—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, Zmluvu o fungovaní Európskej únie a Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. apríla 2011 o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173) a na následné správy o vykonávaní a hodnotiace správy,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

—

so zreteľom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa uznania Rómov za skupinu, ktorá potrebuje osobitnú ochranu pred diskrimináciou,

—

so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2053 (2017) o podpore začlenenia Rómov a kočovníkov,

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (1),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (2) a na závery Rady z 8. decembra 2016 o urýchlenom procese integrácie Rómov a z 13. októbra 2016 o osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 14/2016,

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2017 o aspektoch základných práv v integrácii Rómov v EÚ: boj proti neznášanlivosti voči Rómom (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov – protirómske zmýšľanie v Európe a uznanie pamätného dňa v EÚ ako pripomienky na genocídu Rómov počas 2. svetovej vojny (5),

—

so zreteľom na správu o základných právach z roku 2016, ktorú vydala Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), a na jej prieskumy EU-MIDIS I a II a rozličné iné prieskumy a správy o Rómoch,

—

so zreteľom na európsku iniciatívu občanov s názvom Minority SafePack, ktorá bola zaregistrovaná 3. apríla 2017,

—

so zreteľom na príslušné správy a odporúčania rómskej občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a výskumných inštitúcií,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže protirómske zmýšľanie (6) je osobitná forma rasizmu, ideológia založená na rasovej nadradenosti, forma dehumanizácie a inštitucionálneho rasizmu podporovaného historickou diskrimináciou, ktorá sa prejavuje okrem iného násilím, nenávistnými prejavmi, vykorisťovaním, stigmatizáciou a najotvorenejšou formou diskriminácie (7);

B.

keďže Rómom (8) sa v Európe ešte stále upierajú ich ľudské práva;

C.

keďže v zisteniach správy Komisie o hodnotení rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2018)0785) sa zdôrazňuje, že „rámec bol kľúčový pre rozvoj nástrojov a štruktúr na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, ktoré sú zamerané na podporu začleňovania Rómov, ale nepodarilo sa dosiahnuť cieľ, ktorým je ukončenie vylúčenia Rómov“;

D.

keďže hodnotenie, ktoré vykonala Komisia, ukazuje, že stratégie začleňovania musia súčasne a v rámci komplexného prístupu riešiť rôzne ciele so silnejším zameraním na boj proti protirómskemu zmýšľaniu; keďže popri štyroch cieľoch začleňovania Rómov (vzdelávanie, bývanie, zamestnanosť a zdravie) by sa mal doplniť konkrétny cieľ nediskriminácie spolu s cieľmi v oblasti začleňovania Rómov;

E.

keďže pokrok dosiahnutý v začleňovaní Rómov je celkovo obmedzený; keďže sa zaznamenalo zlepšenie, pokiaľ ide o predčasné ukončenie školskej dochádzky a vzdelávanie v ranom detstve, ale došlo k zhoršeniu segregácie v školách; keďže došlo k zlepšeniu vlastného vnímaného zdravotného stavu Rómov, ale naďalej majú obmedzené zdravotné poistenie; keďže vo väčšine členských štátov sa nezaznamenalo žiadne zlepšenie v prístupe k zamestnaniu a podiel mladých Rómov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, sa dokonca zvýšil; keďže existujú vážne obavy v súvislosti s bývaním a v oblasti chudoby sa dosiahol len malý pokrok; keďže protirómske zmýšľanie a jeho prejavy, ako sú trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy na internete aj mimo neho, naďalej vzbudzujú vážne obavy; keďže činnosť EÚ bola považovaná za významnú pridanú hodnotu pre národné politiky týkajúce sa Rómov a ich vykonávanie prostredníctvom politických, správnych a finančných oblastí;

F.

keďže v hodnotení sa uvádzajú nedostatky v pôvodnom návrhu rámca a jeho obmedzená účinnosť počas vykonávania;

G.

keďže v hodnotení sa objasňuje skutočnosť, že je potrebné zabezpečiť posilnenie postavenia a účasť Rómov prostredníctvom cielených opatrení; keďže posilnenie postavenia a budovanie kapacít Rómov a mimovládnych organizácií je kľúčové;

H.

keďže z hodnotenia vyplýva, že rámec EÚ nevenoval dostatočnú pozornosť zameraniu sa na konkrétne skupiny Rómov, že sa musí riešiť viacnásobná a prierezová diskriminácia a že v stratégiách je potrebný silný rodový rozmer a prístup zameraný na dieťa;

I.

keďže v súčasnom rámci EÚ chýbajú jasné ciele a merateľné ciele; keďže kvalitatívne a kvantitatívne monitorovacie postupy sú nedostatočné a zároveň odporúčania pre jednotlivé krajiny nie sú záväzné; keďže sa nevyvíja dostatočné úsilie zamerané na riešenie obmedzeného zapojenia rómskych jednotlivcov a komunít do navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia opatrení, programov a projektov týkajúcich sa Rómov;

J.

keďže väčšina hlavných programov nie je inkluzívna, čo sa týka Rómov, a keďže cielené opatrenia v rámci štrukturálnych fondov nedokázali dosiahnuť udržateľné pozitívne zmeny v živote najviac znevýhodnených Rómov;

K.

keďže členské štáty nesú jasnú zodpovednosť za prijatie nápravných opatrení proti praktikám, ktoré diskriminujú Rómov;

L.

keďže otázka budovania dôvery medzi Rómami a nerómskym obyvateľstvom má zásadný význam pre zlepšenie života a životných šancí Rómov; keďže dôvera má zásadný význam pre spoločnosť ako celok;

1.

2.

3.

4.

—

so zreteľom na články 2, 3, 6, 9, 10, 11, 12, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ďalej „Zmluva o EÚ“) a články 8, 9, 10, 15, 20, 21, 22, 24, 26, 45, 46, 47, 48, 153 a 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na články 10 a 11 Zmluvy o EÚ a na ustanovenie v článku 10 ods. 3, podľa ktorého „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“,

—

so zreteľom na článok 3 ods. 2 Zmluvy o EÚ, v ktorom je zakotvené právo na voľný pohyb osôb,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na viacročný finančný rámec na roky 2020 – 2027,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ (3) na roky 2014 – 2020,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589 z 13. apríla 2016 o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES), prístupe pracovníkov k službám v oblasti mobility a o ďalšej integrácii trhov práce a o zmene nariadenia (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) č. 1296/2013 (5),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (6),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (7),

—

so zreteľom na návrh smernice Rady, ktorou sa zavádza náhradný cestovný doklad EÚ a zrušuje rozhodnutie 96/409/SZBP (COM(2018)0358),

—

so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2015/637 z 20. apríla 2015 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách a o zrušení rozhodnutia 95/553/ES (8),

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Práva a hodnoty (COM(2018)0383),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2009 o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (COM(2009)0313),

—

so zreteľom na správu Komisie z 24. januára 2017 s názvom Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny – Správa o občianstve EÚ na rok 2017 (COM(2017)0030),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 12. septembra 2018 o sieťach pre spoluprácu pri voľbách, transparentnosti na internete, ochrane pred kybernetickými bezpečnostnými incidentmi a boji proti dezinformačným kampaniam v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu (C(2018)5949),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o európskej iniciatíve občanov (10) a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej iniciatíve občanov (COM(2017)0482),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o občianstve EÚ na predaj (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o vykonávaní nariadenia Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020 (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2017 o prekážkach pre občanov EÚ slobodne sa pohybovať a pracovať na vnútornom trhu (14),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 31. januára 2013 s názvom Posilňovanie občianstva Únie: podpora volebného práva občanov EÚ,

—

so zreteľom na štúdiu, ktorú v roku 2016 zverejnila tematická sekcia C Európskeho parlamentu, s názvom Prekážky práva na voľný pohyb a pobyt pre občanov EÚ a ich rodiny,

—

so zreteľom na správu Agentúry pre základné práva z roku 2018 s názvom Making EU citizens’ rights a reality: national courts enforcing freedom of movement and related rights (Zabezpečenie, aby sa práva občanov EÚ stali skutočnosťou: vnútroštátne súdy presadzujúce slobodu pohybu a súvisiace práva),

—

so zreteľom na výsledky prieskumu Eurobarometra 89/2018,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 7. februára 2018 o zložení Európskeho parlamentu (15),

—

so zreteľom na svoje stanovisko zo 4. júla 2018 k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 („akt o voľbách“) (16),

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 7. februára 2018 o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu (19),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 12. septembra 2018 s názvom Zabezpečenie slobodných a spravodlivých európskych volieb (COM(2018)0637),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o schvaľovacom postupe pre vypracovanie iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre petície (A8-0041/2019),

A.

keďže občianstvo EÚ a práva s ním súvisiace boli pôvodne zavedené v roku 1992 Maastrichtskou zmluvou a ďalej posilnené Lisabonskou zmluvou, ktorá nadobudla platnosť v decembri 2009, ale implementované boli len čiastočne;

B.

keďže práva, hodnoty a zásady, na ktorých je Únia založená a ktoré sú zdôraznené v článkoch 2 a 6 Zmluvy o EÚ, stavajú občana do centra európskeho projektu; keďže diskusia o budúcnosti Európy preto zahŕňa aj úvahy o sile našej spoločnej identity;

C.

keďže zásady transparentnosti, integrity a zodpovednosti inštitúcií EÚ a rozhodovacích procesov, ktoré sú odvodené z článkov 10 a 11 Zmluvy o EÚ a článku 41 Charty základných práv Európskej únie, sú podstatnými prvkami koncepcie občianstva a sú nevyhnutné pre budovanie a posilňovanie dôveryhodnosti Únie ako celku; keďže uchyľovanie sa k ad hoc a medzivládnym dohodám a nástrojom v rôznych oblastiach politiky EÚ a k neformálnym rozhodovacím orgánom, pričom dochádza k obchádzaniu a „deinštitucionalizácii“ riadneho legislatívneho postupu, znamená riziko vážneho narušenia týchto zásad;

D.

keďže pre EÚ bolo ťažké riešiť početné krízy s významným sociálno-ekonomickým dosahom, čo viedlo k vzniku populistických a nacionalistických ideológií založených na výlučných identitách a rasistických kritériách, ktoré sú v rozpore s európskymi hodnotami;

E.

keďže neuspokojivý spôsob riadenia rôznych kríz prehĺbil sklamanie občanov nad niektorými výsledkami projektu európskej integrácie; keďže je veľmi dôležité zabezpečiť, aby občania vnímali občianstvo EÚ ako cenené privilégium, a to aj tým, že sa obnoví dôvera v projekt EÚ, prvoradým sa stane presadzovanie všetkých občianskych práv vrátane okrem iného občianskych, politických a sociálnych práv, zlepší sa kvalita demokracie v Únii, budú sa v praxi uplatňovať základné práva a slobody a každý občan bude mať možnosť zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie a zároveň sa zabezpečí väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do procesov rozhodovania a vykonávania rozhodnutí;

F.

keďže cieľom súčasnej revízie európskej iniciatívy občanov je zvýšiť jej účinnosť a posilniť participatívnu demokraciu a aktívne občianstvo;

G.

keďže prístup k občianstvu EÚ sa získava nadobudnutím štátnej príslušnosti členského štátu, ktorú upravujú vnútroštátne právne predpisy; keďže práva a povinnosti vyplývajúce z občianstva EÚ sú zároveň stanovené v právnych predpisoch EÚ a nezávisia od členských štátov, a preto ich nemôžu neoprávnene obmedzovať;

H.

keďže v súvislosti s prístupom k štátnemu občianstvu by členské štáty mali podliehať zásadám práva EÚ, ako je proporcionalita, právny štát a nediskriminácia, ktoré boli dôkladne vypracované v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie;

I.

keďže plánovaný brexit zdôraznil – najmä medzi mladými Európanmi – význam práv vyplývajúcich z občianstva EÚ a ich úlohu v životoch miliónov občanov EÚ a zvýšil tiež povedomie v EÚ o možnej strate týchto práv na oboch stranách;

J.

keďže priemerná účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 dosiahla 42,6 %; keďže podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra uverejneného v máji 2018 len 19 % opýtaných Európanov vedelo, kedy sa uskutočnia ďalšie voľby do Európskeho parlamentu,

K.

keďže občania EÚ takmer vôbec nepoznajú kancelárie Europe Direct napriek tomu, že majú ústrednú úlohu pri poskytovaní informácií;

L.

keďže v EÚ existuje viac ako 400 informačných centier siete Europe Direct, ktoré prispievajú k tomu, ako Komisia informuje o politikách Európskej únie, ktoré sú v priamom záujme občanov, s cieľom osloviť občanov na miestnej a regionálnej úrovni;

M.

keďže koncepcia občianstva vymedzuje vzťah občanov s politickou komunitou vrátane ich práv, povinností a zodpovedností; keďže článok 20 ZFEÚ zabezpečuje občanom EÚ právo voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátnym príslušníkom daného štátu;

N.

keďže európski občania sú priamo zastúpení v Európskom parlamente a každému občanovi musí dostať rovnakej pozornosti od inštitúcií EÚ; keďže článok 8 ZFEÚ stanovuje zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, pretože uvádza, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“;

O.

keďže Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) vo viacerých veciach stanovil, že práv vyplývajúcich z občianstva EÚ sa môžu dovolávať aj štátni príslušníci členského štátu vo vzťahu k tomu istému štátu (20);

P.

keďže viaceré členské štáty ponúkajú tzv. „programy zlatých víz“ a investorské systémy ako prostriedok na získanie ich štátnej príslušnosti;

Q.

keďže sloboda pohybu poskytuje občanom EÚ príležitosti cestovať, študovať, pracovať a žiť v iných krajinách EÚ; keďže viac ako 16 miliónov Európanov využíva svoje právo na pobyt v inej krajine EÚ;

R.

keďže právo na slobodu pohybu je ústredným prvkom občianstva EÚ a dopĺňa ostatné slobody vnútorného trhu EÚ; keďže mladí Európania sú obzvlášť nadšení zo slobody pohybu, ktorá sa po zabezpečení mieru v Európe považuje za to najpozitívnejšie, čo sa podarilo EÚ dosiahnuť;

S.

keďže pri vykonávaní smernice 2004/38/ES sa vyskytli praktické problémy a pre Európanov môže byť v dôsledku diskriminácie vyplývajúcej z požiadaviek na štátnu príslušnosť, vstup a pobyt naďalej zložité presťahovať sa do iného členského štátu alebo v ňom žiť; keďže existuje rozsiahla judikatúra Súdneho dvora, ktorá má objasniť kľúčové koncepcie pre mobilných občanov EÚ;

T.

keďže právo na konzulárnu ochranu je zaručené článkami 20 a 23 ZFEÚ a občania EÚ majú preto na území tretej krajiny, kde nie je zastúpený členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, nárok na ochranu zo strany ktoréhokoľvek iného členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci daného štátu; keďže núdzové situácie, prírodné katastrofy alebo udalosti, ako sú teroristické útoky, môžu mať vplyv na európskych občanov pochádzajúcich z členského štátu, ktorý v príslušnej tretej krajine nemá zastúpenie;

U.

keďže Komisia dokázala v správe o občianstve EÚ za rok 2017 záväzok, ktorým je zorganizovať celoeurópsku informačnú kampaň o občianstve EÚ s cieľom pomôcť občanom lepšie pochopiť ich práva; keďže túto povinnosť lepšie informovať občanov EÚ o ich právach a povinnostiach musia niesť spoločne členské štáty i občianska spoločnosť;

V.

keďže podľa správy Komisie o občianstve za rok 2017 narastá od roku 2012 počet ľudí, ktorí uviedli, že sa stretli s nejakou formou diskriminácie;

W.

keďže vytvorenie schengenského priestoru a začlenenie schengenského acquis do rámca EÚ výrazne posilňuje slobodu pohybu v EÚ a je jedným z najväčších úspechov európskeho integračného procesu;

X.

keďže zavedenie občianstva EÚ je úspechom európskeho projektu, ktorého potenciál sa ešte naplno nerozvinul; zdôrazňuje, že ide o jedinečnú štruktúru, ktorá neexistuje nikde inde na svete;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

—

so zreteľom na ustanovenia zmluvy týkajúce sa posilnenej spolupráce a najmä na článok 20, článok 42 ods. 6, články 44, 45 a 46 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na články 82, 83, 86, 87, 187, 188, 326, 327, 328, 329, 330, 331, 332, 333 a 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na ustanovenia zmluvy o iných existujúcich formách diferencovanej integrácie a najmä na články 136, 137 a 138 ZFEÚ týkajúce sa osobitných ustanovení pre členské štáty, ktorých menou je euro,

—

so zreteľom na Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (TSCG),

—

so zreteľom na protokol č. 10 o stálej štruktúrovanej spolupráci zriadenej článkom 42 Zmluvy o Európskej únii, na Protokol č. 14 o Euroskupine a na Protokol č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o rozpočtovej kapacite pre eurozónu (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2019 o diferencovanej integrácii (5),

—

so zreteľom na bielu knihu Komisie z 1. marca 2017 (COM(2017)2025) a na päť nasledujúcich diskusných dokumentov (COM(2017)0206), COM(2017)0240, COM(2017)0291, COM(2017)0315, COM(2017)0358),

—

so zreteľom na Rímsku deklaráciu z 25. marca 2017,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0038/2019),

A.

keďže Únia má osobitný záujem vykonávať posilnenú spoluprácu v určitých oblastiach nevýhradných právomocí EÚ s cieľom pokročiť v európskom projekte a uľahčiť život občanov;

B.

keďže podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy o EÚ má byť posilnená spolupráca krajným opatrením, keď ciele takejto spolupráce nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranej lehote;

C.

keďže posilnená spolupráca by sa nemala považovať za nástroj vylúčenia alebo rozdelenia členských štátov, ale za pragmatické riešenie na podporu európskej integrácie;

D.

keďže citlivý charakter niektorých oblastí politiky spôsobuje, že je ťažké dodržiavať riadny legislatívny postup, a to nielen z dôvodu požiadavky jednomyseľnosti, ale aj v dôsledku zaužívanej praxe v Rade spočívajúcej v tom, že sa vždy hľadá konsenzus medzi členskými štátmi, aj keď by na prijatie rozhodnutia postačovala kvalifikovaná väčšina;

E.

keďže s výnimkou dane z finančných transakcií mohli byť všetky iniciatívy posilnenej spolupráce v Rade prijaté kvalifikovanou väčšinou hlasov, ak by bolo uplatnené toto pravidlo namiesto pravidla jednomyseľnosti;

F.

keďže existuje viacero prípadov podskupín členských štátov, ktoré medzi sebou vykonávajú dvojstrannú alebo viacstrannú spoluprácu mimo rámca zmluvy, napríklad v oblastiach, ako je obrana; keďže tlak vyvolaný hospodárskou a menovou krízou na prijímanie rýchlych rozhodnutí a na prekonanie požiadavky jednomyseľnosti v určitých oblastiach viedol k prijatiu medzivládnych nástrojov mimo právneho rámca EÚ, ako je Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) a Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (TSCG alebo „rozpočtová dohoda“);

G.

keďže posilnená spolupráca je postup, pri ktorom je povolené, aby minimálne deväť členských štátov nadviazalo pokročilú spoluprácu v oblasti patriacej do štruktúr EÚ, ale bez účasti ostatných členských štátov; keďže posilnená spolupráca umožňuje zúčastneným členským štátom dosiahnuť spoločný cieľ alebo iniciatívu a prekonať paralýzu v rámci rokovaní alebo ich blokovanie iným členským štátom alebo členskými štátmi v prípade, že sa vyžaduje jednomyseľnosť; keďže podľa článku 20 ods. 4 Zmluvy o EÚ by akty prijaté v rámci posilnenej spolupráce mali zaväzovať len zúčastnené členské štáty; keďže posilnená spolupráca sa obmedzuje na oblasti, v ktorých EÚ nemá výlučné právomoci;

H.

keďže podľa článku 328 ods. 1 ZFEÚ „Komisia a členské štáty zúčastňujúce sa na posilnenej spolupráci zabezpečia, aby podporili účasť čo najväčšieho počtu členských štátov“;

I.

keďže skúsenosti ukazujú, že posilnená spolupráca priniesla uspokojivé výsledky v oblasti práva vo veci rozvodu (6) a ponúka zaujímavé vyhliadky, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa majetkových režimov (7), európsky jednotný patent a Európsku prokuratúru;

J.

keďže počiatočné skúsenosti s posilnenou spoluprácou poukázali na ťažkosti spojené s uplatňovaním tejto koncepcie vzhľadom na obmedzené ustanovenia zmlúv, ktoré sa týkajú jej praktického vykonávania, a na absenciu dostatočných nadväzujúcich krokov vykonaných inštitúciami Únie;

K.

keďže analýza rôznych federálnych modelov využívaných v členských štátoch EÚ a federáciách mimo Únie ukázala, že subfederálne subjekty často používajú flexibilné mechanizmy spolupráce v oblastiach spoločného záujmu;

L.

keďže bez použitia premosťovacích ustanovení na prechod od jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v Rade a bez dôkladnej revízie zmlúv sa zdá, že v budúcnosti budú musieť členské štáty na riešenie spoločných problémov a dosiahnutie spoločných cieľov využiť ustanovenia o posilnenej spolupráci;

M.

keďže na bezproblémové uplatňovanie posilnenej spolupráce je dôležité, aby sa vypracoval zoznam otázok, ktorými sa treba zaoberať, a stanovil sa plán účinného fungovania posilnenej spolupráce v súlade s literou a duchom zmlúv;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

—

so zreteľom na ustanovenia zmluvy týkajúce sa politického dohľadu Európskeho parlamentu nad Európskou komisiou, a najmä články 14, 17 a 25 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“) a články 121, 159, 161, 175, 190, 225, 226, 230, 233, 234, 249, 290, 291, 319 a 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na článok 17 Zmluvy o EÚ, ktorým sa Komisia poveruje podporovaním všeobecného záujmu Únie a monopolom pri prijímaní iniciatív „na tento účel“,

—

so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z roku 2016 a Medziinštitucionálnu dohodu o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení z roku 2013,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie (2),

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 7. februára 2018 o revízii Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, a najmä na jeho odseky 2 a 8, v ktorých sa potvrdzuje, že postup navrhovania hlavných kandidátov (tzv. Spitzenkandidaten) je úspešnou ústavnou a politickou praxou, ktorá odráža medziinštitucionálnu rovnováhu stanovenú v zmluvách (3),

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 16. apríla 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie Euratom, ESUO 95/167/ES (4), a na prebiehajúce medziinštitucionálne rokovania,

—

so zreteľom na správu európskej ombudsmanky o schôdzach a kontrole dokumentov v spojených veciach 488/2018/KR a 514/2018/KR týkajúcich sa vymenovania nového generálneho tajomníka Komisie a na jej odporúčanie v týchto veciach,

—

so zreteľom na svoj rokovací poriadok vrátane jeho článku 52, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 a prílohy 3 k tomuto rozhodnutiu o postupe schvaľovania vypracúvania iniciatívnych správ,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0033/2019),

A.

keďže inštitucionálny rámec Únie, ako je zakotvený v zmluvách, priznáva Európskemu parlamentu ako zákonodarnému orgánu Únie zodpovednosť v oblasti politického dohľadu nad Komisiou;

B.

keďže Európsky parlament má k dispozícii súbor nástrojov na vyvodenie zodpovednosti voči Komisii, ako sú návrh na vyslovenie nedôvery (článok 17 Zmluvy o EÚ a článok 234 ZFEÚ), možnosť požiadať predsedu Komisie o vyslovenie nedôvery voči jednotlivým členom Komisie (článok 118 ods. 10 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu), vyšetrovacie právomoci (článok 226 ZFEÚ), právomoc kontroly nad delegovanými a vykonávacími aktmi (články 290 a 291 ZFEÚ), právo klásť ústne a písomné otázky (článok 230 ods. 2 ZFEÚ) a právo iniciovať súdne konanie voči Komisii vo veci zákonnosti (článok 263 ZFEÚ) alebo v prípade nečinnosti Komisie;

C.

keďže okrem týchto nástrojov má Európsky parlament k dispozícii súbor nástrojov riadiaceho dohľadu, vďaka ktorému môže iniciatívne formovať európsky politický program;

D.

keďže rozpočet je najdôležitejší nástroj Európskej únie na napĺňanie jej cieľov a stratégií, a teda kontrola rozpočtu je nanajvýš dôležitá;

E.

keďže postup navrhovania hlavných kandidátov (tzv. Spitzenkandidaten) odráža medziinštitucionálnu rovnováhu medzi Európskym parlamentom a Komisiou, čím sa zásadne konsolidovalo a posilnilo prepojenie medzi týmito dvomi inštitúciami, čo viedlo k posilneniu politického charakteru Komisie a čo by zároveň malo viesť k posilneniu parlamentnej kontroly nad jej výkonnými funkciami;

F.

keďže podľa článku 17 Zmluvy o EÚ predsedu Komisie volí Európsky parlament na základe návrhu hláv štátov a predsedov vlád EÚ s ohľadom na výsledky volieb do Európskeho parlamentu; keďže v článku 17 Zmluvy o EÚ sa takisto stanovuje, že rovnaký postup by sa mal dodržať v prípade, že Európsky parlament odmietne navrhovaného kandidáta, a to vrátane konzultácie s Európskym parlamentom;

G.

keďže pred uvedením kolégia komisárov do úradu sa všetci dezignovaní komisári podrobujú vypočutiu a keďže na základe svojho mandátu môže Európsky parlament skúmať záväzky a priority vyjadrené dezignovanými komisármi počas ich vypočutí pri vymenovaní, a to vrátane hodnotenia toho, či ich osobná situácia ich kvalifikuje na plnenie požiadaviek kladených na ich úrad;

H.

keďže v zmluvách sa Európskemu parlamentu priznáva právo hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii ako celku, ale nie o vyslovení nedôvery jej jednotlivým členom;

I.

keďže napriek kolektívnej zodpovednosti kolégia komisárov by mal Európsky parlament zabezpečovať účinný politický dohľad nad individuálnou činnosťou jednotlivých členov Komisie;

J.

keďže nedávne vymenovanie nového generálneho tajomníka Komisie vyvolalo vážne otázky v súvislosti s úlohou a politickým vplyvom vyšších riadiacich pracovníkov Komisie;

K.

keďže pri vymenovaní nového predsedu Komisie a nových komisárov v roku 2019 by sa mal počas obsadzovania funkcie generálneho tajomníka Komisie použiť nový postup, ktorý bude založený na pravidlách;

L.

keďže Komisia má zo zmlúv vyplývajúce povinnosti pravidelne predkladať Európskemu parlamentu tieto správy: každý rok súhrnnú správu o činnosti Únie (článok 249 ZFEÚ); každé tri roky správu o uplatňovaní ustanovení o nediskriminácii a občianstve v Únii (článok 25 ZFEÚ); správu o výsledkoch mnohostranného dohľadu v oblasti hospodárskej politiky (článok 121 ods. 5 ZFEÚ); každé tri roky správu o pokroku v oblasti sociálnej politiky (články 159 a 161 ZFEÚ); každé tri roky správu o pokroku pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (článok 175 ZFEÚ); každý rok správu o výskumnej činnosti v Únii (článok 190 ZFEÚ); každý rok správu o boji proti podvodom (článok 325 ZFEÚ); a vždy pri rokovaní s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami (článok 207 ZFEÚ);

M.

keďže navyše, pokiaľ ide o sekundárnu legislatívu, Komisia má povinnosť skúmať a hodnotiť rôzne smernice a nariadenia a podávať správy o svojich zisteniach;

N.

keďže prijatím Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou Európsky parlament získal ďalší vplyv na formovanie legislatívneho programu, ktorý Komisia každoročne navrhuje vo svojom pracovnom programe;

O.

keďže od prijatia Lisabonskej zmluvy sa Európsky parlament stal skutočným spoluzákonodarcom v oblasti rozpočtu a má zodpovednosť v oblasti udeľovania absolutória Komisii za plnenie rozpočtu Únie;

P.

keďže po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy sa rozšíril vplyv Európskeho parlamentu na kontrolu vonkajších politík EÚ v dôsledku nadobudnutia právomoci odsúhlasovať uzatváranie medzinárodných dohôd, a teda aj práva byť bezodkladne a plne informovaný Komisiou vo všetkých fázach rokovaní o takýchto zmluvách (článok 218 ZFEÚ a článok 50 Zmluvy o EÚ);

Q.

keďže podmienky, za ktorých sa uskutočnili rokovania so Spojeným kráľovstvom o jeho vystúpení z Európskej únie, sú príkladom z hľadiska ich transparentnosti a zapojenia Európskeho parlamentu;

R.

keďže rozsah kontrolnej právomoci Európskeho parlamentu je v prípade delegovaných a vykonávacích aktov veľmi odlišný; keďže Európsky parlament má v prípade delegovaných aktov právo veta alebo právo zrušiť delegovanie, ale v prípade vykonávacích aktov sú jeho možnosti značne obmedzené;

S.

keďže v dôsledku súčasnej inštitucionálnej štruktúry Únie a chýbajúceho presného vymedzenia výkonnej moci v zmluvách je výkonná moc EÚ zložitejšia a rozdelená medzi európsku, vnútroštátnu a regionálnu úroveň;

T.

keďže na riešenie otázky parlamentnej kontroly výkonných funkcií pri vykonávaní európskych právnych predpisov je kľúčová silnejšia spolupráca medzi Európskym parlamentom a národnými a regionálnymi parlamentmi v súlade s ich príslušnými ústavnými právomocami a v súlade s článkom 10 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

U.

keďže transparentnosť a silné zapojenie Európskeho parlamentu do rokovaní so Spojeným kráľovstvom mali pozitívny vplyv na ich výsledok, a to vytvorením atmosféry dôvery a jednoty, a preto by mali slúžiť ako inšpirácia pre budúce praktiky v oblasti medzinárodných rokovaní;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na články 2, 3, 6, 7, 9, 10, 11, 21, 23 a 49 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na články 8, 9, 10, 11, 12, 15, 16, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 67 ods.1, 258, 263, 267 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“) a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

—

so zreteľom na Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou,

—

so zreteľom na stanoviská a kontrolný zoznam zásad právneho štátu Benátskej komisie,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

—

so zreteľom na dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o dodržiavaní Charty základných práv v legislatívnych návrhoch Komisie: metodika systematickej a prísnej kontroly (2),

—

so zreteľom na svoje výročné uznesenia o situácii v oblasti základných práv v EÚ,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (6),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. apríla 2005 s názvom Dodržiavanie Charty základných práv v legislatívnych návrhoch Komisie – Metodika systematickej a prísnej kontroly (COM(2005)0172),

—

so zreteľom na správu Komisie z 29. apríla 2009 o praktickom fungovaní metodiky systematického a dôsledného monitorovania dodržiavania Charty základných práv (COM(2009)0205),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou (COM(2010)0573),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 6. mája 2011 s názvom Operačné usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu, ktoré vypracúva Komisia (SEC(2011)0567),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – Smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

—

so zreteľom na strategicky rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu z 25. júna 2012,

—

so zreteľom na usmernenia Rady z 20. januára 2015 o metodických opatreniach, ktoré sa majú prijať s cieľom overiť súlad so základnými právami v prípravných orgánoch Rady,

—

so zreteľom na usmernenia pre prípravné orgány Rady s názvom Zlučiteľnosť základných práv,

—

so zreteľom na správu zo seminára predsedníctva Rady z 13. mája 2016 s názvom Uplatňovanie Charty základných práv Európskej únie vo vnútroštátnych politikách,

—

so zreteľom na usmernenia Komisie z 19. mája 2015 k analýze vplyvov na ľudské práva v rámci posúdení vplyvu týkajúcich sa iniciatív obchodnej politiky,

—

so zreteľom na výročné správy Komisie o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na výročné kolokviá Komisie o základných právach,

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20. septembra 2016 v spojených veciach C-8/15 P až C-10/15 P, Ledra Advertising Ltd / Európska komisia a Európska centrálna banka (ECB) (8),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 6. novembra 2018 v spojených veciach C-569/16 a C-570/16, Stadt Wuppertal/Maria Elisabeth Bauer a Volker Willmeroth/Martina Broßonn (9),

—

so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie č. 2/13 z 18. decembra 2014 k pristúpeniu Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (10),

—

so zreteľom na stanovisko 4/2018 Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) z 24. septembra 2018 s názvom Výzvy a príležitosti na vykonávanie Charty základných práv,

—

so zreteľom na správy o základných právach Agentúry Európskej únie pre základné práva,

—

so zreteľom na príručku FRA z októbra 2018 s názvom Uplatňovanie Charty základných práv Európskej únie v oblasti práva a tvorby politiky na vnútroštátnej úrovni – usmernenie,

—

so zreteľom na súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, najmä nástroj č. 28 „Základné práva a ľudské práva“,

—

so zreteľom na článok 38 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko generálneho tajomníka Rady Európy z 2. decembra 2016 o iniciatíve Európskej únie na vytvorenie európskeho piliera sociálnych práv,

—

so zreteľom na dokument holandskej delegácie konferencie COSAC o transparentnosti EÚ z novembra 2017 s názvom Otváranie zatvorených dverí: vytvorenie transparentnejšej EÚ pre jej občanov a na list delegácií konferencie COSAC inštitúciám EÚ z 20. decembra 2017 o transparentnosti politického rozhodovania v EÚ,

—

so zreteľom na štúdie „Vykonávanie Charty základných práv v inštitucionálnom rámci EÚ“, „Výklad článku 51 Charty základných práv EÚ: dilema medzi striktnejším alebo širším uplatňovaním charty na vnútroštátne opatrenia“ a „Európska sociálna charta v kontexte vykonávania Charty základných práv EÚ“, ktoré uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky 22. novembra 2016, 15. februára 2016 a 12. januára 2016 (11),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, pozíciu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť vo forme pozmeňujúcich návrhov a stanovisko Výboru pre petície (A8-0051/2019),

A.

keďže Lisabonská zmluva priznala Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) v právnom rámci EÚ štatút primárneho práva, čím získala rovnakú právnu silu ako zmluvy;

B.

keďže v tejto správe sa neposudzuje každé jednotlivé právo uvedené v charte, ale skôr sa analyzuje vykonávanie charty ako nástroja primárneho práva;

C.

keďže sociálne ustanovenia sú kľúčovou súčasťou charty a právnej štruktúry Európskej únie; keďže je dôležité zabezpečiť dodržiavanie základných práv v celej Únii a zdôrazňovať ich význam;

D.

keďže podľa Súdneho dvora EÚ sú základné práva uznané v charte jadrom právnej štruktúry EÚ a ich dodržiavanie je nevyhnutnou podmienkou zákonnosti každého aktu EÚ;

E.

keďže charta zahŕňa v súlade s požiadavkami medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a svojho článku 51 negatívne (neporušovanie) i pozitívne (aktívne presadzovanie) povinnosti, ktoré by sa mali plniť rovnako, aby sa jej ustanoveniam poskytol plný operačný charakter;

F.

keďže článok 51 charty vymedzuje rozsah pôsobnosti charty, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady subsidiarity, pričom sa zohľadňujú právomoci členských štátov a Únie a dodržiavajú obmedzenia právomocí prenesených na Úniu v zmluvách;

G.

keďže z článku 51 ods. 2 charty jasne vyplýva, že chartou sa nerozširuje rozsah pôsobnosti práva Únie nad rámec právomocí Únie, neustanovuje sa žiadna nová právomoc či úloha pre Úniu, ani sa nemenia právomoci a úlohy vymedzené v zmluvách;

H.

keďže inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie sú trvalo viazané chartou, a to aj vtedy, keď konajú mimo právneho rámca EÚ;

I.

keďže na základe článku 51 sa ustanovenia charty vzťahujú na členské štáty iba vtedy, keď vykonávajú právo Únie; keďže však neisté hranice tejto požiadavky spôsobujú, že je ťažké určiť, či a ako sa charta konkrétne uplatňuje;

J.

keďže potenciál sociálnych a hospodárskych práv stanovených v charte nebol doteraz primerane využitý; keďže dodržiavanie sociálnych práv nie je len etickým imperatívom a právnou povinnosťou, ale aj ekonomickou nevyhnutnosťou, ako sa pripomína v stanovisku generálneho tajomníka Rady Európy;

K.

keďže v článku 6 Zmluvy o EÚ sa takisto zdôrazňuje, že základné práva tak, ako sú zaručené EDĽP, musia predstavovať všeobecné zásady práva Únie;

L.

keďže článok 151 ZFEÚ odkazuje na základné sociálne práva tak, ako sú stanovené v Európskej sociálnej charte;

M.

keďže štúdia o vykonávaní Charty základných práv v inštitucionálnom rámci EÚ (12), vypracovaná 22. novembra 2016, sa okrem iného venuje významu charty z hľadiska činností Komisie vykonávaných podľa Zmluvy o zriadení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (zmluva o EMS) a v kontexte európskeho semestra; keďže pri správe hospodárskych záležitostí Únie sa venuje len málo pozornosti sociálnym právam stanoveným v charte; keďže tieto práva sa musia považovať za skutočné základné práva;

N.

keďže záväzok v Európskom pilieri sociálnych práv, pokiaľ ide o poskytovanie nových a účinnejších práv pre občanov v oblastiach rovnakých príležitostí a prístupu na trh práce, spravodlivých pracovných podmienok, sociálnej ochrany a začleňovania, ďalej posilňuje práva zakotvené v charte;

O.

keďže zásada rodovej rovnosti je základnou hodnotou EÚ a je zakotvená v zmluvách EÚ a charte; keďže článok 8 ZFEÚ stanovuje zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, pretože uvádza, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“;

P.

keďže transparentnosť legislatívnych a rozhodovacích procesov EÚ je logickým vyústením práva na dobrú správu vecí verejných stanoveného v článku 41 charty a základným predpokladom na to, aby občania mohli posúdiť a riadne monitorovať vykonávanie charty inštitúciami EÚ;

Q.

keďže podpora širokého spektra práv ustanovených v charte – od občianskych a politických až po sociálne a hospodárske práva a práva tretej generácie – zo strany inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie by bola zásadným impulzom pre rozvoj európskej verejnej sféry a konkrétnym vyjadrením koncepcie európskeho občianstva a účastníckeho rozmeru EÚ zakotveného v zmluvách;

R.

keďže FRA vo svojich stanoviskách s názvom Zlepšenie prístupu k prostriedkom nápravy v oblasti podnikania a ľudských práv na úrovni EÚ (13) a Výzvy a príležitosti v súvislosti s Chartou základných práv (14) vypracovala niekoľko odporúčaní týkajúcich sa účinného vykonávania charty;

S.

keďže v článku 24 charty sa stanovujú práva dieťaťa a povinnosť verených orgánov a súkromných inštitúcií v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa;

T.

keďže v článku 14 charty sa zdôrazňuje právo každého dieťaťa na spravodlivé vzdelávanie;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o autonómnych zbraňových systémoch (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o rovnosti jazykov v digitálnom veku (4),

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 6. júna 2018, ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 (COM(2018)0434),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2018/1488 z 28. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku (5),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0019/2019),

A.

keďže transparentne a eticky využívaná umelá inteligencia a robotika majú potenciál obohatiť naše životy a rozšíriť naše spôsobilosti, a to vo vzťahu k jednotlivcom, ako aj pokiaľ ide o spoločné blaho;

B.

keďže umelá inteligencia sa rýchlo rozvíja a je už niekoľko rokov súčasťou nášho každodenného života; keďže umelá inteligencia a robotika podporujú inovácie, vedú k novým obchodným modelom a zohrávajú kľúčovú úlohu pri transformácii našich spoločností a digitalizácii našich hospodárstiev v mnohých odvetviach, ako je priemysel, zdravotná starostlivosť, stavebníctvo a doprava;

C.

keďže rastúca integrácia robotiky do ľudských systémov si vyžaduje rozhodné politické vedenie, pokiaľ ide o to, ako maximalizovať výhody a minimalizovať riziká pre spoločnosť a zabezpečiť bezpečný, spravodlivý rozvoj umelej inteligencie;

D.

keďže umelá inteligencia je jednou zo strategických technológií pre 21. storočie v celosvetovom i európskom meradle a prináša pozitívnu zmenu pre európske hospodárstvo, ktorá umožňuje inováciu, produktivitu, konkurencieschopnosť a blahobyt;

E.

keďže približne štvrtinu všetkých priemyselných robotov a polovicu všetkých robotov v odborných službách vo svete vyrábajú európske spoločnosti, a keďže EÚ preto už má dôležité aktíva, na ktorých by mala založiť svoju európsku priemyselnú politiku;

F.

keďže umelá inteligencia a robotika majú potenciál pretvoriť viaceré odvetvia a zvýšiť efektívnosť výroby a zároveň zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a MSP na celosvetovej úrovni; keďže dostupnosť rozsiahlych súborov údajov a testovacích a experimentálnych zariadení má veľký význam pre rozvoj umelej inteligencie;

G.

keďže spoločným prístupom sa uľahčí rozvoj technológií umelej inteligencie v prospech spoločnosti a zároveň sa budú riešiť výzvy, ktoré tieto technológie prinášajú, s cieľom podporiť inovácie, zlepšiť kvalitu produktov a služieb podporovaných umelou inteligenciou, zlepšiť skúsenosti spotrebiteľov a dôveru v technológie v oblasti umelej inteligencie a robotiku a zabrániť fragmentácii vnútorného trhu;

H.

keďže výkonnosť výpočtovej techniky sa musí udržať na poprednej úrovni v Únii, ktorá by mala poskytovať príležitosti pre dodávateľské odvetvie EÚ a zvyšovať svoju účinnosť pri transformácii technologického vývoja na produkty a služby orientované na dopyt, ktorých hnacím motorom sú aplikácie, čo povedie k ich rozsiahlemu zavádzaniu do nových aplikácií založených na umelej inteligencii;

I.

keďže je naliehavo potrebný koordinovaný prístup na európskej úrovni, aby EÚ bola schopná súťažiť s masívnymi investíciami, ktoré uskutočnili tretie krajiny, najmä USA a Čína;

J.

keďže 25. apríla 2018 (6) sa Komisia zaviazala navrhnúť európsky prístup k umelej inteligencii vypracovaním návrhov usmernení týkajúcich sa umelej inteligencie v spolupráci so zainteresovanými stranami v rámci aliancie pre umelú inteligenciu, skupiny expertov v oblasti umelej inteligencie, s cieľom podporiť aplikácie a podniky v Európe, ktoré sú podporované umelou inteligenciou;

K.

keďže súčasné pravidlá a postupy by sa mali preskúmať a v prípade potreby upraviť tak, aby zohľadňovali umelú inteligenciu a robotiku;

L.

keďže európsky rámec pre umelú inteligenciu sa musí rozvíjať pri plnom rešpektovaní práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie, a najmä pokiaľ ide o zásady ochrany údajov, súkromia a bezpečnosti;

M.

keďže vývoj v oblasti umelej inteligencie môže a mal by byť navrhnutý tak, aby zachovával dôstojnosť, autonómiu a sebaurčenie jednotlivca;

N.

keďže vo svojom uznesení zo 16. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky Európsky parlament vyzval Komisiu, aby navrhla ucelený právny rámec týkajúci sa rozvoja robotiky vrátane autonómnych systémov a inteligentných autonómnych robotov;

O.

keďže rozvoj umelej inteligencie a robotiky musí zahŕňať spoločnosť ako celok; keďže v roku 2017 však vidiecke oblasti boli naďalej vo veľkej miere vylúčené z výhod umelej inteligencie, pretože 8 % domácností nebolo pokrytých žiadnou pevnou sieťou a 53 % domácností nebolo pokrytých prístupovou sieťou novej generácie (VDSL, Cable Docsis 3.0 alebo FTTP);

P.

keďže rozvoj služieb a produktov podporovaných umelou inteligenciou si vyžaduje pripojiteľnosť, voľný tok údajov a dostupnosť údajov v rámci EÚ; keďže používanie vyspelých techník hĺbkovej analýzy údajov v produktoch a službách môže pomôcť zvýšiť kvalitu rozhodovania, a tým rozšíriť výber pre spotrebiteľov, a zlepšiť výkonnosť podnikov;

Q.

keďže technologický vývoj v oblasti inteligentných výrobkov a služieb môže byť prínosom pre vedomostnú ekonomiku, ktorá je založená na množstve, kvalite a dostupnosti informácií, ktoré sú k dispozícii, a môže tak viesť k lepšiemu prispôsobeniu sa potrebám spotrebiteľov;

R.

keďže kybernetická bezpečnosť je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby údaje neboli úmyselne poškodené alebo zneužité s cieľom poškodiť občanov alebo podniky prostredníctvom umelej inteligencie, čo by ohrozilo dôveru priemyslu a spotrebiteľov v umelú inteligenciu; keďže vývoj v oblasti umelej inteligencie zvyšuje závislosť od týchto systémov, pokiaľ ide o prijímanie opatrení a rozhodnutí, čo si následne vyžaduje, aby sa na tieto systémy vzťahovali vysoké normy kybernetickej odolnosti v EÚ na ochranu pred porušovaním a zlyhaniami kybernetickej bezpečnosti;

S.

keďže trend smerom k automatizácii vyžaduje, aby osoby zapojené do vývoja a komercializácie aplikácií umelej inteligencie hneď od začiatku stavali na bezpečnosti a etike, a tým uznali, že musia byť pripravení prijať právnu zodpovednosť za kvalitu technológie, ktorú vyvíjajú;

T.

keďže budovanie dôveryhodného ekosystému pre vývoj technológií v oblasti umelej inteligencie by malo byť založené na štruktúre politiky v oblasti údajov; keďže to znamená vytvorenie programov bezproblémového a zjednodušeného zberu a riadenia údajov na účely vzdelávacieho výskumu, ktoré umožnia rozvoj umelej inteligencie v mnohých oblastiach: v medicínskom, finančnom, biologickom, energetickom, priemyselnom, chemickom alebo verejnom sektore; keďže ekosystém umelej inteligencie založený na údajoch by mohol zahŕňať celoeurópske iniciatívy založené na otvorených normách a vzájomnom uznávaní osvedčení a transparentných pravidlách interoperability;

U.

keďže používanie umelej inteligencie samo osebe nezaisťuje pravdu či spravodlivosť, pretože zaujatosť môže vzniknúť v dôsledku spôsobu zberu údajov a tým, ako je algoritmus napísaný, a môže vyplynúť zo zaujatosti prítomnej v spoločnosti; keďže kvalita údajov spoločne s algoritmickým návrhom a procesom neustáleho prehodnocovania by mali zabrániť zaujatosti;

V.

keďže umelá inteligencia a robotika by sa mali rozvíjať a zavádzať prístupom zameraným na človeka s cieľom podporiť ľudí v práci a v domácnosti; keďže umelá inteligencia môže byť použitá aj na zabránenie tomu, aby ľudia museli vykonávať nebezpečné zamestnania;

W.

keďže ďalší vývoj a intenzívnejšie využívanie automatizovaného a algoritmického rozhodovania má nepochybne vplyv na voľby, ktoré jednotlivec (napr. obchodník alebo používateľ internetu) a správny, súdny alebo iný orgán verejnej moci uskutočňujú pri prijímaní konečného rozhodnutia spotrebiteľského, obchodného alebo úradného charakteru; keďže bezpečnostné záruky a možnosť kontroly a overovania zo strany človeka musia byť začlenené do procesu automatizovaného a algoritmického rozhodovania;

X.

keďže strojové učenie prináša aj výzvy z hľadiska zabezpečenia nediskriminácie, riadneho postupu, transparentnosti a zrozumiteľnosti v rozhodovacích procesoch;

Y.

keďže umelá inteligencia predstavuje významný nástroj na riešenie globálnych spoločenských výziev a keďže členské štáty by preto mali prostredníctvom svojej verejnej politiky podporovať investície, sprístupňovať finančné prostriedky, ktoré sú dostupné pre výskum a vývoj, a riešiť prekážky rozvoja a zavádzania umelej inteligencie;

Z.

keďže komerčné platformy umelej inteligencie prešli z testovania na skutočné použitie v oblasti zdravia, životného prostredia, energetiky a dopravy; keďže techniky strojového učenia sú jadrom všetkých hlavných webových platforiem a aplikácií veľkých dát;

AA.

keďže európski výskumní pracovníci a spoločnosti sa podieľajú na širokom spektre tém v rámci blockchainu, ktoré sa týkajú dodávateľského reťazca, služieb verejnej správy, financií, internetu vecí, zdravotnej starostlivosti, médií, inteligentných miest, energetiky a dopravy; keďže Európa je silným aktérom v dôležitých oblastiach týkajúcich sa blockchainu, ako je umelá inteligencia; keďže blockchain môže zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní európskej inovácie;

AB.

keďže technológie kybernetickej bezpečnosti, ako je digitálna identita, kryptografia alebo detekcia neoprávneného vniknutia, a ich aplikácia v oblastiach, ako sú financie, priemysel 4.0, energetika, doprava, zdravotná starostlivosť a elektronická verejná správa, sú nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a dôveryhodnosti online činností a transakcií vykonávaných občanmi, verejnou správou či spoločnosťami;

AC.

keďže hĺbková analýza textu a údajov slúži ako základ pre aplikácie umelej inteligencie a strojového učenia a je nevyhnutná pre MSP a startupy, pretože im umožňuje prístup k veľkým množstvám údajov na učenie algoritmov umelej inteligencie;

AD.

keďže umelá inteligencia by sa mohla ukázať ako veľmi energeticky náročná; keďže vzhľadom na to je dôležité používať výdobytky umelej inteligencie so zreteľom na existujúce ciele EÚ v oblasti energetickej účinnosti a obehového hospodárstva;

AE.

keďže umelá inteligencia by mala plne podporovať všetky európske jazyky, aby všetkým Európanom poskytla rovnakú príležitosť využívať výhody moderného vývoja umelej inteligencie v rámci viacjazyčnej európskej informačnej spoločnosti;

AF.

keďže v priemysle a službách spojených s vyspelými technológiami je umelá inteligencia mimoriadne dôležitá pre to, aby sa z Európy mohol stať kontinent startupov, a to tak, že na tvorbu rastu bude využívať najnovšie technológie, najmä v oblasti zdravotníckych technológií, služieb a programov zdravotnej starostlivosti, objavovania liekov, robotickej chirurgie a chirurgie s asistenciou robota, liečby chronických ochorení a medicínskeho zobrazovania a vedenia záznamov, zabezpečujúc udržateľné životné prostredie a výrobu bezpečných potravín; keďže Európa v súčasnosti zaostáva vo výskume a patentovaní v oblasti umelej inteligencie za Severnou Amerikou a Áziou;

AG.

keďže rozvoj technológií umelej inteligencie môže pomôcť zlepšiť životy ľudí s chronickými chorobami a so zdravotným postihnutím a riešiť sociálne výzvy, napríklad starnutie obyvateľstva, a to zabezpečením presnejšej a účinnejšej zdravotnej technológie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti;

AH.

keďže existujú široké možnosti uplatnenia umelej inteligencie a robotiky v oblasti lekárskej starostlivosti, ako napríklad správa zdravotných záznamov a údajov, vykonávanie opakujúcich sa úkonov (analýza testov, röntgenových snímok, CT vyšetrení, zadávanie údajov), navrhovanie liečebných postupov, digitálne konzultácie (napríklad lekárska konzultácia na základe osobnej anamnézy a bežných lekárskych poznatkov), virtuálne zdravotné sestry, riadenie predpisovania liekov, vytváranie liekov, presné medicínske postupy (ako je genetické a genomické hľadanie mutácií a spojení s chorobami na základe informácií v DNA), monitorovanie zdravia, analýza systému zdravotnej starostlivosti a ďalšie uplatnenia.;

AI.

keďže prístupnosť neznamená rovnaké služby a zariadenia pre všetkých; keďže prístupnosť umelej inteligencie a robotiky je založená na inkluzívnom plánovaní a návrhu; keďže potreby užívateľov, ich želania a skúsenosti musia byť východiskovým bodom návrhu;

AJ.

keďže vznikajú vážne etické, psychologické a právne otázky, pokiaľ ide o autonómnosť robotov, ich zjavný nedostatok ľudskej empatie a vplyv na vzťah medzi lekárom a pacientom, ktorými sa EÚ ešte riadne nezaoberala, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov pacienta, zodpovednosť a nové ekonomické a zamestnanecké vzťahy, ktoré to prinesie; keďže autonómnosť možno ako takú v plnej miere prisúdiť len ľudským bytostiam; keďže je potrebné zabezpečiť solídny právny a etický rámec pre umelú inteligenciu;

AK.

keďže zavádzanie umelej inteligencie musí najmä v oblasti zdravia vždy vychádzať zo zásady zodpovednosti „človek obsluhuje stroj“;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

95.

96.

97.

98.

99.

100.

101.

102.

103.

104.

105.

106.

107.

108.

109.

110.

111.

112.

113.

114.

115.

116.

117.

118.

119.

120.

121.

122.

123.

124.

125.

126.

127.

128.

129.