PRÍLOHA I

Príslušné akty Únie v oblasti zručností, vzdelávania a odbornej prípravy

---

(1)  Ú. v. EÚ C191, 1.7.2011, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C417, 15.12.2015, s. 25.

(4)  Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 189, 15.6.2017, s. 15.

(6)  Ú. v. EÚ C 423, 9.12.2017, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 112, 2.5.2018, s. 42.

(8)  Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ C 195, 7.6.2018, s. 7.

(10)  Ú. v. EÚ C 444, 10.12.2018, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 189, 5.6.2019, s. 23.

(12)  Ú. v. EÚ C 389, 18.11.2019, s. 1.

(13)  13432/19.

(14)  COM(2019) 650 final.

PRÍLOHA II

Rámec EQAVET

Časť A. Orientačné deskriptory rámca EQAVET

V tejto prílohe sa navrhujú orientačné deskriptory zamerané na podporu členských štátov a poskytovateľov OVP, ako to považujú za vhodné, pri vykonávaní rámca EQAVET. Sú rozdelené podľa fáz cyklu kvality: Plánovanie – vykonávanie – hodnotenie – preskúmanie. Môžu sa uplatňovať na počiatočné aj ďalšie OVP a sú uplatniteľné na všetky vzdelávacie prostredia: školské vzdelávanie a učenie sa prácou vrátane systémov učňovskej prípravy.

Kritériá kvality	Orientačné deskriptory na úrovni systému OVP	Orientačné deskriptory na úrovni poskytovateľov OVP
V plánovaní je vyjadrená spoločná strategická vízia príslušných zainteresovaných strán a sú v ňom obsiahnuté jasne určené konečné/priebežné ciele, činnosti a ukazovatele.	Konečné/priebežné ciele OVP sú opísané pre strednodobý a dlhodobý výhľad a sú prepojené s európskymi cieľmi a cieľmi udržateľného rozvoja so zreteľom na aspekty environmentálnej udržateľnosti. Sociálni partneri a všetky ostatné relevantné zainteresované strany sa podieľajú na stanovení konečných a priebežných cieľov OVP na rôznych úrovniach. Ciele sa stanovujú a monitorujú prostredníctvom osobitných ukazovateľov (kritériá úspešnosti). Sú vytvorené mechanizmy a postupy zisťovania potrieb odbornej prípravy na trhu práce a v spoločnosti.	V miestnych cieľoch stanovených poskytovateľmi OVP sú premietnuté európske, vnútroštátne a regionálne konečné/priebežné ciele politiky OVP. Sú stanovené jasné konečné/priebežné ciele, ktoré sa monitorujú, a programy sú navrhnuté tak, aby tieto ciele splnili. Uskutočňujú sa priebežné konzultácie so sociálnymi partnermi a všetkými ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom určiť osobitné miestne/individuálne potreby. Povinnosti v oblasti riadenia a rozvoja kvality sú jasne pridelené. Zamestnanci sa včas podieľajú na plánovaní aj s ohľadom na rozvoj kvality.
	Je vypracovaná informačná politika na zabezpečenie optimálneho sprístupňovania výsledkov kvality so zreteľom na vnútroštátne/regionálne požiadavky na ochranu údajov. Sú stanovené normy a usmernenia na uznávanie, potvrdzovanie a certifikáciu kompetencií jednotlivcov. Kvalifikácie získané v rámci OVP sú opísané pomocou vzdelávacích výstupov. Sú vytvorené mechanizmy na zabezpečenie kvality návrhu, posúdenia a preskúmania kvalifikácií. Programy OVP sú navrhnuté tak, aby umožňovali flexibilné vzdelávacie dráhy a rýchlo reagovali na meniace sa potreby trhu práce.	Poskytovatelia plánujú iniciatívy zamerané na spoluprácu s príslušnými zainteresovanými stranami. Príslušné zainteresované strany sa podieľajú na procese analýzy miestnych potrieb. Poskytovatelia OVP majú jasný a transparentný systém zabezpečenia kvality. Opatrenia sú navrhnuté tak, aby sa zabezpečil súlad s pravidlami ochrany údajov.
Vykonávacie plány sú vypracované na základe konzultácie so zainteresovanými stranami a obsahujú jasne stanovené zásady.	Vykonávacie plány sú vypracované v spolupráci so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi OVP a inými príslušnými zainteresovanými stranami na rôznych úrovniach. Vykonávacie plány zahŕňajú posúdenie potrebných zdrojov, možnosti používateľov a nástroje a usmernenia potrebné na podporu. Usmernenia a normy sú vypracované pre vykonávanie na rôznych úrovniach. Tieto usmernenia a normy zahŕňajú posudzovanie, potvrdzovanie a certifikáciu kvalifikácií. Vykonávacie plány zahŕňajú osobitnú podporu na odbornú prípravu učiteľov a školiteľov, a to aj pokiaľ ide o digitálne zručnosti a environmentálnu udržateľnosť.	Zdroje sú interne primerane zosúladené/priradené na účely dosiahnutia cieľov stanovených vo vykonávacích plánoch. Na účely vykonávanie plánovaných činností sa výslovne podporujú relevantné a začleňujúce partnerstvá vrátane partnerstiev medzi učiteľmi a školiteľmi. V strategickom pláne rozvoja kompetencií zamestnancov sa stanovuje potreba odbornej prípravy učiteľov a školiteľov. Zamestnanci absolvujú pravidelnú odbornú prípravu a rozvíjajú spoluprácu s príslušnými externými zainteresovanými stranami na podporu posilňovania kapacít a zlepšovania kvality a na zlepšenie výsledkov.
	Povinnosti poskytovateľov OVP v procese vykonávania sú jasne opísané a transparentne vyjadrené. Je vypracovaný vnútroštátny a/alebo regionálny rámec zabezpečenia kvality, ktorý obsahuje usmernenia a normy kvality na úrovni poskytovateľov OVP na podporu trvalého zlepšovania a samoregulácie.	Programy poskytovateľov OVP umožňujú študentom, aby dosiahli očakávané vzdelávacie výstupy a zapojili sa do vzdelávacieho procesu. Poskytovatelia OVP reagujú na vzdelávacie potreby jednotlivcov, pričom sa vo svojom prístupe zameriavajú na študentov tak, aby im umožnili dosiahnuť očakávané vzdelávacie výstupy. Poskytovatelia OVP podporujú inovácie vo vzdelávaní a metódach vzdelávania v školách a na pracovisku, a pritom využívajú digitálne technológie a nástroje dištančného vzdelávania. Poskytovatelia OVP používajú platné, presné a spoľahlivé metódy na posúdenie vzdelávacích výstupov jednotlivcov.
Pravidelne sa vykonáva hodnotenie výsledkov a procesov na základe merania.	Je vypracovaná metodika hodnotenia, ktorá zahŕňa interné a externé hodnotenie. Účasť zainteresovaných strán v procese monitorovania a hodnotenia je schválená a jasne opísaná. Vnútroštátne/regionálne normy a postupy zlepšenia a zabezpečenia kvality sú relevantné a primerané potrebám sektora. Systémy sú podľa potreby predmetom sebahodnotenia, interného a externého preskúmania.	Na základe vnútroštátnych a regionálnych predpisov/rámcov alebo na základe iniciatívy poskytovateľov OVP sa pravidelne vykonáva sebaposúdenie/sebahodnotenie, ktoré sa vzťahuje aj na digitálnu pripravenosť a environmentálnu udržateľnosť inštitúcií OVP. Hodnotenie a preskúmanie zahŕňajú procesy a výsledky/výstupy vzdelávania a odbornej prípravy vrátane posudzovania spokojnosti študentov, ako aj dosiahnutých výsledkov a spokojnosti zamestnancov.
	Sú zavedené systémy včasného varovania. Uplatňujú sa ukazovatele dosiahnutých výsledkov. Uskutočňuje sa relevantný, pravidelný a súvislý zber údajov s cieľom merať dosiahnuté úspechy a určiť oblasti na zlepšenie. Je vypracovaná primeraná metodika zberu údajov, napr. dotazníky a ukazovatele/škály meradiel.	Hodnotenie a preskúmanie zahŕňa zber a používanie údajov a primerané a účinné mechanizmy na zapojenie interných a externých zainteresovaných strán. Sú zavedené systémy včasného varovania.
Preskúmanie	Sú vymedzené a používajú sa postupy, mechanizmy a nástroje na vykonanie preskúmania s cieľom zlepšiť kvalitu poskytovania vzdelávania na všetkých úrovniach. Procesy sa pravidelne preskúmavajú a vypracúvajú sa akčné plány na dosiahnutie zmien. Systémy sa zodpovedajúcim spôsobom upravujú. Informácie o výsledkoch hodnotenia sú sprístupňované verejnosti.	Zbiera sa spätná väzba od študentov o ich individuálnych skúsenostiach s učením sa a o prostredí na učenie sa a na vyučovanie. Spolu so spätnou väzbou od učiteľov, školiteľov a všetkých ostatných relevantných zainteresovaných strán sa tieto informácie využívajú na usmernenie ďalších činností. Informácie o výsledkoch preskúmania sú dostupné širokej verejnosti. Postupy spätnej väzby a preskúmania sú súčasťou strategického procesu vzdelávania v organizácii, podporujú rozvoj poskytovania kvalitného vzdelávania a zlepšujú príležitosti pre študentov. Výsledky/výstupy procesu hodnotenia sa prerokúvajú s príslušnými zainteresovanými stranami a zavádzajú sa vhodné akčné plány.

Časť B. Referenčný súbor ukazovateľov rámca EQAVET

V tomto oddiele sa navrhuje súbor referenčných ukazovateľov, ktoré sa môžu použiť na podporu zlepšovania hodnotenia a zlepšovania kvality vnútroštátnych/regionálnych systémov OVP a/alebo poskytovateľov OVP pri vykonávaní rámca EQAVET.

Ukazovateľ	Druh ukazovateľa	Účel politiky
Zastrešujúce ukazovatele zabezpečenia kvality
Číslo 1
Dôležitosť systémov zabezpečenia kvality pre poskytovateľov OVP: a) podiel poskytovateľov OVP uplatňujúcich interné systémy zabezpečenia kvality stanovené zákonom/z vlastnej iniciatívy; b) podiel akreditovaných poskytovateľov OVP.	Kontextový ukazovateľ/ukazovateľ vstupov	Podporovať kultúru zvyšovania kvality na úrovni poskytovateľov OVP. Zvýšiť transparentnosť kvality odbornej prípravy. Zlepšiť vzájomnú dôveru pri poskytovaní odbornej prípravy.
Číslo 2
Investície do odbornej prípravy učiteľov a školiteľov: a) podiel učiteľov a školiteľov zúčastňujúcich sa na ďalšej odbornej príprave; b) výška investovaných prostriedkov, a to aj do digitálnych zručností.	Ukazovateľ vstupov/procesov	Podporovať zodpovednosť učiteľov a školiteľov v procese rozvoja kvality v oblasti OVP. Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na meniace sa požiadavky trhu práce. Posilniť budovanie kapacít na individuálne vzdelávanie. Zlepšiť výsledky študentov.
Ukazovatele podporujúce ciele kvality pre politiky OVP
Číslo 3
Miera účasti na programoch OVP: Počet účastníkov v programoch OVP (1) podľa druhu programu a individuálnych kritérií (2).	Ukazovateľ vstupov/procesov/výstupov	Získať základné informácie na úrovni systémov OVP a na úrovni poskytovateľov OVP o atraktívnosti OVP. Cieľová podpora zvýšenia prístupu k OVP vrátane znevýhodnených skupín.
Číslo 4
Miera úspešného absolvovania programov OVP: Počet osôb, ktoré úspešne dokončili/predčasne ukončili programy OVP podľa druhu programu a individuálnych kritérií.	Ukazovateľ procesov/výstupov/výsledkov	Získať základné informácie o dosiahnutých výsledkoch vzdelávania a kvalite procesov odbornej prípravy. Vypočítať podiel osôb, ktoré ukončili program predčasne, v porovnaní s mierou účasti. Podporovať úspešné dokončenie ako jeden z hlavných cieľov kvality OVP. Podporovať poskytovanie prispôsobenej odbornej prípravy, a to aj pre znevýhodnené skupiny.
Číslo 5
Miera pracovného zaradenia osôb, ktoré sa zúčastnili na OVP: a) pracovné zaradenie študentov, ktorí sa zúčastnili na OVP, v určenej lehote po dokončení odbornej prípravy, podľa druhu programu a individuálnych kritérií (3); b) podiel zamestnaných študentov v určenej lehote po dokončení odbornej prípravy, podľa druhu programu a individuálnych kritérií.	Ukazovateľ výsledkov	Podporovať zamestnateľnosť. Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na zmeny dopytu na trhu práce. Podporovať poskytovanie prispôsobenej odbornej prípravy, a to aj pre znevýhodnené skupiny.
Číslo 6
Využívanie nadobudnutých zručností na pracovisku: a) informácie o zamestnaní získanom jednotlivcami po dokončení odbornej prípravy, podľa druhu odbornej prípravy a individuálnych kritérií; b) miera spokojnosti jednotlivcov a zamestnávateľov so získanými zručnosťami/kompetenciami.	Ukazovateľ výsledkov (kombinácia kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov)	Zvyšovať zamestnateľnosť. Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na zmeny dopytu na trhu práce. Podporovať poskytovanie prispôsobenej odbornej prípravy, a to aj pre znevýhodnené skupiny.
Kontextové informácie
Číslo 7
Miera nezamestnanosti (4) podľa individuálnych kritérií	Kontextový ukazovateľ	Základné informácie pre politické rozhodnutia na úrovni systémov OVP
Číslo 8
Výskyt zraniteľných skupín: a) percento účastníkov OVP klasifikovaných ako znevýhodnené skupiny (v určenom regióne alebo spádovej oblasti) podľa veku a pohlavia; b) miera úspešnosti znevýhodnených skupín podľa veku a pohlavia.	Kontextový ukazovateľ	Základné informácie pre politické rozhodnutia na úrovni systémov OVP Podporovať prístup znevýhodnených skupín k OVP. Podporovať poskytovanie prispôsobenej odbornej prípravy pre znevýhodnené skupiny.
Číslo 9
Mechanizmy na určenie potrieb odbornej prípravy na trhu práce: a) informácie o mechanizmoch zriadených na zisťovanie meniacich sa požiadaviek na rôznych úrovniach; b) dôkazy o používaní takýchto mechanizmov a ich účinnosti.	Kontextový ukazovateľ/ukazovateľ vstupov (kvalitatívne informácie)	Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na zmeny dopytu na trhu práce. Podporovať zamestnateľnosť.
Číslo 10
Programy používané na podporu lepšieho prístupu k OVP a nposkytovanie usmernení pre (potenciálnych) študentov OVP: a) informácie o existujúcich programoch na rôznych úrovniach; b) dôkazy o ich účinnosti.	Ukazovateľ procesov (kvalitatívne informácie)	Podporovať prístup k OVP aj pre znevýhodnené skupiny. Poskytovať usmernenia pre (potenciálnych) študentov OVP. Podporovať poskytovanie prispôsobenej odbornej prípravy.

---

(1)  V prípade počiatočnej odbornej prípravy: na to, aby sa študent považoval za účastníka, je potrebné obdobie 6 týždňov. V prípade celoživotného vzdelávania: percentuálny podiel populácie prijatej do formálnych programov OVP.

(2)  Okrem základných informácií o pohlaví a veku sa môžu uplatňovať ďalšie sociálne kritériá, napr. osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, migranti, osoby so zdravotným postihnutím, dĺžka nezamestnanosti.

(3)  V prípade počiatočnej odbornej prípravy: vrátane informácií o pracovnom zaradení študentov, ktorí predčasne ukončili dochádzku.

(4)  Definícia podľa MOP: nezamestnané osoby vo veku 15 –74 rokov, ktoré si aktívne hľadajú prácu a sú pripravené nastúpiť do zamestnania.

PRÍLOHA

Zoznam skratiek

Správcovia AIF – správcovia alternatívnych investičných fondov;

Nástroje AT1 – nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 v zmysle článku 52 ods. 1 nariadenia o kapitálových požiadavkách;

BRRD (smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk) – smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (1) zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 (2);

BRRD I – smernica 2014/59/EÚ, bez zmien;

CBR – požiadavka na kombinovaný vankúš podľa vymedzenia uvedeného v článku 128 bode 6 smernice o kapitálových požiadavkách;

Kapitál CET1 – vlastný kapitál Tier 1 v zmysle článku 50 nariadenia o kapitálových požiadavkách;

CRD (smernica o kapitálových požiadavkách) – smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (3) zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 (4);

CRR (nariadenie o kapitálových požiadavkách) – nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5) zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 (6);

EBA – Európsky orgán pre bankovníctvo;

ESMA – Európsky orgán pre cenné papiere a trhy;

Externá MREL – minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá sa uplatňuje na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, v zmysle článku 45e smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk;

G-SII – globálna systémovo významná inštitúcia;

Interná MREL – minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá sa uplatňuje na dcérske spoločnosti subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo subjektov tretích krajín, ktoré však samy nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, v zmysle článku 45f smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk;

M-MDA – maximálna rozdeliteľná suma súvisiaca s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v zmysle článku 16a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk;

MiFID – smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (7);

MPE – riešenie krízových situácií vo viacerých okamihoch;

MREL – minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky;

NCWO – zásada, že žiadny veriteľ sa v rámci riešenia krízovej situácie nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia, než do akého by sa dostal v rámci bežného konkurzného konania;

SEL – podriadené oprávnené záväzky, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 72a nariadenia o kapitálových požiadavkách, s výnimkou tých, ktoré sú stanovené v článku 72a ods. 1 písm. b) a v článku 72b ods. 3 až 5 nariadenia o kapitálových požiadavkách;

Jednotná rada – Jednotná rada pre riešenie krízových situácií;

SRM – jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií;

SRMR (nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií) – nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (8) zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 (9);

SRMR I – nariadenie (EÚ) č. 806/2014, bez zmien;

TEM – veľkosť celkovej expozície vypočítaná v súlade s článkami 429 a 429a nariadenia o kapitálových požiadavkách;

Nástroje kapitálu T2 – nástroje kapitálu Tier 2 v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 73 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk;

TLAC – celková kapacita na absorpciu strát;

Minimálna požiadavka na TLAC – harmonizovaná minimálna úroveň normy TLAC pre inštitúcie G-SII v zmysle článkov 92a a 92b nariadenia o kapitálových požiadavkách a článku 45d ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk;

Norma TLAC – hlavné prvky celkovej kapacity na absorpciu strát uverejnené Radou pre finančnú stabilitu v novembri 2015;

Banky najvyššieho stupňa – subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a ktoré sú súčasťou skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, s aktívami prevyšujúcimi 100 miliárd EUR v zmysle článku 45c ods. 5 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk;

TREA – celková hodnota rizikovej expozície vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia o kapitálových požiadavkách;

PKIPCP – podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov.

Pokiaľ nie je ustanovené inak, všetky odkazy na právne ustanovenia v tejto prílohe sa majú chápať ako odkazy na právne ustanovenia smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

A.   OTÁZKY SÚVISIACE S VYMEDZENÍM POJMOV

1.   Otázka (článok 2)

Patria do „podriadených oprávnených nástrojov“ vymedzených v článku 2 ods. 1 bode 71b aj „podriadené oprávnené záväzky“ uvedené v článku 44a?

Odpoveď

„Podriadené oprávnené záväzky“ v zmysle článku 44a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk tvoria súčasť pojmu „podriadené oprávnené nástroje“, ktorý je vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 71b smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Pojem „podriadené oprávnené nástroje“ je širší než pojem „podriadené oprávnené záväzky“, pretože „podriadené oprávnené nástroje“ zahŕňajú aj nástroje kapitálu T2 spĺňajúce podmienky článku 72a ods. 1 písm. b) nariadenia o kapitálových požiadavkách.

2.   Otázka (článok 2)

Ktoré subjekty z tretích krajín by mali byť pri uplatnení vymedzenia pojmu „skupina, ktorej krízová situácia sa rieši“ z článku 2 ods. 1 bodu 83b začlenené do skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a za akých podmienok?

Odpoveď

Začlenenie alebo nezačlenenie subjektov z tretích krajín do skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, závisí od stratégie riešenia krízových situácií ustanovenej v pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Táto stratégia sa určuje na základe rozhodnutia príslušného orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 12 ods. 1 a ods. 3 a článkom 45e ods. 2 in fine.

Ak sa v pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny ustanovuje, že v prípade zlyhania dcérskej spoločnosti v tretej krajine poskytne tejto dcérskej spoločnosti podporu materská spoločnosť v Únii, mala by byť začlenená do skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, vedenej danou materskou spoločnosťou v Únii. Na druhej strane, ak majú podľa plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny zlyhanie dcérskej spoločnosti v tretej krajine riešiť relevantné orgány z tretej krajiny na základe postupov riešenia krízových situácií tretej krajiny alebo iných postupov tretej krajiny, táto dcérska spoločnosť by nemala byť začlenená do skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, vedenej materskou spoločnosťou v Únii.

3.   Otázka (článok 2)

Aký je účel odkazu na článok 7 vo vymedzení pojmu „dcérska spoločnosť“ v článku 2 ods. 1 bode 5?

Odpoveď

Vymedzenie pojmu „dcérska spoločnosť“ v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk bolo zmenené v článku 2 ods. 1 bode 5 smernice (EÚ) 2019/879 s cieľom objasniť zaobchádzanie s úverovými inštitúciami, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu, so samotným ústredným orgánom a s ich príslušnými dcérskymi spoločnosťami podľa konkrétnej štruktúry ich skupiny.

Zavedením druhej časti vymedzenia pojmu „dcérska spoločnosť“ sa objasňuje, že pri uplatňovaní článkov 7, 12, 17, 18, 45 až 45m, 59 až 62, 91 a 92 by sa mal každý odkaz na „dcérsku spoločnosť“ vykladať tak, že zahŕňa aj subjekty, ktoré sú súčasťou skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, uvedené v článku 2 ods. 1 bode 83b písm. b), t. j. úverové inštitúcie trvalo pridružené k ústrednému orgánu, samotný ústredný orgán a ich príslušné dcérske spoločnosti. Vzhľadom na osobitnú vlastnícku štruktúru týchto skupín sa na tieto subjekty zvyčajne nevzťahuje prvá časť vymedzenia pojmu „dcérska spoločnosť“. Toto rozšírenie rozsahu pojmu „dcérska spoločnosť“ by sa však malo uplatňovať len v prípade potreby a vhodným spôsobom, pričom by sa malo zohľadniť, ktoré subjekty z daných skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, by mali na základe rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií spĺňať ustanovenia článku 45e ods. 3.

V odkaze na článok 7 v druhej časti vymedzenia pojmu „dcérska spoločnosť“ sa objasňuje, že toto ustanovenie, ktorým sa vyžaduje vypracovanie plánov ozdravenia na úrovni skupiny obsahujúcich opatrenia, ktoré sa môžu vykonávať na úrovni materskej spoločnosti v Únii a na úrovni každej jednotlivej dcérskej spoločnosti, sa uplatňuje aj na subjekty, ktoré tvoria súčasť skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, uvedené v článku 2 ods. 1 bode 83b písm. b). Hoci sa plány ozdravenia vypracúvajú pre celú skupinu, a nie pre skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši, určené orgánom pre riešenie krízových situácií v plánoch riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, legislatívnym zámerom bolo objasniť, že odkazy na pojem „dcérska spoločnosť“ v článku 7 sa môžu v prípade potreby a vhodným spôsobom vzťahovať aj na subjekty patriace do uvedených skupín, ktorých krízová situácia sa rieši.

4.   Otázka (článok 2)

Ako sa vymedzuje pojem „ústredný orgán“ uvedený v článku 2 ods. 1 písm. a) bode 5 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk?

Odpoveď

V smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa nevymedzuje pojem „ústredný orgán“, keďže význam tohto pojmu sa môže líšiť v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov jednotlivých členských štátov. Každý členský štát môže vymedziť ústredný orgán na základe svojich právnych predpisov za predpokladu, že je k nemu pridružených viacero inštitúcií. Hoci charakteristiky uvedené v článku 10 ods. 1 nariadenia o kapitálových požiadavkách premietnuté do písmen a) až d) článku 45g smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk možno použiť ako odkaz, nevymedzuje sa v nich pojem „ústredný orgán“, iba charakteristiky pridruženia k ústrednému orgánu. V praxi to znamená, že subjekty, ktoré možno podľa vnútroštátnych právnych predpisov považovať za ústredné orgány, môžu využívať oslobodenia umožňované týmito ustanoveniami len vtedy, ak sú splnené ich podmienky.

Odkazy na ústredné orgány nie sú nové, keďže ich obsahuje už smernica BRRD I, a to najmä v článku 4 ods. 8 a 9.

B.   OTÁZKY SÚVISIACE S PRÁVOMOCOU ZAKÁZAŤ URČITÉ ROZDEĽOVANIE VÝNOSOV STANOVENOU V ČLÁNKU 16A SMERNICE O OZDRAVENÍ A RIEŠENÍ KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ BÁNK

5.   Otázka (článok 16a)

Ako sa má uplatňovať článok 16a na subjekty, ktorých plán riešenia krízovej situácie stanovuje ich likvidáciu v rámci bežného konkurzného konania, zatiaľ čo ich príslušná minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky je stanovená na úrovni prekračujúcej sumu absorpcie strát podľa článku 45c ods. 2 druhého pododseku?

Odpoveď

V článku 16a ods. 1 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa ustanovuje, že právomoc obmedziť určité rozdeľovanie výnosov možno uplatňovať v situácii, keď subjekt spĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš v spojení s požiadavkami na vlastné zdroje v zmysle článku 141a ods. 1 písm. a), b) a c) smernice o kapitálových požiadavkách, nespĺňa však požiadavku na kombinovaný vankúš v spojení s požiadavkami v zmysle článkov 45c a 45d smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (t. j. minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky). Toto ustanovenie sa uplatňuje aj na subjekty uvedené v článku 45c ods. 2 druhom pododseku smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, keď nie sú vylúčené z rozsahu uplatňovania článku 16a ods. 1 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

6.   Otázka (článok 16a)

Článkom 16a sa orgánom pre riešenie krízových situácií udeľuje diskrečná právomoc zakázať rozdeľovanie výnosov vyššie ako M-MDA iba v prípadoch, ak dotknutá inštitúcia nesplní požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje v kombinácii s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vypočítanou na základe celkovej hodnoty rizikovej expozície.

Patria sem aj prípady, keď subjekt nesplní požiadavku na kombinovaný vankúš v spojení s predbežnými cieľmi minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky stanovenými v článku 45m ods. 1 druhom pododseku? Mala by sa táto právomoc uplatňovať iba vtedy, keď subjekt nesplní požiadavku na kombinovaný vankúš v spojení s konečným cieľom minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky?

Odpoveď

Právomoc orgánov pre riešenie krízových situácií obmedziť určité rozdeľovanie výnosov subjektov stanovená v článku 16a ods. 1 sa začne uplatňovať iba v prípade, ak subjekt spĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš v spojení s príslušnými požiadavkami na vlastné zdroje, ale nie v spojení s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Vzhľadom na to, že predbežný cieľ minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedený v článku 45m ods. 1 druhom pododseku je pre subjekt v súlade s daným ustanovením záväzný, právomoc orgánov pre riešenie krízových situácií stanovená v článku 16a ods. 1 sa začne takisto uplatňovať až vtedy, keď subjekt splní požiadavku na kombinovaný vankúš v spojení s príslušnými požiadavkami na vlastné zdroje, ale nie v spojení s predbežným cieľom minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Táto právomoc je diskrečná a vzťahujú sa na ňu podmienky stanovené v článku 16a ods. 2 a ods. 3.

7.   Otázka (článok 16a)

Znamená uplatňovanie článku 16a ods. 1 písm. b), že povinnosť uhradiť pohyblivú odmenu nemožno zakázať, ak bola vytvorená predtým, než subjekt nesplnil požiadavku na kombinovaný vankúš v situácii uvedenej v danom ustanovení?

Odpoveď

Ak sú splnené podmienky na výkon právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií zakázať určité rozdeľovanie výnosov, orgán pre riešenie krízových situácií môže zakázať subjektu rozdelenie výnosov vyššie ako M-MDA, a to prostredníctvom niektorého z týchto úkonov:

—	vykonať rozdeľovanie výnosov v súvislosti s vlastným kapitálom Tier 1,

—	uhradiť pohyblivú odmenu alebo dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia,

—	uskutočňovať platby z nástrojov AT1.

V článku 16a ods. 1 písm. b) sa výslovne ustanovuje, že obmedzenia sa uplatňujú na nové povinnosti úhrady pohyblivej odmeny alebo na existujúce povinnosti úhrady pohyblivej odmeny, „ak povinnosť úhrady vznikla v čase, keď subjekt nespĺňal požiadavky na kombinovaný vankúš“. Ak teda povinnosť úhrady pohyblivej odmeny vznikla predtým, než subjekt nespĺňal požiadavku na kombinovaný vankúš, na túto platbu sa nevzťahujú obmedzenia stanovené v článku 16a ods. 1.

C.   OTÁZKY SÚVISIACE S PLÁNOVANÍM RIEŠENIA KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

8.   Otázka (článok 12)

V článku 12 ods. 3 písm. e) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa ustanovuje, že v pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny sa „stanovia akékoľvek ďalšie opatrenia neuvedené v tejto smernici, ktoré príslušné orgány pre riešenie krízových situácií zamýšľajú uplatňovať v súvislosti so subjektmi v rámci každej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši“. Na aké druhy opatrení sa toto ustanovenie vzťahuje?

Odpoveď

Ďalšími opatreniami, ktoré sú ustanovené v pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny uvedenom v článku 12 ods. 3 písm. e) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, sa vo všeobecnosti myslia nástroje a právomoci ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré nevyplývajú zo smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk podľa článku 1 ods. 2 a článku 37 ods. 9 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

Tento prvok plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny sa už ustanovil v smernici BRRD I. Smernicou (EÚ) 2019/879 sa článok 12 ods. 3 písm. e) zmenil iba tak, že sa pridal odkaz na skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši.

9.   Otázka (články 17 a 18)

Smernicou (EÚ) 2019/879 sa zmenili články 17 a 18 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk týkajúce sa právomocí orgánov pre riešenie krízových situácií riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízových situácií tak, že odkazy na „inštitúciu“ sa nahradili odkazmi na „subjekt“.

Keďže pod pojmom „inštitúcia“ sa myslia iba úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a pod pojmom „subjekt“ všetky subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a) až d) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, znamená to, že v zmenených článkoch 17 a 18 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa teraz ustanovuje uplatňovanie právomocí riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízových situácií vo vzťahu k všetkým subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. a) až d) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk?

Odpoveď

Zmenou stanovenou v smernici (EÚ) 2019/879 sa rozšíril rozsah uplatňovania článkov 17 a 18 a orgánom pre riešenie krízových situácií teraz umožňuje uplatňovať ich ustanovenia na subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a) až d) (t. j. na inštitúcie, finančné inštitúcie a určité holdingové spoločnosti).

10.   Otázka (článok 17)

Podľa článku 17 ods. 3, keď sa subjektu oznámia podstatné prekážky brániace riešeniu krízovej situácie, dotknutý subjekt musí orgánu pre riešenie krízových situácií navrhnúť možné opatrenia na riešenie alebo odstránenie týchto prekážok. Orgán pre riešenie krízových situácií musí potom posúdiť, či sa navrhovanými opatreniami daná podstatná prekážka účinne vyrieši alebo odstráni.

Sú navrhované opatrenia po prijatí orgánom pre riešenie krízových situácií pre subjekt záväzné a môže orgán pre riešenie krízových situácií vymáhať ich vykonávanie?

Odpoveď

V smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa výslovne nestanovujú právne účinky opatrení navrhovaných subjektom na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešeniu krízovej situácie, ktoré identifikoval orgán pre riešenie krízových situácií, po posúdení týchto opatrení orgánom pre riešenie krízových situácií ako účinných.

Na zabezpečenie účinného riešenia alebo odstránenia podstatných prekážok však musia byť opatrenia navrhované subjektom záväzné a vymožiteľné rovnako ako alternatívne opatrenia identifikované orgánom pre riešenie krízových situácií podľa článku 17 ods. 4 a ods. 5. Orgán pre riešenie krízových situácií by preto mal byť schopný žiadať subjekt o nápravu každého nesprávneho alebo nedostatočného vykonávania opatrení navrhnutých subjektom.

V smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa neuvádza, ako sa má toto vymáhanie zabezpečovať. Táto vec je preto v diskrečnej právomoci vnútroštátnych zákonodarcov. Členský štát môže napríklad vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa transponuje smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, ustanoviť, že opatrenia navrhované subjektom sa po prijatí orgánom pre riešenie krízových situácií stávajú záväznými. Prípadne sa môže vo vnútroštátnych právnych predpisoch od orgánov pre riešenie krízových situácií vyžadovať prijatie správneho rozhodnutia určeného dotknutým subjektom, v ktorom sa budú schvaľovať navrhované opatrenia a bude sa vyžadovať ich vykonanie.

11.   Otázka (článok 17)

V článku 17 ods. 4 sa ustanovuje, že pokiaľ ide o určité opatrenia na odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií, „orgán pre riešenie krízových situácií zohľadní ohrozenie, ktoré uvedené prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie predstavujú pre finančnú stabilitu, a dôsledky opatrení na obchodnú činnosť subjektu, jeho stabilitu a schopnosť byť prínosom pre hospodárstvo.“

Čo sa myslí pod opatreniami uvedenými v článku 17 ods. 4 druhom pododseku poslednej vete, ktoré musí orgán pre riešenie krízových situácií zohľadniť: opatrenia na odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie, ktoré pôvodne navrhol subjekt, alebo alternatívne opatrenia navrhované orgánom pre riešenie krízových situácií?

Odpoveď

„Opatreniami“ uvedenými v článku 17 ods. 4 druhom pododseku poslednej vete, ktorých dôsledky na obchodnú činnosť a stabilitu dotknutého subjektu, ako aj na jeho schopnosť byť prínosom pre hospodárstvo, musí orgán pre riešenie krízových situácií zohľadniť, sa myslia alternatívne opatrenia, ktoré musí orgán pre riešenie krízových situácií identifikovať podľa prvej vety toho istého ustanovenia. Článok 17 ods. 4 druhý pododsek sa uplatňuje na identifikáciu alternatívnych opatrení orgánu pre riešenie krízových situácií.

12.   Otázka (článok 18)

Pokiaľ ide o odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny, článok 18 ods. 4 druhá veta sa týka „orgánov pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny“. Týka sa tento odkaz aj orgánu pre riešenie krízových situácií príslušného subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši?

Odpoveď

Článok 18 ods. 4 druhá veta sa týka orgánov materskej spoločnosti pre riešenie krízových situácií a všetkých dcérskych subjektov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Orgány pre riešenie krízových situácií subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré samy nie sú materskými spoločnosťami v Únii, sú zahrnuté prostredníctvom odkazu na „orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností“.

13.   Otázka (článok 18)

Podľa článku 18 ods. 6, 6a a 7, ktorý sa týka odstránenia prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny, ak na konci príslušného obdobia na prijatie spoločného rozhodnutia uvedeného v článku 18 ods. 5 orgán pre riešenie krízových situácií postúpi vec uvedenú v článku 18 ods. 9 orgánu EBA na záväznú mediáciu, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, prípadne orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti musí odložiť prijatie rozhodnutia a počkať na akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať.

Môže záležitosti uvedené v článku 18 ods. 9 postúpiť orgánu EBA ktorýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií, teda aj taký, ktorý musí prijať rozhodnutie v prípade, že sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie?

Odpoveď

Prijímanie rozhodnutí uvedených v článku 18 ods. 6, 6a a 7 musí byť pozastavené, ak orgán pre riešenie krízových situácií postúpil v lehote uvedenej v článku 18 ods. 5 záležitosť uvedenú v článku 18 ods. 9 orgánu EBA na záväznú mediáciu. Takýmto orgánom pre riešenie krízových situácií môže byť akýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií, a to aj taký, ktorý prijíma rozhodnutie uvedené v článku 18 ods. 6, 6a alebo 7 v prípade, že sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie.

14.   Otázka (články 13, 16, 18 a 45h)

Podľa článku 13 ods. 4, článku 16 ods. 3 a článku 18 ods. 1 sa prijatie plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie skupiny a prijatie opatrení na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie uskutočňuje prostredníctvom jedného spoločného rozhodnutia prijatého na úrovni celej skupiny.

Na druhej strane sa v článku 45h ustanovuje, že spoločné rozhodnutia o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sa prijímajú na úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ale vždy so zapojením orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, a to aj vtedy, ak sa líši od orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

Znamená to, že v prípade skupín so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch sa orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti, ktoré nepatria do skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, nezapájajú do prijímania spoločných rozhodnutí o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre danú skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši?

Odpoveď

Zmenami smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk zavedenými smernicou (EÚ) 2019/879 sa stanovil iný rozhodovací postup pre plány riešenia krízovej situácie a na stanovenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky skupín, v ktorých sa krízové situácie riešia vo viacerých okamihoch (t. j. keď má skupina viac ako jeden subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši).

Podľa článku 12 ods. 3 písm. a) a písm. aa) sa musia v plánoch riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny stanovovať opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú prijať v každom subjekte danej skupiny, ktorého krízová situácia sa rieši. V článku 13 ods. 4 sa preto ustanovuje, že plány riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny musia byť prijaté spoločným rozhodnutím orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, a že súčasťou tohto spoločného rozhodnutia musí byť aj plánovanie opatrení na riešenie krízových situácií pre všetky subjekty danej skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši. Bez ohľadu na počet skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, existuje teda len jeden plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý sa prijme jedným spoločným rozhodnutím. Toto platí aj pre posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie skupiny podľa článku 16 a prijatie opatrení na riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie uvedených v článku 18.

V prípade stanovovania minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sa však postup rozhodovania mení: už nevychádza z celkovej štruktúry skupiny, ale zo štruktúry každej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. V článku 45h ods. 1 sa skutočne ustanovuje, že minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky jednotlivých subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, a ich dcérskych spoločností, ktoré sú súčasťou rovnakej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, by sa mala určovať na základe spoločného rozhodnutia. Toto spoločné rozhodnutie by mal prijať orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny (ak je odlišný od predchádzajúceho orgánu) a orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a na ktoré sa minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vzťahuje individuálne. V prípade stratégie riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch teda platí, že zatiaľ čo orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny je do postupu prijímania spoločného rozhodnutia o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre každú skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, zapojený vždy, orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností patriace do inej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, sa na tomto postupe nepodieľajú.

D.   OTÁZKY TÝKAJÚCE SA KONKURZNÉHO KONANIA VO VZŤAHU K INŠTITÚCIÁM A SUBJEKTOM, NA KTORÉ SA NEVZŤAHUJE OPATRENIE NA RIEŠENIE KRÍZOVEJ SITUÁCIE

15.   Otázka (článok 32b)

V článku 32b sa ustanovuje, že inštitúcia alebo subjekt sa musia zlikvidovať riadnym spôsobom v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, ak zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá a ak sa alternatívnymi opatreniami súkromného sektora alebo opatrením orgánu vykonávajúceho dohľad nedokáže zlyhaniu včas zabrániť, pričom opatrenie na riešenie krízovej situácie sa nepovažuje za opatrenie vo verejnom záujme.

V článku 32b sa odkazuje na podmienky z článku 32 ods. 1 písm. a) až c) týkajúce sa subjektov v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d). Článok 32 ods. 1 sa však uplatňuje iba na inštitúcie [t. j. subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a)]. Článok 32 ods. 1 sa uplatňuje na subjekty uvedené v písmenách b), c) a d) iba nepriamo, prostredníctvom krížového odkazu na toto ustanovenie v článku 33. Nemal by sa pre tieto subjekty v článku 32b uvádzať odkaz na článok 33, a nie na článok 32?

Odpoveď

Článok 32b sa týka iba podmienok z článku 32 ods. 1 písm. a) až c), a nie celého článku 32 ods. 1. Na článok 32 ods. 1 sa odkazuje správne, keďže podmienky uvedené v tomto ustanovení sa uplatňujú aj na subjekty v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) prostredníctvom odkazu na ne v článku 33.

16.   Otázka (článok 32b)

Ako by mali členské štáty vykonať článok 32b smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch a aký je vzťah tohto článku k odobratiu povolenia subjektu?

Odpoveď

Znenie článku 32b smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk je dostatočne široké, takže odráža aj rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi o platobnej neschopnosti inštitúcií a iných finančných subjektov v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Ak v prípade riešenia krízovej situácie zlyhávajúceho subjektu neexistuje verejný záujem, konkurzné konanie, ktoré je k dispozícii na vnútroštátnej úrovni, by sa malo preto uplatňovať, pokiaľ:

—	spĺňa kritériá vymedzené v článku 2 ods. 47 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk týkajúce sa pojmu „bežné konkurzné konanie“ a

—	vedie k likvidácii subjektu v súlade s článkom 32b smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

Pokiaľ ide o odobratie povolenia subjektu, ktorý spĺňa podmienky uvedené v článku 32b smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, v danom ustanovení sa neurčuje žiadna osobitná požiadavka na odobratie povolenia po splnení podmienok, ani sa ním nemenia ustanovenia, ktorými sa upravuje odobratie povolenia. Povolenie sa teda naďalej odoberá na tom základe, ktorý existoval pred nadobudnutím účinnosti článku 32b smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk – na základe článku 18 smernice o kapitálových požiadavkách a všetkých platných vnútroštátnych ustanovení.

Je úlohou členských štátov posúdiť, či nedostatočné ustanovenia o odoberaní povolenia bránia správnemu vykonávaniu článku 32b smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a či sú v tomto smere možné a potrebné opatrenia na vnútroštátnej úrovni.

E.   OTÁZKY TÝKAJÚCE SA PRÁVOMOCÍ POZASTAVIŤ POVINNOSTI TÝKAJÚCE SA PLATIEB ALEBO DODANIA PODĽA ČLÁNKOV 33A A 69

17.   Otázka (článok 33a)

V článku 33a ods. 1 sa členským štátom stanovuje povinnosť „zabezpeči[ť], aby orgány pre riešenie krízových situácií mali po konzultácii s príslušnými orgánmi, ktoré reagujú včas, právomoc pozastaviť akékoľvek povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania“.

Okrem toho sa v článku 45d ods. 4 uvádza, že „ak sú viaceré subjekty G-SII, ktoré patria do rovnakej G-SII, subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, príslušné orgány pre riešenie krízových situácií vypočítajú sumu uvedenú v odseku 3“.

Môže sa v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk od členských štátov vyžadovať, aby v prípade cezhraničnej finančnej inštitúcie alebo skupiny transpozičnými právnymi predpismi ukladali záväznú povinnosť príslušným orgánom alebo orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré nepatria do jurisdikcie členského štátu?

Odpoveď

Pri transponovaní smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa povinnosti členského štátu obmedzujú na to, čo je možné v rámci jurisdikčných právomocí a kompetencií daného členského štátu.

V článku 33a ods. 1, ani v článku 45d ods. 4 sa preto od členského štátu nevyžaduje uloženie povinností vyplývajúcich z uvedených článkov orgánom mimo jeho jurisdikcie.

18.   Otázka (článok 33a)

Článkom 33a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa národným regulačným orgánom udeľuje právomoc pozastaviť určité povinnosti (moratórium) na základe vyhlásenia, že subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Podľa článku 33a ods. 3 môžu členské štáty ustanoviť, že orgány pre riešenie krízových situácií musia zabezpečiť, aby vkladatelia mali prístup k primeranej dennej sume.

V závislosti od spôsobu vnútroštátnej transpozície článku 33a sa môže vo vnútroštátnych právnych predpisoch buď presne upravovať, ako by sa mala vykonávať právomoc zabezpečiť prístup k dennej sume, vrátane vyčíslenia tejto sumy priamo v zákone, alebo sa môžu určiť kritériá pre orgán pre riešenie krízových situácií na vymedzenie tejto dennej sumy v každom jednotlivom prípade. Orgán pre riešenie krízových situácií bude potom musieť pri vykonávaní tejto právomoci uvedené kritériá dodržiavať.

V súvislosti s jednotným mechanizmom riešenia krízových situácií by právomoc týkajúcu sa moratória v prípade inštitúcií v priamej zodpovednosti Jednotnej rady mali uplatňovať vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií s cieľom vykonať všetky rozhodnutia, ktoré im adresovala Jednotná rada.

V členských štátoch, ktoré transponujú článok 33a ods. 3 spôsobom, ktorým sa orgánom pre riešenie krízových situácií udeľuje právomoc rozhodovať o tom, či a do akej miery sa má zabezpečiť denná suma vkladov, ktorý orgán má prijímať tieto rozhodnutia pre subjekty patriace do priamej pôsobnosti Jednotnej rady: vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií alebo samotná Jednotná rada?

Odpoveď

Ak je článok 33a transponovaný spôsobom, ktorým sa orgánu pre riešenie krízových situácií udeľuje právomoc rozhodovať o tom, či sa umožní vkladateľom prístup k dennej sume a aká suma by to mala byť, túto právomoc môže vykonávať Jednotná rada v súlade s postupmi uvedenými v nariadení o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií pre subjekty patriace do priamej pôsobnosti Jednotnej rady. Týmto ustanovením sa v žiadnom prípade nebráni Jednotnej rade delegovať rozhodovanie o dennej sume na vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií bez potreby ďalšieho súhlasu Jednotnej rady so sumou.

Vzhľadom na osobitný charakter tejto úlohy a na to, že určovanie vhodnej sumy závisí od vnútroštátnych špecifík, by mala Jednotná rada pri určovaní príslušnej sumy v súlade s článkom 30 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií.

19.   Otázka (články 33a a 69)

Podľa článku 33a ods. 3 a článku 69 ods. 5 tretieho pododseku „[č]lenské štáty môžu ustanoviť, aby v prípade, že sa právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania vykonáva vo vzťahu k oprávneným vkladom, orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby vkladatelia mali prístup k primeranej dennej sume týchto vkladov.“ Ako sa má táto denná suma vypočítať?

Okrem toho, na stranách 3 a 4 stanoviska orgánu EBA k vyplácaniu peňažných prostriedkov v rámci systému ochrany vkladov z 30. októbra 2019 sa uvádza: „Je žiaduce vykonať zmenu právneho rámca EÚ, aby sa zabezpečilo, že vkladatelia, ktorí nemajú prístup k splatným vkladom, ale ich vklady neboli označené za nedostupné, budú mať prístup k primeranej dennej sume svojich vkladov. Táto primeraná denná suma by sa nemala vyplácať z prostriedkov systému ochrany vkladov, ale z prostriedkov inštitúcie.“ Znamená to, že prostriedky zo systému ochrany vkladov nie je možné použiť na vyplácanie denných súm uvedených v článku 33a a článku 69?

Odpoveď

Členský štát vymedzí určovanie dennej sumy, a to buď presnejším stanovením danej sumy v transpozičných právnych predpisoch alebo delegovaním úlohy rozhodovať v jednotlivých prípadoch na orgán pre riešenie krízových situácií.

Zmyslom ustanovenia o dennej sume je umožniť vkladateľom zachovať si počas riešenia krízovej situácie prístup k časti svojich vkladov v inštitúcii. Prostriedky na zabezpečenie tohto vyplácania by preto mali pochádzať z prostriedkov inštitúcie, a to v rámci limitu sumy dostupnej na účte vkladateľa. Článok 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (10) podľa všetkého neposkytuje základ na podporu intervencie systému ochrany vkladov na financovanie výplaty dennej sumy počas riešenia krízovej situácie v inštitúcii.

20.   Otázka (článok 33a)

Týka sa článok 33a ods. 8 aj prípadov, keď sa určí, že subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) (finančné inštitúcie alebo určité holdingové spoločnosti) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá?

Odpoveď

Článok 33a, vrátane jeho odseku 8, sa uplatňuje na subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d). V otázke určovania subjektov, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, sa v článku 33a ods. 8 odkazuje na podmienku z článku 32 ods. 1 písm. a), ktorá sa takisto uplatňuje na tieto subjekty prostredníctvom krížového odkazu na článok 33.

F.   OTÁZKY TÝKAJÚCE SA PREDAJA PODRIADENÝCH OPRÁVNENÝCH ZÁVÄZKOV RETAILOVÝM KLIENTOM

21.   Otázka (článok 44a)

Podriadené oprávnené záväzky môže predať každá osoba, ktorá takéto záväzky vlastní a má právo na ich predaj, napr. nefinančný subjekt alebo fyzická osoba. Musia v tomto prípade všetky subjekty a osoby dodržiavať článok 44a ods. 1 až 4?

Odpoveď

Článok 44a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa vzťahuje na investičné spoločnosti v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 smernice MiFID, úverové inštitúcie, správcovské spoločnosti PKIPCP a správcov AIF, ktoré poskytujú investičné služby, alebo vykonávajú investičné činnosti, ktoré vedú k prevodu podriadených oprávnených záväzkov na retailových klientov. Tieto subjekty sú „predávajúcimi“ na účely článku 44a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk vzhľadom na to, že len tieto subjekty sú kvalifikované na splnenie podmienok článku 44a, najmä na vykonanie testu vhodnosti v súlade s článkom 44a ods. 1 (pozri 10. otázku v oznámení Komisie z 29. septembra 2020). Predaj podriadených oprávnených záväzkov retailovým klientom, ktorého sa ako predávajúci nezúčastňujú žiadne z týchto inštitúcií, preto nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 44a ods. 1 až 4 a v tomto prípade sa na predávajúcich podriadených oprávnených záväzkov nevzťahujú požiadavky v ňom uvedené.

22.   Otázka (článok 44a)

V 10. otázke v oznámení Komisie z 29. septembra 2020 sa do pojmu „predávajúci“ uvedeného v článku 44a ods. 1 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk začleňujú „správcovské spoločnosti PKIPCP a správcovia AIF, ktoré poskytujú investičné služby alebo vykonávajú investičné činnosti, ktoré vedú k prevodu podriadených oprávnených záväzkov na retailových klientov“. Môžete potvrdiť, že sa to týka iba prípadov, keď správcovské spoločnosti PKIPCP a správcovia AIF ponúkajú služby podľa smernice MiFID individuálnym retailovým klientom, a nie keď ponúkajú službu riadenia kolektívneho portfólia?

Odpoveď

Článok 44a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa vzťahuje na investičné spoločnosti v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 smernice MiFID, úverové inštitúcie, správcovské spoločnosti PKIPCP a správcov AIF, ktoré poskytujú investičné služby alebo vykonávajú investičné činnosti, ktoré vedú k prevodu podriadených oprávnených záväzkov na retailových klientov. Tieto subjekty sú „predávajúcimi“ na účely článku 44a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (pozri 10. otázku v oznámení Komisie z 29. septembra 2020).

V tejto súvislosti by teda na to, aby sa ich týkal článok 44a ods. 1 až 4 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, museli vymedzení predávajúci poskytovať investičné služby alebo vykonávať investičné činnosti vo vzťahu k retailovému klientovi, ku ktorým patrí aj ich účasť na predaji podriadených oprávnených záväzkov retailovému klientovi ako protistrana.

23.   Otázka (článok 44a)

Ako môžu vzhľadom na výklad pojmu „predávajúci“ z 10. otázky v oznámení Komisie z 29. septembra 2020 členské štáty uložiť investičným spoločnostiam, správcovským spoločnostiam PKIPCP a správcom AIF povinnosti vyplývajúce z článku 44a ods. 1 až 4, ak podľa článku 1 nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a dané povinnosti sa nenachádzajú v právnych aktoch, ktoré sa na tieto subjekty vzťahujú?

Odpoveď

V článku 44a sa neuvádza žiadny konkrétny orgán zodpovedný za jeho presadzovanie. To znamená, že členské štáty môžu na účely presadzovania článku 44a určiť akýkoľvek vhodný orgán alebo orgány vrátane orgánov určených v zmysle smernice MiFID (orgány pre dodržiavanie primeraného správania na trhu). Orgány zodpovedné za presadzovanie článku 44a by mali na zabezpečenie účinného uplatňovania článku 44a predávajúcimi a ich retailovými klientmi využívať všetky opatrenia a sankcie, ktoré majú k dispozícii. Takéto sankcie by mali byť primerané a mali by sa pri nich dodržiavať základné práva vyplývajúce z práva Únie. Pozri aj 13. otázku v oznámení Komisie z 29. septembra 2020.

24.   Otázka (článok 44a)

V odpovedi na 10. otázku v oznámení Komisie z 29. septembra 2020 sa uvádza, že článok 44a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa uplatňuje na množstvo subjektov vrátane investičných spoločností, nehovorí sa v nej však o „investičných sprostredkovateľoch“. Vzťahuje sa na osoby vylúčené zo smernice MiFID podľa jej článku 3 článok 44a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk?

Odpoveď

Na osoby, ktoré sú vylúčené zo smernice MiFID podľa jej článku 3, sa vzťahuje vnútroštátny režim a podľa smernice MiFID nevyužívajú právo poskytovať služby ani vykonávať činnosti ani zakladať pobočky v iných členských štátoch podľa. Tento vnútroštátny režim musí byť aspoň obdobou režimu smernice MiFID, a to okrem iných ustanovení aj pokiaľ ide o posúdenie vhodnosti z článku 25 ods. 2 smernice MiFID.

Tieto požiadavky na vhodnosť boli článkom 44a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk ešte viac sprísnené, najmä pokiaľ ide o podriadené oprávnené záväzky. Na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany investorov v súlade s článkom 3 smernice MiFID by preto mali členské štáty osobám vylúčeným zo smernice MiFID (investičným sprostredkovateľom) predávajúcim podriadené oprávnené záväzky retailovým klientom uložiť aj požiadavky, ktoré sú aspoň obdobou prísnejších požiadaviek z článku 44a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

25.   Otázka (článok 44a)

V článku 44a ods. 1 druhom pododseku sa členským štátom poskytuje možnosť rozšíriť ustanovenia tohto článku aj na iné nástroje, ktoré sa kvalifikujú ako vlastné zdroje alebo záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov.

Ak pri vnútroštátnej transpozícii smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk členský štát využije možnosť z článku 44a ods. 1 na začlenenie akcií do rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia, čo sa stane v prípade, ak úverová inštitúcia vyzve existujúcich akcionárov na využitie predkupného práva pri emisii, v dôsledku čoho budú môcť upisovatelia získať nové akcie, ale nie dividendy? Bude v tomto prípade predávajúci povinný vykonať na takýchto upisovateľoch test vhodnosti podľa článku 44a ods. 1?

Odpoveď

V článku 44a ods. 1 druhom pododseku sa členským štátom poskytuje možnosť rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto ustanovenia na vlastné zdroje alebo iné záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov vymedzené v článku 2 ods. 1 bode 71 (pozri 14. otázku v oznámení Komisie z 29. septembra 2020). Rozsah pôsobnosti článku 44a ods. 1 možno rozšíriť aj na akcie. V tomto zmysle sa v odôvodnení 16 smernice (EÚ) 2019/879 ustanovuje:

„Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť ďalej obmedziť pre určitých investorov marketing a predaj určitých iných nástrojov.“

Preto sa môže na každú transakciu, ktorá vedie k prevodu akcií na retailového klienta, potenciálne vzťahovať rozšírený rozsah pôsobnosti článku 44a ods. 1, pričom sa zároveň dodržia hospodárske a vlastnícke práva akcionárov.

26.   Otázka (článok 44a)

Aký postup sa má dodržať v prípade, ak predávajúci v čase posúdenia vhodnosti uvedeného v článku 44a ods. 1 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk alebo neskôr zistí, že informácie poskytnuté retailovým klientom podľa odseku 3 tohto článku sú nepresné? Keďže test vhodnosti sa vykonáva na základe ustanovení smernice MiFID, bude vhodné postupovať podľa článku 25 ods. 3 smernice MiFID, čo by znamenalo, že predávajúci by musel iba upozorniť klienta, že investičná spoločnosť nedokáže určiť, či predpokladaná služba alebo produkt sú pre klienta primerané, ale stále môže službu poskytnúť?

Mohli by členské štáty v prípade, že retailový klient nedodrží článok 44a ods. 3, uložiť prísnejšie opatrenia, t. j. odmietnutie poskytnutia služby, alebo článok 44a ods. 3 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk znamená, že príslušné orgány by mali postihovať retailových klientov za nedodržanie povinnosti poskytnúť predávajúcemu presné informácie?

Odpoveď

Podľa článku 44a ods. 1 písm. b) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa môže predaj podriadených oprávnených záväzkov retailovým klientom uskutočniť iba vtedy, ak je predávajúci po vykonaní testu vhodnosti podľa článku 25 ods. 2 smernice MiFID presvedčený, že tieto záväzky sú vhodné pre retailového klienta (pozri odpoveď na 15. otázku v oznámení Komisie z 29. septembra 2020).

Podľa článku 44a ods. 2 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk musí predávajúci zabezpečiť, aby investície retailových klientov do podriadených oprávnených záväzkov neprekračovali určité limity.

Preto ak sú informácie poskytnuté retailovým klientom nepresné alebo nedostatočné na výkon testu vhodnosti alebo overenie limitov uvedených v článku 44a ods. 2 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, predávajúcemu by nemalo byť umožnené pokračovať v predaji podriadených oprávnených záväzkov retailovému klientovi.

V pravidlách vhodnosti sa neustanovujú sankcie, ktoré by bolo možné uložiť retailovým klientom. Predávajúci musí vykonať všetky primerané kroky na zabezpečenie spoľahlivosti informácií získaných o klientoch v súvislosti s posúdením vhodnosti. V rámci toho musí zabezpečiť, aby:

—	si klienti uvedomovali, aké dôležité je poskytovať presné a aktuálne informácie,

—	boli všetky nástroje na posúdenie znalostí a skúseností klientov vhodné na daný účel a správne navrhnuté na používanie pre jeho klientov,

—	klienti pochopili otázky a

—	prijali sa kroky na zabezpečenie konzistentnosti informácií klientov, ako napríklad zváženie toho, či neexistujú zjavné nepresnosti.

V článku 54 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/565 (11) sa uvádzajú aj dôsledky v prípade, ak spoločnosť nedostane potrebné informácie: spoločnosť nesmie klientovi alebo potenciálnemu klientovi odporučiť investičné služby ani finančné nástroje.

Ďalšie informácie o tom, ako by sa malo vlastné hodnotenie klientmi vyvážiť objektívnymi kritériami spoločností, sa uvádzajú v usmerneniach orgánu ESMA (12) o určitých aspektoch posúdenia vhodnosti podľa smernice MiFID:

„(…) potrebné, aby spoločnosti prijali náležité opatrenia na kontrolu spoľahlivosti, presnosti a dôslednosti informácií získaných o klientoch. Spoločnosti naďalej nesú zodpovednosť za zabezpečenie získania primeraných informácií na vykonanie posúdenia vhodnosti. V tejto súvislosti by sa žiadna dohoda podpísaná klientom alebo zverejnenie zo strany spoločnosti, zamerané na obmedzenie zodpovednosti spoločnosti v súvislosti s posúdením vhodnosti, nepovažovali za spĺňajúce príslušné požiadavky MiFID II a súvisiaceho delegovaného nariadenia.“

27.   Otázka (článok 44a)

Podľa článku 44a ods. 2 musí predávajúci podriadených oprávnených záväzkov zabezpečiť, aby investície retailového klienta do podriadených oprávnených záväzkov neprekročili určitý limit jeho portfólia finančných nástrojov.

Podľa článku 44a ods. 4 zahŕňa portfólio finančných nástrojov retailového klienta hotovostné vklady a finančné nástroje, ale nezahŕňa žiadne finančné nástroje, ktoré boli poskytnuté ako kolaterál. Zahŕňa pojem „finančné nástroje, ktoré boli poskytnuté ako kolaterál“, aj finančné nástroje, ktoré klient poskytol ako kolaterál, alebo finančné nástroje, ktoré klient prijal ako kolaterál?

Odpoveď

Význam spojenia „poskytnuté ako kolaterál“ v článku 44a ods. 4 odkazuje na finančné nástroje poskytnuté ako kolaterál retailovému klientovi.

Finančné nástroje poskytnuté ako kolaterál retailovému klientovi treťou stranou by mali byť z jeho portfólia finančných nástrojov vylúčené z dôvodu limitov držby podriadených oprávnených záväzkov podľa článku 44a ods. 2. Prípadná strata v súvislosti s týmito finančnými nástrojmi neovplyvní priamo finančnú situáciu retailového klienta, keďže nástroje poskytnuté ako kolaterál predstavujú len zábezpeku, ktorou sa ručí za dlh tretej strany voči retailovému klientovi. Preto by mal byť kolaterál poskytnutý retailovému klientovi vylúčený z portfólia finančných nástrojov na účely výpočtu povolených limitov investícií do podriadených oprávnených záväzkov.

Finančné nástroje poskytnuté retailovým klientom ako kolaterál na ručenie za jeho vlastný dlh voči tretej strane by však nemali byť vylúčené z finančného portfólia retailového klienta, keďže každú stratu súvisiacu s týmito nástrojmi preberá priamo retailový klient. Tieto nástroje budú musieť byť retailovému klientovi vrátené po zániku dlhu retailového klienta voči tretej strane. Preto je kolaterál poskytnutý retailovým klientom relevantný na účely výpočtu povolených limitov investícií do podriadených oprávnených záväzkov.

28.   Otázka (článok 44a)

Môžu sa pri transponovaní smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk do vnútroštátnych právnych predpisov skombinovať možnosti z článku 44a ods. 1 až 4 a ods. 5? Môže sa napríklad minimálna nominálna hodnota uvedená v odseku 5 ešte viac posilniť o ďalšiu podmienku stanovujúcu, že investície nepresiahnu 10 % celkového investičného portfólia, ktorá je uvedená v článku 44a ods. 2 písm. b)?

Odpoveď

V odôvodnení 16 smernice (EÚ) 2019/879 sa vysvetľuje, že článok 44a ods. 1 až 4 a článok 44a ods. 5 by sa nemali transponovať kumulatívne, ale dvoma alternatívnymi spôsobmi. Na posilnenie ochrany retailových investorov však členský štát môže ustanoviť pre minimálne nominálne hodnoty podriadených oprávnených záväzkov vyššiu sumu ako 50 000 EUR, ak sa rozhodne transponovať článok 44a ods. 5 (pozri aj odpoveď na 16. otázku v oznámení Komisie z 29. septembra 2020).

29.   Otázka (článok 44a)

Vzťahuje sa minimálna nominálna hodnota aspoň 50 000 EUR uvedená v článku 44a ods. 5 na jeden záväzok alebo na skupinu záväzkov (ako hodnota za balík)?

Odpoveď

Pravidlo minimálnej nominálnej hodnoty sa uplatňuje na každý jeden finančný nástroj, ktorý sa kvalifikuje ako podriadený oprávnený záväzok. Dôvod tohto pravidla sa uvádza v odôvodnení 16 smernice (EÚ) 2019/879:

„S cieľom zaistiť, aby retailoví investori neinvestovali nadmerne do určitých dlhových nástrojov, ktoré sú oprávnené pre MREL, by členské štáty mali zabezpečiť, aby minimálna nominálna hodnota takýchto nástrojov bola relatívne vysoká (…)“ (doplnené zvýraznenie).

30.   Otázka (článok 44a)

Ak sa členský štát rozhodne transponovať článok 44a ods. 6, nebolo by povolené transponovať aj požiadavky z odseku 1, odseku 2 písm. a) a odsekov 3 a 4 toho istého článku?

Odpoveď

Možnosť stanovená v článku 44a ods. 6 je k dispozícii iba vtedy, ak sa dosiahne prahová hodnota 50 miliárd EUR, ktorá sa v ňom stanovuje (pozri 19. otázku v oznámení Komisie z 29. septembra 2020). V rámci tejto možnosti musí členský štát okrem všeobecných pravidiel na ochranu investorov stanovených v smernici MiFID uplatňovať iba požiadavku na minimálnu prvotnú investíciu vo výške 10 000 EUR uvedenú v článku 44a ods. 2 písm. b).

Daný členský štát však môže uplatniť aj určité ďalšie požiadavky stanovené v článku 44a ods. 1 až 5, napríklad test vhodnosti uvedený v článku 44a ods. 1 alebo pravidlo minimálnej nominálnej hodnoty pre podriadené oprávnené záväzky nižšie ako 50 000 EUR. Je to odôvodnené tým, že v článku 44a ods. 6 sa stanovuje nižšia ochrana retailových klientov ako v dvoch hlavných alternatívne dostupných možnostiach z článku 44a ods. 1 až 4 a v článku 44a ods. 5.

Zároveň sa musí táto možnosť uplatniť spoločne s niektorou z možností uvedených v článku 44a ods. 1 až 4 alebo článku 44a ods. 5 pre podriadené oprávnené záväzky emitované subjektmi usadenými v inom členskom štáte, ktoré nevyužívajú výhody zaobchádzania podľa možnosti uvedenej v článku 44a ods. 6 (pozri 12. otázku v oznámení Komisie z 29. septembra 2020).

31.   Otázka (článok 44a)

Ak sa členský štát rozhodne transponovať článok 44a ods. 6 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, bude každý zákazník, ktorý si chce kúpiť podriadený oprávnený záväzok, klientom podľa článku 44a ods. 2 písm. b)?

Odpoveď

Ak kupujúcim podriadených oprávnených záväzkov nie je retailový klient podľa vymedzenia z článku 4 ods. 1 bodu 11 smernice MiFID, článok 44a ods. 6 sa neuplatňuje, keďže predaj klientom, ktorí nie sú retailovými klientmi, nie je v rozsahu pôsobnosti článku 44a ods. 1, od ktorého sa odchyľuje článok 44a ods. 6. Okrem toho sa uplatňujú aj požiadavky na ochranu investorov stanovené v smernici MiFID.

32.   Otázka (článok 44a)

Mala by sa prahová hodnota 50 miliárd EUR z článku 44a ods. 6 vypočítať na základe hodnoty všetkých aktív subjektov pred riešením krízovej situácie, v čase začatia riešenia krízovej situácie alebo v čase emisie podriadených oprávnených záväzkov?

Odpoveď

V článku 44a ods. 6 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa stanovuje osobitná možnosť menšej transpozície určená pre členské štáty s malými a menej likvidnými trhmi, ako sa to odzrkadľuje v prahovej hodnote 50 miliárd EUR stanovenej v tomto ustanovení. Túto prahovú hodnotu by mal posúdiť členský štát v čase transpozície smernice (EÚ) 2019/879. Keďže na túto možnosť transpozície sa vzťahuje podmienenosť prahovej hodnoty, členské štáty sú povinné pravidelne monitorovať a posudzovať, či ich trh spĺňa prahovú hodnotu 50 miliárd EUR a či je využitie možnosti stanovenej v článku 44a ods. 6 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk naďalej odôvodnené. Ak bola prahová hodnota prekročená, členský štát by si mal vybrať jednu z dvoch hlavných možností transpozície článku 44a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a zakotviť tieto pravidlá do vnútroštátnych právnych predpisov (pozri 20. otázku v oznámení Komisie z 29. septembra 2020).

G.   OTÁZKY TÝKAJÚCE SA MINIMÁLNEJ POŽIADAVKY NA VLASTNÉ ZDROJE A OPRÁVNENÉ ZÁVÄZKY

a)    Oprávnené záväzky

33.   Otázka (článok 45b a článok 45f)

V článkoch 45b a 45f smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa stanovujú kritériá oprávnených záväzkov pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a pre dcérske spoločnosti subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, ktoré samy osebe nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši. Aké kritériá oprávnenosti sa uplatňujú na subjekty, ktorých plán riešenia krízovej situácie stanovuje ich likvidáciu v rámci bežného konkurzného konania? Ako by sa malo zaobchádzať s dodatočnými požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v článku 104a smernice o kapitálových požiadavkách pri stanovovaní cieľa minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre tieto subjekty, ak takéto dodatočné požiadavky na vlastné zdroje neboli pre daný subjekt stanovené na individuálnom základe?

Odpoveď

V smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa ustanovujú iba dva súbory kritérií oprávnenosti na účely dosiahnutia súladu s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky:

—	v článku 45b ods. 1 až 3 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa stanovujú kritériá oprávnenosti platné pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a

—

v článku 45f ods. 2 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa stanovujú kritériá oprávnenosti platné pre inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo subjektu z tretej krajiny, no samy nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši.

Ak neexistujú konkrétne kritériá oprávnenosti pre subjekty, ktorých plán riešenia krízovej situácie stanovuje ich likvidáciu v súlade s článkom 45c ods. 2 druhým pododsekom smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, tieto dva súbory kritérií by sa mali uplatňovať zodpovedajúcim spôsobom. V prípade subjektov, ktoré nie sú dcérskymi spoločnosťami subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, sa budú uplatňovať kritériá z článku 45b ods. 1 až ods. 3 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Platí to pre subjekty, ktoré sú materskými spoločnosťami, nie sú súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe alebo sú dcérskymi spoločnosťami materskej spoločnosti, ktorej plán riešenia krízovej situácie stanovuje jej likvidáciu. V prípade subjektov, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, by sa mali uplatňovať kritériá z článku 45f ods. 2 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

V každom prípade by sa mali kritériá oprávnenosti uplatňovať v závislosti od konkrétnych okolností prípadu. V prípade subjektov, ktoré nie sú dcérskymi spoločnosťami subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, sa napríklad nemusí uplatňovať kritérium z článku 72b ods. 2 písm. b) bodu i) nariadenia o kapitálových požiadavkách (uplatniteľné prostredníctvom článku 45b ods. 1 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk), na základe ktorého sa neumožňuje vlastníctvo oprávnených záväzkov subjektom patriacim do rovnakej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, pretože v tomto prípade likvidačný subjekt nie je súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Podobne platí, že na subjekty, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, sa nevzťahujú obmedzenia z článku 45f ods. 2 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk týkajúce sa vlastníctva oprávnených záväzkov subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, a existujúcimi akcionármi, ako aj vlastných zdrojov tretími stranami. V týchto situáciách sa neuplatňuje potreba zabezpečiť, aby výkon právomocí na odpísanie a konverziu nemal vplyv na kontrolu dcérskej spoločnosti subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, keďže dcérska spoločnosť sa bude v prípade zlyhania likvidovať.

Ak príslušný orgán neuloží dodatočné požiadavky na vlastné zdroje podľa článku 104a smernice o kapitálových požiadavkách na rovnakom základe, na akom bude prijaté rozhodnutie o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, orgány pre riešenie krízových situácií by mali predpokladať, že dodatočné požiadavky na vlastné zdroje pre daný subjekt sa rovnajú nule. Ak sa však orgány pre riešenie krízových situácií domnievajú, že stanovenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky zohľadňujúce iba prudenciálne požiadavky uplatniteľné na individuálnom základe by dostatočne neodzrkadľovalo okrem iného obchodný model alebo rizikový profil subjektu podľa článku 45c ods. 1) písm. d) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, môžu v súlade s článkom 45c ods. 2) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk posúdiť, či by minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky mala byť obmedzená na sumu absorpcie strát a zvýšiť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky tak, aby primerane odzrkadľovala príslušnú časť konsolidovanej dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje, ktorú podľa článku 104a smernice o kapitálových požiadavkách stanovil príslušný orgán. Pozri aj odpoveď na 35. otázku uvedenú v prílohe k oznámeniu Komisie z 29. septembra (13).

34.   Otázka (článok 45b)

Aký je vzťah (ak existuje) medzi možným znížením 8 % požiadavky na celkové záväzky a vlastné zdroje z článku 45b ods. 4 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a možnou rezervou na využitie nadriadených záväzkov do výšky 3,5 % na splnenie minimálnej požiadavky na TLAC ustanovenej v článku 72b ods. 3 nariadenia o kapitálových požiadavkách? Ide o to, že v prípade G-SII sa musia vždy poskytnúť obe spoločne, aj keď iba čiastočne v prípade rezervy, ak to bude možné po posúdení na základe zásady, že žiadny veriteľ sa v rámci riešenia krízovej situácie nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia, než do akého by sa dostal v rámci bežného konkurzného konania?

Odpoveď

Rezervu na využitie nadriadených záväzkov do výšky 3,5 % celkovej hodnoty rizikovej expozície na splnenie minimálnej požiadavky na TLAC uvedenej v článku 72b ods. 3 nariadenia o kapitálových požiadavkách a zníženie minimálnej požiadavky podriadenosti uvedenej v článku 45b ods. 4 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk možno poskytnúť spoločne.

Dôvody poskytnutia rezervy aj zníženia sú rovnaké, t. j. podmienky uvedené v článku 72b ods. 3 písm. a) až c) nariadenia o kapitálových požiadavkách, ktoré sa týkajú neexistencie rizika porušenia zásady, že žiadny veriteľ sa v rámci riešenia krízovej situácie nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia, než do akého by sa dostal v rámci bežného konkurzného konania. Rezerva a zníženie sa však uplatňujú na iné požiadavky, ktoré sa môžu premietnuť do rôznych nominálnych hodnôt. Preto je možné splniť podmienky z článku 72b ods. 3 nariadenia o kapitálových požiadavkách v rámci jednej požiadavky a zároveň ich nesplniť alebo splniť iba čiastočne v rámci druhej požiadavky.

Platí teda, že hoci rezervu a zníženie možno naozaj poskytnúť na účely dodržania minimálnej požiadavky na TLAC podľa článku 92a nariadenia o kapitálových požiadavkách, ako aj stanovenia platnej úrovne podriadenosti podľa článku 45b ods. 4 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa nevyžaduje, aby sa poskytovali spoločne. Platné zákonné podmienky z článku 72b ods. 3 písm. a) až c) nariadenia o kapitálových požiadavkách musia byť splnené v oboch prípadoch.

35.   Otázka (článok 45b)

V smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa už používa výlučne výraz „celkové pasíva vrátane vlastných zdrojov“, pričom predtým sa v článku 45 ods. 1 smernice BRRD I používal výraz „celkové pasíva a vlastné zdroje“. Je táto zmena len sémantická alebo predstavuje podstatnú zmenu spôsobu výpočtu súm?

Odpoveď

V anglickom znení smernice BRRD I sa v článku 45 ods. 1 nachádza výraz „celkové pasíva a vlastné zdroje“, ktorý bol však v smernici (EÚ) 2019/879 nahradený. V smernici (EÚ) 2019/879 sa tento výraz zjednotil so zvyšnými ustanoveniami smernice BRRD I aj smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk v znení zmien smernice (EÚ) 2019/879, v ktorých sa používa výraz „celkové pasíva vrátane vlastných zdrojov“. Táto zmena nemá vplyv na význam výrazu, ktorý by sa mal preto vykladať rovnako v celej smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

b)    Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

36.   Otázka (článok 45c)

Môžete potvrdiť, že výraz „kľúčové hospodárske funkcie“ použitý v článku 45c nie je novým pojmom a že má rovnaký význam ako výraz „kľúčové funkcie“, ktorý sa používa a vymedzuje v iných ustanoveniach smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk?

Odpoveď

Výraz „kľúčové hospodárske funkcie“ použitý v článku 45c ods. 3 ôsmom pododseku a v článku 45c ods. 7 ôsmom pododseku by sa mal vykladať rovnako ako výraz „kľúčové funkcie“ používaný v celom znení smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 35.

37.   Otázka (článok 45c)

V článku 45c ods. 2 sa vyžaduje, aby bol orgán pre riešenie krízových situácií povinný v prípade, ak je likvidácia uprednostňovanou stratégiou riešenia krízových situácií, posúdiť, či je opodstatnené obmedziť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky daných subjektov na sumu absorpcie strát.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií posúdi, že nie je opodstatnené obmedziť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky daných subjektov na sumu absorpcie strát, je správne, že sa podľa článku 45c ods. 2 nepožaduje zmena stratégie v pláne riešenia krízovej situácie z likvidácie na riešenie krízovej situácie, ale namiesto toho sa orgánu pre riešenie krízových situácií umožňuje stanoviť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na vyššej úrovni ako suma absorpcie strát?

Odpoveď

V článku 45c ods. 2 druhom a treťom pododseku sa stanovuje, ako určiť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre subjekty, ktorých plán riešenia krízovej situácie umožňuje ich likvidáciu v prípade zlyhania.

Podľa tohto ustanovenia sa od orgánu pre riešenie krízových situácií vyžaduje, aby posúdil, či je v prípade týchto subjektov opodstatnené obmedziť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na sumu absorpcie strát uvedenú v článku 45c ods. 2 písm. a) prvom pododseku. V rámci tohto posúdenia musia orgány pre riešenie krízových situácií vyhodnotiť najmä každý možný účinok takejto minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na finančnú stabilitu a riziko nákazy vo finančnom systéme. Ak po posúdení orgán pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru, že obmedzenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky daných subjektov na sumu absorpcie strát nie je opodstatnené, môže stanoviť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na úrovni vyššej, než aká by vyplývala z článku 45c ods. 3 písm. a) bodu i) a písm. b) bodu i) alebo z článku 45c ods. 7 písm. a) bodu i) a písm. b) bodu i). Pozri aj 37. otázku v oznámení Komisie z 29. septembra 2020 (14).

38.   Otázka (článok 45c)

V článku 45c ods. 2 druhom pododseku sa vyžaduje, aby orgány pre riešenie krízových situácií posúdili, či je oprávnené obmedziť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v prípade subjektov, ktoré sa majú likvidovať v rámci bežného konkurzného konania, na sumu absorpcie strát. V treťom pododseku tohto ustanovenia sa ďalej vyžaduje, aby orgány pre riešenie krízových situácií zvážili akýkoľvek možný vplyv na finančnú stabilitu a na riziko nákazy vo finančnom systéme.

Malo by sa toto posúdenie uskutočniť s využitím:

—	všeobecného prístupu, v rámci ktorého sa vypočíta jedno navýšenie, ktoré sa potom pripočíta k sume absorpcie strát každého subjektu, v prípade ktorého sa plánuje likvidácia v rámci bežného konkurzného konania v pôsobnosti príslušného orgánu pre riešenie krízových situácií, alebo

—	konkrétneho prístupu, v rámci ktorého sa rozhodnutia o určení navýšenia a jeho kalibrácie prijímajú individuálne?

Odpoveď

Článok 45c ods. 2 druhý a tretí pododsek, v ktorom sa ustanovuje, ako určiť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre subjekty, ktorých plán riešenia krízovej situácie stanovuje ich likvidáciu v prípade zlyhania, by sa mal uplatňovať individuálne. Toto je základná všeobecná zásada ustanovení smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk týkajúcich sa stanovovania minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

Nevylučuje možnosť neskoršieho uplatnenia vnútorných politík orgánov pre riešenie krízových situácií v tejto veci na jednotlivé prípady.

39.   Otázka (článok 45c)

Je pri výpočte súm rekapitalizácie z právneho hľadiska možné po vyriešení krízovej situácie stanoviť prísne stropy možného zníženia celkovej hodnoty rizikovej expozície a veľkosť celkovej expozície na účely článku 45c ods. 3 piateho pododseku alebo by sa mali možné zníženie celkovej hodnoty rizikovej expozície a veľkosť celkovej expozície vždy vypočítavať na základe de facto zníženia súvahy pri prihliadnutí na sumu absorpcie strát?

Odpoveď

Podľa článku 45c ods. 3 prvého pododseku by sa mal sumou rekapitalizácie po realizácii uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií znovu obnoviť súlad s celkovými vlastnými zdrojmi subjektu a požiadavkami na ukazovateľ finančnej páky.

V článku 45c ods. 3 piatom pododseku sa vyžaduje, aby sa pri nastavovaní sumy rekapitalizácie v rámci kalibrácie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky upravili možné zníženie celkovej hodnoty rizikovej expozície a veľkosť celkovej expozície o všetky zmeny vyplývajúce z opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré sa predpokladá v pláne riešenia krízovej situácie (t. j. rozhodnutie o začatí riešenia krízovej situácie inštitúcie, uplatnenie nástroja riešenia krízových situácií alebo vykonanie jednej alebo viacerých právomocí riešiť krízové situácie podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 40).

Znamená to, že každá úprava sumy rekapitalizácie by sa mala uskutočniť individuálne a mala by byť v súlade so všetkými zmenami vyplývajúcimi z plánovaných opatrení na riešenie krízových situácií. V čase plánovania riešenia krízových situácií a kalibrácie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky musí úprava sumy rekapitalizácie vychádzať z odhadov potrieb rekapitalizácie po vyriešení krízovej situácie (t. j. odhadov zvýšenia alebo zníženia celkovej veľkosti súvahy a ostatných spúšťacích faktorov zmien v požiadavkách na vlastné zdroje subjektu a požiadavkách na ukazovateľ finančnej páky subjektu po vyriešení krízovej situácie). Preto z uplatňovania článku 45c ods. 3 v súlade s legislatívnym zámerom a štruktúrou minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vyplýva, že pri výpočte sumy rekapitalizácie sa očakávané straty pri riešení krízových situácií, ktoré vedú k zníženiu súvahy, ako je to uvedené v písmene a) piateho pododseku, rovnajú sume absorpcie strát vypočítanej podľa písmena a) bodu i) a písmena b) bodu i) prvého pododseku.

40.   Otázka (článok 45c)

Podľa článku 45c ods. 3 a ods. 7 je kalibrácia externej MREL a internej MREL rovnaká. Je v prípade subjektov patriacich do pôsobnosti orgánu pre riešenie krízových situácií z právneho hľadiska možné, aby orgán pre riešenie krízových situácií začlenil vankúš dôvery trhu uvedený v šiestom pododseku týchto ustanovení iba v osobitných prípadoch (napr. s použitím kritérií súvisiacich s tým, že dcérska spoločnosť je závislá od veľkoobchodného financovania)?

Odpoveď

V článku 45c ods. 3 a ods. 7 sa stanovuje, že pri kalibrovaní externej a internej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky má orgán pre riešenie krízových situácií právomoc zvýšiť sumu rekapitalizácie, keď sa počíta na základe celkovej hodnoty rizikovej expozície, o sumu dostatočnú na zachovanie dôvery trhu. Podľa týchto ustanovení ide o diskrečnú právomoc, ktorú by mal uplatňovať orgán pre riešenie krízových situácií individuálne. Nevylučuje možnosť neskoršieho uplatnenia vnútorných politík orgánov pre riešenie krízových situácií v tejto veci na jednotlivé prípady.

41.   Otázka (článok 45c)

Mohli by ste objasniť, ako má orgán pre riešenie krízových situácií zvažovať kritériá z článku 45c ods. 6 pri posudzovaní toho, či uplatniť požiadavky z odseku 5 tohto článku na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, ktorý nie je G-SII, súčasťou G-SII ani bankou najvyššieho stupňa?

Odpoveď

Pri rozhodovaní o tom, či uplatniť požiadavky stanovené v článku 45c ods. 5 na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, ktorý nie je G-SII, súčasťou G-SII ani súčasťou skupiny s celkovými aktívami vyššími ako 100 miliárd EUR (banka najvyššieho stupňa), ktorej krízová situácia sa rieši, je kľúčovým faktorom v rozhodnutí orgánu pre riešenie krízových situácií posúdenie toho, či môže dotknutý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, v prípade zlyhania pravdepodobne predstavovať systémové riziko.

Okrem tohto posúdenia sa od orgánu pre riešenie krízových situácií vyžaduje aj prihliadnutie na tieto kritériá:

—	prevalenciu vkladov a absenciu dlhových nástrojov v modeli financovania,

—	v akom rozsahu je prístup na kapitálové trhy pre oprávnené záväzky obmedzený,

—	v akom rozsahu je dotknutý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, závislý od vlastného kapitálu Tier 1 na splnenie svojej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

Vzhľadom na to, že rozhodnutím orgánu pre riešenie krízových situácií sa uložia dotknutému subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, prísnejšie požiadavky na kalibráciu minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (článok 45c ods. 5) a podriadenosť (článok 45b ods. 4, 7 a 8), sa týmito kritériami pomáha zabezpečovať primeranosť rozhodnutia sledovaným cieľom a prihliadnutie na charakteristiky dotknutého subjektu. Preto je možné dospieť k záveru, že ak sú splnené uvedené kritériá (t. j. prevalencia vkladov vo financovaní, obmedzený prístup na dlhové trhy, závislosť od vlastného kapitálu Tier 1 na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky) vo vzťahu k subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, orgán pre riešenie krízových situácií by nemal na tento subjekt uplatniť požiadavky uvedené v článku 45c ods. 5, ak by to viedlo k neprimeranej minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. K tomuto záveru by sa nemalo dospieť automaticky a mal by závisieť od osobitnej situácie v konkrétnom prípade.

Uvedené tri kritériá možno nájsť aj v článku 45m ods. 7, v ktorom sa používajú na všeobecné stanovenie primeranej dĺžky prechodných období. Kritériá z článku 45m ods. 7 sa uvádzajú v článku 45m ods. 1 treťom pododseku a týkajú sa aj stanovovania prechodných období končiacich po 1. januári 2024. V prípade tohto konkrétneho rozhodnutia o predĺžení prechodného obdobia po 1. januári 2024 sa však od orgánov pre riešenie krízových situácií vyžaduje aj to, aby zohľadnili:

—	vývoj finančnej situácie subjektu,

—	vyhliadku, že tento subjekt dokáže v primeranom čase zabezpečiť súlad s MREL a jej prvkom podriadenosti,

—	schopnosť nahradiť záväzky, ktoré viac nespĺňajú príslušné kritériá oprávnenosti alebo splatnosti, a ak to nie je možné, či je uvedená neschopnosť idiosynkratickej povahy alebo je dôsledkom narušenia celého trhu.

Stanovením prechodných období končiacich po 1. januári 2024 na základe článku 45m ods. 1 tretieho pododseku sa preto nebráni orgánu pre riešenie krízových situácií rozhodovať o uplatnení požiadaviek stanovených v článku 45c ods. 5 na ten istý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši. Podobne môže mať aj subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a na ktorý sa vzťahujú požiadavky stanovené v článku 45c ods. 5, prechodné obdobie končiace po 1. januári 2024 stanovené podľa článku 45m ods. 7.

42.   Otázka (článok 45c)

Mali by podľa článku 45c ods. 10 orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uskutočňovať vzájomné konzultácie alebo by mali orgány pre riešenie krízových situácií vyžadovať potrebné informácie od dotknutej inštitúcie?

Odpoveď

V článku 45c ods. 1 sa objasňuje, že minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorej kalibrácia sa podrobne opisuje v ďalších odsekoch článku 45c, musí stanoviť orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom. Okrem toho aby mohli orgány pre riešenie krízových situácií nakalibrovať minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, môžu v súlade s článkom 3 ods. 4 a článkom 90 ods. 1 vyžadovať potrebné informácie od príslušných orgánov s cieľom splniť úlohy podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

c)    Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre orgány pre riešenie krízových situácií v rámci inštitúcií G-SII

43.   Otázka (článok 45d)

Čo znamená výraz „súčasť G-SII“ v článku 45d ods. 1?

Odpoveď

Inštitúcie G-SII sú vymedzené v článku 2 ods. 1 bode 83c smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk na základe krížového odkazu na článok 4 ods. 1 bodu 133 nariadenia o kapitálových požiadavkách. V druhom uvedenom ustanovení sa inštitúcie G-SII vymedzujú ako inštitúcie identifikované v súlade s článkom 131 ods. 1 a ods. 2 smernice o kapitálových požiadavkách. V článku 131 ods. 1 smernice o kapitálových požiadavkách sa vyžaduje, aby členské štáty určili v rámci svojej jurisdikcie orgány poverené určovaním G-SII na konsolidovanom základe. V článku 131 ods. 2 sa ustanovuje metodika na tento účel.

V článku 131 ods. 1 smernice o kapitálových požiadavkách sa ustanovuje, že inštitúciou G-SII musí byť niektorý z týchto subjektov:

a)	skupina vedená materskou inštitúciou v EÚ, materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ; alebo

b)	inštitúcia, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

Možnosť uvedená v písmene b) bola začlenená preto, aby sa zabezpečilo, že vymedzenie sa bude týkať aj teoretickej možnosti, že inštitúciou G-SII bude samostatná banka. Subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a ktorý je „súčasťou G-SII“, je preto subjektom, ktorý sám osebe nie je inštitúciou G-SII podľa článku 131 ods. 1 písm. b) smernice o kapitálových požiadavkách, ale je súčasťou prudenciálnej konsolidácie v súlade s písmenom a) daného ustanovenia. V praxi je to relevantné až vtedy, keď bol ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, identifikovaný nielen subjekt uvedený v článku 131 ods. 1 písm. a) smernice o kapitálových požiadavkách, ale aj ďalší subjekt zo skupiny G-SII, teda keď sa začne realizovať stratégia riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch. V tomto prípade by sa mal článok 45d smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk vzťahovať na oba subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši.

44.   Otázka (články 45d a 45h)

Čo sú to „subjekty G-SII, ktoré patria do rovnakej G-SII,“ uvedené v článku 45d ods. 4 a v článku 45h ods. 2 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk?

Odpoveď

Inštitúcie G-SII sú vymedzené v článku 2 ods. 1 bode 83c smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a v článku 4 ods. 1 bode 133 nariadenia o kapitálových požiadavkách na základe odkazu na článok 131 ods. 1 a ods. 2 smernice o kapitálových požiadavkách.

V článku 4 ods. 1 bode 136 nariadenia o kapitálových požiadavkách sa subjekt G-SII vymedzuje ako „subjekt s právnou subjektivitou, ktorý je G-SII alebo ktorý tvorí časť G-SII alebo časť G-SII mimo EÚ“.

Tieto vymedzenia sú relevantné pri uplatňovaní článku 45d ods. 4 a článku 45h ods. 2 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. V praxi sa tieto ustanovenia týkajú situácie, keď skupina vedená inštitúciou G-SII obsahuje viac ako jeden subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši (zvyčajne ide o samotnú G-SII a jeden alebo viacero ďalších subjektov), teda keď sa začína realizovať stratégia riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch.

45.   Otázka (článok 45d)

Čo znamená výraz „materský subjekt v Únii“ v článku 45d ods. 4 písm. b)? Ide o materskú spoločnosť v Únii alebo o materskú inštitúciu v Únii?

Odpoveď

„Materský subjekt v Únii“ uvedený v článku 45d ods. 4 písm. b) je materskou spoločnosťou v Únii vymedzenou v článku 2 ods. 1 bode 85.

d)    Uplatňovanie internej MREL na subjekty, ktoré samé osebe nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši

46.   Otázka (článok 45f)

Podľa článku 45f ods. 2 písm. a) bodu ii) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk je záväzok oprávnený na splnenie internej MREL vtedy, ak spĺňa kritériá podriadenosti článku 72b ods. 2 písm. d) nariadenia o kapitálových požiadavkách.

Zároveň sa v článku 45f ods. 2 písm. a) bode iii) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk stanovuje, že oprávnené záväzky pre internú MREL musia mať „v bežnom insolvenčnom konaní nižšie postavenie ako nástroje, ktoré nespĺňajú podmienku uvedenú v bode i) a ktoré nie sú oprávnené z hľadiska požiadaviek na vlastné zdroje“.

Kritérium v bode i) sa však netýka postavenia v konkurznom konaní. Týka sa záväzkov, ktoré sú „emitované v prospech subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a kúpené týmto subjektom, a to buď priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných subjektov v tej istej skupine, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré kúpili záväzky od subjektu, na ktorý sa vzťahuje tento článok, alebo sú emitované v prospech existujúceho akcionára, ktorý nie je súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a kúpené týmto akcionárom, pokiaľ výkon právomoci na odpísanie alebo konverziu v súlade s článkami 59 až 62 neovplyvní kontrolu nad dcérskou spoločnosťou zo strany subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši“. Preto môžu mať záväzky uvedené v článku 45f ods. 2 písm. a) bode i) v podstate akékoľvek postavenie.

Môže postavenie uvedené v článku 45f ods. 2 písm. a) bode iii) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk závisieť od postavenia nástrojov, ktoré nespĺňajú kritérium z bodu i) toho istého ustanovenia, t. j. môže teda postavenie vyžadované pre nástroje internej MREL závisieť od postavenia nástrojov, ktoré dcérska spoločnosť emitovala mimo skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši? Znamenalo by to, že postavenie požadované na splnenie internej MREL sa musí posúdiť pre každú inštitúciu individuálne.

Odpoveď

Zo spoločného výkladu článku 45f ods. 2 písm. a) bodu i), bodu ii) a bodu iii) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk vyplývajú tieto požiadavky na postavenie oprávnených záväzkov pre internú MREL v konkurznom konaní:

—

musia spĺňať všeobecné kritérium podriadenosti z článku 72b ods. 2 písm. d) nariadenia o kapitálových požiadavkách, t. j. podriadenosť vylúčeným záväzkom uvedeným v článku 72a ods. 2 nariadenia o kapitálových požiadavkách na základe článku 45f ods. 2 písm. a) bodu ii) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk,

—	musia spĺňať dodatočné kritérium podriadenosti na základe článku 45f ods. 2 písm. a) bodu i) a bodu iii) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk v tom zmysle, že musia byť podriadené všetkým záväzkom, ktoré nie sú oprávnené pre internú MREL a nie sú vlastnými zdrojmi.

Dôvodom osobitnej požiadavky podriadenosti je zabezpečenie toho, aby oprávnené záväzky pre internú MREL nemali postavenie pari passu s ostatnými podriadenými záväzkami, ktoré nie sú oprávnené pre internú MREL podľa článku 45f ods. 2 písm. a) bodu i). Zníži sa tým riziko pre pohľadávky v rámci zásady, že žiadny veriteľ sa v rámci riešenia krízovej situácie nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia, než do akého by sa dostal v rámci bežného konkurzného konania, v prípade, ak sú oprávnené záväzky pre internú MREL odpísané alebo konvertované podľa článku 59 ods. 1 písm. a) a ods. 1a nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie (t. j. v okamihu životaneschopnosti), keďže iba tieto oprávnené záväzky možno v takom prípade odpísať alebo konvertovať.

47.   Otázka (článok 45f)

Sú sumy vlastného kapitálu Tier 1 a ostatných vlastných zdrojov uvedené v článku 45f ods. 2 písm. b) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk po uplatnení odpočtov vykonaných podľa článkov 36, 56 a 66 nariadenia o kapitálových požiadavkách?

Odpoveď

Na účely dosiahnutia súladu s externou aj internou MREL by sa mali odkazy na „vlastné zdroje“ vykladať v súlade s článkom 2 ods. 1 bodom 38 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, v ktorom sa odkazuje na vymedzenie z článku 4 ods. 1 bodu 118 nariadenia o kapitálových požiadavkách, a na ktorý sa vzťahujú dodatočné podmienky uvedené v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, ako napríklad tie z článku 45f ods. 2 písm. b) bodu ii).

V tejto súvislosti sa v článku 4 ods. 1 bode 118 nariadenia o kapitálových požiadavkách ustanovuje, že „vlastné zdroje“ sú súčtom kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2. Na druhej strane, v zodpovedajúcich ustanoveniach nariadenia o kapitálových požiadavkách týkajúcich sa výpočtu kapitálu Tier 1 (článok 25) a kapitálu Tier 2 (článok 71) sa jednoznačne uvádza, že sumy sa vyjadrujú po odpočtoch uvedených v článku 56 a článku 66 nariadenia o kapitálových požiadavkách.

Okrem toho, v článku 2 ods. 1 bode 68a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa pojem „vlastný kapitál Tier 1“ vymedzuje na základe krížového odkazu na článok 50 nariadenia o kapitálových požiadavkách, v ktorom sa objasňuje, že kapitál Tier 1 sa vypočíta po uplatnení zníženia odpočtov uvedených v článku 36 nariadenia o kapitálových požiadavkách.

48.   Otázka (článok 45f)

Aký je rozdiel medzi odsekom 3 a odsekom 4 článku 45f?

Odpoveď

Rozdiel medzi odsekom 3 a odsekom 4 článku 45f sa týka vlastníckeho vzťahu medzi dcérskou spoločnosťou, v prípade ktorej je možné upustiť od internej MREL, a jej sprostredkujúcou alebo konečnou materskou spoločnosťou.

V odseku 3 sa hovorí o možnosti upustenia od internej MREL, ak majú dcérska spoločnosť a subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, sídlo v rovnakom členskom štáte, a ustanovujú sa podmienky, za ktorých sa môže toto upustenie uplatniť.

V odseku 4 sa hovorí o možnosti upustenia od internej MREL, ak majú dcérska spoločnosť a sprostredkujúca materská spoločnosť sídlo v rovnakom členskom štáte, zatiaľ čo konečná materská spoločnosť (subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši) má sídlo v inom členskom štáte. Preto sa v odseku 3 ustanovuje štruktúra priameho vlastníctva, zatiaľ čo v odseku 4 sa uvádza takzvaná reťazová štruktúra vo viacerých členských štátoch.

49.   Otázka (článok 45f)

Podľa článku 45f môže orgán pre riešenie krízových situácií upustiť od uplatnenia internej MREL v dvoch prípadoch:

—	ak subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a dcérska spoločnosť sú usadené v tom istom členskom štáte (odsek 3),

—	ak dcérska spoločnosť a jej materská spoločnosť sú usadené v tom istom členskom štáte, a to aj vtedy, ak subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, nie je usadený v tom istom členskom štáte, za predpokladu, že materská spoločnosť okrem iného spĺňa subkonsolidovanú internú MREL (odsek 4).

Pokiaľ však ide o záruky ustanovené v článku 45f ods. 5, ich poskytnutie sa v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk predpokladá vyslovene len v prvej situácii, teda vtedy, ak majú subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a dcérska spoločnosť sídlo v rovnakom členskom štáte.

Nie je jasné, prečo je v prípade cezhraničných skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, možné uplatniť upustenie (ktoré možno považovať za „riskantnejší“ prístup), ale nie je možné povoliť splnenie internej MREL na základe záruky (ktorá je „menej riskantným“ prístupom).

Môže orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti povoliť úplné alebo čiastočné splnenie požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1 na základe záruky, ktorú poskytne jej materská spoločnosť za podmienok článku 45f ods. 5, aj napriek tomu, že subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, nie je usadený v tom istom členskom štáte ako dcérska spoločnosť?

Odpoveď

Článok 45f ods. 3 sa týka upustenia od internej MREL v situácii priameho vlastníctva medzi dcérskou spoločnosťou a subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, v tom istom členskom štáte, zatiaľ čo článok 45f ods. 4 sa týka upustenia od internej MREL v situácii, v ktorej majú dcérska spoločnosť a jej sprostredkujúca materská spoločnosť sídlo v tom istom členskom štáte, ale subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši môže, ale nemusí, mať sídlo v tom istom členskom štáte.

Čo sa týka možnosti dcérskej spoločnosti čiastočne alebo úplne splniť internú MREL na základe zabezpečených záruk (článok 45f ods. 5), toto ustanovenie sa týka vyslovene situácie priameho vlastníctva medzi dcérskou spoločnosťou a subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, v tom istom členskom štáte, neobsahuje však rovnocenné ustanovenie pre situáciu, v ktorej majú dcérska spoločnosť a jej sprostredkujúca materská spoločnosť sídlo v tom istom členskom štáte.

V druhom prípade by však malo byť takisto možné využiť zabezpečené záruky na splnenie internej MREL. Ak sa môže medzi dcérskou spoločnosťou a jej sprostredkujúcou materskou spoločnosťou so sídlom v tom istom členskom štáte využiť upustenie, malo by byť možné za podobných okolností využiť aj zabezpečenú záruku, a to najmä preto, lebo sa ňou zabezpečí lepšia ochrana dcérskej spoločnosti pri prijímaní príslušných zdrojov ako úplným upustením od minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

50.   Otázka (článok 45f)

Aký je pri posudzovaní kritéria na uplatnenie upustenia od internej MREL z článku 45f ods. 3 písm. b) a článku 45f ods. 4 písm. b) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk alebo na použitie zabezpečených záruk podľa článku 45f ods. 5 cieľ minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorého splnenie sa posudzuje počas fázy budovania minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá bude prebiehať do roku 2024? Malo by sa splnenie posudzovať na základe konečného cieľa minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na rok 2024 alebo predbežného cieľa na rok 2022?

Môže orgán pre riešenie krízových situácií počas akéhokoľvek prechodného obdobia, ktoré bude možno stanovené, povoliť splnenie internej MREL so zárukami, ak sú dodržané všetky ostatné podmienky (iné ako splnenie cieľa externej MREL)?

Odpoveď

Pri posudzovaní toho, či subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo materská spoločnosť splnili minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky z článku 45e a článku 45 ods. 1, ktorá sa stanovuje v článku 45f ods. 3 a ods. 4 písm. b), by sa malo prihliadnuť na prechodné obdobia uvedené v článku 45m.

Preto by sa mal do roku 2024 súlad s článkom 45f ods. 3 písm. b) a ods. 4 písm. b) posudzovať na základe predbežného záväzného cieľa stanoveného v článku 45m ods. 1 druhom pododseku.

To znamená, že upustenie od internej MREL môže uplatniť dcérska spoločnosť, ktorá nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, ak subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo jeho materská spoločnosť spĺňajú predbežnú požiadavku na konsolidovanom základe a v čase rozhodnutia o upustení sú splnené všetky ostatné podmienky stanovené v článku 45f ods. 3 alebo ods. 4.

To isté sa týka splnenia podmienky z článku 45f ods. 3 písm. b) pri posudzovaní možnosti povoliť splnenie internej MREL v plnom rozsahu alebo čiastočne so zabezpečenými zárukami v súlade s článkom 45f ods. 5 prvým pododsekom.

51.   Otázka (článok 45f)

V článku 45f ods. 3 a ods. 4 sa uvádza množstvo podmienok, na základe ktorých je možné upustiť od uplatňovania článku 45f. Zo znenia smernice však nie je jasné, či sa majú tieto podmienky splniť kumulatívne alebo jednotlivo.

Sú podmienky uvedené v článku 45f ods. 3 a ods. 4 kumulatívne alebo postačuje splniť niektorú z uvedených podmienok na to, aby sa dcérskej spoločnosti, ktorá nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, povolilo upustenie od uplatňovania článku 45f?

Odpoveď

Na zabezpečenie uspokojivej miery obozretnosti a ochrany pri povoľovaní upustenia od internej MREL alebo pri umožňovaní využitia zabezpečených záruk sa majú podmienky stanovené v článku 45f ods. 3, 4 a 5 splniť kumulatívne.

52.   Otázka (článok 45f)

Môžete vysvetliť dôvod stanovenia podmienok článku 45f ods. 5 na využitie zabezpečených záruk na splnenie internej MREL?

Odpoveď

V článku 45f ods. 5 sa orgánu pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti udeľuje právomoc povoliť splnenie jej internej MREL v plnom rozsahu alebo čiastočne so zárukou poskytnutou príslušným subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, keď sú subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a dcérska spoločnosť usadené v tom istom členskom štáte, keď sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a keď subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, spĺňa svoju externú MREL (pozri aj odpoveď na 49. otázku týkajúcu sa prípadov, keď majú dcérska spoločnosť a jej sprostredkujúca materská spoločnosť sídlo v tom istom členskom štáte).

V článku 45f ods. 5 sa stanovuje súbor podmienok, ktoré musia záruky spĺňať, aby sa v prípade ich aktivácie zabezpečila ich účinnosť pri absorpcii strát a rekapitalizácii dcérskej spoločnosti, a to bez ohľadu na to, či subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je v danom čase v krízovej situácii. Týmito podmienkami sa zabezpečuje, že:

—	výška záruky je rovnaká ako výška internej MREL, ktorú nahrádza [písmeno a)],

—	záruka je zabezpečená vo výške aspoň 50 % zaručenej sumy [písmeno c)],

—	na záruku sa vzťahujú diskrečné (t. j. určenie, že dcérska spoločnosť už nie je životaschopná – okamih životaneschopnosti) aj automatické spúšťacie faktory (t. j. neschopnosť splatiť dlhy alebo iné záväzky, keď sa stanú splatnými), podľa toho, čo nastane skôr [písmeno b)],

—

sa akceptuje len finančný kolaterál vymedzený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (15), t. j. dohody o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva alebo záložné dohody o finančnom kolateráli (zálohy). Tým sa zabezpečuje rozšírená ochrana držiteľa kolaterálu, keďže podľa podmienok uvedenej smernice je takýto kolaterál vymožiteľný aj vtedy, ak je subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, platobne neschopný alebo sa jeho krízová situácia rieši [písmeno c)],

—	kolaterál bude kvalitný (nezaťažený, podlieha haircutom) [písmená d) a e)],

—	efektívna splatnosť kolaterálu bude spĺňať tú istú podmienku splatnosti ako oprávnené záväzky [písmeno f)] a

—	by nemali existovať žiadne prekážky brániace prenosu kolaterálu, a to ani v prípadoch, kedy sa prijíma opatrenie na riešenie krízovej situácie subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši [písmeno g)].

53.   Otázka (články 45f a 45g)

Je správne domnievať sa, že pojem „okamžitý“ použitý v článku 45f ods. 3 a ods. 4 písm. c) a v článku 45g písm. f) sa týka nielen prevodu vlastných zdrojov, ale aj splatenia záväzkov subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, dcérskej spoločnosti?

Odpoveď

Podmienkou pre povolenie upustenia od internej MREL uvedenou v článku 45f ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. c) a v článku 45g písm. f) sa zabezpečuje, aby neexistovali žiadne súčasné ani predvídateľné prekážky (praktické či právne) brániace okamžitému prevodu vlastných zdrojov dcérskej spoločnosti a okamžitému splateniu jej záväzkov subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo sprostredkujúcou materskou spoločnosťou.

e)    Postup stanovenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

54.   Otázka (článok 45h)

V článku 45h ods. 1 sa stanovuje, že orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny – ak je odlišný od predchádzajúceho orgánu – a orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a na ktorú sa vzťahuje požiadavka uvedená v článku 45f na individuálnom základe, musia urobiť všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie. Bolo by v prípade cezhraničných skupín vhodné začleniť do transponujúcich vnútroštátnych právnych predpisov ustanovenie, ktorým by sa vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií umožňovala spolupráca so všetkými príslušnými orgánmi?

Odpoveď

V článku 88 ods. 5 druhom pododseku sa už ustanovuje, že členovia kolégia pre riešenie krízových situácií musia úzko spolupracovať. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky úlohy uvedené v článku 88 ods. 1, súčasťou ktorých je určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky [písm. i) uvedeného ustanovenia].

Ustanovenie, ktorým by sa vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií umožňovala spolupráca s inými príslušnými orgánmi, by preto nebolo v rozpore s existujúcimi pravidlami smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

55.   Otázka (článok 45h)

V článku 45h ods. 2 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa odkazuje na článok 12 nariadenia o kapitálových požiadavkách. Zmenami zavedenými v nariadení o kapitálových požiadavkách nariadením (EÚ) 2019/876 sa však uvedený článok 12 zrušuje.

Môžete potvrdiť, že v článku 45h ods. 2 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk by sa malo namiesto toho odkazovať na článok 12a nariadenia o kapitálových požiadavkách?

Odpoveď

Odkaz na článok 12 nariadenia o kapitálových požiadavkách v článku 45h ods. 2 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa má vykladať ako odkaz na článok 12a nariadenia o kapitálových požiadavkách.

56.   Otázka (článok 45h)

Článok 45h ods. 4 a ods. 5 sa uplatňuje na rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií v prípade nesúhlasu s konsolidovanou minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši (externá MREL), a individuálnou minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre subjekty skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši (interná MREL).

Uplatňuje sa článok 45h ods. 6 aj vtedy, ak nebolo zároveň prijaté spoločné rozhodnutie o akejkoľvek z uvedených požiadaviek?

Odpoveď

Článok 45h ods. 6 sa zaoberá situáciou, keď medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií existuje nesúhlas týkajúci sa úrovne konsolidovanej požiadavky pre skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, a požiadaviek dcérskych spoločností, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši. V tomto prípade prijmú orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností rozhodnutie o individuálnej úrovni minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre dcérske spoločnosti v súlade s odsekom 5 (t. j. na základe riadneho zohľadnenia stanovísk orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši). Orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, takisto prijme rozhodnutie o konsolidovanej požiadavke na skupinu v súlade s krokmi uvedenými v odseku 4.

f)    Prechodné opatrenia a opatrenia po riešení krízových situácií

57.   Otázka (článok 45m)

Podľa článku 45m ods. 8 môžu orgány pre riešenie krízových situácií následne preskúmať prechodné obdobie alebo plánované ciele minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Týka sa toto ustanovenie iba plánovaných cieľov minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa článku 45m ods. 6 alebo možno následne preskúmať aj pôvodne stanovené prechodné obdobie podľa článku 45m ods. 1?

Odpoveď

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu preskúmať nielen plánovanú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa článku 45m ods. 6, ale aj pôvodne stanovené prechodné obdobie podľa článku 45m ods. 1.

Odkaz „s výhradou odseku 1“ na začiatku článku 45m ods. 8 má za cieľ zabezpečiť, aby orgán pre riešenie krízových situácií pri skúmaní prechodného obdobia dodržiaval pravidlá a kritériá v ňom ustanovené.

58.   Otázka (článok 45m)

Môže sa úroveň predbežného cieľa stanovená podľa článku 45m ods. 1 druhého pododseku predĺžiť, ak orgány pre riešenie krízových situácií stanovia prechodné obdobie, ktoré trvá do 1. januára 2024 podľa tretieho pododseku tohto ustanovenia?

Odpoveď

Úroveň predbežného cieľa ustanovenú v článku 45m ods. 1 druhom pododseku musia subjekty dosiahnuť do 1. januára 2022 a orgán pre riešenie krízových situácií ju nemôže predĺžiť. Možnosť stanoviť prechodné obdobie, ktoré trvá do 1. januára 2024, uvedená v článku 45m ods. 1 treťom pododseku sa uplatňuje iba na konečnú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

Je však potrebné poznamenať, že predbežným cieľom sa musí spravidla zabezpečiť lineárne zvyšovanie vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov potrebných na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Predĺženie prechodného obdobia pre konečnú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na obdobie po 1. januári 2024 ovplyvňuje predbežný cieľ, ktorý majú stanoviť orgány pre riešenie krízových situácií, pretože má za následok nižší predbežný cieľ, ako je ten, ktorý by bol stanovený, ak by sa prechodné obdobie skončilo 1. januára 2024.

59.   Otázka (článok 45m)

Podľa článku 45m ods. 1 druhého pododseku „[ú]rovne predbežného cieľa spravidla zabezpečia lineárne zvyšovanie oprávnených záväzkov a vlastných zdrojov potrebných na splnenie požiadavky“.

Môžete potvrdiť, že v uvedenom ustanovení sa pod pojmom „požiadavka“ myslí nielen celková kvantitatívna požiadavka, ale aj podriadenosť?

Odpoveď

Podľa článku 45m ods. 1 prvej vety druhého pododseku odkazujú úrovne predbežného cieľa, ktoré stanovuje orgán pre riešenie krízových situácií, na požiadavky z článku 45e alebo 45f (externá alebo interná MREL) a na požiadavky, ktoré vyplývajú z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5, prípadne 7 (podriadenosť).

Pravidlo, podľa ktorého sa vyžaduje, aby orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečili lineárne zvyšovanie, sa uplatňuje na všetky úrovne predbežného cieľa, ktoré má stanoviť orgán pre riešenie krízových situácií. Úrovňou predbežného cieľa týkajúcou sa celkovej kalibrácie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by sa teda malo zabezpečiť lineárne zvyšovanie na splnenie konečnej externej alebo internej MREL stanovenej orgánom pre riešenie krízových situácií. Podobne aj v prípade podriadenosti platí, že podriadený predbežný cieľ by sa mal stanoviť vzhľadom na konečný cieľ podriadenosti stanovený orgánom pre riešenie krízových situácií. Prihliadnuť je potrebné aj na minimálnu požiadavku na TLAC, ako aj na minimálnu úroveň požiadaviek uvedených v článku 45c ods. 5 alebo ods. 6, ktoré je potrebné splniť do 1. januára 2022, keďže úroveň predbežného cieľa nemožno stanoviť nižšiu než tieto minimálne požiadavky (úroveň predbežného cieľa by sa mohla stanoviť ako suma vyššia než tieto minimálne požiadavky na základe pravidla o lineárnom zvyšovaní).

H.   OTÁZKY TÝKAJÚCE SA ZMLUVNÉHO UZNANIA ZÁCHRANY POMOCOU VNÚTORNÝCH ZDROJOV

60.   Otázka (článok 55)

V článku 55 ods. 1 prvom pododseku sa stanovuje, že záväzky, ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti záchrany pomocou vnútorných zdrojov a na ktoré sa vzťahuje právo tretej krajiny, musia obsahovať zmluvnú doložku, podľa ktorej protistrana uznáva, že záväzok môže podliehať právomoci orgánov EÚ pre riešenie krízových situácií na odpísanie a konverziu a súhlasí s tým, že tieto právomoci sú pre ňu záväzné.

V článku 55 ods. 1 druhom pododseku sa ďalej ustanovuje, že orgán pre riešenie krízových situácií má právomoc povoliť upustenie od tejto požiadavky subjektom, ktorých minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sa rovnajú sume absorpcie strát, a to za predpokladu, že príslušné záväzky sa na účely splnenia minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky nezapočítavajú.

Mala by sa diskrečná právomoc orgánu pre riešenie krízových situácií uvedená v článku 55 ods. 1 druhom pododseku uplatňovať individuálne alebo všeobecne na všetky subjekty spĺňajúce príslušné kritériá?

Odpoveď

Posúdenie uvedené v článku 55 ods. 1 druhom pododseku by sa malo vykonávať individuálne. Týmto ustanovením sa orgánom pre riešenie krízových situácií udeľuje diskrečná právomoc uplatniť výnimku(„môžu rozhodnúť“) na subjekty patriace do príslušnej kategórie, ktorá je v ňom uvedená.

Okrem toho možno túto výnimku udeliť len vtedy, ak inštitúcia dokáže so zvyšnými záväzkami splniť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Tento prvok je potrebné pred udelením výnimky overiť, pričom toto overenie možno podľa všetkého vykonať len individuálne.

61.   Otázka (článok 55)

Vzťahuje sa dátum uvedený v článku 55 ods. 1 písm. d) na smernicu (EÚ) 2019/879 alebo na smernicu BRRD I?

Odpoveď

Článok 55 ods. 1 písm. d) sa vzťahuje na smernicu BRRD I, ktorá už obsahuje článok 55, keďže odkazuje na transpozíciu oddielu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, ktorý tento článok obsahuje, a nie na transpozíciu samotného článku. Novým článkom 55 zavedeným v smernici (EÚ) 2019/879 sa nahrádza predchádzajúci článok 55 novou verziou tohto ustanovenia, nie však celý oddiel, do ktorého článok 55 patrí.

62.   Otázka (článok 55)

Ako sa má chápať pojem „trieda“ uvedený v článku 55 ods. 2 piatom pododseku? Odkazuje na postavenie záväzkov v konkurznom konaní alebo na druh dotknutého finančného nástroja?

Okrem toho, mali by sa odkazy na „triedu“ z článku 45b ods. 5 vykladať rovnako ako v článku 55 ods. 2?

Odpoveď

Pojem „trieda“ uvedený v článku 55 ods. 2 piatom pododseku sa vzťahuje na postavenie záväzkov v konkurznom konaní. Tento výklad je v súlade s významom a používaním tohto slova v iných ustanoveniach smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk [napr. v článku 34 ods. 1 písm. f), v ktorom sa odkazuje na zásadu, že žiadny veriteľ sa v rámci riešenia krízovej situácie nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia, než do akého by sa dostal v rámci bežného konkurzného konania]. Z tohto dôvodu by sa mal odkaz na „triedu“ v článku 45b ods. 5 chápať v tomto zmysle.

63.   Otázka (článok 55)

V článku 55 ods. 2 piatom pododseku sa ustanovuje, že ak orgán pre riešenie krízových situácií v súvislosti s posudzovaním riešiteľnosti krízovej situácie alebo kedykoľvek inokedy určí, že v rámci triedy záväzkov výška záväzkov, na ktoré sa uplatnilo upustenie z dôvodu neuskutočniteľnosti, a záväzkov, ktoré boli vylúčené alebo pravdepodobne budú vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 44 ods. 2 a ods. 3, predstavuje viac ako 10 % tejto triedy, musí okamžite posúdiť vplyv tejto skutočnosti na riešiteľnosť krízovej situácie daného subjektu. V uvedenom ustanovení sa však nijako neodkazuje na záväzky, v prípade ktorých inštitúcia pri posudzovaní prekročenia 10 % prahovej hodnoty nezahrnula zmluvnú doložku (čím poruší povinnosť podľa článku 55 ods. 1).

Bude správne transponovať smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk tak, aby neobsahovala záväzky, v prípade ktorých inštitúcia pri výpočte 10 % prahovej hodnoty nezahrnula zmluvnú doložku?

Odpoveď

Znenie článku 55 ods. 2 piateho pododseku sa obmedzuje na záväzky, v prípade ktorých orgán pre riešenie krízových situácií povolil nezahrnutie zmluvnej podmienky z dôvodu neuskutočniteľnosti, ako aj na záväzky, ktoré sú vylúčenie alebo budú pravdepodobne vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 2 a ods. 3. Konkrétna povinnosť posúdiť vplyv na riešiteľnosť krízovej situácie na základe tohto pododseku sa preto môže transponovať s odkazom len na tieto záväzky.

V smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa však členským štátom nebráni transponovať toto ustanovenie extenzívne a zahrnúť aj záväzky, v prípade ktorých banka doložku nezahrnie. Tento prístup bude v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, keďže sa ním zintenzívni kontrola riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie.

Povinnosťou z tohto ustanovenia nie je dotknutá všeobecná povinnosť orgánu pre riešenie krízových situácií zabezpečiť riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie podľa článku 17. V súvislosti s posúdením všeobecnej riešiteľnosti krízovej situácie by ml orgán pre riešenie krízových situácií prihliadať aj na vplyv záväzkov, ktoré neobsahujú zmluvnú doložku, pretože inštitúcia alebo subjekt nesplnili povinnosť z článku 55 ods. 1.

64.   Otázka (článok 55)

Za akých podmienok môže orgán pre riešenie krízových situácií určiť, že nesúhlasí s posúdením spoločnosti, výsledkom ktorého je neuskutočniteľnosť? Určité ťažkosti sa môžu vyskytnúť vtedy, keď po uzatvorení zmluvy orgán pre riešenie krízových situácií určí, že sa má zahrnúť zmluvná doložka uvedená v článku 55 ods. 1.

Okrem toho ak subjekt dospeje k záveru, že vloženie zmluvnej doložky je neuskutočniteľné, a oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií dané posúdenie podľa článku 55 ods. 2 prvého pododseku, kedy môže daný subjekt uzavrieť dotknutú zmluvu?

Odpoveď

Kritériá posudzovania neuskutočniteľnosti budú uvedené v delegovanom nariadení, v ktorom sa budú stanovovať regulačné technické predpisy vypracúvané orgánom EBA na základe právomoci udelenej v článku 55 ods. 6.

Pokiaľ ide o okamih, v ktorom sa môže zmluva uzatvoriť, inštitúcia nemôže zmluvu uzatvoriť predtým, než informuje orgán pre riešenie krízových situácií. Môže ju však uzatvoriť bez toho, aby počkala na odpoveď orgánu pre riešenie krízových situácií o existencii podmienky neuskutočniteľnosti, pretože v článku 55 ods. 2 druhom pododseku sa ustanovuje, že povinnosť zahrnúť doložku sa pozastavuje od okamihu prijatia oznámenia od inštitúcie.

65.   Otázka (článok 55)

Ako sa má chápať výraz „v primeranom časovom rámci“ z článku 55 ods. 2?

Uplatňuje sa odkaz na „primeraný časový rámec“ z prvého pododseku uvedeného ustanovenia na subjekt (ktorý musí poskytnúť informácie požadované orgánom pre riešenie krízových situácií v uvedenom časovom rámci) alebo na orgán pre riešenie krízových situácií (ktorý si musí informácie vyžiadať v danom časovom rámci)?

Odpoveď

„Primeraný časový rámec“ je rámec, v ktorom si má orgán pre riešenie krízových situácií vyžiadať potrebné informácie (z článku 55 ods. 2 prvého pododseku) a zahrnúť doložku (tretí pododsek toho istého odseku).

V článku 55 ods. 2 prvom pododseku sa udeľuje diskrečná právomoc na vnútroštátnej úrovni vymedziť primeraný časový rámec, v ktorom môže orgán pre riešenie krízových situácií požiadať subjekt o potrebné informácie. V každom prípade sa odporúča vymedziť tento časový rámec jednotne s lehotou na požiadavku na vloženie doložky, ktorá sa stanovení podľa článku 55 ods. 2 tretieho pododseku. Tento prvok bude stanovený v delegovanom nariadení na základe regulačného technického predpisu, ktorý vypracúva orgán EBA v súlade s mandátom z článku 55 ods. 6.

66.   Otázka (články 55 a 59)

V článku 55 ods. 2 piatom pododseku sa odkazuje na článok 73 „pri uplatnení právomocí na odpísanie a konverziu oprávnených záväzkov“. V článku 73 sa stanovujú ochranné opatrenia pre akcionárov v prípade „čiastočných prevodov“ a „uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov“.

Má sa to vykladať ako ochranné opatrenia z článku 73, ktoré sa uplatňujú aj pri odpisovaní a konverzii oprávnených záväzkov „nezávisle od riešenia krízovej situácie“ podľa článku 59 ods. 1 písm. a) a ods. 1a?

Odpoveď

Článok 73 sa uplatňuje iba na nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ktorý predstavuje jeden z možných spôsobov uplatnenia právomoci na odpísanie a konverziu a vykonáva sa „vo vzťahu k pasívam inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši“.

Zásada zakotvená v článku 73 ods. 1 písm. b), ktorá sa týka uplatňovania zásady, že žiadny veriteľ sa v rámci riešenia krízovej situácie nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia, než do akého by sa dostal v rámci bežného konkurzného konania, sa však uplatňuje aj vtedy, keď sa odpísanie alebo konverzia uskutočňujú nezávisle od riešenia krízovej situácie, ako sa to uvádza v článku 59 ods. 1 písm. a). Konkrétne sa v článku 59 ods. 1 treťom pododseku ustanovuje, že „[p]o výkone právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje alebo oprávnené záväzky nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie sa vykoná ocenenie stanovené v článku 74 a uplatní sa článok 75“. Zásada, že žiadny veriteľ sa v rámci riešenia krízovej situácie nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia, než do akého by sa dostal v rámci bežného konkurzného konania, sa uplatňuje článkom 74 aj článkom 75.

I.   OTÁZKY TÝKAJÚCE SA ODPÍSANIA ALEBO KONVERZIE KAPITÁLOVÝCH NÁSTROJOV A OPRÁVNENÝCH ZÁVÄZKOV

67.   Otázka (článok 59)

Čo sú „výnimočné situácie“ uvedené v článku 59 ods. 1b, na základe ktorých sa umožňuje odchýlenie od plánu riešenia krízovej situácie?

Odpoveď

V odôvodnení 54 a článku 87 písm. j) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa objasňuje, že pri prijímaní opatrenia na riešenie krízovej situácie by mali orgány pre riešenie krízových situácií postupovať podľa opatrení ustanovených v plánoch riešenia krízovej situácie, ak na základe situácie v konkrétnom prípade neposúdia, že ciele riešenia krízovej situácie možno dosiahnuť účinnejšie prijatím opatrení, ktoré sa neustanovujú v pláne riešenia krízovej situácie. „Výnimočné situácie“ uvedené v článku 59 ods. 1b by sa teda mali vykladať podľa odôvodnenia 54 a článku 87 písm. j). Platí to v prípadoch, keď je potrebné prijať opatrenia len pre dcérsku spoločnosť, aj v prípade, keď je potrebný program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ako sa objasňuje v článku 91 ods. 6 písm. a).

68.   Otázka (článok 59)

Po zmenách článku 59 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk môžu byť oprávnené záväzky spĺňajúce podmienky uvedené v článku 45f ods. 2 písm. a) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk okrem podmienky súvisiacej so zostatkovou dobou splatnosti záväzkov stanovenej v článku 72c ods. 1 nariadenia o kapitálových požiadavkách aj odpísané alebo skonvertované v okamihu životaneschopnosti.

Uplatňuje sa právomoc odpísať alebo konvertovať tieto nástroje iba v situáciách, keď je emitujúca dcérska spoločnosť subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako predmetný subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši? Alebo sa môže táto právomoc uplatňovať aj v situáciách, keď je samotná dcérska spoločnosť subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, čiže nie je súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako materský subjekt, pričom dcérska spoločnosť má nástroje spĺňajúce požiadavky na internú MREL a interná MREL sa na ňu nevzťahuje?

Odpoveď

Právomoc odpísať alebo konvertovať oprávnené záväzky v okamihu životaneschopnosti v zmysle článku 59 ods. 1a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa môže uplatňovať iba v súvislosti so subjektmi, ktoré samy nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši.

Jednoznačne to vyplýva z článku 59 ods. 1a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, v ktorom sa vyžaduje splnenie podmienok z článku 45f ods. 2 písm. a) s výnimkou podmienky týkajúcej sa zostatkovej doby splatnosti záväzkov. Článok 45f sa uplatňuje iba na subjekty, ktoré samy nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši.

V článku 45f ods. 2 úvodnej vete smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa objasňuje, že ustanovenia daného článku sa uplatňujú na subjekty uvedené v článku 45f ods. 1 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. V druhom uvedenom ustanovení sa stanovuje rozsah uplatňovania internej MREL a objasňuje, že interná MREL sa neuplatňuje na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši.

Oprávnené záväzky dcérskych spoločností, ktoré sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, možno teda odpísať alebo konvertovať iba pri riešení krízovej situácie využitím nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, a nie v okamihu životaneschopnosti.

J.   OTÁZKY TÝKAJÚCE SA ZMLUVNÉHO UZNÁVANIA PRÁVOMOCI PRERUŠIŤ PROCES RIEŠENIA KRÍZOVEJ SITUÁCIE

69.   Otázka (článok 71a)

V článku 71a ods. 2 sa členským štátom poskytuje možnosť vyžadovať, aby materské spoločnosti v Únii zabezpečili, že ich dcérske spoločnosti z tretích krajín zahrnú do určitých finančných zmlúv zmluvné podmienky, ktorými sa vylúči, aby uplatnenie právomoci riešiť krízové situácie predstavovalo dôvod na ukončenie týchto zmlúv alebo vykonanie iných opatrení na presadzovanie v súvislosti s týmito zmluvami. Táto požiadavka sa môže uplatňovať v súvislosti s dcérskymi spoločnosťami v tretích krajinách, ktoré sú úverovými inštitúciami, investičnými spoločnosťami (alebo ktoré by boli investičnými spoločnosťami, keby mali ústredie v príslušnom členskom štáte) alebo finančnými inštitúciami.

Môžu sa pri vykonávaní tejto možnosti členské štáty rozhodnúť uplatniť požiadavku z článku 71a ods. 2 prvého pododseku iba na jednu alebo dve z uvedených kategórií subjektov (napr. iba na dcérske spoločnosti v tretích krajinách, ktoré sú úverovými inštitúciami)?

Odpoveď

Článok 71a ods. 2 možno transponovať tak, že sa bude vyžadovať zahrnutie doložky uvedenej v spomínanom článku iba do niektorých kategórií subjektov uvedených v písmenách a) až c) druhého pododseku, za predpokladu, že to nie je v rozpore s ostatnými ustanoveniami smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

K.   OTÁZKY TÝKAJÚCE SA INÝCH USTANOVENÍ SMERNICE O OZDRAVENÍ A RIEŠENÍ KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ BÁNK

70.   Otázka (článok 33)

Nemalo by sa v článku 33 ods. 4 odkazovať na odsek 2 daného článku, a nie na odsek 3? V článku 33 ods. 2 sa nachádza ustanovenie obsahujúce pravidlo, podľa ktorého by sa malo opatrenie na riešenie krízovej situácie subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo písm. d) prijať až po splnení podmienok z článku 32 ods. 1, pričom ustanovenie z odseku 4 tvorí výnimku z tohto pravidla.

Odpoveď

Odkaz „[s] výhradou odseku 3“ v článku 33 ods. 4 znamená, že v prípade potreby musia byť splnené podmienky z článku 33 ods. 3 v súvislosti s uplatňovaním článku 33 ods. 4.

Konkrétne platí, že ak sú dcérske spoločnosti holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti a sú splnené podmienky z článku 33 ods. 4 písm. b) a c), subjekt uvedený v písmene a) daného ustanovenia by sa mal považovať za finančnú holdingovú spoločnosť, a nie za holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou. Odkaz „[s] výhradou odseku 3“ je teda potrebný na objasnenie, keďže v článku 1 ods. 1 písm. c) a písm. d) sa uvádzajú oba druhy holdingových spoločností.

71.   Otázka (článok 36)

Nemal by byť v článku 36 ods. 11 písm. a) výraz „kapitálové nástroje“ nahradený výrazom „kapitálové nástroje a oprávnené záväzky“?

Odpoveď

V článku 36 ods. 11 písm. a) nie je odkaz na „oprávnené záväzky“ potrebný, pretože týmto ustanovením sa odkazuje na možnosť zvýšenia hodnoty pohľadávok až po uplatnení nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, a nie po uplatnení právomocí na odpísanie alebo konverziu podľa článku 59.

V každom prípade je napriek tomu možné v súlade s článkom 46 ods. 3 a článkom 60 ods. 2 písm. a) po konečnom ocenení zvýšiť hodnotu nástrojov, ktoré boli odpísané podľa článkov 59 až 62.

72.   Otázka (článok 47)

V článku 47 sa ustanovujú pravidlá zaobchádzania s akcionármi v prípade záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo odpísania či konverzie kapitálových nástrojov. Podľa smernice (EÚ) 2018/879 sa však právomoci na odpísanie a konverziu podľa článku 59 rozširujú aj na určité oprávnené záväzky. Prečo sa táto zmena nezohľadňuje v článku 47?

Odpoveď

Článok 47 sa uplatňuje na „akcionárov a držiteľov iných nástrojov vlastníctva“ v súvislosti s uplatňovaním nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo vykonávaním právomocí na odpisovanie a konverziu podľa článku 59.

Smernicou (EÚ) 2018/879 sa rozšíril rozsah uplatňovania právomocí na odpisovanie a konverziu aj na držiteľov určitých oprávnených záväzkov. Keďže však týchto držiteľov nemožno považovať za „akcionárov a držiteľov iných nástrojov vlastníctva“ na základe vymedzení v článku 2 ods. 1 bodoch 61 a 62, nie je potrebné upraviť rozsah pôsobnosti článku 47.

Podobne nemajú ustanovenia článku 47 vplyv ani na držiteľov príslušných kapitálových nástrojov (ktoré sú už začlenené do rozsahu pôsobnosti článku 59 smernice BRRD I), keďže ani tí nie sú podľa uvedených vymedzení „akcionármi a držiteľmi iných nástrojov vlastníctva“.

Pokiaľ ide o odkaz v článku 47 ods. 1 písm. b) bod i) na zníženie percentuálnych podielov akcionárov prostredníctvom konverzie príslušných kapitálových nástrojov na základe právomoci uvedenej v článku 59 ods. 2, aj ten by sa mal vykladať tak, že zahŕňa konverziu oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59. V článku 60 ods. 1 o poradí odpisovania a konverzie príslušných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov sa v písmene a) odkazuje na potrebu prijať jedno alebo obe opatrenia uvedené v článku 47 ods. 1 pri znižovaní položiek kapitálu Tier 1 ešte predtým, ako dôjde k ovplyvneniu ostatných druhov nástrojov.

73.   Otázka (článok 108)

V článku 108 ods. 2 písm. c) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa vyžaduje, aby „v príslušnej zmluvnej dokumentácii, a ak je to uplatniteľné, v prospekte, ktoré súvisia s danou emisiou, sa výslovne [odkazovalo] na nižšie postavenie podľa tohto odseku“. Nemalo by sa vo vnútroštátnych transpozičných opatreniach, ktorými sa uzákoňuje článok 108 ods. 2 písm. c) vo vnútroštátnom práve, od emitentov vyžadovať, aby vo svojej dokumentácii odkazovali na toto vnútroštátne transpozičné opatrenie alebo na článok 108 ods. 2 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk?

Odpoveď

Zmluvný odkaz na nižšie postavenie záväzku požadované podľa článku 108 ods. 2 písm. c) by sa mal vykonať prostredníctvom odkazu na vnútroštátne opatrenia, ktorými sa transponuje článok 108 ods. 2 v členskom štáte emitenta dlhových nástrojov. Ani dodatočný odkaz na článok 108 ods. 2 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk v zmluvných podmienkach však nie je s týmto ustanovením v rozpore.

74.   Otázka (všeobecné)

Týka sa pojem „subjekt“, ak sa nepoužíva spoločne s pojmom „inštitúcia“ [t. j. vo výraze „inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d)“] okrem subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b) až d) aj inštitúcií uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a)?

Okrem toho, týka sa pojem „subjekt“ v článku 16a ods. 1 inštitúcie alebo finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá musí spĺňať prudenciálne požiadavky na konsolidovanom základe?

Odpoveď

Konkrétny význam pojmu „subjekt“ závisí od ustanovení, v ktorých sa používa, a od toho, na koho sa vzťahujú povinnosti z týchto ustanovení alebo ustanovení v nich uvedených. Malo by sa prihliadať na rozsah pôsobnosti smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, ako sa to stanovuje v článku 1 ods. 1. Tento pojem sa môže vzťahovať na všetky alebo len niektoré subjekty z článku 1 ods. 1 písm. a) až d) vrátane inštitúcií uvedených v písmene a).

V prípade článku 16a znamená odkaz na slovo „subjekt“ všetky subjekty z článku 1 ods. 1 písm. a) až d), od ktorých sa vyžaduje dodržanie požiadavky na kombinovaný vankúš a minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa článku 45 bez ohľadu na to, či je to na individuálnom alebo konsolidovanom základe (t. j. externej a internej MREL).

L.   OTÁZKY SÚVISIACE S NARIADENÍM O JEDNOTNOM MECHANIZME RIEŠENIA KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

75.   Otázka (článok 3 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií)

Vymedzenie pojmu „subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši“ v článku 3 ods. 1 bode 24a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sa týka iba Jednotnej rady, nie vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií. Toto vymedzenie sa používa v niekoľkých článkoch nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (napr. v článkoch 12k, 16, 21 a 27). Môžu sa ustanovenia nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií obsahujúce výraz „subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši“ uplatňovať na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a na skupiny uvedené v článku 7 ods. 3, ktoré nepatria do priamej pôsobnosti Jednotnej rady?

Odpoveď

V článku 3 ods. 24a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (ustanovenie, ktorým sa premieta článok 2 ods. 83a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk) sa Jednotnej rade neudeľuje právomoc identifikovať subjekt ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši. Ide skôr o dôsledok príslušného plánu riešenia krízovej situácie, v ktorom sa ustanovuje opatrenie na riešenie krízovej situácie pre daný subjekt.

V článku 9 ods. 1 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sa od vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií vyžaduje vypracovanie a prijatie plánov riešenia krízovej situácie pre subjekty z článku 7 ods. 3 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií v súlade s článkom 8 ods. 5 až 13 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií. Povinnosť stanoviť v pláne riešenia krízovej situácie opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa môžu uplatniť v prípade zlyhania, sa stanovuje v článku 8 ods. 6 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií. Okrem toho, požiadavka na identifikovanie každej skupiny subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, a skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, sa ustanovuje v článku 8 ods. 10 druhom pododseku nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

76.   Otázka (článok 10a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií)

Podľa článku 10a ods. 1 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií keď je subjekt v situácii, že spĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš, ale nespĺňa svoju požiadavku na externú alebo internú MREL počítanú na základe celkovej hodnoty rizikovej expozície, Jednotná rada má právomoc zakázať subjektu rozdeľovanie výnosov vyšších ako M-MDA. Týka sa právomoc Jednotnej rady podľa tohto ustanovenia všetkých subjektov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, alebo len tých, za ktoré je Jednotná rada priamo zodpovedná podľa článku 7 ods. 2, ods. 4 písm. b) a ods. 5 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií?

Okrem toho, ako by mala Jednotná rada uplatňovať právomoci podľa článku 10a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií? Konkrétne, mali by vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v takom prípade plniť aj inštrukcie Jednotnej rady v súlade s článkom 29 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií?

Odpoveď

V súlade s rozdelením úloh stanoveným v článku 7 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií môže Jednotná rada vykonávať právomoc z článku 10a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií iba na subjekty, ktoré patria do jej priamej pôsobnosti [t. j. subjekty a skupiny uvedené v článku 7 ods. 2 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií a subjekty a skupiny uvedené v článku 7 ods. 4 písm. b) a ods. 5 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, ak sú splnené podmienky uplatňovania týchto odsekov]. V prípade ostatných subjektov uvedených v článku 7 ods. 3 by mal právomoc obmedziť rozdeľovanie výnosov vykonávať príslušný vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií.

V článku 10a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sa výslovne neuvádza, komu by malo byť určené rozhodnutie Jednotnej rady o zákaze rozdeľovania výnosov vyšších ako M-MDA. Toto rozhodnutie napriek tomu úzko súvisí s uplatňovaním minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, keďže právomoc uvedená v článku 10a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií patrí k opatreniam, prostredníctvom ktorých by sa malo podľa článku 12j ods. 1 písm. b) nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií riešiť porušenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Takisto to úzko súvisí s odstránením podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie, keďže v článku 10 ods. 9 druhom pododseku nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sa uvádza situácia, keď inštitúcia spĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš spoločne s požiadavkami na vlastné zdroje, ale nie požiadavku na kombinovaný vankúš zároveň s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, čo môže spôsobiť podstatnú prekážku brániacu riešiteľnosti krízovej situácie. V oboch prípadoch sú rozhodnutia Jednotnej rady určené vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré ich musia vykonať podľa článku 29 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií – pozri článok 12 ods. 5 a článok 10 ods. 10 až 12 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

Analogicky s týmito ustanoveniami a vzhľadom na dôvod interakcií medzi Jednotnou radou a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií by sa mal článok 10a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií vykladať tak, že konštatovania Jednotnej rady uvedené v týchto rozhodnutiach by mali byť určené príslušným vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré by ich mali vykonať v súlade s článkom 29 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

77.   Otázka (článok 10a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií)

Ak je subjekt v situácii, že nespĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš v spojení s minimálnymi požiadavkami na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, Jednotná rada má právomoc na základe článku 10a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií prostredníctvom niektorého z opatrení, ktoré sú v ňom uvedené, zakázať subjektu rozdeľovanie výnosov vyšších ako M-MDA.

Článok 10a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sa však vzťahuje iba na Jednotnú radu, a nie na vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií. Článok 10a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií okrem toho nie je uvedený v článku 7 ods. 3 treťom pododseku nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií. Môžu vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií prijať opatrenie na základe článku 10a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií v súvislosti so subjektmi a skupinami uvedenými v článku 7 ods. 3 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií?

Odpoveď

Na základe rozdelenia úloh stanoveného v článku 7 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií môže Jednotná rada vykonávať právomoc z článku 10a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií iba v prípade subjektov, ktoré patria do jej priamej pôsobnosti [t. j. subjektov a skupín z článku 7 ods. 2 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií a subjektov a skupín z článku 7 ods. 4 písm. b) a ods. 5 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, ak sú splnené podmienky uplatňovania týchto odsekov] (pozri aj odpoveď na otázku 80). Napriek tomu, že sa článok 10a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií nenachádza v zozname ustanovení článku 7 ods. 3 štvrtého pododseku nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, majú vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií právomoc uplatniť zákaz určitých rozdeľovaní výnosov na základe vnútroštátnej transpozície článku 16a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

Je potrebné poznamenať, že hoci sa článok 10a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií nenachádza v zozname ustanovení článku 7 ods. 3 štvrtého pododseku nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, na tento článok sa odkazuje v iných ustanoveniach, ktoré sú výslovne uplatniteľné na vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií podľa článku 7 ods. 3 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií:

—

v článku 10 ods. 9 bode i) druhom pododseku nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sa uvádzajú okolnosti opísané v článku 10a ods. 1 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií ako situácie, ktoré spôsobujú podstatnú prekážku brániacu riešiteľnosti krízovej situácie,

—	v článku 12j ods. 1 písm. b) nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sa uvádzajú právomoci v zmysle článku 10a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií ako jedno z opatrení na riešenie porušenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

78.   Otázka (článok 12k nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií)

V súlade s článkom 12k ods. 1 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií musí Jednotná rada stanoviť úrovne predbežného cieľa pre požiadavky uvedené v článku 12f alebo 12g nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií alebo pre požiadavky vyplývajúce z uplatňovania článku 12c ods. 4, 5, prípadne 7 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, ktoré subjekty uvedené v článku 12 ods. 1 a 3 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií musia splniť k 1. januáru 2022.

Nemalo by sa toto ustanovenie vykladať tak, že sa ním od Jednotnej rady vyžaduje stanovenie úrovní predbežného cieľa aj pre subjekty uvedené v článku 7 ods. 3 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, pre ktoré vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií stanovujú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (t. j. subjekty uvedené v článku 12 ods. 3 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií)?

Odpoveď

V prípade subjektov uvedených v článku 12 ods. 3 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií by mal predbežné ciele uvedené v článku 12k ods. 1 druhom pododseku nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií určovať vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií na základe rozdelenia úloh stanoveného v článku 7 ods. 3 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

79.   Otázka (článok 18 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií)

Podľa článku 18 ods. 1a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií má Jednotná rada právomoc prijať program riešenia krízovej situácie vo vzťahu k ústrednému orgánu a všetkým úverovým inštitúciám, ktoré sú k nemu trvalo pridružené, a ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, keď táto skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, spĺňa ako celok podmienky stanovené v článku 18 ods. 1 prvom pododseku nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

Článok 18 ods. 1a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sa však vzťahuje iba na Jednotnú radu, a nie na vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií. Článok 18 ods. 1a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií okrem toho nie je uvedený v článku 7 ods. 3 štvrtom pododseku nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií. Majú vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií právomoc na základe nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií prijať program riešenia krízovej situácie vo vzťahu k ústrednému orgánu a úverovým inštitúciám, ktoré sú k nemu trvalo pridružené, a ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši?

Odpoveď

Článok 7 ods. 3 štvrtý pododsek nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií neobsahuje odkaz na článok 18 ods. 1a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií o uplatňovaní opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k ústrednému orgánu a všetkým úverovým inštitúciám, ktoré sú k nemu trvalo pridružené, a ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií však napriek tomu majú právomoc prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie za podmienok uvedených v článku 18 ods. 1a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, keďže v článku 7 ods. 3 písm. e) nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sa od vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií vyžaduje prijímanie rozhodnutí o riešení krízovej situácie a uplatňovanie nástrojov riešenia krízovej situácie na základe príslušných postupov a ochranných opatrení, pokiaľ ide o subjekty a skupiny, ktoré patria do ich priamej pôsobnosti. Článok 18 ods. 1a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií možno považovať za konkretizovanie podmienok stanovených v článku 18 ods. 1 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

Okrem toho bude uplatniteľné aj vnútroštátne ustanovenie, ktorým sa transponuje článok 32a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, keďže nebude v rozpore s nariadením o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

80.   Otázka (článok 33 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk)

Prečo sa článok 33 ods. 3 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk neodzrkadľuje v nariadení o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií a aké dôsledky z toho môžu vyplývať?

Odpoveď

Bolo to tak už aj v prípade nariadenia SRMR I a smernice BRRD I.

Podľa článku 33 ods. 3 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk platí, že ak sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti, opatrenia na riešenie krízovej situácie na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny sa musia prijať pre sprostredkujúcu finančnú holdingovú spoločnosť, a nie pre holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou. Do tohto článku sa zmenou smernice (EÚ) 2019/879 len pridalo ustanovenie, že počas fázy plánovania riešenia krízovej situácie musí byť sprostredkujúca finančná holdingová spoločnosť považovaná za subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši.

Holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk odkazom na ne v článku 1 ods. 1 písm. c). V článku 2 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sa však nijako neodkazuje na holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou, čo znamená, že nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií. Preto nebolo potrebné premietnuť článok 33 ods. 3 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk do nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií. Je potrebné poznamenať, že článok 17 ods. 5 písm. k) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, v ktorom sa orgánom pre riešenie krízových situácií umožňuje žiadať od holdingových spoločností so zmiešanou činnosťou založenie samostatnej finančnej holdingovej spoločnosti na účely riešenia alebo odstránenia podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie, sa takisto nepremietol do článku 10 ods. 11 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

81.   Otázka (článok 45b)

Môžete na základe odpovede na 34. otázku v oznámení Komisie z 29. septembra 2020 objasniť, čo sa myslí pod pojmom „subjekty v rozsahu pôsobnosti nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií“?

Okrem toho, ak členské štáty vykonajú možnosť z článku 45b ods. 8 posledného pododseku smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk stanovením percentuálnej hodnoty na vyššiu úroveň ako 30 %, bude sa táto percentuálna hodnota uplatňovať na subjekty uvedené v článku 7 ods. 3 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, ktoré patria do priamej pôsobnosti vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií?

Odpoveď

Subjekty v rozsahu pôsobnosti nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sú subjekty uvedené v článku 2 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií. Na účely posúdenia toho, ktoré subjekty patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, nie je relevantné rozdelenie úloh medzi Jednotnú radu a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v článku 7 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

Ak zúčastnený členský štát vykoná možnosť z článku 45b ods. 8 štvrtého pododseku smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a zvýši percentuálnu hodnotu na vyššiu úroveň ako 30 %, bude sa toto zvýšenie uplatňovať iba na subjekty, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, ako sa to stanovuje v článku 2 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií. Je to preto, lebo nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sa uplatňuje na všetky subjekty v rámci rozsahu jeho pôsobnosti bez ohľadu na rozdelenie úloh medzi Jednotnú radu a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií. Keď vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva svoje úlohy vo vzťahu k subjektu uvedenom v článku 7 ods. 3 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, musí uplatňovať pravidlá nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií pomocou právomocí udelených na základe vnútroštátnych pravidiel transponujúcich smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Toto jasne vyplýva z článku 7 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, konkrétne z článku 7 ods. 3 písm. d) prvého a štvrtého pododseku.

Zámerom nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií je totiž okrem prenesenia centralizovanej právomoci riešiť krízové situácie na Jednotnú radu aj prispôsobenie pravidiel a zásad smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk špecifikám jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a zabezpečenie toho, aby Jednotná rada a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií uplatňovali pri prijímaní rozhodnutí podľa nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií rovnaké základné pravidlá. Tento prístup sa vysvetľuje v odôvodneniach 18, 21 a 23, a najmä v odôvodnení 28 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, v ktorého poslednej vete sa ustanovuje, že „za určitých okolností by vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií mali vykonávať svoje úlohy na základe tohto nariadenia a v súlade s ním, pričom byť mali uplatňovať právomoci, ktoré boli na ne prenesené vnútroštátnymi právnymi predpismi transponujúcimi smernicu 2014/59/EÚ a v súlade s nimi, pokiaľ tieto predpisy nie sú v rozpore s týmto nariadením“. Tento prístup vyplýva aj z článku 1 prvého pododseku nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, v ktorom sa ustanovuje, že v nariadení o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sa „stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií subjektov“ v rozsahu pôsobnosti nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

Ak sa teda pravidlá nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií líšia od vnútroštátnych pravidiel transponujúcich smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, má v súvislosti so subjektmi, ktoré patria do rozsahu jeho pôsobnosti, prednosť nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, ako sa to uvádza v článku 2 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 296).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 253).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 226).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

(11)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/565 z 25. apríla 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017, s. 1).

(12)  Usmernenia zo 6. novembra 2018 o určitých aspektoch požiadaviek vhodnosti podľa smernice MiFID II, ESMA35-43-1163.

(13)  Oznámenie Komisie o výklade určitých právnych ustanovení revidovaného rámca pre riešenie krízových situácií bánk v reakcii na otázky orgánov členských štátov (Ú. v. EÚ C 321, 29.9.2020, s. 1).

(14)  Oznámenie Komisie o výklade určitých právnych ustanovení revidovaného rámca pre riešenie krízových situácií bánk v reakcii na otázky orgánov členských štátov (Ú. v. EÚ C 321, 29.9.2020, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).