Spoločný európsky plán na zrušenie opatrení na zamedzenie šírenia COVID-19

(2020/C 126/01)

Členovia Európskej rady sa na zasadnutí 26. marca 2020 (1) zaviazali urobiť všetko, čo je potrebné na ochranu občanov EÚ a prekonanie krízy pri súčasnom zachovaní európskych hodnôt a spôsobu života. Okrem naliehavosti boja s pandémiou COVID-19 a jej bezprostrednými dôsledkami členovia Európskej rady vyzvali aj na prípravu opatrení potrebných na to, aby sa európske spoločnosti a hospodárstva vrátili k normálnemu fungovaniu a udržateľnému rastu, a pritom neopomenuli zelenú transformáciu a digitálnu transformáciu a stavali na všetkých poznatkoch, ktoré vyplývajú z tejto krízy.

Spoločný európsky plán na zrušenie opatrení na zamedzenie šírenia COVID-19, ktorý predkladá predsedníčka Európskej komisie a predseda Európskej rady, je reakciou na volanie členov Európskej rady po stratégii ukončenia opatrení, ktorá by bola koordinovaná s členskými štátmi a pripravila by pôdu pre komplexný ozdravný plán a bezprecedentné investície.

1.   Úvod

Rýchlo sa meniaci charakter pandémie COVID-19 a veľa neznámych, ktoré prináša nový vírus a ním vyvolané ochorenie, viedli k nebývalým výzvam pre systémy zdravotnej starostlivosti, ako aj k dramatickým vplyvom na spoločnosť a hospodárstvo v Európe i na celom svete. Táto kríza si už vyžiadala tisíce životov a systémy zdravotnej starostlivosti neustále fungujú pod enormným tlakom. Prijali sa mimoriadne a bezprecedentné opatrenia – hospodárske aj sociálne.

Všetky členské štáty zakázali verejné zhromaždenia, zatvorili (úplne alebo čiastočne) školy a obmedzili prechody hraníc a cestovanie. Viac ako polovica členských štátov EÚ vyhlásila núdzový stav.

Tieto reštriktívne opatrenia boli potrebné, aby sa spomalilo šírenie vírusu. Zachránili už tisíce životov (2). Majú však vysoké sociálne a hospodárske náklady. Nepôsobia dobre na duševné zdravie a nútia občanov radikálne zmeniť svoj každodenný život. Výrazne otriasli hospodárstvom a závažne ovplyvnili fungovanie jednotného trhu, takže celé odvetvia sú odstavené, konektivita je výrazne obmedzená a medzinárodné dodávateľské reťazce a sloboda pohybu ľudí sú vážne narušené. Výsledkom je potreba verejnej intervencie na vyváženie sociálno-ekonomických vplyvov, a to na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov. (3) Hospodársky a spoločenský vplyv bude aj napriek prijatým opatreniam obrovský, ako to jasne vidno z nálad na trhu a bezprecedentného nárastu registrácií systémov skráteného pracovného času.

I keď návrat k normálnemu stavu bude veľmi dlhý, je tiež zrejmé, že mimoriadne opatrenia na obmedzenie pohybu nemôžu trvať neobmedzene. Je potrebné neustále vyhodnocovať, či sú ešte primerané, keďže naše poznatky o víruse a chorobe sa vyvíjajú. Je nevyhnutné naplánovať fázu, keď členské štáty budú môcť obnoviť hospodárske a spoločenské činnosti, a zároveň minimalizovať akýkoľvek vplyv na zdravie ľudí tak, aby nedošlo k preťaženiu zdravotníckych systémov. Bude si to vyžadovať dobre koordinovaný prístup v EÚ a medzi všetkými členskými štátmi.

Predkladaný plán predstavuje takýto prístup. Vychádza z odborných znalostí a poradenstva, ktoré poskytlo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a poradný výbor Komisie pre COVID-19. Zohľadňujú sa v ňom skúsenosti a perspektívy z viacerých členských štátov, ako aj usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). V pláne sú stanovené odporúčania pre členské štáty, ktorých cieľom je chrániť verejné zdravie a zároveň postupne rušiť opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy tak, aby komunitný život a hospodárstvo znovu ožili. Nejde o signál, že opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy možno okamžite zrušiť. Cieľom je formovať postupy členských štátov a poskytnúť rámec na zabezpečenie koordinácie na úrovni EÚ a cezhraničnej koordinácie, pričom sa uznáva osobitosť každého členského štátu. K faktorom, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie členských štátov o tom, kde, kedy a ako zrušiť opatrenia, patrí napríklad špecifická epidemiologická situácia, územná organizácia, usporiadanie systému zdravotnej starostlivosti, rozloženie obyvateľstva alebo hospodárska dynamika. Pozornosť bude treba venovať aj situácii krajín susediacich s EÚ.

2.   Načasovanie

Obmedzujúce opatrenia zavedené členskými štátmi boli potrebné na to, aby sa oddialilo šírenie epidémie a zmiernil sa tlak na systémy zdravotnej starostlivosti („splošťovanie krivky“). Tieto opatrenia boli založené na dostupných informáciách o epidemiologických charakteristikách ochorenia a riadili sa prístupom predbežnej opatrnosti. Umožnili získať drahocenný čas na prípravu systémov zdravotnej starostlivosti členských štátov, zaobstaranie základných výrobkov – ako sú osobné ochranné prostriedky a laboratórne vybavenie, ako aj pľúcne ventilátory –, a to aj na úrovni EÚ, a na začatie práce na vývoji vakcíny a možných spôsobov liečby.

Z prevládajúcich vedeckých názorov vyplýva, že tieto opatrenia majú zásadný význam, a dostupné údaje skutočne potvrdzujú, že kombináciou prísnych opatrení na zamedzenie šírenia sa dosahuje zníženie miery prenosu a úmrtnosti (4).

Zdroj: útvary Komisie. Počet skutočných pozitívnych prípadov sa rovná celkovému počtu potvrdených prípadov mínus uzdravené osoby a úmrtia.

Na posúdenie úplného účinku týchto opatrení je potrebný dlhší čas, pričom treba brať do úvahy inkubačný čas vírusu, trvanie ochorenia a hospitalizácií, potrebné vykazovanie, rozdiely v intenzite testovania a ďalšie šírenie nákazy, ku ktorému môže dochádzať pri obmedzení pohybu, napríklad medzi členmi tej istej rodiny.

Keďže opatrenia na obmedzenie pohybu trvajú už niekoľko týždňov, prirodzene vzniká otázka, kedy a ako ich možno zmierniť.

Medzi epidemiologickými odborníkmi všeobecne prevláda názor, že aj v prípade zavedenia opatrení na obmedzenie pohybu vírus ďalej cirkuluje a akákoľvek úroveň postupného uvoľňovania tohto obmedzenia nevyhnutne povedie k zodpovedajúcemu nárastu počtu nových prípadov. Táto situácia si bude vyžadovať neustále a podrobné monitorovanie, ako aj pripravenosť v prípade potreby opatrenia prispôsobiť alebo znovu zaviesť. Je tiež zrejmé, že spoločnosti budú musieť s vírusom žiť, kým sa nenájde očkovacia látka alebo liečba. V tomto smere je zásadná transparentnosť a jasná a včasná komunikácia vo vzťahu k občanom. Kľúčový význam bude mať aj neustály dialóg so sociálnymi partnermi.

Je zrejmé, že podmienky a kritériá, na základe ktorých sa opatrenia na zamedzenie šírenia môžu zrušiť, závisia vo veľkej miere od priebežne sa vyvíjajúcich údajov, a to najmä od úrovne prenosu vírusu v postihnutých oblastiach, od vytvárania a trvania imunity proti vírusu v rámci obyvateľstva a od spôsobu, akým choroba postihuje rôzne vekové skupiny. Spoľahlivými údajmi sa minimalizuje riziko prijímania rozhodnutí na základe nesprávnych predpokladov alebo neúplných informácií, napríklad z dôvodu oneskoreného nahlasovania alebo nedostatočného testovania nakazených osôb, ktoré sú asymptomatické alebo majú len mierne príznaky. Odporúčania v tomto pláne sú založené na vedeckých poznatkoch, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. Mali by sa revidovať v súlade s tým, ako sa bude vyvíjať zisťovanie nových skutočností, porovnateľnosť vnútroštátnych údajov a harmonizácia metód merania.

3.   Kritériá

Na posúdenie toho, či nastal čas na uvoľňovanie obmedzenia pohybu, sú relevantné tri súbory kritérií:

1.	Epidemiologické kritériá, z ktorých je zjavné, že šírenie ochorenia sa počas súvislého obdobia výrazne znížilo a stabilizovalo. To sa môže prejaviť napríklad kontinuálnym znižovaním počtu nových nakazených pacientov, hospitalizácií a pacientov v intenzívnej starostlivosti.

2.

Dostatočná kapacita systémov zdravotnej starostlivosti, napríklad z hľadiska miery obsadenosti jednotiek intenzívnej starostlivosti, primeraného počtu nemocničných lôžok, dostupnosti farmaceutických výrobkov potrebných v jednotkách intenzívnej starostlivosti, dopĺňania zásob vybavenia, prístupu – najmä rizikových skupín – k starostlivosti, dostupnosti štruktúr primárnej zdravotnej starostlivosti, ako aj dostatočného počtu pracovníkov s primeranými zručnosťami, ktoré sú potrebné na starostlivosť o pacientov prepustených po hospitalizácii alebo ponechaných v domácej starostlivosti a na zapojenie sa do opatrení súvisiacich so zrušením obmedzenia pohybu (napríklad testovanie). Toto kritérium má zásadný význam, pretože je ukazovateľom toho, že jednotlivé vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti sa po zrušení opatrení dokážu vyrovnať s budúcim nárastom prípadov. Zároveň je čoraz pravdepodobnejšie, že nemocnice budú čeliť nahromadeniu nerealizovaných elektívnych operácií, ktoré boli počas vrcholu pandemickej situácie dočasne odložené, takže systémy zdravotnej starostlivosti členských štátov by mali nadobudnúť dostatočnú kapacitu vo všeobecnosti, a teda nielen v súvislosti s manažmentom ochorenia COVID-19.

3.

Primerané monitorovacie kapacity vrátane rozsiahlych testovacích kapacít na zisťovanie a monitorovanie šírenia vírusu v spojení so sledovaním kontaktov a možnosťami izolovať ľudí v prípade opätovného výskytu nákazy a jej ďalšieho šírenia. Kapacity na zisťovanie protilátok, keď sa zistia špecificky pre COVID-19, poskytnú doplňujúce údaje o podiele populácie, ktorá toto ochorenie úspešne prekonala, a prípadne umožnia určiť stupeň získanej imunity.

O tom, na akej úrovni by sa uvedené kritériá mali posúdiť, rozhodujú členské štáty v závislosti od svojich vlastných štruktúr.

4.   Zásady

Ukončenie opatrení uložených v dôsledku ochorenia COVID-19 koordinovaným spôsobom je vecou spoločného európskeho záujmu. Všetky členské štáty sú postihnuté, aj keď v rôznej miere. Šírenie vírusu sa nedá zastaviť na hraniciach a opatrenia prijímané izolovane sú nepochybne menej účinné. Opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu a ich postupné uvoľňovanie ovplyvňujú nielen verejné zdravie, ale aj vysoko integrované hodnotové reťazce, ako aj vnútroštátne a cezhraničné dopravné systémy potrebné na umožnenie voľného pohybu osôb, tovaru a služieb. Pri zrušení týchto opatrení by sa preto mal brať ohľad na integrovanú povahu jednotného trhu. Aj keď sa načasovanie a osobitné podmienky v jednotlivých členských štátoch budú odlišovať, je nevyhnutné, aby existoval spoločný rámec.

EÚ a jej členské štáty by sa mali riadiť tromi základnými zásadami:

1.

Opatrenia by mali byť založené na vedeckých poznatkoch a v centre pozornosti by malo byť verejné zdravie: rozhodnutie o ukončení reštriktívnych opatrení je viacrozmerným politickým rozhodnutím, ktorého súčasťou je vyváženie prínosov pre verejné zdravie pred inými sociálnymi a hospodárskymi vplyvmi. Primárnym cieľom rozhodnutí členských štátov by zároveň mala zostať ochrana verejného zdravia v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Rozhodnutia členských štátov musia v maximálnej možnej miere vychádzať z dostupných vedeckých dôkazov a členské štáty by mali byť pripravené prehodnotiť svoje prístupy, keď sa objavia ďalšie vedecké dôkazy.

2.

Členské štáty by mali koordinovať svoje opatrenia: nedostatočná koordinácia pri zrušení reštriktívnych opatrení môže mať negatívny vplyv na všetky členské štáty a vytvárať politické napätie. Keďže univerzálny prístup neexistuje, členské štáty by sa mali prostredníctvom Výboru pre zdravotnú bezpečnosť aspoň v dostatočnom predstihu informovať (a mali by informovať aj Komisiu) pred tým, ako oznámia zrušenie opatrení, a mali by navzájom zohľadňovať svoje názory. . Komunikácia a diskusia by sa mali uskutočňovať v rámci integrovaných dojednaní EÚ o politickej reakcii na krízu.

3.

Rešpektovanie a solidarita medzi členskými štátmi sú aj naďalej nevyhnutné: kľúčovým faktorom úspechu v tejto fáze je stavať na silných stránkach druhej strany. Nie všetky zdravotnícke systémy sú pod rovnakým tlakom, existuje množstvo poznatkov, ktoré si odborníci a členské štáty môžu medzi sebou vymieňať, a vzájomná pomoc v čase krízy je kľúčová. Hoci na začiatku pandémie bola koordinácia a solidarita medzi členskými štátmi spochybnená, za posledných niekoľko týždňov sa po celej EÚ zaznamenal rastúci počet príkladov solidarity, ako je liečba pacientov vyžadujúcich intenzívnu starostlivosť v iných členských štátoch, vysielanie lekárov a zdravotných sestier, dodávanie ochranných oblekov a masiek, ako aj pľúcnych ventilátorov do iných krajín. Doteraz 17 členských štátov zorganizovalo lety s cieľom zabezpečiť návrat domov európskych občanov všetkých štátnych príslušností, ktorí uviazli v zahraničí, pričom mnohé z týchto letov boli podporované a financované prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Klinickí lekári si prostredníctvom osobitnej online platformy EÚ vymieňajú skúsenosti s liečbou pacientov s ochorením COVID-19. Toto je správny prístup a malo by sa v ňom pokračovať. (5) Bude viesť k ďalším opatreniam v oblasti solidarity na úrovni EÚ s cieľom podporiť niektoré členské štáty a regióny, ktoré ju budú potrebovať na prekonanie pandémie alebo ktoré následná hospodárska kríza postihne tvrdšie než iné štáty. (6)

5.   Sprievodné opatrenia

Úspešné zvládnutie postupného zrušenia existujúcich opatrení na zamedzenie šírenia vírusu si vyžaduje kombináciu sprievodných opatrení, ktoré sú relevantné pre všetky členské štáty. V tomto ohľade EÚ podniká kroky na ich podporu.

1.

Zhromažďovať údaje a vytvoriť spoľahlivý systém podávania správ: s cieľom lepšie zvládnuť zrušenie opatrení je nevyhnutné, aby orgány verejného zdravotníctva na vnútroštátnej i nižšej ako vnútroštátnej úrovni harmonizovaným spôsobom zhromažďovali údaje týkajúce sa šírenia vírusu, charakteristík infikovaných a vyliečených osôb a ich možných priamych kontaktov a vymieňali si ich medzi sebou. S nárastom dôkazov potvrdzujúcich, že veľký počet ľudí môže predstavovať asymptomatických nosičov ochorenia COVID-19 alebo môže mať len obmedzené symptómy, môžu zároveň informácie o prípadoch nahlásených zdravotníckym orgánom predstavovať iba vrchol ľadovca. Významné neznáme zostávajú. Preto sa na pochopenie šírenia ochorenia COVID-19 a na predpovedanie a hodnotenie potenciálneho vplyvu rôznych opatrení na zamedzenie jeho šírenia prijatých členskými štátmi využívajú matematické modely. Operátori sociálnych médií a mobilných sietí môžu ponúknuť množstvo údajov o mobilite, sociálnych interakciách, ako aj dobrovoľné správy o prípadoch mierneho priebehu ochorenia (napr. prostredníctvom participatívneho dohľadu) a/alebo nepriame skoré signály o šírení ochorenia (napr. vyhľadávanie/príspevky týkajúce sa neobvyklých symptómov). Ak sa takéto údaje zhromaždia a použijú v anonymizovanom, súhrnnom formáte v súlade s pravidlami EÚ v oblasti ochrany údajov a súkromia, mohli by prispieť k zlepšeniu kvality modelovania a prognóz v súvislosti s pandémiou na úrovni EÚ. Toto zhromažďovanie údajov a modelovanie môže centralizovať Spoločné výskumné centrum (JRC) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC).

2.

Vytvorenie rámca sledovacích a výstražných mobilných aplikácií, ktorý rešpektuje ochranu údajov: mobilné aplikácie, ktoré varujú občanov pred zvýšeným rizikom v dôsledku kontaktu s osobou pozitívne testovanou na COVID-19, sú obzvlášť dôležité vo fáze zrušenia opatrení na zamedzenie šírenia vírusu, keď sa riziko nákazy zvyšuje, pretože do kontaktu prichádza čoraz viac ľudí. Podľa skúseností iných krajín čeliacich pandémii COVID-19 môžu tieto aplikácie pomôcť prerušiť reťazce nákazy a znížiť riziko ďalšieho prenosu vírusu. Mali by byť preto dôležitým prvkom stratégií zavedených členskými štátmi, ktoré dopĺňajú iné opatrenia, ako je napríklad zvýšenie kapacít testovania. Používanie takýchto mobilných aplikácií by malo byť dobrovoľné a založené na súhlase používateľov, pričom by malo plne rešpektovať európske pravidlá ochrany súkromia a osobných údajov. Pri používaní sledovacích aplikácií by používatelia mali mať aj naďalej kontrolu nad svojimi údajmi. Do navrhovania systému by mali byť zapojené vnútroštátne zdravotnícke orgány. Sledovanie tesnej blízkosti medzi mobilnými zariadeniami by sa malo povoliť len na anonymnom a súhrnnom základe bez toho, aby došlo k sledovaniu občanov, a mená možných nakazených osôb by sa nemali oznámiť iným používateľom. Mobilné sledovacie a výstražné aplikácie by mali podliehať prísnym požiadavkám na transparentnosť, mali by sa deaktivovať ihneď po skončení krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a všetky zostávajúce údaje by sa mali vymazať. S ohľadom na sieťové účinky by rozsiahle využívanie referenčnej aplikácie pre celú EÚ alebo aspoň interoperabilita a zdieľanie výsledkov medzi týmito aplikáciami umožnili účinnejšie varovanie dotknutých osôb a efektívnejšie sledovanie politiky v oblasti verejného zdravia. Komisia prijala 8. apríla 2020 odporúčanie (7), v ktorom sa stanovuje proces so zapojením členských štátov, zameraný na vyvinutie spoločného európskeho prístupu k využívaniu digitálnych prostriedkov, ktoré umožňujú občanom prijímať účinné a cielené opatrenia na obmedzenie sociálnych kontaktov („súbor nástrojov“) (8). Tento spoločný prístup doplní usmernenie Komisie, v ktorom sa uvedú príslušné zásady ochrany súkromia a údajov. Dôvera v tieto aplikácie a rešpektovanie súkromia a ochrany údajov pri ich využívaní sú rozhodujúce pre ich úspech a účinnosť.

3.

Rozšírenie kapacity testovania a zosúladenie metodík testovania: kým sa nevyvinie vakcína, obyvateľstvo musí byť v čo najväčšej miere chránené pred nákazou. Dostupnosť rozsiahleho testovania, ktoré môže poskytnúť rýchle a spoľahlivé výsledky, je preto kľúčovým príspevkom k boju proti pandémii a zároveň predpokladom pre zrušenie opatrení na obmedzenie sociálnych kontaktov v budúcnosti (a takisto má význam pre účinnosť aplikácií na sledovanie kontaktov, ako sa uvádza vyššie). Na zlepšenie testovania v členských štátoch je potrebný prístup založený na troch pilieroch: a) Rozvoj a zvýšenie nepretržitej kapacity na diagnostikovanie ochorenia COVID-19 v nemocniciach a prostredníctvom štruktúr primárnej a komunitnej starostlivosti a decentralizovaných testovacích zariadení prístupných všetkým rizikovým skupinám a osobám, ktoré sa starajú o zraniteľných jednotlivcov, ako aj osobám so symptómami alebo osobám, ktoré sú v úzkom kontakte s potvrdenými prípadmi. b) Zavedenie vhodných systémov testovania, v rámci ktorých by sa spresnilo, ktoré testy alebo kombinácia testov by sa mali vykonať v jednotlivých štádiách, pričom by sa stanovili prioritné skupiny osôb, ktoré majú byť otestované (napríklad zdravotnícki pracovníci, ľudia, ktorí sa vracajú na svoje pracovisko, staršie osoby v domovoch opatrovateľských služieb atď.). Použité testy by mali mať prijateľnú kvalitu a mali by sa vykonávať tak, aby sa zabezpečilo vzájomné uznávanie údajov z testov v rámci členských štátov a medzi nimi. Súčasťou takejto stratégie je spustenie sérologického testovania s cieľom posúdiť získanú imunitu obyvateľstva. c) Mohlo by sa zvážiť zavedenie súprav na samotestovanie, a to po ich riadnej validácii a zabezpečení ich spoľahlivosti. Referenčné kontaktné miesto pre verejnosť poverené nadväzovaním kontaktov a poskytovaním pokynov o ich používaní a následných opatreniach umožní individuálne testovanie osôb so symptómami ochorenia COVID-19, pričom sa zabráni kontaminácii ďalších osôb. Týmito opatreniami by sa znížil tlak na systémy zdravotnej starostlivosti. Zosúladenie metodík testovania je kľúčovým prvkom tohto prístupu a vyžaduje si výmenu skúseností s cieľom dosiahnuť porovnateľné výsledky v celej EÚ a vo všetkých regiónoch členských štátov. Komisia na základe konzultácií s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), ktoré riešilo otázku testovania v rámci pravidelne aktualizovaného posúdenia rizika, predkladá usmernenia o rôznych testoch na COVID-19 a o ich funkčnosti. Bude sa pokračovať v práci na zosúlaďovaní prístupov k funkčnosti testov na úrovni EÚ. Komisia uľahčí zhromažďovanie všetkých príslušných vedeckých štúdií a bude slúžiť ako jednotné kontaktné miesto na sprístupnenie nových údajov a výsledkov členským štátom a výskumným pracovníkom. V spolupráci s členskými štátmi a po porade s ECDC vytvorí v celej Únii sieť referenčných laboratórií pre COVID-19 spolu s podpornou platformou.

4.

Zvýšenie kapacity a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti: postupné zrušenie niektorých opatrení na zamedzenie šírenia nákazy bude nevyhnutne viesť k novým prípadom nákazy. Preto je nevyhnutné, aby sa systémy zdravotnej starostlivosti, najmä nemocnice, boli schopné v prípade potreby náležite postarať o nových pacientov s ochorením COVID-19. Rozhodujúcimi aspektmi pre odolnosť systémov zdravotníctva v prechodnom období budú dostatočná nemocničná kapacita a dôkladná primárna zdravotná starostlivosť, ochrana finančnej kapacity systému zdravotnej starostlivosti, dobre vedomostne pripravený a zotavený zdravotnícky personál a zaručený prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých. Komisia mobilizuje rozpočtové nástroje EÚ s cieľom poskytnúť dodatočné zdroje – vrátane zamestnancov – na podporu systémov zdravotnej starostlivosti v boji proti kríze COVID-19, a tým na záchranu životov. (9)

5.

Ďalšie zvyšovanie kapacity zdravotníckych a osobných ochranných prostriedkov: kríza COVID-19 viedla k obrovskému nárastu dopytu po zdravotníckych a osobných ochranných prostriedkoch, ako sú ventilátory, testovacie súpravy a masky. Tomuto dopytu však zatiaľ nie vždy zodpovedá dostatočná ponuka. Prvé týždne krízy sa teda vyznačovali hospodárskou súťažou medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a únijnými verejnými obstarávaniami, narušeniami dodávateľských reťazcov vrátane vývozných obmedzení a nedostatkom informácií o potrebách jednotlivých členských štátov. Životne dôležité výrobky sa nedostávajú na miesto určenia alebo tam prídu so značným oneskorením. Hospodárska súťaž medzi členskými štátmi a medzinárodnými partnermi viedla k výraznému zvýšeniu cien. Poukázalo to na význam koordinácie, ktorej cieľom je zabezpečiť primerané dodávky v celej EÚ. Komisia spoločne s členskými štátmi náležite reaguje. (10) Dostupné osobné ochranné prostriedky by sa mali využívať čo najúčinnejšie v súlade s vyvíjajúcimi sa poznatkami a poradenstvom. (11) Zdravotnícke vybavenie – ako napr. ventilátory – je bežne posudzované a certifikované notifikovanou osobou na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom posudzovania zhody alebo na základe vlastného vyhlásenia. Tento proces môže trvať aj niekoľko mesiacov. Komisia vyzýva notifikované osoby, aby sa základným zdravotníckym vybavením na boj proti ochoreniu COVID-19 zaoberali prednostne, a to na základe zoznamu, ktorý si dohodnú s členskými štátmi. Pokiaľ ide o posudzovanie bezpečnosti a výkonu zdravotníckych pomôcok a osobných ochranných prostriedkov, vnútroštátne orgány by si mali vymieňať najlepšie postupy a v prípade potreby sa za pomoci notifikovaných osôb usilovať zhodnúť na spoločných prístupoch. Členské štáty by mali zriadiť pre všetky otázky týkajúce sa osobných ochranných prostriedkov a zdravotníckych pomôcok jednotné kontaktné miesto, ktoré by prepojilo skúšobné orgány a príslušné orgány dohľadu nad trhom. Zabezpečenie dostatočných dodávok zdravotníckeho vybavenia a liekov, aby sa umožnilo zrušenie opatrení týkajúcich sa obmedzenia pohybu, si môže v určitých ekosystémoch vyžadovať vyššiu úroveň spolupráce medzi podnikmi, aj konkurenčnými, než je obvykle povolená. V záujme spolupráce medzi podnikmi v ekosystémoch, ktorej cieľom je zvládnuť nedostatok tovaru a služieb potrebných na postupnú deeskaláciu opatrení na zamedzenie šírenia, Komisia podľa potreby poskytuje a bude ďalej poskytovať antitrustové usmernenia a informácie o zlučiteľnosti. Komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže zároveň prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž zabezpečia jednotné uplatňovanie týchto usmernení vo svojich opatreniach na presadzovanie.

6.

Na ukončenie pandémie COVID-19 má zásadný význam vyvinutie bezpečnej a účinnej vakcíny. Jej vývoj a urýchlené zavedenie do praxe je preto kľúčové. Komisia mobilizuje na podporu výskumu zaoberajúceho sa vývojom vakcíny dodatočné finančné prostriedky. Na základe informácií, ktoré máme momentálne k dispozícii, a podľa predchádzajúcich skúseností s časovými rámcami vývoja vakcín Európska agentúra pre lieky (EMA) odhaduje, že kým bude vakcína proti COVID-19 pripravená na schválenie a dostupná v dostatočnom množstve na široké a bezpečné používanie, môže to trvať aj rok. Komisia v spolupráci s agentúrou EMA zefektívňuje potrebné regulačné kroky, počnúc klinickým skúšaním až po povolenie na uvedenie na trh, aby sa zaistilo, že proces sa zrýchli a bezpečnosť zostane zachovaná. Výskumnú obec a priemysel povedie k tomu, aby spojili svoje sily pri veľkých klinických skúšaniach a preskúmali, ako možno v strednodobom horizonte podporiť rozšírenie výroby vakcín. Konanie Komisie v tejto oblasti sa ponesie v duchu spoločného obstarávania a rovnakého prístupu k vakcínam, keď budú dostupné. Bude sa presadzovať spolupráca na medzinárodnej úrovni, predovšetkým v snahe podporiť prístup k vakcíne.

7.

Vývoj bezpečných a účinných liečebných postupov a liekov, a to konkrétne aj pomocou zmeny účelu existujúcich liekov povolených v súčasnosti pri iných chorobách alebo zdravotných stavoch by zároveň mohol obmedziť vplyv vírusu na zdravie obyvateľstva v nasledujúcich mesiacoch a umožniť skoršie oživenie hospodárstva a zotavenie spoločnosti. EÚ financuje prístup k poznatkom v oblasti superpočítačov a umelej inteligencie, aby sa rýchlejšie identifikovali potenciálne aktívne molekuly medzi existujúcimi liekmi a zlúčeninami. Začalo sa klinické skúšanie takejto liečby a Komisia a agentúra EMA podobne ako v prípade vakcín pripravujú urýchlenie regulačných krokov, počnúc klinickým skúšaním až po povolenie na uvedenie na trh. Prednostne by sa malo zaviesť rozsiahle, podľa možnosti európske klinické skúšanie, ktoré je potrebné na získanie spoľahlivých údajov, bez ktorých sa nezaobídeme. V pokročilom štádiu prípravy je spoločné obstarávanie hromadných nákupov prípadnej liečby ochorenia COVID-19.

6.   Odporúčania

Na základe vedeckých odporúčaní Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a poradného výboru pre COVID-19 Komisia vypracovala pre členské štáty súbor odporúčaní, ako postupne rušiť opatrenia na zamedzenie šírenia:

1.	Bude sa to diať postupne, keďže opatrenia sa budú rušiť v jednotlivých krokoch s dostatočným časovým odstupom (napr. mesiac), pretože účinok zrušenia opatrení možno zistiť až po určitom čase.

2.

Všeobecné opatrenia by sa mali postupne nahradiť cielenými. To by spoločnostiam umožnilo postupne sa vracať do normálu a zároveň pokračovať v ochrane obyvateľstva EÚ pred vírusom. Napríklad: a) Najzraniteľnejšie skupiny by mali byť pod ochranou dlhší čas: hoci stále chýbajú komplexné údaje, sú dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, že starší ľudia a ľudia trpiaci chronickými chorobami sú vystavení väčšiemu riziku. Ďalšou možnou ohrozenou skupinou sú ľudia s duševnými chorobami. Mali by sa pripraviť opatrenia, ktoré ich budú ďalej chrániť popritom, ako sa obmedzenia pre ostatné skupiny budú rušiť. b) Osoby, ktorým bolo diagnostikované ochorenie, alebo osoby s miernymi príznakmi by mali zostať v karanténe a mala by sa im poskytovať zodpovedajúca liečba: pomôže to prerušiť reťazce prenosu a obmedziť šírenie ochorenia. Komisia dá Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb za úlohu pravidelne aktualizovať jeho usmernenia týkajúce sa kritérií na ukončenie karantény (12). c) Súčasné opatrenia spojené so všeobecne platnými zákazmi by sa mali nahradiť bezpečnými alternatívami: umožní to zamerať sa na zdroje rizika a zároveň uľahčiť postupný návrat k nevyhnutným hospodárskym činnostiam (napr. rozsiahlejšie a pravidelné čistenie a dezinfekcia dopravných uzlov a vozidiel, obchodov a pracovísk namiesto úplného zákazu poskytovania služieb, a zabezpečenie primeraných opatrení alebo poskytovanie primeraného vybavenia na ochranu pracovníkov alebo zákazníkov). d) Všeobecný núdzový stav, počas ktorého majú vlády výnimočné mimoriadne právomoci, by mali nahradiť cielenejšie zamerané intervencie vlád, ktoré sú v súlade s ich ústavnými postupmi. Zabezpečí sa tým demokratická zodpovednosť a transparentnosť prijatých opatrení a ich široká akceptácia zo strany verejnosti, ako aj dodržiavanie základných práv a zásad právneho štátu.

3.

Malo by sa začať zrušením opatrení s miestnym vplyvom, a následne by sa postupne mali rušiť opatrenia so širším geografickým pokrytím, pričom by sa mali zohľadniť vnútroštátne špecifiká. Mohli by sa tak prijať účinnejšie opatrenia prispôsobené miestnym podmienkam tam, kde je to vhodné, a v prípade potreby opätovne zaviesť obmedzenia, ak dôjde k veľkému počtu nových prípadov (napr. zavedenie karanténneho pásma). Tento prístup by umožnil zaviesť prvé zmierňujúce opatrenia, ktoré majú priamy vplyv na životy ľudí. Členským štátom by to zase umožnilo lepšie zohľadniť regionálne rozdiely v rozšírení ochorenia COVID-19 na ich územiach.

4.

Je potrebné postupne otvárať vnútorné a vonkajšie hranice a napokon obnoviť normálne fungovanie schengenského priestoru. a) Kontroly na vnútorných hraniciach by sa mali zrušiť koordinovane: Komisia v spolupráci s členskými štátmi nepretržite pracuje na obmedzení vplyvu opätovného zavedenia kontrol na vnútorných hraniciach na fungovanie vnútorného trhu a na voľný pohyb (13). Zároveň robí všetko pre to, aby sa minimalizoval vplyv súčasnej situácie na odvetvie dopravy vrátane prevádzkovateľov a cestujúcich (14). Existujúce cestovné obmedzenia a kontroly hraníc by sa mali zrušiť vtedy, keď sa epidemiologická situácia v pohraničných regiónoch dostatočne upraví a veľká väčšina populácie bude zodpovedne dodržiavať pravidlá týkajúce sa obmedzenia sociálnych kontaktov. Pri postupnom opätovnom otváraní hraníc by sa mali uprednostňovať cezhraniční a sezónni pracovníci a malo by sa zabrániť akejkoľvek diskriminácii mobilných pracovníkov EÚ. V snahe uľahčiť tento proces by mali susedné členské štáty naďalej intenzívne spolupracovať, a to v úzkej koordinácii s Komisiou. V prechodnej fáze by sa malo posilniť úsilie o udržanie neobmedzenej prepravy tovaru a zabezpečenie dodávateľských reťazcov. K uvoľneniu cestovných obmedzení by malo dôjsť najprv medzi oblasťami, ktoré vykazujú pomerne nízku mieru šírenia vírusu. ECDC bude v spolupráci s členskými štátmi viesť zoznam takýchto oblastí. Komisia takisto predloží podrobnejšie usmernenia o tom, ako postupne obnoviť dopravné služby, prepojenosť a voľný pohyb, a to tak rýchlo, ako to umožní situácia v oblasti zdravia, ako aj vzhľadom na plánovanie letných dovolenkových ciest. b) Opätovné otvorenie vonkajších hraníc a umožnenie prístupu osobám, ktoré nemajú pobyt v EÚ, by sa malo uskutočniť v druhej fáze, pričom by sa malo zohľadniť rozšírenie vírusu mimo EÚ a nebezpečenstvo jeho opätovného zavlečenia. Zachovanie opatrení týkajúcich sa obmedzenia sociálnych kontaktov, ktoré prijali členské štáty EÚ a krajiny pridružené k schengenskému priestoru, si vyžaduje, aby sa neustále prehodnocovala potreba obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné (15).

5.

K obnoveniu ekonomickej činnosti by malo dochádzať postupne, aby sa mohli orgány a podniky adekvátnym a bezpečným spôsobom prispôsobiť zvyšovaniu činnosti. Existuje niekoľko modelov (pracovné miesta, kde nedochádza k častým kontaktom medzi ľuďmi, pracovné miesta vhodné na prácu na diaľku, uplatňovanie kritéria hospodárskeho významu, práca na zmeny atď.), ale celá populácia by sa nemala vrátiť na pracoviská v rovnakom čase. Najprv sa treba zamerať na menej ohrozené skupiny a sektory, ktoré sú nevyhnutné na uľahčenie hospodárskej činnosti (napr. doprava). Vzhľadom na to, že by aj naďalej malo platiť obmedzenie sociálnych kontaktov, mala by sa aj naďalej podporovať práca na diaľku. Na pracovisku by sa mali dodržiavať pravidlá ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ktoré boli zavedené v dôsledku pandémie. Komisia vytvorí funkciu rýchleho varovania na identifikáciu narušenia dodávok a hodnotového reťazca, pričom sa bude okrem iného opierať o existujúce siete, ako je sieť Enterprise Europe Network (EEN), klastre, obchodné komory a obchodné združenia, vyslancov pre MSP, ako aj ďalšie subjekty, ako sú sociálni partneri na európskej úrovni. Na riešenie týchto narušení, ktoré môžu mať pôvod v nerovnomernom rušení opatrení na zamedzenie šírenia nákazy (v rámci EÚ alebo mimo nej), konkurze podnikov alebo zasahovaní subjektov z tretích krajín, sa budú hľadať najlepšie dostupné riešenia.

6.

Zhromažďovanie ľudí by sa malo postupne povoľovať. Pri úvahách o najvhodnejšej postupnosti by sa členské štáty mali zamerať na špecifiká jednotlivých kategórií činností, ako napríklad: a) Školy a univerzity (s osobitnými opatreniami, ako sú napríklad rôzne časy obeda, dôslednejšie upratovanie, menšie triedy, intenzívnejšie využívanie elektronického učenia sa atď.). b) obchodná činnosť (maloobchod) s možným odstupňovaním (napr. maximálny povolený počet osôb atď.); c) opatrenia týkajúce sa sociálnych kontaktov (reštaurácie, kaviarne atď.) s možným odstupňovaním (obmedzené otváracie hodiny, maximálny povolený počet osôb atď.); d) masové zhromaždenia (napr. festivaly, koncerty atď.). Postupné opätovné zavádzanie dopravných služieb by sa malo prispôsobiť postupnému ukončeniu cestovných obmedzení a postupnému zavádzaniu konkrétnych druhov činností, pričom by sa mala zohľadniť úroveň rizika v dotknutých oblastiach. Menej riziková individuálna doprava (napr. súkromné vozidlá) by sa mala povoliť čo najskôr, zatiaľ čo prostriedky hromadnej dopravy by sa mali zavádzať postupne, a to s potrebnými opatreniami zameranými na zdravie (napr. znížením počtu cestujúcich vo vozidlách, vyššou frekvenciou služieb, vydávaním osobných ochranných prostriedkov zamestnancom v oblasti dopravy a/alebo cestujúcim, používaním ochranných bariér, sprístupnením gélu na hygienu/dezinfekciu v dopravných uzloch a vo vozidlách atď.).

7.

V úsilí zabrániť šíreniu vírusu by sa nemalo poľaviť: malo by sa pokračovať v kampaniach na zvýšenie informovanosti s cieľom nabádať občanov, aby dodržiavali osvojené prísne hygienické návyky (používanie dezinfekčných prostriedkov, umývanie rúk, pravidlá pri kašľaní/kýchaní, čistenie často používaných povrchov atď.). Naďalej by sa mali uplatňovať usmernenia týkajúce sa obmedzenia sociálnych kontaktov. Občanom by sa mali poskytnúť úplné informácie o situácii, aby mohli prostredníctvom individuálnych opatrení a zodpovednosti prispieť k zamedzeniu prenosu vírusu. V najnovších usmerneniach ECDC (16) sa uvádza odporúčanie, že používanie iných ako zdravotníckych rúšok na verejnosti môže byť užitočné. Používanie rúšok na verejnosti by sa mohlo zvážiť najmä pri návšteve rušných, uzavretých priestorov, ako sú obchody s potravinami a nákupné strediská, alebo pri využívaní verejnej dopravy. Mohlo by sa zvážiť používanie iných ako zdravotníckych rúšok vyrobených z rôznych textílií, najmä ak zdravotnícke rúška nie sú pre verejnosť dostupné vzhľadom na problémy s dodávkami a ich prioritné využívanie zdravotníckymi pracovníkmi. Používanie rúšok na verejnosti by sa však malo považovať len za doplňujúce opatrenie, a nie za náhradu zavedených preventívnych opatrení, ako sú zachovávanie fyzického odstupu, respiračné pravidlá, dôkladná hygiena rúk a nedotýkanie sa tváre, nosa, očí a úst. Používanie zdravotníckych rúšok zdravotníckymi pracovníkmi musí mať vždy prednosť pred ich používaním na verejnosti. V odporúčaniach týkajúcich sa používania rúšok na verejnosti by sa mali starostlivo zohľadniť medzery v dôkazoch, situácia v oblasti dodávok a možné negatívne vedľajšie účinky.

8.

Opatrenia by sa mali nepretržite monitorovať a mala by sa zabezpečiť pripravenosť na prípadný návrat k prísnejším opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy, ak dôjde k nadmernému zvýšeniu miery nákazy, a to aj z hľadiska vývoja šírenia vírusu na medzinárodnej úrovni. Rozhodnutia o tom, či alebo kedy sa majú obnoviť prísnejšie opatrenia, by mali byť založené na formálnom pláne, pričom by sa mali použiť explicitné kritériá. Pripravenosť by mala zahŕňať posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti, aby boli schopné zvládnuť prípadné budúce prudké zvýšenia výskytu vírusu. Komisia poverí ECDC vypracovaním odporúčania týkajúceho sa spoločného prístupu EÚ k budúcim zákazom vychádzania vzhľadom na možný opätovný výskyt tohto ochorenia, pričom zohľadní poznatky získané z doterajších skúseností.

7.   Záver

Vedecké odporúčania, koordinácia a solidarita v EÚ sú kľúčové zásady, na základe ktorých môžu členské štáty úspešne zrušiť súčasné opatrenia na obmedzenie pohybu.

V tejto súvislosti je potrebný starostlivo nastavený, koordinovaný a postupný prístup. V záujme prechodu do tejto fázy treba zaviesť niekoľko sprievodných opatrení. Komisia poskytuje a naďalej bude poskytovať nástroje na úrovni EÚ, ako aj usmernenia týkajúce sa tak oblasti verejného zdravia, ako aj hospodárskej reakcie. Bude dôležité, aby členské štáty podporovali a využívali nástroje, ktoré sú k dispozícii na úrovni EÚ.

Komisia bude v závislosti od vývoja situácie naďalej analyzovať primeranosť opatrení, ktoré členské štáty prijali v boji proti pandémii COVID-19, pričom bude zasahovať proti opatreniam, ktoré sa budú považovať za neprimerané, a bude požadovať ich zrušenie, najmä ak budú mať vplyv na jednotný trh.

Pre zefektívnenie koordinačného úsilia je Komisia pripravená v prípade potreby alebo na požiadanie vypracovať ďalšie usmernenia s cieľom zabezpečiť postupné zrušenie všeobecných opatrení na obmedzenie pohybu. Čím koordinovanejšie bude takéto zrušenie na úrovni EÚ, tým lepšie sa zabráni negatívnym účinkom presahovania medzi členskými štátmi a tým viac sa navzájom posilní vykonávanie opatrení v jednotlivých členských štátoch. V usmerneniach EÚ sa zohľadní vývoj núdzovej situácie v oblasti zdravia a vplyv na jednotný trh. Podklady pre tieto usmernenia poskytne Výbor pre zdravotnú bezpečnosť, pričom sa v nich zohľadnia rokovania v rámci integrovanej politickej reakcie na krízu.

Komisia bude takisto spolupracovať s členskými štátmi s cieľom diskutovať o opatreniach a iniciatívach, ktoré sa majú financovať v rámci nástroja núdzovej podpory (17), pričom členské štáty budú mať možnosť predkladať žiadosti. Týmto spôsobom bude nástroj núdzovej podpory poskytovať finančnú podporu zo strany EÚ na zvládnutie postupného ukončenia krízy.

Úspešná koordinácia zrušenia opatrení na zamedzenie šírenia nákazy na úrovni EÚ bude mať pozitívny vplyv aj na obnovu EÚ. Treba strategicky naplánovať obnovu tak, aby zohľadňovala potreby občanov a aby hospodárstvo muselo zrýchliť tempo a vrátiť sa na cestu udržateľného rastu. Treba do nej zahrnúť dvojitú transformáciu – zelenú a digitálnu – a zároveň vyvodiť všetky ponaučenia zo súčasnej krízy pre pripravenosť a odolnosť EÚ.

---

(1)  https://www.consilium.europa.eu/media/43076/26-vc-euco-statement-en.pdf.

(2)  Útvary Komisie, Seth Flaxman, Swapnil Mishra, Axel Gandy a kol. Estimating the number of infections and the impact of non-pharmaceutical interventions on COVID-19 in 11 European countries (Odhad počtu infikovaných a vplyv nefarmaceutických intervencií na pandémiu COVID-19 v 11 európskych krajinách). Imperial College London (2020).

(3)  Okrem opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni Komisia promptne zaviedla podporné opatrenia na uľahčenie verejných výdavkov z vnútroštátnych zdrojov, napr. prostredníctvom dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci. Aktivácia všeobecnej únikovej doložky rozpočtového rámca EÚ takisto umožní vnútroštátny diskrečný stimul. Na úrovni EÚ poskytla Komisia hospodársku a finančnú podporu z rozpočtu EÚ a Európska centrálna banka poskytla podporu v oblasti menovej politiky. Prehľad koordinovanej hospodárskej reakcie na epidémiu COVID-19 sa uvádza aj v oznámeniach Komisie COM(2020) 112 final z 13. marca 2020 a COM(2020) 143 final z 2. apríla 2020.

(4)  Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), „Coronavirus disease 2019 (COVID-19) in the EU/EEA and the UK – eighth update“ [Ochorenie spôsobené koronavírusom 2019 (COVID-19) v EÚ/EHP a v Spojenom kráľovstve – ôsma aktualizácia], 8. apríl 2020, https://www.ecdc.europa.eu/sites/default/files/documents/covid-19-rapid-risk-assessment-coronavirus-disease-2019-eighth-update-8-april-2020.pdf.

(5)  V tejto súvislosti Komisia 3. apríla prijala Usmernenia týkajúce sa núdzovej pomoci EÚ pri cezhraničnej spolupráci v oblasti zdravotnej starostlivosti [C(2020) 2153 final]. Usmernenia sa zameriavajú na uľahčenie spolupráce členských štátov s cieľom pomôcť pacientom, ktorí potrebujú intenzívnu starostlivosť, ponúknutím dostupnej kapacity nemocničných lôžok (ako aj zdravotníckych pracovníkov), aby sa zmiernila preťaženosť zariadení zdravotnej starostlivosti v členských štátoch v núdzi, pokiaľ sa tým neohrozí fungovanie ich vlastných systémov zdravotnej starostlivosti.

(6)  Napríklad Európsky systém zaistenia v nezamestnanosti bude podľa návrhu Komisie z 2. apríla [COM(2020) 139 final] podporovať tých, ktorí pracujú a chrániť tých, ktorí počas tejto krízy prišli o prácu, pričom bude znižovať tlak na vnútroštátne verejné financie za súčasných okolností.

(7)  Odporúčanie z 8. apríla 2020 o spoločnom súbore nástrojov Únie na využívanie technológií a údajov na boj proti kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a jej prekonanie, najmä pokiaľ ide o mobilné aplikácie a využívanie anonymizovaných údajov o mobilite [C(2020) 2296 final].

(8)  Komisia je informovaná o riešeniach, ktoré vypracovali európske konzorciá, ako je napríklad Pan-European Privacy-Preserving Proximity Tracing (https://www.pepp-pt.org/).

(9)  V tejto súvislosti Komisia využila nástroj núdzovej podpory. Ide o všeobecný nástroj EÚ na riešenie krízovej situácie, založený na princípe solidarity, ktorý umožňuje neobvykle rýchlu, flexibilnú, promptnú a priamu podporu. Okrem toho sa v rámci investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus (CRII) navrhuje členským štátom finančná podpora na prijatie opatrení na zmiernenie tlaku na ich systémy zdravotnej starostlivosti a na posilnenie ich odolnosti v záujme podpory kapacít krízovej reakcie v systémoch zdravotníctva.

(10)  V súlade so závermi Európskej rady, že „prijatie rozhodnutia o povolení na vývoz osobných ochranných prostriedkov by malo viesť k úplnému a účinnému zrušeniu všetkých foriem interných zákazov alebo obmedzení“ Komisia spolupracuje s členskými štátmi na odstránení zákazov alebo obmedzení vývozu v rámci EÚ. Komisia zriadila stredisko na koordináciu ponuky a dopytu v oblasti zdravotníckeho vybavenia, ktoré uľahčuje identifikáciu dostupných zásob vrátane testovacích súprav a ich zladenie s dopytom zo strany členských štátov. Zahŕňa to tiež spoluprácu s priemyselným odvetvím zameranú na zvýšenie výroby existujúcich výrobcov, ako aj na uľahčenie dovozu a zavedenie alternatívnych spôsobov výroby zdravotníckeho vybavenia. Komisia zriadi pre členské štáty systém podávania správ na identifikáciu ich potrieb v oblasti zdravotníckeho vybavenia, ktorého súčasťou bude geografické mapovanie. Komisia podporuje nových účastníkov vstupujúcich na trh v oblasti ochranných prostriedkov pomocou osobitných usmernení. Organizátorom trhu budú poskytnuté informácie o dostupnosti a kapacite orgánov posudzovania zhody. Okrem toho Komisia centralizuje vytváranie zásob zdravotníckeho vybavenia pre núdzové použitie v rámci nástroja rescEU. V spolupráci s členskými štátmi už zintenzívnila svoje úsilie tým, že začala spoločné verejné obstarávania rôznych zdravotníckych potrieb vrátane testovacích súprav. Takisto vydala 1. apríla 2020 usmernenia o možnostiach a flexibilite, ktoré sú dostupné v rámci verejného obstarávania EÚ na nákup tovaru, služieb a prác potrebných na riešenie krízy [C(2020) 2078]. Okrem toho 8. apríla 2020 prijala dočasný rámec na posudzovanie antitrustových otázok obchodnej spolupráce v reakcii na naliehavé situácie spôsobené súčasným šírením ochorenia COVID-19 s cieľom zabezpečiť dodávanie a primerané rozdelenie základných nedostatkových výrobkov a služieb počas pandémie COVID-19 [C(2020) 3200]. V ten istý deň prijala aj usmernenia týkajúce sa optimálnych a racionálnych dodávok liekov s cieľom zabrániť ich nedostatku počas pandémie ochorenia COVID-19 [C(2020) 2272 final].

(11)  V tejto súvislosti ECDC 8. apríla 2020 prijalo odporúčanie na zníženie prenosu ochorenia COVID-19 z potenciálne asymptomatických alebo predsymptomatických ľudí pri používaní tvárových masiek: https://www.ecdc.europa.eu/en/publications-data/using-face-masks-community-reducing-covid-19-transmission.

(12)  ECDC, Guidance for discharge and ending isolation in the context of widespread community transmission of COVID-19 (Usmernenie na prepúšťanie pacientov a ukončenie ich izolácie v súvislosti s rozsiahlym komunitným šírením ochorenia COVID-19) – prvá aktualizácia, 8. apríla 2020, https://www.ecdc.europa.eu/sites/default/files/documents/covid-19-guidance-discharge-and-ending-isolation-first%20update.pdf

(13)  Komisia vydala usmernenia týkajúce sa uplatňovania voľného pohybu pracovníkov počas nákazy COVID-19 [C(2020) 2051 final].

(14)  Komisia už navrhla väčšiu flexibilitu pri uplatňovaní existujúcich pravidiel využívania prevádzkových intervalov leteckými spoločnosťami [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/459 z 30. marca 2020, ktorým sa mení nariadenie Rady (EHS) č. 95/93 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva] a prijala usmernenia o zelených jazdných pruhoch [C(2020) 1897 final] a o preprave leteckého nákladu s cieľom uľahčiť voľný pohyb tovaru v EÚ [C(2020) 2010 final]. Komisia takisto prijala usmernenia o právach cestujúcich [C(2020) 1830 final] a o námorníkoch a ďalších osobách na palube lodí [C(2020) 3100 final].

(15)  Komisia 30. marca prijala usmernenia o vykonávaní dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné [C(2020) 2050 final]. Dňa 8. apríla prijala oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o posúdení uplatňovania dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné [COM(2020) 148].

(16)  https://www.ecdc.europa.eu/en/publications-data/using-face-masks-community-reducing-covid-19-transmission.

(17)  Nariadenie (EÚ) 2016/369, Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2016, s. 1.

OZNÁMENIE KOMISIE

Ochorenie COVID-19: Usmernenie týkajúce sa vykonávania príslušných ustanovení EÚ v oblasti konaní o azyle a návrate a presídľovania

(2020/C 126/02)

Vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19 sa rozšíril po celom svete a bol príčinou prijatia rôznych opatrení na obmedzenie tempa šírenia nákazy. Hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov Európskej únie 10. marca 2020 zdôraznili potrebu spoločného európskeho prístupu a úzkej koordinácie s Komisiou (1). Predovšetkým ministri zdravotníctva a ministri vnútra boli vyzvaní, aby zabezpečili riadnu koordináciu a zamerali sa na vypracovanie spoločných európskych usmernení.

Rozsah globálnej hrozby, ktorej v súčasnosti čelíme, zdôrazňuje naliehavú potrebu koordinácie na úrovni EÚ s cieľom maximalizovať potenciálny vplyv opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni.

Komisia 16. marca 2020 na pozadí týchto skutočností prijala oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej Rade a Rade, v ktorom vzhľadom na ochorenie COVID-19 vyzvala na dočasné obmedzenie ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné (2). Výnimky z týchto dočasných obmedzení sa vzťahujú na osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, alebo ktoré musia byť prijaté na územie členských štátov z iných humanitárnych dôvodov. Opatrenia prijaté členskými štátmi s cieľom zamedziť ďalšiemu šíreniu ochorenia COVID-19 a obmedziť ho by mali vychádzať z posúdení rizika a vedeckých odporúčaní a musia zostať primerané. Akékoľvek obmedzenia v oblasti azylu, návratu a presídľovania musia byť primerané, vykonávané nediskriminačným spôsobom a musia zohľadňovať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a povinnosti podľa medzinárodného práva.

Pandémia má priame dôsledky na spôsob, akým členské štáty uplatňujú pravidlá EÚ v oblasti azylu a návratu a má rušivý vplyv na presídľovanie. Komisia plne uznáva ťažkosti, ktorým členské štáty v súčasnej situácii čelia pri vykonávaní pravidiel EÚ v tejto oblasti. Akékoľvek opatrenie prijaté v oblasti azylu, presídľovania a návratu by takisto malo v plnej miere zohľadňovať opatrenia na ochranu zdravia, ktoré členské štáty zaviedli na svojich územiach s cieľom predísť šíreniu ochorenia COVID-19 a zamedziť mu.

V tejto súvislosti Komisia s cieľom podporiť členské štáty pripravila toto usmernenie (ďalej len „usmernenie“) s podporou Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) a Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) bez toho, aby bola dotknutá zásada, že len Európsky súdny dvor môže poskytnúť záväzný výklad práva Únie.

V usmernení sa uvádza, ako v čo najväčšej možnej miere zaistiť kontinuitu konaní a zároveň plne zabezpečiť ochranu zdravia a základných práv ľudí v súlade Chartou základných práv Európskej únie. Zároveň sa v ňom pripomínajú základné zásady, ktoré sa musia naďalej uplatňovať, aby konanie o azyle bolo počas pandémie COVID-19 naďalej čo najviac prístupné. Musia sa predovšetkým zaregistrovať a spracovať všetky žiadosti o medzinárodnú ochranu, a to aj v prípade, ak dôjde k určitým oneskoreniam. Musí sa zabezpečiť pohotovostná zdravotná starostlivosť a základná liečba, aj pokiaľ ide o ochorenie COVID-19.

Vzhľadom na to, že sa v súčasných právnych predpisoch nestanovujú osobitné dôsledky vyplývajúce z pandemickej situácie, usmernenie v tejto súvislosti takisto poskytuje praktické rady a identifikuje nástroje, a to aj poukazovaním na vznikajúce najlepšie postupy v členských štátoch, ktoré umožňujú za súčasných okolností pokračovať v konaniach o azyle a návrate, ako aj v činnostiach súvisiacich s presídľovaním.

S cieľom predísť šíreniu ochorenia COVID-19 a zamedziť mu by sa opatrenia v oblasti verejného zdravia, ako je lekárske vyšetrenie, obmedzenie kontaktu medzi ľuďmi, karanténa a izolácia mali podľa potreby uplatňovať aj na štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane žiadateľov o medzinárodnú ochranu, presídlených osôb alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú v Únii, a to za predpokladu, že sú tieto opatrenia odôvodnené, primerané a nediskriminačné.

Praktické pokyny uvádzané v tomto dokumente majú za cieľ uviesť príklady toho, čo je možné urobiť v rámci obmedzení stanovených v acquis, ktoré môže každý členský štát použiť pri zohľadnení existujúcich vnútroštátnych postupov a dostupných zdrojov.

Pokyny sa vzťahujú najmä na tieto oblasti:

Azyl: registrácia a podávanie žiadostí, spôsoby vedenia pohovorov a otázky týkajúce sa podmienok prijímania vrátane zaistenia, ako aj postupov podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (ďalej len „dublinské nariadenie“).

Presídľovanie: praktické spôsoby možného pokračovania v prípravných operáciách, aby sa umožnilo plynulé obnovenie presídlení hneď, ako to opäť bude možné.

Návrat: praktické opatrenia, ktoré by za súčasných okolností mohli uľahčiť vykonávanie konaní o návrate, podporovanie dobrovoľných návratov a reintegrácie, ochranu migrantov pred neúmyselnými dôsledkami opatrení obmedzujúcich medzinárodné cestovanie, zaručenie prístupu k adekvátnym základným službám, ako aj objasnenie, za akých podmienok je rozumné a primerané zaistiť neregulárnych migrantov.

Poskytovanie usmernení je dynamický proces, ktorý sa možno bude musieť postupom času vyvíjať. Budú ho dopĺňať činnosti relevantných agentúr EÚ vo forme špecializovaných tematických stretnutí (3), ktorých úlohou bude pomáhať členským štátom poskytovaním dodatočných praktických odporúčaní a uľahčovať výmenu najlepších postupov. Okrem toho sú k dispozícii všeobecné usmernenia úradu EASO týkajúce sa niekoľkých kľúčových špecifických otázok, na ktoré sa toto usmernenie vzťahuje (4).

1.   Azyl

Opatrenia na obmedzenie osobného kontaktu medzi azylovými pracovníkmi a žiadateľmi, ktoré boli prijaté na vnútroštátnej úrovni, majú vplyv na konania o azyle. Zatiaľ čo vnútroštátne hygienické orgány môžu na základe posúdenia rizika a vedeckých odporúčaní prijať potrebné opatrenia na zamedzenie ďalšiemu šíreniu ochorenia COVID-19 a jeho obmedzenie, takéto opatrenia by mali byť primerané a v súlade s právnymi predpismi EÚ vrátane Charty základných práv. Preto aj v prípade, keď dôjde k zdržaniam, musia orgány zaregistrovať žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu, a žiadatelia musia mať možnosť takéto žiadosti podať. Osobitná pozornosť by sa mala venovať situácii zraniteľných osôb, rodín a maloletých osôb (vrátane maloletých osôb bez sprievodu) a so všetkými žiadateľmi o medzinárodnú ochranu sa musí zaobchádzať dôstojne a prinajmenšom by mali mať prístup k svojim základným právam a možnosť uplatňovať ich.

Pokiaľ ide o konania o azyle, vzhľadom na to, že v smernici 2013/32/EÚ (ďalej len „smernica o konaní o azyle“) neboli stanovené také situácie, ako je situácia vyplývajúca z pandémie COVID-19, možno zvážiť uplatňovanie odchyľujúcich sa pravidiel, ako sú tie, ktoré sú stanovené v smernici pre prípad veľkého počtu súčasne podaných žiadostí (5). Okrem toho sa v nariadení (EÚ) č. 603/2013 (ďalej len „nariadenie Eurodac“) osobitne stanovuje možnosť odložiť zber odtlačkov prstov z dôvodu opatrení prijatých na ochranu verejného zdravia (6).

Pokiaľ ide o zodpovednosť za posúdenie žiadostí, v dublinskom nariadení existuje priestor na flexibilitu, najmä v súvislosti s osobnými pohovormi, postupmi zlúčenia maloletých osôb bez sprievodu so svojimi rodinami a uplatňovaním ustanovení o práve vlastného uváženia.

Pokiaľ ide o podmienky prijímania, členské štáty môžu podľa smernice 2013/33/EÚ (ďalej len „smernica o podmienkach prijímania“) (7) využiť možnosť výnimočne ustanoviť v riadne odôvodnených prípadoch a na primerané obdobie, ktoré by malo byť čo najkratšie, spôsoby poskytovania materiálnych podmienok prijímania ktoré sa odlišujú od spôsobov, ktoré sa bežne vyžadujú. Takéto spôsoby musia v každom prípade pokrývať základné potreby vrátane zdravotnej starostlivosti. Opatrenia v oblasti karantény alebo izolácie na prevenciu šírenia ochorenia COVID-19 nie sú v acquis EÚ v oblasti azylu upravené. Takéto opatrenia sa môžu uložiť aj žiadateľom o azyl v súlade s vnútroštátnym právom za predpokladu, že sú nevyhnutné, primerané a nediskriminačné.

1.1.    Konania o azyle

Pokiaľ ide o prístup ku konaniu o medzinárodnej ochrane, vzhľadom na potrebu obmedziť kontakt medzi ľuďmi a z dôvodu nedostatku pracovníkov viaceré členské štáty oznámili zatvorenie azylových orgánov alebo prístup k ich službám len na základe predchádzajúceho oznámenia prostredníctvom telefónu alebo elektronických služieb. Členské štáty takisto oznámili obmedzenia služieb v súvislosti s registráciou žiadostí o medzinárodnú ochranu. Niektoré členské štáty uviedli, že registrácia žiadostí je vo všeobecnosti pozastavená alebo povolená len vo výnimočných prípadoch a/alebo v prípade zraniteľných osôb.

V článku 6 ods. 5 smernice o konaní o azyle sa členským štátom umožňuje predĺžiť lehotu na registráciu žiadostí na desať pracovných dní, ak je v dôsledku súčasného podania žiadostí veľkým počtom štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátnej príslušnosti veľmi ťažké v praxi dodržať tieto lehoty. Vzhľadom na to, že sa v existujúcich právnych predpisoch nestanovujú osobitné okolnosti vyplývajúce z pandemickej situácie, členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať toto odchyľujúce sa pravidlo na obmedzené časové obdobie, ak je pre vnútroštátne orgány v praxi veľmi ťažké dodržať trojdňovú alebo šesťdňovú lehotu na registráciu v dôsledku situácie spôsobenej ochorením COVID-19, ktorá by vzhľadom na celkový účel právnej úpravy a dotknutých záujmov mohla mať podobný vplyv, ako ťažkosti vyplývajúce z veľkého počtu súčasného podania žiadostí. V každom prípade by akékoľvek ďalšie oneskorenia pri registrácii žiadostí nemali mať vplyv na práva žiadateľov podľa smernice o podmienkach prijímania, ktoré sa uplatňujú od podania žiadosti.

V súlade s článkom 6 ods. 1 tretím pododsekom smernice o konaní o azyle by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa informácie o zmenách vykonaných v súvislosti s registráciou a podávaním žiadostí poskytovali pracovníkom orgánov, ktorým by žiadosti o medzinárodnú ochranu mohli byť adresované (napríklad polícia, pohraničná stráž, imigračné úrady a pracovníci zariadení určených na zaistenie), aby mohli prípady postúpiť na registráciu a informovať žiadateľov o tom, kde a ako možno podať žiadosť o medzinárodnú ochranu.

Praktické pokyny: — Zamestnanci príslušných orgánov, ktorým budú žiadosti o medzinárodnú ochranu pravdepodobne adresované, by mali byť informovaní o akýchkoľvek dočasných zmenách v postupoch, pokiaľ ide o prístup ku konaniu o azyle z dôvodu ochorenia COVID-19, ako je napríklad skrátený pracovný čas azylových orgánov, obmedzený prístup pre verejnosť a možnosť kontaktu na diaľku cez telefón atď. — Informácie o takýchto dočasných zmenách a opatreniach by sa mali širokej verejnosti sprístupniť napríklad prostredníctvom verejného webového sídla azylových orgánov, aby sa štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti o nich dozvedeli pred podaním žiadosti o medzinárodnú ochranu. Takéto informácie by boli užitočné aj pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré môžu žiadateľom poskytovať pomoc. — Ak je prístup do priestorov azylových orgánov naďalej zabezpečený, príslušné informácie by sa mali podľa možnosti zobraziť prostredníctvom infografiky a iných foriem vizuálnej komunikácie. — Viaceré členské štáty zaviedli rôzne systémy registrácie žiadateľov bez osobného kontaktu s azylovými pracovníkmi. Príkladom osvedčeného postupu je registrácia žiadateľov v osobitných kabínach v priestoroch azylového orgánu pričom informácie sú poskytované v jazyku žiadateľa a je zabezpečený zber informácií.

Podávanie žiadostí :

V niektorých členských štátoch je možné podávať žiadosti o medzinárodnú ochranu poštou. Komisia odporúča, aby v prípade potreby bolo možné podávať žiadosti prostredníctvom formulára buď poštou, alebo prednostne online. V súlade s článkom 6 ods. 4 smernice o konaní o azyle sa žiadosť bude považovať za podanú okamihom, keď tento formulár dostanú príslušné orgány.

Praktické pokyny: — Podávanie žiadostí môže byť podľa potreby a čo najviac organizované online (predložením online formulára). V takýchto prípadoch by žiadatelia mali mať ľahký prístup k správnemu formuláru, ktorý vyplnia online. — Ak sa žiadosti podávajú elektronicky alebo poštou, žiadatelia by ako základnú záruku mali mať dôkaz o tom, že podali žiadosť o azyl, ako je potvrdzujúci e-mail alebo doporučená pošta. — Mali by sa prijať osobitné opatrenia na zabezpečenie toho, aby žiadatelia boli informovaní v jazyku, ktorému rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú, o postupe, ktorý sa má dodržiavať, a o ich právach a povinnostiach počas postupu. — Takisto by sa mali prijať aj osobitné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa poskytovali informácie o možných následkoch pre žiadateľov, ktorí si neplnia svoje povinnosti a nespolupracujú s príslušnými orgánmi.

Osobné pohovory :

Mnohé členské štáty osobné pohovory odložili. Iné členské štáty pohovory organizujú po prijatí osobitných opatrení, ako je využívanie videokonferencií alebo inštalovanie bezpečnostného skla. Komisia odporúča, aby členské štáty takéto dočasné osobitné opatrenia čo najviac využívali za predpokladu, že príslušné orgány prijmú potrebné opatrenia týkajúce sa vybavenia a zabezpečia tlmočenie, ako aj prístup k právnej pomoci a zastúpeniu.

Členské štáty môžu využiť článok 14 ods. 2 písm. b) smernice o konaní o azyle a v závislosti od okolností prípadu osobný pohovor vynechať, najmä ak existujú primerané náznaky svedčiace o tom, že žiadateľ je zrejme postihnutý ochorením COVID-19. V takýchto prípadoch sa vynaloží primerané úsilie na to, aby sa žiadateľovi umožnilo predložiť ďalšie informácie. Neuskutočnenie osobného pohovoru nesmie mať na rozhodnutie rozhodujúceho orgánu nepriaznivý vplyv.

Okrem toho, ak to umožňujú vnútroštátne právne predpisy, je možné vykonať predbežné posúdenie prípustnosti následnej žiadosti výlučne na základe písomného podania bez toho, aby sa uskutočnil osobný pohovor v súlade s článkom 42 ods. 2 písm. b) smernice o konaní o azyle.

Praktické pokyny: — Osobné pohovory by sa mali čo najviac vykonávať na diaľku prostredníctvom videokonferencií s výnimkou prípadov, keď osobný pohovor prostredníctvom videokonferencie nie je pre žiadateľa vhodný kvôli osobitným procesným potrebám, (napr. traumatizovaní žiadatelia, rodovo motivované prenasledovanie, deti, žiadatelia so sluchovým postihnutím). Okrem toho by sa malo využívať simultánne tlmočenie na diaľku prostredníctvom vyhradených telefónnych kanálov. — Ak príslušné orgány zriadia videokonferenčné miestnosti, mali by v záujme podpory žiadateľa zabezpečiť aj (virtuálnu) prítomnosť právnych poradcov, iných poradcov a dôveryhodných osôb. Malo by sa zabezpečiť bezpečné prostredie vrátane jeho dôvernosti. Opatrenia týkajúce sa dôvernosti zahŕňajú aj zabezpečené spojenie. — Ak videokonferencie nie sú technicky uskutočniteľné alebo vhodné, členské štáty by na základe poradenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti mohli využívať opatrenia zaisťujúce požadovaný priestorový odstup a obmedzenie sociálnych kontaktov, aby sa zabezpečilo zníženie rizika infekcie, ako je napríklad inštalácia bezpečnostného skla. Aj v prípadoch, keď videokonferencie nie sú technicky možné, je potrebné preskúmať všetky možnosti na zabezpečenie simultánneho tlmočenia na diaľku. — Musia sa dodržiavať pravidlá EÚ týkajúce sa prepisov pohovorov a/alebo záznamov z nich. Okrem videokonferencie by sa mali zabezpečiť alternatívne spôsoby, ktoré žiadateľom umožnia predložiť dôkazy tak, aby sa zaručila bezpečnosť a dôvernosť predložených dokladov, napríklad prostredníctvom prijímacích sietí alebo miestnych pobočiek alebo príslušných ministerstiev. Vo videokonferenčnej miestnosti by napríklad mohol byť umiestnený skener, ktorý by žiadateľ mohol použiť na zaslanie dokladov. — Ak sa osobné pohovory vykonávajú na diaľku, táto okolnosť by sa spolu s aspektami možného dodatočného narušenia počas pohovoru mala pri posudzovaní žiadosti zohľadniť. Viac informácií nájdete v Praktickej príručke úradu EASO: Posúdenie dôkazov. — Ak úradníci poverení prípadom pracujú na diaľku, je dôležité, aby mali prístup k štandardným kanálom, ktoré im umožňujú poradiť sa s vyššími úradníkmi poverenými prípadom, nadriadenými a/alebo expertmi, a to využívaním zabezpečených systémov komunikácie zaručujúcich bezpečnosť a ochranu osobných údajov.

Lehota na ukončenie konania o posúdení žiadosti

Podľa článku 31 ods. 3 písm. b) smernice o azyle môžu členské štáty predĺžiť šesťmeasačnú lehotu na uzavretie skúmania žiadostí o obdobie, ktoré nepresiahne ďalších deväť mesiacov, ak veľký počet štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti žiada o medzinárodnú ochranu súčasne, v dôsledku čoho je v praxi veľmi ťažké ukončiť konanie v tejto lehote. Členské štáty by mali mať možnosť uplatniť túto dočasnú odchýlku, ak je pre nich v praxi veľmi ťažké dodržať šesťmesačnú lehotu na posúdenie žiadostí v dôsledku situácie súvisiacej s COVID-19, čo by vzhľadom na celkový účel právnej úpravy a dotknuté záujmy mohlo mať podobný vplyv na ťažkosti vyplývajúce z veľkého počtu súbežne podaných žiadostí, keďže spoluzákonodarca nerátal s osobitnými okolnosťami pandemickej situácie.

1.2.    Dublin

Dublinské transfery:

EASO adresoval členským štátom otázku (8) týkajúcu sa vykonávania dublinských transferov a Komisia následne požiadala o konkrétne údaje. Z odpovedí členských štátov vyplýva, že od 25. februára 2020 do 30. marca 2020 bol maximálny počet prípadov, v ktorých došlo k presunu zodpovednosti, pretože členské štáty neboli v dôsledku COVID-19 v súčasnosti schopné odovzdať žiadateľov do zodpovedného členského štátu, o niečo vyšší ako 1 000 prípadov (9) a situácia sa dotkla 6 členských štátov.

Na základe odpovedí členských štátov sa odhaduje, že do 1. júna 2020 bude mať 25 členských štátov maximálne 6 000 prípadov, v ktorých sa zodpovednosť môže presunúť, ak sa v dôsledku COVID-19 neobnovia transfery. Niektoré členské štáty vrátane členských štátov s vysokým počtom dublinských prípadov však nedokázali odrátať prípady, keď je osoba na úteku, alebo prípady, ktoré sa ešte riešia na administratívnej úrovni alebo na súde, ani určiť jednotlivé lehoty, a preto vychádzali z odhadovaného počtu prípadov, v ktorých môže dôjsť k presunu zodpovednosti. Očakávaný počet prípadov, v ktorých počas budúcich dvoch mesiacov môže v dôsledku COVID-19 dôjsť k presunu zodpovednosti, bude teda podstatne nižší.

Úzka spolupráca medzi členskými štátmi má zásadný význam pre hladké fungovanie dublinského systému. Komisia vyzýva všetky členské štáty, aby obnovili transfery ihneď, ako to bude prakticky možné vzhľadom na meniace sa okolnosti. Komisia a úrad EASO sú pripravené uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi, podľa potreby vrátane dvojstrannej spolupráce.

Pred uskutočnením každého transferu by členské štáty mali zvážiť situáciu súvisiacu s COVID-19 vrátane situácie vyplývajúcej zo závažného tlaku na systém zdravotníctva v zodpovednom členskom štáte. Členské štáty by navyše mali venovať náležitú pozornosť tomu, aby pri skúmaní žiadostí nedošlo k oneskoreniu, a to s prihliadnutím na súčasnú situáciu.

Ak sa transfer do zodpovedného členského štátu nevykoná v rámci uplatniteľnej lehoty, zodpovednosť sa presúva na členský štát, ktorý požiadal o presun podľa článku 29 ods. 2 dublinského nariadenia. Žiadne ustanovenie uvedeného nariadenia neumožňuje odchýliť sa od tohto pravidla v takej situácii, aká vyplýva z pandémie COVID-19.

Pokiaľ ide o maloletých bez sprievodu, postup zlúčenia s rodinným príslušníkom, súrodencom alebo príbuzným by mohol pokračovať po uplynutí lehôt na transfer stanovených v článku 29, ak to je v najlepšom záujme dieťaťa a ak dĺžka trvania konania o umiestnení maloletého viedla k nedodržaniu tejto lehoty, ako sa stanovuje v článku 12 ods. 2 dublinského vykonávacieho nariadenia (10).

Podľa článku 17 ods. 2 dublinského nariadenia členský štát môže kedykoľvek pred prijatím rozhodnutia vo veci samej požiadať iný členský štát o prevzatie žiadateľa s cieľom zlúčiť akékoľvek osoby blízke rodine z humanitárnych dôvodov založených najmä na rodinných alebo kultúrnych aspektoch, a to aj keď tento iný členský štát nie je v zásade zodpovedným. Toto pravidlo by sa mohlo uplatniť aj v prípadoch, keď sú uplatniteľné záväzné kritériá týkajúce sa zlúčenia rodiny, ale nemožnosť vykonať transfer v dôsledku COVID-19 viedla k nedodržaniu lehôt na transfer.

Vzhľadom na to, že spoluzákonodarcovia nerátali s osobitnými okolnosťami pandemickej situácie, členské štáty by mali mať možnosť uplatniť takéto ustanovenie o práve vlastného uváženia, aj keď cieľom nie je spojenie osôb blízkych rodine.

Členské štáty sa na dvojstrannom základe a na individuálnej báze môžu dohodnúť, že po tom, ako bude možné obnoviť dublinské transfery, tie členské štáty, ktoré boli zodpovedné za žiadateľov pred odložením transferu, budú akceptovať, že sa znovu stanú zodpovednými za príslušných žiadateľov.

Uplatňovanie tohto pravidla by si vyžadovalo súhlas žiadateľa, ako sa vyžaduje v článku 17 ods. 2.

Dublinské konania

Pohovory: Podľa článku 5 ods. 2 dublinského nariadenia, členské štáty nie sú povinné uskutočniť osobný pohovor, ak žiadateľ dostal príslušné informácie o uplatňovaní uvedeného nariadenia (11) a informácie potrebné na určenie zodpovedného členského štátu už poskytol inými prostriedkami. Za predpokladu, že sú tieto podmienky splnené, sa takéto upustenie od pohovoru môže považovať za primerané opatrenie, najmä ak existuje podozrenie, že sa žiadateľ nakazil ochorením COVID-19. Ak sa od pohovoru upustí, členské štáty zabezpečia, aby mal žiadateľ možnosť predložiť ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na riadne určenie zodpovedného členského štátu, pred prijatím rozhodnutia o transfere.

Maloletí bez sprievodu a prípady týkajúce sa celistvosti rodiny ako priorita: V situácii, keď správne orgány členských štátov upravujú pracovné postupy, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť zvládnuť všetky dublinské prípady v stanovených lehotách, by členské štáty mali prednostne spracúvať prípady týkajúce sa maloletých bez sprievodu, iných zraniteľných osôb alebo celistvosti rodiny.

Pripojiteľnosť na internet: Vzhľadom na povinnosť členských štátov komunikovať navzájom prostredníctvom siete DubliNet a v situácii, keď mnohé členské štáty upravili pracovné postupy, by členské štáty mali prioritne preskúmať, ako možno zachovať alebo sprístupniť pripojenie k sieti DubliNet v kontexte režimov telepráce, s cieľom umožniť, aby sa pokračovalo v spracúvaní dublinských prípadov, a to pri súčasnom zabezpečení ochrany údajov v súlade s právom EÚ.

Praktické pokyny: — Pohovory v rámci dublinského konania by sa podľa potreby a pokiaľ je to možné, mali uskutočňovať na diaľku s využitím videokonferencií s potrebným tlmočením na diaľku. Uvedené všeobecné praktické pokyny týkajúce sa osobných pohovorov sú uplatniteľné aj na pohovory v rámci dublinského konania. Členské štáty, ktoré v súlade s článkom 5 ods. 2 dublinského nariadenia upustia od pohovoru, by mali zabezpečiť, aby sa informácie potrebné na vykonanie dublinského konania podľa možnosti od žiadateľa získali počas registrácie žiadosti. Členské štáty by takisto mohli zriadiť osobitnú e-mailovú adresu, ktorú by žiadateľ mohol alternatívne použiť na predkladanie dokumentov, dôkazov a informácií, a to pri zabezpečení ochrany údajov v súlade s právom EÚ. Ďalšie informácie možno nájsť v Praktickej príručke úradu EASO o vykonávaní dublinského nariadenia III: pohovor a posúdenie dôkazov (12) a v Pokynoch týkajúcich sa dublinského konania: prevádzkové normy a ukazovatele (13). — V prípadoch týkajúcich sa maloletých bez sprievodu a zlúčenia rodín by členské štáty mali klásť dôraz na hodnotenie možností identifikácie rodinných príslušníkov a získanie súhlasu vo fáze registrácie. Vnútroštátne orgány sa môžu rozhodnúť, že takéto prípady ohlásia svojej vnútroštátnej dublinskej jednotke ihneď po registrácii alebo na konci dňa prostredníctvom vypracovania zoznamu prípadov, ktoré by mali byť prioritou. — Členské štáty by mohli sprístupniť sieť DubliNet dostatočnému počtu zamestnancov, ktorí pracujú na diaľku. Výmena údajov medzi členskými štátmi sa musí uskutočňovať prostredníctvom národných prístupových bodov členských štátov a členské štáty musia zaistiť zabezpečené pripojenie a zabezpečený prístup k sieti DubliNet. Každý zamestnanec pracujúci na diaľku, ktorý potrebuje mať prístup k sieti DubliNet, by mal byť vybavený zariadeniami a nástrojmi, ktoré mu umožnia zabezpečený prístup k národným prístupovým bodom členských štátov. Jednou z možností je napríklad konfigurovať VPN medzi zariadením zamestnanca a národným prístupovým bodom členského štátu, ktorý je inštalovaný na úrade, z ktorého sa bežne realizuje prístup k sieti Dubline. Agentúra eu-LISA môže podporiť členské štáty a podeliť sa o svoje skúsenosti týkajúce sa siete alebo bezpečnostných aspektov. Pokiaľ nebude k dispozícii technické riešenie pre zamestnancov v režime telepráce, vnútroštátna dublinská jednotka sa môže rozhodnúť, že bude mať v úrade prítomných zamestnancov, ktorých počet bude obmedzený na nevyhnutné minimum a ktorí budú dodržiavať usmernenia týkajúce sa zdravia a bezpečnosti v súvislosti s COVID-19.

1.3.    Zabezpečenie podmienok prijímania pre žiadateľov o azyl

Zdravotný skríning: Mnohé členské štáty zaviedli prísnejší zdravotný skríning pre žiadateľov a povinné testovanie nových migrantov na COVID-19. V súlade s článkom 13 smernice o podmienkach prijímania môžu členské štáty vykonať lekárske vyšetrenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu z dôvodov verejného zdravia s cieľom určiť primerané preventívne opatrenia, ktoré treba vykonať, a to pri dodržiavaní základných práv a zásady proporcionality, nevyhnutnosti a nediskriminácie.

Zdravotná starostlivosť: V článku 19 smernice o podmienkach prijímania sa vyžaduje, aby žiadatelia dostávali potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorá zahŕňa aspoň pohotovostnú zdravotnú starostlivosť a nevyhnutnú liečbu chorôb a závažných duševných porúch. Členské štáty by mali prijať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby takáto zdravotná starostlivosť podľa potreby zahŕňala liečbu ochorenia COVID-19.

Karanténa/izolácia: Mnohé členské štáty využívajú na zabránenie šíreniu COVID-19 karanténu alebo izoláciu. Takéto opatrenia nie sú upravené v smernici o podmienkach prijímania. Opatrenia karantény alebo izolácie sa môžu uplatňovať so zreteľom na žiadateľov o medzinárodnú ochranu na základe vnútroštátneho práva, za predpokladu že sú takéto opatrenia odôvodnené, primerané nediskriminačné. To predovšetkým znamená, že členský štát by mohol karanténne/izolačné opatrenia uplatňovať na žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí prichádzajú na jeho hranice, iba za predpokladu, že takéto opatrenia, aj keď nie nevyhnutne identické, uplatňuje na všetky osoby prichádzajúce z oblastí postihnutých pandémiou a že ide o primerané opatrenia v súvislosti s osobami, ktoré sa už nachádzajú na jeho území.

Praktické pokyny: — Zdravotný skríning žiadateľov, ktorí sú najviac ohrození rizikom nákazy, ako sú starší ľudia alebo osoby s chronickým ochorením, ako aj noví migranti v ubytovacích zariadeniach alebo zariadeniach určených na zaistenie, by sa mal vykonávať v súlade so stanovenou prioritou. — V prípade potreby by sa pre všetkých nových migrantov mohla zriadiť 14-dňová karanténa v špeciálnych centrách príchodu alebo vo vyhradených oblastiach prijímania a v zariadeniach určených na zaistenie. Orgány by takisto mohli štátnym príslušníkom tretích krajín merať teplotu pri príchode do zariadenia a odchode z neho, aby odhalili prítomnosť symptómov choroby. Na hodnotenie možných podozrivých prípadov by sa mohol vytvoriť mechanizmus monitorovania na dennej báze. — Odporúča sa, aby každé záchytné centrum malo aspoň jednu izolačnú miestnosť pre osoby pozitívne testované na COVID-19, v ktorej sa dodržiavajú príslušné normy pre izoláciu. — Žiadatelia o medzinárodnú ochranu, ktorí potrebujú osobitnú lekársku starostlivosť, by mali byť umiestnení v zariadeniach zabezpečujúcich osobitnú starostlivosť alebo by do takýchto zariadení mali byť presunutí. — Žiadatelia o medzinárodnú ochranu a osoby požívajúce medzinárodnú ochranu s lekárskym vzdelaním môžu byť schopné poskytnúť vnútroštátnemu systému zdravotnej starostlivosti podporu v súvislosti s COVID-19. Členské štáty sa vyzývajú, aby im poskytli prístup na trh práce a umožnili uznanie ich odbornej kvalifikácie alebo štatútu.

Materiálne podmienky prijímania :

Niektoré členské štáty zatvorili určité zariadenia, ako napríklad centrá príchodu, ale otvorili iné zariadenia, ako napríklad núdzové útulky. Niektoré členské štáty takisto znižujú mieru obsadenosti zariadení a obmedzujú do nich prístup alebo návštevy, aby sa zabránilo pohybu osôb.

V súlade s právom EÚ musia členské štáty zabezpečiť, aby od okamihu, ako osoba podá žiadosť, materiálne podmienky prijímania zabezpečili žiadateľom primeranú životnú úroveň, ktorá im zaručí živobytie a ochráni ich telesné a duševné zdravie.

Ak sa podmienky prijímania poskytujú v kolektívnych prijímacích zariadeniach, Komisia odporúča členským štátom, aby využili plnú prijímaciu kapacitu a aby v miere, v akej je to možné, zabezpečili dostatočné obmedzenie kontaktu medzi žiadateľmi, pričom by mali izolovať rizikové osoby. Tieto opatrenia by mohli slúžiť ako preventívne aj ako reaktívne vo vzťahu k pozitívne testovaným osobám s osobitným dôrazom na zraniteľné skupiny vrátane žiadateľov so zdravotným postihnutím, starších ľudí alebo obyvateľov zariadení, ktorí majú zdravotné ťažkosti.

Praktické pokyny: — Hoci je jasné, že úplné vykonávanie zdravotných protokolov môže byť zložité, prijímacie orgány by mali požiadať príslušné orgány o technické poradenstvo k zdravotným protokolom, ktoré zahŕňajú opatrenia týkajúce sa priestoru a opatrenia v oblasti obmedzenia kontaktu medzi ľuďmi na zníženie prenosu ochorenia. Zamestnancom by sa mala poskytnúť potrebná odborná príprava a informácie potrebné na vykonanie dohodnutých zmien v záchytných centrách, pokiaľ ide o riadenie a súvisiace pracovné postupy vyplývajúce z nových zdravotných protokolov. — Ak sú záchytné centrá preplnené, v dôsledku čoho sa komplikuje uplatňovanie zdravotných protokolov, žiadatelia by mali byť v čo najväčšej možnej miere presúvaní do iných zariadení. V prípade nevyužitej prijímacej kapacity sa môže znížiť miera obsadenosti každého zariadenia v záujme zníženia rizika šírenia chorôb. Plánované zatvorenie niektorých záchytných centier by sa mohlo odložiť, aby sa zabezpečila nižšia obsadenosť. — V záujme zníženia miery obsadenosti by členské štáty mohli takisto vyzvať ľudí, ktorí majú iné možnosti bývania, aby opustili otvorené záchytné centrá, a to tak, že im poskytnú stravné poukážky. — Jedným z miest, kde sa stretávajú veľké skupiny obyvateľov centier, sú jedálne. Predĺžením otváracích hodín, zavedením zmien alebo otvorením osobitnej miestnosti v rámci jedálne či mimo nej by sa v rámci možností mohol znížiť počet súčasne prítomných osôb a zabezpečilo by sa, aby bol medzi nimi väčší priestor. To isté by sa mohlo uplatniť v zariadeniach, v ktorých majú ich obyvatelia spoločné kuchyne, kde si môžu sami variť. — Namiesto komunitných a skupinových činností (futbal, televízna miestnosť, jazykové kurzy) by sa zariadenia mohli využívať na individuálnom základe alebo by sa mohli zriadiť prevádzkové intervaly pre užšie rodiny, či zabezpečiť určité činnosti online prostredníctvom internetu a videokonferencií. — Čo najviac osôb patriacich do rizikových skupín v súvislosti s COVID-19 by mohlo byť presunutých do individualizovanejších miest prijímania alebo by mohli byť zoskupené v osobitnom koridore oddelenom od obyvateľov, ktorí nepatria do rizikových skupín. Zraniteľným skupinám by sa mala poskytnúť osobitná ochrana, napríklad počas vydávania stravy, vyplácania vreckového atď. — Členským štátom sa odporúča, aby ďalej poskytovali poradenstvo v oblasti duševného zdravia a psychosociálnu podporu, aj keď na diaľku, ako prostriedok na zníženie stresu, úzkosti a napätia vyplývajúceho zo situácie. — Odporúča sa, aby členské štáty prijali opatrenia na zmiernenie rizík súvisiacich so sexuálnym a rodovo motivovaným násilím, ktoré by sa v záchytných centrách mohli zvýšiť v súvislosti s obmedzeniami pohybu. V maximálnej možnej miere by sa mal zabezpečiť prístup k súvisiacim podporným službám. — Určité lehoty a platnosť príslušných dokumentov pre žiadateľov a dokladov o pobyte pre osoby požívajúce medzinárodnú ochranu by sa mohli predĺžiť s cieľom zabezpečiť, aby tieto osoby neboli nespravodlivo penalizované za to, že nemali prístup k zodpovedným orgánom.

Preventívne a hygienické opatrenia :

Všetky členské štáty už zaviedli osobitné hygienické opatrenia a vykonávajú pravidelnú dezinfekciu priestorov prijímacích zariadení. Komisia odporúča, aby takéto preventívne a hygienické opatrenia pokračovali a boli zamerané na obyvateľov kolektívnych zariadení, ako aj zamestnancov, ktorí v nich pracujú.

Praktické pokyny: — Informovať žiadateľov v jazyku, ktorému rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú, o vnútroštátnych opatreniach prijatých na zamedzenie a predchádzanie šírenia koronavírusu. Na tento účel by sa ako komunikačné produkty zamerané na žiadateľov mohli použiť tie isté posolstvá a obsah, ktoré sú komunikované širokej verejnosti, pričom sa musí zabezpečiť preklad do požadovaných jazykov. — Informovať žiadateľov a zvyšovať ich povedomie o hygiene rúk, obmedzení kontaktu medzi ľuďmi, kašľaní, karanténe alebo izolácii, hygienických opatreniach, predchádzaní zhromažďovaniu ľudí, využívaní verejných priestorov, pravidlách disciplinovaného správania, obmedzeniach pohybu atď., ako aj o tom, čo musia urobiť, ak majú podozrenie, že by mohli byť nakazení. — Odporúča sa, aby sa povrchy v spoločných priestoroch, ktoré sa často používajú, ako sú napríklad jedálne, dezinfikovali niekoľkokrát denne. Ostatné spoločné priestory by sa takisto mali dezinfikovať v priebehu celého týždňa. — Pri vstupe do prijímacieho zariadenia a na dôležitých miestach v celom zariadení by sa mohli nainštalovať ďalšie umývadlá. Prijímacie centrá tiež môžu svojim obyvateľom poskytnúť rúška alebo im umožniť, aby použili vlastné rúška, ak ich majú k dispozícii — Návštevy prijímacích centier, ktoré nie sú nevyhnutné, by sa mohli dočasne obmedziť, aby sa obmedzilo šírenie ochorenia COVID-19. Nemalo by to viesť k ukladaniu neodôvodnených obmedzení vzťahujúcich sa na právnikov, poručníkov, UNHCR a (v prípade uzavretých zariadení) orgánov zodpovedných za monitorovanie zaistenia. — Zamestnancom by sa mohla umožniť telepráca alebo práca na zmeny s cieľom zabezpečiť obmedzenie kontaktu medzi ľuďmi a pružnejšie pracovné režimy.

Odlišné spôsoby poskytovania materiálnych podmienok prijímania :

Niektoré členské štáty obmedzili rozsah služieb poskytovaných v prijímacích zariadeniach, napríklad pozastavením skupinových aktivít a osobného poradenstva.

Ak prijímací orgán nemá kvôli COVID-19 dostatočný počet zamestnancov alebo dostatočné zdroje na zaistenie primeraného fungovania dostupných prijímacích zariadení, členské štáty môžu využiť možnosť stanovenú v článku 18 ods. 9 písm. b) smernice o podmienkach prijímania s cieľom stanoviť v riadne odôvodnených prípadoch a na primerané obdobie, ktoré musí byť čo najkratšie, spôsoby poskytovania materiálnych podmienok prijímania, ktoré sa odlišujú od bežne vyžadovaných spôsobov. Takéto odlišné podmienky musia v každom prípade pokrývať základné potreby žiadateľov, najmä zdravotnú starostlivosť, živobytie, ako aj fyzickú bezpečnosť a dôstojnosť.

Praktické pokyny: — Ak štandardné centrá príchodu alebo záchytné centrá nie sú k dispozícii, mohli by sa zriadiť núdzové útulky. Základné potreby a ľudská dôstojnosť by mali byť zaistené za každých okolností. — Služby, ktoré nie sú nevyhnutné, ako sú napríklad skupinové aktivity a osobné poradenstvo, by sa mohli krátkodobo pozastaviť, ak je to potrebné na zaistenie obmedzenia kontaktu medzi ľuďmi Odporúča sa, aby členské štáty zaviedli opatrenia na zaistenie komunikácie a poradenstva na diaľku, a to aj prostredníctvom linky pomoci.

Vzdelávanie detí:

Podľa článku 14 smernice o podmienkach prijímania členské štáty poskytujú maloletým deťom žiadateľov a žiadateľom, ktorí sú maloletými osobami, prístup k vzdelávaniu za podobných podmienok ako svojim štátnym príslušníkom.

Poskytovanie nepretržitého prístupu k vzdelávaniu môže byť pre vnútroštátne orgány výzvou vzhľadom na opatrenia zamerané na predchádzanie a zamedzenie šíreniu ochorenia COVID-19. V tejto súvislosti niektoré členské štáty zaviedli domáce vzdelávanie alebo iné formy dištančného vzdelávania. Pokiaľ tieto formy vzdelávania boli sprístupnené štátnym príslušníkom tretích krajín, prijaté opatrenia by mali zohľadňovať najlepší záujem dieťaťa v súlade s článkom 23 smernice o podmienkach prijímania a v najväčšej možnej miere vek a potreby dotknutých maloletých osôb. Vzdelávanie sa môže poskytovať osobne v pobytových centrách, ak je to v súlade s pravidlami obmedzenia kontaktu medzi ľuďmi.

Praktické pokyny: — Zabezpečiť prístup maloletých detí žiadateľov a žiadateľov, ktorí sú maloletými osobami, k domácemu vzdelávaniu alebo iným formám dištančného vzdelávania za podobných podmienok ako v prípade detí, ktoré sú štátnymi príslušníkmi. Domáce vzdelávanie by mohlo napríklad zahŕňať nástroje online alebo elektronického učenia sa s učiteľmi, ktorí na diaľku denne alebo týždenne sledujú dosiahnutý pokrok, zadania textov na čítanie a cvičenia na domáce štúdium, distribúciu oddychových a vzdelávacích súprav a programy s akademickým obsahom vysielané v rozhlase, vo forme podcastov alebo v televízii. — Na účely online alebo elektronického učenia sa môže byť potrebné zlepšiť prístup k internetu v kolektívnych prijímacích zariadeniach zaistením dostupnosti bezdrôtovej siete (ak majú rodičia svoje vlastné komunikačné zariadenia) a dostupnosti počítačov, ktoré sa majú používať v súlade s pravidlami obmedzenia kontaktu medzi ľuďmi. — Poskytovatelia vzdelávania vrátane poskytovateľov jazykových kurzov alebo neformálneho vzdelávania (napr. mimovládne organizácie) by mali mať možnosť pokračovať vo svojej činnosti v centre, ak je možné zabezpečiť dodržiavanie pravidiel obmedzenia kontaktu medzi ľuďmi a uplatňovanie preventívnych zdravotných opatrení, alebo na diaľku s využitím online nástrojov. — Pokyny pre zaistenie vzdelávania v situácii spôsobenej ochorením COVID-19 sú prístupné v rámci Medziagentúrnej siete pre vzdelávanie v núdzových situáciách (https://inee.org/).

Žiadatelia zaistení v súlade so smernicou o podmienkach prijímania :

Pokiaľ ide o žiadateľov zaistených na základe dôvodov uvedených v smernici o podmienkach prijímania, v súlade s článkom 11 smernice o podmienkach prijímania „zdravotnému stavu vrátane duševného zdravia zaistených žiadateľov, ktorí sú zraniteľnými osobami, venujú vnútroštátne orgány prvoradú pozornosť“ (napr. COVID-19).

Praktické pokyny: — Zaistení žiadatelia by mali mať naďalej prístup do vonkajších priestorov. Niektoré členské štáty skrátili čas, ktorí môžu zaistené osoby stráviť mimo zariadenia určeného na zaistenie, aby sa obyvatelia zariadenia dostali do kontaktu s menším počtom ľudí z komunity. Akékoľvek obmedzenia vrátane obmedzenia počtu návštevníkov sa musia vopred dôkladne vysvetliť a mohli by sa zaviesť alternatívne opatrenia na zabezpečenie kontaktu s rodinou a priateľmi, napríklad prostredníctvom telefonických hovorov alebo hovorov cez internet. — Pozornosť by sa mohla venovať aj prípadnej potrebe doplnkovej psychologickej podpory, transparentného zvyšovania informovanosti a výmeny informácií o tejto chorobe. — V usmernení WHO „Pripravenosť, prevencia a kontrola ochorenia COVID-19 v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a iných zariadeniach určených na výkon zaistenia“ (http://www.euro.who.int/en/health-topics/health-determinants/prisons-and-health/news/news/2020/3/preventing-covid-19-outbreak-in-prisons-a-challenging-but-essential-task-for-authorities) sa uvádzajú užitočné informácie o tom, ako predchádzať prípadnému vypuknutiu epidémie v zariadeniach určených na výkon zaistenia a ako ho riešiť, pričom sa zdôrazňujú aj prvky základných práv, ktoré sa musia pri reakcii na COVID-19 dodržiavať.

1.4.    Nariadenie Eurodac

Odobratie a odosielanie odtlačkov prstov:

V článku 9 ods. 2 nariadenia Eurodac sa stanovuje, že ak nie je možné žiadateľovi o medzinárodnú ochranu odobrať odtlačky prstov z dôvodu opatrení prijatých na zabezpečenie ochrany jeho zdravia alebo ochrany verejného zdravia, členské štáty odoberú tieto odtlačky prstov a odošlú ich čo najskôr, najneskôr však do 48 hodín od pominutia týchto zdravotných dôvodov.

Všetkým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí podliehajú povinnosti odobratia odtlačkov prstov, by sa mali odtlačky prstov odobrať čo najskôr, pričom sa musí zároveň zabezpečiť ochrana verejného zdravia.

2.   Presídľovanie

Vypuknutie krízy spôsobenej ochorením COVID-19 viedlo k vážnemu narušeniu operácií presídľovania: členské štáty, UNHCR a IOM dočasne operácie presídľovania pozastavili. Okrem toho UNHCR prerušil núdzové humanitárne evakuácie na účely následného presídlenia. Z rovnakých dôvodov je v súčasnosti obmedzený prístup do tretích krajín, ktoré sú hostiteľskými krajinami pre utečencov.

Komisia chápe tento zložitý kontext a jeho dosah na praktické vykonanie prísľubov členských štátov v súvislosti s 29 500 miestami na presídlenie na rok 2020. Komisia však nabáda členské štáty, aby naďalej preukazovali solidaritu s osobami, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a tretími krajinami, ktoré sú hostiteľskými krajinami pre veľký počet utečencov. Vplyv ochorenia COVID-19 na situáciu v týchto tretích krajinách môže viesť k tomu, že potreby v oblasti presídľovania budú ešte naliehavejšie.

Komisia nabáda členské štáty, aby, pokiaľ je to možné, v súlade s prijatými mimoriadnymi zdravotnými opatreniami pokračovali počas obdobia krízy v činnostiach súvisiacich s presídľovaním, aby boli pripravené obnoviť presídľovanie za bezpečných podmienok pre všetky dotknuté osoby, keď to bude opäť možné.

Vzhľadom na súčasné narušenia operácií presídľovania bude Komisia podporovať členské štáty, pokiaľ ide o plnenie ich prísľubov na rok 2020, a najmä bude flexibilná, pokiaľ ide o obdobie implementácie po roku 2020, aby zaistila, že členské štáty budú mať dostatok času na úplné splnenie prísľubov, ku ktorým sa zaviazali na rok 2020.

Praktické pokyny: — Komisia nabáda členské štáty, aby zvážili nové spôsoby práce, ktoré umožnia, aby ich programy presídľovania zostali aktívne. Členské štáty by mali predovšetkým v úzkej spolupráci s UNHCR zvážiť prijímanie žiadostí o presídlenie na spisovom základe a uskutočňovanie videopohovorov so zabezpečením simultánneho tlmočenia na diaľku, ako aj prijatie opatrení v oblasti inštruktáže pred odchodom realizovanej na diaľku ihneď, ako to bude v krajinách prvého azylu opäť možné, a to aj prostredníctvom zariadenia EASO na podporu presídľovania v Istanbule. Výber osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, by tak mohol pokračovať a vybrané osoby by mohli byť pripravené odcestovať na územie členských štátov hneď po zrušení cestovných obmedzení. — Keďže dočasné obmedzenie ciest, ktoré nie sú nevyhnutné, zahŕňa výnimku pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a pre osoby cestujúce z iných humanitárnych dôvodov, členské štáty sa vyzývajú, aby uľahčili neprerušený príchod osôb alebo skupín osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a ktoré už boli vybrané na presídlenie, ak je to za súčasných okolností prakticky možné. V tejto súvislosti je potrebná úzka spolupráca s IOM a UNHCR vrátane zdravotných kontrol pred odchodom a prípadných karanténnych opatrení. — Členské štáty sa tiež vyzývajú, aby zrevidovali svoje operačné plány presídľovania s cieľom zohľadniť pravdepodobné zvýšené zdravotné riziká, napríklad zaistením testovania na COVID-19 alebo stanovením karanténnych opatrení. — Komisia vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali sieť EASO pre presídľovanie a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov ako hlavné fórum na výmenu informácií, vývoj nových pracovných metód a spoločných stratégií na ukončenie súčasného pozastavenia operácií presídľovania. Vzhľadom na zložitosť operácií presídľovania môže úzka spolupráca medzi členskými štátmi umožniť včasné a bezproblémové obnovenie presídľovania. Do činnosti siete sa podľa potreby zapoja UNHCR a IOM. — Pokiaľ ide o programy súkromného sponzorstva spojené s presídľovaním, členské štáty sa vyzývajú, aby udržiavali otvorené komunikačné kanály so sponzorskými organizáciami a jednotlivými sponzormi, aby ich mohli informovať o aktuálnom stave programov presídľovania a možných budúcich príchodoch. V prípade tých členských štátov, ktoré už zaviedli programy súkromného sponzorstva, by mal pokračovať nábor a preverovanie sponzorov, aby sa rozšírila budúca hostiteľská kapacita.

3.   Návrat

Cieľom tohto oddielu je poskytnúť usmernenia, ktoré majú pomôcť vnútroštátnym orgánom pri určovaní možných opatrení, ktoré by sa mohli prijať na zabezpečenie kontinuity a bezpečnosti konaní o návrate štátnych príslušníkov tretích krajín do ich krajín pôvodu alebo tranzitu v kontexte súčasnej pandémie COVID-19.

Príslušné orgány v členských štátoch musia pri vykonávaní opatrení a postupov v oblasti návratu v plnej miere zohľadniť vnútroštátne opatrenia na ochranu zdravia, ktorých cieľom je predchádzať šíreniu ochorenia COVID-19, a uplatňovať ich primeraným a nediskriminačným spôsobom na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území. Osobitná pozornosť by sa mala venovať situácii a potrebám zraniteľných osôb. Zohľadniť by sa mala aj špecifická situácia v tretej krajine, pokiaľ ide o vnútroštátne opatrenia na ochranu zdravia a vplyv ochorenia COVID-19.

Opatrenia prijaté na celom svete na zamedzenie šírenia pandémie COVID-19 majú významný vplyv na návrat neregulárnych migrantov. Členské štáty čelia praktickým ťažkostiam pri vykonávaní činností a operácií súvisiacich s návratom do tretích krajín, a to aj v dôsledku obmedzenej dostupnosti personálu imigračných orgánov, ktorý môže byť tiež poverený vykonávaním opatrení v oblasti verejného zdravia. Tieto ťažkosti súvisia predovšetkým s problémami pri vykonávaní opatrení v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti, ktoré majú chrániť štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, ako aj pracovníkov vykonávajúcich činnosti spojené s ich návratom.

Ťažkosti súvisia aj s výrazne zníženou dostupnosťou komerčných letov a iných spôsobov dopravy, ako aj s reštriktívnymi opatreniami pri vstupe, ktoré zaviedli tretie krajiny s cieľom zamedziť šírenie ochorenia COVID-19. Frontex poskytuje pravidelné aktualizácie informácií o opatreniach, ktoré prijali leteckí dopravcovia a tretie krajiny, v aplikácii na riadenie neregulárnej migrácie (IRMA). V tejto súvislosti je kľúčové prijať všetky potrebné opatrenia na minimalizáciu zdravotných rizík pre osoby, ktoré sa podieľajú na operáciách, postupoch a činnostiach v oblasti návratu.

Napriek dočasnému narušeniu spôsobenému týmito potrebnými opatreniami by práca na realizácii návratov mala pokračovať, a to najmä vykonávaním tých činností, ktoré možno realizovať napriek reštriktívnym opatreniam (napr. identifikácia, opätovné vybavenie dokladmi, zápis do programov asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie), aby boli pripravené, keď bude možné opäť pokračovať v návratových operáciách. Pokiaľ je to možné, mali by pokračovať konania o návrate a členské štáty by mali byť pripravené aj s podporou agentúry Frontex obnoviť konania o návrate a riešiť nevyriešené prípady, keď narušenie činnosti spôsobené reštriktívnymi opatreniami pominie. Komisia a agentúra Frontex budú podporovať vnútroštátne orgány pri koordinácii ich úsilia.

Návrat neregulárnych migrantov, ktorí sa rozhodli dobrovoľne opustiť územie EÚ, by sa mal aj naďalej aktívne podporovať a propagovať, pričom by sa mali prijať všetky potrebné preventívne sanitárne opatrenia. Viac ako kedykoľvek predtým by mali byť prioritou dobrovoľné návraty, pretože znižujú zdravotné a bezpečnostné riziká návratových operácií, a to aj vďaka minimalizácii rizík pre neregulárnych migrantov a príslušných sprevádzajúcich pracovníkov.

Vnútroštátne orgány čelia praktickým problémom pri riešení zaistenia pred vyhostením pri vykonávaní opatrení na predchádzanie riziku nákazy a šírenia COVID-19 a ochranu pred ním.

Mala by sa zachovať úzka spolupráca a kontakty s tretími krajinami v oblasti identifikácie, opätovného vybavenia dokladmi a návratu ich štátnych príslušníkov, pričom by sa mali v plnej miere zohľadniť ich obavy a reštriktívne opatrenia, ktoré prijali, a zároveň by sa mali prijať všetky potrebné preventívne sanitárne opatrenia. Tretie krajiny majú naďalej povinnosť podľa medzinárodného práva prijímať svojich štátnych príslušníkov. Mnohé tretie krajiny sa snažia uľahčiť a organizovať repatriáciu svojich štátnych príslušníkov, ktorí uviazli v zahraničí, pričom sa prijímajú opatrenia na ochranu zdravia, ktoré sa uplatňujú pri príchode. Členské štáty by mali spolupracovať s orgánmi tretích krajín s cieľom zabezpečiť, aby sa v prípade návratu neregulárnych migrantov do krajiny ich pôvodu v plnej miere dodržiavali takéto opatrenia v oblasti verejného zdravia, aby sa operácie návratu mohli uskutočňovať v čo najväčšej možnej miere. Komisia je pripravená podporovať členské štáty v ich úsilí o spoluprácu s tretími krajinami v oblasti readmisie.

Agentúra Frontex je pripravená pomáhať členským štátom pri organizovaní všetkých návratových operácií do tretích krajín leteckou dopravou, najmä pri repatriácii dobrovoľných a nútených navrátilcov prostredníctvom pravidelných alebo charterových letov, a ponúknuť im ďalšiu pomoc, ktorú môžu vnútroštátne orgány potrebovať.

Napriek všetkému vynaloženému úsiliu sa vyskytnú prípady, keď nie je možné uskutočniť návrat v dôsledku opatrení prijatých na zamedzenie šíreniu pandémie COVID-19. V takýchto prípadoch majú členské štáty široký priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o udelenie povolenia na pobyt alebo iného oprávnenia, na základe ktorého majú neregulárni migranti právo zdržiavať sa na ich území z humanitárnych dôvodov, dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo iných dôvodov, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 4 smernice 2008/115/ES (ďalej len „smernica o návrate“).

Konania o návrate

Vnútroštátne opatrenia zavedené s cieľom predchádzať a zamedziť šíreniu ochorenia COVID-19 obmedzujú možnosti orgánov pre návrat mať priamy kontakt s navrátilcami a orgánmi tretích krajín.

Je potrebné zmierniť dôsledky takýchto obmedzení, zabezpečiť, aby opatrenia prijaté príslušnými orgánmi počas správnych konaní vychádzali z individuálnych okolností každého neregulárneho migranta a náležite ich zohľadňovali, a zaručiť právo na vypočutie v súlade so všeobecnými zásadami práva EÚ. Príslušné orgány by preto na účely splnenia týchto požiadaviek mali používať alternatívne prostriedky, ktoré si nevyžadujú fyzickú prítomnosť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo znižujú potrebu jeho fyzickej prítomnosti.

Podobný prístup sa dôrazne odporúča aj v záujme zachovania komunikácie a spolupráce s orgánmi tretích krajín v čase, keď je kvôli reštriktívnym opatreniam k dispozícii menej pracovníkov konzulárnych úradov mnohých tretích krajín pre postupy identifikácie a opätovného vybavenia dokladmi. To by uľahčilo objasnenie a pokračovanie v konaní v jednotlivých prípadoch, a teda návrat, keď to situácia umožní.

Napriek súčasným obmedzeniam zostávajú dobrovoľné návraty najschodnejšou možnosťou na podporu odchodu neregulárnych migrantov. Preto je nevyhnutné podporovať možnosti dobrovoľného návratu vrátane príležitostí na poskytovanie pomoci pri reintegrácii, a zabezpečiť kontinuitu vnútroštátnych programov asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie pri súčasnom zohľadnení dosahu COVID-19 v tretích krajinách. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú záujem o účasť na takýchto programoch, by mali mať aj naďalej takúto možnosť, a činnosti poradenských služieb v oblasti návratu a reintegrácie by mali pokračovať v čo najväčšej možnej miere s využitím nástrojov, ktoré znižujú potrebu fyzickej blízkosti alebo si ju nevyžadujú.

Praktické pokyny: — Využívať videokonferencie, písomné výmeny alebo iné kanály virtuálnej a diaľkovej komunikácie s cieľom uskutočniť pohovory pri súčasnom zabezpečení prístupu k tlmočeniu a právnej pomoci. Na vnútroštátnej úrovni by sa mohli všetkým zúčastneným stranám poskytnúť usmernenia. — Používať videokonferencie a iné dostupné elektronické prostriedky, ako sú systémy správy prípadov readmisie, na udržiavanie kontaktov s konzulárnymi úradmi tretích krajín a na dosahovanie pokroku v jednotlivých prípadoch. — Podľa možnosti využiť podporu agentúry Frontex na zlepšenie dostupnosti a používania videokonferencií, ako aj iných elektronických prostriedkov a kanálov virtuálnej a diaľkovej komunikácie. — Využiť kapacity operačných styčných úradníkov pre prisťahovalectvo a styčných úradníkov EÚ pre návrat v tretích krajinách na podporu postupov identifikácie a opätovného vybavenia dokladmi. — Používať online formuláre, telefonické rozhovory a iné formy diaľkovej komunikácie s cieľom pokračovať v poradenských činnostiach v oblasti návratu a reintegrácie a na prihlásenie sa do programov asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie. Predĺžiť termíny prihlásenia sa do takýchto programoch. Udržiavať úzke kontakty s poskytovateľmi reintegračných služieb v tretích krajinách. Zvážiť úpravu reintegračných balíčkov poskytovaných členskými štátmi v prípadoch, keď poskytovatelia služieb nie sú schopní svoje zvyčajné služby poskytovať v tretích krajinách. — Využiť finančnú podporu agentúry Frontex na zavedenie úprav vnútroštátnych systémov správy prípadov v oblasti návratu (RECAMAS) na zaznamenanie potrebných informácií o navrátilcoch pri súčasnom zabezpečení súladu s pravidlami ochrany údajov.

Lehota na dobrovoľný odchod

Vzhľadom na značné obmedzenia komerčných letov a reštriktívne opatrenia, ktoré tretie krajiny zaviedli vo vzťahu k osobám prichádzajúcim z Európy, štátni príslušníci tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia o návrate poskytujúce lehotu na dobrovoľný odchod, nemusia – napriek najlepšiemu úsiliu a úmyslom – byť schopní splniť takéto rozhodnutie v stanovenej lehote. V dôsledku toho sa na štátnych príslušníkov tretích krajín môže vzťahovať zákaz vstupu z dôvodu nesplnenia rozhodnutia o návrate, ako sa vyžaduje v článku 11 ods. 1 smernice o návrate. Neregulárni migranti však nemôžu niesť zodpovednosť a znášať negatívne dôsledky za situáciu, ktorá je mimo ich kontroly.

S cieľom zabrániť vzniku takejto situácie by členské štáty mali využiť možnosť stanovenú v článku 7 ods. 2 smernice o návrate a predĺžiť lehotu na dobrovoľný odchod o primeraný čas, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti konkrétneho prípadu, trvanie a povaha reštriktívnych opatrení a dostupnosť prostriedkov dopravy do tretej krajiny návratu.

Členské štáty by takisto mali poskytnúť lehotu na dobrovoľný odchod dlhšiu ako 30 dní v čase vydania rozhodnutia o návrate, ak je pri zohľadnení osobitných okolností prípadu, a najmä dostupnosti prostriedkov dopravy do tretej krajiny návratu, od začiatku zrejmé, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny nebude môcť odísť do 30 dní.

Keď sa predĺži lehota na dobrovoľný odchod a výkon rozhodnutia sa dočasne pozastaví, neregulárni migranti by mali dostať písomné potvrdenie, ako sa stanovuje v smernici o návrate (článok 14).

Ak nie je možné dodržať lehotu na dobrovoľný odchod z dôvodu absencie možnosti dopravy do tretej krajiny návratu alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, ktorý nezávisí od vôle danej osoby a súvisí s reštriktívnymi opatreniami, členské štáty by nemali vydať zákaz vstupu, resp. ak už bol zákaz vstupu vydaný, mali by ho zrušiť.

Praktické pokyny: — V prípade potreby a v primeranej miere využiť možnosť uložiť určité povinnosti s cieľom vyhnúť sa riziku úteku počas lehoty na dobrovoľný odchod (napríklad povinnosť zdržiavať sa na určitom mieste, predložiť orgánom doklady totožnosti alebo cestovné doklady), ako sa stanovuje v článku 7 ods. 3 smernice o návrate. — Pri ukladaní opatrení na zabránenie riziku úteku, použiť tie, ktoré znižujú pohyb na verejných miestach a zabezpečujú obmedzenie kontaktu medzi ľuďmi, ako napríklad pravidelné hlásenie sa prostredníctvom videohovorov, a to v súlade s pravidlami ochrany údajov.

Vzdelávanie detí

V smernici o návrate sa vyžaduje, aby sa maloletým osobám umožnil prístup k systému základného vzdelávania v závislosti od dĺžky ich pobytu, a to počas lehoty na dobrovoľný odchod, počas obdobia, na ktoré sa odsun odložil (článok 14), ako aj počas zaistenia (článok 17).

Poskytnutie prístupu k systému základného vzdelávania maloletým osobám, na ktoré sa vzťahuje konanie o návrate, môže byť pre vnútroštátne orgány z dôvodu opatrení zameraných na predchádzanie a zamedzenie šíreniu COVID-19 výzvou. V tejto súvislosti niektoré členské štáty zaviedli domáce vzdelávanie alebo iné formy dištančného vzdelávania. Pokiaľ boli takéto formy vzdelávania dané k dispozícii štátnym príslušníkom tretích krajín, prijaté opatrenia by mali v plnej miere zohľadňovať najlepšie záujmy dieťaťa (článok 5) a v najväčšej možnej miere aj vek a potreby dotknutých maloletých osôb.

Praktické pokyny: — Zabezpečiť prístup k domácemu vzdelávaniu alebo iným formám dištančného vzdelávania pre maloleté osoby, a to za podobných podmienok, za akých sa poskytuje deťom, ktoré sú vlastnými štátnymi príslušníkmi. Domáce vzdelávanie by mohlo napríklad zahŕňať nástroje online alebo elektronického učenia sa s učiteľmi, ktorí na diaľku denne alebo týždenne sledujú dosiahnutý pokrok, zadania textov na čítanie a cvičenia na domáce štúdium, distribúciu oddychových a vzdelávacích súprav a programy s akademickým obsahom vysielané v rozhlase, vo forme podcastov alebo v televízii. — V prípade online vzdelávania alebo elektronického učenia sa zvážiť podľa potreby posilnenia prístupu na internet a dostupnosti počítačov, ktoré by sa mali používať v súlade s pravidlami obmedzenia kontaktu medzi ľuďmi. — Poskytovatelia vzdelávania vrátane poskytovateľov jazykových kurzov alebo neformálneho vzdelávania by mali mať možnosť pokračovať vo svojich činnostiach, a to za predpokladu, že je v rámci nich možné zabezpečiť dodržiavanie pravidiel obmedzenia kontaktu medzi ľuďmi a preventívne zdravotné opatrenia, alebo by mali mať možnosť v týchto činnostiach pokračovať na diaľku s využitím online zariadení. — Pokyny pre zaistenie vzdelávania v situácii spôsobenej ochorením COVID-19 sú prístupné v rámci Medziagentúrnej siete pre vzdelávanie v núdzových situáciách (https://inee.org/).

Zdravotná starostlivosť

V smernici o návrate sa vyžaduje, aby štátni príslušníci tretích krajín mali v čo najväčšej miere prístup k urgentnej zdravotnej starostlivosti a k základnej liečbe. Členské štáty by mali prijať opatrenia potrebné na zaistenie toho, že navrátilci budú mať ako súčasť takejto urgentnej zdravotnej starostlivosti a základnej liečby prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti pri liečbe ochorenia COVID-19.

Praktické pokyny: — Informovať neregulárnych migrantov v jazyku, ktorému rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú, o vnútroštátnych opatreniach, ktoré boli prijaté s cieľom zamedziť a predchádzať šíreniu COVID-19, vrátane informácií týkajúcich sa hygieny rúk, obmedzenia kontaktu medzi ľuďmi, kašľania, karantény alebo izolácie, hygienických opatrení, zamedzovania zhromažďovania ľudí, využívania verejných priestorov, pravidiel disciplinovaného správania, obmedzení pohybu a informácií o tom, čo musia urobiť, ak majú podozrenie, že by mohli byť nakazení.

Zdravotný skríning

S cieľom určiť primerané preventívne opatrenia, ktoré by sa mali implementovať, môžu členské štáty na základe vnútroštátneho práva vykonávať zdravotný skríning neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín z dôvodov verejného zdravia, pričom tento postup by mal byť v súlade so zásadou nediskriminácie a dodržiavania základných práv. Tým by sa zabezpečilo, aby sa zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny náležite zohľadnil v konaniach o návrate v súlade s acquis EÚ.

Zdravotné vyšetrenia a skríningy neregulárnych migrantov zamerané na COVID-19 môžu tiež uľahčiť readmisiu, a to tým, že orgány tretej krajiny sa takto uistia o zníženom riziku nákazy, pričom rovnaké uistenie môže poskytnúť informovanie navrátilcov o existencii možnosti ich umiestnenia do karantény v tretích krajinách, ktoré sa realizuje s podporou medzinárodných partnerov, akým je napríklad Medzinárodná organizácia pre migráciu,.

Praktické pokyny: — Zdravotný skríning štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú najviac ohrození rizikom nákazy, ako sú starší ľudia alebo osoby s chronickým ochorením, ako aj nových migrantov prichádzajúcich do ubytovacích zariadení alebo do zariadení určených na zaistenie, by sa mal vykonávať ako priorita. — V prípade potreby možno novým migrantom uložiť 14-dňovú karanténu v zariadeniach určených na zaistenie alebo v ubytovacích zariadeniach. Orgány by takisto mohli štátnym príslušníkom tretích krajín merať teplotu pri príchode do zariadenia a odchode z neho, aby odhalili prítomnosť symptómov choroby. Na hodnotenie možných podozrivých prípadov by sa mohol vytvoriť mechanizmus monitorovania na dennej báze. — Vydávať navrátilcom osvedčenie o zdravotnom stave v súvislosti s COVID-19, ak to tretia krajina návratu požaduje; ak je to možné, spolupracovať s medzinárodnými partnermi v oblasti informovania navrátilcov o existencii možnosti ich umiestnenia do karantény v tretích krajinách. — Pravidelne testovať zamestnancov, ktorí sú pri práci v úzkom kontakte s navrátilcami. — Využiť finančnú podporu agentúry Frontex na zavedenie úprav vnútroštátnych systémov správy prípadov v oblasti návratu (RECAMAS), aby sa zaznamenávali informácie, či je konkrétny neregulárny migrant nakazený alebo ohrozený rizikom nákazy, ak vnútroštátne právo zaznamenávanie takýchto informácií stanovuje, a to pri súčasnom zabezpečení súladu s pravidlami ochrany údajov a zásadami nevyhnutnosti a proporcionality.

Zaistenie

V článku 15 ods. 4 smernice o návrate sa vyžaduje, aby zaistenie na účely odsunu bolo okamžite ukončené, ak sa zdá, že v konkrétnom prípade už neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun. Dočasné obmedzenia zavedené členskými štátmi a tretími krajinami s cieľom predchádzať a zamedziť šíreniu COVID-19 by sa nemali vykladať ako obmedzenia, ktoré automaticky vedú k záveru, že vo všetkých prípadoch už viac neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun. Pri určovaní, či v každom jednotlivom prípade existuje odôvodnený predpoklad na odsun, možno zohľadniť viacero faktorov.

Praktické pokyny: — Vykonať individuálne posúdenia pred prijatím rozhodnutia o prepustení zaistených migrantov, pri ktorom sa zohľadní maximálna dĺžka zaistenia, obdobie, počas ktorého už navrátilec bol zaistený, to, či sa náležite vykonávajú postupy identifikácie/opätovného vybavenia dokladmi/readmisie. — V prípade prepustenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ak je to potrebné a primerané, využiť v súlade s článkom 15 smernice o návrate na zabránenie úteku donucovacie opatrenia, ktoré sú menej prísne ako zaistenie, ako napríklad povinnosť zdržiavať sa na určitom mieste alebo predložiť orgánom doklady. — V rozsahu, v akom je to možné, prijať opatrenia zabezpečujúce, že štátni príslušníci tretích krajín prepustení zo zaistenia môžu dodržiavať vnútroštátne opatrenia v oblasti verejného zdravia zavedené s cieľom predchádzať a zamedziť šíreniu COVID-19. — Zabezpečiť, aby menej prísne donucovacie opatrenia boli v súlade s vnútroštátnymi opatreniami v oblasti verejného zdravia prijatými s cieľom predchádzať a zamedziť šíreniu COVID-19, využívať alternatívne opatrenia k zaisteniu, ktoré zabezpečia súlad s vnútroštátnymi opatreniami v oblasti verejného zdravia, ako napríklad pravidelné hlásenie sa prostredníctvom videohovorov, a to v súlade s pravidlami ochrany údajov.

Používanie zariadení určených na zaistenie, podmienky zaistenia a obmedzenie kontaktu medzi ľuďmi

V záujme ochrany ľudí pred šírením COVID-19 vnútroštátne orgány čoraz viac uplatňujú obmedzenia kontaktu medzi ľuďmi a iné preventívne opatrenia. To isté sa robí v zariadeniach určených na zaistenie, kde môže byť ohrozené zdravie a bezpečnosť zadržaných migrantov, ako aj zamestnancov, a je potrebné ich chrániť. V dôsledku toho sa môže výrazne znížiť účinná maximálna kapacita zariadení určených na zaistenie s cieľom predísť kontaminácii.

Ak členské štáty z týchto dôvodov nie sú schopné poskytnúť ubytovanie v zariadeniach určených na zaistenie, môžu využiť iné vhodné zariadenia v súlade so zárukami stanovenými v smernici o návrate za predpokladu, že sa zaistí obmedzenie kontaktu medzi ľuďmi a dodržiavanie iných preventívnych a hygienických opatrení. Členské štáty by mali náležite zohľadniť právo na rodinný život v prípade párov a rodín s deťmi, ako aj situáciu zraniteľných osôb.

Praktické pokyny: — Zaviesť preventívne a hygienické opatrenia v zariadeniach vrátane obmedzenia kontaktu medzi ľuďmi a pravidelnej dezinfekcie spoločných priestorov a zabezpečenia primeranej izolačnej kapacity. — V usmernení WHO „Pripravenosť, prevencia a kontrola ochorenia COVID-19 v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a iných zariadeniach určených na výkon zaistenia“ (14) sa uvádzajú užitočné informácie o tom, ako predchádzať prípadnému vypuknutiu epidémie v zariadeniach určených na výkon zaistenia a ako ho riešiť, pričom sa zdôrazňujú aj prvky základných práv, ktoré sa musia pri reakcii na COVID-19 dodržiavať. — Návštevy, ktoré nie sú nevyhnutné, by sa mohli obmedziť tak, aby sa zamedzilo a predišlo šíreniu ochorenia COVID-19; mohli by sa využiť alternatívne opatrenia, napríklad kontakt prostredníctvom telefónu, online komunikácie alebo iných nástrojov. Nemalo by to viesť k neodôvodneným obmedzeniam pre právnikov, opatrovníkov a monitorovacie orgány. — Služby, ktoré nie sú nevyhnutné, ako sú napríklad skupinové aktivity a osobné poradenstvo, by sa mohli krátkodobo pozastaviť, ak je to potrebné na zaistenie obmedzenia kontaktu medzi ľuďmi

---

(1)  https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2020/03/10/statement-by-the-president-of-the-european-council-following-the-video-conference-on-covid-19/.

(2)  COM(2020) 2050 final.

(3)  Sieť úradu EASO pre konania o azyle usporiadala 2. apríla 2020 online tematické stretnutie týkajúce sa organizácie osobných pohovorov na diaľku a 8. apríla 2020 stretnutie týkajúce sa podávania žiadostí o azyl na diaľku. Sieť EASO pre presídľovanie a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov takisto usporiadala online stretnutie, na ktorom sa diskutovalo o vplyve ochorenia COVID-19 na operácie presídľovania v členských štátoch.

(4)  Praktická príručka úradu EASO: Osobný pohovor a Usmernenie úradu EASO ku konaniu o azyle: prevádzkové normy a ukazovatele Usmernenie úradu EASO k plánovaniu pre prípad nepredvídaných udalostí v súvislosti s prijímaním.

(5)  Článok 6 a článok 31 smernice 2013/32/EÚ.

(6)  Článok 9 nariadenia (EÚ) č. 603/2013.

(7)  Článok 18 smernice 2013/33/EÚ.

(8)  „Praktická/technická úroveň na poskytnutie prehľadu o vplyve COVID19 na dublinskú prax“.

(9)  Niektoré členské štáty dokázali poskytnúť iba odhad.

(10)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov, Ú. v. EÚ L 222, 5.9.2003, s. 3, zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30. januára 2014, Ú. v. EÚ L 39, 8.2.2014, s. 1.

(11)  Ako sa uvádza v článku 4 dublinského nariadenia.

(12)  „Praktická príručka úradu EASO o vykonávaní dublinského nariadenia III: pohovor a posúdenie dôkazov“.

(13)  „Pokyny EASO týkajúce sa dublinského konania: prevádzkové normy a ukazovatele“.

(14)  K dispozícii tu: http://www.euro.who.int/en/health-topics/health-determinants/prisons-and-health/news/news/2020/3/preventing-covid-19-outbreak-in-prisons-a-challenging-but-essential-task-for-authorities.