Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2019

[COM(2020) 302 final]

(2021/C 123/01)

Spravodajca:

Gonçalo LOBO XAVIER

Konzultácia	Európska Komisia, 12. 8. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	11. 12. 2020
Prijaté v pléne	27. 1. 2021
Plenárne zasadnutie č.	557
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	230/0/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta správu Európskej komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2019, v ktorej Komisia rozvíja prístup zameraný na posilnenie jednotného trhu a na podporu hospodárskeho rozvoja a cieľov sociálnej politiky, ktoré majú zásadný význam pre európsky proces rozvoja.

1.2.

EHSV sa domnieva, ako už zdôraznil vo viacerých predchádzajúcich dokumentoch, že účinná politika hospodárskej súťaže, ktorá rešpektuje zásady, je jedným z pilierov Európskej únie a nevyhnutným nástrojom na fungovanie vnútorného trhu, ako je chápaný v rámci Zmluvy o fungovaní Európskej únie v zmysle cieľov udržateľného rozvoja, budovania sociálneho trhového hospodárstva a uplatňovania Európskeho piliera sociálnych práv (1). Tieto body sú aj naďalej aktuálne.

1.3.

EHSV súhlasí s tým, že Komisia by mala prijať opatrenia na podporu spravodlivej hospodárskej súťaže na trhoch, ktoré sú dôležité pre občanov a podniky EÚ, ako sú digitálny a telekomunikačný sektor, energetika a životné prostredie, výroba, finančné služby, daňový systém, poľnohospodárstvo, potraviny a doprava. Tieto opatrenia by mali spotrebiteľom poskytnúť dôveru a jasne stanoviť náležité podmienky pre činnosť spoločností. Tempo hospodárskych a sociálnych zmien je veľmi rýchle. Je naliehavé a nevyhnutné neustále sa prispôsobovať modernému, udržateľnému, ekologickému a digitálnemu hospodárstvu, a práve politika hospodárskej súťaže je k tomu kľúčom.

1.4.

Nové a sústavné výzvy vyplývajúce z využívania údajov, algoritmov a trhov sa v čoraz digitálnejšom prostredí rýchlo vyvíjajú. V dôsledku toho je nutné posilniť siete spolupráce medzi orgánmi členských štátov a Komisiou, aby sa zachovala spravodlivá hospodárska súťaž na jednotnom trhu. EÚ sa teda musí prispôsobiť digitálnej ére a EHSV si uvedomuje, že sú potrebné zmeny. Nalieha preto, aby sa vykonali potrebné úpravy. EHSV je pevne presvedčený, že digitálny trh a online platformy sú súčasťou nového hospodárstva, ktoré Európa potrebuje, je však zároveň potrebné stanoviť jasné a spravodlivé pravidlá pre všetky zainteresované strany.

1.5.

EHSV upriamuje pozornosť Komisie na to, že je potrebné neustále vytvárať hospodárske a politické podmienky na podporu rastu MSP za rovnakých podmienok, ktoré umožnia aj účasť veľkých spoločností na hospodárskom procese. Európa musí byť vnímaná ako silná hospodárska oblasť, ktorá umožňuje spravodlivú hospodársku súťaž a má jasné pravidlá pre všetkých aktérov.

1.6.

Pokiaľ ide o hospodársku súťaž s podnikmi mimo EÚ, EHSV požaduje, aby boli zaručené rovnaké sociálne a environmentálne pravidlá, a tým aj rovnaké podmienky pre všetkých. Európa nemôže zaujať rôzny prístup k rovnakým výzvam. A nemôže byť ani naivná, pokiaľ ide o politiku hospodárskej súťaže.

1.7.

EHSV podporuje koordinované opatrenia, ktoré zaviedla Komisia zaviedla pre spracovateľský priemysel, želá si však, aby EÚ išla ešte ďalej a navrhla v úzkej spolupráci s členskými štátmi trvalé riešenie na posilnenie rovnakých podmienok pre všetkých. Dočasné opatrenia týkajúce sa dodávok konkrétnych výrobkov z trhov mimo EÚ sa musia nahradiť trvalými, najmä pokiaľ ide o dovoz životne dôležitého zdravotníckeho vybavenia a ďalších dôležitých výrobkov. Súčasná pandémia odhalila všetky nedostatky príliš opatrnej politiky. Jedným z pilierov politiky hospodárskej súťaže musí byť silné a odolné výrobné odvetvie.

1.8.

V poľnohospodárstve a potravinárstve je dôležité chrániť európske označenia pôvodu pred napodobeninami alebo „kópiami“. Sektor osív a pesticídov je kľúčový pre poľnohospodárov a spotrebiteľov, ale zároveň vyvoláva obavy, ktoré presahujú rámec ochrany spotrebiteľov, bezpečnosti potravín a dodržiavania environmentálnych a klimatických noriem.

1.9.

Doprava zostáva jedným z najkomplikovanejších odvetví služieb, pokiaľ ide o hospodársku súťaž medzi členskými štátmi na vnútornom trhu. Jasné pravidlá a potreba rovnováhy nielen pre spoločnosti na trhu, ale aj pre koncových používateľov musia mať vždy prednosť.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Politika hospodárskej súťaže má zásadný význam pre dosiahnutie efektívneho a spravodlivého jednotného trhu, ktorý môže posilniť európske hodnoty a európsky projekt. Vzhľadom na to je nevyhnutné lepšie objasniť celú oblasť politiky a jej usmernenia, aby sa zabezpečilo, že jednotný trh sa bude vnímať ako prínos pre globalizáciu a že vedúce postavenie Európy, pokiaľ ide o dosahovanie udržateľného a spravodlivého obchodu, otvorí nielen príležitosti, ale bude mať aj hmatateľné výsledky, ktoré sa môžu prejaviť v iných hospodárskych regiónoch sveta.

2.2.

Hoci začatie kontroly vhodnosti pravidiel štátnej pomoci bol významným úspechom, ktorý sa podarilo dosiahnuť v roku 2019, jej vykonávanie a monitorovanie nie sú ani zďaleka dokonalé a svižné. Tieto procesy, vrátane verejných konzultácií, musia byť presné a rýchlejšie. EHSV sa domnieva, že organizácie občianskej spoločnosti sa môžu zapojiť do tohto procesu s cieľom uľahčiť kontakt so správnymi zainteresovanými stranami.

2.3.

Existujúci online nástroj s názvom „eLeniency“ zjednodušuje a uľahčuje predkladanie vyhlásení a dokumentov Komisii, vrátane žiadostí o zhovievavosť v kartelových prípadoch. Treba si vziať ponaučenie a pochopiť, že postupy majú svoj význam, ak chceme zabezpečiť spravodlivé verejné zapojenie, ľahko dostupné nástroje a postupy, ako aj referenčné porovnávanie s inými nástrojmi.

2.4.

EHSV má podobne ako Komisia určité obavy, pokiaľ ide o potrebu riešiť dôsledky narušenia spôsobeného zahraničnými dotáciami a verejným vlastníctvom, a domnieva sa, že ak chceme zabrániť škodlivým dôsledkom, potrebujeme ďalšie nástroje. Tieto možno účinne identifikovať v prvom rade vhodným využitím Európskej siete pre hospodársku súťaž a v druhom rade riešením systémov selektívnej pomoci.

2.5.

EHSV sa zasadzuje za rozvoj a posilnenie služieb všeobecného záujmu v EÚ, ktoré sú účinným prostriedkom na ochranu „európskeho spôsobu života“. Ak majú byť služby všeobecného záujmu poskytované riadne, je potrebné uznať, že kľúčovým faktorom digitalizácie je digitálna infraštruktúra. Preto sa musí vybudovať primeraná širokopásmová infraštruktúra. EHSV sa zasadzuje za prijatie systému štátnej pomoci, ktorý by stimuloval investície do zavádzania všetkých týchto nových technológií a súčasne riešil územnú nerovnováhu na celoštátnej úrovni.

2.6.

Vo výskume a technologickom rozvoji a pri uplatňovaní inovácií zohrávajú dôležitú úlohu projekty spoločného európskeho záujmu. Ich rozvoj by sa preto vzhľadom na pridanú hodnotu, ktorú poskytujú, mal podporovať a EHSV dúfa, že oznámenie o dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu môže poslúžiť ako efektívny nástroj na ich riadne vykonávanie. Je dôležité dohliadať na úpravu uplatňovania kritérií, v rámci ktorých môžu členské štáty podporovať nadnárodné projekty strategického významu pre EÚ.

2.7.

EHSV sa domnieva, že politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže by mala zaujať progresívnejší prístup, aby bola schopná prispôsobiť sa tak digitálnym výzvam, ako aj hospodárskej súťaži, ktorej čelí na globálnej scéne. Preto vyzýva Komisiu, aby politiku hospodárskej súťaže zaradila na popredné miesto v zozname priorít pracovného programu platformy Fit for Future.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.   Ďalšie posilnenie účinnosti politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a jej presadzovania

3.1.1.

Politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže by mala byť navrhnutá a vykonávaná v komplexnejšom rámci, keďže je úzko prepojená s ďalšími kľúčovými oblasťami politiky, čo si vyžaduje ucelenejší prístup. Pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže by mali ísť ruka v ruke s právnymi predpismi v oblasti daní (so spravodlivým zdaňovaním aj v digitálnom sektore), ochrany spotrebiteľov, sociálnej ochrany a s pracovným právom. Na dosiahnutie hmatateľných výsledkov je potrebná harmonizácia v oblasti nekalej súťaže.

3.1.2.

Aby bolo možné účinne bojovať proti nekalým praktikám v oblasti hospodárskej súťaže, EHSV navrhuje riešiť otázku dominantného postavenia na trhu novou metódou: nielen posudzovaním dominantného postavenia alebo jeho zneužívania, ale aj monitorovaním celej ekonomickej prítomnosti zamestnávateľa vo všetkých odvetviach, nielen v rôznych odvetviach jednotlivo.

3.1.3.

EÚ by sa mala tiež zamerať na ďalšie praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ktoré môžu narúšať rovnováhu na trhu, ako sú predátorské expanzie a monopolizácia; nepísané dohody; účinky odkázanosti (tzv. lock-in-effects), ktoré bránia pracovníkom byť súčasne aktívnymi na viacerých platformách.

3.1.4.

MSP sú pilierom európskeho hospodárstva a musia sa preto viac zohľadňovať pri navrhovaní a vykonávaní politiky v oblasti hospodárskej súťaže. Štátna podpora je užitočným nástrojom, avšak nie všetky MSP vedia o jej existencii. EHSV odporúča zlepšiť komunikáciu s MSP s cieľom lepšie podporovať ich činnosť.

3.1.5.

Komisia musí byť naďalej ostražitá, pokiaľ ide o odhaľovanie a stíhanie kartelov a zneužívania postavenia na trhu. Dve vyšetrovania Komisie majú osobitný význam pre ochranu spotrebiteľov, ktorých sa tieto prípady výraznou mierou dotkli: a) prebiehajúce vyšetrovanie kartelu týkajúce sa firiem BMW, Daimler a skupiny Volkswagen, v ktorom Komisia zaslala námietku, v ktorej uviedla, že podľa jej predbežných zistení došlo v rokoch 2006 až 2014 k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže EÚ prostredníctvom tajnej dohody zameranej na marenie pravidiel pri vývoji technológií na zníženie emisií naftových a benzínových vozidiel; b) rozhodnutie týkajúce sa spoločnosti Mastercard, ktorým Komisia uložila pokutu spoločnosti vydávajúcej platobné karty za to, že bránila obchodníkom v prístupe k cezhraničným kartovým platobným službám, čím porušila pravidlá hospodárskej súťaže EÚ. Cezhraničné pravidlá, ktoré viedli k vyšším cenám pre obchodníkov a spotrebiteľov, boli zrušené, čím sa odstránili obmedzenia cezhraničnej hospodárskej súťaže a umelá segmentácia trhu. Výsledkom týchto a ďalších krokov bolo posilnenie finančného sektora v kontexte bankovej únie, a to vďaka viacerým rozhodnutiam Komisie.

3.2.   Vyrovnávanie sa s novými problémami v digitálnej, telekomunikačnej a mediálnej oblasti

3.2.1.

EHSV sa považuje digitálne hospodárstvo a predovšetkým postavenie veľkých technologických spoločností za obrovskú výzvu pre právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. Keďže sa tieto spoločnosti neriadia rovnakými pravidlami ako európske spoločnosti, v aktualizovaných pravidlách hospodárskej súťaže EÚ by sa mali navrhnúť nové účinné nástroje na uznanie tejto situácie.

3.2.2.

Hoci je možno ešte priskoro, musíme byť ostražití, pokiaľ ide o vplyv uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 (2) z 20. júna 2019, ktorým sa zaviedli nové pravidlá EÚ týkajúce sa transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb. Rozšírené využívanie online platforiem na trhoch znamená, že na vnútorný trh prichádzajú noví aktéri a nový obsah, ktorých dôsledky ešte nie sú celkom jasné. V záujme väčšej bezpečnosti účastníkov trhu a občanov je najmä počas súčasnej pandémie nevyhnutné uplatňovať náležité pravidlá hospodárskej súťaže a ak nie sú dostatočné, treba vymyslieť nové riešenia.

3.2.3.

EHSV víta skutočnosť, že akt o digitálnych službách nebude v rozpore s možným právnym rámcom zameraným na pracovné podmienky na online platformách.

3.2.4.

Pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré boli určené pre tradičné podniky, nie sú vhodné pre online platformy. Je preto naliehavo potrebné prispôsobiť metodiku a ciele tak, aby sa dokázali prispôsobiť meniacemu sa podnikateľskému prostrediu.

3.2.5.

EHSV je presvedčený, že digitálny trh a online platformy sú súčasťou nového hospodárstva, ktoré Európa potrebuje, je však zároveň potrebné stanoviť jasné a spravodlivé pravidlá. Oligopolné trhové štruktúry sa vyznačujú mnohými znakmi, ktoré sú charakteristické aj pre monopolizačné postupy a celkové účinky ekosystémov, ktoré vznikajú vďaka online platformám, ako aj vďaka dominantným korporáciám. Znaky, ako je vertikálna integrácia, nedostatočná transparentnosť pre používateľov, účinky odkázanosti (lock-in) a sieťové účinky spolu s vysokou koncentráciou, majú za následok štrukturálne problémy s hospodárskou súťažou, ktoré ovplyvňujú spotrebiteľov aj pracovníkov.

3.2.6.

Platformy dokážu svoje dominantné postavenie na trhu budovať vďaka obsahu vytvorenému užívateľmi, či už ide o spotrebiteľské údaje a správanie, alebo služby, ktoré vykonávajú jednotliví poskytovatelia práce. Používatelia sa stretávajú s nedostatočným prístupom k informáciám a nemôžu ovplyvniť podmienky, za ktorých pôsobia. Analogicky sa aj odporúčania a určovanie poradia na platformách vyznačujú nedostatočnou transparentnosťou. Aj nekalé a diskriminačné postupy určovania poradia sa musia považovať za nekalé praktiky hospodárskej súťaže.

3.2.7.

Úspory z rozsahu sú základným zdrojom trhovej dominantnosti digitálnych platforiem. Rozšírenie podnikania takmer nič nestojí, náklady sú v porovnaní s tradičnými podnikmi prakticky nulové, keďže platformy, ktoré poskytujú služby s vysokým podielom manuálnej práce, prostredníctvom nekalých praktík veľkú časť nákladov a rizík prenášajú na jednotlivých poskytovateľov pracovnej sily. Platformy občas tvrdia, že úspory z rozsahu sa obmedzujú na fyzickú kapacitu jednotlivých vodičov/pracovníkov, avšak „nábor“ (alebo „uvoľnenie“) dodatočných poskytovateľov práce na rozšírenie trhu si nevyžaduje žiadne investície.

3.2.8.

Aktuálny právny rámec EÚ v oblasti hospodárskej súťaže nezohľadňuje primerane otázky hospodárskej súťaže, ktoré majú vplyv na trh práce, napríklad znižovanie sociálnych noriem, čo má takisto škodlivé následky aj pre zamestnávateľov, ktorí čelia neudržateľnému konkurenčnému tlaku, a pre členské štáty, ktoré prichádzajú o príjmy z daní a príspevky na sociálne zabezpečenie (3). Pravidlá hospodárskej súťaže by nemali byť prekážkou kolektívneho vyjednávania pre všetkých pracovníkov vrátane pracovníkov platforiem, aby bolo možné rokovať o inovatívnych nástrojoch a dohodách, ako to ukazujú viaceré príklady na celoštátnej úrovni.

3.2.9.

Pri posudzovaní trhovej sily v digitálnom hospodárstve sa musia viac zohľadniť agregované činnosti na rôznych trhoch a ich celkový vplyv na príslušné online aj offline trhy. Rovnako je potrebné zohľadniť aj prístup k algoritmom na využívanie údajov používateľov na účely personalizácie produktov, ponúk, reklamy a cenotvorby, pričom treba dodržiavať základné práva dotknutej osoby.

3.3.   Politika hospodárskej súťaže na podporu cieľov EÚ v oblasti nízkouhlíkovej energetiky a životného prostredia

3.3.1.

EHSV súhlasí s cieľom Komisie zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť Európskej únie prostredníctvom udržateľnosti a prechodu na bezpečné a klimaticky neutrálne hospodárstvo efektívnejšie využívajúce zdroje, ako aj prostredníctvom podpory a posilnenia obehového hospodárstva.

3.3.2.

EHSV žiada, aby sa posilnila zelená dohoda, ktorá je hlavnou európskou dohodou na dosiahnutie cieľa nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050. V tejto súvislosti môže byť úloha organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov rozhodujúca. Na mieste by bola kontrola vhodnosti environmentálnych smerníc na splnenie záväzkov EÚ.

3.3.3.

EHSV sa zasadzuje za podporu opatrení štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2012 (smernice o ETS). Podporuje revíziu tohto systému štátnej pomoci a jeho prispôsobenie novému systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami na roky 2021 – 2030, do ktorého sa vkladá veľa nádeje.

3.3.4.

EHSV je obhajcom snahy o dosiahnutie zásady nulového znečistenia v EÚ a prijatia a zavedenia všetkých plánovaných opatrení v oblasti energetickej účinnosti. Treba uľahčiť udržateľné investície v EÚ. Preto by sa kritériá na určenie toho, či sa daná hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú, mali uplatňovať čo najskôr na účely stanovenia miery environmentálnej udržateľnosti investícií (4).

3.3.5.

Ako už uviedol vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, EHSV považuje za potrebné podporovať zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov. Štátna pomoc by sa okrem zaručenia bezpečnosti dodávok mala zameriavať na podporu energie z obnoviteľných zdrojov a snahu dosiahnuť čo najväčší environmentálny, sociálny a hospodársky prínos z verejných finančných prostriedkov.

3.4.   Ochrana hospodárskej súťaže v spracovateľskom priemysle

3.4.1.

Kríza COVID-19 odhalila nedostatky systému výroby v EÚ, najmä v sektore zdravotníctva, v ktorom je EÚ závislá od mimoeurópskych zdrojov zdravotníckeho vybavenia, a to aj pokiaľ ide o osobné ochranné prostriedky ako sú rúška, či o prístroje na umelé dýchanie a ďalšie produkty, ktoré sú kľúčové v boji proti pandémii. EÚ potrebuje silné výrobné odvetvie, vďaka ktorému budú vnútorný trh zásobovať európske spoločnosti, a to najmä v kľúčových odvetviach. EHSV podporuje koordinované opatrenia, ktoré zaviedla Komisia, želá si však, aby EÚ zašla ešte ďalej a navrhla v úzkej spolupráci s členskými štátmi trvalé riešenie tejto otázky. Dočasné opatrenia týkajúce sa dodávok konkrétnych výrobkov z trhov mimo EÚ sa musia nahradiť trvalými riešeniami, najmä pokiaľ ide o dovoz životne dôležitého zdravotníckeho vybavenia. Jedným z pilierov politiky hospodárskej súťaže musí byť silné a odolné výrobné odvetvie.

3.4.2.

Pokiaľ ide o hospodársku súťaž s podnikmi mimo EÚ, EHSV požaduje, aby boli zaručené rovnaké sociálne a environmentálne pravidlá, a tým aj rovnaké podmienky pre všetkých.

3.5.   Zabezpečenie rovnakých podmienok v oblasti daní

3.5.1.

V oblasti daní, EHSV víta opatrenia, ktoré Komisia zaviedla v roku 2019. Zároveň je dôležité zabezpečiť v tejto oblasti spravodlivú hospodársku súťaž medzi rôznymi krajinami. Najmä je potrebné venovať väčšiu pozornosť problematike daňových pravidiel a nezákonným konkurenčným výhodám získaným prostredníctvom dohôd uzatvorených medzi niektorými krajinami a veľkými hráčmi, ktoré môžu narušiť voľný trh a spôsobiť škody MSP, ako aj viesť k nekalej hospodárskej súťaži medzi krajinami (5).

3.5.2.

Kľúčovou otázkou, na ktorú by sa Komisia mala zamerať, je regulácia digitálnych služieb.

3.5.3.

Je potrebné prijať nový prístup k veľkým technologickým spoločnostiam, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky a podporilo spravodlivé rozdelenie daňových príjmov, ktoré generujú tieto spoločnosti.

3.6.   Zvýšenie odolnosti finančného sektora v kontexte bankovej únie

Vzhľadom na finančnú krízu z roku 2008 a jej účinky na reálnu ekonomiku a dôveru vo finančné trhy sú praktiky v bankovom sektore pod trvalým dohľadom, ktorý je odôvodnený oprávneným strachom z toho, aby sa znovu nevyskytli vážne problémy. Dočasná štátna pomoc zachránila finančný sektor pred zrútením. Pri reštrukturalizácii sektoru sme boli svedkami zániku niektorých inštitúcií, ale aj fúzií, ktoré môžu byť dôvodom na znepokojenie, a to nielen, pokiaľ ide o stabilitu finančného sektora v prípade novej budúcej krízy, ale aj hlavne preto, lebo vzhľadom na veľkosť týchto nových skupín môže dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže. EHSV vyzýva Komisiu, aby bola pozorná a ostražitá, pokiaľ ide o prípadné zneužívanie dominantného postavenia, ktoré môže poškodiť záujmy spotrebiteľov a ohroziť financovanie podnikov, najmä malých a stredných podnikov.

3.7.   Zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže v potravinárskom a spotrebiteľskom sektore a v zdravotníctve

3.7.1.

V poľnohospodárstve a potravinárstve je dôležité chrániť európske označenia pôvodu. Sektor osív a pesticídov je kľúčový pre poľnohospodárov a spotrebiteľov, ale zároveň vyvoláva obavy, ktoré presahujú rámec ochrany spotrebiteľov, bezpečnosti potravín a dodržiavania environmentálnych a klimatických noriem.

3.7.2.

Ochrana spotrebiteľa musí ísť ruka v ruke s opatreniami na podporu a propagáciu inovačných podnikov a MSP pomocou nástrojov, ktoré nepoškodzujú dynamickú hospodársku súťaž na trhu. To je najlepší spôsob, ako vytvoriť cestu k vytváraniu kvalitnej zamestnanosti a zabezpečiť dynamickú udržateľnosť výrobného systému.

3.8.   Dopravné a poštové služby

EHSV uznáva význam dopravných a poštových služieb, ako aj nutnosť vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých, čo umožní odvetviam podporovať komunitu. Pokiaľ ide o dopravu, Komisii sa odporúča preskúmať, či a do akej miery by oslobodenie od dane z kerozínu mohlo predstavovať neoprávnenú podporu leteckým spoločnostiam vo vzťahu k železničnej doprave.

4.   Spájanie síl na podporu globálnej kultúry hospodárskej súťaže

4.1.

Pri stanovovaní a presadzovaní pravidiel by sa malo vychádzať z medzinárodného rozmeru politiky hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa rozvíja na medzinárodnej scéne, kde sa definície a zásady právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže navzájom veľmi líšia, čo znevýhodňuje spoločnosti z EÚ.

4.2.

Mnohé MSP trpia z dôvodu nevhodnosti pravidiel EÚ v porovnaní s ich medzinárodnými konkurentmi. Nespravodlivá hospodárska súťaž je otázkou, ktorú treba riešiť, ak chceme chrániť normy EÚ. Mnoho podnikov v Európe sa sťažuje (na nedostatočnú pružnosť). V niektorých výrobných oblastiach v tretích krajinách vedie nedostatočné uplatňovanie environmentálnych a sociálnych noriem EÚ k narušeniam trhu na úkor európskych podnikov, predovšetkým MSP. Európu by to malo znepokojovať.

4.3.

Európsky model hospodárskej súťaže by sa mal podporovať na medzinárodnej úrovni. EÚ musí ísť príkladom, pokiaľ ide o globálnu kultúru hospodárskej súťaže, ktorá poskytuje systém ochrany pre podniky aj pracovníkov. Musíme do hĺbky prediskutovať koncepciu práva hospodárskej súťaže v Európe v porovnaní s inými hospodárskymi oblasťami, konkrétne s USA a Čínou, napríklad pokiaľ ide o otázky udržateľnosti a environmentálne otázky.

4.4.

Na dosiahnutie rovnováhy medzi slobodou trhu a trhovou koncentráciou nestačí zohľadňovať len konkurenciu iných významných celosvetových aktérov, najmä ak sú z krajín, ktoré sú pre konkurenciu zahraničných spoločností uzavreté. Výbor zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ mala zosúladený prístup zameraný na prepojenie dodržiavania ľudských a pracovných práv, uplatňovanie cieľov udržateľného rozvoja, ako aj na podporu environmentálnych noriem a udržateľných investícií do podnikateľských činností na celom svete. Preferenčné obchodné a colné režimy poskytované rôznym tretím krajinám by sa mali zrevidovať a viac podmieniť účinným uplatňovaním noriem udržateľného rozvoja, aby sa vytvorili spravodlivé a rovnaké konkurenčné podmienky pre európske podniky. V tejto súvislosti výbor navrhuje, aby sa ako alternatíva k fúziám podnikov, ktoré oslabujú konkurenciu, zaviedli opatrenia zamerané na podporu podnikov, ktoré rozvíjajú udržateľné investície na trhoch v tretích krajinách. Tieto opatrenia by mohli zahŕňať daňové stimuly pre výskum a vývoj, ako aj podnecovanie dohôd medzi európskymi výrobcami, zameraných na koordináciu exportu a investičných stratégií v zahraničí v súlade s hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi normami EÚ.

---

(1)  Články 7, 9, 11 a 12 ZFEÚ.

(2)  Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57.

(3)  Ú.v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 173.

(4)  Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13.

(5)  Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 62.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Rady o zriadení spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku

[COM(2020) 569 final – 2020/260 NLE]

(2021/C 123/02)

Spravodajkyňa:

Louise GRABO

Konzultácia	Rada Európskej únie, 26.10. 2020
Právny základ	článok 187 a článok 188 prvý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	11. 12. 2020
Prijaté v pléne	27. 1. 2021
Plenárne zasadnutie č.	557
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	240/0/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV potvrdzuje platnosť tejto strategickej iniciatívy a pridanú hodnotu spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku (EuroHPC) ako konkrétneho kroku, ktorý je v súlade so stratégiou Európskej únie v oblasti cloud computingu, a zároveň ako neoddeliteľnej súčasti širšej stratégie EÚ (okrem iného vrátane kybernetickej bezpečnosti, digitálneho jednotného trhu, európskej gigabitovej spoločnosti, otvorenej vedy, programu EU4Health a RescEU).

1.2.

EHSV sa domnieva, že existujúce investície EÚ vynaložené v posledných rokoch a dokonca aj po vypuknutí pandémie COVID-19 na nákup a prevádzku superpočítačov svetovej triedy stále nie sú na optimálnej úrovni v porovnaní s investíciami jej konkurentov (USA, Čína a iní). Požadujú sa dodatočné zdroje a investície, a to aj zo strany členských štátov EÚ, najmä tých, ktoré sú v tejto oblasti menej rozvinuté a/alebo zapojené do tejto oblasti. Ak má EÚ súťažiť v oblasti aplikácií vysokovýkonnej výpočtovej techniky (HPC) na celosvetovej úrovni, je nevyhnutné, aby sa tieto zdroje skombinovali s koherentnými programami EÚ v oblasti výskumu a inovácií a s budúcim VFR na roky 2021 – 2027 vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

1.3.

EHSV podporuje priemyselný prístup v rámci obnovenej priemyselnej a integrovanej stratégie EÚ pre MSP na rozvoj ďalšej generácie mikročipov s nízkou spotrebou energie v Európe, čím sa zníži závislosť EÚ od dovozu a zabezpečí sa prístup k vysokokvalitným technológiám a know-how v oblasti technológie HPC.

1.4.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zdvojnásobila svoje úsilie o vypracovanie viacročného plánu, ktorý môže zaručiť zodpovednosť občianskej spoločnosti EÚ a prakticky prispeje k príslušným úrovniam riadenia spoločného podniku v strategických odvetviach (systémy včasného varovania v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti, pripravenosť, pilotné programy odbornej prípravy v oblasti zmierňovania rizika katastrof, kybernetická bezpečnosť). Na tento účel je okrem existujúcich kompetenčných centier HPC a centier digitálnych inovácií naliehavo potrebné začleniť pridanú hodnotu a multiplikačnú úlohu stáleho dialógu s občianskou spoločnosťou do existujúcich poradných skupín spoločného podniku. EHSV by vzhľadom na svoju povahu bol ideálnym partnerom na usporiadanie otvoreného výročného fóra EÚ pre dialóg o spoločnom podniku EuroHPC, ktoré by sprevádzali vzdelávacie kampane na zvyšovanie povedomia s aktívnym zapojením vedeckých a znalostných sietí, sociálnych a hospodárskych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a médií.

1.5.

EHSV považuje za potrebné zhromažďovať spätnú väzbu od občianskej spoločnosti EÚ, aby inštitúcie EÚ a členské štáty mohli lepšie monitorovať, vysvetľovať a propagovať krátkodobú a strednodobú pridanú hodnotu spoločného podniku EuroHPC a odvetvové výhody a príležitosti, ktoré predstavuje ako právny a strategický nástroj. Spoločný podnik EuroHPC by mal byť prínosom nielen pre vedecké/výskumné spoločenstvá, ale mal by tiež zaručiť väčšiu „zodpovednosť“ a zapojenie zainteresovaných sprostredkovateľov, ako sú verejné inštitúcie, sociálni partneri EÚ a organizácie občianskej spoločnosti, organizácie zastupujúce priemyselné a malé a stredné podniky (MSP) a aktéri v hodnotovom reťazci v oblasti vývoja softvérových aplikácií, a tiež poskytovať prístup k infraštruktúre, ktorá má osobitný význam pre menšie krajiny, a zvyšovať nepeňažné príspevky do spoločného podniku EuroHPC.

1.6.

EHSV víta skutočnosť, že dvaja partneri Komisie v rámci zmluvného verejno-súkromného partnerstva by sa mohli stať prvými súkromnými členmi, čo má zásadný význam pre účasť priemyselných odvetví EÚ na zakladaní spoločných podnikov od samotného začiatku. Týka sa to najmä mikropodnikov a MSP, ktoré ponúkajú konkurenčné riešenia/prispôsobivosť, no hrozí im, že budú vylúčené alebo penalizované pri verejnom obstarávaní, ak sa na ne primerane nevzťahuje osobitná právna kapitola a/alebo existujúce formy konzorcia. EHSV zdôrazňuje význam modernizácie, pokiaľ ide o stanovenie osobitných postupov verejného obstarávania a kritérií na vyhodnotenie ponúk s cieľom uľahčiť zapojenie existujúcich alebo nových klastrov MSP do tohto konkrétneho nariadenia EÚ o spoločnom podniku (1), ktoré sa vzťahuje na klasické superpočítače HPC a softvérové aplikácie, ale aj na obstarávanie kvantových počítačov/simulátorov.

1.7.

EHSV víta možnosť zapojiť viacero partnerov, trvá však aj na tom, že v prípade všetkých ďalších nových partnerov, najmä v prípade tých, ktorí nie sú z EÚ, musí byť splnená požiadavka reciprocity.

1.8.

EÚ by mala čo najlepšie využiť príležitosť, ktorú predstavuje vývoj technológie spoločného podniku EuroHPC, na rozvoj príslušných európskych priemyselných odvetví tak, aby mohli pokrývať celý výrobný reťazec (navrhnutie, výroba, zavedenie a využitie).

1.9.

EÚ by mala stanoviť strednodobý cieľ na dosiahnutie schopnosti plánovať a vyrábať technológiu HPC s využitím európskych technológií.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Európska komisia 10. marca 2020 prijala oznámenie s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu, v ktorom sa pre Európu stanovuje ambiciózna priemyselná stratégia, podľa ktorej povedie dvojakú transformáciu smerom ku klimatickej neutralite a k vedúcemu postaveniu v digitálnej oblasti. Komisia vo svojom oznámení zdôrazňuje potrebu posilniť rozvoj kľúčových podporných technológií, ktoré sú strategicky dôležité pre priemyselnú budúcnosť Európy, vrátane vysokovýkonných počítačov a kvantových technológií. V nadväzujúcom oznámení Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (2) sa aplikácie HPC označujú ako strategická digitálna kapacita, ktorá bude prioritou pre zdroje investícií pri obnove Európy, ako sú Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, InvestEU a Nástroj pre strategické investície.

2.2.

Aplikácie spoločného podniku EuroHPC, ktoré používajú tzv. „superpočítače“ s extrémne vysokým výpočtovým výkonom, sú schopné riešiť mimoriadne zložité a náročné problémy. Dnes predstavujú kľúčový faktor, pokiaľ ide o celosvetové vedúce postavenie v rámci vedeckých, priemyselných stratégií a stratégií v oblasti predchádzania biologickým rizikám a rizikám (kybernetického) terorizmu, a preto sú nevyhnutné pre národnú bezpečnosť, obranu a geopolitické výzvy a všeobecnejšie pre digitálnu a ekologickú transformáciu našej spoločnosti. Aplikácie spoločného podniku EuroHPC podporujú aj dátové hospodárstvo a umožňujú kľúčovým technológiám, ako sú umelá inteligencia, analýza údajov a kybernetická bezpečnosť, využívať obrovský potenciál veľkých dát (big data).

2.3.

Okrem toho sa HPC stáva na globálnej úrovni čoraz dôležitejším nástrojom na podporu verejného rozhodovania simulovaním scenárov a podporou globálnych a regionálnych spoločných sietí reakcie v rámci pripravenosti a znalostných sietí súvisiacich s prírodnými rizikami (napr. cunami, povodne, požiare, zemetrasenia atď.), ako aj antropogénnymi rizikami (napr. priemyselné riziká). V tomto rámci by systémy spoločného podniku EuroHPC mohli rozšíriť a zvýšiť svoju pridanú hodnotu, ak sa súčasne vyskytnú viaceré riziká s výrazne negatívnym vplyvom na spoločnosť.

2.4.

Spoločný podnik EuroHPC zahŕňa niekoľko priemyselných odvetví s cieľom inovovať a rozšíriť sa na výrobky a služby s vyššou hodnotou, ktoré sa umiestňujú na vnútorný a globálny trh, a otvárajú sa novým priemyselným aplikáciám v kombinácii s inými vyspelými digitálnymi technológiami.

2.5.

Na dosiahnutie hlbšieho vedeckého poznania a prelomových objavov sú aplikácie a infraštruktúra HPC kľúčové v takmer každej oblasti výskumu, od základnej fyziky až po biomedicínu.

2.6.

HPC sa využíva v spojitosti s pandémiou COVID-19, často spolu s umelou inteligenciou, na urýchlenie objavovania nových liekov, predvídanie šírenia vírusu, plánovanie a distribúciu obmedzených zdravotníckych zdrojov a na predpokladanie účinnosti opatrení na zamedzenie šírenia nákazy a post-epidemických scenárov.

2.7.

Zároveň je dôležitým nástrojom pre výskumníkov a tvorcov politík pri riešení hlavných spoločenských výziev, od zmeny klímy, migrácie, inteligentného a ekologického rozvoja, udržateľného poľnohospodárstva až po personalizovanú medicínu a krízové riadenie v EÚ spolu so susednými tretími krajinami.

2.8.

Podľa pracovného dokumentu útvarov Komisie (SWD) (3) (…) Európa bola a naďalej je svetovým lídrom v oblasti aplikácií HPC, ale jej superpočítačová infraštruktúra zaostáva v celosvetovom rebríčku.

2.9.

Všeobecne uznávaným hlavným ukazovateľom regionálnej konkurencieschopnosti v oblasti HPC je počet systémov v zoznamoch svetových superpočítačov „top-10“ a „top-500“ v každom regióne vo svete.

2.10.

Ako sa stanovuje v posúdení vplyvu týkajúceho sa spoločného podniku EuroHPC a v štúdii EIB (4): hlavným problémom je to, že EÚ nemá najlepšie superpočítače na svete. V súčasnosti sa žiadny z 10 popredných superpočítačov na svete nenachádza v EÚ a v porovnaní s USA, Čínou alebo Japonskom Únia a jej členské štáty investujú do dodávok a infraštruktúry technológií HPC v oveľa menšej miere.

2.11.

V najbližších rokoch budú vedúce postavenie Európy v oblasti dátového hospodárstva, jej vedecká excelentnosť a konkurencieschopnosť jej priemyslu čoraz viac závisieť od jej schopnosti vyvíjať kľúčové technológie HPC, poskytovať prístup k superpočítačovej a dátovej infraštruktúre svetovej úrovne, ako aj udržiavať súčasnú excelentnosť v oblasti aplikácií HPC. Na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutný celoeurópsky strategický prístup prostredníctvom spoločných podnikov.

2.12.

V októbri 2018 sa zriadil prvý spoločný podnik EuroHPC ako právny a finančný rámec, ktorý združuje zdroje EÚ, 32 krajín a dvoch súkromných členov: združenie Európska technologická platforma pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku (ETP4HPC) a združenie Big Data Value Association (Združenie pre hodnotu veľkých dát – BDVA).

2.13.

Spoločný podnik doteraz na svoje strategické investície využíval prostriedky z viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie 2014 – 2020. Po 20 mesiacoch prevádzky dosiahol na európskej úrovni významné navýšenie celkových investícií do HPC a začal plniť svoje poslanie obnoviť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií HPC. Do konca roka 2020 zavedie superpočítačovú a dátovú infraštruktúru svetovej úrovne prístupnú pre verejnosť a súkromných používateľov v celej Európe. Jeho investície podporujú aj výskum a inovácie v oblasti kľúčových hardvérových a softvérových technológií a aplikácií HPC, ako aj strediská pre spôsobilosti HPC v celej Európe, ktoré zabezpečujú širokú dostupnosť HPC v Únii a poskytujú konkrétne služby a zdroje na priemyselnú inováciu (vrátane MSP) a rozvoj zručností v oblasti HPC. Týmto spôsobom sa zvýši schopnosť EÚ produkovať inovačné technológie HPC.

2.14.

V nariadení Rady, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik EuroHPC v roku 2018 (5), sa stanovil cieľ dosiahnuť ďalšiu hranicu superpočítačov, exaflopovú výkonnosť. Pozri preambulu, odôvodnenie 12: „Spoločný podnik by sa mal zriadiť a začať fungovať najneskôr začiatkom roku 2019, aby dosiahol cieľ, ktorým je vybavenie Únie predexaflopovou infraštruktúrou do roka 2020 a aby sa technológie a aplikácie potrebné na dosiahnutie exaflopových spôsobilostí vyvinuli niekedy v období od roku 2023 do roku 2025“. Toto zvýšenie výpočtovej kapacity by zároveň vyplývalo zo zavádzania kvantových počítačov a z prechodu na poexaflopové technológie.

2.15.

Týmto navrhovaným nariadením, ktoré je vo svojej podstate pokračovaním súčasnej iniciatívy zavedenej v nariadení Rady (EÚ) 2018/1488, sa zavádzajú úpravy s cieľom prispôsobiť nariadenie programom nasledujúceho viacročného finančného rámca (VFR), ako aj zohľadniť priority Komisie a umožniť spoločnému podniku využívať financovanie v rámci programov nového VFR na roky 2021 až 2027.

2.16.

V pracovnom dokumente útvarov Európskej komisie [SWD(2020) 179 final] sa analyzuje rozvoj kľúčových sociálno-ekonomických a technologických hnacích síl a požiadaviek používateľov, ktoré vplývajú na budúci pokrok týkajúci sa infraštruktúr, technológií a aplikácií HPC a dátových infraštruktúr, technológií a aplikácií v EÚ a na celom svete, pričom sa v ňom zohľadňujú politické priority EÚ na obdobie 2020 – 2025.

2.17.

HPC sa používa vo viac ako 800 vedeckých, priemyselných a verejných aplikáciách, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri podpore inovačnej schopnosti priemyslu, napredovaní vedy a zlepšovaní kvality života ľudí. Európa je dnes lídrom v aplikáciách HPC v širokej škále oblastí, ako sú personalizovaná medicína, predpoveď počasia, navrhovanie nových lietadiel, automobilov, materiálov a liekov, ako aj energetika, inžinierstvo a výroba.

2.18.

Riadenie a rozdelenie hlasovacích práv ostáva v rámci navrhovaného spoločného podniku rovnaké ako tie, ktoré boli vymedzené v nariadení Rady (EÚ) 2018/1488. S cieľom zaviesť ekosystém HPC bude spoločný podnik EuroHPC pokračovať vo vykonávaní strategického plánu HPC vymedzeného vo viacročných strategických programoch v oblasti výskumu a inovácie vypracovaných Poradnou skupinou pre výskum a inovácie spoločného podniku EuroHPC a Poradnou skupinou pre infraštruktúru spoločného podniku EuroHPC, ktoré dopĺňa strategický výskumný program súkromných členov EuroHPC. Finančný príspevok Únie na spoločný podnik v rámci VFR na obdobie 2021 – 2027 dosiahne výšku [XXX] EUR, a bude doplnený celkovými príspevkami v minimálne rovnakej výške zo strany zúčastnených štátov a súkromných členov spoločného podniku EuroHPC. Spoločný podnik použije tieto finančné prostriedky najmä na vykonávanie svojich činností v rámci uvedených piatich pilierov.

2.19.

Hlavné očakávané výstupy navrhovaného spoločného podniku EuroHPC v nasledujúcom desaťročí zahŕňajú: — federovanú, zabezpečenú a hyperprepojenú európsku infraštruktúru spoločného podniku EuroHPC a dátovú infraštruktúru pozostávajúcu zo superpočítačov strednej triedy a s minimálne dvoma špičkovými exaflopovými a dvoma špičkovými poexaflopovými systémami (aspoň jeden z každého druhu vybudovaný s použitím európskej technológie), — hybridné výpočtové infraštruktúry, ktoré integrujú pokročilé výpočtové systémy, — kvantové simulátory a kvantovú výpočtovú techniku v infraštruktúre HPC, — zabezpečenú cloudovú infraštruktúru HPC a dátovú infraštruktúru pre súkromných európskych používateľov, — služby a kapacity poháňané HPC, ktoré sú založené na európskych verejných dátových priestoroch pre vedcov, priemysel a verejný sektor, — technologické stavebné prvky novej generácie (hardvér a softvér) a ich integráciu do inovačných architektúr HPC pre exaflopové a poexaflopové systémy, — centrá excelentnosti v oblasti aplikácií HPC a industrializácie softvéru HPC s novými algoritmami, kódmi a nástrojmi optimalizovanými pre ďalšie generácie superpočítačov, — rozsiahle priemyselné pilotné testovacie zariadenia a platformy pre HPC a dátové aplikácie a služby v kľúčových priemyselných odvetviach, — národné strediská pre spôsobilosti HPC, ktoré zabezpečia široké pokrytie HPC v EÚ, a to so špecifickými službami a zdrojmi pre priemyselnú inováciu (vrátane MSP), — významný nárast zručností a odborných znalostí pracovnej sily v Európe v oblasti HPC, — posilnenie ukladania dát, spracovateľských kapacít a nových služieb v oblastiach verejného záujmu vo všetkých členských štátoch.

2.20.

Hlavné úspechy spoločných podnikov: — spoločný podnik EuroHPC podstatne zvýšil úroveň a kvalitu investícií do HPC na európskej úrovni v rámci jednotného a koordinovaného úsilia s členskými štátmi, — do konca roku 2020 spoločný podnik EuroHPC poskytne EÚ najlepšie svetové superpočítače, — spoločný podnik EuroHPC poskytne európsky zdroj kľúčových technológií, — dodávka technológii a trh s technológiami európskej HPC, — stratégia v oblasti spoločného podniku EuroHPC a jej vplyv na hodnotový reťazec HPC.

3.   Trendy na trhu a hlavné získané poznatky

3.1.

V pracovnom dokumente útvarov Komisie (WSD) sa uvádzajú najnovšie údaje o trhu v oblasti spoločného podniku EuroHPC a poskytuje prehľad doterajších hlavných poznatkov získaných z činností spoločného podniku.

3.2.

Poznatky získané z riadenia a správy spoločného podniku EuroHPC: spoločný podnik EuroHPC na základe rozsiahlych diskusií so zainteresovanými stranami o aspektoch riadenia, správy a iných prevádzkových aspektoch už nadobudol rozsiahle pracovné skúsenosti. Napríklad: — 13 zasadnutí správnej rady spoločného podniku EuroHPC s pravidelnou účasťou delegátov z Európskej komisie a 32 zúčastnených štátov, — poradné skupiny spoločného podniku (Poradná skupina pre výskum a inovácie EuroHPC (RIAG) a Poradná skupina pre infraštruktúru EuroHPC (InfrAG)) už zorganizovali početné stretnutia a boli podporené prostredníctvom aktívnej účasti dvoch súkromných členov (ETP4HPC a BDVA), — výber ôsmich hostiteľských lokalít a spustenie postupu verejného obstarávania pre osem superpočítačov spoločného podniku EuroHPC a výziev spoločného podniku na roky 2019 a 2020.

3.3.

Existuje 22 aspektov vykonávania, z ktorých možno doterajšie hlavné ponaučenia zhrnúť takto: — zjednodušenie systému spolufinancovania, — kombinácia finančných prostriedkov EÚ a vnútroštátnych finančných prostriedkov v rámci rozličných činností spoločného podniku EuroHPC sa musí zjednodušiť a optimalizovať, — odporúčania zahŕňajú jednotný súbor kritérií oprávnenosti pre účasť (namiesto 32 rôznych vnútroštátnych kritérií oprávnenosti), — vykonávanie centrálneho riadenia všetkých finančných príspevkov (s výnimkou riadne odôvodnených prípadov) v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. c) navrhovaného nariadenia, ktorým sa zriaďuje program Horizont Európa, a flexibilita pri zavádzaní rôznych percentuálnych podielov finančných prostriedkov EÚ a vnútroštátnych finančných prostriedkov na financovanie účastníkov činností v oblasti výskumu a inovácií, — väčšia flexibilita, pokiaľ ide o príspevky súkromných členov a iných súkromných subjektov k činnostiam spoločného podniku EuroHPC, najmä zahrnutím nových foriem spolupráce, napríklad spolufinancovania špecifickej infraštruktúry HPC na priemyselné využitie.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Väčšina partnerov projektu pochádza z výskumných organizácií (75 % celkového financovania projektov v oblasti vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti), ktorých hlavnou myšlienkou nie je industrializácia dosiahnutých výsledkov. Posilnené a trvalé úsilie v oblasti odbornej prípravy bude takisto významným faktorom pri plnom využívaní nielen budúcich predexaflopových a exaflopových superpočítačov financovaných spoločným podnikom EuroHPC, ale aj budúcich počítačových generácií. Prechod od HPC zameranej na simuláciu k integrácii HPC do úplnej kontinuálnej IT infraštruktúry, od Edge computingu k HPC, je veľkou výzvou. To si bude vyžadovať rozvoj pevného prepojenia medzi komunitou HPC a inými ekosystémami, ako sú veľké dáta (big data), umelá inteligencia a internet vecí. Ak bude program Horizont 2020 dynamicky pokračovať, Európa môže byť v tejto oblasti svetovým lídrom.

---

(1)  Nariadenie Rady (EÚ) 2018/1488 z 28. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku (Ú. v. EÚ L 252, 8.10.2018, s. 1).

(2)  Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie, COM/2020/456 final.

(3)  Equipping Europe for world-class High Performance Computing in the next (Príprava Európy na vysokovýkonnú výpočtovú techniku svetovej úrovne v nasledujúcom desaťročí), SWD/2020/179 final.

(4)  Equipping Europe for world-class High Performance Computing in the next decade SWD/2020/179 final.

(5)  Nariadenie Rad(SWD(2020) 179 final)y (EÚ) 2018/1488.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny

[COM(2020) 746 final]

(2021/C 123/03)

Spravodajkyňa:

Judith VORBACH

Konzultácia	Európska komisia, 27.11.2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	14.12.2020
Prijaté v pléne	27.1.2021
Plenárne zasadnutie č.	557
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	234/1/8

1.   Závery a odporúčania

1.1

EÚ upadla do najhlbšej recesie vo svojich dejinách. Prevláda neistota a musí sa počítať s vážnymi rizikami. Kríza spôsobená pandémiou pravdepodobne tiež zväčší nerovnováhu a rozdiely. Vzhľadom na to EHSV víta odporúčania Komisie. EHSV je aj za to, aby sa hospodárska politika zamerala na podporu obnovy, zvýšenie investícií, ďalšiu integráciu jednotného trhu, zabezpečenie spravodlivých pracovných podmienok a prehĺbenie HMÚ. EHSV dôrazne podporuje balík opatrení nástroja Next Generation EU a naliehavo žiada, aby sa čo najskôr dosiahli potrebné dohody.

1.2

Obnova bude úspešná len vtedy, ak ju bude sprevádzať reštrukturalizácia hospodárstva aj spoločnosti. Obnovenie dôvery je kľúčom k stabilizácii dopytu. Fiškálne pravidlá by sa mali posunúť smerom k hospodárskemu riadeniu, ktoré bude viac orientované na prosperitu vrátane pravidla vyrovnaného rozpočtu (tzv. zlaté pravidlo), a nemali by sa opäť uplatňovať dovtedy, kým sa výrazne nezníži nezamestnanosť. Mal by sa dôkladnejšie zvážiť vplyv krízy na rozdiely a sociálno-ekonomickú neistotu. Malo by sa zlepšiť podnikateľské aj sociálne prostredie. Na zvládnutie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výziev je potrebné do klimatickej politiky a národných plánov podpory obnovy a odolnosti viac zapájať sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť, a zároveň je potrebná rozhodná reforma daňových politík. Musí sa dokončiť banková úniu a únia kapitálových trhov a zároveň uprednostňovať stabilita finančného trhu.

2.   Súvislosti

Komisia odporúča, aby členské štáty eurozóny prijali opatrenia s cieľom:

2.1

zabezpečiť politický postoj, ktorý bude podporovať obnovu: fiškálne politiky by mali byť oporou aj v roku 2021; keď to podmienky umožnia, postupne ukončiť podporu takým spôsobom, ktorý zmierni vplyv krízy na sociálnu oblasť a trh práce, a zabezpečiť udržateľnosť dlhovej služby; zlepšiť riadenie verejných financií a zamerať verejné výdavky na potreby obnovy a odolnosti;

2.2

uskutočniť reformy, ktorými sa zvýši produktivita a zamestnanosť, ako aj investície na podporu obnovy v súlade so spravodlivou ekologickou a digitálnou transformáciou; ďalej integrovať jednotný trh; zabezpečiť aktívne politiky zamestnanosti, spravodlivé pracovné podmienky a zapojenie sociálnych partnerov do tvorby politík; riešiť daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie, bojovať proti agresívnemu daňovému plánovaniu a podporovať stanovovanie cien uhlíka a environmentálne zdaňovanie;

2.3

posilniť národné inštitucionálne rámce: prednostne uskutočniť reformy, aby sa zabezpečilo využívanie finančných prostriedkov EÚ, zvýšiť administratívnu účinnosť, zmenšiť administratívne prekážky pre podniky, vytvoriť účinné rámce na boj proti podvodom, korupcii a praniu špinavých peňazí; zlepšiť rámce pre platobnú neschopnosť, problémové expozície a alokáciu kapitálu;

2.4

zabezpečiť makrofinančnú stabilitu: zachovať úverové kanály pre hospodárstvo a opatrenia na podporu životaschopných podnikov; udržiavať zdravé súvahy bankového sektora, a to aj pokračovaním v riešení problému nesplácaných úverov;

2.5

dosiahnuť pokrok v prehĺbení HMÚ na zvýšenie odolnosti, čo prispeje k upevneniu medzinárodného významu eura a podpore hospodárskych záujmov Európy na celom svete.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Potvrdil sa znepokojujúci výhľad hospodárskej prognózy z jari roku 2020, podľa ktorej „EÚ v roku 2020 upadla do najhlbšej hospodárskej recesie vo svojich dejinách“. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 vyvolala rad otrasov na strane dopytu a ponuky premietajúcich sa do poklesu HDP, ktorý sa v roku 2020 očakáva na úrovni 7,8 %. Zhoršila sa aj situácia na trhu práce, hoci v dôsledku ambicióznych politických opatrení, ako sú programy skráteného pracovného času, sa hospodársky pokles v miere nezamestnanosti neodráža úplne. Napriek tomu čelíme poklesu celkového počtu odpracovaných hodín a poklesu miery aktivity, keďže odradení pracovníci opustili trh práce.

3.2

Predpokladá sa, že obnova v roku 2021 bude pomalšia, než sa očakávalo. Prevláda značná neistota. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité predvídať súbor závažných rizík vrátane recesie s dvojitým dnom, masovej nezamestnanosti, konkurzov, nestability finančných trhov, deflácie a negatívnych účinkov neistoty na spotrebu a samotné investície. Kríza spôsobená pandémiou pravdepodobne zhorší aj doterajšie problémy, napríklad nízku úroveň investícií, prehlbovanie rozdielov medzi členskými štátmi a regiónmi, rozdiely v rámci spoločností a politické napätie. Vývoj v roku 2021 by okrem toho mohol mať negatívne dlhodobé účinky, zatiaľ čo riešenie klimatickej krízy bude stále naliehavým problémom.

3.3

Vzhľadom na to EHSV víta balík odporúčaní Komisie. Sú v ňom zohľadnené mnohé úvahy vyjadrené v doplňujúcom stanovisku EHSV na tému Hospodárska politika eurozóny na rok 2020 (1). Okrem toho bude obnova úspešná len vtedy, ak ju bude sprevádzať reštrukturalizácia hospodárstva a spoločnosti na dosiahnutie integrovanejšej, demokratickejšej a sociálne rozvinutejšej únie. V roku 2021 bude kľúčovou zodpovednosťou tvorcov hospodárskych politík vytvoriť prostredie priaznivé pre udržateľný a inkluzívny rast. Preto je nevyhnutné obnoviť dôveru.

3.4

EHSV dôrazne podporuje ráznu reakciu na úrovni EÚ na boj proti kríze vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Aby sa umožnila rýchla a účinná obnova, je naliehavo potrebná solidarita. Európske podniky, pracovníci a občianska spoločnosť potrebujú zdroje na prekonanie krízy. Plán obnovy by sa preto nemal spochybňovať, ani by sa nemalo oneskoriť jeho vykonávanie. Všetky potrebné dohody by sa mali dosiahnuť čo najskôr.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

EHSV víta odporúčanie Komisie zabezpečiť politický postoj, ktorý podporuje obnovu. Predčasné ukončenie podporných opatrení by zatienilo účinky opatrení EÚ na boj proti kríze. Vlády by mali mať možnosť zaviesť potrebné opatrenia bez ohľadu na súčasné dlhové zaťaženie štátov. Najlepším spôsobom, ako dosiahnuť udržateľné verejné financie, je zabezpečiť udržateľný a inkluzívny rast. Podporou produktivity by sa v nadchádzajúcich rokoch mohlo urýchliť znižovanie deficitu (2). EHSV naliehavo žiada čo najskôr obnoviť proces preskúmania, aby sa zabránilo návratu k starým fiškálnym pravidlám a zvládol posun smerom k hospodárskemu riadeniu zameranému na prosperitu (3). Modernizované fiškálne pravidlá by v žiadnom prípade nemali platiť dovtedy, kým sa výrazne nezníži nezamestnanosť.

4.2

EHSV víta odporúčanie Komisie zvýšiť úroveň súkromných a verejných investícií. Na dosiahnutie obnovy v krátkom čase, posilnenie konkurencieschopnosti, zachovanie globálnej hospodárskej sily a zabezpečenie sociálneho a environmentálneho základu blahobytu budúcich generácií je naliehavo potrebné prejsť na udržateľné a ekologické investície, investície do infraštruktúry a zdravotnej starostlivosti a/alebo investície, ktoré zabezpečia vyššiu produktivitu. Za investíciu by sa mali považovať aj výdavky na rekvalifikáciu pracovníkov. EHSV poukazuje na svoje odporúčanie prijať tzv. zlaté pravidlo.

4.3

Pandémiou sa zväčšujú rozdiely a sociálne vylúčenie. Ťarchu krízy nesú mnohé ženy, migranti, osoby so zdravotným postihnutím alebo mladí ľudia. Najviac budú krízou pravdepodobne postihnuté tie osoby, ktoré boli zraniteľné už pred ňou. Riziko zhoršenia pracovných podmienok, zníženia príjmov alebo riziko nezamestnanosti pociťujú však aj mnohí zamestnanci s kvalitným zamestnaním. EHSV žiada, aby sa vo všetkých plánovaných opatreniach na obnovu stalo prioritou odstraňovanie rozdielov. Treba dôkladnejšie zvážiť vplyv krízy na sociálne vylúčenie, ale aj na rastúcu sociálno-ekonomickú neistotu, ktorá postihuje podstatnú časť obyvateľstva. Prínosy obnovy by sa mali rozdeliť rovnomerne. Je to dôležité aj na zvýšenie dôvery a stabilizáciu dopytu.

4.4

Hlavnou prioritou by mala zostať ďalšia integrácia jednotného trhu. Zahŕňa to aj vykonávanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Súčasne musí prebiehať zlepšovanie podnikateľského a sociálneho prostredia. EHSV poukazuje na pracovný dokument Komisie s názvom Plnenie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, v ktorom sa uvádza, že vďaka cieľom OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja sa EÚ bude naďalej zameriavať na cestu udržateľného rastu, ktorý bude v súlade s hranicami možností planéty, na blahobyt, začleňovanie a rovnosť. Tým sa uznáva, že hospodárstvo musí fungovať pre ľudí a planétu. Iniciatívy za sociálnejšiu Európu o. i. zahŕňajú – návrh smernice o primeraných minimálnych mzdách a akčný plán na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv. EHSV tiež prijal stanoviská na tému Európska rámcová smernica o minimálnom príjme (4) a Spoločné minimálne normy EÚ v oblasti poistenia v nezamestnanosti (5).

4.5

Vítané sú aj odporúčania Komisie týkajúce sa trhu práce vrátane podpory spravodlivých pracovných podmienok, zabezpečenia zapojenia sociálnych partnerov do tvorby politík a posilnenia sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania. EHSV požaduje prísnejšie normy, pokiaľ ide o zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do klimatickej politiky. Štrukturálne zmeny na dosiahnutie bezuhlíkového hospodárstva by mohli byť podporené sociálnym dialógom medzi regiónmi a sociálnymi partnermi s cieľom zachovať sociálne aspekty. Rozhodujúce bude aj zabezpečiť zapojenie občianskej spoločnosti do vypracúvania a vykonávania národných plánov pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý by sa mal tiež monitorovať počas európskeho semestra.

4.6

Na boj proti daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu, praniu špinavých peňazí a korupcii sú potrebné účinné rámce. EHSV žiada ráznu reformu daňových politík na zvládnutie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výziev. Zahŕňa to aj presun daňového zaťaženia z práce na daňové základy, ktoré sú menej škodlivé pre ponuku pracovnej sily, pričom sa zohľadní súvisiaci distribučný vplyv a zabráni sa regresívnym účinkom. EHSV tiež žiada, aby sa urýchlene prijali opatrenia týkajúce sa hlasovania kvalifikovanou väčšinou v súlade s podmienkami odporúčanými v jeho predchádzajúcich stanoviskách (6). Mala by sa preskúmať koncepcia účinného minimálneho zdaňovania ziskov právnických osôb a jeho možné uplatňovanie. EHSV napokon žiada, aby sa dosiahol výrazný pokrok pri zavádzaní nových vlastných zdrojov, ako sa uvádza v pláne obnovy.

4.7

EHSV súhlasí s Komisiou, že by sa mala dokončiť banková únia a únia kapitálových trhov, pričom prioritou by mala byť stabilita finančného trhu. V bankovom sektore je vyplácanie dividend v súčasnosti (najmä dobrovoľne) obmedzené. Mala by sa zvážiť možnosť pokračovať v týchto obmedzeniach a znovu zaviesť úplné pozastavenie vyplácania počas obdobia obnovy v prípade bánk, ktoré využívajú viaceré opatrenia verejnej podpory. Znížilo by sa tým riziko nestability finančných trhov a zároveň by sa mohli zlepšiť očakávané výnosy bánk.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 10, 11.1. 2021, s. 79.

(2)  Národná banka Belgicka odhaduje, že jednorazový deficit v roku 2020, ktorý súvisí s krízou, má potenciálny jednorazový účinok -4,6 % HDP.

(3)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 227.

(4)  Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 32.

(6)  Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2019, s. 90, Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 29.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o Novom pakte o migrácii a azyle

[COM(2020) 609 final]

(2021/C 123/04)

Spravodajca:	José Antonio MORENO DÍAZ
Pomocný spravodajca:	Cristian PÎRVULESCU

Žiadosť o vypracovanie stanoviska	Európska komisia, 11. 11. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	17. 12. 2020
Prijaté v pléne	27. 1. 2021
Plenárne zasadnutie č.	557
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	203/0/19

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EÚ musí nájsť správnu rovnováhu medzi účinným a realistickým riadením migrácie, ktoré je humánne a udržateľné, pričom zaručuje bezpečnosť a kontrolu jej vonkajších hraníc. EÚ musí okrem toho vyslať Európanom jasný signál, že migráciu možno riadiť lepšie, ak budú všetci spolupracovať.

1.2.

EHSV berie na vedomie predloženie nového paktu o migrácii a azyle, v ktorom sa podrobne opisujú päťročné pracovné plány Komisie týkajúce sa spoločného riadenia prisťahovalectva a azylu. V tomto zmysle ide skôr o pracovný program Komisie ako o pakt. Návrhy priložené k paktu o migrácii a azyle sú dôležité, ale nedostatočné na rozvoj spoločného európskeho rámca pre riadenie migrácie, ktorý by bol účinný a zároveň v súlade s hodnotami a cieľmi EÚ. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina návrhov v rámci nového paktu o migrácii a azyle sa zaoberá správou vonkajších hraníc a návratom, pričom sa nevenuje náležitá pozornosť legálnym možnostiam prisťahovalectva, bezpečným možnostiam pre žiadateľov o azyl alebo začleneniu a integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín v EÚ.

1.3.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že v pakte o migrácii a azyle sa nezmieňuje globálny pakt OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii (2018) ako multilaterálny predchodca návrhu na medzinárodné riadenie migrácie. Výbor podporuje posilnenie globálneho multilaterálneho systému (1) založeného na pravidlách, a to aj v oblasti mobility a migrácie, a vyzýva Komisiu, aby koordinovala nový program s globálnymi politikami a nástrojmi (2). Ďalej vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby migráciu a mobilitu začlenili do širšieho rámca OSN v oblasti cieľov udržateľného rozvoja.

1.4.

V pakte o migrácii a azyle sa správne upozorňuje na nezrovnalosti medzi azylovými systémami a systémami návratu členských štátov a zdôrazňuje potreba posilniť solidaritu. Nie je však jasné, či zásada dobrovoľnej a selektívnej solidarity pomôže vyriešiť hlavné výzvy v oblasti koordinácie. Nehovorí sa v ňom o stimuloch pre členské štáty, aby sa zapojili do tohto mechanizmu, najmä po tom, ako sa niektoré z nich odmietli zapojiť do predchádzajúceho mechanizmu núdzového premiestnenia. Ak sú štáty motivované k účasti, nie je to v oblasti premiestnenia – najnaliehavejšej, najťažšej a najnákladnejšej záležitosti –, ale v oblasti budovania kapacít a návratu.

1.5.

EHSV sa domnieva, že plánovaný systém preverovania pred vstupom a konania na hraniciach nie sú dostatočné. Po prvé, systém preverovania neposkytuje dostatočné procesné záruky týkajúce sa dodržiavania základných práv zo strany osôb, ktoré k nemu majú prístup. V súčasnej podobe vytvára väčší tlak na krajiny, aby prijímali rýchle rozhodnutia, v dôsledku čoho nevenujú náležitú pozornosť právam jednotlivcov zakotveným v Ženevskom dohovore z roku 1951, najmä pokiaľ ide o zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Po druhé, ako to bolo v prípade prístupu založeného na hotspotoch, podmienky prijímania migrantov a žiadateľov o azyl predstavujú vážny problém, ktorý je potrebné v plnej miere riešiť (3).

1.6.

EHSV so záujmom očakáva stratégiu EÚ v oblasti dobrovoľného návratu a reintegrácie, čo je dokument, ktorý by mal významne urýchliť rázne reintegračné opatrenia a odkloniť sa tak od prístupu zameraného predovšetkým na policajnú kontrolu. Do návratu by mali byť zapojené rôzne sociálne, hospodárske a politické subjekty, ktoré môžu vytvoriť komplexnejšie a humánnejšie prostredie.

1.7.

Výbor víta záchranné iniciatívy na mori, ktoré sa skutočne usilujú o záchranu životov. Pre EHSV je pátranie a záchrana na mori medzinárodnou právnou povinnosťou, ktorú musia plniť členské štáty, pričom na tento účel sa poskytujú účinné a primerané verejné mechanizmy. EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že je potrebné neustále vyvíjať úsilie, aby sa zabránilo kriminalizácii humanitárnych aktérov, ktorí vykonávajú veľmi potrebné pátracie a záchranné operácie.

1.8.

EHSV víta iniciatívy na zlepšenie spoločnej zodpovednosti a lepšieho riadenia migračných tokov s krajinami mimo EÚ. Výbor je však znepokojený využívaním mechanizmov spolupráce, ktoré by mohlo viesť k externalizácii riadenia migrácie v EÚ, či k tomu, že by sa toto riadenie stalo negatívnym stimulom pre príslušné krajiny, alebo k tendencii podmieňovať rozvojovú pomoc a spoluprácu rozvojom politík v oblasti kontroly migrácie a/alebo readmisie.

1.9.

EHSV víta rozvoj bezpečných a legálnych možností prístupu na európske územie, najmä prostredníctvom presídľovania a programov sponzorovaných spoločenstvom. Domnieva sa však, že tieto kanály zodpovedajú iba potrebám jednotlivcov so špecifickým profilom a neposkytujú komplexné, účinné alebo bezpečné reakcie na potrebu legálnych možností prisťahovalectva do EÚ. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že opatrenia na zlepšenie legálnych možností príchodu sa obmedzujú na získavanie talentov a revíziu modrej karty a smerníc o štúdiu a výskume. Na to, aby sa mohli ponúknuť alternatívy, ktoré prekračujú rámec kontrol na hraniciach a návratu, je nevyhnutný komplexný prístup.

1.10.

EHSV by rád upriamil pozornosť na pracovné a životné podmienky mnohých štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä tých, ktorí pôsobia v poľnohospodárstve. Členské štáty a ich špecializované orgány sa musia zaoberať prípadmi zneužívania a vykorisťovania a organizácie občianskej spoločnosti a odborové zväzy musia byť nabádané spolupracovať so štátnymi príslušníkmi tretích krajín bez ohľadu na ich zamestnanecký status a výšku mzdy.

1.11.

EHSV je znepokojený skutočnosťou, že boj proti týmto sieťam by mohol mať za následok porušenie práv obetí obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva. Obzvlášť ho pritom znepokojuje zapojenie krajín mimo EÚ, v ktorých sa nedodržiavajú základné práva takýchto osôb alebo dôstojné životné podmienky. Boli sme napríklad svedkami toho, ako sa boj proti obchodovaniu s ľuďmi využíva na snahu o kriminalizáciu humanitárnej činnosti.

1.12.

EHSV sa domnieva, že boj proti sieťam prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi musí pokračovať, a plne uznáva, že je potrebné zefektívniť smernicu o sankciách pre tých, ktorí nelegálne zamestnávajú ľudí.

1.13.

EHSV víta rozvoj akčného plánu pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027 (4), ktorý bol nedávno predložený. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že tejto otázke, ktorá je rozhodujúca pre koexistenciu v našich spoločnostiach, sa v pakte o migrácii a azyle venuje taká malá pozornosť. V oznámení nie je uvedené nič o rozsahu a štruktúre podpory integračných opatrení. EHSV má bohaté skúsenosti s otázkami súvisiacimi s integráciou a konštatuje, že nový pakt o prisťahovalectve a migrácii nie je v terajšej podobe bohužiaľ dostatočne ambiciózny a jasný, pokiaľ ide o nástroje a stimuly ponúkané rôznym zainteresovaným stranám.

2.   Základné informácie

2.1.

Európska komisia predstavila 23. septembra svoj nový pracovný program o prisťahovalectve a azyle s názvom Nový pakt o migrácii a azyle. Tento dokument nadväzuje na pracovné programy, ktoré sa v tejto oblasti vypracovali od roku 1999, a to v chronologickom poradí: Tampere (1999), Haag (2004), Štokholm (2009) a Európska migračná agenda (2015).

2.2.

Cieľom nového paktu o migrácii a azyle je poskytnúť nový rámec opatrení na zabezpečenie slobody pohybu v schengenskom priestore, ochrany základných práv a dosiahnutia účinnej migračnej politiky. Pakt o migrácii a azyle sa pripravoval od decembra 2019 a zahŕňal dve kompletné kolá konzultácií so všetkými členskými štátmi, s Európskym parlamentom, národnými parlamentmi, občianskou spoločnosťou, so sociálnymi partnermi a s podnikmi s cieľom zahrnúť celý rad rôznych hľadísk. Pakt o migrácii a azyle bude čoskoro predložený Parlamentu a Rade.

2.3.

Európska migračná agenda z roku 2015 poskytla okamžitú reakciu na krízovú situáciu v Stredomorí, ale pakt o migrácii a azyle má zabezpečiť nový, trvalý európsky rámec na riešenie rôznych výziev, ktorým čelia členské štáty, a to v bežných, ako aj v núdzových alebo krízových situáciách a takým spôsobom, ktorý vždy zohľadňuje európske hodnoty.

2.4.

Komisia v pakte o migrácii a azyle konštatuje, že v roku 2019 žilo v Európe 20,9 milióna štátnych príslušníkov tretích krajín (4,7 % z celkového počtu obyvateľov) a že v uvedenom roku boli v členských štátoch vydané asi 3 milióny prvých povolení na pobyt. Krajiny EÚ prijali v roku 2019 dovedna 2,6 milióna utečencov (0,6 % z celkového počtu obyvateľov EÚ) a v uvedenom roku bolo predložených 698 000 nových žiadostí o azyl. Komisia tiež poznamenáva, že v roku 2019 sa pokúsilo nelegálne vstúpiť na územie Európskej únie 142 000 ľudí, pričom len tretina návratov sa skutočne zrealizovala.

2.5.

V snahe čeliť tomuto novému kontextu, ktorý je veľmi odlišný od obdobia rokov 2015 – 2016, sa pakt o migrácii a azyle usiluje o rovnomernejšie rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty a o zlepšenie solidarity medzi nimi, dosiahnutie pokroku pri účinnejšom riadení migrácie, azylu a hraníc s lepšou správou a odstránením súčasných nedostatkov.

2.6.

Pakt o migrácii a azyle sa zameriava na tri hlavné oblasti: 1) zlepšenie spolupráce s tretími krajinami pôvodu a tranzitu s cieľom zlepšiť riadenie migrácie, 2) zlepšenie riadenia vonkajších hraníc EÚ, zintenzívnenie mechanizmov technickej spolupráce a identifikácie, zmena a aktualizácia postupov na zabezpečenie väčšej prehľadnosti v rozdelení zodpovedností a 3) zavedenie nového stáleho mechanizmu solidarity.

2.7.

Pakt o migrácii a azyle sa konkrétne snaží podporovať spoľahlivé a spravodlivé riadenie vonkajších hraníc vrátane kontrol totožnosti, zdravotných a bezpečnostných kontrol; spravodlivé a účinné azylové pravidlá, zefektívnenie postupov v oblasti azylu a návratu; nový mechanizmus solidarity pre pátracie a záchranné operácie a naliehavé a krízové situácie; lepšie prognózovanie, pripravenosť na krízy a reakciu na ne; účinnú politiku návratu a koordinovaný prístup EÚ k návratom; komplexnú správu na úrovni EÚ v záujme lepšieho riadenia a vykonávania azylových a migračných politík; vzájomne prospešné partnerstvá s kľúčovými tretími krajinami pôvodu a tranzitu; rozvoj udržateľných legálnych možností pre tých, ktorí potrebujú ochranu, a na prilákanie talentov do EÚ a podporu účinných integračných politík.

2.8.

Predloženie paktu o migrácii a azyle sprevádzajú ďalšie nové dokumenty, ktoré si vyžadujú dôkladnejšie posúdenie, pretože stanovujú podrobnosti pracovnej agendy navrhovanej v pakte o migrácii a azyle. Komisia 1) predkladá nariadenie o riadení azylu a migrácie vrátane nového mechanizmu solidarity; predkladá nový právny predpis na zavedenie postupu preverovania na vonkajších hraniciach; 2) mení návrh nového nariadenia o konaní o azyle s cieľom zahrnúť nové konanie na hraniciach a zefektívniť konania o azyle; 3) mení návrh nariadenia Eurodac s cieľom uspokojiť dátové potreby nového rámca EÚ pre riadenie azylu a migrácie; 4) stanovuje novú stratégiu pre dobrovoľné návraty a reintegráciu; 5) prijíma odporúčanie o spolupráci medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o záchranné činnosti súkromných subjektov; 6) predkladá odporúčanie o legálnych možnostiach získania ochrany v EÚ vrátane presídľovania; 7) navrhuje právne predpisy na riešenie krízových situácií a prípadov vyššej moci a zrušenie smernice o dočasnej ochrane a 8) predkladá koncepciu pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie.

3.   Pripomienky k predloženiu nového paktu o migrácii a azyle

3.1.

EHSV berie na vedomie predloženie nového paktu o migrácii a azyle, pretože sa v ňom podrobne opisujú päťročné pracovné plány Komisie týkajúce sa spoločného riadenia prisťahovalectva a azylu. Návrhy priložené k paktu o migrácii a azyle sú dôležité, ale nedostatočné na rozvoj spoločného európskeho rámca pre riadenie migrácie, ktorý má byť účinný a zároveň v súlade s hodnotami a cieľmi EÚ. EHSV preto považuje za nevyhnutné podrobne ich preskúmať.

a)	Spoločný európsky rámec pre riadenie migrácie a azylu

3.2.

V pakte o migrácii a azyle sa správne upozorňuje na nezrovnalosti medzi azylovými systémami a systémami návratu členských štátov a poukazuje na potrebu posilniť solidaritu v rámci EÚ odstránením nedostatkov vo vykonávaní a zlepšiť a posilniť spoluprácu s krajinami mimo EÚ. Nie je však jasné, či zásada dobrovoľnej a selektívnej solidarity pomôže vyriešiť hlavné výzvy v oblasti koordinácie z posledného desaťročia.

3.3.

Zámerom paktu o migrácii a azyle je zlepšiť postupy pri vstupe uľahčením rýchlej identifikácie osôb žiadajúcich o štatút utečenca a presadzovaním procesov návratu osôb, ktoré sa snažia dostať na európske územie neoprávnene. Účelom návrhu nových postupov preverovania pred vstupom je uľahčiť rýchle spracovanie, umožniť návrat do tretích krajín, ktoré sú bezpečné, alebo do krajiny pôvodu, a zároveň zabezpečiť, aby sa žiadosti posudzovali na individuálnom základe.

3.4.

EHSV je presvedčený, že mechanizmy preverovania pred vstupom sú novým prínosom, ktorý stojí za zváženie, kladie si však otázku, ako by bolo možné ich realizovať v praxi. Nielenže sa zdá, že päťdňové obdobie na dokončenie preverovania nepomáha krajinám, ktoré prijímajú najväčší počet ľudí nelegálne prichádzajúcich po mori, ale takisto sa zdá, že by sa tým vytvoril väčší tlak na tieto krajiny, aby rozhodnutia prijímali urýchlene, čím by sa veľmi sťažilo vykonávanie tejto činnosti s potrebnými zárukami a v súlade so zásadami bezpečnosti a ochrany práv podľa medzinárodného azylového systému, t. j. s náležitým ohľadom na individuálne práva zakotvené v Ženevskom dohovore z roku 1951. Takisto nie je jasné, ako sa zlepšia postupy pri návrate, keď väčšina z nich nefunguje správne – ako sa uznáva aj v samotnom pakte o migrácii a azyle – nielen z dôvodu nedostatku technických kapacít v krajinách EÚ, ale aj z dôvodu absencie reakcie zo strany hostiteľských krajín.

3.5.

Podľa návrhu sa žiadosti o azyl podané na vonkajších hraniciach EÚ musia posudzovať ako súčasť konaní EÚ o azyle a neznamenajú automatické právo na vstup do EÚ. Tento postup pravdepodobne spôsobí veľké problémy na miestach pred vstupom, t. j. na miestach, ktoré musia byť pripravené prijať značný počet osôb, a bude ďalším stimulom na realizáciu rýchlejších návratov. Konanie na hraniciach so sebou prináša riziko obmedzenia záruk a zvýšenia počtu prípadov zaistenia či podobných situácií. Využitie koncepcií informácií o krajine pôvodu a bezpečných krajín pri organizovaní preverovania pred vstupom je zvlášť problematické, pretože je v rozpore s posudzovaním prípadov na individuálnom základe (5). Poskytnutie medzinárodnej ochrany nemá závisieť od občianstva, ale od ohrození života jednotlivcov a rizík, ktorým čelia.

3.6.

EHSV víta skutočnosť, že vzhľadom na ťažkosti, ktoré sa doposiaľ zistili, sa hľadajú alternatívne prístupy k určeniu štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. EHSV si však kladie otázku, o aké alternatívy pôjde a v čom bude spočívať zmena, keď návrh nového nariadenia o konaniach o medzinárodnej ochrane, ktorý má zahŕňať nové konanie na hraniciach a zefektívniť konania o azyle, jednoducho stanovuje rovnaký prístup, aký v súčasnosti platí podľa dublinského nariadenia.

3.7.

V rámci nového mechanizmu solidarity by sa členské štáty mohli podieľať na premiestňovaní alebo sponzorovanom návrate osôb, ktoré sa v EÚ zdržiavajú neoprávnene. EHSV vyslovuje pochybnosti o realizovateľnosti tohto mechanizmu, ktorý je okrem toho založený na hypotetickej dobrovoľnej solidarite. Nehovorí sa o stimuloch, ktoré by členské štáty potrebovali na účasť na tomto mechanizme, najmä po tom, ako sa niektoré z nich odmietli zapojiť do predchádzajúceho mechanizmu núdzového premiestnenia (6), alebo o absencii výslovnej povinnosti: treba zdôrazniť, že tento mechanizmus „založený na solidarite“ môže mať tiež opačný účinok v prípade premiestnenia dotknutej osoby do sponzorujúceho členského štátu, ak sa návrat skutočne nezrealizuje do ôsmich mesiacov. To by mohlo viesť k medzerám v oblasti zodpovednosti, pokiaľ ide o práva navrátených osôb. Okrem toho sú podľa navrhovaného nového mechanizmu solidarity členské štáty motivované, aby sa nezúčastňovali na premiestňovaní, čo je najnaliehavejšia, najťažšia a najnákladnejšia možnosť, a namiesto toho si zvolili možnosť podieľať sa na návrate (7).

3.8.

EHSV víta skrátenie lehôt na zabezpečenie dlhodobého pobytu pre osoby požívajúce medzinárodnú ochranu z piatich rokov na tri roky, keď sa rozhodnú zostať v členskom štáte, ktorý im túto ochranu poskytol. Cieľom je jednoznačne uľahčiť integráciu do miestnych spoločenstiev, hoci by sa to mohlo považovať za obmedzenie mobility v rámci EÚ.

3.9.

EHSV víta opatrenia na zlepšenie koordinácie medzi vnútroštátnymi stratégiami v oblasti azylovej politiky a politiky v oblasti návratu, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že bolo predložených viac návrhov v oblasti koordinácie nástrojov pre návrat než v oblasti koordinácie konaní o azyle a prijímania utečencov.

3.10.

EHSV takisto víta plánované zriadenie Agentúry Európskej únie pre azyl ako nevyhnutný krok na dosiahnutie väčšej konvergencie a lepšieho vykonávania spoločných pravidiel o azyle.

3.11.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutný pokrok v oblasti ochrany a poskytovania pomoci najzraniteľnejším skupinám, ako sú maloletí migranti, najmä ak cestujú bez svojej rodiny (8). Európska sieť opatrovníckych inštitúcií by mala zohrávať dôležitejšiu úlohu pri ochrane týchto jednotlivcov a ich integrácia a začlenenie v krajinách EÚ by sa mala zlepšiť tým, že sa im poskytne právna pomoc, ubytovanie, prístup k vzdelávaniu atď.

3.12.

EHSV podporuje Komisiu a členské štáty, aby zaujali aktívnejší prístup k identifikácii a ochrane žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania alebo iných foriem rodovo motivovaného násilia.

3.13.

EHSV berie na vedomie ťažkosti, ktorým čelia krajiny EÚ pri zabezpečovaní účinných návratov, ako aj vôľu Komisie prejsť na spoločný a účinný európsky systém návratov. Návrh je založený na zlepšení operatívnej podpory pre návraty, pričom sa navrhuje vymenovanie národných koordinátorov pre návraty. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie sú správne identifikované problémy s fungovaním návratových programov (9), čo spôsobuje, že pozícia týchto koordinátorov, o ktorej sa usudzuje, že má strategický význam, bude závisieť od ochoty krajín mimo EÚ spolupracovať, či už ide o krajiny pôvodu alebo tranzitu.

3.14.

EHSV so záujmom očakáva stratégiu EÚ v oblasti dobrovoľného návratu a reintegrácie, čo je dokument, ktorý by mal významne urýchliť rázne reintegračné opatrenia a odkloniť sa tak od prístupu zameraného predovšetkým na policajnú kontrolu. Toto riziko hrozí, ak agentúra Frontex rozšíri svoj mandát na pomoc pri účinnejších procesoch návratu a jej operácie nebudú prepojené s rôznymi sociálnymi, hospodárskymi a politickými subjektmi, ktoré môžu vytvoriť komplexnejšie a humánnejšie prostredie pre návrat.

3.15.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zlepšiť mechanizmy zodpovednosti za činnosti agentúry FRONTEX, monitorovať jej aktivity a zabezpečiť, aby tieto mechanizmy chránili a zaručili základné ľudské práva.

3.16.

EHSV vyzdvihuje význam ochrany osobných údajov zaznamenaných v systéme Eurodac a skutočnosť, že potreba a proporcionalita prijatých opatrení musia byť odôvodnené vzhľadom na citlivosť zahrnutých údajov, najmä pokiaľ ide o žiadateľov o medzinárodnú ochranu a dôvernosť konania (10).

b)	Odolný systém pripravenosti a reakcie na migračné krízy

3.17.

EHSV víta pokrok dosiahnutý pri zlepšovaní prevencie a riadenia migračných kríz a možné opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zabezpečenie solidarity medzi členskými štátmi a na ochranu základných práv osôb, ktoré môžu byť týmito krízami dotknuté. EHSV však vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento prístup je založený na koncepcii „hotspotov“, ktoré sa ukázali ako miesta, kde dochádza k porušovaniu práv osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu v EÚ.

3.18.

EHSV rozumie potrebe zdokonaliť mechanizmy riešenia krízových situácií, ale spochybňuje napríklad význam prehodnotenia smernice o dočasnej ochrane, keďže sa v posledných rokoch riadne neuplatňuje. Ako už bolo uvedené, EHSV vyzýva Komisiu a ďalšie inštitúcie EÚ, aby nijako neobmedzovali prístup k medzinárodnej ochrane, ani jej obsah.

c)	Integrovaný pohraničný systém

3.19.

Riadenie vonkajších hraníc je spoločnou zodpovednosťou EÚ a jej členských štátov. Kľúčový význam má pritom vyhodnotenie nástrojov vykonávania. EHSV poukazuje na to, že využívanie ľudských alebo technologických zdrojov musí vždy zodpovedať skutočnej situácii a bez výnimky musí náležite rešpektovať základné práva a slobody jednotlivcov.

3.20.

Dosiahnutie úplnej interoperability systémov IT je nevyhnutným krokom k vytvoreniu ucelenej a účinnej politiky v celej EÚ. Plná interoperabilita by sa mala dosiahnuť rýchlo a s náležitým zreteľom na ochranu osobných údajov a základných práv.

3.21.

Výbor preto víta záchranné iniciatívy na mori, ktoré sa skutočne usilujú o záchranu životov, ale vyjadruje znepokojenie nad účasťou súkromných spoločností, ktorých činnosť nie je prísne monitorovaná, rovnako ako ani ich dodržiavanie rámca ľudských práv. Pre EHSV je pátranie a záchrana na mori medzinárodnou právnou povinnosťou, ktorú musia plniť štáty zaistením účinných a verejných mechanizmov na tento účel.

3.22.

EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že je potrebné neustále vyvíjať úsilie, aby sa zabránilo kriminalizácii humanitárnych aktérov, ktorí vykonávajú veľmi potrebné pátracie a záchranné operácie.

3.23.

EHSV vyjadruje svoje znepokojenie nad rizikom premeny súkromných lodí na zariadenia pre zadržiavanie žiadateľov o azyl vzhľadom na pasivitu niektorých členských štátov.

3.24.

EHSV víta úsilie o zabezpečenie normalizácie voľného pohybu v schengenskom priestore a očakáva v blízkej dobe ďalšie podrobné informácie o schengenských hodnotiacich mechanizmoch. EHSV tiež víta plánovanú stratégiu o budúcnosti schengenského priestoru a dúfa, že povedie k jeho posilneniu a dokončeniu.

d)	Posilnenie boja proti prevádzačstvu

3.25.

EHSV je presvedčený, že boj proti sieťam prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi musí pokračovať a plne uznáva potrebu zefektívniť smernicu o sankciách pre tých, ktorí nelegálne zamestnávajú ľudí. EHSV preto považuje za užitočné zaviesť mechanizmy na podporu nahlasovania osôb alebo podnikov, ktoré zneužívajú obete obchodovania s ľuďmi, obete prevádzačstva a osoby bez pracovného povolenia (11).

3.26.

EHSV je znepokojený skutočnosťou, že boj proti týmto sieťam by mohol mať za následok porušenie práv obetí obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva, a obzvlášť ho znepokojuje zapojenie krajín mimo EÚ, v ktorých sa nedodržiavajú základné práva takýchto osôb alebo dôstojné životné podmienky. Boli sme napríklad svedkami toho, ako sa boj proti obchodovaniu s ľuďmi využíva na snahu o kriminalizáciu humanitárnej činnosti.

e)	Spolupráca s našimi medzinárodnými partnermi

3.27.

EHSV víta iniciatívy na zlepšenie spoločnej zodpovednosti a lepšieho riadenia migračných tokov s krajinami mimo EÚ. Výbor je však znepokojený využívaním mechanizmov spolupráce, ktoré by mohlo viesť k externalizácii riadenia migrácie v EÚ, či k tomu, že by sa toto riadenie stalo negatívnym stimulom pre príslušné krajiny, alebo k tendencii podmieňovať rozvojovú pomoc a spoluprácu rozvojom politík v oblasti kontroly migrácie a/alebo readmisie. Je dôležité znovu zdôrazniť, že migračná politika, politika v oblasti spolupráce a rozvojovej pomoci a obchodná politika musia byť vo vonkajšej činnosti EÚ diferencované, a to každá z hľadiska absolútneho dodržiavania ľudských práv.

3.28.

EHSV rovnako považuje za potrebné posilniť spoluprácu s krajinami, ktoré prijali značný počet utečencov, za predpokladu, že to nebude znamenať obmedzenie možností týchto jednotlivcov získať prístup na európske územie a že sa EÚ bude aktívne zaujímať o ich životné podmienky vrátane ochrany ich práv v hostiteľských krajinách mimo EÚ.

3.29.

EHSV víta každú spoločnú iniciatívu zameranú na pokrok v budovaní súdržných spoločností v krajinách mimo EÚ, na zníženie chudoby a nerovností v týchto krajinách a na podporu demokracie, mieru a bezpečnosti, ale nemyslí si, že by tieto otázky mali súvisieť so spoluprácou pri kontrole migračných tokov zúčastnených krajín. Pomoc pri posilňovaní kapacít krajín mimo EÚ v oblasti riadenia migrácie je pozitívom, ale nemala by sa spájať s ich úlohou pri kontrole vonkajších tokov alebo dohôd o readmisii.

3.30.

EHSV konštatuje, že dohoda o partnerstve a spolupráci prikladá veľký význam spolupráci s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ v otázkach readmisie. Malo by sa v nej však zohľadniť aj riziko porušenia práv, s ktorým sa môžu stretnúť navrátené osoby, a stimuly, ktoré tieto krajiny môžu požadovať s cieľom akceptovať spoluprácu s EÚ.

3.31.

EHSV víta rozvoj bezpečných a legálnych možností prístupu na európske územie, najmä prostredníctvom presídľovania a programov sponzorovaných spoločenstvom. Domnieva sa však, že tieto kanály zodpovedajú iba potrebám jednotlivcov so špecifickým profilom (tým, ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu), a neposkytujú komplexné, účinné alebo bezpečné reakcie na potrebu legálnych možností prisťahovalectva do EÚ.

f)	Zatraktívnenie EÚ pre talentované a zručné osoby

3.32.

Partnerstvá zamerané na talenty sú iniciatívou s pridanou hodnotou, ktorá ponúka legálne možnosti, a EHSV túto iniciatívu (12) víta napriek skutočnosti, že bude mať negatívne dôsledky pre krajiny pôvodu, a to najmä pokiaľ ide o ich schopnosť realizovať udržateľný rozvoj. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že opatrenia na zlepšenie legálnych možností príchodu sa obmedzujú na získavanie talentovaných osôb a na revíziu modrej karty a smerníc o štúdiu a výskume, pretože ich rozsah je obmedzený. Na to, aby sa mohli ponúknuť alternatívy, ktoré prekračujú rámec kontrol na hraniciach a návratu, je nevyhnutný komplexný prístup.

3.33.

EHSV sa chce zapojiť do verejných konzultácií o získavaní talentovaných a zručných osôb do EÚ, opakovane však poukazuje na všeobecnú potrebu venovať sa trhom práce mimo týchto oblastí.

3.34.

EHSV by rád upriamil pozornosť na pracovné a životné podmienky mnohých štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä tých, ktorí pôsobia v poľnohospodárstve. Členské štáty a ich špecializované orgány sa musia zaoberať prípadmi zneužívania a vykorisťovania a organizácie občianskej spoločnosti a odborové zväzy musia byť nabádané a stimulované spolupracovať so štátnymi príslušníkmi tretích krajín bez ohľadu na ich zamestnanecký status a výšku mzdy.

g)	Podpora integrácie v záujme inkluzívnejších spoločností

3.35.

EHSV sa domnieva, že začlenenie a integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín je kľúčom k zabezpečeniu sociálnej súdržnosti v EÚ a očakáva analýzu Akčného plánu pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že tejto otázke, ktorá je rozhodujúca pre koexistenciu v našich spoločnostiach, sa v pakte o migrácii a azyle venuje taká malá pozornosť.

3.36.

V oznámení nie je uvedené nič o rozsahu a štruktúre podpory integračných opatrení. EHSV očakáva, že v novom akčnom pláne pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027 sa tento nedostatok, na ktorý sa poukazuje v súvislosti s paktom o migrácii a azyle, bude riešiť. EHSV má bohaté skúsenosti s otázkami súvisiacimi s integráciou a konštatuje, že návrh v terajšej podobe je bohužiaľ nedostatočne ambiciózny a obsahuje nejasnosti týkajúce sa nástrojov a stimulov ponúkaných rôznym zainteresovaným stranám.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 24.

(2)  V pracovnom programe Komisie na rok 2021 sa ustanovuje prijatie spoločného oznámenia o posilnení prínosu EÚ k multilateralizmu založenému na pravidlách v druhom štvrťroku 2021.

(3)  EHSV aktívne navštevuje hotspoty a spolupracuje s aktérmi občianskej spoločnosti zapojenými do všetkých dimenzií migrácie a integrácie.

(4)  Pozri COM(2020) 758 final.

(5)  Pozri Ú. v. EÚ C 71, 24.2.2016, s. 82.

(6)  Rozsudok v spojených veciach Komisia/Poľsko, C-715/17, Maďarsko C-718/17 a Česká republika, C-719/17

(7)  Žiaľ, neexistujú žiadne záruky proti situáciám, v ktorých sa niektoré vlády rozhodnú stať kľúčovými hráčmi v oblasti návratu v rámci populistickej mobilizácie proti migrantom a utečencom.

(8)  Pozri Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 24.

(9)  Oznámenie COM(2017) 200 final.

(10)  Ú. v. EÚ C 34, 2.2. 2017, s. 144.

(11)  Napríklad španielska legislatíva obsahuje pojem „pracovné väzby“, podľa ktorého – za určitých podmienok – platí, že ak zahraničný pracovník bez oprávnenia na pobyt nahlási svojho zamestnávateľa, ktorý ho nelegálne zamestnáva, získa legálne doklady. Podobne aj Portugalsko má pre konkrétne situácie trvalý proces regularizácie prípadov na individuálnom základe.

(12)  Pozri Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 50 a Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2014, s. 7.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Pohon pre klimaticky neutrálne hospodárstvo: stratégia integrácie energetického systému EÚ

[COM(2020) 299 final]

(2021/C 123/05)

Spravodajca:

Lutz RIBBE

Konzultácia	Európska komisia, 23. 9. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	14. 7. 2020
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	16. 12. 2020
Prijatie v pléne	27. 01. 2021
Plenárne zasadnutie č.	557
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	242/3/10

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje zámer Európskej komisie avizovaný v jej oznámení. Integrácia elektrického systému do vykurovacieho a dopravného systému je nevyhnutná na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality, cieľa bezpečnosti dodávok energie, ktorý zahŕňa aj zníženie dovozu energie, a cieľa prijateľných cien pre európskych spotrebiteľov a európske hospodárstvo.

1.2.

Bez ohľadu na to musí EHSV konštatovať, že Komisia necháva vo svojom oznámení otvorené niektoré body, ktoré sú veľmi dôležité pre úspech európskej energetickej transformácie.

1.3.

Komisia neodpovedá na otázku, ako by chcela dosiahnuť bezpečnosť dodávok energie na základe zdrojov energie s nulovými alebo nízkymi emisiami CO2. Tvrdí, že 84 % dopytu po elektrickej energii by sa malo pokryť energiami z obnoviteľných zdrojov, ponecháva však otvorené, z akých zdrojov by sa mala vyrábať zvyšná elektrina. Berúc do úvahy zásadný význam bezpečnosti dodávok energie pre európske hospodárstvo a spotrebiteľov je to neprijateľné najmä vzhľadom na možný predpoklad, že dopyt po elektrickej energii sa bude zvyšovať z dôvodu elektrifikácie dodávok tepla a sektoru dopravy, a to aj napriek pokroku v efektívnosti.

1.4.

EHSV súhlasí s Komisiou, že chýbajúce alebo nedostatočné stanovovanie cien emisií CO2 v sektore vykurovania a dopravy je vážnym problémom integrácie systému. Opísať problém však nestačí. Vyžadujú sa konkrétne návrhy riešení. V tomto bode je Komisia príliš váhavá a nekonkrétna.

1.5.

Integrácia energetického systému si v určitých oblastiach bude vyžadovať modernizáciu a renováciu a niekde aj novú výstavbu energetickej infraštruktúry. To si vyžaduje obrovské investície, ktoré by sa mohli uľahčiť osobitným európskym finančným rámcom dostupným pre podniky vo všetkých členských štátoch. Investície by mohli poskytnúť dôležité fiškálne stimuly na prekonanie recesie vyvolanej pandémiou COVID-19 a vytvoriť kvalitné a spravodlivé pracovné miesta. Je však dôležité prijímať investičné rozhodnutia tak, aby podporovali ciele v oblasti energetiky a klímy. Vzhľadom na vysokú náročnosť z hľadiska kapitálu je tiež nevyhnutné čo najlepšie využiť existujúcu infraštruktúru. Z tohto dôvodu treba uprednostniť technologické možnosti, ktoré umožnia rýchlu a účinnú integráciu systému. Energetická účinnosť, najmä v priemyselných procesoch, by mala mať prednosť pred všetkými ostatnými prístupmi. Z takto stanovených priorít musí vyplývať, ktorá technológia sa najlepšie hodí na dané použitie umožňujúce integráciu systému. Na tomto základe sa potom dajú naplánovať príslušné investície do infraštruktúry. Oznámenie Komisie je v tomto bode príliš neurčité.

1.6.

Oznámenie sa osobitne zameriava na vodík a veternú energiu na mori. Ide o dôležité technológie, mali by sa však používať len ako doplnok – v oblastiach, v ktorých sa už nevystačí s veternou energiou na pevnine, so slnečnou energiou, ani s krátkodobými akumulačnými systémami, ako sú batérie. Veterná energia na pevnine a slnečná energia nie sú totiž v dohľadnej budúcnosti len nákladovo najefektívnejšie typy výroby energie. Sú aj najlepšou možnosťou na dosiahnutie dôležitého strategického cieľa energetickej únie: decentralizácie so zámerom vytvoriť bezpečné a kvalitné pracovné miesta a vo všeobecnosti využiť výhody energetickej transformácie pre sociálnu politiku a regionálne hospodárstvo, posilniť postavenie spotrebiteľov ako výrobcov-spotrebiteľov a postaviť ich do centra energetického systému, bojovať proti energetickej chudobe, zvýšiť bezpečnosť dodávok energie a zároveň podporovať regionálny rozvoj a dosiahnuť akceptáciu transformácie zo strany verejnosti. Veterná energia na zemi a fotovoltika umožňujú predovšetkým priamu integráciu systému: napríklad lokálnym využívaním slnečnej energie na nabíjanie elektrických vozidiel alebo využívaním prebytočnej veternej energie na výrobu tepla. Komisia vo svojom oznámení tento veľký potenciál veternej energie na pevnine a fotovoltiky ignoruje, čo EHSV považuje za obrovský nedostatok.

1.7.

Integrácia systému môže naštartovať inováciu v európskom hospodárstve, a tým zvýšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. To sa však podarí len vtedy, ak sa na integráciu systému využije najmä potenciál digitalizácie. Umelá inteligencia a strojové učenie môžu mať rozhodujúci význam, pokiaľ ide o dodávky energie do sektorov elektriny, vykurovania a dopravy zodpovedajúce potrebám. Ich používanie však musí byť starostlivo vyvážené, pokiaľ ide o ich užitočnosť a možné etické problémy, najmä z hľadiska suverenity v oblasti údajov, a malo by sa pripraviť prostredníctvom iniciatívy na vyškolenie vhodných odborníkov. Je nepochopiteľné, že to Komisia v oznámení nedoceňuje.

1.8.

Integrácia systému si v konečnom dôsledku vyžaduje úplne inak nastavené trhy s energiou, ktoré treba prispôsobiť tak, aby podporovali výrobu energie občanmi a posilnili postavenie spotrebiteľov. Iba tak možno dosiahnuť príslušné ciele smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 (1) o vnútornom trhu s elektrinou a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (2) o energii z obnoviteľných zdrojov. Integrácia systému bude prebiehať oveľa rýchlejšie, ak budú mať spotrebitelia možnosť uplatniť svoje práva, a to aj ako výrobcovia-spotrebitelia, samovýrobcovia a členovia energetických spoločenstiev využívajúcich obnoviteľné zdroje. Zároveň by sa mala venovať pozornosť úlohe verejných orgánov v oblasti bezpečnosti dodávok. Tieto aspekty v oznámení úplne chýbajú.

1.9.

EHSV podporuje myšlienku Komisie usporiadať významné podujatie o integrácii energetického systému a je pripravený zohrávať aktívnu úlohu. V tejto súvislosti chce riešiť otázky uvedené v tomto stanovisku, ktorým sa v oznámení nevenuje dostatočná pozornosť. Predovšetkým je dôležité zdôrazniť význam aktívnej účasti občanov na integrácii energetického systému. Práve v tomto bode je oznámenie Komisie sklamaním, pretože sa v ňom občan vníma len ako spotrebiteľ, ktorému jednoducho chýbajú dostatočné informácie.

2.   Všeobecné pripomienky k dokumentu Komisie

2.1.

Oznámenie prichádza v kontexte záväzku Európskej rady dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Vzhľadom na skutočnosť, že energetický systém je zodpovedný za 75 % emisií skleníkových plynov, je najdôležitejším krokom na dosiahnutie tohto cieľa vytvorenie energetického systému, ktorý je vo veľkej miere bez emisií a uhlíkovo neutrálny.

2.2.

Na tento účel zohráva rozhodujúcu úlohu integrácia, prípadne prepojenie rôznych energetických sektorov, ktoré boli doteraz prepojené iba vo veľmi obmedzenej miere, t. j. sektorov elektrickej energie, dopravy a vykurovania (vrátane chladenia a tepla z procesov) – aspekt, ktorý sa v balíku opatrení v oblasti čistej energie rieši len veľmi povrchne, aj keď existujú oblasti využitia, pri ktorých sa integrácia systému uskutočňuje už veľmi dlho, napríklad kombinovaná výroba tepla a elektriny.

2.3.

Komisia vo svojom opise súčasného stavu zdôrazňuje, že energetický systém sa doteraz vyznačoval rôznymi paralelnými vertikálnymi hodnotovými reťazcami.

2.4.

Proti tomu teraz stojí koncepcia integrácie energetického systému. Komisia tým chápe koordinované plánovanie a koordinovanú prevádzku energetického systému ako jedného „celku“, ktorého nosiče energie, infraštruktúra a sektory spotreby majú byť lepšie prepojené. V oznámení sa uvádzajú rôzne výhody takejto integrácie systému – prínos k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy, efektívnejšie využívanie zdrojov energie, dodatočná flexibilita v samotnom energetickom systéme a napokon zlepšenie postavenia spotrebiteľov, lepšia odolnosť a vyššia bezpečnosť dodávok energie, aj keď zostáva nejasné, či sa bezpečnosť dodávok energie vzťahuje na úroveň EÚ alebo členských štátov. Tento aspekt je však dôležitý, pretože členské štáty majú v tejto súvislosti niekedy veľmi odlišné stratégie a veľmi odlišné podmienky z hľadiska všeobecné dostupných zdrojov energie.

2.5.

Na dosiahnutie tohto cieľa predkladá Komisia v oznámení plán založený na šiestich pilieroch: 1. „obehovejší energetický systém“ so zreteľným zameraním na energetickú efektívnosť (opatrenia zahŕňajú o. i.: presadzovanie prístupu „prvoradosti efektívnosti“; prehodnotenie faktorov primárnej energie; podporu prístupov energetického zhodnocovania odpadu); 2. urýchlenie elektrifikácie koncových sektorov (opatrenia zahŕňajú o. i.: rozšírenie veterných parkov na mori; povinné zohľadnenie energií z obnoviteľných zdrojov vo verejnom obstarávaní; podporu elektrifikácie vykurovania budov, rozšírenie nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá; revíziu smernice o energii z obnoviteľných zdrojov; nové normy emisií CO2 pre osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá; revíziu smernice o rozvoji infraštruktúry pre alternatívne palivá); 3. využívanie biopalív v určitých oblastiach (opatrenia zahŕňajú o. i.: európsky systém certifikácie obnoviteľných, nízkouhlíkových a udržateľných palív, prípadne ďalšie opatrenia, ako sú minimálne podiely alebo kvóty v určitých odvetviach spotreby; rozšírenie zachytávania CO2 na použitie pri výrobe syntetických palív); 4. príprava trhov na dekarbonizáciu a decentralizáciu (opatrenia zahŕňajú o. i.: zosúladenie neenergetických zložiek ceny pre rôzne nosiče energie; harmonizáciu daní z energie; možné rozšírenie obchodovania s emisiami; zrušenie priamych dotácií na fosílne palivá; revíziu právneho rámca pre trh s plynom, informačnú kampaň o právach spotrebiteľov, zlepšenie informovanosti spotrebiteľov); 5. integrovaná energetická infraštruktúra (opatrenia zahŕňajú o. i.: novú reguláciu transeurópskych sietí; zvýšené investície do inteligentných systémov diaľkového vykurovania a chladenia); 6. digitalizácia energetického systému a podporný rámec pre inovácie (opatrenia zahŕňajú o. i.: sieťové predpisy pre kybernetickú bezpečnosť; vykonávacie právne akty o požiadavkách interoperability).

3.   Všeobecné pripomienky EHSV

3.1.

Analýza problémov súčasného stavu je veľmi presná a základný prístup Komisie je jednoznačne vítaný – urýchlenie integrácie energetického systému je naliehavo potrebné, najmä v súvislosti s nevyhnutným urýchlením dekarbonizácie odvetvia dopravy a vykurovania/chladenia v Európe. Integrácia systému je dôležitá nielen na dosiahnutie klimatickej neutrality, ale aj pre stabilnú bezpečnosť dodávok energie a dostupné ceny pre súkromných spotrebiteľov a hospodárstvo. EHSV preto rozhodne podporuje Komisiu v jej pláne pokročiť v integrácii sektoru elektriny, vykurovania a dopravy. Treba však dbať na to, aby sa nevyužil ako dôvod na ďalšiu liberalizáciu služieb všeobecného záujmu pred vyhodnotením účinkov predchádzajúcej iniciatívy zameranej na liberalizáciu. EHSV takisto vyzýva Komisiu, aby propagovala dodržiavanie tohto plánu aj v krajinách susediacich s Európskou úniou, najmä v štátoch Východného partnerstva, ktoré by ho mali začleniť do svojej politiky. Treba overiť, či je na tento účel užitočná kompenzácia uhlíka na hraniciach.

3.2.

Šesť koncepcii uvedených v bode 2.5 predstavuje správne a účelné prístupy. Väčšina jednotlivých opatrení je tiež presvedčivá, aj keď v niektorých prípadoch zostáva nejasné, do akej miery v skutočnosti prispievajú k integrácii energetického systému.

3.3.

Na druhej strane treba kriticky namietať, že politické ciele stratégie, jej konzistentnosť a logická štruktúra nie sú postačujúce. Navyše sa viac-menej úplne zanedbáva úloha, ktorú zohrávajú alebo by mali zohrávať občania/spotrebitelia. Je to o to znepokojivejšie, že Komisia sľúbila v balíku opatrení v oblasti čistej energie, že občana postaví do centra energetickej transformácie.

3.4.

Komisia nedefinuje jasné, ambiciózne a konkrétne čiastkové ciele, ktoré vyplývajú zo zastrešujúceho cieľa klimatickej neutrality. Týka sa to najmä rozvoja energií z obnoviteľných zdrojov, ktorý v mnohých členských štátoch zaostáva za cieľmi.

3.4.1.

Treba uznať, že Komisia je veľmi (seba)kritická, pokiaľ ide o príležitosti na realizáciu. Uvádza: „Bez zásadných politických krokov sa bude energetický systém roku 2030 viac podobať tomu z roku 2020 než predpokladu na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. […] Čo spravíme v najbližších piatich až desiatich rokoch bude rozhodujúce pre budovanie energetického systému, ktorý Európu povedie k cieľu klimatickej neutrality do roku 2050.“

3.4.2.

Ako však vyplýva z oznámenia, Komisii chýba politická odvaha. Pri tvrdení, že na základe predvídateľného významného zvýšenia podielu elektriny na konečnej spotrebe energie by mal byť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe do roku 2030 vo výške 55 – 60 % a do roku 2050 vo výške 84 %, zostáva totiž veľa otázok nezodpovedaných. Najdôležitejšia otázka znie: Ako by sa mala dosiahnuť trvalá bezpečnosť dodávok energie? Na vyrovnanie výkyvov pri využívaní veternej a slnečnej energie možno použiť bioplyn, biopalivá – vrátane tých, ktoré sa vyrábajú synteticky, napríklad vodík – a za určitých podmienok aj vodnú energiu. Existujú aj dve technologické možnosti, ktoré by mohli pokryť chýbajúcich 16 % a ktoré možno označiť ako bezuhlíkové alebo nízkouhlíkové: jadrová energia a plynové alebo uhoľné elektrárne so zachytávaním a ukladaním CO2 (CCS – carbon dioxide capture and storage). Spájajú sa však s veľkými hospodárskymi, ekologickými a spoločenskými výzvami. Hoci je presné stanovenie energetického mixu záležitosťou členských štátov, je nepochopiteľné, že Komisia nevysvetľuje, ako zamýšľa dosiahnuť bezpečnosť dodávok bezuhlíkovej energie.

3.5.

Nedostatok odvahy sa však ukazuje aj inde. Ako Komisia správne naznačuje, hlavným dôvodom, prečo integrácia energetického systému postupuje tak pomaly, je nedostatočné stanovovanie cien emisií CO2 z fosílnych palív používaných v doprave a predovšetkým pri vykurovaní. V mnohých členských štátoch sa navyše za elektrinu účtujú vysoké poplatky, aj keď sa získava z obnoviteľných zdrojov. V niekoľkých členských štátoch sú problémom tiež zjavne nadmerne vysoké sieťové poplatky. Dôsledkom tohto narušenia trhu je napríklad to, že v mnohých konšteláciách nie je ekonomicky uskutočniteľné použiť prebytočnú elektrinu na výrobu tepla (power-to-heat), čo je takpovediac najjednoduchšia forma integrácie systému.

3.6.

Integrácia energetického systému skutočne pokročí len vtedy, ak sa vyrieši problém narušenia trhu. Vyhlásenia, že sa bude „pokračovať v ukončovaní priamych dotácií na fosílne palivá“ a „v prípadnom návrhu rozšírenia ETS na nové sektory“, sú prázdne a nedostatočné. Sú to len bezobsažné frázy, ktoré spoločnosť počúva od Komisie už roky bez akýchkoľvek podstatných zmien. Technologická podpora, ktorú Komisia primárne opisuje v prvých troch pilieroch svojej stratégie (pozri body 3.1 až 3.3 oznámenia), stratí do značnej miery svoju účinnosť, ak Komisia rozhodne nezakročí s cieľom odstrániť opísané narušenia trhu.

3.7.

Je dobré, že Komisia navrhuje postupnosť technologických úloh. V tejto súvislosti by však Komisia mala jasne uviesť, že z hľadiska energetickej účinnosti nemôže spaľovanie palív nikdy konkurovať priamemu energetickému použitiu fotovoltickej alebo veternej energie, pokiaľ k nemu nedochádza v kogeneračných zariadeniach, v ktorých sa teplo využíva priamo na mieste. Tento aspekt je mimoriadne dôležitý najmä pre dekarbonizáciu dopravy, ktorú v určitých oblastiach nemožno dosiahnuť elektrifikáciou. Komisia to v určitých bodoch oznámenia stručne opisuje na príkladoch. Neberie však energetickú účinnosť ako smerodajné kritérium na hodnotenie rôznych technologických možností, čo by bolo pre zmysluplnú integráciu energetického systému z hľadiska energetickej technológie a ekonomiky bezpodmienečné.

3.8.

Komisia takisto opomína zásadný význam infraštruktúry. Ekonomicky efektívne formovanie integrácie systému je možné dosiahnuť len vtedy, ak sa zohľadní existujúca energetická infraštruktúra ako dôležitý základ pri plánovaní a realizácii integrácie systému, prípadne ak sa zhodnotia infraštruktúrne dôsledky rôznych technologických možností. Ak by sa tak stalo, ukázali by sa tieto fakty: a) Na nabíjanie elektrických vozidiel je zvlášť vhodná fotovoltika (najmä strešné systémy), pretože fotovoltické systémy zvyčajne dodávajú elektrinu s nízkym napätím používanú na nabíjanie elektrických vozidiel. b) Na využitie prebytočnej elektriny na výrobu tepla napríklad prostredníctvom tepelných čerpadiel alebo tepelnej akumulácie sú ideálne veterné turbíny alebo väčšie solárne parky, ak sa má teplo dodávať prostredníctvom diaľkovej alebo miestnej vykurovacej siete. Potom sú však potrebné väčšie množstvá elektriny na prevádzku čerpadiel alebo systémov tepelnej akumulácie. c) Na dlhodobé skladovanie prebytočnej elektriny v podobe vodíka sú zvlášť vhodné systémy na skladovanie plynu.

3.9.

Žiadna z uvedených technológií premeny energie na iné zdroje (power-to-x) si nevyhnutne nevyžaduje úplne novú infraštruktúru. Ide skôr o rozumné využitie existujúcich technológií a v prípade potreby o ich modernizáciu a posilnenie (3). V mnohých členských štátoch mala na infraštruktúru negatívny vplyv politika úsporných opatrení. Pri modernizácii a rozširovaní infraštruktúry je dôležitým aspektom efektívnosť nákladov, ale musí ísť aj o vytváranie kvalitných pracovných miest. Na základe týchto skutočností by Komisia mala zvážiť, či by podpora aplikácií využívajúcich premenu energie na iné zdroje aspoň v krátkodobom až strednodobom horizonte nemala závisieť od využitia existujúcej infraštruktúry, aby sa najskôr využil potenciál, ktorý je možné zúžitkovať pri najmenšom úsilí. Na základe toho vyvoláva jednostranné zameranie oznámenia na zdroje na mori otázniky.

3.10.

Aj keď sa v oznámení spomína digitalizácia, nezaznamenáva sa jej skutočný potenciál. Inteligentné siete, ktoré vysielajú účastníkom trhu špecifické signály, a tým takisto zvyšujú inteligentnosť trhov, sú pre efektívne a bezpečné dodávky energie nevyhnutné. Pokiaľ budú účastníkom trhu k dispozícii správne informácie o digitálnych aplikáciách, môžu elektrické vozidlá, najmä tie s možnosťou energetického prepojenia vozidla a siete (vehicles-to-grid), tepelné čerpadlá alebo systémy na skladovanie vodíka poskytovať dôležité systémové služby a odľahčovať sieť. Umelá inteligencia, strojové učenie a automatizácia procesov spotreby energie, či už na úrovni domácností alebo priemyslu, pozdvihnú možnosti presúvania zaťaženia na novú úroveň a pomôžu im s integráciou do virtuálnych elektrární.

3.11.

V oznámení sa napokon ignoruje mnoho aspektov, ktoré boli pre Komisiu dôležité v predchádzajúcich oznámeniach, napríklad v oznámení o strategickom rámci energetickej únie, alebo už platia v európskych právnych predpisoch ako súčasť balíka opatrení v oblasti čistej energie – týka sa to aktívneho spotrebiteľa podľa smernice (EÚ) 2019/944 o vnútornom trhu s elektrinou, ktorý by mal mať prístup na všetky príslušné trhy s elektrinou. Táto myšlienka nehrá v oznámení žiadnu úlohu – podobne ani činnosti samovýrobcov alebo komunít občanov vyrábajúcich energiu, ako sú kodifikované v smernici (EÚ) 2018/2001 o energii z obnoviteľných zdrojov. Vyhlásenie „Ústrednú rolu v integrácii systému zohrávajú občania. Znamená to, že by sa mali podieľať na tom, ako bude vyzerať vykonávanie tejto stratégie.“ je pohodlné, ak je jediným konkrétnym opatrením informačná kampaň.

3.12.

EHSV už pri niekoľkých príležitostiach poukázal na to, že v mnohých členských štátoch existujú značné prekážky, ktoré de facto bránia účasti občanov. Je o to nepochopiteľnejšie, že v oznámení sa tento problém ignoruje. Ďalšie ciele, ktoré boli zdôraznené na podobných miestach a v oznámení sa ignorujú, sú: zníženie závislosti od dovozu energie, posilnenie regionálnych hospodárskych cyklov, vytváranie spravodlivých a kvalitných pracovných miest atď. Toto sú kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť pri navrhovaní energetickej integrácie s cieľom zabezpečiť, aby sa určité technologické možnosti javili oproti iným ako výhodnejšie. Komisia by sa mala tiež usilovať zabezpečiť, aby aj tretie krajiny zohľadnili tieto aspekty vo svojich energetických politikách. Aj v tejto súvislosti by mohli byť strategickou možnosťou dane na hraniciach.

3.13.

Pokiaľ ide o prepojenie sektorov, existuje nespočetné množstvo príležitostí, aby sa z občanov stali „hráči“, ktorí môžu byť sami aktívni a mať z toho úžitok. Uvedieme jeden príklad: za priemerných podmienok dodávajú najnovšie veterné turbíny dostatok elektriny na pokrytie potrieb asi 7 000 elektrických vozidiel. S investičnými nákladmi menej ako 10 miliónov eur má veľký zmysel podporovať „veterné turbíny občanov ako regionálne nabíjacie stanice“. Prístupy, ktoré by mimoriadne zvýšili akceptáciu zo strany verejnosti, a to aj preto, že by výrazne znížili náklady pre občanov a mali pozitívny vplyv na regionálnu ekonomiku, však v predloženom oznámení ani len nenájdeme.

3.14.

Aby ľudia mohli mať úžitok z integrácie systému, musia sa posilniť práva spotrebiteľov. Musia sa vzťahovať na výrobu-spotrebu, ako aj na klasickú úlohu spotrebiteľa. V oznámení vystupujú občania len ako zákazníci či spotrebitelia, ktorým by sa mali poskytovať iba kvalifikovanejšie informácie. To je pre EHSV naozaj sklamaním, okrem iného aj vzhľadom na prísľuby týkajúce sa európskej energetickej únie.

3.15.

V abstraktnom zmysle Komisia uznáva potrebu konať v oblasti práv spotrebiteľov v plynárenskom sektore a v sektore diaľkového vykurovania, no jediným oznámeným kľúčovým opatrením na rok 2021 je posilnenie postavenia odberateľov plynu v rámci nového právneho rámca pre plynárenský sektor. Pre sektor miestneho a diaľkového vykurovania neexistujú konkrétne opatrenia, hoci práve v tejto oblasti sú práva spotrebiteľov vymedzené zreteľne horšie ako v sektore elektrickej energie a v plynárenskom sektore. V kontexte zachovania integrácie existujúceho systému však možno predpokladať ďalšie liberalizačné kroky v sektore vykurovania.

3.16.

V tejto súvislosti EHSV pripomína svoj postoj, že je potrebné bezpodmienečne zabrániť dvojúrovňovému energetickému spoločenstvu (4). Nemôže sa stať, že z energetickej transformácie budú mať úžitok len finančne a technicky dobre vybavené domácnosti a že všetky ostatné domácnosti budú musieť znášať náklady. Potrebné sú skôr konkrétne opatrenia proti energetickej chudobe na vnútroštátnej aj európskej úrovni. Medzi ne patrí lepší prístup domácností trpiacich energetickou chudobou k podpore na sanáciu v oblasti vykurovania alebo výmenu vykurovacích systémov, záväzné základné modely dodávok a všeobecné ochranné opatrenia pre spotrebiteľov v energetickom sektore napríklad pred nadmernými poplatkami za elektrické siete a zneužívaním monopolov.

4.   Konkrétne pripomienky

Obehovejší energetický systém

4.1.

EHSV už predstavil vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy TEN/660 koncepciu obehového energetického systému a uvítal by, keby Komisia túto koncepciu prijala.

4.2.

Tento výraz by sa však nemal vzťahovať len na úsporu energie a energetickú efektívnosť, ako to bolo v oznámení, ale všeobecnejšie na energetické toky. To je zvlášť dôležité pre rýchlu integráciu energetického systému v miestnom kontexte, teda na mieste konečnej spotreby.

4.3.

EHSV víta vyhlásenie Komisie, že preskúma faktory primárnej energie. Už dnes je zrejmé, že súčasná prax v mnohých členských štátoch stavia aplikácie využívajúce prebytočnú energiu na výrobu tepla a takisto aj biopalivá do horšej pozície. Malo by sa tiež zvážiť zreteľné zosúladenie faktorov primárnej energie s emisiami CO2.

4.4.

Presadzovanie zásady „prvoradosti energetickej efektívnosti“, ktorá je uvedená ako kľúčové opatrenie v bode 3.1 oznámenia, by mohli byť cestou k vyšším cenám energie. Pritom je však potrebné venovať pozornosť zraniteľným spotrebiteľom energie a zabrániť zvyšovaniu energetickej chudoby. Výbor opakovane vyzýval na vypracovanie stratégií na tento účel a takisto predložil konkrétne návrhy (pozri napríklad SC/53). Tento aspekt je dôležitý najmä, no nielen pre veľký počet občanov vo východnej Európe a pre transformujúce sa regióny. Na dosiahnutie cieľov vysokej efektívnosti sú preto potrebné regionálne diferencované prístupy.

Rýchlejšia elektrifikácia dopytu po energii

4.5.

Prístup Komisie je správny – elektrifikácia sektorov vykurovania a mobility je najlepším prístupom k integrácii systému. Aby to bolo v súlade s cieľom klimatickej neutrality, je potrebné rýchle zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré však zodpovedá potrebám.

4.6.

Bolo by žiaduce, aby Komisia objasnila, čo to konkrétne znamená pre požadovanú revíziu smernice (EÚ) 2018/2001 o energii z obnoviteľných zdrojov. EHSV sa domnieva, že načrtnuté ciele rozšírenia sú príliš obmedzené.

4.7.

V bode 3.2 oznámenia sa jasne uvádza zameranie na veternú energiu na mori. Fotovoltika a veterná energia na pevnine sa vôbec nespomínajú. To je nepochopiteľné. V týchto oblastiach, ako sa uvádza v bode 3.7 tohto stanoviska, sa potenciál integrácie systému totiž dá využiť rýchlo a efektívne, zatiaľ čo veterná energia na mori na výrobu vodíka si vyžaduje obrovské investície do energetickej infraštruktúry. Komisii sa preto odporúča, aby sa pri stanovovaní priorít svojich opatrení riadila zásadou „najdôležitejšie najprv“.

Úloha vodíka

4.8.

Je pravda, že vodík bude nevyhnutným prvkom v klimaticky neutrálnom energetickom mixe. Vodík bude nevyhnutný najmä v troch oblastiach, keď priama elektrifikácia dosiahne svoje limity: — na dlhodobé uskladnenie elektriny na preklenutie poklesu, teda období bez dostatočného slnečného žiarenia a vetra, — ako palivo v leteckej a lodnej doprave a v niekoľkých osobitných prípadoch aj v cestnej nákladnej doprave, ako aj v určitých menej špecifických oblastiach verejnej dopravy, — na určité priemyselné procesy.

4.9.

Výroba vodíka je však drahá a spája sa s veľkými energetickými stratami. V oznámení by sa preto malo objasniť, že vodík môže byť alternatívou len vtedy, ak nie sú technicky možné priame vykurovanie alebo elektrifikácia (alebo sú možné len pri podstatne vyšších nákladoch).

Tvorba trhu a otvorenosť trhov

4.10.

Prísne zameranie na centrálny veľkoobchodný trh, ktoré možno pozorovať v mnohých členských štátoch, bráni v mnohých prípadoch integrácii energetického systému. Z technického hľadiska (z hľadiska zníženia zaťaženia elektrickej siete) a z ekonomického hľadiska (z hľadiska nákladovej efektívnosti) môže byť oveľa rozumnejšie využívať prebytočnú elektrickú energiu vyrobenú na miestnej úrovni na účely mobility alebo na vykurovanie, ktoré zároveň predstavujú miestny dopyt po elektrickej energii. Takejto priamej integrácii rôznych energetických odvetví na rovnakom mieste, najlepšie so zapojením etablovaných podnikov verejných a komunálnych služieb s ich udržateľnými sieťami, často bránia centrálne veľkoobchodné trhy.

4.11.

Skutočnosť, že Komisia neberie do úvahy, že výlučné zameranie na niekoľko centrálnych veľkoobchodných trhov s elektrinou bráni integrácii systému, je o to zarážajúcejšia, že v platných legislatívnych textoch sú iné formy obchodu už uvedené a uznané. Napríklad v smernici (EÚ) 2019/944 o vnútornom trhu s elektrinou sa aktívnym spotrebiteľom výslovne uznáva právo na partnerské obchodovanie a spoločné využívanie energie v rámci občianskych energetických spoločenstiev. V oboch prípadoch ide o formy, ktoré umožňujú občanom, ale aj malým a stredným podnikom a obciam veľmi efektívne podporovať integráciu systému priamo na mieste. Oznámenie Komisie je preto v tejto súvislosti sklamaním. Na žiadnom mieste sa totiž nevysvetľuje, ako by mal byť navrhnutý trh, aby spotrebitelia mohli zohrávať túto úlohu.

Integrovaná energetická infraštruktúra

4.12.

Záväzok k holistickému plánovaniu infraštruktúry je vítaný, keďže možno očakávať významné investičné potreby, ktoré by sa mohli riešiť prostredníctvom celoeurópskeho finančného rámca. Tu je však dôležité zahrnúť existujúcu infraštruktúru, jej optimalizáciu a rozšírenie, pokiaľ ide o možnosti výroby energie a štruktúry spotreby vrátane flexibilizácie spotreby, a zvážiť, aké interakcie existujú medzi štruktúrami trhu alebo obchodnými štruktúrami a infraštruktúrou. Komisia tieto požiadavky neuvádza.

4.13.

V tejto súvislosti opomína skutočnosť, že infraštruktúra určuje, ktoré technológie by sa mali prednostne využívať – t. j. tie, ktoré za inak rovnakých okolností (ceteris paribus) najlepšie využívajú existujúcu infraštruktúru.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125.

(2)  Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82.

(3)  Jeden príklad: Hoci fosílny plyn bude zohrávať čoraz obmedzenejšiu úlohu, existujúce plynárenské siete by sa mohli využívať alebo spoločne využívať pre „ekologický plyn“ alebo vodík.

(4)  Pozri Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 85.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vodíková stratégia pre klimaticky neutrálnu Európu

[COM(2020) 301 final]

(2021/C 123/06)

Spravodajca:

Pierre-Jean COULON

Konzultácia	Európska komisia, 23. 9. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní EÚ
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	14. 7. 2020
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	16. 12. 2020
Prijaté v pléne	27. 1. 2021
Plenárne zasadnutie č.	557
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	229/4/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV sa domnieva, že Európska únia musí prekonať krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 tak, že vytvorí nový model spoločnosti, prostredníctvom ktorého sa naše hospodárstva stanú ekologickejšími, spravodlivejšími a odolnejšími voči budúcim šokom. Európsky fond obnovy musí podnikom, inovátorom, pracovníkom a investorom umožniť, aby potvrdili svoju úlohu priekopníkov na rozvíjajúcich sa trhoch s čistou energiou na globálnej úrovni.

1.2.

EHSV teda podporuje stratégiu Európskej komisie zameranú na vytvorenie priaznivého prostredia na rozšírenie ponuky vodíka a dopytu po ňom v prospech klimaticky neutrálneho hospodárstva. Zdôrazňuje, že čistý vodík musí byť prioritou, a to aj v rámci Európskej aliancie pre čistý vodík, ako jediná možnosť, ktorá je zlučiteľná s cieľmi klimatickej neutrality.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že vytvorenie hospodárstva čistého vodíka v Európe je iba jednou časťou stratégie zameranej na lepšie prepojenie rôznych energetických sektorov v EÚ. EHSV teda zdôrazňuje, že EÚ by mala zvýšiť svoje ambície s cieľom umožniť rozvoj systému čistej energie, napríklad energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, aby európskym podnikom poskytla stabilný vnútorný trh, na ktorom sa môžu bezpečne zavádzať inovácie, a zároveň aj integrovanú priemyselnú stratégiu zameranú na rozšírenie riešení založených na čistej energii do zvyšku sveta.

1.4.

EHSV pripomína, že vzhľadom na vysoké náklady na výrobu a dopravu by sa čistý vodík mal využívať len v tých prípadoch, ak nie sú možné iné existujúce možnosti dekarbonizácie, napríklad v odvetviach, v ktorých je ťažké znížiť emisie (1), alebo pri veľmi špecifických využitiach v doprave a stavebníctve.

1.5.

EHSV zdôrazňuje, že európske fondy by sa nemali využívať na dotovanie fosílnych zdrojov energie, ak sa má umožniť rozmach používania čistého vodíka, a vyzýva Komisiu, aby uplatňovala zásadu „neškodiť“ na všetky verejné financie v rámci VFR+, InvestEU, Fondu obnovy EÚ a štátnej pomoci.

1.6.

EHSV zdôrazňuje, že vybudovanie „vodíkového hospodárstva“ si vyžaduje prijatie a účasť európskych občanov, či už ako podnikateľov, pracovníkov alebo spotrebiteľov. EHSV vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným zvážením vykonávania stratégie v rozličných sektoroch a žiada, aby boli občania viac zapájaní do tohto procesu prostredníctvom konzultácie a účasti priamo i prostredníctvom zástupcov. EHSV tiež vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv rozvoja čistého vodíka na náklady domácností na energiu.

1.7.

EHSV pripomína, že úspech energetickej transformácie sa zmenší, ak ňou budú niektorí pracovníci trpieť alebo ak tí najzraniteľnejší nebudú môcť využívať jej výhody. V kontexte mimoriadne vysokej nezamestnanosti (2), najmä medzi mladými ľuďmi, je nevyhnutné v plnej miere využívať potenciál vytvárania pracovných miest v rozvíjajúcich sa sektoroch a zároveň je rovnako dôležité predísť tomu, aby táto transformácia v regiónoch viedla k hospodárskemu poklesu a v jeho dôsledku k štrukturálnej nezamestnanosti. EHSV teda vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala analýzu s cieľom identifikovať zručnosti pracovníkov v upadajúcich odvetviach, ktoré by boli užitočné na nových pracovných miestach spojených s vodíkom.

1.8.

EHSV zdôrazňuje kľúčovú úlohu Európskej aliancie pre čistý vodík pri urýchľovaní transformácie európskeho priemyslu (3) a žiada, aby bol do nej zapojený ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti. EHSV takisto odporúča, aby Komisia poskytla presný opis prechodných období pre priemysel, a to podľa osobitných potrieb každého odvetvia. Je potrebné podporiť oceliarsky, cementárenský a chemický priemysel, aby zmenili svoje výrobné postupy. EHSV zdôrazňuje, že v opačnom prípade hrozí, že tieto odvetvia, ktoré vo veľkej miere prispievajú k znižovaniu emisií CO2, túto transformáciu neprežijú.

1.9.

EHSV víta budúce partnerstvá so susednými krajinami. Žiada však, aby Európska komisia lepšie objasnila zavádzanie 40 GW elektrolyzérov na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov v susedstve EÚ (4), čo v súčasnosti zahŕňa politicky nestabilné krajiny s veľmi rozdielnymi politikami v oblasti energetickej transformácie a rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov. EHSV tiež zdôrazňuje, že Komisia si vo svojej rámcovej stratégii odolnej energetickej únie (5) stanovila cieľ znížiť závislosť EÚ od dovozu energie (6).

1.10.

EHSV okrem toho pripomína, že konkurencieschopnosť európskych podnikov je založená na ich schopnosti inovovať. Výskum a inovácie majú kľúčový význam aj pre posilnenie odolnosti našej spoločnosti, ktorá je výrazne ovplyvnená pandémiou COVID-19. EHSV preto na tento účel zdôrazňuje potrebu poskytnúť dostatočné rozpočtové zdroje na čistú energiu v rámci programu Horizont Európa a Európskej rady pre inováciu.

2.   Hlavné body oznámenia Európskej komisie

2.1.

Komisia potvrdzuje svoju ambíciu urýchliť transformáciu na zvrchované hospodárstvo, ktoré bude konkurencieschopné a klimaticky neutrálne, v situácii, keď je európske hospodárstvo ťažko zasiahnuté pandémiou COVID-19 (7).

2.2.

Európska komisia zdôrazňuje kľúčovú úlohu čistého vodíka pri vytváraní inteligentnejšieho, integrovanejšieho a optimalizovanejšieho zvrchovaného energetického systému, v rámci ktorého môžu k dekarbonizácii v plnej miere prispievať všetky odvetvia. Čistý vodík a jeho hodnotový reťazec môžu zohrávať dôležitú úlohu pri kompenzácii zmien tokov energie z obnoviteľných zdrojov a pri zásobovaní odvetví, ktoré nie je vhodné elektrifikovať. V záujme využitia tohto potenciálu musí Európa vytvoriť vodíkové hospodárstvo.

2.3.

Komisia v tejto súvislosti predkladá stratégiu v troch fázach do roku 2050: — roky 2020 – 2024: elektrolyzéry s výkonom 6 GW na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov na dekarbonizáciu existujúcej výroby vodíka, — roky 2025 – 2030: 40 GW v EÚ a 40 GW v krajinách v susedstve EÚ vyvážajúcich do EÚ v záujme dekarbonizácie nových využití, ako je hutníctvo železných kovov a niektoré druhy dopravy, — roky 2030 – 2050: masívny nárast kapacít inštalovaných na dekarbonizáciu vodíkom všetkých odvetví, v ktorých je zložité znížiť emisie (8).

2.4.

Komisia sa vo svojej stratégii zameriava na päť kľúčových rozmerov s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť vodíka z obnoviteľných zdrojov v EÚ: — investície v EÚ, — podpora dopytu a rozšírenie výroby, — skoncipovanie dobrej infraštruktúry a trhových pravidiel, — podpora výskumu a inovácií, — medzinárodný rozmer.

2.5.

Pokiaľ ide o vytvorenie tohto ekosystému, Komisia odhaduje, že počas tohto desaťročia budú na dosiahnutie cieľov vodíkovej stratégie do roku 2030 potrebné investície vo výške približne 320 až 458 miliárd EUR: 24 až 42 miliárd EUR na elektrolyzéry, 220 až 340 miliárd EUR na rozšírenie výroby solárnej a veternej energie (80 až 120 GW), približne 11 miliárd EUR na modernizáciu existujúcich zariadení na zachytávanie a ukladanie CO2 a 65 miliárd EUR do zariadení na prepravu, distribúciu a uskladňovanie vodíka, ako aj čerpacích staníc. Len na výrobné kapacity by bolo do roku 2050 potrebných 180 až 470 miliárd EUR. Investície budú okrem toho potrebné aj na prispôsobenie sektorov konečného použitia, napríklad 160 – 200 miliónov EUR na konverziu bežnej hute v EÚ na využívanie vodíka a 850 miliónov až 1 miliarda EUR na vytvorenie 400 malých čerpacích staníc vodíka.

2.6.

Na základe tohto rámca hlavné strategické nástroje, ktoré môže EÚ využiť na stimulovanie súkromných investícií do čistého vodíka, sú nasledovné.

2.6.1.

Rozvíjanie využití čistého vodíka v priemysle a mobilite umožní podporiť dopyt. Na to sa v stratégii navrhuje postupovať v dvoch samostatných fázach: najprv sa vodík využije predovšetkým na dekarbonizáciu výroby ocele a mohli by sa rozvíjať využitia na vlastnú spotrebu, ako sú mestské autobusy alebo určité vlaky, ak elektrifikácia nie je konkurencieschopná z hľadiska nákladov, ako aj v prípade ťažkých cestných vozidiel súbežne s elektrifikáciou. Pripravovaná stratégia udržateľného rozvoja a inteligentnej mobility, ktorá bude zverejnená na konci roka, by sa mala venovať úlohe vodíka v doprave. Z tohto pohľadu sa stanovia politiky podpory dopytu, ktoré by mohli mať podobu kvót na vodík z obnoviteľných zdrojov alebo minimálnych podielov v konkrétnych sektoroch konečného použitia (napríklad chemické či dopravné využitia).

2.6.2.

Komisia s cieľom zvýšiť výrobu zdôrazňuje, že investorom a odvetviu je potrebné poskytnúť väčšiu jasnosť a istotu. Preto navrhne spoločnú normu týkajúcu sa nízkych emisií CO2 na podporu zariadení na výrobu vodíka na základe ich výsledkov z hľadiska priamych emisií skleníkových plynov. Mohla by navrhnúť aj úplnú terminológiu a celoeurópske kritériá certifikácie vodíka z obnoviteľných zdrojov, a to najmä na základe existujúcich iniciatív, ako je CertifHy. Okrem toho by sa pri nadchádzajúcej revízii systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS) mali zaviesť dodatočné mechanizmy na podporu výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov a s nízkymi emisiami CO2. Okrem toho by sa mohlo zvážiť využitie rozdielovej zmluvy v oblasti uhlíka (Carbon Contract for Difference), t. j. výzvy na dlhodobé projekty uzavreté s verejnou protistranou, na pokrytie rozdielu medzi realizačnou cenou CO2 (čo je 55 – 90 EUR/tCO2) a jeho skutočnou cenou. Zároveň by sa mohli stanoviť aj priame a transparentné trhové systémy podpory vodíka z obnoviteľných zdrojov prideľovanej prostredníctvom verejnej súťaže.

2.6.3.

Komisia navrhuje, aby sa popri zavádzaní ponuky zariadení na čistý vodík postupne zavádzali infraštruktúry. Dopyt po vodíku uspokojí v prvom rade výroba priamo na mieste alebo v blízkosti. Ďalej sa rozvinú regionálne klastre (tzv. vodíkové údolia), ktoré povedú k rastúcej potrebe osobitnej infraštruktúry, a to nielen na priemyselné využitia, využitia v doprave a zabezpečovanie rovnováhy v elektrizačnej sústave, ale aj na vykurovanie obytných a prevádzkových budov. Existujúca plynárenská sieť by sa mohla čiastočne znovu využiť na prepravu vodíka z obnoviteľných zdrojov na väčšie vzdialenosti, pričom začnú byť potrebné veľké zariadenia na uskladňovanie vodíka.

2.6.4.

Komisia s cieľom podporiť vznik „európskych šampiónov“ zavádza „Európsku alianciu pre čistý vodík“, formu spolupráce medzi verejnými orgánmi, priemyslom a občianskou spoločnosťou. Jej úlohou bude 1. vypracovať program investícií a zoznam konkrétnych projektov, 2. uľahčovať spoluprácu medzi regionálnymi, národnými a európskymi sieťami projektov investícií v celom hodnotovom reťazci vodíka vrátane dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu (IPCEI) a 3. posilniť financovanie na pomoc pri preklenutí výpadku investícií. Táto aliancia by mala poskytovať široké fórum na koordináciu investícií všetkých zainteresovaných strán.

2.6.5.

Komisia má v úmysle podporovať strategické investície do čistého vodíka ako súčasť svojho plánu podpory obnovy a odolnosti, najmä prostredníctvom časti programu InvestEU týkajúcej sa európskych strategických investícií (od roku 2021).

2.6.6.

Podporí aj výskum a inováciu prostredníctvom inštitucionalizovaného partnerstva v oblasti čistého vodíka, ako aj dôležité partnerstvá v oblasti dopravy a priemyslu, ako je 2Zero alebo Clean Steel. Komisia poskytne cielenú podporu silným projektom v členských štátoch prostredníctvom špecializovaných nástrojov (ako je napríklad InnovFin EDP, InvestEU). V nasledujúcom rámcovom období Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) sa bude financovať nástroj medziregionálnych inovačných investícií s pilotnou činnosťou v oblasti vodíkových technológií v regiónoch s vysokými emisiami CO2.

2.6.7.

V rámci aktívnej podpory nových možností spolupráce v oblasti čistého vodíka sa napokon v stratégii navrhuje prehodnotiť energetické partnerstvá so susednými krajinami a regiónmi (na východ od EÚ, najmä s Ukrajinou, a s krajinami južného susedstva), a to prostredníctvom príslušných medzinárodných fór, ako je Energetické spoločenstvo alebo ministerská konferencia o čistej energii. To bude sprevádzať investičná podpora s investičnou platformou susedskej politiky a investičným rámcom pre západný Balkán. Komisia vypracuje referenčnú hodnotu pre transakcie týkajúce sa vodíka denominované v eurách, čím prispeje ku konsolidácii úlohy eura v obchodovaní s energiou z udržateľných zdrojov, a začlení čistý vodík do medzinárodného, regionálneho a dvojstranného diplomatického úsilia EÚ v oblasti energetiky, klímy, výskumu, obchodu a medzinárodnej spolupráce.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Splnenie cieľa Európskej zelenej dohody, ktorým je dosiahnutie klimatickej neutrality na európskom kontinente do roku 2050, si vyžaduje konkrétne politiky. Európska únia okrem toho v súčasnosti čelí v dôsledku pandémie COVID-19 zdravotnej i hospodárskej núdzovej situácii. Európska únia a členské štáty musia teda koordinovať svoju reakciu na tieto krízy, aby hospodárska obnova slúžila ako odrazový mostík k čistej a odolnej budúcnosti. Táto budúcnosť si vyžaduje zvýšenie hospodárskej suverenity EÚ, a to čiastočne prostredníctvom rozvoja energií z obnoviteľných zdrojov a súvisiacich uskladňovacích kapacít.

3.2.

EHSV teda podporuje stratégiu Európskej komisie zameranú na vytvorenie priaznivého prostredia na rozšírenie ponuky vodíka a dopytu po ňom v prospech klimaticky neutrálneho hospodárstva. Chce však zdôrazniť, že úspech čistého vodíka závisí od značného zvýšenia efektívnosti nášho energetického systému a od rozsiahleho využívania energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa rozšírila elektrifikácia jednotlivých aplikácií.

3.3.

Hoci EHSV víta ambiciózne ciele stanovené v stratégii v oblasti zavádzania elektrolyzérov na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov, zdôrazňuje, že prioritou musí byť posilnenie kapacity na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov inštalovanej v Európe na uspokojenie dopytu po elektrine, ktorý rastie v dôsledku elektrifikácie jednotlivých aplikácií, ako aj v súvislosti s výrobou čistého vodíka. V súčasnosti trajektória rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov nezahŕňa výrobu vodíka a len asi tretina spotreby elektriny v EÚ je pokrytá energiou z obnoviteľných zdrojov (9).

3.4.

EHSV víta objasnenia Komisie, pokiaľ ide o vymedzenie čistého vodíka ako vodíka vyrábaného elektrolýzou na báze elektriny z obnoviteľných zdrojov, z veternej, solárnej a vodnej energie alebo biochemickou konverziou obnoviteľnej biomasy, a víta skutočnosť, že vodík je pre EÚ prioritou ako jediná možnosť zlučiteľná s cieľmi klimatickej neutrality.

3.5.

EHSV však poznamenáva, že táto stratégia ponecháva v krátkodobom až strednodobom horizonte otvorené dvere pre ďalšie formy nízkouhlíkového vodíka, ktorý sa získava z fosílnych palív so zachytávaním a ukladaním CO2 (CCS) (10), čo je technológia, ktorá sa ešte len zavádza. EHSV pripomína, že vodík so zachytávaním a ukladaním CO2 nemožno v žiadnom prípade považovať za ekologický zdroj energie, ak je jeho používanie spojené s priamou alebo nepriamou ťažbou fosílnych zdrojov energie. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné mať k dispozícii nástroje na analýzu emisií CO2 v celom hodnotovom reťazci vodíka spojenom so zachytávaním a ukladaním CO2, aby ho bolo možné označiť ako nízkouhlíkový, a nie bezuhlíkový (11), a že je potrebné zabrániť situáciám, v ktorých by bolo zníženie emisií nedostatočné na dosiahnutie dlhodobých očakávaných emisných cieľov.

3.6.

Okrem toho EHSV upozorňuje, že podľa analýzy Európskeho dvora audítorov sa v rámci existujúceho financovania EÚ navrhnutého na podporu CCS, napríklad programu NER 300, „nezrealizoval nijaký úspešný projekt zachytávania a ukladania oxidu uhličitého“ (12). Technickú uskutočniteľnosť CCS teda obklopuje veľká miera neistoty a istá nie je ani jeho podpora zo strany verejnosti.

3.7.

EHSV berie na vedomie odhad Komisie, podľa ktorého na to, aby vodík z fosílnych palív vyrábaný so zachytávaním CO2 bol konkurencieschopný v porovnaní s vodíkom z fosílnych palív, by sa cena emisií CO2 musela pohybovať v rozpätí 55 – 90 EUR za tonu, a vyzýva Komisiu, aby opísala finančný model investícií, ktoré budú viesť k takýmto kompenzačným nákladom, a to najmä vplyv nákladov na kapitál získaný zo súkromných investícií, ktoré zvyšujú náklady na projekty. EHSV vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné informácie o odhadovaných cenách čistého vodíka, ktoré by eliminovali subvencie, a aby preskúmala potrebné mechanizmy s cieľom dospieť k týmto cenám, najmä počas budúcej revízie systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS).

3.8.

EHSV okrem toho pripomína, že hoci vodík z obnoviteľných zdrojov bude musieť byť skutočne schopný konkurovať vodíku vyrobenému z fosílnych palív, ako aj vodíku z fosílnych zdrojov so zachytávaním CO2, bude musieť byť schopný konkurovať predovšetkým energii vyrobenej z fosílnych zdrojov. Na to je potrebné, aby jeho cena klesla pod 1 USD/kg (13). Znížiť investičné náklady (capex) na čistý vodík je preto kľúčovou výzvou. EHSV výslovne žiada, aby Európska komisia poskytla scenáre týkajúce sa ceny vodíka vo vzťahu k nákladom na finančný kapitál mobilizovaný na projekty čistého vodíka.

3.9.

EHSV okrem iného pripomína, že pokusy o obnovu „vodíkového hospodárstva“ zlyhali, a to hlavne preto, že dopyt po vodíku sa nikdy neprejavil. EHSV preto víta skutočnosť, že Komisia jasne vymedzuje sektory konečného použitia, ktoré budú musieť používať vodík, ako je priemysel a niektoré druhy dopravy, ako aj sektor stacionárneho uchovávania elektriny na posilnenie uchovávania v akumulátoroch.

3.10.

Čistý vodík by sa teda mal využívať len v tých prípadoch, keď nie je možné využiť existujúce možnosti dekarbonizácie, a EHSV vyzýva Komisiu, aby sa pri investovaní zamerala na tie využitia, pri ktorých môže vodík zohrávať dôležitú úlohu, ako je priemysel, mobilita (námorná, letecká) a uchovávanie energie z obnoviteľných zdrojov. Vo všetkých prípadoch, keď je možné používanie akumulátorov, a to najmä v osobných automobiloch, taxíkoch, mestských autobusových vozových parkoch a dodávkových a nákladných automobiloch uvedených vo vodíkovej stratégii, je pravdepodobné, že vodík bude menej rentabilným riešením. Mohol by tiež byť jednou z možností dekarbonizácie diaľkovej cestnej nákladnej dopravy (14).

3.11.

Pandémia COVID-19 zároveň zhoršila a prehĺbila nerovnosti v našej spoločnosti a zvýšila chudobu v Európe. Je preto nevyhnutné, aby sa vo vodíkovej stratégii pre klimaticky neutrálnu Európu na nikoho nezabudlo. EHSV preto žiada Komisiu, aby monitorovala a hodnotila žiadosti o reštrukturalizáciu pracovných miest, ktorých sa týka vodíková stratégia.

4.   Konkrétne pripomienky

Sociálny rozmer

4.1.

V dôsledku pandémie COVID-19 a krízy, ktorú táto pandémia spôsobila, sa nezamestnanosť v Európskej únii pravdepodobne zvýši na 9 %, čo zasiahne najmä mladých ľudí a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. EHSV preto zdôrazňuje význam zabezpečenia kvalitnej odbornej prípravy pracovníkov a potrebu zatraktívniť energetický sektor pre európsku mládež. Na tento účel môže EÚ vytvoriť európske centrá excelentnosti pre učňovskú prípravu na povolania, ktoré sú špecifické pre energetickú transformáciu (napr. energetické audity, inštalácia tepelných čerpadiel). Poskytovaním grantov a rozšírením programu ErasmusPro môže EÚ urobiť z európskej mládeže kľúčovú aktérku energetickej transformácie, a to najmä v oblasti čistého vodíka.

4.2.

Podpora vytvárania pracovných miest vďaka zavádzaniu vodíka z obnoviteľných zdrojov zahŕňa podporu európskych malých a stredných podnikov (MSP), ktoré takmer dvoma tretinami prispievajú k zamestnanosti v európskom nefinančnom súkromnom sektore (15). EHSV vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitné finančné nástroje na ich podporu (16).

4.3.

EHSV okrem toho konštatuje, že v záujme zlepšenia konkurencieschopnosti EÚ a posilnenia jej odolnosti je nevyhnutné, aby si zachovala kontrolu svojich aktív a odvetví a bránila sa pred priemyselným dumpingom z iných častí sveta.

4.4.

EHSV napokon vyzýva EÚ, aby v plnej miere využila nové udržateľnejšie modely podnikania, ktoré sú založené na dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami, a to najmä intenzívnym zapojením pracovníkov do stratégie podnikov (17).

Potreby investícií v EÚ

4.5.

EHSV zdôrazňuje, že európske fondy by sa nemali využívať na podporu fosílnych zdrojov energie, a vyzýva Komisiu, aby uplatňovala tzv. zásadu „neškodiť“ na všetky verejné financie v rámci VFR+, InvestEU, Fondu obnovy EÚ a štátnej pomoci. Vodík, ktorý sa vyrába priamo alebo nepriamo prostredníctvom procesu zachytávania a ukladania CO2, nemôže byť v žiadnom prípade oprávnený na ekologickú taxonómiu finančných prostriedkov EÚ.

4.6.

EHSV s potešením víta, že z nového mechanizmu podpory obnovy a odolnosti sa podporujú investície a reformy členských štátov, ktoré sú nevyhnutné pre udržateľnú obnovu, a to najmä v sektore vodíka z obnoviteľných zdrojov. EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa plány podpory obnovy a odolnosti členských štátov budú riadiť Európskou zelenou dohodou a národnými energetickými a klimatickými plánmi. Musí preto dohliadať na to, aby bol prínos k ekologickej transformácii nevyhnutnou podmienkou v hodnotení návrhov členských štátov.

4.7.

Aliancia pre čistý vodík bude zohrávať dôležitú úlohu pri zavádzaní vodíka v Európe, najmä prostredníctvom vypracovania investičného programu a vytvorenia súboru regionálnych, národných a európskych projektov. EHSV teda zdôrazňuje, že je dôležité, aby v nej boli rovnako zastúpené všetky zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti vo všetkých jej aspektoch, pracovníkov a mimovládnych organizácii. V súčasnosti v nej podstatnú väčšinu tvoria súkromní aktéri (18). EHSV ako skutočný zástupca organizovanej občianskej spoločnosti musí byť ex offo zapojený do diskusií a konzultačných procesov.

Podporiť dopyt a rozšíriť výrobu

4.8.

EHSV je presvedčený, že aukcie v rámci rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní rýchleho prechodu priemyselných procesov na vodík. Tieto zmluvy môžu vyslať pozitívny signál investorom a priemyslu (19). EHSV by však chcel zdôrazniť tieto dva body.

4.8.1.

Zdôraznením významu rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka Komisia uznáva, že existujúci systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS) nie je schopný vyslať dostatočné cenové signály na spustenie nepochybne potrebných investícií na dosiahnutie klimatickej neutrality. Na jednej strane je to spôsobené skutočnosťou, že v EÚ sú fosílne suroviny naďalej vysoko dotované. Podľa správy Európskej komisie o energetických dotáciách dotácie na zemný plyn používaný na výrobu vodíka so zachytávaním a ukladaním CO2 v skutočnosti vzrástli (20). Dochádza preto k rozsiahlemu narušeniu trhu, ktoré bráni investíciám do technológií na ochranu klímy, ako sú technológie na získavanie čistého vodíka, alebo spôsobuje, že sú zbytočne drahé. Okrem toho EU ETS ani po reforme stále neodráža skutočnú cenu uhlíka. Bez dotácií na fosílne suroviny a s ďalším vylepšením EU ETS by neboli potrebné žiadne rozdielové zmluvy v oblasti uhlíka. Tieto dve úlohy by preto mali byť hlavnou prioritou Komisie.

4.8.2.

Ak sú však rozdielové zmluvy v oblasti uhlíka potrebné, výzva na predkladanie ponúk by sa mala navrhnúť tak, aby sa výroba vodíka elektrolýzou financovala len vtedy, ak sa na tento účel použije nadbytočná elektrina z obnoviteľných zdrojov (21). EHSV teda zdôrazňuje, že systém financovania EÚ a osobitné výzvy na predkladanie ponúk pre vodík z obnoviteľných zdrojov sú nevyhnutné, sa zabezpečilo, že sa nespomalí rozvoj vodíka vyrábaného z fosílnych palív so zachytávaním a ukladaním CO2.

Medzinárodný rozmer

4.9.

EHSV vyjadruje pochybnosti o type budúcich energetických partnerstiev zameraných na zavedenie elektrolyzérov s výkonom 40 GW na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov v susedstve EÚ (22). V čase, keď vedúci predstavitelia členských štátov požadujú väčšiu európsku suverenitu, EHSV vyzýva Komisiu, aby pripravila koherentný prístup.

4.10.

EHSV takisto zdôrazňuje, že je ťažké prilákať európskych investorov do politicky nestabilných krajín. EHSV však odporúča, aby krajiny západného Balkánu zapojené do procesu pristúpenia k EÚ boli začlenené do všetkých úvah a opatrení týkajúcich sa vykonávania vodíkovej stratégie.

4.11.

EHSV okrem toho vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobnejšie informácie o kapacitách týchto krajín, pokiaľ ide o rozvoj týchto budúcich partnerstiev, keďže stratégia v súčasnosti zahŕňa aj také rôznorodé krajiny, ako je Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Palestína (23), Sýria a Tunisko, ktoré majú veľmi rozdielne politiky v oblasti energetickej transformácie a rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov. V týchto krajinách treba takisto zvýhodniť mechanizmy finančnej podpory MSP, ktoré odporúča EHSV, a to vzhľadom na vysoký počet MSP v týchto krajinách a silné financovanie prostredníctvom bánk.

4.12.

EHSV spochybňuje schopnosť týchto krajín zaviesť dostatok elektrolyzérov na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov, ktorými by sa okrem domáceho dopytu uspokojil aj európsky dopyt. V severnej Afrike a na Ukrajine by si totiž zavedenie 40 GW vyžadovalo 76 GW energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, čo znamená strojnásobenie kapacity v týchto krajinách za desať rokov (24).

---

(1)  Odvetvia známe aj ako „hard-to-abate sectors“ (napr. oceliarske, petrochemické, hlinikárske, cementárske a odvetvie výroby hnojív), ktoré sú takto vymedzené, pretože dekarbonizačné riešenia znamenajú vyššie náklady na zníženie emisií než súčasné technológie s vyššími emisiami CO2.

(2)  Podľa údajov Eurostatu zverejnených v auguste 2020 sa v EÚ v druhom štvrťroku v dôsledku koronavírusu zamestnanosť znížila o 2,6 %.

(3)  To znamená vývoj tovarov a služieb bez emisií CO2.

(4)  Vrátane západného Balkánu, Ukrajiny a krajín južného susedstva.

(5)  Pozri COM(2015) 80.

(6)  Pozri COM(2020) 299 s názvom Pohon pre klimaticky neutrálne hospodárstvo: stratégia integrácie energetického systému EÚ.

(7)  HDP Únie v druhom štvrťroku roku 2020 podľa Eurostatu, štatistického úradu EÚ, poklesol o 11,9 %.

(8)  Vymedzené ako takéto odvetvia v dôsledku toho, že náklady na zníženie emisií sú vysoké a pokrok pri znižovaní emisií je pomalý a ťažko dosiahnuteľný.

(9)  Údaje Eurostatu, [nrg_ind_peh].

(10)  Alebo elektrolýzou so životným cyklom so značne zníženými emisiami skleníkových plynov.

(11)  Umožňuje zníženie emisií v životnom cykle na úrovni 60 – 85 % v porovnaní s používaním zemného plynu v kotloch.

(12)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke – Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s.51).

(13)  Vodík vyrobený reformovaním zemného plynu stojí približne 1 USD/kg. Zdroj: Platts Hydrogen Assessments.

(14)  Pozri výročnú správu mimovládnej organizácie Transport and Environment za rok 2019.

(15)  https://www.touteleurope.eu/actualite/les-entreprises-dans-l-union-europeenne.html.

(16)  To znamená územné investičné fondy, verejný záručný mechanizmus vo výške 60 % ekologického financovania zameraného na ich rozvoj, poistné mechanizmy na krytie ich rizika spojeného s rozvojom v oblasti čistého vodíka.

(17)  Uznesenie EHSV z 11. júna 2020 na tému Návrhy EHSV na rekonštrukciu a obnovu hospodárstva po skončení krízy súvisiacej s ochorením COVID-19,(Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 1).

(18)  Pozri zoznam členov Európskej aliancie pre čistý vodík.

(19)  Tieto aukcie prispeli najmä k rozvoju získavania veternej energie na mori v Spojenom kráľovstve tým, že sa im podarilo získať nízke ponuky.

(20)  Pozri prílohu 2 k oznámeniu COM(2020) 950 final.

(21)  Napríklad, ak prevádzkovateľ elektrolyzérov preukáže, že dostáva elektrinu na elektrolýzu priamo z novovybudovanej elektrárne na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov alebo má zmluvu na dodávku elektriny, ktorá sa aktivuje len vtedy, keď sú veľkoobchodné trhové ceny záporné.

(22)  Vrátane západného Balkánu, Ukrajiny a krajín južného susedstva.

(23)  Toto označenie nemožno vykladať ako uznanie Palestínskeho štátu a nie sú ním dotknuté pozície jednotlivých členských štátov k tejto otázke.

(24)  https://www.irena.org/-/media/Files/IRENA/Agency/Publication/2020/May/SDG7Tracking_Energy_Progress_2020.pdf.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (EHS) č. 95/93, pokiaľ ide o dočasnú úľavu z uplatňovania pravidiel využívania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva v dôsledku pandémie COVID-19

[COM(2020) 818 final – 2020/0358 (COD)]

(2021/C 123/07)

Hlavný spravodajca:

Thomas KROPP

Konzultácia	Európsky parlament, 18. 1. 2021 Rada, 21. 1. 2021
Právny základ	článok 100 ods. 2 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v pléne	27. 1. 2021
Plenárne zasadnutie č.	557
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	225/1/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európska komisia (EK) 16. decembra 2020 navrhla nové pozmeňujúce nariadenie (1) týkajúce sa dočasnej úľavy z doložky „využitia alebo straty“ (use-it-or-lose-it) na obdobie po 27. marci 2021. Komisia v podstate navrhla, aby sa znovu začalo uplatňovať pravidlo „využitia alebo straty“, ale na obmedzené obdobie by sa hranica využitia prevádzkových intervalov namiesto na 80 % mala stanoviť na 40 %. Európska komisia ďalej navrhla, aby mala delegované právomoci na predĺženie úľavy z využívania prevádzkových intervalov v súlade s mnohými kritériami súvisiacimi s trvaním a intenzitou krízy.

1.2.

EHSV oceňuje iniciatívu Európskej komisie zameranú na predĺženie dočasnej úľavy z pravidiel regulácie prevádzkových intervalov Európskeho spoločenstva a podporuje návrh poveriť Komisiu úpravou tejto hranice na obdobie končiace zimnou sezónou 2024/2025.

1.3.

S cieľom vytvoriť skutočne flexibilný mechanizmus reakcie by však návrh mal obsahovať aj právo leteckých spoločností vrátiť sa k celej sérii prevádzkových intervalov v kombinácii s variabilnou hranicou využitia.

1.4.

Predĺženie je opodstatnené, pretože globálna hospodárska kríza zaznamenaná začiatkom roku 2021 je horšia, ako sa predpokladalo pred 12 mesiacmi, počas prvého štvrťroku 2020. Napriek očakávaniam nebola pandémia COVID-19 zatiaľ potlačená. Druhá vlna exponenciálneho nárastu počtu nakazených v druhej polovici roku 2020 mala v celej Európe v skutočnosti zatiaľ ešte horšie zdravotné, sociálne, ekonomické a finančné dôsledky ako prvá vlna. Doprava, obchod a cestovný ruch patria medzi najviac postihnuté hospodárske odvetvia. Okrem toho sa v súčasnosti v Európe šíri vysoko infekčná mutácia vírusu. Spojené kráľovstvo nedávno zaviedlo tretí zákaz vychádzania s cieľom potlačiť „tretiu vlnu“ vírusovej nákazy.

1.5.

EHSV naliehavo vyzýva Európsku komisiu a spoluzákonodarcov, aby prehodnotili návrh Komisie na základe odporúčaní organizácie World Airline Slot Board (Svetová rada pre prevádzkové intervaly leteckých spoločností, WASB), ktorá sa skladá z leteckých spoločností, letísk a koordinátorov prevádzkových intervalov a ktorá 20. novembra 2020 zverejnila svoje odporúčania týkajúce sa úľavy z využívania prevádzkových intervalov na letnú plánovaciu sezónu 2021 (2) (organizácie IATA, A4E, ACI-Europe a EUACA podporujú odporúčania rady WASB). Odporúčania pozostávajú z kombinácie i) úplného pozastavenia uplatňovania pravidla „využitia alebo straty“ pre celú sériu prevádzkových intervalov, ktorá sa vráti do fondu pred začiatkom sezóny; a ii) hranice využitia 50 % pre série prevádzkových intervalov, ktoré si letecké spoločnosti ponechajú. Obsahujú aj určité podmienky a ustanovenia týkajúce sa oprávneného nevyužitia prevádzkových intervalov špecifické pre situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19.

1.6.

EHSV je presvedčený, že je nevyhnutné zachovať rovnováhu medzi potrebou vyhnúť sa opatreniam, ktoré majú negatívny vplyv na schopnosť leteckého odvetvia zotaviť sa z tejto krízy, dlhodobým cieľom leteckých spoločností udržať si nákladné prevádzkové intervaly na letiskách a potrebou zabezpečiť primeranú úroveň hospodárskej súťaže pre tieto obmedzené prevádzkové intervaly.

1.7.

Na záver EHSV vyjadruje poľutovanie nad zdanlivým zameraním Európskej komisie na riešenie opatrení týkajúcich sa úľavy z uplatňovania pravidiel prideľovania prevádzkových intervalov EÚ bez ohľadu na to, že tieto opatrenia sa budú globálne odrážať v iných častiach sveta. Preto je lepšie usilovať sa o zmeny, ktoré sú z prevádzkového hľadiska realizovateľné a globálne dohodnuté, napríklad odporúčania rady WASB.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

V nariadení Rady (EHS) č. 95/93 (3), ktoré bolo čiastočne zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 793/2004 (4), sa stanovujú postupy a pravidlá prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách EÚ. V článku 10 tohto nariadenia sa uvádza, že leteckí dopravcovia musia využiť aspoň 80 % svojich pridelených prevádzkových intervalov v rámci daného plánovacieho obdobia, aby boli tieto prevádzkové intervaly zachované v príslušnom plánovacom období budúceho roka („využitie alebo strata“)

2.2.

Európska únia 30. marca 2020 prijala zmenu nariadenia o prevádzkových intervaloch (5) s cieľom pozastaviť uplatňovanie pravidla „využitia alebo straty“ na celé letné plánovacie obdobie 2020, ktoré sa skončilo 24. októbra 2020. V rámci tejto zmeny sa Európska komisia takisto splnomocnila predĺžiť obdobie, na ktoré sa vzťahuje toto pozastavenie uplatňovania, do 4. apríla 2021. Komisia 14. októbra 2020 prijala delegovaný akt (6), ktorým sa predlžuje obdobie, na ktoré sa pozastavuje uplatňovanie pravidla „využitia alebo straty“ do konca zimnej plánovacej sezóny 2020/2021, t. j. do 27. marca 2021.

2.3.

EHSV vo svojom pozičnom dokumente prijatom 25. marca 2020 podporil navrhované pozastavenie pravidiel EÚ týkajúcich sa prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách. V tejto správe sa presadzovala stabilita plánovania pre letecké spoločnosti a možnosť pohotovo a pružne reagovať na vývoj na trhu bez straty prevádzkových intervalov potrebných na obnovenie fungujúcich sietí.

2.4.

S odvolaním sa na potrebu vytvoriť cestu pre návrat k obvyklému uplatňovaniu pravidla „využitia alebo straty“ Komisia navrhla, aby sa od letného plánovacieho obdobia 2021 znovu uplatňovali požiadavky na využitie prevádzkových intervalov podľa nariadenia o prevádzkových intervaloch, ale hranica by sa namiesto 80 % mala stanoviť na 40 %. Okrem toho by sa Komisii udelili až do zimnej sezóny 2024/2025 vrátane delegované právomoci na ďalšie predĺženie úľavy z využívania prevádzkových intervalov úpravou miery využívania prevádzkových intervalov na základe viacerých ukazovateľov, ako sú skutočné a predpokladané údaje o leteckej prevádzke, koeficienty vyťaženia a využitie leteckej flotily. Návrh ďalej obsahuje určité podmienky týkajúce sa okrem iného vylúčenia novo pridelených a vymenených prevádzkových intervalov, ako aj časového limitu na vrátenie prevádzkových intervalov.

2.5.

Rada WASB zložená z leteckých spoločností, letísk a koordinátorov prevádzkových intervalov 20. novembra 2020 oznámila, že dosiahla dohodu o odporúčaniach na úľavy z využívania prevádzkových intervalov na letnú sezónu 2021 (7). Organizácie IATA, A4E (8), ACI-Europe a EUACA podporujú odporúčanie WASB. Na rozdiel od návrhu Európskej komisie odporúča kombináciu i) úplného pozastavenia uplatňovania pravidla „využitia alebo straty“ pre celú sériu prevádzkových intervalov, ktorá sa vráti do fondu v dostatočnom predstihu pred začiatkom sezóny; a ii) hranice využitia 50 % pre série prevádzkových intervalov, ktoré si letecké spoločnosti ponechajú. Odporúčania zahŕňajú aj určité podmienky a ustanovenia týkajúce sa oprávneného nevyužitia prevádzkových intervalov špecifické pre situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19.

2.6.

EHSV podporuje pokračujúcu úľavu z uplatňovania pravidla EÚ týkajúceho sa prevádzkových intervalov podľa pravidla „využite alebo strata“ pre letnú sezónu 2021. Domnieva sa však, že návrh Európskej komisie by mal okrem zníženia hranice zahŕňať aj možnosť vrátiť celú sériu prevádzkových intervalov. Skutočne je viac v záujme strednodobého až dlhodobého prepojenia, ak sa podporuje finančné zotavenie leteckých spoločností a ak sú schopné obnoviť svoje siete hneď po obnovení letovej prevádzky. Pozastavenie uplatňovania pravidla týkajúceho sa využívania prevádzkových intervalov v tretích krajinách je navyše často podmienené vzájomnosťou, čo naznačuje potrebu globálne kompatibilného prístupu.

2.7.

EHSV podporuje podstatu odporúčaní rady WASB, ktoré boli zverejnené 20. novembra 2020 a ktoré obsahujú možnosť, aby letecké spoločnosti vrátili počas krízy celú sériu prevádzkových intervalov. Zdá sa, že sa Európska komisia zameriava na riešenie opatrení týkajúcich sa úľavy z uplatňovania pravidiel prideľovania prevádzkových intervalov EÚ bez ohľadu na to, že tieto opatrenia sa budú odrážať vo všetkých ostatných regiónoch sveta. Preto je lepšie usilovať sa o zmeny, ktoré sú z prevádzkového hľadiska realizovateľné a globálne dohodnuté. Výbor naliehavo vyzýva Európsku komisiu a spoluzákonodarcov, aby zvážili návrh Komisie so zreteľom na odporúčania rady WASB.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.

Do 31. decembra 2020 došlo v európskej letovej prevádzke v dôsledku pandémie COVID-19 v porovnaní s predchádzajúcim rokom (9) k poklesu o 6,1 milióna letov alebo 1,7 miliardy cestujúcich.

3.2.

Vlády v snahe spomaliť šírenie vírusu zaviedli prísne obmedzenia týkajúce sa medzinárodnej leteckej dopravy a mobility svojich občanov. Leteckí dopravcovia museli výrazne znižovať kapacity a rušiť lety. Vo viacerých členských štátoch EÚ boli dočasne uzemnené celé letecké spoločnosti.

3.3.

Táto situácia zostala nezmenená do roku 2021, čo vytvára silný tlak na finančnú životaschopnosť všetkých zainteresovaných strán v oblasti letectva, najmä sociálnych partnerov, ktorí majú oprávnené obavy o budúcnosť svojho zamestnania. Aj keď bola vynájdená očkovacia látka, ktorá sa v EÚ podáva od 27. decembra 2020, miera zaočkovanosti obyvateľstva dostatočná na zrušenie všeobecných obmedzení a opatrení zameraných na zníženie počtu nakazených bude dosiahnutá až koncom roka 2021 alebo dokonca v roku 2022 (10). Nič nenasvedčuje tomu, že dopyt v letnej sezóne 2021 sa vráti na úroveň blízku úrovni posledných rokov. Existujúca neistota pretrvá a mohla by sa ešte zvýšiť výskytom nových, ešte infekčnejších alebo smrteľnejších variantov ochorenia COVID-19. Podľa prognóz odvetvia by obdobie zotavenia mohlo trvať najmenej do roku 2024 alebo 2025 (11).

3.4.

Prevádzkové intervaly sú nevyhnutné na prevádzku letov na preťažené letiská a z nich a sú dôležité pre leteckých dopravcov, aby získali prístup k obmedzenej kapacite letísk, aby si udržali svoje siete a prepojenosť, ktorú poskytujú svojim zákazníkom. Dopravcom trvalo roky, kým vyvinuli svoje siete a získali potrebné prevádzkové intervaly pre vnútroeurópsku, medzikontinentálnu a prípojnú dopravu. Aby si leteckí dopravcovia udržali svoje prevádzkové intervaly bez ustanovenia, ktorým by sa neutralizovalo pravidlo „využitia alebo straty“, boli by povinní naďalej prevádzkovať lety s extrémne nízkou obsadenosťou, čím by sa prehĺbili finančné straty a spôsobila zbytočná environmentálna záťaž.

3.5.

Všetky opatrenia realizované v roku 2020 vychádzali z predpokladu, že v krátkom, aspoň predvídateľnom období pomôžu zabezpečiť účinnú kontrolu ďalšieho šírenia vírusu. Tieto očakávania sa zatiaľ nenaplnili; proces zotavenia sa z tejto bezprecedentnej krízy totiž zatiaľ nemožno spoľahlivo predpovedať.

3.6.

Dopyt po leteckých službách sa udržateľným spôsobom nezlepšil, odkedy EÚ zaviedla pôvodné pozastavenie uplatňovania z dôvodu COVID-19 v marci 2020. Aj keď v letných mesiacoch došlo k miernemu nárastu dopravy na –51 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, doprava sa po lete 2020 spomalila, pretože došlo k druhej vlne pandémie a členské štáty zaviedli nové opatrenia na obmedzenie pohybu. Organizácia Eurocontrol 14. septembra 2020 výrazne znížila svoju prognózu. Dokonca aj revidovaný scenár týkajúci sa premávky sa však ukazuje ako príliš optimistický. V novembri bola premávka na úrovni –62 % a v decembri –60 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom oproti prognóze organizácie Eurocontrol na úrovni –58 %, respektíve –54 %. Prognóza organizácie Eurocontrol na január 2021 je –60 % a –50 % na február 2021 (12).

3.7.

Vzhľadom na pretrvávajúce a opakované šírenie vírusu a závažnosť opatrení, ktoré vlády prijali na jeho potlačenie, je dopyt po leteckých službách naďalej na veľmi nízkej úrovni, čím sa odvetvie leteckej dopravy naďalej dostáva pod značný finančný tlak ohrozujúci jeho existenciu. Podľa názoru EHSV je preto úľava od bremena pravidla „využitia alebo straty“ oprávnená a nevyhnutná.

3.8.

EHSV chváli zúčastnené strany – letecké spoločnosti, letiská a koordinátorov prevádzkových intervalov –, že sa stretli, aby v rade WASB dosiahli kompromisné riešenie. EHSV si uvedomuje, že všeobecná regulácia prevádzkových intervalov je pre nich spornou otázkou. Podľa názoru EHSV odporúčanie rady WASB primerane rieši všeobecné a konkrétne ciele, ktoré sleduje Komisia, uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie pripojenom k jej návrhu (13).

3.9.

EHSV podporuje všeobecný cieľ Komisie, ktorým je prekonanie určitých nedostatkov a výziev spojených s pozastavením uplatňovania na celú sezónu, stimulovanie prepojenia, podpora hospodárskej súťaže a uľahčenie postupného ukončenia uplatňovania úľavy z využívania prevádzkových intervalov. EHSV podporuje aj konkrétne ciele Komisie, najmä minimalizáciu škodlivých účinkov na životné prostredie spôsobených prevádzkovaním letov s veľmi nízkymi koeficientmi vyťaženia.

3.10.

Komisia svojím návrhom vložiť nový odsek 2a do článku 10a iba navrhuje, aby v prípade série prevádzkových intervalov pridelených na obdobie od 28. marca 2021 do 30. októbra 2021 mali leteckí dopravcovia nárok na rovnakú sériu prevádzkových intervalov v nasledujúcom príslušnom plánovacom období, pokiaľ využili 40 % prevádzkových intervalov v tejto sérii. To znamená, že dopravcovia budú musieť prevádzkovať aj neekonomické lety s extrémne nízkymi koeficientmi vyťaženia najmenej 40 % namiesto toho, aby boli schopní vrátiť tieto prevádzkové intervaly bez toho, aby hrozilo, že o ne prídu. Motivácia leteckých spoločností, aby lietali s takmer prázdnymi lietadlami, nie je v súlade s cieľom Komisie minimalizovať škodlivé účinky na životné prostredie. To by sa dalo napraviť, ak by letecké spoločnosti boli schopné vrátiť celú sériu prevádzkových intervalov, ak vedia, že dopyt po nich bude nízky (napr. v dňoch slabej premávky alebo mimo špičiek).

3.11.

Návrh Európskej komisie takisto nespĺňa stanovený cieľ zabezpečiť efektívnu prevádzku leteckých spoločností a efektívne využitie letiskovej kapacity. Tým, že sa leteckým spoločnostiam neumožňuje vrátenie celej série prevádzkových intervalov, nie sú motivované, aby prevádzkové intervaly vrátili včas, čo by umožnilo optimalizované prerozdelenie prevádzkových intervalov a plánovanie pre letiská, letecké spoločnosti a spotrebiteľov. Schopnosť vrátiť celé série prevádzkových intervalov umožňuje letiskám lepšie prispôsobiť svoju vlastnú prevádzku. Prevádzkové intervaly budú predovšetkým k dispozícii na prerozdelenie a ad hoc vyžitie, napríklad pre nákladné lety, v závislosti od zmien v dopyte. Navrhované doplnenie odseku 7 do článku 10a nariadenia, ktorým sa stanovuje trojtýždňová lehota na vrátenie prevádzkových intervalov, nemôže mať podobný účinok (14). Namiesto toho existuje nebezpečenstvo, že samotná nižšia hranica môže viesť k výrazne fragmentovaným letovým poriadkom na úkor toho mála zostávajúcich zákazníkov.

3.12.

Hoci EHSV podporuje všeobecné ciele Komisie podporovať prepojenie, stimulovať hospodársku súťaž a uľahčiť postupné ukončenie uplatňovania úľavy z využívania prevádzkových intervalov, je presvedčený, že je potrebné zachovať dlhodobú perspektívu. Prepojeniu a hospodárskej súťaži (najmä s dopravcami z krajín mimo EÚ) zo strednodobého až dlhodobého hľadiska najlepšie poslúži, ak sa zabezpečí, aby inak životaschopné podniky prežili súčasnú krízu bez toho, aby po obnovení dopravy stratili potrebné aktíva. Regulácia zároveň nesmie poskytovať nadmernú ochranu, aby sa zabránilo pocitu falošnej spokojnosti a aby sa zachovala hospodárska súťaž. Vzhľadom na neistý vývoj dopytu v letnej sezóne a vlastný predpoklad Komisie týkajúci sa úrovne dopravy vo výške 50 % v porovnaní s rokom 2019 (15) sa EHSV domnieva, že je príliš skoro na opätovné uplatnenie požiadaviek na využitie prevádzkových intervalov podľa nariadenia o prevádzkových intervaloch, a to dokonca aj na úrovni 40 %. Pokračovanie úplného pozastavenia uplatňovania by zároveň nebolo v rozpore s výzvami a splnilo by ciele, ktoré Komisia správne stanovila. EHSV sa domnieva, že odporúčanie rady WASB, ktoré kombinuje zmierňujúce účinky úplného pozastavenia uplatňovania s kontrolnými účinkami hraničnej hodnoty je pevným základom, od ktorého sa môže odvíjať návrat k obvyklému uplatňovaniu požiadaviek na využitie prevádzkových intervalov.

3.13.

Delegovaným aktom navrhovaným v článku 10a ods. 4 by sa mala Komisia splnomocniť nielen na zmenu percentuálnych hodnôt uvedených v článku 10 ods. 2a, ale aj na rozšírenie možnosti vrátiť celú sériu prevádzkových intervalov na začiatku príslušnej sezóny. Hoci v návrhu Komisie sa umožňuje úplné pozastavenie uplatňovania pravidla týkajúceho sa využitia prevádzkových intervalov (t. j. 0 %), neposkytuje sa v ňom možnosť kombinácie týchto dvoch prvkov. Iba to bude predstavovať skutočne flexibilný mechanizmus reakcie.

3.14.

Koordinácia prevádzkových intervalov je globálnou otázkou. Nariadenie EÚ o prevádzkových intervaloch musí byť preto zlučiteľné s predpismi tretích krajín, v ktorých sa často vyžaduje reciprocita. Pri úplnom pozastavení uplatňovania to nie je problém, pretože ide o najširší možný prostriedok na zmiernenie podmienok využívania prevádzkových intervalov. Podobne je pravdepodobné, že odporúčanie rady WASB dosiahne globálne uznanie (16).

3.15.

EHSV sa domnieva, že v záujme odolnosti a inteligentnej regulácie by sa malo zvážiť zavedenie ustanovení, ktoré umožňujú zmiernenie predpisov o využívaní prevádzkových intervalov podľa nariadenia (EHS) č. 95/93 nielen v prípadoch týkajúcich sa pandémie COVID-19, ale aj pre prípad budúcich udalostí, ktoré budú mať významný vplyv na odvetvie leteckej dopravy. Súčasná situácia nie je prvý prípad, keď sú potrebné zmeny pravidla využívania prevádzkových intervalov v nariadení (EHS) č. 95/93: — v roku 2002 po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 894/2002 (17)], — v roku 2003 po vypuknutí epidémie závažného akútneho respiračného syndrómu (SARS) [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1554/2003 (18)], — v roku 2009 počas celosvetovej finančnej krízy [nariadenie Komisie (ES) č. 545/2009 (19)]. Takéto dohody by mali zahŕňať schopnosť rýchlo reagovať bez potreby dodatočnej regulácie a s možnosťou flexibilnej reakcie, a to od úplného pozastavenia uplatňovania a upravených hraničných hodnôt až po kombináciu včasného vrátenia prevádzkových intervalov a prahových hodnôt, ako to navrhuje rada WASB na letnú sezónu 2021.

3.16.

EHSV opätovne potvrdzuje svoju ochotu prispieť k ďalším diskusiám o tom, ako najlepšie obnoviť životaschopné a konkurencieschopné odvetvie leteckej dopravy v Európe. Takýto prístup by mal byť komplexný a mal by zahŕňať diskusie so všetkými zainteresovanými stranami, najmä so sociálnymi partnermi, ktorí sú výrazne ovplyvnení krízou COVID-19. Takýto komplexný prístup by mal zahŕňať preskúmanie akejkoľvek právnej úpravy alebo opatrenia, ktoré by kládlo neprimeranú záťaž na odvetvie leteckej dopravy.

---

(1)  COM/2020/818 final.

(2)  Odporúčanie rady WASB, opatrenia na úľavu z využívania prevádzkových intervalov na letiskách na severnej pologuli pre leto 2021, https://www.iata.org/contentassets/4820c05b19f148e2855db91f2a579369/wasb-northern-summer-21-recommendation-for-slot-use-relief.pdf.

(3)  Nariadenie Rady (EHS) č. 95/93 z 18. januára 1993 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách spoločenstva(Ú. v. ES L 14, 22.1.1993, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 793/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) 95/93 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách spoločenstva (Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 50).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/459 z 30. marca 2020, ktorým sa mení nariadenie Rady (EHS) č. 95/93 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 99, 31.3.2020, s. 4).

(6)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1477 zo 14. októbra 2020, ktorým sa mení nariadenie Rady (EHS) č. 95/93, pokiaľ ide o dočasné predĺženie výnimočných opatrení na riešenie následkov spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ L 338, 15.10.2020, s. 6).

(7)  Odporúčanie rady WASB, opatrenia na úľavu z využívania prevádzkových intervalov na letiskách na severnej pologuli pre leto 2021, https://www.iata.org/contentassets/4820c05b19f148e2855db91f2a579369/wasb-northern-summer-21-recommendation-for-slot-use-relief.pdf.

(8)  Člen A4E Ryanair nesúhlasí s týmto stanoviskom a svoje názory bude komunikovať osobitne.

(9)  Tamže.

(10)  Otázky a odpovede: Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 v EÚ, 21. decembra 2020, https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/qanda_20_2467.

(11)  Správa z rokovaní za okrúhlym stolom v oblasti letectva na tému „Oživenie európskeho letectva“, november 2019, https://www.aci-europe.org/downloads/resources/Aviation%20Round%20Table%20DECLARATION%20FINAL%2016.11.2020.pdf.

(12)  Eurocontrol, pracovný dokument č. 8: What COVID-19 did to European Aviation in 2020, and Outlook 2021 (Čo pandémia COVID-19 spôsobila európskemu letectvu v roku 2020 a výhľad na rok 2021), 1. januára 2021. https://www.eurocontrol.int/publication/what-covid19-did-european-aviation-2020-outlook-2021.

(13)  SWD/2020/341 final.

(14)  Toto konkrétne ustanovenie je navyše neúčinné, pretože jeho nedodržanie nemá žiadne následky. Pridelenie prevádzkových intervalov na nasledujúcu sezónu závisí od toho, či letecké spoločnosti dosiahnu hraničnú hodnotu, bez ohľadu na to, či vrátia alebo nevrátia prevádzkové intervaly v lehote troch týždňov.

(15)  Pozri poznámku pod čiarou č. 7, odôvodnenie 11.

(16)  V čase predloženia tejto správy už Nový Zéland, Malajzia a Kanada (Vancouver) prijali návrh rady WASB na leto 2021. Brazília predĺžila platné pozastavenie uplatňovanie pravidla na prevádzkové intervaly zo zimy 2020/2021. Federálny letecký úrad (FAA) USA začal konzultáciu týkajúcu sa (iba) týchto dvoch možností: predĺženia existujúcej (úplného) pozastavenia uplatňovania a návrhu rady WASB.

(17)  Ú. v. ES L 142, 31.5.2002, s. 3.

(18)  Ú. v. EÚ L 221, 4.9.2003, s. 1.

(19)  Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 24.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nový prístup k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu – druhý akčný plán pre Atlantický oceán – Aktualizovaný akčný plán pre udržateľné, odolné a konkurencieschopné modré hospodárstvo v oblasti Atlantického oceánu v Európskej únii

[COM(2020) 329]

(2021/C 123/08)

Spravodajca:

Carlos Manuel TRINDADE

Konzultácia	Európska komisia, 23. 9. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	11. 1. 2021
Prijaté v pléne	27. 1. 2021
Plenárne zasadnutie č.	557
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	257/0/7

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV súhlasí s hodnotením Komisie, že atlantický morský priestor spadajúci pod jurisdikciu členských štátov EÚ je kľúčovým faktorom hospodárskeho a sociálneho rozvoja týchto štátov, ale aj EÚ ako celku. Podľa najnovších dostupných údajov a informácií uvedených v oznámení Komisie vytvorilo modré hospodárstvo v Atlantickom oceáne v roku 2017 hrubú pridanú hodnotu vo výške 73,4 miliardy EUR a zamestnávalo 1,20 milióna osôb (1).

1.2.

EHSV tiež zdôrazňuje, že pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť, uznáva sa na úrovni EÚ aj OSN kľúčová úloha oceánov pri dekarbonizácii, výrobe kyslíka, zabezpečení potravín pre ľudí a boji proti zmene klímy a acidifikácii.

1.3.

V kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa uznáva rastúci význam modrého hospodárstva pre oživenie európskeho hospodárstva a ochranu a tvorbu pracovných miest.

1.4.

EHSV víta vypracovanie tohto druhého akčného plánu pre Atlantický oceán, pretože prispeje k oživeniu hospodárstva a zachovaniu a tvorbe pracovných miest, pričom zároveň posilní ochranu pobrežných a morských ekosystémov a prispeje k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na ňu.

1.5.

Prepojením tohto druhého akčného plánu so zásadami Európskej zelenej dohody sa vyzdvihuje ústredná úloha modrého hospodárstva pri dosahovaní cieľov udržateľnosti.

1.6.

EHSV tiež víta prístup Európskej komisie k atlantickému regiónu, ktorý zahŕňa tieto aspekty: úloha prístavov pri udržateľnom rozvoji pobrežného cestovného ruchu, akvakultúry, stavby lodí, energie z obnoviteľných zdrojov oceánov a inovácií; rozvoj modrých zručností ako záväzok k nadobudnutiu kvalitných poznatkov o oceánoch; úloha morskej energie z obnoviteľných zdrojov ako prostriedku energetickej transformácie a dôraz na zdravý oceán a odolné pobrežie.

1.7.

EHSV však navrhuje komplexnejšiu víziu, ktorá by umožnila projektom zaistiť prirodzenú interakciu medzi oblasťami zodpovedajúcimi jednotlivým pilierom.

1.8.

EHSV tiež odporúča, aby sa kládol dôraz na námorné priestorové plánovanie a riadenie, pretože bez riadne naplánovaného námorného priestoru bude ťažké zabezpečiť udržateľný rozvoj modrého hospodárstva, a to tak z hľadiska životného prostredia, ako aj z hľadiska investícií do projektov. EHSV sa domnieva, že správne námorné priestorové plánovanie (NPP) podporuje udržateľný rast námorných hospodárstiev a využívanie morských zdrojov prostredníctvom lepšieho zvládania konfliktov medzi jednotlivými sektormi a väčšej súčinnosti medzi rôznymi námornými činnosťami v súlade s uznesením, ktoré Európsky parlament prijal 15. januára 2020 s cieľom dať Európskej zelenej dohode modrý rozmer.

1.9.

EHSV sa domnieva, že v akčnom pláne by sa mali stanoviť všeobecné usmernenia pre partnerstvá v transatlantickom kontexte, keďže oblasť Atlantického oceánu má niekoľko pobreží a oceán nemá hranice, hoci by sa v rámci rozvoja modrej ekonomiky mali podporovať projekty v námornom priestore pod zvrchovanosťou pobrežných štátov EÚ.

1.10.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že ciele a opatrenia súvisiace s rybolovom a cestovným ruchom sú nedostatočné, a odporúča Komisii, aby v pláne prikladala väčšiu váhu týmto činnostiam.

1.11.

Za negatívnu považuje EHSV aj skutočnosť, že Komisia nevymedzila konkrétne opatrenia a ciele pre súostrovia, keďže ide o najvzdialenejšie regióny, v ktorých má námorné hospodárstvo ešte väčší význam než v ostatných častiach atlantického regiónu, a preto Komisii odporúča, aby ich zahrnula do plánu.

1.12.

Pokiaľ ide o partnerstvá medzi členskými štátmi a na medzinárodnej úrovni, EHSV sa nazdáva, že ciele a pravidlá by sa mali jasne vymedziť. Podľa EHSV by sa okrem pravidiel medzi členskými štátmi mal klásť osobitný dôraz na rámec partnerstiev s tretími európskymi krajinami, Spojeným kráľovstvom, Nórskom a Islandom. Nazdáva sa, že najmä v prípade Spojeného kráľovstva by sa mala venovať osobitná pozornosť opatreniam, ktoré zabraňujú strate informácií alebo oslabujú spoluprácu.

1.13.

EHSV sa domnieva, že v strategickom dokumente, akým je táto námorná stratégia pre oblasť Atlantického oceánu, by sa v súvislosti s otázkou financovania mali okrem jednoduchého uvedenia zdrojov financovania stanoviť aj všeobecné usmernenia pre schvaľovanie projektov.

1.14.

EHSV navrhuje, aby inovácie, vedecký výskum, ekologická udržateľnosť, príspevok k sociálnemu rozvoju a umiestnenie projektov vo vhodne riadenom morskom priestore boli určitým referenčným rámcom pre rozhodnutia o financovaní, a to v súlade so súborom riadne vymedzených ukazovateľov.

1.15.

EHSV dôrazne odporúča vytvoriť osobitnú rozpočtovú položku na financovanie projektov pripravených v rámci tohto druhého akčného plánu podľa vzoru iných odvetví činností, ktoré sú financované z európskych verejných zdrojov. V opačnom prípade hrozí riziko, že budú odsunuté nabok a budú sa musieť uchádzať o financovanie zo systémov, v ktorých nie sú stredobodom programov.

1.16.

Zohľadnenie odporúčaní uvedených v tomto stanovisku týkajúcich sa hodnotenia a financovania projektov, ako aj ich sledovanie a monitorovanie prispeje podľa EHSV k zvýšeniu kvality a rozsahu sociálnych, hospodárskych a environmentálnych výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť realizáciou druhého akčného plánu pre Atlantický oceán.

1.17.

EHSV sa napokon domnieva, že zohľadnenie odporúčaní uvedených v predchádzajúcich stanoviskách výboru zvyšuje šance na úspech pri realizácii plánu, najmä pokiaľ ide o vytvorenie makroregiónu v oblasti Atlantického oceánu a obnovu Atlantického fóra.

2.   Súvislosti a kontext

2.1.

Námorná stratégia pre oblasť Atlantického oceánu (2) bola prijatá v roku 2011 s cieľom podporiť udržateľný rozvoj modrej ekonomiky v členských štátoch EÚ s atlantickým pobrežím. Na jej realizáciu predložila Európska komisia v roku 2013 akčný plán pre Atlantický oceán (3).

2.2.

EHSV analyzoval každý z týchto nástrojov a vydal dve stanoviská s príslušnými závermi a odporúčaniami (4), z ktorých niektoré majú strategický význam pre vlastný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj Európy, ako napríklad možné vytvorenie makroregiónu v oblasti Atlantického oceánu, podľa vzoru pobaltského a podunajského makroregiónu, a ktoré sú stále aktuálne a relevantné.

2.3.

Odvtedy sa vymedzilo niekoľko sektorových stratégií, ktoré ovplyvnili schopnosť dosiahnuť ciele námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu, čím sa posilnilo vykonávanie jej akčného plánu: Európska zelená dohoda (5), ktorú prijala Európska komisia v decembri 2019, nová stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2030 (6), stratégia „z farmy na stôl“ (7) a.i.

2.4.

Vzhľadom na tento vývoj a s cieľom reagovať na bezprecedentnú sociálno-ekonomickú krízu vyvolanú pandémiou COVID-19 považuje Európska komisia za potrebné aktualizovať priority regionálnej spolupráce a dať nový impulz udržateľnému námornému hospodárstvu schopnému vytvárať pracovné miesta.

2.5.

Aj na tento účel Európska komisia prijala opatrenia, ktoré majú prispieť k náprave sociálnych a hospodárskych škôd a oživeniu hospodárstva v Európe, ako aj k ochrane a tvorbe pracovných miest a predstavila nový nástroj obnovy s názvom Next Generation EU (8).

2.6.

EHSV zdôrazňuje, že úsilie EÚ sa zameriava na koncepciu udržateľnosti s cieľom urobiť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent.

2.7.

V nových sektorových stratégiách sa zdôrazňuje ústredná úloha modrého hospodárstva ako kľúčovej hnacej sily udržateľného rozvoja EÚ a planéty a na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy.

2.8.

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov sa predkladá Nový prístup k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu – druhý akčný plán pre Atlantický oceán, ktorý predstavuje Aktualizovaný akčný plán pre udržateľné, odolné a konkurencieschopné modré hospodárstvo v oblasti Atlantického oceánu v Európskej únii (9) (10).

2.9.

Komisia uvádza, že tento revidovaný akčný plán je založený na predchádzajúcom preskúmaní v polovici trvania (11) a na konzultáciách dola nahor so zainteresovanými stranami a členskými štátmi z oblasti Atlantického oceánu. Z preskúmania vyplynulo, že doterajší akčný plán viedol k vytvoreniu viac ako 1 200 nových námorných projektov a umožnil preinvestovať takmer 6 miliárd EUR, a to najmä z rozpočtu EÚ.

2.10.

EHSV so záujmom konštatuje, že jedným zo záverov tohto preskúmania bola „potreba zlepšení, pokiaľ ide o tematické zameranie plánu, štruktúru riadenia a zavedenie monitorovacieho rámca“ (12), čo zodpovedá odporúčaniam v uvedených stanoviskách EHSV.

3.   Nový prístup k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu – druhý akčný plán pre Atlantický oceán

3.1.

Hlavným cieľom tohto druhého akčného plánu pre Atlantický oceán je podľa Európskej komisie dosiahnuť rast a využiť potenciál modrého hospodárstva – pričom existuje veľký potenciál tvorby pracovných miest v pobrežných oblastiach – a zároveň zachovať morské ekosystémy a prispieť k adaptácii na zmenu klímy a jej zmierneniu, a to v súlade s globálnymi záväzkami pre udržateľný rozvoj a politickými prioritami Európskej komisie na roky 2019 – 2024, konkrétne s Európskou zelenou dohodou.

3.2.

Akčný plán je rozdelený do štyroch tematických pilierov s ambíciou dosiahnuť sedem cieľov prostredníctvom konkrétnych opatrení mobilizujúcich všetky zainteresované strany v oblasti Atlantického oceánu.

3.3.

Pilier I sa zakladá na podpore atlantických prístavov ako brán a centier modrej ekonomiky.

3.3.1.

V rámci tohto piliera sa konštatuje, že prístavy a ich prevádzkovatelia môžu zohrávať významnú úlohu pri udržateľnom rozvoji aktivít zameraných na modrú ekonomiku: pobrežný cestovný ruch, akvakultúra, stavba lodí, ako aj rozvíjajúce sa odvetvia, napríklad morské obnoviteľné zdroje, ktoré môžu slúžiť ako katalyzátory inovácie v rámci týchto a iných modrých aktivít.

3.3.2.

Konštatuje sa, že prístavy by si prostredníctvom spolupráce mohli zabezpečiť financovanie inteligentnej infraštruktúry a mohli prispieť k dekarbonizácii morských zdrojov.

3.3.3.

V pláne sa stanovuje, že prostredníctvom uvedených konkrétnych opatrení by a mali dosiahnuť dva konkrétne ciele: „prístavy ako vstupné brány obchodu v Atlantickom oceáne“ a „prístavy ako katalyzátory podnikania“.

3.4.

Pilier II sa zameriava na vytvorenie vhodného súboru modrých zručností, ktoré obstoja v budúcnosti, a na nadobúdanie poznatkov o oceánoch ako spôsobe ako pritiahnuť mladé talenty do modrého hospodárstva a zvýšiť konkurencieschopnosť.

3.4.1.

Podstatou tohto piliera je potreba zaistiť, aby budúce generácie mali lepšiu kvalifikáciu a boli lepšie informované.

3.4.2.

Na tento účel sa v druhom akčnom pláne stanovujú pre tento pilier konkrétne ciele: „kvalitné vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie“, ako aj konsolidácia „poznatkov o oceánoch“.

3.5.

Pilier III sa zameriava na morskú energiu z obnoviteľných morských zdrojov ako ústredné prvky prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

3.5.1.

V oznámení sa uvádza, že oblasť Atlantického oceánu v EÚ je lídrom, pokiaľ ide o vývoj a testovanie nových morských obnoviteľných zdrojov energie a že „na dosiahnutie ďalšieho stupňa rozvoja, predovšetkým komerčnej pripravenosti úspešných prototypov, je nevyhnutné zachovať si vedúce postavenie v oblasti technológií, udržať talenty a zabezpečiť dostupnú čistú energiu, zároveň však prihliadať na možné vplyvy na morské prostredie a spôsob ich zmierňovania“.

3.5.2.

V druhom akčnom pláne sa uvádza, že prostredníctvom určených konkrétnych opatrení sa má dosiahnuť jeden konkrétny cieľ: „podpora uhlíkovej neutrality prostredníctvom energie z obnoviteľných morských zdrojov“.

3.6.

Pilier IV sa zasadzuje za zdravý oceán a odolné pobrežia.

3.6.1.

Atlantické pobrežie EÚ je vzhľadom na vysokú intenzitu ľudských činností v tejto oblasti ohrozené.

3.6.2.

K tejto skutočnosti treba pridať negatívne účinky veľkých búrok, záplav, erózie a neustáleho zvyšovania hladiny morí rýchlym tempom, ktoré majú tendenciu sa zhoršovať v dôsledku zmeny klímy, ktorá spôsobuje nárast extrémnych výkyvov počasia.

3.6.3.

Hluk a znečistenie morí, a to najmä plastami, dosahujú veľmi vysokú úroveň, čo ohrozuje prírodný kapitál a hospodárske činnosti.

3.6.4.

V akčnom pláne sa ako nevyhnutné označujú opatrenia na riadenie klimatických rizík a prispôsobenie sa týmto rizikám, a tiež na podporu obehového hospodárstva, nulového znečistenia, energetickej efektívnosti a zachovania biodiverzity, pričom tieto opatrenia majú byť hlavnými zásadami rozvoja a tvorby pracovných miest.

3.6.5.

S cieľom presadzovať tento prístup sa v druhom akčnom pláne stanovujú pre tento pilier tieto konkrétne ciele: „odolnejšie pobrežia“ a „boj proti znečisťovaniu mora“.

3.7.

Pokiaľ ide o riadenie akčného plánu, zavádzajú sa opatrenia v oblasti koordinácie, vykonávania a podávania správ, ako aj mobilizácie finančných prostriedkov a financovania.

3.7.1.

V súvislosti s koordináciou existujú dve úrovne: politická koordinácia je v rukách ministrov zodpovedných za námorné záležitosti z členských štátov s atlantickým pobreží a regionálna koordinácia, ktorú zabezpečuje Výbor stratégie pre Atlantický oceán. Ten zaisťuje zapojenie zástupcov pobrežných regiónov alebo iných subjektov.

3.7.2.

Pokiaľ ide o vykonávanie a poskytovanie informácií, stanovujú sa pravidlá na objasnenie postupov.

3.7.2.1

Pre verejné aj súkromné zainteresované strany sa definuje súbor podmienok vykonávania akčného plánu a mechanizmu monitorovania a poskytovania informácií a zdôrazňuje sa spoločná zodpovednosť EÚ a zúčastnených členských štátov.

3.7.2.2

Cieľom monitorovacieho a hodnotiaceho mechanizmu je monitorovať a hodnotiť, do akej miery sa dosiahli ciele akčného plánu, v dôsledku čoho sa vykonajú budúce zmeny akčného plánu.

3.7.3.

Pokiaľ ide o mobilizáciu finančných prostriedkov a financovanie, treba pripomenúť niekoľko úvah.

3.7.3.1

Zdôrazňuje sa, že v rozpočte EÚ neboli na akčný plán pre Atlantický oceán vyčlenené žiadne finančné prostriedky. Plán sa bude opierať najmä o finančné nástroje mobilizované na národnej úrovni a na úrovni EÚ.

3.7.3.2

Vymenúvajú sa fondy, programy a mechanizmy, ktoré môžu využívať členské štáty EÚ a pobrežné regióny.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

EHSV oceňuje iniciatívu Európskej komisie v podobe aktualizovaného akčného plánu pre oblasť Atlantického oceánu, ktorý zahŕňa viaceré nedávno prijaté európske odvetvové stratégie.

4.2.

EHSV víta skutočnosť, že Komisia začlenila do tohto revidovaného plánu pripomienky a odporúčania, ktoré EHSV uviedol vo svojich stanoviskách k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu a predchádzajúcemu akčnému plánu, najmä pokiaľ ide o tematickú orientáciu, štruktúru riadenia a rámec monitorovania.

4.3.

EHSV víta štruktúrovanejší prístup druhého akčného plánu v súlade s tematickým prístupom k určovaniu opatrení, ktoré sa majú vykonať, a to na základe konzultácií zdola nahor v polovici trvania.

4.4.

EHSV zdôrazňuje, že tematické oblasti sú naviazané na európske ciele udržateľnosti, pokiaľ ide o rozvoj činností modrého hospodárstva, vytváranie kvalifikovaných pracovných miest a nadobúdanie poznatkov o oceánoch, podporu dekarbonizácie a prechodu na čistú energiu a obnovu a ochranu prírodného kapitálu a pobrežných ekosystémov.

4.5.

EHSV odporúča, aby sa v súvislosti s vytváraním modrých zručností zaviedli opatrenia na lepšie uznávanie odborných skúseností pri stanovovaní učebných osnov pre námorné povolania.

4.6.

EEHSV negatívne vníma nedostatočné ciele a opatrenia súvisiace s rybolovom a cestovným ruchom, keďže ide o dve činnosti modrého hospodárstva s najväčšou váhou z hľadiska prínosu k hrubej pridanej hodnote a vytváraniu pracovných miest, ako aj z hľadiska ich vplyvu na morský ekosystém v oblastiach, ktoré sú priamo súčasťou atlantického regiónu. Odporúča Komisii, aby venovala väčšiu pozornosť týmto činnostiam, čím by sa odstránil uvedený nedostatok.

4.7.

Za negatívnu považuje EHSV aj skutočnosť, že Komisia nevymedzila konkrétne opatrenia a ciele pre súostrovia, keďže ide o najvzdialenejšie regióny, v ktorých má modré hospodárstvo ešte väčší význam než v ostatných častiach atlantického regiónu, a preto Komisii odporúča, aby ich zahrnula do plánu.

4.8.

EHSV poukazuje na zvýšenie kvality a transparentnosti vyplývajúce zo zavedenia monitorovacieho rámca, ktorý umožní upraviť budúce zmeny plánu podľa jeho realizácie a rozsahu, v akom boli dosiahnuté ciele.

4.9.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nezohľadnila odporúčania uvedené v predchádzajúcich stanoviskách EHSV na vytvorenie makroregiónu v oblasti Atlantického oceánu podľa vzoru pobaltského a podunajského regiónu, ako aj zachovanie Atlantického fóra.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1.

EHSV sa nazdáva, že je potrebné vykonať analýzu súladu druhého akčného plánu s európskou stratégiou pre námorné otázky t. j. s integrovanou námornou politikou EÚ (INP) (13).

5.2.

INP predstavuje politický rámec na podporu udržateľného rozvoja všetkých námorných činností a pobrežných regiónov prostredníctvom lepšej koordinácie politík týkajúcich sa oceánov, morí, ostrovov, pobrežných a najvzdialenejších regiónov a námorných odvetví a prostredníctvom rozvoja prierezových nástrojov.

5.3.

Hlavné ciele a zodpovedajúce oblasti činnosti INP sú: posilniť udržateľné využívanie oceánov a morí, vybudovať vedomostnú a inovačnú základňu pre námornú politiku; zlepšovať kvalitu života v pobrežných regiónoch; presadzovať vedúce postavenie Európy v medzinárodných námorných záležitostiach prostredníctvom posilnenej spolupráce na úrovni medzinárodnej správy oceánov a v európskom meradle prostredníctvom európskej susedskej politiky a zvyšovať viditeľnosť námornej Európy.

5.4.

INP zahŕňa tieto konvergentné oblasti politiky: modrý rast (14), námorné údaje a vedomosti (15), námorné priestorové plánovanie a integrovaný námorný dohľad.

5.5.

EHSV odporúča, aby informácie, údaje a poznatky získané v tejto súvislosti boli voľne dostupné a bezplatné pre organizácie, sektor vedy a vzdelávania a tiež pre projekty súvisiace s morom, a to aj pod podmienkou dôvernosti a výhrady, ak je to potrebné. V tejto súvislosti EHSV odporúča lepšiu koordináciu medzi rôznymi monitorovacími orgánmi v oblasti Atlantického oceánu s cieľom vytvoriť účinné, prístupné a interoperabilné databázy.

5.6.

EHSV sa domnieva, že strategický dokument, akým je námorná stratégia v oblasti Atlantického oceánu, musí byť jasný a stručný, pokiaľ ide o ciele a spôsob, akým ich navrhuje dosiahnuť. EHSV preto odporúča, aby sa tento dokument ďalej rozpracoval, pokiaľ ide o otázky, ktoré sa javia ako kľúčové pre takýto strategický dokument.

5.7.

EHSV sa domnieva, že druhý akčný plán kladie veľký dôraz na modré hospodárstvo a poznatky a cení si ich, čo je pozitívne. Odporúča sa však náležite zohľadniť význam námorného priestorového plánovania a riadenia a medzinárodných partnerstiev.

5.8.

Pokiaľ ide o námorné priestorové plánovanie a riadenie, zvýšenie ľudského vplyvu na oceány spolu s rýchlym rastom dopytu po námornom priestore na rôzne účely, ako sú rybolovné činnosti, zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori a ochrana ekosystémov, ako aj rýchlym rastom konkurencie, zdôraznili naliehavú potrebu integrovaného riadenia oceánov a vytvorenia rámca pre námorné priestorové plánovanie (16).

5.8.1.

EHSV sa domnieva, že správne námorné priestorové plánovanie podporuje udržateľný rast námorných hospodárstiev a využívanie morských zdrojov prostredníctvom lepšieho zvládania konfliktov a väčšej súčinnosti medzi rôznymi námornými činnosťami v súlade s uznesením, ktoré Európsky parlament prijal 15. januára 2020 s cieľom dať Európskej zelenej dohode modrý rozmer.

5.8.2.

Vytvorenie spoločného európskeho rámca pre NPP má niekoľko výhod: prispieva k obmedzovaniu konfliktov medzi sektormi a vytvára synergie medzi rôznymi činnosťami; podporuje investície vytváraním predvídateľnosti, transparentnosti a jasných pravidiel; posilňuje cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom rozvíjať siete a platformy na výrobu energie, námorné trasy, budovať ropovody, klásť podmorské káble a vykonávať iné činnosti, ale aj vytvárať koherentné siete chránených oblastí; chráni životné prostredie včasnou identifikáciou vplyvu a príležitostí na viacnásobné využívanie priestoru.

5.8.3.

Podpora vymedzenia námorných priestorových plánov, posilnenie námorného priestorového plánovania dodržaním lehoty na jeho zavedenie do roku 2021, ako aj koordinácia medzi jednotlivými členskými štátmi prispieva k plneniu všetkých cieľov námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu a INP, pokiaľ ide o environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť.

5.8.4.

EHSV sa preto nazdáva, že druhý akčný plán pre námornú stratégiu v oblasti Atlantického oceánu bude musieť zohľadniť túto otázku, pretože bez toho bude ťažké zabezpečiť udržateľný rozvoj modrého hospodárstva, či už z environmentálneho a sociálneho hľadiska alebo z hľadiska investícií do projektov.

5.8.5.

EHSV odporúča, aby sa v druhom akčnom pláne kládol väčší dôraz na význam námorného priestorového plánovania pre rozvoj modrej ekonomiky, najmä pokiaľ ide o piliere I, II a IV.

5.8.6.

EHSV tiež odporúča, aby sa plánované monitorovanie a hodnotenie vykonávalo v rámci NPP v súlade s príslušnými ukazovateľmi a aby sa pri prístupe k financovaniu zaviedla podmienka, že sa budú uprednostňovať projekty, ktoré sa majú realizovať v správne riadenom námornom priestore.

5.9.

Pokiaľ ide o partnerstvá medzi členskými štátmi a na medzinárodnej úrovni, EHSV sa nazdáva, že ciele a pravidlá by sa mali jasne vymedziť.

5.9.1.

Oblasť Atlantického oceánu má niekoľko pobreží a oceán nemá hranice, a preto by sa podľa EHSV mali v rámci štyroch pilierov druhého akčného plánu začleniť sociálne, environmentálne a hospodárske partnerstvá, ako aj inovácie a vedecký výskum.

5.9.2.

Podľa EHSV by sa okrem pravidiel medzi členskými štátmi mal klásť osobitný dôraz na rámec partnerstiev s tretími európskymi krajinami, Spojeným kráľovstvom, Nórskom a Islandom. Nazdáva sa, že najmä v prípade Spojeného kráľovstva by sa mala venovať osobitná pozornosť opatreniam, ktoré zabraňujú strate informácií alebo oslabujú spoluprácu.

5.9.3.

Hoci by sa v rámci rozvoja modrej ekonomiky mali podporovať projekty v námornom priestore pod zvrchovanosťou pobrežných štátov EÚ, EHSV odporúča, aby námorná stratégia obsahovala vymedzenie všeobecných usmernení pre transatlantické partnerstvá, a to tak pre vytvorenie partnerstiev so štátmi na americkom pobreží Atlantického oceánu, ako aj s africkými krajinami (17).

5.10.

Pokiaľ ide o mobilizáciu finančných prostriedkov a financovanie, EHSV odporúča, aby sa v druhom akčnom pláne jasne a jednoznačne stanovili zdroje financovania, pravidlá prideľovania finančných prostriedkov a spôsob monitorovania a hodnotenia realizácie projektov.

5.10.1.

V oznámení Európskej komisie sa konštatuje, že úspešná realizácia opatrení uvedených v akčnom pláne si bude vyžadovať kombináciu verejných investícií z rozpočtov členských štátov a EÚ so súkromnými prostriedkami, čo EHSV víta.

5.10.2.

Na tento účel sa uvádza zoznam fondov a programov, ktoré majú členské štáty a ich pobrežné regióny k dispozícii. EHSV odporúča, aby bol tento zoznam úplný a zahŕňal ďalšie mechanizmy financovania, ako je napríklad mechanizmus EHPGrants (18), ktorý bude obzvlášť užitočný v budúcich partnerstvách s európskymi tretími krajinami.

5.10.3.

EHSV sa domnieva, že v strategickom dokumente, akým je táto námorná stratégia v oblasti Atlantického oceánu, by sa mali okrem jednoduchého uvedenia zdrojov financovania stanoviť aj všeobecné usmernenia pre rozhodovanie o schvaľovaní projektov.

5.10.4.

EHSV odporúča vytvoriť tabuľku monitorovania a hodnotenia s presne vymedzenými ukazovateľmi vrátane inovácií, vedeckého výskumu, ekologickej udržateľnosti, príspevku k sociálnemu rozvoju a integrácie do riadeného námorného priestoru, ktorý bude referenčným bodom pri prijímaní rozhodnutí o financovaní.

5.10.5.

EHSV dôrazne odporúča vytvoriť osobitnú rozpočtovú položku, aká už existuje pre iné európske oblasti a odvetvia činností, ktoré sú financované z európskych verejných zdrojov. Vykonávanie akčného plánu pre Atlantický oceán v skutočnosti nie je hlavným cieľom žiadneho z uvedených fondov a programov, čo oslabuje jeho schopnosť dosahovať výsledky.

---

(1)  Oneskorenie v štatistikách sťažuje definovanie európskych politík, ktoré sú prispôsobené realite členských štátov a komplikujú monitorovanie ich vykonávania. EHSV sa domnieva, že v tejto oblasti by sa mal prijať silný záväzok.

(2)  COM(2011) 782 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX:52011DC0782.

(3)  COM(2013) 279 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1395674057421&uri=CELEX:52013DC0279.

(4)  Stanovisko EHSV na tému Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu (Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 24) – Stanovisko EHSV na tému Akčný plán námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu – Ako dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 77).

(5)  COM(2019) 640 final.

(6)  COM(2020) 380 final.

(7)  COM(2020) 381 final.

(8)  COM(2020) 456 final.

(9)  COM(2020) 329 final.

(10)  SWD(2020) 140 final.

(11)  SWD(2018) 49 final, https://ec.europa.eu/maritimeaffairs/sites/maritimeaffairs/files/swd-2018-49_pt.pdf.

(12)  Tamže.

(13)  COM(2007) 575.

(14)  COM(2012) 494; COM(2014) 254; COM(2008) 768; COM(2013) 229; COM(2014) 008; COM(2014) 086; strategický plán Building Energy efficiency for Europe.

(15)  Plán týkajúci sa stratégie Poznatky o mori 2020: od mapovania morského dna k oceánskym prognózam (SWD (2014) 0149).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ (Ú. v. EÚL 257, 28.8.2014, s. 135) .

(17)  Príkladom osvedčeného postupu je panel na vysokej úrovni pre udržateľné morské hospodárstvo (High Level Panel for a Sustainable Ocean Economy), ktorý pozostáva zo zástupcov 14 krajín vrátane dvoch európskych: Portugalska a Nórska.

(18)  EEAGrants: granty EHP a Nórska boli výsledkom zapojenia Islandu, Lichtenštajnska a Nórska do vnútorného trhu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje Dohoda o EHP.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov

[COM(2020) 562 final]

(2021/C 123/09)

Spravodajca:	Arnold PUECH D'ALISSAC (FR – I)
Pomocný spravodajca:	Jan DIRX (NL – III)

Konzultácia	Európska komisia, 11. 11. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	11. 1. 2021
Prijaté v pléne	27. 1. 2021
Plenárne zasadnutie č.	557
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	216/6/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV s potešením víta oznámenie Komisie Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov. Rozhodnutie Komisie zvýšiť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 na 55 % je vo veľkej miere v súlade s predchádzajúcim stanoviskom výboru o európskom právnom predpise v oblasti klímy.

1.2.

Pracovať s nulovou čistou hodnotou z čiastkových cieľov je možné len pod podmienkou, že je zaručená integrita systému vrátane presnej kalkulácie objemu emisií a absorpcie uhlíka.

1.3.

EHSV je presvedčený, že je veľmi dôležité, aby občania a sociálni partneri vedeli, ako možno dosiahnuť cieľové hodnoty emisií a čo to znamená pre ich prácu a život. Je to nevyhnutné na podporu všetkých opatrení, ktoré sa majú prijať. Mali by sa preto prijať opatrenia na zabezpečenie rovnakého rozdelenia rizík a príležitostí, aby sa zabezpečila istota a stabilita.

1.4.

Výbor súhlasí s Komisiou, že výdavky na obnovu po pandémii COVID-19 sa musia skombinovať s ambicióznymi opatreniami v oblasti klímy, aby sa zabránilo plytvaniu peniazmi a uviaznutým aktívam, čo by neskôr videlo k tomu, že budú potrebné ďalšie zdroje. Musí sa zabezpečiť, aby sa tieto investície skutočne využívali v duchu udržateľnej politiky v oblasti klímy, ktorá stavia občanov do centra pozornosti.

1.5.

Komisia má v úmysle predložiť nevyhnutné podrobné legislatívne návrhy do júna 2021. EHSV vyzýva spoluzákonodarcov, aby neprekračovali tento časový rámec a ukončili legislatívny proces do decembra 2021, pretože inak bude rámec na dosiahnutie cieľa do roku 2030 príliš krátky.

1.6.

EHSV odporúča, aby Komisia uprednostnila aktualizáciu európskych právnych predpisov o prechode na palivá z obnoviteľných zdrojov.

1.7.

EHSV navrhuje, aby sa v delegovanom akte nariadenia o taxonómii zohľadnili nové klimatické ciele pre poľnohospodárstvo vo Fonde obnovy v rámci nástroja Next Generation EU, aby sa zabezpečil rozšíriteľný prechod. Ako sa navrhuje teraz, delegovaný akt poskytuje prechodné nástroje len pre produkciu pre špecifickú skupinu zákazníkov. Len holistický prechod na poľnohospodárstvo šetrné ku klíme zabezpečí udržateľný potravinársky sektor v budúcnosti. Potravinový reťazec musí zvýšiť udržateľné investície a podporiť prechod.

1.8.

EHSV požaduje osobitný program EÚ v oblasti biohospodárstva, ktorý uľahčí investície a vytvorí dodávateľské reťazce na úrovni obcí a poľnohospodárskych podnikov.

1.9.

EHSV poukazuje na záver uvedený v posúdení vplyvu, že dosiahnutie 55 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 by nielen pevne nasmerovalo EÚ k dosiahnutiu klimatickej neutrality, ale tiež by urobilo z európskych podnikov a priemyslu svetových priekopníkov. Preto musí EÚ zabezpečiť, aby jej obchodná politika a jej obchodné dohody boli v súlade s jej ambíciami v oblasti klímy. Výbor takisto odporúča, aby Komisia venovala osobitnú pozornosť možným následkom pre občanov tretích krajín s nízkym príjmom.

1.10.

EHSV dôrazne podporuje vyhlásenie Komisie, že občania sú „kľúčovými partnermi v boji proti zmene klímy“, pretože sa domnieva, že aktívna účasť „všetkých častí spoločnosti“ je nevyhnutnou podmienkou úspešnej politiky v oblasti klímy v EÚ. Výbor preto opakovane navrhuje vytvoriť platformu zainteresovaných strán európskeho klimatického paktu.

1.11.

EHSV taktiež vyzýva členské štáty, aby pracovali na zavedení spoločných kritérií a spoločných ukazovateľov na európskej úrovni ako prvý krok k lepšiemu meraniu energetickej chudoby v nadväznosti na odporúčanie Komisie zo 14. októbra 2020 o energetickej chudobe [C(2020) 9600 final].

1.12.

EHSV víta, že Komisia správne vyzýva na to, že transformáciu nášho hospodárstva musia nutne sprevádzať investície do rekvalifikácie, ďalšieho vzdelávania a stáleho vzdelávania mnohých profesijných skupín. Okrem toho treba prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby nové pracovné príležitosti viedli k vyššiemu počtu pracovných miest s dôstojnými mzdami a dobrými pracovnými podmienkami.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV s potešením víta oznámenie Komisie Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov. Rozhodnutie Komisie zvýšiť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 na 55 % je vo veľkej miere v súlade s predchádzajúcim stanoviskom výboru k európskemu právnemu predpisu v oblasti klímy (1).

2.2.

Na rozdiel od cieľa, ktorý v súčasnosti Komisia navrhuje po prvý raz, a to znížiť emisie do roku 2030, stanovisko EHSV týkajúce sa cieľa znížiť emisie o 55 % nebolo čistým cieľom. Cieľ Komisie ním je. To znamená, že Komisia z hľadiska svojho cieľa zaostáva za odporúčaniami výboru.

2.3.

EHSV sa domnieva, že keďže Komisia v európskom právnom predpise v oblasti klímy uplatňuje cieľ nulových emisií do roku 2050, mal by sa v konečnom dôsledku plne zohľadniť záchyt uhlíka. Na dosiahnutie tohto cieľa je logické pracovať s nulovou hodnotou z priebežných cieľov. Je to však možné len pod podmienkou, že je zaručená integrita systému vrátane presnej kalkulácie objemu emisií a absorpcie uhlíka.

2.4.

Výbor podporuje záver Komisie, že je potrebné zvýšiť ambíciu EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 na 55 %. Zníženie emisií skleníkových plynov môže zlepšiť životné podmienky a zdravie, vytvárať pracovné miesta a znižovať účty za energie za predpokladu, že je a bude možné uskutočniť nevyhnutné súkromné a verejné investície správne nasmerované k dosiahnutiu udržateľnosti. EÚ zintenzívňuje ambície v oblasti klímy a preukazuje tým aj svoju globálnu zodpovednosť. Výbor sa však domnieva, že je dôležité a potrebné z krátkodobého hľadiska objasniť, ako je možné dosiahnuť nový cieľ v tomto relatívne krátkom časovom období do roku 2030.

2.5.

Výbor tiež uznáva, že sociálny a hospodársky vplyv na európskych občanov a podniky na individuálnej úrovni pri plnení súčasného a nového cieľa do roku 2030 vôbec nie je úplne jasný. EHSV je presvedčený, že je veľmi dôležité, aby občania a sociálne partneri vedeli, ako možno dosiahnuť tieto ciele a čo to znamená pre ich prácu a život. Je to nevyhnutné na podporu všetkých opatrení, ktoré sa majú prijať, pretože budú mať rôzny vplyv na európskych občanov vo všetkých členských štátoch a regiónoch. Mali by sa preto prijať opatrenia na zabezpečenie rovnakého rozdelenia rizík a príležitostí v súvislosti s týmto procesom, aby sa zabezpečila istota a stabilita.

2.6.

Výbor odporúča Komisii, aby venovala osobitnú pozornosť možným následkom pre občanov tretích krajín s nízkym príjmom. EÚ by sa mala usilovať o zmiernenie prípadných negatívnych následkov. EÚ by mala podporovať ich vývoj smerom ku klimatickej neutralite, pričom treba mať na pamäti, že rozvojové krajiny sú podľa Parížskej dohody oprávnené mierne zvýšiť objem emisií skleníkových plynov.

2.7.

Výbor súhlasí s Komisiou, že pandémia, ktorej teraz čelíme, nie je argumentom na to, aby sme odsúvali riešenie problému zmeny klímy. Naopak, ako uvádza aj Komisia, „bezprecedentná európska hospodárska reakcia na COVID-19 ponúka jedinečnú príležitosť urýchliť prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo“. V záujme čo najefektívnejšie rozvoja politiky v tejto situácii, výbor odporúča Komisii, aby dôkladne preskúmala, ako funguje mechanizmus trhovej stabilizačnej rezervy (EU ETS) a prístup vychádzajúci zo spoločného úsilia, pokiaľ ide o súčasný pokles emisií skleníkových plynov s cieľom do určitej miery znížiť nevyužité právne možnosti pre emisie.

2.8.

Ak budeme teraz energicky pracovať na zvýšení cieľa znižovania do roku 2030, uľahčí to budúcim generáciám skutočné dosiahnutie stanoveného cieľa klimatickej neutrality do roku 2050. Pretože čím menej opatrení EÚ v nasledujúcich desiatich rokoch podnikne, tým strmšia a náročnejšia bude cesta znižovania po roku 2030. Výbor preto očakáva návrhy na dosiahnutie cieľa 55 % do roku 2030, ktoré Komisia predloží najneskôr do júna 2021. EHSV odporúča prístup s rozmanitým súborom nástrojov, ktorý okrem právnych predpisov obsahuje aj finančné nástroje, napríklad nariadenie o referenčných hodnotách a nariadenie o taxonómii. Je dôležité dôkladne posúdiť účinok týchto nových prístupov.

2.9.

Výbor súhlasí s Komisiou, že „výdavky na obnovu musíme kombinovať s ambicióznymi opatreniami v oblasti klímy, aby sme sa vyhli plytvaniu peniazmi a uviaznutým aktívam, následkom čoho by sme v budúcnosti potrebovali ďalšie zdroje“. Musí sa zabezpečiť, aby sa tieto investície skutočne využívali v duchu udržateľnej politiky v oblasti klímy, ktorá stavia občanov do centra pozornosti. Výbor sa touto otázkou podrobne zaoberal už vo svojom uznesení o návrhoch na rekonštrukciu a obnovu hospodárstva po skončení krízy súvisiacej s ochorením COVID-19 (2).

2.10.

Ako jednu z výhod energetickej transformácie uvádza Komisia zníženie závislosti od dovozu fosílnych palív (s. 6). Výbor však chce zvážiť tento aspekt medzinárodného obchodu v čo najväčšom rozsahu. Medzinárodné obchodné dohody a hodnotové reťazce musia spĺňať požiadavky ekologického a udržateľného rozvoja a musia obsahovať záväzné povinnosti náležitej starostlivosti pre podniky alebo, ako sa uvádza v záveroch z nedávnej schôdze Európskej rady v decembri, „EÚ zabezpečí, aby jej obchodná politika a jej obchodné dohody boli v súlade s jej ambíciami v oblasti klímy.“ EHSV sa domnieva, že je veľmi žiaduce dôkladné prešetrenie tejto otázky.

2.11.

Pri posudzovaní vplyvu je dôležité uznať, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 má bezprecedentné hospodárske, sociálne a environmentálne následky, čo má dosah na vplyvy opatrení, ktoré sa majú prijať na zmiernenie zmeny klímy.

2.12

EHSV zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité, aby sa zvýšenie cieľa znižovania emisií skleníkových plynov stanovilo spolu s dobre financovaným Fondom na spravodlivú transformáciu na európskej úrovni a opatreniami na podporu občanov, pracovníkov a podnikov pri prispôsobovaní sa nadchádzajúcim zmenám. EHSV pochybuje o tom, že suma vo výške 7,5 miliardy EUR z VFR a 10 miliárd EUR z Fondu obnovy v rámci nástroja Next Generation EU sú dostatočné.

3.   Právne predpisy

3.1.

Komisia má v úmysle predložiť nevyhnutné podrobné legislatívne návrhy do júna 2021. EHSV vyzýva spoluzákonodarcov, aby neprekračovali tento časový rámec a ukončili legislatívny proces do decembra 2021, pretože inak bude rámec na dosiahnutie cieľa do roku 2030 príliš krátky. K dispozícii sú pomerne jednoduché zmeny nariadení, ako napríklad zvýšenie lineárneho faktora stropu EU ETS a percentuálne zníženie emisných kvót pre ESR pre každý členský štát.

3.2.

EHSV so zreteľom na zásady spravodlivej transformácie odporúča, aby Komisia uprednostnila aktualizáciu európskych právnych predpisov o prechode na obnoviteľné palivá. Výdavky na priame alebo nepriame dotácie fosílnych palív, napríklad prostredníctvom oslobodenia od dane alebo jej zníženia, by sa mali použiť na urýchlenie rozvoja udržateľných zdrojov energie. Alebo ako sa uvádza v článku 2 Parížskej dohody v záujme „zosúladiť finančné toky s cestou k nízkym emisiám skleníkových plynov a vývoju odolnému proti zmenám klímy“. Výbor však zdôrazňuje, že tieto opatrenia nesmú ísť na úkor potravinárskej výroby, ako sa uvádza aj v Parížskej dohode (článok 2 ods. 1 písm. b).

3.3.

Výbor podporuje zámer Komisie zahrnúť všetky emisie zo spaľovania fosílnych palív do EU ETS, pokiaľ tým nie je ohrozená spoľahlivosť systému (monitorovanie, podávanie správ, overovanie). Je však potrebné zvážiť, o koľko je potrebné znížiť emisné kvóty (zníženie stropu), pretože až potom bude EU ETS účinný.

3.4.

EHSV víta východiskový bod, ktorým je neškodiť (s. 5). Tento prístup navrhuje aj Komisia vo svojom návrhu ôsmeho všeobecného environmentálneho akčného programu do roku 2030 (COM (2020) 652 final), v ktorom sa uvádza, že „všetky iniciatívy EÚ [musia dodržiavať] zelený prísľub ‚neškodiť‘“. Význam tohto „prísľubu“ súvisí s „posilnením integrovanej koncepcie vývoja a vykonávaním politiky, predovšetkým uplatňovaním hľadiska udržateľnosti vo všetkých relevantných iniciatívach a projektoch na vnútroštátnej úrovni i úrovni EÚ“. Výbor podporuje význam zosúlaďovania a integrácie pri urýchľovaní ambícií v oblasti klímy do roku 2030, zaujímalo by ho však, aké kroky mieni Komisia podniknúť na uskutočnenie tohto cieľa. Kladie si tiež otázku, prečo sa tento prístup nazýva „zásadou“ (zatiaľ čo sa v iných dokumentoch Komisie nazýva prísľubom) a ako táto prípadná „zásada“ následne súvisí s článkom 11 ZFEÚ a zásadami kodifikovanými v článku 191 ZFEÚ.

3.5.

Výbor podporuje Komisiu v jej zámere zvoliť si mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach, ako jeden z nástrojov, aby sa zabránilo úniku uhlíka – spolu s vytváraním trhu s nízkouhlíkovými výrobkami a dostupnosťou nákladovo a uhlíkovo neutrálnych zdrojov energie a programov financovania – v prípade, keď naši partneri nemajú ambíciu porovnateľného zvýšenia, keďže EÚ zvyšuje svoje ambície v oblasti klímy. Je dôležité venovať pozornosť účinnosti a spoľahlivosti tohto mechanizmu a účinkom jeho uplatňovania na rozvojové krajiny. Ak tieto opatrenia povedú k spomaleniu hospodárskeho rozvoja určitých krajín, sú potrebné kompenzačné opatrenia, ako napríklad prenos technológií.

3.6.

Výbor odporúča Komisii, aby poskytla aktuálne informácie o miere súladu s platnými právnymi predpismi EÚ v oblasti klímy a energetiky a o tom, aké konania o porušení práv sa v tejto súvislosti začali. EHSV tiež odporúča, aby Komisia na svojom webovom sídle poskytla jasné informácie o dodržiavaní smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a smernice o energetickej efektívnosti členskými štátmi. Mohla by Komisia – s pomocou EHP – každoročne pripraviť komplexné aktualizované informácie o účinnosti súčasných právnych predpisov v oblasti klímy a energetiky (všetky spolu) vrátane zmienky o neplnení záväzkov?

3.7.

V posúdení vplyvu by sa mali preskúmať možnosti zlepšiť záchyt skleníkových plynov v poľnohospodárskej pôde, lesoch a biomateriáloch. Parlament by mal vypracovať svoju pozíciu k systémom uhlíkových kreditov s cieľom zintenzívniť odstraňovanie uhlíka. Príležitosť vytvoriť nové obchodné modely prostredníctvom trhových opatrení v oblasti ukladania uhlíka a súkromne financovaných systémov uhlíkových kreditov ponúka možnosť udržateľne zvyšovať produktivitu v súlade s cieľmi v oblasti klímy, biodiverzity a úrodnosti pôdy a znižovať riziko dezertifikácie. Okrem toho je výbor presvedčený, že zodpovednosť za záchyty a uhlíkové kredity by mali mať tí, ktorí uskutočnili potrebné investície, či už ide o súkromné alebo verejné subjekty.

4.   Poľnohospodárstvo

4.1.

Treba posilniť adaptáciu na zmenu klímu a EÚ by mala vypracovať a vykonávať adaptačné stratégie. Zraniteľnosť lesných, poľnohospodárskych a potravinových systémov voči nepriaznivým vplyvom zmeny klímy sa musí odraziť v adaptačných opatreniach.

4.2.

Európska zelená dohoda, stratégia „z farmy na stôl“ a právny predpis v oblasti klímy sú zamerané na klimatickú neutralitu do roku 2050, ako to schválili EP, EK a Rada. Na riešenie tohto problému je však potrebné, aby sa v rámci VFR, rozpočtu SPP a Fondu obnovy v rámci nástroja Next Generation EU sprístupnili dostatočné zdroje. V opačnom prípade nemožno od poľnohospodárov očakávať, že vykonajú potrebné kroky na dosiahnutie stanovených cieľov. Hodnota nízkouhlíkových produktov sa musí vytvoriť prostredníctvom trhov s uhlíkom, ak nie je možný prístup k finančným prostriedkom. Poľnohospodári zohrávajú svoju úlohu pri riešení a v prípade potreby požiadajú o vyššie finančné zdroje.

4.3.

Súčasná kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukazuje, že potravinovú bezpečnosť nemôžu v EÚ považovať za samozrejmosť a že potravinárska výroba si vyžaduje v rámci cieľov v oblasti klímy do roku 2030 osobitnú pozornosť. V uznesení výboru o období po pandémii COVID-19 sa uvádza, že je potrebné zvýšiť odolnosť a udržateľnosť nášho potravinového systému obnovením diverzifikovanejších modelov poľnohospodárstva, podporou lokalizovaných distribučných centier potravín a kratších dodávateľských reťazcov, ako aj zlepšením prístupu na trh pre malých poľnohospodárov, rybárov a producentov v oblasti akvakultúry s nízkym dopadom. Udržateľné agropotravinárske reťazce sú zároveň nevyhnutné na globálne zvýšenie potravinovej bezpečnosti pre rastúcu svetovú populáciu.

4.4.

EHSV navrhuje, aby sa v delegovanom akte nariadenia o taxonómii zohľadnili nové klimatické ciele pre poľnohospodárstvo vo Fonde obnovy v rámci nástroja Next Generation EU, aby sa zabezpečil rozšíriteľný prechod. Ako sa navrhuje teraz, delegovaný akt poskytuje prechodné nástroje len pre produkciu pre špecifickú skupinu zákazníkov. Len holistický prechod na poľnohospodárstvo šetrné ku klíme zabezpečí udržateľný potravinársky sektor v budúcnosti. Potravinový reťazec musí zvýšiť udržateľné investície a podporiť prechod. Na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy je mimoriadne dôležité vykonávať jednoduché, nákladovo efektívne a dostupné opatrenia, ako sú zariadenia na výrobu bioplynu, vodné hospodárstvo a uhlíkové kredity (živé ploty, sekvestrácia uhlíka v pôde).

4.5.

EHSV podporuje rámec EÚ pre systémy uhlíkových kreditov, ktorý sa môže použiť na usmernenie dosahovania cieľov v oblasti klímy tak, ako sa uvádza v správe Parlamentu o právnom predpise v oblasti klímy. Uhlík musí mať cenu aj v biohospodárstve. Okrem toho by sa mal podporovať výskum a inovácie s cieľom nájsť čo najviac technických a udržateľných riešení na zníženie emisií skleníkových plynov a stimulovať sekvestráciu uhlíka v poľnohospodárstve.

4.6.

Spôsob, akým sa v súčasnosti započítava metán neodzrkadľuje najnovšie vedecké poznatky. Pri hodnotení vplyvu potravín na klímu je nevyhnutné prijať najnovšiu vedeckú metodiku. Zníženie emisií na nulu v roku 2050 musí zohľadňovať vplyv, ktorý má na klímu metán ako krátkodobý skleníkový plyn, ktorý nemusí byť nulový v záujme dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo zabrániť ďalšiemu otepľovaniu.

4.7.

Prioritou musí byť primerané financovanie výskumu a inovácií v oblasti adaptácie na zmenu klímy a zmierňovania jej následkov v poľnohospodárskom sektore. Musia sa podporovať a stimulovať investície do inovatívnych postupov a nákladovo efektívnych technológií a metód udržateľnej výroby, aby sa znížili emisie skleníkových plynov a zároveň sa zachoval priestor na zlepšenie v oblasti potenciálu živočíšnej výroby EÚ, aby sa zabezpečila vyvážená strava pre obyvateľstvo. V budúcnosti bude ešte viac potrebné vodné hospodárstvo a zavlažovanie ornej pôdy. Mali by sa podporovať nové investície do efektívnejších systémov, ktoré zabraňujú znečisteniu vody.

4.8.

Ak sa majú dosiahnuť ciele v oblasti klímy, treba uznať nové technológie a inovácie. Z hľadiska klímy je už potravinový reťazec EÚ konkurencieschopný v globálnom meradle. Prispôsobenie tohto odvetvia zmene klímy a jeho odolnosť voči jej negatívnym účinkom zaisťuje, že uhlíková stopa potravinárskej výroby v EÚ bude naďalej klesať. V tejto súvislosti sú kľúčom k tomu, aby bol potravinový systém EÚ odolný napr. nové techniky šľachtenia (NBT atď.), prechod od produkcie živočíšnych bielkovín k rastlinným bielkovinám, inteligentné a digitálne poľnohospodárske technológie a inovácie.

4.9.

EHSV požaduje osobitný program EÚ v oblasti biohospodárstva, ktorý uľahčí investície a vytvorí dodávateľské reťazce na úrovni obcí a poľnohospodárskych podnikov. Podpora synergií medzi energiou z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom výroby bioplynu a hospodárením s maštaľným hnojom má mimoriadny význam pre decentralizovanú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá podporuje aj živobytie na vidieku.

5.   Priemysel, materiály, energetika a doprava

5.1.

EHSV víta záver uvedený v posúdení vplyvu, že dosiahnutie 55 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 by nielen pevne nasmerovalo EÚ k dosiahnutiu klimatickej neutrality, ale tiež by urobilo z európskych podnikov a priemyslu svetových priekopníkov. To zahŕňa udržateľnú oceľ vyrábanú vodíkom namiesto uhlia, pričom vodík sa vyrába z udržateľnej elektrickej energie. Na tento účel sa vo Švédsku nedávno otvoril prvý pilotný závod.

5.2.

Ako sa uvádza v predchádzajúcich stanoviskách, napríklad v nedávnom stanovisku na tému Medzi transeurópskou supersieťou a miestnymi energetickými ostrovmi, EHSV poukázal na to, že je dôležité uznať, že energetická transformácia nie je iba technickou otázkou, ale aj vážnou sociálnou a politickou problematikou. Do energetickej transformácie sa musia zapojiť nielen podniky, ale aj pracovníci, odbory a spotrebitelia tak, ako to prisľúbili tvorcovia politík a dôrazne žiadal EHSV. Komisia a členské štáty však aj v tomto prípade ponechávajú viac otázok otvorených než zodpovedaných. A navyše v súčasnosti zavádzané opatrenia v oblasti energetickej politiky budú skôr brániť širokej účasti občanov než ju podporovať. Európska energetická transformácia totiž potrebuje predovšetkým bezpečnosť investícií, a to tak pre verejných, ako aj pre súkromných aktérov. To sa dá dosiahnuť len prostredníctvom jasných zásadných rozhodnutí.

5.3.

Výbor podporuje zámer Európskej komisie stanovený v jej oznámení o stratégii integrácie energetického systému EÚ, podľa ktorého integrácia elektrického systému do vykurovacieho a dopravného systému je nevyhnutná na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality, cieľa bezpečnosti dodávok energie, ktorý zahŕňa aj zníženie dovozu energie, a cieľa prijateľných cien pre európskych spotrebiteľov a európske hospodárstvo. Je samozrejmé, že v nadchádzajúcich rokoch budú musieť byť k dispozícii dostatočné verejné a súkromné finančné zdroje, aby bolo možné uskutočniť potrebné investície.

5.4.

Pokiaľ ide o dôsledky na hospodársku a sociálnu politiku, EHSV opakuje svoj postoj, že decentralizované energetické systémy môžu dávať dôležité impulzy pre regionálny rozvoj a mať účinok na vytváranie nových, vysokokvalitných a kvalifikovaných pracovných miest v regiónoch.

5.5.

Výbor plne súhlasí s Komisiou, že stavebníctvo, ktoré v súčasnosti zodpovedá za 40 % konečnej spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov v EÚ, má veľký nákladovo efektívny potenciál na znižovanie emisií. Podrobnejšie sa to rozoberie v stanovisku výboru na tému Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok.

5.6.

EHSV víta postoj Komisie (s. 16), že odvetvie leteckej a námornej dopravy je súčasťou opatrení v rámci celého hospodárstva, ktoré sú potrebné z hľadiska Parížskej dohody. Tieto spôsoby dopravy na celom svete sú spolu s niektorými priemyselnými emisiami v súčasnosti najviac vzdialené od nákladovo efektívnych nových nefosílnych palív, hoci prebiehajú sľubné testy. Letecká a lodná doprava je tiež ťažko regulovateľná prostredníctvom vnútroštátnych alebo dokonca európskych právnych predpisov a veľká časť jej emisií sa nachádza mimo územia EÚ. Keďže medzinárodné emisie z lodnej a leteckej dopravy v EÚ vzrástli od roku 1990 o viac ako 50 %, výbor podporuje, že Komisia sa sústreďuje na hľadanie konštruktívnych spôsobov, ako zahrnúť leteckú a lodnú dopravu do politiky EÚ v oblasti klímy. Letecká doprava v rámci členských štátov EÚ a medzi nimi je už zahrnutá do európskeho systému obchodovania s emisiami a Komisia v súčasnosti posudzuje, či by sa do systému ETS mohla rovnako zahrnúť aj lodná doprava. Pokiaľ ide o emisie mimo územia EÚ, výbor podporuje zámer Komisie byť proaktívne konať v rámci organizácií OSN, ako sú IMO a ICAO, s cieľom vypracovať účinné a záväzné globálne systémy znižovania emisií.

5.7.

Výbor podporuje nedávno zverejnenú stratégiu Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu, vzhľadom na to, že odvetvie dopravy naďalej zaostáva v oblasti znižovania objemu emisií. Napriek účinnejším vozidlám a zavedeniu palív a motorov s nízkymi emisiami cestná doprava od roku 1990 zvýšila objem svojich emisií o viac ako štvrtinu, najmä z dôvodu rastúceho dopytu po doprave. Stratégia zahŕňa širokú škálu činností a iniciatív potrebných na urýchlenie prechodu od závislosti od fosílnych palív k udržateľnej mobilite. Zapojenie občanov má zásadný význam pre inteligentný prechod, keďže autá boli a naďalej sú hlavným symbolom slobody.

5.8.

V prípade bioenergie a biomateriálu je potrebné v plnej miere uznať zníženie emisií skleníkových plynov dosiahnuté v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve vďaka biogénnym zdrojom, pokiaľ ide o úplný záchyt uhlíka. Nahradenie fosílnych palív a materiálov môže priniesť úspory emisií o viac ako 100 % v závislosti od účinkov nahradenia fosílneho CO2 a iných látok ako CO2.

6.   Účasť verejnosti, občania a spotrebitelia

6.1.

EHSV dôrazne podporuje vyhlásenie Komisie, že občania sú „kľúčovými partnermi v boji proti zmene klímy a môžu ho podporiť politickou mobilizáciou a spotrebiteľskými preferenciami“, pretože sa domnieva, že aktívna účasť „všetkých častí spoločnosti“ je nevyhnutnou podmienkou preto, aby bola politika v oblasti klímy úspešná v rámci EÚ, vzhľadom na to, že ciele v oblasti v praxi vykonávajú subjekty občianskej spoločnosti (podniky, pracovníci, spotrebitelia, občania a ich organizácie).

6.2.

EHSV preto víta, že Európska komisia začala 29. októbra verejné konzultácie, aby si vypočula názory na preskúmanie politík potrebných na zvýšenie jej cieľa znižovania emisií do roku 2030.

6.3.

Výbor preto tiež opakuje svoj návrh, aby sa zriadila platforma zainteresovaných strán európskeho klimatického paktu, ako sa uvádza v stanovisku výboru na tému Európsky klimatický pakt s cieľom zorganizovať a uľahčiť aktívnu účasť všetkých častí spoločnosti (3).

6.4.

EHSV sa domnieva, že osobitná pozornosť by sa mala venovať občanom s nižšími príjmami. Často sú ostražití pri energetickej transformácii, pretože sa obávajú, že ňou zdražie život. Kľúčové je preto tvrdenie Komisie: „v snahe zabrániť negatívnym vplyvom v prípade zraniteľných spotrebiteľov sú sociálne politiky a politiky energetickej efektívnosti dôležité na to, aby sa zamerali na renováciu domovov týchto spotrebiteľov a zmierňovali dosah na ich účty za vykurovanie a elektrinu“. Výbor to podrobnejšie rozoberie vo svojom stanovisku na tému Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok (4).

6.5.

EHSV taktiež vyzýva na to, aby sa zaviedli spoločné kritériá pre ich vymedzenie a spoločné ukazovatele na európskej úrovni ako prvý krok k lepšiemu meraniu energetickej chudoby v nadväznosti na odporúčanie Komisie zo 14. októbra 2020 o energetickej chudobe [C(2020) 9600 final (5)]. S cieľom prispôsobiť túto definíciu rôznym národným okolnostiam musia členské štáty vyvinúť viac štatistických nástrojov, ktoré umožnia efektívne zameranie na zraniteľné domácnosti.

6.6.

Výbor súhlasí s Komisiou, že obnoviteľné zdroje energie povedú k vysokému stupňu decentralizácie, ktorá poskytne spotrebiteľom možnosti zapojiť sa, prozumentom možnosť, aby si sami vyrábali, využívali a delili sa o energiu, a miestnym, najmä vidieckym komunitám, aby podporovali miestne investície do obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň to podnieti tvorbu nových pracovných miest na miestnej úrovni. EHSV by však chcel zdôrazniť, že je potrebné venovať pozornosť oprávneným obavám občanov, napríklad z poškodenia krajiny alebo narušenia ich života. Tieto obavy by mohla rozptýliť aktívna účasť a priamy prospech z finančných a/alebo energetických výnosov zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa majú vybudovať. Okrem toho treba prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby nové pracovné príležitosti viedli k vyššiemu počtu pracovných miest s dôstojnými mzdami a dobrými pracovnými podmienkami.

6.7.

Komisia správne vyzýva na to, že je nevyhnutné, aby transformáciu nášho hospodárstva sprevádzali investície do rekvalifikácie, ďalšieho vzdelávania a stáleho vzdelávania mnohých profesijných skupín. EHSV by chcel zdôrazniť, že je žiaduce, aby sa mladí ľudia opäť odvážili stať sa poľnohospodármi, pretože starnutie v poľnohospodárstve predstavuje dlhodobú hrozbu pre udržateľné zásobovanie potravinami. Nevyhnutné sú dobré predpoklady a finančné zdroje na európskej a vnútroštátnej úrovni.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 364, 28.10. 2020, s. 143.

(2)  Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 364, 28.10. 2020, s. 67.

(4)  COM(2020) 662 final.

(5)  https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/3/2020/SK/C-2020-9600-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF.