16.3.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 89/6

SPRÁVNA KOMISIA PRE KOORDINÁCIUSYSTÉMOV SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA

Rozhodnutie č. H10

z 21. októbra 2020

o spôsobe práce a zložení technickej komisie pre spracovanie údajov správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia

(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)

(2021/C 89/06)

SPRÁVNA KOMISIA PRE KOORDINÁCIU SYSTÉMOV SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA,

so zreteľom na článok 72 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (1), podľa ktorého správna komisia modernizáciou postupov na výmenu informácií, konkrétne úpravou informačného toku medzi inštitúciami na účely elektronickej výmeny, posilňuje a rozvíja spoluprácu medzi členskými štátmi, pričom zohľadňuje vývoj spracovania údajov v jednotlivých členských štátoch, a prijíma spoločné štrukturálne pravidlá pre služby spracovania údajov, najmä o bezpečnosti a používaní noriem, a stanoví ustanovenia pre fungovanie spoločnej časti týchto služieb,

so zreteľom na článok 73 nariadenia (ES) č. 883/2004, podľa ktorého správna komisia stanovuje pracovné metódy a zloženie technickej komisie pre spracovanie údajov, ktorá predkladá správy a odôvodnené stanoviská predtým, ako správna komisia prijme rozhodnutia podľa článku 72 písm. d),

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

1. Správna komisia zriaďuje technickú komisiu pre spracovanie údajov stanovenú v článku 73 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004. Táto komisia sa nazýva „technická komisia“.

2. Technická komisia má funkcie stanovené v článku 73 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004.

3. Mandát týkajúci sa osobitných úloh technickej komisie určuje správna komisia, ktorá môže tieto úlohy podľa potreby upraviť.

Článok 2

1. Technická komisia sa skladá z dvoch členov z každého členského štátu, z ktorých jeden je nominovaný ako stály člen a druhý je menovaný ako náhradník.

2. Nominácie z jednotlivých členských štátov postupujú sekretariátu správnej komisie zástupcovia vlád členských štátov pre správnu komisiu.

3. Ak je to potrebné z dôvodu povahy otázok, ktorými sa zasadnutia technickej komisie majú zaoberať, môžu jej členov na týchto zasadnutiach sprevádzať jeden alebo viacerí ďalší odborníci.

4. Každá delegácia môže spravidla pozostávať najviac zo štyroch osôb.

5. Zástupca Európskej komisie v správnej komisii alebo osoba, ktorú určí, koná v rámci technickej komisie ako poradca.

6. Na všetkých zasadnutiach technickej komisie a jej pracovných skupín ad hoc sa môže zúčastňovať zástupca Európskej komisie, jeho náhradník alebo iná osoba určená sekretariátom správnej komisie. Ak je to z hľadiska prerokúvanej otázky dôležité, môžu sa na týchto zasadnutiach zúčastňovať aj zástupcovia príslušných útvarov Európskej komisie.

7. Na všetkých zasadnutiach technickej komisie a jej pracovných skupín ad hoc sa zúčastňuje člen sekretariátu správnej komisie.

Článok 3

1. Úrad predsedu technickej komisie zastáva každý polrok buď stály člen, alebo iný vymenovaný úradník štátu, ktorého zástupca v správnej komisii v rovnakom období zastáva úrad predsedu správnej komisie.

2. Ak sa úradujúci predseda nemôže na zasadnutí technickej komisie zúčastniť, vo funkcii predsedu koná jeho náhradník.

3. Predseda technickej komisie môže sekretariátu dávať pokyny na usporiadanie zasadnutí a na realizáciu činností v rámci náplne úloh technickej komisie.

Článok 4

Technická komisia sa zvoláva pozývacím listom, ktorý po porade s predsedom technickej komisie rozosiela sekretariát členom a zástupcovi Európskej komisie najmenej 10 pracovných dní pred zasadnutím.

Článok 5

V prípade potreby prijíma technická komisia svoje správy a odôvodnené stanoviská na základe technických dokumentov a štúdií. Môže požiadať vnútroštátne správne orgány o akékoľvek informácie, ktoré pokladá za potrebné na náležité plnenie svojich úloh.

Článok 6

1. Na preskúmanie špecifických otázok a predloženie návrhov technickej komisii môže technická komisia zriaďovať pracovné skupiny ad hoc pozostávajúce z obmedzeného počtu osôb.

Úlohy, ktoré majú takéto pracovné skupiny prevziať, a časový plán na ich splnenie opíše technická komisia v písomnom mandáte.

2. Pracovným skupinám ad hoc predsedajú osoby určené predsedom technickej komisie po porade so zástupcom Európskej komisie, alebo ak to nie je možné, odborníkom zastupujúcim štát, ktorého zástupca v správnej komisii vykonáva funkciu jej predsedu.

3. Predseda pracovnej skupiny ad hoc sa dostaví na zasadnutie technickej komisie, na ktorom sa prerokúva správa príslušnej pracovnej skupiny ad hoc.

Článok 7

Zasadnutia technickej komisie pripravuje a organizuje určený člen sekretariátu správnej komisie.

Článok 8

1. Správy, odôvodnené stanoviská, ako aj akékoľvek iné záležitosti týkajúce sa úloh, ktorými správna komisia poverila technickú komisiu v súlade s článkom 1 ods. 3, sa prijímajú kvalifikovanou väčšinou všetkých členov technickej komisie v súlade s pravidlami hlasovania uplatňovanými Radou Európskej únie. Každý členský štát má jeden hlas, ktorý odovzdá stály člen alebo jeho náhradník. V správach, odôvodnených stanoviskách alebo v akýchkoľvek ďalších veciach, v ktorých technická komisia dospela k rozhodnutiu, sa musí uvádzať, či sa k rozhodnutiu dospelo jednomyseľne alebo kvalifikovanou väčšinou. Závery alebo výhrady menšiny sa zaznamenajú.

Keď technická komisia rozhodne o úlohách uvedených v článku 1 ods. 3, správna komisia môže v tejto veci prijať konečné rozhodnutie, ak o to požiada päť členských štátov do piatich pracovných dní od oznámenia rozhodnutia technickej komisie správnej komisii.

2. Keď stály člen technickej komisie vykonáva funkciu predsedu, za príslušný členský štát hlasuje náhradník.

Ak sa niektorý prítomný člen zdrží hlasovania, predseda ho vyzve, aby uviedol dôvody, pre ktoré sa hlasovania zdržal.

3. Keď sa hlasovania zdrží väčšina prítomných členov, na návrh predložený na hlasovanie sa hľadí tak, akoby nebol vzatý do úvahy.

4. Technická komisia môže rozhodnúť, že správy a odôvodnené stanoviská prijme formou písomného postupu, ak sa na takomto postupe dohodla na predchádzajúcom zasadnutí.

Predseda na tento účel oznámi členom technickej komisie znenie textu, ktorý sa má prijať. Členom sa stanoví lehota v trvaní najmenej 10 pracovných dní, počas ktorej sa môžu vyjadriť, či navrhnutý text prijímajú alebo zamietajú, alebo sa zdržiavajú hlasovania. Ak sa člen nevyjadrí v stanovenej lehote, jeho hlasovanie sa považuje za kladné.

Predseda môže rozhodnúť o začatí písomného postupu aj vtedy, ak sa predtým na zasadnutí technickej komisie nedospelo k dohode. V takomto prípade sa za kladné hlasy považujú iba písomné súhlasy s navrhnutým znením textu a časová lehota sa stanoví v trvaní najmenej 15 pracovných dní.

Po uplynutí stanovenej lehoty predseda informuje členov o výsledku hlasovania. V prípade, že rozhodnutie bolo potvrdené požadovaným počtom kladných hlasov, považuje sa za prijaté v posledný deň lehoty, v ktorej mali členovia vyjadriť stanovisko.

5. Ak v priebehu písomného postupu niektorý člen technickej komisie navrhne zmenu znenia textu, predseda buď:

a)	opätovne začne písomný postup informovaním členov o navrhovanej zmene v súlade s postupom v odseku 4; v závislosti od povahy zmeny sa lehota uvedená v odseku 4 môže skrátiť na 5 pracovných dní, alebo

b)	ukončí písomný postup, aby sa záležitosť mohla prerokovať na ďalšom zasadnutí, podľa toho, ktorý postup považuje predseda za vhodný, pokiaľ ide o danú záležitosť.

Článok 9

1. Predbežný program jednotlivých zasadnutí technickej komisie vypracúva sekretariát po porade s predsedom technickej komisie.

V prípade potreby môže sekretariát pred podaním návrhu na zaradenie bodu do programu požiadať príslušné delegácie, aby svoje stanoviská k danej otázke predložili písomne.

Predbežný program musí v zásade obsahovať body, o ktorých zaradenie do programu požiadal niektorý člen alebo zástupca Európskej komisie.

2. Predbežný program sa zašle členom technickej komisie a osobám uvedeným v článku 2 ods. 6 najmenej 15 pracovných dní pred začatím každého zasadnutia. Revidovanú verziu programu možno zaslať 5 pracovných dní pred zasadnutím.

Dokumenty týkajúce sa bodov programu, ku ktorým treba na príslušnom zasadnutí prijať rozhodnutie alebo zaujať stanovisko, by mali byť k dispozícii v zásade najneskôr 10 pracovných dní pred zasadnutím. Neplatí to pre dokumenty poskytujúce všeobecné informácie, ktoré sa nemusia schvaľovať, pre mimoriadne okolnosti a iné prípady, ktoré môže technická komisia schvaľovať podľa článku 14.

3. Na začiatku každého zasadnutia schvaľuje technická komisia program zasadnutia.

Na zaradenie tých bodov do programu zasadnutia, ktoré nie sú v predbežnom programe, treba jednomyseľný súhlas technickej komisie.

Článok 10

1. Zápisnice zo zasadnutí technickej komisie vypracúva sekretariát správnej komisie. Technická komisia ich schvaľuje v anglickom znení.

2. Anglické znenie zápisníc sa zasiela delegáciám na preskúmanie najneskôr jeden mesiac pred nasledujúcim zasadnutím technickej komisie.

Článok 11

1. Technická komisia po každom svojom zasadnutí podáva správnej komisii písomnú správu o svojich činnostiach a dosiahnutých výsledkoch.

2. Predseda technickej komisie podáva správu o činnostiach technickej komisie na zasadnutiach správnej komisie, ak ho o to požiada predseda správnej komisie.

Článok 12

Všetky navrhované kroky technickej komisie, ktorými Európskej komisii vzniknú výdavky, podliehajú schváleniu jej zástupcom.

Článok 13

Správy, odôvodnené stanoviská, programy, zápisnice a akékoľvek iné dokumenty, o ktoré sa činnosť technickej komisie opiera, sa vypracúvajú v angličtine.

Článok 14

V prípade potreby sa môže technická komisia jednomyseľným rozhodnutím uzniesť na tom, aby sa tento rokovací poriadok bližšie špecifikoval a podrobnejšie opísal.

Článok 15

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od dátumu jeho uverejnenia.

Článok 16

Týmto rozhodnutím sa nahrádza rozhodnutie č. H8 zo 17. decembra 2015 (aktualizované s menšími technickými vysvetleniami 9. marca 2016).

Predsedníčka správnej komisie

Moira KETTNER

(1) Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.

16.3.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 89/11

Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33

(2021/C 89/07)

Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).

OZNÁMENIE O ŠTANDARDNEJ ZMENE, KTOROU SA MENÍ JEDNOTNÝ DOKUMENT

„MARSANNAY“

PDO-FR-A0175-AM01

Dátum oznámenia: 14. 12. 2020

OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY

1. Zemepisná oblasť

V kapitole 1 časti IV bode 1 sa za slovo „Côte-d’Or“ vkladajú slová „na základe úradného zemepisného kódexu z roku 2019“.

Táto redakčná úprava umožňuje zosúladiť zemepisnú oblasť s verziou úradného zemepisného kódexu vydaného inštitútom INSEE, platnou v roku 2019, odkazmi na ňu a poskytnúť právnu istotu vymedzeniu zemepisnej oblasti.

Rozsah zemepisnej oblasti sa nemení.

Súčasne sa dopĺňa veta, ktorej cieľom je informovať subjekty, že na webovom sídle INAO sú dostupné kartografické dokumenty o zemepisnej pomoci.

Tieto zmeny nemajú vplyv na jednotný dokument.

2. Vymedzená pozemková oblasť

Bod 2 sa nahrádza týmito ustanoveniami: „Vína sú vyrobené z hrozna pochádzajúceho z parciel nachádzajúcich sa v pozemkovej oblasti výroby, ktorú schválil príslušný národný výbor Národného inštitútu pre osvedčovanie pôvodu a kvality (Institut national de l’origine et de la qualité) na svojom zasadnutí 19. júna 2019.“

Cieľom tejto zmeny je informovať o dátume, ku ktorému príslušný vnútroštátny orgán schválil novú pozemkovú oblasť vymedzenú v rámci zemepisnej oblasti výroby. Vymedzenie pozemkov spočíva v tom, že sa v rámci zemepisnej oblasti výroby určia parcely vhodné na výrobu výrobku s daným chráneným označením pôvodu.

Touto zmenou sa zároveň vypúšťa rozdielne vymedzenie pre jednotlivé farby vín v špecifikácii, pretože toto rozlíšenie už bolo zahrnuté do vymedzenia. Tým možno zjednodušiť znenie špecifikácie.

Táto zmena nemá vplyv na jednotný dokument.

3. Oblasť v bezprostrednej blízkosti

V kapitole I časti IV bode 3 sa za slová „týchto obcí“ vkladajú slová „na základe úradného zemepisného kódexu z roku 2019“.

Táto redakčná úprava umožňuje zosúladiť oblasť v bezprostrednej blízkosti s verziou úradného zemepisného kódexu vydaného inštitútom INSEE, platnou v roku 2019, odkazmi na ňu.

Rozsah tejto oblasti sa nemení.

Tieto odkazy umožňujú zabezpečiť právnu istotu vymedzenia oblasti v bezprostrednej blízkosti, aby sa jej neskôr nedotklo zlučovanie ani rozdeľovanie obcí či častí obcí, ani zmeny názvu.

Aktualizoval sa aj zoznam obcí tvoriacich oblasť v bezprostrednej blízkosti, aby sa zohľadnili administratívne zmeny, ktoré nastali pred rokom 2019, no bez zmeny rozsahu.

Bod „Doplňujúce podmienky“ jednotného dokumentu sa zmení zodpovedajúcim spôsobom.

4. Zmena názvu dozorného orgánu

Aktualizuje sa bod II časti III špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Marsannay“, týkajúci sa údajov o dozornom orgáne.

Bod „Iné informácie“ jednotného dokumentu sa zmenil zodpovedajúcim spôsobom.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1. Názov výrobku

Marsannay

2. Druh zemepisného označenia

CHOP – chránené označenie pôvodu

3. Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

Víno

4. Opis vína (vín)

Analytický opis

Ide o suché tiché biele, červené alebo ružové vína.

Biele vína majú minimálny prirodzený obsah alkoholu 11 obj. %.

Červené a ružové vína majú minimálny prirodzený obsah alkoholu 10,5 obj. %.

Celkový obsah alkoholu v ružových vínach nesmie byť po obohatení vyšší ako 13 obj. %.

Celkový obsah alkoholu v bielych a červených vínach nesmie byť po obohatení vyšší ako 13,5 obj. %.

Červené vína majú pri plnení do fliaš maximálny obsah kyseliny jablčnej 0,4 gramu na liter.

Obsah skvasiteľných cukrov (glukózy a fruktózy) v hotových vínach pripravených na spotrebu je najviac:

pri bielych vínach:

—	3 gramy na liter;

—	alebo 4 gramy na liter, ak je celková kyslosť najmenej 55,10 miliekvivalentov na liter, t. j. 4,13 gramu na liter, vyjadrená ako kyselina vínna (alebo 2,7 gramu na liter vyjadrená ako H2SO4);

pri ružových vínach:

—	3 gramy na liter;

pri červených vínach:

—	2 gramy na liter.

Pre maximálny celkový obsah alkoholu, minimálny skutočný obsah alkoholu, minimálnu celkovú kyslosť, maximálny obsah prchavých kyselín a maximálny celkový obsah oxidu siričitého platia normy stanovené v predpisoch EÚ.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

5. Vinárske výrobné postupy

a) Osobitné enologické postupy

Hustota výsadby

Pestovateľský postup

Minimálna hustota výsadby viniča je 9 000 krov na hektár. Vzdialenosť medzi radmi nesmie byť väčšia ako 1,25 metra a vzdialenosť medzi krami v tom istom rade musí byť najmenej 0,50 metra.

Vinič sa nemusí sadiť do radov, pokiaľ sa dodržiava minimálna hustota výsadby a vzdialenosť medzi krami je viac ako 0,50 metra.

Pravidlá rezu

Pestovateľský postup

Vína pochádzajú z viniča, ktorého rez bol vykonaný podľa týchto ustanovení:

Všeobecné ustanovenia

Biele vína:

—	buď krátky rez (pestovateľské tvary kordón Royat alebo dvojramenný kordón) s najviac 10 očkami na jeden ker,

—	alebo jednoduchý dlhý Guyotov rez s najviac 8 očkami na jeden ker,

—	alebo tzv. rez Chablis použiteľný len pri odrode Chardonnay B s najviac 8 očkami na jeden ker.

Červené a ružové vína:

na vedenie viniča sa používa rez s najviac 8 očkami na jeden ker

—	buď krátky rez (pestovateľské tvary kordón Royat, dvojramenný kordón, Gobelet a vejárovitá palmeta),

—	alebo jednoduchý dlhý Guyotov rez.

Osobitné ustanovenia

Pri kordóne Royat platí, že jeho zapestovanie nesmie trvať dlhšie ako dva roky. Počas tohto obdobia je povolený dvojitý Guyotov rez s najviac 5 očkami na každom ťažni.

Možné úpravy jednoduchého Guyotovho rezu:

—	s ďalším čapíkom umožňujúcim striedanie polohy ťažňa z jedného roka na druhý;

—	s ťažňom skráteným na najviac 3 očká a čapík s najviac 2 očkami.

Nezávisle od spôsobu rezu sa vinič môže viesť s ďalšími dvomi očkami navyše za predpokladu, že vo fenofáze zodpovedajúcej 11 alebo 12 listom neprevýši počet rodivých letorastov na jeden ker v danom roku počet očiek stanovený v pravidlách rezu.

Enologické postupy

Osobitný enologický postup

Substrakčné postupy obohacovania sa pri červených vínach povoľujú pri maximálnej miere koncentrácie 10 %.

Pri výrobe ružových vín je zakázané používať enologické aktívne uhlie, či už samostatne, alebo v prípravkoch.

Je zakázané používanie kúskov dreva.

Celkový obsah alkoholu v červených a v bielych vínach nesmie byť po obohatení vyšší ako 13,5 obj. % a v ružových vínach 13 obj. %.

Okrem uvedených ustanovení musia vína z hľadiska enologických postupov spĺňať požiadavky stanovené na úrovni EÚ a v zákonníku poľnohospodárstva a morského rybolovu.

b) Maximálne výnosy

Červené vína

58 hektolitrov na hektár

Biele vína:

64 hektolitrov na hektár

Ružové vína

65 hektolitrov na hektár

6. Vymedzená Zemepisná Oblasť

Zber hrozna, vinifikácia, výroba a vyzrievanie vín sa uskutočňujú na území týchto obcí v departemente Côte-d’Or: Chenôve, Couchey a Marsannay-la-Côte.

7. Hlavné muštové odrody

Chardonnay B

Pinot blanc B

Pinot gris G

Pinot noir N

8. Opis súvislostí

Opis prírodných faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Zemepisná oblasť sa nachádza na severnom okraji vinohradníckej oblasti „Côte de Nuits“, rovinatej pahorkatiny rozprestierajúcej sa v približne 25-kilometrovom pásme v prevládajúcom severo-južnom smere. Táto pôvodom tektonická krajina oddeľuje vápencové plošiny „Hautes Côtes“ s nadmorskou výškou 400 až 500 metrov na západe od východne ležiacej nížiny v regióne Bresse, čo je prepadlina vytvorená treťohorným zosuvom s nadmorskou výškou okolo 250 metrov kolmo na pahorkatinu „Côte“.

Podnebiu dominuje chladný oceánsky vplyv narušovaný kontinentálnymi či južnými vplyvmi prichádzajúcimi po osi riek Rhôna – Saôna. Regionálny oceánsky charakter sa prejavuje rovnomerným a miernym zrážkovým režimom (približne 750 milimetrov ročne), bez výrazného letného sucha. Teploty svedčia o mierne chladnejšom podnebí s priemernou ročnou teplotou 10,5 °C.

Pahorkatina „Côte“ ležiaca východne od masívu Morvan a burgundských plošín sa nachádza v klimatickom závetrí, čo sa prejavuje teplejšou mezoklímou a tiež značným deficitom zrážok v regióne.

Zemepisná oblasť zahŕňa len územie obcí Marsannay-la-Côte, Couchey a Chenove, ležiacich južne od mesta Dijon, v burgundskom departemente Côte-d’Or.

Predná strana „Côte“, s rozdielom nadmorskej výšky približne 150 metrov, sa vyznačuje pomerne rovnomernou výškovou štruktúrou. Pretína ju široké suché údolie vytvorené spojením dvoch antiklinálnych dolín, ktoré odvodňujú vnútrozemie. Ďalšie menšie antiklinálne doliny sú obklopené neveľkými sutinovými kužeľmi.

Úbočie na juhu údolia vypĺňajú rôzne vápence a sliene (ílovité vápence) jurského veku, ktorých kostru tvorí mimoriadne hutný a tvrdý „vápenec z Comblanchien“. Veľký zlom prechádzajúci rovnobežne s pahorkatinou preťal dlhé úzke horninové bloky, kde na povrch vystupujú rôzne vrstvy. Týmto spôsobom sa tu objavujú liasové sliene (spodná jura), tzv. krinoidové vápence i bajokové sliene (stredná jura), konkrecionárno-kremičité vápence, oolitické vápence či „vápenec z Comblanchien“ (stredná jura, vek bat).

V severnej časti sa zlomy vytvárali v menšom meradle a v súvrství sa na povrchu objavujú vápence veku bat.

Vápencové podložie úbočí a ich úpätí pokrývajú nánosy sutín zmiešaných s ílmi a naplaveninami, ktoré vznikali alteráciou hornín podložia a vyvýšenín nadložia. Charakter nánosov závisí od ich polohy na svahu. Na úbočí bývajú veľmi kamenisté a plytké, zatiaľ čo pod úpätím majú vyšší obsah jemných častíc a väčšiu hrúbku (niekoľko desiatok centimetrov až 1 meter).

Pri ústí údolia vystupuje smerom k nížine široký sutinový kužeľ. Tvoria ho dobre odvodnené štrkovité a vápencové naplaveniny.

Parcely vymedzené na zber hrozna sa nachádzajú na spodnej časti čela pahorkatiny „Côte“, ako aj na sutinových kužeľoch so štrkovitými pôdami.

Ide o slabo vyvinuté, zväčša uhličitanové plytké pôdy s dobrou drenážnou schopnosťou. Vyznačujú sa však vysokým obsahom ílu, a to predovšetkým pod úpätím svahov a na vrstvách slieňov. Pôdy veľkého sutinového kužeľa sú veľmi priepustné, majú nízky obsah ílu a obsahujú veľa vápencových okruhliakov.

Opis ľudských faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Prvé hmatateľné stopy vinohradníctva v tejto zemepisnej oblasti siahajú do roku 530. Gregor z Tours si v tých časoch zapísal do svojej Histórie Frankov o meste Dijon, že „na západnej strane sa nachádzajú veľmi úrodné hory pokryté viničom, ktoré obyvateľom poskytujú také vznešené víno Falerno (v tom čase povestné víno z Kampánie), že pohŕdajú vínom z Ascalonu“.

Existenciu vinohradu v Marsannay potvrdzujú od 7. storočia mnohé archívne listiny, ako záznamy o daroch kláštoru v Bèze v roku 658, kostolu Svätého Štefana v Dijone v roku 882, priorstvu v Epoisses v roku 1189, ...

Burgundské kniežatá vlastnili od 11. storočia panstvo v Chenove, v ktorom bola v roku 1238 vybudovaná „kvasiareň“ s dvoma lismi. Keďže prešlo do vlastníctva francúzskeho kráľa, dnes sa nazýva „Clos du roi“ (Kráľovská vinica).

Vinohrad, v ktorom sa vedľa seba vysádzali „jemné odrody“, rôzne Pinoty, produkoval až do 19. storočia vysoko cenené vína. Po roku 1850 sa podľa záznamov autorov produkcia vína zameriavala na bežné vína vyrábané hlavne z odrody Gamay. V tomto období sa totiž počet obyvateľov mesta Dijon zdvojnásobil a úmerne stúpol aj dopyt po „bežných vínach“. Obce Chenove, Marsannay a Couchey ležiace pri bránach Dijonu sa, prirodzene, preorientovali na takúto produkciu na úkor „jemných vín“. Výrobcovia sa v tomto prekvitajúcom podnikaní začali združovať a spoločne založili podporné spoločnosti v Marsannay v roku 1850, v Couchey v roku 1855 a v roku 1891 aj „Vinohradnícke združenie Côte dijonnaise“. Koniec 19. storočia poznačila sanitárna i ekonomická kríza sprevádzaná úbytkom vinohradníckych plôch.

Od tridsiatych rokov 20. storočia sa vinohrady začali pomaly obnovovať so zameraním na produkciu „jemných vín“. V šesťdesiatych rokoch sa odroda Gamay prakticky vytratila a nahradili ju vinohrady novovysadené odrodou Pinot noir N, ktorá sa dostala do povedomia v súvislosti s výrobou ružových vín. Tieto vína sa predávali od roku 1937 pod chráneným označením pôvodu „Bourgogne“. Na rozvoji obnovených vinohradov vtedy pracovali vinárske združenia v Marsannay a Couchey. Dobré meno vín sa šírilo ďalej, a tak dostali v roku 1961 možnosť pripojiť k názvu chráneného označenia pôvodu „Bourgogne“ aj názov „Marsannay &raquo“ a pri ružových vínach „Rosé de Marsannay“.

Napokon bolo v roku 1987 vyhláškou uznané chránené označenie pôvodu „Marsannay“. Je vyhradené pre biele, ružové a červené vína.

Vinič sa pestuje podľa tradície platnej v celej „Côte de Nuits“ tak, že hustota výsadby je viac ako 9 000 krov na hektár, odrodová skladba pozostáva z odrôd Chardonnay B a Pinot noir N. Výrobcovia sú si vedomí hodnoty dedičstva, ktoré pôdy predstavujú, preto venujú mimoriadnu pozornosť ochrane ich celistvosti.

Víno sa zvyčajne necháva zrieť niekoľko mesiacov.

V roku 2008 vinohrady zaberali plochu s rozlohou približne 230 hektárov, z ktorých sa ročne vyprodukovalo v priemere 17 000 hektolitrov v prevažnej miere červených vín. Biele a ružové vína predstavujú jednotlivo 15 % produkcie.

Príčinná súvislosť

Chladné oceánske podnebie a topografia „Côte“ s antiklinálnymi dolinami a údoliami, s jurskými slieňovými a vápenatými pôdami prispievajú k optimálnemu rozvoju pôvodných burgundských odrôd Pinot noir N a Chardonnay B.

Pozemky vymedzené na zber hrozna sa nachádzajú na úpätí hlavnej vyvýšeniny, kde povrchové útvary prešli dostatočnou premenou na to, aby sa do nich mohli zakoreniť rastliny a zároveň zabezpečovali dostatočnú drenáž, alebo sa rozprestierajú v širokom údolí so štrkovitými pôdami.

Táto topografická rozmanitosť v kombinácii s mnohotvárnosťou podloží, slieňov či vápencov v podpovrchových vrstvách, kamenistých či ílových zlepencov, vytvára mozaiku pôdnych prostredí, z ktorej vína čerpajú bohatosť a rôznorodosť.

Vína pochádzajúce z parciel so štrkovitými a priepustnými pôdami sutinového kužeľa sú často ovocné, majú pôvabnú a ohybnú štruktúru a rýchlo získavajú expresívnosť. Vína pochádzajúce z parciel na hlavnej stráni s plytkými pôdami, ktoré však majú vysoký obsah ílov a oxidov železa, sú silné, majú výraznú farbu a sú vhodné na dlhšiu archiváciu.

Toto bohatstvo a rôznorodosť sa vyzdvihujú podľa miestnych zvykov tak, že sa na etikete uvedie názov „klímy“, odkiaľ hrozno pochádza. Vyzrievanie vín, ktorým sa súčasne zlepšuje schopnosť fľašového vyzrievania, prispieva k výraznejšiemu prejavu tejto rôznorodosti postrehnuteľnej pri degustácii.

Vinohrad oblasti „Côte d’Or“, ktorý sa tiahne od Dijonu, naplno rozvíja svoj potenciál vo vinohradníckej oblasti „Marsannay“. Mesto ustupuje dlhému pásu vinohradov, ktorý sa končí až pri vinohradníckej oblasti „Maranges“ o viac ako 50 kilometrov južnejšie.

Vinohradnícka oblasť „Marsannay“ je najdôležitejším svedkom jestvovania historickej vinohradníckej oblasti „Côte dijonnaise“, ktorú kedysi preslávili vynikajúce vína a ktorú v súčasnosti z veľkej časti pohltila dijonská mestská aglomerácia.

Vinohradnícka oblasť „Marsannay“ má bohaté a spletité dejiny. Sú svedectvom o stáročnej minulosti, ktorá zachytáva udalosti a premeny okolitých území. Mesto Dijon dodáva svojou blízkosťou vinohradníckej oblasti zraniteľnosť a zároveň symboliku. Objavili ju burgundské kniežatá, udržiavali ju bohatí mešťania z Dijonu a prispôsobila sa aj postupujúcej urbanizácii, hoci tým riskovala svoju dávnovekú prestíž. Po svojom vydarenom znovuzrodení sa stala akousi zlatou bránou do oblasti „Côte de Nuits“.

Informácie o kvalite a vlastnostiach výrobkov

Červené vína majú veľmi sýtu farbu. Spája sa v nich výrazná trieslovinová štruktúra s dobrou ohybnosťou. Arómy drobného čierneho ovocia sa často miešajú so slivkovými a pižmovými tónmi. Vína pochádzajúce z pozemkov so štrkovitými pôdami sa vyznačujú skôr eleganciou a olejovitou štruktúrou ako mohutnosťou.

Ružové vína sú jemné a ovocné, často s tónmi broskýň či červeného ovocia, podčiarknutými príjemnou živosťou.

Biele vína majú plnú chuť a sú olejovité. Nesú v sebe ovocné tóny pripomínajúce niekedy exotické ovocie a inokedy zasa mentolové tóny alebo tóny citrónového likéru.

V týchto vínach sa naplno prejaví ich aromatický potenciál po niekoľkých rokoch archivovania.

9. Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)

Oblasť v bezprostrednej blízkosti

Právny rámec:

Právne predpisy EÚ

Druh dodatočnej podmienky:

Výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Oblasť v bezprostrednej blízkosti, ktorá je vymedzená na základe výnimky pre vinifikáciu, výrobu a vyzrievanie vín, tvorí územie týchto obcí podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2019:

—

departement Côte-d’Or: Agencourt, Aloxe-Corton, Ancey, Arcenant, Argilly, Autricourt, Auxey-Duresses, Baubigny, Beaune, Belan-sur-Ource, Bévy, Bissey-la-Côte, Bligny-lès-Beaune, Boncourt-le-Bois, Bouix, Bouze-lès-Beaune, Brion-sur-Ource, Brochon, Cérilly, Chambœuf, Chambolle-Musigny, Channay, Charrey-sur-Seine, Chassagne-Montrachet, Châtillon-sur-Seine, Chaumont-le-Bois, Chaux, Chevannes, Chorey-lès-Beaune, Clémencey, Collonges-lès-Bévy, Combertault, Comblanchien, Corcelles-les-Arts, Corcelles-les-Monts, Corgoloin, Cormot-Vauchignon, Corpeau, Curley, Curtil-Vergy, Daix, Dijon, Ebaty, Echevronne, Epernay-sous-Gevrey, L’Etang-Vergy, Etrochey, Fixin, Flagey-Echézeaux, Flavignerot, Fleurey-sur-Ouche, Fussey, Gerland, Gevrey-Chambertin, Gilly-lès-Cîteaux, Gomméville, Grancey-sur-Ource, Griselles, Ladoix-Serrigny, Lantenay, Larrey, Levernois, Magny-lès-Villers, Mâlain, Marcenay, Marey-lès-Fussey, Massingy, Mavilly-Mandelot, Meloisey, Merceuil, Messanges, Meuilley, Meursanges, Meursault, Molesme, Montagny-lès-Beaune, Monthelie, Montliot-et-Courcelles, Morey-Saint-Denis, Mosson, Nantoux, Nicey, Noiron-sur-Seine, Nolay, Nuits-Saint-Georges, Obtrée, Pernand-Vergelesses, Perrigny-lès-Dijon, Plombières-lès-Dijon, Poinçon-lès-Larrey, Pommard, Pothières, Premeaux-Prissey, Prusly-sur-Ource, Puligny-Montrachet, Quincey, Reulle-Vergy, La Rochepot, Ruffey-lès-Beaune, Saint-Aubin, Saint-Bernard, Saint-Philibert, Saint-Romain, Sainte-Colombe-sur-Seine, Sainte-Marie-la-Blanche, Santenay, Savigny-lès-Beaune, Segrois, Tailly, Talant, Thoires, Vannaire, Velars-sur-Ouche, Vertault, Vignoles, Villars-Fontaine, Villebichot, Villedieu, Villers-la-Faye, Villers-Patras, Villy-le-Moutier, Vix, Volnay, Vosne-Romanée a Vougeot;

—

departement Rhône: Alix, Anse, L’Arbresle, Les Ardillats, Arnas, Bagnols, Beaujeu, Belleville, Belmont d’Azergues, Blacé, Le Breuil, Bully, Cercié, Chambost-Allières, Chamelet, Charentay, Charnay, Châtillon, Chazay-d’Azergues, Chénas, Chessy, Chiroubles, Cogny, Corcelles-en-Beaujolais, Dareizé, Denicé, Dracé, Emeringes, Fleurie, Frontenas, Gleizé, Jarnioux, Juliénas, Jullié, Lacenas, Lachassagne, Lancié, Lantignié, Légny, Létra, Limas, Lozanne, Lucenay, Marchampt, Marcy, Moiré, Montmelas-Saint-Sorlin, Morancé, Odenas, Les Olmes, Le Perréon, Pommiers, Porte des Pierres Dorées, Quincié-en-Beaujolais, Régnié-Durette, Rivolet, Saint-Clément-sur-Valsonne, Saint-Cyr-le-Chatoux, Saint-Didier-sur-Beaujeu, Saint-Etienne-des-Oullières, Saint-Etienne-la-Varenne, Saint-Georges-de-Reneins, Saint-Germain-Nuelles, Saint-Jean-d’Ardières, Saint-Jean-des-Vignes, Saint-Julien, Saint-Just-d’Avray, Saint-Lager, Saint-Loup, Saint-Romain-de-Popey, Saint-Vérand, Sainte-Paule, Salles-Arbuissonnas-en-Beaujolais, Sarcey, Taponas, Ternand, Theizé, Le Val d’Oingt, Vaux-en-Beaujolais, Vauxrenard, Vernay, Villefranche-sur-Saône, Ville-sur-Jarnioux a Villié-Morgon;

—

departement Saône-et-Loire: Aluze, Ameugny, Azé, Barizey, Beaumont-sur-Grosne, Berzé-la-Ville, Berzé-le-Châtel, Bissey-sous-Cruchaud, Bissy-la-Mâconnaise, Bissy-sous-Uxelles, Bissy-sur-Fley, Blanot, Bonnay, Bouzeron, Boyer, Bray, Bresse-sur-Grosne, Burgy, Burnand, Bussières, Buxy, Cersot, Chagny, Chaintré, Chalon-sur-Saône, Chamilly, Champagny-sous-Uxelles, Champforgeuil, Chânes, Change, Chapaize, La Chapelle-de-Bragny, La Chapelle-de-Guinchay, La Chapelle-sous-Brancion, Charbonnières, Chardonnay, La Charmée, Charnay-lès-Mâcon, Charrecey, Chasselas, Chassey-le-Camp, Château, Châtenoy-le-Royal, Chaudenay, Cheilly-lès-Maranges, Chenôves, Chevagny-lès-Chevrières, Chissey-lès-Mâcon, Clessé, Cluny, Cormatin, Cortambert, Cortevaix, Couches, Crêches-sur-Saône, Créot, Cruzille, Culles-les-Roches, Curtil-sous-Burnand, Davayé, Demigny, Dennevy, Dezize-lès-Maranges, Donzy-le-Pertuis, Dracy-le-Fort, Dracy-lès-Couches, Epertully, Etrigny, Farges-lès-Chalon, Farges-lès-Mâcon, Flagy, Fleurville, Fley, Fontaines, Fragnes-La Loyère pour le seul territoire de l’ancienne commune de La Loyère, Fuissé, Genouilly, Germagny, Givry, Granges, Grevilly, Hurigny, Igé, Jalogny, Jambles, Jugy, Jully-lès-Buxy, Lacrost, Laives, Laizé, Lalheue, Leynes, Lournand, Lugny, Mâcon, Malay, Mancey, Martailly-lès-Brancion, Massilly, Mellecey, Mercurey, Messey-sur-Grosne, Milly-Lamartine, Montagny-lès-Buxy, Montbellet, Montceaux-Ragny, Moroges, Nanton, Ozenay, Paris-l’Hôpital, Péronne, Pierreclos, Plottes, Préty, Prissé, Pruzilly, Remigny, La Roche-Vineuse, Romanèche-Thorins, Rosey, Royer, Rully, Saint-Albain, Saint-Ambreuil, Saint-Amour-Bellevue, Saint-Boil, Saint-Clément-sur-Guye, Saint-Denis-de-Vaux, Saint-Désert, Saint-Gengoux-de-Scissé, Saint-Gengoux-le-National, Saint-Germain-lès-Buxy, Saint-Gervais-sur-Couches, Saint-Gilles, Saint-Jean-de-Trézy, Saint-Jean-de-Vaux, Saint-Léger-sur-Dheune, Saint-Mard-de-Vaux, Saint-Martin-Belle-Roche, Saint-Martin-du-Tartre, Saint-Martin-sous-Montaigu, Saint-Maurice-de-Satonnay, Saint-Maurice-des-Champs, Saint-Maurice-lès-Couches, Saint-Pierre-de-Varennes, Saint-Rémy, Saint-Sernin-du-Plain, Saint-Symphorien-d’Ancelles, Saint-Vallerin, Saint-Vérand, Saint-Ythaire, Saisy, La Salle, Salornay-sur-Guye, Sampigny-lès-Maranges, Sancé, Santilly, Sassangy, Saules, Savigny-sur-Grosne, Sennecey-le-Grand, Senozan, Sercy, Serrières, Sigy-le-Châtel, Sologny, Solutré-Pouilly, Taizé, Tournus, Uchizy, Varennes-lès-Mâcon, Vaux-en-Pré, Vergisson, Vers, Verzé, Le Villars, La Vineuse pour le seul territoire des anciennes communes de Donzy-le-National, La Vineuse et Massy, Vinzelles a Viré;

—

departement Yonne: Aigremont, Annay-sur-Serin, Arcy-sur-Cure, Asquins, Augy, Auxerre, Avallon, Bazarnes, Beine, Bernouil, Béru, Bessy-sur-Cure, Bleigny-le-Carreau, Censy, Chablis, Champlay, Champs-sur-Yonne, Chamvres, La Chapelle-Vaupelteigne, Charentenay, Châtel-Gérard, Chemilly-sur-Serein, Cheney, Chevannes, Chichée, Chitry, Collan, Coulangeron, Coulanges-la-Vineuse, Courgis, Cruzy-le-Châtel, Dannemoine, Deux Rivières, Dyé, Epineuil, Escamps, Escolives-Sainte-Camille, Fleys, Fontenay-près-Chablis, Gy-l’Evêque, Héry, Irancy, Island, Joigny, Jouancy, Junay, Jussy, Lichères-près-Aigremont, Lignorelles, Ligny-le-Châtel, Lucy-sur-Cure, Maligny, Mélisey, Merry-Sec, Migé, Molay, Molosmes, Montigny-la-Resle, Montholon pour le seul territoire des communes de Champvallon, Villiers-sur-Tholon et Volgré, Mouffy, Moulins-en-Tonnerois, Nitry, Noyers, Ouanne, Paroy-sur-Tholon, Pasilly, Pierre-Perthuis, Poilly-sur-Serein, Pontigny, Préhy, Quenne, Roffey, Rouvray, Saint-Bris-le-Vineux, Saint-Cyr-les-Colons, Saint-Père, Sainte-Pallaye, Sainte-Vertu, Sarry, Senan, Serrigny, Tharoiseau, Tissey, Tonnerre, Tronchoy, Val-de-Mercy, Vallan, Venouse, Venoy, Vermenton, Vézannes, Vézelay, Vézinnes, Villeneuve-Saint-Salves, Villy, Vincelles, Vincelottes, Viviers a Yrouerre.

Označovanie

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

dodatočné ustanovenia o označovaní

Opis podmienky:

Na etiketách vín s chráneným označením pôvodu sa môže uvádzať názov menšej zemepisnej jednotky za predpokladu, že:

—	ide o miestny názov zapísaný v katastri,

—	je uvedený v hlásení o úrode.

Písmo používané pri uvádzaní názvu tejto katastrálnej jednotky nesmie byť vyššie ani širšie ako polovica veľkosti písma tvoriaceho názov chráneného označenia pôvodu.

b)	Na etiketách vín s chráneným označením pôvodu možno uvádzať názov väčšej zemepisnej jednotky „Vin de Bourgogne“ alebo „Grand vin de Bourgogne“.

c)	Ak je na etikete uvedená odroda, písmo použité pri tomto údaji nesmie byť väčšie ako 2 milimetre a informácia o odrode nesmie byť uvedená v tom istom zornom poli ako povinné údaje.

Odkaz na špecifikáciu výrobku

http://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-8fa6b7fc-47fa-4091-8d6c-4610b85767b5

(1) Ú. v. EÚ L 9, 11.1.2019, s. 2.

16.3.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 89/19

Uverejnenie jednotného dokumentu zmeneného na základe schválenia nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

(2021/C 89/08)

Európska komisia schválila túto nepodstatnú zmenu v súlade s článkom 6 ods. 2 tretím pododsekom delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 664/2014 (1).

Žiadosť o schválenie tejto nepodstatnej zmeny je uverejnená v databáze Komisie eAmbrosia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„REBLOCHON“/„REBLOCHON DE SAVOIE“

EÚ č.: PDO-FR-0130-AM01 – 3. 9. 2020

CHOP (X) CHZO ( )

1. Názov (názvy)

„Reblochon“/„Reblochon de Savoie“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Francúzsko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.3. Syry

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Reblochon“/„Reblochon de Savoie“ je syr z plnotučného surového kravského mlieka, ktorý má nevarenú lisovanú hmotu v tvare splošteného valca s mierne vypuklým okrajom, s priemerom približne 14 centimetrov, s výškou približne 3,5 centimetra a s hmotnosťou od 450 do 550 gramov.

Obsahuje najmenej 45 gramov tuku na 100 gramov syra po úplnom vysušení a obsah sušiny nesmie byť nižší ako 45 gramov na 100 gramov syra.

Kôra syra, ktorá sa počas zrenia omýva, je tenká, pravidelná a súvislá. Kôra môže byť žltej až oranžovožltej farby a sčasti alebo úplne je pokrytá bielou jemnou a krátkou plesňou.

Hmota syra nie je veľmi pevná, ale je súvislá, pružná a rozplýva sa v ústach. Môže mať krémovú až slonovinovo žltú farbu, má mierne slanú chuť a môžu sa v nej nachádzať malé otvory.

CHOP sa môže používať aj v prípade syra menšej veľkosti alebo malého syra, ktorý má také isté organoleptické vlastnosti, no jeho priemer je približne 9 centimetrov, výška približne 3 centimetre a hmotnosť sa pohybuje od 230 do 280 gramov.

„Reblochon“/„Reblochon de Savoie“ sa môže predávať vcelku alebo naporciovaný.

3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Mlieko používané na výrobu syra „Reblochon“/„Reblochon de Savoie“ musí pochádzať výlučne od stáda dojníc, ktoré sa skladá z kráv dojných plemien Abondance, Montbéliarde, Tarentaise (iný názov Tarine).

Na zabezpečenie súvislosti s krajom musí krmivo stáda pochádzať predovšetkým z vymedzenej zemepisnej oblasti. Základná kŕmna dávka má takéto zloženie:

—	najmenej 50 % tvorí tráva spásaná v letnom období a seno podávané denne v zimnom období;

—	zelené krmivo: zelená kukurica, tráva podávaná v čerstvom stave, kŕmna repa. Slama sa môže podávať v rámci základnej kŕmnej dávky výlučne jaloviciam.

Dĺžka pastvy v letnom období je najmenej 150 dní.

Krmivo pochádzajúce z vymedzenej oblasti musí pokrývať 100 % sušiny v základnej kŕmnej dávke kráv v období laktácie. V prípade poľnohospodárskych podnikov, ktoré sa nachádzajú v nadmorskej výške nad 600 metrov, a v prípade vysokohorských poľnohospodárskych podnikov, v ktorých sa kravy v období laktácie pasú v nadmorskej výške nad 600 metrov, krmivo pochádzajúce z vymedzenej oblasti musí pokrývať najmenej 75 % sušiny v základnej kŕmnej dávke kráv v období laktácie. Nákup krmiva, ktoré nepochádza z vymedzenej zemepisnej oblasti, sa môže týkať len sena.

K základnej kŕmnej dávke sa môže pridávať doplnkové krmivo, a to koncentrované a sušené krmivo v rozsahu do 1 800 kilogramov na dojnicu za rok a do 500 kilogramov na jalovicu za rok.

Vzhľadom na priemerný objem produkcie spotrebujú kravy z danej oblasti 6 až 7 000 kilogramov celkovej sušiny. Pri 1 800 kilogramoch koncentrovaného krmiva s podielom sušiny približne 89 % sa najmenej 50 % sušiny v kŕmnej dávke vyprodukovanej v danej zemepisnej oblasti získava z trávy, zeleného krmiva a suchého krmiva. V oblastiach s nadmorskou výškou do 600 m je tento minimálny podiel vyšší ako 70 %.

V krmive dojného stáda je zakázané používať siláž, fermentované krmivo, balené krmivo či krmivo, ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť vôňu a chuť mlieka alebo syra, alebo ktoré predstavuje riziko kontaminácie baktériami.

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Produkcia mlieka, dojenie, výroba a zrenie syrov sa musia uskutočňovať vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Prvé balenie syrov sa uskutočňuje v zemepisnej oblasti ešte pred tým, než syry opustia zariadenie na zrenie, pričom balenie predstavuje posledný krok výroby syra „Reblochon“/„Reblochon de Savoie“. Toto ustanovenie umožňuje zachovať kvalitu kôry na výrobku, pretože zabraňuje jej vysychaniu a tvorbe nežiaducich plesní. Toto prvé balenie nebráni tomu, aby sa výrobok napokon prebalil v inom zariadení.

Súčasťou tohto balenia, na ktoré sa používa vhodný baliaci materiál, je falošné dno zo smrekového dreva najmenej na jednej strane syra, ktorý sa predáva ako celý syr alebo polovica syra. Kusy musia mať na troch stranách kôru.

Výrobky určené pre odvetvie potravinárskeho sektora nemusia byť zabalené individuálne, musia však byť zabalené, keď opúšťajú zemepisnú oblasť.

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Na štítku musí byť uvedený názov označenia pôvodu „Reblochon“/„Reblochon de Savoie“, pričom veľkosť písma musí zodpovedať najmenej dvom tretinám najväčšieho písma na štítku. Na štítku môže byť okrem názvu označenia pôvodu uvedený aj pojem ,malý‘, ak ide o syr menšej veľkosti vymedzenej v oddiele 3.2.

Okrem predpísaných označení vzťahujúcich sa na všetky syry a okrem uvedeného pojmu je zakázané uvádzať akékoľvek prívlastky alebo iné označenia sprevádzajúce chránené označenie pôvodu na štítkoch, v reklame, na faktúrach alebo v obchodných dokumentoch, s výnimkou špeciálnych obchodných známok alebo výrobných značiek.

Na štítku sa musí nachádzať v tom istom zornom poli ako názov označenia pôvodu „Reblochon“ alebo „Reblochon de Savoie“ aj symbol „CHOP“ Európskej únie. Môže byť tiež uvedený výraz „chránené označenie pôvodu“.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Do zemepisnej oblasti patria dve tretiny departementu Haute-Savoie (celá časť východne od Annecy v nadmorskej výške nad 500 m), ako aj niektoré obce alebo časti obcí departementu Savoie.

Departement Haute-Savoie (Horné Savojsko):

Abondance; Alex; Allinges; Amancy; Andilly; Annecy len na území niekdajšej obce Annecy-le-Vieux; Arâches-la-Frasse; Arbusigny; Arenthon; Armoy; Arthaz-Pont-Notre-Dame; Ayse; Ballaison; Beaumont; Bellevaux; Bernex; Bluffy; Boëge; Bogève; Bonne; Bonnevaux; Bonneville; Bons-en-Chablais; Brenthonne; Brizon; Burdignin; Cervens; Chamonix-Mont-Blanc; Charvonnex; Châtel; Châtillon-sur-Cluses; Chevaline; Chevenoz; Cluses; Collonges-sous-Salève; Combloux; Contamine-sur-Arve; Copponex; Cordon; Cornier; Cranves-Sales; Cruseilles; Demi-Quartier; Dingy-Saint-Clair; Domancy; Doussard; Draillant, Duingt; Entrevernes; Essert-Romand; Etaux; Faucigny; Faverges-Seythenex; Fessy; Féternes; Fillières; Fillinges; Giez; Glières-Val-de-Borne; Groisy; Habère-Lullin; Habère-Poche; Juvigny; La Balme-de-Thuy; La Baume; La Chapelle-d'Abondance; La Chapelle-Rambaud; La Chapelle-Saint-Maurice; La Clusaz; La Côte-d'Arbroz; La Forclaz; La Muraz; La Rivière-Enverse; La Roche-sur-Foron; Lathuile; La Tour; La Vernaz; Le Biot; Le Bouchet-Mont-Charvin; Le Lyaud; Le Grand-Bornand; Le Reposoir; Le Sappey; Leschaux; Les Clefs; Les Contamines-Montjoie; Les Gets; Les Houches; Les Villards-sur- Thônes; Lucinges; Lullin; Lully; Manigod; Marcellaz-en-Faucigny; Machilly; Magland; Margence; Marignier; Marnaz; Megève; Mégevette; Menthonnex-en-Bornes; Menthon-Saint-Bernard; Mieussy; Monnetier-Mornex; Montriond; Mont-Saxonnex; Morillon; Morzine; Nancy-sur-Cluses; Nangy; Nâves-Parmelan; Novel; Onnion; Orcier; Passy; Peillonnex; Perrignier; Pers-Jussy; Praz-sur-Arly; Présilly; Quintal; Reignier-Esery; Reyvroz; Saint-André-de-Boëge; Saint-Blaise; Saint-Cergues; Saint-Eustache; Saint-Férréol; Saint-Gervais-les-Bains; Saint-Jean-d'Aulps; Saint-Jean-de-Sixt; Saint-Jean-de-Tholome; Saint-Jeoire; Saint-Jorioz; Saint-Laurent; Saint-Pierre-en-Faucigny; Saint-Sigismond; Saint-Sixt; Sallanches; Samoëns; Saxel; Scientrier; Scionzier; Serraval; Servoz; Sevrier; Seytroux; Sixt-Fer-à-Cheval; Talloires-Montmin; Taninges; Thônes; Thyez; Vailly; Vacheresse ;Val de Chaise; Vallorcine; Verchaix; Vétraz-Monthoux; Veyrier-du-Lac; Villard; Villaz; Ville-en-Sallaz; Villy-le-Bouveret ; Villy-le-Pelloux; Vinzier; Viuz-en-Sallaz Vougy; Vovray-en-Bornes.

Departement Savoie (Savojsko):

Cohennoz, Crest-Voland, Flumet, La Giettaz, Mercury (časť G1 a G2), Notre-Dame-de-Bellecombe, Plancherine (časť A1, A2, A3), Saint-Nicolas-La-Chapelle, Ugine.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

„Reblochon“/„Reblochon de Savoie“ je syr z plnotučného surového kravského mlieka z dojníc miestnych plemien, ktoré sú prispôsobené vysokohorskému prostrediu. Malá veľkosť syra a pružnosť hmoty rozplývajúcej sa v ústach vychádzajú najmä z výrobného know-how, ktoré pretrvalo podnes a ktoré je založené na použití malých objemov mlieka s vysokým obsahom tuku.

Zemepisná oblasť sa nachádza v severných Alpách a zahŕňa horské kraje, ktoré sa rozprestierajú medzi Ženevským jazerom a montblanským masívom. Reliéf je mimoriadne prudký a skladá sa z masívov, ktorých nadmorská výška sa postupne zvyšuje zo západu na východ (1 000 metrov v prípade západných predhorí, viac ako 2 000 metrov v prípade štítov vápencových masívov, vyše 4 000 metrov v prípade montblanského masívu) a ktoré sú oddelené veľkými údoliami s nadmorskou výškou nad 500 metrov. Podnebie je vysokohorského typu a je priamo vystavené západným prúdom. Vyznačuje sa výdatnými zrážkami.

Prevažná časť poľnohospodárskej pôdy sa obhospodaruje na lúkach. Tento kraj sa vyznačuje mimoriadne výrazným rozvojom trvalých lúk vo vysokých nadmorských výškach, t. j. vysokohorských lúk. Tieto lúky oplývajú veľmi rôznorodou vegetáciou, ktorá súvisí s rozmanitosťou miestnych podmienok (pôda, vodný režim, expozícia, nadmorská výška …) a s ich využívaním (pastierska prax). Trávnaté porasty z 90 % tvoria trvalé lúky, na ktorých prevláda reznačka, považovaná za vynikajúcu kŕmnu trávu, ďatelina biela a ďatelina lúčna. Možno tu nájsť teplomilné kosné lúky, mezofilné kosné lúky alebo pastviny a suchomilné kosné lúky alebo pastviny.

Medzi charakteristické vlastnosti dojných poľnohospodárskych podnikov zemepisnej oblasti patrí využívanie vysokohorských lúk počas leta. Život stáda výrazne ovplyvňujú ročné obdobia.

Výrobcovia mlieka využívajú plemená dojníc pochádzajúce z vysokohorských krajov, ktoré sú prispôsobené fyzickým a klimatickým ťažkostiam prostredia (stavba prispôsobená paseniu na strmých lúkach, teplotná tolerancia, schopnosť zhodnotenia pastvy v letnom období a suchého krmiva v zimnom období) a zároveň pravidelne dávajú kvalitné mlieko.

Krmivo dojníc pozostáva najmä z trávy spásanej v letnom období a zo suchého krmiva podávaného v zimnom období. Doplnkové krmivo sa kvantitatívne obmedzuje, aby sa zachoval málo intenzívny chov v poľnohospodárskych podnikoch.

Názov „Reblochon de Savoie“ je odvodený od slova „reblâche“, ktoré znamená „dojiť druhýkrát“. Táto prax bola rozšírená od 13. storočia - farmár, ktorý mal v prenájme horskú lúku, musel vlastníkovi zaplatiť odmenu. Zviera, ktoré sa počas opatrenia podojilo len čiastočne, dalo počas tohto druhého dojenia len malé množstvo mlieka, ktoré však bolo krémové, pretože na konci dojenia sa získava mlieko s bohatým obsahom tukov. Syrári mali teda k dispozícii malé množstvo mlieka s bohatým obsahom tukov, a tak vyrábali malé krémové syry.

Práca syrárov, ktorá sa odvíja od pradávnych znalostí a skúseností, zohráva zásadnú úlohu pri uvoľňovaní aromatického potenciálu syra „Reblochon“/„Reblochon de Savoie“. Využívanie surového mlieka bez predbežného spracovania pri nízkej teplote umožňuje tento potenciál naplno rozvinúť. Dojenie dvakrát do dňa si vyžaduje rýchle a presné využitie mlieka. Spracovanie surového plnotučného mlieka predpokladá prácu v otvorených kadiach, aby sa využili oči a ruky syrára, ktorý sa prispôsobuje prípadným zmenám mlieka.

Zrenie sa spočiatku uskutočňovalo na farme na vysokohorskej lúke. Neskôr sa rozvinulo v údolí a relatívne jednoduchý prístup do údolia podnietil vznik remesla špecialistu na zrenie. Špecialista na zrenie musí kontrolovať niekoľko úkonov a predovšetkým musí dohliadať na vlhkosť a teplotu zrenia, ktorá zohráva významnú úlohu v súvislosti s plesňovou flórou (ktorá kôre dodáva charakteristický vzhľad).

Obchodovanie so syrom „Reblochon“ dosahuje rozmach v 19. storočí, keď sa vytvára osobitná predajná činnosť, ktorú uľahčuje rozšírenie komunikácií.

„Reblochon“/„Reblochon de Savoie“ je syr s lisovanou nevarenou hmotou vyrobenou z plnotučného surového kravského mlieka, ktoré sa nepodrobuje nijakému spracovaniu pred výrobou syra.

Môže sa vyrábať aj vo verzii s menším formátom. Tvar syra predstavuje sploštený valec s mierne vypuklým okrajom.

Pružná hmota syra, ktorá sa rozplýva v ústach, je krémovej až slonovinovej farby a je mierne slaná. Tenká omývaná kôra má žltú až oranžovožltú farbu a je potiahnutá jemnou bielou plesňou.

Značne vlhké vysokohorské prostredie, ktoré je charakteristické pre celú zemepisnú oblasť, umožňuje rýchly rast trávy na jar a v lete. Rozmanitosť miestnych podmienok, ako je nadmorská výška a expozícia vysokohorských lúk či charakter hornín, sa odzrkadľuje v nesmierne bohatom rastlinstve na lúkach, pričom jednotlivé prostredia sa vyznačujú vlastným originálnym travinno-bylinným spoločenstvom.

Mnohé druhy vyskytujúce sa v týchto spoločenstvách sú nositeľmi výrazných aromatických vlastností, ktoré prispievajú k typickosti syra „Reblochon“/„Reblochon de Savoie“.

Toto drsné prostredie je pre stádo veľmi náročné a len vysokohorské plemená dokážu znášať životný štýl, v ktorom sa kombinuje zimné ustajnenie v údoliach a intenzívne každodenné presuny na vysokohorské lúky v teplom období.

Tieto plemená sú v daných podmienkach schopné dávať mlieko s vysokým obsahom bielkovín, ktoré je veľmi vhodné na výrobu syrov – gél získaný po pridaní syridla je pevný a syrový potenciál je vysoký.

Vzhľadom na pôvodnú výrobu z malých objemov mlieka bohatého na tuky je syr „Reblochon“/„Reblochon de Savoie“ výsledkom jednoduchého technologického spracovania (krátke zahrievanie, rýchle očkovanie, bez sušenia v kadi), od ktorého sa odvíja krátke zrenie. Na povrchu syra sa počas zrenia súčasne nachádza a postupne sa tvorí viacero mikrobiálnych skupín. Túto postupnú tvorbu možno vysvetliť najmä zmenami pH a obsahu soli v kôre. Táto mikroflóra, a presnejšie Geotrichum candidum, dodáva syru „Reblochon“/„Reblochon de Savoie“ jemný biely povlak, ktorý je pre tento syr príznačný, a súčasne z veľkej časti prispieva k vývoju textúry a chuti hmoty.

Organoleptické vlastnosti syra „Reblochon“/„Reblochon de Savoie“ teda vychádzajú z krmiva dojníc (pastva, krmivo), ktoré pochádza z kveteny prispôsobenej špecifickým klimatickým podmienkam, a zo zachovávania znalostí a skúseností syrárov a špecialistov na zrenie.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-8edfe34a-d472-4f74-9c4a-8f06b6b3dee2

(1) Ú. v. EÚ L 179, 19.6.2014, s. 17.

16.3.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 89/23

Uverejnenie jednotného dokumentu zmeneného na základe schválenia nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

(2021/C 89/09)

Európska komisia schválila túto nepodstatnú zmenu v súlade s článkom 6 ods. 2 tretím pododsekom delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 664/2014 (1).

Žiadosť o schválenie tejto nepodstatnej zmeny je uverejnená v databáze Komisie eAmbrosia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„MIEL DE GALICIA“/„MEL DE GALICIA“

EÚ č.: PGI-ES-0278-AM01 – 16. 9. 2020

CHOP ( ) CHZO (X)

1. Názov

„Miel de Galicia“/„Mel de Galicia“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Španielsko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.4. Iné výrobky živočíšneho pôvodu

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

Chránené zemepisné označenie (CHZO) „Miel de Galicia“/„Mel de Galicia“ označuje med, ktorý má vlastnosti uvedené v špecifikácii výrobku a ktorý bol vyrobený, spracovaný a balený podľa všetkých požiadaviek stanovených v špecifikácii výrobku, norme kvality a platných právnych predpisoch. Tento med sa vyrába v úľoch s odnímateľnými rámikmi a získava sa cedením a odstreďovaním. Na trh sa uvádza v tekutej, kryštalickej alebo krémovej konzistencii alebo ako plástikový med (celé plásty alebo ich časti).

Podľa rastlinného pôvodu sa „Miel de Galicia“ zaraďuje do týchto kategórií:

—	med kvetový viacdruhový,

—	med kvetový jednodruhový eukalyptový,

—	med kvetový jednodruhový gaštanový,

—	med kvetový jednodruhový ostružinový,

—	med kvetový jednodruhový vresovcový,

—	medovicový med.

Fyzikálne a chemické vlastnosti:

—	obsah vlhkosti: maximálne 18,5 %,

—	diastatická aktivita: minimálne 9 jednotiek Schadeho stupnice. Medy s nízkym prirodzeným obsahom enzýmov musia dosahovať hodnotu najmenej 4 jednotky Schadeho stupnice, pokiaľ obsah hydroxymetylfurfuralu (HMF) nepresiahne 10 mg/kg,

—	hydroxymetylfurfural: maximálne 28 mg/kg.

Vlastnosti peľových zŕn rastlín, z ktorých pochádza nektár:

všeobecne by malo peľové spektrum hodnotené vo svojej celistvosti zodpovedať typickému profilu medov z Galície.

Kombinácia peľových zŕn Helianthus annuus-Olea europaea-Cistus ladanifer nesmie v žiadnom prípade presahovať 5 % celkového peľového spektra.

Na rôzne medy sa podľa ich rastlinného pôvodu vzťahujú aj tieto požiadavky na celkové peľové spektrum:

a)	med kvetový viacdruhový: prevažujúce množstvo peľových zŕn musí pochádzať z druhov Castanea sativa, Eucalyptus sp., Ericaceae, Rubus sp., Rosaceae, Cytisus sp., Ulex sp., Trifolium sp., Lotus sp., Campanula, Centaurea, Quercus sp., Echium sp., Taraxacum sp. a Brassica sp.;

medy kvetové jednodruhové:

—	eukalyptový med: minimálny percentuálny podiel peľových zŕn z eukalyptu (Eucalyptus sp.) musí byť 70 %,

—	gaštanový med: minimálny percentuálny podiel peľových zŕn z gaštanu (Castanea sp.) musí byť 70 %,

—	ostružinový med: minimálny percentuálny podiel peľových zŕn z ostružiny (Rubus sp.) musí byť 45 %,

—	vresovcový med: minimálny percentuálny podiel peľových zŕn z vresovca (Erica sp.) musí byť 30 %;

c)	medovicový med: peľové spektrum skladajúce sa z rastlín, ktoré sú typické pre galícijskú vegetáciu, najmä Castanea sativa, Rubus, Cytisus/Genista a Erica.

Organoleptické vlastnosti:

Spravidla sa medy musia vyznačovať organoleptickými vlastnosťami špecifickými pre príslušný kvetový zdroj, pokiaľ ide o farbu, vôňu a chuť. Podľa pôvodu sú najdôležitejšími organoleptickými vlastnosťami tieto:

—	Kvetové viacdruhové medy: majú jantárovú (svetlú alebo tmavú) až tmavú farbu, kvetinovú alebo rastlinnú vôňu a sladkú chuť, ktorá môže obsahovať náznaky prevažujúceho rastlinstva a možno aj istú trpkosť.

—	Kvetové jednodruhové eukalyptové medy: majú svetlojantárovú alebo jantárovú farbu, kvetinovú vôňu, vo všeobecnosti so štipkou včelieho vosku, a prevažne sladkú chuť, ktorú môže dopĺňať istá ostrosť a možno aj nádych pikantnosti.

—	Kvetové jednodruhové gaštanové medy: majú jantárovú až tmavú farbu, niekedy s červenkastými odtieňmi, najčastejšie rastlinnú vôňu a prevažne sladkú chuť, ktorú môže dopĺňať nádych pikantnosti, možno rozpoznateľná horkosť a ostrosť a prípadne aj trpkosť.

—	Kvetové jednodruhové ostružinové medy: majú svetlojantárovú až tmavojantárovú farbu, kvetinovú a/alebo ovocnú vôňu a v podstate sladkú chuť, hoci možno rozpoznať aj istú ostrosť a/alebo pikantnosť a/alebo horkosť.

—	Kvetové jednodruhové vresovcové medy: majú tmavojantárovú alebo tmavú farbu s červenkastými odtieňmi, rastlinnú a možno aj kvetinovú vôňu a prevažne sladkú chuť, ktorú zvyčajne dopĺňa istá horkosť, možno aj pikantnosť a/alebo ostrosť.

—	Medovicový med: má tmavojantárovú až tmavú farbu, často rastlinnú vôňu a sladkú chuť s rozpoznateľnou pikantnosťou a/alebo horkosťou.

3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

—

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Výroba a rovnako aj následné operácie (extrakcia, skladovanie a balenie) sa musia uskutočňovať vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Med sa musí baliť v zariadeniach zapísaných do registra baliacich zariadení vedeného regulačnou radou. Med na priamu spotrebu sa vo všeobecnosti balí do nádob s objemom 500 až 1 000 gramov.

Nádoby musia byť uzatvorené tak, aby sa zabránilo strate prirodzených aromatických látok a preniknutiu iných vôní alebo okolitej vlhkosti, ktoré môžu výrobok ovplyvniť. Na balenie sa musí použiť číre, bezfarebné sklo. Použitie iných materiálov môže byť povolené, ak sú tieto materiály schválené ako vhodné na potravinárske účely. Časti s plástami musia byť balené v schválených obalových materiáloch.

Okrem toho sa balenie musí vykonávať v zariadeniach, do ktorých sa dováža med len zo včelínov uvedených v registroch CHZO. Označovanie (pripevňovanie predných a zadných etikiet) sa musí vykonávať v rovnakých priestoroch ako balenie a pod dohľadom súkromnej inšpekčnej organizácie. Účelom tohoto všetkého je zachovanie kvality a zabezpečenie vysledovateľnosti výrobkov.

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Med „Miel de Galicia“ CHZO musí byť po svojej certifikácii označený osobitnou značkou každého prevádzkovateľa baliarne, používanou výlučne pre medy, na ktoré sa vzťahuje CHZO, ako aj zadnou etiketou s alfanumerickým kódom. Tieto zadné etikety, schválené a vydané súkromnou inšpekčnou organizáciou, takisto obsahujú oficiálne logo „Miel de Galicia“ CHZO.

Predná aj zadná etiketa musí obsahovať slová indicación geográfica protegida [chránené zemepisné označenie] a registrovaný názov v ktorejkoľvek z jeho dvoch foriem: „Miel de Galicia“ alebo „Mel de Galicia“.

Medovicový med môže byť označený názvom miel de bosque [lesný med].

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Oblasť výroby, spracovania a balenia medu „Miel de Galicia“ CHZO sa rozprestiera na celom území autonómneho spoločenstva Galícia.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Registrácia tohto zemepisného označenia vychádza z jej dobrého mena a existencie istých špecifických vlastností súvisiacich s prírodným prostredím, v ktorom sa vyrába.

Povesť

Včelárstvo dosiahlo v Galícii vrchol pred zavedením cukru, pričom med sa považoval za veľmi zaujímavú potravinu vďaka svojej sladiacej schopnosti a liečivým vlastnostiam. Podľa štatistického prieskumu z rokov 1752 – 53 známeho ako Catastro de Ensenada bolo v Galícii 366 339 tradičných úľov (miestne nazývaných aj trobos alebo cortizos), ktoré ešte stále nachádzame na mnohých miestach. Tento údaj jasne potvrdzuje význam včelárstva v Galícii od staroveku a dokazuje to aj galícijská toponýmia.

Tradičné konštrukcie známe ako cortín, albar, abellariza, albiza alebo albariza – vysoký múr oválneho, kruhového alebo niekedy štvorstranného tvaru bez strechy, ktorý má chrániť úle a zabrániť vniknutiu zvierat (najmä medveďov) – stále možno nájsť v horských oblastiach Galície, najmä vo východných pohoriach Ancares a Caurel a v pohorí Sierra del Suído. Niektoré z týchto konštrukcií sú ešte stále funkčné.

V roku 1880 farár z Argozónu (Chantada, Lugo) Benigno Ledo postavil prvý úľ s pohyblivým rámikom. O niekoľko rokov neskôr postavil prvý úľ určený na rozmnožovanie delením včelstiev a chov včelích kráľovien, ktorý nazval „liahňou včelstva“. V knihe o včelárstve, ktorú napísal Roma Fábrega, sa uvádza, že prvý Španiel, ktorý mal úle s pohyblivým rámikom, bol tento galícijský „kňaz včiel“ Benigno Ledo, čo svedčí o jeho veľkom prínose pre včelárstvo nielen v Galícii, ale aj v celom Španielsku.

Prvým dielom o včelárstve uverejneným v Galícii bola pravdepodobne Manual de Apicultura [„Príručka včelárstva“], ktorú napísal špeciálne pre galícijských včelárov Ramón Pimentel Méndez (1893).

„Miel de Galicia“ je zaradený do Inventario Español de Productos Tradicionales [„Španielskeho súpisu tradičných výrobkov“], ktorý uverejnilo španielske ministerstvo poľnohospodárstva, rybolovu a výživy v roku 1996 (strany 174 a 175). Počas tradičných jesenných slávností je tento výrobok jedným z najvýznamnejších komerčných lákadiel.

V roku 1998 ministerstvo poľnohospodárstva a rybolovu uskutočnilo prieskum obchodu s medom v Španielsku, na základe ktorého sa ukázalo, že severozápad krajiny (Galícia) sa vyznačuje vyššou spotrebou medu ako ostatné časti Španielska a okrem toho je tam vyššia cena medu. Spotrebitelia už oddávna oceňujú med vyrobený v Galícii, vďaka čomu má vyššiu trhovú hodnotu než med z iných častí Španielska.

Špecifické vlastnosti spojené s prírodným prostredím

Galícia, ktorá sa nachádza na severozápadnom okraji Pyrenejského polostrova, je jedným z najstarších územných celkov Španielska. Od čias rímskej nadvlády si svoj názov zachovala prakticky v nezmenenej podobe (Rimania túto oblasť nazývali Gallaecia) a v podstate má tie isté hranice už viac ako osem storočí. Správne hranice tohto regiónu sa prelínajú so zemepisnými hranicami, ktoré ho od severu na juh a od východu na západ tradične udržali oddelený od susedných regiónov, čím sa dá vysvetliť to, že si zachoval aj vlastný jazyk.

Toto zemepisné odlíšenie má vplyv na podnebie Galície. Prítomnosť zátok s ústím rieky a riečnych údolí, ktoré prenášajú do vnútrozemia oceánsky vplyv vďaka juho-západo/severo-východnej orientácii (jav, ktorý sa nevyskytuje na žiadnom inom španielskom pobreží) a pohorí, ktoré obmedzujú prechod rôznych frontov, spôsobuje, že podnebie tohto regiónu má osobitné charakteristické vlastnosti z hľadiska teploty a zrážok.

Okrem toho väčšia časť Galície sa z geologického a pedologického hľadiska odlišuje od stredozemných regiónov, kde sa včely tradične chovajú. Prevažujú tu kyslé pôdy, ktoré formujú miestnu vegetáciu, a teda aj výrobu nektáru a charakteristické vlastnosti miestnych medov.

Je to teda prírodný región, ktorý je úplne odlišný od ostatnej časti Pyrenejského polostrova. Táto odlišnosť vyplýva z geomorfologických, podnebných, biologických a pedologických aspektov, ktoré ovplyvňujú existenciu rastlinstva prispôsobeného prírodným podmienkam tvoreným všetkými týmito faktormi.

Galícijské územie je dosť homogénne z hľadiska rastlín, ktoré sú zdrojom nektáru na výrobu medu. Najvýznamnejšie vlastnosti miestneho medu, ktoré ho odlišujú od iných medov, sú dôsledkom hojného výskytu istých rastlín, dôležitých z hľadiska svojej medonosnosti. Na príprave väčšiny galícijských medov sa podieľa päť hlavných druhov peľu: Castanea sativa, Rubus, Cytisus, Erica a Eucalyptus. Eukalyptus prevláda v pobrežných oblastiach. Vo vnútrozemských oblastiach je výroba medu podmienená hojným výskytom troch druhov: Castanea Sativa, Erica a Rubus.

Stručne povedané, zemepisná poloha Galície a jej špecifické vlastnosti dodávajú medom jedinečný súbor vlastností, ktorými sa odlišujú od medov vyprodukovaných na ostatných územiach.

Jednou z najužitočnejších analytických metód na určenie zemepisnej osobitosti medu je peľová analýza. Pri tejto analýze sa zistilo, že galícijské medy majú tieto špecifické vlastnosti, ktoré ich odlišujú od iných medov:

—	ich peľový profil je jedinečný a charakteristický, vďaka čomu sa odlišujú od medov vyprodukovaných v susedných regiónoch,

—	obsahujú veľmi málo peľu alebo neobsahujú žiaden peľ z čeľade Lamiaceae, ako napríklad z druhov Lavandula, Rosmarinus, Thymus, Mentha atď. (menej než 1 %),

—	obsahujú veľmi málo peľu alebo neobsahujú žiaden peľ z druhu Helianthus annuus, Citrus alebo Olea europaea (menej než 1 %),

—	obsahujú veľmi málo peľu alebo neobsahujú žiaden peľ z druhu Cistus ladanifer (menej než 1 %),

—	neobsahujú žiaden peľ z druhu Hedysarum coronarium, Hypecoum procumbens alebo Diplotaxis erucoides.

„Miel de Galicia“ má teda viaceré osobitné charakteristické vlastnosti, ktoré môžeme pripísať prírodnému prostrediu.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

https://mediorural.xunta.gal/sites/default/files/produtos/en-tramitacion/Pliego_de_condiciones_Miel_de_Galicia_julio_2020_final.pdf.

(1) Ú. v. EÚ L 179, 19.6.2014, s. 17.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 89

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 64 16. marca 2021

Obsah		Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2021/C 89/01	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.10028 — Black Diamond Capital Management/Investindustrial Group/Phenolic Specialty Resins Business of Hexion) ( 1 )	1
2021/C 89/02	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.10190 — OTPP/KKR/Caruna Group) ( 1 )	2
2021/C 89/03	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.10111 — CVC/Vivartia Holdings) ( 1 )	3

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2021/C 89/04	Výmenný kurz eura — 15. marca 2021	4
2021/C 89/05	Oznámenie o špecifikáciách označenia jednorazových plastových výrobkov	5
2021/C 89/06	Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia Rozhodnutie č. H10 z 21. októbra 2020 o spôsobe práce a zložení technickej komisie pre spracovanie údajov správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia ( 1 )	6

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1920
JPY	Japonský jen	130,17
DKK	Dánska koruna	7,4362
GBP	Britská libra	0,85670
SEK	Švédska koruna	10,1850
CHF	Švajčiarsky frank	1,1084
ISK	Islandská koruna	153,50
NOK	Nórska koruna	10,0988
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	26,193
HUF	Maďarský forint	367,63
PLN	Poľský zlotý	4,5914
RON	Rumunský lei	4,8845
TRY	Turecká líra	8,9852
AUD	Austrálsky dolár	1,5419
CAD	Kanadský dolár	1,4874
HKD	Hongkongský dolár	9,2553
NZD	Novozélandský dolár	1,6588
SGD	Singapurský dolár	1,6040
KRW	Juhokórejský won	1 351,97
ZAR	Juhoafrický rand	17,7316
CNY	Čínsky juan	7,7508
HRK	Chorvátska kuna	7,5798
IDR	Indonézska rupia	17 165,81
MYR	Malajzijský ringgit	4,9021
PHP	Filipínske peso	57,868
RUB	Ruský rubeľ	87,1471
THB	Thajský baht	36,630
BRL	Brazílsky real	6,6896
MXN	Mexické peso	24,6610
INR	Indická rupia	86,4925

	V Oznamy
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2021/C 89/07	Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33	11
2021/C 89/08	Uverejnenie jednotného dokumentu zmeneného na základe schválenia nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012	19
2021/C 89/09	Uverejnenie jednotného dokumentu zmeneného na základe schválenia nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012	23