—

so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a na články 4, 9 a 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov, ktoré prijali svetoví lídri v septembri 2015 a ktoré schválila Rada, najmä ciele udržateľného rozvoja č. 1, 3, 8 a 11,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 21 o nediskriminácii, článok 26 o integrácii osôb so zdravotným postihnutím a 34 ods. 3 o tom, že Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní,

—

so zreteľom na Európsku sociálnu chartu podpísanú 18. októbra 1961 v Turíne,

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásadu 19 o bývaní a pomoci pre bezdomovcov,

—

so zreteľom na Chartu Spoločenstva z roku 1989 o základných sociálnych právach pracovníkov,

—

so zreteľom na odporúčania EÚ pre jednotlivé krajiny z 25. mája 2018 týkajúce sa bývania vo všetkých 28 členských štátoch,

—

so zreteľom na Ženevskú chartu OSN o udržateľnom bývaní a jej cieľ „zabezpečiť prístup k dôstojnému, primeranému, cenovo dostupnému a zdravému bývaniu pre všetkých“,

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 10. júla 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiku zamestnanosti členských štátov (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne (3),

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+) (4),

—

so zreteľom na článok 227 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Výbor pre petície dostal petíciu č. 0546/2020 a niekoľko ďalších petícií, v ktorých sú vyjadrené obavy týkajúce sa situácie viac ako štyroch miliónov európskych občanov bez domova, pričom počet bezdomovcov v EÚ sa za uplynulých 10 rokov údajne zvýšil o viac ako 70 %;

B.

keďže bezdomovectvo priamo súvisí s ťažkosťami pri uplatňovaní iných základných práv, ako je prístup k zdravotnej starostlivosti, a ľudia bez domova sú často obeťou trestných činov z nenávisti a terčom násilia, ako aj sociálnej stigmatizácie;

C.

keďže tieto petície obsahujú výzvu, aby sa v Európskej únii na nikoho nezabúdalo a aby sa urýchlene podnikli spoločné kroky na prijatie preventívnych opatrení, ktoré by udržateľným spôsobom znížili riziko a rozsah bezdomovectva;

D.

keďže v hierarchii ľudských potrieb poskytuje bývanie priestor na život, čím umožňuje, aby sa napĺňali ďalšie základné a vyššie potreby;

E.

keďže Európska únia by mala bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa;

F.

keďže Únia musí pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu, opatreniami sociálneho bývania a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia;

G.

keďže v EÚ neexistuje jednotná všeobecne prijatá definícia bezdomovectva a vylúčenia z bývania, čo komplikuje posúdenie rozsahu bezdomovectva v členských štátoch EÚ;

H.

keďže miera bezdomovectva sa v poslednom desaťročí vo viacerých členských štátoch EÚ zvýšila; keďže príčinou tohto zvýšenia je kombinácia rastúcich nákladov na bývanie, vplyvu hospodárskej krízy, zníženia sociálnej ochrany a nedostatočných politík na riešenie bezdomovectva v mnohých členských štátoch; keďže ceny bývania boli v druhom štvrťroku 2020 vyššie ako v druhom štvrťroku predchádzajúceho roka, a to v eurozóne (EZ19) o 5 % a v EÚ27 o 5,2 %;

I.

keďže EÚ nemá priamu právomoc v oblasti politiky bývania, ale môže nepriamo ovplyvniť podmienky bývania v členských štátoch prostredníctvom nariadení, akými sú pravidlá poskytovania štátnej pomoci, akty o fiškálnych pravidlách a hospodárskej súťaži, a opatreniami, ako sú odporúčania a usmernenia;

J.

keďže Európsky sociálny fond bol zriadený s cieľom zlepšiť pracovné príležitosti pre pracovníkov na vnútornom trhu a prispieť tak k zvýšeniu životnej úrovne a zároveň pomôcť ľuďom bez domova nasťahovať sa do sociálneho bývania;

K.

keďže na projekty bývania a na napĺňanie potrieb znevýhodnených komunít boli použité aj iné európske štrukturálne a investičné fondy, napríklad EFRR;

L.

keďže Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby podporuje opatrenia členských štátov EÚ na poskytovanie potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci najodkázanejším osobám;

M.

keďže bezdomovectvo sa čoraz častejšie spomína v najnovších správach o európskom semestri;

N.

keďže sociálne náklady vyplývajúce z neriešenia problému bezdomovectva sú mimoriadne vysoké najmä v oblasti spravodlivosti a zdravia;

O.

keďže sociálne politiky založené na širokých univerzálnych ustanoveniach spolu s vhodne cielenými opatreniami zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri predchádzaní bezdomovectvu;

P.

keďže zo zhromaždených dôkazov o vplyve krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 na dostupnosť bývania v EÚ vyplýva, že v strednodobom horizonte môžu hospodárska recesia a strata pracovných miest a príjmov ešte viac zhoršiť nadmernú záťaž nákladmi na bývanie a zvýšiť mieru bezdomovectva v Európe;

Q.

keďže profil bezdomovcov sa mení a teraz zahŕňa viac mladých ľudí a detí, starších ľudí, migrantov, Rómov a iných znevýhodnených menšín, pričom bezdomovectvo čoraz viac ohrozuje aj ženy a rodiny;

R.

keďže prístup k dôstojnému bývaniu a začlenenie do spoločnosti je pre ľudí zásadne dôležitý, aby mohli naplno realizovať svoj potenciál a prispieť k fungovaniu spoločnosti;

S.

keďže bezdomovectvo je vo všeobecnosti spôsobené komplexným vzájomným pôsobením štrukturálnych, inštitucionálnych a osobných faktorov;

T.

keďže bezdomovectvo a vylúčenie z bývania predstavujú sociálny problém, pre ktorý treba nájsť trvalé riešenie;

U.

keďže v niektorých členských štátoch sú bezdomovectvo a správanie spojené s bezdomovectvom považované za trestný čin;

V.

keďže v niektorých členských štátoch majú bezdomovci stály prístup k prístrešku iba v zimnom období, a nie nepretržite počas celého roka;

W.

keďže v niektorých členských štátoch majú miestne služby sociálneho zabezpečenia len pasívnu úlohu pri pomoci s opätovným začlenením bezdomovcov do spoločnosti;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

—

so zreteľom na petíciu č. 0653/2020,

—

so zreteľom na článok 21 ods. 1 a článok 67 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na protokol k Amsterdamskej zmluve o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie (1),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. marca 2020 s názvom Usmernenia týkajúce sa uplatňovania voľného pohybu pracovníkov počas pandémie COVID-19 (C(2020)2051),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2020 s názvom Usmernenia o sezónnych pracovníkoch v EÚ v súvislosti s epidémiou ochorenia COVID-19 (C(2020)4813),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 13. mája 2020 s názvom COVID-19: Smerom k fázovému a koordinovanému prístupu k obnoveniu slobody pohybu a rušeniu kontrol na vnútorných hraniciach (C(2020)3250),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom (3) a na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o situácii v schengenskom priestore po vypuknutí COVID-19 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o európskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19 (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 s názvom COVID-19: koordinácia posúdení z hľadiska zdravia a klasifikácie rizík na úrovni EÚ a dôsledky pre schengenský priestor a jednotný trh (6),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady (EÚ) 2020/1475 z 13. októbra 2020 o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19 (7),

—

so zreteľom na rokovania o petícii č. 0653/2020 počas schôdze Výboru pre petície 2. júla 2020,

—

so zreteľom na článok 227 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Výbor pre petície dostal od zástupcov belgických, nemeckých, holandských a luxemburských pohraničných regiónov petíciu č. 0653/2020, v ktorej vyjadrili obavy z náhleho uzavretia vnútorných hraníc EÚ v reakcii na pandémiu COVID-19 a z dôsledkov rôznych opatrení zavedených jednotlivými členskými štátmi pre obyvateľov EÚ, najmä tých, ktorí žijú v pohraničných regiónoch;

B.

keďže cezhraničné regióny tvoria 40 % územia Európskej únie a žije v nich 30 % obyvateľstva EÚ;

C.

keďže schengenské acquis má zásadný význam pre transformáciu pohraničných regiónov na miesta hospodárskej a sociálnej výmeny, ako aj modelové regióny územnej spolupráce a inštitucionálnych inovácií;

D.

keďže pandémia COVID-19 je vážnou hrozbou pre verejné zdravie a má vplyv na zdravie a životy všetkých ľudí žijúcich v EÚ, ako aj na systémy zdravotnej a inej starostlivosti v členských štátoch;

E.

keďže väčšina členských štátov v reakcii na pandémiu COVID-19 opätovne zaviedla kontroly na vnútorných hraniciach alebo hranice uzavrela; keďže boli zavedené a naďalej sa uplatňujú dočasné obmedzenia cestovania z tretích krajín, ale aj z členských štátov EÚ v rámci schengenského priestoru; keďže tieto opatrenia neboli koordinované medzi členskými štátmi ani s inštitúciami EÚ;

F.

keďže viac ako 17 miliónov občanov EÚ (3,9 % celkovej pracovnej sily v roku 2018) žije a pracuje v inej krajine EÚ, než je tá, ktorej sú štátnymi príslušníkmi;

G.

keďže podľa Kódexu schengenských hraníc môžu členské štáty zaviesť kontroly na vnútorných hraniciach ako výnimku a poslednú možnosť v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, pričom musia dodržiavať zásadu proporcionality; keďže v takom prípade je nutné zaslať oznámenie ostatným členským štátom a Komisii;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej článok 114,

—

so zreteľom na články 169, 191, 192 a 193 ZFEÚ,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru (3),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 7. júna 2018, ktorým sa zriaďuje Program pre jednotný trh, konkurencieschopnosť podnikov vrátane malých a stredných podnikov a európsku štatistiku (COM(2018)0441),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore (7),

—

so zreteľom na publikáciu Komisie z októbra 2018 s názvom Behaviorálna štúdia o angažovanosti spotrebiteľov v obehovom hospodárstve,

—

so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra z roku 2019 s názvom Analýza a vývoj systému na hodnotenie opráv a modernizácie výrobkov,

—

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie v Európe – stav a perspektíva 2020,

—

so zreteľom na štúdiu realizovanú v marci 2020 na žiadosť Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa s názvom Promoting product longevity (Dlhšia životnosť výrobkov),

—

so zreteľom na štúdiu realizovanú v apríli 2020 na žiadosť Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa s názvom Sustainable Consumption and Consumer Protection Legislation (Udržateľná spotreba a právne predpisy na ochranu spotrebiteľa),

—

so zreteľom na správu Európskej organizácie spotrebiteľov (BEUC) z 18. augusta 2015 s názvom Durable goods: More sustainable products, better consumer rights — Consumer expectations from the EU’s ressource efficiency and circular economy agenda (Predmety dlhodobej spotreby: udržateľnejšie výrobky, lepšie práva spotrebiteľov – očakávania spotrebiteľov, pokiaľ ide o program EÚ v oblasti efektívneho využívania zdrojov a obehového hospodárstva),

—

zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0209/2020),

A.

keďže vzhľadom na zmenšovanie prírodných zdrojov a na šírenie odpadu je nevyhnutné zaviesť udržateľné systémy výroby a spotreby ohľaduplné voči hraniciam možností planéty, ktorých prioritou bude efektívnejšie a udržateľnejšie využívanie jej zdrojov;

B.

keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 ukázala, že je potrebné vytvoriť nové a odolnejšie obchodné modely a podporovať európske podniky, najmä malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), mikropodniky a samostatne zárobkovo činné osoby;

C.

keďže udržateľný jednotný trh musí odrážať výzvu Európskeho parlamentu (8) na prijatie ambicióznej Európskej zelenej dohody; keďže je preto nevyhnutné vypracovať stratégiu založenú na výskume s cieľom zvýšiť trvácnosť, opätovnú použiteľnosť, modernizovateľnosť a opraviteľnosť výrobkov; keďže touto stratégiou by sa mali vytvárať pracovné príležitosti, rast a inovačné príležitosti pre európske podniky, podporovať ich konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle a zabezpečovať vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa;

D.

keďže spoločná a obsiahla stratégia neznamená paušálny prístup; keďže vhodnejší by bol diferencovaný prístup založený na osobitostiach každej kategórie a odvetvia výrobkov a na trhovom a technologickom vývoji; keďže účinné vykonávanie a presadzovanie existujúcich pravidiel je nevyhnutné pre dobre fungujúci a udržateľný jednotný trh;

E.

keďže v záujme prechodu na klimatickú neutralitu a obehové hospodárstvo je nevyhnutné mobilizovať dostatočné finančné prostriedky prostredníctvom finančných programov, ako je Program pre jednotný trh, s cieľom financovať výskum a vývoj v oblasti udržateľných výrobkov, ako aj informačné kampane zamerané na podniky a spotrebiteľov;

F.

keďže spotrebitelia sú pripravení vydať sa cestou obehového hospodárstva a podľa behaviorálnej štúdie Komisie z roku 2018 je trikrát pravdepodobnejšie, že si kúpia výrobok, ak je označený za trvácnejší a opraviteľný, pričom však stále pretrvávajú prekážky vrátane informačnej asymetrie; keďže pre informovanosť spotrebiteľov a spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi sú potrebné jasné, spoľahlivé a transparentné informácie o vlastnostiach výrobku vrátane predpokladanej životnosti a opraviteľnosti; keďže preto treba zlepšiť existujúce informácie a zároveň zabrániť nadmernému informačnému zaťažovaniu;

G.

keďže životnosť výrobku a spôsob jeho zastarávania určujú rôzne prirodzené alebo umelé faktory, napríklad zloženie, funkčnosť, náklady na opravu, modely spotreby a miera používania; keďže predpokladaná životnosť výrobku sa musí merať na základe objektívnych skúšok a kritérií, ktoré odrážajú podmienky reálneho použitia, a musí byť stanovená pred uvedením výrobku na trh;

H.

keďže smernica (EÚ) 2019/771 sa má preskúmať do roku 2024; keďže v rámci prípravy na toto preskúmanie by sa malo posúdiť množstvo opatrení zameraných na nastolenie vhodných podmienok na zvýšenie trvácnosti výrobkov a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ako aj konkurenčné podnikateľské prostredie; keďže dvojročná zákonná záručná lehota nemusí byť vhodná pre všetky kategórie výrobkov s vyššou predpokladanou životnosťou;

I.

keďže v predchádzajúcom uznesení (9) Európsky parlament žiadal o prijatie opatrení na nápravu problému plánovaného zastarávania tovaru a softvéru vrátane vypracovania spoločnej definície testovania a zisťovania problematických praktík; keďže treba vypracovať spoločnú stratégiu pre jednotný trh, poskytnúť podnikom aj spotrebiteľom právnu istotu a získať si ich dôveru;

J.

keďže životnosť softvéru má kľúčový význam pre životnosť elektronických prístrojov; keďže softvéry zastarávajú čoraz rýchlejšie, a preto musia byť elektronické prístroje prispôsobivejšie, aby si na trhu udržali svoju konkurencieschopnosť (10);

K.

keďže 79 % občanov EÚ si myslí, že výrobcovia by mali mať povinnosť uľahčiť opravu digitálnych zariadení alebo výmenu ich jednotlivých častí (11); keďže vysokokvalitné výrobky zvyšujú konkurencieschopnosť európskych podnikov;

L.

keďže prieskum uskutočnený v decembri 2015 (12) odhalil, že 59 % spotrebiteľov nevie, že zákonná záručná lehota v EÚ trvá najmenej dva roky; keďže poznatky spotrebiteľov o existujúcich právach na vysokej úrovni, pokiaľ ide o právnu záruku, by sa mohli zlepšiť a takéto zlepšenie by prispelo k udržateľnejšiemu používaniu tovaru;

M.

keďže v dôsledku rozmachu elektronického obchodu sa objavila potreba lepšej kontroly súladu tovaru a služieb z tretích krajín s normami EÚ v oblasti životného prostredia, bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa;

N.

keďže udržateľný jednotný trh si vyžaduje účinný dohľad nad trhom, aby sa zabezpečilo riadne presadzovanie týchto pravidiel, v ktorých kľúčovú úlohu zohrávajú orgány dohľadu nad trhom a colné orgány;

O.

keďže nabádaním k oprave a opätovnému používaniu vecí a budovaním dôvery v trh s použitým tovarom by sa mohli vytvárať hospodárske, sociálne a pracovné príležitosti a za konkrétnych okolností aj podnietiť konkurencieschopnosť priemyslu; keďže v niektorých prípadoch existujú prekážky, ktoré bránia spotrebiteľom, aby sa rozhodli pre opravu, napríklad nedostatočný prístup k náhradným dielom, nedostatočná štandardizácia a interoperabilita a nedostupnosť opravárenských služieb; keďže to má negatívny vplyv na opravárenský sektor;

P.

keďže podľa prieskumu Eurobarometra (13) by 77 % občanov EÚ svoje zariadenia namiesto výmeny radšej opravovalo; keďže opravárenské podniky by mohli byť zdrojom pracovných miest na miestnej úrovni a špecifického know-how v Európe;

Q.

keďže predĺženie životnosti určitého druhu výrobku, ktorý je práve v procese podstatného zlepšenia svojej environmentálnej účinnosti, by malo byť vyvážené zavádzaním týchto vylepšených výrobkov, takže by nemalo dochádzať k oneskoreniam pri zavádzaní inovačných technológií, ktoré by mohli mať významné environmentálne prínosy;

R.

keďže rastúca digitalizácia poskytuje našim spoločnostiam nové kanály na výmenu informácií a pomáha vytvárať udržateľný trh založený na zodpovednosti, transparentnosti, výmene informácií a efektívnejšom využívaní zdrojov;

S.

keďže online platformy by si mohli ešte lepšie plniť povinnosť poskytovať spotrebiteľom spoľahlivé informácie o výrobkoch a službách, ktoré ponúkajú;

T.

keďže digitálny sektor prispieva k inovácii a podpore udržateľného hospodárstva; keďže by sa mal riešiť vplyv jeho infraštruktúry na životné prostredie z hľadiska spotreby energie a zdrojov; keďže udržateľnejšie spôsoby balenia a dodávania sú kľúčové pre vytvorenie obehového hospodárstva;

U.

keďže zelené a udržateľné verejné obstarávanie je strategický nástroj, ktorý možno spolu s ďalšími dôležitými politikami využiť na to, aby prispel k priemyselnej transformácii Európy a posilnil jej odolnosť a otvorenú strategickú autonómiu; keďže strategické využívanie udržateľného obstarávania môže byť prínosom pre podniky aj spotrebiteľov tým, že podporí dopyt po udržateľnom tovare a jeho ponuku a zabezpečí, aby tieto výrobky boli nákladovo efektívne a atraktívne pre spotrebiteľov;

V.

keďže sa treba zaoberať zavádzajúcimi tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia a riešiť postupy environmentálne klamlivej reklamy prostredníctvom účinných metodík, ktoré by zahŕňali aj spôsob, akým sa takéto tvrdenia majú odôvodňovať;

W.

keďže reklama má vplyv na úrovne a modely spotreby; keďže reklama by mohla pomôcť podnikom a spotrebiteľom prijímať uvedomelé rozhodnutia;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/515 z 19. marca 2019 o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte a o zrušení nariadenia (ES) č. 764/2008 (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (5),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2020 o automatizovaných rozhodovacích procesoch: zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a voľného pohybu tovaru a služieb (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o komplexnej európskej priemyselnej politike v oblasti umelej inteligencie a robotiky (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2018 o technológii blockchainu: výhľadovo orientovanej obchodnej politike (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2018 o balíku pre jednotný trh (11),

—

so zreteľom na svoju predbežnú správu zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu (12),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2018 o technológiách distribuovaných databáz transakcií a databázach typu blockchain: budovanie dôvery spojené so zánikom sprostredkovateľského článku (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o európskych normách pre 21. storočie (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o stratégii jednotného trhu (16),

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 15. apríla 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014 o bezpečnosti spotrebných výrobkov a o zrušení smernice Rady 87/357/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (17),

—

so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2020 – Ambicióznejšia Únia (COM(2020)0037),

—

so zreteľom na správu Komisie z 19. februára 2020 o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť (COM(2020)0064),

—

so zreteľom na uverejnenú bielu knihu Komisie z 19. februára 2020 o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 o formovaní digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 o dlhodobom akčnom pláne na lepšie vykonávanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu (COM(2020)0094),

—

so zreteľom na etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu expertnej skupiny Komisie na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, ktoré boli uverejnené 8. apríla 2019,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. apríla 2019 o budovaní dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka (COM(2019)0168),

—

so zreteľom na správu expertnej skupiny Komisie na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu s názvom Politické a investičné odporúčania pre dôveryhodnú umelú inteligenciu uverejnenú 26. júna 2019,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0207/2020),

A.

keďže jednotný trh s tovarom je jedným z najdôležitejších hospodárskych pilierov EÚ a obchod s tovarom v súčasnosti vytvára približne štvrtinu HDP EÚ a predstavuje tri štvrtiny obchodu v rámci EÚ;

B.

keďže smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (smernica 2001/95/ES, SVBV) bola prijatá v roku 2001 a keďže spotrebiteľské nákupné návyky sa zmenili v dôsledku nárastu predaja v elektronickom obchode; keďže predchádzajúci pokus o reformu SVBV, ktorý Komisia predložila v roku 2013, nebol úspešný;

C.

keďže je neprijateľné, aby boli spotrebitelia EÚ vystavení výrobkom, ktoré nespĺňajú bezpečnostné požiadavky EÚ alebo sú inak nezákonné, s otázkami od používania nebezpečných chemických látok vo výrobkoch až po nebezpečný softvér a iné bezpečnostné riziká; keďže je potrebné, aby horizontálny legislatívny rámec fungoval ako záchranná sieť a aby sa posilnila ochrana spotrebiteľa s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov;

D.

keďže obchod s tovarom na jednotnom trhu je spojený s dynamikou svetového obchodu s tovarom a efektívnosťou dodávateľských reťazcov; keďže je preto nevyhnutné zabezpečiť, aby boli vonkajšie hranice EÚ ďalej vybavené účinnejšími a harmonizovanejšími nástrojmi na odhaľovanie nebezpečných výrobkov pochádzajúcich z tretích krajín a zabránenie ich obehu na jednotnom trhu, z čoho budú mať prospech podniky, ktoré dodržiavajú pravidlá, a riadne a účinne chrániť práva spotrebiteľov;

E.

keďže príslušné orgány by mali náležite zohľadniť zásadu predbežnej opatrnosti pri prijímaní opatrení na zaistenie bezpečnosti spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o výrobky, ktoré obsahujú nové digitálne technológie a ktoré by mohli byť nebezpečné;

F.

keďže vznikajúce technológie menia vlastnosti výrobkov a je potrebné sa nimi zaoberať, aby sa zabezpečila ochrana spotrebiteľov a právna istota bez zamedzenia inovácie; keďže správa Komisie o bezpečnosti a zodpovednosti umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky pripravuje podmienky na dosiahnutie tohto cieľa;

G.

keďže počet nebezpečných výrobkov oznámených prostredníctvom európskej bezpečnostnej brány (ďalej len „RAPEX“) zostáva veľmi vysoký, rovnako ako predaj nebezpečných a nevyhovujúcich výrobkov a keďže súlad s regulačným rámcom EÚ, najmä s pravidlami bezpečnosti výrobkov, aj počas výrobného procesu prispieva k bezpečnosti výrobkov;

H.

keďže štandardné zaručenie bezpečnosti výrobkov už v štádiu návrhu má zásadný význam, pretože bezpečnosť vo fáze návrhu môže výrazne zvýšiť bezpečnosť výrobkov na trhu;

I.

keďže systém dohľadu nad trhom EÚ sa zameriava hlavne na hospodárske subjekty prítomné na jednotnom trhu a keďže vývoj v oblasti elektronického obchodu vedie k priamemu umiestňovaniu výrobkov z tretích krajín na trh; keďže však mnohé z týchto výrobkov nedodržiavajú bezpečnostné požiadavky Európskej únie, a preto hrozí riziko poškodenia spotrebiteľov, ktorí o takýchto nebezpečenstvách často nevedia;

J.

keďže úroveň ochrany spotrebiteľa by nemala závisieť od toho, či spotrebitelia nakupujú online alebo vo fyzickom obchode, a keďže by sa mali ďalej podporovať dobrovoľné iniciatívy zavedené niektorými digitálnymi platformami a elektronickými trhoviskami; keďže na dostatočnú ochranu spotrebiteľov sú stále potrebné ďalšie opatrenia, pretože mnohé výrobky predávané na elektronických trhoviskách nie sú v súlade s bezpečnostnými pravidlami EÚ, a keďže je preto potrebný širší regulačný rámec na zabezpečenie zodpovednosti a zodpovednosti platforiem;

K.

keďže vysledovateľnosť výrobkov v celom dodávateľskom reťazci je nevyhnutná na zlepšenie bezpečnosti a ochranu spotrebiteľov;

L.

keďže v rámci EÚ bolo veľké množstvo falšovaného tovaru vyhodnotené ako nebezpečné a predstavujúce vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“),

—

so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor OSN proti korupcii a Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov,

—

so zreteľom na príslušné rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, Rady OSN pre ľudské práva a na správy osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu, najmä na správu z 23. apríla 2020 s názvom Pandémia a sloboda presvedčenia a prejavu,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre slobodu názoru a prejavu, predstaviteľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií, osobitného spravodajcu Organizácie amerických štátov (OAS) pre slobodu prejavu a osobitného spravodajcu Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov (ACHPR) pre slobodu prejavu a prístup k informáciám z 3. marca 2017 o slobode prejavu a o falošných správach, dezinformáciách a propagande,

—

so zreteľom na akčný plán OSN týkajúci sa bezpečnosti novinárov a otázky beztrestnosti,

—

so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 34 Výboru OSN pre ľudské práva k článku 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach („Sloboda presvedčenia a prejavu“),

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na záväzky v nej stanovené, ktoré okrem iného na podporu mierových a inkluzívnych spoločností v záujme udržateľného rozvoja, a to aj zabezpečením prístupu verejnosti k informáciám a ochranou základných slobôd,

—

so zreteľom na prácu, ktorú vykonala Rada Európy na podporu ochrany a bezpečnosti novinárov, vrátane odporúčania Výboru ministrov CM/Rec (2018)1 pre členské štáty o pluralite médií a transparentnosti vlastníctva médií a vyhlásenia Výboru ministrov o finančnej udržateľnosti kvalitnej žurnalistiky v digitálnom veku, odporúčania Výboru ministrov CM/Rec(2016)4 pre členské štáty o ochrane žurnalistiky a bezpečnosti novinárov a iných mediálnych subjektov a jeho výročnej správy za rok 2020 s názvom Ruky preč od slobody tlače: Útoky na médiá v Európe sa nesmú stať novým bežným javom,

—

so zreteľom na rezolúciu č. 2300 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 1. októbra 2019 o zlepšení ochrany informátorov v celej Európe,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. júna 2020 s názvom Boj proti dezinformáciám o ochorení COVID-19 – Aké sú fakty (JOIN(2020)0008),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2020 obsahujúce pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0027),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júla 2019 s názvom Posilnenie právneho štátu v Únii: Koncepcia pre prijatie opatrení (COM(2019)0343),

—

so zreteľom na stratégiu Komisie pre rodovú rovnosť Komisie na roky 2020 – 2025,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2018 s názvom Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup (COM(2018)0236),

—

so zreteľom na kódex postupov Komisie na boj proti dezinformáciám na internete schválený 26. septembra 2018,

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 1. marca 2018 o opatreniach na účinný boj proti nezákonnému obsahu na internete (C(2018)1177),

—

so zreteľom na akčný plán Komisie proti dezinformáciám z 5. decembra 2018,

—

so zreteľom na kódex správania Komisie pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online, ktorý bol naštartovaný v máji 2016, a na jeho štvrté kolo hodnotenia, ktorého výsledkom je dokument s názvom Prehľad – 4. kolo monitorovania kódexu správania,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (2) a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ (3),

—

so zreteľom na správu skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby z roku 2020 s názvom Dezinformácie: Posúdenie vykonávania kódexu postupov (Disinformation: Assessment of the implementation of the Code of Practice),

—

so zreteľom na závery Rady z 25. mája 2020 o mediálnej gramotnosti v neustále sa meniacom svete,

—

so zreteľom na závery Rady zo 14. novembra 2018 o posilnení európskeho obsahu v digitálnom hospodárstve, v ktorých sa uznáva relevantnosť obsahu vytvoreného médiami, „ako aj ostatnými kultúrnymi a tvorivými odvetviami“, ako „základných pilierov európskeho sociálneho a hospodárskeho rozvoja“,

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (4),

—

so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa slobody prejavu online a offline prijaté 12. mája 2014, ktorými sa uznáva umelecká sloboda ako neoddeliteľná súčasť slobody prejavu popri slobode médií,

—

so zreteľom na aktualizáciu osobitnej správy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 24. apríla 2020 s názvom Krátke posúdenie naratívov a dezinformácií v súvislosti s ochorením COVID-19/pandémia koronavírusu (Short Assessment of Narratives and Disinformation around the COVID-19/Coronavirus Pandemic),

—

so zreteľom na prácu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA),

—

so zreteľom na zistenia svetového indexu slobody tlače, ktorý uverejnila organizácia Reportéri bez hraníc, a na zistenia monitorovania plurality médií Centra Európskeho univerzitného inštitútu pre pluralitu a slobodu médií,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. januára 2020 o prebiehajúcich vypočutiach podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ, ktoré sa týkajú Poľska a Maďarska (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám vrátane zón bez LGBTI (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o dodržiavaní zásad právneho štátu na Malte v nadväznosti na nedávne odhalenia týkajúce sa vraždy Daphne Caruany Galiziovej (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o zahraničnom zasahovaní do volieb a dezinformáciách vo vnútroštátnych a európskych demokratických procesoch (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. marca 2019 o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2017 (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o rodovej rovnosti v mediálnom sektore v EÚ (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o opatreniach na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ a boji proti týmto javom (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o potrebe komplexného mechanizmu EÚ na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o využívaní údajov používateľov Facebooku spoločnosťou Cambridge Analytica a dosahu na ochranu údajov (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2018 o pluralite médií a slobode médií v Európskej únii (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 o občianstve EÚ za rok 2017: Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny (20),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite (21),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2017 o online platformách a jednotnom digitálnom trhu (22),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o vplyve veľkých dát na základné práva: súkromie, ochrana údajov, nediskriminácia, bezpečnosť a presadzovanie práva (23),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o právnom štáte na Malte (24),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (25),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (26),

—

so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie Európskeho parlamentu pre práva občanov a ústavné veci z 28. februára 2019 s názvom Dezinformácie a propaganda – vplyv na fungovanie právneho štátu v EÚ a jej členských štátoch,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0205/2020),

A.

keďže sloboda, pluralita a nezávislosť médií a bezpečnosť novinárov sú kľúčovými prvkami práva na slobodu prejavu a práva na informácie a majú zásadný význam z hľadiska demokratického fungovania EÚ a jej členských štátov; keďže kľúčové demokratické úlohy médií zahŕňajú posilnenie transparentnosti a demokratickej zodpovednosti; keďže médiá zohrávajú v demokratickej spoločnosti zásadnú úlohu tým, že pôsobia ako verejní strážcovia, pričom pomáhajú občanov informovať a posilňovať ich postavenie prehlbovaním ich chápania súčasného politického a sociálneho prostredia a podporou ich uvedomelej účasti na demokratickom živote;

B.

keďže kríza zdôraznila zásadnú úlohu, ktorú novinári zohrávajú pri poskytovaní spoľahlivých a overených informácií občanom; keďže preto treba vynaložiť väčšie úsilie o zabezpečenie bezpečných a vhodných pracovných podmienok pre novinárov; keďže investigatívnej žurnalistike by sa mala venovať osobitná pozornosť v kontexte boja proti korupcii a nesprávnemu úradnému postupu v EÚ;

C.

keďže niektoré členské štáty obmedzujú slobodu médií hospodárskymi prostriedkami, ako je deformovaná verejná reklama medzi médiami, ktorá mení hospodársku súťaž, a priamo ovládajú verejné médiá s cieľom ovplyvniť redakčné rozhodnutia, a tým zabezpečiť lojalitu vláde; keďže verejné orgány by mali prijať právny a regulačný rámec, ktorý podporuje rozvoj slobodných, nezávislých a pluralitných médií;

D.

keďže všetky členské štáty musia dodržiavať hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ;

E.

keďže ovládnutie médií, nedostatočná transparentnosť inštitúcií, nenávistné prejavy a dezinformácie sa čoraz viac zneužívajú na politické účely ako nástroje na zintenzívnenie sociálnej polarizácie; keďže boj proti týmto javom nie je relevantný len v oblasti ľudských práv, ale je aj základným faktorom z hľadiska obrany právneho štátu a demokracie v EÚ;

F.

keďže podľa svetového indexu slobody tlače z roku 2020 pandémia COVID-19 zvýraznila a prehĺbila mnohé ďalšie krízy, ktoré ohrozujú právo na slobodne poskytované, nezávislé, rôznorodé a spoľahlivé informácie; keďže index odhalil výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, pričom niektoré z nich sa umiestnili na najvyšších miestach v celosvetovom rebríčku, zatiaľ čo iné sa nachádzajú na spodných miestach, čoho výsledkom je rozdiel viac ako 100 miest medzi členskými štátmi s najlepšími a najhoršími výsledkami; keďže viacero členských štátov kleslo v medzinárodných rebríčkoch slobody tlače;

G.

keďže sloboda médií sa v uplynulých rokoch zhoršila a hoci výskyt ochorenia COVID-19 toto zhoršovanie situácie ešte prehĺbil, zároveň upriamil pozornosť na význam médií a právo na prístup k spoľahlivým informáciám;

H.

keďže podľa správy inštitútu Reuters Institute Digital News z roku 2019 priemerná úroveň dôvery v správy vo všeobecnosti (na celom svete) poklesla o 2 percentuálne body na 42 % v porovnaní s rokom 2018 a menej ako polovica respondentov (49 %) uviedla, že dôverujú informačným médiám, ktoré sami používajú; keďže dôvera v spravodajské informácie prostredníctvom vyhľadávania (33 %) a sociálnych médií (23 %) zostáva stabilná, ale mimoriadne nízka;

I.

keďže transparentnosť vlastníctva médií je absolútnou podmienkou na zabezpečenie plurality médií a nezávislej žurnalistiky;

J.

keďže novinári a iné mediálne subjekty aj naďalej čelia násiliu, vyhrážkam, obťažovaniu, nátlaku, (auto)cenzúre, verejnému hanobeniu a dokonca aj vražde v EÚ ako dôsledku vykonávania svojej práce na ochranu verejného záujmu; keďže v posledných rokoch sa prejavila rastúca tendencia zastrašovania zameraná na umlčanie novinárov, ktorá si vyžaduje naliehavý zásah na podporu kľúčovej úlohy nezávislých médií pri zabezpečovaní zásad právneho štátu; keďže vraždy Daphne Caruany Galiziovej a Jána Kuciaka sú dva hlboko tragické príklady toho, do akej miery sú investigatívni novinári terčmi útokov za odhaľovanie korupcie a ochranu demokracie a právneho štátu;

K.

keďže medzi spôsoby ohrozovania slobody médií patrí obťažovanie a útoky zamerané na novinárov, nerešpektovanie ich právnej ochrany a ovládnutie médií a politicky motivované opatrenia v mediálnom sektore;

L.

keďže novinárky musia čelia rodovo špecifickým formám násilia, ako je sexuálne obťažovanie a obťažovanie na internete; keďže viac ako 70 % žien pracujúcich v médiách zažilo viac ako jeden druh obťažovania, hrozby alebo útokov na internete; keďže 52 % žien zažilo tieto druhy trestných činov len za minulý rok; keďže obťažovanie a zneužívanie na internete sú často vysoko sexualizované a nie sú založené na obsahu práce obetí, ale na ich fyzických znakoch, kultúrnom pozadí alebo súkromnom živote; keďže tieto hrozby vedú novinárky k autocenzúre a majú odstrašujúci účinok, pokiaľ ide o slobodu tlače a slobodu prejavu; keďže pri výskume sa neustále nachádzajú dôkazy o tom, že ženy sú v mediálnom sektore v menšine, najmä na kreatívnych pozíciách, a sú vážne nedostatočne zastúpené na vysokých úrovniach rozhodovania (27);

M.

keďže v niekoľkých členských štátoch sú strategické súdne konania proti účasti verejnosti nepretržitou praxou používanou na zastrašovanie novinárov s cieľom zastaviť vyšetrovanie korupcie a ďalších záležitostí verejného záujmu;

N.

keďže nielenže dochádza k násiliu, zastrašovaniu a obťažovaniu novinárov, ale taktiež trestné stíhanie páchateľov týchto trestných činov je nedostatočné, pričom beztrestnosť má odstrašujúce účinky; keďže OBSE uvádza, že prevláda beztrestnosť, lebo napríklad v členských štátoch tejto organizácie je vyriešených menej ako 15 % vrážd novinárov;

O.

keďže treba ďalej posilňovať a účinne chrániť právo novinárov na podávanie správ a vyšetrovanie;

P.

keďže posilnenie slobody médií si vyžaduje dôveryhodné a podrobné informácie o rozsahu a povahe výziev, ktorým médiá čelia v členských štátoch a EÚ ako celku, a to aj o prípadoch porušenia zásad nezávislých médií a porušení základných práv novinárov;

Q.

keďže umelecká sloboda je neoddeliteľnou súčasťou základného práva na slobodu prejavu a je nevyhnutná pre kultúrnu rozmanitosť Európy a zdravie demokracie; keďže útoky na umeleckú slobodu sa šíria, ale zostávajú neviditeľné;

R.

keďže celosvetová kríza v súvislosti s ochorením COVID-19 má ničivý sociálny a hospodársky vplyv na mediálny sektor; keďže médiá nahlasujú značné straty svojich príjmov z reklamy; keďže tisíce pracovníkov médií už stratili zamestnanie alebo im hrozí dočasná alebo trvalá strata zamestnania; keďže to má mimoriadne silný vplyv na novinárov a pracovníkov médií na voľnej nohe, ktorých počet sa zvyšuje v celej EÚ a ktorí už tvoria významnú časť všetkých novinárov a pracovníkov médií v Európe; keďže to predstavuje vážne riziko ďalšieho posilnenia koncentrácie informácií v rukách hŕstky aktérov a zabránenia šíreniu slobodných a nezávislých informácií; keďže finančná udržateľnosť zamestnania a finančná nezávislosť sú kľúčovou súčasťou slobody tlače;

S.

keďže príjmy z digitálnej reklamy často prinášajú výhody subjektom z krajín mimo EÚ a príjmy európskych médií prudko klesajú, čo ohrozuje budúcnosť tradičných mediálnych spoločností financovaných z reklamy, ako sú komerčné televízne kanály, noviny a časopisy;

T.

keďže v niektorých členských štátoch sa štátna pomoc médiám neposkytovala transparentne, čo vážne ohrozuje ich nezávislosť a dôveryhodnosť;

U.

keďže obchodný model platforiem sociálnych médií, založený na reklamách s mikrozameraním, zohráva úlohu pri šírení a posilňovaní nenávistných prejavov podnecujúcich k diskriminácii a násiliu a pri podpore radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu, a to aj šírením nezákonného obsahu; keďže boj proti všetkým formám neznášanlivosti je neoddeliteľnou súčasťou ochrany ľudských práv, ako sa uvádza v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva;

V.

keďže pandémia COVID-19 viedla k stigmatizácii, a to aj prostredníctvom médií, niektorých obzvlášť zraniteľných jednotlivcov, čo podporilo polarizáciu európskej spoločnosti a šírenie nenávistných prejavov;

W.

keďže fenomén kybernetického násilia (vrátane nenávistných prejavov online, kybernetického prenasledovania, obťažovania na internete) je čoraz rozšírenejší; keďže ženy, ktoré majú verejnú funkciu, okrem iného političky, novinárky a aktivistky bojujúce za práva žien a sexuálnych menšín, sa stávajú hlavným cieľom kybernetického šikanovania a násilia na internete;

X.

keďže smernica o audiovizuálnych mediálnych službách ukladá orgánom v každom členskom štáte povinnosť zabezpečiť, aby audiovizuálne mediálne služby a platformy na zdieľanie videí prijali opatrenia na ochranu širokej verejnosti pred programami, videami vytvorenými používateľmi a audiovizuálnymi komerčnými oznamami obsahujúcimi podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo členovi skupiny na základe ktoréhokoľvek z dôvodov uvedených v článku 21 Charty základných práv EÚ; keďže smernica o audiovizuálnych mediálnych službách ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť nezávislosť regulačných orgánov v oblasti médií;

Y.

keďže šírenie zavádzajúcich informácií a dezinformácií, ako aj neprimerané opatrenia na ich riešenie na digitálnych platformách predstavujú hrozbu pre slobodu informácií, demokratickú diskusiu a nezávislosť médií a posilnilo potrebu kvalitných tradičných médií; keďže analýza údajov a algoritmy majú čoraz väčší vplyv na informácie sprístupnené občanom;

Z.

keďže masové šírenie správ pochádzajúcich z rôznych ťažko overiteľných zdrojov pri stále rastúcej úlohe sociálnych platforiem a platforiem na prenos správ má negatívny vplyv na základné práva občanov EÚ; keďže pandémia COVID-19 urýchlila vplyv dezinformácií online, niekedy s vážnymi dôsledkami na verejné zdravie, a ešte viac zvýraznila potrebu zaručiť slobodné a nezávislé informácie s cieľom chrániť základné práva občanov; keďže chýbajúca koordinovaná stratégia komunikácia na európskej úrovni viedla k vlne dezinformácií týkajúcich sa pandémie, najmä na sociálnych platformách a platformách na prenos správ;

AA.

keďže dezinformácie a zavádzanie v súvislosti s ochorením COVID-19 môžu vyvolať paniku a sociálny konflikt a treba sa nimi zaoberať; keďže opatrenia na boj proti dezinformáciám a zavádzaniu nemožno použiť ako zámienku na zavedenie neprimeraných obmedzení slobody tlače, oslabovanie plurality médií a ohrozovanie bezpečnosti novinárov; keďže podľa správ sa v členských štátoch a susedných regiónoch sa uskutočňujú skoordinované kampane propagujúce nepravdivé zdravotné informácie a dezinformácie o EÚ a jej partneroch; keďže Komisia riešila tento jav vo svojom nedávnom spoločnom oznámení o boji proti dezinformáciám o ochorení COVID-19; keďže niektoré vlády využili núdzové právne predpisy a hoci budú niektoré obmedzenia len dočasnej povahy, pri iných existuje riziko, že sa predĺžia na dlhý čas po skončení zdravotnej krízy; keďže pluralita informačných zdrojov, zodpovednosť a transparentnosť inštitúcií sú hlavnou obrannou prekážkou proti dezinformáciám;

AB.

keďže skutočne nezávislé, primerane financované verejnoprávne médiá pôsobiace naprieč rôznymi platformami sú kľúčom k fungovaniu demokracie v EÚ;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej články 9, 151, 152, 153 ods. 1 a 2, ako aj článok 173, ktorý sa týka priemyselnej politiky EÚ a okrem iného sa vzťahuje na konkurencieschopnosť priemyslu Únie,

—

so zreteľom na články 14, 27 a 30 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na ZFEÚ a Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), najmä na jej článok 5 ods. 3 a na protokol č. 2 k tejto zmluve o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

—

so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ, ktorý sa týka vnútorného trhu, udržateľného rozvoja a sociálneho trhového hospodárstva,

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

—

so zreteľom na zistenia indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti 2020, ktoré boli uverejnené 11. júna 2020,

—

so zreteľom na dokument Komisie z 2. júna 2020 o pláne farmaceutickej stratégie – včasný prístup pacientov k cenovo dostupným liekom,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Upravený pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0440),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

—

so zreteľom na Bielu knihu Komisie z 19. februára 2020 o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065),

—

so zreteľom na správu Komisie z 19. februára 2020 o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť (COM(2020)0064),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 2020 o novom viacročnom finančnom rámci, vlastných zdrojoch a pláne obnovy (1),

—

so zreteľom na hospodárske prognózy Európskej komisie: jar 2020,

—

so zreteľom na závery predsedu Európskej rady z 23. apríla 2020 v nadväznosti na videokonferenciu s členmi Európskej rady,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom (2),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa z 8. apríla 2020 o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 (JOIN(2020)0011),

—

so zreteľom na závery predsedu Európskej rady zo 17. marca 2020 v nadväznosti na videokonferenciu s členmi Európskej rady týkajúcu sa ochorenia COVID-19,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. marca 2020 s názvom Koordinovaná hospodárska reakcia na vypuknutie nákazy COVID-19 (COM(2020)0112),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098), na závery s názvom Viac obehovosti – prechod na udržateľnú spoločnosť, ktoré prijala Rada na svojom 3 716. zasadnutí 4. októbra 2019 (12791/19), a na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie zo 4. marca 2020, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (COM(2020)0080),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

—

so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2020 s názvom Ambicióznejšia Únia (COM(2020)0037),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 o investičnom pláne pre udržateľnú Európu (COM(2020)0021),

—

so zreteľom na správu Komisie z 28. novembra 2019 s názvom Hlavný plán pre konkurencieschopnú transformáciu energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ – Podpora klimaticky neutrálneho obehového hospodárstva do roku 2050 (správa Skupiny na vysokej úrovni pre energeticky národné odvetvia),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o spravodlivom zdaňovaní v digitalizovanom a globalizovanom hospodárstve: BEPS 2.0 (4),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019 (EUCO 29/19),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 20. júna 2019 o novom strategickom programe pre EÚ na obdobie 2019 – 2024 (EUCO 9/19),

—

so zreteľom na závery o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku, ktoré Rada prijala na svojom 3 655. zasadnutí 29. novembra 2018 (14832/2018),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2018 s názvom Nová európska stratégia pre kultúru (COM(2018)0267),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2017 s názvom Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu – Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ (COM(2017)0479),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2017 o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu (6),

—

so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (O-000047/2017),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu – využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere (COM(2016)0180),

—

so zreteľom na Parížsku dohodu ratifikovanú Európskym parlamentom 4. októbra 2016,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom (8),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 15. decembra 2016 a 23. júna 2017,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu (9),

—

so zreteľom na závery Rady o programe konkurencieschopnosti priemyslu, o digitálnej transformácii európskeho priemyslu a balíku technológií jednotného digitálneho trhu a modernizácie verejných služieb,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: cesta k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 22. mája 2013 a 22. marca 2019 (EUCO 1/19),

—

zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre právne veci,

—

so zreteľom na list z Výboru pre rybárstvo,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0197/2020),

A.

keďže Európska únia potrebuje novú priemyselnú stratégiu v súlade s cieľom klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050, ktorá vytvorí podmienky pre inovatívnu, inkluzívnu, odolnú a digitalizovanú spoločnosť a významne prispeje ku globálnej konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví; keďže táto stratégia by mala zachovať vysokú úroveň zamestnanosti a kvalitných pracovných miest, pričom sa na nikoho nesmie zabudnúť; keďže takáto stratégia musí zabezpečiť dvojakú transformáciu európskej priemyselnej základne, ktorá je moderná, digitalizovaná, využíva plný potenciál obnoviteľných zdrojov, veľmi efektívne využíva energiu a zdroje a je klimaticky neutrálna; keďže stratégia by tiež mala posilniť vedúce postavenie Európy vo svete a znížiť závislosť Únie od iných častí sveta v strategických hodnotových reťazcoch, a to diverzifikáciou a zvýšením ich udržateľnosti, pričom by sa malo zabrániť premiestňovaniu európskych priemyselných odvetví a zároveň zachovať otvorený trh;

B.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 a jej dôsledky viedli k bezprecedentnému hospodárskemu poklesu v Európe, v dôsledku ktorého sa môžu zhoršiť nerovnosti a sociálne napätie v Únii, najmä medzi najzraniteľnejšími občanmi;

C.

keďže priemyselná konkurencieschopnosť a politika v oblasti klímy sa navzájom posilňujú a keďže dosiahnutie inovatívnej a klimaticky neutrálnej reindustrializácie vytvorí miestne pracovné miesta a zabezpečí konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva; keďže takýto prístup by sa mal uplatňovať vo všetkých politikách týkajúcich sa ekologickej a digitálnej transformácie;

D.

keďže Únia musí uvoľniť nevyužitý podnikateľský potenciál konkrétnych sociálnych skupín, v ktorých sa musí plne rozvinúť, vrátane mladých ľudí, migrantov, starších ľudí a žien; keďže priemyselná stratégia Únie by mohla byť príležitosťou na podporu podnikateľskej kultúry nedostatočne zastúpených alebo znevýhodnených skupín a na to, aby im umožnila v plnej miere prispievať k digitálnej a ekologickej transformácii;

E.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 a bezprecedentný hospodársky pokles, ktorý spôsobila, mali vplyv na všetky odvetvia hospodárstva, najmä na MSP, pričom fungovanie niektorých odvetví sa dokonca úplne zastavilo; keďže z tohto dôvodu sa rýchla a spravodlivá obnova nedosiahne prostredníctvom nezmeneného prístupu a každá priemyselná stratégia orientovaná na budúcnosť by mala začať riešením priemyselného oživenia a dlhodobej globálnej konkurencieschopnosti, predovšetkým v odvetviach s rastom a v odvetviach, ktoré sú najviac postihnuté opatreniami na obmedzenie pohybu v súvislosti s ochorením COVID-19;

F.

keďže nové dlhy na prekonanie hospodárskeho poklesu budú pravdepodobne viesť k nestabilnejšej finančnej štruktúre podnikov, čo z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska spôsobí spomalenie rastu a nedostatok investičných kapacít na súbežný prechod na digitalizované, klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje;

G.

keďže za týchto okolností Únia potrebuje priemyselnú stratégiu, ktorá má dve odlišné fázy, pričom jedna sa zameriava na oživenie a druhá na obnovu a odolnosť; keďže hospodárske oživenie by malo byť založené na pevnom sociálnom a environmentálne udržateľnom prístupe a malo by podporovať priemyselnú obnovu smerom k úspešnej digitálnej a ekologickej transformácii, pričom kvalifikované pracovné sily by mali sprevádzať tieto transformácie a zabezpečovať férovú a spravodlivú transformáciu;

H.

keďže priemyselné odvetvie v Európe je veľmi prepojené a existujú silné vzájomné vzťahy medzi členskými štátmi a rôzne prístupy k spoločnostiam rôznych veľkostí; keďže v dôsledku toho koordinovaná európska politika zabezpečujúca, aby celý výrobný reťazec – od veľkých podnikov až po MSP – mohol mať prospech, bude úspešnejšia pri zvyšovaní globálnej konkurencieschopnosti a udržateľnosti Európy;

I.

keďže Únia by mala aj naďalej plniť ambiciózne obchodné dohody, a to na mnohostrannej aj dvojstrannej úrovni; keďže už pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19 európsky priemysel, ktorý zostával pilierom európskeho hospodárstva a poskytoval zamestnanie približne 32 miliónom ľudí, stál na rázcestí, pretože jeho príspevok k európskemu HDP klesol za posledných 20 rokov z 23 % na 19 % v súčasnosti; keďže v súčasnosti čelí intenzívnej medzinárodnej konkurencii a často ho postihujú čoraz viac protekcionistické obchodné opatrenia tretích krajín, ktoré neuplatňujú prísne environmentálne a sociálne normy;

J.

keďže nová európska priemyselná stratégia musí zabezpečiť dvojakú transformáciu európskej priemyselnej základne, ktorá je konkurencieschopná a udržateľná; keďže táto transformácia predstavuje pre Európu príležitosť modernizovať svoje priemyselné základy, zachovať a relokalizovať pracovné miesta a kľúčovú priemyselnú výrobu a budovať zručnosti a kapacity nevyhnutné to, aby sa vyvinutím celosvetového úsilia dosiahli ciele stanovené európskym právnym predpisom v oblasti klímy a ciele udržateľného rozvoja;

K.

keďže stratégia musí poskytnúť potrebný regulačný rámec, ktorý umožní dvojakú transformáciu, ako aj potrebnú infraštruktúru a finančné zdroje, a musí sa zamerať na zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, úspory energie a zdrojov, obnoviteľné energetické technológie a energetické technológie s nulovými a nízkymi emisiami CO2, obehovosť a netoxicitu;

L.

keďže okrem krízy spôsobenej ochorením COVID-19 patria zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia naďalej k najväčším výzvam a vyžadujú si komplexný spoločný prístup; keďže priemyselné emisie EÚ prispievajú k celkovým emisiám skleníkových plynov v Európe; keďže dekarbonizácia energeticky náročného priemyslu zostáva jednou z najväčších výziev na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050; keďže všetky odvetvia by mali prispievať k dosahovaniu cieľov Únie v oblasti klímy;

M.

keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na kľúčovú úlohu digitálnych aktív vrátane pripojiteľnosti a sietí, ako aj digitálnych zručností ako nástrojov, ktoré pracovníkom a podnikom umožňujú prispôsobiť spôsob, akým vykonávajú svoje úlohy a operácie, núdzovej situácii; keďže odolnosť digitálnej infraštruktúry a zlepšovanie digitálnych zručností pracovnej sily sú prioritnými oblasťami, pokiaľ ide o posilnenie konkurencieschopnosti európskych podnikov, najmä MSP;

N.

keďže nová priemyselná stratégia Únie by sa mala zamerať na zvýšenú pripojiteľnosť, zlepšené digitálne vrstvy, priemyselný internet vecí, umelú inteligenciu, technológie distribuovaných databáz transakcií, vysokovýkonnú výpočtovú techniku a kvantovú výpočtovú techniku; keďže digitálny sektor prispeje aj k Európskej zelenej dohode a prechodu priemyslu na klimatickú neutralitu, a to ako zdroj technologických riešení a optimalizácie priemyselných procesov, ako aj zlepšením energetickej efektívnosti a výkonnosti obehového hospodárstva samotného digitálneho sektora;

O.

keďže suverenita a strategická autonómia Únie si vyžadujú autonómnu a konkurencieschopnú priemyselnú základňu a rozsiahle investície do výskumu a inovácií s cieľom rozvíjať vedúce postavenie v oblasti kľúčových podporných technológií a inovačných riešení a zabezpečiť globálnu konkurencieschopnosť; keďže priemyselná stratégia Únie by mala obsahovať akčný plán na posilnenie, skrátenie, zvýšenie udržateľnosti a diverzifikáciu dodávateľských reťazcov európskych priemyselných odvetví s cieľom znížiť nadmerné spoliehanie sa na niekoľko trhov a zvýšiť odolnosť týchto reťazcov; keďže by mala existovať aj stratégia inteligentnej relokalizácie s cieľom preskupiť priemyselné odvetvia v Európe, ako aj zvýšiť výrobu a investície a premiestniť priemyselnú výrobu v odvetviach strategického významu pre Úniu;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

95.

96.

97.

98.

99.

100.

101.

102.

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 8. apríla 2020 o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 (JOIN(2020)0011),

—

so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 22. apríla 2020 o poskytnutí makro finančnej pomoci partnerom zapojeným do procesu rozširovania a partnerom európskeho susedstva v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 (COM(2020)0163),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2020 s názvom Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii, Príspevok Komisie pred stretnutím lídrov EÚ a západného Balkánu, ktoré sa uskutoční 6. mája 2020 (COM(2020)0315),

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Josepa Borrella v mene Európskej únie o ľudských právach počas pandémie koronárnu z 5. mája 2020,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2532 (2020) o zastavení nepriateľských akcií v súvislosti s pandémiou koronavírusového ochorenia (COVID-19) a o podpore generálneho tajomníka OSN (GTOSN) Antónia Guterresa,

—

so zreteľom na výzvu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bachelet, aby sa prehodnotil vplyv rozsiahlych režimov hospodárskych sankcií v súvislosti s pandémiou COVID-19,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. júna 2020 s názvom Boj proti dezinformáciám o ochorení COVID-19 – Aké sú fakty (JOIN(2020)0008),

—

so zreteľom na aktualizáciu osobitnej správy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ): stručné posúdenie naratívov a dezinformácií v súvislosti s pandémiou COVID-19 z 1. apríla 2020 a 20. mája 2020,

—

so zreteľom na prejav predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen zo 16. septembra 2020 o stave Únie,

—

so zreteľom na usmernenia Komisie z 25. marca 2020 o ochrane kritických európskych aktív a technológií v súčasnej kríze,

—

so zreteľom na konzultačný dokument Komisie zo 16. júna 2020 s názvom Obnovená obchodná politika pre silnejšiu Európu,

—

so zreteľom na závery Rady s názvom Globálna reakcia „Tímu Európa“ na COVID-19 z 8. júna 2020,

—

so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. až 21. júla 2020 o pláne obnovy a viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027,

—

so zreteľom na Globálnu stratégiu EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z 28. júna 2016,

—

so zreteľom na závery Rady z 13. júla 2020 o prioritách EÚ v rámci OSN a 75. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN: Presadzovanie multilateralizmu a silnej a účinnej OSN, ktorá prináša všetkým osoh,

—

so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia (EuroLat) z 30. marca 2020 o pandémii COVID-19,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom (1),

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015, a na ciele udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 s odporúčaniami pre Komisiu o humanitárnych vízach (2),

—

so zreteľom na usmernenia EÚ z 8. decembra 2008 o násilí na ženách a dievčatách a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie,

—

so zreteľom na Kódex osvedčených postupov pre volebné záležitosti Benátskej komisie,

—

so zreteľom na výročné správy Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0204/2020),

A.

keďže ochorenie COVID-19 spôsobilo globálnu pandémiu, ktorá postihla milióny ľudských životov a spôsobila bezprecedentnú globálnu zdravotnú, hospodársku, sociálnu a humanitárnu krízu, čo vyvolalo systémové napätie globálneho riadenia s ďalekosiahlymi a dlhodobými dôsledkami pre medzinárodné vzťahy, ktoré ovplyvňujú kľúčové aspekty zahraničnej politiky EÚ a bezpečnosti a obrany v rámci Európskej únie aj mimo nej; keďže EÚ je cieľom šírenia dezinformácií, kybernetických útokov a iných škodlivých zásahov tretích strán, ktoré sú zamerané na destabilizáciu inštitúcií EÚ a členských štátov;

B.

keďže pandémia neprimerane postihuje najzraniteľnejšie krajiny a keďže niektoré krajiny sveta nereagovali a neprijali rýchle a primerané bezpečnostné opatrenia na obmedzenie tejto epidémie; keďže čínska vláda znižovala význam vypuknutia prvotnej epidémie COVID-19; keďže zdôrazňovanie zemepisnej polohy, a nie lekárskej terminológie súvisiacej s ochorením COVID-19, pôsobí stigmatizujúco; keďže vírus zabil na celom svete približne milión ľudí a preukázalo sa, že ho možno kontrolovať a zmierňovať len koordináciou a solidaritou medzi krajinami;

C.

keďže EÚ je zodpovedná za to, aby vystupovala ako globálny aktér a prispôsobila svoje priority a politiku vrátane zahraničnej politiky tak, aby bola v súlade s meniacou sa geopolitickou situáciou vo svete a globálnym bojom proti COVID-19; keďže EÚ musí zohrávať vedúcu úlohu ako súčasť multilaterálneho a medzinárodného úsilia a v súlade so svojou pozíciou v rámci globálneho hospodárstva, a to predvídateľným spôsobom a pri rešpektovaní svojho záväzku dodržiavať základné slobody a zásady právneho štátu; keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 opäť odhalila potrebu posilniť multilateralizmus a poriadok založený na pravidlách s cieľom lepšie riešiť globálne výzvy;

D.

keďže pandémia a jej hospodárske a sociálne dôsledky môžu ďalej prispieť k politickým sťažnostiam vyplývajúcim z vnímanej nerovnosti a marginalizácie; keďže celosvetový hospodársky pokles mal mimoriadne závažný vplyv na najzraniteľnejšie ekonomiky; keďže pandémia COVID-19 zhoršila pretrvávajúci problém nedostatku liekov na celom svete, čo má vážne dôsledky v rozvojových krajinách;

E.

keďže pandémia zhoršila kritickú humanitárnu situáciu zraniteľných osôb, najmä v konfliktných oblastiach, utečeneckých táboroch, nestabilných štátoch a medzi pôvodnými spoločenstvami; keďže EÚ zopakovala výzvu OSN na okamžité globálne prímerie a zmiernenie sankcií v súvislosti s pandémiou s cieľom zabezpečiť, aby sa poskytlo základné vybavenie a dodávky potrebné na boj proti koronavírusu; keďže v dôsledku toho sme svedkami úpadku globálnych slobôd a demokracie, čo ešte viac zaťažuje multilaterálny poriadok, ktorý je už aj tak v kríze;

F.

keďže ženy na celom svete v násilných vzťahoch boli nútené zostať doma, kde boli počas dlhšieho obdobia vystavované násilníkom; keďže zatiaľ čo linky pomoci pre obete domáceho násilia a krízové centrá na celom svete poukazujú na zvýšenie počtu telefonátov so žiadosťou o pomoc, v mnohých krajinách správy o domácom násilí a hovory na tiesňové linky vzrástli od prijatia opatrení týkajúcich sa obmedzenia sociálnych kontaktov až o 25 %;