—

so zreteľom na Medzinárodnú úniu na ochranu prírody,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite z roku 1992 (DBD) a na nadchádzajúce 15. zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP15),

—

so zreteľom na Medzinárodnú zmluvu o rastlinných genetických zdrojoch pre výživu a poľnohospodárstvo,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva z roku 2007,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach roľníkov a ostatných osôb pracujúcich vo vidieckych oblastiach z roku 2018,

—

so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy (IPCC) o zmene klímy a pôde z roku 2019,

—

so zreteľom na osobitnú správu IPCC o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme z roku 2019,

—

so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) z roku 2019,

—

so zreteľom na správu zo seminára IPBES o biodiverzite a pandémiách z 29. októbra 2020,

—

so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre práva pôvodného obyvateľstva predloženú Valnému zhromaždeniu OSN v roku 2016,

—

so zreteľom na Dohovor č. 169 Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o domorodom a kmeňovom obyvateľstve z roku 1989,

—

so zreteľom na 5. globálny výhľad v oblasti biodiverzity sekretariátu Dohovoru o biologickej diverzite z 15. septembra 2020,

—

so zreteľom na samit OSN o biodiverzite z 30. septembra 2020,

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Cancúnu o podpore udržateľného pastierstva a živočíšnej výroby na zachovania biodiverzity na trávnatých porastoch a pasienkoch, ktoré 14. decembra 2016 vydala konferencia zmluvných strán COP13 Dohovoru o biologickej diverzite,

—

so zreteľom na správu expertov na vysokej úrovni pre potravinovú bezpečnosť a výživu Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť (CFS) z júla 2019 s názvom Agroekologické a iné inovatívne prístupy pre udržateľné poľnohospodárstvo a potravinové systémy, ktoré prispievajú k lepšej potravinovej bezpečnosti a výžive,

—

so zreteľom na správu FAO o stave poznatkov o biodiverzite pôdy – stav, výzvy a možnosti, ktorá bola uverejnená v roku 2020,

—

so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) a Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (CMS),

—

so zreteľom na globálnu analýzu organizácie Front Line Defenders (Obhajcovia v prvej línii) za rok 2020,

—

so zreteľom na zjednodušenie európskych ukazovateľov biodiverzity (Streamlining European Biodiversity Indicators (SEBI)) 2020, ktoré vydala Európska environmentálna agentúra,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 9. marca 2020 s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)0004),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. februára 2021 s názvom Vytváranie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2021)0082),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ – v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2013/396/EÚ z 11. júna 2013 o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody v členských štátoch v súvislosti s porušením práv vyplývajúcich z práva Únie (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2019 o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov (COM(2019)0352) a na následné závery Rady,

—

so zreteľom na závery Rady z 15. mája 2017 o pôvodnom obyvateľstve,

—

so zreteľom na nový Európsky konsenzus o rozvoji z roku 2017,

—

so zreteľom na akčný plán EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve prijatý v novembri 2003,

—

so zreteľom na hĺbkovú analýzu o obchode a biodiverzite, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vonkajšie politiky v júni 2020 (2),

—

so zreteľom na preskúmanie stratégie EÚ v oblasti biodiverzity v polovici trvania (3),

—

so zreteľom na hĺbkovú analýzu s názvom The link between biodiversity loss and the increasing spread of zoonotic diseases (Súvislosť medzi stratou biodiverzity a rastúcim šírením zoonotických ochorení), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky v decembri 2020 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2018 o porušovaní práv pôvodného obyvateľstva vo svete vrátane zaberania pôdy (5),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Indigenous peoples, extractive industries and human rights (Pôvodné obyvateľstvo, ťažobný priemysel a ľudské práva), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vonkajšie politiky v septembri 2014 (6),

—

so zreteľom na hĺbkovú analýzu s názvom Challenges for environmental and indigenous peoples’ rights in the Amazon region (Výzvy v oblasti environmentálnych práv a práv pôvodného obyvateľstva v oblasti Amazónie), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vonkajšie politiky v júni 2020 (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2020 s odporúčaniami Komisii o právnom rámci EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ (8),

—

so zreteľom na Európsku zelenú dohodu,

—

zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A9-0258/2021),

A.

keďže živobytie približne 70 % chudobných ľudí na svete priamo závisí od biologickej diverzity;

B.

keďže k strate biodiverzity dochádza väčšinou v rozvojových krajinách;

C.

keďže biodiverzita je aj naďalej kľúčovým zdrojom pre vývoj liekov;

D.

keďže z najkomplexnejšieho celosvetového odhadu vyplýva, že ekosystémové služby predstavujú prínos vo výške 125 – 140 biliónov USD ročne, t. j. viac ako jeden a pol násobok celosvetového HDP (9);

E.

keďže biodiverzita je ovplyvnená zmenou klímy a zároveň významne prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu prostredníctvom ekosystémových služieb, ktoré podporuje;

F.

keďže v nadchádzajúcich desaťročiach sa očakáva úbytok biodiverzity a ekosystémových služieb, pričom sa predpokladá zvýšenie ponuky a dopytu po materiáloch pochádzajúcich z prírodných zdrojov s aktuálnou trhovou hodnotou (potraviny, krmivá, drevo a bioenergia);

G.

keďže medzi hlavné faktory, ktoré majú negatívny dosah na suchozemskú, morskú a inú vodnú biodiverzitu, patrí úbytok a roztrieštenosť biotopov (najmä v dôsledku rozširovania a intenzifikácie poľnohospodárstva), nadmerné využívanie prírodných zdrojov (napr. rýb), znečistenie, invázne nepôvodné druhy a zmena klímy;

H.

keďže podľa globálnej hodnotiacej správy IPBES z roku 2019 o biodiverzite a ekosystémových službách sa väčšina cieľov z Aiči v oblasti biodiverzity do roku 2020 nesplnila;

I.

keďže správa Svetového ekonomického fóra o globálnych rizikách 2020 označila environmentálne riziká za najväčšie systémové riziká pre naše globálne hospodárstvo;

J.

keďže OECD odhaduje finančné toky potenciálne škodlivé pre biodiverzitu na 500 miliárd USD ročne (na základe dotácií na fosílne palivá a poľnohospodárstvo), čo je rádovo desaťkrát viac ako celosvetové finančné toky na ochranu a udržateľné využívanie biodiverzity, a keďže náklady na nečinnosť v oblasti straty biodiverzity sú vysoké a očakáva sa, že sa zvýšia (10);

K.

keďže IPBES uvádza, že zmena využívania pôdy, rozširovanie poľnohospodárstva a urbanizácia sú zodpovedné za viac ako 30 % objavujúcich sa nákaz;

L.

keďže nedávne štúdie ukazujú, že v dôležitých oblastiach ochrany biodiverzity na svete žije 1,65 až 1,87 miliardy pôvodných obyvateľov, miestnych komunít a obyvateľov afrického pôvodu; keďže z ďalšieho zistenia vyplýva, že 56 % ľudí žijúcich v dôležitých oblastiach ochrany biodiverzity sa nachádza v krajinách s nízkymi príjmami a nižšími strednými príjmami; keďže len 9 % žije v krajinách s vysokými príjmami; keďže podľa Iniciatívy pre práva a zdroje táto skutočnosť poukazuje na neprimeraný vplyv ochrany na globálny Juh;

M.

keďže existujú vedecké dôkazy o zložitom prepojení medzi stratou biodiverzity a rastúcim rizikom zoonotických chorôb, ako je COVID-19;

N.

keďže pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity sú z hľadiska svojich základných potrieb a živobytia vo veľkej miere závislé od pôdy, prírodných zdrojov a ekosystémov, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že ich nízka životná úroveň a vylúčenie z politického a hospodárskeho života môžu znamenať zásadné konflikty týkajúce sa využívania prírodných zdrojov a majetkových práv k pôde;

O.

keďže tradičné pôvodné územia pokrývajú asi 22 % celosvetového zemského povrchu a nachádza sa na nich 80 % biodiverzity planéty;

P.

keďže chránené oblasti majú potenciál chrániť biodiverzitu v prospech celého ľudstva, no v niektorých prípadoch sa spájajú aj s rozsiahlym porušovaním ľudských práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít;

Q.

keďže pôvodné obyvateľstvo naďalej patrí k tým najchudobnejším ľuďom a keďže jedným z hlavných problémov, ktorým čelia pôvodní obyvatelia na celom svete, je získanie uznania kolektívneho vlastníctva pôdy ich predkov, najmä ak sa táto pôda nachádza v oblastiach, ktoré boli vyhlásené za chránené územia;

R.

keďže sa odhaduje, že 50 % chránených oblastí na celom svete bolo zriadených na územiach, ktoré tradične obývajú a využívajú pôvodní obyvatelia, a keďže tento podiel je najvyšší na americkom kontinente, pričom v Strednej Amerike je možno vyšší ako 90 %;

S.

keďže nedostatočné uznanie zvykových pozemkových práv pôvodných obyvateľov a komunít vytvára riziko zaberania pôdy, čím ohrozuje ich živobytie a schopnosť reagovať na zmenu klímy alebo stratu biodiverzity;

T.

keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre práva pôvodného obyvateľstva označila ťažobný priemysel za hlavný zdroj konfliktov a násilia na územiach pôvodného obyvateľstva;

U.

keďže podľa globálnej analýzy Front Line Defenders z roku 2020 bolo v roku 2020 zavraždených najmenej 331 obhajcov ľudských práv, z ktorých 69 % tvorili environmentálni obhajcovia a 26 % obhajcovia, ktorí sa venovali konkrétne právam pôvodného obyvateľstva;

V.

keďže EÚ má v úmysle presadiť cieľ, aby sa v rámci Dohovoru o biologickej diverzite chránilo aspoň 30 % biodiverzity;

W.

keďže čoraz viac výskumných prác ukazuje, že pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity majú kľúčové znalosti a zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržateľnom riadení prírodných zdrojov a ochrane biodiverzity, ako aj pri zlepšovaní živobytia na vidieku a zvyšovaní odolnosti miestnych obyvateľov a komunít; keďže globálne ciele v oblasti biodiverzity nemožno dosiahnuť bez uznania a rešpektovania práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít;

X.

keďže EÚ predložila v rámci Európskej zelenej dohody pevné ekologické záväzky a ciele, ale celková ekologická stopa EÚ zostáva vysoká, čo má negatívne dôsledky na životné prostredie v rozvojových krajinách; keďže cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity je dosiahnuť do roku 2050 situáciu, v ktorej budú všetky svetové ekosystémy obnovené, odolné a primerane chránené, a vyjadruje odhodlanie plniť cieľ ukončiť do roku 2050 v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj, vymieranie druhov zapríčinené ľudskou činnosťou, pričom sa bude riadiť medzigeneračnou zodpovednosťou a zásadou rovnosti vrátane dodržiavania práv a plnej a účinnej účasti pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít; keďže stratégia EÚ a jej členských štátov na podporu rozvojových krajín by mala byť navrhnutá tak, aby predvídala účinky zmeny klímy a straty biodiverzity;

Y.

keďže biodiverzita má zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť, dobré životné podmienky ľudí a rozvoj na celom svete; keďže medzi prínosy, ktoré ľudia získavajú z ekosystémov, patrí okrem iného čistenie vody a ovzdušia, kontrola škodcov a chorôb, opeľovanie plodín, úrodnosť pôdy, genetická rozmanitosť, zásobovanie sladkou vodou, ochrana pred povodňami, sekvestrácia uhlíka a odolnosť voči zmene klímy; keďže v lesoch sa nachádza viac ako 75 % svetovej suchozemskej biodiverzity a od lesných zdrojov závisí obživa viac ako 25 % svetovej populácie; keďže pandémia ochorenia COVID-19 poukázala na oblasti nerovnosti medzi agropotravinárskymi systémami a na nevyhnutnosť prispôsobiť a zlepšiť udržateľnú produkciu drobných poľnohospodárov v rozvojových krajinách, transformovať agropotravinárske systémy a preorientovať poľnohospodárstvo na udržateľnosť klímy;

Z.

keďže osobitná správa IPCC o zmene klímy a pôde z 8. augusta 2019 ukazuje, že pôvodné obyvateľstvo sa dlhodobo prispôsobuje premenlivosti klímy, na čo využíva svoje tradičné znalosti, ktoré zvyšujú jeho odolnosť;

AA.

keďže osobitná správa IPCC o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme z 24. septembra 2019 rovnako poskytuje dôkazy o výhodách kombinovania vedeckých poznatkov s miestnymi poznatkami a s poznatkami pôvodných obyvateľov v záujme zabezpečenia odolnosti;

AB.

keďže článok 8 písm. j) Dohovoru o biologickej diverzite zaväzuje štáty, ktoré sú jeho zmluvnými stranami dohovoru, rešpektovať a zachovávať znalosti, inovácie a postupy pôvodných a miestnych komunít, ktoré sú dôležité pre ochranu a udržateľné využívanie biologickej diverzity; keďže však Dohovor o biologickej diverzite neobsahuje výslovné uznanie ľudských práv pôvodného obyvateľstva;

AC.

keďže Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že na celom svete došlo k strate približne 75 % genetickej diverzity rastlín, pričom 75 % svetových potravín sa v súčasnosti produkuje len z 12 druhov rastlín a piatich druhov zvierat, čo predstavuje vážne riziko pre celosvetovú potravinovú bezpečnosť;

AD.

keďže strata genetickej diverzity, najmä nahradzovanie miestnych, dobre prispôsobených plemien, zvyšuje zraniteľnosť voči škodcom, chorobám a zmenám životného prostredia vrátane zmeny klímy; keďže globalizácia trhu v poľnohospodárstve je posilňujúcou hnacou silou takejto erózie poľnohospodárskej biodiverzity, čo znamená menšiu schopnosť inovovať a prispôsobiť sa zmene klímy;

AE.

keďže podľa odhadov spôsobuje 30 % hrozieb, ktorým sú vystavené druhy na celom svete, medzinárodný obchod;

AF.

keďže nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi a nezákonné obchodovanie s drevom a surovinami môže urýchliť degradáciu a ničenie biodiverzity v krajinách so slabými inštitúciami a environmentálnymi predpismi;

AG.

keďže oceány sú obrovské zásobárne biodiverzity a primárny regulátor globálnej klímy; keďže ich ochrana je rozhodujúca pre udržateľný rozvoj a odstránenie chudoby, pretože poskytuje udržateľné živobytie a potravinovú bezpečnosť miliardám ľudí; keďže znečisťovanie morských ekosystémov plastmi je celosvetový aj miestny problém, ktorý môže mať vážne dôsledky pre voľne žijúce živočíchy, hospodárske činnosti a ľudské zdravie v rozvojových krajinách; keďže rozsah tohto znečistenia sa výrazne podceňuje a pretrvávajú medzery v poznatkoch, najmä pokiaľ ide o vplyv na pobrežnú pôdu a komunity; keďže podľa nedávnej správy Programu OSN pre životné prostredie s názvom Neglected: Environmental Justice Impacts of Marine Litter and Plastic Pollution (Zanedbávané: Vplyv morského odpadu a plastového znečistenia na environmentálnu spravodlivosť), takýto odpad a znečistenie majú neprimeraný vplyv na zraniteľné osoby, ohrozujú plné a účinné uplatňovanie ľudských práv a predstavujú významné prekážky pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja;

AH.

keďže stratégia EÚ v oblasti biodiverzity sa zaväzuje k spravodlivému a rovnocennému rozdeleniu prínosov využívania genetických zdrojov súvisiacich s biodiverzitou a k podpore podporného rámca s využitím výskumných, inovačných a technologických nástrojov;

AI.

keďže trestné činy proti životnému prostrediu, ktorých hodnotu Program OSN pre životné prostredie a Interpol odhadli až na dvojnásobok celosvetového rozpočtu na pomoc, urýchľujú stratu biodiverzity a zmenu klímy, najmä v dôsledku trestných činov v lesnom hospodárstve;

AJ.

keďže lokality s vysokou biodiverzitou a oblasti postihnuté chudobou sa prekrývajú, keďže väčšina oblastí, ktoré si naliehavo vyžadujú ochranu sú problémové z hľadiska ochrany, sa nachádza v krajinách s vysokým výskytom chudoby a potravinovej neistoty;

AK.

keďže Maldivská republika vo svojom vyhlásení z 3. decembra 2019 vyzvala na zmenu Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu s cieľom dosiahnuť uznanie trestných činov, ktoré by predstavovali ekocídu;

AL.

keďže IPBES uvádza, že hodnota medzinárodného legálneho obchodu s voľne žijúcimi druhmi sa od roku 2005 zvýšila o 500 % a od 80. rokov 20. storočia o 2 000 % (11);

AM.

keďže EÚ je jedným z najväčších svetových dovozcov voľne žijúcich druhov a produktov súvisiacich s voľne žijúcimi druhmi;

AN.

keďže celosvetové nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi je jednou z najziskovejších foriem organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti;

AO.

keďže za predpokladu, že situácia sa nezmení, sa očakáva/možno očakávať, že …podľa vývoja za nezmenených okolností sa očakáva, že zmena klímy zníži do roku 2100 biomasu rýb o 30 až 40 % v niektorých tropických regiónoch a bude mať výrazný vplyv na morskú biodiverzitu; keďže krajiny v týchto oblastiach sú vo veľkej miere závislé od rybolovu, ale chýbajú im sociálne a finančné zdroje, aby sa mohli prispôsobiť a pripraviť na budúcnosť;

AP.

keďže Medzinárodná únia na ochranu prírody presadzuje, aby sa do roku 2020 aspoň 30 % všetkých morských biotopov transformovalo na sieť prísne chránených morských chránených oblastí;

AQ.

keďže nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov ohrozuje udržateľnosť celosvetových morských zdrojov tým, že prispieva k ich nadmernému využívaniu;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2 a 6, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 16,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä jej články 6, 7, 8, 11, 12, 13, 20, 21, 24 a 47,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS 108) a na jeho pozmeňujúci protokol (tzv. dohovor č. 108+),

—

so zreteľom na Európsku etickú chartu o používaní umelej inteligencie v justičných systémoch a ich prostredí, ktorú prijala Komisia Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti justície (ďalej len „CEPEJ“),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. apríla 2019 s názvom Budovanie dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka (COM(2019)0168),

—

so zreteľom na etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu, ktoré 8. apríla 2019 uverejnila expertná skupina Komisie na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu,

—

so zreteľom na bielu knihu Komisie z 19. februára 2020 o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o protirasistických demonštráciách po smrti Georgea Floyda (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o vplyve veľkých dát na základné práva: súkromie, ochrana údajov, nediskriminácia, bezpečnosť a presadzovanie práva (7),

—

so zreteľom na vypočutie vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (ďalej len „LIBE“) 20. februára 2020 o umelej inteligencii v trestnom práve a o jej využívaní policajnými a justičnými orgánmi v trestných veciach,

—

so zreteľom na správu výboru LIBE zo služobnej cesty do Spojených štátov vo februári 2020,

—

zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0232/2021),

A.

keďže digitálne technológie vo všeobecnosti a najmä šírenie spracovania údajov a analytiky umožňované umelou inteligenciou sú mimoriadne sľubné a prinášajú aj mimoriadne riziká; keďže umelá inteligencia zaznamenala v posledných rokoch výrazný pokrok, čím sa stala jednou zo strategických technológií 21. storočia, ktorá má potenciál priniesť významné výhody z hľadiska efektívnosti, presnosti a jednoduchosti využívania, čo pre európsku ekonomiku a spoločnosť znamená pozitívnu zmenu, ale aj obrovské riziká z hľadiska základných práv a ohrozenia demokracií založených na právnom štáte; keďže umelá inteligencia by sa nemala vnímať ako cieľ sám osebe, ale ako nástroj, ktorý slúži ľuďom a ktorého konečným cieľom je zvyšovať ľudský blahobyt, rozvíjať ľudské možnosti a zvyšovať bezpečnosť;

B.

keďže napriek pokračujúcemu pokroku v rýchlosti počítačového spracovania a v kapacite pamäte ešte neexistujú žiadne programy, ktoré by zodpovedali ľudskej flexibilite v širších oblastiach alebo pri úlohách, ktoré si vyžadujú pochopenie kontextu alebo kritickú analýzu; keďže niektoré aplikácie umelej inteligencie dosiahli pri vykonávaní určitých špecifických úloh (napr. tzv. legal tech, právne poradenstvo založené na technológiách) úroveň výkonnosti ľudských expertov a odborníkov a môžu poskytovať výsledky výrazne rýchlejšie a v širšom rozsahu;

C.

keďže niektoré krajiny, medzi nimi viaceré členské štáty, využívajú aplikácie umelej inteligencie alebo zabudované systémy umelej inteligencie pri presadzovaní práva a v súdnictve vo väčšej miere ako iné, čiastočne v dôsledku nedostatočnej regulácie a rozdielov v regulácii, ktorá umožňuje alebo zakazuje používanie umelej inteligencie na určité účely; keďže čoraz väčšie využívanie umelej inteligencie v oblasti trestného práva je založené na prísľuboch, že zníži určité typy trestných činov a povedie k objektívnejším rozhodnutiam; keďže tieto prísľuby sa však vždy neplnia;

D.

keďže základné práva a slobody zakotvené v charte by mali byť zaručené počas celého životného cyklu umelej inteligencie a súvisiacich technológií, najmä počas ich navrhovania, vývoja, zavádzania a používania, a mali by sa za každých okolností uplatňovať na presadzovanie práva;

E.

keďže technológia umelej inteligencie by sa mala vyvíjať tak, aby jej stredobodom boli ľudia, zaslúžili si dôveru verejnosti a vždy slúžili ľuďom; keďže systémy umelej inteligencie by mali poskytovať definitívnu záruku, že sú navrhnuté tak, aby ich ľudská obsluha mohla kedykoľvek vypnúť;

F.

keďže systémy umelej inteligencie musia byť navrhnuté tak, aby slúžili na ochranu a prinášali prospech všetkým členom spoločnosti (a aby sa pri ich navrhovaní brali do úvahy zraniteľné, marginalizované skupiny obyvateľstva), boli nediskriminačné, bezpečné, aby sa ich rozhodnutia dali vysvetliť a boli transparentné, a aby rešpektovali ľudskú autonómiu a základné práva, a to v záujme ich dôveryhodnosti, ako sa uvádza v etických usmerneniach expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu;

G.

keďže Únia nesie spolu s členskými štátmi hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia týkajúce sa životného cyklu aplikácií umelej inteligencie v oblasti súdnictva a presadzovania práva prijímali transparentným spôsobom, plne zaručovali základné práva, a najmä neupevňovali diskrimináciu, predpojatosť a predsudky v prípadoch, kde už existujú; keďže pri príslušných politických rozhodnutiach by sa mali dodržiavať zásady nevyhnutnosti a proporcionality, aby sa zaručila ústavnosť a spravodlivý a humánny justičný systém;

H.

keďže aplikácie umelej inteligencie môžu v oblasti presadzovania práva ponúkať veľké možnosti, najmä pokiaľ ide o zlepšenie pracovných metód orgánov presadzovania práva a justičných orgánov a o účinnejší boj proti určitým druhom trestnej činnosti, predovšetkým finančnej trestnej činnosti, legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu, online sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu detí, ako aj určitým druhom počítačovej kriminality, čím môžu prispieť k ochrane a bezpečnosti občanov EÚ, a zároveň môžu znamenať značné riziká pre základné práva ľudí; keďže akékoľvek plošné uplatňovanie umelej inteligencie na účely hromadného sledovania by bolo neprimerané;

I.

keďže k rozvoju a prevádzke systémov umelej inteligencie pre policajné a justičné orgány prispievajú mnohí jednotlivci, organizácie, strojové komponenty, softvérové algoritmy a ľudskí používatelia v prostredí, ktoré je často zložité a náročné; keďže aplikácie umelej inteligencie v oblasti presadzovania práva a súdnictva sa nachádzajú v rôznych fázach vývoja od koncepcie cez tvorbu prototypov alebo vyhodnotenie až po používanie schválených verzií; keďže v budúcnosti sa môžu objaviť nové možnosti využitia technológií, pretože vďaka neustálemu vedeckému výskumu na celom svete sa zvyšuje stupeň ich vyspelosti;

J.

keďže je nevyhnutné zaviesť jasný model určovania právnej zodpovednosti za potenciálne škodlivé účinky systémov umelej inteligencie v oblasti trestného práva; keďže regulačné ustanovenia v tejto oblasti by mali vždy zachovávať ľudskú zodpovednosť a ich cieľom musí byť v prvom rade predchádzanie vzniku škodlivých účinkov;

K.

keďže zodpovednosť za to, aby bolo zaručené úplné dodržiavanie základných práv pri používaní systémov umelej inteligencie v oblasti presadzovania práva a súdnictva, nesú v konečnom dôsledku členské štáty;

L.

keďže v diskusiách o tom, či a ako by sa mala umelá inteligencia využívať v sektore presadzovania práva, kde rozhodnutia môžu mať dlhodobý vplyv na život a slobodu jednotlivcov, musí byť vždy základným prvkom vzťah medzi ochranou základných práv a účinnou policajnou prácou; keďže toto je obzvlášť dôležité, pretože umelá inteligencia má potenciál stať sa trvalou súčasťou nášho ekosystému trestnej justície tým, že zabezpečuje analýzy a asistenciu pri vyšetrovaní;

M.

keďže umelá inteligencia, ktorá sa používa pri presadzovaní práva v aplikáciách, ako sú technológie rozpoznávania tváre, napr. na prehľadávanie databáz podozrivých a identifikáciu obetí obchodovania s ľuďmi alebo sexuálneho vykorisťovania a zneužívania detí, automatizované rozpoznávanie evidenčných čísel vozidiel, identifikáciu hovoriaceho, identifikáciu reči, technológie čítania z pier, zvukové sledovanie (t. j. algoritmy detekcie výstrelu), autonómny výskum a analýzu identifikovaných databáz, prognózy (prediktívne vykonávanie policajných funkcií a analýza rizikovej oblasti zločinov), nástroje detekcie správania, pokročilé nástroje virtuálnej pitvy na pomoc pri určovaní príčiny smrti, autonómne nástroje na identifikáciu finančných podvodov a financovania terorizmu, monitorovanie sociálnych médií (extrakcia a zber dát na hĺbkovú analýzu súvisiacich dát), a automatizované monitorovacie systémy s rôznymi schopnosťami detekcie (napr. detekcia úderov srdca a termografické kamery); keďže miera spoľahlivosti a presnosti uvedených aplikácií a iných potenciálnych alebo budúcich aplikácií technológie umelej inteligencie pri presadzovaní práva sa môže značne líšiť a mať dosah na ochranu základných práv a dynamiku systémov trestného súdnictva; keďže mnohé z týchto nástrojov sa používajú v tretích krajinách, ale podľa legislatívneho rámca a judikatúry Únie v oblasti ochrany údajov by boli nezákonné; keďže bežné zavádzanie algoritmov, a to aj s nízkou mierou falošnej pozitivity, môže viesť k falošným poplachom, ktorých počet výrazne prevýši skutočné výstrahy;

N.

keďže nástroje a aplikácie umelej inteligencie využívajú aj súdne orgány vo viacerých krajinách na svete, a to aj na podporu rozhodnutí o vyšetrovacej väzbe, pri ukladaní trestov, výpočte pravdepodobnosti recidívy a určovaní podmienečného trestu, riešení sporov online, správe judikatúry a uľahčovaní prístupu k právu; keďže to viedlo k narušeniu a oslabeniu šancí osôb tmavej pleti a iných menšín; keďže v súčasnosti sa ich používanie v EÚ s výnimkou niektorých členských štátov obmedzuje najmä na občianske veci;

O.

keďže s využívaním umelej inteligencie v oblasti presadzovania práva je spojené množstvo potenciálne vysokých a v niektorých prípadoch neprijateľných rizík, pokiaľ ide o ochranu základných práv jednotlivcov, ako je napr. neprehľadné rozhodovanie, rôzne druhy diskriminácie a inherentné chyby východiskového algoritmu, ktorých vplyv môžu prehĺbiť mechanizmy spätnej väzby, ako aj rizík v oblasti ochrany súkromia a osobných údajov, ochrany slobody prejavu a práva na informácie, prezumpcie neviny, práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivé súdne konanie, a tiež rizík v oblasti slobody a bezpečnosti jednotlivcov;

P.

keďže systémy umelej inteligencie využívané pri presadzovaní práva a v súdnictve sú tiež napadnuteľné útokmi na informačné systémy, pri ktorých sa uplatňuje umelá inteligencia, alebo tzv. otravou údajov (data poisoning), keď sa vloží súbor nesprávnych údajov s cieľom dosiahnuť skreslené výsledky; keďže v týchto situáciách môže byť výsledná škoda ešte väčšia a môže viesť k exponenciálne vyššej miere ujmy tak pre jednotlivcov, ako aj pre skupiny;

Q.

keďže zavádzanie umelej inteligencie v oblasti presadzovania práva a v súdnictve by sa nemalo obmedziť len na otázku technickej uskutočniteľnosti, ale malo by sa skôr považovať za politické rozhodnutie týkajúce sa koncepcie a cieľov presadzovania práva a systémov trestného súdnictva; keďže moderné trestné právo je založené na myšlienke, že orgány reagujú na trestný čin až po jeho spáchaní a nevychádzajú a priori z toho, že ľudia sú nebezpeční a treba ich neustále sledovať, aby sa zabránilo prípadnému protiprávnemu konaniu; keďže techniky sledovania založené na umelej inteligencii výrazne spochybňujú tento prístup a vedú k tomu, že je naliehavo potrebné, aby zákonodarcovia na celom svete dôkladne posúdili dôsledky povolenia zavádzania technológií, ktoré znižujú úlohu ľudí pri presadzovaní práva a rozhodovaní;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a články 6, 8 a 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (smernica o právach obetí) (1),

—

so zreteľom na články 21, 23, 24 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý nadobudol platnosť 1. augusta 2014,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

—

so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 13 Výboru pre práva dieťaťa z 18. apríla 2011 o práve dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia,

—

so zreteľom na Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

—

so zreteľom na Haagsky dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 29. mája 1993,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (2),

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien prijatý 18. decembra 1979 a na všeobecné odporúčanie č. 35 o rodovo motivovanom násilí páchanom na ženách, ktorým sa aktualizuje všeobecné odporúčanie č. 19 Výboru pre odstránenie diskriminácie žien,

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, a najmä na jeho zásadu 2,

—

so zreteľom na program udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý nadobudol platnosť 1. januára 2016, a najmä na jeho cieľ udržateľného rozvoja č. 5 týkajúci sa rodovej rovnosti, ako aj na cieľ 16.2 týkajúci sa ukončenia zneužívania, vykorisťovania detí, obchodovania s nimi a všetkých foriem násilia na deťoch a ich mučenia,

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 4. marca 2016 na rozhodnutie Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (COM(2016)0109),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152), najmä na jej prvý cieľ chrániť ženy a dievčatá pred násilím a stereotypmi,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) (COM(2020)0258),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 6. marca 2019 s názvom Správa za rok 2019 o rovnosti žien a mužov v EÚ (SWD(2019)0101),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o potrebe osobitného zloženia Rady pre rodovú rovnosť (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o rodovej perspektíve v kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a v období po kríze (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o stratégii EÚ pre rodovú rovnosť (7),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (8),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (9),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (nariadenie Brusel IIa) (10),

—

so zreteľom na index rodovej rovnosti 2020 Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“),

—

so zreteľom na štúdiu EIGE z 12. júna 2019 s názvom Understanding intimate partner violence in the EU: the role of data (Partnerské násilie v EÚ: úloha údajov),

—

so zreteľom na štúdiu EIGE z 18. novembra 2019 s názvom A guide to risk assessment and risk management of intimate partner violence against women for police (Príručka pre políciu k hodnoteniu a riadeniu rizika partnerského násilia na ženách),

—

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) z 3. marca 2014 s názvom Violence against women: an EU-wide survey (Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum),

—

so zreteľom na platformu nezávislých expertných mechanizmov pre diskrimináciu a násilie voči ženách (platforma EDVAW) a na jej vyhlásenie z 31. mája 2019 s názvom Intimate partner violence against women is an essential factor in the determination of child custody (Partnerské násilie na ženách je základným faktorom pri určovaní práv starostlivosti o dieťa),

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedníčky skupiny expertov Rady Európy pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu Marceline Naudiovej z 24. marca 2020 s názvom For many women and children, the home is not a safe place (Pre mnohé ženy a deti nie je domov bezpečným miestom) o potrebe dodržiavať normy Istanbulského dohovoru v čase pandémie,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0254/2021),

A.

keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou a kľúčovým cieľom EÚ a mala by sa odrážať vo všetkých politikách EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách (11) a charte (12) a malo by sa plne rešpektovať; keďže rodovo motivované násilie vo všetkých jeho formách predstavuje extrémnu formu diskriminácie žien a porušovanie ľudských práv zakorenené v rodovej nerovnosti, ktorú pomáha udržiavať a posilňovať; keďže tento druh násilia vychádza z rodových stereotypov o úlohách a schopnostiach žien a mužov a z nerovných mocenských vzťahov v spoločnostiach a zachováva sa v nich; keďže je naďalej rozšírený a postihuje ženy na všetkých úrovniach spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne postavenie alebo krajinu pôvodu či pobytu, a keďže ide o jednu z najzávažnejších prekážok pri dosahovaní rodovej rovnosti; keďže ženy a deti nie sú v celej EÚ rovnako chránené pred rodovo motivovaným násilím z dôvodu odlišných politík a právnych predpisov v členských štátoch;

B.

keďže napriek mnohým prípadom formálneho uznania a pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti rodovej rovnosti, ženy sú stále diskriminované a znevýhodňované a pretrvávajú medzi nimi sociálne, hospodárske a kultúrne nerovnosti; keďže podľa indexu rodovej rovnosti inštitútu EIGE za rok 2020 rovnosť nebola doposiaľ v plnej miere dosiahnutá v žiadnom členskom štáte EÚ; keďže pokrok EÚ v oblasti rodovej rovnosti je stále pomalý, pričom sa index zlepšuje v priemere o jeden bod každé dva roky; keďže týmto tempom bude trvať takmer 70 rokov, kým EÚ dosiahne rodovú rovnosť; keďže Európsky parlament už vyzval na vytvorenie nového zloženia Rady pozostávajúceho z ministrov a štátnych tajomníkov zodpovedných za rodovú rovnosť;

C.

keďže rôzne formy útlaku neexistujú oddelene, ale sa prekrývajú a postihujú jednotlivcov súčasne, čo vyvoláva prierezové formy diskriminácie; keďže diskriminácia založená na rodovej identite sa často spája s diskrimináciou na iných základoch, ako sú rasa, farba pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické vlastnosti, jazyk, náboženstvo alebo viera, politické alebo akékoľvek iné presvedčenie, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, pôvod, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia;

D.

keďže toto desaťročie je svedkom viditeľnej a organizovanej ofenzívy na celosvetovej a európskej úrovni proti rodovej rovnosti a právam žien, a to aj v EÚ;

E.

keďže rodová rovnosť je základnou podmienkou inovatívneho, konkurencieschopného a prosperujúceho európskeho hospodárstva, ktoré vedie k vytváraniu nových pracovných miest a vyššej produktivite, najmä v súvislosti s digitalizáciou a prechodom na ekologické hospodárstvo;

F.

keďže partnerské násilie znamená akýkoľvek čin fyzického, sexuálneho, psychického alebo ekonomického násilia, ktoré sa vyskytne medzi bývalými alebo súčasnými manželmi alebo partnermi bez ohľadu na to, či páchateľ má alebo nemá spoločné bydlisko s obeťou; keďže partnerské násilie je jednou z najrozšírenejších foriem rodovo motivovaného násilia, pričom sa odhaduje, že 22 % žien zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie a 43 % žien zažilo psychické násilie zo strany svojho partnera (13); keďže tento druh násilia neprimerane postihuje ženy a deti; keďže pojmom „domáce násilie“ sa rozumejú všetky činy telesného, sexuálneho, duševného a ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú v rámci rodiny alebo domácej jednotky alebo medzi bývalými alebo súčasnými manželmi alebo partnermi, bez ohľadu na to, či už páchateľ má, alebo v minulosti mal s obeťou spoločný pobyt (14); keďže domáce násilie je závažný a často dlhodobý a skrytý sociálny problém, ktorý spôsobuje systematické fyzické a/alebo psychické traumy s vážnymi následkami pre obete a s výrazným vplyvom na citovú, ekonomickú a sociálnu kvalitu života celej rodiny, pretože páchateľ je osoba, ktorej by obeť mala byť schopná dôverovať; keďže 70 až 85 % detí, ktoré sú obeťami násilia, pozná svojho zneužívateľa a keďže prevažná väčšina týchto detí je obeťou ľudí, ktorým dôverujú (15); keďže obete sú vystavené donucovacej kontrole zo strany páchateľa, ktorá sa vyznačuje zastrašovaním, ovládaním, izoláciou a zneužívaním;

G.

keďže miera partnerského násilia vo vidieckych a odľahlých komunitách je ešte vyššia ako v mestských oblastiach; keďže ženy vo vidieckych a odľahlých oblastiach čelia vyššej miere partnerského násilia a častejšiemu a závažnejšiemu fyzickému, psychickému a ekonomickému zneužívaniu, čo je ešte umocnené skutočnosťou, že bývajú ďaleko od dostupných zdrojov a služieb, kde by mohli hľadať pomoc; keďže nedostatočné chápanie domáceho násilia zdravotnými, sociálnymi a právnymi službami vo vidieckych a odľahlých regiónoch možno považovať za závažný problém pre osoby, ktoré zažili partnerské násilie;

H.

keďže na úrovni EÚ je väčšina domácností s jedným rodičom vedená osamelými matkami, ktoré sú hospodársky obzvlášť zraniteľné, najmä v kategóriách s nízkymi mzdami, a je pravdepodobnejšie, že opustia trh práce skôr, ako sa stanú rodičmi, čo ich znevýhodňuje, keď sa snažia opätovne vstúpiť na trh práce; keďže v EÚ bolo v roku 2019 ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 40,3 % domácností s jedným rodičom (16);

I.

keďže 30 % žien, ktoré zažili sexuálnu viktimizáciu zo strany bývalého alebo súčasného partnera, taktiež zažilo sexuálne násilie v detstve, a keďže 73 % matiek, ktoré boli obeťami fyzického a/alebo sexuálneho násilia zo strany partnera, uvádza, že aspoň jedno z ich detí sa dozvedelo o tom, že došlo k takémuto násiliu (17);

J.

keďže v mnohých členských štátoch boli opatrenia na obmedzenie pohybu a obmedzenie kontaktu medzi ľuďmi počas pandémie ochorenia COVID-19 spojené s exponenciálnym nárastom výskytu a intenzity prípadov partnerského násilia, psychologického násilia a nátlakovej kontroly a kybernetického násilia a so 60 % nárastom tiesňových volaní nahlásených obeťami domáceho násilia (18); keďže požiadavka zostať doma a znepokojujúci nárast tzv. tieňovej pandémie sťažili ženám a deťom prístup k účinnej ochrane, podporným službám a spravodlivosti a odhalili, že podporné zdroje a štruktúry boli nedostatočné a že obete mali obmedzený prístup k podporným službám, pričom mnohé z nich zostali bez primeranej a včasnej ochrany; keďže najlepšie postupy v oblasti osobitných opatrení na poskytovanie včasnej a dostupnej pomoci obetiam vrátane vytvorenia systémov núdzových správ alebo zriadenia kontaktných miest na vyhľadávanie pomoci v lekárňach a supermarketoch by sa mali zdieľať medzi členskými štátmi; keďže napriek prevahe tohto javu je partnerské násilie na ženách v EÚ stále nedostatočne nahlasované obeťami, ich rodinami, priateľmi, známymi a susedmi, a to z rôznych dôvodov, najmä počas pandémie ochorenia COVID-19, a keďže existuje značný nedostatok komplexných, porovnateľných a rodovo rozčlenených údajov, čo sťažuje úplné posúdenie vplyvu krízy; keďže z prieskumu agentúry FRA o násilí páchanom na ženách vyplýva, že obete hlásia polícii svoje najzávažnejšie prípady partnerského násilia len v 14 % prípadov a že dve tretiny ženských obetí systematicky nenahlasujú orgánom, či už zo strachu alebo nedostatku informácií o právach obetí, alebo z dôvodu všeobecného presvedčenia, že partnerské násilie je súkromnou záležitosťou, ktorá by sa nemala zverejňovať (19);

K.

keďže domáce a rodovo motivované násilie sa v dôsledku opatrení na obmedzenie pohybu zavedených počas pandémie ochorenia COVID-19 zvýšilo a podľa najnovšej správy Europolu sexuálne zneužívanie detí (20) online v EÚ dramaticky vzrástlo;

L.

keďže počas obmedzenia pohybu sa zaznamenal výrazný nárast domáceho násilia voči LGBTI+ osobám, najmä mladým ľuďom;

M.

keďže hospodárske násilie páchané na ženách, napríklad vo forme majetkovej škody, obmedzovania prístupu k finančným zdrojom, vzdelaniu alebo trhu prác, alebo neplnenia hospodárskych povinností, ako je výživné, si taktiež zasluhuje náležitú pozornosť, keďže poškodzovanie finančnej nezávislosti a majetku rodiny sa spája s inými formami násilia a výsledkom je ďalšia pasca pre obete; keďže obete, ktoré nie sú finančne nezávislé, sú často nútené pokračovať v živote s páchateľom, aby sa vyhli finančnej neistote, bezdomovectvu alebo chudobe, a táto tendencia sa nedávno posilnila pandémiou ochorenia COVID-19; keďže spravodlivá odmena a ekonomická nezávislosť sú základným predpokladom toho, aby ženy mohli odísť zo vzťahu, v ktorom dochádza k zneužívaniu a násiliu; keďže v niektorých členských štátoch presadzovanie súdneho rozhodnutia, ktorými sa priznáva finančná náhrada, môže vyžadovať, aby obeť zostala v kontakte s páchateľom, čo ju vystavuje ďalšiemu fyzickému a emocionálnemu riziku;

N.

keďže aj deti môžu trpieť tzv. svedectvom násilia (21) v dome a rodinnom prostredí tým, že sú vystavené niektorej forme zlého zaobchádzania prostredníctvom fyzického, verbálneho, psychického, sexuálneho a hospodárskeho násilia páchaného na ich referenčných osobách alebo iných pre nich citovo významných osobách; keďže takéto násilie má veľmi vážne dôsledky na psychický a emocionálny vývin dieťaťa a keďže je preto nevyhnutné venovať náležitú pozornosť tomuto druhu násilia pri rozluke a pri dojednaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa pri zabezpečení toho, že sa v prvom rade zohľadnia najlepšie záujmy dieťaťa, najmä s cieľom stanoviť práva starostlivosti a stretávania sa s dieťaťom v prípadoch rozluky; keďže svedectvo násilia nie je vždy ľahko rozpoznateľné a keďže ženy, ktoré sú obeťami domáceho násilia, žijú v stave napätia a emocionálnych ťažkostí; keďže v prípadoch domáceho násilia a otázok ochrany detí by súdy mali odkázať na odborníkov so znalosťami a nástrojmi, aby sa vyhli rozhodnutiam voči matke, ktoré náležite nezohľadňujú všetky okolnosti;

O.

keďže vzdelávanie zohráva zásadnú úlohu pri budovaní zručností detí a mladých ľudí s cieľom pomôcť im v oblasti vytvárania zdravých vzťahov, a to najmä riešením rodových noriem, rodovej rovnosti, dynamiky moci vo vzťahoch, súhlasu a rešpektovania hraníc, a pomáha v boji proti rodovo motivovanému násiliu; keďže podľa Medzinárodných technických usmernení organizácie UNESCO v oblasti sexuálnej výchovy programy komplexnej sexuálnej výchovy v rámci učebných plánov umožňujú deťom a mladým ľuďom rozvíjať poznatky, postoje a zručnosti v tejto oblasti vrátane dodržiavania ľudských práv, rodovej rovnosti, súhlasu a rozmanitosti, a keďže to posilňuje postavenie detí a mladých ľudí;

P.

keďže pri riešení problému odstránenia rodovo motivovaného násilia sa treba spoliehať na konzistentné a porovnateľné administratívne údaje založené na dôkladnom a koordinovanom rámci zberu údajov; keďže súčasné dostupné údaje zhromaždené orgánmi presadzovania práva a justície členských štátov neodrážajú plný rozsah partnerského násilia a jeho vplyv a dlhodobé následky pre ženy aj deti, keďže väčšina členských štátov nezhromažďuje porovnateľné rodovo rozlíšené údaje o násilí ani neuznávajú partnerské násilie ako špecifický trestný čin, dôsledkom čoho je šedá zóna, ktorá odráža skutočnú prevalenciu a výskyt partnerského násilia, značne nevyčíslená a nezmapovaná; keďže chýbajú aj údaje o zvýšených rizikách a prevalencii domáceho a partnerského násilia v prípade konkrétnych skupín, ako sú znevýhodnené a diskriminované skupiny žien;

Q.

keďže v niektorých členských štátoch sa partnerské násilie na ženách často zanedbáva a zdá sa, že v prípadoch dojednaní a rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, styku, vzťahu a stretávania sa s dieťaťom je štandardným pravidlom spoločné opatrovníctvo alebo spoločný výkon rodičovských práv a povinností; keďže ignorovanie tohto druhu násilia vedie ku katastrofálnym dôsledkom pre ženy a deti, ktoré môžu vyústiť do femicídy a/alebo infanticídy; keďže obete partnerského násilia potrebujú osobitné ochranné opatrenia; keďže situácia obetí sa značne zhorší, ak sú ekonomicky alebo sociálne závislé od páchateľa; keďže je preto nevyhnutné v plnej miere zohľadniť tento druh násilia pri rozhodovaní o dohodách o odlúčení a opatrovníctve a riešiť obvinenia z násilia pred otázkami opatrovníctva a stretávania sa s dieťaťom; keďže súdy členských štátov by mali zabezpečiť komplexné posúdenie v rámci zásady „najlepšieho záujmu dieťaťa“ s cieľom určiť právo starostlivosti a právo na stretávanie sa s dieťaťom, čo zahŕňa vypočutie dieťaťa spolu so všetkými príslušnými službami, poskytnutie psychologickej podpory a zohľadnenie odborného posudku všetkých zúčastnených odborníkov;

R.

keďže hodnotenia rizík v oblasti presadzovania práva vo väčšine členských štátov systematicky nezahŕňajú informácie poskytované deťmi o ich skúsenostiach s partnerským násilím;

S.

keďže najlepší záujem dieťaťa by mal byť vždy prvoradým hľadiskom pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí vrátane rodinných sporov a keďže právo každého dieťaťa udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ktoré vyplýva z článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 9 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, by sa preto malo v prípade potreby obmedziť v najlepšom záujme dieťaťa;

T.

keďže podľa článku 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa a článkov 4 a 16 smernice (EÚ) 2016/800 majú deti právo vyjadriť svoje názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a to aj v súdnych a správnych konaniach, a to spôsobom ústretovým k dieťaťu, a keďže tieto názory musia mať náležitú váhu v súlade s vekom a vyspelosťou dieťaťa;

U.

keďže dve z najprestížnejších inštitúcií zaoberajúcich sa duševným zdravím, Svetová zdravotnícka organizácia a Americké psychologické združenie, odmietajú používanie tzv. syndrómu odcudzenia rodičov a podobných koncepcií a pojmov, keďže sa môžu použiť ako stratégia proti obetiam násilia tým, že spochybnia rodičovské schopnosti obetí, odmietnu ich vyjadrenie a neberú do úvahy násilie, ktorému sú deti vystavené; keďže podľa odporúčania platformy EDVAW obvinenia zneužívajúcich otcov voči matkám, pokiaľ ide o odcudzenie rodiča, sa musia považovať za pokračovanie moci a kontroly zo strany štátnych agentúr a subjektov vrátane tých, ktoré rozhodujú o starostlivosti o dieťa (22);

V.

keďže anonymné oznámenia a oznámenia, ktoré obete neskôr stiahli, môžu brzdiť ďalšie vyšetrovanie orgánmi a predstavovať prekážku brániacu predchádzaniu ďalšiemu násiliu;

W.

keďže trestné konania vyplývajúce z oznámenia domáceho násilia sa často riešia úplne oddelene od konania o rozluke a práva starostlivosti; keďže to môže znamenať nariadenie spoločného výkonu rodičovských práv a povinností a/alebo udelenie práva na stretávanie sa s dieťaťom, čo ohrozí práva a bezpečnosť obete a detí; keďže to môže mať nezvratné následky pre duševný a emocionálny vývoj detí, čo by v skutočnosti zasiahlo ich najlepší záujem; keďže je preto potrebné, aby členské štáty zabezpečili, aby obete mali podľa svojich potrieb bezplatný prístup k dôverným službám na podporu obetí, aby konali v záujme obetí pred trestným konaním, počas neho a primeraný čas po ňom, a to aj prostredníctvom systému psychosociálnej podpory – najmä počas vypočúvania a po ňom –, ktorý zohľadňuje emocionálne napätie spojené s okolnosťami;

X.

keďže podľa článku 67 ZFEÚ Únia vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri rešpektovaní základných práv, z hľadiska čoho má nediskriminačný prístup všetkých k spravodlivosti zásadný význam;

Y.

keďže treba zabezpečiť, aby sa v prípadoch rodinného práva v prvom rade brala do úvahy bezpečnosť a ochrana obetí, a keďže mechanizmy alternatívneho riešenia sporov, ako je mediácia, by sa nemali používať v prípadoch, keď dochádza k násiliu páchanému na ženách a deťoch, a to buď pred súdnym konaním, alebo počas neho, aby sa zabránilo ďalšej ujme obetí;

Z.

keďže Istanbulský dohovor vyžaduje, aby zmluvné strany prijali legislatívne alebo iné potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli pri určovaní práv starostlivosti a stretávania sa s dieťaťom zohľadnené prípady domáceho násilia a aby výkon týchto práv neohrozoval práva a bezpečnosť obete alebo jej detí (23); keďže po ôsmich rokoch od schválenia Istanbulský dohovor ešte neratifikovalo šesť členských štátov ani EÚ; keďže Istanbulský dohovor je najdôležitejším existujúcim medzinárodným rámcom na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a boj proti nemu;

AA.

keďže spoločný výkon rodičovských práv a povinností v situáciách partnerského násilia vystavuje ženy pokračujúcemu násiliu, ktorému by bolo možné predísť, pretože ich núti zostať v geografickej blízkosti páchateľa a vystavuje ich ďalšiemu fyzickému a psychickému násiliu, ako aj emocionálnemu zneužívaniu, čo môže mať priamy či nepriamy vplyv na deti; keďže v prípadoch partnerského násilia by právo žien a detí na ochranu a život bez fyzického a psychického násilia malo mať prednosť pred uprednostnením spoločného výkonu rodičovských práv a povinností; keďže zlé zaobchádzanie s deťmi zo strany páchateľov partnerského násilia sa môže použiť na uplatňovanie moci a páchanie násilných činov voči matke, čo je druh nepriameho rodovo motivovaného násilia, ktorý je v niektorých členských štátoch známy ako zástupné násilie;

AB.

keďže linky pomoci predstavujú zásadný kanál pri získavaní podpory, ale keďže len 13 členských štátov zaviedlo linku pomoci EÚ 116 006 pre všetky obete trestných činov a len niekoľko členských štátov zaviedlo špecializované linky pomoci v prípade partnerského násilia;

AC.

keďže partnerské násilie je vo svojej podstate spojené s násilím páchaným na deťoch a so zneužívaním detí; keďže vystavenie detí domácemu násiliu sa má považovať za násilie páchané na deťoch; keďže deti, ktoré sú vystavené domácemu násiliu, trpia negatívnymi dôsledkami na duševné a/alebo fyzické zdravie, ktoré by mohli byť akútnej a chronickej povahy; keďže viktimizácia detí v situáciách násilia páchaného na ženách môže pokračovať a vyhrotiť sa v súvislosti s rodičovskými spormi týkajúcimi sa starostlivosti a zabezpečovania potrieb dieťaťa; keďže duševné zdravie a kvalita života detí sa zhoršili pre opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy, ktoré sa zaviedli v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19; keďže počet služieb v oblasti duševného zdravia detí sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši a v mnohých nie je dostatočný;

AD.

keďže vyrastanie v násilnom domácom prostredí má veľmi negatívny vplyv na fyzický, citový a sociálny vývin dieťaťa a jeho následné správanie v dospelosti; keďže vystavenie násiliu v detstve, či už formou zlého zaobchádzania a/alebo svedectva partnerského násilia, predstavuje rizikový faktor z hľadiska zraniteľnosti, pokiaľ ide o viktimizáciu, páchanie násilia v dospelosti alebo problémy so správaním alebo fyzickým a duševným zdravím;

AE.

keďže napriek pokroku nedávne správy ukazujú, že obete trestných činov ešte stále nie sú schopné v plnej miere uplatňovať svoje práva v EÚ; keďže prístup k podporným službám je kľúčový pre ženy vystavené partnerskému násiliu; keďže stále nie je dostatok špecializovaných a všeobecných podporných služieb pre obete partnerského násilia a keďže obete často čelia ťažkostiam pri získavaní spravodlivosti z dôvodu nedostatku informácií a nedostatočnej podpory a ochrany; keďže obete často čelia sekundárnej viktimizácii v trestnom konaní a pri žiadaní o odškodnenie; keďže existuje niekoľko prípadov, v ktorých príslušníci orgánov presadzovania práva a justičné systémy nie sú schopní poskytovať dostatočnú podporu ženám a detským obetiam domáceho násilia, a keďže obete rodovo motivovaného násilia boli pri oznamovaní násilia dokonca vystavené zanedbávajúcemu správaniu alebo nevhodným komentárom; keďže organizácie občianskej spoločnosti, najmä tie, ktoré pracujú s deťmi a obeťami domáceho a rodovo motivovaného násilia a pre ne, sú dôležitými aktérmi pri predchádzaní domácemu násiliu a partnerskému násiliu a pri riešení tohto násilia; keďže takéto organizácie môžu hodnotne prispievať aj k politikám a právnym predpisom na základe svojich skúseností z praxe; keďže programy financovania EÚ, ako sú program Spravodlivosť a program Občania, rovnosť, práva a hodnoty, sa môžu použiť na podporu činností v oblasti ochrany a podpory obetí domáceho a rodovo motivovaného násilia vrátane zabezpečenia prístupu k spravodlivosti a financovaniu organizácií, ktoré pracujú s obeťami;

AF.

keďže konania o cezhraničnej rozluke, rozvode a práve starostlivosti sú svojou povahou zložitejšie a vo všeobecnosti trvajú dlhšie; keďže zvýšená mobilita v rámci EÚ viedla k rastúcemu počtu cezhraničných sporov týkajúcich sa rodičovských práv a povinností a práva starostlivosti o dieťa; keďže automatické uznávanie rozhodnutí o konaniach týkajúcich sa práv starostlivosti v prípadoch rodovo motivovaného násilia je problematické, pretože právne predpisy o rodovo motivovanom násilí sa v jednotlivých členských štátoch líšia a nie všetky členské štáty uznávajú partnerské násilie ako trestný čin a formu rodovo motivovaného násilia; keďže Komisia musí zintenzívniť svoje úsilie s cieľom presadzovať vo všetkých členských štátoch konzistentné a skutočné vykonávanie zásad a cieľov stanovených v Dohovore OSN o právach dieťaťa, ktorý ratifikovali všetky členské štáty EÚ; keďže členské štáty ako zmluvné strany Dohovoru OSN o právach dieťaťa musia pri všetkých verejných činnostiach, a to aj pri riešení cezhraničných rodinných sporov, v prvom rade zohľadňovať najlepší záujem dieťaťa; keďže v článku 83 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje možnosť ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom vyplývajúcim z povahy alebo dôsledkov takýchto trestných činov alebo z osobitnej potreby bojovať proti nim na spoločnom základe; keďže v článku 83 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje možnosť ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie politiky Únie v oblasti, ktorá bola predmetom harmonizačných opatrení;

AG.

keďže v článku 82 ods. 2 ZFEÚ je uvedená možnosť ustanovenia minimálnych pravidiel uplatniteľných v členských štátoch s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie rozsudkov a iných súdnych rozhodnutí a policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktoré majú cezhraničný rozmer, najmä s ohľadom na práva obetí trestných činov;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 19. júna 2019 s názvom Rámec politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 – Ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti (Vision Zero) (SWD(2019)0283),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (1) (ďalej len „smernica o cezhraničnom stíhaní dopravných priestupkov“),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch (2) (ďalej len „smernica o vodičských preukazoch“),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 z 27. novembra 2019 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky (3) (ďalej len „nariadenie o všeobecnej bezpečnosti“),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2021 o vykonávaní aspektov bezpečnosti cestnej premávky v rámci balíka opatrení o technickom stave vozidiel (4),

—

so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2017 o bezpečnosti cestnej premávky, ktorými sa schvaľuje vyhlásenie z Valletty z marca 2017,

—

so zreteľom na Štokholmskú deklaráciu z 19. – 20. februára 2020, ktorá bola vyhlásená na tretej svetovej ministerskej konferencii o bezpečnosti cestnej premávky,

—

so zreteľom na vyhlásenie Rady zo 7. októbra 2015 o cyklistike ako spôsobe dopravy šetrnom ku klíme, ktoré podpísali ministri dopravy členských krajín EÚ na neformálnom stretnutí v Luxemburgu,

—

zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0211/2021),

A.

keďže každý rok na cestách EÚ stále prichádza o život približne 22 700 ľudí a približne 120 000 je vážne zranených; keďže za posledných 10 rokov zomrelo pri dopravných nehodách v EÚ viac ako 11 800 detí a mladistvých vo veku do 17 rokov; keďže pokrok v znižovaní úmrtnosti v EÚ v posledných rokoch stagnuje a v dôsledku toho nebol splnený cieľ znížiť v rokoch 2010 až 2020 počet úmrtí na cestách na polovicu; keďže uvedené údaje predstavujú pre občanov EÚ neprijateľnú ľudskú a spoločenskú daň a keďže externé náklady na dopravné nehody v EÚ dosahujú približne 2 % jej ročného HDP;

B.

keďže EÚ čelí novým trendom a výzvam v automatizácii, ktoré by mohli mať obrovský vplyv na bezpečnosť cestnej premávky; keďže je potrebné riešiť rastúci jav rozptyľovania vodičov mobilnými zariadeniami; keďže v blízkej budúcnosti bude prítomnosť vozidiel so širokou škálou automatizovaných/prepojených prvkov a zároveň „tradičných“ vozidiel v zmiešanej doprave predstavovať nové riziko, a to najmä pre zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ako sú motocyklisti, cyklisti a chodci;

C.

keďže technologický pokrok, prepojenosť, automatizácia a hospodárstvo spoločného využívania zdrojov poskytujú nové príležitosti pre bezpečnosť cestnej premávky a riešenie preťaženia, najmä v mestských oblastiach; keďže rozvoj synergií medzi opatreniami v oblasti bezpečnosti a udržateľnosti a presadzovanie prechodu na využívanie verejnej dopravy a aktívnej mobility by mohli viesť k zníženiu emisií CO2, zlepšiť kvalitu ovzdušia a pomôcť rozvíjať aktívnejšie a zdravšie životné štýly;

D.

keďže pri posledných testoch Európskeho programu hodnotenia nových automobilov (Euro NCAP) mali cestujúci v automobiloch ohodnotených piatimi hviezdičkami o 68 % nižšie riziko smrteľného úrazu a o 23 % nižšie riziko vážneho zranenia ako cestujúci v automobiloch ohodnotených dvomi hviezdičkami;

E.

keďže podiel úmrtí zraniteľných účastníkov cestnej premávky na cestách stúpa, pretože zvýšenie bezpečnosti vozidiel a ďalšie opatrenia v oblasti bezpečnosti cestnej premávky sú najmä v prospech používateľov vozidiel; keďže hmotnosť, výkon a maximálna rýchlosť nových automobilov predávaných v EÚ sa zvyšujú, čo predstavuje väčšie riziko pre bezpečnosť cestnej premávky; keďže je naliehavo potrebné riešiť bezpečnosť motocyklistov, cyklistov a chodcov;

F.

keďže hoci dvojkolesové motorové vozidlá predstavujú len 2 % z celkového počtu najazdených kilometrov, sú zodpovedné za 17 % celkového počtu smrteľných dopravných nehôd; keďže medzi jednotlivými krajinami existujú značné rozdiely; keďže EÚ by mala v nasledujúcom desaťročí prednostne prijímať ďalšie opatrenia na zlepšenie bezpečnosti týchto vozidiel;

G.

keďže podľa štúdie Komisie len 8 % smrteľných dopravných nehôd sa odohrá na diaľniciach, zatiaľ čo k 37 % dôjde v mestských oblastiach a 54 % na vidieckych cestách; keďže nové investície a riadna údržba existujúcej infraštruktúry počas celého životného cyklu sú kľúčom k bezpečnosti cestnej premávky;

H.

keďže nie sú hlásené všetky obete nehôd, čo skresľuje dostupné štatistické údaje; keďže je potrebné vyvinúť účinné metódy testovania, aby sa stanovil skutočný počet obetí dopravných nehôd;

I.

keďže zabezpečenie a presadzovanie bezpečného správania účastníkov cestnej premávky, ako je cestovanie správnou rýchlosťou, používanie ochranných prostriedkov, ako sú bezpečnostné pásy a ochranné prilby, jazda bez vplyvu alkoholu a iných návykových látok a jazda a chôdza bez rozptyľovania, sú kľúčom k prevencii a zmierňovaniu smrteľných dopravných nehôd;

J.

keďže v oblasti mobility a bezpečnosti cestnej premávky existujú rodové, vekové a sociálne nerovnosti;

K.

keďže dosiahnutie nových cieľov EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky si vyžaduje intenzívnejšie úsilie o spoluprácu pri vypracúvaní silných európskych politík v oblasti bezpečnosti cestnej premávky so zainteresovanými stranami a podporu výskumu a inovácií s cieľom pripraviť politické riešenia založené na spoľahlivých údajoch a analýze vplyvu, ako aj viac lepšie zacielených vnútroštátnych opatrení na presadzovanie práva a účinnú cezhraničnú spoluprácu pri presadzovaní sankcií;

L.

keďže za 40 až 60 % všetkých úmrtí súvisiacich s prácou sú zodpovedné dopravné nehody, ku ktorým dochádza počas práce alebo pri dochádzaní do práce; keďže na cestách EÚ je bežná únava vodičov;

M.

keďže vykonávanie národných plánov bezpečnosti cestnej premávky a nového rámca politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky si vyžaduje stabilné a dostatočné finančné zdroje z členských štátov aj z rozpočtu EÚ;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640) a na uznesenie Európskeho parlamentu o tejto veci z 15. januára 2020 (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

—

so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 stanovenú v oznámení Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380), najmä na jej bod 2.2.6 o obnove dobrého environmentálneho stavu morských ekosystémov, a to aj poskytovaním finančných stimulov prostredníctvom budúcich finančných nástrojov zameraných na rybársku a námornú politiku pre chránené morské oblasti (vrátane lokalít Natura 2000 a oblastí ustanovených medzinárodnými alebo regionálnymi dohodami),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júna 2020 s názvom Udržateľnejší rybolov v EÚ: aktuálny stav a smerovanie na rok 2021 (COM(2020)0248),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2021 (COM(2020)0575),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (3),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde (6) a na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom námornom a rybárskom fonde a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 (COM(2018)0390),

—

so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2017/159 z 19. decembra 2016, ktorou sa vykonáva Dohoda o vykonaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu z roku 2007 uzavretá 21. mája 2012 medzi Všeobecnou konfederáciou poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii (Cogeca), Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) a Združením národných organizácií rybárskych podnikov v Európskej únii (Europêche) (7),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 zo 17. mája 2017 o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou (8),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2107 z 15. novembra 2017, ktorým sa stanovujú riadiace, ochranné a kontrolné opatrenia uplatniteľné v oblasti dohovoru Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT) (9),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1022 z 20. júna 2019, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre rybolov populácií žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora (10),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/982, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1343/2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) (11),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/560 z 23. apríla 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 508/2014 a (EÚ) č. 1379/2013, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na zmiernenie následkov výskytu ochorenia COVID-19 v odvetví rybolovu a akvakultúry (12),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 25. júna 2020 o vykonávaní rámcovej smernice o morskej stratégii (smernica 2008/56/ES) (COM(2020)0259),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 26/2020 z 26. novembra 2020 s názvom Morské prostredie: ochrana EÚ je rozsiahla, ale nejde do hĺbky,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 9. februára 2021 s názvom Obnovené partnerstvo s južným susedstvom – Nový program pre Stredozemie (JOIN(2021)0002),

—

so zreteľom na články 38 a 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na európsku susedskú politiku EÚ (ESP),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS),

—

so zreteľom na strednodobú stratégiu GFCM (2017 – 2020), ktorá sa zameriava na udržateľnosť rybárstva v Stredozemnom a Čiernom mori,

—

so zreteľom na správu GFCM z roku 2018 o stave rybolovu v Stredozemnom a Čiernom mori,

—

so zreteľom na cieľ udržateľného rozvoja č. 14 „chrániť a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje na účely udržateľného rozvoja“ prijatý Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 25. septembra 2015,

—

so zreteľom na správu Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (STECF) z roku 2020 o monitorovaní vykonávania spoločnej rybárskej politiky (STECF-Adhoc-20-01),

—

so zreteľom na retrospektívnu hodnotiacu štúdiu Komisie o nariadení o Stredozemnom mori z mája 2016,

—

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry č. 17/2019 s názvom Odkazy mora II – Nastavenie kurzu k zdravým a produktívnym moriam uplatňovaním ekosystémového prístupu,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (Barcelonský dohovor) a na súvisiace protokoly a rozhodnutia EÚ,

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie pobrežných štátov hraničiacich so Stredozemným morom MedFish4Ever prijaté 30. marca 2017 vo Vallette na Malte,

—

so zreteľom na sofijské ministerské vyhlásenie zo 7. júna 2018,

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie z 26. septembra 2018 zamerané na vykonávanie regionálneho akčného plánu pre udržateľný maloobjemový rybolov v Stredozemnom a Čiernom mori,

—

so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu z roku 2019 o biodiverzite a ekosystémových službách, ktorú vypracovala Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (ďalej len „IPBES“),

—

so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) z roku 2019 o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

—

so zreteľom na časť II oddiel 2 dohovoru UNCLOS s názvom Hranice pobrežného mora,

—

so zreteľom na prvú stredozemskú hodnotiacu správu (MAR1), ktorú vypracovala nezávislá sieť stredozemských expertov na klimatické a environmentálne zmeny (MedECC),

—

so zreteľom na správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a GFCM s názvom Stav rybolovu v Stredozemnom a Čiernom mori v roku 2020,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo o dôsledkoch zvyšovania teploty morskej vody na populácie rýb a rybárstvo (2019/2163(INI)),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre rybárstvo pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka k stratégii „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (2020/2260(INI)) PECH_AD(2021)662054,

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 17. apríla 2020 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1379/2013 a nariadenie (EÚ) č. 508/2014, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na zmiernenie následkov epidémie COVID-19 v odvetví rybolovu a akvakultúry (COM(2020)0142 – C9-0093/2020 – 2020/0059(COD)) (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 s názvom Viac rýb v moriach? Opatrenia na podporu obnovy populácií nad úrovňou maximálneho udržateľného výnosu (MSY) vrátane oblastí obnovy rýb a chránených morských oblastí (14),

—

so zreteľom na súčasný a dlhodobý negatívny sociálno-ekonomický vplyv pandémie COVID-19 na toto odvetvie vrátane maloobchodu a drobného obchodu s čerstvými potravinami,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A9-0225/2021),

A.

keďže Stredozemné more je jednou z oblastí s najbohatšou biodiverzitou na svete a je domovom pobrežných komunít, ktoré sú vo veľkej miere závislé od rybolovu, najmä maloobjemového rybolovu; keďže jeho súčasný znepokojujúci environmentálny stav, ktorý čiastočne vyplýva z nadmerného rybolovu, vážne ohrozuje nielen biodiverzitu, ale aj prežitie rybárskeho odvetvia, pričom pokles jeho ziskovosti môže mať mimoriadne negatívne sociálno-ekonomické dôsledky pre rybárske komunity, rybársky priemysel a jeho pridružené odvetvia;

B.

keďže populácie rýb nemajú neobmedzenú reprodukčnú schopnosť a keďže dopyt po rybách a ich spotreba sa neustále zvyšujú;

C.

keďže Stredozemné more – najmä jeho západná časť, kde sa vykonávajú nové opatrenia, ktorých plné posúdenie je však predčasné vzhľadom na to, že je potrebných viac iniciatív – a Čierne more sa od začiatku zberu údajov v roku 2003 vo všeobecnosti nezmenili, hoci od roku 2012 mohlo dôjsť k miernemu nárastu biomasy;

D.

keďže podľa správy komisie GFCM z roku 2020 o stave rybolovu v Stredozemnom a Čiernom mori sa podiel nadmerne lovených populácií v Stredozemnom mori znížil z 88 % v roku 2014 na 75 % v roku 2018, z čoho jasne vyplýva, že stále treba vynakladať ďalšie úsilie, zjavné je však aj postupné zlepšovanie výsledkov vzhľadom na záväzok rybárov v celom regióne; keďže stav mnohých populácií je naďalej kritický, pretože podľa STECF sa viac ako 80 % vedecky vyhodnotených populácií využíva nad úrovňou maximálneho udržateľného výnosu (MSY);

E.

keďže nariadenie, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre rybolov populácií žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora, bolo prijaté v roku 2019 a keďže je potrebný čas na to, aby sme mohli posúdiť účinky opatrení prijatých v tomto nariadení;

F.

keďže obmedzenie rybolovných činností má značný sociálno-ekonomický vplyv, čo narúša ziskovosť tisícok podnikov do takej miery, že je ohrozené ich samotné prežitie, a môže mať zničujúci vplyv na zamestnanosť a sociálnu súdržnosť v pobrežných oblastiach;

G.

keďže v dôsledku prelovenia populácií a narušenia morskej biodiverzity je ohrozená potravinová bezpečnosť pobrežných komunít, ako aj pracovné miesta a príjmy v celom hodnotovom reťazci drobného rybolovu;

H.

keďže rozdielna úroveň dodržiavania obmedzení rybolovných činností bráni plneniu stanovených cieľov, čo znevýhodňuje tých, ktorí obmedzenia dodržiavajú;

I.

keďže Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond by sa mal využívať tak na zmiernenie negatívnych sociálno-ekonomických vplyvov, ako aj na diverzifikáciu odvetvia;

J.

keďže väčšinu rybárskej flotily v Stredozemnom mori tvoria plavidlá vykonávajúce maloobjemový tradičný rybolov, ktoré predstavujú približne 84 % rybárskej flotily a zabezpečujú 60 % pracovných miest v stredozemskej oblasti, a keďže hoci sa niektoré flotily výrazne znížili (v rôznej miere v rámci EÚ i mimoeurópskych krajín) so značným vplyvom na miestne hospodárstva, trendy týkajúce sa počtu plavidiel zostali relatívne stabilné;

K.

keďže vo väčšine pobrežných a ostrovných oblastí je maloobjemový rybolov tradičnou formou rybolovu, ktorá je súčasťou životného štýlu a významným zdrojom živobytia, čo si vyžaduje osobitné opatrenia a podporu, aby toto odvetvie mohlo rásť a rozvíjať sa;

L.

keďže je potrebné dosiahnuť zdravú úroveň populácií rýb, aby sa zabránilo strate pracovných miest a zachovali sa dôležité hospodárske odvetvia závislé od rybolovu;

M.

keďže medzi faktory, ktoré vyvíjajú tlak na populácie rýb a morskú biodiverzitu v Stredozemnom mori, patria okrem rybolovu aj problémy spôsobené ľudskou činnosťou, ako sú znečistenie plastmi, disperzia paliva, strata biotopov, námorná doprava, zmena klímy a šírenie inváznych nepôvodných druhov;

N.

keďže štatistiky poukazujú na stabilný nárast spotreby produktov rybolovu, pričom dochádza aj k relatívnemu nárastu dovozu;

O.

keďže s cieľom zvýšiť hodnotu rybolovu v Stredozemnom mori a zlepšiť vysledovateľnosť a zároveň bojovať proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu je potrebné, aby sa zlepšilo označovanie európskych výrobkov;

P.

keďže produkcia neustále klesá a nevyhnutné je prijať opatrenia na obnovenie udržateľnosti zdrojov;

Q.

keďže rybolov a akvakultúra patria medzi odvetvia najviac zasiahnuté pandémiou COVID-19, pretože v dopyte došlo k prudkému poklesu;

R.

keďže Komisia navrhla celý rad dočasných a cielených opatrení na riešenie výziev, ktorým čelia komunity loviace morské plody v dôsledku pandémie COVID-19;

S.

keďže politická nestabilita a nepokoje v Líbyi predstavujú hmatateľnú hrozbu pre rybárov v EÚ, ktorí lovia v južnom Stredomorí, čo ohrozuje ich osobnú slobodu a bezpečnosť rybolovných operácií;

T.

keďže hoci sa od rybárov EÚ vyžaduje, aby dodržiavali pravidlá ochrany populácií rýb, od rybárov z iných stredomorských krajín sa dodržiavanie rovnakých pravidiel nevyžaduje, čo oslabuje úsilie o obnovu populácií rýb a predstavuje vo vzťahu k rybárom EÚ nespravodlivú súťaž;

U.

keďže Stredozemné more sa otepľuje o 20 % rýchlejšie ako zvyšok sveta; keďže zmena klímy by podľa MedECC mohla viesť k lokálnemu vyhynutiu až 50 % komerčných rýb a morských bezstavovcov do roku 2050;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

—

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1449 z 3. septembra 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok 2-fenylfenol (vrátane jeho solí, napr. sodnej soli), 8-hydroxychinolín, amidosulfurón, bifenox, chlórmekvát, chlórtolurón, klofentezín, klomazón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dikamba, difenokonazol, diflufenikán, dimetachlór, etofenprox, fenoxaprop-P, fénpropidín, fludioxonyl, flufenacet, fostiazát, indoxakarb, lenacil, MCPA, MCPB, nikosulfurón, parafínové oleje, parafínový olej, penkonazol, pikloram, propachizafop, prosulfokarb, chizalofop-P-etyl, chizalofop-P-tefuryl, síra, tetrakonazol, tri-alát, triflusulfurón a tritosulfurón (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (2), a najmä na jeho článok 17, prvý odsek a článok 21,

—

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/408 z 11. marca 2015 o vykonávaní článku 80 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zostavení zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť (3),

—

so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 a z 26. novembra 2020, ktorým namieta proti predchádzajúcemu predĺženiu obdobia schválenia účinnej látky chlórtolurón (6),

—

so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.

keďže chlórtolurón bol 1. marca 2006 zaradený do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (7) smernicou Komisie 2005/53/ES (8) a považuje sa za schválený podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009;

B.

keďže od roku 2013 prebieha postup na obnovenie schválenia chlórtolurónu podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012 (9);

C.

keďže obdobie platnosti schválenia účinnej látky chlórtolurón už bolo predĺžené o jeden rok na základe vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 533/2013 (10) a následne od roku 2017 každoročne o ďalší rok na základe vykonávacích nariadení Komisie (EÚ) 2017/1511 (11), (EÚ) 2018/1262 (12), (EÚ) 2019/1589 (13), (EÚ) 2020/1511 (14) a v súčasnosti sa opäť predĺžilo o jeden rok vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1449, čím sa obdobie platnosti schválenia predlžuje do 31. októbra 2022;

D.

keďže Komisia nevysvetlila dôvody predĺženia a uviedla len, že: „Keďže hodnotenie uvedených látok sa oneskorilo z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, platnosť schválení uvedených účinných látok pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o ich obnovení“;

E.

keďže cieľom nariadenia (ES) č. 1107/2009 je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia a súčasne zaistiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva Únie; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane tehotných žien, dojčiat a detí;

F.

keďže by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti a keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že látky by sa mali do prípravkov na ochranu rastlín pridávať iba vtedy, ak sa preukázalo, že prinášajú zjavný úžitok pre rastlinnú výrobu a že sa v ich prípade neočakávajú žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat ani žiadne neprijateľné účinky na životné prostredie;

G.

keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že v záujme bezpečnosti by sa obdobie platnosti schválenia účinných látok malo časovo obmedziť; keďže obdobie platnosti schválenia by malo byť úmerné možným rizikám spojeným s použitím týchto látok, ale v tomto prípade je zrejmé, že táto úmernosť chýba;

H.

keďže v priebehu 15 rokov, ktoré uplynuli od schválenia chlórtolurónu ako účinnej látky, sa zistilo, že pravdepodobne ide o endokrinný disruptor, a napriek tomu sa za celé toto obdobie jeho schválenie neprehodnotilo ani nestiahlo;

I.

keďže Komisia a členské štáty majú možnosť a povinnosť konať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, keď sa zistí, že by mohlo byť poškodené zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, a to prijatím dočasných opatrení manažmentu rizík, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia;

J.

keďže konkrétne v článku 21 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa ustanovuje, že Komisia môže kedykoľvek preskúmať schválenie účinnej látky, najmä ak sa vzhľadom na nové vedecko-technické poznatky domnieva, že sú známky toho, že látka už nespĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia, a keďže toto preskúmanie môže viesť k zrušeniu alebo zmene schválenia látky;

K.

keďže podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (15) na základe harmonizovanej klasifikácie chlórtolurón patrí medzi látky veľmi toxické pre vodné organizmy, veľmi toxické pre vodné organizmy s dlhodobými účinkami a v prípade ktorých je podozrenie, že spôsobujú rakovinu (Carc. 2) a že spôsobujú poškodenie nenarodeného dieťaťa (Repr. 2);

L.

keďže chlórtolurón sa vo vedeckých publikáciách spája s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém (16);

M.

keďže v roku 2015 bol chlórtolurón vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/408 zaradený na „zoznam látok, ktoré sa majú nahradiť“, pretože sa považuje za látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na ľudí, a pretože spĺňa kritériá, podľa ktorých ho možno považovať za perzistentnú a toxickú látku;

N.

keďže podľa bodu 3.6.5 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 účinné látky nemožno schváliť, ak sa považujú za látky s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu vyvolať škodlivý účinok u ľudí, s výnimkou prípadu, keď je expozícia ľudí tejto účinnej látke v prípravku na ochranu rastlín v navrhovaných reálnych podmienkach používania zanedbateľná, t. j. prípravok sa používa v uzavretých systémoch alebo v iných podmienkach, ktoré vylučujú kontakt s človekom, a rezíduá príslušnej účinnej látky v potravinách a krmive neprekračujú štandardné hodnoty stanovené podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (17);

O.

keďže je neprijateľné, aby používanie látky, ktorá pravdepodobne spĺňa hraničné kritériá pre účinné látky s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, bolo v Únii naďalej povolené, a aby tak ohrozovala verejné zdravie a hygienu životného prostredia;

P.

keďže žiadatelia môžu zneužívať skutočnosť, že Komisia medzi svoje pracovné metódy zaradila okamžité automatické predlžovanie období platnosti schválenia účinných látok bez dokončenia opätovného posúdenia rizík, a úmyselne predlžovať opätovné posúdenie poskytovaním neúplných údajov a požadovaním ďalších výnimiek a osobitných podmienok, čo vedie k neprijateľným rizikám pre životné prostredie a ľudské zdravie, pretože zatiaľ bude expozícia nebezpečnej látke pokračovať;

Q.

keďže vo svojom uznesení z 13. septembra 2018 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že procesné predĺženie obdobia platnosti schválenia o čas trvania postupu na základe článku 17 nariadenia sa nepoužije v prípade aktívnych látok, ktoré sú mutagénne, karcinogénne a reprodukčne toxické, a preto sú zaradené do kategórie 1A alebo 1B, ani v prípade aktívnych látok, ktoré majú vlastnosti endokrinných disruptorov a sú škodlivé pre zdravie ľudí alebo zvierat, čo sa v súčasnosti týka látok, ako sú flumioxazín, tiakloprid, chlórtolurón a dimoxystrobín;

R.

keďže Parlament už vo svojom uznesení z 10. októbra 2019 a z 26. novembra 2020 vyjadril nesúhlas s predchádzajúcim predĺžením obdobia platnosti schválenia chlórtolurónu;

S.

keďže Komisia vo svojich odpovediach (18) na predchádzajúce námietky proti predĺženiu obdobia platnosti schválenia chlórtolurónu odkazuje len na „štúdiu, z ktorej vychádza posúdenie vplyvov vypracované pred prijatím nariadenia Komisie (EÚ) 2018/605“ (19), v ktorej „chlórtolurón nebol identifikovaný ako potenciálny endokrinný disruptor“, ale neuvádza, že táto štúdia neviedla k odstráneniu chlórtolurónu zo zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť;

T.

keďže po prijatí delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2100 (20) a nariadenia (EÚ) 2018/605 Komisia poverila Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európsku chemickú agentúru (ECHA) vypracovaním harmonizovaných usmernení s cieľom zabezpečiť, aby sa pri posudzovaní biocídov a pesticídov v Únii dôsledne uplatňovali kritériá na identifikáciu endokrinných disruptorov, ktoré Únia prijala; keďže však tieto usmernenia, ktorých súčasťou sú nové testy OECD, boli uverejnené v júni 2018 (21), ale neboli použité na posúdenie vlastností chlórtolurónu narúšajúcich endokrinný systém;

U.

keďže chlórtolurón preto nebol podrobený riadnemu posúdeniu, ktoré by umožnilo nepovažovať ho za endokrinný disruptor;

V.

keďže návrh hodnotiacej správy o obnovení schválenia v prípade chlórtolurónu úrad EFSA ešte neposúdil;

W.

keďže pri predchádzajúcom predlžovaní schválení pre niekoľko účinných látok vrátane chlórtolurónu v roku 2020 vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/1511 nebolo predĺžené schválenie len pre jednu z 27 látok, pričom podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/1449 sa obdobie platnosti schválenia opäť predĺži až pre 39 látok a v mnohých prípadoch už po tretí alebo štvrtý raz;

X.

keďže je podozrenie, že difenokonazol používaný samostatne, ako aj v kombinácii s rôznymi azolmi, ako je penkonazol, vyvoláva u húb Aspergillus fumigatus (22) rezistenciu voči triazolu;

Y.

keďže rezistencia huby Aspergillus fumigatus voči triazolu je vo verejnom zdraví čoraz väčším problémom (23); keďže z údajov z niekoľkých štúdií (24) jasne vyplýva, že za zlyhanie liečby pacientov, ktorým v klinickom prostredí nebola nikdy podávaná azolová liečba, sú zodpovedné poľnohospodárske azoly;

Z.

keďže sa zistilo, že každý štvrtý pacient prijatý do intenzívnej starostlivosti pre zdravotné problémy súvisiace s ochorením COVID-19 je infikovaný hubou Aspergillus fumigatus, pričom 15 % z nich malo diagnostikovaný jej rezistentný variant; keďže títo pacienti sú takmer neliečiteľní a ich miera prežitia sa odhaduje len na 20 % (25);

AA.

keďže predĺženie obdobia platnosti schválenia látok, ktoré vedú k rezistencii voči antimykotikám, je zo zdravotného hľadiska neprijateľné;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 2. decembra 2020 o novej agende EÚ a USA pre globálnu zmenu (JOIN(2020)0022),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Transatlantického dialógu zákonodarcov z 24. augusta 2020 o vzťahoch medzi EÚ a USA,

—

so zreteľom na závery Rady o vzťahoch medzi EÚ a USA zo 7. decembra 2020,

—

so zreteľom na svedectvo ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena pred Výborom pre zahraničné vzťahy Senátu Spojených štátov 19. januára 2021,

—

so zreteľom na vyhlásenie členov Európske rady z 26. februára 2021 týkajúce sa bezpečnosti a obrany,

—

so zreteľom na spoločné tlačové vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej a ministra zahraničných vecí Blinkena z 24. marca 2021,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministra zahraničných vecí Spojených štátov amerických a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 24. marca 2021,

—

so zreteľom na vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov z 26. apríla 2021 s názvom U.S. Commitment to the Western Balkans (Záväzok Spojených štátov voči západnému Balkánu),

—

so zreteľom na závery Rady zo 14. novembra 2016 o globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie o spolupráci EÚ a NATO, ktoré 8. júla 2016 vo Varšave podpísali predseda Európskej rady, predseda Európskej komisie a generálny tajomník NATO,

—

so zreteľom na výmenu názorov s generálnym tajomníkom NATO počas spoločného stretnutia Výboru pre zahraničné veci, Podvýboru pre bezpečnosť a obranu a Delegácie pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO, ktoré sa konalo 15. marca 2021,

—

so zreteľom na účasť PK/VP na stretnutí ministrov obrany NATO 17. a 18. februára 2021 a na stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO 23. a 24. marca 2021,

—

so zreteľom na komuniké vydané hlavami štátov a predsedami vlád, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí Severoatlantickej rady 14. júna 2021 v Bruseli,

—

so zreteľom na vyhlásenie zo samitu EÚ – USA z 15. júna 2021 s názvom Na ceste k obnovenému transatlantickému partnerstvu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2018 o vzťahoch medzi EÚ a NATO (1),

—