—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (ďalej len „charta“), ktorá bola vyhlásená 12. decembra 2007 v Štrasburgu a nadobudla platnosť nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009,

—

so zreteľom na oznámenie predsedníčky vlády Spojeného kráľovstva pre Európsku radu predložené 29. marca 2017 v súlade s článkom 50 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 5. apríla 2017o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie (1), z 3. októbra 2017 o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom (2), z 13. decembra 2017 o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom (3) a zo 14. marca 2018 o rámci budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva (4),

—

so zreteľom na usmernenia Európskej rady (článok 50) z 29. apríla 2017 v nadväznosti na oznámenie Spojeného kráľovstva v súlade s článkom 50 ZEÚ a na prílohu k rozhodnutiu Rady z 22. mája 2017, ktorým sa stanovujú smernice na rokovanie o dohode so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, ktorou sa stanoví spôsob jeho vystúpenia z Európskej únie,

—

so zreteľom na usmernenia Európskej rady (článok 50) z 15. decembra 2017 a na prílohu k rozhodnutiu Rady z 29. januára 2018, ktorou sa dopĺňa rozhodnutie Rady z 22. mája 2017 o poverení začať rokovania o dohode so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, ktorou sa stanoví spôsob jeho vystúpenia z Európskej únie,

—

so zreteľom na spoločnú správu vyjednávačov Európskej únie a vlády Spojeného kráľovstva z 8. decembra 2017 o pokroku dosiahnutom počas fázy 1 rokovania podľa článku 50 Zmluvy o Európskej únii o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ako ju schválila Európska rada 25. novembra 2018 (ďalej len „dohoda o vystúpení“), a na vyhlásenia uvedené v zápisnici zo zasadnutia Európskej rady z uvedeného dňa,

—

so zreteľom na politické vyhlásenie, ktorým sa stanovuje rámec pre budúce vzťahy medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, ako ho schválila Európska rada 25. novembra 2018 (ďalej len „politické vyhlásenie“),

—

so zreteľom na závery Európskej rady (článok 50) z 13. decembra 2018,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie, ktorým sa dopĺňajú politické vyhlásenie a nástroj týkajúce sa dohody o vystúpení z 11. marca 2019,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady (EÚ) 2019/476 prijaté po dohode so Spojeným kráľovstvom z 22. marca 2019, ktorým sa predlžuje lehota podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ (5),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady (EÚ) 2019/584 prijaté po dohode so Spojeným kráľovstvom z 11. apríla 2019, ktorým sa predlžuje lehota podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ (6),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/642 z 13. apríla 2019 (7), ktorým sa mení rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/274 z 11. januára 2019, podľa ktorého bol podpis dohody o vystúpení v mene Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu povolený s výhradou jej uzavretia,

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže brexit je bezprecedentná a poľutovaniahodná udalosť, ktorej negatívne dôsledky by sa zmiernili riadnym vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie (ďalej len „EÚ“);

B.

keďže Spojené kráľovstvo a EÚ zostanú blízkymi susedmi a budú mať naďalej mnohé spoločné záujmy; keďže rámec pre takýto úzky vzťah je stanovený v politickom vyhlásení, podľa ktorého môžu byť tieto spoločné záujmy chránené a podporované, a to aj prostredníctvom nového obchodného vzťahu;

C.

keďže Európsky parlament zastupuje občanov EÚ a bude konať počas celého procesu vedúceho k vystúpeniu Spojeného kráľovstva v záujme ochrany ich záujmov;

D.

keďže v súčasnosti žije v Spojenom kráľovstve približne 3,2 milióna občanov 27 zostávajúcich členských štátov (ďalej len „EÚ27“) a v EÚ27 žije 1,2 milióna občanov Spojeného kráľovstva; keďže občania, ktorí sa presťahovali do iného členského štátu, tak urobili na základe práv, ktoré požívajú podľa právnych predpisov EÚ, a predpokladajúc, že tieto práva budú môcť naďalej uplatňovať počas celého svojho života;

E.

keďže okrem toho v Severnom Írsku žije 1,8 milióna občanov, ktorí majú na základe Veľkopiatkovej dohody právo na írske občianstvo, a preto majú právo na občianstvo EÚ a na práva vyplývajúce z občianstva EÚ na mieste ich bydliska;

F.

keďže prvoradou povinnosťou EÚ a Spojeného kráľovstva ako vystupujúceho členského štátu je zaistiť komplexnú a recipročnú koncepciu ochrany práv občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve a občanov Spojeného kráľovstva žijúcich v EÚ27;

G.

keďže nedávne vyhlásenia vlády Spojeného kráľovstva v prospech vykonávania politiky regulačného odklonu od EÚ spochybňujú blízkosť budúceho hospodárskeho vzťahu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

H.

keďže vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ nesmie žiadnym spôsobom ohroziť mierový proces v Severnom Írsku ani narušiť hospodárstvo ostrova Írsko, ku ktorému by došlo pri akomkoľvek sprísnení hranice medzi Severným Írskom a Írskom, čomu mal za každých okolností predísť zabezpečovací mechanizmus dohodnutý medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ v dohode o vystúpení;

I.

keďže Veľkopiatková dohoda uznáva „legitimitu akejkoľvek slobodnej voľby väčšinou hlasov ľudu Severného Írska, pokiaľ ide o jeho štatút“;

J.

keďže vláda Spojeného kráľovstva trvá na tom, že zabezpečovací mechanizmus sa musí odstrániť z dohody o vystúpení, ale doteraz nepredložila právne záväzné návrhy, ktoré by ho mohli nahradiť;

K.

keďže sa zdá, že pre vládu Spojeného kráľovstva sa plánovanie vystúpenia stalo hlavnou politickou prioritou, a že niektorí členovia vlády Spojeného kráľovstva sa domnievajú, že vystúpenie bez dohody by bolo optimálnym výsledkom procesu vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ;

L.

keďže predseda vlády Spojeného kráľovstva uviedol, že brexit bez dohody by bol „zlyhaním štátnictva“;

M.

keďže v súlade so spoločným nástrojom týkajúcim sa dohody o vystúpení schváleným 11. marca 2019 na naliehanie Spojeného kráľovstva je predpokladom ratifikácie dohody o vystúpení spoločná práca na alternatívnych opatreniach;

N.

keďže vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody by bolo pre obe strany hospodársky veľmi škodlivé, hoci, ako to ukazujú oficiálne údaje a vládne správy Spojeného kráľovstva, takéto hospodárske škody by neúmerne zaťažili Spojené kráľovstvo vrátane jeho zámorských území;

O.

keďže jednota inštitúcií EÚ a EÚ27 je naďalej kľúčová a bude zachovaná;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä uznesenia z 24. novembra 2016 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom (1), z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku (2), z 8. februára 2018 o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku (3) a z 13. marca 2019 o správe Komisie o Turecku za rok 2018 (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 29. mája 2019 o politike rozširovania EÚ (COM(2019)0260) a na jej pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k správe o Turecku za rok 2019 (SWD(2019)0220),

—

so zreteľom na závery Rady z 18. júna 2018 a na predchádzajúce príslušné závery Rady a Európskej rady,

—

so zreteľom na predbežné závery volebnej pozorovateľskej misie Kongresu miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy,

—

so zreteľom na odporúčania Benátskej komisie a záväzok Turecka k Európskej charte miestnej samosprávy,

—

so zreteľom na uznesenie 2260 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) z 24. januára 2019 s názvom The worsening situation of opposition politicians in Turkey: what can be done to protect their fundamental rights in a Council of Europe member State? (Zhoršujúca sa situácia opozičných politikov v Turecku: čo možno urobiť na ochranu ich základných práv v členskom štáte Rady Európy?),

—

so zreteľom na vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 19. augusta 2019 o pozbavení úradu zvolených starostov a zadržaní stoviek ľudí v juhovýchodnom Turecku,

—

so zreteľom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Selahattin Demirtaş/Turecko,

—

so zreteľom na uznesenie 2156 (2017) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o fungovaní demokratických inštitúcií v Turecku,

—

so zreteľom na to, že základné hodnoty EÚ sú založené na dodržiavaní ľudských práv a hodnôt v rámci právneho štátu, ktoré platia aj pre všetky kandidátske krajiny EÚ,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“) a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorých je Turecko zmluvnou stranou,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

—

so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Turecko je dôležitým partnerom EÚ a očakáva sa od neho ako od kandidátskej krajiny, že bude presadzovať najprísnejšie normy demokracie vrátane dodržiavania ľudských práv, zásady právneho štátu, dôveryhodných volieb, základných slobôd a všeobecného práva na spravodlivý proces;

B.

keďže 31. marca 2019 sa v Turecku konali komunálne voľby a podľa predbežných záverov volebnej pozorovateľskej delegácie z Kongresu miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy „mali regulárny priebeh“; keďže v komunálnych voľbách bola zaznamenaná pozoruhodná volebná účasť; keďže pozorovatelia podrobili tieto voľby rozsiahlej kritike z dôvodu prílišnej zaujatosti médií v prospech vládnucej Ľudovej aliancie;

C.

keďže v komunálnych voľbách 31. marca 2019 získal starosta Adnan Selçuk Mızraklı mesta Diyarbakır 63 % väčšinu, starosta Ahmet Türk mesta Mardin 56 % väčšinu a starostka Bedia Özgökçeová mesta Van 54 % väčšinu hlasov, čo znamená, že všetci traja starostovia získali jasný ľudový mandát na plnenie úloh, ktoré im vyplývajú z ich úradu starostu;

D.

keďže všetci traja starostovia dostali súhlas Najvyššej volebnej rady Tureckej republiky (ďalej len „YSK“) s ich kandidatúrou vo voľbách;

E.

keďže demokraticky zvolení starostovia miest Diyarbakır, Van a Mardin v juhovýchodnom Turecku boli nahradení vládou vymenovanými provinčnými úradníkmi/splnomocnencami s odôvodnením, že v súčasnosti sú podrobení trestnému vyšetrovaniu za údajné väzby na terorizmus;

F.

keďže skutočnosť, že Adnan Selçuk Mızraklı, Ahmet Türk a Bedia Özgökçeová Ertanová boli nahradení štátnymi úradníkmi, vzbudzuje vážne obavy, keďže tým dochádza k spochybneniu demokratických výsledkov volieb z 31. marca 2019; keďže 18. augusta 2019 bolo zadržaných ďalších 418 civilistov, najmä poslancov a zamestnancov miestnych zastupiteľstiev z 29 rôznych provincií z celého Turecka na základe podobných, nepodložených obvinení;

G.

keďže v septembri 2016 bol dekrétom o výnimočnom stave zmenený turecký zákon o miestnej samospráve tak, aby uľahčoval administratívne odvolanie starostov obvinených z väzieb na terorizmus a ich nahradenie provinčnými úradníkmi; keďže Benátska komisia vyzvala turecké orgány, aby zrušili ustanovenia zavedené tureckým zákonným dekrétom č. 674 z 1. septembra 2016, ktoré nie sú na základe výnimočného stavu bezpodmienečne nevyhnutné, a to najmä ustanovenia týkajúce sa pravidiel umožňujúcich obsadenie voľných miest starostu, zástupcu starostu a poslanca miestneho zastupiteľstva prostredníctvom vymenovaní;

H.

keďže YSK 9. apríla 2019 vyhlásila ďalších štyroch zvolených starostov a poslancov miestnych zastupiteľstiev na juhovýchode Turecka za neoprávnených prevziať úrad, hoci pred voľbami 31. marca 2019 potvrdila ich kandidatúru, pričom uviedla, že títo kandidáti boli v minulosti štátnymi zamestnancami a na základe vládneho dekrétu boli prepustení zo zamestnania; keďže týmto rozhodnutím YSK priznala tieto pozície kandidátom zo Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP); keďže tvrdý zásah proti tureckej politickej opozícii sa deje v kontexte zmenšujúceho sa priestoru pre demokratické hlasy a na pozadí nepretržitých opatrení tureckých orgánov, ktoré sú zamerané na umlčanie nesúhlasných názorov vrátane názorov novinárov, obhajcov ľudských práv, akademických pracovníkov, sudcov a právnikov;

I.

keďže mnohé z prijatých opatrení sú neprimerané, porušujú turecké vnútroštátne právne predpisy a sú v rozpore so záväzkami člena Rady Európy a s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach; keďže v rámci tvrdého zákroku, ktorý nasledoval po prevrate, bolo vzatých do väzby viac ako 150 000 ľudí a zatknutých 78 000 osôb pre obvinenia z terorizmu, pričom vo väzení je naďalej viac ako 50 000 ľudí, vo väčšine prípadov bez presvedčivých dôkazov; keďže v decembri 2018 predstavoval celkový počet osôb zadržiavaných vo väzení bez obžaloby alebo súdneho procesu približne 57 000; keďže viac ako 20 % zadržiavaných osôb je vo väzení pre obvinenia súvisiace s terorizmom, pričom sú medzi nimi novinári, politickí aktivisti, právnici a obhajcovia ľudských práv, čo vyvoláva vážne obavy v súvislosti s nezávislosťou súdnictva;

J.

keďže rozhodnutia YSK zopakovať voľby starostu v Istanbule a udeliť úrad starostu v niektorých mestách, resp. obciach na juhovýchode Turecka kandidátom, ktorí sa umiestnili na druhom mieste, vzbudzujú vážne obavy, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie zákonnosti a integrity volebného procesu a nezávislosť inštitúcie od politických zásahov;

K.

keďže 3. septembra 2019 turecký minister vnútra oznámil, že budú nasledovať ďalšie príkazy na odvolanie zvolených zástupcov, a konkrétne pohrozil, že dôjde k nahradeniu starostu Istanbulu Ekrema İmamoğlua;

L.

keďže 6. septembra 2019 bola regionálna predsedníčka Republikánskej ľudovej strany (CHP) Canan Kaftcucıoğluová odsúdená na 9 rokov a 8 mesiacov odňatia slobody za obvinenia z urážky prezidenta, urážky verejných činiteľov, hanobenia štátu, podnecovania ľudí k nepriateľstvu a nenávisti a používania kanálov na sociálnych médiách na šírenie propagandy pre teroristickú organizáciu v rokoch 2012 až 2017;

M.

keďže z dôvodu bezpečnosti boli zakázané viaceré verejné demonštrácie zorganizované proti odvolaniu starostov a tie, ku ktorým došlo, polícia rozohnala použitím sily, často za hromadného zatýkania a stíhania účastníkov; keďže ide o dôsledok právnych predpisov, ktoré boli zavedené bezprostredne po zrušení výnimočného stavu;

N.

keďže Turecko sa stalo dejiskom viacerých útokov a pokusu o prevrat v roku 2016, pri ktorom bolo zabitých 248 ľudí;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Mjanmarsku a o situácii Rohingov, najmä uznesenia z 21. mája 2015 (1), 7. júla 2016 (2), 15. decembra 2016 (3), 14. septembra 2017 (4), 14. júna 2018 (5) a 13. septembra 2018 (6),

—

so zreteľom na závery Rady z 26. februára 2018 o Mjanmarsku/Barme a na závery Rady z 10. decembra 2018,

—

so zreteľom na piaty dialóg medzi Európskou úniou a Mjanmarskom o ľudských právach, ktorý sa uskutočnil 14. júna 2019 v meste Nepjito v Mjanmarsku,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o postavení utečencov z roku 1951 a na príslušný protokol z roku 1967,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948,

—

so zreteľom na záverečnú správu a odporúčania poradnej komisie o Jakchainskom štáte pod vedením Kofiho Annana,

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka Bezpečnostnej rady OSN o sexuálnom násilí súvisiacom s konfliktom uverejnenú 23. marca 2018 (S/2018/250),

—

so zreteľom na správu Rady OSN pre ľudské práva z 8. augusta 2018 (A/HRC/42/50) o podrobných zisteniach nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie v Mjanmarsku (ďalej len „UNIFFM“), rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 3. októbra 2018 o situácii ľudských práv rohinských moslimov a iných menšín v Mjanmarsku (A/HRC/RES/39/2) a na správu Rady OSN pre ľudské práva zo 7. augusta 2019 o nezávislom vyšetrovacom mechanizme OSN pre Mjanmarsko (A/HRC/42/66),

—

so zreteľom na správu UNIFFM z 22. augusta 2019 o sexuálnom a rodovo motivovanom násilí v Mjanmarsku a o rodovom vplyve etnických konfliktov (A/HRC/42/CRP.4),

—

so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nemu,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže od roku 2017 viac ako 700 000 Rohingov utieklo z Mjanmarska do bezpečnosti do susedného Bangladéšu po represiách a pokračujúcom vážnom porušovaní ľudských práv vrátane rozsiahleho zabíjania, znásilňovania a vypaľovania dedín páchanom mjanmarskými ozbrojenými skupinami v Jakchainskom štáte, ktorý je domovom viac ako 1 miliónov Rohingov;

B.

keďže Rohingovia sú vo všeobecnosti považovaní za jednu z najprenasledovanejších menšín a predstavujú najväčšiu skupinu bez štátnej príslušnosti, pričom mnohí z nich teraz žijú v najväčšej osade utečencov na svete, Kutupongu v bangladéšskom meste Cox’s Bazar;

C.

keďže utečenecké tábory v Bangladéši sú preplnené a sužujú ich nehygienické podmienky, poskytujú obmedzený prístup k starostlivosti o matky a k zdravotnej starostlivosti pre ženy a deti a sú mimoriadne zraniteľné voči prírodným katastrofám vrátane zosuvov pôdy a záplav; keďže rohinské obyvateľstvo v utečeneckých táboroch stále čelí vážnym hrozbám a v dôsledku nízkej kvality potravín a vody je vystavené vážnemu riziku rôznych chorôb a infekcií; keďže rohinské deti stále nemajú dostatočný prístup k formálnemu vzdelávaniu; keďže v posledných týždňoch boli rohinským utečencom v Bangladéši obmedzované ich práva na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie; keďže zákazy vychádzania a prerušenia komunikácie by mohli uľahčiť ďalšie závažné porušovanie ľudských práv;

D.

keďže sa odhaduje, že približne 600 000 Rohingov zostalo v Jakchainskom štáte, kde sú vystavení sústavným diskriminačným politikám a postupom, systematickému porušovaniu svojich základných práv, svojvoľnému zatýkaniu, uväzneniu v preplnených táboroch, nedostatku slobody pohybu a výrazne obmedzenému prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti;

E.

keďže od júna 2019 uplatňujú mjanmarské orgány blokádu telekomunikácií v severnom a strednom Jakchainskom štáte a v meste Paletwa v štáte Čin; keďže existujú prísne vojenské kontroly, ktoré obmedzujú prístup k médiám a prístup médií v Jakchainskom štáte;

F.

keďže Mjanmarsko a Bangladéš oznámili plány repatriácie, ktoré boli zrušené pre nedostatok záruk; keďže utečenci sú veľmi traumatizovaní a obávajú sa návratu; keďže všetky návraty musia byť bezpečné, dobrovoľné, dôstojné, udržateľné a v súlade so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia;

G.

keďže 27. augusta 2018 uverejnila UNIFFM svoju správu, v ktorej dospela k záveru, že proti Rohingom boli spáchané najzávažnejšie z porušovaní ľudských práv a zločinov podľa medzinárodného práva vrátane zločinov proti ľudskosti a pravdepodobne aj genocídy; keďže 10. decembra 2018 Rada vyjadrila hlboké znepokojenie nad zisteniami UNIFFM; keďže Mjanmarsko doposiaľ odmieta povoliť vyšetrovaciu misiu, ktorú zriadila Rada OSN pre ľudské práva s cieľom vstúpiť do krajiny, a zakázalo vstup osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku;

H.

keďže podľa poslednej správy organizácie UNIFFM zo 16. septembra 2019 je konanie mjanmarskej vlády súčasťou rozsiahleho a systematického útoku, ktorý predstavuje prenasledovanie a iné zločiny proti ľudskosti voči zvyšným Rohingom v Jakchainskom štáte; keďže okrem toho UNIFFM vo svojej správe z 22. augusta 2019 uvádza vážne a pretrvávajúce úmyselné sexuálne a rodovo motivované násilie vrátane systematického znásilňovania, skupinového znásilňovania a nútených sexuálnych aktov páchaných mjanmarskými vojenskými a bezpečnostnými silami proti rohinským ženám, deťom a transrodovým osobám s cieľom zastrašovať a trestať etnické menšiny; keďže sexuálne násilie sa používa na rozdeľovanie celých komunít a odrádzanie žien a dievčat od návratu do svojich domovov; keďže v táboroch môžu obete znásilnenia čeliť sociálnemu vylúčeniu z vlastnej komunity;

I.

keďže EÚ neustále vyzýva, aby osoby zodpovedné za takéto zločiny boli brané na zodpovednosť, a predložila a podporila rezolúcie prijaté na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva 27. septembra 2018 a na zasadnutí Tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN 16. novembra 2018; keďže orgány Mjanmarska odmietajú vážne vyšetrenie podozrení z porušovania ľudských práv rohinského obyvateľstva a vzatie páchateľov na zodpovednosť; keďže Mjanmarsko naďalej popiera, že vôbec došlo k porušovaniu týchto práv; keďže najvyšší vojenskí predstavitelia, ktorí dohliadali na útoky proti Rohingom, zotrvávajú na svojich pozíciách; keďže orgány Mjanmarska odmietajú spolupracovať s mechanizmami OSN;

J.

keďže 29. apríla 2019 Rada predĺžila reštriktívne opatrenia proti Mjanmarsku o jeden rok do 30. apríla 2020 vrátane zmrazenia aktív a zákazu cestovania pre 14 vysoko postavených príslušníkov ozbrojených síl, pohraničnej stráže a polície v Mjanmarsku, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv Rohingov, príslušníkov etnických menšín žijúcich na vidieku alebo civilistov v Jakchainskom, Kačinskom a Šanskom štáte;

K.

keďže Rohingovia sú oficiálne bez štátnej príslušnosti od prijatia barmských zákonov o občianstve v roku 1982, ktoré Rohingom odoberajú základné občianske, politické a sociálno-ekonomické práva, ako je sloboda pohybu, politická účasť, zamestnanosť a sociálne zabezpečenie; keďže sa odhaduje, že 1,1 milióna Rohingov nemá prístup k občianstvu; keďže Rohingovia, ktorí sa vrátia, budú nútení podpísať národné overovacie karty, čo by ich pripravilo o občianstvo Mjanmarska;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä na uznesenia o ľudských právach, predovšetkým zo 14. marca 2019 o Iráne, najmä o prípade obhajcov ľudských práv (1), z 13. decembra 2018 o Iráne, najmä o prípade Nasrín Sutúdeovej (2), z 31. mája 2018 o situácii uväznených osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu (3), z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode (4), z 3. apríla 2014 o stratégii EÚ voči Iránu (5), z 8. októbra 2015 o treste smrti (6) a zo 17. novembra 2011 o Iráne – nedávne prípady porušovania ľudských práv (7),

—

so zreteľom na závery Rady o Iráne zo 4. februára 2019 a na vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/560 z 8. apríla 2019 vykonávajúce nariadenie (EÚ) č. 359/2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu v Iráne, ktorými sa predlžujú reštriktívne opatrenia týkajúce sa závažného porušovania ľudských práv v Iráne na jeden rok, do 13. apríla 2020 (8),

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike, ktorú predložil 8. februára 2019,

—

so zreteľom na správy osobitného spravodajcu o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike zo septembra 2018, 30. januára 2019 a 18. júla 2019, ako aj na jeho vyhlásenie zo 16. augusta 2019 o zadržaní a dlhých trestoch odňatia slobody uložených trom ženám, Modžgán Kešávarzovej, Moníre Arabšáhíovej a Jásmín Ariáníovej, ktoré boli svojvoľne zadržané za verejné protestovanie proti povinnému noseniu závojov,

—

so zreteľom na vyhlásenie odborníkov OSN v oblasti ľudských práv z 29. novembra 2018, že „Irán musí chrániť obhajcov práv žien“,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, mučenia, slobody prejavu online i offline a obhajcov ľudských práv,

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 12. marca 2019 o odsúdení iránskej právničky v oblasti ľudských práv Nasrín Sotúdeovej,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Irán,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN zo 17. decembra 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike,

—

so zreteľom na nový strategický rámec EÚ a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby ochrana ľudských práv a ich monitorovanie boli v centre všetkých politík EÚ,

—

so zreteľom na súbor zásad OSN na ochranu všetkých osôb vystavených akejkoľvek forme zadržiavania alebo väznenia z roku 1988,

—

so zreteľom na Štandardné minimálne pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väzňami (ďalej len „pravidlá Nelsona Mandelu“) z roku 2015,

—

so zreteľom na chartu iránskeho prezidenta o právach občanov,

—

so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v ostatných mesiacoch iránske revolučné súdy výrazne zintenzívnili tvrdé zásahy proti pokojným prejavom odporu obhajcov práv žien proti povinnému noseniu hidžábu vrátane dĺžky trestu odňatia slobody; keďže podľa OSN bolo od roku 2018 zatknutých najmenej 32 a uväznených najmenej 10 osôb za to, že protestovali proti povinnému noseniu hidžábu;

B.

keďže iránske aktivistky Modžgán Kešávarz, Moníra Arabšáhí a Jásmín Ariání boli v apríli 2019 svojvoľne zadržané po uverejnení online videa, v ktorom vystupujú bez šatky na hlave a pokojne protestujú proti iránskemu zákonu o povinnom zahaľovaní a zároveň rozdávajú kvety v Teheránskom metre v Medzinárodný deň žien 8. marca 2019; keďže Sahar Khodayari, ktorá bola zadržaná za pokus o sledovanie futbalového zápasu na štadióne, sa potom, ako sa dozvedela, že bude čeliť trestu odňatia slobody na šesť mesiacov, protestne upálila na smrť;

C.

keďže v auguste 2019 bol vynesený rozsudok nad Modžgán Kešávarzovou, Jásmín Ariáníovou, Monírou Arabšáhíovou a Sabá Kord Afšáríovou, ktoré sa pohybovali od 16 do 24 rokov odňatia slobody; keďže im bol počas počiatočného vyšetrovania odopretý prístup k právnym zástupcom a ich právni zástupcovia mali údajne zakázané zastupovať ich počas súdneho konania; keďže ich tresty priamo súvisia s ich mierovým uplatňovaním práv na slobodu prejavu a zhromažďovania na obranu rodovej rovnosti v Iráne;

D.

keďže 27. augusta 2019 súd prvého stupňa odsúdil tri aktivistky za pracovné práva žien – Sepíde Quoliánovú, Sánáz Alahjáriovú a Asel Muhammadíovú – za obvinenia vrátane „zhromažďovania a spolčovania, aby konali proti národnej bezpečnosti“; keďže 24. a 31. augusta vyšlo najavo, že dve aktivistky v oblasti pracovných práv žien Marzie Amírí a Átefe Rangríz, zadržiavané od zatknutia za pokojný protest v deň práce, boli odsúdené na 10 a pol roka odňatia slobody a 148 rán bičom, a 11 a pol roka odňatia slobody a 74 rán bičom za obvinenia, ktoré zahŕňajú „zhromažďovanie a spolčovanie, s cieľom konať proti národnej bezpečnosti“, „propagandu namierenú proti štátu“ a „narušovanie verejného poriadku“;

E.

keďže Irán neratifikoval Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien schválený Valným zhromaždením OSN v roku 1979; keďže Irán má viacero diskriminačných zákonov, najmä pokiaľ ide o právne ustanovenia týkajúce sa osobného stavu;

F.

keďže osoby s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu sú naďalej zatýkané, pričom nasleduje zdĺhavá samoväzba a výsluchy, nespravodlivý proces a dlhé tresty odňatia slobody založené na vágnych alebo nešpecifikovaných obvineniach z ohrozenia „národnej bezpečnosti“ a „špionáže“, ako aj štátom podporované kampane na očierňovanie väznených osôb; keďže Irán neuznáva dvojité občianstvo, čím obmedzuje prístup zahraničných veľvyslanectiev k svojim štátnym príslušníkom, ktorí sú v Iráne zadržiavaní;

G.

keďže v súčasnosti je v Iráne väznených aspoň šesť osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu, a to Názanín Zágharí-Ratcliffe, Ahmadrezá Džalálí, Kamál Ahmadí, Kámrán Qadrí, Masuud Mosáheb a Murád Táhbáz;

H.

keďže Názanín Zágharí-Ratcliffe, britsko-iránska štátna príslušníčka, ktorú zamestnáva spoločnosť Thomson Reuters Foundation, je od 3. apríla 2016 v Iráne nezákonne po mesiace väznená, obvinená zo špionáže a následne jej bol odopretý slobodný a spravodlivý súdny proces; keďže jej bolo opakovane odopreté lekárske ošetrenie, čo viedlo k zhoršeniu jej fyzického a duševného zdravia; keďže nedávno jej bol znemožnený prístup k medzinárodným telefónnym hovorom a návštevy rodinných príslušníkov jej obmedzili len na jedenkrát za mesiac;

I.

keďže iránsko-britský sociálny antropológ Kamál Ahmadí je od 11. augusta 2019 v Teheráne vo väzbe bez toho, aby proti nemu bolo vznesené obvinenie; keďže podnikateľ Murád Táhbáz, ktorý má občianstvo Iránu, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických, bol v januári 2018 zadržaný spolu s najmenej deviatimi ochrancami životného prostredia za údajné špionážne obvinenia;

J.

keďže švédsky vedec a lekár Ahmadrezá Džalálí narodený v Iráne je od apríla 2016 zadržiavaný vo väzení Evín a v októbri 2017 bol odsúdený na trest smrti za údajné priznanie k špionáži;

K.

keďže Kámrána Qadrího, ktorý má iránske i rakúske občianstvo, bol riaditeľom rakúskej IT spoločnosti, keď ho pracovníci ministerstva spravodajskej služby zatkli po príchode na teheránske medzinárodné letisko 2. januára 2016 a bol odsúdený na desaťročný trest odňatia slobody za „vykonávanie špionáže pre nepriateľské štáty“;

L.

keďže 11. marca 2019 bola laureátka Sacharovovej ceny za rok 2012, obhajkyňa ľudských práv a právnička Nasrín Sotúdeová v neprítomnosti odsúdená na 38 rokov odňatia slobody a 148 rán bičom, okrem iného v súvislosti s jej prácou pri obhajobe žien odsúdených za protesty proti povinnému noseniu hidžábu; keďže v júni sa viac ako jeden milión ľudí pripojilo ku globálnej kampani s požiadavkou, aby iránska vláda prepustila pani Sotúdeovú;

M.

keďže Átená Daemiová a Golroh Ibráhímí Íráíová boli v októbri 2016 odsúdené na šesť rokov odňatia slobody; keďže v septembri 2019 boli ich tresty odňatia slobody predĺžené o ďalšie dva roky po tom, ako boli obvinené z „urážky najvyššieho vodcu“; keďže tento trest bol údajne uložený ako odveta za protesty obhajcov práv žien vo väzení;

N.

keďže existujú správy o mnohých prípadoch neľudských a ponižujúcich podmienok, najmä vo väzení Evín, a o nedostatku primeraného prístupu k lekárskej starostlivosti počas väzby v Iráne, čo je v rozpore so Štandardnými minimálnymi pravidlami OSN pre zaobchádzanie s väzňami;

O.

keďže obhajcovia ľudských práv, novinári, právnici a environmentálni, odboroví a internetoví aktivisti v Iráne v dôsledku svojej práce naďalej čelia obťažovaniu, svojvoľnému zatýkaniu, zadržiavaniu a trestnému stíhaniu;

P.

keďže orgány naďalej kriminalizujú aktivizmus v oblasti ľudských práv a využívajú článok 48 iránskeho trestného zákona s cieľom obmedziť prístup zadržiavaných osôb k právnemu zástupcovi podľa vlastného výberu a odoprieť im konzulárnu pomoc; keďže neexistujú žiadne nezávislé mechanizmy na zabezpečenie zodpovednosti v rámci súdnictva;

Q.

keďže EÚ prijala reštriktívne opatrenia súvisiace s porušovaním ľudských práv zahŕňajúce zmrazenie aktív a zákaz vydávania víz pre jednotlivcov a subjekty zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv, ako aj zákaz vývozu zariadení, ktoré by sa mohli použiť na vnútornú represiu, a zariadení na sledovanie telekomunikačných služieb do Iránu; keďže tieto opatrenia sa pravidelne aktualizujú a sú naďalej v platnosti;

R.

keďže Irán naďalej často uplatňuje trest smrti; keďže laureátka ceny Per Anger Narges Muhammadí si v súčasnosti odpykáva šestnásťročný trest za svoju kampaň za zrušenie trestu smrti a spoluprácu s laureátkou Nobelovej ceny Šírín Ebadiovou;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 10. mája 2012 o patentovaní základných biologických procesov (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o patentoch a právach šľachtiteľov rastlín (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (3), najmä na jej článok 4, v ktorom sa stanovuje, že produkty získané procesmi, ktoré sú v podstate biologické, nie sú patentovateľné,

—

so zreteľom na Európsky patentový dohovor (ďalej len „EPD“) z 5. októbra 1973, najmä na jeho článok 53 písm. b),

—

so zreteľom na vykonávací predpis Európskeho patentového dohovoru, najmä na pravidlo 26, ktorým sa stanovuje, že v prípade prihlášok európskych patentov a patentov týkajúcich sa biotechnologických vynálezov sa smernica 98/44/ES využíva ako doplnkový prostriedok výkladu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. novembra 2016 o niektorých článkoch smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (4),

—

so zreteľom na závery Rady z 1. marca 2017 o oznámení Komisie o niektorých článkoch smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (5),

—

so zreteľom na rozhodnutie správnej rady Európskej patentovej organizácie z 29. júna 2017, ktorým sa menia pravidlá 27 a 28 vykonávacieho predpisu k EPD (CA/D 6/17) (6),

—

so zreteľom na postúpenie viacerých otázok týkajúcich sa rozhodnutia T 1063/18 technického sťažnostného senátu 3.3.04 Európskeho patentového úradu (ďalej len „EPÚ“) z 5. decembra 2018 predsedom EPÚ veľkému sťažnostnému senátu EPÚ (7),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach Spoločenstva k odrodám rastlín (8) (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č. 2100/94“), najmä na jeho článok 15 písm. c), v ktorom sa stanovuje výnimka pre šľachtiteľov,

—

so zreteľom na Dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva vrátane obchodu s falšovaným tovarom (TRIPS), a najmä na jej článok 27 ods. 3,

—

so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže voľný prístup k rastlinnému materiálu (vrátane znakov rastlín) je absolútne nevyhnutný pre inovačnú kapacitu európskeho odvetvia šľachtenia rastlín a poľnohospodárstva, ich konkurencieschopnosti a pre vývoj nových rastlinných odrôd s cieľom zabezpečiť globálnu potravinovú bezpečnosť, bojovať proti zmene klímy, brániť monopolom v šľachtiteľskom sektore a súčasne poskytovať viac príležitostí pre MSP a poľnohospodárov;

B.

keďže akékoľvek obmedzenie alebo pokus o obmedzenie prístupu ku genetickým zdrojom môže viesť k nadmernej koncentrácii trhu v oblasti šľachtenia rastlín na úkor hospodárskej súťaže na trhu, spotrebiteľov, európskeho vnútorného trhu a potravinovej bezpečnosti;

C.

keďže patenty na produkty pochádzajúce z procesov, ktoré sú v podstate biologické, alebo na genetické materiály potrebné na konvenčné šľachtenie oslabujú výnimku stanovenú v článku 53 písm. b) EPD a v článku 4 smernice 98/44/ES;

D.

keďže produkty získané procesmi, ktoré sú v podstate biologické, napríklad rastliny, semená, pôvodné znaky a gény, musia byť vylúčené z patentovateľnosti;

E.

keďže šľachtenie rastlín a zvierat je inovatívny proces, ktorý využívali poľnohospodári a poľnohospodárske komunity od počiatkov poľnohospodárstva, a keďže neobmedzené využívanie odrôd a druhov a metód šľachtenia je dôležité pre genetickú diverzitu;

F.

keďže smernica 98/44/ES sa vzťahuje na biotechnologické vynálezy, a najmä na genetické inžinierstvo;

G.

keďže vo svojom oznámení z 8. novembra 2016 Komisia dospela k záveru, že zámerom zákonodarcu pri prijímaní smernice 98/44/ES bolo vylúčiť z patentovateľnosti produkty získané procesmi, ktoré sú v podstate biologické;

H.

keďže Rada vo svojich záveroch z 3. februára 2017 uvítala oznámenie Komisie; keďže všetci príslušní zákonodarcovia EÚ jednoznačne objasnili, že zámerom zákonodarcu pri prijímaní smernice 98/44/ES bolo vylúčiť z patentovateľnosti produkty získané procesmi, ktoré sú v podstate biologické;

I.

keďže 29. júna 2017 správna rada Európskej patentovej organizácie zmenila pravidlá 27 a 28 vykonávacieho predpisu k EPD (9) a potvrdila, že patenty na rastliny a zvieratá sú zakázané;

J.

keďže 38 zmluvných štátov EPD potvrdilo, že ich vnútroštátne právo a prax sú prispôsobené tak, že prakticky vylučujú z patentovateľnosti produkty získané procesom, ktorý je v podstate biologický;

K.

keďže zmluvné štáty EPD vyjadrili svoje znepokojenie týkajúce sa právnej neistoty spôsobenej rozhodnutím T 1063/18 (10) technického sťažnostného senátu 3.3.04 z 5. decembra 2018;

L.

keďže predseda EPÚ sa s týmto rozhodnutím obrátil na veľký sťažnostný senát EPÚ počas 159. schôdze správnej rady v marci 2019;

M.

keďže na rozhodnutie EPÚ v súčasnosti čakajú početné prihlášky týkajúce sa produktov získaných procesmi, ktoré sú v podstate biologické, pričom žiadatelia, ako aj tí, ktorých sa patenty budú týkať, naliehavo potrebujú právnu istotu týkajúcu sa platnosti pravidla 28 ods.2;

N.

keďže základnou zásadou medzinárodného systému práva k odrodám rastlín, ktorý je založený na dohovore UPOV z roku 1991, a systému EÚ, ktorý vychádza z nariadenia Rady (ES) č. 2100/94, je to, že majiteľ práv k odrodám rastlín nesmie brániť ďalším osobám v užívaní chránenej odrody na ďalšie šľachtenie;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

—

so zreteľom na všeobecné zásady ľudských práv a základné zásady Európskej únie ako spoločenstva založeného na spoločných hodnotách,

—

so zreteľom na vyhlásenie prvého podpredsedu Timmermansa a komisárky Jourovej z 22. augusta 2019 k nadchádzajúcemu Európskemu dňu spomienky na obete všetkých totalitných a autoritatívnych režimov,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN prijatú 10. decembra 1948,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2005 o šesťdesiatom výročí skončenia druhej svetovej vojny 8. mája 1945 (1),

—

so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1481 z 26. januára 2006 o potrebe medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov,

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (2),

—

so zreteľom na Pražskú deklaráciu o svedomí Európy a komunizme prijatú 3. júna 2008,

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 23. septembra 2008 o vyhlásení 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme (4),

—

so zreteľom na správu Komisie z 22. decembra 2010 o pamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami v Európe (COM(2010)0783),

—

so zreteľom na závery Rady z 9. – 10. júna 2011 o pamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami v Európe,

—

so zreteľom na Varšavskú deklaráciu z 23. augusta 2011 o európskom pamätnom dni obetí totalitných režimov,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie predstaviteľov vlád členských štátov EÚ z 23. augusta 2018 o pripomenutí si obetí komunizmu,

—

so zreteľom na svoje historické uznesenie o situácii v Estónsku, Lotyšsku a Litve, prijaté 13. januára 1983 v reakcii na tzv. baltskú výzvu 45 štátnych príslušníkov z týchto krajín,

—

so zreteľom na uznesenia a vyhlásenia o zločinoch totalitných komunistických režimov, ktoré prijali viaceré národné parlamenty,

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže tento rok si pripomíname 80. výročie vypuknutia druhej svetovej vojny, ktorá spôsobila ľudské utrpenie nevídaného rozsahu a ktorá viedla k okupácii európskych krajín na niekoľko desaťročí;

B.

keďže pred 80 rokmi podpísali 23. augusta 1939 komunistický Sovietsky zväz a nacistické Nemecko zmluvu o neútočení, známu ako pakt Molotov – Ribbentrop, a jej tajné protokoly, na základe čoho sa Európa a územia nezávislých štátov rozdelili na sféry vplyvu medzi dva totalitné režimy, čo pripravilo pôdu pre vypuknutie druhej svetovej vojny;

C.

keďže ako priamy dôsledok paktu Molotov-Ribbentrop a následnej nemecko-sovietskej zmluvy o hraniciach a priateľstve z 28. septembra 1939 bola Poľská republika najprv napadnutá Hitlerom a o dva týždne neskôr Stalinom, čo spôsobilo stratu nezávislosti Poľska a bezprecedentnú tragédiu pre poľský národ, a komunistický Sovietsky zväz 30. novembra 1939 začal viesť agresívnu vojnu proti Fínsku, v júni 1940 obsadil a anektoval časti Rumunska (územia, ktoré neboli nikdy vrátené) a anektoval nezávislé republiky Litvu, Lotyšsko a Estónsko;

D.

keďže po porážke nacistického režimu a skončení druhej svetovej vojny sa niektorým európskym krajinám podarilo začať s procesom obnovy a zmierenia, zatiaľ čo v iných krajinách zostala pol storočia pri moci diktatúra, pričom niektoré z nich boli pod priamou sovietskou okupáciou či vplyvom, a naďalej im chýbala sloboda, suverenita, ľudské práva a bol im znemožnený sociálno-ekonomický rozvoj;

E.

keďže napriek tomu, že zločiny nacistického režimu boli posúdené a potrestané v rámci norimberských súdnych procesov, stále existuje naliehavá potreba zvýšiť povedomie o zločinoch stalinizmu a iných diktátorských režimov, posúdiť ich z morálneho hľadiska a právne ich prešetriť;

F.

keďže v niektorých členských štátoch sú komunistické a nacistické ideológie zakázané zákonom;

G.

keďže európska integrácia bola od začiatku odpoveďou na utrpenie spôsobené dvoma svetovými vojnami a nacistickou tyraniou, ktorá viedla k holokaustu a k rozširovaniu totalitných a nedemokratických komunistických režimov v strednej a vo východnej Európe, a bola spôsobom, ako pomocou spolupráce a integrácie prekonať hlbokú priepasť a nepriateľstvo v Európe a ako ukončiť vojnu a upevniť demokraciu v Európe; keďže pre európske krajiny, ktoré trpeli pod sovietskou okupáciou a komunistickými diktatúrami, znamená rozširovanie EÚ od roku 2004 návrat k rodine západných demokratických štátov, do ktorej patria;

H.

keďže spomienky na tragickú minulosť Európy sa musia udržiavať nažive, aby sa uctili obete, odsúdili páchatelia a aby sa vybudoval základ na zmierenie založené na pravde a pripomínaní si minulosti;

I.

keďže spomienky na obete totalitných režimov a uznanie a uvedomenie si spoločného európskeho dedičstva zločinov spáchaných komunistickými, nacistickými a inými diktatúrami majú rozhodujúci význam pre jednotu Európy a jej obyvateľov, ako aj pre budovanie odolnosti Európy proti novodobým vonkajším hrozbám;

J.

keďže pred 30 rokmi, 23. augusta 1989, sa pri príležitosti 50. výročia paktu Molotov-Ribbentrop a spomienky na obete totalitných režimov uskutočnila tzv. Baltská cesta – demonštrácia, ktorá nemala obdoby a počas ktorej sa dva milióny Litovčanov, Lotyšov a Estóncov chytili za ruky, aby tak vytvorili živú reťaz siahajúcu od Vilniusu cez Rigu až po Tallinn;

K.

keďže napriek tomu, že 24. decembra 1989 Kongres zástupcov ľudu ZSSR okrem ďalších dohôd uzavretých s nacistickým Nemeckom odsúdil aj podpísanie paktu Molotov-Ribbentrop, ruské orgány v auguste 2019 odmietli zodpovednosť za túto dohodu a za jej dôsledky, pričom v súčasnosti presadzujú názor, že Poľsko, pobaltské štáty a Západ sú skutočnými strojcami druhej svetovej vojny;

L.

keďže spomienky na obete totalitných a autoritatívnych režimov a uznanie a uvedomenie si spoločného európskeho dedičstva zločinov stalinizmu, nacizmu a iných diktatúr majú rozhodujúci význam pre jednotu Európy a jej obyvateľov, ako aj pre budovanie odolnosti Európy proti novodobým vonkajším hrozbám;

M.

keďže otvorene radikálne, rasistické a xenofóbne skupiny a politické strany podnecujú k nenávisti a násilnostiam v spoločnosti, napríklad šírením nenávistných prejavov na internete, čo často vedie k nárastu násilia, xenofóbie a neznášanlivosti;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (1) a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „AMLD4“) (2), a zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len „AMLD5“) (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z 20. júna 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a zrušuje rozhodnutie 2000/642/SVV (4), smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (5) a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 z 23. októbra 2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005 (6),

—

so zreteľom na balík Komisie proti praniu špinavých peňazí prijatý 24. júla 2019, ktorý pozostáva z politického oznámenia s názvom Smerom k lepšiemu vykonávaniu rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (COM(2019)0360), správy o posúdení nedávnych prípadov údajného prania špinavých peňazí týkajúcich sa úverových inštitúcií EÚ (ďalej len „post mortem“) (COM(2019)0373), správy o hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má vplyv na vnútorný trh a súvisí s cezhraničnou činnosťou [ďalej len „správa o nadnárodnom posudzovaní rizík (SNRA)“] (COM(2019)0370) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2019)0650) a správu o vzájomnom prepojení vnútroštátnych centralizovaných automatizovaných mechanizmov (centrálnych registrov alebo centrálnych elektronických systémov vyhľadávania údajov) členských štátov v oblasti bankových účtov (COM(2019)0372),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo k oznámeniam pre dohliadané subjekty, ktoré sa týkajú rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v rámci prudenciálneho dohľadu, uverejnené 24. júla 2019,

—

so zreteľom na plán Komisie s názvom Smerom k novej metodike posudzovania vysokorizikových tretích krajín zo strany EÚ v rámci smernice (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. júna 2018 s názvom Metodika identifikácie vysokorizikových tretích krajín podľa smernice (EÚ) 2015/849 (SWD(2018)0362),

—

so zreteľom na štyri delegované nariadenia prijaté Komisiou – (EÚ) 2016/1675, (EÚ) 2018/105, (EÚ) 2018/212 a (EÚ) 2018/1467 — ktorými sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o naliehavosti zaradenia tretích krajín na čiernu listinu EÚ v súlade so smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch (8),

—

so zreteľom na výmenu názorov z 5. septembra 2019 vo Výbore pre hospodárske a menové veci s Komisiou a Európskym orgánom pre bankovníctvo,

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže rámec Únie na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa postupne posilňoval prijatím AMLD4 v máji 2015 a AMLD5 v apríli 2018 a ich príslušných dátumov transpozície do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov do júna 2017 a januára 2020 a inými súvisiacimi právnymi predpismi a opatreniami;

B.

keďže podľa Europolu sa až 0,7 – 1,28 % ročného HDP EÚ „podieľa na podozrivých finančných činnostiach (9)“, ako sú pranie špinavých peňazí spojené s korupciou, obchodovanie so zbraňami, obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s drogami, daňové úniky a podvody, financovanie terorizmu alebo iné nezákonné činnosti, ktoré ovplyvňujú občanov EÚ v ich každodennom živote;

C.

keďže podľa článku 9 AMLD4 je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom identifikovať vysokorizikové tretie krajiny, pričom sa zohľadňujú strategické nedostatky vo viacerých oblastiach; keďže Európsky parlament podporuje vytvorenie novej metodiky zo strany Komisie, ktorá sa nebude opierať len o externé informačné zdroje na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré predstavujú hrozbu pre finančný systém EÚ a pre ktoré sú potrebné opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v prípade povinných subjektov EÚ podľa AMLD4 a AMLD5;

D.

keďže 3. smernica o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD3), ktorá nadobudla účinnosť 15. decembra 2007, bola zrušená prijatím AMLD4; keďže vykonávanie viacerých ustanovení AMLD3 vrátane primeranej právomoci a personálneho obsadenia príslušných vnútroštátnych orgánov nebolo v minulosti náležite kontrolované a malo by sa považovať za prioritu pri prebiehajúcich kontrolách úplnosti a správnosti a pri postupoch v prípade nesplnenia povinnosti vykonávaných Komisiou v súvislosti s vykonávaním AMLD4;

E.

keďže Rada a Európsky parlament zamietli tri navrhované pozmeňujúce delegované nariadenia (10) na základe toho, že návrhy neboli vypracované v transparentnom a odolnom procese, ktorý by aktívne podnecoval dotknuté krajiny, aby podnikli rozhodné kroky, a zároveň rešpektoval ich právo na vypočutie, alebo že proces Komisie na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín nebol dostatočne nezávislý;

F.

keďže 13. februára 2019 Komisia prijala nový zoznam 23 tretích krajín so strategickými nedostatkami v ich rámcoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podľa novej metodiky, konkrétne je na ňom Afganistan, Americká Samoa, Bahamy, Botswana, Kórejská ľudovodemokratická republika, Etiópia, Ghana, Guam, Irán, Irak, Líbya, Nigéria, Pakistan, Panama, Portoriko, Samoa, Saudská Arábia, Srí Lanka, Sýria, Trinidad a Tobago, Tunisko, Americké Panenské ostrovy a Jemen; keďže 7. marca 2019 Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci tento delegovaný akt zamietla;

G.

keďže Komisia začala proti väčšine členských štátov postupy v prípade nesplnenia povinnosti z dôvodu nesprávnej transpozície AMLD4 do vnútroštátneho práva;

H.

keďže 24. júla 2019 Komisia prijala balík opatrení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, v ktorom informuje Európsky parlament a Radu o dosiahnutých výsledkoch a pretrvávajúcich nedostatkoch rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a vytvorila tak priestor na ďalšie zlepšenie presadzovania a vykonávania existujúcich právnych predpisov a možných budúcich legislatívnych a inštitucionálnych reforiem;

I.

keďže počas výmeny názorov s Komisiou a Európskym orgánom pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) vo Výbore pre hospodárske a menové veci, ktorá sa konala 5. septembra 2019, predseda EBA José Manuel Campa uviedol, že EBA nie je orgánom dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, ale skôr orgánom s mandátom poskytovať usmernenia na podporu spolupráce a koordinácie, ako aj posudzovať vykonávanie právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; keďže tiež zdôraznil, že hlavnú zodpovednosť za vykonávanie nesú vnútroštátne orgány;

J.

keďže podľa oznámenia Komisie z 24. júla 2019 s názvom Smerom k lepšiemu vykonávaniu rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa mohla zvážiť ďalšia harmonizácia pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, napríklad transformácia smernice o boji proti praniu špinavých peňazí na nariadenie, čo by mohlo umožniť stanovenie harmonizovaného a priamo uplatniteľného regulačného rámca Únie proti praniu špinavých peňazí;

K.

keďže v uvedenom oznámení podľa Komisie z posúdení vyplýva potreba silnejšieho mechanizmu na koordináciu a podporu cezhraničnej spolupráce a analýzy zo strany finančných spravodajských jednotiek;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. júla 2019 (1),

—

so zreteľom na článok 283 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9-0048/2019),

—

so zreteľom na článok 130 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0008/2019),

A.

keďže prostredníctvom listu zo 16. júla 2019 Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom o vymenovaní Christine Lagardovej za prezidentku Európskej centrálnej banky na funkčné obdobie ôsmich rokov s účinnosťou od 1. novembra 2019;

B.

keďže Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci následne posúdil kvalifikáciu navrhovanej kandidátky, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a požiadavku úplnej nezávislosti ECB podľa článku 130 ZFEÚ; keďže v rámci tohto posúdenia výbor dostal od kandidátky životopis a jej odpovede na písomné otázky, ktoré jej boli odoslané;

C.

keďže výbor následne usporiadal 4. septembra 2019 dva a polhodinové vypočutie kandidátky, počas ktorého kandidátka predniesla úvodné vyhlásenie a následne odpovedala na otázky členov výboru;

1.

2.

—

so zreteľom na návrh Európskej centrálnej banky z 9. apríla 2019 na vymenovanie podpredsedu rady pre dohľad Európskej centrálnej banky (C9-0028/2019),

—

so zreteľom na článok 26 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (1),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou o praktických postupoch uplatňovania demokratickej zodpovednosti a vykonávania dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola poverená ECB v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ (3),

—

so zreteľom na článok 131 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0007/2019),

A.

keďže v článku 26 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 sa stanovuje, že Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) má predložiť Európskemu parlamentu návrh na vymenovanie podpredsedu svojej rady pre dohľad na schválenie a že tento podpredseda sa má vybrať spomedzi členov Výkonnej rady ECB;

B.

keďže v článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 sa stanovuje, že pri vymenúvaní členov rady pre dohľad v súlade s uvedeným nariadením sa majú dodržiavať zásady rodovej rovnosti, skúsenosti a kvalifikovanosti;

C.

keďže Európska rada vymenovala 22. novembra 2012 Yvesa Merscha za člena Výkonnej rady ECB na funkčné obdobie ôsmich rokov od 15. decembra 2012 v súlade s článkom 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

D.

keďže ECB listom z 9. apríla 2019 predložila Európskemu parlamentu návrh na vymenovanie Yvesa Merscha za podpredsedu rady pre dohľad ECB na obdobie, ktoré mu zostáva vo funkcii člena Výkonnej rady, t. j. do 14. decembra 2020;

E.

keďže Výbor pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu následne pristúpil k posúdeniu kvalifikácie navrhovaného kandidáta, najmä z hľadiska podmienok uvedených v článku 26 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

F.

keďže výbor uskutočnil 4. septembra 2019 vypočutie navrhovaného kandidáta, počas ktorého kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a potom odpovedal na otázky členov výboru;

1.

2.

—

so zreteľom na návrh Rady (07290/2019),

—

so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0154/2019),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (1), a najmä na jeho článok 33,

—

so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0003/2019),

1.

2.

3.

4.

—

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (1), a najmä na jeho článok 18 ods. 3 a článok 44,

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2019 prijatý s konečnou platnosťou 12. decembra 2018 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (3),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (4),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (5),

—

so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 1/2019, ktorý Komisia prijala 15. apríla 2019 (COM(2019)0300),

—

so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2019, ktorú prijala Rada 3. septembra 2019 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (11730/2019 – C9-0115/2019),

—

so zreteľom na články 94 a 96 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0005/2019),

A.

keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 1/2019 je zahrnúť do rozpočtu na rok 2019 prebytok z rozpočtového roku 2018 vo výške 1 802 miliónov EUR;

B.

keďže hlavnými zložkami tohto prebytku sú kladný výsledok plnenia rozpočtu na strane príjmov vo výške 1 274,6 milióna EUR a nevyčerpané výdavky vo výške 527,8 milióna EUR;

C.

keďže na strane príjmov najväčší rozdiel vyplýva z úrokov z omeškania a pokút (1 312,6 milióna EUR), pričom výsledok sa skladá z pokút v oblasti hospodárskej súťaže a úrokov z omeškania, iných platieb penále a úrokov spojených s pokutami a penále;

D.

keďže na strane výdavkov dosahuje nedostatočné plnenie platieb zo strany Komisie 322,2 milióna EUR za rok 2018 (z toho 120 miliónov EUR z rezervy na núdzovú pomoc) a 68 miliónov EUR v prípade prenosov z roku 2017, a nedostatočné plnenie iných inštitúcií dosahuje 75,9 milióna EUR za rok 2018 a 61,6 milióna EUR v prípade prenosov z roku 2017;

1.

2.

3.

4.

5.

—

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (1), a najmä na jeho článok 18 ods. 3 a článok 44,

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2019 prijatý s konečnou platnosťou 12. decembra 2018 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (3),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (4),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (5),

—

so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 2/2019, ktorý Komisia prijala 15. mája 2019 (COM(2019)0320),

—

so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2019, ktorú prijala Rada 3. septembra 2019 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (11731/2019 – C9-0112/2019),

—

so zreteľom na články 94 a 96 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0004/2019),

A.

keďže Európsky parlament a Rada na naliehanie Parlamentu v rámci rozpočtového postupu na rok 2019 rozhodli o zahrnutí sumy 100 miliónov EUR do rozpočtu prostredníctvom opravného rozpočtu v roku 2019 s cieľom posilniť programy Horizont 2020 a Erasmus+; Parlament a Rada vyzvali Komisiu, aby predložila tento opravný rozpočet, ktorý nebude obsahovať žiadne iné prvky, hneď ako sa na jar 2019 dokončí technická úprava viacročného finančného rámca na rok 2020 vrátane výpočtu celkovej rezervy pre záväzky;

B.

keďže Komisia preto navrhla zmeniť rozpočet na rok 2019 s cieľom zohľadniť túto dohodu;

C.

keďže Komisia navrhla prideliť dodatočných 80 miliónov EUR na posilnenie programu Horizont 2020 a dodatočných 20 miliónov EUR do rozpočtu programu Erasmus+; keďže v dohode o rozpočte na rok 2019 neboli uvedené žiadne informácie o podiele každého nástroja v rámci globálneho posilnenia;

D.

keďže v rámci posilnenia programu Horizont 2020 Komisia navrhla prideliť dodatočných 34,6 milióna EUR v rámci rozpočtovej položky programu Horizont 2020 08 02 03 04 — Dosiahnutie európskeho dopravného systému, ktorý efektívne využíva zdroje, je šetrný k životnému prostrediu, bezpečný a bezproblémový, s cieľom posilniť v roku 2019 opatrenia proti zmene klímy, najmä v oblasti batérií, ekologických vozidiel a leteckej dopravy šetrnejšej k životnému prostrediu, a dodatočných 45,4 milióna EUR na rozpočtovú položku programu Horizont 2020 08 02 01 02 —Posilnenie výskumu v oblasti budúcich a vznikajúcich technológií s cieľom zvýšiť sumu na témy Prelomová výroba energie s nulovými emisiami v záujme úplnej dekarbonizácie a Technológie súvisiace s energetikou a so zmenou klímy;

E.

keďže Komisia navrhla posilnenie hlavných činností programu Erasmus+ v oblasti mobility, najmä v oblasti vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy, ako aj centier excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave; keďže tiež navrhla, aby sa časť posilnenia poskytla na iniciatívu „Európske univerzity“, čo je nedávna a zásadná akcia vypracovaná v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 na posilnenie excelentnosti, inovácie a začlenenia v oblasti vysokoškolského vzdelávania v celej Európe;

1.

2.

3.

4.

5.

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2019)0206 – C9-0005/2019),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2), a najmä na jeho článok 10,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3), a najmä na jej bod 11,

—

so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0002/2019),

1.

2.

3.

4.

5.

6.

—

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (1), a najmä na jeho článok 44,

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2019 prijatý s konečnou platnosťou 12. decembra 2018 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (3),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (4),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (5),

—

so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 3/2019, ktorý Komisia prijala 22. mája 2019 (COM(2019)0205),

—

so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2019, ktorú prijala Rada 3. septembra 2019 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (11732/2019 – C9-0113/2019),

—

so zreteľom na články 94 a 96 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0006/2019),

A.

keďže návrh opravného rozpočtu č. 3/2019 sa týka navrhovanej mobilizácie Fondu solidarity Európskej únie s cieľom poskytnúť pomoc Rumunsku v súvislosti s povodňami v severovýchodnom regióne, Taliansku v súvislosti s povodňami a zosuvmi pôdy po silných dažďoch od alpských oblastí na severe až po Sicíliu, ako aj Rakúsku v súvislosti s rovnakými javmi v alpských/južných regiónoch v priebehu roka 2018;

B.

keďže Komisia preto navrhuje zmeniť všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2019 a navýšiť prostriedky v rozpočtovom riadku 13 06 01 Pomoc členským štátom v prípade veľkej prírodnej katastrofy so závažnými dôsledkami na životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo o 293 551 794 EUR vo viazaných aj platobných rozpočtových prostriedkoch;

C.

keďže Fond solidarity Európskej únie je osobitný nástroj vymedzený v nariadení o VFR a zodpovedajúce viazané a platobné rozpočtové prostriedky majú byť zahrnuté do rozpočtu nad rámec stropov VFR;

1.

2.

3.

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2019)0290 – C9-0026/2019),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (1) (ďalej len „nariadenie o EGF“),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2), a najmä na jeho článok 12,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (ďalej len „MID z 2. decembra 2013“), a najmä na jej bod 13,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF/2018/000 TA 2018 – Technická pomoc na podnet Komisie) (4),

—

so zreteľom na svoje prvé čítanie návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) (5),

—

so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0001/2019),

A.

keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorých zasiahli dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu či dôsledky globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri ich potrebnom a rýchlom opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.

keďže pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacej schôdze 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii;

C.

keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady skrátením času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí, a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.

keďže maximálna výška ročného rozpočtu vyčleneného na EGF je 150 miliónov EUR v cenách z roku 2011, t. j. 175 748 000 EUR v cenách z roku 2019, a keďže v článku 11 ods. 1 nariadenia o EGF sa uvádza, že až 0,5 % tejto sumy sa môže na podnet Komisie poskytnúť na technickú pomoc s cieľom financovať prípravu, monitorovanie, zber údajov a vytvorenie vedomostnej základne, administratívnu a technickú podporu, informačné a komunikačné činnosti, ako aj audítorské, kontrolné a hodnotiace činnosti potrebné na vykonávanie nariadenia o EGF;

E.

keďže navrhovaná suma 610 000 EUR zodpovedá približne 0,35 % maximálneho ročného rozpočtu vyčleneného na EGF v roku 2019;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.