ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 132

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 65
24. marca 2022


Obsah

Strana

 

 

EURÓPSKY PARLAMENT
ZASADANIE 2021 – 2022
Schôdza 4. až 7. októbra 2021
PRIJATÉ TEXTY

1


 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Európsky parlament

 

Streda 6. októbra 2021

2022/C 132/01

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o úlohe rozvojovej politiky v reakcii na stratu biologickej diverzity v rozvojových krajinách a v kontexte plnenia Agendy 2030 (2020/2274(INI))

2

2022/C 132/02

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o umelej inteligencii v trestnom práve a jej využívaní policajnými a justičnými orgánmi v trestných veciach (2020/2016(INI))

17

2022/C 132/03

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o vplyve partnerského násilia a práv starostlivosti na ženy a deti (2019/2166(INI))

27

2022/C 132/04

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o rámci politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 – Odporúčania na ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti (Vision Zero) (2021/2014(INI))

45

2022/C 132/05

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o obnovení populácií rýb v Stredozemnom mori: hodnotenie a ďalšie kroky (2019/2178(INI))

56

2022/C 132/06

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/1449 z 3. septembra 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok 2-fenylfenol (vrátane jeho solí, napr. sodnej soli), 8-hydroxychinolín, amidosulfurón, bifenox, chlórmekvát, chlórtolurón, klofentezín, klomazón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dikamba, difenokonazol, diflufenikán, dimetachlór, etofenprox, fenoxaprop-P, fénpropidín, fludioxonyl, flufenacet, fostiazát, indoxakarb, lenacil, MCPA, MCPB, nikosulfurón, parafínové oleje, parafínový olej, penkonazol, pikloram, propachizafop, prosulfokarb, chizalofop-P-etyl, chizalofop-P-tefuryl, síra, tetrakonazol, tri-alát, triflusulfurón a tritosulfurón (2021/2869(RSP))

65

2022/C 132/07

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a USA (2021/2038(INI))

70

 

Štvrtok 7. októbra 2021

2022/C 132/08

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o správe o vykonávaní trustových fondov EÚ a nástroja pre utečencov v Turecku (2020/2045(INI))

88

2022/C 132/09

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o stave spôsobilostí EÚ v oblasti kybernetickej obrany (2020/2256(INI))

102

2022/C 132/10

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o Arktíde: príležitosti, obavy a bezpečnostné výzvy (2020/2112(INI))

113

2022/C 132/11

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o ochrane osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom petícií: získané poznatky (petície č. 2582/2013, 2551/2014, 0074/2015, 0098/2015, 1140/2015, 1305/2015, 1394/2015, 0172/2016, 0857/2016, 1056/2016, 1147/2016, 0535/2017, 1077/2017, 0356/2018, 0367/2018, 0371/2018, 0530/2018, 0724/2018, 0808/2018, 0959/2018, 0756/2019, 0758/2019, 0954/2019, 1124/2019, 1170/2019, 1262/2019, 0294/2020, 0470/2020, 0527/2020, 0608/2020, 0768/2020, 0988/2020, 1052/2020, 1139/2020, 1205/2020, 1299/2020, 0103/2021 a ďalšie) (2020/2209(INI))

129

2022/C 132/12

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o bankovej únii – výročná správa za rok 2020 (2020/2122(INI))

151

2022/C 132/13

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o reforme politiky EÚ v oblasti škodlivých daňových praktík (vrátane reformy skupiny pre kódex správania) (2020/2258(INI))

167

2022/C 132/14

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku vrátane situácie náboženských a etnických skupín (2021/2905(RSP))

179

2022/C 132/15

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o prípade Paula Rusesabaginu v Rwande (2021/2906(RSP))

186

2022/C 132/16

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o texaskom zákone o umelom prerušení tehotenstva (2021/2910(RSP))

189

2022/C 132/17

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o situácii v Bielorusku po roku protestov a ich násilného potláčania (2021/2881(RSP))

196

2022/C 132/18

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o humanitárnej situácii v Tigraji (2021/2902(RSP))

205


 

III   Prípravné akty

 

Európsky parlament

 

Utorok 5. októbra 2021

2022/C 132/19

P9_TA(2021)0397
Životné prostredie: nariadenie o Aarhuskom dohovore ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (COM(2020)0642 – C9-0321/2020 – 2020/0289(COD))
P9_TC1-COD(2020)0289
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. októbra 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/…, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva

212

2022/C 132/20

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2021 o zriadení delegácie pri Parlamentnom zhromaždení pre partnerstvo EÚ – Spojené kráľovstvo a určení počtu jej členov (2021/2917(RSO))

215

2022/C 132/21

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2021 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou na jednej strane a vládou Grónska a vládou Dánska na strane druhej a vykonávacieho protokolu k tejto dohode (06566/2021 – C9-0154/2021 – 2021/0037(NLE))

216

2022/C 132/22

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2021 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou na jednej strane a vládou Grónska a vládou Dánska na strane druhej a vykonávacieho protokolu k tejto dohode (06566/2021 – C9-0154/2021 – 2021/0037M(NLE))

217

2022/C 132/23

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2021 s návrhom vymenovať Juliu Laffranqueovú za členku výboru zriadeného podľa článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2021/2171(INS))

221

2022/C 132/24

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2021 o návrhu na vymenovanie predsedníčky Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) (N9-0058/2021 – C9-0369/2021 – 2021/0902(NLE))

222

2022/C 132/25

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2021 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa dočasne pozastavujú všeobecné clá podľa Spoločného colného sadzobníka na dovoz určitých priemyselných výrobkov na Kanárske ostrovy (COM(2021)0392 – C9-0351/2021 – 2021/0209(CNS))

223


Vysvetlivky k použitým symbolom

*

Konzultácia

***

Súhlas

***I

Riadny legislatívny postup: prvé čítanie

***II

Riadny legislatívny postup: druhé čítanie

***III

Riadny legislatívny postup: tretie čítanie

(Typ postupu závisí od právneho základu navrhnutého v návrhu aktu.)

Pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu:

Nové časti textu sa označujú hrubou kurzívou . Vypustené časti textu sa označujú symbolom ▌ alebo sa prečiarknu. V prípade nahradenia sa nový text vyznačí hrubou kurzívou a nahradený text sa vymaže alebo sa prečiarkne.

SK

 


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/1


EURÓPSKY PARLAMENT

ZASADANIE 2021 – 2022

Schôdza 4. až 7. októbra 2021

PRIJATÉ TEXTY

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Európsky parlament

Streda 6. októbra 2021

24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/2


P9_TA(2021)0404

Úloha rozvojovej politiky v reakcii na stratu biodiverzity v rozvojových krajinách v súvislosti s dosahovaním cieľov Agendy 2030

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o úlohe rozvojovej politiky v reakcii na stratu biologickej diverzity v rozvojových krajinách a v kontexte plnenia Agendy 2030 (2020/2274(INI))

(2022/C 132/01)

Európsky parlament,

so zreteľom na Medzinárodnú úniu na ochranu prírody,

so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite z roku 1992 (DBD) a na nadchádzajúce 15. zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP15),

so zreteľom na Medzinárodnú zmluvu o rastlinných genetických zdrojoch pre výživu a poľnohospodárstvo,

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva z roku 2007,

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach roľníkov a ostatných osôb pracujúcich vo vidieckych oblastiach z roku 2018,

so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy (IPCC) o zmene klímy a pôde z roku 2019,

so zreteľom na osobitnú správu IPCC o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme z roku 2019,

so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) z roku 2019,

so zreteľom na správu zo seminára IPBES o biodiverzite a pandémiách z 29. októbra 2020,

so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre práva pôvodného obyvateľstva predloženú Valnému zhromaždeniu OSN v roku 2016,

so zreteľom na Dohovor č. 169 Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o domorodom a kmeňovom obyvateľstve z roku 1989,

so zreteľom na 5. globálny výhľad v oblasti biodiverzity sekretariátu Dohovoru o biologickej diverzite z 15. septembra 2020,

so zreteľom na samit OSN o biodiverzite z 30. septembra 2020,

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN,

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve,

so zreteľom na vyhlásenie z Cancúnu o podpore udržateľného pastierstva a živočíšnej výroby na zachovania biodiverzity na trávnatých porastoch a pasienkoch, ktoré 14. decembra 2016 vydala konferencia zmluvných strán COP13 Dohovoru o biologickej diverzite,

so zreteľom na správu expertov na vysokej úrovni pre potravinovú bezpečnosť a výživu Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť (CFS) z júla 2019 s názvom Agroekologické a iné inovatívne prístupy pre udržateľné poľnohospodárstvo a potravinové systémy, ktoré prispievajú k lepšej potravinovej bezpečnosti a výžive,

so zreteľom na správu FAO o stave poznatkov o biodiverzite pôdy – stav, výzvy a možnosti, ktorá bola uverejnená v roku 2020,

so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) a Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (CMS),

so zreteľom na globálnu analýzu organizácie Front Line Defenders (Obhajcovia v prvej línii) za rok 2020,

so zreteľom na zjednodušenie európskych ukazovateľov biodiverzity (Streamlining European Biodiversity Indicators (SEBI)) 2020, ktoré vydala Európska environmentálna agentúra,

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 9. marca 2020 s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)0004),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. februára 2021 s názvom Vytváranie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2021)0082),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ – v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2013/396/EÚ z 11. júna 2013 o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody v členských štátoch v súvislosti s porušením práv vyplývajúcich z práva Únie (1),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2019 o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov (COM(2019)0352) a na následné závery Rady,

so zreteľom na závery Rady z 15. mája 2017 o pôvodnom obyvateľstve,

so zreteľom na nový Európsky konsenzus o rozvoji z roku 2017,

so zreteľom na akčný plán EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve prijatý v novembri 2003,

so zreteľom na hĺbkovú analýzu o obchode a biodiverzite, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vonkajšie politiky v júni 2020 (2),

so zreteľom na preskúmanie stratégie EÚ v oblasti biodiverzity v polovici trvania (3),

so zreteľom na hĺbkovú analýzu s názvom The link between biodiversity loss and the increasing spread of zoonotic diseases (Súvislosť medzi stratou biodiverzity a rastúcim šírením zoonotických ochorení), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky v decembri 2020 (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2018 o porušovaní práv pôvodného obyvateľstva vo svete vrátane zaberania pôdy (5),

so zreteľom na štúdiu s názvom Indigenous peoples, extractive industries and human rights (Pôvodné obyvateľstvo, ťažobný priemysel a ľudské práva), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vonkajšie politiky v septembri 2014 (6),

so zreteľom na hĺbkovú analýzu s názvom Challenges for environmental and indigenous peoples’ rights in the Amazon region (Výzvy v oblasti environmentálnych práv a práv pôvodného obyvateľstva v oblasti Amazónie), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vonkajšie politiky v júni 2020 (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2020 s odporúčaniami Komisii o právnom rámci EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ (8),

so zreteľom na Európsku zelenú dohodu,

zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A9-0258/2021),

A.

keďže živobytie približne 70 % chudobných ľudí na svete priamo závisí od biologickej diverzity;

B.

keďže k strate biodiverzity dochádza väčšinou v rozvojových krajinách;

C.

keďže biodiverzita je aj naďalej kľúčovým zdrojom pre vývoj liekov;

D.

keďže z najkomplexnejšieho celosvetového odhadu vyplýva, že ekosystémové služby predstavujú prínos vo výške 125 – 140 biliónov USD ročne, t. j. viac ako jeden a pol násobok celosvetového HDP (9);

E.

keďže biodiverzita je ovplyvnená zmenou klímy a zároveň významne prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu prostredníctvom ekosystémových služieb, ktoré podporuje;

F.

keďže v nadchádzajúcich desaťročiach sa očakáva úbytok biodiverzity a ekosystémových služieb, pričom sa predpokladá zvýšenie ponuky a dopytu po materiáloch pochádzajúcich z prírodných zdrojov s aktuálnou trhovou hodnotou (potraviny, krmivá, drevo a bioenergia);

G.

keďže medzi hlavné faktory, ktoré majú negatívny dosah na suchozemskú, morskú a inú vodnú biodiverzitu, patrí úbytok a roztrieštenosť biotopov (najmä v dôsledku rozširovania a intenzifikácie poľnohospodárstva), nadmerné využívanie prírodných zdrojov (napr. rýb), znečistenie, invázne nepôvodné druhy a zmena klímy;

H.

keďže podľa globálnej hodnotiacej správy IPBES z roku 2019 o biodiverzite a ekosystémových službách sa väčšina cieľov z Aiči v oblasti biodiverzity do roku 2020 nesplnila;

I.

keďže správa Svetového ekonomického fóra o globálnych rizikách 2020 označila environmentálne riziká za najväčšie systémové riziká pre naše globálne hospodárstvo;

J.

keďže OECD odhaduje finančné toky potenciálne škodlivé pre biodiverzitu na 500 miliárd USD ročne (na základe dotácií na fosílne palivá a poľnohospodárstvo), čo je rádovo desaťkrát viac ako celosvetové finančné toky na ochranu a udržateľné využívanie biodiverzity, a keďže náklady na nečinnosť v oblasti straty biodiverzity sú vysoké a očakáva sa, že sa zvýšia (10);

K.

keďže IPBES uvádza, že zmena využívania pôdy, rozširovanie poľnohospodárstva a urbanizácia sú zodpovedné za viac ako 30 % objavujúcich sa nákaz;

L.

keďže nedávne štúdie ukazujú, že v dôležitých oblastiach ochrany biodiverzity na svete žije 1,65 až 1,87 miliardy pôvodných obyvateľov, miestnych komunít a obyvateľov afrického pôvodu; keďže z ďalšieho zistenia vyplýva, že 56 % ľudí žijúcich v dôležitých oblastiach ochrany biodiverzity sa nachádza v krajinách s nízkymi príjmami a nižšími strednými príjmami; keďže len 9 % žije v krajinách s vysokými príjmami; keďže podľa Iniciatívy pre práva a zdroje táto skutočnosť poukazuje na neprimeraný vplyv ochrany na globálny Juh;

M.

keďže existujú vedecké dôkazy o zložitom prepojení medzi stratou biodiverzity a rastúcim rizikom zoonotických chorôb, ako je COVID-19;

N.

keďže pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity sú z hľadiska svojich základných potrieb a živobytia vo veľkej miere závislé od pôdy, prírodných zdrojov a ekosystémov, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že ich nízka životná úroveň a vylúčenie z politického a hospodárskeho života môžu znamenať zásadné konflikty týkajúce sa využívania prírodných zdrojov a majetkových práv k pôde;

O.

keďže tradičné pôvodné územia pokrývajú asi 22 % celosvetového zemského povrchu a nachádza sa na nich 80 % biodiverzity planéty;

P.

keďže chránené oblasti majú potenciál chrániť biodiverzitu v prospech celého ľudstva, no v niektorých prípadoch sa spájajú aj s rozsiahlym porušovaním ľudských práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít;

Q.

keďže pôvodné obyvateľstvo naďalej patrí k tým najchudobnejším ľuďom a keďže jedným z hlavných problémov, ktorým čelia pôvodní obyvatelia na celom svete, je získanie uznania kolektívneho vlastníctva pôdy ich predkov, najmä ak sa táto pôda nachádza v oblastiach, ktoré boli vyhlásené za chránené územia;

R.

keďže sa odhaduje, že 50 % chránených oblastí na celom svete bolo zriadených na územiach, ktoré tradične obývajú a využívajú pôvodní obyvatelia, a keďže tento podiel je najvyšší na americkom kontinente, pričom v Strednej Amerike je možno vyšší ako 90 %;

S.

keďže nedostatočné uznanie zvykových pozemkových práv pôvodných obyvateľov a komunít vytvára riziko zaberania pôdy, čím ohrozuje ich živobytie a schopnosť reagovať na zmenu klímy alebo stratu biodiverzity;

T.

keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre práva pôvodného obyvateľstva označila ťažobný priemysel za hlavný zdroj konfliktov a násilia na územiach pôvodného obyvateľstva;

U.

keďže podľa globálnej analýzy Front Line Defenders z roku 2020 bolo v roku 2020 zavraždených najmenej 331 obhajcov ľudských práv, z ktorých 69 % tvorili environmentálni obhajcovia a 26 % obhajcovia, ktorí sa venovali konkrétne právam pôvodného obyvateľstva;

V.

keďže EÚ má v úmysle presadiť cieľ, aby sa v rámci Dohovoru o biologickej diverzite chránilo aspoň 30 % biodiverzity;

W.

keďže čoraz viac výskumných prác ukazuje, že pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity majú kľúčové znalosti a zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržateľnom riadení prírodných zdrojov a ochrane biodiverzity, ako aj pri zlepšovaní živobytia na vidieku a zvyšovaní odolnosti miestnych obyvateľov a komunít; keďže globálne ciele v oblasti biodiverzity nemožno dosiahnuť bez uznania a rešpektovania práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít;

X.

keďže EÚ predložila v rámci Európskej zelenej dohody pevné ekologické záväzky a ciele, ale celková ekologická stopa EÚ zostáva vysoká, čo má negatívne dôsledky na životné prostredie v rozvojových krajinách; keďže cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity je dosiahnuť do roku 2050 situáciu, v ktorej budú všetky svetové ekosystémy obnovené, odolné a primerane chránené, a vyjadruje odhodlanie plniť cieľ ukončiť do roku 2050 v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj, vymieranie druhov zapríčinené ľudskou činnosťou, pričom sa bude riadiť medzigeneračnou zodpovednosťou a zásadou rovnosti vrátane dodržiavania práv a plnej a účinnej účasti pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít; keďže stratégia EÚ a jej členských štátov na podporu rozvojových krajín by mala byť navrhnutá tak, aby predvídala účinky zmeny klímy a straty biodiverzity;

Y.

keďže biodiverzita má zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť, dobré životné podmienky ľudí a rozvoj na celom svete; keďže medzi prínosy, ktoré ľudia získavajú z ekosystémov, patrí okrem iného čistenie vody a ovzdušia, kontrola škodcov a chorôb, opeľovanie plodín, úrodnosť pôdy, genetická rozmanitosť, zásobovanie sladkou vodou, ochrana pred povodňami, sekvestrácia uhlíka a odolnosť voči zmene klímy; keďže v lesoch sa nachádza viac ako 75 % svetovej suchozemskej biodiverzity a od lesných zdrojov závisí obživa viac ako 25 % svetovej populácie; keďže pandémia ochorenia COVID-19 poukázala na oblasti nerovnosti medzi agropotravinárskymi systémami a na nevyhnutnosť prispôsobiť a zlepšiť udržateľnú produkciu drobných poľnohospodárov v rozvojových krajinách, transformovať agropotravinárske systémy a preorientovať poľnohospodárstvo na udržateľnosť klímy;

Z.

keďže osobitná správa IPCC o zmene klímy a pôde z 8. augusta 2019 ukazuje, že pôvodné obyvateľstvo sa dlhodobo prispôsobuje premenlivosti klímy, na čo využíva svoje tradičné znalosti, ktoré zvyšujú jeho odolnosť;

AA.

keďže osobitná správa IPCC o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme z 24. septembra 2019 rovnako poskytuje dôkazy o výhodách kombinovania vedeckých poznatkov s miestnymi poznatkami a s poznatkami pôvodných obyvateľov v záujme zabezpečenia odolnosti;

AB.

keďže článok 8 písm. j) Dohovoru o biologickej diverzite zaväzuje štáty, ktoré sú jeho zmluvnými stranami dohovoru, rešpektovať a zachovávať znalosti, inovácie a postupy pôvodných a miestnych komunít, ktoré sú dôležité pre ochranu a udržateľné využívanie biologickej diverzity; keďže však Dohovor o biologickej diverzite neobsahuje výslovné uznanie ľudských práv pôvodného obyvateľstva;

AC.

keďže Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že na celom svete došlo k strate približne 75 % genetickej diverzity rastlín, pričom 75 % svetových potravín sa v súčasnosti produkuje len z 12 druhov rastlín a piatich druhov zvierat, čo predstavuje vážne riziko pre celosvetovú potravinovú bezpečnosť;

AD.

keďže strata genetickej diverzity, najmä nahradzovanie miestnych, dobre prispôsobených plemien, zvyšuje zraniteľnosť voči škodcom, chorobám a zmenám životného prostredia vrátane zmeny klímy; keďže globalizácia trhu v poľnohospodárstve je posilňujúcou hnacou silou takejto erózie poľnohospodárskej biodiverzity, čo znamená menšiu schopnosť inovovať a prispôsobiť sa zmene klímy;

AE.

keďže podľa odhadov spôsobuje 30 % hrozieb, ktorým sú vystavené druhy na celom svete, medzinárodný obchod;

AF.

keďže nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi a nezákonné obchodovanie s drevom a surovinami môže urýchliť degradáciu a ničenie biodiverzity v krajinách so slabými inštitúciami a environmentálnymi predpismi;

AG.

keďže oceány sú obrovské zásobárne biodiverzity a primárny regulátor globálnej klímy; keďže ich ochrana je rozhodujúca pre udržateľný rozvoj a odstránenie chudoby, pretože poskytuje udržateľné živobytie a potravinovú bezpečnosť miliardám ľudí; keďže znečisťovanie morských ekosystémov plastmi je celosvetový aj miestny problém, ktorý môže mať vážne dôsledky pre voľne žijúce živočíchy, hospodárske činnosti a ľudské zdravie v rozvojových krajinách; keďže rozsah tohto znečistenia sa výrazne podceňuje a pretrvávajú medzery v poznatkoch, najmä pokiaľ ide o vplyv na pobrežnú pôdu a komunity; keďže podľa nedávnej správy Programu OSN pre životné prostredie s názvom Neglected: Environmental Justice Impacts of Marine Litter and Plastic Pollution (Zanedbávané: Vplyv morského odpadu a plastového znečistenia na environmentálnu spravodlivosť), takýto odpad a znečistenie majú neprimeraný vplyv na zraniteľné osoby, ohrozujú plné a účinné uplatňovanie ľudských práv a predstavujú významné prekážky pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja;

AH.

keďže stratégia EÚ v oblasti biodiverzity sa zaväzuje k spravodlivému a rovnocennému rozdeleniu prínosov využívania genetických zdrojov súvisiacich s biodiverzitou a k podpore podporného rámca s využitím výskumných, inovačných a technologických nástrojov;

AI.

keďže trestné činy proti životnému prostrediu, ktorých hodnotu Program OSN pre životné prostredie a Interpol odhadli až na dvojnásobok celosvetového rozpočtu na pomoc, urýchľujú stratu biodiverzity a zmenu klímy, najmä v dôsledku trestných činov v lesnom hospodárstve;

AJ.

keďže lokality s vysokou biodiverzitou a oblasti postihnuté chudobou sa prekrývajú, keďže väčšina oblastí, ktoré si naliehavo vyžadujú ochranu sú problémové z hľadiska ochrany, sa nachádza v krajinách s vysokým výskytom chudoby a potravinovej neistoty;

AK.

keďže Maldivská republika vo svojom vyhlásení z 3. decembra 2019 vyzvala na zmenu Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu s cieľom dosiahnuť uznanie trestných činov, ktoré by predstavovali ekocídu;

AL.

keďže IPBES uvádza, že hodnota medzinárodného legálneho obchodu s voľne žijúcimi druhmi sa od roku 2005 zvýšila o 500 % a od 80. rokov 20. storočia o 2 000 % (11);

AM.

keďže EÚ je jedným z najväčších svetových dovozcov voľne žijúcich druhov a produktov súvisiacich s voľne žijúcimi druhmi;

AN.

keďže celosvetové nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi je jednou z najziskovejších foriem organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti;

AO.

keďže za predpokladu, že situácia sa nezmení, sa očakáva/možno očakávať, že …podľa vývoja za nezmenených okolností sa očakáva, že zmena klímy zníži do roku 2100 biomasu rýb o 30 až 40 % v niektorých tropických regiónoch a bude mať výrazný vplyv na morskú biodiverzitu; keďže krajiny v týchto oblastiach sú vo veľkej miere závislé od rybolovu, ale chýbajú im sociálne a finančné zdroje, aby sa mohli prispôsobiť a pripraviť na budúcnosť;

AP.

keďže Medzinárodná únia na ochranu prírody presadzuje, aby sa do roku 2020 aspoň 30 % všetkých morských biotopov transformovalo na sieť prísne chránených morských chránených oblastí;

AQ.

keďže nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov ohrozuje udržateľnosť celosvetových morských zdrojov tým, že prispieva k ich nadmernému využívaniu;

1.

je znepokojený skutočnosťou, že strata biodiverzity a ekosystémových služieb oslabuje pokrok pri plnení približne 80 % posudzovaných cieľov udržateľného rozvoja; vyzýva EÚ, aby pokračovala v úsilí o zníženie svojej celosvetovej stopy v oblasti biodiverzity a aby ju zosúladila s hranicami možností planéty;

2.

poukazuje na to, že živobytie takmer polovice ľudskej populácie je priamo závislé od prírodných zdrojov, a mnohí z najzraniteľnejších a najchudobnejších ľudí sú pri uspokojovaní svojich každodenných existenčných potrieb priamo závislí od biodiverzity; zdôrazňuje preto, že strata biodiverzity by mohla zvýrazniť nerovnosť a marginalizáciu najzraniteľnejších ľudí tým, že obmedzí ich prístup k zdravému životu a ich slobodu výberu a konania; pripomína, že biodiverzitu ohrozuje zmena klímy, ktorá zhoršuje zraniteľnosť týchto ľudí a oslabuje ich základné práva a dôstojnosť; zastáva názor, že rozvojové krajiny treba podporovať pri vytváraní a vykonávaní účinných politík v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu;

3.

vyzýva EÚ, aby s cieľom znížiť tlak na biodiverzitu na celom svete komplexne riešila základné príčiny straty biodiverzity a začlenila povinnosti týkajúce sa ochrany, udržateľného využívania zdrojov a obnovy ekosystémov do svojej vonkajšej politiky rozvojovej spolupráce a partnerstiev v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja;

4.

pripomína, že udržateľný rozvoj si vyžaduje dosiahnutie dobrej rovnováhy medzi hospodárskym, sociálnym a environmentálnym rozmerom; pripomína tiež, že zachovanie, udržateľné využívanie a obnova biodiverzity sú nevyhnutné na dosiahnutie mnohých cieľov rozvojovej politiky vrátane ľudského zdravia, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, včasného varovania, znižovania rizika katastrof, bezpečnosti vody, potravín a výživy, rozvoja vidieka a tvorby pracovných miest, udržateľného využívania lesov, poľnohospodárskych ekosystémov a vytvárania alebo zachovávania odolných potravinových systémov; pripomína, že škodlivé účinky degradácie ekosystémov v neprimeranej miere znášajú chudobní, najmä ženy a mladí ľudia, ako aj pôvodné obyvateľstvo a iné komunity závislé od prírodných zdrojov;

5.

zdôrazňuje, že EÚ je zodpovedná aj za ochranu biodiverzity na celom svete a udržateľné využívanie biologickej diverzity; zdôrazňuje, že ciele a úlohy EÚ v oblasti biodiverzity by mali vychádzať zo spoľahlivých vedeckých poznatkov a byť plne začlenené do vonkajšej činnosti EÚ, najmä do pôsobnosti stratégií a dohôd o partnerstve vrátane dohôd o rybolove s rozvojovými krajinami; trvá na tom, aby sa v týchto krajinách zintenzívnilo úsilie o zachovanie a obnovu, najmä na regionálnej úrovni;

6.

pripomína zodpovednosť EÚ a tretích rozvinutých krajín za stratu biodiverzity na celosvetovej úrovni; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila finančnú a technickú podporu rozvojovým krajinám na celom svete s cieľom dosiahnuť nové globálne ciele, bojovať proti environmentálnej trestnej činnosti a riešiť príčiny straty biodiverzity;

7.

zdôrazňuje povinnosť štátov chrániť a udržateľne spravovať prírodné ekosystémy a ekosystémy bohaté na biodiverzitu, a chrániť ľudské práva a majetkové práva k pôde pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít a obyvateľov afrického pôvodu, ktorých prežitie závisí od týchto ekosystémov;

8.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby do Charty základných práv Európskej únie doplnili uznanie práva na bezpečné, čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie, podporili celosvetové uznanie tohto práva ako jedného z ľudských práv a podporili zakotvenie komplexnej ochrany a obrany prírody, biodiverzity a ekosystémov ako základu pre život, a uznali tak vzájomnú závislosť a právo všetkých ľudí vrátane budúcich generácií na prírodu, a to najmä presadzovaním prísnych noriem transparentnosti, účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti v súlade s Aarhuským dohovorom a medzinárodným právom; v tejto súvislosti a vzhľadom na to, že k najvážnejším škodám na ekosystémoch dochádza v rozvojových krajinách, považuje za potrebné bojovať proti všetkým formám environmentálnych škôd na ekosystémoch, a to aj vo všetkých tretích krajinách, s ktorými EÚ spolupracuje, a v prostrediach, od ktorých závisia chudobní obyvatelia sveta, a v prípade potreby preskúmať význam uznania a záujem o uznanie práv na prírodu;

9.

je hlboko znepokojený veľkým nedostatkom údajov, ukazovateľov a financií potrebných na zastavenie straty biodiverzity a nezrovnalosťami vo vykazovaní a sledovaní financovania v oblasti biodiverzity; pripomína, že stanovenie konkrétnych, merateľných a kvantitatívnych cieľov a ukazovateľov pre rámec na obdobie po roku 2020 je nevyhnutné, aby sa zlepšila schopnosť monitorovať pokrok;

10.

víta africkú iniciatívu Veľký zelený múr a vyzýva Komisiu, aby tento projekt podporila;

11.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o lepšie posúdenie a ocenenie biodiverzity a ekosystémových služieb a začlenenie týchto hodnôt do rozhodovania;

12.

víta skutočnosť, že Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa prispeje k celkovému cieľu viacročného finančného rámca (VFR) v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje, že plánovanie, kontrola a monitorovanie NDICI – Globálna Európa sú kľúčové pre plnenie globálnych cieľov EÚ v oblasti biodiverzity; pripomína, že NDICI – Globálna Európa by mal prispieť k napĺňaniu ambície poskytnúť 7,5 % ročných výdavkov v rámci VFR na ciele v oblasti biodiverzity v roku 2024 a 10 % ročných výdavkov v rámci VFR na ciele v oblasti biodiverzity od roku 2026; žiada, aby sa v rámci výdavkov a programov EÚ účinne uplatňovala zásada „nespôsobovať významnú škodu“; vyzýva na posilnenie rámca pre podávanie správ a monitorovanie vonkajšej politiky EÚ v oblasti biodiverzity, okrem iného prostredníctvom podrobných ustanovení o cieľoch a ukazovateľoch v oblasti biodiverzity; v širšom zmysle vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali výskum a inovácie v oblasti zachovania a ochrany biodiverzity, ako aj agroekologické riešenia na dosiahnutie kľúčových prínosov z hľadiska rozvoja, a tým pomohli pri plnení cieľov udržateľného rozvoja;

13.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet EÚ na vonkajšiu činnosť na podporu politiky v oblasti biodiverzity je v porovnaní s rozpočtom vyčleneným na politiky v oblasti zmeny klímy naďalej výrazne nižší; požaduje účinné zvýšenie finančných prostriedkov na ochranu biodiverzity v súlade s dohodou o VFR a technickú pomoc pri rozvoji ďalších nástrojov na mobilizáciu zdrojov s cieľom reagovať na globálne záväzky v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje, že v súlade s Agendou 2030 a príslušnými medzinárodnými dohovormi a záväzkami je potrebné sledovať, oznamovať a postupne rušiť dotácie, ktoré škodia životnému prostrediu, a smerovať ich na činnosti šetrné k biodiverzite; žiada, aby sa významná časť oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ venovanej opatreniam v oblasti klímy zamerala na podporu sprievodných prínosov ochrany biodiverzity pri zmierňovaní zmeny klímy a prispôsobovaní sa tejto zmene;

14.

vyzýva EÚ, aby prijala zákon o povinnej náležitej starostlivosti, na základe ktorého by spoločnosti a subjekty, ktoré ich financujú, priamo zodpovedali za to, aby ich dovoz nebol spojený s porušovaním ľudských práv, ako je zaberanie pôdy a zhoršovanie životného prostredia (vrátane odlesňovania a straty biodiverzity); v širšom zmysle vyzýva EÚ, aby od obchodných a finančných inštitúcií vyžadovala, aby zvýšili svoje záväzky v oblasti biodiverzity, napríklad prostredníctvom prísnych a záväzných ustanovení o posudzovaní vplyvu, riadení rizík, zverejňovaní informácií a požiadaviek na externé podávanie správ; vyzýva OECD, aby vypracovala súbor praktických opatrení v oblasti náležitej starostlivosti a biodiverzity s cieľom podporiť úsilie podnikov;

15.

víta odhodlanie Komisie vypracovať legislatívny návrh o povinnej náležitej starostlivosti podnikov v oblasti ľudských práv a životného prostredia v rámci ich dodávateľských reťazcov; odporúča, aby tento legislatívny návrh podporoval a uľahčoval vývoj spoločných metodík merania vplyvu na životné prostredie a zmenu klímy; zdôrazňuje význam účinných, zmysluplných a informovaných konzultácií so všetkými dotknutými alebo potenciálne dotknutými zainteresovanými stranami, ako sú obhajcovia ľudských práv a životného prostredia, občianska spoločnosť, odbory a pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity; vyjadruje poľutovanie nad vážnymi nedostatkami pri uplatňovaní rámca OSN „chrániť, rešpektovať a naprávať“ a hlavných zásad v oblasti podnikania a ľudských práv, pokiaľ ide o práva pôvodného obyvateľstva, ako aj o práva na pôdu; opätovne vyzýva EÚ, aby sa konštruktívne zapojila do práce Rady OSN pre ľudské práva na medzinárodnom právne záväznom nástroji na reguláciu činností nadnárodných spoločností a iných obchodných podnikov v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, ktorý by mal zahŕňať osobitné normy na ochranu pôvodného obyvateľstva;

16.

opakuje svoju požiadavku, aby Komisia urýchlene predložila návrh právneho rámca EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania a degradácie, ktoré spôsobuje EÚ, ktorý od podnikov vyžaduje, aby uplatňovali náležitú starostlivosť s cieľom zabezpečiť, aby výrobky uvádzané na trh EÚ neboli spojené s odlesňovaním, konverziou prírodných ekosystémov a porušovaním práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít;

Súdržnosť politík v záujme rozvoja

17.

pripomína, že účinnosť vonkajšej politiky EÚ v oblasti biodiverzity závisí od súdržnosti politík v oblasti biodiverzity s ostatnými kľúčovými vonkajšími politikami EÚ, ako sú obchodné a investičné dohody;

18.

konštatuje, že v globálnej hodnotiacej správe IPBES z roku 2019 o biodiverzite a ekosystémových službách sa uvádzajú obmedzenia prístupu k ochrane biodiverzity prostredníctvom priestorového rozsahu suchozemských a morských chránených oblastí, ktoré predstavujú niekoľko čiastočne dosiahnutých cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči;

19.

zdôrazňuje skutočnosť, že biodiverzita je stredobodom mnohých hospodárskych činností, najmä tých, ktoré súvisia s pestovaním plodín a chovom hospodárskych zvierat, lesníctvom, rybolovom a mnohými formami cestovného ruchu, ktoré sú priamo založené na prírode a zdravých ekosystémoch; naliehavo vyzýva EÚ, aby začlenila biodiverzitu a ekosystémové služby do všetkých súvisiacich oblastí politiky, najmä do poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, lesného hospodárstva, energetiky, baníctva, obchodu, cestovného ruchu a zmeny klímy, ako aj do politík a opatrení na rozvoj a znižovanie chudoby, a aby podporovala inovatívne a realizovateľné riešenia na riešenie straty biodiverzity a zároveň zabezpečila zdravé, bezpečné, prístupné a cenovo dostupné potraviny pre všetkých;

20.

s hlbokým znepokojením konštatuje, že EÚ sa podieľa na celosvetovom odlesňovaní približne z 10 %, najmä v dôsledku závislosti od dovozu poľnohospodárskych komodít, ako sú palmový olej, mäso, sója, kakao, káva, kukurica, drevo a kaučuk; opakuje svoju výzvu Komisii, aby v roku 2021 predložila návrh právneho rámca EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania spôsobeného EÚ tým, že zabezpečí, aby trhy a spotrebiteľské návyky EÚ nemali škodlivý vplyv na lesy a biodiverzitu v rozvojových krajinách, a to s prihliadnutím na dominový efekt na ich obyvateľstvo; vyzýva EÚ, aby podporovala tieto krajiny pri zavádzaní udržateľnosti potravinových systémov prostredníctvom vytvárania krátkych dodávateľských reťazcov, rozvoja agroekológie, podpory malých poľnohospodárov pri súčasnom zabezpečení majetkových práv k pôde a práv miestnych komunít;

21.

vyzýva EÚ, aby v rámci svojej medzinárodnej rozvojovej činnosti podporovala udržateľné poľnohospodárske postupy na ochranu a obnovu svetových lesov s osobitným dôrazom na udržateľné hospodárenie s vodnými zdrojmi, obnovu znehodnotenej pôdy a ochranu a obnovu biologicky rozmanitých oblastí s vysokým potenciálom z hľadiska ekosystémových služieb a zmierňovania vplyvov zmeny klímy; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila vykonávanie svojho akčného plánu pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT), a najmä dohôd o dobrovoľnom partnerstve (DDP) s cieľom znížiť dopyt po nezákonnom dreve a s tým súvisiaci obchod a posilniť práva pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít postihnutých ťažbou dreva;

22.

pripomína, že rastúci dopyt EÚ po dreve na použitie v materiáloch, energetike a biohospodárstve prekračuje limity jeho ponuky, čo zvyšuje riziko odlesňovania, ku ktorému prispieva dovoz, zaberania pôdy, núteného vysídľovania a porušovania práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít; opakuje, že politika EÚ v oblasti bioenergie by mala spĺňať prísne environmentálne a sociálne kritériá;

23.

zdôrazňuje, že investície podporované Úniou do poľnohospodárstva, lesného hospodárstva alebo rybného hospodárstva alebo do podnikov, ktoré majú vplyv na pôdu, trávnaté plochy, lesy, vodu alebo more, musia byť okrem iného v súlade s dobrovoľnými usmerneniami FAO/Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť (CFS) pre zodpovednú správu držby pôdy, rybolovu a lesov v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti (VGGT) a so zásadami FAO/CFS pre zodpovedné investovanie do poľnohospodárstva a potravinových systémov s cieľom chrániť ekosystémy a predchádzať strate biodiverzity;

24.

vyzýva, aby ochrana a obnova lesov boli v nadchádzajúcom NDICI medzi prioritami; zdôrazňuje, že lesy môžu naplno rozvíjať svoje funkcie pre klímu a životné prostredie len vtedy, ak sa spravujú udržateľným spôsobom;

25.

zdôrazňuje, že ochrana biodiverzity a zmierňovanie zmeny klímy sa navzájom automaticky nepodporujú; vyzýva na revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (RED) s cieľom zosúladiť ju s medzinárodnými záväzkami EÚ v rámci Agendy 2030, Parížskej dohody a Dohovoru o biologickej diverzite, čo okrem iného zahŕňa zavedenie kritérií sociálnej udržateľnosti a zohľadnenie rizík zaberania pôdy; zdôrazňuje preto, že RED II by mala byť v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa práv držby, t. j. s dohovorom MOP č. 169 a dobrovoľnými usmerneniami FAO/CFS o držbe pôdy a so zásadami zodpovedného investovania do poľnohospodárskych a potravinových systémov;

Poľnohospodárstvo a rybárstvo

26.

pripomína, že agropotravinárske systémy a drobní poľnohospodári závisia od biodiverzity a majú na ňu významný vplyv; zdôrazňuje, že účinné začleňovanie biodiverzity do poľnohospodárstva si vyžaduje zabezpečenie poskytovania finančných stimulov a dobrovoľných a regulačných opatrení na podporu využívania a poskytovania prínosov v oblasti biodiverzity a životného prostredia zo strany poľnohospodárov prostredníctvom odbornej prípravy, využívania technológií a inovácií, ako aj osvedčených udržateľných poľnohospodárskych postupov, čo okrem iného zahŕňa obnovenie obmedzených vodných zdrojov a riešenie degradácie pôdy a dezertifikácie; zdôrazňuje, že v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja by sa dotácie škodlivé pre životné prostredie mali identifikovať a postupne zrušiť v súlade s rozhodnutiami prijatými na úrovni EÚ; požaduje povinné ex ante a ex post posudzovanie vplyvov súvisiacich investícií podporovaných EÚ životné prostredie (EIA); na tento účel vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju finančnú a technickú podporu rozvojovým krajinám;

27.

pripomína, že jedinečná schopnosť agroekológie zosúladiť hospodársky, environmentálny a sociálny rozmer udržateľnosti bola uznaná v prelomových správach IPCC a IPBES a v globálnom poľnohospodárskom hodnotení (IAASTD) pod vedením FAO a Svetovej banky; zdôrazňuje, že prostriedky na poľnohospodárstvo z nástrojov vonkajšieho financovania EÚ by mali byť v súlade s transformačným charakterom Agendy 2030, Parížskej dohody o zmene klímy a Dohovoru OSN o biologickej diverzite; domnieva sa, že investície do plodín prispôsobených miestnym podmienkam a efektívne využívajúcich zdroje, do agroekológie, agrolesníctva a diverzifikácie plodín by mali byť primerane uprednostnené;

28.

pripomína, že na používanie geneticky modifikovaných osív sa vzťahujú patenty, ktoré oslabujú práva drobných poľnohospodárov a pôvodného obyvateľstva na uchovávanie, používanie, výmenu a predaj osív, čo je zakotvené v medzinárodných dohodách, ako je Medzinárodná zmluva o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo (ITPGRFA), Deklarácia OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP) a Deklarácia OSN o právach roľníkov a ostatných pracujúcich osôb vo vidieckych oblastiach (UNDROP); pripomína, že geneticky modifikované plodiny sú často spojené s hlavným používaním herbicídov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili záväzky Únie vyplývajúce z medzinárodných dohôd a aby zabezpečili, že rozvojová pomoc sa nepoužije na podporu technológií genetickej modifikácie (GM) v rozvojových krajinách;

29.

pripomína, že zvyšovanie rozmanitosti osiva a plodín prechodom na odolné odrody je nevyhnutné pre budovanie odolnosti poľnohospodárstva, prispôsobovanie sa meniacim sa podmienkam, ako sú zmena klímy, strata biodiverzity, nové zoonotické choroby, škodcovia, suchá alebo záplavy, a to pri zohľadnení dopytu po potravinách a potravinovej bezpečnosti v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej rozvojovej pomoci a obchodnej a investičnej politiky podporovala poľnohospodárstvo, ktoré je v súlade s ustanoveniami ITPGRFA, ktorá chráni práva drobných poľnohospodárov na zachovanie, kontrolu, ochranu a rozvoj ich vlastných osív a tradičných poznatkov (vrátane finančných a technických prostriedkov pri zakladaní osivových bánk s cieľom zachovať a vymieňať si tradičné osivá, ako aj v rámci dohôd o voľnom obchode); zdôrazňuje, že systém Únie na ochranu nových odrôd rastlín (systém UPOV) nevyhovuje záujmom rozvojových krajín, v ktorých prevládajú systémy osív riadené poľnohospodármi (neformálny sektor osív) a postupy uchovávania, používania, výmeny a predaja osív; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala neformálny systém osív a reformovala systém UPOV tak, aby drobní poľnohospodári mohli využívať uchovávané osivá, a aby zaviedla spravodlivý mechanizmus spoločného využívania prínosov; pripomína záväzok Komisie uprednostniť účinné vykonávanie Dohovoru o biologickej diverzite v obchodných a investičných dohodách a naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala rozvoj odrôd osív prispôsobených miestnym podmienkam a osív uchovávaných poľnohospodármi, ktoré zabezpečujú práva poľnohospodárov na zachovanie genetických zdrojov na účely potravinovej bezpečnosti a adaptácie na zmenu klímy;

30.

vyzýva EÚ, aby podporovala režimy práv duševného vlastníctva, ktoré prispievajú k vývoju odrôd osív prispôsobených miestnym podmienkam a k uchovávaniu osív poľnohospodármi;

31.

pripomína, že neudržateľné postupy v poľnohospodárstve a lesníctve, ako je nadmerný odber vody a znečisťovanie nebezpečnými chemikáliami, spôsobujú výrazné zhoršovanie životného prostredia a stratu biodiverzity; vyzýva EÚ, aby podporovala rozvojové krajiny v ich úsilí o posilnenie regulácie rizík pesticídov, aby vyhodnotila a zosúladila ich registrácie pesticídov s Medzinárodným kódexom správania FAO/WHO o nakladaní s pesticídmi, a to aj prostredníctvom spolupráce medzi južnými krajinami, posilnenie výskumu a vzdelávania v oblasti alternatív k pesticídom a zvýšenie investícií do agroekologických a organických postupov a výroby vrátane udržateľného zavlažovania a hospodárenia s vodou; okrem toho vyzýva EÚ, aby zastavila všetok vývoz prípravkov na ochranu plodín zakázaných v EÚ v súlade so záväzkami EÚ týkajúcimi sa súdržnosti politík v záujme rozvoja, zelenej dohody, zásady „neškodiť“ a Rotterdamského dohovoru z roku 1998; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zákaz vývozu nebezpečných látok z EÚ, ktoré sú v EÚ zakázané; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že vyvážané výrobky budú spĺňať rovnaké normy, aké sa vyžadujú od európskych výrobcov, a zabránila tak nebezpečným látkam, ktoré nie sú povolené v EÚ, a umožnila rovnaké podmienky na celom svete;

32.

konštatuje, že technológie gene drive, ako v prípade GM komárov na kontrolu chorôb prenášaných vektormi, predstavujú vážne a nové hrozby pre životné prostredie a prírodu vrátane nezvratných zmien potravinových reťazcov a ekosystémov a straty biodiverzity, od ktorej závisí živobytie najchudobnejších ľudí na svete; opätovne vyjadruje znepokojenie nad novými právnymi a environmentálnymi výzvami a výzvami v oblasti biologickej bezpečnosti a riadenia, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku uvoľňovania geneticky modifikovaných organizmov upravených technológiou gene drive do životného prostredia, a to aj na účely ochrany prírody; opakuje, že skôr, ako sa uvoľnia akékoľvek technológie, ktoré môžu mať vplyv na ich tradičné znalosti, inovácie, postupy, živobytie a využívanie pôdy, zdrojov a vody, je potrebné vyžiadať a získať slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít; zdôrazňuje, že pred akýmkoľvek nasadením sa toto musí uskutočniť participatívnym spôsobom zahŕňajúcim všetky potenciálne postihnuté komunity; vzhľadom na to, že technológie gene drive vyvolávajú obavy v súvislosti s ťažkosťami pri predvídaní ich správania a že samotné organizmy upravené technológiou gene drive by sa mohli stať invazívnymi druhmi, domnieva sa, že v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti by sa nemalo povoliť žiadne uvoľňovanie geneticky modifikovaných organizmov upravených technológiou gene drive, a to ani na účely ochrany prírody;

33.

pripomína, že ochrana, obnova a udržateľné riadenie morských ekosystémov majú zásadný význam pre stratégie na zmiernenie zmeny klímy a zároveň zabezpečujú dodržiavanie práv a živobytia drobných rybárov a pobrežných komunít; zdôrazňuje, že osobitná správa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o oceáne a kryosfére v meniacej sa klíme poskytuje dôkazy o výhodách kombinovania vedeckých poznatkov a znalostí miestnych a pôvodných obyvateľov pri zvyšovaní odolnosti; vyzýva EÚ, aby vypracovala prístup k správe oceánov založený na ľudských právach;

34.

zdôrazňuje, že približne 3 miliardy ľudí na celom svete sú odkázané na produkty rybolovu ako primárny zdroj bielkovín; zdôrazňuje, že nadmerná rybolovná kapacita v rámci medzinárodného obchodu s rybami ako v prípade tuniaka žltoplutvého v seychelských vodách ohrozuje potravinovú bezpečnosť pobrežných komunít a morských ekosystémov v rozvojových krajinách; pripomína záväzok EÚ dodržiavať zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja a dobrej správy vecí verejných; zastáva názor, že by sa mali posilniť dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, aby sa stali skutočne udržateľnými, boli v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami a zohľadňovali kumulatívne účinky rôznych platných dohôd o rybolove; vyzýva EÚ, aby podporovala udržateľné rybolovné činnosti v rozvojových krajinách s cieľom obnoviť a chrániť morské a pobrežné ekosystémy; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu a tento boj zintenzívniť, a to sprísnením sankcií za súvisiace trestné praktiky a vyčlenením finančných zdrojov na tento účel;

35.

vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie globálneho programu budovania kapacít na využívanie a riadenie biodiverzity pôdy a globálneho strediska pre monitorovanie biodiverzity pôdy; vyzýva Komisiu, aby podporila úsilie, ktoré prebieha v rámci Komisie FAO pre genetické zdroje pre výživu a poľnohospodárstvo a je zamerané na globálny akčný plán na riešenie poklesu biodiverzity v oblasti potravín a poľnohospodárstva a na podporu jej udržateľného riadenia;

36.

zdôrazňuje skutočnosť, že živobytie drobných rybárov priamo závisí od pobrežnej a morskej biodiverzity; zdôrazňuje, že svetové oceány a pobrežia sú veľmi ohrozené napríklad neudržateľnými rybolovnými postupmi, rýchlou zmenou klímy, znečistením z pevniny, ktoré sa dostáva do morí a oceánov, znečisťovaním morí, degradáciou oceánov, eutrofizáciou a acidifikáciou; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na komplexné riešenie základných príčin znečistenia morí a úbytku rýb prostredníctvom komplexného a integrovaného prístupu, ktorý zohľadní vonkajší vplyv všetkých odvetvových politík EÚ vrátane znečistenia morí v dôsledku jej poľnohospodárskej politiky, a tak účinne reagovali na medzinárodné záväzky v oblasti biodiverzity a zmeny klímy;

37.

upozorňuje na význam morských zdrojov pri uspokojovaní základných ľudských potrieb v rozvojových krajinách; vyzýva na uznanie oceánu ako globálneho spoločného zdroja s cieľom prispieť k plneniu cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách a zabezpečiť jeho účinnú ochranu; vyzýva preto Komisiu, aby na medzinárodných multilaterálnych fórach, ako sú regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, presadzovala ambiciózny model riadenia morskej biodiverzity a morských genetických zdrojov nad rámec vnútroštátnych jurisdikcií; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať integrovaný a ekosystémový prístup ku všetkým odvetviam modrého hospodárstva založený na vedeckých poznatkoch; zdôrazňuje preto povinnosť štátov neprijímať žiadne opatrenia, a to ani rozsiahle rozvojové projekty, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na živobytie, územia alebo prístupové práva drobných rybárov žijúcich vo vnútrozemí a na mori, pokiaľ sa nezíska ich slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas, a zabezpečiť ochranu týchto práv súdmi; zdôrazňuje, že by sa mali vykonávať ex ante posúdenia projektov ťažobného priemyslu, najmä s cieľom vyhodnotiť možný negatívny vplyv na ľudské práva v miestnych rybárskych komunitách;

Obchod

38.

zdôrazňuje, že EÚ je zodpovedná za obmedzenie nepriamych príčin straty biodiverzity a že by mala biodiverzitu a ochranu proti zaberaniu pôdy systematicky začleňovať do obchodných rokovaní a dialógov s rozvojovými krajinami;

39.

vyzýva Komisiu, aby v posúdeniach vplyvu na udržateľnosť (SIA) dôkladne posúdila vplyv obchodných dohôd na odlesňovanie, stratu biodiverzity a ľudské práva, a to na základe komplexných a spoľahlivých vedeckých údajov a metodík hodnotenia;

40.

poukazuje na to, že podľa FAO sa približne tretina celosvetových potravín stráca alebo sa vyhadzuje, pričom približne tretina zozbieraných potravín sa stráca buď pri preprave potravín, alebo v transformačnom reťazci; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali postupy, ktoré znižujú straty potravín a ich plytvanie potravinami na celom svete, a aby chránili práva rozvojových krajín na potravinovú sebestačnosť ako prostriedok na dosiahnutie výživovej bezpečnosti, znižovania chudoby a inkluzívnych, udržateľných a spravodlivých globálnych dodávateľských reťazcov a miestnych a regionálnych trhov, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať rodinnému farmárčeniu s cieľom zabezpečiť dodávky cenovo dostupných a prístupných potravín; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa uprednostňovala miestna výroba a spotreba, ktoré podporujú drobné poľnohospodárstvo, prinášajú úžitok najmä ženám a mladým ľuďom, zabezpečujú vytváranie pracovných miest na miestnej úrovni, zaručujú spravodlivé ceny pre výrobcov a spotrebiteľov a znižujú závislosť krajín od dovozu a zraniteľnosť najmä rozvojových krajín voči medzinárodným cenovým výkyvom;

41.

konštatuje, že kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode (FTA) nie sú účinne vynútiteľné; žiada Komisiu, aby posilnila kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v kontexte dohôd EÚ o voľnom obchode, najmä pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa biodiverzity; zdôrazňuje, že na to, aby boli ustanovenia týkajúce sa biodiverzity a environmentálne ciele dohôd EÚ o voľnom obchode účinne vynútiteľné, musia byť jasné a konkrétne a ich vykonávanie musí byť overiteľné; vyzýva Komisiu, aby v rámci nadchádzajúcej revízie 15-bodového akčného plánu zvážila ďalšie opatrenia a pridelenie zdrojov s cieľom umožniť účinné vykonávanie kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji pričom sa bude zároveň uplatňovať zásada súdržnosti politík v záujme udržateľného rozvoja;

42.

poukazuje na to, že EÚ už začleňuje do obchodných dohôd neobchodné ustanovenia týkajúce sa biodiverzity, pričom konštatuje, že možno zvážiť realizovateľné, merateľné a realistické záruky;

43.

zdôrazňuje, že biodiverzita pestovaných plodín a hospodárskych zvierat klesla v dôsledku medzinárodného obchodu; požaduje úplné posúdenie priameho a nepriameho vplyvu dohôd EÚ o voľnom obchode na biodiverzitu;

44.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala svoju obchodnú politiku, najmä dohody o hospodárskom partnerstve, s cieľom zabezpečiť, aby nebola v rozpore so zásadami súdržnosti politík v záujme rozvoja, Parížskou dohodou a zelenou dohodou; žiada Komisiu a Radu, aby neuzatvárali nové dohody o voľnom obchode, ktoré by mohli prispieť k zvýšeniu celosvetového odlesňovania a straty biodiverzity;

Verejné zdravie

45.

zdôrazňuje, že zhoršovanie biodiverzity a ekosystémov má priamy aj nepriamy vplyv na verejné zdravie;

46.

konštatuje, že rozmanitá strava v kombinácii s globálnou konvergenciou k miernej spotrebe kalórií a mäsa by zlepšila zdravie a potravinovú bezpečnosť v mnohých oblastiach a výrazne znížila vplyv na biodiverzitu;

47.

zdôrazňuje súvislosť medzi stratou biodiverzity a nárastom zoonotických patogénov; pripomína, že riziko pandémií zvyšujú antropogénne zmeny, v dôsledku ktorých dochádza k užšiemu kontaktu voľne žijúcich živočíchov, hospodárskych zvierat a ľudí, ako napríklad zmena využívania pôdy, odlesňovanie, rozširovanie a intenzifikácia poľnohospodárstva a legálne a nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi a ich spotreba, ako aj demografický tlak; pripomína, že ekologická obnova má zásadný význam pri uplatňovaní prístupu „jedno zdravie“; v širšom zmysle zdôrazňuje, že pandémia ochorenia COVID-19 ukázala, že je dôležité uznať prirodzené prepojenie medzi zdravím ľudí, zvierat a biodiverzitou; zdôrazňuje preto význam prístupu „jedno zdravie“ a následnú potrebu klásť väčší dôraz na zdravotnú starostlivosť, prevenciu chorôb a prístup k liekom v rozvojových krajinách, a to zabezpečením súdržnosti politík v oblasti obchodu, zdravia, výskumu a inovácií s cieľmi rozvojovej politiky; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb posilnila opatrenia EÚ proti pandémiám a iným zdravotným hrozbám a zohľadnila zároveň prepojenia medzi zoonotickými pandémiami a stratou biodiverzity v súlade s novým návrhom Komisie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, a nadviazala na spoluprácu s partnerskými krajinami EÚ s cieľom znížiť riziko budúcich zoonotických pandémií a podporiť vypracovanie medzinárodnej zmluvy o pandémiách v rámci WHO;

48.

pripomína, že väčšina liekov používaných v rámci zdravotnej starostlivosti a prevenciu chorôb pochádza z biodiverzity, najmä z rastlín na celom svete, pričom mnoho dôležitých liečebných postupov pochádza z poznatkov domorodého obyvateľstva a tradičnej medicíny;

49.

zdôrazňuje výzvy, ktoré v rozvojových krajinách vyplývajú z práv duševného vlastníctva súvisiacich s genetickými zdrojmi a tradičnými znalosťami, pokiaľ ide o prístup k liekom, výrobu generík a prístup poľnohospodárov k osivám;

50.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť spravodlivé a rovnocenné rozdelenie prínosov prírodných genetických zdrojov a zdôrazňuje potrebu konzistentnosti medzinárodných dohôd v tejto oblasti; zdôrazňuje, že predpisy prijaté na ochranu genetických zdrojov a súvisiacich tradičných poznatkov musia byť v súlade s medzinárodnými záväzkami týkajúcimi sa podpory a dodržiavania práv pôvodného obyvateľstva, ktoré sú zakotvené v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP) z roku 2007 a v Dohovore MOP č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve z roku 1989; zdôrazňuje potrebu zverejniť pôvod genetických zdrojov počas patentového konania, ak je tento pôvod známy, v súlade so smernicou 98/44/ES (12); vyzýva Komisiu, aby sa zasadila o zosúladenie pravidiel WTO s Nagojským protokolom k Dohovoru OSN o biologickej diverzite s cieľom účinne predchádzať biopirátstvu;

Pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity

51.

zdôrazňuje skutočnosť, že globálne posúdenie IPBES preukázalo význam pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít pre ochranu celosvetovej biodiverzity a riadenie ekosystémov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci majú poznatky pôvodného obyvateľstva veľký potenciál, nevyužívajú sa účinne, pričom v právnych, politických a inštitucionálnych rámcoch mnohých krajín stále chýba výslovné uznanie pôvodného a kmeňového obyvateľstva a ich práv a ich uplatňovanie zostáva veľkým problémom;

52.

zdôrazňuje, že pastieri a iní užívatelia pôdy v prírode na lúkach a pasienkoch a prírodných trávnatých porastoch prispievajú k ochrane a udržateľnému využívaniu prírodnej a domácej biodiverzity;

53.

zdôrazňuje početné obvinenia z rozsiahleho porušovania práv pôvodného obyvateľstva, o ktorých informovala osobitná spravodajkyňa OSN pre práva pôvodného obyvateľstva a ktoré sú dôsledkom napríklad zvýšenej ťažby nerastov, rozvoja projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, expanzie agropodnikania, rozvoja veľkej infraštruktúry a ochranných opatrení;

54.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili kontrolu projektov financovaných EÚ a obchodných dohôd s cieľom predchádzať porušovaniu ľudských práv a odhaľovať ho a umožniť opatrenia proti takémuto porušovaniu, pričom osobitnú pozornosť treba venovať tým projektom a dohodám, ktoré môžu mať vplyv na pôdu, územia alebo prírodné bohatstvo pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, a to aj v prípadoch, keď ide o vytvorenie chránenej oblasti alebo rozšírenie akejkoľvek takejto existujúcej oblasti; zdôrazňuje, že cieľom mechanizmu udržateľného rozvoja by malo byť financovanie projektov, ktoré sú prospešné pre tých, ktorí sú najviac zraniteľní voči vplyvom zmeny klímy a straty biodiverzity, a ktoré by sa mali podrobiť posúdeniu vplyvu na ľudské práva, pričom oprávnenie na registráciu by mali získať iba projekty s pozitívnym vplyvom; trvá na tom, aby všetky činnosti finančných inštitúcií EÚ v rozvojových krajinách, najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj, boli v súlade so záväzkami EÚ v oblasti klímy a riadili sa prístupom založeným na právach; vyzýva na posilnenie a prehĺbenie príslušných mechanizmov bánk na vybavovanie sťažností jednotlivcov alebo skupín, ktorých práva mohli byť takýmito činnosťami porušené a ktorí by mohli mať nárok na nápravu;

55.

pripomína povinnosť štátov podľa medzinárodného práva uznať a chrániť práva pôvodných obyvateľov vlastniť, rozvíjať, kontrolovať a využívať ich spoločnú pôdu a zúčastňovať sa na riadení a ochrane ich prírodných zdrojov; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že na všetky projekty financované prostredníctvom oficiálnej rozvojovej pomoci sa bude uplatňovať prístup založený na právach s osobitným zreteľom na práva pastierov a pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít vrátane uznania ich práva na sebaurčenie a prístupu k majetkovým právam k pôde, ako sú zakotvené v zmluvách o ľudských právach, najmä v UNDRIP; zdôrazňuje, že je potrebné dodržiavať zásadu slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu, ktorá je stanovená v Dohovore MOP č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve z roku 1989, a to aj pokiaľ ide o všetky rozhodovacie procesy týkajúce sa chránených oblastí, a zaviesť mechanizmy zodpovednosti, podávania sťažností a nápravy v prípade porušovania práv pôvodného obyvateľstva, v neposlednom rade aj v súvislosti s ochrannými činnosťami; vyzýva členské štáty EÚ, ktoré ešte neratifikovali Dohovor MOP č. 169, aby tak urobili; zdôrazňuje, že dohovor MOP č. 169 zaväzuje všetky ratifikujúce štáty, aby vypracovali koordinované opatrenia na ochranu práv pôvodného obyvateľstva;

56.

zdôrazňuje početné obvinenia aj z rozsiahleho porušovania práv ochrancov životného prostredia, o ktorých informovala osobitná spravodajkyňa OSN pre situáciu ochrancov ľudských práv, ktorá odsúdila rastúci počet útokov, vyhrážok smrťou a vrážd, ktoré sú proti nim páchané; pripomína povinnosť štátov chrániť ochrancov životného prostredia a ich rodiny pred obťažovaním, zastrašovaním a násilím, ako je zakotvené v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv, a zaručiť ich základné slobody; vyzýva EÚ, aby ďalej investovala do osobitných mechanizmov a programov na ochranu ochrancov ľudských práv v oblasti životného prostredia, ako aj pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít a posilnila ich, a to aj zabezpečením pokračovania projektov ProtectDefenders.eu; zdôrazňuje, že je potrebné uznať ich práva, znalosti a skúsenosti v boji proti strate biodiverzity a zhoršovaniu životného prostredia;

57.

naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že iniciatíva NaturAfrica bude chrániť voľne žijúce druhy a s nimi súvisiace ekosystémy v súlade s prístupom k ochrane prírody založeným na právach, ktorý vyžaduje slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas dotknutého pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, spolu so skupinami občianskej spoločnosti, ktoré ich podporujú; žiada EÚ, aby na tento účel poskytla technickú a finančnú pomoc;

58.

nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podporovali africkú štruktúru správy vecí verejných, a najmä Africký súd pre ľudské práva a práva národov, s cieľom vykonávať politický rámec Africkej únie pre pastierstvo v Afrike a v širšom zmysle uznávať práva pastierov a pôvodného obyvateľstva;

59.

zdôrazňuje, že zabezpečenie práv k pôde je základným predpokladom účinného zohľadňovania biodiverzity; konštatuje však, že nedostatok kolektívnych majetkových práv pôvodného obyvateľstva k pôde je hlavnou prekážkou pri zabezpečovaní účinnosti ochrany založenej na právach;

60.

pripomína, že prechod na ekologické a digitálne hospodárstvo má obrovské dôsledky pre ťažobný sektor a že rastú obavy, že ťažba sa rozšíri do citlivých lesných oblastí, čo prispeje k odlesňovaniu a degradácii lesov; pripomína, že 80 % lesov na celom svete sa nachádza na tradičnej pôde a územiach pôvodných obyvateľov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o podporu zodpovedných a udržateľných ťažobných postupov a zároveň urýchlili prechod na obehové hospodárstvo; vyzýva najmä EÚ, aby vypracovala celoregionálny rámec pre ťažobný priemysel, ktorý by sankcionoval spoločnosti porušujúce ľudské práva a poskytoval prostriedky nápravy pôvodnému obyvateľstvu, ktorého práva boli porušené; zdôrazňuje potrebu zakázať prieskum a ťažbu nerastov vo všetkých chránených oblastiach vrátane národných parkov a lokalít svetového dedičstva;

Trestná činnosť proti životnému prostrediu

61.

zdôrazňuje skutočnosť, že trestné činy proti životnému prostrediu predstavujú globálnu hrozbu pre ochranu prírody, udržateľný rozvoj, stabilitu a bezpečnosť;

62.

zdôrazňuje, že v snahe uľahčiť medzinárodnú spoluprácu by sa malo nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi v súlade s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu klasifikovať ako „závažný trestný čin“, najmä v prípadoch, keď obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi a ich konzumácia predstavujú významné riziko budúcich pandémií;

63.

vyzýva Komisiu, aby revidovala akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín s cieľom zasiahnuť proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi; víta návrhy opatrení, ktoré uverejnila Komisia a ktorých cieľom je účinne zakázať obchod EÚ so slonovinou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti presadzovali medzinárodné opatrenia s cieľom zastaviť dopyt po slonovine a riešiť základné príčiny problému pytliactva slonov, a to zintenzívnením spolupráce s africkými krajinami a pomocou týchto krajín; vyzýva na revíziu smernice (13) o trestných činoch proti životnému prostrediu pri ktorej by sa mal rozšíriť jej rozsah pôsobnosti a zaviesť osobitné ustanovenia o sankciách s cieľom zabezpečiť, aby sa trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nezákonného rybolovu, trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich druhoch a trestnej činnosti v lesnom hospodárstve považovali za závažné trestné činy a primerane trestali, najmä v súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou, a tak sa vytvorili silné odstrašujúce prostriedky;

64.

naliehavo vyzýva krajiny, ktoré sú dodávateľmi, tranzitnými a dopytovými krajinami nezákonného obchodu s voľne žijúcimi druhmi, aby prehĺbili úroveň spolupráce s cieľom bojovať proti tomuto obchodu v rámci celého reťazca; naliehavo vyzýva predovšetkým vlády dodávateľských krajín, aby: i) zlepšili fungovanie právneho štátu a vytvorili účinné a odstrašujúce prostriedky zlepšením trestného vyšetrovania, stíhania a ukladania trestov; ii) prijali prísnejšie zákony, v ktorých by sa nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi považovalo za „závažný trestný čin“, ktorý si zaslúži rovnakú pozornosť ako iné formy nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti; iii) vyčlenili viac zdrojov na boj proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich druhoch, najmä na zlepšenie presadzovania práva, kontrolovanie obchodu, monitorovanie a odhaľovanie a zaisťovanie na hraniciach; iv) sa zaviazali presadzovať politiku nulovej tolerancie korupcie;

65.

konštatuje, že trestné činy proti životnému prostrediu ohrozujú ľudskú bezpečnosť tým, že poškodzujú zdroje, ktoré sú nevyhnutné na živobytie, vyvolávajú násilie a konflikty, podnecujú korupciu a spôsobujú ďalšie škody; naliehavo vyzýva EÚ, aby boj proti trestným činom proti životnému prostrediu stanovila ako hlavnú strategickú politickú prioritu v rámci medzinárodnej justičnej spolupráce a na multilaterálnych fórach, a to najmä tým, že bude presadzovať dodržiavanie mnohostranných environmentálnych dohôd prostredníctvom prijímania trestnoprávnych sankcií, výmenou najlepších postupov a podporovaním rozšírenia pôsobnosti Medzinárodného trestného súdu o trestné činy, ktoré predstavujú ekocídu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili primerané finančné a ľudské zdroje na predchádzanie trestným činom proti životnému prostrediu, ich vyšetrovanie a stíhanie;

66.

zdôrazňuje, že medzinárodné právo sa vyvíja, aby mohlo obsiahnuť nové koncepcie, ako je spoločné dedičstvo ľudstva, udržateľný rozvoj a budúce generácie, ale zdôrazňuje, že neexistuje stály medzinárodný mechanizmus na monitorovanie a riešenie environmentálnych škôd a ničenia životného prostredia, ktoré menia globálne spoločné zdroje alebo ekosystémové služby; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na tento účel podporili zmenu paradigmy, ktorou by sa ekocída a právo budúcich generácií začlenili do medzinárodného environmentálneho práva;

o

o o

67.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013, s. 60.

(2)  https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2020/603494/EXPO_IDA (2020)603494_EN.pdf

(3)  https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/communication-annex-eu-biodiversity-strategy-2030_en.pdf a https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-8-2016-0034_SK.html

(4)  https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2020/658217/IPOL_IDA (2020)658217_EN.pdf

(5)  Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 15.

(6)  https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2014/534980/EXPO_STU (2014)534980_EN.pdf

(7)  https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2020/603488/EXPO_IDA (2020)603488_EN.pdf

(8)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0285.

(9)  Biodiverzity: Finance and the Economic and Business Case for Action (Biodiverzita: finančné, ekonomické a obchodné dôvody na prijatie opatrení). Zhrnutie a súhrna správa, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), máj 2019, s. 7.

(10)  Biodiverzity: Finance and the Economic and Business Case for Action (Biodiverzita: finančné, ekonomické a obchodné dôvody na prijatie opatrení). Zhrnutie a súhrná správa, OECD, máj 2019.

(11)  Seminár IPBES o biodiverzite a pandémiách, Správa z workshopu, 2020, s. 23.

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (Ú. v. ES L 213, 30.7.1998, s. 13).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28).


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/17


P9_TA(2021)0405

Umelá inteligencia v trestnom práve a jej využívanie policajnými a justičnými orgánmi v trestných veciach

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o umelej inteligencii v trestnom práve a jej využívaní policajnými a justičnými orgánmi v trestných veciach (2020/2016(INI))

(2022/C 132/02)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2 a 6, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 16,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä jej články 6, 7, 8, 11, 12, 13, 20, 21, 24 a 47,

so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS 108) a na jeho pozmeňujúci protokol (tzv. dohovor č. 108+),

so zreteľom na Európsku etickú chartu o používaní umelej inteligencie v justičných systémoch a ich prostredí, ktorú prijala Komisia Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti justície (ďalej len „CEPEJ“),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. apríla 2019 s názvom Budovanie dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka (COM(2019)0168),

so zreteľom na etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu, ktoré 8. apríla 2019 uverejnila expertná skupina Komisie na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu,

so zreteľom na bielu knihu Komisie z 19. februára 2020 o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (1),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (2),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (3),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (4),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o protirasistických demonštráciách po smrti Georgea Floyda (6),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o vplyve veľkých dát na základné práva: súkromie, ochrana údajov, nediskriminácia, bezpečnosť a presadzovanie práva (7),

so zreteľom na vypočutie vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (ďalej len „LIBE“) 20. februára 2020 o umelej inteligencii v trestnom práve a o jej využívaní policajnými a justičnými orgánmi v trestných veciach,

so zreteľom na správu výboru LIBE zo služobnej cesty do Spojených štátov vo februári 2020,

zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0232/2021),

A.

keďže digitálne technológie vo všeobecnosti a najmä šírenie spracovania údajov a analytiky umožňované umelou inteligenciou sú mimoriadne sľubné a prinášajú aj mimoriadne riziká; keďže umelá inteligencia zaznamenala v posledných rokoch výrazný pokrok, čím sa stala jednou zo strategických technológií 21. storočia, ktorá má potenciál priniesť významné výhody z hľadiska efektívnosti, presnosti a jednoduchosti využívania, čo pre európsku ekonomiku a spoločnosť znamená pozitívnu zmenu, ale aj obrovské riziká z hľadiska základných práv a ohrozenia demokracií založených na právnom štáte; keďže umelá inteligencia by sa nemala vnímať ako cieľ sám osebe, ale ako nástroj, ktorý slúži ľuďom a ktorého konečným cieľom je zvyšovať ľudský blahobyt, rozvíjať ľudské možnosti a zvyšovať bezpečnosť;

B.

keďže napriek pokračujúcemu pokroku v rýchlosti počítačového spracovania a v kapacite pamäte ešte neexistujú žiadne programy, ktoré by zodpovedali ľudskej flexibilite v širších oblastiach alebo pri úlohách, ktoré si vyžadujú pochopenie kontextu alebo kritickú analýzu; keďže niektoré aplikácie umelej inteligencie dosiahli pri vykonávaní určitých špecifických úloh (napr. tzv. legal tech, právne poradenstvo založené na technológiách) úroveň výkonnosti ľudských expertov a odborníkov a môžu poskytovať výsledky výrazne rýchlejšie a v širšom rozsahu;

C.

keďže niektoré krajiny, medzi nimi viaceré členské štáty, využívajú aplikácie umelej inteligencie alebo zabudované systémy umelej inteligencie pri presadzovaní práva a v súdnictve vo väčšej miere ako iné, čiastočne v dôsledku nedostatočnej regulácie a rozdielov v regulácii, ktorá umožňuje alebo zakazuje používanie umelej inteligencie na určité účely; keďže čoraz väčšie využívanie umelej inteligencie v oblasti trestného práva je založené na prísľuboch, že zníži určité typy trestných činov a povedie k objektívnejším rozhodnutiam; keďže tieto prísľuby sa však vždy neplnia;

D.

keďže základné práva a slobody zakotvené v charte by mali byť zaručené počas celého životného cyklu umelej inteligencie a súvisiacich technológií, najmä počas ich navrhovania, vývoja, zavádzania a používania, a mali by sa za každých okolností uplatňovať na presadzovanie práva;

E.

keďže technológia umelej inteligencie by sa mala vyvíjať tak, aby jej stredobodom boli ľudia, zaslúžili si dôveru verejnosti a vždy slúžili ľuďom; keďže systémy umelej inteligencie by mali poskytovať definitívnu záruku, že sú navrhnuté tak, aby ich ľudská obsluha mohla kedykoľvek vypnúť;

F.

keďže systémy umelej inteligencie musia byť navrhnuté tak, aby slúžili na ochranu a prinášali prospech všetkým členom spoločnosti (a aby sa pri ich navrhovaní brali do úvahy zraniteľné, marginalizované skupiny obyvateľstva), boli nediskriminačné, bezpečné, aby sa ich rozhodnutia dali vysvetliť a boli transparentné, a aby rešpektovali ľudskú autonómiu a základné práva, a to v záujme ich dôveryhodnosti, ako sa uvádza v etických usmerneniach expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu;

G.

keďže Únia nesie spolu s členskými štátmi hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia týkajúce sa životného cyklu aplikácií umelej inteligencie v oblasti súdnictva a presadzovania práva prijímali transparentným spôsobom, plne zaručovali základné práva, a najmä neupevňovali diskrimináciu, predpojatosť a predsudky v prípadoch, kde už existujú; keďže pri príslušných politických rozhodnutiach by sa mali dodržiavať zásady nevyhnutnosti a proporcionality, aby sa zaručila ústavnosť a spravodlivý a humánny justičný systém;

H.

keďže aplikácie umelej inteligencie môžu v oblasti presadzovania práva ponúkať veľké možnosti, najmä pokiaľ ide o zlepšenie pracovných metód orgánov presadzovania práva a justičných orgánov a o účinnejší boj proti určitým druhom trestnej činnosti, predovšetkým finančnej trestnej činnosti, legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu, online sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu detí, ako aj určitým druhom počítačovej kriminality, čím môžu prispieť k ochrane a bezpečnosti občanov EÚ, a zároveň môžu znamenať značné riziká pre základné práva ľudí; keďže akékoľvek plošné uplatňovanie umelej inteligencie na účely hromadného sledovania by bolo neprimerané;

I.

keďže k rozvoju a prevádzke systémov umelej inteligencie pre policajné a justičné orgány prispievajú mnohí jednotlivci, organizácie, strojové komponenty, softvérové algoritmy a ľudskí používatelia v prostredí, ktoré je často zložité a náročné; keďže aplikácie umelej inteligencie v oblasti presadzovania práva a súdnictva sa nachádzajú v rôznych fázach vývoja od koncepcie cez tvorbu prototypov alebo vyhodnotenie až po používanie schválených verzií; keďže v budúcnosti sa môžu objaviť nové možnosti využitia technológií, pretože vďaka neustálemu vedeckému výskumu na celom svete sa zvyšuje stupeň ich vyspelosti;

J.

keďže je nevyhnutné zaviesť jasný model určovania právnej zodpovednosti za potenciálne škodlivé účinky systémov umelej inteligencie v oblasti trestného práva; keďže regulačné ustanovenia v tejto oblasti by mali vždy zachovávať ľudskú zodpovednosť a ich cieľom musí byť v prvom rade predchádzanie vzniku škodlivých účinkov;

K.

keďže zodpovednosť za to, aby bolo zaručené úplné dodržiavanie základných práv pri používaní systémov umelej inteligencie v oblasti presadzovania práva a súdnictva, nesú v konečnom dôsledku členské štáty;

L.

keďže v diskusiách o tom, či a ako by sa mala umelá inteligencia využívať v sektore presadzovania práva, kde rozhodnutia môžu mať dlhodobý vplyv na život a slobodu jednotlivcov, musí byť vždy základným prvkom vzťah medzi ochranou základných práv a účinnou policajnou prácou; keďže toto je obzvlášť dôležité, pretože umelá inteligencia má potenciál stať sa trvalou súčasťou nášho ekosystému trestnej justície tým, že zabezpečuje analýzy a asistenciu pri vyšetrovaní;

M.

keďže umelá inteligencia, ktorá sa používa pri presadzovaní práva v aplikáciách, ako sú technológie rozpoznávania tváre, napr. na prehľadávanie databáz podozrivých a identifikáciu obetí obchodovania s ľuďmi alebo sexuálneho vykorisťovania a zneužívania detí, automatizované rozpoznávanie evidenčných čísel vozidiel, identifikáciu hovoriaceho, identifikáciu reči, technológie čítania z pier, zvukové sledovanie (t. j. algoritmy detekcie výstrelu), autonómny výskum a analýzu identifikovaných databáz, prognózy (prediktívne vykonávanie policajných funkcií a analýza rizikovej oblasti zločinov), nástroje detekcie správania, pokročilé nástroje virtuálnej pitvy na pomoc pri určovaní príčiny smrti, autonómne nástroje na identifikáciu finančných podvodov a financovania terorizmu, monitorovanie sociálnych médií (extrakcia a zber dát na hĺbkovú analýzu súvisiacich dát), a automatizované monitorovacie systémy s rôznymi schopnosťami detekcie (napr. detekcia úderov srdca a termografické kamery); keďže miera spoľahlivosti a presnosti uvedených aplikácií a iných potenciálnych alebo budúcich aplikácií technológie umelej inteligencie pri presadzovaní práva sa môže značne líšiť a mať dosah na ochranu základných práv a dynamiku systémov trestného súdnictva; keďže mnohé z týchto nástrojov sa používajú v tretích krajinách, ale podľa legislatívneho rámca a judikatúry Únie v oblasti ochrany údajov by boli nezákonné; keďže bežné zavádzanie algoritmov, a to aj s nízkou mierou falošnej pozitivity, môže viesť k falošným poplachom, ktorých počet výrazne prevýši skutočné výstrahy;

N.

keďže nástroje a aplikácie umelej inteligencie využívajú aj súdne orgány vo viacerých krajinách na svete, a to aj na podporu rozhodnutí o vyšetrovacej väzbe, pri ukladaní trestov, výpočte pravdepodobnosti recidívy a určovaní podmienečného trestu, riešení sporov online, správe judikatúry a uľahčovaní prístupu k právu; keďže to viedlo k narušeniu a oslabeniu šancí osôb tmavej pleti a iných menšín; keďže v súčasnosti sa ich používanie v EÚ s výnimkou niektorých členských štátov obmedzuje najmä na občianske veci;

O.

keďže s využívaním umelej inteligencie v oblasti presadzovania práva je spojené množstvo potenciálne vysokých a v niektorých prípadoch neprijateľných rizík, pokiaľ ide o ochranu základných práv jednotlivcov, ako je napr. neprehľadné rozhodovanie, rôzne druhy diskriminácie a inherentné chyby východiskového algoritmu, ktorých vplyv môžu prehĺbiť mechanizmy spätnej väzby, ako aj rizík v oblasti ochrany súkromia a osobných údajov, ochrany slobody prejavu a práva na informácie, prezumpcie neviny, práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivé súdne konanie, a tiež rizík v oblasti slobody a bezpečnosti jednotlivcov;

P.

keďže systémy umelej inteligencie využívané pri presadzovaní práva a v súdnictve sú tiež napadnuteľné útokmi na informačné systémy, pri ktorých sa uplatňuje umelá inteligencia, alebo tzv. otravou údajov (data poisoning), keď sa vloží súbor nesprávnych údajov s cieľom dosiahnuť skreslené výsledky; keďže v týchto situáciách môže byť výsledná škoda ešte väčšia a môže viesť k exponenciálne vyššej miere ujmy tak pre jednotlivcov, ako aj pre skupiny;

Q.

keďže zavádzanie umelej inteligencie v oblasti presadzovania práva a v súdnictve by sa nemalo obmedziť len na otázku technickej uskutočniteľnosti, ale malo by sa skôr považovať za politické rozhodnutie týkajúce sa koncepcie a cieľov presadzovania práva a systémov trestného súdnictva; keďže moderné trestné právo je založené na myšlienke, že orgány reagujú na trestný čin až po jeho spáchaní a nevychádzajú a priori z toho, že ľudia sú nebezpeční a treba ich neustále sledovať, aby sa zabránilo prípadnému protiprávnemu konaniu; keďže techniky sledovania založené na umelej inteligencii výrazne spochybňujú tento prístup a vedú k tomu, že je naliehavo potrebné, aby zákonodarcovia na celom svete dôkladne posúdili dôsledky povolenia zavádzania technológií, ktoré znižujú úlohu ľudí pri presadzovaní práva a rozhodovaní;

1.

opätovne zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že spracúvanie veľkého množstva osobných údajov je jadrom umelej inteligencie, právo na ochranu súkromného života a právo na ochranu osobných údajov sa vzťahuje na všetky oblasti umelej inteligencie a právny rámec Únie na ochranu údajov a súkromia sa musí v plnej miere dodržiavať; pripomína preto, že EÚ už má stanovené normy ochrany údajov v oblasti presadzovania práva, ktoré tvoria základ akejkoľvek budúcej regulácie použitia umelej inteligencie pri presadzovaní práva a v súdnictve; pripomína, že spracovanie osobných údajov by malo byť zákonné a spravodlivé, účely spracovania by mali byť presne určené, explicitné a legitímne, spracovanie by malo byť primerané, relevantné a nemalo by byť neprimerané vo vzťahu k účelu, na ktorý sa údaje spracovávajú, malo by byť presné, aktualizované a nepresné údaje, pokiaľ neplatia obmedzenia, by sa mali opraviť alebo vymazať, údaje by sa nemali uchovávať dlhšie, ako je nutné, mali by sa stanoviť jednoznačné a primerané lehoty na vymazanie alebo pravidelné preskúmanie potreby uchovávania takýchto údajov a údaje by sa mali spracovávať bezpečným spôsobom; zdôrazňuje tiež, že by sa malo zabrániť možnosti identifikovať jednotlivcov prostredníctvom aplikácie umelej inteligencie s použitím údajov, ktoré boli predtým anonymizované;

2.

opätovne potvrdzuje, že všetky riešenia umelej inteligencie na účely presadzovania práva a súdnictva musia v plnej miere rešpektovať aj zásady ľudskej dôstojnosti, nediskriminácie, slobody pohybu, prezumpcie neviny a práva na obhajobu vrátane práva odoprieť výpoveď, slobody prejavu a práva na informácie, slobody zhromažďovania a združovania, rovnosti pred zákonom, zásady rovnosti zbraní a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivé súdne konanie v súlade s chartou a Európskym dohovorom o ľudských právach; zdôrazňuje, že akékoľvek využívanie aplikácií umelej inteligencie, ktoré je nezlučiteľné so základnými právami, musí byť zakázané;

3.

uznáva, že rýchlosť, akou sa na celom svete vyvíjajú aplikácie umelej inteligencie, neumožňuje zostaviť úplný zoznam aplikácií, a preto je vzhľadom na neustály vývoj technológií potrebný jasný a súdržný model riadenia, ktorý zaručí základné práva jednotlivcov aj právnu jasnosť pre vývojárov; domnieva sa však, že vzhľadom na úlohu a zodpovednosť policajných a justičných orgánov a vplyv rozhodnutí, ktoré prijímajú na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií, sa používanie aplikácií umelej inteligencie musí považovať za vysoko rizikové v prípadoch, keď je možné, že by významne ovplyvnilo životy jednotlivcov;

4.

v tejto súvislosti sa domnieva, že akékoľvek nástroje umelej inteligencie, ktoré buď vyvinuli, alebo využívajú orgány presadzovania práva alebo justičné orgány, by mali byť prinajmenšom bezpečné, spoľahlivé, zabezpečené a prispôsobené svojmu účelu, mali by rešpektovať zásady spravodlivosti, minimalizácie údajov, zodpovednosti, transparentnosti, nediskriminácie a vysvetliteľnosti a že ich vývoj, zavedenie a používanie musí byť predmetom posúdenia rizík a prísnych testov nevyhnutnosti a primeranosti, pričom záruky musia byť primerané zistením rizikám; zdôrazňuje, že dôvera občanov v používanie umelej inteligencie, ktorá sa vyvíja a používa v EÚ, závisí od úplného dodržiavania týchto kritérií;

5.

uznáva pozitívny prínos určitých typov aplikácií umelej inteligencie k práci orgánov presadzovania práva a justičných orgánov v celej Únii; zdôrazňuje napríklad zlepšenie správy judikatúry pomocou nástrojov umožňujúcich širšie možnosti vyhľadávania; domnieva sa, že existuje celý rad ďalších možností využitia umelej inteligencie na presadzovanie práva a v súdnictve, ktoré by sa mohli preskúmať so zreteľom na päť zásad etickej charty o používaní umelej inteligencie v justičných systémoch a ich prostredí, ktorú prijala CEPEJ, a s osobitným dôrazom na „prípady použitia, ktoré treba posudzovať s čo najväčšími výhradami“ a ktoré identifikovala CEPEJ;

6.

zdôrazňuje, že účel akejkoľvek technológie možno zmeniť, a žiada preto prísnu demokratickú kontrolu a nezávislý dohľad nad akoukoľvek technológiou založenou na umelej inteligencii, ktorú používajú orgány presadzovania práva a justičné orgány, najmä v prípade technológií, ktorých účel možno zmeniť na hromadné sledovanie alebo hromadné profilovanie; s veľkým znepokojením preto berie na vedomie potenciál niektorých technológií umelej inteligencie, ktoré sa používajú v sektore presadzovania práva na účely hromadného sledovania; zdôrazňuje právnu požiadavku predchádzať hromadnému sledovaniu prostredníctvom technológií umelej inteligencie, ktoré vo svojej podstate nezodpovedá zásade nevyhnutnosti a proporcionality, a zakázať používanie aplikácií, ktoré by mohli k nemu viesť;

7.

zdôrazňuje, že prístup uplatňovaný v niektorých krajinách mimo EÚ v súvislosti s vývojom, zavádzaním a používaním technológií hromadného sledovania neprimerane zasahuje do základných práv, a preto by sa ním EÚ nemala riadiť; zdôrazňuje preto, že aj záruky proti zneužívaniu technológií umelej inteligencie orgánmi presadzovania práva a súdnymi orgánmi musia byť jednotne regulované v celej Únii;

8.

zdôrazňuje riziko predpojatosti a diskriminácie vyplývajúce z používania aplikácií umelej inteligencie, ako je strojové učenie, vrátane algoritmov, na ktorých sú takéto aplikácie založené; konštatuje, že určitá predpojatosť môže byť neoddeliteľnou súčasťou základných súborov údajov, najmä ak sa používajú historické údaje, ktoré zadali vývojári algoritmov alebo boli vygenerované pri používaní systémov v reálnych podmienkach; poukazuje na to, že výsledky, ktoré poskytujú aplikácie umelej inteligencie, sú nevyhnutne ovplyvnené kvalitou použitých údajov a že takéto prirodzené predsudky majú tendenciu postupne rásť, a tým aj upevňovať a prehlbovať existujúcu diskrimináciu, najmä v prípade osôb patriacich k určitým etnickým skupinám alebo komunitám, ktoré sú terčom rasizmu;

9.

zdôrazňuje skutočnosť, že mnohé v súčasnosti používané technológie identifikácie založené na algoritmoch identifikujú s neprimeranou chybovosťou a nesprávne klasifikujú, a preto spôsobujú ujmu ľuďom, ktorí sú terčom rasizmu, jednotlivcom patriacim k určitým etnickým komunitám, LGBTI osobám, deťom a starším osobám, ako aj ženám; pripomína, že jednotlivci majú nielen právo na správnu identifikáciu, ale aj na to, aby neboli identifikované vôbec, pokiaľ to zákon nevyžaduje v závažnom a legitímnom verejnom záujme; zdôrazňuje, že predikcie umelej inteligencie založené na charakteristikách určitej skupiny osôb v konečnom dôsledku upevňujú a opakujú existujúce formy diskriminácie; domnieva sa, že by sa malo vyvinúť veľké úsilie, aby sa zabránilo automatizovanej diskriminácii a predpojatosti; požaduje ďalšie spoľahlivé záruky v prípadoch, keď sa systémy umelej inteligencie používajú pri presadzovaní práva alebo v súdnictve v prípade maloletých alebo v súvislosti s nimi;

10.

zdôrazňuje mocenskú asymetriu medzi tými, ktorí využívajú technológie umelej inteligencie, a tými, ktorých sa týka ich použitie; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa používanie umelej inteligencie orgánmi presadzovania práva a justičnými orgánmi nestalo faktorom nerovnosti, sociálnych rozdielov alebo vylúčenia; zdôrazňuje vplyv používania nástrojov umelej inteligencie na práva podozrivých osôb na obhajobu, ťažkosti pri získavaní zmysluplných informácií o ich fungovaní a následné ťažkosti pri napadnutí ich výsledkov na súde, najmä zo strany vyšetrovaných osôb;

11.

berie na vedomie riziká týkajúce sa najmä úniku údajov, narušenia bezpečnosti údajov a neoprávneného prístupu k osobným údajom a iným informáciám súvisiacim napríklad s vyšetrovaním trestných činov alebo súdnymi vecami, ktoré sa spracúvajú pomocou systémov umelej inteligencie; zdôrazňuje, že aspekty týkajúce sa bezpečnosti a ochrany systémov umelej inteligencie, ktoré sa používajú pri presadzovaní práva a v súdnictve, treba starostlivo preskúmať a že musia byť dostatočne spoľahlivé a odolné, aby sa predišlo prípadným katastrofálnym následkom úmyselných útokov na systémy umelej inteligencie; zdôrazňuje význam bezpečnosti už v štádiu návrhu, ako aj osobitného ľudského dohľadu pred prevádzkovaním určitých kritických aplikácií, a preto vyzýva orgány presadzovania práva a justičné orgány, aby používali len také aplikácie umelej inteligencie, ktoré dodržiavajú zásadu ochrany súkromia a údajov už v štádiu návrhu, aby sa zabránilo využívaniu na neplánované účely;

12.

zdôrazňuje, že pri žiadnom systéme umelej inteligencie by nemalo byť možné, aby poškodzoval fyzickú integritu ľudí, udeľoval práva jednotlivcom alebo im ukladal právne povinnosti;

13.

uznáva, že správne určenie právnej zodpovednosti a zodpovednosti za potenciálne škody je problematické vzhľadom na zložitosť vývoja a prevádzky systémov umelej inteligencie; domnieva sa, že je potrebné vytvoriť jasný a spravodlivý režim určovania právnej zodpovednosti a zodpovednosti za prípadné negatívne dôsledky týchto vyspelých digitálnych technológií; zdôrazňuje však, že prvoradým cieľom musí byť zabrániť tomu, aby sa takéto dôsledky vôbec prejavili; vyzýva preto na uplatňovanie zásady predbežnej opatrnosti na všetky aplikácie umelej inteligencie v kontexte presadzovania práva; zdôrazňuje, že právnu zodpovednosť a zodpovednosť musí vždy niesť fyzická alebo právnická osoba, ktorá musí byť vždy identifikovaná v prípade rozhodnutí prijímaných s podporou umelej inteligencie; zdôrazňuje preto potrebu zabezpečiť transparentnosť podnikových štruktúr, ktoré vytvárajú a riadia systémy umelej inteligencie;

14.

domnieva sa, že v záujme účinnosti uplatňovania práva na obhajobu, ako aj transparentnosti vnútroštátnych systémov trestného súdnictva je nevyhnutné, aby podmienky, spôsoby a dôsledky používania nástrojov umelej inteligencie v oblasti presadzovania práva a v súdnictve, ako aj práva dotknutých osôb a účinné a ľahko dostupné postupy sťažností a nápravy vrátane súdnych prostriedkov nápravy reguloval konkrétny, jasný a presný právny rámec; zdôrazňuje právo strán trestného konania na prístup k procesu zhromažďovania údajov a súvisiacim posúdeniam vykonaným alebo získaným pomocou aplikácií umelej inteligencie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby vykonávajúce orgány zapojené do justičnej spolupráce pri rozhodovaní o žiadostiach o vydanie (alebo odovzdanie) inému členskému štátu alebo tretej krajine posúdili, či by použitie nástrojov umelej inteligencie v žiadajúcej krajine mohlo zjavne ohroziť základné právo na spravodlivý proces; vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia, ako takéto posúdenie vykonať v rámci justičnej spolupráce v trestných veciach; zdôrazňuje, že členské štáty by mali v súlade s platnými právnymi predpismi zabezpečiť, aby boli jednotlivci informovaní, keď sa ich týka použitie aplikácií umelej inteligencie orgánmi presadzovania práva alebo justičnými orgánmi;

15.

poukazuje na to, že ak sa ľudia budú spoliehať na údaje, profily a odporúčania vytvorené strojmi, nebudú môcť vykonať nezávislé posúdenie; poukazuje na potenciálne závažné nepriaznivé dôsledky najmä v oblasti presadzovania práva a spravodlivosti, keď jednotlivci až príliš dôverujú zdanlivo objektívnej a vedeckej povahe nástrojov umelej inteligencie a nezohľadňujú to, že ich výsledky by mohli byť nesprávne, neúplné, irelevantné alebo diskriminačné; zdôrazňuje, že by nemalo dochádzať k nadmernému spoliehaniu sa na výsledky, ktoré poskytujú systémy umelej inteligencie, a zdôrazňuje, že orgány musia budovať dôveru a znalosti, aby mohli spochybniť alebo zavrhnúť odporúčanie algoritmov; považuje za dôležité mať v súvislosti s takýmito technologickými riešeniami reálne očakávania a nesľubovať dokonalé riešenia v oblasti presadzovania práva a odhalenie všetkých spáchaných trestných činov;

16.

zdôrazňuje, že v kontexte súdnictva a presadzovania práva musí každé právne rozhodnutie s právnymi alebo podobnými účinkami prijímať vždy človek, ktorého možno brať na zodpovednosť za prijaté rozhodnutia; domnieva sa, že tí, na ktorých sa vzťahujú systémy založené na umelej inteligencii, musia mať možnosť uplatniť prostriedky nápravy; pripomína, že podľa práva EÚ má osoba právo nebyť predmetom rozhodnutia, ktoré má právne účinky, ktoré sa jej týkajú, alebo ju významne ovplyvňuje, a je založené výlučne na automatizovanom spracovaní údajov; ďalej zdôrazňuje, že automatizované prijímanie individuálnych rozhodnutí nesmie byť založené na osobitných kategóriách osobných údajov, pokiaľ sa neuplatňujú vhodné opatrenia na zaručenie práv a slobôd a oprávnených záujmov dotknutej osoby; zdôrazňuje, že v právnych predpisoch EÚ sa zakazuje profilovanie, ktoré vedie k diskriminácii fyzických osôb na základe osobitných kategórií osobných údajov; zdôrazňuje, že rozhodnutia v oblasti presadzovania práva sú takmer vždy rozhodnutiami, ktoré majú právny účinok na dotknutú osobu, a to z dôvodu výkonnej povahy orgánov presadzovania práva a ich činností; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že využívanie umelej inteligencie môže ovplyvniť ľudské rozhodnutia a mať dosah na všetky fázy trestného konania; zastáva preto názor, že orgány, ktoré využívajú systémy umelej inteligencie, musia dodržiavať mimoriadne prísne právne normy a zaručiť zapojenie človeka, najmä pri analýze údajov pochádzajúcich z takýchto systémov; požaduje preto, aby sa zachovala zvrchovaná právomoc sudcov a prijímanie individuálnych rozhodnutí v jednotlivých prípadoch; požaduje zákaz používania umelej inteligencie a súvisiacich technológií pri navrhovaní súdnych rozhodnutí;

17.

žiada, aby boli algoritmy vysvetliteľné, transparentné, vysledovateľné a overované ako nevyhnutná súčasť dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby vývoj, zavádzanie a využívanie systémov umelej inteligencie v súdnictve a pri presadzovania práva boli v súlade so základnými právami a občania im dôverovali, ako aj s cieľom zaručiť, aby výsledky vygenerované algoritmami umelej inteligencie mohli byť zrozumiteľné pre používateľov a osoby, na ktoré sa tieto systémy vzťahujú, a aby sa zabezpečila transparentnosť zdrojových údajov a spôsobu, akým systém dospel k danému záveru; poukazuje na to, že na zabezpečenie technickej transparentnosti, spoľahlivosti a presnosti by orgány presadzovania práva alebo justičné orgány v Únii mali povoliť kúpu len takých nástrojov a systémov, ktorých algoritmy a logika sú kontrolovateľné a prístupné aspoň polícii a justícii, ako aj nezávislým audítorom, aby sa umožnilo ich hodnotenie, audit a preverovanie, a na to, že ich predajcovia nesmú uzavrieť alebo označiť za chránené; poukazuje ďalej na to, že by sa k nim mala poskytovať jasná a zrozumiteľná dokumentácia o povahe služby, vyvinutých nástrojoch, výkonnosti a podmienkach, za ktorých možno očakávať ich správne fungovanie, ako aj o rizikách, ktoré môžu spôsobiť; vyzýva preto súdne orgány a orgány presadzovania práva, aby zabezpečili proaktívnu a úplnú transparentnosť vo vzťahu k súkromným spoločnostiam, ktoré im poskytujú systémy umelej inteligencie na účely presadzovania práva a súdnictva; odporúča preto, aby sa v rámci možnosti používal softvér s otvoreným zdrojovým kódom;

18.

nabáda orgány presadzovania práva a justičné orgány, aby identifikovali a posúdili oblasti, v ktorých by niektoré prispôsobené riešenia umelej inteligencie mohli byť prospešné, a aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti zavádzania umelej inteligencie; žiada, aby členské štáty a agentúry EÚ prijali vhodné postupy verejného obstarávania systémov umelej inteligencie, ak sa používajú v kontexte presadzovania práva alebo súdnictva, aby sa zabezpečil ich súlad so základnými právami a s uplatniteľnými právnymi predpismi vrátane zabezpečenia toho, aby softvérová dokumentácia a algoritmy boli k dispozícii a prístupné príslušným orgánom a orgánom dohľadu na účel preskúmania; požaduje najmä záväzné pravidlá, ktoré by vyžadovali zverejňovanie informácií o verejno-súkromných partnerstvách, zmluvách a nadobúdaní, ako aj o účeloch, na ktoré sa obstarávajú; zdôrazňuje, že orgánom sa musia poskytnúť potrebné finančné prostriedky, ako aj potrebné odborné znalosti, aby sa zaručilo úplné dodržiavanie etických, právnych a technických požiadaviek spojených so zavádzaním umelej inteligencie;

19.

požaduje vysledovateľnosť systémov umelej inteligencie a rozhodovacieho procesu, v rámci ktorej sa určia schopnosti a obmedzenia systémov a ktorá umožní sledovať prostredníctvom povinnej dokumentácie rozhodujúce atribúty, na ktorých sa rozhodnutie zakladá; zdôrazňuje, že je dôležité uchovávať úplnú dokumentáciu trénovacích údajov, ich kontextu, účelu, presnosti a vedľajších účinkov, ako aj ich spracovania tvorcami a vývojármi algoritmov a ich súladu so základnými právami; zdôrazňuje, že za každých okolností musí byť možné zjednodušiť výpočty systému umelej inteligencie tak, aby im ľudia rozumeli;

20.

žiada, aby sa pred implementáciou alebo zavedením systémov umelej inteligencie na účely presadzovania práva alebo súdnictva vykonalo povinné posúdenie vplyvu na základné práva s cieľom posúdiť potenciálne riziká ohrozenia základných práv; pripomína, že predchádzajúce posúdenie vplyvu na ochranu údajov je povinné pri akomkoľvek druhu spracovania, najmä pri využití nových technológií, ktoré pravdepodobne povedie k vysokému riziku pre práva a slobody fyzických osôb, a zastáva názor, že sa to týka všetkých technológií umelej inteligencie v oblasti presadzovania práva a súdnictva; poukazuje na odborné znalosti orgánov na ochranu údajov a agentúr pre základné práva pri posudzovaní týchto systémov; zdôrazňuje, že tieto posúdenia vplyvu na základné práva by sa mali vykonávať čo najotvorenejšie a že by do nich mala byť aktívne zapojená občianska spoločnosť; žiada, aby sa v posúdeniach vplyvu jasne vymedzili aj záruky potrebné na riešenie identifikovaných rizík a aby boli pred zavedením akéhokoľvek systému umelej inteligencie v čo najväčšej miere verejne dostupné;

21.

zdôrazňuje, že len silná európska správa v oblasti umelej inteligencie s nezávislým hodnotením umožní potrebné uplatňovanie zásad základných práv; žiada, aby nezávislý orgán uskutočňoval pravidelný povinný audit všetkých systémov umelej inteligencie používaných pri presadzovaní práva a v súdnictve, ak by mohli významne ovplyvniť život jednotlivcov, s cieľom otestovať a vyhodnotiť algoritmické systémy, ich kontext, účel, presnosť, výkonnosť a rozsah a hneď po začatí ich funkčnosti odhaliť, vyšetriť, diagnostikovať a napraviť nežiaduce a nepriaznivé účinky a zabezpečiť fungovanie systémov umelej inteligencie podľa plánu; požaduje preto na tento účel jasný inštitucionálny rámec vrátane riadneho regulačného a kontrolného dohľadu s cieľom zabezpečiť úplné vykonávanie a zaručiť demokratickú diskusiu založenú na úplnej informovanosti o nevyhnutnosti a proporcionalite umelej inteligencie v oblasti trestného súdnictva; zdôrazňuje, že výsledky týchto auditov by sa mali sprístupniť vo verejných registroch, aby občania vedeli, že systémy umelej inteligencie sa zavádzajú a aké opatrenia sa prijímajú na nápravu porušovania základných práv;

22.

zdôrazňuje, že súbory údajov a algoritmické systémy používané pri klasifikácii, posudzovaní a predpovediach v rôznych fázach spracovania údajov pri vývoji umelej inteligencie a súvisiacich technológií môžu viesť aj k rozdielnemu zaobchádzaniu so skupinami osôb a ich priamej aj nepriamej diskriminácii, najmä preto, že údaje používané na nastavenie algoritmov na prediktívne vykonávanie policajných funkcií odrážajú aktuálne priority sledovania a v dôsledku toho môžu v konečnom dôsledku opakovať a upevňovať existujúce predsudky; zdôrazňuje preto, že technológie umelej inteligencie, najmä ak sa zavádzajú na použitie pri presadzovaní práva a v súdnictve, si vyžadujú interdisciplinárny výskum a vstupy, a to aj v oblasti vedeckých a technických štúdií, kritických rasových štúdií, štúdií o zdravotnom postihnutí a v iných odboroch zohľadňujúcich sociálne podmienky, a to aj pokiaľ ide o to, ako sa tvoria rozdiely a prebieha klasifikácia, a ich dôsledky; zdôrazňuje preto potrebu systematicky investovať do začleňovania týchto disciplín do štúdia a výskumu umelej inteligencie na všetkých úrovniach; zdôrazňuje, že je potrebné, aby tímy, ktoré navrhujú, vyvíjajú, testujú, udržiavajú, zavádzajú a obstarávajú tieto systémy umelej inteligencie na účely presadzovania práva a súdnictva, odrážali v rámci možnosti rôznorodosť spoločnosti vo všeobecnosti ako netechnický spôsob obmedzenia rizika zvýšenej diskriminácie;

23.

zdôrazňuje ďalej, že primeraná zodpovednosť aj ručenie si vyžaduje dôkladnú špecializovanú odbornú prípravu, pokiaľ ide o etické ustanovenia, potenciálne nebezpečenstvá, obmedzenia a riadne používanie technológie umelej inteligencie, najmä príslušníkov polície a sudcov; zdôrazňuje, že vhodnou odbornou prípravou a kvalifikáciou by sa malo zabezpečiť, aby boli osoby s rozhodovacou právomocou vyškolené o potenciálnej predpojatosti, keďže súbory údajov môžu vychádzať z diskriminačných a skreslených údajov; podporuje vytváranie iniciatív na zvyšovanie informovanosti a rozšírenie vzdelania s cieľom zabezpečiť, aby osoby pracujúce v oblasti presadzovania práva alebo v súdnictve poznali a chápali obmedzenia, možnosti a riziká, ktoré so sebou prináša používanie systémov umelej inteligencie, vrátane rizika automatizačného skreslenia; pripomína, že začlenenie prípadov rasizmu, ktorého sa dopúšťajú policajné jednotky pri plnení svojich povinností, do súborov trénovacích údajov o umelej inteligencii nevyhnutne povedie k rasistickej predpojatosti v zisteniach, výsledkoch a odporúčaniach generovaných umelou inteligenciou; opakuje preto svoju výzvu členským štátom, aby podporovali antidiskriminačné politiky a vypracovali národné akčné plány boja proti rasizmu v oblasti policajnej práce a súdnictva;

24.

konštatuje, že prediktívne vykonávanie policajných funkcií je jedna z aplikácií umelej inteligencie, ktoré sa používajú v oblasti presadzovania práva, varuje však, že hoci dokáže analyzovať určité súbory údajov na identifikáciu vzorov a korelácií, neumožňuje poskytnúť odpovede na otázku príčinnej súvislosti ani vytvoriť spoľahlivé predikcie o správaní jednotlivca, a preto nemôže byť žiadny zásah založený len na jeho základe; poukazuje na to, že viaceré mestá v Spojených štátoch prestali používať po auditoch systémy prediktívneho vykonávania policajných funkcií; pripomína, že počas služobnej cesty výboru LIBE do Spojených štátov vo februári 2020 policajné útvary mesta New York a Cambridge, Massachusetts, informovali poslancov, že postupne prestali používať svoje programy prediktívneho vykonávania policajných funkcií z dôvodu nedostatočnej účinnosti, diskriminačných dôsledkov a zlyhania v praxi, a namiesto toho prešli na spoluprácu polície s obyvateľstvom; pripomína, že v dôsledku toho klesla miera trestnej činnosti; nesúhlasí preto s tým, aby orgány presadzovania práva používali umelú inteligenciu na predikciu správania jednotlivcov alebo skupín na základe historických údajov a správania v minulosti, príslušenstva k určitej skupine, miesta alebo akýchkoľvek iných takýchto charakteristík, a tak sa pokúšali identifikovať osoby, ktoré by mohli spáchať trestný čin;

25.

berie na vedomie rôzne spôsoby použitia rozpoznávania tváre, ako je napríklad overenie/autentifikácia (t. j. zhoda živej tváre s fotografiou v doklade totožnosti, napr. inteligentné hranice), identifikácia (t. j. zhoda fotografie so súborom fotografií) a odhaľovanie (t. j. odhaľovanie tvárí v reálnom čase zo zdrojov, ako je záznam CCTV, a ich porovnanie s databázami, napr. sledovanie v reálnom čase), pričom každý z nich má iný dosah na ochranu základných práv; je pevne presvedčený, že zavádzanie systémov rozpoznávania tváre orgánmi presadzovania práva by sa malo obmedziť na jasne opodstatnené účely, pri ktorých sa musia v plnej miere dodržiavať zásady proporcionality a nevyhnutnosti, ako aj platné právne predpisy; opätovne potvrdzuje, že používanie technológie na rozpoznávanie tváre musí byť aspoň v súlade s požiadavkami minimalizácie údajov, presnosti údajov, obmedzenia ich uchovávania, bezpečnosti údajov a zodpovednosti, že musí byť tiež zákonné, spravodlivé a transparentné a mať konkrétny, jednoznačný a legitímny účel, ktorý je jasne vymedzený v práve členského štátu alebo Únie; zastáva názor, že overovacie a autentifikačné systémy sa môžu naďalej zavádzať a úspešne používať len vtedy, ak je možné zmierniť ich nepriaznivé účinky a splniť uvedené kritériá;

26.

okrem toho požaduje trvalý zákaz používania automatizovanej analýzy a/alebo rozpoznávania iných ľudských prvkov vo verejne prístupných priestoroch, ako sú chôdza, odtlačky prstov, DNA, hlas a iné biometrické prvky a prejavy správania;

27.

požaduje však moratórium na zavedenie systémov rozpoznávania tváre s identifikačnou funkciou na účely presadzovania práva, pokiaľ sa nepoužívajú výlučne na účel identifikácie obetí trestného činu, kým nebude možné konštatovať, že technické normy sú v úplnom súlade so základnými právami, kým vyvodené výsledky nebudú bez predpojatosti a nediskriminačné, kým sa v právnom rámci nestanovia prísne záruky proti zneužitiu a prísna demokratická kontrola a dohľad a nebudú k dispozícii empirické dôkazy nevyhnutnosti a primeranosti zavádzania takýchto technológií; konštatuje, že ak nebudú uvedené kritériá splnené, systémy by sa nemali používať ani zavádzať;

28.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že subjekty presadzovania práva a spravodajské služby používajú súkromné databázy na rozpoznávanie tváre, napríklad databázu Clearview AI obsahujúcu viac ako tri miliardy snímok, ktoré boli nezákonne získané zo sociálnych sietí a iných častí internetu, a to aj od občanov EÚ; vyzýva členské štáty, aby uložili subjektom presadzovania práva povinnosť poskytnúť informáciu o tom, či používajú technológiu Clearview AI alebo rovnocenné technológie od iných poskytovateľov; pripomína stanovisko Európskeho výboru pre ochranu údajov (ďalej len „EDPB“), že využívanie služby, ako je napríklad Clearview AI, orgánmi presadzovania práva v Európskej únii by „pravdepodobne nebolo v súlade s režimom ochrany údajov EÚ“; požaduje zákaz využívať súkromné databázy na rozpoznávanie tváre pri presadzovaní práva;

29.

berie na vedomie štúdiu uskutočniteľnosti Komisie o možných zmenách prümského rozhodnutia (8), a to aj v súvislosti s vyobrazením tváre; berie na vedomie predchádzajúci výskum, že žiadne prípadné nové identifikátory, napr. rozpoznávanie dúhovky alebo tváre, by neboli vo forenznom kontexte rovnako spoľahlivé ako DNA alebo odtlačky prstov; pripomína Komisii, že každý legislatívny návrh musí byť založený na dôkazoch a rešpektovať zásadu proporcionality; naliehavo vyzýva Komisiu, aby po vykonaní úplného posúdenia vplyvu rozšírila rámec prümského rozhodnutia len v prípade, že existujú spoľahlivé vedecké dôkazy spoľahlivosti rozpoznávania tváre vo forenznom kontexte v porovnaní s DNA alebo odtlačkami prstov, a aby pritom zohľadnila odporúčania európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) a EDPB;

30.

zdôrazňuje, že používanie biometrických údajov súvisí v širšom zmysle so zásadou práva na ľudskú dôstojnosť, ktorá tvorí základ všetkých základných práv zaručených chartou; domnieva sa, že používanie a zber akýchkoľvek biometrických údajov na účely identifikácie na diaľku, napríklad prostredníctvom rozpoznávania tváre na verejných miestach, ako aj pri automatizovaných systémoch hraničnej kontroly používaných na hraničné kontroly na letiskách, môže predstavovať osobitné riziká z hľadiska základných práv, ktorých dôsledky sa môžu značne líšiť v závislosti od účelu, kontextu a rozsahu použitia; ďalej upozorňuje na spornú vedeckú platnosť technológie rozpoznávania emócií, ako sú kamery rozpoznávajúce pohyb očí a zmeny veľkosti šošoviek, v kontexte presadzovania práva; zastáva názor, že používanie biometrickej identifikácie v kontexte presadzovania práva a súdnictva by sa malo vždy považovať za „vysoké riziko“, a preto by sa naň mali vzťahovať dodatočné požiadavky, ako odporúča expertná skupina Komisie na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu;

31.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad výskumnými projektmi financovanými v rámci programu Horizont 2020, v rámci ktorých sa nasadzuje umelá inteligencia na vonkajších hraniciach, ako je projekt iBorderCtrl, tzv. inteligentný systém detekcie lži, ktorý vytvára profily cestujúcich na základe počítačového rozhovoru nasnímaného webovou kamerou cestujúceho pred cestou, a analýza 38 mikrogest založená na umelej inteligencii, ktorá sa testuje v Maďarsku, Lotyšsku a Grécku; vyzýva preto Komisiu, aby prostredníctvom legislatívnych aj nelegislatívnych prostriedkov a v prípade potreby aj prostredníctvom konaní o porušení povinnosti zaviedla zákaz akéhokoľvek spracovania biometrických údajov vrátane vyobrazenia tváre na účely presadzovania práva, ktoré by viedlo k hromadnému sledovaniu na verejných priestoroch; vyzýva okrem toho Komisiu, aby prestala financovať výskum alebo zavádzanie biometrických technológií alebo s nimi spojené programy, ktoré by mohli prispieť k hromadnému sledovaniu na verejných priestoroch; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba venovať osobitnú pozornosť používaniu bezpilotných lietadiel pri policajných operáciách a v tejto súvislosti uplatňovať prísny rámec;

32.

podporuje odporúčania expertnej skupiny Komisie na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, pokiaľ ide o zákaz hromadného hodnotenia osôb založeného na umelej inteligencii; domnieva sa, že akákoľvek forma normatívneho hodnotenia občanov orgánmi verejnej moci vo veľkom meradle, najmä v oblasti presadzovania práva a súdnictva, vedie k strate autonómie, ohrozuje zásadu nediskriminácie a nemožno ju považovať za opatrenie, ktoré je v súlade s európskymi hodnotami, najmä s ľudskou dôstojnosťou zakotvenou v práce EÚ;

33.

žiada väčšiu celkovú transparentnosť s cieľom dosiahnuť komplexné porozumenie, pokiaľ ide o používanie aplikácií umelej inteligencie v Únii; žiada, aby členské štáty poskytli komplexné informácie o nástrojoch, ktoré používajú ich orgány presadzovania práva a justičné orgány, o typoch používaných nástrojov, účeloch, na ktoré sa používajú, typoch trestných činov, pri ktorých sa používajú, a názvy spoločností alebo organizácií, ktoré tieto nástroje vyvinuli; vyzýva všetky orgány presadzovania práva a justičné orgány, aby tiež informovali verejnosť a zabezpečili dostatočnú transparentnosť, pokiaľ ide o ich využívanie umelej inteligencie a súvisiacich technológií pri vykonávaní ich právomocí vrátane zverejňovania miery klamlivých pozitívnych a klamlivých negatívnych výsledkov danej technológie; žiada, aby Komisia zhromaždila a aktualizovala informácie na jednom mieste; vyzýva Komisiu, aby tiež zverejnila a aktualizovala informácie o používaní umelej inteligencie agentúrami Únie, ktorým boli zverené úlohy v oblasti presadzovania práva a súdnictva; vyzýva EDPB, aby posúdil zákonnosť týchto technológií a aplikácií umelej inteligencie používaných orgánmi presadzovania práva a súdnictvom;

34.

pripomína, že aplikácie umelej inteligencie vrátane aplikácií používaných v kontexte presadzovania práva a súdnictva sa vyvíjajú na celom svete rýchlym tempom; naliehavo vyzýva všetky európske zainteresované strany vrátane členských štátov a Komisie, aby prostredníctvom medzinárodnej spolupráce zabezpečili zapojenie partnerov mimo EÚ s cieľom zvýšiť normy na medzinárodnej úrovni a nájsť spoločný a komplementárny právny a etický rámec na používanie umelej inteligencie, najmä v oblasti presadzovania práva a súdnictva, ktorý bude plne rešpektovať chartu, európske acquis v oblasti ochrany údajov a všeobecnejšie ľudské práva;

35.

vyzýva Agentúru EÚ pre základné práva, aby v spolupráci s EDPB a EDPS vypracovala komplexné usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy s cieľom bližšie určiť kritériá a podmienky vývoja, používania a zavádzania aplikácií a riešení umelej inteligencie, ktoré majú používať orgány presadzovania práva a justičné orgány; zaväzuje sa, že vypracuje štúdiu o vykonávaní smernice o presadzovaní práva (9) s cieľom určiť, ako je zabezpečená ochrana osobných údajov pri spracúvaní údajov orgánmi presadzovania práva a justičnými orgánmi, najmä pri vývoji alebo zavádzaní nových technológií; ďalej vyzýva Komisiu, aby zvážila, či sú potrebné osobitné legislatívne opatrenia týkajúce sa ďalšieho spresnenia kritérií a podmienok vývoja, používania a zavádzania aplikácií a riešení umelej inteligencie orgánmi presadzovania práva a justičnými orgánmi;

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.

(3)  Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39.

(4)  Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

(5)  Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53.

(6)  Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 63.

(7)  Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 82.

(8)  Rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/27


P9_TA(2021)0406

Vplyv domáceho násilia a práv starostlivosti na ženy a deti

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o vplyve partnerského násilia a práv starostlivosti na ženy a deti (2019/2166(INI))

(2022/C 132/03)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a články 6, 8 a 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (smernica o právach obetí) (1),

so zreteľom na články 21, 23, 24 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý nadobudol platnosť 1. augusta 2014,

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 13 Výboru pre práva dieťaťa z 18. apríla 2011 o práve dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia,

so zreteľom na Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

so zreteľom na Haagsky dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 29. mája 1993,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (2),

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv,

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien prijatý 18. decembra 1979 a na všeobecné odporúčanie č. 35 o rodovo motivovanom násilí páchanom na ženách, ktorým sa aktualizuje všeobecné odporúčanie č. 19 Výboru pre odstránenie diskriminácie žien,

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, a najmä na jeho zásadu 2,

so zreteľom na program udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý nadobudol platnosť 1. januára 2016, a najmä na jeho cieľ udržateľného rozvoja č. 5 týkajúci sa rodovej rovnosti, ako aj na cieľ 16.2 týkajúci sa ukončenia zneužívania, vykorisťovania detí, obchodovania s nimi a všetkých foriem násilia na deťoch a ich mučenia,

so zreteľom na návrh Komisie zo 4. marca 2016 na rozhodnutie Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (COM(2016)0109),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152), najmä na jej prvý cieľ chrániť ženy a dievčatá pred násilím a stereotypmi,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) (COM(2020)0258),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 6. marca 2019 s názvom Správa za rok 2019 o rovnosti žien a mužov v EÚ (SWD(2019)0101),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu (4),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o potrebe osobitného zloženia Rady pre rodovú rovnosť (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o rodovej perspektíve v kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a v období po kríze (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o stratégii EÚ pre rodovú rovnosť (7),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (8),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (9),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (nariadenie Brusel IIa) (10),

so zreteľom na index rodovej rovnosti 2020 Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“),

so zreteľom na štúdiu EIGE z 12. júna 2019 s názvom Understanding intimate partner violence in the EU: the role of data (Partnerské násilie v EÚ: úloha údajov),

so zreteľom na štúdiu EIGE z 18. novembra 2019 s názvom A guide to risk assessment and risk management of intimate partner violence against women for police (Príručka pre políciu k hodnoteniu a riadeniu rizika partnerského násilia na ženách),

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) z 3. marca 2014 s názvom Violence against women: an EU-wide survey (Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum),

so zreteľom na platformu nezávislých expertných mechanizmov pre diskrimináciu a násilie voči ženách (platforma EDVAW) a na jej vyhlásenie z 31. mája 2019 s názvom Intimate partner violence against women is an essential factor in the determination of child custody (Partnerské násilie na ženách je základným faktorom pri určovaní práv starostlivosti o dieťa),

so zreteľom na vyhlásenie predsedníčky skupiny expertov Rady Európy pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu Marceline Naudiovej z 24. marca 2020 s názvom For many women and children, the home is not a safe place (Pre mnohé ženy a deti nie je domov bezpečným miestom) o potrebe dodržiavať normy Istanbulského dohovoru v čase pandémie,

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0254/2021),

A.

keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou a kľúčovým cieľom EÚ a mala by sa odrážať vo všetkých politikách EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách (11) a charte (12) a malo by sa plne rešpektovať; keďže rodovo motivované násilie vo všetkých jeho formách predstavuje extrémnu formu diskriminácie žien a porušovanie ľudských práv zakorenené v rodovej nerovnosti, ktorú pomáha udržiavať a posilňovať; keďže tento druh násilia vychádza z rodových stereotypov o úlohách a schopnostiach žien a mužov a z nerovných mocenských vzťahov v spoločnostiach a zachováva sa v nich; keďže je naďalej rozšírený a postihuje ženy na všetkých úrovniach spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne postavenie alebo krajinu pôvodu či pobytu, a keďže ide o jednu z najzávažnejších prekážok pri dosahovaní rodovej rovnosti; keďže ženy a deti nie sú v celej EÚ rovnako chránené pred rodovo motivovaným násilím z dôvodu odlišných politík a právnych predpisov v členských štátoch;

B.

keďže napriek mnohým prípadom formálneho uznania a pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti rodovej rovnosti, ženy sú stále diskriminované a znevýhodňované a pretrvávajú medzi nimi sociálne, hospodárske a kultúrne nerovnosti; keďže podľa indexu rodovej rovnosti inštitútu EIGE za rok 2020 rovnosť nebola doposiaľ v plnej miere dosiahnutá v žiadnom členskom štáte EÚ; keďže pokrok EÚ v oblasti rodovej rovnosti je stále pomalý, pričom sa index zlepšuje v priemere o jeden bod každé dva roky; keďže týmto tempom bude trvať takmer 70 rokov, kým EÚ dosiahne rodovú rovnosť; keďže Európsky parlament už vyzval na vytvorenie nového zloženia Rady pozostávajúceho z ministrov a štátnych tajomníkov zodpovedných za rodovú rovnosť;

C.

keďže rôzne formy útlaku neexistujú oddelene, ale sa prekrývajú a postihujú jednotlivcov súčasne, čo vyvoláva prierezové formy diskriminácie; keďže diskriminácia založená na rodovej identite sa často spája s diskrimináciou na iných základoch, ako sú rasa, farba pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické vlastnosti, jazyk, náboženstvo alebo viera, politické alebo akékoľvek iné presvedčenie, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, pôvod, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia;

D.

keďže toto desaťročie je svedkom viditeľnej a organizovanej ofenzívy na celosvetovej a európskej úrovni proti rodovej rovnosti a právam žien, a to aj v EÚ;

E.

keďže rodová rovnosť je základnou podmienkou inovatívneho, konkurencieschopného a prosperujúceho európskeho hospodárstva, ktoré vedie k vytváraniu nových pracovných miest a vyššej produktivite, najmä v súvislosti s digitalizáciou a prechodom na ekologické hospodárstvo;

F.

keďže partnerské násilie znamená akýkoľvek čin fyzického, sexuálneho, psychického alebo ekonomického násilia, ktoré sa vyskytne medzi bývalými alebo súčasnými manželmi alebo partnermi bez ohľadu na to, či páchateľ má alebo nemá spoločné bydlisko s obeťou; keďže partnerské násilie je jednou z najrozšírenejších foriem rodovo motivovaného násilia, pričom sa odhaduje, že 22 % žien zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie a 43 % žien zažilo psychické násilie zo strany svojho partnera (13); keďže tento druh násilia neprimerane postihuje ženy a deti; keďže pojmom „domáce násilie“ sa rozumejú všetky činy telesného, sexuálneho, duševného a ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú v rámci rodiny alebo domácej jednotky alebo medzi bývalými alebo súčasnými manželmi alebo partnermi, bez ohľadu na to, či už páchateľ má, alebo v minulosti mal s obeťou spoločný pobyt (14); keďže domáce násilie je závažný a často dlhodobý a skrytý sociálny problém, ktorý spôsobuje systematické fyzické a/alebo psychické traumy s vážnymi následkami pre obete a s výrazným vplyvom na citovú, ekonomickú a sociálnu kvalitu života celej rodiny, pretože páchateľ je osoba, ktorej by obeť mala byť schopná dôverovať; keďže 70 až 85 % detí, ktoré sú obeťami násilia, pozná svojho zneužívateľa a keďže prevažná väčšina týchto detí je obeťou ľudí, ktorým dôverujú (15); keďže obete sú vystavené donucovacej kontrole zo strany páchateľa, ktorá sa vyznačuje zastrašovaním, ovládaním, izoláciou a zneužívaním;

G.

keďže miera partnerského násilia vo vidieckych a odľahlých komunitách je ešte vyššia ako v mestských oblastiach; keďže ženy vo vidieckych a odľahlých oblastiach čelia vyššej miere partnerského násilia a častejšiemu a závažnejšiemu fyzickému, psychickému a ekonomickému zneužívaniu, čo je ešte umocnené skutočnosťou, že bývajú ďaleko od dostupných zdrojov a služieb, kde by mohli hľadať pomoc; keďže nedostatočné chápanie domáceho násilia zdravotnými, sociálnymi a právnymi službami vo vidieckych a odľahlých regiónoch možno považovať za závažný problém pre osoby, ktoré zažili partnerské násilie;

H.

keďže na úrovni EÚ je väčšina domácností s jedným rodičom vedená osamelými matkami, ktoré sú hospodársky obzvlášť zraniteľné, najmä v kategóriách s nízkymi mzdami, a je pravdepodobnejšie, že opustia trh práce skôr, ako sa stanú rodičmi, čo ich znevýhodňuje, keď sa snažia opätovne vstúpiť na trh práce; keďže v EÚ bolo v roku 2019 ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 40,3 % domácností s jedným rodičom (16);

I.

keďže 30 % žien, ktoré zažili sexuálnu viktimizáciu zo strany bývalého alebo súčasného partnera, taktiež zažilo sexuálne násilie v detstve, a keďže 73 % matiek, ktoré boli obeťami fyzického a/alebo sexuálneho násilia zo strany partnera, uvádza, že aspoň jedno z ich detí sa dozvedelo o tom, že došlo k takémuto násiliu (17);

J.

keďže v mnohých členských štátoch boli opatrenia na obmedzenie pohybu a obmedzenie kontaktu medzi ľuďmi počas pandémie ochorenia COVID-19 spojené s exponenciálnym nárastom výskytu a intenzity prípadov partnerského násilia, psychologického násilia a nátlakovej kontroly a kybernetického násilia a so 60 % nárastom tiesňových volaní nahlásených obeťami domáceho násilia (18); keďže požiadavka zostať doma a znepokojujúci nárast tzv. tieňovej pandémie sťažili ženám a deťom prístup k účinnej ochrane, podporným službám a spravodlivosti a odhalili, že podporné zdroje a štruktúry boli nedostatočné a že obete mali obmedzený prístup k podporným službám, pričom mnohé z nich zostali bez primeranej a včasnej ochrany; keďže najlepšie postupy v oblasti osobitných opatrení na poskytovanie včasnej a dostupnej pomoci obetiam vrátane vytvorenia systémov núdzových správ alebo zriadenia kontaktných miest na vyhľadávanie pomoci v lekárňach a supermarketoch by sa mali zdieľať medzi členskými štátmi; keďže napriek prevahe tohto javu je partnerské násilie na ženách v EÚ stále nedostatočne nahlasované obeťami, ich rodinami, priateľmi, známymi a susedmi, a to z rôznych dôvodov, najmä počas pandémie ochorenia COVID-19, a keďže existuje značný nedostatok komplexných, porovnateľných a rodovo rozčlenených údajov, čo sťažuje úplné posúdenie vplyvu krízy; keďže z prieskumu agentúry FRA o násilí páchanom na ženách vyplýva, že obete hlásia polícii svoje najzávažnejšie prípady partnerského násilia len v 14 % prípadov a že dve tretiny ženských obetí systematicky nenahlasujú orgánom, či už zo strachu alebo nedostatku informácií o právach obetí, alebo z dôvodu všeobecného presvedčenia, že partnerské násilie je súkromnou záležitosťou, ktorá by sa nemala zverejňovať (19);

K.

keďže domáce a rodovo motivované násilie sa v dôsledku opatrení na obmedzenie pohybu zavedených počas pandémie ochorenia COVID-19 zvýšilo a podľa najnovšej správy Europolu sexuálne zneužívanie detí (20) online v EÚ dramaticky vzrástlo;

L.

keďže počas obmedzenia pohybu sa zaznamenal výrazný nárast domáceho násilia voči LGBTI+ osobám, najmä mladým ľuďom;

M.

keďže hospodárske násilie páchané na ženách, napríklad vo forme majetkovej škody, obmedzovania prístupu k finančným zdrojom, vzdelaniu alebo trhu prác, alebo neplnenia hospodárskych povinností, ako je výživné, si taktiež zasluhuje náležitú pozornosť, keďže poškodzovanie finančnej nezávislosti a majetku rodiny sa spája s inými formami násilia a výsledkom je ďalšia pasca pre obete; keďže obete, ktoré nie sú finančne nezávislé, sú často nútené pokračovať v živote s páchateľom, aby sa vyhli finančnej neistote, bezdomovectvu alebo chudobe, a táto tendencia sa nedávno posilnila pandémiou ochorenia COVID-19; keďže spravodlivá odmena a ekonomická nezávislosť sú základným predpokladom toho, aby ženy mohli odísť zo vzťahu, v ktorom dochádza k zneužívaniu a násiliu; keďže v niektorých členských štátoch presadzovanie súdneho rozhodnutia, ktorými sa priznáva finančná náhrada, môže vyžadovať, aby obeť zostala v kontakte s páchateľom, čo ju vystavuje ďalšiemu fyzickému a emocionálnemu riziku;

N.

keďže aj deti môžu trpieť tzv. svedectvom násilia (21) v dome a rodinnom prostredí tým, že sú vystavené niektorej forme zlého zaobchádzania prostredníctvom fyzického, verbálneho, psychického, sexuálneho a hospodárskeho násilia páchaného na ich referenčných osobách alebo iných pre nich citovo významných osobách; keďže takéto násilie má veľmi vážne dôsledky na psychický a emocionálny vývin dieťaťa a keďže je preto nevyhnutné venovať náležitú pozornosť tomuto druhu násilia pri rozluke a pri dojednaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa pri zabezpečení toho, že sa v prvom rade zohľadnia najlepšie záujmy dieťaťa, najmä s cieľom stanoviť práva starostlivosti a stretávania sa s dieťaťom v prípadoch rozluky; keďže svedectvo násilia nie je vždy ľahko rozpoznateľné a keďže ženy, ktoré sú obeťami domáceho násilia, žijú v stave napätia a emocionálnych ťažkostí; keďže v prípadoch domáceho násilia a otázok ochrany detí by súdy mali odkázať na odborníkov so znalosťami a nástrojmi, aby sa vyhli rozhodnutiam voči matke, ktoré náležite nezohľadňujú všetky okolnosti;

O.

keďže vzdelávanie zohráva zásadnú úlohu pri budovaní zručností detí a mladých ľudí s cieľom pomôcť im v oblasti vytvárania zdravých vzťahov, a to najmä riešením rodových noriem, rodovej rovnosti, dynamiky moci vo vzťahoch, súhlasu a rešpektovania hraníc, a pomáha v boji proti rodovo motivovanému násiliu; keďže podľa Medzinárodných technických usmernení organizácie UNESCO v oblasti sexuálnej výchovy programy komplexnej sexuálnej výchovy v rámci učebných plánov umožňujú deťom a mladým ľuďom rozvíjať poznatky, postoje a zručnosti v tejto oblasti vrátane dodržiavania ľudských práv, rodovej rovnosti, súhlasu a rozmanitosti, a keďže to posilňuje postavenie detí a mladých ľudí;

P.

keďže pri riešení problému odstránenia rodovo motivovaného násilia sa treba spoliehať na konzistentné a porovnateľné administratívne údaje založené na dôkladnom a koordinovanom rámci zberu údajov; keďže súčasné dostupné údaje zhromaždené orgánmi presadzovania práva a justície členských štátov neodrážajú plný rozsah partnerského násilia a jeho vplyv a dlhodobé následky pre ženy aj deti, keďže väčšina členských štátov nezhromažďuje porovnateľné rodovo rozlíšené údaje o násilí ani neuznávajú partnerské násilie ako špecifický trestný čin, dôsledkom čoho je šedá zóna, ktorá odráža skutočnú prevalenciu a výskyt partnerského násilia, značne nevyčíslená a nezmapovaná; keďže chýbajú aj údaje o zvýšených rizikách a prevalencii domáceho a partnerského násilia v prípade konkrétnych skupín, ako sú znevýhodnené a diskriminované skupiny žien;

Q.

keďže v niektorých členských štátoch sa partnerské násilie na ženách často zanedbáva a zdá sa, že v prípadoch dojednaní a rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, styku, vzťahu a stretávania sa s dieťaťom je štandardným pravidlom spoločné opatrovníctvo alebo spoločný výkon rodičovských práv a povinností; keďže ignorovanie tohto druhu násilia vedie ku katastrofálnym dôsledkom pre ženy a deti, ktoré môžu vyústiť do femicídy a/alebo infanticídy; keďže obete partnerského násilia potrebujú osobitné ochranné opatrenia; keďže situácia obetí sa značne zhorší, ak sú ekonomicky alebo sociálne závislé od páchateľa; keďže je preto nevyhnutné v plnej miere zohľadniť tento druh násilia pri rozhodovaní o dohodách o odlúčení a opatrovníctve a riešiť obvinenia z násilia pred otázkami opatrovníctva a stretávania sa s dieťaťom; keďže súdy členských štátov by mali zabezpečiť komplexné posúdenie v rámci zásady „najlepšieho záujmu dieťaťa“ s cieľom určiť právo starostlivosti a právo na stretávanie sa s dieťaťom, čo zahŕňa vypočutie dieťaťa spolu so všetkými príslušnými službami, poskytnutie psychologickej podpory a zohľadnenie odborného posudku všetkých zúčastnených odborníkov;

R.

keďže hodnotenia rizík v oblasti presadzovania práva vo väčšine členských štátov systematicky nezahŕňajú informácie poskytované deťmi o ich skúsenostiach s partnerským násilím;

S.

keďže najlepší záujem dieťaťa by mal byť vždy prvoradým hľadiskom pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí vrátane rodinných sporov a keďže právo každého dieťaťa udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ktoré vyplýva z článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 9 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, by sa preto malo v prípade potreby obmedziť v najlepšom záujme dieťaťa;

T.

keďže podľa článku 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa a článkov 4 a 16 smernice (EÚ) 2016/800 majú deti právo vyjadriť svoje názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a to aj v súdnych a správnych konaniach, a to spôsobom ústretovým k dieťaťu, a keďže tieto názory musia mať náležitú váhu v súlade s vekom a vyspelosťou dieťaťa;

U.

keďže dve z najprestížnejších inštitúcií zaoberajúcich sa duševným zdravím, Svetová zdravotnícka organizácia a Americké psychologické združenie, odmietajú používanie tzv. syndrómu odcudzenia rodičov a podobných koncepcií a pojmov, keďže sa môžu použiť ako stratégia proti obetiam násilia tým, že spochybnia rodičovské schopnosti obetí, odmietnu ich vyjadrenie a neberú do úvahy násilie, ktorému sú deti vystavené; keďže podľa odporúčania platformy EDVAW obvinenia zneužívajúcich otcov voči matkám, pokiaľ ide o odcudzenie rodiča, sa musia považovať za pokračovanie moci a kontroly zo strany štátnych agentúr a subjektov vrátane tých, ktoré rozhodujú o starostlivosti o dieťa (22);

V.

keďže anonymné oznámenia a oznámenia, ktoré obete neskôr stiahli, môžu brzdiť ďalšie vyšetrovanie orgánmi a predstavovať prekážku brániacu predchádzaniu ďalšiemu násiliu;

W.

keďže trestné konania vyplývajúce z oznámenia domáceho násilia sa často riešia úplne oddelene od konania o rozluke a práva starostlivosti; keďže to môže znamenať nariadenie spoločného výkonu rodičovských práv a povinností a/alebo udelenie práva na stretávanie sa s dieťaťom, čo ohrozí práva a bezpečnosť obete a detí; keďže to môže mať nezvratné následky pre duševný a emocionálny vývoj detí, čo by v skutočnosti zasiahlo ich najlepší záujem; keďže je preto potrebné, aby členské štáty zabezpečili, aby obete mali podľa svojich potrieb bezplatný prístup k dôverným službám na podporu obetí, aby konali v záujme obetí pred trestným konaním, počas neho a primeraný čas po ňom, a to aj prostredníctvom systému psychosociálnej podpory – najmä počas vypočúvania a po ňom –, ktorý zohľadňuje emocionálne napätie spojené s okolnosťami;

X.

keďže podľa článku 67 ZFEÚ Únia vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri rešpektovaní základných práv, z hľadiska čoho má nediskriminačný prístup všetkých k spravodlivosti zásadný význam;

Y.

keďže treba zabezpečiť, aby sa v prípadoch rodinného práva v prvom rade brala do úvahy bezpečnosť a ochrana obetí, a keďže mechanizmy alternatívneho riešenia sporov, ako je mediácia, by sa nemali používať v prípadoch, keď dochádza k násiliu páchanému na ženách a deťoch, a to buď pred súdnym konaním, alebo počas neho, aby sa zabránilo ďalšej ujme obetí;

Z.

keďže Istanbulský dohovor vyžaduje, aby zmluvné strany prijali legislatívne alebo iné potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli pri určovaní práv starostlivosti a stretávania sa s dieťaťom zohľadnené prípady domáceho násilia a aby výkon týchto práv neohrozoval práva a bezpečnosť obete alebo jej detí (23); keďže po ôsmich rokoch od schválenia Istanbulský dohovor ešte neratifikovalo šesť členských štátov ani EÚ; keďže Istanbulský dohovor je najdôležitejším existujúcim medzinárodným rámcom na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a boj proti nemu;

AA.

keďže spoločný výkon rodičovských práv a povinností v situáciách partnerského násilia vystavuje ženy pokračujúcemu násiliu, ktorému by bolo možné predísť, pretože ich núti zostať v geografickej blízkosti páchateľa a vystavuje ich ďalšiemu fyzickému a psychickému násiliu, ako aj emocionálnemu zneužívaniu, čo môže mať priamy či nepriamy vplyv na deti; keďže v prípadoch partnerského násilia by právo žien a detí na ochranu a život bez fyzického a psychického násilia malo mať prednosť pred uprednostnením spoločného výkonu rodičovských práv a povinností; keďže zlé zaobchádzanie s deťmi zo strany páchateľov partnerského násilia sa môže použiť na uplatňovanie moci a páchanie násilných činov voči matke, čo je druh nepriameho rodovo motivovaného násilia, ktorý je v niektorých členských štátoch známy ako zástupné násilie;

AB.

keďže linky pomoci predstavujú zásadný kanál pri získavaní podpory, ale keďže len 13 členských štátov zaviedlo linku pomoci EÚ 116 006 pre všetky obete trestných činov a len niekoľko členských štátov zaviedlo špecializované linky pomoci v prípade partnerského násilia;

AC.

keďže partnerské násilie je vo svojej podstate spojené s násilím páchaným na deťoch a so zneužívaním detí; keďže vystavenie detí domácemu násiliu sa má považovať za násilie páchané na deťoch; keďže deti, ktoré sú vystavené domácemu násiliu, trpia negatívnymi dôsledkami na duševné a/alebo fyzické zdravie, ktoré by mohli byť akútnej a chronickej povahy; keďže viktimizácia detí v situáciách násilia páchaného na ženách môže pokračovať a vyhrotiť sa v súvislosti s rodičovskými spormi týkajúcimi sa starostlivosti a zabezpečovania potrieb dieťaťa; keďže duševné zdravie a kvalita života detí sa zhoršili pre opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy, ktoré sa zaviedli v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19; keďže počet služieb v oblasti duševného zdravia detí sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši a v mnohých nie je dostatočný;

AD.

keďže vyrastanie v násilnom domácom prostredí má veľmi negatívny vplyv na fyzický, citový a sociálny vývin dieťaťa a jeho následné správanie v dospelosti; keďže vystavenie násiliu v detstve, či už formou zlého zaobchádzania a/alebo svedectva partnerského násilia, predstavuje rizikový faktor z hľadiska zraniteľnosti, pokiaľ ide o viktimizáciu, páchanie násilia v dospelosti alebo problémy so správaním alebo fyzickým a duševným zdravím;

AE.

keďže napriek pokroku nedávne správy ukazujú, že obete trestných činov ešte stále nie sú schopné v plnej miere uplatňovať svoje práva v EÚ; keďže prístup k podporným službám je kľúčový pre ženy vystavené partnerskému násiliu; keďže stále nie je dostatok špecializovaných a všeobecných podporných služieb pre obete partnerského násilia a keďže obete často čelia ťažkostiam pri získavaní spravodlivosti z dôvodu nedostatku informácií a nedostatočnej podpory a ochrany; keďže obete často čelia sekundárnej viktimizácii v trestnom konaní a pri žiadaní o odškodnenie; keďže existuje niekoľko prípadov, v ktorých príslušníci orgánov presadzovania práva a justičné systémy nie sú schopní poskytovať dostatočnú podporu ženám a detským obetiam domáceho násilia, a keďže obete rodovo motivovaného násilia boli pri oznamovaní násilia dokonca vystavené zanedbávajúcemu správaniu alebo nevhodným komentárom; keďže organizácie občianskej spoločnosti, najmä tie, ktoré pracujú s deťmi a obeťami domáceho a rodovo motivovaného násilia a pre ne, sú dôležitými aktérmi pri predchádzaní domácemu násiliu a partnerskému násiliu a pri riešení tohto násilia; keďže takéto organizácie môžu hodnotne prispievať aj k politikám a právnym predpisom na základe svojich skúseností z praxe; keďže programy financovania EÚ, ako sú program Spravodlivosť a program Občania, rovnosť, práva a hodnoty, sa môžu použiť na podporu činností v oblasti ochrany a podpory obetí domáceho a rodovo motivovaného násilia vrátane zabezpečenia prístupu k spravodlivosti a financovaniu organizácií, ktoré pracujú s obeťami;

AF.

keďže konania o cezhraničnej rozluke, rozvode a práve starostlivosti sú svojou povahou zložitejšie a vo všeobecnosti trvajú dlhšie; keďže zvýšená mobilita v rámci EÚ viedla k rastúcemu počtu cezhraničných sporov týkajúcich sa rodičovských práv a povinností a práva starostlivosti o dieťa; keďže automatické uznávanie rozhodnutí o konaniach týkajúcich sa práv starostlivosti v prípadoch rodovo motivovaného násilia je problematické, pretože právne predpisy o rodovo motivovanom násilí sa v jednotlivých členských štátoch líšia a nie všetky členské štáty uznávajú partnerské násilie ako trestný čin a formu rodovo motivovaného násilia; keďže Komisia musí zintenzívniť svoje úsilie s cieľom presadzovať vo všetkých členských štátoch konzistentné a skutočné vykonávanie zásad a cieľov stanovených v Dohovore OSN o právach dieťaťa, ktorý ratifikovali všetky členské štáty EÚ; keďže členské štáty ako zmluvné strany Dohovoru OSN o právach dieťaťa musia pri všetkých verejných činnostiach, a to aj pri riešení cezhraničných rodinných sporov, v prvom rade zohľadňovať najlepší záujem dieťaťa; keďže v článku 83 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje možnosť ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom vyplývajúcim z povahy alebo dôsledkov takýchto trestných činov alebo z osobitnej potreby bojovať proti nim na spoločnom základe; keďže v článku 83 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje možnosť ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie politiky Únie v oblasti, ktorá bola predmetom harmonizačných opatrení;

AG.

keďže v článku 82 ods. 2 ZFEÚ je uvedená možnosť ustanovenia minimálnych pravidiel uplatniteľných v členských štátoch s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie rozsudkov a iných súdnych rozhodnutí a policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktoré majú cezhraničný rozmer, najmä s ohľadom na práva obetí trestných činov;

Všeobecné poznámky

1.

čo najdôraznejšie odsudzuje všetky formy rodovo motivovaného násilia, domáceho násilia a násilia páchaného na ženách a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že najmä ženy a deti sú vo svojej rozmanitosti naďalej vystavované partnerskému násiliu, ktoré predstavuje závažné porušenie ich ľudských práv a dôstojnosti, čo má vplyv aj na posilnenie ekonomického postavenia žien, pričom tento jav sa počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 ešte zhoršil;

2.

pripomína, že osobitná spravodajkyňa OSN pre násilie páchané na ženách poznamenala, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na nedostatočné riadne vykonávanie medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany a prevencie rodovo motivovaného násilia; vyzýva členské štáty, aby sa naliehavo zaoberali nárastom partnerského násilia počas pandémie ochorenia COVID-19, a nabáda ich, aby si vymieňali vnútroštátne inovácie, usmernenia, najlepšie postupy a protokoly, ktoré sa ukázali ako účinné pri riešení partnerského násilia a pri podpore obetí, najmä v núdzových situáciách; vyzýva Komisiu, aby presadzovala tieto postupy; vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby zisťovali rozsah rodovo motivovaného násilia a podporovali obete rodovo motivovaného a domáceho násilia tým, že im zaručia bezpečnosť a hospodársku nezávislosť prostredníctvom prístupu ku konkrétnemu bývaniu a k základným verejným službám, ako sú zdravotníctvo, doprava a profesionálna psychologická podpora; vyzýva Komisiu, aby vypracovala protokol Európskej únie o násilí páchanom na ženách v čase krízy a núdze s cieľom predchádzať násiliu páchanému na ženách a podporovať obete počas núdzových situácií, ako je pandémia ochorenia COVID-19, vytvoriť bezpečný a pružný systém včasného varovania a považovať ochranné služby pre obete, ako sú linky pomoci, bezpečné ubytovanie a zdravotnícke služby, za „základné služby“ v členských štátoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu osobitných opatrení na riešenie existujúcich rozdielov v právnych predpisoch, politikách a službách medzi jednotlivými členskými štátmi a zvýšeného výskytu domáceho a rodovo motivovaného násilia počas pandémie ochorenia COVID-19;

3.

zdôrazňuje, že páchatelia často využívajú súdne spory na posilnenie svojej moci a kontroly a pokračujú v zastrašovaní a podnecovaní strachu svojich obetí; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že násilný rodič často manipuluje s dieťaťom a požaduje spoločnú osobnú starostlivosť len pre to, aby aj po rozluke zostal v styku s matkou; zdôrazňuje, že páchatelia často zneužívajú deti alebo hrozia, že im uškodia alebo ich vezmú, aby poškodili svojich partnerov a bývalých partnerov, čo má vážny vplyv na harmonický vývoj dieťaťa; pripomína, že aj toto je jedna z foriem rodovo motivovaného násilia; konštatuje, že zadržiavanie platieb výživného môžu páchatelia použiť ako hrozbu a formu zneužívania voči svojim obetiam; zdôrazňuje, že táto prax môže obetiam spôsobiť veľkú psychickú ujmu a vyvolať alebo zhoršiť finančné ťažkosti; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia a zabezpečili, že výživné sa priamo vyplatí obetiam z fondov obetí s cieľom zabrániť finančnému zneužívaniu a riziku zapríčinenia ďalšej ujmy obetiam;

4.

víta záväzok Komisie v rámci stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 bojovať proti rodovo motivovanému násiliu a zdôrazňuje význam úplného a rýchleho plnenia jej kľúčových cieľov v tejto súvislosti; poukazuje na alarmujúce údaje o rodovo motivovanom násilí, ktoré odhaľujú, že patriarchálne správanie treba urýchlene zmeniť; pripomína, že spoločné opatrenia sú nevyhnutné na rastúce zbližovanie a harmonizáciu práv žien v Európe; vyzýva preto na vypracovanie zloženia Rady pre rodovú rovnosť v rámci Európskej rady, aby sa zástupcovia členských štátov mohli pravidelne stretávať, prijímať právne predpisy a vymieňať si najlepšie postupy; zdôrazňuje, že opatrenia na boj proti rodovo motivovanému a domácemu násiliu musia zahŕňať prierezový prístup s cieľom čo najväčšej možnej inkluzívnosti a s cieľom predchádzať akémukoľvek druhu diskriminácie;

5.

poukazuje na to, že Istanbulský dohovor je kľúčovým nástrojom proti rodovo motivovanému násiliu na ženách a domácemu násiliu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Európska únia dohovor ešte neratifikovala a doteraz ho ratifikovalo len 21 členských štátov EÚ; vyzýva na jeho urýchlenú ratifikáciu a vykonávanie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; naliehavo vyzýva Bulharsko, Česko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko, aby ratifikovali Istanbulský dohovor; pripomína, že dôrazne odsudzuje nedávne rozhodnutie poľského ministra spravodlivosti oficiálne začať postup odstúpenia Poľska od Istanbulského dohovoru, čo by predstavovalo vážny krok späť, pokiaľ ide o rodovú rovnosť, práva žien a boj proti rodovo motivovanému násiliu; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vypracúvaní komplexného rámca politík, programov a iných iniciatív na boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu a aby vyčlenila dostatočné a primerané zdroje na opatrenia súvisiace s vykonávaním Istanbulského dohovoru prostredníctvom svojich programov financovania zabezpečených v ustanoveniach viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a prostredníctvom zložky Daphne; oceňuje všetky kampane na podporu ratifikácie a vykonávania Istanbulského dohovoru; podporuje plán Komisie naďalej sa zasadzovať za jeho ratifikáciu v celej EÚ; dôrazne odsudzuje všetky pokusy o diskreditáciu Istanbulského dohovoru a odsudzuje pokusy o zvrátenie pokroku dosiahnutého v boji proti rodovo motivovanému násiliu vrátane domáceho násilia, ku ktorému dochádza v niektorých členských štátoch; s veľkým znepokojením konštatuje, že účinné vykonávanie dohovoru je v celej EÚ stále nejednotné; vyzýva členské štáty, ktoré ratifikovali dohovor, aby zabezpečili jeho úplné, účinné a praktické vykonávanie, pričom osobitnú pozornosť treba venovať článku 31 Istanbulského dohovoru, a aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri určovaní opatrovníckeho práva a práva na stretávanie sa s deťmi zohľadňovali incidenty partnerského násilia a aby výkon akýchkoľvek práv na stretávanie sa alebo opatrovníckych práv neohrozoval práva a bezpečnosť obete alebo detí;

6.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zaradili rodovo motivované násilie do zoznamu oblastí trestnej činnosti EÚ v článku 83 ods. 1 ZFEÚ, berúc do úvahy osobitnú potrebu bojovať proti tejto trestnej činnosti na spoločnom základe; vyzýva Komisiu, aby to použila ako právny základ na navrhnutie záväzných opatrení a holistickej rámcovej smernice EÚ na predchádzanie všetkým formám rodovo motivovaného násilia a boj proti nim vrátane vplyvu partnerského násilia na ženy a deti, ktorá by obsahovala jednotné normy a povinnosť náležitej starostlivosti, a to v záujme zhromažďovania údajov, prevencie a vyšetrovania násilia, ochrany obetí a svedkov, ako aj stíhania a trestania páchateľov; pripomína, že takéto nové legislatívne opatrenia by mali byť v každom prípade v súlade s právami, povinnosťami a cieľmi Istanbulského dohovoru a mali by dopĺňať jeho ratifikáciu; odporúča, aby sa Istanbulský dohovor považoval za minimálnu normu a jeho ambíciou by malo byť dosiahnutie ďalšieho pokroku pri odstraňovaní rodovo motivovaného a domáceho násilia;

7.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali osobitné opatrenia na odstránenie kybernetického násilia vrátane online obťažovania, kybernetického šikanovania a mizogýnnych nenávistných prejavov, ktoré neprimerane postihujú deti a najmä dievčatá, a aby osobitne riešili nárast týchto foriem rodovo motivovaného násilia počas pandémie ochorenia COVID-19; vyzýva Komisiu, aby predložila príslušné nariadenia a akékoľvek ďalšie možné opatrenia na odstránenie nenávistných prejavov a obťažovania na internete;

8.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia a členské štáty vyčleňujú nedostatočné finančné prostriedky na boj proti domácemu násiliu, a to vzhľadom na rozsah tohto javu; konštatuje, že členské štáty, ktoré výrazne zvýšili tieto finančné prostriedky, dosiahli výsledky, najmä pokiaľ ide o zníženie počtu femicíd; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navýšili objem finančných prostriedkov určených na boj proti domácemu násiliu; vyjadruje znepokojenie nad fragmentáciou financovania, krátkodobým financovaním a administratívnou záťažou, ktoré môžu znížiť prístup združení k financovaniu, a tým ovplyvniť kvalitu podpory pre obete domáceho násilia a ich deti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uprednostnili stabilné a dlhodobé financovanie;

Ochrana, bezpečnosť a podpora obetí rodovo motivovaného násilia – riešenie partnerského násilia v rámci práv starostlivosti a rozhodnutí o stretávaní sa

9.

pripomína, že pri všetkých opatreniach týkajúcich sa detí musia byť primárnym záujmom najlepší záujem detí; pripomína právo dieťaťa, ktoré je odlúčené od jedného alebo oboch rodičov, na udržiavanie osobného vzťahu a pravidelný priamy kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, keď je to v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa; poznamenáva, že v zásade sú spoločný výkon rodičovských práv a povinností a stretávanie sa s dieťaťom bez dohľadu žiaduce preto, aby boli zabezpečené rovnaké práva a povinnosti rodičov, okrem prípadov, keď je to v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa; zdôrazňuje, že je v rozpore s týmito záujmami, ak zákon automaticky priznáva rodičovské práva a povinnosti jednému alebo obidvom rodičom; pripomína, že podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa je posudzovanie najlepšieho záujmu dieťaťa jedinečnou činnosťou, ktorá by sa mala vykonávať v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím na osobitné okolnosti každého dieťaťa; zdôrazňuje však, že partnerské násilie je jednoznačne nezlučiteľné s najlepším záujmom dieťaťa a so spoločným výkonom rodičovských práv a povinností a právom starostlivosti, a to vzhľadom na jeho vážne dôsledky pre ženy a deti vrátane rizika násilia po rozluke a extrémnych činov femicídy a infanticídy; zdôrazňuje, že pri stanovovaní dojednaní týkajúcich sa zverenia starostlivosti o dieťa a práva na prístup k dieťaťu a stretávanie sa s ním musia byť prvoradé ochrana žien a detí pred násilím a najlepší záujem dieťaťa a mali by mať prednosť pred inými kritériami; zdôrazňuje preto, že práva alebo nároky páchateľov alebo údajných páchateľov počas súdneho konania a po ňom, a to aj pokiaľ ide o majetok, súkromie, právo starostlivosti o dieťa, prístup k dieťaťu, kontakt a stretávanie sa s dieťaťom, by sa mali určiť so zreteľom na ľudské práva žien a detí na život a fyzickú, sexuálnu a psychickú integritu a mali by sa riadiť zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa (24); zdôrazňuje preto, že odňatie opatrovníckeho práva a práva na stretávanie sa v prípade násilného partnera a priznanie výlučnej starostlivosti matky, ak je obeťou násilia, môžu predstavovať jediný spôsob, ako zabrániť ďalšiemu násiliu a sekundárnej viktimizácii obetí; zdôrazňuje, že priznanie všetkých rodičovských práv a povinností jednému rodičovi musia sprevádzať kompenzačné mechanizmy, ako sú sociálne dávky a prednostný prístup k podmienkam kolektívnej a individuálnej starostlivosti;

10.

zdôrazňuje, že neschopnosť riešiť partnerské násilie v rozhodnutiach týkajúcich sa práv starostlivosti a stretávania sa s dieťaťom je porušením prostredníctvom zanedbania ľudských práv na život, na život bez násilia a na zdravý vývoj žien a detí; naliehavo žiada, aby sa akákoľvek forma násilia vrátane tzv. svedectva násilia vo vzťahu k rodičovi alebo blízkej osobe považovala zo zákona a v praxi za porušenie ľudských práv a za akt v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa; vyjadruje hlboké znepokojenie nad alarmujúcim počtom femicíd v Európe, čo je najextrémnejšia forma násilia páchaného na ženách; vyjadruje znepokojenie nad neprimeranosťou ochrany poskytovanej ženám, o čom svedčia počty femicíd a infanticíd, ku ktorým došlo po tom, ako žena nahlásila rodovo motivované násilie; zdôrazňuje, že v najlepšom záujme dieťaťa by sa rodičovské práva a povinnosti obvineného rodiča mali v prípade femicídy systematicky pozastaviť počas celého konania; ďalej zdôrazňuje, že potomkovia by mali byť oslobodení od vyživovacej povinnosti voči rodičovi, ktorý bol odsúdený za spáchanie femicídy; naliehavo vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby prístup k spravodlivosti a podpore obetiam bol dostupný, primeraný a bezplatný pre všetky obete partnerského násilia, v celej ich rozmanitosti a statuse, a aby sa podľa potreby poskytovali tlmočnícke služby; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že služby budú zohľadňovať prelínajúce sa formy diskriminácie žien a detí; vyzýva členské štáty, aby posilnili starostlivosť o ženy, ktoré nahlasujú rodovo motivované násilie, sledovanie ich situácie a ochranu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili koordinovaný prístup podporných služieb k identifikácii ohrozených žien s cieľom zaručiť, aby všetky tieto opatrenia boli dostupné a prístupné všetkým ženám a dievčatám v ich jurisdikcii; zdôrazňuje, že ak je páchateľ zatknutý pri páchaní trestného činu, obeť by mala byť umiestnená na bezpečnom mieste a ochrana detí pred násilníkom by mala byť povinná, a takisto zdôrazňuje, že v prípade nesplnenia zákonných podmienok na zatknutie by napriek tomu mal byť údajný páchateľ okamžite odvedený z domu obete a mal by sa zdržiavať mimo pracoviska obete, aby sa predišlo riziku ďalšieho násilia;

11.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali systémy, ktoré umožnia tretím osobám a združeniam postarať sa o stretávanie sa detí s násilným bývalým partnerom s cieľom znížiť ohrozenie matiek, ktoré sú obeťami domáceho násilia, ak si ich bývalý partner zachoval právo na stretávanie sa, ubytovanie alebo spoločnú starostlivosť; domnieva sa, že tieto mechanizmy musia byť prístupné ženám hneď, ako oznámia domáce násilie; domnieva sa, že táto úloha vyžaduje osobitné zručnosti a osoby zodpovedné za sprevádzanie detí musia absolvovať primeranú odbornú prípravu; domnieva sa, že tieto mechanizmy by mali vykonávať špecializované združenia a inštitúcie;

12.

vyjadruje znepokojenie nad značnými rozdielmi medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o boj proti rodovo motivovanému násiliu; vyjadruje obavy, že situácia žien, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia a žijú v oblastiach s nedostatkom podporných štruktúr a so zložitým prístupom k spravodlivosti, verejným a právnym službám na ochranu ich práv, je zložitá; vyjadruje obavy nad tým, že špecializované podporné služby sa neposkytujú rovnako v každom členskom štáte, a vyzýva ich, aby zabezpečili primerané geografické rozloženie okamžitých, krátkodobých a dlhodobých špecializovaných podporných služieb pre obete, bez ohľadu na pobytový status žien a ich schopnosť alebo ochotu spolupracovať počas konania proti údajnému páchateľovi; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili univerzálny prístup k právnym službám a prispôsobeným službám a reakciám v konkrétnych kontextoch, v ktorých dochádza k partnerskému násiliu vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že treba vytvoriť siete medzi rôznymi službami a programami, aby sa úspešne bojovalo proti prípadom rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách vo vidieckych a vzdialených regiónoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť vyčlenenia fondov EÚ na túto problematiku, najmä fondov určených na regionálny rozvoj;

13.

víta stratégiu EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025), ktorá rieši osobitné potreby obetí rodovo motivovaného násilia, najmä osobitný prístup k psychickému násiliu páchanému na ženách a dlhodobý vplyv na ich duševné zdravie; vyzýva Komisiu, aby vo svojom hodnotení smernice o právach obetí riešila súčasné medzery v právnych predpisoch EÚ, aby preskúmala, či sa náležite a účinne zohľadňuje rodový aspekt viktimizácie, najmä pokiaľ ide o medzinárodné normy týkajúce sa násilia páchaného na ženách, ako sú normy stanovené v Istanbulskom dohovore, a aby primerane posilnila právne predpisy o právach obetí a ochrane obetí a odškodňovaní obetí; žiada, aby sa pokračovalo v podpore práv obetí aj prostredníctvom súčasných nástrojov, ako je európsky ochranný príkaz; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky členské štáty pretransformujú smernicu o právach obetí do vnútroštátnych právnych predpisov, a vyzýva na jej úplné a presné vykonávanie, aby obete partnerského násilia mali plný prístup k rôznym podporným službám, a to aj prostredníctvom špecializovaných a všeobecných služieb, ako je linka 116 006 pre obete trestných činov;

14.

odporúča, aby členské štáty zabezpečili alternatívne mechanizmy pre obete, ktoré nepodali oznámenie, aby si mohli uplatňovať uznané práva obetí partnerského násilia, ako sú sociálne a pracovné práva, napríklad prostredníctvom správ odborníkov vypracovaných špecializovanými verejnými službami, ktoré priznávajú postavenie obete rodovo motivovaného násilia;

Ochrana a podpora: prístup k právnej ochrane, núdzové ubytovanie a finančné prostriedky pre obete

15.

zdôrazňuje preto kľúčovú úlohu hospodárskej podpory pre obete, v rámci pomoci na získanie finančnej nezávislosti od násilného partnera; zdôrazňuje, že väčšina žien sa počas odlúčenia a rozvodu stáva chudobnejšou a že niektoré ženy sa vzdávajú požadovania svojho spravodlivého podielu a toho, na čo majú nárok zo strachu zo straty starostlivosti; vyzýva preto členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť riziku, že obete domáceho násilia sa počas procesu odlúčenia a rozvodu ocitnú v neistejšej situácii; zdôrazňuje, že treba odstrániť všetky hospodárske prekážky, ktoré by mohli viesť ženu k tomu, že neoznámi násilie, ktoré utrpela; poukazuje na to, že primeraný príjem a ekonomická nezávislosť sú kľúčové faktory na to, aby ženy mohli odísť zo vzťahov, v ktorých dochádza k zneužívaniu a násiliu; vyzýva členské štáty, aby zaviedli osobitné opatrenia na boj proti hospodárskemu násiliu, na ochranu kapitálu a príjmov obetí rodovo motivovaného násilia a aby vytvorili rámec, ktorý zabezpečí rýchle a účinné rozhodnutia o výživnom pre deti s cieľom zabezpečiť posilnenie postavenia, finančnú bezpečnosť a ekonomickú nezávislosť obetí rodovo motivovaného násilia, čo im umožní prevziať kontrolu nad svojím životom, a to aj prostredníctvom podpory podnikateliek a pracovníčok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali a podporovali takúto nezávislosť; víta návrh smernice o primeraných minimálnych mzdách (25) a návrh záväzných opatrení na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania (26); zdôrazňuje význam vykonávania smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom (27), keďže je mimoriadne dôležitá pre osamelých rodičov, pomáha im zvládnuť ich osobitnú situáciu v zamestnaní a opatrovateľské povinnosti, napríklad zabezpečením dostupnosti dostupných a primeraných zariadení starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú finančnú podporu a kompenzačné mechanizmy pre obete a aby vytvorili mechanizmus na koordináciu, monitorovanie a pravidelné hodnotenie vykonávania a účinnosti opatrení na predchádzanie hospodárskemu násiliu páchanému na ženách;

16.

vyzýva členské štáty, aby podporovali a zaručili plný prístup k primeranej právnej ochrane, účinným vypočutiam a príkazom na obmedzenie pohybu, útulkom a poradenstvu, ako aj fondom pre obete a programom na posilnenie finančného postavenia žien, ktoré sa stali obeťami partnerského násilia; vyzýva členské štáty, aby zaručili podporu matkám a ich deťom, ktoré sú obeťami domáceho násilia, prostredníctvom komunitnej, vzdelávacej a finančnej podpory, ako sú finančné prostriedky z fondov pre obete určené ženám, ktoré sa stali obeťami domáceho násilia, s cieľom zabezpečiť, aby tieto matky mali potrebné prostriedky na starostlivosť o svoje deti a zabránilo sa tomu, že stratia právo starostlivosti o deti; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali osobitné postupy založené na spoločných minimálnych normách a poskytovali podporu obetiam domáceho násilia s cieľom zabrániť tomu, aby sa opäť stali obeťami v dôsledku spoločnej starostlivosti alebo úplnej straty starostlivosti o svoje deti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že právne náklady obetí domáceho násilia, ak tieto nemajú dostatočné zdroje, budú pokryté, a aby im zaručili riadnu obhajobu právnikmi, ktorí sa špecializujú na situácie domáceho násilia; vyzýva Komisiu, aby posúdila stanovenie minimálnych noriem pre ochranné príkazy v celej EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že obete partnerského násilia budú mať prístup k psychologickej podpore a poradenstvu v každej fáze právnych konaní;

17.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom vhodných núdzových a dočasných ubytovacích riešení pre obete partnerského násilia a ich deti; vyzýva členské štáty, aby otvorili núdzové ubytovacie priestory špecifické pre situácie partnerského násilia a aby boli neustále prístupné s cieľom zvýšiť, zlepšiť a zabezpečiť primerané prijímacie a ochranné služby pre ženy, ktoré sú obeťami domáceho násilia, a pre všetky postihnuté deti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby príslušným orgánom vyčlenili primerané finančné prostriedky, a to aj prostredníctvom projektov, a vyzýva na financovanie zriadenia a rozširovania útulkov, ako aj iných vhodných opatrení, ktoré umožnia ženám, ktoré sú obeťami násilia, využívať bezpečné a miestne prostredie v rámci zachovania dôvernosti;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy sa môžu ocitnúť v situácii bez primeranej sociálnej, zdravotnej a psychologickej podpory; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili poskytovanie účinnej, prístupnej, univerzálnej a kvalitnej lekárskej a psychologickej podpory obetiam rodovo motivovaného násilia vrátane poskytovania služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, najmä v čase krízy, počas ktorej sa takáto podpora musí považovať za nevyhnutnú, napríklad investovaním do telemedecíny na zabezpečenie toho, aby sa mohlo pokračovať v poskytovaní zdravotníckych služieb;

19.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili zdravotnú starostlivosť zameranú na pacienta, ktorá by umožnila včasné odhaľovanie domáceho zneužívania, organizovali profesionálnu terapeutickú liečbu a vytvorili programy bývania, ako aj právne služby pre obete, ktoré by mohli výrazne pomôcť znížiť následky partnerského násilia a predchádzať mu;

20.

vyzýva členské štáty, aby preskúmali virtuálne možnosti pomoci obetiam násilia vrátane možností v oblasti duševného zdravia a poradenstva, pričom pozornosť by sa mala venovať existujúcim nerovnostiam v prístupe k službám informačných technológií;

21.

podporuje osvedčené postupy, ktoré už existujú v niektorých členských štátoch s cieľom predchádzať ďalšiemu násiliu, ako je zaznamenávanie telefónnych čísel obetí na osobitných zoznamoch súvisiacich s prenasledovaním a partnerským násilím, aby sa maximálne uprednostnili prípadné budúce volania počas núdzových situácií a uľahčili účinné zásahy v oblasti presadzovania práva;

Ochrana a podpora detí

22.

zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť na úrovni EÚ spoločné právne definície a minimálne normy pre boj proti rodovo motivovanému násiliu a ochranu detí obetí rodovo motivovaného násilia, keďže partnerské násilie, svedectvo násilia a zástupné násilie sa v mnohých právnych systémoch neuznávajú; poukazuje na to, že deti, ktoré sú svedkami násilia v rodinnom prostredí, nie sú uznané za obete rodovo motivovaného násilia, čo má priamy vplyv na zber údajov v policajnom a súdnom sektore a na cezhraničnú spoluprácu; zdôrazňuje, že je potrebné priznať postavenie obete rodovo motivovaného násilia v trestnom a vyšetrovacom konaní deťom, ktoré sú svedkami domáceho partnerského násilia alebo sú obeťami zástupného násilia, aby mohli využívať lepšiu právnu ochranu a primeranú pomoc; odporúča preto vytvoriť systematické postupy monitorovania detí, ktoré sú obeťami a svedkami domáceho násilia, vrátane psychologického monitorovania, s cieľom reagovať na problémy, ktoré to spôsobuje v ich živote, a zabrániť tomu, aby zopakovali takéto násilné činy ako dospelí; zároveň vyzýva členské štáty, aby zaviedli osobitné opatrenia týkajúce sa tzv. svedectva násilia vrátane ustanovení o osobitných priťažujúcich okolnostiach;

23.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli každoročné kampane na informovanie detí a zvýšenie informovanosti o právach detí; vyzýva členské štáty, aby zriadili osobitné centrá pre deti, ktoré sú obeťami násilia, kde budú prítomní detskí lekári a terapeuti, ktorí sa špecializujú na rodovo motivované násilie; vyzýva členské štáty, aby zriadili kontaktné miesta pre deti, ktoré by boli ľahko prístupné, a to aj prostredníctvom telefónu, e-mailu, online chatu atď., kde by mohli hovoriť o problémoch a klásť otázky a nahlásiť násilie spáchané na nich, rodičovi alebo súrodencovi a kde by mohli získať informácie a poradenstvo alebo by boli odkázané na iné organizácie, kde by sa im poskytla lepšia pomoc;

24.

zdôrazňuje, že dieťaťu sa musí poskytnúť najmä možnosť byť vypočuté, čo je nevyhnutné na určenie toho, čo je v najlepšom záujme dieťaťa pri skúmaní prípadov starostlivosti a pestúnskej starostlivosti podľa veku a vyspelosti dieťaťa; poukazuje na to, že v každom prípade, a najmä v prípadoch podozrenia z partnerského násilia, by takéto vypočutia mali prebiehať v prostredí ústretovom voči deťom a mali by byť vedené vyškolenými odborníkmi, ako sú lekári a psychológovia, vrátane odborníkov, ktorí majú kvalifikáciu v oblasti detskej neuropsychiatrie, aby sa analyzovali účinky dôvery v ostatných na harmonický vývoj dieťaťa a zabránilo sa prehlbovaniu traumy a viktimizácii; požaduje, aby sa zaviedli minimálne normy EÚ týkajúce sa spôsobu vedenia takýchto vypočutí; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť primeranú dlhodobú úroveň psychologickej, psychiatrickej starostlivosti a sociálneho poradenstva pre obete a ich deti počas procesu zotavovania sa po období zneužívania;

25.

zdôrazňuje, že prípadom, keď je obeť alebo dieťa osobou so zdravotným postihnutím alebo patrí do osobitne zraniteľnej skupiny, treba venovať mimoriadnu pozornosť a zaviesť špecifické postupy a normy;

26.

víta komplexnú stratégiu na ochranu zraniteľných detí a na posilnenie súdnictva zohľadňujúceho potreby detí, ktorú predložila Komisia; zdôrazňuje potrebu chrániť práva najzraniteľnejších detí s osobitným dôrazom na deti so zdravotným postihnutím, na predchádzanie násiliu a boj proti nemu a na podporu súdnictva zohľadňujúceho potreby detí; vyzýva na úplné a rýchle vykonávanie stratégie všetkými členskými štátmi; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a sexuálnemu vykorisťovaniu detí investovaním do preventívnych opatrení a liečebných programov zameraných na predchádzanie recidíve páchateľov s účinnejšou podporou pre obete a posilnením spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a organizáciami občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že v prípadoch podozrenia zo zneužívania detí je potrebné urýchlene prijať opatrenia na zaistenie bezpečnosti dieťaťa a zastaviť ďalšie alebo potenciálne násilie a predchádzať mu a zároveň zabezpečiť právo dieťaťa na vypočutie počas celého procesu; domnieva sa, že takéto opatrenia by mali zahŕňať okamžité posúdenie rizika a ochranu, ktoré by zahŕňali širokú škálu účinných opatrení, ako sú dočasné opatrenia alebo ochranné alebo obmedzujúce opatrenia počas vyšetrovania skutkových okolností; pripomína, že vo všetkých konaniach týkajúcich sa detských obetí násilia sa musí uplatňovať zásada rýchleho konania; zdôrazňuje, že súdy zaoberajúce sa zneužívaním detí by mali byť špecializované aj na rodovo motivované násilie;

27.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na ukončenie sexuálneho zneužívania detí tým, že budú investovať do preventívnych opatrení a stanovia osobitné programy zamerané na potenciálnych páchateľov a účinnejšiu podporu obetiam; vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a organizáciami občianskej spoločnosti v boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí a sexuálnemu vykorisťovaniu detí;

28.

zdôrazňuje, že násilie páchané na deťoch môže byť spojené aj s rodovo motivovaným násilím, a to buď preto, že sú svedkami násilia páchaného na ich matkách, alebo preto, že sú sami obeťami zlého zaobchádzania, keď sa používa nepriamo na výkon moci a psychologické násilie voči ich matkám; poznamenáva, že programy na podporu detí, ktoré sú vystavené domácemu násiliu, majú zásadný význam z hľadiska minimalizácie dlhodobej ujmy; vyzýva členské štáty, aby naďalej uskutočňovali inovatívne programy na riešenie potrieb týchto detí, napríklad odbornou prípravou poskytovateľov, ktorí pracujú s deťmi, s cieľom odhaliť včasné varovné signály, poskytnúť primeranú reakciu a podporu a poskytnúť účinnú psychologickú podporu deťom počas trestných a občianskoprávnych konaní, do ktorých sú zapojené; dôrazne odporúča, aby členské štáty zaviedli systematické postupy monitorovania detí, ktoré sú obeťami a svedkami domáceho násilia, vrátane psychologického monitorovania, s cieľom reagovať na problémy, ktoré to spôsobuje v ich živote, a zabrániť tomu, aby zopakovali takéto násilné činy ako dospelí;

Prevencia: odborná príprava odborníkov

29.

požaduje opakované, účinné budovanie kapacít a povinnú cielenú odbornú prípravu odborníkov, ktorí sa zaoberajú prípadmi rodovo motivovaného násilia, zneužívania detí a vo všeobecnosti všetkými formami domáceho násilia a jeho mechanizmami vrátane manipulácie, psychologického násilia a donucovacej kontroly; zdôrazňuje, že táto cielená odborná príprava by preto mala byť určená pre súdnictvo, príslušníkov orgánov presadzovania práva, špecializovaných právnikov, forenzný zdravotnícky personál, zdravotníckych pracovníkov, sociálnych pracovníkov, učiteľov a opatrovateľov detí, ako aj pre štátnych zamestnancov pracujúcich v týchto oblastiach; žiada, aby sa v tejto odbornej príprave zdôraznil aj význam partnerského násilia z hľadiska práv detí a ich ochrany a kvality života; žiada, aby táto odborná príprava zlepšila znalosti a pochopenie existujúcich ochranných opatrení, ako aj bezpečnosti, vplyvu trestného činu, potrieb obetí, spôsobu riešenia týchto potrieb týmito odborníkmi, a poskytla im primerané zručnosti na čo najlepšiu komunikáciu s obeťami a na ich podporu; žiada, aby táto odborná príprava tiež umožnila posúdiť situáciu pomocou spoľahlivých nástrojov na hodnotenie rizika a odhaliť príznaky zneužívania; zdôrazňuje, že je potrebné vyhodnotiť mechanizmy na odhaľovanie týchto príznakov, ktoré používajú zúčastnení odborníci; žiada, aby sa táto odborná príprava vykonávala prioritne zameraním sa na potreby a obavy obetí a uznaním toho, že násilie páchané na ženách a domáce násilie sa musí riešiť prostredníctvom osobitného rodovo citlivého prístupu založeného na ľudských právach, pričom sa budú dodržiavať vnútroštátne, regionálne a medzinárodné normy a opatrenia; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby rozvíjali a financovali takúto odbornú prípravu; v tejto súvislosti pripomína význam Európskej siete odbornej justičnej prípravy; zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti a verejné organizácie, ktoré pracujú s deťmi a obeťami domáceho a rodovo motivovaného násilia a pre ne, by mali byť požiadané, aby poskytli túto odbornú prípravu alebo aspoň boli do nej zapojené s cieľom podeliť sa o svoje vedomosti a odborné znalosti na základe praktických skúseností; vyzýva Komisiu, aby uľahčila a koordinovala tento druh odbornej prípravy so zameraním najmä na cezhraničné prípady;

30.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich policajné a justičné služby budú primerane financované, vybavené a vyškolené na vybavovanie sťažností na domáce násilie a reakciu na ne; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatočné financovanie týchto služieb a rozpočtové škrty v nich viedli k procedurálnym chybám, nedostatku informácií pre sťažovateľov o pokroku v danom postupe a k neprimeraným oneskoreniam, ktoré nie sú zlučiteľné s požiadavkou ochrany obetí a ich zotavenia; zdôrazňuje význam úlohy sociálnych a psychologických pracovníkov na policajných staniciach pre uľahčenie konkrétnej a ľudskej podpory obetí domáceho násilia; vyzýva členské štáty, aby všetkým združeniam poskytli potrebné prostriedky na pomoc ženám, ktoré sú obeťami a ich deťom; vyzýva Komisiu a členské štáty na zintenzívnenie spolupráce s cieľom prijať opatrenia na zlepšenie identifikácie obetí domáceho a partnerského násilia, ako aj na posilnenie postavenia obetí a svedkov, aby nahlasovali a oznamovali trestné činy, keďže v mnohých prípadoch zostáva partnerské násilie nenahlásené;

31.

vyzýva Komisiu a Európsku sieť odbornej justičnej prípravy, aby vytvorili platformu EÚ na vzájomné učenie a výmenu najlepších postupov medzi odborníkmi pracujúcimi v oblasti práva a tvorcami politík z rôznych členských štátov, ktorí pracujú vo všetkých príslušných oblastiach;

32.

dôrazne odporúča, aby členské štáty zriadili špecializované súdy alebo sekcie, ako aj vhodné právne predpisy, odbornú prípravu, postupy a usmernenia pre všetkých odborníkov, ktorí pracujú s obeťami partnerského násilia, vrátane zvyšovania informovanosti o rodovo motivovanom násilí a rodových stereotypoch, s cieľom predísť nezrovnalostiam medzi súdnymi rozhodnutiami a diskriminácii alebo sekundárnej viktimizácii počas súdneho, lekárskeho a policajného konania a konania týkajúceho sa poručníctva a ochrany dieťaťa, a aby zabezpečili riadne vypočutie detí a žien a považovali ich ochranu za prioritu a snažili sa o ich odškodnenie; zdôrazňuje, že treba posilniť špecializované súdy alebo sekcie a súdnictvo ústretové voči obetiam z radov detí a žien, zriadiť komplexné oddelenia posudzovania rodovo motivovaného násilia zložené z forenzných lekárov, psychológov a sociálnych pracovníkov, ktorí budú pracovať v koordinácii s verejnými službami špecializovanými na rodovo motivované násilie, ktoré sú zodpovedné za pomoc obetiam; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v plnej miere uplatňovali právne ochranné opatrenia na ochranu žien a detí pred násilím a tieto opatrenia sa neobmedzovali ani neohraničovali rodičovskými právami; naliehavo žiada, aby sa rozhodnutia o spoločnom výkone rodičovských práv a povinností odložili dovtedy, kým sa náležite nevyšetrí partnerské násilie a nevykoná sa posúdenie rizika;

33.

zdôrazňuje, že treba uznať vzájomné prepojenie trestných, občianskych a iných súdnych konaní s cieľom koordinovať justičné a iné právne reakcie na partnerské násilie, a preto navrhuje, aby členské štáty prijali opatrenia, ktorými sa prepojí trestný a občianskoprávny prípad jednej rodiny, aby sa dalo účinne predísť nezrovnalostiam medzi súdnymi a inými právnymi rozhodnutiami, ktoré sú škodlivé pre deti a obete; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom dočasných opatrení na ochranu obetí a nad chýbajúcimi dočasnými mechanizmami na pozastavenie rodičovských práv a povinností násilného rodiča počas súdnych konaní, ktoré zvyčajne trvajú niekoľko rokov; vyzýva členské štáty, aby takéto ochranné opatrenia vyskúšali a rozvíjali ich; na tento účel vyzýva členské štáty, aby organizovali odbornú prípravu všetkých odborníkov a tiež dobrovoľných pracovníkov zapojených do takýchto konaní a do kurzov odbornej prípravy zapojili organizácie občianskej spoločnosti pracujúce s deťmi a obeťami a pre deti a obete; vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby zlepšili koordináciu medzi súdmi posilnením kontaktov medzi prokuratúrami s cieľom umožniť urýchlené vyriešenie otázok týkajúcich sa rodičovských práv a povinností a zabezpečiť, aby rodinné súdy mohli pri rozhodovaní o právach starostlivosti a stretávania sa s dieťaťom zohľadňovať všetky otázky týkajúce sa rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách;

34.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili platformu na pravidelnú výmenu najlepších postupov medzi občianskymi a trestnými súdmi, odborníkmi pracujúcimi v oblasti práva, ktorí sa zaoberajú prípadmi domáceho a rodovo motivovaného násilia, zneužívania detí a prípadmi týkajúcimi sa rozluky a práva starostlivosti, a všetkými ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do prípravy, vykonávania a hodnotenia politík a právnych predpisov zapojili príslušné organizácie občianskej spoločnosti, najmä tie, ktoré pracujú s deťmi a pre deti, ako aj obete domáceho a rodovo motivovaného násilia; žiada poskytovanie štrukturálnej podpory na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni týmto organizáciám občianskej spoločnosti vrátane finančnej podpory s cieľom zvýšiť ich schopnosť reagovať a obhajovať, ako aj zabezpečiť primeraný prístup všetkých ľudí k ich službám vrátane poradenstva a podporných činností;

36.

opätovne potvrdzuje, že plne podporuje posilňovanie kapacity poskytovateľov služieb vo všetkých odvetviach (spravodlivosť, presadzovanie práva, zdravotníctvo, sociálne služby) s cieľom zaznamenávať a viesť aktualizované databázy; vyzýva členské štáty, aby vypracovali vnútroštátne usmernenia a osvedčené postupy a zamestnancom na všetkých úrovniach v každom sektore v prvej línii poskytovali odbornú prípravu zameranú na informovanosť o partnerskom násilí, čo je nevyhnutné na zabezpečenie citlivej reakcie v súvislosti so ženami hľadajúcimi ochranu; vyzýva členské štáty, aby monitorovali služby pre jednotlivé odvetvia a stanovili potrebné rozpočty v súlade s potrebami;

37.

odporúča, aby vnútroštátne orgány prijali opatrenia najmä na vypracovanie a šírenie súboru usmernení pre odborníkov zapojených do prípadov súvisiacich s partnerským násilím a právami starostlivosti, zohľadnili rizikové faktory (rizikové faktory týkajúce sa detí alebo rodinných príslušníkov, environmentálnych alebo sociálnych otázok alebo možného opakovania násilných trestných činov) s cieľom umožniť posúdenie partnerského násilia, a to v záujme podpory práv detí a žien;

38.

konštatuje, že takéto usmernenia a pokyny by mali podporovať zdravotníckych pracovníkov pri zvyšovaní informovanosti verejnosti v ich profesionálnom prostredí o rozhodujúcom vplyve násilia, ktoré je páchané na ženách vrátane partnerského násilia, na ich duševné zdravie;

39.

zdôrazňuje, že v týchto konaniach je dôležitá úloha všetkých forenzných expertov a odborníkov, ako sú lekári, forenzní klinickí psychológovia a sociálni pracovníci, ktorí poskytujú forenzné a psychologické odborné znalosti nielen v súvislosti so ženami, ktoré sú obeťami domáceho zneužívania alebo násilia, ale aj s dotknutými deťmi, najmä ak prostredie, v ktorom žijú, nie je vhodné z hľadiska ochrany ich zdravia, dôstojnosti, citovej vyrovnanosti a kvality života; pripomína preto, že treba, aby príslušní forenzní pracovníci a odborníci mali k dispozícii okrem iného usmernenia vychádzajúce zo súboru údajov, praxe a najlepších postupov na úrovni EÚ; konštatuje, že na právne účely sú forenzní lekári vďaka svojim osobitným technickým a lekárskym znalostiam najvhodnejšími odborníkmi na pomoc špecialistom (pediatrom, gynekológom a psychológom) pri ich práci, keďže prešli primeranou odbornou prípravou a disponujú odbornými znalosťami na to, aby rozpoznali príznaky násilia, a v náležitých prípadoch zabezpečia splnenie oznamovacej povinnosti a spolupracujú s orgánmi v oblasti súdnictva;

40.

pripomína ustanovenia smernice o právach obetí; zdôrazňuje, že ženské obete rodovo motivovaného násilia a ich deti si často vyžadujú osobitnú podporu a ochranu z dôvodu vysokého rizika druhotnej a opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty súvisiacich s takýmto násilím; žiada preto, aby sa venovala pozornosť postojom spočívajúcim v obviňovaní obetí v spoločnosti, a to aj medzi odborníkmi v systéme trestného súdnictva; žiada, aby sa uznalo a riešilo inštitucionálne násilie, ktoré zahŕňa všetky kroky a opomenutia orgánov a štátnych zamestnancov zamerané na odďaľovanie, bránenie alebo zabránenie prístupu k príslušným verejným službám alebo výkonu práv obetí, a to s primeranými sankciami a opatreniami na zabezpečenie ochrany obetí a ich odškodňovania; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zaviesť odbornú prípravu, postupy a usmernenia pre všetkých odborníkov, ktorí sa zaoberajú obeťami, s cieľom pomôcť im určiť príznaky partnerského násilia, a to aj bez výslovného oznámenia obete; navrhuje, aby takéto usmernenia a pokyny zahŕňali opatrenia na podporu bezpečných, dôstojných liečebných programov, ktoré nevyvolávajú pocit viny u pacientov, pre ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, vrátane partnerského násilia, a na šírenie najlepších liečebných postupov pre ne a ich deti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili otázku anonymných sťažností a stiahnutých sťažností zaručením účinných a rýchlych postupov na ochranu obetí, ako aj zabezpečením zodpovednosti násilných partnerov; nabáda na vytvorenie databáz v oblasti presadzovania práva, v ktorých sa budú viesť záznamy o všetkých vyhláseniach obetí alebo tretej strany o podrobnostiach týkajúcich sa partnerského násilia, s cieľom monitorovať ďalšie prípady násilia a predchádzať im; požaduje viac komunitného vzdelávania a zvyšovania informovanosti, ako aj odbornú prípravu a vzdelávanie o partnerskom násilí v rámci polície a sociálnych služieb vo vidieckych a odľahlých oblastiach, pričom zdôrazňuje význam vzdelávania pri informovaní a podpore detí, ako aj programov na riešenie konfliktov, pozitívnej úlohy vzorov a hier založených na spolupráci;

Prevencia: riešenie rodových stereotypov a predsudkov – vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti

41.

vyjadruje znepokojenie nad vplyvom rodových stereotypov a predsudkov, ktoré vedú k neprimeraným reakciám na rodovo motivované násilie páchané na ženách a k nedostatočnej dôvere k ženám, najmä pokiaľ ide o predpokladané falošné obvinenia zo zneužívania detí a z domáceho násilia; vyjadruje tiež znepokojenie nad nedostatkom osobitnej odbornej prípravy sudcov, prokurátorov a odborníkov v oblasti práva; zdôrazňuje význam opatrení zameraných na boj proti rodovým stereotypom a patriarchálnym predsudkom prostredníctvom vzdelávacích a osvetových kampaní; vyzýva členské štáty, aby monitorovali kultúru znevažovania vyjadrení žien a bojovali proti nej; odsudzuje používanie, presadzovanie a akceptovanie nevedeckých teórií a koncepcií v prípadoch práv starostlivosti o dieťa, ktoré trestajú matky, ktoré sa pokúšajú nahlásiť prípady zneužívania detí alebo rodovo motivovaného násilia tým, že im bránia v získaní opatrovníckeho práva alebo obmedzujú ich rodičovské práva; zdôrazňuje, že tzv. syndróm zavrhnutého rodiča a podobné koncepcie a výrazy, ktoré sú obvykle založené na rodových stereotypoch, môžu znevýhodňovať ženy, ktoré sa stali obeťami partnerského násilia, kladením matkám vinu za odcudzené správanie detí voči otcovi, spochybňovaním rodičovských schopností obetí, nezohľadnením svedectva detí a rizík násilia, ktorému sú deti vystavené, a ohrozovaním práv a bezpečnosti matky a detí; vyzýva členské štáty, aby vo svojej súdnej praxi a práve neuznávali syndróm zavrhnutého rodiča a aby odrádzali od jeho používania v súdnych konaniach alebo ho dokonca zakazovali, najmä počas vyšetrovaní s cieľom určiť existenciu násilia;

42.

zdôrazňuje význam kampaní na zvyšovanie informovanosti, ktoré svedkom (najmä susedom a spolupracovníkom) umožňujú odhaliť príznaky partnerského násilia (najmä nefyzického násilia) a poskytnutia pokynov o tom, ako podporovať obete a pomáhať im; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali kampane na zvyšovanie povedomia, informačné a propagačné kampane zamerané na boj proti rodovým predsudkom a domácemu a rodovo motivovanému násiliu vo všetkých jeho formách, ako je fyzické násilie, sexuálne obťažovanie, kybernetické násilie, psychologické násilie a sexuálne vykorisťovanie, najmä v súvislosti s novovytvorenými prevenčnými opatreniami a pružnými systémami včasného varovania, a podporovali podávanie správ v koordinácii a spolupráci s uznávanými a špecializovanými ženskými organizáciami; zdôrazňuje význam aktívneho zapojenia všetkých verejných štruktúr do realizácie kampaní na zvyšovanie informovanosti;

43.

zdôrazňuje, že účinné trestania páchateľov je nevyhnutné na to, aby sa zabránilo ďalšiemu násiliu a tiež aby sa posilnila dôvera vo verejné orgány, najmä v prípade obetí; poukazuje však na to, že samotný trest odňatia slobody nestačí na to, aby sa zabránilo budúcemu násiliu, a že sú potrebné osobitné rehabilitačné a reedukačné programy; vyzýva členské štáty, ako je stanovené v článku 16 Istanbulského dohovoru, aby prijali potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na vytvorenie alebo podporu programov zameraných na vzdelávanie páchateľov domáceho násilia na účel osvojenia si nenásilného správania v medziľudských vzťahoch s cieľom predchádzať ďalšiemu násiliu a zmeniť násilné vzorce správania; pripomína, že členské štáty musia pritom zaručiť, aby bezpečnosť, podpora a ľudské práva obetí boli primárnym záujmom a tieto programy boli podľa potreby vytvorené a implementované v úzkej spolupráci so špecializovanými podpornými službami pre obete; poukazuje na to, že vzdelávanie má kľúčový význam z hľadiska odstránenie rodovo motivovaného násilia a najmä partnerského násilia; vyzýva členské štáty, aby v rámci oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania v súlade so stratégiou EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 vykonávali preventívne programy, a to aj vzdelávaním o otázkach, ako napr. rovnoprávnosť mužov a žien, vzájomný rešpekt, nenásilné riešenie konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo motivované násilie na ženách a právo na nedotknuteľnosť osoby a vekovo primeraná sexuálna výchova, ktorá je prispôsobená rozvíjajúcim sa schopnostiam žiakov. zdôrazňuje, že vekovo primerané komplexné vzdelávanie v oblasti vzťahov a sexuálna výchova sú kľúčom k ochrane detí pred násilím a poskytujú im zručnosti, ktoré potrebujú na vybudovanie bezpečných vzťahov bez sexuálneho, rodovo motivovaného a partnerského násilia; vyzýva Komisiu, aby podporovala programy zamerané na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu, a to aj prostredníctvom zložky Daphne v rámci programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty s cieľom zabezpečiť účinné preventívne opatrenia;

44.

vyzýva členské štáty, aby podporovali kroky na odstránenie zakorenených predsudkov, ktoré stále spôsobujú rozdiely v starostlivosti o mužov a ženy;

45.

zdôrazňuje, že stratégie na predchádzanie partnerskému násiliu by mali zahŕňať opatrenia na zníženie vystavenia násiliu počas detstva, výučbu zručností potrebných na vytvorenie bezpečných a zdravých vzťahov a spochybňovanie spoločenských noriem, ktoré podporujú nadradenosť a autoritárske správanie mužov nad ženami, alebo iné formy sexistického správania;

46.

vyzýva Komisiu, aby podporovala celoeurópske kampane na zvyšovanie informovanosti verejnosti, vzdelávacie kampane a výmenu osvedčených postupov, ktoré sú nevyhnutným opatrením na predchádzanie domácemu a rodovo motivovanému násiliu a na vytvorenie atmosféry nulovej tolerancie voči násiliu a bezpečnejšieho prostredia pre obete; v tejto súvislosti zdôrazňuje strategickú úlohu médií; zdôrazňuje však, že v niektorých členských štátoch sú femicída a prípady rodovo motivovaného násilia stále prezentované spôsobom, ktorý zbavuje násilného partnera zodpovednosti; zdôrazňuje, že médiá a reklama nesmú šíriť mizogýnne a sexistické posolstvá, a to ani pokusom o ospravedlnenie, legitimizáciu alebo minimalizáciu násilia a zodpovednosti násilných partnerov; domnieva sa, že domáce násilie pochádza aj z rodovo stereotypného prístupu k rodičovstvu; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti rodovým stereotypom a podporovali rodovú rovnosť v rodičovských povinnostiach, kde je rodičovská záťaž spravodlivo rozdelená, čím sa zabezpečí, že ženy nebudú mať štatút podradenosti; vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov na úrovni EÚ, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti prevencie, ochrany, trestného stíhania a opatrenia na boj proti násiliu, ako aj ich praktické vykonávanie; vyzýva členské štáty, aby túto kampaň EÚ doplnili šírením informácií o tom, kde obete a svedkovia môžu nahlasovať tento druh násilia, a to aj po skončení kampane, s prihliadnutím na osobitosť krízy spôsobenej ochorením COVID-19 s cieľom zamerať sa aj na vplyv na deti; vyzýva Komisiu, aby podporovala činnosti v školách a iných prostrediach, ktoré zvyšujú informovanosť o otázkach trestnej činnosti a traumy, kde treba nájsť pomoc, ako nahlasovať problémy a ako budovať odolnosť detí a osôb pracujúcich s deťmi;

Spolupráca medzi členskými štátmi vrátane cezhraničných prípadov

47.

zdôrazňuje význam výmeny informácií medzi súdmi, ústrednými orgánmi členských štátov a policajnými orgánmi, najmä pokiaľ ide o cezhraničné prípady týkajúce sa práv starostlivosti o dieťa; dúfa, že revidované pravidlá podľa nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (28) zlepšia spoluprácu medzi justičnými systémami pri účinnom určovaní najlepšieho záujmu dieťaťa, bez ohľadu na rodinný stav rodičov a alebo zloženie rodiny, a záujmu obetí partnerského násilia; zdôrazňuje, že je dôležité, aby forenzní lekári alebo akýkoľvek iní zúčastnení odborníci poskytli príslušnému vnútroštátnemu orgánu informácie o partnerskom násilí, ak sa domnievajú, že takéto násilie bezprostredne ohrozuje život dospelej obete alebo dieťaťa a že obeť nie je schopná sa brániť sama z dôvodu morálneho alebo ekonomického nátlaku, ktorý na ňu páchateľ vyvíja, pričom sa snažia získať súhlas dospelej obete; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili presadzovanie a účinné uplatňovanie nariadenia Brusel IIa; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že jeho najnovšia revízia nerozšírila rozsah pôsobnosti na registrované partnerstvá a nezosobášené páry; zastáva názor, že to vedie k diskriminácii a potenciálne nebezpečným situáciám pre obete a deti registrovaných partnerstiev a nezosobášených párov; pripomína, že rozsah pôsobnosti a ciele nariadenia Brusel IIa vychádzajú zo zásady nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti medzi občanmi Únie a zo zásady vzájomnej dôvery medzi právnymi systémami členských štátov; žiada Komisiu, aby najneskôr do augusta 2024 podala Európskemu parlamentu správu o vykonávaní a vplyve týchto nariadení, a to aj v súvislosti s partnerskými násilím a právami starostlivosti;

48.

poukazuje na to, že hoci všetky rodinné spory majú výrazný emocionálny vplyv, cezhraničné prípady sú ešte citlivejšie a právne zložitejšie; zdôrazňuje potrebu vysokej úrovne informovanosti verejnosti o zložitých otázkach, ako sú cezhraničné dojednania týkajúce sa starostlivosti a vyživovacej povinnosti, vrátane potreby zabezpečiť jasnosť, pokiaľ ide o práva a povinnosti rodičov a detí v každej krajine; poukazuje na to, že členské štáty by mohli prispieť k rýchlejšiemu vyriešeniu takýchto cezhraničných prípadov rodinného práva zriadením systému špecializovaných sekcií v rámci vnútroštátnych súdov vrátane oddelení zameraných na rodovo motivované násilie zložených z forenzného zdravotníckeho personálu, psychológov a iných príslušných odborníkov, a pracovať v koordinácii s verejnými službami, ktoré sa špecializujú na rodovo motivované násilie a ktoré sú zodpovedné za pomoc obetiam; požaduje, aby sa venovala osobitná pozornosť situácii domácností s jedným rodičom a cezhraničnému poberaniu výživného, keďže praktické aspekty presadzovania v súčasnosti platných predpisov, t. j. nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti a Dohovoru OSN o vymáhaní výživného v cudzine, ktorými sa stanovujú právne záväzky týkajúce sa cezhraničného poberania výživného, sú spochybňované; zdôrazňuje, že právne nástroje na cezhraničné poberanie výživného treba presadzovať spolu so zvyšovaním informovanosti verejnosti o ich dostupnosti; vyzýva preto Komisiu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi na identifikácii praktických problémov spojených s výberom výživného v cezhraničných situáciách a aby im pomohla pri vytváraní účinných nástrojov na presadzovanie platobných povinností; zdôrazňuje význam tejto otázky a jej dôsledky, pokiaľ ide rodiny s jedným rodičom a riziko chudoby;

49.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby pokračovali v analýze údajov a tendencií týkajúcich sa výskytu všetkých foriem rodovo motivovaného a domáceho násilia, ako aj dôsledkov takéhoto násilia na deti a naďalej o nich podávali správy počas trvania opatrení na obmedzenie pohybu a v období bezprostredne nasledujúcom po ich skončení;

50.

vyzýva Komisiu a členské štáty na zintenzívnenie spolupráce s cieľom prijať opatrenia, ktorými sa posilní postavenie obetí partnerského násilia, aby nahlasovali a oznamovali trestné činy, keďže v mnohých prípadoch zostáva partnerské násilie nenahlásené; berie na vedomie záväzok Komisie uskutočniť nový prieskum EÚ týkajúci sa rodovo motivovaného násilia a predložiť výsledky v roku 2023; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali s cieľom vytvoriť trvalý mechanizmus, ktorý by pravidelne poskytoval harmonizované, presné, spoľahlivé, porovnateľné, vysokokvalitné a rodovo rozčlenené údaje o výskyte, príčinách a dôsledkoch pre ženy a deti a o riadení partnerského násilia a práv starostlivosti, pričom by sa v plnej miere využili kapacity a odborné znalosti inštitútu EIGE a Eurostatu; pripomína, že poskytovanie vnútroštátnych štatistík o rodovo motivovanom násilí je opatrenie oprávnené na financovanie v rámci Programu pre jednotný trh na roky 2021 – 2027; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že údaje budú rozčlenené podľa veku, sexuálnej orientácie, rodovej identity, pohlavných znakov, rasy a etnickej príslušnosti, zdravotného postihnutia, okrem iného s cieľom zaručiť, aby sa zachytili skúsenosti žien v celej ich rozmanitosti; konštatuje, že to prispeje k lepšiemu porozumeniu rozsahu a príčin problému, najmä čo sa týka sociálno-ekonomických kategórií, v ktorých je rodovo motivované násilie rozšírenejšie, a iných ovplyvňujúcich faktorov, ako aj rôznych právnych rámcov a politík v jednotlivých krajinách, ktoré možno podrobne preskúmať podrobnými porovnaniami jednotlivých krajín s cieľom identifikovať politické rámce, ktoré by mohli mať vplyv na výskyt násilia; trvá tiež na tom, že je dôležité, aby členské štáty zbierali štatistické údaje o správnych a súdnych konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, ktoré zahŕňajú partnerské násilie, a najmä o výsledku rozsudkov a dôvodoch, ktoré uvádzajú pre svoje rozhodnutia o práve starostlivosti a práve na stretanie sa s deťmi;

51.

vyzýva Komisiu, aby podporovala celoeurópske kampane na zvyšovanie informovanosti verejnosti, ktoré sú nevyhnutným opatrením s cieľom predchádzať domácemu násiliu a vytvoriť atmosféru nulovej tolerancie voči násiliu;

o

o o

52.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(2)  Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 167.

(4)  Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 48.

(5)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0379.

(6)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0024.

(7)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0025.

(8)  Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.

(9)  Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4.

(10)  Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1.

(11)  Článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a články 8, 10, 19 a 157 ZFEÚ.

(12)  Články 21 a 23 charty.

(13)  Správa agentúry FRA z 3. marca 2014 s názvom Violence against women: an EU-wide survey (Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum).

(14)  Istanbulský dohovor.

(15)  Rada Európy, Human Rights Channel: Stop Sexual Abuse in Sport (Kanál pre ľudské práva: zastaviť sexuálne zneužívanie detí v športe), konzultovaný 21. júla 2021.

(16)  Eurostat, Children at risk of poverty or social exclusion (Deti ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením), údaje získané v októbri 2020.

(17)  Správa agentúry FRA z 3. marca 2014 s názvom Violence against women: an EU-wide survey (Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum).

(18)  Vyhlásenie Dr. Hansa Henriho P. Klugeho, regionálneho riaditeľa Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu, pre tlač zo 7. mája 2020 s názvom Počas pandémie COVID-19, násiliu sa naďalej dá predchádzať, nie je nevyhnutné.

(19)  Správa agentúry FRA z 3. marca 2014 s názvom Violence against women: an EU-wide survey (Násilie pchané na ženách: celoeurópsky prieskum).

(20)  Správa Europolu z 19. júna 2020 s názvom Exploiting isolation: offenders and victims of online child sexual abuse during the COVID-19 pandemic (Využívanie izolácie: páchatelia a obete sexuálneho zneužívania detí online počas pandémie COVID-19).

(21)  Dôvodová správa Rady Európy pre Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu z 11. mája 2011.

(22)  Vyhlásenie platformy EDVAW z 31. mája 2019 s názvom Intimate partner violence against women is an essential factor in the determination of child custody (Partnerské násilie páchané na ženách je základným faktorom pri určovaní starostlivosti o dieťa).

(23)  Článok 31 Istanbulského dohovoru.

(24)  Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, všeobecné odporúčanie č. 35 o rodovo motivovanom násilí páchanom na ženách, ktorým sa aktualizuje všeobecné odporúčanie č. 19.

(25)  Návrh Komisie z 28. októbra 2020 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (COM(2020)0682).

(26)  Návrh Komisie zo 4. marca 2021 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania (COM(2021)0093).

(27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79).

(28)  Ú. v. EÚ L 178, 2.7.2019, s. 1.


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/45


P9_TA(2021)0407

Rámec politiky EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 – 2030 – odporúčania týkajúce sa ďalších krokov smerom k „vízii nulovej úmrtnosti na cestách“

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o rámci politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 – Odporúčania na ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti (Vision Zero) (2021/2014(INI))

(2022/C 132/04)

Európsky parlament,

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 19. júna 2019 s názvom Rámec politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 – Ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti (Vision Zero) (SWD(2019)0283),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (1) (ďalej len „smernica o cezhraničnom stíhaní dopravných priestupkov“),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch (2) (ďalej len „smernica o vodičských preukazoch“),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 z 27. novembra 2019 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky (3) (ďalej len „nariadenie o všeobecnej bezpečnosti“),

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2021 o vykonávaní aspektov bezpečnosti cestnej premávky v rámci balíka opatrení o technickom stave vozidiel (4),

so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2017 o bezpečnosti cestnej premávky, ktorými sa schvaľuje vyhlásenie z Valletty z marca 2017,

so zreteľom na Štokholmskú deklaráciu z 19. – 20. februára 2020, ktorá bola vyhlásená na tretej svetovej ministerskej konferencii o bezpečnosti cestnej premávky,

so zreteľom na vyhlásenie Rady zo 7. októbra 2015 o cyklistike ako spôsobe dopravy šetrnom ku klíme, ktoré podpísali ministri dopravy členských krajín EÚ na neformálnom stretnutí v Luxemburgu,

zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0211/2021),

A.

keďže každý rok na cestách EÚ stále prichádza o život približne 22 700 ľudí a približne 120 000 je vážne zranených; keďže za posledných 10 rokov zomrelo pri dopravných nehodách v EÚ viac ako 11 800 detí a mladistvých vo veku do 17 rokov; keďže pokrok v znižovaní úmrtnosti v EÚ v posledných rokoch stagnuje a v dôsledku toho nebol splnený cieľ znížiť v rokoch 2010 až 2020 počet úmrtí na cestách na polovicu; keďže uvedené údaje predstavujú pre občanov EÚ neprijateľnú ľudskú a spoločenskú daň a keďže externé náklady na dopravné nehody v EÚ dosahujú približne 2 % jej ročného HDP;

B.

keďže EÚ čelí novým trendom a výzvam v automatizácii, ktoré by mohli mať obrovský vplyv na bezpečnosť cestnej premávky; keďže je potrebné riešiť rastúci jav rozptyľovania vodičov mobilnými zariadeniami; keďže v blízkej budúcnosti bude prítomnosť vozidiel so širokou škálou automatizovaných/prepojených prvkov a zároveň „tradičných“ vozidiel v zmiešanej doprave predstavovať nové riziko, a to najmä pre zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ako sú motocyklisti, cyklisti a chodci;

C.

keďže technologický pokrok, prepojenosť, automatizácia a hospodárstvo spoločného využívania zdrojov poskytujú nové príležitosti pre bezpečnosť cestnej premávky a riešenie preťaženia, najmä v mestských oblastiach; keďže rozvoj synergií medzi opatreniami v oblasti bezpečnosti a udržateľnosti a presadzovanie prechodu na využívanie verejnej dopravy a aktívnej mobility by mohli viesť k zníženiu emisií CO2, zlepšiť kvalitu ovzdušia a pomôcť rozvíjať aktívnejšie a zdravšie životné štýly;

D.

keďže pri posledných testoch Európskeho programu hodnotenia nových automobilov (Euro NCAP) mali cestujúci v automobiloch ohodnotených piatimi hviezdičkami o 68 % nižšie riziko smrteľného úrazu a o 23 % nižšie riziko vážneho zranenia ako cestujúci v automobiloch ohodnotených dvomi hviezdičkami;

E.

keďže podiel úmrtí zraniteľných účastníkov cestnej premávky na cestách stúpa, pretože zvýšenie bezpečnosti vozidiel a ďalšie opatrenia v oblasti bezpečnosti cestnej premávky sú najmä v prospech používateľov vozidiel; keďže hmotnosť, výkon a maximálna rýchlosť nových automobilov predávaných v EÚ sa zvyšujú, čo predstavuje väčšie riziko pre bezpečnosť cestnej premávky; keďže je naliehavo potrebné riešiť bezpečnosť motocyklistov, cyklistov a chodcov;

F.

keďže hoci dvojkolesové motorové vozidlá predstavujú len 2 % z celkového počtu najazdených kilometrov, sú zodpovedné za 17 % celkového počtu smrteľných dopravných nehôd; keďže medzi jednotlivými krajinami existujú značné rozdiely; keďže EÚ by mala v nasledujúcom desaťročí prednostne prijímať ďalšie opatrenia na zlepšenie bezpečnosti týchto vozidiel;

G.

keďže podľa štúdie Komisie len 8 % smrteľných dopravných nehôd sa odohrá na diaľniciach, zatiaľ čo k 37 % dôjde v mestských oblastiach a 54 % na vidieckych cestách; keďže nové investície a riadna údržba existujúcej infraštruktúry počas celého životného cyklu sú kľúčom k bezpečnosti cestnej premávky;

H.

keďže nie sú hlásené všetky obete nehôd, čo skresľuje dostupné štatistické údaje; keďže je potrebné vyvinúť účinné metódy testovania, aby sa stanovil skutočný počet obetí dopravných nehôd;

I.

keďže zabezpečenie a presadzovanie bezpečného správania účastníkov cestnej premávky, ako je cestovanie správnou rýchlosťou, používanie ochranných prostriedkov, ako sú bezpečnostné pásy a ochranné prilby, jazda bez vplyvu alkoholu a iných návykových látok a jazda a chôdza bez rozptyľovania, sú kľúčom k prevencii a zmierňovaniu smrteľných dopravných nehôd;

J.

keďže v oblasti mobility a bezpečnosti cestnej premávky existujú rodové, vekové a sociálne nerovnosti;

K.

keďže dosiahnutie nových cieľov EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky si vyžaduje intenzívnejšie úsilie o spoluprácu pri vypracúvaní silných európskych politík v oblasti bezpečnosti cestnej premávky so zainteresovanými stranami a podporu výskumu a inovácií s cieľom pripraviť politické riešenia založené na spoľahlivých údajoch a analýze vplyvu, ako aj viac lepšie zacielených vnútroštátnych opatrení na presadzovanie práva a účinnú cezhraničnú spoluprácu pri presadzovaní sankcií;

L.

keďže za 40 až 60 % všetkých úmrtí súvisiacich s prácou sú zodpovedné dopravné nehody, ku ktorým dochádza počas práce alebo pri dochádzaní do práce; keďže na cestách EÚ je bežná únava vodičov;

M.

keďže vykonávanie národných plánov bezpečnosti cestnej premávky a nového rámca politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky si vyžaduje stabilné a dostatočné finančné zdroje z členských štátov aj z rozpočtu EÚ;

Rámec politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 – Ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti (Vision Zero)

1.

víta skutočnosť, že EÚ v rámci politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 opätovne potvrdila svoj dlhodobý strategický cieľ priblížiť sa do roku 2050 k nulovej úmrtnosti a nulovým vážnym zraneniam na cestách EÚ (Vision Zero), ako aj svoj strednodobý cieľ znížiť v súlade s vyhlásením z Valletty do roku 2030 počet úmrtí a vážnych zranení o polovicu; zdôrazňuje, že tieto ciele a cieľové hodnoty EÚ týkajúce sa bezpečnosti cestnej premávky by sa mali opierať o koordinovaný, dobre naplánovaný, systematický a dobre financovaný prístup k bezpečnosti cestnej premávky na úrovni EÚ a na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

2.

v tejto súvislosti víta prijatie prístupu bezpečného systému na úrovni EÚ, ktorý je založený na výkonnostnom rámci a časovo ohraničených cieľoch znižovania počtu úmrtí a vážnych zranení; víta vypracovanie kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) stanovených v spolupráci s členskými štátmi s cieľom umožniť cielenejšiu a lepšie zameranú analýzu výsledkov členských štátov v oblasti bezpečnosti a identifikovať nedostatky; vyzýva Komisiu, aby do roku 2023 stanovila cielené výsledky; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam prebiehajúcej spolupráce medzi EÚ a členskými štátmi a naliehavo žiada všetky členské štáty, aby sa plne zaviazali k týmto činnostiam a dohodli sa na harmonizovanej metodike KPI, ktorá umožní členským štátom porovnávať údaje; žiada, aby sa vypracoval podrobný plán opatrení EÚ, na základe ktorého možno merať výkonnosť a zodpovedať sa za plnenie konkrétnym orgánom;

3.

domnieva sa však, že existuje priestor na zlepšenie uvedených kľúčových ukazovateľov výkonnosti, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila rozšírenie týchto ukazovateľov a ich aktualizáciu v strategickom akčnom pláne EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky; domnieva sa, že kľúčový ukazovateľ výkonnosti pre ochranné prostriedky by mal byť doplnený kľúčovým ukazovateľom výkonnosti, v ktorom sa zhromažďujú údaje o expozícii podľa vzdialenosti a času pre všetkých účastníkov cestnej premávky rozčlenené podľa podielu jednotlivých druhov dopravy a typu cesty s cieľom lepšie porozumieť rôznym súvisiacim pomerom rizík a nebezpečenstiev; vyzýva Komisiu, aby naďalej úzko spolupracovala s členskými štátmi na vymedzení kľúčového ukazovateľa výkonnosti pre cestnú infraštruktúru, v ktorom sa uvedie kvalita bezpečnosti cestnej siete bez ohľadu na správanie účastníkov cestnej premávky alebo technológiu vozidiel, a to na základe dohodnutej spoločnej metodiky hodnotenia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že kľúčové ukazovatele výkonnosti v oblasti bezpečnosti vozidiel nezohľadňujú bezpečnosť dvojkolesových motorových vozidiel; vyzýva Komisiu, aby vypracovala index bezpečnosti vozidiel kategórie L, a zdôrazňuje potrebu zahrnúť do neho všetky kľúčové ukazovatele výkonnosti pre vozidlá kategórie L;

4.

zdôrazňuje, že financovanie EÚ má zásadný význam pre investície do udržateľných a inteligentných riešení bezpečnosti cestnej premávky a urýchlenie dosahovania výsledkov v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila a zvýšila investície EÚ do bezpečnosti cestnej premávky vo všetkých príslušných programoch financovania EÚ vrátane výskumu a inovácií; vyzýva ďalej všetky členské štáty, aby vyčlenili primeranú časť svojho štátneho rozpočtu, ktorá by spolu s finančnými prostriedkami EÚ mala umožniť vykonávanie ich národných programov bezpečnosti cestnej premávky a nového rámca politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030; vyzýva členské štáty, aby vytvorili vnútroštátne fondy pre bezpečnosť cestnej premávky ako mechanizmy na vyberanie pokút v súlade s ich dopravnými predpismi a prerozdelenie finančných prostriedkov získaných na účely bezpečnosti cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby rozšírila na všetky členské štáty výmenný program EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky, ktorý je určený na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky, ale v súčasnosti sa zameriava len na šesť členských štátov;

5.

nabáda členské štáty, aby zriadili národné monitorovacie strediská pre bezpečnosť cestnej premávky, ktoré by zhromažďovali, spracúvali a udržiavali vnútroštátne databázy bezpečnosti cestnej premávky; žiada členské štáty, aby zosúladili svoje vnútroštátne stratégie bezpečnosti cestnej premávky s cieľmi politického rámca EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na roky 2021 – 2030 a čo najskôr riešili súvisiace nedostatky;

Bezpečná infraštruktúra

6.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uprednostnili investície s čo najväčším prínosom z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky a s osobitným zameraním sa na oblasti s najvyšším počtom dopravných nehôd vrátane prednostne investícií do údržby existujúcej infraštruktúry a v prípade potreby do výstavby novej infraštruktúry; víta skutočnosť, že Nástroj na prepájanie Európy na roky 2021 – 2027 zabezpečuje financovanie projektov bezpečnej a zabezpečenej infraštruktúry a mobility vrátane bezpečnosti cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala možnosti financovania EÚ prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy, regionálnych a kohéznych fondov, Fondu InvestEU a Platformy pre bezpečnejšiu dopravu, ktorú spustila Európska investičná banka (EIB), najmä v členských štátoch s relatívne nízkou bezpečnosťou cestnej premávky; zdôrazňuje, že je dôležité objasniť kritériá oprávnenosti na tieto nástroje pre opatrenia v oblasti bezpečnosti cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby podporovala a nabádala členské štáty k tomu, aby investovali do bezpečnejšej, udržateľnejšej, odolnejšej a multimodálnej dopravnej siete prostredníctvom svojich národných plánov obnovy a odolnosti; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie nariadenia o transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) (5) stanovila základy budúcich rozhodnutí o investíciách do bezpečnosti cestnej premávky vrátane vykonávania plánu monitorovania údržby základnej siete na úrovni EÚ;

7.

zdôrazňuje, že proaktívne posúdenie cestnej siete EÚ bude užitočným nástrojom na posúdenie integrovanej bezpečnosti ciest a zacielenie investícií; v tejto súvislosti víta mapovanie rizík a bezpečnostný rating diaľnic a hlavných ciest, ktoré boli zavedené v nedávno revidovaných pravidlách EÚ v oblasti bezpečnosti infraštruktúry (6), a vyzýva členské štáty, aby s cieľom zvýšiť potenciál novej smernice v oblasti bezpečnosti cestnej premávky čo najviac ciest na svojom území označili ako hlavné cesty; vyzýva členské štáty, aby v súlade so smernicou zaviedli vnútroštátne systémy dobrovoľného hlásenia, ktoré by mali byť dostupné online a prístupné pre všetkých účastníkov cestnej premávky s cieľom uľahčiť zber údajov o udalostiach nahlásených účastníkmi cestnej premávky a vozidlami a akýchkoľvek iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou, ktoré oznamovateľ považuje za skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo z hľadiska bezpečnosti cestnej infraštruktúry, s cieľom zabezpečiť, aby občania EÚ transparentným, okamžitým a priamym spôsobom prispievali k bezpečnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa čo najskôr dohodli na metodike vykonávania systematického posudzovania bezpečnosti ciest v rámci celej siete v súlade s revíziou uvedeného dokumentu vrátane aspektov dôležitých z hľadiska bezpečnosti aktívnych účastníkov cestnej premávky;

8.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili prácu na špecifikáciách EÚ pre funkčnosť dopravných značiek a cestného značenia s cieľom pripraviť podmienky na vyššiu úroveň automatizácie vozidiel; pripomína význam funkčnosti dopravných značiek a cestného značenia vrátane ich umiestnenia, viditeľnosti a spätného odrazu, najmä z hľadiska účinnosti pomocných systémov riadenia, ako sú systémy inteligentného prispôsobenia rýchlosti a udržiavania v jazdnom pruhu; zdôrazňuje, že pre bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky, najmä v nebezpečných oblastiach alebo oblastiach so značným počtom zraniteľných účastníkov cestnej premávky, je dôležité využívať infraštruktúru na vybudovanie ciest, ktoré sú v súlade s očakávaniami vodičov, ciest, na ktorých sú vodiči prirodzene nútení prispôsobiť svoje správanie a ktoré zmierňujú ich chyby;

9.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli požiadavky na kvalitu infraštruktúry určenej na pešiu a cyklistickú dopravu s cieľom riešiť nedostatočnú úroveň bezpečnosti aktívnych účastníkov cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné učebné osnovy EÚ pre audítorov a kontrolórov cestnej infraštruktúry vrátane osobitnej odbornej prípravy o potrebách zraniteľných účastníkov cestnej premávky ako súčasť svojho nového fóra európskych audítorov bezpečnosti ciest;

10.

poznamenáva, že účastníci cestnej premávky so zníženou pohyblivosťou a inými zdravotnými postihnutiami majú osobitné potreby, ktoré by sa mali zohľadniť pri plánovaní a výstavbe novej cestnej infraštruktúry; vyzýva členské štáty, aby podporovali investície do projektov zameraných na to, aby bola cestná infraštruktúra inkluzívna a prístupná pre všetkých;

11.

poznamenáva, že v súlade s poslednou revíziou pravidiel EÚ v oblasti bezpečnosti infraštruktúry je Komisia povinná zvážiť revíziu smernice 2004/54/ES o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely (7) do roku 2021 a zvážiť prijatie nového legislatívneho návrhu o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na mosty; vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala bezpečné využívanie tunelov okrem iného organizovaním kampaní na zvyšovanie informovanosti a uskutočňovaním príslušných štúdií;

12.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby vytvorili skupinu odborníkov na vypracovanie rámca klasifikácie ciest, ktorý lepšie zosúladí obmedzenia rýchlosti s konštrukciou a usporiadaním ciest v súlade s prístupom bezpečného systému;

13.

požaduje opatrenia na ďalšie posilnenie bezpečnosti cestnej premávky v mestských uzloch a prímestských a vidieckych oblastiach a na zlepšenie prevádzkovej bezpečnosti počas celého životného cyklu kritickej infraštruktúry, ako sú tunely a mosty, pričom sa zváži využívanie nových technológií monitorovania zraniteľnej infraštruktúry, ako aj na vymedzenie konkrétnych bezpečnostných cieľov a požiadaviek na kvalitu v nadchádzajúcej revízii nariadenia o TEN-T;

14.

vyzýva členské štáty, aby uznali význam prechodu na aktívny spôsob dopravy, ako je chôdza a cyklistika, a udržateľných spôsobov verejnej dopravy ako dôležitých nástrojov na zníženie nebezpečenstva na cestách, a aby na tento účel vyčlenili primerané investície; v tejto súvislosti víta spustenie iniciatívy Platformy pre bezpečnejšiu dopravu, ktorá výslovne požaduje lepšie zariadenia pre udržateľnú dopravu, a to aj pre cyklistov a chodcov, a pre projekty na zmiernenie nehôd; vyzýva Komisiu a EIB, aby začali osvetové a informačné kampane s cieľom zabezpečiť, aby všetky zainteresované strany boli dobre informované o podmienkach a zvážili ich využitie;

15.

požaduje väčšie synergie medzi európskou sieťou cyklistických trás EuroVelo a sieťou TEN-T s cieľom zvýšiť bezpečnosť a zlepšiť prepojenosť cyklistickej infraštruktúry; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť nepretržité trasy pre pešiu a cyklistickú dopravu v projektoch TEN-T, ak je to možné; vyzýva Komisiu, aby podporovala rekonverziu nepoužívaných železničných tratí a aktívne podporovala projekty kombinujúce jazdu na bicykli a cestovanie vlakom a intermodalitu; konštatuje, že nové formy infraštruktúry, ako sú priestory pre cyklistov, skrinky na bicykle, cyklistické uličky alebo cyklodiaľnice, ponúkajú nové možnosti bezpečnej aktívnej mobility; zdôrazňuje, že je potrebné pracovať na harmonizácii a presadzovaní pravidiel o dopravných značkách a signáloch s cieľom predísť nejasnostiam a zvýšiť bezpečnosť a jednoduchosť používania;

16.

domnieva sa, že Komisia by mala urobiť všetko pre to, aby zabezpečila, že cyklistická a pešia infraštruktúra zavedená členskými štátmi v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 zostane v prevádzke a bude rozšírená s cieľom ďalej podporovať bezpečné aktívne cestovanie;

17.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali s regiónmi a mestami s cieľom dokončiť chýbajúce posledné úseky infraštruktúry a intermodálne a cezhraničné spojenia v rámci TEN-T, čím sa zabezpečí plynulejšie a efektívnejšie využívanie infraštruktúry a služieb a zvýši bezpečnosť cestnej premávky;

Bezpečné vozidlá

18.

víta nedávnu revíziu nariadenia o všeobecnej bezpečnosti, podľa ktorej budú od roku 2022 vo vozidlách v EÚ povinné nové pokročilé bezpečnostné prvky, ako sú systémy inteligentného prispôsobenia rýchlosti a systémy núdzového udržiavania vozidla v jazdnom pruhu, ktoré majú potenciál do roku 2030 zachrániť približne 7 300 životov a zabrániť 38 900 vážnym zraneniam; vyzýva Komisiu, aby prijala ambiciózne a včasné sekundárne právne predpisy, ktoré by tiež vyžadovali montáž vysokovýkonných systémov inteligentného prispôsobenia rýchlosti do všetkých nových vozidiel; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila praktické uplatňovanie povinnosti vybaviť motocykle týmito systémami a uskutočniteľnosť, prijateľnosť a možné dôsledky inteligentného prispôsobenia rýchlosti automobilov, dodávok, nákladných vozidiel a autobusov novej generácie na bezpečnosť cestnej premávky;

19.

pripomína význam inovácií, pokiaľ ide o technológiu vozidiel, ktoré môžu pomôcť zmierniť závažnosť nehôd a znížiť pravdepodobnosť nehôd prostredníctvom aktívnych a pasívnych bezpečnostných prvkov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala budúce normy pre osobné vozidlá vzhľadom na nový technologický vývoj a aby zohľadnila faktory, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť cestnej premávky, ako je hmotnosť, výkon, rýchlosť a čelná plocha;

20.

vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcej revízii typového schvaľovania vozidiel kategórie L stanovila povinnosť vybaviť motocykle s protiblokovacími brzdovými systémami; vyzýva Komisiu, aby rozšírila kategórie vozidiel, pre ktoré je povinná inštalácia systému eCall, najmä pokiaľ ide o dvojkolesové motorové vozidlá;

21.

vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala požiadavky na odolnosť proti nárazu pri typovom schvaľovaní vozidiel a zahrnula ich do budúcich legislatívnych revízií, ktoré by mali zahŕňať aj najnovšie kritériá pre nárazové skúšky Euro NCAP, ktoré monitorujú vplyv zrážky na iné vozidlá a zraniteľných účastníkov cestnej premávky, s cieľom dosiahnuť harmonizáciu minimálnych noriem a zrovnoprávnenie bezpečnosti cestujúcich;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali mestá pri vytváraní databáz rýchlostných obmedzení s cieľom podporiť zavádzanie technológií inteligentného prispôsobenia rýchlosti, ako sa vyžaduje v nariadení o všeobecnej bezpečnosti;

23.

zdôrazňuje, že nebezpečenstvo a frekvencia nehôd medzi nákladnými vozidlami a zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky by sa mohli výrazne znížiť rozšírením uplatňovania asistentov odbočovania; zdôrazňuje, že asistenti odbočovania budú povinní pre nové typy nákladných vozidiel od roku 2022 a pre všetky nové nákladné vozidlá od roku 2024; vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky akčný program pre asistentov odbočovania s cieľom propagovať výhody tejto technológie a nabádať zainteresované strany, aby nové a existujúce vozidlá čo najskôr dobrovoľne vybavili asistentmi odbočovania; oceňuje iniciatívy, ktoré podporujú dobrovoľné zavedenie povinných asistentov odbočovania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli finančnú podporu na inštaláciu asistentov odbočovania do nových a existujúcich vozidiel;

24.

zdôrazňuje, že manipulácia a podvody týkajúce sa elektronických bezpečnostných prvkov, ako sú moderné pomocné systémy riadenia, predstavujú značné bezpečnostné riziká, a preto by mali byť predmetom osobitnej odbornej prípravy inšpektorov v oblasti kontroly integrity softvéru;

25.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala normy pre nárazové figuríny pre nárazové skúšky, ktoré budú viac zohľadňovať rôzne aspekty, ako je vek, pohlavie, veľkosť a výšku používateľov vo vnútri vozidiel aj mimo nich;

26.

vyzýva členské štáty, aby poskytovali daňové stimuly, a vyzýva súkromných poisťovateľov, aby ponúkali atraktívne systémy poistenia motorových vozidiel na nákup a používanie vozidiel vybavených s najvyššími bezpečnostnými normami; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala právne predpisy o označovaní automobilov s cieľom zahrnúť dodatočné informácie na predajnom mieste a digitálne informácie o bezpečnostnom ratingu nových vozidiel;

27.

víta požiadavku, aby boli systémy na pripomenutie zapnutia bezpečnostných pásov povinné pre všetky sedadlá podľa revidovaného nariadenia o všeobecnej bezpečnosti, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala normy pre požiadavky na informácie o bezpečnostných parametroch detských zadržiavacích systémov; vyzýva členské štáty, aby začali kampane na zvyšovanie informovanosti rodičov a opatrovníkov o bezpečnosti detí v cestnej doprave s cieľom naďalej podporovať informovanosť o potrebe používať bezpečnostné pásy, a to aj na zadných sedadlách, vzhľadom na bezpečnostné riziká pre cestujúcich vo vozidlách, ktoré sa v súčasnosti používajú a ktoré sa budú používať aj v nasledujúcich rokoch a ktoré nie sú vybavené technológiou na pripomenutie zapnutia bezpečnostných pásov;

28.

naliehavo žiada Komisiu, aby v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o správe o vykonávaní aspektov bezpečnosti cestnej premávky v rámci balíka opatrení o technickom stave vozidiel náležite zohľadnila technický pokrok v oblasti bezpečnostných prvkov vozidiel uvedených v novom nariadení o všeobecnej bezpečnosti a aby do rozsahu pôsobnosti nadchádzajúcej revízie balíka opatrení o technickom stave vozidiel zahrnula moderné bezpečnostné systémy s cieľom zabezpečiť, aby sa kontrolovali počas pravidelných technických kontrol; v tejto súvislosti vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili dodatočnú odbornú prípravu, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu kontrolórov, ktorí vykonávajú pravidelné technické kontroly; požaduje prísnejšie požiadavky na samodiagnostiku vozidiel s cieľom zabrániť tomu, aby sa moderné pomocné systémy riadenia, ktoré sú určené na zvýšenie bezpečnosti, stali nakoniec v dôsledku nesprávneho fungovania rizikom;

29.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že ustanovenia balíka opatrení o technickom stave vozidiel týkajúce sa kontroly zabezpečenia nákladu nie sú povinné; vyzýva Komisiu, aby počas nasledujúcej revízie balíka navrhla sprísnenie týchto ustanovení;

30.

zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na predchádzanie podvodom spojeným s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti, a tým zabezpečiť kvalitu a bezpečnosť ojazdených vozidiel; vyzýva preto členské štáty, aby využívali systém výmeny údajov z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti vyvinutý Generálnym riaditeľstvom Komisie pre mobilitu a dopravu (GR MOVE) – platformu EÚ MOVEHUB a jej modul ODOCAR, ktoré sú výsledkom pilotného projektu navrhnutého Európskym parlamentom, ktorý sa týka európskeho systému na obmedzenie podvodov spojených s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti (OREL);

31.

vyzýva Komisiu, aby navrhla nový harmonizovaný regulačný rámec pre automatizované vozidlá s cieľom zabezpečiť prostredníctvom komplexných skúšok vykonávaných aj v reálnych jazdných podmienkach, aby prevádzka automatizovaných vozidiel bola pre vodičov a ostatných účastníkov cestnej premávky absolútne bezpečná, a to najmä vzhľadom na ich interakciu s konvenčnými vozidlami a zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky;

32.

žiada Komisiu, aby medzitým posúdila riziká aktuálne dostupných asistenčných systémov riadenia, ako sú nadmerné spoliehanie sa vodiča na tieto systémy a rozptyľovanie jeho pozornosti, pre bezpečnosť cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie požiadavky na vybavenie pohyblivých a elektronických zariadení vodičov režimom bezpečnej jazdy a štandardné zabudovanie iných technologických nástrojov určených na zníženie rozptyľovania počas jazdy;

33.

zdôrazňuje skutočnosť, že v súlade so strategickým akčným plánom EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky, ktorý vypracovala Komisia, predstavuje verejné obstarávanie zaujímavú príležitosť pozitívne ovplyvniť bezpečnosť cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby výslovne zohľadnila skutočnosť, že ekonomicky najvýhodnejšie ponuky by sa mali pri verejnom obstarávaní verejných služieb osobnej cestnej dopravy posudzovať na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, pričom by sa mala zohľadňovať aj bezpečnosť vozidiel, inovácie, kvalita, udržateľnosť a sociálne otázky; naliehavo vyzýva členské štáty a verejných obstarávateľov, aby pri zadávaní verejných zákaziek na služby cestnej dopravy považovali bezpečnostné aspekty za jedno z hlavných kritérií;

34.

poznamenáva, že nové prostriedky osobnej mobility takisto vyvolávajú množstvo závažných obáv nielen v súvislosti s bezpečnosťou samotných prostriedkov, ale aj s ich bezpečným používaním v cestnej premávke; vyjadruje poľutovanie nad tým, že iba niekoľko členských štátov prijalo právne predpisy v tejto oblasti a že nedostatočná harmonizácia v EÚ môže spôsobiť zmätok a sťažiť návštevníkom dodržiavanie miestnych pravidiel; vyzýva Komisiu, aby zvážila rámec pre typové schvaľovanie týchto nových prostriedkov mobility a vydala usmernenia pre členské štáty týkajúce sa riadenia aspektov bezpečnosti vrátane pravidiel cestnej premávky v prípade používania takýchto prostriedkov; pripomína Komisii a členským štátom, že je potrebné realizovať na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni informačné a vzdelávacie kampane o bezpečnom používaní prostriedkov mikromobility s osobitným zameraním na zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ako sú deti, starší ľudia alebo osoby so zníženou pohyblivosťou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy o tom, ako zlepšiť bezpečné používanie prostriedkov mikromobility;

35.

vyzýva Komisiu, aby aktualizovala požiadavky európskej databázy dopravných nehôd (CARE) a zahrnula identifikáciu kolízií prostriedkov mikromobility, ako sú elektrické skútre a bicykle s elektrickým pohonom; vyzýva členské štáty, aby zaviedli konkrétne preventívne bezpečnostné opatrenia na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni na základe informácií databázy CARE;

Bezpečná účasť na cestnej premávke

36.

poznamenáva, že podľa štúdie Komisie sa odhaduje, že alkohol má podiel približne na 25 % všetkých úmrtí na cestách, zatiaľ čo drogy na 15 % úmrtí na cestách (8); poznamenáva, že odporúčanie EÚ týkajúce sa povoleného obsahu alkoholu v krvi pochádza z roku 2001; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoje odporúčania a zahrnula do nich nulovú toleranciu obsahu alkoholu v krvi počas jazdy a aby zaviedla odporúčanie EÚ na nulovú toleranciu nezákonných psychoaktívnych látok, ako aj normy v oblasti presadzovania pravidiel cestnej premávky prostredníctvom cestných kontrol zameraných na jazdu pod vplyvom drog; poukazuje na to, že harmonizácia povolených hladín alkoholu v krvi v EÚ pre všetky kategórie vozidiel uľahčí porovnávanie podľa kľúčových ukazovateľov výkonnosti v súvislosti s triezvosťou na cestách; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia týkajúce sa označovania liekov, ktoré ovplyvňujú schopnosť viesť vozidlo, a aby začala informačné kampane na zvýšenie informovanosti o zdravotníckych službách, a to aj medzi praktickými lekármi, v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby do revidovaných odporúčaní zahrnula aj usmernenie týkajúce sa montáže alkoholových imobilizérov s osobitným zameraním na osoby, ktoré opakovane porušujú predpisy, osoby, v prípade ktorých síce ide o prvé porušenie predpisov, ale toto porušenie je veľmi závažné, a na všetkých vodičov z povolania;

37.

poznamenáva, že prekročenie rýchlosti je kľúčovým faktorom približne v prípade 30 % smrteľných dopravných nehôd a priťažujúcim faktorom pri väčšine nehôd; vyzýva Komisiu, aby predložila odporúčanie na uplatňovanie bezpečných obmedzení rýchlosti v súlade s prístupom bezpečného systému pre všetky typy ciest, ako je maximálna povolená rýchlosť 30 km/h v obytných oblastiach a oblastiach s vysokým počtom cyklistov a chodcov, s možnosťou vyšších limitov na hlavných dopravných tepnách s primeranou ochranou zraniteľných účastníkov cestnej premávky; vyzýva členské štáty, aby prednostne investovali do vynucovania dodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti a do kvalitnej komunikácie o ústrednej úlohe rýchlosti a jej riadenia; vyzýva členské štáty, aby ukladali sankcie s cieľom odrádzať od nedodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti vrátane systému pokutových bodov a aby zvážili zavedenie kurzov na zvýšenie informovanosti o téme rýchlosti, ktoré by slúžili na rehabilitáciu v prípade opakovaného porušenia pravidiel;

38.

poznamenáva, že podľa odhadov (9) Komisie je každý rok v EÚ zaznamenaných 10 miliónov závažných dopravných priestupkov súvisiacich s prekročením rýchlosti, jazdou na červenú a jazdou pod vplyvom alkoholu, ktorých sa dopúšťajú nerezidenti; uznáva pokrok, ktorý sa od roku 2015 dosiahol pri vytváraní rámca pre cezhraničné stíhanie dopravných priestupkov, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že súčasným rámcom pre cezhraničné stíhanie dopravných priestupkov stanoveným v smernici o cezhraničnom stíhaní dopravných priestupkov sa nezabezpečuje primerané vyšetrovanie na účely vymáhania sankcií alebo uznávania rozhodnutí o sankciách; domnieva sa, že lepšie cezhraničné presadzovanie pravidiel cestnej premávky by zvýšilo dodržiavanie týchto pravidiel a pôsobilo by ako odradzujúci prostriedok, čím by sa znížila miera nebezpečného správania a zvýšila bezpečnosť cestnej premávky; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby sa uvedenými otázkami zaoberala v ďalšej revízii smernice a aby posúdila otázku vzájomného uznávania zákazu riadenia motorového vozidla a trestných bodov a aby revidovala rozsah pôsobnosti smernice tak, aby zahŕňala vymáhanie platby mýta, s cieľom predchádzať nebezpečnej jazde a zachovávať kvalitu infraštruktúry;

39.

pripomína, že v smernici o vodičských preukazoch sa stanovil harmonizovaný vzor vodičského preukazu EÚ a zaviedli minimálne požiadavky na získanie vodičského preukazu; poznamenáva, že túto smernicu bude potrebné aktualizovať vzhľadom na nový technologický vývoj vozidiel a infraštruktúry a automatizácie vozidiel, ako aj na osnovy odborného vzdelávania, najmä pre profesionálnych vodičov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala minimálne normy pre odbornú prípravu vodičov a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a zároveň postupne zosúlaďovala formu, obsah a výsledky vodičských kurzov v celej EÚ a aby do nadchádzajúcej revízie smernice zvážila zahrnutie matice cieľov vzdelávania vodičov, ktorá má tri kategórie: vedomosti a zručnosti, aspekty zvyšujúce riziko a sebahodnotenie; okrem toho požaduje zavedenie odstupňovaného systému udeľovania vodičských preukazov, ktorý povzbudí začínajúcich vodičov, aby získali viac skúseností s vyššími zručnosťami, ako je udržiavanie prehľadu, sebahodnotenie a vnímanie nebezpečenstva, a aby obmedzili niektoré vysokorizikové činnosti, ako je jazda v noci a s cestujúcimi, pričom sa zohľadnia potreby mobility ľudí žijúcich v odľahlých oblastiach a obmedzený prístup k verejnej doprave; okrem toho vyzýva Komisiu, aby ďalej harmonizovala minimálne normy pre učiteľov autoškôl vrátane pravidelnej odbornej prípravy, odbornej prípravy zameranej na vnímanie nebezpečenstva, prísnejšieho minimálneho vzdelania a komunikačných zručností; so znepokojením poznamenáva, že v niekoľkých členských štátoch boli hlásené prípady nezákonného vydávania vodičských preukazov, a vyzýva Komisiu, aby tento problém monitorovala;

40.

vyzýva Komisiu, aby posúdila zavedenie povinnej teoretickej a praktickej odbornej prípravy a skúšok na získanie vodičského preukazu pre všetky kategórie dvojkolesových motorových vozidiel;

41.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala kľúčové ukazovatele výkonnosti pri poskytovaní vzdelávania v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a mobility v členských štátoch a aby vypracovala nástroje EÚ na navrhovanie, vykonávanie a hodnotenie vzdelávania v oblasti bezpečnosti dopravy a mobility; nabáda všetky členské štáty, aby zabezpečili poskytovanie vysokokvalitného vzdelávania v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktoré by sa malo začať v škole a malo by byť súčasťou ďalšieho celoživotného vzdelávania;

42.

poznamenáva, že pandémia ochorenia COVID-19 viedla k rozšíreniu odvetvia donáškových služieb, konkrétne k používaniu dodávok a dvojkolesových motorových vozidiel, ako sú mopedy a bicykle, čo podporilo vznik nových druhov práce pre platformy a obchodných modelov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby profesionálni vodiči dodávkových vozidiel absolvovali primeranú odbornú prípravu, a aby sa zaoberala otázkou únavy a prekročenia rýchlosti, najmä v dôsledku veľkého nárastu počtu dodávok do domácností; ďalej vyzýva Komisiu, aby zvážila sprísnenie režimu kontrol technického stavu a zavedenie povinnosti dodatočných kontrol pre dodávkové vozidlá používané poskytovateľmi služieb doručovania balíkov po dosiahnutí konkrétneho počtu najazdených kilometrov a aby zvážila rozšírenie tejto povinnosti na iné vozidlá v týchto kategóriách používané na ďalšie komerčné účely v rámci revízie balíka predpisov o technickom stave vozidiel; vyzýva Komisiu, aby predložila odporúčanie o bezpečnosti týkajúce sa doručovateľov vrátane požiadaviek na zamestnávateľov a spoločnosti, aby zabezpečili poskytovanie a používanie bezpečnostného vybavenia a bezpečných vozidiel, ako aj odbornú prípravu v oblasti digitálnych nástrojov, ktoré by používali, ako sú aplikácie a interaktívne platformy;

43.

vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s únavou vodičov v komerčnej nákladnej a osobnej doprave, ktorá je príčinou dopravných nehôd; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne vykonávanie smernice Rady 89/391/EHS o zdraví a bezpečnosti pracovníkov (10) so zreteľom na aspekty bezpečnosti cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby zaviedla kľúčové ukazovatele výkonnosti v súvislosti s únavou vodičov v komerčnej nákladnej a osobnej doprave; žiada Komisiu a členské štáty, aby zvýšili počet bezpečných parkovísk v sieti TEN-T a zabezpečili ich prispôsobenie potrebám vodičov a aby poskytovali informácie o ich dostupnosti prostredníctvom aktualizovanej a užívateľsky ústretovej webovej stránky; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by inštalácia klimatizátorov alebo rovnocenných klimatizačných systémov pre kabíny v ťažkých nákladných vozidlách mohla mať pozitívny vplyv na únavu vodičov a bezpečnosť cestnej premávky, keďže tieto systémy môžu fungovať nezávisle od hlavného motora;

44.

zdôrazňuje, že účinná a úplná reakcia po havárii zahŕňa okrem zdravotnej starostlivosti a rehabilitácie aj poskytovanie psychologickej a sociálnej podpory, uznanie obetí a dôkladné vyšetrenie s cieľom identifikovať príčiny nehôd a opatrenia na zabránenie ich opätovnému výskytu v budúcnosti, ako aj v prípade potreby aj trestné a občianskoprávne konania; vyzýva členské štáty, aby nadviazali užšiu spoluprácu medzi orgánmi pre bezpečnosť cestnej premávky a zdravotníctva s cieľom presadzovať správne používanie núdzových koridorov, aby sa urýchlili záchranné operácie; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli dostatočné finančné prostriedky na účinnú núdzovú infraštruktúru vrátane leteckých lekárskych služieb, najmä v odľahlých, horských a ostrovných regiónoch; vyzýva Komisiu, aby pri budúcej revízii smernice o vodičských preukazoch stanovila povinnosť absolvovať kurz prvej pomoci; vyzýva členské štáty, aby zakotvili koncepciu núdzových koridorov do svojich vnútroštátnych predpisov o cestnej premávke a aby začali ďalšie kampane na zvyšovanie informovanosti; pripomína význam účinných následných opatrení na poskytovanie podpory obetiam;

45.

vyzýva členské štáty, aby rozvíjali svoje hlavné traumatologické siete a prijali usmernenia pre vzájomnú spoluprácu s cieľom umožniť pohotovostným službám rýchly odvoz pacientov, a to aj cezhranične;

46.

zdôrazňuje, že nedostatočným presadzovaním pravidiel cestnej premávky sa oslabuje úsilie o dosiahnutie vízie nulovej úmrtnosti; nabáda členské štáty, aby vo svojich plánoch bezpečnosti cestnej premávky stanovili ročné ciele v oblasti presadzovania pravidiel cestnej premávky a ich dodržiavania a zabezpečili ich primerané financovanie a aby každoročne vykonali a zverejnili následné opatrenia analyzujúce splnené ciele a dosiahnuté výsledky; zdôrazňuje, že iba dobre vysvetlené, dostatočne zverejnené a dôsledné opatrenia a vzdelávanie v oblasti presadzovania pravidiel môžu mať dlhodobý vplyv na správanie vodičov; konštatuje, že efektívnosť sa ďalej zvyšuje, ak je riešenie pokút ukladaných za zistené porušenia vo veľkej miere automatizované;

47.

konštatuje, že používanie mobilného telefónu alebo iných elektronických zariadení počas jazdy výrazne znižuje schopnosť vedenia vozidla a zohráva úlohu pri 10 – 30 % zrážok na cestách; vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za používanie mobilných telefónov vrátane nefinančných sankcií s cieľom zvýšiť informovanosť o súvisiacich rizikách a zlepšiť presadzovanie;

Rámec pripravený na budúcnosť

48.

zdôrazňuje, že vonkajšie faktory a nové spoločenské trendy predstavujú bezprecedentné výzvy v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v rámci stratégie EÚ do roku 2030 a po ňom; poznamenáva, že EÚ by mala pripraviť podmienky na včasné uvedenie prepojených a automatizovaných vozidiel do prevádzky a mala by posúdiť možné riziká kombinácie takýchto vozidiel s tradičnými vozidlami v zmiešanej doprave a so zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere posúdila vplyv väčšieho počtu automatizovaných vozidiel na dopravu v mestských oblastiach a na životné prostredie; zdôrazňuje, že môže byť potrebné modernizovať infraštruktúru s cieľom zaručiť bezpečnú prevádzku automatizovaných a poloautomatizovaných vozidiel a zároveň zlepšiť bezpečnosť konvenčných vozidiel, a tým prospieť všetkým účastníkom cestnej premávky;

49.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli systémy šrotovania vozidiel v ekologických podmienkach s cieľom stimulovať nákup a používanie bezpečnejších, čistých a energeticky úsporných vozidiel a obnovu verejných a súkromných vozových parkov; žiada Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s EIB na preskúmaní nových systémov financovania s cieľom uľahčiť investície do bezpečných a udržateľných dopravných služieb a bezpečných a udržateľných vozových parkov;

50.

poukazuje na to, že pri zvyšovaní bezpečnosti cestnej premávky budú zohrávať kľúčovú úlohu údaje; pripomína, že palubné údaje sú mimoriadne cenné pre riadenie dopravy, kontroly technického stavu a analýzy nehôd; vyzýva Komisiu, aby vytvorila rámec pre prístup k palubným údajom nad rámec trhu s opravárenskými službami v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov (11), a to výlučne na účely výskumu nehôd a kontrol technického stavu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam digitálnych údajov uložených v zariadeniach na záznam údajov o udalostiach (EDR) pre dôkladné analýzy nehôd s cieľom zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky údajové prvky relevantné pre hĺbkovú analýzu nehôd a výskum bezpečnosti cestnej premávky (vrátane miesta, dátumu a času) sa budú musieť zaznamenávať a uchovávať v EDR;

51.

pripomína, že hoci bezpečnosť cestnej premávky je spoločnou zodpovednosťou všetkých príslušných aktérov a orgánov na úrovni EÚ, vnútroštátnej a miestnej úrovni, EÚ by mala mať silné vedúce postavenie s cieľom zabezpečiť, aby bezpečnosť cestnej premávky zostala prioritou v cestnej doprave s cieľom pomôcť odstrániť rozdiely v bezpečnosti cestnej premávky medzi členskými štátmi a zabezpečiť, aby EÚ zostala svetovým lídrom v tejto oblasti; zdôrazňuje zodpovednosť EÚ za podporu spolupráce a výmeny najlepších postupov s tretími krajinami, ako je Spojené kráľovstvo, s cieľom vykonávať Štokholmskú deklaráciu o bezpečnosti cestnej premávky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že ciele politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky sa budú vzťahovať na všetky relevantné externé programy, a aby vytvorili účinný systém výmeny informácií o dopravných priestupkoch so susednými krajinami mimo EÚ s cieľom zlepšiť presadzovanie predpisov a zároveň zabezpečiť, aby každá výmena informácií podliehala prísnym zárukám, auditom a podmienkam dohľadu, a to v plnom súlade s platnými pravidlami EÚ;

52.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na nadchádzajúcu revíziu balíka opatrení v oblasti mestskej mobility podporovala synergie medzi opatreniami v oblasti bezpečnosti a udržateľnosti v mestských oblastiach; v tejto súvislosti vyzýva na zmenu priorít dopravnej infraštruktúry v mestských oblastiach vrátane prebudovania verejných priestorov z priestorov slúžiacich na individuálnu automobilovú dopravu smerom k udržateľnejším, bezpečnejším a zdravším spôsobom dopravy, ako je verejná doprava, chôdza a cyklistika, pričom sa zohľadnia osobitné potreby zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ako sú deti, osoby so zdravotným postihnutím a starší ľudia; podporuje väčšie investície a spolufinancovanie prostredníctvom nástrojov EÚ na financovanie parkovísk a iných zón prepojenosti v oblasti mobility pri vstupe do mestských oblastí, čím sa zabezpečí ľahký prístup k rôznym druhom verejnej dopravy vzhľadom na potrebu znížiť preťaženie miest a emisie CO2; víta zámer EIB podporovať ambiciózne investičné programy s cieľom pomôcť verejným orgánom posilniť udržateľnú mobilitu na miestnej a regionálnej úrovni, ako sú plány udržateľnej mestskej mobility a projekty verejnej dopravy; vyzýva Komisiu, aby lepšie začlenila ciele a opatrenia EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky do usmernení k plánom udržateľnej mestskej mobility prostredníctvom monitorovania a podpory najlepších postupov vrátane stanovenia ukazovateľa účinného využívania finančných prostriedkov EÚ na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky v mestách;

53.

konštatuje, že vidiecke oblasti tvoria približne 83 % územia EÚ a žije v nich 30,6 % jej obyvateľstva; poukazuje na to, že vidieckym oblastiam a najmä riedko osídleným oblastiam chýba kvalitná dopravná infraštruktúra a pravidelné služby hromadnej verejnej dopravy, čo má priamy vplyv na bezpečnosť cestnej premávky; ďalej konštatuje, že k 54 % úmrtí na cestách v EÚ dochádza na vidieckych cestách; zdôrazňuje, že zlepšenie prístupnosti, prepojenosti a bezpečnosti cestnej premávky vo vidieckych oblastiach by malo byť súčasťou stratégie udržateľnej a inteligentnej mobility; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila vo svojom nadchádzajúcom oznámení o dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti;

54.

zdôrazňuje potrebu podporovať integrovaný prístup k dosiahnutiu cieľov vízie nulovej úmrtnosti a podporovať medziodvetvovú spoluprácu vrátane spolupráce s mimovládnymi organizáciami, občianskou spoločnosťou a podnikmi a priemyslom na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; vyzýva spoločnosti a MSP, aby sa v súlade so štokholmskou deklaráciou usilovali o dosiahnutie bezpečnosti cestnej premávky uplatňovaním zásad bezpečných systémov v rámci ich hodnotových reťazcov vrátane vnútorných postupov v procesoch obstarávania, výroby a distribúcie a aby do svojich správ o udržateľnosti a oficiálnych webových stránok začlenili podávanie správ o bezpečnosti; ďalej vyzýva spoločnosti a MSP, aby v prípade potreby ponúkali svojim vodičom osobitnú odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a aby zvážili začlenenie úlohy „manažéra mobility“ s cieľom koordinovať a optimalizovať potreby svojej spoločnosti v oblasti mobility na prepravu tovaru a pracovníkov v rámci celého logistického reťazca;

55.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi, občianskou spoločnosťou a ďalšími kľúčovými zainteresovanými stranami na rozvoji celoeurópskej kultúry bezpečnosti cestnej premávky; víta vyhlásenie ocenenia EÚ za bezpečnosť cestnej premávky v mestách v rámci Európskeho týždňa mobility a prepracovanie Európskej charty bezpečnosti na cestách, najväčšej platformy občianskej spoločnosti pre bezpečnosť cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby v nasledujúcich rokoch zorganizovala iniciatívu Európsky rok bezpečnosti cestnej premávky ako súčasť rámca politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030; okrem toho sa v súvislosti s Európskym rokom zelenších miest v roku 2022 zasadzuje za vytvorenie, financovanie a monitorovanie značky „bezpečnejšie mesto“, ktorá by mala byť založená na kritériách najvyšších noriem bezpečnosti cestnej premávky pre všetkých používateľov a verejné priestory s lepšími podmienkami pre žitie vrátane lepšej kvality ovzdušia a zníženia emisií CO2;

56.

berie na vedomie Svetový deň pamiatky obetí dopravných nehôd, ktorý sa koná každoročne v tretiu novembrovú nedeľu a pripomína mnoho miliónov ľudí, ktorí boli usmrtení alebo vážne zranení na svetových cestách, vyjadruje vďaku pohotovostným službám za ich prácu a sprostredkúva reflexiu v súvislosti s obrovskou záťažou a nákladmi pre rodiny, komunity a krajiny v dôsledku tejto každodenne pokračujúcej katastrofy; formálne uznáva tento deň a vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby urobili to isté tým, že usporiadajú výročné podujatie podporované troma inštitúciami;

57.

zastáva názor, že na riadne vykonávanie ďalších krokov v politike EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v rámci zastrešujúcej stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu sú potrebné určité nové kapacity v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, najmä pokiaľ ide funkcie v oblasti koordinácie, monitorovania a hodnotenia a o technickú podporu pre celkovú stratégiu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila zriadenie európskej agentúry pre cestnú dopravu s cieľom podporiť udržateľnú, bezpečnú a inteligentnú cestnú dopravu alebo – ak to nie je možné – poverila touto úlohou existujúcu agentúru;

o

o o

58.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 68, 13.3.2015, s. 9.

(2)  Ú. v. EÚ L 403, 30.12.2006, s. 18.

(3)  Ú. v. EÚ L 325, 16.12.2019, s. 1.

(4)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0122.

(5)  Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1.

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1936 z 23. októbra 2019, ktorou sa mení smernica 2008/96/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 1).

(7)  Ú. v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 39.

(8)  Štúdia Komisie z 18. februára 2014 zameraná na predchádzanie jazde pod vplyvom alkoholu použitím alkoholových imobilizérov.

(9)  Úvodné posúdenie vplyvu z 15. marca 2019 týkajúce sa revízii smernice o cezhraničnom stíhaní dopravných priestupkov vypracované Komisiou.

(10)  Ú. v. EÚ L 183, 29.6.1989, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/56


P9_TA(2021)0408

Obnovenie populácií rýb v Stredozemnom mori

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o obnovení populácií rýb v Stredozemnom mori: hodnotenie a ďalšie kroky (2019/2178(INI))

(2022/C 132/05)

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640) a na uznesenie Európskeho parlamentu o tejto veci z 15. januára 2020 (1),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 stanovenú v oznámení Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380), najmä na jej bod 2.2.6 o obnove dobrého environmentálneho stavu morských ekosystémov, a to aj poskytovaním finančných stimulov prostredníctvom budúcich finančných nástrojov zameraných na rybársku a námornú politiku pre chránené morské oblasti (vrátane lokalít Natura 2000 a oblastí ustanovených medzinárodnými alebo regionálnymi dohodami),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júna 2020 s názvom Udržateľnejší rybolov v EÚ: aktuálny stav a smerovanie na rok 2021 (COM(2020)0248),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2021 (COM(2020)0575),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori (2),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (3),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (4),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike (5),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde (6) a na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom námornom a rybárskom fonde a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 (COM(2018)0390),

so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2017/159 z 19. decembra 2016, ktorou sa vykonáva Dohoda o vykonaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu z roku 2007 uzavretá 21. mája 2012 medzi Všeobecnou konfederáciou poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii (Cogeca), Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) a Združením národných organizácií rybárskych podnikov v Európskej únii (Europêche) (7),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 zo 17. mája 2017 o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou (8),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2107 z 15. novembra 2017, ktorým sa stanovujú riadiace, ochranné a kontrolné opatrenia uplatniteľné v oblasti dohovoru Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT) (9),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1022 z 20. júna 2019, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre rybolov populácií žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora (10),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/982, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1343/2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) (11),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/560 z 23. apríla 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 508/2014 a (EÚ) č. 1379/2013, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na zmiernenie následkov výskytu ochorenia COVID-19 v odvetví rybolovu a akvakultúry (12),

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 25. júna 2020 o vykonávaní rámcovej smernice o morskej stratégii (smernica 2008/56/ES) (COM(2020)0259),

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 26/2020 z 26. novembra 2020 s názvom Morské prostredie: ochrana EÚ je rozsiahla, ale nejde do hĺbky,

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 9. februára 2021 s názvom Obnovené partnerstvo s južným susedstvom – Nový program pre Stredozemie (JOIN(2021)0002),

so zreteľom na články 38 a 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na európsku susedskú politiku EÚ (ESP),

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS),

so zreteľom na strednodobú stratégiu GFCM (2017 – 2020), ktorá sa zameriava na udržateľnosť rybárstva v Stredozemnom a Čiernom mori,

so zreteľom na správu GFCM z roku 2018 o stave rybolovu v Stredozemnom a Čiernom mori,

so zreteľom na cieľ udržateľného rozvoja č. 14 „chrániť a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje na účely udržateľného rozvoja“ prijatý Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 25. septembra 2015,

so zreteľom na správu Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (STECF) z roku 2020 o monitorovaní vykonávania spoločnej rybárskej politiky (STECF-Adhoc-20-01),

so zreteľom na retrospektívnu hodnotiacu štúdiu Komisie o nariadení o Stredozemnom mori z mája 2016,

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry č. 17/2019 s názvom Odkazy mora II – Nastavenie kurzu k zdravým a produktívnym moriam uplatňovaním ekosystémového prístupu,

so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (Barcelonský dohovor) a na súvisiace protokoly a rozhodnutia EÚ,

so zreteľom na ministerské vyhlásenie pobrežných štátov hraničiacich so Stredozemným morom MedFish4Ever prijaté 30. marca 2017 vo Vallette na Malte,

so zreteľom na sofijské ministerské vyhlásenie zo 7. júna 2018,

so zreteľom na ministerské vyhlásenie z 26. septembra 2018 zamerané na vykonávanie regionálneho akčného plánu pre udržateľný maloobjemový rybolov v Stredozemnom a Čiernom mori,

so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu z roku 2019 o biodiverzite a ekosystémových službách, ktorú vypracovala Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (ďalej len „IPBES“),

so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) z roku 2019 o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

so zreteľom na časť II oddiel 2 dohovoru UNCLOS s názvom Hranice pobrežného mora,

so zreteľom na prvú stredozemskú hodnotiacu správu (MAR1), ktorú vypracovala nezávislá sieť stredozemských expertov na klimatické a environmentálne zmeny (MedECC),

so zreteľom na správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a GFCM s názvom Stav rybolovu v Stredozemnom a Čiernom mori v roku 2020,

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo o dôsledkoch zvyšovania teploty morskej vody na populácie rýb a rybárstvo (2019/2163(INI)),

so zreteľom na stanovisko Výboru pre rybárstvo pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka k stratégii „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (2020/2260(INI)) PECH_AD(2021)662054,

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 17. apríla 2020 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1379/2013 a nariadenie (EÚ) č. 508/2014, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na zmiernenie následkov epidémie COVID-19 v odvetví rybolovu a akvakultúry (COM(2020)0142 – C9-0093/2020 – 2020/0059(COD)) (13),

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 s názvom Viac rýb v moriach? Opatrenia na podporu obnovy populácií nad úrovňou maximálneho udržateľného výnosu (MSY) vrátane oblastí obnovy rýb a chránených morských oblastí (14),

so zreteľom na súčasný a dlhodobý negatívny sociálno-ekonomický vplyv pandémie COVID-19 na toto odvetvie vrátane maloobchodu a drobného obchodu s čerstvými potravinami,

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A9-0225/2021),

A.

keďže Stredozemné more je jednou z oblastí s najbohatšou biodiverzitou na svete a je domovom pobrežných komunít, ktoré sú vo veľkej miere závislé od rybolovu, najmä maloobjemového rybolovu; keďže jeho súčasný znepokojujúci environmentálny stav, ktorý čiastočne vyplýva z nadmerného rybolovu, vážne ohrozuje nielen biodiverzitu, ale aj prežitie rybárskeho odvetvia, pričom pokles jeho ziskovosti môže mať mimoriadne negatívne sociálno-ekonomické dôsledky pre rybárske komunity, rybársky priemysel a jeho pridružené odvetvia;

B.

keďže populácie rýb nemajú neobmedzenú reprodukčnú schopnosť a keďže dopyt po rybách a ich spotreba sa neustále zvyšujú;

C.

keďže Stredozemné more – najmä jeho západná časť, kde sa vykonávajú nové opatrenia, ktorých plné posúdenie je však predčasné vzhľadom na to, že je potrebných viac iniciatív – a Čierne more sa od začiatku zberu údajov v roku 2003 vo všeobecnosti nezmenili, hoci od roku 2012 mohlo dôjsť k miernemu nárastu biomasy;

D.

keďže podľa správy komisie GFCM z roku 2020 o stave rybolovu v Stredozemnom a Čiernom mori sa podiel nadmerne lovených populácií v Stredozemnom mori znížil z 88 % v roku 2014 na 75 % v roku 2018, z čoho jasne vyplýva, že stále treba vynakladať ďalšie úsilie, zjavné je však aj postupné zlepšovanie výsledkov vzhľadom na záväzok rybárov v celom regióne; keďže stav mnohých populácií je naďalej kritický, pretože podľa STECF sa viac ako 80 % vedecky vyhodnotených populácií využíva nad úrovňou maximálneho udržateľného výnosu (MSY);

E.

keďže nariadenie, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre rybolov populácií žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora, bolo prijaté v roku 2019 a keďže je potrebný čas na to, aby sme mohli posúdiť účinky opatrení prijatých v tomto nariadení;

F.

keďže obmedzenie rybolovných činností má značný sociálno-ekonomický vplyv, čo narúša ziskovosť tisícok podnikov do takej miery, že je ohrozené ich samotné prežitie, a môže mať zničujúci vplyv na zamestnanosť a sociálnu súdržnosť v pobrežných oblastiach;

G.

keďže v dôsledku prelovenia populácií a narušenia morskej biodiverzity je ohrozená potravinová bezpečnosť pobrežných komunít, ako aj pracovné miesta a príjmy v celom hodnotovom reťazci drobného rybolovu;

H.

keďže rozdielna úroveň dodržiavania obmedzení rybolovných činností bráni plneniu stanovených cieľov, čo znevýhodňuje tých, ktorí obmedzenia dodržiavajú;

I.

keďže Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond by sa mal využívať tak na zmiernenie negatívnych sociálno-ekonomických vplyvov, ako aj na diverzifikáciu odvetvia;

J.

keďže väčšinu rybárskej flotily v Stredozemnom mori tvoria plavidlá vykonávajúce maloobjemový tradičný rybolov, ktoré predstavujú približne 84 % rybárskej flotily a zabezpečujú 60 % pracovných miest v stredozemskej oblasti, a keďže hoci sa niektoré flotily výrazne znížili (v rôznej miere v rámci EÚ i mimoeurópskych krajín) so značným vplyvom na miestne hospodárstva, trendy týkajúce sa počtu plavidiel zostali relatívne stabilné;

K.

keďže vo väčšine pobrežných a ostrovných oblastí je maloobjemový rybolov tradičnou formou rybolovu, ktorá je súčasťou životného štýlu a významným zdrojom živobytia, čo si vyžaduje osobitné opatrenia a podporu, aby toto odvetvie mohlo rásť a rozvíjať sa;

L.

keďže je potrebné dosiahnuť zdravú úroveň populácií rýb, aby sa zabránilo strate pracovných miest a zachovali sa dôležité hospodárske odvetvia závislé od rybolovu;

M.

keďže medzi faktory, ktoré vyvíjajú tlak na populácie rýb a morskú biodiverzitu v Stredozemnom mori, patria okrem rybolovu aj problémy spôsobené ľudskou činnosťou, ako sú znečistenie plastmi, disperzia paliva, strata biotopov, námorná doprava, zmena klímy a šírenie inváznych nepôvodných druhov;

N.

keďže štatistiky poukazujú na stabilný nárast spotreby produktov rybolovu, pričom dochádza aj k relatívnemu nárastu dovozu;

O.

keďže s cieľom zvýšiť hodnotu rybolovu v Stredozemnom mori a zlepšiť vysledovateľnosť a zároveň bojovať proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu je potrebné, aby sa zlepšilo označovanie európskych výrobkov;

P.

keďže produkcia neustále klesá a nevyhnutné je prijať opatrenia na obnovenie udržateľnosti zdrojov;

Q.

keďže rybolov a akvakultúra patria medzi odvetvia najviac zasiahnuté pandémiou COVID-19, pretože v dopyte došlo k prudkému poklesu;

R.

keďže Komisia navrhla celý rad dočasných a cielených opatrení na riešenie výziev, ktorým čelia komunity loviace morské plody v dôsledku pandémie COVID-19;

S.

keďže politická nestabilita a nepokoje v Líbyi predstavujú hmatateľnú hrozbu pre rybárov v EÚ, ktorí lovia v južnom Stredomorí, čo ohrozuje ich osobnú slobodu a bezpečnosť rybolovných operácií;

T.

keďže hoci sa od rybárov EÚ vyžaduje, aby dodržiavali pravidlá ochrany populácií rýb, od rybárov z iných stredomorských krajín sa dodržiavanie rovnakých pravidiel nevyžaduje, čo oslabuje úsilie o obnovu populácií rýb a predstavuje vo vzťahu k rybárom EÚ nespravodlivú súťaž;

U.

keďže Stredozemné more sa otepľuje o 20 % rýchlejšie ako zvyšok sveta; keďže zmena klímy by podľa MedECC mohla viesť k lokálnemu vyhynutiu až 50 % komerčných rýb a morských bezstavovcov do roku 2050;

Zlepšenie legislatívnych aspektov

1.

vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s Poradnou radou pre Stredozemné more (MEDAC) identifikovala prekážky brániace obnove populácií rýb vrátane analýzy vykonávania stratégie GFCM na roky 2017 – 2020 s cieľom zahrnúť jej zistenia do stratégie na roky 2021 – 2030, pričom treba zabezpečiť prijatie praktických krokov na obnovu populácií rýb a v náležitých prípadoch zároveň zvážiť legislatívne aj nelegislatívne opatrenia;

2.

víta návrh Komisie obsiahnutý v jej stratégii v oblasti biodiverzity do roku 2030, aby aspoň 30 % morskej oblasti EÚ bolo chránených, a to aj vytvorením oblastí na obnovu populácií rýb, ako sa stanovuje v spoločnej rybárskej politike (ďalej len „SRP“);

3.

považuje za potrebné zabezpečiť účinnú konsolidáciu a rozvoj existujúcich chránených morských oblastí a zapojenie rybárov do fázy prípravy a riadenia;

4.

zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť hodnotenie určovania a úspešnosti týchto oblastí do nadchádzajúcej správy o fungovaní spoločnej rybárskej politiky; vyzýva GFCM, aby stavala na úspešnom príklade oblasti na obnovu populácií rýb Jabuka/Pomo Pit;

5.

vyzýva Komisiu, aby pri realizácii účinne riadených a prepojených chránených morských oblastí zabezpečila rovnaké podmienky pre všetky hospodárske odvetvia;

6.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby riešila potreby stredozemských krajín poskytovaním vedeckej a technickej podpory týmto krajinám pri využívaní regionálnych a medzinárodných mechanizmov financovania a pri vypracúvaní projektov udržateľného rozvoja;

7.

vyzýva Komisiu, aby posúdila, či sú na dosiahnutie zásad sociálnej, hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti stanovených v SRP potrebné nové plány riadenia populácií;

8.

pripomína cieľ SRP dosiahnuť najneskôr do roku 2020 mieru využívania na úrovni maximálneho udržateľného výnosu pre všetky populácie;

9.

so znepokojením konštatuje, že stále existuje veľký počet populácií, ktorých stav nie je známy; požaduje, aby sa zdvojnásobilo úsilie o zlepšenie zberu údajov s cieľom lepšie navrhnúť potrebné riadiace opatrenia;

10.

pripomína cieľ rámcovej smernice o morskej stratégii dosiahnuť alebo udržať dobrý environmentálny stav morského prostredia najneskôr do roku 2020;

11.

vyzýva Komisiu, aby vychádzala z úspešného príkladu tuniaka modroplutvého a v dlhodobom horizonte preskúmala zavedenie celkového povoleného výlovu (TAC) pre niektoré druhy vrátane merlúzy európskej a aby počas hodnotenia viacročného plánu v roku 2024 predložila návrh;

12.

pripomína, že úspech chránených morských oblastí a iných chránených oblastí je podmienený tým, aby ich prijali rybári, pobrežné komunity a iné zainteresované strany; vyzýva Komisiu, aby zvážila, či je potrebné uľahčiť aktívnu účasť odvetvia rybárstva vrátane jeho maloobjemovej tradičnej zložky, miestnych komunít a všetkých príslušných zainteresovaných strán pri navrhovaní, riadení a monitorovaní chránených morských oblastí;

13.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v oblasti Stredozemného mora prijali opatrenia s cieľom skoncovať s praxou parkov existujúcich iba na papieri a zriadili chránené morské oblasti ako súčasť ucelenej siete účinne riadených a prepojených oblastí vrátane pobrežných a hlbokomorských oblastí; pripomína požiadavku prestať loviť výstrojom vlečeným po dne v hĺbkach väčších ako 400 metrov v oblastiach, o ktorých je známe, že v nich existujú alebo sa môžu vyskytovať zraniteľné morské ekosystémy;

14.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby rozšírili sieť oblastí na obnovu populácií rýb v rámci SRP a GFCM, najmä ak existujú jasné dôkazy o vysokej koncentrácii rýb nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť alebo o výskyte neresísk; zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť hodnotenie určovania a úspešnosti týchto oblastí do nadchádzajúcej správy o fungovaní SRP; vyzýva GFCM, aby stavala na úspešnom príklade oblasti na obnovu populácií rýb Jabuka/Pomo Pit;

15.

vyzýva GFCM, aby navrhla ambicióznu a holistickú novú spoločnú stratégiu pre rybolov a akvakultúru v Stredozemnom mori a Čiernom mori na roky 2021 – 2025, ktorá musí zahŕňať účinné a udržateľné riadiace opatrenia na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, a to v súlade s prístupom maximálneho udržateľného výnosu; vyzýva GFCM, aby sa zaoberala otázkami, ako je globálne otepľovanie a NNN rybolov a rekreačný rybolov, a aby vytvorila nové oblasti obnovy populácií rýb;

16.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom vedeckých údajov o rekreačnom rybolove; vyzýva členské štáty EÚ a GFCM, aby v plnej miere posúdili vplyv rekreačného rybolovu na riadenie rybolovných zdrojov a jeho prínos a zahrnuli ich do svojich plánov riadenia;

17.

zdôrazňuje význam monitorovania a kontroly, ako aj účinnej regionálnej spolupráce v oblasti riadenia morských biologických zdrojov;

18.

vyzýva Komisiu, aby na úrovni GFCM presadzovala ciele Európskej zelenej dohody a prostredníctvom primeraného financovania podporovala udržateľnú správu oceánov a riadenie populácií rýb;

19.

vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby každému legislatívnemu návrhu zameranému na zvýšenie populácií rýb, ktorým sa obmedzujú rybolovné činnosti, predchádzalo rozsiahle posúdenie vplyvu s cieľom kvantifikovať jeho možný sociálno-ekonomický a environmentálny vplyv na pobrežné komunity a na produktivitu a konkurencieschopnosť rybárskych podnikov a výrobného reťazca EÚ, a aby každý takýto návrh vychádzal z najlepších dostupných vedeckých údajov vymieňaných so zainteresovanými stranami v odvetví rybárstva;

20.

požaduje okrem toho vzhľadom na Európsku zelenú dohodu a na stratégiu v oblasti biodiverzity a stratégiu „z farmy na stôl“, ktoré sú jej základom, a vzhľadom na veľký vplyv, ktorý bude mať na rybolovné činnosti vo všeobecnosti a najmä v Stredozemnom mori, aby sa vopred posúdil vplyv týchto opatrení a ich vykonávania na odvetvie rybolovu a akvakultúry, keďže Stredozemné more má osobitné postavenie ako more spoločne využívané s krajinami mimo EÚ, v ktorých platia iné právne predpisy;

21.

zdôrazňuje, že chýba presná kvantifikácia vplyvov všetkých možných faktorov pôsobiacich na populácie rýb nad rámec rybolovných činností, ako sú znečistenie, globálne otepľovanie, nepôvodné druhy, ťažba uhľovodíkov, bagrovanie pod vodou a námorná doprava; zdôrazňuje, že v dôsledku týchto chýbajúcich informácií nie je možné prijímať dostatočné a účinné rozhodnutia, ktorými by sa zabezpečila ochrana populácií rýb a morských ekosystémov;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že všetky legislatívne a nelegislatívne návrhy sa poskytnú združeniam rybárov vrátane cechov (cofradías) v rámci modelu spoločného riadenia;

23.

zdôrazňuje, že všetky budúce legislatívne opatrenia na podporu obnovy populácií rýb v Stredozemnom mori, ktoré majú vplyv na rybolovnú činnosť európskeho odvetvia rybárstva, by sa mali vykonávať postupne a úmerne k schopnosti tohto odvetvia konať; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby žiadny budúci legislatívny návrh nespôsoboval nadmernú byrokratickú a finančnú záťaž pre európske odvetvie rybárstva, najmä pre maloobjemový rybolov;

24.

zdôrazňuje, že legislatívne iniciatívy zamerané na ochranu a obnovu populácií v Stredozemnom mori by sa nemali limitovať len na opatrenia obmedzujúce rybolovné činnosti, ale mali by zaujať holistický prístup k tomuto problému a spoločne riešiť všetky hrozby prelovenia populácií;

25.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa prijímané právne predpisy zakladali na ekosystémovom prístupe, ktorý možno použiť na identifikáciu a analýzu všetkých interakcií, ktoré majú vplyv na populácie rýb, pričom treba zohľadniť nielen rybolovné činnosti, ale aj iné faktory, ktoré narúšajú rovnováhu, a prítomnosť nových inváznych druhov;

26.

zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý by priniesla obnova veľmi starých rybárskych flotíl pôsobiacich v Stredozemnom mori, pokiaľ ide o plavidlá aj motory, keďže by sa tým znížil ich vplyv na životné prostredie, podporila palivová účinnosť a dekarbonizácia plavidiel a zlepšili by sa bezpečnostné a pracovné podmienky na palube; pripomína, že v tejto súvislosti uľahčuje podporu dohoda o Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde (ENRAF);

27.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila konkurencieschopnosť a udržateľný rozvoj celého odvetvia rybárstva a jeho výrobného reťazca propagáciou hodnoty produktov rybolovu a zlepšením ich označovania a vysledovateľnosti, pričom treba osobitný dôraz klásť na opatrenia, ktorými sa zabezpečí súlad dovážaných výrobkov s európskymi normami;

28.

vyzýva Radu a Komisiu, aby pri prebiehajúcej revízii nariadenia (ES) č. 1005/2008 (15) (nariadenie o NNN rybolove) v každom prípade prihliadali na pozíciu Európskeho parlamentu, a to najmä v súvislosti s návrhom Európskeho parlamentu zaviesť za určitých podmienok ochranné opatrenia, podľa ktorých sa preferenčné clá na produkty rybolovu a akvakultúry dočasne pozastavia pri dovoze zo štátov mimo EÚ, ktoré riadne nespolupracujú v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu;

29.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili označovanie a vysledovateľnosť všetkých produktov z morských plodov s cieľom poskytnúť spotrebiteľom jasnejšie informácie o pôvode produktu a druhu, ako aj informácie o ďalších aspektoch, ako sú výrobné metódy a normy uplatňované pri výlove a spracúvaní, a to aj pri dovoze z krajín mimo EÚ;

30.

vyzýva komisára pre námorné záležitosti a rybárstvo, aby so zapojením krajín Stredomoria, ktoré nie sú členmi EÚ, zriadil konzultačný orgán, vďaka čomu by sa obmedzila nekalá hospodárska súťaž a zabezpečili sa rovnaké podmienky pre európskych rybárov a ženy pracujúce v tomto odvetví;

31.

vyzýva členské štáty, aby bojovali proti NNN rybolovu zvýšením transparentnosti rybolovných operácií, ako aj monitorovacích a kontrolných činností;

32.

vyzýva členské štáty, aby s pomocou Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva (EFCA) posilnili kapacitu kontroly rybolovu a uľahčili výmenu najlepších postupov a cieľov medzi členskými štátmi na krátkodobej taktickej úrovni;

33.

naliehavo vyzýva členské štáty ležiace na pobreží Stredozemného mora, aby s okamžitou platnosťou stanovili dodatočný počet oblastí s obmedzeným rybolovom podľa GFCM s cieľom chrániť nadmerne využívané morské ekosystémy, pričom by ako príklad najlepších postupov mala slúžiť oblasť obmedzenia rybolovu Jabuka/Pomo Pit;

34.

vyzýva Komisiu, aby zvážila začlenenie rybárstva do európskej susedskej politiky ako nástroja na posilnenie regionálnej spolupráce;

35.

trvá na tom, že cieľom správneho a povinného uplatňovania SRP by malo byť dosiahnutie správnej rovnováhy medzi environmentálnou, hospodárskou a sociálnou udržateľnosťou;

36.

vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu environmentálnych a sociálno-ekonomických údajov týkajúcich sa miestnych komunít a odvetvia rybárstva v Stredozemnom mori s cieľom posúdiť vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na toto odvetvie, ako aj na populácie rýb, a aby sa toto posúdenie zohľadnilo pri budúcom rozhodovaní;

37.

vyzýva Komisiu, aby využila túto analýzu pri vypracúvaní politík, uľahčovaní výskumnej spolupráce a spolupráci so všetkými aktérmi v celom Stredozemí vrátane krajín EÚ a tretích krajín ležiacich na pobreží s cieľom posúdiť možné spory medzi flotilami zameranými na rovnaké morské biologické zdroje, ktoré sa nachádzajú v citlivých oblastiach medzinárodných vôd, a predchádzať im;

38.

vyzýva Komisiu, aby analyzovala sociálny, hospodársky a environmentálny vplyv, ako aj vplyv na populácie rýb v odvetví rekreačného rybolovu s cieľom začleniť túto analýzu do všetkých opatrení, ktoré sa eventuálne prijmú;

39.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby správne využívali zdroje ENRAF na kompenzáciu strát maloobjemového rybolovu, ktorý musí dočasne pozastaviť svoju činnosť z dôvodu ochranných opatrení, a to v súlade s pravidlami a ustanoveniami týkajúcimi sa ENRAF;

40.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali možnosti, ktoré ponúka spoločné riadenie a ekosystém, flexibilné riadenie a riadenie uplatňujúce prístup predbežnej opatrnosti, s konečným cieľom dosiahnuť udržateľné riadenie rybolovných zdrojov na základe monitorovania rybolovného úsilia a zabezpečenia selektívnosti v rámci rybolovnej činnosti v Stredozemnom mori;

Zmiernenie vplyvu iných hospodárskych činností a faktorov vyvíjajúcich tlak na obnovu populácií rýb

41.

víta prácu, ktorá sa od roku 2017 vykonáva na úrovni GFCM s cieľom vypracovať a prijať stratégie na zmiernenie potenciálnych účinkov zmeny klímy na rybárstvo;

42.

vyzýva členské štáty, aby prijali predpisy na zavedenie zákazu kotvenia a uväzovania veľkých súkromných plavidiel do vzdialenosti 300 metrov od pobrežia a v chránených biotopoch, na tejto 300-metrovovej hranici a v kotviskách, keďže majú veľký vplyv na krehké ekosystémy, ako sú Posidonia oceanica;

43.

vyzýva Komisiu, aby zverejnila štúdiu o vplyve rôznych ľudských činností a zdrojov znečistenia z pevniny aj z mora na populácie rýb a morské ekosystémy;

44.

zdôrazňuje nedostatok zdrojov na vykonávanie vedeckého výskumu a hodnotenia populácií v Stredozemnom mori, a to najmä ľudských zdrojov;

45.

vyzýva členské štáty, aby financovali odbornú prípravu nových vedeckých odborníkov;

Posilnenie zberu údajov a výskumu

46.

zdôrazňuje, že v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je potrebné, aby sa v Stredozemnom mori podporoval maloobjemový pobrežný rybolov a rybolovné techniky s nízkym vplyvom, a to aj pokiaľ ide o uloženie povinnosti členským štátom, aby prideľovali väčší podiel rybolovných možností pre oba druhy rybolovu, v ktorých sa zaviedol celkový povolený výlov;

Posilnenie zapojenia hospodárskych subjektov do rozhodovacích postupov a zberu údajov

47.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hospodársku analýzu vplyvu poklesu rybolovných zdrojov v Stredozemnom mori na sociálnu oblasť a zamestnanosť, s cieľom nájsť vhodné podporné opatrenia na zaručenie spravodlivého prechodu na rybolov s nízkym vplyvom;

48.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pri analýze údajov a akýchkoľvek opatreniach, ktoré z nej môžu vyplynúť, bude možné využívať prostriedky z ENRAF na podporu udržateľnosti a inovácií v tomto odvetví a jeho diverzifikácie;

49.

žiada väčšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov a vedeckých inštitúcií, ako aj miestnych hospodárskych subjektov do zberu údajov o selektívnom rybolove v úzkej spolupráci s Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybárstvo (STECF);

50.

žiada, aby sa v súvislosti s vývojom selektívnejšieho rybárskeho výstroja a metód zberu morského odpadu vymieňali osvedčené postupy a inovačné prístupy, pričom treba uznať úlohu rybárov ako strážcov mora, a to s cieľom prispieť k zdravšiemu a čistejšiemu morskému prostrediu;

51.

zdôrazňuje, že plné dosiahnutie všetkých cieľov týkajúcich sa obnovy populácií v Stredozemnom mori a riadne vykonávanie pravidiel prijatých európskymi zákonodarcami závisí od účinnej účasti odvetvia rybárstva;

52.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila a posilnila spoluprácu a dialóg s poradnými radami, rybármi a odborníkmi spomedzi pobrežných komunít, pričom treba náležite zohľadniť ich názory a uznať význam rybárov, žien pracujúcich v tomto odvetví a príslušných profesijných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti pri formulovaní pravidiel, ktoré sa majú uplatňovať, a v rámci rozhodovacích procesov;

53.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby umožnili vytvorenie modelov spoločného riadenia rybárstva na miestnej úrovni na základe účasti, konzultácií a spoločného rozhodovania príslušných zainteresovaných strán; konštatuje, že takéto plány riadenia si vyžadujú komplexné monitorovanie výlovu s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie zdrojov a zároveň zaručiť spravodlivú rovnováhu sociálno-ekonomických podmienok v odvetví rybárstva, aby sa tak vyrovnali rozdiely medzi segmentmi flotily;

54.

zdôrazňuje, že modely spoločného riadenia sú založené na zachovaní ekosystémových služieb a využívaných ekosystémov tým, že sa chránia, čo znamená uplatňovanie ekosystémového prístupu k rybolovu a flexibilného riadenia s vytvorením stáleho informačného, analytického a akčného systému s neustálym vzdelávaním a neustálou spätnou väzbou a pružným rozhodovaním;

55.

víta prijatie akčného plánu 2018 s cieľom zabezpečiť udržateľnú budúcnosť maloobjemového rybolovu a morského prostredia v regióne, ako aj spustenie platformy Priatelia maloobjemového rybolovu;

56.

zdôrazňuje, že všetky ciele ochrany by mali vychádzať z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní;

Zaručenie právneho štátu

57.

odsudzuje neustále porušovanie morského práva v Stredozemnom mori, ako napríklad únosy, zabavenia plavidiel, nezákonné väznenia, zastrašovanie, kontroly, prenasledovanie, útoky a nespravodlivé súdne procesy proti rybárom EÚ z dôvodu, že si plnia svoju prácu, čo je v zjavnom rozpore s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv;

58.

vyzýva Komisiu, aby analyzovala situáciu v Stredozemí a preskúmala možnosť vytvorenia určitej formy operačných mechanizmov na ochranu európskych námorníkov a plavidiel;

59.

vyzýva Komisiu, aby nadviazala dialóg s tými severoafrickými krajinami, ktoré nedodržiavajú dohovor UNCLOS a politiky a rozhodnutia GFCM, a zaistila tak bezpečnosť a rovnaké podmienky pre všetkých rybárov EÚ;

60.

vyzýva Komisiu, aby s cieľom uľahčiť dodržiavanie dohôd uzatvorených regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva a účasť na dobrom riadení a obnove populácií rýb podporovala úsilie vyvíjané spoločne so susednými krajinami;

61.

vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom svojich agentúr zintenzívnila svoje úsilie o monitorovanie teritoriálnych vôd EÚ s cieľom identifikovať plavidlá tretích krajín, ktoré nelegálne lovia v pobrežných vodách EÚ a chránených morských oblastiach, a zaistila tak rybárom EÚ bezpečnejšie pracovné podmienky; zdôrazňuje, že na tento účel je nevyhnutné týmto agentúram poskytnúť primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje;

62.

vyzýva vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby zintenzívnil úsilie Únie v južnom Stredomorí, pokiaľ ide o dodržiavanie medzinárodného práva, bezpečnosti a právneho štátu;

o

o o

63.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.

(2)  Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11.

(3)  Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

(4)  Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(6)  Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 25, 31.1.2017, s. 12.

(8)  Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2017, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ L 315, 30.11.2017, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 164, 20.6.2019, s. 1.

(12)  Ú. v. EÚ L 130, 24.4.2020, s. 11.

(13)  Ú. v. EÚ C 316, 6.8.2021, s. 28.

(14)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0017.

(15)  Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/65


P9_TA(2021)0409

Účinné látky vrátane chlorotolurónu a difenokonazolu

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/1449 z 3. septembra 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok 2-fenylfenol (vrátane jeho solí, napr. sodnej soli), 8-hydroxychinolín, amidosulfurón, bifenox, chlórmekvát, chlórtolurón, klofentezín, klomazón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dikamba, difenokonazol, diflufenikán, dimetachlór, etofenprox, fenoxaprop-P, fénpropidín, fludioxonyl, flufenacet, fostiazát, indoxakarb, lenacil, MCPA, MCPB, nikosulfurón, parafínové oleje, parafínový olej, penkonazol, pikloram, propachizafop, prosulfokarb, chizalofop-P-etyl, chizalofop-P-tefuryl, síra, tetrakonazol, tri-alát, triflusulfurón a tritosulfurón (2021/2869(RSP))

(2022/C 132/06)

Európsky parlament,

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1449 z 3. septembra 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok 2-fenylfenol (vrátane jeho solí, napr. sodnej soli), 8-hydroxychinolín, amidosulfurón, bifenox, chlórmekvát, chlórtolurón, klofentezín, klomazón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dikamba, difenokonazol, diflufenikán, dimetachlór, etofenprox, fenoxaprop-P, fénpropidín, fludioxonyl, flufenacet, fostiazát, indoxakarb, lenacil, MCPA, MCPB, nikosulfurón, parafínové oleje, parafínový olej, penkonazol, pikloram, propachizafop, prosulfokarb, chizalofop-P-etyl, chizalofop-P-tefuryl, síra, tetrakonazol, tri-alát, triflusulfurón a tritosulfurón (1),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (2), a najmä na jeho článok 17, prvý odsek a článok 21,

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/408 z 11. marca 2015 o vykonávaní článku 80 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zostavení zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť (3),

so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 a z 26. novembra 2020, ktorým namieta proti predchádzajúcemu predĺženiu obdobia schválenia účinnej látky chlórtolurón (6),

so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.

keďže chlórtolurón bol 1. marca 2006 zaradený do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (7) smernicou Komisie 2005/53/ES (8) a považuje sa za schválený podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009;

B.

keďže od roku 2013 prebieha postup na obnovenie schválenia chlórtolurónu podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012 (9);

C.

keďže obdobie platnosti schválenia účinnej látky chlórtolurón už bolo predĺžené o jeden rok na základe vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 533/2013 (10) a následne od roku 2017 každoročne o ďalší rok na základe vykonávacích nariadení Komisie (EÚ) 2017/1511 (11), (EÚ) 2018/1262 (12), (EÚ) 2019/1589 (13), (EÚ) 2020/1511 (14) a v súčasnosti sa opäť predĺžilo o jeden rok vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1449, čím sa obdobie platnosti schválenia predlžuje do 31. októbra 2022;

D.

keďže Komisia nevysvetlila dôvody predĺženia a uviedla len, že: „Keďže hodnotenie uvedených látok sa oneskorilo z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, platnosť schválení uvedených účinných látok pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o ich obnovení“;

E.

keďže cieľom nariadenia (ES) č. 1107/2009 je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia a súčasne zaistiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva Únie; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane tehotných žien, dojčiat a detí;

F.

keďže by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti a keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že látky by sa mali do prípravkov na ochranu rastlín pridávať iba vtedy, ak sa preukázalo, že prinášajú zjavný úžitok pre rastlinnú výrobu a že sa v ich prípade neočakávajú žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat ani žiadne neprijateľné účinky na životné prostredie;

G.

keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že v záujme bezpečnosti by sa obdobie platnosti schválenia účinných látok malo časovo obmedziť; keďže obdobie platnosti schválenia by malo byť úmerné možným rizikám spojeným s použitím týchto látok, ale v tomto prípade je zrejmé, že táto úmernosť chýba;

H.

keďže v priebehu 15 rokov, ktoré uplynuli od schválenia chlórtolurónu ako účinnej látky, sa zistilo, že pravdepodobne ide o endokrinný disruptor, a napriek tomu sa za celé toto obdobie jeho schválenie neprehodnotilo ani nestiahlo;

I.

keďže Komisia a členské štáty majú možnosť a povinnosť konať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, keď sa zistí, že by mohlo byť poškodené zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, a to prijatím dočasných opatrení manažmentu rizík, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia;

J.

keďže konkrétne v článku 21 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa ustanovuje, že Komisia môže kedykoľvek preskúmať schválenie účinnej látky, najmä ak sa vzhľadom na nové vedecko-technické poznatky domnieva, že sú známky toho, že látka už nespĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia, a keďže toto preskúmanie môže viesť k zrušeniu alebo zmene schválenia látky;

Vlastnosti narúšajúce endokrinný systém

K.

keďže podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (15) na základe harmonizovanej klasifikácie chlórtolurón patrí medzi látky veľmi toxické pre vodné organizmy, veľmi toxické pre vodné organizmy s dlhodobými účinkami a v prípade ktorých je podozrenie, že spôsobujú rakovinu (Carc. 2) a že spôsobujú poškodenie nenarodeného dieťaťa (Repr. 2);

L.

keďže chlórtolurón sa vo vedeckých publikáciách spája s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém (16);

M.

keďže v roku 2015 bol chlórtolurón vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/408 zaradený na „zoznam látok, ktoré sa majú nahradiť“, pretože sa považuje za látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na ľudí, a pretože spĺňa kritériá, podľa ktorých ho možno považovať za perzistentnú a toxickú látku;

N.

keďže podľa bodu 3.6.5 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 účinné látky nemožno schváliť, ak sa považujú za látky s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu vyvolať škodlivý účinok u ľudí, s výnimkou prípadu, keď je expozícia ľudí tejto účinnej látke v prípravku na ochranu rastlín v navrhovaných reálnych podmienkach používania zanedbateľná, t. j. prípravok sa používa v uzavretých systémoch alebo v iných podmienkach, ktoré vylučujú kontakt s človekom, a rezíduá príslušnej účinnej látky v potravinách a krmive neprekračujú štandardné hodnoty stanovené podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (17);

O.

keďže je neprijateľné, aby používanie látky, ktorá pravdepodobne spĺňa hraničné kritériá pre účinné látky s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, bolo v Únii naďalej povolené, a aby tak ohrozovala verejné zdravie a hygienu životného prostredia;

P.

keďže žiadatelia môžu zneužívať skutočnosť, že Komisia medzi svoje pracovné metódy zaradila okamžité automatické predlžovanie období platnosti schválenia účinných látok bez dokončenia opätovného posúdenia rizík, a úmyselne predlžovať opätovné posúdenie poskytovaním neúplných údajov a požadovaním ďalších výnimiek a osobitných podmienok, čo vedie k neprijateľným rizikám pre životné prostredie a ľudské zdravie, pretože zatiaľ bude expozícia nebezpečnej látke pokračovať;

Q.

keďže vo svojom uznesení z 13. septembra 2018 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že procesné predĺženie obdobia platnosti schválenia o čas trvania postupu na základe článku 17 nariadenia sa nepoužije v prípade aktívnych látok, ktoré sú mutagénne, karcinogénne a reprodukčne toxické, a preto sú zaradené do kategórie 1A alebo 1B, ani v prípade aktívnych látok, ktoré majú vlastnosti endokrinných disruptorov a sú škodlivé pre zdravie ľudí alebo zvierat, čo sa v súčasnosti týka látok, ako sú flumioxazín, tiakloprid, chlórtolurón a dimoxystrobín;

R.

keďže Parlament už vo svojom uznesení z 10. októbra 2019 a z 26. novembra 2020 vyjadril nesúhlas s predchádzajúcim predĺžením obdobia platnosti schválenia chlórtolurónu;

S.

keďže Komisia vo svojich odpovediach (18) na predchádzajúce námietky proti predĺženiu obdobia platnosti schválenia chlórtolurónu odkazuje len na „štúdiu, z ktorej vychádza posúdenie vplyvov vypracované pred prijatím nariadenia Komisie (EÚ) 2018/605“ (19), v ktorej „chlórtolurón nebol identifikovaný ako potenciálny endokrinný disruptor“, ale neuvádza, že táto štúdia neviedla k odstráneniu chlórtolurónu zo zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť;

T.

keďže po prijatí delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2100 (20) a nariadenia (EÚ) 2018/605 Komisia poverila Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európsku chemickú agentúru (ECHA) vypracovaním harmonizovaných usmernení s cieľom zabezpečiť, aby sa pri posudzovaní biocídov a pesticídov v Únii dôsledne uplatňovali kritériá na identifikáciu endokrinných disruptorov, ktoré Únia prijala; keďže však tieto usmernenia, ktorých súčasťou sú nové testy OECD, boli uverejnené v júni 2018 (21), ale neboli použité na posúdenie vlastností chlórtolurónu narúšajúcich endokrinný systém;

U.

keďže chlórtolurón preto nebol podrobený riadnemu posúdeniu, ktoré by umožnilo nepovažovať ho za endokrinný disruptor;

V.

keďže návrh hodnotiacej správy o obnovení schválenia v prípade chlórtolurónu úrad EFSA ešte neposúdil;

W.

keďže pri predchádzajúcom predlžovaní schválení pre niekoľko účinných látok vrátane chlórtolurónu v roku 2020 vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/1511 nebolo predĺžené schválenie len pre jednu z 27 látok, pričom podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/1449 sa obdobie platnosti schválenia opäť predĺži až pre 39 látok a v mnohých prípadoch už po tretí alebo štvrtý raz;

X.

keďže je podozrenie, že difenokonazol používaný samostatne, ako aj v kombinácii s rôznymi azolmi, ako je penkonazol, vyvoláva u húb Aspergillus fumigatus (22) rezistenciu voči triazolu;

Y.

keďže rezistencia huby Aspergillus fumigatus voči triazolu je vo verejnom zdraví čoraz väčším problémom (23); keďže z údajov z niekoľkých štúdií (24) jasne vyplýva, že za zlyhanie liečby pacientov, ktorým v klinickom prostredí nebola nikdy podávaná azolová liečba, sú zodpovedné poľnohospodárske azoly;

Z.

keďže sa zistilo, že každý štvrtý pacient prijatý do intenzívnej starostlivosti pre zdravotné problémy súvisiace s ochorením COVID-19 je infikovaný hubou Aspergillus fumigatus, pričom 15 % z nich malo diagnostikovaný jej rezistentný variant; keďže títo pacienti sú takmer neliečiteľní a ich miera prežitia sa odhaduje len na 20 % (25);

AA.

keďže predĺženie obdobia platnosti schválenia látok, ktoré vedú k rezistencii voči antimykotikám, je zo zdravotného hľadiska neprijateľné;

1.

domnieva sa, že vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/1449 zachádza nad rámec vykonávacích právomocí stanovených v nariadení (ES) č. 1107/2009;

2.

domnieva sa, že vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/1449 nie je v súlade s právom Únie, pretože nerešpektuje zásadu predbežnej opatrnosti;

3.

dôrazne odsudzuje vážne oneskorenia v procese opätovného udeľovania povolení a pri identifikácii látok narúšajúcich endokrinný systém;

4.

domnieva sa, že rozhodnutie predĺžiť obdobie platnosti schválení pre flumioxazín a difenokonazol nie je v súlade s kritériami bezpečnosti stanovenými v nariadení (ES) č. 1107/2009 a nezakladá sa ani na dôkazoch bezpečného používania uvedených látok, ani na preukázanej naliehavej potrebe uvedených látok vo výrobe potravín v Únii;

5.

vyzýva Komisiu, aby zrušila vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/1449 a predložila výboru nový návrh, v ktorom zohľadní vedecké dôkazy o škodlivých vlastnostiach všetkých dotknutých látok, najmä pokiaľ ide o chlórtolurón and difenokonazol;

6.

vyzýva Komisiu, aby predkladala návrhy vykonávacích nariadení o predĺžení obdobia platnosti schválenia iba v prípade látok, u ktorých sa za súčasného stavu vedeckého poznania nepredpokladá, že Komisia navrhne neobnoviť povolenie pre príslušnú účinnú látku;

7.

vyzýva Komisiu, aby stiahla schválenia látok, ak existuje dôkaz alebo dôvodná pochybnosť, že nevyhovejú kritériám bezpečnosti stanoveným v nariadení (ES) č. 1107/2009;

8.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili včasné a riadne opätovné posúdenie schválení účinných látok, o ktorých sú povinné podávať správy, a aby zaistili, že súčasné oneskorenia sa čo najrýchlejšie efektívne vyriešia;

9.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 313, 6.9.2021, s. 20.

(2)  Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 67, 12.3.2015, s. 18.

(4)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0356.

(6)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie obdobia platnosti schválenia účinných látok amidosulfurón, beta-cyflutrín, bifenox, chlórtolurón, klofentezín, klomazón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dikamba, difenokonazol, diflubenzurón, diflufenikán, fenoxaprop-P, fénpropidín, fludioxonyl, flufenacet, fostiazát, indoxakarb, lenacil, MCPA, MCPB, nikosulfurón, pikloram, prosulfokarb, pyriproxyfén, tiofanát-metyl, triflusulfurón a tritosulfurón (Ú. v. EÚ C 202, 28.5.2021, s. 7); Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2020 o vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2020/1511 zo 16. októbra 2020, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie obdobia platnosti schválenia účinných látok amidosulfurón, bifenox, chlórtolurón, klofentezín, klomazón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dikamba, difenokonazol, diflufenikán, fenoxaprop-P, fénpropidín, fludioxonyl, flufenacet, fostiazát, indoxakarb, lenacil, MCPA, MCPB, nikosulfurón, parafínové oleje, pikloram, prosulfokarb, síra, triflusulfurón a tritosulfurón (Prijaté texty, P9_TA(2020)0325).

(7)  Smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1).

(8)  Smernica Komisie 2005/53/ES zo 16. septembra 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť chlórtalonil, chlórtolurón, cypermetrín, daminozid a metyl-tiofanát ako účinné látky (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2005, s. 51).

(9)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 844/2012 z 18. septembra 2012, ktorým sa stanovujú ustanovenia potrebné na vykonávanie postupu obnovenia účinných látok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. EÚ L 252, 19.9.2012, s. 26).

(10)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 533/2013 z 10. júna 2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok 1-metylcyklopropén, chlórtalonil, chlórtolurón, cypermetrín, daminozid, forchlórfenurón, indoxakarb, tiofanát-metyl a tribenurón (Ú. v. EÚ L 159, 11.6.2013, s. 9).

(11)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1511 z 30. augusta 2017, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok 1-metylcyklopropén, beta-cyflutrín, chlórtalonil, chlórtolurón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dimeténamid-p, flufenacet, flurtamón, forchlórfenurón, fostiazát, indoxakarb, iprodión, MCPA, MCPB, siltiofam, tiofanát-metyl a tribenurón (Ú. v. EÚ L 224, 31.8.2017, s. 115).

(12)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1262 z 20. septembra 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok 1-metylcyklopropén, beta-cyflutrín, chlórtalonil, chlórtolurón, klomazón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dimeténamid-p, diurón, fludioxonyl, flufenacet, flurtamón, fostiazát, indoxakarb, MCPA, MCPB, prosulfokarb, tiofanát-metyl a tribenurón (Ú. v. EÚ L 238, 21.9.2018, s. 62).

(13)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1589 z 26. septembra 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie obdobia platnosti schválenia účinných látok amidosulfurón, beta-cyflutrín, bifenox, chlórtolurón, klofentezín, klomazón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dikamba, difenokonazol, diflubenzurón, diflufenikán, fenoxaprop-P, fénpropidín, fludioxonyl, flufenacet, fostiazát, indoxakarb, lenacil, MCPA, MCPB, nikosulfurón, pikloram, prosulfokarb, pyriproxyfén, tiofanát-metyl, triflusulfurón a tritosulfurón (Ú. v. EÚ L 248, 27.9.2019, s. 24).

(14)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1511 zo 16. októbra 2020, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie obdobia platnosti schválenia účinných látok amidosulfurón, bifenox, chlórtolurón, klofentezín, klomazón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dikamba, difenokonazol, diflufenikán, fenoxaprop-P, fénpropidín, fludioxonyl, flufenacet, fostiazát, indoxakarb, lenacil, MCPA, MCPB, nikosulfurón, parafínové oleje, pikloram, prosulfokarb, síra, triflusulfurón a tritosulfurón (Ú. v. EÚ L 344, 19.10.2020, s. 18).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).

(16)  Pozri tiež: Hong, M., Ping, Z., Jian, X., Testicular toxicity and mechanisms of chlorotoluron compounds in the mouse (Testikulárna toxicita a mechanizmy pôsobenia zlúčenín chlórtolurónu u myší), Toxicology Mechanisms and Methods (Mechanizmy a metódy v toxikológii) 2007; 17(8):483-8.

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1).

(18)  Ďalšie kroky Komisie v nadväznosti na nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie obdobia platnosti schválenia účinných látok amidosulfurón, beta-cyflutrín, bifenox, chlórtolurón, klofentezín, klomazón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dikamba, difenokonazol, diflubenzurón, diflufenikán, fenoxaprop-P, fénpropidín, fludioxonyl, flufenacet, fostiazát, indoxakarb, lenacil, MCPA, MCPB, nikosulfurón, pikloram, prosulfokarb, pyriproxyfén, tiofanát-metyl, triflusulfurón a tritosulfurón, SP(2019)669, https://oeil.secure.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?reference=2019/2826(RSP)&l=en.

Ďalšie kroky Komisie v nadväznosti na nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2020/1511 zo 16. októbra 2020, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie obdobia platnosti schválenia účinných látok amidosulfurón, bifenox, chlórtolurón, klofentezín, klomazón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dikamba, difenokonazol, diflufenikán, fenoxaprop-P, fénpropidín, fludioxonyl, flufenacet, fostiazát, indoxakarb, lenacil, MCPA, MCPB, nikosulfurón, parafínové oleje, pikloram, prosulfokarb, síra, triflusulfurón a tritosulfurón, SP(2021)129, https://oeil.secure.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?reference=2020/2853(RSP)&l=en.

(19)  Nariadenie Komisie (EÚ) 2018/605 z 19. apríla 2018, ktorým sa mení príloha II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 stanovením vedeckých kritérií určovania vlastností narúšajúcich endokrinný systém (Ú. v. EÚ L 101, 20.4.2018, s. 33).

(20)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2100 zo 4. septembra 2017, ktorým sa stanovujú vedecké kritériá určovania vlastností narúšajúcich endokrinný systém podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 (Ú. v. EÚ L 301, 17.11.2017, s. 1).

(21)  Dokument EFSA a ECHA s usmerneniami na identifikáciu endokrinných disruptorov v súvislosti s nariadeniami (EÚ) č. 528/2012 a (ES) č. 1107/2009, EFSA Journal 2018, 16(6):5311, http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5311.

(22)  Verweij, P.E., Lucas, J.A., Arendrup, M.C., Bowyer, P., Brinkmann, A.J.F., Denning, D.W., Dyer, P.S., Fisher, M.C., Geenen, P.L., Gisi, U., Hermann, D., Hoogendijk, A., Kiers, E., Lagrou, K., Melchers, W.J.G., Rhodes, J., Rietveld, A.G., Schoustra, S.E., Stenzel, K., Zwaan, B.J., a Fraaije, B.A., „The one health problem of azole resistance in Aspergillus fumigatus: current insights and future research agenda“(Problém jedného zdravia v prípade rezistencie huby Aspergillus fumigatus voči azolu: Súčasné poznatky a program budúceho výskumu), Fungal Biology Reviews, zväzok 34, vydanie 4, 2020, s. 202-214, https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1749461320300415.

(23)  https://www.researchgate.net/publication/349087541_Prevalence_of_Azole-Resistant_Aspergillus_fumigatus_is_Highly_Associated_with_Azole_Fungicide_Residues_in_the_Fields

(24)  CAO, D., Wang, F., Yu, S., Dong, S., Wu, R., Cui, N., Ren, J., Xu, T., Wang, S., Wang, M., Fang, H., a Yu, Y., „Prevalence of Azole-Resistant Aspergillus fumigatus is Highly Associated with Azole Fungicide Residues in the Fields“(Prevalencia huby Aspergillus funigatus rezistentnej voči azolu vo veľkej miere súvisí s rezíduami azolových fungicídov na poliach), Environmental Science & Technology, 2021, 55(5), 3041-3049, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5461301/.

(25)  https://huisarts.bsl.nl/levensbedreigende-schimmel-ontdekt-bij-kwart-coronapatienten-op-ic/


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/70


P9_TA(2021)0410

Budúcnosť vzťahov medzi EÚ a USA

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a USA (2021/2038(INI))

(2022/C 132/07)

Európsky parlament,

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 2. decembra 2020 o novej agende EÚ a USA pre globálnu zmenu (JOIN(2020)0022),

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Transatlantického dialógu zákonodarcov z 24. augusta 2020 o vzťahoch medzi EÚ a USA,

so zreteľom na závery Rady o vzťahoch medzi EÚ a USA zo 7. decembra 2020,

so zreteľom na svedectvo ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena pred Výborom pre zahraničné vzťahy Senátu Spojených štátov 19. januára 2021,

so zreteľom na vyhlásenie členov Európske rady z 26. februára 2021 týkajúce sa bezpečnosti a obrany,

so zreteľom na spoločné tlačové vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej a ministra zahraničných vecí Blinkena z 24. marca 2021,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministra zahraničných vecí Spojených štátov amerických a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 24. marca 2021,

so zreteľom na vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov z 26. apríla 2021 s názvom U.S. Commitment to the Western Balkans (Záväzok Spojených štátov voči západnému Balkánu),

so zreteľom na závery Rady zo 14. novembra 2016 o globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie o spolupráci EÚ a NATO, ktoré 8. júla 2016 vo Varšave podpísali predseda Európskej rady, predseda Európskej komisie a generálny tajomník NATO,

so zreteľom na výmenu názorov s generálnym tajomníkom NATO počas spoločného stretnutia Výboru pre zahraničné veci, Podvýboru pre bezpečnosť a obranu a Delegácie pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO, ktoré sa konalo 15. marca 2021,

so zreteľom na účasť PK/VP na stretnutí ministrov obrany NATO 17. a 18. februára 2021 a na stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO 23. a 24. marca 2021,

so zreteľom na komuniké vydané hlavami štátov a predsedami vlád, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí Severoatlantickej rady 14. júna 2021 v Bruseli,

so zreteľom na vyhlásenie zo samitu EÚ – USA z 15. júna 2021 s názvom Na ceste k obnovenému transatlantickému partnerstvu,

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2018 o vzťahoch medzi EÚ a NATO (1),

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o transatlantických vzťahoch, najmä na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o stave transatlantických vzťahov po voľbách v USA (2), na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o úlohe EÚ v podpore širšieho transatlantického partnerstva (3) a na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o stave vzťahov medzi EÚ a USA (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2020 (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky – výročná správa za rok 2020 (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo 16. júla 2020 – Data Protection Commissioner proti Facebook Ireland Limited a Maximillianovi Schremsovi (ďalej len „rozsudok vo veci Schrems II“) – vec C-311/18 (7),

zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0250/2021),

A.

keďže transatlantické partnerstvo 75 rokov predstavovalo slobodu, demokraciu, ľudské práva a právny štát, obchodnú a hospodársku spoluprácu, ako aj bezpečnosť; keďže USA sú naďalej najbližším a najdôležitejším strategickým partnerom EÚ; keďže toto partnerstvo je založené na pevných politických, kultúrnych, hospodárskych a historických väzbách a spoločných hodnotách, ako sú sloboda, demokracia, ľudské práva a právny štát, a má veľký potenciál dialógu, spolupráce a realizácie v otázkach, cieľoch a prioritách spoločného záujmu alebo obáv v celom politickom spektre;

B.

keďže EÚ a USA majú spoločné hodnoty a spoločný zásadný záujem na formovaní medzinárodného prostredia založeného na pravidlách, ktoré posilňuje multilateralizmus a demokratické hodnoty, chráni ľudské práva, dodržiava medzinárodné právo a podporuje medzinárodný poriadok založený na pravidlách, mierové riešenie konfliktov a udržateľný rozvoj na celom svete;

C.

keďže zvolenie Joeho Bidena za prezidenta Spojených štátov a Kamaly Harrisovej za viceprezidentku vytvorilo nové príležitosti na ďalšie pokračovanie a oživenie tohto zásadného transatlantického partnerstva, na obnovenie práce a inovácií na všetkých úrovniach tejto dlhodobej spolupráce a na lepšiu spoluprácu v multilaterálnych otázkach, ako sú zmena klímy, digitálna a ekologická transformácia, demokracia a medzinárodná bezpečnosť; keďže EÚ a USA by mali využiť túto obnovenú príležitosť na intenzívny dialóg a úzku spoluprácu s cieľom plniť si svoje stále záväzky voči medzinárodným organizáciám, ktorých sú členmi, a zabezpečiť väčšiu koordináciu a rozdelenie záťaže v širokom spektre geopolitických otázok, ktoré sa vyvíjajú; keďže spolupráca s USA je trvalým cieľom EÚ bez ohľadu na to, ktorá vláda je práve vo funkcii;

D.

keďže Bidenova vláda vyjadrila zámer posilniť vzťahy s EÚ a ďalšími demokratickými spojencami; keďže prvá zámorská návšteva prezidenta Bidena smerovala do Európy, počas ktorej sa zúčastnil na samite NATO a samite EÚ – USA 14. – 15. júna 2021 v Bruseli; keďže to potvrdzuje pevný záväzok USA posilniť svoje vzťahy s Európskou úniou a jej členskými štátmi a voči budúcnosti spoločnej bezpečnosti a obrany v rámci Severoatlantickej aliancie a s Európskou úniou; keďže prezident Biden navrhol usporiadať samit za demokraciu, ktorého cieľom bude plniť spoločné záväzky s EÚ a ďalšími demokraciami pri posilňovaní našich demokracií a podpore posilnenej spolupráce medzi demokratickými štátmi, pričom sa bude zároveň bojovať proti autoritárstvu a porušovaniu ľudských práv na celom svete;

E.

keďže na vytvorenie silného a ambiciózneho transatlantického programu a na riešenie všetkých oblastí, v ktorých existujú transatlantické rozdiely, a tam, kde je to možné, na určenie spoločného prístupu, je potrebný neustály, konštruktívny a vyvážený dialóg založený na spoločných cieľoch, a to aj v oblastiach, ako sú vzťahy s Čínou a Ruskom, záväzky a spôsobilosti v oblasti obrany, konflikty na Blízkom východe a iné otázky bezpečnosti a stability; keďže je zrejmé, že transatlantickú alianciu nemožno považovať za samozrejmosť a treba ju oživiť a neustále posilňovať;

F.

keďže EÚ by sa pri vykonávaní a prehlbovaní transatlantickej spolupráce mala usilovať o partnerstvo vo vedení spolu s USA zamerané na sledovanie spoločných záujmov; keďže EÚ by mala podporovať aj svoju strategickú autonómiu v oblasti obrany a hospodárskych vzťahov ako prostriedok na sledovanie vlastných legitímnych diplomatických, bezpečnostných a hospodárskych záujmov pri súčasnom posilňovaní transatlantických väzieb a na zvýšenie spoločného vplyvu EÚ a USA na svetovej scéne, ale aj s cieľom zvýšiť svoju schopnosť prevziať väčšiu zodpovednosť za riešenie kľúčových globálnych a regionálnych výziev a rozhodovať a v prípade potreby konať autonómne v oblasti zahraničných vecí a bezpečnosti a obrany;

G.

keďže EÚ a USA majú najkomplexnejšie bilaterálne obchodné a investičné vzťahy a ich hospodársky vzťah je najprepojenejším na svete;

H.

keďže EÚ aj USA spája množstvo rovnakých nových výziev, ako je zhubný vplyv autoritárskych režimov, ktorý ohrozuje multilaterálne inštitúcie, sociálno-ekonomický vplyv pandémie, podpora celosvetového zdravia, zmena klímy a potreba napredovať pri prijímaní opatrení na zmiernenie zmeny klímy, potlačenie globálnej vlny autoritárstva, boj proti celosvetovým zločineckým sieťam a terorizmu, dosiahnutie rodovej rovnosti a nediskriminácie, riešenie zväčšujúcich sa rozdielov medzi veľkomestskými a vidieckymi oblasťami a úsilie o digitálnu a zelenú transformáciu ako prostriedok na dosiahnutie udržateľnej modernizácie, technologický pokrok, ako je umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a rozsiahlejšie výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva;

I.

keďže vďaka obnovenému impulzu nadviazať transatlantický vzťah by sa vytvoril priaznivý politický kontext na konštruktívne riešenie spoločných výziev, ako aj na riešenie otázok, v ktorých sa pozície líšia;

J.

keďže v decembri 2020 Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) predložili novú stratégiu kybernetickej bezpečnosti EÚ, ktorej cieľom je umožniť „EÚ posilniť svoje vedúce postavenie v oblasti medzinárodných noriem a štandardov v kybernetickom priestore a posilniť spoluprácu s partnermi na celom svete s cieľom podporiť globálny, otvorený, stabilný a bezpečný kybernetický priestor založený na zásadách právneho štátu, ľudských právach, základných slobodách a demokratických hodnotách“ (8);

K.

keďže v Spojených štátoch amerických obidve politické strany silno podporujú spoluprácu s demokratickými spojencami s cieľom zvýšiť odolnosť transatlantického spoločenstva proti hybridným hrozbám autoritárskych režimov;

L.

keďže medzinárodný poriadok založený na pravidlách a demokratické hodnoty sú spochybnené vzostupom asertívneho autoritárstva a poklesom demokracie v tretích krajinách, ako aj v rámci EÚ a USA v dôsledku nárastu protidemokratických populistických a krajne pravicových hnutí;

M.

keďže odchod Spojeného kráľovstva z EÚ by mohol viesť k ďalšej fragmentácii strategického prostredia nielen z hľadiska vzťahov medzi EÚ a USA, ale aj v Bezpečnostnej rade OSN, G7, G20 a iných multilaterálnych zoskupeniach;

N.

keďže Latinská Amerika je región, ktorý má s EÚ a USA mnoho spoločných hodnôt, záujmov, historických väzieb a hospodárskych a ľudských prepojení veľkého významu;

1.

víta prijatie nového návrhu agendy EÚ – USA pre globálnu zmenu, ktorý predložili Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v decembri 2020 ako koncepciu obnoveného a posilneného transatlantického partnerstva;

2.

opätovne potvrdzuje svoju podporu silnej transatlantickej spolupráci, partnerstvu a priateľstvu medzi EÚ a USA, ktoré za posledných 70 rokov prispeli k úspechu Európy, prosperite a úspešnej integrácii a sú základom jej stability a bezpečnosti od konca druhej svetovej vojny; zdôrazňuje, že vzťah EÚ s USA je založený na spoločných hodnotách; pripomína, že politické systémy USA aj EÚ sú založené na demokratických zásadách, zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných slobôd; vyjadruje presvedčenie, že prostredníctvom transatlantickej spolupráce môžeme najlepšie prispieť k mierovému, udržateľnému a konštruktívnemu riešeniu existujúcich globálnych a regionálnych výziev, a to aj zameraním sa na udržateľnú a ekologickú obnovu hospodárstva vrátane uhlíkovej neutrality do roku 2050 a prekonaním regionálnej, sociálnej, rasovej a rodovej nespravodlivosti; trvá na tom, že obnovené transatlantické partnerstvo by malo byť založené na rovnosti partnerov; zároveň zdôrazňuje, že strategickú autonómiu EÚ nemožno dosiahnuť bez kvalitatívneho zlepšenia vykonávania priorít a zásad zahraničnej a obrannej politiky EÚ a schopnosti EÚ konať v prípade potreby autonómne pri sledovaní svojich legitímnych záujmov vrátane ambiciózneho partnerstva a spolupráce s najbližšími spojencami Únie, ako sú USA;

3.

vyzýva Radu, Komisiu a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), aby opätovne potvrdili pretrvávajúci význam strategického transatlantického vzťahu pre obnovu a oživenie multilaterálneho medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, pričom ústredným prvkom je systém OSN a medzinárodné právo, globálne posilnenie demokracie a demokratických hodnôt a presadzovanie ľudských práv, pre riešenie škodlivého vplyvu a dezinformácií autoritárskych režimov a pre tvorbu pravidiel digitálnej a technologickej budúcnosti v súlade so spoločnými hodnotami, celosvetovým udržateľným hospodárskym rozvojom a inkluzívnym hospodárskym rastom a pracovnými miestami, koordinovanou pozíciou voči Rusku a Číne a spoločnou ponukou investovania do iniciatív v oblasti celosvetovej infraštruktúry v súlade so stratégiou EÚ v oblasti prepojenosti; zdôrazňuje význam stratégie EÚ v oblasti prepojenosti a vyzýva na posilnenie spolupráce medzi EÚ a USA v hlavnej oblasti prepojenosti; podporuje transatlantické úsilie o zabránenie energetickej závislosti presadzovaním energetickej diverzifikácie a v širšom zmysle prepojenosti prostredníctvom všetkých možných mechanizmov, ako sa uvádza aj v komuniké G7 s názvom Náš spoločný program globálnych opatrení v záujme obnovy k lepšiemu;

4.

berie na vedomie a podporuje aj nové transatlantické odhodlanie na podporu demokracie na celom svete, najmä prostredníctvom obrany slobody médií, podpory občianskej spoločnosti a ochrany a obrany novinárov; víta jasný záväzok USA posilniť a ďalej rozšíriť transatlantické vzťahy na základe rozhodnutia prezidenta USA cestovať do Európy počas jeho prvej zámorskej cesty a zúčastniť sa na samite EÚ – USA v júni 2021; podporuje operatívne závery samitu podrobne opísané vo vyhlásení zo samitu EÚ – USA s názvom Smerom k obnovenému transatlantickému partnerstvu, ktoré bolo vydané 15. júna 2021 a ktoré potvrdzuje pevné odhodlanie oboch strán usilovať sa o súčinnosť a prehĺbiť transatlantický dialóg a spoluprácu; berie na vedomie najmä transatlantické odhodlanie riešiť humanitárne potreby a zasadzovať sa za medzinárodné humanitárne právo, ako aj rozšíriť základňu zdrojov pre humanitárnu činnosť; berie tiež na vedomie a podporuje zámer posilniť transatlantickú spoluprácu v oblasti využívania sankcií na presadzovanie spoločných cieľov zahraničnej politiky a bezpečnosti;

5.

požaduje nový transatlantický program, ktorý presadzuje spoločné záujmy a podporuje kolektívnu silu a presadzuje mnohostrannú spoluprácu v záujme spravodlivejšieho a zdravšieho sveta, boja proti zmene klímy, presadzovania mierového riešenia konfliktov vrátane regionálnych konfliktov, založeného na zásadách medzinárodného práva, kontroly zbrojenia, nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia; zdôrazňuje, že naše spoločné strategické ciele, ako je posilnenie nášho dodávateľského reťazca liekov a reforma WHO, zabezpečenie primeraného prístupu k očkovacím látkam pre zraniteľné krajiny, zníženie našej závislosti od vonkajších energetických rezerv, zvýšenie investícií do vyspelých technológií, boj proti nerovnostiam, podpora ekologickej transformácie a spolupráca s príslušnými tretími krajinami, pričom v centre by mala byť bezpečnosť a stabilita východného a južného susedstva EÚ, západného Balkánu a afrického kontinentu, by mali byť stredobodom tohto programu;

6.

zdôrazňuje, že je potrebné prehĺbiť legislatívnu spoluprácu a vytvoriť pevnejšiu štruktúru pre legislatívnu spoluprácu a inkluzívny transatlantický dialógu založený na oboch legislatívnych zložkách EÚ a USA, ako je napríklad transatlantické zhromaždenie zákonodarcov; konštatuje, že zvyšovaním informovanosti o štruktúrach, ako je Transatlantický dialóg zákonodarcov, ako aj pravidelnejšími stretnutiami Výboru EP pre zahraničné veci so svojimi partnermi v USA a ich návštevami, napríklad pri príležitosti pravidelných ročných návštev príslušných výborov, by sa obnovila dôvera a trvácnosť a efektívnosť transatlantickej spolupráce; naliehavo vyzýva Kongres USA, aby posilnil Transatlantický dialóg zákonodarcov tým, že ho schváli ako formálny orgán so stálym členstvom zameraným na podporu vzťahov medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou a ako prirodzený partner medziparlamentnej delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Kongresom USA; víta obnovenie klubu Európskej únie v Kongrese USA a zdôrazňuje význam úzkej spolupráce a pridruženia k činnostiam Transatlantického dialógu zákonodarcov; opätovne potvrdzuje význam riadiaceho výboru Transatlantického dialógu zákonodarcov pri zabezpečovaní koordinácie všetkých činností týkajúcich sa transatlantickej spolupráce pri legislatívnom úsilí v Európskom parlamente s cieľom posilniť parlamentný dohľad;

7.

víta bohatý transatlantický dialóg na úrovni občianskej spoločnosti a vyzýva EÚ a USA, aby ďalej zhodnocovali tento dialóg a zapojili všetky sociálne a hospodárske zainteresované strany do diskusie o budúcnosti transatlantických vzťahov; domnieva sa, že na tento účel by sa mohol nadviazať pravidelný transatlantický dialóg občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že kontakt medzi občanmi EÚ a USA prispieva k rozvoju spoločných hodnôt, dôvery a vzájomného porozumenia medzi transatlantickými partnermi; vyzýva preto na zvýšenú podporu presadzovania a uľahčovania programov mobility a výmenných programov, ako je Erasmus+, a na výmenu stáží medzi Kongresom a Európskym parlamentom; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť medziľudské kontakty v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania;

8.

vyzýva na posilnenie medziparlamentnej spolupráce medzi poslancami Európskeho parlamentu, členmi Kongresu, poslancami národných parlamentov členských štátov EÚ a členmi rôznych štátnych zákonodarných orgánov 50 federálnych štátov USA v rôznych tematických oblastiach, ktoré by mohli umožniť výmenu najlepších postupov vrátane dialógov na nižšej ako celoštátnej úrovni, ako je Under2 Coalition, a posilnenie koordinácie v oblasti globálnych, ale aj spoločných domácich výziev, ako je riešenie hospodárskej a sociálnej nerovnosti, ochrana ľudských práv a demokratických noriem v súvislosti s rastúcimi protidemokratickými hrozbami na vnútornej aj vonkajšej úrovni, ochrana medzinárodného práva a zachovanie právne záväzných dohôd, podpora spoločných strategických investícií, všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť, legislatívne zbližovanie v oblasti umelej inteligencie vo všetkých jej formách, podpora spolupráce medzi podnikmi USA a EÚ, inovácie a iné špičkové technológie, ako sú 5G a 6G a biotechnológie, výskum, rozvoj a inovácie, zdaňovanie technologických firiem, zodpovednosť online platforiem, a to aj poskytovaním potrebného dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby online platformy boli v súlade s kľúčovými demokratickými hodnotami, boj proti zmene klímy, a to aj ako bezpečnostnej hrozby, cieľ spravodlivého prechodu na klimatickú neutralitu, ochrana slobodného a nezávislého mediálneho prostredia a obrana našich demokratických volieb pred zahraničným zasahovaním; opätovne zdôrazňuje význam spolupráce medzi EÚ a USA v oblasti kozmického priestoru a dialógu medzi EÚ a USA o kozmickom priestore; víta ohlásený záväzok posilniť transatlantickú spoluprácu v oblasti kozmického priestoru nadviazaním na dohodu Galileo – GPS; domnieva sa, že spolupráca medzi EÚ a USA v oblasti kozmického priestoru by mohla pomôcť podporiť normy bezpečnosti a najlepšie postupy v oblasti kozmického priestoru v celom medzinárodnom spoločenstve;

9.

naliehavo vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali na globálnych daňových výzvach, pričom budú vychádzať z práce OECD, ako je reforma medzinárodného systému dane z príjmov právnických osôb, s cieľom odstrániť možnosť hospodárskych subjektov využívať stratégie narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) a vyhnúť sa tak plateniu daní z príjmov právnických osôb; v tejto súvislosti podporuje prácu OECD/G20 v inkluzívnom rámci pre boj proti BEPS; zdôrazňuje, že reformné úsilie musí zahŕňať odstránenie daňových rajov; poukazuje na to, že takéto opatrenia môžu slúžiť na zníženie hospodárskych nerovností; potvrdzuje záväzok EÚ dosiahnuť spravodlivé zdaňovanie v digitálnom hospodárstve, ako sa požaduje v novej agende EÚ – USA pre globálnu zmenu;

10.

zdôrazňuje význam vízovej reciprocity medzi EÚ a USA a nabáda obe strany, aby prostredníctvom aktívnej diplomatickej angažovanosti našli vzájomne prijateľné riešenie, ktoré by umožnilo bezvízový režim pre všetky členské štáty EÚ; víta začlenenie Poľska do programu bezvízového styku USA a potvrdzuje, že aj Chorvátsko spĺňa všetky požiadavky na začlenenie do programu; vyzýva USA, aby urýchlili proces vstúpenia Bulharska, Cypru a Rumunska do programu bezvízového styku;

Obnovenie multilateralizmu

11.

víta skutočnosť, že sa USA opätovne zaviazalo k multilateralizmu a k spojeniu so svojimi partnermi, a zdôrazňuje, že to poskytuje príležitosť na opätovnú zaangažovanosť spolu s USA do obnovy a upevnenia a ďalšieho rozšírenia transatlantických vzťahov, a to aj v oblastiach, ako je multilateralizmus a ľudské práva, a spoločného posilňovania globálneho poriadku založeného na pravidlách v duchu našich spoločných demokratických hodnôt, a to v pozícii rovnocenných partnerov; zdôrazňuje význam úzkej spolupráce s USA a inými podobne zmýšľajúcimi štátmi na modernizácii multilaterálnych organizácií s cieľom prispôsobiť ich účelu a zlepšiť podporu celosvetového mieru a bezpečnosti, základných práv, všeobecných hodnôt a medzinárodného práva; zdôrazňuje aj potrebu zahrnúť do tohto úsilia krajiny z globálneho Juhu; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce a koordinácie v rámci systému OSN, jej agentúr, organizácií a misií, a to aj pokiaľ ide o personálne obsadenie vedúcich pozícií;

12.

opakuje svoj záväzok spolupracovať na medzinárodnej úrovni v rámci OSN, ktoré je nevyhnutným fórom pre mnohostranné riešenia globálnych výziev a pre politický dosah, politický dialóg a budovanie konsenzu v celom medzinárodnom spoločenstve;

13.

vyzýva na zvýšenie spoločného financovania špičkových projektov založených na nových technológiách zo strany EÚ a USA, zvýšenie spoločných investícií do výskumu a vývoja, zintenzívnenie akademických výmen medzi ľuďmi v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) a väčšiu spoločnú podporu pre začínajúce podniky a MSP pôsobiace v oblasti technológií;

14.

víta rozhodnutie Bidenovej vlády opätovne sa pripojiť k Parížskej dohode a vymenovať osobitného prezidentského vyslanca pre klímu Johna Kerryho; víta oznámenie o zriadení skupiny EÚ – USA na vysokej úrovni pre opatrenia v oblasti klímy; naliehavo vyzýva EÚ a USA, aby pokročili v konkrétnych návrhoch na riešenie zmeny klímy a ekologizácie obchodu a podporovali sfunkčňovanie zelených technológií vrátane vodíka, udržateľného financovania a biodiverzity;

15.

zdôrazňuje význam globálnej spolupráce v oblasti nadnárodných výziev, ako je podpora vzdelávania, vedy, mládeže a kultúrnej rozmanitosti a dialógu; vyzýva USA, aby sa opäť pripojili k Organizácii Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO);

16.

víta rozhodnutie USA opäť sa pripojiť k Svetovej zdravotníckej organizácii; požaduje od transatlantických partnerov, aby sa postavili na čelo diplomacie v oblasti zdravia s cieľom koordinovať prístup na zastavenie pandémie ochorenia COVID-19 v celosvetovom meradle, ako aj možných budúcich zdravotných kríz a posilniť globálnu zdravotnú bezpečnosť, najmä pokiaľ ide o reformu Svetovej zdravotníckej organizácie a spoločné transatlantické úsilie poskytnúť spravodlivý globálny prístup k vakcínam, testom a liekom proti ochoreniu COVID-19 a ich distribúciu, a to najmä v krajinách s nižšími príjmami; trvá na posilňovaní spolupráce s cieľom vytvoriť lepšie postupy prípravy na budúce pandémie, a to aj prostredníctvom súdržného a jednotného klinického a regulačného prístupu dopĺňajúceho globálne dodávateľské reťazce s cieľom zabezpečiť flexibilitu a odolnosť; požaduje nestranné nezávislé vyšetrovanie zdroja a šírenia pandémie ochorenia COVID-19, ako aj jej riešenie zo strany WHO pri jej vypuknutí;

17.

zdôrazňuje potrebu posilnenej verejnej diplomacie v oblasti vakcín, v ktorej môžu EÚ a USA zohrávať vedúcu úlohu, keďže celosvetové očkovanie je jediným spôsobom, ako ukončiť pandémiu; víta finančné príspevky EÚ a USA na nástroj COVAX a podporu medzinárodnej spolupráce s cieľom zlepšiť dostupnosť vakcín na celom svete prijatím koordinovaného prístupu pri riešení návrhu na zjednodušenie pravidiel ochrany duševného vlastníctva v prípade vakcín; v tomto zmysle naliehavo vyzýva transatlantických partnerov, aby spolupracovali s cieľom umožniť rýchlu výrobu a dodávku vakcín všade tam, kde je to potrebné; nabáda na výmenu najlepších postupov medzi USA a EÚ v oblasti nasadenia vakcín s cieľom zabezpečiť lepšiu pripravenosť a odolnosť do budúcnosti;

18.

požaduje spoločný prístup EÚ – USA v OSN, a to aj k reforme OSN s cieľom posilniť jej účinnosť ako multilaterálnej organizácie, zvýšiť transparentnosť inštitúcie a posilniť jej dôveryhodnosť; požaduje koordinované úsilie o prijatie ambicióznych záväzkov na samitoch OSN o zmene klímy a biodiverzite v roku 2021 (COPS 26); vyzýva EÚ a USA, aby zohrávali vedúcu úlohu, pokiaľ ide o rámec Organizácie Spojených národov pre zmenu klímy, a na iných fórach, ako je Medzinárodná organizácia civilného letectva a Medzinárodná námorná organizácia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti čistej energie a výskumu, vývoja a inovácií, ako aj v oblasti nízkouhlíkových technológií a produktov je kľúčová, ako aj spolupráca v iných naliehavých otázkach, ako je nešírenie zbraní, riešenie konfliktov a boj proti násilnej radikalizácii a terorizmu; vyjadruje obavy zo skutočnosti, že Čína za posledné tri desaťročia strojnásobila svoje emisie uhlíka a v súčasnosti emituje 27 % svetových skleníkových plynov, v dôsledku čoho je úsilie EÚ a USA o riešenie emisií skleníkových plynov vo veľkej miere nedostatočné bez jasného záväzku a vykonávania zo strany Číny;

19.

trvá na obrane medzinárodného morského práva a v tomto zmysle pripomína svoju žiadosť adresovanú USA, aby ratifikovali Dohovor OSN o morskom práve; vyzýva USA, aby sa pripojili k úsiliu EÚ o podporu prijatia medzinárodnej zmluvy proti znečisťovaniu mora a znečisťovaniu mora plastmi na budúcom zhromaždení OSN pre životné prostredie; naliehavo vyzýva USA a EÚ na posilnenie spolupráce v boji proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu na celom svete:

20.

konštatuje, že prezident Biden oznámil nový cieľ dekarbonizácie vo výške 50 % až 52 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 2005; konštatuje takisto, že prezident Biden usporiadal virtuálny samit vedúcich predstaviteľov o klíme s cieľom zvýšiť úsilie hlavných ekonomík, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy;

21.

uznáva výrazné zlepšenie kvality ovzdušia v USA v posledných desaťročiach, ktoré je do veľkej miery spôsobené technologickými zlepšeniami a inováciami v odvetví energetiky;

22.

domnieva sa, že EÚ by mala spolu s USA opätovne potvrdiť ústredný význam cieľov udržateľného rozvoja a programu udržateľného rozvoja do roku 2030 ako rámca pre účinnú mnohostrannú spoluprácu, do ktorej by bola vždy, keď je to možné, zapojená aj Čína, za predpokladu, že Čína bude skutočne odhodlaná viesť dialóg a spoluprácu nesporným spôsobom a s programom, ktorý posilňuje základné štruktúry a ciele programu 2030;

23.

vyzýva na lepšiu koordináciu uplatňovania reštriktívnych opatrení vrátane sankcií v oblasti ľudských práv a naliehavo vyzýva Radu, aby prijala korupčnú zložku ako súčasť globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv; vyzýva EÚ a USA, aby koordinovali svoje sankčné politiky vždy, keď je to možné a užitočné;

24.

víta ohlásený záväzok vlády prezidenta Bidena, že obnoví spoluprácu s Radou OSN pre ľudské práva, ako znak toho, že USA majú opäť v úmysle presadzovať ľudské práva na celom svete, pričom dúfa, že dôjde k posilneniu úsilia o presadzovanie ľudských práv na celom svete a že sa zabráni autoritárskemu novému vymedzeniu ľudských práv ako koncepcie zameranej na štát; vyzýva EÚ a USA, aby spolu s podobne zmýšľajúcimi spojencami pracovali na reforme Rady pre ľudské práva a najmä stanovili jasné kritériá jej členstva;

25.

vyzýva na posilnenie záväzku EÚ a USA presadzovať a chrániť ľudské práva na celom svete a bojovať proti vzostupu autoritárstva a neliberálnych režimov; nabáda na vytvorenie komplexného spoločného súboru nástrojov EÚ a USA na boj proti porušovaniu ľudských práv; vyzýva inštitúcie EÚ, aby úzko spolupracovali so spriatelenými demokraciami s cieľom chrániť a presadzovať základné ľudské práva a demokratické hodnoty na medzinárodnej úrovni prostredníctvom posilnenej úzkej spolupráce s medzinárodnými organizáciami, ako je Rada Európy a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE); zastáva názor, že Európsky parlament a Kongres by mohli spolupracovať na prípadoch prenasledovania a väznenia obhajcov ľudských práv a zástupcov občianskej spoločnosti bez príčiny alebo potláčania ich činnosti;

26.

víta skutočnosť, že USA zrušili sankcie voči najvyšším úradníkom Medzinárodného trestného súdu (ďalej len „MTS“); nabáda USA, aby sa pripojili k Rímskemu štatútu, ktorým sa zriaďuje MTS, a aby konštruktívne spolupracovali so súdom na jeho prebiehajúcich vyšetrovaniach a súdnych konaniach;

27.

opätovne vyzýva USA, aby zrušili trest smrti a reformovali svoj systém trestného súdnictva;

28.

naliehavo vyzýva EÚ a USA, aby zaviedli dialóg a výmenu najlepších postupov v otázkach presadzovania rasovej a rodovej rovnosti; vyzýva EÚ a USA, aby podnikli rozhodné kroky na riešenie systémového rasizmu, ako sa odráža v policajnom násilí, ktoré sa neprimerane zameriava na etnické a rasové menšiny, a zakorenených nerovností, ktoré podnecujú legitímne pokojné protesty;

29.

zastáva názor, že EÚ a USA môžu spoločne presadzovať rovnosť a dodržiavanie ľudských práv a zabezpečiť, aby sa tieto práva náležite zohľadnili a podporovali pri rozhodovaní na multilaterálnych fórach; navrhuje preto preskúmať stálu platformu pre dialóg medzi EÚ a USA s cieľom podniknúť konkrétne kroky na boj proti rasizmu, nenávistným prejavom a diskriminácii vrátane diskriminácie LGTBQI osôb a v tejto súvislosti vyzýva na užšiu mnohostrannú spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, ako sú OBSE, OSN, Africká únia, Organizácia amerických štátov a Rada Európy; vyzýva EÚ a USA, aby spoločne zorganizovali celosvetový samit proti rasizmu o boji proti rasizmu a diskriminácii na celom svete;

30.

je hlboko znepokojený tým, že texaskí zákonodarcovia prijali Texas Heartbeat Act (zákon o tlkote srdca), ktorý de facto zakazuje umelé prerušenie tehotenstva a predstavuje vážny útok na sexuálne a reprodukčné práva žien; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Najvyšší súd USA väčšinou hlasov odmietol rozhodnúť o prijatí tohto bezprecedentného zákona;

31.

trvá na tom, že je potrebné zvýšené úsilie o zlepšenie rodovej rovnosti a práv žien, a to okrem iného aj v oblasti rodovo motivovaného násilia a sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

32.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili svoju spoluprácu s USA pri presadzovaní slobody náboženského vyznania a viery na celom svete; vyzýva EÚ a USA, aby vzájomne chránili a zachovávali kultúrne a historické dedičstvo Európy a USA v USA a v EÚ;

33.

nabáda vládu prezidenta Bidena, aby urýchlene vykonala oznámené plány na uzavretie väzenského zariadenia Guantánamo; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že takmer 20 rokov po zriadení zariadenia zostáva v ňom zaistených 40 väzňov vrátane piatich osôb, ktoré boli počas vlády prezidenta Obamu zbavené viny a bolo rozhodnuté o ich prepustení; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ponúkli svoju pomoc na uľahčenie tohto procesu;

34.

nabáda USA, aby zaručili spravodlivý a otvorený prístup väčšieho podielu obyvateľstva k základným službám, ako je systém zdravotnej starostlivosti a systémy sociálnej ochrany; nabáda novovymenovanú Bidenovu vládu, aby prijala konkrétne opatrenia na reguláciu vlastnenia zbraní medzi občanmi USA;

35.

zdôrazňuje, že transatlantické spoločenstvo čelí širokej škále bezprecedentných spoločných výziev od boja proti terorizmu až po hybridné hrozby, zmenu klímy, dezinformácie, kybernetické útoky, vznikajúce a prelomové technológie a zmenu v globálnej rovnováhe síl, ako aj z toho vyplývajúcej výzve pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách;

Posilnená spolupráca v oblasti medzinárodného obchodu a investícií

36.

zdôrazňuje potrebu spolupracovať s USA na základe pozitívneho vývoja v oblasti posilnenia multilaterálneho obchodného systému a reformy Svetovej obchodnej organizácie; víta výsledok samitu EÚ – USA z 15. júna 2021 s názvom Smerom k obnovenému transatlantickému partnerstvu ako znaku oživenej a konštruktívnej angažovanosti; víta dohodu o spoločnom rámci pre spoluprácu v oblasti veľkých civilných lietadiel; berie na vedomie, že vo vyhlásení zo samitu EÚ – USA sa uznalo, že uplatňovanie ciel USA na dovoz z EÚ podľa článku 232 USA viedlo k napätiu v oblasti transatlantických vzťahov, a víta výslovný záväzok v tom istom vyhlásení vyriešiť existujúce rozdiely týkajúce sa nadmernej kapacity ocele a hliníka do konca roka; domnieva sa, že je nevyhnutné vytvoriť niekoľko platforiem na trvalú diskusiu, ako je napríklad Rada pre obchod a technológie a spoločný politický dialóg o politike hospodárskej súťaže v oblasti technológií medzi EÚ a USA, keďže tieto platformy ďalej umožnia transatlantický obchod, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby na strane EÚ čo najskôr vytvorila efektívnu a inkluzívnu štruktúru pre Radu pre obchod a mládež; víta vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny EÚ a USA pre výrobu a dodávateľský reťazec v súvislosti s ochorením COVID;

37.

zdôrazňuje, že Rada pre obchod a technológie je súčasťou pozitívnej transatlantickej obchodnej agendy, ktorej konečným cieľom je začleniť demokratické hodnoty a etiku do nových technológií, aby sa stala transparentnou inštitucionálnu štruktúrou a viedla globálnu digitálnu transformáciu; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že ustanovujúca schôdza sa uskutočnila podľa plánu napriek napätiu, o ktorom treba otvorene a úprimne diskutovať; poukazuje na to, že by bolo možné dosiahnuť určité rýchle zisky, ktoré by posilnili dvojstranný obchod, a preto naliehavo vyzýva obe strany, aby sa zamerali na konkrétne hmatateľné výsledky; v tejto súvislosti víta výsledky prvého zasadnutia Rady pre obchod a technológie, ktoré sa konalo 29. septembra v Pittsburghu a na ktorom sa prijali konkrétne témy pre každú z 10 pracovných skupín; podporuje okrem iného záväzok spolupracovať pri predchádzaní novým a zbytočným prekážkam obchodu s novými a vznikajúcimi technológiami, pri preverovaní investícií a vývoze tovaru s dvojakým použitím, ako aj záväzok zlepšiť účinnosť politík, ktoré sa zaoberajú netrhovými a obchod narúšajúcimi politikami a postupmi; víta určenie konkrétnych tém, ako je riešenie problémov, ktoré predstavujú netrhové hospodárstva, a spolupráca v oblasti pracovných práv a politík v oblasti klímy súvisiacich s obchodom v rámci pracovnej skupiny pre globálne obchodné výzvy; zdôrazňuje význam spolupráce pri stanovovaní medzinárodných technologických noriem; požaduje vytvorenie podvýboru pre obchod a technológie v rámci dialógu transatlantických zákonodarcov, ktorý by dopĺňal výkonnú úlohu v Rade pre obchod a technológie a vykonával nad touto radou demokratickú kontrolu; zdôrazňuje, že Rada pre obchod a technológie nie je fórom pre rokovania o obchodnej dohode medzi EÚ a USA, bez toho, aby boli dotknuté budúce iniciatívy na tento účel;

38.

zdôrazňuje, že Európska únia a USA majú najintegrovanejší hospodársky vzťah na svete, pričom zároveň ide o najväčší a najhlbší dvojstranný obchodný a investičný vzťah, v ktorom obchod s tovarom a službami predstavuje viac ako 1 bilión EUR ročne; pripomína, že hospodárstva EÚ a USA spolu tvoria viac ako 40 % svetového HDP a takmer tretinu svetových obchodných tokov;

39.

zdôrazňuje význam toho, aby sme ako historickí spojenci a obchodní partneri obnovili naše transatlantické obchodné vzťahy v neposlednom rade vzhľadom na súčasnú krízu spôsobenú ochorením COVID-19 s cieľom podporiť multilateralizmus, posilniť otvorený obchodný systém založený na pravidlách a nájsť spoločné riešenia naliehavých globálnych výziev vrátane celosvetového zdravia;

40.

berie na vedomie informácie, ktoré už poskytli americkí partneri, a vyhlásenia obchodnej zástupkyne USA Katherine Taiovej na vypočutí o obchodnej agende vlády prezidenta Bidena na rok 2021;

41.

v tejto súvislosti opakovane vyjadruje podporu novej obchodnej stratégii EÚ, ktorá sa zameriava, a to aj prostredníctvom transatlantickej agendy Únie, na synergie medzi cieľmi domácej a vonkajšej politiky v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

42.

považuje obchodnú politiku za strategický geopolitický nástroj transatlantickej agendy; zdôrazňuje, že USA sú kľúčovým obchodným partnerom, a preto víta pozitívne signály zo strany vlády prezidenta Bidena, pokiaľ ide o jej plány na posilnenie dvojstranných vzťahov s EÚ, a vyzýva na obnovenie spolupráce, ktorá by mala v nadchádzajúcich rokoch priniesť trvalé a konkrétne výsledky, berúc do úvahy, že na naše hospodárske vzťahy majú vplyv aj bezpečnostné záujmy v súvislosti s otvorenou strategickou autonómiou;

43.

zdôrazňuje, že treba identifikovať spoločné opatrenia založené na spoločných záujmoch a hodnotách, ako aj na spoločných rizikách a hrozbách s cieľom prispievať ku globálnej udržateľnej a inkluzívnej obnove hospodárstva po pandémii ochorenia COVID-19;

44.

zdôrazňuje, že treba zreformovať globálny obchodný systém tak, aby zaručil rovnaké podmienky na celom svete, a spolupracovať na vývoji nových pravidiel, najmä pokiaľ ide o nekalé obchodné praktiky, keďže nekalá hospodárska súťaž výrazne ovplyvňuje naše spoločnosti a pracovníkov;

45.

podporuje prístup k partnerstvu vo vedúcom postavení s USA vrátane koordinovaného postoja voči Rusku a Číne zameraný na sledovanie spoločných záujmov v zelenej a digitálnej transformácii našich hospodárstiev, ako aj spoločné iniciatívy, pokiaľ ide o poskytovanie celosvetových verejných statkov; zdôrazňuje, že táto agenda zahŕňa pracovníkov a mzdy, ako aj odolnejšie, udržateľnejšie a zodpovednejšie dodávateľské reťazce; v tejto súvislosti nabáda obe strany, aby koordinovali svoj prístup k nútenej práci a vykorisťujúcim pracovným podmienkam a aby spolupracovali na zlepšení dodržiavania práv pracovníkov a environmentálnych noriem v obchodných dohodách, ako aj na mnohostrannej úrovni, a to aj na základe vzájomných skúseností, s cieľom účinnejšie presadzovať tieto ustanovenia;

46.

zdôrazňuje, že treba preukázať, že lepšie obchodné vzťahy medzi EÚ a USA budú prínosom pre občanov, najmä pre tých, ktorých globalizácia znevýhodňuje, a podniky na oboch stranách Atlantiku; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali a zosúladili svoje stratégie s cieľom vytvoriť synergie v oblasti investícií, najmä s cieľom dosiahnuť udržateľnú a inkluzívnu digitálnu a zelenú transformáciu svojich hospodárstiev;

47.

konštatuje, že spoločné výzvy EÚ – USA sú čoraz častejšie nevojenskej povahy a spadajú do nášho hospodárskeho partnerstva; vyzýva preto na trvalý a posilnený transatlantický parlamentný dialóg o obchode medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA prostredníctvom interakcie medzi výbormi, a to medzi Výborom Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod na strane EÚ a výborom amerického kongresu pre daňové záležitosti a clá (Ways & Means), jeho podvýborom pre obchod a senátnym výborom pre financie na strane USA, ako aj v rámci Transatlantického dialógu zákonodarcov;

48.

rozhodne víta podporu, ktorú USA vyjadrujú novej generálnej riaditeľke WTO Ngozi Okonjovej-Iwealovej, a návrat USA k Parížskej dohode; víta dočasné štvormesačné pozastavenie ciel týkajúce sa spoločnosti Airbus-Boeing, ktoré malo neprimeraný negatívny vplyv na agropotravinárske výrobky EÚ, ako pozitívny krok smerom k nájdeniu trvalého riešenia dotácií na civilné lietadlá; konštatuje, že pozastavenie týchto ciel sa skončí v júli 2021, a naliehavo žiada, aby sa našlo riešenie vedúce k trvalému zrušeniu týchto ciel;

49.

víta ochotu USA začať diskusie s cieľom riešiť celosvetovú nadmernú kapacitu v oblasti ocele a hliníka; berie na vedomie rozhodnutie Komisie pozastaviť zvýšenie ciel na dovoz z USA na vyváženie opatrení USA;

50.

víta aj rýchle uzavretie dohody WTO o colných kvótach, ktorá bola prvou dohodou s USA počas novej vlády prezidenta Bidena, a poukazuje na ochotu tejto novej vlády usilovať sa o uzatváranie dohôd s EÚ v rámci WTO;

51.

súčasne si uvedomuje, že pretrvávajú niektoré odlišné záujmy; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva obe strany, aby vyriešili dvojstranné spory; naliehavo vyzýva USA, aby zrušili jednostranné obchodné opatrenia a odvolali hrozby, že prijmú ďalšie opatrenia týkajúce sa daní z digitálnych služieb, a aby neprijímali ďalšie takéto opatrenia a zamerali sa skôr na to, čo nás spája; považuje samit EÚ – USA v júni 20121 za veľmi dôležitý ako odrazový mostík umožňujúci obnovu našich obchodných vzťahov a diskusiu o nevyužitých oblastiach v záujme širšej spolupráce;

52.

naliehavo vyzýva USA, aby napriek prebiehajúcim rokovaniam bezodkladne zrušili clá podľa článku 232 na oceľ a hliník, pretože USA nemôžu považovať európske spoločnosti za bezpečnostnú hrozbu, a zdôrazňuje potrebu riešiť spoločne obavy týkajúce sa nadmernej kapacity v oblasti ocele a hliníka z tretích krajín; opätovne zdôrazňuje okrem iného ambíciu EÚ zrušiť clá na priemyselný tovar medzi EÚ a USA;

53.

hoci vyjadruje poľutovanie nad uzatvorením vyšetrovania podľa oddielu 301 vo veci digitálnych daní, víta šesťmesačné pozastavenie obchodných odvetných opatrení v hospodárskych odvetviach, ako je obuv, v členských štátoch, ktoré zaviedli daň z digitálnych služieb, zatiaľ čo ešte prebiehajú rokovania v rámci OECD; vyjadruje znepokojenie nad predbežným zoznamom odvetných opatrení obchodnej zástupkyne USA z vyšetrovaní podľa oddielu 301 týkajúcich sa rôznych daní z digitálnych služieb EÚ, ktoré zahŕňajú obzvlášť citlivé výrobné odvetvia, ako je obuvnícky a kožiarsky priemysel, ktoré by potenciálne mohli byť vylúčené z trhu USA, ak by sa prijali dodatočné clá; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili a čo najskôr ukončili rokovania v rámci návrhu OECD o digitálnom zdaňovaní a použili všetky možné spôsoby, aby sa zabránilo ďalším hospodárskym škodám pre spoločnosti z EÚ, predovšetkým pre malé a stredné podniky, najmä v súvislosti so stratégiami obnovy po ochorení COVID-19; domnieva sa, že vzhľadom na výlučnú právomoc EÚ v oblasti spoločnej obchodnej politiky a hrozby USA v podobe odvetných opatrení, pokiaľ ide o právne predpisy o digitálnom zdaňovaní, je spoločný prístup EÚ vhodnejší než individuálne vnútroštátne postupy, najmä s cieľom zabrániť ďalšiemu transatlantickému vzájomnému zvýšeniu ciel;

54.

uznáva, že naďalej existujú nevyužité príležitosti na odstránenie značnej byrokracie a posilnenie transatlantického hospodárskeho partnerstva; v kontexte prebiehajúcich technologických pretekov zdôrazňuje význam úzkeho transatlantického regulačného priestoru pre naše podniky, najmä pre vznikajúce digitálne, energetické a klimatické technológie; očakáva, že obe strany budú v rámci dialógu riešiť obavy EÚ týkajúce sa amerických zákonov „Buy American Act“ a „Jones Act“ vrátane verejného obstarávania a prístupu k trhom so službami;

55.

presadzuje spoločný prístup k riešeniu krízy spôsobenej ochorením COVID-19, okrem iných opatrení zvýšením prístupnosti a cenovej dostupnosti vakcín; vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali a postavili sa na čelo úsilia o riešenie problému nedostatku vakcín s cieľom zabezpečiť, aby sa vakcíny čo najrýchlejšie a v čo najväčšom počte dodávali do celého sveta; víta oznámenie partnerstva medzi EÚ a USA, čo sa týka podpory celosvetového úsilia v oblasti očkovania proti ochoreniu COVID-19 zaočkovaním 70 % svetovej populácie do budúcoročného Valného zhromaždenia OSN; pripomína, že svet čelí globálnemu nedostatku vakcín; preto v záujme dosiahnutia rovnocenného prístupu k vakcínam vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali s výrobcami na zvyšovaní celosvetovej kapacity na výrobu vakcín a ich zložiek; vyzýva obe strany, aby sa zdržali akýchkoľvek opatrení na obmedzenie vývozu, zabezpečili riadne fungovanie dodávateľských reťazcov, zabezpečili požadované transfery technológií a zlepšili pripravenosť na budúce globálne núdzové situácie v oblasti zdravia; nabáda obe strany, aby zintenzívnili regulačnú spoluprácu s cieľom uľahčiť základný prístup k liekom;

56.

vyzýva Komisiu a vládu prezidenta Bidena, aby aktívne podporovali nové iniciatívy GR WTO týkajúce sa najmä zdravia; v tejto súvislosti poukazuje na pozíciu Európskeho parlamentu k potenciálnej výnimke z dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), ktorú vyjadril vo svojom uznesení z 10. júna 2021 (9);

57.

hoci uznáva význam ochrany európskych práv duševného vlastníctva s cieľom zachovať schopnosť podnikov inovovať, považuje za dôležité preskúmať všetky príslušné možnosti flexibility v rámci dohody TRIPS s cieľom zvýšiť celosvetovú kapacitu výroby vakcín a ich zložiek; zdôrazňuje, že hľadanie riešení v oblasti práv duševného vlastníctva môže byť len jednou súčasťou spoločnej globálnej reakcie;

58.

zdôrazňuje, že WTO je naďalej základným kameňom multilaterálneho systému obchodu založeného na pravidlách; vyzýva na posilnenú spoluprácu pri reformách WTO vrátane reformy jej troch hlavných funkcií, ktorá zahŕňa bezodkladnú reformu a obnovenie odvolacieho orgánu a posilnenie monitorovacej a poradnej funkcie WTO, okrem iného presadzovaním otvorených viacstranných dohôd;

59.

naliehavo vyzýva obe strany, aby spolupracovali na regulácii obchodu so zdravotníckymi výrobkami, vypracovaní pravidiel digitálneho obchodu a stanovení ambiciózneho programu v oblasti klímy a životného prostredia, okrem iného obnovením rokovaní o dohode o environmentálnych tovaroch, a aby pracovali na spoločných návrhoch, okrem iného o pravidlách týkajúcich sa dotácií a postupného rušenia dotácií na fosílne palivá;

60.

očakáva od obidvoch strán, že sa dohodnú na konkrétnych výsledkoch 12. ministerskej konferencie WTO (MC12) s cieľom pripraviť WTO na zelenú a digitálnu transformáciu vrátane dohody o rybolove, vyhlásenia o obchode a zdraví, pracovného programu reformy systému urovnávania sporov, pracovného programu pre priemyselné dotácie a štátne podniky, ako aj významného pokroku v rokovaniach o elektronickom obchode;

61.

nabáda obe strany, aby spoločne pracovali na aktualizácii pravidiel WTO týkajúcich sa štátnych podnikov, priemyselných dotácií, nadmernej kapacity a transferu technológií s cieľom účinne pripraviť organizáciu na výzvy 21. storočia; v tejto súvislosti podporuje aj rozšírenie trojstrannej iniciatívy s Japonskom a vyzýva EÚ a USA, aby v rámci WTO viedli koalíciu podobne zmýšľajúcich krajín s cieľom dohodnúť sa na nových pravidlách a zároveň vyvinúť samostatný nástroj proti nespravodlivým zahraničným dotáciám; očakáva, že obe strany budú presadzovať a svoje úsilie zameriavať na mnohostranné dohody; vyzýva USA, aby obnovili svoje záväzky vyplývajúce z Dohody WTO o vládnom obstarávaní;

62.

berie na vedomie výsledok prvého stretnutia na vysokej úrovni v rámci dialógu medzi EÚ a USA o Číne, na ktorom obe strany zopakovali, že ich obchodné vzťahy s Čínou sú mnohostranné a zahŕňajú prvky spolupráce, hospodárskej súťaže a systémovej rivality; zasadzuje sa, pokiaľ to je možné, za spoločný strategický prístup k Číne, ako aj spoluprácu v rámci multilaterálnych rámcov pre spoločné výzvy, ako je zmena klímy, nekalé obchodné praktiky, ktoré vedú k narušeniam trhu a k tomu, že neexistujú rovnaké podmienky;

63.

upozorňuje na význam koordinovaného postoja pri riešení priemyselných dotácií, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, najmä pokiaľ ide o štátne podniky a nadmernú kapacitu v kritických odvetviach, nútených transferov technológií, krádeže duševného vlastníctva, povinných spoločných podnikov, trhových prekážok a zákazu nútenej práce, a to začlenením diskusie o prvej fáze dohody USA s Čínou a komplexnej dohode EÚ o investíciách;

64.

konštatuje, že takéto otázky nemožno vyriešiť jednostranne ani dvojstranne a že v rámci WTO si vyžadujú koalíciu podobne zmýšľajúcich partnerov na medzinárodnej úrovni;

65.

zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť do spoločnej stratégie EÚ – USA a v rámci WTO dodržiavanie ľudských práv, a to aj pri činnosti medzinárodných podnikov; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu záväzných právnych predpisov v oblasti náležitej starostlivosti a vyzýva USA, aby sa pripojili k tomuto prístupu a podporovali ho v rámci dodávateľského reťazca;

66.

domnieva sa, že EÚ a USA by mali posilniť transatlantickú spoluprácu v oblasti udržateľnej prepojenosti založenej na pravidlách ako reakciu na iniciatívu Číny Jedno pásmo, jedna cesta, a dúfa v budúcu spoluprácu s osobitným zreteľom na dodržiavanie noriem vysokej kvality;

67.

vyzýva Komisiu, aby pri presadzovaní dialógu a spoločných opatrení rozhodne presadzovala záujmy EÚ a jej otvorenú strategickú autonómiu a reagovala na neodôvodnené clá USA, exteritoriálne uplatňovanie sankcií, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom, a trhové prekážky; zdôrazňuje potrebu posilniť autonómne obchodné opatrenia EÚ;

68.

žiada najmä USA, aby zabezpečili, že postupy verejného obstarávania budú transparentné, otvorené a predvídateľné na základe zásady rovnakého zaobchádzania;

69.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh nástroja, ktorý by slúžil na odrádzanie od donucovacích opatrení tretích krajín a na ich potláčanie, a právnych predpisov na podporu európskych spoločností, na ktoré sa tieto sankcie zameriavajú a ktoré pôsobia v súlade s medzinárodným právom;

70.

nabáda obe strany, aby nadviazali ambiciózny dialóg a našli rámec pre spoločné kroky a snažili sa dosiahnuť selektívne obchodné a investičné dohody obnovením strategického dialógu na vysokej úrovni;

71.

požaduje silnejšie regulačné, zelené, udržateľné a digitálne partnerstvo prostredníctvom Rady pre obchod a technológie; požaduje dohodu o posudzovaní zhody, ktorá bude prínosom najmä pre MSP, koordinovaný prístup k stanoveniu medzinárodných noriem pre kritické a vznikajúce technológie, ako je umelá inteligencia, a regulačnú spoluprácu pre veľké technologické spoločnosti, ako aj digitálne a globálne dane; vyzýva EÚ a USA, aby si vymieňali informácie o zahraničných investíciách do strategických odvetví a spolupracovali v tejto záležitosti, a to aj pokiaľ ide o možné nepriateľské prevzatia spoločností;

72.

nabáda obe strany, aby si vymieňali najlepšie regulačné postupy; naliehavo vyzýva EÚ a USA, aby pokračovali v rokovaniach o posudzovaní zhody s cieľom odstrániť finančne zaťažujúce necolné prekážky; zdôrazňuje, že je dôležité, aby obe strany zosúladili a viedli koalíciu podobne zmýšľajúcich partnerov s cieľom zlepšiť využívanie transatlantických noriem medzinárodnými normalizačnými organizáciami;

73.

vyzýva obe strany, aby využívali obchod ako prostriedok na boj proti zmene klímy a dosiahnutie vzostupnej konvergencie; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva obe strany, aby spolupracovali na stanovovaní cien uhlíka, a najmä aby koordinovali vývoj mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach a na účinných opatreniach proti nezákonnému obchodovaniu so zbraňami a zvyšovali transparentnosť a zodpovednosť obchodu so zbraňami vrátane vývozu zbraní z USA a členských štátov EÚ;

74.

vyzýva USA a EÚ, aby spolupracovali na globálnej dani z príjmov právnických osôb v rámci OECD, pričom víta najmä dohodu krajín G7 o globálnej daňovej reforme a poukazuje na dohodu o minimálnej globálnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb vo výške najmenej 15 %, a aby spolupracovali v rámci boja proti podvodným a škodlivým obchodným praktikám;

75.

zdôrazňuje, že silnejší obchodní a hospodárski partneri vytvárajú silnejšie spojenectvá; víta úsilie oboch strán o zvýšenie odolnosti svojich dodávateľských reťazcov, najmä pokiaľ ide o kritické suroviny;

76.

vyzýva na posilnenú spoluprácu medzi EÚ a USA v Arktíde vzhľadom na otvorenie nových plavebných trás a možnú dostupnosť prírodných zdrojov v dôsledku zmeny klímy a zohľadnenie rastúceho hospodárskeho záujmu iných krajín, napríklad Číny, o Arktídu; vyzýva Komisiu, aby tieto možnosti a výzvy riešila aj vo svojej nadchádzajúcej stratégii pre Arktídu;

77.

naliehavo žiada Komisiu, aby transparentnosť považovala vo svojej spolupráci s USA za bežný postup, okrem iného zverejňovaním všetkých návrhov zasielaných Spojeným štátom a zaručením zapojenia Európskeho parlamentu a občianskej spoločnosti do tvorby týchto návrhov s cieľom posilniť dôveru spotrebiteľov a občanov;

Spoločné riešenie bezpečnostných a obranných výziev

78.

zdôrazňuje, že transatlantická aliancia je naďalej základom pre bezpečnosť a stabilitu európskeho kontinentu, keďže NATO je základom kolektívnej obrany Európy a je kľúčovým pilierom európskej bezpečnosti; ďalej potvrdzuje, že spojenci a partneri NATO, ako aj Európska únia musia spoločne urobiť viac, aby splnili primerané očakávania ako dôveryhodní a rovnocenní transatlantickí partneri, ktorí sú schopní a ochotní brániť seba a zvládať krízy vo svojom vlastnom susedstve, pričom v prípade potreby, ale v úzkej koordinácii so Spojenými štátmi americkými, preberú vedúcu úlohu; podporuje obnovenie vyváženej zodpovednosti v transatlantických bezpečnostných vzťahoch, a to podporovaním väčšej sebestačnosti členských štátov EÚ vo veciach obrany ako spôsobu, ako zmierniť záťaž USA, a spôsobom, ktorý vytvorí súčinnosť medzi členmi NATO a obrannou spôsobilosťou EÚ; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO je založená na 74 spoločne dohodnutých opatreniach v konkrétnych oblastiach; pripomína, že obe organizácie majú rôzne úlohy a priority, pričom NATO je zodpovedné za kolektívnu územnú obranu svojich členov, a že EÚ sa zameriava na vojenské krízové riadenie v zahraničí, s potenciálom ďalšieho dialógu a spolupráce v oblasti bezpečnostných výziev a strategického partnerstva založeného na spoločnej podpore základných hodnôt demokracie, slobody a presadzovania mieru; zdôrazňuje, že hlbšia spolupráca, združovanie a spoločné využívanie a efektívne a transparentné európske odvetvie obrany takisto posilňuje spôsobilosti dostupné pre NATO; zdôrazňuje, že vytvorenie silnej priemyselnej základne EÚ a silnejších vojenských kapacít na úrovni EÚ a investovanie do vojenskej mobility a interoperability nielen posilní EÚ, ale zároveň by posilnilo transatlantickú alianciu a bolo by súčinné s úlohou a relevantnosťou EÚ a jej členských štátov v NATO; vyjadruje preto plnú oddanosť európskym iniciatívam v oblasti obrany, okrem iného Európskemu obrannému fondu, PESCO a Európskemu mierovému nástroju; zdôrazňuje, že transatlantické partnerstvo môže byť úspešné len vtedy, ak všetky členské štáty splnia svoje záväzky vrátane záväzkov v oblasti investícií do obrany a budú sa vzájomne podporovať a usilovať sa o vyváženejšie rozloženie záťaže; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetci spojenci v NATO finančne investovali do rozvoja, získavania a udržiavania spôsobilostí, ktoré NATO potrebuje na obranu svojich občanov; poukazuje aj na prebiehajúci proces navrhovania Strategického kompasu EÚ, ktorý bude míľnikom silnejšej európskej obrannej a bezpečnostnej spolupráce, a zdôrazňuje, že Strategický kompas by mal byť úzko prepojený s navrhovanou strategickou koncepciou NATO, a vyjadruje presvedčenie, že tieto paralelné procesy ponúkajú jedinečnú príležitosť dosiahnuť významný pokrok v rámci transatlantického politického a bezpečnostného partnerstva, aktualizovať ho a prispôsobiť tak, aby bolo v rámci neho možné riešiť súčasné globálne výzvy, ktorým čelia EÚ aj USA; zdôrazňuje, že ambícia európskej strategickej suverenity v žiadnom prípade neoslabuje NATO, ale ju dopĺňa; vyzýva na uzavretie administratívnej dohody medzi Európskou obrannou agentúrou a Spojenými štátmi americkými a víta záväzok EÚ a USA, ako sa uvádza vo vyhlásení vydanom na záver samitu EÚ – USA 15. júna 2021, že rokovania sa začnú čo najskôr; podporuje vytvorenie procesov koordinácie zahraničnej politiky a bezpečnostnej a obrannej politiky medzi USA, EÚ a Spojeným kráľovstvom;

79.

víta kladné rozhodnutie Rady zo 6. mája 2021, ktorým sa povoľuje koordinátorovi projektu vojenskej mobility, Holandsku, prizvať USA, Kanadu a Nórsko na základe ich žiadostí k účasti na projekte PESCO v oblasti vojenskej mobility, zdôrazňuje, že prostredníctvom tejto účasti sa posilní súdržnosť kapacít EÚ a NATO a interoperabilita, pripravenosť a odolnosť transatlantických síl;

80.

požaduje silnejšiu spoluprácu medzi EÚ, USA a NATO s našimi východnými susedmi, najmä s Gruzínskom, Ukrajinou a Moldavskom, v otázkach bezpečnosti a obrany, a to aj podporou územnej celistvosti týchto krajín, a posilnenie ich odolnosti proti kybernetickým, informačným, špionážnym a iným hrozbám namierených proti nim;

81.

víta rozhodnutie USA zrušiť stiahnutie amerických ozbrojených síl z EÚ a zintenzívniť svoju vojenskú prítomnosť v členských štátoch EÚ na znak záväzku k transatlantickej bezpečnostnej spolupráci; vyjadruje vďaku mnohým príslušníkom armády USA, ktorí v posledných desaťročiach pomohli zaistiť bezpečnosť a ochranu Európy a jej občanov;

82.

naliehavo žiada EÚ a USA, aby posilňovali úzku spoluprácu nielen v súvislosti s tradičnými bezpečnostnými hrozbami, ale aj v prípade vznikajúcich hrozieb, ako sú nepriateľská zahraničná technologická nadradenosť, hybridné hrozby, dezinformačné kampane a škodlivé zasahovanie do volebných procesov; naliehavo vyzýva EÚ a USA, aby rozvíjali úzku spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti; naliehavo vyzýva EÚ, aby rozvíjala účinnejšie kybernetické spôsobilosti na posilnenie svojich schopností brániť sa pred kybernetickými hrozbami; víta novú stratégiu Komisie v oblasti kybernetickej bezpečnosti ako základ pre stanovenie medzinárodných noriem a štandardov v kybernetickom priestore; žiada, aby sa rozvíjali, získavali a udržiavali potrebné spôsobilosti, a to aj v rámci NATO, vrátane výmeny spravodajských informácií, a aby sa posilnila koordinácia medzi agentúrami EÚ, ako je Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA), a ich americkými partnermi; uznáva, že kybernetická obrana je do určitej miery účinnejšia, ak zahŕňa aj niektoré ofenzívne prostriedky a opatrenia za predpokladu, že ich použitie je v súlade s medzinárodným právom; zdôrazňuje potrebu spoločného prístupu, pokiaľ ide o zákaz smrtiacich autonómnych zbraní bez zmysluplnej ľudskej kontroly a reguláciu autonómie zbraňových systémov na celosvetovej úrovni, a obmedzenia vývozu a šírenia kybernetických nástrojov a technológií hromadného sledovania; zdôrazňuje, že je potrebné aktualizovať globálnu kontrolu zbraní, aby bolo možné čeliť kybernetickým výzvam a výzvam v oblasti umelej inteligencie; vyzýva transatlantických partnerov, aby podporovali výzvu generálneho tajomníka OSN na globálne prímerie a aktívne k nej prispievali;

83.

zastáva názor, že ochrana demokratických a volebných procesov je otázkou globálnej bezpečnosti; navrhuje spoločne rozvíjať štruktúrovaný rámec pre reakcie na zasahovanie do volebných procesov založený na transatlantickom kódexe postupov pre slobodné a odolné demokratické procesy, ktorý sa usiluje o štrukturálne a komplexné opatrenia s cieľom reagovať na hybridnú povahu zásahov a úzko spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, ako je OBSE; vyzýva EÚ a USA, aby podporovali užšiu a ambicióznejšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti pozorovania volieb spoločne so všetkými relevantnými partnermi, najmä s organizáciami presadzujúcimi Deklaráciu zásad medzinárodných volebných pozorovateľských misií, s cieľom bojovať proti rastúcim hrozbám pre verejnú bezpečnosť v súvislosti s volebnými procesmi; zdôrazňuje, že je potrebné spoločne bojovať proti rastúcemu javu falošných domácich pozorovateľských misií, ktorý celkovo oslabuje dôveru verejnosti vo volebné pozorovateľské misie, a podrobne posúdiť príležitosti, výzvy a riziká spojené s rastúcim používaním nových informačných a komunikačných technológií vo voľbách; trvá na tom, že je potrebné posilniť nevyhnutnú spoluprácu s príslušnými vnútroštátnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti pozorovania volieb na všetkých úrovniach, ako aj ich ochranu v rámci ich činností;

84.

zdôrazňuje význam osvojenia si kvantových výpočtových spôsobilostí a zdôrazňuje potrebu zlepšenia spolupráce medzi EÚ a USA v tejto oblasti s cieľom zaistiť, aby sa kvantová výpočtová technika realizovala najprv medzi partnermi s úzkymi vzťahmi a navzájom sa podporujúcimi cieľmi;

85.

zdôrazňuje strategický význam podmorských telekomunikačných káblov v severnom Atlantiku, ktoré zabezpečujú viac ako 95 % medzinárodných telekomunikácií; opätovne zdôrazňuje význam posilnenia transatlantickej spolupráce pri ochrane a zabezpečovaní rešpektovania medzinárodných nástrojov, ktorými sa spravujú podmorské káble, vrátane Dohovoru OSN o morskom práve;

86.

podporuje nadviazanie dialógu medzi EÚ a USA o bezpečnosti a obrane a vyzýva PK/VP, aby takýto dialóg zaviedol čo najskôr; poukazuje na to, že je dôležité zapojiť aj zástupcov NATO do tohto dialógu s cieľom podporiť súčinnosť s prebiehajúcou spoluprácou v rámci EÚ – NATO a zabrániť akémukoľvek zdvojovaniu politických reakcií; zdôrazňuje, že takýto dialóg medzi EÚ a USA o bezpečnosti a obrane by mal zahŕňať spoluprácu v oblasti iniciatív týkajúcich sa bezpečnosti a obrany, krízového riadenia, vojenských operácií a bilaterálnych bezpečnostných otázok, ako sa uvádza v agende EÚ – USA pre globálnu zmenu; zdôrazňuje, že dôležitou súčasťou tohto dialógu by bola výmena informácií;

87.

zdôrazňuje spoločnú potrebu, aby sa naše spoločnosti zapojili do introspektívneho procesu týkajúceho sa našich spoločných demokratických hodnôt a rešpektu k druhému a rozmanitosti názorov s cieľom oživiť a chrániť globálnu demokraciu proti rastúcemu autoritárstvu, ako ho podporuje Rusko aj Čína, ale aj v rámci transatlantického spoločenstva, okrem iného posilňovaním zodpovednosti a odolnosti našich demokratických systémov, bojom proti extrémistickým názorom a rasizmu, ktoré poskytujú živnú pôdu pre šírenie protidemokratických hnutí, a tým, že sa spoločným hlasom postavíme proti geopoliticky škodlivému vplyvu autoritárskych aktérov, nadviazaním transatlantického dialógu a posilnením inkluzívnych sociálnych a hospodárskych politík, ktoré riešia základné príčiny nerovností; zdôrazňuje význam transatlantického dialógu a spolupráce v oblasti politík na podporu demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu a na boj proti dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu; zdôrazňuje, že na oboch stranách sa treba zameriavať na riešenie príčin poklesu dôvery verejnosti k politike a inštitúciám; zdôrazňuje, že úsilie v tomto smere by malo zahŕňať budovanie dôvery vo vedu a fakty, rozšírenie bezpečnostnej siete nediskriminačných politík a odmietnutie a riešenie rasovej a náboženskej diskriminácie;

88.

ďalej vyzýva EÚ a USA, aby spoločne poskytovali hospodársku, politickú a operačnú podporu existujúcim regionálnym organizáciám pôsobiacim v Afrike, ako je Africká únia, ozbrojené sily skupiny G5 Sahel a Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS);

89.

zdôrazňuje, že EÚ a USA musia vytvárať súčinnosť v boji proti terorizmu a radikalizácii a zabezpečiť, aby sa vynaložené úsilie podporilo potrebnými zdrojmi a aby bolo úmerné príslušným hrozbám; zastáva názor, že obaja partneri by sa mali snažiť vylepšovať aktuálne postupy výmeny spravodajských informácií medzi členskými štátmi s osobitným dôrazom na dosiahnutie lepšej, spoločnej informovanosti o situácii v kľúčových oblastiach vrátane vznikajúcich bezpečných útočísk a využívania vznikajúcich a prelomových technológií teroristami, ako aj hybridných taktík;

90.

nabáda na rozsiahlu spoluprácu medzi EÚ a USA v oblasti deradikalizácie a boja proti terorizmu vrátane zavedenia spoločných činností odbornej prípravy, spoločných protiteroristických kurzov, výmenných programov pre policajtov, taktických cvičení a vzdelávacích iniciatív;

91.

zdôrazňuje zásadný význam demokratických zásad, ktoré sú základom nášho sociálneho a hospodárskeho pokroku a našich slobodných spoločností; podporuje návrh prezidenta Bidena usporiadať samit za demokraciu na podporu univerzálnych hodnôt; vyzýva USA, aby využili skúsenosti z konferencie EÚ o budúcnosti Európy, a vyzýva Komisiu a Radu, aby podporili iniciatívu samitu tak politicky, ako aj prakticky; zastáva názor, že navrhovaný samit o demokracii by sa mal zamerať na podporu multilateralizmu založeného na hodnotách a solidarity v demokraciách, keď sú pod tlakom, na posilnenie demokracie na vnútornej aj celosvetovej úrovni, najmä na zvýšenie účasti občanov na demokratickej správe vecí verejných, na vyjadrovanie obáv a hľadanie mierových riešení pri prebiehajúcich tvrdých zásahoch proti demokratickým hnutiam a na ochranu obhajcov ľudských práv vrátane ochrancov životného prostredia na celom svete, a to popri riešení rastúceho vplyvu autoritárskych režimov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že takéto úsilie by mohlo pomôcť načrtnúť jasné kroky v boji proti populizmu a autoritárstvu, ako aj v ochrane základných demokratických hodnôt a hodnôt v oblasti ľudských práv; navrhuje, aby EÚ spolu s USA vytvorila transatlantickú alianciu na ochranu demokracie na celom svete a navrhli súbor nástrojov na ochranu demokracie, ktorý by mal zahŕňať spoločné opatrenia týkajúce sa sankcií, politík boja proti praniu špinavých peňazí, pravidiel podmienenosti hospodárskej a finančnej pomoci, medzinárodného vyšetrovania a podpory ľudskoprávnych aktivistov a obrancov demokracie; požaduje lepšiu komunikáciu s občanmi a medzi nimi na oboch stranách o pretrvávajúcej dôležitosti transatlantickej väzby a jej súčasnom význame; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje hodnotu výmen medzi zákonodarcami, podnikmi a občianskou spoločnosťou;

Užšia koordinácia zahraničnej politiky

92.

domnieva sa, že EÚ by mala viac spolupracovať s USA a obnoviť strategické partnerstvo vo vzťahu ku krajinám Východného partnerstva a k západnému Balkánu s cieľom vybudovať v týchto oblastiach odolné, prosperujúce a demokratické mnohoetnické spoločnosti, ktoré budú schopné odolávať škodlivým vplyvom miestnych aj vonkajších autoritárskych síl; pripomína, že stabilita západného Balkánu a krajín Východného partnerstva je otázkou mieru a bezpečnosti pre región, ako aj pre EÚ; víta vysoko intenzívnu koordináciu USA s EÚ pri podpore krajín západného Balkánu na ich ceste k európskej integrácii a členstvu v EÚ; zastáva názor, že pravidelná inštitucionalizovaná koordinácia medzi Radou pre zahraničné veci a ministrom zahraničných vecí USA v tejto oblasti a v iných otázkach zahraničnej politiky by posilnila transatlantický dialóg a spoluprácu v otázkach zahraničnej politiky spoločného záujmu a podporila ďalšie zbližovanie politických postojov na transatlantickej úrovni; pripomína svoj návrh na vytvorenie transatlantickej politickej rady na účely systematických konzultácií a koordinácie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorú by viedli PK/VP a minister zahraničných vecí USA a ktorá by sa opierala o pravidelný kontakt s politickými riaditeľmi; požaduje silné vedenie EÚ a účinnú koordináciu s USA s cieľom potlačiť iniciatívy zamerané na prekresľovanie hraníc a podobné iniciatívy na nižšej ako celoštátnej úrovni s cieľom prehĺbiť etnické rozdiely a segregáciu, ako aj otázku čínskych investícií a financovania v celom regióne a ich vplyv na demokratickú správu vecí verejných a životné prostredie; zdôrazňuje význam úzkej spolupráce a koordinácie medzi EÚ a USA v boji proti ovládnutiu štátov, korupcii, organizovanej trestnej činnosti, zahraničným zásahom a útokom na slobodu médií a presadzovania zásad právneho štátu, rozsiahlych reforiem, dobrých susedských vzťahov, zmierenia a cieľa euroatlantickej integrácie; zdôrazňuje vedúcu úlohu EÚ v procese normalizácie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom;

93.

zdôrazňuje spoločný záujem na podpore dlhodobého udržateľného mieru, stability, bezpečnosti, odolnosti, demokracie a dodržiavania ľudských práv v Zakaukazsku; víta angažovanosť USA v regióne v spolupráci s EÚ, a to aj prostredníctvom mechanizmov, ako je Minská skupina OBSE;

94.

vyzýva EÚ a USA, aby spoločne riešili pretrvávajúce a narastajúce hrozby pre ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva vrátane pašovania kultúrnych artefaktov, najmä v konfliktných oblastiach; naliehavo vyzýva na prijatie stratégie, ktorá zahŕňa rozsiahle kampane na zvyšovanie informovanosti verejnosti, všeobecné odsúdenie obchodovania so starožitnosťami s neovereným pôvodom, vytvorenie jednotného kódexu správania v oblasti ochrany kultúrnych pamiatok, podporu väčšej spolupráce medzi rôznymi orgánmi presadzovania práva, ktorá zahŕňa okamžitú výmenu informácií medzi národnými spravodajskými agentúrami, a intenzívnu spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a umeleckými a archeologickými komunitami;

95.

konštatuje, že hospodársky vplyv Číny, geopolitická moc a rôzne formy projekcie sily Číny, ako aj vojenskej sily uviedli jej autoritársky systém správy vecí verejných do konfliktu so západnými systémami správy vecí verejných, ktoré sú založené na liberálnych demokratických hodnotách; opätovne pripomína posilnenú účasť Číny na medzinárodnej scéne, ako aj v Európe prostredníctvom iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“, jej činnosti v kybernetickom priestore, v arktických regiónoch a v Afrike; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Čína sa stala systémovým súperom a konkurentom, ale mala by byť aj dôležitým partnerom pri riešení mnohých globálnych problémov; je presvedčený, že spoločný transatlantický prístup k spolupráci s Čínou je najlepším spôsobom na zabezpečenie mierového, udržateľného a vzájomne prospešného dlhodobého vzťahu s Čínou; v tejto súvislosti víta nedávne obnovenie komplexného strategického dialógu medzi EÚ a USA na vysokej úrovni o Číne a zastáva názor, že by to malo byť kľúčovým mechanizmom na presadzovanie našich záujmov a riešenie našich rozdielov a preskúmanie možnosti spolupráce EÚ a USA s Čínskou ľudovou republikou v mnohostranných rámcoch pre spoločné a globálne výzvy, ako sú zmena klímy, riziká súvisiace so zdravím, dodržiavanie ľudských práv, kybernetický priestor, kontrola zbraní, nešírenie zbraní a vznikajúce prevratné technológie; zdôrazňuje potrebu silného parlamentného rozmeru tohto dialógu; požaduje vytvorenie širokého spektra politických nástrojov, a pokiaľ je to možné, hľadanie transatlantickej súčinnosti v prístupe k Číne; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ a Spojené štáty sa stotožňujú, pokiaľ ide o obavy súvisiacimi so systematickým porušovaním ľudských práv v Číne, najmä vzhľadom na komunitu Ujgurov; je pevne presvedčený, že dvojstranné či iné vzťahy s Čínskou ľudovou republikou musia vždy zahŕňať ochranu a podporu spoločných demokratických hodnôt a že ústredným prvkom každého mnohostranného programu musí byť úplný súlad s medzinárodným právom a ochranou ľudských práv;

96.

zdôrazňuje, že treba preskúmať oblasti konvergencie, možnej spolupráce a lepšej koordinácie a konzultácií medzi USA a EÚ, čo sa týka Číny, s cieľom zabrániť napätým transatlantickým vzťahom, aké vznikli po prijatí trojstrannej bezpečnostnej dohody medzi USA, Spojeným kráľovstvom a Austráliou známej ako AUKUS, bez konzultácií so spojencami z EÚ, najmä pokiaľ ide o ochranu ľudských práv a práv menšín a zmiernenie napätia v oblasti Juhočínskeho a Východočínskeho mora, Hongkongu a Taiwanského prielivu; zdôrazňuje význam Dohovoru OSN o morskom práve ako právneho základu pre riešenie konfliktov; opakuje svoju podporu spoločným iniciatívam v oblasti prepojenosti, a to aj v rámci novo ohlásenej stratégie EÚ s názvom Globálna brána;

97.

víta nedávny pokrok v oblasti indicko-tichomorskej stratégie EÚ; požaduje jej rýchle a komplexné vykonávanie, pretože je v záujme EÚ a podporovala by jej hodnoty, pričom zdôrazňuje význam tohto geostrategického regiónu, ktorý je domovom pre spoločných transatlantických demokratických priateľov a partnerov, ako je Japonsko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland, ako aj Taiwan, a vyzýva na posilnenie partnerstva a koordinácie medzi EÚ a USA v indicko-tichomorskom regióne; pripomína význam posilnenia strategických väzieb s členmi združenia ASEAN, ako aj s Fórom tichomorských ostrovov (PIF);

98.

zdôrazňuje, že nedemokratické režimy, ako je Čína, čoraz viac využívajú technológie na kontrolu a potlačenie svojich občanov, ktoré obmedzujú uplatňovanie základných, sociálnych a politických práv; vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu medzi EÚ a USA pri rozvoji technológií zameraných na človeka, ktoré rešpektujú súkromie a znižujú predsudky a diskrimináciu;

99.

uznáva, že nadobúdanie duševného vlastníctva a technologický pokrok hlavných výskumných centier v Číne sa často využívajú na podporu jej vojenských cieľov, a zdôrazňuje preto, že by EÚ mala vypracovať dlhodobú stratégiu na boj proti stratégii vojensko-civilnej fúzie Číny v Európe;

100.

uznáva, že EÚ a USA by mali zlepšiť koordináciu v otázkach, v ktorých sú opatrenia Číny v rozpore s euroatlantickými bezpečnostnými záujmami; zdôrazňuje, že prioritou by mali byť kybernetické a hybridné výzvy, výzvy v oblasti vznikajúcich a prelomových technológií, kozmického priestoru, kontroly zbraní a nešírenia zbraní;

101.

vyjadruje znepokojenie nad hospodárskym nátlakom Číny na členské štáty a tretie krajiny; podporuje myšlienku kolektívnej hospodárskej obrany voči hospodárskemu nátlaku Číny prostredníctvom spolupráce s podobne zmýšľajúcimi demokraciami;

102.

vyjadruje znepokojenie nad úzkymi väzbami medzi Komunistickou stranou Číny a priemyslom v Číne, najmä bezpečnostnými spoločnosťami; odporúča, aby členské štáty vykonali vnútorný audit postupov verejného obstarávania s cieľom zabezpečiť, aby výrobky začlenené do ich vnútroštátnych sietí a obranných inštitúcií nezahŕňali technológie pochádzajúce z čínskych spoločností;

103.

vyzýva na úzku spoluprácu s cieľom vypracovať spoločný plán spolupráce s Ruskou federáciou a zároveň spoločne riešiť celú škálu hrozieb prichádzajúcich z Ruskej federácie, ako je pokračujúca destabilizácia Ukrajiny, Gruzínska a Moldavskej republiky, podpora Lukašenkovej nelegitímnej vlády v Bielorusku, úloha Ruska a jeho vplyv na západnom Balkáne a v Čiernom mori, trestuhodné zasahovanie do demokratických procesov v EÚ a USA vrátane volieb, financovanie extrémistických politických strán a revizionistických politík, hybridné hrozby a dezinformačné kampane, a zároveň pokračovať v selektívnej spolupráci v oblastiach spoločných transatlantických záujmov, najmä v oblasti vytvárania štruktúr na kontrolu zbraní vrátane Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu, ako aj klimatickej diplomacie, obnovenia spoločného komplexného akčného plánu a stabilizácie Afganistanu; víta rozhodnutie súčasnej vlády USA o predĺžení novej zmluvy o znížení počtu strategických zbraní START; zdôrazňuje, že je potrebné oživiť rozhovory o kontrole zbraní medzi kľúčovými globálnymi aktérmi, ako sú USA a Rusko, ktorí majú priamy vplyv na európsku bezpečnosť, a zároveň zahrnúť Čínu do budúcich rokovaní o kontrole zbraní; zdôrazňuje potrebu urýchlene obnoviť štruktúru kontroly konvenčných zbraní s cieľom obmedziť rozsah pretekov v zbrojení a nepredvídaných incidentov; víta pripravenosť Bidenovej vlády obnoviť dialóg a rokovania s Ruskom a podporuje plán EÚ a USA nadviazať dialóg EÚ a USA na vysokej úrovni o Rusku; zastáva názor, že EÚ a jej členské štáty by mali aktívne podporovať hľadanie spôsobov, ako pokračovať v dialógu, a mali by prispieť k obnove vzájomnej dôvery; zároveň zdôrazňuje význam dialógu s občianskou spoločnosťou a podpory organizáciám občianskej spoločnosti v Rusku, ktoré sa usilujú o dosiahnutie pokroku v dialógu o politickom pluralizme, vládnych úradoch a legitímnych demokratických túžbach ruského ľudu;

104.

domnieva sa, že EÚ a USA musia koordinovať svoj dvojúrovňový prístup odrádzania a dialógu s Ruskom v rámci parametrov dohodnutých na samite vo Walese a vo Varšave;

105.

vyzýva EÚ a USA, aby voči rozvratným činnostiam ruských spravodajských služieb na území EÚ zakročili včas a odhodlane; odporúča, aby členské štáty posilnili spoluprácu a výmenu informácií v rámci služieb kontrarozviedky;

106.

vyzýva PK/VP a Radu, aby vypracovali nový strategický prístup k vzťahom EÚ s Ruskom, v rámci ktorého sa musia lepšie podporovať občianska spoločnosť, posilňovať medziľudské kontakty s občanmi Ruska, jasne stanoviť hranice spolupráce s ruskými štátnymi subjektmi, využívať technologické normy a otvorený internet na podporu slobodného priestoru a obmedzenie represívnych technológií a prejaviť solidarita s východnými partnermi EÚ, a to aj čo sa týka otázok bezpečnosti a mierového riešenia konfliktov; zdôrazňuje, že každý dialóg medzi EÚ a USA s Ruskom musí byť založený na dodržiavaní medzinárodného práva a ľudských práv;

107.

zdôrazňuje význam spolupráce a koordinácie medzi USA a EÚ vo vzťahu k africkému kontinentu, jeho rôznym regiónom a krajinám s cieľom zabezpečiť udržateľný rozvoj a podporiť bezpečnosť, stabilitu a prosperitu; zdôrazňuje naliehavú potrebu silného a spravodlivého partnerstva medzi USA, EÚ a Afrikou, v ktorom sa zohľadnia výzvy súvisiace so zmenou klímy a jej demografickými dôsledkami, úbytok biodiverzity, využívanie afrických prírodných zdrojov Čínou, vzdelávanie v oblasti udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja, digitalizácia, právny štát, podpora demokracie a posilňovanie ľudských práv, občianskej spoločnosti a rodovej rovnosti; domnieva sa, že akákoľvek bezpečnostná pomoc by mala byť založená na prístupe k bezpečnosti ľudí a potrebách miestneho obyvateľstva, mala by byť v úplnom súlade s medzinárodným právom a mala by zahŕňať silné mechanizmy zodpovednosti a demokratického a parlamentného dohľadu; víta záväzok administratívy prezidenta Bidena posilniť spoluprácu s Medzinárodnou koalíciou pre Sahel; naliehavo vyzýva USA a EÚ, aby spolupracovali na riešení nárastu násilného extrémizmu, terorizmu zo strany ISIS a odnoží al-Káidy a vo všeobecnosti na humanitárnych, hospodárskych a správnych výzvach v regióne Sahel aj v regióne MENA (Blízky východ a severná Afrika); vyzýva na posilnený dialóg a koordináciu, pokiaľ ide o pozície transatlantických partnerov voči výzvam, ktorým čelia krajiny ako Irak, Libanon, Sýria, Irán a Líbya;

108.

vyzýva na lepšiu spoluprácu v Arktíde s prihliadnutím na rastúci záujem o toto územie zo strany iných krajín, ako je Čína, a na činnosti a nárast vojenskej prítomnosti Ruska v Arktíde; víta rozhodnutie EÚ a USA, ako to potvrdzuje vyhlásenie vydané po samite EÚ – USA 15. júna 2021, spolupracovať na zachovaní Arktídy ako regiónu mieru a stability a spolupracovať prostredníctvom Arktickej rady;

109.

zdôrazňuje potrebu zachovať a prípadne prehĺbiť štrukturálne strategické vzťahy medzi Európskou úniou, Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom na základe našich spoločných hodnôt, záujmov a výziev, a to aj pokiaľ ide o bezpečnostné záležitosti, a zároveň zabezpečiť autonómiu rozhodovania EÚ;

110.

vyjadruje poľutovanie nad násilným ovládnutím Afganistanu Talibanom po stiahnutí amerických a európskych síl, nad následným rozsiahlym porušovaním ľudských práv, najmä práv dievčat, žien a etnických a náboženských menšín, a nad prehlbujúcou sa humanitárnou krízou v krajine; opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko, že transatlantické spoločenstvo musí zdvojnásobiť svoje úsilie o dosiahnutie dlhodobého mieru, stability a pokroku v Afganistane podporovaním afganskej občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, najmä obhajcov práv žien, politických aktivistov, novinárov, akademikov, umelcov a iných ohrozených skupín a osôb; vyzýva na rozsiahlu transatlantickú koordináciu a konzultácie s cieľom získať, zachovať a vymieňať si spravodajské informácie o teroristickej hrozbe pochádzajúcej z Afganistanu, najmä zo strany ISIS, al-Káidy a ich spojencov; požaduje zosúladený transatlantický prístup spájajúci potrebu operačnej spolupráce s Talibanom na humanitárne účely a účely boja proti terorizmu s jasnými podmienkami pre spoluprácu s vládou pod vedením Talibanu v budúcnosti, ktoré by mali zahŕňať záväzok dodržiavať ľudské práva a bojovať proti terorizmu; vyzýva na hlbokú transatlantickú reflexiu o ponaučeniach z misie v Afganistane s cieľom vyvodiť potrebné závery pre budúce úsilie o podporu stability, bezpečnosti a dobrej správy vecí verejných vo svete; ďalej vyzýva transatlantických partnerov, aby spolupracovali so všetkými krajinami susediacimi s Afganistanom, berúc do úvahy kritickú situáciu afganských občanov, ktorí tam hľadali útočisko, a potrebu pomôcť im;

111.

víta obnovenú angažovanosť USA vo východnom Stredozemí, najmä v súvislosti s Aktom o východnom Stredozemí z roku 2019, ktorým sa schvaľuje nová bezpečnostná pomoc pre Cyprus a Grécko a posilňuje sa energetická spolupráca medzi regionálnymi aktérmi; víta rozhodnutie EÚ a USA, ako to potvrdzuje vyhlásenie vydané po samite EÚ – USA 15. júna 2021, že sú odhodlané úzko spolupracovať na udržateľnom uvoľňovaní napätia vo východnom Stredozemí, kde by sa rozdiely mali riešiť prostredníctvom dialógu v dobrej viere a v súlade s medzinárodným právom; podporuje vyhlásenie EÚ a USA, že majú v úmysle usilovať sa o spoluprácu a vzájomne prospešné vzťahy s demokratickým Tureckom;

112.

podporuje užšiu spoluprácu s USA a krajinami Latinskej Ameriky pri presadzovaní multilateralizmu, demokratických hodnôt, ľudských práv, noriem medzinárodného práva, hospodárskeho rastu, boja proti nerovnostiam, boja proti obchodovaniu s drogami a organizovanej trestnej činnosti, biodiverzity a boja proti zmene klímy; domnieva sa, že je potrebné, aby EÚ a USA aktívnejšie spolupracovali s Latinskou Amerikou a Karibikom ako dôležitými spojencami na medzinárodných fórach a ako strategickými partnermi v oblasti obrany multilateralizmu; vyzýva na vytvorenie Aliancie atlantického trojuholníka medzi EÚ, USA a Latinskou Amerikou, ktorá obom regiónom umožní spoločný pokrok v oblastiach, ako je demokracia, bezpečnosť a obchodovanie s drogami, boj proti nerovnostiam a rozvojová spolupráca; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam toho, aby sa uvedená spolupráca s USA a krajinami Latinskej Ameriky premietla do spoločného úsilia o podporu predstaviteľov opozície a disidentov, ktorí sú v rôznych krajinách utláčaní za obranu hodnôt demokracie a ochranu ľudských práv; v tejto súvislosti vyzýva USA a Európsku úniu, aby spolupracovali navzájom a s ostatnými rovnako zmýšľajúcimi krajinami na obnove ľudských práv a demokracie vo Venezuele prostredníctvom skutočne slobodných, dôveryhodných, inkluzívnych, transparentných a plne demokratických volieb a podporovaním legitímnych politických síl uznaných Európskym parlamentom; ďalej pripomína svoj záväzok podporovať demokraciu a ľudské práva vo všetkých krajinách Latinskej Ameriky; vyzýva na väčšiu koordináciu medzi EÚ a USA v oblasti sankcií; pripomína svoj návrh, že by si USA a EÚ mali pravidelne vymieňať názory na svojich príslušných samitoch s krajinami Latinskej Ameriky, t. j. na samitoch EÚ – CELAC a na samitoch oboch Amerík, ktoré organizuje Organizácia amerických štátov;

113.

poukazuje na význam regiónu MENA pre európsku, a teda aj transatlantickú bezpečnosť a stabilitu; vyzýva preto na posilnený dialóg a koordináciu, pokiaľ ide o pozíciu transatlantických partnerov voči regiónu MENA, a to aj prijatím opatrení proti závažnému porušovaniu ľudských práv a medzinárodného práva, ku ktorému dochádza v regióne; naliehavo vyzýva USA, aby sa opätovne zapojili do spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) ako základného kameňa globálneho režimu nešírenia jadrových zbraní a základu na zmiernenie napätia na Blízkom východe a v regióne Perzského zálivu; podporuje výzvu USA na „dlhšiu a silnejšiu“ jadrovú dohodu s Iránom a naliehavo vyzýva na transatlantickú spoluprácu v tejto oblasti ako ďalšieho kroku; víta rozhodnutie USA obnoviť financovanie UNRWA; vyzýva na obnovenie transatlantického úsilia o zmysluplné oživenie mierového procesu na Blízkom východe a jeho úspešné ukončenie, ktoré by viedlo k životaschopnému riešeniu založenému na existencii dvoch štátov; víta podpísanie a vykonávanie dohôd z Abrahamu a nabáda k transatlantickej spolupráci pri prehlbovaní týchto väzieb;

o

o o

114.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a pre informáciu Ministerstvu zahraničných vecí a Kongresu Spojených štátov amerických.

(1)  Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 49.

(2)  Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 198.

(3)  Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 120.

(4)  Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 89.

(5)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0012.

(6)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0013.

(7)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0256.

(8)  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_20_2391

(9)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o riešení celosvetového problému ochorenia COVID-19: vplyv uplatnenia výnimky z Dohody TRIPS WTO ohľadne vakcín proti ochoreniu COVID-19, liečby, vybavenia a zvyšovania výroby a výrobných kapacít v rozvojových krajinách (Prijaté texty, P9_TA(2021)0283).


Štvrtok 7. októbra 2021

24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/88


P9_TA(2021)0411

Správa o vykonávaní trustových fondov EÚ a nástroja pre utečencov v Turecku

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o správe o vykonávaní trustových fondov EÚ a nástroja pre utečencov v Turecku (2020/2045(INI))

(2022/C 132/08)

Európsky parlament,

so zreteľom na články 208, 210, 214 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (1),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (2),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (3),

so zreteľom na všeobecné rozpočty Európskej únie na rozpočtové roky 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020 a 2021,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. novembra 2011 o globálnom prístupe k migrácii a mobilite (COM(2011)0743),

so zreteľom na globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a globálny pakt o utečencoch, ktoré Valné zhromaždenie OSN prijalo v roku 2018,

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2016 o vytvorení nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy (COM(2016)0385),

so zreteľom na akčný plán zo samitu vo Vallette z novembra 2015,

so zreteľom na vyhlásenie EÚ a Turecka z 18. marca 2016,

so zreteľom na nový Európsky konsenzus o rozvoji s názvom Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť zverejnený 30. júna 2017,

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 30. apríla 2014 s názvom Prístup k rozvojovej spolupráci EÚ založený na právach, v ktorom sú zahrnuté všetky ľudské práva (SWD(2014)0152),

so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci z 30. januára 2008,

so zreteľom na pôvodné dohody o zriadení trustového fondu Bêkou, trustového fondu Madad, núdzového trustového fondu pre Afriku a trustového fondu pre Kolumbiu a ich revidované dohody o zriadení z decembra 2020,

so zreteľom na rozhodnutie Komisie C(2015)9500 z 24. novembra 2015 o koordinácii činností Únie a členských štátov prostredníctvom koordinačného mechanizmu – utečeneckého nástroja pre Turecko (4), zmenené rozhodnutiami Komisie C(2016)0855 z 10. februára 2016 (5), C(2017)2293 z 18. apríla 2017 (6), C(2018)1500 zo 14. marca 2018 (7) a C(2018)4959 z 24. júla 2018 (8),

so zreteľom na štvrtú výročnú správu Komisie o nástroji pre utečencov v Turecku z 30. apríla 2020 (COM(2020)0162), ako aj na jej predchádzajúce správy,

so zreteľom na siedmu správu o výsledkoch trustového fondu Madad,

so zreteľom na osobitné správy Európskeho dvora audítorov Trustový fond EÚ Bêkou pre Stredoafrickú republiku: nádejný začiatok napriek určitým nedostatkom (č. 11/2017), Nástroj pre utečencov v Turecku: užitočná pomoc, no na zabezpečenie optimálnej hodnoty za vynaložené prostriedky je potrebné vykonať isté zlepšenia (č. 27/2018) a Núdzový trustový fond Európskej únie pre Afriku: flexibilný, ale nedostatočne zameraný (č. 32/2018),

so zreteľom na rozhodnutia Komisie o predĺžení trustových fondov EÚ do decembra 2021 v súlade s článkom 234 nariadenia o rozpočtových pravidlách a na pozície Európskeho parlamentu k návrhom rozhodnutí o predĺžení,

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2018 o vykonávaní nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti: preskúmanie v polovici trvania v roku 2017 a budúca architektúra po roku 2020 (9),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o vykonávaní nástroja rozvojovej spolupráce, nástroja humanitárnej pomoci a Európskeho rozvojového fondu (10),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc (11),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o novej stratégii EÚ – Afrika: partnerstvo pre udržateľný a inkluzívny rozvoj,

so zreteľom na svoje uznesenia z 20. januára 2021 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2020 (12), z 18. mája 2017 o stratégii EÚ pre Sýriu (13), zo 6. októbra 2016 o Sýrii (14), z 24. novembra 2016 o situácii v Sýrii (15), zo 6. júla 2016 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 2/2016 na rozpočtový rok 2016: pripísanie prebytku za rozpočtový rok 2015 (16),

so zreteľom na svoje uznesenia z 13. marca 2019 o správe Komisie o Turecku za rok 2018 (17), z 12. decembra 2018 o pozícii Rady k druhému návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019 (18), zo 4. júla 2018 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2018 na rozpočtový rok 2018, oddiel III – Komisia: Rozšírenie nástroja pre utečencov v Turecku (19),

so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 5/2020 (20) a priložené rozhodnutie o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2020: pokračovanie humanitárnej pomoci utečencom v Turecku (21),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o správach Komisie o Turecku za roky 2019 a (22) 2020,

so zreteľom na rozhodnutia Komisie z rokov 2019 a 2020 o predĺžení trustového fondu Madad do 14. decembra 2021 v súlade s článkom 234 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

so zreteľom na záväzky v oblasti riešenia krízy v Sýrii a podpory jej obyvateľov, ktoré prijali EÚ a jej členské štáty na konferenciách v Londýne a Bruseli v rokoch 2016 až 2021,

so zreteľom na preskúmanie Komisie v polovici trvania v roku 2018 a pravidelné správy o výsledkoch trustového fondu Madad,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (23), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 14. júna 2018, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI – Globálna Európa) na obdobie rokov 2021 – 2027 (COM(2018)0460), a na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 14. júna 2018, ktorým sa stanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III) na obdobie rokov 2021 – 2027 (COM(2018)0465),

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o schvaľovacom postupe pre vypracovanie iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre kontrolu rozpočtu,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet (A9-0255/2021),

A.

keďže od roku 2014 boli s cieľom reagovať na potrebu flexibilných a rýchlych nástrojov na zabezpečenie jednotnej a posilnenej humanitárnej pomoci počas kríz zriadené štyri trustové fondy EÚ: trustový fond Bêkou, zriadený 15. júla 2014 s cieľom podporiť všetky aspekty prekonania krízy v Stredoafrickej republike a jej úsilia o obnovu; trustový fond Madad, regionálny trustový fond Európskej únie, ktorý vznikol v reakcii na krízu v Sýrii s cieľom umožniť združovanie a prispôsobenie zdrojov a reakciu na regionálnej úrovni, zriadený 15. decembra 2014; trustový fond pre Afriku, núdzový trustový fond Európskej únie pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike, zriadený 12. novembra 2015; a trustový fond pre Kolumbiu, zriadený 12. decembra 2016 na podporu vykonávania mierovej dohody pre rýchlu obnovu a stabilizáciu po skončení konfliktu;

B.

keďže revíziou nariadenia o rozpočtových pravidlách v roku 2018 sa zaviedli ustanovenia posilňujúce do určitej miery kontrolné právomoci Európskeho parlamentu pri zriaďovaní nových trustových fondov EÚ alebo pri predlžovaní súčasných trustových fondov EÚ; keďže ustanovenia sú naďalej príliš obmedzené na to, aby sa zabezpečila úplná demokratická kontrola Európskym parlamentom, ako aj plná parlamentná kontrola ako rozpočtového orgánu, ako je zakotvené v zmluvách;

C.

keďže Európsky parlament v roku 2020 vydal hlavne kladné stanoviská k požiadavkám na predĺženie trustových fondov EÚ do konca roka 2021, pričom vyjadril obavy z nedostatočnej transparentnosti pri vykonávaní projektov, s osobitným zreteľom na tie, ktoré sa týkajú riadenia hraníc a migrácie, a pod podmienkou, že v prípade trustového fondu pre Afriku sa budú vo všetkých financovaných projektoch poskytovať povinné záruky dodržiavania základných ľudských práv;

D.

keďže zriadenie trustových fondov EÚ a nástroja pre utečencov v Turecku bolo odôvodnené potrebou flexibilnej, ad hoc a rýchlej reakcie, ktorá v klasickom inštitucionálnom rámci nie je možná, a obmedzenými zdrojmi a flexibilitou, ktoré sú k dispozícii v rozpočte EÚ; keďže nový vonkajší finančný rámec EÚ [Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI – Globálna Európa)] by mal prekonať obmedzenia, ktoré viedli k potrebe začať trustové fondy s cieľom pružnejšie a rýchlejšie reagovať na konkrétne krízy; keďže mimorozpočtové nástroje, ako sú trustové fondy EÚ, ako aj mimoriadne nástroje, ako je nástroj pre utečencov v Turecku, ohrozujú zásady demokratickej zodpovednosti, transparentnosti a správneho finančného riadenia a narúšajú úlohu Európskeho parlamentu a tiež integritu a jednotu rozpočtu EÚ; keďže s Európskym parlamentom sa vytvorenie mimorozpočtových nástrojov nekonzultovalo; keďže Európsky rozvojový fond (ERF) prispel k trustovému fondu EÚ pre Afriku a trustovému fondu EÚ Bêkou, a Európsky parlament preto do zriadenia týchto dvoch trustových fondov EÚ vôbec nebol zapojený; keďže možné zapojenie Európskeho parlamentu sa obmedzilo na námietku voči návrhom vykonávacích rozhodnutí o zakladajúcich dohodách o trustovom fonde EÚ Madad a trustovom fonde EÚ pre Kolumbiu;

E.

keďže pri zriaďovaní trustového fondu EÚ musí Komisia odôvodniť jeho pridanú hodnotu, viditeľnosť, komplementárnosť s iným finančným nástrojom EÚ a súlad s politickými cieľmi a keďže je nevyhnutné zaručiť nepretržité monitorovanie a hodnotenie využívania fondov, aby sa zabezpečilo, aby ich účinky boli vždy v súlade s právom EÚ, základnými hodnotami a cieľmi;

F.

keďže podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách by trustové fondy EÚ mali podliehať každoročnému externému a nezávislému auditu a Komisia má právomoc pozastaviť dohodu o financovaní, ak partnerská krajina poruší povinnosť týkajúcu sa dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad alebo zásad právneho štátu a v závažných prípadoch korupcie; keďže Európsky dvor audítorov odporučil vo svojich osobitných správach o trustových fondoch EÚ, aby Komisia zlepšila koordináciu darcov (Trustový fond Bêkou), odstránila nedostatky vo vykonávaní, zvýšila efektívnosť a cielené opatrenia (trustový fond pre Afriku) a zabezpečila lepší pomer medzi kvalitou a vynaloženými prostriedkami (nástroj pre utečencov v Turecku);

G.

keďže podľa odhadov Komisie značné humanitárne potreby súvisiace s utečencami existujú aj nad rámec potrieb, na ktoré sa vzťahuje nástroj pre utečencov v Turecku;

H.

keďže Európsky parlament uznáva pridanú hodnotu trustových fondov EÚ a nástroja pre utečencov v Turecku, zároveň však opätovne vyjadril potrebu zvýšiť parlamentnú kontrolu nad trustovými fondmi EÚ a nástrojom pre utečencov v Turecku a potrebu intenzívnejšieho zapojenia do prípravy a rokovaní, pokiaľ ide o budúce trustové fondy EÚ a rozšírenie existujúcich trustových fondov EÚ a iných finančných nástrojov v oblasti vonkajšej činnosti EÚ; keďže Európsky parlament vyzval Komisiu, aby zlepšila svoju komunikáciu o trustových fondoch EÚ, a poznamenal, že pravidelné informácie o vykonávaní trustových fondov EÚ založené na číselných údajoch sú nevyhnutné na to, aby Európsky parlament mohol vykonávať svoju úlohu demokratického dohľadu a kontroly;

I.

keďže najväčší podiel príspevkov do trustových fondov EÚ teraz pochádza zo samotného rozpočtu EÚ, zatiaľ čo príspevky členských štátov predstavujú veľmi obmedzenú časť ich celkových rozpočtov; keďže príspevky členských štátov do nástroja pre utečencov v Turecku nie sú dobrovoľné, ale vychádzajú z kľúča na určenie príspevkov podľa HND a sú priamo zahrnuté do rozpočtu Únie ako vonkajšie pripísané príjmy podľa článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách; keďže v prípade trustových fondov EÚ nie sú príspevky členských štátov začlenené do rozpočtu Únie podľa článku 187 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

J.

keďže vyhlásenie EÚ a Turecka z marca 2016 a dohoda medzi EÚ a Tureckom o readmisii venujú osobitnú pozornosť zabráneniu vzniku nových námorných alebo pozemných trás nelegálnej migrácie, rozkladaniu prevádzačských sietí, kontrole tureckých hraníc a akceptovaniu návratov nediskriminačným spôsobom;

K.

keďže hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je zníženie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie, ako je zakotvené v článku 208 ZFEÚ; keďže nový Európsky konsenzus o rozvoji zostáva doktrinálnym rámcom rozvojovej politiky EÚ a Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci potvrdzuje základné zásady humanitárnej pomoci; keďže Európska únia a jej partneri v oblasti humanitárnej pomoci musia mať možnosť zabezpečovať pomoc a ochranu na základe potrieb a dodržiavania zásad neutrality, nestrannosti, ľudskosti a nezávislosti humanitárnej činnosti; keďže finančné prostriedky zo zdrojov oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) sa musia vyčleniť na hospodársky, ľudský a sociálny rozvoj, najmä na zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu, budovaniu miestnej odolnosti, a to aj v súvislosti so zmenou klímy, a na operácie na udržiavanie mieru na poskytovanie rozvojovej a/alebo humanitárnej pomoci, s osobitným zameraním na rozvojové výzvy identifikované v rozhodnutí o trustovom fonde;

L.

keďže ustanovujúca dohoda o trustovom fonde EÚ pre Afriku jasne zaraďuje projekty riadenia hraníc v Líbyi do rozsahu mandátu trustového fondu EÚ, ako aj do rozsahu pôsobnosti nariadenia o nástroji európskeho susedstva (ENI); keďže od júla 2017 bolo prostredníctvom trustového fondu EÚ pre Afriku vyčlenených takmer 90 miliónov EUR na odbornú prípravu, vybavenie a podporu kapacity líbyjskej pobrežnej stráže a 49 miliónov EUR bolo vyčlenených na riešenie podmienok zadržiavania navrátilcov; keďže v zakladajúcej dohode trustového fondu EÚ sa jasne uvádza, že z trustového fondu sa budú financovať činnosti, ktoré prispievajú k zlepšovaniu riadenia migrácie vo všetkých jeho aspektoch v súlade s globálnym prístupom k migrácii a mobilite vrátane obmedzenia neregulárnej migrácie a boja proti obchodovaniu s ľuďmi a predchádzania týmto javom; keďže sa však vyskytli obvinenia z porušovania ľudských práv v súvislosti s činnosťami líbyjskej pobrežnej stráže;

M.

keďže v roku 2020 sa Európsky parlament domnieval, že s cieľom pokračovať v rozširovaní trustového fondu EÚ pre Afriku by sa mali vo všetkých projektoch, ktoré získali finančné prostriedky, poskytovať povinné záruky týkajúce sa dodržiavania ľudských práv, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať riadeniu migrácie a tiež by sa malo zabezpečiť, aby sa tieto záruky ustanovili v prípade potreby riadne odôvodneného nového trustového fondu v budúcnosti;

N.

keďže Regionálny trustový fond EÚ zriadený v reakcii na krízu v Sýrii (trustový fond Madad) zmobilizoval 2,3 miliardy EUR vrátane dobrovoľných príspevkov 21 členských štátov EÚ, Turecka a Spojeného kráľovstva; keďže jeho programy sú zamerané na vzdelávanie, živobytie, zdravie, ochranu a vodu, z čoho majú prospech utečenci, vnútorne vysídlené osoby a miestne komunity, a podporuje sa z nich viac ako 7 miliónov príjemcov; keďže postupne ako občianska vojna v Sýrii pokračovala, trustový fond Madad čoraz viac prepájal humanitárnu a rozvojovú oblasť a viac sa zameriaval na posilnenie systémov na podporu úsilia a kapacít hostiteľských krajín reagovať na dlhotrvajúcu krízu, najmä poskytovaním verejných služieb v Iraku, Jordánsku a Libanone;

O.

keďže podľa hodnotenia trustového fondu Madad je tento fond pre začatie projektov pomerne rýchlejší ako štandardné postupy v rámci nástroja európskeho susedstva a nástroja predvstupovej pomoci; keďže sa v rámci trustového fondu Madad podarilo aj dosiahnuť úspory z rozsahu pri rozsiahlych projektoch s priemerným objemom 20 miliónov EUR a priemerným obdobím vykonávania približne 30 mesiacov;

P.

keďže nástroj pre utečencov v Turecku sa líši od ostatných trustových fondov EÚ, najmä tým, že zostáva súčasťou rozpočtu Únie;

Q.

keďže podľa Komisie je nástroj pre utečencov v Turecku navrhnutý tak, aby koordinoval existujúce finančné nástroje EÚ a umožnil, aby boli mobilizované konzistentne a ako súčasť širšieho celku s cieľom riešiť potreby utečencov;

I.    Všeobecné úvahy

Rozpočtové aspekty

1.

konštatuje, že k 31. decembru 2020 dosahovali celkové prisľúbené sumy v rámci všetkých trustových fondov EÚ 7 691 miliónov EUR vrátane príspevku z rozpočtu EÚ v hodnote 3 170 miliónov EUR, pričom 3 534 miliónov EUR pochádzalo z Európskeho rozvojového fondu (ERF) a 988 miliónov EUR z členských štátov a prísľubov iných darcov; ďalej konštatuje, že k rovnakému dátumu bolo zazmluvnených 7 141 miliónov EUR a z trustových fondov EÚ bolo vyplatených 4 869 miliónov EUR; zároveň poznamenáva, že k 31. decembru 2020 dosiahla miera čerpania viazaných rozpočtových prostriedkov pre všetky trustové fondy EÚ 98 % (z trustového fondu Madad sa vyčerpalo viac ako 95 %, z trustového fondu Bêkou 99 %, z trustového fondu pre Afriku 99 % a z trustového fondu pre Kolumbiu 94 % dostupných viazaných rozpočtových prostriedkov), zatiaľ čo celková miera čerpania platobných rozpočtových prostriedkov dosiahla 63 % (v prípade trustového fondu pre Afriku 62 %, trustového fondu Bêkou 66 %, trustového fondu pre Kolumbiu 52 % a trustového fondu Madad 64 %);

2.

pripomína, že nástroj pre utečencov v Turecku tvoria dve tranže, z ktorých každá predstavuje 3 miliardy EUR; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že na rozdiel od prvej tranže na roky 2016 – 2017, pri ktorej rozpočet EÚ prispel jednou miliardou EUR a členské štáty dvomi miliardami EUR, sa v druhej tranži na roky 2018 – 2019 pomer príspevkov obrátil na úkor existujúcich projektov Únie;

3.

pripomína, že zatiaľ čo v prípade prvej tranže nástroja pre utečencov v Turecku predstavovali príspevky v rámci IPA II 52,4 %, humanitárna pomoc 46,6 %, nástroj na podporu stability a mieru 0,7 % a nástroj rozvojovej spolupráce 0,3 %, v prípade druhej tranže príspevky v rámci IPA II predstavovali 64,5 % a humanitárna pomoc 35,5 %;

4.

konštatuje, že do konca roka 2020 sa 36,6 % prostriedkov pridelených na prvú tranžu nástroja pre utečencov v Turecku implementovalo prostredníctvom priameho riadenia a 63,4 % prostredníctvom nepriameho riadenia (z toho viac ako štyri pätiny prostredníctvom medzinárodných organizácií); ďalej konštatuje, že pokiaľ ide o druhú tranžu, priame riadenie predstavovalo 32,1 % (100 % prostredníctvom Európskej komisie) a nepriame riadenie 67,9 % (a to tri štvrtiny prostredníctvom medzinárodných organizácií);

5.

ďalej konštatuje, že medzinárodné organizácie boli najväčšími vykonávajúcimi subjektmi trustových fondov EÚ (36,8 %), pred Európskou komisiou (35,7 %), agentúrami členských štátov (24,2 %) a orgánmi verejnej služby (3,4 %);

Zapojenie Európskeho parlamentu do rámcov rozhodovacieho procesu a monitorovania výsledkov a do podávania správ a/alebo hodnotenia

6.

konštatuje, že predsedom výborov a príslušným členom bol udelený štatút pozorovateľa na stretnutiach strategickej rady trustových fondov a v riadiacom výbore nástroja pre utečencov v Turecku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento štatút sa formálne nezohľadnil v dohodách o zriadení trustových fondov; naliehavo žiada, aby pozvania na zasadnutia rady zohľadňovali oficiálny kalendár Európskeho parlamentu a aby sa všetky relevantné informácie a dokumenty, o ktorých sa má na zasadnutiach rady diskutovať, poskytovali v dostatočnom predstihu pred schôdzami s cieľom umožniť aktívnu účasť poslancov a zamestnancov sekretariátu;

7.

vyjadruje poľutovanie nad obmedzenou úlohou Európskeho parlamentu pri rozhodovaní, dohľade a kontrole, pokiaľ ide o príspevky Únie do trustových fondov EÚ, a opakuje, že pred vytvorením a/alebo rozšírením trustových fondov EÚ – čo by malo zostať nástrojom poslednej možnosti – by sa v plnom rozsahu mali využiť existujúce právne, regulačné a rozpočtové riešenia; pripomína svoje predchádzajúce nezodpovedané žiadosti a opakuje, že Európsky parlament by mal byť zastúpený na schôdzach operačných výborov a mal by byť schopný monitorovať ich činnosť, a vyzýva Komisiu, aby včas poskytla podrobné informácie o rozhodnutiach prijatých v týchto výboroch; domnieva sa, že Európsky parlament musí v plnej miere využívať svoje kontrolné právomoci v oblasti vykonávania a rozpočtovej kontroly a zabezpečiť, aby rozhodnutia EÚ o financovaní a prideľovanie prostriedkov, ktoré s nimi súvisí, boli v súlade so zásadami zákonnosti a správneho finančného riadenia Únie, čím sa zabezpečí demokratická legitimita a zodpovednosť činnosti EÚ;

8.

berie na vedomie úsilie Komisie pozorne monitorovať a vyhodnocovať intervencie a získavať vedomosti o činnostiach v rámci trustových fondov EÚ a nástroja pre utečencov v Turecku prostredníctvom osobitného súboru správ; žiada, aby sa táto snaha o dosiahnutie väčšej transparentnosti posilnila zverejňovaním príslušných údajov, a to aj konkrétnych údajov o financovaných projektoch a dosiahnutých výsledkoch vo vzťahu k deklarovaným cieľom, na webových stránkach trustových fondov EÚ a nástroja pre utečencov v Turecku; zdôrazňuje, že dostupnosť, podrobnosť, úplnosť a vecná konzistentnosť takýchto správ sú zásadné pre podporu zo strany Európskeho parlamentu ako rozpočtového orgánu, aby sa mohlo primerane posúdiť vykonávanie;

9.

konštatuje, že informácie o zapojení organizácií občianskej spoločnosti boli sprístupnené vo výročných správach trustového fondu EÚ pre Afriku za roky 2019 a 2020; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto informácie nie sú verejne dostupné z dôvodu nízkej transparentnosti zadávania zákaziek subdodávateľom; konštatuje, že ak je to možné, takéto informácie by sa mali rozčleniť podľa jednotlivých projektov, so zreteľom na riadne odôvodnené požiadavky dôvernosti a bezpečnosti;

10.

vyjadruje poľutovanie nad neskorým oznámením Komisie o jej zámere predĺžiť trvanie trustových fondov EÚ a nad neskorými hodnoteniami niektorých trustových fondov, čo Európskemu parlamentu neumožnilo včas dospieť k úplným a presným záverom v prípade trustového fondu pre Afriku, čím sa obmedzil demokratický dohľad a zodpovednosť;

11.

opakuje, že trvá na tom, že predĺženia trustových fondov EÚ do decembra 2021, s ktorými súhlasil, musia byť najmä technické, aby umožnili hladký prechod na nový VFR a efektívne uzatváranie zmlúv a využívanie už zaviazaných finančných prostriedkov; zdôrazňuje uistenie Komisie, že predĺženia majú zabezpečiť trvalý právny základ pre platby záväzkov prijatých v rámci predchádzajúceho VFR na roky 2014 – 2020 a že v rámci NDICI ani nástroja IPA III sa neprijmú žiadne nové záväzky voči trustovým fondom EÚ;

12.

zdôrazňuje, že Komisia by vo svojich správach mala ilustrovať komplementárnosť rôznych finančných nástrojov určených pre oblasti, na ktoré sa vzťahujú trustové fondy EÚ a nástroj pre utečencov v Turecku, vrátane vonkajšieho investičného plánu EÚ, ako aj vytvorenú pridanú hodnotu;

II.    Hodnotenie podľa trustového fondu EÚ/nástroja pre utečencov v Turecku

Bêkou

13.

domnieva sa, že trustový fond Bêkou čiastočne prispel ako jeden z nástrojov k riešeniu situácie v Stredoafrickej republike, ako aj k prístupu na základe spojitosti medzi rozvojovými a humanitárnymi potrebami v Stredoafrickej republike;

14.

ďalej odkazuje na závery delegácie svojho Výboru pre rozvoj v Stredoafrickej republike z februára 2018, v ktorých sa konštatuje, že trustový fond Bêkou je známy a podľa všetkého má v krajine dobré meno, pričom projekty primerane riešia potreby počnúc obnovou a zabezpečením živobytia až po dlhodobý rozvoj, prinajmenšom na miestnej úrovni a v menšom meradle;

15.

zdôrazňuje závery Európskeho dvora audítorov uverejnené v jeho osobitnej správe za rok 2017, v ktorých sa uvádza, že trustový fond Bêkou zaznamenal celkovo pozitívne výsledky a pritiahol pomoc, no len zopár dodatočných darcov, a že väčšina jeho projektov dosiahla očakávané výstupy a zabezpečila EÚ lepšiu viditeľnosť; uvádza však, že v správe sa odporúča lepšie vymedziť rozsah intervencie, zlepšiť koordináciu darcov, postupy výberu projektov, monitorovanie a meranie výkonnosti, ako aj optimalizovať náklady a zvýšiť transparentnosť pri výbere implementačných organizácií; konštatuje, že v operačnom výbore sú členské štáty zastúpené svojimi vlastnými národnými agentúrami pre rozvoj, ktoré sú tiež vybrané ako realizátori projektov, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že by to mohlo viesť k možnému konfliktu záujmov pri postupe výberu projektov operačného výboru;

16.

konštatuje, že z dôvodu súčasnej humanitárnej krízy, chudoby a nových bezpečnostných výziev v Stredoafrickej republike si ďalšia podpora EÚ bude vyžadovať dobre cielené programy a – v relevantných prípadoch – flexibilné financovanie z prostriedkov EÚ v rámci nástroja NDICI – Globálna Európa s cieľom posilniť humanitárnu reakciu, mier, bezpečnosť a demokratizáciu a posilniť demokratické inštitúcie, ako aj dodržiavanie ľudských práv v Stredoafrickej republike;

17.

domnieva sa, že napriek intervenciám EÚ a iných darcov je situácia v krajine v dôsledku vzniku nových konfliktov a vážnej potravinovej neistoty aj naďalej nestabilná;

Madad

18.

domnieva sa, že trustový fond Madad preukázal svoju pridanú hodnotu v reakcii na krízu, ako aj pre EÚ, pokiaľ ide o zviditeľnenie a posilnenie vplyvu navonok, zvýšenie kontroly, koordinácie a využívania finančných prostriedkov z rôznych zdrojov v porovnaní s vnútroštátnymi alebo inými medzinárodnými zdrojmi; konštatuje, že jeho výdavky boli zosúladené s právnymi základmi alebo používanými nástrojmi Únie a ich cieľmi; pripomína preto, že projekty financované v rámci trustového fondu Madad musia podporovať a chrániť dôstojnosť, ľudské práva a základné slobody a podporovať sociálne a hospodárske začlenenie, najmä menšín a zraniteľných skupín; vyjadruje poľutovanie nad tým, že konflikt v Sýrii ďalej pokračuje, a zdôrazňuje, že potreby sýrskych utečencov, ktorí sa v blízkej budúcnosti nemôžu vrátiť do svojej domoviny, a potreby ich hostiteľských komunít, pokiaľ ide o dlhodobú integráciu a zamestnanosť, si aj naďalej vyžadujú dlhodobú pomoc EÚ a medzinárodného spoločenstva s cieľom zabezpečiť ich schopnosť dlhodobejšej integrácie a zamestnanosti súdržne s hostiteľskými komunitami; poukazuje na to, že oblasti v Sýrii náchylné na konflikty v súčasnosti neumožňujú dlhodobú obnovu;

19.

konštatuje, že v správe o strategickom hodnotení v polovici trvania z októbra 2018 sa dospelo k záveru, že trustový fond Madad je „veľký a nákladovo efektívny a má dosah na veľký počet príjemcov, a to s pomerne nízkymi nákladmi“ a že „umožnil EÚ flexibilne pôsobiť“;

20.

víta rýchlu a flexibilnú reakciu v rámci trustového fondu na podporu partnerských krajín a komunít počas pandémie koronavírusu, ktorou sa preukazuje aktívna účasť na úprave a zameriavaní činností nielen v oblasti zdravia, ale aj v iných oblastiach ako živobytie, ochrana, vzdelávanie alebo sociálna súdržnosť, v Libanone, Iraku, Turecku a Jordánsku;

21.

zdôrazňuje význam neustálej podpory utečencom, vnútorne vysídleným osobám a zraniteľným hostiteľským komunitám – a to aj v širšom regióne –, ktoré sú zasiahnuté pokračujúcim konfliktom, a to prostredníctvom kombinácie dlhodobejších, predvídateľných, plne transparentných a rýchlo nasaditeľných finančných prostriedkov v rámci nástrojov stanovených vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2021 – 2027 a potenciálnych príspevkov členských štátov vo forme vonkajších pripísaných príjmov, pričom sa zohľadnia všetky finančné nástroje poskytované podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách;

22.

pripomína zraniteľnosť palestínskych utečeneckých komunít v Sýrii a v tomto regióne a vyzýva na nepretržitú podporu a ich začlenenie do humanitárnych plánov a reakcií EÚ v súvislosti s krízou v Sýrii;

Afrika

23.

konštatuje, že trustový fond pre Afriku bol zriadený ako núdzový trustový fond so zámerom pomáhať riešiť krízy v troch regiónoch Afriky s cieľom dosiahnuť dlhodobú stabilitu a rozvojové ciele; domnieva sa, že trustový fond EÚ pre Afriku predstavuje rýchly a flexibilný nástroj na pomoc pri riešení spoločných globálnych výziev, ako sú migrácia a nútené vysídľovanie, vplyv zmeny klímy a hospodárske krízy; zdôrazňuje, že bezprecedentná situácia spôsobená v súvislosti s prebiehajúcou pandémiou ochorenia COVID-19 si vyžadovala čo najpružnejšiu a najrýchlejšiu reakciu; zdôrazňuje však, že flexibilita sa musí vždy kombinovať s plnou transparentnosťou a zodpovednosťou; domnieva sa, že by mohol existovať priestor na zlepšenie, ktoré by mohlo spočívať v cielenejších riadených opatreniach vo všetkých troch regiónoch a podporou merania a podávania správ o výsledkoch;

24.

berie na vedomie, že 78 projektov prispelo k väčším hospodárskym a pracovným príležitostiam, uskutočnilo sa 97 projektov na posilnenie odolnosti, 75 projektov bolo venovaných riadeniu migrácie a 75 projektov prispelo k zlepšeniu správy vecí verejných a predchádzaniu konfliktom; so znepokojením konštatuje, že vzhľadom na osobitné okolnosti sa riadenie migrácie stalo stredobodom reakcie EÚ v niektorých projektoch; opakuje však, že by sa mali zachovať pôvodné ciele zlepšenia odolnosti a riešenia základných príčin migrácie;

25.

víta skutočnosť, že trustový fond pre Afriku prispel v niektorých prípadoch k trojitému prepojeniu medzi humanitárnou oblasťou, rozvojom a mierom, ktoré nebolo možné dosiahnuť pomocou finančných nástrojov EÚ v rámci predchádzajúceho VFR; pripomína, že finančné prostriedky z trustových fondov EÚ sa musia čerpať a hodnotiť na základe kritérií ODA a že všetky výdavky, ktoré nespĺňajú túto požiadavku, musia byť financované z rozličných zdrojov, ktoré sa združujú v trustovom fonde, a odsudzuje každé využívanie finančných prostriedkov z ODA, ktoré je v rozpore s rozvojovými cieľmi; pripomína, že základná zásada je, že humanitárna pomoc musí byť nezávislá;

26.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že až 37 % trustového fondu pre Afriku je vyčlenených na opatrenia zamerané na obmedzenie a zníženie migrácie, zatiaľ čo menej ako 9 % je vyčlenených na riešenie príčin migrácie a núteného vysídľovania; konštatuje, že menej ako 1,5 % trustového fondu pre Afriku sa vyčlenilo na legálne migračné kanály; uznáva, že bezpečnosť je nevyhnutná pre stabilitu afrických partnerských krajín a že EÚ musí podporovať partnerské krajiny pri riešení základných príčin tokov neregulárnej migrácie, prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi;

27.

berie na vedomie správy o pokračujúcom porušovaní ľudských práv, ku ktorému dochádza v Líbyi v súvislosti s činnosťou líbyjskej pobrežnej stráže; zdôrazňuje, že mnohí ľudia zachránení alebo zadržaní pobrežnou strážou sú vracaní a svojvoľne zadržiavaní v Líbyi, a to v strašných podmienkach; zdôrazňuje, že navracanie utečencov do krajín, v ktorých nie sú v bezpečí, je v rozpore s Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951; konštatuje, že v súvislosti s mechanizmom núdzového tranzitu existujú obavy týkajúce sa dodržiavania ľudských práv pri realizácii projektov; berie na vedomie nedodržiavanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia v Líbyi; pripomína však, že každá intervencia by mala zabezpečiť plnú ochranu ľudských životov, dôstojnosti a ľudských práv; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby po konzultácii s organizáciami občianskej spoločnosti preskúmali a vykonali s príslušnými orgánmi v oblasti námorného a hraničného dozoru a riadenia hraníc osobitné posúdenie rizika, pokiaľ ide o činnosti spolupráce, ktoré sú financované v rámci trustového fondu EÚ pre Afriku, s cieľom zabezpečiť objektívne posúdenie dodržiavania ľudských práv;

28.

zdôrazňuje význam spolupráce a dialógu s miestnymi partnermi; víta konzultácie a štúdie vykonané s cieľom identifikovať prioritné potreby; dôrazne vyzýva Komisiu, aby riadne zapojila miestne orgány a organizácie občianskej spoločnosti do projektov podporovaných trustovým fondom EÚ pre Afriku;

29.

konštatuje, že jedným z kľúčových cieľov trustového fondu EÚ pre Afriku, ako sa stanovuje v jeho zakladajúcej dohode, je riešiť základné príčiny migrácie, a to najmä podporou odolnosti, hospodárskych a rovnakých príležitostí, bezpečnosti a rozvoja a riešením prípadov porušovania ľudských práv; žiada, aby sa väčší dôraz kládol na dlhodobé rozvojové ciele, ako sú zamestnanosť, vzdelávanie, potravinová bezpečnosť a zlepšovanie životných podmienok miestneho obyvateľstva;

30.

konštatuje, že osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 32/2018 poukázala na rôzne nedostatky vrátane neuplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania a vrátane netransparentného riadenia, odporučila zlepšiť postup výberu projektov, vyššiu rýchlosť vykonávania a systematickejší proces monitorovania výkonnosti, ktorý by sa vzťahoval na celý rad projektov, a poznamenala, že vzhľadom na široký rozsah pôsobnosti fondu často chýba efektívnosť z dôvodu chýbajúceho primeraného vyčíslenia potrieb a prostriedkov, prostredníctvom ktorého by sa mohol dosiahnuť merateľný vplyv; požaduje zjednodušenie a lepšiu komunikáciu týkajúcu sa žiadostí o účasť na postupoch verejného obstarávania, s cieľom uľahčiť prístup menších a miestnych mimovládnych organizácií k financovaniu EÚ;

31.

konštatuje, že trustový fond EÚ pre Afriku prispel k posilneniu odolnosti a vytvoreniu prepojenia medzi humanitárnou oblasťou a rozvojom v nestabilných situáciách; ďalej konštatuje, že zároveň podporil spoluprácu medzi rôznymi zainteresovanými stranami, umožnil príspevky darcov z krajín mimo EÚ, ktoré po brexite nadobudli osobitný význam, a zviditeľnil otázku migrácie a núteného vysídľovania a reakciu EÚ na túto problematiku; zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že monitorovanie vykonávania tohto fondu nebolo primerané, a žiada, aby sa do dlhodobých rámcov projektov zahrnuli ciele SMART (konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené), ako aj aby sa stanovili kvantifikovateľné ciele na hodnotenie projektov;

32.

víta návrh Komisie zrušiť viazanosť finančných prostriedkov pochádzajúcich z trustového fondu EÚ pre Afriku, ktoré boli pôvodne pridelené Eritrei, najmä na obstarávanie zamerané na obnovu ciest, pri ktorej sa využívala nútená práca;

Kolumbia

33.

domnieva sa, že trustový fond pre Kolumbiu preukázal svoju hodnotu a že v súčasnej situácii predstavuje dôležitý nástroj na podporu vykonávania mierovej dohody medzi kolumbijskou vládou a organizáciou Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC); poukazuje na to, že predĺžením trustového fondu pre Kolumbiu sa opätovne potvrdil záväzok EÚ a zabezpečila potrebná podpora pre kolumbijský mierový proces; pripomína, že trustový fond EÚ pre Kolumbiu je zriadený v rámci nástroja rozvojovej spolupráce a musí byť zosúladený s hlavným cieľom rozvojovej politiky Európskej únie: „Hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie“ a „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“;

34.

zdôrazňuje dôležitú úlohu fondu pri podpore Kolumbie v oblasti komplexného rozvoja vidieka a hospodárskeho rastu; žiada, aby vykonávanie kolumbijského mierového procesu bolo naďalej prioritou dlhodobých a strednodobých, plne transparentných programov financovania a monitorovania a aby sa tieto programy vykonávali spolu s primeranou demokratickou kontrolou a so zapojením Európskeho parlamentu a s primeranými, transparentnými a inkluzívnymi konzultáciami so zainteresovanými stranami, najmä s miestnou občianskou spoločnosťou;

35.

blahoželá Kolumbii k jej úsiliu poskytnúť podporu pre viac ako 1,7 milióna venezuelských migrantov, ktorí utiekli do Kolumbie, predovšetkým udelením 10-ročného štatútu dočasnej ochrany, a to aj napriek vlastným problémom pri vykonávaní mierovej dohody;

36.

víta zapojenie Čilskej republiky ako darcu do trustového fondu; konštatuje, že účasť regionálnych partnerov má vysokú pridanú hodnotu a zvýšila sa ňou miera miestneho uznania, ako aj legitimizácie angažovanosti a spolupráce EÚ;

Nástroj pre utečencov v Turecku

37.

poukazuje na to, že Turecko je hostiteľskou krajinou najväčšej populácie utečencov na svete s takmer 4 miliónmi registrovaných utečencov zo Sýrie, z Iraku a z Afganistanu; pripomína významnú úlohu, ktorú zohráva nástroj pre utečencov v Turecku pri prijímaní utečencov zo Sýrie; požaduje dôkladné posúdenie vplyvu vyhlásenia EÚ a Turecka na ľudské práva a zdôrazňuje, že je dôležité, aby obe strany v rámci jeho vykonávania dodržiavali základné práva; zastáva názor, že EÚ by mala naďalej poskytovať potrebnú podporu sýrskym a iným utečencom a hostiteľským komunitám v Turecku a zabezpečiť, aby turecká vláda nebola priamo zapojená do riadenia a prideľovania finančných prostriedkov, ktoré by sa mali v prvom rade poskytovať utečencom a hostiteľským komunitám a mali by ich riadiť organizácie, ktoré zaručujú zodpovednosť a transparentnosť;

38.

domnieva sa, že nástroj EÚ pre utečencov v Turecku preukázal svoju hodnotu ako inovačný nástroj na báze združovania a dôležitý koordinačný mechanizmus, ktorého cieľom je pomáhať Turecku pri pohotovom riešení naliehavých humanitárnych a rozvojových potrieb utečencov a ich hostiteľských komunít, a zdôrazňuje, že treba zabezpečiť udržateľnosť týchto činností; konštatuje preto, že väčšina projektov sa musí rozšíriť, aby sa dosiahol očakávaný výsledok; vyjadruje podporu tureckej občianskej spoločnosti a pripomína chvályhodné úsilie medzinárodných organizácií pri realizácii týchto projektov; zdôrazňuje pridanú hodnotu vytvorenú zapojením miestnych organizácií, expertov a mimovládnych organizácií, ako aj organizácií z rôznych členských štátov do vykonávania nástroja pre utečencov v Turecku;

39.

víta úspech prvej tranže nástroja pre utečencov v Turecku, najmä núdzovej záchrannej sociálnej siete – najväčšieho humanitárneho projektu riadeného Komisiou; víta pokrok dosiahnutý v druhej tranži, ktorá je zameraná na uľahčenie postupného prechodu od humanitárnej k rozvojovej pomoci;

40.

uznáva úlohu, ktorú nástroj pre utečencov v Turecku zohráva pri poskytovaní podpory zameranej na základné potreby pre približne 1,8 milióna utečencov, podpory zameranej na vzdelávanie pre 668 900 detí utečencov a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ochranných služieb miliónom utečencov; zdôrazňuje však, že v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 27/2018 sa poukázalo na nekonzistentnosť vo financovaní činností v oblasti zdravia a vzdelávania, pričom na financovanie podobných projektov sa súbežne využívajú rôzne riadiace štruktúry; okrem toho správa zdôraznila, že v rámci projektov hotovostnej pomoci by sa bola mohla dosiahnuť väčšia hodnota, a vyzvala Komisiu, aby zlepšila plánovanie v prípade komunálnej infraštruktúry a sociálno-ekonomickej podpory, umožnila fungovanie MVO a zlepšila podávanie správ o nástroji; poukazuje najmä na vplyv ochorenia COVID-19 na utečencov a na to, že nástroj pre utečencov v Turecku bol zriadený napriek vážnym obavám, pokiaľ ide o situáciu v oblasti ľudských práv utečencov v Turecku z hľadiska medzinárodného azylového práva; pripomína, že v roku 2020 Komisia požiadala o mobilizáciu dodatočných 481,6 milióna EUR v rámci rezervy na nepredvídané udalosti v rozpočte EÚ, čo presahuje pôvodne plánované rozpočtové prostriedky na nástroj pre utečencov v Turecku, s cieľom financovať činnosti v rámci programu núdzovej záchrannej sociálnej siete a programu podmienečného prevodu hotovosti na vzdelávanie;

41.

opätovne vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že pri vytváraní alebo rozširovaní tohto nástroja nebol Európsky parlament formálne konzultovaný ani nebol požiadaný o súhlas a že bol zapojený len ako jedna zo zložiek rozpočtového orgánu, čím sa oslabila demokratická zodpovednosť v rámci tohto nástroja; trvá na tom, aby s touto situáciou už nebol konfrontovaný;

42.

zdôrazňuje, že osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 27/2018 (24) nastoľuje otázky týkajúce sa efektívnosti humanitárnych projektov financovaných z nástroja, keďže v rámci týchto projektov sa dôsledne a komplexne neposudzovala primeranosť rozpočtovaných nákladov; konštatuje, že správa tiež vyjadruje obavy v súvislosti so skutočnosťou, že počas auditu nie je možné monitorovať všetky humanitárne projekty; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že odmietnutie tureckých orgánov poskytnúť prístup k údajom o príjemcoch v prípade dvoch projektov hotovostnej pomoci by mohlo vyvolať otázky, pokiaľ ide o spoľahlivosť finančného riadenia v rámci nástroja, najmä vzhľadom na rýchle zhoršovanie situácie v Turecku v oblasti právneho štátu a základných práv; pripomína potrebu kontroly finančných prostriedkov, ktoré využíva turecká vláda a miestne orgány; opakovane pripomína, že finančné prostriedky sa bez ohľadu na to, musia použiť výlučne na uspokojenie všetkých fyzických a psychologických potrieb utečencov vrátane bývania, potravín, vzdelávania a zabezpečenia dôstojnej životnej úrovne; vyzýva Komisiu, aby zlepšila monitorovanie a získala údaje o príjemcoch všetkých programov a projektov v rámci nástroja pre utečencov v Turecku; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia plnej zodpovednosti a zabránenia dvojitému financovaniu by Komisia mala sprístupniť zdroje na základe cieľov dosiahnutých implementujúcimi partnermi na mieste a po posúdení vykonávania uskutočnenom v súlade s pravidlami nariadenia o rozpočtových pravidlách; vyzýva preto Komisiu na zabezpečenie toho, aby ciele a nástroja pre utečencov v Turecku a jeho vykonávanie boli v súlade so všeobecnými zásadami, politikami a cieľmi EÚ vrátane demokracie, právneho štátu a ľudských práv, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že v Turecku dochádza k zhoršeniu týchto zásad;

43.

zdôrazňuje význam prechodu od humanitárnej pomoci k rozvojovej spolupráci a vyzýva Komisiu, aby vypracovala a vykonávala stratégiu prechodu zameranú na pomoc pri vytváraní príležitostí na živobytie pre utečencov s cieľom zlepšiť ich sebestačnosť a sociálne začlenenie v hostiteľských komunitách; pripomína dlhodobý cieľ EÚ, ktorým je postupné prevzatie činností financovaných z prostriedkov EÚ tureckými orgánmi pri plnom rešpektovaní demokracie, zásad právneho štátu a základných práv; vyzýva všetky strany zapojené do nadchádzajúcej multilaterálnej konferencie o východnom Stredozemí, aby sa touto otázkou zaoberali komplexným spôsobom spolu s humanitárnymi a rozvojovými otázkami;

44.

opakuje svoju žiadosť, aby Turecko dodržiavalo zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, najmä na sýrskej hranici, a aby zabezpečilo, že ľudské práva utečencov a ich postavenie zaručené Dohovorom o utečencoch z roku 1951 budú plne rešpektované, a aby účelovo nevyužívalo migračné toky a nepoužívalo ich na vydieranie EÚ na politické účely; očakáva, že Turecko v plnej miere a nediskriminačným spôsobom vykoná vyhlásenie EÚ a Turecka z marca 2016 a dohodu o readmisii medzi EÚ a Tureckom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôkladné monitorovanie vykonávania vyhlásenia EÚ a Turecka, a to aj v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv žiadateľov o azyl a migrantov vrátených do Turecka v rámci vyhlásenia EÚ a Turecka, a aby o tom podala správu Európskemu parlamentu; vyzýva turecké orgány, aby umožnili UNHCR plný prístup do zariadení určených na zaistenie na turecko-sýrskej hranici, aby tak mohli monitorovať dodržiavanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia; zdôrazňuje, že finančná podpora Turecku pri riadení tokov utečencov musí dodržiavať plnú rozpočtovú transparentnosť, ako aj neobmedzované zapojenie organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby turecké orgány vyzvala na to, aby zlepšili pracovné prostredie pre medzinárodné MVO; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na svoje skúsenosti s osobitnými systémami overovania treťou stranou s cieľom posilniť dohľad nad výdavkami;

45.

vyzýva Turecko, aby nedržalo utečencov v zariadeniach určených na zaistenie s cieľom prinútiť ich podpisovať formuláre dobrovoľného návratu a aby im zaručilo prístup k službám zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na miesto ich registrácie v krajine;

46.

konštatuje, že v rámci nástroja pre utečencov v Turecku sa podporujú len registrovaní utečenci; vyjadruje znepokojenie nad tým, že mnohí utečenci zostali bez pomoci, keďže registrácia bola v niektorých provinciách a mestách sťažená;

47.

víta výzvu Rady adresovanú Komisii, aby predložila Rade návrh na pokračovanie financovania pre sýrskych utečencov v Turecku, ako aj v Jordánsku, Libanone a ďalších častiach tohto regiónu;

III.    Perspektívy a odporúčania

48.

zdôrazňuje, že treba lepšie riešiť potreby financovania počas pretrvávajúcich kríz a so zreteľom na koordináciu a flexibilný a plynulý prechod od humanitárnej pomoci k obnove a rozvoju, a to spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi medzinárodnej rozvojovej politiky vrátane cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a v súlade so zásadami rozvojovej politiky Únie, ako je podpora odstraňovania chudoby a znižovanie nerovnosti, a v prípade humanitárnych zásahov treba v plnej miere rešpektovať zásady humanitárnej pomoci – humánnosť, neutralitu, nestrannosť a nezávislosť – a zabezpečovať plnú ochranu ľudských životov, dôstojnosti a ľudských práv; trvá na potrebe efektívnosti a účinnosti pomoci EÚ, aby mala skutočný vplyv v teréne;

49.

zdôrazňuje potrebu zohľadniť poučenia získané pri zriaďovaní, správe a vykonávaní trustových fondov a nástroja pre utečencov v Turecku s cieľom uplatniť ich v rámci novej generácie vonkajších finančných nástrojov, ako aj posilniť synergie a súdržnosť vonkajšej pomoci EÚ a parlamentnej kontroly; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila konečné komplexné preskúmanie vykonávania trustových fondov EÚ, posudzujúc ich súlad s cieľmi EÚ v oblasti rozvoja a ľudských práv a v humanitárnej oblasti; ďalej trvá na tom, že ak by v budúcnosti vznikla potreba akéhokoľvek nového trustového fondu EÚ alebo nástroja ad hoc, mechanizmus príspevkov z rozpočtu Únie musí byť jasne vymedzený a od začiatku prerokovaný za plnej účasti Európskeho parlamentu; domnieva sa tiež, že vplyv a viditeľnosť vonkajšej pomoci EÚ by sa mali ďalej zvyšovať, zdôrazňujúc úlohu EÚ a jej členských štátov ako najväčších darcov globálneho financovania rozvoja;

50.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentné posúdenie vplyvu, ktoré vypracujú nezávislé orgány EÚ a odborníci, pokiaľ ide o vplyv projektov financovaných z prostriedkov EÚ na ľudské práva migrantov a utečencov, ako aj na celé obyvateľstvo danej krajiny; požaduje vytvorenie účinného a nezávislého monitorovacieho mechanizmu na úplné monitorovanie a hodnotenie konečného určenia týchto finančných prostriedkov a protokolov pre opatrenia v prípade porušovania základných práv; považuje za potrebné v plnej miere zapojiť regionálne a miestne orgány a aktérov občianskej spoločnosti do navrhovania a vykonávania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali úplný a jasný prehľad finančných prostriedkov používaných na financovanie spolupráce s tretími krajinami v oblasti riadenia migrácie vo všetkých finančných nástrojoch a pri ich vykonávaní; zdôrazňuje význam zdieľania údajov z auditu s rámcom finančnej kontroly EÚ vrátane Európskeho dvora audítorov, úradu OLAF a Európskej prokuratúry;

51.

poukazuje na potrebu lepšie riešiť výzvy súvisiace s migráciou v rámci Afriky, ktorá tvorí takmer 90 % migračných tokov v Afrike, v úzkej spolupráci s Africkou úniou a v súlade s jej rámcom migračnej politiky pre Afriku a akčným plánom na roky 2018 – 2030; v dlhodobom horizonte však trvá na potrebe prístupu, ktorý zabráni vzniku závislosti od vonkajšej intervencie; v tejto súvislosti trvá na posilnení postavenia prostredníctvom vzdelávania a význame kvalitného vzdelávania pri vytváraní silnejšej podpory rozvojovej spolupráce;

52.

konštatuje, že rodová rovnosť a sociálne začlenenie sú dvomi z hlavných výdavkových cieľov programovania nástroja NDICI – Globálna Európa; opakuje záväzok EÚ týkajúci sa posilnenia postavenia žien a dievčat a vyzýva Komisiu, aby rodovú rovnosť spolu s budovaním odolnosti a adaptáciou na zmenu klímy začlenila do plánovania a vykonávania trustových fondov a nástroja pre utečencov v Turecku; odporúča, aby sa analýza zohľadňujúca rodové hľadisko a skúmanie zapojenia žien do navrhovania podporovaných projektov pravidelne vykonávali pri realizácii projektov v rámci trustových fondov EÚ aj nástroja pre utečencov v Turecku;

53.

vyzýva Komisiu, aby pozastavila alebo prehodnotila spoluprácu s tretími krajinami, ktoré v plnej miere nedodržiavajú základné práva, vrátane pozastavenia osobitného financovania a projektov, ktoré ohrozujú alebo oslabujú ľudské práva;

54.

berie na vedomie, že nariadenie o rozpočtových pravidlách umožňuje vytváranie trustových fondov pre vonkajšie činnosti, a zároveň ďalej opätovne pripomína dlhodobé stanovisko Európskeho parlamentu, že vonkajšia pomoc by sa mala v plnej miere financovať z rozpočtu Únie a mala by sa vykonávať jednotne podľa zjednodušeného súboru pravidiel, na základe právnych nástrojov prijatých so spoluzákonodarcami a pri plnom rešpektovaní legislatívnych, rozpočtových a monitorovacích právomocí Európskeho parlamentu a zásad jednotnosti rozpočtu EÚ, zodpovednosti, transparentnosti, účinnosti a správneho rozpočtového riadenia; zdôrazňuje, že prijatie mimoriadnych nástrojov zvyšuje zložitosť riadenia financovania a vytvára finančný tlak na existujúce nástroje zahraničnej politiky, čo by mohlo mať vplyv na ich efektívnosť; domnieva sa, že trustové fondy EÚ by sa mali využívať len na reakciu na náhle veľké krízy a na situácie, v ktorých je potrebné koordinovať reakcie viacerých darcov a v ktorých nie je možné v plnej miere dosiahnuť cieľ vonkajšej politiky prostredníctvom existujúcich nástrojov vonkajšieho financovania, a pod podmienkou, že budú dodržiavať zásadu správneho finančného riadenia, a že trustový fond Únie neduplikuje iné existujúce spôsoby financovania alebo podobné nástroje bez toho, aby poskytol doplnkovosť, a že ciele trustového fondu sú v súlade s cieľmi nástroja Únie alebo rozpočtovej položky, z ktorej je financovaný; vyzýva Komisiu, aby zaručila účinnejšiu komunikáciu na danom mieste a zdôrazňovala pritom úlohu EÚ ako najväčšieho darcu, pokiaľ ide o financovanie globálneho rozvoja;

55.

poukazuje na to, že združovanie zdrojov z ERF, z rozpočtu Únie a od iných darcov v trustových fondoch by nemalo zmeniť schopnosť existujúcich politík a programov EÚ plniť svoje pôvodné ciele, ako je odstránenie chudoby a presadzovanie základných práv;

56.

pripomína, že trustové fondy EÚ a nástroj pre utečencov v Turecku by sa mali považovať za výnimočné alebo skutočne núdzové nástroje, ktorých pridaná hodnota a praktický dosah by mali byť veľmi dobre odôvodnené a dôsledne monitorované; očakáva, že Komisia v plnej miere využije možnosti, ktoré ponúka programový prístup v rámci geografického piliera nástrojov NDICI – Globálna Európa a IPA III, ktoré sa už nemôžu využívať na financovanie predvstupovej pomoci Turecku, s výnimkou podpory tureckých organizácií občianskej spoločnosti prostredníctvom nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv, vrátane globálneho tematického programovania, fondu rýchlej odozvy a rozsiahlej neprogramovanej rezervy v rámci nástroja NDICI – Globálna Európa;

57.

pripomína, že sa očakáva, že finančné prostriedky z rezervy na vznikajúce výzvy a priority v rámci nástroja NDICI – Globálna Európa doplnia financovanie z geografických a tematických programov a činností rýchlej reakcie; zdôrazňuje, že Komisia sa zaviazala diskutovať o využívaní týchto finančných prostriedkov v rámci geopolitického dialógu s Európskym parlamentom a poskytnúť podrobné informácie pred ich mobilizáciou, pričom v plnej miere zohľadní pripomienky Európskeho parlamentu k povahe, cieľom a predpokladaným sumám financovania;

58.

víta NDICI – Globálna Európa, nový nástroj EÚ na financovanie vonkajšej činnosti, keďže sa vďaka nemu v rámci rozpočtu EÚ predpokladá posilnenie možností reagovať na nové núdzové situácie; je presvedčený, že nástroj NDICI – Globálna Európa umožní efektívnejšie prideľovanie zdrojov, ako aj dostatočnú flexibilitu a reakcieschopnosť, pričom sa poučí z minulých skúseností a hodnotení existujúcich trustových fondov v rámci nástroja NDICI – Globálna Európa;

59.

zdôrazňuje, že NDICI – Globálna Európa by sa mal využiť v plnej miere a v prípade potreby zlepšiť, zatiaľ čo využívanie mimoriadnych nástrojov financovania by sa malo obmedziť na nepredvídané núdzové situácie, aby sa tak zaručila jednota a demokratická zodpovednosť rozpočtu Únie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že bežný rámec riadenia rozhodovacích procesov poskytuje väčšiu legitimitu vonkajšej činnosti EÚ, a to tak v rámci EÚ, ako aj v cieľových krajinách;

60.

žiada, aby sa financovanie žiadneho nástupcu súčasného nástroja pre utečencov v Turecku neuskutočňovalo na úkor novoprijatých nástrojov financovania, najmä nástrojov IPA III a NDICI – Globálna Európa, vrátane jeho rezervy na vznikajúce výzvy a priority, keďže nástupca nástroja pre utečencov v Turecku nereaguje na skutočne novú výzvu alebo krízu; dôrazne podporuje financovanie každej takejto iniciatívy prostredníctvom nových rozpočtových prostriedkov, ktoré budú v prípade potreby posilnené príspevkami členských štátov; opakuje, že Európsky parlament musí byť od začiatku plne zapojený do diskusií o nástupcovi nástroja pre utečencov v Turecku, a to aj o jeho štruktúre financovania a riadenia, čo musí odrážať pôvod financovania a úlohu rozpočtového orgánu;

61.

v prípade potreby rozsiahlejšej pomoci z VFR na roky 2021 – 2027 podporuje názor, že prvým a hlavným riešením, ktoré sa má preskúmať, by bolo riešenie prostredníctvom nástrojov prijatých so spoluzákonodarcami, a to konkrétne zvýšenie objemu finančných prostriedkov v rámci nástroja NDICI – Globálna Európa prostredníctvom revízie VFR a nariadení o nástroji NDICI – Globálna Európa, alebo – ako druhá možnosť a pod podmienkou, že Európsky parlament bude plne zapojený do rozhodovacieho procesu a bude mať riadnu kontrolnú právomoc, – posilnenie príslušných rozpočtových riadkov pre nástroj NDICI – Globálna Európa o príspevky vo forme vonkajších pripísaných príjmov; v tejto súvislosti očakáva, že nadchádzajúca revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách zabezpečí primerané zapojenie rozpočtového orgánu do riadenia vonkajších pripísaných príjmov; zdôrazňuje, že ak aj napriek tomu vznikne náležite odôvodnená potreba zriadiť nový trustový fond v dôsledku prepuknutia vážnej krízy, náhlych zmien v medzinárodných vzťahoch, ktoré si vyžadujú výraznú finančnú reakciu EÚ, alebo potreby spojiť zdroje s tretími krajinami, čo by nebolo uskutočniteľné v rámci právnych nástrojov prijatých so spoluzákonodarcami, Európsky parlament musí byť do tohto procesu zapojený v plnej miere, a to od samého začiatku; v tejto súvislosti sa domnieva, že nariadenie o rozpočtových pravidlách by sa malo zrevidovať, aby sa zaručila primeraná úloha Európskeho parlamentu pri zriaďovaní a kontrole každého nového trustového fondu, a to aj pri vypracúvaní dohody o zriadení trustového fondu a pri mobilizácii príspevku Únie, pri vykonávaní, pokračovaní a prípadnej likvidácii;

62.

vyzýva Komisiu, aby pri využívaní nástroja NDICI – Globálna Európa uprednostnila prístup na základe spojitosti, a žiada, aby sa posilnila spolupráca medzi humanitárnymi a rozvojovými aktérmi EÚ najmä v období po kríze a počas pretrvávajúcich kríz, aby sa tak mohol lepšie prispôsobiť miestnym potrebám a prinášať efektívnejšie výsledky;

63.

konštatuje, že možnosti začlenenia migračnej politiky do vonkajšej politiky EÚ sa výrazne rozšírili zaradením migrácie do tematickej a geografickej zložky a zložky rýchlej reakcie nástroja NDICI; so znepokojením však konštatuje, že zo zložky „rýchlej reakcie“ možno spoluprácu s tretími krajinami v oblasti riadenia migrácie financovať bez toho, aby Komisia musela zverejňovať akékoľvek programové dokumenty alebo konzultovať s aktérmi občianskej spoločnosti, a bez zapojenia Európskeho parlamentu, a to aj v rámci koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie, v ktorej chýbajú mechanizmy na posúdenie možného nepriaznivého vplyvu takýchto intervencií; v tejto súvislosti trvá na tom, že treba zabezpečiť, aby VFR na roky 2021 – 2027 sprevádzal pevný rámec pre ľudské práva na identifikáciu, vykonávanie a monitorovanie budúcich programov spolupráce v oblasti migrácie;

64.

konštatuje, že pri nástroji NDICI – Globálna Európa sa počíta s preskúmaním v polovici trvania a záverečným hodnotením a podrobnými výročnými správami Komisie predkladanými Európskemu parlamentu a Rade o prebiehajúcich činnostiach, dosiahnutých výsledkoch, účinnosti a pokroku pri dosahovaní tematických cieľov a cieľov nariadenia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala a zaviedla presnú metodiku sledovania 10 % výdavkov vyčlenených na migráciu a nútené vysídľovanie s cieľom účinne zabezpečiť riadnu transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti s týmito výdavkami, ako sa vyžaduje v nariadení;

65.

víta rozhodovací postup priamo na mieste, prispôsobenie sa miestnym realitám a možnosť realizovať cezhraničné a viacročné projekty financované v rámci trustových fondov EÚ a nástroja pre utečencov v Turecku, pretože tieto projekty majú vysokú pridanú hodnotu; žiada, aby sa takéto aspekty začlenili do budúceho programovania spojeného s rozpočtovými nástrojmi pre vonkajšiu politiku EÚ;

66.

uznáva, že spolupráca s predstaviteľmi miestnych spoločenstiev a so zainteresovanými stranami vrátane orgánov miestnej samosprávy, organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a náboženských vedúcich predstaviteľov v prostredí zasiahnutom konfliktom má zásadný význam pre podporu zmierenia, dialógu a mieru; zdôrazňuje, že miestne cirkvi a náboženské organizácie zohrávajú aktívnu úlohu v rozvojovej spolupráci a pri poskytovaní humanitárnej pomoci ľuďom, ktorí ju najviac potrebujú, a vyzýva Komisiu, aby s nimi spolupracovala, najmä pokiaľ ide o poskytovanie priamej podpory ťažko dostupným komunitám v rozvojových krajinách;

67.

zdôrazňuje dôležitosť pridelenia značnej časti budúcich finančných prostriedkov EÚ v oblasti migrácie skupinám občianskej spoločnosti v tretích krajinách na poskytovanie pomoci a na ochranu a monitorovanie práv migrantov a zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia toho, aby sa významná časť finančných prostriedkov EÚ vyčlenila na zlepšovanie situácie v oblasti ľudských práv, medzinárodnej ochrany a perspektívy utečencov do budúcnosti;

68.

vyzýva Komisiu, aby prispôsobila metódy programovania miestnym realitám a novým miestnym výzvam a aby podporovala miestnu zodpovednosť pri vykonávaní nových nástrojov EÚ pre rozvoj; ďalej vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie potrieb a prispôsobila reakciu EÚ miestnym potrebám;

69.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti zapojenia partnerov z tretích krajín do spoločných iniciatív a financovania riešenia spoločných výziev, ako sú migrácia, nútené vysídľovanie, zmena klímy, posilnenie postavenia žien a ochrana zraniteľných skupín;

70.

vyzýva Komisiu, aby uprednostnila investície do vzdelávania a vytvárania pracovných miest s cieľom poskytnúť ľuďom v partnerských krajinách možnosti zapojiť sa do miestnych zárobkových činností;

71.

očakáva, že Komisia sa bude zaoberať prebiehajúcimi alebo budúcimi krízami a potenciálnymi potrebami obnovy účinnejším a cielenejším spôsobom prostredníctvom využitia existujúcich spôsobov a iných prostriedkov, ktoré sú možné podľa súčasného nariadenia o rozpočtových pravidlách, v úzkej a koordinovanej spolupráci s členskými štátmi a inými inštitúciami EÚ v rámci prístupu Tím Európa a s podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi a darcami;

o

o o

72.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Rade.

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(2)  Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 163, 2.7.1996, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ C 407, 8.12.2015, s. 8.

(5)  Ú. v. EÚ C 60, 16.2.2016, s. 3.

(6)  Ú. v. EÚ C 122, 19.4.2017, s. 4.

(7)  Ú. v. EÚ C 106, 21.3.2018, s. 4.

(8)  Ú. v. EÚ C 278, 8.8.2018, s. 3.

(9)  Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 76.

(10)  Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 33.

(11)  Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 68.

(12)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0012.

(13)  Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 117.

(14)  Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 44.

(15)  Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 88.

(16)  Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 179.

(17)  Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 58.

(18)  Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 326.

(19)  Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 264.

(20)  (EÚ, Euratom) 2020/1157 opravného rozpočtu Európskej únie č. 1 na rozpočtový rok 2020 s konečnou platnosťou (Ú. v. EÚ L 299, 11.9.2020, s. 1).

(21)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1268 z 15. júla 2020 o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2020: pokračovanie humanitárnej pomoci utečencom v Turecku (Ú. v. EÚ L 298, 11.9.2020, s. 21).

(22)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0243.

(23)  Ú. v. EÚ L 163, 2.7.1996, s. 1.

(24)  Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 27/2018, Nástroj pre utečencov v Turecku: užitočná pomoc, no na zabezpečenie optimálnej hodnoty za vynaložené prostriedky je potrebné vykonať isté zlepšenia, s. 6 a s. 40.


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/102


P9_TA(2021)0412

Stav spôsobilostí EÚ v oblasti kybernetickej obrany

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o stave spôsobilostí EÚ v oblasti kybernetickej obrany (2020/2256(INI))

(2022/C 132/09)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016, 9. marca 2017, 22. júna 2017, 20. novembra 2017 a 15. decembra 2017,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (1),

so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 o rámci pre spoločnú diplomatickú reakciu EÚ na škodlivé kybernetické činnosti („súbor nástrojov kybernetickej diplomacie“),

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 13. septembra 2017 s názvom Odolnosť, odrádzanie a obrana: budovanie silnej kybernetickej bezpečnosti pre EÚ (JOIN(2017)0450),

so zreteľom na spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi EÚ a NATO podpísané v júli 2018,

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/797 zo 17. mája 2019 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty,

so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 o komplementárnom úsilí zameranom na zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií (akt o kybernetickej bezpečnosti) (2),

so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2020 o vonkajšej činnosti EÚ v oblasti predchádzania terorizmu a násilnému extrémizmu a boja proti nim,

so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o prijatí paktu o civilnej SBOP,

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1127 z 30. júla 2020, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2019/797 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty (3),

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1537 z 22. októbra 2020, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2019/797 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty (4),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2020 o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu (COM(2020)0605),

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 16. decembra 2020 s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde (JOIN(2020)0018),

so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii a o zrušení smernice (EÚ) 2016/1148 zo 16. decembra 2020 (COM(2020)0823),

so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o odolnosti kritických subjektov zo 16. decembra 2020 (COM(2020)0829),

so zreteľom na závery Rady z 9. marca 2021 o stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde,

so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady z 25. marca 2021,

so zreteľom na správu otvorenej pracovnej skupiny (OEWG) z 10. marca 2021,

so zreteľom na program OSN pre odzbrojenie s názvom Zabezpečenie našej spoločnej budúcnosti,

so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a s osobitným zreteľom na cieľ udržateľného rozvoja č. 16 zameraný na presadzovanie mierových a inkluzívnych spoločností v záujme trvalo udržateľného rozvoja,

so zreteľom na preskúmanie Európskeho dvora audítorov č. 09/2019 o európskej obrane,

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2018 o kybernetickej obrane (5),

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0234/2021),

A.

keďže EÚ a jej členské štáty musia ďalej posilňovať stratégiu kybernetickej bezpečnosti, ktorou sa stanovujú realistické, presné a ambiciózne ciele a jasne sa vymedzujú politiky vo vojenskej aj v civilnej oblasti, ako aj v oblasti, v ktorej sa oba sektory prekrývajú; keďže všetky inštitúcie EÚ a členské štáty EÚ musia spolupracovať na všetkých úrovniach s cieľom vypracovať túto stratégiu, ktorej hlavným cieľom by malo byť ďalšie posilnenie odolnosti a následný rozvoj spoločných, lepších a spoľahlivejších vnútroštátnych civilných a vojenských spôsobilostí a spolupráce v oblasti kybernetickej obrany s cieľom reagovať na trvalé bezpečnostné výzvy;

B.

keďže EÚ sa zaviazala uplatňovať v kybernetickom priestore existujúce medzinárodné právo, najmä Chartu OSN, v ktorej sa vyžaduje, aby členské štáty riešili medzinárodné spory mierovými prostriedkami a aby sa vo svojich medzinárodných vzťahoch zdržali hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu alebo akéhokoľvek iného konania, ktoré nie je zlučiteľné s cieľmi Organizácie Spojených národov;

C.

keďže v posledných rokoch sme svedkami neustáleho rastu škodlivých kybernetických operácií namierených proti EÚ a jej členským štátom, ktoré vykonávajú štátne a neštátne subjekty a ktoré poukázali na zraniteľnosť sietí nevyhnutných pre európsku bezpečnosť; keďže rastie rozmanitosť, sofistikovanosť a počet útočiacich kybernetických aktérov; keďže tieto útoky si vyžadujú prioritné posilnenie obranných spôsobilostí a rozvoj európskych kybernetických spôsobilostí; keďže ku škodlivým kybernetickým útokom môže dôjsť kedykoľvek a subjekty na európskej aj vnútroštátnej úrovni by mali byť motivované k prijímaniu potrebných opatrení na zachovanie účinných spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany, a to aj počas mieru;

D.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 a nárast kybernetickej neistoty poukázali na potrebu medzinárodných dohôd; keďže počas pandémie ochorenia COVID-19 došlo k výraznému nárastu kybernetických útokov a keďže EÚ a jej členské štáty zaznamenali kybernetické hrozby a škodlivé kybernetické činnosti zacielené na kľúčových prevádzkovateľov vrátane útokov na narušenie kritickej infraštruktúry, ako je energetika, doprava a zdravotná starostlivosť, ako aj značné zahraničné zasahovanie umožnené kybernetickým priestorom, ktoré stiera hranicu medzi mierom a nepriateľstvom; keďže v Pláne obnovy pre Európu sa predpokladá vynaloženie ďalších investícií na kybernetickú bezpečnosť;

E.

keďže kybernetický priestor sa v súčasnosti považuje za operačnú oblasť; keďže kybernetické hrozby sú schopné ohroziť všetky tradičné vojenské oblasti a keďže tieto tradičné oblasti závisia od fungovania kybernetického priestoru, a nie naopak; keďže konflikty sa môžu odohrávať vo všetkých fyzických (pozemných, vzdušných, námorných a kozmických) a virtuálnych (kybernetických) oblastiach, možno ich prehĺbiť prvkami hybridnej vojny, akými sú kybernetické dezinformačné kampane, zástupné vojny, ofenzívne a defenzívne využívanie kybernetických spôsobilostí a strategických útokov na poskytovateľov digitálnych služieb s cieľom narušiť kritickú infraštruktúru, ako aj naše demokratické inštitúcie, a môžu spôsobiť značné finančné škody;

F.

keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), Komisia a Európska obranná agentúra („ďalej len ‚EDA‘“) by mali podporovať členské štáty pri koordinácii a zintenzívňovaní ich úsilia o zabezpečenie spôsobilostí a technológií v oblasti kybernetickej obrany, pričom by sa mali venovať všetkým aspektom rozvoja spôsobilostí vrátane doktríny, riadenia, organizácie, personálu, odbornej prípravy, priemyslu, technológií, infraštruktúry, logistiky, interoperability a zdrojov;

G.

keďže počas prípravy zoznamu požiadaviek (2017), ktorý sa používa na identifikáciu celej škály vojenských požiadaviek spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) v rámci viacerých ilustratívnych scenárov, sa potreba spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany stala hlavnou prioritou;

H.

keďže úspešné vykonávanie misií a operácií EÚ čoraz viac závisí od nepretržitého prístupu k bezpečnému kybernetickému priestoru, a preto si vyžaduje odolné operačné spôsobilosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

I.

keďže v politickom rámci EÚ pre kybernetickú obranu (CDPF) aktualizovanom v roku 2018 boli určené priority ako rozvoj spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany a ochrana komunikačných a informačných sietí spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP);

J.

keďže predsedníčka Komisie vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021 zdôraznila potrebu politiky EÚ v oblasti kybernetickej obrany;

K.

keďže rastúca integrácia umelej inteligencie do kybernetických spôsobilostí obranných síl (kyberneticko-fyzikálne systémy vrátane komunikačných a dátových prepojení medzi vozidlami v sieťovom systéme) môže viesť k zraniteľnostiam voči elektronickým vojenským útokom, ako je elektronické rušenie, spoofing alebo cracking;

L.

keďže na úspech digitálnych a geopolitických ambícií Európy treba nadviazať zvýšením úrovne kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej obrany v EÚ, čím sa vytvorí väčšia odolnosť proti kybernetickým útokom a udrží krok s ich rastúcou sofistikovanosťou a hrozbou; keďže EÚ so silnou kultúrou kybernetickej bezpečnosti a silnými technológiami kybernetickej bezpečnosti vrátane schopnosti včas a účinne identifikovať škodlivé činnosti a ich páchateľov a primerane na ne reagovať, by bola schopná chrániť svojich občanov, ako aj bezpečnosť svojich členských štátov;

M.

keďže medzinárodné teroristické organizácie posilnili svoje odborné znalosti v oblasti kybernetickej vojny a jej využívania a keďže kybernetickí útočníci využívajú najmodernejšie technológie na identifikáciu slabých miest v systémoch a zariadeniach a na uskutočňovanie kybernetických útokov veľkého a gigantického rozsahu;

N.

keďže obranný a kozmický priemysel čelí bezprecedentnej svetovej konkurencii a významným technologickým zmenám súvisiacim s pokročilými kybernetickými technológiami; keďže Európsky dvor audítorov poukázal na nedostatok spôsobilostí v oblasti informačných a komunikačných technológií, kybernetickej vojny a umelej inteligencie; keďže EÚ je čistým dovozcom produktov a služieb kybernetickej bezpečnosti, čo zvyšuje riziko technologickej závislosti od poskytovateľov z krajín mimo EÚ a zraniteľnosti voči nim; keďže súbor spoločných spôsobilostí EÚ v oblasti umelej inteligencie by mal preklenúť technické medzery a zabezpečiť, aby sa nezabudlo na členské štáty bez príslušných odborných znalostí v oblasti technológií či schopností zavádzať systémy umelej inteligencie na ich ministerstvách obrany;

O.

keďže škandál týkajúci sa spywaru Pegasus ukázal, že veľké množstvo novinárov, aktivistov za ľudské práva, volených zástupcov a ďalších občanov EÚ bolo špehovaných; keďže rôzne štátne subjekty ako Rusko, Čína a Severná Kórea sa pri presadzovaní politických, hospodárskych a bezpečnostných cieľov zapájali do škodlivých kybernetických činností, ktoré zahŕňali útoky na kritickú infraštruktúru, kybernetickú špionáž a hromadné sledovanie občanov EÚ, organizovanie dezinformačných kampaní, šírenie malvéru, obmedzovanie prístupu na internet a fungovania informačných systémov; keďže takéto činnosti sú v rozpore s medzinárodným právom, ľudskými právami a so základnými právami EÚ a predstavujú ich porušenie a zároveň ohrozujú demokraciu, bezpečnosť, verejný poriadok a strategickú autonómiu EÚ, a preto si vyžadujú spoločnú reakciu na úrovni EÚ, napríklad prostredníctvom rámca pre spoločnú diplomatickú reakciu EÚ, ktorá bude zahŕňať použitie reštriktívnych opatrení zo súboru nástrojov kybernetickej diplomacie EÚ;

P.

keďže Rada sa rozhodla 30. júla 2020 po prvýkrát uložiť reštriktívne opatrenia voči jednotlivcom, subjektom a orgánom zodpovedným za rôzne kybernetické útoky, ako aj voči jednotlivcom, subjektom a orgánom do nich zapojeným, a to s cieľom lepšie predchádzať a zamedzovať škodlivému správaniu v kybernetickom priestore, odrádzať od neho a reagovať naň; keďže právny rámec pre režim sankcií EÚ za kybernetické útoky bol prijatý v máji 2019;

Q.

keďže pripisovanie zodpovednosti je hlavným prvkom kybernetickej diplomacie a stratégií na odrádzanie od kybernetických útokov;

R.

keďže v posledných rokoch sa spolupráca medzi EÚ a NATO zintenzívnila vo viacerých oblastiach vrátane kybernetickej bezpečnosti a obrany, a to v súlade so spoločným vyhlásením EÚ a NATO z roku 2016;

S.

keďže správy o konsenze skupiny vládnych expertov OSN z rokov 2010, 2013 a 2015, ktoré schválilo Valné zhromaždenie OSN, predstavujú všeobecný normatívny rámec pre kybernetickú stabilitu, ktorý pozostáva z uznania toho, že v kybernetickom priestore sa uplatňuje existujúce medzinárodné právo vrátane Charty OSN v celom jej rozsahu, ako aj jedenásť dobrovoľných nezáväzných noriem zodpovedného správania sa štátu a opatrenia na budovanie dôvery a kapacít;

Stav spôsobilostí EÚ v oblasti kybernetickej obrany

1.

zdôrazňuje, že spoločná politika kybernetickej obrany a úzka spolupráca na úrovni EÚ na vytváraní spoločných, ako aj lepších spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany predstavujú základné prvky rozvoja prehĺbenej a posilnenej európskej obrannej únie a vyžadujú si komplexný súbor technických, strategických a operačných schopností; poznamenáva, že kybernetická obrana sa vzťahuje na činnosti, nástroje a procesy, ktoré zodpovedajú medzinárodnému právu a sú v súlade s ním, ktoré zahŕňajú vojenské aj civilné prvky a ktorých cieľom je okrem iného chrániť komunikačné a informačné siete SBOP a misie a operácie SBOP a pomáhať členským štátom; zdôrazňuje naliehavú potrebu vyvinúť a posilniť spoločné i národné vojenské spôsobilosti v oblasti kybernetickej obrany;

2.

pripomína, že bezhraničný charakter kybernetického priestoru, ako aj značný počet a narastajúca zložitosť kybernetických útokov si vyžadujú koordinovanú reakciu na úrovni Únie vrátane spoločných podporných spôsobilostí členských štátov a podpory členských štátov vyjadrenej opatreniam zo súboru nástrojov kybernetickej diplomacie EÚ, ako aj intenzívnejšiu spoluprácu medzi EÚ a NATO vychádzajúcu zo vzájomnej výmeny informácií medzi tímami pre zvládanie kybernetických kríz, z výmeny najlepších postupov, zintenzívnenej odbornej prípravy, výskumu a cvičení;

3.

víta politický rámec EÚ pre kybernetickú obranu (CDPF) ako nástroj na podporu rozvoja spôsobilostí členských štátov v oblasti kybernetickej obrany; zdôrazňuje, že preskúmanie v rámci CDPF by malo v prvom rade viesť k poukázaniu na existujúce nedostatky a slabé stránky, pokiaľ ide o vojenské štruktúry EÚ a vnútroštátne vojenské štruktúry; podčiarkuje potrebu posilniť koordináciu medzi inštitúciami, agentúrami a orgánmi EÚ, medzi členskými štátmi navzájom a s nimi, ako aj s Európskym parlamentom, aby sa zabezpečilo, že aktualizovaným rámcom CDPF sa dosiahnu ciele EÚ v oblasti kybernetickej obrany;

4.

vyzýva ESVČ a Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi ďalej rozvíjali komplexný súbor opatrení a súdržnú politiku bezpečnosti IT s cieľom posilniť odolnosť, ako aj vojenskú koordináciu v oblasti kybernetickej obrany; naliehavo žiada o posilnenie spolupráce s tímami reakcie EÚ na núdzové počítačové situácie (CERT-EU) s cieľom chrániť siete využívané všetkými inštitúciami, orgánmi a agentúrami EÚ, a to v úzkej spolupráci s riaditeľmi pre informačné systémy v rámci príslušných subjektov, a o zintenzívnenie komunikácie inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ s členskými štátmi; vyzýva Európsky parlament, aby zabezpečil svoju účasť na výsledkoch CERT-EU s cieľom zabezpečiť úroveň bezpečnosti IT, ktorá mu umožní prístup k všetkým utajovaným a neutajovaným skutočnostiam, aby mohol plniť svoje povinnosti podľa zmlúv, a to aj na základe súčasného procesu, ktorým sa nahrádza medziinštitucionálna dohoda z roku 2002 o prístupe k informáciám v oblasti bezpečnosti a obrany; vyzýva ESVČ, aby zabezpečila primeranú úroveň kybernetickej bezpečnosti pre svoj majetok, priestory a činnosti vrátane svojho ústredia, delegácií EÚ a misií a operácií SBOP;

5.

berie na vedomie cieľ CDPF na rok 2018, ktorým bolo vytvorenie vojenskej siete CERT-EU; vyzýva členské štáty, aby výrazne zvýšili možnosti vzájomnej výmeny utajovaných skutočností a tým pre prípad potreby uľahčili zdieľanie informácií a vytvorili rýchlu a bezpečnú európsku sieť na odhaľovanie a posudzovanie kybernetických útokov a boj proti nim;

6.

pripomína, že priority rozvoja spôsobilostí EÚ na rok 2018 stanovené v rámci plánu rozvoja spôsobilostí (CDP) poukazujú na potrebu rozvoja celého spektra spôsobilostí a že za kľúčovú prioritu boli stanovené spôsobilosti v oblasti kybernetickej obrany; pripomína, že v pláne CDP sa zdôrazňuje, že technológie v oblasti kybernetického situačného povedomia a technológie kybernetickej obrany sú nevyhnutné na boj proti bezpečnostným hrozbám; víta skutočnosť, že EDA podporila členské štáty pri rozvoji ich spôsobilostí s cieľom zlepšiť kybernetickú odolnosť, napríklad schopnosť odhaliť akýkoľvek kybernetický útok, odolať mu a zotaviť sa z neho; berie na vedomie rôzne činnosti členských štátov vykonávané v rámci EDA vrátane projektu CyDRE (systémové inžinierstvo zohľadňujúce požiadavky na kybernetickú obranu) Európskej obrannej agentúry, ktorý má vytvoriť podnikovú architektúru pre kybernetické operácie vrátane rozsahu, funkcií a požiadaviek, a to na základe vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov EÚ;

7.

žiada členské štáty, aby vymedzili spoločnú komunikačnú normu, ktorá by sa mohla uplatňovať na utajované a verejné informácie, s cieľom posilniť rýchle konanie a zaistiť bezpečnú sieť na boj proti kybernetickým útokom;

8.

víta koordinované ročné hodnotenie obrany (CARD) – prvé plnohodnotné hodnotenie obrany na úrovni EÚ, ktoré je jedným z kľúčových nástrojov, ktoré podporujú celkovú súdržnosť členských štátov v rámci ich výdavkov na obranu, obranného plánovania a spolupráce v oblasti obrany a ktoré by mali prispievať k podpore investícií do vývoja spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany;

9.

víta pokrok, ktorý sa už dosiahol v rámci Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu vo forme niekoľkých relevantných projektov v oblasti spravodajskej služby, zabezpečenej komunikácie a kybernetickej obrany; víta najmä výzvu na ľahko použiteľný a vzájomne prepojený súbor nástrojov v oblasti kybernetickej obrany a skutočnosť, že Európsky obranný fond (EDF) takisto pomôže posilniť odolnosť a zlepšiť pripravenosť, schopnosť reagovať a spoluprácu v kybernetickej oblasti za predpokladu, že o takejto priorite sa rozhodne pri rokovaniach o príslušných pracovných programoch EDF; zdôrazňuje, že európska schopnosť rozvíjať projekty v oblasti kybernetickej obrany závisí od kontroly nad technológiami, vybavením, službami a údajmi a ich spracovaním a je závislá na základni dôveryhodných priemyselných zainteresovaných subjektov, a žiada o úplné vykonávanie a presadzovanie smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany (6); vyzýva členské štáty, aby využili Európsky obranný fond na spoločný rozvoj spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany;

10.

víta intenzívnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti kybernetickej obrany a v oblasti velenia, riadenia, spojenia, počítačov, spravodajstva, sledovania a prieskumu (C4ISR) a pokrok dosiahnutý v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) vrátane úspechov zaznamenaných vďaka vykonávaniu konkrétnych projektov, napríklad projektu s názvom tímy rýchlej kybernetickej reakcie a vzájomná pomoc v oblasti kybernetickej bezpečnosti; pripomína, že EDF a PESCO ponúkajú vynikajúce prostriedky na rozvoj spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany, ako aj na zrýchlenie iniciatív v oblasti kybernetickej bezpečnosti, napríklad prostredníctvom platformy na výmenu informácií v oblasti reakcie na kybernetické hrozby a incidenty a prostredníctvom Koordinačného centra pre kybernetickú a informačnú oblasť; vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili vzájomnú súdržnosť a zamerali sa na kybernetické spôsobilosti, a to vypracovaním strategického spoločného prístupu k prioritám; vyzýva na podporu výskumu, inovácií a výmeny odborných znalostí s cieľom využiť plný potenciál PESCO a EDF; víta rozhodnutie Rady z 5. novembra 2020, na základe ktorého sa tretie krajiny môžu v určitých osobitných prípadoch pripojiť k jednotlivým projektom PESCO za predpokladu, že môžu priniesť pridanú hodnotu a poskytnúť technické odborné znalosti a dodatočné spôsobilosti a zároveň spĺňajú dohodnutý súbor politických, vecných a právnych podmienok; zdôrazňuje, že vo výnimočných osobitných prípadoch by mohlo byť v strategickom záujme EÚ, aby sa členské štáty a nečlenské štáty zapájali spoločne do projektov PESCO súvisiacich s kybernetickou problematikou s cieľom splniť ambicióznejšie záväzky, a to na základe účinnej reciprocity;

11.

zdôrazňuje, že kybernetická obrana je operatívnou úlohou pre všetky misie SBOP a že kybernetická odolnosť a súvisiace spôsobilosti sa musia zabezpečiť, otestovať a nasadiť ešte pred začatím postupov plánovania SBOP; pripomína, že úspešné vykonávanie misií a operácií EÚ čoraz viac závisí od nepretržitého prístupu k bezpečnému kybernetickému priestoru, a preto si vyžaduje pevné a odolné kybernetické operačné spôsobilosti, ako aj primerané reakcie na útoky na vojenské zariadenia, misie a operácie; zdôrazňuje, že v súlade s paktom o civilnej SBOP musia byť civilné misie SBOP kyberneticky odolné a v prípade potreby musia podporovať hostiteľské krajiny, a to aj prostredníctvom monitorovania, mentorstva a poradenstva; odporúča preskúmať možnosti podpory budovania kybernetických spôsobilostí našich partnerov, napríklad rozšírenie mandátu výcvikových misií EÚ spôsobom, aby zahŕňal aspekty kybernetickej obrany, alebo vyslanie civilných kybernetických misií;

12.

víta rozhodnutie Rady zo 14. mája 2019 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty, ktoré umožňuje prijať cielené reštriktívne opatrenia zamerané na odrádzanie od kybernetických útokov predstavujúcich hrozbu pre EÚ alebo jej členské štát a na reakciu na ne vrátane kybernetických útokov proti tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám; víta, že takéto reštriktívne opatrenia boli zavedené v júli 2020 a v októbri 2020, a považuje to za dôveryhodný krok k uplatňovaniu súboru nástrojov kybernetickej diplomacie EÚ vrátane reštriktívnych opatrení a k posilňovaniu zasadzovania sa EÚ za odrádzanie od kybernetických útokov; požaduje ďalší rozvoj a dôsledné presadzovanie systému primeraných reštriktívnych opatrení na zamedzenie kybernetickým útokom, a to pri súčasnom rešpektovaní európskej vízie internetu ako jednotnej, otvorenej, neutrálnej, slobodnej, bezpečnej a celistvej siete;

13.

pripomína, že vzhľadom na dvojakú povahu kybernetických technológií sú bezpečnostné civilné výrobky a služby pre armádu kľúčové a prispievajú tým k lepšej kybernetickej obrane; preto víta prácu, ktorú pod vedením agentúry ENISA vykonávajú členské štáty a zainteresované strany s cieľom poskytnúť EÚ systémy certifikácie produktov, služieb a procesov IKT, ktorých zámerom je prispieť k zvýšeniu celkovej úrovne kybernetickej bezpečnosti na digitálnom jednotnom trhu; zdôrazňuje dôležitú priekopnícku úlohu EÚ pri tvorbe noriem, ktoré formujú kyberneticko-bezpečnostné prostredie, prispievajú k spravodlivej hospodárskej súťaži v rámci EÚ a na celosvetovej scéne a reagujú na extrateritoriálne opatrenia a bezpečnostné riziká z tretích krajín; uznáva tiež dôležitú úlohu agentúry ENISA pri podpore výskumných iniciatív a iných foriem spolupráce zameranej na posilnenie kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje význam investícií do kybernetickej obrany a spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom zvýšiť odolnosť a strategické kapacity EÚ a jej členských štátov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam programu Digitálna Európa a programu Horizont Európa, najmä jeho klastra Civilná bezpečnosť pre spoločnosť; berie na vedomie význam príslušných finančných nástrojov dostupných v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – - 2027, ako aj v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

14.

víta pokrok, ktorý niektoré členské štáty dosiahli pri zriaďovaní kybernetických veliteľstiev v rámci svojich armád;

Strategická vízia – dosiahnutie odolnosti v oblasti kybernetickej obrany

15.

konštatuje, že Strategický kompas posilní a usmerní napĺňanie ambícií v oblasti bezpečnosti a obrany na úrovni EÚ a premietne túto ambíciu do potrieb v oblasti spôsobilostí, a to prioritne aj do kybernetickej obrany, čím sa zvýši schopnosť EÚ a členských štátov odhaľovať škodlivé kybernetické činnosti, pripisovať za ne zodpovednosť, predchádzať a zabraňovať im, odrádzať od nich a reagovať na ne, a to upevnením jej postoja a posilnením situačného povedomia, právneho a etického rámca, nástrojov, postupov a partnerstiev;

16.

trvá na tom, že Strategický kompas by mal prehĺbiť strategickú kultúru v kybernetickej oblasti a odstrániť akúkoľvek duplicitu v spôsobilostiach a mandátoch; zdôrazňuje, že je nevyhnutné prekonať súčasnú fragmentáciu a zložitosť celkovej kybernetickej architektúry v rámci EÚ a vypracovať spoločnú víziu toho, ako dosiahnuť bezpečnosť a stabilitu v kybernetickom priestore;

17.

zdôrazňuje, že fragmentácia je spojená s vážnymi obavami týkajúcimi sa nedostatku zdrojov a zamestnancov na úrovni EÚ, čo bráni ambícii vytvoriť najbezpečnejšie digitálne prostredie, a preto zdôrazňuje potrebu zvýšenia objemu zdrojov a počtu zamestnancov; naliehavo vyzýva PK/VP a/alebo členské štáty, aby zvýšili finančné i ľudské zdroje pre oblasť kybernetickej obrany, najmä analytikov kybernetického spravodajstva a odborníkov v oblasti počítačovej forenznej analýzy, a ich odbornú prípravu v oblasti rozhodovania a tvorby politík, vykonávania politík, reakcie na kybernetické incidenty a vyšetrovania vrátane rozvoja kybernetických zručností s cieľom posilniť schopnosť EÚ charakterizovať a pripisovať zodpovednosť za kybernetické útoky, a tak zabezpečiť primeranú politickú, civilnú a vojenskú reakciu v krátkom čase; požaduje vynaloženie ďalších finančných prostriedkov pre tím CERT-EU a pre Spravodajské a situačné centrum EÚ (EU INTCEN) a na podporu členských štátov pri zriaďovaní a posilňovaní centier bezpečnostných operácií s cieľom vybudovať sieť centier bezpečnostných operácií v celej EÚ, ktoré môžu posilniť civilno-vojenskú spoluprácu tým, že budú odosielať včasné varovania pred kybernetickými incidentmi;

18.

konštatuje, že zefektívnenie vojenského výcviku a vzdelávania EÚ v kybernetickej oblasti by výrazne zlepšilo úroveň dôvery medzi členskými štátmi, posilnilo by štandardné operačné postupy, viedlo by k zrozumiteľnejším pravidlám a k zlepšeniu ich presadzovania; v tejto súvislosti berie na vedomie dôležitú odbornú prípravu poskytovanú Európskou akadémiou bezpečnosti a obrany (EABO) v oblasti kybernetickej obrany a zároveň víta zriadenie platformy pre vzdelávanie, odbornú prípravu, hodnotenie a cvičenia v kybernetickej oblasti, ktorej cieľom je zabezpečiť odbornú prípravu civilného a vojenského personálu v oblasti kybernetickej bezpečnosti a obrany a zároveň zaviesť potrebnú harmonizáciu a štandardizáciu odbornej prípravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje, že EABO by mala mať možnosť viac využívať štrukturálne finančné prostriedky Únie, aby mohla zvýšiť svoj prínos k podpore zručností EÚ v oblasti kybernetickej obrany, najmä vzhľadom na zvýšenú potrebu špičkových odborníkov na kybernetickú bezpečnosť; vyzýva členské štáty, aby podporovali partnerstvá s akademickou obcou zamerané na podporu programov výskumu a vývoja v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom vyvíjať nové spoločné technológie, nástroje a zručnosti uplatniteľné v civilnom aj obrannom sektore; zdôrazňuje význam vzdelávania s cieľom zvýšiť povedomie verejnosti a zvýšiť úroveň zručností občanov, aby boli schopní brániť sa pred kybernetickými útokmi;

19.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v politikách EÚ v oblasti kybernetickej obrany zohľadňovali rodové aspekty a stanovovali ambiciózne ciele týkajúce sa odstraňovania rodových rozdielov medzi odborníkmi na kybernetickú obranu, najmä prostredníctvom zavádzania aktívnych rodovo inkluzívnych politík a programov odbornej prípravy prispôsobených ženám;

20.

pripomína, že kybernetická obrana má vojenský aj civilný rozmer, a preto si vyžaduje intenzívnejšiu spoluprácu, synergie a súdržnosť nástrojov; zdôrazňuje, že v prvom rade je potrebné analyzovať problémy súvisiace so spoluprácou a koordináciou a následne aj nedostatky, pokiaľ ide o ľudské a technické zdroje na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, a diskutovať o nich; konštatuje, že úspešnú integráciu vojenských aj civilných zdrojov možno zaistiť len prostredníctvom zabezpečenia odbornej prípravy a cvičení pre všetky príslušné zainteresované strany; v tejto súvislosti zdôrazňuje cvičenie NATO Locked Shields ako jeden z najlepších príkladov testovania a zlepšovania civilných aj vojenských spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany; preto vyzýva PK/VP a Komisiu, aby vypracovali integrovaný politický prístup a podporili synergie a úzku spoluprácu medzi vojenskou sieťou CERT, tímom CERT-EU a sieťou jednotiek CSIRT;

21.

víta spoločné oznámenie PK/VP a Komisie s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde, ktorého cieľom je posilniť synergie a spoluprácu v civilnej, obrannej a vesmírnej kybernetickej oblasti; považuje stratégiu za míľnik, ktorým sa posilní kybernetická odolnosť EÚ a členských štátov, a tým aj vedúce postavenie EÚ v oblasti digitalizácie a jej strategické kapacity;

22.

odporúča vytvoriť spoločnú kybernetickú jednotku s cieľom zintenzívniť spoluprácu v reakcii na nedostatočnú výmenu informácií medzi inštitúciami, orgánmi a agentúrami EÚ, čím sa zaručí bezpečná a rýchla informačná sieť a umožní úplné využívanie existujúcich štruktúr, zdrojov a spôsobilostí; berie na vedomie dôležitú úlohu, ktorú spoločná kybernetická jednotka môže zohrávať pri ochrane EÚ pred závažnými cezhraničnými kybernetickými útokmi, a to na základe koncepcie medziodvetvovej výmeny informácií; zdôrazňuje význam koordinácie s cieľom zabrániť duplicite štruktúr a povinností počas jej rozvoja; v tejto súvislosti víta odporúčanie Komisie z 23. júna 2021, v ktorom sa stanovuje, že so spoločnou kybernetickou jednotkou by sa mali vybudovať osobitné rozhrania, aby sa umožnila výmena informácií s komunitou kybernetickej obrany, najmä prostredníctvom zastúpenia ESVČ; taktiež zdôrazňuje, že zástupcovia príslušných projektov PESCO by mali podporovať spoločnú kybernetickú jednotku, najmä pokiaľ ide o situačnú informovanosť a pripravenosť.

23.

pripomína, že zlepšenie spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany si vzhľadom na ich častú povahu dvojakého použitia vyžaduje aj odborné znalosti v oblasti civilnej sieťovej a informačnej bezpečnosti; zdôrazňuje, že rastúce množstvo štandardne dostupných systémov s dvojakým použitím môže predstavovať problémy vzhľadom na to, že ich využíva čoraz väčší počet štátnych, ako aj neštátnych nepriateľských subjektov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali uplatňovať viacero kľúčových nástrojov, ako je certifikácia a vykonávanie dohľadu nad zodpovednosťou súkromných subjektov; zdôrazňuje, že na technologických inováciách pracujú najmä súkromné spoločnosti, a preto spolupráca so súkromným sektorom a s civilnými zainteresovanými stranami vrátane priemyselných odvetví a subjektov zapojených do riadenia kritických infraštruktúr, ako aj s MSP, občianskou spoločnosťou, organizáciami a akademickou obcou má zásadný význam a mala by sa posilniť; berie na vedomie navrhovanú revíziu smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti (NIS) a návrh na smernicu o odolnosti kritických subjektov, ktorých cieľom je chrániť kritickú infraštruktúru, zvýšiť bezpečnosť dodávateľského reťazca a začleniť regulované subjekty do digitálneho ekosystému; pripomína, že každý členský štát by mal disponovať politikou zameranou na riadenie rizík v oblasti kybernetického dodávateľského reťazca, ktorá sa zaoberá najmä otázkou dôveryhodnosti predajcov; pripomína tiež, že smernica NIS by mala rešpektovať právomoci členských štátov, a odkazuje na príslušné stanoviská Podvýboru pre bezpečnosť a obranu k obom návrhom;

24.

víta skutočnosť, že 29. septembra 2020 bola spustená Európska sieť styčných organizácií pre kybernetické krízy (CyCLONe), ktorá výrazne zlepšila včasnú výmenu informácií a zvýšila situačné povedomie odstránením rozdielov medzi technickou a politickou úrovňou EÚ; konštatuje tiež, že účinné spôsobilosti v oblasti kybernetickej obrany si vyžadujú zmenu v kultúre výmeny informácií založenej na zásade „need to know“ (potreba získavať informácie) na kultúru výmeny informácií založenej na zásade „need to share“ (potreba vymieňať si informácie);

25.

víta akčný plán Komisie pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom a pripomína úzku vzájomnú závislosť týchto troch odvetví, pokiaľ ide o kybernetickú obranu; konštatuje, že na rozdiel od iných vojenských oblastí infraštruktúru na „vytváranie“ kybernetického priestoru prevádzkujú najmä komerčné subjekty so sídlom prevažne mimo EÚ, čo vedie k priemyselnej a technologickej závislosti od tretích strán; je pevne presvedčený o tom, že EÚ musí posilniť svoju technologickú suverenitu a zvýšiť inovácie, tým že bude investovať do etického využívania nových technológií v oblasti bezpečnosti a obrany, ako sú umelá inteligencia a kvantová výpočtová technika; jednoznačne podporuje rozvoj programu výskumu a vývoja zameraného na umelú inteligenciu v členských štátoch; zdôrazňuje však, že vojenské využívanie umelej inteligencie musí byť v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a medzinárodným humanitárnym právom a že EÚ musí prevziať vedúcu úlohu pri presadzovaní globálneho regulačného rámca umelej inteligencie založeného na demokratických hodnotách a prístupe „human-in-the-loop“ (ľudský zásah v každom rozhodovacom cykle);

26.

berie na vedomie dôležitú prácu, ktorú vykonáva Satelitné stredisko Európskej únie (Satcen), a zdôrazňuje, že Únia musí mať primerané zdroje v oblasti vytvárania vesmírnych snímok a zhromažďovania spravodajských informácií; žiada toto stredisko, aby vypracovalo analýzu a podalo správu o bezpečnosti a/alebo slabých miestach satelitov EÚ a členských štátov, pokiaľ ide o odolnosť voči komickému odpadu a kybernetickým útokom; zdôrazňuje, že Satcen by malo využívať štrukturálnejšie finančné prostriedky Únie, aby mohlo aj naďalej prispievať k činnostiam Únie; zdôrazňuje, že spôsobilosti v oblasti kybernetickej obrany sú dôležité na zaistenie bezpečnej a odolnej výmeny informácií so strediskom Satcen v rámci bezpečnosti z kozmického priestoru, ako aj v kozmickom priestore s cieľom zachovať a posilniť požadovanú strategickú autonómiu EÚ v rámci situačného povedomia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EÚ snažila predchádzať zbrojeniu v kozmickom priestore;

27.

víta rozhodnutie Rady zriadiť Európske centrum odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti v Bukurešti, ktoré bude usmerňovať financovanie súvisiace s kybernetickou bezpečnosťou z programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa, a povzbudzuje ho k bezproblémovej spolupráci s jeho sieťou národných koordinačných centier; zdôrazňuje význam centra pri realizácii príslušných projektov a iniciatív v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré pomôžu vytvoriť nové kapacity nevyhnutné na posilnenie odolnosti Únie a zintenzívnenie koordinácie medzi sektormi civilnej a obrannej kybernetickej bezpečnosti, pokiaľ ide o vymedzenie ich úloh a povinností; zdôrazňuje, že centrum kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti musí združiť hlavné európske zainteresované strany vrátane odvetvových, akademických a výskumných organizácií a iných relevantných združení občianskej spoločnosti s cieľom zlepšovať a šíriť odborné znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti v celej Únii;

28.

zdôrazňuje význam šifrovania a legálneho prístupu k šifrovaným údajom; pripomína, že šifrovanie údajov a posilnenie a čo najširšie využívanie takýchto spôsobilostí môžu významne prispieť ku kybernetickej bezpečnosti štátov, spoločností a priemyslu; podporuje program Digitálna nezávislosť Európy s cieľom rozvíjať a posilniť súčasné spôsobilosti, pokiaľ ide o kybernetické a šifrovacie nástroje vychádzajúce z európskych práv a hodnôt, ako je súkromie, sloboda prejavu a demokracia, v záujme zvýšenia európskej konkurencieschopnosti na trhu kybernetickej bezpečnosti a posilnenia vnútorného dopytu;

29.

víta nadchádzajúcu Vojenskú víziu a stratégiu pre kybernetický priestor ako operačnú oblasť, v ktorej sa kybernetický priestor vymedzí ako oblasť operácií SBOP EÚ; vyzýva na nepretržité posudzovanie zraniteľnosti informačných infraštruktúr misií SBOP a na vykonávanie spoločných harmonizovaných noriem v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a cvičení v oblasti kybernetickej obrany na podporu misií SBOP;

30.

vyjadruje poľutovanie nad súčasnými obmedzeniami systémov podliehajúcich utajeniu útvaru EÚ pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC), ktoré oslabujú jeho spôsobilosti; vyzýva preto ESVČ, aby MPCC urýchlene poskytla najmodernejší autonómny a bezpečný komunikačný a informačný systém (CIS), ktorý bude schopný spracúvať tajné údaje EÚ pre misie a operácie SBOP, ako aj primeranú úroveň ochrany a odolnosti a nasadené veliteľstvo ozbrojených síl;

31.

vyzýva na ďalšie začlenenie kybernetickej bezpečnosti do mechanizmov reakcie EÚ na krízy a na prepojenie existujúcich iniciatív, štruktúr a postupov naprieč rôznymi kybernetickými komunitami s cieľom posilniť vzájomnú pomoc a operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä v prípade závažných kybernetických útokov, s cieľom zvýšiť interoperabilitu a rozvíjať spoločné chápanie kybernetickej obrany; dôrazne vyzdvihuje význam ďalších cvičení, no s vyššou frekvenciou, a politických diskusií založených na scenároch v oblasti krízového riadenia vrátane doložky o vzájomnej pomoci (článok 42 ods. 7 ZEÚ) v prípade hypotetického vážneho kybernetického útoku, ktorý by bolo možné považovať za ozbrojený útok; žiada, aby takéto iniciatívy podporili spoločné chápanie postupov vykonávania vzájomnej pomoci a/alebo solidarity v súlade s článkom 42 ods. 7 ZEÚ a článkom 222 ZFEÚ, a to aj s osobitným cieľom sfunkčniť tieto postupy v prípade kybernetických útokov na členské štáty; víta komuniké zo samitu NATO v Bruseli zo 14. júna 2021, v ktorom sa opätovne potvrdzuje záväzok NATO využívať vždy celú škálu spôsobilostí s cieľom aktívne odrádzať od celého spektra kybernetických hrozieb, ako aj brániť sa a bojovať proti nim, vrátane rozhodnutia uplatniť článok 5 „na individuálnom základe“; víta ďalšie diskusie o prepojení rámca EÚ pre riadenie kybernetických kríz a súboru nástrojov kybernetickej diplomacie;

32.

konštatuje, že EÚ je čoraz častejšie vtiahnutá do hybridných konfliktov s geopolitickými protivníkmi; zdôrazňuje, že tieto činy majú obzvlášť destabilizačnú a nebezpečnú povahu, pretože oslabujú hranicu medzi vojnou a mierom, destabilizujú demokraciu a zasievajú pochybnosti do mysle cieľových skupín obyvateľstva; pripomína, že tieto útoky samy osebe často nie sú dostatočne závažné na to, aby sa uplatnil článok 5 Zmluvy o NATO alebo článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ, avšak majú kumulačný strategický účinok a nimi zasiahnutý členský štát ich nemôže účinne riešiť retorziami; domnieva sa, že EÚ by sa preto mala snažiť nájsť riešenie na vyplnenie tohto právneho vákua opätovným výkladom článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ a článku 222 ZFEÚ takým spôsobom, ktorý by vyhradil právo na kolektívnu obhajobu v prípadoch, v ktorých nie sú splnené minimálne kritériá na kolektívnu obranu, a umožnil by členským štátom EÚ uplatňovať kolektívne protiopatrenia na dobrovoľnom základe, a mala by spolupracovať s medzinárodnými spojencami na podobnom riešení na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje, že ide o jediný účinný prostriedok na boj proti paralýze v reakcii na hybridné hrozby a o nástroj na zvýšenie nákladov pre našich protivníkov;

33.

opakuje, že spoločné silné spôsobilosti v oblasti pripisovania zodpovednosti sú jedným z kľúčových nástrojov na posilnenie spôsobilostí EÚ a členských štátov a sú základnou zložkou účinnej kybernetickej obrany a odrádzania od kybernetických útokov; podčiarkuje, že zlepšenie vzájomnej výmeny informácií, pokiaľ ide o technické informácie, analýzy a spravodajské informácie o hrozbách medzi členskými štátmi na úrovni EÚ, by mohlo pomôcť spoločnému pripisovaniu zodpovednosti na úrovni EÚ; uznáva, že kybernetická obrana je do určitej miery účinnejšia, ak zahŕňa aj niektoré ofenzívne prostriedky a opatrenia za predpokladu, že ich použitie je v súlade s medzinárodným právom; zdôrazňuje, že výslovné pripisovanie zodpovednosti za kybernetické útoky je užitočným nástrojom odrádzania; vyzýva na posúdenie spoločného verejného pripisovania zodpovednosti za škodlivé kybernetické činnosti vrátane možnosti vypracovať správy o kybernetickom správaní pod záštitou ESVČ pre konkrétnych aktérov s cieľom zhrnúť štátom sponzorované škodlivé kybernetické činnosti proti členským štátom na úrovni EÚ;

34.

považuje kybernetickú spoluprácu medzi EÚ a NATO za kľúčovú spoluprácu, ktorá by mohla umožniť a posilniť formálne spoločné pripisovanie zodpovednosti za škodlivé kybernetické incidenty, a tým aj následné ukladanie reštriktívnych sankcií a opatrení; konštatuje, že funkčná odolnosť a účinné odrádzanie by bolo možné dosiahnuť, ak by páchatelia boli informovaní o zozname možných protiopatrení a ich proporcionalite a primeranosti, ako aj ich súlade s medzinárodným právom, najmä s Chartou OSN (na základe závažnosti, rozsahu a cieľa kybernetických útokov);

35.

víta návrh PK/VP podporovať a uľahčiť zriadenie pracovnej skupiny členských štátov EÚ pre kybernetické spravodajstvo pri Spravodajskom a situačnom centre EÚ (EU INTCEN) s cieľom podporiť strategickú spravodajskú spoluprácu v otázkach kybernetických hrozieb a činností a zároveň zvýšiť situačné povedomie EÚ a podporovať rozhodovanie o jednotnej diplomatickej reakcii; vyzýva na ďalší pokrok v rámci spoločného súboru návrhov, najmä čo sa týka prebiehajúcej spolupráce s novým strediskom EÚ pre hybridné hrozby a s oddelením NATO pre hybridné analýzy v rámci zvyšovania spoločného situačného povedomia a výmeny analýz, ako aj čo sa týka taktickej a operačnej spolupráce;

Rozvoj partnerstiev a posilnenie úlohy EÚ v medzinárodnom kontexte

36.

domnieva sa, že spolupráca v oblasti kybernetickej obrany s NATO zohráva dôležitú úlohu, pokiaľ ide o predchádzanie kybernetickým útokom, ktoré majú vplyv na oblasti patriace do kolektívnej bezpečnosti členských štátov, odrádzanie od nich a v prípade potreby reagovanie na takéto útoky; vyzýva členské štáty, aby si v plnom rozsahu vymieňali dôkazy a spravodajské informácie s cieľom prispieť k vypracovaniu zoznamov kybernetických sankcií; vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu s NATO v tejto oblasti, a to účasťou na kybernetických cvičeniach a spoločnej odbornej príprave, ako sú paralelné a koordinované cvičenia (PACE);

37.

uznáva, že EÚ a NATO by mali zlepšiť koordináciu v otázkach, v ktorých nepriateľské subjekty ohrozujú euroatlantické bezpečnostné záujmy; vyjadruje znepokojenie nad systémovým agresívnym správaním, ktoré preukázajú najmä Čína, Rusko a Severná Kórea v kybernetickom priestore, vrátane početných kybernetických útokov proti vládnym inštitúciám a súkromným spoločnostiam; domnieva sa, že prioritou spolupráce EÚ a NATO by mali byť kybernetické a hybridné výzvy, výzvy v oblasti vznikajúcich a prelomových technológií, kozmického priestoru, kontroly zbraní a nešírenia zbraní; naliehavo vyzýva EÚ a NATO, aby spolupracovali na zabezpečení odolných, finančne dostupných a bezpečných vysokorýchlostných sietiach, ktoré budú spĺňať únijné a vnútroštátne bezpečnostné normy, ktoré zabezpečia vnútroštátne a medzinárodné informačné siete schopné šifrovať citlivé údaje a komunikáciu;

38.

víta dohodu medzi tímom reakcie EÚ na núdzové počítačové situácie (CERT-EU) a spôsobilosťou NATO pre reakciu na počítačové incidenty (NCIRC), ktorej cieľom je zabezpečiť schopnosť reagovať na hrozby v reálnom čase zlepšením prevencie kybernetických hrozieb, ich odhaľovania a reakcie na ne v EÚ aj v NATO; zdôrazňuje tiež, že je dôležité zvýšiť spôsobilosti v oblasti odbornej prípravy v rámci kybernetickej obrany zameranej na IT systémy a kybernetické systémy v spolupráci s centrom excelentnosti NATO pre spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany (CCDCOE) a akadémiou NATO pre komunikácie a informácie (NCI);

39.

vyzýva na ďalšiu spoluprácu medzi EÚ a NATO, najmä pokiaľ ide o požiadavky na interoperabilitu v oblasti kybernetickej obrany, a to hľadaním možnej komplementárnosti a možností vzájomne prospešného posilňovania kapacít, usilovaním sa o prepojenie príslušných štruktúr SBOP s iniciatívou NATO s názvom Federated Mission Networking, zabránením duplicite a uznaním ich príslušných zodpovedností; naliehavo žiada o posilnenie stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) EÚ, ako aj inteligentnej obrany NATO, Iniciatívy spojených síl a záväzku investícii do obrany (tzv. Defence Investment Pledge) a o presadzovanie združovania a spoločného využívania zdrojov v snahe o lepšie vytváranie synergií a dosahovanie efektívnosti vo vzťahu medzi dodávateľmi a koncovými používateľmi; víta pokrok, ktorý sa dosiahol v spolupráci medzi EÚ a NATO v oblasti kybernetickej obrany, najmä pokiaľ ide o výmenu koncepcií a doktrín, cezhraničnú účasť na kybernetických cvičeniach a na krížových briefingoch zameraných predovšetkým na kybernetický rozmer krízového riadenia; navrhuje vytvorenie spoločného informačného uzla EÚ a NATO pre kybernetické hrozby, ako aj spoločnej osobitnej skupiny pre kybernetickú bezpečnosť;

40.

vyzýva na užšiu spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany medzi členskými štátmi, inštitúciami EÚ, spojencami NATO, OSN a Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE); v tejto súvislosti nabáda na ďalšiu podporu opatrení OBSE na budovanie dôvery v kybernetickom priestore a zdôrazňuje potrebu vytvoriť účinné nástroje medzinárodnej spolupráce na podporu posilňovania budovania kybernetických kapacít partnerov, ako aj na rozvoj a presadzovanie opatrení na budovanie dôvery a inkluzívnej spolupráce s občianskou spoločnosťou a zainteresovanými stranami; víta význam, ktorý sa pripisuje globálnemu, otvorenému, slobodnému, stabilnému a bezpečnému kybernetickému priestoru v stratégii EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne z 19. apríla 2021; vyzýva na aktívny rozvoj užších väzieb s podobne zmýšľajúcimi demokraciami v indicko-tichomorskom regióne, ako sú Spojené štáty, Južná Kórea, Japonsko, India, Austrália a Taiwan, s cieľom vymieňať si poznatky a skúsenosti, ako aj informácie súvisiace s bojom proti kybernetickým hrozbám; taktiež zdôrazňuje význam spolupráce s inými krajinami, najmä v bezprostrednom susedstve EÚ, s cieľom pomôcť im pri budovaní ich kapacít na obranu pred kybernetickými hrozbami; oceňuje podporu Komisie pre programy v oblasti kybernetickej bezpečnosti v krajinách západného Balkánu a Východného partnerstva; zdôrazňuje naliehavú potrebu dodržiavať medzinárodné právo vrátane Charty OSN v celom rozsahu, dodržiavať všeobecne uznávaný medzinárodný normatívny rámec zodpovedného správania sa štátov a prispieť k prebiehajúcej diskusii o spôsoboch uplatňovania medzinárodného práva v kybernetickom priestore v rámci OSN;

41.

zdôrazňuje význam silného partnerstva so Spojeným kráľovstvom v kybernetickej oblasti, ktoré je vedúcou krajinou, pokiaľ ide o arzenál v oblasti kybernetickej obrany; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť opätovného začatia procesu zameraného na uzavretie formálneho a štruktúrovaného rámca pre spoluprácu v tejto oblasti v budúcnosti;

42.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť mier a stabilitu v kybernetickom priestore; vyzýva všetky členské štáty a EÚ, aby počas diskusií a iniciatív pod záštitou OSN zaujali vedúce postavenie, a to aj predložením návrhu na akčný program, aby prijali proaktívny prístup pri vytváraní spoločného medzinárodného regulačného rámca, pomohli skutočne zvýšiť zodpovednosť, dodržiavanie nových noriem a predchádzanie zneužívaniu digitálnych technológií a podporili zodpovedné správanie sa štátov v kybernetickom priestore, a to na základe správ o konsenze skupiny vládnych expertov OSN schválených Valným zhromaždením OSN; víta odporúčania obsiahnuté v záverečnej správe OEWG, najmä pokiaľ ide o vypracovanie akčného programu; vyzýva OSN, aby podporovala dialóg medzi štátmi, výskumníkmi, akademikmi, organizáciami občianskej spoločnosti, humanitárnymi subjektmi a súkromným sektorom s cieľom zaistiť inkluzívne procesy tvorby politík týkajúce sa nových medzinárodných ustanovení; vyzýva na zintenzívnenie súčasného viacstranného úsilia, aby technologický vývoj a nové metódy vedenia vojen nepredstihli normatívne a regulačné rámce; vyzýva na modernizáciu architektúry kontroly zbraní s cieľom zabrániť vzniku digitálnej šedej zóny; vyzýva na posilnenie mierových misií OSN prostredníctvom kapacít v oblasti kybernetickej obrany v súlade s účinným vykonávaním ich mandátov;

43.

pripomína svoju pozíciu k zákazu vývoja, výroby a používania plne autonómnych zbraní umožňujúcich útočiť bez rozhodujúceho zásahu človeka; vyzýva PK/VP, členské štáty a Európsku radu, aby prijali spoločné stanovisko k autonómnym zbraňovým systémom, ktorým sa zabezpečí rozhodujúca ľudská kontrola nad hlavnými funkciami takýchto zbraňových systémov; žiada, aby sa začali medzinárodné rokovania o právne záväznom nástroji, ktorým by sa úplne zakázali autonómne zbrane;

44.

zdôrazňuje význam spolupráce s národnými parlamentmi s cieľom vymieňať si najlepšie postupy v oblasti kybernetickej obrany;

o

o o

45.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, agentúram EÚ zapojeným do obrany a kybernetickej bezpečnosti, generálnemu tajomníkovi NATO a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 15.

(3)  Ú. v. EÚ L 246, 30.7.2020, s. 12.

(4)  Ú. v. EÚ L 351 I, 22.10.2020, s. 5.

(5)  Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 57.

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/113


P9_TA(2021)0413

Arktída: príležitosti, obavy a bezpečnostné výzvy

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o Arktíde: príležitosti, obavy a bezpečnostné výzvy (2020/2112(INI))

(2022/C 132/10)

Európsky parlament,

so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii, najmä na články 21, 22, 34 a 36, ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na svoje uznesenia z 9. októbra 2008 o správe Arktídy (1), z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe (2), z 12. marca 2014 o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy (3), zo 16. marca 2017 o integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu (4), z 3. júla 2018 o diplomacii v oblasti klímy (5) a z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia (6),

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva (ďalej len „UNDRIP“), ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 13. decembra 2007,

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2018 o porušovaní práv pôvodného obyvateľstva vo svete vrátane zaberania pôdy (7),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2008 s názvom Európska únia a arktický región (COM(2008)0763) a na spoločné oznámenia z 26. júna 2012 s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky (JOIN(2012)0019) a z 27. apríla 2016 s názvom Integrovaná politika Európskej únie pre Arktídu (JOIN(2016)0021),

so zreteľom na príslušné odporúčania Delegácie pre severnú spoluprácu a pre vzťahy so Švajčiarskom a Nórskom, pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Island a pri Spoločnom parlamentnom výbore Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“),

so zreteľom na zhrnutie výsledkov verejnej konzultácie o politike EÚ pre Arktídu z januára 2021,

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 (8) a na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 (COM(2019)0640) o Európskej zelenej dohode,

so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“),

so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 v Paríži na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (Parížska dohoda),

so zreteľom na závery Rady z 8. decembra 2009 o otázkach týkajúcich sa Arktídy, z 12. mája 2014 o rozvoji politiky Európskej únie pre Arktídu, z 20. júna 2016 o Arktíde, z 21. novembra 2019 o kozmických riešeniach pre udržateľnú Arktídu a z 9. decembra 2019 o politike EÚ pre Arktídu,

so zreteľom na závery Rady z 15. mája 2017 o pôvodnom obyvateľstve a na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. októbra 2016 s názvom Implementácia vonkajšej politiky EÚ v oblasti pôvodného obyvateľstva (SWD(2016)0340),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2008 s názvom Európska únia a arktický región (COM(2008)0763),

so zreteľom na vyhlásenie z Ilulissatu, ktoré prijalo päť arktických pobrežných štátov (USA, Rusko, Kanada, Nórsko a Dánsko) ktoré bolo oznámené 28. mája 2008 a opätovne potvrdené v máji 2018,

so zreteľom na vytvorenie Rady krajín Baltského mora (CBSS) a Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora (BEAC),

– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/137/EÚ zo 14. marca 2014 o vzťahoch medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej,

so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016,

so zreteľom na vnútroštátne stratégie pre Arktídu, najmä stratégie arktických štátov, konkrétne Dánskeho kráľovstva, Švédska a Fínska, ako aj stratégie ostatných členských štátov EÚ a EHP,

so zreteľom na stratégiu námornej bezpečnosti Európskej únie,

so zreteľom na Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru, ktorú Komisia zverejnila 26. októbra 2016 (COM(2016)0705),

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), ktorý bol uzavretý 10. decembra 1982 a nadobudol platnosť 16. novembra 1994,

so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zo 16. novembra 1972,

so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve,

so zreteľom na Dohodu o predchádzaní neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu z 3. októbra 2018 (dohoda o rybolove v strednej časti Severného ľadového oceánu),

so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (OSPAR),

so zreteľom na medzinárodný kódex pre lode plaviace sa v polárnych vodách (polárny kódex), ktorý prijala Medzinárodná námorná organizácia,

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS) z roku 1974, Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL) z roku 1973, zmenený protokolom z roku 1978 a protokolom z roku 1997, Medzinárodný dohovor o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW) z roku 1978, zmenený a doplnený v rokoch 1995 a 2010, Dohovor o medzinárodných pravidlách na zabránenie zrážkam na mori (COLREG) z roku 1972, Dohovor o uľahčení medzinárodnej námornej dopravy (FAL) z roku 1965 a Medzinárodný dohovor o pátraní a záchrane na mori (SAR) z roku 1979,

so zreteľom na Svalbardskú zmluvu (predtým Zmluvu o Špicbergoch) z 9. februára 1920,

so zreteľom na Ottawské vyhlásenie z 19. septembra 1996, ktorým bola založená Arktická rada,

so zreteľom na vyhlásenia prijaté na Parlamentnom fóre Severnej dimenzie v novembri 2019 v Bodø v Nórsku, v novembri 2017 v Bruseli, v máji 2015 v Reykjavíku na Islande, v novembri 2013 v Archangeľsku v Rusku, vo februári 2011 v Tromso v Nórsku a v septembri 2009 v Bruseli,

so zreteľom na tri právne záväzné dohody prerokované pod záštitou Arktickej rady, konkrétne na Dohodu o spolupráci pri leteckom a námornom pátraní a záchrane v Arktíde z roku 2011, na Dohodu o spolupráci pri znečistení mora v Arktíde ropou a o pripravenosti a reakcii naň z roku 2013 a na Dohodu o posilnení medzinárodnej vedeckej spolupráce v Arktíde z roku 2017,

so zreteľom na vyhlásenie zo 14. konferencie Stáleho výboru poslancov arktického regiónu, ktorá sa konala 13. a 14. apríla 2021,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. septembra 2020 s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti (COM(2020)0474),

so zreteľom na fórum EÚ o Arktíde, ktoré sa konalo v roku 2019 v Umeå vo Švédsku,

so zreteľom na správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“), najmä na osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme a na osobitnú správu o globálnom otepľovaní o 1,5 oC,

so zreteľom na súhrnnú správu z konzultácie Arktického fóra zainteresovaných strán s cieľom určiť kľúčové investičné priority v Arktíde a spôsoby, ako lepšie zefektívniť budúce programy financovania EÚ pre tento región, ktorá bola zverejnená 21. decembra 2017,

so zreteľom na strategickú poznámku Európskeho centra politickej stratégie z júla 2019 s názvom Pohybovanie sa na tenkom ľade: vyvážená stratégia EÚ pre oblasť Arktídy,

so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu, komuniké zo samitu vo Varšave vydané hlavami štátov a predsedami vlád, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí Severoatlantickej rady vo Varšave 8. a 9. júla 2016, a na analýzu a odporúčania skupiny pre reflexiu, ktorú vymenoval generálny tajomník NATO s názvom NATO 2030: zjednotení pre novú éru,

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0239/2021),

A.

keďže od konca studenej vojny je Arktída regiónom mieru, nízkeho napätia a medzinárodnej spolupráce ôsmich arktických štátov (Dánsko, Švédsko, Fínsko, Island, Nórsko, Rusko, Kanada a USA); keďže arktické štáty a medzinárodné spoločenstvo by preto mali zachovať toto status quo a naďalej prejavovať politickú ochotu spolupracovať a riešiť sporné otázky v súlade so zásadami medzinárodného práva;

B.

keďže z geopolitického hľadiska dôležitosť tohto regiónu stále rastie a budúcnosť Arktídy a celosvetové výzvy, ktorým arktický región čelí a ktoré sa čelia od výziev pobrežných arktických štátov, si vyžaduje viacúrovňové riadenie, pričom sa treba usilovať o regionálnu spoluprácu a hľadanie medzinárodných riešení; keďže geopolitika má priamy dosah na bezpečnosť Arktídy a jej environmentálnu situáciu, ktorá je výrazne ovplyvnená aj následkami ľudských činností v iných oblastiach planéty;

C.

keďže komplexný model správy Arktídy, ktorého jadrom je medzinárodné právo, sa ukázal ako účinný a spoľahlivý; keďže spolupráca sa ukázala ako najužitočnejší spôsob vytvárania vzťahov medzi arktickými štátmi;

D.

keďže súčasný rámec správy Arktídy zameraný na Arktickú radu počas uplynulých 25 rokov významne prispieval k stabilite regiónu; keďže Arktická rada predstavuje hlavné fórum pre spoluprácu v Arktíde a jej pracovné skupiny slúžia ako priestor pre pozitívnu a konštruktívnu medzinárodnú spoluprácu;

E.

keďže práca Arktickej rady je nevyhnutná na zabezpečenie mierovej a konštruktívnej spolupráce medzi arktickými štátmi a zaslúžila sa o uzavretie niekoľkých záväzných dohôd medzi nimi; keďže v minulosti bol arktický región relatívne nedotknutý globálnymi geopolitickými konfliktmi, avšak jeho vojenský význam a geopolitická strategická úloha sa zvyšujú; keďže bezpečnosť a politika Arktídy sú čoraz viac prepojené s globálnymi otázkami, pričom vývoj mimo Arktídy máva často dôsledky pre arktické štáty a naopak, a preto je čoraz dôležitejšie zamedziť, aby Arktídu ovplyvňovali externé vplyvy geopolitického napätia a konfliktov v iných regiónoch;

F.

keďže EÚ plne podporuje záväzok Arktickej rady týkajúci sa blahobytu obyvateľov Arktídy, udržateľného rozvoja regiónu a ochrany životného prostredia Arktídy vrátane zdravia ekosystémov, zachovania a obnovenia biodiverzity, ako aj ochrany a udržateľného využívania prírodných zdrojov;

G.

keďže EÚ sa dlhodobo zasadzuje za úzku spoluprácu v arktickom regióne a desaťročia sa angažuje v Arktíde: zapája sa do politiky Severnej dimenzie spoločne s Ruskom, Nórskom a Islandom, zúčastnila sa na zriadení Rady krajín Baltského mora (CBSS), spolupracuje v Barentsovom euro-arktickom regióne, najmä v rámci Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora a Regionálnej rady Barentsovho mora, je činná v rámci strategických partnerstiev s Kanadou a USA a je aktívnym de facto pozorovateľom v Arktickej rade; keďže EÚ prispela viac ako miliardou EUR na regionálny rozvoj a cezhraničnú spoluprácu v európskej časti Arktídy;

H.

keďže medzinárodné právo je základom medzinárodnej angažovanosti a spolupráce v Arktíde; keďže by sa malo najmä opätovne potvrdiť a posilniť uplatňovanie Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) a dohovorov Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), ktoré poskytujú rámec pre medzinárodnú spoluprácu a opatrenia v otázkach týkajúcich sa Severného ľadového oceánu; keďže v dohovore UNCLOS sa stanovuje právny rámec, ktorému podlieha vykonávanie všetkých činností v oceánoch a moriach, ktorým sa udeľujú hospodárske práva pobrežným štátom nad ich výhradnými hospodárskymi zónami, ako aj nad ich kontinentálnym šelfom, a v ktorom sa stanovuje, že šíre more nepodlieha žiadnej štátnej zvrchovanosti; keďže arktické pobrežné štáty potvrdili vo vyhlásení z Ilulissatu, že pri správe Severného ľadového oceánu budú dodržiavať medzinárodné právo, najmä dohovor UNCLOS; keďže IMO stanovuje globálne regulačné normy v oblasti ochrany, bezpečnosti a environmentálneho správania v medzinárodnej lodnej doprave;

I.

keďže Arktída je obzvlášť a čoraz viac postihnutá dramatickým vplyvom zmeny klímy a degradácie biodiverzity vrátane rastúcich teplôt, zmien stavu ľadu, lesných požiarov, zvyšovania hladiny morí, meniacich sa poveternostných podmienok, inváznych nepôvodných druhov, závažných strát biodiverzity a roztápania permafrostu, ktoré ovplyvňujú celú planétu, no predstavujú tiež riziko pre miestnu infraštruktúru; keďže miestne stratégie adaptácie na zmenu klímy a ochranu arktického ekosystému nemožno riešiť izolovane od globálneho rámca opatrení v oblasti klímy a keďže vykonávanie Parížskej dohody predstavuje základ takejto spolupráce;

J.

keďže niektoré časti Arktídy majú najvyššiu koncentráciu plastového odpadu na svete, čo už postihuje arktické živočíšne druhy a predstavuje riziko kontaminácie potravovej siete, čo v konečnom dôsledku bude mať vplyv aj na ľudí;

K.

keďže alarmujúce tempo topenia ľadovej pokrývky v Arktíde je spôsobené zmenou klímy a faktormi, ktoré vznikli najmä mimo Arktídy; keďže na zmenu klímy by sa malo nazerať ako na znásobovača hrozieb, ktorý vyostruje existujúce trendy, napätie a nestabilitu;

L.

keďže roztopenie arktickej ľadovej pokrývky a z toho vyplývajúce zvýšenie hladiny morí by malo vážne globálne dôsledky pre životné prostredie, hospodárstvo a bezpečnosť ľudí; keďže roztopenie ľadovej pokrývky v Grónsku by mohlo spôsobiť zvýšenie hladiny morí na celom svete až o 7,2 m, čím by sa mnohé regióny na našej planéte ocitli pod vodou; keďže niektoré skupiny obyvateľstva Arktídy už pociťujú dôsledky roztápania ľadovej pokrývky, čo vytvára migračné toky; keďže roztápanie ľadu v Grónsku tiež mení biodiverzitu;

M.

keďže spomedzi rôznych hrozieb, ktorým je Arktída vystavená v dôsledku ľudskej činnosti, osobitné obavy vyvoláva roztápanie permafrostu; keďže permafrost pokrýva približne 24 % územia severnej polgule, najmä rozsiahlych oblastí severného Ruska; keďže permafrost obsahuje veľké množstvo nebezpečného metánu a CO2 a pri jeho roztápaní sa uvoľňujú do atmosféry skleníkové plyny, čo prispieva ku globálnemu otepľovaniu; keďže roztápanie permafrostu môže zmeniť ekosystémy a ovplyvniť bezpečnosť neočakávaným spôsobom;

N.

keďže výzvy, ktorým čelí Arktída, sú spôsobené predovšetkým globálnou zmenou klímy a činnosťami mimo arktického regiónu, vplyvy zmeny klímy sú obzvlášť výrazné v Arktíde, pretože tento región sa otepľuje trikrát rýchlejšie, než je celosvetový priemer, a ľad v Arktíde sa roztápa nebývalou rýchlosťou, pričom stúpajúce hladiny morí majú za následok katastrofálne sociálne, environmentálne a hospodárske vplyvy, ktoré postihujú nielen tento región, ale sú pociťované na celom svete; keďže tieto vplyvy menia regionálny ekosystém, geografiu a hospodárstvo, a to potenciálnym otvorením nových dopravných trás, umožnením prístupu k vzácnym prírodným zdrojom a zintenzívnením výskumnej činnosti, rybolovu a cestovného ruchu; keďže niektoré z týchto zmien majú obrovský potenciál prispieť k technologicky vyspelému, ekologickému a udržateľnému hospodárskemu rozvoju; keďže za výzvy majúce dosah na Arktídu, najmä v prípade zmeny klímy, je zodpovedný celý svet; keďže EÚ by sa mala týmto výzvam venovať, a to dodržiavaním vlastných záväzkov, ako aj poskytovaním pomoci iným;

O.

keďže environmentálne katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou v Arktíde, najmä ťažbou ropy a iných arktických zdrojov, sa ťažko odstraňujú a zvládajú a je finančne náročné odstraňovať škody, ktoré spôsobili; keďže k najväčšej ropnej havárii v Arktíde došlo na Sibíri v máji 2020, keď sa viac ako 20 000 ton motorovej nafty vylialo do okolitého územia a vodných ciest v blízkosti ruského mesta Norilsk, a sanačné práce stále prebiehajú;

P.

keďže väčšinou vonkajšie účinky zmeny klímy v Arktíde a obnovenie geopolitického súperenia v regióne predstavujú komplikujúce faktory udržateľného rozvoja a zachovania tradičného živobytia v krehkom prostredí Arktídy a môžu mať vplyv na bezpečnosť a udržateľný hospodársky rozvoj regiónu;

Q.

keďže geoekonomický význam regiónu rýchlo rastie z dôvodu narastajúceho záujmu o jeho bohaté a početné prírodné zdroje vrátane kritických surovín, vznikajúcich nových námorných trás a jeho potenciálu v oblasti námornej dopravy; keďže arktické krajiny síce majú právo využívať zdroje na svojom území, ale sú tiež povinné tak urobiť zodpovedným spôsobom; keďže prieskum a využívanie arktických zdrojov so sebou prinášajú značné riziká pre zraniteľné ekosystémy a miestne obyvateľstvo tohto regiónu; keďže EÚ a Spojené kráľovstvo boli v roku 2019 zodpovedné za dovoz veľkej časti vyvážanej energie, kovov, nerastných surovín a rýb z arktických štátov;

R.

keďže severozápadná cesta, trasa cez Severné more a budúca transpolárna námorná trasa sa otvárajú v dôsledku roztápania ľadu; keďže prírodné zdroje arktického regiónu patria prevažne do jurisdikcie arktických štátov a vlastníctvo týchto zdrojov je nesporné; keďže potreba vypracovať a nájsť udržateľné riešenia pre výrobu energie a dopravu zvýšila celosvetový dopyt po prvkoch vzácnych zemín, čo zmenilo zameranie na prevažne nevyužité prírodné zdroje Arktídy; keďže arktický región má rozsiahlu zásobu minerálov prvkov vzácnych zemín; keďže 90 % celosvetovej produkcie prvkov vzácnych zemín v súčasnosti pochádza z Číny;

S.

keďže prvotnú zodpovednosť za udržateľný rozvoj Arktídy nesú arktické štáty, no nemožno poprieť ani výrazný vplyv vonkajších faktorov, a preto má medzinárodné spoločenstvo povinnosť urobiť všetko pre ochranu arktického regiónu a zaistenie jeho stability a bezpečnosti;

T.

keďže cirkumpolárna Arktída je domovom viac ako štyroch miliónov ľudí vrátane vyše 40 rôznych skupín pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít a pol milióna občanov EÚ; keďže jediní uznaní pôvodní obyvatelia EÚ, Sámovia, žijú v arktických regiónoch Fínska a Švédska, ako aj Nórska a Ruska; keďže pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržateľnom riadení prírodných zdrojov a ochrane biodiverzity; keďže demografia je dôležitá pre regionálny rozvoj;

U.

keďže spolupráca v oblasti vedeckého výskumu má teraz, viac ako kedykoľvek v minulosti, kľúčový význam pre prekonanie problémov, ktoré prináša vážne zhoršovanie stavu životného prostredia a zmena klímy;

V.

keďže EÚ prispela viac ako 200 miliónmi EUR na výskum Arktídy prostredníctvom programu Horizont 2020;

W.

keďže EÚ je odhodlaná pracovať na vytvorení otvorenej a bezpečnej globálnej námornej oblasti v súlade s globálnou stratégiou EÚ a stratégiou námornej bezpečnosti EÚ;

X.

keďže spolupráca EÚ s Arktídou je založená na histórii, geografii, hospodárstve a výskume; keďže treba vyzdvihnúť význam udržateľného rozvoja, politiky súdržnosti a cezhraničnej spolupráce pre zmiernenie geopolitického napätia; keďže EÚ ako globálny aktér neustále preukazuje svoje odhodlanie zasadzovať sa za mierovú, ekologickú, spolupracujúcu, udržateľnú a prosperujúcu Arktídu a jej cieľom je zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre ľudí žijúcich v Arktíde; keďže EÚ jasne uviedla, že je pripravená zohrávať ešte významnejšiu úlohu;

Y.

keďže EÚ je schopná rôznymi spôsobmi prispievať k riešeniu potenciálnych vznikajúcich výziev a predchádzať konfliktom v Arktíde;

Z.

keďže v súčasnosti sa čaká na rozhodnutie o žiadosti EÚ o to, aby sa stala riadnym pozorovateľom Arktickej rady, ktorej doručenie členovia Arktickej rady potvrdili v roku 2013; keďže prijatie konečného rozhodnutia bolo odložené z dôvodu nesúhlasu niektorých členov Arktickej rady; keďže Európsky parlament už v minulosti preukázal podporu tejto žiadosti; keďže EÚ sa aktívne zúčastňuje na práci príslušných skupín, pracovných skupín a expertných skupín Arktickej rady; keďže široké spektrum regionálnych kompetencií, odborných znalostí a existujúcich iniciatív EÚ môže slúžiť ako rámec pre spoločné projekty;

AA.

keďže Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Poľsko, Španielsko a Taliansko — pozorovatelia v Arktickej rade – sa výrazne angažujú v Arktíde a preukazujú veľký záujem o budúci dialóg a spoluprácu s Arktickou radou; keďže Estónsko a Írsko požiadali o status pozorovateľov v Arktickej rade;

AB.

keďže Island a Nórsko sú ako zaangažovaní a spoľahliví partneri prepojení s EÚ prostredníctvom Dohody o EHP a Schengenskej dohody;

AC.

keďže stabilita Arktídy bola dlho relatívne dobre zachovaná, ale čoraz viac ju ovplyvňuje rastúci medzinárodný záujem o región a meniaca sa bezpečnostná situácia vrátane postupnej remilitarizácie Ruskej federácie v regióne; keďže hospodárske a vojenské investície Ruskej federácie v Arktíde výrazne prevyšujú investície ostatných arktických štátov; keďže Ruská federácia nanovo a moderne prerobila a otvorila bývalé vojenské základne v severných regiónoch a posilnila schopnosť zabránenia prístupu/uzavretia územia (A2/AD) na strategickej trase cez Severné more (NSR), o ktorej nesprávne tvrdí, že je vnútornou vodnou cestou; keďže Rusko povýšilo svoju severnú flotilu na štatút vojenského okruhu a rozšírilo rôzne zložky svojich ozbrojených síl, ktoré sú okrem iného vybavené novými ponorkami, ľadoborcami s jadrovým a konvenčným pohonom, bojovými radarmi a raketovými systémami; keďže Rusko oživilo koncepciu obrany bašty zameranú na ochranu jeho strategických spôsobilostí od Barentsovho mora až po Beringov prieliv; keďže Rusko tiež zvýšilo svoje námorné a letecké hliadky, aktivity ponoriek a taktiky elektronického boja, čo je veľmi znepokojujúci vývoj situácie; keďže takýto geopolitický vývoj viedol k zvýšeniu počtu cvičení, prípadov nasadenia a hliadok a k nárastu investícií do spôsobilostí v Arktíde; keďže militarizácia oblasti je v rozpore s duchom spolupráce, ktorým sa vzťah medzi štátmi v Arktíde doteraz riadil;

AD.

keďže región Barentsovho mora je hlavným miestom na skúšanie systému balistických rakiet aj systému riadených striel, zatiaľ čo oblasť východne od súostrovia Nová Zem je hlavnou oblasťou jadrových skúšok;

AE.

keďže Rusko porušilo zvrchovanosť a územnú celistvosť svojich mierových susedov a zablokovalo slobodu námornej plavby v Azovskom, Čiernom a Baltskom mori, čo nemožno pri posudzovaní budúcich scenárov zachovania súčasného mierového spolunažívania v Arktíde prehliadať;

AF.

keďže ďalekosiahle projekty a iniciatívy Číny vzbudzujú veľké obavy; keďže Čína uverejnila svoju prvú Bielu knihu o politike pre Arktídu v januári 2018 a dlhodobo sa usiluje o posilnenie svojej pozície v Arktíde, pričom sa vyhlásila za štát v susedstve Arktídy s ambíciou stať sa polárnou mocnosťou, a posilňuje spoluprácu s Ruskom v Arktíde; keďže Čína vytvorila polárnu hodvábnu cestu pre obchod cez arktický región ako rozšírenie svojej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a zorganizovala regionálne vedecké prieskumné misie, zriadila výskumné centrá v Arktíde a vyvinula 24 satelitov na pozorovanie polárnych oblastí; keďže Čína sa aktívne zúčastňuje na činnostiach Arktickej rady a zapája sa do dvojstrannej spolupráce s jednotlivými arktickými štátmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom získať podporu jej iniciatív;

AG.

keďže väčšina arktických aktérov aktualizovala svoje stratégie vzhľadom na rýchlo sa meniacu situáciu v Arktíde a rastúci hospodársky a geostrategický význam tohto regiónu;

Medzinárodná spolupráca ako základ bezpečnej, stabilnej, prosperujúcej, prístupnej a mierovej Arktídy

1.

opätovne potvrdzuje, že Arktída má pre EÚ strategický a politický význam, keďže EÚ je zainteresovaná strana do arktických záležitostí a globálny aktér, a vyzdvihuje záväzok EÚ byť zodpovedným aktérom usilujúcim sa o dlhodobý udržateľný a mierový rozvoj regiónu prostredníctvom úplnej spolupráce s medzinárodnými partnermi; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby všetky zainteresované strany vrátane EÚ a jej členských štátov konali v záujme zachovania mierovej a úzkej medzinárodnej a regionálnej spolupráce, vedeckého výskumu, prosperity a nízkeho napätia v arktickom regióne, ako aj reagovali na veľmi znepokojujúce vplyvy a dôsledky zmeny klímy v regióne; domnieva sa, že Arktída zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní environmentálnej rovnováhy planéty, vyjadruje spokojnosť s tým, že región je už dlho miestom mieru a plodnej medzinárodnej spolupráce, a blahoželá Arktickej rade k jej 25. výročiu fungovania ako hlavného fóra pre spoluprácu v Arktíde, v rámci ktorého sa preukázala schopnosť zachovať konštruktívny a pozitívny duch spolupráce;

2.

podporuje platnosť troch základných pilierov integrovanej politiky EÚ pre Arktídu, konkrétne prijímanie ambicióznych opatrení proti zmene klímy a ochrana životného prostredia Arktídy, podporovanie udržateľného rozvoja a posilňovanie medzinárodnej spolupráce; vyzdvihuje dôležitosť vyváženej politiky EÚ pre Arktídu a zastáva názor, že EÚ má jedinečné postavenie na to, aby pomáhala koordinovať a dopĺňať politiky členských štátov pre Arktídu, a preto zdôrazňuje potrebu väčšej súdržnosti medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa Arktídy; naliehavo vyzýva EÚ, aby v prípade potreby zahrnula arktický rozmer do svojich odvetvových politík;

3.

zdôrazňuje významnú úlohu pozorovateľov v Arktickej rade, ktorí majú množstvo skúseností a dlhodobo sa zapájajú do vedeckej a politickej spolupráce v Arktíde; v tejto súvislosti víta pokračujúci dialóg medzi pozorovateľskými štátmi a predsedníctvom Arktickej rady; podporuje žiadosť EÚ stať sa riadnym pozorovateľom v Arktickej rade a nabáda členov Arktickej rady, aby kladne reagovali na žiadosť EÚ; zdôrazňuje však, že EÚ je de facto pozorovateľom v Arktickej rade s možnosťou zúčastňovať sa a prispievať za rovnakých podmienok ako ostatní pozorovatelia;

4.

zdôrazňuje, že EÚ musí prispievať k posilnenej multilaterálnej správe Arktídy, presadzovať udržateľné využívanie zdrojov, ako aj chrániť a zachovávať Arktídu v harmónii s jej obyvateľstvom; vyzýva EÚ, aby aj naďalej prispievala Arktickej rade svojimi odbornými znalosťami a financovaním, a to väčším zapojením sa do pracovných skupín Arktickej rady a jej rôznych projektov; domnieva sa, že severný región by sa mal vnímať ako súčasť severného susedstva EÚ, a preto sa zasadzuje za jej väčšiu účasť na existujúcich fórach; zdôrazňuje, že Severná dimenzia slúži ako konštruktívna aréna pre cezhraničnú spoluprácu s úspešným modelom odvetvovej spolupráce, kde EÚ rovnako prispieva k spoločnej politike ako Rusko, Nórsko a Island, či ďalší pozorovatelia; víta ďalšiu praktickú spoluprácu v širokej škále oblastí; zdôrazňuje spoluprácu medzi miestnymi a celoštátnymi, štátnymi aj neštátnymi subjektmi v rámci Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora, ktorej je EÚ riadnym členom, v otázkach, ktoré majú osobitný význam pre región Barentsovho mora; konštatuje, že Euro-arktická rada regiónu Barentsovho mora zohrala dôležitú úlohu pri budovaní dôvery a vzájomného porozumenia na severe a zároveň posilňuje spoluprácu medzi arktickými krajinami; konštatuje, že EÚ by sa mala zamerať aj na účasť na iných politických fórach súvisiacich s rozvojom Arktídy;

5.

víta prebiehajúcu aktualizáciu politiky EÚ pre Arktídu, ktorá musí odrážať záujem EÚ o Arktídu a riešiť kombinované výzvy súvisiace so zvýšenou medzinárodnou pozornosťou a s klimatickými, environmentálnymi, geopolitickými a geoekonomickými zmenami v regióne; domnieva sa, že do tejto politiky by mali byť zapojení noví aktéri, ako je Čína, a že v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ by sa mala venovať pozornosť aj bezpečnostnému rozmeru Arktídy; domnieva sa najmä, že do tejto politiky treba začleniť komplexný prístup k bezpečnosti, ktorý by sa mal venovať otázkam životného prostredia a zdravia, ako aj otázkam ochrany námornej dopravy; konštatuje, že takáto komplexná aktualizovaná politika založená na konsenze všetkých členských štátov umožní EÚ zohrávať v regióne účinnú, proaktívnu a ambicióznejšiu úlohu, pričom bude zohľadňovať naliehavé výzvy súvisiace so zmenou klímy a rastúcim geopolitickým významom Arktídy a zároveň slúžiť aj záujmom občanov EÚ, najmä tých, ktorí žijú v Arktíde, a obzvlášť pôvodného obyvateľstva; zdôrazňuje, že takáto politika musí odrážať vnútorný aj vonkajší rozmer vzťahov EÚ s Arktídou a mala by zahŕňať rozmer udržateľnej prepojenosti s cieľom vyriešiť kľúčové problémy, ktorým čelia arktickí obyvatelia, ako je zabezpečenie kvalitného internetového pripojenia;

6.

zastáva názor, že nová politika EÚ pre Arktídu by sa mala vo všeobecnosti využívať ako príležitosť na zvýšenie informovanosti a angažovanosti občanov EÚ, akademickej obce a podnikov, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa Arktídy; vyzýva na vytvorenie jednotného portálu pre Arktídu, ktorý by zahŕňal všetky iniciatívy a činnosti inštitúcií EÚ v oblasti Arktídy;

7.

konštatuje, že záujem o Arktídu a jej zdroje rastie; je hlboko znepokojený negatívnymi účinkami zmeny klímy, najmä rýchlym roztápaním ľadu a nadmerným využívaním zdrojov, čo vytvára nové prvky a situácie pre určité formy hospodárskeho rozvoja, ako aj ďalšie narušenie čím ďalej krehkejších arktických ekosystémov;

8.

zdôrazňuje, že komplexný model správy založený na medzinárodnom práve prospel všetkým arktickým štátom a regiónu ako celku a zabezpečil predvídateľnosť a stabilitu v regióne; zdôrazňuje, že existujúce regionálne štruktúry posilňujú dôveru a spoluprácu medzi arktickými štátmi; zdôrazňuje, že arktické štáty nesú primárnu zodpovednosť za riešenie problémov na svojich územiach; poukazuje však na to, že vonkajšie sily majú kľúčový vplyv na súčasné a budúce výzvy regiónu; opakuje, že medzinárodné právo je základným kameňom právneho rámca upravujúceho medzinárodné vzťahy v Arktíde, a zdôrazňuje význam dohovoru UNCLOS ako základného piliera všetkých námorných činností, a najmä jeho časti XV, s ohľadom na mierové riešenie námorných sporov a rôznych postupov urovnávania sporov v záujme určovania arktického kontinentálneho šelfu a riešenia otázok vnútroarktickej zvrchovanosti, pokiaľ ide o pobrežné vody; opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ a členským štátom, aby zohrávali významnejšiu úlohu pri účinnom vykonávaní medzinárodných dohovorov, a vyzýva USA, aby ratifikovali dohovor UNCLOS; zdôrazňuje tiež význam medzinárodných orgánov zriadených v rámci dohovoru UNCLOS vrátane Komisie pre hranice kontinentálneho šelfu (CLCS), Medzinárodného orgánu pre morské dno (ISBA) a Medzinárodného tribunálu pre morské právo (ITLOS), ako aj platforiem, ako sú Arktická rada, Konferencia poslancov Arktídy, Euro-arktická rada regiónu Barentsovho mora, Severná dimenzia a Organizácia Spojených národov, a naďalej sa zaväzuje k intenzívnej a aktívnej účasti na parlamentnej spolupráci v otázkach týkajúcich sa Arktídy;

9.

uznáva štatút zvrchovanosti arktických štátov a ich zvrchované práva v súlade s medzinárodným právom; domnieva sa, že ochrana úspechov mierovej spolupráce trvajúcej tri desaťročia je prvoradá; zdôrazňuje, že by sa mala v plnej miere využiť schopnosť EÚ nachádzať riešenia potenciálnych bezpečnostných výziev; zdôrazňuje, že množstvo zložitých a vzájomne prepojených otázok súvisiacich s hospodárskym, environmentálnym a bezpečnostným rozvojom Arktídy si vyžaduje nadviazanie dialógu medzi globálnymi, regionálnymi a miestnymi aktérmi o bezpečnostných potrebách regiónu;

Zmena klímy v Arktíde

10.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad zisteniami osobitnej správy IPCC o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme, podľa ktorej globálne otepľovanie viedlo v posledných desaťročiach k rozsiahlemu zmenšovaniu kryosféry, pričom došlo k masovým stratám pevninských ľadovcov a ľadovcov, k zníženiu snehovej pokrývky a k zmenšeniu veľkosti a hrúbky arktického morského ľadu a k zvýšeniu teploty permafrostu; je veľmi znepokojený dôsledkami roztápania permafrostu na verejné zdravie a bezpečnosť, keďže dochádza k odkrývaniu baktérií a vírusov, ktoré boli po stáročia alebo tisícročia nečinné;

11.

zdôrazňuje, že Arktída stráca biodiverzitu alarmujúcou rýchlosťou, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad zisteniami globálnej hodnotiacej správy IPBES o biodiverzite a ekosystémových službách; zdôrazňuje, že strata biodiverzity nie je spôsobená len zmenou klímy, ale aj ťažbou v oceánoch a moriach, ktorá sa v Arktíde podľa názoru IPBES pravdepodobne rozšíri, ako bude pokračovať proces jej topenia;

12.

je znepokojený správami, že baktérie uvoľňované pri roztápaní permafrostu uvoľňujú uhlík poškodzujúci klímu, ktorý spolu s vírusmi môže predstavovať aj vážnu hrozbu pre zdravie zvierat a ľudí; konštatuje, že zmena klímy a topenie permafrostu majú škodlivý vplyv na schopnosť žiť a pracovať v regióne, pričom oboje viedlo k strate alebo degradácii existujúcej infraštruktúry, ciest a budov, ako aj k veľkému počtu priemyselných a dopravných nehôd a takisto ohrozuje kultúrne miesta a miesta kultúrneho dedičstva a spôsob života pôvodného obyvateľstva;

13.

zdôrazňuje, že EÚ by mala pri ochrane a rozvoji regiónu uplatňovať politiku, ktorá zaručí, že opatrenia na riešenie environmentálnych problémov budú zohľadňovať záujmy obyvateľstva arktického regiónu vrátane jeho pôvodných obyvateľov;

14.

naliehavo vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri vypracúvaní ambiciózneho akčného plánu v oblasti klímy pre Arktídu, ktorý by riešil globálne znižovanie emisií skleníkových plynov a adaptáciu na zmenu klímy a zároveň podporoval inovatívne riešenia relevantné pre Arktídu;

Geopolitický vývoj v Arktíde

15.

víta skutočnosť, že stabilita Arktídy je dlhodobo relatívne nedotknutá konfliktmi v iných častiach sveta, a zdôrazňuje, že je dôležité zabraňovať tomu, aby sa účinky presahovania, čo sa týka geopolitického vývoja v iných regiónoch, neprejavili aj v Arktíde; poznamenáva však, že bezpečnostná a vojenská situácia v Arktíde sa v posledných rokoch zásadne zmenila, a uznáva strategickú dôležitosť regiónu; konštatuje, že bezpečná, stabilná, udržateľná, mierová a prosperujúca Arktída zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska bezpečnosti Európy ako celku a jej strategického kontextu; ďalej zdôrazňuje, že vojenská činnosť v Arktíde musí byť predvídateľná, transparentná a vykonávaná spôsobom, ktorým sa presadzuje bezpečnosť a stabilita, keďže zvýšená militarizácia v kombinácii so zhoršenými geopolitickými vzťahmi na celom svete môže viesť k incidentom a zvýšeniu bezpečnostných rizík; preto vyzýva na posilnený regionálny dialóg, cezhraničnú spoluprácu a zdržanlivosť vo vojenskej sfére a podporuje proces rokovaní a prijímaní opatrení na budovanie dôvery zameraných na dlhodobý cieľ znižovania vojenského vybavenia v regióne;

16.

berie na vedomie osobitnú geografickú situáciu Ruskej federácie, ktorej teritoriálne vody a hospodárske zóny ďaleko presahujú vody a zóny všetkých ostatných arktických štátov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Rusko je automatickým partnerom vzhľadom na svoje osobitné geografické charakteristiky, pre ktoré nesie aj väčšiu zodpovednosť;

17.

berie na vedomie popredné miesto Arktídy vo vojenských stratégiách všetkých aktérov tohto regiónu a naliehavo ich vyzýva, aby ustanovili svoje politiky pre oblasť Arktídy v úplnom súlade s medzinárodným právom; vyjadruje vážne znepokojenie nad postupným budovaním vojenských síl Ruskom, ktoré bolo najrozsiahlejšie spomedzi arktických štátov a zahŕňa rozvoj spôsobilostí v oblasti zabraňovania prístupu/uzatvárania územia (A2/AD), ako aj opätovnú aktiváciu a obnovu námorných jadrových síl a flotily ľadoborcov, z ktorých niektoré plánuje Rusko vybaviť riadenými strelami s plochou dráhou letu a systémami elektronického boja; domnieva sa, že takéto činnosti nie sú odôvodnené vojenskou situáciou na mieste a výrazne prekračujú legitímne obranné účely, a teda odrážajú vôľu Ruska dosiahnuť strategickú vojenskú nadradenosť v regióne, čo povedie k nestabilite a zvýšenému riziku konfrontácie a odchyľuje sa od Murmanskej iniciatívy z roku 1987, ktorej cieľom bolo transformovať Arktídu na medzinárodnú „zónu mieru“; naliehavo žiada krajiny v okolí severného pólu, aby nebudovali vojenské stanovištia ani vedecké stanice, ktoré chránia vojenské sily;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že namiesto zamerania sa na prínosy spolupráce sa Rusko rozhodlo zaujať oveľa konkurenčnejší, dokonca konfrontačný prístup k Arktíde, keďže ju pokladá za oblasť vojenskej, územnej a hospodárskej expanzie a za arénu pre svoje veľmocenské ambície;

19.

vyzýva všetky arktické štáty, aby nadviazali konštruktívny a vzájomne prospešný dialóg o všetkých otázkach siahajúcich od ochrany životného prostredia cez hospodársky rozvoj až po vojenské operácie; zdôrazňuje, že EÚ a Rusko majú významné spoločné záujmy vo viacerých oblastiach súvisiacich s Arktídou, a to aj v oblasti námornej bezpečnosti a cezhraničnej spolupráce v otázkach životného prostredia; zdôrazňuje však, že konštruktívna spolupráca by mala byť v súlade so zásadou selektívnej angažovanosti, a to aj v otázkach zmeny klímy a životného prostredia, a nemala by ohroziť ciele sankcií a reštriktívnych opatrení prijatých v dôsledku konania ruskej vlády v iných častiach sveta a mala by byť v súlade so stratégiou EÚ voči Ruskej federácii; konštatuje, že Arktická rada by sa mala považovať za platformu na udržiavanie a pokračovanie otvoreného dialógu s Ruskom o otázkach, ktoré sú dôležité aj pre EÚ;

20.

domnieva sa, že EÚ musí pozorne sledovať krok Číny, ktorá Arktídu zahrnula do svojich programov hospodárskeho rozvoja s ambíciou zaradiť arktickú trasu cez Severné more do svojej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta („polárna hodvábna cesta“), a zahrnúť ho do svojej aktualizovanej politiky pre Arktídu, pretože tento krok vedie k spochybneniu akejkoľvek myšlienky, že Arktída by sa mohla považovať za samostatný región neohrozený globálnou geopolitikou; v tejto súvislosti berie na vedomie investície Číny do výskumu, nových ľadoborcov a strategických infraštruktúrnych projektov v Arktíde, ktoré pripomínajú fungovanie krajiny v iných častiach sveta, a pripomína, že EÚ by nemala stratiť dôležitú pozíciu v tejto oblasti na úkor tretích krajín; vyjadruje znepokojenie nad pokusmi Číny investovať do námorných prístavov pozdĺž trasy cez Severné more a získať ťažobné práva okrem iného ako spôsob na ustálenie svojej prítomnosti v Arktíde a naliehavo vyzýva arktické štáty, aby dôkladne preskúmali zahraničné investície do ich subjektov a infraštruktúry strategického významu;

Zaručenie slobody plavby

21.

víta prijatie a nadobudnutie platnosti medzinárodného kódexu IMO pre lode plaviace sa v polárnych vodách (polárny kódex) 1. januára 2017;

22.

vyzýva na posúdenie vykonávania polárneho kódexu IMO, ako aj noriem a povinností vyplývajúcich z dohovorov SOLAS a MARPOL s cieľom zistiť, či ich v plnej miere vykonávajú subjekty pôsobiace v Arktíde, a identifikovať medzery a nedostatky, ktoré treba ďalej riešiť; naliehavo vyzýva všetky arktické pobrežné štáty, aby urýchlene prijali opatrenia potrebné na úplné presadzovanie polárneho kódexu; nabáda plavidlá, ktoré nepodliehajú dohovoru SOLAS, aby dobrovoľne vykonávali tieto bezpečnostné opatrenia a riadili sa ďalšími opatreniami a usmerneniami pre bezpečnú a ekologickú navigáciu a prevádzku v Arktíde;

23.

Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa výraznejšie zasadzovali za účinné vykonávanie medzinárodných dohovorov, ako je Parížska dohoda, Minamatský dohovor, Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, Göteborský protokol, Štokholmský dohovor, polárny kódex, Aarhuský dohovor a Dohovor o biologickej diverzite;

24.

naliehavo žiada spoločnú zodpovednosť za bezpečnosť ľudského života na mori a za udržateľnosť polárneho prostredia, keďže počet plavieb v polárnej oblasti a ich rozmanitosť v nadchádzajúcich rokoch porastie; v tejto súvislosti víta okrem polárneho kódexu aj opatrenia týkajúce sa trás lodí, ktoré sú zamerané na zníženie rizika mimoriadnych udalostí, ako aj opatrenia týkajúce sa bezrizikových zón na zlepšenie bezpečnosti plavby a na ochranu krehkého a jedinečného prostredia; vyzdvihuje úlohu EÚ a jej členských štátov pri predchádzaní konfliktom v Arktíde a ich riešení, pri budovaní civilných bezpečnostných mechanizmov, posilňovaní kapacít krízového riadenia a pátracích a záchranných infraštruktúr; zdôrazňuje, že EÚ môže prispieť svojimi odbornými znalosťami v oblasti bezpečnosti a ochrany námornej dopravy prostredníctvom námorných a navigačných spôsobilostí a informovanosti; uznáva, že v oblasti pátracích a záchranných operácií už existuje významná cezhraničná spolupráca; nabáda EÚ, aby posilnila svoje príspevky k prevencii núdzových situácií, pripravenosti a reakcii na katastrofy v rámci Arktickej rady, Fóra pobrežnej stráže v oblasti Arktídy a Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora; so znepokojením však berie na vedomie rozvíjajúcu sa a rýchlo rastúcu námornú dopravu a ťažbu zdrojov energie pozdĺž trasy cez Severné more, ktorá sa stala ohniskom geopolitického napätia a environmentálnych obáv; berie na vedomie rastúci hospodársky záujem o rozvoj trasy cez Severné more, najmä zo strany Ruska a Číny, ako prostriedku na podporu hospodárskeho rastu a ako celosvetovo konkurencieschopnej národnej dopravnej siete; berie na vedomie rozvoj rozsiahlych energetických projektov, ako je súčasná rusko-čínska spolupráca na projekte LNG Jamal a arktický LNG 2, a je znepokojený tým, že takéto projekty výrazne zvyšujú objem lodnej dopravy po trase cez Severné more a vyvíjajú značný tlak na už aj tak ohrozený arktický ekosystém;

25.

uvedomuje si veľkú výhodu Ruska v množstve ľadoborcov a čínsky rozvoj programov na výstavbu ľadoborcov a nabáda členské štáty a ostatné partnerské krajiny, aby si v tejto súvislosti vytvorili vlastné kapacity; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať výstavbu a nasadenie väčšieho počtu ľadoborcov a lodí so zosilnenou protiľadovou konštrukciou plaviacich sa pod vlajkou EÚ;

26.

zdôrazňuje potrebu posilnenia námorného dozoru a výmeny informácií v arktickom regióne; podporuje ďalšie investície do monitorovania kozmického priestoru a navigácie prostredníctvom satelitných sietí Copernicus a Galileo, ako aj informácií in situ z Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODnet) s cieľom zlepšiť reakciu na núdzové situácie, bezpečnú navigáciu a poznatky o zmene klímy; konštatuje, že zvyšujúca sa ľudská činnosť v regióne vrátane nárastu cestovného ruchu vyvoláva vážne obavy týkajúce sa bezpečnosti ľudí, najmä v súvislosti s drsnými poveternostnými podmienkami a obmedzenými pátracími a záchrannými kapacitami; zastáva názor, že medzinárodná spolupráca, ako aj úzke partnerstvá medzi vojenským, verejným a mimovládnym sektorom sú nevyhnutné na zabezpečenie primeranej civilnej ochrany v regióne; zdôrazňuje, že treba podporovať a vymieňať si najlepšie postupy v oblasti pátrania a záchrany (SAR) a prispievať k interoperabilite pátracích a záchranných jednotiek prostredníctvom spoločných cvičení; odporúča, aby členské štáty zvážili vytvorenie nových projektov stálej štruktúrovanej spolupráce zameraných napríklad na reakcie v oblasti SAR alebo životného prostredia, ktorých cieľom by bolo posilnenie spôsobilostí spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v Arktíde; nabáda EÚ a členské štáty, aby vykonávali simulácie toho, ako sa dá vo všeobecnosti v Arktíde uplatňovať mechanizmus civilnej ochrany;

27.

trvá na tom, že je veľmi dôležité, aby sa v Arktíde plne dodržiavali práva zahraničných lodí podľa dohovoru UNCLOS, najmä jeho článkov 17 – 21 a 37 – 41, vrátane práva pokojného prechodu, práva tranzitného prechodu a slobody plavby; odsudzuje kroky Ruska, ktorými obmedzuje práva na plavbu po trasách cez Severné more tým, že ich označuje za vnútorné vody pod svojou úplnou suverénnou kontrolou, vytvára regulačné a administratívne prekážky pre zahraničnú plavbu na trase a zavádza povinnosť získať povolenie Ruska na vstup do jeho výhradnej hospodárskej zóny a výsostných vôd a na prechod cez ne a tým, že nestanovilo výslovnú výnimku pre plavidlá so zvrchovanou imunitou; zdôrazňuje, že každé opatrenie obmedzujúce slobodu plavby by malo byť v súlade s dohovorom UNCLOS a medzinárodným obyčajovým právom; vyzýva Ruskú federáciu, aby dodržiavala pravidlá kodifikované v dohovore UNCLOS a rešpektovala záväzky, ktoré prijala pripojením sa ku každoročným výzvam Valného zhromaždenia OSN, aby štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, zabezpečili zosúladenie svojich námorných nárokov s dohovorom UNCLOS;

28.

zdôrazňuje, že rozvoj severných dopravných priechodov by mal byť udržateľný a mal by prispievať k ekologickejšej transformácii; konštatuje, že napríklad nové severné železničné spojenia by stimulovali hospodárstva severných a pobaltských štátov a zlepšili prístup na trh na osi sever – juh; preto vyzýva Komisiu, aby riešila otázky severnej dopravy a identifikovala príležitosti v kontexte partnerstva Severnej dimenzie pre dopravu a logistiku (NDPTL); zdôrazňuje, že v regióne Severnej dimenzie sú potrebné lepšie prepojenia s cieľom znížiť odľahlosť a zabezpečiť prepojenosť v reakcii na globálny rozvoj;

Udržateľný rozvoj a využívanie strategických zdrojov

29.

zdôrazňuje význam Arktídy pre energetickú bezpečnosť EÚ, dôrazne trvá na udržateľnom využívaní energetických zdrojov v Arktíde na základe vedeckých poznatkov a zdôrazňuje potrebu posilnenej politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vytvorených v EÚ a energetickej účinnosti, ktorá výrazne zníži závislosť Únie od vonkajších zdrojov, a tým zlepší jej postavenie z hľadiska bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu bojovať proti zmene klímy tým, že sa budú dodržiavať ciele Parížskej dohody;

30.

konštatuje, že zmena klímy vedie k znižovaniu vrstvy ľadu a tým k zvýšenej dostupnosti obrovských zdrojov uhľovodíkov v arktickom regióne, čo mení geostrategickú dynamiku regiónu a môže mať dôsledky pre medzinárodnú stabilitu; vyzýva štáty v regióne, aby sa naďalej snažili riešiť všetky súčasné alebo budúce konflikty týkajúce sa prístupu k prírodným zdrojom v Arktíde prostredníctvom konštruktívneho dialógu v súlade s medzinárodným právom, konkrétne s dohovorom UNCLOS, a v duchu vyhlásenia z Ilulissatu z roku 2008;

31.

uznáva environmentálne riziko, ktoré so sebou prináša ťažba ropy a zemného plynu v Arktíde; zdôrazňuje, že hospodársky rozvoj Arktídy, najmä prieskum a ťažba prírodných zdrojov v Arktíde, by mal prebiehať v súlade s medzinárodným právom a príslušnými medzinárodnými dohovormi a pravidlami, ako aj v súlade s prísnymi ochrannými environmentálnymi normami, a vyzýva na stanovenie prísnych požiadaviek na prieskum a ťažbu nových zásob uhľovodíkov v regióne; v tejto súvislosti je znepokojený pretrvávajúcimi pokusmi, najmä Ruska, ale aj súkromných spoločností z iných krajín, o realizáciu rozsiahlych ťažobných projektov s veľkým dosahom bez primeraného posúdenia ich vplyvu na životné prostredie; preto naliehavo vyzýva všetky arktické štáty, aby zabezpečili primerané ex ante posúdenie vplyvu všetkých ťažobných projektov na životné prostredie, a zdôrazňuje nevyhnutnosť dodržiavania regulačných noriem;

32.

zdôrazňuje, že kľúčovým cieľom v Arktíde by mali byť ochrana životného prostredia a riadenie znečistenia spôsobeného človekom; odrádza od ťažby arktických zdrojov, ak je vedecky dokázané, že spôsobuje nenapraviteľné škody na ekosystéme nielen Arktídy, ale aj mimo nej;

33.

víta prácu Arktickej rady v boji proti znečisťovaniu Arktídy a vyzýva EÚ, aby v nej zohrávala aktívnu úlohu a poskytovala pomoc;

34.

vyjadruje veľké znepokojenie nad nedávnou environmentálnou katastrofou spôsobenou spoločnosťou Norilsk Nickel, ktorá viedla k historicky najväčšiemu úniku ropy v polárnej časti Arktídy, ale aj v súvislosti s toxickou odpadovou vodou, ktorá bola odčerpávaná zo sedimentačnej nádrže a vylievaná do tundry, a s ďalšími únikmi, ku ktorým pravidelne dochádza a stále sa nevyskytujú v oficiálnych štatistikách; víta súdne rozhodnutia o uložení pokuty spoločnosti, zároveň však vyjadruje znepokojenie nad obmedzeným prístupom novinárov a odborníkov na miesta nehody a vyzýva ruské orgány, aby vytvorili transparentné a účinné postupy na oznamovanie a sledovanie takýchto environmentálnych katastrof; vyjadruje poľutovanie nad tým, že k takýmto nehodám často dochádza na pôde pôvodného obyvateľstva, čo vedie k strate ich schopnosti pokračovať v ich tradičnom spôsobe života; vyzýva EÚ, aby podporovala obhajcov práv na priaznivé životné prostredie a novinárov, ktorí vyšetrujú takéto prípady, a aby využívala vlastné aktíva, ako je Copernicus, na sledovanie takéhoto znečistenia v Arktíde a na vykonanie dôkladného posúdenia dôsledkov ťažby orientovanej len na zisk pre životné prostredie a človeka; podporuje spoluprácu s arktickými štátmi pri vývoji systémov rýchlej reakcie na riadenie environmentálnych katastrof v reálnom čase, najmä ropných škvŕn;

35.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že ruské spoločnosti naďalej znižujú svoje investície do ochrany životného prostredia a výrobných zariadení na úplné minimum, aby dosiahli čo najväčší zisk v čo najkratšom čase, čo vedie k trvalému vypúšťaniu toxických látok do atmosféry, ktoré už zničilo nielen životné prostredie, ale aj väčšinu arktických miest, ako je Norilsk, a zaradilo ich medzi najviac znečistené mestá na svete;

36.

domnieva sa, že Arktída by mala zohrávať ústrednú úlohu v Európskej aliancii pre suroviny, čím by sa podporila európska produkcia kritických nerastov, znížila závislosť od Číny, pokiaľ ide o prvky vzácnych zemín, a rozvinuli by sa príležitosti pre ekologický hospodársky rast, čo je rozhodujúce z hľadiska ďalšieho rozvoja ekologických technológií a boja proti zmene klímy, ktorá predstavuje hlavnú hrozbu pre región; zastáva názor, že rozhodnutia miestnych orgánov o ťažbe nerastných surovín by sa mali prijímať transparentne; víta iniciatívy v európskej časti Arktídy zamerané na udržateľnú ťažbu a zníženie emisií oxidu uhličitého, napríklad prostredníctvom projektu prvej svetovej produkcie železa bez fosílnych palív (HYBRIT), v rámci ktorého sa zohľadňuje rastúci dopyt po oceli a potreby čoraz elektrifikovanejšej spoločnosti;

37.

poznamenáva, že Arktída je bohatá na nerastné suroviny, a zdôrazňuje, že európska Arktída zohráva dôležitú úlohu z hľadiska zásobovania EÚ surovinami, okrem iného dodávaním základných zdrojov, technológií a know-how na dosiahnutie digitálnej a zelenej transformácie; konštatuje, že väčšina kritických surovín EÚ sa nachádza v Arktíde, čo by v prípade riadneho a udržateľného riadenia mohlo posilniť nezávislosť EÚ; berie na vedomie skutočnosť, že jedným z faktorov, ktoré vedú Peking k tomu, aby získal kontrolu nad arktickými zásobami, je želanie udržať si dominantné postavenie v dodávateľských reťazcoch životne dôležitých zdrojov a kľúčových zložiek vznikajúcich technológií;

38.

požaduje zvýšenie dostupnosti digitálnej infraštruktúry v Arktíde, čím sa podporí podnikanie, inovácie a diverzifikácia hospodárskeho rozvoja; zdôrazňuje, že je nevyhnutné presadzovať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov vo vzdialených arktických komunitách; povzbudzuje k ďalšej práci na inovačných energetických riešeniach a na súvisiacej výstavbe kapacít v Arktíde s cieľom predchádzať zmene klímy a zároveň zohľadňovať potreby spoločnosti; zdôrazňuje strategický význam podmorských telekomunikačných káblov v severnom Atlantiku, ktoré zabezpečujú viac ako 95 % medzinárodných telekomunikácií; opätovne zdôrazňuje význam posilnenia transatlantickej spolupráce pri ochrane a zabezpečovaní rešpektovania medzinárodných nástrojov, ktorými sa spravujú podmorské káble, vrátane dohovoru UNCLOS; zdôrazňuje úlohu, ktorú Arktída zohráva vďaka svojej klimatologickej aj geografickej konkurenčnej výhode s ohľadom na digitálnu prepojenosť medzi Severnou Amerikou, Európou a Áziou, ako aj na umiestnenie centier na ukladanie dát; poznamenáva, že nové digitálne diaľnice prostredníctvom rozšíreného optického káblového systému a infraštruktúry by mali tiež umožniť lepšiu digitálnu prepojenosť arktických komunít, ako aj podporiť zdravotnú starostlivosť a sociálne služby (napr. telezdravotnícke služby), e-vzdelávanie a zabezpečiť celkovo ľahší prístup k svetovému hospodárstvu;

39.

uznáva, že v arktickom regióne sa neinvestuje dostatočne; domnieva sa, že EÚ môže prispieť k hospodárskemu, sociálnemu a udržateľnému rozvoju v prospech arktických komunít, najmä v oblasti energetiky, dopravy a infraštruktúry; domnieva sa, že arktické regióny sú ústredným miestom inovatívnych priemyselných odvetví, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska udržateľného rozvoja;

40.

zdôrazňuje, že vzhľadom na dlhé vzdialenosti, riedko osídlené oblasti, drsné podnebie a demografickú nerovnováhu má zvýšenie prepojenosti, prístupnosti a integrácie komunít prostredníctvom investícií do informačných a komunikačných technológií a dopravnej infraštruktúry (v železničnej, námornej, pozemnej a leteckej doprave) zásadný význam pre zlepšenie produktivity a obchodu v Arktíde i mimo nej; domnieva sa, že lepšia doprava a širokopásmové pripojenie takisto zvýšia príležitosti pre cezhraničnú mobilitu pracovníkov a študentov, ako aj pre ďalšie rozšírenie spolupráce; zdôrazňuje užitočnosť miestnych nástrojov, ako sú stratégie inteligentnej špecializácie a územná spolupráca, na prispôsobenie udržateľných investícií v Arktíde a domnieva sa, že tieto politiky EÚ by sa mali ďalej rozvíjať a prepojiť s politikou EÚ pre Arktídu; požaduje vytvorenie osobitnej investičnej platformy, ktorá by uľahčila užšiu hospodársku spoluprácu medzi hospodárstvami EÚ a Arktídy v súčinnosti s Európskou investičnou bankou a Európskym investičným fondom;

41.

berie na vedomie úlohu súkromného sektora pri vývoji udržateľných riešení pre Arktídu; vyzýva Komisiu, aby podporovala investície európskych spoločností do kľúčových odvetví, ako je výroba energie z obnoviteľných zdrojov, logistika a rozvoj elektrickej siete, a zároveň identifikovala investičné príležitosti v rámci investičných a finančných nástrojov EÚ s cieľom uľahčiť prístup európskych spoločností na trh Arktídy; zdôrazňuje význam obchodu a investícií do digitálnej infraštruktúry, inovácií a hospodárskeho rozvoja v Arktíde za užšej spolupráce medzi vládami, akademickou obcou a podnikmi; vyzýva EÚ, aby obmedzila technické prekážky obchodu a posilnila svoju spoluprácu so zástupcami podnikov, pričom nabáda na ďalšiu podporu Arktickej hospodárskej rady; trvá na tom, aby spoločnosti so sídlom alebo pôsobiace v EÚ prísne dodržiavali hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, pokiaľ ide o všetky ich obchodné operácie a vzťahy s arktickým regiónom, a aby zabezpečili účinné procesy náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a životného prostredia; vyzýva tieto subjekty, aby vo všetkých fázach procesu zabezpečili účinné, zmysluplné a informované konzultácie s dotknutými aj potenciálne dotknutými zainteresovanými stranami vrátane pôvodného obyvateľstva; zdôrazňuje, že hospodárske činnosti v Arktíde by mali byť udržateľné a mali by prihliadať na svoj vplyv na životné prostredie, najmä na zmenu klímy, a svoje sociálne dôsledky; zdôrazňuje potrebu ďalšej podpory udržateľného regionálneho rozvoja v prospech obyvateľov Arktídy, nízkouhlíkových činností, znalostného a obehového hospodárstva;

42.

vo všeobecnosti podporuje názor vyjadrený v dohode o rybolove v strednej časti Severného ľadového oceánu, že využívanie prírodných zdrojov by sa malo uskutočňovať len vtedy, keď existuje primeraná istota, že nedôjde k poškodeniu životného prostredia, a zdôrazňuje význam uplatňovania prístupu predbežnej opatrnosti k arktickému a subarktickému rybolovu vo všetkých fázach; podčiarkuje význam opatrení na riadenie rybárstva založených na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti; konštatuje, že arktické pobrežné štáty sa dohodli na rámci riadenia činností v Arktíde vrátane záväzku urovnať prekrývajúce sa nároky voči námorným oblastiam; vyjadruje podporu existujúcim regionálnym organizáciám pre riadenie rybárstva a globálnym dohodám týkajúcim sa rybárstva, lodnej dopravy a morského prostredia; zdôrazňuje, že EÚ by mala byť zapojená do riadenia populácií rýb v súlade s dohovorom UNCLOS;

43.

konštatuje, že EÚ dostáva veľkú časť svojho dovozu rýb z Arktídy, a uvedomuje si, že spory týkajúce sa rybolovu budú pravdepodobne narastať, okrem iného pre vyčerpanie populácií rýb v niektorých oblastiach a ich migráciu do iných oblastí, čo je čiastočne spôsobené zmenou klímy; z tohto dôvodu víta podpísanie dohody o rybolove v strednej časti Severného ľadového oceánu, ktorej cieľom je dosiahnuť v Arktíde udržateľný rozvoj a ktorou sa zavedie prístup predbežnej opatrnosti k riadeniu rybárstva na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu, a vyzýva na jej urýchlené nadobudnutie platnosti; uznáva význam vyhlásenia z Osla pre dosiahnutie tejto záväznej dohody o predchádzaní neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu; víta začlenenie zástupcov organizácií pôvodného obyvateľstva do delegácií; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že ich účasť a účasť mimovládnych organizácií sa obmedzila len na úlohu pozorovateľov;

Slúžiť miestnym komunitám a chrániť práva pôvodného obyvateľstva

44.

víta dosiahnuté úspechy, ale pripomína, že vo väčšine severských krajín sú pre oblasť Arktídy priemery stále horšie ako národné priemery, pokiaľ ide o chudobu, nízku strednú dĺžku života a veľmi obmedzený ľudský a hospodársky rozvoj; uvedomuje si, že technologická transformácia a zmena klímy ovplyvňujú tradičný štýl a spôsob života pôvodného obyvateľstva, a preto opakuje svoju výzvu na aktívne zapojenie všetkých komunít a obyvateľov Arktídy, a najmä pôvodného obyvateľstva, ktoré má miestne a praktické znalosti, do rozhodovacích procesov týkajúcich sa rozhodnutí o rozvoji; v tejto súvislosti dôrazne podporuje úplné a účinné vykonávanie článku 19 UNDRIP, najmä pokiaľ ide o potrebu získať slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas pôvodného obyvateľstva pred prijatím a vykonávaním legislatívnych alebo administratívnych opatrení, ako aj pred realizáciou rozvojových projektov, ktoré sa ich môžu týkať;

45.

uznáva, že roztápanie ľadu a miernejšie teploty vytláčajú pôvodné obyvateľstvo, a tým ohrozujú pôvodný spôsob života; uznáva želanie obyvateľov a vlád arktického regiónu so suverénnymi právami a povinnosťami, aby sa pokračovalo v udržateľnom hospodárskom rozvoji a súčasne boli chránené tradičné zdroje obživy pôvodného obyvateľstva a veľmi citlivá povaha arktických ekosystémov a prihliadalo sa na ich skúsenosti s využívaním a rozvíjaním rôznych zdrojov tohto regiónu udržateľným spôsobom;

46.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť zachovanie kultúry, tradícií a jazykov pôvodného obyvateľstva tým, že sa vytvoria programy budovania kapacít na zvýšenie informovanosti o rozmanitosti, histórii a právach pôvodného obyvateľstva, a to nielen pre mladých ľudí spomedzi pôvodného obyvateľstva, ale aj pre nepôvodné obyvateľstvo v celom regióne; vyzýva delegácie EÚ v arktických štátoch, aby sa zapojili do skutočného a inkluzívneho dialógu s pôvodným obyvateľstvom na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a slúžili ako kontaktné miesta pre otázky pôvodného obyvateľstva; zdôrazňuje potrebu, aby zamestnanci týchto delegácií EÚ boli oboznámení s právami pôvodného obyvateľstva, ktoré boli potvrdené v UNDRIP; víta rastúce uznávanie práv pôvodného obyvateľstva vo vonkajších politikách EÚ; vyzýva na posilnenie súdržnosti medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ pre oblasť Arktídy v tejto veci;

47.

opakuje svoju výzvu, aby sa do rozhodovacích procesov týkajúcich sa možností rozvoja aktívne zapojili všetci obyvatelia Arktídy, ktorí majú miestne a praktické znalosti, najmä pôvodné obyvateľstvo;

48.

vyjadruje poľutovanie nad úsilím ruskej vlády o podriadenie občianskej spoločnosti, čo má veľmi negatívny vplyv na pôvodné obyvateľstvo, a to obmedzovaním nezávislosti ich zastúpení a partnerstiev na medzinárodných fórach a blokovaním prístupu k externým finančným prostriedkom; poznamenáva, že podobným problémom čelia aj iné mimovládne organizácie vrátane environmentalistov;

49.

zastáva názor, že pri všetkých činnostiach v arktickom regióne vrátane riadenia a využívania arktických prírodných zdrojov by sa mali rešpektovať práva pôvodného obyvateľstva a ostatných miestnych obyvateľov, pre ktorých by zároveň tieto činnosti mali byť prínosom; v tejto súvislosti sa zasadzuje za silnejšie prepojenie medzi podnikmi pôsobiacimi v Arktíde a miestnymi komunitami s cieľom vytvárať hospodárske a výskumné príležitosti, pracovné miesta a udržateľný rozvoj zdrojov a podporuje vykonávanie noriem, ako je arktický investičný protokol a iniciatíva OSN za globálny pakt; pripomína existujúce medzinárodné nástroje, ktorými sa ustanovujú jurisdikcie, práva a povinnosti štátov v oblasti riadenia a udržateľného využívania prírodných zdrojov, a trvá na tom, aby sa tieto nástroje naďalej v plnej miere dodržiavali; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť medziľudskú spoluprácu, prístup k vzdelávaniu a podnikateľským príležitostiam a podporu pre mladých ľudí v Arktíde;

50.

zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa ambíciami, potrebami a výzvami, ktorým čelí miestne obyvateľstvo, najmä pokiaľ ide o medziľudskú spoluprácu, prepojenosť, prístup k internetu, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a zamestnanie, predovšetkým s ohľadom na mladých ľudí a marginalizované skupiny; zdôrazňuje, že aktualizovaná politika pre Arktídu musí zahŕňať ambiciózny rodový rozmer; žiada, aby sa posilnilo financovanie programov, ako sú program „zo severu na sever“ a iné programy mobility zamerané najmä na mladých ľudí žijúcich v Arktíde, a aby sa zvýšila podpora a zdroje, ktoré pomôžu obyvateľom Arktídy prispôsobiť sa zásadným zmenám spôsobeným zmenou klímy;

51.

opakuje svoju výzvu určenú všetkým zostávajúcim členským štátom, aby bezodkladne ratifikovali Dohovor MOP č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve;

Veda a znalosti

52.

vyzýva arktické štáty, aby splnili svoje záväzky vyplývajúce z Dohovoru o biologickej diverzite, najmä pokiaľ ide o ochranu in situ; vyzýva všetky štáty, aby zabezpečili, že pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity Arktídy sa budú zúčastňovať na poradách a rozhodovacích procesoch príslušných medzinárodných diplomatických fór o zmene klímy a biodiverzite; podporuje odporúčanie, aby pôvodné obyvateľstvo malo priamy prístup k finančným prostriedkom zo Zeleného klimatického fondu (GCF) na svoje iniciatívy v oblasti udržateľného zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu;

53.

zdôrazňuje významný prínos EÚ a jej členských štátov v oblasti polárnej vedy, ktorá bude nevyhnutná na porozumenie globálnym a miestnym účinkom zmeny klímy, a vyzdvihuje význam znalostí ako základného prvku pre prijímanie politických rozhodnutí a udržateľný rozvoj v Arktíde; opakuje výzvu zo 14. konferencie poslancov arktického regiónu, aby sa posilnila vedomostná základňa a zlepšila vedecká spolupráca s pomocou novej iniciatívy Medzinárodný polárny rok; podporuje medzinárodné úsilie vynakladané v oblasti vedy, znalostí a inovácií s arktickým rozmerom, ako aj spoluprácu v oblasti výskumu v Arktíde, napríklad uzavretie a vykonávanie Dohody o posilnení medzinárodnej vedeckej spolupráce v Arktíde;

54.

konštatuje, že EÚ je hlavným financovateľom arktického výskumu prostredníctvom programov ako Horizont 2020; zdôrazňuje potrebu zvýšiť financovanie výskumu a vývoja v Arktíde z prostriedkov EÚ; požaduje väčšiu viditeľnosť a koordináciu výskumu a inovácií zameraných na Arktídu, a to aj v rámci programu Horizont Európa; vyzýva Komisiu, aby poskytla komplexný prehľad finančných prostriedkov EÚ určených pre tento región a zložiek týkajúcich sa Arktídy v horizontálnych programoch EÚ, a naliehavo vyzýva EÚ, aby zaviedla ambiciózny, perspektívny a environmentálne udržateľný investičný plán pre Arktídu; domnieva sa, že v rámci takéhoto plánu by sa malo zvýšiť financovanie v kľúčových oblastiach, ako je vedecký výskum, a prideliť väčší objem finančných prostriedkov na výskum, vývoj a inovácie v Arktíde, vesmírnu, digitálnu a dopravnú infraštruktúru, vesmírne technológie, udržateľnú lodnú dopravu, udržateľnú ťažbu a spracovanie surovín, energiu z obnoviteľných zdrojov a iné nízkouhlíkové činnosti a na cestovný ruch; zdôrazňuje, že treba zlepšiť synergie medzi existujúcimi nástrojmi financovania, aby sa zabránilo možnej duplicite a maximalizovali sa interakcie medzi vnútornými a vonkajšími programami EÚ;

55.

konštatuje, že Arktída má obrovský potenciál pre inovácie a udržateľné využívanie zdrojov, ako aj pre vyvíjanie postupov, ktoré možno následne realizovať na celom svete, pričom je skúšobným prostredím okrem iného pre geotermálne, veterné a vodné projekty, bezuhlíkovú výrobu ocele a ekologickejšiu výrobu batérií; uznáva prínos vesmírnych programov EÚ, ako sú Copernicus, Galileo, Európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie a satelitné komunikácie, k bezpečnosti a ochrane životného prostredia, mora a ľudí v Arktíde tým, že umožňujú okrem iného monitorovanie vývoja ľadu, udržateľné riadenie morských zdrojov, odhaľovanie znečistenia, núdzové varovanie, identifikáciu a sledovanie pohybov v námornej doprave, ako aj pátracie a záchranné služby; podporuje nepretržité investície do rozvoja týchto spôsobilostí a odporúča ich uplatňovanie v Arktíde v spolupráci s arktickými štátmi, ktoré sú členmi EÚ a/alebo NATO, a pod ich vedením;

Viac EÚ v Arktíde, viac Arktídy v EÚ

56.

víta vymenovanie osobitného vyslanca pre otázky Arktídy v roku 2017; podporuje pokračovanie jeho mandátu a oceňuje prácu súčasného osobitného vyslanca; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zlepšili spoluprácu medzi útvarmi a súdržnosť medzi rôznymi programami a investíciami v Arktíde, a nabáda ich, aby vyčlenili primerané prostriedky, ktorých výška bude odzrkadľovať ambície politiky EÚ pre Arktídu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zriadila osobitnú pracovnú skupinu, ktorá sa bude komplexne venovať severnej Európe a Arktíde; konštatuje, že vnútorná koordinácia EÚ v záležitostiach týkajúcich sa Arktídy by sa mala posilniť tak na úrovni pracovnej skupiny Komisie, ako aj medzi príslušnými agentúrami EÚ; nabáda Komisiu, aby koordináciou politiky pre Arktídu poverila jedného zo svojich podpredsedov, aby sa zabránilo zdvojovaniu právomocí; vyzýva Radu, aby vytvorila pracovnú skupinu pre severnú Európu a Arktídu, a ESVČ, aby v rámci svojich štruktúr vytvorila podobnú jednotku; zastáva názor, že úloha Európskeho parlamentu by sa mala posilniť pri formulovaní a vykonávaní politiky EÚ pre Arktídu a že Európsky parlament by mal Arktíde venovať významnejšiu pozornosť, a to aj zriadením osobitnej medziparlamentnej delegácie zodpovednej za spoluprácu v Arktíde; vyzýva na širšiu diskusiu o otázkach týkajúcich sa Arktídy v rámci inštitúcií EÚ a v členských štátoch;

57.

zastáva názor, že proces konzultácií o novej politike EÚ pre Arktídu by sa mal využiť na posúdenie účinnosti súčasných politík EÚ;

58.

zastáva názor, že EÚ ako globálny aktér by sa mala aktívne zapájať do politických dialógov, reagovať na rastúci strategický význam Arktídy a naďalej zohrávať svoju úlohu akceptovateľného a dôveryhodného aktéra v Arktíde, pričom by mala rešpektovať jedinečný súbor existujúcich poradných fór pre Arktídu a úspešných mechanizmov rámca správy; domnieva sa, že EÚ môže zastávať úlohu nestranného sprostredkovateľa pri presadzovaní regionálnej stability a prosperity; vyzýva EÚ, aby pokračovala v dialógu a opatreniach na budovanie dôvery v existujúcich multilaterálnych rámcoch a aby Arktídu zaradila ako prioritu do globálnej stratégie EÚ; ďalej požaduje politiku prepojenosti špecifickú pre Arktídu (digitalizácia, navigácia, logistika, doprava); je pevne presvedčený o tom, že Európska zelená dohoda poskytuje veľmi potrebnú dlhodobú reakciu na rastúce výzvy súvisiace so zmenou klímy, a to prostredníctvom posilneného investičného programu pre udržateľný rast a najmä miestnych inovatívnych iniciatív, a zároveň významne prispeje k riešeniu strategickej energetickej závislosti EÚ; v tejto súvislosti vyzýva na začlenenie rozmeru politiky EÚ pre Arktídu do Európskej zelenej dohody, strategického programu EÚ na roky 2019 – 2024, globálnej stratégie EÚ, stratégie prepojenosti EÚ a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity;

59.

zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali udržiavať konštruktívne vzťahy so všetkými neeurópskymi arktickými štátmi, a podčiarkuje, že EÚ by pri spolupráci s pôvodným obyvateľstvom Arktídy mala uplatňovať a presadzovať prístup založený na právach; zdôrazňuje, že je dôležité, aby si arktické štáty EÚ vo väčšej miere vymieňali informácie o súčasných výzvach v regióne, zlepšovali svoje spôsobilosti hybridnej vojny, pokračovali v investíciách do obrany, zlepšovali súlad so súčasnými činnosťami v Arktíde a spoločne rozvíjali námorné a letecké oblasti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby užšie spolupracovali v otázkach týkajúcich sa Arktídy na regionálnych a medzinárodných fórach, a vyzýva EÚ, aby do rozvoja svojich politík, ktoré ovplyvňujú tento región, vo väčšej miere zapojila miestne a regionálne úrovne správy;

60.

zastáva názor, že najlepšia odpoveď na rastúcu spoluprácu medzi Čínou a Ruskom v Arktíde je lepšia koordinácia na úrovni EÚ, ako aj konzultácie s krajinami EHP, USA, Kanadou a tiež so Spojeným kráľovstvom, Japonskom, Kórejskou republikou, Indiou a ďalšími partnermi, ktorí sa zaviazali zabezpečiť mierovú spoluprácu a slobodu námornej plavby v Arktíde a čo najlepšie využiť možné synergie;

61.

berie na vedomie iniciatívu USA v oblasti bezpečnosti Arktídy (ASI) a kanadský politický rámec pre Arktídu a severnú oblasť a nabáda EÚ, aby tam, kde je to vhodné, nadviazala partnerstvo so svojimi podobne zmýšľajúcimi spojencami s cieľom zabezpečiť riadnu koordináciu v regióne; v tejto súvislosti vyzýva na intenzívny dialóg medzi EÚ a Arktídou na podporu vykonávania politiky EÚ voči Arktíde;

62.

zastáva názor, že otázky bezpečnosti v Arktíde by mali byť tiež súčasťou konzultácií a spolupráce s NATO, ktorá môže využiť rámec Rady NATO – Rusko na riešenie nedorozumení, zmiernenie napätia a predchádzanie krízam; uznáva význam operácií dohľadu a prieskumu v regióne a zavedenia mechanizmov na zlepšenie výmeny informácií; domnieva sa, že predchádzajúce oznámenie o vojenských cvičeniach v arktickom regióne by mohlo zvýšiť transparentnosť vojenských činností v regióne;

63.

poznamenáva, že ďaleký sever patrí do oblasti zodpovednosti hlavného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe a že spolupráca s NATO je potrebná na vybudovanie celkovej bezpečnostnej koncepcie pre Arktídu; v tejto súvislosti víta závery skupiny pre reflexiu, ktorú generálny tajomník NATO poveril tým, aby uskutočnila proces úvah zameraných na budúcnosť s cieľom posúdiť spôsoby posilnenia politického rozmeru aliancie NATO, pričom NATO by mala zvýšiť svoje situačné povedomie na ďalekom severe a v Arktíde a vypracovať stratégiu, ktorá zohľadní širšie odstrašujúce a obranné plány vrátane ustanovení na riešenie agresívnych krokov štátnych aktérov;

64.

konštatuje, že pri cvičení Trident Juncture v roku 2018, ktoré preukázalo, že NATO je operačne aktívne v Arktíde, najmä na ďalekom severu (Nórske a Barentsovo more), bola zabezpečená najvyššia úroveň transparentnosti; vyzýva všetky strany, ktoré vykonávajú vojenské činnosti v Arktíde, aby sa riadili takýmito postupmi v súlade s medzinárodnými záväzkami vrátane Viedenského dokumentu OBSE, čím sa znížia riziká, objasnia možné nedorozumenia a zvýši transparentnosť zámerov;

65.

podporuje úsilie o posilnenie odolnosti voči potenciálnemu tlaku pochádzajúcemu z Číny alebo iných aktérov, ktorí neuprednostňujú ťažbu nerastných surovín environmentálne šetrným a udržateľným spôsobom pri dodržiavaní medzinárodných noriem a dohovorov OSN; vyzýva pracovnú skupinu East StratCom pri ESVČ, aby monitorovala kampane zamerané na ovplyvňovanie rozhodovacích procesov o ťažbe nerastných surovín v regióne;

66.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a USA spoločne podporovali bezpečnosť a stabilitu v Arktíde a zároveň investovali a rozširovali svoju trvalú vedeckú prítomnosť v regióne;

67.

požaduje zapojenie Arktídy do diskusií o Strategickom kompase EÚ a zdôrazňuje, že na zasadnutiach Politického a bezpečnostného výboru, ako aj Rady sa treba pravidelne zaoberať rozvojom Arktídy; vyzýva na pravidelnejšiu výmenu názorov o otázkach týkajúcich sa Arktídy ako dôležitej oblasti konzultácií medzi EÚ a NATO;

68.

vyzýva na väčšie zviditeľnenie EÚ v Arktíde a vyzýva EÚ, aby nadviazala posilnený politický dialóg o dvojstrannej spolupráci s Faerskými ostrovmi a Grónskom a aby spolu s dánskymi orgánmi zvážila možnosť zriadenia kancelárií EÚ v Grónsku a na Faerských ostrovoch;

69.

požaduje, aby sa ciele novej stratégie pre Arktídu zohľadnili v programoch EÚ s osobitným financovaním, v projektoch EÚ a príslušných právnych predpisoch EÚ, ako aj v činnosti príslušných agentúr EÚ;

70.

zastáva názor, že námorná stratégia EÚ by sa mala aktualizovať tak, aby odrážala nové príležitosti a výzvy; domnieva sa, že podobné posúdenia a preskúmania by sa mali vykonávať aj v prípade iných politík EÚ vrátane politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru, aby sa posúdilo rozšírenie uplatňovania existujúcich satelitných programov tak, aby zahŕňali osobitné potreby arktického regiónu, vrátane využívania programu Copernicus na sledovanie znečistenia;

o

o o

71.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(1)  Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 41.

(2)  Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 71.

(3)  Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 174.

(4)  Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 136.

(5)  Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 32.

(6)  Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 28.

(7)  Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 15.

(8)  Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2.


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/129


P9_TA(2021)0414

Ochrana osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom petícií: získané poznatky

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o ochrane osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom petícií: získané poznatky (petície č. 2582/2013, 2551/2014, 0074/2015, 0098/2015, 1140/2015, 1305/2015, 1394/2015, 0172/2016, 0857/2016, 1056/2016, 1147/2016, 0535/2017, 1077/2017, 0356/2018, 0367/2018, 0371/2018, 0530/2018, 0724/2018, 0808/2018, 0959/2018, 0756/2019, 0758/2019, 0954/2019, 1124/2019, 1170/2019, 1262/2019, 0294/2020, 0470/2020, 0527/2020, 0608/2020, 0768/2020, 0988/2020, 1052/2020, 1139/2020, 1205/2020, 1299/2020, 0103/2021 a ďalšie) (2020/2209(INI))

(2022/C 132/11)

Európsky parlament,

so zreteľom na prijaté petície týkajúce sa otázok zdravotného postihnutia, ako sú uvedené v názve tohto uznesenia, a na predchádzajúce rokovania Výboru pre petície o týchto petíciách,

so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii,

so zreteľom na články 19 a 48, článok 67 ods. 4 a články 153, 165, 168 a 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä na jej články 3, 21, 24, 26, 34, 35, 41 a 47,

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady 1, 3, 10 a 17,

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol platnosť 21. januára 2011, v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (1),

so zreteľom na všeobecné pripomienky k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím ako k smerodajnému usmerneniu k jeho vykonávaniu,

so zreteľom na Kódex správania pre Radu, členské štáty a Komisiu, ktorým sa ustanovujú vnútorné mechanizmy na vykonávanie Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany Európskej únie a na zastupovanie Európskej únie v súvislosti s týmto dohovorom (2),

so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z 2. októbra 2015 k úvodnej správe Európskej únie,

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

so zreteľom na strategické vyšetrovanie európskej ombudsmanky týkajúce sa spôsobu, akým Európska komisia zabezpečuje, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k jej webovým sídlam,

so zreteľom na opatrenie Rady ustanovujúce revidovaný rámec na úrovni EÚ, ktorý sa vyžaduje podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

so zreteľom na strategické vyšetrovanie európskej ombudsmanky týkajúce sa spôsobu, akým Európska komisia monitoruje fondy EÚ používané na presadzovanie práva osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb na nezávislý život,

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva o základných právach za rok 2020,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2019 s názvom Príprava programu EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2020 – 2030,

so zreteľom na index rodovej rovnosti 2020 Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (3),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (4),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (5),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (6),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (7),

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (8),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426, tzv. antidiskriminačná smernica) a na stanovisko Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 k tejto veci (9),

so zreteľom na odporúčanie Rady zo 4. júna 1998, ktoré sa týka parkovacích preukazov pre osoby so zdravotným postihnutím (10),

so zreteľom na odporúčanie Rady (EÚ) 2021/1004 zo 14. júna 2021, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti (11),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 27. novembra 2020 s názvom Hodnotenie európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia za roky 2010 – 2020 (SWD(2020)0291),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom (12),

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2020 o európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020 (13),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2020 o právach osôb s mentálnym postihnutím a ich rodín počas krízy COVID-19 (14),

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2021 o Európskej záruke pre deti (15),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2021 o vykonávaní smernice Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, so zreteľom na UNCRPD (16),

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2018 o situácii žien so zdravotným postihnutím (17),

so zreteľom na svoju štúdiu z 3. novembra 2016 s názvom Európske štrukturálne a investičné fondy a osoby so zdravotným postihnutím v Európskej únii,

so zreteľom na svoju štúdiu z 15. septembra 2017 s názvom Inclusive education for learners with disabilities (Inkluzívne vzdelávanie pre študentov so zdravotným postihnutím),

so zreteľom na štúdiu z 9. októbra 2015 s názvom The protection role of the Committee on Petitions in the context of the implementation of the UN Convention on the Rights of Persons with Disabilities (Ochranná úloha Výboru pre petície v súvislosti s vykonávaním Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím) a na jej aktualizácie z rokov 2016, 2017 a 2018,

so zreteľom na svoju hĺbkovú analýzu z 15. augusta 2016 s názvom Európsky akt o prístupnosti,

so zreteľom na svoju štúdiu z 8. mája 2018 s názvom Transport and tourism for persons with disabilities and persons with reduced mobility (Doprava a cestovný ruch pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou),

so zreteľom na svoju štúdiu z 15. júla 2020 s názvom The Post-2020 European Disability Strategy (Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia po roku 2020),

so zreteľom na článok 54 a článok 227 ods. 3 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

so zreteľom na list Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

so zreteľom na správu Výboru pre petície (A9-0261/2021),

A.

keďže približne 1 % všetkých petícií každoročne doručených Výboru pre petície sa týka rôznych otázok zdravotného postihnutia;

B.

keďže v EÚ je približne 87 miliónov osôb so zdravotným postihnutím (18);

C.

keďže 37 % obyvateľov EÚ vo veku 15 rokov a viac má (mierne alebo závažné) telesné alebo zmyslové obmedzenia (19);

D.

keďže petície o otázkach zdravotného postihnutia poukazujú na ťažkosti, s ktorými sa osoby so zdravotným postihnutím stretávajú, a na skutočnosť, že v každodennom živote čelia diskriminácii a prekážkam a že nemôžu využívať základné slobody a práva stanovené v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako je prístup k verejnej doprave, prístupnosť zastavaného prostredia, používanie posunkového jazyka, financovanie a rovnaký prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave;

E.

keďže sa všeobecne uznáva, že osoby so zdravotným postihnutím v každodennom živote naďalej čelia viacerým prekážkam a diskriminácii, ktoré im bránia využívať základné slobody a práva stanovené v platných legislatívnych rámcoch EÚ a OSN; keďže medzi ne patrí vzájomné uznávanie zdravotného postihnutia medzi členskými štátmi, ktorého absencia bráni slobode pohybu osôb so zdravotným postihnutím v rámci EÚ, prístup k verejnej doprave, fyzická, zmyslová a kognitívna prístupnosť zastavaného prostredia, tovar, služby a programy, používanie posunkového jazyka a všetkých ostatných prostriedkov a formátov dostupnej komunikácie a informácií, financovanie a rovnaký prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, prístup na trh práce, prístup k osobnej asistencii a začleneniu do komunity a rovnosť príležitostí a zaobchádzania v zamestnaní a povolaní;

F.

keďže všetky osoby so zdravotným postihnutím majú rovnaké práva na rovnakom základe ako ostatní ľudia vo všetkých oblastiach života a majú nárok na neodňateľnú dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislý život, samostatnosť a plnú účasť na živote spoločnosti a nárok očakávať, že ich príspevok k sociálnemu, politickému a hospodárskemu pokroku EÚ bude rešpektovaný a cenený;

G.

keďže informácie vyplývajúce z petícií, ktoré Európskemu parlamentu predložili osoby so zdravotným postihnutím alebo ktoré sa týkajú otázok zdravotného postihnutia, môžu slúžiť ako zdroj informácií o nedostatkoch vo vykonávaní Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ a môžu pomôcť pri tvorbe právnych predpisov vo všetkých oblastiach politiky;

H.

keďže Výbor pre petície zohráva ochrannú úlohu s cieľom zabezpečiť, aby Únia dodržiavala Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím pri tvorbe politík a legislatívnych opatrení na úrovni EÚ; keďže Výbor pre petície bol požiadaný, aby spolu s európskym ombudsmanom, Agentúrou Európskej únie pre základné práva a Európskym fórom zdravotného postihnutia vypracoval rámec EÚ, ktorý Rada prijala na svojej 3 513. schôdzi 16. januára 2017;

I.

keďže Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci zdôrazňuje význam petícií týkajúcich sa práv osôb so zdravotným postihnutím vzhľadom na úlohu a povinnosti Európskeho parlamentu ako súčasť rámca EÚ na monitorovanie vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím;

J.

keďže Výbor pre petície má prostredníctvom svojej úlohy osobitnú povinnosť chrániť práva osôb so zdravotným postihnutím v EÚ, pričom uplatňovanie ich základných slobôd a práv je zaručené právom EÚ a Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím; keďže dostupné informácie o týchto právach sú nedostatočné a nie sú dostatočne prístupné;

K.

keďže Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vysoko oceňuje kľúčovú úlohu Výboru pre petície ako mosta medzi občanmi Únie, Európskym parlamentom a ďalšími inštitúciami EÚ a ako dôležitého nástroja na zapájanie občanov do participatívnej demokracie; keďže petičné právo obrátiť sa na Európsky parlament je jedným zo základných práv každého jednotlivca a organizácie so sídlom v EÚ a je nevyhnutným priamym zdrojom faktických informácií;

L.

keďže petičné právo a petičný postup by mali byť viditeľnejšie a prístupnejšie pre všetkých jednotlivcov a organizácie v EÚ vrátane osôb so zdravotným postihnutím; keďže Výbor pre petície by mal zabezpečiť lepšiu viditeľnosť a dostatočné informácie v tomto smere prostredníctvom cielených informácií a informačných kampaní s osobitným zameraním na zraniteľné skupiny vrátane osôb so zdravotným postihnutím; keďže Európsky parlament zatiaľ nevypracoval index účinnosti svojho systému predkladania petícií ani nezhromažďoval a nezverejňoval štatistické údaje o spracovaní petícií;

M.

keďže Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím je prvá medzinárodná zmluva o ľudských právach, ktorú ratifikovala EÚ i všetky jej členské štáty;

N.

keďže Opčný protokol k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol ratifikovaný EÚ a piatimi členskými štátmi;

O.

keďže Únia rovnosti pre všetkých a vo všetkých jej podobách je jednou z priorít politických usmernení súčasnej Komisie;

P.

keďže petície opakovane poukázali na obmedzenia, pokiaľ ide o prístup osôb so zdravotným postihnutím k vzdelávaniu, čo vedie k ich nižšej účasti na vzdelávacích činnostiach, než je priemer obyvateľstva, a v dôsledku toho k riziku sociálneho a hospodárskeho vylúčenia; keďže každá štvrtá osoba so zdravotným postihnutím predčasne zanechá štúdium (20);

Q.

keďže vytvorenie funkcie komisára pre rovnosť zohralo dôležitú úlohu pri vytváraní novej stratégie pre práva osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2021 – 2030);

R.

keďže Európsky parlament vo svojich uzneseniach opakovane naliehal na členské štáty, aby vykonávali náležité politiky s cieľom zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli v plnej miere využívať svoje sociálne, politické a hospodárske práva;

S.

keďže zodpovednosťou členských štátov je zabezpečiť, aby všetci občania v EÚ mali právo na účinný prostriedok nápravy na nezávislom a nestrannom súde, ktorý bol ustanovený zákonom, a aby mal každý prístup k právnej pomoci, obhajobe a zastúpeniu pred súdom;

T.

keďže 24 členských štátov v nadväznosti na žiadosť o informácie, ktorú Výbor pre petície zaslal stálym zastúpeniam všetkých členských štátov v súvislosti s petíciou č. 0535/2017, komplexne informovalo o pokroku, ktorý dosiahli pri vykonávaní Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, pričom jednou z hlavných zásad dohovoru je prístupnosť;

U.

keďže antidiskriminačná smernica, ktorá by prostredníctvom horizontálneho prístupu poskytla väčšiu ochranu pred diskrimináciou akéhokoľvek druhu, je v Rade stále zablokovaná, a keďže táto patová situácia trvá už viac ako desať rokov;

V.

keďže prístupnosť je nevyhnutným predpokladom pre uplatňovanie všetkých ostatných práv vyplývajúcich z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím na rovnoprávnom základe s ostatnými; keďže Komisia navrhla niekoľko opatrení s cieľom monitorovať vykonávanie existujúcich právnych predpisov o prístupnosti, ako aj nové opatrenia na vytvorenie bezbariérovej EÚ;

W.

keďže iniciatívy na úrovni EÚ, ako je cena Access City, podporujú prispôsobovanie verejných priestorov potrebám starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím; keďže v rámci súťaže boli odmeňované mestá, ktoré sa pri prijímaní politických rozhodnutí zaväzujú, že budú inkluzívne pre osoby so zdravotným postihnutím a budú rešpektovať ich práva, zaoberajú sa potrebami osôb so zdravotným postihnutím a vedú sociálny dialóg s organizáciami pre osoby so zdravotným postihnutím a starších ľudí; keďže prispôsobovanie verejných priestorov pomôže nielen v boji proti sociálnemu vylúčeniu, ale prispeje aj k hospodárskemu rastu;

X.

keďže niekoľko petícií poukazuje na problémy a potrebu zlepšiť pre osoby so zdravotným postihnutím prístupnosť zastavaného prostredia a dopravy, ako aj prístupnosť informačných a komunikačných technológií a systémov (IKT) a iných zariadení a služieb poskytovaným verejnosti;

Y.

keďže je nevyhnutné, aby inštitúcie EÚ zabezpečili, že ich webové sídla budú mať potrebné technické špecifikácie, so zámerom umožniť prístup osobám so zdravotným postihnutím, aby tieto osoby mohli dostávať správne a priame informácie o všetkých otázkach, ktoré sa ich týkajú ako občanov, s cieľom zvýšiť prístupnosť dokumentov, videí a webových sídel a podporiť alternatívne komunikačné prostriedky;

Z.

keďže v Európskom parlamente bola zriadená medziútvarová pracovná skupina pre posunkový jazyk s cieľom vykonať opatrenia zamerané na splnenie požiadavky uvedenej v petícii č. 1056/2016 a umožniť tak predkladanie petícií v národných posunkových jazykoch používaných v Európskej únii;

AA.

keďže opatrenia prijaté vládami počas mimoriadne závažnej zdravotnej krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 by mali vždy rešpektovať základné práva a slobody jednotlivcov a nemali by diskriminovať občanov so zdravotným postihnutím;

AB.

keďže viaceré petície dokazujú, že pandémia COVID-19 zhoršila situáciu osôb so zdravotným postihnutím, a to aj pokiaľ ide o porušovanie najzakladanejších ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím, ako je prístup k zdravotnej starostlivosti, ochranným opatreniam proti šíreniu ochorenia a vzdelávaniu;

AC.

keďže Európsky parlament musí zabezpečiť, aby opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID-19 boli v súlade s chartou a Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

AD.

keďže v dôsledku zložitej situácie počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 boli dočasne zatvorené inštitúcie pre osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby, ako sú denné centrá alebo školy; keďže v tejto núdzovej situácii starostlivosť o osoby s mentálnym postihnutím pripadla ich rodinným príslušníkom; keďže osoby so zdravotným postihnutím žijúce v zariadeniach, ktoré zostali otvorené, boli počas pandémie veľmi postihnuté z dôvodu ich závislosti od fyzického kontaktu s opatrovateľmi a podpornými personálom, nedostatku personálu a osobných ochranných a dezinfekčných prostriedkov, v dôsledku čoho ich zasiahla vysoká miera ochorenia a vyšší počet úmrtí;

AE.

keďže opatrenia na obmedzenie pohybu majú obzvlášť negatívny vplyv na osoby so zdravotným postihnutím;

AF.

keďže v petíciách sa opakovane poukazuje na skutočnosť, že pracovné príležitosti pre osoby so zdravotným postihnutím sú obmedzené; keďže priemerný rozdiel medzi mierou zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím a bez zdravotného postihnutia v EÚ je 25 % (21);

AG.

keďže miera zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím je nízka – dosahuje 50,6 % v porovnaní so 74,8 % v prípade osôb bez zdravotného postihnutia; keďže pandémia a sociálna a hospodárska kríza navyše zvýšili nerovnosti medzi osobami so zdravotným postihnutím a osobami bez zdravotného postihnutia;

AH.

keďže práca v oddelených zariadeniach neuľahčuje integráciu osôb so zdravotným postihnutím do otvoreného trhu práce;

AI.

keďže takmer každý štvrtý opýtaný občan EÚ uviedol určitú mieru funkčných obmedzení z dôvodu zdravotného stavu (22);

AJ.

keďže sociálna ochrana a zamestnanecké práva, využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov v súlade s predpismi EÚ a Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a ďalšie otázky v pôsobnosti Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci patria medzi najčastejšie obavy, ktoré občania vyjadrujú v petíciách predkladaných Parlamentu v súvislosti s rovnosťou osôb so zdravotným postihnutím;

AK.

keďže Výbor pre petície dostáva veľké množstvo petícií týkajúcich sa smernice Rady 2000/78/ES, ktoré sa týkajú nevykonávania zásady rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu, zamestnaniu, odbornej príprave, postupu v zamestnaní a pracovným podmienkam osôb so zdravotným postihnutím; keďže členské štáty a EÚ podpísali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, v ktorého článku 24 sa stanovuje, že signatári zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celoživotnému vzdelávaniu, vzdelávaniu dospelých, odbornej príprave, všeobecnému terciárnemu a sekundárnemu vzdelávaniu, ako aj bezplatnému a povinnému základnému vzdelávaniu;

AL.

keďže prístup ku kvalitnému zamestnaniu, vzdelávaniu a odbornej príprave, zdravotnej starostlivosti, sociálnej ochrane vrátane cezhraničnej, primeranému bývaniu, podpore nezávislého života a rovnakým príležitostiam na účasť na voľnočasových činnostiach a spoločenskom živote sú nevyhnutné pre kvalitný život osôb so zdravotným postihnutím;

AM.

keďže nedávno predložená pre stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2021 – 2030 je vítaným krokom k riešeniu problémov, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím, ale keďže títo ľudia stále čelia prekážkam a diskriminácii; keďže v roku 2019 bolo 28,4 % obyvateľstva EÚ so zdravotným postihnutím (vo veku minimálne 16 rokov) vystavených riziku sociálneho vylúčenia alebo chudoby (23); keďže európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2021 – 2030 sa bude musieť zaoberať týmto stavom;

AN.

keďže v zásade 17 Európskeho piliera sociálnych práv sa uvádza, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na podporu príjmu, ktorý im zaručuje dôstojný život, na služby, ktoré im umožnia zapojiť sa do trhu práce a života spoločnosti, a na pracovné prostredie prispôsobené ich potrebám;

AO.

keďže chránené dielne by sa mali zameriavať na zabezpečenie začlenenia, rehabilitácie a prechodu na otvorený trh práce, ale často sú segregovaným prostredím, v ktorom pracovníci so zdravotným postihnutím nemajú postavenie zamestnanca alebo nemajú pracovné práva, čo je jasným porušením Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím; keďže inkluzívne modely podporovaného zamestnania môžu, ak sú založené na právach a uznané za zamestnanie, rešpektovať práva osôb so zdravotným postihnutím a slúžiť na začlenenie do otvoreného trhu práce a prechod na tento trh práce;

AP.

keďže hospodárska kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 predstavuje vážnu hrozbu pre európske hospodárstva a zachovanie pracovných miest; keďže pandémia osobitne zasiahla osoby zo znevýhodnených skupín, najmä osoby so zdravotným postihnutím; keďže opatrenia na prevenciu ochorenia COVID-19 predstavujú príležitosti aj výzvy pre osoby so zdravotným postihnutím, pokiaľ ide o prístupnosť trhu práce a inkluzívnosť;

AQ.

keďže EÚ musí prostredníctvom dočasného nástroja na obnovu NextGenerationEU podporovať reakciu na pandémiu ochorenia COVID-19 a následnú obnovu tak, aby boli začlenené osoby so zdravotným postihnutí, keďže občianska spoločnosť a dobrovoľnícke organizácie pôsobiace v odvetví zdravotného postihnutia preukázali svoju prvoradú dôležitosť a odolnosť aj počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19;

AR.

keďže v dôsledku opatrení na zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19 vznikli nové prekážky pre osoby so zdravotným postihnutím a prehĺbilo sa existujúce vylúčenie vo všetkých oblastiach sveta práce; keďže osoby so zdravotným postihnutím s väčšou pravdepodobnosťou stratia prácu a majú ťažkosti pri hľadaní zamestnania; keďže pandémia ochorenia COVID-19 mala negatívny vplyv na prístupnosť a inkluzívnosť organizácie práce a pracovných podmienok, ako aj na zamestnanosť a pracovné podmienky osôb so zdravotným postihnutím a veľa osôb so zdravotným postihnutím vystavila negatívnym účinkom telepráce;

AS.

keďže v roku 2019 žilo takmer 18 miliónov detí v EÚ (22,2 % detskej populácie) v domácnostiach ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže deti so zdravotným postihnutím čelia osobitným nevýhodám, ktoré ich robia mimoriadne zraniteľnými; keďže sa tým zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť deťom v núdzi bezplatný a účinný prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, vzdelávaniu a školským činnostiam, aspoň jednému zdravému jedlu každý školský deň a zdravotnej starostlivosti, ako aj účinný prístup k zdravej výžive a primeranému bývaniu, ako sa uvádza v odporúčaní Rady, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti;

AT.

keďže všetky členské štáty EÚ ratifikovali Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, čím sa pre ne stal záväzným, a keďže v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje cieľ EÚ zabezpečiť ochranu práv detí; keďže charta zaručuje ochranu práv dieťaťa zo strany inštitúcií EÚ a členských štátov pri vykonávaní právnych predpisov EÚ; keďže Európsky parlament veľkou väčšinou prijal uznesenie o Európskej záruke pre deti, v ktorom žiadal, aby sa všetkým deťom vrátane rómskych detí, detí so zdravotným postihnutím, detí bez štátnej príslušnosti a detí migrantov a osôb žijúcich v humanitárnych núdzových situáciách zabezpečil prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu od raného detstva až po dospievanie;

AU.

keďže diskriminácia osôb so zdravotným postihnutím v súvislosti so zamestnaním sa spája s nedostatkom inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj so segregáciou a s diskrimináciou v oblasti bývania, zdravotnej starostlivosti a s nedostupnosťou dopravy a iných služieb a produktov;

AV.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní so zreteľom na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím odhalil nedostatky smernice Rady 2000/78/ES;

AW.

keďže v smernici (EÚ) 2019/1158 sa od členských štátov požaduje, aby posúdili, či podmienky prístupu k rodičovskej dovolenke, opatrovateľskej dovolenke a dovolenke pre zamestnancov a podrobné náležitosti ich čerpania by mali byť prispôsobené osobitným potrebám rodičov v osobitne znevýhodnených situáciách, ako sú rodičia so zdravotným postihnutím, adoptívni rodičia, osamelí rodičia alebo rodičia žijúci oddelene, rodičia detí so zdravotným postihnutím alebo dlhodobou chorobou alebo rodičia v ťažkej situácii;

AX.

keďže osoby so zdravotným postihnutím čelia mnohým prekážkam vo svojom každodennom živote, okrem iného pri snahe získať osobnú asistenciu, byť začlenení do komunity, nájsť primerané a cenovo dostupné bývanie a získať cenovo dostupnú zdravotnú starostlivosť a sociálnu a zdravotnú starostlivosť zameranú na jednotlivca;

AY.

keďže u osôb so zdravotným postihnutím sú nezamestnanosť a nedostatok kvalitných a udržateľných pracovných miest pre osoby so zdravotným postihnutím hlavné faktory, ktoré prispievajú k vysokému riziku chudoby, sociálneho vylúčenia a bezdomovectva;

AZ.

keďže v roku 2017 tretina dospelých v EÚ so zdravotným postihnutím žila v domácnostiach, ktorých finančné zdroje neboli dostatočné na pokrytie obvyklých nutných výdavkov; keďže v roku 2019 by takmer dve tretiny obyvateľstva EÚ s obmedzením činnosti boli ohrozené chudobou bez sociálnych dávok, príspevkov alebo dôchodkov (24);

BA.

keďže osoby so zdravotným postihnutím sú rôznorodou skupinou a často sú predmetom prierezovej diskriminácie, ktorej kumulatívne účinky majú citeľný vplyv na zamestnanosť;

BB.

keďže pokrok v oblasti deinštitucionalizácie je v jednotlivých členských štátoch nerovnomerný a keďže napriek zavedeniu príslušných politík a prideleniu značného financovania v EÚ stále žije v ústavoch jeden milión ľudí; keďže bolo predložených niekoľko petícií o zneužívaní finančných prostriedkov EÚ na deinštitucionalizáciu osôb so zdravotným postihnutím; keďže vo februári 2021 európska ombudsmanka začala vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy týkajúce sa úlohy Komisie pri zabezpečovaní toho, aby členské štáty využívali finančné prostriedky EÚ na podporu nezávislého života osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb a na ich prechod zo zariadení rezidenčnej starostlivosti; keďže členské štáty musia urýchliť proces deinštitucionalizácie a Komisia musí pozorne sledovať ich pokrok;

BC.

keďže zber štatistiky EÚ o obyvateľstve prehliada povahu zdravotného postihnutia osoby, ako aj počet osôb so zdravotným postihnutím žijúcich v rezidenčnej starostlivosti, čo bráni dodržiavaniu článku 31 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím;

BD.

keďže katalóg príspevkov a práv vyplývajúcich zo statusu osoby so zdravotným postihnutím sa v jednotlivých členských štátoch líši, rovnako ako sa líšia subjekty, ktoré tieto práva vymedzujú a uznávajú;

BE.

keďže sa očakáva, že počet osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré potrebujú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť, bude v EÚ dramaticky rásť, a to okrem iných faktorov z dôvodu demografických výziev a nárastu výskytu chronických ochorení; keďže väčšinu dlhodobej starostlivosti v súčasnosti poskytujú neformálne, zvyčajne neplatené a prevažne ženy opatrovateľky; keďže politiky na riešenie demografických výziev a reagovanie na rastúce potreby starostlivosti a dlhodobé potreby by mali byť navrhnuté tak, aby neviedli k zvýšenému tlaku na neformálnych opatrovateľov;

BF.

keďže zdravotné postihnutie je často dôsledkom pracovného úrazu alebo vzniklo v dôsledku chronických zdravotných problémov súvisiacich s chorobami z povolania a vystavením zdravotným rizikám;

BG.

keďže záväzok lepšie začleňovať osoby so zdravotným postihnutím a chrániť práva týchto osôb by sa mal odrážať vo všetkých oblastiach politiky, a to aj v procese európskeho semestra;

BH.

keďže EÚ a členské štáty by mali prijať všetky vhodné opatrenia na vykonávanie práv stanovených v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím a zmeniť alebo zrušiť existujúce opatrenia, ktoré predstavujú diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím; keďže EÚ a členské štáty by mali vo všetkých politikách a programoch chrániť a podporovať základné práva osôb so zdravotným postihnutím;

BI.

keďže 46 miliónov žien a dievčat v Európskej únii žije so zdravotným postihnutím (25);

BJ.

keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím čelia viacnásobnej prierezovej diskriminácii a výzvam, ktoré vyplývajú z prieniku rodu a zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia, pohlavných znakov, krajiny pôvodu, triedy, migračného statusu, veku, rasy alebo etnického pôvodu; keďže u žien so zdravotným postihnutím z menšinového prostredia je pravdepodobnejšie, že budú čeliť trojnásobnej diskriminácii z dôvodu ich zraniteľnej situácie; keďže diskriminácia vytvára prekážky pre ich účasť vo všetkých oblastiach života vrátane sociálno-ekonomických znevýhodnení, spoločenskej izolácie, rodovo motivovaného násilia, násilnej sterilizácie a umelých prerušení tehotenstva, nedostatočného prístupu ku komunitným službám, kultúre, športu a voľnému času, nízkej kvality bývania, inštitucionalizácie a neprimeranej zdravotnej starostlivosti; keďže v dôsledku týchto prekážok sa znižuje pravdepodobnosť plnej účasti a aktívneho zapojenia v spoločnosti a prispievania k nej, a to aj vo vzdelávaní a na trhu práce;

BK.

keďže v Európskej únii je na plný úväzok zamestnaných 20,6 % žien so zdravotným postihnutím v porovnaní s 28,5 % mužov so zdravotným postihnutím (26); keďže z údajov vyplýva, že v priemere 29,5 % žien so zdravotným postihnutím v EÚ je vystavených riziku upadnutia do chudoby a sociálneho vylúčenia v porovnaní s 27,5 % mužov so zdravotným postihnutím (27);

BL.

keďže v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím sa uvádza, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú vystavené väčšiemu riziku násilia v domácnosti aj mimo nej; keďže niektoré členské štáty ešte neratifikovali Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), keďže rozšírenie oblastí trestnej činnosti tak, aby zahŕňali osobitné formy rodovo motivovaného násilia v súlade s článkom 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), poskytne väčšiu ochranu ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím;

Riadenie a vykonávanie

1.

zdôrazňuje, že je potrebné na všetkých úrovniach zvyšovať informovanosť o právach osôb so zdravotným postihnutím stanovených v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím a podporovať plodnú spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi; podčiarkuje potrebu všeobecne akceptovaných vymedzení zdravotného postihnutia, deinštitucionalizácie, života v komunite, nezávislého života a inkluzívneho vzdelávania; nabáda členské štáty, aby posilnili koordinačné mechanizmy;

2.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali zintenzívniť svoje úsilie pri poskytovaní podpory osobám so zdravotným postihnutím v týchto prioritných oblastiach: zdravie, vzdelávanie, dostupnosť, zamestnanosť a pracovné podmienky, nezávislý život, koordinácia, životné podmienky, sociálna ochrana a zvyšovanie povedomia;

3.

vyzýva všetky členské štáty, ktoré ešte neratifikovali opčný protokol k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, aby tak bezodkladne urobili, a vyzýva EÚ, aby protokol taktiež v plnom rozsahu ratifikovala; vyzýva Radu, aby prijala potrebné kroky na zabezpečenie pristúpenia EÚ k opčnému protokolu;

4.

domnieva sa, že opčný protokol je neoddeliteľnou súčasťou Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím; poukazuje na skutočnosť, že opčný protokol poskytuje občanom fórum na oznamovanie údajných porušení ustanovení dohovoru zo strany štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru, a umožňuje Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím začať dôverné vyšetrovanie, ak dostane informácie svedčiace o závažnom alebo systematickom porušovaní dohovoru štátom, ktorý je jeho zmluvnou stranou;

5.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila komplexné a prierezové preskúmanie právnych predpisov a programov financovania EÚ s cieľom v plnej miere dodržiavať Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím konštruktívnym zapojením organizácií osôb so zdravotným postihnutím a členov rámca EÚ pre monitorovanie vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím;

6.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri navrhovaní a vykonávaní politík a opatrení zohľadňovali rozmanitosť a rôznorodosť osôb so zdravotným postihnutím;

7.

berie na vedomie pokrok, ktorý členské štáty dosiahli pri účinnom vykonávaní a monitorovaní Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a pri úprave opatrení v oblasti prístupnosti tak, aby boli v súlade s normami tohto dohovoru; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne určili zodpovedné orgány, ktoré budú slúžiť ako kontaktné miesta, a aby v súlade s článkom 33 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím na všetkých administratívnych úrovniach zriadili koordinačné mechanizmy na účely jeho vykonávania a monitorovania; zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť významnú účasť osôb so zdravotným postihnutím v týchto orgánoch;

8.

podporuje návrh Komisie na zriadenie platformy pre oblasť zdravotného postihnutia s cieľom posilniť riadenie spolupráce na úrovni EÚ a vykonávanie európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2021 – 2030, ako aj vnútroštátnych stratégií pre oblasť zdravotného postihnutia;

9.

pripomína, že nová platforma EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia sa musí zosúladiť s usmerneniami stanovenými v európskom pilieri sociálnych práv;

10.

vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali vnútroštátne kampane na zvyšovanie informovanosti o zdravotnom postihnutí podporujúce Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2021 – 2030, ktoré sú prístupné pre všetkých a zahŕňajú osoby so zdravotným postihnutím a rodinných príslušníkov a organizácie, ktoré ich zastupujú; vyzýva členské štáty, aby prijali ambiciózne harmonogramy vykonávania stratégie; vyzýva Komisiu, aby v pripravovanom delegovanom akte o revidovanom sociálnom prehľade vypracovala súbor podrobných ukazovateľov na meranie pokroku pri dosahovaní cieľov stratégie a na zabezpečenie dodržiavania záväzkov uvedených v týchto dokumentoch všetkými zúčastnenými stranami;

11.

berie na vedomie výzvu Komisie, aby všetky inštitúcie, orgány, agentúry a delegácie EÚ vymenovali koordinátorov pre oblasť zdravotného postihnutia; opakuje svoju výzvu na zriadenie kontaktných miest vo všetkých inštitúciách a agentúrach EÚ vrátane Európskeho parlamentu a Rady, pričom ústredné kontaktné miesto by zabezpečoval generálny sekretariát Komisie s podporou vhodného medziinštitucionálneho mechanizmu; vyzýva inštitúcie EÚ, aby uprednostnili vymenovanie osôb so zdravotným postihnutím do funkcie koordinátorov pre zdravotné postihnutie;

12.

víta plány Komisie preskúmať fungovanie rámca EÚ na monitorovanie vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v roku 2022 a navrhnúť opatrenia na tomto základe; vyzýva Komisiu, aby posilnila rámec EÚ a jeho nezávislosť, a to najmä zabezpečením väčšieho zapojenia a účasti odborníkov, mimovládnych organizácií, sociálnych partnerov a predovšetkým samotných osôb so zdravotným postihnutím bez diskriminácie na základe typu zdravotného postihnutia alebo akejkoľvek inej osobnej situácie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby bol rámec EÚ založený na podrobných a aktuálnych údajoch, kvalitne rozčlenených podľa povahy zdravotného postihnutia osoby, a to na základe práce washingtonskej skupiny, ktorá sa zaoberá štatistikami o zdravotnom postihnutí;

13.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby opätovne potvrdili svoj záväzok dosiahnuť inkluzívnu rovnosť osôb so zdravotným postihnutím a plne vykonávali Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane jeho článku 27 o práci a zamestnávaní;

14.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili jasné ciele na zlepšenie životných a pracovných podmienok osôb so zdravotným postihnutím, pričom je potrebné rešpektovať zásady prístupnosti a nediskriminácie a investovať do rovnakých príležitostí a zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do všetkých oblastí života;

15.

poukazuje na to, že Výbor pre petície zohráva osobitnú ochrannú úlohu pri zabezpečovaní súladu EÚ s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím pri tvorbe politík a legislatívnych opatrení; poznamenáva, že v rámci tejto zodpovednosti sa výbor zaoberá petíciami o otázkach týkajúcich sa zdravotného postihnutia, organizuje debaty, tematické workshopy a verejné vypočutia na túto tému, pripravuje uznesenia a správy a organizuje misie v teréne;

16.

zdôrazňuje, že v záujme účinného prístupu k spravodlivosti prostredníctvom petícií predložených Európskemu parlamentu by osoby so zdravotným postihnutím mali mať prístup k potrebnej podpore a pomoci pri vypracúvaní a predkladaní petícií, ktoré spĺňajú kritériá prípustnosti; požaduje lepšiu viditeľnosť petičného mechanizmu prostredníctvom zvyšovania informovanosti, ako aj zapájania a účasti osôb so zdravotným postihnutím alebo ich zástupcov na posudzovaní petícií;

17.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné akčné plány, ktoré budú riešiť nedostatky v prístupe k informáciám týkajúcim sa verejnej bezpečnosti, dištančnému a online vzdelávaniu, osobnej asistencii a starostlivosti a podporným službám pre osoby so zdravotným postihnutím;

18.

vyzýva Výbor pre petície, aby zhromažďoval a poskytoval štatistické údaje o spracúvaní petícií, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby výbor zabezpečil tlmočenie do posunkového jazyka, ako aj všetky výbory Európskeho parlamentu, s cieľom zabezpečiť prístup k informáciám a účasť;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie uznali význam prístupných a kvalitných podporných služieb a systémov pre nezávislý život; zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať stratégie a normy pre personalizovanú kvalitnú podporu závislých osôb so zdravotným postihnutím a ich opatrovateľov vrátane lepšej sociálnej ochrany a rôznych foriem podpory pre neformálnych opatrovateľov; vyzýva Komisiu, aby predložila strategický program EÚ pre opatrovateľov ako ďalší krok smerom ku kvalitatívnemu posilneniu postavenia sektora zdravotnej starostlivosti v EÚ, a to aj pre pracovníkov v oblasti osobných služieb a služieb pre domácnosť; opakuje, že program v oblasti starostlivosti musí odrážať aj situáciu 100 miliónov neformálnych opatrovateľov v EÚ, ktorí poskytujú 80 % dlhodobej starostlivosti, ale ich postavenie sa väčšinou neuznáva;

20.

odporúča, aby Výbor pre petície vypracoval výročnú správu o problémoch zdôraznených v petíciách týkajúcich sa osôb so zdravotným postihnutím, a predložil odporúčania;

21.

vyzýva Komisiu, aby do procesu európskeho semestra štrukturálne začlenila európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2021 – 2030, pretože európsky semester by sa mal využívať na stimulovanie politík a prístupov členských štátov, na posilňovanie inkluzívnosti spoločnosti a podporu zamestnanosti a sociálnej ochrany osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu, aby vykonala ročné preskúmanie začleňovania problematiky zdravotného postihnutia do procesu európskeho semestra;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali spoločné vymedzenie zdravotného postihnutia v súlade so záverečnými pripomienkami Výboru Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím k úvodnej správe Európskej únie prijatej v roku 2015 a zabezpečili vzájomné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím vo všetkých členských štátoch, a to s cieľom zabezpečiť voľný pohyb osôb so zdravotným postihnutím, riadne vykonávanie a uznávanie ich práv vyplývajúcich z občianstva EÚ;

23.

vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby EÚ a členské štáty v plnej miere dodržiavali všetky príslušné záväzky EÚ a OSN týkajúce sa práv osôb so zdravotným postihnutím, najmä Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a všeobecné pripomienky Výboru Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím k dohovoru, ako aj príslušné opatrenia a pravidlá financovania EÚ, a aby im a ich rodinám a opatrovateľom v tejto súvislosti poskytovala podporu a umožňovala výmenu osvedčených postupov;

24.

zdôrazňuje, že je potrebných viac a pravidelných školení na zvyšovanie informovanosti pre zamestnancov súdnictva a orgánov presadzovania práva o krízovej intervencii a riadení a urovnávaní konfliktov pri interakcii s osobami so špecifickým zdravotným postihnutím;

Ochrana údajov

25.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú správne vykonávať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (28), a aby prijala potrebné opatrenia na ochranu citlivých údajov osôb so zdravotným postihnutím;

26.

zdôrazňuje, že každé spracovanie osobných údajov musí byť v úplnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov; zdôrazňuje, že podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov je spracúvanie genetických alebo biometrických údajov na individuálnu identifikáciu fyzickej osoby a údajov týkajúcich sa zdravia (citlivé osobné údaje) zakázané, pokiaľ to výslovne nepovoľuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov;

Zapojenie

27.

zdôrazňuje potrebu konzultácií a aktívneho zapojenia organizácií osôb so zdravotným postihnutím do každej fázy plánovania, prijímania, vykonávania a monitorovania všetkých druhov opatrení, tak aby tieto opatrenia zabezpečili presadzovanie ich základných práv; víta záväzok Komisie primerane zapojiť organizácie osôb so zdravotným postihnutím do všetkých fáz vykonávania európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2021 – 2030;

28.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli osoby so zdravotným postihnutím a organizácie, ktoré ich zastupujú, konzultované a zapájané pri prijímaní opatrení súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19, ako sú plány obnovy a vakcinácie, a pri akejkoľvek prípadnej budúcej kríze;

29.

zdôrazňuje, že plná a účinná účasť osôb so zdravotným postihnutím na všetkých aspektoch života a spoločnosti je kľúčová pre uplatňovanie ich základných práv;

30.

pripomína, že mnoho osôb so zdravotným postihnutím je stále oddelených od komunitného života a nemá kontrolu nad svojím každodenným životom, najmä pokiaľ ide o osoby, ktoré žijú v zariadeniach ústavnej starostlivosti, pretože pandémia ochorenia COVID-19 upozornila na výzvy, ktorým čelia osoby žijúce v týchto zariadeniach a zintenzívnila ich; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli podporné služby s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaké právo na nezávislý život a začlenenie do komunity;

31.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že osoby so zdravotným postihnutím budú zapojené do procesu tvorby politík bez akýchkoľvek obmedzení; konštatuje, že Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím si vyžaduje plnú politickú účasť, čo znamená, že osoby so zdravotným postihnutím musia mať možnosť zúčastňovať sa na voľbách a rozhodovacích procesoch na rovnakom základe ako ostatní ľudia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím jednoduchšiu naturalizáciu alebo osobitné výnimky z naturalizačných skúšok s cieľom zaručiť im prístup k občianstvu;

32.

pripomína vysoký počet občanov EÚ zbavených práva zúčastniť sa na voľbách vrátane volieb do EP z dôvodu ich zdravotného postihnutia alebo problémov s duševným zdravím; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili skutočné právo osôb so zdravotným postihnutím voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu;

Voľný pohyb

33.

víta plán Komisie predložiť do konca roka 2023 návrh na vytvorenie preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý by bol uznávaný vo všetkých členských štátoch, s cieľom rozšíriť pilotné projekty týkajúce sa preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím a parkovacieho preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím; zastáva názor, že preukaz EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý by mal byť povinný vo všetkých členských štátoch, bude dôležitým nástrojom na pomoc osobám so zdravotným postihnutím pri uplatňovaní ich práva na voľný pohyb v Európe bez bariér;

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boli ambiciózne, pokiaľ ide o rozsah nárokov, ktoré by preukaz zaručoval svojim používateľom, a aby sa v prípade potreby zabezpečilo jeho riadne zavedenie vo všetkých členských štátoch prostredníctvom záväzných právnych predpisov EÚ;

35.

konštatuje, že v niektorých členských štátoch, v ktorých už bol preukaz zavedený, boli zaznamenané správy o zneužívaní, čo niekedy viedlo k negatívnym dôsledkom pre osoby, ktoré sú skutočne oprávnené; zdôrazňuje preto potrebu zvýšiť informovanosť na všetkých úrovniach a prijať opatrenia na zabránenie zneužitiu nového preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím;

36.

vyzýva Komisiu, aby oslobodila osoby so zdravotným postihnutím a ich rodiny a pomocníkov od platenia mýta v celej EÚ, a tak podporila ich presuny, najmä ak musia pri preprave na účely zabezpečenia lekárskeho ošetrenia a dobrých životných podmienok absolvovať viaceré cesty;

37.

vyzýva Komisiu, aby ďalej posilňovala legislatívny rámec pre účasť osôb so zdravotným postihnutím na cestovnom ruchu; konštatuje, že 25 % voličov v EÚ udáva určitý stupeň poruchy alebo zdravotného postihnutia (29) a že príspevok bezbariérového cestovného ruchu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou k celkovému európskemu hrubému obratu predstavoval v roku 2012 približne 786 miliárd EUR (30);

38.

s potešením víta prijatie opatrení poskytujúcich osobám so zdravotným postihnutím a so zníženou pohyblivosťou, ktoré cestujú v železničnej doprave, väčšie práva, najmä pokiaľ ide o postupné zrušenie súčasných výnimiek pre členské štáty a skrátenie lehoty na predbežné oznámenie, ktoré majú osoby so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou podať v prípade, že potrebujú pomoc pri cestovaní; nabáda členské štáty, aby čo najskôr stanovili kratšie lehoty na predbežné oznámenie pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré potrebujú pomoc pri cestovaní, s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím a so zníženou pohyblivosťou ľahšie uplatňovať právo na voľný pohyb, a aby vymedzili časové rámce, pokiaľ ide o prístupnosť; požaduje, aby sa vo všetkých členských štátoch urýchlene zabezpečilo vykonávanie pravidiel stanovených v prepracovanom znení nariadenia (ES) č. 1371/2007; vyzýva Komisiu, aby zvážila návrh týkajúci sa práv cestujúcich so zdravotným postihnutím v mestskej a vidieckej doprave s cieľom preklenúť stále existujúce medzery; vyzýva na prijatie rovnako účinného balíka opatrení v oblasti námornej dopravy;

39.

vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri zabezpečovaní potrebných podmienok na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ktoré osobám so zdravotným postihnutím umožnia využívať ich práva na voľný pohyb, sebaurčenie a osobné rozhodnutia na rovnakom základe ako ostatní, žiť nezávisle a byť začlenené do komunity, ako sa stanovuje v článku 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístupnosť informácií poskytovaných verejnou správou v otvorených a prístupných formátoch;

Prístupnosť

40.

berie na vedomie návrh Komisie vytvoriť do roku 2022 stredisko zdrojov „AccessibleEU“; vyzýva Komisiu, aby zriadila agentúru EÚ pre prístupnosť („úrad EÚ pre prístupnosť“), ktorá by bola poverená vypracovaním technických špecifikácií týkajúcich sa prístupnosti na podporu konkrétnych politík a právnych predpisov EÚ, vykonávaním konzultácií s nositeľmi práv a zainteresovanými stranami, poskytovaním pomoci členským štátom a inštitúciám EÚ pri harmonizovanom vykonávaní prístupnosti v prospech jednotného trhu a zvyšovaním povedomia o význame prístupnosti pre inkluzívne spoločnosti;

41.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili kognitívnu, zmyslovú a fyzickú prístupnosť iniciatív EÚ v oblasti digitalizácie trhu práce;

42.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prístup k zastavanému prostrediu a fyzická prístupnosť neboli zahrnuté do rozsahu pôsobnosti Európskeho aktu o prístupnosti; vyzýva Komisiu, aby využila Európsky akt o prístupnosti ako základ na prijatie silného rámca EÚ pre prístupné a inkluzívne prostredie s plne prístupnými verejnými priestormi, službami vrátane verejnej dopravy a komunikačných a finančných služieb a zastavaným prostredím; víta iniciatívu Komisie s názvom cena Access City;

43.

víta výsledky európskej súťaže o cenu Access City; vyzýva členské štáty, aby zaviedli podobné súťaže na vnútroštátnej úrovni;

44.

pripomína, že predkladatelia petícií sa najčastejšie obávajú o rovnosť osôb so zdravotným postihnutím v súvislosti s prístupnosťou a sociálnou ochranou, ako aj s pracovnými právami a právom na nezávislý život v komunite; vyzýva preto členské štáty, aby v plnej miere vykonávali a neustále monitorovali všetky právne predpisy týkajúce sa prístupnosti, a to aj vrátane smernice (EÚ) 2019/882 (Európsky akt o prístupnosti), s cieľom účinne a definitívne odstrániť prekážky pre pracovníkov so zdravotným postihnutím a predchádzať im, ako aj zlepšiť a zabezpečiť prístupnosť dostupných služieb a vhodnosť podmienok, za ktorých sú tieto služby poskytované; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby pri transpozícii Európskeho aktu o prístupnosti do vnútroštátnych právnych predpisov zohľadnili prepojenie medzi prístupnosťou služieb a prístupnosťou zastavaného prostredia;

45.

zdôrazňuje, že na všetkých verejných miestach v Európe sa musí zaručiť úplná prístupnosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2021 – 2030 sa v súčasnosti v mnohých ohľadoch ignoruje, a najmä nad tým, že existuje príliš veľa verejných budov s architektonickými prekážkami, ktoré predstavujú neprípustnú formu diskriminácie; vyzýva Komisiu, aby začlenila prístupnosť do všetkých oblastí politiky, a žiada členské štáty, aby v plnej miere vykonávali existujúce právne predpisy;

46.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre nedostupné čísla tiesňového volania v niektorých členských štátoch nemohli niektoré osoby so zdravotným postihnutím komunikovať so základnými podpornými a pohotovostnými službami; naliehavo preto vyzýva členské štáty, aby dôsledne vykonávali smernicu (EÚ) 2018/1972, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií;

47.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rýchle vykonanie smernice (EÚ) 2016/2102 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora na všetkých úrovniach, a to s cieľom zaručiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali v prístupnom formáte vrátane národných posunkových jazykov prístup ku všetkým informáciám, ktoré potrebujú; víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa akčného plánu pre prístupnosť webových stránok pre všetky inštitúcie, orgány a agentúry EÚ s cieľom zabezpečiť súlad webových sídiel EÚ a dokumentov uverejnených na týchto webových sídlach a online platformách s európskymi normami v oblasti prístupnosti, ktorých rozsah treba rozšíriť; naliehavo vyzýva všetky inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby najneskôr v roku 2022 zabezpečili súlad s európskymi normami v oblasti prístupnosti;

48.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby do vnútroštátnych právnych predpisov transponovali dlho meškajúcu smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách a v súlade s jej článkom 7 poskytovali prístupné audiovizuálne mediálne služby osobám so zrakovým alebo sluchovým postihnutím;

49.

naliehavo žiada inštitúcie Únie, aby zlepšili úroveň a kvalitu prístupnosti vo všetkých svojich budovách a aby odstránili existujúce prekážky na svojich webových sídlach, v diskusiách a v dokumentoch, t. j. aby sprístupnili poskytované informácie napríklad prekladom do posunkových jazykov jednotlivých členských štátov, vypracovaním dokumentov v Braillovom písme a v ľahko zrozumiteľnom jazyku;

50.

zdôrazňuje význam rýchleho riešenia otázok prístupnosti vo všetkých príslušných politikách a nástrojoch vrátane otázok súvisiacich s pravidlami verejného obstarávania a prístupnosti petícií predložených Európskemu parlamentu;

51.

naliehavo žiada príslušné útvary Európskeho parlamentu, aby pokračovali vo svojom úsilí a v čo najkratšom možnom čase dokončili projekt medziútvarovej pracovnej skupiny pre posunkový jazyk s cieľom vyhovieť požiadavkám uvedeným v petícii č. 1056/2016, aby sa predkladanie petícií umožnilo v medzinárodných a národných posunkových jazykoch používaných v EÚ, a viac tak sprístupniť základné petičné právo používateľom posunkového jazyka;

52.

zdôrazňuje, že treba zabezpečiť tlmočenie do posunkového jazyka a ľahko čitateľné jazykové preklady na schôdzach výborov, plenárnych schôdzach a všetkých ostatných schôdzach Európskeho parlamentu, aby boli prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím;

Boj proti diskriminácii

53.

konštatuje, že členské štáty navzájom neuznávajú status osoby so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali v duchu vzájomnej dôvery s cieľom uznať status priznaný v inom členskom štáte; zdôrazňuje cieľ Komisie spolupracovať s členskými štátmi na rozšírení rozsahu vzájomného uznávania zdravotného postihnutia v oblastiach, ako je mobilita pracovnej sily a výhody súvisiace s podmienkami poskytovania služieb; zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť výhody preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím tak, aby zahŕňali aj vzájomne uznávané výhody prístupu k zdravotnej starostlivosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité urýchlene konať, pokiaľ ide o zavedenie európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím; opakuje, že treba vzájomne chápať deinštitucionalizáciu, jej vykonávanie a nezávislý život v komunite s cieľom lepšie zosúladiť stratégie členských štátov a finančné prostriedky EÚ s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím;

54.

uznáva, že európsky preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím by sa mohol uplatňovať v mnohých oblastiach, a to tak z hľadiska prístupu k mnohým službám bez diskriminácie, ako aj z hľadiska bezpečnosti v čase ohrozenia a núdze; poukazuje na to, že preukaz by zabezpečil, okamžité rozpoznanie osoby so zdravotným postihnutím príslušnými policajnými zložkami;

55.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že deti a dospelí so zdravotným postihnutím sú podľa Svetovej zdravotníckej organizácievystavení vyššiemu riziku násilia ako ich rovesníci bez zdravotného postihnutia; zdôrazňuje, že najmä v prípade maloletých je v porovnaní s deťmi bez zdravotného postihnutia 3,7-krát väčšia pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami akéhokoľvek druhu násilia, 3,6-krát väčšia pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami fyzického násilia, a 2,9-krát väčšia pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami sexuálneho násilia; zdôrazňuje, že deti s duševnou poruchou alebo mentálnym postihnutím patria medzi najzraniteľnejšie, pričom riziko sexuálneho násilia je 4,6-krát vyššie ako v prípade ich rovesníkov bez zdravotného postihnutia; naliehavo preto požaduje vytvorenie európskeho rámca na ochranu osôb so zdravotným postihnutím pred akýmkoľvek druhom násilia;

56.

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné prijať právne predpisy EÚ zamerané na ochranu občanov pred všetkými formami diskriminácie v EÚ a považuje to za základný predpoklad správneho vykonávania politík Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali horizontálnu antidiskriminačnú smernicu EÚ, ktorú Komisia predložila v roku 2008; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila alternatívne riešenie s cieľom dosiahnuť v celej EÚ pokrok v boji proti diskriminácii vo všetkých oblastiach života;

57.

dôrazne odsudzuje akúkoľvek diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím v oblasti zdravotnej starostlivosti; pripomína, že príslušné opatrenia prijaté členskými štátmi musia byť v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a musia zabezpečovať rovnocenný a nediskriminačný prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám; zdôrazňuje, že v rámci reakcie na budúce zdravotné krízy (od pripravenosti až po riešenie) treba zabezpečiť, aby sa nezabudlo na osoby so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby osobám so zdravotným postihnutím poskytovali rovnakú zdravotnú starostlivosť ako všetkým ostatným osobám vrátane intenzívnej lekárskej starostlivosti; pripomína, že je dôležité, aby služby verejného zdravotníctva vždy zohrávali hlavnú úlohu pri ochrane osôb so zdravotným postihnutím;

58.

opätovne zdôrazňuje svoju výzvu Komisii, aby spolupracovala so Súdnym dvorom Európskej únie na stratégiách v oblasti komunikácie a prístupnosti s cieľom zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k justičnému systému EÚ bez toho, aby čelili akejkoľvek forme diskriminácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v programoch posilnenia postavenia osôb so zdravotným postihnutím, ktoré im umožnia rozpoznať a oznamovať prípady diskriminácie voči nim;

59.

odsudzuje všetky formy diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím na pracovisku; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaviedli politiky zamerané na predchádzanie prípadom obťažovania na základe zdravotného postihnutia; okrem toho vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so zamestnávateľmi zaviedli politiky na prevenciu kybernetického šikanovania osôb so zdravotným postihnutím na pracovisku;

60.

zdôrazňuje, že sa musí zabrániť uväzneniu osôb, ktorých zdravotné postihnutie je nezlučiteľné so zadržaním, a že by sa mali zabezpečiť alternatívy k trestom odňatia slobody; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie základných zásad rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, primeraných úprav a prístupnosti pre zadržiavané osoby so zdravotným postihnutím;

61.

vyzýva členské štáty, aby si vymieňali informácie a osvedčené postupy, najmä pokiaľ ide o prechod z ústavnej starostlivosti na nezávislý život, poskytovanie prístupného a cenovo dostupného bývania osobám so zdravotným postihnutím a začlenenie do komunity;

62.

zdôrazňuje, že primerané úpravy, prístupnosť a univerzálny dizajn pre všetkých sú kľúčové pre boj proti diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje význam účinného nediskriminačného prístupu zahŕňajúceho identifikáciu a odstránenie prekážok a bariér, ktoré bránia prístupu osôb so zdravotným postihnutím k tovaru, službám a zariadeniam dostupným širokej verejnosti; zdôrazňuje, že osobám so zdravotným postihnutím by sa mal vždy, keď je to možné, poskytovať účinný a nediskriminačný prístup za rovnakých podmienok ako osobám bez zdravotného postihnutia a že by sa malo uľahčiť používanie asistenčných zariadení osobami so zdravotným postihnutím vrátane pomôcok na mobilitu a prístup, ako sú certifikované vodiace psy a prípadne iné asistenčné psy (31); pripomína, že normy prístupnosti by sa mali prijímať po konzultácii s osobami so zdravotným postihnutím a ich zastupujúcimi organizáciami, pretože ich praktické znalosti majú zásadný význam pre identifikáciu prekážok prístupnosti; zdôrazňuje, že primerané úpravy, prístupnosť a univerzálny dizajn pre všetkých sú kľúčové pre boj proti diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím;

63.

zdôrazňuje zásadnú úlohu rodinných príslušníkov, ktorí sa starajú o osoby so zdravotným postihnutím a často plnia ich potreby v oblasti starostlivosti a pomoci; podčiarkuje preto, že je potrebné, aby politiky a stratégie EÚ a členských štátov poskytovali rodinným príslušníkom a opatrovateľom silnú podporu; považuje za nevyhnutné, aby sa v ich záujme ako poskytovateľov starostlivosti zabezpečilo vzájomné uznávanie na európskej úrovni;

64.

zdôrazňuje význam oprávnenia osôb so zdravotným postihnutím uplatňovať svoje základné práva na rovnakom základe; zdôrazňuje, že je potrebné uznať, že osoby so zdravotným postihnutím majú právnu spôsobilosť na rovnakom základe ako ostatní vo všetkých aspektoch života v súlade s článkom 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty, aby prijali vhodné a včasné opatrenia na zabezpečenie účinného, spravodlivého a inkluzívneho prístupu osôb so všetkými druhmi zdravotného postihnutia k systému spravodlivosti a k presadzovaniu práva vo všetkých štádiách procesu;; zdôrazňuje, že zariadenia a služby musia byť prístupné, aby sa zaručil rovnaký prístup bez diskriminácie k spravodlivosti a celému právnemu procesu;

65.

zdôrazňuje potrebu finančnej pomoci, aby si osoby so zdravotným postihnutím mohli najímať alebo zamestnávať pomocníkov alebo finančne podporovať rodinných príslušníkov, keďže opatrovateľské služby sú spojené s časovými aj finančnými nákladmi a sú absolútne nevyhnutné na podporu osôb so zdravotným postihnutím a ich rodinných pomocníkov;

66.

zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím sú sociálne marginalizované a vylúčené zo zamestnania, hospodárskeho a spoločenského života; vyjadruje poľutovanie nad tým, že osoby so zdravotným postihnutím, najmä osoby s vysokými potrebami podpory, sú často vystavené vysokému riziku umiestnenia do ústavnej starostlivosti, pričom súčasná finančná podpora zo strany členských štátov nie je dostatočná, najmä pokiaľ ide o komunitnú, personálne zameranú podporu, ktorá by chránila práva osôb so zdravotným postihnutím (32);

67.

zdôrazňuje, že v článku 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sa stanovuje právo na nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili proces, ktorý umožní zmenu spôsobu života osôb so zdravotným postihnutím, a to z inštitucionálneho prostredia k systému, ktorý umožní sociálnu účasť a v ktorom sa služby poskytujú v komunite podľa individuálnej vôle a preferencií; vyzýva členské štáty, aby do svojich stratégií deinštitucionalizácie zahrnuli konkrétne ciele s jasnými lehotami a aby primerane financovali vykonávanie týchto stratégií;

68.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že osoby so zdravotným postihnutím a ich podporné siete boli vylúčené z prioritných skupín v rámci stratégie EÚ v oblasti očkovania; naliehavo vyzýva členské štáty, aby osobám so zdravotným postihnutím a ich podporným sieťam ponúkli prednostný prístup k očkovaniu; v tejto súvislosti trvá na tom, aby sa očkovanie proti ochoreniu COVID-19 zakladalo na slobodnom a informovanom súhlase osôb so zdravotným postihnutím a že samostatnosť a právna spôsobilosť všetkých osôb so zdravotným postihnutím vrátane osôb s mentálnym postihnutím, osôb s psychosociálnymi poruchami a autistických osôb nesmie byť oslabená opatreniami, ktoré sa považujú za to, že slúžia verejnému blahu alebo že sú v najlepšom záujme osoby;

69.

žiada, aby EÚ a jednotlivé štáty vyšetrili neúmerne vysokú mieru výskytu infekcií a úmrtí na ochorenie COVID-19 v zariadeniach opatrovateľskej starostlivosti a domovoch opatrovateľských služieb a v súvislosti s rezidenčnými službami pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím a inými sociálnymi službami s cieľom pochopiť príčiny, určiť zodpovednosť a prijať potrebné opatrenia na predchádzanie takýmto prípadom v budúcnosti;

70.

požaduje, aby miesta, kde sa vykonáva očkovanie, boli fyzicky prístupné a aby sa osobne poskytovali usmernenia a pomoc tým, ktorí to potrebujú; požaduje cielené bezplatné alebo nízkonákladové programy pre prístupnú dopravu tam, kde je to potrebné;

Zamestnanosť a sociálne veci

71.

vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou nezamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím, najmä žien so zdravotným postihnutím, v porovnaní s inými skupinami v Európskej únii; vyzýva členské štáty, aby podporovali a zabezpečili legislatívny a politický rámec pre účasť osôb so zdravotným postihnutím, a najmä žien so zdravotným postihnutím, na trhu práce vrátane osôb so skrytým zdravotným postihnutím, s chronickými chorobami alebo poruchami učenia;

72.

vyzýva členské štáty, aby zaujali prierezový prístup, najmä vo svojich politikách a opatreniach s cieľom vytvárať inkluzívne pracovné miesta; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2021 – 2030 sa dostatočne nerieši viacnásobná a prierezová diskriminácia; vyzýva preto Komisiu, aby pri vykonávaní stratégie kládla osobitný dôraz na prierezovosť a stanovila jasné, merateľné a ambiciózne ciele týkajúce sa rozmanitosti pracovísk, ktoré odrážajú rôznorodosť osôb so zdravotným postihnutím, s cieľom riešiť viacnásobnú a prierezovú diskrimináciu; zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať efektívnosť stratégie so zapojením osôb so zdravotným postihnutím a organizácií, ktoré ich zastupujú;

73.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali a podporovali sociálne podniky zamerané na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, keďže sú prostriedkom na podporu vytvárania dôstojných pracovných miest;

74.

nabáda členské štáty, aby osobám so závažným a ťažkým zdravotným postihnutím poskytli včasný prístup k verejným dôchodkovým systémom s cieľom bojovať proti riziku chudoby a sociálneho vylúčenia v starobe;

75.

vyzýva členské štáty, aby riešili nedostatočný rozvoj a nedostatočné financovanie verejných služieb zamestnanosti s cieľom zvýšiť mieru zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím; naliehavo vyzýva členské štáty, aby posilnili väzby medzi verejnými službami zamestnanosti a personálnymi agentúrami;

76.

zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú zohrávajú chránené pracoviská dodržiavajúce ustanovenia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím pri prechode osôb so zdravotným postihnutím na otvorený trh práce;

77.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali inkluzívne a dôstojné modely zaradenia jednotlivcov a podpory založené na právach (ďalej len „podporované zamestnávanie“) ako prostriedok prechodu osôb so zdravotným postihnutím na otvorený trh práce, ak je to možné;

78.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr začala revidovať smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní s cieľom plne ju zosúladiť s ustanoveniami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a zaviesť participatívny proces zameraný na zabezpečenie priameho a úplného zapojenia organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím;

79.

poukazuje na to, že systémy na podporu prijímania do zamestnania by nemali znížiť mzdy osôb so zdravotným postihnutím, najmä prostredníctvom spolufinancovania z verejných zdrojov; poukazuje na to, že prijímanie osôb so zdravotným postihnutím do zamestnania musí byť založené na pracovnoprávnom rámci uplatňovanom na ostatných pracovníkov, pokiaľ ide o mzdu a úpravu pracovného času, pričom tento rámec sa musí prispôsobiť ich potrebám; zastáva názor, že osoby so zdravotným postihnutím nemožno zahrnúť do otvoreného trhu práce bez všeobecného rámca pre reguláciu zamestnanosti a podpory mzdového a kolektívneho vyjednávania;

80.

zdôrazňuje potrebu finančnej pomoci, ktorá osobám so zdravotným postihnutím umožní najať si alebo zamestnať asistentov so špeciálnou kvalifikáciou;

81.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú koordináciu sociálneho zabezpečenia pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj tým, že zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím aj naďalej dostávali podporu, ktorá pokryje dodatočné náklady súvisiace s ich zdravotným postihnutím, a to aj pri vstupe na trh práce alebo pri prekročení určitej hranice príjmu, s cieľom podporiť ich integráciu do trhu práce a pomôcť zabezpečiť ich dôstojnosť a rovnosť; domnieva sa, že by sa to malo uskutočniť prostredníctvom zmien nariadenia (ES) č. 883/2004 a konzultácií s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím;

82.

vyzýva členské štáty, aby si vymieňali informácie a osvedčené postupy, najmä pokiaľ ide o prechod z ústavnej starostlivosti na nezávislý život, poskytovanie prístupného a cenovo dostupného bývania osobám so zdravotným postihnutím a začlenenie do komunity;

83.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o riešenie pretrvávajúcich rozdielov v zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím a o podporu prístupu osôb so zdravotným postihnutím ku kvalitným a udržateľným pracovným miestam; v tejto súvislosti víta návrh Komisie zahrnúť v rámci akčného plánu na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv rozdiely v zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím do revidovaného sociálneho prehľadu;

84.

žiada, aby členské štáty v plnej miere vykonávali smernicu Rady 2000/78/ES; naliehavo vyzýva členské štáty, aby rozvíjali vyhliadky na zamestnanie pre osoby so zdravotným postihnutím zlepšením vykonávania smernice, najmä článku 5 o primeranom prispôsobení, a investovaním finančných prostriedkov EÚ a prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti do odbornej prípravy a tvorby pracovných miest pre osoby so zdravotným postihnutím;

85.

zdôrazňuje, že pri pomoci osobám so zdravotným postihnutím získať a udržať si platené zamestnanie zohrávajú dôležitú úlohu zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných pracovných miest, vytváranie pracovných profilov, súbežné zamestnanie a odborná príprava, zaškolenie a podpora odbornej prípravy, ako aj príležitosti na kariérny rast;

86.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby trhy práce a pracovné prostredie boli otvorené, inkluzívne a prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím, aby podporovali služby zamestnanosti, zvyšovali informovanosť o inkluzívnych postupoch zamestnávania, zaviedli primerané stimuly a podporné opatrenia pre spoločnosti, najmä mikropodniky a malé a stredné podniky, ktoré prijímajú do zamestnania a zaškoľujú osoby so zdravotným postihnutím, a aby zabezpečili, že systémy všeobecnej samostatnej zárobkovej činnosti budú prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím a podporovali ich;

87.

vyzýva členské štáty, aby nabádali k úprave pracoviska a prijali opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcom strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci venovala osobitnú pozornosť pracovníkom so zdravotným postihnutím a stanovila ambiciózne ciele;

88.

naliehavo žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zaviedli kvóty na pracovisku pre osoby so zdravotným postihnutím s cieľom podporiť inkluzívne pracovisko;

Verejné obstarávanie a fondy EÚ

89.

pripomína, že postupy verejného obstarávania v členských štátoch sa musia vykonávať a dokončiť spôsobom, ktorý v plnej miere rešpektuje základné práva príjemcov vrátane osôb so zdravotným postihnutím; poukazuje na to, že členské štáty musia pri vykonávaní právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania dodržiavať Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o výber komunikačných prostriedkov, technických špecifikácií, kritérií na vyhodnotenie ponúk a podmienok plnenia zákazky;

90.

pripomína, že dobrá štruktúra verejných služieb, najmä v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, je nevyhnutná na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s osobami so zdravotným postihnutím bez ohľadu na ich ekonomickú situáciu; vyzýva členské štáty, aby využívali finančné prostriedky EÚ na zlepšovanie týchto služieb a súvisiacej infraštruktúry v duchu iniciatív REACT EU a NextGenerationEU;

91.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do konečného obsahu partnerských dohôd o európskych štrukturálnych a investičných fondoch a do programov týchto fondov zahrnuli ciele a prístupy, ktoré budú zlepšovať životné podmienky osôb so zdravotným postihnutím pri súčasnom dodržiavaní zásad prístupnosti a nediskriminácie a investovaní do rovnakých príležitostí a zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do všetkých oblastí života, a to aj pri podpore prechodu z inštitucionálnej starostlivosti k životu v komunite; žiada Komisiu, aby pozorne monitorovala využívanie finančných prostriedkov EÚ v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje potrebu postupného zbližovania, čo sa týka vymedzení prístupnosti, účasti a komunitného života, ako prostriedku na posilnenie súdržnosti medzi členskými štátmi;

92.

vyzýva členské štáty, aby využili príležitosti, ktoré poskytujú príslušné fondy EÚ na vytváranie pracovných miest a odbornú prípravu pre osoby so zdravotným postihnutím, aby zaručili a podporovali úplnú prístupnosť verejných priestorov a infraštruktúry a aby zabezpečili, že opatrenia financované EÚ sa dostanú k osobám so zdravotným postihnutím; vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prostriedky EÚ sa vo viacerých členských štátoch naďalej využívajú na budovanie nových segregovaných prostredí pre osoby so zdravotným postihnutím;

93.

zdôrazňuje, že je nutné primerane financovať vybavenie, ktoré osoby so zdravotným postihnutím potrebujú, s cieľom zabezpečiť, aby mohli používať najlepšie dostupné technológie a vybavenie pre svoj každodenný život, zamestnanie a účasť na živote spoločnosti;

94.

zdôrazňuje, že prostriedky EÚ by sa nikdy nemali využívať na financovanie neprístupných výrobkov, služieb alebo infraštruktúry;

95.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že programy a stratégie rozvoja vidieka budú zahŕňať osobitné podporné opatrenia pre osoby so zdravotným postihnutím žijúce vo vidieckych oblastiach a zapájali ich do navrhovania a vykonávania uvedených programov a stratégií;

Digitalizácia

96.

vyzýva členské štáty, aby preskúmali príležitosti a potenciál, ktoré prináša digitalizácia, a uznali hodnotu podporných a adaptačných technológií pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom náležite zohľadnia ochranu osobných údajov a etické otázky; pripomína, že potenciál využívania digitálnych nástrojov a asistenčných technológií závisí od príležitostí osôb so zdravotným postihnutím rozvíjať svoje digitálne zručnosti; zdôrazňuje, že rozvoj potrebných digitálnych zručností a vedomostí v oblasti umelej inteligencie môže zraniteľným skupinám, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, pomôcť uplatniť sa na trhu práce;

97.

poukazuje na to, že pandémia ochorenia COVID-19 ukázala, že všetci obyvatelia by mali mať možnosť využívať výhody digitálnej transformácie bez akejkoľvek diskriminácie alebo vylúčenia; zdôrazňuje význam informačných a komunikačných technológií (IKT) pre mobilitu, komunikáciu a prístup k verejným službám; vyzýva preto členské štáty, aby aktívne podporovali účasť osôb so zdravotným postihnutím tým, že poskytnú primerané prostriedky na zabezpečenie ich prístupu k online verejným službám;

98.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby v rámci infraštruktúry, služieb a digitálnych služieb zabezpečili najvyššie normy prístupnosti, aby vyvinuli maximálne úsilie o publikovanie svojich dokumentov týkajúcich sa legislatívnych postupov užívateľsky ústretovým a prístupným spôsobom a aby zabezpečili, že osoby so zdravotným postihnutím budú mať riadny a úplný prístup k ich webovým sídlam a ku kontaktným formulárom; nabáda členské štáty, aby vypracovali programy zamerané na začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti prostredníctvom športu, umenia, kultúry a voľnočasových aktivít a podporujúce ich účasť na politickom procese bez akýchkoľvek obmedzení;

Výskum

99.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila ďalší výskum, pokiaľ ide o vplyv a zdravotné účinky vznikajúcich technológií na osoby so zdravotným postihnutím, napríklad osvetlenia LED na fotocitlivé osoby;

100.

pripomína, že na vypracovanie vhodných a účinných politík a nájdenie riešení prispôsobených potrebám všetkých osôb so zdravotným postihnutím v EÚ sú potrebné porovnateľné a spoľahlivé údaje EÚ; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o vytvorenie spoločného rámca pre európsku štatistiku o jednotlivcoch a domácnostiach s cieľom zhromažďovať spoľahlivé údaje o účasti osôb so zdravotným postihnutím na rôznych úrovniach a typoch vzdelávania, práce a na spoločenskom živote;

101.

zdôrazňuje potrebu investovať do inovácií a výskumu v oblasti zamestnanosti a podnikania osôb so zdravotným postihnutím s cieľom podporiť ich finančné prežitie a účasť na hospodárskom a spoločenskom živote;

102.

zdôrazňuje potrebu zintenzívniť výskum a inovácie v oblasti dostupných technológií s cieľom posilniť inkluzívnosť trhov práce pre osoby so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje význam informačných a komunikačných technológií pre mobilitu, komunikáciu a prístup k verejným službám pre osoby so zdravotným postihnutím;

Vzdelávanie

103.

víta skutočnosť, že členské štáty sú ochotné vykonávať inkluzívne vzdelávacie politiky; vyzýva členské štáty, aby ďalej zvyšovali kapacitu svojich vzdelávacích systémov s cieľom poskytovať vysokokvalitné prístupné vzdelávanie pre všetkých študentov podporou osobitných opatrení a poskytovaním individualizovanej podpory, ako sú prístupné a prispôsobené učebné osnovy a učebné materiály, prístupné informačné a komunikačné technológie, ako aj vhodné digitálne vzdelávanie a vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu záruky pre deti a zvážila systém udeľovania ocenení za prístupnosť škôl pri zabezpečovaní rovnakého zaobchádzania s deťmi so zdravotným postihnutím; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby investovali do odbornej prípravy odborníkov v oblasti potrieb osôb so zdravotným postihnutím; opakuje, že vykonávanie a prideľovanie príslušných programov financovania z prostriedkov EÚ by malo prispieť k prechodu na inkluzívne vzdelávanie; zdôrazňuje, že osobám so zdravotným postihnutím by sa mal zaručiť prístup k vzdelávaniu, a to aj počas kríz, ako je pandémia ochorenia COVID-19, a členské štáty by mali bojovať proti všetkým formám diskriminácie a vylúčenia v tejto oblasti; zdôrazňuje, že treba zvýšiť účasť mladých ľudí so zdravotným postihnutím na odbornej príprave s prihliadnutím na ich potreby, čo by im poskytlo lepší prístup na trh práce; poznamenáva, že pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami z jazykových menšín je výhodné učiť sa v materinskom jazyku počas predškolského vzdelávania v prípadoch keď je pre ne ťažké používať jazyk a komunikovať; vyzýva členské štáty, aby pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zabezpečili prístup k vzdelávaniu v menšinovom jazyku;

104.

poukazuje na to, že inkluzívne programy vzdelávania a odbornej prípravy sú dva z kľúčových predpokladov inkluzívnejšieho trhu práce; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostupnosť a inkluzívnosť pripravovaného prístupu EÚ k mikrocertifikátom pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť, a aby sa v ňom odrážali možnosti ako zlepšiť realizáciu práva na prácu osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty, aby využili príležitosti, ktoré poskytuje posilnená záruka pre mladých ľudí v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, stáží alebo učňovskej prípravy mladých ľudí so zdravotným postihnutím, a zabezpečili rovnaký prístup pre osoby so zdravotným postihnutím a politiky prispôsobené na mieru;

105.

zdôrazňuje význam včasnej, individualizovanej a komplexnej podpory detí so zdravotným postihnutím, ich rodičov a opatrovateľov; vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť deťom so zdravotným postihnutím a so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami;

106.

zdôrazňuje význam intervencie v ranom detstve a skutočnosť, že deti so zdravotným postihnutím sa musia zapojiť do spoločnosti a byť do nej začlenené už v rannom veku; poukazuje na potrebu zvýšiť možnosti financovania inkluzívneho vzdelávania, ak je to možné a vhodné, jednak v záujme podpory vplyvu inkluzívneho vzdelávania na deti so zdravotným postihnutím alebo bez neho a jednak v záujme financovania výskumu v oblasti inkluzívneho vzdelávania; považuje za potrebné podporovať využívanie nových technológií vrátane informačných a komunikačných technológií, mobilných pomôcok a pomocných zariadení a technológií, ktoré sú vhodné pre osoby so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že vzdelávanie je základom rozvoja jednotlivca a že prístupné vzdelávacie prostredie pre osoby so zdravotným postihnutím im poskytuje možnosť plne sa podieľať na všetkých aspektoch spoločnosti.

107.

zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím musia byť plne integrované do trhu práce prostredníctvom podpory inkluzívneho vzdelávania a pružných foriem zamestnania, ktoré dokážu uspokojiť ich potreby (napr. práca na diaľku alebo inteligentná práca) a prostredníctvom plného zapojenia združení pre osoby so zdravotným postihnutím do vytvárania inkluzívnych stratégií;

108.

poukazuje na to, že osoby so zdravotným postihnutím majú často vysokú úroveň zručností a kvalifikácií, ktoré sú podhodnotené; poznamenáva, že to im bráni v realizácii ich potenciálu a ochudobňuje spoločnosť o sociálnu a ekonomickú hodnotu ich začlenenia;

109.

je pevne presvedčený, že členské štáty by mali deťom so zdravotným postihnutím poskytovať primeranú podporu, aby sa verejné vzdelávanie mohlo stať základom individualizovanej pedagogickej paradigmy;

110.

uznáva zásadnú hodnotu školy a športu pre rast a rozvoj detí so zdravotným postihnutím, najmä detí s autizmom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas pandémie prišli z dôvodu dištančného vzdelávania o tieto základné činnosti; dúfa, že ich vzdelávanie bude prioritou v rámci politík opätovného otvárania v členských štátoch;

111.

navrhuje vytvorenie projektov na zvýšenie informovanosti o potrebách osôb so zdravotným postihnutím, a to pozitívnym využívaním sily kultúrnych nástrojov, napríklad podporovaním kultúrnych podujatí, ako súčasti širšej vzdelávacej stratégie na podporu a ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím;

112.

vyzýva členské štáty, aby dodržiavali usmernenia, ktoré vydala Európska komisia vo svojom oznámení o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 v súvislosti s povinnosťou vlád podporovať začleňovanie do všetkých odvetví vzdelávania a odbornej prípravy v súlade so záväzkami OSN v rámci Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím; požaduje, aby sa v rámci vnútroštátnych, európskych a regionálnych politík v oblasti vzdelávania uplatňoval inkluzívny systém, ktorý umožní začleňovať študentov so zdravotným postihnutím do všeobecného vzdelávacieho systému, aby sa zabránilo akémukoľvek druhu diskriminácie;

Ochrana práv žien so zdravotným postihnutím

113.

víta európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2021 – 2030 a odkazy na osobitné výzvy, ktorým čelia ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím; vyzýva na uplatňovanie prieniku rodu a zdravotného postihnutia vo všetkých politikách, programoch a iniciatívach EÚ a národných akčných plánoch členských štátov; vyzýva na optimalizáciu používania existujúcich a budúcich nástrojov financovania EÚ na účely presadzovania prístupnosti a nediskriminácie;

114.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečovali plný rozvoj, pokrok a posilňovanie postavenia žien so zdravotným postihnutím a presadzovali ich účasť na verejných rozhodovacích procesoch; zdôrazňuje, že by sa mali zaviesť primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa v plnej miere zohľadnili ich perspektívy a aby sa spolu s poradnými orgánmi pre osoby so zdravotným postihnutím podporovala účasť organizácií zastupujúcich ženy so zdravotným postihnutím;

115.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naliehavo riešili rodovo motivované násilie, ktorému v neprimeranej miere čelia ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, prostredníctvom Istanbulského dohovoru a rozšírenia oblastí trestnej činnosti aj na osobitné formy rodovo motivovaného násilia v súlade s článkom 83 ods. 1 ZFEÚ; vyzýva Komisiu, aby to použila ako právny základ na navrhnutie záväzných opatrení a celostnej rámcovej smernice EÚ na predchádzanie všetkým formám rodovo motivovaného násilia a boj proti nim; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že potreby žien so zdravotným postihnutím budú zahrnuté do iniciatív, ktorými sa poskytuje podpora obetiam prostredníctvom stratégie EÚ pre rodovú rovnosť a stratégie EÚ v oblasti práv obetí, a aby zabezpečila, že podpora obetí bude navrhnutá v súlade so zásadou prístupnosti;

116.

vyjadruje poľutovanie nad rodovo motivovanou diskrimináciou, ktorej čelia ženy a dievčatá s telesným alebo kognitívnym zdravotným postihnutím v odvetví zdravotnej starostlivosti; domnieva sa, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím musia mať plný a rovnaký prístup k lekárskej starostlivosti, ktorá je prispôsobená ich osobitným potrebám, prostredníctvom zdravotnej starostlivosti osobitne zameranej na osoby so zdravotným postihnutím a bežných služieb; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov so zreteľom na osobitné potreby žien a dievčat so zdravotným postihnutím a aby zabezpečili, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím dostanú všetky príslušné informácie, ktoré im umožnia slobodne prijímať rozhodnutia týkajúce sa ich zdravia;

117.

vyzýva na všeobecné rešpektovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a prístup k nim; vyjadruje poľutovanie nad odmietavými postojmi voči sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam žien v niektorých krajinách, ktoré sú mimoriadne škodlivé pre ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, ktoré čelia ďalším prekážkam v prístupe k zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia na boj proti násilnej sterilizácii; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili verejné investície s cieľom zaručiť plný prístup žien a dievčat so zdravotným postihnutím k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dievčatám so zdravotným postihnutím sa často odopiera sexuálna výchova; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili komplexnú a inkluzívnu výchovu o sexualite a vzťahoch;

118.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístupné a nestereotypné vzdelávacie systémy s inkluzívnymi vzdelávacími opatreniami, ktoré pripravujú ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím na trh práce s osobitným zameraním na digitálne schopnosti a celoživotné vzdelávanie, a aby zaručili ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím možnosť vybrať si študijné oblasti, aby mohli vykonávať prácu, ktorú chcú vykonávať a v rámci ktorej môžu využiť svoj plný potenciál a neobmedzuje ich neprístupnosť, predsudky a stereotypy; uznáva prepojenie medzi vzdelávaním a následným zamestnaním; zdôrazňuje potrebu plného prístupu k vzdelávaniu s cieľom bojovať proti rozdielom v zamestnanosti;

119.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili rozdiely v zamestnanosti, ktorým čelia ženy so zdravotným postihnutím, a to najmä riešením rodových stereotypov, posilnením ich účasti na digitálnom hospodárstve, zvýšením ich zastúpenia vo vzdelávaní, odbornej príprave a zamestnaní v predmetoch a povolaniach v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky a bojom proti odrádzajúcim faktorom pri práci, ako je sexuálne obťažovanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa ženy so zdravotným postihnutím zúčastňovali na rozhodovaní a dostávali rovnakú odmenu za rovnakú prácu prostredníctvom záväzných opatrení na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania, bojovať proti vysokému riziku chudoby zamestnaných osôb, ktorému tieto ženy čelia, a prispôsobiť pracovnoprávne predpisy, ako sú pružné formy organizácie práce a rodičovská dovolenka, ich osobitným potrebám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom akčného plánu pre sociálne hospodárstvo podporovali obchodné modely sociálneho hospodárstva a iniciatívy zamerané na zlepšenie sociálneho začlenenia žien so zdravotným postihnutím, ako aj ich začlenenia do pracovného procesu;

120.

konštatuje, že na pochopenie situácie, ktorej čelia ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, je nevyhnutný zber väčšieho množstva údajov a informácií; žiada relevantné, presné a rozčlenené rodovo citlivé údaje, ako aj údaje zohľadňujúce hľadisko zdravotného postihnutia, s cieľom objasniť výzvy, ktorým čelia ženy so zdravotným postihnutím, a to najmä na trhu práce;

o

o o

121.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade, vládam a parlamentom členských štátov, Agentúre Európskej únie pre základné práva, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Organizácii Spojených národov.

(1)  Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.

(2)  Ú. v. EÚ C 340, 15.12.2010, s. 11.

(3)  Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 14.

(4)  Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70.

(5)  Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36.

(7)  Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79.

(8)  Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(9)  Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 68.

(10)  Ú. v. ES L 167, 12.6.1998, s. 25.

(11)  Ú. v. EÚ L 223, 22.6.2021, s. 14.

(12)  Ú. v. EÚ C 316, 6.8.2021, s. 2.

(13)  Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 8.

(14)  Ú. v. EÚ C 371, 15.9.2021, s. 6.

(15)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0161.

(16)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0075.

(17)  Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 164.

(18)  Úvodné poznámky komisárky Dalliovej z 3. marca 2021 o stratégii pre práva osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030.

(19)  Eurostat, Štatistika funkčných obmedzení a obmedzení činnosti, údaje získané v decembri 2020.

(20)  Eurostat, Archív: Štatistiky o zdravotnom postihnutí – prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, prístup 29. júla 2021.

(21)  Prílohy k návrhu spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti zo 17. decembra 2019, ktorá je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie o ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2020 (COM(2019)0653), s. 89.

(22)  Eurostat, Štatistika funkčných obmedzení a obmedzení činnosti, online stav zo 6. júla 2021.

(23)  Eurostat, Zdravotné postihnutie: vyššie riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia, konzultované 6. júla 2021.

(24)  Eurostat, Štatistika Európskej únie o príjmoch a životných podmienkach, online stav k 2. júlu 2021.

(25)  Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii žien so zdravotným postihnutím.

(26)  Index rodovej rovnosti 2020.

(27)  Uznesenie Európskeho parlamentu o európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020.

(28)  Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

(29)  Štúdia Európskeho parlamentu z 1. októbra 2018 s názvom 2018 Update on the Study on the protection role of the Committee on Petitions in the context of the implementation of the UN Convention on the Rights of Persons with Disabilities (Aktualizácia štúdie o ochrannej úlohe Výboru pre petície v kontexte vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím).

(30)  Prezentácia Komisie z 10. januára 2014 s názvom Economic impact and travel patterns of accessible tourism in Europe: Presentation of the key study findings (Hospodársky vplyv a modely bezbariérového cestovného ruchu v Európe: prezentácia kľúčových zistení štúdie).

(31)  Petície č. 1140/2015, 0857/2016, 0535/2017, 1140/2015 a 0988/2020.

(32)  https://www.edf-feph.org/independent-living-and-de-institutionalisation-policy/


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/151


P9_TA(2021)0415

Banková únia – výročná správa za rok 2020

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o bankovej únii – výročná správa za rok 2020 (2020/2122(INI))

(2022/C 132/12)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o bankovej únii – výročná správa za rok 2019 (1),

so zreteľom na spätnú väzbu Komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) na uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 o bankovej únii – výročná správa za rok 2019,

so zreteľom na výročnú správu ECB o činnostiach dohľadu za rok 2020 z 23. marca 2021 (2),

so zreteľom na výročnú správu ECB o činnostiach dohľadu za rok 2019 z 19. marca 2020 (3),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 s odporúčaniami pre Komisiu o digitálnych financiách: vznikajúce riziká kryptoaktív – výzvy regulácie a dohľadu v oblasti finančných služieb, inštitúcií a trhov (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 s názvom Ďalší rozvoj únie kapitálových trhov (ÚKT): zlepšenie prístupu k financovaniu na kapitálovom trhu, najmä pre MSP, a ďalšia podpora účasti retailových investorov (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o posilnení medzinárodnej úlohy eura (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2021 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2020 (8),

so zreteľom na správu pracovnej skupiny Eurosystému na vysokej úrovni pre digitálnu menu centrálnych bánk z októbra 2020 o digitálnom eure (9),

so zreteľom na správu Rady pre finančnú stabilitu z 9. októbra 2020 s názvom Využívanie dozorných a regulačných technológií orgánmi a regulovanými inštitúciami – vývoj na trhu a dôsledky pre finančnú stabilitu (10),

so zreteľom na list predsedu Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Euroskupiny z 22. júla 2020,

so zreteľom na reakciu Európskeho systému centrálnych bánk/európskeho bankového dohľadu z augusta 2020 na verejnú konzultáciu Európskej komisie o novej stratégii v oblasti digitálnych financií pre Európu/Akčnom pláne pre finančné technológie (11),

so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

so zreteľom na návrh Komisie z 24. novembra 2015 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014 s cieľom zriadiť európsky systém ochrany vkladov (COM(2015)0586),

so zreteľom na Rámcovú dohodu z roku 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou,

so zreteľom na odporúčanie ECB z 15. decembra 2020 o rozdeľovaní dividend počas pandémie ochorenia COVID-19 (12),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2020 o riešení nesplácaných úverov v období po pandémii COVID-19 (COM(2020)0822),

so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká z októbra 2020 s názvom Monitor rizík nebankového finančného sprostredkovania v EÚ za rok 2020 (13),

so zreteľom na správu EBA z decembra 2020 s názvom Hodnotenie rizík európskeho bankového systému (14),

so zreteľom na štúdiu o experimentálnych regulačných prostrediach a centrách inovácií pre oblasť finančných technológi (15), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky v septembri 2020,

so zreteľom na vyhlásenie schválené Euroskupinou na jej schôdzi 30. novembra 2020,

so zreteľom na vyhlásenia schválené na samite eurozóny 30. novembra a 11. decembra 2020,

so zreteľom na vyhlásenie zo samitu eurozóny v inkluzívnom formáte z 11. decembra 2020 o reforme EMS a o včasnom zavedení zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií,

so zreteľom na štvrťročný prehľad rizík týkajúci sa štvrtého štvrťroka 2020, ktorý uverejnil orgán EBA (16),

so zreteľom na správu ECB o finančnej stabilite z novembra 2020,

so zreteľom na monitorovaciu správu z novembra 2020 o ukazovateľoch znižovania rizika, ktorú spoločne vypracovali útvary Európskej komisie, ECB a Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) (17),

so zreteľom na správu Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu z marca 2021 o rizikách a zraniteľných miestach vo finančnom systéme EÚ (18),

so zreteľom na výročnú hospodársku správu Banky pre medzinárodné zúčtovanie za rok 2020,

so zreteľom na návrh memoranda o porozumení medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorým sa ustanovuje rámec pre regulačnú spoluprácu v oblasti finančných služieb,

so zreteľom na briefingy z januára 2021 s názvom Preskúmanie rámcov pre krízové riadenie bánk a ochranu vkladov a s názvom Banková únia: odložené reformy rámca Bazilej III a briefing z októbra 2020 s názvom Správy Európskeho parlamentu o bankovej únii v rokoch 2015 – 2019, ktoré uverejnilo oddelenie pre podporu správy hospodárskych záležitostí generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky,

so zreteľom na konzultáciu, ktorú zorganizovala Komisia, o preskúmaní rámca krízového riadenia a ochrany vkladov (19),

so zreteľom na správu SRB z marca 2020 s názvom Očakávania bánk (20),

so zreteľom na dokument ECB č. 251 zo série príležitostných štúdií Liquidity in resolution: comparing frameworks for liquidity provision across jurisdictions (Likvidita pri riešení krízových situácií: porovnanie rámcov pre poskytovanie likvidity medzi jurisdikciami) (21),

so zreteľom na správu nemeckého predsedníctva z 23. novembra 2020 o pokroku v posilňovaní bankovej únie (22),

so zreteľom na správu chorvátskeho predsedníctva z 29. mája 2020 o pokroku v posilňovaní bankovej únie (23),

so zreteľom na prejav predsedníčky SRB Elke Königovej z januára 2021 s názvom „The crisis management framework for banks in the EU: what can be done with small and medium-sized banks? (Rámec krízového riadenia bánk v EÚ: čo možno urobiť s malými a stredne veľkými bankami?“) (24),

so zreteľom na záverečnú správu Rady pre finančnú stabilitu z 1. apríla 2021 o hodnotení účinkov reforiem bánk, ktoré sú príliš veľké na to, aby zlyhali (25),

so zreteľom na príspevok na blogu, ktorý napísala predsedníčka SRB Elke König o prístupe SRB k minimálnym požiadavkám na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) vzhľadom na vplyv pandémie ochorenia COVID-19 (26), a na jej vystúpenie vo Výbore pre hospodárske a menové veci 27. októbra 2020 (27),

so zreteľom na príspevok na blogu, ktorý napísal Andrea Enria, z 9. októbra 2020 s názvom „Fostering the cross-border integration of banking groups in the banking union“ (Podpora cezhraničného začlenenia bankových skupín do bankovej únie) (28),

so zreteľom na správu EBA o prístupoch príslušných orgánov k dohľadu nad bankami v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (29),

so zreteľom na akčný plán Komisie v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, uverejnený 7. mája 2020,

so zreteľom na správu EBA o budúcom rámci EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (30),

so zreteľom na príspevok na blogu zo 7. decembra 2020 od organizácie Bruegel s názvom „Can the gap in the Europe’s internal market for banking services be bridged?“ (Je možné preklenúť medzeru na európskom vnútornom trhu s bankovými službami?) (31),

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov (EDA) s názvom Plánovanie riešenia krízových situácií v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií, ktorá bola uverejnená 14. januára 2021,

zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0256/2021),

A.

keďže bankový sektor vo všeobecnosti reagoval na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 odolnosťou, v dôsledku regulačnej revízie prijatej po globálnej finančnej kríze, ktorá bola uľahčená jednotným európskym súborom pravidiel a jednotným dohľadom v bankovej únii, a podporená mimoriadnymi opatreniami verejnej politiky na riešenie krízových situácií a postupmi na zachovanie kapitálu;

B.

keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, že silný bankový systém je spolu s integrovanými kapitálovými trhmi nevyhnutný pre obnovu európskeho hospodárstva;

C.

keďže banková únia zahŕňajúca jednotný mechanizmus dohľadu a jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií zabezpečuje úplné zosúladenie medzi dohľadom a riadením bankových kríz;

D.

keďže stabilnejšia, konkurencieschopnejšia a konvergentnejšia hospodárska a menová únia si vyžaduje pevnú bankovú úniu s európskym systémom ochrany vkladov (EDIS) a rozvinutejšou a bezpečnejšou úniou kapitálových trhov (CMU), čo by prispelo aj k medzinárodnému vnímaniu eura a jeho významnejšej úlohe na svetových trhoch;

E.

keďže banková únia je otvorená pre všetky členské štáty EÚ; keďže Bulharsko a Chorvátsko sa pripojili k európskemu mechanizmu výmenných kurzov (ERM) II a vstúpili do bankovej únie;

F.

keďže dobudovanie bankovej únie nad rámec jej dvoch existujúcich pilierov, najmä zriadenie európskeho systému ochrany vkladov (EDIS), je aj naďalej prioritou; keďže cielené reformy v oblasti riešenia krízových situácií a ochrany vkladov by mali ďalej zvyšovať odolnosť bankového sektora a zabezpečiť celkovú finančnú stabilitu;

G.

keďže ECB aj Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) vyzývajú na urýchlené dobudovanie bankovej únie, konkrétne vytvorením európskeho systému ochrany vkladov (EDIS);

H.

keďže do roku 2022 sa zavedie zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF), a to o dva roky skôr, než sa pôvodne predpokladalo, čím sa vytvorí spoločná záchranná sieť pre banky pri riešení krízových situácií na úrovni celého systému;

I.

keďže pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19 sa bankový sektor EÚ vyznačoval štrukturálnymi nedostatkami v podobe nízkej ziskovosti, zníženej nákladovej efektívnosti, nízkych úrokových sadzieb, nadmernej kapacity a neistoty v súvislosti s udržateľnosťou obchodných modelov; keďže niektoré problémy sa stále dostatočne neriešia;

J.

keďže napriek celkovému zníženiu objemu nesplácaných úverov v posledných rokoch je potrebné väčšie úsilie o zníženie pretrvávajúcej vysokej úrovne nesplácaných úverov v niektorých finančných inštitúciách;

K.

keďže nedostatky zistené počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 by sa mali zohľadniť pri revízii rámca krízového riadenia a ochrany vkladov (CMDI) a pri ďalšej integrácii bankového sektora; keďže využitie poznatkov získaných počas pandémie by mohlo pripraviť pôdu pre zlepšenie nákladovej efektívnosti a udržateľnejšie obchodné modely;

L.

keďže prepojenie medzi bankami a štátmi pretrváva a regulačný rámec EÚ na prudenciálne zaobchádzanie so štátnym dlhom by mal byť v súlade s medzinárodnými normami; keďže úroveň vystavenia voči štátnym dlhopisom v mnohých bankách narastá; keďže v prudenciálnom legislatívnom rámci pretrvávajú viaceré vnútroštátne možnosti a právomoci, čo oslabuje európsky rozmer bankovej únie;

M.

keďže zmena klímy, zhoršovanie životného prostredia a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo sú faktory, ktoré treba zohľadniť pri hodnotení udržateľnosti súvah bánk, ako zdroj rizika s potenciálnym dosahom na investície v celých regiónoch a sektoroch; keďže sofistikované modely rizík by už mali zachytávať mnohé riziká spojené so zmenou klímy;

N.

keďže ECB v rámci svojho projektu cieleného hodnotenia interných modelov (TRIM) zistila, že inštitúcie pod dohľadom môžu naďalej používať interné modely podliehajúce opatreniam dohľadu;

O.

keďže sa zrýchlila potreba technologickej transformácie, čo zvyšuje efektívnosť bánk a ich ambície v oblasti inovácií a zároveň ich vystavuje novým rizikám a výzvam vo svete digitálnych financií, v oblasti kybernetickej bezpečnosti, rizík poškodenia dobrej povesti, ochrany údajov, rizík v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a ochrany spotrebiteľa;

P.

keďže ochrana spotrebiteľov a investorov je mimoriadne dôležitá pre prehĺbenie únie kapitálových trhov a keďže sú potrebné prísne pravidlá EÚ na ochranu spotrebiteľa, ktoré poskytnú pevný minimálny základ; keďže vnútroštátne predpisy, ktorými sa vykonávajú európske požiadavky na ochranu spotrebiteľa, sa v rámci bankovej únie líšia, čo poukazuje na potrebu harmonizácie; keďže bankovej únii stále chýbajú účinné nástroje na riešenie problémov, ktorým spotrebitelia čelia, ako sú umelá zložitosť, nekalé obchodné praktiky, vylúčenie zraniteľných skupín z využívania základných služieb a obmedzené zapojenie verejných orgánov;

Q.

keďže prioritou je ďalšie posilnenie a harmonizácia dohľadu a presadzovania v oblasti prudenciálneho dohľadu EÚ a boja proti praniu špinavých peňazí, ktoré sú potrebné na ochranu integrity finančného systému EÚ;

R.

keďže spoľahlivé globálne normy a zásady sú dôležité pre prudenciálnu reguláciu bánk; keďže normy Bazilejského výboru pre bankový dohľad by mali byť zapracované do európskych právnych predpisov včas a s náležitým zohľadnením ich cieľov, ako aj prípadných špecifík európskeho bankového systému a zásady proporcionality;

S.

keďže vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ viedlo k presunu niektorých bankových služieb do EÚ; keďže jednotný mechanizmus dohľadu zohrával kľúčovú úlohu v oblasti riadenia a monitorovania systematickým usmerňovaním „pripravenosti“ a koordinácie s významnými bankami, pokiaľ ide o ich prevádzkové modely; keďže úplné posúdenie účinnosti pripravenosti bankového sektora na novú realitu ukáže výsledky v strednodobom a dlhodobom horizonte;

T.

keďže EÚ a Spojené kráľovstvo sa v súčasnosti zaviazali zachovať spoluprácu v oblasti regulácie a dohľadu, pokiaľ ide o finančné služby; keďže tento prístup založený na spolupráci by mal podporiť dlhodobé vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

U.

keďže súčasný rámec krízového riadenia nezabezpečuje jednotný prístup k riešeniu bánk v ťažkostiach vo všetkých členských štátoch, okrem iného v dôsledku odlišného výkladu posúdenia verejného záujmu zo strany SRB a vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií, dostupnosti nástrojov v rámci národných insolvenčných konaní, ktoré sú podobné nástrojom na riešenie krízových situácií podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD) (32) a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (33), ako aj z dôvodu nesprávneho zosúladenia stimulov pri výbere riešenia pre zlyhania banky v dôsledku rozdielnych podmienok prístupu k zdrojom financovania dostupným na riešenie krízových situácií a platobnej neschopnosti;

V.

keďže rámec pre krízové riadenie a ochranu vkladov (CMDI) by mal zabezpečiť konzistentné a účinné zaobchádzanie so všetkými bankami bez ohľadu na veľkosť alebo obchodný model a mal by prispieť k zachovaniu finančnej stability, minimalizovaniu využívania peňazí daňovníkov a zabezpečeniu rovnakých podmienok v celej EÚ, pričom by sa mala riadne zohľadniť zásada subsidiarity;

W.

keďže pravidlá dohľadu a riešenia krízových situácií, ako aj fond na riešenie krízových situácií boli centralizované, ale systémy ochrany vkladov zostávajú vnútroštátne a v jednotlivých členských štátoch sa líšia; keďže ustanovenia smernice o systémoch ochrany vkladov (34) (DGSD) poskytujú minimálny základ pre ochranu vkladateľov; keďže na vkladateľov v celej bankovej únii by sa však mala vzťahovať rovnaká úroveň ochrany vďaka zriadeniu EDIS;

Všeobecné úvahy

1.

víta vstup Bulharska a Chorvátska do bankovej únie a začlenenie bulharského levu a chorvátskej kuny do ERM II; berie na vedomie rozhodnutia ECB nadviazať úzku spoluprácu s Bulharskou národnou bankou a Chorvátskou národnou bankou; zdôrazňuje, že národné banky Bulharska a Chorvátska sú riadne zastúpené v Rade pre dohľad ECB a na plenárnom zasadnutí a na predĺžených výkonných zasadnutiach SRB s rovnakými právami a povinnosťami ako všetci ostatní členovia vrátane hlasovacích práv;

2.

zdôrazňuje, že účasť v ERM a bankovej únii je neoddeliteľne spojená s príslušnými normami a právnymi predpismi EÚ; nabáda Bulharsko a Chorvátsko, aby tiež dosiahli významný pokrok v boji proti praniu špinavých peňazí a finančnej trestnej činnosti; pripomína, že pred pristúpením k spoločnej mene by sa malo vykonať komplexné posúdenie ich bankového sektora vrátane menej významných inštitúcií;

3.

víta diskusie v Dánsku a Švédsku o možnosti vstupu do bankovej únie a zdôrazňuje, že spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu je mimoriadne dôležitá, najmä pokiaľ ide o cezhraničné činnosti; zdôrazňuje dôležitosť zachovania existujúcich a dobre fungujúcich obchodných modelov, pokiaľ ide o finančnú stabilitu;

4.

pripomína, že banková únia poskytla inštitucionálny rámec pre väčšiu integráciu trhu vo forme jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií, ale tretí pilier bankovej únie, európsky systém ochrany vkladov (EDIS), ešte stále nebol prijatý; víta možnú revíziu rámca na riešenie krízových situácií a podporuje súčasné úvahy o ďalšej cielenej harmonizácii právnych predpisov v oblasti platobnej neschopnosti s cieľom zvýšiť efektívnosť a súdržnosť krízového riadenia bánk v EÚ, ako aj o dokončení tretieho piliera bankovej únie prostredníctvom systému ochrany vkladov, ktorého cieľom je zvýšiť úroveň ochrany vkladov a zároveň minimalizovať morálny hazard, obmedziť prepojenie medzi bankami a štátmi a zaručiť rovnakú ochranu všetkým vkladateľom v bankovej únii;

5.

berie na vedomie vyhlásenie zo samitu eurozóny z 11. decembra 2020 s výzvou Euroskupine, aby „na základe konsenzu pripravila postupný a časovo ohraničený pracovný plán pre všetky zostávajúce prvky potrebné na dobudovanie bankovej únie“; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty naďalej konajú mimo rámca Spoločenstva a oslabujú úlohu Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu; žiada, aby bol informovaný o prebiehajúcich diskusiách na úrovni Euroskupiny a pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre EDIS; opakuje svoju požiadavku na posilnenú spoluprácu s predsedom Euroskupiny, najmä v podobe rozšírenia frekvencie hospodárskych dialógov s predsedom Euroskupiny tak, aby zodpovedali modelu a pravidelnosti menových dialógov;

6.

domnieva sa, že banky boli schopné reagovať na súčasnú krízu väčšou odolnosťou, keďže boli lepšie kapitalizované a s menším pákovým efektom než pred desiatimi rokmi, čo dokazuje pozitívne účinky zavedenej inštitucionálnej štruktúry a regulačných reforiem po finančnej kríze v roku 2008; domnieva sa však, že bankový sektor je charakterizovaný určitou štrukturálnou neefektívnosťou, ktorú môže súčasná kríza ešte viac zhoršiť; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad vysokou úrovňou nesplácaných expozícií z minulosti, ktoré mnohé inštitúcie mali ešte pred pandémiou; upozorňuje, že objem nesplácaných úverov od vytvorenia bankovej únie výrazne klesol a že klesajúci trend nesplácaných úverov pokračoval aj v roku 2020 napriek kríze spôsobenej pandémiou COVID-19; domnieva sa, že zhoršujúca sa kvalita aktív bánk môže mať vplyv na už aj tak zníženú ziskovosť, čo môže viesť k prípadom platobnej neschopnosti bánk, ktoré majú vysokú expozíciu voči najviac postihnutým hospodárskym odvetviam;

7.

konštatuje, že dobudovanie bankovej únie a prehĺbenie únie kapitálových trhov prinesie lepšie podmienky pre financovanie európskeho hospodárstva, a to tak domácnosti, ako aj spoločnosti, ktoré sú stále vo veľkej miere závislé od bankových úverov, pokiaľ ide o investície a tvorbu pracovných miest, ako aj ďalšie posilnenie konkurencieschopnosti európskych trhov a podporu udržateľných súkromných investícií; vyzdvihuje stabilizačný účinok malých a stredných bánk na hospodárstvo EÚ v čase krízy; považuje za potrebné uplatňovať primeraný prístup k vývoju v oblasti regulácie s cieľom dobudovať bankovú úniu a úniu kapitálových trhov;

8.

konštatuje, že plnohodnotná banková únia a riadne integrovaná únia kapitálových trhov by prispeli k odolnosti európskeho hospodárstva, podporili fungovanie hospodárskej a menovej únie a posilnili medzinárodnú úlohu eura; zdôrazňuje význam rovnakých podmienok, aby sa predišlo znevýhodneniu malých a stredných podnikov (MSP), pokiaľ ide o prístup k financovaniu, ako aj potrebu starostlivo monitorovať vydávanie sekuritizovaných produktov; domnieva sa, že celé bremeno zotavenia sa z krízy by nemali znášať banky, ale mala by sa skôr podporovať silná únia kapitálových trhov, ktorá prispeje k opätovnej aktivácii a odolnej obnove európskeho hospodárstva; domnieva sa, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti môže poskytnúť stimul na dokončenie bankovej únie, berúc do úvahy kľúčovú úlohu bankového sektora pri poskytovaní prístupu k úverom a pri nasmerovaní dostupných finančných prostriedkov do reálnej ekonomiky, najmä do udržateľných a sociálne zodpovedných investícií; zdôrazňuje úlohu súkromných finančných prostriedkov a investícií, popri verejných investíciách, v podpore klimatickej transformácie, ako sa stanovuje v investičnom pláne pre udržateľnú Európu; vyzýva Komisiu, aby sa aj naďalej snažila o lepšie zosúladenie činnosti finančného trhu s cieľmi udržateľnosti a environmentálnymi a sociálnymi kritériami a kritériami v oblasti správy a riadenia (ESG) vrátane legislatívneho návrhu na vypracovanie ratingov udržateľnosti na základe týchto kritérií; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí v oblasti udržateľných financií prijatím zostávajúcich delegovaných aktov podľa nariadenia EÚ o taxonómii (35) a zverejňovaní (36) a okrem iného uplatňovaním rozsiahlej metodiky založenej na zásade „nespôsobovať významnú škodu“;

9.

domnieva sa, že hoci bol dobrý vzťah medzi jednotným mechanizmom dohľadu a SRB od vzniku systému zásadný, v súčasnej situácii je osobitne dôležitý intenzívnejší prístup k spolupráci medzi týmito dvoma piliermi na zabezpečenie primeraných a včasných krokov;

10.

zdôrazňuje zásadný prínos dočasných opatrení, ako sú systémy verejných záruk, moratóriá na splácanie úverov pre dlžníkov s finančnými ťažkosťami, programy centrálnych bánk v oblasti likvidity a cielených dlhodobejších refinančných operácií ECB (TLTRO), program nákupu aktív (APP), ako aj núdzový pandemický program nákupu aktív (PEPP), k riešeniu krízy; zdôrazňuje, že tieto mimoriadne dočasné opatrenia by mali byť sprevádzané opatreniami na zmiernenie narušenia trhov a hospodárstva; ďalej zdôrazňuje dôležitosť flexibility, ktorú regulačné orgány rozšírili na banky, aby im umožnili fungovať podľa usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov (P2G) a so zníženými kapitálovými požiadavkami;

11.

zdôrazňuje výnimočnú povahu pandémie a dočasný charakter zmierňujúcich opatrení zavedených na počiatočné obmedzenie hospodárskych škôd; konštatuje, že opatrenia hospodárskej pomoci musia byť naďalej prispôsobené súčasným a očakávaným hospodárskym podmienkam; požaduje dobre organizovaný, postupný a cielený prechod od nástrojov na zmiernenie dôsledkov pandémie k nástrojom na podporu obnovy vrátane reforiem v členských štátoch prostredníctvom národných reformných plánov obnovy a odolnosti, pretože predčasné alebo nekoordinované zrušenie dočasných opatrení by mohlo obnoviť nedostatky a zraniteľnosť bankového sektora z obdobia pred krízou vrátane zvýšenia expozícií bánk voči úverovému riziku, čo by potenciálne mohlo ovplyvniť ich kapitálovú pozíciu, prípadne oslabiť rast a výsledok úsilia o obnovu;

12.

víta cielené zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) zavedené tzv. rýchlou úpravou CRR s cieľom podporiť úverovú kapacitu bánk voči domácnostiam a podnikom (37), čím sa zmiernil hospodársky vplyv pandémie COVID-19 a zabezpečila plynulá interakcia regulačného rámca s inými opatreniami na riešenie krízy;

13.

poznamenáva, že v decembri 2020 vydal jednotný mechanizmus dohľadu (SSM) vyhlásenie, ktorým zmenil svoje predchádzajúce odporúčanie týkajúce sa vyplácania dividend a spätného odkúpenia akcií a uviedol, že banky, ktoré majú v úmysle vyplácať dividendy alebo spätne odkupovať akcie, by mali byť ziskové a mať pevné kapitálové trajektórie; vyzýva SSM, aby poskytol odhad rozdeľovaných výnosov (dividendy a spätné odkupovanie akcií) a pohyblivej zložky odmeny, ktorú bankové inštitúcie v prvom a druhom štvrťroku 2021 vyplatili v rámci svojej pôsobnosti, a aby následne odhadol ich vplyv na kapitálovú pozíciu bánk; vyzýva SSM, aby posúdil, či obmedzenia týkajúce sa rozdeľovania výnosov aj na obdobie po septembri 2021 môžu byť užitočným nástrojom, pokiaľ budú pretrvávať zásadné neistoty týkajúce sa oživenia hospodárstva a kvality aktív bánk; vyzýva Komisiu, aby preskúmala právne záväzný nástroj na spätné odkúpenie dividend a akcií ako nástroj dohľadu v čase krízy;

14.

vyzýva Komisiu, ako aj vnútroštátne a európske orgány dohľadu, aby sa pripravili na očakávané zhoršenie kvality aktív bánk; víta prvú spoločnú správu európskych orgánov dohľadu o hodnotení rizík z marca 2021, v ktorej sa bankám odporúča, aby sa úpravou modelov tvorby rezerv pripravili s cieľom zabezpečiť včasné uznanie primeraných úrovní rezerv, realizovali kvalitné úverové postupy a adekvátne určovali ceny rizík, aby zohľadnili, že opatrenia verejnej podpory, ako sú úverové moratóriá a systémy verejných záruk, budú ukončené, a aby uplatňovali konzervatívne politiky týkajúce sa dividend a spätného odkupovania akcií; berie na vedomie upozornenie európskych orgánov dohľadu adresované finančným inštitúciám, aby pokračovali v navrhovaní ďalších opatrení na prispôsobenie sa prostrediu s dlhodobo nízkymi úrokmi;

15.

so znepokojením berie na vedomie rôzne uplatňovanie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS 9), pokiaľ ide o tvorbu rezerv inštitúcií na straty zistené počas pandémie COVID-19; vyzýva SSM, aby prijal opatrenia na zabezpečenie jednotného uplatňovania štandardov finančného výkazníctva vo všetkých inštitúciách v bankovej únii;

16.

domnieva sa, že integrovaná banková únia musí byť podmienená dobre fungujúcim jednotným trhom s retailovými finančnými službami; vyzýva Komisiu, aby posúdila prekážky a bariéry, ktoré spotrebiteľom vznikajú pri využívaní produktov retailového bankovníctva, ako sú hypotekárne úvery na cezhraničnom základe, a aby navrhla riešenia s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia mohli využívať retailové finančné služby na cezhraničnom základe; okrem toho poukazuje na veľké rozdiely v úrokových sadzbách hypoték v celej Únii;

17.

víta zrýchlené tempo digitalizácie v bankovom sektore, ktoré bankám umožňuje lepšie klientov obsluhovať na diaľku a ponúkať nové produkty a poskytuje príležitosti na zvýšenie nákladovej efektívnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v oblasti digitalizácie v bankovom sektore by sa mali v plnej miere dodržiavať práva spotrebiteľov a malo by sa zachovať finančné začlenenie, najmä v prípade zraniteľných skupín s nízkou úrovňou digitálnej alebo finančnej gramotnosti; zdôrazňuje, že digitalizácia si vyžaduje značné zdroje na investície do IT systémov, výskumu a vývoja a nových prevádzkových modelov, čo môže v krátkodobom horizonte viesť k nízkej ziskovosti; dôrazne podporuje novú stratégiu Komisie v oblasti digitálnych financií a víta balík opatrení v oblasti digitálnych financií, ktorý Komisia spustila v roku 2020 a ktorý uľahčí cezhraničné rozšírenie inovačných technológií a zároveň zabezpečí odolnosť finančného sektora; očakáva ďalšie vypracovanie návrhov nariadenia a smernice o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora (DORA), ktoré zabezpečia, že finančné subjekty zavedú primerané záruky na zmiernenie vplyvu incidentov súvisiacich s IKT; zastáva názor, že ich úspešné vykonávanie bude ťažiť z významných verejných a súkromných investícií a spolupráce v oblasti inovácií smerujúcich k väčšej bezpečnosti a odolnosti systémov; domnieva sa, že digitalizácia európskeho bankového sektora je pre Úniu príležitosťou na prilákanie zahraničného kapitálu a konkurovanie na globálnom trhu; v tejto súvislosti poukazuje na rastúcu prepojenosť medzi bankami, kryptoaktívami a digitálnymi financiami;

18.

zdôrazňuje, že v prístupoch v oblasti regulácie a dohľadu je dôležité zabezpečiť technologickú neutralitu; zdôrazňuje potrebu riešiť výzvy a využiť príležitosti, ktoré prináša používanie nových inovačných technológií súvisiacich s bankovým dohľadom a dohľadom nad platobnými systémami;

19.

víta prácu ECB v oblasti digitálneho eura vrátane jej správy na túto tému a výsledku jej verejnej konzultácie; upozorňuje, že v závislosti od presnej koncepcie digitálneho eura môže byť vplyv na bankový sektor významný, čo môže mať dosah na oblasti, ako sú platby, schopnosť bánk uskutočniť transformáciu splatnosti a celkovú úverovú kapacitu a ziskovosť, a preto vyzýva ECB, aby vykonala ďalšiu analýzu dôsledkov digitálnej meny na bankový sektor, ako aj možných dôsledkov pre finančnú stabilitu; víta cieľ, aby digitálne euro fungovalo súbežne s hotovosťou ako prostriedok bezpečných a konkurencieschopných digitálnych platieb, a uznáva jeho potenciálny prínos pre občanov; podporuje úsilie ECB o zabezpečenie vysokej úrovne ochrany súkromia a údajov, dôvernosti platobných údajov, kybernetickej odolnosti a bezpečnosti; berie na vedomie diskusiu o digitálnej mene a uznáva pridanú hodnotu, ktorú by digitálna mena mohla priniesť k posilňovaniu medzinárodnej úlohy eura;

20.

berie na vedomie, že skupina guvernérov centrálnych bánk a vedúcich pracovníkov centrálnych bánk zodpovedných za dohľad v marci 2020 zrevidovala harmonogram vykonávania záverečných prvkov rámca Bazilej III s cieľom zvýšiť operačnú kapacitu bánk a orgánov dohľadu a reagovať tak na bezprostredné dôsledky pandémie COVID-19; zdôrazňuje význam kvalitných globálnych bankových noriem pre reguláciu bánk a ich konzistentného a včasného vykonávania; očakáva pripravovaný návrh Komisie o vykonávaní dokončených štandardov rámca Bazilej III; pripomína, že pri vykonávaní by sa mala zohľadňovať zásada proporcionality a v prípade potreby by sa mali rešpektovať osobitosti a rozmanitosť bankového sektora EÚ a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby nariadenie EÚ o kapitálových požiadavkách bolo v súlade s bazilejským dohovorom; zdôrazňuje, že súčasná revízia by mala rešpektovať zásadu výrazného nezvýšenia celkových kapitálových požiadaviek, pričom by sa zároveň mala posilniť celková finančná pozícia európskych bánk; pripomína svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o dokončení rámca Bazilej III (38) a vyzýva Komisiu, aby pri príprave legislatívnych návrhov konala v súlade s jeho odporúčaniami; vyzýva Komisiu, aby zaviedla opatrenia zamerané na zvýšenie poskytovania úverov bankami reálnej ekonomike, najmä MSP, a na financovanie oživenia spolu s digitálnou a environmentálnou transformáciou v Európe; zdôrazňuje, že na zachovanie hospodárskej zvrchovanosti a strategickej autonómie potrebuje EÚ silné a konkurencieschopné európske banky poskytujúce veľkoobchodné bankové služby podnikom všetkých veľkostí;

21.

zdôrazňuje, že medzi odvetvím nebankového finančného sprostredkovania a „tradičným“ bankovým sektorom existuje značná prepojenosť, čo vyvoláva obavy zo systémového rizika vzhľadom na nedostatočnú reguláciu a dohľad v odvetví nebankového finančného sprostredkovania; zdôrazňuje, že nedávna kríza spôsobená pandémiou ukázala, že nebankový sektor môže znásobiť volatilitu trhu a dislokáciu cien, najmä keď je likvidita trhu pod tlakom; vyzýva Komisiu, aby zvážila, či sú potrebné dodatočné makroprudenciálne nástroje, konkrétne vypracovanie ex ante nástrojov na riadenie likvidity a dôkladná analýza existujúcich opatrení zameraných na pákový efekt;

22.

berie na vedomie vzájomné závislosti medzi bankami a centrálnymi protistranami; upozorňuje na pochybnosti, ktoré vznikajú v súvislosti so zodpovednosťou bánk a centrálnych protistrán, pokiaľ ide o možné konečné straty (end-of-waterfall losses), a na dosah týchto povinností na prudenciálne požiadavky bánk; v tejto súvislosti zdôrazňuje riziká nadmerného využívania centrálnych protistrán zo Spojeného kráľovstva a víta opatrenia, ktoré Komisia prijala v uplynulom roku a ktorými sa stanovujú kritériá klasifikácie centrálnych protistrán z tretích krajín;

23.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo zabezpečiť úplne vyvážené zastúpenie mužov a žien vo finančných inštitúciách a orgánoch EÚ, a najmä nad tým, že ženy sú naďalej nedostatočne zastúpené vo výkonných funkciách v oblasti bankových a finančných služieb; zdôrazňuje, že vyvážené zastúpenie mužov a žien vo vrcholových orgánoch a v pracovnej sile má spoločenské aj hospodárske prínosy; domnieva sa, že výber kandidátov do finančných inštitúcií a orgánov EÚ by mal vychádzať z kritérií zásluh a schopností v snahe o čo najefektívnejšie fungovanie danej inštitúcie alebo orgánu; vyzýva vlády a všetky inštitúcie a orgány, aby uprednostnili čo najskoršie dosiahnutie úplnej rodovej rovnováhy, a to aj tým, že poskytnú rodovo vyvážené užšie zoznamy kandidátov na všetky budúce vymenovania, ktoré si vyžadujú súhlas Európskeho parlamentu, a to aj v ECB a najvyšších finančných inštitúciách EÚ, pričom sa budú snažiť zahrnúť do každého postupu menovania aspoň jednu kandidátku a kandidáta; pripomína svoje uznesenie zo 14. marca 2019 (39), ktorého cieľom je zabezpečiť rodovú rovnováhu v nadchádzajúcom zozname kandidátov do funkcií v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ, a opakuje svoj záväzok nezohľadňovať zoznamy kandidátov, v prípade ktorých nebola dodržaná zásada rodovej vyváženosti;

24.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala kritériá oprávnenosti s cieľom prilákať vyšší počet prihlášok od žien;

Dohľad

25.

berie na vedomie úlohu európskeho bankového dohľadu pri zabezpečovaní dočasnej kapitálovej a operačnej pomoci bankám v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19, aby mohli naďalej poskytovať finančnú podporu podnikom a domácnostiam a absorbovať straty pri zachovaní vysokej kvality dohľadu; berie na vedomie obavy jednotného mechanizmu dohľadu, pokiaľ ide o vysoké náklady, nízku ziskovosť, znížené oceňovanie trhov a nedostatočné investície do nových technológií v bankovom sektore; požaduje usmernenia k očakávanému harmonogramu a k prístupu k obnove rezerv;

26.

zdôrazňuje význam zvýšenia transparentnosti a predvídateľnosti bankového dohľadu EÚ a v tejto súvislosti oceňuje nedávnu prax uverejňovania požiadaviek v rámci piliera 2 osobitne zameraných na banky; domnieva sa, že individuálne požiadavky zvyšujú spoľahlivosť očakávaní jednotného mechanizmu dohľadu a uľahčujú informovanejšie rozhodnutia investorov;

27.

očakáva, že nedávne zmeny organizačnej štruktúry jednotného mechanizmu dohľadu okrem zjednodušenia systému a zahrnutia technologických inovácií uľahčia aj dohľad zameraný viac na riziká a vnútornú inštitucionálnu spoluprácu;

28.

považuje analýzu jednotného mechanizmu dohľadu z novembra 2020 týkajúcu sa potenciálne zraniteľných miest bankového sektora v rôznych scenároch za správnu, pokiaľ ide o účinky otrasu na kvalitu aktív a kapitál;

29.

konštatuje, že správne riadenie úverového rizika by malo zostať jednou z kľúčových priorít jednotného mechanizmu dohľadu; súhlasí s obavami jednotného mechanizmu dohľadu, že by banky mohli zmeniť svoje modely úverového rizika, a v tejto súvislosti berie na vedomie očakávania jednotného mechanizmu dohľadu v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o vhodné prevádzkové prípravy pri predvídaní zvýšenia objemu nesplácaných úverov a o spoľahlivé riadenie úverového rizika, ako sa uvádza v jeho listoch výkonným riaditeľom významných inštitúcií a jeho stratégii úverového rizika v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19; podporuje intenzívnejší dohľad jednotného mechanizmu dohľadu nad trhmi s vysokým pákovým efektom; konštatuje, že nie všetky banky sú schopné plniť očakávania jednotného mechanizmu dohľadu v oblasti riadenia úverového rizika, čo znamená, že je potrebné ďalšie úsilie;

30.

uznáva, že kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 zvyšuje riziko ďalšieho hromadenia nesplácaných úverov; so znepokojením berie na vedomie predpoveď ECB, že nesplácané úvery by vo vážnom, ale realistickom scenári mohli do konca roka 2022 dosiahnuť úroveň až 1,4 bilióna EUR; zdôrazňuje, že zabezpečenie riadneho a včasného riadenia zhoršenej kvality aktív v súvahách bánk bude kľúčové, aby sa v krátkodobom horizonte zabránilo hromadeniu nesplácaných úverov; odporúča členským štátom, aby vynaložili ďalšie úsilie o riešenie týchto otázok; berie v tejto súvislosti na vedomie oznámenie Komisie zo 16. decembra 2020 o riešení nesplácaných úverov v období po pandémii ochorenia COVID-19 (COM(2020)0822) s cieľom umožniť bankám podporovať domácnosti a podniky v EÚ; očakáva, že revízia smernice o spotrebiteľských úveroch (40) zabezpečí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a to stanovením ambicióznejších ustanovení týkajúcich sa ochrany dlžníkov pred nekalými praktikami a zabezpečím toho, aby sa tieto práva uplatňovali rovnako pri súčasných, ako aj budúcich úveroch; vyzýva na monitorovanie všetkých prípadných kaskádových účinkov, najmä keď sa zrušia dočasné zmierňujúce opatrenia; vyzýva orgány dohľadu, aby naďalej primerane zohľadňovali vedľajšie účinky, ktoré môže mať masívna likvidácia nesplácaných úverov na prudenciálne súvahy bánk, ktoré používajú interné modely;

31.

zdôrazňuje, že banky by mali dodržiavať platné prudenciálne pravidlá a usmernenia v oblasti dohľadu týkajúce sa nesplácaných úverov a udržiavať operačnú kapacitu s cieľom proaktívne riadiť dlžníkov v núdzi a kontrolovať ich súvahy a urýchliť tak včasnú identifikáciu zlých úverov s cieľom znížiť riziko oslabenia úverovej kapacity v období veľkého dopytu po investíciách súvisiacich s obnovou; zdôrazňuje existujúcu flexibilitu pri vykonávaní usmernení ECB o nesplácaných úveroch vrátane poskytnutia dlhšieho času bankám s mimoriadne vysokou úrovňou nesplácaných úverov na predloženie ich stratégií znižovania objemu nesplácaných úverov;

32.

pripomína, že zníženie rizika v bankovom sektore by prispelo k stabilnejšej, silnejšej a na hospodársky rast zameranej bankovej únii; v tejto súvislosti berie na vedomie dosiahnutú politickú dohodu o návrhu smernice o správcoch úverov a nákupcoch úverov predloženom Komisiou, ktorá podporí rozvoj sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi v EÚ a ktorej cieľom je pomôcť bankám znížiť objem nesplácaných úverov v ich súvahách;

33.

uznáva úlohu, ktorú banky zohrali počas pandémie v niektorých členských štátoch pri podpore podnikov a reálnej ekonomiky; zdôrazňuje, že banky by mali starostlivo posudzovať finančnú silu a životaschopnosť podnikov, aktívne spolupracovať s dlžníkmi, ktorí sa ocitli v problémoch, s cieľom riadiť ich expozície a ponúknuť životaschopným sektorom a spoločnostiam, najmä MSP, možnosti financovania a realizovateľnej reštrukturalizácie alebo iné alternatívne vhodné možnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa v prípadoch, keď je to možné, zabránilo zlyhaniam a aby podniky a spotrebiteľov neohrozovala nadmerná zadlženosť; zdôrazňuje, že prudenciálny rámec by sa mal konzistentne meniť tak, aby umožňoval a podporoval uplatňovanie opatrení na odloženie splatnosti v prípade podnikov a domácností, u ktorých banky usúdia, že vyhliadky na oživenie sú naďalej vysoké, a vyzýva na odstránenie všetkých regulačných prekážok ich uplatňovania; naliehavo vyzýva banky, aby štruktúrovaný odchod neživotaschopných spoločností z trhu zvažovali ako poslednú možnosť; domnieva sa, že banky by mali zabezpečiť primeraný prenos úverov z Eurosystému do reálnej ekonomiky; víta opatrenia obsiahnuté v oznámení Komisie z 24. septembra 2020 s názvom Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky: nový akčný plán (COM(2020)0590) a jeho prílohu o nasmerovaní MSP na poskytovateľov alternatívneho financovania v prípade zamietnutia žiadosti o úver;

34.

vyzýva európske orgány dohľadu, aby v plnej miere využívali svoje právomoci s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa vrátane prípadných právomocí zasiahnuť, ak finančné a úverové produkty vedú alebo pravdepodobne budú viesť k poškodeniu spotrebiteľa;

35.

zdôrazňuje význam ochrany práv spotrebiteľov, najmä v súvislosti s nekalými a agresívnymi podmienkami a praktikami a bankovými poplatkami, transparentnosťou výrobných nákladov, ziskovosti a rizík; konštatuje, že bankovej únii stále chýbajú účinné nástroje na riešenie problémov, ktorým čelia spotrebitelia, ako sú nekalé obchodné praktiky a umelá zložitosť; vyzýva v tejto súvislosti EBA, aby sa viac zameral na plnenie svojho mandátu, pokiaľ ide o správny zber, analýzu a podávanie správ o spotrebiteľských trendoch, ako aj na preskúmanie a koordináciu iniciatív príslušných orgánov v oblasti finančnej gramotnosti a vzdelávania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala nekalé doložky a praktiky, ktoré používa bankový sektor v spotrebiteľských zmluvách, a aby zabezpečila účinné a rýchle vykonávanie smernice o nekalých podmienkach (41) všetkými členskými štátmi využitím všetkých existujúcich prostriedkov;

36.

konštatuje, že očakávané úverové straty v kombinácii so súčasným prostredím nízkych úrokových sadzieb by mohli negatívne ovplyvniť ziskovosť bánk; upozorňuje, že banky musia upraviť svoje obchodné modely na udržateľnejšie, z hľadiska nákladov úspornejšie a technologicky vyspelejšie stratégie a musia strategicky riadiť a obozretne dohliadať na obchodné funkcie pri riadnom dodržiavaní spotrebiteľských práv; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa rozhodnutia bánk v oblasti tvorby rezerv zamerané na podporu svojej úverovej kapacity neprimerane neodkladali, najmä keď dôjde k obnoveniu dopytu po úveroch;

37.

je znepokojený tým, že nedávne bankové krízy odhalili, že úverové inštitúcie bežne nevhodne predávali dlhopisy a iné finančné produkty retailovým klientom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že presadzovanie ustanovení smernice BRRD o ochrane spotrebiteľa, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky MREL, je nesystémové; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila nevhodný predaj finančných produktov bankovými inštitúciami a aby na základe zistení predložila vhodné návrhy, a to aj v rámci nadchádzajúcej revízie smernice BRRD;

38.

domnieva sa, že treba ďalej dokumentovať možné výhody bankovej konsolidácie tak v rámci EÚ, ako aj naprieč hranicami pri riešení nízkej ziskovosti, nadmerných kapacít a fragmentácie bankového sektora; berie na vedomie trend bankového sektora týkajúci sa účasti na konzultácii a v tejto súvislosti poukazuje na príručku ECB o prístupe dohľadu ku konsolidácii, v ktorej sa podporujú dobre pripravené a dobre uskutočnené podnikové kombinácie; zdôrazňuje výhody ochrany rozmanitosti/plurality finančných sektorov pri budovaní systémovej dôvery a udržiavaní finančnej stability; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila a nadviazala na závery hodnotenia Rady pre finančnú stabilitu z roku 2021 týkajúce sa dosahu reforiem subjektov príliš veľkých na to, aby zlyhali, na finančný systém;

39.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že otázka domovského a hostiteľského štátu je pre dobudovanie bankovej únie stále výzvou, a domnieva sa, že zavedenie systému EDIS je súčasťou riešenia, a to súbežne s ďalšími opatreniami na zníženie rizika; vyjadruje znepokojenie nad tým, že domovské a hostiteľské krajiny môžu zaviesť opatrenia na ochranu aktív a obnoviť oddelenie, ak sa úroveň nesplácaných úverov v dôsledku postupného rušenia opatrení verejnej podpory zvýši; zdôrazňuje, že banky musia byť schopné fungovať cezhranične a zároveň riadiť svoj kapitál a likviditu na konsolidovanej úrovni s dôveryhodnými a vynútiteľnými zárukami pre hostiteľské krajiny, pokiaľ ide o dostupnosť zdrojov a vplyv na finančnú stabilitu, s cieľom diverzifikovať svoje riziká a riešiť prípadnú nízku ziskovosť; domnieva sa, že postupná harmonizácia je potrebná tam, kde sa uplatňujú vnútroštátne možnosti a právomoci, a to aj v oblasti konkurzného práva s cieľom umožniť plánovanie riešenia kríz pre cezhraničné bankové skupiny v rámci bankovej únie;

40.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že keďže členské štáty predávajú čoraz viac štátnych dlhopisov, podiel štátnych dlhopisov na súvahách bánk rastie tiež, čo môže ešte prehĺbiť prepojenie medzi štátmi a bankami; domnieva sa, že vytvorenie nástroja Next Generation EU zabezpečí kvalitné nízkorizikové európske aktíva, ktoré umožnia vyvážiť štátne dlhopisy v súvahách bánk a pomôžu obmedziť začarovaný kruh závislosti medzi bankami a štátmi; upozorňuje, že nástroj Next Generation EU bude zohrávať dôležitú úlohu v podpore obnovy a musí slúžiť ako príležitosť na posilnenie investícií a uskutočnenie potrebných reforiem v každom členskom štáte na základe dohodnutých kritérií a ďalšie prispenie k posilňovaniu európskeho bankového systému;

41.

domnieva sa, že vyriešenie problematiky domovských a hostiteľských krajín, prelomenie prepojenia štátov a bánk a podpora úsilia o konsolidáciu bánk si budú vyžadovať zavedenie celoeurópskej bezpečnostnej siete, vypracovanie a vykonávanie vnútroskupinových dohôd o finančnej podpore v rámci plánov obnovy bánk a postupnú harmonizáciu v oblastiach, v ktorých sa uplatňujú vnútroštátne možnosti a právomoci, a to aj v oblasti platobnej neschopnosti, pričom treba pokračovať v úsilí o znižovanie rizika;

42.

opäť zdôrazňuje, že regulačný rámec prudenciálneho zaobchádzania so štátnym dlhom musí byť v súlade s medzinárodnými normami;

43.

zdôrazňuje dôležitú úlohu spoľahlivých štruktúr vnútornej správy a riadenia v rámci bánk a poukazuje na slabé miesta, ktoré v nich boli zistené v postupe preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu realizovanom jednotným mechanizmom dohľadu v roku 2020, ktorý sa zameral na to, ako banky riešia s krízou spojené riziko pre kapitál a likviditu, berúc do úvahy výnimočné okolnosti ovplyvňujúce jednotlivé banky; oceňuje cielený prístup k zhromažďovaniu informácií na posúdenie kapitálu a likvidity; zdôrazňuje, že je dôležité prijať najvyššie normy a rovnaké podmienky pri hodnoteniach odbornosti a vhodnosti členov vrcholných orgánov bánk, ktoré sa v súčasnosti v jednotlivých členských štátoch vykladajú rozdielne v dôsledku veľmi rôznorodej transpozície smernice o kapitálových požiadavkách; požaduje preto ďalšiu harmonizáciu v tejto oblasti; trvá na tom, že posúdenia odbornosti a vhodnosti musia príslušné orgány vždy vykonávať ex ante, a nie ex post; podporuje plán ECB revidovať jej aktuálne usmernenia pre hodnotenie odbornosti a vhodnosti v roku 2021 s cieľom načrtnúť jej očakávania v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o kvalitu členov vrcholných orgánov; očakáva návrhy ECB na balík opatrení zameraných na posilnenie dohľadu nad odbornosťou a vhodnosťou; v tejto súvislosti nabáda na zváženie začlenenia požiadaviek na odbornosť a vhodnosť do nariadenia o kapitálových požiadavkách;

44.

berie na vedomie, že cieľom záťažového testu v rámci celej EÚ, ktorý sa začal 29. januára 2021, je otestovať kapitálové trajektórie bánk v situácii zhoršujúcej sa kvality aktív v rámci scenára s prostredím s nízkymi úrokovými sadzbami; vyzýva EBA, aby rozšíril rozsah následných stresových testov, keďže vzorka 51 bánk vybraných v rámci tohto testu sa považuje za príliš úzku; zdôrazňuje, že vykonávanie záťažových testov a preskúmanie kvality aktív pohyblivej vzorky menej významných subjektov vo vhodnom čase sú dôležité postupy na budovanie dôvery;

45.

víta úsilie jednotného mechanizmu dohľadu poskytnúť bankám usmernenia a objasnenia v oblasti sebahodnotenia a primeraného podávania správ o rizikách súvisiacich so životným prostredím a zmenou klímy; zdôrazňuje, že je potrebný ďalší tlak dohľadu na finančné inštitúcie, aby riadne zverejňovali riziká súvisiace s klímou a so životným prostredím; považuje záťažový test klimatických rizík v rámci jednotného mechanizmu dohľadu za dôležitý krok pri hodnotení postupov bánk a určovaní konkrétnych oblastí zlepšenia; v tejto súvislosti oceňuje odporúčanie v usmernení ECB o klimatických a environmentálnych rizikách, ktorým sa posilňuje strategický, komplexný prístup k riešeniu rizík súvisiacich s klímou; podporuje myšlienku prípravy sebahodnotenia a akčných plánov bánk v roku 2021 a následne preskúmania opatrení bánk orgánmi dohľadu v roku 2022; domnieva sa, že tieto sebahodnotenia a správy sa musia riadiť zásadou primeranosti a nesmú poškodzovať kapacitu a konkurencieschopnosť bánk; berie na vedomie iniciatívu EBA uskutočniť v celej EÚ pilotný projekt týkajúci sa klimatického rizika a jej zistenia, že treba viac zverejňovať informácie o stratégiách prechodu a emisiách skleníkových plynov, aby banky a orgány dohľadu mohli presnejšie posúdiť klimatické riziká; pripomína, že investície a úvery smerujúce do neudržateľných hospodárskych činností môžu viesť k uviaznutým aktívam alebo utopeným investíciám;

46.

berie na vedomie úlohu EBA pri vedení, koordinácii a monitorovaní boja finančného sektora EÚ proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; víta úsilie ECB v posledných dvoch rokoch o posilnenie výmeny informácií medzi jednotným mechanizmom dohľadu a orgánmi dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s cieľom lepšie zohľadniť aspekty boja proti praniu špinavých peňazí v opatreniach prudenciálneho dohľadu; žiada, aby sa na túto úlohu vyčlenili primerané finančné prostriedky a zdroje; víta skutočnosť, že EBA podporuje individuálne fungovanie implementácie právomocí dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí vo všetkých členských štátoch, a vyzýva na ďalšie opatrenia s cieľom zaručiť, aby dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu bol založený na riziku, aby bol primeraný a účinný; poukazuje na rozdiely v prístupoch k dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany vnútroštátnych orgánov a pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ, čo môže viesť k regulačnej arbitráži; podporuje čiastočné premietnutie ustanovení smernice o boji proti praniu špinavých peňazí do nariadenia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že viaceré členské štáty ešte úplne netransponovali štvrtú a piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí a ešte viac členských štátov vykazuje vážne nedostatky, pokiaľ ide o ich účinné vykonávanie; víta skutočnosť, že Komisia začala konanie o porušení povinnosti, a vyzýva ju, aby začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti v zostávajúcich prípadoch nedostatočnej transpozície a vykonávania boja proti praniu špinavých peňazí; berie na vedomie druhý mandát orgánu EBA na vybudovanie databázy o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorá sa očakáva v roku 2021, a posilnenie spolupráce a výmeny informácií medzi európskymi orgánmi; zdôrazňuje dôležitú úlohu kolégií na boj proti praniu špinavých peňazí pre cezhraničné skupiny, ktoré tvoria všetky orgány boja proti praniu špinavých peňazí v jurisdikciách, v ktorých skupina pôsobí, pri posudzovaní toho, ako skupina vykonáva činnosť v rámci boja proti praniu špinavých peňazí;

47.

víta akčný plán Komisie v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zverejnený 7. mája 2020; vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala legislatívny balík v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; naliehavo ju žiada, aby predložila návrh na zriadenie európskeho orgánu dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že rámec boja proti praniu špinavých peňazí by mal zahŕňať aj emitentov a poskytovateľov kryptoaktív; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie európskej finančnej spravodajskej jednotky (FIU);

48.

zdôrazňuje dôležitú úlohu bankového sektora v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; opakuje pozíciu Európskeho parlamentu, že zvýšené audity a požiadavky týkajúce sa poznania klientov sú na mieste v prípade transakcií so zapojením krajín uvedených v prílohe I alebo II zoznamu obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely;

49.

víta balík Komisie v oblasti digitálnych financií; domnieva sa, že návrhy Komisie týkajúce sa trhov s kryptoaktívami a digitálnej prevádzkovej odolnosti sú včasné, užitočné a potrebné; zdôrazňuje, že hoci digitálne financie zvyšujú možnosti financovania pre spotrebiteľov a podniky, ochrana spotrebiteľov a finančná stabilita by sa mali zachovať;

50.

berie na vedomie vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ; uznáva pokrok, ktorý mnohé významné banky dosiahli v súvislosti s cieľovými operačnými modelmi po brexite, ako sa dohodlo v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, a podporuje úsilie jednotného mechanizmu dohľadu o monitorovanie pokroku smerom k týmto modelom, pokiaľ ide o aktíva, zamestnancov a účtovné postupy; opakuje, že v kontexte premiestňovania podnikov do EÚ nie sú schránkové inštitúcie v eurozóne prijateľné; domnieva sa, že by sa mali riešiť existujúce regulačné medzery v právnom rámci EÚ s cieľom posilniť dohľad, a pripomína, že jednotný mechanizmus dohľadu po nadobudnutí účinnosti revidovaného nariadenia o investičných spoločnostiach (42) v júni 2021 prevzal priamu zodpovednosť za prudenciálny dohľad nad systémovo dôležitými investičnými spoločnosťami;

51.

zdôrazňuje, že je dôležité zachovať rovnaké podmienky v regulačnom priestore a predchádzať pretekom o dosiahnutie najnižšej úrovne regulácie; v tejto súvislosti konštatuje, že memorandum o porozumení medzi ECB a orgánmi Spojeného kráľovstva založené na vzore, ktorý vyjednal EBA, a ktoré okrem poistných a dôchodkových systémov zahŕňa prudenciálny dohľad a nadobudlo účinnosť 1. januára 2021, poskytuje pevný základ pre spoluprácu v oblasti dohľadu medzi jednotným mechanizmom dohľadu a orgánom Spojeného kráľovstva pre prudenciálnu reguláciu, pričom sa zameriava na výmenu informácií a recipročné zaobchádzanie s cezhraničnými bankovými skupinami v záujme spoločnej zodpovednosti za dohľad nad pobočkami;

52.

konštatuje, že dodržiavanie zásady proporcionality je kľúčom k fungovaniu bankového dohľadu, najmä v prípade menších inštitúcií;

Riešenie krízových situácií

53.

verí, že zavedenie zabezpečovacieho mechanizmu do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) v roku 2022, teda o dva roky skôr, ako sa pôvodne predpokladalo, vo forme revolvingovej úverovej linky z mechanizmu EMS, čím sa poskytne záchranná sieť pre riešenie krízových situácií bánk v bankovej únii, posilní rámec krízového riadenia a bude predstavovať dôležitý krok k dobudovaniu bankovej únie; poznamenáva, že výrazné zvýšenie objemu SRF spolu so spoločným zabezpečovacím mechanizmom poskytne Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB) prístup ku kombinovaným finančným prostriedkom na celkovej úrovni výrazne vyššej ako 100 miliárd EUR; konštatuje, že riziká v bankových systémoch by sa mali naďalej znižovať súbežne so zriadením európskeho systému ochrany vkladov;

54.

trvá na tom, že výlučnú zodpovednosť za svoju činnosť musia niesť banky, a nie aby bremeno rámca krízového riadenia niesli daňovníci;

55.

víta skutočnosť, že hoci SRB nebola povinná prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie v roku 2020, dôsledne spolupracovala s jednotným mechanizmom dohľadu na prípadoch, ktoré smerovali ku kríze; berie na vedomie podporné opatrenia a flexibilitu, ktoré SRB poskytuje na splnenie predbežných cieľov minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) bez ohrozenia riešiteľnosti krízovej situácie; zdôrazňuje, že informácie o takýchto opatreniach na webovom sídle SRB sú naďalej mimoriadne obmedzené; naliehavo vyzýva SRB, aby zvýšila transparentnosť, a najmä aby zverejnila usmernenia, podľa ktorých postupujú interné tímy pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní zmierňujúcich opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19; berie na vedomie politiku MREL do roku 2020, ktorú vypracovala SRB, a osobitné podávanie správ v súvislosti s ňou v rámcoch podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk; oceňuje pokrok súčasného cyklu plánovania riešenia krízových situácií na rok 2021 a opakuje, že primerané nastavenie MREL predstavuje jeden z kľúčových prvkov podpory riešiteľnosti krízovej situácie bánk pri súčasnom zaistení širšej finančnej stability;

56.

upozorňuje, že existujúce prekrývanie požiadaviek na uplatnenie včasných intervenčných opatrení a štandardných právomocí ECB v oblasti dohľadu môže zabrániť vykonávaniu včasných intervenčných opatrení; trvá v tejto súvislosti na tom, že toto prekrývanie by sa malo odstrániť, a domnieva sa, že by sa mal objasniť právny základ pre každý nástroj s cieľom zabezpečiť primerané a postupné uplatňovanie opatrení; schvaľuje v tejto súvislosti a so zreteľom na odporúčanie EDA týkajúce sa kvantifikovaných prahových hodnôt na spustenie opatrení včasnej intervencie, využívanie rýchlych opatrení dohľadu, pričom treba zabrániť automatickosti postupov;

57.

považuje za potrebné uľahčiť likvidáciu bánk, v prípade ktorých SRB alebo vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že riešenie krízovej situácie nie je vo verejnom záujme; zdôrazňuje, že stratégia „predaja podniku“ by pre SRB mohla byť dôležitým nástrojom na minimalizáciu strát pri riešení krízových situácií a likvidácii; uznáva potrebu harmonizovanejšieho rámca pre odchod z trhu v prípade platobnej neschopnosti s cieľom zabrániť situáciám neistoty a zabezpečiť súlad, pokiaľ ide o odňatie licencie banky; uznáva, že alternatívne opatrenia v rámci systémov ochrany vkladov na financovanie prevodov portfólií vkladov môžu zohrávať dôležitú úlohu v takýchto prípadoch, a to najmä u malých a stredných bánk, pokiaľ nie sú škodlivé pre ochranu vkladateľov a systém ochrany vkladov je dostatočne financovaný, ako spôsob minimalizácie príspevkov daňovníkov, zničenia hodnoty a zabezpečenia finančnej stability, a v iných prípadoch môžu tiež pomôcť preklenúť medzeru medzi požiadavkou na záchranu z vlastných zdrojov na úrovni 8 % na prístup k fondu na riešenie krízových situácií a skutočnou kapacitou banky absorbovať straty s vylúčením vkladov, ktoré sa majú previesť; zdôrazňuje, že takéto zásahy by mali podliehať prísnemu uplatňovaniu testu najnižších nákladov; vyzýva preto Komisiu, aby zásadu najnižších nákladov a podmienky využívania finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov lepšie objasnila;

58.

poznamenáva, že súčasná rôznorodosť vnútroštátnych režimov platobnej neschopnosti je zdrojom neistoty, pokiaľ ide o výsledky postupov likvidácie; zastáva názor, že na to, aby banková únia fungovala efektívne, treba ďalej harmonizovať zákony o platobnej neschopnosti bánk; vyzýva Komisiu, aby po dôkladnom preštudovaní a dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a parlamentmi zvážila možnosť ďalšej harmonizácie osobitných aspektov súčasného vnútroštátneho konkurzného práva, ako aj podmienky pre použitie vonkajšieho financovania, s cieľom zabezpečiť zosúladenie stimulov a rovnakých podmienok;

59.

považuje za osobitne užitočné prijať cielený prístup k harmonizácii hierarchie veriteľov v insolvenčných konaniach bánk s cieľom zvýšiť rozsah financovania zo systémov ochrany vkladov pri riešení krízových situácií a pri iných opatreniach okrem vyplácania, pokiaľ sú systémy ochrany vkladov dostatočne financované;

60.

považuje za potrebné zabezpečiť, aby riešenie krízových situácií fungovalo pre viacej bánk, čo si vyžaduje preskúmanie posúdenia verejného záujmu s cieľom zvýšiť transparentnosť a ex ante predvídateľnosť v súvislosti s očakávaným výsledkom, a tak uplatniť nástroje na riešenie krízových situácií na širšiu skupinu najmä stredne veľkých bánk a zaistiť jednoznačnosť potrebnú na zabezpečenie súdržnejších a primeranejších úrovní MREL; berie na vedomie prebiehajúcu prácu SRB v tejto súvislosti; žiada, aby sa riešili nezrovnalosti medzi hodnoteniami zásadných funkcií internými tímami pre riešenie krízových situácií, ako sa uvádza v správe EDA z roku 2021 o plánovaní riešenia krízových situácií v SRM; ďalej zdôrazňuje potrebu súdržnej revízie pravidiel štátnej pomoci a oznámenia Komisie o bankovníctve z roku 2013, aby zohľadňovali pokrok vo vykonávaní a zlepšení rámca krízového riadenia a s cieľom dosiahnuť súlad s požiadavkami smernice BRRD, berúc riadne do úvahy nedávne rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie; okrem toho berie na vedomie odporúčanie EDA z roku 2021, aby SRB dodržiavala jednotný súbor pravidiel určením podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií v každom pláne riešenia krízových situácií a aby uplatňovala riadny postup na ich odstránenie;

61.

podporuje myšlienku zváženia úlohy plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií na úrovni skupín, ako aj ich praktické vykonávanie v kontexte preskúmania rámca krízového riadenia s cieľom zabezpečiť účinnejší prístup k riadeniu problémov v cezhraničnom bankovníctve; berie na vedomie návrhy poskytnúť bankovým skupinám možnosť, aby ich dcérske spoločnosti a materské spoločnosti uzavreli formálnu dohodu o vzájomnom poskytovaní podpory likvidity a aby sa táto podpora prepojila s ich skupinovými plánmi ozdravenia, a to s cieľom uľahčiť využívanie existujúcich ustanovení spôsobom vyváženým z hľadiska právomocí domovských a hostiteľských krajín; zastáva názor, že príslušné orgány by mali byť v prípade potreby zapojené do presadzovania takýchto formálnych dohôd; konštatuje, že tieto plány ozdravenia a riešenia krízových situácií na úrovni skupín by mohli umožniť nastavenie príspevkov MREL a aby príspevky bánk do rôznych záchranných sietí skutočne vychádzali z rizika, čo by odrážalo pravdepodobnosť a rozsah využívania týchto záchranných sietí v rámci uprednostňovanej stratégie krízového riadenia;

Ochrana vkladov

62.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetci vkladatelia v bankovej únii požívali rovnakú úroveň ochrany svojich úspor bez ohľadu na to, kde sa ich banka nachádza; upozorňuje, že cieľom vykonávania smernice o systémoch ochrany vkladov, ktorý zaručuje bankové vklady až do výšky 100 000 EUR, je prispieť k vyššej úrovni ochrany vkladov; berie na vedomie pokus Komisie o ďalšie posilnenie dôvery občanov v ochranu vkladov zavedením systému EDIS; uznáva zároveň význam systému EDIS v prispievaní k znižovaniu prepojenia medzi štátmi a bankami;

63.

zdôrazňuje význam rizikovej primeranosti príspevkov do systémov ochrany vkladov; vyslovuje varovanie, že absencia prístupu založeného na riziku môže vytvoriť riziká morálneho hazardu a parazitovania, čo povedie k dotovaniu špekulatívnych obchodných modelov konzervatívnymi modelmi; zdôrazňuje, že príspevky do budúceho systému EDIS musia byť tiež úmerné riziku; poukazuje na to, že nesystémové riziká v rôznych inštitúciách sa v rámci bankovej únie stále líšia; opakuje, že je potrebné, aby všetci členovia bankovej únie transponovali smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a smernicu o systémoch ochrany vkladov s cieľom zabezpečiť homogénne zníženie rizika v celej bankovej únii;

64.

berie na vedomie preskúmanie rámca pre krízové riadenie a ochranu vkladov (CMDI) a prechodnú možnosť hybridného systému EDIS ako prvý krok k úplnému dokončeniu EDIS podľa návrhu Komisie z roku 2015, ktorý je založený na myšlienke nového centrálneho fondu, ktorý by existoval spolu s fondmi na vnútroštátnej úrovni, a v kombinácii s primeraným zvýšením úlohy SRB; pripomína silné prepojenia medzi krízovým riadením a systémom EDIS a potrebu ich spoločného riešenia s cieľom zabrániť opätovnému znárodňovaniu bankovej únie a zachovať rovnosť podmienok pre všetkých; v tejto súvislosti poukazuje na to, že revízia CMDI by sa mala snažiť o zlepšenie súdržnosti a konzistentnosti rámca;

65.

vyzýva Komisiu, aby podnikla ďalšie kroky na obnovenie rokovaní o EDIS prostredníctvom plánu činnosti založeného na cestovnej mape; žiada, aby sa členské štáty pevne zaviazali dosiahnuť dohodu, ktorá bude v súlade so záujmami Únie ako celku; vyhlasuje, že je odhodlaný vynaložiť úsilie o dosiahnutie dohody o EDIS a bude pokračovať v práci na opatreniach na zníženie rizika;

66.

vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila úlohu systémov inštitucionálneho zabezpečenia pri ochrane a stabilizácii členských inštitúcií;

o

o o

67.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 45.

(2)  https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/publications/annual-report/html/ssm.ar2020~1a59f5757c.sk.html.

(3)  https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/publications/annual-report/html/ssm.ar2019~4851adc406.sk.html.

(4)  Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 105.

(5)  Ú. v. EÚ C 395, 29.9.2021, s. 72.

(6)  Ú. v. EÚ C 395, 29.9.2021, s. 89.

(7)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0110.

(8)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0039.

(9)  https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/Report_on_a_digital_euro~4d7268b458.en.pdf

(10)  https://www.fsb.org/wp-content/uploads/P091020.pdf

(11)  https://www.bankingsupervision.europa.eu/ecb/pub/pdf/ssm.esbceuropeanbankingsupervisionresponsetoeuropeancommissionpublicconsultationdigitalfinancestrategyeuropefintechactionplan2020~b2e6cd0dc4.en.pdf

(12)  https://www.bankingsupervision.europa.eu/ecb/pub/pdf/en_ecb_2020_62_f_sign~6a404d7d9c..pdf

(13)  https://www.esrb.europa.eu/pub/pdf/reports/nbfi_monitor/esrb.202010_eunon-bankfinancialintermediationriskmonitor2020~89c25e1973.en.pdf

(14)  https://www.eba.europa.eu/sites/default/documents/files/document_library/Risk%20Analysis%20and%20Data/Risk%20Assessment%20Reports/2020/December%202020/961060/Risk%20Assessment_Report_December_2020.pdf

(15)  „Regulatory Sandboxes and Innovation Hubs for FinTech: Impact on innovation, financial stability and supervisory convergence“ Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky Únie, tematická sekcia pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života, september 2020.

(16)  https://www.eba.europa.eu/sites/default/documents/files/document_library/Risk%20Analysis%20and%20Data/Risk%20dashboard/Q4%202020/972092/EBA%20 Dashboard%20-%20Q4%202020.pdf

(17)  https://www.consilium.europa.eu/media/46978/joint-risk-reduction-monitoring-report-to-eg_november-2020_for-publication.pdf

(18)  https://www.esma.europa.eu/sites/default/files/library/jc_2021_27_jc_spring_2021_report_on_risks_and_vulnerabilities.pdf

(19)  https://ec.europa.eu/info/consultations/finance-2021-crisis-management-deposit-insurance-review-targeted_en.

(20)  https://srb.europa.eu/sites/default/files/efb_main_doc_final_web_0.pdf

(21)  https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/scpops/ecb.op251~65a080c5b3.en.pdf

(22)  https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-13091-2020-INIT/sk/pdf

(23)  https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-8335-2020-ADD-1/en/pdf

(24)  https://srb.europa.eu/en/node/1118

(25)  https://www.fsb.org/wp-content/uploads/P010421-1.pdf

(26)  https://srb.europa.eu/en/node/967

(27)  https://www.europarl.europa.eu/committees/sk/product/product-details/20201021CAN58122

(28)  https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/blog/2020/html/ssm.blog201009~bc7ef4e6f8.en.html

(29)  https://www.eba.europa.eu/sites/default/documents/files/document_library/News%20and%20Press/Press%20Room/Press%20Releases/2020/EBA%20acts%20to%20improve%20AML/CFT%20supervision%20in%20Europe/Report%20on%20CA%20approaches%20to%20AML%20CFT.pdf

(30)  https://www.eba.europa.eu/sites/default/documents/files/document_library/Publications/Reports/2020/931093/EBA%20Report%20on%20the%20future%20of%20AML%20CFT%20framework%20in%20the%20EU.pdf

(31)  https://www.bruegel.org/2020/12/can-the-gap-in-the-europes-internal-market-for-banking-services-be-bridged/

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 , ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(33)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

(34)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

(35)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(36)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1).

(37)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/873 z 24. júna 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2019/876, pokiaľ ide o určité úpravy v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ L 204, 26.6.2020, s. 4).

(38)  Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 45.

(39)  Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 105.

(40)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

(41)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(42)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 1).


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/167


P9_TA(2021)0416

Reforma politiky EÚ v oblasti škodlivých daňových praktík (vrátane reformy skupiny pre kódex správania)

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o reforme politiky EÚ v oblasti škodlivých daňových praktík (vrátane reformy skupiny pre kódex správania) (2020/2258(INI))

(2022/C 132/13)

Európsky parlament,

so zreteľom na články 113, 115 a 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov o kódexe správania pri zdaňovaní podnikov prijaté 1. decembra 1997 (1) s cieľom obmedziť škodlivú daňovú konkurenciu v rámci Európskej únie,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2009 s názvom Podpora dobrej správy v daňových záležitostiach (COM(2009)0201),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2015 s názvom Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: Päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať (COM(2015)0302),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2016 o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie (COM(2016)0024),

so zreteľom na závery Rady z 8. marca 2016 o kódexe správania v oblasti zdaňovania podnikov (2),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2016 o ďalších opatreniach na zvýšenie transparentnosti a posilnenie boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (COM(2016)0451), ktoré obsahuje vysvetlenie procesu vytvorenia zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely,

so zreteľom na závery Rady z 8. novembra 2016 o kritériách vypracovania zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a o procese vedúcom k vypracovaniu tohto zoznamu,

so zreteľom na výsledok zasadnutia Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin) z 5. decembra 2017,

so zreteľom na skupinu pre kódex správania (zdaňovanie podnikov): pracovný program počas portugalského predsedníctva (3) z 9. februára 2021,

so zreteľom na najnovšiu aktualizáciu zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, ktorú vykonala Rada 26. februára 2021 (4),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 s názvom Akčný plán pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy (COM(2020)0312),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 o dobrej správe daňových záležitostí v EÚ aj mimo nej (COM(2020)0313),

so zreteľom na svoju pozíciu k návrhu Komisie na smernicu Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (CCTB) (5) a k návrhu Komisie na smernicu Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (6),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2021 s názvom Zdaňovanie podnikov v 21. storočí (COM(2021)0251),

so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (7), zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (8) a z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch (9),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii (10),

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (11),

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o reforme zoznamu EÚ obsahujúceho daňové raje (12) a na svoje otázky Komisii a Rade o reforme zoznamu EÚ obsahujúceho daňové raje (O-000082/2020 – B9-0002/2021 a O-000081/2020 – B9-0001/2021),

so zreteľom na následné opatrenia Komisie v nadväznosti na uvedené uznesenia a odporúčanie Európskeho parlamentu (13),

so zreteľom na správu, ktorú pre Komisiu vypracovalo Centrum pre európsky hospodársky výskum (ZEW) GmbH, s názvom Vplyv daňového plánovania na výhľadové efektívne sadzby dane (14),

so zreteľom na správu vypracovanú pre Komisiu s názvom „Ukazovatele agresívneho daňového plánovania“ (15),

so zreteľom na štúdiu s názvom Prehľad schránkových spoločností v Európskej únii, ktorú 17. októbra 2018 uverejnilo generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre parlamentné výskumné služby (16),

so zreteľom na správu panelu OSN na vysokej úrovni pre medzinárodnú finančnú zodpovednosť, transparentnosť a integritu pre dosiahnutie Agendy 2030 z februára 2021 s názvom Finančná integrita pre udržateľný rozvoj (17),

so zreteľom na prebiehajúcu prácu inkluzívneho rámca OECD/G20 týkajúceho sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) o daňových výzvach vyplývajúcich z digitalizácie,

so zreteľom na úvodné posúdenie vplyvu týkajúce sa boja proti využívaniu fiktívnych subjektov a mechanizmov na daňové účely (18),

so zreteľom na správu Medzinárodného menového fondu s názvom Zdaňovanie nadnárodných spoločností v Európe (19),

so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu („smernica o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam I“ alebo „smernica ATAD I“) (20), a na smernicu Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami („smernica ATAD II“) (21),

so zreteľom na smernicu Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov („smernica o výplate úrokov a licenčných poplatkov“) (22),

so zreteľom na smernicu Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch („smernica o materských a dcérskych spoločnostiach“) (23),

so zreteľom na smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS („smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní“ alebo „smernica DAC 1“) (24), smernicu Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní („smernica DAC 3“) (25), smernicu Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní („smernica DAC 4“) (26), a smernicu Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu („smernica DAC 6“) (27),

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0245/2021),

A.

keďže od roku 1997 je kódex správania pri zdaňovaní podnikov hlavným nástrojom Únie na predchádzanie škodlivým daňovým opatreniam; keďže škodlivé daňové opatrenia sú v uvedenom kódexe vymedzené ako opatrenia (vrátane administratívnych postupov), ktoré významne ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť umiestnenie podnikateľskej činnosti v Únii a ktoré zaisťujú podstatne nižšiu úroveň zdanenia než tie, ktoré sa všeobecne uplatňujú v dotknutom členskom štáte;

B.

keďže podľa výročnej správy Komisie o zdaňovaní za rok 2021 sa odhaduje, že strata príjmov z dane z príjmu právnických osôb v dôsledku vyhýbania sa daňovým povinnostiam v EÚ sa pohybuje na úrovni 36 – 37 miliárd EUR ročne (28);

C.

keďže politiky zamerané proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam viedli celosvetovo k poklesu využívania preferenčných režimov, najmä v Únii; keďže preferenčný režim je podľa opatrenia 5 OECD v oblasti BEPS režim, ktorý v porovnaní so všeobecnými zásadami zdaňovania v príslušnej krajine ponúka určitú formu daňovej preferencie; keďže preferencia, ktorú ponúka určitý režim, môže mať širokú škálu foriem vrátane zníženia sadzby dane alebo základu dane či preferenčných podmienok pre platenie alebo vrátenie daní (29); keďže vznikli nové formy škodlivých daňových praktík, najmä transformáciou preferenčných režimov na agresívne všeobecné režimy;

D.

keďže agresívne daňové plánovanie spočíva vo využití detailov daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami na účely zníženia daňovej povinnosti; keďže daňové opatrenia by nemali brániť súkromným iniciatívam, ktoré umožňujú udržateľný rast; keďže podľa empirického výskumu je efektívna sadzba dane v prípade nadnárodných spoločností nižšia ako v prípade domácich MSP (30);

E.

keďže činnosť Únie v oblasti škodlivých daňových praktík zahŕňa prijatie právnych predpisov, právne nezáväzné nástroje (soft law) a medzivládnu spoluprácu; keďže Európsky parlament je konzultovaný v oblasti priameho zdaňovania a rešpektuje zvrchovanosť členských štátov v tejto oblasti;

F.

keďže obavy spojené so škodlivými daňovými praktikami sa v Únii objavili začiatkom 90. rokov 20. storočia, keď bol zriadený výbor nezávislých expertov, ktorý predložil správu s odporúčaniami týkajúcimi sa zdaňovania právnických osôb v EÚ („Rudingova správa“) (31); keďže v roku 1997 Rada Európskej únie ustanovila kódex správania pri zdaňovaní podnikov (ďalej len „kódex správania“); keďže v rámci Rady bola zriadená skupina pre kódex správania s cieľom posúdiť daňové opatrenia, ktoré by mohli patriť do rozsahu pôsobnosti kódexu správania; keďže z empirických výskumov (32) vyplýva, že členské štáty EÚ spoločne prichádzajú o väčšinu výnosov dane z príjmov právnických osôb skôr v prospech iných členských štátov EÚ než tretích krajín; zdôrazňuje, že hlavnou príčinou tejto straty výnosov sú nedostatočné legislatívne opatrenia proti agresívnym daňovým praktikám a škodlivej daňovej súťaži v rámci EÚ;

G.

keďže cieľom skupiny pre kódex správania je posúdiť daňové opatrenia, ktoré by mohli patriť do rozsahu pôsobnosti kódexu správania, a je priestorom na spoluprácu a partnerské preskúmanie potenciálnych škodlivých režimov v rámci EÚ; keďže kódex správania získal medzi členskými štátmi určitú autoritu a vyvíja na ne vzájomný tlak, aby prijali reformy, a v dôsledku zrkadlového efektu aj na tretie krajiny, aby spolupracovali v rámci procesu zaraďovania do zoznamu EÚ;

H.

keďže skupina pre kódex správania účinne odrádzala od využívania preferenčných daňových režimov; keďže daňová súťaž v Európe zrejme ovplyvnila pokles sadzieb dane z príjmov právnických osôb, ktorý znížil priemernú európsku sadzbu dane z príjmov právnických osôb pod priemernú sadzbu v krajinách OECD (33); keďže kódex správania prispel k predchádzaniu agresívnej daňovej súťaži medzi členskými štátmi tým, že stanovil zásady spravodlivej súťaže; keďže skupine pre kódex správania sa nepodarilo odstrániť nespravodlivé daňové režimy, ktoré niektoré členské štáty ponúkajú veľkým spoločnostiam, ako sú škodlivé záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia („záväzné stanoviská“) a z toho vyplývajúca nespravodlivá konkurenčná výhoda; keďže najnovšie partnerské hodnotenia skupiny pre kódex správania sa zamerali na režimy duševného vlastníctva; keďže táto skupina má naďalej čisto medzivládnu povahu;

I.

keďže oba piliere budúcej globálnej dohody sú v súlade s víziou Komisie pre rámec zdaňovania podnikov, ktorú Komisia uviedla vo svojom nedávnom oznámení s názvom Zdaňovanie podnikov v 21. storočí; keďže Komisia v uvedenom oznámení ohlásila návrh smernice, ktorá bude odrážať vzorové pravidlá OECD s potrebnými úpravami na vykonávanie piliera II o minimálnom efektívnom zdanení;

J.

keďže skupina pre kódex správania úspešne začala dialóg s jurisdikciami tretích krajín, ktoré boli vyzvané, aby nepoužívali škodlivé daňové praktiky, a vyhli sa tak zaradeniu do zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely (ďalej len „zoznam EÚ“); keďže zoznam EÚ musí byť nástrojom na odrádzanie jurisdikcií tretích krajín od škodlivých daňových praktík s cieľom zachovať celosvetovo spravodlivú daňovú súťaž; keďže súčasný zoznam EÚ obsahuje len 12 jurisdikcií tretích krajín (34) a žiaľ nie sú doň zahrnuté niektoré známe daňové raje; keďže zoznam EÚ je zostavený na základe kritérií vymedzených v kódexe správania;

K.

keďže kritériá používané pre zoznam EÚ sa stále líšia od kritérií používaných v rámci partnerského preskúmania škodlivých daňových praktík v EÚ, pričom obe preskúmania vykonáva skupina pre kódex správania; keďže šesť členských štátov dostalo odporúčania pre jednotlivé krajiny na posilnenie svojho daňového systému proti riziku agresívneho daňového plánovania;

L.

keďže Komisia prijala oznámenie o dobrej správe daňových záležitostí v EÚ aj mimo nej a plánuje reformu kódexu správania a zlepšenie zoznamu EÚ;

M.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 dostala hospodárstvo EÚ do najhlbšej recesie v modernej dobe, pričom len nedávno sa objavili náznaky oživenia; keďže v rámci reakcie na pandémiu ochorenia COVID-19 vlády v celej Únii rýchlo zaviedli daňové opatrenia na zabezpečenie likvidity podnikov aj domácností (35), čo viedlo k nižším daňovým príjmom pre členské štáty; keďže zdaňovanie podnikov by malo byť nástrojom na podporu obnovy prostredníctvom jednoduchých a stabilných daňových pravidiel priaznivých pre MSP, ktoré nebudú brániť hospodárskej obnove zavedením nadmerného daňového zaťaženia;

Súčasné politiky EÚ na boj proti škodlivým daňovým praktikám v Únii

1.

konštatuje, že niekoľko daňových škandálov, najmä LuxLeaks, Panama Papers, Paradise Papers a najnovšie odhalenia OpenLux, ako aj verejný a parlamentný tlak podnietili politický program EÚ v oblasti škodlivých daňových praktík; zdôrazňuje, že v dôsledku daňových únikov a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam dochádza na strane príjmov členských štátov, ktoré sú v súčasnosti potrebné na riešenie ničivých následkov pandémie, k podstatným neprijateľným stratám; pripomína konzervatívne odhady OECD týkajúce sa BEPS, v dôsledku ktorého dochádza k strate približne 4 až 10 % globálnych výnosov dane z príjmov právnických osôb, čo zodpovedá 100 až 240 miliardám USD (84 – 202 miliardám EUR) ročne (36); pripomína, že odhady Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany právnických osôb, sa pohybujú od 160 do 190 miliárd EUR, ak sa posudzujú BEPS aj iné daňové režimy (37); vyzýva Komisiu, aby pravidelne posudzovala rozsah daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam;

2.

víta významné opatrenia prijaté na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom posilniť zásady daňovej transparentnosti, bojovať proti škodlivej daňovej súťaži a zabezpečiť dodržiavanie opatrení proti škodlivým daňovým praktikám; víta medziinštitucionálnu dohodu o smernici, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ (38), pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami (verejné podávanie správ podľa jednotlivých krajín); so záujmom očakáva, že Rada urýchlene prijme svoju pozíciu v prvom čítaní, aby smernica mohla byť prijatá a nadobudla účinnosť čo najskôr; poukazuje na rôzne nástroje EÚ, ktoré boli prijaté na riešenie škodlivých daňových praktík v Únii a medzi ktoré patria smernice ATAD I a II, smernica o výplate úrokov a licenčných poplatkov, smernica o materských a dcérskych spoločnostiach, smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní, a najmä smernice DAC 3, 4 a 6 (o záväzných stanoviskách, podávaní správ podľa jednotlivých krajín a pravidlách povinného zverejňovania pre sprostredkovateľov), rôzne odporúčania Komisie Rade, kódex správania a odporúčania Rady v rámci európskeho semestra týkajúce sa agresívneho daňového plánovania;

3.

pripomína, že právne predpisy Únie stanovujú minimálne normy pre spoluprácu a výmenu informácií v oblasti daní; podporuje ďalšie diskusie medzi členskými štátmi s cieľom posilniť administratívnu spoluprácu v oblasti daní; zdôrazňuje, že dôraz by sa mal klásť na riadne vykonávanie a monitorovanie existujúcich pravidiel; zdôrazňuje, že v rámci sociálne trhového hospodárstva EÚ pomáhajú primerané úrovne daní a jednoduché a jasné daňové zákony vytvárať pracovné miesta, zlepšujú konkurencieschopnosť EÚ a prispievajú k boju proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; uznáva, že členské štáty majú možnosť rozhodovať o svojej daňovej politike podľa toho, ako považujú za vhodné a s ohľadom na svoju situáciu; v tejto súvislosti pripomína, že členské štáty by mali vykonávať svoje právomoci v súlade s právom Únie;

4.

konštatuje, že kódex správania vychádza z predpokladu, že hoci daňová súťaž medzi krajinami nie je sama osebe problematická, musia existovať spoločné zásady týkajúce sa rozsahu, v akom môžu krajiny používať svoje daňové režimy a politiky na prilákanie podnikov a ziskov; zdôrazňuje, že Komisia uznáva, že povaha aj forma daňovej súťaže sa za posledné dve desaťročia podstatne zmenili a že kódex správania sa nevyvíjal tak, aby reagoval na nové výzvy, ktoré preverujú samotné parametre spravodlivosti (39);

5.

víta vnútorný a vonkajší rozmer práce skupiny pre kódex správania v oblasti škodlivých daňových praktík; konštatuje, že skupina pre kódex správania pristupuje k vonkajšiemu rozmeru týchto praktík najmä uplatňovaním kritéria „spravodlivého zdaňovania“; domnieva sa, že proces zaraďovania do zoznamu EÚ je potrebné zreformovať; odporúča, aby bol tento proces formalizovaný v práve EÚ, najmä prostredníctvom záväzného nástroja; vyzýva Komisiu, aby poskytla ďalšie informácie na posúdenie súladu medzi slabými kritériami týkajúcimi sa škodlivých daňových praktík uplatňovanými na členské štáty a prísnejšími kritériami, najmä vo vzťahu k ekonomickej podstate, ktoré sa uplatňujú na jurisdikcie tretích krajín v procese zaraďovania do zoznamu; zdôrazňuje, že členské štáty by mali taktiež dodržiavať kritérium „transparentnosti“ ako pri vykonávaní smernice DAC; konštatuje, že vplyv Únie v boji proti daňovým únikom a škodlivým daňovým praktikám na celom svete závisí od toho, akým príkladom ide doma; v tejto súvislosti víta oznámenie o zintenzívnení boja proti zneužívaniu schránkových spoločností a so záujmom očakáva návrh týkajúci sa pravidiel podstatnej prítomnosti, pokiaľ ide o schránkové spoločnosti, uvedený v oznámení Komisie o zdaňovaní podnikov v 21. storočí, ktorého cieľom je riešiť možnosti agresívneho daňového plánovania súvisiace s využívaním spoločností so žiadnou alebo len minimálnou podstatnou prítomnosťou a skutočnou hospodárskou činnosťou na určitom území;

6.

konštatuje, že od roku 1997 je kódex správania pri zdaňovaní podnikov hlavným nástrojom Únie na predchádzanie škodlivej daňovej súťaži; pripomína, že v roku 1998 bolo v rámci OECD vytvorené Fórum o škodlivých daňových praktikách, ktorého úlohou je monitorovať a preskúmavať daňové praktiky so zameraním sa na charakteristiky preferenčných daňových režimov; zdôrazňuje, že hodnotenia tohto fóra majú v procese zostavovania zoznamu EÚ rozhodujúci vplyv na zaradenie týchto režimov medzi škodlivé; žiada, aby kódex správania bol pri posudzovaní škodlivých daňových praktík aj naďalej nezávislý od Fóra o škodlivých daňových praktikách;

Odporúčania pre budúcu činnosť EÚ v oblasti škodlivých daňových praktík

7.

poukazuje na navrhovanú reformu piliera II inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti BEPS (ďalej len „inkluzívny rámec“), ktorej cieľom je riešiť zostávajúce výzvy v oblasti BEPS a stanoviť pravidlá, na základe ktorých budú mať jurisdikcie právo na vymáhanie dane, ak iné jurisdikcie neuplatnili svoje primárne právo zdanenia alebo ak platba inak podlieha nízkym úrovniam efektívneho zdanenia, s cieľom bojovať proti škodlivým daňovým praktikám a zaviesť efektívnu sadzbu dane (40); v tejto súvislosti so záujmom očakáva celosvetovo dohodnutý konsenzus, ktorý bude v súlade so záujmami Únie o jednoduché a spravodlivé daňové zásady a normy;

8.

berie na vedomie nový impulz v rokovaniach inkluzívneho rámca OECD a skupiny G20, ktorý im dali nedávne návrhy vlády USA, ako aj nedávna inkluzívna rámcová dohoda a oznámenie ministrov financií skupiny G20, čo by mohlo uľahčiť dosiahnutie dohody o pilieri II do polovice roku 2021, ktorá by spájala viac ako 130 krajín; súhlasí so záväzkom skupiny G7 z 13. júna 2021„zaviesť globálnu minimálnu daň vo výške najmenej 15 % podľa jednotlivých krajín“ ako základ pre ďalšie rokovania, ktorý bol 1. júla 2021 zopakovaný vo Vyhlásení o dvojpilierovom riešení s cieľom riešiť daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva;

9.

vyzýva Komisiu, aby predložila posúdenie vplyvu budúcich výsledkov medzinárodných rokovaní o zdaňovaní; pripomína záväzok Komisie navrhnúť riešenie, ktoré by bolo podobné riešeniu piliera II týkajúceho sa minimálneho efektívneho zdaňovania bez ohľadu na to, či sa dosiahne dohoda na úrovni inkluzívneho rámca OECD;

10.

vyzýva na prijatie vymedzenia pojmu „minimálna úroveň ekonomickej podstaty“ v súlade s celosvetovou normou OECD a následnou prácou súvisiacou s akčným bodom 5 v oblasti BEPS, pokiaľ možno na základe prístupu založeného na vzorcoch, a ktorá by sa postupne vyvíjala v závislosti od ohláseného zvýšenia príjmov; navrhuje, že takéto kritérium by sa mohlo použiť na posúdenie toho, či daňový režim nie je potenciálne škodlivý; pripomína, že Komisia vo svojom oznámení o zdaňovaní podnikov v 21. storočí zvažuje zavedenie prípadných nových požiadaviek na podstatu a ukazovateľov skutočnej hospodárskej činnosti na účely pravidiel zdanenia; poukazuje na požiadavku na ekonomickú podstatu, ktorá už bola zahrnutá do kritéria „spravodlivého zdaňovania“ na účely zoznamu EÚ; domnieva sa však, že toto kritérium ponecháva priestor pre rôzne interpretácie a je naďalej príliš vágne, pretože stále umožňuje známym daňovým rajom, aby boli odstránené zo zoznamu po vykonaní minimálnych reforiem;

11.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia o tom, ako navrhnúť spravodlivé a transparentné daňové stimuly s menším rizikom narušenia jednotného trhu a ktoré zabezpečia spravodlivú súťaž a podporia tvorbu pracovných miest, najmä tým, že sa zameria na druh (na základe zisku alebo nákladov), časovú povahu (dočasnú alebo trvalú), geografické obmedzenie (hospodárske zóny) a intenzitu (úplné alebo čiastočné výnimky) takýchto stimulov; berie na vedomie štúdiu, ktorej vypracovanie zadal Európsky hospodársky a sociálny výbor, o znížení sadzieb dane z príjmov právnických osôb a jeho vplyve na výnosy a rast (41);

12.

víta skutočnosť, že Komisia uznáva, že v kódexe správania by sa mal zvážiť budúci štandard minimálneho globálneho zdaňovania bez ohľadu na to, či sa dosiahne dohoda na globálnej úrovni, a to s cieľom zaistiť, aby všetky podniky platili spravodlivú výšku dane, keď na jednotnom trhu vytvárajú zisky (42); konštatuje, že Komisia nedávno oznámila vo svojom oznámení o zdaňovaní podnikov v 21.storočí legislatívne návrhy, ktoré budú potrebné na vykonávanie piliera II na úrovni Únie, vrátane revízie smernice ATAD s cieľom prispôsobiť pravidlá týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností dohodnutému pravidlu zahrnutia príjmov v pilieri II, prepracovaného znenia smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov, reforme kódexu správania a zavedenia piliera II do kritérií používaných na posúdenie tretích krajín na účely ich zaradenia do zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zaručila, že vykonávacie pravidlá týkajúce sa minimálnej efektívnej sadzby dane budú navrhnuté bez nadmerných nákladov na dodržiavanie predpisov; domnieva sa, že podľa logiky súčasného návrhu piliera II by vnútroštátna efektívna sadzba dane pre akýkoľvek veľký podnik celkovo nemala klesnúť pod minimálnu sadzbu dane;

13.

pripomína, že návrh na zmenu smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov je v Rade od roku 2012 zablokovaný, najmä z dôvodu nezhody v otázke minimálnej sadzby zrážkovej dane; vyzýva Radu a predsedníctvo, aby v tejto súvislosti obnovili rokovania;

14.

zdôrazňuje potrebu zdaňovať nadnárodné spoločnosti na základe spravodlivého a účinného vzorca na rozdelenie práv zdanenia medzi členské štáty; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada sa nedohodla na návrhoch o CCTB a CCCTB; naliehavo vyzýva Komisiu, aby harmonogram budúceho legislatívneho návrhu rámca BEFIT prispôsobila medzinárodnej daňovej agende; je znepokojený tým, že chýba jasná stratégia na zabezpečenie toho, aby nový rámec pre zdaňovanie podnikov v Únii získal podporu členských štátov;

15.

zdôrazňuje, že podľa Medzinárodného menového fondu (43), hoci sadzby dane z príjmov právnických osôb majú klesajúcu tendenciu, sú výnosy z dane z príjmov právnických osôb v percentách HDP v priebehu času naďalej pozoruhodne konštantné so zreteľom na hospodársky cyklus;

16.

trvá na tom, že v rámci budúceho vykonávania nových nástrojov EÚ proti škodlivým daňovým praktikám by sa malo uprednostňovať využívanie záväzných nástrojov a preskúmať všetky možnosti vyplývajúce zo ZFEÚ, ktoré umožňujú vyššiu efektívnosť rozhodovania; pripomína, že postup stanovený v článku 116 ZFEÚ sa môže uplatniť v prípade, keď škodlivé daňové praktiky narúšajú podmienku hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, a že toto ustanovenie zmluvy nemení rozdelenie právomocí medzi Úniu a členské štáty;

17.

vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila účinnosť režimu patentových kolónok a iných režimov duševného vlastníctva v rámci nového prístupu na základe spojitosti vymedzeného v opatrení 5 akčného plánu BEPS týkajúcom sa škodlivých daňových praktík, vrátane vplyvu na straty príjmov; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy v prípade, že hodnotenie preukáže, že režimy duševného vlastníctva nemajú vplyv na skutočné hospodárske činnosti; konštatuje, že vláda USA navrhuje zrušiť svoje zahraničné príjmy z nehmotného majetku (Foreign-Derived Intangible Income, FDII);

18.

zdôrazňuje, že daňové politiky členských štátov sa monitorujú v rámci európskeho semestra; domnieva sa, že európsky semester by sa mohol ďalej rozvíjať ako nástroj na podporu obmedzenia agresívneho daňového plánovania v rámci EÚ prostredníctvom osobitných odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

Reforma kódexu správania pri zdaňovaní podnikov

19.

víta skutočnosť, že skupina pre kódex správania posúdila od svojho vzniku 480 režimov a približne 130 (44) z nich sa považovalo za škodlivé (45); uznáva, že partnerské preskúmanie vnútroštátnych daňových režimov vykonané v rámci kódexu správania malo vplyv na obmedzenie škodlivej daňovej súťaže a viedlo k následnému zníženiu preferenčných daňových režimov v Únii; očakáva možný podobný vplyv na celosvetovej úrovni prostredníctvom procesu zaraďovania do zoznamu EÚ; varuje však pred rozvojom škodlivých nepreferenčných režimov; domnieva sa preto, že súčasné kritériá, na základe ktorých sa vymedzujú škodlivé daňové praktiky v kódexe správania, sú čiastočne zastarané vzhľadom na ich zameranie na preferenčné režimy; zdôrazňuje potrebu zlepšiť účinnosť kódexu správania vzhľadom na nedávne daňové škandály a súčasné výzvy, ako je globalizácia, digitalizácia a rastúci význam nehmotných aktív;

20.

žiada, aby kódex správania naplno využíval súčasný rozsah svojho mandátu; vyzýva však Radu, aby pohotovo a vo vhodných prípadoch pokračovala v reforme rozsahu mandátu, a najmä aby sa zamerala na všetky ukazovatele agresívneho daňového plánovania členských štátov vrátane všeobecných charakteristík daňového systému s cieľom určiť, či ich právne predpisy obsahujú škodlivé daňové opatrenia; vyzýva Radu, aby nadviazala na oznámenie Komisie z júla 2020 o dobrej správe daňových záležitostí v EÚ aj mimo nej, v ktorom sa podporuje reforma kódexu správania s cieľom zabezpečiť spravodlivé zdaňovanie v rámci Únie; konštatuje, že to už čiastočne dosiahla skupina pre kódex správania, najmä pokiaľ ide o režimy odpočítania fiktívnych úrokov a režimy oslobodenia od dane zo zahraničných zdrojov a v rámci procesu zaraďovania do zoznamu EÚ;

21.

zdôrazňuje, že kódex správania je právne nezáväzný nástroj (soft law), ktorého účelom je zachovať daňový rámec EÚ umožňujúci rovnaké podmienky v oblasti zdaňovania, a to na základe partnerského preskúmania a vzájomného tlaku; vyjadruje však poľutovanie nad nezáväznou povahou kódexu správania; berie na vedomie skutočnosť, že členské štáty by mohli odďaľovať zrušenie škodlivého režimu a dokonca ho zachovať bez toho, aby čelili akýmkoľvek dôsledkom; trvá na tom, že dokumentácia týkajúca sa rozhodovania v oblasti tohto kódexu správania by mala byť verejne prístupná;

22.

vyzýva na revíziu kritérií, riadenia a rozsahu pôsobnosti kódexu správania prostredníctvom záväzného nástroja, ktorý by vychádzal zo súčasných medzivládnych dohôd a jeho rozhodovací proces by bol efektívnejší; domnieva sa, že revízia kódexu správania by sa mala uskutočniť v rámci demokratického, transparentného a zodpovedného procesu a mala by zahŕňať expertnú skupinu zloženú z expertov z oblasti občianskej spoločnosti, Komisie a Európskeho parlamentu; žiada, aby sa revidovaný nástroj uplatňoval transparentnejšie a účinnejšie a aby zabezpečil zodpovedajúce zapojenie Európskeho parlamentu do procesu navrhovania a prijímania nových politík a kritérií na boj proti škodlivým daňovým praktikám;

23.

domnieva sa, že reforma kritérií kódexu správania je naliehavo potrebná a že ako prvý krok by mala zahŕňať kritérium efektívnej sadzby dane v súlade s budúcou medzinárodne dohodnutou minimálnou efektívnou sadzbou dane v rámci piliera II inkluzívneho rámca a spoľahlivé a postupné požiadavky na ekonomickú podstatu, a súčasne by mala umožňovať spravodlivú súťaž, čo je ideálny možný výsledok ambiciózneho úsilia, ktorého hnacou silou sú najmä Únia a USA ako jej najdôležitejší partner;

24.

domnieva sa, že presun ziskov by mohla potenciálne uľahčiť široká škála prípadných rizikových faktorov, ako je počet účelovo vytvorených subjektov, premiestnenie nehmotného majetku a veľký objem pasívnych príjmov (licenčné poplatky, úroky, dividendy atď.);

25.

podporuje zámer Komisie uvedený v jej Akčnom pláne pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy, a to rozšíriť rozsah pôsobnosti kódexu správania tak, aby zahŕňal ďalšie typy režimov a všeobecné aspekty vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb; odporúča, aby boli začlenené preferenčné režimy dane z príjmu fyzických osôb tak, aby sa vzťahoval aj na osobitné režimy občianstva alebo opatrenia na prilákanie vysoko mobilných bohatých jednotlivcov a digitálnych nomádov, ktoré by mohli viesť k výrazným narušeniam jednotného trhu;

26.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v ďalej opísanom zmysle zvážili „rámec pre agresívne daňové opatrenia a nízke sadzby“, ktorý by nahradil súčasný kódex správania:

A.

Bez toho, aby boli dotknuté príslušné oblasti právomoci členských štátov a Únie, sa tento rámec týka tých opatrení, ktoré významne ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť umiestnenie podnikateľskej činnosti v Únii a premiestnenie osobného príjmu a kapitálu (individuálne daňové režimy).

Podnikateľská činnosť v tejto súvislosti zahŕňa aj všetky činnosti vykonávané v rámci skupiny spoločností.

Daňové opatrenia, na ktoré sa rámec vzťahuje, zahŕňajú zákony alebo iné právne predpisy, ako aj správne postupy.

B.

V rozsahu vymedzenom v odseku A sa majú daňové opatrenia, ktorými sa stanovuje výrazne nižšia efektívna úroveň zdanenia (vrátane nulového zdanenia), než sú úrovne všeobecne uplatňované v predmetnom členskom štáte, alebo ktorá je nižšia než minimálna efektívna úroveň dane dohodnutá v inkluzívnom rámci pre boj proti BEPS alebo na medzinárodných fórach so zastúpením EÚ, považovať za potenciálne škodlivé, a preto sa na ne tento kódex vzťahuje (vstupné kritérium).

Takáto úroveň zdanenia môže fungovať na základe nominálnej sadzby dane a/alebo základu dane alebo akéhokoľvek iného relevantného faktora určujúceho efektívnu sadzbu dane.

Pri posudzovaní toho, či sú takéto opatrenia škodlivé, by sa okrem iného malo zohľadniť:

1.

či sa výhody udeľujú iba nerezidentom alebo vo vzťahu k transakciám s nerezidentmi; alebo

2.

či sa výhody nevzťahujú na domáci trh, takže nemajú vplyv na vnútroštátny základ dane; alebo

3.

či sa výhody poskytujú aj bez akejkoľvek skutočnej hospodárskej činnosti a podstatnej hospodárskej prítomnosti v členskom štáte, ktorý ponúka takéto daňové zvýhodnenia, v zmysle vymedzenia Európskej komisie a na základe primeranej požiadavky na podstatu, ktorá sa postupne vyvíja v závislosti od toho, ako sa vykázaný príjem v dotknutom členskom štáte zvyšuje. V tejto súvislosti sa bude venovať osobitná pozornosť režimom v oblasti duševného vlastníctva;

4.

či sa pravidlá určovania zisku v súvislosti s činnosťami v rámci nadnárodnej skupiny spoločností odchyľujú od medzinárodne uznávaných zásad, najmä pravidiel dohodnutých v rámci OECD; alebo

5.

či daňovým opatreniam chýba transparentnosť vrátane situácie, ak sú ustanovenia právnych predpisov netransparentným spôsobom uvoľňované na úrovni správnych orgánov.

C.

V rozsahu vymedzenom v odseku A sa majú preferenčné režimy daní z príjmu fyzických osôb a z kapitálu, ktoré vedú k výrazne nižšej efektívnej úrovni zdanenia (vrátane nulového zdanenia), než sú úrovne všeobecne uplatňované v predmetnom členskom štáte, považovať za potenciálne škodlivé, a preto sa na ne tento kódex vzťahuje. Podobne by sa rozsah pôsobnosti tohto kódexu a príslušné posúdenie mohli vzťahovať na všeobecné režimy dane z príjmu fyzických osôb a z majetku, ktoré by viedli k narušeniu jednotného trhu.

Zastavenie zavádzania škodlivých daňových režimov a odstránenie škodlivých daňových režimov

Zastavenie zavádzania škodlivých daňových režimov

D.

Členské štáty sa zaväzujú nezavádzať nové daňové opatrenia, ktoré sú v zmysle tohto rámca škodlivé. Členské štáty preto budú pri určovaní budúcej politiky dodržiavať zásady, ktoré tvoria základ tohto rámca, a pri posudzovaní toho, či je akékoľvek nové daňové opatrenie škodlivé, náležite zohľadnia postup preskúmania uvedený v bodoch E až I.

Odstránenie škodlivých daňových režimov

E.

Členské štáty sa zaväzujú prehodnotiť svoje existujúce právne predpisy a zavedené postupy so zreteľom na zásady tvoriace základ tohto rámca a na postup preskúmania uvedený v bodoch E až I. Členské štáty tieto právne predpisy a postupy podľa potreby zmenia s cieľom čo najskôr odstrániť všetky škodlivé opatrenia, pričom zohľadnia diskusie Rady a Komisie po skončení postupu preskúmania.

Postup preskúmania

Poskytnutie relevantných informácií

F.

V súlade so zásadami transparentnosti a otvorenosti sa budú členské štáty navzájom informovať a informujú aj Komisiu o existujúcich a navrhovaných daňových opatreniach, ktoré môžu patriť do rozsahu pôsobnosti tohto rámca. Členské štáty sa predovšetkým vyzývajú, aby na žiadosť iného členského štátu poskytli informácie o akomkoľvek daňovom opatrení, ktoré zrejme patrí do rozsahu pôsobnosti tohto rámca. Ak si plánované daňové opatrenia vyžadujú parlamentné schválenie, tieto informácie sa môžu poskytnúť až po ich oznámení Európskeho parlamentu. Režimy, ktoré sa budú hodnotiť v rozsahu pôsobnosti rámca, by sa mali pre informáciu oznámiť Európskemu parlamentu.

Posudzovanie škodlivých opatrení

G.

Každý členský štát môže požiadať o možnosť diskutovať o daňovom opatrení iného členského štátu, ktoré môže patriť do rozsahu pôsobnosti tohto rámca, a vyjadriť sa k nemu. To umožní posúdiť, či sú predmetné daňové opatrenia škodlivé vzhľadom na účinky, ktoré môžu mať v rámci Únie. V tomto posúdení sa zohľadnia všetky faktory uvedené v bodoch B a C.

H.

Rada tiež zdôrazňuje, že v tomto posúdení je potrebné starostlivo vyhodnotiť účinky daňových opatrení na iné členské štáty, okrem iného z hľadiska efektívneho zdaňovania príslušných činností v celej Únii.

Pokiaľ sa daňové opatrenia používajú na podporu hospodárskeho rozvoja určitých regiónov, posúdi sa, či sú opatrenia primerané sledovaným cieľom a zamerané na ne. Pri posudzovaní tejto skutočnosti sa bude venovať osobitná pozornosť osobitným rysom a obmedzeniam v prípade najvzdialenejších regiónov a malých ostrovov, a to bez toho, aby bola narušená integrita a súdržnosť právneho poriadku Únie vrátane vnútorného trhu a spoločných politík. Pri takomto posúdení by sa zvážili postupné minimálne požiadavky na podstatnú hospodársku prítomnosť vymedzené v bode B.

Postup

I.

Rada a Komisia spoločne zriadia skupinu s cieľom posúdiť daňové opatrenia, ktoré môžu patriť do rozsahu pôsobnosti tohto rámca, a dohliadať na poskytovanie informácií o týchto opatreniach. Rada vyzýva každý členský štát a Komisiu, aby do tejto skupiny vymenovali predstaviteľa na vysokej úrovni a jeho zástupcu, pričom skupine bude predsedať zástupca členského štátu. Skupina, ktorá sa bude pravidelne schádzať, vyberie a preskúma daňové opatrenia na posúdenie v súlade s ustanoveniami uvedenými v bodoch E až G. Skupina bude pravidelne podávať správy o posudzovaných opatreniach. Tieto správy sa postúpia Rade na prerokovanie, a ak tak Rada rozhodne, uverejnia sa. Dokumenty by sa mali na požiadanie oznámiť Európskemu parlamentu a zverejniť po skončení procesu hodnotenia.

Presadzovanie

J.

Členské štáty sú oprávnené vykonávať protiopatrenia, ktorými by sa znížili stimuly na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, ak by členský štát neodstránil režim, ktorý bol v súvislosti s týmto rámcom posúdený ako škodlivý, do dvoch rokov, a najmä:

a)

neodpočítateľnosť nákladov;

b)

opatrenia týkajúce sa zrážkovej dane;

c)

obmedzenie oslobodenia od dane z príjmov z účasti;

d)

osobitné požiadavky na dokumentáciu, najmä pokiaľ ide o transferové oceňovanie;

Geografické rozšírenie

K.

Rada sa domnieva, že je vhodné, aby sa zásady zamerané na zrušenie škodlivých daňových opatrení prijali na čo najširšom geografickom základe. Na tento účel sa členské štáty zaväzujú podporovať ich prijatie v tretích krajinách; takisto sa zaväzujú podporovať ich prijatie na územiach, na ktoré sa nevzťahuje zmluva. V tejto súvislosti by sa Rada a Komisia mali opierať o kritériá týkajúce sa daňovej transparentnosti, spravodlivého zdaňovania a vykonávania opatrení na boj proti BEPS s cieľom vytvoriť zoznam EÚ obsahujúci nespolupracujúce jurisdikcie. Kritériá spravodlivého zdaňovania by mali vychádzať z faktorov uvedených v bodoch B a C tohto rámca.

L.

Členské štáty so závislými alebo pridruženými územiami alebo s osobitnými povinnosťami alebo daňovými výsadami vo vzťahu k iným územiam sa zaväzujú, že v rámci svojho ústavného usporiadania zabezpečia uplatňovanie týchto zásad na týchto územiach. V tejto súvislosti tieto členské štáty zhodnotia situáciu vo forme správ adresovaných skupine uvedenej v bode H, ktorá ich posúdi v rámci opísaného postupu preskúmania.

Monitorovanie a revízia

M.

S cieľom zabezpečiť rovnomerné a účinné vykonávanie rámca Rada vyzýva Komisiu, aby jej každoročne podávala správy o jeho vykonávaní a o uplatňovaní fiškálnej štátnej pomoci. Táto správa by sa mala sprístupniť verejnosti. Rada a členské štáty preskúmajú ustanovenia rámca dva roky po jeho prijatí;

27.

víta výmenu názorov s predsedníčkou skupiny pre kódex správania Lyudmilou Petkovou, ktorá sa uskutočnila 19. apríla 2021; vyzýva predsedníčku skupiny pre kódex správania, aby vystúpila v Európskom parlamente aspoň raz ročne na verejnom vypočutí, a aby Rade predložila správu o pokroku;

28.

víta uverejňovanie polročných správ skupiny pre kódex správania, ktoré sú určené Rade; vyjadruje presvedčenie, že by sa mal vytvoriť špecializovaný online nástroj, aby sa zabránilo spoliehaniu sa výlučne na závery Rady s cieľom získať základné informácie o daňovej politike na úrovni EÚ; oceňuje úsilie vynaložené na zverejnenie dokumentov a práce skupiny pre kódex správania; žiada, aby sa verejné informácie sprístupnili na ľahko používateľnej platforme;

29.

vyzýva skupinu pre kódex správania, aby poslancov Európskeho parlamentu prizvala na svoje rokovania ako pozorovateľov; nabáda skupinu pre kódex správania, aby niektoré zo svojich schôdzí, ktoré nemajú dôverný charakter, verejne vysielala cez internet;

o

o o

30.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Príloha I k záverom Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (Rada ECOFIN) zo zasadnutia z 1. decembra 1997 o daňovej politike – Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 1. decembra 1997, o kódexe správania pri zdaňovaní podnikov (Ú. v. ES C 2, 6.1.1998, s. 2).

(2)  https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/03/08/ecofin-conclusions-code-conduct-business-taxation/

(3)  https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6004-2021-INIT/en/pdf

(4)  Ú. v. EÚ C 331, 7.10.2020, s. 3Ú. v. EÚ C 66, 26.2.2021, s. 40.

(5)  Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 182.

(6)  Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 152.

(7)  Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 51.

(8)  Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 79.

(9)  Ú. v. EÚ C 108, 26.3.2021, s. 8.

(10)  Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 74.

(11)  Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132.

(12)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0022.

(13)  Spoločné opatrenia nadväzujúce na uznesenie Európskeho parlamentu (Výbor pre hospodárske a menové veci) s odporúčaniami pre Komisiu o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii a na uznesenie Európskeho parlamentu (Osobitný výbor pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku – TAXE 1) o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, ktoré Komisia prijala 16. marca 2016; opatrenia nadväzujúce na uznesenie Európskeho parlamentu (Osobitný výbor pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku – TAX2) o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, ktoré Komisia prijala 16. novembra 2016; opatrenia nadväzujúce na nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu (Vyšetrovací výbor na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi – PANA) z 12. decembra 2017 o návrhu odporúčania Európskeho parlamentu Rade a Komisii v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov, ktoré Komisia prijala v apríli 2018; a opatrenia z 27. augusta 2019 nadväzujúce na uznesenie Európskeho parlamentu (Osobitný výbor pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky – TAX3) o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch.

(14)  Dokumenty o zdaňovaní, pracovný dokument č. 64, 31. august 2016, dostupné na: https://ec.europa.eu/taxation_customs/system/files/2016-11/taxation_paper_64.pdf.

(15)  Dokumenty o zdaňovaní, pracovný dokument č. 71, Inštitút pre pokročilé štúdiá v konzorciu s CPB a DONDENA, 2017, dostupné na: https://ec.europa.eu/taxation_customs/system/files/2018-03/taxation_papers_71_atp_.pdf.

(16)  Kiendl Krišto, I. a Thirion, E., An overview of shell companies in the European Union, generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre parlamentné výskumné služby, oddelenie pre posudzovanie ex post a oddelenie pre európsku pridanú hodnotu, 17. október 2018, dostupné na: https://www.europarl.europa.eu/cmsdata/155724/EPRS_STUD_627129_Shell%20companies%20in%20the%20EU.pdf.

(17)  https://www.un.org/pga/75/wp-content/uploads/sites/100/2021/02/FACTI_Panel_Report-compressed.pdf

(18)  https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12999-Tax-avoidance-fighting-the-use-of-shell-entities-and-arrangements-for-tax-purposes_sk

(19)  Crivelli, E., De Mooij, R., De Vrijer, J.E.J., Hebous, S., Klemm, A., Taxing Multinationals in Europe, 2021 (https://www.imf.org/en/Publications/Departmental-Papers-Policy-Papers/Issues/2021/05/25/Taxing-Multinationals-in-Europe-50129).

(20)  Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1.

(21)  Ú. v. EÚ L 144, 7.6.2017, s. 1.

(22)  Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 49.

(23)  Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011, s. 8.

(24)  Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1.

(25)  Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2015, s. 1.

(26)  Ú. v. EÚ L 146, 3.6.2016, s. 8.

(27)  Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018, s. 1.

(28)  Výročná správa o zdaňovaní za rok 2021 – prieskum politík zdaňovania v členských štátoch EÚ (https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/db46de2a-b785-11eb-8aca-01aa75ed71a1/language-sk).

(29)  OECD (2015), Countering Harmful Tax Practices More Effectively, Taking into Account Transparency and Substance, Action 5 – Záverečná správa z roku 2015, Projekt OECD a skupiny G20 zameraný na narúšanie základu dane a presun ziskov, OECD Publishing, Parížhttp://dx.doi.org/10.1787/9789264241190-en.

(30)  Správa MMF, Taxing Multinationals in Europe, 2021: https://www.imf.org/en/Publications/Departmental-Papers-Policy-Papers/Issues/2021/05/25/Taxing-Multinationals-in-Europe-50129.

(31)  Dostupné na adrese: https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/0044caf0-58ff-4be6-bc06-be2af6610870.

(32)  Tørsløv, T., Wier, L., a Zucman, G., The Missing Profits of Nations, Pracovný dokument, apríl 2020, dostupné na https://missingprofits.world/.

(33)  MMF, op.cit. 2021.

(34)  Americká Samoa; Anguilla; Dominika; Fidži; Guam; Palau; Panama; Samoa; Trinidad a Tobago; Americké Panenské ostrovy; Vanuatu; Seychely.

(35)  Európska komisia, Výročná správa o zdaňovaní za rok 2021.

(36)  https://www.oecd.org/tax/beps/

(37)  Drover, R., Ferrett, B., Gravino, D., Jones, E. a Merler, S., Bringing transparency, coordination and convergence to corporate tax policies in the European Union, Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre parlamentný výskum, oddelenie pre európsku pridanú hodnotu, 24. november 2015. Dostupné na adrese: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/558773/EPRS_STU(2015)558773_EN.pdf.

(38)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(39)  COM(2020)0313.

(40)  Projekt OECD a skupiny G20 zameraný na narúšanie základu dane a presun ziskov, Tax Challenges Arising from Digitalisation – Report on Pillar One Blueprint: Inclusive Framework on BEPS, OECD Publishing, Paríž, 2020, s. 12. Dostupné na adrese: https://www.oecd.org/tax/beps/tax-challenges-arising-from-digitalisation-report-on-pillar-two-blueprint.pdf

(41)  Baert, P., Lange. F., Watson, J., The Role of Taxes on Investment to Increase Jobs in the EU – An Assessment of Recent Policy Developments in the Field of Corporate Taxes, Máj 2019.

(42)  COM(2020)0313.

(43)  https://www.elibrary.imf.org/view/journals/087/2021/012/article-A001-en.xml

(44)  Výmena názorov medzi Podvýborom pre daňové otázky (FISC) a Lyudmilou Petkovou, predsedníčkou skupiny pre kódex správania, ktorá sa uskutočnila 19. apríla 2021.

(45)  https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9639-2018-REV-4/en/pdf


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/179


P9_TA(2021)0417

Situácia v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku vrátane situácie náboženských a etnických skupín

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku vrátane situácie náboženských a etnických skupín (2021/2905(RSP))

(2022/C 132/14)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Mjanmarsku a o situácii Rohingov, najmä uznesenia z 22. novembra 2012 (1), 20. apríla 2012 (2), 20. mája 2010 (3), 25. novembra 2010 (4), 7. júla 2016 (5), 15. decembra 2016 (6), 14. septembra 2017 (7), 14. júna 2018 (8), 13. septembra 2018 (9), 19. Septembra 2019 (10) a 11. februára 2021 (11),

so zreteľom na závery Rady z 22. februára 2021 o Mjanmarsku,

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 23. marca 2021 o eskalácii násilia v Mjanmarsku a z 19. apríla 2021, 30. apríla 2021, 12. mája 2021 a z 27. júla 2021 o situácii v Mjanmarsku,

so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene EÚ z 30. apríla 2021 o výsledku stretnutia vedúcich predstaviteľov ASEAN-u,

so zreteľom na vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 3. marca 2021 o pokračujúcom porušovaní ľudských práv armádou a z 23. mája 2021 o najnovšom vývoji v Mjanmarsku,

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/1000 z 21. júna 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/184/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Mjanmarsku/Barme (12),

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/711 z 29. apríla 2021 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Mjanmarsku/Barme (13),

so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery,

so zreteľom na článok 34 Mjanmarskej ústavy z roku 2008, v ktorom sa uznáva sloboda náboženského vyznania alebo viery a zaručuje sa občanom „právo na slobodu vyznania a praktizovanie náboženstva“,

so zreteľom na Päťbodový konsenzus Združenia národov juhovýchodnej Ázie z 24. apríla 2021,

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN s názvom Situácia v oblasti ľudských práv rohingských moslimov a iných menšín v Mjanmarsku z 31. augusta 2021,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 75/287 z 18. júna 2021 o situácii v Mjanmarsku,

so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie OSN z 22. augusta 2019 o Mjanmarsku s názvom Sexuálne a rodovo motivované násilie v Mjanmarsku a vplyv etnických konfliktov na rodovú rovnosť,

so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a správy mechanizmu dohľadu Medzinárodnej organizácie práce,

so zreteľom na správu úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku z 16. septembra 2021,

so zreteľom na vyhlásenia vysokej komisárky OSN pre ľudské práva o Mjanmarsku z 23. septembra 2021,

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku Thomasa H. Andrewsa z 22. septembra 2021,

so zreteľom na správy Rady OSN pre ľudské práva o Mjanmarsku a situácii v oblasti ľudských práv rohingských moslimov a iných menšín,

so zreteľom na správu nezávislého vyšetrovacieho mechanizmu pre Mjanmarsko z 1. júla 2021,

so zreteľom na záverečnú správu poradnej komisie pre Jakchainský štát (Annanova správa),

so zreteľom na rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora z 23. januára 2020 o žiadosti o uvedenie predbežných opatrení, ktorú Gambijská republika predložila vo veci týkajúcej sa uplatňovania Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy (Gambia/ Mjanmarsko),

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,

so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948,

so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 1. februára 2021 mjanmarská armáda, známa ako Tatmadaw, v jasnom rozpore s ústavou Mjanmarska zatkla prezidenta Wina Myinta a štátnu radkyňu Aun San Su Ťijovú, ako aj vedúcich predstaviteľov vlády, prostredníctvom štátneho prevratu prevzala kontrolu nad zákonodarnou, súdnou a výkonnou zložkou moci a vyhlásila výnimočný stav na obdobie jedného roka; keďže v auguste 2021 hlavný veliteľ Min Aung Hlaing oznámil, že sa sám vymenúva za predsedu vlády a že výnimočný stav sa predlžuje do augusta 2023;

B.

keďže osobitný spravodajca OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku vo formálnom vyhlásení uviedol, že rozsiahle systematické útoky vojenskej junty proti mjanmarskému ľudu podľa medzinárodného práva pravdepodobne predstavujú zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny; keďže osobitný spravodajca OSN výslovne uviedol, že strojcovia a páchatelia štátneho prevratu a porušovania ľudských práv by mali byť braní na zodpovednosť;

C.

keďže v máji 2021 vojenská junta podnikla prvé kroky na rozpustenie politickej strany Aun San Su Ťijovej, ktorá bola vo vláde až do štátneho prevratu vo februári 2021;

D.

keďže výbor zastupujúci Pyidaungsu Hluttaw (CRPH) a vládu národnej jednoty (NUG) bol vytvorený s cieľom zastupovať demokratické želania mjanmarského ľudu;

E.

keďže v reakcii na prevrat vypukli v rôznych mestách v Mjanmarsku pokojné protesty a demonštrácie; keďže od 1. februára 2021 boli nezákonne zatknutí alebo vzatí do domáceho väzenia politici, vládni predstavitelia, zástupcovia občianskej spoločnosti, náboženskí aktéri, pokojní protestujúci a spisovatelia; keďže v najnovšej správe Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva sa uvádza, že od prevratu bolo zabitých viac ako 1 120 ľudí a vojenské orgány zatkli viac ako 8 000 ľudí vrátane stoviek politikov, aktivistov a štátnych zamestnancov; keďže súdy odsúdili 312 osôb, z ktorých 26 bolo odsúdených na smrť, vrátane dvoch detí; keďže vo väzbe údajne zomrelo 120 osôb; keďže od júla 2021 junta zabila najmenej 75 detí;

F.

keďže armáda súčasne pritvrdzuje svoje zásahy proti médiám v Mjanmarsku, pričom narástol počet svojvoľne zatknutých, zadržaných a obvinených novinárov s cieľom umlčať médiá a odstrániť slobodu prejavu; keďže junta čoraz viac využíva sledovanie a cenzúru obmedzeniami v oblasti telekomunikácií a internetu;

G.

keďže za účasť na prodemokratických demonštráciách sa vo veľkej miere používa mučenie osôb zadržiavaným vo väzbe; keďže metódy mučenia zahŕňajú bitie, predstierané popravy zbraňami, popálenia cigaretou a znásilnenie a hrozby znásilnenia; keďže mučenie políciou bolo v Mjanmarsku už v minulosti problémom, ale Tatmadaw v súčasnosti využíva systematickú hrozbu mučenia ako súčasť svojho úsilia potlačiť opozíciu;

H.

keďže junta sa čoraz viac spolieha na používanie kolektívneho trestu vrátane únosu rodinných príslušníkov osôb, na ktoré boli vydané zatykače, ktoré však polícia a vojenské sily nemôžu lokalizovať; keďže deti vrátane batoliat boli tiež usmrtené alebo unesené, pravdepodobne s cieľom prinútiť rodičov, aby sa skontaktovali s orgánmi;

I.

keďže etnické menšiny vyznávajúce kresťanstvo (6,3 %, najmä Činovia, Kačjinovia a Kareni), islam (2,1 %, najmä Rohingovia, Malajci, obyvatelia Rangúnu a iné menšiny) a hinduizmus (0,5 %, najmä barmskí Indovia);

J.

keďže dochádza k porušovaniu slobody náboženského vyznania alebo viery a iných ľudských práv náboženských a etnických menšín v Mjanmarsku;

K.

keďže kostoly sa stali terčmi ostreľovania a útokov, pričom boli zatknutí kňazi a farári; keďže vojenské jednotky tiež zriadili tábory v priestoroch kostolov, čím ďalej oslabovali ich rolu útočiska pre ľudí v núdzi;

L.

keďže v Mjanmarsku je mnoho etnických skupín; keďže vnútorné konflikty viedli za posledné desaťročia k tragickým stratám na životoch tisícov ľudí;

M.

keďže mjanmarský zákon o štátnom občianstve vyhlasuje Rohingov za „neštátnych príslušníkov“ alebo „zahraničných obyvateľov“, a preto ich zbavuje občianstva, čo ešte viac zhoršuje ich neistú situáciu; keďže prenasledovanie rohingyjskej menšiny sa napriek mnohým výzvam medzinárodného spoločenstva neskončilo;

N.

keďže približne 600 000 Rohingov, ktorí zostali v Jakchainskom štáte, je vystavených pretrvávajúcim diskriminačným politikám a postupom, systematickému porušovaniu svojich základných práv, svojvoľnému zatýkaniu, uväzneniu v preplnených táboroch a výrazne obmedzenému prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti; keďže represívne podmienky uložené voči Rohingom predstavujú zločiny proti ľudskosti;

O.

keďže Rohingovia a ďalšie etnické menšiny, najmä ženy a dievčatá, sú naďalej vystavené značnému riziku sexuálneho násilia, najmä v súvislosti s dlhotrvajúcim konfliktom medzi Tatmadawom a Arakanskou armádou;

P.

keďže humanitárna kríza v Mjanmarsku sa zhoršuje, pričom len tento rok bolo vysídlených v rámci krajiny viac ako 210 000 ľudí, tri milióny ľudí potrebujú humanitárnu pomoc, pričom za posledných osem mesiacov sa tento počet strojnásobil a polovica obyvateľstva, približne 20 miliónov ľudí, žije pod hranicou chudoby;

Q.

keďže generálny tajomník OSN varoval, že „riziko rozsiahleho ozbrojeného konfliktu si vyžaduje kolektívny prístup, aby sa zabránilo viacrozmernej katastrofe v srdci juhovýchodnej Ázie a mimo nej“;

R.

keďže Svetový potravinový program odhaduje, že 6,2 milióna ľudí v celom Mjanmarsku je ohrozených potravinovou neistotou a hladom v porovnaní s 2,8 milióna ľudí pred vojenským prevratom;

S.

keďže humanitárnu situáciu v Mjanmarsku zhoršila aj kríza spôsobená ochorením COVID-19; keďže svojvoľné hromadné zadržiavanie demonštrantov, preplnené väznice a celkové zanedbávanie zdravia väzňov takisto prispeli k zvýšeniu počtu infekcií spôsobených ochorením COVID-19;

T.

keďže armáda využila opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 na zásah proti prodemokratickým aktivistom, obhajcom ľudských práv a novinárom; keďže sa porušuje právo na zdravie; keďže junta zatvorila nemocnice a zamerala sa na zdravotníckych pracovníkov, čo viedlo k zrúteniu systému zdravotnej starostlivosti v dôsledku prudkého nárastu ochorenia COVID-19 v celej krajine; keďže jednotky zničili zdravotnícky materiál a vybavenie a okupovali desiatky zdravotníckych zariadení, čo viedlo obyvateľov Mjanmarska k tomu, aby sa vyhýbali zdravotníckym zariadeniam zo strachu, že ich zatknú alebo zastrelia;

U.

keďže Tatmadaw a jeho generáli neoprávnene zabezpečujú finančné prostriedky nezákonným predajom dreva, drahokamov, plynu a ropy a čelia rozsiahlym obvineniam z korupcie;

V.

keďže podľa OSN dostal plán humanitárnej reakcie OSN na rok 2021 doteraz len 46 % požadovaných finančných prostriedkov a humanitárne operácie trpia v dôsledku toho značným nedostatkom finančných prostriedkov;

1.

dôrazne odsudzuje štátny prevrat z 1. februára 2021, ktorý uskutočnil Tatmadaw pod vedením hlavného veliteľa Mina Aunga Hlainga; vyzýva Tatmadaw, aby v plnej miere rešpektoval výsledok demokratických volieb z novembra 2020 a bezodkladne obnovil civilnú vládu, ukončil výnimočný stav, ukončil násilie voči pokojným demonštrantom, rešpektoval právo na slobodu prejavu a združovania a umožnil všetkým zvoleným poslancom prevziať svoj mandát; vyzýva mjanmarskú armádu, aby prepustila všetkých politických väzňov, odstránila obmedzenia slobody prejavu, zhromažďovania a združovania a rešpektovala slobodu náboženského vyznania alebo viery;

2.

vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie prezidenta Wina Myinta, štátnej radkyne Aun San Su Ťijovej a všetkých ostatných, ktorí boli zatknutí na základe neopodstatnených obvinení; považuje prepustenie všetkých politických lídrov a väzňov za prvý zásadný krok k mierovému riešeniu krízy a obnove legitímnych orgánov;

3.

vyjadruje podporu mjanmarskému ľudu v jeho boji za demokraciu, slobodu a ľudské práva;

4.

odsudzuje rozsiahlu násilnú reakciu Tatmadawu na akýkoľvek druh protestov, ako aj hrubé porušovanie ľudských práv, ktoré spáchal a naďalej pácha proti mjanmarskému ľudu – a to aj voči etnickým a náboženským menšinám – ktoré predstavujú zločiny proti ľudskosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad častými útokmi na kostoly, mešity, školy a zdravotnícke zariadenia a nad zatýkaním náboženských vodcov;

5.

podporuje CRPH a NUG ako jediných legitímnych zástupcov demokratických želaní mjanmarského ľudu a vyzýva Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a medzinárodné spoločenstvo, aby ich zahrnuli a zapojili do skutočného a inkluzívneho politického dialógu a úsilia zameraného na mierové riešenie krízy na základe dodržiavania zásad právneho štátu;

6.

žiada, aby mal Medzinárodný výbor Červeného kríža okamžitý a pravidelný prístup k zadržiavaným osobám a väzniciam, na ktoré sa vzťahujú Ženevské dohovory; vyzýva vojenské a policajné sily, aby rodinám všetkých osôb zadržiavaných v súvislosti s operáciami bezpečnostných síl v Mjanmarsku pred 1. februárom 2021 a po ňom poskytli úplné informácie o ich osude a mieste pobytu;

7.

pripomína multietnickú povahu Mjanmarska; naliehavo vyzýva Tatmadaw, aby plne rešpektovala neodňateľné práva každej etnickej príslušnosti; vyzýva na okamžité, dôkladné, nezávislé a transparentné vyšetrenie zločinov spáchaných armádou v krajine a na to, aby ich páchatelia boli postavení pred súd;

8.

je zhrozený zločinmi, ktorých sa Tatmadaw dopúšťa na etnických a náboženských skupinách v Mjanmarsku; dôrazne odsudzuje útoky armády v Karenskom, Kajanskom, Kačjinskom, Šanskom a Čjinskom štáte, ktoré viedli k rozsiahlemu vysídľovaniu, smrti civilistov vrátane detí, k ničeniu náboženských budov a inému porušovaniu ľudských práv a humanitárneho práva;

9.

odsudzuje prenasledovanie kresťanov v krajine; naliehavo vyzýva Tatmadaw, aby zastavila zabíjanie a zatýkanie kresťanov a ukončila ostreľovanie a plienenie kostolov; zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo vyjadrilo hlboké znepokojenie nad brutálnymi útokmi na kresťanské komunity v Mjanmarsku;

10.

opätovne odsudzuje porušovanie ľudských práv a systematické a rozsiahle útoky proti Rohingom; zdôrazňuje, že EÚ bude naďalej pozorne sledovať činnosť vojenského vedenia vo vzťahu k menšinám v krajine, najmä Rohingom; vyzýva mjanmarské orgány, aby stanovili podmienky a záruky bezpečného, dobrovoľného, dôstojného a udržateľného návratu Rohingov, ktorí sa chcú vrátiť do svojej pôvodnej vlasti, a to pod dohľadom OSN;

11.

dôrazne odsudzuje pretrvávajúcu diskrimináciu etnických menšín, ktorých sloboda pohybu je prísne obmedzená a ktorým chýbajú základné služby v Mjanmarsku;

12.

odsudzuje každé použitie násilia juntou proti jej občanom, ako aj iné formy obťažovania, najmä v prípade obhajcov ľudských práv, aktivistov občianskej spoločnosti a novinárov; naliehavo vyzýva juntu, aby odstránila všetky obmedzenia telekomunikácií a internetu vrátane webových sídiel nezávislých médií a platforiem sociálnych médií;

13.

požaduje, aby sa okamžite ukončilo násilie proti pracovníkom a odborom a ochránili sa práva odborov a ich členov vrátane práva slobodne pôsobiť;

14.

vyzýva na okamžitý prístup humanitárnej pomoci k zraniteľným komunitám vrátane žien, detí a etnických menšín a na posilnenie postavenia organizácií občianskej spoločnosti a etnických komunít s cieľom zabezpečiť, aby sa humanitárna pomoc skutočne dostala k tým, ktorí ju potrebujú; žiada Komisiu, aby presmerovala a zintenzívnila humanitárnu pomoc vrátane podpory zdravotnej starostlivosti prostredníctvom cezhraničných kanálov, miestnych humanitárnych sietí, poskytovateľov etnických služieb a komunitných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti; žiada Komisiu, aby analyzovala, ako najlepšie realizovať rozvojové projekty s týmito skupinami a zodpovedajúco nasmerovať rozvojovú pomoc;

15.

konštatuje s vážnym znepokojením, že humanitárnu krízu zhoršila tretia vlna ochorenia COVID-19 v Mjanmarsku, pričom mimoriadne znepokojujúce úrovne prenosu sa vyskytujú u najviac marginalizovaných obyvateľov vrátane tých, ktorí sú umiestnení v preplnených a hygienicky nevyhovujúcich väzniciach v krajine; naliehavo vyzýva juntu, aby obnovila stratégiu kontroly a systém vyhľadávania kontaktov a zabezpečila, aby ľudia mali prístup k službám zdravotnej starostlivosti a vakcínam; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti zintenzívnila svoju podporu a zaručila, že sa táto podpora dostane k občanom, a to aj poskytovaním dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19;

16.

je zhrozený útokmi na zdravotníckych pracovníkov a ich obťažovaním, zadržiavaním a mučením, najmä počas prebiehajúcej krízy v oblasti zdravotnej starostlivosti súvisiacej s ochorením COVID-19; vyzýva juntu, aby zaručila bezpečnosť a ochranu všetkých zdravotníckych pracovníkov a okamžite zastavila akékoľvek obťažovanie týchto osôb a útoky na nich; zdôrazňuje zodpovednosť mjanmarských orgánov za zaručenie úplného prístupu k zdravotnej starostlivosti;

17.

odsudzuje útoky vojenských orgánov na zdravotníckych pracovníkov a zariadenia, ako aj reakciu týchto orgánov na pandémiu ochorenia COVID-19; zdôrazňuje, že zdravie a prístup k zdravotnej starostlivosti a očkovaniu sú všeobecnými ľudskými právami;

18.

vyzýva Tatmadaw, aby prestala obyvateľstvu odopierať právo na ochranu pred ochorením COVID-19 a právo na náležitú liečbu tohto ochorenia, čo by mohlo spôsobiť značné straty na životoch v Mjanmarsku;

19.

naliehavo vyzýva vlády susedných krajín, aby zabezpečili, že ich orgány nebudú brániť nikomu v prekračovaní hraníc pri hľadaní útočiska; vyzýva tieto vlády na zabezpečenie toho, aby organizácie poskytujúce pomoc a miestne organizácie občianskej spoločnosti mali prístup do oblastí s vnútorne vysídlenými osobami pozdĺž ich hraníc s Mjanmarskom;

20.

opakuje svoju podporu obhajcom občianskej spoločnosti a demokracie v Mjanmarsku a žiada, aby EÚ a jej inštitúcie pokračovali v úsilí o rozvoj občianskej spoločnosti napriek súčasným a možno aj pretrvávajúcim obmedzeniam, ktoré zaviedla súčasná vojenská vláda;

21.

vyzýva ASEAN, jeho členov a najmä jeho osobitného vyslanca pre Mjanmarsko, aby aktívnejšie využívali svoju osobitnú úlohu v Mjanmarsku, spolupracovali s osobitným vyslancom OSN a nadviazali kontakt so všetkými zainteresovanými stranami, predovšetkým s NGU a zástupcami občianskej spoločnosti, najmä žien a etnických skupín, s cieľom podporiť aspoň účinné a zmysluplné vykonávanie päťbodového konsenzu, aby sa dosiahlo udržateľné a demokratické riešenie súčasnej krízy v blízkej budúcnosti;

22.

ďalej vyzýva Čínu a Rusko, aby sa aktívne zapájali do medzinárodnej diplomacie a plnili si svoju zodpovednosť ako stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN; očakáva, že budú zohrávať konštruktívnu úlohu pri kontrole situácie v Mjanmarsku;

23.

naliehavo vyzýva Mjanmarsko, aby spolupracovalo s medzinárodným úsilím s cieľom zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti, a to aj tým, že konečne poskytne nezávislému vyšetrovaciemu mechanizmu OSN pre Mjanmarsko (IIMM) plný prístup do krajiny; vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečili, že IIMM bude mať potrebnú podporu na vykonávanie svojho mandátu; pripomína, že Mjanmarsko je povinné dodržiavať uznesenie Medzinárodného súdneho dvora o dočasných opatreniach;

24.

víta nedávne kolá sankcií, ktoré Rada uložila príslušníkom armády (Tatmadaw) a ich podnikom, a vyzýva Radu, aby naďalej ukladala cielené a dôrazné sankcie s cieľom odrezať juntu od zdrojov príjmu pri súčasnom zabezpečení toho, aby sankcie nepoškodzovali mjanmarský ľud; zastáva názor, že medzinárodné spoločenstvo musí naďalej prijímať ďalšie opatrenia proti vojsku a jeho vedúcim predstaviteľom a vyvodzovať voči nim dôsledky, až kým nezmenia svoje smerovanie a nezabezpečia návrat k demokracii; zdôrazňuje, že treba, aby všetky členské štáty EÚ posilnili a presadzovali sankcie uvalené na akékoľvek štátom riadené mjanmarské podniky, najmä v drevospracujúcom priemysle a priemysle drahokamov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinnosť vnútroštátnych sankcií uložených členským štátom a pridruženým krajinám za porušenie sankcií EÚ; zdôrazňuje, že by si to vyžadovalo zavedenie osobitného zmrazenia aktív a zákazov medzinárodných finančných prevodov do dvoch štátom vlastnených bánk, t. j. Myanmar Foreign Trade Bank a Myanmar Investment and Commercial Bank, prostredníctvom ktorých sa zhromažďuje všetka cudzia mena, a doplnenie zoznamu sankcií o štátnom vlastnenú spoločnosť Myanmar Oil and Gas Enterprise, ktorá je pre juntu najväčším zdrojom zahraničnej meny;

25.

vyzýva Radu, aby naďalej ukladala cielené sankcie proti osobám zodpovedným za štátny prevrat vo februári 2021 a aby zvážila ďalšie možné opatrenia; nalieha na Radu, aby do zoznamu fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, zaradila Štátnu správnu radu ako subjekt namiesto jej jednotlivých členov;

26.

opakuje svoju výzvu určenú podnikom so sídlom v EÚ s operáciami alebo dodávateľskými reťazcami v Mjanmarsku, aby vykonávali zvýšenú náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv a zabezpečili, aby nemali žiadne väzby s mjanmarskými bezpečnostnými silami, ich jednotlivými príslušníkmi alebo subjektmi, ktoré vlastnia alebo kontrolujú, a aby priamo ani nepriamo neprispievali k tvrdému zásahu junty proti demokracii a ľudským právam; vyzýva podniky so sídlom v EÚ, aby zverejnili svoje závery a pracovali na neustálom zlepšovaní pracovných podmienok a environmentálnych noriem vo svojich podnikoch v Mjanmarsku;

27.

opakuje svoju výzvu, aby sa pokračovalo v uplatňovaní cielených sankcií na osoby, ktoré sú zodpovedné za brutálne činy proti Rohingom;

28.

opakuje svoju výzvu Komisii, aby urýchlene začala vyšetrovanie obchodných preferencií, z ktorých ťaží Mjanmarsko, najmä pokiaľ ide o spoločnosti vlastnené príslušníkmi mjanmarskej armády, v konkrétnych odvetviach a aby Európsky parlament náležite informovala o opatreniach, ktoré treba prijať; uznáva, že od opätovného začlenenia Mjanmarska do systému Všetko okrem zbraní (EBA) v roku 2013 sa dosiahli zlepšenia, napríklad vytvorenie pracovných miest v odevnom priemysle, z čoho mali prospech najmä ženy; zdôrazňuje však, že proces posilnenej angažovanosti bol zavedený už v roku 2018, pričom sa zameriava na dodržiavanie medzinárodných dohovorov o ľudských právach a pracovných práv, a že prevrat zvrátil pokrok dosiahnutý počas demokratizačného procesu, čím sa oslabili podmienky na udelenie preferencií EBA;

29.

vyzýva delegáciu EÚ v Mjanmarsku a veľvyslanectvá členských štátov, aby pozorne sledovali situáciu v oblasti ľudských práv a zdravia v Mjanmarsku, ako aj prípady vedúcich politických predstaviteľov a iných osôb, ktoré sú v súčasnosti zadržiavané a väznené;

30.

vyzýva členské štáty a pridružené krajiny, aby zachovali embargo na priame a nepriame dodávky, predaj a transfer všetkých zbraní, munície a iných vojenských, bezpečnostných a sledovacích zariadení a systémov vrátane ich tranzitu, prepravy a sprostredkovania, ako aj na poskytovanie výcviku, údržby a inej vojenskej a bezpečnostnej pomoci; zdôrazňuje potrebu ďalšieho vyšetrovania situácie Medzinárodným trestným súdom;

31.

varuje pred rizikom ešte väčšej humanitárnej núdzovej situácie v dôsledku eskalácie násilia a vážnej hospodárskej krízy krajiny, chudoby a počtu vysídlených osôb; vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene splnili svoje finančné záväzky vyplývajúce z plánu humanitárnej reakcie OSN v Mjanmarsku na rok 2021;

32.

vyzýva PK/VP a členské štáty, aby rázne riešili situáciu v Mjanmarsku, a vyzýva PK/VP, aby pravidelne informoval Európsky parlament, najmä jeho Výbor pre zahraničné veci, a to aj o situácii náboženských a etnických skupín, s cieľom zabezpečiť primeraný parlamentný dialóg o tejto dôležitej a znepokojivej situácii;

33.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie legitímnemu prezidentovi a vláde národnej jednoty Mjanmarska, výboru zastupujúcemu Pyidaungsu Hluttaw, štátnej radkyni Mjanmarska, mjanmarskej armáde (Tatmadaw), podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom USA, Bangladéšu, Spojeného kráľovstva, Japonska, Indie, Austrálie, Kanady, členským štátom ASEAN-u, vládam a parlamentom Ruska a Číny, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi ASEAN-u, Medzivládnej komisii ASEAN-u pre ľudské práva, osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, Vysokému komisárovi OSN pre utečencov a Rade OSN pre ľudské práva.

(1)  Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 189.

(2)  Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 79.

(3)  Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 154.

(4)  Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 120.

(5)  Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 134.

(6)  Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 112.

(7)  Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 109.

(8)  Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 80.

(9)  Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 124.

(10)  Ú. v. EÚ C 171, 6.5.2021, s. 12.

(11)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0054.

(12)  Ú. v. EÚ L 219 I, 21.6.2021, s. 57.

(13)  Ú. v. EÚ L 147, 30.4.2021, s. 17.


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/186


P9_TA(2021)0418

Prípad Paula Rusesabaginu v Rwande

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o prípade Paula Rusesabaginu v Rwande (2021/2906(RSP))

(2022/C 132/15)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rwande, najmä na uznesenie z 11. februára 2021 o Rwande: prípad Paula Rusesabaginu (1),

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Rwanda ratifikovala v roku 1975,

so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

so zreteľom na zásady a usmernenia týkajúce sa práva na spravodlivý proces a právnu pomoc v Afrike,

so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

so zreteľom na Štandardné minimálne pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väzňami (pravidlá Nelsona Mandelu) revidované v roku 2015,

so zreteľom na deklaráciu z Kampaly o väzenských podmienkach v Afrike,

so zreteľom na správu pracovnej skupiny Rady pre ľudské práva OSN pre všeobecné pravidelné preskúmanie o Rwande z 25. marca 2021,

so zreteľom na vyhlásenia medzinárodného spoločenstva, v ktorých tiež belgická vláda, ministerstvo zahraničných vecí USA a vláda Spojeného kráľovstva odmietli nezrovnalosti a odsúdili absenciu spravodlivých súdnych procesov v Rwande,

so zreteľom na vyhlásenia Európskej federácie advokátov, Centra pre ľudské práva Americkej advokátskej komory a viacerých etablovaných organizácií pre ľudské práva,

so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

so zreteľom na ústavu Rwandy,

so zreteľom nástroje OSN a Africkú komisiu pre ľudské práva a práva národov,

so zreteľom na Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch z roku 1963,

so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže po zatknutí 31. augusta 2020 v Kigali Komora pre medzinárodnú a cezhraničnú trestnú činnosť Najvyššieho súdu v Rwande 29. septembra 2021 na 25 rokov odňatia slobody odsúdila obhajcu ľudských práv, belgického občana s trvalým pobytom v USA Paula Rusesabaginu; keďže proti Paulovi Rusesabaginovi bolo vznesených deväť obvinení súvisiacich s terorizmom a bola označený ako trestne zodpovedný za aktivity prisudzované rwandskému hnutiu za demokratickú zmenu/Národnému oslobodzovaciemu frontu (MRCD-FLN), koalícii opozičných politických strán a jej vojenského krídla;

B.

keďže zatknutie Paula Rusesabaginu v auguste 2020 bolo svojvoľné, pod falošnými zámienkami a jeho súčasťou bol nezákonný presun do Rwandy, nedobrovoľné zmiznutie a zadržiavanie v izolácii; keďže na jeho osobu nebol vydaný zatykač v súlade s požiadavkami článku 37 rwandského trestného poriadku z roku 2019 a až do svojho odsúdenia mu neboli doručené žiadne obvinenia, čo je v rozpore s článkom 68 rwandského trestného poriadku; keďže Paul Rusesabagina pri viacerých príležitostiach verejne vyhlásil, že sa do svojej domoviny nemôže vrátiť zo strachu z pomsty;

C.

keďže minister spravodlivosti Rwandy Johnston Busingye priznal úlohu, ktorú v nedobrovoľnom zmiznutí a odovzdaní Paula Rusabaginu v auguste 2020 zohrala jeho vláda zaplatením za let na jeho za letecký prevoz a porušením práva Paula Rusabaginu na spravodlivý proces; keďže 10. marca 2021 súd rozhodol, že odovzdanie Paula Rusesabaginu je legálne a že unesený nebol;

D.

keďže v čase vynesenia rozsudku boli oznámené ďalšie dôkazy, ktoré neboli predložené počas procesu a súviseli s obvinením, že Paul Rusesabagina obstarával finančné prostriedky pre ozbrojenú skupinu FLN; keďže niektoré z uvedených dôkazov boli odvodené od vyhlásení, že vyjadrenia pána Rusesabaginu boli vynútené a že ich vyslovil bez právneho zástupcu;

E.

keďže tím právnikov Paula Rusabaginu, ktorý ho pôvodne zastupoval, si on sám nevybral a keďže právnikom podľa vlastného výberu, ku ktorým nakoniec získal prístup v apríli 2021, bolo v stretnutí s ním zabránené, čo je v rozpore s článkom 68 rwandského trestného poriadku;

F.

keďže zdravotný stav Paula Rusabaginu, ktorý prekonal rakovinu a má kardiovaskulárne problémy, vo väzbe bol označený ako veľmi znepokojivý, keďže podľa svojich právnikov zmeškal dva onkologické skríningy a väzenské orgány mu odopreli prístup k liekom na predpis, ktorý mu vystavil jeho belgický lekár, čo spôsobilo psychické a fyzické ťažkosti v rozpore s článkami 12 a 14 rwandskej ústavy o práve na život, práve na fyzickú integritu a o ochrane pred neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním;

G.

keďže rwandské orgány v septembri 2020 neinformovali belgické orgány o zatknutí Paula Rusabaginu v súlade so zásadou zakotvenou v medzinárodnom práve o konzulárnej pomoci; keďže rwandské nápravno-východné služby (RCS) získali prístup ku komunikácii a právnym dokumentom, ktoré si vymieňali Paul Rusesabagina a jeho právnici; keďže belgická ministerka zahraničných vecí zaslala svojmu rwandskému kolegovi niekoľko verbálnych nót, v ktorých žiadala rešpektovanie práv Paula Rusesabaginu, ale rwandská vláda každú jej požiadavku odmietla;

H.

keďže v júli 2021 bolo oznámené, že na potenciálne sledovanie viac ako 3 500 aktivistov, novinárov a politikov rwandské orgány používajú spyware Pegasus od NSO Group; keďže podľa forenznej analýzy telefónu Carine Kanimbovej, dcéry Paula Rusabaginu, bol tento spyware použitý na zavírenie aj jej telefónu; keďže rwandské orgány toto popreli;

I.

keďže Rwanda je signatárom Dohody z Cotonou, v ktorej sa stanovuje, že dodržiavanie ľudských práv je základným prvkom spolupráce medzi EÚ a Organizáciou afrických, karibských a tichomorských štátov; keďže posilňovanie právneho štátu a ľudských práv predstavuje hlavné prioritné oblasti plánovania EÚ v súvislosti s Rwandou;

J.

keďže druhé stretnutie ministrov Africkej únie a EÚ sa uskutoční 25. a 26. októbra 2021 v Kigali;

1.

pripomína rwandskej vláde jej povinnosť zaručovať základné práva vrátane prístupu k spravodlivosti a práva na spravodlivý proces, ako sa ustanovuje v Africkej charte ľudských práv a práv národov a ďalších medzinárodných a regionálnych nástrojoch v oblasti ľudských práv, napríklad v Dohode z Cotonou, a najmä v jej článkoch 8 a 96;

2.

zdôrazňuje, že Rwanda je povinná ručiť za nezávislosť svojho súdnictva a potvrdiť ju celou svojou ústavou a zákonmi, keďže povinnosťou všetkých vládnych a iných inštitúcií je rešpektovať a dodržiavať nezávislosť súdnictva;

3.

pripomína, že vydanie akéhokoľvek podozrivého do inej krajiny by sa malo uskutočniť len na základe vydávacieho konania pod nezávislým dohľadom, aby bola zaručená zákonnosť žiadosti o vydanie, a uistiť sa, že právo podozrivého na spravodlivé súdne konanie je v žiadajúcej krajine plne zaručené;

4.

dôrazne preto odsudzuje nezákonné zatknutie, zadržiavanie a odsúdenie Paula Rusesabaginu, ktoré sú porušením medzinárodného a rwandského práva; domnieva sa, že prípad Paula Rusesabaginu je exemplárnym prípadom porušovania ľudských práv v Rwande, a vyjadruje pochybnosť o spravodlivosti rozsudku, keďže údajne neboli poskytnuté záruky spravodlivého procesu v súlade s najlepšími medzinárodnými postupmi zastúpenia, právom na vypočutie a prezumpciou neviny;

5.

žiada okamžité prepustenie Paula Rusesabaginu z humanitárnych dôvodov a jeho repatriáciu bez ohľadu na jeho vinu alebo nevinu; žiada, aby delegácia EÚ v Rwande a diplomatické zastupiteľstvá členských štátov túto požiadavku dôrazne vyjadrili vo svojej komunikácii s rwandskými orgánmi;

6.

vyzýva rwandskú vládu, aby za každých okolností zaručila fyzickú integritu a psychickú pohodu Paula Rusesabaginu a umožnila mu užívať jeho obvyklé lieky; trvá na tom, že rwandská vláda musí rešpektovať právo belgickej vlády poskytovať konzulárnu pomoc Paulovi Rusesabaginovi na zabezpečenie jeho zdravia a riadneho prístupu k obhajobe;

7.

vyjadruje poľutovanie nad celkovou situáciou v oblasti ľudských práv v Rwande, a najmä nad cieleným prenasledovaním kritických hlasov; odsudzuje politicky motivované súdne procesy a prenasledovanie politických oponentov; naliehavo vyzýva rwandské orgány, aby zabezpečili rozdelenie moci, najmä nezávislosť súdnictva;

8.

vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, Komisiu a osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby s cieľom zabezpečiť dodržiavanie bilaterálnych a medzinárodných záväzkov krajiny posilnili dialóg o ľudských právach s Rwandou na najvyššej úrovni v rámci článku 8 Dohody z Cotonou; zdôrazňuje, že v rámci medzinárodných rozvojových aktivít v Rwande treba oveľa väčší dôraz klásť na ľudské práva, zásadu právneho štátu a transparentnú a vnímavú správu verejných vecí;

9.

žiada Komisiu, aby kriticky prehodnotila podporu EÚ pre rwandskú vládu a štátne inštitúcie s cieľom zabezpečiť jej plné presadzovanie ľudských práv bez negatívnych následkov pre slobodu prejavu a združovania, politický pluralizmus, dodržiavanie zásad právneho štátu a nezávislú občiansku spoločnosť;

10.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, prezidentovi Rwandskej republiky, predsedovi rwandského parlamentu a Africkej únii a jej inštitúciám.

(1)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0055.


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/189


P9_TA(2021)0419

Texaský zákon o umelom prerušení tehotenstva, USA

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o texaskom zákone o umelom prerušení tehotenstva (2021/2910(RSP))

(2022/C 132/16)

Európsky parlament,

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. novembra 2020 s názvom Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III: ambiciózny program pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2020)0017),

so zreteľom na usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s názvom Bezpečné umelé prerušenie tehotenstva: technické a politické usmernenia pre systémy zdravotnej starostlivosti,

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „Istanbulský dohovor“),

so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989,

so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

so zreteľom na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006,

so zreteľom na vyhlásenie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zo 14. septembra 2021 s názvom Experti OSN odsudzujú ďalšie útoky proti právu na bezpečné umelé prerušenie tehotenstva a spoluúčasť najvyššieho súdu,

so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii,

so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja dohodnuté v roku 2015, a najmä na cieľ č. 3 týkajúci sa podpory zdravia a cieľ č. 5 týkajúci sa podpory rovnosti medzi ženami a mužmi,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji (ďalej len „ICPD“), ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, na jej akčný program a na výsledky jej hodnotiacich konferencií,

so zreteľom na vyhlásenie z Nairobi k 25. výročiu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD25) z 1. novembra 2019 s názvom Urýchliť realizáciu prísľubu a na národné a partnerské záväzky a opatrenia spolupráce, ktoré boli oznámené na samite v Nairobi,

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2021 o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v EÚ v rámci zdravia žien (1), v ktorom sa prístup k zdravotnej starostlivosti v oblasti reprodukčného zdravia vyhlasuje za základný pilier ľudských práv žien a jeho popieranie ako forma násilia páchaného na ženách a dievčatách,

so zreteľom na Pekinskú akčnú platformu a výsledky jej hodnotiacich konferencií,

so zreteľom na ústavu Spojených štátov amerických,

so zreteľom na rozsudok Roe/Wade z roku 1973 potvrdený v rozsudkoch Planned Parenthood/Casey a Whole Woman’s Health/Hellerstedt, ktorými sa stanovuje americké ústavné právo tehotných žien rozhodovať o tom, či pokračovať v tehotenstve v období pred životaschopnosťou plodu,

so zreteľom na návrh zákona texaského senátu č. 8 (SB8) z roku 2021, ktorý sa týka umelého prerušenia tehotenstva vrátane umelého prerušenia tehotenstva po zistení srdcového tepu nenarodeného dieťaťa a ktorým sa povoľuje súkromné občianske právo na podanie žaloby,

so zreteľom na uznesenie Najvyššieho súdu USA z 1. septembra 2021 o odmietnutí blokovať texaský zákon SB8,

so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 1. septembra 2021 štát Texas prijal zákon SB8, ktorým sa ženám zakázal prístup k starostlivosti spojenej s umelým prerušením tehotenstva po začatí srdcovej činnosti plodu de facto už šesť týždňov od posledného menštruačného cyklu, vyžadujúc dve samostatné ultrazvukové vyšetrenia pred vykonaním zákroku, a to bez výnimky, či už je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia, incestu alebo či je zdravotný stav plodu nezlučiteľný s udržateľným životom po narodení; keďže zákon SB8 predstavuje takmer úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva;

B.

keďže USA aj EÚ musia dodržiavať zásadu, podľa ktorej sú ľudské práva neodňateľné a vlastné všetkým ľudským bytostiam;

C.

keďže základná povaha transatlantického partnerstva znamená, že je zakorenená v našich spoločných hodnotách vrátane dodržiavania ľudských práv;

D.

keďže rodová rovnosť, posilnenie postavenia všetkých žien a dievčat, zabezpečenie zdravého života, odstránenie chudoby všade a podpora blahobytu pre všetkých v každom veku sú základnými cieľmi stanovenými v cieľoch udržateľného rozvoja č. 1, č. 3 a č. 5; keďže všetky členské štáty OSN prevzali povinnosti a záväzky dodržiavať a presadzovať tieto ciele stanovené v cieľoch udržateľného rozvoja vrátane cieľov č. 3.7 a č. 5.6 v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (SRZP);

E.

keďže SRZP vychádzajú zo základných ľudských práv, sú chránené v medzinárodnom a európskom práve v oblasti ľudských práv, napríklad v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, CEDAW a Európskom dohovore o ľudských právach, a predstavujú podstatný prvok komplexného poskytovania zdravotnej starostlivosti;

F.

keďže Výbor pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien a Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím vydali v auguste 2018 spoločné vyhlásenie, v ktorom zdôraznili, že prístup k bezpečnému a zákonnému umelému prerušeniu tehotenstva, ako aj k súvisiacim službám a informáciám predstavuje dôležitý aspekt reprodukčného zdravia žien, a naliehavo vyzvali krajiny, aby odstránili obmedzenia v oblasti SZRP žien a dievčat, pretože to ohrozuje ich zdravie a život; keďže prístup k umelému prerušeniu tehotenstva je ľudským právom, pričom odkladanie alebo popieranie prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva predstavuje formy rodovo motivovaného násilia a môže znamenať mučenie a/alebo kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie; keďže SZRP sú cieľmi v rámci cieľov OSN č. 3 a č. 5 v oblasti udržateľného rozvoja a keďže odstránenie rodovo motivovaného násilia a všetkých škodlivých praktík voči ženám je cieľom v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 5;

G.

keďže prístup ku komplexnému vzdelávaniu v oblasti sexuality a vzťahov a SZRP vrátane plánovaného rodičovstva, antikoncepčných metód a bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva, ako aj samostatnosť a schopnosť každého človeka prijímať slobodné a nezávislé rozhodnutia o svojom tele a živote, je predpokladom jeho nezávislosti, a preto je nevyhnutný na dosiahnutie rovnosti medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach súkromného a verejného života vrátane účasti na trhu práce a v politike a na odstránenie rodovo motivovaného násilia; keďže sa uplatňuje zásada „ich telo, ich voľba“;

H.

keďže zapojenie mužov a chlapcov do sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv je cieľom aj predpokladom dosiahnutia udržateľnej rovnosti;

I.

keďže uplatňovanie SRZP je základným prvkom ľudskej dôstojnosti a je neoddeliteľne spojené s dosiahnutím rovnosti medzi ženami a mužmi a bojom proti rodovo motivovanému násiliu; keďže účasť žien a dievčat na tvorbe právnych predpisov a politík, ktoré sa ich týkajú a týkajú sa ich ľudských práv vrátane SZRP a umelého prerušenia tehotenstva, a zabezpečenie toho, aby mali prístup k spravodlivosti a prostriedkom nápravy v prípade porušenia ich práv, je kľúčom k dosiahnutiu rovnosti medzi ženami a mužmi;

J.

keďže právo na rešpektovanie telesnej a duševnej nedotknuteľnosti je ústredným prvkom charty;

K.

keďže v známej veci Roe/Wade najvyšší súd legalizoval umelé prerušenie tehotenstva v USA, pričom sa stanovilo ústavné právo tehotných žien rozhodnúť o tom, či pokračovať v tehotenstve v období pred životaschopnosťou plodu; keďže to bolo ďalej potvrdené vo veciach Planned Parenthood/Casey a Whole Woman’s Health/Hellerstedt;

L.

keďže 12 ďalších štátov USA prijalo zákaz umelého prerušenia tehotenstva v ranom tehotenstve, ale zákazy nenadobudli účinnosť, pretože ich federálne súdy vyhlásili za protiústavné;

M.

keďže SB8 zakazuje umelé prerušenie tehotenstva po približne šiestich týždňoch tehotenstva a keďže pred SB8 približne 85 až 90 % žien, ktorým bola poskytnutá starostlivosť v prípade umelého prerušenia tehotenstva v Texase, bolo aspoň v šiestom týždni tehotenstva, zákon de facto povedie k ukončeniu starostlivosti v prípade umelého prerušenia tehotenstva v tomto štáte;

N.

keďže zákon SB8 je navrhnutý tak, aby zbavil vládnych úradníkov zodpovednosti za presadzovania práva, ale namiesto toho nabáda súkromných občanov, aby usilovali o peňažnú odmenu tým, že zažalujú každého, kto poskytuje starostlivosť v prípade umelého prerušenia tehotenstva alebo pomáha niekomu pri získavaní takejto starostlivosti v štáte, čo s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k legalizovanému obťažovaniu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, žien, ktoré potrebujú starostlivosť v prípade umelého prerušenia tehotenstva, a kohokoľvek, kto im pomáha, a to aj ich blízkych; keďže zákon SB8 bude mať v každom prípade odrádzajúci účinok na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti;

O.

keďže Výbor pre odstránenie diskriminácie žien zistil, že kriminalizácia umelého prerušenia tehotenstva nemá žiadnu odrádzajúcu hodnotu; keďže – ako uviedla pracovná skupina pre diskrimináciu žien a dievčat – tam, kde existujú právne obmedzenia týkajúce sa umelého prerušenia tehotenstva, bezpečné ukončenie tehotenstva sa stáva výsadou sociálne-ekonomicky zvýhodnených žien, zatiaľ čo ženy s obmedzenými zdrojmi sú nútené uchýliť sa k nebezpečným a tajným umelým prerušeniam tehotenstva, čím ohrozujú svoj život a zdravie; keďže ako sa už ukázalo v iných prípadoch obmedzení umelého prerušenia tehotenstva, zákon SB8 bude mať neprimeraný vplyv na ľudí, ktorí už čelia diskriminácii alebo prekážkam v prístupe k zdravotnej starostlivosti, vrátane osôb zaraďovaných podľa rasy, etnických menšín, neregistrovaných žien a osôb žijúcich s nízkymi príjmami alebo vo vidieckych oblastiach, ktoré nemajú prostriedky na cestovanie, aby sa dostali k týmto službám;

P.

keďže zákaz umelého prerušenia tehotenstva, a teda nútenie žien hľadať nebezpečné umelé prerušenie tehotenstva, vedie k zvýšenej úmrtnosti matiek, ktorej sa dá úplne predchádzať;

Q.

keďže Texas už v uplynulom desaťročí prijal 26 obmedzení umelého prerušenia tehotenstva vrátane tohtoročného zákazu umelého prerušenia tehotenstva po šiestich týždňoch a zákazu umelého prerušenia tehotenstva, ktorý by nadobudol účinnosť v prípade zvrátenia rozhodnutia vo veci Roe/Wade; keďže počas tohto obdobia sa počet kliník pre umelé prerušenie tehotenstva v štáte znížil zo 46 v roku 2011 na len 21 kliník v roku 2017; keďže to znamená, že ženy nemajú prístup k starostlivosti, ktorú potrebujú;

R.

keďže umelé prerušenie tehotenstva už bolo ťažko prístupné v Texase a v iných regiónoch Spojených štátov a osoby, ktoré čelia prekážkam pri získavaní zdravotnej starostlivosti, vrátane marginalizovaných a zraniteľných skupín, najmä osôb, ktoré majú nižšie príjmy, najviac pociťujú vplyv zákazu, aký zavádza zákon SB8;

S.

keďže potom ako bolo v Texase prakticky úplne zakázané umelé prerušenie tehotenstva pacientky prechádzajú do kliník reprodukčného zdravia v susedných štátoch, čo preťažuje krehkú regionálnu infraštruktúru v oblasti umelého prerušenia tehotenstva; keďže každoročne sa v štáte Texas vykoná viac ako 56 000 umelých prerušení tehotenstva; keďže je nepravdepodobné, že by susedné štáty boli schopné prijať všetky pacientky, ktoré by od zavedenia zákona SB8 podstúpili umelé prerušenie tehotenstva;

T.

keďže u dospievajúcich dievčat vo veku od 15 do 19 rokov sú tehotenstvo a komplikácie pri pôrode hlavnou príčinou úmrtí na celom svete; keďže Výbor pre práva dieťaťa naliehavo vyzýva krajiny, aby dekriminalizovali umelé prerušenie tehotenstva a zabezpečili, aby dievčatá mali prístup k službám bezpečného umelého prerušenia tehotenstva; keďže tehotenstvo mladistvých zhoršuje cyklus chudoby; keďže Texas je siedmy štát s najvyššou mierou pôrodnosti u dospievajúcich v USA a štát s najvyššou mierou opakovaných pôrodov u dospievajúcich; keďže osobitne vysokú mieru tehotenstva mladistvých majú dievčatá hispánskeho pôvodu a africkoamerické dievčatá, ako aj dievčatá s nízkou úrovňou dosiahnutého vzdelania, dievčatá, ktoré žijú vo vidieckych oblastiach, sú v rodinnej starostlivosti a dievčatá žijúce v chudobe; keďže u dospievajúcich matiek je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že prestanú študovať a budú čeliť nezamestnanosti; keďže 65 % detí narodených mladým rodičom v Texase žije v chudobe a je pravdepodobnejšie, že sú v zlom zdravotnom stave a majú nízku úroveň vzdelania;

U.

keďže SB8 je jedným z najprísnejších opatrení v oblasti umelého prerušenia tehotenstva v USA, ktorým sa v štáte zakazuje umelé prerušenie tehotenstva po zachytení srdcovej činnosti plodu s výnimkou mimoriadnych lekárskych situácií, ale nie v prípade znásilnenia, incestu alebo poškodenia plodu, ktoré nie je zlučiteľné s udržaním života po narodení; keďže ide o formu rodovo motivovaného násilia, ktoré môže predstavovať mučenie alebo kruté, neľudské, či ponižujúce zaobchádzanie;

V.

keďže Centrum pre reprodukčné práva a jeho partnerské organizácie podali 30. augusta 2021 na Najvyšší súd USA mimoriadnu žiadosť o zablokovanie vstupu tohto texaského zákona do platnosti;

W.

keďže proti návrhu zákona namietalo viac ako 300 texaských právnikov, ktorí uviedli, že porušuje dlhodobé pravidlá a zásady právneho systému; keďže viac ako 200 lekárov z celého Texasu vyjadrilo hlboké znepokojenie v súvislosti s ich schopnosťou poskytovať zdravotnú starostlivosť, pričom varovali, že návrh zákona bude mať odstrašujúci účinok, ktorý bude brániť lekárom vo viac ako 30 špecializáciách vrátane primárnej starostlivosti, urgentnej medicíny, gynekológie a pôrodníctva, ako aj internej medicíny v poskytovaní informácií o všetkých možnostiach v tehotenstve, a to zo strachu z neopodstatnených súdnych sporov;

X.

keďže odborníci OSN na ľudské práva odsúdili prijatie SB8 a označili ho za alarmujúci, ako aj škody, ktoré tento zákaz spôsobí tehotným ženám v Texase, a najmä ženám z marginalizovaných komunít, ženám s nízkymi príjmami, ženám žijúcim vo vidieckych oblastiach a ženám z rasových a etnických menšín, ako aj migrantkám, ktoré budú týmto zákazom neprimerane zasiahnuté, a vyzvali vládu USA, aby zabránila zrušeniu práva na prístup k umelému prerušeniu tehotenstva, a namiesto toho prijala pozitívne opatrenia s cieľom zabezpečiť bezpečné a legálne možnosti umelého prerušenia tehotenstva;

Y.

keďže Najvyšší súd USA pomerom piatich hlasov proti štyrom rozhodol o zamietnutí žiadosti o zablokovanie texaského zákona, pričom uviedol, že predkladatelia v danej veci nedostatočne odôvodnili „komplexné a nové procedurálne otázky“;

Z.

keďže 9. septembra 2021 ministerstvo spravodlivosti USA podalo žalobu na štát Texas, v ktorej tvrdí, že zákaz porušuje ústavné právo jednotlivca na umelé prerušenie tehotenstva pred dosiahnutím životaschopnosti plodu, a keďže federálny okresný súd stanovil dátum predbežného súdneho pojednávania na 1. októbra 2021;

AA.

keďže prezident Biden vyhlásil, že návrh zákona predstavuje „bezprecedentný útok na ústavné práva žien“, pričom prisľúbil „snahu celej vlády“ bojovať proti tomuto zákonu a žiadal, aby „ženy v Texase mali prístup k bezpečnému a legálnemu ukončeniu tehotenstva“, a vo svojom vyhlásení potvrdil, že administratíva Joa Bidena a Kamaly Harrisovej bude vždy bojovať za ochranu prístupu k zdravotnej starostlivosti a brániť právo ženy rozhodovať o svojom tele a svojej budúcnosti;

AB.

keďže v správe Guttmacherovho inštitútu zo septembra 2019 s názvom Počet prípadov umelého prerušenia tehotenstva a dostupnosť služieb v Spojených štátoch v roku 2017 sa konštatuje znepokojivý vzostupný trend v amerických štátoch s obmedzeným prístupom k starostlivosti o reprodukčné zdravie, pokiaľ ide o potenciálne nebezpečné nelekárske snahy žien o vyvolanie potratu;

1.

pripája sa k hlasom v USA, ktoré dôrazne odsúdili prijatie texaského zákona SB8, ktorý znamená de facto úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva bez výnimky v prípade znásilnenia, incestu alebo poškodenia plodu, ktoré je nezlučiteľné s udržaním života po narodení, a považujú tento zákon za priamy útok na slobodu žien a ich sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, ktoré patria medzi základné ľudské práva, a za porušenie ústavných práv žien v USA; je hlboko znepokojený tým, ako veľmi tento zákaz prehĺbi traumu obetí znásilnenia a incestu;

2.

vyzýva vládu štátu Texas, aby urýchlene zrušila SB8, aby zabezpečila bezpečné, legálne, bezplatné a kvalitné služby umelého prerušenia tehotenstva v štáte a zaistila jednoduchý prístup k týmto službám pre všetky ženy a dievčatá;

3.

vyjadruje jednoznačnú solidaritu a podporu ženám v Texase a všetkým, ktorí sú zapojení do poskytovania zdravotnej starostlivosti v súvislosti s umelým prerušením tehotenstva a jej obhajoby za takýchto zložitých okolností;

4.

víta úsilie prezidenta Joa Bidena zamerané na to, aby poradcovia Rady a Úradu Bieleho domu vyvinuli úsilie na úrovni celej vlády a reagovali na toto rozhodnutie s cieľom zabezpečiť, aby ženy v Texase mali prístup k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva, ako rozhodol Najvyšší súd USA v prípade Roe/ Wade; víta skutočnosť, že v piatok 1. októbra 2021 administratíva prezidenta Joa Bidena naliehavo vyzvala sudcu, aby zablokoval zákaz umelého prerušenia tehotenstva, ktorý zaviedol Texas;

5.

vyjadruje plnú podporu a solidaritu zdravotníckym pracovníkom a osobám zapojeným do právnych sporov proti SB8v nádeji, že ich snaha povedie k obnoveniu práva texaských žien na starostlivosť o reprodukčné zdravie; uznáva úlohu, ktorú zohrávajú mimovládne organizácie ako poskytovatelia služieb a tiež ako obhajcovia sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v USA, a nabáda ich, aby pokračovali vo svojej práci ako obhajcovia týchto základných práv; potvrdzuje, že tieto MVO potrebujú primeranú úroveň financovania, aby mohli fungovať;

6.

zdôrazňuje, že 14. septembra 2021 experti OSN zdôraznili, že „ľudské práva žien sú základnými právami, ktoré nemožno podriadiť kultúrnym, náboženským ani politickým úvahám“, a doplnili že „vplyv ideologicky a nábožensky motivovaného zasahovania do záležitostí verejného zdravia je osobitne škodlivý pre zdravie a pohodu žien a dievčat“;

7.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Najvyšší súd USA veľmi tesným rozdielom hlasov (piati proti štyrom) rozhodol o zamietnutí žiadosti o zablokovanie vstupu bezprecedentného SB8 do platnosti; pripomína, že toto rozhodnutie neznamená, že sa zákon považuje za ústavný;

8.

vyzýva prezidenta Joa Bidena, aby pokračoval vo svojom úsilí o zabezpečenie prístupu k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva; nabáda, aby sa vyvinulo ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa umelé prerušenie tehotenstva a antikoncepcia začlenili do poskytovania komplexných informácií a služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, aby boli všeobecne prístupné a aby sa zabezpečil nepretržitý prístup k nim počas núdzových situácií, ako je pandémia ochorenia COVID-19;

9.

vyzýva vládu USA, aby v plnej miere dekriminalizovala umelé prerušenie tehotenstva, čo si vyžaduje nielen ukončenie trestania tehotných žien a dievčat, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a iných osôb za využitie prístupu k službám umelého prerušenia tehotenstva, za pomoc pri ich poskytovaní alebo pri ich výkone, ale aj odstránenie umelého prerušenia tehotenstva z kódexu trestného práva a zrušenie všetkých ďalších represívnych zákonov, politík a postupov;

10.

vyzýva vládu USA, aby zaviedla federálnu právnu ochranu pre všeobecný prístup k umelému prerušeniu tehotenstva; zdôrazňuje, že zdravie je ľudské právo a že je povinnosťou štátu poskytovať dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých;

11.

vyzýva Kongres USA, aby udelil federálnu právnu ochranu pre prístup k umelému prerušeniu tehotenstva prostredníctvom zákona o ochrane zdravia žien (WHPA), ktorý nedávno schválila Snemovňa reprezentantov USA v historickom hlasovaní a ktorý chráni právo na umelé prerušenie tehotenstva pred zákazmi a obmedzeniami na úrovni štátov;

12.

zdôrazňuje, že prísne reštriktívne zákony zakazujúce umelé prerušenie tehotenstva neznižujú potrebu interrupcií, ale vedú k tomu, že ženy musia hľadať možnosti umelého prerušenia tehotenstva v tajnosti, cestovať za týmto účelom alebo donosiť dieťa proti svojej vôli, čo predstavuje porušenie ľudských práv a formu rodovo motivovaného násilia, ktoré ovplyvňuje práva žien a dievčat na život, telesnú a duševnú integritu, rovnosť, nediskrimináciu a zdravie;

13.

zdôrazňuje, že len vzdelávanie, informácie a všeobecný prístup k antikoncepcii, odstránenie sexuálneho násilia a spoločná zodpovednosť za antikoncepciu môžu znížiť počet neplánovaných tehotenstiev; zdôrazňuje, že prioritou by mal byť všeobecný prístup k vekovo primeranej sexuálnej výchove a vzdelávaniu v oblasti vzťahov založenému na dôkazoch, k rôznym kvalitným a všeobecne dostupným moderným metódam a prostriedkom antikoncepcie, k poradenstvu v oblasti plánovaného rodičovstva a informáciám o antikoncepcii, ako aj k zárukám bezpečnej a legálnej starostlivosti v prípade umelého prerušenia tehotenstva;

14.

je hlboko znepokojený skutočnosťou, že tento zákon neprimerane zasiahne ľudí so sociálno-ekonomickými problémami, ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach, ľudí znevýhodnených na základe rasy, LGBTIQ+ osoby a tých, ktorí čelia viacnásobnej a prelínajúcej sa diskriminácii, najmä zraniteľné skupiny žien, ktoré si z dôvodu finančných alebo logistických prekážok nemôžu dovoliť cestovať na kliniky reprodukčného zdravia v susedných štátoch, v dôsledku čoho im hrozí väčšie riziko, že podstúpia nebezpečné a život ohrozujúce zákroky alebo budú nútené donosiť dieťa proti svojej vôli;

15.

hlboko spochybňuje morálny kontext a okrem toho vyjadruje znepokojenie nad návrhom tohto zákona, ktorý posilňuje postavenie súkromných občanov a poskytuje im peňažné stimuly, aby žalovali každého, kto mohol pomáhať ženám podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva, ako sú poskytovatelia služieb umelého prerušenia tehotenstva alebo obhajcovia starostlivosti v prípade umelého prerušenia tehotenstva, čím sa vytvára priestor pre obťažovanie a neopodstatnené súdne spory zo strany odporcov umelého prerušenia tehotenstva a spúšťa hon na čarodejnice v 21. storočí;

16.

vyzýva vládu USA, aby zrušila akýkoľvek systém odmien pri presadzovaní zákazov umelého prerušenia tehotenstva na štátnej alebo individuálnej úrovni, ktorý vytvára atmosféru strachu a zastrašovania;

17.

je hlboko znepokojený vplyvom texaského zákona na iné štáty USA, ktoré podporí aj nečinnosť Najvyššieho súdu USA a ktoré sa pokúsia schváliť zákazy umelého prerušenia tehotenstva v celej krajine, ako už bolo možné vidieť na prípade Floridy;

18.

poznamenáva, že tento zákon, ktorý je jedným z 26 obmedzení umelého prerušenia tehotenstva, ktoré už boli prijaté v Texase v poslednom desaťročí, predstavuje ďalší pokus o oslabenie práv žien a ich reprodukčnej slobody, ako aj ich práva na zdravotnú starostlivosť, a nezohľadňuje ústavné práva žien ani vôľu ľudí;

19.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že tento zákon nielenže vedie de facto k zákazu umelého prerušenia tehotenstva, ale aj zjavne porušuje ľudské práva žien, a to v úplnom rozpore s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv vrátane zásady ochrany nadobudnutých práv, a že obmedzuje prístup k zdravotnej starostlivosti tým, že znižuje počet zariadení poskytujúcich zdravotnú starostlivosť ženám, čo vedie k rozdielom v starostlivosti o ženy a ešte viac ohrozuje ich životy;

20.

dôrazne odsudzuje zhoršenie práv žien a ich sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, ku ktorému dochádza v USA a na celom svete, a vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Komisiu a všetky členské štáty EÚ, aby využili všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, na posilnenie svojich opatrení na zvrátenie tohto trendu; pripomína, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú základnými ľudskými právami, ktoré by sa mali posilniť a v žiadnom prípade ich nemožno oslabiť ani zrušiť;

21.

zdôrazňuje, že právo všetkých jednotlivcov na telesnú integritu a autonómiu musí byť v súlade s Pekinskou akčnou platformou a akčným programom ICPD chránené a že sa musí zabezpečiť prístup k základným službám, ktoré umožňujú uplatňovanie tohto práva; žiada, aby sa do vnútroštátnych stratégií, politík a programov všeobecnej zdravotnej starostlivosti začlenil komplexný prístup v rámci základného balíka opatrení v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane opatrení na prevenciu a zabránenie nebezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva, ako aj poskytovanie starostlivosti po umelom prerušení tehotenstva;

22.

je znepokojený plánovaným prehodnotením veci Roe/Wade zo strany Najvyššieho súdu a tým, že tento prelomový rozsudok, ktorý zaručuje práva žien, by mohol byť v blízkej budúcnosti zrušený; obáva sa, že by to malo vážny a rozsiahly vplyv na prístup k zdravotnej starostlivosti a slobodnú voľbu žien v ďalších štátoch, keďže ďalších 11 štátov už má tzv. spúšťacie zákony zakazujúce právo na umelé prerušenie tehotenstva, ktoré by automaticky vstúpili do platnosti v prípade, ak by bol rozsudok vo veci Roe/Wade zrušený;

23.

víta, že administratíva prezidenta Bidena zrušila globálne pravidlo zamerané proti potratom a víta jej zámer obnoviť poskytovanie finančných prostriedkov USA Populačnému fondu OSN (UNFPA), ktorý je agentúrou OSN pre sexuálne a reprodukčné zdravie; naliehavo žiada, aby toto obnovenie poskytovania finančných prostriedkov nadobudlo účinnosť bezodkladne;

24.

pripomína, že jedným z piatich pilierov akčného plánu GAP III ESVČ je podpora sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie a presadzovanie doložiek o ľudských právach vrátane práva na slobodné a bezpečné umelé prerušenie tehotenstva vo všetkých medzinárodných vzťahoch s USA;

25.

vyzýva delegáciu EÚ v USA, aby monitorovala situáciu v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v Texase a v iných štátoch a aby sa pri spolupráci s príslušnými orgánmi USA a vykonávaní akčného plánu GAP III na miestnej úrovni prioritne venovala sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam;

26.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby organizáciám občianskej spoločnosti so sídlom v USA, ktoré chránia a presadzujú sexuálne a reprodukčné zdravie a práva v krajine, ponúkli všetku možnú podporu vrátane finančnej podpory ako vyjadrenie svojho všeobecného záväzku k ochrane týchto práv; ďalej vyzýva členské štáty, aby ponúkli bezpečné útočisko všetkým zdravotníckym pracovníkom, ktorí by mohli byť ohrození právnymi alebo inými formami obťažovania v dôsledku ich legitímnej práce; pripomína, že úplný zákaz starostlivosti v prípade umelého prerušenia tehotenstva alebo odopieranie tejto starostlivosti je formou rodovo motivovaného násilia;

27.

vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby vo svojej komunikácii s predstaviteľmi USA odsúdil toto porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv žien;

28.

vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby v komunikácii s predstaviteľmi USA odsúdil a odmietol toto porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv žien a ich práva na zdravotnú starostlivosť;

29.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, prezidentovi Spojených štátov amerických a jeho administratíve, Kongresu USA a guvernérovi a zákonodarnému orgánu štátu Texas.

(1)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0314.


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/196


P9_TA(2021)0420

Situácia v Bielorusku po roku protestov a ich násilného potláčania

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o situácii v Bielorusku po roku protestov a ich násilného potláčania (2021/2881(RSP))

(2022/C 132/17)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bielorusku,

so zreteľom na závery Európskej rady z 24. mája 2021 a 25. júna 2021 o Bielorusku,

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 21. júna 2021 o Bielorusku,

so zreteľom na prejav predsedníčky von der Leyenovej o stave Únie v roku 2021,

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella z 26. marca 2021 o podpore Medzinárodnej platformy pre zodpovednosť pre Bielorusko zo strany EÚ a z 15. júla 2021 o tvrdých zásahoch proti občianskej spoločnosti v Bielorusku a na jeho vyhlásenia v mene EÚ z 30. júla 2021 o zneužívaní migrantov a utečencov zo strany režimu a z 8. augusta 2021 k prvému výročiu zmanipulovaných prezidentských volieb v Bielorusku, ktoré sa konali 9. augusta 2020,

so zreteľom na vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zo 6. júla 2021 o odsúdení Viktora Babaryka a ďalších politických procesoch, zo 7. júla 2021 o obmedzení diplomatickej prítomnosti v Litve, z 30. augusta 2021 o represiách voči novinárom a médiám a zo 6. septembra 2021 o odsúdení Marie Kolesnikovovej a Maxima Znaka,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a všetky dohovory o ľudských právach, ktorých signatárom je aj Bielorusko,

so zreteľom na Parížsku chartu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre novú Európu,

so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku Anaïs Marinovej predloženú 5. júla 2021 Rade OSN pre ľudské práva,

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 13. júla 2021 o situácii v oblasti ľudských práv v Bielorusku,

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu zo 16. septembra 2021 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o smerovaní politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom (1),

so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu za slobodu myslenia za rok 2020 demokratickej opozícii v Bielorusku,

so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže viac ako rok po takzvaných voľbách, ktoré sa konali 9. augusta 2020, bieloruské orgány pokračujú v represiách voči bieloruskému obyvateľstvu, pričom mnohí občania sú obťažovaní, zatýkaní, mučení a odsúdení za vyjadrenie nesúhlasu s režimom alebo s rozsiahlym porušovaním ľudských práv, ku ktorému dochádza v Bielorusku; keďže EÚ a jej členské štáty výsledky prezidentských volieb neuznali;

B.

keďže sa odhaduje, že takmer 40 000 Bielorusov bolo v určitom okamihu zadržaných za protestovanie proti režimu; keďže obhajcovia ľudských práv zdokumentovali stovky prípadov mučenia a zlého zaobchádzania, pričom niekoľko ľudí je naďalej nezvestných a ďalších našli mŕtvych; keďže v bieloruských detenčných centrách a väzniciach naďalej dochádza k neľudskému zaobchádzaniu, mučeniu a úmyselnému odopieraniu poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom niekoľko demonštrantov v nich zomrelo; keďže bolo zdokumentovaných niekoľko prípadov pokusu o samovraždu na súde a vo väzení; keďže sa zdá, že celé súdnictvo krajiny sa zmenilo na nástroj režimu a využíva sa na zabezpečenie jeho prežitia; keďže v Bielorusku je viac ako 720 politických väzňov a proti bieloruským občanom bolo vznesených viac ako 4 600 obvinení z trestných činov, pričom sa nezačalo ani jediné konanie proti osobám zodpovedným alebo spoluzodpovedným za násilie a represie; keďže obhajcovia ľudských práv, opoziční politici, občianska spoločnosť, nezávislí novinári a ďalší aktivisti sú systematicky vystavovaní násilným represiám; keďže tisíce Bielorusov boli nútené alebo inak dohnané k tomu, aby opustili vlastnú krajinu a bezpečnosť hľadali v zahraničí;

C.

keďže členské štáty, najmä Poľsko a Litva, poskytli útočisko, lekárske ošetrenie a štipendiá tisícom žiadateľov o azyl, ktorí utiekli pred prenasledovaním zo strany Lukašenka pre svoje demokratické snahy;

D.

keďže bieloruský režim vedie represívnu kampaň proti občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv, ktorej cieľom je umlčať všetky zostávajúce nezávislé hlasy v Bielorusku; keďže takmer 250 organizácií občianskej spoločnosti bolo zlikvidovaných alebo je v procese likvidácie vrátane Centra pre ľudské práva Viasna, ktoré bolo bezprecedentne zasiahnuté zatknutím a obvinením svojho vedenia, zamestnancov a dobrovoľníkov vrátane riaditeľa Viasny Alesa Biaľackého; člena predstavenstva Viasny a podpredsedu Medzinárodnej federácie pre ľudské práva Valentina Stefanoviča; koordinátorky siete dobrovoľníkov Viasny Marfy Rabkovovej, Andreja Čepjuka; Leonida Sudalenka; Tatiany Lasitovej; Marie Tarasenkovej; Vladimira Labkoviča a ďalších zamestnancov a dobrovoľníkov Viasny;

E.

keďže bieloruské súdy vydali viac ako 120 nespravodlivých a svojvoľných rozsudkov v politicky motivovaných procesoch, ktoré sa často konali za zatvorenými dverami a bez riadneho súdneho procesu; keďže bieloruský opozičný politik Viktor Babaryko bol odsúdený na 14 rokov odňatia slobody a bieloruskí lídri opozície a politickí väzni Maria Kolesnikovová, laureátka Sacharovovej ceny za slobodu myslenia a nositeľka medzinárodného ocenenia pre statočné ženy Women of Courage, a prominentný právnik Maxim Znak boli odsúdení na 11, resp. 10 rokov za údajné pripravovanie prevratu; keďže bolo zatknutých takmer 500 novinárov a bieloruské orgány pokračujú v tvrdých zásahoch a obťažovaní nezávislých bieloruských novinárov a v zámerných pokusoch o obmedzenie objektívneho spravodajstva; keďže 27. augusta 2021 bieloruský režim nariadil zrušenie Bieloruského združenia novinárov, ktoré je najväčšou nezávislou organizáciou novinárov v krajine a v roku 2004 získalo Sacharovovu cenu za slobodu myslenia; keďže dve novinárky Belsat, Jekaterina Andrejevová a Daria Čulcovová, si naďalej odpykávajú tresty v trestaneckej kolónii v Bielorusku;

F.

keďže tlak na bieloruské odborové zväzy sa v posledných týždňoch dramaticky zvýšil, pričom vedúci predstavitelia a členovia Bieloruského nezávislého odborového zväzu (BITU) a Bieloruského kongresu demokratických odborových zväzov (BKDP) boli zatknutí, pokutovaní a podrobení prehliadkam KGB; keďže podľa indexu globálnych práv ITUC za rok 2021 je Bielorusko jednou z najhorších krajín pre pracujúcich;

G.

keďže Alexander Lukašenko pokračuje vo svojom ťažení proti poľskej menšine, uväznil Andżeliku Borysovú a Andrzeja Poczobuta, dvoch vedúcich predstaviteľov poľskej komunity, útočí na školy s poľským vyučovacím jazykom a vedie propagandistickú kampaň založenú na falošnej historickej rétorike;

H.

keďže nič nenasvedčuje tomu, že by bieloruské orgány vyšetrovali tisícky prípadov policajnej brutality nahlásených od polovice augusta 2020 alebo zabitie demonštrantov; keďže v dôsledku rozšírenej beztrestnosti porušovania ľudských práv je situácia bieloruského obyvateľstva naďalej zúfalá; keďže absencia právneho štátu obetiam prekáža v uplatnení práva na spravodlivý proces; keďže Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, v ktorej sa ešte vykonáva trest smrti;

I.

keďže 23. mája 2021 bol let spoločnosti Ryanair FR4978, medzinárodný osobný let medzi dvoma hlavnými mestami EÚ (z Atén do Vilniusu), presmerovaný s použitím sily do Minska na rozkaz Alexandra Lukašenka pod falošnou zámienkou bombovej hrozby, v rozpore s medzinárodnými dohovormi a ohrozujúc bezpečnosť viac ako 170 cestujúcich a posádky na palube; keďže bieloruské orgány zadržali v Minsku cestujúceho Romana Prataseviča, bieloruského novinára a aktivistu, a jeho partnerku Sofiu Sapegovú;

J.

keďže v odvete za sankcie EÚ uvalené v reakcii na nútené presmerovanie letu spoločnosti Ryanair FR4978 Lukašenko verejne pohrozil, že EÚ, najmä susednú Litvu a Poľsko, zaplaví migrantmi a drogami; keďže táto hrozba sa zrealizovala prostredníctvom zneužitia migrantov na politické účely; keďže Lukašenkov režim vytvoril systém na prepravu migrantov z Iraku, Turecka a iných krajín do Minska a s pomocou bieloruských príslušníkov pohraničnej stráže uľahčil ich nelegálny prechod do EÚ; keďže v dôsledku toho vstúpilo približne 4 000 nelegálnych migrantov do Litvy, viac ako 1 400 migrantov do Poľska a približne 400 migrantov do Lotyšska; keďže Poľsko, Lotyšsko a Litva museli na svojich hraniciach s Bieloruskom vyhlásiť núdzový stav; keďže počet neoprávnených vstupov do EÚ je stále vysoký a pokusy o nelegálne prekračovanie hraníc pokračujú; keďže bieloruský režim používa na vytláčanie migrantov na územie EÚ silu a šíri propagandu a dezinformácie obviňujúce členské štáty EÚ z uľahčovania nelegálnej migrácie do Bieloruska; keďže Lukašenko navrhol zrušenie povinnosti Bieloruska prijímať vracajúcich sa migrantov a predložil bieloruskému parlamentu návrh zákona, ktorým sa táto povinnosť pozastavuje; keďže najmenej päť migrantov zomrelo na podchladenie a vyčerpanie a niektorí migranti uviazli na niekoľko týždňov na vonkajších hraniciach EÚ s Bieloruskom; keďže Poľsko obmedzilo prístup organizácií občianskej spoločnosti a médií do pohraničnej oblasti, kde bol zavedený núdzový stav; keďže situácia na hraniciach EÚ s Bieloruskom je naďalej napätá, pričom zo strany bieloruských dôstojníkov a vojakov dochádza k častým a rôznorodým provokáciám;

K.

keďže vo svojej správe o stave Únie z 15. septembra 2021 predsedníčka Komisie nazvala zneužívanie migrantov hybridným útokom Bieloruska, ktorého cieľom je destabilizácia EÚ;

L.

keďže 3. augusta 2021 bol Vitalij Šišov, zakladateľ Bieloruského domu na Ukrajine (skupiny pomáhajúcej ľuďom, ktorí opustili Bielorusko), nájdený obesený v parku v Kyjeve;

M.

keďže 17. septembra 2021 bieloruská generálna prokuratúra pozastavila vyšetrovanie smrti Romana Bondarenka;

N.

keďže po nedávnej smrtiacej streľbe v Minsku, pri ktorej zahynul Andrej Zelcer a agent KGB, režim zatkol viac ako sto ľudí, ktorí na túto udalosť reagovali na sociálnych sieťach, a pod nátlakom ich donútil k priznaniam;

O.

keďže po kritike trénerov bola bieloruská športovkyňa Kristina Timanovská nútená predčasne odísť z olympijských hier v Tokiu a pre obavy o svoju bezpečnosť požiadala o policajnú ochranu na letisku v Tokiu a prijala humanitárne víza, ktoré jej udelilo Poľsko; keďže Medzinárodný olympijský výbor (MOV) vyhostil bieloruských trénerov Artura Šimaka a Jurija Majseviča z olympijských hier v Tokiu a začal vyšetrovanie;

P.

keďže v už aj tak napätej atmosfére v septembri 2021 Rusko a Bielorusko uskutočnili rozsiahle spoločné vojenské cvičenie Západ 2021, na ktorom sa zúčastnilo 200 000 príslušníkov vojenských síl, čím sa vytvoril ďalší tlak na hranice EÚ; keďže Rusko a Bielorusko zriadili spoločné výcvikové stredisko vzdušných síl a protivzdušnej obrany v Grodne, necelých 15 kilometrov od hranice s Poľskom; keďže 9. septembra 2021 sa prezidenti Lukašenko a Putin stretli v Moskve a oznámili schválenie ďalších 28 programov integrácie na hospodárskej a fiškálnej úrovni, ako aj vytvorenie „spoločného obranného priestoru“, čo predstavuje ďalší krok smerom k zlúčeniu bieloruských a ruských ozbrojených síl a možnému trvalému nasadeniu ruských jednotiek v Bielorusku; keďže Lukašenko oznámil plány nákupu zbraní v hodnote 1 miliardy USD z Ruska do roku 2025 vrátane raketových systémov S-400; keďže 9. septembra 2021 sa Lukašenko a Putin dohodli aj na vytvorení jednotného trhu s ropou a plynom a na prehĺbení hospodárskej integrácie, čím sa zvýšilo riziko, že Lukašenko bude naďalej kupčiť so suverenitou Bieloruska výmenou za väčšiu podporu zo strany Ruska;

Q.

keďže 28. júna 2021 bieloruský režim pozastavil svoju účasť vo Východnom partnerstve;

R.

keďže Lukašenkov režim v uplynulom roku nariadil niekoľkým diplomatom a zamestnancom veľvyslanectiev EÚ a jej členských štátov, aby opustili krajinu, čím ešte viac zatvoril diplomatické komunikačné kanály;

S.

keďže Medzinárodný menový fond (MMF) sa rozhodol poskytnúť Bielorusku prístup k takmer 1 miliarde USD v rámci nových zvláštnych práv čerpania ako súčasť širšieho prídelu 650 miliárd USD pre všetkých členov MMF;

T.

keďže Bielorusko začalo komerčnú prevádzku jadrovej elektrárne v Ostrovci bez toho, aby vyriešilo všetky bezpečnostné odporúčania uvedené v správe EÚ zo záťažových testov v roku 2018; keďže bieloruská strana nie je transparentná a neposkytuje dôveryhodné informácie o udalostiach v jadrovej elektrárni, čím opätovne potvrdzuje, že bieloruská jadrová elektráreň je nebezpečná a predstavuje vážnu hrozbu pre jadrovú bezpečnosť;

U.

keďže Rada v nadväznosti na nútené a nezákonné pristátie letu FR4978 spoločnosti Ryanair v Minsku prijala 21. júna 2021 štvrtý balík reštriktívnych opatrení proti bieloruským fyzickým a právnickým osobám; keďže 4. júna 2021 Rada rozhodla o zavedení zákazu vstupu bieloruských dopravcov všetkého druhu do vzdušného priestoru EÚ a na letiská EÚ; keďže Európska únia doteraz uložila sankcie 166 fyzickým a 15 právnickým osobám vrátane Alexandra Lukašenka, ako aj cielené hospodárske sankcie zamerané proti viacerým odvetviam bieloruského hospodárstva; keďže bieloruské hospodárstvo zaznamenalo v roku 2020 pokles reálneho HDP o 0,9 % a keďže prognózy na rok 2021 odhadujú ďalší pokles HDP o 2,7 %; keďže Čína naďalej spolupracuje s Bieloruskom a investuje v krajine, najmä do čínsko-bieloruského priemyselného parku Veľký kameň;

1.

naďalej neochvejne vyjadruje solidaritu obyvateľom Bieloruska a pokojným demonštrantom, ktorí sa naďalej zasadzujú za slobodné a demokratické Bielorusko; pripomína, že Európska únia a jej členské štáty neuznali výsledky prezidentských volieb v roku 2020 z dôvodu rozsiahleho falšovania a vykonštruovania výsledkov a neuznávajú Alexandra Lukašenka za prezidenta Bieloruska;

2.

naďalej odsudzuje pokračujúce represie, mučenie a zlé zaobchádzanie s pokojným obyvateľstvom Bieloruska, potláčanie médií a internetu a bitie, zatýkanie a zastrašovanie novinárov, blogerov a iných nezávislých hlasov v Bielorusku; naďalej žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov a svojvoľne zadržiavaných osôb a zrušenie všetkých obvinení voči nim a požaduje okamžité ukončenie násilia a represií;

3.

trvá na potrebe zabezpečiť v Bielorusku základné slobody a ľudské práva, právny štát a nezávislé funkčné súdnictvo a ukončiť všetky represie, prenasledovanie, zlé zaobchádzanie, sexuálne a rodovo motivované násilie, nedobrovoľné zmiznutia a mučenie, ako aj na okamžitom a trvalom zrušení trestu smrti; vyzýva na skoncovanie s diskrimináciou žien a zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím a LGBTQI osôb;

4.

odsudzuje politické procesy a tvrdé a nespravodlivé rozsudky, ktoré boli nedávno vynesené voči vedúcim predstaviteľom opozície Marii Kolesnikovovej a Maximovi Znakovi a voči ďalším politickým väzňom a väzneným osobám; vyjadruje poľutovanie nad tým, že súdne pojednávania sa uskutočnili za zatvorenými dverami a bez riadneho súdneho procesu a že diplomati EÚ a členských štátov sa na nich nemohli zúčastniť;

5.

naďalej odsudzuje represálie zo strany orgánov proti Centru pre ľudské práva Viasna a vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie a zrušenie všetkých obvinení proti Alesovi Biaľackému, Valentinovi Stefanovičovi, Marfe Rabkovovej, Andrejovi Čepjukovi, Leonidovi Sudalenkovi, Tatiane Lasitovej, Marii Tarasenkovej, Vladimirovi Labkovičovi a ďalším zamestnancom a dobrovoľníkom Viasny;

6.

dôrazne odsudzuje represie a nepriateľské činy orgánov proti predstaviteľom poľskej menšiny a proti školám s poľským vyučovacím jazykom v Bielorusku; v tejto súvislosti vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Andżeliky Borysovej, novinára Andrzeja Poczobuta a ďalších politických väzňov;

7.

odsudzuje správanie bieloruských trénerov Artura Šimaka a Jurija Majseviča na olympijských hrách v Tokiu; pripomína stíhanie bieloruských športovcov za ich účasť na pokojných protestoch a údajné prepojenia medzi Bieloruskou federáciou ľadového hokeja a vraždou Romana Bondarenka; vyzýva MOV a iné medzinárodné športové výbory a federácie, aby pri práci so zástupcami Bieloruska dodržiavali svoje etické kódexy a kódexy správania;

8.

opätovne pripomína výzvu adresovanú ESVČ, Komisii a národným diplomatickým zastúpeniam členských štátov EÚ v Bielorusku, aby pozorne sledovali situáciu jednotlivých politických väzňov v Bielorusku, podali Európskemu parlamentu správu o jej monitorovaní a aby týmto väzňom ponúkli podporu a usilovali sa o ich prepustenie;

9.

požaduje jednoznačnú podporu bieloruskej demokratickej opozícii pri organizovaní slobodných a spravodlivých volieb pod medzinárodným dohľadom Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a s podporou nezávislých a slobodných médií a silnej občianskej spoločnosti;

10.

považuje únos a nútené pristátie letu spoločnosti Ryanair FR4978 v Minsku za akt štátneho terorizmu, a preto vyzýva EÚ, aby v záujme boja proti terorizmu uplatnila reštriktívne opatrenia voči zodpovedným fyzickým alebo právnickým osobám v Bielorusku a Rusku;

11.

naliehavo vyzýva Európsku radu, aby sa na svojom ďalšom zasadnutí 21. – 22. októbra 2021 dohodla na komplexnom a strategickom prístupe k sankciám voči bieloruskému režimu, ktorý by mal zahŕňať posun od prístupu založeného na postupných krokoch k rozhodnejšiemu sankčnému prístupu založenému na systémovej povahe represií a vážneho porušovania ľudských práv;

12.

víta rozhodnutie Rady prijať štvrtý balík reštriktívnych opatrení a naliehavo ju vyzýva, aby čo najskôr pristúpila k piatemu balíku sankcií tým, že sa zameria na fyzické a právnické osoby zapojené do zásahov a represií v Bielorusku a na fyzické a právnické osoby zapojené do obchodovania s ľuďmi, a aby riešila obchádzanie sankcií, ku ktorému už dochádza;

13.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že uvalené hospodárske sankcie majú len čiastočný dosah na Lukašenkov režim a významne neovplyvnili dôležité odvetvia, ako sú odvetvia potaše a ropných produktov; vyzýva Radu, aby ďalej posilňovala cielené hospodárske sankcie EÚ so zameraním na kľúčové bieloruské hospodárske odvetvia a verejné a súkromné spoločnosti podporujúce a financujúce Lukašenkov režim, aby do balíka hospodárskych sankcií začlenila ďalšie odvetvia, ako je oceliarstvo, drevársky a chemický priemysel, ako aj všetky zostávajúce, štátom vlastnené banky a kľúčové spoločnosti, ako sú Belaruskali a Beltelecom, a aby zakázala dovoz výrobkov, ktoré často vyrábajú väzni v nápravnovýchovných kolóniách; víta dodatočné sankcie, ktoré uložili USA, Spojené kráľovstvo a Kanada pri príležitosti prvého výročia zmanipulovaných prezidentských volieb v Bielorusku; žiada, aby EÚ koordinovala svoje opatrenia s USA, partnermi zo skupiny G7 a inými podobne zmýšľajúcimi demokraciami;

14.

vyzýva členské štáty, aby spoločne vyhlásili bieloruských príslušníkov KGB na pôde Európskej únie za persony non grata; opäť zdôrazňuje, že EÚ by mala venovať osobitnú pozornosť finančným tokom z Bieloruska a vyzýva inštitúcie EÚ, aby predložili Európskemu parlamentu správu o aktívach ľudí okolo Lukašenka a ľudí previazaných so skorumpovanými Lukašenkovými oligarchami; žiada, aby EÚ koordinovala tieto opatrenia s USA, partnermi zo skupiny G7 a inými podobne zmýšľajúcimi krajinami;

15.

vyjadruje poľutovanie nad vyhostením diplomatov EÚ a členských štátov z Bieloruska, najmä vedúceho delegácie Európskej únie v Bielorusku a veľvyslancov a diplomatov z Litvy, Lotyšska a Poľska; vyzýva členské štáty, aby povolali na konzultáciu svojich veľvyslancov z Minska, čím by vyslali politický signál Lukašenkovmu režimu a aby odmietli akreditáciu bieloruských diplomatov v EÚ; zdôrazňuje, že bieloruskí poslanci a predstavitelia by sa nemali pozývať na žiadne medzinárodné ani dvojstranné podujatia; naliehavo vyzýva ESVČ, aby prehodnotila svoje pracovné metódy a zabezpečila aktívnu úlohu vedúceho delegácie Európskej únie v Bielorusku, ktorý je v súčasnosti povolaný do Bruselu, a aby prijala ďalšie opatrenia na zaistenie bezpečného pracovného prostredia pre diplomatov EÚ a zamestnancov delegácií EÚ v Minsku, najmä ochranu pred propagandistickými útokmi Lukašenkovho režimu;

16.

dôrazne odsudzuje zneužívanie ľudí Lukašenkovým režimom na presadzovanie politických cieľov v rozpore s medzinárodnými normami a dvojstrannými zmluvami Bieloruska so susednými členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje, že podporovanie nezákonných prekročení vonkajších hraníc EÚ bieloruským štátom spolu s dezinformačnou kampaňou je formou hybridnej vojny zameranej na zastrašovanie a destabilizáciu EÚ; vyjadruje pevnú solidaritu s Litvou, Poľskom a Lotyšskom, ako aj s ďalšími členskými štátmi EÚ, ktoré sú terčom bieloruského režimu; pripomína, že je potrebné, aby najviac dotknuté krajiny účinne chránili vonkajšie hranice EÚ v súlade s príslušným medzinárodným právom, najmä Ženevským dohovorom, ako aj s azylovým právom EÚ vrátane Charty základných práv;

17.

víta podporu, ktorú členské štáty, Nórsko a inštitúcie a agentúry EÚ, najmä Europol, Frontex a Európsky podporný úrad pre azyl, poskytujú členským štátom postihnutým migračnou krízou spôsobenou bieloruským režimom, a nabáda ich, aby pokračovali v tejto podpore, a to aj prideľovaním ďalšej núdzovej pomoci EÚ, a vyzýva tých, ktorí ju zatiaľ nevyužili, aby tak urobili; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby naliehavo riešili mnohorozmernú krízu na bieloruských hraniciach a pomohli migrantom uviaznutým na hranici EÚ s Bieloruskom a poskytli im potrebnú podporu; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom transparentnosti na poľsko-bieloruskej hranici a naliehavo vyzýva poľské orgány, aby transparentným spôsobom zabezpečili, aby všetky právne predpisy, politiky alebo postupy na poľsko-bieloruskej hranici boli v súlade s právom EÚ, a aby zaručili prístup organizácií občianskej spoločnosti a médií do pohraničnej oblasti, ako aj spoluprácu s agentúrou Frontex s cieľom spoločne vyriešiť prebiehajúcu krízu; žiada EÚ, jej členské štáty a medzinárodné organizácie, aby zintenzívnili úsilie o rozbitie týchto štátom riadených tokov obchodovania s ľuďmi, a to aj vyvíjaním diplomatického tlaku na krajiny pôvodu migrantov a ukladaním sankcií voči zúčastneným bieloruským predstaviteľom, jednotlivcom a subjektom, ako aj medzinárodným zločineckým sieťam pôsobiacim na území EÚ, ktoré sú zodpovedné za ich presuny do konečných destinácií; zdôrazňuje, že Bielorusko nedávno pozastavilo svoj vízový režim s Pakistanom, Jordánskom, Egyptom a Južnou Afrikou, čo umožnilo bezvízový styk z týchto krajín do Bieloruska;

18.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali spoločný prístup k tejto situácii založený na príslušnom práve EÚ a medzinárodnom práve a na zásadách solidarity, transparentnosti, zodpovednosti a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila cielené legislatívne návrhy, ktoré členským štátom poskytnú potrebné záruky, aby mohli rýchlo a účinne reagovať na kampane zamerané na inštrumentalizáciu migrácie zo strany krajín mimo EÚ, a to najmä zabezpečením silnej a účinnej ochrany vonkajších hraníc EÚ a poskytnutím účinných opatrení na predchádzanie nelegálnemu prekračovaniu hraníc, ako aj vypracovaním metód na zastavenie zneužívania azylového systému nepriateľskou treťou krajinou alebo zločineckou sieťou;

19.

je znepokojený smrťou ľudí na hranici medzi Bieloruskom a EÚ a vyjadruje sústrasť rodinám a príbuzným zosnulých; vyzýva poľské, lotyšské a litovské orgány a ostatné dotknuté členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie práva EÚ v oblasti azylu a návratu a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, a to aj počas núdzovej situácie vrátane čo najširšieho prístupu k azylu a prístupu médií, organizácií občianskej spoločnosti a poskytovateľov právnej pomoci do pohraničnej oblasti, a aby zohľadnili usmernenia Agentúry OSN pre utečencov (UNHCR) a orgánov Rady Európy; vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby zabezpečila dodržiavanie príslušných právnych predpisov EÚ;

20.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoju spoluprácu v oblasti riadenia hraníc, boja proti obchodovaniu s ľuďmi, pašovaniu cigariet a iných bezpečnostných výziev, ktoré bieloruský režim vytvoril alebo zhoršil; podporuje návrh Komisie pozastaviť určité články dohody EÚ o zjednodušení vízového režimu s Bieloruskou republikou zameraný na konkrétne kategórie úradníkov napojených na Lukašenkov režim bez toho, aby to malo vplyv na bežných občanov Bieloruska; žiada, aby sa rozšíril zoznam dotknutých osôb a aby sa zvážilo zahrnutie kategórií jednotlivcov, na ktoré by sa mohli vzťahovať individuálne reštriktívne opatrenia, do tohto zoznamu, ako súčasť budúcich balíkov sankcií;

21.

vyjadruje poľutovanie nad bezpodmienečným udelením zvláštnych práv čerpania prostriedkov vo výške 910 miliónov USD zo strany MMF, ktoré nebudú slúžiť bieloruským občanom, ale skôr záujmom nelegitímneho vodcu krajiny; vyzýva členské štáty, aby koordinovali svoju činnosť s medzinárodnými partnermi v multilaterálnych organizáciách ako je MMF s cieľom obmedziť vyplácanie finančných prostriedkov Lukašenkovmu režimu a zmraziť všetku spoluprácu s ním; berie na vedomie pokračujúce investície nedemokratických krajín, najmä Ruska a Číny, v Bielorusku;

22.

pripomína, že je naliehavo dôležité, aby EÚ poukázala na podporu brutálnych zásahov voči bieloruským občanom zo strany Ruska, ako aj na jeho účasť na hybridných akciách Lukašenkovho režimu voči EÚ vrátane využívania migrantov na politické účely a aby brala Kremeľ na zodpovednosť za takéto činy;

23.

so znepokojením berie na vedomie agresívne vojenské cvičenie Západ 2021 a slabé príležitosti na jeho pozorovanie; opätovne pripomína, že toto cvičenie, ako aj iné podobné rozsiahle cvičenia zdôrazňujú ofenzívny postoj Ruska a odhodlanie využívať svoje spôsobilosti nepriateľským spôsobom; opakuje svoju výzvu na strategickú autonómiu EÚ a skutočnú európsku obrannú úniu ako súčasť posilneného NATO;

24.

odsudzuje pokračujúce rokovania medzi Lukašenkom a Vladimírom Putinom o príprave plánov na väčšiu integráciu medzi Bieloruskom a Ruskom vrátane postupnej militarizácie Bieloruska a považuje to za porušenie zvrchovanosti Bieloruska, keďže bieloruské obyvateľstvo je zbavené práva rozhodovať o budúcnosti svojej krajiny; zdôrazňuje nezákonnosť Lukašenkovej vlády a odmieta všetky dohody, ktoré Lukašenko uzavrel v mene bieloruského štátu, najmä po skončení jeho prezidentského funkčného obdobia 5. novembra 2020; opätovne pripomína, že EÚ musí dať jasne najavo, že ak Rusko bude pokračovať vo svojej súčasnej politike voči Bielorusku, EÚ bude musieť Rusku uložiť ďalšie obmedzujúce a odstrašujúce opatrenia; žiada, aby inštitúcie EÚ pravidelne informovali Európsky parlament o zasahovaní Kremľa v Bielorusku vrátane jeho využívania situácie s cieľom prehĺbiť politickú, vojenskú a hospodársku kontrolu nad Bieloruskom;

25.

vyjadruje sklamanie nad tým, že EÚ doteraz nedokázala vypracovať komplexnú stratégiu voči bieloruskému režimu, a naliehavo vyzýva Radu, Komisiu a PK/VP, aby vypracovali súdržnú a komplexnú stratégiu voči Bielorusku založenú na súčasnej núdzovej podpore obetí represií, strategickej a dlhodobej politickej, technickej a finančnej podpore bieloruskej občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, nezávislých médií, odborových zväzov a demokratických síl v krajine a v zahraničí, na spolupráci so susednými krajinami v naliehavých humanitárnych otázkach, v úzkej koordinácii s medzinárodnými partnermi a relevantnými organizáciami (napr. OSN, OBSE), ako aj medzinárodnými darcami a v spoločnom medzinárodnom úsilí o riešenie beztrestnosti; vyzýva ESVČ, aby prevzala vedúcu úlohu v koordinácii takejto súdržnej politiky s členskými štátmi a ďalšími inštitúciami EÚ;

26.

naliehavo žiada Komisiu, Radu, PK/VP a členské štáty, aby naďalej upozorňovali na situáciu v Bielorusku vo všetkých príslušných európskych a medzinárodných organizáciách, ako sú OBSE, OSN a ďalšie špecializované orgány, s cieľom zabezpečiť bezodkladnú medzinárodnú odozvu v súvislosti so situáciou v Bielorusku a prekonať prekážky zo strany Ruska a ďalších krajín voči tomuto konaniu;

27.

naďalej podporuje obyvateľov Bieloruska v ich legitímnych požiadavkách a snahách o slobodné a spravodlivé voľby, základné slobody a ľudské práva, demokratické zastúpenie a politickú účasť v slobodnom a zvrchovanom Bielorusku;

28.

oceňuje systematickú a dôslednú prácu bieloruských demokratických síl v Bielorusku a v exile, najmä vedúcej predstaviteľky demokratickej opozície Svetlany Cichanovskej, koordinačnej rady a národného protikrízového manažmentu; opätovne zdôrazňuje naliehavú potrebu udržiavať a rozširovať kontakty a spoluprácu s týmito silami; v tejto súvislosti víta rozhodnutie Litvy udeliť oficiálnu akreditáciu bieloruskému demokratickému zastúpeniu vo Vilniuse a vyzýva ostatné členské štáty, aby nasledovali tento príklad; vyzýva EÚ, aby poskytla svoje dobré služby na podporu zriadenia kancelárie bieloruského demokratického zastúpenia v Bruseli;

29.

vyzýva EÚ, aby na operačnej úrovni spolupracovala so zástupcami bieloruských demokratických síl s cieľom ukončiť prácu na prijatí plánu, ktorý je zameraný na vykonávanie komplexného plánu hospodárskej podpory pre budúce demokratické Bielorusko vo výške 3 miliárd EUR v oblastiach, ako je budovanie kapacít na zastupovanie záujmov, budovanie reformných kapacít, budovanie kapacít v oblasti riadenia investícií a budovanie kapacít štátnej správy pre demokratické sily Bieloruska; vyzýva EÚ, aby začala potrebné prípravy na dialóg s demokratickými silami Bieloruska a pravidelne podávala Európskemu parlamentu správy o dosiahnutom pokroku, a to aj pokiaľ ide o prijatie stratégie EÚ pre jej budúce vzťahy s demokratickým Bieloruskom a komplexný súbor opatrení na prípravu demokratických síl Bieloruska na vykonávanie tohto plánu;

30.

opätovne pripomína svoju výzvu, aby boli zástupcovia demokratického Bieloruska oficiálne pozvaní na nadchádzajúci samit Východného partnerstva a aby boli zahrnutí do dvojstranných a prípravných stretnutí na vysokej úrovni, a to na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, ako aj do parlamentných schôdzí a medziparlamentných stretnutí s Európskym parlamentom a národnými parlamentmi; opätovne pripomína, že je dôležité vytvoriť oficiálne skupiny venujúce sa Bielorusku vo všetkých národných parlamentoch členských štátov EÚ, východného susedstva a krajín G7; vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu so zástupcami bieloruskej občianskej spoločnosti a demokratickej opozície a ich prítomnosť v multilaterálnych orgánoch Východného partnerstva, najmä Fóre občianskej spoločnosti Východného partnerstva a Parlamentnom zhromaždení Euronest;

31.

pripomína svoju predchádzajúcu iniciatívu za misiu na vysokej úrovni zloženú z bývalých vysokopostavených európskych predstaviteľov s cieľom preskúmať všetky možné spôsoby na zastavenie násilia a oslobodenie politických väzňov, čo by mohlo pomôcť vytvoriť prostredie priaznivé pre inkluzívny vnútroštátny politický dialóg v Bielorusku; opätovne vyzýva Komisiu a PK/VP, aby spolu s medzinárodnými partnermi usporiadali medzinárodnú konferenciu na vysokej úrovni s názvom Budúcnosť demokratického Bieloruska o riešení krízy v Bielorusku a prísľube finančného balíka v objeme niekoľkých miliárd eur na podporu budúceho reformného úsilia a reštrukturalizácie bieloruského hospodárstva; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o pokroku pri dosahovaní tohto cieľa;

32.

zdôrazňuje, že treba podrobne vyšetriť zločiny páchané Lukašenkovým režimom proti obyvateľom Bieloruska, vrátane vraždy Romana Bondarenka a iných bieloruských občanov; očakáva výsledky vyšetrovania ukrajinských orgánov týkajúceho sa smrti Vitalija Šišova; vyzýva členské štáty, aby aktívne uplatňovali zásadu univerzálnej súdnej právomoci a pripravili súdne konania voči bieloruským predstaviteľom, ktorí sú zodpovední za násilie a represie alebo sa na nich podieľajú, vrátane Alexandra Lukašenka;

33.

zaväzuje sa k efektívnemu fungovaniu platformy Európskeho parlamentu pre boj proti beztrestnosti v Bielorusku a ku koordinácii včasnej medzinárodnej reakcie na vývoj v Bielorusku; vyzýva túto platformu, aby na svojej nadchádzajúcej schôdzi načrtla, ako môže EÚ prispieť k stratégii súdneho sporu a spolu s partnermi sa zúčastniť na medzinárodnom súdnom procese vrátane univerzálnej jurisdikcie s cieľom odsúdiť Alexandra Lukašenka a predstaviteľov jeho režimu osobne za zločiny, ktorých sa v obrovskom rozsahu dopustili voči bieloruským občanom; žiada najmä, aby platforma zvážila predloženie veci Bieloruska Medzinárodnému súdnemu dvoru na základe porušenia Chicagského dohovoru, Montrealského dohovoru a Dohovoru OSN proti mučeniu, ktorých sa dopustil Lukašenkov režim;

34.

pripomína všetkým podnikom z EÚ pôsobiacim v Bielorusku svoju predchádzajúcu výzvu, aby venovali osobitnú pozornosť ľudským právam a aby prevzali zodpovednosť v tejto súvislosti v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; žiada ich, aby nerealizovali žiadne nové investície a aby verejne vyjadrili nesúhlas u bieloruských orgánov v súvislosti s pokračujúcou represiou pracovníkov a občanov vo všeobecnosti;

35.

naliehavo žiada Komisiu, ESVČ a členské štáty EÚ, aby zvýšili priamu podporu bieloruskej opozície, občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a nezávislých mediálnych organizácií v Bielorusku a za jeho hranicami; zdôrazňuje význam udržiavania vzťahov s týmito jednotlivcami a organizáciami napriek oznámeniu bieloruského režimu o jeho odstúpení z Východného partnerstva; zaväzuje sa zintenzívniť vlastnú činnosť na podporu demokracie; opakuje svoju výzvu na vytvorenie cieleného programu pomoci EÚ s cieľom pomáhať občianskej spoločnosti, nezávislým médiám, akademickej obci a bieloruskej opozícii v exile, ako aj obetiam politického útlaku a policajného násilia a tým, ktorí utekajú pred represívnym režimom;

36.

vyzýva Komisiu, členské štáty a ESVČ, aby spolupracovali s medzinárodnými partnermi, ako sú moskovský mechanizmus OBSE a Rada OSN pre ľudské práva, ako aj s obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou na miestnej úrovni, s cieľom zabezpečiť sledovanie, dokumentáciu a podávanie správ o porušovaní ľudských práv a následné vyvodenie zodpovednosti a spravodlivosť pre obete; víta a podporuje zriadenie Medzinárodnej platformy zodpovednosti pre Bielorusko a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby podporovali jej fungovanie, ako aj fungovanie Rady pre ľudské práva a iných medzinárodných iniciatív, v ktorých sú páchatelia braní na zodpovednosť; podporuje ďalšie diskusie o zriadení prípadného medzinárodného tribunálu pre porušovanie ľudských práv v Bielorusku v Haagu;

37.

zdôrazňuje obrovský význam zriaďovania „veľvyslanectiev bieloruského ľudu“ na celom svete a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli ďalšiu podporu na ochranu práv a záujmov bieloruských občanov v zahraničí a záujmov demokratického Bieloruska, napríklad preskúmaním spôsobov financovania takýchto veľvyslanectiev;

38.

odporúča členským štátom, aby ďalej zjednodušovali postupy na získavanie víz a povolení na pobyt pre tých, ktorí utekajú z Bieloruska z politických dôvodov alebo potrebujú zdravotnú starostlivosť v dôsledku násilia, ktoré na nich bolo spáchané, a aby týmto osobám a ich rodinám poskytli potrebnú podporu a pomoc; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby bieloruským študentom a akademickým pracovníkom vylúčeným z univerzít a uväzneným pre ich prodemokratický postoj poskytovali štipendiá;

39.

zdôrazňuje, že je dôležité riešiť hrozby jadrovej bezpečnosti, ktoré predstavuje bieloruská jadrová elektráreň Ostrovec; trvá na tom, aby Bielorusko pracovalo na jadrovej bezpečnosti bieloruskej jadrovej elektrárne v úplnej transparentnosti a zaviazalo sa plne vykonať odporúčania uvedené v partnerskom preskúmaní elektrárne Skupinou európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť; kým sa tak nestane, podporuje zákaz dovozu energie z bieloruskej jadrovej elektrárne na trh EÚ a zohľadnenie tejto pozície v mechanizme kompenzácie uhlíka na hraniciach EÚ;

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, orgánom Bieloruskej republiky a Ruskej federácie, ako aj zástupcom bieloruskej demokratickej opozície.

(1)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0383.


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/205


P9_TA(2021)0421

Humanitárna situácia v Tigraji

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o humanitárnej situácii v Tigraji (2021/2902(RSP))

(2022/C 132/18)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2020 o situácii v Etiópii (1),

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) Josepa Borrella a komisára pre krízové riadenie Janeza Lenarčiča z 25. júna 2021 o zabití troch humanitárnych pracovníkov v Tigraji,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie PK/VP a komisára Lenarčiča z 24. júna 2021 o leteckých útokoch v regióne Tigraj,

so zreteľom na vyhlásenie PK/VP v mene Európskej únie zo 4. októbra 2021 o rozhodnutí o vyhostení siedmich úradníkov Organizácie Spojených národov,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a USA z 10. júna 2021 v nadväznosti na okrúhly stôl o núdzovej humanitárnej situácii v Tigraji,

so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci o Etiópii z 12. júla 2021,

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 47/13 z 13. júla 2021 s názvom Situácia v oblasti ľudských práv v regióne Tigraj v Etiópii,

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2417 z 24. mája 2018, v ktorej sa odsudzuje vyhladovanie civilistov ako spôsob vedenia boja a nezákonné odmietnutie prístupu humanitárnej pomoci civilnému obyvateľstvu,

so zreteľom na poznámky generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa z 26. augusta 2021, ktoré uviedol na schôdzi Bezpečnostnej rady OSN venovanej Etiópii,

so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej z 13. septembra 2021,

so zreteľom na vyhlásenie prezidenta USA Joea Bidena zo 17. septembra 2021 o vykonávacom dekréte v súvislosti s krízou v Etiópii,

so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa z 30. septembra 2021 po vyhostení siedmich úradníkov OSN z Etiópie,

so zreteľom na ústavu Etiópskej federatívnej demokratickej republiky, ktorá bola prijatá 8. decembra 1994, a najmä na ustanovenia tretej kapitoly o základných právach a slobodách, ľudských právach a demokratických právach,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach,

so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1949 o ochrane civilných osôb počas vojny a na jeho dodatkové protokoly z rokov 1977 a 2005,

so zreteľom na Dohovor OSN o utečencoch z roku 1951 a na jeho protokol z roku 1967,

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2286 z 3. mája 2016 o ochrane zranených a chorých, zdravotníckych zamestnancov a humanitárnych zamestnancov v ozbrojených konfliktoch,

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 47/13 z 13. júla 2021 o situácii v oblasti ľudských práv v regióne Tigraj v Etiópii,

so zreteľom na uznesenie Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov z 12. mája 2021 o vyšetrovacej misii v regióne Tigraj Etiópskej federatívnej demokratickej republiky,

so zreteľom na druhú revíziu Dohody z Cotonou,

so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia afrických, karibských a tichomorských štátov (ďalej len „AKT“) a EÚ z 11. marca 2021 o demokracii a dodržiavaní ústavy v krajinách EÚ a AKT,

so zreteľom na správu Amnesty International z 10. augusta 2021 s názvom Neviem, či si uvedomili, že som človek: znásilňovanie a iné sexuálne násilie počas konfliktu v Tigraji v Etiópii,

so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže jednostranné prímerie vyhlásené etiópskou vládou 28. júna 2021 nezastavilo boje a strany konfliktu začali nové ofenzívy; keďže konflikt sa v súčasnosti rozširuje do susedných regiónov Afar a Amhara a existuje riziko, že sa jeho dôsledky rozšíria na celý Africký roh; keďže v dôsledku tohto 11-mesačného konfliktu vypukla ľuďmi spôsobená kríza a tomuto rozsiahlemu ľudskému utrpeniu sa dalo úplne predchádzať;

B.

keďže ešte pred začiatkom bojov bolo v Etiópii 15,2 milióna ľudí, ktorí potrebovali humanitárnu pomoc, z toho 2 milióny v regióne Tigraj; keďže takmer milión ľudí žije v podmienkach podobných hladomoru a 5,2 milióna zo 6 miliónov ľudí v Tigraji čelí akútnej potravinovej neistote ako priamemu dôsledku násilia; keďže 91 % obyvateľstva naliehavo potrebuje humanitárnu pomoc a 100 000 detí bude v nasledujúcich 12 mesiacoch čeliť závažnej a život ohrozujúcej akútnej podvýžive; keďže OSN už v júni 2021 varovala, že 5,5 milióna ľudí v Tigraji a susedných regiónoch Amhara a Afar potrebuje potravinovú pomoc a 350 000 ľudí trpí hladom; keďže región Tigraj je domovom 100 000 vnútorne vysídlených osôb a 96 000 eritrejských utečencov; keďže je tu niekoľko veľkých utečeneckých táborov, pričom podľa MVO 44 % obyvateľov týchto táborov tvoria deti; keďže od júla 2021 bolo v dôsledku konfliktu vysídlených približne 1,9 milióna ľudí v Tigraji;

C.

keďže existujú početné a závažné správy o údajnom hrubom porušovaní ľudských práv, humanitárneho práva a utečeneckého práva všetkými stranami konfliktu; keďže tieto správy zahŕňajú útoky na civilné obyvateľstvo, mimosúdne popravy, mučenie, nedobrovoľné zmiznutia, masové zadržiavanie, systematické rabovanie a systematické a úmyselné ničenie základných služieb, vodných systémov, plodín a zdrojov obživy;

D.

keďže napriek tomu, že etiópska vláda sa zaviazala k zodpovednosti za sexuálne násilie (2), etiópske, eritrejské a amharské regionálne ozbrojené sily sa naďalej vo veľkej miere dopúšťajú znásilňovania a iných foriem sexuálneho násilia páchaného na ženách a dievčatách, ktoré čelia aj hrozbám smrti, etnickým urážkam a zadržiavaniu v podmienkach sexuálneho otroctva; keďže vládne sily a úradníci obťažovali a zastrašovali humanitárne organizácie a vnútroštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú pomoc obetiam sexuálneho násilia;

E.

keďže od začiatku konfliktu v Tigraji boli hlásené viaceré prípady mimosúdnych popráv vrátane údajných masakrov, ku ktorým došlo v noci 9. novembra 2020 v Mai-Kadra, 28. novembra 2020 v Axume a v januári 2021 v Mahbere Dego; keďže v auguste 2021 sudánske orgány informovali, že v rieke Tekeze, ktorá oddeľuje západný Tigraj od Sudánu, bolo nájdených približne 50 mŕtvych tiel; keďže od začiatku občianskej vojny v novembri 2020 sa objavili dôkazy o viac ako 250 údajných masakrách v Tigraji; keďže sa uvádza, že Ľudový front oslobodenia Tigraja spáchal v auguste 2021 taktiež mimosúdne popravy v susedných regiónoch Tigraja, napríklad v Chenne a Kobo;

F.

keďže podľa dôveryhodných zdrojov sa porušovania ľudských práv v Tigraji dopustil tak Ľudový front oslobodenia Tigraja, ako aj etiópske národné obranné sily; keďže eritrejské sily prenikli do Tigraja a iných častí Etiópie a takisto sa dopúšťali závažného porušovania ľudských práv; keďže väčšina obvinení sa týka porušení zo strany etiópskych národných obranných síl a eritrejských síl;

G.

keďže 13. septembra 2021 vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová hovorila o porušovaní „všetkými stranami“; keďže EÚ neustále podporuje prácu vysokej komisárky Bacheletovej;

H.

keďže záverečná správa spoločného vyšetrovania zástupcu OSN pre ľudské práva a etiópskej komisie pre ľudské práva o údajnom porušovaní ľudských práv a humanitárneho a utečeneckého práva, ktorého sa dopustili všetky strany konfliktu v Tigraji, bude uverejnená 1. novembra 2021;

I.

keďže okrem rabovania a ničenia plodín boli na juhozápade od Mekele v Tigraji pozorované aj roje koníka kŕdľového; keďže pretrvávajúci konflikt a humanitárna situácia znemožnili v mnohých oblastiach úsilie o prevenciu ochorenia COVID-19 a očkovanie proti nemu;

J.

keďže za posledný mesiac sa do tejto oblasti dostalo len 10 % humanitárnych zásob pre bojujúci región Tigraj; keďže na zabezpečenie dostatočného množstva humanitárnych zásob pre Tigraj je potrebných 100 nákladných vozidiel denne; keďže od 12. júla 2021 vstúpilo do regiónu Tigraj len 525 nákladných vozidiel z dôvodu zatvorených hraníc, kontrolovaného prístupu ozbrojenými silami, zničenia infraštruktúry, ako sú mosty, nebezpečia pre vodičov, vážneho nedostatku paliva a hotovosti pre návrat do zásobovacích miest a dlhých prieťahov pri kontrole a povoľovaní vstupu humanitárnych dodávok;

K.

keďže útoky namierené na humanitárnych pracovníkov sa považujú za vojnový zločin a zločin proti ľudskosti; keďže traja zamestnanci organizácie Lekári bez hraníc boli zabití 25. júna 2021 pri poskytovaní pomoci tým, ktorí ju najviac potrebovali; keďže od novembra 2020 bolo v tomto regióne zabitých 23 humanitárnych pracovníkov; keďže etiópske vládne sily 22. júna 2021 zabránili sanitkám zasiahnuť po leteckom útoku na trhovisko v meste Togoga; keďže Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (ďalej len „UNOCHA“) oznámil, že 17. júna 2021 eritrejské vládne sily zastavili a napadli očkovací tím v Asgede Woreda; keďže v Tigraji sa údajne opakovane vyskytuje rabovanie zdravotníckych zariadení; keďže vládne sily a úradníci obťažovali a zastrašovali humanitárne organizácie a vnútroštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú pomoc obetiam sexuálneho násilia;

L.

keďže viac ako dva milióny ľudí bolo vysídlených zo svojich domovov; keďže takmer 76 500 ľudí v regióne Afar a približne 200 000 ľudí v regióne Amhara bolo údajne vysídlených po tom, ako sa tigrajské sily presunuli do týchto regiónov; keďže 55 000 etiópskych utečencov a žiadateľov o azyl údajne hľadá útočisko v Sudáne;

M.

keďže niektoré utečenecké tábory v Tigraji boli zničené; keďže eritrejskí utečenci žijúci v Tigraji sa stávajú obeťami únosov a čelia nútenému návratu; keďže zdravotná starostlivosť je nedostupná a v utečeneckých táboroch v Tigraji sa míňajú zásoby čistej pitnej vody;

N.

keďže existujú správy o verbovaní detí do konfliktu bojujúcimi stranami vrátane tigrajských síl; keďže využívanie detských vojakov predstavuje vojnový zločin;

O.

keďže etiópske orgány svojvoľne zadržiavali a nechávali násilne zmiznúť etnických Tigrajcov v hlavnom meste Etiópie a dopúšťali sa voči nim ďalších násilností, napríklad zatvárali podniky vlastnené Tigrajcami; keďže podnecovanie k nenávisti a diskriminácii a čoraz častejšie poburujúce protitigrajské slovné prejavy sú zjavné v celej Etiópii, a to aj zo strany vysokých vládnych úradníkov;

P.

keďže 30. septembra 2021 etiópske ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo sedem pracovníkov OSN (pracujúcich pre UNICEF, Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva a UNOCHA) za nežiaduce osoby v Etiópii;

Q.

keďže v Tigraji a susedných regiónoch dochádzalo k občasným obmedzeniam a výpadkom internetu a telekomunikačných služieb; keďže boli napadnutí novinári a platnosť viacerých mediálnych licencií bola pozastavená, čo obmedzuje schopnosť monitorovať situáciu na mieste; keďže základné služby vrátane elektrickej energie a bankových služieb sú naďalej obmedzené;

R.

keďže súčasná nestabilita v Etiópii je výsledkom dlhej histórie etnického rozdelenia a etnického napätia;

S.

keďže jednota Etiópie ako mnohoetnického štátu má veľký význam pre stabilitu regiónu a afrického kontinentu ako celku;

T.

keďže Etiópia, ktorá má viac ako 110 miliónov obyvateľov a má strategickú polohu v blízkosti Afrického rohu, je kľúčovou krajinou afrického kontinentu a pre EÚ a jej členské štáty je potenciálnym partnerom strategického významu;

U.

keďže EÚ ako najväčší poskytovateľ humanitárnej pomoci na svete naďalej prejavuje solidaritu s tými, ktorí sú v núdzi, a to prostredníctvom svojho humanitárneho financovania; keďže od začiatku konfliktu v Etiópii EÚ naďalej dôsledne presadzovala úplný a neobmedzovaný prístup humanitárnej pomoci v súlade s medzinárodným humanitárnym právom;

V.

keďže v nedávno prijatom oznámení o humanitárnej činnosti EÚ sa predpokladá posilnenie procesov, v rámci ktorých je presadzovanie a uplatňovanie medzinárodného humanitárneho práva neustále stredobodom našej vonkajšej činnosti;

W.

keďže Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa) považuje ľudský rozvoj, správu vecí verejných a budovanie mieru v Etiópii za prioritné oblasti činnosti, pričom 65 % viacročného orientačného programu sa venuje týmto oblastiam;

X.

keďže Komisia zahrnula do celkového humanitárneho financovania na podporu ľudí v núdzi v Etiópii vo výške 53,7 milióna EUR, ktoré bolo mobilizované a zmluvne dohodnuté už v roku 2021, humanitárne opatrenia v regiónoch Amhara a Afar v hodnote 5 miliónov EUR, aby riešila nedávny vývoj krízy; keďže sa zmobilizovalo 118 miliónov EUR na pomoc tigrajským a etiópskym utečencom v Sudáne; keďže v dôsledku prebiehajúceho konfliktu EÚ odložila vyplácanie rozpočtovej podpory Etiópii;

Y.

keďže v septembri 2021 sa EÚ pokúsila zorganizovať humanitárny nástupný most prostredníctvom Generálneho riaditeľstva Komisie pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ (GR ECHO) s cieľom dodať naliehavo potrebný humanitárny tovar do regiónu Tigraj, ale čelila veľkým prekážkam etiópskej vlády; keďže v dôsledku toho sa uskutočnil len jeden let humanitárneho nástupného mosta EÚ a dodaná bola len malá časť humanitárneho nákladu;

Z.

keďže 21. júna 2021 EÚ vymenovala Annette Weberovú za novú osobitnú zástupkyňu EÚ pre Africký roh; keďže na základe mandátu PK/VP fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto navštívil región dvakrát začiatkom tohto roka, aby prediskutoval súčasnú krízu v Etiópii a jej regionálne dôsledky;

AA.

keďže Africká únia 26. augusta 2021 vymenovala bývalého nigérijského prezidenta Oluseguna Obasanja za sprostredkovateľa pre tento konflikt;

AB.

keďže v decembri 2018 nová vláda Etiópie zriadila etiópsku zmierovaciu komisiu a ministerstvo mieru; keďže obe inštitúcie doteraz v zložitom prostredí po ich vytvorení nesplnili svoje pôvodné mandáty na podporu mieru a predchádzanie ozbrojeným konfliktom v Etiópii a ich riešenie;

AC.

keďže počas prebiehajúceho konfliktu sa Etiópska strana prosperity pod vedením Abija Ahmeda vyhlásila za víťaza všeobecných volieb, ktoré niektoré opozičné strany bojkotovali a ktorých výsledok kritizovali; keďže v Tigraji neprebehol žiadny volebný proces; keďže EÚ nevyslala volebnú pozorovateľskú misiu;

AD.

keďže Etiópia podpísala Dohodu z Cotonou, ktorej článok 96 stanovuje, že dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd je významnou zložkou spolupráce medzi AKT a EÚ;

1.

požaduje, aby všetky strany okamžite zastavili násilnosti, čo je nevyhnutným predpokladom pre potrebné zlepšenie humanitárnej situácie v Tigraji a iných regiónoch, najmä v Afare a Amhare; vyzýva na okamžitý návrat k ústavnému poriadku a na vytvorenie mechanizmu pre monitorovanie prímeria;

2.

vyzýva všetkých príslušných vnútroštátnych, regionálnych a miestnych aktérov, aby umožnili okamžitý a nerušený humanitárny prístup a pomoc postihnutému obyvateľstvu v Tigraji, ukončili faktickú blokádu humanitárnej pomoci a dôležitých dodávok vrátane potravín, liekov a paliva a uľahčili pomoc obyvateľstvu v núdzi v regiónoch Amhara a Afar;

3.

dôrazne odsudzuje úmyselné útoky na civilistov zo strany všetkých bojujúcich strán, údajné verbovanie detí bojujúcimi stranami vrátane tigrajských síl a pokračujúce využívanie znásilňovania a sexuálneho násilia; pripomína, že úmyselné útoky na civilistov a nábor a využívanie detských vojakov predstavujú vojnové zločiny;

4.

odsudzuje zabíjanie civilistov, utečencov a humanitárnych a zdravotníckych pracovníkov; vyzýva jednotky na všetkých stranách, aby dodržiavali medzinárodné právo v oblasti ľudských práv a medzinárodné humanitárne právo a utečenecké právo a aby zabezpečili ochranu ľudí v postihnutých oblastiach; vyzýva na vyvodenie zodpovednosti za zločiny spáchané počas prebiehajúceho konfliktu a na nájdenie zodpovedných osôb a ich postavenie pred súd; žiada, aby osoby podozrivé zo znásilnenia alebo sexuálneho otroctva boli vyšetrované pre také vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ako je znásilnenie, sexuálne otroctvo, mučenie a prenasledovanie;

5.

naliehavo vyzýva Ľudový front oslobodenia Tigraja, aby zastavil svoju ofenzívu a okamžite stiahol svoje sily z regiónov Amhara a Afar; vyzýva amharskú regionálnu vládu, aby stiahla svoje sily zo západného Tigraja, a eritrejskú vládu, aby okamžite a natrvalo stiahla svoje sily z Etiópie; vyzýva susedné krajiny, aby sa zdržali všetkých politických a vojenských zásahov, ktoré by mohli ďalej podporiť konflikt;

6.

vyzýva na zriadenie nezávislej a nestrannej vyšetrovacej komisie s cieľom vyšetriť útoky zacielené na konkrétne etnické a náboženské skupiny a zamerané na podnecovanie násilia medzi komunitami a ohrozenie mieru a bezpečnosti etiópskeho ľudu; vyzýva etiópsku vládu, aby zabezpečila, že páchatelia ponesú zodpovednosť;

7.

pripomína, že etiópska vláda je zodpovedná za bezpečnosť a ochranu utečencov a vnútorne vysídlených osôb na svojom území; vyzýva etiópske orgány, aby tisícom eritrejských utečencov a žiadateľov o azyl vysídleným z táborov v Tigraji poskytli okamžitú a primeranú pomoc a aby vypátrali tisíce nezvestných eritrejských utečencov a miesto ich pobytu; vyjadruje poľutovanie nad nenávistným a štvavým jazykom, ktorý používajú vysokopostavení úradníci, a naliehavo vyzýva všetkých zúčastnených aktérov, aby si starostlivo volili svoje slová s cieľom zabrániť ďalšej eskalácii a ďalšiemu ľudskému utrpeniu; žiada, aby medzinárodné a regionálne hranice zostali otvorené, aby bol možný bezpečný a voľný pohyb civilného obyvateľstva; pripomína, že Etiópia je dôležitou krajinou pôvodu, tranzitnou krajinou a cieľovou krajinou migrantov; trvá na tom, aby federálna vláda Etiópie a regionálne orgány chránili obyvateľstvo a zaručili ich základné práva;

8.

vyzýva etiópske orgány, aby okamžite zodpovedali za nedobrovoľné zmiznutia všetkých civilistov, prepustili osoby zadržiavané bez hodnoverných dôkazov o spáchaní trestného činu a aby ukončili akékoľvek diskriminačné zaobchádzanie; odsudzuje používanie nenávistných prejavov zo strany verejných činiteľov, ktoré môžu podnecovať násilie, zastrašovanie a diskrimináciu tigrajských alebo iných komunít, čím sa vytvára nedôvera a podnecujú sa etnické konflikty, a naliehavo vyzýva vnútroštátne, miestne a regionálne orgány, aby prijali inkluzívnejší dialóg a zdržali sa podnecovania k násiliu;

9.

nabáda orgány, aby zriadili orgán restoratívnej justície podobný súdu, ktorý by bol poverený úlohou vyšetrovať prípady zneužívania ľudských práv, ku ktorým došlo počas konfliktu, vrátane okolností, faktorov a kontextu prípadného porušovania práv, čím sa obetiam poskytne príležitosť svedčiť a umožní sa nestranne zaznamenať minulosť, a vyzýva, aby tento orgán vypracoval návrh politiky odškodnenia spolu s odporúčaniami opatrení na predchádzanie porušovaniu ľudských práv v budúcnosti;

10.

dôrazne odsudzuje všetky útoky na humanitárnych pracovníkov, na kritickú infraštruktúru vrátane nemocníc a zdravotníckych zariadení a rozsiahle rabovanie a ničenie humanitárnej pomoci; dôrazne odsudzuje blokovanie sanitiek, ktoré sa snažia poskytnúť lekársku pomoc zraneným po bombardovaní;

11.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že ministerstvo zahraničných vecí Etiópie vyhlásilo sedem pracovníkov OSN v oblasti ľudských práv a humanitárnych pracovníkov pracujúcich pre UNICEF, Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, UNOCHA a Úrad pre koordináciu humanitárnych záležitostí v Etiópii za nežiadúce osoby; vyjadruje znepokojenie nad bezpečnosťou a dobrými podmienkami nezávislých humanitárnych pracovníkov a pracovníkov v oblasti ľudských práv v regióne a nad neutralitou distribúcie humanitárnej pomoci v Tigraji; víta dôrazné vyhlásenie EÚ a jej 27 členských štátov z 30. septembra 2021, v ktorom sa dôrazne odsudzuje vyhostenie týchto pracovníkov a vláda sa vyzýva, aby svoje rozhodnutie zrušila;

12.

vyzýva etiópsku vládu, aby podpísala a ratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu; vyzýva bojujúce strany, aby zaručili neobmedzený prístup nezávislým pozorovateľom a vyšetrovateľom v oblasti ľudských práv vrátane vyšetrovateľov OSN a Africkej únie;

13.

zdôrazňuje dôležitú prácu novinárov v regióne a vyzýva všetkých aktérov, aby zabezpečili slobodný prístup k tlači a umožnili novinárom vykonávať svoju prácu v bezpečí;

14.

žiada, aby sa v plnej miere obnovili základné verejné služby, ako sú elektrická energia a bankové služby, a aby sa zrušili obmedzenia telekomunikácií a prístupu na internet v Tigraji; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vzdelávanie a školy pre deti v Tigraji a mimo tohto regiónu;

15.

pripomína význam Etiópie pre stabilitu Afrického rohu a kontinentu ako celku; pripomína, že EÚ a ďalší medzinárodní partneri ponúkli, že budú pôsobiť ako sprostredkovatelia medzi stranami etiópskeho konfliktu, ale Etiópia tieto ponuky neprijala; vyzýva všetky bojujúce strany, aby zasadli k rokovaciemu stolu bez predbežných podmienok; požaduje inkluzívny národný politický dialóg pod vedením Etiópie s cieľom nájsť riešenie krízy, na ktorom by sa zúčastnili aj zástupcovia všetkých postihnutých oblastí (Tigraj, Amhara, Benishangul-Gumuz, Afar, Oromia, Sidama, Somálsko, Región južných národov, národnosti a ľudu (SNNPR) a Gambella);

16.

pripomína, že situáciu možno vyriešiť len mierovými prostriedkami a inkluzívnym dialógom medzi všetkými bojujúcimi stranami, účinným prímerím a ochranou ľudských práv;

17.

opätovne zdôrazňuje pripravenosť EÚ podporovať, zapájať sa a organizovať dialóg v úzkej koordinácii s ostatnými s cieľom zachovať otvorený priestor pre dialóg a pokúsiť sa vytvoriť základ pre rozhovory medzi oboma hlavnými bojujúcimi stranami;

18.

vyjadruje podporu regionálnemu sprostredkovateľskému úsiliu, ako je úsilie sprostredkovateľa Africkej únie prezidenta Obasanja; ďalej víta nedávne vymenovanie novej osobitnej zástupkyne EÚ pre Africký roh;

19.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bezpečnostná rada OSN doteraz neriešila situáciu v Tigraji; dôrazne vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naliehali na Bezpečnostnú radu OSN, aby usporadúvala pravidelné verejné schôdze o Tigraji a aby podnikla rozhodné kroky na zabezpečenie neobmedzovaného prístupu humanitárnej pomoci, zabezpečenie ochrany civilného obyvateľstva, ukončenie závažného porušovania medzinárodného práva a zabezpečenie zodpovednosti za brutálne činy; vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby zvážila nasadenie mierových jednotiek OSN v regióne;

20.

žiada členské štáty EÚ, aby podnietili PK/VP, aby do konca roka usporiadal brífing medzi zasadnutiami v Rade OSN pre ľudské práva o Tigraji s cieľom predložiť zistenia správy zo spoločného vyšetrovania Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a Etiópskej komisie pre ľudské práva; zdôrazňuje, že spoločné vyšetrovanie by malo pomôcť položiť základy spoľahlivého medzinárodného vyšetrovacieho mechanizmu, ktorý má urýchlene vytvoriť Rada OSN pre ľudské práva;

21.

vyzýva Radu EÚ pre zahraničné veci, aby konala rýchlo, rozhodne a jednotne s cieľom prijať opatrenia potrebné na účinné riešenie závažnosti a naliehavosti situácie na mieste v Tigraji;

22.

víta a podporuje rozhodnutie Komisie z decembra 2020 odložiť vyplácanie rozpočtovej podpory etiópskej vláde; víta diplomatické úsilie a opakované vyhlásenia PK/VP a Komisie, v ktorých naliehavo vyzývajú na vyvodenie zodpovednosti a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci a odsudzujú zneužívanie zo strany všetkých strán; dôrazne pripomína, že EÚ podporuje dôležitú prácu Michelle Bacheletovej vo funkcii vysokej komisárky OSN pre ľudské práva;

23.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvážili prijatie opatrení na ochranu ľudských práv a na zabezpečenie toho, aby páchatelia porušovania ľudských práv boli braní na zodpovednosť, napríklad prostredníctvom globálneho sankčného mechanizmu EÚ v oblasti ľudských práv;

24.

zdôrazňuje, že EÚ stojí na strane obyvateľov Etiópie; zdôrazňuje svoju pripravenosť k mierovému riešeniu konfliktu; navrhuje však, aby Komisia použila sankcie voči členom etiópskej vlády, vlády Eritrey, Ľudovému frontu oslobodenia Tigraja a iným osobám zodpovedným za kroky, ktorými sa predlžuje konflikt a zhoršuje humanitárna situácia miliónov Etiópčanov, ak sa humanitárna situácia do konca októbra 2021 výrazne nezlepší, najmä po vytvorení novej etiópskej vlády;

25.

vyzýva členské štáty, aby zastavili vývoz zbraní a sledovacích technológií do Etiópie, ktoré sa používajú na uľahčenie útokov na civilné obyvateľstvo a porušovanie ľudských práv;

26.

víta vykonávací dekrét USA, ktorý bol vydaný 17. septembra 2021 v reakcii na etiópsku krízu a ktorý sa zameriava na osoby, ktoré sú zodpovedné za predlžovanie konfliktu v Etiópii a spoluúčasť na ňom tým, že prekážajú prístupu humanitárnej pomoci, bránia prímeriu a porušujú ľudské práva; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že USA pokračovali vo svojej rozpočtovej podpore a že to znamenalo, že opatrenia USA boli menej účinné a rozhodné ako opatrenia EÚ;

27.

rozhodne víta podporu Komisie na záchranu životov v tomto regióne a podporuje jej ďalšie rozšírenie; vyzýva na mobilizáciu dodatočných finančných prostriedkov vo výške najmenej 30 miliónov EUR z rezervy EÚ na solidaritu a núdzovú pomoc s cieľom riešiť najnaliehavejšie potreby ľudí postihnutých konfliktom v Tigraji a ostatných oblastiach priamo postihnutých rozšírením konfliktu v severnej Etiópii, s osobitným zameraním na susedné regióny Afar a Amhara;

28.

naliehavo vyzýva EÚ a vedúcich predstaviteľov jej členských štátov, aby na nadchádzajúcom samite Africkej únie a EÚ a na zasadnutí lídrov stanovili ako prioritu situáciu v oblasti ľudských práv a humanitárnu situáciu v Tigraji a severnej Etiópii a aby určili konkrétne opatrenia a podporovali väčšiu koordináciu stratégie a správ;

29.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, federálnej vláde a federálnemu parlamentu Etiópie, tigrajským orgánom, vláde Sudánskej republiky, vláde Eritrejského štátu, vládam členských štátov Medzivládneho úradu pre rozvoj, Africkej únii a jej členským štátom, Panafrickému parlamentu a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0330.

(2)  Vyhlásenie z 12. augusta 2021 k poslednej správe Amnesty International o údajnom znásilňovaní a inom sexuálnom násilí v regióne Tigraj v Etiópskej federatívnej demokratickej republike.


III Prípravné akty

Európsky parlament

Utorok 5. októbra 2021

24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/212


P9_TA(2021)0397

Životné prostredie: nariadenie o Aarhuskom dohovore ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (COM(2020)0642 – C9-0321/2020 – 2020/0289(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2022/C 132/19)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0642),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0321/2020),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. januára 2021 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 23. júla 2021, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0152/2021),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (2);

2.

berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 123, 9.4.2021, s. 66.

(2)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 20. mája 2021 (Prijaté texty, P9_TA(2021)0254).


P9_TC1-COD(2020)0289

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. októbra 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/…, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2021/1767.)


PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie

Komisia je naďalej odhodlaná zabezpečiť, aby EÚ dodržiavala svoje medzinárodné záväzky v záležitostiach týkajúcich sa Aarhuského dohovoru, a v tejto súvislosti uznáva vyjadrené obavy a zistenia, ktoré Výbor pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru vyjadril 17. marca 2021 vo veci ACCC/C/2015/128 (1), pokiaľ ide o štátnu pomoc. V zisteniach sa EÚ vyzýva, aby „prijala potrebné legislatívne, regulačné a iné opatrenia na zabezpečenie zmeny nariadenia o Aarhuskom dohovore alebo prijatia nových právnych predpisov Európskej únie s cieľom jasne poskytnúť verejnosti prístup k administratívnym alebo súdnym postupom na účely napadnutia rozhodnutí o opatreniach štátnej pomoci, ktoré Európska komisia prijala podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa životného prostredia, v súlade s článkom 9 ods. 3 a 4 dohovoru.“

Komisia v súčasnosti analyzuje dôsledky zistení a posudzuje dostupné možnosti. Komisia dokončí a uverejní toto posúdenie do konca roku 2022. Do konca roka 2023 Komisia podľa potreby predloží opatrenia na riešenie tejto otázky so zreteľom na povinnosti EÚ a jej členských štátov podľa Aarhuského dohovoru a s ohľadom na pravidlá v rámci práva Únie týkajúce sa štátnej pomoci.


(1)  Pokiaľ ide o prípad ACCC/C/2015/128, pozri https://unece.org/env/pp/cc/accc.c.2015.128_european-union, bod 131.


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/215


P9_TA(2021)0398

Zriadenie delegácie pri parlamentnom zhromaždení pre partnerstvo EÚ – Spojené kráľovstvo a vymedzenie počtu jej členov

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2021 o zriadení delegácie pri Parlamentnom zhromaždení pre partnerstvo EÚ – Spojené kráľovstvo a určení počtu jej členov (2021/2917(RSO))

(2022/C 132/20)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,

so zreteľom na Dohodu o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (1) (ďalej len „Dohoda o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom“), a najmä na jej článok 11,

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2021 o výsledku rokovaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom (2), a najmä na jeho odseky 8 a 9,

so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 17. apríla 2019 o počte medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch a delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a mnohostranných parlamentných zhromaždeniach (3),

so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 17. júla 2019 o počte členov medziparlamentných delegácií (4),

so zreteľom na článok 223 rokovacieho poriadku,

1.

konštatuje, že v článku 11 Dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom sa ustanovuje zriadenie Parlamentného zhromaždenia pre partnerstvo EÚ – Spojené kráľovstvo zloženého z poslancov Európskeho parlamentu a poslancov parlamentu Spojeného kráľovstva, ktoré:

a)

môže požiadať Radu pre partnerstvo EÚ – Spojené kráľovstvo zriadenú článkom 7 uvedenej dohody o príslušné informácie týkajúce sa vykonávania uvedenej dohody a akejkoľvek doplňujúcej dohody, ktorá potom poskytne požadované informácie Parlamentnému zhromaždeniu pre partnerstvo EÚ – Spojené kráľovstvo;

b)

je informované o rozhodnutiach a odporúčaniach Rady pre partnerstvo EÚ – Spojené kráľovstvo a

c)

môže prekladať odporúčania Rade pre partnerstvo EÚ – Spojené kráľovstvo;

2.

rozhodol zriadiť delegáciu pri Parlamentnom zhromaždení pre partnerstvo EÚ – Spojené kráľovstvo zloženú z 35 členov;

3.

rozhodol, že so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 11. júla 2019 o zložení predsedníctiev delegácií má predsedníctvo delegácie dvoch podpredsedov;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii a parlamentu Spojeného kráľovstva pre informáciu.

(1)  Ú. v. EÚ L 149, 30.4.2021, s. 10.

(2)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0141.

(3)  Ú. v. EÚ C 158, 30.4.2021, s. 536.

(4)  Ú. v. EÚ C 165, 4.5.2021, s. 23.


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/216


P9_TA(2021)0399

Dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi EÚ, Grónskom a Dánskom ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2021 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou na jednej strane a vládou Grónska a vládou Dánska na strane druhej a vykonávacieho protokolu k tejto dohode (06566/2021 – C9-0154/2021 – 2021/0037(NLE))

(Súhlas)

(2022/C 132/21)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06566/2021),

so zreteľom na Dohodu o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou na jednej strane a vládou Grónska a vládou Dánska na strane druhej a na vykonávací protokol k tejto dohode (06380/2021),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 ods. 2, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9-0073/2020),

so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 5. októbra 2021 (1) o návrhu rozhodnutia,

so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 a článok 114 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozpočet,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo (A9-0233/2021),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením dohody a protokolu;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Grónska a Dánska.

(1)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0400.


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/217


P9_TA(2021)0400

Dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi EÚ, Grónskom a Dánskom (uznesenie)

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2021 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou na jednej strane a vládou Grónska a vládou Dánska na strane druhej a vykonávacieho protokolu k tejto dohode (06566/2021 – C9-0154/2021 – 2021/0037M(NLE))

(2022/C 132/22)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06566/2021),

so zreteľom na Dohodu o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou na jednej strane a vládou Grónska a vládou Dánska na strane druhej a na vykonávací protokol k tejto dohode (06380/2021),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9-0073/2020),

so zreteľom na hlavu II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike (SRP) (1),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2403 z 12. decembra 2017 o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl (2),

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 5. októbra 2021 (3) o návrhu rozhodnutia,

so zreteľom na článok 62 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve,

so zreteľom na dohovor Komisie pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC),

so zreteľom na dohovor Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (NAFO),

so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (OSPAR),

so zreteľom na Dohodu o predchádzaní neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu,

so zreteľom na Protokol (č. 34) o osobitnej úprave pre Grónsko,

so zreteľom na Ottawské vyhlásenie o založení Arktickej rady,

so zreteľom na svoju pozíciu z 31. januára 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii vrátane vzťahov medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (4),

so zreteľom na správu z 9. augusta 2019 s názvom Ex ante and ex post evaluation study of the Fisheries Partnership Agreement between the European Union and Greenland (Hodnotiaca štúdia ex ante a ex post dohody o partnerstve v odvetví rybárstva medzi Európskou úniou a Grónskom),

so zreteľom na článok 105 ods. 2 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A9-0235/2021),

A.

keďže EÚ stanovila ciele udržateľnosti ako súčasť Európskej zelenej dohody a stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030, ako aj stratégie „z farmy na stôl“, a medzinárodné záväzky vrátane dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja, a najmä cieľa udržateľného rozvoja č. 14 týkajúceho sa ochrany morských zdrojov a prostredia;

B.

keďže v dôsledku zmeny klímy sa menia morské ekosystémy a zdroje;

C.

keďže v článku 62 Dohovoru OSN o morskom práve sa stanovuje, že pobrežný štát by mal prostredníctvom dohôd alebo iných dojednaní poskytnúť iným štátom prístup k nadbytku povoleného výlovu;

D.

keďže Dohodou o predchádzaní neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu sa komerčný rybolov v tejto oblasti zakazuje na obdobie 16 rokov;

E.

keďže EÚ a Grónsko, prostredníctvom Dánska, sú členmi regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO) NEAFC a NAFO;

F.

keďže EÚ udržiava s Grónskom úzke vzťahy; keďže Grónsko patrí medzi zámorské krajiny a územia pridružené k EÚ a keďže partnerstvá v odvetví rybárstva medzi EÚ a Grónskom existujú od roku 1984;

G.

keďže v Protokole (č. 34) o osobitnej úprave pre Grónsko sa preferenčné sadzby na európskom trhu na produkty rybolovu z Grónska spájajú s prístupom európskych plavidiel do grónskych rybolovných oblastí;

H.

keďže osobitná povaha tejto dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva znamená, že o rybolovných možnostiach sa rokuje každoročne a že v rámci dohody sa umožňujú prevody kvót s Nórskom a Faerskými ostrovmi;

I.

keďže hodnotenie ex post predchádzajúceho protokolu a hodnotenie ex ante viedli k dojednaniu novej dohody a nového protokolu, ktoré sú viac v súlade s rybolovnými možnosťami a vedeckými odporúčaniami, poskytujú väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o úlovky, a nižšie kvóty na vedľajšie úlovky, ako aj k dojednaniu šesťročnej platnosti protokolu;

J.

keďže dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva s Grónskom je dôležitá pre plavidlá EÚ, ktoré lovia v grónskych vodách, a pre flotily členských štátov, ktoré priamo alebo nepriamo využívajú dohodu a prevody kvót, ktoré sa v nej stanovujú;

K.

keďže nová dohoda a protokol umožňujú dvanástim európskym plavidlám využívať v prípade ôsmych druhov (tresky, pelagických sebastesov, sebastesov žijúcich pri morskom dne, halibuta tmavého, krevety boreálnej, dlhochvosta, korušky polárnej a makrely atlantickej) rybolovné možnosti v grónskych vodách, a to počas obdobia štyroch rokov s možnosťou predĺženia o dva roky a výmenou za ročnú finančnú kompenzáciu EÚ vo výške 16 521 754 EUR, z čoho 2 931 000 EUR je určených na podporu a rozvoj odvetvia rybárstva v Grónsku;

Predchádzajúca dohoda a protokol

1.

konštatuje, že predchádzajúca dohoda predstavovala pre obe strany sociálno-ekonomický prínos z hľadiska priamych aj nepriamych pracovných miest a hrubej pridanej hodnoty, ktorú vytvára flotila EÚ loviaca v grónskych vodách;

2.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že celkový povolený výlov, ktorý Grónsko stanovilo pre viacero populácií rýb v predchádzajúcom protokole, presahoval úroveň stanovenú v rámci vedeckých odporúčaní; zdôrazňuje, že podiel EÚ na týchto rybolovných možnostiach je pomerne malý;

3.

víta, že grónske orgány používajú finančný príspevok vyplatený grónskemu odvetviu rybárstva na účely správy, dohľadu a vedeckého výskumu;

4.

vyjadruje však znepokojenie nad nedostatkom vedeckých údajov potrebných na vypracovanie presných odhadov úrovní populácií;

Nová dohoda a protokol

5.

berie na vedomie zložitú povahu rokovaní a okolnosti, za ktorých sa uskutočnili, keďže súbežne prebiehali aj rokovania o dohode so Spojeným kráľovstvom, čo viedlo k neistote, a Grónsko zároveň čelilo výzvam z hľadiska vnútornej politiky; pripomína, že východiskovou pozíciou Grónska v rámci týchto rokovaní bolo znížiť kvóty európskych plavidiel o 30 %; konštatuje, že tento návrh znížiť rybolovné možnosti motivovalo želanie Grónska ďalej rozvíjať svoje odvetvie rybárstva;

6.

konštatuje, že kvóty boli v porovnaní s predchádzajúcim protokolom znížené v priemere o 5 %;

7.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že európski prevádzkovatelia nemohli v grónskych vodách loviť počas takmer štyroch mesiacov, kým sa nezačala predbežne vykonávať dohoda, ktorá bola podpísaná až 22. apríla 2021 z dôvodu volieb v Grónsku a potreby vytvoriť vládu;

8.

konštatuje, že rybolovné možnosti v prípade makrely atlantickej závisia od účasti pobrežných štátov ako signatárov dohody pobrežných štátov o hospodárení s makrelou atlantickou a že rybolovné možnosti v prípade sebastesov musia byť v súlade s dohodou o hospodárení a rozhodnutiami prijatými na úrovni NEAFC;

9.

konštatuje, že v protokole sa stanovuje 600 ton vedľajších úlovkov, čo v porovnaní s predchádzajúcim protokolom predstavuje výrazné zníženie; zdôrazňuje, že všetky úlovky vrátane vedľajších úlovkov a odhodených úlovkov sa musia zaznamenávať a nahlasovať podľa druhov v súlade s platnými grónskymi právnymi predpismi;

10.

víta ciele dohody týkajúce sa udržateľnosti a spoluprácu strán v úsilí bojovať proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu;

11.

vyjadruje znepokojenie nad dĺžkou trvania dohody 4 + 2 roky a nad neistotou, pokiaľ ide o predĺženie platnosti protokolu po uplynutí štyroch rokov, čo môže predstavovať nedostatočnú viditeľnosť pre európske plavidlá;

12.

konštatuje, že finančná kompenzácia EÚ je vyššia ako v predchádzajúcom protokole, kým príspevok na odvetvovú podporu zostáva rovnaký a referenčné ceny, pokiaľ ide o oprávnenia na rybolov pre vlastníkov plavidiel, sú vyššie;

Grónsko ako strategický aktér v severnom Atlantickom a Severnom ľadovom oceáne

13.

konštatuje, že v dôsledku brexitu sa narušili vzťahy medzi krajinami severného Atlantiku;

14.

konštatuje, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ a vyplývajúce dôsledky pre rybolov v Severnom mori a severovýchodnom Atlantiku by sa nemali zneužívať na manipuláciu pri rozdeľovaní kvót v rámci severských dohôd, ale namiesto toho by sa malo rešpektovať rozdelenie rybolovných možností, ktoré je výsledkom historického vývoja vždy na základe najlepších dostupných vedeckých údajov a odporúčaní;

15.

pripomína geostrategickú polohu Grónska v arktickom regióne; zdôrazňuje význam vzťahov s Grónskom ako súčasti stratégie EÚ pre Arktídu a s cieľom predchádzať neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu;

Odporúčania a žiadosti adresované Komisii

16.

odporúča Komisii a žiada ju, aby:

a)

informovala Európsky parlament o vykonávaní dohody a protokolu;

b)

zabezpečila, že vykonávaním dohody a protokolu k nej sa bude prispievať k zmierňovaniu globálneho otepľovania a adaptácii na jeho rastúce účinky, ochrane a obnove biodiverzity a dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody týkajúcich sa udržateľnosti a že toto vykonávanie bude v súlade s cieľmi SRP;

c)

zabezpečila uplatňovanie prístupu predbežnej opatrnosti v prípade v súčasnosti lovených a vyhľadávaných populácií, ako sú treska, sebastesy a halibut tmavý;

d)

zefektívnila zber a analýzu údajov a zmodernizovala dohľad nad používaním finančného príspevku EÚ určeného na odvetvovú podporu s cieľom zabezpečiť udržateľné hospodárenie s populáciami rýb lovenými Úniou a to, že kvóty pridelené európskym plavidlám budú zodpovedať nadbytkom;

e)

zabezpečila zlepšenie dostupných údajov o veľkosti flotíl a rybolovnom úsilí grónskych flotíl samozásobiteľského a drobného rybolovu;

f)

po uplynutí štyroch rokov zabezpečila predĺženie platnosti protokolu o ďalšie dva roky a usilovala sa zabezpečiť, že európske plavidlá budú môcť trvalo pokračovať v činnosti v grónskych vodách;

g)

urobila všetko preto, aby zabránila zníženiu rybolovných možností, ktoré sa každoročne stanovujú v protokole, pokiaľ sa vo vedeckých odporúčaniach neuvádza, že je to potrebné;

h)

previedla všetky kvóty, ktoré sa nevyužili z dôvodu oneskorenia predbežného vykonávania dohody, alebo ich časť do roku 2022 v súlade s najlepšími vedeckými odporúčaniami;

i)

nabádala Grónsko, aby podpísalo dohodu pobrežných štátov o hospodárení s makrelou atlantickou;

j)

zabezpečila, že osobitná pozornosť sa bude venovať strateným rybárskym sieťam, zberu morského odpadu, morským ekosystémom a zraniteľným druhom, identifikácii biotopov a náhodným úlovkom vtákov, a to najmä v rámci odvetvovej podpory;

k)

zlepšila prepojenie medzi dohodou o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi EÚ a Grónskom a rozhodnutím o pridružení zámoria;

l)

zlepšila jasnosť a transparentnosť, pokiaľ ide o medzinárodné nástroje na hospodárenie s populáciami rýb v regióne, ako sú RFMO a dohody pobrežných štátov o hospodárení s určitými populáciami rýb; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam dodržiavania vedeckých odporúčaní, a to aj pokiaľ ide o účinky zmeny klímy, ako aj zlepšenia rozhodovacích procesov v rámci RFMO vrátane pravidiel výlovu;

m)

začala dlhodobý proces reflexie o tom, ako sformalizovať vzťahy s našimi partnermi v regióne a znížiť nestabilitu, ktorá vznikla v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ, a to najmä v odvetví rybárstva;

n)

nadviazala dlhodobú diskusiu o prepojení medzi dohodou o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva s Grónskom a rybárskymi dohodami s Nórskom vrátane ich vzájomnej závislosti;

o)

v plnej miere zohľadnila dohodu o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva pri zaisťovaní geostrategického postavenia EÚ v Severnom ľadovom oceáne;

o

o o

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Grónska a Dánska.

(1)  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 81.

(3)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0399.

(4)  Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 698.


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/221


P9_TA(2021)0401

Návrh na obnovenie vymenovania Julie Laffranqueovej do výboru zriadeného podľa článku 255 ZFEÚ

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2021 s návrhom vymenovať Juliu Laffranqueovú za členku výboru zriadeného podľa článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2021/2171(INS))

(2022/C 132/23)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 255 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 128 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na návrh Výboru pre právne veci (B9-0478/2021),

A.

keďže Julia Laffranqueová spĺňa podmienky uvedené v článku 255 druhom pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

1.

navrhuje, aby Julia Laffranqueová bola vymenovaná za členku výboru;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie predsedovi Súdneho dvora.

24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/222


P9_TA(2021)0402

Vymenovanie predsedu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2021 o návrhu na vymenovanie predsedníčky Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) (N9-0058/2021 – C9-0369/2021 – 2021/0902(NLE))

(Súhlas)

(2022/C 132/24)

Európsky parlament,

so zreteľom na užší zoznam kvalifikovaných kandidátov na pozíciu predsedu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy z 26. novembra 2020, ktorý vypracovala jeho rada orgánov dohľadu,

so zreteľom na list Rady z 29. septembra 2021, v ktorom za predsedníčku Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy navrhuje Verenu Rossovú (C9-0369/2021),

so zreteľom na článok 48 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (1),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ (2),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o inštitúciách a orgánoch v hospodárskej a menovej únii: predchádzanie konfliktu záujmov po skončení verejnej služby (3),

zo zreteľom na článok 131 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0272/2021),

A.

keďže funkčné obdobie predsedu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy sa skončilo 31. marca 2021;

B.

keďže 29. septembra 2021 Rada navrhla vymenovať Verenu Rossovú za predsedníčku Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy na funkčné obdobie piatich rokov v súlade s článkom 48 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;

C.

keďže Výbor pre hospodárske a menové veci usporiadal 30. septembra 2021 vypočutie Vereny Rossovej, ktorá počas vypočutia predniesla úvodné vyhlásenie a následne odpovedala na otázky členov výboru;

1.

schvaľuje vymenovanie Vereny Rossovej za predsedníčku Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii, Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy a vládam členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

(2)  Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 105.

(3)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0017.


24.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/223


P9_TA(2021)0403

Dočasné pozastavenie autonómnych ciel podľa Spoločného colného sadzobníka na dovoz určitých priemyselných výrobkov na Kanárske ostrovy *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2021 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa dočasne pozastavujú všeobecné clá podľa Spoločného colného sadzobníka na dovoz určitých priemyselných výrobkov na Kanárske ostrovy (COM(2021)0392 – C9-0351/2021 – 2021/0209(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

(2022/C 132/25)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2021)0392),

so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9-0351/2021),

so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0267/2021),

1.

schvaľuje návrh Komisie;

2.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.