Interactio — na diaľku — 142. plenárne zasadnutie VR, 3. 2. 2021-5. 2. 2021

26.3.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 106/3

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť

(2021/C 106/02)

Spravodajca:

Csaba BORBOLY (RO/EĽS), predseda zastupiteľstva župy Harghita

Referenčné dokumenty:

Oznámenie na tému Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť

COM(2020) 274 final

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť

COM(2020) 275 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Hlavné posolstvá

Zasadzuje sa za uznanie a rešpektovanie kľúčovej úlohy, ktorú zohrávajú miestne a regionálne samosprávy, ako aj členské štáty v hlavných politikách EÚ, ako aj v oblasti zručností ako vlastníci príslušnej infraštruktúry, ako príjemcovia prostriedkov z fondov EÚ a štátnej a regionálnej podpory, aj ako hlavné vstupné brány k miestnym a regionálnym spoločenstvám. Zároveň vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným uznaním tejto úlohy v súčasnom oznámení Európskej komisie.

Zdôrazňuje potrebu informovať zamestnancov v energeticky náročných odvetviach o výzvach a príležitostiach, ktoré prináša digitálna a zelená transformácia, a poskytnúť im primerané poradenstvo.

So záujmom víta uvedenie európskeho paktu na podporu spoločných opatrení zameraných na maximalizáciu účinkov investícií do zlepšovania existujúcich zručností (odborných zručností) a odbornej prípravy na získavanie nových zručností (rekvalifikácia). Zapojené by mali byť aj miestne a regionálne samosprávy s cieľom spolupracovať a prijať jasný záväzok k poskytovaniu odbornej prípravy pre všetkých ľudí v produktívnom veku v celej Európskej únii.

Navrhuje, aby regionálne územné stratégie a pakty týkajúce sa zelenej dohody odkazovali na politiku v oblasti zručností a na investície, ktoré región potrebuje. Takisto je potrebné lepšie pochopiť regionálne potreby a príležitosti súvisiace so zručnosťami a vykonať ich analýzu so zameraním na nízkouhlíkové technológie a udržateľnosť, a to pre každý dotknutý sektor, ale najmä automobilovú výrobu, stavebníctvo, odvetvie zariadení budov, dizajnérsky a kreatívny priemysel, farmaceutický priemysel, IKT a potravinársky sektor.

Zdôrazňuje, že vo väčšine členských štátov zohrávajú miestne a regionálne samosprávy významnú úlohu pri financovaní vzdelávania a rozvoji politík v oblasti zručností. Komisia by mala podniknúť kroky na vybudovanie priamych vzťahov s miestnymi a regionálnymi samosprávami, ktoré sa zaujímajú o zrýchlené využívanie finančných prostriedkov EÚ vo forme pilotných projektov, formulovania miestnych a regionálnych stratégií a akčných plánov a vyššieho financovania nových iniciatív, aby sa mohli realizovať opatrenia, a to aj v prípade, že v strednodobom horizonte neexistujú žiadne partnerské dohody.

Konštatuje, že počas prebiehajúcej pandémie väčšina vzdelávacích systémov rýchlo a pružne reagovala na nové výzvy a niektoré členské štáty promptne urýchlili digitalizáciu vzdelávania. Hoci sa v regiónoch dosiahli skutočné úspechy, Výbor regiónov navrhuje zamerať sa na:

a)	rovnaký prístup k novým spôsobom vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých s osobitným zameraním na najzraniteľnejšie deti a dospievajúcu mládež;

b)	odstraňovanie prekážok v oblasti jazyka vrátane jazykových práv etnických menšín a jazykových práv nepočujúcich, ako aj osôb so sluchovým postihnutím, ktoré používajú posunkový jazyk;

zabezpečenie toho, aby nové iniciatívy a formy vzdelávania mali pozitívny vplyv na prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave pre všetkých, pričom treba zmenšiť digitálne rozdiely a zlepšiť prístupnosť, aby boli kolaboratívne nástroje úplne dostupné všetkým obyvateľom bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú;

d)	podporu digitálnej pripojiteľnosti vrátane technológií a vzdelávacích materiálov a nástrojov, ktoré uľahčujú dostupnosť digitálneho vzdelávania najmä v riedko osídlených oblastiach.

Pripomína, že usmernenia Európskej komisie zo 17. septembra o vykonávaní národných plánov podpory obnovy a odolnosti v rámci nástroja NextGenerationEU zahŕňajú ako jednu zo svojich hlavných osí (hlavné iniciatívy) iniciatívu „rekvalifikujme a zlepšujme zručnosti“, ako aj prispôsobenie vzdelávacích systémov v záujme podpory digitálnych zručností a odborného vzdelávania a prípravy v každom veku, čo znamená nový finančný výhľad pre členské štáty, a teda pre regionálne a miestne samosprávy.

Politické odporúčania

Konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy čelia novým výzvam, najmä v súvislosti s pandémiou COVID-19. V reakcii na tieto výzvy sa však každý deň objavujú mnohé nové iniciatívy. Najvýznamnejšími príkladmi sú digitalizácia vzdelávania a miestnych podnikov. Komisia by mala preskúmať, či môže vytvoriť európsku platformu s výberom najlepších postupov, ktorá by bola dostupná pre miestne a regionálne samosprávy a podporovala by rozvoj stratégií a akčných plánov v oblasti adaptácie a odolnosti, ktoré budú inšpiráciou pre nové miestne a regionálne iniciatívy. Výbor regiónov a jeho členovia by uvítali a podporili každú takúto iniciatívu.

Zdôrazňuje, že odborná príprava a technické vzdelávanie si vyžadujú prax a väčšinou sú naviazané na miesta a vzdelávacie zariadenia, omnoho viac ako digitálne, jazykové a iné tzv. mäkké zručnosti (soft skills). Mali by sme v niektorých regiónoch začať identifikovať najlepšie postupy, ktoré môžu inšpirovať nové iniciatívy v iných regiónoch.

10.

Žiada Komisiu, aby prehodnotila prístup uvedený v oznámení a zohľadnila významnú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri podpore a rozvoji infraštruktúry súvisiacej so zručnosťami vo väčšine členských štátov, pretože miestne a regionálne samosprávy nesú hlavnú zodpovednosť za politiku vzdelávania a odbornej prípravy a zohrávajú dôležitú úlohu v politike v oblasti mládeže a zamestnanosti.

11.

Podčiarkuje, že po krízových obdobiach, ako je pandémia ochorenia COVID-19, ktoré narúšajú fungovanie systémov vzdelávania a odbornej prípravy, často nasleduje obdobie vysokej miery nezamestnanosti a ekonomickej neistoty. Okrem zmien na trhu práce v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie potrebujú nízkokvalifikovaní dospelí zároveň naliehavú podporu, aby mohli vstúpiť na trh práce alebo na ňom zostať (1). V tejto súvislosti sú navrhované iniciatívy v oblasti zručností a odborného vzdelávania a prípravy (OVP) veľmi potrebné na zabezpečenie vykonávania prvej zásady Európskeho piliera sociálnych práv týkajúcej sa práva na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie.

12.

So záujmom očakáva nadchádzajúce schválenie Osnabrückého vyhlásenia ministrov školstva EÚ s cieľom modernizovať európske OVP a prehĺbiť cezhraničnú spoluprácu v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru (2) a ako prostriedok na posilnenie dobrovoľnej povahy odporúčania. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy musia byť plne zapojené do navrhovania a vykonávania národných stratégií týkajúcich sa politík vzdelávania dospelých.

13.

V súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou COVID-19 zdôrazňuje potrebu zlepšiť riešenia v oblasti digitálnej odbornej prípravy a dištančného vzdelávania aj v prípade OVP a zlepšiť sledovanie uplatnenia absolventov OVP, a to vždy, keď je to vhodné, a bez vytvárania zbytočných administratívnych prekážok. Ďalej poukazuje na potrebu zvýšiť atraktívnosť OVP a zabezpečiť súdržnosť a synergie medzi sektorom OVP a systémom všeobecného vzdelávania. VR okrem toho požaduje revíziu európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu s cieľom zabezpečiť kvalitnú, diverzifikovanú a individuálne prispôsobenú učňovskú prípravu: ďalej zdôrazňuje význam rovnakého prístupu a práva všetkých zamestnancov na odbornú prípravu.

14.

Konštatuje, že situácia sa v rámci EÚ značne líši, čo je jedna z hlavných výziev pri navrhovaní a vykonávaní nových noriem a postupov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Tieto regionálne rozdiely vznikajú v dôsledku nedostatku zručností a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ a pravdepodobne sa prehĺbia, ak miestne a regionálne politiky nebudú dobre koncipované a nebudú sa zodpovedajúcim spôsobom financovať. Preto Výbor regiónov opakuje svoju požiadavku, aby sa pri posudzovaní pokroku pri vykonávaní nového programu v oblasti zručností a politiky v oblasti odborného vzdelávania a prípravy viac zameriavalo na regióny.

15.

Zastáva názor, že akékoľvek politické zásahy musia byť v súlade s regionálnou situáciou, a že univerzálny prístup nebude fungovať. V rámci politiky na miestnej a regionálnej úrovni sa riešenia musia zodpovedajúcim spôsobom prispôsobiť.

16.

Poukazuje na to, že sa treba zaoberať otázkou prístupu sociálne vylúčených alebo zraniteľných osôb k vysokokvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave, aby sa zaručilo, že v žiadnom z členských štátov nebudú existovať prekážky, pokiaľ ide o rovnaký prístup.

17.

Podporuje urýchlenie realizácie európskeho vzdelávacieho priestoru s cieľom zaručiť vysokokvalitné vzdelávanie pre všetkých. EÚ by mala stimulovať, podporovať a dopĺňať spoluprácu a výmeny medzi vzdelávacími systémami a rôznymi učebnými osnovami v rámci rozdelenia právomocí a dodržiavania zásady subsidiarity a zákazu harmonizácie na základe potrieb občanov.

18.

Zdôrazňuje hroziace riziko, že zelená transformácia a pandémia budú mať horšie následky pre menšiny, ženy, deti, dospievajúcu mládež, mladých ľudí a ľudí zo znevýhodnených komunít, najmä v odľahlých, riedko osídlených alebo horských regiónoch, kde obyvateľstvo čelí väčším prekážkam a ťažkostiam, pokiaľ ide o dostupnosť kvalitnej odbornej prípravy a vzdelávania. Tieto otázky by sa mali riešiť spôsobom, ktorý je založený na dôkazoch a zaoberá sa osobitnými potrebami týchto skupín vo všetkých regiónoch. V tejto súvislosti sa navrhuje zahrnúť osoby so zdravotným postihnutím medzi skupiny osobitne znevýhodnené uvedenými problémami.

19.

Vzhľadom na významnú úlohu nových zručností potrebných vo vedných, technologických, inžinierskych a matematických odboroch (STEM) musia byť tieto zručnosti dostupné vo všetkých regiónoch a na všetkých úrovniach vzdelávania, pričom sa musí rešpektovať rodová rovnováha a zároveň podporovať dvojaká transformácia, relevantnosť týchto odborov na trhu práce v budúcnosti a príležitosti, ktoré dávajú budúcim zamestnancom. Získanie týchto zručností sa musí pri výbere povolania ponúkať žiakom nižšieho sekundárneho vzdelávania alebo pod touto úrovňou (ISCED 2 a 3). Cieľom je nasmerovať ich budúcu odbornú prípravu a vzdelávanie do týchto odvetví, pričom by sa mali zohľadniť jazykové práva a dostupnosť týchto nových zručností pre všetky generácie a skupiny.

20.

Poukazuje na to, že prioritou by mali byť verejné univerzity s cieľom podporiť miestne a regionálne iniciatívy a že treba nájsť verejné a súkromné investície na podporu nových príležitostí súvisiacich so zručnosťami, zatiaľ čo miestny a regionálny výskum v tejto oblasti by sa mal zamerať na využívanie nových zručností vo všetkých európskych regiónoch.

21.

Zdôrazňuje, že európska spolupráca v oblasti zručností a odbornej prípravy by mala mať miestny a regionálny dôraz a mala by sa zamerať na miestne a regionálne samosprávy a na stabilizáciu prístupu k školám a poskytovateľom odbornej prípravy. Takéto platformy by sa nemali zameriavať len na členské štáty a už zapojených aktérov.

22.

Veľmi pozitívne vníma, že program v oblasti zručností zavádza v rámci opatrenia č. 7 podporu podnikateľských príležitostí, ktoré ponúka sociálne hospodárstvo, ako je pomoc miestnym komunitám, uzatváranie miestnych zelených dohôd a aktivácia zraniteľných skupín. V tejto súvislosti odporúčame väčšie zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do prípravy akčného plánu v oblasti sociálneho hospodárstva, ktorý Európska komisia ohlásila na rok 2021.

23.

Zastáva názor, že vzdelávací program EÚ Erasmus+ má veľký význam pri získavaní medzikultúrnych a viacjazyčných zručností. V dôsledku pandémie vzniká riziko, že mnoho študentov, žiakov a učňov nebude môcť využiť tieto príležitosti. Preto je potrebné nájsť rýchle riešenia prispôsobené novým okolnostiam, aby bolo možné naďalej plniť ciele programu Erasmus+, a zároveň v záujme sociálneho začlenenia podporovať tých študentov, žiakov a učňov, ktorí sa dosiaľ nezapájali rovnakou mierou do príležitostí v rámci programu Erasmus+.

24.

Trvá na tom, že pandémia, zelená dohoda a digitalizácia sú hlavnými hnacími silami zmien v európskom hospodárstve. Zmeny sú vítané, pokiaľ ide o cielené výsledky pre životné prostredie a budúcnosť európskeho hospodárskeho rozvoja. Zamestnanci musia mať prístup k novým zručnostiam v novej ére ekologického a digitálneho rastu s cieľom budovať odolnosť v súlade s rozvíjajúcimi sa a rastúcimi odvetviami, aby bolo možné riešiť akýkoľvek nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami. Zamestnancom sa musí poskytnúť cielené a prispôsobené poradenstvo na pracovisku a ľudia, ktorí hľadajú nové pracovné príležitosti, sú najviac otvorení nadobúdaniu nových zručností. Zároveň treba podporovať podniky pri poskytovaní poradenstva v oblasti odbornej prípravy ich zamestnancov.

25.

Zdôrazňuje, že je potrebné kritické množstvo finančných prostriedkov a podpory na obnovu, budovanie odolnosti a nové zručnosti súvisiace so vzdelávaním a odbornou prípravou vo všetkých regiónoch vrátane odbornej prípravy učiteľov a školiteľov vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach vzdelávania. V tejto súvislosti trvá na tom, aby sa rozpočet programov EÚ, ktoré priamo investujú do vzdelávania a zručností, najmä programov Erasmus+ a ESF+, neznižoval.

26.

Zdôrazňuje, že v rýchlo sa digitalizujúcom svete vzdelávania a odbornej prípravy učitelia, školitelia, študenti a žiaci potrebujú nové operatívne zručnosti a zručnosti na báze IKT, ale zároveň aj behaviorálne zručnosti súvisiace s informačnou, digitálnou a mediálnou gramotnosťou (3). Regióny a mestá musia navrhnúť dôkazy založené na miestnych a regionálnych politikách, ktoré budú odrážať to, či učitelia a školitelia majú požadované zručnosti a prispôsobili sa novej situácii, a prípadné nedostatky a nesúlad si vyžadujú cielené a koordinované riešenia v plánoch odbornej prípravy učiteľov a pri neustálom zvyšovaní ich kvalifikácie.

27.

Podporuje myšlienku, že v budúcom programe Horizont Európa potrebujeme vidieť výsledky aplikovaného výskumu založeného na dôkazoch v oblasti identifikácie nových zručností, vyučovacích metód v online digitalizovanej forme, ponuky základného súboru zručností pre všetkých vrátane jazykových menšín, etnických skupín a marginalizovaných skupín, ako aj viacúrovňového riadenia politických oblastí súvisiacich so zručnosťami za aktívnej účasti miestnych a regionálnych samospráv.

28.

Domnieva sa, že miestne a regionálne partnerstvá, ktoré tvoria miestne a regionálne samosprávy, expertné skupiny, zástupcovia zamestnávateľov, poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, môžu viesť k lepšiemu pochopeniu toho, ako na regionálnej úrovni funguje nadobúdanie zručností najúčinnejším a najrýchlejším spôsobom. Takéto partnerstvá môžu v tejto súvislosti slúžiť ako hnacia sila miestnych a regionálnych zmien, a to budovaním znalostí, porozumenia a dôvery, ako aj zapojením všetkých príslušných aktérov.

V Bruseli 5. februára 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Podľa strediska Cedefop v roku 2016 dosiahlo 23 % ľudí vo veku 25 – 64 rokov v EÚ nízku úroveň ukončeného vzdelania na úrovni nižšieho sekundárneho vzdelávania alebo pod touto úrovňou (ISCED 2). (https://www.cedefop.europa.eu/en/publications-and-resources/statistics-and-indicators/statistics-and-graphs/33-how-many-adults-have-low-level-education#:~:text=%202016%2C%2023.0 %25 %20of%20people,followed%20by%20Portugal%20(53.1 %25).

(2) https://www.eu2020.de/eu2020-en/news/article/eu-education-ministers-karliczek-osnabrueck/2384182.

(3) Technické poznámky SVC: „Mapping Digital Competence: Towards a Conceptual Understanding“ (Mapovanie digitálnych kompetencií: smerom ku koncepčnému chápaniu), Kirsti Ala-Mutka (https://www.researchgate.net/publication/340375234_Mapping_Digital_Competence_Towards_a_Conceptual_Understanding).

26.3.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 106/7

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu – posilnenie záruky pre mladých ľudí

(2021/C 106/03)

Spravodajkyňa:

Romy KARIER (LU/EĽS), poslankyňa obecného zastupiteľstva, Clervaux

Referenčné dokumenty:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu

COM(2020) 276 final

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa mostu k pracovným miestam – posilnenia záruky pre mladých ľudí, ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí

COM(2020) 277 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta návrh odporúčania Rady o posilnení záruky pre mladých ľudí, ktorý vychádza zo skúseností a ponaučení získaných od prijatia pôvodnej záruky pre mladých ľudí 22. apríla 2013, čím dochádza k dôležitým vylepšeniam tohto nástroja, ako je nová a súdržnejšia štruktúra rozdelená do štyroch rôznych fáz, posilnené zameranie na osoby, ktoré dlhodobo nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a posilnenie inkluzívnych prvkov tohto nástroja. Návrh je obzvlášť dôležitý v súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou COVID-19, ktorá v oveľa väčšej miere postihuje na mladých ľudí;

víta návrh Komisie rozšíriť vekovú skupinu príjemcov záruky pre mladých ľudí tak, aby pokrývala osoby vo veku 25 – 29 rokov, čím by sa vzťahovala na väčší počet mladých ľudí. Návrh je tak viac v súlade s vykonávacími pravidlami uplatňovanými vo väčšine členských štátov, ale zároveň je aj inkluzívnejší a zohľadňuje skutočnosť, že počas hospodárskeho poklesu v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 bude naďalej dramaticky rásť nezamestnanosť mladých ľudí vo veku 15 – 29 rokov, ktorí si budú vyžadovať podporu (1). Zdôrazňuje, že po predložení ponuky alebo po uplynutí štvormesačného obdobia na poskytnutie ponuky by sa mala mladým ľuďom naďalej poskytovať podpora, čím sa zabezpečí, že ich motivácia, zručnosti a schopnosti sa budú môcť neustále posilňovať, najmä v prípade zraniteľnejších mladých ľudí, ktorí môžu potrebovať dlhodobú integráciu do trhu práce;

vyzdvihuje dôležitú úlohu regionálnych a miestnych samospráv v oblasti politiky zamestnanosti, odbornej prípravy, vzdelávania a mládeže a navrhuje, aby partnerstvá vo všetkých fázach záruky pre mladých ľudí zahŕňali miestne a regionálne samosprávy. Týka sa to najmä fázy mapovania a oslovenia, v rámci ktorých by miestne a regionálne samosprávy mohli byť mostom medzi rôznymi zainteresovanými stranami, ako sú sociálni partneri, vzdelávacie inštitúcie, mládežnícke organizácie, verejné služby zamestnanosti a miestny a regionálny podnikateľský sektor;

víta návrh Komisie, aby boli miestne a regionálne samosprávy katalyzátormi učňovskej prípravy v rámci miestneho podnikateľského prostredia, čím sa uznáva kľúčová úloha, ktorú zohrávajú pri podpore hospodárskeho rozvoja prostredníctvom partnerstiev, a zohľadňujú sa predchádzajúce stanoviská Výboru regiónov v tejto oblasti (2). Učňovská príprava by sa mala podporovať ako dôležitý nástroj v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí spojením intelektuálnych a technických zručností s odbornými skúsenosťami. Preto je dôležité rozšíriť jej ponuku a zvýšiť jej kvalitu, s osobitným zameraním na digitálnu odbornú prípravu;

pripomína, že miestne samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní informovanosti mladých ľudí o záruke pre mladých ľudí a pri zapájaní sa do fázy týkajúcej sa oslovenia, a to napríklad zabezpečením viditeľnosti systému vo verejných službách zamestnanosti a vykonávaním partnerského prístupu so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, ktoré pracujú s mladými ľuďmi;

poukazuje na význam sociálnych a zdravotných služieb a služieb v oblasti zamestnanosti a mládeže, ktoré poskytujú miestne a regionálne samosprávy ako súčasť systémov včasného varovania a vyzdvihuje ich schopnosti sledovania s cieľom identifikovať tie osoby, ktorým hrozí, že sa stanú NEET, a zároveň prispievať k predchádzaniu predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a odbornej prípravy, najmä v regiónoch, kde je miera predčasného ukončovania školskej dochádzky najvyššia v EÚ;

víta dôraz, ktorý Komisia kladie na opatrenia týkajúce sa dosahu, najmä pokiaľ ide o dlhodobých NEET, ale zdôrazňuje, že je dôležité odporučiť, aby sa používali technológie, ktoré používajú samotní mladí ľudia, ako aj merateľné ciele, čo by podnecovalo poskytovateľov záruky pre mladých ľudí, aby zvyšovali účinnosť a efektívnosť svojich osvetových stratégií. Okrem toho sa domnieva, že mladí ľudia, ktorí profitujú z tohto systému, by mali byť informovaní o tom, že ide o európsku iniciatívu, čo si mnohí zo súčasných príjemcov neuvedomujú;

súhlasí s myšlienkou podporovať zručnosti, ktoré sú relevantné pre trh práce, a rovnako súhlasí s dôrazom na digitálne zručnosti, manažérske zručnosti, podnikateľského ducha a samostatnosť, ako aj zručnosti relevantné pre zelenú transformáciu. Trvá však na tom, že je potrebné presadzovať jazykové zručnosti ako prioritu, aby sa zvýšili šance mladých ľudí na integráciu do trhu práce, najmä v regiónoch, kde sú jazykové zručnosti mimoriadne dôležité (napr. pohraničné regióny a regióny s hospodárstvom založeným na cestovnom ruchu), a považuje za poľutovaniahodné, že to nebolo zahrnuté do nového návrhu;

považuje za nevyhnutné vymedziť jasné a presné záväzné kritériá týkajúce sa kvality ponúk zamestnania, vzdelávania, odbornej prípravy a učňovskej prípravy v rámci záruky pre mladých ľudí. To by sa dalo dosiahnuť posúdením úrovne súladu medzi ponukou a profilom účastníka, zabezpečením dodržiavania pracovných a sociálnych práv mladých ľudí a zaručením, že ponuka umožní udržateľnú integráciu na trhu práce, ako aj začlenením kvality ponúk do procesu monitorovania a zberu údajov v rámci záruky pre mladých ľudí (3);

10.

vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú migrácia zohráva pri formovaní príležitostí na trhu práce, vyzdvihuje význam podpory mobility pracovnej sily medzi členskými štátmi a medzi regiónmi prostredníctvom posilnenej záruky pre mladých ľudí. Považuje preto za poľutovaniahodné, že toto ustanovenie, ktoré existovalo v pôvodnej záruke pre mladých ľudí, sa v novom návrhu nezachovalo, hoci mnohé krajiny doplnili záruky pre mladých ľudí o regionálne alebo medzinárodné programy mobility, a odporúča tiež prepojenie záruky pre mladých ľudí s kvalitnými stážami a Európskym zborom solidarity;

11.

súhlasí s názorom, že počas fázy mapovania by sa mala venovať osobitná pozornosť špecifikám regionálneho trhu práce a prekážkam, ktorým čelia mladí ľudia žijúci vo vidieckych, vzdialených, najvzdialenejších alebo znevýhodnených mestských oblastiach a menej rozvinutých regiónoch, či komunitách jazykových menšín. Tento prístup by však mal zahŕňať aj osobitné podporné opatrenia v rámci posilnenej záruky pre mladých ľudí s cieľom zabezpečiť, aby mladí ľudia žijúci v týchto regiónoch mali prístup k rovnakým príležitostiam a službám ako v ktoromkoľvek inom regióne;

12.

odporúča podporovať sociálny dialóg na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky pre nezamestnaných mladých ľudí, a tým podporiť inkluzívnejší hospodársky rast, najmä v odľahlých a izolovaných oblastiach, a vytvoriť účinné stratégie pre plány spravodlivej transformácie na miestnej a regionálnej úrovni;

13.

považuje za poľutovaniahodné, že v programovom období ESF+ 2021 – 2027 sa podiel prostriedkov, ktorý bude vyčlenený na podporu záruky pre mladých ľudí, výrazne nezvýšil, a to napriek kritickej situácii súvisiacej s pandémiou COVID-19, počas ktorej už prudko vzrástla nezamestnanosť mladých ľudí v celej Európskej únii. Trvá preto na tom, že je potrebné výrazne zvýšiť finančnú podporu pre tie členské štáty a regióny – najmä regióny s vysokou mierou nezamestnanosti a chudoby, ako sú menej rozvinuté regióny, deindustrializované regióny, okrajové regióny a najvzdialenejšie regióny – ktoré majú vysokú mieru nezamestnanosti mladých a na ktoré sa okrem toho v súčasnosti vzťahujú prísne rozpočtové obmedzenia, s cieľom riešiť nerovnakú účinnosť záruky pre mladých ľudí v Európskej únii. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prostriedky EÚ na podporu zamestnanosti mladých ľudí už nie je možné cielene prideľovať na regionálnom základe prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a trvá na tom, aby vlády členských štátov vyčlenili finančné prostriedky na podporu zamestnanosti mladých ľudí pre tie regióny, v ktorých je to najviac potrebné, a zároveň zabezpečili, aby finančné prostriedky EÚ nenahrádzali vnútroštátne financovanie opatrení na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

14.

sa nazdáva, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu vo fáze oslovenia a pri mapovaní posilnenej záruky pre mladých ľudí, a preto potrebujú primerané finančné zdroje z vnútroštátnych rozpočtov aj rozpočtu EÚ, ktoré by sa investovali do dosiahnutia skutočnej integrácie zraniteľných mladých ľudí na rýchlo sa meniacom trhu práce. Rovnako je potrebné pevné odhodlanie národných vlád zapojiť miestnu a regionálnu úroveň do vykonávania politických opatrení. Európsky sociálny fond+ by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore vytvárania nových kvalitných pracovných miest a podpore sociálneho začlenenia a sociálnej inovácie. Na dosiahnutie maximálnej účinnosti je však rozhodujúce aj vyčlenenie dostatočných vnútroštátnych zdrojov na vykonávanie politických opatrení v rámci posilnenej záruky pre mladých ľudí a synergie s politikou súdržnosti v nasledujúcom VFR;

15.

víta prepojenie medzi posilnenou zárukou pre mladých ľudí a Európskym pilierom sociálnych práv. Posilnená záruka pre mladých ľudí musí mladým účastníkom zabezpečiť všeobecný prístup k sociálnej ochrane, aby sa zabránilo zvyšovaniu rizika chudoby a neistého zamestnania;

16.

sa domnieva, že mnohé miestne a regionálne samosprávy nepoznajú dôkladne všetky kanály, cez ktoré môžu získať podporu EÚ na boj proti nezamestnanosti mladých. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby v spolupráci s VR zorganizovala informačné stretnutie na nápravu tejto situácie. Výsledok tejto iniciatívy by mohol byť zverejnený na internetovej stránke VR, aby k nemu mali prístup všetky zainteresované strany;

17.

sa domnieva, že stáže a učňovská príprava by mladým ľuďom mali v prvom rade poskytovať nové poznatky a skúsenosti, ktoré im môžu pomôcť pri rozhodovaní o ich budúcej kariére a rozvíjaní zručností s cieľom získať prístup k trvalému zamestnaniu. Zdôrazňuje, že stáže a učňovská príprava získané ako súčasť vzdelávacích programov alebo odborného vzdelávania a prípravy by mali zahŕňať jasné vzdelávacie ciele, kvalitný obsah vzdelávania a odborné mentorstvo. Poukazuje na to, že okrem týchto kritérií vzdelávania sú potrebné ďalšie opatrenia na zabezpečenie dobrých pracovných podmienok pre stáže a učňovskú prípravu na otvorenom trhu práce a v rámci aktívnych politík trhu práce. Poukazuje na to, že prax neplatených stáží a učňovskej prípravy v rámci aktívnych politík trhu práce a na otvorenom trhu práce môže nahradiť „tradičné“ pracovné miesta a predstavovať určitú formu zneužívania, ktorá porušuje práva mladých ľudí a obmedzuje príležitosti mladých ľudí zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia. Podporuje preto Európsky parlament v jeho snahách presadzovať spravodlivé odmeňovanie a prístup k sociálnej ochrane za stáže a učňovskú prípravu na otvorenom trhu práce a v rámci aktívnych politík trhu práce s cieľom zabezpečiť mladým ľuďom prístup ku kvalitným príležitostiam;

18.

zastáva názor, že miestni poskytovatelia záruky pre mladých ľudí by do svojich systémov mohli zahrnúť mladých ľudí, ktorí sa zúčastňujú na krátkych kurzoch odbornej prípravy alebo pracujú na čiastočný úväzok, pričom hľadajú prácu na plný úväzok, keďže títo mladí ľudia nemajú silné prepojenie s trhom práce a pomohlo by sa im, ak by mali podporu a formálnu ponuku v rámci záruky pre mladých ľudí;

19.

víta skutočnosť, že Európska komisia kladie dôraz na to, že podnikateľské vzdelávanie, zvyšovanie úrovne zručností, rekvalifikáciu a odbornú prípravu, ako aj zlepšovanie podnikateľských znalostí a zručností, treba chápať ako prostriedok na zvýšenie pracovných príležitostí pre mladých ľudí. Domnieva sa však, že pozitívnu úlohu sociálneho podnikania a všeobecnejšie sociálneho hospodárstva pri znižovaní nezamestnanosti mladých ľudí možno oprávnene uznať aj v rámci posilnenej záruky pre mladých ľudí;

20.

súhlasí s tým, že v novom návrhu je potrebné rozlišovať medzi dlhodobými a krátkodobými NEET vzhľadom na veľmi neuspokojivý výsledok, ktorý záruka pre mladých ľudí priniesla pre prvú skupinu. Toto rozlíšenie by sa však mohlo ďalej posilniť v rámci odporúčaných opatrení pre štyri fázy posilnenej záruky pre mladých ľudí s cieľom lepšie zdôrazniť podporné opatrenia, ktoré sú osobitne zamerané na dlhodobých NEET;

21.

víta skutočnosť, že Európska komisia kladie dôraz na inkluzívnosť. Nový návrh je inkluzívnejší než súčasný systém v otázkach, ako je zdravotné postihnutie, sociálne zázemie a etnická príslušnosť, a osobitne sa zameriava na rodový rozmer, čím sa uznáva, že rodový rozdiel medzi osobami NEET sa v posledných rokoch zväčšil. Návrh by však mohol byť ešte silnejší, pokiaľ ide o odsúdenie ďalších foriem diskriminácie na trhu práce, ako je diskriminácia na základe etnického pôvodu, rasy, sexuálnej orientácie alebo diskriminácia migrantov;

22.

víta význam, ktorý sa pripisuje včasnej intervencii pri zmene vyhliadok mladých ľudí, ktorí sú najviac ohrození, a požaduje, aby nové návrhy obsahovali presnejšie odporúčania a priority pre služby zamestnanosti a vzdelávania s cieľom lepšie identifikovať neregistrovaných NEET a motivovať ich, aby sa vrátili k vzdelávaniu, zamestnaniu alebo odbornej príprave, rekvalifikácii a zvyšovaniu úrovne zručností. Zdôrazňuje význam získania prehľadu o mladých ľuďoch na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom identifikovať, čo je charakteristické pre mladých ľudí na danom území, a druh podpory, ktorú potrebujú;

23.

súhlasí s tým, že východiskovým bodom pre realizáciu ponuky pre mladú osobu v rámci záruky pre mladých ľudí by mala byť registrácia u poskytovateľa záruky pre mladých ľudí. V prípade NEET, ktorých nie je možné ľahko osloviť a ktorí sa pravdepodobne nezaregistrujú na úrade práce, by sa v návrhu mala zvážiť možnosť vymedziť ďalších možnosti vstupu na poskytnutie záruky pre mladých ľudí v rovnakom štvormesačnom časovom rámci. Rovnako dôležité je znížiť administratívnu záťaž pre mladých uchádzačov o zamestnanie a udržať počet kontaktných miest na nevyhnutnom minime. Na tento účel by sa v návrhu malo odporučiť, aby štandardným postupom bola online registrácia prostredníctvom osobitných elektronických platforiem záruky pre mladých ľudí. Úrady musia zároveň zabezpečiť účinnú podporu skupín, ktoré nemožno osloviť digitálnymi prostriedkami. Malo by sa vynaložiť úsilie na to, aby boli proaktívne zaregistrovaní mladí ľudia, ktorí majú nárok na záruku pre mladých ľudí. O tomto programe treba informovať aj tých mladých ľudí, ktorí sú už v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Podobne v záujme toho, aby mladí ľudia mohli ľahšie využívať výhody záruky pre mladých ľudí, by mal mať personál v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy možnosť upozorniť verejné služby zamestnanosti na zraniteľných mladých ľudí, ktorí po ukončení školskej dochádzky môžu potrebovať dodatočnú pomoc pri prístupe k zamestnaniu, a to okrem automatickejšej výmeny informácií medzi vzdelávacími službami a verejnými službami zamestnanosti s cieľom proaktívne odkazovať a registrovať mladých ľudí, ktorí ukončili vzdelávanie alebo odbornú prípravu, do systému záruk pre mladých ľudí;

24.

súhlasí s odporúčaniami Európskej komisie, pokiaľ ide o osoby, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku, a mladých ľudí s nízkou kvalifikáciou, a konkrétnejšie pokiaľ ide o potrebu flexibilnejších možností návratu k vzdelávaniu alebo vstupu do programov druhej šance, ktoré poskytujú vzdelávacie prostredie zodpovedajúce ich špecifickým potrebám a umožňujú im získať chýbajúcu kvalifikáciu. Trvá však na tom, že je potrebné klásť väčší dôraz na prínos profesijného poradenstva ako užitočného prostriedku v tejto súvislosti;

25.

zastáva názor, že opatrenia prijaté v rámci systému záruky pre mladých ľudí by mali byť zamerané na podporu zručností a kompetencií, ktoré riešia existujúci nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na trhu práce, predovšetkým v oblastiach spojených s digitalizáciou EÚ a Európskou zelenou dohodou. Takisto uznáva dodatočný prínos zlepšovania sociálnych zručností, ako sú metódy na zlepšenie komunikácie a zvýšenie sebadôvery;

26.

súhlasí s odporúčaniami Európskej komisie, ktoré sa týkajú zníženia nemzdových nákladov práce, ako sú cielené a dobre navrhnuté dotácie na mzdy a nábor pracovníkov, daňové úľavy a dávky pre osoby so zdravotným postihnutím s cieľom povzbudiť zamestnávateľov, aby vytvárali nové príležitosti pre mladých ľudí alebo aby si držali tých, ktorí už sú zamestnaní. Stimuly pre začínajúce podniky, najmä v odvetví digitálnych technológií, sú takisto veľmi dôležité v danom kontexte, kde sa digitalizácia zrýchľuje, a preto by sa mohli v návrhu viac zdôrazniť;

27.

odporúča plne využívať možnosti nového programu v oblasti sociálnej zmeny a inovácie s cieľom zozbierať príklady osvedčených postupov v oblasti systémov záruky pre mladých ľudí na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

28.

odporúča zlepšiť hodnotenie všetkých opatrení prijatých v rámci systému záruky pre mladých ľudí, aby bolo možné vypracovať viac politík a opatrení založených na dôkazoch na základe toho, čo funguje, kde a prečo, čím sa zabezpečí účinné a efektívne využívanie zdrojov;

29.

sa domnieva, že vo svojej štvrtej fáze a po prijatí ponuky by záruka pre mladých ľudí mala poskytovať usmernenia a informácie zamerané na uľahčenie zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie tých mladých ľudí, ktorým najviac hrozí návrat k nezamestnanosti. Tým sa tiež zabezpečí, aby mladí ľudia mali možnosť kariérneho postupu, a to aj v prípade, že začnú svoju kariéru v nízkokvalifikovaných a podriadených pozíciách;

30.

sa domnieva, že účinné vykonávanie záruky pre mladých ľudí by malo viesť k stabilným a udržateľným pracovným miestam. To možno dosiahnuť aj silnými partnerstvami, solidaritou a koordináciou medzi verejnými službami zamestnanosti, ktoré sú hlavnými poskytovateľmi záruky pre mladých ľudí, a všetkými ostatnými zainteresovanými stranami vrátane miestnych a regionálnych samospráv;

31.

zdôrazňuje, že s cieľom účinne riešiť otázku zamestnanosti mladých ľudí v kontexte pandémie je okrem posilnenej záruky pre mladých ľudí potrebné predĺžiť a rozšíriť nástroj SURE, a to začlenením opatrení týkajúcich sa nezamestnanosti mladých ľudí, najmä pokiaľ ide o tvorbu kvalitných pracovných príležitostí pre mladých ľudí, do národných plánov podpory obnovy a odolnosti, a výslovnou zmienkou o zabezpečení lepšej sociálnej ochrany mladých ľudí a boji proti neistým formám zamestnanosti mladých ľudí v pripravovanom akčnom pláne na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv. Varuje pred politikami, ktoré majú v rámci obnovy podporiť zamestnanosť mladých ľudí, ale zároveň oslabujú práva mladých ľudí na spravodlivé odmeňovanie a prístup k sociálnej ochrane.

V Bruseli 5. februára 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52012XR2562.

(2) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX:52012AR1186 a https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex:52013AR0789.

(3) https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR17_5/SR_YOUTH_GUARANTEE_SK.pdf.

26.3.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 106/12

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Cezhraničné verejné služby v Európe

(2021/C 106/04)

Spravodajca:

Pavel BRANDA (EKR/CZ), zástupca starostu obce Rádlo

I. VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

Takmer tretina občanov EÚ žije a pracuje v pohraničných regiónoch Európy. Tieto hranice majú priamy a nepriamy vplyv na ich životy. Ľudia žijúci v pohraničných regiónoch často čelia špecifickým výzvam, či už pri hľadaní zamestnania, v prístupe k zdravotnej starostlivosti a iným verejným službám, ako aj pri každodennom dochádzaní do práce a prekonávaní administratívnych problémov. Cezhraničná spolupráca je preukázateľne najúčinnejším nástrojom na prekonávanie prekážok a deliacej úlohy hraníc a na posilnenie územnej súdržnosti pohraničných regiónov.

Prístup k verejným službám v pohraničných regiónoch, najmä v tých najviac vyľudnených, je často obmedzenejší v porovnaní s centrálnymi regiónmi a regiónmi hlavného mesta. Tento jav sa ešte zhoršuje v prípade regiónov, ktoré musia navyše čeliť demografickým výzvam, a predstavuje výrazný determinant kvality života. Poskytovanie cezhraničných verejných služieb by mohlo byť nielen prínosom pre občanov, ale mohlo by byť aj ziskovejšie, keďže tieto služby by boli dostupnejšie, a zároveň nákladovo efektívnejšie.

Úspešné poskytovanie cezhraničných verejných služieb by mohlo viesť aj k väčšiemu porozumeniu medzi susedmi a k budovaniu veľmi potrebnej dôvery. Takéto služby by mali priamy vplyv na vnímanie Európskej únie a prispeli by k posilneniu európskej identity.

Väčšia dostupnosť cezhraničných verejných služieb by mohla prispieť k zníženiu negatívnych účinkov hraníc a zvýšeniu kvality života občanov žijúcich v pohraničných regiónoch. Primeraným riešením súčasnej potreby verejných služieb na našich vnútorných a vonkajších hraniciach by EÚ preukázala svoju jasnú pridanú hodnotu miliónom svojich občanov, ktorí by mohli využívať takéto služby.

Vysokokvalitná cielená analýza programu ESPON (1) obsahuje prvý prehľad témy cezhraničných verejných služieb. Opisuje sa v nej kontext a predkladajú sa niektoré odporúčania. V tejto zložitej situácii, v ktorej sa nachádzame a ktorá si vyžaduje koordinované reakcie na výzvy, by mal VR teraz prostredníctvom tohto stanoviska vyvinúť politickú iniciatívu na podporu problematiky cezhraničných verejných služieb, vypracovať politické odporúčania z pohľadu miestnych a regionálnych samospráv a určiť ďalšie kroky, ktoré by inštitúcie EÚ a iné zainteresované strany mali prijať v záujme zefektívnenia a rozšírenia cezhraničných verejných služieb v budúcnosti.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

sa domnieva, že pre úspešné, účinné a rozsiahlejšie poskytovanie cezhraničných verejných služieb sú nevyhnutné tri nástroje/podmienky: právny rámec, štruktúry a financovanie. Vzhľadom na európsky charakter takýchto služieb by EÚ mala zohrávať aktívnu, vedúcu úlohu pri poskytovaní týchto nástrojov/podmienok. Na odstránenie a/alebo zníženie nákladov vyplývajúcich z cezhraničného charakteru je potrebná spolupráca celoštátnych orgánov a regionálnych a miestnych samospráv v súlade so zásadou partnerstva;

Právny rámec EÚ

Pridaná hodnota právneho rámca EÚ

zdôrazňuje potrebu právneho rámca EÚ s cieľom umožniť účinné zriadenie a riadenie cezhraničných verejných služieb, ktoré by riešili potreby našich občanov žijúcich v pohraničných regiónoch. To by prinieslo jasnú pridanú hodnotu, keďže súčasné rámce často predstavujú obrovskú administratívnu záťaž a náklady, v dôsledku čoho mnohé miestne a regionálne samosprávy upúšťajú od svojich plánov;

v tomto zmysle dôrazne podporuje mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte (ECBM), ktorého návrh je v súčasnosti blokovaný v Rade Európskej únie. Vyzýva preto portugalské predsedníctvo, aby čo najskôr urýchlilo jeho prijatie;

zastáva názor, že podľa zásady subsidiarity má cezhraničná spolupráca a poskytovanie cezhraničných verejných služieb európsky charakter a možno ich najúčinnejšie riešiť na úrovni EÚ prostredníctvom úzkej spolupráce s celoštátnymi orgánmi a regionálnymi a miestnymi samosprávami (zásada partnerstva);

Vykonávanie právnych predpisov EÚ prispôsobené cezhraničnému charakteru

vyzýva Európsku komisiu ako inštitúciu zodpovednú za monitorovanie vykonávania právnych predpisov EÚ, a najmä členské štáty a regióny s legislatívnymi právomocami, aby koordinovali transpozíciu smerníc so susednými štátmi a regiónmi, aby nevznikali nové právne prekážky a administratívne asymetrie v dôsledku nedostatočnej koordinácie. Zároveň vyzýva členské štáty a regióny s legislatívnymi právomocami, aby preskúmali svoje celoštátne, resp. regionálne právne rámce, pokiaľ ide o ich vplyv na pohraničné oblasti;

poukazuje na to, že posúdenia vplyvu môžu poskytnúť vynikajúci prehľad o účinkoch právnych predpisov EÚ, a vyzýva Európsku komisiu, ako aj členské štáty a regióny s legislatívnymi právomocami, aby zaviedli metodiky, ktoré by umožnili účinné cezhraničné posúdenia vplyvu;

Cezhraničné kontaktné miesta v generálnych riaditeľstvách Európskej komisie

vyzýva Európsku komisiu, aby pri vypracúvaní svojich politík prierezovo zohľadňovala situáciu pohraničných regiónov a vo všetkých generálnych riaditeľstvách určila cezhraničné kontaktné miesta, ktoré by sa potenciálne mohli zaoberať cezhraničnými otázkami, najmä v oblasti životného prostredia, záchranných služieb, riadenia rizík, dopravy, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, územného plánovania, digitalizácie, komunikácie, kultúry, cestovného ruchu, hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti (2). Nové a revidované právne predpisy EÚ by mali zvážiť poskytovanie cezhraničných verejných služieb v týchto príslušných sektoroch s cieľom podporiť ich vykonávanie;

Národné cezhraničné kontaktné miesta

vyzýva členské štáty a regióny s legislatívnymi právomocami, aby zriadili stabilné, trvalé a administratívne prepojené národné cezhraničné kontaktné miesta, ktoré by si vymieňali skúsenosti a diskutovali o výzvach, ktorým čelia miestne a regionálne samosprávy na konkrétnej hranici, koordinovali vykonávanie právnych predpisov EÚ a snažili sa o systematické odstraňovanie prekážok na hraniciach (aj v súvislosti so zriadením a poskytovaním cezhraničných verejných služieb). Týmito kontaktnými miestami by mohli byť tie isté orgány, ako sú orgány navrhnuté v nariadení o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte, ak sú tieto v príslušnom regióne zavedené, ale mali by rozsiahlejšie právomoci. Na týchto kontaktných miestach by mala byť určená osoba, ktorá ovláda úradné jazyky pohraničných území. Práca týchto kontaktných miest by mala viesť k odstráneniu prekážok, ktoré identifikovali miestni a regionálni aktéri. Mohli by vyhodnotiť situáciu v pohraničných regiónoch a navrhnúť spoločné prístupy a opatrenia, ktoré by viedli k poskytovaniu lepších služieb obyvateľstvu optimalizáciou dostupných zdrojov na oboch stranách hranice, ako aj vymedziť mechanizmy koordinácie s cezhraničnými programami a inými výzvami EÚ. Pohraničné kontaktné miesto EÚ by malo poskytovať koordináciu a metodickú podporu, ako aj sprostredkúvať výmenu osvedčených postupov medzi pohraničnými regiónmi v Európe;

vyzýva členské štáty, aby miestnym a regionálnym samosprávam, ktoré chcú zaviesť cezhraničné verejné služby, umožnili väčšiu flexibilitu, pretože pri vykonávaní a zachovávaní cezhraničných verejných služieb môže flexibilita, ad hoc riešenia a rýchle reakcie príslušných štátnych aktérov ponúknuť krátkodobé riešenia, ktoré si vyžadujú trvalé a udržateľné riešenie. Využívanie medzivládnych dohôd, ako je nedávna zmluva z Aachenu, by tiež mohlo stimulovať poskytovanie cezhraničných verejných služieb;

Pohraničné kontaktné miesto (GR REGIO)

10.

zdôrazňuje svoju podporu pre pohraničné kontaktné miesto GR REGIO a vyzýva na zvýšenú podporu tejto činnosti vo forme ľudských zdrojov vzhľadom na jeho potenciálnu novú úlohu, ktorou je koordinácia národných kontaktných miest a kontaktných miest na rôznych GR;

Mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte (ECBM)

11.

sa domnieva, že EÚ by mala podporovať koordinovaný prístup na hraniciach, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov EÚ. V prípadoch, keď takýto prístup nebol úspešný a keď vnútroštátne právne predpisy neumožňujú spoluprácu, by EÚ mala stanoviť európske riešenie/rámec, ktorý by si poskytovatelia cezhraničných verejných služieb vybrali;

12.

preto zdôrazňuje, že je potrebné prijať nový nástroj navrhnutý Európskou komisiou – mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte (ECBM) (3), ako právny nástroj zdola nahor, ktorý by pravdepodobne bol primeraným nástrojom na riešenie právnych a administratívnych prekážok a vytvorenie vhodného právneho rámca pre konkrétne poskytovanie cezhraničných verejných služieb;

13.

opätovne zdôrazňuje, že analýza existujúcich prekážok na hraniciach, ktorú vykonala Európska komisia v rámci cezhraničného preskúmania, a následné projekty b-solutions jasne poukazujú na potrebu takéhoto právneho nástroja v praxi. Vo viac ako tretine zo 43 analyzovaných prípadov b-solutions (4) by bol ECBM vhodným nástrojom, ktorý by pomohol vyriešiť prekážky. Najmä v tých prípadoch, keď by si navrhované riešenie vyžadovalo zmenu súčasne platného právneho alebo administratívneho rámca na jednej strane hranice;

14.

v tejto súvislosti vyzýva miestne a regionálne zainteresované strany, aby posilnili svoje kapacity a mohli tak zohrávať výraznejšiu a účinnejšiu úlohu pri navrhovaní riešení v rámci navrhovaného ECBM. Aby sa mechanizmus mohol správne uplatňovať, miestne a regionálne samosprávy musia dostatočne pochopiť prekážky a byť tak schopné jasne vymedziť realizovateľné právne alebo administratívne riešenia;

15.

konštatuje, že navrhované nariadenie o ECBM má potenciál zohrávať kľúčovú úlohu pre cezhraničné verejné služby, ale aj pre budúcnosť cezhraničnej spolupráce vo všeobecnosti, pretože by mohlo pomôcť odstrániť existujúce prekážky a uvoľniť plný hospodársky potenciál pohraničných regiónov EÚ (5);

16.

vyzýva Európsku radu, aby znovu otvorila rokovania o nariadení o ECBM a urýchlene prijala svoju pozíciu k tomuto návrhu, aby sa nariadenie mohlo čo najskôr prijať;

17.

vyzýva členské štáty, aby do programu samitov medzi pohraničnými štátmi a do akéhokoľvek iného fóra cezhraničnej spolupráce zaradili diskusiu o mechanizme na prekonanie právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte. Analýza nástroja, ktorý navrhla Európska komisia, na rozhodovacích fórach by mala presvedčiť členské štáty o jeho užitočnosti pri prekonávaní veľkej časti pretrvávajúcich právnych a administratívnych prekážok na hraniciach EÚ, a teda aj pri zavádzaní cezhraničných verejných služieb;

18.

navrhuje Európskej komisii, zainteresovaným členským štátom, regiónom s legislatívnymi právomocami a cezhraničným štruktúram na miestnej a regionálnej úrovni, aby vyskúšali uplatňovanie zásad a postupov navrhovaného ECBM na konkrétne projekty s cieľom lepšie pochopiť, ako by sa tento nástroj mohol využívať v konkrétnych podmienkach a ako by mohol byť užitočný pri prekonávaní súčasných právnych a administratívnych prekážok. Mnohé cezhraničné oblasti v minulosti fungovali ako laboratóriá cezhraničnej spolupráce a priniesli pozitívne výsledky pri riešení cezhraničných problémov;

Cezhraničné štruktúry

19.

konštatuje, že podľa analýzy ESPON si väčšina cezhraničných verejných služieb vyžadovala zriadenie novej cezhraničnej štruktúry alebo orgánu, väčšinou bez novej právnej subjektivity. Veľmi často sa využívali alebo prispôsobovali existujúce štruktúry. Pri vytváraní nových cezhraničných štruktúr sa využili platné medzištátne dohody, vnútroštátne právne predpisy alebo nariadenie o EZÚS;

20.

zdôrazňuje výhody stálych cezhraničných štruktúr s vlastnými zamestnancami a rozpočtom a jedinou úlohou podporovať cezhraničnú spoluprácu, ako sú euroregióny, pracovné zoskupenia a podobné štruktúry pre účinný rozvoj cezhraničných verejných služieb;

21.

zdôrazňuje výhody a nie plne využitý potenciál európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (6), ktoré by mohli slúžiť ako ideálne riadiace orgány pre cezhraničné verejné služby, najmä v prípadoch, keď je potrebný spoločný rozpočet a spoloční zamestnanci a kde sú hlavnými poskytovateľmi verejné orgány. Úsilie platformy EZÚS VR o zvyšovanie informovanosti by sa malo posilniť a zamerať najmä na využívanie EZÚS na poskytovanie cezhraničných verejných služieb;

22.

zdôrazňuje, že hoci EZÚS sú pri cezhraničnej spolupráci preukázateľne veľmi užitočné, majú určité právne obmedzenia, ktoré im bránia plne využívať potenciál posilnenej cezhraničnej spolupráce. Jasne sa to prejavuje najmä pri cezhraničných projektoch v oblasti verejných služieb a infraštruktúry. Tento európsky nástroj by sa mohol oveľa viac využívať, ak by sa zlepšil uvedený právny rámec;

Finančné nástroje

23.

žiada, aby sa rozvoj cezhraničných verejných služieb uviedol ako oprávnená činnosť v rámci politiky súdržnosti, a konkrétne v programe Interreg (bez toho, aby sa zmenšil význam ostatných jeho prvkov), ako aj v iných finančných nástrojoch zohľadnených v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci a v nástroji obnovy po pandémii COVID-19 Next Generation EU. Na zväčšenie príťažlivosti programov financovania je tiež potrebné zmenšiť administratívnu záťaž spojenú s podávaním žiadostí o takúto finančnú podporu a s jej vyúčtovaním;

24.

žiada všetky riadiace orgány v pohraničných regiónoch, aby v rámci svojich hlavných regionálnych programov (EFRR a ESF) financovali cezhraničné operácie/akcie/projekty s cieľom doplniť a prehĺbiť činnosť programov Interreg;

25.

zdôrazňuje význam programu Interreg pre cezhraničné regióny za posledných 30 rokov. Vďaka programu Interreg sa podporila spolupráca, ktorá umožnila zblíženie a dialóg verejnej správy a orgánov rôznych cezhraničných regiónov, rozšírila sa cezhraničná spolupráca a podporili sa projekty, ktoré priniesli priame výsledky pri zavádzaní cezhraničných verejných služieb;

26.

poukazuje na veľmi dobré skúsenosti s projektmi b-solutions Európskej komisie, ktoré boli zamerané na odstraňovanie cezhraničných prekážok vrátane tých, ktoré sa zaoberali cezhraničnými verejnými službami. Pri realizácii týchto projektov sa ukázalo, že aj s obmedzenými finančnými prostriedkami možno dosiahnuť veľmi dobré výsledky;

27.

zdôrazňuje svoje veľké sklamanie z navrhovaného rozpočtu programu Interreg v návrhoch budúceho finančného výhľadu, ktorý je nedostatočný pre potreby územnej spolupráce vo všeobecnosti a cezhraničnej spolupráce obzvlášť, keďže práve tá je jedným z kľúčových prvkov politiky súdržnosti a európskej integrácie. V dôsledku nižšieho rozpočtu programu Interreg sa premeškajú mnohé príležitosti, keďže aj rozpočet v predchádzajúcom finančnom období bol výrazne nepostačujúci;

28.

odporúča členským štátom, aby spoločne pridelili časť svojich dodatočných zdrojov v rámci iniciatívy REACT-EU na programy cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňujú, čím sa umožní účinné obnovenie a posilnenie cezhraničnej spolupráce po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 vrátane podpory rozvoja cezhraničných verejných služieb alebo sanitárnych koridorov. Mali by sa pritom analyzovať aj synergie, ktoré možno dosiahnuť spoločným nasadzovaním záchranných služieb;

29.

dôrazne podporuje pilotný program „Cezhraničné regióny čelia pandémii COVID-19: príležitosť na obnovenie spoločných reakcií na krízy a spoločného rozvoja“, o ktorom sa hlasovalo na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v novembri a ktorého cieľom je zlepšiť život občanov v pohraničných regiónoch podporou integrovanejších a funkčnejších cezhraničných oblastí. Tento pilotný projekt pomôže pohraničným regiónom lepšie čeliť budúcim krízam a podporiť nový model vypracúvania verejných politík vrátane verejných služieb v pohraničných regiónoch na základe spoločného rozvoja a zlepšeného viacúrovňového riadenia. Pilotný projekt preto spája krátkodobý a strednodobý prístup s cieľom poskytnúť odborníkom z praxe a rozhodujúcim činiteľom konkrétne nástroje a metodiku, ktoré možno priamo premietnuť do reality, sú hmatateľné pre občanov a uplatniteľné na všetky európske hranice;

30.

konštatuje, že hoci EÚ prostredníctvom svojich programov podporuje vytvorenie niektorých cezhraničných verejných služieb, dlhodobé financovanie nie je udržateľné. Členské štáty a miestne a regionálne samosprávy by mali preskúmať ďalšie spôsoby dostatočného dlhodobého financovania, ako sú celoštátne alebo regionálne zdroje a verejno-súkromné partnerstvá, ktoré by sa tiež mali uľahčiť, aby sa realizovali a fungovali cezhranične, aspoň v rámci EHP;

Elektronické služby

31.

poukazuje na to, že v pohraničných regiónoch prebieha proces digitalizácie, do ktorého sme zapojení, z troch hľadísk, a to výrobnej štruktúry, verejnej správy a verejných subjektov, ktoré ponúkajú služby občanom, a samotných občanov. V tomto rámci by elektronické služby mohli otvoriť veľmi zaujímavú oblasť rozvoja cezhraničného poskytovania verejných služieb. Napríklad využívaním automatizovaného prekladového rozhrania by sa mohla prekonať jedna z prvých prekážok cezhraničnej spolupráce vo všeobecnosti a poskytovania cezhraničných verejných služieb obzvlášť, ktorou je jazyková bariéra. Rovnako by vytvorenie elektronických preukazov, ktoré by obyvateľom pohraničných regiónov umožnili prístup k cezhraničným verejným službám, bolo dôležitým pokrokom v zlepšovaní kvality života obyvateľov týchto regiónov. Zvýšené využívanie elektronických postupov povedie k potrebnej harmonizácii administratívnych predpisov, čím sa vyrieši ďalší riadny súbor prekážok. Rozvoj systémov založených na umelej inteligencii by tiež mohol podporiť ďalšie celoeurópske poskytovanie služieb;

Úloha súkromného sektora

32.

vyzýva rozhodovacie orgány, aby venovali osobitnú pozornosť miestnym malým a stredným poskytovateľom. Súkromní prevádzkovatelia sú kľúčovými aktérmi pri poskytovaní určitých služieb a/alebo v niektorých krajinách. Cezhraničné spoločné podniky vytvorené malými a strednými poskytovateľmi, napríklad vo forme európskej spoločnosti (7), by mohli byť lepšie pripravené na poskytovanie cezhraničných verejných služieb;

Cezhraničné prepojenie

33.

vyzýva na podporu cezhraničného prepojenia. V niektorých pohraničných regiónoch sa občania stretávajú s praktickými ťažkosťami pri prechádzaní na druhú stranu hranice, a to buď z dôvodu prírodných obmedzení (hory alebo rieky) a chýbajúcej infraštruktúry na prepojenie, ako sú cesty alebo mosty spájajúce jednu a druhú stranu, alebo z dôvodu nedostatku vhodných pravidelných služieb verejnej dopravy. Uľahčenie prepojenia by zintenzívnilo výmeny a viedlo by k väčšej integrácii obyvateľstva pohraničných regiónov;

34.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby obnovili diskusie o zavedení pasu služieb (elektronický preukaz), ktorý by MSP umožnil poskytovať služby cezhranične bez toho, aby čelili dodatočnej administratívnej záťaži zo strany zahraničných regulačných orgánov;

Lepšia podpora a monitorovanie cezhraničných verejných služieb

35.

zdôrazňuje, že prevažná väčšina všetkých identifikovaných cezhraničných verejných služieb (64 %) (8) sa poskytuje pozdĺž hraníc medzi starými členskými štátmi EÚ, pričom veľmi málo ich je medzi novými členskými štátmi;

36.

vyzýva Európsku komisiu, ako aj členské štáty, aby spolu s ním a s miestnymi a regionálnymi samosprávami zrealizovali informačnú kampaň v členských štátoch s cieľom poukázať na výhody a potenciál cezhraničných verejných služieb. Tieto zainteresované strany by tiež mali viac investovať do monitorovania a podpory existujúcich cezhraničných verejných služieb, keďže mnohé z nich sú širokej verejnosti neznáme (napr. vytvorením katalógov cezhraničných verejných služieb);

37.

je pripravený zohrávať významnejšiu úlohu pri monitorovaní a podpore cezhraničných verejných služieb v Európe vzhľadom na svoje veľmi dobré skúsenosti s monitorovaním a podporou EZÚS prostredníctvom svojej platformy EZÚS. Keďže niektoré EZÚS už poskytujú cezhraničné verejné služby, platforma EZÚS by mala byť poverená aj monitorovaním rozvoja cezhraničných verejných služieb a ich podporou spolu s EZÚS ako vhodného nástroja na ich vykonávanie;

38.

vyzýva pohraničné regióny, a najmä euroregióny, pracovné zoskupenia, EZÚS a iné cezhraničné štruktúry, aby od svojho obyvateľstva zistili, ktoré služby im v ich regióne chýbajú alebo by sa mohli zlepšiť, a aby riešili tieto potreby a prípadne navrhli nové alebo lepšie cezhraničné služby verejného záujmu;

Cezhraničné verejné služby na vonkajších pozemných a námorných hraniciach EÚ

39.

odkazuje na skúsenosti s nariadením o EZÚS, ktoré ukázali, že je možné nadviazať plodnú a lepšie štruktúrovanú spoluprácu so štátmi mimo EÚ, ako je to najmä v prípade Švajčiarska a Ukrajiny;

40.

zdôrazňuje, že 17 % všetkých identifikovaných cezhraničných verejných služieb je zriadených medzi členskými štátmi EÚ a krajinami mimo EÚ, čo poukazuje na potrebu a potenciál takejto spolupráce za vonkajšími hranicami EÚ, a to tak pozemnými, ako aj námornými. Legislatívny rámec, štruktúry a financovanie by mali umožniť vytvorenie takýchto služieb s krajinami mimo EÚ, čo by bolo v záujme občanov týchto pohraničných regiónov;

Skúsenosti z pandémie COVID-19: zatváranie hraníc alebo spolupráca

41.

zdôrazňuje, že členské štáty počas nedávnej pandémie COVID-19 nevyužili príležitosti, keď inštinktívne a jednostranne uzavreli hranice bez toho, aby sa zamysleli nad možnosťou zosúladiť úsilie na vnútorných hraniciach EÚ a poskytovať zdravotnú starostlivosť a pohotovostné služby občanom žijúcim v pohraničných regiónoch. Spoluprácou a výmenou odborných znalostí a zdrojov sa kríza mohla riešiť lepšie. Toto by však malo slúžiť ako ponaučenie, ktoré opäť dokazuje potrebu cezhraničných verejných služieb a koordinovaných európskych prístupov k spoločným problémom. Pritom je potrebné zdôrazniť, že cezhraničná spolupráca v oblasti zdravotníckych a záchranných služieb, a to aj mimo obdobia krízy, má veľký význam pri zabezpečovaní dobrej starostlivosti o obyvateľstvo a treba ju osobitne rozvíjať;

42.

poukazuje na to, že uzavretie hraníc bez koordinácie a konzultácií so susednými štátmi, ako aj miestnymi a regionálnymi samosprávami v pohraničných regiónoch malo ničivý vplyv nielen na existujúcu cezhraničnú spoluprácu, ale predovšetkým veľmi negatívne ovplyvnilo život občanov žijúcich v pohraničných regiónoch, keďže neexistovali žiadne dohodnuté protokoly na zabezpečenie výnimočného pohybu osôb a obehu tovaru, čo malo okrem iného negatívne dôsledky na poskytovanie cezhraničných verejných služieb;

43.

sa domnieva, že je potrebné vymedziť základnú minimálnu úroveň cezhraničnej spolupráce, ktorá sa má zachovať aj v čase krízy, aby sa zabezpečilo poskytovanie cezhraničných verejných služieb, najmä tých, ktoré súvisia s krízovým riadením;

44.

víta partnerstvo, ktoré s Európskou komisiou a vedúcimi združeniami zaoberajúcimi sa cezhraničnými otázkami (MOT, AEBR a CESCI) vytvoril počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Táto skúsenosť viedla k vytvoreniu Európskej cezhraničnej aliancie občanov;

45.

zdôrazňuje, že napriek uzavretým hraniciam mnohé pohraničné regióny a mestá v týchto ťažkých časoch našli spôsoby spolupráce a spoločného využívania zdrojov. Tým sa opäť preukázalo, že cezhraničná spolupráca je pre ľudí žijúcich v týchto regiónoch prirodzená a pre ich komunity je rozumnou cestou vpred;

Odporúčania do budúcnosti

46.

je pripravený vyvodiť ponaučenia zo skúseností pohraničných regiónov a predložiť komplexné odporúčania týkajúce sa cezhraničnej spolupráce ako súčasť svojho príspevku ku Konferencii o budúcnosti Európy;

47.

v tejto súvislosti plánuje predložiť konferencii konkrétne odporúčania týkajúce sa dvoch otázok.

—	Prvou otázkou je dlhodobá vízia budúcnosti cezhraničnej spolupráce v Európskej únii, ktorá sa zameria na konkrétne návrhy, ktorých realizáciu by VR a pohraničné regióny požadovali do roku 2050. Súčasťou tejto vízie budú cezhraničné verejné služby.

—

Druhou otázkou by bola požiadavka na prijatie právnych predpisov, ktoré by zaručili minimálne normy cezhraničnej spolupráce v prípade celoeurópskej a/alebo miestnej krízy s cieľom zachovať dostatočnú úroveň verejných služieb, umožniť občanom žijúcim v pohraničných regiónoch pokračovať v činnosti, zaručiť nepretržité fungovanie jednotného trhu a zachovať dynamiku európskej integrácie.

V Bruseli 5. februára 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Cielená analýza cezhraničných verejných služieb programu ESPON zo 14. januára 2019.

(2) Oblasti politiky identifikované v analýze ESPON, v ktorých je zriadená väčšina cezhraničných verejných služieb.

(3) Nariadenie COM(2018) 373 final – 2018/0198 (COD).

(4) https://www.b-solutionsproject.com.

(5) V oznámení Európskej komisie Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ sa uvádza, že ak by sa odstránilo len 20 % existujúcich prekážok, pohraničné regióny by získali až 2 % HDP, „[…] s potenciálom vytvoriť viac ako 1 milión pracovných miest“, COM(2017) 534, s. 4.

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).

(7) Nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) (Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 1).

(8) Cielená analýza cezhraničných verejných služieb programu ESPON zo 14. januára 2019.

26.3.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 106/19

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Agroekológia

(2021/C 106/05)

Spravodajca:

Guillaume CROS (FR/Zelení)

člen regionálneho výkonného orgánu: zastupiteľstvo regiónu Occitanie

I. VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Kontext

konštatuje, že pandémia COVID-19 ukázala, aké dôležité a zraniteľné sú naše potravinové systémy v Európe, a pripomenula, že potrebujeme odolné a nezávislé potravinové systémy, v ktorých sa bude klásť prvoradý dôraz na hospodársku životaschopnosť vidieckych území;

zdôrazňuje, že vzhľadom na nebezpečenstvá spojené s globálnym otepľovaním, zánikom biodiverzity a degradáciou pôdy sa touto pandémiou opäť potvrdilo, že Európska únia musí naliehavo zaujať nový agronomický, sociálny a územný prístup s cieľom chrániť prírodné zdroje, zachovať zdravie, podporiť obnovu poľnohospodárskych podnikov a posilniť územnú súdržnosť;

pripomína, že znížiť emisie skleníkových plynov v poľnohospodárstve je v súčasnosti jediná možná cesta;

pripomína, že trvalé trávne porasty zaberajú jednu tretinu poľnohospodárskej plochy EÚ a zohrávajú dôležitú úlohu, pretože vďaka nim sa v pôde ukladá veľké množstvo organických látok a vytvára biodiverzita;

konštatuje, že je potrebné prejsť z extrakčnej poľnohospodárskej logiky na obehovú, najmä pokiaľ ide o kolobeh uhlíka, fosforu a dusíka, a osvojiť si striedme a úsporné hospodárenie so zdrojmi;

pripomína, že homogénnosť a uniformizácia osív sú v rozpore s biodiverzitou;

konštatuje, že vzhľadom na verejné zdravie, globálne otepľovanie a dobré životné podmienky zvierat sme nútení zmeniť naše chovné postupy prechodom na výrobné metódy, ktoré plnia pozitívnu environmentálnu funkciu, najmä ochranou pasienkov a udržiavaním lesnej pôdy, neohrozujú zdravie poľnohospodárov a občanov a rešpektujú zvieratá. Je možné zredukovať spotrebu mäsa a zároveň rozvíjať udržateľný chov hospodárskych zvierat;

zastáva názor, že kvalita života chovateľov a dobré životné podmienky zvierat sú navzájom prepojené, a preto je potrebné zaujať k chovu dobytka iný prístup, taký, ktorý zaručí, že chovateľ nebude viac predávať so stratou a bude rešpektovať svoje zvieratá;

konštatuje, že mnohé špecializované poľnohospodárske podniky, ktoré intenzívne kupujú vstupy (ropu, hnojivá, pesticídy, antibiotiká atď.), sú ekonomicky viac oslabené vzhľadom na vysoké výrobné náklady, závislosť od dodávateľských podnikov a väčšie vystavenie hospodárskym rizikám;

10.

víta stratégiu „z farmy na stôl“ a stratégiu v oblasti biodiverzity, ktoré navrhla Európska komisia a ktoré si vyžadujú podstatnú zmenu poľnohospodárskej politiky;

11.

konštatuje, že ťažkosti s dostupnosťou pôdy, či už na nájom alebo do vlastníctva, bránia novým poľnohospodárom v tom, aby začali hospodáriť na malých a stredne veľkých plochách;

Agroekologický prístup

12.

konštatuje, že návrh výrazne znížiť do roku 2030 používanie priemyselných hnojív a pesticídov, ako aj antibiotík a rozšíriť oblasti ekologického záujmu si vyžaduje systémovú transformáciu spôsobov poľnohospodárskej výroby;

13.

zdôrazňuje, že agroekológia, ktorá ako výrobný faktor čo najviac využíva ekosystémy, pričom zachováva ich schopnosť obnovovať sa, ponúka odpoveď na túto výzvu;

14.

pripomína, že Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zhrnula agroekológiu do 10 prvkov, ktoré jeden od druhého závisia: rozmanitosť, spolutvorba a výmena poznatkov, súčinnosť, efektivita, recyklácia, odolnosť, ľudské a sociálne hodnoty, kultúra a potravinové tradície, zodpovedné riadenie, obehové a solidárne hospodárstvo;

15.

zdôrazňuje, že odpad sa musí považovať za zdroj. Napríklad regenerovaná voda s obsahom základných živín sa používa na zavlažovanie v oblastiach s nedostatkom vody. Podobne je to v prípadne zvyškovej slamy z obilnín, ktorá sa využíva pri chove hospodárskych zvierat, ekologickej výstavbe alebo na mulčovanie a zúrodňovanie pôdy;

16.

zdôrazňuje, že agroekológia znižuje uhlíkovú stopu poľnohospodárstva, podporuje obnovu biodiverzity, zabezpečuje alebo obnovuje úrodnosť pôdy, zabraňuje znečisťovaniu ovzdušia a vody, zvyšuje ekonomickú odolnosť poľnohospodárskych podnikov a zaručuje zdravé a dostupné potraviny;

17.

podčiarkuje, že agroekológia nie je návrat do minulosti a že je komplexnejšia než poľnohospodárske postupy založené na chémii a rope. Je to inteligentné poľnohospodárstvo, ktoré spája environmentálne, hospodárske a sociálne výsledky, ako aj agronomické a sociálne postupy vyplývajúce z inovatívnych experimentov, know-how a verejného výskumu;

18.

zdôrazňuje, že agroekológia rozvíja poľnohospodárstvo spolu s prírodou a v prírode;

19.

konštatuje, že agroekológia vytvára „živú“ pôdu, ktorá podporuje dobré zdravie rastlín, zadržiava veľké množstvo uhlíka a vody a lepšie odoláva suchám a vysokým teplotám;

20.

zdôrazňuje, že pri výbere plodín, odrôd a plemien, ako aj pri stanovovaní agrotechnických termínov zohľadňuje agroekológia miestne agroklimatické a historické podmienky s cieľom optimalizovať odolnosť poľnohospodárskych podnikov voči rizikám;

21.

konštatuje, že agroekológia sa zasadzuje za chovy „ľudských rozmerov“, kde sa zvieratá chovajú čo najviac na voľnom priestranstve a presadzuje snaha o nezávislosť z hľadiska krmiva;

22.

upozorňuje, že agroekológia znamená:

a)	väčší počet malých alebo stredných poľnohospodárskych podnikov, ktoré pomôžu zastaviť pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve a umožnia mladým poľnohospodárom začať podnikať v tomto odvetví;

b)	viac sietí vzájomnej pomoci medzi poľnohospodárskymi podnikmi;

c)	väčší kontakt s ostatnými obyvateľmi prostredníctvom väčšieho počtu krátkych reťazcov a väčšieho miestneho spracovania produktov;

23.

sa domnieva, že digitalizácia môže uľahčiť riadenie určitých výrobných a marketingových postupov. Konštatuje však, že všeobecný rozvoj automatizovaných a prepojených poľnohospodárskych strojov nastoľuje otázku dátovej suverenity, ktorá môže uniknúť kontrole poľnohospodára. Nazdáva sa, že poľnohospodár by nemal poskytovať konkrétne poznatky o svojom podniku externým subjektom a mal by si ponechať právo na opravu svojich strojov;

Politiky na podporu agroekologickej transformácie

24.

konštatuje, že agroekológia zohľadňuje nielen výrobu potravín, ale celý potravinový systém vrátane spravodlivých pracovných podmienok;

25.

zastáva názor, že reforma SPP, o ktorej sa v súčasnosti rokuje, poskytuje členským štátom a ich regiónom určité nástroje na podporu agroekológie, i napriek tomu, že jej hlavný obsah sa netýka spomínaných výziev;

26.

víta oznam Európskej komisie z októbra 2020 adresovaný Európskej rade, v ktorom sa uvádzajú štyri možné typy ekologických režimov, medzi ktorými je aj agrolesníctvo a agroekológia;

27.

konštatuje, že agroekológia, ktorá spočíva na štruktúre malých a stredných poľnohospodárskych podnikov sa nebude môcť rozvinúť, ak sa priame platby v rámci SPP budú i naďalej prideľovať na hektár, a nie na aktívneho poľnohospodára;

28.

podotýka, že s agroekologickým prístupom bude treba zosúladiť a skoordinovať aj európsku politiku v ďalších oblastiach (poľnohospodárske trhy, zahraničný obchod, klíma, osivá, voda, pôda, výskum atď.);

29.

považuje agroekológiu za nástroj riadenia udržateľného agroturizmu;

30.

konštatuje, že agroekológiu musí intenzívnejšie podporovať verejný výskum;

31.

zastáva názor, že agroekológia bude silnou hnacou silou revitalizácie území a zlepšenia súdržnosti medzi vidieckymi, prímestskými a mestskými oblasťami, pretože podporuje štruktúru malých a stredných poľnohospodárskych podnikov, omladených a prispôsobených výzvam 21. storočia, a vďaka krátkym reťazcom a konzumácii ekologických a miestnych potravín v zariadeniach spoločného stravovania zbližuje mesto a vidiek.

32.

považuje za nevyhnutné posilniť postavenie poľnohospodárov v potravinovom hodnotovom reťazci – najmä prostredníctvom združení výrobcov a miestnych združení malých a stredných poľnohospodárskych podnikov, ktoré môžu dosiahnuť úspory z rozsahu – a zaistiť im, aby za svoju prácu dostávali spravodlivejšiu odmenu, a tým prispeli k dynamike miestneho hospodárstva;

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

Reforma SPP

33.

navrhuje, aby budúca SPP do väčšej miery podporovala agroekologické postupy, ako sú napríklad:

a)	diverzifikácia plodín, vďaka ktorej sú poľnohospodárske podniky menej citlivé na prírodné nebezpečenstvá alebo odvetvové riziká;

b)	dlhé cykly striedania plodín a kombinovanie rastlín, ktoré prinášajú agronomické výhody;

c)	stromy, živé ploty, malé vodné nádrže, kamenisté biotopy okolo pozemkov alebo na nich;

d)	pestovanie strukovín, ktoré prirodzene obohacujú pôdu o dusík;

e)	zmes druhov a odrôd na tom istom pozemku;

f)	dobré a konštantné zakrytie pôdy, ktoré bráni erózii;

g)	obnova malovýrobnej produkcie miestnych osív a chovu miestnych plemien, ktoré sú lepšie prispôsobené danej oblasti a podnebiu;

h)	kombinácia pestovania plodín a chovu zvierat;

i)	nahradenie chemického prístupu integrovanou ochranou plodín;

34.

žiada, aby so zreteľom na návrhy, ktoré sformuloval vo svojom stanovisku o SPP, ekologické režimy budúcej SPP zahŕňali kvantifikované ciele stratégie „z farmy na stôl“: znížiť stratu živín minimálne o 50 %, používať aspoň o 20 % hnojív menej, znížiť mieru používania chemických pesticídov a z nich vyplývajúceho rizika o 50 % a antimikrobík o 50 %, pričom by sa aspoň 10 % poľnohospodárskej plochy malo vyčleniť na oblasti ekologického záujmu a 25 % na ekologické poľnohospodárstvo;

35.

žiada Európsky parlament a Európsku radu, aby v rámci trialógu o budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike zohľadnili ciele zelenej dohody. Navrhuje, aby sa aspoň 30 % rozpočtu prvého piliera na európskej úrovni vyčlenilo na ekologické režimy obsiahnuté v každom národnom strategickom pláne;

36.

konštatuje, že nie všetky poľnohospodárske podniky majú rovnaké podmienky, pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť. Prísnejšie environmentálne opatrenia by sa mali prostredníctvom vnútroštátneho ekologického režimu spojiť s primeraným financovaním a odbornou prípravou, ktoré by záviseli od environmentálnych špecifík daného podniku;

37.

odporúča, ako uviedol vo svojich stanoviskách o SPP a o pastierstve, aby sa pre všetky poľnohospodárske podniky podmienenosť rozšírila o rešpektovanie práv poľnohospodárskych pracovníkov (zavedenie koncepcie sociálnej podmienenosti) a maximálnu hustotu hospodárskych zvierat v poľnohospodárskom podniku a aby sa posilnila podmienenosť z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat;

38.

navrhuje, aby sa postupne prešlo od základnej platby na hektár k základnej platbe spojenej s počtom osôb, ktoré v danom poľnohospodárskom podniku pracujú, a aby sa priame platby prednostne prideľovali malým a stredným poľnohospodárskym podnikom a na agroekologické postupy;

39.

navrhuje výrazne obmedziť výšku priamych platieb na poľnohospodársky podnik;

40.

v záujme podpory agroekologickej transformácie odporúča členským štátom, aby v rámci ekologických režimov novej spoločnej poľnohospodárskej politiky zaviedli systém bonus/malus: napríklad bonus za väčšiu diverzifikáciu plodín financovaný malusom za priemyselné hnojivá, pesticídy a antibiotiká, bonus za chov na pastvinách financovaný malusom za skleníkové plyny podľa počtu chovaných prežúvavcov;

41.

odporúča, aby členské štáty uplatňovali systém bonus/malus opísaný v bode 40, pričom by mali prihliadať na svoje environmentálne priority;

42.

odporúča, aby sa v opatreniach druhého piliera SPP uprednostňovali:

a)	agroekologické spôsoby výroby vrátane agrolesníctva a ich kolektívne prístupy (spolupráca);

b)	agroenvironmentálno-klimatické opatrenia;

c)	krátke reťazce;

d)	stravovacie služby využívajúce ekologické a miestne potraviny;

e)	vzdelávanie a poradenstvo zamerané na agroekológiu, agrolesníctvo a agrolesnícke pastierstvo;

43.

požaduje zmeniť článok 65 (druhý pilier) nariadenia o národných strategických plánoch tak, aby sa od logiky založenej na ploche prešlo na logiku agroekologických záväzkov;

44.

pripomína návrh, ktorý uviedol vo svojom stanovisku o SPP, že podpora na investície by mala byť podmienená environmentálnym auditom a rozpočet na ňu by sa mal obmedziť maximálne na 10 % prostriedkov druhého piliera;

45.

navrhuje, aby Európska komisia vypracovala príručku, prostredníctvom ktorej poskytne riadiacim orgánom a regionálnym subjektom metodologickú podporu s cieľom pomôcť zohľadniť agroekologický prístup pri mobilizácii rôznych dobrovoľných opatrení podľa SPP;

Poľnohospodárske postupy

46.

navrhuje, aby sa chov prežúvavcov presunul na trvalé pasienky, s výnimkou zimného ustajnenia;

47.

žiada, aby sa priemyselný chov monogastrických zvierat (ošípané, hydina) v ustajňovacích priestoroch, ktorý vytvára mnoho negatívnych externalít z hľadiska verejného zdravia a životného prostredia, postupne úplne alebo čiastočne zmenil na chov na voľnom priestranstve, pričom sa musí stanoviť maximálny počet zvierat na ustajňovací priestor a na hektár spásanej plochy;

48.

žiada, aby sa prestalo s klietkovým chovom, ako sa požaduje v nedávnej iniciatíve občanov a ako o to žiadal vo svojom stanovisku o SPP;

49.

v záujme dobrých životných podmienok zvierat navrhuje, aby sa rozvinulo usmrcovanie jatočných zvierat na farmách a malých miestnych bitúnkoch;

50.

požaduje, aby aj po 31. decembri 2020 platila výnimka podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 (1), ktorou sa výrobcom mäsa z hydiny a zajacovitých povoľuje, aby na farme usmrcovali svoje zvieratá a spracúvali ich mäso určené na miestny predaj;

51.

navrhuje posilniť návrh nemeckého predsedníctva Rady EÚ vytvoriť európske označenie „dobré životné podmienky zvierat“;

52.

odporúča aj jasné a povinné označovanie spôsobu chovu zahŕňajúce celý cyklus zvieraťa vrátane jeho prepravy, vďaka čomu by výrobcovia získali uznanie zlepšenia svojich postupov a spotrebitelia by si mohli vybrať výrobky, aké si želajú, a to podľa vzoru európskeho označovania vajec;

Ďalšie politiky

53.

odporúča, aby sa novým právnym predpisom o udržateľných potravinových systémoch avizovaným v stratégii „z farmy na stôl“ stanovil právny rámec, ktorý EÚ prinúti začať skutočnú agroekologickú transformáciu. Vďaka nej dôjde k zmene dopytu po potravinách podnietenej prostredím priaznivým pre zmenu spôsobu stravovania, zamedzí sa rastúcej obezite, zníži sa spotreba mäsa, skrátia dodávateľské reťazce, zvýši sa konzumácia sezónnych výrobkov a radikálne zníži plytvanie potravinami;

54.

žiada Európsku komisiu, aby podporila rozvoj krátkych reťazcov:

a)	prispôsobením hygienických predpisov a noriem spracovávaniu výrobkov na farme a vo všeobecnosti uplatňovaním právnych predpisov v oblasti potravín takým spôsobom, ktorý by bol primeranejší pre malých výrobcov, a to vrátane požiadaviek v oblasti označovania;

podporovaním miestnych a kolektívnych projektov zameraných v prvom rade na vybavenie potrebné na miestne spracovanie (malé bitúnky, mobilné bitúnky, prevádzky na spracovanie zeleniny, verejné kuchyne, infraštruktúra pre miestne tržnice, ako napr. verejné haly alebo farmárske obchody atď.) a v druhom rade na vytváranie malých miestnych kooperatívnych združení v oblasti výroby, spracovania a marketingu;

55.

vyzýva EÚ, aby zaviedla do praxe odporúčania Európskeho parlamentu uvedené v jeho iniciatívnej správe o koncentrácii poľnohospodárskej pôdy v EÚ z roku 2017 (2), najmä zriadenie európskeho strediska pre monitorovanie poľnohospodárskej pôdy. Navrhuje, aby EÚ smernicou podľa vzoru smernice o vode implementovala dobrovoľné usmernenia pre zodpovednú správu držby pôdy (3), ktoré v roku 2012 prijala FAO, s cieľom lepšie zabezpečiť prístup k pôde, a tým uľahčiť mladým poľnohospodárom začať podnikať;

56.

vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla novú európsku smernicu o poľnohospodárskej pôde v snahe zamedziť poklesu organických látok v pôde, zastaviť jej eróziu a vniesť do nej život, najmä v poľnohospodárskej praxi;

57.

odporúča posilniť smernice o vode a vylúčiť výnimky (smernica o dusičnanoch);

58.

odporúča zintenzívniť uplatňovanie obehového hospodárstva pri nakladaní s odpadom vznikajúcim pri chove hospodárskych zvierat s cieľom využívať ho v agronomickej oblasti (kompost a organické hnojivá);

59.

žiada, aby sa v súlade s požiadavkami uvedenými v jeho stanovisku o genetických zdrojoch v poľnohospodárstve novou európskou legislatívou o osivách povolilo používanie osív z malovýrobnej produkcie a obchodovanie s nimi, pričom by sa mali najmä prevziať zmeny navrhnuté v novom nariadení o ekologickom poľnohospodárstve, pokiaľ ide o zápis do databázy bioosív;

60.

žiada, aby v záujme podpory biodiverzity právne predpisy EÚ vylučovali používanie geneticky modifikovaných osív alebo osív získaných mutagenézou;

61.

požaduje, aby sa spoločenská pridaná hodnota a pozitívne externality agroekológie prejavili v ekonomickom prínose pre výrobcov, aby mohli byť aktérmi tejto transformácie;

62.

v snahe zaručiť všetkým obyvateľom právo na agroekologické potraviny odporúča napríklad tieto opatrenia:

a)	zníženie DPH na ekologické, miestne a sezónne výrobky;

b)	stravné poukážky na tieto výrobky;

c)	vysoký percentuálny podiel ekologických, miestnych a sezónnych výrobkov v zariadeniach spoločného stravovania;

63.

navrhuje, aby sa agroekologické postupy zahrnuli do špecifikácií CHOP a CHZO;

64.

žiada, aby EÚ prestala dovážať poľnohospodárske výrobky, ktoré nespĺňajú európske sociálne a environmentálne výrobné normy vrátane noriem stratégie „z farmy na stôl“ a sú nekalou konkurenciou pre európske výrobné reťazce, a vyvážať európske prebytky za ceny nižšie než európske výrobné náklady, čo často ruinuje výrobcov v tretích krajinách;

65.

odporúča, ako to uviedol vo svojom stanovisku o SPP, aby sa zaviedli nové multilaterálne a bilaterálne obchodné pravidlá v poľnohospodárstve, ktoré budú spravodlivejšie, solidárnejšie a budú zohľadňovať agroekologický prístup;

66.

žiada, aby sa na európskej úrovni viac podporoval nezávislý verejný výskum zameraný na agroekológiu/agrolesníctvo a participatívny výskum realizovaný poľnohospodármi a výskumnými pracovníkmi, a to aj v oblasti spoločenských vied, ktoré sa zaoberajú dynamikou sociálno-technickej transformácie. Víta iniciatívu Európskej komisie podporovať a koordinovať sieť agroekologického experimentovania;

Miestna a regionálna úroveň

67.

odporúča, aby sa miestnym a regionálnym samosprávam aktívne pomáhalo pri zavádzaní agroekologického prístupu, najmä pokiaľ ide o technickú prípravu nových účastníkov, pomoc mladým poľnohospodárom, ktorí začínajú podnikať, nezávislé poradenstvo pre poľnohospodárov, podporu krátkych reťazcov a remeselného spracovania poľnohospodárskych výrobkov, pravidlá v oblasti poľnohospodárskeho pôdneho fondu a urbanizmu, vytváranie chránených poľnohospodárskych oblastí a demonštračných agroekologických fariem, ako aj pokiaľ ide o nástroje na monitorovanie priebehu agroekologickej transformácie;

68.

navrhuje „dlhodobé zmluvy v záujme agroekologickej inovácie“, ktoré by uzatvárali skupiny poľnohospodárov a miestne alebo regionálne orgány verejnej správy v rámci nástrojov európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť;

69.

vyzýva EÚ, aby podobne ako v prípade Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike koordinovala a viedla sieť obcí, ktoré sa zaviazali zavádzať opatrenia na podporu odolných a udržateľných poľnohospodárskych a potravinových systémov.

V Bruseli 5. februára 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55).

(2) Európsky parlament, https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-8-2017-0197_SK.html.

(3) http://www.fao.org/3/a-i2801f.pdf.

26.3.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 106/25

Stanovisko Európskeho Európskej výboru regiónov: Únia rovnosti – strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov

(2021/C 106/06)

Hlavný spravodajca:

Jácint HORVÁTH (HU/SES), poslanec zastupiteľstva mesta Nagykanizsa

Referenčné dokumenty:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Únia rovnosti – strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov

COM(2020) 620 final

Návrh odporúčania Rady o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov

COM(2020) 621 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky – Rómovia ako etnická menšina v Európe

víta oznámenie Európskej komisie, ktoré opäť dokazuje, že Komisia a Európska rada sa s odhodlaním usilujú o integráciu rómskych komunít (1) a chcú odstrániť diskrimináciu a sociálne vylúčenie Rómov. Takisto víta najnovšie odporúčanie Rady na túto tému a kladie dôraz na význam informovania na miestnej a regionálnej úrovni a stanovenie konkrétnych cieľov. V tejto súvislosti naliehavo vyzýva Európsku komisiu a Radu aby zabezpečili riadne monitorovanie dosiahnutých výsledkov;

zdôrazňuje, že Rómovia sú najväčšou etnickou menšinou v Európe. Mnohým Rómom sa naďalej upierajú ich základné práva, žijú v chudobe a čelia extrémnej diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu. Ide o európsky problém a títo ľudia sú občania EÚ. Preto je o to šokujúcejšie, že národné vlády a EÚ doteraz nedokázali realizovať úspešné politiky integrácie a začleňovania, ktoré v plnej miere posilňujú postavenie Rómov pri uplatňovaní ich práv a povinností spojených s občianstvom EÚ;

pripomína, že Úniu rovnosti, ktorá je jedným z hlavných cieľov Európskej komisie (2), nemožno na kontinente vytvoriť bez aktívneho zapojenia rómskych spoločenstiev, ktoré podľa odhadu predstavujú 10 až 12 miliónov osôb;

potvrdzuje, že pokrok dosiahnutý v oblasti integrácie Rómov za posledných 10 rokov bol obmedzený. V súvislosti s niektorými sektorovými prioritami zdôraznenými v oznámení sa síce určitý pokrok dosiahol, no celkovo možno konštatovať, že stanovené ciele neboli splnené. Preto je v budúcnosti potrebné prepracovať prideľovanie zdrojov na túto oblasť a v prípade potreby ich zvýšiť, ako aj ďalej rozvíjať integrovaný prístup a stimulovať využívanie inovačných riešení. Malo by sa najmä zdôrazniť, že treba zabezpečiť profesionálnu a finančnú udržateľnosť úspešných programov, aby bolo možné dosiahnuť dlhodobé výsledky;

poukazuje aj na to, že treba obnoviť a posilniť záväzky na podporu rovnosti, sociálneho začlenenia a účasti Rómov na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

výzva členské štáty, aby vzhľadom na pretrvávajúce nevyriešené problémy v oblasti vzdelávania, trhu práce, bývania a zdravia spôsobené diskrimináciou a sociálnou situáciou zintenzívnili toto úsilie, a to okrem iného aj posilnením zodpovednosti regionálnych a miestnych samospráv;

súhlasí s tým, že rómske spoločenstvá sú mimoriadne vystavené účinkom pandémie COVID-19. V ich prípade pandémia a jej sociálno-ekonomické a zdravotné vplyvy ďalej zväčšujú existujúce rozdiely a prehlbujú zaostávanie. Dôsledky pandémie navyše maria niektoré výsledky, ktoré sa doteraz dosiahli. Preto je v procese obnovy potrebné zvýšiť objem zdrojov pridelených Rómom;

konštatuje, že podpora rovnosti a integrácie Rómov je dôležitá nielen z hľadiska základných práv, ale má aj jasný hospodársky význam. Úspešná realizácia stratégie bude mať zásadný význam aj pre hospodársku výkonnosť členských štátov s vysokým počtom rómskeho obyvateľstva (nad 1 %);

osobitne víta dokument Európskeho parlamentu prijatý v roku 2020 na tému Správa o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov: boj proti negatívnym postojom voči ľuďom rómskeho pôvodu v Európe (3), v ktorom sa skutočne stanovujú pevné ciele a opatrenia. Výbor odporúča, aby sa výhľadové zistenia uvedené v tejto správe zohľadnili aj pri príprave vnútroštátnych strategických rámcov pre Rómov;

10.

podporuje vyhlásenie primátorov a starostov a volených miestnych a regionálnych zástupcov členských štátov Rady Európy o odmietnutí protirómskeho zmýšľania (4). Vyzýva inštitúcie EÚ, aby naďalej užšie spolupracovali s Radou Európy na zlepšení situácie Rómov, a to aj podporou nedávno založenej Európskej aliancie miest a regiónov pre začlenenie Rómov, a podporili veľmi úspešnú osvetovú kampaň „Dosta!“;

11.

víta a oceňuje, že predsedovia vlád krajín západného Balkánu s vysokým počtom rómskeho obyvateľstva prijali v júli 2019 v rámci procesu rozširovania EÚ (5) vyhlásenie o začleňovaní Rómov, v ktorom sa zaviazali, že kým ich krajiny pristúpia k EÚ, dôjde ku konkrétnemu zlepšeniu situácie Rómov;

Vnútroštátne strategické rámce pre Rómov a horizontálne ciele

12.

víta, že v oznámení sa zohľadňujú zistenia opierajúce sa o hodnotenie predchádzajúceho rámca, každoročné hodnotenia vykonávania vnútroštátnych stratégií, analýza dôvodov obmedzenej účinnosti predchádzajúcich opatrení a že sa vychádza z rozsiahlych konzultácií;

13.

zdôrazňuje však, že v oznámení sa neuvádzajú negatívne a pozitívne skúsenosti s vykonávaním predchádzajúcich vnútroštátnych rómskych stratégií. Nevyvodzujú sa v ňom žiadne závery, neobsahuje časť, ktorá by sa zaoberala osvedčenými postupmi, ani sa v ňom nespomínajú niektoré z účinných opatrení, ktoré sa môžu realizovať alebo prevziať v členských štátoch;

14.

zdôrazňuje, že povinnosť vypracovať vnútroštátny strategický rámec pre Rómov je jedným z kľúčov k pokroku v tejto oblasti. Vyjadruje totiž poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty v predchádzajúcom cykle nevypracovali strategické rámce, pretože to nebolo povinné;

15.

potvrdzuje svoju podporu úsiliu Európskej komisie pomôcť členským štátom EÚ a kandidátskym krajinám vypracovať úspešné vnútroštátne rómske stratégie vďaka zverejneniu usmernení o integračných stratégiách. Zároveň konštatuje, že ponaučenie z mnohých negatívnych skúseností zistených počas vykonávania rómskej stratégie počas predchádzajúceho cyklu by bolo umožnilo koherentne premyslieť prístup v tejto súvislosti;

16.

so znepokojením si uvedomuje, že prieskumy, ktoré vykonala Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), potvrdzujú, že diskriminácia na trhu práce je problémom nielen pri hľadaní zamestnania, ale aj na pracovisku, kde 22 % respondentov pociťovalo diskrimináciu z dôvodu svojho etnického alebo prisťahovaleckého pôvodu. Pokiaľ ide o prístup k tovaru a službám (verejná správa, verejná doprava, obchody, reštaurácie atď.), najvyššiu mieru diskrimináciu zažili Rómovia (28 % z nich);

17.

okrem toho konštatuje, že v oznámení sa nezohľadňuje prípadná absencia organizácií občianskej spoločnosti a odborníkov, čo je hlavnou prekážkou pokroku v niektorých členských štátoch, najmä preto, lebo to obmedzuje činnosť mimovládnych organizácií. V konečnom dôsledku sa tým obmedzujú príležitosti na integráciu Rómov;

18.

vyhlasuje, že vnútroštátne strategické rámce pre Rómov by mali prispieť k akčnému plánu EÚ na boj proti rasizmu, k Európskemu pilieru sociálnych práv, ako aj k Agende OSN 2030 a cieľom udržateľného rozvoja. Vo vnútroštátnych strategických rámcoch pre Rómov by sa mali konkrétne odzrkadliť prepojenia medzi týmito dokumentmi, prínos k ich cieľom a rozsah tohto prínosu;

19.

poukazuje na to, že Komisia vo svojom oznámení a návrhu odporúčania Rade stanovila skutočne ambiciózne, ale aj potrebné, mnohostranné a vyvážené ciele, tak na horizontálnej, ako aj na odvetvovej úrovni. Na to, aby sa tieto ciele skutočne do roku 2030 dosiahli, je potrebné zapojiť čo najširšiu škálu miestnych a celoštátnych organizácií rómskej občianskej spoločnosti do plánovania, vykonávania, kontroly a monitorovania vnútroštátnych strategických rámcov pre Rómov, zohľadňovať predložené návrhy a umožniť pravidelné prehodnotenie stratégie;

20.

poukazuje na to, že v oznámení sa vôbec nepočíta s tým, že by sa opatrenia stanovené v strategických rámcoch nevykonávali. Na základe skúseností z predchádzajúceho cyklu má výbor vážne obavy, že niektoré členské štáty nebudú vykonávať opatrenia stanovené vo vnútroštátnych strategických rámcoch. Preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala pokrok dosiahnutý na úrovni členských štátov, presadzovala uplatňovanie príslušných právnych predpisov EÚ a urýchlene posúdila potrebu ďalších právnych predpisov, keďže v dôsledku absencie sankcií by sa proces integrácie a začleňovania Rómov mohol ešte viac oddialiť. Vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie európskeho poradného výboru zloženého okrem iného z odborníkov na rómsku politiku, do ktorého by boli zapojení aj zástupcovia miestnych a regionálnych samospráv s praktickými skúsenosťami v oblasti rómskej problematiky. Ďalej trvá na tom, že je potrebné zlepšiť zastúpenie Rómov pri navrhovaní a vykonávaní vnútroštátnych strategických rámcov pre Rómov;

21.

podporuje pokračujúcu spoluprácu s Agentúrou Európskej únie pre základné práva (FRA), pokiaľ ide o pravidelné preskúmanie vnútroštátnych strategických rámcov pre Rómov. Pri skúmaní situácie aj pokroku je mimoriadne dôležitá dostupnosť vhodných údajov. Na toto treba klásť osobitný dôraz, keďže v mnohých prípadoch sa finančné prostriedky určené na začleňovanie Rómov použili na podporu nerómskych cieľových skupín;

22.

zdôrazňuje, že ciele a opatrenia stanovené vo vnútroštátnych strategických rámcoch pre Rómov musia zohľadňovať územné špecifiká v členských štátoch a znevýhodnených mikroregiónoch, ktoré si vyžadujú osobitné opatrenia;

23.

súhlasí s tým, že výzvy týkajúce sa rovnosti, sociálneho začlenenia a účasti Rómov sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia v závislosti od počtu rómskeho obyvateľstva a jeho podielu na celkovom počte obyvateľstva, ako aj od širšieho hospodárskeho kontextu a od toho, do akej miery sú vylúčenie a diskriminácia zakorenené v spoločnosti. Závisia aj od toho, kde a ako Rómovia žijú (vidiecke, mestské prostredie, mobilný spôsob života, na segregovaných územiach) a takisto od konkrétnych aspektov, ako sú otázky spojené s medzinárodnou mobilitou, migráciou alebo otázky týkajúce sa matričných dokladov;

24.

zdôrazňuje však, že vnútroštátny strategický rámec by mal odrážať miestne a regionálne rozdiely, identifikovať regióny s osobitnými problémami a pomôcť pri uplatňovaní cielených riešení;

25.

víta výzvu Komisie adresovanú členským štátom s veľkým počtom rómskeho obyvateľstva, aby do svojich vnútroštátnych strategických rámcov pre Rómov začlenili ambicióznejšie záväzky, ktoré by mali zohľadňovať rovnosť a integráciu Rómov na regionálnej a miestnej úrovni;

26.

podporuje požiadavku Európskej komisie, aby členské štáty každé dva roky podávali správy o vykonávaní svojich vnútroštátnych strategických rámcov pre Rómov, doplnené údajmi od občianskej spoločnosti a agentúry FRA. Naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby sa usilovala o čo najširšie zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sa zaoberajú rómskymi otázkami;

Pripomienky k sektorovým cieľom

27.

potvrdzuje, že štyri veľmi dôležité tematické okruhy, ktoré určila Európska komisia – stanovené ciele zoskupené okolo oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývania –zohrávajú kľúčovú úlohu v procese začleňovania Rómov, spolu so sociálnymi službami, najmä na miestnej a regionálnej úrovni;

28.

pripomína, že podľa druhého prieskumu Európskej únie týkajúceho sa menšín a diskriminácie (EU-MIDIS II) (6) rómske deti zaostávajú vo všetkých ukazovateľoch vzdelávania za svojimi nerómskymi rovesníkmi. Len asi polovica rómskych detí (53 %) vo veku od štyroch rokov do veku začatia povinnej školskej dochádzky sa zúčastňuje na predškolskom vzdelávaní. V priemere 18 % Rómov vo veku od 6 do 24 rokov sa vzdeláva na nižšej úrovni vzdelávania, než je tá, ktorá zodpovedá ich veku. Podiel Rómov s predčasne ukončenou školskou dochádzkou je v porovnaní s celkovou populáciou neúmerne vysoký. VR odsudzuje segregáciu v školách, ktorá aj napriek právnemu zákazu a najnovšej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva naďalej pretrváva;

29.

víta odporúčanie Rady Európy (7) prijaté v júli 2020, v ktorom sa vyzýva na začlenenie histórie Rómov a/alebo kočovníkov do školských osnov a učebných materiálov. Najrelevantnejšie je to pre členské štáty s významným podielom rómskeho obyvateľstva;

30.

odporúča, aby sa medzi cieľmi rámca uvádzalo začlenenie poznatkov o rómskej histórii a kultúre do školských učebníc na základných a stredných školách a aby sa poskytli ukazovatele týkajúce sa tejto témy. Malo by sa tým zabezpečiť, že najmä v krajinách, v ktorých je podiel rómskeho obyvateľstva vyšší ako 1 %, sa žiakom v každom ročníku poskytnú pozitívne historické, literárne a umelecké poznatky o Rómoch. Predchádzanie rasizmu voči Rómom prostredníctvom vzdelávania by malo byť prioritou vo všetkých členských štátoch, bez ohľadu na podiel rómskej populácie;

31.

konštatuje, že digitálne vzdelávacie modely zavedené v dôsledku pandémie COVID-19 prispievajú k zaostávaniu rómskych detí v školskom veku, keďže tieto deti vo väčšine prípadov nemajú k dispozícii potrebné IT nástroje či dostatočný širokopásmový prístup na internet, alebo bez primeranej rodičovskej pomoci nedokážu samy spracovať obsah vzdelávania;

32.

preto zdôrazňuje, že po zrušení reštriktívnych opatrení zavedených vo vzdelávaní v dôsledku pandémie COVID-19 budú mať veľký význam vzdelávacie programy zamerané „na dobiehanie“;

33.

poznamenáva, že podľa druhého prieskumu Európskej únie týkajúceho sa menšín a diskriminácie (EU-MIDIS II) (8) bola len štvrtina Rómov vo veku nad 16 rokov „zamestnaná“ alebo „samostatne zárobkovo činná“. V prípade rómskych žien je miera zamestnanosti oveľa nižšia ako u mužov, a to iba 16 % v porovnaní s 34 %. Z prieskumu celkovo vyplýva, že podiel Rómov vo veku od 20 do 64 rokov s platenou prácou je 43 %, čo je výrazne pod priemerom EÚ, ktorý v roku 2015 predstavoval 70 %;

34.

zdôrazňuje, že podľa prieskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) bola diskriminácia v oblasti zdravotnej starostlivosti najvyššia u Rómov (8 %), ktorých stredná dĺžka života je nižšia ako u celkového obyvateľstva;

35.

podporuje Európsky parlament v jeho výzve adresovanej členským štátom, aby zabezpečili účinné a včasné prostriedky nápravy pre všetky obete nútenej a násilnej sterilizácie, a to aj vytvorením účinných systémov odškodňovania;

36.

zdôrazňuje, že veľká časť Rómov žije v domácnostiach, ktoré nemajú prístup k potrebným verejným službám a základnému vybaveniu. V dôsledku toho im hrozí závažná deprivácia v oblasti bývania;

37.

súhlasí s požiadavkou adresovanou členským štátom, aby rómskym obyvateľom zabezpečili prístup k primeranému nesegregovanému bývaniu a aby do každého vnútroštátneho strategického rámca pre Rómov zahrnuli cieľ predchádzania nútenému vysťahovaniu bez alternatívneho bývania, ako sa uvádza v odporúčaní Rady a v prílohe 1 k oznámeniu. Žiada, aby sa tento cieľ splnil podľa možnosti do polovice trvania rámca, keďže v Európskej únii žije veľmi veľký počet Rómov, ktorí prišli o svoje domovy v dôsledku núteného vysťahovania a žijú v nedôstojných podmienkach;

Pripomienky týkajúce sa inštitucionálneho rámca

38.

zdôrazňuje, že bez komplexnej reformy systému prideľovania zdrojov a rozvoja inštitucionálnych a absorpčných kapacít nemožno očakávať žiadne podstatné zmeny vo využívaní zdrojov. Na to, aby programy zamerané na „dobiehanie“ boli úspešné, treba racionalizovať a zjednodušiť aj postupy a zmeniť prístup sprostredkovateľských orgánov. Politika „dobiehania“ sa musí zjednodušiť a sprehľadniť, treba zlepšiť jej zrozumiteľnosť a viac ju priblížiť občanom;

39.

konštatuje, že predovšetkým Rómovia postihnutí vylúčením, ktorí využili svoje právo na voľný pohyb a odišli žiť a/alebo pracovať do iných členských štátov, tam sú často vystavení diskriminácii a vykorisťovaniu. VR zdôrazňuje význam nadnárodnej spolupráce na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabrániť cezhraničnému organizovanému vykorisťovaniu;

40.

odporúča, aby sa v rámci podpory integračných programov namiesto programov verejnej súťaže, ktoré vytvárajú nerovnakú hospodársku súťaž, zvážilo uprednostňovanie iných techník prideľovania pomoci (prioritný projekt, rokovacie konanie, globálny grant, normatívna podpora);

41.

navrhuje prestať používať spoločné pomenovanie „Rómovia“, pretože nezohľadňuje rozmanitosť v rámci populácie rómskeho pôvodu. Namiesto toho navrhuje prijať výraz „osoby s rómskou identitou“;

42.

odporúča, aby členské štáty popri poskytnutí primeraných odborných záruk nepretržite a bez obmedzenia podporovali úspešné iniciatívy, ktoré sa v súvislosti so sociálnou konvergenciou preukázateľne osvedčili, a aby zabezpečili financovanie takýchto projektov. Pri viacerých projektoch, ktoré boli v minulosti úspešné, sa totiž ukázalo, že ich možno ďalej financovať len vtedy, ak sa môžu prezentovať ako bezprecedentná inovácia, ktorá prispieva k rozvoju. Zabezpečenie nepretržitého financovania je nevyhnutné aj pokiaľ ide o účinné projekty, ktoré realizujú organizácie občianskej spoločnosti bez vlastného kapitálu, majetku a finančných rezerv;

43.

sa domnieva, že je mimoriadne dôležité, aby rómske organizácie, ktoré sa angažujú v oblasti integrácie, dostali príležitosť postupne rozširovať svoje kapacity v súlade so zásadou postupného rozvoja a rastu. Taktiež by sa malo umožniť začať realizovať projekty, ktoré si vyžadujú, na ktoré postačí malý objem finančných prostriedkov, aby aj najviac znevýhodnené lokality mohli začať cieľavedome rozvíjať integráciu Rómov. Tento proces sa musí urýchľovať a podporovať prostredníctvom programu pre prípravu projektu na základe mentorskej podpory;

44.

zdôrazňuje, že financovanie vnútroštátnych strategických rámcov si vyžaduje aj integrovaný prístup k rôznym fondom na rozvoj. Dôraz by sa mal klásť na potrebu účinnejšej koordinácie projektov v oblasti rozvoja infraštruktúry a ľudských zdrojov tak, aby sa zdroje EFRR a ESF mohli sprístupniť aj spoločne v rámci jednotných rozvojových programov pre komplexné projekty posilňujúce sociálnu súdržnosť. Koordinácia týchto zdrojov si vyžaduje vytvoriť vhodné nástroje na vykonávanie, ktoré podporia strategický prístup;

45.

víta najmä záväzok Európskej komisie prijatý v rámci akčného plánu EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 ísť ako inštitúcia príkladom a prijať opatrenia zamerané na výrazné zlepšenie reprezentatívnosti zamestnancov Komisie prostredníctvom náborových a výberových konaní. Európska komisia pri vykonávaní týchto opatrení zabezpečí, aby sa vzťahovali aj na Rómov, a vyzve tiež ostatné inštitúcie EÚ, aby podnikli kroky na podporu rozmanitosti a integrácie na pracovisku. Výbor regiónov sa stotožňuje s touto ambíciou a domnieva, že ju musí uplatňovať aj na seba;

Úloha miestnych a regionálnych samospráv

46.

vyzýva vlády členských krajín, aby do prípravy vnútroštátnych strategických rámcov pre Rómov zapojili miestne a regionálne samosprávy. Miestne a regionálne samosprávy sú orgány, ktoré sú najbližšie k rómskemu obyvateľstvu, problémy riešia ako prvé a majú reálne prostriedky a zdroje na zlepšenie situácie;

47.

opakovane zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy predstavujú úroveň riadenia s najväčšou zodpovednosťou za integráciu rómskeho obyvateľstva a mali by podporovať začlenenie Rómov pomocou nepaternalistického prístupu zdola nahor;

48.

žiada, aby sa vo všetkých členských štátoch zriadili a fungovali miestne a/alebo regionálne konzultačné fóra, ktoré budú monitorovať vykonávanie vnútroštátnych strategických rámcov, s cieľom posilniť dialóg a zabezpečiť účasť. Účinnú integráciu možno docieliť len na základe dobre fungujúcich pracovných vzťahov medzi všetkými zainteresovanými stranami a prostredníctvom posilnenia decentralizovaného prístupu sa programy môžu realizovať efektívnejšie;

49.

odporúča, aby miestne samosprávy v lokalitách s rómskym obyvateľstvom podporovali programy rozvoja miestnych komunít, ktoré príslušným rómskym skupinám a malým komunitám zabezpečia prístup k veľmi dôležitým a praktickým základným poznatkom potrebným na organizáciu každodenného života;

50.

vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby v médiách, ktoré riadia, venovali pozornosť zverejňovaniu obsahov zameraných na odbúravanie predsudkov voči Rómom;

51.

upozorňuje miestne a regionálne samosprávy, že šírenie poznatkov o histórii Rómov a ich kultúre a podpora medzikultúrneho vzdelávania môžu pomôcť účinne znížiť mieru rasizmu.

V Bruseli 5. februára 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Rovnako ako v oznámení Komisie, aj v tomto stanovisku sa pojem „Rómovia“ používa ako zastrešujúci pojem, ktorý zahŕňa širokú škálu ľudí rôzneho rómskeho pôvodu, ako sú napríklad Rómovia, Sinti, Kalé, Romanichali a Bojaši/Rudari. Vzťahuje sa aj na skupiny ako sú Aškali, Egypťania, Jenišovia, Dom, Lom, Rom a Abdal, ako aj na kočovníkov vrátane etnických Travellerov alebo osôb zahrnutých pod administratívny pojem „Gens du voyage“ a osôb, ktoré sa identifikujú ako „Cigáni“, a to všetko bez toho, aby sa popierali osobitné charakteristiky týchto jednotlivých skupín.

(2) Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, COM(2020) 565 final.

(3) https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-9-2020-0147_SK.html.

(4) http://a.cs.coe.int/team81/congress_form/Inscriptions/Declaration_Against_anti_gypsyism.aspx.

(5) https://www.romaeducationfund.org/wp-content/uploads/2019/07/Western-Balkans-Declaration-on-Roma-Integration-and-EU-enlargement.pdf.

(6) https://fra.europa.eu/en/project/2015/second-european-union-minorities-and-discrimination-survey.

(7) https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectId=0900001680a003d6.

(8) https://fra.europa.eu/en/project/2015/second-european-union-minorities-and-discrimination-survey.

26.3.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 106/31

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Nový Európsky výskumný priestor (EVP) pre výskum a inovácie

(2021/C 106/07)

Spravodajca:

Christophe CLERGEAU (FR/SES), poslanec regionálneho zastupiteľstva Pays-de-la-Loire

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nový EVP pre výskum a inovácie

COM(2020) 628 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

pripomína závery zo svojho stanoviska na tému Horizont Európa – 9. rámcový program pre výskum a inovácie, v ktorých:

—	„vyzýval na skutočné zohľadnenie rozloženia excelentnosti medzi všetky členské štáty a regióny Únie s cieľom zlepšiť úroveň vedeckej excelentnosti v Európe ako celku, a nielen v niekoľkých veľkých regiónoch a metropolách,

—	vyjadril veľké poľutovanie nad pretrvávajúcim odmietaním uznať územné zakotvenie vedeckej excelentnosti a prínos regionálnych ekosystémov a inovačných centier k dynamike Únie,

—	dôrazne požadoval plnú účasť miestnych a regionálnych orgánov na vykonávaní strategického plánovania […] a začlenenie stratégií pre inteligentnú špecializáciu do tohto rámca,

—	považoval za potrebné uznať územné vplyvy ako podstatné prvky pojmu vplyv na hodnotenie programu a projektov“;

víta príležitosť, ktorú prináša toto oznámenie, a to navrhnúť celistvú stratégiu na mobilizáciu všetkých zainteresovaných strán s cieľom posilniť úsilie Európy v oblasti výskumu a inovácií; berie však na vedomie nerovnováhu v oznámení, ktoré príliš prezentuje Európsky výskumný priestor (EVP) ako pokračovanie programu Horizont Európa na úkor ostatných prvkov, ktoré treba zohľadniť;

podporuje ambiciózne iniciatívy uvedené v oznámení, ktoré prispievajú k schopnosti Európy riešiť globálne výzvy, ktorým čelí, a sú schopné transformovať výskumné prostredie a umožniť posilnenie Európy prostredníctvom rozvoja poznatkov. Výskum a inovácie musia zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore ekologickej, digitálnej, sociálnej a hospodárskej transformácie, s ktorou sa Európa musí vyrovnať. Tieto politiky by mali tiež pomôcť Európe prekonať tlak spôsobený pandémiou COVID-19, ako sa preukázalo v prebiehajúcom akčnom pláne „ERAvsCorona“;

oceňuje nový dôraz Komisie na zapojenie občanov do otázok výskumu a inovácie a zasadzuje sa za to, aby sa ich zapojenie pri zachovaní akademickej slobody týkalo všetkých etáp definovania, zavádzania a monitorovania týchto politík a neobmedzovalo sa len na osvetu alebo informovanie občanov, ktorí sa chcú naopak aktívne zúčastniť; domnieva sa, že toto zapojenie sa uskutočňuje najprv na miestnej úrovni a že mestá a regióny sú dôležitými aktérmi, ktorí ho môžu uľahčiť a pomôcť rozvinúť a zároveň zohrávať dôležitú úlohu pri zosúlaďovaní výskumu a inovácií s hodnotami, potrebami a očakávaniami spoločnosti. Spoločným navrhovaním a spoločnou zodpovednosťou za proces aj za výsledky výskumu a inovácie zo strany regionálnych a miestnych subjektov sa zvýši miera využívania a akceptácie výskumu a inovácií zo strany spoločnosti. Mestá a regióny poskytujú aj značné zdroje na realizáciu programu otvorenej vedy v širokom slova zmysle, ktorý je nevyhnutný pre rozvoj účinného Európskeho výskumného priestoru;

víta záväzok Komisie dosiahnuť, aby sa na výskum a vývoj vynakladali 3 % HDP, a stanoviť cieľ podpory z verejných zdrojov vo výške 1,25 % v roku 2030 (v porovnaní s 0,81 % v súčasnosti). Kladie si však otázku, ako možno tieto ciele dosiahnuť, keďže plán obnovy nepočíta s výrazným úsilím v oblasti výskumu a inovácií a napríklad upúšťa od programu EU4Health, ktorý navrhla Komisia;

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek tomu, že politiky v oblasti výskumu, inovácie, vzdelávania a mládeže patria v Komisii do spoločného portfólia, nebolo možné navrhnúť nový prístup s cieľom vytvoriť Európsky vzdelávací a výskumný priestor; poukazuje na potrebu pristupovať k týmto otázkam, ktoré úzko súvisia najmä s regionálnou politikou, horizontálne; dúfa, že oznámenie o globálnom prístupe k výskumu, inovácii, vzdelávaniu a mládeži, ktoré Komisia avizuje vo svojom pracovnom programe na rok 2021, sa bude uberať týmto smerom;

zdôrazňuje, že toto oznámenie je len východiskovým bodom pre nové konkrétne opatrenia a prijatie paktu pre výskum a inovácie; žiada, aby bol zapojený do prípravy týchto nových krokov; žiada, aby bol tento pakt príležitosťou na ochranu akademických a univerzitných slobôd, slobody prejavu vyučujúcich, výskumných pracovníkov, študentov a intelektuálov a ich voľného pohybu v rámci EÚ a medzi EÚ a všetkými partnerskými krajinami; preto sa domnieva, že politika medzinárodnej spolupráce v rámci EVP sa musí riadiť rovnakými zásadami, a je znepokojený tým, ako rýchlo sa v mnohých krajinách vo svete zhoršuje situácia z hľadiska akademických slobôd;

podotýka, že náležité monitorovanie a sledovanie inovácií a výskumu má pre efektívne uplatňovanie politík zásadný význam. V tejto súvislosti poukazuje na stanovisko na tému „Regionálny prehľad výsledkov inovácie a jeho vplyv na regionálne miestne politiky“, v ktorom sa uvádza, že regionálny prehľad výsledkov inovácie je základným nástrojom na porovnávanie vývoja výsledkov pri vykonávaní regionálnych inovačných politík a že by sa mal zvýšiť jeho vplyv na rozhodovanie na regionálnej úrovni v záujme zlepšenia regionálnych ekosystémov inovácií a inteligentnej špecializácie;

víta pokrok dosiahnutý v tomto oznámení, v ktorom sa navrhuje strategickejšia vízia partnerstva medzi Komisiou a členskými štátmi, so zapojením regionálnych vlád, ktoré majú právomoc podporovať tieto politiky, integrovanejší prístup k otázkam výskumu a inovácie, ako aj lepšie zohľadňovanie cieľov, ktoré majú tieto politiky dosiahnuť, a ich vplyvu na našu spoločnosť; víta tiež skutočnosť, že sa v tomto oznámení skúma možnosť otvorenejšieho viacúrovňového riadenia, že iniciatívou ERAHubs sa navrhuje koncepcia, ktorá by umožnila lepšie uznať úlohu regionálnych ekosystémov a centier inovácií, že sa posilňujú prvky koordinácie s aspektmi spojenými s vyšším vzdelávaním, digitálnym vzdelávaním a digitálnymi zručnosťami a sa zameriava na inkluzívnejší európsky výskumný priestor, ktorý uľahčí prístup k excelentnej vede a šírenie výsledkov;

10.

zdôrazňuje význam rozvíjania hospodárstva spoločného využívania zdrojov a šírenia poznatkov. Koncepcie a postupy šírenia výsledkov – nápadov, poznatkov, metodík, prototypov, vynálezov a iných podobných vedomostných výsledkov – výskumných a inovačných programov a projektov by sa mali financovať tak, aby sa dali znovu objaviť, sprístupniť a aplikovať na aktívne používanie v celej Európe;

11.

podporuje návrh na vypracovanie inkluzívnych plánov rodovej rovnosti s cieľom presadzovať v oblasti výskumu a inovácie rovnosť medzi ženami a mužmi, za ktorú sa EÚ zasadzuje a vyzýva, aby boli mestá a regióny zapojené do tohto úsilia; pripomína v tejto súvislosti, že činnosť v rámci nového EVP zahŕňa opatrenie č. 12 – Rodová rovnosť na posilnenie potenciálu európskeho výskumu a inovácie, a zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť rodové rozdiely v súvislosti s digitálnou transformáciou a inováciami a podporovať väčšiu účasť žien v štúdiu a zamestnaní v oblasti STEAM (veda, technológia, inžinierstvo, umenie a matematika) a IKT;

12.

osobitne oceňuje skutočnosť, že Európsky výbor regiónov sa výslovne uvádza ako dôležitý aktér v európskom výskumnom priestore, najmä prostredníctvom platformy na výmenu poznatkov a iniciatívy Science Meets Regions (Veda a regióny);

13.

protestuje však proti prístupu k riadeniu, ktorý sa stále sústreďuje na vzťah medzi Komisiou a členskými štátmi, v dôsledku čoho sú mestá a regióny skôr cieľovými subjektmi než aktérmi verejnej politiky, a zohľadnenie miestnych a regionálnych otázok sa ponecháva na členské štáty. Opätovne preto žiada, aby boli mestá a regióny plne uznané ako zainteresované strany, ktoré treba v súlade so zásadou „aktívnej subsidiarity“ (1) zapájať do navrhovania, realizácie, monitorovania a posudzovania európskych politík v oblasti výskumu a inovácie;

Nová koncepcia pre európsky výskumný priestor

14.

zdôrazňuje význam stanovísk, ktoré vypracovali Výbor pre Európsky výskumný priestor a inováciu (ERAC) (2) (17. 12. 2019) a Výskumno-inovačná sieť európskych regiónov (ERRIN) (3), a obhajuje novú koncepciu pre EVP, ktorá ide:

—	vychádzajúc z koncepcie programu Horizont Európa založenej na excelentnej vede ku koncepcii kombinujúcej excelentnosť výskumu a poznatky s cieľom vybudovať najmä vedúce postavenie Európy v oblasti udržateľného rastu a procesov prechodu na nové modely,

—	od výskumných stratégií k znalostným stratégiám, ktoré ponúkajú integrovaný prístup k výskumu, inovácii, vzdelávaniu a zručnostiam, do ktorých je zapojená široká škála zainteresovaných strán – akademická obec, priemysel, rôzne úrovne verejného sektora, občania a občianska spoločnosť,

—	od európskeho rámcového programu a autonómnych vnútroštátnych výskumných politík k skutočne viacúrovňovému riadiacemu rámcu a plnému uznaniu územného zakotvenia výskumu a inovácií v mestách a regiónoch;

15.

odporúča, aby sa kládol väčší dôraz na vzťahy medzi výskumom a podnikmi a aby sa uznala kľúčová úloha miestnych a regionálnych samospráv v záujme rozvoja priaznivého podnikateľského prostredia a uľahčovania kontaktov pre prenos poznatkov: sponzorovanie základného výskumu podnikmi, podpora vedeckého podnikania, v súlade s požiadavkami na transparentnosť, súkromné investície, pomoc podnikom na rozvoj inovácií;

16.

žiada, aby sa v rámci vytvorenia „platformy pre talenty v EVP“ lepšie vysvetlilo, ako chce Komisia: a) zabezpečiť kontinuitu s iniciatívou EURAXESS a so stratégiou pre ľudské zdroje pre výskumných pracovníkov (HSR4R), ktoré sa doteraz vyvinuli, aby sa uľahčila mobilita výskumných pracovníkov a ich kariérny rozvoj s cieľom prispieť k vytvoreniu jednotného trhu pre znalosti, výskum a inovácie; a b) posilniť uznanie výskumných pracovníkov, ktorí sa na týchto iniciatívach podieľajú, a propagovať podporné mechanizmy pre regióny, ktoré sa usilujú prilákať a udržať talenty, uplatňovať stratégiu HSR4R a reagovať na potreby inštitúcií a výskumných pracovníkov;

17.

zdôrazňuje, že je potrebné pracovať na dobrom prepojení miestnej a regionálnej úrovne a zabezpečiť nástroje, ktoré umožnia miestnym alebo regionálnym samosprávam zohrávať vedúcu úlohu, ako sú napríklad nástroje politickej podpory, synergie medzi regionálnou politikou a programom Horizont Európa a známka excelentnosti. Je nevyhnutné uľahčiť prístup k informáciám a údajom v snahe posilniť súčinnosť a doplnkovosť medzi európskymi fondmi a umožniť rôznym verejným orgánom pracovať koordinovanejšie;

18.

požaduje objasnenie pojmu excelentnosti jasným rozlišovaním excelentnej vedy, excelentnosti vplyvu úzko spojenej s prepojením medzi vedeckými a inovačnými ekosystémami, najmä miestnymi a regionálnymi, a excelentnosti samotných ekosystémov prostredníctvom ich osobitných oblastí vedeckej excelentnosti, ale aj ich strategickej a koordinačnej kapacity (4);

19.

navrhuje, aby sa pri plnom potvrdení významu krokov na podporu vedeckej excelentnosti najmä v rámci programu Horizont Európa v plnej miere uznala ako doplnkový cieľ EVP dostupnosť vysokokvalitnej vedy vo všetkých mestách a regiónoch EÚ, ktorú možno využívať s cieľom podporiť inovácie a pomôcť spoločnosti a podnikom plniť výzvy cieľov udržateľného rozvoja a reagovať na súčasné výzvy;

20.

víta skutočnosť, že Európska komisia podporuje investície a reformy zamerané na priority EÚ, najmä ekologickú a digitálnu transformáciu, ktoré sa stali nevyhnutnými po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19;

21.

žiada, aby EVP podporoval väzby, ktoré treba vytvoriť, medzi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu, prioritami EVP a ich celkovým vykonávaním; žiada tiež, aby EVP prispieval k lepšej rovnováhe medzi excelentnosťou vedy na jednej strane a na druhej strane nutnosťou odstrániť rozdiely vo výsledkoch v oblasti výskumu a inovácií v EÚ;

EVP, inteligentné špecializácie a regionálna politika

22.

domnieva sa, že nový EVP by mal byť príležitosťou na plné uznanie úlohy inteligentných špecializácií a ich kolektívneho a podnikateľského procesu ako jedného z hlavných pilierov súčasnej a budúcej európskej výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie; zdôrazňuje, že inteligentné špecializácie spájajú miestne a regionálne samosprávy, výskumné inštitúcie, súkromný sektor a občiansku spoločnosť a pomáhajú regiónom získať konkurenčnú výhodu, stimulovať súkromné investície a vytvárať pracovné miesta; okrem toho poukazuje na kľúčovú úlohu regiónov v európskej stratégii pre inteligentnú špecializáciu a potrebu zachovať osobitný prístup regionálnych stratégií pre inteligentnú špecializáciu, a to aj vtedy, ak existujú takéto stratégie na národnej úrovni; v tejto súvislosti navrhuje prierezové a dynamické mapovanie rozloženia vedeckej excelentnosti a inteligentných špecializácií, a to v partnerstve medzi regiónmi, členskými štátmi a Európskou úniou; navrhuje, aby sa zvážil aj potrebný posun S3 smerom k stratégiám udržateľnej inteligentnej špecializácie (S4) a k lepšiemu postupu štvoritej špirály, ktorý umožňuje začleniť spoločnosť ako aktéra stratégie;

23.

zdôrazňuje význam prispievania na základe tohto mapovania k vytváraniu sietí regionálnych inteligentných špecializácií podporovaných vedeckou excelentnosťou a uľahčovania nadregionálnej spolupráce, a to prostredníctvom iniciatívy Interreg, a najmä jej zložky „medziregionálne inovačné investície“, ako aj v rámci programu Horizont Európa prostredníctvom konkrétnych kolektívnych projektov v rámci celého programu, a hlavne piliera 2, najmä v rámci „misií“ a „európskych partnerstiev v oblasti inovácií“ a v horizontálnej časti „Posilnenie Európskeho výskumného priestoru; zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť do riadenia „misií“ a „partnerstiev“ mestá a regióny;

24.

podporuje zámer Komisie viesť prípravu spoločných technologických plánov s priemyslom v snahe zahrnúť programy investovania do výskumu a investícií, ale vyjadruje prekvapenie, že sa majú na nich podieľať len členské štáty a priemysel prostredníctvom európskych partnerstiev plánovaných v rámci programu Horizont 2020; pripomína, že sa pri tom musia zohľadniť inteligentné špecializácie regiónov a úloha regionálnych ekosystémov a inovačných centier, ktoré sú takisto súčasťou priemyselných hodnotových reťazcov;

25.

potvrdzuje úlohu miest a regiónov ako partnerov pri rozvoji a vytváraní sietí výskumných a technologických infraštruktúr a programu ESFRI; pripomína ich hlavnú rolu pri vzniku, oživovaní a zhodnocovaní týchto infraštruktúr (5); okrem toho pripomína, že miestne a regionálne orgány sú kľúčovými aktérmi pri vytváraní účinných regionálnych ekosystémov a centier inovácií (6);

26.

navrhuje posunúť sa smerom k zmluvám o partnerstve medzi regiónmi, členskými štátmi a EÚ v snahe zmobilizovať všetky zainteresované strany v súvislosti so spoločnými cieľmi v oblasti výskumu, inovácie a vysokoškolského vzdelávania, digitálneho vzdelávania a zručností a v súvislosti s plánmi na doplnenie oblastí inteligentnej špecializácie, ktoré sa týkajú všetkých politík EÚ a neobmedzujú sa len na pravidlá využívania EFRR. Mohlo by to byť predmetom pilotného opatrenia;

27.

pripomína, že prostriedky z EFRR na výskum a inovácie sa v priebehu programových období výrazne zvýšili a v období 2014 – 2020 predstavovali viac ako 100 miliárd EUR a že v tom istom období dosiahla finančná angažovanosť miest a regiónov prostriedkami z ich vlastných rozpočtov úroveň, ktorá celkovo predstavuje takmer dvojnásobok objemu európskeho rámcového programu pre výskum. Tieto údaje poukazujú na dôležitosť koordinácie medzi európskymi, národnými, miestnymi a regionálnymi politikami, ako aj na potrebu súčinnosti medzi nástrojmi intervencie;

28.

vyjadruje znepokojenie nad slabým pokrokom dosiahnutým v oblasti synergií, najmä v dôsledku pomalého vývoja rámcov štátnej pomoci, a opakuje svoje želanie, „aby všetky finančné prostriedky mobilizované na spolufinancovanie akcie alebo akčného programu vychádzajúceho z programu Horizont Európa podliehali právnym predpisom vzťahujúcim sa na tento program, najmä tým, ktoré sa týkajú štátnej pomoci“ (7), a opakuje svoju koncepciu synergií ako dobrovoľnú spoluprácu na základe zásady súdržnosti, doplnkovosti, zlučiteľnosti, spoluvytvárania a uznania skupín miestnych subjektov (8); opätovne zdôrazňuje potrebu účinného spoločného budovania a kontroly možných finančných prevodov zo strany riadiaceho orgánu;

29.

domnieva sa, že so zreteľom na tieto faktory je nevyhnutné, aby mestá a regióny boli plne zapojené do fóra EVP pre transformáciu, a to vzhľadom na výzvy v oblasti spolupráce a koordinácie, ktoré treba riešiť, ako aj na úlohu miestnych aktérov pri vykonávaní transformačného programu v súvislosti s krízami a transformáciami;

Prínos regionálnych ekosystémov a centier inovácií k dynamike Európskeho výskumného priestoru

30.

odporúča, aby sa hodnotili a vypracovávali miestne alebo regionálne osvedčené postupy v rámci stanovovania kritérií splnenia základnej podmienky stratégií inteligentnej špecializácie, ako sa stanovuje vo všeobecnom nariadení týkajúcom sa štrukturálnych fondov. Treba pripomenúť, že dobrá správa stratégie pre inteligentnú špecializáciu na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni by mala byť súčasťou procesu vypracúvania regionálnych programov EFRR, v rámci ktorých musí každý regionálny alebo miestny orgán preukázať pokrok dosiahnutý pri vykonávaní svojej stratégie S3, a to okrem iného vrátane opatrení v záujme medzinárodnej spolupráce. Ide o vynikajúcu príležitosť na vypracovávanie a šírenie osvedčených postupov, napríklad prostredníctvom platforiem, ako je Science Meets Regions (Veda a regióny) alebo platforma na výmenu poznatkov (Knowledge Exchange Platform, KEP);

31.

s nadšením podporuje koncepciu ERAHub, pretože sa domnieva, že ide o príležitosť inštitucionálne uznať a pretaviť do konkrétnej podoby regionálny ekosystém a centrum inovácií, čo už niekoľko rokov presadzuje, a plne uznať miestne orientovaný prístup k vede a inováciám; žiada, aby sa tento návrh rýchlo zaviedol do praxe, a navrhuje využiť platformu na výmenu poznatkov (KEP) na objasnenie obsahu tejto koncepcie a uľahčenie vzniku pilotných projektov; oceňuje zámer Komisie pozdvihnúť v spolupráci s VR túto iniciatívu na strategickú úroveň a podporovať súčinnosť medzi výskumom a inováciou, vzdelávaním, zvyšovaním úrovne zručností, získavaním nových zručností a odbornou prípravou, s využitím prostriedkov politiky súdržnosti; vyzýva, aby sa táto iniciatíva neobmedzovala len na jediný cieľ uľahčiť prístup k excelentnosti;

32.

upozorňuje na niekoľko nástrah, ktorým sa treba vyhnúť: pri úvahách, ktoré sa majú uskutočniť, sa musia zohľadniť skúsenosti digitálnych centier alebo Európskeho inovačného a technologického inštitútu, ERAHubs by sa však nemali obmedzovať na tieto referencie, ani sa snažiť za každú cenu vytvoriť „priestor prepojených poznatkov“ zameraný na výmenu osvedčených postupov a obeh poznatkov, okrem toho Európa nepotrebuje „centrá centier“; ERAHubs by sa nemali obmedzovať na nástroj zameraný na znižovanie rozdielov v oblasti inovácií, ani by nemali slúžiť na to, aby znovu vyzdvihovali len univerzitné sídla svetovej úrovne, ktoré sú už výrazne podporované členskými štátmi a rámcovým programom;

33.

naopak navrhuje, aby sa v rámci ERAHubs uznávali skupiny aktérov, regionálne (alebo medziregionálne) ekosystémy a inovačné centrá, ktoré spĺňajú tieto kumulatívne kritériá:

—	majú znalostnú stratégiu, ktorá ponúka integrovaný prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu, digitálnemu vzdelávaniu, zvyšovaniu úrovne zručností, získavaniu nových zručností, celoživotnému vzdelávaniu, výskumu a inováciám,

—	zapájajú všetky zainteresované strany podľa modelu štvoritej špirály, ktorý zdôrazňuje zapojenie občanov a miestnych verejných aktérov z demokratického systému,

—	majú schopnosť kolektívnej koordinácie, vymedziť stratégiu a spoločne rozhodovať o prijatí priorít a prideľovaní zdrojov,

—

dosahujú hospodárske a sociálne výsledky týkajúce sa územného vplyvu vo všetkých oblastiach: odborná príprava, inovácie, vytváranie pracovných miest a zakladanie podnikov, služby poskytované podnikom, verejným službám a tretiemu sektoru, prínos k transformáciám, sociálna a kultúrna inovácia, sociálna súdržnosť, aktívne občianstvo a kultúrna tvorivosť (s využitím najmä „regionálneho prehľadu výsledkov inovácie“ (9)),

—	sú súčasťou inteligentných špecializácií súvisiacich s ERAHubs v oblastiach vedeckej excelentnosti na európskej a medzinárodnej úrovni alebo smerovania, ktoré umožňuje rýchlo a dôveryhodne dosiahnuť túto úroveň,

—	zapájajú sa do medziregionálnych alebo európskych sietí a tematických partnerstiev S3,

—	majú skúsenosti so zapojením do európskych programov výskumu, odbornej prípravy a mobility pre výskumných pracovníkov a študentov;

34.

domnieva sa, že tieto ERAHubs by mala podporovať priamo EÚ, a to aj finančne, prostredníctvom partnerstva založeného na troch pilieroch:

—	uznanie zo strany EÚ týchto ERAHubs ako dôležitých bodov podpory dosiahnutia cieľov Európskej únie a vykonávania súvisiacich politík; to znamená, že ERAHubs by sa mali zohľadniť tak pri vedení Fóra EVP pre transformáciu, ako aj pri strategickom plánovaní programu Horizont Európa;

—	európska podpora na posilnenie kľúčových podporných funkcií (stratégia, koordinácia, europeizácia, internacionalizácia, vzdelávanie, snaha prilákať talenty, inovácia a prenos) a uľahčenie prístupu k rôznym európskym programom vrátane programu Horizont Európa;

—	záväzok zainteresovaných strán ERAHubs posilniť svoju strategickú kapacitu a zlepšiť kvalitu inteligentných špecializácií, zvýšiť svoje zapojenie do sietí a programov Spoločenstva a rozvíjať spoluprácu v rámci európskej siete ERAHubs;

35.

žiada, aby sa aspoň 50 až 100 lokalít v Európe uznalo za ERAHubs a aby táto sieť bola vo veľkej miere otvorená vznikajúcim ekosystémom v EÚ13 a najviac znevýhodneným regiónom;

36.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu miest a regiónov pri iniciovaní a riadení rozsiahlych projektov spolupráce zameraných na spoločenské inovácie v snahe riešiť spoločenské výzvy. ERAHubs by mali slúžiť ako nástroje na rozvoj potrebných kompetencií a postupov na urýchlenie tohto pokroku;

37.

zdôrazňuje, že sieť ERAHubs by sa mohla stať vynikajúcim rámcom pre vznik kolektívnych výskumných a inovačných projektov spájajúcich niekoľko regionálnych ekosystémov a inovačných centier v rámci prístupu zdola nahor. Tieto konzorciá by mohli užitočne využívať právny nástroj spolufinancovaných opatrení Cofund actions v rámci programu Horizont Európa, ktorý možno využiť aj v rámci druhého piliera, pričom tento je dokonale prispôsobený na rozvoj synergií medzi rámcovým programom, regionálnou politikou a rozpočtami miest a regiónov;

Kríza spôsobená pandémiou COVID-19, rozdiely v inováciách, šírenie excelentnosti: súdržnosť v centre EVP

38.

varuje pred dôsledkami súčasných kríz pre najzraniteľnejšie a najviac postihnuté územia a pripomína, že hospodárska a finančná kríza v roku 2008 vyústila do kolapsu investícií do výskumu a inovácií v niektorých regiónoch, najmä v južných krajinách. výbor preto naliehavo žiada, aby plán obnovy Next Generation EU a budúci viacročný finančný rámec výraznejšie podporovali vysokoškolské vzdelávanie, digitálne vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie vrátane zvyšovania úrovne zručností a získavania nových zručností, výskum a inovácie v záujme dosiahnutia cieľov EVP a aby sa v tejto súvislosti využíval aj program REACT-EU a Fond na spravodlivú transformáciu v súlade s operačnými programami, ktoré prijali regióny, a ich stratégiami inteligentnej špecializácie. Je to nevyhnutné, pretože regióny potrebujú väčšiu podporu obnovy skôr, ako budú môcť dosiahnuť odolnosť

39.

žiada Komisiu, aby vysvetlila, ako by v súčasnej situácii a bez zvýšenej podpory mohli členské štáty, ktorých úroveň investícií do výskumu a inovácií je nižšia než európsky priemer, dosiahnuť v priebehu nasledujúcich 5 rokov cieľ 50 % zvýšenia týchto investícií, ktorý však výbor podporuje;

40.

konštatuje, že EVP je roztrieštený: finančné prostriedky EÚ nepostačujú na financovanie spolupráce medzi regionálnymi inovačnými ekosystémami a výsledky výskumu sa zriedkavo sprístupňujú širokej verejnosti a ostatným regiónom, a to dokonca aj v rámci toho istého členského štátu; zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že nadnárodné programy v oblasti výskumu a inovácií tradične využíva malý a relatívne uzavretý okruh popredných univerzít, výskumných centier, veľkých priemyselných odvetví a regiónov hlavného mesta, ktoré sa v mnohých prípadoch už v minulosti zúčastnili na rámcovom programe alebo majú silné zastúpenie v Bruseli;

41.

súhlasí s konštatovaním, že pokrok vo vykonávaní EVP sa spomalil a že stále existujú veľké rozdiely medzi krajinami a regiónmi, ako sa uvádza v správe o pokroku EVP za rok 2018. zbližovanie európskych, vnútroštátnych a regionálnych výskumných a inovačných systémov je nedostatočné, čo vedie k škodlivej koncentrácii centier excelentnosti v oblasti výskumu a inovácií v celej Európe, pričom celé regióny zostávajú na okraji. Navyše to spôsobuje nevyváženú situáciu v oblasti mobility a toku poznatkov, ktorá je v rozpore s cieľmi politík EVP;

42.

domnieva sa, že k týmto zisteniam, ktoré sa pravidelne opakujú, sa mnohí prikláňajú, ale nie sú z nich vyvodené žiadne politické ponaučenia, a že súčasné rozpočtové rozhodnutia, ak sa zachovajú, neumožnia prekonať tieto nedostatky, z úsilia o odstránenie rozdielov sa stane len obyčajné prianie a z mechanizmov na šírenie excelentnosti a zvýšenie účasti budú nedostatočné nástroje neschopné dosiahnuť želané politické ciele.

V Bruseli 5. februára 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) COM(2018) 703 final.

(2) Stanovisko ERAC o budúcnosti Európskeho výskumného priestoru ((https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-1201-2020-INIT/en/pdf, len v angličtine).

(3) Odporúčania ERRIN pre budúcnosť Európskeho výskumného priestoru (https://errin.eu/system/files/2020-06/200608%20ERRIN_recommendations_for_the_future_of_the_European_Research_Area_approved.pdf, len v angličtine).

(4) Podľa Európskeho združenia univerzít „Excellence is not limited to highly cited publications but needs to be based on the many and diverse contributions of the research community, notably including Open Science practices, citizen engagement, and impact on society.“ (Excelentnosť sa neobmedzuje na najčastejšie citované publikácie, ale musí byť založená na početných a rozmanitých príspevkoch vedeckej komunity, a to najmä vrátane postupov otvorenej vedy, angažovanosti občanov a vplyvu na spoločnosť.)

(5) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Výskumné infraštruktúry – budúcnosť Európskeho výskumného priestoru (EVP) z regionálneho a cezhraničného hľadiska (Ú. v. EÚ C 39, 5.2.2020, s. 68).

(6) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Obnovený európsky program pre výskum a inovácie– Príležitosť pre Európu formovať svoju budúcnosť (Ú. v. EÚ C 168, 16.5.2019, s. 4).

(7) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Horizont Európa: 9. rámcový program pre výskum a inovácie (Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 79).

(8) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Miestny a regionálny rozmer programu Horizont 2020 a nový rámcový program pre výskum a inováciu (Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 1).

(9) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Regionálny prehľad výsledkov inovácie a jeho vplyv na regionálne miestne orientované politiky (Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 87).

26.3.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 106/38

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Oživenie kultúrneho a kreatívneho priemyslu

(2021/C 106/08)

Spravodajca:

Giuseppe VARACALLI (IT/Renew Europe), poslanec obecného zastupiteľstva, Gerace (RC)

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

poukazuje na to, že pandémia COVID-19 ešte viac zdôraznila všeobecný názor, že kultúra môže byť dôležitou kartou v hre o sociálny, hospodársky a udržateľné rozvoj Európy. Zároveň sa však ukázala aj realita kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Pozornosť sa obracia predovšetkým na aktérov, ktorí vôbec nie sú financovaní z verejných zdrojov, alebo len málo, pretože je zrejmé, že označenie „kultúrny a kreatívny priemysel“ nie je jednoznačné a hranica medzi umením a kultúrou s financovaním z verejných zdrojov a samostatne hospodáriacimi subjektmi v kultúre a kreatívnom sektore je rovnako nejasná ako hranice samotného sektora. Tento sektor tvoria takmer vo všetkých krajinách prevažne malé podniky, nezávislí umelci a iné tvorivé slobodné povolania a ide o sektor, ktorý sa vyznačuje zraniteľnosťou a neistotou a patrí medzi najviac postihnuté pandemickou krízou, ako to VR zdôraznil vo svojom uznesení o prioritách na roky 2020 až 2025.

Pripomína, že v prípade kultúrneho a kreatívneho priemyslu sa všeobecne vychádza z predpokladu, že spôsobuje vytváranie „zhromaždení“, čiže je predmetom kolektívneho využívania (čo bolo dôvodom na zavedenie obmedzení, ktoré v prípade určitých kategórií pracovníkov a súvisiacich povolaní ešte neboli zrušené a spôsobujú vážne ekonomické straty a stratu pracovných miest), ale aj z predpokladu, že je spätý s pokrokom, výskumom a rastom území, ako aj s hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom. Upozornil, že pracovníci v odvetví umenia naživo patria medzi kategórie pracovníkov, ktoré kríza v dôsledku pandémie COVID-19 zasiahla najviac. Týmto ľuďom a ich rodinám hrozí, že už nebudú mať príjem a nebudú mať z čoho žiť. Vyzýva európske inštitúcie a národné vlády, aby pomohli pracovníkom v tomto odvetví tým, že zabezpečia, aby sa prostriedky z programu Kreatívna Európa dostali ku všetkým formám kultúrneho a kreatívneho priemyslu a všetkým aktérom, ktorí sú zapojení do jeho vytvárania, bez ohľadu na typ zamestnania, a tiež tým, že po dohode s členskými štátmi nájdu možnosť dať tejto podpore formu minimálneho príjmu na pokrytie základných životných potrieb.

Zdôrazňuje, že v článkoch 6 a 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že EÚ má v oblasti kultúry právomoc podporovať, koordinovať alebo dopĺňať činnosti členských štátov. V súlade so zásadou subsidiarity podporuje iniciatívy EÚ v tejto oblasti právomoci, keďže zdôrazňujú dôležitý nadnárodný a európsky rozmer tohto odvetvia. Miestne a regionálne samosprávy majú dôležité právomoci, pokiaľ ide o podporu kultúrneho a medzikultúrneho dialógu, a aj uprostred pandemickej krízy by mali koordinovať viacdimenzionálne miestne a regionálne siete v odvetví kultúry, do ktorých sú zapojené všetky dôležité zainteresované strany. Toto stanovisko je vypracované v súlade s výsledkami výročného regionálneho a miestneho barometra EÚ.

Zdôrazňuje, že je dôležité, aby umenie a kultúra boli slobodné a nezávislé, pričom kladie dôraz na bytostnú vlastnú hodnotu kultúrnej a umeleckej produkcie a zároveň poukazuje na to, že by sa mali podporiť ako kľúčové činitele upevňovania európskej identity a zhodnocovania jej sociálnej funkcie, a žiada, aby kultúra a umenie mali väčší význam v diskusii o budúcnosti EÚ, čím sa zabezpečí, že členské štáty budú kultúrny a kreatívny priemysel považovať za prioritu vďaka jeho synergiám s ostatnými politikami a štrukturálnymi fondmi v nasledujúcom programovom období.

Navrhuje viesť neustály dialóg s organizáciami z kultúrneho a kreatívneho priemyslu, aby sa mohli vytvárať ľahko použiteľné systémy podpory, ktoré v dynamickom územnom ekosystéme umožnia mobilizáciu na podporu inovácii a vzdelávania, a to zriadením účelových fondov na vytváranie sietí, reguláciou mobility kultúrnych aktérov, posilnením špecializovaných kanálov a informačných platforiem, na ktorých budú umiestnené prezentačné profily umelcov, združení, kultúrnych subjektov atď. na podporu ich internacionalizácie (ako je to v prípade Europassu) a budú sa na nich uverejňovať všetky výzvy, opatrenia a špecializované a cielené, akcie, čím sa jednotlivým umelcom a prevádzkovateľom v týchto odvetviach umožní jednoduché využitie a lepšia dostupnosť majúc na pamäti, že v kultúrnom a kreatívnom priemysle sú často zamestnané samostatne zárobkovo činné osoby a pracovníci s neistým postavením a že tieto odvetvia zahŕňajú najmä malé a stredné podniky, či už ziskové alebo neziskové.

Pripomína, že je potrebné zabezpečiť ešte lepšiu komunikáciu s miestnymi a regionálnymi samosprávami o opatreniach a iniciatívach zavedených v EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel, pričom v tomto období by sa malo zabezpečiť jeho lepšie monitorovanie na miestnej a regionálnej úrovni a mali by sa uznať regionálne a miestne právomoci v oblasti kultúry v záujme spravodlivého rozdeľovania finančných prostriedkov určených týmto odvetviam, keďže územné orgány lepšie poznajú základné štruktúry. Východiskovou by mohla byť existujúca platforma https://creativesunite.eu, ako aj plné využitie potenciálu národných informačných kancelárií programu Kreatívna Európa.

Opakuje, že „je dôležité využívať a podnecovať digitálne príležitosti na interaktívnu propagáciu kultúry a podporu dostupnosti kultúry pre všetky skupiny spoločnosti, najmä mladých ľudí, ako budúcich správcov a podporovateľov kultúrneho dedičstva“ (1) a zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť finančné prostriedky EÚ na spolufinancovanie týchto digitalizačných činností. Je to obzvlášť dôležité v súvislosti so súčasnou pandémiou a v oblasti kultúry vo všeobecnosti, keďže sa vypuklo prejavili existujúce digitálne priepasti z geografických, ekonomických a generačných dôvodov.

Pripomína, že „kultúra musí byť stredobodom záujmu medzinárodných vzťahov EÚ“ (2) a že sa objavili alternatívne formy a prístupy k medzinárodnej diplomacii vrátane kultúrnej diplomacie. Ďalej tvrdí, že európska kultúrna diplomacia by sa mala sústreďovať na propagáciu Európy a jej členských štátov, ako aj miestnych a regionálnych samospráv, a to aj prostredníctvom vzdelávacích a kultúrnych výmen, a zameriavať sa na verejnú mienku v tretích krajinách s jasným záujmom prispieť k vytváraniu pozitívneho obrazu Európy a jej členských štátov a regiónov ako prameňa identity, ktorý posilňuje sociálnu súdržnosť a dialóg. Na zachovanie vedúceho postavenia rôznorodých výrazových foriem európskej kultúry aj po pandémii COVID-19 je potrebné zmeniť paradigmu a uvedomiť si, čo máme a čo musíme propagovať aj alternatívnymi a virtuálnymi formami, ale predovšetkým potenciál tvorby a schopnosť interakcie s inými sektormi (vzájomné obohacovanie) v každej oblasti umenia a kultúry. Vďaka pandémii COVID-19 sme pochopili význam posilňovania a rozvoja kultúrnej diplomacie EÚ a schopnosti konkurovať väčšou ponukou a inováciami na svetovej scéne, na ktorej sa objavujú nové rozvíjajúce sa mocnosti, a to aj v kultúrnej rovine. Mimoriadna situácia spôsobená pandémiou COVID-19 v skutočnosti potvrdzuje význam vytvárania sietí a podpory výjazdových možností pre scénické umenie, cirkus a tiež výstavy s cieľom podeliť sa o projekty presahujúce miestnu a regionálnu úroveň. Preto je potrebné navrhnúť výjazdové možnosti pre každé umelecké pododvetvie, aby sa v roku 2022 mohli začať uskutočňovať turné a zájazdové predstavenia

Súčasne poukazuje na pretrvávajúci význam podpory tradičného prístupu k pôvodnému dedičstvu s cieľom propagovať a zachovať spoločné umelecké, historické a židovsko-kresťanské dedičstvo Európy.

10.

Uvítal by podporu výziev EÚ na predkladanie návrhov, ktoré odmenia aj projekty propagujúce sociálnu úlohu kultúry, ako aj experimentovanie a inovácie v súčasnom výtvarnom umení a sú zamerané na obnovu okrajových, vidieckych alebo znevýhodnených mestských oblastí, škôl, nemocníc, útulkov a väzníc, a to oceňovaním umelcov a tvorcov za realizáciu rozsiahleho európskeho kultúrneho projektu, ktorý na jednej strane zahŕňa súčasné umenie a inovácie a na druhej strane prináša výstupy, ktoré sú schopné vzájomne sa prelínať takým spôsobom, ktorý je originálny, inovatívny, citlivý vo vzťahu k príjemcom a spoločenstvám a prispieva k vývoju nových modelov kvality života.

11.

Vyzýva na diskusiu s jednotlivými členskými štátmi s cieľom zabezpečiť zavedenie nástrojov, ktorými by sa v komplexnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu zachytila rozmanitosť množstva kategórií povolaní, pričom nie vo všetkých z nich pracovníci požívajú ochranu. Navrhuje uvažovať o štandardnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktorý umožní prístup k pomoci a dotáciám v prípade osobitných udalostí a upraví existujúci systém tak, aby bol menej strnulý a zastaraný, a poskytne nové regulačné rámce prispôsobené novým mechanizmom tvorby, produkcie a distribúcie v týchto odvetviach a zameria sa na tvorivosť s cieľom uznať profesionalitu prevádzkovateľov. V tejto súvislosti je nutné hájiť potrebu začleniť medzi zamestnancov verejnej správy aj absolventov dramatického umenia a ďalších odborov súvisiacich s tvorbou, ktoré nie sú súčasťou verejnej správy, s cieľom prispieť k rozvoju prierezových programov z hereckej, audiovizuálnej a divadelnej perspektívy, v skratke z hľadiska tvorby.

12.

Zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zaručiť jasný legislatívny rámec, v ktorom sa výslovne zohľadní zdravie a bezpečnosť všetkých pracovníkov v oblasti kultúry a umelcov v ich pracovnom prostredí a plne zohľadniť neisté pracovné podmienky v kultúrnom a kreatívnom priemysle počas tohto obdobia pandémie, ako aj počas celej obnovy a kým budú pretrvávať následky pandémie.

Súvislosť s politickým prioritami

13.

Napriek horizontálnym a odvetvovým opatreniam zavedeným od začiatku pandémie COVID-19 vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o osud kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

14.

Víta dohodu o programe Kreatívna Európa, ktorú v decembri 2020 dosiahli Rada a Európsky parlament, najmä podporu vo výške 2,2 miliardy EUR pre umelcov. Takáto dohoda je uznaním významu kultúrneho a kreatívneho priemyslu a prináša značné zvýšenie prostriedkov pre odvetvie, ktoré bude vo fáze obnovy potrebovať veľkú pomoc.

15.

Poukazuje na potrebu zamerať sa na udržateľné kultúrne aktivity, podporovať bez vekového obmedzenia investície do umelcov a iných pracovníkov v kultúre, ktorí vyjadrujú také hodnoty, ako je demokracia, otvorenosť svetu, sociálna integrácia, inklúzia či ekologické povedomie, a do verejného využívania umenia, podporovať jeho rozprúdenie a oživenie prostredníctvom programov EÚ a zlepšiť dostupnosť celého radu udržateľných nástrojov finančnej podpory, ako sú verejné dotácie, rizikový kapitál a dlhodobé úvery so zvýhodnenými podmienkami splácania.

16.

Víta rozhodnutie uľahčiť účasť malých kultúrnych projektov na programe Kreatívna Európa dosiahnutím podstatného zjednodušenia administratívnych postupov, najmä vo fáze podávania žiadostí, a odporúča okrem iného integrovať investície rôznych fondov EÚ do kultúry, zjednodušiť postupy a rozšíriť možnosť spolufinancovania, pokiaľ sa s ním počíta, na projekty malých subjektov až do výšky 80 %, čím by sa pre nadácie, banky a inštitúcie otvorila možnosť financovať zostávajúcu časť. Pripája sa v tejto súvislosti k výzve Európskeho parlamentu na „rozsiahlu a primárnu podporu odvetví kultúrneho a kreatívneho priemyslu založenú na grantoch s cieľom zabezpečiť živobytie miestnych komunít“ a súhlasí s tým, že je potrebné, aby sa „na kultúrne a kreatívne sektory a priemysel vyčlenili aspoň 2 % prostriedkov z Mechanizmu na obnovu a odolnosti určených na obnovu, a to podľa ich osobitných potrieb“ (3). Žiada začleniť kultúrny a kreatívny priemysel do REACT-EU, pričom trvá na potrebe integrovať kultúru do politík členských štátov na vykonávanie REACT-EU, ako aj nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE), aby sa zabránilo zvýšeniu vplyvu nákladov na kultúru na rozpočty miest a regiónov, ktoré už trpeli počas pandémie COVID-19, a vyzýva na využívanie tzv. kaskádového financovania, čo je mechanizmus, ktorý už Európska komisia zaviedla pod názvom „finančná podpora pre tretie strany“.

17.

Súhlasí s tým, že je potrebné vytvoriť jednotný portál EÚ, ktorý by spájal informácie zo všetkých programov EÚ, z ktorých sa financuje kultúrne dedičstvo (4).

18.

Oceňuje rastúci záujem a snahu miestnych a regionálnych samospráv v celej Európe presadzovať v členských štátov spoločné predstavy a opatrenia. Dúfa, že aktivity podobné iniciatívam uskutočneným v rámci Charty z Agrigenta (5), ktorú podpísali stovky primátorov a starostov i predsedovia talianskych regiónov a ktorú podporujú obzvlášť reprezentatívne združenia a Európsky výbor regiónov (6), sa budú môcť zopakovať aj v iných krajinách

19.

Dúfa, že odvetviu kultúrneho dedičstva bude napriek obmedzeniam spôsobeným pandémiou COVID-19 dopriata účasť, udržateľnosť, ochrana a inovácie, čo sú štyri piliere, na ktorých boli navrhnuté iniciatívy Európskeho roka kultúrneho dedičstva, a že vzhľadom na krízu spôsobenú týmto ochorením bude zvyšovanie finančných prostriedkov na program Kreatívna Európa štrukturálne a priamo riadené regionálnymi samosprávami.

20.

Odborníci v oblasti kultúrneho dedičstva majú najlepšie predpoklady na to, aby celú komunitu informovali o zásadných prínosoch kultúrneho dedičstva pre ekonomiku, kultúru, životné prostredie a spoločnosť.

21.

Podporuje významnejšiu úlohu tvorcov, umelcov, technického personálu a prevádzkovateľov a iných aktérov v oblasti kultúrneho dedičstva, aby sa nepovažovali len za „prostriedky“ na rast hospodárstva a konkurencieschopnosti. Situácia v súvislosti s pandémiou COVID-19 skutočne ešte viac zvýraznila potrebu začleniť kultúru prierezovým spôsobom do učebných osnov v systéme vzdelávania. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité zahrnúť do vyučovacích hodín scénické umenie.

22.

Je osobitne znepokojený rastúcim nedostatkom kvalifikovaných remeselníkov, reštaurátorov a odborníkov v oblasti kultúrneho dedičstva. Vyzýva európske inštitúcie, aby začlenili zachovanie cenných postupov a poznatkov do budúcich iniciatív na zachovanie kultúrneho dedičstva.

Osobitný miestny, resp. regionálny rozmer

23.

Žiada, aby členské štáty pri dodržaní zásady doplnkovosti a subsidiarity, ktorá je hlavnou zásadou EÚ v oblasti kultúrnych vzťahov, výrazne podporovali alebo koordinovali činnosti s cieľom vymedziť strategický európsky prístup k oživeniu kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

24.

Uznáva úlohu miestnych a regionálnych samospráv ako nesmierne dôležitých subjektov z hľadiska propagácie, podnecovania a podpory kultúrnych aktivít v oblasti hudby, výtvarného umenia, folklóru, scénického umenia, audiovizuálnej tvorby, publikačnej činnosti, kultúrneho dedičstva a pod., a to vďaka poskytovaniu grantov, ktoré pomáhajú zlepšiť podmienky príjemcov počas tých mesiacov, keď boli v dôsledku zdravotných opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou COVID-19 zrušené alebo obmedzené hromadné podujatia, ale aj vďaka iným podporným opatreniam, ako je bezplatné poskytovanie priestorov na kultúrne aktivity alebo uľahčenie využívania verejných priestranstiev.

25.

Pripomína, že keď hovoríme o kultúre a tvorivosti, nie vždy to má niečo dočinenia s hmotnými statkami. Niekedy kultúra a tvorivosť zostáva v nemateriálnej rovine, keď je umelec totožný s umeleckým dielom, k čomu dochádza spevom, tancom, žonglérskym alebo artistickým vystúpením, hudobným, pantomimickým alebo iným hereckým či akrobatickým výkonom. Každý z umelcov je zapojený do odovzdávania tradícií, návykov a zvykov, vyvoláva emócie, vytvára pocity, propaguje región, láka turistov, prekračuje všetky druhy psychologických bariér, ale niekedy sa mu nepodarí prekonať štrukturálne prekážky, ktoré v súčasnosti ešte navýšila pandémia. Skúsenosti odborníkov z oblasti kultúrneho dedičstva sú jedinečným verejným statkom, ktorý je nevyhnutný na zaistenie kvality, optimálneho zhodnotenia a udržateľnosti pri ochrane a v úsilí o zachovanie kultúrneho dedičstva. Preto sú potrebné strategické opatrenia samospráv zamerané na ochranu rozličných kultúrnych ekosystémov.

26.

Poukazuje na to a dúfa, že EÚ prijme opatrenia na aktiváciu vhodnej spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom podporiť, propagovať a oživiť množstvo kategórií pracovníkov súvisiacich s odvetviami kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktoré pandémia COVID-19 zastavila. Každá z nich má rôzne osobitosti a potrebuje rôzne priestory a rozdielne posudzovanie, ale všetky prispievajú k vytváraniu príležitostí v regiónoch pre cestovný ruch a ich sociálny, hospodársky a kultúrny rozvoj. Medzi mnohé príklady patria: kultúrne dedičstvo, a to materiálne: s mimoriadne zložitou správou monumentov a archeologických nálezísk – vrátane tých pod vodou – múzeá, archívy a knižnice; a nemateriálne: miestne a regionálne slávnosti, gastronómia, umelecká tvorba; informačné aktivity počnúc konferenciami až po podujatia typu európske hlavné mestá kultúry; scénické umenie a predstavenia, hudba a tanec počnúc operou a cirkusmi až po pouličných umelcov; kreatívne sektory, do ktorých patrí kinematografia, vydavateľstvá, dizajn, reklama, ako aj rozhlas a televízia; grafické umenie, sochárstvo, výtvarné umenie a architektúra; a tiež kultúrne inštitúcie a nadácie.

27.

Vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby využívali fondy EÚ a rôzne programy a opatrenia na podporu jednotlivých umelcov, najmä tých menej známych, ktorí však už pôsobia v tomto odvetví, a rozvíjali tak príležitosti na podujatia a výmeny vrátane virtuálnych výmen v súčasnosti, ktoré môžu odhaľovať rozmanitý tvorivý potenciál skrytý v regiónoch, čím sa stanú veľvyslancami a propagátormi vlastnej kultúry, ktorými už mnohí z nich boli v minulosti. Vzájomným prepojením dokážu sprostredkovať jednotnú európsku charakteristickú črtu a pritom si často zachovať i osobitosti, typické pre ten-ktorý členský štát či región. Vyzýva na stimuláciu intenzívnej spolupráce s národnými kontaktnými miestami programu Kreatívna Európa s cieľom zlepšiť poznatky a informovanosť v jednotlivých územných celkoch a zasadzuje sa za to, aby sa v rámci tohto programu tiež uľahčila spolupráca medzi regiónmi.

28.

Dôrazne podporuje rozhodnutie Rady a Európskeho parlamentu stanoviť cezhraničnú spoluprácu medzi priority kultúrnej časti, aby sa posilnila nadnárodná spolupráca a cezhraničný rozmer tvorby, obehu a viditeľnosti európskych diel, ako aj mobilita kultúrnych a kreatívnych subjektov. Je pripravený prispieť v spolupráci s Európskym parlamentom k vypracovaniu štatútu európskeho umelca, a žiada, aby sa v tejto súvislosti venovala osobitná pozornosť umelcom zo vzdialenejších európskych regiónov. Súhlasí s Európskym parlamentom, že „je potrebné chrániť zamestnanosť v odvetví kultúrneho dedičstva, podporovať reštaurátorov a odborníkov na dedičstvo a poskytnúť im potrebné nástroje, ktoré potrebujú na ochranu pamiatok európskeho dedičstva“ (7). Pripomína tiež, že by sa nemalo zabúdať na odborníkov na kultúrne dedičstvo, ktorí pracujú v interdisciplinárnom a medziodvetvovom prostredí a kombinujú tradičné, kreatívne a inovačné prístupy na ochranu nenahraditeľného dedičstva Európy pre budúce generácie. Žiada preto, aby sa podporovala väčšia mobilita tým, že sa odborníkom na kultúrne dedičstvo plne uznajú ich formálne a neformálne vedomosti a zručnosti.

29.

Pripomína, čo hospodárskym subjektom v kultúre bolo vždy jasné, že mestá a ostatné územné celky, ktoré dokážu zhodnotiť svoje dejiny, prezentovať a modernizovať sa, prehodnotiť svoje postoje a poskytnúť priestor ľahkému, kreatívnemu a udržateľnému hospodárstvu, sa stávajú príťažlivými nielen pre turistov a súvisiace hospodárske odvetvia, ale aj pre podniky v nich usídlené, a to aj z hľadiska hodnoty nehnuteľností na danom území a generačnej a medzikultúrnej rovnováhy v štrukturálne mnohorasových a mnohonáboženských spoločnostiach.

30.

Vyzýva na podporu územných samospráv pri snahách o oživenie a na otvorenosť voči experimentovaniu so zreteľom na nové projekty a nápady, ktoré sa ďalej rozvíjajú v čase, keď je na revitalizáciu kultúrneho a kreatívneho priemyslu potrebná zmena paradigmy. Mestské priestory a územia by sa mali obnoviť jednoduchými projektmi, ktoré všetkým uľahčia získavanie poznatkov, a to aj na okrajových a najvzdialenejších územiach a v menej rozvinutých regiónoch, prostredníctvom už existujúcej alebo plánovanej kultúrnej infraštruktúry a jej integrácie a využitia na danom území a zavádzaním plánov na ochranu a zachovanie historického dedičstva daných území.

31.

Domnieva sa, že je potrebné navrhnúť tvorivé riešenia na obnovu, zmenu funkčnosti, novú interpretáciu a správu týchto území, ktoré môžu siahať od virtuálnych a nehmotných opatrení vo vzťahu k prostrediu, až po lokálne fyzické zásahy, napríklad s využitím vizuálnych, divadelných a interpersonálnych umení, aplikovaného umenia, komunikácie, digitálnej výroby a virtuálnej reality, so zapojením komunít prostredníctvom činností, ktoré podporujú sociálnu súdržnosť a rozvoj medziľudských sietí, s charakteristikami uplatniteľnosti a udržateľnosti. Príkladom môže byť umelecká trasa Fiumara d’Arte, čo je medziprovinciálny program predstavovania diel svetoznámych umelcov, ktoré sa predovšetkým na konkrétnych podujatiach stávajú katalyzátorom nových talentov a dávajú im príležitosť predstaviť sa. Tým sa rozvíja miestna kultúra posilňovaním jej identity a osobitosti, vytváraním jedinečnej, lokalizovanej a neprenosnej hodnoty, kde kultúrne činitele majú význam aj na európskej úrovni.

32.

Pripomína už vyjadrené názory na iniciatívu „Európske hlavné mesto kultúry“, ktorá pomohla zvýrazniť bohatstvo, rozmanitosť a spoločné aspekty európskych kultúr. Považuje za potrebné pokračovať v tejto a iných iniciatívach, ktoré by sa podobne ako značka „Európske dedičstvo“ mohli ešte lepšie využívať. Je dôležité rozvíjať kultúrne a tvorivé poznatky, najmä v mladšej generácii, a nepodceňovať odvetvia cestovného ruchu a školského cestovného ruchu, ktoré trpia rovnako ako kultúrny a kreatívny priemysel a ktoré nemôžu existovať virtuálne.

33.

Zdôrazňuje význam dobrovoľníckej práce pri ochrane kultúrneho dedičstva, a preto víta cielenú výzvu zameranú na kultúrne dedičstvo v rámci Európskeho zboru solidarity.

Všeobecné pripomienky

34.

Považuje za potrebné podporovať v celej Európe šírenie umeleckej tvorby a kultúry i medzinárodnú propagáciu umelcov, vydavateľov a kritikov a iných pracovníkov kultúry, ako aj tvorcov prepojených s inými disciplínami, a to prostredníctvom výziev zdôrazňujúcich sociálnu úlohu umenia a kultúry, so zapojením miestnych samospráv, regiónov, kultúrnych inštitúcií v úzkom slova zmysle, škôl, nemocníc, útulkov a väzníc, ktoré pôsobia ako vedúci predstavitelia projektov zameraných na obnovu okrajových alebo znevýhodnených mestských oblastí a budov. Projekty by mali zahŕňať spoluprácu medzi európskymi subjektmi rôznej štátnej príslušnosti a propagačnú fázu vo viacerých krajinách EÚ, pričom by sa vytvorili diela schopné originálneho, inovatívneho a komunitného prepojenia, čo by prispelo k rozvoju nových modelov kvality života a vhodnej zmene krokov smerujúcich k skutočnej demokratizácii umenia kultúry a väčšiemu zapojeniu občanov. Rovnako je potrebné propagovať nové formy inovácií pri riadení kultúry a posilniť inkubátory kultúrnych projektov a iniciatív.

35.

Súhlasí s tým, že je potrebné vytvárať nové diela, ale predovšetkým prostredníctvom umenia a kultúry podporovať integrovanejšie, štruktúrovanejšie a efektívnejšie sociálne ciele, a to aj vzhľadom na krízu trhu spôsobenú pandémiou COVID-19, ako aj systémovú krízu. Najmä na základe voľného využívania praxe tzv. umeleckého bonusu (art bonus), ktorý zaviedla talianska vláda a ktorý podnietil osvedčenú prax v sponzorstve, by sa mohli uverejňovať výzvy a konkurzy na podporu objednávania diel súčasných európskych umelcov a iných pracovníkov kultúry súkromnými osobami a podnikmi, ktoré ich budú zaväzovať sprístupniť tieto diela na určitý čas verejnosti v múzeách, dokonca aj ako súčasť putovných výstav.

36.

Vo vzťahu ku „kultúrnym zoskupeniam“ či „kreatívnym zónam“ zdôrazňuje, že vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 je potrebné umiestniť mestá a regióny do centra znalostných sietí s cieľom dosiahnuť úplné využitie voľného pohybu myšlienok, kapitálu a osôb v sústave svetového hospodárstva. Pre rozvoj takýchto zoskupení je mimoriadne dôležitá podpora od miestnych a regionálnych samospráv, ktoré však musia byť napojené na integrované, rozšíriteľné, európske a globálne znalostné siete, aby zvýšili svoju účinnosť. Inštitúcie EÚ by preto mali finančne podporovať miestne a regionálne samosprávy, ako aj miestnych aktérov pri realizácii takýchto projektov.

37.

Navrhuje považovať kultúrne a kreatívne sektory za odvetvia primárnych tovarov, aby v prípade nových mimoriadnych udalostí, akou je pandémia COVID-19, neboli sankcionované obmedzeniami pohybu. Preto bude potrebné anticipovať a vypracovať spoločné usmernenia, ktoré im umožnia pokračovať v činnosti, aj keď s obmedzeniami z hľadiska využiteľnosti.

38.

So záujmom víta nový európsky Bauhaus, ktorý ohlásila predsedníčka Komisie von der Leyenová ako súčasť iniciatívy „vlna obnovy“, a považuje za potrebné podporovať novú európsku estetiku založenú na spoločenskej potrebe krásy, prepojeniach medzi súčasnou realitou, premenami a prostredím a na rozvoji a používaní ekologicky udržateľných materiálov, ako to realizovala napríklad skupina Superstudio Group z Milána.

39.

V tejto súvislosti opakuje svoju predchádzajúcu požiadavku „zvýšiť investície do kultúry a do plánov na využívanie kultúrneho dedičstva, vrátane opusteného a zanedbaného,“ jeho zachovanie a šírenie, „a na participatívne a udržateľné hospodárenie s ním v rámci novej mestskej agendy 2030. Bude si to vyžadovať uplatnenie inovatívnych iniciatív podporovaných obcami a iniciatív v oblasti spolupráce presadzovaných regionálnymi zainteresovanými stranami“ (8).

V Bruseli 5. februára 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Kultúra v ambicióznejšej Únii: úloha regiónov a miest (Ú. v. EÚ C 141, 29.4.2020, s. 39).

(2) Návrh stanoviska Európskeho výboru regiónov — Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 95).

(3) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. septembra 2020 o kultúrnej obnove Európy [2020/2708(RSP)].

(4) Návrh správy výboru CULT Európskeho parlamentu, 2019/2194(INI).

(5) Cieľom Charty z Agrigenta podpísanej 30. októbra 2019 v Ríme je podporovať účinné politiky na zlepšenie využívania kultúrneho dedičstva EÚ (http://www.anci.it/wp-content/uploads/Carta-di-Agrigento-per-una-nuova-Agenda-europea-della-Cultura.pdf).

(6) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Kultúra v ambicióznejšej Únii: úloha regiónov a miest (Ú. v. EÚ C 141, 29.4.2020, s. 39).

(7) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. septembra 2020 o kultúrnej obnove Európy [2020/2708(RSP)].

(8) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Kultúra v ambicióznejšej Únii: úloha regiónov a miest (Ú. v. EÚ C 141, 29.4.2020, s. 39).

Interactio — na diaľku — 142. plenárne zasadnutie VR, 3. 2. 2021-5. 2. 2021

26.3.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 106/44

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – 8. environmentálny akčný program

(2021/C 106/09)

Hlavný spravodajca:

Dimitros KARNAVOS (EL/EĽS), primátor mesta Kallithea

Referenčný dokument:

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom environmentálnom akčnom programe do roku 2030, Brusel, 14. 10. 2020

COM(2020) 652 final – 2020/0300 (COD)

I. NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

8. EAP by mal urýchliť prechod na regeneračné hospodárstvo, ktoré planéte navracia viac, než si od nej berie. V modeli regeneračného rastu sa uznáva, že dobré životné podmienky a prosperita našich spoločností závisia od stabilnej klímy, zdravého životného prostredia a prosperujúcich ekosystémov, ktoré poskytujú bezpečný operačný priestor pre naše hospodárstva. Keďže svetové obyvateľstvo a dopyt po prírodných zdrojoch naďalej rastú, hospodárska činnosť by sa mala rozvíjať spôsobom, ktorý neškodí, ale naopak zvráti zmenu klímy a zhoršovanie životného prostredia, minimalizuje znečistenie a povedie k udržaniu a obohacovaniu prírodného kapitálu, a tým zaistí bohatstvo obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov. Regeneračné hospodárstvo prostredníctvom neustálych inovácií, adaptácie na nové výzvy a spoločnej tvorby posilňuje odolnosť a chráni dobré životné podmienky súčasných a budúcich generácií.

8. EAP by mal urýchliť prechod na hospodárstvo, ktoré planéte navracia viac, než si od nej berie. V modeli udržateľného rastu sa uznáva, že dobré životné podmienky a prosperita našich spoločností závisia od stabilnej klímy, zdravého životného prostredia a prosperujúcich ekosystémov, ktoré poskytujú bezpečný operačný priestor pre naše hospodárstva. Keďže svetové obyvateľstvo a dopyt po prírodných zdrojoch naďalej rastú, hospodárska činnosť by sa mala rozvíjať udržateľným spôsobom, ktorý neškodí, ale naopak zvráti zmenu klímy a zhoršovanie životného prostredia opatreniami na zmiernenie alebo kompenzáciu a príspevkovými dávkami na miestne životné prostredie a pre miestne spoločenstvá, pri ktorom sa sústavne reaguje na vplyvy na životné prostredie , minimalizuje znečistenie a ktorý povedie k udržaniu a obohacovaniu prírodného kapitálu, a tým zaistí bohatstvo obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov. Udržateľné hospodárstvo prostredníctvom neustálych inovácií, adaptácie na nové výzvy a spoločnej tvorby posilňuje odolnosť a chráni dobré životné podmienky súčasných a budúcich generácií.

Zdôvodnenie

Hospodárske činnosti by mali byť udržateľné a ich ďalší rast by sa mal uskutočňovať so zabezpečením ochrany životného prostredia a udržateľného rastu miestneho životného prostredia a miestnych komunít s osobitnými opatreniami a monitorovacími mechanizmami alebo nástrojmi, ako sú plány environmentálneho a sociálneho riadenia atď. ii) Pojem „regeneračné hospodárstvo“ prináša riziko dojmu, že prírodu a životné prostredie je možné ľahko obnoviť. Preto sa ako alternatíva navrhuje pojem „model udržateľného rastu“.

Pozmeňovací návrh 2

Článok 2 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Dlhodobým prioritným cieľom 8. EAP do roku 2050 je, aby občania žili dobre, v rámci planetárnych medzí v regeneračnom hospodárstve, kde sa ničím neplytvá, čisté emisie skleníkových plynov sú na nulovej úrovni a hospodársky rast je oddelený od využívania zdrojov a zhoršovania životného prostredia. Zdravé životné prostredie tvorí základ dobrých životných podmienok občanov, zaručuje, že biodiverzita prosperuje a prírodný kapitál je chránený, obnovený a oceňovaný spôsobmi, ktoré zvyšujú odolnosť voči zmene klímy a iným environmentálnym rizikám. Únia udáva tempo, aby zabezpečila prosperitu súčasných a budúcich generácií na celom svete.

Dlhodobým prioritným cieľom 8. EAP do roku 2050 je, aby občania a ich miestne spoločenstvá žili dobre, v rámci planetárnych medzí v udržateľnom hospodárstve, kde sa ničím neplytvá, čisté emisie skleníkových plynov sú na nulovej úrovni a hospodársky rast je oddelený od využívania zdrojov a zhoršovania životného prostredia. Zdravé životné prostredie tvorí základ dobrých životných podmienok a zdravia občanov, zvyšuje kvalitu ekosystémových služieb, zaručuje, že biodiverzita prosperuje a prírodný kapitál je chránený, obnovený a oceňovaný spôsobmi, ktoré zvyšujú odolnosť voči zmene klímy a iným environmentálnym rizikám. Cieľom 8. EAP je posilniť spojenie medzi environmentálnou politikou a zdravím. Prístup zameraný na zdravý životný štýl musí byť základom všetkých politík EÚ v oblasti podpory ľudského zdravia, zdravej planéty, zdravého hospodárstva a zdravej spoločnosti s príležitosťami pre všetkých. Únia udáva tempo, aby zabezpečila prosperitu súčasných a budúcich generácií na celom svete.

Zdôvodnenie

S viacerými environmentálnymi politikami prichádzajú do styku nielen jednotliví občania, ale aj miestne spoločenstvá. ii) Vzhľadom na situáciu vzniknutú v dôsledku pandémie COVID-19 je potrebné väčšmi zdôrazniť aspekt zdravia. Takisto treba vzhľadom na jeho zásadný význam zdôrazniť prepojenie zdravia so životným prostredím. Miestne a regionálne samosprávy môžu vo svojich spoločenstvách sledovať vplyv environmentálnych politík na zdravie a dobré životné podmienky. iii) So zdravým životným prostredím súvisí aj pojem ekosystémových služieb.

Pozmeňovací návrh 3

Článok 2 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

8. EAP má týchto šesť tematických prioritných cieľov:

nezvratné a postupné znižovanie emisií skleníkových plynov a zlepšovanie ich odstraňovania pomocou prírodných a iných záchytov v Únii s cieľom dosiahnuť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov stanovený na obdobie do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) …/…32;

nepretržité a postupné znižovanie emisií skleníkových plynov a zlepšovanie ich odstraňovania pomocou prírodných a iných záchytov alebo ekologických investícií prispievajúcich k znižovaniu emisií CO2 na úrovni Únie, ako aj na národnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom dosiahnuť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov stanovený na obdobie do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) …/…32;

b)	neustály pokrok pri zvyšovaní adaptačnej schopnosti, posilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy;

b)	neustála potreba pokroku pri zvyšovaní adaptačnej schopnosti, posilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy , najmä v zraniteľných regiónoch a miestnych oblastiach ;

c)	pokrok smerom k modelu regeneračného rastu, pri ktorom sa planéte navracia viac, než sa od nej berie, oddelenie hospodárskeho rastu od využívania zdrojov a zhoršovania životného prostredia a urýchlenie prechodu na obehové hospodárstvo;

c)	pokrok smerom k modelu udržateľného rastu, pri ktorom sa planéte navracia viac, než sa od nej berie, oddelenie hospodárskeho rastu od využívania zdrojov a zhoršovania životného prostredia a urýchlenie prechodu na obehové hospodárstvo;

d)	presadzovanie stratégie nulového znečistenia životného prostredia bez toxických látok vrátane ovzdušia, vody a pôdy a ochrana zdravia a dobrých životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi;

d)	presadzovanie stratégie nulového znečistenia životného prostredia bez toxických látok vrátane ovzdušia, vody a pôdy a ochrana zdravia a dobrých životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi;

e)	ochrana, zachovanie a obnova biodiverzity a posilnenie prírodného kapitálu, najmä ovzdušia, vody, pôdy a lesov, sladkej vody, mokradí a morských ekosystémov;

e)	ochrana, zachovanie a obnova biodiverzity a ekosystémových služieb v chránených oblastiach aj mimo nich a posilnenie prírodného kapitálu, najmä ovzdušia, vody, pôdy a lesov, sladkej vody, mokradí a morských ekosystémov;

f)	podpora environmentálnej udržateľnosti a zníženie kľúčových environmentálnych a klimatických tlakov súvisiacich s výrobou a spotrebou, najmä v oblasti energetiky, priemyselného rozvoja, budov a infraštruktúry, mobility a potravinového systému.

podpora environmentálnej udržateľnosti a zníženie kľúčových environmentálnych a klimatických tlakov súvisiacich s výrobou a spotrebou využívaním nástrojov, ako sú posúdenia vplyvu na životné prostredie alebo primerané posudzovanie a rozvoj metód a nástrojov na nepretržité prierezové monitorovanie vplyvu a sústavné zlepšovanie environmentálneho správania , najmä v oblasti energetiky, priemyselného rozvoja, budov a infraštruktúry, mobility a potravinového systému.

Zdôvodnenie

Zníženie emisií do ovzdušia možno dosiahnuť nielen pomocou prírodných a iných záchytov, ale aj prostredníctvom ekologických a udržateľných investícií. ii) Zvyšovanie adaptačnej schopnosti a posilňovanie odolnosti voči zmene klímy sa týka najmä zraniteľnejších oblastí, ako sú napríklad pobrežné oblasti atď. Preto by sa mohlo uviesť, že ide najmä o regionálnu a miestnu otázku. iii) Vo väčšine oblastí uvedených pod písmenom f) (napr. energetika, priemysel, infraštruktúra atď.) je potrebné dodržiavať proces prideľovania environmentálnych licencií. Týmto procesom v nich možno do istej miery zabezpečiť udržateľnú výstavbu a prevádzku. Je preto veľmi dôležité mať zavedený mechanizmus nepretržitého monitorovania a sústavného zlepšovania ich environmentálneho správania.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 3 ods. 1 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Dosiahnutie prioritných cieľov 8. EAP si bude vyžadovať:

… …

b)	posilnenie integrovaného prístupu k tvorbe a vykonávaniu politiky, najmä prostredníctvom:

b)	posilnenie integrovaného prístupu k tvorbe a vykonávaniu politiky, najmä prostredníctvom:

—

začlenenia prioritných cieľov stanovených v článku 2 do všetkých príslušných stratégií, legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, programov, investícií a projektov na úrovni Únie, vnútroštátnej , regionálnej a miestnej úrovni tak, aby tieto stratégie, ako aj ich vykonávanie neohrozovali žiadny z prioritných cieľov stanovených v článku 2,

—

začlenenia prioritných cieľov stanovených v článku 2 do všetkých príslušných stratégií, legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, programov, investícií a projektov na úrovni Únie, národnej , regionálnej a miestnej úrovni tak, aby tieto stratégie, ako aj ich vykonávanie neohrozovali žiadny z prioritných cieľov stanovených v článku 2,

—	rozvoja postupov a vykonávania činností, ktoré podporujú miestne a regionálne samosprávy pri plnení ich cieľov,

—	posilnenia spolupráce medzi Európskou komisiou a Výborom regiónov v rámci technickej platformy pre spoluprácu v oblasti životného prostredia a preskúmania možností zlepšenia dialógu a zhromažďovania informácií,

—	maximalizácia prínosov z vykonávania smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ a 2001/42/ES,

—	maximalizácie prínosov z vykonávania smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ a 2001/42/ES,

—	náležitá pozornosť synergiám a možným kompromisom medzi hospodárskymi, environmentálnymi a sociálnymi cieľmi, aby sa zabezpečilo, že potreby občanov v oblasti výživy, bývania a mobility budú uspokojené udržateľným spôsobom tak, aby sa na nikoho nezabudlo,

—	náležitej pozornosti synergiám a možným kompromisom medzi hospodárskymi, environmentálnymi a sociálnymi cieľmi, aby sa zabezpečilo, že potreby občanov v oblasti výživy, bývania a mobility budú uspokojené udržateľným spôsobom tak, aby sa na nikoho nezabudlo,

—	zabezpečenia toho, že dosiahnutie dlhodobého prioritného cieľa na rok 2050 stanoveného v článku 2 ods. 1 nebude mať za následok zvýšenie daní, vyššie ceny energie a/alebo zvýšenú administratívnu záťaž pre európskych spotrebiteľov a podniky,

—

pravidelné hodnotenie existujúcich politík a príprava posúdení vplyvu nových iniciatív, ktoré sú založené na rozsiahlych konzultáciách v súlade s postupmi, ktoré sú zodpovedné, inkluzívne, informované a jednoducho uplatniteľné a ktoré venujú náležitú pozornosť predpokladaným vplyvom na životné prostredie a klímu;

—

pravidelného hodnotenia existujúcich politík a príprava posúdení vplyvu nových iniciatív, ktoré sú založené na rozsiahlych konzultáciách v súlade s postupmi, ktoré sú zodpovedné, inkluzívne, informované a jednoducho uplatniteľné a ktoré venujú náležitú pozornosť predpokladaným vplyvom na životné prostredie a klímu,

—

podpory komunikačných činností na úrovni EÚ, ako aj na národnej, regionálnej a miestnej úrovni so zameraním na zvyšovanie povedomia, najmä medzi mladými ľuďmi, o význame a výhodách správneho vykonávania environmentálnej politiky, ako aj o jej pridanej hodnote pre občanov, podniky a planétu s cieľom posilniť pocit zodpovednosti a účasť všetkých zainteresovaných strán na jej vykonávaní;

Zdôvodnenie

Technická platforma pre spoluprácu v oblasti životného prostredia bola vytvorená v roku 2012 a následne sa začlenila do 7. EAP. Ako sa uvádza na webovom sídle tejto platformy, začlenením do 7. EAP získala pevný a dlhodobý základ. Vzhľadom na pozitívne skúsenosti s touto spoluprácou by začlenenie tohto fóra do 8. EAP bolo prirodzeným krokom na zabezpečenie jeho kontinuity. ii) Komunikáciu je potrebné naďalej zlepšovať a dôležitú úlohu v tejto oblasti môžu zohrávať miestne a regionálne samosprávy.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 3 ods. 1 písm. d)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

mobilizácia udržateľných investícií z verejných a súkromných zdrojov vrátane finančných prostriedkov a nástrojov dostupných v rámci rozpočtu Únie prostredníctvom Európskej investičnej banky a na vnútroštátnej úrovni , vytvorenie správnych synergií a zabezpečenie dostatočného objemu investícií na úrovni, kde je to najviac potrebné a kde budú najúčinnejšie využité, pričom sa pre miestne a regionálne spoločenstvá zabezpečia dostatočné zdroje na ich realizáciu na mieste ;

Zdôvodnenie

Environmentálne politiky sa v mnohých prípadoch vykonávajú so silným zapojením miestnych a regionálnych samospráv. Preto má zásadný význam zabezpečiť, aby miestne a regionálne spoločenstvá mali dostatočné zdroje. Aj keď zodpovednosť za vykonávanie politík nesú národné orgány, priame a nepriame vplyvy politík na mieste sa často riešia na miestnej a regionálnej úrovni.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 3 ods. 1 písm. e)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

postupné rušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, čo najlepšie využívanie trhových nástrojov a nástrojov ekologického rozpočtovania vrátane tých, ktoré sú potrebné na zabezpečenie sociálneho spravodlivého prechodu, a podpora podnikov a iných zainteresovaných strán pri vývoji štandardizovaných postupov účtovníctva prírodného kapitálu;

postupné rušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, čo najlepšie využívanie trhových nástrojov a nástrojov ekologického rozpočtovania a podpora podnikov a iných zainteresovaných strán pri vývoji štandardizovaných postupov účtovníctva prírodného kapitálu a súčasné zabezpečenie sociálne spravodlivého prechodu pre všetky regióny, mestá a obce ;

Zdôvodnenie

Sociálne spravodlivá transformácia by sa mala vzťahovať na všetky nástroje, nielen na nástroje ekologického rozpočtovania, a mala by sa týkať všetkých regiónov, miest a obcí v celej EÚ.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 3 ods. 1 písm. f)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

zabezpečenie, aby environmentálne politiky a opatrenia vychádzali z najlepších dostupných vedeckých poznatkov, a posilňovanie základne environmentálnych poznatkov a jej využívania, a to aj prostredníctvom výskumu, inovácií, podpory ekologických zručností a ďalšieho budovania environmentálneho a ekosystémového účtovníctva;

zabezpečenie, aby environmentálne politiky a opatrenia na úrovni Únie, ako aj na národnej, regionálnej a miestnej úrovni vychádzali z najlepších dostupných vedeckých poznatkov, a posilňovanie základne environmentálnych poznatkov a jej využívania, a to aj prostredníctvom výskumu, inovácií, podpory ekologických zručností a ďalšieho budovania environmentálneho a ekosystémového účtovníctva, ako aj podporu neustáleho zlepšovania vedeckých poznatkov na základe porovnateľných ukazovateľov aj na regionálnej úrovni v záujme rozhodovania založeného na faktoch ;

Zdôvodnenie

Predloženým pozmeňovacím návrhom sa zdôrazňuje nezastupiteľná úloha všetkých úrovní a jeho cieľom je posilniť schopnosť hodnotiť pokrok pri plnení všeobecných cieľov 8. EAP na všetkých úrovniach vrátane ukazovateľov na regionálnej úrovni.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 3 ods. 1 – vložiť nové písmeno h) za písmeno g)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

—

h)	zabezpečenie plnej účasti miestnych a regionálnych samospráv a spolupráce s nimi vo všetkých rozmeroch vytvárania environmentálnej politiky, a to prostredníctvom prístupu zameraného na spoluprácu a viacúrovňové riadenie;

Zdôvodnenie

Zámerom predloženého pozmeňovacieho návrhu je prispieť k posilneniu tvorby a vykonávania politík.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 3 ods. 1 – vložiť nové písmeno j) za písmeno i)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

—

j)	propagovanie výhod 8. EAP na miestnej a regionálnej úrovni ako dôležitej súčasti účinného a efektívneho vykonávania environmentálnej politiky EÚ, ako sa uvádza v nástroji na preskúmanie vykonávania environmentálnej politiky;

Zdôvodnenie

Na zvýšenie miery vykonávania environmentálnych politík je dôležité informovať o výhodách 8. EAP a propagovať ich.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 3 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Dosiahnutie prioritných cieľov 8. EAP si bude vyžadovať mobilizáciu širokej podpory zapojením občanov, sociálnych partnerov a iných zainteresovaných strán a podporu spolupráce pri vypracúvaní a vykonávaní stratégií, politík alebo právnych predpisov súvisiacich s 8. EAP medzi národnými , regionálnymi a miestnymi orgánmi. EÚ bude podporovať celostný miestne orientovaný prístup a prístup zameraný na určitú oblasť s ohľadom na osobitné výzvy a silné stránky všetkých typov komunít, a to vo vidieckych aj mestských, ale aj pobrežných, horských, ostrovných, súostrovných a najvzdialenejších oblastiach. Pri tomto prístupe sa budú zohľadňovať interakcie medzi spoločenstvami a ich okolím, najmä perifériami mestských oblastí.

Zdôvodnenie

V EÚ existujú rôzne typy miestnych a regionálnych samospráv, pričom všetky majú svoje problémy, ale aj silné stránky. Environmentálne politiky majú často silnú územnú zložku, ktorú je potrebné prispôsobiť konkrétnej situácii na mieste. 7. EAP sa zameriava najmä na mestský rozmer. V návrhu 8. EAP sa spomínajú len mestské a vidiecke oblasti. V záujme účinného vykonávania environmentálnych politík EÚ je však nevyhnutné zohľadniť široké spektrum komunít v EÚ.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Komisia s podporou Európskej environmentálnej agentúry a Európskej chemickej agentúry pravidelne hodnotí pokrok Únie a členských štátov pri dosahovaní prioritných cieľov stanovených v článku 2 a podáva o ňom správy, pričom zohľadňuje základné podmienky stanovené v článku 3.

2. Hodnotenie uvedené v odseku 1 zohľadňuje najnovší vývoj, pokiaľ ide o dostupnosť a relevantnosť údajov a ukazovateľov, a opiera sa o údaje dostupné v členských štátoch a na úrovni Únie, najmä o údaje prevádzkované Európskou environmentálnou agentúrou a Európskym štatistickým systémom. Týmto hodnotením nie sú dotknuté existujúce rámce a činnosti monitorovania, podávania správ a riadenia, ktoré sa vzťahujú na politiku v oblasti životného prostredia a klímy.

3. Európska environmentálna agentúra a Európska chemická agentúra podporujú Komisiu pri zlepšovaní prístupnosti a relevantnosti údajov a poznatkov, najmä tým, že:

a)	zhromažďujú, spracúvajú a nahlasujú dôkazy a údaje pomocou moderných digitálnych nástrojov;

a)	zhromažďujú, spracúvajú a nahlasujú dôkazy a údaje pomocou moderných digitálnych nástrojov;

b)	sa usilujú o odstránenie príslušných nedostatkov v údajoch z monitorovania;

b)	sa usilujú o odstránenie príslušných nedostatkov v údajoch z monitorovania;

c)	poskytujú politicky relevantné a systémové analýzy a prispievajú k plneniu politických cieľov na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni;

c)	poskytujú politicky relevantné a systémové analýzy a prispievajú k plneniu politických cieľov na úrovni Únie , ako aj na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

d)	integrujú údaje o environmentálnych, sociálnych a hospodárskych vplyvoch a plne využívajú iné dostupné údaje, ako sú údaje poskytované v rámci programu Copernicus;

d)	integrujú údaje o environmentálnych, sociálnych a hospodárskych vplyvoch a plne využívajú iné dostupné údaje, ako sú údaje poskytované v rámci programu Copernicus;

e)	ďalej zlepšujú prístup k údajom prostredníctvom programov Únie;

e)	ďalej zlepšujú prístup k údajom prostredníctvom programov Únie;

f)	zabezpečujú transparentnosť a zodpovednosť;

f)	zlepšujú dostupnosť a interoperabilitu údajov na miestnej a regionálnej úrovni;

g)	pomáhajú občianskej spoločnosti, verejným orgánom, občanom, sociálnym partnerom a súkromnému sektoru identifikovať klimatické a environmentálne riziká a prijímať opatrenia na ich prevenciu, zmierňovanie a prispôsobovanie sa im, ako aj podporujú ich zapojenie do odstraňovania medzier v poznatkoch.

g)	zabezpečujú transparentnosť a zodpovednosť;

pomáhajú občianskej spoločnosti, verejným orgánom na národnej, regionálnej a miestnej úrovni , občanom, sociálnym partnerom a súkromnému sektoru identifikovať klimatické a environmentálne riziká a prijímať opatrenia na ich prevenciu, zmierňovanie a prispôsobovanie sa im, ako aj podporujú ich zapojenie do odstraňovania medzier v poznatkoch.

i)	podporujú pozitívne environmentálne väzby medzi mestskými, prímestskými a vidieckymi oblasťami v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 11 Udržateľné mestá a spoločenstvá.

4. Komisia pravidelne skúma potreby údajov a poznatkov na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni vrátane kapacity Európskej environmentálnej agentúry a Európskej chemickej agentúry vykonávať úlohy uvedené v odseku 3.

4. Komisia pravidelne skúma potreby údajov a poznatkov na úrovni Únie a na národnej úrovni a v prípade potreby aj na regionálnej a miestnej úrovni vrátane kapacity Európskej environmentálnej agentúry a Európskej chemickej agentúry vykonávať úlohy uvedené v odseku 3.

Zdôvodnenie

Miestne a regionálne samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri vykonávaní environmentálnej politiky v teréne. Pri vytváraní nového rámca monitorovania by sa mali tieto úrovne zohľadniť a mali by sa takisto poskytnúť údaje s cieľom podporiť vykonávanie politík v miestnych a regionálnych spoločenstvách.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta 8. environmentálny akčný program (EAP), v ktorom sa vymedzuje strategický prístup k politikám v oblasti životného prostredia a klímy do roku 2030 a zachováva dlhodobá vízia dobrého života v rámci možností našej planéty do roku 2050 so zameraním na lepšie vykonávanie a monitorovanie;

žiada, aby 8. EAP mal významnú doplňujúcu úlohu vo vzťahu k Európskej zelenej dohode a aby prostredníctvom svojej dlhodobej orientácie a prioritných environmentálnych cieľov podporoval ekologickú obnovu EÚ;

žiada, aby sa pre budúce EAP nevytvoril precedens tým, že 8. EAP, na rozdiel od svojich predchádzajúcich verzií, nebude obsahovať žiadne opatrenia; zdôrazňuje, že opatrenia týkajúce sa prioritných cieľov 8. EAP, ktorý je platný do roku 2030, sa v zelenej dohode stanovujú len do roku 2024; v tejto súvislosti žiada, aby sa v 8. EAP objasnilo, ako sa majú v rámci preskúmania v polovici trvania stanoviť nové opatrenia na dosiahnutie jeho prioritných cieľov;

víta skutočnosť, že v 8. EAP sa za hlavnú prioritu určilo účinnejšie a efektívnejšie vykonávanie, a preto vyzýva na zabezpečenie primeraných nástrojov a zdrojov, ako aj na uplatnenie inovatívnych prístupov, ktoré umožnia miestnym a regionálnym samosprávam zabezpečovať individualizované riešenia na zlepšenie vykonávania environmentálnych politík na mieste;

zdôrazňuje, že problémy s vykonávaním by sa nemali riešiť len väčším počtom nových právnych predpisov. Na splnenie cieľových hodnôt a noriem sú potrebné aj podporné mechanizmy, nové prístupy a inovácie;

zdôrazňuje pozitívnu úlohu technickej platformy pre spoluprácu v oblasti životného prostredia medzi Európskou komisiou a ním a skutočnosť, že jej začlenenie do 7. EAP jej zaručilo solídny dlhodobý základ. Žiada, aby sa v rámci 8. EAP technická platforma pre spoluprácu v oblasti životného prostredia, ktorú zriadila komisia ENVE Európskeho výboru regiónov a GR pre životné prostredie, ďalej posilňovala s cieľom podporiť dialóg a zhromaždiť informácie o miestnych a regionálnych výzvach a riešeniach pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia;

vyzýva na posilnenie základne poznatkov o životnom prostredí s využitím potenciálu digitálnych a dátových technológií a na rozsiahlejšie využívanie riešení blízkych prírode a sociálnych inovácií s cieľom zlepšiť vykonávanie;

zdôrazňuje, že tradičná sektorová environmentálna politika je do veľkej miery neúčinná, preto by sa v 8. EAP mal na posilnenie environmentálnej politiky stanoviť integrovaný prístup, zohľadniť mnohostranný charakter environmentálnych výziev, mali by sa vytvoriť synergie a malo by sa predísť nesúladu medzi:

a)	ambicióznosťou, včasnosťou, postupmi a nástrojmi na vykonávanie rozličných politík v oblasti životného prostredia, energetiky a klímy;

b)	ambicióznosťou a včasnosťou hraničných hodnôt vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a z politík obmedzovania emisií pri zdroji;

poukazuje na rozpor medzi prijatým 8. environmentálnym akčným programom a viacročným finančným rámcom (VFR) na roky 2021 – 2027 a zdôrazňuje, že rozhodovací proces týkajúci sa budúcich EAP by sa mal zosúladiť s časovým rámcom VFR;

10.

konštatuje, že účinné zhromažďovanie, spracovanie a využívanie údajov o stave životného prostredia je nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov. Postupy sa však naďalej veľmi líšia a často sú elementárne, pričom príliš veľa práce vykonávajú ľudia najmä na miestnej a regionálnej úrovni. VR preto zdôrazňuje potrebu rozvojových činností a investícií v celej EÚ, ktoré umožnia potrebné spracovanie údajov jednotným spôsobom, pričom sa kladie dôraz na kompatibilitu a využívanie automatizovaných tokov údajov a otvorených rozhraní;

11.

sa domnieva, že plány podpory obnovy a odolnosti by sa v záujme zabezpečenia integrácie a súdržnosti politík mali riadiť zásadou „neškodiť“ a prístupom zameraným na zdravý životný štýl;

12.

vyzýva na úplnú integráciu politík v oblasti životného prostredia a klímy, ako aj politík, ktoré umožňujú obehové hospodárstvo, do rozpočtových, hospodárskych a sociálnych opatrení EÚ a pripomína, že pri zelenej obnove je potrebné brať do úvahy územné rozdiely a výzvy a dbať na to, aby sa nezabudlo na žiadne spoločenstvo;

13.

opakuje svoju výzvu na celostný miestne orientovaný prístup alebo prístup zameraný na určitú oblasť, čo je najlepší spôsob, ako skutočne dosiahnuť zdravý životný štýl pre všetkých v súlade so špecifickými črtami daného miesta alebo danej oblasti vrátane biokultúrnej rozmanitosti;

14.

víta záväzok v oblasti stratégie obnovy založenej na Európskej zelenej dohode a opakuje svoje stanovisko, že výzvy súvisiace s ochranou životného prostredia, klímou a transformáciou si vyžadujú významné zelené a modré investície na všetkých úrovniach správy;

15.

vyzýva na ambiciózne investície do hlavných ekologických odvetví (napr. projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, obehové hospodárstvo, prechod na ekologickejšie druhy dopravy) potrebných na budovanie odolnosti, posilnenie rastu a vytváranie pracovných miest v spravodlivej, inkluzívnej a udržateľnej spoločnosti založenej na solidarite a udržateľnosti a poukazuje na rozsiahle výhody, ktoré prinášajú pre hospodárstvo, zdravie aj dobré životné podmienky ľudí; miestne a regionálne samosprávy zohrávajú pri obnove dôležitú úlohu a podľa potreby by sa mali zapájať do plánovania a realizácie týchto investícií;

16.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri zapájaní občanov, podnikov, výskumných centier, akademických obcí a miestnych zainteresovaných strán do navrhovania a vykonávania environmentálnych politík;

17.

vyzýva na zavedenie riadne fungujúceho rámca viacúrovňového riadenia a nabáda všetky úrovne verejnej správy, aby podporili spoluprácu medzi rôznymi orgánmi verejnej správy, regiónmi, mestami a obcami a cezhraničnú spoluprácu pri vykonávaní 8. EAP;

18.

poukazuje na to, že na riešenie osobitných výziev v oblasti životného prostredia a využitie príležitostí v miestnych a regionálnych spoločenstvách rôzneho druhu je potrebný rozsiahlejší výskum a viac údajov a vedomostí s prihliadnutím na vyľudňovanie vidieka, starnutie obyvateľstva a regionálne rozdiely, a zdôrazňuje, že tieto údaje a vedomosti by mali byť verejne a ľahko dostupné;

19.

poukazuje na potrebu väčšieho množstva miestnych údajov vrátane údajov získaných priamo od občanov alebo súkromných subjektov, ktoré rozvíjajú ekologické projekty (napr. v oblasti pôdy, vody, pozorovania vtákov, biotopov atď.), a vyzýva na spoluprácu medzi Európskou komisiou a miestnymi a regionálnymi samosprávami pri získavaní miestnych údajov, ktoré sú potrebné na lepšie vykonávanie EAP;

20.

podporuje vytvorenie nového rámca monitorovania, ktorý bude patrične zohľadňovať existujúce rámce, ako je skúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov; zasadzuje sa za zapojenie VR a miestnych a regionálnych samospráv do procesu konzultácií zameraných na vymedzenie kľúčových ukazovateľov s cieľom zabezpečiť, aby sa náležite zohľadnil miestny a regionálny rozmer;

21.

vyzýva na trvalé úsilie o posilnenie monitorovania životného prostredia (napr. biodiverzity, nulového znečisťovania, netoxickosti a revidovaných opatrení obehového hospodárstva), jeho prepojenie s prierezovými monitorovacími nástrojmi (napr. ciele udržateľného rozvoja, prehľad odolnosti atď.) a stanovenie hlavných ukazovateľov (napr. obehové hospodárstvo, klíma a energetika, netoxickosť, biodiverzita, nulové znečisťovanie, tlaky, preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov – ukazovatele vykonávania atď.) na základe všeobecných zásad, ako je zabezpečovanie kvality, vyváženosť, použiteľnosť, stanovenie priorít, flexibilita, včasnosť a pravidelnosť;

22.

žiada, aby nový monitorovací rámec v čo najväčšej miere vychádzal z existujúcich monitorovacích nástrojov a ukazovateľov používaných v environmentálnej politike a riadení energetickej únie a klimatických opatrení a aby zlúčil technické požiadavky na podávanie správ s cieľom zabrániť akémukoľvek zdvojeniu práce a obmedziť administratívnu záťaž;

23.

poukazuje na to, že vykonávanie 8. EAP možno urýchliť iniciatívami, ako je Green City Accord alebo Európsky rok zelenších miest (2022), urbánna agenda, ako aj dobrovoľných opatrení, ako je Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike a stredisko monitorovania mestskej mobility, a že by sa takéto opatrenia preto mali ďalej podporovať;

24.

podporuje posilnenie iniciatív na vzdelávanie o ochrane životného prostredia v rámci projektov pre mládež s cieľom zvyšovať povedomie o ochrane životného prostredia;

25.

uznáva, že plné vykonávanie mnohých environmentálnych politík možno dosiahnuť len prostredníctvom intenzívneho zapojenia občanov v rámci ich každodenného života;

26.

uznáva, že by sa mala venovať väčšia pozornosť vzájomným vzťahom medzi mestskými oblasťami a vidieckymi subjektmi a skutočnosti, že špecifické geografické oblasti, ako sú horské oblasti, ostrovy, pobrežné zóny, najvzdialenejšie regióny atď. ponúkajú obrovský potenciál rozvoja ekologických investícií (napr. projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov);

27.

poukazuje na záväzky, ktoré prijali zraniteľné regióny vrátane regiónov s intenzívnym využívaním uhlia a vysokými emisiami oxidu uhličitého, ako aj na cieľ najvzdialenejších regiónov dosiahnuť dekarbonizáciu do roku 2040, a preto žiada, aby sa podporilo úsilie týchto regiónov o urýchlenie ich stratégií globálnych zmien, čo im umožní stať sa testovacími laboratóriami a skúšobnými prostrediami pre prekážky, ktoré sa budú musieť riešiť, aby sa splnili ciele v tejto oblasti;

28.

súhlasí s odôvodnením 19 v návrhu EAP, v ktorom sa uvádza, že členské štáty nie sú schopné samostatne dosiahnuť jeho ciele v dostatočnej miere; návrh v súčasnom znení nepredstavuje žiadny problém, pokiaľ ide o jeho súlad so zásadou subsidiarity; takisto nepredstavuje žiadny problém, pokiaľ ide o súlad so zásadou proporcionality;

29.

podporuje posilnenie systému EÚ v oblasti prístupu k spravodlivosti a víta navrhované zmeny Aarhuského dohovoru (1); zdôrazňuje potrebu posilniť systém EÚ v oblasti prístupu k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovaní a prístupu k spravodlivosti v otázkach ochrany životného prostredia; žiada Komisiu, aby podporila dialóg s VR a miestnymi a regionálnymi samosprávami s cieľom zabezpečiť, aby miestne komunity mali k dispozícii vhodný prístup k spravodlivosti a mohli v plnej miere prispieť k zlepšeniu vykonávania politiky EÚ v oblasti životného prostredia;

30.

navrhuje posúdiť možnosť zriadenia siete „ambasádorov“ v rámci technickej platformy pre spoluprácu v oblasti životného prostredia s cieľom podporiť vykonávanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia na všetkých úrovniach verejnej správy, a to spôsobom, ktorý bude v súlade s už prebiehajúcim úsilím napríklad v rámci partnerského nástroja technickej pomoci a výmeny informácií (TAIEX), preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov (EIR), dohody o zelených mestách (Green Cities Accord) a s biogeografickými procesmi sústavy Natura 2000 a bude toto úsilie a tieto procesy dopĺňať.

V Bruseli 5. februára 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Texty a ďalšie informácie sú k dispozícii v tejto tlačovej správe (nedostupnej v slovenskom jazyku): https://ec.europa.eu/environment/news/commission-proposes-improve-public-scrutiny-eu-acts-related-environment-2020-10-14_en.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 106

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 64 26. marca 2021

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Výbor regiónov
	Interactio — na diaľku — 142. plenárne zasadnutie VR, 3. 2. 2021-5. 2. 2021
2021/C 106/01	Uznesenie Európskeho výboru regiónov o kampani na očkovanie proti ochoreniu COVID-19	1
	STANOVISKÁ
	Výbor regiónov
	Interactio — na diaľku — 142. plenárne zasadnutie VR, 3. 2. 2021-5. 2. 2021
2021/C 106/02	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť	3
2021/C 106/03	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu – posilnenie záruky pre mladých ľudí	7
2021/C 106/04	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Cezhraničné verejné služby v Európe	12
2021/C 106/05	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Agroekológia	19
2021/C 106/06	Stanovisko Európskeho Európskej výboru regiónov: Únia rovnosti – strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov	25
2021/C 106/07	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Nový Európsky výskumný priestor (EVP) pre výskum a inovácie	31
2021/C 106/08	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Oživenie kultúrneho a kreatívneho priemyslu	38

	III Prípravné akty
	Výbor regiónov
	Interactio — na diaľku — 142. plenárne zasadnutie VR, 3. 2. 2021-5. 2. 2021
2021/C 106/09	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – 8. environmentálny akčný program	44