Španielske kráľovstvo: — tým, že nezabezpečilo, aby ročná limitná hodnota stanovená pre oxid dusičitý (NO2) nebola systematicky a pretrvávajúco prekročená na jednej strane od roku 2010 do konca roka 2018 v zónach ES 0901 Àrea de Barcelona a ES 1301 Madrid, ako aj od roku 2010 do konca roka 2017 v zóne ES 0902 Vallès – Baix Llobregat a na druhej strane hodinová limitná hodnota stanovená pre NO2 od roku 2010 do konca roka 2018 v zóne ES 1301 Madrid, nesplnilo si povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 ods. 1 v spojení s prílohou XI smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe, a — tým, že od 11. júna 2010 neprijalo primerané opatrenia na zabezpečenie dodržiavania limitných hodnôt stanovených pre NO2 v zónach ES 0901 Àrea de Barcelona, ES 0902 Vallès – Baix Llobregat a ES 1301 Madrid, nesplnilo si povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 23 ods. 1 tejto smernice v spojení s jej prílohou XV, a najmä povinnosť zabezpečiť, aby plány týkajúce sa kvality ovzdušia stanovovali primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby obdobie prekročenia hodnôt, bolo čo najviac skrátené.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť deväť desatín trov konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

4.	Európska komisia znáša jednu desatinu svojich vlastných trov konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 175, 25.5.2020.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 15. decembra 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Riigikohus – Estónsko) – AS Veejaam, OÜ Espo/AS Elering

(Vec C-470/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Štátna pomoc - Podpora energie z obnoviteľných zdrojov - Usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 - Stimulačný účinok pomoci, o ktorú sa žiada po začatí prác na dotknutom projekte - Článok 108 ods. 3 ZFEÚ - Oznamovacia povinnosť - Následky porušenia oznamovacej povinnosti)

(2023/C 54/04)

Jazyk konania: estónčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Riigikohus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: AS Veejaam, OÜ Espo

Žalovaný: AS Elering

Výrok rozsudku

1.

Body 49 a 50 Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 sa majú vykladať v tom zmysle, že: nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa zavádza schéma pomoci na obnoviteľné zdroje energie, ktorá umožňuje žiadateľovi o pomoc získať jej vyplatenie, aj keď žiadosť bola podaná po začatí prác na realizácii dotknutého projektu.

2.

Usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 sa má vykladať v tom zmysle, že: štátna pomoc môže mať stimulačný účinok v prípade, keď by bez poskytnutia dotknutej pomoci pravdepodobne nedošlo k investícii, ktorú hospodársky subjekt uskutočnil s cieľom dosiahnuť súlad so zmenou podmienok získania environmentálneho povolenia, ktoré tento hospodársky subjekt potrebuje na výkon svojej činnosti.

3.

Článok 1 písm. b) a c) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že: existujúca schéma pomoci, ktorej zlučiteľnosť s vnútorným trhom bola konštatovaná v rozhodnutí Európskej komisie, sa má kvalifikovať ako „nová pomoc“ v zmysle článku 1 písm. c) tohto nariadenia, ak sa táto schéma uplatňuje po dni, ktorý dotknutý členský štát v rámci konania o posúdení pomoci ukončeného týmto rozhodnutím oznámil Komisii ako deň ukončenia uplatňovania tejto schémy.

4.

Článok 108 ods. 3 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že: nebráni tomu, aby sa vyhovelo žiadosti hospodárskeho subjektu týkajúcej sa vyplatenia štátnej pomoci, ktorá bola zavedená v rozpore s oznamovacou povinnosťou stanovenou v tomto ustanovení, a to jednak za obdobie pred vydaním rozhodnutia Komisie, ktorým bola uvedená pomoc uznaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom, a jednak v situácii, keď uvedený hospodársky subjekt požiadal o pomoc v čase, keď bola nezákonná, keďže nebola oznámená tejto inštitúcii, hoci investícia, s ktorou bola pomoc spojená, bola uskutočnená v čase, keď bola uvedená schéma zákonná, keďže Komisia rozhodnutím uznala, že táto pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ v týchto dvoch situáciách príjemca pomoci zaplatí úroky zo súm, ktoré prípadne prijal v období, keď bola táto pomoc považovaná za nezákonnú.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 433, 14.12.2020.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. decembra 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Satversmes tiesa – Lotyšsko) – „EUROAPTIEKA“ SIA

(Vec C-530/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Humánne lieky - Smernica 2001/83/ES - Článok 86 ods. 1 - Pojem „reklama liekov“ - Článok 87 ods. 3 - Racionálne používanie liekov - Článok 90 - Zakázané reklamné prvky - Reklama liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, ani uhrádzané na základe zdravotného poistenia - Reklama prostredníctvom ceny - Reklama na akciové ponuky - Reklama na kombinované predaje - Zákaz)

(2023/C 54/05)

Jazyk konania: lotyština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Satversmes tiesa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa:„EUROAPTIEKA“ SIA

za účasti: Ministru kabinets

Výrok rozsudku

1.

Článok 86 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, sa má vykladať v tom zmysle, že: rozširovanie informácií, ktoré nabádajú k nákupu liekov tým, že potrebu takéhoto nákupu odôvodňujú prostredníctvom ceny týchto liekov, oznamovaním osobitných predajných akcií alebo uvádzaním toho, že predmetné lieky sa predávajú s inými liekmi, v rámci toho za zníženú cenu, alebo s inými výrobkami, patrí pod pojem „reklama liekov“ v zmysle tohto ustanovenia aj vtedy, ak sa tieto informácie netýkajú určitého lieku, ale neurčených liekov.

2.

Článok 87 ods. 3 a článok 90 smernice 2001/83, zmenenej smernicou 2004/27, sa majú vykladať v tom zmysle, že: nebránia vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré zakazuje zahrnúť do reklamy pre širokú verejnosť na lieky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis ani uhrádzané na základe zdravotného poistenia, informácie, ktoré nabádajú k nákupu liekov tým, že potrebu takéhoto nákupu odôvodňujú prostredníctvom ceny týchto liekov, oznamovaním osobitných predajných akcií alebo uvádzaním toho, že predmetné lieky sa predávajú s inými liekmi, v rámci toho za zníženú cenu, alebo s inými výrobkami.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 443, 21.12.2020.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. decembra 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour administrative d’appel de Versailles – Francúzsko) – JP/Ministre de la Transition écologique, Premier ministre

(Vec C-61/21) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Životné prostredie - Smernice 80/779/EHS, 85/203/EHS, 96/62/ES, 1999/30/ES a 2008/50/ES - Kvalita ovzdušia - Limitné hodnoty stanovené pre mikročastice (PM10) a pre oxid uhličitý (NO2) - Prekročenie - Plány kvality ovzdušia - Škoda spôsobená jednotlivcovi zhoršením ovzdušia v dôsledku prekročenia týchto limitných hodnôt - Zodpovednosť dotknutého členského štátu - Podmienky vzniku tejto zodpovednosti - Požiadavka, aby právna norma Únie, ktorá bola porušená, mala za cieľ priznať práva poškodeným jednotlivcom - Neexistencia)

(2023/C 54/06)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Odvolací správny súd Versailles

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: JP

Žalovaní: Minister pre ekologickú transformáciu, predseda vlády

Výrok rozsudku

Články 3 a 7 smernice Rady 80/779/EHS z 15. júla 1980 o limitných hodnotách pre kvalitu ovzdušia a smerných hodnotách oxidu siričitého a rozptýlených častíc, články 3 a 7 smernice Rady 85/203/EHS zo 7. marca 1985 o normách kvality ovzdušia pre oxid dusičitý, články 7 a 8 smernice Rady 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia, článok 4 ods. 1 a článok 5 ods. 1 smernice Rady 1999/30/ES z 22. apríla 1999 o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší, ako aj článok 13 ods. 1 a článok 23 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

ich cieľom nie je udeliť jednotlivcom individuálne práva, ktoré im môžu poskytnúť právo na náhradu škody od členského štátu podľa zásady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušením práva Únie, za ktoré je zodpovedný.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 128, 12.4.2021.

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 22. decembra 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato – Taliansko) – Airbnb Ireland UC, Airbnb Payments UK Ltd/Agenzia delle Entrate

(Vec C-83/21) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Vnútorný trh - Článok 114 ods. 2 ZFEÚ - Vylúčenie daňových ustanovení - Smernica 2000/31/ES - Služby informačnej spoločnosti - Elektronický obchod - Telematický sprostredkovateľský portál s nehnuteľnosťami - Článok 1 ods. 5 písm. a) - Vylúčenie „daňovej oblasti“ - Smernica 2006/123/ES - Služby na vnútornom trhu - Článok 2 ods. 3 - Vylúčenie „oblasti daní“ - Smernica (EÚ) 2015/1535 - Článok 1 ods. 1 písm. e) a f) - Pojmy „pravidlo vzťahujúce sa na služby“ a „technický predpis“ - Povinnosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb v oblasti nehnuteľností zhromažďovať a oznámiť daňovým orgánom údaje o nájomných zmluvách a uplatniť zrážkovú daň z uskutočnených platieb - Povinnosť poskytovateľov služieb bez stálej prevádzkarne v Taliansku určiť daňového zástupcu - Článok 56 ZFEÚ - Reštriktívna povaha - Legitímny cieľ - Neprimeraná povaha povinnosti určiť daňového zástupcu - Článok 267 tretí odsek ZFEÚ - Právomoci vnútroštátneho súdu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva)

(2023/C 54/07)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Airbnb Ireland UC, Airbnb Payments UK Ltd

Žalovaný: Agenzia delle Entrate

za účasti: Presidenza del Consiglio dei Ministri, Ministero dell’Economia e delle Finanze, Federazione delle Associazioni Italiane Alberghi e Turismo (Federalberghi), Renting Services Group Srls, Coordinamento delle Associazioni e dei Comitati di tutela dell’ambiente e dei diritti degli utenti e dei consumatori (Codacons)

Výrok rozsudku

1.

Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že: — po prvé nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá poskytovateľom služieb sprostredkovania v oblasti nehnuteľností bez ohľadu na miesto ich usadenia a spôsob sprostredkovania ukladá, aby v prípade nájmov na dobu do 30 dní týkajúcich sa nehnuteľností nachádzajúcich sa na území tohto členského štátu zhromažďovali a následne oznamovali vnútroštátnym daňovým orgánom údaje týkajúce sa nájomných zmlúv uzavretých na základe ich sprostredkovania a v prípade, že títo poskytovatelia služieb vybrali príslušné nájomné alebo protihodnotu, alebo boli zapojení do ich výberu, aby zrazili sumu dane splatnú zo súm zaplatených nájomcami prenajímateľom a odviedli ju do štátnej pokladnice tohto členského štátu, — po druhé bráni právnej úprave členského štátu, ktorá poskytovateľom služieb sprostredkovania v oblasti nehnuteľností ukladá povinnosť určiť daňového zástupcu s bydliskom alebo sídlom na území členského štátu zdanenia v prípade nájmov na dobu do 30 dní týkajúcich sa nehnuteľností nachádzajúcich sa na území tohto členského štátu, ak títo poskytovatelia vybrali príslušné nájomné alebo protihodnotu, alebo boli zapojení do ich výberu a majú bydlisko alebo sídlo na území iného členského štátu, ako je členský štát zdanenia.

2.

Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade otázky výkladu práva Únie, ktorú položil jeden z účastníkov konania vo veci samej, určenie a formulácia otázok, ktoré sa majú položiť Súdnemu dvoru, prináleží iba vnútroštátnemu súdu a títo účastníci konania nemôžu určovať alebo meniť ich obsah.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 182, 10.5.2021.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 15. decembra 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas – Litva) – Regionų apygardos administracinio teismo Kauno rūmai

(Vec C-88/21) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Justičná spolupráca v trestných veciach - Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) - Rozhodnutie 2007/533/SVV - Zápis týkajúci sa hľadaného predmetu - Článok 38 - Ciele zápisu - Zaistenie alebo použitie ako dôkazu v trestnom konaní - Článok 39 - Vykonanie opatrenia na základe zápisu - Opatrenia prijaté v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov - Vnútroštátna právna úprava zakazujúca registráciu vozidiel, v súvislosti s ktorými bol vložený zápis do SIS II)

(2023/C 54/08)

Jazyk konania: litovčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Regionų apygardos administracinio teismo Kauno rūmai

Žalovaný: Lietuvos Respublikos vidaus reikalų ministerija

Výrok rozsudku

Článok 39 rozhodnutia Rady 2007/533/SVV z 12. júna 2007 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) v spojení s jeho článkom 38 ods. 1.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

—	nestanovuje všeobecnú povinnosť zakázať registráciu motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje aktuálny zápis v Schengenskom informačnom systéme druhej generácie (SIS II),

—	neukladá vykonávajúcemu členskému štátu povinnosť stanoviť všeobecné pravidlá zakazujúce iné úkony týkajúce sa nájdeného predmetu, než sú tie, ktoré umožňujú dosiahnuť ciele tohto článku 38 ods. 1,

—	nebráni tomu, aby tento členský štát stanovil výnimky zo všeobecného zákazu registrácie takéhoto vozidla.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 163, 3.5.2021.

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 22. decembra 2022 – Oriol Junqueras i Vies/Európsky parlament

(Vec C-115/21 P) (1)

(Odvolanie - Inštitucionálne právo - Členovia Európskeho parlamentu - Strata podmienky zvoliteľnosti v dôsledku odsúdenia v trestnom konaní - Oznámenie o uvoľnení mandátu europoslanca - Žiadosť o naliehavé prijatie iniciatívy na potvrdenie imunity europoslanca - Žaloba o neplatnosť - Neprípustnosť)

(2023/C 54/09)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Oriol Junqueras i Vies (v zastúpení: M. Marsal i Ferret a A. Van den Eynde Adroer, abogados)

Ďalší účastník konania: Európsky parlament (v zastúpení: N. Görlitz a J.-C. Puffer, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Pán Oriol Junqueras i Vies znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskemu parlamentu.

3.	Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 163, 3.5.2021.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. decembra 2022 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali Tribunal d’arrondissement de Luxembourg – Luxembursko), Tribunal de l’entreprise francophone de Bruxelles – Belgicko,) – Christian Louboutin/Amazon Europe Core Sàrl (C-148/21), Amazon EU Sàrl (C-148/21), Amazon Services Europe Sàrl (C-148/21), Amazon.com Inc. (C-184/21), Amazon Services LLC (C-184/21)

(Spojené veci C-148/21 a C-184/21) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochranná známka Európskej únie - Nariadenie (EÚ) 2017/1001 - Článok 9 ods. 2 písm. a) - Práva z ochrannej známky Európskej únie - Pojem „používanie“ - Prevádzkovateľ internetovej stránky pre elektronický predaj obsahujúcej internetový obchod - Reklamy uverejnené na tomto internetovom obchode tretími predajcami, ktorí v nich používajú označenie zhodné s ochrannou známkou inej osoby pre výrobky zhodné s tými, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná - Vnímanie tohto označenia ako neoddeliteľnej súčasti obchodných oznámení tohto prevádzkovateľa - Spôsob prezentácie reklám, ktorý neumožňuje jasne odlíšiť ponuky tohto prevádzkovateľa od ponúk týchto tretích predajcov)

(2023/C 54/10)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal d’arrondissement de Luxembourg, Tribunal de l’entreprise francophone de Bruxelles

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Christian Louboutin

Žalované: Amazon Europe Core Sàrl (C-148/21), Amazon EU Sàrl (C-148/21), Amazon Services Europe Sàrl (C-148/21), Amazon.com Inc. (C-184/21), Amazon Services LLC (C-184/21)

Výrok rozsudku

Článok 9 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie,

sa má vykladať v tom zmysle, že

prevádzkovateľ internetovej stránky pre elektronický predaj, ktorá okrem vlastných ponúk predaja obsahuje aj internetový obchod, sa môže považovať za používateľa označenia zhodného s ochrannou známkou Európskej únie inej osoby pre výrobky zhodné s tými, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná, ak predajcovia – tretie osoby ponúkajú v rámci tohto internetového obchodu na predaj takéto výrobky s týmto označením bez súhlasu majiteľa tejto ochrannej známky, ak si primerane informovaný a primerane pozorný používateľ tejto internetovej stránky vytvorí spojitosť medzi službami tohto prevádzkovateľa s predmetným označením, čo je najmä prípad, keď s prihliadnutím na všetky prvky charakterizujúce spornú situáciu môže takýto používateľ nadobudnúť dojem, že výrobky označené týmto označením predáva tento prevádzkovateľ vo vlastnom mene a na vlastný účet. V tejto súvislosti sú relevantné skutočnosti, že tento prevádzkovateľ používa jednotný spôsob prezentácie ponúk uverejnených na svojej internetovej stránke, pričom súčasne zobrazuje reklamy týkajúce sa výrobkov, ktoré predáva pod svojím menom a na svoj účet, a reklamy týkajúce sa výrobkov ponúkaných tretími predajcami v rámci uvedeného internetového obchodu, že vo všetkých týchto reklamách uvádza jeho vlastné logo renomovaného distribútora a že v rámci predaja výrobkov s týmto označením ponúka tretím predajcom doplnkové služby spočívajúce najmä v skladovaní a zasielaní týchto výrobkov.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 189, 17.5.2021.

Ú. v. EÚ C 217, 07.06.2021.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. decembra 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht München – Nemecko) – Konanie týkajúce sa vydania S.M.

(Vec C-237/21) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Občianstvo Európskej únie - Články 18 a 21 ZFEÚ - Žiadosť tretieho štátu adresovaná členskému štátu o vydanie občana Únie, štátneho príslušníka iného členského štátu, ktorý uplatnil svoje právo na voľný pohyb v prvom z týchto členských štátov - Žiadosť podaná na účely výkonu trestu odňatia slobody - Zákaz vydávania osôb vzťahujúci sa iba na vlastných štátnych príslušníkov - Obmedzenie voľného pohybu - Odôvodnenie založené na zabránení beztrestnosti - Proporcionalita)

(2023/C 54/11)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht München

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Vyžiadaná osoba: S.M.

za účasti: Generalstaatsanwaltschaft München

Výrok rozsudku

Články 18 a 21 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že:

—

ukladajú členskému štátu, ktorému tretí štát predložil žiadosť o vydanie na účely výkonu trestu odňatia slobody štátneho príslušníka iného členského štátu s trvalým pobytom v prvom členskom štáte, ktorého vnútroštátne právo zakazuje len vydanie jeho vlastných štátnych príslušníkov mimo Európskej únie, a stanovuje možnosť výkonu tohto trestu na jeho území pod podmienkou, že tretí štát s tým bude súhlasiť, aby sa aktívne usiloval o takýto súhlas tretieho štátu, ktorý podal žiadosť o vydanie, využitím všetkých mechanizmov spolupráce a pomoci v trestných veciach, ktoré má k dispozícii v rámci svojich vzťahov s týmto tretím štátom,

—	ak sa takýto súhlas nedosiahne, nebránia tomu, aby za takýchto okolností uvedený prvý členský štát pristúpil k vydaniu tohto občana Únie v súlade s povinnosťami, ktoré má podľa medzinárodného dohovoru, pokiaľ toto vydanie neporušuje práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 297, 26.7.2021.

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 15. decembra 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht – Nemecko) – CM/TimePartner Personalmanagement GmbH

(Vec C-311/21) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Zamestnanosť a sociálna politika - Dočasná agentúrna práca - Smernica 2008/104/ES - Článok 5 - Zásada rovnosti zaobchádzania - Nevyhnutnosť zaručiť v prípade výnimky z tejto zásady všeobecnú ochranu dočasných agentúrnych pracovníkov - Kolektívna zmluva stanovujúca nižšiu mzdu, než je mzda pracovníkov zamestnaných priamo užívateľským podnikom - Účinná súdna ochrana - Súdne preskúmanie)

(2023/C 54/12)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesarbeitsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: CM

Žalovaná: TimePartner Personalmanagement GmbH

Výrok rozsudku

1.

Článok 5 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci sa má vykladať v tom zmysle, že: toto ustanovenie svojím odkazom na pojem „všeobecná ochrana dočasných agentúrnych pracovníkov“ nevyžaduje, aby sa zohľadnila úroveň ochrany, ktorá je špecifická pre dočasných agentúrnych pracovníkov a ktorá presahuje úroveň ochrany stanovenú pre pracovníkov vo všeobecnosti vnútroštátnym právom a právom Únie týkajúcim sa základných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania. Ak však sociálni partneri prostredníctvom kolektívnej zmluvy umožnia rozdielne zaobchádzanie v oblasti základných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania v neprospech dočasných agentúrnych pracovníkov, musí táto kolektívna zmluva, s cieľom zaručiť všeobecnú ochranu dotknutých dočasných agentúrnych pracovníkov, poskytnúť týmto dočasným agentúrnym pracovníkom výhody v oblasti základných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, ktoré môžu kompenzovať rozdielne zaobchádzanie, ktorému sú vystavení.

2.

Článok 5 ods. 3 smernice 2008/104 sa má vykladať v tom zmysle, že: splnenie povinnosti zabezpečiť všeobecnú ochranu dočasných agentúrnych pracovníkov sa má posudzovať konkrétne vykonaním porovnania, pre dané pracovné miesto, základných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania uplatniteľných na porovnateľných pracovníkov priamo zamestnaných užívateľskými podnikmi s podmienkami uplatniteľnými na dočasných agentúrnych pracovníkov, aby tak bolo možné určiť, či kompenzačné výhody poskytnuté v súvislosti s uvedenými základnými podmienkami umožňujú kompenzovať účinky rozdielneho zaobchádzania, ktorému boli vystavení.

3.	Článok 5 ods. 3 smernice 2008/104 sa má vykladať v tom zmysle, že: povinnosť zabezpečiť všeobecnú ochranu dočasných agentúrnych pracovníkov nevyžaduje, aby dotknutý dočasný agentúrny pracovník mal s agentúrou dočasného zamestnávania pracovnú zmluvu na dobu neurčitú.

4.

Článok 5 ods. 3 smernice 2008/104 sa má vykladať v tom zmysle, že: vnútroštátny zákonodarca nie je povinný stanoviť podmienky a kritériá na zabezpečenie všeobecnej ochrany dočasných agentúrnych pracovníkov v zmysle tohto ustanovenia, ak dotknutý členský štát umožňuje sociálnym partnerom ponechanie alebo uzatvorenie kolektívnych zmlúv, ktoré povoľujú rozdielne zaobchádzanie v oblasti základných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania v neprospech uvedených pracovníkov.

5.

Článok 5 ods. 3 smernice 2008/104 sa má vykladať v tom zmysle, že: kolektívne zmluvy, ktoré na základe tohto ustanovenia povoľujú rozdielne zaobchádzanie v oblasti základných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania v neprospech dočasných agentúrnych pracovníkov, musia môcť byť predmetom účinného súdneho preskúmania s cieľom overiť, či si sociálni partneri splnili svoju povinnosť zabezpečiť všeobecnú ochranu týchto pracovníkov.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 320, 9.8.2021.

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 15. decembra 2022 – Maxime Picard/Európska komisia

(Vec C-366/21 P) (1)

(Odvolanie - Verejná služba - Zmluvní zamestnanci - Dôchodok - Služobný poriadok úradníkov Európskej únie - Reforma z roku 2014 - Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 - Príloha XIII k tomuto služobnému poriadku - Článok 21 druhý odsek a článok 22 ods. 1 druhý pododsek - Prechodné opatrenia týkajúce sa ročnej akruálnej dôchodkovej sadzby a veku odchodu do dôchodku - Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie - Príloha - Článok 1 ods. 1 - Uplatňovanie týchto prechodných opatrení analogicky na ostatných zamestnancov zamestnaných k 31. decembru 2013 - Podpísanie novej zmluvy ako zmluvný zamestnanec - Akt spôsobujúci ujmu - Účinná súdna ochrana)

(2023/C 54/13)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Maxime Picard (v zastúpení: S. Orlandi, avocat)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: G. Gattinara a B. Mongin, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 24. marca 2021, Picard/Komisia (T-769/16, EU:T:2021:153), opravený uznesením zo 16. apríla 2021, Picard/Komisia (T-769/16, EU:T:2021:200), sa zrušuje.

2.

Odpoveď zodpovedného úradníka útvaru „Dôchodky“ Úradu Európskej komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) zo 4. januára 2016, ako aj rozhodnutie riaditeľa riaditeľstva E Generálneho riaditeľstva Komisie pre ľudské zdroje z 25. júla 2016, ktorým bola zamietnutá sťažnosť pána Maxima Picarda zo 4. apríla 2016 proti tejto odpovedi, sa zrušujú.

3.	Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pánovi Maximovi Picardovi v tomto odvolacom konaní, ako aj tie, ktoré mu vznikli v prvostupňovom konaní.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 357, 6.9.2021.

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 15. decembra 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski gradski săd – Bulharsko) – LM, NO/HUK-COBURG-Allgemeine Versicherung AG

(Vec C-577/21) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel - Smernica 2009/103/ES - Článok 3 štvrtý odsek - Pojem „ujma na zdraví“ - Krytie povinným poistením - Dopravná nehoda - Smrť cestujúceho - Právo maloletých detí na náhradu škody - Nemajetková ujma - Utrpenie dieťaťa vyplývajúce z úmrtia jeho rodiča v dôsledku tejto nehody - Náhrada škody iba v prípade patologického poškodenia)

(2023/C 54/14)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sofijski gradski săd

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: LM, NO

Žalovaná: HUK-COBURG-Allgemeine Versicherung AG

Výrok rozsudku

Článok 3 štvrtý odsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podriaďuje odškodnenie za nemajetkovú ujmu, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci obetí dopravných nehôd, zo strany poistiteľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel podmienke, že táto ujma viedla k patologickému poškodeniu zdravia týchto blízkych rodinných príslušníkov.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 513, 20.12.2021.

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 15. decembra 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation – Francúzsko) – Instrubel NV/Montana Management Inc., BNP Paribas Securities Services (C-753/21), a Montana Management Inc./Heerema Zwijndrecht BV, BNP Paribas Securities Services (C-754/21)

(Spojené veci C-753/21 a C-754/21) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Nariadenie (ES) č. 1210/2003 - Osobitné obmedzenia hospodárskych a finančných vzťahov s Irakom - Článok 4 - Zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov patriacich osobám, orgánom a subjektom spojeným s režimom bývalého prezidenta Saddáma Husajna - Článok 6 - Prevod na nástupnícke štruktúry Fondu rozvoja pre Irak - Vlastníctvo zmrazených finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov)

(2023/C 54/15)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Instrubel NV (C-753/21), Montana Management Inc. (C-754/21)

Žalované: Montana Management Inc., BNP Paribas Securities Services (C-753/21), Heerema Zwijndrecht BV, BNP Paribas Securities Services (C-754/21)

Výrok rozsudku

Článok 4 ods. 2 až 4 a článok 6 nariadenia Rady (ES) 1210/2003 zo 7. júla 2003 o niektorých osobitných obmedzeniach hospodárskych a finančných vzťahov s Irakom, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) 2465/96, naposledy zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 85/2013 z 31. januára 2013,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

zmrazené finančné prostriedky a hospodárske zdroje zostávajú až do rozhodnutia o prevode do Fondu rozvoja vlastníctvom fyzických a právnických osôb, orgánov a subjektov spojených s režimom bývalého prezidenta Saddáma Husajna, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 95, 28.2.2022.

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 15. decembra 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD) – Portugalsko) – Caxamar – Comércio e Indústria de Bacalhau SA/Autoridade Tributária e Aduaneira

(Vec C-23/22) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Štátna pomoc - Nariadenie (EÚ) č. 651/2014 - Vyňatie určitých kategórií pomoci zlučiteľných s vnútorným trhom - Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci - Rozsah pôsobnosti - Vylúčenia - Odvetvie rybolovu a akvakultúry - Odvetvie spracovania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh - Pojem „poľnohospodárske výrobky“ - Nariadenie (EÚ) č. 1379/2013 - Spoločná organizácia trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry - Príloha I - Činnosť spracovania produktov rybolovu a akvakultúry - Treska solená, mrazená a odsolená)

(2023/C 54/16)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Caxamar – Comércio e Indústria de Bacalhau SA

Žalovaný: Autoridade Tributária e Aduaneira

Výrok rozsudku

Článok 1 a článok 2 body 10 a 11 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 [ZFEÚ], ako aj usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020 v spojení s článkom 2 a článkom 5 písm. a) a d), ako aj s prílohou I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

činnosť spracovania produktov rybolovu a akvakultúry, ako je výroba solenej tresky, mrazenej tresky a odsolenej tresky, nepredstavuje činnosť spracovania poľnohospodárskych výrobkov, ktorá je vylúčená z pôsobnosti nariadenia č. 651/2014 na základe článku 1 ods. 3 písm. c) tohto nariadenia, ale činnosť patriacu do odvetvia rybolovu a akvakultúry, ktorá je vylúčená z pôsobnosti uvedeného nariadenia na základe jeho článku 1 ods. 3 písm. a).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 165, 19.4.2022.

Odvolanie podané 19. augusta 2022: Vtesse Harlow Ltd proti uzneseniu Všeobecného súdu (prvá komora) zo 14. júna 2022 vo veci T-64/22, Vtesse Harlow/Komisia

(Vec C-559/22 P)

(2023/C 54/17)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Vtesse Harlow Ltd (v zastúpení: H. Mercer KC)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Uznesením z 19. decembra 2022 Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol, že odvolanie sa zamieta ako zjavne nedôvodné a Vtesse Harlow Ltd znáša svoje vlastné trovy konania.

Žaloba podaná 15. decembra 2022 – Európska komisia/Lotyšsko

(Vec C-762/22)

(2023/C 54/18)

Jazyk konania: lotyština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Tricot a I. Rubene)

Žalovaná: Lotyšská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Lotyšská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 106 smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (1), tým, že neprijala najneskôr do 6. februára 2018 všetky zákony, právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu.

—	zaviazať Lotyšskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V súlade s článkom 106 smernice 2013/59 boli členské štáty povinné najneskôr do 6. februára 2018 prijať a uverejniť zákony, právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tejto smernice. Členské štáty boli tiež povinné oznámiť Komisii obsah základných vnútroštátnych ustanovení, ktoré prijali v oblasti upravenej touto smernicou.

Keďže Lotyšská republika neprijala v rámci svojej legislatívy transpozičné opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou alebo v každom prípade o nich neinformovala Komisiu, Komisia 29. septembra 2022 rozhodla podať predmetnú žalobu na Súdny dvor s návrhom na určenie, že podľa článku 258 druhého odseku ZFEÚ si Lotyšská republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 106 uvedenej smernice.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 13, 2014, s. 1.

Žaloba podaná 19. decembra 2022 – Európska komisia/Maďarsko

(Vec C-769/22)

(2023/C 54/19)

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: V. Di Bucci, K. Talabér-Ritz, L. Malferrari, J. Tomkin, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Maďarsko

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Maďarsko prijatím a pedofil bűnelkövetőkkel szembeni szigorúbb fellépésről, valamint a gyermekek védelme érdekében egyes törvények módosításáról szóló 2021. évi LXXIX. törvény (zákon č. LXXIX z roku 2021, ktorým sa prijímajú prísnejšie opatrenia proti pedofilným páchateľom trestných činov a menia niektoré zákony na ochranu maloletých), nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie, a to týmto spôsobom:

(1)

— Maďarsko tým, že zakázalo maloletým prístup k obsahu, ktorý popularizuje alebo znázorňuje odchýlku od vlastnej identity zodpovedajúcej biologickému pohlaviu, zmenu pohlavia alebo homosexualitu, porušilo článok 3 ods. 2 smernice 2000/31/ES o elektronickom obchode (1), články 16 a 19 smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (2), článok 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a články 1, 7, 11 a 21 Charty základných práv Európskej únie, — Maďarsko tým, že zakázalo maloletým prístup k reklame, ktorá popularizuje alebo znázorňuje odchýlku od vlastnej identity zodpovedajúcej biologickému pohlaviu, zmenu pohlavia alebo homosexualitu, porušilo článok 9 ods. 1 písm. c) bod ii) smernice 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách (3), článok 3 ods. 2 smernice 2000/31/ES o elektronickom obchode, články 16 a 19 smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, článok 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a články 1, 7, 11 a 21 Charty základných práv Európskej únie, — Maďarsko tým, že uložilo poskytovateľom mediálnych služieb poskytujúcim lineárne mediálne služby povinnosť zaradiť do kategórie V všetky programy, ktorých určujúcim prvkom je popularizácia alebo znázorňovanie odchýlky od vlastnej identity zodpovedajúcej biologickému pohlaviu, zmeny pohlavia alebo homosexuality, a teda vysielať ich len v čase od 22.00 hod. do 05.00 hod., a vylúčilo takéto typy programov z klasifikácie ako oznámenia vo verejnom záujme alebo spoločensky prospešnej reklamy, porušilo článok 6a ods. 1 smernice 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách a články 1, 7, 11 a 21 Charty základných práv Európskej únie, — Maďarsko tým, že Médiatanács (mediálna rada) uložilo povinnosť požiadať členský štát, do ktorého jurisdikcie patrí poskytovateľ mediálnych služieb, aby prijal účinné opatrenia a zabezpečil ukončenie protiprávneho konania konštatovaného mediálnou radou, porušilo článok 2 a článok 3 ods. 1 smernice 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách, — Maďarsko tým, že pre profesie súvisiace so sexuálnou kultúrou, pohlavným životom, sexuálnou orientáciou a pohlavným vývojom stanovilo zákaz možnosti zamerať sa na popularizáciu odchýlky od vlastnej identity zodpovedajúcej biologickém pohlaviu, zmeny pohlavia alebo homosexuality, porušilo články 16 a 19 smernice 2006/123/EÚ o službách na vnútornom trhu, článok 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a články 1, 7, 11 a 21 Charty základných práv Európskej únie,

(2)	Maďarsko tým, že prijalo právne predpisy uvedené v bode 1, porušilo článok 2 Zmluvy o Európskej únii,

(3)

Maďarsko tým, že orgánu s priamym prístupom k zaznamenaným údajom uložilo povinnosť sprístupniť oprávnenej zaznamenané údaje o páchateľoch, ktorí sa voči maloletým dopustili trestných činov proti sexuálnej slobode a sexuálnej mravnosti, porušilo článok 10 nariadenia (EÚ) 2016/679, všeobecné nariadenie o ochrane údajov, a článok 8 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie,

(4)	uložil Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Dňa 15. júna 2021 prijal maďarský parlament a pedofil bűnelkövetőkkel szembeni szigorúbb fellépésről, valamint a gyermekek védelme érdekében egyes törvények módosításáról szóló 2021. évi LXXIX. törvény (zákon č. LXXIX z roku 2021, ktorým sa prijímajú prísnejšie opatrenia proti pedofilným páchateľom trestných činov a menia niektoré zákony na ochranu maloletých), ktorý nadobudol účinnosť 8. júla 2021. Zákon obsahuje zmeny viacerých právnych predpisov, ktoré sa okrem iného týkajú mediálnych služieb, reklamy, elektronického obchodu a vzdelávania. Zmeny zavádzajú viaceré zákazy a obmedzenia v súvislosti s popularizáciou alebo znázorňovaním odchýlky od vlastnej identity zodpovedajúcej biologickému pohlaviu, zmeny pohlavia alebo homosexuality.

Dňa 15. júla 2021 začala Komisia konanie o nesplnení povinnosti proti Maďarsku v súvislosti so zákonom LXXIX z roku 2021.

Komisia potom, čo odpoveď predloženú Maďarskom nepovažovala za uspokojivú, ako ďalší krok postupu v prípade nesplnenia povinnosti zaslala 2. decembra 2021 Maďarsku odôvodnené stanovisko.

Vzhľadom na to, že ani odpoveď na odôvodnené stanovisko nepovažovala Komisia za uspokojivú, rozhodla sa predložiť vec Súdnemu dvoru, aby určil, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 2, článku 3 ods. 1, článku 6a ods. 1 a článku 9 ods. 1 písm. c) bodu ii) smernice 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách, z článku 3 ods. 2 smernice 2000/31/ES o elektronickom obchode, z článkov 16 a 19 smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, z článku 10 nariadenia (EÚ) 2016/677, všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov, z článku 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, z článkov 1 a 7, článku 8 ods. 2, článkov 11 a 21 Charty základných práv Európskej únie a z článku 2 Zmluvy o Európskej únii.

---

(1)  Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399).

(2)  Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (Ú. v. EÚ L 95, 2010, s. 1).

Žaloba podaná dňa 20. decembra 2022 – Európska komisia v. Slovenská republika

(Vec C-773/22)

(2023/C 54/20)

Jazyk konania: slovenčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: L. Armati, R. Lindenthal a M. Mataija, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Slovenská republika

Návrhy

—

určiť, že Slovenská republika si tým, že neprebrala do svojho právneho poriadku správne článok 2 ods. 3; článok 6, prvý odsek, písm. b); článok 7 ods. 4; článok 14 ods. 1 a 4; článok 35 ods. 3; článok 41 ods. 1 písm. c); článok 42 ods. 2 písm. a), c), f) a j); článok 50(1) v spojení s prílohou VII, bod 1, písm. d) a článok 55a ods. 2 smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2005/36/ES (1) zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií, nesplnila povinnosti vyplývajúce z týchto ustanovení smernice,

—	uložit’ Slovenskej republike náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice 2005/36/ES uplynula 20. októbra 2007 a lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice 2013/55/EÚ (2), pozmeňujúcej smernicu 2005/36/ES, uplynula 18. januára 2016. Slovenská republika nesprávne prebrala, resp. neprebrala článok 2 ods. 3; článok 6, prvý odsek, písm. b); článok 7 ods. 4; článok 14 ods. 1 a 4; článok 35 ods. 3; článok 41 ods. 1 písm. c); článok 42 ods. 2; článok 50(1) v spojení s prílohou VII, bod 1, písm. d) a článok 55a ods. 2 smernice 2005/36/ES.

---

(1)  Ú. v. EÚ 2005, L 255, s. 22.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu; Ú. v. EÚ 2013, L 354, s. 132.

Uznesenie Všeobecného súdu zo 6. decembra 2022 – G.J. Riedel/EUIPO – BrewDog (Punk)

(Vec T-720/21) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Späťvzatie námietky - Zastavenie konania“)

(2023/C 54/21)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: G.J. Riedel GmbH (Kufstein, Rakúsko) (v zastúpení: D. Terheggen, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: I. Harrington a D. Gája, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: BrewDog plc (Ellon, Spojené kráľovstvo)

Predmet veci

Žalobkyňa žalobou podľa článku 263 ZFEÚ navrhuje zrušenie rozhodnutia prvého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 12. júla 2021 (vec R 291/2020-1)

Výrok

1.	Konanie o žalobe sa zastavuje.

2.	G.J. Riedel GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 11, 10.1.2022.

Žaloba podaná 12. decembra 2022 – TJ a iní/Rada

(Vec T-775/22)

(2023/C 54/22)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: TJ a 7 ďalších žalobcov (v zastúpení: J. Janssen, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil za prípustné žalobné dôvody na zrušenie uvedené v tejto žalobe a vyhovel im,

—	zrušil kapitolu III nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (1) (ďalej len „napadnuté nariadenie“),

—	subsidiárne zrušil článok 15 napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom umožňuje výber solidárneho príspevku za rok 2022 so spätnou účinnosťou, a

—	zaviazal Radu na náhradu trov tohto konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté nariadenie bolo prijaté nesprávne na základe článku 122 ods. 1 ZFEÚ a malo byť prijaté Radou jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom a v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom, keďže napadnuté nariadenie obsahuje opatrenia daňovej povahy.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnutým nariadením bolo porušené právo vlastniť majetok zakotvené v článku 1 prvého protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach a článku 17 Charty základných práv EÚ, ako aj zásady EÚ týkajúce sa zákonnosti a právnej istoty, v rozsahu, v akom napadnuté nariadenie umožňuje uplatňovanie so spätnou účinnosťou.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 261 I, 2022, s. 1.

Žaloba podaná 20. decembra 2022 – TV a TW/Rada

(Vec T-795/22)

(2023/C 54/23)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: TV a TW (v zastúpení: J. Janssen, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd (1):

—	vyhlásil za prípustný žalobný dôvod na zrušenie uvedený v tejto žalobe a vyhovel mu,

—	zrušil článok 15 nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (ďalej len „napadnuté nariadenie“) v rozsahu, v akom umožňuje výber solidárneho príspevku za rok 2022 so spätnou účinnosťou, a

—	zaviazal Radu na náhradu trov tohto konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú jeden žalobný dôvod založený na tom, že napadnutým nariadením bolo porušené právo vlastniť majetok zakotvené v článku 1 prvého protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach a článku 17 Charty základných práv EÚ, ako aj zásady EÚ týkajúce sa zákonnosti a právnej istoty, v rozsahu, v akom napadnuté nariadenie umožňuje uplatňovanie so spätnou účinnosťou.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 261 I, 2022, s. 1.

Žaloba podaná 21. decembra 2022 – Drinks Prod/EUIPO – Coolike-Regnery (VIVIASEPT)

(Vec T-796/22)

(2023/C 54/24)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Drinks Prod Srl (Păntășești, Rumunsko) (v zastúpení: I. Speciac a V. Stănese, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Coolike-Regnery GmbH (Bensheim, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie VIVIASEPT – prihláška č. 18 329 344

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO z 29. septembra 2022 vo veci R 488/2022-5

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť pokračovať v konaní o zápise ochrannej známky pre prihlášku ochrannej známky Európskej únie č. 18 329 344 („VIVIASEPT“) pre všetky požadované tovary a služby z tried 3 a 5.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 22. decembra 2022 – Palírna U Zeleného stromu/EUIPO – Bacardi (B42V)

(Vec T-800/22)

(2023/C 54/25)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Palírna U Zeleného stromu a.s. (Ústí nad Labem, Česká republika) (v zastúpení: J. Kindl, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Bacardi & Co. Ltd (Meyrin, Švajčiarsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška ochrannej známky Európskej únie B42V – prihláška č. 17 987 536

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 3. októbra 2022 vo veci R 1240/2021-2.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že a. rozhodnutie námietkového oddelenia č. B 3 077 353 z 20. mája 2021 sa zrušuje v rozsahu, v akom vyhovelo námietke podanej ďalším účastníkom konania pred odvolacím senátom proti prihláške spornej ochrannej známky, a b. námietka, ktorú podal ďalší účastník konania pred odvolacím senátom proti prihláške spornej ochrannej známky, sa zamieta v celom rozsahu,

—	zaviazal EUIPO na náhradu trov konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—

Odvolací senát (a námietkové oddelenie) nesprávne uplatnil článok 47 ods. 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001, keď vyvodil existenciu riadneho používania staršej ochrannej známky č. 999 938; dôkazy predložené ďalším účastníkom konania pred odvolacím senátom neumožnili vyvodiť záver o riadnom používaní pre akúkoľvek staršiu ochrannú známku.

—

Odvolací senát (a námietkové oddelenie) nesprávne uplatnil článok 8 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001, keď konštatoval podobnosť medzi dotknutými ochrannými známkami; sporná ochranná známka a skoršie práva nie sú podobné podľa článku 8 ods. 1 písm. b), článku 8 ods. 4 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 23. decembra 2022 – 3M/EUIPO (vyobrazenie dvoch žiarivo žltých pásov so striebornosivým pásom uprostred)

(Vec T-801/22)

(2023/C 54/26)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: 3M Company (St. Paul, Minnesota, Spojené štáty) (v zastúpení: T. de Haan, a S. Vandezande, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie (vyobrazenie dvoch žiarivo žltých pásov so striebornosivým pásom uprostred) – prihláška č. 16 438 962

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 11. októbra 2022 vo veci R 1151/2018-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane tých, ktoré vynaložila žalobkyňa v konaní pred odvolacím senátom EUIPO.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 28. decembra 2022 – ExxonMobil Producing Netherlands a Mobil Erdgas-Erdöl/Rada

(Vec T-802/22)

(2023/C 54/27)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: ExxonMobil Producing Netherlands BV (Breda, Holandsko), Mobil Erdgas-Erdöl GmbH (Hamburg, Nemecko) (v zastúpení: O. Brouwer, W. Knibbeler a A. Pliego Selie, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

zrušil články 14, 15 a 16 nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (1), v rozsahu, v akom tieto ustanovenia stanovujú solidárny príspevok pre EMPN a MEEG, ktoré sú spoločnosťami Únie a stálymi prevádzkarňami pôsobiacimi v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií,

—	zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania žalobkýň, vrátane trov akýchkoľvek vedľajších účastníkov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú sedem žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci v rozsahu, v akom články 14, 15 a 16 nariadenia (EÚ) 2022/1854 porušujú zásadu prenesenia právomocí stanovenú v článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci v rozsahu, v akom článok 122 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie poskytuje neplatný právny základ.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zmlúv v rozsahu, v akom články 14, 15 a 16 nariadenia (EÚ) 2022/1854 porušujú všeobecnú zásadu rovnosti zaobchádzania zakotvenú aj v článkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie.

4.	Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zmlúv v rozsahu, v akom články 14, 15 a 16 nariadenia (EÚ) 2022/1854 porušujú článok 17 Charty základných práv Európskej únie.

5.	Piaty žalobný dôvod založený na porušení Zmlúv v rozsahu, v akom články 14, 15 a 16 nariadenia (EÚ) 2022/1854 porušujú článok 16 Charty základných práv Európskej únie.

6.	Šiesty žalobný dôvod založený na porušení právnej normy týkajúcej sa uplatňovania zmlúv v rozsahu, v akom články 14, 15 a 16 nariadenia (EÚ) 2022/1854 porušujú všeobecnú zásadu proporcionality zakotvenú v článku 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii; a

7.	Siedmy žalobný dôvod založený na porušení právnej normy týkajúcej sa uplatňovania zmlúv v rozsahu, v akom články 14, 15 a 16 nariadenia (EÚ) 2022/1854 porušujú všeobecnú zásadu právnej istoty a domnienku retroaktivity.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 261 I, 2022, s. 1.

Žaloba podaná 4. januára 2023 – Enmacc/Komisia

(Vec T-1/23)

(2023/C 54/28)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Enmacc GmbH (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: A. von Bonin, A. Pliego Selie a T. van Helfteren, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil napadnuté rozhodnutie Komisie z 12. decembra 2022 o vyhlásení verejného obstarávania formou rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, o nevyzvaní žalobkyne na účasť na verejnom obstarávaní ENER/2022/NP/0041 a o výslovnom zamietnutí žiadosti žalobkyne o vyzvanie do tohto verejného obstarávania,

—	subsidiárne, v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie nevykonáva rozhodnutie Komisie o začatí rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a o nevyzvaní žalobkyne na účasť na verejnom obstarávaní ENER/2022/NP/0041, zrušil toto rozhodnutie, a

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania žalobkyne.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 164 ods. 5 písm. f) a bod 11.1 písm. c) prílohy 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. (1)

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásady transparentnosti a rovnosti zaobchádzania.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čo je v rozpore s článkom 41 ods. 2 treťou zarážkou Charty základných práv Európskej únie a článkom 296 ods. 2 ZFEÚ.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1.