—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej článok 43,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (4), najmä na jeho článok 77,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 zo 17. mája 2017 o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 (5), najmä na jeho článok 5,

—

so zreteľom na výskumnú štúdiu s názvom Marine recreational and semi-subsistence fishing – its value and its impact on fish stocks (Morský rekreačný a čiastočne samozásobiteľský rybolov – jeho hodnota a jeho vplyv na populácie rýb), ktorú vydala tematická sekcia pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti v júli 2017,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0191/2018),

A.

keďže Medzinárodná rada pre výskum mora (ďalej len „ICES“) v roku 2013 vymedzila rekreačný rybolov ako „lovenie alebo pokus o lovenie živých vodných zdrojov najmä pre záľubu a/alebo na osobnú spotrebu. Zahŕňa aktívne metódy rybolovu na vlasec, harpúnou a ručným zberom a pasívne metódy rybolovu do sietí, pascí, košov a na osadené šnúry“; keďže sú potrebné jasné vymedzenia pojmov rekreačný rybolov a morský rekreačný rybolov, so zreteľom na článok 55 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1224/2009, v ktorom sa uvádza, že „obchodovanie s úlovkami z rekreačného rybolovu je zakázané“;

B.

keďže je dôležité pochopiť rozdiel medzi rekreačným a čiastočne samozásobiteľským rybolovom vzhľadom na to, že tieto dva druhy by sa mali posudzovať a regulovať samostatne, pričom by sa malo jasne uviesť, že rekreačný rybolov nie je čiastočne samozásobiteľský rybolov; keďže v nariadení o spoločnej rybárskej politike (ďalej len „SRP“)sa čiastočne samozásobiteľský rybolov vôbec nespomína; keďže tieto dva druhy rybolovu by sa mali posudzovať a regulovať samostatne;

C.

keďže právne predpisy EÚ rozlišujú v rámci rybolovného systému len dve kategórie, a to rekreačný rybolov a komerčný lov, a teda neuznávajú čiastočne samozásobiteľský rybolov a čiastočne komerčný rybolov;

D.

keďže rekreačný rybolov môže mať vzhľadom na svoj rozsah výrazný vplyv na populácie rýb, no právomoc regulovať túto problematiku majú v prvom rade členské štáty;

E.

keďže Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo vymedzuje samozásobiteľský rybolov ako „lov vodných živočíchov, ktorý podstatne prispieva k pokrývaniu nutričných potrieb jednotlivca“;

F.

keďže bez jasného právneho rozlíšenia medzi rekreačným, čiastočne samozásobiteľským a čiastočne komerčným rybolovom môžu určité formy nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu ostať nezistené, pretože nebudú zahrnuté alebo riadne regulované;

G.

keďže na úrovni EÚ neexistuje jednotné, jasné vymedzenie pojmu rekreačný rybolov, čo značne sťažuje kontrolu rekreačného rybolovu, zber údajov o rekreačnom rybolove a posúdenie jeho vplyvu na populácie rýb a životné prostredie či jeho hospodárskeho významu;

H.

keďže v záujme riadneho spravovania akéhokoľvek typu rybolovnej činnosti vrátane rekreačného rybolovu je potrebné pravidelne zberať spoľahlivé údaje a časové rady s cieľom posúdiť vplyv na populácie rýb alebo iné morské organizmy a na životné prostredie; keďže takéto údaje v súčasnosti chýbajú alebo sú neúplné; keďže okrem priameho vplyvu na populácie rýb je nedostatočne preštudovaný aj ďalší environmentálny vplyv rekreačného rybolovu;

I.

keďže štúdie preukázali, že podstatná časť vysledovateľného plastového odpadu v moriach, jazerách a riekach pochádza z vodných rekreačných činností, napríklad rekreačnej plavby, turistiky alebo rybolovu; poznamenáva, že odpad v podobe strateného rybárskeho výstroja môže spôsobiť závažné znehodnotenie biotopu a ekologickú škodu;

J.

keďže Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“) poskytuje finančnú podporu na zber údajov, a to aj o rekreačnom rybolove;

K.

keďže ciele uvedené v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 odkazujú na potrebu dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti a na potrebu toho, aby sa populácie rýb a ďalšie morské organizmy obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos;

L.

keďže podľa nedávnej štúdie zadanej Európskym parlamentom sa vplyv rekreačného rybolovu môže líšiť v závislosti od jednotlivých populácií rýb a predstavovať 2 % (makrely) až 43 % (tresky) celkového úlovku;

M.

keďže na dosiahnutie cieľov SRP je potrebné zabezpečiť riadenie a vyváženie populácií rýb a rybolovnej činnosti; keďže tieto ciele nie je možné dosiahnuť, ak nie je k dispozícii časť údajov o úlovkoch a o hospodárskom význame rybolovných činností vrátane rekreačného rybolovu;

N.

keďže členské štáty sú povinné zberať údaje vrátane odhadovaného počtu rekreačných úlovkov a vypustených druhov uvedených v nariadení (EÚ) 2017/1004 a napokon zahrnutých vo viacročných riadiacich plánoch; keďže v tomto smere majú len niektoré členské štáty komplexné údaje o rekreačnom rybolove praktizovanom na ich území;

O.

keďže hoci sa v rámci morského rekreačného rybolovu loví veľa rôznych druhov, povinný zber údajov sa vzťahuje len na niekoľko z nich, a preto je potrebný prieskum a analýza väčšieho počtu druhov v jednotlivých krajinách; keďže rekreačné rybárske úlovky by sa mali zahŕňať do celkových odhadov rybolovnej úmrtnosti a biomasy;

P.

keďže dostupnosť údajov o rekreačnom rybolove sa medzi jednotlivými regiónmi líši, pričom o morskom rekreačnom rybolove v Severnom a Baltskom mori sú k dispozícii lepšie informácie ako v prípade Stredozemného a Čierneho mora alebo Atlantického oceánu;

Q.

keďže odhadovaný počet rekreačných rybárov na mori v Európe je 8,7 až 9 miliónov, čo je 1,6 % európskeho obyvateľstva, a každý rok sa venujú rybolovu spolu približne 77 miliónov dní;

R.

keďže podľa článku 3 ods. 2 bodu 6 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 o ENRF je „rybár“akákoľvek osoba, ktorá sa venuje komerčným rybolovným činnostiam v súlade s pravidlami členského štátu, a keďže je preto potrebné nájsť ďalšie vymedzenie pojmu, ktoré by sa vzťahovalo na osoby vykonávajúce rekreačný rybolov, ako sa uvádza v odôvodnení A;

S.

keďže hospodársky vplyv európskeho morského rekreačného rybolovu (bez zohľadnenia turistického rybolovu) sa odhaduje na 10,5 miliardy EUR, z čoho 5,1 miliardy EUR sú priame výdavky, 2,3 miliardy EUR nepriame výdavky a 3,2 miliardy EUR ďalšie výdavky; keďže len v samotnej EÚ sa táto suma odhaduje na 8,4 miliardy EUR (z čoho 4,2 miliardy EUR sú priame výdavky, 1,8 miliardy EUR nepriame výdavky a 2,5 miliardy EUR ďalšie výdavky);

T.

keďže existuje priame prepojenie medzi početnosťou/štruktúrou populácie rýb, prístupom k rybolovným možnostiam a výsledným vplyvom na zamestnanosť, hospodársku a sociálno-ekonomickú stránku; keďže je dôležité vyhodnotiť vplyv všetkých druhov rybolovu na konkrétnu populáciu a tiež jej hospodársku hodnotu, aby sa mohli prijať riadiace opatrenia, ktoré pomôžu dosiahnuť environmentálny cieľ aj hospodárske ciele;

U.

keďže morský rekreačný rybolov v Európe poskytuje odhadom 99 000 pracovných miest ekvivalentných plnému pracovnému úväzku, z toho 57 000 priamych, 18 000 nepriamych a 24 000 následne vzniknutých pracovných miest, a vytvára priemernú hospodársku hodnotu 49 000 EUR ročne na ekvivalent plného pracovného úväzku; keďže len v samotnej EÚ sa tento údaj odhaduje na 84 000 pracovných miest ekvivalentných plnému pracovnému úväzku (z toho 50 000 priamych, 15 000 nepriamych a 20 000 následne vzniknutých pracovných miest);

V.

keďže rekreačný morský turistický rybolov, ako aj ďalší turistický rybolov, sa javí ako veľmi dôležitý pre ekonomiku mnohých regiónov a krajín, a preto by sa mal zanalyzovať v záujme lepšieho posúdenia jeho hodnoty, vplyvu a potenciálu rozvoja;

W.

keďže všetky druhy rekreačného rybolovu majú na miestnej a regionálnej úrovni vyšší vplyv ako na vnútroštátnej úrovni, pretože podporujú miestne a pobrežné komunity prostredníctvom cestovného ruchu, výroby, maloobchodného predaja a prenájmu rybárskeho výstroja a ďalších služieb súvisiacich s rekreačným rybolovom;

X.

keďže v niektorých prípadoch predstavujú rekreačné úlovky podstatné percento celkovej rybolovnej úmrtnosti populácií, a preto by sa mali brať do úvahy pri stanovovaní rybolovných možností; keďže z nedávnej štúdie zadanej Európskym parlamentom vyplýva, že odhadovaný percentuálny príspevok morských rekreačných rybárov k celkovému počtu úlovkov sa veľmi líši v závislosti od konkrétneho druhu – od 2 % v prípade makrely až do 43 % v prípade tresky;

Y.

keďže je dôležité individuálne zhodnotiť rôzne metódy rekreačného rybolovu alebo segmenty uvedené v definícii ICES z roku 2013;

Z.

keďže hodnotenie vplyvu rekreačného rybolovu na populácie rýb zahŕňa aj počet úlovkov, ktoré si rybári ponechajú, a mieru úmrtnosti vypustených rýb; keďže miera prežitia rýb ulovených na udicu (po opätovnom vypustení) je vo väčšine prípadov vyššia ako ekvivalentná miera prežitia rýb ulovených iným výstrojom alebo metódami, čo by sa malo v týchto prípadoch brať do úvahy; keďže sú potrebné ďalšie informácie o hlavnom výstroji používanom v morskom rekreačnom rybolove, aby sa mohla porovnať pravdepodobnosť prežitia úlovkov odhodených v rámci komerčného lovu a rýb vypustených v rámci rekreačného rybolovu;

AA.

keďže pri rekreačnom rybolove sa používajú rôzne druhy výstroja a techník s odlišným vplyvom na populácie a životné prostredie, a preto by sa mal náležite posúdiť a regulovať;

AB.

keďže vzhľadom na nízky stav populácií morony striebristej v Severnom mori a tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora sa na úrovni EÚ zaviedli obmedzenia rekreačného rybolovu, konkrétne obmedzenie počtu úlovkov alebo zákaz ponechávania si úlovkov (v prípade morony striebristej), s cieľom napomôcť obnove týchto populácií; keďže opatrenia na riadenie núdzových situácií prijímané pri predpoklade, že rekreačný rybolov má nepriaznivý vplyv na konkrétnu populáciu, nezabezpečujú tomuto odvetviu potrebnú viditeľnosť;

AC.

keďže niektorí rekreační rybári sa zameriavajú na diadrómne druhy, ako je losos, pstruh a úhor; keďže zber údajov o týchto druhoch by sa mal realizovať v sladkých aj slaných vodách s cieľom vyhodnotiť, ako sa ich populácie menia v priebehu času;

AD.

keďže pre väčšinu rekreačných rybárov sú najprístupnejšie pobrežné oblasti, kde sú okrem rybích druhov často chytané aj bezstavovce a morské riasy; keďže tieto druhy zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska ekológie uvedených oblastí; keďže bude treba posúdiť aj vplyv lovu týchto druhov, a to nielen so zreteľom na dotknuté populácie, ale aj na ekosystémy, ktorých sú súčasťou;

AE.

keďže lososy sa vracajú do materských vôd a v ideálnom prípade by mali byť lovené len v riečnych systémoch, kde je možná účinná kontrola a presadzovanie predpisov; keďže bezhlavý lov lososa na mori má za následok úbytok lososov v zdravej aj zraniteľnej populácii;

AF.

keďže rekreačný rybolov môže byť významnou príčinou rybolovnej úmrtnosti, pričom najvýraznejší odhadovaný vplyv na životné prostredie v prípade sladkovodného rekreačného rybolovu sa spája s možnosťou zavlečenia nepôvodných druhov do ekosystému, ktorá je v prípade morského rekreačného rybolovu veľmi nízka;

AG.

keďže SRP bola vytvorená s cieľom riadiť komerčný lov a neuvažovalo sa pri nej o rekreačnom rybolove, jeho špecifikách a potrebe osobitných riadiacich nástrojov a plánovania;

AH.

keďže okrem úbytku rýb patria medzi environmentálne vplyvy rekreačného rybolovu aj iné aspekty, no pre nedostatok jasných údajov je ťažké oddeliť ich od iných antropogénnych zdrojov;

AI.

keďže pri ďalšom riadení morského rekreačného rybolovu by sa vzhľadom na význam tejto činnosti v Spojenom kráľovstve a jej významný vplyv na spoločné populácie rýb malo zohľadniť vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie;

AJ.

keďže rekreačný rybolov má mnohé výhody zo spoločenského hľadiska a z hľadiska verejného zdravia, ako je zvýšenie kvality života jeho prívržencov, podpora interakcií medzi mladými ľuďmi a osveta ľudí v súvislosti so životným prostredím a významom jeho udržateľnosti;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567),

—

so zreteľom na právo na vzdelávanie, ako je stanovené v článku 14 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o účinnom vzdelávaní učiteľov (1),

—

so zreteľom na článok 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o zabezpečení kvality na podporu vzdelávania a odbornej prípravy (2),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (3),

—

so zreteľom na závery Rady z 18. a 19. mája 2015 o úlohe vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania pri podpore tvorivosti, inovatívnosti a digitálnej kompetencie (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu (5),

—

so zreteľom na článok 2 Protokolu k Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa práva na vzdelávanie,

—

so zreteľom na uznesenie Rady Európy 1904 (2012) o práve na slobodu výberu vzdelávania,

—

so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a v odbornej príprave (ET 2020) s názvom Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (7),

—

so zreteľom na Parížsku deklaráciu zo 17. marca 2015 o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2015 o opatreniach nadväzujúcich na vykonávanie bolonského procesu (8),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (SWD(2016)0195),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (9),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2016 s názvom Zlepšiť a zmodernizovať vzdelávanie (COM(2016)0941),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2017 s názvom Rozvoj škôl a excelentná výučba: kľúč pre výborný štart do života (COM(2017)0248),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2017 o novom programe EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie (COM(2017)0247),

—

so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady z 30. mája 2017 týkajúce sa sledovania uplatnenia absolventov (COM(2017)0249),

—

so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady z 5. októbra 2017 týkajúce sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu (COM(2017)0563 – SWD(2017)0322),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. novembra 2017 o modernizácii školského a vysokoškolského vzdelávania,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. októbra 2017 o novej stratégii EÚ v oblasti vzdelávania,

—

so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady zo 17. januára 2018 o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby (COM(2018)0023),

—

so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady zo 17. januára 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (COM(2018)0024),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2018 o akčnom pláne digitálneho vzdelávania (COM(2018)0022),

—

so zreteľom na záverečnú správu zo Sociálneho samitu pre spravodlivé pracovné miesta a rast, ktorý sa konal v Göteborgu (Švédsko) 17. novembra 2017 (12),

—

so zreteľom na závery Rady o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti, prijaté na 3090. zasadnutí Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport, ktoré sa uskutočnilo 19. a 20. mája 2011 (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 1984 o slobode vzdelávania v Európskom spoločenstve (14),

—

so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania (15),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029) a na uznesenie Európskeho parlamentu o tomto oznámení z 5. júla 2017 (16),

—

so zreteľom na článok 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

—

so zreteľom na chartu Rady Európy o vzdelávaní pre demokratické občianstvo a vzdelávaní o ľudských právach prijatú v rámci odporúčania CM/Rec(2010)7,

—

so zreteľom na článok 10 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

—

so zreteľom na strategický cieľ B Pekinskej deklarácie a akčnej platformy (1995),

—

so zreteľom na články 28 a 29 Dohovoru o právach dieťaťa,

—

so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý bol prijatý v septembri 2015 a nadobudol platnosť 1. januára 2016, a najmä na jeho ciele trvalo udržateľného rozvoja 4 a 5,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0173/2018),

A.

keďže v súlade s článkom 6 písm. e) ZFEÚ právomoc v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy prináleží členským štátom, Európska únia však zohráva kľúčovú podpornú úlohu, pokiaľ ide o stanovenie úloh a cieľov, ako aj presadzovanie a výmenu najlepších postupov;

B.

keďže právo na vzdelanie je základné ľudské právo a vzdelávanie vo všetkých formách a na všetkých úrovniach musí vykazovať tieto navzájom prepojené a podstatné vlastnosti: a) dostupnosť; b) prístupnosť, c) prijateľnosť; a d) prispôsobivosť;

C.

keďže hlavnou prioritou Európskeho piliera sociálnych práv je poskytovanie kvalitného a inkluzívneho vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania;

D.

keďže dosiahnutie rovnosti príležitostí je dôležitou úlohou vzdelávania a prístup k vzdelávaniu musí mať teda nediskriminačný charakter; keďže na tento účel je potrebné vyvíjať intenzívnejšie úsilie na zabezpečenie toho, aby každý – s osobitným zreteľom na najzraniteľnejšie skupiny, osoby so zdravotným postihnutím a špeciálnymi potrebami, ako aj znevýhodnené skupiny – mal rovnaké príležitosti na prístup k vzdelaniu, ukončenie vzdelávania a odbornej prípravy a získanie zručností na všetkých úrovniach;

E.

keďže európske vzdelávacie systémy predstavujú mimoriadne bohatstvo kultúrnej, sociálnej a jazykovej rozmanitosti, zatiaľ čo členské štáty stoja v oblasti vzdelávania pred podobnými výzvami a úlohami, ako je zabezpečenie rovnakého prístupu k vzdelávaniu pre všetkých, ktoré možno riešiť na európskej úrovni;

F.

keďže schopnosť vzdelávacích systémov uspokojovať spoločenské, hospodárske a osobné potreby závisí od ich kvality, prístupnosti, rozmanitosti, efektívnosti a rovnosti, ako aj od dostupnosti primeraných ľudských, finančných a materiálnych zdrojov;

G.

keďže je dôležité pripomenúť, že vzdelávanie vrátane vzdelávania učiteľov ovplyvňuje hospodárska a finančná kríza a že zásadnú úlohu v súvislosti so vzdelávacími systémami EÚ zohrávajú verejné finančné prostriedky na vzdelávanie; keďže rozhodujúci význam pri zabezpečení bezplatného, inkluzívneho a prístupného verejného vzdelávania má preto pretrvávajúca a zvýšená verejná finančná podpora vzdelávania vrátane podpory učiteľov a ich pracovných podmienok, ako aj výskumu;

H.

keďže vzdelávanie a odborná príprava by mali prispievať k osobnému rozvoju a rastu mladých ľudí, aby sa stali aktívnymi a zodpovednými občanmi, ktorí sú pripravení žiť a pracovať v technologicky vyspelom a globalizovanom svete, a keďže by ich mali vybaviť kľúčovými kompetenciami pre celoživotné vzdelávanie definovanými ako kombinácia vedomostí, zručností a postojov potrebných pre osobné naplnenie a rozvoj, aktívne občianstvo a zamestnanosť;

I.

keďže kvalita výučby je dôležitým určujúcim faktorom výsledkov žiakov a študentov, a preto je intenzívna podpora excelentnosti, pokiaľ ide o výučbu a pedagógov, jednou z priorít spolupráce na úrovni EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

J.

keďže právo na vzdelanie zahŕňa slobodné vytváranie vzdelávacích zariadení pri náležitom rešpektovaní demokratických zásad a práva rodičov zabezpečiť, aby ich deti boli vzdelávané a vyučované v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením;

K.

keďže otvorená metóda koordinácie uplatňovaná v oblasti vzdelávania umožňuje členským štátom vytvárať a realizovať spoločnú stratégiu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj vrátane online platformy ET 2020 (vzdelávanie a odborná príprava do roku 2020); keďže kritériá tejto stratégie sú každoročne analyzované a hodnotené v dokumente Monitor vzdelávania a odbornej prípravy, a to ako pre členské štáty, tak aj pre celú EÚ;

L.

keďže v najnovšom Monitore vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý bol uverejnený v roku 2017, Komisia uznáva, že napriek pokračujúcemu pokroku, pokiaľ ide o znižovanie počtu osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, je ich počet v celej EÚ naďalej veľmi vysoký;

M.

keďže podľa najnovších výsledkov programu PISA čelí 20,6 % európskych žiakov problémom so získavaním základných zručností v oblasti čítania, matematiky a vedy a značnému počtu európskych občanov chýbajú zručnosti v oblasti gramotnosti; keďže ide o dôvod na vážne znepokojenie, pokiaľ ide o ďalšie vzdelávanie, osobný rozvoj a primeranú účasť na verejnom živote a na pracovnom trhu;

N.

keďže zabezpečenie prístupu ku kvalitným službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) pre všetky deti je kľúčovým faktorom na dosiahnutie ich pozitívneho vstupu do života a sveta vzdelávania;

O.

keďže kvalita zamestnancov je v prípade služieb VSRD základným faktorom;

P.

keďže podpora mobility študentov a zamestnancov je dôležitou súčasťou európskych systémov vysokoškolského vzdelávania, prispieva k rozvoju mladých ľudí a môže stimulovať hospodársky a sociálny pokrok; keďže v záujme rozšírenia mobility študentov a zamestnancov v rámci programu Erasmus+ je potrebné kvalitatívne zlepšenie a zvýšená finančná podpora;

Q.

keďže inovácie v oblasti metodiky a digitálnych technológií predstavujú potenciálny nástroj na rozšírenie prístupu k obsahu a vedomostiam, nemôžu však nahradiť osobný kontakt a výmenu medzi študentmi a medzi študentmi a učiteľmi, ani by sa nemali stať prioritou vzdelávacích systémov;

R.

keďže rodová rovnosť je základnou zásadou Európskej únie zakotvenou v zmluvách a mala by sa premietať do všetkých politík EÚ, najmä v oblasti vzdelávania a kultúry;

S.

keďže vzdelávanie je účinným nástrojom na prekonávanie rodových rozdielov a diskriminácie, ale takisto môže často opakovane vytvárať alebo zhoršovať existujúcu diskrimináciu; keďže rodové rozdiely v oblasti vzdelávania bránia osobnému rozvoju a zamestnanosti a postihujú množstvo sociálno-kultúrnych oblastí;

T.

keďže napriek tomu, že ženy tvoria tri pätiny (57,6 %) všetkých absolventov vysokoškolského vzdelávania, rozdiel v zamestnanosti žien a mužov v roku 2015 dosahoval 11,6 percentuálneho bodu (17);

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

95.

96.

97.

98.

99.

100.

101.

102.

103.

104.

105.

106.

107.

108.

109.

110.

111.

112.

113.

114.

115.

116.

117.

118.

119.

120.

121.

122.

123.

124.

125.

126.

127.

128.

129.

130.

131.

132.

133.

134.

135.

136.

137.

138.

139.

140.

141.

142.

143.

144.

145.

146.

147.

148.

149.

150.

151.

152.

153.

154.

155.

156.

157.

158.

159.

160.

161.

162.

163.

164.

165.

166.

167.

168.

169.

170.

171.

172.

173.

174.

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ (COM(2013)0229),

—

so zreteľom nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 304/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (1),

—

so zreteľom na smernicu Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (2),

—

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 710/2009 z 5. augusta 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007, pokiaľ ide o ustanovenie podrobných pravidiel v oblasti ekologickej akvakultúry živočíchov a produkcie morských rias (3),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (4),

—

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu (5),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (7),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (8),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (9),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 zo 17. mája 2017 o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 4. decembra 2008 o vypracovaní európskeho plánu regulácie populácie kormoránov s cieľom zníženia škôd, ktoré kormorány spôsobujú populáciám rýb, rybnému hospodárstvu a akvakultúre (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o režime dovozu produktov rybolovu a akvakultúry do EÚ z hľadiska reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva (13),

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 23. novembra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o využití potenciálu výskumu a inovácie v modrej ekonomike na rast a tvorbu pracovných miest (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vysledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry v oblasti stravovacích služieb a maloobchodu (16),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o uplatňovaní rámcovej smernice o vode a rámcovej smernice o morskej stratégii vo vzťahu k akvakultúre (SWD(2016)0178),

—

so zreteľom na dokument Komisie z roku 2015 s názvom Súhrnná správa: Vykonávanie ustanovení o akvakultúre rýb (DG(SANTE) 2015-7406 – MR),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2017 s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) (COM(2017)0339),

—

so zreteľom na hospodársku správu Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (STECF) o odvetví akvakultúry v EÚ z roku 2016,

—

so zreteľom na správu Eurobarometra na tému Spotrebiteľské návyky v oblasti produktov rybolovu a akvakultúry (2017) a doplňujúcu analýzu Európskeho strediska pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA),

—

so zreteľom na vedecké stanovisko skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni z novembra 2017 s názvom Potraviny z oceánov,

—

so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov FAO,

—

so zreteľom na Kódex zdravia vodných živočíchov Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE),

—

so zreteľom na článok 42 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ (17),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0186/2018),

A.

keďže odvetvie akvakultúry vrátane morského a sladkovodného chovu rýb, ako aj chovu mäkkýšov, kôrovcov, morských rias a ostnatokožcov je inovačným hospodárskym odvetvím, ktoré je najrýchlejšie rastúcou činnosťou výroby potravín a má potenciál stať sa sektorom využívajúcim moderné technológie, čo si vyžaduje štrukturálne investície, investície do výskumu a dlhodobé prevádzkové a finančné plánovanie;

B.

keďže odvetvie chovu rýb a mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov zohráva dôležitú a cennú úlohu z hľadiska hospodárstva, zamestnanosti, sociálnych a environmentálnych otázok v súvislosti so zlepšovaním kvality života v pobrežných a vnútrozemských oblastiach Únie a najvzdialenejších regiónoch a prispievaním k nutričnej kvalite a potravinovej bezpečnosti Európanov; keďže existujú určité faktory, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú akvakultúrnu výrobu a medzi ktoré patria environmentálne a klimatické faktory, ale predovšetkým predátory; keďže z viacerých štúdií vyplýva, že problémy s predátormi majú značný vplyv na produkciu;

C.

keďže Komisia vo svojom oznámení s názvom Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ zdôraznila štyri prioritné oblasti, ktorými sa treba zaoberať, aby bolo možné naplno využiť potenciál akvakultúry v EÚ: administratívne postupy, koordinované priestorové plánovanie, konkurencieschopnosť – najmä prepojením tohto odvetvia s vedou – a rovnaké podmienky pre všetkých;

D.

keďže v tom istom oznámení sa členským štátom odporúča, aby vypracovali viacročné národné strategické plány v oblasti akvakultúry, v ktorých analyzujú kľúčové nedostatky a otázky, ktoré treba vyriešiť, vytýčia spoločné ciele a pokiaľ je to možné, stanovia ukazovatele na hodnotenie pokroku pri plnení týchto cieľov;

E.

keďže najdôležitejším cieľom musí byť zachovanie miestnych ekosystémov a zásob, aby sa zabránilo vysídľovaniu a ničeniu miestneho rybolovu a chovu;

F.

keďže napriek dobrým úmyslom a snahám akvakultúra v EÚ na rozdiel od stále väčšieho rastu v iných svetových regiónoch stále stagnuje;

G.

keďže sa odhaduje, že akvakultúrna výroba v EÚ pokrýva iba 10 % domáceho dopytu po rybách a keďže viac ako polovicu dopytu po produktoch rybolovu uspokojuje dovoz z tretích krajín;

H.

keďže akvakultúra by sa mala považovať za formu poľnohospodárstva, a to najmä v prípade rybnikárskeho chovu;

I.

keďže zaostalosť najvzdialenejších regiónov pri rozvoji akvakultúry je mimoriadne dôležitá;

J.

keďže nedávne stanovisko skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni k otázke, ktorú tejto skupine položil komisár Vella: „Ako je možné získať z oceánov viac potravín a biomasy takým spôsobom, aby sa tieto výhody zachovali aj pre ďalšie generácie?“, obsahuje tieto odporúčania: „uplatňovať hľadisko tzv. paradigmy potravín z oceánov v rámci zodpovednej kultúry v systémových politických programoch na úrovni EÚ a svetovej úrovni“; a: „povzniesť rozvoj morskej akvakultúry v Európe na vyššiu a strategickejšiu úroveň prostredníctvom komplexného, zosúladeného politického rámca – čo zahŕňa vydanie usmernení o zahrnutí požiadaviek morskej akvakultúry do vykonávania smernice EÚ z roku 2014 o námornom priestorovom plánovaní a rozšírení technologickej spolupráce o morskú akvakultúru v rámci dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi EÚ a južnými partnerskými krajinami;

K.

keďže na založenie alebo rozšírenie akvakultúrnej farmy v EÚ je potrebné získať rôzne povolenia a oprávnenia a keďže postup získania týchto úradných dokumentov nie je v EÚ jednotný a vo všeobecnosti je pomalý, zložitý a chýba v ňom právna istota a hospodárska predvídateľnosť; keďže táto situácia by mohla brzdiť rozvoj tohto odvetvia, odrádzať podniky od investovania a viesť k nadmerným nákladom pre toto odvetvie, čím by sa nepriamo podporoval dovoz z tretích krajín;

L.

keďže najzložitejšími postupmi v akvakultúre sú postupy súvisiace s požiadavkami na ochranu životného prostredia (posudzovanie vplyvu na životné prostredie, strategické environmentálne hodnotenie a postupy dohľadu), ale, paradoxne, zdĺhavosť a zložitosť týchto administratívnych postupov ochrane životného prostredia niekedy nepomáha, skôr naopak, niekedy komplikuje zakladanie sociálno-ekonomicky a environmtentálne udržateľných kvalitných akvakultúrnych fariem; keďže medzi sladkovodnou a morskou akvakultúrou existujú rozdiely; keďže rozdiely v pododvetviach akvakultúry si vyžadujú rozdielne postupy pri riadení zásob, kŕmení a reprodukcii; keďže tieto rozdiely treba náležite zohľadniť pri príprave predpisov EÚ týkajúcich sa akvakultúry a najmä noriem environmentálnej udržateľnosti;

M.

keďže byrokratická zložitosť a časové sklzy, najmä pri udeľovaní licencií a plánovaní, predstavujú nečinnosť, ktorá má nevyhnutne za následok hospodárske a sociálno-pracovné náklady pre potenciálnych investorov v oblastiach, v ktorých sú založené podniky akvakultúry, s osobitným vplyvom na zamestnanosť žien a mladých ľudí;

N.

keďže pri adekvátnom priestorovom plánovaní sa musia zohľadniť rozličné potreby jednotlivých užívateľov a potreba ochrany prírody, pričom sa treba usilovať o zosúladenie týchto odlišných požiadaviek; keďže nedostatok lokalít, nedostatočné primerané priestorové plánovanie a konflikt s inými hospodárskymi činnosťami majú značný vplyv na rozvoj akvakultúry EÚ v niektorých regiónoch, lebo odvetvie akvakultúry má menšiu váhu ako iné, takzvané silné odvetvia;

O.

keďže priestorové plánovanie je jedným z nevyhnutných predpokladov dlhodobého rozvoja akvakultúry a prostriedkom, ktorý je potrebný na zabezpečenie vhodného plánovania lokalít pre akvakultúru s ohľadom na iné činnosti v príslušných oblastiach;

P.

keďže právne predpisy EÚ o ochrane životného prostredia tvoria smernice (smernica o morskej stratégii, smernica o vtákoch a biotopoch), a členské štáty a miestne a regionálne samosprávy ich teda môžu transponovať a uplatňovať s určitým stupňom vlastného uváženia; keďže v dôsledku toho neexistuje v EÚ jednotné vykonávanie týchto predpisov, čo vedie k právnej neistote podnikov a fariem, spôsobuje nedostatočnú predvídateľnosť pre investorov a vytvára nerovnaké podmienky;

Q.

keďže podľa vedeckého stanoviska Potraviny z oceánov sa z oceánov dá v krátkom čase získať oveľa viac potravín a biomasy jedine zberom organizmov, ktoré sú na spodku potravinového reťazca, ako napríklad makrorias a lastúrnikov;

R.

keďže odlišné vnútroštátne a regionálne právne rámce pre akvakultúru môže viesť k tomu, že podniky musia spĺňať odlišné právne požiadavky, hoci pôsobia v tej istej morskej panve, čo prináša riziko narušenia hospodárskej súťaže;

S.

keďže treba uvítať príklady dobrej spolupráce na základe dobrovoľných dohôd a iných dohôd medzi ochrancami životného prostredia a týmto odvetvím; keďže na jednej strane treba privítať pozitívne príklady príspevkov akvakultúry k zachovaniu vysokej kvality vôd a služieb vodných ekosystémov, ale na druhej strane je dôležité priznať negatívne vplyvy, ktoré môže akvakultúra mať na miestne životné prostredie a kvalitu vody, a usilovať sa o ich obmedzenie; podporuje preto ďalšie inovácie a iniciatívy na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ziskovosti tohto sektora;

T.

keďže chov lastúrnikov a kultivácia makrorias si vyžadujú vyvážený prísun výživných solí v prostredí;

U.

keďže tento typ sladkovodnej farmy možno vzhľadom na uvedené tiež kvalifikovať ako službu ochrany životného prostredia, ktorá zabezpečuje kvalitu a množstvo vody a ktorá si zaslúži omnoho viac uznania a podpory politických činiteľov EÚ ako dostáva v súčasnosti;

V.

keďže výrobky z EÚ musia spĺňať množstvo prísnych pravidiel a noriem ochrany životného prostredia, zdravia živočíchov, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany spotrebiteľov, ktoré upravujú výrobné prevádzky, kŕmenie, životné podmienky, prepravu, spracovanie a sociálne podmienky v zamestnaní, čo má priamy vplyv na výrobné náklady; keďže výsledkom toho sú udržateľné produkty vynikajúcej kvality, ktoré sú však neraz drahšie, a teda menej konkurencieschopné, ako dovážané produkty, ktoré sa často objavujú na trhu EÚ za nižšiu cenu vďaka postupom, ktoré sú z environmentálneho, sociálneho a pracovného hľadiska dlhodobo neudržateľné a ktorých výroba je poznamenaná nízkym štandardom životných podmienok a zdravia zvierat;

W.

keďže niektoré akvakultúrne podniky vo veľkej miere závisia od zdrojov energie, čo zvyšuje náklady na akvakultúrnu produkciu;

X.

keďže konzumácia rýb – potraviny obsahujúcej bielkoviny, mastné kyseliny, vitamíny, minerály a základné mikroživiny, ktoré sú prospešné pre ľudské zdravie – by sa mala zvýšiť a keďže špičková kvalita morských plodov EÚ by mala byť hlavnou konkurenčnou výhodou odvetvia akvakultúry EÚ;

Y.

keďže celosvetová spotreba rýb súbežne s globálnym nárastom populácie stále rastie;

Z.

keďže navyše nie vždy existuje súlad medzi obchodnou, sociálnou a environmentálnou politikou EÚ: EÚ napríklad prideľuje zraniteľným rozvojovým krajinám štatút v rámci všeobecného systému preferencií (VSP a VSP+), aby mohli platiť menšie alebo žiadne clo za dovoz do EÚ, čo im poskytuje rozhodujúci prístup na trh EÚ a prispieva k ich rastu; hoci niektoré z týchto krajín, napríklad niektoré ázijské krajiny, zároveň produkujú akvakultúrne výrobky, ktoré nie sú v súlade s normami týkajúcimi sa životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat, zdravia, sociálnych a pracovných podmienok, ktoré výrobcovia z EÚ musia spĺňať, a ktoré sú niekedy vyrábané za porušovania ľudských práv;

AA.

keďže EÚ je takisto veľmi závislá od dovozu produktov rybolovu z tretích krajín ako krmiva pre akvakultúru a keďže udržateľnejšie alternatívne krmivá zatiaľ neboli dostatočne preskúmané a propagované;

AB.

keďže zahraničný obchod EÚ v odvetví akvakultúry vykazuje deficit a medzi dovážanými výrobkami z tretích krajín a výrobkami akvakultúry EÚ dochádza k nespravodlivej hospodárskej súťaži na úkor kvality potravín a zdravia spotrebiteľov;

AC.

keďže akvakultúra v tretích krajinách ponúka príležitosti pre investície z EÚ;

AD.

keďže rozdiely medzi produktmi európskej akvakultúry a produktmi z tretích krajín z hľadiska kvality, environmentálnej stopy, sociálneho správania a dodržiavania dobrých životných podmienok zvierat európski spotrebitelia nevnímajú, ak nemajú k dispozícii dostatočné a presné informácie (najmä pokiaľ ide o krajinu pôvodu, rozmrazovanie či identifikáciu druhov);

AE.

keďže právne predpisy EÚ týkajúce sa informácií o produktoch z rýb a vodných živočíchov pre spotrebiteľov sú jasné a keďže za kontrolu ich dodržiavania sú zodpovedné orgány členských štátov; keďže je však všeobecne známe, že v reštauráciách ani pri predaji rýb v stánkoch sa tieto základné informácie v praxi spotrebiteľom neposkytujú; keďže tento stav nedostatočného vykonávania oslabuje konkurencieschopnosť akvakultúry EÚ;

AF.

keďže udržateľný chov rýb spočíva v chove zdravých zvierat, a preto je nevyhnutné vyvinúť špecifické a inovačné veterinárne nástroje, najmä vakcíny a antibiotiká, ktoré by sa mali používať zodpovedným a reštriktívnym spôsobom, ktorý zabezpečí zdravie a dobré životné podmienky zvierat a spotrebiteľov, a produkciu bezpečných a nutrične hodnotných výrobkov akvakultúry bez negatívneho vplyvu na životné prostredie a voľne žijúce druhy; keďže v nariadeniach EÚ o zdraví zvierat je nutné zohľadniť osobitosti akvakultúry a špecifiká druhov rýb, pokiaľ ide o liečbu infekcií a chorôb a vplyv na kvalitu výrobkov;

AG.

keďže v európskom akčnom pláne „jedno zdravie“proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) sa uvádza, že imunizácia formou očkovania je nákladovo efektívnym zásahom v oblasti verejného zdravia v boji proti antimikrobiálnej rezistencii (18), ktorý sa vzťahuje aj na akvakultúru;

AH.

keďže vnímanie akvakultúry európskou spoločnosťou a spotrebiteľmi sa medzi členskými štátmi líši, ale vo všeobecnosti existuje veľký priestor na zlepšenie;

AI.

keďže napriek tomu, že vždy existuje priestor na zlepšenie zavádzaním lepších postupov, negatívne vnímanie tohto odvetvia nie je vždy spôsobené reálnymi problémami (v oblasti ochrany životného prostredia, kvality alebo bezpečnosti), ale predsudkami spotrebiteľov voči akvakultúre; keďže táto situácia do veľkej miery vyplýva z presvedčenia, že reálne vplyvy akvakultúry v niektorých tretích (rozvojových) krajinách sú rovnaké aj v EÚ, čo nie je pravda;

AJ.

keďže výrazne sa líšiace postupy, ktoré sa v akvakultúre používajú, vedú k značným rozdielom okrem iného v kvalite výrobkov, ich vplyve na životné prostredie a hygienické podmienky, takže spotrebiteľ si často nie je istý výsledným výrobkom;

AK.

keďže zlé meno akvakultúry nepriaznivo ovplyvňuje aj jej riadenie orgánmi verejnej správy (vydávanie licencií, plánovanie atď.), ale aj podmienky uvádzania produktov na trh;

AL.

keďže je dôležité upozorniť na potenciál sladkovodnej akvakultúry, vnútrozemskej akvakultúry s uzavretými vodami, integrovanej multitrofickej akvakultúry a systémov recirkulácie alebo akvapónie v mestských zónach na zlepšenie potravinovej bezpečnosti a rozvoja vidieckych oblastí;

AM.

keďže kôrovce, mäkkýše a vodné rastliny, ako sú napríklad riasy, sú tiež dôležitým zdrojom pre akvakultúru;

AN.

keďže pri rozvíjaní potenciálu udržateľnej akvakultúry zohrávajú veľmi dôležitú úlohu výskum a inovácie; keďže produkciu je možné udržateľne zvýšiť expanziou na základe inovácií, regeneráciou a čistením vôd, využívaním obnoviteľných zdrojov energie a efektívnym využívaním energie a zdrojov pri súčasnom obmedzení vplyvu na životné prostredie a zabezpečení environmentálnych služieb;

AO.

keďže celoeurópske štandardné protokoly vedeckých údajov, ktoré umožňujú dohľad nad riadiacimi a výrobnými postupmi a ich zlepšovanie, ako aj kontrolu ich vplyvu na životné prostredie a zdravie, majú veľký význam;

AP.

keďže v záujme zníženia vplyvu akvakultúry na životné prostredie a zabezpečenia jej lepšej udržateľnosti by sa mal uprednostňovať chov domácich alebo endemických druhov;

AQ.

keďže ťažký prístup k úverom a značný časový odstup medzi investíciou a prvým predajom (obyčajne aspoň tri roky) odrádza investorov;

AR.

keďže podmienky predbežného financovania ponúkané bankami a finančnými inštitúciami sú čoraz prísnejšie;

AS.

keďže postupy, ktoré pre používateľov zväčša nie sú dosť jasné, a veľké množstvo dokumentov, ktoré treba predložiť na získanie finančných prostriedkov z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ďalej len „ENRF“), odrádzajú žiadateľov; keďže približne 1 280 miliónov EUR, ktoré sú v rámci súčasného programového obdobia (2014 – 2020) k dispozícii, nepostačuje na rozvoj odvetvia akvakultúry v Európe; keďže členské štáty navyše čerpajú prostriedky v mimoriadne nízkej miere;

AT.

keďže v rámci udržateľnej akvakultúry je nutné brať ohľad na potenciálny vplyv na voľne žijúce populácie rýb a kvalitu vody, ale na druhej strane sú zdravé populácie rýb a vynikajúca kvalita vody pre ňu nevyhnutné;

AU.

keďže z dostupných údajov vyplýva, že sa zvyšuje rozdiel medzi spotrebou morských plodov v EÚ a objemom úlovkov z rybolovu – podľa odhadov je tento rozdiel až 8 miliónov ton; keďže udržateľná akvakultúra dokáže spolu s udržateľným rybárstvom prispieť k zabezpečeniu dlhodobej potravinovej a výživovej bezpečnosti vrátane dodávok potravín, ako aj k rastu a zamestnanosti pre občanov Únie a tiež k naplneniu rastúceho svetového dopytu po potravinách z vodných živočíchov, pričom je potrebné používať udržateľné zdroje krmiva a zabrániť degradácii životného prostredia; keďže akvakultúra tak môže prispieť k splneniu hlavného cieľa, ktorým je preklenutie rozdielu medzi objemom spotreby a produkcie morských plodov v EÚ;

AV.

keďže v akvakultúre je možné z jedného kilogramu rýb nízkej hodnoty vychovať jeden kilogram rýb vysokej hodnoty (napríklad v prípade korušky polárnej a kankala veľkého sa hodnota zvyšuje z 0,10 EUR na 7 EUR za kilogram);

AW.

keďže mladí ľudia majú menší záujem pracovať v odvetví akvakultúry, investovať doň a rozvíjať ho, a to v dôsledku slabej informovanosti a nedostatočnej finančnej perspektívy a stability, pre ktoré je akvakultúra pre mladšie generácie neatraktívna;

AX.

keďže udržateľná akvakultúra, ktorú vlastnia a riadia komunity, môže byť pre pobrežné okrajové regióny sociálno-ekonomickým prínosom a môže zohrávať pozitívnu úlohu v modrej ekonomike;

AY.

keďže sladkovodná akvakultúra tvorí 20 % celkovej produkcie z tohto odvetvia v Európe, a keďže podpora zo strany EÚ by mala zodpovedať tomuto podielu; keďže sladkovodná akvakultúra si pre svoj odlišný charakter vyžaduje osobitné pravidlá a samostatnú kapitolu v právnych predpisoch upravujúcich spoločnú rybársku politiku EÚ;

AZ.

keďže výskum a inovácia majú kľúčový význam pre dosiahnutie väčšej udržateľnosti a konkurencieschopnosti odvetvia akvakultúry na trhu EÚ;

BA.

keďže projekty sladkovodnej akvakultúry sa môžu uskutočňovať aj s financovaním ex post a keďže pre investorov to často znamená neprimerane veľké úsilie, čo má za následok, že v mnohých prípadoch chovatelia nemajú odvahu začať projekty; keďže miera pomoci je vo väčšine prípadov nedostatočná;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 4, 11, 174 až 178,191 a 349,

—

so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži,

—

so zreteľom na článok 7 ods. 2 a článok 11 ods. 2 Parížskej dohody, v ktorých sa uznávajú miestne, nižšie ako národné a regionálne rozmery zmeny klímy a opatrenia na ochranu klímy,

—

so zreteľom na nové ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä cieľ 7: „zabezpečiť prístup k dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých“a cieľ 11: „premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a trvalo udržateľné“,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1) (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Rámec monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2017 pod názvom Úloha energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve (COM(2017)0034),

—

so zreteľom na správu Komisie z 26. januára 2017 o vykonávaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo (COM(2017)0033),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Zelený akčný plán pre MSP: Umožniť MSP premeniť výzvy v oblasti životného prostredia na podnikateľské príležitosti“ (COM(2014)0440),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2012 s názvom Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (COM(2012)0060),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júla 2012 s názvom Inteligentné mestá a obce – európske inovačné partnerstvo (C(2012)4701),

—

so zreteľom na štúdiu z decembra 2017, ktorú zadala Komisia, s názvom Integrácia environmentálnych hľadísk v rámci fondov v oblasti politiky súdržnosti (EFRR, ESF, KF) – výsledky, vývoj a trendy za tri programové obdobia (2000 – 2006, 2007 – 2013, 2014 – 2020),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o možnostiach ekologického rastu pre MSP (12),

—

so zreteľom na vyhlásenie o inteligentných ostrovoch z 28. marca 2017,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov a prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0184/2018),

A.

keďže miestne a regionálne orgány, ktoré sú najviac oboznámené s miestnymi a regionálnymi otázkami, sú kľúčovými subjektmi v záujme účinného vykonávania politiky súdržnosti a sú taktiež lídrami prechodu na obehové hospodárstvo; keďže európsky model viacúrovňového riadenia založený na aktívnej a konštruktívnej spolupráci medzi rôznymi úrovňami riadenia a zainteresovanými stranami spolu s primeranými informáciami a aktívnym zapojením občanov je kľúčom k dokončeniu tohto prechodu;

B.

keďže mestá predstavujú len 3 % povrchu Zeme, ale sú domovom pre viac ako polovicu svetového obyvateľstva, spotrebúvajú viac ako 75 % celosvetových zdrojov a produkujú 60 – 80 % emisií skleníkových plynov, a keďže sa očakáva, že 70 % celosvetového obyvateľstva sa do roku 2050 presťahuje do miest;

C.

keďže prechod k silnejšiemu, viac obehovému hospodárstvu je veľkou príležitosťou a výzvou pre EÚ, jej členské štáty a ich občanov v záujme modernizácie európskeho hospodárstva a jeho orientácie smerom k väčšej trvalej udržateľnosti; keďže je najmä príležitosťou pre všetky európske regióny a miestne samosprávy, ktoré predstavujú úroveň správy, ktorá je najbližšie miestnym spoločenstvám; keďže to prináša možnosti rozvoja a rastu v európskych regiónoch a môže im pomôcť pri budovaní udržateľného modelu, pri ktorom sa dosiahne hospodársky rozvoj, transformácia existujúcich odvetví, zlepšenie obchodnej rovnováhy a priemyselnej konkurencieschopnosti so zvýšenou produktivitou, vytvorenie nových, kvalitných a dobre platených pracovných miest a nový hodnotový reťazec;

D.

keďže v EÚ sa v súčasnosti nerecykluje približne 60 % odpadov a keďže preskúmanie a zavedenie nového obehového obchodného modelu v prospech MSP v EÚ by mohlo viesť k veľkým úsporám na nákladoch a obchodným príležitostiam;

E.

keďže dosahovanie cieľov Parížskej dohody vyžaduje prechod na viac obehové hospodárstvo a predstavuje hlavný prínos pre rozvoj hospodárskeho modelu, ktorého cieľom je nielen zisk, ale aj ochrana životného prostredia;

F.

keďže politika súdržnosti ponúka nielen investičné príležitosti reagovať na miestne a regionálne potreby prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ale ponúka aj integrovaný politický rámec na zníženie rozdielov v rozvoji medzi európskymi regiónmi a pomoc týmto regiónom pri riešení mnohých výziev v oblasti ich rozvoja aj prostredníctvom podpory účinného využívania zdrojov a trvalo udržateľného rozvoja, ako aj územnej spolupráce a budovania kapacít, a aj na prilákanie a podporu súkromných investícií;

G.

keďže v súčasnom legislatívnom rámci politiky súdržnosti sa ako cieľ nespomína prechod na obehové hospodárstvo a keďže trvalo udržateľný rozvoj je horizontálnou zásadou na využívanie fondov EŠIF, ako sa vymedzuje v článku 8 nariadenia o spoločných ustanoveniach, ako aj v spoločnom strategickom rámci (príloha I), ktorá umožní posilniť prepojenie medzi existujúcimi nástrojmi na podporu projektov zameraných na obehové hospodárstvo;

H.

keďže mnohé z tematických cieľov stanovených pre fondy EŠIF, ktoré sú v súlade so stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, trvalo udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj s tým súvisiace ex ante podmienky sú relevantné vo vzťahu k cieľom obehového hospodárstva;

I.

keďže článok 6 nariadenia o spoločných ustanoveniach stanovuje, že operácie podporované z fondov EŠIF musia byť v súlade s platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sa týkajú uplatňovania práva Únie vrátane predovšetkým právnych predpisov v oblasti životného prostredia;

J.

keďže jedným z cieľov obehového hospodárstva je znížiť množstvo odpadu, ktoré končí na skládkach, a keďže zaistenie bezpečnosti a sanácia legálnych aj nelegálnych skládok na území členských štátov sa považuje za absolútnu prioritu;

K.

keďže Čína od 1. januára 2018 zakázala dovoz plastového odpadu a netriedeného odpadového papiera a keďže tento zákaz bude pre Úniu znamenať problémy súvisiace s recykláciou, ktoré bude potrebné riešiť na regionálnej a miestnej úrovni;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

—

so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,

—

so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 28. júna a15. decembra 2016 a 9. marca, 22. júna a 15. decembra 2017,

—

so zreteľom na závery Rady z 18. mája 2015 a 14. novembra 2016 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, zo 6. decembra 2016 o spolupráci medzi EÚ a NATO, zo 6. marca, 18. mája a 17. júla 2017 o globálnej stratégii EÚ a z 19. júna a 5. decembra 2017 o vykonávaní spoločného súboru návrhov, ktorý schválili 6. decembra 2016 rady EÚ a NATO,

—

so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie / vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, na spoločný súbor 42 návrhov, ktorý schválila Rada EÚ a Rada NATO 6. decembra 2016, a na správy o pokroku zo 14. júna a 5. decembra 2017 o ich vykonávaní, ako aj na nový súbor 32 návrhov, ktorý schválili Rada EÚ a Rada NATO 5. decembra 2017,

—

so zreteľom na výsledky zasadnutí Rady pre zahraničné veci (vrátane obrany) z 13. novembra 2017 a 6. marca 2018, ktoré sa osobitne týkali spolupráce medzi EÚ a NATO,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 30. novembra 2016 s názvom Akčný plán v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP Európskemu parlamentu a Rade z 10. novembra 2017 s názvom Zlepšovanie vojenskej mobility v Európskej únii (JOIN(2017)0041) a na súvisiaci akčný plán predložený v marci 2018 (JOIN(2018)0005),

—

so zreteľom na obranný balík, ktorý Komisia predstavila 7. júna 2017,

—

so zreteľom na výročnú správu generálneho tajomníka NATO za rok 2017 uverejnenú 15. marca 2018,

—

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia NATO (PZ NATO) č. 439 z 9. októbra 2017 o užšej spolupráci medzi EÚ a NATO,

—

so zreteľom na uznesenie PZ NATO č. 440 z 9. októbra 2017 o európskej obrannej priemyselnej základni,

—

so zreteľom na správu Výboru pre obranu a bezpečnosť PZ NATO z 8. októbra 2017 o spolupráci medzi NATO a EÚ po Varšave vrátane jej prílohy, ktorú vypracoval Európsky parlament,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 23. novembra 2016 a 13. decembra 2017 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. decembra 2016 a 13. decembra 2017 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva (5),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0188/2018),

A.

keďže v ére geopolitických otrasov a rýchlej degradácie strategického prostredia sú naše hodnoty, ako liberálna demokracia, multilateralizmus, ľudské práva, mier, rozvoj a právny štát, na ktorých sa zakladajú EÚ a transatlantické väzby, ako aj medzinárodný systém založený na pravidlách a európska jednota vystavené výzvam;

B.

keďže dve hlavné organizácie západu, EÚ aj NATO, úspešne pokračujú v posilňovaní spolupráce pri riešení komplexných problémov, rizík a hrozieb, konvenčných aj hybridných, ktoré prichádzajú od štátnych, ako aj neštátnych subjektov z východu a z juhu; keďže akumuláciou kríz destabilizujúcich európskeho susedstvo sa vytvárajú vnútorné a vonkajšie bezpečnostné hrozby; keďže ani jedna organizácia nemá celú škálu nástrojov na riešenie týchto výziev v oblasti bezpečnosti osamote a každá by ich mohla lepšie riešiť v spolupráci s tou druhou; keďže EÚ a NATO sú na zabezpečenie bezpečnosti Európy a jej občanov nevyhnutné;

C.

keďže spolupráca medzi EÚ a NATO by sa nemala považovať za samotný cieľ, ale skôr za spôsob, ako dosiahnuť spoločné bezpečnostné priority a ciele vďaka komplementárnosti úloh a dostupných prostriedkov; keďže členské štáty EÚ a spojenci NATO majú jednotný súbor síl; keďže spoločne môžu efektívne využívať zdroje a lepšie mobilizovať širokú škálu existujúcich nástrojov reakcie na bezpečnostné hrozby;

D.

keďže NATO je vojenská aliancia a EÚ nie; keďže EÚ je svetový strategický aktér, ktorý zaisťuje bezpečnosť s jedinečnou a širokou škálou nástrojov, ktoré má k dispozícii na riešenie súčasných výziev komplexným spôsobom rôznymi politikami; keďže podľa cieľov globálnej stratégii a na ich základe EÚ posilňuje svoju zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a obranu a svoju úlohu ako partnera pre medzinárodný mier a bezpečnosť, ako aj schopnosť konať nezávisle, a zároveň posilňuje svoj príspevok k NATO a podporuje užšiu spoluprácu;

E.

keďže NATO má primárnu zodpovednosť za kolektívnu obranu svojich členov; keďže berie na vedomie, že usmernenie pre spojencov NATO poskytnúť v priebehu desaťročia 2 % svojho HDP na obranu na udržanie primeraných obranných spôsobilostí; keďže NATO je ako kľúčový partner v otázkach bezpečnosti EÚ hlavnou zárukou interoperability spojeneckých síl, spôsobilostí a súdržnosti úsilia zameraného na verejné obstarávanie;

F.

keďže činnosti EÚ a NATO by sa mali v bezpečnostnom rozmere dopĺňať, aby lepšie riešili nové, bezprecedentné a mnohostranné bezpečnostné výzvy; keďže spoločné oblasti oboch organizácií si tiež vyžadujú užšiu a účinnejšiu spoluprácu;

G.

keďže EÚ aj NATO, dve organizácie zapojené do krízového riadenia, by túto činnosť dokázali vyvíjať účinnejšie, ak by postupovali skutočne koordinovane a čo najlepšie využívali svoje odborné znalosti a zdroje; keďže ako krok nadväzujúci na svoju globálnu stratégiu EÚ posilňuje svoj spoločný prístup k vonkajším konfliktom a krízam a reaguje na hrozby a výzvy súvisiace so spojitosťou medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, využívajúc pri tom civilné alebo vojenské prostriedky;

H.

keďže na samite NATO konanom v roku 2016 vo Varšave aliancia a EÚ načrtli oblasti pre posilnenú spoluprácu vo svetle spoločných výziev na východ a na juh vrátane boja proti kybernetickým hrozbám, posilňovania odolnosti, budovania obranných kapacít, kybernetickej obrany, námornej bezpečnosti a cvičení; keďže ministri zahraničných vecí NATO v decembri 2016 schválili 42 opatrení na dosiahnutie pokroku v spolupráci NATO a EÚ v dohodnutých oblastiach a v decembri 2017 boli dohodnuté ďalšie oblasti spoločnej práce;

I.

keďže v boji proti hybridným hrozbám, ktorého súčasťou je aj vyvracanie mylných informácií a dezinformácií a zvyšovanie odolnosti, je potrebné partnerstvo medzi EÚ a NATO; keďže je nutné jednoznačne rozlišovať rozsah pôsobnosti a politické stratégie oboch inštitúcií;

J.

keďže Ruské aktivity sa stupňujú; keďže napriek tomu, že riziko oslabenia transatlantických väzieb a solidarity medzi členskými štátmi EÚ pretrváva, musí sa ich spoločný, strategický prístup v súvislosti s Ruskom posilniť; keďže EÚ aj NATO znepokojuje ráznejšie vojenské správanie Ruska; keďže politická manipulácia a kybernetické útoky sú tiež dôvodom na znepokojenie; keďže EÚ reagovala na ruské zasahovanie do európskych vnútorných záležitostí, pričom porušovalo medzinárodné právo a normy; keďže odolnosť je a naďalej bude kľúčovým prvkom kolektívnej obrany;

K.

keďže južné susedstvo čelí bezprecedentnej nestabilite a predstavuje strategicky dôležitú výzvu pre členské štáty EÚ aj členov NATO, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v prvej línii;

L.

keďže kybernetické útoky sa vyskytujú čoraz častejšie a sú neustále premyslenejšie; keďže v roku 2014 NATO zaviedlo kybernetickú obranu medzi svoje základné úlohy v oblasti kolektívnej obrany a v roku 2016 uznalo kybernetický priestor za operačnú oblasť (spolu s pozemným, vzdušným a námorným priestorom); keďže EÚ a NATO sa môžu navzájom dopĺňať vo svojom úsilí; keďže rozšírená spolupráca medzi členskými štátmi EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti by sa mala podporovať a v tejto oblasti je potrebný koordinovaný prístup všetkých členských štátov EÚ;

M.

keďže v decembri 2017 sa NATO a EÚ rozhodli výrazne zintenzívniť svoju spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu, a to predovšetkým zintenzívnením výmeny informácií a zlepšením vnútroštátnej odolnosti;

N.

keďže EÚ aj NATO využívajú tú istú dopravnú infraštruktúru v Európe, ktorá je kľúčovým faktorom pre rýchle vojenské nasadenie, a keďže vojenská mobilita bola nedávno vyhlásená za jednu z prioritných oblastí spolupráce medzi obidvomi organizáciami;

O.

keďže podľa najnovších prieskumov spoločnosti Pew Research Center je verejná podpora NATO silná a vo väčšine členských štátov NATO sa zvyšuje;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.