—

so zreteľom na článok 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, v ktorom sa uvádza, že „každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie má byť bezplatné, aspoň v začiatočných a základných stupňoch“,

—

so zreteľom na dokument s názvom „Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 25. septembra 2015 a v ktorom sa uznáva, že spravodlivosť, začlenenie a rodová rovnosť sú neoddeliteľne spojené s právom na vzdelanie pre všetkých,

—

so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja, a najmä na cieľ 4: „Zabezpečiť inkluzívne a spravodlivé kvalitné vzdelávanie a podporovať možnosti celoživotného vzdelávania pre všetkých“, ako aj so zreteľom na Incheonskú deklaráciu a na Akčný rámec na vykonávanie cieľa trvalo udržateľného rozvoja 4, v ktorom sa uvádza, že „rodová rovnosť je neoddeliteľne spojená s právom na vzdelanie pre všetkých“,

—

so zreteľom na odporúčanie č. 36 (2017) Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien o práve dievčat a žien na vzdelanie,

—

so zreteľom na akčný program z Addis Abeby o financovaní rozvoja, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 27. júla 2015,

—

so zreteľom na rezolúciu č. 35/L2 Rady Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) pre ľudské práva z 22. júna 2017 s názvom Právo na vzdelanie: opatrenia prijaté v nadväznosti na rezolúciu Rady pre ľudské práva č. 8/4,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z roku 2002 s názvom „Vzdelávanie a odborná príprava v kontexte znižovania chudoby v rozvojových krajinách“ (COM(2002)0116),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie z roku 2010 o upevnení a zlepšení vzdelávania v rozvojových krajinách s názvom More and Better Education in Developing Countries (SEC(2010)0121),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z roku 2018 s názvom Vzdelávanie v núdzových a dlhotrvajúcich krízových situáciách (COM(2018)0304),

—

so zreteľom na deklaráciu zo Charlevoix o kvalitnom vzdelávaní pre dievčatá, dospievajúce dievčatá a ženy v rozvojových krajinách, ktorú prijala skupina G7 9. júna 2018,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji a Kódex Európskej únie týkajúci sa rozdelenia práce v oblasti rozvojovej politiky (COM(2007)0072),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 31. mája 2018 o vykonávaní spoločného pracovného dokumentu útvarov Komisie (SWD(2015)0182) – Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o zlepšení udržateľnosti dlhu rozvojových krajín (2),

—

so zreteľom na globálnu monitorovaciu správu UNESCO o vzdelávaní uverejnenú v roku 2017 pod názvom Zodpovednosť vo vzdelávaní: plnenie našich záväzkov,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0327/2018),

A.

keďže vzdelávanie je základným ľudským právom a keďže je nevyhnutné na dosiahnutie všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja; keďže vzdelávanie bráni tomu, aby sa chudoba prenášala z generácie na generáciu, a zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní rodovej rovnosti a posilňovaní postavenia žien; keďže vzdelávanie ako právny priestor neznamená len rodovú rovnosť vyjadrenú v číslach, ale že ide o to, aby sa podporovala skutočná rovnosť medzi pohlaviami prostredníctvom vzdelávania aj vo vzdelávaní;

B.

keďže posledné oznámenie Komisie o vzdelávaní v rozvojových krajinách je z roku 2002 a aktualizované bolo len v roku 2010 prostredníctvom pracovného dokumentu;

C.

keďže v roku 2009 predstavovala pomoc na podporu vzdelávania 8,3 % celkovej rozvojovej pomoci a tento podiel klesol v roku 2015 na 6,2 %; keďže v prípade Únie a jej členských štátov sa tento podiel za rovnaké obdobie znížil z 11 % na 7,6 %;

D.

keďže pomoc na podporu základného vzdelania v Únii a jej členských štátoch sa od roku 2009 do roku 2015 znížila o 33,9 %, čo je viac ako v prípade pomoci na podporu vzdelávania vo všeobecnosti (15,2 %);

E.

keďže v roku 2015 nechodilo na základnú alebo strednú školu 264 miliónov školopovinných detí a mladých ľudí;

F.

keďže na konci roka 2017 bolo na celom svete viac ako 25,4 milióna utečencov, z ktorých 7,4 milióna bolo vo veku povinnej školskej dochádzky a 4 milióny nemali prístup k žiadnej forme základného vzdelávania; keďže v krajinách zasiahnutých nestabilitou a konfliktmi nechodí do základnej školy o 37 % viac dievčat než chlapcov a v prípade mladých žien je takmer o 90 % pravdepodobnejšie, že nebudú chodiť na strednú školu, v porovnaní s mladými ženami v krajinách, ktoré nie sú zasiahnuté konfliktom;

G.

keďže v správe OSN o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja z roku 2017 sa uvádza, že v roku 2011 mala iba asi štvrtina škôl v subsaharskej Afrike elektrickú energiu a menej ako polovica mala prístup k pitnej vode; keďže subsaharská Afrika má najnižšie percento vyškolených učiteľov v základnom a stredoškolskom vzdelávaní;

H.

keďže podpora vzdelávania v rozvojových krajinách sa predtým príliš zameriavala na množstvo prihlásených študentov, a nie na kvalitu poskytovaného vzdelávania; keďže cieľom trvalo udržateľného rozvoja 4 sa má zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetkých do roku 2030;

I.

keďže niektoré podniky v rozvojových krajinách majú ťažkosti pri hľadaní zamestnancov s potrebnými zručnosťami;

J.

keďže úsilie vynakladané od roku 2016, ktoré treba privítať, predsa len nepostačuje na dobehnutie zameškaného, a preto v ňom treba pokračovať a zintenzívniť ho;

K.

keďže podľa organizácie UNESCO by sa pomoc na podporu vzdelávania pre krajiny s nízkymi príjmami a s príjmami v dolnej hranici stredných príjmov mala zvýšiť šesťnásobne, aby sa do roku 2030 podarilo splniť cieľ trvalo udržateľného rozvoja 4; keďže podľa Medzinárodnej komisie pre financovanie globálnych vzdelávacích príležitostí sa bude musieť pomoc v oblasti vzdelávania zvýšiť do roku 2030 z dnešných 12 miliárd dolárov na 89 miliárd dolárov;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

—

so zreteľom na zmluvy o EÚ, a najmä na články 2, 3, 4, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“),

—

so zreteľom na ústavu Rumunska,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 o novom rámci EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

—

so zreteľom na svoju rozpravu o demokracii a spravodlivosti v Rumunsku, ktorá sa konala 2. februára 2017,

—

so zreteľom na svoju rozpravu o ohrození právneho štátu v dôsledku reformy rumunského systému súdnictva, ktorá sa konala 7. februára 2018,

—

so zreteľom na svoju rozpravu o právnom štáte v Rumunsku, ktorá sa konala 3. októbra 2018,

—

so zreteľom na výmenu názorov s prvým podpredsedom Komisie Fransom Timmermansom vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá sa uskutočnila 1. októbra 2018,

—

so zreteľom na vypočutie o demokracii a spravodlivosti v Rumunsku, ktoré sa konalo 22. marca 2017 vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie z 24. januára 2018 predsedu Komisie Junckera a prvého podpredsedu Timmermansa o najnovšom vývoji v Rumunsku,

—

so zreteľom na spoločné stanovisko Benátskej komisie zo 16. marca 2018 k rumunskému návrhu zákona č. 140/2017 o zmene nariadenia vlády č. 26/2000 o združeniach a nadáciách,

—

so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie z 20. októbra 2018 k novele rumunského zákona č. 303/2004 o štatúte sudcov a prokurátorov, zákona č. 304/2004 o súdnej organizácii a zákona č. 317/2004 o Vyššej sudcovskej rade,

—

so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie z 20. októbra 2018 k zmenám rumunského trestného zákonníka a trestného poriadku, čo sú zákony, ktoré sa rovnako dotýkajú zákona č. 78/2000 o prevencii, odhaľovaní a postihovaní korupcie a zákona č. 304/2004 o súdnej organizácii,

—

so zreteľom na ad hoc správu Skupiny štátov proti korupcii Rady Európy (ďalej len „GRECO“) o Rumunsku z 11. apríla 2018,

—

so zreteľom na správu Komisie z 15. novembra 2017 o pokroku Rumunska v rámci mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania,

—

so zreteľom na tri zákony na reformu súdnictva, ktoré rumunský parlament prijal v decembri 2017, pozmeňujúci zákon č. 303/2004 o štatúte sudcov a prokurátorov, zákon č. 304/2004 o súdnej organizácii a zákon č. 317/2004 o Vyššej sudcovskej rade, so zreteľom na prijatie zmien trestného, zákonníka v júni 2018 a trestného poriadku v júli 2018,

—

so zreteľom na uznesenie č. 2226/2018 a odporúčanie č. 2134/2018 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE),

—

so zreteľom na rozhodnutie rumunského ústavného súdu z 20. októbra 2018, podľa ktorého je 64 z 96 zmien trestného poriadku protiústavných, so zreteľom na vyhlásenie ústavného súdu z 25. októbra 2018 o tom, že 30 zmien trestného zákonníka nie je v súlade s ústavou,

—

so zreteľom na opakované masové protesty od januára 2017 proti korupcii a za právny štát vrátane masového protestu „Diaspora doma“, ktorý sa konal 10. augusta 2018 v Bukurešti a po ktorom museli stovky ľudí vyhľadať lekárske ošetrenie v dôsledku násilného zákroku polície,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a keďže tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi (článok 2 Zmluvy o EÚ);

B.

keďže v článku 6 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa potvrdzuje, že základné práva tak, ako sú zaručené EDĽP a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie;

C.

keďže EÚ funguje na základe predpokladu vzájomnej dôvery, že členské štáty konajú v súlade s demokraciou, zásadou právneho štátu a základnými právami zakotvenými v EDĽP a Charte základných práv Európskej únie;

D.

keďže nezávislosť súdnictva je zakotvená v článku 47 Charty základných práv a článku 6 EDĽP a je základnou požiadavkou demokratickej zásady deľby moci;

E.

keďže Skupina štátov proti korupcii Rady Európy (GRECO) vo svojej správe o Rumunsku z apríla 2018 vyjadrila vážne znepokojenie nad niektorými aspektmi zákona o štatúte sudcov a prokurátorov, o súdnej organizácii a o Vyššej sudcovskej rade, ktoré prijal rumunský parlament, ako aj nad navrhovanými zmenami trestnoprávnych predpisov; keďže skupina GRECO spochybňuje legislatívny proces, obáva sa vplyvu na nezávislosť súdnictva a navrhuje, že ide o implicitné porušenie protikorupčných noriem;

F.

keďže Benátska komisia vo svojom stanovisku č. 924/2018 z 20. októbra 2018, ktoré sa obmedzovalo na „určité, osobitne kontroverzné aspekty návrhov“, dospela k záveru, že „hoci boli po kritike a niekoľkých rozhodnutiach ústavného súdu do návrhov zakomponované vítané zlepšenia, tieto tri návrhy priniesli dôležité aspekty, ktoré by mohli vyvolať tlak na sudcov a prokurátorov a v konečnom dôsledku oslabiť nezávislosť súdnictva a jeho členov a v spojení s ustanovením o predčasnom odchodu do dôchodku jeho efektívnosť a kvalitu s negatívnymi dôsledkami pre boj proti korupcii“, a uviedla, že tieto aspekty pravdepodobne „oslabia dôveru verejnosti v súdnictvo“ (1);

G.

keďže Benátska komisia dospela vo svojom stanovisku č. 930/2018 z 20. októbra 2018 k záveru, že je „potrebné a vhodné, aby rumunský parlament uskutočnil reformu trestného zákonníka s cieľom vykonať rozhodnutia ústavného súdu a príslušné smernice EÚ, a že mnohé zo zmien „vážne narušia účinnosť rumunského systému trestnej justície v boji proti rôznym formám trestnej činnosti vrátane trestných činov súvisiacich s korupciou, násilných trestných činov a organizovanej trestnej činnosti“ (2);

H.

keďže Benátska komisia vo svojom stanovisku č. 914/2018 zo 16. marca 2018 privítala skutočnosť, že „počas stretnutí v Bukurešti iniciátori návrhu zákona uviedli, že sú ochotní zmeniť návrh zákona v niektorých aspektoch“, a vyzvala rumunské orgány, aby zvážili jej hlavné odporúčania, konkrétne to, že „nové požiadavky na podávanie správ a zverejňovanie predpokladané v návrhu zákona vrátane sankcií v podobe pozastavenia činností a rozpustenia v prípade ich nedodržiavania sú jasne zbytočné a neprimerané a mali by sa zrušiť“, a že podrobné uverejňovanie finančných správ každých šesť mesiacov a uvádzanie zdroja príjmov bez ohľadu na ich výšku v spojení so sankciou v podobe rozpustenia budú mať „negatívny vplyv na občiansku spoločnosť“ a budú v rozpore so „slobodou združovania a s právom na rešpektovanie súkromného života“ (3);

I.

keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyzvalo Rumunsko, aby odmietlo nedávno navrhnuté zákony ukladajúce mimovládnym organizáciám dodatočné povinnosti v oblasti finančného vykazovania, aby ich zmenilo v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie a Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR) a aby ich pred prijatím predložilo na širokú verejnú konzultáciu (4);

J.

keďže 19. júla 2018 Komisia podala na Súdny dvor Európskej únie žalobu na Rumunsko za nesplnenie povinnosti transponovať štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí do vnútroštátneho práva; keďže 24. októbra 2018 rumunský parlament prijal „návrh zákona o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

K.

keďže prebieha diskusia o úlohe Rumunskej spravodajskej služby (SRI) a jej údajnom zapojení do činností rumunského súdnictva, čo vyvoláva otázky o možnom rozsahu a spôsoboch takéhoto zapojenia; keďže Benátska komisia dospela vo svojom stanovisku z 20. októbra 2018 k záveru, že „bude pravdepodobne potrebné dôkladné preskúmanie právnych predpisov o kontrole spravodajských služieb“;

L.

keďže v máji 2016 bola iniciovaná petícia s cieľom zmeniť rumunskú ústavu s cieľom obmedziť vymedzenie pojmu rodiny na manželstvo medzi mužom a ženou; keďže mnohé skupiny pre ľudské práva vyjadrili obavy, že tento návrh by mohol viesť k porušovaniu medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv a k zvýšeniu homofóbnej diskriminácie v Rumunsku; keďže parlament túto zmenu schválil dvojtretinovou väčšinou; keďže referendum o tejto veci nedosiahlo požadovanú volebnú účasť 30 %;

M.

keďže podľa prehľadu situácie v oblasti ľudských práv LGBTI osôb v Európe za rok 2018, ktorý každoročne uverejňuje Európsky región Medzinárodnej asociácie homosexuálne orientovaných žien a mužov (ILGA-Europe), sa Rumunsko umiestnilo na 25. mieste z 28 členských štátov EÚ, pokiaľ ide o právne predpisy proti osobám LGBTI, nenávistný prejav voči nim a ich diskrimináciu;

N.

keďže EÚ sa zaviazala, že bude chrániť slobodu a pluralitu médií, ako aj právo na informácie a slobodu prejavu; keďže oznamovanie protispoločenskej činnosti je základnou súčasťou investigatívnej žurnalistiky a slobody tlače a podľa oznámenia Komisie z 23. apríla 2018 o lepšej ochrane oznamovateľov na úrovni EÚ (COM(2018)0214) sú oznamovatelia vo väčšine členských štátov chránení len vo veľmi obmedzených situáciách; keďže verejné kontrolné funkcie médií sú kľúčové na zachovanie týchto práv a na ochranu všetkých ostatných základných práv;

O.

keďže Reportéri bez hraníc poukázali na pokusy o premenu rumunských médií na nástroje politickej propagandy a vyjadrili obavy v súvislosti s politickou cenzúrou v médiách (5);

P.

keďže v článku 12 Charty základných práv sa stanovuje, že každý má právo pokojne sa zhromažďovať a slobodne sa združovať na všetkých úrovniach, najmä v súvislosti s politickými, odborárskymi a občianskymi otázkami;

Q.

keďže správy o násilnom zásahu rumunskej polície počas protestov 10. augusta 2018 vyvolali závažné obavy, či bola použitá sila primeraná a či boli dodržané základné práva protestujúcich, čo viedlo k prebiehajúcemu vyšetrovaniu rumunských orgánov presadzovania práva;

R.

keďže korupcia predstavuje v EÚ naďalej problém; keďže povaha a rozsah korupcie sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť, poškodzuje však EÚ ako celok, ako aj jej ekonomiku a spoločnosť, bráni hospodárskemu rozvoju, oslabuje demokraciu a poškodzuje zásady právneho štátu;

S.

keďže 9. júla 2018 bola z funkcie odvolaná hlavná štátna zástupkyňa Národného protikorupčného riaditeľstva (DNA), a to napriek stanovisku Súdnej rady po tom, ako ústavný súd vydal rozhodnutie obmedzujúce právomoci prezidenta; keďže Benátska komisia vo svojom stanovisku z 20. októbra 2018 naproti tomu uviedla, že je dôležité „posilniť nezávislosť štátnych zástupcov a zachovať a rozšíriť úlohu inštitúcií, ako je prezident a Vyššia sudcovská rada (CSM), ktoré môžu byť protiváhou ministra [spravodlivosti]“; keďže 24. októbra 2018 minister spravodlivosti požiadal o odvolanie generálneho prokurátora a obvinil ho z prekročenia jeho právomocí;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a článok 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na články 10, 21 a 22 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (1) (smernica o rasovej rovnosti),

—

so zreteľom na kodanské kritériá a súbor pravidiel Únie, ktoré musí kandidátska krajina splniť, ak chce pristúpiť k Únii (tzv. acquis),

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám a na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 1948,

—

so zreteľom na rezolúciu OSN A/RES/60/7 o spomienke na holokaust, ktorú prijalo Valné zhromaždenie 1. novembra 2005,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a jeho protokoly, najmä protokol č. 12 o nediskriminácii,

—

so zreteľom na správu o základných právach z roku 2018, ktorú vydala Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), a na jej druhý prieskum EÚ týkajúci sa menšín a diskriminácie (EÚ – MIDIS II),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatý 13. decembra 2006 a na jeho opčný protokol (A/RES/61/106),

—

so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov,

—

so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1985 o postavení a právach národnostných menšín v Európe, ktorá bola prijatá v roku 2014,

—

so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2153 o podpore začlenenia Rómov a kočovníkov, ktorá bola prijatá v roku 2017,

—

so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2196 o ochrane a podpore regionálnych alebo menšinových jazykov v Európe, ktorá bola prijatá v roku 2018,

—

so zreteľom na rezolúciu Kongresu miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy č. 424 o regionálnych a menšinových jazykoch v dnešnej Európe, ktorá bola prijatá v roku 2017,

—

so zreteľom na odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1201 na dodatkový protokol o právach menšín k Európskemu dohovoru o ľudských právach, ktoré bolo prijaté v roku 1993,

—

so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov Rady Európy o náraste neznášanlivosti a rasovo motivovanom násilí voči Rómom v Európe, ktoré bolo prijaté 1. februára 2012,

—

so zreteľom na usmernenie č. 5 o vzťahoch medzi Radou Európy a Európskou úniou prijaté na treťom samite hláv štátov a predsedov vlád Rady Európy, ktorý sa konal 16. a 17. mája 2005 vo Varšave,

—

so zreteľom na Kodanský dokument Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“) z roku 1990 a na mnohé tematické odporúčania a usmernenia týkajúce sa práv menšín, ktoré vydal Vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín a Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2018 o ochrane a nediskriminácii menšín v členských štátoch EÚ (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2017 o aspektoch základných práv v integrácii Rómov v EÚ: boj proti neznášanlivosti voči Rómom (3),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov – odpor voči Rómom v Európe a uznanie pamätného dňa v EÚ ako pripomienky na genocídu Rómov počas 2. svetovej vojny (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 o ohrozených európskych jazykoch a jazykovej rozmanitosti v Európskej únii (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o ochrane menšín a politikách boja proti diskriminácii v rozšírenej Európe (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 o občianstve EÚ za rok 2017: Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (10),

—

so zreteľom na rozhodnutie a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä na vec T-646/13 (Minority SafePack – one million signatures for diversity in Europe/Commission), a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

—

so zreteľom na správy a prieskumy agentúry FRA, napríklad na jej správu Rešpektovanie a ochrana príslušníkov menšín v období 2008 – 2010, ako aj na iné relevantné správy vnútroštátnych, európskych a medzinárodných organizácií a MVO o tejto otázke,

—

so zreteľom na činnosť a zistenia medziskupiny Európskeho parlamentu pre tradičné menšiny, národnostné komunity a jazyky,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0353/2018),

A.

keďže práva osôb patriacich k menšinám sú neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv, ktoré sú univerzálne, nedeliteľné a nezávislé; keďže ochrana a podpora práv menšín je nevyhnutná na zabezpečenie mieru, bezpečnosti a stability a na podporu tolerancie, vzájomného rešpektu, porozumenia a spolupráce medzi všetkými osobami žijúcimi na určitom území;

B.

keďže EÚ je mozaikou kultúr, jazykov, náboženstiev, tradícií a histórie, čím predstavuje spoločenstvo rozmanitých občanov zjednotených ich spoločnými základnými hodnotami; keďže toto bohatstvo Európy nie je danosť a malo by sa chrániť a podporovať;

C.

keďže približne 8 % občanov EÚ patrí k národnostnej menšine a približne 10 % hovorí regionálnym alebo menšinovým jazykom; keďže pretrvávajúce obťažovanie, diskriminácia vrátane viacnásobnej a prierezovej diskriminácie a násilie obmedzujú schopnosť ľudí plne si uplatňovať svoje základné práva a slobody a oslabujú ich rovnocennú účasť na dianí v spoločnosti;

D.

keďže ochrana práv osôb patriacich k menšinám môže pomôcť pri budovaní udržateľnej budúcnosti pre Európu a prispieť k zaručeniu dodržiavania zásad ľudskej dôstojnosti, rovnosti a nediskriminácie; keďže prospech z toho nebudú mať len menšiny, ale táto ochrana a podpora prinesie stabilitu, hospodársky rozvoj a prosperitu všetkým ľuďom;

E.

keďže Lisabonskou zmluvou sa pojem „osoby patriace k menšinám“ zaviedol do primárneho práva EÚ, pričom išlo o úplne prvú výslovnú zmienku tohto pojmu v histórii právnych predpisov EÚ; keďže v článku 2 Zmluvy o EÚ sa stanovuje, že „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám“ a že „tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi“; keďže ide o spoločné hodnoty všetkých členských štátov a EÚ a každý členský štát ich musí podporovať a aktívne presadzovať vo všetkých svojich politikách, a to konzistentne vo vnútorných, ako aj vonkajších politikách; keďže tieto práva si zaslúžia rovnaké uplatňovanie ako iné práva ukotvené v zmluvách;

F.

keďže pojem „menšiny“ nie je v zmluvách EÚ vymedzený, čo zodpovedá prístupu medzinárodného práva; keďže v článku 17 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že Komisia musí zabezpečiť uplatňovanie zmlúv;

G.

keďže podľa článku 19 ZFEÚ môže Rada po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prijať opatrenia na boj proti diskriminácii;

H.

keďže na základe Charty základných práv Európskej únie sa pojem „národnostné menšiny“ stal pojmom práva EÚ; keďže v článku 21 charty sa výslovne zdôrazňuje, že diskriminácia je zakázaná; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane základných práv osôb v najzraniteľnejších situáciách;

I.

keďže pokiaľ ide o stanovenie občianstva Únie, v článku 9 Zmluvy o EÚ sa výslovne uvádza, že Únia dodržiava zásadu rovnosti svojich občanov, ktorým sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr;

J.

keďže Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a charta jazykov sú hlavné úspechy medzinárodného systému ochrany menšín a významné medzinárodné nástroje stanovujúce normy pre štáty, ktoré sú ich zmluvnými stranami; keďže účinok príslušných dohôd je oslabený pomalým procesom ratifikácie, výhradami, ktoré predložili zmluvné strany, a nedostatočnou kontrolou, čo spôsobuje závislosť ich uplatňovania od dobrej vôle štátov; keďže systematické nevykonávanie rozsudkov, rozhodnutí a odporúčaní vedie tiež k normalizácii nedodržiavania týchto dvoch medzinárodných nástrojov;

K.

keďže pri vypracúvaní spoločných európskych minimálnych noriem na ochranu práv osôb patriacich k menšinám by sa mali brať do úvahy osvedčené postupy, ktoré sa už používajú v členských štátoch, napríklad v Taliansku (Alto Adige/Južné Tirolsko) alebo v Nemecku (Šlezvicko-Holštajnsko);

L.

keďže práva osôb patriacich k menšinám sú zaručené mnohostrannými, ako aj dvojstrannými medzinárodnými dohodami a sú zakotvené do ústavnoprávnych systémov mnohých členských štátov a keďže ich dodržiavanie je významnou podmienkou posudzovania úrovne právneho štátu;

M.

keďže smernica o rasovej rovnosti predstavuje kľúčové právne opatrenie na boj proti etnickej a rasovej diskriminácii; keďže niekoľko členských štátov ju ešte stále nevykonáva v plnej miere; keďže podľa článku 5 smernice o rasovej rovnosti pre zabezpečenie úplnej rovnosti nebráni zásada rovnakého zaobchádzania žiadnemu členskému štátu zachovávať alebo prijímať osobitné opatrenia na predchádzanie nevýhodám súvisiacim s rasou alebo etnickým pôvodom a na ich vyrovnanie;

N.

keďže motto Európskej únie znie „Zjednotení v rozmanitosti“, tak ako bolo prijaté v roku 2000, a vyzdvihuje rešpektovanie rozmanitosti ako jednu zo základných hodnôt Európskej únie;

O.

keďže kodanské kritériá sú súčasťou prístupových kritérií EÚ; keďže jedno z troch kodanských kritérií od krajín jasne vyžaduje, aby zaručili demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín; keďže po tom, ako sa kandidátska krajina stane členským štátom, už nedochádza k žiadnemu monitorovaniu práv menšín;

P.

keďže zo skúseností vyplýva, že predvstupové krajiny sú ochotnejšie dodržiavať kodanské kritériá; keďže pre neexistenciu primeraného rámca, ktorý by zaručoval plnenie týchto kritérií po pristúpení, dochádza v mnohých členských štátoch po nadobudnutí členstva v EÚ k závažnému regresu; keďže EÚ stále nemá spoločné normy na úrovni Únie na ochranu menšín v členských štátoch;

Q.

keďže v súčasnosti má Únia k dispozícii len nástroje s obmedzenou účinnosťou, pomocou ktorých môže reagovať na systematické a inštitucionálne prejavy diskriminácie, rasizmu a xenofóbie; keďže napriek mnohým výzvam určeným Komisii sa podnikli iba obmedzené kroky na zabezpečenie účinnej ochrany osôb patriacich k menšinám;

R.

keďže treba vyvinúť silné mechanizmy a procesy týkajúce sa rešpektovania zásad právneho štátu, aby sa zabezpečilo dodržiavanie zásad a hodnôt vyplývajúcich zo zmluvy v celej Únii; keďže rešpektovanie práv osôb patriacich k menšinám je základnou zložkou týchto hodnôt; keďže by mali existovať účinné mechanizmy na odstránenie zostávajúcich nedostatkov; keďže tieto mechanizmy by mali byť založené na dôkazoch, mali by byť objektívne, nediskriminačné, v súlade so zásadami subsidiarity, nevyhnutnosti a proporcionality, mali by sa vzťahovať tak na členské štáty, ako aj na inštitúcie Európskej únie, a mali by byť založené na odstupňovanom prístupe zahŕňajúcom preventívne a nápravné opatrenia; keďže Európsky parlament vyjadril podporu tejto veci vo svojom uznesení z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, ktorý by mohol byť ústredným prvkom koordinovaného európskeho prístupu k správe vecí verejných, ktorý v súčasnosti neexistuje;

S.

keďže jazyky sú neoddeliteľnou súčasťou európskej identity a najbezprostrednejším prejavom kultúry; keďže rešpektovanie jazykovej rozmanitosti je základnou hodnotou EÚ, ako je stanovené napríklad v článku 22 charty a v preambule Zmluvy o EÚ, ktorá sa odvoláva na inšpiráciu „z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy, z ktorého sa vyvinuli univerzálne hodnoty nezrušiteľných a nescudziteľných práv ľudskej bytosti, slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu“;

T.

keďže jazyková rozmanitosť je významnou súčasťou kultúrneho bohatstva regiónu; keďže 40 až 50 miliónov ľudí v EU hovorí jedným z jeho 60 regionálnych a menšinových jazykov, z ktorých niektoré sú vážne ohrozené; keďže ústup menšinových jazykov je pozorovateľný v celej Európe; keďže jazyky, ktorými hovoria malé komunity a ktoré nemajú oficiálny štatút, sú ešte viac vystavené riziku zániku;

U.

keďže odhadom jedna osoba z tisíca používa ako svoj primárny jazyk národný posunkový jazyk; keďže tieto jazyky by mali získať oficiálny štatút;

V.

keďže v inkluzívnych spoločnostiach je dôležitá individuálna identita aj národná identita, pričom jedna nevylučuje druhú; keďže vnútroštátne legislatívne systémy členských štátov sa vyznačujú značnými nedostatkami, pokiaľ ide o menšiny, a nízkou úrovňou harmonizácie a symetrie;

W.

keďže kultúrne dedičstvo Európy je bohaté a rozmanité; keďže kultúrne dedičstvo obohacuje životy občanov; keďže článok 3 Zmluvy o EÚ potvrdzuje, že Únia „rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva“; keďže osoby patriace k menšinám, ktoré žijú v Európe už po stáročia, prispievajú k tomuto bohatému, jedinečnému a rôznorodému dedičstvu a sú neoddeliteľnou súčasťou európskej identity;

X.

keďže medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely v uznávaní menšín a rešpektovaní ich práv; keďže menšiny v celej EÚ stále čelia inštitucionalizovanej diskriminácii a znevažujúcim stereotypom a dokonca aj ich nadobudnuté práva sú často obmedzované alebo uplatňované selektívne;

Y.

keďže je rozdiel medzi ochranou menšín a antidiskriminačnými politikami; keďže nediskriminácia nestačí na zastavenie asimilácie; keďže skutočná rovnosť presahuje prosté zdržanie sa diskriminácie a znamená, že sa menšinám zaručí uplatňovanie ich práv, napríklad práva na identitu, používanie jazyka a vzdelávanie, ako aj kultúrnych a občianskych práv, a to na rovnocennej úrovni s väčšinou;

Z.

keďže vzostup xenofóbneho násilia a nenávistných slovných prejavov v Európskej únii, často s podporou krajne pravicových síl, sa dotýka osôb patriacich k menšinám a je na ne zacielený;

AA.

keďže občania EÚ, ktorí patria k menšinám, očakávajú, že na európskej úrovni sa prijme viac opatrení na ochranu ich práv, o čom svedčí veľký počet petícií predložených v tejto súvislosti Európskemu parlamentu;

AB.

keďže európska iniciatíva občanov Minority SafePack získala v celej EÚ 1 215 879 podpisov, čo dokazuje vôľu týchto občanov EÚ posilniť legislatívny rámec, ktorým sa riadia politiky v oblasti menšín na úrovni EÚ;

AC.

keďže stále je toho ešte veľmi veľa, čo treba zlepšiť, pokiaľ ide o účinnosť spôsobu, akým sa v EÚ ochrana práv menšín zavádza do praxe; keďže legitimita demokratických inštitúcií je založená na zapojení a zastupovaní všetkých skupín v spoločnosti vrátane osôb patriacich k menšinám;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

—

so zreteľom na články 208, 209, 210, 211 a 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na samit Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a na 17 plánovaných cieľov trvalo udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji – „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“ (1) prijatý v máji 2017,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom „Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike“ (COM(2015)0497),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 2. mája 2017 s názvom „Digital4Development: začlenenie digitálnych technológií a služieb do rozvojovej politiky EÚ“ (SWD(2017)0157),

—

so zreteľom na stratégiu pre digitálny jednotný trh v Európe (DSM) prijatú v máji 2015,

—

so zreteľom na európsky vonkajší investičný plán,

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní stratégie obchodnej politiky Obchod pre všetkých – Progresívna obchodná politika, ktorá využíva globalizáciu (COM(2017)0491),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 s názvom „Smer k stratégii digitálneho obchodu“ (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o príprave na Svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2014 s názvom „Silnejšia úloha súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu v rozvojových krajinách“ (COM(2014)0263),

—

so zreteľom na závery Rady o digitalizácii pre rozvoj z novembra 2017,

—

so zreteľom na 11. Konferenciu ministrov WTO, ktorá sa konala v Buenos Aires (Argentína) od 10. do 13. decembra 2017,

—

so zreteľom na iniciatívy Medzinárodnej telekomunikačnej únie OSN na podporu rozvojových krajín (ITU-D),

—

so zreteľom na dohodu Svetovej obchodnej organizácie o informačných technológiách (ITA),

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie o digitálnej ekonomike, ktoré urobila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) v Cancúne v roku 2016 (OECD),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov krajín G7 zodpovedných za technológie IKT na zasadnutí v Takamatsu (Japonsko) 29. a 30. apríla 2016,

—

so zreteľom na iniciatívu Elektronický obchod pre všetkých (eTrade for All) Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (ďalej len „UNCTAD“),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčný protokol (A/RES/61/106),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0338/2018),

A.

keďže v Európskom konsenze o rozvoji z roku 2017 sa zdôrazňuje význam informačných a komunikačných technológií a služieb, ktoré umožňujú inkluzívny rast a trvalo udržateľný rozvoj;

B.

keďže stratégia Komisie v oblasti digitalizácie pre rozvoj (D4D) sa týka hospodárskeho rastu a ľudských práv, zdravia, vzdelávania, poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti, základnej infraštruktúry, vody a sanitácie, správy vecí verejných a sociálnej ochrany, ako aj prierezových cieľov súvisiacich s rodom a životným prostredím;

C.

keďže digitálne technológie ponúkajú potenciál na zabezpečenie trvalej udržateľnosti a ochrany životného prostredia; keďže sa však pri výrobe digitálnych zariadení používajú niektoré vzácne kovy s nízkou recyklovateľnosťou a obmedzenými dostupnými zdrojmi a elektronický a elektrický odpad predstavuje problém z hľadiska životného prostredia a zdravia; keďže podľa spoločnej štúdie Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) a Interpolu (4) je odpad z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) prioritnou oblasťou environmentálnej kriminality;

D.

keďže podľa aktualizovanej databázy Svetovej banky pre rozvoj Global Dataset (ID4D) z roku 2017 nevie podľa odhadov 1,1 miliardy ľudí na celom svete oficiálne preukázať svoju totožnosť a predložiť svoj rodný list, pričom 78 % z nich žije v subsaharskej Afrike a Ázii; keďže je to hlavná prekážka dosiahnutia cieľa 16.9 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ale aj prekážka fungovania v digitálnom prostredí a využívania jeho prínosov;

E.

keďže digitálne technológie sa vyslovene uvádzajú v piatich cieľoch trvalo udržateľného rozvoja (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 4 týkajúci sa vzdelávania; cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 5 týkajúci sa rodovej rovnosti; cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 8 týkajúci sa dôstojnej práce a hospodárskeho rastu; cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 9 týkajúci sa infraštruktúry, industrializácie a inovácie; a cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 17 týkajúci sa partnerstiev);

F.

keďže v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja sa zdôrazňuje, že zabezpečenie všeobecného a cenovo dostupného prístupu k internetu ľuďom v najmenej rozvinutých krajinách do roku 2020 bude nevyhnutné na podporu rozvoja, keďže rozvoj digitálnej ekonomiky môže viesť k tvorbe dôstojných pracovných miest a k inkluzívnemu rastu, nárastu objemu vývozu a k diverzifikácii vývozu;

G.

keďže podľa UNCTAD vytvára digitalizácia čoraz viac monopolov a predstavuje nové výzvy pre protimonopolné politiky a politiky hospodárskej súťaže v rozvojových aj rozvinutých krajinách (5);

H.

keďže v rámci celkového posúdenia vykonávania záverov Svetového samitu o informačnej spoločnosti (6) sa Valné zhromaždenie OSN zaviazalo, že zužitkuje potenciál IKT, aby dosiahlo ciele Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a ďalšie medzinárodne dohodnuté rozvojové ciele, pričom konštatovalo, že IKT môžu urýchliť pokrok v rámci všetkých 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

I.

keďže pripojiteľnosť ostáva výzvou a zdrojom znepokojenia, pričom je hlavnou príčinou rôznych rozdielov v prístupe k IKT a ich používaní;

J.

keďže rýchlosť, akou sa rozvíja digitálna ekonomika, a veľké medzery, ktoré existujú v rozvojových krajinách v oblasti digitálnej ekonomiky z hľadiska rozvoja bezpečnej vnútroštátnej politiky, právnych predpisov a ochrany spotrebiteľa, poukazujú na naliehavú potrebu zintenzívniť budovanie kapacít a technickú podporu rozvojovým krajinám, najmä najmenej rozvinutým krajinám;

K.

keďže digitálna gramotnosť a zručnosti najviac umožňujú sociálny a osobný rozvoj a pokrok a podporujú podnikanie a budovanie silných digitálnych ekonomík;

L.

keďže digitalizácia by takisto mala pomôcť zlepšovať poskytovanie humanitárnej pomoci a odolnosť, predchádzanie riziku katastrof a prechodnú podporu, pričom bude prepájať humanitárnu a rozvojovú pomoc v zraniteľných oblastiach a v oblastiach zasiahnutých konfliktom;

M.

keďže viac než polovica svetovej populácie je stále offline a pokrok v dosahovaní cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 9 významne zvýšiť prístup k IKT a pokúsiť sa zabezpečiť všeobecný a cenovo dostupný prístup na internet v najmenej rozvinutých krajinách do roku 2020 je pomalý;

N.

keďže na celej planéte veľmi narastá množstvo mobilných služieb a počet používateľov mobilných telefónov v súčasnosti prekračuje počet ľudí, ktorí majú prístup k elektrickej energii, sanitácii či k čistej vode;

O.

keďže humanitárna inovácia musí byť v súlade s humanitárnymi zásadami (ľudskosť, nestrannosť, neutralita a nezávislosť) a so zásadou dôstojnosti;

P.

keďže humanitárna inovácia sa musí uskutočňovať s cieľom podporovať práva, dôstojnosť a spôsobilosti prijímajúceho obyvateľstva a malo by sa umožniť, aby všetci členovia krízou zasiahnutej komunity mohli využívať inovácie bez diskriminačných prekážok v ich používaní;

Q.

keďže analýza rizík a ich zmierňovanie sa musia používať s cieľom zabrániť neúmyselnému spôsobeniu ujmy, a to vrátane ujmy, ktorá sa týka súkromia a bezpečnosti údajov a vplyvu na miestne hospodárstva;

R.

keďže experimentovanie, pilotné štúdie a skúšky sa musia vykonávať v súlade s medzinárodne uznávanými etickými normami;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

—

so zreteľom na zásady uvedené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na podporu zásad demokracie a právneho štátu, zachovania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti,

—

so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (1) (ďalej len „spoločná pozícia“),

—

so zreteľom na devätnástu výročnú správu (2) podľa článku 8 ods. 2 spoločnej pozície Rady,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2018/101/SZBP z 22. januára 2018 o presadzovaní účinnej kontroly vývozu zbraní (3) a rozhodnutie Rady 2017/915/SZBP z 29. mája 2017 o osvetových činnostiach Únie na podporu vykonávania Zmluvy o obchodovaní so zbraňami (4),

—

so zreteľom na aktualizovaný Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie, ktorý Rada schválila 26. februára 2018 (5),

—

so zreteľom na užívateľskú príručku k spoločnej pozícii, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu,

—

so zreteľom na Wassenaarské usporiadanie kontrol vývozu konvenčných zbraní a tovaru s dvojakým použitím z 12. mája 1996, ako aj na zoznamy týchto položiek a technológií a munície, ktoré boli aktualizované v decembri 2017 (6),

—

so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu z 25. júna 2012, najmä na výsledok 11 písm. e) akčného plánu a na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019) z 20. júla 2015, najmä na cieľ 21 písm. d),

—

so zreteľom na Zmluvu o obchodovaní so zbraňami (ďalej len „ATT“), ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 2. apríla 2013 (7) a ktorá nadobudla platnosť 24. decembra 2014,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (8),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (9), zmenené nariadením (EÚ) č. 599/2014 zo 16. apríla 2014 a do zoznamu položiek s dvojakým použitím a technológií v jeho prílohe I (nariadenie o položkách s dvojakým použitím),

—

so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN, najmä na cieľ 16, ktorým sa podporujú spravodlivé, mierové a inkluzívne spoločnosti pre trvalo udržateľný rozvoj,

—

so zreteľom na program odzbrojenia OSN s názvom Zabezpečenie našej spoločnej budúcnosti,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2134 z 23. novembra 2016, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (10),

—

so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva pre Radu pre ľudské práva o vplyve transferov zbraní na uplatňovanie ľudských práv (11),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto veci, najmä tie z 13. septembra 2017 (12) a zo 17. decembra 2015 (13) o vykonávaní spoločnej pozície,

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ (COM(2017)0294), a návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond (COM(2018)0476),

—

so zreteľom na svoje uznesenie o humanitárnej situácii v Jemene z 25. februára 2016 (14), 15. júna 2017 (15) a 30. novembra 2017 (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o využívaní ozbrojených bezpilotných lietadiel (17),

—

so zreteľom na správu Rady o ľudských právach zo 17. augusta 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Jemene vrátane ich porušovania a zneužívania od septembra 2014 (A/HRC/39/43),

—

so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0335/2018),

A.

keďže prirodzené právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu je ustanovené v článku 51 Charty Organizácie Spojených národov;

B.

keďže vývoz a transfer zbraní má nepopierateľný vplyv na ľudské práva a bezpečnosť, sociálno-ekonomický rozvoj a demokraciu; keďže vývoz zbraní prispieva aj k okolnostiam, ktoré nútia ľudí utekať zo svojich krajín; keďže tieto skutočnosti sú silnými argumentmi pre vytvorenie prísneho, transparentného, účinného a všeobecne akceptovaného a vymedzeného systému kontroly zbraní;

C.

keďže spoločná pozícia 2008/944/SZBP je právne záväzným rámcom, ktorý obsahuje osem kritérií; keďže v prípade ich nesplnenia sa vývozná licencia zamietne (kritériá 1 – 4) alebo sa aspoň o takejto možnosti uvažuje (kritériá 5 – 8); keďže rozhodnutie o transfere alebo o zamietnutí transferu akejkoľvek vojenskej technológie alebo materiálu zostáva v právomoci každého členského štátu v súlade s článkom 4 ods. 2 spoločnej pozície;

D.

keďže z najnovších údajov (18) vyplýva, že vývoz zbraní z EÚ-28 predstavoval v rokoch 2013 – 2017 viac než 27 % globálneho vývozu, čo by znamenalo, že EÚ-28 je druhým najväčším dodávateľom zbraní na svete po USA (34 %) a pred Ruskom (22 %); keďže v rokoch 2015 a 2016 sa zaznamenal od začiatku zberu údajov v EÚ hodnotovo najvyšší počet udelených vývozných licencií na zbrane, pričom v roku 2015 ich celková hodnota dosahovala 195,95 miliardy EUR a podľa najnovšej správy pracovnej skupiny pre vývoz konvenčných zbraní (COARM) v roku 2016 to bolo 191,45 miliardy EUR (19); keďže sú údaje za roky 2015 a 2016, nanešťastie, zavádzajúce a nepresné, a to preto, že objem licencií je čiastočne skôr vyjadrením úmyslu ako presný údaj o skutočnom vývoze, ktorý by sa mohol očakávať v blízkej budúcnosti;

E.

keďže výročné správy pracovnej skupiny COARM sú zatiaľ jediným nástrojom, ktorého účelom je pokryť vykonávanie spoločnej pozície; keďže tieto správy prispeli k zvýšeniu transparentnosti vývozu zbraní členských štátov a keďže objem usmernení a objasnení v užívateľskej príručke sa výrazne zväčšil; keďže vďaka spoločnej pozícii sa zvýšil objem informácií o udeľovaní vývozných licencií na zbrane;

F.

keďže prostredie globálnej aj regionálnej bezpečnosti sa zásadne zmenilo, najmä pokiaľ ide o južné a východné susedstvo Únie, čo poukazuje na naliehavú potrebu zlepšiť metodológie s cieľom poskytovať informácie na posúdenie rizík vývozných licencií a zaistiť ich väčšiu bezpečnosť;

G.

keďže podľa článku 3 spoločnej pozície sa týmito ôsmimi kritériami stanovujú len minimálne normy a členské štáty môžu v oblasti kontroly zbraní stanoviť prísnejšie opatrenia; keďže rozhodovací proces pre udelenie alebo odmietnutie licencie na vývoz zbraní patrí výhradne do právomoci členských štátov;

H.

keďže nie všetky členské štáty poskytujú pracovnej skupine COARM úplné údaje; keďže členské štáty využívajú rozdielne spôsoby zberu údajov a rozdielne postupy ich predkladania a odlišne vykladajú týchto osem kritérií, súbory údajov sú neúplné a rôznorodé a postupy vývozu zbraní sa značne líšia; zdôrazňuje, že výmena informácií musí byť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a správnymi postupmi v každej krajine;

I.

keďže v súčasnosti neexistuje žiaden mechanizmus štandardizovanej, nezávislej kontroly a podávania správ o dodržiavaní týchto ôsmich kritérií spoločnej pozície;

J.

keďže v posledných rokoch boli prijaté opatrenia týkajúce sa nedovoleného obchodovania s ručnými a ľahkými zbraňami a bol aktualizovaný zoznam položiek a technológií s dvojakým použitím v rámci Wassenaarského usporiadania; keďže aj napriek tomu, že otázky ako kontrola sprostredkovania zbraní, výroba na základe licencie mimo EÚ a kontrola koncových používateľov boli zaradené do programu a čiastočne aj do samotnej spoločnej pozície, mnohé výrobky, najmä v oblasti položiek s dvojakým použitím, kybernetických technológií a dohľadu, neboli doposiaľ zahrnuté do systému kontrol;

K.

keďže v devätnástej výročnej správe sa uvádza, že 40,5 % licencií na vývoz zbraní bolo poskytnutých krajinám regiónu MENA v celkovej hodnote 77,5 miliardy EUR, pričom väčšina tohto vývozu v hodnote 57,9 miliardy EUR sa týkala Saudskej Arábie, Egyptu a Spojených arabských emirátov (ďalej len „SAE“);

L.

keďže v niektorých prípadoch sa zbrane vyvážané do určitých krajín, napríklad do Saudskej Arábie, SAE a členov koalície vedenej Saudskou Arábiou, použili v konfliktoch, ako napríklad v Jemene; keďže takýmito vývozmi sa jasne porušuje spoločná pozícia;

M.

keďže v uznesení Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o humanitárnej situácii v Jemene podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) vyzvala k tomu, aby spustila iniciatívu na zavedenie embarga EÚ na vývoz zbraní na Saudskú Arábiu;

N.

keďže zbrane s licenciou na prevod členskými štátmi EÚ a následne použité v súčasnom konflikte v Jemene mali katastrofický vplyv na udržateľný rozvoj v Jemene;

O.

keďže odvetvie obrany sa stalo ústredným bodom politiky EÚ, pričom v Európskej globálnej stratégii (EUGS) sa uvádza, že „udržateľný, inovatívny a konkurencieschopný európsky obranný priemysel má zásadný význam pre strategickú autonómiu Európy a pre dôveryhodnú SBOP“ (20); keďže vývoz zbraní je kľúčom k posilneniu priemyselnej a technologickej základne európskej obrany a keďže prioritou obranného priemyslu je zaručiť bezpečnosť a obranu členských štátov EÚ a prispieť k vykonávaniu SZBP; keďže hlavnou úlohou Európskeho obranného fondu a jeho predchodcu EDIDP, ktorý bol nedávno ustanovený, je „podpora konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu“ (21);

P.

keďže opatrenia na zabezpečenie transparentnosti, ako je monitorovanie vývozu zbraní, prispievajú k posilneniu dôvery medzi členskými štátmi;

Q.

keďže v článku 10 spoločnej pozície sa jasne uvádza, že dodržiavanie uvedených ôsmich kritérií má prednosť pred prípadnými hospodárskymi, sociálnymi, obchodnými alebo priemyselnými záujmami členských štátov;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (1),

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“), judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 1/2018 zo 17. júla 2018 týkajúce sa návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch z 2. mája 2018,

—

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) o základných právach za rok 2018,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o návrhu, ktorým vyzýva Radu, aby podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ určila, že zo strany Maďarska existuje jasné riziko závažného porušenia hodnôt, na ktorých je Únia založená (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o rozhodnutí Komisie aktivovať článok 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ v súvislosti so situáciou v Poľsku (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o právnom štáte na Malte (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (5),

—

so zreteľom na svoju rozpravu v pléne o právnom štáte v Rumunsku, ktorá sa konala 3. októbra 2018,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2016 (6),

—

so zreteľom na návrh Komisie z 2. mája 2018 na nariadenie Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 (COM(2018)0322),

—

so zreteľom na porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2018,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a keďže tieto hodnoty sú spoločné členským štátom;

B.

keďže právny štát, demokracia a základné práva sú v trojstrannom vzťahu, pričom sa navzájom posilňujú a spoločne chránia ústavné jadro EÚ a jej členských štátov;

C.

keďže v roku 2014 Komisia vytvorila rámec pre právny štát; keďže tento rámec bol použitý len raz a keďže tento nástroj sa ukázal ako nedostatočný, pokiaľ ide o prevenciu alebo nápravu hrozieb pre právny štát;

D.

keďže Európska únia nemá zavedený objektívny a trvalý mechanizmus na monitorovanie demokracie, základných práv a právneho štátu vo všetkých členských štátoch;

E.

keďže v porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície za rok 2018 sa uvádza, že stále existujú výzvy súvisiace s fungovaním súdnych systémov členských štátov, ako aj s vplyvom určitých reforiem uskutočnených v členských štátoch;

F.

keďže prebieha mnoho postupov v prípade nesplnenia povinnosti v oblasti spravodlivosti, základných práv a občianstva (7);

G.

keďže FRA uverejnila niekoľko správ, ktoré zdôrazňujú výzvy súvisiace s demokraciou, právnym štátom a základnými právami v rôznych členských štátoch, týkajúce sa otázok, ako je zmenšujúci sa priestor pre organizácie občianskej spoločnosti v Európe (8);

H.

keďže boli zaznamenané ad hoc reakcie na hrozby pre demokraciu, právny štát a základné práva, ktoré viedli k veľmi rozdielnym prístupom v rôznych členských štátoch;

I.

keďže Komisia začala postup podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ v súvislosti so situáciou v Poľsku a Európsky parlament začal rovnaký postup v súvislosti so situáciou v Maďarsku;

J.

keďže Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vytvoril skupinu na monitorovanie právneho štátu, ktorá začala svoju činnosť v súvislosti s vraždami investigatívnych novinárov a právnym štátom;

K.

keďže tieto reakcie EÚ sú predovšetkým reaktívne a nie preventívne a narúša ich nevyrovnaná a spolitizovaná pozornosť, ktorá sa venuje problémom demokracie, právneho štátu a základných práv v rôznych členských štátoch;

L.

keďže Komisia zverejnila 2. mája 2018 návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch (COM(2018)0324);

M.

keďže stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 1/2018 k návrhu nariadenia zdôraznilo potrebu ďalšieho objasnenia zdrojov usmernení a postupov, prostredníctvom ktorých možno určiť všeobecné nedostatky v oblasti dodržiavanie zásady právneho štátu v členských štátoch;

N.

keďže predchádzajúce správy EÚ o boji proti korupcii a správy o krajinách v rámci európskeho semestra 2018 poukazujú na vážne obavy, pokiaľ ide o korupciu v rôznych členských štátoch, čím sa oslabuje dôvera občanov v inštitúcie a právny štát;

O.

keďže problémy týkajúce sa právneho štátu a demokracie v členských štátoch ohrozujú priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti založený na vyvrátiteľnej domnienke (praesumptio iuris tantum) vzájomnej dôvery;

P.

keďže problémy týkajúce sa právneho štátu a demokracie v členských štátoch ohrozujú legitímnosť vonkajšej činnosti Únie, najmä v súvislosti s jej politikami pristúpenia a susedstva;

Q.

keďže všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie sú povinné dodržiavať, chrániť a presadzovať demokraciu, právny štát a základné práva;

R.

keďže Únia ešte stále nepristúpila k EDĽP napriek povinnosti tak urobiť podľa článku 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

S.

keďže Komisia a Rada nekonali v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu o mechanizme EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, a doteraz odmietali prijať medziinštitucionálnu dohodu o pakte Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

—

so zreteľom na článok 8 a na hlavu V, najmä na články 21, 22, 36 a 37 Zmluvy o Európskej únie (ďalej len „Zmluva o EÚ“), ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej, ktorá 1. júla 2016 nadobudla úplnú platnosť,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie z 18. decembra 2014, ktoré obsahuje návrh rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej (1), a uznesenie z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení/prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou (2), na svoje odporúčanie z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve (3) a na svoje legislatívne uznesenie zo 14. marca 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku (4) a na svoje uznesenie zo 14. júna 2018 o okupovaných gruzínskych územiach 10 rokov po invázii Ruska (5),

—

so zreteľom na každoročné národné akčné plány vykonávania dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Gruzínskom,

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 9. novembra 2017 o správe o vykonávaní dohody o pridružení s Gruzínskom (SWD(2017)0371),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva, naposledy z 24. novembra 2017 v Bruseli,

—

so zreteľom na rámec spolupráce s názvom 20 výstupov do roku 2020 stanoveným počas samitu v Rige v roku 2015 na podporu silnejšieho hospodárstva, silnejšej správy vecí verejných, silnejšej prepojenosti a silnejšej spoločnosti,

—

so zreteľom na jednotný rámec EÚ na podporu Gruzínska (2017 – 2020),

—

so zreteľom na výsledok štvrtého zasadnutia Rady pre pridruženie medzi EÚ a Gruzínskom z 5. februára 2018,

—

so zreteľom na výsledky zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Euronest, z ktorých posledné sa konalo 25. – 27. júna 2018, na ktorom sa prijalo sedem uznesení a ktoré vyzvalo EÚ, aby zintenzívnila svoju mediačnú činnosť v zmrazených konfliktoch,

—

so zreteľom na záverečné stanovisko a odporúčania zo šiestej schôdze Parlamentného výboru pre pridruženie EÚ – Gruzínsko, ktorá sa konala 26. apríla 2018,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie z tretieho stretnutia platformy občianskej spoločnosti EÚ – Gruzínsko z 22. marca 2018,

—

so zreteľom na prvú správu Komisie o mechanizme pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorá bola zverejnená 20. decembra 2017 (COM(2017)0815),

—

so zreteľom na záverečné stanovisko Benátskej komisie z 19. marca 2018 o ústavnej reforme Gruzínska (CDL-AD(2018)005),

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182),

—

so zreteľom na správu organizácie Transparency International s názvom Stav korupcie: Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina z 2. júla 2015,

—

so zreteľom na odborné štúdie vypracované pre Výbor pre zahraničné veci vrátane štúdie s názvom The electoral reforms in three association countries of the Eastern Neighbourhood – Ukraine, Georgia and Moldova and their impact on political developments in these countries (Volebné reformy v troch pridružených krajinách východného susedstva – Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko – a ich vplyv na politický vývoj v týchto krajinách), ktorá bola uverejnená 26. októbra 2017 (6), štúdie s názvom Association agreements between the EU and Moldova, Georgia and Ukraine (Dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskom, Gruzínskom a Ukrajinou), ktorá bola uverejnená 28. júna 2018 (7), a na porovnávaciu štúdiu s názvom The Development of an Institutional Framework for the Implementation of the Association Agreements in Georgia, Moldova and Ukraine: a comparative perspective (Rozvoj inštitucionálneho rámca pre vykonávanie dohôd o pristúpení v Gruzínsku, Moldavsku a na Ukrajine: komparatívna perspektíva), ktorá bola uverejnená v septembri 2018 (8),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0320/2018),

A.

keďže vzťahy medzi EÚ a Gruzínskom sa v súlade s dohodou o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom, prehĺbenou a komplexnou zónou voľného obchodu (DFCTA) a programom pridruženia neustále prehlbujú vďaka novým významným úspechom, medzi ktoré patrí aj nadobudnutie účinnosti bezvízového režimu a pristúpenie Gruzínska k Energetickému spoločenstvu;

B.

keďže plné rešpektovanie základných hodnôt vrátane demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, ľudských práv a základných slobôd, ako aj práv menšín predstavuje základný kameň ďalšej európskej integrácie;

C.

keďže humanitárna situácia a izolácia okupovaných regiónov Južné Osetsko a Abcházsko naďalej predstavujú pre Gruzínsko jednu z kľúčových výziev;

D.

keďže index vnímania korupcie 2017 spoločnosti Transparency International ukazuje, že v boji proti korupcii sa naďalej dosahujú dobré výsledky;

E.

keďže nová národná stratégia boja proti organizovanému zločinu na roky 2017 – 2020 a jej akčný plán prijatý v roku 2017 sa zameriavajú na boj proti „zlodejom v práve“, tranzit omamných látok a počítačovej kriminalite a na zavedenie politík založených na analýze a spolupráce polície s obyvateľstvom;

F.

keďže Istanbulský dohovor s mandátom na predchádzanie a boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu nadobudol platnosť 1. septembra 2017 a bola zriadená medziagentúrna komisia pre otázky rodovej rovnosti, násilia páchaného na ženách a domáceho násilia;

G.

keďže svetový rebríček slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc svedčí o miernom zlepšení, pretože Gruzínsko postúpilo v roku 2018 zo 64. miesta (v roku 2017) na 61. miesto;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

—

so zreteľom na článok 8 a na hlavu V, najmä na články 21, 22, 36 a 37 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej, ktorá nadobudla platnosť v celom rozsahu 1. júla 2016,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 5. júla 2018 o politickej kríze v Moldavsku po vyhlásení volieb starostu mesta Kišiňov za neplatné (1), uznesenie z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve v rámci príprav na samit v novembri 2017 (2), uznesenie zo 4. júla 2017 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Moldavskej republike (3) a uznesenie z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení/prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou (4),

—

so zreteľom na podpísanie memoranda o porozumení, dohody o mechanizme pôžičiek a dohody o grante o mikrofinančnej pomoci v hodnote 100 miliónov EUR na obdobie 2017 – 2018 v novembri 2017,

—

so zreteľom na moldavský národný akčný plán o vykonávaní dohody o pridružení medzi Moldavskom a Európskou úniou na roky 2017 – 2019 (NAPIAA),

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) o správe o vykonávaní pridruženia s Moldavskom z 3. apríla 2018 (SWD(2018)0094),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva (najnovšie vyhlásenie z 24. novembra 2017 v Bruseli),

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Moldavskej republike z 26. februára 2018,

—

so zreteľom na správu organizácie Transparency International s názvom The State of Corruption: Armenia, Azerbaijan, Georgia, Moldova and Ukraine (Stav korupcie: Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) uverejnenú 2. júla 2015,

—

so zreteľom na stanoviská a odporúčania Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „ODIHR“) a Benátskej komisie Rady Európy, najmä na stanovisko a odporúčania z 15. marca 2018 týkajúce sa volebnej reformy v Moldavsku,

—

so zreteľom na odporúčania a činnosť Parlamentného zhromaždenia Euronest, fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva a ďalších zástupcov občianskej spoločnosti v Moldavsku,

—

so zreteľom na výsledky misie Výboru pre zahraničné veci v Moldavsku, ktorá sa uskutočnila 3. – 4. apríla 2018,

—

so zreteľom na odborné štúdie vypracované pre Výbor pre zahraničné veci vrátane štúdie s názvom The electoral reforms in three association countries of the Eastern Neighbourhood – Ukraine, Georgia and Moldova and their impact on political developments in these countries (Volebné reformy v troch pridružených krajinách východného susedstva – Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko – a ich vplyv na politický vývoj v týchto krajinách), ktoré boli uverejnené 26. októbra 2017 (5), na posúdenie vykonávania na európskej úrovni s názvom Association agreements between the EU and Moldova, Georgia and Ukraine (Dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskom, Gruzínskom a Ukrajinou) uverejnené 28. júna 2018 (6) a na porovnávaciu štúdiu s názvom The Development of an Institutional Framework for the Implementation of the Association Agreements in Georgia, Moldova and Ukraine (Rozvoj inštitucionálneho rámca pre vykonávanie dohôd o pristúpení v Gruzínsku, Moldavsku a na Ukrajine) uverejnenú v júli 2018 (7),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0322/2018),

A.

keďže politické a hospodárske vzťahy medzi Európskou úniou a Moldavskou republikou sa prehĺbili v rámci Východného partnerstva, a najmä podpísaním dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskom vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) 27. júna 2014 a jej nadobudnutím platnosti 1. júla 2016;

B.

keďže dohoda o pridružení je založená na spoločných hodnotách, ktoré zahŕňajú „dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN a vymedzených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v záverečnom akte Helsinskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975 a v Parížskej charte pre novú Európu z roku 1990“;

C.

keďže touto dohodou sa Moldavsko zaviazalo prijať rozsiahle domáce reformy na základe právnych predpisov a praxe EÚ, a to vo širokej škále oblastí, čo by malo viesť k dobrej správe vecí verejných, hospodárskemu rozvoju a posilnenej spolupráci s EÚ; keďže na podporu tohto úsilia sa EÚ zaviazala poskytnúť Moldavsku značnú finančnú a rozpočtovú pomoc, ktorá dosiahla výšku 1,14 miliardy EUR pridelených finančných prostriedkov od roku 2007, a okrem toho financovanie z regionálnych programov;

D.

keďže DCFTA umožňuje prednostný prístup tovaru a služieb z Moldavska na trh EÚ; keďže v dôsledku DCFTA sa obchod medzi EÚ a Moldavskom v roku 2017 zvýšil o 20 % na 4 miliardy EUR; keďže EÚ je v súčasnosti najväčším obchodným partnerom Moldavska a predstavuje viac ako 55 % celkového objemu obchodu; keďže EÚ je zároveň najväčším investorom v Moldavsku; keďže počiatočné údaje za rok 2018 potvrdzujú pozitívny trend; keďže miera využitia preferencií Moldavska na úrovni 90 % poukazuje na to, do akej miery je DCFTA prínosná pre moldavské podniky, pracovníkov a občanov; keďže sa dosiahol pokrok v základných oblastiach, ako sú sanitárne a rastlinolekárske opatrenia, technické prekážky obchodu, clá a verejné obstarávanie; keďže v súlade s ustanoveniami kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji boli zriadené domáce poradné skupiny, ktoré sa doteraz stretli trikrát;

E.

keďže výmenou za reformy v Moldavsku v oblasti spravodlivosti a bezpečnosti vrátane boja proti korupcie EÚ tiež v roku 2014 súhlasila, že umožní bezvízové cestovanie to do schengenského priestoru moldavským občanom, ktorí majú biometrický pas; keďže tento bezvízový režim počas prvých štyroch rokov jeho uplatňovania využilo viac ako 1,5 milióna moldavských občanov;

F.

keďže EÚ opakovane vyjadrila obavy zo zhoršenia demokratických noriem po prijatí posledných rozhodnutí moldavských orgánov vrátane netransparentného zrušenia výsledkov miestnych volieb v Kišiňove v júni 2018 z pochybných dôvodov, volebnej reformy prijatej v júli 2017 napriek zápornému stanovisku ODIHR a Benátskej komisie, nedostatočného pokroku v stíhaní osôb zodpovedných za bankový podvod vo výške 1 miliardy USD odhalený v roku 2014 a čoraz častejšieho porušovania ľudských práv, zameraného najmä na nezávislých sudcov, novinárov a politických oponentov;

G.

keďže v dôsledku tohto vývoja v roku 2017 EÚ nevyplatila dve posledné splátky v rámci programu rozpočtovej podpory na reformu sektora spravodlivosti, pretože moldavské orgány nepreukázali dostatočné odhodlanie reformovať ho, a v roku 2018 EÚ pozastavila vyplatenie prvej splátky makrofinančnej pomoci z dôvodu neplnenia politických podmienok priložených k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady zo 4. júla 2017, v ktorom sa uvádza, že „podmienkou udelenia makrofinančnej pomoci je, že prijímajúca krajina rešpektuje skutočné demokratické mechanizmy vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a zaručuje dodržiavanie ľudských práv“;

H.

keďže najnovší vývoj po týchto rozhodnutiach ďalej zvyšuje obavy, najmä tzv. balík fiškálnych reforiem prijatý v júli 2018, ktorého program daňovej amnestie zvyšuje riziko prania špinavých peňazí, ako aj ďalší tlak vyvíjaný na opozíciu a jej pokojné demonštrácie a takisto na malé nezávislé médiá, ktoré napriek prijatiu nového zákona o audiovizuálnych mediálnych službách v júli 2018 bojujú o zachovanie svojej činnosti;

I.

keďže organizácia Transparency International zaradila Moldavsko vo svojom Indexe vnímania korupcie v roku 2017 na 122. zo 180 miest, spolu s Azerbajdžanom a Mali; keďže organizácia Reportéri bez hraníc zaradila Moldavsko vo svojom svetovom rebríčku slobody tlače na 81. zo 180 miest, pričom pokleslo z 56. miesta v roku 2014;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.