ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 28

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 63
27. januára 2020


Obsah

Strana

 

 

EURÓPSKY PARLAMENT
ZASADANIE 2018 ‒ 2019
Schôdza 11. až 14. júna 2018
Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v  Ú. v. EÚ C 178, 23.5.2019 .
PRIJATÉ TEXTY

1


 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Európsky parlament

2020/C 28/02

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o súčasnom stave rekreačného rybolovu v Európskej únii (2017/2120(INI))

2

 

UZNESENIA

2020/C 28/03

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o modernizácii vzdelávania v EÚ (2017/2224(INI))

8

2020/C 28/04

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o vytváraní udržateľného a konkurencieschopného európskeho odvetvia akvakultúry: súčasný stav a budúce výzvy (2017/2118(INI))

26

2020/C 28/05

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o politike súdržnosti a obehovom hospodárstve (2017/2211(INI))

40

2020/C 28/06

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o vzťahoch medzi EÚ a NATO (2017/2276(INI))

49

2020/C 28/07

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o kybernetickej obrane (2018/2004(INI))

57

2020/C 28/08

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o Rusku, najmä o prípade ukrajinského politického väzňa Olega Sencova (2018/2754(RSP))

71

2020/C 28/09

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajne, najmä o prípade Nabíla Radžaba (2018/2755(RSP))

76

2020/C 28/10

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o situácii rohinských utečencov, najmä ťažkom údele detí (2018/2756(RSP))

80

2020/C 28/11

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o štrukturálnych a finančných prekážkach v prístupe ku kultúre (2017/2255(INI))

85

2020/C 28/12

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018o okupovaných gruzínskych územiach 10 rokov po invázii Ruska (2018/2741(RSP))

97

2020/C 28/13

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o nadchádzajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (2018/2634(RSP))

101

2020/C 28/14

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v roku 2016 (2017/2273(INI))

108

 

ODPORÚČANIA

2020/C 28/15

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súvislosti s rokovaniami o modernizácii dohody o pridružení medzi EÚ a Čile (2018/2018(INI))

121


 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY PARLAMENT

2020/C 28/16

P8_TA(2018)0244
Zúčtovacia povinnosť, požiadavky na ohlasovanie a postupy zmierňovania rizika pri mimoburzových derivátoch a archívy obchodných údajov ***I
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 12. júna 2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov (COM(2017)0208 – C8-0147/2017 – 2017/0090(COD)) 1 1

126

NávrhNariadenie Európskeho Parlamentu a Rady,ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov

127

2020/C 28/17

P8_TA(2018)0245
Spoločné pravidlá v oblasti civilného letectva a Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (COM(2015)0613 – C8-0389/2015 – 2015/0277(COD))

149

P8_TC1-COD(2015)0277Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. júna 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91

150

2020/C 28/18

P8_TA(2018)0246
Emisie CO2 a spotreba paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel (COM(2017)0279 -C8-0168/2017 – 2017/0111(COD)

151

P8_TC1-COD(2017)0111Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. júna 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel

152

2020/C 28/19

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu (00007/2018 – C8-0216/2018 – 2017/0900(NLE)) (Súhlas)

154

2020/C 28/20

P8_TA(2018)0250
Insolvenčné konanie: aktualizované prílohy k nariadeniu ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa nahrádza príloha A k nariadeniu (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní (COM(2017)0422 – C8-0238/2017 – 2017/0189(COD))

155

P8_TC1-COD(2017)0189Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. júna 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa nahrádzajú prílohy A a B k nariadeniu (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní

156

2020/C 28/21

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Európskej únie, Dohody medzi Európskou úniou a Islandom o dodatočných pravidlách v súvislosti s nástrojom pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ako súčasťou Fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 až 2020 (09228/2017 – C8-0101/2018 – 2017/0088(NLE)) (Súhlas)

157

2020/C 28/22

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Únie, Dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o dodatočných pravidlách v súvislosti s nástrojom pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ako súčasťou Fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 až 2020 (06222/2018 – C8-0119/2018 – 2018/0032(NLE))
(Súhlas)

158

2020/C 28/23

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o nadobudnutí účinnosti zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (15820/1/2017 – C8-0017/2018 – 2018/0802(CNS))
(Konzultácia)

159

2020/C 28/24

P8_TA(2018)0255
Ďalšia makrofinančná pomoc Ukrajine ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Ukrajine (COM(2018)0127 – C8-0108/2018 – 2018/0058(COD))

160

P8_TC1-COD(2018)0058Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. júna 2018 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Ukrajine

161

2020/C 28/25

P8_TA(2018)0263
Test proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní (COM(2016)0822 – C8-0012/2017 – 2016/0404(COD))

163

P8_TC1-COD(2016)0404Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. júna 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/… o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní

164

2020/C 28/26

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 14. júna 2018 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2006/1/ES o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru (COM(2017)0282 – C8-0172/2017 – 2017/0113(COD)) 11

165

2020/C 28/27

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o delegovanom nariadení Komisie z 2. marca 2018, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2017/118, ktorým sa stanovujú opatrenia na ochranu rybolovných zdrojov na účely ochrany morského prostredia v Severnom mori (C(2018)01194 – 2018/2614(DEA))

172


SK

 


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/1


EURÓPSKY PARLAMENT

ZASADANIE 2018 ‒ 2019

Schôdza 11. až 14. júna 2018

Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 178, 23.5.2019.

PRIJATÉ TEXTY

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Európsky parlament

27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/2


P8_TA(2018)0243

Súčasný stav rekreačného rybolovu v EÚ

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o súčasnom stave rekreačného rybolovu v Európskej únii (2017/2120(INI))

(2020/C 28/02)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej článok 43,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ (1),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (2),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (3),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (4), najmä na jeho článok 77,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 zo 17. mája 2017 o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 (5), najmä na jeho článok 5,

so zreteľom na výskumnú štúdiu s názvom Marine recreational and semi-subsistence fishing – its value and its impact on fish stocks (Morský rekreačný a čiastočne samozásobiteľský rybolov – jeho hodnota a jeho vplyv na populácie rýb), ktorú vydala tematická sekcia pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti v júli 2017,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0191/2018),

A.

keďže Medzinárodná rada pre výskum mora (ďalej len „ICES“) v roku 2013 vymedzila rekreačný rybolov ako „lovenie alebo pokus o lovenie živých vodných zdrojov najmä pre záľubu a/alebo na osobnú spotrebu. Zahŕňa aktívne metódy rybolovu na vlasec, harpúnou a ručným zberom a pasívne metódy rybolovu do sietí, pascí, košov a na osadené šnúry“; keďže sú potrebné jasné vymedzenia pojmov rekreačný rybolov a morský rekreačný rybolov, so zreteľom na článok 55 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1224/2009, v ktorom sa uvádza, že „obchodovanie s úlovkami z rekreačného rybolovu je zakázané“;

B.

keďže je dôležité pochopiť rozdiel medzi rekreačným a čiastočne samozásobiteľským rybolovom vzhľadom na to, že tieto dva druhy by sa mali posudzovať a regulovať samostatne, pričom by sa malo jasne uviesť, že rekreačný rybolov nie je čiastočne samozásobiteľský rybolov; keďže v nariadení o spoločnej rybárskej politike (ďalej len „SRP“)sa čiastočne samozásobiteľský rybolov vôbec nespomína; keďže tieto dva druhy rybolovu by sa mali posudzovať a regulovať samostatne;

C.

keďže právne predpisy EÚ rozlišujú v rámci rybolovného systému len dve kategórie, a to rekreačný rybolov a komerčný lov, a teda neuznávajú čiastočne samozásobiteľský rybolov a čiastočne komerčný rybolov;

D.

keďže rekreačný rybolov môže mať vzhľadom na svoj rozsah výrazný vplyv na populácie rýb, no právomoc regulovať túto problematiku majú v prvom rade členské štáty;

E.

keďže Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo vymedzuje samozásobiteľský rybolov ako „lov vodných živočíchov, ktorý podstatne prispieva k pokrývaniu nutričných potrieb jednotlivca“;

F.

keďže bez jasného právneho rozlíšenia medzi rekreačným, čiastočne samozásobiteľským a čiastočne komerčným rybolovom môžu určité formy nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu ostať nezistené, pretože nebudú zahrnuté alebo riadne regulované;

G.

keďže na úrovni EÚ neexistuje jednotné, jasné vymedzenie pojmu rekreačný rybolov, čo značne sťažuje kontrolu rekreačného rybolovu, zber údajov o rekreačnom rybolove a posúdenie jeho vplyvu na populácie rýb a životné prostredie či jeho hospodárskeho významu;

H.

keďže v záujme riadneho spravovania akéhokoľvek typu rybolovnej činnosti vrátane rekreačného rybolovu je potrebné pravidelne zberať spoľahlivé údaje a časové rady s cieľom posúdiť vplyv na populácie rýb alebo iné morské organizmy a na životné prostredie; keďže takéto údaje v súčasnosti chýbajú alebo sú neúplné; keďže okrem priameho vplyvu na populácie rýb je nedostatočne preštudovaný aj ďalší environmentálny vplyv rekreačného rybolovu;

I.

keďže štúdie preukázali, že podstatná časť vysledovateľného plastového odpadu v moriach, jazerách a riekach pochádza z vodných rekreačných činností, napríklad rekreačnej plavby, turistiky alebo rybolovu; poznamenáva, že odpad v podobe strateného rybárskeho výstroja môže spôsobiť závažné znehodnotenie biotopu a ekologickú škodu;

J.

keďže Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“) poskytuje finančnú podporu na zber údajov, a to aj o rekreačnom rybolove;

K.

keďže ciele uvedené v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 odkazujú na potrebu dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti a na potrebu toho, aby sa populácie rýb a ďalšie morské organizmy obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos;

L.

keďže podľa nedávnej štúdie zadanej Európskym parlamentom sa vplyv rekreačného rybolovu môže líšiť v závislosti od jednotlivých populácií rýb a predstavovať 2 % (makrely) až 43 % (tresky) celkového úlovku;

M.

keďže na dosiahnutie cieľov SRP je potrebné zabezpečiť riadenie a vyváženie populácií rýb a rybolovnej činnosti; keďže tieto ciele nie je možné dosiahnuť, ak nie je k dispozícii časť údajov o úlovkoch a o hospodárskom význame rybolovných činností vrátane rekreačného rybolovu;

N.

keďže členské štáty sú povinné zberať údaje vrátane odhadovaného počtu rekreačných úlovkov a vypustených druhov uvedených v nariadení (EÚ) 2017/1004 a napokon zahrnutých vo viacročných riadiacich plánoch; keďže v tomto smere majú len niektoré členské štáty komplexné údaje o rekreačnom rybolove praktizovanom na ich území;

O.

keďže hoci sa v rámci morského rekreačného rybolovu loví veľa rôznych druhov, povinný zber údajov sa vzťahuje len na niekoľko z nich, a preto je potrebný prieskum a analýza väčšieho počtu druhov v jednotlivých krajinách; keďže rekreačné rybárske úlovky by sa mali zahŕňať do celkových odhadov rybolovnej úmrtnosti a biomasy;

P.

keďže dostupnosť údajov o rekreačnom rybolove sa medzi jednotlivými regiónmi líši, pričom o morskom rekreačnom rybolove v Severnom a Baltskom mori sú k dispozícii lepšie informácie ako v prípade Stredozemného a Čierneho mora alebo Atlantického oceánu;

Q.

keďže odhadovaný počet rekreačných rybárov na mori v Európe je 8,7 až 9 miliónov, čo je 1,6 % európskeho obyvateľstva, a každý rok sa venujú rybolovu spolu približne 77 miliónov dní;

R.

keďže podľa článku 3 ods. 2 bodu 6 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 o ENRF je „rybár“akákoľvek osoba, ktorá sa venuje komerčným rybolovným činnostiam v súlade s pravidlami členského štátu, a keďže je preto potrebné nájsť ďalšie vymedzenie pojmu, ktoré by sa vzťahovalo na osoby vykonávajúce rekreačný rybolov, ako sa uvádza v odôvodnení A;

S.

keďže hospodársky vplyv európskeho morského rekreačného rybolovu (bez zohľadnenia turistického rybolovu) sa odhaduje na 10,5 miliardy EUR, z čoho 5,1 miliardy EUR sú priame výdavky, 2,3 miliardy EUR nepriame výdavky a 3,2 miliardy EUR ďalšie výdavky; keďže len v samotnej EÚ sa táto suma odhaduje na 8,4 miliardy EUR (z čoho 4,2 miliardy EUR sú priame výdavky, 1,8 miliardy EUR nepriame výdavky a 2,5 miliardy EUR ďalšie výdavky);

T.

keďže existuje priame prepojenie medzi početnosťou/štruktúrou populácie rýb, prístupom k rybolovným možnostiam a výsledným vplyvom na zamestnanosť, hospodársku a sociálno-ekonomickú stránku; keďže je dôležité vyhodnotiť vplyv všetkých druhov rybolovu na konkrétnu populáciu a tiež jej hospodársku hodnotu, aby sa mohli prijať riadiace opatrenia, ktoré pomôžu dosiahnuť environmentálny cieľ aj hospodárske ciele;

U.

keďže morský rekreačný rybolov v Európe poskytuje odhadom 99 000 pracovných miest ekvivalentných plnému pracovnému úväzku, z toho 57 000 priamych, 18 000 nepriamych a 24 000 následne vzniknutých pracovných miest, a vytvára priemernú hospodársku hodnotu 49 000 EUR ročne na ekvivalent plného pracovného úväzku; keďže len v samotnej EÚ sa tento údaj odhaduje na 84 000 pracovných miest ekvivalentných plnému pracovnému úväzku (z toho 50 000 priamych, 15 000 nepriamych a 20 000 následne vzniknutých pracovných miest);

V.

keďže rekreačný morský turistický rybolov, ako aj ďalší turistický rybolov, sa javí ako veľmi dôležitý pre ekonomiku mnohých regiónov a krajín, a preto by sa mal zanalyzovať v záujme lepšieho posúdenia jeho hodnoty, vplyvu a potenciálu rozvoja;

W.

keďže všetky druhy rekreačného rybolovu majú na miestnej a regionálnej úrovni vyšší vplyv ako na vnútroštátnej úrovni, pretože podporujú miestne a pobrežné komunity prostredníctvom cestovného ruchu, výroby, maloobchodného predaja a prenájmu rybárskeho výstroja a ďalších služieb súvisiacich s rekreačným rybolovom;

X.

keďže v niektorých prípadoch predstavujú rekreačné úlovky podstatné percento celkovej rybolovnej úmrtnosti populácií, a preto by sa mali brať do úvahy pri stanovovaní rybolovných možností; keďže z nedávnej štúdie zadanej Európskym parlamentom vyplýva, že odhadovaný percentuálny príspevok morských rekreačných rybárov k celkovému počtu úlovkov sa veľmi líši v závislosti od konkrétneho druhu – od 2 % v prípade makrely až do 43 % v prípade tresky;

Y.

keďže je dôležité individuálne zhodnotiť rôzne metódy rekreačného rybolovu alebo segmenty uvedené v definícii ICES z roku 2013;

Z.

keďže hodnotenie vplyvu rekreačného rybolovu na populácie rýb zahŕňa aj počet úlovkov, ktoré si rybári ponechajú, a mieru úmrtnosti vypustených rýb; keďže miera prežitia rýb ulovených na udicu (po opätovnom vypustení) je vo väčšine prípadov vyššia ako ekvivalentná miera prežitia rýb ulovených iným výstrojom alebo metódami, čo by sa malo v týchto prípadoch brať do úvahy; keďže sú potrebné ďalšie informácie o hlavnom výstroji používanom v morskom rekreačnom rybolove, aby sa mohla porovnať pravdepodobnosť prežitia úlovkov odhodených v rámci komerčného lovu a rýb vypustených v rámci rekreačného rybolovu;

AA.

keďže pri rekreačnom rybolove sa používajú rôzne druhy výstroja a techník s odlišným vplyvom na populácie a životné prostredie, a preto by sa mal náležite posúdiť a regulovať;

AB.

keďže vzhľadom na nízky stav populácií morony striebristej v Severnom mori a tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora sa na úrovni EÚ zaviedli obmedzenia rekreačného rybolovu, konkrétne obmedzenie počtu úlovkov alebo zákaz ponechávania si úlovkov (v prípade morony striebristej), s cieľom napomôcť obnove týchto populácií; keďže opatrenia na riadenie núdzových situácií prijímané pri predpoklade, že rekreačný rybolov má nepriaznivý vplyv na konkrétnu populáciu, nezabezpečujú tomuto odvetviu potrebnú viditeľnosť;

AC.

keďže niektorí rekreační rybári sa zameriavajú na diadrómne druhy, ako je losos, pstruh a úhor; keďže zber údajov o týchto druhoch by sa mal realizovať v sladkých aj slaných vodách s cieľom vyhodnotiť, ako sa ich populácie menia v priebehu času;

AD.

keďže pre väčšinu rekreačných rybárov sú najprístupnejšie pobrežné oblasti, kde sú okrem rybích druhov často chytané aj bezstavovce a morské riasy; keďže tieto druhy zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska ekológie uvedených oblastí; keďže bude treba posúdiť aj vplyv lovu týchto druhov, a to nielen so zreteľom na dotknuté populácie, ale aj na ekosystémy, ktorých sú súčasťou;

AE.

keďže lososy sa vracajú do materských vôd a v ideálnom prípade by mali byť lovené len v riečnych systémoch, kde je možná účinná kontrola a presadzovanie predpisov; keďže bezhlavý lov lososa na mori má za následok úbytok lososov v zdravej aj zraniteľnej populácii;

AF.

keďže rekreačný rybolov môže byť významnou príčinou rybolovnej úmrtnosti, pričom najvýraznejší odhadovaný vplyv na životné prostredie v prípade sladkovodného rekreačného rybolovu sa spája s možnosťou zavlečenia nepôvodných druhov do ekosystému, ktorá je v prípade morského rekreačného rybolovu veľmi nízka;

AG.

keďže SRP bola vytvorená s cieľom riadiť komerčný lov a neuvažovalo sa pri nej o rekreačnom rybolove, jeho špecifikách a potrebe osobitných riadiacich nástrojov a plánovania;

AH.

keďže okrem úbytku rýb patria medzi environmentálne vplyvy rekreačného rybolovu aj iné aspekty, no pre nedostatok jasných údajov je ťažké oddeliť ich od iných antropogénnych zdrojov;

AI.

keďže pri ďalšom riadení morského rekreačného rybolovu by sa vzhľadom na význam tejto činnosti v Spojenom kráľovstve a jej významný vplyv na spoločné populácie rýb malo zohľadniť vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie;

AJ.

keďže rekreačný rybolov má mnohé výhody zo spoločenského hľadiska a z hľadiska verejného zdravia, ako je zvýšenie kvality života jeho prívržencov, podpora interakcií medzi mladými ľuďmi a osveta ľudí v súvislosti so životným prostredím a významom jeho udržateľnosti;

1.

zdôrazňuje význam zberu dostatočných údajov o rekreačnom rybolove, a najmä o morskom rekreačnom rybolove, s cieľom správne vyhodnotiť celkovú mieru rybolovnej úmrtnosti pri všetkých druhoch;

2.

zdôrazňuje, že rekreačný rybolov sa vzmáha vo väčšine európskych krajín a predstavuje dôležitú činnosť so spoločenským, s hospodárskym, pracovným a environmentálnym vplyvom, najmä na rybolovné zdroje; zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa tieto činnosti vykonávali udržateľným spôsobom a v súlade s cieľmi SRP;

3.

vzhľadom na rozmach rekreačnej činnosti spojenej s rekreačnými prístavmi a sezónnym cestovným ruchom zdôrazňuje potrebu chrániť flotilu praktizujúcu maloobjemový rybolov a zabezpečiť jej prežitie a generačnú obmenu;

4.

domnieva sa, že by sa mali zberať údaje o počte rekreačných rybárov, objeme ich úlovkov a nimi vytvorenej pridanej hodnote v pobrežných komunitách;

5.

vyzýva Komisiu, aby do nového nariadenia o kontrole zaradila existujúce ustanovenia a rekreačnom rybolove a zlepšila ich;

6.

naliehavo žiada Komisiu, aby prehodnotila a v prípade potreby rozšírila zber údajov o rekreačnom rybolove s cieľom zahrnúť viac populácií rýb a iných morských organizmov, aby vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti jednotného zberu údajov o jeho sociálno-ekonomickom vplyve a aby stanovila povinný charakter zberu takýchto údajov;

7.

zdôrazňuje potrebu lepšieho nahlasovania a monitorovania úlovkov v rámci rekreačného rybolovu; pripomína, že pri prijímaní rozpočtu EÚ na rok 2018 schválil Európsky parlament pilotný projekt zameraný na zavedenie systému mesačných hlásení úlovkov morony striebristej, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby financovali ďalšie projekty monitorovania druhov, ktoré sú najviac ohrozené rekreačným rybolovom; pripomína význam vysledovateľnosti a vyzýva Komisiu, aby do nového nariadenia o kontrole zaradila existujúce ustanovenia o rekreačnom rybolove a zlepšila ich;

8.

vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu rekreačného rybolovu v EÚ; domnieva sa, že súčasťou záverečnej správy Komisie o posúdení vplyvu by malo byť aj posúdenie riadiacich plánov, ktoré obsahujú ustanovenia o rekreačnom rybolove;

9.

žiada členské štáty, aby podnikli technické kroky potrebné na vykonávanie súčasného nariadenia o zbere údajov a na jeho rozšírenie o ďalšie populácie a aspekty rekreačného rybolovu;

10.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pravidelný zber všetkých potrebných údajov o rekreačnom rybolove s cieľom poskytnúť kompletné hodnotenie populácií rýb a iných organizmov v záujme lepšieho zviditeľnenia tohto sektora; upozorňuje, že bez takéhoto komplexného hodnotenia a náležitých opatrení prijatých na jeho základe sa môže stať, že plány riadenia rybárstva a technické opatrenia nedosiahnu ciele nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 ani rovnováhu medzi rekreačným rybolovom a komerčným lovom;

11.

domnieva sa, že v prípadoch, keď majú rekreačné úlovky výrazný vplyv na populácie, mali by sa zohľadňovať ako neoddeliteľná súčasť ekosystému a v rámci sociálnych a hospodárskych aspektov viacročných riadiacich plánov, aby sa tak stanovili rybolovné možnosti a zároveň prijali príslušné technické opatrenia; vyzýva preto Komisiu, aby v prípade potreby zahrnula rekreačný rybolov do viacročných riadiacich plánov, ktoré sú už prijaté alebo sa majú prijať;

12.

zdôrazňuje skutočnosť, že zber údajov je povinnosťou členských štátov; poukazuje však na to, že riadne vymedzenie rekreačného rybolovu by zlepšilo kvalitu údajov; vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ navrhla jednotné vymedzenie pojmu rekreačný rybolov, v ktorom sa bude jasne rozlišovať medzi rekreačným rybolovom a komerčným a čiastočne samozásobiteľským rybolovom na základe zásady, že rekreačné úlovky by sa nikdy nemali predávať;

13.

na základe údajov a správy o posúdení vplyvu a so zreteľom na právomoci členských štátov v oblasti rekreačného rybolovu sa domnieva, že v budúcej SRP by mala Komisia zhodnotiť úlohu rekreačného rybolovu, aby tak obidva druhy morského rybolovu – komerčný lov aj rekreačný rybolov – bolo možné riadiť vyváženým, spravodlivým a udržateľným spôsobom, a dosahovať tak želané výsledky;

14.

naliehavo žiada Komisiu, aby podporila (aj finančne) rozvoj rekreačného rybolovu v odvetví cestovného ruchu, keďže predstavuje dôležitý prínos k rozvoju „modrého“hospodárstva v malých a pobrežných spoločenstvách a na ostrovoch, najmä v najvzdialenejších regiónoch; domnieva sa, že to bude mať pozitívny vplyv na snahy o predĺženie turistickej sezóny mimo letných mesiacov; navrhuje, aby Komisia vyhlásila rekreačný rybolov za tému projektového roku siete EDEN pre udržateľný cestovný ruch a spustila projekty na podporu cestovného ruchu v oblasti rekreačného rybolovu v malých pobrežných komunitách z finančných prostriedkov programu COSME;

15.

poukazuje na to, že mimo kontextu bežného riadenia rybolovných zdrojov na základe podstatných vedeckých údajov nesmie rozvoj rekreačného rybolovu znamenať zníženie možností profesionálneho rybolovu ani deľbu obmedzených zdrojov, najmä v prípade maloobjemového tradičného rybolovu;

16.

uznáva, že rekreačný rybolov sa na území EÚ vykonáva po celé stáročia a je neoddeliteľnou súčasťou kultúry, tradícií a dedičstva veľkého množstva pobrežných a ostrovných komunít; poznamenáva, že jednotlivé druhy rekreačného rybolovu sú rovnako rozmanité ako kultúry samotnej EÚ a túto skutočnosť treba uznať pri každej snahe o právnu úpravu tejto oblasti;

17.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla vhodné opatrenia, ktorými zabezpečí, že budúce ustanovenia o regulovaní rekreačného rybolovu budú primerané a bez nepriaznivého vplyvu na profesionálne rybolovné činnosti;

18.

zdôrazňuje potrebu stanoviť základné pravidlá pre riadenie rekreačného rybolovu a navrhuje, aby sa vypracoval katalóg činností rekreačného rybolovu, ktorý by obsahoval informácie o rybárskom výstroji a postupoch a opis rybolovných oblastí, lovených druhov a vedľajších úlovkov;

19.

zdôrazňuje významný podiel ENRF na rozvíjaní vedeckej kapacity a zabezpečovaní úplného a spoľahlivého posúdenia morských zdrojov pre činnosti rekreačného rybolovu; pripomína, že ENRF poskytuje finančné prostriedky na zber údajov, a vyzýva Komisiu, aby do budúcnosti rozšírila pôsobnosť ENRF v záujme poskytovania finančnej podpory na výskum a analýzu zozbieraných údajov;

20.

zdôrazňuje rozhodnú a kľúčovú potrebu spoločného využívania údajov a poukazuje na to, že ENRF podporuje získavanie údajov, a to aj so zreteľom na rekreačný rybolov; žiada preto členské štáty, aby prijali potrebné kroky na získavanie údajov, a navyše naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala spoločnú databázu s komplexnými a spoľahlivými údajmi, ktoré budú prístupné výskumníkom, aby tak mohli monitorovať a posúdiť stav rybolovných zdrojov; navrhuje, aby sa pri takýchto opatreniach využívali finančné prostriedky ENRF;

21.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0316.

(2)  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(3)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2017, s. 1.


UZNESENIA

27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/8


P8_TA(2018)0247

Modernizácia vzdelávania v EÚ

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o modernizácii vzdelávania v EÚ (2017/2224(INI))

(2020/C 28/03)

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567),

so zreteľom na právo na vzdelávanie, ako je stanovené v článku 14 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o účinnom vzdelávaní učiteľov (1),

so zreteľom na článok 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o zabezpečení kvality na podporu vzdelávania a odbornej prípravy (2),

so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (3),

so zreteľom na závery Rady z 18. a 19. mája 2015 o úlohe vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania pri podpore tvorivosti, inovatívnosti a digitálnej kompetencie (4),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu (5),

so zreteľom na článok 2 Protokolu k Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa práva na vzdelávanie,

so zreteľom na uznesenie Rady Európy 1904 (2012) o práve na slobodu výberu vzdelávania,

so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a v odbornej príprave (ET 2020) s názvom Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (6),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (7),

so zreteľom na Parížsku deklaráciu zo 17. marca 2015 o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania,

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2015 o opatreniach nadväzujúcich na vykonávanie bolonského procesu (8),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (SWD(2016)0195),

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (9),

so zreteľom na odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých (10),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2016 s názvom Zlepšiť a zmodernizovať vzdelávanie (COM(2016)0941),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2017 s názvom Rozvoj škôl a excelentná výučba: kľúč pre výborný štart do života (COM(2017)0248),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2017 o novom programe EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie (COM(2017)0247),

so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady z 30. mája 2017 týkajúce sa sledovania uplatnenia absolventov (COM(2017)0249),

so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady z 5. októbra 2017 týkajúce sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu (COM(2017)0563 – SWD(2017)0322),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. novembra 2017 o modernizácii školského a vysokoškolského vzdelávania,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. októbra 2017 o novej stratégii EÚ v oblasti vzdelávania,

so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady zo 17. januára 2018 o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby (COM(2018)0023),

so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady zo 17. januára 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (COM(2018)0024),

so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (11),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2018 o akčnom pláne digitálneho vzdelávania (COM(2018)0022),

so zreteľom na záverečnú správu zo Sociálneho samitu pre spravodlivé pracovné miesta a rast, ktorý sa konal v Göteborgu (Švédsko) 17. novembra 2017 (12),

so zreteľom na závery Rady o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti, prijaté na 3090. zasadnutí Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport, ktoré sa uskutočnilo 19. a 20. mája 2011 (13),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 1984 o slobode vzdelávania v Európskom spoločenstve (14),

so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania (15),

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029) a na uznesenie Európskeho parlamentu o tomto oznámení z 5. júla 2017 (16),

so zreteľom na článok 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

so zreteľom na chartu Rady Európy o vzdelávaní pre demokratické občianstvo a vzdelávaní o ľudských právach prijatú v rámci odporúčania CM/Rec(2010)7,

so zreteľom na článok 10 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

so zreteľom na strategický cieľ B Pekinskej deklarácie a akčnej platformy (1995),

so zreteľom na články 28 a 29 Dohovoru o právach dieťaťa,

so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý bol prijatý v septembri 2015 a nadobudol platnosť 1. januára 2016, a najmä na jeho ciele trvalo udržateľného rozvoja 4 a 5,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0173/2018),

A.

keďže v súlade s článkom 6 písm. e) ZFEÚ právomoc v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy prináleží členským štátom, Európska únia však zohráva kľúčovú podpornú úlohu, pokiaľ ide o stanovenie úloh a cieľov, ako aj presadzovanie a výmenu najlepších postupov;

B.

keďže právo na vzdelanie je základné ľudské právo a vzdelávanie vo všetkých formách a na všetkých úrovniach musí vykazovať tieto navzájom prepojené a podstatné vlastnosti: a) dostupnosť; b) prístupnosť, c) prijateľnosť; a d) prispôsobivosť;

C.

keďže hlavnou prioritou Európskeho piliera sociálnych práv je poskytovanie kvalitného a inkluzívneho vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania;

D.

keďže dosiahnutie rovnosti príležitostí je dôležitou úlohou vzdelávania a prístup k vzdelávaniu musí mať teda nediskriminačný charakter; keďže na tento účel je potrebné vyvíjať intenzívnejšie úsilie na zabezpečenie toho, aby každý – s osobitným zreteľom na najzraniteľnejšie skupiny, osoby so zdravotným postihnutím a špeciálnymi potrebami, ako aj znevýhodnené skupiny – mal rovnaké príležitosti na prístup k vzdelaniu, ukončenie vzdelávania a odbornej prípravy a získanie zručností na všetkých úrovniach;

E.

keďže európske vzdelávacie systémy predstavujú mimoriadne bohatstvo kultúrnej, sociálnej a jazykovej rozmanitosti, zatiaľ čo členské štáty stoja v oblasti vzdelávania pred podobnými výzvami a úlohami, ako je zabezpečenie rovnakého prístupu k vzdelávaniu pre všetkých, ktoré možno riešiť na európskej úrovni;

F.

keďže schopnosť vzdelávacích systémov uspokojovať spoločenské, hospodárske a osobné potreby závisí od ich kvality, prístupnosti, rozmanitosti, efektívnosti a rovnosti, ako aj od dostupnosti primeraných ľudských, finančných a materiálnych zdrojov;

G.

keďže je dôležité pripomenúť, že vzdelávanie vrátane vzdelávania učiteľov ovplyvňuje hospodárska a finančná kríza a že zásadnú úlohu v súvislosti so vzdelávacími systémami EÚ zohrávajú verejné finančné prostriedky na vzdelávanie; keďže rozhodujúci význam pri zabezpečení bezplatného, inkluzívneho a prístupného verejného vzdelávania má preto pretrvávajúca a zvýšená verejná finančná podpora vzdelávania vrátane podpory učiteľov a ich pracovných podmienok, ako aj výskumu;

H.

keďže vzdelávanie a odborná príprava by mali prispievať k osobnému rozvoju a rastu mladých ľudí, aby sa stali aktívnymi a zodpovednými občanmi, ktorí sú pripravení žiť a pracovať v technologicky vyspelom a globalizovanom svete, a keďže by ich mali vybaviť kľúčovými kompetenciami pre celoživotné vzdelávanie definovanými ako kombinácia vedomostí, zručností a postojov potrebných pre osobné naplnenie a rozvoj, aktívne občianstvo a zamestnanosť;

I.

keďže kvalita výučby je dôležitým určujúcim faktorom výsledkov žiakov a študentov, a preto je intenzívna podpora excelentnosti, pokiaľ ide o výučbu a pedagógov, jednou z priorít spolupráce na úrovni EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

J.

keďže právo na vzdelanie zahŕňa slobodné vytváranie vzdelávacích zariadení pri náležitom rešpektovaní demokratických zásad a práva rodičov zabezpečiť, aby ich deti boli vzdelávané a vyučované v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením;

K.

keďže otvorená metóda koordinácie uplatňovaná v oblasti vzdelávania umožňuje členským štátom vytvárať a realizovať spoločnú stratégiu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj vrátane online platformy ET 2020 (vzdelávanie a odborná príprava do roku 2020); keďže kritériá tejto stratégie sú každoročne analyzované a hodnotené v dokumente Monitor vzdelávania a odbornej prípravy, a to ako pre členské štáty, tak aj pre celú EÚ;

L.

keďže v najnovšom Monitore vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý bol uverejnený v roku 2017, Komisia uznáva, že napriek pokračujúcemu pokroku, pokiaľ ide o znižovanie počtu osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, je ich počet v celej EÚ naďalej veľmi vysoký;

M.

keďže podľa najnovších výsledkov programu PISA čelí 20,6 % európskych žiakov problémom so získavaním základných zručností v oblasti čítania, matematiky a vedy a značnému počtu európskych občanov chýbajú zručnosti v oblasti gramotnosti; keďže ide o dôvod na vážne znepokojenie, pokiaľ ide o ďalšie vzdelávanie, osobný rozvoj a primeranú účasť na verejnom živote a na pracovnom trhu;

N.

keďže zabezpečenie prístupu ku kvalitným službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) pre všetky deti je kľúčovým faktorom na dosiahnutie ich pozitívneho vstupu do života a sveta vzdelávania;

O.

keďže kvalita zamestnancov je v prípade služieb VSRD základným faktorom;

P.

keďže podpora mobility študentov a zamestnancov je dôležitou súčasťou európskych systémov vysokoškolského vzdelávania, prispieva k rozvoju mladých ľudí a môže stimulovať hospodársky a sociálny pokrok; keďže v záujme rozšírenia mobility študentov a zamestnancov v rámci programu Erasmus+ je potrebné kvalitatívne zlepšenie a zvýšená finančná podpora;

Q.

keďže inovácie v oblasti metodiky a digitálnych technológií predstavujú potenciálny nástroj na rozšírenie prístupu k obsahu a vedomostiam, nemôžu však nahradiť osobný kontakt a výmenu medzi študentmi a medzi študentmi a učiteľmi, ani by sa nemali stať prioritou vzdelávacích systémov;

R.

keďže rodová rovnosť je základnou zásadou Európskej únie zakotvenou v zmluvách a mala by sa premietať do všetkých politík EÚ, najmä v oblasti vzdelávania a kultúry;

S.

keďže vzdelávanie je účinným nástrojom na prekonávanie rodových rozdielov a diskriminácie, ale takisto môže často opakovane vytvárať alebo zhoršovať existujúcu diskrimináciu; keďže rodové rozdiely v oblasti vzdelávania bránia osobnému rozvoju a zamestnanosti a postihujú množstvo sociálno-kultúrnych oblastí;

T.

keďže napriek tomu, že ženy tvoria tri pätiny (57,6 %) všetkých absolventov vysokoškolského vzdelávania, rozdiel v zamestnanosti žien a mužov v roku 2015 dosahoval 11,6 percentuálneho bodu (17);

Znalosti ako kľúčový hospodársky zdroj a zdroj blahobytu občanov

1.

vyhlasuje, že všeobecne dostupné kvalitné vzdelávanie je v spoločnosti založenej na vedomostiach rozhodujúcim prvkom osobného, kultúrneho, spoločenského a profesijného rozvoja;

2.

domnieva sa, že ochrana spoločných európskych hodnôt a dosahovanie hospodárskych a sociálnych cieľov EÚ, ako aj konkurencieschopnosť a udržateľný rast sú spojené s kvalitným vzdelávaním prostredníctvom podpory demokratických hodnôt, ľudských práv, sociálnej súdržnosti, integrácie a individuálneho úspechu;

3.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania pri formovaní budúcnosti Európy z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, pri súčasnom uspokojovaní potrieb európskych občanov a budovaní spoločenstva rôznych občanov zjednotených spoločnými základnými hodnotami;

4.

zdôrazňuje, že kvalitné systémy vzdelávania a odbornej prípravy podporujú aktívne občianstvo a spoločné hodnoty a ako také pomáhajú vytvárať otvorenú, inkluzívnu, pluralitnú, demokratickú a tolerantnú spoločnosť;

5.

zdôrazňuje úlohu vzdelávania, ktoré má žiakom a študentom pomôcť, aby rozvíjali etické a občianske hodnoty a stávali sa aktívnymi, zodpovednými a otvorenými členmi spoločnosti, ktorí sú schopní uplatňovať a chrániť svoje demokratické práva a povinnosti v spoločnosti a rozmanitosť hodnôt, zohrávať aktívnu úlohu v demokratickom živote a preberať zodpovednosť za seba a za svoje komunity; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť občianstva a občianskeho, etického a environmentálneho vzdelávania;

6.

upozorňuje, že nato, aby mladí ľudia dokázali čeliť výzvam, stať sa aktívnymi európskymi občanmi, uspieť v živote a na pracovnom trhu a zároveň formovať budúcnosť sveta, musí im kvalitné a inkluzívne vzdelávanie poskytnúť potrebné vedomosti, zručnosti, mediálnu gramotnosť a kritické a samostatné myslenie, ako aj demokratické postoje;

7.

zdôrazňuje, že zabezpečenie rovnakého prístupu ku kvalitnému inkluzívnemu vzdelávaniu je kľúčom k dosiahnutiu pretrvávajúcej sociálnej súdržnosti prostredníctvom boja proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu znevýhodnených a zraniteľných osôb a rodovým stereotypom, a preto je stále najväčším prínosom k sociálnej mobilite;

8.

konštatuje, že kvalitné vzdelávanie môže podporovať inovácie a výskum, ktoré sú pre spoločnosť dôležité a prínosné;

9.

uznáva dôležitosť vzdelávania pri rozvíjaní kultúrnych kompetencií a podpore kultúrneho rozvoja; nabáda na užšie synergie medzi odvetviami vzdelávania a kultúry, čo možno dosiahnuť podporovaním aktívnej úlohy kultúry a umenia v kontexte formálneho vzdelávania, informálneho učenia sa a neformálneho vzdelávania;

10.

poukazuje na úlohu, ktorú zohráva vzdelávanie pri rozvíjaní postojov týkajúcich sa celoživotného vzdelávania, ktoré pomáhajú ľuďom prispôsobiť sa meniacim sa nárokom moderného sveta;

11.

pripomína, že školy a vzdelávacie inštitúcie zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní a podpore pozitívneho postoja k vzdelávaniu vrátane vzdelávania počas celého života;

Meniaca sa realita v oblasti vzdelávania a súvisiace výzvy

12.

domnieva sa, že komplexný prístup k politike vzdelávania, so silnou politickou a verejnou podporou, je mimoriadne dôležitý pre reformný proces v oblasti vzdelávania a že v záujme dosiahnutia týchto cieľov je nevyhnutné zapojiť tak spoločnosť ako celok, ako aj všetkých relevantných a zainteresovaných aktérov vrátane rodičov;

13.

nazdáva sa, že účinné riadenie a primerané financovanie všetkých vzdelávacích prostredí, kvalitné moderné vzdelávacie zdroje a výučba, motivovaní a kompetentní učitelia a celoživotné vzdelávanie majú kľúčový význam pre dosiahnutie rovnosti, rozmanitosti a excelentnosti v oblasti vzdelávania;

14.

zdôrazňuje potenciál nových informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) a inovácií ako nástrojov na poskytovanie nových príležitostí v oblasti vzdelávania, účinnejšie uspokojovanie individuálnych potrieb vzdelávajúcich sa osôb (vrátane špeciálnych potrieb v oblasti vzdelávania) a posilnenie flexibility pri vzdelávaní a výučbe, prispôsobenia individuálnym potrebám a zodpovednosti, ako aj na podporovanie interaktívnych foriem spolupráce a komunikácie;

15.

poukazuje na príležitosti, ktoré prináša digitalizácia a vytváranie spoločných vzdelávacích platforiem pre moderné vzdelávanie, najmä pokiaľ ide o dištančné vzdelávanie, diaľkové vzdelávanie a zmiešané učenie, ktoré by mali umožňovať väčšiu flexibilitu pri vzdelávaní tým, že ho vo väčšej miere prispôsobujú individuálnym životným situáciám vzdelávajúcich sa osôb, čo má pozitívny vplyv aj na celoživotné vzdelávanie, kvalitu vzdelávaniu, prístupnosť a rozvoj budúcich zručností; zdôrazňuje potrebu plánov pre IKT a masmédiá prispôsobených veku, ktoré rešpektujú vývoj a blaho dieťaťa, a podčiarkuje dôležitosť ich zodpovedného používania a kritického myslenia;

16.

konštatuje, že efektívne učenie sa a výučba prostredníctvom digitálnych technológií si vyžadujú rovnaký prístup, primeranú úroveň digitálnych zručností, kvalitné učebné zdroje, odbornú prípravu v oblasti prispôsobenia technológií pedagogickým účelom a propagovanie prístupov a motivácie potrebných pre zmysluplnú digitálnu účasť; vyjadruje presvedčenie, že zručnosti v oblasti digitálnej a mediálnej gramotnosti by mali byť neoddeliteľnou súčasťou politík vzdelávania a okrem iného zahŕňajú aj občianske kompetencie a kritické myslenie; zdôrazňuje dôležitosť kritického posudzovania zdrojov a ich spoľahlivosti a v tejto súvislosti aj projektov mediálnej gramotnosti;

17.

uznáva, že v čoraz viac globalizovanom a digitalizovanom svete sú potrebné inovatívne a relevantné metódy učenia sa, výučby a posudzovania, ako aj primeraná infraštruktúra vzdelávania, ktorá umožňuje skupinovú prácu a tímovú výučbu a stimuluje kreatívne myslenie a riešenie problémov, spolu s ďalšími pokrokovými vzdelávacími metódami; pripomína, že je dôležité zapojiť študentov, učiteľov a iný školský personál do posúdenia toho, či a ako boli ciele vzdelávania dosiahnuté;

18.

konštatuje, že sa treba usilovať o úpravu modelu vzdelávania tak, aby zabezpečoval rovnováhu medzi prístupom zameraným na učiteľa a prístupom zameraným na obsah, individuálne a konkrétne prispôsobeným študentom a ich životným podmienkam na jednej strane a prístupom zameraným na porozumenie na druhej strane, pričom sa kombinujú metódy učenia sa upravené podľa tradičných a online modelov učenia sa, a teda vzdelávací proces sa vo väčšej miere prispôsobí individuálnym potrebám jednotlivca, čím sa zvýši podiel študentov pokračujúcich v štúdiu, ako aj podiel tých, ktorí štúdium dokončia;

19.

zdôrazňuje, že systémy vzdelávania by mali podporovať a rozvíjať interdisciplinárny a kreatívny prístup, prístup spolupráce a tímovú prácu, ktorých cieľom je vybaviť žiakov a študentov znalosťami a zručnosťami vrátane prierezových a mäkkých zručností, ako aj odborných spôsobilostí, prierezových, spoločenských a občianskych kompetencií;

20.

pripomína, že zabezpečenie kvalitnej výučby a vzdelávania je nepretržitý proces, ktorý zahŕňa dialóg, delenie sa o svoje skúsenosti a kladenie otázok a mal by sa stať prioritou pri modernizácii vzdelávania;

21.

zdôrazňuje, že podpora rovnakého prístupu ku kvalitnému inkluzívnemu vzdelávaniu má zásadný význam pre nezávislosť a začlenenie žiakov a študentov so zdravotným postihnutím do spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby uľahčili prístup ku kvalitnému štandardnému inkluzívnemu vzdelávaniu a zohľadnili pritom potreby všetkých študentov so všetkými druhmi zdravotného postihnutia, čo znamená napríklad zabezpečenie dvojjazyčného inkluzívneho vzdelávania pre nepočujúce deti s ohľadom na ich osobitné jazykové potreby; vyzýva školy, aby poskytovali odlíšené služby formálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ako aj dodatočnú podporu a takisto využívali možnosti nových technológií, aby boli splnené individuálne potreby všetkých žiakov a študentov; vyzýva Komisiu, aby sledovala politiku neodmietania („non-rejection policy“) škôl a stanovila v rámci stratégie Európa 2020 špecifické ukazovatele pre zdravotné postihnutie;

22.

trvá na tom, že v rámci európskeho vzdelávania sa treba v prvom rade usilovať o rozvíjanie argumentácie, uvažovania a záujmu o vedu; že európske vzdelávanie musí vychádzať zo základov umeleckej, vedeckej a technickej humanistickej kultúry; a že vychádzajúc z praktickej reality miestneho, regionálneho, vnútroštátneho a európskeho života musí ponúkať odbornú prípravu potrebnú na riešenie problémov na vnútroštátnej a európskej úrovni a zvyšovať informovanosť o problémoch v rámci medzinárodného spoločenstva;

23.

uznáva realitu individuálnych rozdielov v kognitívnych schopnostiach a osobnostných črtách, ktoré sú v interakcii so sociálnymi a s environmentálnymi faktormi a ovplyvňujú výsledky v oblasti vzdelávania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že keď sa zohľadnia tieto rozdiely, vzdelávanie je efektívnejšie, rovnostárskejšie a spravodlivejšie;

24.

uznáva, že v konkurenčnom svete je kľúčové čo najskôr identifikovať a podporovať európsky talent;

25.

zdôrazňuje, že zlepšovanie priemerných výsledkov vzdelávania je zlučiteľné s podporou excelentnosti medzi talentovanými študentmi; v tejto súvislosti konštatuje, že je dôležité navrhnúť primerané intervenčné programy na zlepšenie psychologických vlastností potrebných na maximalizáciu potenciálu ľudí;

26.

zdôrazňuje, že je potrebné klásť dôraz na vizuálnu gramotnosť ako na novú životnú zručnosť, pričom uznáva, že v súčasnosti ľudia komunikujú oveľa viac prostredníctvom obrázkov než tradičnými prostriedkami;

27.

berie na vedomie návrh na vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru, ako bol predstavený na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast, ktorý sa konal v roku 2017 v Göteborgu; pripomína, že táto iniciatíva by mala podporovať spoluprácu, vzájomné uznávanie diplomov a kvalifikácií a zvýšenú mobilitu a rast;

28.

podporuje závery Rady zo 14. decembra 2017, v ktorých sa požaduje zlepšená mobilita a účasť študentov na vzdelávacích a kultúrnych aktivitách, a to aj prostredníctvom európskej študentskej karty, ktorá by mala uľahčovať uznávanie vysokoškolských kreditov získaných v iných členských štátoch;

29.

domnieva sa, že Erasmus+ je hlavným programom EÚ v oblasti vzdelávania a že rokmi sa v plnej miere potvrdil jeho vplyv a popularita; preto požaduje podstatné zvýšenie finančných prostriedkov na tento program v ďalšom viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2021 – 2027, aby bol prístupnejší a inkluzívnejší a malo z neho úžitok väčšie množstvo študentov a učiteľov;

30.

zdôrazňuje, že nezamestnanosť mladých ľudí je jav, ktorý sa týka celej Únie a ktorý podľa údajov predstavuje približne dvojnásobok priemernej celkovej miery nezamestnanosti; vyjadruje obavy v súvislosti so znepokojujúco vysokými mierami v stredozemských členských štátoch, pričom najvyššie hodnoty podľa Eurostatu dosahujú Španielsko (44,4 %), Taliansko (37,8 %) a Grécko (47,3 % v prípade nezamestnanosti mladých ľudí a 30,5 % v prípade tých, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (ďalej len „NEET“));

31.

poukazuje na to, že napriek 2 miliónom voľných pracovných miest v EÚ má viac ako 30 % kvalifikovaných mladých ľudí s diplomom prácu, ktorá nezodpovedá ich zručnostiam či ambíciám, pričom 40 % európskych zamestnávateľov má problém nájsť ľudí s požadovanými zručnosťami (18);

32.

vyhlasuje, že je potrebné, aby vzdelávacie systémy na všetkých úrovniach zachovávali rodové hľadisko, ktoré zohľadňuje potreby ľudí trpiacich viacerými formami diskriminácie vrátane osôb so zdravotným postihnutím, osôb hlásiacich sa k LGBTI komunite a osôb z marginalizovaných komunít;

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve (VSRD)

33.

zdôrazňuje, že kvalitné a prístupné VSRD vytvárajú základ pre spravodlivejšie a účinnejšie systémy vzdelávania a takisto zabezpečujú osobný rozvoj jednotlivcov, blahobyt a účinnosť ďalšieho vzdelávania;

34.

upozorňuje na výrazný prínos absolvovania VSRD pre všetky deti, najmä tie zo znevýhodnených skupín, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť, aby prístup k VSRD malo každé dieťa; v tejto súvislosti so znepokojením konštatuje, že v niektorých členských štátoch dopyt po miestach vo VSRD prevyšuje ponuku, a to najmä v prípade mladších detí;

35.

zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať kvalitu VSRD, aby deti mali možnosť rozvíjať svoje kognitívne zručnosti a aby sa zistilo, či sa koná v záujme dieťaťa;

Školské vzdelávanie

36.

považuje všetky školy za nezávislé centrá na podporu kritického a kreatívneho myslenia, ako aj demokratických hodnôt a aktívneho občianstva; domnieva sa, že školy by sa mali zamerať na pomoc mladým ľuďom pri získavaní zručností potrebných na pochopenie a používanie dostupných informácií, ako aj na rozvíjanie ich samostatnosti pri vzdelávaní sa a jazykovej spôsobilosti;

37.

poukazuje na to, že v centre efektívneho fungovania škôl by mali byť konkrétne potreby všetkých študentov, čo si vyžaduje stanovenie spoločných cieľov a jasný program ich plnenia a v náležitých prípadoch aj úzku spoluprácu všetkých zamestnancov školy a zainteresovaných strán;

38.

domnieva sa, že moderné učebné plány by mali byť zamerané na kompetencie, mali by zlepšovať osobné zručnosti a zručnosti riadenia života so zodpovedným prístupom ku zdraviu a orientáciou na budúcnosť a mali by byť zamerané na formatívne hodnotenie a fyzické a emocionálne blaho študentov; vyjadruje presvedčenie, že každý študent by mal mať možnosť naplniť svoj intelektuálny potenciál; zdôrazňuje, že rozvíjanie a posilňovanie zručností je nepretržitý proces, ktorý prebieha na všetkých úrovniach vzdelávania a trhu práce, a že zručnosti a kompetencie by sa mali brať do úvahy tak vo vzdelávacom procese, ako aj pri uznávaní kvalifikácií;

39.

upozorňuje, že základná gramotnosť a matematická gramotnosť sú nevyhnutné pre ďalšie vzdelávanie žiakov, ich osobný rozvoj a nadobúdanie digitálnej kompetencie; zdôrazňuje, že strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) a nový program Komisie v oblasti zručností by mali dopĺňať vnútroštátne opatrenia a v tejto súvislosti podporovať členské štáty; vyzýva členské štáty a vzdelávacie inštitúcie, aby posilnili základné zručnosti okrem iného prostredníctvom vzdelávania založeného na projektoch a riešení problémov;

40.

nazdáva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby nebolo možné absolvovať štúdium bez získania základných zručností vrátane základných digitálnych zručností; zdôrazňuje, že vo väčšine pracovných miest sa v súčasnosti vyžaduje väčšia gramotnosť, matematická a digitálna gramotnosť a ďalšie základné zručnosti a že moderné vzdelávacie systémy by preto mali spájať všetkých osem kľúčových kompetencií uvedených v návrhu Komisie na odporúčanie Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, ktoré zahŕňajú aj vedomosti a postoje; víta skutočnosť, že v tomto návrhu sú ako základné zručnosti vymedzené aj digitálne zručnosti;

41.

domnieva sa, že bez ohľadu na vplyv nových technológií na vzdelávanie by škola aj naďalej mala zostať základným prostredím na vzdelávanie, ktorého možnosti sa rozvíjajú a v ktorom môže každý jednotlivec nájsť priestor a čas na osobný a spoločenský rast;

42.

poukazuje na to, že udelenie väčšej nezávislosti školám, pokiaľ ide o učebné plány, hodnotenie a financovanie, viedlo k zvýšenej výkonnosti žiakov za predpokladu, že škola je efektívne riadená a nesie zodpovednosť za vzdelávanie žiakov;

43.

zdôrazňuje pozitívny vplyv kultúrnej rozmanitosti a viacjazyčnosti na školách na jazykový a kognitívny vývoj žiakov, ako aj na podporu medzikultúrneho povedomia, rešpektu a pluralizmu;

44.

poukazuje na potrebu posilniť výučbu jazykov, pričom cieľom je ovládať okrem materinského jazyka ďalšie dva jazyky, a podporovať na stredných školách výučbu najmenej dvoch predmetov v inom než rodnom jazyku;

45.

zdôrazňuje, že výmeny na stredných školách majú veľký vplyv jednak preto, že nabádajú žiakov, aby získavali schopnosti, zručnosti, postoje a hodnoty, ktoré tvoria podstatu dynamického európskeho občianstva, jednak z hľadiska rozvoja konštruktívneho kritického myslenia;

46.

upozorňuje, že je potrebné, aby boli školy viac otvorené, s cieľom umožniť uznávanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a hladší prechod medzi rôznymi vzdelávacími dráhami, ako sú technická a akademická dráha;

47.

zdôrazňuje, že žiaci a študenti by mali byť povzbudzovaní k tomu, aby pri posudzovaní svojho pokroku vo vzdelávaní využívali techniky sebahodnotenia; nabáda vzdelávacie inštitúcie, aby zabezpečili, aby nástroje spätnej väzby poskytovali spoľahlivé informácie, a to tým, že použijú kombináciu viacerých nástrojov, ako sú dotazníky pre študentov, špecializované skupiny či schránky určené na návrhy;

48.

zdôrazňuje, že je dôležité viesť aktívny život, v ktorom má dôležité miesto šport; v tejto súvislosti upozorňuje, že je potrebné podporovať fyzickú aktivitu a telesnú výchovu v učebných plánoch na všetkých úrovniach a posilniť ich úlohu a zároveň zlepšiť možnosti rozvoja spolupráce medzi vzdelávacími zariadeniami a miestnymi športovými organizáciami; takisto podporuje vzdelávacie iniciatívy a mimoškolské aktivity s cieľom podporovať uspokojenie individuálnych potrieb a záujmov študentov a súčasne vytvárať väzby s miestnymi komunitami;

49.

podčiarkuje dôležitosť kvalitného vzdelávania, odbornej prípravy a komunitných a dobrovoľníckych aktivít, ktoré prispievajú k zlepšeniu postavenia praktických povolaní;

50.

konštatuje, že značné množstvo nových pracovných miest vzniká v odvetviach súvisiacich s energiou z obnoviteľných zdrojov, a preto by sa mala v učebných plánoch škôl venovať náležitá pozornosť ekologickým odvetviam a povolaniam;

51.

zdôrazňuje, že hlavnými cieľmi akademického vzdelávania sú zručnosti týkajúce sa nakladania s informáciami, kritické myslenie a schopnosť uplatniť nadobudnuté poznatky;

52.

uznáva, že je potrebné posilniť vedomostný trojuholník a zlepšiť prepojenia medzi výskumom a výučbou tým, že sa vyčlenia primerané zdroje na príslušné programy a zabezpečí sa, aby študenti zapojení do výskumných programov dostávali finančné prostriedky na realizáciu svojho výskumu;

53.

domnieva sa, že systémy vysokoškolského vzdelávania by mali byť flexibilnejšie a otvorenejšie a že na univerzitách a inštitúciách ďalšieho vzdelávania by sa mali propagovať systémy duálneho vzdelávania, najmä podporovaním učňovskej prípravy, vytváraním podmienok na uznávanie informálneho učenia sa a neformálneho vzdelávania a zabezpečením plynulejšieho prechodu medzi rôznymi úrovňami vzdelávania vrátane prechodu medzi odborným vzdelávaním a prípravou (OVP) a vysokoškolským vzdelávaním, ako aj rôzne formy realizácie programov; zdôrazňuje, že východiskom by pritom malo byť lepšie porozumenie výsledkom absolventov;

Vysokoškolské vzdelávanie

54.

v kontexte vytvárania európskeho vzdelávacieho priestoru zdôrazňuje, že je dôležité podporovať spoluprácu a stavať na potenciáli všetkých európskych vysokoškolských inštitúcií a študentov s cieľom stimulovať vytváranie sietí, medzinárodnú spoluprácu a konkurencieschopnosť;

55.

zastáva názor, že komplexný prístup k internacionalizácii vrátane zvýšenej mobility zamestnancov a študentov (aj prostredníctvom stáží a učňovských príprav) a medzinárodný rozmer učebných plánov a výučby, výskumu, spolupráce a ďalších aktivít by mali byť dôležitým prvkom európskych vysokoškolských inštitúcií;

56.

zasadzuje sa za výraznejšie zameranie na interdisciplinárne študijné programy a podporuje presadzovanie vedy, technológií, inžinierstva, umenia a matematiky (STEAM) spolu s humanitnými a spoločenskými vedami; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť účasť žien a ďalších nedostatočne zastúpených skupín na oblastiach STEAM a v príslušných povolaniach;

57.

zastáva presvedčenie, že v záujme podpory inovatívneho rastu a sociálneho blahobytu musí byť vysokoškolské vzdelávanie previazané so spoločnosťou ako celkom; domnieva sa, že spolupráca medzi vysokoškolskými inštitúciami a externými zainteresovanými stranami je žiaduca, keďže tieto strany môžu prispieť poznatkami a odbornosťou k vytváraniu a realizácii programov vysokoškolského vzdelávania; zdôrazňuje však, že zodpovednosť za rozhodovanie musia niesť vždy študenti a pedagogickí odborníci;

58.

uznáva, že kľúčovú úlohu pri šírení poznatkov, empirických zistení a faktov smerom k širšej verejnosti zohrávajú akademickí pracovníci a študenti; v tejto súvislosti podporuje hospodársky a politicky nezávislý výskum, ktorý je relevantný pre spoločnosť a je jej na prospech;

59.

zdôrazňuje úlohu vzdelávania založeného na výskume a pedagogického výskumu ako prostriedkov stimulácie aktívneho učenia sa, prehlbovania rozvoja zručností a zlepšovania metodiky výučby;

60.

zdôrazňuje, že žiaci a študenti by mali byť povzbudzovaní k tomu, aby pri posudzovaní pokroku pri učení využívali techniky sebahodnotenia;

Učiteľ ako garant kvalitnej výučby

61.

domnieva sa, že základom vzdelávacích systémov sú učitelia a ich zručnosti, angažovanosť a efektívnosť;

62.

zdôrazňuje potrebu prilákať k učiteľskému povolaniu väčšie množstvo motivovaných uchádzačov so solídnou akademickou alebo profesionálnou praxou a pedagogickými kompetenciami; žiada účelové výberové konania a konkrétne opatrenia a iniciatívy, ktoré by zlepšovali postavenie učiteľov, odbornú prípravu, pracovné príležitosti a pracovné podmienky vrátane odmeňovania, zamedzovali nestabilným formám zamestnania, zlepšovali sociálne práva, bezpečnosť a ochranu a poskytovali učiteľom podporu zahŕňajúcu mentorské programy, partnerské učenie sa a výmenu najlepších postupov; vyzýva Komisiu, aby nabádala na väčšiu rodovú rovnosť v učiteľskom povolaní;

63.

podčiarkuje dôležitosť reorganizácie vzdelávania učiteľov a investovania do tohto vzdelávania, od počiatočnej fázy a počas celého profesijného rozvoja učiteľov, s cieľom poskytnúť im solídne a aktualizované poznatky, zručnosti a kompetencie nevyhnutné pre vysokú úroveň výučby, ktorá zahŕňa rozmanité vyučovacie metódy, ako je diaľkové vzdelávanie, ktoré je možné vďaka digitálnym technológiám v oblasti vzdelávania; zdôrazňuje dôležitosť kontinuálneho profesijného rozvoja učiteľov vrátane poskytovania programov celoživotného vzdelávania, kurzov na obnovenie kvalifikácie a možností získania nových zručností a zvyšovania úrovne zručností počas celej ich kariéry, ktoré ponúkajú praktické riešenia na výzvy, ktorým sú učitelia vystavení pri svojej práci v triede, a príležitosti na účasť na medzinárodných výmenách učiteľov, aby sa posilnila kultúra inštitucionálneho vzdelávania;

64.

súhlasí s tým, že kvalitná pedagogická, psychologická a metodologická odborná príprava školských a vysokoškolských učiteľov a pedagógov je nevyhnutnou podmienkou pre úspešné vzdelávanie budúcich generácií; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť výmeny najlepších postupov a rozvoja zručností a schopností prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, programov mobility, ako je Erasmus+, a platených stáží v iných členských štátoch;

65.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu učiteľa pri vytváraní inkluzívneho vzdelávacieho prostredia, ktoré si vyžaduje ovládanie viacerých metód a prístupov s cieľom naplniť rôzne potreby, a tým umožniť, aby sa všetci žiaci mohli zapojiť do vytvárania, realizácie a hodnotenia výsledkov vzdelávania; uznáva, že učitelia zohrávajú kľúčovú úlohu proaktívnych sprievodcov a mentorov, ktorí učia, ako vyhodnocovať informácie, zaujímajú podpornú úlohu pri konfrontácii s problémami a pripravujú žiakov a študentov na život;

66.

nazdáva sa, že zapojenie učiteľov a vedenia škôl do modernizácie vzdelávacích systémov je nevyhnutné pre účinné reformné procesy a motivovanie zamestnancov škôl k ďalšiemu zlepšovaniu školskej politiky;

67.

zastáva názor, že komplexná školská politika musí zaručovať účinnú podporu učiteľov s cieľom zabezpečiť dosahovanie vzdelávacích cieľov, stimulujúce školské prostredie, efektívne fungovanie a rozvoj škôl a riadenie založené na spolupráci;

68.

uznáva dôležitú úlohu pedagógov, ako aj spolupráce medzi rodičmi, učiteľmi a školskými orgánmi v rámci formálneho či neformálneho vzdelávania alebo informálneho učenia sa pri podpore súčasných a budúcich generácií; v tejto súvislosti nabáda na posilnenú spoluprácu medzi všetkými relevantnými aktérmi formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

69.

zastáva názor, že posilnená spolupráca medzi učiteľmi, výskumnými a akademickými pracovníkmi na školách je prospešná pre všetky dotknuté strany a jej výsledkom je zlepšenie a aktualizácia obsahu výučby, vzdelávacích postupov a pedagogiky, ako aj podpora inovácií, kreativity a nových zručností;

Odporúčania

70.

domnieva sa, že európsky vzdelávací priestor by mal byť zameraný na dosahovanie spoločných cieľov vrátane zabezpečenia kvalitného vzdelávania pre všetkých, musí byť vytvorený na základe zosúladenia a kritického posúdenia existujúcich politík a vzdelávacích trendov a údajov tak v EÚ, ako aj mimo nej, s cieľom zaistiť súdržnosť, konzistentnosť a dosiahnuteľné výsledky a zároveň poskytne nový impulz pre ich rozvoj pri dodržiavaní zásad prenesenia právomocí, subsidiarity, slobody, proporcionality a inštitucionálnej a vzdelávacej nezávislosti;

71.

domnieva sa, že európsky vzdelávací priestor by nemal ohroziť ani nahradiť bolonský proces a že bolonský proces by sa mal skôr rozvíjať a posilňovať; zdôrazňuje dôležitosť vzájomných prepojení medzi európskym vzdelávacím priestorom a európskym priestorom vysokoškolského vzdelávania a ich dopĺňania sa;

72.

vyzýva členské štáty, aby podporili vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru a posilnili spoluprácu pri rozvíjaní a realizácii jeho cieľov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v záujme dosiahnutia týchto cieľov zabezpečila výmenu nápadov a osvedčených postupov;

73.

podporuje vznik európskej siete univerzít ako základ intenzívnejšej spolupráce zahŕňajúcej inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v EÚ i mimo nej vychádzajúci z prístupu zdola nahor a iniciatív samotných univerzít, ktorá by mala okrem iného prispieť k tomu, aby sa európsky priestor vzdelávania stal inovatívnejším, životaschopnejším a atraktívnejším priestorom pre štúdium a výskum;

74.

vyzýva členské štáty, aby uznávali vzdelávanie ako investíciu do ľudského kapitálu a poskytovali väčší objem transparentných verejných prostriedkov na realizáciu iniciatív zameraných na zlepšenie kvality, inkluzívnosti a rovnosti pri výučbe a vzdelávaní;

75.

zdôrazňuje, že zvýšené investície do systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich modernizácie a prispôsobenia sú kľúčovou podmienkou sociálneho a hospodárskeho pokroku; preto upozorňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa prioritná pozornosť v nadchádzajúcom programovom období VFR na roky 2020 – 2026 venovala sociálnym investíciám, najmä do vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých;

76.

v súvislosti so zvyšovaním inkluzívnosti a zabezpečením slobody pri výbere vzdelávania nabáda na poskytovanie primeranej finančnej podpory školám všetkých kategórií a úrovní, a to tak štátnym školám, ako aj neziskovým súkromným školám, za predpokladu, že ponúkaný učebný plán je založený na zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie a je v súlade s platnými právnymi systémami, pravidlami a predpismi v oblasti kvality vzdelávania a využívania takýchto finančných prostriedkov v dotknutom členskom štáte;

77.

domnieva sa, že je najvyšší čas uskutočniť potrebné investície do infraštruktúry vzdelávania v menej rozvinutých regiónoch, pričom vždy treba starostlivo prispôsobiť koordinované investície špecifickým charakteristikám dotknutého regiónu; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je osobitne dôležité umožniť získanie väčšej podpory od Európskej investičnej banky a z európskych fondov na regionálne iniciatívy zameraných na rozvoj vzdelávania;

78.

vyzýva Komisiu a členské štáty na výmenu skúseností a najlepších postupov v oblasti mechanizmov a metód financovania z verejných prostriedkov vrátane financovania založeného na dosiahnutých výsledkoch a konkurenčného financovania výskumu s cieľom dosiahnuť udržateľnú a transparentnú diverzifikáciu financovania;

79.

požaduje posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi pri modernizácii vzdelávania; nalieha na členské štáty, aby začali s uplatňovaním zásad Európskeho piliera sociálnych práv, ktoré ponúkajú prostriedky na znižovanie nerovností v Európe prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania;

80.

zdôrazňuje úlohu európskeho semestra pri podpore vnútroštátnych reforiem, a to stanovením odporúčaní pre jednotlivé krajiny v oblasti sa vzdelávania;

81.

očakáva, že akčný plán digitálneho vzdelávania podporí členské štáty a vzdelávacie inštitúcie pri čoraz intenzívnejšom a účinnejšom využívaní najmodernejších technológií prispôsobených veku a vývoju v oblasti učenia sa, výučby a hodnotenia, čo zodpovedá normám zabezpečovania kvality; vyjadruje presvedčenie, že akýkoľvek plán digitálneho vzdelávania by mal stanoviť a pravidelne hodnotiť prepojenie medzi digitálnymi prostriedkami vzdelávania a kvalifikačnými rámcami na základe výsledkov vzdelávania;

82.

odporúča, aby členské štáty a vzdelávacie inštitúcie podporovali individualizované učebné metódy zamerané na študenta vrátane individuálne prispôsobených kurzov, ktoré sú založené na akademických a odborných skúsenostiach študenta a kombinujú ich, ako aj inovatívne metódy a interakciu medzi učiteľmi a študentmi s cieľom podporovať ďalšie vzdelávanie a dosiahnutie plánovaných výsledkov vzdelávania, keď sa študenti aktívne zúčastňujú na svojom vlastnom vzdelávacom procese;

83.

vyzýva členské štáty, aby k vzdelávaniu prijali holistický prístup a poskytovali študentom špecifické, flexibilné možnosti vzdelávania, ktoré im dokážu sprostredkovať základné kompetencie potrebné pre úspešný vstup na pracovný trh;

84.

žiada, aby sa do vzdelávacích programov na všetkých úrovniach vo väčšej miere začlenilo aktívne vzdelávanie založené na skúmaní, vypracúvaní projektov a riešení problémov, s cieľom podporiť spoluprácu a tímovú prácu; odporúča, aby sa v rámci systémov vzdelávania posilňovali prierezové, mäkké a životné zručnosti;

85.

opakuje, že právo na vzdelanie musí byť zaručené každej osobe so zdravotným postihnutím, od materskej školy až po univerzitu, a zdôrazňuje, že je dôležité mať k dispozícii primerané učebné a technické vybavenie, hodnotiace mechanizmy a kvalifikovaných zamestnancov, aby sa zabezpečilo, že osoby so zdravotným postihnutím budú môcť toto právo skutočne využívať;

86.

podporuje a odporúča vykonávanie opatrení týkajúcich sa rozvoja mediálnej gramotnosti a kritického myslenia prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy; pripomína existujúci záväzok v tejto oblasti, ako je uvedený v záveroch Rady z 30. mája 2016; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby koordinovala politický vývoj na úrovni EÚ v oblasti mediálnej gramotnosti s cieľom šíriť aktualizované poznatky a najlepšie postupy v tejto oblasti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli osobitné opatrenia na propagáciu a podporu projektov mediálnej a digitálnej gramotnosti, napríklad pilotného projektu Mediálnej gramotnosti pre všetkých, a vypracovali komplexnú politiku mediálnej a digitálnej gramotnosti s osobitným zameraním na školské vzdelávanie;

87.

nabáda členské štáty, aby zabezpečili príležitosti na rozvoj kľúčových kompetencií s cieľom udržať si a získať zručnosti s osobitným dôrazom na základné zručnosti, oblasti STEAM, jazykové kompetencie, podnikateľské zručnosti, digitálne kompetencie, tvorivosť, kritické myslenie a tímovú prácu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili využívanie európskeho rámca kľúčových kompetencií vo všetkých vzdelávacích zariadeniach a umožnili jeho uplatňovanie v oblasti formálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, a tým maximalizovali jeho potenciál ako kľúčový nástroj pre celoživotné vzdelávanie;

88.

nabáda členské štáty, aby zvyšovali informovanosť verejnosti o celoživotnom vzdelávaní a uplatňovali pri vypracúvaní príslušných politík a programov rodové hľadisko, s osobitným zameraním na ženy s nižšou úrovňou vzdelania v mestských a vidieckych oblastiach s cieľom poskytnúť im príležitosti na zlepšenie svojich zručností;

89.

podporuje zvýšenie referenčnej hodnoty EÚ pre účasť na celoživotnom vzdelávaní; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby na dosiahnutie tohto cieľa predložila odporúčania týkajúce sa najlepších postupov; nabáda, aby sa väčší dôraz kládol na celoživotné vzdelávanie na všetkých úrovniach vzdelávania; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri realizácii stratégie celoživotného vzdelávania, vzdelávaní pracovne aktívnych ľudí, rozvoji kompetencií a utváraní kultúry vzdelávania pre ľudí každého veku a z rozličných prostredí;

90.

nabáda Komisiu, aby podporovala členské štáty pri vypracúvaní, presadzovaní a posilňovaní programov odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré uľahčujú vzdelávanie dospelých, a pri ich aktívnom začleňovaní do systému vzdelávania; pripomína, že učenie sa a vzdelávanie dospelých by malo ponúkať širšiu škálu spôsobov vzdelávania a flexibilných možností vzdelávania vrátane podpory osôb absolvujúcich celoživotné vzdelávanie, druhošancových programov pre ľudí, ktorí do školy nikdy nechodili alebo predčasne ukončili školskú dochádzku či štúdium; vyzýva Komisiu, aby plnila záväzky, ako je záruka získania zručností stanovená v novom programe EÚ v oblasti zručností, a prijala opatrenia s cieľom zlepšiť možnosti zamestnania nízkokvalifikovaných dospelých osôb v EÚ;

91.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali medzigeneračné projekty s cieľom uľahčiť starším osobám pochopenie problémov, ktorým čelia, a aby im ponúkli príležitosti vymieňať si svoje svoje zručnosti, poznatky a skúsenosti;

92.

nabáda na rozvoj synergií a spolupráce medzi formálnym vzdelávaním, neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa; víta pokrok dosiahnutý v uplynulých rokoch v súvislosti s vykonávaním odporúčania Rady o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa do roku 2018; vyzýva však členské štáty, aby aj po roku 2018 pokračovali vo svojom úsilí ďalej zlepšovať vykonávanie týchto odporúčaní, stanovili príslušné právne rámce a vytvorili rozsiahle stratégie potvrdzovania s cieľom umožniť potvrdzovanie; zdôrazňuje, že uznávanie informálneho učenia sa a neformálneho vzdelávania, a to aj prostredníctvom bezplatných kurzov na internete, má zásadný význam z hľadiska koncepcie otvárania systémov vzdelávania pre viac znevýhodnené osoby;

93.

zdôrazňuje, že kľúčovú úlohu majú rodičia, ktorí sú súčasťou vzdelávacieho trojuholníka pri podpore vzdelávania detí; zdôrazňuje výhody zapojenia rodičov do vzdelávania detí pre dosahovanie lepších výsledkov žiakov, ich blaho a rozvoj škôl;

94.

vyzýva Komisiu na podporu cezhraničných iniciatív v oblasti otvoreného vzdelávania online;

95.

zdôrazňuje, že kvalita vzdelávania by sa mala hodnotiť nielen na základe miery, do akej študent získal poznatky a kompetencie, ale aj schopnosti uskutočňovať a rozvíjať celoživotné vzdelávanie a kreatívne úsilie;

96.

podporuje Komisiu pri tvorbe hodnotiacej tabuľky na podporu rozvoja kľúčových kompetencií, ako aj vzdelávania, učenia sa a odbornej prípravy založených na kompetenciách;

97.

vyzýva členské štáty, aby bojovali proti rodovým stereotypom v oblasti vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby mali ženy rovnaké príležitosti a slobodu voľby v kariére, ktorej sa chcú venovať; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad stereotypmi, ktoré pretrvávajú v učebných materiáloch v niektorých členských štátoch, a nad odlišnými očakávaniami, pokiaľ ide o správanie dievčat a chlapcov; zdôrazňuje, že je potrebné začleniť zásadu rodovej rovnosti do počiatočného i ďalšieho vzdelávania učiteľov, ako aj do pedagogických postupov, s cieľom odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia študentom v plnom využití svojho potenciálu bez ohľadu na pohlavie; vyzýva členské štáty, aby sa pri uplatňovaní rodovej rovnosti v učebných plánoch a učebných osnovách regionálnych systémov vzdelávania venovala osobitná pozornosť najvzdialenejším regiónom so zreteľom na vysokú mieru násilia na ženách zaznamenaného v týchto regiónoch; zdôrazňuje, že vzdelávacie systémy na všetkých úrovniach musia zahŕňať rodové hľadisko a zohľadňovať potreby ľudí, ktorí trpia diskrimináciou;

98.

nalieha na členské štáty, aby podporovali zásady rovnosti a nediskriminácie vo vzdelávacích inštitúciách, či už prostredníctvom formálneho vzdelávania alebo informálneho učenia sa;

99.

odporúča Komisii a/alebo členským štátom, aby vytvorili a podporovali európske/národné ocenenie zamerané na otázku rodovej rovnosti vo vzdelávacích inštitúciách, s cieľom podporiť najlepšie postupy;

100.

zdôrazňuje, že vzdelávanie je kľúčovým nástrojom sociálneho začlenenia a zlepšenia úrovne zručností a kvalifikácií migrantov a utečencov, a to tak maloletých, ako aj plnoletých osôb; v tejto súvislosti nabáda na výmenu najlepších postupov v oblasti integrácie prostredníctvom vzdelávania a odovzdávania spoločných hodnôt, na zlepšenie a zjednodušenie uznávania diplomov a kvalifikácií, poskytovanie štipendií a vytváranie partnerstiev s univerzitami v krajinách pôvodu, ako aj na využívanie cenných skúseností získaných v rámci tzv. koridorov vzdelávania;

101.

zdôrazňuje, že by sa malo vyvíjať väčšie úsilie zamerané na zabezpečenie prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave na všetkých úrovniach pre žiakov z autochtónnych menšín a na podporu vzdelávacích inštitúcií, ktoré poskytujú služby v materinskom jazyku autochtónnych etnických alebo jazykových menšín; vyzýva Komisiu, aby posilnila podporu programov zameraných na výmenu skúseností a najlepších postupov vzdelávania v regionálnych a menšinových jazykoch v Európe; nabáda členské štáty, aby uľahčovali rozvoj výučby v materinskom jazyku žiakov a študentov;

102.

povzbudzuje členské štáty, aby zvýšili úrovne jazykových kompetencií využívaním osvedčených postupov, napríklad oficiálnou certifikáciou zručností z cudzieho jazyka získaných do určitého veku;

103.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaviedli systém inovatívnych a flexibilných grantov na rozvíjanie nadania, umeleckých a športových schopností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; podporuje tie členské štáty, ktoré sa usilujú o zavedenie štipendijných programov pre študentov s preukázateľnými vzdelávacími, športovými a umeleckými schopnosťami;

104.

v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o novom programe v oblasti zručností pre Európu (COM(2016)0381), v rámci ktorého sa navrhujú riešenia nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nedostatku požadovaných zručností, ako aj spôsoby nájdenia vhodného systému uznávania zručností; v tejto súvislosti nabáda členské štáty, aby stanovili kvalitné systémy duálneho vzdelávania (s maximálnou hodnotu z hľadiska holistického osobného rastu a rozvíjania zručností pre celoživotné vzdelávanie) a odbornej prípravy v koordinácii s miestnymi a regionálnymi aktérmi a v súlade so špecifickým charakterom každého vzdelávacieho systému; poukazuje na výhody a čoraz väčšiu príťažlivosť hybridného systému odborného vzdelávania a prípravy, v rámci ktorého sa v rovnakej miere kombinuje vzdelávanie v škole so vzdelávaním na pracovisku;

105.

odporúča zlepšenie poradenstva v oblasti vzdelávania ako nevyhnutný nástroj na flexibilné zahrnutie rôznych vzdelávacích systémov a rozšírenie a aktualizáciu poznatkov a zručností;

106.

podporuje a odporúča poradenstvo v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy ako nevyhnutnú úlohu v oblasti vzdelávania v prospech individuálneho a sociálneho rozvoja mladých generácií;

107.

zastáva názor, že podnikanie je hybnou silou rastu a vytvárania pracovných miest, ako aj spôsobom, ako zvýšiť konkurencieschopnosť a inovatívnosť ekonomík, čo pomáha posilňovať postavenie žien;

108.

zdôrazňuje, že sociálne podnikanie je silnejúca oblasť, ktorá môže oživiť ekonomiku a súčasne zmierniť depriváciu, sociálne vylúčenie a ďalšie spoločenské problémy; domnieva sa preto, že vzdelávanie v oblasti podnikania by malo zahŕňať sociálny rozmer a malo by sa zaoberať takými témami, ako je spravodlivý obchod, sociálne podniky, sociálna zodpovednosť podnikov a alternatívne obchodné modely, napríklad družstvá, s cieľom usilovať sa o sociálnejšie, inkluzívnejšie a udržateľnejšie hospodárstvo;

109.

vyzýva členské štáty, aby sa v oblasti vzdelávania zameriavali na podnikateľské a finančné vzdelávanie, dobrovoľníctvo a výbornú znalosť cudzích jazykov a tiež aby tieto zručnosti uprednostňovali v programoch odborného vzdelávania a prípravy;

110.

žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali konkrétne pracovné príležitosti spojené s odborným vzdelávaním a prípravou a jej význam na pracovnom trhu;

111.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali systém kariérneho poradenstva, ktorý by uľahčoval identifikáciu schopností a predispozícií žiakov a študentov, a aby posilňovali proces výučby prispôsobenej individuálnym potrebám;

112.

zdôrazňuje osobitné podmienky vzdelávania detí a mladistvých, ktorých rodičia pracovne cestujú po Európe, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu s cieľom upozorniť na špecifickú situáciu týchto detí a mladistvých, pokiaľ ide o výzvy, ktorým čelia z hľadiska predprimárneho a školského vzdelávania;

113.

odporúča Komisii, aby v súlade s článkom 349 ZFEÚ zvýšila podporu členských štátov s najvzdialenejšími regiónmi s cieľom zlepšiť ich vzdelávacie systémy na všetkých úrovniach;

114.

nabáda členské štáty a regionálne orgány, aby pravidelne posudzovali a monitorovali relevantnosť vzdelávacích politík, stratégií a programov, aj s ohľadom na spätnú väzbu od učiteľov a študentov, s cieľom zabezpečiť, aby vzdelávacie systémy naďalej reagovali na meniace sa potreby a meniacu sa sociálno-ekonomickú situáciu v dotknutej krajine; odporúča zlepšiť prepojenia medzi politikou vzdelávania a ostatnými politikami s cieľom podporiť a posúdiť efektívnosť reforiem v oblasti vzdelávania a dosiahnutie výsledkov prostredníctvom týchto reforiem;

115.

opätovne poukazuje na dôležitosť monitorovania posúdení výkonnosti a vplyvu programov EÚ zameraných na zamestnanosť mladých ľudí; zdôrazňuje význam účinných a udržateľných investícií;

116.

oceňuje činnosti Komisie v oblasti modernizácie vzdelávacích systémov a v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby sa viac zapájali do vykonávania navrhovaných zlepšení a zasadzovali sa zaň;

117.

nabáda členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou podporovali vzdelávacie inštitúcie pri modernizácii reformných procesov tým, že poveria špecializované kontaktné miesta na vnútroštátnej a/alebo regionálnej úrovni poskytovaním relevantných informácií, usmernení a pomoci;

118.

opakuje, že je potrebné vytvárať vzdelávacie prostredia, ktoré budú založené na rešpektovaní práv a budú zohľadňovať rodový aspekt, a umožnia študentom, aby získavali vedomosti o ľudských právach vrátane práv žien a detí, základných hodnôt a občianskej účasti, práv a povinností občanov, demokracie a právneho štátu a zasadzovali sa za ne, boli si vedomí svojej identity, vedeli, že ich hlas zaváži, a cítili, že ich komunity si ich vážia;

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve (VSRD)

119.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili bezplatný a spravodlivý prístup ku kvalitnému VSRD, a nabáda ich, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť plnenie materiálnych a finančných podmienok, aby sa každému dieťaťu umožnil prístup k vzdelávaniu v ranom detstve bez diskriminácie a aby bolo pre deti poskytnutých viac miest v jasliach a materských školách;

120.

vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie spoločného európskeho rámca pre VSRD, ktorý by vychádzal zo zásad navrhovaných v rámci kvality; podporuje, aby sa pre kvalitu VSRD stanovila európska referenčná hodnota, ktorá by bola navrhnutá v spolupráci s učiteľmi a odborníkmi v tomto odvetví a v súlade s vnútroštátnymi alebo regionálnymi ukazovateľmi kvality;

121.

vyjadruje presvedčenie, že členské štáty by mali viac nabádať riadiace orgány zariadení VSRD, aby preskúmali možnosť realizácie celoeurópskych projektov; poukazuje na to, že odborníci by takto boli schopní sledovať inovácie v oblasti výučby, a tým zvýšiť užitočnosť predprimárneho vzdelávania;

122.

zastáva názor, že zariadenia poskytujúce vzdelávanie v ranom detstve by nemali byť vylúčené z európskeho vzdelávacieho priestoru; domnieva sa, že tieto zariadenia by mali takisto podporovať výmenu poznatkov medzi členskými štátmi, najmä na účely výmeny informácií pri vykonávaní inovatívnych projektov;

123.

odporúča, aby sa zintenzívnila spolupráca medzi pracovníkmi v oblasti VSRD a učiteľmi v predškolských zariadeniach s cieľom zlepšiť kvalitu vzdelávania a prepojenie medzi jednotlivými úrovňami vzdelávania, pripraviť deti v predškolskom veku na prechod na základnú školu a zamerať sa na vývoj detí; zdôrazňuje dôležitosť vzťahov medzi poskytovateľmi VSRD a rodičmi a poručníkmi detí, medzi zamestnancami škôl a deťmi, ako aj medzi deťmi navzájom;

124.

nabáda členské štáty, aby zvýšili financovanie určené na VSRD, ako aj ekonomickú podporu a iniciatívy (ako sú zníženie dane, dotácie alebo zrušenie poplatkov) pre rodičov a poručníkov, najmä zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia, s cieľom umožniť im, aby využívali služby VSRD a povzbudzovať ich k nemu;

125.

vyzýva členské štáty, aby ďalej investovali do zamestnancov s cieľom prilákať do tohto povolania viac ľudí, a tým zabezpečiť dostupnosť vysokokvalifikovaných pracovníkov pre VSRD;

126.

vyzýva členské štáty, aby zreformovali a zlepšili svoje systémy s cieľom dosiahnuť barcelonský cieľ spočívajúci v tom, že aspoň 33 % detí vo veku do troch rokov sa zúčastní na programoch VSRD;

Školské vzdelávanie

127.

nabáda na uplatňovanie celoškolského prístupu s cieľom posilniť sociálne začleňovanie, prístupnosť, demokratické riadenie, kvalitu a rozmanitosť vzdelávania a zároveň riešiť problém predčasného ukončenia školskej dochádzky a osôb, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v NEET, pričom sa treba usilovať o to, aby stredobodom všetkých činností boli výsledky vzdelávania, potreby študentov, ich blaho a zapojenie do školského života; zasadzuje sa za propagáciu a podporu demokratických štruktúr na zastupovanie študentov na školách;

128.

zdôrazňuje, že vysoký počet osôb v kategórii NEET – takmer 6,3 milióna mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov – by sa mohol znížiť opatreniami na predchádzanie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a zvyšovaním praktickosti škôl a ich prepojenia s miestnym prostredím, ako aj vytváraním väzieb s miestnymi podnikmi, miestnymi orgánmi, sociálnymi inštitúciami a MVO; zastáva názor, že proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, ktoré je jednou z príčin, prečo sa mladí ľudia následne ocitnú v kategórii NEET, by sa dalo bojovať riešením problému chudoby a sociálneho vylúčenia; vyjadruje presvedčenie, že je takisto dôležité podporovať študentov, aby hľadali vlastné metódy vzdelávania vrátane kurzov online a zmiešaného učenia; víta zavádzanie relevantných a pútavých učebných plánov a účinných a primerane rozvinutých systémov odborného vedenia s kvalitnými službami poradenstva a vedenia pre všetkých študentov;

129.

zdôrazňuje, že je potrebné posilňovať príležitosti a štruktúry vnútornej a vonkajšej spolupráce na úrovni škôl vrátane interdisciplinárnej spolupráce, výučby v tíme, zoskupení škôl a interakcií s aktérmi zapojenými do tvorby a realizácie vzdelávacích dráh vrátane rodičov; poukazuje na dôležitosť medzinárodnej výmeny a partnerstiev medzi školami prostredníctvom programov, ako sú Erasmus+ a eTwinning;

130.

zdôrazňuje, že flexibilnejšie by malo byť aj školské vzdelávanie, aby lepšie reagovalo na aktuálne životné okolnosti študentov, napríklad intenzívnejším používaním online služieb, aby bolo možné zlepšiť napríklad aj možnosti zmiešaného učenia;

131.

domnieva sa, že čím skôr ľudia získajú zručnosti v oblastiach STEAM, tým lepšie sú ich vyhliadky na úspech, pokiaľ ide o vzdelanie a povolanie v budúcnosti; preto nabáda na viac iniciatív týkajúcich sa oblastí STEAM na úrovni škôl a zároveň na podporu humanitných a spoločenských vied, okrem iného prostredníctvom posilnenej a diferencovanej spolupráce s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a vedeckého výskumu;

132.

nabáda Komisiu, aby podporovala rozvoj jazykových zručností u mladých Európanov v prostredí formálneho a neformálneho vzdelávania, a to rozvíjaním inovatívnej viacjazyčnej pedagogiky, výmenou najlepších postupov v oblasti viacjazyčnej pedagogiky a zvyšovaním jazykových kompetencií učiteľov;

133.

nabáda členské štáty a Komisiu, aby podporovali existujúce iniciatívy a rozvíjali a vykonávali komplexné politiky v oblasti inkluzívneho vzdelávania a stratégie zamerané na napĺňanie špecifických potrieb, presadzovanie práv najzraniteľnejších skupín, vytváranie inkluzívnejších prostredí na vzdelávanie a podporu otvorenosti a angažovanosti; vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskou agentúrou pre rozvoj špeciálneho a inkluzívneho vzdelávania rozvíjala inovatívne metódy a vzdelávacie nástroje v záujme posilnenia inklúzie a napĺňania individuálnych potrieb žiakov;

134.

odporúča, aby členské štáty zahrnuli vzdelávanie o EÚ do učebných plánov svojich stredných škôl s cieľom oboznámiť študentov s fungovaním Únie, jej históriou a hodnotami európskeho občianstva;

135.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa do školských učebných plánov a obsahu vzdelávania zahrnuli a propagovali sa v ňom poznatky o histórii emancipácie žien, a najmä volebnom práve žien, a to aj pri príležitosti symbolických výročí (napríklad v roku 2018 je to 100. výročie získania volebného práva žien v Poľsku a Nemecku) v záujme zvyšovania informovanosti a s cieľom podporovať práva žien vo vzdelávacom rámci;

136.

zdôrazňuje význam vzdelávania o zdraví a vzťahoch, ktoré musí zahŕňať výučbu detí a mladých ľudí o vzťahoch založených na rovnosti, súhlase, rešpekte a vzájomnosti, ako aj výučbu o právach žien a dievčat vrátane reprodukčného a sexuálneho zdravia a práv v tejto oblasti, ako nástroj na boj proti stereotypom, zamedzenie rodovo motivovanému násiliu a posilňovanie osobného blaha;

137.

vyzýva, aby na školách pre študentov, učiteľov i nepedagogických pracovníkov prebiehali kurzy organizované Červeným krížom, ktoré by mali prispieť k tomu, aby menovaní získali základné zručnosti v oblasti prvej pomoci a v prípade núdze dokázali konať;

138.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali pilotný systém na podporu výmen stredoškolských študentov, v rámci ktorého by aspoň polovicu školského roka strávili v inom členskom štáte;

139.

vyzýva členské štáty, aby obmedzili používanie štandardizovaných testov ako nástrojov na hodnotenie úrovne získaných vedomostí a zručností na nevyhnutné minimum;

140.

nabáda členské štáty, aby zvážili prijatie opatrení na zabezpečenie uznania období štúdia v zahraničí, ktoré nevedú k získaniu diplomu alebo kvalifikácie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla usmernenia na uznávanie období štúdia strávených v zahraničí, s ohľadom na existujúce najlepšie postupy členských štátov, zásadu vzájomného uznávania medzi vzdelávacími systémami a prístup založený na kľúčových kompetenciách, ako aj na špecifiká vnútroštátnych vzdelávacích systémov a kultúr;

141.

vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby riešili problémy šikanovania, kybernetického šikanovania, obťažovania, závislosti a násilia tým, že na úrovni škôl a v spolupráci s priamymi príjemcami a so všetkými zainteresovanými stranami (najmä učiteľmi, združeniami rodičov a špecializovanými MOV) vypracujú preventívne programy a uskutočnia kampane na zvyšovanie informovanosti zahŕňajúce inklúziu;

142.

odporúča, aby členské štáty, ich vzdelávacie inštitúcie a Komisia aktívnejšie spolupracovali na podpore športových aktivít žiakov;

Vysokoškolské vzdelávanie

143.

požaduje vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru využívajúceho potenciál existujúcich rámcov, ako sú Európsky výskumný priestor, Inovácia v Únii a európsky priestor vysokoškolského vzdelávania tak, aby sa navzájom posilňovali a dopĺňali;

144.

nabáda členské štáty, aby investovali aspoň 2 % svojho HDP do vysokoškolského vzdelávania a aby dodržali referenčnú hodnotu EÚ, pokiaľ ide o investície do výskumu a vývoja do roku 2020 vo výške 3 % HDP Únie;

145.

navrhuje, aby členské štáty a regionálne orgány pri využívaní vnútroštátnych a regionálnych zdrojov a prideľovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov uprednostňovali vzdelávacie programy a podporu spolupráce medzi vysokoškolským vzdelávaním, svetom práce, priemyslom, výskumnými komunitami a celou spoločnosťou;

146.

vyzýva členské štáty, aby podporovali inkluzívnejšiu a prístupnejšiu mobilitu študentov, stážistov, začínajúcich učiteľov, výskumných a administratívnych pracovníkov, keďže to prispieva k ich osobnému a profesijnému rozvoju, ako aj k vyššej kvalite vzdelávania, výučby, výskumu a administratívnych činností; zasadzuje sa za uľahčenie mobility pre všetkých, okrem iného bezproblémovým uznávaním kreditov a akademických a odborných kvalifikácií získaných v zahraničí, primeraným financovaním a osobnou pomocou, zaručením sociálnych práv a v náležitých prípadoch i začlenením mobility na vzdelávacie účely do programov vzdelávania; v tejto súvislosti berie na vedomie nové iniciatívy Komisie vrátane tzv. eCard na uľahčenie cezhraničnej mobility študentov;

147.

zastáva názor, že je potrebné zvýšiť financovanie mobility pedagogických a výskumných pracovníkov poskytovaním študijných/výskumných grantov popri náhrade nákladov, predlžovaním trvania pobytov v zahraničí, zjednodušovaním povoľovacích postupov a podporovaním foriem vzájomného mentorstva medzi učiteľmi a výskumnými pracovníkmi;

148.

vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty na posilnenie mobility vzdelávania dospelých, ktorá je už stanovená v programe Erasmus+;

149.

zdôrazňuje dôležitosť zaručenia vzájomného cezhraničného uznávania a zlučiteľnosti kvalifikácií a akademických titulov, a teda posilnenia systému zabezpečovania kvality na úrovni EÚ a vo všetkých krajinách, ktoré sa pripojili k európskemu priestoru vysokoškolského vzdelávania;

150.

zdôrazňuje potrebu vyvinúť komplexné stratégie a primerané nástroje na určovanie kvality nových modelov výučby a vzdelávania, napríklad elektronického učenia sa, hromadných otvorených online kurzov (MOOC) a zdrojov s otvoreným prístupom; v tejto súvislosti uznáva úlohu Európskeho združenia zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (ENQA) a ďalších relevantných európskych sietí, ktoré prispievajú k zabezpečovaniu kvality;

151.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali obnovený program EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, regionálnymi a miestnymi orgánmi a zamestnávateľmi s cieľom riešiť potreby inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a študentov a výzvy, ktorým čelia, vytvárať väzby s miestnymi a regionálnymi aktérmi, zapájať miestne komunity, podporovať miestny a regionálny rozvoj a inováciu, budovať inkluzívne a prepojené systémy vysokoškolského vzdelávania, posilňovať spoluprácu so svetom práce a riešiť potreby zručností na regionálnej úrovni; takisto nabáda inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby sa vo väčšej miere zapájali do miestneho a regionálneho rozvoja, okrem iného aj účasťou na komunitných projektoch spolupráce;

152.

vyzýva na plnenie záväzkov nového programu v oblasti zručností vrátane podporovania členských štátov v ich úsilí poskytovať viac informácií o tom, ako absolventi postupujú na pracovnom trhu; v tejto súvislosti víta návrh na vytvorenie európskeho systému monitorovania absolventov do roku 2020; domnieva sa, že informácie získané monitorovaním absolventov a zber presných a relevantných údajov (nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj na úrovni EÚ) majú zásadný význam pre zabezpečovanie kvality a rozvoj kvalitného vzdelávania;

153.

nabáda Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie zamerané na zníženie rozdielov v oblasti výskumu a inovácií medzi členskými štátmi a regiónmi navrhnutím nových iniciatív v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej a na podporu spájania výskumných a vzdelávacích aktivít pre príjemcov týchto akcií, ktorí sa pripravujú na akademickú dráhu;

154.

navrhuje, aby koalícia EÚ pre oblasti STE(A)M zahŕňala širokú škálu disciplín s cieľom pripraviť študentov na život a prácu v dynamicky sa meniacej realite;

155.

podporuje prideľovanie kreditov v rámci Európskeho systému prenosu kreditov (ECTS) študentom za dobrovoľnícku komunitnú prácu ako prostriedok, ktorým možno prispieť k odbornému a osobnému rozvoju študentov;

156.

zdôrazňuje, že programy medzinárodnej spolupráce, kultúrna diplomacia a politické rokovania s tretími krajinami v oblasti vysokoškolského vzdelávania nielen umožňujú, aby mohli poznatky prúdiť slobodnejšie, ale tiež prispievajú k zvyšovaniu kvality a zlepšovaniu medzinárodného postavenia európskeho vysokoškolského vzdelávania a zároveň posilňujú výskum a inovácie a podporujú mobilitu, medzikultúrny dialóg a medzinárodný rozvoj v súlade s cieľmi vonkajších činností EÚ;

157.

zastáva názor, že vzdelávacie systémy, ktoré obstoja v budúcnosti, by mali zahŕňať vzdelávanie o udržateľnosti a budovaní mieru a mali by byť súčasťou širšej reflexie o gramotnosti v oblasti zamestnania v kontexte rastúcej digitalizácie a robotizácie európskych spoločností, pričom by sa mali zameriavať nielen na hospodársky rast, ale aj na osobný rozvoj študentov, zlepšovanie ich zdravia a blaha;

158.

vyzýva členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a svetom práce s cieľom lepšie pripraviť študentov na vstup na pracovný trh, ako aj prijať opatrenia potrebné na riešenie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nedostatku zručností; v tejto súvislosti nabáda na začlenenie kvalitných relevantných odborných stáží, uznaných prostredníctvom kreditov ECTS, do programov vysokoškolského vzdelávania a systémov odborného vzdelávania a prípravy a na spoluprácu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, trhom práce, odvetvím výskumu a miestnymi a regionálnymi hospodárskymi subjektmi pri vytváraní kvalitných systémov duálneho vzdelávania a odbornej prípravy, profesijného poradenstva, učňovskej prípravy, stáží a tiež odbornej prípravy vychádzajúcej z reality, ktoré by mali byť súčasťou učebných plánov odborného vzdelávania a vysokoškolského vzdelávania; ďalej vyzýva členské štáty, aby zabezpečili právo každého mladého človeka v EÚ, aby mu bola ponúknutá práca, učňovská príprava, dodatočná odborná príprava alebo kombinácia práce a odbornej prípravy;

159.

domnieva sa, že na zabezpečenie kvalitného umiestnenia v rámci učňovskej prípravy alebo stáže je zásadne dôležité, aby existovali zmluvy, v ktorých sa vymedzia úlohy a povinnosti všetkých strán a presne sa stanoví dĺžka, ciele a úlohy vzdelávania zodpovedajúce jasne určeným zručnostiam, ktoré sa majú rozvíjať, postavenie v zamestnaní, primeraná kompenzácia/odmeňovanie vrátane nadčasov, systémy sociálnej ochrany a sociálneho zabezpečenia podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov, platných kolektívnych zmlúv alebo oboch;

160.

zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť vhodný obsah vzdelávania a odbornej prípravy a dôstojné pracovné podmienky pre stáže a učňovskú prípravu, aby sa zaistila ich kľúčová úloha pri prechode zo vzdelávania do pracovného života; zdôrazňuje, že stáže a učňovská príprava by sa nikdy nemali používať ako náhrada za pracovné miesta, ani by sa stážisti ani učni nemali využívať ako lacná či dokonca neplatená pracovná sila;

161.

navrhuje, aby univerzity a strediská odbornej prípravy poskytovali základnú a dodatočnú odbornú prípravu pre učiteľov odborného vzdelávania, pričom sa zabezpečia príspevky od odborníkov z pracovných oblastí zodpovedajúcich špecializovaným oblastiam zaradeným do kurzov odbornej prípravy;

Učiteľ ako garant kvality vzdelávania

162.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali učiteľov pri začleňovaní inovácií a technológií do výučby tým, že budú posilňovať ich digitálne zručnosti a poskytovať im relevantné zdroje a podporu, napríklad zvýšením počtu ponúkaných školení na zlepšenie zručností a prostredníctvom rozvoja online komunít, otvorených vzdelávacích zdrojov a kurzov;

163.

podporuje vytvorenie akadémie vyučovania a vzdelávania ako doplnkového zariadenia, ktoré poskytne učiteľom možnosť odbornej prípravy a výmeny najlepších postupov na európskej úrovni, bude centrom na online výmenu, výmenu skúseností a vzájomné učenie, ako aj miestom pravidelných stretnutí formou workshopov, seminárov a konferencií s cieľom posilňovať spoluprácu medzi učiteľmi, zvyšovať kvalitu výučby a podporovať profesijný rozvoj učiteľov; vyzýva Komisiu, aby navrhla projekt na vytvorenie takejto akadémie, a to aj na základe know-how Európskej školskej siete;

164.

pripomína dôležitosť pedagogickej odbornej prípravy učiteľov v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania a posudzovania pedagogických kompetencií, ktoré sú v procese prijímania zamestnancov minimálne rovnako dôležité ako kompetencie v oblasti výskumu; zdôrazňuje úlohu vzdelávania založeného na výskume a pedagogického výskumu z hľadiska podpory prístupu zameraného na študenta v oblasti vzdelávania a výučby, podpory aktívneho vzdelávania, zvyšovania rozvoja zručností a zlepšovania metodiky výučby;

165.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli stimuly, ktorými prilákajú a motivujú mladých ľudí a kvalifikovaných učiteľov, aby sa zapojili do vzdelávacieho systému a pracovali v ňom;

166.

zdôrazňuje, že je potrebné uznať postavenie v zamestnaní v prípade zamestnancov v oblasti VSRD;

167.

vyzýva na podporu učiteľov viacjazyčných kurzov, ktoré sú dôležitým faktorom pri internacionalizácii vzdelávania;

168.

zdôrazňuje úlohu medzikultúrneho vzdelávania ako súčasti vzdelávania učiteľov s cieľom posilniť ich medzikultúrne kompetencie v záujme propagácie európskych kultúrnych a spoločných hodnôt, ako aj európskeho rozmeru výučby; konštatuje, že medzikultúrne kompetencie sú nevyhnutné pre prácu v čoraz rozmanitejšej spoločnosti, ako aj na podporu internacionalizácie na úrovni škôl;

169.

uvedomuje si potrebu vytvárania synergií medzi vedomosťami učiteľov a technologickým potenciálom žiakov s cieľom maximalizovať výsledky vzdelávania;

170.

zasadzuje sa za to, aby súčasťou vzdelávania učiteľov vo všetkých fázach boli aj stáže odbornej prípravy učiteľov pod vedením vyškolených mentorov;

171.

nabáda učiteľov a vedenia škôl, aby uplatňovali inovácie v školskom prostredí a podporovali ich rozvoj a v tejto súvislosti prevzali vedúcu úlohu;

172.

povzbudzuje inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby uprednostňovali, podporovali a oceňovali zlepšovanie a obnovovanie pedagogických vedomostí vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov vrátane vzdelávacích možností, ktoré ponúkajú moderné technológie, ako prostriedok na zlepšovanie výsledkov študentov a efektívnosti výučby;

173.

podporuje rozvíjanie nových, inovatívnych a ambicióznych vyučovacích techník a vzdelávacích noriem s cieľom lepšie reagovať na potreby študentov a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ako aj na výzvy, ktoré prináša rýchlo sa meniaci svet;

o

o o

174.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 22.

(2)  Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 30.

(3)  Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ C 172, 27.5.2015, s. 17.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0360.

(6)  Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 25.

(7)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.

(8)  Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 2.

(9)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0018.

(10)  Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.

(12)  http://www.socialsummit17.se/wp-content/uploads/2017/11/Concluding-report-Gothenburg-summit.pdf

(13)  https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/educ/122123.pdf

(14)  Ú. v. EÚ C 104, 16.4.1984, s. 69.

(15)  Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 12.

(16)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0303.

(17)  http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Gender_statistics

(18)  http://www.cedefop.europa.eu/sk/publications-and-resources/publications/3072, a https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1502en_0.pdf


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/26


P8_TA(2018)0248

Vytváranie udržateľného a konkurencieschopného európskeho odvetvia akvakultúry

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o vytváraní udržateľného a konkurencieschopného európskeho odvetvia akvakultúry: súčasný stav a budúce výzvy (2017/2118(INI))

(2020/C 28/04)

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ (COM(2013)0229),

so zreteľom nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 304/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (1),

so zreteľom na smernicu Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (2),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 710/2009 z 5. augusta 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007, pokiaľ ide o ustanovenie podrobných pravidiel v oblasti ekologickej akvakultúry živočíchov a produkcie morských rias (3),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (4),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu (5),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (6),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (7),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (8),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (9),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 zo 17. mája 2017 o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 (10),

so zreteľom na svoje uznesenia zo 4. decembra 2008 o vypracovaní európskeho plánu regulácie populácie kormoránov s cieľom zníženia škôd, ktoré kormorány spôsobujú populáciám rýb, rybnému hospodárstvu a akvakultúre (11),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry (12),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o režime dovozu produktov rybolovu a akvakultúry do EÚ z hľadiska reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva (13),

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 23. novembra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (14),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o využití potenciálu výskumu a inovácie v modrej ekonomike na rast a tvorbu pracovných miest (15),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vysledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry v oblasti stravovacích služieb a maloobchodu (16),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o uplatňovaní rámcovej smernice o vode a rámcovej smernice o morskej stratégii vo vzťahu k akvakultúre (SWD(2016)0178),

so zreteľom na dokument Komisie z roku 2015 s názvom Súhrnná správa: Vykonávanie ustanovení o akvakultúre rýb (DG(SANTE) 2015-7406 – MR),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2017 s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) (COM(2017)0339),

so zreteľom na hospodársku správu Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (STECF) o odvetví akvakultúry v EÚ z roku 2016,

so zreteľom na správu Eurobarometra na tému Spotrebiteľské návyky v oblasti produktov rybolovu a akvakultúry (2017) a doplňujúcu analýzu Európskeho strediska pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA),

so zreteľom na vedecké stanovisko skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni z novembra 2017 s názvom Potraviny z oceánov,

so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov FAO,

so zreteľom na Kódex zdravia vodných živočíchov Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE),

so zreteľom na článok 42 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ (17),

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0186/2018),

A.

keďže odvetvie akvakultúry vrátane morského a sladkovodného chovu rýb, ako aj chovu mäkkýšov, kôrovcov, morských rias a ostnatokožcov je inovačným hospodárskym odvetvím, ktoré je najrýchlejšie rastúcou činnosťou výroby potravín a má potenciál stať sa sektorom využívajúcim moderné technológie, čo si vyžaduje štrukturálne investície, investície do výskumu a dlhodobé prevádzkové a finančné plánovanie;

B.

keďže odvetvie chovu rýb a mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov zohráva dôležitú a cennú úlohu z hľadiska hospodárstva, zamestnanosti, sociálnych a environmentálnych otázok v súvislosti so zlepšovaním kvality života v pobrežných a vnútrozemských oblastiach Únie a najvzdialenejších regiónoch a prispievaním k nutričnej kvalite a potravinovej bezpečnosti Európanov; keďže existujú určité faktory, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú akvakultúrnu výrobu a medzi ktoré patria environmentálne a klimatické faktory, ale predovšetkým predátory; keďže z viacerých štúdií vyplýva, že problémy s predátormi majú značný vplyv na produkciu;

C.

keďže Komisia vo svojom oznámení s názvom Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ zdôraznila štyri prioritné oblasti, ktorými sa treba zaoberať, aby bolo možné naplno využiť potenciál akvakultúry v EÚ: administratívne postupy, koordinované priestorové plánovanie, konkurencieschopnosť – najmä prepojením tohto odvetvia s vedou – a rovnaké podmienky pre všetkých;

D.

keďže v tom istom oznámení sa členským štátom odporúča, aby vypracovali viacročné národné strategické plány v oblasti akvakultúry, v ktorých analyzujú kľúčové nedostatky a otázky, ktoré treba vyriešiť, vytýčia spoločné ciele a pokiaľ je to možné, stanovia ukazovatele na hodnotenie pokroku pri plnení týchto cieľov;

E.

keďže najdôležitejším cieľom musí byť zachovanie miestnych ekosystémov a zásob, aby sa zabránilo vysídľovaniu a ničeniu miestneho rybolovu a chovu;

F.

keďže napriek dobrým úmyslom a snahám akvakultúra v EÚ na rozdiel od stále väčšieho rastu v iných svetových regiónoch stále stagnuje;

G.

keďže sa odhaduje, že akvakultúrna výroba v EÚ pokrýva iba 10 % domáceho dopytu po rybách a keďže viac ako polovicu dopytu po produktoch rybolovu uspokojuje dovoz z tretích krajín;

H.

keďže akvakultúra by sa mala považovať za formu poľnohospodárstva, a to najmä v prípade rybnikárskeho chovu;

I.

keďže zaostalosť najvzdialenejších regiónov pri rozvoji akvakultúry je mimoriadne dôležitá;

J.

keďže nedávne stanovisko skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni k otázke, ktorú tejto skupine položil komisár Vella: „Ako je možné získať z oceánov viac potravín a biomasy takým spôsobom, aby sa tieto výhody zachovali aj pre ďalšie generácie?“, obsahuje tieto odporúčania: „uplatňovať hľadisko tzv. paradigmy potravín z oceánov v rámci zodpovednej kultúry v systémových politických programoch na úrovni EÚ a svetovej úrovni“; a: „povzniesť rozvoj morskej akvakultúry v Európe na vyššiu a strategickejšiu úroveň prostredníctvom komplexného, zosúladeného politického rámca – čo zahŕňa vydanie usmernení o zahrnutí požiadaviek morskej akvakultúry do vykonávania smernice EÚ z roku 2014 o námornom priestorovom plánovaní a rozšírení technologickej spolupráce o morskú akvakultúru v rámci dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi EÚ a južnými partnerskými krajinami;

K.

keďže na založenie alebo rozšírenie akvakultúrnej farmy v EÚ je potrebné získať rôzne povolenia a oprávnenia a keďže postup získania týchto úradných dokumentov nie je v EÚ jednotný a vo všeobecnosti je pomalý, zložitý a chýba v ňom právna istota a hospodárska predvídateľnosť; keďže táto situácia by mohla brzdiť rozvoj tohto odvetvia, odrádzať podniky od investovania a viesť k nadmerným nákladom pre toto odvetvie, čím by sa nepriamo podporoval dovoz z tretích krajín;

L.

keďže najzložitejšími postupmi v akvakultúre sú postupy súvisiace s požiadavkami na ochranu životného prostredia (posudzovanie vplyvu na životné prostredie, strategické environmentálne hodnotenie a postupy dohľadu), ale, paradoxne, zdĺhavosť a zložitosť týchto administratívnych postupov ochrane životného prostredia niekedy nepomáha, skôr naopak, niekedy komplikuje zakladanie sociálno-ekonomicky a environmtentálne udržateľných kvalitných akvakultúrnych fariem; keďže medzi sladkovodnou a morskou akvakultúrou existujú rozdiely; keďže rozdiely v pododvetviach akvakultúry si vyžadujú rozdielne postupy pri riadení zásob, kŕmení a reprodukcii; keďže tieto rozdiely treba náležite zohľadniť pri príprave predpisov EÚ týkajúcich sa akvakultúry a najmä noriem environmentálnej udržateľnosti;

M.

keďže byrokratická zložitosť a časové sklzy, najmä pri udeľovaní licencií a plánovaní, predstavujú nečinnosť, ktorá má nevyhnutne za následok hospodárske a sociálno-pracovné náklady pre potenciálnych investorov v oblastiach, v ktorých sú založené podniky akvakultúry, s osobitným vplyvom na zamestnanosť žien a mladých ľudí;

N.

keďže pri adekvátnom priestorovom plánovaní sa musia zohľadniť rozličné potreby jednotlivých užívateľov a potreba ochrany prírody, pričom sa treba usilovať o zosúladenie týchto odlišných požiadaviek; keďže nedostatok lokalít, nedostatočné primerané priestorové plánovanie a konflikt s inými hospodárskymi činnosťami majú značný vplyv na rozvoj akvakultúry EÚ v niektorých regiónoch, lebo odvetvie akvakultúry má menšiu váhu ako iné, takzvané silné odvetvia;

O.

keďže priestorové plánovanie je jedným z nevyhnutných predpokladov dlhodobého rozvoja akvakultúry a prostriedkom, ktorý je potrebný na zabezpečenie vhodného plánovania lokalít pre akvakultúru s ohľadom na iné činnosti v príslušných oblastiach;

P.

keďže právne predpisy EÚ o ochrane životného prostredia tvoria smernice (smernica o morskej stratégii, smernica o vtákoch a biotopoch), a členské štáty a miestne a regionálne samosprávy ich teda môžu transponovať a uplatňovať s určitým stupňom vlastného uváženia; keďže v dôsledku toho neexistuje v EÚ jednotné vykonávanie týchto predpisov, čo vedie k právnej neistote podnikov a fariem, spôsobuje nedostatočnú predvídateľnosť pre investorov a vytvára nerovnaké podmienky;

Q.

keďže podľa vedeckého stanoviska Potraviny z oceánov sa z oceánov dá v krátkom čase získať oveľa viac potravín a biomasy jedine zberom organizmov, ktoré sú na spodku potravinového reťazca, ako napríklad makrorias a lastúrnikov;

R.

keďže odlišné vnútroštátne a regionálne právne rámce pre akvakultúru môže viesť k tomu, že podniky musia spĺňať odlišné právne požiadavky, hoci pôsobia v tej istej morskej panve, čo prináša riziko narušenia hospodárskej súťaže;

S.

keďže treba uvítať príklady dobrej spolupráce na základe dobrovoľných dohôd a iných dohôd medzi ochrancami životného prostredia a týmto odvetvím; keďže na jednej strane treba privítať pozitívne príklady príspevkov akvakultúry k zachovaniu vysokej kvality vôd a služieb vodných ekosystémov, ale na druhej strane je dôležité priznať negatívne vplyvy, ktoré môže akvakultúra mať na miestne životné prostredie a kvalitu vody, a usilovať sa o ich obmedzenie; podporuje preto ďalšie inovácie a iniciatívy na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ziskovosti tohto sektora;

T.

keďže chov lastúrnikov a kultivácia makrorias si vyžadujú vyvážený prísun výživných solí v prostredí;

U.

keďže tento typ sladkovodnej farmy možno vzhľadom na uvedené tiež kvalifikovať ako službu ochrany životného prostredia, ktorá zabezpečuje kvalitu a množstvo vody a ktorá si zaslúži omnoho viac uznania a podpory politických činiteľov EÚ ako dostáva v súčasnosti;

V.

keďže výrobky z EÚ musia spĺňať množstvo prísnych pravidiel a noriem ochrany životného prostredia, zdravia živočíchov, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany spotrebiteľov, ktoré upravujú výrobné prevádzky, kŕmenie, životné podmienky, prepravu, spracovanie a sociálne podmienky v zamestnaní, čo má priamy vplyv na výrobné náklady; keďže výsledkom toho sú udržateľné produkty vynikajúcej kvality, ktoré sú však neraz drahšie, a teda menej konkurencieschopné, ako dovážané produkty, ktoré sa často objavujú na trhu EÚ za nižšiu cenu vďaka postupom, ktoré sú z environmentálneho, sociálneho a pracovného hľadiska dlhodobo neudržateľné a ktorých výroba je poznamenaná nízkym štandardom životných podmienok a zdravia zvierat;

W.

keďže niektoré akvakultúrne podniky vo veľkej miere závisia od zdrojov energie, čo zvyšuje náklady na akvakultúrnu produkciu;

X.

keďže konzumácia rýb – potraviny obsahujúcej bielkoviny, mastné kyseliny, vitamíny, minerály a základné mikroživiny, ktoré sú prospešné pre ľudské zdravie – by sa mala zvýšiť a keďže špičková kvalita morských plodov EÚ by mala byť hlavnou konkurenčnou výhodou odvetvia akvakultúry EÚ;

Y.

keďže celosvetová spotreba rýb súbežne s globálnym nárastom populácie stále rastie;

Z.

keďže navyše nie vždy existuje súlad medzi obchodnou, sociálnou a environmentálnou politikou EÚ: EÚ napríklad prideľuje zraniteľným rozvojovým krajinám štatút v rámci všeobecného systému preferencií (VSP a VSP+), aby mohli platiť menšie alebo žiadne clo za dovoz do EÚ, čo im poskytuje rozhodujúci prístup na trh EÚ a prispieva k ich rastu; hoci niektoré z týchto krajín, napríklad niektoré ázijské krajiny, zároveň produkujú akvakultúrne výrobky, ktoré nie sú v súlade s normami týkajúcimi sa životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat, zdravia, sociálnych a pracovných podmienok, ktoré výrobcovia z EÚ musia spĺňať, a ktoré sú niekedy vyrábané za porušovania ľudských práv;

AA.

keďže EÚ je takisto veľmi závislá od dovozu produktov rybolovu z tretích krajín ako krmiva pre akvakultúru a keďže udržateľnejšie alternatívne krmivá zatiaľ neboli dostatočne preskúmané a propagované;

AB.

keďže zahraničný obchod EÚ v odvetví akvakultúry vykazuje deficit a medzi dovážanými výrobkami z tretích krajín a výrobkami akvakultúry EÚ dochádza k nespravodlivej hospodárskej súťaži na úkor kvality potravín a zdravia spotrebiteľov;

AC.

keďže akvakultúra v tretích krajinách ponúka príležitosti pre investície z EÚ;

AD.

keďže rozdiely medzi produktmi európskej akvakultúry a produktmi z tretích krajín z hľadiska kvality, environmentálnej stopy, sociálneho správania a dodržiavania dobrých životných podmienok zvierat európski spotrebitelia nevnímajú, ak nemajú k dispozícii dostatočné a presné informácie (najmä pokiaľ ide o krajinu pôvodu, rozmrazovanie či identifikáciu druhov);

AE.

keďže právne predpisy EÚ týkajúce sa informácií o produktoch z rýb a vodných živočíchov pre spotrebiteľov sú jasné a keďže za kontrolu ich dodržiavania sú zodpovedné orgány členských štátov; keďže je však všeobecne známe, že v reštauráciách ani pri predaji rýb v stánkoch sa tieto základné informácie v praxi spotrebiteľom neposkytujú; keďže tento stav nedostatočného vykonávania oslabuje konkurencieschopnosť akvakultúry EÚ;

AF.

keďže udržateľný chov rýb spočíva v chove zdravých zvierat, a preto je nevyhnutné vyvinúť špecifické a inovačné veterinárne nástroje, najmä vakcíny a antibiotiká, ktoré by sa mali používať zodpovedným a reštriktívnym spôsobom, ktorý zabezpečí zdravie a dobré životné podmienky zvierat a spotrebiteľov, a produkciu bezpečných a nutrične hodnotných výrobkov akvakultúry bez negatívneho vplyvu na životné prostredie a voľne žijúce druhy; keďže v nariadeniach EÚ o zdraví zvierat je nutné zohľadniť osobitosti akvakultúry a špecifiká druhov rýb, pokiaľ ide o liečbu infekcií a chorôb a vplyv na kvalitu výrobkov;

AG.

keďže v európskom akčnom pláne „jedno zdravie“proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) sa uvádza, že imunizácia formou očkovania je nákladovo efektívnym zásahom v oblasti verejného zdravia v boji proti antimikrobiálnej rezistencii (18), ktorý sa vzťahuje aj na akvakultúru;

AH.

keďže vnímanie akvakultúry európskou spoločnosťou a spotrebiteľmi sa medzi členskými štátmi líši, ale vo všeobecnosti existuje veľký priestor na zlepšenie;

AI.

keďže napriek tomu, že vždy existuje priestor na zlepšenie zavádzaním lepších postupov, negatívne vnímanie tohto odvetvia nie je vždy spôsobené reálnymi problémami (v oblasti ochrany životného prostredia, kvality alebo bezpečnosti), ale predsudkami spotrebiteľov voči akvakultúre; keďže táto situácia do veľkej miery vyplýva z presvedčenia, že reálne vplyvy akvakultúry v niektorých tretích (rozvojových) krajinách sú rovnaké aj v EÚ, čo nie je pravda;

AJ.

keďže výrazne sa líšiace postupy, ktoré sa v akvakultúre používajú, vedú k značným rozdielom okrem iného v kvalite výrobkov, ich vplyve na životné prostredie a hygienické podmienky, takže spotrebiteľ si často nie je istý výsledným výrobkom;

AK.

keďže zlé meno akvakultúry nepriaznivo ovplyvňuje aj jej riadenie orgánmi verejnej správy (vydávanie licencií, plánovanie atď.), ale aj podmienky uvádzania produktov na trh;

AL.

keďže je dôležité upozorniť na potenciál sladkovodnej akvakultúry, vnútrozemskej akvakultúry s uzavretými vodami, integrovanej multitrofickej akvakultúry a systémov recirkulácie alebo akvapónie v mestských zónach na zlepšenie potravinovej bezpečnosti a rozvoja vidieckych oblastí;

AM.

keďže kôrovce, mäkkýše a vodné rastliny, ako sú napríklad riasy, sú tiež dôležitým zdrojom pre akvakultúru;

AN.

keďže pri rozvíjaní potenciálu udržateľnej akvakultúry zohrávajú veľmi dôležitú úlohu výskum a inovácie; keďže produkciu je možné udržateľne zvýšiť expanziou na základe inovácií, regeneráciou a čistením vôd, využívaním obnoviteľných zdrojov energie a efektívnym využívaním energie a zdrojov pri súčasnom obmedzení vplyvu na životné prostredie a zabezpečení environmentálnych služieb;

AO.

keďže celoeurópske štandardné protokoly vedeckých údajov, ktoré umožňujú dohľad nad riadiacimi a výrobnými postupmi a ich zlepšovanie, ako aj kontrolu ich vplyvu na životné prostredie a zdravie, majú veľký význam;

AP.

keďže v záujme zníženia vplyvu akvakultúry na životné prostredie a zabezpečenia jej lepšej udržateľnosti by sa mal uprednostňovať chov domácich alebo endemických druhov;

AQ.

keďže ťažký prístup k úverom a značný časový odstup medzi investíciou a prvým predajom (obyčajne aspoň tri roky) odrádza investorov;

AR.

keďže podmienky predbežného financovania ponúkané bankami a finančnými inštitúciami sú čoraz prísnejšie;

AS.

keďže postupy, ktoré pre používateľov zväčša nie sú dosť jasné, a veľké množstvo dokumentov, ktoré treba predložiť na získanie finančných prostriedkov z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ďalej len „ENRF“), odrádzajú žiadateľov; keďže približne 1 280 miliónov EUR, ktoré sú v rámci súčasného programového obdobia (2014 – 2020) k dispozícii, nepostačuje na rozvoj odvetvia akvakultúry v Európe; keďže členské štáty navyše čerpajú prostriedky v mimoriadne nízkej miere;

AT.

keďže v rámci udržateľnej akvakultúry je nutné brať ohľad na potenciálny vplyv na voľne žijúce populácie rýb a kvalitu vody, ale na druhej strane sú zdravé populácie rýb a vynikajúca kvalita vody pre ňu nevyhnutné;

AU.

keďže z dostupných údajov vyplýva, že sa zvyšuje rozdiel medzi spotrebou morských plodov v EÚ a objemom úlovkov z rybolovu – podľa odhadov je tento rozdiel až 8 miliónov ton; keďže udržateľná akvakultúra dokáže spolu s udržateľným rybárstvom prispieť k zabezpečeniu dlhodobej potravinovej a výživovej bezpečnosti vrátane dodávok potravín, ako aj k rastu a zamestnanosti pre občanov Únie a tiež k naplneniu rastúceho svetového dopytu po potravinách z vodných živočíchov, pričom je potrebné používať udržateľné zdroje krmiva a zabrániť degradácii životného prostredia; keďže akvakultúra tak môže prispieť k splneniu hlavného cieľa, ktorým je preklenutie rozdielu medzi objemom spotreby a produkcie morských plodov v EÚ;

AV.

keďže v akvakultúre je možné z jedného kilogramu rýb nízkej hodnoty vychovať jeden kilogram rýb vysokej hodnoty (napríklad v prípade korušky polárnej a kankala veľkého sa hodnota zvyšuje z 0,10 EUR na 7 EUR za kilogram);

AW.

keďže mladí ľudia majú menší záujem pracovať v odvetví akvakultúry, investovať doň a rozvíjať ho, a to v dôsledku slabej informovanosti a nedostatočnej finančnej perspektívy a stability, pre ktoré je akvakultúra pre mladšie generácie neatraktívna;

AX.

keďže udržateľná akvakultúra, ktorú vlastnia a riadia komunity, môže byť pre pobrežné okrajové regióny sociálno-ekonomickým prínosom a môže zohrávať pozitívnu úlohu v modrej ekonomike;

AY.

keďže sladkovodná akvakultúra tvorí 20 % celkovej produkcie z tohto odvetvia v Európe, a keďže podpora zo strany EÚ by mala zodpovedať tomuto podielu; keďže sladkovodná akvakultúra si pre svoj odlišný charakter vyžaduje osobitné pravidlá a samostatnú kapitolu v právnych predpisoch upravujúcich spoločnú rybársku politiku EÚ;

AZ.

keďže výskum a inovácia majú kľúčový význam pre dosiahnutie väčšej udržateľnosti a konkurencieschopnosti odvetvia akvakultúry na trhu EÚ;

BA.

keďže projekty sladkovodnej akvakultúry sa môžu uskutočňovať aj s financovaním ex post a keďže pre investorov to často znamená neprimerane veľké úsilie, čo má za následok, že v mnohých prípadoch chovatelia nemajú odvahu začať projekty; keďže miera pomoci je vo väčšine prípadov nedostatočná;

Využitie potenciálu akvakultúry v EÚ

1.

uznáva pozitívne účinky, ktoré môže udržateľná akvakultúra a jej morské aj sladkovodné pododvetvie priniesť pre zamestnanosť a hospodárstvo Únie a celkové zlepšenie produktivity a kvality života v jej pobrežných a vnútrozemských oblastiach; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť jej rozvoj, diverzifikáciu a inováciu podporovaním vyššej úrovne produkcie rýb, kôrovcov, mäkkýšov, rias a ostnatokožcov z akvakultúry a zvýšiť konkurencieschopnosť takýchto výrobkov (zlepšiť produkciu akvakultúry EÚ tak, aby do piatich rokov dosiahla aspoň súčasnú mieru rastu svetovej akvakultúry a stimulovať investície do energeticky účinnejších a hospodársnejších zariadení) a zvyšovať ich spotrebu a príspevok k potravinovej a výživovej bezpečnosti pre občanov EÚ; trvá na tom, že sa pritom musí zachovať riadne fungovanie morských ekosystémov, aby bolo aj naďalej možné vykonávať ziskovú akvakultúru, pokračovať v komerčnom rybolove a ďalšími udržateľnými spôsobmi využívať morské prostredie;

2.

domnieva sa, že EÚ musí zvýšiť svoju produkciu v odvetví akvakultúry, najmä s cieľom znížiť tlak na prírodné rybolovné oblasti; zastáva názor, že krmivá na báze rýb by mali pochádzať z udržateľných zdrojov a nemali by ohrozovať ciele maximálneho udržateľného výnosu v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva a že zaťaženie živinami by sa malo kontrolovať; zdôrazňuje význam spolupráce medzi výskumnými pracovníkmi, odvetvím akvakultúry, výrobcami krmív, správami a organizáciami životného prostredia; zdôrazňuje, že odvetvie akvakultúry EÚ by malo zohľadňovať kvalitu, udržateľnosť, bezpečnosť potravín, zdravie zvierat a ľudí a environmentálne aspekty a malo by byť v tomto smere príkladom; s potešením berie na vedomie nové iniciatívy s pozemnou akvakultúrou, najmä v citlivých moriach a v oblastiach EÚ so uzavretými vodami, a domnieva sa, že sú potrebné radikálnejšie opatrenia na to, aby sa akvakultúra stala efektívnejším, ekonomicky životaschopnejším, sociálne zodpovednejším a ekologickejším odvetvím, uspokojila väčšiu časť európskeho dopytu po rybách a znížila závislosť Európy od dovozu;

3.

víta oznámenie Komisie s názvom Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ a identifikáciu oblastí, na ktoré je potrebné zamerať úsilie s cieľom rozvinúť potenciál akvakultúry v EÚ, aby mohla spolu s udržateľným rybolovom prispievať k cieľu, ktorým je preklenutie rozdielu medzi objemom spotreby a produkcie morských plodov v EÚ spôsobom, ktorý bude environmentálne, sociálne a hospodársky udržateľný;

4.

zdôrazňuje, že sladkovodná akvakultúra stále nie je dostatočne preskúmanou možnosťou na zlepšenie bezpečnosti potravín a rozvoj vidieckych oblastí;

5.

zdôrazňuje, že udržateľný rast musí byť založený na predvídateľnosti investícií a právnej istote pre podniky, ktoré je možné vytvoriť prostredníctvom efektívnejších administratívnych rámcov, na väčšej transparentnosti riadenia a jasných a homogénnych kritériách udeľovania licencií v EÚ, na spoločných postupoch manažmentu chorôb a prístupe k vhodnej veterinárnej liečbe, ktorá nepoškodzuje zdravie zvierat a ľudí, na účinnom priestorovom plánovaní, dostupnosti usmerňovacích dokumentov, výmene osvedčených postupov, podpore Poradnej rady pre akvakultúru a na primeranej finančnej podpore; poukazuje na to, že všetky tieto faktory môžu prispievať k udržateľnému rastu;

6.

oceňuje závery a odporúčania vedeckého stanoviska z novembra 2017 na tému Potraviny z oceánov, ktoré sa týkajú rozvoja a vykonávania námornej politiky, rybárskej politiky a politiky v oblasti akvakultúry v najbližších rokoch s cieľom pomôcť zvýšiť udržateľný objem potravín pochádzajúcich z oceánov;

7.

vyzýva Komisiu, aby podporovala odvetvie akvakultúry v jeho úsilí o zníženie závislosti od voľne žijúcich populácií rýb pri výrobe krmiva, a to aj prostredníctvom intenzívnejšieho využívania morských a iných rias;

8.

vyzýva Komisiu, aby podnecovala ďalší rozvoj vznikajúceho odvetvia akvakultúry morských rias;

9.

uznáva, že akvakultúra má potenciál prispievať k potravinovej a výživovej bezpečnosti občanov EÚ a že je potrebné presadzovať udržateľné a zdravé stravovanie, environmentálne udržateľné potravinové systémy, ktoré zohľadňujú klímu a dobré životné podmienky zvierat, obehovosť a efektívne využívanie zdrojov v potravinových systémoch, podporu inovácií a posilňovanie postavenia spoločenstiev;

10.

opakovane zdôrazňuje, že rozvoj európskej akvakultúry musí byť prepojený so základnou a zásadne dôležitou potrebou sebestačnej, bezpečnej, nutrične hodnotnej a udržateľnej výroby potravín a v globálnom programe EÚ musí mať väčšiu prioritu;

11.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do výskumu, štúdií a pilotných projektov pre inovačné, environmentálne zodpovedné metódy akvakultúrnej produkcie zamerané na budúcnosť vrátane systémov integrovanej multritrofickej akvakultúry (IMTA), akvapónie a systémov recirkulačnej akvakultúry, ktoré znižujú vplyv akvakultúrnych fariem na biotopy, populácie voľne žijúcich zvierat a kvalitu vody, čím prispievajú k ekosystémovému prístupu;

12.

žiada Komisiu, aby vykonala dôkladnú analýzu a zabezpečila dôslednú kontrolu plnenia všetkých odporúčaní skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni;

13.

zdôrazňuje, že v akejkoľvek udržateľnej európskej politike v oblasti akvakultúry je nutné zohľadniť charakteristiky a rozmanité potreby a výzvy týkajúce sa rôznych typov akvakultúrnej produkcie a vypracovať prispôsobené opatrenia, v ktorých sa zohľadnia aj geografické rozdiely a potenciálne účinky zmeny klímy; vyzýva preto Komisiu, aby v spoločnej politiky rybného hospodárstva na obdobie po roku 2020 stanovila samostatné pravidlá prispôsobené charakteru každého pododvetvia;

14.

vyzdvihuje potenciál sladkovodnej akvakultúry a tiež vnútrozemskej akvakultúry s uzavretými vodami, integrovanej multitrofickej akvakultúry a systémov recirkulácie alebo akvapónie v mestských zónach; zdôrazňuje, že sladkovodná akvakultúra stále nie je dostatočne preskúmanou možnosťou na zlepšenie bezpečnosti potravín a rozvoj vidieckych oblastí, ale zohráva dôležitú sociálnu úlohu, pretože vytvára zamestnanosť na vidieku v najchudobnejších oblastiach, a zároveň zohráva environmentálnu úlohu pri ochrane cenných mokradí a poskytuje širokú škálu ekosystémových služieb, ktoré ďaleko presahujú jej ekonomickú hodnotu;

15.

zdôrazňuje význam zavedenia nástrojov koordinácie, študijných skupín a činností EÚ s cieľom stanoviť prípady, v ktorých produkciu mäkkýšov výrazne ohrozuje predátorstvo pražmy zlatohlavej (Sparus aurata), a hľadať udržateľné riešenia šetrné k životnému prostrediu;

16.

uznáva potenciál, ktorý má akvakultúra a s ňou súvisiace spracovanie a vývoz rybích výrobkov ako domáce priemyselné odvetvie z hľadiska zamestnanosti a hospodárskeho prínosu, a to najmä pre pobrežné a ostrovné spoločenstvá;

17.

zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa rámcovou smernicou o vode (WFD) a rámcovou smernicou o námornej stratégii (MSFD) zabezpečila ochrana oblastí na produkciu mäkkýšov stanovená v smernici o mäkkýšoch, ktorá je teraz zrušená;

18.

zdôrazňuje, že v prostredí, v ktorom sa majú kultivovať makroriasy alebo lastúrniky, musí zníženie prísunu živín na dosiahnutie dobrého stavu životného prostredia zohľadňovať prirodzenú schopnosť odbúravania zaťaženia, ktorú tieto chované alebo pestované organizmy majú;

Zjednodušenie administratívnych postupov

19.

zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov v rozvoji európskej akvakultúry, a to aj pri vykonávaní viacročných strategických plánov vypracovaných členskými štátmi;

20.

zdôrazňuje, že udržateľný rast akvakultúry musí byť založený na právnej istote a predvídateľnosti investovania pre podniky, ktoré si vyžadujú:

a)

zjednodušenie a zrýchlenie administratívnych postupov – menej byrokracie – na úrovni EÚ, na národnej aj regionálnej úrovni, s čo najväčším využitím informačných a komunikačných technológií, pričom sa zároveň musí zabrániť ďalšiemu poškodzovaniu morského prostredia;

b)

zvýšenie transparentnosti a dôkladné plánovanie;

c)

lepšiu koordináciu, pokiaľ ide o spoločné právomoci EÚ, členských štátov a prípadne regionálnych a miestnych orgánov;

d)

rýchle, jasné a transparentné postupy vydávania licencií spolu s vymedzenými časovými lehotami na dohody, ktoré nebudú odrádzať investorov;

e)

dôsledné monitorovanie viacročných národných strategických plánov členských štátov zo strany Komisie;

f)

usmernenia Komisie k národným strategickým plánom v záujme jednotného uplatňovania právnych predpisov EÚ (najmä v oblasti ochrany životného prostredia, ochrany zdravia, ekosystémov a rybolovných činností);

g)

koordinovaný právny rámec medzi jednotlivými regiónmi a členskými štátmi, ktoré využívajú rovnaké vody, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž a účinné environmentálne politiky;

h)

úzka spolupráca medzi Komisiou a príslušnými orgánmi (vnútroštátnymi, ale aj miestnymi a regionálnymi) pri vykonávaní právnych predpisov EÚ (najmä sanitárnych a environmentálnych) a v prípade potreby aj podpora koordinácie vnútroštátnych alebo regionálnych právnych predpisov;

i)

mechanizmy výmeny informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vnútroštátnych opatrení, pokiaľ ide bezpečnosť podnikania, prístup do vôd a priestoru Únie a zjednodušenie postupov vydávania licencií;

j)

primeranú finančnú pomoc z verejných zdrojov na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni pre udržateľnú a zodpovednú akvakultúrnu výrobu, inovácie a vývoj;

k)

lepšie zapracovanie akvakultúry a rybárskej politiky do obchodných dohôd Únie;

21.

navrhuje v administratívnom systéme čo najskôr vytvoriť jednotné kontaktné miesto, ktoré by prevzalo a vykonávalo všetky právomoci a umožňovalo by predloženie relevantných dokumentov jednému správnemu orgánu; domnieva sa, že by sa tým zlepšil vzťah medzi užívateľmi a rôznymi úrovňami verejnej správy;

22.

navrhuje zavedenie zjednodušeného systému alebo systému rýchleho postupu udeľovania licencií, v rámci ktorého by príslušný správny orgán vydal dočasné osvedčenie, ktoré by prevádzkovateľom spĺňajúcim určité vopred stanovené kritériá umožnilo začať činnosť; poukazuje na to, že tieto kritériá by mohli byť založené na záznamoch o žiadateľovi alebo na skutočnosti, že predložený projekt v oblasti akvakultúry je naozaj priekopnícky z hľadiska inovácie alebo udržateľnosti, alebo na vytvorení zón vyhradených pre akvakultúru tam, kde sa pôvodne počítalo s využitím, ktoré je nezlučiteľné s touto činnosťou;

Rovnosť v interakcii s inými odvetviami

23.

zdôrazňuje, že v príslušnom priestorovom plánovaní by sa mali brať do úvahy všetky odvetvia (holistický prístup) a otázky udržateľnosti a potravinovej bezpečnosti, pričom by sa nemali uprednostňovať silné hospodárske odvetvia na úkor akvakultúry; zdôrazňuje, že priestorové plánovanie nemusí nevyhnutne znamenať oddelenie činností v určitých oblastiach, ale skôr vyvážený súlad medzi nimi, čo by mohlo byť prínosom pre všetkých;

24.

navrhuje, aby sa podporovala aktívnejšia a dôležitejšia úloha a vplyv organizácií akvakultúry a miestnych rybárskych akčných skupín (FLAG) v rozhodovacom procese prostredníctvom regionalizácie, aby sa zabezpečil čo najlepší prístup pre každý konkrétny región;

25.

poukazuje na to, že treba venovať náležitú pozornosť záujmom odvetvia akvakultúry a pri interakcii s inými odvetviami, napríklad v rámci priestorového plánovania, s ním zaobchádzať spravodlivo;

26.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali mapy priestorového plánovania, v ktorých určia možné oblasti koexistencie akvakultúry a iných činností;

27.

poukazuje na to, že práve podmienky priestorového plánovania a udeľovania licencií sú s najväčšou pravdepodobnosťou dôvodom neochoty iných dôležitejších alebo silnejších odvetví podeliť sa o priestor;

28.

poukazuje na to, že v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok prístupu k morským zdrojom by sa štúdie posúdenia sociálno-ekonomického a environmentálneho vplyvu potrebné pre akvakultúru mali dotýkať aj všetkých odvetví, ktoré akvakultúre konkurujú, napríklad cestovného ruchu alebo ťažby surovín;

29.

naliehavo žiada členské štáty a vnútroštátne orgány, aby zabezpečili súlad s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa vôd a obnovy a čistenia kontaminovaných oblastí;

30.

zdôrazňuje, že právne predpisy by sa mali prijímať po rovnocennej konzultácii so všetkými zainteresovanými stranami;

Prispôsobenie právnych predpisov potrebám akvakultúry

31.

zdôrazňuje, že udržateľnosť životného prostredia musí ísť ruka v ruke so sociálnou a hospodárskou udržateľnosťou (tri piliere udržateľnosti) a že je potrebné venovať náležitú pozornosť skutočným aj potenciálnym prínosom akvakultúry pre potravinovú bezpečnosť v Únii;

32.

víta najlepšie postupy tohto odvetvia a príklady dobrej spolupráce na základe dobrovoľných dohôd a iných dohôd medzi ochrancami životného prostredia a týmto odvetvím, a to aj v oblastiach Natura 2000; víta početné príklady príspevkov akvakultúry k zachovaniu dobrej kvality vody; uznáva služby, ktoré akvakultúra prináša pre vodný ekosystém, a žiada stimuly na ich posilnenie; zdôrazňuje, že zavedenie ďalších právnych komplikácií ovplyvňujúcich akvakultúru je nežiaduce z hľadiska udržateľnosti a sociálno-ekonomického rozvoja;

33.

zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ by mali byť lepšie prispôsobené realite, špecifikám a potrebám akvakultúry v rámci spoločnej rybárskej politiky, mali by byť koherentné okrem iného s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia, v súlade s cieľom dosiahnuť do roku 2020 dobrý environmentálny stav všetkých morských vôd, a mali by zohľadňovať dôležitosť zamestnanosti žien a mladých ľudí v tomto sektore;

34.

zdôrazňuje, že v prípadoch, keď je vykonávanie právnych predpisov EÚ problematické alebo nejednotné, by sa mali vydávať usmernenia k ich výkladu a najlepšie postupy;

35.

opakovane zdôrazňuje, že toto odvetvie by malo aktívnejšie zapojené do prijímania rozhodnutí;

36.

naliehavo žiada Komisiu, aby zlepšila obmedzený podiel produkcie z akvakultúry na pokrytí domáceho dopytu po rybách (odhaduje sa, že je vo výške 10 %) a aby zmenila stav, keď viac ako polovicu dopytu po rybách v Únii uspokojujú dovezené výrobky;

Zlepšenie konkurencieschopnosti akvakultúry EÚ v rámci EÚ a mimo nej

37.

žiada, aby dovezené produkty akvakultúry museli spĺňať také isté normy v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, sociálno-pracovných podmienok a rešpektovania ľudských práv ako platia pre prevádzkovateľov z EÚ a vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále neexistujú rovnaké podmienky v tejto oblasti a že nebezpečné narušenia hospodárskej súťaže sú vážnym problémom pre prevádzkovateľov v EÚ;

38.

poukazuje na súčasnú situáciu európskych poľnohospodárov prevádzkujúcich rybníky, ktorí zápasia so značnými stratami postihujúcimi celé zásoby spôsobenými dravcami ako vydra, volavka a kormorán; zdôrazňuje, že tieto dravce zabíjajú aj ikry zubáča a kapra, čím výrazne obmedzujú chov a rozmnožovanie sladkovodných rýb; vyzýva preto členské štáty, aby v prípade volaviek a kormoránov uplatňovali existujúce výnimky, a vyzýva Komisiu, aby prehodnotila stav ochrany vydry a v prípade potreby umožnila odstránenie a kontrolu týchto dravcov;

39.

vyzýva, aby sa častejšie a lepšie vykonávali kontroly pôvodu a hraničné kontroly dovážaných výrobkov a aby sa na internej úrovni prijali opatrenia na boj proti nezákonným alebo nedovoleným postupom v akvakultúre, ktoré ovplyvňujú vnútorný vývoj v tomto odvetví;

40.

poukazuje na to, že EÚ by mala vyvážať svoje normy udržateľnosti a know-how; domnieva sa, že je to obzvlášť relevantné v prípade susedných regiónov, v ktorých sa chovajú podobné druhy ako v EÚ, a najmä v prípade tretích krajín, ktoré využívajú rovnaké vody ako EÚ;

41.

žiada Komisiu, aby v obchodných dohodách s tretími krajinami zabezpečila, že udelenie preferenčného prístup na trh bude podmienené dodržiavaním noriem udržateľnosti a dobrých životných podmienok zvierat rovnocenných s normami uplatňovanými v EÚ;

42.

vyzýva Komisiu, aby v rámci politiky EÚ týkajúcej sa spolupráce s rozvojovými krajinami presadzovala podporné a zaškoľovacie opatrenia, ktoré prispejú k podpore udržateľnej akvakultúry a k zvýšeniu informovanosti výrobcov v odvetví akvakultúry v týchto krajinách o politike kvality a prísnejších výrobných normách, najmä pokiaľ ide o životné prostredie, hygienu a sociálne normy;

43.

naliehavo žiada, aby sa podnikli kroky na podporu investícií EÚ do projektov akvakultúry v tretích krajinách;

44.

žiada Komisiu, aby naďalej zabezpečovala dodržiavanie dovozných predpisov EÚ vo vyvážajúcich tretích krajinách, a to aj v súvislosti s chovnými postupmi, ktoré sú v súlade s environmentálnymi, hygienickými a sociálnymi normami, aby sa na medzinárodnej úrovni vytvorili rovnaké podmienky; zároveň sa domnieva, že výsledky monitorovania postupov akvakultúry v tretích krajinách by mali byť rozhodujúcim faktorom pri obnove vývozných povolení na výrobky určené pre EÚ;

45.

žiada Komisiu, aby posúdila vplyv brexitu na oblasť akvakultúry;

Skvalitnenie informácií pre spotrebiteľov

46.

trvá na dôslednom a úplnom uplatňovaní právnych predpisov EÚ o označovaní výrobkov a o informáciách pre spotrebiteľov na trhoch s rybami aj v sektore hotelov, reštaurácií a stravovania (tzv. sektor horeca); je presvedčený, že je to dôležité v prípade všetkých produktov rybolovu (nielen akvakultúry), dovezených aj vyrobených v EÚ; domnieva sa, že na tento účel by sa malo upraviť a posilniť nariadenie o kontrole;

47.

žiada vytvorenie špecifického označenia pre uznávanie výrobkov z udržateľnej akvakultúry EÚ a zdôrazňuje, že pre spotrebiteľov je potrebná transparentnosť aj v súvislosti s produktmi akvakultúry dovážanými z tretích krajín, a tú možno dosiahnuť posilnením vysledovateľnosti;

Zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat

48.

zastáva názor, že stratégia týkajúca sa usmrcovania rýb by mala obsahovať návrhy, ktorými sa zabezpečí, aby boli vypracované účinné parametre pre humánne metódy usmrcovania rýb v súlade s usmerneniami organizácií OIE a EFSA, aby zariadenia používané na usmrcovanie rýb fungovali v súlade s týmito parametrami a aby sa v celej EÚ vykonávalo, posudzovalo, hodnotilo a certifikovalo skutočne humánne usmrcovanie rýb z farmových chovov;

Dostupnosť veterinárnych výrobkov

49.

poukazuje na to, že veterinárne právne predpisy EÚ treba lepšie prispôsobiť reálnym podmienkam a potrebám akvakultúry s ohľadom na rôzne druhy a prevádzkové rozdiely;

50.

zdôrazňuje, že pre vakcíny a iné veterinárne výrobky, ktoré chránia zdravie zvierat a ľudí, je potrebný skutočný spoločný trh EÚ, najmä v prípade zriedkavých druhov;

51.

konštatuje, že relatívne vyššie náklady na diagnostiku, antimikrobiálne alternatívy a očkovanie v porovnaní s bežne používanými antibiotikami sú, žiaľ, prekážkou dosiahnutia väčšieho využívania a vyššej miery očkovania, o ktoré sa usiloval akčný plán (19); víta skutočnosť, že Komisia v akčnom pláne uvádza stimuly na zvýšenie využívania diagnostiky, antimikrobiálnych alternatív a očkovacích látok (20);

52.

naliehavo žiada Komisiu, aby stanovila povinnosť poskytovať informácie o používaní vakcín a antibiotík v akvakultúre vzhľadom na možné riziká pre ľudské zdravie a ekosystémy;

53.

domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali navrhnúť praktické stimuly a opatrenia vrátane lepšieho vykonávania smernice 2006/88/ES, alebo prípadne aj jej zmeny, s cieľom podporovať integrovaný reťazový prístup k AMR a zvýšiť používanie antimikrobiálnych alternatív, diagnostiky a vakcín v akvakultúre, a tým nákladovo efektívnych spôsobom predchádzať ochoreniam a antibiotickej rezistencii u vodných živočíchov, kontrolovať a vykoreniť ich a maximalizovať prežitie, rast a efektivitu produkcie vodných živočíchov;

54.

zdôrazňuje potrebu uprednostňovať vedecký výskum v rámci európskych a vnútroštátnych programov zameraných na zdravie mäkkýšov a rýb a vývoj nových veterinárnych produktov pre vodné druhy;

55.

poukazuje v tejto súvislosti na to, že rezistencia voči antibiotikám je závažným problémom v humánnej aj veterinárnej medicíne, a vyzýva Komisiu, aby obmedzila používanie antibiotík na situácie, keď v zariadení pre akvakultúru existuje riziko epizootických chorôb, a nie len ako preventívne opatrenie a aby posúdila ich vplyv na riziko prenosu rezistencie na spotrebiteľov;

Lepšie propagačné kampane a komunikácia

56.

poukazuje na to, že sú potrebné lepšie propagačné kampane a komunikáciu na úrovni EÚ o prínosoch akvakultúry a konzumácie rýb;

57.

žiada Komisiu, aby podporovala silné a dlhodobé všeobecne orientované kampane EÚ vysvetľujúce prínos produktov akvakultúry EÚ v oblasti udržateľnosti so zameraním na vysoký štandard produktov s označením „chované v EÚ“z hľadiska kvality, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia v porovnaní s produktmi dovezenými z tretích krajín;

58.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať a financovať kampane propagujúce regionálne systémy kvality, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1151/2012, ako je chránené označenie pôvodu; žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi začala celoeurópsku informačnú kampaň zameranú na spotrebiteľov a podniky venovanú akvakultúre vo všeobecnosti a konkrétne rozdielom medzi vysokými a komplexnými štandardmi na európskom trhu a nižšími štandardmi, ktoré sa uplatňujú na dovážané výrobky z tretích krajinách, s osobitným dôrazom na problémy, ktoré spôsobuje zavlečenie mimoriadne odolných mikroorganizmov do Únie a vytvorenie AMR z hľadiska bezpečnosti potravín a verejného zdravia; zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ o dobrých životných podmienkach chovaných rýb počas chovu, prepravy a usmrcovania majú veľký význam pri plnení očakávaní spotrebiteľov a reklame výrobkov zaručenej kvality podľa noriem EÚ v porovnaní s dovozom z tretích krajín;

59.

žiada Komisiu, aby z rozpočtu na propagáciu EÚ vyčlenila primeranú sumu na propagáciu rýb a iných produktov rybolovu a akvakultúry; domnieva sa, že vo všetkých členských štátoch by sa mala spustiť rozsiahla marketingová kampaň založená na spoločných zásadách, vytvorená ako spoločné opatrenie a s 80 – 100 % intenzitou podpory, s cieľom zvýšiť informovanosť o výrobkoch akvakultúry EÚ a ich akceptáciu;

60.

podporuje miestne rybárske akčné skupiny pre akvakultúru siete FARNET pri propagácii ich činnosti na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

Podpora výskumu a inovácií

61.

poukazuje na to, že ENRF, z ktorého sa prideľuje 1,2 miliardy EUR na udržateľný rozvoj akvakultúry v EÚ, a ďalšie zdroje financovania, ako je program Horizont 2020, poskytujú príležitosť na inovácie;

62.

poukazuje na význam rybárskych miestnych akčných skupín, ktoré prispievajú k rozvoju rybolovu a akvakultúry daných oblastí posilnením miestnych rybolovných zdrojov a podporou inovácií a diverzifikácie v odvetví rybolovu a akvakultúry;

63.

vyzýva Komisiu, aby podporila výskum herpetického víru ustríc a boj proti nemu;

64.

vyjadruje znepokojenie nad vplyvom niektorých cudzích inváznych druhov na európsku akvakultúru; zdôrazňuje význam vedecky podloženého, účinného a primeraného vykonávania nariadenia (EÚ) č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov s cieľom chrániť európsku akvakultúru aj pôvodné druhy a ekosystémy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a inováciu s cieľom bojovať proti najproblematickejším inváznym nepôvodným druhom;

65.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali boj proti morskému slimákovi Ocenebra inornata;

66.

zdôrazňuje, že v rámci programu Horizont 2020 a 9. rámcového programu by sa mali naďalej podporovať výskumné činnosti v oblasti akvakultúry, ktorými sa zvyšuje konkurencieschopnosť tohto odvetvia a ktoré sú reakciou na problémy zdôraznené na konferencii Komisie FOOD 2030 v roku 2016 a v stanovisku skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni s názvom Potraviny z oceánov;

67.

domnieva sa, že Komisia by sa mala o prioritných témach, ktoré sa majú zahrnúť do národných strategických plánov, radiť s Európskou platformou pre technológie a inovácie a s Poradnou radou pre akvakultúru;

68.

požaduje investície do výskumu, štúdií a pilotných projektov v oblasti postupov akvakultúry založených na ekosystéme, najmä v prípade najodľahlejším regiónov a regiónov s demografickým znevýhodnením;

69.

poukazuje na to, že by sa mala posilniť spolupráca medzi vedeckou obcou na jednej strane a výrobcami a ďalšími na nich nadväzujúcimi zainteresovanými stranami na druhej strane;

70.

žiada, aby sa na základe najlepších vedeckých odporúčaní na úrovni EÚ stanovili štandardné protokoly na zber údajov s cieľom monitorovať a zlepšiť riadenie akvakultúry a výrobné postupy a sociálne, zdravotné, hospodárske a environmentálne dôsledky týchto postupov, a to v prípade fariem na morské aj sladkovodné ryby;

71.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali inovatívne a ekologické technológie v odvetví akvakultúry, napríklad akvapóniu, s cieľom vyrábať potraviny udržateľným spôsobom pri efektívnom využívaní zdrojov a zabrániť negatívnym vplyvom na životné prostredie;

72.

vyzýva Komisiu, aby podnietila preskúmanie možností ďalšieho rozvoja akvakultúry morských rias, t. j. sektora ekologickej aj hospodárskej hodnoty, s patričným ohľadom na sociálnu a environmentálnu udržateľnosť;

Podpora odbornej prípravy a zamestnávania

73.

žiada členské štáty, aby aj s podporou Komisie zaručili primerané odborné vzdelávanie v oblasti akvakultúry, a berie na vedomie možnosť rekvalifikácie pracovníkov profesionálneho rybolovu na iné formy správy vodného prostredia, čo by zároveň pomohlo vytvárať pracovné miesta pre ženy a mladých ľudí vo vidieckych, pobrežných a najvzdialenejších oblastiach, na ostrovoch a celkovo v oblastiach, ktoré sú vo veľkej miere závislé od rybárstva a akvakultúry;

Zvýšenie udržateľnosti odvetvia akvakultúry EÚ

74.

zdôrazňuje, že ženy zohrávajú v odvetví akvakultúry dôležitú úlohu, čomu treba prispôsobiť aj právne predpisy, a že je potrebné venovať náležitú pozornosť aj ďalším činnostiam spojeným s akvakultúrou, ako napríklad tým, ktoré rozvíjajú okrem iného tkáči rybárskych sietí alebo baliči;

75.

konštatuje, že inovatívne systémy zamerané na chov rýb v čo najväčšom súlade s ekosystémom a s využitím prírodných krmív zatiaľ nie sú na európskom trhu dostatočne zastúpené; žiada zlepšenie rámcových podmienok pre takého systémy;

76.

domnieva sa, že sú potrebné investície na využitie potenciálu a zabezpečenie udržateľnosti odvetvia akvakultúry, na ochranu životného prostredia a poskytovanie verejných statkov, a vyzýva preto na väčšie financovanie výskumu, inovácií a projektov udržateľnej produkcie zameranej na kvalitu. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej zjednodušovali a znižovali byrokratickú záťaž pre odvetvie akvakultúry vrátane poľnohospodárov prevádzkujúcich rybníky;

77.

zdôrazňuje, že podpora spolupráce medzi výskumom a inováciami v sektore akvakultúry a špecifickými vysokoškolskými programami prinesie nové nápady a podporí záujem o tento hospodársky sektor;

Zabezpečenie primeraného financovania prostredníctvom ENRF a ďalších štrukturálnych fondov

78.

víta podporu udržateľnej a konkurencieschopnej akvakultúry ako jednu z priorít ENRF; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že podľa záverov štúdie vydanej v roku 2014 Európskym dvorom audítorov nebola podpora udržateľného rozvoja akvakultúry z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFRH), ktorý bol predchodcom ENRF, účinná; poznamenáva, že podporné opatrenia na európskej úrovni neboli podľa nej dobre navrhnuté, nebol nad nimi potrebný dohľad a nepodarilo sa nimi zabezpečiť dostatočne jasný rámec pre rozvoj akvakultúry; ďalej konštatuje, že na vnútroštátnej úrovni neboli podporné opatrenia navrhnuté ani realizované správne, národné strategické plány a ich operačné programy neposkytli dostatočne jasný základ na podporu akvakultúry a táto situácia sa ani s podporou z ENRF reálne nezlepšila;

79.

poukazuje na to, že vzdelávanie a dobrá informovanosť priláka mladých ľudí do tohto odvetvia, zabezpečí jeho budúcnosť a konkurencieschopnosť a prinesie do jeho rozvoja nové technológie a inovácie;

80.

vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby v rybárskej politike na obdobie po roku 2020 zvýšili intenzitu investičnej pomoci pre sladkovodnú akvakultúru na 75 % s cieľom podporiť záujem investovať do tohto sektora a poskytnúť chovateľom rýb pomoc, ktorú tak veľmi potrebujú; okrem toho vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskou investičnou bankou vypracovala systém podpory úrokovej sadzby na úrovni EÚ na investovanie do akvakultúry a financovanie likvidných aktív;

81.

navrhuje tiež, aby sa v budúcnosti zvýšila podpora EÚ pre výskum, vývoj a inovácie spojené s akvakultúrou, s osobitným zreteľom na oblasti, ktoré ovplyvňujú hospodársku udržateľnosť a medzinárodnú konkurencieschopnosť, ako je efektívnosť využívania energie a zdrojov, rozvoj financovania biologických materiálov, zníženie zaťaženia životného prostredia, poskytovanie vyšších environmentálnych služieb atď.;

82.

konštatuje, že oneskorenie pri schvaľovaní nariadenia o ENRF a operačných programov členských štátov viedlo k tomu, že prevádzkovatelia mohli začať čerpať prostriedky z ENRF najskôr až koncom roka 2016, čo predstavuje oneskorenie o takmer tri roky;

83.

žiada zjednodušenie postupov a dokumentov, ktoré je potrebné predložiť na získanie finančných prostriedkov z ENRF;

84.

žiada, aby boli zo subvenčného hľadiska prehodnotené všetky systémy, ktoré by mohli zabrániť podpore akvakultúry, a to aj v rámci iných finančných nástrojov EÚ (napr. EFRR);

85.

vyzýva Komisiu, aby vynaložila ďalšie úsilie a poskytla ďalšiu pomoc potrebnú na to, aby mohli využívatelia ENRF získať prístup k financovaniu;

86.

zdôrazňuje, že je potrebná silnejšia podpora pre organizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie, aby sa mohli stať piliermi spoločnej organizácie trhu;

Harmonická symbióza s rybolovom

87.

poukazuje na to, že medzi rybolovom a akvakultúrou by nemal existovať antagonizmus a že obidve tieto odvetvia môžu byť dokonale zlučiteľné a navzájom sa dopĺňať, najmä v pobrežných oblastiach alebo na ostrovoch, ktoré sú od týchto činností do veľkej miery závislé a v ktorých sa uskutočňuje drobný rybolov; žida preto ďalší rozvoj zariadení akvakultúry na otvorenom mori;

88.

zdôrazňuje, že morská akvakultúra je kompatibilná s pobrežným rybolovom v najvzdialenejších regiónoch a dopĺňa ho, a vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj techník farmárstva a šľachtenia odrôd v teplých vodách v tropických alebo subtropických oblastiach; vyzýva Komisiu, aby zdôraznila úlohu, ktorú ženy zohrávajú v drobnom pobrežnom rybolove a vo všetkých súvisiacich činnostiach;

89.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili viac finančných prostriedkov na environmentálne zodpovedné spôsoby akvakultúrnej produkcie vrátane uzavretých systémov v mori (CCS) a recirkulačnej akvakultúry (RAS), s cieľom znížiť vplyv akvakultúrnych fariem na biotopy, populácie voľne žijúcich zvierat a kvalitu vody;

90.

opätovne sa hlási k tomu, čo už vyjadril vo svojom uznesení o prijatí európskeho plánu na reguláciu populácie kormoránov, a pripomína, že zmierňovanie škôd, ktoré podnikom v oblasti akvakultúry spôsobujú kormorány a iné druhy dravého vtáctva, je dôležitým faktorom pri výrobných nákladoch, a tým aj pre zabezpečenie zachovania a konkurencieschopnosti týchto podnikov; vyzýva členské štáty, aby v prípade volaviek a kormoránov uplatňovali existujúce výnimky, a vyzýva Komisiu, aby prehodnotila stav ochrany vydry;

91.

vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi prijala opatrenia na výrazné zníženie populácie kormoránov s využitím všetkých metód, aby sa na jednej strane zabezpečilo prežitie populácií kormoránov, a na druhej strane neohrozil žiadny iný druh a odvrátilo poškodenie príslušných podnikov akvakultúry;

o

o o

92.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23.

(3)  Ú. v. EÚ L 204, 6.8.2009, s. 15.

(4)  Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 250, 18.9.2008, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(8)  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2017, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 21 E, 28.1.2010, s. 11.

(12)  Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 132.

(13)  Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 119.

(14)  Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 177.

(15)  Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 64.

(16)  Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 40.

(17)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0316.

(18)  Európska komisia (29. jún 2017), Európsky akčný plán „jedno zdravie“proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR), s. 10.

(19)  Európsky akčný plán „jedno zdravie“proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR), s. 15.

(20)  Tamtiež, s. 12.


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/40


P8_TA(2018)0254

Politika súdržnosti a obehové hospodárstvo

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o politike súdržnosti a obehovom hospodárstve (2017/2211(INI))

(2020/C 28/05)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 4, 11, 174 až 178,191 a 349,

so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži,

so zreteľom na článok 7 ods. 2 a článok 11 ods. 2 Parížskej dohody, v ktorých sa uznávajú miestne, nižšie ako národné a regionálne rozmery zmeny klímy a opatrenia na ochranu klímy,

so zreteľom na nové ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä cieľ 7: „zabezpečiť prístup k dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých“a cieľ 11: „premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a trvalo udržateľné“,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1) (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (2),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (3),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (4),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (5),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (6),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (7),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Rámec monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2017 pod názvom Úloha energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve (COM(2017)0034),

so zreteľom na správu Komisie z 26. januára 2017 o vykonávaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo (COM(2017)0033),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Zelený akčný plán pre MSP: Umožniť MSP premeniť výzvy v oblasti životného prostredia na podnikateľské príležitosti“ (COM(2014)0440),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2012 s názvom Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (COM(2012)0060),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júla 2012 s názvom Inteligentné mestá a obce – európske inovačné partnerstvo (C(2012)4701),

so zreteľom na štúdiu z decembra 2017, ktorú zadala Komisia, s názvom Integrácia environmentálnych hľadísk v rámci fondov v oblasti politiky súdržnosti (EFRR, ESF, KF) – výsledky, vývoj a trendy za tri programové obdobia (2000 – 2006, 2007 – 2013, 2014 – 2020),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach (8),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia (9),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ (10),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu (11),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o možnostiach ekologického rastu pre MSP (12),

so zreteľom na vyhlásenie o inteligentných ostrovoch z 28. marca 2017,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov a prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ,

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0184/2018),

A.

keďže miestne a regionálne orgány, ktoré sú najviac oboznámené s miestnymi a regionálnymi otázkami, sú kľúčovými subjektmi v záujme účinného vykonávania politiky súdržnosti a sú taktiež lídrami prechodu na obehové hospodárstvo; keďže európsky model viacúrovňového riadenia založený na aktívnej a konštruktívnej spolupráci medzi rôznymi úrovňami riadenia a zainteresovanými stranami spolu s primeranými informáciami a aktívnym zapojením občanov je kľúčom k dokončeniu tohto prechodu;

B.

keďže mestá predstavujú len 3 % povrchu Zeme, ale sú domovom pre viac ako polovicu svetového obyvateľstva, spotrebúvajú viac ako 75 % celosvetových zdrojov a produkujú 60 – 80 % emisií skleníkových plynov, a keďže sa očakáva, že 70 % celosvetového obyvateľstva sa do roku 2050 presťahuje do miest;

C.

keďže prechod k silnejšiemu, viac obehovému hospodárstvu je veľkou príležitosťou a výzvou pre EÚ, jej členské štáty a ich občanov v záujme modernizácie európskeho hospodárstva a jeho orientácie smerom k väčšej trvalej udržateľnosti; keďže je najmä príležitosťou pre všetky európske regióny a miestne samosprávy, ktoré predstavujú úroveň správy, ktorá je najbližšie miestnym spoločenstvám; keďže to prináša možnosti rozvoja a rastu v európskych regiónoch a môže im pomôcť pri budovaní udržateľného modelu, pri ktorom sa dosiahne hospodársky rozvoj, transformácia existujúcich odvetví, zlepšenie obchodnej rovnováhy a priemyselnej konkurencieschopnosti so zvýšenou produktivitou, vytvorenie nových, kvalitných a dobre platených pracovných miest a nový hodnotový reťazec;

D.

keďže v EÚ sa v súčasnosti nerecykluje približne 60 % odpadov a keďže preskúmanie a zavedenie nového obehového obchodného modelu v prospech MSP v EÚ by mohlo viesť k veľkým úsporám na nákladoch a obchodným príležitostiam;

E.

keďže dosahovanie cieľov Parížskej dohody vyžaduje prechod na viac obehové hospodárstvo a predstavuje hlavný prínos pre rozvoj hospodárskeho modelu, ktorého cieľom je nielen zisk, ale aj ochrana životného prostredia;

F.

keďže politika súdržnosti ponúka nielen investičné príležitosti reagovať na miestne a regionálne potreby prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ale ponúka aj integrovaný politický rámec na zníženie rozdielov v rozvoji medzi európskymi regiónmi a pomoc týmto regiónom pri riešení mnohých výziev v oblasti ich rozvoja aj prostredníctvom podpory účinného využívania zdrojov a trvalo udržateľného rozvoja, ako aj územnej spolupráce a budovania kapacít, a aj na prilákanie a podporu súkromných investícií;

G.

keďže v súčasnom legislatívnom rámci politiky súdržnosti sa ako cieľ nespomína prechod na obehové hospodárstvo a keďže trvalo udržateľný rozvoj je horizontálnou zásadou na využívanie fondov EŠIF, ako sa vymedzuje v článku 8 nariadenia o spoločných ustanoveniach, ako aj v spoločnom strategickom rámci (príloha I), ktorá umožní posilniť prepojenie medzi existujúcimi nástrojmi na podporu projektov zameraných na obehové hospodárstvo;

H.

keďže mnohé z tematických cieľov stanovených pre fondy EŠIF, ktoré sú v súlade so stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, trvalo udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj s tým súvisiace ex ante podmienky sú relevantné vo vzťahu k cieľom obehového hospodárstva;

I.

keďže článok 6 nariadenia o spoločných ustanoveniach stanovuje, že operácie podporované z fondov EŠIF musia byť v súlade s platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sa týkajú uplatňovania práva Únie vrátane predovšetkým právnych predpisov v oblasti životného prostredia;

J.

keďže jedným z cieľov obehového hospodárstva je znížiť množstvo odpadu, ktoré končí na skládkach, a keďže zaistenie bezpečnosti a sanácia legálnych aj nelegálnych skládok na území členských štátov sa považuje za absolútnu prioritu;

K.

keďže Čína od 1. januára 2018 zakázala dovoz plastového odpadu a netriedeného odpadového papiera a keďže tento zákaz bude pre Úniu znamenať problémy súvisiace s recykláciou, ktoré bude potrebné riešiť na regionálnej a miestnej úrovni;

Úloha politiky súdržnosti a podpora obehového hospodárstva

1.

víta úsilie Komisie na podporu obehového hospodárstva prostredníctvom politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom podporných činností s cieľom pomôcť členským štátom a regiónom pri využívaní finančných prostriedkov politiky súdržnosti na obehové hospodárstvo;

2.

konštatuje, že podľa správy Komisie o vykonávaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo dosahuje podpora EÚ na obdobie 2014 – 2020 pre inovácie, MSP, nízkouhlíkové hospodárstvo a ochranu životného prostredia sumu 150 miliárd EUR a mnohé z uvedených oblastí prispievajú k prechodu na obehové hospodárstvo;

3.

konštatuje, že analýza výsledkov rokovaní týkajúcich sa dohôd o partnerstve a operačných programov v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) v súčasnom programovom období preukázala, že ESF sa využíval na podporu činností na zavedenie ekologickejších modelov organizácie práce a podporu činností v ekologickom odvetví;

4.

berie však na vedomie, že, ako sa zdôrazňuje v štúdii, ktorú zadala Komisia, súčasný politický rámec neumožňuje zachytiť úplný prínos politiky súdržnosti pre obehové hospodárstvo; v tejto súvislosti poukazuje na to, že vymedzenie existujúcich kategórií „intervenčných oblastí“, ktoré sa používajú na pridelenie finančných prostriedkov, sa nevzťahuje na samotné obehové hospodárstvo;

5.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala plánované opatrenia v oblasti obehového hospodárstva pri dodržiavaní osvedčenej regulačnej praxe, a zdôrazňuje, že je potrebné monitorovať vykonávacie opatrenia;

6.

zdôrazňuje, že je potrebné realizovať záväzok Komisie týkajúci sa monitorovacieho rámca pre obehové hospodárstvo (13) s cieľom zintenzívniť a zhodnotiť pokrok dosiahnutý pri prechode na obehové hospodárstvo na úrovni EÚ a členských štátov a zároveň znížiť administratívnu záťaž.

7.

vyzýva Komisiu na mimoriadny zásah zameraný na sanáciu oblastí využívaných na nelegálne vypúšťanie a uskladňovanie nebezpečného odpadu, ktoré ohrozujú zdravie a hospodárske a sociálne blaho dotknutého obyvateľstva;

8.

zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva rámcový program EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020 a program LIFE 2014 – 2020 pri financovaní inovačných projektov a pri podpore projektov v oblasti znižovania, recyklovania a opätovného využitia odpadov, ktoré sa týkajú obehového hospodárstva;

9.

konštatuje, že niektoré regióny využili svoju stratégiu pre inteligentnú špecializáciu, aby stanovili priority spojené s obehovým hospodárstvom, a usmerňujú investície do výskumu a inovácií prostredníctvom politiky súdržnosti smerom k dosahovaniu tohto cieľa, pričom zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore investícií a infraštruktúr, ktoré zodpovedajú potrebám MSP; vyzýva regionálne orgány, aby využili tento osvedčený postup ako spoločný modus operandi a vykonávali tieto stratégie pre inteligentnú špecializáciu;

10.

víta zriadenie Európskeho centra excelentnosti pre efektívne využívanie zdrojov pre MSP, ako aj platformy na podporu financovania obehového hospodárstva;

11.

opakuje svoj názor, že obehové hospodárstvo presahuje odpadové hospodárstvo a zahŕňa oblasti, ako napr. ekologické pracovné miesta, energia z obnoviteľných zdrojov, efektívne využívanie zdrojov; biohospodárstvo; poľnohospodárska a rybárska politika spolu s priemyselnými odvetviami využívajúcimi biologické materiály s cieľom nahradiť fosílne palivá; hospodárenie s vodou; energetická účinnosť; potravinový odpad; morský odpad; zlepšenie kvality ovzdušia; a výskum, vývoj a inovácie v príslušných oblastiach; uznáva však, že infraštruktúra odpadového hospodárstva má kľúčový význam pre znižovanie lineárnych modelov výroby a spotreby a že je potrebné podporovať inovácie v oblasti ekodizajnu v záujme zníženia objemu plastového odpadu;

12.

pripomína, že hlavný problém, ktorý sa musí vyriešiť ako prvý, je trh s druhotnými materiálmi, takže ak sú suroviny menej nákladné než recyklované suroviny, je jasné, že snaha o ekologické hospodárstvo sa výrazne spomalila a že využívanie štrukturálnych fondov by sa mohlo stratiť v začarovanom kruhu; nazdáva sa v tejto súvislosti, že isté ad hoc právne predpisy (napríklad nadchádzajúci návrh Komisie o plastových výrobkoch na jedno použitie) a primerané zdanenie na úrovni EÚ ako súčasť vlastných zdrojov najbližšieho viacročného finančného rámca môžu rozhodujúcim spôsobom prispieť k prechodu na obehové hospodárstvo;

13.

zdôrazňuje skutočnosť, že recyklované materiály uspokojujú v priemere približne 10 % dopytu EÚ po materiáloch; so zreteľom na nový vývoj na globálnych trhoch, najmä na nedávny zákaz Číny týkajúci sa plastového odpadu a netriedeného odpadového papiera, uznáva nový potenciál regiónov a miestnych spoločenstiev investovať do recyklačnej infraštruktúry, vytvárať nové ekologické pracovné miesta a riešiť súčasné výzvy, ktorým čelí EÚ;

14.

zdôrazňuje existenciu a význam ex ante kondicionalít v EŠIF, ktoré súvisia najmä s tematickým cieľom zachovať a chrániť životné prostredie a podporovať efektívne využívanie zdrojov; poukazuje najmä na kondicionalitu zameranú na „podporu hospodársky a environmentálne udržateľných investícií do sektora odpadového hospodárstva“; vyjadruje však poľutovanie nad zanedbaním hierarchie odpadového hospodárstva a nedostatočným environmentálnym posúdením dlhodobých výsledkov investovania v rámci EŠIF;

15.

vyzýva na koordináciu a lepšiu spoluprácu medzi regiónmi, MSP a ďalšími verejnými/súkromnými subjektmi s cieľom zriadiť nové tematické platformy pre inteligentnú špecializáciu najmä v oblasti agropotravinárstva, energetiky a priemyslu;

16.

zdôrazňuje význam uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva ako nevyhnutnú podmienku pre dosiahnutie obehového hospodárstva, ako aj potrebu väčšej transparentnosti v dodávateľskom reťazci, aby bolo možné efektívne monitorovať a obnovovať výrobky a materiály na konci životného cyklu; okrem toho uznáva negatívny trend smerovania investícií z EŠIF na nižšie úrovne hierarchie odpadového hospodárstva, najmä na mechanické biologické čističky a spaľovne, ktorý v niektorých prípadoch vedie k nadmerným kapacitám a dlhodobému technologickému obmedzeniu, čím sa ohrozuje dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti recyklácie; pripomína, že nabádanie obchodného spoločenstva, aby dodržiavalo hierarchiu, by malo vytvoriť dodatočné materiály v rámci toku zdrojov a ponúknuť potenciálny odbyt pre ich využitie vo výrobe;

17.

pripomína nové ciele v oblasti odpadu na roky 2025, 2030 a 2035 stanovené v preskúmaní právnych predpisov EÚ o odpade a zdôrazňuje, že dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje politické odhodlanie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj hospodárske investície; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali dostupné finančné prostriedky Únie na podporu takýchto investícií, a zdôrazňuje, že tieto investície budú mať značnú návratnosť z hľadiska hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest;

18.

zdôrazňuje dôležitosť regionálnych projektov pre spracovanie úplne nerecyklovateľného zvyškového odpadu na účely výroby udržateľných biopalív druhej generácie, po dôkladnom triedení alebo triedenom zbere v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva;

19.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad všetkých vymedzení pojmov týkajúcich sa odpadu s rámcovou smernicou o odpadoch a dostupnosť porovnateľných údajov o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty a regionálne a miestne orgány;

20.

zdôrazňuje význam iniciatívy v oblasti mestských inovačných opatrení, v rámci ktorej bolo doposiaľ schválených osem inovačných projektov v oblasti obehového hospodárstva v mestských orgánoch na financovanie z EFRR, a vyzýva Komisiu, aby monitorovala a zhodnotila ich vykonávanie s cieľom formulovať širšie politiky obehového hospodárstva;

Obehové hospodárstvo ako stratégia pre udržateľný a regionálny rozvoj

21.

zdôrazňuje význam zásady partnerstva a dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú všetky zainteresované strany, najmä regionálne a miestne orgány a mimovládny sektor vrátane MSP a podnikov sociálneho hospodárstva, pri vypracúvaní dohôd o partnerstve a operačných programov; vyzýva na skutočné zapojenie partnerov do procesov v rámci politiky vytvorením prierezových partnerstiev a na primerané začlenenie cieľov obehového hospodárstva do programových dokumentov; podnecuje členské štáty, aby vytvorili ich vlastné vnútroštátne stratégie v tejto oblasti v koordinácii s prístupom EÚ k obehovému hospodárstvu; poukazuje na vedúcu úlohu, ktorú môže zohrať miestna správa pri budovaní obehového hospodárstva;

22.

zdôrazňuje význam úlohy verejno-súkromných partnerstiev pri návrhu a plánovaní nových výrobkov a služieb, ktoré zohľadňujú životný cyklus, s cieľom uplatňovať štyri modely návrhov, ktoré by sa mohli používať v rámci obehového hospodárstva: navrhovanie pre dlhovekosť; navrhovanie na prenájom/službu; navrhovanie pre opätovné použitie vo výrobe, navrhovanie pre materiálové zhodnocovanie;

23.

zdôrazňuje, že je potrebné upraviť a prispôsobiť súčasné stratégie a modely trhu s cieľom podporiť regióny pri prechode na túto udržateľnejšiu hospodársku formu a zároveň zlepšiť hospodársku, priemyselnú a environmentálnu konkurencieschopnosť;

24.

naliehavo vyzýva na plne transparentné zavádzanie obehového hospodárstva v rámci koordinovanej viacúrovňovej správy a zásady partnerstva so zapojením miestnych spoločenstiev a účasťou širokej verejnosti;

25.

zdôrazňuje, že je potrebné podnecovať väčšiu spoluprácu medzi všetkými subjektami zapojenými do procesov obehového hospodárstva;

26.

konštatuje, že projekty súvisiace s obehovým hospodárstvom, ktoré boli podporované politikou súdržnosti, boli prínosnejšie pre rozvinutejšie regióny; uznáva obmedzené administratívne kapacity menej rozvinutých regiónov, a preto vyzýva vnútroštátne orgány členských štátov a Komisiu, aby využili všetky existujúce možnosti na poskytovanie odbornej pomoci a na posilnenie kapacity týchto regiónov s cieľom pomôcť im zvýšiť ich úsilie v tejto oblasti a vytvoriť podmienky na dosiahnutie technického pokroku prostredníctvom vykonávania viacerých projektov, ktoré spĺňajú zásady obehového hospodárstva, a vytváraním partnerstiev a užšou spoluprácou so zainteresovanými stranami, ako sú odborníci na materiály, chemici, výrobcovia a prevádzkovatelia recyklačných zariadení, a to najmä v rámci iniciatívy Priemysel 2020 v obehovom hospodárstve;

27.

zdôrazňuje odhady, že prechod na biologické suroviny a metódy biologického spracovania by mohol ušetriť až 2,5 miliardy ton ekvivalentu CO2 ročne do roku 2030, čím by došlo k niekoľkonásobnému nárastu trhov pre biologické suroviny a nové spotrebiteľské výrobky; zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť udržateľného riadenia prírodných zdrojov a zachovania biodiverzity pri ich premene na biologické výrobky, materiály a palivá;

28.

domnieva sa, že biohospodárstvo je nevyhnutné pre regionálny a miestny rozvoj, pretože zvyšuje súdržnosť medzi regiónmi prostredníctvom ich potenciálu na vytváranie pracovných miest a rastu vo vidieckych oblastiach; vyzýva na väčšie využívanie prostriedkov EŠIF na zavádzanie existujúcich inovácií prostredníctvom politík na podporu zúčastnených strán a na ďalšiu podporu inovácií v oblasti vývoja biologických, biologicky rozložiteľných, recyklovateľných a kompostovateľných materiálov vyrobených z udržateľne spravovaných zásob biokrmiva; pripomína, že konzistentné zavádzanie biohospodárstva môže takisto vyriešiť problém plytvania potravinami; požaduje lepšiu spoluprácu vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov pri vytváraní systémov a platforiem, ktoré prepájajú rôznych aktérov z potravinovej výroby, dopravy, maloobchodu, spotrebiteľského a odpadového odvetvia, ako aj ďalšie dotknuté zainteresované strany, a tým dosiahnuť väčšie synergie v záujme vytvorenia účinných riešení;

29.

poukazuje na to, že okrem miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov by sa mali poskytnúť stimuly aj samotným spotrebiteľom, ktorí by mali byť neustále informovaní a podnecovaní, aby zmenili svoje spotrebiteľské správanie, pokiaľ ide o nakladanie s odpadmi a výrobu, recykláciu a záležitosti týkajúce sa udržateľných riešení v ich každodennom živote;

30.

vyzýva na lepší, jednoduchší a transparentnejší prístup miestnych a regionálnych orgánov k financovaniu, a to aj posilnením ich administratívnych kapacít a prostredníctvom zvýšenej spolupráce s Európskou investičnou bankou (EIB) v rámci Európskeho centra investičného poradenstva s cieľom umožniť zvýšenie investícií do zelených pracovných miest, odpadového hospodárstva, inteligentnej špecializácie, rozvoja vidieckych oblastí vrátane potrebnej infraštruktúry a technológií šetrných k životnému prostrediu, prechodu od fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie a energetickú transformáciu vrátane energetickej efektívnosti, decentralizovanej distribúcie energie, inovácií v oblasti čistej energie a obehového hospodárstva; víta skutočnosť, že EIB poskytla za posledných päť rokov približne 2.4 miliardy EUR na spolufinancovanie projektov súvisiacich s obehovým hospodárstvom pre nakladanie s odpadom, hospodárenie s vodou alebo poľnohospodársky výskum a vývoj; zdôrazňuje význam lepšej koordinácie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v oblasti obehového hospodárstva, a to aj s cieľom zabezpečiť, aby programy zahŕňali regionálny prístup a lepšie využívali regionálny potenciál pre udržateľné zdroje energie;

31.

vyzýva členské štáty, regióny a miestne orgány, aby propagovali vytvorenie a podporu sietí pre opätovné využívanie a opravu, najmä tých, ktoré pôsobia ako podniky sociálneho hospodárstva, na predĺženie životnosti výrobku prostredníctvom opätovného použitia a opravy, a to uľahčením prístupu takýchto sietí k zberným miestam odpadu a podporovaním využívania fondov EŠIF, hospodárskych nástrojov, kritérií verejného obstarávania alebo ďalšími relevantnými opatreniami;

32.

zdôrazňuje, že udržateľnosť opätovného použitia a recyklácie počas celého životného cyklu závisí aj od spotreby energie v doprave; zdôrazňuje, že sa to týka najmä vidieckych oblastí, kde treba prekonávať dlhšie vzdialenosti medzi miestami zberu a miestami spracovania; naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby v rámci svojich stratégií obehového hospodárstva pre vidiecke oblasti zohľadňovali prístup založený na životnom cykle s cieľom predchádzať celkovým negatívnym dôsledkom pre životné prostredie a klímu;

33.

poukazuje na to, že zo vzorky 32 preskúmaných operačných programov posúdených v štúdii o začlenení environmentálnych hľadísk do fondov politiky súdržnosti sa deväť týka obehového hospodárstva a šesť zelených pracovných miest; víta súčasné úsilie vnútroštátnych a regionálnych orgánov, ale súčasne vyzýva členské štáty na lepšie integrovanie obehového hospodárstva do svojich operačných a regionálnych programov a dohôd o partnerstve; naliehavo vyzýva na poskytnutie podpory regiónom s cieľom zabezpečiť čo najplynulejší prechod na obehové hospodárstvo;

34.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vhodné začlenenie obehového hospodárstva do programov vzdelávania a odbornej prípravy a rekvalifikácie ako medzidisciplinárny predmet s cieľom vytvoriť nové postoje, ktoré následne pomôžu vymedziť nové obchodné modely a vytvoriť nové pracovné miesta;

35.

vyzýva vnútroštátne a regionálne orgány zodpovedné za prípravu operačných programov, aby väčšmi začlenili obehové hospodárstvo do programov územnej spolupráce, najmä cezhraničných programov spolupráce, s cieľom vykonávať cezhraničné riešenia, ktoré môžu viesť k získaniu účinnejších a lacnejších výsledkov;

36.

domnieva sa, že plánovanie EŠIF v budúcom programovom období by malo byť lepšie prepojené s vnútroštátnymi plánmi v oblasti energetiky a klímy na rok 2030, ak je to možné s použitím spoločných ukazovateľov v rámci plánov, ktoré sú obsiahnuté v nariadení o riadení energetickej únie; žiada ambicióznu a ucelenú stratégiu pre členské štáty na splnenie už existujúcich záväzných cieľov na úrovni EÚ v oblasti zmierňovania zmeny klímy;

37.

vyzýva členské štáty, aby využili príležitosť na ďalšiu integráciu obehového hospodárstva do svojich súčasných operačných programov počas obdobia revízie; je presvedčený, že Komisia by mala tento proces uľahčiť a zároveň poskytnúť členským štátom pomoc pri analýze súčasného stavu a možných oblastí, v ktorých by sa mohlo uplatniť a pridať obehové hospodárstvo a jeho zásady;

38.

domnieva sa, že by sa mala ďalej posilniť úloha Európskej územnej spolupráce (EÚS) pri riešení výziev súvisiacich s vykonávaním obehového hospodárstva; vyzýva členské štáty, aby posilnili cezhraničnú spoluprácu, najmä prostredníctvom EÚS, v záujme vykonávania projektov súvisiacich s obehovým hospodárstvom; okrem toho zdôrazňuje význam hľadania udržateľných riešení cez predvstupové dohody s nečlenskými štátmi s cieľom riešiť prebiehajúce výzvy, najmä v oblasti znečistenia ovzdušia;

39.

zdôrazňuje nevyužitý potenciál existujúcich makroregionálnych stratégií napomáhať pri riešení výziev súvisiacich so zavádzaním obehového hospodárstva, a to nielen v členských štátoch, ale aj v tretích krajinách, ktoré sa nachádzajú v tej istej zemepisnej oblasti; zdôrazňuje, že tieto stratégie by sa mali zamerať na priority, ktoré by podporili vytvorenie trhu s druhotnými surovinami pre Úniu; vyzýva na vypracovanie iniciatív na spoluprácu EÚ so susednými krajinami;

40.

pripomína svoje postoje týkajúce sa významu primeraného budovania a udržiavania kapacít miestnych, regionálnych a národných verejných orgánov, čo je veľmi dôležité aj pre prechod na obehové hospodárstvo; poukazuje na významnú úlohu, ktorú v tejto oblasti môže zohrávať technická podpora; uznáva, že regióny a mestské oblasti zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní zodpovednosti za energetickú transformáciu uskutočňovanú zdola nahor a sú najvhodnejšie pre testovanie a vykonávanie integrovaných riešení v oblasti energetiky v priamom spojení s občanmi; zdôrazňuje úlohu, ktorú v obehovom hospodárstve môžu zohrať iniciatívy v oblasti „inteligentných miest“prostredníctvom podpory modelov ekologických technológií ako súčasti stratégií udržateľného mestského rozvoja; zdôrazňuje, že udržateľné a tzv. obehové mestá sú nástrojom na vytvorenie účinného obehového hospodárstva;

41.

zdôrazňuje významnú úlohu zeleného verejného obstarávania, ktoré je hnacou silou obehového hospodárstva s potenciálnym trhom odhadovaným na 1,8 bilióna EUR ročne, pri poskytovaní verejných zákaziek na práce, tovar a služby (14);

42.

zdôrazňuje, že je potrebný regulačný rámec v oblasti energetiky, ktorý podporí účasť občanov a energetických spoločenstiev na energetickej transformácii prostredníctvom práva na vlastnú výrobu a spotrebu, ako aj prostredníctvom ďalších systémov podpory, zaručeného prioritného prístupu k sieti a prednostného dodávania pre obnoviteľnú energiu;

43.

vyzýva regionálne a miestne orgány, aby viac investovali do programov vzdelávania, odbornej prípravy a rekvalifikačných kurzov pracovníkov, ako aj kampaní na zvyšovanie informovanosti verejnosti o prínosoch a výhodách všetkých opatrení s cieľom zavedenia obehového hospodárstva prostredníctvom projektov v rámci politiky súdržnosti, a tým zvýšili účasť občanov a vplývali na správanie spotrebiteľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál Európskeho sociálneho fondu; zdôrazňuje, že musí podporovať mladých podnikateľov, aby smerovali k obehovému hospodárstvu, a to najmä v regiónoch s nízkou úrovňou príjmu a rastu; rovnako zdôrazňuje, že obehové hospodárstvo je príležitosťou pre vidiecke oblasti, aby bojovali proti vyľudňovaniu, diverzifikovali svoje hospodárstva a získali ochranu voči rizikám; v tejto súvislosti poukazuje na to, že vidiecke oblasti potrebujú stimuly na prechod na udržateľné hodnotové reťazce; zdôrazňuje význam vytvorenia osobitnej stratégie pre ostrovné regióny;

44.

nabáda Komisiu na podporu využívania miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovanej územnej investície (IÚI) s cieľom pomôcť miestnym zainteresovaným stranám kombinovať toky financovania a plánovať miestne iniciatívy zamerané na obehové hospodárstvo;

45.

konštatuje, že 80 % morského odpadu pochádza zo zdrojov na pevnine; zdôrazňuje preto význam riešenia znečisťovania pevniny a morí odpadmi prostredníctvom miestnych a regionálnych opatrení s prínosom pre životné prostredie aj ľudské zdravie; vyzýva členské štáty, regióny a miestne orgány, aby zamerali svoje úsilie na prevenciu tvorby pevninského odpadu;

46.

vyzýva Komisiu, aby v kontexte európskeho semestra posúdila vplyv na výpočet deficitu verejných financií regionálnych a vnútroštátnych investícií spolufinancovaných prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov do projektov súvisiacich s obehovým hospodárstvom;

47.

víta návrh na revíziu smernice 98/83/ES o pitnej vode, ktorá uľahčí prechod na obehové hospodárstvo znižovaním objemu plastového odpadu z vody balenej vo fľašiach a takisto zahŕňa značné úspory energie a efektívne hospodárenie so zdrojmi pitnej vody;

Obehové hospodárstvo v rámci politiky súdržnosti po roku 2020

48.

vyzýva Komisiu, aby na ďalšie programové obdobie vypracovala príslušnú metodiku sledovania, ako aj vhodné ukazovatele s cieľom umožniť lepšie monitorovanie prínosu politiky súdržnosti k zavedeniu obehového hospodárstva s cieľom poskytnúť presnejší obraz o sociálno-ekonomických podmienkach;

49.

poukazuje na to, že značnú podporu na dokončenie prechodu na obehové hospodárstvo poskytujú aj iné programy, ako sú LIFE, COSME a Horizont 2020; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť synergiu medzi uvedenými nástrojmi na dosiahnutie cieľov stanovených v akčnom pláne Komisie pre obehové hospodárstvo;

50.

vyzýva Komisiu, aby v rámci nových legislatívnych návrhov týkajúcich sa budúceho rámca politiky súdržnosti vytvorila vhodné podmienky ex ante týkajúce sa zavedenia obehového hospodárstva; domnieva sa, že stratégie pre obehové hospodárstvo by mali byť vyvinuté v spolupráci s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a hospodárskymi a sociálnymi partnermi;

51.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v rámci programu Horizont 2020 venovalo ešte viac pozornosti projektom inovácie a výskumu v oblasti obehového hospodárstva a ich financovaniu;

52.

zdôrazňuje význam posilnenia podpory v rámci politiky súdržnosti pre trvalo udržateľný rozvoj miest a vidieka, a v tejto súvislosti požaduje, aby ciele obehového hospodárstva zohrávali významnejšiu úlohu; vyzýva, aby sa pokračovalo v inovatívnych mestských a vidieckych opatreniach v tejto oblasti, a žiada Komisiu, aby v maximálnej miere využila skúsenosti získané v období rokov 2014 – 2020 pri príprave budúcich návrhov; požaduje flexibilný a prispôsobený rámec pri vykonávaní mestskej agendy, poskytovaní stimulov a usmernení s cieľom plne využiť potenciál miest pri zavádzaní obehového hospodárstva;

53.

vyzýva Komisiu, aby z európskej platformy pre obehové hospodárstvo určenej zainteresovaným subjektom vytvorila miesto na výmenu najlepších postupov s cieľom čo najlepšie využiť zdroje politiky súdržnosti na prechod na obehové hospodárstvo;

54.

zdôrazňuje vzájomnú závislosť obehového hospodárstva a zmiernenia zmeny klímy, a preto požaduje väčšie výdavky v rámci obehového hospodárstva a s klímou súvisiace investície v rámci politiky súdržnosti po roku 2020; okrem toho zdôrazňuje, že v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) by sa výdavky súvisiace s klímou mali vo všeobecnosti zvýšiť v porovnaní so súčasným stavom;

o

o o

55.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.

(3)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.

(4)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(5)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.

(6)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.

(7)  Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.

(9)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0321.

(10)  Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 111.

(11)  Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.

(12)  Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 27.

(13)  Oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Rámec monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029).

(14)  Nakupovanie ekologických výrobkov! – Príručka o environmentálnom verejnom obstarávaní v Európe“, 3. vydanie, Európska komisia, 2016.


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/49


P8_TA(2018)0257

Vzťahy medzi EÚ a NATO

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o vzťahoch medzi EÚ a NATO (2017/2276(INI))

(2020/C 28/06)

Európsky parlament,

so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,

so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu,

so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 28. júna a15. decembra 2016 a 9. marca, 22. júna a 15. decembra 2017,

so zreteľom na závery Rady z 18. mája 2015 a 14. novembra 2016 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, zo 6. decembra 2016 o spolupráci medzi EÚ a NATO, zo 6. marca, 18. mája a 17. júla 2017 o globálnej stratégii EÚ a z 19. júna a 5. decembra 2017 o vykonávaní spoločného súboru návrhov, ktorý schválili 6. decembra 2016 rady EÚ a NATO,

so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie / vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, na spoločný súbor 42 návrhov, ktorý schválila Rada EÚ a Rada NATO 6. decembra 2016, a na správy o pokroku zo 14. júna a 5. decembra 2017 o ich vykonávaní, ako aj na nový súbor 32 návrhov, ktorý schválili Rada EÚ a Rada NATO 5. decembra 2017,

so zreteľom na výsledky zasadnutí Rady pre zahraničné veci (vrátane obrany) z 13. novembra 2017 a 6. marca 2018, ktoré sa osobitne týkali spolupráce medzi EÚ a NATO,

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 30. novembra 2016 s názvom Akčný plán v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP Európskemu parlamentu a Rade z 10. novembra 2017 s názvom Zlepšovanie vojenskej mobility v Európskej únii (JOIN(2017)0041) a na súvisiaci akčný plán predložený v marci 2018 (JOIN(2018)0005),

so zreteľom na obranný balík, ktorý Komisia predstavila 7. júna 2017,

so zreteľom na výročnú správu generálneho tajomníka NATO za rok 2017 uverejnenú 15. marca 2018,

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia NATO (PZ NATO) č. 439 z 9. októbra 2017 o užšej spolupráci medzi EÚ a NATO,

so zreteľom na uznesenie PZ NATO č. 440 z 9. októbra 2017 o európskej obrannej priemyselnej základni,

so zreteľom na správu Výboru pre obranu a bezpečnosť PZ NATO z 8. októbra 2017 o spolupráci medzi NATO a EÚ po Varšave vrátane jej prílohy, ktorú vypracoval Európsky parlament,

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii (2),

so zreteľom na svoje uznesenia z 23. novembra 2016 a 13. decembra 2017 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (3),

so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. decembra 2016 a 13. decembra 2017 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (4),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva (5),

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0188/2018),

A.

keďže v ére geopolitických otrasov a rýchlej degradácie strategického prostredia sú naše hodnoty, ako liberálna demokracia, multilateralizmus, ľudské práva, mier, rozvoj a právny štát, na ktorých sa zakladajú EÚ a transatlantické väzby, ako aj medzinárodný systém založený na pravidlách a európska jednota vystavené výzvam;

B.

keďže dve hlavné organizácie západu, EÚ aj NATO, úspešne pokračujú v posilňovaní spolupráce pri riešení komplexných problémov, rizík a hrozieb, konvenčných aj hybridných, ktoré prichádzajú od štátnych, ako aj neštátnych subjektov z východu a z juhu; keďže akumuláciou kríz destabilizujúcich európskeho susedstvo sa vytvárajú vnútorné a vonkajšie bezpečnostné hrozby; keďže ani jedna organizácia nemá celú škálu nástrojov na riešenie týchto výziev v oblasti bezpečnosti osamote a každá by ich mohla lepšie riešiť v spolupráci s tou druhou; keďže EÚ a NATO sú na zabezpečenie bezpečnosti Európy a jej občanov nevyhnutné;

C.

keďže spolupráca medzi EÚ a NATO by sa nemala považovať za samotný cieľ, ale skôr za spôsob, ako dosiahnuť spoločné bezpečnostné priority a ciele vďaka komplementárnosti úloh a dostupných prostriedkov; keďže členské štáty EÚ a spojenci NATO majú jednotný súbor síl; keďže spoločne môžu efektívne využívať zdroje a lepšie mobilizovať širokú škálu existujúcich nástrojov reakcie na bezpečnostné hrozby;

D.

keďže NATO je vojenská aliancia a EÚ nie; keďže EÚ je svetový strategický aktér, ktorý zaisťuje bezpečnosť s jedinečnou a širokou škálou nástrojov, ktoré má k dispozícii na riešenie súčasných výziev komplexným spôsobom rôznymi politikami; keďže podľa cieľov globálnej stratégii a na ich základe EÚ posilňuje svoju zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a obranu a svoju úlohu ako partnera pre medzinárodný mier a bezpečnosť, ako aj schopnosť konať nezávisle, a zároveň posilňuje svoj príspevok k NATO a podporuje užšiu spoluprácu;

E.

keďže NATO má primárnu zodpovednosť za kolektívnu obranu svojich členov; keďže berie na vedomie, že usmernenie pre spojencov NATO poskytnúť v priebehu desaťročia 2 % svojho HDP na obranu na udržanie primeraných obranných spôsobilostí; keďže NATO je ako kľúčový partner v otázkach bezpečnosti EÚ hlavnou zárukou interoperability spojeneckých síl, spôsobilostí a súdržnosti úsilia zameraného na verejné obstarávanie;

F.

keďže činnosti EÚ a NATO by sa mali v bezpečnostnom rozmere dopĺňať, aby lepšie riešili nové, bezprecedentné a mnohostranné bezpečnostné výzvy; keďže spoločné oblasti oboch organizácií si tiež vyžadujú užšiu a účinnejšiu spoluprácu;

G.

keďže EÚ aj NATO, dve organizácie zapojené do krízového riadenia, by túto činnosť dokázali vyvíjať účinnejšie, ak by postupovali skutočne koordinovane a čo najlepšie využívali svoje odborné znalosti a zdroje; keďže ako krok nadväzujúci na svoju globálnu stratégiu EÚ posilňuje svoj spoločný prístup k vonkajším konfliktom a krízam a reaguje na hrozby a výzvy súvisiace so spojitosťou medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, využívajúc pri tom civilné alebo vojenské prostriedky;

H.

keďže na samite NATO konanom v roku 2016 vo Varšave aliancia a EÚ načrtli oblasti pre posilnenú spoluprácu vo svetle spoločných výziev na východ a na juh vrátane boja proti kybernetickým hrozbám, posilňovania odolnosti, budovania obranných kapacít, kybernetickej obrany, námornej bezpečnosti a cvičení; keďže ministri zahraničných vecí NATO v decembri 2016 schválili 42 opatrení na dosiahnutie pokroku v spolupráci NATO a EÚ v dohodnutých oblastiach a v decembri 2017 boli dohodnuté ďalšie oblasti spoločnej práce;

I.

keďže v boji proti hybridným hrozbám, ktorého súčasťou je aj vyvracanie mylných informácií a dezinformácií a zvyšovanie odolnosti, je potrebné partnerstvo medzi EÚ a NATO; keďže je nutné jednoznačne rozlišovať rozsah pôsobnosti a politické stratégie oboch inštitúcií;

J.

keďže Ruské aktivity sa stupňujú; keďže napriek tomu, že riziko oslabenia transatlantických väzieb a solidarity medzi členskými štátmi EÚ pretrváva, musí sa ich spoločný, strategický prístup v súvislosti s Ruskom posilniť; keďže EÚ aj NATO znepokojuje ráznejšie vojenské správanie Ruska; keďže politická manipulácia a kybernetické útoky sú tiež dôvodom na znepokojenie; keďže EÚ reagovala na ruské zasahovanie do európskych vnútorných záležitostí, pričom porušovalo medzinárodné právo a normy; keďže odolnosť je a naďalej bude kľúčovým prvkom kolektívnej obrany;

K.

keďže južné susedstvo čelí bezprecedentnej nestabilite a predstavuje strategicky dôležitú výzvu pre členské štáty EÚ aj členov NATO, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v prvej línii;

L.

keďže kybernetické útoky sa vyskytujú čoraz častejšie a sú neustále premyslenejšie; keďže v roku 2014 NATO zaviedlo kybernetickú obranu medzi svoje základné úlohy v oblasti kolektívnej obrany a v roku 2016 uznalo kybernetický priestor za operačnú oblasť (spolu s pozemným, vzdušným a námorným priestorom); keďže EÚ a NATO sa môžu navzájom dopĺňať vo svojom úsilí; keďže rozšírená spolupráca medzi členskými štátmi EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti by sa mala podporovať a v tejto oblasti je potrebný koordinovaný prístup všetkých členských štátov EÚ;

M.

keďže v decembri 2017 sa NATO a EÚ rozhodli výrazne zintenzívniť svoju spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu, a to predovšetkým zintenzívnením výmeny informácií a zlepšením vnútroštátnej odolnosti;

N.

keďže EÚ aj NATO využívajú tú istú dopravnú infraštruktúru v Európe, ktorá je kľúčovým faktorom pre rýchle vojenské nasadenie, a keďže vojenská mobilita bola nedávno vyhlásená za jednu z prioritných oblastí spolupráce medzi obidvomi organizáciami;

O.

keďže podľa najnovších prieskumov spoločnosti Pew Research Center je verejná podpora NATO silná a vo väčšine členských štátov NATO sa zvyšuje;

Prehĺbené partnerstvo

1.

Je presvedčený, že EÚ a NATO uznávajú v snahe o medzinárodný mier a bezpečnosť rovnaké hodnoty, sledujú podobné strategické výzvy a vzhľadom na prekrývajúceho sa členstvo 22 krajín majú podobné záujmy v oblasti bezpečnosti a obrany, a to aj ochranu svojich občanov pred hrozbami; domnieva sa, že strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO má kľúčový význam pre riešenie týchto bezpečnostných problémov; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO by sa navzájom mala dopĺňať a rešpektovať osobitosti a úlohy toho druhého;

2.

vyzdvihuje otvorenosť a transparentnosť plne rešpektujúce nezávislosť rozhodovania a postupy oboch organizácií, ako aj inkluzívnosť a reciprocitu bez toho, aby tým bol dotknutý špecifický charakter bezpečnostnej a obrannej politiky ktoréhokoľvek členského štátu, ako dôležité zásady strategického partnerstva medzi EÚ a NATO; zdôrazňuje, že spolupráca s členskými štátmi EÚ, ktoré nie sú členmi NATO, a členskými štátmi NATO, ktoré nie sú členmi EÚ, je neoddeliteľnou súčasťou spolupráce medzi EÚ a NATO;

3.

vyjadruje presvedčenie, že pre svojich členov je NATO základným kameňom kolektívnej obrany a odstrašovania v Európe; je tiež presvedčený, že silnejšia EÚ s účinnejšou SBOP, ktorá realizuje viaceré projekty medzi členskými štátmi a je schopná zaistiť plnenie ustanovení článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), na základe ktorých môžu členské štáty požiadať o pomoc, prispieva k posilneniu NATO; zdôrazňuje skutočnosť, že v rámci spolupráce medzi EÚ a NATO sa musia zohľadniť aj bezpečnostné a obranné politiky tých šiestich členských štátov EÚ, ktoré nie sú členmi NATO, a tých siedmich členov NATO, ktorí nie sú členmi EÚ;

4.

vyjadruje pevné presvedčenie, že podmienkou účinnej reakcie na celé spektrum bezpečnostných výziev je prehĺbenie štrukturálnej adaptácie, ako aj využívanie kombinácie nástrojov tvrdej a mäkkej moci zo strany EÚ a NATO; zdôrazňuje, že čas hrá dôležitú úlohu pri posilňovaní partnerstva medzi EÚ a NATO, a to so zreteľom na rozdiely medzi oboma organizáciami;

5.

konštatuje, že hoci treba ďalej rozvíjať spoločnú európsku strategickú kultúru, bude mať spoločné vnímanie hrozieb pozitívny vplyv; domnieva sa, že EÚ sa musí snažiť o posilnenie svojej strategickej autonómie,; nabáda preto členské štáty, aby v spolupráci s inštitúciami EÚ vypracovali spoločnú definíciu neustále sa vyvíjajúcich hrozieb a pokračovali v úsilí, ako sú spoločné brífingy, školenia v oblasti civilnej reakcie na núdzové situácie a spoločné posudzovanie hrozieb; víta najnovšie úsilie v tejto oblasti;

6.

zdôrazňuje, že občania EÚ, ktorí si uvedomujú, že len vnútroštátne reakcie na terorizmus a neistotu sú nedostatočné, očakávajú od EÚ ochranu pred týmito hrozbami a že úzka spolupráca medzi EÚ a NATO by členským štátom umožnila lepšie sa dopĺňať a byť účinnejšími;

7.

zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu medzi EÚ a NATO v rámci misií a operácií, a to v strategickej aj taktickej rovine;

8.

zdôrazňuje, že strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO je rovnako dôležité aj pre rozvíjajúcu sa SBOP EÚ a pre budúcnosť aliancie, ako aj pre vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ;

9.

domnieva sa, že potenciál vzťahov medzi EÚ a NATO možno viac využiť a že toto partnerstvo by sa nemalo ďalej rozvíjať a prehlbovať len v súvislosti so spoločnou reakciou na krízové situácie mimo Európy, najmä v susedstve, ale aj v súvislosti s krízami na kontinente;

10.

vyzdvihuje potrebu spolupráce v oblasti prevencie, analýzy a včasného varovania účinnou výmenou údajov s cieľom bojovať proti novým hrozbám spoločnými postupmi;

11.

domnieva sa, že spoločné vyhlásenie EÚ a NATO a jeho následné vykonávanie znamenajú novú a významnú fázu strategického partnerstva; víta reálne úspechy pri vykonávaní spoločného vyhlásenia, najmä pokiaľ ide o hybridné hrozby, strategickú komunikáciu, jednotnú podobu výstupov z príslušných procesov obranného plánovania a námornú spoluprácu; podporuje ďalší pokrok a víta nový súbor opatrení, ktoré boli pridané 5. decembra 2017, najmä opatrenia týkajúce sa boja proti terorizmu, vojenskej mobility a žien, mieru a bezpečnosti; víta zmenu v kultúre zaangažovanosti, ako aj hladkú spoluprácu medzi pracovníkmi z oboch organizácií pri vykonávaní jednotlivých opatrení; opakuje, že hoci samotný proces riadia inštitúcie, úspech vykonávania dohodnutých spoločných cieľov a opatrení závisí od trvalej politickej vôle všetkých členských štátov; víta v tejto súvislosti aj zapojenie členských štátov oboch organizácií – EÚ aj NATO – a zdôrazňuje, že úspešné vykonávanie spoločného vyhlásenia závisí od politickej vôle všetkých členských štátov počas celého obdobia; domnieva sa, že je dôležité posilniť lepšiu spoluprácu medzi EÚ a NATO a lepší dialóg a zabezpečiť politickú vôľu pre pokračujúce vykonávanie spolupráce a jej ďalšie zlepšovanie; očakáva prijatie nového vyhlásenia EÚ a NATO na samite NATO v Bruseli 11. až 12. júla 2018;

12.

berie na vedomie pravidelné spoločné brífingy PK/VP a generálneho tajomníka NATO v Rade pre zahraničné veci EÚ a Severoatlantickej rade NATO, ako aj pravidelné spoločné zasadnutia Politického a bezpečnostného výboru EÚ a Severoatlantickej rady NATO;

13.

víta opätovné potvrdenie záväzku USA voči NATO a európskej bezpečnosti; pripomína, že EÚ a USA sú kľúčovými medzinárodnými partnermi a že toto partnerstvo sa uskutočňuje aj prostredníctvom NATO; vyzdvihuje význam dvojstranných vzťahov medzi členskými štátmi EÚ a USA; vyjadruje dôrazné presvedčenie, že upevňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO vedie aj k posilňovaniu transatlantických väzieb a že schopnosť NATO plniť svoje úlohy súvisí s transatlantickými vzťahmi; konštatuje preto, že nedávny politický vývoj by mohol mať vplyv na silu transatlantických vzťahov; konštatuje, že USA, ktoré vo všeobecnosti podporili a privítali podstatné zmeny v obrane EÚ, by mali pokračovať v úsilí o lepšie chápanie európskych strategických záujmov vrátane rozvoja európskych obranných spôsobilostí; trvá na tom, že úsilie EÚ zamerané na získanie strategickej autonómie posilňuje bezpečnostné prostredie aliancie;

14.

víta zvýšenú prítomnosť NATO vopred na jeho východnej hranici; víta, že NATO rozmiestnilo štyri mnohonárodné bojové skupiny, konkrétne v Estónsku pod velením Spojeného kráľovstva, v Lotyšsku pod velením Kanady, v Litve pod velením Nemecka a v Poľsku velí bojovej skupine USA; domnieva sa, že na východnej a južnej hranici treba ešte posilniť spoluprácu medzi EÚ a NATO v záujme bezpečnosti oboch organizácií a že prenikaniu Ruska do krajín východnej hranici hybridnými aj tradičnými spôsobmi by sa malo zabrániť a malo by sa proti nemu zodpovedajúcim spôsobom bojovať; zdôrazňuje, že súčasnú infraštruktúru v Európe, ktorá je orientovaná najmä západo-východným smerom, treba v súlade s požiadavkami vojenskej mobility doplniť novou severo-južnou dimenziou; zdôrazňuje, že snahami o vojenskú mobilitu by sa malo prispievať k účinnému vykonávaniu misií a operácií SZBP aj k obrannému postoju aliancie; domnieva sa, že cesty, mosty a železnice by sa mali zmodernizovať, aby umožňovali rýchle rozmiestňovanie vojenského personálu a vybavenia;

15.

zdôrazňuje v tomto smere význam zlepšenia spôsobilostí NATO v oblasti rýchleho prísunu posíl prostredníctvom zlepšenia infraštruktúry EÚ a jednotlivých štátov, odstránenia byrokratických a infraštruktúrnych prekážok brániacich v rýchlom pohybe síl a predbežným umiestňovaním vojenského vybavenia a zásob, čo zlepšuje našu kolektívnu bezpečnosť;

16.

víta začatie stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO); zdôrazňuje jej potenciál posilniť európsky príspevok v rámci NATO; vyjadruje presvedčenie, že touto spoluprácou sa môže zvýšiť súčinnosť a účelnosť a že je dôležitým krokom na ceste k zlepšeniu bezpečnostných a obranných spôsobilostí EÚ, ako aj prípadnej činnosti európskych členov NATO, a vyjadruje presvedčenie, že silnejšia EÚ a silnejšie NATO sa môžu navzájom posilňovať;

17.

zdôrazňuje komplementárnosť PESCO a NATO a tiež skutočnosť, že PESCO by mala byť hnacou silou ďalšej spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti rozvoja spôsobilostí, keďže je zameraná na posilnenie obranných kapacít EÚ vo všeobecnosti, aby bola SBOP ešte účinnejšia a relevantná na riešenie súčasných bezpečnostných a vojenských výziev; zdôrazňuje význam transparentnosti a komunikovania o PESCO smerom k USA a iným členom NATO, aby sa predišlo vzniku akýchkoľvek mylných predstáv;

18.

zdôrazňuje, že v ďalšom spoločnom vyhlásení EÚ a NATO by sa malo trvať na tom, že spôsobilosti rozvíjané spoločne členskými štátmi EÚ, a to aj v rámci PESCO, a členskými štátmi NATO sú k dispozícii pre operácie EÚ aj NATO; zdôrazňuje, že nedávne rozhodnutia EÚ (koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD), PESCO, Európsky obranný fond) zamerané na zaistenie toho, aby Európania prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť, prispievajú k posilňovaniu NATO a k zaisteniu spravodlivého transatlantického rozdelenia záťaže, pričom je nutné si uvedomiť cieľ spoločného riešenia spoločných bezpečnostných výziev, zabránenia vzniku zbytočných zdvojení a rozvoja jednotných, navzájom sa dopĺňajúcich a interoperabilných obranných spôsobilostí; domnieva sa, že vytvorenie spoločných noriem, postupov, školení a cvičení by sa mal považovať za dôležitý prvok umožňujúci efektívnejšiu spoluprácu EÚ a NATO;

19.

konštatuje, že po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ bude 80 % výdavkov NATO na obranu z krajín mimo EÚ a tri zo štyroch práporov na východe budú pod velením krajín mimo EÚ;

20.

naliehavo žiada EÚ a NATO, aby organizovali pravidelné cvičenia na strategickej úrovni so zapojením najvyššieho politického vedenia oboch organizácií; víta v tomto smere estónske cvičenie EU CYBRID 2017, na ktorom sa generálny tajomník NATO po prvý raz zúčastnil na cvičení EÚ;

Hlavné oblasti spolupráce

21.

konštatuje, že bezpečnostné hrozby sa vyvinuli tak, že sú viac hybridné a menej konvenčné, a že na ich riešenie je potrebná medzinárodná spolupráca; vyzýva EÚ a NATO, aby ďalej budovali odolnosť a rozvíjali spoločné situačné povedomie hybridných hrozieb; nabáda EÚ a NATO, aby koordinovali svoje mechanizmy reakcie na krízu, aby mohli jednotne reagovať na hybridné hrozby; víta nedávnu spoločnú inauguráciu centra excelentnosti pre hybridné hrozby v Helsinkách generálnym tajomníkom NATO a PK/VP, a nabáda členské štáty, aby vytvorili centrá excelentnosti pre hybridné hrozby, podobné ako centrum v Helsinkách; víta v tomto smere oddelené ale súbežné cvičenia PACE17 a CMX17, ktoré sa konali v roku 2017 a prostredníctvom ktorých si pracovníci EÚ resp. NATO overovali svoje postupy komunikácie a výmeny informácií počas silnejúcej fiktívnej hybridnej hrozby; oceňuje zosúladený postup západných spojencov reagujúci na podozrenie z ruského chemického útoku v Spojenom kráľovstve;

22.

domnieva sa, že v nasledujúcom spoločnom vyhlásení EÚ a NATO by sa mal oceniť dosiahnutý pokrok a malo by sa v ňom vyzvať na konkrétne vykonávanie všetkých návrhov prijatých oboma inštitúciami; vyjadruje presvedčenie, že v súvislosti s plnením veľkého počtu už prijatých záväzkov je potrebné väčšie úsilie;

23.

v tejto súvislosti vyjadruje presvedčenie, že iniciatívy zamerané na posilnenie obrany Európy by mali prospievať obom organizáciám a umožniť tak členským štátom EÚ posilniť svoju tzv. strategickú autonómiu, ako aj to, aby dokázali spoločne a dôveryhodne vojensky zasahovať; pripomína, že tieto iniciatívy dopĺňajú iniciatívy NATO;

24.

domnieva sa, že je dôležité aj zaistiť vykonávanie zásad inkluzívnosti, reciprocity a úplného rešpektovania rozhodovacej autonómie oboch organizácií, ako sa uvádza v záveroch Rady z 5. decembra 2017;

25.

víta úspešné paralelné a koordinované cvičenie krízového riadenia v roku 2017, ktoré bolo užitočnou platformou na výmenu najlepších postupov; so záujmom očakáva analýzu získaných skúseností, ako aj pokračujúcu spoluprácu na spoločných cvičeniach medzi EÚ a NATO vrátane cvičenia pod vedením EÚ plánovaného na rok 2018;

26.

berie na vedomie, že súčasné postupy na výmenu utajovaných skutočností medzi týmito dvoma organizáciami sú naďalej ťažkopádne a neefektívne; domnieva sa, že obe organizácie čelia podobným strategickým výzvam, a dôsledky preto ponesú čiastočne spoločne; domnieva sa, že budovaním vzájomnej dôvery sa musí zlepšiť spoluprácu pri výmene utajovaných skutočností a analýze spravodajských informácií, a to aj v oblasti boja proti terorizmu; zdôrazňuje, že EÚ bude musieť zvýšiť svoju kapacitu zabezpečením toho, aby viac pracovníkov EÚ malo bezpečnostnú previerku a absolvovalo osobitné školenie o práci s utajovanými skutočnosťami, a investovaním do bezpečnej komunikácie; domnieva sa, že, ak by sa pri výmene príslušných informácií zaviedla reciprocita a prístup „need-to-share“(potreba výmeny), bolo by to prospešné aj pre misie a operácie obidvoch organizácií; zastáva názor, že k účinnejšiemu spoločnému boju proti hybridným hrozbám by mohlo prispieť paralelné a koordinované posudzovanie spravodajských informácií;

27.

vyzýva EÚ a NATO, aby rozšírili spoluprácu v oblasti strategickej komunikácie, a to aj posilnením partnerstva medzi centrom excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu a oddelením ESVČ pre strategickú komunikáciu;

28.

víta nové stredisko EÚ pre hybridné hrozby a jeho spoluprácu s oddelením NATO pre hybridné analýzy pri výmene informácií v oblasti situačného povedomia, ako aj analýz potenciálnych hybridných hrozieb;

29.

vyjadruje presvedčenie, že spolupráca a výmena informácií majú zásadný význam v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a uznáva pokrok dosiahnutý v tejto oblasti; zdôrazňuje, že treba zlepšiť prevenciu kybernetických incidentov, ich odhaľovanie a reakciu na ne; vyzýva obe organizácie, aby koordinovali svoje monitorovacie činnosti a vymieňali si informácie v oblasti kybernetickej obrany, ak je to vhodné, a tým uľahčovali činnosť EÚ a NATO v oblasti spravodajstva; nabáda EÚ a NATO, aby posilňovali svoju operačnú spoluprácu a koordináciu a podporovali interoperabilitu výmenou osvedčených postupy, pokiaľ ide o prostriedky, metódy a postupy využívané v boji proti kybernetickým útokom; domnieva sa, že väčšia výmena informácií medzi EÚ a NATO je prioritou s cieľom umožniť identifikáciu všetkých zodpovedných zdrojov kybernetických útokov a vykonať následné právne kroky; považuje za rovnako dôležité zosúladenie vzdelávacích aktivít, ako aj výskumnú a vývojovú spoluprácu v kybernetickej oblasti; víta dohodu medzi tímom reakcie EÚ na núdzové počítačové situácie a spôsobilosťou NATO pre reakciu na počítačové incidenty; domnieva sa, že v rámci nového mandátu Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), by mohli nové činnosti týkajúce sa spolupráce v oblasti kybernetickej obrany vzbudiť záujem NATO;

30.

domnieva sa, že v záujme zefektívnenia ochrany námornej bezpečnosti je dôležité zaručiť vzájomné dopĺňanie sa činností v oblasti budovania námorných kapacít a zabrániť ich zbytočnému zdvojeniu; víta posilnenú operačnú spoluprácu a koordináciu medzi EÚ a NATO vrátane výmeny situačného povedomia na základe skúseností získaných v oblasti Stredozemného mora a Afrického rohu, čím sa získajú ďalšie možnosti vzájomnej logistickej podpory a výmeny informácií medzi pracovníkmi oboch organizácií, pokiaľ ide o operačné činnosti vrátane činností súvisiacich s neregulárnou migráciou;

31.

víta posilnenie taktickej a operačnej spolupráce, a to aj priamym prepojením spojeneckého námorného velenia NATO a agentúry Frontex, ako aj operácií Sea Guardian a EUNAVFOR MED Sophia, čo EÚ a jej misiám pomohlo zastaviť neregulárnu migráciu a prijať opatrenia proti sieťam nezákonného obchodovania vrátane nezákonného obchodovania so zbraňami; konštatuje, že NATO môže na žiadosť poskytnúť logistickú podporu a ďalšie služby, ako napríklad čerpanie paliva na mori a zdravotnú podporu; konštatuje, že to vyplýva z úspešnej spolupráce EÚ a NATO pri operácii Ocean Shield a operácii EUNAVFOR ATLANTA v oblasti boja proti pirátstvu pri pobreží Afrického rohu;

32.

nabáda na vytváranie ďalších synergických účinkov medzi EÚ a NATO v teréne, ako aj na ďalšie zlepšenia, najmä v oblasti koordinácie činností spravodajstva, sledovania a prieskumu;

33.

opätovne zdôrazňuje, že iniciatívy EÚ zamerané na posilnenie európskej bezpečnosti a obrany by mali pomôcť zaručiť aj to, aby si členské štáty, ktoré sú členskými štátmi NATO, splnili záväzky, ktoré im z členstva v aliancii vyplývajú; domnieva sa, že skutočnosť, že je daný štát členským štátom EÚ aj členským štátom NATO, by ho nemala poškodzovať; podobne zdôrazňuje, že skutočnosť, že niektoré členské štáty EÚ nie sú členmi NATO, by mala znamenať, že majú odlišné záväzky v rámci európskej obrannej únie; zdôrazňuje, že členské štáty by mali byť schopné vykonávať samostatné vojenské misie aj v prípadoch, keď NATO nie je ochotné konať alebo keď je akcia EÚ vhodnejšia;

34.

víta pokračujúci trend zvyšovanie výdavkov na obranu medzi členmi NATO; nabáda všetky členské štáty EÚ, ktoré sú aj členskými štátmi NATO, aby dosiahli významný pokrok pri plnení cieľa vynakladať na obranu 2 % HDP, z toho 20 % na hlavné nové vybavenie; domnieva sa, že členské štáty, ktoré sa zaviazali plniť usmernenia NATO v oblasti výdavkov na obranu, by mali zvážiť vyčlenenie konkrétnej sumy (v rámci usmernenia o 20 % v oblasti obstarávania) na výskum a vývoj, aby sa zaručilo vynakladanie minimálnych výdavkov na inovácie, ktoré zase môžu mať v prípade technológií účinok presahovania do civilného sektora;

35.

pripomína výzvu členským štátom uvedenú v spoločnom vyhlásení EÚ – NATO z Varšavy na „uľahčenie budovania silnejšieho obranného priemyslu a výskumu v oblasti obrany“; je pevne presvedčený o tom, že členovia EÚ a NATO musia spolupracovať a usilovať o súčinnosť pri posilňovaní a rozvoji svojej priemyselnej a technologickej základne s cieľom reagovať na priority v oblasti spôsobilostí, a to najmä koordinovaným ročným preskúmaním obrany a procesom plánovania obrany NATO; domnieva sa, že je dôležité, aby účinná a vyvážená transatlantická spolupráca v oblasti obranných technológií a obranného priemyslu bola pre obe organizácie strategickou prioritou; podporuje opatrenia plánované v rámci Európskeho obranného fondu na podporu spoločného výskumu a vývoja európskych spôsobilostí; domnieva sa, že zvýšené odhodlanie uskutočňovať výskum a plánovanie spôsobilostí môže viesť k vyššej efektívnosti;

36.

opätovne zdôrazňuje, že treba zabezpečiť súdržnosť výstupov a časových plánov medzi cieľmi EÚ v oblasti koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany, plánom rozvoja spôsobilostí a príslušnými procesmi NATO, napríklad procesom plánovania obrany NATO; zdôrazňuje, že treba, aby boli nadnárodné iniciatívy v oblasti rozvoja spôsobilostí EÚ a NATO komplementárne a vzájomne sa posilňovali; zdôrazňuje, že spôsobilosti používané v SBOP a vyvíjané v rámci PESCO zostávajú vo vlastníctve členských štátov, ktoré ich môžu sprístupniť aj iným rámcom;

37.

zdôrazňuje, že v úzkej spolupráci medzi EÚ a NATO sa treba zamerať na vyriešenie fyzických a právnych prekážok, ktoré bránia rýchlemu pohybu vojenského personálu a majetku v rámci EÚ a za jej hranicami, s cieľom zabezpečiť vždy v prípade potreby bezproblémový presun vojenských zariadení a síl cez územie Európy vrátane možnosti využívania kritickej infraštruktúry, ako sú cesty, mosty, železnice, a to najmä prostredníctvom vykonávania akčného plánu predstaveného PK/VP a Komisiou na základe plánu vytvoreného členskými štátmi EÚ v rámci Európskej obrannej agentúry; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby urýchlene naviazali na vzniknutý impulz a využili ho; zdôrazňuje, že na uľahčenie nasadenia jednotiek a spoluprácu v celej EÚ a v celom priestore NATO sú potrebné kompatibilné obranné spôsobilosti; odporúča EÚ a NATO, aby riešili aj mobilitu síl NATO z krajín mimo EÚ na európskom území;

38.

domnieva sa, že EÚ a NATO by mali viac spolupracovať s cieľom posilňovať odolnosť, obranu a bezpečnosť susedov a partnerov oboch organizácií; vyjadruje dôraznú podporu myšlienke, že pomoc susedným a partnerským krajinám pri budovaní ich kapacít a posilňovaní odolnosti, a to aj v oblasti boja proti terorizmu, strategickej komunikácie, kybernetickej obrany, skladovania munície a reformy sektora bezpečnosti, je spoločným cieľom, najmä v troch pilotných krajinách (Bosne a Hercegovine, Moldavsku a Tunisku);

39.

pripomína, že riešiť bezpečnostné záležitosti na západnom Balkáne aj v susedstve EÚ a spolupracovať v niektorých konkrétnych oblastiach je v záujme EÚ aj NATO; víta úsilie EÚ a NATO poskytovať politickú a praktickú podporu krajinám na západnom Balkáne, vo východnej Európe a v Zakaukazsku; navrhuje, aby členské štáty EÚ aj naďalej pokračovať v úsilí s cieľom zabezpečiť demokratický vývoj a reformu sektora bezpečnosti; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO a krajinami západného Balkánu je zásadná pre riešenie bezpečnostných hrozieb pre celý kontinent;

40.

zdôrazňuje význam zásad uvedených vo Viedenskom dokumente, najmä zásady otvorenosti a transparentnosti; víta v tomto smere otvorenosť vojenských cvičení a spoločných cvičení EÚ a NATO pre medzinárodných pozorovateľov;

41.

opätovne zdôrazňuje významnú úlohu žien v misiách SBOP a NATO, najmä pri zaobchádzaní so ženami a deťmi v oblastiach konfliktov; víta to, že EÚ aj NATO túto významnú úlohu uznávajú; odporúča, aby EÚ a NATO vo svojich štruktúrach a operáciách proaktívne presadzovali rodovú rozmanitosť;

42.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zaistila úzke bezpečnostné a obranné vzťahy so Spojeným kráľovstvom po jeho vystúpení z EÚ, pričom uznáva, že Spojené kráľovstvo zostane hlavným prispievateľom k európskej obrane ako člen NATO aj ako európsky štát, hoci už nebude členom EÚ;

o

o o

43.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, PK/VP, generálnemu tajomníkovi NATO, agentúram EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany, vládam a parlamentom členských štátov EÚ a Parlamentnému zhromaždeniu NATO.

(1)  Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 109.

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0435.

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0440 a P8_TA(2017)0492.

(4)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0503 a P8_TA(2017)0493.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0092.


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/57


P8_TA(2018)0258

Kybernetická obrana

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o kybernetickej obrane (2018/2004(INI))

(2020/C 28/07)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie / vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, z 26. júna 2015, z 15. decembra 2016, z 9. marca 2017, z 22. júna 2017, z 20. novembra 2017 a z 15. decembra 2017,

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2017 s názvom Diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany (COM(2017)0315),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2017 s názvom Zriadenie Európskeho obranného fondu (COM(2017)0295),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 o akčnom pláne v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. februára 2013 o Stratégii kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor (JOIN(2013)0001),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 13. septembra 2017 s názvom Posúdenie stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ z roku 2013 (SWD(2017)0295),

so zreteľom na politický rámec EÚ pre kybernetickú obranu z 18. novembra 2014,

so zreteľom na závery Rady zo 10. februára 2015 o diplomacii v kybernetickej oblasti,

so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 o rámci pre spoločnú diplomatickú reakciu EÚ na škodlivé kybernetické činnosti („súbor nástrojov v oblasti kybernetickej diplomacie“),

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskeho parlamentu a Rady z 13. septembra 2017 s názvom Odolnosť, odrádzanie a obrana: budovanie silnej kybernetickej bezpečnosti pre EÚ (JOIN(2017)0450),

so zreteľom na tallinskú príručku 2.0 o medzinárodnom práve uplatniteľnom na kybernetické operácie (1),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (2),

so zreteľom na prácu celosvetovej komisie pre stabilitu kybernetického priestoru,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 6. apríla 2016 s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám: reakcia Európskej únie (JOIN(2016)0018),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite (3),

so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, na spoločné súbory návrhov na vykonávanie spoločného vyhlásenia, ktoré schválili Rada EÚ a Rada NATO 6. decembra 2016 a 5. decembra 2017, a na správy o pokroku dosiahnutom pri ich vykonávaní zo 14. júna a z 5. decembra 2017,

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o počítačovej bezpečnosti a obrane (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii (5),

so zreteľom na Komisiou predložený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 13. septembra 2017 o Agentúre EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ďalej len „ENISA“), o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií („akt o kybernetickej bezpečnosti“) (COM(2017)0477),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“) (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“) (7),

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0189/2018),

A.

keďže kybernetické a hybridné výzvy, hrozby a útoky sú významným ohrozením bezpečnosti, obrany, stability a konkurencieschopnosti EÚ, jej členských štátov a jej občanov; keďže kybernetická obrana jednoznačne zahŕňa vojenský aj civilný rozmer;

B.

keďže EÚ a členské štáty čelia bezprecedentnej hrozbe vo forme politicky motivovaných a štátom podnecovaných kybernetických útokov, ako aj počítačovej kriminality a terorizmu;

C.

keďže vojenské orgány všeobecne uznávajú kybernetický priestor za piaty operačný okruh, čo umožňuje rozvoj spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany; keďže sa vedú diskusie o tom, či uznať kybernetický priestor za piaty okruh vedenia vojny;

D.

keďže ustanovenie o vzájomnej obrane (článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ) obsahuje vzájomný záväzok pomoci a podpory všetkými dostupnými prostriedkami v prípade ozbrojenej agresie na území členského štátu; keďže týmto nie je dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov; keďže ustanovenie o solidarite (článok 222 ZFEÚ) dopĺňa ustanovenie o vzájomnej obrane a uvádza sa v ňom, že krajiny EÚ sú povinné konať spoločne v prípade, ak sa niektorý členský štát stane objektom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou; keďže ustanovenie o solidarite znamená použitie civilných aj vojenských štruktúr;

E.

keďže hoci kybernetická obrana naďalej patrí medzi základné právomoci členských štátov, EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní platformy pre európsku spoluprácu a zabezpečovaní toho, aby toto nové úsilie už od začiatku prebiehalo v úzkej koordinácii na medzinárodnej úrovni a v rámci transatlantickej bezpečnostnej štruktúry, aby sa predišlo nedostatkom a neefektívnosti, ktorou sa vyznačujú mnohé tradičné obranné opatrenia; keďže musíme vykonať viac, než len zlepšiť našu spoluprácu a koordináciu; keďže musíme zabezpečiť účinnú prevenciu zvýšením schopnosti EÚ odhaľovať, brániť a odrádzať; keďže na dosiahnutie účinnej kybernetickej bezpečnosti EÚ je potrebná spoľahlivá kybernetická obrana a odrádzanie, pričom sa zároveň zaručí, aby sa štáty, ktoré sú najmenej pripravené, nestali ľahkým terčom kybernetických útokov, a keďže skutočná kybernetická obrana by mala byť nevyhnutnou súčasťou SBOP a rozvoja európskej obrannej únie; keďže máme trvalý nedostatok vysokokvalifikovaných špecialistov na kybernetickú obranu; keďže úzka koordinácia v oblasti ochrany ozbrojených síl pred kybernetickými útokmi je nevyhnutnou súčasťou rozvoja účinnej SBOP;

F.

keďže členské štáty EÚ sú často vystavené počítačovým útokom, ktoré vedú agresívni a nebezpeční štátni a neštátni aktéri a ktoré sú zamerané na civilné alebo vojenské ciele; keďže príčinou súčasnej zraniteľnosti je predovšetkým roztrieštenosť európskych obranných stratégií a kapacít, čo zahraničným spravodajským agentúram umožňuje, aby opakovane zneužívali bezpečnostnú zraniteľnosť IT systémov a sietí zásadného významu pre európsku bezpečnosť; keďže vlády členských štátov často nedokázali informovať príslušné zainteresované strany včas tak, aby mohli riešiť zraniteľnosť svojich príslušných produktov a služieb; keďže tieto útoky si vyžadujú naliehavé posilnenie a rozvoj európskych ofenzívnych a defenzívnych kapacít v civilnej a vojenskej oblasti s cieľom zabrániť prípadnému cezhraničnému hospodárskemu a spoločenskému dosahu kybernetických incidentov;

G.

keďže v kybernetickom priestore hranice medzi civilným a vojenským zasahovaním nie sú úplne jasné;

H.

keďže k mnohým kybernetickým incidentom dochádza pre nedostatočnú odolnosť a robustnosť súkromnej a verejnej sieťovej infraštruktúry, pre zle chránené alebo zabezpečené databázy alebo pre iné nedostatky kritickej informačnej infraštruktúry; keďže len niekoľko členských štátov preberá zodpovednosť za ochranu svojich sieťových a informačných systémov a s tým súvisiacich dát ako súčasť svojej povinnej starostlivosti, čo vysvetľuje celkový nedostatok investícií do odbornej prípravy a najnovších bezpečnostných technológií, a do tvorby vhodných usmernení;

I.

keďže práva na súkromie a ochranu údajov sú stanovené v Charte základných práv EÚ a v článku 16 ZFEÚ a sú upravené všeobecným nariadením EÚ o ochrane údajov, ktoré nadobudlo účinnosť 25. mája 2018;

J.

keďže aktívna a účinná kybernetická politika je taká politika, ktorá je schopná odrádzať nepriateľov a narúšať ich spôsobilosti, ako aj predchádzať ich schopnosti útočiť a znižovať túto schopnosť;

K.

keďže viaceré teroristické skupiny a organizácie využívajú kybernetický priestor ako lacný nástroj na nábor, radikalizáciu a šírenie teroristickej propagandy; keďže teroristické skupiny, neštátne subjekty a nadnárodné zločinecké siete využívajú kybernetické operácie na anonymné získavanie finančných prostriedkov, zhromažďovanie spravodajských informácií a rozvoj kybernetických odnoží zameraných na vedenie kybernetických teroristických kampaní, narúšanie, poškodzovanie či ničenie kritickej infraštruktúry, útoky na finančné systémy a uskutočňovanie iných protiprávnych činností, ktoré majú relevantný vplyv na bezpečnosť európskych občanov;

L.

keďže odrádzanie od kybernetických útokov a kybernetická obrana európskych ozbrojených síl a kritickej infraštruktúry sa stali kľúčovými otázkami v diskusiách o modernizácii obrany, spoločnom obrannom úsilí Európy, budúcom budovaní ozbrojených síl a ich operácií a o strategickej autonómii Európskej únie;

M.

keďže viaceré členské štáty investovali značné prostriedky do zriadenia personálne dobre vybavených kybernetických veliteľstiev, aby reagovali na tieto nové výzvy a zlepšili svoju kybernetickú odolnosť, keďže však treba urobiť ešte omnoho viac, pretože je čoraz ťažšie bojovať proti kybernetickým útokom na úrovni členských štátov; keďže kybernetické veliteľstvá príslušných členských štátov sa líšia svojimi ofenzívnymi a defenzívnymi mandátmi; keďže ostatné štruktúry kybernetickej obrany členských štátov sa vo veľkej miere líšia a často sú naďalej fragmentované; keďže kybernetická obrana a odrádzanie sú činnosti, ktoré možno najlepšie vykonávať spoločne na európskej úrovni a v spolupráci s našimi partnermi a spojencami, pretože jej operačný okruh nepozná štátne ani organizačné hranice; keďže vojenská a občianska kybernetická obrana spolu úzko súvisia, a preto je potrebná väčšia synergia medzi civilnými a vojenskými špecialistami; keďže súkromné spoločnosti majú v tejto oblasti významné odborné znalosti, čo vyvoláva zásadné otázky v oblasti správy vecí verejných a bezpečnosti, ako aj schopnosti štátov brániť svojich občanov;

N.

keďže je naliehavo potrebné posilniť spôsobilosti EÚ v oblasti kybernetickej obrany z dôvodu chýbajúcej včasnej reakcie na meniace sa prostredie kybernetickej bezpečnosti; keďže rýchla reakcia a primeraná pripravenosť sú kľúčové prvky zaisťovania bezpečnosti v tejto oblasti;

O.

keďže stála štruktúrovaná spolupráca (ďalej len „PESCO“) a Európsky obranný fond (ďalej len „EDF“) sú nové iniciatívy s potrebným rozsahom na to, aby podporovali ekosystém, ktorý môže poskytovať príležitosti pre MSP a startupy, a aby podporovali projekty spolupráce v oblasti kybernetickej obrany, pričom obidve iniciatívy prispievajú k formovaniu regulačného a inštitucionálneho rámca;

P.

keďže členské štáty zúčastňujúce sa na PESCO sa zaviazali, že zabezpečia, aby sa úsilie o spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany – ako je napríklad výmena informácií, odborná príprava a operačná podpora – naďalej zvyšovalo;

Q.

keďže spomedzi sedemnástich projektov vybratých v rámci PESCO sa dva projekty týkajú kybernetickej obrany;

R.

keďže EDF musí podporovať celosvetovú konkurencieschopnosť a inovatívnosť európskeho obranného priemyslu investovaním do digitálnych a kybernetických technológií a takisto podporovať rozvoj inteligentných riešení tým, že bude zabezpečovať pre MSP a startupy príležitosti, aby sa zapojili do tohto úsilia;

S.

keďže Európska obranná agentúra (ďalej len „EDA“) už spustila niekoľko projektov, ktoré majú pokryť potrebu členských štátov rozvíjať ich spôsobilosti v oblasti kybernetickej obrany, vrátane projektov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako je napríklad platforma na koordináciu odbornej prípravy a cvičení v oblasti kybernetickej obrany (Cyber Defence Training and Exercises Coordination Platform, CD TEXP), spájanie žiadostí o podporu odbornej prípravy a cvičení v oblasti kybernetickej obrany zo strany súkromného sektora (Demand Pooling for Cyber Defence Training and Exercise, DePoCyTE) a projekt Cyber Ranges;

T.

keďže prebiehajú aj iné projekty EÚ zamerané na situačné povedomie, detekciu malvéru a výmenu informácií (platforma na výmenu informácií o malvére, Malware Information Sharing Platform, MISP, a viacprvkový systém na detekciu pokročilých pretrvávajúcich hrozieb (Multi-Agent System For Advanced persistent threat Detection, MASFAD));

U.

keďže potreby v oblasti budovania kapacít a odbornej prípravy v oblasti kybernetickej obrany sú značné a narastajú a najúčinnejšie ich možno pokryť prostredníctvom spolupráce na úrovni EÚ a NATO;

V.

keďže misie a operácie SBOP sú podobne ako úsilie všetkých moderných organizácií veľmi závislé od funkčných IT systémov; keďže kybernetické hrozby pre misie a operácie SBOP môžu existovať v rôznych vrstvách, od taktickej (misie a operácie SBOP) a operačnej (siete EÚ) vrstvy po širšiu vrstvu globálnej IT infraštruktúry;

W.

keďže systémy riadenia a kontroly, výmena informácií a logistika sa opierajú o utajovanú a neutajovanú infraštruktúru IT, najmä na taktickej a operačnej úrovni; keďže tieto systémy sú príťažlivými cieľmi pre škodlivé subjekty, ktoré sa snažia útočiť na misie; keďže kybernetické útoky môžu mať závažné dôsledky pre infraštruktúru EÚ; keďže kybernetické útoky najmä na energetickú infraštruktúru EÚ by mohli mať vážne následky, a preto ju treba pred nimi chrániť;

X.

keďže je jasné, že kybernetická obrana by sa mala brať náležite do úvahy vo všetkých etapách procesu plánovania misií a operácií SBOP, keďže to si vyžaduje nepretržité monitorovanie a na jej úplné začlenenie do plánovania misií a na nepretržité poskytovanie potrebnej kritickej podpory musia byť k dispozícii primerané spôsobilosti;

Y.

keďže Európska akadémia bezpečnosti a obrany (EABO) je jediným európskym poskytovateľom odbornej prípravy pre štruktúry, misie a operácie SBOP; keďže podľa súčasných plánov sa musí jej úloha pri združovaní európskych vzdelávacích kapacít v kybernetickej oblasti sa musí podstatne zvýšiť;

Z.

keďže vo vyhlásení z varšavského samitu NATO z roku 2016 sa kybernetický priestor uznal za operačnú oblasť, v ktorej sa NATO musí brániť tak účinne ako vo vzduchu, na zemi a na mori;

AA.

keďže EÚ a NATO prispievajú k zlepšovaniu spôsobilostí členských štátov v oblasti kybernetickej obrany prostredníctvom projektov výskumu v oblasti dvojakého použitia, projektov, ktoré koordinujú EDA a NATO, a zlepšovaním kybernetickej odolnosti členských štátov prostredníctvom podpory poskytovanej Agentúrou Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA);

AB.

keďže v roku 2014 NATO stanovilo kybernetickú bezpečnosť ako súčasť svojej kolektívnej bezpečnosti a v roku 2016 uznalo kybernetický priestor za operačný okruh spolu s pozemným, vzdušným a námorným priestorom; keďže EÚ a NATO sú partneri, ktorí sa navzájom dopĺňajú v budovaní svojich spôsobilostí v oblasti kybernetickej odolnosti a kybernetickej obrany; keďže kybernetická bezpečnosť a obrana je už dnes jedným z najpevnejších pilierov spolupráce medzi týmito dvomi organizáciami a kriticky dôležitou oblasťou, v ktorej majú obidve jedinečné kapacity; keďže EÚ a NATO sa v spoločnom vyhlásení EÚ – NATO z 8. júla 2016 dohodli na širokom programe spolupráce; keďže štyri zo 42 návrhov na užšiu spoluprácu sa týkajú kybernetickej bezpečnosti a obrany a ďalšie návrhy sa zameriavajú na riešenie hybridných hrozieb v širšom zmysle; keďže na ich doplnenie bol 5. decembra 2017 predstavený ďalší návrh, ktorý sa týka kybernetickej bezpečnosti a obrany;

AC.

keďže skupina vládnych expertov OSN v oblasti informačnej bezpečnosti (UN GGE) ukončila posledné kolo svojich rokovaní; keďže aj napriek tomu, že nebola schopná vypracovať v roku 2017 správu o konsenze, správy z rokov 2015 a 2013 platia vrátane toho, že medzinárodné právo, najmä Charta Organizácie Spojených národov, sa v nich uznáva za platné a za nevyhnutné na udržanie mieru a stability a na podporu otvoreného, bezpečného, mierového a prístupného prostredia IKT;

AD.

keďže nedávno zavedený rámec pre spoločnú diplomatickú reakciu na škodlivé kybernetické činnosti, súbor nástrojov pre diplomaciu v oblasti kybernetiky – zameraný na rozvoj spôsobilostí EÚ a členských štátov s cieľom ovplyvniť správanie potenciálnych agresorov – predpokladá využívanie primeraných opatrení v rámci SZBP, a to vrátane reštriktívnych opatrení;

AE.

keďže rôzni štátni aktéri – napríklad Rusko, Čína a Severná Kórea, ale aj neštátne subjekty (vrátane organizovaných zločineckých skupín), ktoré inšpirovali, najali alebo sponzorovali štáty, bezpečnostné agentúry alebo súkromné spoločnosti, boli zapojené do škodlivých kybernetických činností v záujme dosiahnutia politických, hospodárskych či bezpečnostných cieľov, ktoré zahŕňajú útoky na kritickú infraštruktúru, kybernetickú špionáž a masové sledovanie občanov EÚ, napomáhanie v dezinformačných kampaniach a šírenie malvéru (Wannacry a NotPetya atď.) na obmedzovanie prístupu na internet a fungovanie IT systémov; keďže takéto činnosti obchádzajú a porušujú medzinárodné právo, ľudské práva a základné práva EÚ, pričom zároveň ohrozujú demokraciu, bezpečnosť, verejný poriadok a strategickú autonómiu EÚ, a preto by mali viesť k spoločnej reakcii EÚ, ako je napríklad uplatnenie rámca na spoločnú diplomatickú reakciu EÚ, vrátane použitia reštriktívnych opatrení vytvorených pre súbor nástrojov EÚ v oblasti kybernetickej diplomacie, ako sú pokuty a obmedzený prístup k vnútornému trhu v prípade súkromných spoločností;

AF.

keďže k takýmto útokom veľkého rozsahu namiereným na infraštruktúru IKT došlo v minulosti niekoľkokrát, napríklad v Estónsku v roku 2007 a Gruzínsku v roku 2008, a v súčasnosti k nim dochádza takmer denne na Ukrajine; keďže ofenzívne kybernetické spôsobilosti sa používajú aj proti členským štátom EÚ a NATO v bezprecedentnom rozsahu;

AG.

keďže technológie kybernetickej bezpečnosti, ktoré sú relevantné pre vojenskú aj civilnú oblasť, sú tzv. technológie dvojakého použitia, ktoré ponúkajú mnoho možností na rozvoj synergií medzi civilnými a vojenskými subjektmi v mnohých oblastiach, ako sú nástroje na riadenie šifrovania, bezpečnosti a zraniteľnosti, detekcia neoprávneného vniknutia a systémy prevencie;

AH.

keďže vývoj kybernetických technológií bude mať v ďalších rokoch vplyv na nové oblasti, ako sú umelá inteligencia, internet vecí, robotika a mobilné prístroje, a všetky tieto prvky môžu mať takisto rôzne bezpečnostné dôsledky pre oblasť obrany;

AI.

keďže kybernetické veliteľstvá, ktoré zriadili viaceré členské štáty, môžu výrazne prispieť k ochrane životne dôležitej civilnej infraštruktúry a keďže znalosti súvisiace s kybernetickou obranou sú často rovnako užitočné v civilnej oblasti;

Rozvoj spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany a odrádzania od kybernetických útokov

1.

zdôrazňuje, že spoločná politika kybernetickej obrany a značné spôsobilosti v tejto oblasti by mohli predstavovať základné prvky rozvoja európskej obrannej únie;

2.

víta iniciatívu Komisie zameranú na balík opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorý má podporiť kybernetickú odolnosť EÚ, jej schopnosť odrádzať od kybernetických útokov a kybernetickú obranu;

3.

pripomína, že kybernetická obrana má vojenský aj civilný rozmer a že to znamená, že je potrebný integrovaný politický prístup a úzka spolupráca medzi vojenskými a civilnými zainteresovanými subjektmi;

4.

požaduje jednotný rozvoj kybernetických schopností vo všetkých inštitúciách a orgánoch EÚ, ako aj v členských štátoch, a zabezpečovanie potrebných politických a praktických riešení na prekonanie pretrvávajúcich politických, legislatívnych a organizačných prekážok brániacich spolupráci v oblasti kybernetickej obrany; považuje pravidelnú a lepšiu komunikáciu a kooperáciu medzi relevantnými verejnými zainteresovanými subjektmi v oblasti kybernetickej obrany na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni za kľúčovú;

5.

zdôrazňuje, že v rámci vznikajúcej európskej obrannej únie by mali byť spôsobilosti členských štátov v oblasti kybernetickej obrany od začiatku na poprednom mieste a čo najviac integrované, aby sa zabezpečila maximálna účinnosť; naliehavo preto vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali pri budovaní svojej kybernetickej obrany pomocou jasného plánu a zapájali sa tak do procesu koordinovaného Komisiou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a agentúrou EDA v záujme lepšieho zosúladenia štruktúr kybernetickej obrany v členských štátoch, a aby pritom bezodkladne vykonávali dostupné krátkodobé opatrenia a upevňovali výmenu odborných znalostí; domnieva sa, že by sme mali vytvoriť európsku bezpečnú sieť pre kritické informácie a infraštruktúru; uznáva, že významné spôsobilosti v oblasti priraďovania sú významnou zložkou účinnej kybernetickej obrany a odrádzania od kybernetických útokov a že účinná prevencia si vyžaduje budovanie značných ďalších technologických znalostí; naliehavo žiada členské štáty, aby zvýšili objem finančných a personálnych zdrojov, najmä expertov na počítačovú forenznú analýzu, v záujme zlepšenia priraďovania kybernetických útokov; zdôrazňuje, že takáto spolupráca by sa mala realizovať aj prostredníctvom posilnenia agentúry ENISA;

6.

uznáva, že mnohé členské štáty považujú vlastné spôsobilosti v oblasti kybernetickej obrany za jadro svojej národnej bezpečnostnej stratégie a za dôležitú súčasť svojej národnej zvrchovanosti; zdôrazňuje však, že z dôvodu bezhraničnej povahy kybernetického priestoru sú rozsah a znalosti, ktoré sú potrebné pre skutočne komplexné a účinné sily zabezpečujúce cieľ strategickej autonómie EÚ v kybernetickom priestore, mimo dosahu jednotlivých členských štátov, čo si vyžaduje intenzívnejšiu a koordinovanú reakciu zo strany všetkých členských štátov na úrovni EÚ; vzhľadom na tieto skutočnosti konštatuje, že EÚ a jej členské štáty sú pod časovým tlakom, pokiaľ ide o rozvoj takýchto síl, a je potrebné, aby okamžite konali; konštatuje, že vďaka iniciatívam EÚ, ako je digitálny jednotný trh, má EÚ dobré podmienky na to, aby prevzala vedúcu úlohu pri rozvíjaní európskych stratégií v oblasti kybernetickej obrany; pripomína, že rozvoj kybernetickej obrany na úrovni EÚ musí posilňovať schopnosť EÚ brániť sa; víta v tomto smere navrhovaný stály mandát a posilnenú úlohu agentúry ENISA;

7.

naliehavo žiada členské štáty, aby v tejto súvislosti čo najlepšie využívali rámec stálej štruktúrovanej spolupráce a ERF s cieľom navrhnúť projekty spolupráce;

8.

berie na vedomie intenzívnu prácu EÚ a jej členských štátov v oblasti kybernetickej obrany; poukazuje najmä na projekty EDA v oblasti kybernetických polygónov, program strategického výskumu v oblasti kybernetickej obrany a vypracovanie súborov informovanosti o kybernetickej situácii pre veliteľstvá;

9.

víta dva kybernetické projekty, ktoré sa majú začať v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce, a to platforma na výmenu informácií v oblasti reakcie na kybernetické hrozby a incidenty a tímy rýchlej kybernetickej reakcie a vzájomná pomoc v oblasti kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje, že tieto dva projekty sa zameriavajú na defenzívnu kybernetickú politiku, ktorá vychádza z výmeny informácií o kybernetických hrozbách prostredníctvom sieťovej platformy členských štátov a tímov rýchlej kybernetickej reakcie (Cyber Rapid Response Teams, CRRT), čo členským štátom umožňuje, aby si navzájom pomáhali pri zabezpečovaní vyššej úrovne kybernetickej odolnosti a kolektívnom odhaľovaní, rozpoznávaní a zmierňovaní kybernetických hrozieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali projekty stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) zamerané na vnútroštátne CRRT a vzájomnú pomoc v oblasti kybernetickej bezpečnosti vytvorením európskeho tímu rýchlej kybernetickej reakcie, ktorého úlohou bude koordinovanie, detekcia a boj proti kolektívnym kybernetickým hrozbám v rámci podpory úsilia zúčastnených členských štátov;

10.

konštatuje, že schopnosť EÚ rozvíjať projekty v oblasti kybernetickej obrany závisí od toho, nakoľko ovláda technológie, vybavenie, služby a údaje a ich spracovanie a ako sa môže opierať o základňu dôveryhodných priemyselných subjektov;

11.

pripomína, že jedným z cieľov úsilia o zlepšenie homogenity systémov velenia je zabezpečiť, aby dostupné prostriedky velenia boli interoperabilné s prostriedkami krajín nepatriacich do aliancie EÚ – NATO, ako aj s prostriedkami príležitostných partnerov, a zaručiť plynulosť výmeny informácií v záujme urýchlenia rozhodovacieho procesu a zachovania kontroly nad informáciami v kontexte kybernetických rizík;

12.

odporúča nájsť spôsoby na doplnenie projektov NATO v oblasti inteligentnej obrany (napr. nadnárodné budovanie spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany – Multinational Cyber Defence Capability Development, platforma na výmenu informácií o malvére – Malware Information Sharing Platform, MISP, a mnohonárodné vzdelávanie a odborná príprava v oblasti kybernetickej obrany – Multinational Cyber Defence Education & Training, MNCDE&T);

13.

uznáva, že v oblastiach, ako sú nanotechnológie, umelá inteligencia, veľké dáta (big data), odpad z elektrických a elektronických zariadení a vyspelá robotika, nastal vývoj; naliehavo žiada členské štáty a EÚ, aby venovali osobitnú pozornosť možnému využívaniu týchto oblastí nepriateľskými štátnymi subjektmi a organizovanými zločineckými skupinami; požaduje rozvoj odbornej prípravy a spôsobilostí zameraných na ochranu pred vznikom sofistikovaných zločineckých systémov, ako sú komplexné podvody s identitou a falšovanie tovaru;

14.

zdôrazňuje, že je potrebná väčšia terminologická jednoznačnosť v oblasti bezpečnosti v kybernetickom priestore, ako aj komplexný a integrovaný prístup a spoločné úsilie o boj proti kybernetickým a hybridným hrozbám, o detekciu a likvidáciu internetových extrémistických a zločineckých útočísk, a to posilnením a zintenzívnením výmeny informácií medzi EÚ a agentúrami EÚ ako Europol, Eurojust, EDA a ENISA;

15.

zdôrazňuje čoraz väčšiu úlohu umelej inteligencie v kybernetických útokoch aj v obrane; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby tejto oblasti venovali osobitnú pozornosť počas výskumu aj počas praktického vývoja svojich spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany;

16.

rozhodne zdôrazňuje, že s využívaním bezpilotných lietadiel, vyzbrojených či nevyzbrojených, by sa mali prijať ďalšie opatrenia na zníženie ich potenciálnych kybernetických zraniteľností;

Kybernetická obrana v rámci misií a operácií SBOP

17.

zdôrazňuje, že kybernetická obrana by sa mala považovať za operačnú úlohu misií a operácií SBOP a že by sa mala zahrnúť do všetkých procesov plánovania v rámci SBOP, aby sa zabezpečilo nepretržité posudzovanie kybernetickej bezpečnosti v celom procese plánovania, a tak sa zmenšili medzery v oblasti kybernetickej zraniteľnosti;

18.

uznáva, že plánovanie úspešnej misie alebo operácie v rámci SBOP si vyžaduje značné odborné znalosti v oblasti kybernetickej obrany, ako aj bezpečnú IT infraštruktúru a bezpečné siete, a to na úrovni ústredia aj v rámci samotnej misie, s cieľom uskutočniť dôkladné posúdenie hrozieb a poskytnúť primeranú ochranu v tejto oblasti; vyzýva ESVČ a členské štáty, ktoré poskytujú veliteľstvá pre operácie SBOP, aby posilnili odborné znalosti v oblasti kybernetickej obrany poskytované misiám a operáciám EÚ; konštatuje, že možnosť pripraviť akúkoľvek misiu v rámci SBOP na jej ochranu pred kybernetickými útokmi je obmedzená;

19.

zdôrazňuje, že plánovanie všetkých misií a operácií v rámci SBOP musí sprevádzať dôkladné posudzovanie prostredia kybernetických hrozieb; konštatuje, že taxonómia hrozieb, ktorú pripravila ENISA, je vhodným vzorom na takéto posúdenie; odporúča, aby sa pre veliteľstvá SBOP vytvorila spôsobilosť posudzovať kybernetickú odolnosť;

20.

uznáva najmä, že je dôležité obmedziť kybernetickú stopu a priestor útoku misií a operácií SBOP na nevyhnutné minimum; naliehavo vyzýva osoby, ktoré sa zoberajú plánovaním, aby zohľadňovali túto skutočnosť od začiatku procesu plánovania;

21.

berie na vedomie analýzu potrieb agentúry EDA v oblasti odbornej prípravy, ktorá poukázala na významné nedostatky v zručnostiach a spôsobilostiach rozhodujúcich činiteľov v oblasti kybernetickej obrany, a to nielen v členských štátoch, a víta iniciatívy agentúry EDA zamerané na kurzy pre osoby prijímajúce rozhodnutia na vyšších pozíciách v členských štátoch na podporu plánovania misií a operácií SBOP;

Vzdelávanie a odborná príprava v oblasti kybernetickej obrany

22.

konštatuje, že racionálnejšia štruktúra vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ v oblasti kybernetickej obrany by výrazne zmiernila hrozby, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu na vzdelávaní, odbornej príprave a cvičeniach;

23.

dôrazne podporuje program Vojenský Erasmus a ďalšie spoločné iniciatívy v oblasti odbornej prípravy a komunikácie zamerané na posilnenie interoperability ozbrojených síl členských štátov a rozvoj spoločnej kultúry stratégií prostredníctvom väčšej výmeny mladých dôstojníkov, so zreteľom na to, že takáto interoperabilita je potrebná medzi všetkými členskými štátmi a spojencami v NATO; domnieva sa však, že výmeny na účely odbornej prípravy a vzdelávania v oblasti kybernetickej obrany by mali presahovať rámec tejto iniciatívy a zahŕňať vojenský personál všetkých vekových skupín a hodností, ako aj študentov všetkých akademických stredísk zameraných na kybernetickú bezpečnosť;

24.

zdôrazňuje, že potrebujeme viac odborníkov v oblasti kybernetickej obrany; vyzýva členské štáty, aby uľahčili spoluprácu medzi civilnými akademickými inštitúciami a vojenskými akadémiami na preklenutie tejto medzery s cieľom vytvoriť viac možností vo vzdelávaní a odbornej príprave v oblasti kybernetickej obrany a vyhradili viac zdrojov na špecializovanú odbornú prípravu v oblasti kybernetických operácií vrátane umelej inteligencie; vyzýva vojenské akadémie, aby do svojich osnov začlenili vzdelávanie o kybernetickej obrane, a tak prispeli k rozšíreniu zásoby talentov v kybernetickej oblasti, ktorá je k dispozícii pre potreby misií SBOP;

25.

vyzýva všetky členské štáty, aby dostatočne a proaktívne informovali podniky, školy a občanov, radili im a zvyšovali ich informovanosť o kybernetickej bezpečnosti a hlavných digitálnych hrozbách; víta v tomto smere kybernetické príručky ako nástroj vedúci občanov a organizácie k lepšej stratégii v oblasti kybernetickej bezpečnosti, slúžiaci na výrazné zvýšenie vedomostí o kybernetickej bezpečnosti a na všeobecné zlepšenie kybernetickej odolnosti;

26.

konštatuje, že keďže je potrebný špecializovanejší personál, členské štáty by sa mali zameriavať nielen na nábor kompetentného personálu ozbrojených síl, ale aj na udržanie potrebných špecialistov;

27.

víta skutočnosť, že 11 členských štátov (Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Fínsko, Írsko, Lotyšsko, Holandsko, Portugalsko a Švédsko) projektu Cyber Ranges Federation vykonáva prvý projekt zo štyroch projektov v oblasti kybernetickej obrany spustený v rámci programu EDA v oblasti združovania a spoločného využívania; vyzýva ostatné členské štáty, aby sa k tejto iniciatíve pripojili; vyzýva členské štáty, aby podporovali väčšiu vzájomnú dostupnosť virtuálnej odbornej prípravy v oblasti kybernetickej obrany a kybernetických polygónov; konštatuje v tomto smere, že by sa mala zvážiť aj úloha agentúry ENISA a jej odborné znalosti;

28.

vyjadruje presvedčenie, že tieto iniciatívy prispievajú k zlepšeniu kvality vzdelávania v oblasti kybernetickej obrany na úrovni EÚ, najmä prostredníctvom vytvorenia rozsiahlych technických platforiem a zriadenia spoločenstva európskych odborníkov; domnieva sa, že európske ozbrojené sily môžu zvýšiť svoju príťažlivosť poskytovaním komplexnej odbornej prípravy v oblasti kybernetickej obrany v záujme pritiahnutia a udržania talentov na kybernetiku; zdôrazňuje, že je potrebné identifikovať slabé miesta v počítačových systémoch členských štátov aj inštitúcií EÚ; uznáva, že ľudská chyba patrí medzi najčastejšie identifikované slabé miesta v systémoch kybernetickej bezpečnosti, a vyzýva preto na pravidelnú odbornú prípravu vojenského aj civilného personálu pracujúceho pre inštitúcie EÚ;

29.

vyzýva agentúru EDA, aby začala realizovať platformu na koordináciu odbornej prípravy a cvičení v oblasti kybernetickej obrany na podporu združenia Cyber Ranges Federation čo najskôr, a to s dôrazom na posilňovanie spolupráce na harmonizovaných požiadavkách, podporu výskumu a technologických inovácií v oblasti kybernetickej obrany, a kolektívnej pomoci tretím krajinám pri budovaní ich schopností vytvárať odolnosť v oblasti kybernetickej obrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto iniciatívy doplnili o samostatné európske centrum excelentnosti pre odbornú prípravu v oblasti kybernetickej obrany (European Centre of Excellence for Cyber Defence Training) s cieľom poskytovať odbornú prípravu najperspektívnejším novým pracovníkom, čím by sa podporila odborná príprava v oblasti kybernetiky zapojených členských štátov;

30.

víta zriadenie platformy pre vzdelávanie, odbornú prípravu, cvičenia a hodnotenie v oblasti kybernetickej obrany (Cyber Defence Education, Training and Exercise and Evaluation Platform, ETEE) v rámci EABO s cieľom zlepšiť možnosti odbornej prípravy a vzdelávania v členských štátoch;

31.

nabáda na viac výmen situačného povedomia prostredníctvom stolových kybernetických cvičení a koordinácie príslušného úsilia o rozvoj spôsobilostí s cieľom dosiahnuť väčšiu interoperabilitu a lepšie predchádzanie budúcim útokom a reakcie na ne; vyzýva, aby sa takéto projekty uskutočňovali spolu so spojencami NATO, s ozbrojenými silami členských štátov EÚ a ďalšími partnermi, ktorí majú bohaté skúsenosti v boji proti kybernetickým útokom, s cieľom rozvíjať operačnú pripravenosť, spoločné postupy a normy na komplexné zvládanie rôznych kybernetických hrozieb; víta v tomto smere zapojenie EÚ do kybernetických cvičení, ako je cvičenie Cyber Offence and Defence Exercise (CODE);

32.

pripomína, že odolný kybernetický priestor si vyžaduje bezchybnú kybernetickú hygienu; vyzýva všetky verejné a súkromné zainteresované subjekty, aby uskutočňovali pravidelné školenia v oblasti kybernetickej hygieny pre všetkých svojich pracovníkov;

33.

odporúča, aby sa zvýšila výmena odborných znalostí a poučení medzi ozbrojenými silami, policajnými silami a inými štátnymi orgánmi členských štátov, ktoré sa aktívne zapájajú do boja proti kybernetickým hrozbám;

Spolupráca medzi EÚ a NATO v oblasti kybernetickej obrany

34.

opakuje, že vzhľadom na svoje spoločné hodnoty a strategické záujmy majú EÚ a NATO osobitnú zodpovednosť a schopnosť účinnejšie a v úzkej spolupráci riešiť narastajúce výzvy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej obrany, a to hľadaním možností dopĺňania sa, bez toho, aby dochádzalo k duplicite a s rešpektom voči vzájomným povinnostiam;

35.

vyzýva Radu, aby v spolupráci s príslušnými inštitúciami a štruktúrami EÚ zvážila, ako čo najskôr zabezpečiť na úrovni Únie podporu začleňovania kybernetickej oblasti do vojenských doktrín členských štátov, a to harmonizovane a v úzkej spolupráci s NATO;

36.

vyzýva na vykonávanie tých opatrení, ktoré už boli dohodnuté; vyzýva, aby sa určili nové iniciatívy na podporu spolupráce medzi EÚ a NATO, pričom sa zohľadnia aj možnosti spolupráce v rámci centra excelentnosti NATO pre spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany (NATO Cooperative Cyber Defence Centre of Excellence, CCD COE) a akadémie NATO pre komunikáciu a informácie (NATO Communications and Information Academy, NCI), ktorých cieľom je zvýšiť spôsobilosti v oblasti odbornej prípravy o kybernetickej obrane zamerané na IT systémy a kybernetické systémy, pokiaľ ide o softvér aj hardvér; konštatuje, že súčasťou toho by mohol byť dialóg s NATO o možnosti EÚ stať sa členom CCD COE na účely väčšej komplementarity a spolupráce; víta nedávne vytvorenie Európskeho centra excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám; naliehavo žiada všetky príslušné inštitúcie a spojencov, aby pravidelne diskutovali o svojich činnostiach s cieľom predchádzať presahom a podnietiť koordinovaný prístup ku kybernetickej obrane; domnieva sa, že je veľmi dôležité stimulovať na základe vzájomnej dôvery výmenu informácií o kybernetických hrozbách medzi členskými štátmi navzájom a vo vzťahu s NATO;

37.

je presvedčený, že v oblasti kybernetickej obrany je dôležitá a užitočná intenzívnejšia spolupráca medzi EÚ a NATO ako prostriedok predchádzania kybernetickým útokom, ich detekcie a odrádzania od nich; vyzýva preto obe organizácie, aby zvýšili svoju operačnú spoluprácu a koordináciu a rozšírili svoje spoločné úsilie zamerané na budovanie kapacít, najmä formou spoločných cvičení a odbornej prípravy civilných a vojenských zamestnancov v oblasti kybernetickej obrany a prostredníctvom zapojenia členských štátov do projektov NATO v oblasti inteligentnej obrany; považuje za mimoriadne dôležité, aby EÚ a NATO zintenzívnili výmenu informácií a umožnili tak formálne priraďovanie kybernetických útokov a následne aj ukladanie reštriktívnych sankcií zodpovedným subjektom; naliehavo žiada obidve organizácie, aby užšie spolupracovali aj na kybernetických aspektoch krízového riadenia;

38.

víta výmenu koncepcií v záujme začlenenia požiadaviek a noriem v oblasti kybernetickej obrany do plánovania a realizácie misií a operácií v záujme zvyšovania interoperability a vyjadruje nádej, že po nej bude nasledovať viac operačnej spolupráce, aby sa zabezpečila kybernetická obrana príslušných misií a synchronizácia operačných prístupov;

39.

víta dohodu medzi tímom reakcie EÚ na núdzové počítačové situácie (CERT-EU) a spôsobilosťou NATO pre reakciu na počítačové incidenty (NCIRC), ktorá je zameraná na uľahčenie výmeny informácií, logistickú podporu, spoločné posudzovanie hrozieb, získavanie personálu a výmeny najlepších postupov s cieľom zabezpečiť schopnosť reagovať na hrozby v reálnom čase; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa podporovala výmena informácií medzi CERT-EU a NCIRC a aby sa pracovalo na zvyšovaní dôvery; domnieva sa, že existuje predpoklad, že by informácie tímov CERT – EÚ mohli byť využiteľné na výskum v oblasti kybernetickej bezpečnosti a pre NATO a že by sa tieto informácie mali preto vymieňať, pod podmienkou, že sa zaručí úplný súlad s právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany údajov;

40.

víta spoluprácu medzi oboma organizáciami na cvičeniach v oblasti kybernetickej obrany; berie na vedomie účasť zástupcov EÚ v ročnom cvičení kybernetickej koalície; uznáva pokrok, ktorým je účasť EÚ – prostredníctvom paralelných a koordinovaných cvičení (PACE) 2017 – na cvičení krízového riadenia NATO 2017, a víta najmä začlenenie zložky kybernetickej obrany; naliehavo vyzýva obe organizácie, aby zintenzívnili toto úsilie;

41.

naliehavo vyzýva EÚ a NATO, aby organizovali pravidelné cvičenia na strategickej úrovni za účasti najvyšších politických predstaviteľov oboch organizácií; víta v tejto súvislosti estónske cvičenie EÚ CYBRID 2017, kde sa prvýkrát zúčastnil generálny tajomník NATO na cvičení EÚ;

42.

naliehavo vyzýva obe organizácie, aby predložili ambicióznejšie návrhy v rámci budúceho preskúmania vykonávania spoločného vyhlásenia; naliehavo vyzýva obe organizácie, aby efektívne zaviedli do praxe všetky už existujúce postupy a predložili ambicióznejšie návrhy v rámci budúceho preskúmania vykonávania spoločného vyhlásenia;

43.

víta partnerstvo NATO s priemyslom v kybernetickej oblasti (NICP), ktoré bolo vytvorené v roku 2014, a vyzýva, aby sa EÚ zapojila do kooperačného úsilia NICP o prepojenie činností NATO – EÚ zameraných na spoluprácu s obdobnými činnosťami priemyselných lídrov špecializovaných na kybernetické technológie v záujme napredovania v oblasti kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom nepretržitej spolupráce s osobitným dôrazom na: odbornú prípravu, cvičenia a vzdelávanie zástupcov NATO, EÚ aj priemyslu; začlenenie EÚ a priemyslu do projektov NATO v oblasti inteligentnej obrany; spoluprácu pri výmene informácií a najlepších postupov v oblasti pripravenosti a obnovy medzi NATO, EÚ a priemyslom; snahu o spoločný rozvoj spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany a zabezpečenie spolupráce pri reakciách na kybernetické incidenty vo vhodných prípadoch;

44.

berie na vedomie pokračujúce práce na návrhu nariadenia, ktorým sa reviduje nariadenie o agentúre ENISA ((EÚ) č. 526/2013) a ktorým sa určuje európsky rámec pre certifikáciu a označovanie bezpečnosti IKT; vyzýva agentúru ENISA, aby podpísala s NATO dohodu o zvýšení ich praktickej spolupráce vrátane výmeny informácií a účasti na cvičeniach v oblasti kybernetickej obrany;

Medzinárodné normy v oblasti kybernetického priestoru

45.

vyzýva, aby sa spôsobilosti v oblasti kybernetickej obrany začlenili do SZBP a do vonkajšej činnosti EÚ a jej členských štátov ako horizontálna úloha, a žiada užšiu koordináciu v oblasti kybernetickej obrany medzi členskými štátmi, inštitúciami EÚ, NATO, OSN, Spojenými štátmi a inými strategickými partnermi, najmä pokiaľ ide o pravidlá, normy a opatrenia na presadzovanie v kybernetickom priestore;

46.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že po niekoľkých mesiacoch rokovaní nedokázala skupina vládnych expertov OSN (ďalej len „UN GGE“) na obdobie rokov 2016 – 2017 vytvoriť novú správu o konsenze; pripomína, že, ako bolo uznané v správe za rok 2013, v kybernetickom priestore platia a mali by sa presadzovať existujúce medzinárodné zákony, a najmä Charta OSN, ktorá zakazuje hrozbu alebo použitie sily proti politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu vrátane donucovacích kybernetických operácií, ktorých cieľom je narušiť technickú infraštruktúru nevyhnutnú na uskutočňovanie oficiálnych participatívnych postupov, a to aj volieb, v inom štáte; konštatuje, že v správe UN GGE z roku 2015 sa uvádza súbor noriem zodpovedného správania štátov vrátane zákazu, aby štáty uskutočňovali alebo vedome podporovali kybernetické činnosti v rozpore so svojimi záväzkami podľa medzinárodných pravidiel; vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu v prebiehajúcich a budúcich diskusiách o medzinárodných normách v kybernetickom priestore a ich vykonávaní;

47.

poukazuje na význam tallinnskej príručky 2.0 ako základu na diskusiu a analýzu o tom, ako sa existujúce medzinárodné právo môže vzťahovať na kybernetický priestor; vyzýva členské štáty, aby začali analyzovať a uplatňovať to, čo uviedli odborníci v tallinnskej príručke, a aby sa dohodli na ďalších dobrovoľných normách medzinárodného správania; konštatuje najmä, že akékoľvek ofenzívne použitie kybernetických spôsobilostí by malo byť založené na medzinárodnom práve;

48.

potvrdzuje svoj plný záväzok k otvorenému, slobodnému, stabilnému a bezpečnému kybernetickému priestoru, v ktorom sa rešpektujú základné hodnoty demokracie, ľudských práv a právneho štátu a v ktorom sa medzinárodné spory riešia mierovými prostriedkami na základe Charty OSN a zásad medzinárodného práva; vyzýva členské štáty, aby podporovali ďalšie vykonávanie spoločného a komplexného prístupu EÚ ku kybernetickej diplomacii a existujúcim normám v kybernetickej oblasti a aby spolu s NATO pripravili na úrovni EÚ kritériá na určenie a definície toho, čo predstavuje kybernetický útok, aby sa zvýšila schopnosť EÚ rýchlo dospieť k spoločnej pozícii po medzinárodne protiprávnom akte v podobe kybernetického útoku; dôrazne podporuje implementáciu dobrovoľných, nezáväzných noriem zodpovedného správania štátov v kybernetickom priestore, uvedených v správe UN GGE za rok 2015 a zahŕňajúcich rešpektovanie súkromia a základných práv občanov, a vytvorenie regionálnych opatrení na budovanie dôvery; podporuje v tomto kontexte prácu Svetovej komisie pre stabilitu kybernetického priestoru (Global Commission on the Stability of Cyberspace) na vytváraní návrhov noriem a politík na zvýšenie medzinárodnej bezpečnosti a stability a na usmerňovanie zodpovedného správania štátov a neštátnych subjektov v kybernetickom priestore; súhlasí s návrhom, aby štátne a neštátne subjekty neuskutočňovali ani vedome neumožňovali činnosti, ktoré zámerne a výrazne poškodzujú všeobecnú dostupnosť alebo integritu verejného jadra internetu, a teda stabilitu kybernetického priestoru;

49.

uznáva, že väčšinu technologickej infraštruktúry vlastní alebo prevádzkuje súkromný sektor a že úzka spolupráca a konzultácie so súkromným sektorom a skupinami z občianskej spoločnosti a ich začlenenie prostredníctvom dialógu mnohých zainteresovaných strán sú preto prvky, ktoré sú zásadne dôležité na zabezpečenie otvoreného, slobodného, stabilného a bezpečného kybernetického priestoru;

50.

uznáva, že vzhľadom na ťažkosti pri presadzovaní dvojstranné dohody medzi štátmi neprinášajú vždy očakávané výsledky; domnieva sa preto, že budovanie koalícií v rámci skupín podobne zmýšľajúcich krajín, ktoré sú ochotné vytvárať konsenzus, je efektívny spôsob na doplnenie úsilia viacerých zainteresovaných strán; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú miestne orgány v procese technologických inovácií a výmeny údajov, pokiaľ ide o zintenzívnenie boja proti trestnej činnosti a teroristickým aktivitám;

51.

víta, že Rada prijala rámec pre spoločné diplomatické reakcie EÚ na škodlivé kybernetické činnosti, takzvaný súbor nástrojov EÚ pre kybernetickú diplomaciu; podporuje možnosť, aby EÚ prijala reštriktívne opatrenia proti nepriateľom útočiacim na jej členské štáty v kybernetickom priestore vrátane možného uloženia sankcií;

52.

vyzýva na jasný proaktívny prístup ku kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej obrane a na prierezové posilnenie kybernetickej diplomacie EÚ ako prierezovej úlohy v zahraničnej politike EÚ a jej kapacít a nástrojov vo všeobecnosti, aby mohli skutočne posilňovať normy a hodnoty EÚ, ako aj pripravovať podmienky na dosiahnutie konsenzu týkajúceho sa pravidiel, noriem a opatrení na presadzovanie v kybernetickom priestore na celosvetovej úrovni; konštatuje, že budovanie kybernetickej odolnosti v tretích krajinách prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti, čo v konečnom dôsledku zvyšuje bezpečnosť európskych občanov;

53.

domnieva sa, že kybernetické útoky ako NotPetya a WannaCry sú buď nariadené štátom, alebo sa uskutočňujú s vedomím štátu a jeho súhlasom; konštatuje, že tieto kybernetické útoky, ktoré spôsobujú vážne a trvalé hospodárske škody a ohrozujú aj životy, sú jednoznačným porušením medzinárodného práva a právnych noriem; domnieva sa preto, že NotPetya a WannaCry predstavujú prípady porušenia medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie, respektíve Severnej Kórey a že tieto dve krajiny by mali čeliť primeraným a zodpovedajúcim reakciám zo strany EÚ a NATO;

54.

žiada, aby sa Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite Europolu stalo kontaktným miestom pre útvary presadzovania práva a vládne agentúry zamerané na počítačovú kriminalitu, ktorých primárnou zodpovednosťou by počas útoku bolo riadenie obrany domén .eu aj kritickej infraštruktúry sietí EÚ; zdôrazňuje, že takéto kontaktné miesto by malo byť poverené aj výmenou informácií a poskytovaním pomoci jednotlivým členským štátom;

55.

zdôrazňuje význam vývoja noriem v oblasti súkromia a bezpečnosti, šifrovania, nenávistných prejavov, dezinformácií a teroristických hrozieb;

56.

odporúča, aby každý členský štát prijal záväzok pomôcť inému členskému štátu čeliacemu kybernetickému útoku a zabezpečiť vnútroštátnu kybernetickú spoľahlivosť v úzkej spolupráci s NATO;

Spolupráca medzi občianskym a vojenským sektorom

57.

vyzýva všetky zainteresované strany, aby posilnili partnerstvá v oblasti prenosu znalostí, realizovali príslušné obchodné modely a budovali dôveru medzi spoločnosťami a vojenskými a civilnými koncovými používateľmi, a aby tiež zlepšovali prenos akademických poznatkov do praktických riešení, a to s cieľom vytvoriť synergie a priniesť riešenia medzi civilným a vojenským trhom, v podstate európskym jednotným trhom v oblasti kybernetickej bezpečnosti a produkty kybernetickej bezpečnosti, na základe transparentných postupov a v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom s cieľom zachovať a posilniť strategickú autonómiu EÚ; berie na vedomie zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú v oblasti včasného varovania a priraďovania kybernetických útokov súkromné firmy pôsobiace v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

58.

rozhodne zdôrazňuje význam výskumu a vývoja, najmä z hľadiska vysokých bezpečnostných požiadaviek na trhu v oblasti obrany; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby poskytovali väčšiu praktickú podporu európskemu odvetviu kybernetickej bezpečnosti a iným príslušným hospodárskym subjektom, znížili byrokratickú záťaž, najmä v prípade MSP a startupov (kľúčové zdroje inovatívnych riešení v oblasti kybernetickej obrany) a podporovali užšiu spoluprácu s univerzitnými výskumnými organizáciami a významnými aktérmi s cieľom znížiť závislosť od produktov v oblasti kybernetickej bezpečnosti pochádzajúcich z vonkajších zdrojov a vytvoriť strategický dodávateľský reťazec v rámci EÚ na posilnenie jej strategickej autonómie; v tejto súvislosti poznamenáva, že ERF a ďalšie nástroje v rámci viacročného finančného rámca VFR môžu byť cenným prínosom;

59.

nabáda Komisiu, aby začlenila prvky kybernetickej obrany do siete európskych centier na zvyšovanie schopností v oblasti kybernetickej bezpečnosti a výskum v tejto oblasti (Network of European Cybersecurity Competence and Research Centers), a to aj s cieľom zabezpečiť v rámci budúceho VFR dostatočné prostriedky na spôsobilosti a technológie dvojakého použitia v kybernetickej oblasti;

60.

konštatuje, že ochrana aktív verejnej a inej kritickej civilnej infraštruktúry, najmä informačných systémov a súvisiacich údajov, je životne dôležitou obrannou úlohou členských štátov a najmä orgánov, ktoré sú zodpovedné za bezpečnosť informačných systémov, a že by mala byť buď súčasťou kompetencií vnútroštátnych štruktúr kybernetickej obrany alebo uvedených orgánov; zdôrazňuje, že to si bude vyžadovať určitú mieru dôvery a čo najužšiu spoluprácu medzi vojenskými aktérmi, agentúrami pre kybernetickú obranu, ďalšími príslušnými orgánmi a dotknutými odvetviami, čo možno dosiahnuť len jednoznačným vymedzením povinností, úloh a zodpovednosti civilných a vojenských subjektov, a naliehavo vyzýva všetky zainteresované strany, aby zohľadnili túto skutočnosť vo svojich postupoch plánovania; požaduje väčšiu cezhraničnú spoluprácu týkajúcu sa presadzovania práva v súvislosti s likvidáciou škodlivej kybernetickej činnosti v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov;

61.

vyzýva členské štáty, aby vnútroštátne stratégie v oblasti kybernetickej bezpečnosti zamerali na ochranu informačných systémov a súvisiacich dát a aby ochranu tejto kritickej infraštruktúry považovali za súčasť svojej povinnej starostlivosti; naliehavo žiada členské štáty, aby prijali a do praxe zaviedli stratégie, usmernenia a nástroje poskytujúce primeranú úroveň ochrany pred primerane identifikovateľnými úrovňami hrozieb, pričom náklady a bremeno ochrany budú úmerné pravdepodobným škodám, ktorým by mohli byť vystavené dotknuté strany; vyzýva členské štáty, aby podnikli vhodné kroky na stanovenie povinnosti právnických osôb vo svojej jurisdikcii chrániť osobné údaje, o ktoré sa starajú;

62.

uznáva, že vzhľadom na meniace sa prostredie kybernetických hrozieb by bola vhodnejšia pevnejšia a štruktúrovanejšia spolupráca s policajnými silami, najmä v niektorých kritických oblastiach, napríklad pri sledovaní hrozieb v oblastiach ako kybernetický džihád, kybernetický terorizmus, radikalizácia online a financovanie extrémistických alebo radikálnych organizácií;

63.

nabáda na úzku spoluprácu medzi agentúrami EÚ ako EDA, ENISA a Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite v rámci prierezového prístupu zameraného na presadzovanie synergií a predchádzanie presahom;

64.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán koordinovaného prístupu k európskej kybernetickej obrane ktorého súčasťou bude aktualizácia rámca politiky EÚ v oblasti kybernetickej obrany, s cieľom zabezpečiť, že bude naďalej plniť svoj účel ako významný politický mechanizmus na dosahovanie cieľov EÚ v oblasti kybernetickej obrany, v úzkej spolupráci s členskými štátmi, agentúrou EDA, Európskym parlamentom a ESVČ; konštatuje, že tento proces musí byť súčasťou širšieho strategického prístupu k SBOP;

65.

žiada budovanie kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom rozvojovej spolupráce, ako aj neprestajného vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti informovanosti o kybernetike, pričom sa vezme do úvahy, že v nadchádzajúcich rokoch budú na internete milióny nových používateľov, z toho väčšina v rozvojových krajinách, čím sa posilní odolnosť krajín a spoločností voči kybernetickým a hybridným hrozbám;

66.

vyzýva na medzinárodnú spoluprácu a mnohostranné iniciatívy s cieľom budovať záväzné rámce v oblasti kybernetickej obrany a kybernetickej bezpečnosti v záujme boja proti ovládnutiu štátu korupciou, finančnými podvodmi, praním špinavých peňazí, financovaním terorizmu a v záujme riešenia výziev, ktoré vyplývajú z kybernetického terorizmu a z kryptomien a iných alternatívnych platobných metód;

67.

konštatuje, že kybernetické útoky ako NotPetya sa šíria rýchlo, a tým bez rozdielov spôsobujú škody, ak neexistuje celosvetovo rozšírená odolnosť; domnieva sa, že odborná príprava a vzdelávanie v oblasti kybernetickej obrany by mali byť súčasťou vonkajšej činnosti EÚ a že budovanie kybernetickej odolnosti v tretích krajinách prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti, vďaka čomu sa v konečnom dôsledku zvyšuje bezpečnosť európskych občanov;

Inštitucionálne posilnenie

68.

vyzýva členské štáty, aby v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce ambicióznejšie spolupracovali v kybernetickej oblasti; navrhuje, aby členské štáty spustili nový program kybernetickej spolupráce v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce na podporu rýchleho a účinného plánovania, velenia a kontroly dnešných a budúcich operácií a misií EÚ; konštatuje, že toto by malo viesť k lepšej koordinácii operačných kapacít v kybernetickom priestore a že to môže viesť k vytvoreniu spoločného velenia kybernetickej obrany, keď tak rozhodne Európska rada;

69.

opakuje svoju výzvu adresovanú členským štátom a PK/VP, aby predložili bielu knihu EÚ o bezpečnosti a obrane; vyzýva členské štáty a PK/VP, aby zaistili, že kybernetická obrana a odrádzanie od kybernetických útokov budú základným kameňom bielej knihy, ktorá sa bude týkať ochrany kybernetického prostredia v prípade operácií stanovených v článku 43 Zmluvy o EÚ aj spoločnej obrany stanovenej v článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ;

70.

konštatuje, že nový program kybernetickej spolupráce v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce by mali viesť na základe rotácie vysokopostavení vojenskí, ako aj civilní zamestnanci z každého členského štátu, ktorí by sa mali zodpovedať ministrom obrany EÚ vo formáte stálej štruktúrovanej spolupráce a PK/VP, aby sa posilňovali zásady dôvery medzi členskými štátmi a inštitúciami a agentúrami EÚ pri výmene informácií a spravodajských informácií;

71.

opakuje svoju výzvu na vytvorenie rady EÚ pre obranu, ktorej základom by bol existujúci ministerský riadiaci výbor agentúry EDA a formát PESCO ministrov obrany EÚ, aby sa zaručilo určovanie priorít, operačné využívanie zdrojov a účinná spolupráca a integrácia medzi členskými štátmi;

72.

pripomína, že je potrebné zabezpečiť zachovanie či dokonca zvýšenie prostriedkov určených na Európsky obranný fond v ďalšom VFR, pričom sa vyčlení dostatočný rozpočet na kybernetickú obranu;

73.

vyzýva na zvýšenie objemu prostriedkov na modernizáciu a zjednodušenie šírenia kybernetickej bezpečnosti a spravodajských informácií medzi ESVČ/Spravodajským a situačným centrom EÚ (INTCEN), Radou a Komisiou;

Verejno-súkromné partnerstvá

74.

uznáva, že súkromné spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri predchádzaní incidentom v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ich detekcii, zvládaní a reagovaní na ne, a to nielen ako priemyselní dodávatelia technológií, ale aj ako poskytovatelia iných ako IT služieb;

75.

uznáva úlohu súkromného sektora pri predchádzaní incidentom v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ich detekcii, zvládaní a reagovaní na ne popri jeho úlohe pri stimulovaní inovácií v oblasti kybernetickej obrany a vyzýva preto na rozšírenú spoluprácu so súkromným sektorom s cieľom zabezpečiť spoločný pohľad na požiadavky EÚ a NATO a pomoc pri hľadaní spoločných riešení;

76.

vyzýva EÚ, aby uskutočnila komplexné preskúmanie softvérového, výpočtového a komunikačného vybavenia a infraštruktúry, ktoré sa používajú v inštitúciách, s cieľom vylúčiť potenciálne nebezpečné programy a zariadenia a zakázať tie, ktorých škodlivosť bola potvrdená, napríklad Kaspersky Lab;

o

o o

77.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, agentúram EÚ v oblasti obrany a kybernetickej bezpečnosti, generálnemu tajomníkovi NATO a národným parlamentom členských štátov.

(1)  Cambridge University Press, február 2017, ISBN 9 781 316 822 524, https://doi.org/10.1017/9781316822524.

(2)  Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1.

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0366.

(4)  Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 145.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0435.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0492.


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/71


P8_TA(2018)0259

Rusko, najmä prípad ukrajinského politického väzňa Olega Sencova

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o Rusku, najmä o prípade ukrajinského politického väzňa Olega Sencova (2018/2754(RSP))

(2020/C 28/08)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, najmä na svoje uznesenia zo 16. marca 2017 o ukrajinských väzňoch v Rusku a situácii na Kryme (1),

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 25. mája 2018 o prípadoch viacerých zadržaných osôb na nezákonne anektovanom Kryme alebo v Sevastopole alebo osôb z nich pochádzajúcich,

so zreteľom na výmenu názorov v rámci Rady pre zahraničné veci zo 16. apríla 2018 o Rusku;

so zreteľom na uznesenie Medzinárodného súdneho dvora z 19. apríla 2017 o žiadosti o uvedenie predbežných opatrení, ktorú predložila Ukrajina v prípade týkajúcom sa uplatňovania Medzinárodného dohovoru o potláčaní financovania terorizmu a Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (Ukrajina/Ruská federácia),

so zreteľom na článok 5 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a článok 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktoré oba ustanovujú, že nikto nesmie byť vystavený mučeniu ani krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, a ktorých je Ruská federácia zmluvnou stranou,

so zreteľom na Deklaráciu Organizácie Spojených národov o ochrancoch ľudských práv, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 9. decembra 1998,

so zreteľom na Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny,

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže ukrajinský filmár Oleg Sencov, ktorý vyjadril nesúhlas s nezákonnou anexiou Krymu Ruskom, bol v máji 2014 zadržaný v súvislosti s údajnými činnosťami vykonávanými na Kryme; keďže s nim zaobchádzali ako s ruským občanom napriek tomu, že mal ukrajinské občianstvo;

B.

keďže v prípade Olega Sencova sa vyskytli podozrenia z mučenia a krutého zaobchádzania, ktoré viedli k nezákonne vynúteným výpovediam, ktoré boli neskôr označené ako právne relevantné;

C.

keďže 25. augusta 2015 bol Oleg Sencov odsúdený súdom, ktorého jurisdikciu EÚ neuznáva kvôli porušeniu medzinárodného práva a základných noriem spravodlivosti;

D.

keďže Oleg Sencov, ktorý si v súčasnosti odpykáva trest v najsevernejšom väzení v Rusku v Labytnangi v Jamalskoneneckej oblasti, 14. mája 2018 oznámil, že bude držať hladovku na neurčitý čas;

E.

keďže počet politických väzňov v Rusku sa v posledných rokoch výrazne zvýšil; keďže centrum pre ľudské práva Memorial, ktoré v roku 2009 získalo Sacharovovu cenu, 29. mája 2018 uverejnilo zoznam s menami 158 politických väzňov;

F.

keďže Ojuba Titijeva, riaditeľa čečenskej kancelárie centra pre ľudské práva Memorial, 9. januára 2018 zatkli a obvinili z prechovávania drog; keďže Titijev tieto obvinenia odmietol, pričom MVO a ostatní obhajcovia ľudských práv ich označili za vykonštruované;

G.

keďže uväznenie Ojuba Titieva je súčasťou znepokojujúceho trendu zatýkania, útokov, zastrašovania a diskreditácie nezávislých novinárov a obhajcov ľudských práv;

H.

keďže obhajcovia ľudských práv a predstavitelia občianskej spoločnosti, najmä krymskí Tatári, čelia hrozbám, zastrašovaniu a zatýkaniu;

I.

keďže vo viacerých prípadoch bolo zaznamenané používanie mučenia a krutého a ponižujúceho zaobchádzania; keďže tieto obvinenia neboli dodnes primerane preskúmané; keďže mučenie sa použilo na získanie priznaní a podporu falošných dôkazov o vine;

J.

keďže mnohí väzni a zadržiavané osoby čelia krutým a neľudským podmienkam vo väzniciach, čo ohrozuje ich fyzické aj psychické zdravie; keďže niektorí väzni potrebujú naliehavú lekársku starostlivosť a liečbu;

K.

keďže pôsobnosť reštriktívnych ruských právnych predpisov upravujúcich politické a občianske práva bola rozšírená na dočasne okupovaný Krym, čo malo za následok výrazné obmedzenie slobody zhromažďovania, prejavu, združovania, prístupu k informáciám a náboženstva a vyústilo do zverejnenia dôveryhodných správ o zastrašovaní, nútených zmiznutiach a mučení;

L.

keďže svojvoľné zatýkania, násilné zmiznutia, cenzúra a zákaz pokojné zhromaždenia sa stali súčasťou každodenného života na Kryme; keďže niekoľko krymských Tatárov boli zatknutých, sú vyšetrovaní alebo stíhaní; keďže terčom tohto zaobchádzania sa stali aj krymskí právnici, ktorí zatknutým poskytujú právnu pomoc, obhajcovia ľudských práv, ktorí oznamujú prípady politicky motivovaných nedobrovoľných zmiznutí na Kryme, a novinári, ktorí informujú o situácii krymských Tatárov;

M.

keďže okupačné orgány na Kryme systematicky a vedome potláčajú slobodu prejavu na Kryme, vytláčajú nezávislé médiá a vytvárajú novinárom prekážky pri ich práci; keďže 22. marca 2018 občianskeho novinára a aktivistu Narimana Memedeminova, ktorý je krymský Tatár a ktorý informoval o porušovaní práva zo strany okupačných orgánov, zadržali ruské bezpečnostné sily a zatkli na základe neoprávnených obvinení; keďže 21. mája 2018 ruské bezpečnostné sily po domovej prehliadke na Ruskom okupovanom Kryme zadržali ďalšieho občianskeho novinára Servera Mustafaieva, predovšetkým z náboženských dôvodov;

N.

keďže Rusko prehráva podstatnú časť prípadov pred Európskym súdom pre ľudské práva a nevykonáva jeho rozsudky;

O.

keďže Ruská federácia ako plnoprávny člen Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a OSN sa zaviazala dodržiavať zásady demokracie a právneho štátu, základné slobody a ľudské práva; keďže v dôsledku mnohých vážnych porušení zásad právneho štátu a prijatia reštriktívnych zákonov v uplynulých rokoch existujú vážne obavy o dodržiavanie medzinárodných a vnútroštátnych záväzkov Ruskom; keďže EÚ opakovane ponúkla Rusku dodatočnú pomoc a odborné skúsenosti pri modernizácii krajiny a dodržiavaní ústavného a právneho poriadku v súlade s normami Rady Európy;

P.

keďže ruský zákon o „zahraničných agentoch”ukladá mimovládnym organizáciám, ktoré sú financované zo zahraničia a „politicky sa angažujú“, aby požiadali o zápis do osobitného štátneho zoznamu zahraničných agentov, čo znamená, že následne podliehajú dodatočnej podrobnej vládnej kontrole, a vyžaduje od nich, aby všetky ich publikácie, tlačové správy a reportáže obsahovali zmienku o tom, že ich pripravil zahraničný agent;

Q.

keďže v reakcii na nezákonnú anexiu Krymu a hybridnú vojnu, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine, EÚ postupne prijala súbory reštriktívnych opatrení proti Rusku;

1.

žiada, aby ruské orgány okamžite a bezpodmienečne prepustili Olega Sencova a všetkých ostatných nezákonne zadržiavaných ukrajinských občanov v Rusku a na Kryme; pripomína, že v súčasnosti sa v Rusku a na okupovanom Kryme nachádza celkovo viac ako 70 (2) ukrajinských politických väzňov;

2.

požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie Ojuba Titieva, riaditeľa kancelárie centra pre ľudské práva Memorial v Čečenskej republike a všetkých ostatných politických väzňov v Ruskej federácii;

3.

vyzýva ruské orgány, aby prestali so zastrašovaním a obťažovaním centra pre ľudské práva Memorial, jeho zamestnancov a ďalších obhajcov ľudských práv a umožnili im pracovať v oblasti ochrany ľudských práv;

4.

zdôrazňuje, že zaobchádzanie so všetkými väzňami musí spĺňať medzinárodné normy a že všetky zadržiavané osoby by mali mať prístup k právnemu zástupcovi, svojim rodinám, svojim diplomatickým zástupcom a lekárskej starostlivosti; zdôrazňuje, že ruské orgány a justičný zamestnanci nesú plnú zodpovednosť za bezpečnosť a dobré životné podmienky zadržaných osôb, najmä na Kryme, a to v súlade so štvrtým Ženevským dohovorom;

5.

pripomína Rusku dôležitosť plného dodržiavania medzinárodných právnych záväzkov zo strany Ruska, ako člena Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, a so základnými ľudskými právami a zásadami právneho štátu zakotvenými v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach;

6.

zdôrazňuje, že slobodu zhromažďovania v Ruskej federácii zabezpečuje článok 31 ruskej ústavy a Európsky dohovor o ľudských právach, ktorého je Rusko signatárom, a preto sú ruské orgány povinné ju rešpektovať;

7.

naliehavo vyzýva ruské orgány na všetkých úrovniach, aby uznali zásadnú úlohu obhajcov ľudských práv ako pilierov demokracie a ochrany právneho štátu a aby verejne odsúdili všetky útoky na obhajcov ľudských práv, najmä v Čečenskej republike;

8.

vyjadruje svoju solidaritu s ukrajinským filmárom, politickým aktivistom a politickým väzňom Olegom Sencovom, ktorý začal 14. mája 2018 hladovku za prepustenie nelegálne zadržiavaných krajanov, a je znepokojený dosahom hladovky na zdravie Olega Sencova; pripomína, že Oleg Sencov, ktorý bol zatknutý na Kryme krátko po tom, čo Rusko prevzalo kontrolu nad polostrovom pri Čiernom mori v roku 2014, a následne odsúdený na základe výpovede získanej mučením, si v súčasnosti odpykáva 20-ročný trest na základe viacerých obvinení z terorizmu v prísne stráženom väzení v Jamalskoneneckej oblasti na ďalekom severe v Rusku;

9.

vyjadruje poľutovanie nad prípadom Oleksandra Kolčenka, ktorý bol odsúdený na 10 rokov väzenia;

10.

konštatuje, že Volodymyr Balukh, ďalší nezákonne zadržiavaný ukrajinský občan, drží hladovku od 19. marca 2018;

11.

vyzýva príslušné ruské orgány a zdravotnícke služby, aby týmto uväzneným osobám poskytovali riadnu lekársku starostlivosť a rešpektovali lekársku etiku vrátane nenútenia do prijímania potravy alebo akéhokoľvek nevyžiadaného zaobchádzania, ktoré by sa mohlo považovať za mučenie a iné formy zlého zaobchádzania;

12.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že mnohí ukrajinskí politickí väzni, napríklad Mykola Karpiyuk, Volodymyr, Prysych, Oleksij Chirniy a Yevhen Panovovi, sú surovo mučení;

13.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad znepokojujúcim trendom zatýkania, útokov, zastrašovania a diskreditovania, ktoré sú namierené voči nezávislým novinárom a obhajcom ľudských práv v Rusku, a najmä v Čečensku; zdôrazňuje význam občianskej spoločnosti a organizácií, akou je centrum Memorial, a posolstvo, že aktivistom z radov občianskej spoločnosti na celom svete musí byť umožnené slobodne uplatňovať svoje najzákladnejšie práva na slobodu myslenia a prejavu; vyzýva čečenské a ruské orgány, aby dodržiavali vnútroštátne právne predpisy, medzinárodné záväzky a zásadu právneho štátu;

14.

je mimoriadne znepokojený atmosférou beztrestnosti, ktorá umožňuje takéto činy, a vyzýva na vypracovanie právnych a ďalších opatrení na ich predchádzanie a monitorovanie a na účinné stíhanie páchateľov takéhoto násilia v spolupráci s občianskou spoločnosťou; zdôrazňuje, že konečnú zodpovednosť za vyšetrenie týchto činov nesie Rusko a jeho vláda, ktorá musí postaviť páchateľov pred súd a chrániť všetkých ruských občanov pred nedovoleným obťažovaním;

15.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v máji 2018 ruské orgány na okupovanom Kryme zadržali viacero krymských Tatárov vrátane Severa Mustafayeva, Edema Smailova a rodinných príslušníkov politického väzňa Nuria Primova;

16.

odsudzuje porušenia medzinárodného práva Ruskom na okupovanom Kryme vrátane presadzovania ruských právnych predpisov, výraznej militarizácie Krymu, ktorá ohrozuje regionálnu bezpečnosť, a rozsiahle a systematické porušovanie ľudských práv, predovšetkým etnických Ukrajincov a krymských Tatárov;

17.

víta prepustenie vedúcich predstaviteľov krymských Tatárov Akhtema Chiygozova a Ilmiho Umerova, ktorí boli ruskými súdmi na dočasne okupovanom ukrajinskom území Krymu v septembri 2017 odsúdení na trest odňatia slobody a ktorým ruské orgány umožnili opustiť polostrov 25. októbra 2017; vyjadruje vďaku všetkým, ktorí sa podieľali na ich prepustení, vrátane ruských organizácií na ochranu ľudských práv, akou je centrum Memorial;

18.

pripomína ruským orgánom, že v ich de facto postavení okupačnej mocnosti, ktorá Krym fakticky kontroluje, sú plne zodpovedné za ochranu občanov Krymu pred svojvoľnými súdnymi alebo administratívnymi opatreniami, a že ako okupačná mocnosť sú tiež viazané medzinárodným humanitárnym právom, aby zabezpečili ochranu ľudských práv na polostrove;

19.

zdôrazňuje, že ruské súdy, či už vojenské alebo civilné, nemajú právomoc posudzovať skutky spáchané mimo medzinárodne uznaného územia Ruska, a zdôrazňuje, že súdne konania v takýchto prípadoch by sa nemali považovať za legitímne;

20.

opätovne zdôrazňuje svoje vážne obavy zo zákona o „zahraničných agentoch“a spôsobu, akým sa uplatňuje; domnieva sa, že vymedzenie „politickej činnosti“, ktorú vykonávajú mimovládne organizácie prijímajúce zahraničné financovanie, je natoľko široká, že umožňuje kontrolu štátu nad prakticky akoukoľvek organizovanou činnosťou súvisiacou s verejným životom;

21.

naliehavo vyzýva Rusko, aby zabezpečilo bezpodmienečný a neobmedzený prístup k medzinárodným pozorovateľom a monitorovacím misiám v oblasti ľudských práv; vyzýva medzinárodné organizácie, ako sú Organizácia Spojených národov, Rada Európy a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, aby monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv na Kryme a prijali primerané opatrenia;

22.

vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby venoval nepretržitú pozornosť situácii v oblasti ľudských práv na Kryme a v oblastiach na východe Ukrajiny, ktoré nie sú pod vládnou kontrolou;

23.

vyzýva Radu a členské štáty EÚ, aby si zachovali pevné a jednotné odhodlanie, pokiaľ ide o schválené sankcie voči Rusku a ich predĺženie, a aby zvážili cielené opatrenia proti osobám zodpovedným za zadržiavanie a súdne konania vedené voči politickým väzňom;

24.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby delegácia EÚ v Rusku a veľvyslanectvá členských štátov EÚ monitorovali súdne konania s obhajcami ľudských práv;

25.

vyzýva predsedov Rady a Komisie, ako aj podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), aby aj naďalej pozorne sledovali prípady porušovania medzinárodných právnych záväzkov a aby tieto otázky predkladali v rôznych formátoch a na rokovaniach s Ruskom;

26.

znovu zdôrazňuje svoju výzvu určenú PK/VP a ESVČ, aby zabezpečili, že prípady všetkých osôb stíhaných z politických dôvodov budú predmetom konzultácií o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom, keď budú obnovené, a že zástupcovia Ruska na týchto konzultáciách sa formálne vyzývajú, aby reagovali na každý prípad a informovali Európsky parlament o svojich rokovaniach s ruskými orgánmi;

27.

naliehavo vyzýva PK/VP a ESVČ, aby zabezpečili, že EÚ bude hľadať každú príležitosť v hraniciach ruského vnútroštátneho práva, aby naďalej spolupracovala s ruskými organizáciami občianskej spoločnosti vrátane tých, ktoré pracujú na podpore hodnôt demokracie, ľudských práv a právneho štátu, a tieto organizácie podporovala;

28.

vyzýva EÚ, aby urobila vyhlásenie, v ktorom by odsúdila porušovanie ľudských práv v Rusku, a snahu skryť ich pod rúško majstrovstiev sveta FIFA;

29.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0087.

(2)  Na zozname sú okrem iných: Teimur Abdullaiev, Uzeir Abdullaiev, Taliat Abdurakhmanov, Rustem Abiltarov, Zevri Abseitov, Muslim Aliiev, Refat Alimov, Kiazim Ametov, Ernes Ametov, Ali Asanov, Marlen Asanov, Volodymyr Balukh, Ali Bariev, Enver Bekirov, Memet Belialov, Oleksii Bessarabov, Rustem Vaitov, Resul Velilyaev, Valentyn Vygovskii, Pavlo Hryb, Mykola Dadeu, Konstatin Davydenko, Bekir Dehermendzhi, Mustafa Dehermendzhi, Emil Dzhemadenov, Arsen Dzhepparov, Dmitrii Dolgopolov, Volodymyr Dudka, Andriy Zakhtei, Ruslan Zeitullaiev, Server Zekiriaiev, Timur Ibragimov, Rustem Ismailov, Yevgenii Karakashev, Mykola Karpiyuk, Stanislav Klykh, Andriy Kolomiiets, Oleksandr Kolchenko, Oleksandr Kostenko, Emir-Usein Kuku, Hennadii Limeshko, Serhii Litvinov, Enver Mamutov, Nariman Memedeminov, Remzi Memetov, Emil Minasov, Igor Movenko, Seiran Muradosilov, Seiran Mustafaiev, Server Mustafaiev, Yevhen Panov, Nuri Primov, Volodymyr Prysych, Ismail Ramazanov, Fevzi Sagandzhi, Ferat Saifullaiev, Aider Saledinov, Seiran Saliiev, Enver Seitosmanov, Oleg Sentsov, Oleksii Sizonovich, Vadym Siruk, Edem Smailov, Oleksandr Steshenko, Oleksii Stohniy, Renat Suleimanov, Anna Sukhonosova, Roman Sushchenko, Roman Ternovsky, Ruslan Ametov, Asan Chapukh, Oleksii Chirnii, Hlib Shablii, Mykola Shiptur, Dmytro Shtyblikov, Oleksandr Shumkov, Viktor Shur.


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/76


P8_TA(2018)0260

Situácia v oblasti ľudských práv v Bahrajne, najmä prípad Nabíla Radžaba

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajne, najmä o prípade Nabíla Radžaba (2018/2755(RSP))

(2020/C 28/09)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie zo 6. februára 2014 o Bahrajne, najmä o prípadoch Nabíla Radžaba, Abulhadího al-Chawádža a Ibráhíma Šarífa (1), z 9. júla 2015 o Bahrajne, najmä o prípade Nabíla Radžaba (2), zo 4. februára 2016 o Bahrajne: prípad Mohameda Ramadána (3), zo 7. júla 2016 o Bahrajne (4), zo 16. februára 2017 o popravách v Kuvajte a Bahrajne (5), a z 3. októbra 2017 o riešení problému zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách (6),

so zreteľom na vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zo 17. júna 2015 o odsúdení generálneho tajomníka strany al-Wifáq Alího Salmána v Bahrajne, z 11. júla 2017 o odsúdení pána Nabíla Radžaba bahrajnským súdom a zo 6. júna 2018 o odsúdení bahrajnského obhajcu ľudských práv pána Nabíla Radžaba,

so zreteľom vyhlásenie predsedu svojho Podvýboru pre ľudské práva z 22. novembra 2017,

so zreteľom na zasadnutie neformálnej pracovnej skupiny pre ľudské práva EÚ-Bahrajn z 15. mája 2018,

so zreteľom na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra’ada al-Husajna z 11. septembra 2017 o situácii v Bahrajne,

so zreteľom na vyhlásenie Výboru OSN proti mučeniu z 12. mája 2017,

so zreteľom na bahrajnskú ústavu prijatú vo februári 2002, najmä na jej kapitolu 3, článok 364 bahrajnského trestného zákonníka a na bahrajnský zákon o občianstve z roku 1963,

so zreteľom na správu bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie z novembra 2011 (ďalej len „BICI“),

so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv, o dialógu s tretími krajinami v oblasti ľudských práv a o treste smrti, mučení a slobode prejavu online a offline,

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právach dieťaťa a na Arabskú chartu o ľudských právach, pričom Bahrajn je signatárom všetkých z nich,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, najmä na jej článok 15,

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 5. júna 2018 odvolací súd Bahrajnu rozhodol potvrdiť päťročný trest odňatia slobody, ktorý bol uložený poprednému obhajcovi ľudských práv Nabílovi Radžabovi za „šírenie falošných chýrov v čase vojny“(článok 133 bahrajnského trestného zákonníka), „urážky susednej krajiny“(článok 215) a „urážky štatutárneho orgánu“(článok 216) v súvislosti s twítmi, ktoré poslal, o údajnom mučení vo väzení Džau v Bahrajne a leteckých útokoch koalície vedenej Saudskou Arábiou v Jemene; keďže tieto obvinenia sú založené na ustanoveniach, na základe ktorých sa kriminalizuje právo na slobodu prejavu, chránené podľa článku 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý Bahrajn ratifikoval v roku 2006; keďže od pána Radžaba sa teraz očakáva, že podá konečné odvolanie na bahrajnskom kasačnom súde;

B.

keďže pán Radžab mal byť tento mesiac prepustený po skončení dvojročného trestu odňatia slobody v ponižujúcich väzenských podmienkach, ktoré predstavujú zlé zaobchádzanie, za televízne rozhovory, ktoré poskytol v rokoch 2015 a 2016 o obmedzovaní slobody tlače v Bahrajne; keďže pred jeho svojvoľným zatknutím v júni 2016 Nabíl Radžab dostal zákaz cestovať a medzi rokmi 2012 a 2014 si odslúžil dvojročný trest odňatia slobody v súvislosti s jeho výkonom práva na slobodu prejavu a zhromažďovania; keďže pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie v roku 2013 rozhodla, že bol svojvoľne zadržiavaný za jeho úlohu vodcu a organizátora demonštrácií v Bahrajne; keďže súdne konania proti nemu boli nespravodlivé;

C.

keďže okrem tohto nového päťročného trestu by Nabíl Radžaba mohol čeliť ďalšiemu väzneniu v prípade až 14 ďalších neuzavretých prípadov, ktoré vláda údajne proti nemu vedie, vrátane ďalších obvinení zo „šírenia falošných správ a vyhlásení a zlomyseľných fám, ktoré podkopávajú povesť štátu“; keďže okrem toho ho vláda 12. septembra 2017 obvinila zo „šírenia falošných správ“, z „podnecovania k nenávisti proti režimu“a z „podnecovania k nedodržiavaniu zákona“prostredníctvom sociálnych médií;

D.

keďže pán Radžab trpel v dôsledku zlých väzenských podmienok, čo závažným spôsobom poškodilo jeho telesné zdravie; keďže jeho rodina rovnako uviedla, že je väznený vo svojej cele až 23 hodín denne ako trest, čo postupne vážne zhoršuje jeho zdravie; keďže správa väznice údajne účelovo zasahuje do lekárskej starostlivosti o pána Radžaba;

E.

keďže prípad Nabíla Radžaba sa stal symbolom pre obhajcov ľudských práv a dodržiavanie slobody prejavu v Bahrajne a jeho prípad je v rozpore so záväzkami bahrajnskej vlády; keďže je len jednou z niekoľkých osôb, ktoré boli svojvoľne zadržané a trestne stíhané za výkon slobody prejavu a zhromažďovania;

F.

keďže v máji 2017 Výbor OSN proti mučeniu riešil početné a obdobné tvrdenia o rozšírenom mučení a zlom zaobchádzaní s osobami zbavenými osobnej slobody, najmä s tými, ktorí boli zatknutí na základe obvinení z terorizmu, a vyjadril hlboké znepokojenie nad prípadmi Nabíla Radžaba, Abulhadího al-Chawádža, Nádžího Fatíla, Husajna Džawáda, Abdalwahhába Husajna a Abdaldžalíla as-Sinkísa;

G.

keďže po prerušení sedemročného moratória vo februári 2017 došlo k značnému nárastu popráv a rozsudkov trestu smrti, pričom sa ďalej objavujú tvrdenia o mučení a zlom zaobchádzaní; keďže Bahrajn pokračuje v súdnych konaniach proti civilistom na vojenských súdoch na základe ústavnej zmeny prijatej v apríli 2017; keďže orgány obnovili právomoci národnej bezpečnostnej agentúry, pokiaľ ide o zatýkanie a vyšetrovanie, a to napriek záznamom o mučení a zneužívaní;

H.

keďže situácia v Bahrajne sa stala kritickou, pokiaľ ide o slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania; keďže rastúce potláčanie obhajcov ľudských práv a pokojných opozičných aktivistov zahŕňa tresty odňatia slobody, exil, zákaz cestovania, odňatie občianstva či vážne hrozby a zastrašovanie v dôsledku ich pokojnej činnosti;

I.

keďže Rada zástupcov a Poradné zhromaždenie Bahrajnu schválili zmenu zákona o výkone politických práv, ktorá bráni nezávislej politickej účasti vo voľbách v roku 2018;

J.

keďže v roku 2016 bahrajnský režim pozastavil činnosť najväčšieho bahrajnského opozičného politického združenia al-Wifáq, zmrazil jej majetok a zablokoval jej webovú stránku v Bahrajne; keďže v ústredí skupiny bola vykonaná razia, čo viedlo k tomu, že táto skupina bola obvinená zo „sústavného porušovania ústavy kráľovstva a popierania jeho legitimity“a z „výziev na zahraničný zásah“, ako aj z „podporovania násilia a teroristických organizácií“;

K.

keďže bahrajnský súd 31. mája 2017 nariadil rozpustenie bahrajnskej opozičnej skupiny Národná demokratická akčná spoločnosť (Wa'ad); keďže 26. októbra 2017 odvolací súd Bahrajnu potvrdil rozhodnutie odvolacieho súdu rozpustiť Wa'ad;

L.

keďže 15. mája 2018 bahrajnský najvyšší trestný súd zrušil občianstvo 115 osobám uprostred správ o mučení a zneužívaní riadnych procesov pri nespravodlivom hromadnom súdnom konaní; keďže hrozba odňatia občianstva alebo jeho skutočné odňatie sa používa ako prostriedok politickej represie; keďže občianstvo bolo odňaté mnohým osobám v Bahrajne, najmä z radu šiitských obyvateľov, vrátane detí, v priamom rozpore s článkom 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a s článkom 7 Dohovoru o právach dieťaťa;

M.

keďže od protestov v roku 2011 a v nadväznosti na správu BICI bolo vytvorených niekoľko interných subjektov na monitorovanie zneužívania vládou, avšak nie sú dostatočne účinné a nezávislé; keďže nedostatočná nezávislosť týchto orgánov údajne spôsobuje nedostatočnú zodpovednosť bahrajnskej vlády a bezpečnostných síl; keďže to podporilo kultúru beztrestnosti, ktorá ohrozuje pokusy o demokratickú reformu a slúži na ďalšiu destabilizáciu tejto krajiny;

N.

keďže EÚ považuje úzku spoluprácu s občianskou spoločnosťou a obhajcami ľudských práv v tretích krajinách za jednu zo svojich hlavných priorít pri rozvoji ľudských práv a boji proti porušovaniu ľudských práv;

1.

žiada okamžité prepustenie všetkých osôb zadržiavaných výlučne na základe ich pokojných aktivít v oblasti ľudských práv a politickej činnosti; žiada ukončenie všetkých násilných činov, obťažovania, zastrašovania – a to aj na súdnej úrovni –, ako aj cenzurovania obhajcov ľudských práv, politických oponentov, protestujúcich, aktérov občianskej spoločnosti a ich príbuzných v krajine i mimo nej štátnymi orgánmi a bezpečnostnými silami a službami; odsudzuje pokračujúce potláčanie základných demokratických práv, najmä slobody prejavu, združovania a zhromažďovania, politického pluralizmu, pokojného vyjadrovania nesúhlasu a právneho štátu v Bahrajne;

2.

žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie pána Radžaba, stiahnutie zostávajúcich obvinení proti nemu, a to, aby orgány zabezpečili, aby do jeho prepustenia nebol vystavený mučeniu alebo inému zlému zaobchádzaniu a mal pravidelný prístup k svojej rodine, obhajcom podľa vlastného výberu a primeranej zdravotnej starostlivosti; odsudzuje zadržiavanie Nabíla Radžaba, ktoré je okrem iného porušením jeho práva na slobodu prejavu a slobodu pohybu;

3.

vyzýva bahrajnské orgány, aby dodržiavali svoje medzinárodné povinnosti a záväzky týkajúce sa dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a zabezpečili obhajcom ľudských práv a kritikom režimu bezpečné a priaznivé prostredie, a to aj v súvislosti s voľbami v roku 2018, v ktorom sú zaručené práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania; pripomína bahrajnskej vláde jej zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a ochrany všetkých občanov bez ohľadu na ich politické názory, príslušnosť alebo vierovyznanie;

4.

vyjadruje poľutovanie nad zlými väzenskými podmienkami v krajine a nad používaním mučenia zo strany bahrajnského bezpečnostného a väzenského personálu; naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby sa zdržali mučenia, krutého a ponižujúceho zaobchádzania so zadržiavanými osobami, aby v plnej miere prešetrili všetky tvrdenia o porušovaní základných práv väzňov a mučení a aby boli páchatelia postavený pred súd;

5.

pripomína bahrajnským orgánom, že článok 15 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu zakazuje použitie akéhokoľvek vyhlásenia vynúteného mučením ako dôkaz v rámci akýchkoľvek konaní; žiada okamžitú ratifikáciu opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu zo strany Bahrajnu;

6.

dôrazne odsudzuje vysoký počet rozsudkov trestu smrti, ktoré boli v tejto krajine vynesené, a žiada oficiálne moratórium na všetky popravy; žiada preskúmanie všetkých rozsudkov trestu smrti, aby sa zabezpečilo, že sa v rámci súdnych procesov dodržali medzinárodné normy;

7.

vyzýva orgány, aby zmenili ústavu a ukončili využívanie vojenských súdnych konaní proti civilistom;

8.

odsudzuje masové odoberanie občianstva, ktoré sa používa ako represívny prostriedok, a naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby rozhodnutie zrušili a dodržiavali medzinárodné povinnosti a normy;

9.

vyzýva bahrajnské orgány, aby okamžite zrušili zákaz cestovania, ktorý sa vzťahuje na obhajcov ľudských práv, a trvá na tom, aby orgány za všetkých okolností zaručili, aby obhajcovia ľudských práv v Bahrajne mohli vykonávať svoju legitímnu činnosť v oblasti ľudských práv, a to na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, bez prekážok, zastrašovania či obťažovania;

10.

nabáda bahrajnskú vládu, aby sa usilovala o stabilitu prostredníctvom reforiem a inkluzívneho zmierenia v prostredí, v ktorom možno otvorene vyjadriť legitímnu a pokojnú politickú kritiku, najmä vzhľadom na nadchádzajúce voľby do Rady zástupcov naplánované na október 2018; v tejto súvislosti odsudzuje útoky na vyjadrenia opozície a občiansku spoločnosť v Bahrajne vrátane pozastavenia činnosti opozičného združenia al-Wifáq, rozpustenia skupiny Wa'ad a zákazu členov týchto rozpustených skupín zúčastňovať sa na nadchádzajúcich voľbách; domnieva sa, že tieto opatrenia sú v rozpore so zásadami demokratického pluralizmu a slobodných a spravodlivých volieb a odporujú medzinárodným dohodám a bahrajnskej ústave; vyzýva všetky strany, aby sa zapojili do skutočného národného dialógu s cieľom obnoviť pokojný a zmysluplný proces národného zmierenia;

11.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, Radu a členské štáty, aby systematicky vyjadrovali obavy týkajúce sa porušovania ľudských práv v Bahrajne a aby zvážili zavedenie cielených opatrení proti tým, ktorí sú zodpovední za závažné porušovanie ľudských práv;

12.

naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vo vyhláseniach EÚ a členských štátov v rámci bodu 4 na nadchádzajúcich zasadnutiach Rady OSN pre ľudské práva aj naďalej odkazovali na Bahrajn;

13.

vyzýva bahrajnskú vládu, aby spolupracovala s osobitnými spravodajcami OSN (najmä v oblasti mučenia, slobody zhromažďovania, slobody náboženského vyznania a viery, nezávislosti sudcov a právnikov a obhajcov ľudských práv) a aby im vydala stále pozvanie; naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby umožnili medzinárodným mimovládnym organizáciám a novinárom slobodný prístup do Bahrajnu, a to aj na účely nadväzovania kontaktov so zadržiavanými obhajcami ľudských práv;

14.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že európske spoločnosti vyvážajú do Bahrajnu technológie na sledovanie, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby orgány EÚ pre kontrolu vývozu zohľadňovali pred udelením vývoznej licencie do tretej krajiny kritériá ľudských práv; vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby dôsledne dodržiavali Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní, a najmä aby zastavili všetky prevody zbraní, sledovacieho a spravodajského vybavenia a materiálu, ktoré môže Bahrajn použiť pri prebiehajúcom potláčaní ľudských práv;

15.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bahrajn opakovanie odmietol prijať oficiálnu delegáciu Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva; vyzýva bahrajnské orgány, aby umožnili oficiálnej delegácii poslancov Európskeho parlamentu navštíviť túto krajinu v rámci služobnej cesty s cieľom stretnúť sa so zástupcami verejných orgánov a občianskej spoločnosti;

16.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že cena delegácie EÚ Chaillot za presadzovanie ľudských práv v regióne Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive bola v roku 2014 udelená bahrajnskému Národnému inštitútu pre ľudské práva, ktorý opakovane ospravedlňoval porušovanie ľudských práv bahrajnskou vládou vrátane uväznenia Nabíla Radžaba;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Bahrajnského kráľovstva a členom Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive; žiada, aby toto uznesenie bolo preložené do arabčiny.

(1)  Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 154.

(2)  Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 151.

(3)  Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 42.

(4)  Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 130.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0044.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0365.


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/80


P8_TA(2018)0261

Situácia rohingských utečencov, najmä ťažký údel detí

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o situácii rohinských utečencov, najmä ťažkom údele detí (2018/2756(RSP))

(2020/C 28/10)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Mjanmarsku a o situácii Rohingov,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bangladéši,

so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2016 o stratégii EÚ pre Mjanmarsko/Barmu,

so zreteľom na závery Rady z 26. februára 2018 o Mjanmarsku/Barme,

so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa, ktoré Rada prijala 6. marca 2017,

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 30. marca 2016 o nástupe novej vlády Mjanmarského zväzu,

so zreteľom na spoločnú tlačovú správu o štvrtom dialógu medzi EÚ a Mjanmarskom o ľudských právach z 5. marca 2018,

so zreteľom na Dohovor OSN o postavení utečencov z roku 1951 a na príslušný protokol z roku 1967,

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

so zreteľom na Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954 a Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961,

so zreteľom na globálny akčný plán Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) na roky 2014 – 2024 na ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti z novembra 2014,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

so zreteľom na záverečnú správu poradnej komisie o Jakchainskom štáte z augusta 2017,

so zreteľom na Chartu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ďalej len „ASEAN“),

so zreteľom na správu generálneho tajomníka Bezpečnostnej rady OSN o sexuálnom násilí súvisiacom s konfliktom uverejnenú 23. marca 2018,

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 720 000 rohinských detí v Bangladéši a Mjanmarsku naliehavo potrebuje humanitárnu pomoc a ochranu;

B.

keďže Jakchainský štát v Mjanmarsku je domovom asi 1,3 milióna Rohingov – prevažne moslimskej menšiny, ktorá čelí útlaku a pokračujúcemu vážnemu porušovaniu ľudských práv vrátane ohrozovania života a bezpečnosti, odopierania práva na zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, nútenej práce, sexuálneho násilia a obmedzovania ich politických práv; keďže rohinskí moslimovia sa považujú za najviac prenasledovanú menšinu na svete a najväčšiu skupinu bez štátnej príslušnosti;

C.

keďže od augusta 2017 ušlo pred násilím viac než 900 000 Rohingov, z toho 534 000 detí, ktorí v obave o svoj život hľadajú útočisko v Bangladéši; keďže podľa odhadov bolo počas násilia v Mjanmarsku zabitých približne 1 000 rohinských detí mladších ako päť rokov; keďže podľa poslancov krajín ASEAN za ľudské práva (APHR) stratilo 28 300 rohinských detí aspoň jedného z rodičov a ďalších 7 700 oznámilo stratu oboch rodičov, takže celkový počet stratených rodičov je 43 700;

D.

keďže viac ako 14 000 detí mladších ako päť rokov trpí vážnou akútnou podvýživou; keďže rohinské deti zažili traumatické udalosti alebo boli ich svedkami, pričom v mnohých prípadoch išlo o stratu jedného alebo oboch rodičov, odlúčenie od rodín, fyzické zneužívanie, psychické utrpenie, podvýživu, choroby, sexuálne vykorisťovanie a sledovanie zločinov proti ľudskosti v Jakchainskom štáte vrátane systematického vypaľovania domov, fyzických útokov a znásilnení spáchaných proti Rohingom;

E.

keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zeid Ra’ad al-Hussein označil operácie mjanmarskej vlády za „klasický príklad etnických čistiek“a „cynické manévre s cieľom nútene presunúť veľký počet ľudí bez možnosti návratu“;

F.

keďže krízy často vplývajú na ženy a dievčatá vo väčšej miere a odlišným spôsobom než na mužov a chlapcov, keďže znásobujú, predlžujú a prehlbujú už existujúce a pretrvávajúce rodové nerovnosti, násilie založené na rodovej príslušnosti a diskrimináciu;

G.

keďže mjanmarská armáda používa znásilňovanie ako nástroj boja v etnických čistkách v Jakchainskom štáte; keďže sexuálne násilie sa používa na rozdeľovanie celých komunít a odrádzanie žien a dievčat od návratu do svojich domovov; keďže v táboroch môžu obete znásilnenia čeliť sociálnemu vylúčeniu z vlastnej komunity; keďže Rada OSN pre ľudské práva požiadala o informácie o zodpovednosti mjanmarskej armády v súvislosti s rozšíreným znásilňovaním rohinských žien a dievčat;

H.

keďže mnohí utečenci sú ženy, ktoré sú tehotné alebo majú malé deti a prešli mnoho míľ pešo, aby sa dostali do táborov pre vysídlené osoby, a to v zlom zdravotnom stave vyplývajúcom z telesného a duševného stresu, hladovania a zranení;

I.

keďže deväť mesiacov od začiatku útokov mjanmarských vojakov a príslušníkov ozbrojených jednotiek na rohinské obyvateľstvo organizácie poskytujúce pomoc odhadujú, že v utečeneckých táboroch sa narodí až 48 000 detí;

J.

keďže prístup k zdravotnej starostlivosti pre ženy a deti v utečeneckých táboroch v Bangladéši je veľmi obmedzený; keďže tehotným ženám a matkám by mala byť poskytnutá dôležitú materská zdravotná starostlivosť vrátane predpôrodnej starostlivosti, bezpečného pôrodu, starostlivosti o novorodencov, podpory pri dojčení a ďalšej reprodukčnej zdravotnej starostlivosti;

K.

keďže rohinské deti a ženy sú v utečeneckých táboroch v Bangladéši vo veľkej miere vystavené riziku obchodovania s ľuďmi, prostitúcie, ako aj riziku sexuálneho obťažovania a násilia; keďže stratené rohinské deti v utečeneckých táboroch sú najviac zraniteľné a môžu sa stať obeťami obchodovania s ľuďmi;

L.

keďže rohinské deti nemajú dostatočný prístup k formálnemu vzdelávaniu; keďže len veľmi malé rohinské deti dostávajú základné vzdelanie vo forme neformálnych hodín v utečeneckých táboroch, pričom staršie deti majú len malý alebo žiadny prístup k formálnemu vzdelávaniu;

M.

keďže v Bangladéši sa začalo obdobie monzúnov a očakáva sa, že táto situácia sa výrazne zhorší; keďže v utečeneckých táboroch je bezprostrednému riziku záplav a zosuvov pôdy vystavených najmenej 200 000 ľudí; keďže existuje vážne ohrozenie života, riziko straty príbytkov a nedostatku potravín a vody; keďže počas monzúnových záplav existuje vysoké riziko šírenia chorôb vrátane cholery a hepatitídy; keďže len veľmi málo rohinských utečencov malo pred príchodom do Bangladéša prístup k lekárskej pomoci alebo očkovaniu;

N.

keďže Mjanmarsko doteraz odmietalo povoliť vstup vyšetrovacej misie Rady OSN pre ľudské práva do krajiny, osobitnej spravodajkyni OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku Yanghee Leeovej zakázalo vstup a odmieta takmer všetky obvinenia z násilných činov spáchaných jeho bezpečnostnými silami v Jakchainskom štáte;

O.

keďže v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu (ďalej len „MTS“) sa potvrdzuje, že najzávažnejšie zločiny, ktoré znepokojujú medzinárodné spoločenstvo ako celok, najmä genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, nesmú zostať nepotrestané; keďže prokurátor MTS v apríli 2018 požiadal súd, aby rozhodol o tom, či sa v prípade údajných deportácií Rohingov z Mjanmarska do Bangladéša môže uplatňovať jurisdikcia MTS; keďže rozhodnutie potvrdzujúce jurisdikciu MTS by mu mohlo umožniť vyšetrovať zločiny proti ľudskosti alebo deportácie v Mjanmarsku;

P.

keďže Čína a Rusko v marci 2017 zablokovali prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o situácii rohinskej menšiny v Mjanmarsku;

Q.

keďže neexistencia realistických vyhliadok na bezpečný a dobrovoľný návrat utečencov a politického pokroku v riešení krízy v Mjanmarsku znamená, že tento stav sa v krátkodobom horizonte nevyrieši, a preto si vyžaduje udržateľný prístup, najmä pokiaľ ide o práva a potreby detí;

R.

keďže 6. júna 2018 bolo medzi Mjanmarskom, UNHCR a Rozvojovým programom Organizácie Spojených národov (ďalej len „UNDP“) podpísané trojstranné memorandum o porozumení; keďže UNHCR uviedol, že pre dobrovoľný návrat ešte nie sú priaznivé podmienky;

S.

keďže v máji 2018 Komisia uvoľnila 40 miliónov EUR na humanitárnu pomoc s cieľom poskytnúť životne dôležitú pomoc ohrozenému rohinskému civilnému obyvateľstvu a hostiteľským komunitám v Bangladéši a v Jakchainskom štáte; keďže ide o prostriedky nad rámec sumy 51 miliónov EUR mobilizovanej v roku 2017;

T.

keďže v marci 2018 OSN vyhlásila výzvu na poskytnutie 951 miliónov USD na pomoc rohinským utečencom do konca roka 2018, ale k dnešnému dňu bolo vyzbieraných len približne 20 % cieľovej sumy;

1.

dôrazne odsudzuje útoky v Mjanmarsku proti rohinskému obyvateľstvu, ktoré podľa vysokého komisára OSN pre ľudské práva predstavujú etnické čistky; vyjadruje hlboké znepokojenie nad čoraz väčšou závažnosťou a zväčšujúcim sa rozsahom porušovania ľudských práv vrátane zabíjania, násilných zrážok, ničenia civilného majetku a vysídľovania státisícov civilistov; naliehavo vyzýva mjanmarské vojenské a bezpečnostné sily, aby okamžite zastavili zabíjanie, zastrašovanie a znásilňovanie Rohingov a vypaľovanie ich domov;

2.

naliehavo žiada vládu Mjanmarska, aby umožnila riadny a neobmedzený prístup medzinárodných pozorovateľov a organizácií v oblasti ľudských práv a humanitárnych organizácií vrátane OSN a medzinárodných MVO, najmä vyšetrovacej misie OSN zriadenej UNHCR v marci 2017 do Jakchainského štátu s cieľom zabezpečiť nezávislé a nestranné vyšetrovanie obvinení z vážneho porušovania ľudských práv všetkými stranami;

3.

pripomína potrebu lekárskej a psychologickej pomoci, ktorá sa má poskytovať v utečeneckých táboroch, najmä zraniteľným skupinám vrátane žien a detí; požaduje viac podporných služieb pre obete znásilnenia a sexuálneho násilia; trvá na tom, aby všetky ženy a dievčatá mali prístup k informáciám a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane antikoncepcie a bezpečného umelého prerušenia tehotenstva;

4.

víta predpôrodnú a popôrodnú pomoc, ktorú poskytujú agentúry a organizácie; pripomína dôležitosť vytvorenia registračných zariadení a osvedčení pre novorodencov s cieľom zabezpečiť, aby im boli vystavené doklady, zaručiť ich práva a prístup k základným službám, a podporiť pátranie po ich rodinných príslušníkoch v súlade so záväzkami, ktoré prijala bangladéšska vláda v snahe zabezpečiť registráciu všetkých pôrodov na jej území; pripomína, že na to, aby tieto deti mali prístup k právam, je dôležité zachovať ich rodiny;

5.

s veľkým znepokojením berie na vedomie nedostatočné poskytovanie vzdelávania rohinským deťom v utečeneckých táboroch; vyzýva bangladéšske úrady, aby rohinským deťom zaručili úplný a dostatočný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu v ich vlastnom jazyku; zdôrazňuje riziko vzniku stratenej generácie v celom spoločenstve, ak sa neprijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie riadneho vzdelávania detí; zdôrazňuje, že na to, aby všetky deti mohli rozvíjať svoj potenciál, je dôležité umožniť im riadny prístup k vzdelávaniu, ktoré možno zabezpečiť v školských zariadeniach prostredníctvom agentúr OSN a mimovládnych organizácií;

6.

je nesmierne znepokojený vysokým výskytom nútenej prostitúcie, obchodovania s ľuďmi a sexuálneho násilia vrátane detských manželstiev, partnerského násilia a sexuálneho vykorisťovania a zneužívania v táboroch; naliehavo vyzýva orgány v Bangladéši a Mjanmarsku, aby v spolupráci s UNHCR zabezpečili bezpečnosť rohinských utečencov na svojom území, a to najmä zintenzívnením boja proti obchodovaniu s ľuďmi a detskej prostitúcii a rozložením existujúcich sietí;

7.

vyzdvihuje úsilie vlády a obyvateľov Bangladéša, ktorí poskytli útočisko a bezpečie rohinským utečencom, a nabáda ich, aby aj naďalej poskytovali humanitárnu pomoc utečencom, ktorí prichádzajú z Mjanmarska; požaduje ďalšiu medzinárodnú podporu pre komunity, ktoré prijímajú utečencov, a to aj riešením ich vlastných problémov v sociálnej oblasti, školstve, hospodárstve a zdravotníctve; trvá na tom, že je dôležité, aby všetky zainteresované strany počúvali a zapájali ženy do navrhovania humanitárnych opatrení a opatrení zvyšovania odolnosti;

8.

trvá na tom, že vláda Mjanmarska musí zabezpečiť bezpečný, dobrovoľný a dôstojný návrat osôb, ktoré sa chcú vrátiť do svojej krajiny, a to pod riadnym dohľadom OSN; naliehavo žiada vlády Mjanmarska a Bangladéša, aby v plnej miere rešpektovali zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia;

9.

víta memorandum o porozumení medzi Mjanmarskom, UNHCR a UNDP prijaté 6. júna 2018 ako prvý konkrétny krok na ceste k plnohodnotnej účasti agentúr OSN v repatriačnom procese; zdôrazňuje však, že je dôležité, aby dohoda bola čo najskôr zverejnená;

10.

zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby humanitárni aktéri mohli poskytovať núdzové služby, a to aj pokiaľ ide o sexuálne prenosné choroby a prípady sexuálneho násilia; naliehavo vyzýva všetkých darcov, aby zvýšili financovanie a sprístupnili tým celé spektrum služieb zdravotnej starostlivosti o matky;

11.

víta kampaň OSN na odstránenie stavu bez štátnej príslušnosti do roku 2024; pripomína, že Rohingovia sú neoddeliteľnou súčasťou obyvateľstva Mjanmarska, a preto musia byť ako takí uznaní v právnych predpisoch, ako to odporúča poradná komisia;

12.

pripomína, že finančnú zodpovednosť za pomoc utečencom nemôže neúmerne niesť Bangladéš; vyzýva medzinárodné spoločenstvo a medzinárodných darcov, aby naliehavo zintenzívnili spoluprácu a poskytli potrebné finančné prostriedky, aby aj naďalej mohli poskytovať potrebnú humanitárnu pomoc a účinnú podporu rohinským ženám a deťom, a najmä tehotným ženám, deťom a obetiam znásilnenia, ako aj podporu miestnym a hostiteľským komunitám v Bangladéši;

13.

víta skutočnosť, že Rada 26. apríla 2018 prijala rámec pre cielené opatrenia voči predstaviteľom zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv a posilnenie zbrojného embarga EÚ; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby všetky opatrenia presadili bez ďalšieho odkladu; vyzýva tiež Bezpečnostnú radu OSN, aby na Mjanmarsko uvalila celosvetové komplexné zbrojné embargo, pozastavila všetky priame a nepriame dodávky, predaj alebo transfer zbraní, munície a ďalšieho vojenského a bezpečnostného vybavenia vrátane ich prevozu a prekládky, ako aj poskytovanie výcviku alebo inej vojenskej a bezpečnostnej pomoci;

14.

pripomína svoju výzvu Komisii, aby zvážila vyvodenie dôsledkov v súvislosti s obchodnými preferenciami, ktoré Mjanmarsko využíva, vrátane začatia vyšetrovania s využitím mechanizmov v rámci tzv. ustanovenia Všetko okrem zbraní;

15.

vyzýva ESVČ a členské štáty, aby sa na mnohostranných fórach usilovali o vyvodenie zodpovednosti voči osobám zodpovedným za spáchanie trestných činov v Mjanmarsku; berie na vedomie žiadosť hlavného prokurátora MTS, aby sudcovia súdu potvrdili jeho jurisdikciu nad trestnými činmi deportácií Rohingov z Mjanmarska do Bangladéša; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby prevzali vedúcu úlohu v Bezpečnostnej rade OSN a predložili osobitnú rezolúciu o celej situácii v Mjanmarsku/Jakchainskom štáte určenú pre MTS; naliehavo žiada, aby členské štáty EÚ zaujali vedúcu úlohu vo Valnom zhromaždení OSN a v Rade OSN pre ľudské práva a zabezpečili urýchlené zriadenie medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu na podporu vyšetrovania údajných masových zverstiev;

16.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Mjanmarska, štátnej radkyni Aun Schan Su Ťij, vláde a parlamentu Bangladéša, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi združenia ASEAN, medzivládnej komisii združenia ASEAN pre ľudské práva, osobitnej spravodajkyni OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, vysokému komisárovi OSN pre utečencov a Rade OSN pre ľudské práva.

27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/85


P8_TA(2018)0262

Štrukturálne a finančné prekážky v prístupe ku kultúre

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o štrukturálnych a finančných prekážkach v prístupe ku kultúre (2017/2255(INI))

(2020/C 28/11)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN,

so zreteľom na článok 15 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a najmä na jej články 22 a 25,

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 k podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o kultúrnom priemysle v Európe (4),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o spoločenskom postavení umelcov (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2004 o úlohe škôl a školskej výchovy pri zvyšovaní prístupu ku kultúre (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu (8),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 s názvom Smerom k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu (9),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ (10),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete (11),

so zreteľom na svoju pozíciu z 1. júna 2017 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty uplatňovaných na knihy, noviny a periodiká (12),

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o Europeane – ďalších krokoch (13),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (14),

so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2017 o vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia (15),

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (16),

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a najmä na jeho článok 30 o účasti na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe,

so zreteľom na 11. cieľ programu trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030, ktorý bol podpísaný v septembri 2015 a v ktorom sa navrhuje, aby sa mestá a ľudské sídla zmenili na inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné,

so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý 20. októbra 2005 prijala Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO),

so zreteľom na rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (dohovor z Faro) z 27. októbra 2005,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (17),

so zreteľom na uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru (18),

so zreteľom na závery Rady z 23. decembra 2014 o pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018) (19),

so zreteľom na pracovný plán EÚ pre kultúru na roky 2015 – 2018,

so zreteľom na závery Rady z 18. a 19. mája 2015 o presahovaní oblasti kultúry a tvorivej oblasti s cieľom podnecovať inováciu, hospodársku udržateľnosť a sociálnu inklúziu (20),

so zreteľom na závery Rady z 31. mája 2016 o úlohe Europeany z hľadiska digitálnej dostupnosti, viditeľnosti a využívania európskeho kultúrneho dedičstva (21),

so zreteľom na uznesenie Rady zo 6. mája 2003 o dostupnosti kultúrnej infraštruktúry a kultúrnej činnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím (22),

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní európskeho programu pre kultúru (COM(2010)0390),

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (COM(2010)0183),

so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018) (COM(2016)0543),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ (COM(2012)0537),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 o obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2014 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy (COM(2014)0477),

so zreteľom na správu pracovnej skupiny odborníkov z členských štátov z roku 2012 o prístupe ku kultúre,

so zreteľom na výsledky prieskumu Eurobarometer č. 399 o prístupe ku kultúre a účasti na nej a Eurobarometer č. 466 o kultúrnom dedičstve,

so zreteľom na výsledky štatistického zisťovania Eurostatu (Štatistika v oblasti kultúry) pre rok 2016,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0169/2018),

A.

keďže v článku 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN sa uvádza, že „každý má právo slobodne sa účastniť na kultúrnom živote spoločnosti, užívať plody umenia a účastniť sa na vedeckom pokroku a jeho výťažkoch“a keďže prístup ku kultúre a príležitosti na tvorivé vyjadrenie sú dôležité pre existenciu demokratickej spoločnosti založenej na slobode prejavu a rovnosti;

B.

keďže v dohovore z Fara sa uznáva právo na kultúrne dedičstvo a požaduje sa rozvoj inovačných spôsobov správy dedičstva tak, aby verejné orgány spolupracovali s inými subjektmi vrátane združení a súkromných osôb;

C.

keďže v článku 22 Charty základných práv Európskej únie sa požaduje rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti a v článku 25 sa uznáva právo starších osôb na účasť na kultúrnom živote;

D.

keďže kultúra má silný vplyv na podporu, porozumenie a rozvoj solidarity medzi európskymi a transeurópskymi komunitami;

E.

keďže väčšina ústav členských štátov EÚ priamo alebo nepriamo odkazuje na kultúru alebo na problém jej dostupnosti;

F.

keďže EÚ môže dopĺňať a podporovať kultúrne politiky, pričom podľa článku 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie znie (ďalej len „ZFEÚ“) orgány na národnej, regionálnej a miestnej úrovni zostávajú hlavnými nositeľmi zodpovednosti za kultúrnu politiku v EÚ v súlade so zásadou subsidiarity;

G.

keďže akékoľvek prekážky zabraňujúce v prístupe a plnej účasti jednotlivcov alebo komunít na kultúrnych procesoch a kultúrnych ekosystémoch potláčajú rozvoj skutočne demokratických a inkluzívnych spoločností;

H.

keďže vďaka kultúre majú občania EÚ väčšie príležitosti na rozvoj osobných, spoločenských, tvorivých a medzikultúrnych schopností a zručností;

I.

keďže podľa odhadov OSN žije v mestách v súčasnosti polovica svetového obyvateľstva, čo je 3,5 miliardy ľudí; keďže do roku 2030 bude v mestských oblastiach žiť takmer 60 % svetovej populácie; keďže je preto potrebné vymedziť stratégie s účinnými politikami na vyriešenie problémov, ktoré stále pretrvávajú, a na zabezpečenie potrebných zmien v dostatočnom predstihu tak, aby sa vytvorili skutočne inkluzívne mestské priestory;

J.

keďže odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné (23) vzdelávanie zaraďuje kultúrne povedomie a vyjadrovanie medzi základné kompetencie potrebné na osobné uspokojenie a rozvoj, aktívne občianstvo, spoločenské začlenenie a zamestnanosť;

K.

keďže v oznámení Komisie 10. mája 2007 s názvom Európska stratégia pre kultúru v globalizovanom svete (COM(2007)0242) sa zdôraznila potreba uľahčovať prístup ku kultúre a kultúrnym dielam a tiež podporovať kultúrnu rozmanitosť;

L.

keďže budúcnosť kultúrnych inovácií v EÚ závisí od investícií do zdrojov tvorivosti, poznatkov a talentu;

M.

keďže v pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018), ktorý Rada prijala v decembri 2014, sa ako priorita spomína prístupná a inkluzívna kultúra a propagovanie kultúrnej rozmanitosti;

N.

keďže medzi ciele EÚ a jej členských štátov by malo patriť znižovanie spoločenských a hospodárskych nerovností na podporu inkluzívnej spoločnosti s možnosťou účasti každého jednotlivca; keďže základom inkluzívnej spoločnosti je silný, dynamický a diverzifikovaný kultúrny sektor;

O.

keďže účasť na kultúrnych činnostiam je prostriedkom na vytváranie pocitu spolupatričnosti so spoločnosťou; keďže vytváranie sociálnej identity sa úzko spája s kultúrnou účasťou; keďže účasť na kultúrnych činnostiach by mohla prispieť k vyššej sebaúcte a lepšej kvalite života, čo platí najmä pre jednotlivcov, ktorí vzhľadom na svoju nezamestnanosť alebo chorobu či z iného dôvodu zažívajú nejakú formu marginalizácie;

P.

keďže práve inkluzívny kultúrny sektor dáva každému človeku rovnaké príležitosti zúčastňovať sa a rozvíjať svoje tvorivé zručnosti bez ohľadu na sociálno-ekonomické, kultúrne alebo náboženské zázemie či nejaký druh zdravotného postihnutia;

Q.

keďže v mnohých regiónoch občania často navštevujú verejné knižnice a komunitné kultúrne inštitúcie, ktoré sú zároveň často aj jedinými prístupovými miestami k informáciám a kultúre, najmä vo vidieckych alebo vzdialených regiónoch;

R.

keďže nové digitálne technológie by mohli ovplyvňovať riadenie kultúrneho sektora, dialóg a vytváranie nového publika a šírenie kultúrnych činností;

S.

keďže nové digitálne technológie a online platformy ponúkajú zásadné príležitosti na zvyšovanie miery účasti a kultúrnej tvorby;

T.

keďže ľudia z tretích krajín nie sú dostatočne zastúpení v rôznych kultúrnych oblastiach v EÚ; keďže to má vplyv aj na ľudí so zdravotným postihnutím;

U.

keďže správa pracovnej skupiny odborníkov z členských štátov EÚ o prístupe ku kultúre (24) definuje prístup z hľadiska umožnenia novým príjemcom čerpať z dostupnej kultúrnej ponuky; keďže to znamená osloviť nové publikum alebo občanov a priblížiť ich ku kultúrnemu dedičstvu a k iným zdrojom kultúry;

V.

keďže digitálne technológie zmenili spôsob, akým ľudia získavajú prístup ku kultúrnemu obsahu, ako ho vytvárajú, šíria a využívajú;

W.

keďže platforma Europeana, otvorená v roku 2008, sa stala spoločným európskym kultúrnym projektom, ktorý umožňuje digitálny prístup k európskemu kultúrnemu dedičstvu;

X.

keďže jedným z hlavných cieľov programu Kreatívna Európa je osloviť nové a širšie publikum a zlepšiť prístup ku kultúrnym a tvorivým dielam v EÚ a za jej hranicami s osobitným zameraním na deti, mladých ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a nedostatočne zastúpené skupiny;

Y.

keďže na úrovni Spoločenstva a v členských štátoch existujú iniciatívy, ktoré majú za cieľ zabezpečiť lepší prístup ku kultúrnej infraštruktúre a kultúrnej činnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím;

Z.

keďže rozmanitosť postupov a systémov zdaňovania v EÚ vytvára ťažkosti pre mobilitu umelcov a kultúrnych pracovníkov vo všeobecnosti tým, že vytvára nadmernú administratívnu záťaž, ktorá je často v nepomere k skutočným skromným príjmom vyplývajúcim z ich činnosti;

AA.

keďže vypracovanie spoľahlivých, porovnateľných a aktuálnych štatistík v oblasti kultúry, ktoré tvoria základ vhodného vytvárania kultúrnej politiky, je jednou z prierezových priorít pracovného plánu pre kultúru na roky 2015 – 2018, ktorý zdôrazňuje hospodársky potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu a jeho vplyvu na sociálne blaho;

AB.

keďže prístup ku kvalitatívnym zdrojom výskumu a porovnateľných údajov umožňuje účinné monitorovanie a analýzu kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu kultúrnych politík;

AC.

keďže kultúra pomáha podporovať spoločnosť založenú na poznatkoch, výmene skúseností a zdieľaní svetových dejín;

AD.

keďže v EÚ je približne 8,4 milióna ľudí zamestnaných v kultúrnom priemysle (čo predstavuje 3,7 % celkovej pracovnej sily) (25) a keďže ich potenciál z hľadiska hospodárskeho rastu stále nie je úplne využitý;

AE.

keďže osoby, ktoré sa prostredníctvom kultúrnej produkcie usilujú vyjadriť svoju totožnosť a šíriť a udržateľne rozvíjať prístup ku kultúre, sa stretávajú s ťažkosťami a problémami;

Prístup ku kultúre a účasť na nej

1.

zdôrazňuje, že prístup ku kultúre vníma ako základné právo všetkých občanov v súlade s článkom 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá uznáva účasť na kultúrnom živote ako jedno zo základných ľudských práv; poukazuje ďalej na to, že toto právo je zakotvené v dohovore z Fara, v ktorom sa uznáva právo na účasť na kultúrnom živote a podporuje sa úloha kultúrneho dedičstva pri budovaní mierových a demokratických spoločností; vyzýva preto signatárske členské štáty, aby urýchlili proces ratifikácie, a ostatné štáty, ktoré zatiaľ nie sú signatármi, aby dohovor podpísali a využili jedinečnú príležitosť, ktorú ponúka Európsky rok kultúrneho dedičstva;

2.

poukazuje na dôležitosť celistvého uplatňovania koncepcie prístupnosti a jej hodnoty ako nástroja, ktorým sa zabezpečí, aby sa každý človek, ktorý je užívateľom kultúry a kultúrnych priestorov a iniciatív, bral do úvahy v čo najširšom a najkomplexnejšom zmysle a aby sa v dôsledku toho prihliadalo na osobitné potreby ľudí so zdravotným postihnutím s cieľom zaistiť im možnosť užívania rovnakých príležitostí, skutočné sociálne začlenenie a aktívnu účasť na živote spoločnosti;

3.

zdôrazňuje nespochybniteľný význam aktívneho a dostupného sektora kultúry z hľadiska rozvoja inkluzívnej spoločnosti a posilňovania spoločného základu univerzálnych hodnôt a aktívneho európskeho občianstva, ktoré sú základom toho, aby sa občania mohli účinne a zmysluplne zapájať do verejného života, a súčasného podporovania kultúrneho dedičstva Európy a rozvoja európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti; vyzýva preto členské štáty a EÚ, aby v rámci svojich právomocí vypracovali a vykonávali potrebné konkrétne opatrenia s cieľom zaručiť prístup ku kultúrnemu životu a účasť na ňom;

4.

nabáda na to, aby sa začleňovanie a rozmanitosť stali neoddeliteľnou súčasťou plánovania, organizačného rozvoja a náboru v kultúrnom priemysle na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni; taktiež nabáda členské štáty, aby vykonávali systematické monitorovanie opatrení, ktoré sú zamerané na dosiahnutie tohto cieľa;

5.

zdôrazňuje význam úlohy EÚ pri propagácii a uľahčovaní lepšej koordinácie politík v oblasti kultúry na všetkých úrovniach; konštatuje, že iba na základe toho budú mať subjekty z celej EÚ možnosť vypracovať komplexnú a účinnú politiku na podporu prístupu ku kultúre a účasti na nej a zaistiť, aby sa kultúra stala mimoriadne dôležitým prvokom európskeho integračného projektu;

6.

považuje prístup ku kultúre a účasť na nej za prierezovú otázku, a preto zdôrazňuje význam koordinácie politiky v oblasti kultúry s ostatnými oblasťami politiky, ako sú vzdelávacia, sociálna, hospodárska, regionálna, zahraničná, digitálna a mediálna politika;

7.

odporúča, aby členské štáty vypracovali stratégiu opatrení v kultúrnej oblasti zameranú na deti a mladých ľudí;

8.

zdôrazňuje, že podpora a dosiahnutie inkluzívneho a zmysluplného prístupu ku kultúre predstavuje jednu z priorít politickej agendy, a žiada, aby aspekty dostupnosti a kultúrnej účasti boli integrované do iných oblastí politiky, čo nielen pozitívne ovplyvní uvedené oblasti, ale taktiež prispeje k synergickej medzisektorovej spolupráci v duchu článku 16 ZFEÚ;

9.

uvádza, že stručný prehľad vnútroštátnych kultúrnych politík, ako ho navrhla a spravuje Rada Európy a platforma odborníkov, sa ukázal ako veľmi užitočný nástroj pre kultúrne politiky v Európe a mimo nej; vyjadruje však poľutovanie, že od roku 2011 sa dosiahol len veľmi malý pokrok v oblasti zhromažďovania údajov a najmä analýzy údajov, a preto odporúča, aby Rada pokračovala v preskúmavaní existujúceho obsahu, a to vrátane miestnej a regionálnej úrovne kultúrnych politík;

10.

zdôrazňuje, že koncepcie prístupu ku kultúre a účasti na nej sú úzko prepojené; konštatuje, že stratégie na zvyšovanie prístupnosti kultúry a účasti na nej by sa mali vykonávať pomocou identifikácie nedostatočne zastúpených skupín, navrhovania a vykonávania iniciatív alebo programov, ktorých cieľom je zvýšenie účasti týchto skupín a odstraňovanie existujúcich prekážok;

11.

zdôrazňuje potrebu zhromažďovať informácie o účasti ľudí so zdravotným postihnutím na kultúrnych činnostiach;

12.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prekážky stále bránia občanom, najmä tým, ktorí patria k najviac znevýhodneným skupinám, naplno si užívať ich základné právo na účasť na kultúrnom živote a prístup ku kultúre a že to sťažuje účinné uplatňovanie tohto základného práva;

13.

pripomína dôležitosť rozvíjania platforiem na poskytovanie a výmenu skúseností na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

14.

poukazuje na dôležitosť zaručenia kvalitnej kultúrnej ponuky pre všetkých občanov, ktorá je základom podpory aktívneho, demokratického a inkluzívneho občianstva;

Finančné prekážky

15.

zdôrazňuje, že stabilné a trvalé verejné financovanie zohráva zásadnú úlohu pri zaistení pulzujúcej kultúrnej scény a zostáva neodmysliteľným nástrojom podpory kultúrnych aktivít v EÚ tak, aby tieto aktivity mohli naplniť svoj ekonomický potenciál a prispievať k udržateľnému rastu a sociálnej súdržnosti a k financovaniu infraštruktúry v oblasti kultúry; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich právomocí venovali primeranú časť svojich rozpočtov na verejnú podporu kultúry a posilnili synergie s EFRR a iných fondmi na podporu kultúry vrátane programov uľahčujúcich výskum a inovácie a dostupných nástrojov politiky súdržnosti;

16.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že nedôjde k zníženiu verejného financovania kultúry, a to bez ohľadu na možné budúce hospodárske ťažkosti, ktorým môže členský štát čeliť;

17.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že hospodársky pokles zvyčajne viedol a stále príliš často vedie k tomu, že sa predovšetkým škrtajú verejné výdavky na kultúru, a má negatívny vplyv na rozpočty na kultúrne činnosti;

18.

pripomína, že investície do kultúrneho a kreatívneho priemyslu umožňujú uvoľnenie jeho významného a stále nedoceneného potenciálu pri podpore kultúrnej rozmanitosti a sociálnych inovácií a súčasne pri vytváraní udržateľnej hospodárskej prosperity a kvalitných pracovných miest a že takéto investície majú tiež priamy vplyv na rozvoj nových zručností, digitalizáciu, podnikanie, inovácie a vývoj nových obchodných modelov, na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho kultúrneho a kreatívneho priemyslu, na využívanie príležitostí a získavanie prístupu k novým medzinárodným možnostiam, trhom a publiku; domnieva sa preto, že súkromný sektor zohráva kľúčovú úlohu, ktorá dopĺňa verejné investície, a vyzýva členské štáty, aby zvážili vykonávanie legislatívnych opatrení, ktorými by sa súkromným subjektom zabezpečila daňová úľava za prínos k podpore kultúry;

19.

poukazuje na to, že roztrieštenosť, nízka pridaná hodnota a činnosti mnohých samostatne zárobkovo činných mužov a žien v kreatívnom priemysle – pripomínajúc, že tieto činnosti sa všeobecne vnímajú ako práce, pri ktorých sa ľudia venujú svojim záujmom – nesmú viesť k tomu, že kultúrny/kreatívny priemysel sa stane modelovým príkladom slabo platenej práce alebo práce so slabým sociálnym zabezpečením; navrhuje preto vypracovať spoľahlivé postupy preskúmania dobrých podmienok práce v odvetví tvorivej činnosti;

20.

zdôrazňuje, že prístup verejnosti ku kultúrnym statkom a službám a podpora kultúrnej produkcie a prejavu posilňujú kreatívny priemysel a prispievajú k rozvoju krajiny;

21.

poukazuje na to, že nedostatočné financovanie kultúrneho priemyslu by sa malo vyvážiť daňovými stimulmi pre súkromných sponzorov;

22.

upozorňuje na problémy s medzinárodným zdaňovaním príjmov, ktoré musia umelci v celej Európe riešiť, a preto odporúča jeden štandardný model, ktorý by bol prospešný pre zamestnancov aj samostatne zárobkovo činné osoby a predchádzal by dvojitému zdaneniu;

23.

požaduje investície do mikropodnikov s cieľom propagovať kreativitu a inovácie a tak podporovať regionálny a miestny rozvoj;

24.

zdôrazňuje, že podľa respondentov v prieskumoch Eurobarometra a Eurostatu vysoké ceny kultúrnych statkov a služieb tvoria jednu z prekážok účasti na kultúre (26); v tejto súvislosti dôrazne odporúča členským štátom a regiónom, aby podnikli kroky zamerané na konkrétne publikum, najmä študentov, veľké rodiny a starších ľudí, ktorými sa odstránia finančné prekážky tohto prístupu;

25.

zdôrazňuje, že vysoké náklady na poistenie vystavovaných predmetov a vystúpení sa tiež odrážajú vo vysokých cenách vstupeniek do múzeí, divadiel a galérií, a často je preto nemožné, aby menšie subjekty vytvárali svoje programy podľa svojho publika a vlastných ambícií, pričom táto situácia vedie k ešte väčšej priepasti medzi menšími subjektmi majúcimi bližší kontakt s publikom a väčšími, medzinárodne uznávanými inštitúciami;

26.

zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať primeraná fiškálna politika vo vzťahu ku kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu pri zlepšovaní prístupu ku kultúre a účasti na nej; konštatuje však, že nepriama podpora kultúrneho dedičstva zavedením zníženej sadzby DPH nemôže nahradiť priame dotácie; vyzýva na lepšiu koordináciu vnútroštátnych politík v oblasti kultúry a sadzieb DPH, ktoré sú používané ako nástroj na podporu účasti na kultúre;

27.

pripomína, že je dôležité, aby členské štáty preskúmali možnosť súdržnejšej politiky zdaňovania príjmov pre kultúrnych pracovníkov a umelcov, ktorí trávia krátke časové úseky v rôznych krajinách, a tým pri každom vystúpení, seminári alebo pobyte podliehajú rôznym pravidlám a správnym postupom; navrhuje, aby sa ako priorita zvážila minimálna harmonizácia na podporu mobility umelcov a kultúrnych pracovníkov s cieľom podporovať rozmanitosť tvorby a kultúry v celej EÚ aj mimo nej namiesto vytvárania prekážok vo forme administratívnej záťaže, ktorá je neprimeraná vzhľadom na skutočné príjmy získané za kultúrnu prácu;

28.

nabáda členské štáty a verejné inštitúcie, aby investovali do decentralizácie organizovania kultúrnych podujatí, či už formou budovania infraštruktúr vo vzdialených regiónoch, alebo prostredníctvom rôznych dočasných kultúrnych podujatí; nabáda aj kultúrne inštitúcie, aby investovali do geografickej decentralizácie;

29.

víta návrh na zmenu smernice o DPH, ktorá by členským štátom umožnila uplatniť rovnakú sadzbu DPH na elektronické a tlačené publikácie; domnieva sa, že rozlišovanie medzi sadzbami DPH uplatňovanými na fyzické a elektronické publikácie je zastarané a v digitálnom veku ďalej neudržateľné; žiada Radu, aby v tejto veci prijala návrh Komisie bez zbytočného odkladu;

30.

poukazuje na význam súladu medzi súkromným a profesionálnym životom pre prístup k rôznym kultúrnym činnostiam, ich užívanie a účasť na nich;

Prekážky a výzvy vo vzdelávaní

31.

zdôrazňuje, že stupeň vzdelania je jedným z najdôležitejších faktorov majúcich značný vplyv na mieru účasti na kultúre; zdôrazňuje, že vyšší stupeň vzdelania sa odzrkadľuje na vyššej miere účasti na kultúrnych podujatiach (27); zdôrazňuje, že humanitné vedy a učenie sa jazykov v školách a kultúrne vzdelávanie predstavujú neoddeliteľnú súčasť všeobecného vzdelávania, keďže pomáhajú znižovať sociálne nerovnosti, a teda si vyžadujú také isté financovanie ako odbory STEM;

32.

zdôrazňuje, že znalosti sa vnímajú ako produkt kultúrnych interakcií, ktoré ovplyvňujú a odrážajú jednotlivcov, ktorí sa venujú kultúre;

33.

podporuje interaktívny a inkluzívny prístup založený na komunitách pri rozvoji kultúrnych a vzdelávacích politík s cieľom zvýšiť záujem o kultúru a účasť na nej, podporovať kultúrne dedičstvo Európy a rozvíjať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť;

34.

konštatuje, že nedostatok záujmu je jednou z najčastejšie spomenutých prekážok účasti na kultúre, ktoré uvádzajú respondenti prieskumov Eurostatu a Eurobarometra (28); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podpora dopytu, ktorá sa chápe ako budovanie záujmu a pochopenie kultúry prostredníctvom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania, by mala byť prioritnou úlohou z hľadiska zvýšenia prístupu ku kultúre a účasti na nej;

35.

odporúča zovšeobecnenie európskej študentskej karty tak, aby sa medzi jej výhody pridal bezplatný vstup do kultúrnych inštitúcií EÚ;

36.

pripomína základnú úlohu škôl a rodín ako kľúčových platforiem na nadväzovanie kontaktov mladých ľudí s kultúrou a na vytváranie kultúrnych potrieb a zručností; vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky na zavádzanie kultúrneho a umeleckého vzdelávania do školských osnov vo väčšej miere v rámci formálneho vzdelávania aj informálneho učenia sa;

37.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty v úzkej spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi a pomocou financovania a/alebo dotácií zaistili na štátnych školách hudobnú výchovu;

38.

odporúča, aby členské štáty nazerali na vzdelávanie ako na jednu z hlavných kultúrnych činností, keďže podpora dopytu znamená predovšetkým to, že sa ľudom poskytnú zručnosti a poznatky, ktoré im umožnia vážiť si umenie; pripomína, že rozvíjanie záujmu o kultúru je účinnejšie, ak sa deje v mladom veku, a domnieva sa, že kultúra by preto mala dostať väčší priestor v školských osnovách a že viac ľudských zdrojov a materiálu by sa malo sprístupniť na dosiahnutie tohto cieľa; žiada, aby školy dostali financie na návštevy múzeí a iných kultúrnych inštitúcií, keďže sa tým súčasne podporí záujem o kultúru a účasť mladých ľudí a kultúrnym inštitúciám sa poskytnú ďalšie zdroje;

39.

poukazuje na dôležitosť štátnych vzdelávacích systémov pri oboznamovaní detí s rozmanitosťou sveta kultúry, čo pomáha pri vzdelávaní nového publika a šírení kultúry; zdôrazňuje tiež, že je dôležité, aby rôzne kultúrne inštitúcie rozvíjali partnerstvá so školami na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

40.

nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali mimoškolské kultúrne vzdelávacie programy určené pre všetkých a najmä pre znevýhodnené deti a mladých ľudí prostredníctvom programov, ktorých cieľom je oboznámiť ich s rôznymi umeleckými prejavmi a pomôcť im spoznať existujúce kultúrne dedičstvo;

41.

zdôrazňuje úlohu miestnych kultúrnych inštitúcií vrátane kultúrnych stredísk a knižníc ako kľúčových subjektov, ktoré pomáhajú pri prekonávaní prekážok prístupu ku kultúre a účasti na nej; vyzýva preto členské štáty, aby takéto kultúrne inštitúcie aktívne podporovali;

42.

požaduje väčšie ocenenie a pochopenie sociálnej úlohy verejných knižníc a kultúrnych komunitných inštitúcií, najmä vo vidieckych alebo vzdialených regiónoch, a to nielen zvýšením verejného financovania, ale aj vytváraním partnerstiev a zabezpečením vhodných IKT a ľudských zdrojov s prístupom k odbornej príprave tak, aby sa premenili na inštitúcie, ktoré dokážu zlepšovať životy ľudí a podporovať miestny rozvoj;

43.

zdôrazňuje, že nadväzovanie partnerstiev má zásadný význam pri prilákaní potenciálneho publika na umelecké činnosti a že sa to dá dosiahnuť napríklad spoluprácou s organizáciami zastupujúcimi študentov, migrantov alebo ľudí so zdravotným postihnutím tak, aby sa vhodne reagovalo na ich záujmy a potreby;

44.

poukazuje na dôležitosť podpory iniciatív na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré presadzujú kontakty, spoluprácu a výmenu skúseností medzi tradičným umením, kultúrnymi inštitúciami a rôznymi multikultúrnymi organizáciami alebo organizáciami menšín, ako aj medzi profesionálnou a amatérskou sférou kultúry;

45.

odporúča vypracovať ucelenú stratégiu na podporu vzdelávacích projektov, ktoré navrhli kultúrne inštitúcie; zdôrazňuje, že tieto projekty sú nástrojmi na podporu a zvyšovanie povedomia, kultúrnych kompetencií a medzikultúrnych poznatkov, ktoré slúžia ako východiskový bod pre dlhodobé zapájanie verejnosti do kultúrneho diania;

46.

nabáda členské štáty, aby v rámci kultúrnych inštitúcií vytvorili voľnočasové programy pre mladých ľudí;

47.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie širšieho prístupu ku kultúrnym inštitúciám a vypracovali komplexnú európsku stratégiu týkajúcu sa prístupu k verejným priestranstvám, najmä pokiaľ ide o kultúru v mestskom zastavanom prostredí, ako sú múzeá, divadlá, kiná, knižnice, koncertné sály, atď.;

48.

žiada členské štáty, aby podporovali vytváranie grantov na štúdium alebo stáž pre študentov v sieťach štátneho alebo súkromného vzdelávania v kultúrnych inštitúciách a inštitúciách na správu kultúry;

Štrukturálne prekážky

49.

upriamuje pozornosť na štrukturálne podmienenú nižšiu mieru účasti obyvateľov vidieka na kultúre (29) a v tejto súvislosti upozorňuje na úlohu malých miestnych kultúrnych stredísk, dopravnej infraštruktúry a podpory udržateľného cestovného ruchu zameraného na kultúru pri uľahčovaní prístupu ku kultúrnym inštitúciám;

50.

zdôrazňuje, že európske kultúrne dedičstvo je svetovo jedinečné pre jeho rozmanitosť a bohatosť, a poukazuje na to, že cestovný ruch zameraný na kultúru má obrovský potenciál prispievať k udržateľnému hospodárstvu a podporovať sociálnu súdržnosť a začleňovanie; žiada preto členské štáty, aby zvýšili úsilie a investície s cieľom vypracovať udržateľnú a dlhodobú politiku cestovného ruchu zameraného na kultúru;

51.

požaduje väčšie investície do kultúrneho priemyslu s cieľom oživiť miestne hospodárstva a propagovať cestovný ruch zameraný na kultúru; poznamenáva, že cestovný ruch zameraný na kultúru v súčinnosti s vedou, primárnym sektorom, remeselnými a priemyselnými strediskami, ako aj s mobilitou predstavuje rozhodujúci faktor pri vytváraní bližšej a humanistickejšej Európy;

52.

navrhuje väčšie investície do prístupu ku kultúre pre najvzdialenejšie, horské a odľahlé regióny s cieľom vytvárať decentralizované kultúrne príležitosti;

53.

konštatuje, že je potrebné uskutočniť ďalšie opatrenia na zlepšenie prístupu ľudí so zdravotným postihnutím k infraštruktúre v oblasti kultúry bez technologických a fyzických prekážok a ku kultúrnym aktivitám a k médiám; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci svojich právomocí pokračovali v činnostiach zameraných na integráciu ľudí so zdravotným postihnutím prostredníctvom kultúry a vo vynakladaní úsilia o odstraňovanie existujúcich prekážok;

54.

uznáva, že sú potrebné participatívne metódy riadenia kultúrneho dedičstva založené na prístupe, ktorý sa sústreďuje na miestne komunity, aby sa zachytil dopyt a angažovali sa väčšie skupiny verejnosti, a to s osobitným prihliadnutím na mladých ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a nedostatočne zastúpené a marginalizované skupiny;

55.

vyzýva členské štáty a od nich ich závislé kultúrne inštitúcie na zabezpečenie toho, aby kultúrna ponuka bol dostupná pre každého, a na prijatie konkrétnych opatrení zameraných na určité skupiny obyvateľstva, ako sú okrem iných deti a mladí ľudia, staršie osoby, ľudia so zdravotným postihnutím alebo migranti;

56.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty viac investovali do zavádzania univerzálneho dotykového kódu na čítanie a písanie (Braillovo písmo) v širokej škále infraštruktúr a technológií v oblasti kultúry; požaduje väčšie investície do produkcie audiokníh, časopisov a novín a do používania posunkovej reči v divadelnej produkcii;

57.

poukazuje na potrebu odstrániť prekážky mobility umelcov a odborníkov v oblasti kultúry, najmä daňové prekážky; zdôrazňuje vplyv týchto činností na rozšírenie kultúrnej ponuky v Európe; oceňuje program Kreatívna Európa, ktorý prispieva k úspešnosti kultúrnej a profesijnej mobility v sektore a nabáda na šírenie kvalitných kultúrnych podujatí a projektov;

58.

pripomína, že prekážky v prístupe ku kultúre sú viditeľnejšie na miestnej úrovni, a práve preto by sa malo viac investovať do rôznych projektov kultúrnej mobility s cieľom umožniť rozvoj a súdržnosť miestnych komunít;

59.

vyzýva Komisiu, aby mobilitu európskych umelcov a umelcov z tretín krajín považovala za prínos pri podpore mieru, výmene vízií a rúcaní sociálnych a kultúrnych stereotypov;

60.

pripomína, že jazykové prekážky môžu mať nepriaznivý účinok na dopyt po kultúre, a preto požaduje, aby sa v rámci kultúrnej produkcie zvýšila viacjazyčnosť;

61.

odporúča, aby členské štáty prijali potrebné opatrenia na uľahčenie dopravy a prístupu do kultúrnych inštitúcií pre ľudí so zdravotným postihnutím a ľudí so zníženou pohyblivosťou;

Digitálne prekážky a výzvy

62.

je presvedčený, že ak sa digitálne nástroje použijú a uplatňujú správne a ak sa doplnia jednotnou úrovňou digitálnej gramotnosti, môžu pomôcť prekonávať prekážky prístupu ku kultúre v dôsledku takých faktorov ako nepriaznivá geografická poloha, zdravotné postihnutie, sociálny pôvod, jazyk a nedostatok času alebo finančných prostriedkov; pripomína, že digitálne nástroje môžu byť aj prostriedkom na prekonanie sociálnych alebo duševných prekážok, pričom to neznamená, že možno prestať investovať do geografickej decentralizácie kultúrnych činností; domnieva sa preto, že digitálne vzdelávanie by v tejto súvislosti malo byť súčasťou procesu vzdelávania od raného veku tak, aby sa mohli rozvinúť primerané znalosti a zručnosti;

63.

odporúča, aby Komisia vypracovala jednotnú digitálnu stratégiu zameranú na kultúrne infraštruktúry a podujatia s cieľom posilniť ich kapacity;

64.

berie na vedomie problém digitálneho vylúčenia a zdôrazňuje potrebu boja proti nemu; v tejto súvislosti pripomína, že digitalizácia vyžaduje od kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, ako aj od samotných príjemcov, aby nadobúdali nové spôsobilosti, zručnosti a znalosti; zdôrazňuje najmä potrebu vytvárania kapacít na používanie nových digitálnych technológií v kultúrnych inštitúciách a potrebu ich prispôsobenia výzvam, ktoré prinášajú technologické zmeny;

65.

zdôrazňuje, že digitalizácia a sprístupňovanie kultúrnych materiálov na internete v Európe by sa mali vykonávať na základe úplného dodržiavania práv tvorcov a práv duševného vlastníctva; v tejto súvislosti sa domnieva, že práva duševného vlastníctva by nemali brániť v dosahovaní všeobecného verejného cieľa, ktorým je zlepšenie prístupu ku kreatívnemu obsahu, informáciám a poznatkom a podpora ich šírenia; okrem iného trvá na tom, že je naliehavo potrebné ustáliť bezpečné digitálne prostredie pre umelcov a tvorcov tak, aby boli náležite odmeňovaní za svoju prácu a zaistilo sa spravodlivé odmeňovanie za cezhraničný prístup;

66.

vyzýva Komisiu, aby naďalej uprednostňovala inovatívne prístupy k rozvoju publika a angažovanosti divákov, a to aj prostredníctvom nových technológií, v rámci programov EÚ, najmä programu Tvorivá Európa a jeho nástupcov;

67.

vyzýva členské štáty, aby pri vypracúvaní kultúrnych a digitálnych stratégií brali do úvahy vývoj publika a podporovali používanie digitálnych technológií s cieľom uľahčovať prístup ku kultúrnemu obsahu;

68.

uznáva prínos platformy Europeana a inštitúcií členských štátov k digitalizácii a prístupnosti kultúrneho obsahu; v súvislosti s Európskym rokom kultúrneho dedičstva vyzýva na nepretržitú podporu projektu a lepšie zabezpečenie zdrojov naň a na propagovanie prístupu verejnosti k digitálnym zdrojom a službám kultúrneho dedičstva; požaduje skutočnú reštrukturalizáciu webového sídla s cieľom zabezpečiť lepší súlad s pokročilými technológiami, ako aj skutočnú komunikačnú politiku, ktorá by zodpovedala bohatosti obsahu zhromažďovaného na tomto webovom sídle;

69.

zdôrazňuje potrebu zhromažďovať a riadiť kultúrne údaje v kontexte digitálnych príjemcov tak, aby kultúrne organizácie mohli lepšie chápať potreby príjemcov a vypracovať súvislý obsah pre digitálne publikum;

70.

konštatuje, že digitálny obsah zohráva rozhodujúcu úlohu pri prijímaní príslušných nových technológií širšou verejnosťou a pri rozvíjaní elektronických zručností a mediálnej gramotnosti občanov Európy;

o

o o

71.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 142.

(2)  Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 95.

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0486.

(4)  Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 25.

(5)  Ú. v. EÚ C 125 E, 22.5.2008, s. 223.

(6)  Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 135.

(7)  Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 179.

(8)  Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 55.

(9)  Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 88.

(10)  Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 16.

(11)  Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 32.

(12)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0233.

(13)  Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 16.

(14)  Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 9.

(15)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0474.

(16)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0062.

(17)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.

(18)  Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.

(19)  Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 4.

(20)  Ú. v. EÚ C 172, 27.5.2015, s. 13.

(21)  Ú. v. EÚ C 212, 14.6.2016, s. 9.

(22)  Ú. v. EÚ C 134, 7.6.2003, s. 7.

(23)  Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.

(24)  Správa s názvom Politiky a osvedčené postupy verejných umeleckých a kultúrnych inštitúcií na účely podpory lepšieho prístupu ku kultúre a väčšej účasti na nej, október 2012.

(25)  Eurostat: Štatistiky kultúry – zamestnanosť v kultúre (2017), http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Culture_statistics_-_cultural_employment

(26)  Eurobarometer č. 399.

(27)  Eurostat, Štatistiky kultúry, vydanie 2016, s. 116 – 136; Údaje Eurostatu z roku 2015 – Prieskum EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC).

(28)  Eurobarometer č. 399, Eurostat (údaje z roku 2015 – Prieskum EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)).

(29)  Eurostat (údaje z roku 2015 – Prieskum EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)).


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/97


P8_TA(2018)0266

Okupované gruzínske územia 10 rokov po ruskej invázii

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018o okupovaných gruzínskych územiach 10 rokov po invázii Ruska (2018/2741(RSP))

(2020/C 28/12)

Európsky parlament,

so zreteľom na dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala Európska únia a podpísalo Gruzínsko a Ruská federácia, a vykonávaciu dohodu z 8. septembra 2008,

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016o dohodách o pridružení / prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (2),

so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva, najmä z roku 2017 v Bruseli,

so zreteľom na spoločné oznámenia Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) o európskej susedskej politike (ďalej len „ESP“), najmä na správu z 18. mája 2017o vykonaní preskúmania ESP (JOIN(2017)0018) a na spoločný pracovný dokument z 9. júna 2017s názvom Východné partnerstvo – 20 výstupov do roku 2020: Zameranie sa na kľúčové priority a konkrétne výsledky (SWD(2017)0300) a na oznámenie z roku 2016 s názvom Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v krajinách Východného partnerstva, a najmä na svoje odporúčanie z 15. novembra 2017Rade, Komisii a ESVČ o Východnom partnerstve pred samitom v novembri 2017 (3),

so zreteľom na účinkovanie monitorovacej misie EÚ (ďalej len „EUMM“) 15. septembra 2008v Gruzínsku,

so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie pre konflikt v Gruzínsku z roku 2009, ktorú viedla Heidi Tagliavini,

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Gruzínsko oslavuje 100. výročie prvej Gruzínskej demokratickej republiky založenej v roku 1918 a je právom hrdé na svoje súčasné úspechy;

B.

keďže EÚ pevne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc;

C.

keďže 10 rokov po ruskej vojenskej agresii voči Gruzínsku z augusta 2008 Ruská federácia naďalej pokračuje v nezákonnej okupácii gruzínskeho územia Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko, čím oslabuje medzinárodné právo a medzinárodný systém založený na pravidlách; keďže zmluvy o tzv. spojenectve a integrácii podpísané v rokoch 2014 a 2015 medzi Ruskom a Abcházskom a Južným Osetskom boli jasným porušením medzinárodného práva, zásad OBSE a medzinárodných záväzkov Ruska; keďže EÚ neuznáva tzv. rámec volieb a referenda separatistov podporovaných Ruskom na gruzínskych územiach Abcházsko a Južné Osetsko v rokoch 2016 a 2017;

D.

keďže EÚ je naďalej pevne odhodlaná presadzovať mierové riešenie konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom v plnom súlade so základnými normami a zásadami medzinárodného práva;

E.

keďže Rusko neustále posilňuje svoju nezákonnú vojenskú prítomnosť na gruzínskych okupovaných územiach výstavbou nových základní, umiestňuje nové vojská a vybavenie a uskutočňuje vojenské cvičenia;

F.

keďže Rusko naďalej porušuje svoje medzinárodné záväzky a odmieta riadne vykonávať dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ;

G.

keďže Rusko naďalej izoluje Abcházsko a región Cchinvali/Južné Osetsko od zvyšku krajiny uzatváraním ďalších hraničných priechodov, budovaním fyzických bariér pozdĺž administratívnej demarkačnej línie a vedením kampane zameranej na likvidáciu gruzínskej kultúry;

H.

keďže táto línia sa pomaly, ale isto posúva hlbšie do územia pod kontrolou Tbilisi a týmto postupom známym ako vytyčovanie hraníc sa na niektorých miestach dostáva veľmi blízko ku kritickej infraštruktúre, ako sú diaľnice a plynovody;

I.

keďže státisícom vnútorne vysídlených osôb a utečencov, ktorí boli nútene vyhostení z gruzínskeho územia Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko v dôsledku viacerých vĺn etnických čistiek, sa naďalej odopiera základné právo na bezpečný a dôstojný návrat do svojich domovov;

J.

keďže základné ľudské práva vrátane slobody pohybu a pobytu, práva na vlastníctvo majetku a práva na prístup k vzdelávaniu v materinskom jazyku sú v okupovaných regiónoch Gruzínska porušované; keďže obmedzovanie osobnej slobody a únosy pokračujú;

K.

keďže Ruská federácia, ktorá fakticky kontroluje gruzínske územie Abcházsko a región Cchinvali/Južné Osetsko, nesie plnú zodpovednosť za vážne porušovanie ľudských práv a za humanitárnu situáciu na mieste;

L.

keďže invázia v roku 2008 bola prvým veľkým otvoreným útokom Ruska na usporiadanie Európy; keďže neskôr nasledovali ďalšie, okrem iného anexia Krymu a vojna na východe Ukrajiny;

M.

keďže vnútorne vysídlení Gruzínci Archil Tatunashvili, Giga Otkhozoria a Davit Bsharuli boli protiprávne pripravení o život v dôsledku brutálneho zaobchádzania zo strany okupujúcich ruských režimov v Suchumi a Cchinvali;

N.

keďže Medzinárodný trestný súd (ďalej len „MTS“) začal vyšetrovanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré boli počas konfliktu údajne spáchané;

O.

keďže spoločná návšteva ad hoc stredoeurópskych a východoeurópskych lídrov, menovite prezidenta Poľska Lecha Kaczyńského, prezident Estónska Toomasa Hendrika Ilvesa, prezidenta Litvy Valdasa Adamkusa, predsedu vlády Lotyšska Ivarsa Godmanisa a prezidenta Ukrajiny Viktora Juščenka, v Gruzínsku z 12. augusta 2008sa všeobecne považuje za hlavný faktor, ktorý zastavil postup Rusov k Tbilisi, keď sa ich jednotky nachádzali len 50 km od gruzínskeho hlavného mesta, a uľahčil sprostredkovanie prímeria zo strany francúzskeho predsedníctva Rady EÚ;

P.

keďže Ruská federácia naďalej odmieta vstup EUMM na gruzínske územie Abcházsko a do regiónu Cchinvali/Južné Osetsko v rozpore s dohodou o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ, čo obmedzuje schopnosť misie plne vykonávať svoj mandát;

1.

opätovne potvrdzuje svoju jednoznačnú podporu suverenite a územnej celistvosti Gruzínska; berie na vedomie, že zásady zakotvené v Charte OSN, Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 a Parížskej charte OBSE z roku 1990 predstavujú základné kamene mierového európskeho kontinentu;

2.

opakovane zdôrazňuje, že zvrchovanosť, nezávislosť a mierové riešenie sporov sú hlavnými zásadami európskeho bezpečnostného poriadku; zdôrazňuje, že vyriešenie konfliktov v Gruzínsku má zásadný význam pre posilňovanie bezpečnosti a stability európskeho kontinentu ako takého; domnieva sa, že tieto konflikty a pokračujúca okupácia gruzínskych území ostávajú potenciálnou hrozbou pre zvrchovanosť ostatných európskych krajín;

3.

žiada Ruskú federáciu, aby zrušila svoje rozhodnutie o uznaní tzv. nezávislosti gruzínskeho územia Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko; odsudzuje rozhodnutie Ruska, Venezuely, Nikaraguy, Sýrie a Nauru uznať Abcházsko a Južné Osetsko a požaduje zrušenie tohto uznania;

4.

zdôrazňuje, že Ruská federácia musí bezpodmienečne splniť všetky ustanovenia dohody o prímerí z 12. augusta 2008, najmä záväzok stiahnuť všetky vojenské sily z územia Gruzínska;

5.

žiada, aby Ruská federácia ukončila okupáciu gruzínskeho územia Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko a plne rešpektovala zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska, ako aj neporušiteľnosť jeho medzinárodne uznaných hraníc a prestala s faktickým začleňovaním obidvoch regiónov pod ruskú správu;

6.

potvrdzuje pevné odhodlanie EÚ prispievať k mierovému riešeniu rusko-gruzínskeho konfliktu tým, že využije všetky nástroje, ktoré má k dispozícii v rámci komplexného prístupu, vrátane svojho osobitného zástupcu pre Zakaukazsko a krízu v Gruzínsku, svoju pozíciu spolupredsedu medzinárodných rokovaní v Ženeve, EUMM v Gruzínsku a politiku neuznania a zapojenia;

7.

naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby naďalej spolupracovala s MTS tým, že bude pomáhať pri vyšetrovaniach prokuratúry MTS a že zaručí, aby register MTS mohol plniť svoj mandát, pokiaľ ide o rozsah a účasť obetí;

8.

vyzýva Ruskú federáciu, aby pozorovateľskej misii EUMM v súlade s jej mandátom umožnila bezpodmienečný prístup ku gruzínskemu územiu Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko; pripomína, že EUMM je jediným subjektom na medzinárodnej úrovni trvalo prítomným na mieste, ktorý poskytuje nezávislé informácie o situácii pozdĺž administratívnych hraníc, a požaduje predĺženie jej mandátu po 14. decembri 2018;

9.

vyzýva Ruskú federáciu, aby zastavila ďalšie vytyčovanie administratívnych hraníc, ktoré chce vytvoriť inštalovaním ostnatého drôtu a iných umelých prekážok; žiada tiež, aby sa skončili zásahy do územia kontrolovaného gruzínskou vládou a ďalšie rozširovanie administratívnych hraníc, úmyselné zabraňovanie kontaktov medzi ľuďmi a izoláciu obyvateľstva na okupovaných územiach;

10.

odsudzuje úmyselné ničenie desiatok gruzínskych dedín a kostolov v okupovanom území Abcházsko a regióne Cchinvali/Južné Osetsko, ako aj úmyselný pokus o likvidáciu stôp gruzínskej kultúry a histórie na okupovaných územiach a snahy o rozkol, ako napríklad tzv. referendum z roku 2017 na schválenie zmeny názvu regiónu Cchinvali/Južné Osetsko;

11.

vyzýva Ruskú federáciu, aby dodržiavala zásadu mierového riešenia konfliktov tým, že opätuje jednostranný záväzok Gruzínska nepoužívať silu, ako ho potvrdil prezident Gruzínska vo svojom prejave v Európskom parlamente 23. novembra 2010;

12.

víta novú mierovú iniciatívu gruzínskej vlády s názvom Krok k lepšej budúcnosti (Step to a Better Future), ktorej cieľom je zlepšenie humanitárnych a sociálnych a ekonomických podmienok ľudí žijúcich na gruzínskom území Abcházsko a v regióne Cchinvali/Južné Osetsko a posilňovanie medziľudských kontaktov a budovanie dôvery medzi rozdelenými spoločenstvami;

13.

pripomína Ruskej federácii, ktorá je okupujúcou mocnosťou, jej povinnosť voči obyvateľstvu a skutočnosť, že musí prestať porušovať ľudské práva, obmedzovať slobodu pohybu a pobytu, konať diskriminačne z etnických dôvodov a porušovať právo vlastniť majetok a právo prístupu k vzdelávaniu v rodnom jazyku na okupovaných územiach Gruzínska;

14.

vyzýva tiež Ruskú federáciu, aby skoncovala s beztrestnosťou a etnicky motivovanými trestnými činmi na gruzínskom území Abcházsko a v regióne Cchvinvali/Južné Osetsko a odstránila všetky prekážky a zaistila, že pred súd budú postavení páchatelia protizákonného zabitia vnútorne vysídlených osôb Archila Tatunashviliho, Gigu Otkhozoriu a Davita Basharuliho;

15.

víta skutočnosť, že gruzínsky parlament na základe širokého konsenzu prijal uznesenie, ktorým sa ustanovuje čierna listina páchateľov a osôb zodpovedných za maskovanie takýchto skutkov (zoznam Otchozoriu a Tatunašviliho), a vyzýva členské štáty a Radu, aby osoby, ktoré sa na zozname Otchozoriu a Tatunašviliho nachádzajú alebo doň môžu byť zapísané, zapísala na čiernu listinu a uvalila na ne národné a celoeruópske sankcie;

16.

naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby umožnila bezpečný a dôstojný návrat vnútorne vysídlených osôb a utečencov do ich domovov a aby medzinárodným subjektom, ktoré monitorujú situáciu v oblasti ľudských práv, zabezpečila neobmedzený vstup do oblasti;

17.

opätovne odsudzuje podvratnú politiku propagandy, dezinformácií a infiltrácie do sociálnych médií zameranú na oslabenie demokracie a spoločnosti v Gruzínsku, diskreditáciu inštitúcií, manipuláciu verejnej mienky, šírenie falošných svedectiev, zvyšovanie napätia v spoločnosti a podporu všeobecnej nedôvery voči médiám; v tejto súvislosti odsudzuje informačnú vojnu zo strany Ruska, ktoré využíva médiá pod kontrolou štátu na zámerné šírenie nepravdivých správ s cieľom ovplyvňovať domácu politiku a podkopávať proces európskej integrácie;

18.

zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo musí prijať pevný, koordinovaný, jednotný a rozhodný postoj proti ruskej politike okupácie a anexie ako jediný spôsob na zabezpečenie mierového riešenia konfliktov v Gruzínsku a predchádzania podobných konfliktov v susedstve;

19.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby zvolili prístup, v rámci ktorého sa v súlade s politikou Európskeho parlamentu a národných parlamentov členských štátov pri jasnejšom a presnejšom vymedzení ruskej agresie v Gruzínsku ako okupácie gruzínskeho územia Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko zo strany Ruskej federácie;

20.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom krajín Východného partnerstva a vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1)  Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 82.

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0440.


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/101


P8_TA(2018)0267

Rokovania o novej dohode o partnerstve EÚ – AKT

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o nadchádzajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (2018/2634(RSP))

(2020/C 28/13)

Európsky parlament,

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (ďalej len „Dohoda z Cotonou“), a jej revízie z rokov 2005 a 2010 (1),

so zreteľom na Georgetownskú dohodu z roku 1975 o zriadení skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (ďalej len „AKT“), a na jej revíziu z roku 1992 (2),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2016 o budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020 (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce (4),

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 12. decembra 2017 na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (COM(2017)0763),

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. novembra 2016 s názvom Obnovené partnerstvo s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (JOIN(2016)0052),

so zreteľom na spoločný konzultačný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. októbra 2015 s názvom Smerom k novému partnerstvu medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami po roku 2020 (JOIN(2015)0033),

so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo 25. septembra 2015 pod názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, a najmä na jej cieľ trvalo udržateľného rozvoja 17,

so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady a Komisie o novom Európskom konsenze o rozvoji – Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť zo 7. júna 2017,

so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 7. decembra 2017 k obnovenému partnerstvu s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, a z 12. mája 2016 o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a členskými štátmi AKT,

so zreteľom na 7. a 8. samit hláv štátov a predsedov vlád krajín AKT, ktoré sa konali v Malabo (13. – 14. decembra 2012) a v Port Moresby (4. mája 2016),

so zreteľom na 103. a 105. zasadnutie Rady ministrov AKT-EÚ, ktoré sa konali v Dakare (26. – 27. apríla 2016) a v Bruseli (3. – 4. mája 2017),

so zreteľom na samit EÚ a Africkej únie (AÚ), ktorý sa konal 29. – 30. novembra 2017 v Abidjane,

so zreteľom na správu skupiny významných osobností AKT z marca 2016 o budúcnosti AKT po roku 2020,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2015 o úlohe miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce (5),

so zreteľom na vyhlásenie z 8. samitu hláv štátov a predsedov vlád krajín AKT z 1. júna 2016,

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o činnosti Spoločného parlamentného zhromaždenia (6) a na uznesenia prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ,

so zreteľom na vyhlásenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 21. decembra 2016 o parlamentnom rozmere vzťahov medzi krajinami AKT a EÚ po skončení platnosti Dohody z Cotonou (7),

so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 9. decembra 2015 o budúcnosti vzťahov AKT – EÚ (8),

so zreteľom na články 208 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva,

so zreteľom na otázky Rady a Komisii o nadchádzajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (O-000043/2018 – B8-0025/2018 a O-000044/2018 – B8-0026/2018),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže sila a acquis Dohody z Cotonou vychádzajú z niekoľkých jedinečných čŕt, ako sú jej právne záväzná povaha, komplexnosť s jej tromi piliermi – rozvojovou spoluprácou, politickou spoluprácou a hospodárskou a obchodnou spoluprácou – a jej vysoký rozpočet v podobe Európskeho rozvojového fondu (ďalej len „ERF“);

B.

keďže partnerstvo medzi AKT a EÚ zohráva významnú úlohu pri dosahovaní pokroku v oblasti plnenia miléniových rozvojových cieľov, a to napriek neschopnosti EÚ dosiahnuť cieľ vyčleniť 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc;

C.

keďže partnerstvo AKT a EÚ výrazne prispelo k odstraňovaniu chudoby, k začleneniu krajín AKT do svetového hospodárstva a jeho postaveniu skutočného svetového aktéra v mnohostranných rokovaniach o obchode a o zmene klímy;

D.

keďže partnerstvo AKT a EÚ zlepšilo prístup pre krajiny AKT a členské štáty EÚ na trh a prinieslo väčšie vzájomné pochopenie stanovísk, hodnôt a noriem prostredníctvom politického dialógu medzi nimi;

E.

keďže partnerstvo AKT a EÚ síce výrazne prispieva k pokroku pri plnení miléniových rozvojových cieľov (MDG), ale pokrok z hľadiska cieľov odstránenia chudoby a začlenenia krajín AKT do svetového hospodárstva je zatiaľ nedostatočný, pretože polovica krajín AKT stále patrí medzi najmenej rozvinuté krajiny sveta a spolu predstavujú menej než 5 % svetového obchodu a zhruba 2 % svetového HDP;

F.

keďže založenie Africkej únie, spoločná stratégia Afriky a EÚ, spoločná stratégia pre partnerstvo EÚ a Karibskej oblasti a stratégia EÚ pre Tichomorie sú prejavmi čoraz regionálnejšieho prístupu EÚ k riešeniu záležitostí spoločného záujmu a spoločných obáv, ako sú mier a bezpečnosť, terorizmus a migrácia;

G.

keďže mier, bezpečnosť a politická stabilita sú predpokladmi trvalo udržateľného rozvoja;

H.

keďže v rámci spoločného základu a regionálnych paktov sa musia zohľadňovať regionálne a kontinentálne špecifiká, a to v súlade so zásadami subsidiarity a doplnkovosti;

I.

keďže krajiny AKT identifikovali tri piliere rokovaní, konkrétne:

obchod, investície a služby;

rozvojová spolupráca, veda a technika a výskum a inovácie;

politický dialóg a obhajovanie;

J.

keďže politický dialóg o základných prvkoch, ako sa uvádza v článkoch 8 a 96 Dohody z Cotonou, je konkrétnym a právnym prostriedkom na presadzovanie spoločných hodnôt partnerstva krajín AKT – EÚ a podporu demokracie, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv, ktoré majú kľúčový význam pre trvalo udržateľný rozvoj;

K.

keďže je jednoznačne potrebné zabezpečiť, aby v novej dohode zostala zachovaná podmienka ľudských práv a aby sa posilnil politický dialóg;

L.

keďže napriek jednoznačnému uznaniu úlohy národných parlamentov, miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora v revízii Dohody z Cotonou z roku 2010 je ich účasť na rokovaniach o politikách a činnostiach AKT – EÚ, ako aj v procesoch plánovania, následného sledovania a hodnotenia nízka;

M.

keďže politický dialóg sa používa najmä v neskorších fázach politických kríz a nie ako preventívne opatrenie;

N.

keďže organizácie občianskej spoločnosti čelia čoraz reštriktívnejším legislatívnym a iným prekážkam, ktoré obmedzujú ich činnosti a priestor;

O.

keďže technická spôsobilosť v mnohých štátoch AKT, pokiaľ ide o riešenie otázok v oblasti zdaňovania, obmedzuje mobilizáciu domácich príjmov a účasť na medzinárodnej spolupráci v oblasti daní;

P.

keďže ERF je financovaný priamymi príspevkami členských štátov EÚ a nepodlieha normálnym rozpočtovým pravidlám EÚ; keďže Európsky parlament nemá žiadnu právomoc v oblasti rozpočtu ERF okrem udeľovania absolutória za už uskutočnené výdavky, a nemá ani formálne kontrolné právomoci nad plánovaním ERF;

Q.

keďže posilnenie parlamentného rozmeru partnerstva AKT – EÚ a rozšírenie jeho poradnej by mali byť kľúčovým prvkom nového partnerstva;

R.

keďže frekvencia a rôznorodosť zasadnutí Spoločného parlamentného zhromaždenia (ďalej len „SPZ“) AKT – EÚ umožňuje dôsledný dialóg medzi Európskym parlamentom a členmi AKT, čím sa konsoliduje jeho legitímnosť a posilňuje parlamentná diplomacia; keďže SPZ AKT – EÚ sa používa ako vzor parlamentnej diplomacie na rôznych politických fórach;

1.

víta hlavné aspekty a celkovú štruktúru budúcej spolupráce skupiny štátov AKT a EÚ, ktorú navrhla Komisia vo svojom odporúčaní na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o budúcej dohode o partnerstve;

2.

trvá na tom, že Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ciele trvalo udržateľného rozvoja a Európsky konsenzus o rozvoji musia byť v jadre obnoveného partnerstva AKT a EÚ;

3.

víta skutočnosť, že dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa považuje za kľúčový cieľ, no vyjadruje sa poľutovanie nad nedostatkom konkrétnych vykonávacích opatrení v navrhovaných paktoch; zdôrazňuje, že prierezové otázky, ako sú environmentálna udržateľnosť, ciele v oblasti zmeny klímy, rodové záležitosti a sociálna spravodlivosť, treba začleniť do všetkých politík, plánov a intervencií v celej budúcej dohode;

4.

víta skutočnosť, že Komisiou vypracovaný návrh novej dohody o partnerstve je otvorený vonkajším partnerom;

5.

pripomína, že prvoradým cieľom spomedzi cieľov trvalo udržateľného rozvoja je odstránenie chudoby, ktorá je stále kľúčovým problémom vo väčšine krajín AKT; zdôrazňuje preto, že boj proti chudobe musí zostať ústredným prvkom budúcej dohody;

6.

poznamenáva, že Komisia vo veľkej miere zohľadnila stanovisko Európskeho parlamentu a že spoločný základ a regionálne pakty budú v súlade s požiadavkou Európskeho parlamentu rovnako právne záväzné;

7.

pripomína, že budúca dohoda o partnerstve bude zahŕňať zásady spravodlivosti, vzájomného rešpektu a spoločného záujmu;

8.

trvá na tom, že základné prvky Dohody z Cotonou, ako sú dodržiavanie ľudských práv, základných slobôd, demokratických zásad a zásad právneho štátu a dobrá správa vecí verejných, sa musia zachovať ako základ spolupráce po roku 2020 a byť neoddeliteľnou súčasťou základnej dohody, ako aj regionálnych paktov a protokolov; vyzýva Komisiu a Radu, aby do časti mandátu venovanej ľudským právam zahrnuli právo na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, ako aj sexuálne a reprodukčné zdravie a práva uvedené v Pekinskej akčnej platforme z roku 1995 a vo výstupoch hodnotiacich konferencií;

9.

zdôrazňuje potrebu riešiť otázku ľudských práv a správy vecí verejných na základe medzinárodných právnych nástrojov, zákonov, zásad a mechanizmov vytvorených regionálnymi a celoafrickými orgánmi správy vecí verejných, aby sa posilnila zodpovednosť;

10.

pripomína, že budúce partnerstvo medzi štátmi AKT a členskými štátmi EÚ musí zahŕňať Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a malo by prispievať k jej vykonávaniu na všetkých úrovniach;

11.

vyzýva vyjednávačov EÚ a AKT, aby v časti dohody venovanej spoločným základom uviedli jednoznačné ustanovenie o tom, že všetky strany v plnej miere vykonávajú Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu;

12.

trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť súlad medzi zásadami stanovenými v spoločnom základe a regionálnymi prioritami vymedzenými v paktoch, a zdôrazňuje, že tento základ by mal obsahovať výslovný odkaz na mechanizmy vyvodzovania zodpovednosti, monitorovania a preskúmania v prípade nesúladu; zdôrazňuje, že by sa tiež mala zabezpečiť zodpovednosť strán dohody voči občanom a občianskej spoločnosti a že spoločné inštitúcie by mali ustanoviť mechanizmy, ktoré umožnia občianskej spoločnosti a občanom oznamovať prípady porušenia povinností v oblasti ľudských práv a iných základných prvkov;

13.

opäť všetkým stranám rokovaní pripomína, že politický dialóg je základným prvkom Dohody z Cotonou a že musí ostať aj ústredným a právnym pilierom v zastrešujúcom rámci a na regionálnej úrovni novej dohody;

14.

zdôrazňuje, že politický dialóg je neoddeliteľnou súčasťou partnerstva a cenným základom pre zlepšenie situácie obyvateľov partnerských krajín; požaduje preto zlepšenie monitorovania situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách a zdôrazňuje, že monitorovanie musí byť inkluzívne, transparentné a participatívne; zdôrazňuje význam zaistenia zmysluplného zapojenia občianskej spoločnosti do dialógu na všetkých úrovniach;

15.

pripomína, že politický dialóg musí byť vyvážený a založený na vzájomnom rešpekte;

16.

zdôrazňuje, že spolupráca EÚ a štátov AKT by mala umožniť mechanizmus partnerského preskúmania na pravidelné monitorovanie pokroku a nedostatkov v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja za účasti parlamentov, miestnych orgánov a občianskej spoločnosti, ako aj pravidelné hodnotenie a uverejňovanie správ o dodržiavaní ľudských práv a iných základných prvkov; domnieva sa, že vykonávanie Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja si v záujme účinnosti vyžaduje legitímnosť, blízkosť, subsidiaritu a široké zapojenie miestnych orgánov a neštátnych aktérov; vyzýva na lepšiu komunikáciu a dialóg v záujme prehĺbenia vzťahu medzi krajinami AKT a členskými štátmi EÚ;

17.

opakuje, že dohody o hospodárskom partnerstve sú základom pre regionálnu spoluprácu a sú nástrojmi pre rozvoj a regionálnu integráciu; požaduje preto ich úplné začlenenie do novej dohody AKT a EÚ;

18.

vyzýva na zvýšenie politického vplyvu partnerstva AKT – EÚ na svetovej scéne, aby tieto krajiny mohli byť vplyvnejšími globálnymi aktérmi;

19.

žiada, aby budúca dohoda obsahovala jednoznačné ustanovenia upravujúce úlohu a povinnosti súkromného sektora; zdôrazňuje predovšetkým, že je potrebné, aby podniky zapojené do rozvojových partnerstiev dodržiavali zásady sociálnej zodpovednosti podnikov počas celého životného cyklu projektov, a to aj rešpektovaním globálneho paktu OSN, hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, základných pracovnoprávnych noriem Medzinárodnej organizácie práce, environmentálnych noriem a Dohovoru OSN proti korupcii; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty EÚ aj krajiny AKT vypracovali vnútroštátne plány vykonávania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a najmä ustanovení týkajúcich sa náležitej starostlivosti;

20.

pripomína, že mobilizácia domácich zdrojov prostredníctvom zdaňovania je najvýznamnejším zdrojom príjmu na financovanie udržateľného rozvoja; vyjadruje poľutovanie nad tým, že opatrenia na boj proti nezákonným finančným tokom a daňovým únikom nie sú v návrhu mandátu na poprednom mieste; vyzýva rokujúce strany, aby do novej dohody začlenili ambiciózne ustanovenia o finančnej a technickej pomoci rozvojovým krajinám na zvládnutie vznikajúcich globálnych noriem pre boj proti daňovým únikom vrátane automatickej výmeny informácií, informácií o skutočnom vlastníctve spoločností a verejnom vykazovaní nadnárodných spoločností podľa jednotlivých krajín s cieľom zastaviť narúšanie základu dane a presun ziskov, a to na základe modelov G20 a OECD; ďalej vyzýva strany, aby sa zaviazali, že budú podporovať vytvorenie právne záväzného medzivládneho orgánu OSN pre daňovú spoluprácu;

21.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh mandátu na rokovanie nepočíta so žiadnymi ustanoveniami na zaistenie rozmeru trvalo udržateľného rozvoja v poľnohospodárstve, a to napriek obrovským výzvam, ktorým čelia poľnohospodári krajín AKT v dôsledku zmeny klímy; vyzýva rokujúce strany, aby do novej dohody začlenili aj režimy podpory pre udržateľné poľnohospodárske postupy;

22.

vyzýva na širšiu účasť občianskej spoločnosti na politickom dialógu, plánovaní a vykonávaní a na podporu budovania kapacít občianskou spoločnosťou; zdôrazňuje význam zapojenia občianskej spoločnosti do politického dialógu, a to najmä v prípade miestnych skupín, ktorých sa politiky priamo dotýkajú; v tejto súvislosti zdôrazňuje nebezpečenstvo zmenšujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť v niektorých krajinách a potrebu spolupracovať so skupinami, ako sú menšiny, mladí ľudia a ženy, ktoré nie sú schopné presadzovať svoje záujmy alebo ich vlády napriek legitímnemu demokratickému záujmu neuznávajú;

23.

zdôrazňuje, že pôsobenie občianskej spoločnosti by malo byť postavené na uznaní rôznych úloh, ktoré plní, a že jej úloha plnohodnotného aktéra v rámci dohody by sa mala rozšíriť;

24.

zdôrazňuje, že zásady účinnej rozvojovej spolupráce treba v plnej miere začleniť do novej dohody o partnerstve AKT – EÚ a že ustanovenia, ktoré majú zaistiť zodpovednosť krajín, zameranie na výsledky, inkluzívnosť rozvojového procesu, transparentnosť a vzájomnú zodpovednosť, musia byť základom dohody a regionálnych protokolov; zdôrazňuje, že treba zaistiť geograficky vyvážený prístup k prideľovaniu pomoci s osobitným dôrazom na najmenej rozvinuté a nestabilné štáty; domnieva sa, že podmieňovanie prideľovania pomoci spoluprácou s EÚ v otázkach migrácie nie je zlučiteľné s dohodnutými zásadami účinnosti rozvoja;

25.

zdôrazňuje, že obnovená spolupráca/partnerstvo EÚ a AKT by mala či malo zaisťovať účinnejšie spoločné kroky v oblasti riešenia rôznych výziev, pred ktorými dnešný svet stojí, napríklad boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti;

26.

pripomína, že budúca dohoda musí byť príležitosťou na posilnenie záväzkov a dodržiavania politík v záujme rozvoja (ďalej len „PCD“) a mala by zahŕňať mechanizmy na systematické monitorovanie PCD; pripomína v tejto súvislosti úlohu delegácií EÚ v presadzovaní PCD a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa pravidelne viedli dialógy na úrovni jednotlivých krajín;

27.

zdôrazňuje dôležitosť získania investícií zo súkromného sektora, uľahčenia dlhodobého rozvoja miestnych kapitálových trhov a zabezpečenia pákového účinku obmedzených rozpočtov v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci na dosiahnutie čo najväčšieho vplyvu a financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

28.

pripomína, že je dôležité posilniť parlamentný rozmer budúcej dohody, čím sa zaručí skutočne konzultačná právomoc pre budúce zastrešujúce SPZ, a zabezpečiť, aby umožňovalo otvorený, demokratický a komplexný parlamentný dialóg; žiada, aby sa zaručila jeho právna a funkčná nezávislosť; žiada, aby sa SPZ úzko zapájalo do vykonávania dohody a aby sa s ním pravidelne konzultovali všetky otázky, ktoré sú pre partnerstvo dôležité; domnieva sa, že SPZ by sa malo v plnej miere zapájať do rokovaní o budúcom partnerstve;

29.

požaduje ďalšie úsilie o zlepšenie kontroly rozvojového plánovania zo strany SPZ;

30.

je presvedčený, že pravidelné stretnutia na úrovni AKT – EÚ sú potrebné aspoň raz ročne, aby sa zabezpečila kontinuita a stabilita partnerstva a umožnilo pravidelné podávanie správ a partnerské preskúmania, pokiaľ ide o pokrok v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja a dodržiavanie ľudských práv a iných podstatných prvkov dohody v súlade s požiadavkami Európskeho parlamentu;

31.

odporúča preto, aby SPZ bolo zosúladené s novou regionálnou štruktúrou, sústredilo sa na prácu na regionálnych fórach a úzko zapájalo národné a regionálne parlamenty; domnieva sa, že Rada AKT – EÚ a SPZ by sa mali stretávať pravidelne, ale menej často ako v súčasnosti, na plenárnej schôdzi striedavo v EÚ a krajine AKT, pričom by však schôdza nemala závisieť od zvolania Rady; vyzýva každý členský štát EÚ, ktorý bude predsedať Rade EÚ, aby sa dôkladnejšie zapojil do prípravy, organizácie a hostenia zasadnutí SPZ;

32.

žiada, aby sa stretnutia medzi poslancami z členských štátov EÚ a krajín AKT na úrovni regionálnych paktov konali aspoň raz za rok v každom regióne a aby ich dopĺňalo fórum neštátnych aktérov vrátane občianskej spoločnosti, mladých ľudí a súkromného sektora;

33.

je presvedčený, že Panafrický parlament sa musí stať silným pilierom v rámci budúceho paktu EÚ – Afrika, najmä vo vzťahu k budúcej Rade EÚ – Afrika a v jej rámci; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a partnerov z krajín AKT, aby zverejnili návrhy textov týkajúce sa parlamentného rozmeru a úlohy Panafrického parlamentu v rannej fáze rokovaní a aby v tejto oblasti konzultovali s Panafrickým parlamentom a Európskym parlamentom;

34.

pripomína, že Európsky parlament musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách postupu rokovaní v súlade článkom 218 ods. 10 ZFEÚ, a opäť zdôrazňuje, že treba odsúhlasiť zlepšené praktické opatrenia v oblasti spolupráce a výmeny informácií v rámci celého životného cyklu medzinárodných dohôd; vyzýva Radu a Komisiu, aby o priebehu rokovaní hneď a v plnej miere informovali aj Spoločné parlamentné zhromaždenie;

35.

vyzýva Radu Európskej únie, aby zverejnila mandát, ako ho prijala Rada; vyzýva krajiny AKT, aby takisto urobili v súvislosti so svojim mandátom;

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade AKT, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii Africkej únie, Panafrickému parlamentu a predsedníctvu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ.

(1)  http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/03_01/pdf/mn3012634_en.pdf

(2)  http://www.wipo.int/edocs/trtdocs/en/acp/trt_acp_3.pdf

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0371.

(4)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0437.

(5)  Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 11.

(6)  Ú. v. EÚ C 310, 25.8.2016, s. 19.

(7)  Ú. v. EÚ C 170, 30.5.2017, s. 36.

(8)  http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/2015_acp2/pdf/1081264en.pdf


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/108


P8_TA(2018)0268

Monitorovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ v roku 2016

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v roku 2016 (2017/2273(INI))

(2020/C 28/14)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 1, 2 a 3,

so zreteľom na 33. výročnú správu Komisie o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov Európskej únie za rok 2015 (COM(2016)0463),

so zreteľom na 34. výročnú správu Komisie o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov Európskej únie za rok 2016 (COM(2017)0370),

so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca správa projektu „EU Pilot“(COM(2010)0070),

so zreteľom na správu Komisie s názvom Druhá hodnotiaca správa projektu EU Pilot (COM(2011)0930),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o monitorovaní uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014 (1),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. decembra 2016 s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva (C(2016)8600),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva (COM(2002)0141),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. apríla 2012 o aktualizácii oznámenia o vzťahoch so sťažovateľom v prípadoch uplatňovania práva Únie (COM(2012)0154),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 o novom rámci EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (2),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci (3),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o 30. a 31. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2012 – 2013) (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2016 pre otvorenú, efektívnu a nezávislú administratívu Európskej únie (7) a uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o správnom práve procesnom Európskej únie (8),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2016 o dosahovaní prínosov environmentálnych politík EÚ prostredníctvom ich pravidelného preskúmavania (COM(2016)0316) a jej oznámenie z 3. februára 2017 s názvom Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ: Spoločné výzvy a ako spojiť úsilie na dosiahnutie lepších výsledkov (COM(2017)0063),

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre ústavné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A8-0197/2018),

A.

keďže v článku 17 Zmluvy o EÚ sa vymedzuje úloha Komisie ako „ochrankyne zmlúv“;

B.

keďže v článku 2 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; a keďže riadne vykonávanie práva EÚ je teda nevyhnutné na dosiahnutie cieľov politík EÚ stanovených v zmluvách a sekundárnych právnych predpisoch; keďže v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa Únii zveruje úloha odstraňovať nerovnosti a podporovať rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých svojich činnostiach;

C.

keďže podľa článku 2 Zmluvy o EÚ a článku 21 Charty základných práv Európskej únie je rovnosť medzi ženami a mužmi jednou zo základných hodnôt, na ktorých je EÚ založená, a keďže Únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na boj proti všetkým formám diskriminácie, odstránenie nerovností a podporu rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania;

D.

keďže článok 3 Zmluvy o EÚ stanovuje, že cieľom Únie je okrem iného presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov a usilovať sa o udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality, a že Únia bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa;

E.

keďže podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie musia členské štáty poskytovať Komisii jasné a presné informácie o spôsobe transponovania smerníc EÚ do vnútroštátneho práva; a keďže podľa spoločného politického vyhlásenia členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 (9) a spoločného politického vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011 (10) možno členským štátom pri oznamovaní vnútroštátnych transpozičných opatrení Komisii uložiť aj povinnosť poskytnúť vysvetľujúce dokumenty k tomu, ako transponovali smernice do svojho vnútroštátneho práva;

F.

keďže podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ a článku 288 ods. 3 a článku 291 ods. 1 ZFEÚ majú členské štáty primárnu zodpovednosť za správne transponovanie, uplatňovanie a vykonávanie práva EÚ vo vymedzených lehotách, ako aj za poskytovanie prostriedkov nápravy potrebných na zabezpečenie účinnej právnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ;

G.

keďže správne uplatňovanie práva EÚ zaručuje prínosy politík Únie všetkým európskym občanom a rovnaké podmienky pre podniky;

H.

keďže po tom, čo Komisia v decembri 2016 prijala oznámenie s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva, sa rozhodla zamerať na prípady, keď členské štáty neoznámia transpozičné opatrenia, keď sa týmito opatreniami nesprávne transponujú smernice alebo keď členské štáty nevyhovejú rozsudku Súdneho dvora EÚ (podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ), závažne poškodia finančné záujmy EÚ alebo zasiahnu do výlučných právomocí EÚ;

I.

keďže podľa článku 6 ods. 1 Zmluvy o EÚ má Charta základných práv EÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy a je určená inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom pri vykonávaní práva Únie (článok 51 ods. 1 charty);

J.

keďže postupy v rámci projektu EU Pilot majú viesť k užšej a súdržnejšej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi, aby sa tak dvojstranným dialógom včas napravili prípady porušenia práva EÚ s cieľom predísť nutnosti začať formálne konania o nesplnení povinnosti vždy, keď to bude možné;

K.

keďže je nevyhnutné – v reakcii na súčasný demokratický deficit a so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva – vytvoriť nový mechanizmus poskytujúci jednotný a súdržný rámec a vychádzajúci z existujúcich nástrojov a mechanizmov, ktorý by sa mal uplatňovať jednotným spôsobom na všetky inštitúcie EÚ a všetky členské štáty;

L.

keďže však v rámci nových politík, ktoré prijala Komisia na zabezpečenie súladu s právom EÚ, cieľom projektu EU Pilot nie je predlžovať postup v prípade nesplnenia povinnosti, ktorý je sám osebe prostriedkom na začatie dialógu s členským štátom o riešení problému;

M.

keďže v záujme zabezpečenia strategickejšieho a účinnejšieho prístupu k presadzovaniu práva pri riešení nesplnenia povinnosti sa Komisia rozhodla – ako uvádza vo svojom oznámení s názvom Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva – začínať postupy v prípade nesplnenia povinnosti bez využitia mechanizmu EU Pilot, pokiaľ sa to v danom prípade nebude považovať za užitočné;

N.

keďže v roku 2016 bolo Komisii doručených 3 783 nových sťažností na potenciálne porušenia práva EÚ, pričom členské štáty, proti ktorým bolo podaných najviac sťažností, boli Taliansko (753), Španielsko (424) a Francúzsko (325);

O.

keďže podľa článku 258 ods. 1 a 2 ZFEÚ Komisia vydá odôvodnené stanovisko členskému štátu, ak sa domnieva, že si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zmlúv, a môže predložiť vec Súdnemu dvoru EÚ, ak daný členský štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou;

P.

keďže v roku 2016 začala Komisia 847 nových postupov v prípade nesplnenia povinnosti z dôvodu oneskorenej transpozície smerníc;

Q.

keďže v roku 2016 bolo 95 prípadov nesplnenia povinnosti stále otvorených, na základe čoho Súdny dvor EÚ rozhodol o nesplnení povinnosti zo strany príslušných členských štátov;

R.

keďže vo svojom uznesení z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva Európsky parlament požiadal Komisiu, aby do septembra 2017 na základe článku 295 ZFEÚ predložila návrh na uzatvorenie paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach vo forme medziinštitucionálnej dohody, ktorou sa stanovia opatrenia uľahčujúce spoluprácu inštitúcií Únie a členských štátov v rámci článku 7 Zmluvy o EÚ;

S.

keďže Rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou sa stanovuje výmena informácií o všetkých postupoch v prípade nesplnenia povinnosti na základe formálnych výziev, no táto dohoda sa nevzťahuje na neformálny postup v rámci projektu EU Pilot, ktorý predchádza začatiu formálneho konania o porušení povinnosti;

T.

keďže v článku 41 Charty základných práv EÚ sa vymedzuje právo na dobrú správu vecí verejných ako právo každého, aby inštitúcie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, a keďže v článku 298 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ sú pri vykonávaní svojich poslaní podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou;

U.

keďže Komisia vo svojom oznámení z 3. februára 2017 o preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ uvádza, že stanovila štruktúrovaný a komplexný dialóg s členskými štátmi o vykonávaní daných predpisov, a ponúka – bez toho, aby boli dotknuté jej právomoci v oblasti presadzovania práva, ktoré jej vyplývajú zo zmlúv EÚ – možnosť uľahčiť úsilie členských štátov prostredníctvom nového osobitného rámca;

V.

keďže v článku 157 ZFEÚ sa povoľujú a v článku 19 ZFEÚ sa umožňujú právne predpisy na boj proti všetkým formám diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rodu;

W.

keďže EÚ a jej členské štáty sa vo vyhlásení č. 19, ktoré je pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, zaviazali „na boj proti všetkým formám domáceho násilia […], na predchádzanie a odstránenie týchto trestných činov, ako aj na podporu a ochranu obetí“;

X.

keďže právne predpisy EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, boli prijaté na základe článkov 79 a 83 ZFEÚ; keďže v rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo sa okrem iného financujú aj opatrenia prispievajúce k odstráneniu násilia páchaného na ženách;

Y.

keďže mnohé smernice EÚ, najmä tie, ktoré sú zamerané na rodovú rovnosť, sa vo viacerých členských štátoch riadne nevykonávajú, v dôsledku čoho zostávajú osoby rôznych rodov nechránené proti diskriminácii v oblasti prístupu k zamestnaniu, tovaru a službám;

Z.

keďže rodová diskriminácia sa prelína s inými druhmi diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy a etnickej príslušnosti, náboženstva, zdravotného postihnutia, zdravotného stavu, rodovej identity, sexuálnej orientácie, veku a/alebo sociálno-ekonomických podmienok;

AA.

keďže 33 % žien v EÚ zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie a 55 % ich čelilo sexuálnemu obťažovaniu, pričom k 32 % takýchto prípadov došlo na pracovisku; keďže ženy sa môžu mimoriadne ľahko stať obeťou sexuálneho a fyzického násilia, násilia online, kybernetického šikanovania a prenasledovania; keďže viac ako polovica ženských obetí vrážd je zabitá partnerom alebo príbuzným; keďže násilie páchané na ženách je jedným z najrozšírenejších porušení ľudských práv na svete bez ohľadu na vek, štátnu príslušnosť, náboženské vyznanie, vzdelanie alebo finančné a sociálne postavenie obete, čo predstavuje veľkú prekážku rovnosti žien a mužov; keďže výskyt javu vraždenia žien (femicída) v členských štátoch neklesá;

AB.

keďže z prieskumu EÚ o LGBT vyplýva, že lesby, bisexuálne a transsexuálne ženy čelia obrovskému riziku diskriminácie na základe svojej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; keďže za uplynulých 5 rokov bolo 23 % lesieb a 35 % transrodových osôb aspoň raz fyzicky/sexuálne napadnutých alebo ohrozených násilím doma alebo inde (na ulici, vo verejnej doprave, na pracovisku atď.);

AC.

keďže čo sa týka uplatňovania a presadzovania právnych predpisov EÚ v oblasti rodovej rovnosti v členských štátoch, zistilo sa, že s transpozíciou a uplatňovaním príslušných smerníc sa spájajú osobitné problémy, ako sú podstatné nedostatky v právnych predpisoch a ich nekonzistentné uplatňovanie vnútroštátnymi súdmi;

AD.

keďže inštitúcie a mechanizmy rodovej rovnosti sú vo vnútroštátnych štruktúrach štátnej správy často marginalizované, rozdelené medzi rozličné oblasti politiky a obmedzované zložitými mandátmi, trpia nedostatkom vhodného personálu, odbornej prípravy, údajov a potrebných zdrojov a vedúci politickí predstavitelia im neposkytujú dostatočnú podporu;

AE.

keďže podľa komparatívnej analýzy právnych predpisov zabezpečujúcich nediskrimináciu v Európe, ktorú v roku 2017 uverejnila Európska sieť právnych expertov v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie, v prevažnej väčšine krajín stále pretrvávajú vážne obavy v súvislosti s vnímaním a povedomím, pretože jednotlivci často nie sú informovaní o svojich právach na ochranu proti diskriminácii ani o existencii ochranných mechanizmov; keďže podľa tejto analýzy sa v súvislosti s presadzovaním smerníc EÚ v oblasti boja proti diskriminácii objavili ďalšie problémy, ako je nedostatočné (alebo príliš reštriktívne) právne postavenie organizácií a združení, pokiaľ ide o angažovanie sa pri konaniach v mene alebo na podporu obetí diskriminácie, a obmedzujúce uplatňovanie presunu dôkazného bremena, ako aj viacero bariér brániacich skutočnému prístupu k spravodlivosti, čo účinne bráni občanom v tom, aby mohli v plnej miere požívať a chrániť svoje práva vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov na boj proti diskriminácii;

AF.

keďže podľa indexu rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z roku 2017 dochádza iba k nepatrným zlepšeniam, čo jasne ukazuje, že EÚ má stále ďaleko k dosiahnutiu rodovej rovnosti, pričom celkové hodnotenie je v súčasnosti 66,2 zo 100 bodov, teda iba o štyri body viac ako pred desiatimi rokmi;

AG.

keďže pokiaľ ide o oblasť rozhodovania, z uvedených údajov o rodovej rovnosti vyplýva, že za posledné desaťročie došlo k zlepšeniu o takmer 10 bodov, takže hodnotenie je teraz na úrovni 48,5 bodu, ale táto oblasť má zo všetkých oblastí stále najnižšiu mieru úspechu; keďže tento nepriaznivý údaj odzrkadľuje predovšetkým nerovnomerné zastúpenie žien a mužov v politike a poukazuje na demokratický deficit v riadení EÚ;

AH.

keďže v správe nadácie Eurofound o rozdieloch v zamestnanosti žien a mužov sa odhaduje, že tieto rozdiely stoja EÚ približne 370 miliárd EUR ročne, čo predstavuje 2,8 % HDP EÚ;

AI.

keďže podľa prieskumu pracovných podmienok, ktorý vypracovala nadácia Eurofound, viaczložkový ukazovateľ plateného a neplateného pracovného času ukazuje, že ak sa platené a neplatené pracovné hodiny sčítajú, ženy pracujú dlhšie;

AJ.

keďže aj napriek angažovaniu EÚ, čo sa týka rodovej rovnosti v rozhodovacom procese, správnym radám agentúr EÚ v závažnej miere chýba rodová rovnováha a vykazujú pretrvávajúce vzory rodovej segregácie;

AK.

keďže feminizácia chudoby je v EÚ realitou a keďže riadne a úplné uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ v oblasti rovnosti a rodovej rovnosti by sa malo spájať s politikami zameranými na veľmi vysoké miery nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia žien; keďže nedostatok politík v oblasti rovnosti a nedostatočné uplatňovanie právnych predpisov v rodovej oblasti a v oblasti rovnosti ďalej ohrozuje ženy a zvyšuje riziko chudoby a sociálnej marginalizácie v dôsledku ich vylúčenia z trhu práce;

AL.

keďže riadne vykonávanie existujúcich právnych predpisov je nevyhnutné na dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o rovnosť medzi ženami a mužmi; keďže hoci v prepracovanom znení smernice 2006/54/ES sa jasne zakazuje priama aj nepriama diskriminácia a napriek tomu, že ženy v priemere dosahujú vysokú úroveň vzdelania, rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v roku 2015 aj tak dosahoval 16,3 %;

AM.

keďže je potrebné, aby zásada rodovej rovnosti tvorila dôležitú súčasť monitorovania uplatňovania existujúcich právnych predpisov EÚ;

AN.

keďže zber údajov, podľa možnosti rozčlenených podľa rodu, je mimoriadne dôležitý na hodnotenie pokroku, ktorý sa doposiaľ dosiahol pri uplatňovaní práva EÚ;

1.

víta rozhodnutie Komisie (11) urýchlene reagovať na porušovanie právnych predpisov a podporuje jej úsilie o neformálne riešenie problémov s vykonávaním; vyzýva Komisiu, aby zlepšila systém riešenia problémov v rámci projektu EU Pilot;

2.

vyjadruje znepokojenie nad nárastom celkového počtu postupov v prípade nesplnenia povinnosti v roku 2016, keď bol zaznamenaný najvyšší počet takýchto prípadov za posledných päť rokov;

3.

víta výročnú správu Komisie o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v roku 2016 a konštatuje, že podľa tejto správy boli štyrmi oblasťami, v ktorých sa v roku 2016 začal najväčší počet konaní vo veci nesplnenia povinnosti transpozície voči členským štátom, oblasti životného prostredia, spravodlivosti a ochrany spotrebiteľov, daní a vnútorného trhu;

4.

pripomína, že právo predkladať petície Európskeho parlamentu je základným prvkom európskeho občianstva zakotveným v článkoch 20 a 227 ZFEÚ a v článku 44 Charty základných práv EÚ, ktorý je podľa nedávnych prieskumov pre občanov na druhom mieste v poradí dôležitosti; zdôrazňuje význam petícií ako prostriedku na to, aby sa občania a obyvatelia cítili zapojení do činností Únie, vyjadrili svoje obavy týkajúce sa prípadov nesprávneho uplatňovania alebo porušovania práva EÚ a možných medzier a zároveň upozornili na tieto nedostatky v nádeji na rýchle a účinné riešenie predložených problémov; súhlasí s názorom Komisie, že práca vynaložená na zabezpečenie účinného presadzovania existujúceho práva EÚ musí byť uznaná za rovnako dôležitú ako práca venovaná vytváraniu nových právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zlepšila svoje vybavovanie predložených petícií poskytovaním včasných a dôkladných odpovedí;

5.

upriamuje pozornosť na štúdiu, ktorej vypracovanie zadal Výbor pre petície Európskeho parlamentu tematickej sekcii C, s názvom Monitorovanie vykonávania práva EÚ: nástroje a výzvy, a víta jej konkrétne odporúčania, čo sa týka opatrení Európskeho parlamentu; poukazuje na nedávno zverejnenú štúdiu zadanú tematickej sekcii C s názvom Účinný prístup k spravodlivosti v nadväznosti na opakujúce sa tvrdenia, ktoré vyplynuli z vybavovania viacerých petícií; schvaľuje návrh Komisie podporiť odbornú justičnú prípravu v oblasti práva EÚ pre rôzne členské štáty s cieľom zabezpečiť jednotnosť rozsudkov, a teda rovnaké presadzovanie práv v celej Únii;

6.

víta skutočnosť, že správa Komisie za rok 2016 je v porovnaní s predchádzajúcimi správami transparentnejšia a obsahuje väčšie množstvo štatistických informácií; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neposkytuje presné informácie o počte petícií, ktoré viedli k začatiu konania v rámci projektu EU Pilot alebo postupov v prípade nesplnenia povinnosti, a žiada Komisiu, aby tieto konkrétne informácie poskytla; s poľutovaním konštatuje, že ani Európsky parlament, ani predkladatelia petícií nie sú do týchto postupov zapojení; opakuje svoju výzvu Komisii, aby Európsky parlament informovala o všetkých otvorených postupoch v rámci projektu EU Pilot a začatých postupoch v prípade nesplnenia povinnosti s cieľom zvýšiť transparentnosť, skrátiť časový rámec na riešenie sporov prostredníctvom Výboru pre petície, budovať dôveru v projekt EÚ a v konečnom dôsledku zvýšiť legitimitu mechanizmu EU Pilot, najmä pokiaľ ide o postupy v prípade nesplnenia povinnosti; vyzýva Komisiu, aby systematicky oznamovala svoje rozhodnutia a rôzne kroky prijaté kolégiom komisárov a aby zverejňovala program a hlavné výsledky súhrnných stretnutí; berie na vedomie rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veciach C-39/05 P, C-52/05 a C-562/14 P z mája 2017, podľa ktorého by sa dokumenty v rámci postupu EU Pilot nemali zverejniť, ak existuje riziko, že takéto zverejnenie by ovplyvnilo povahu postupu v prípade nesplnenia povinnosti, zmenilo jeho priebeh alebo ohrozilo ciele tohto postupu; vyzýva Komisiu, aby potom, čo riziko pominie, t. j. po uzavretí postupov EU Pilot, zverejnila dokumenty, ktoré si vymenila s členskými štátmi; podporuje v tejto súvislosti návrh európskej ombudsmanky týkajúci sa včasnosti a transparentnosti prípadov pred začatím konania o nesplnení povinnosti v rámci postupu EU Pilot; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetci zúčastnení aktéri boli informovaní a aby sa do postupov v rámci projektu EU Pilot vniesla väčšia transparentnosť; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou angažovanosťou zo strany Komisie pri reagovaní na obavy, ktoré v rámci postupov EU Pilot vyslovili poslanci EP, a vyzýva Komisiu, aby informovala Výbor pre petície o všetkých významných nových krokoch vo vyšetrovaní a o prebiehajúcom dialógu s členskými štátmi v prípade otvorených petícií; pripomína svoju výzvu Komisii, aby do svojej výročnej správy zahrnula aj mieru vykonávania nariadení a smerníc EÚ;

7.

domnieva sa, že vysoký počet postupov v prípade nesplnenia povinnosti svedčí o tom, že včasné a správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ v členských štátoch zostáva naďalej závažným problémom a prioritou, a to so zreteľom na nový, strategickejší a účinnejší prístup k presadzovaniu, ktorý Komisia prijala na rok 2016; domnieva sa, že niektoré z týchto porušení by mohli byť dôsledkom nedostatku zdrojov vyčlenených na verejnú správu v niektorých členských štátoch;

8.

zdôrazňuje skutočnosť, že počet nových sťažností dosiahol najvyššiu úroveň od roku 2011, čo predstavuje nárast o 67,5 % za posledný rok, s rekordným počtom 3 783 nových sťažností a znížením miery vyriešených prípadov, pričom navyše 1 657 prípadov porušenia zostalo na konci roka 2016 otvorených, zatiaľ čo v tom istom roku sa otvorilo 986 prípadov, z toho 847 sa týka oneskorenej transpozície; so znepokojením konštatuje, že 95 prípadov porušenia právnych predpisov je stále otvorených po rozhodnutí súdu, pretože Komisia sa domnievala, že príslušné členské štáty ešte nevyhoveli rozsudkom podľa článku 258 ZFEÚ, a že celkovo sú najviac postihnutými oblasťami „zamestnanosť“a „spravodlivosť a spotrebitelia“, po ktorých nasleduje vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, dane a clá a životné prostredie;

9.

víta pokles počtu nových prípadov v rámci mechanizmu EU Pilot otvorených v roku 2016 (790 oproti 881 prípadom v roku 2014), ako aj skutočnosť, že tento počet dosiahol najnižšiu úroveň od roku 2011, hoci Komisia nezačína žiadne postupy EU Pilot v prípade oneskorenej transpozície smerníc; konštatuje však, že miera vyriešených prípadov v porovnaní s rokom 2015 mierne poklesla (zo 75 % na 72 %); vyzýva Komisiu, aby objasnila spôsob stanovovania priorít, pokiaľ ide o jej politiku presadzovania práva, na základe ktorého uvádza, že svoje opatrenia na presadzovanie práva zameria na tie oblasti, kde môže dosiahnuť skutočnú zmenu, a aby vysvetlila svoje politické priority pri riešení prípadov, ktoré odhaľujú systémové nedostatky v právnom systéme členských štátov;

10.

konštatuje, že odhodlanie Komisie postupovať strategickejšie pri presadzovaní práva EÚ nedávno viedlo k uzavretiu prípadov porušenia z politických dôvodov; vyzýva preto Komisiu, aby v budúcich monitorovacích správach vysvetlila dôvody takýchto rozhodnutí;

11.

zdôrazňuje, že väčšina prípadov v rámci projektu EU Pilot, ktoré viedli k formálnym postupom v prípade nesplnenia povinnosti, sa týkala najmä oblastí politiky súvisiacich so životným prostredím, s vnútorným trhom, priemyslom, podnikaním a MSP, energetikou a daňami a clami; konštatuje tiež, že najvyšší počet prípadov v rámci projektu EU Pilot, ktoré viedli k začatiu postupov v prípade nesplnenia povinnosti, sa týkal Maďarska, Nemecka, Španielska a Poľska;

12.

uznáva, že primárnu zodpovednosť za správne vykonávanie a uplatňovanie práva EÚ majú členské štáty, ale zdôrazňuje, že to nezbavuje inštitúcie EÚ ich povinnosti rešpektovať primárne právo EÚ pri tvorbe sekundárnych právnych predpisov EÚ, tým skôr, keď ide o oblasť právneho štátu a základných práv so zreteľom na Chartu základných práv EÚ;

13.

poukazuje na to, že riadne vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ je nevyhnutné na realizáciu politiky EÚ, pokiaľ ide o zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi, ako je zakotvená v zmluvách, a na stimulovanie a podporu vzájomnej dôvery medzi verejnými inštitúciami na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni, ako aj medzi inštitúciami a občanmi, pričom zároveň pripomína, že dôvera aj právna istota slúžia ako základ pre dobrú spoluprácu a účinné uplatňovanie právnych predpisov EÚ;

14.

je znepokojený tým, že v niektorých členských štátoch pretrvávajú závažné nedostatky pri vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, najmä v oblasti odpadového hospodárstva, infraštruktúry na čistenie odpadových vôd a dodržiavania limitných hodnôt kvality ovzdušia;

15.

zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, európskych občanov a ostatných zainteresovaných strán pri monitorovaní a oznamovaní nedostatkov pri transpozícii a uplatňovaní práva EÚ členskými štátmi; víta preto väčšiu angažovanosť zo strany občanov, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov EÚ, vrátane kľúčovej úlohy oznamovateľov v súkromnom a verejnom sektore; zdôrazňuje, že občania EÚ majú právo, a teda musia byť ako prví informovaní zrozumiteľným, účinne dostupným, transparentným spôsobom a včas o tom, či a aké vnútroštátne právne predpisy boli prijaté transpozíciou práva EÚ a ktoré vnútroštátne orgány sú zodpovedné za ich riadne vykonávanie;

16.

berie na vedomie význam, ktorý Komisia pripisuje včasnej a správnej transpozícii právnych predpisov EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov, a existenciu jednoznačných vnútorných rámcových ustanovení, podľa ktorých sa od členských štátov vyžaduje, aby uprednostnili tento cieľ, aby sa zabránilo porušovaniu právnych predpisov EÚ a zároveň zabezpečilo, aby jednotlivci a podniky mohli ťažiť z ich účinného a efektívneho vykonávania;

17.

poukazuje však na to, že nereálne lehoty na vykonanie právnych predpisov môžu viesť k tomu, že členské štáty ich nebudú môcť dodržiavať, čo znamená implicitné prijatie oneskorenej realizácie; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa dohodli na realistickejšom časovom pláne vykonávania nariadení a smerníc, berúc do úvahy čas na nevyhnutné kontroly a konzultácie; domnieva sa, že Komisia by mala predkladať správy, súhrny a revízie právnych predpisov v lehotách dohodnutých spoluzákonodarcami a v súlade s uplatniteľnými právnymi ustanoveniami;

18.

poukazuje na to, že v roku 2016 sa malo transponovať 70 smerníc, pričom v roku 2015 ich bolo 56; vyjadruje obavy z prudkého nárastu počtu nových prípadov nesplnenia povinnosti z dôvodu oneskorenej transpozície z 543 na 847; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na konci roka 2016 bolo stále otvorených 868 prípadov nesplnenia povinnosti v súvislosti s neskorou transpozíciou, čo je 67,5 % nárast v porovnaní s 518 prípadmi otvorenými na konci roku 2015;

19.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že tak ako v roku 2015 sa členským štátom nepodarilo splniť všetky svoje záväzky poskytnúť vysvetľujúce dokumenty spolu s opatreniami, ktoré boli prijaté na transpozíciu smerníc do svojich vnútroštátnych právnych predpisov; domnieva sa, že vzhľadom na rozdiely v kvalite mnohých predložených informatívnych dokumentov, Komisia by mala členským štátom poskytnúť väčšiu pomoc pri ich príprave a vypracúvaní tabuliek zhody;

20.

zdôrazňuje skutočnosť, že nezabezpečenie včasnej a správnej transpozície existujúcich právnych predpisov EÚ, ktoré sa týkajú zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach vzdelávania, zamestnanosti a povolania, rovnakej odmeny za rovnakú prácu a rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, ako aj existujúcich ustanovení zameraných na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a na odstránenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách, v konečnom dôsledku pripravuje občanov a podniky o výhody, na ktoré majú nárok podľa právnych predpisov EÚ;

21.

zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ bola vytvorená ako únia založená na zásade právneho štátu a rešpektovania ľudských práv (článok 2 Zmluvy o EÚ); konštatuje, že pri vykonávaní právnych predpisov EÚ musia členské štáty v plnom rozsahu dodržiavať základné práva zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv Európskej únie; opakuje, že dôkladné monitorovanie konania a opomenutí členských štátov a inštitúcií EÚ má mimoriadny význam;

22.

opakuje svoje znepokojenie nad množstvom petícií doručených Európskemu parlamentu a sťažností doručených Komisii týkajúcich sa problémov, ktoré Komisia už údajne vyriešila;

23.

zdôrazňuje význam ochrany integrity právneho poriadku EÚ, ktorý zahŕňa primárne a sekundárne právne predpisy a tzv. soft law; z toho dôvodu požaduje včasné prijatie legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, aby sa Európsky pilier sociálnych práv stal pre občanov realitou; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila čo najväčšiu transparentnosť a súdržnosť vo svojom úsilí o vytvorenie nového rámca zameraného na riadne vykonávanie právnych predpisov EÚ, ako napríklad preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie takéhoto rámca, ktorý bude špecificky zameraný na spravodlivý a vyvážený rozvoj, zamestnanosť, sociálne záležitosti a záležitosti týkajúce sa začlenenia vo vzťahu k európskemu pilieru sociálnych práv;

24.

opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii v nadväznosti na svoje uznesenie z 25. októbra 2016, aby predložila návrh na uzatvorenie paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach (ďalej len „pakt“), čím sa jeho príslušné ročné tematické správy účinne spájajú s výsledkom existujúcich mechanizmov monitorovania a nástrojov pravidelného posudzovania, ktoré budú predložené včas; pripomína, že Komisia ako strážkyňa zmlúv má s plným zreteľom na zásady dobrej a účinnej správy stanovené v článkoch 298 ZFEÚ a článkoch 41 a 47 Charty základných práv EÚ povinnosť monitorovať a posudzovať správne vykonávanie práva EÚ a dodržiavanie zásad a cieľov zakotvených v zmluvách členskými štátmi a všetkými inštitúciami a orgánmi EÚ a splniť svoj záväzok aktívne pomáhať členským štátom pri transpozícii a vykonávaní určitých smerníc a nariadení; preto odporúča, aby bola táto úloha zohľadnená v rámci politického cyklu demokracie, právneho štátu a základných práv od roku 2018, aby boli včas predložené príslušné ročné tematické správy spolu s výsledkami existujúcich mechanizmov monitorovania a nástrojov pravidelného posudzovania;

25.

pripomína, že Európsky parlament Komisiu niekoľkokrát vyzval, aby aktívnejšie sledovala, riadila a podporovala vykonávanie právnych predpisov a politík v oblasti životného prostredia;

26.

víta záväzok Komisie aktívne pomáhať členským štátom pri transpozícii a vykonávaní európskych právnych predpisov prostredníctvom vypracovania plánov vykonávania k určitým smerniciam a nariadeniam;

27.

domnieva sa, že vzhľadom na to, že je spoluzodpovedný za zabezpečenie vykonávania a presadzovania práva EÚ v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou, a na jeho príslušnú funkciu politickej kontroly nad Komisiou udelenú článkom 14 Zmluvy o EÚ, by mal byť Európsky parlament automaticky informovaný o každom otvorenom postupe EU Pilot a začatom konaní vo veci nesplnenia povinnosti a mal by mu byť takisto udelený primeraný prístup k dokumentom, ktoré sa týkajú týchto dvoch typov postupov, najmä ak vyplývajú z petícií, pričom by mal dodržiavať potrebné ustanovenia o dôvernosti pre úspešné vybavenie prípadov;

28.

navrhuje, aby sa zástupcovia členských štátov mohli vo väčšej miere zúčastňovať na diskusiách o petíciách vo Výbore pre petície;

29.

berie na vedomie neuspokojivú úroveň uplatňovania práva EÚ medzi členskými štátmi, ako to ilustruje vysoký počet sťažností zaslaných Komisii a významný tok petícií adresovaných Európskemu parlamentu; víta zámer Komisie vyjadrený v jej oznámení z decembra 2016 zvýšiť jej využívanie preventívnych nástrojov, ako sú združené stretnutia, vykonávacie usmernenia, expertné skupiny a špecializované siete (vrátane siete SOLVIT) a podporiť budovanie kapacít v členských štátoch v záujme presadzovania práva EÚ; vzýva Komisiu, aby využívala ustanovenia článku 197 ZFEÚ na vykonávanie tejto obnovenej politiky presadzovania práva v plnej spolupráci s členskými štátmi a európskymi inštitúciami; vyzýva Komisiu, aby zlepšila jej riešenie predložených petícií poskytovaním včasných a dôkladných odpovedí;

30.

poznamenáva, že hoci 95 prípadov nesplnenia povinnosti je ešte stále otvorených a napriek tomu, že Súdny dvor Európskej únie vydal rozsudok o nedodržaní požiadaviek zo strany členských štátov, len tri z týchto prípadov Komisia postúpila Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 260 ZFEÚ; považuje za mimoriadne dôležité zabezpečiť úplné a včasné vykonávanie rozhodnutí súdu a v prípade potreby úplné využívanie ustanovení článku 279 ZFEÚ s cieľom zabrániť všetkým ohrozeniam práva EÚ a autority Súdneho dvora EÚ; vyzýva Komisiu, aby riešila túto situáciu a pravidelne podávala Európskemu parlamentu správy o pokroku dosiahnutom v tomto ohľade;

31.

zdôrazňuje skutočnosť, že všetky inštitúcie EÚ sú viazané zmluvami EÚ a Chartou základných práv EÚ (12);

32.

odporúča, aby do každej medziparlamentnej diskusie o demokracii, právnom štáte a základných právach bola zapojená občianska spoločnosť a účasť občanov, napríklad prostredníctvom petícií postúpených Európskemu parlamentu a európskej iniciatívy občanov;

33.

zdôrazňuje, že memorandá o porozumení uzatvárané medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi sa nepovažujú za akty EÚ podľa článku 288 ZFEÚ;

34.

zdôrazňuje zásadný význam efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti pri príprave a uplatňovaní právnych predpisov EÚ zo strany inštitúcií EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje najmä zásadu demokratickej zodpovednosti a úlohe, ktorú Európsky parlament zohráva pri jej uplatňovaní, ako aj právo občanov EÚ na spravodlivosť a dobrú správu vecí verejných, ako sa stanovuje v článkoch 41 a 47 Charty základných práv EÚ; poukazuje na to, že tieto práva a zásady vyžadujú, aby sa občanom poskytoval primeraný a ľahký prístup k návrhom právnych aktov, ktoré sa ich týkajú; pripomína, že práve tieto práva a zásady by mali byť mimoriadne dôležité aj pre členské štáty pri predkladaní návrhov aktov zameraných na vykonávanie práva EÚ;

35.

vyzýva Komisiu, aby v rámci možností a podľa potreby posilnila finančné zdroje EÚ, ako je Európsky sociálny fond, určený na „posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy“, s cieľom podporovať sociálny a hospodársky rozvoj a zlepšiť účinnosť prínosných právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby naplno využívala článok 197 ZFEÚ s cieľom pomôcť zlepšiť schopnosť členských štátov vykonávať a presadzovať právne predpisy EÚ;

36.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila nástroje určené na to, aby pomohli členským štátom uznať problémy s transpozíciou, riešiť ich v začiatočnom štádiu konania o nesplnenia povinnosti a nájsť spoločné riešenia;

37.

pripomína, že právne predpisy, ktoré vedú k najvážnejším konaniam vo veci nesplnenia povinnosti, sú výsledkom smerníc; pripomína, že nariadenia sa priamo a povinne uplatňujú vo všetkých členských štátoch; vyzýva preto Komisiu, aby pokiaľ možno využívala nariadenia vždy, keď zvažuje vydanie legislatívnych návrhov; domnieva sa, že takýto prístup by mohol znížiť riziko nadmernej regulácie;

38.

pripomína, že prejudiciálne rozhodnutia pomáhajú objasniť spôsob, akým sa má uplatňovať právo EÚ; domnieva sa, že využívaním tohto postupu by sa dosiahol jednotný výklad a vykonávanie právnych predpisov EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby účinnejšie sledovala plnenie povinnosti vnútroštátnych súdov obracať sa na Súdny dvor EÚ o vydanie predbežného nálezu, ako sa uvádza v článku 267 ZFEÚ; nabáda preto vnútroštátne súdy, aby sa v prípade pochybností obracali s otázkami na Súdny dvor Európskej únie, a tým predchádzali konaniam vo veci nesplnenia povinnosti;

39.

vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť svojej kontrole vykonávania smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (13), a začala potrebné konania o nesplnení povinnosti, pričom bude venovať osobitnú obozretnosť nesprávnemu alebo chybnému uplatňovaniu;

40.

víta pokračujúce úsilie Komisie o presadzovanie environmentálnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky členské štáty a hospodárske subjekty a o riešenie nedostatkov pri vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a to aj prostredníctvom konaní vo veci nesplnenia povinnosti, ak je to potrebné; zdôrazňuje však známe obmedzenia účinnosti environmentálnych predpisov EÚ, a najmä smernice o environmentálnej zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2017 (14) o vykonávaní smernice o environmentálnej zodpovednosti; poukazuje na to, že v určitých členských štátoch je právo na zdravé životné prostredie ohrozené veľkými nedostatkami pri vykonávaní a presadzovaní environmentálnych právnych predpisov EÚ, najmä pokiaľ ide o predchádzanie znečisťovaniu ovzdušia a vody, nakladanie s odpadom a infraštruktúry na úpravu odpadových vôd; zdôrazňuje, že plné vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia by mohlo ekonomike EÚ ušetriť 50 miliárd EUR ročne predovšetkým v podobe nákladov na zdravotníctvo a priamych nákladov v oblasti životného prostredia;

41.

zdôrazňuje, že acquis EÚ zahŕňa aj medzinárodné dohody, ktoré EÚ uzavrela; s vážnym znepokojením konštatuje, že environmentálne predpisy EÚ možno nie sú v súlade s Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) (15), pretože organizáciám na ochranu životného prostredia a verejnosti nepriznávajú dostatočný prístup k spravodlivosti; preto žiada Komisiu, aby venovala pozornosť zisteniam a odporúčaniam Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru (16) a pozícii Rady zo 17. júla 2017 (17) a aby preskúmala spôsoby a prostriedky na dosiahnutie súladu s Aarhuským dohovorom spôsobom, ktorý je v súlade so základnými zásadami právneho poriadku Únie a s jej systémom súdneho preskúmania;

42.

vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť vykonávaniu opatrení prijatých v oblasti azylu a migrácie s cieľom zabezpečiť ich súlad so zásadami zakotvenými v Charte základných práv EÚ, aby spolupracovala s členskými štátmi na prekonávaní prekážok, s ktorými sa pri tomto vykonávaní stretávajú, a aby v relevantných prípadoch začala nevyhnutné konanie o nesplnení povinnosti; so znepokojením konštatuje, že niektoré členské štáty nedodržiavajú svoje povinnosti týkajúce sa azylu a migrácie, najmä pokiaľ ide o premiestnenie žiadateľov o azyl; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť nedostatočnú solidaritu medzi niektorými členskými štátmi v súvislosti s azylom a migráciou, aby všetky členské štáty splnili svoje povinnosti; vyzýva členské štáty, aby riešili problém nárastu obchodovania s ľuďmi na účel pracovného vykorisťovania a sexuálneho vykorisťovania;

43.

vyzýva Komisiu, aby efektívne reagovala na rozvoj migračnej a bezpečnostnej situácie a účinne presadzovala európsku migračnú agendu, ako aj súvisiace implementačné balíky predpisov; žiada členské štáty, aby náležite uplatňovali smernicu o návrate (2008/115/ES) (18) a pravidelne podávali správy o vykonávaní Európskeho programu v oblasti migrácie;

44.

vyzýva Komisiu, aby preverila zlučiteľnosť zmlúv bez uvedenia pracovného času s pracovnoprávnymi predpismi EÚ vrátane smernice o pracovníkoch na kratší pracovný čas, pretože v roku 2016 bolo prijatých mnoho petícií, ktoré sa týkajú neistých pracovných miest;

45.

víta skutočnosť, že sa v správe uznáva úloha Európskeho parlamentu, a upriamuje pozornosť Komisiu na nedostatky v uplatňovaní práva EÚ v členských štátoch prostredníctvom parlamentných otázok a petícií; poukazuje na to, že väčšia kontrola vlád, ktoré sa zapájajú do zákonodarného procesu, príslušnými národnými parlamentmi prispeje k účinnejšiemu uplatňovaniu práva EÚ, ako sa uvádza v zmluvách;

46.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že vzhľadom na rozporuplné preklady mnohých smerníc do úradných jazykov EÚ je pravdepodobné, že rôzne jazykové verzie povedú k rozdielnym výkladom príslušných textov a k rozdielom v ich transpozícii v členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že takéto rozdiely v transpozícii a právnom výklade smerníc nemožno odhaľovať systematicky, ale len vtedy, keď je to vysvetlené v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ;

47.

pripomína, že národné parlamenty zohrávajú dôležitú úlohu pri kontrole návrhov právnych aktov EÚ, ktorá predchádza legislatívnemu procesu, ako aj pri následnej kontrole správneho vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi; vyzýva národné parlamenty, aby túto úlohu vykonávali proaktívne;

48.

domnieva sa, že v súlade s úsilím Komisie o tvorbu lepších a účinnejších právnych predpisov EÚ by sa vždy malo zohľadňovať uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality;

49.

opakuje svoju výzvu, aby sa v rámci príslušných generálnych riaditeľstiev (GR IPOL, GR EXPO a GR EPRS) vytvoril autonómny systém na ex post hodnotenie vplyvu hlavných právnych predpisov EÚ prijatých Európskym parlamentom v rámci spolurozhodovacieho postupu a v súlade s riadnym legislatívnym postupom;

50.

vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť svojej kontrole vykonávania právnych predpisov, ktorými sa stanovujú pravidlá proti praktikám korupcie, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu, a prijala potrebné opatrenia na riešenie týchto javov;

51.

pripomína členským štátom a inštitúciám EÚ, že zabezpečenie včasného a riadneho uplatňovania právnych predpisov v členských štátoch zostáva pre EÚ prioritou; zdôrazňuje, že v záujme lepšieho monitorovania uplatňovania práva Únie je dôležité dodržiavať zásady prenesenia právomocí, subsidiarity a proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o EÚ, ako aj zásadu rovnosti pred zákonom; pripomína, že je dôležité zvýšiť informovanosť o ustanoveniach existujúcich smerníc, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi zásady rovnosti medzi ženami a mužmi, a zabezpečiť ich vykonávanie v praxi;

52.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby si vždy plnili povinnosť rešpektovať primárne právo EÚ pri tvorbe pravidiel sekundárneho práva EÚ a tzv. soft law, pri rozvoji politík a pri podpisovaní dohôd alebo zmlúv s inštitúciami mimo EÚ a aby pomáhali všetkými dostupnými prostriedkami členským štátom v ich úsilí o transponovanie právnych predpisov EÚ a rešpektovanie hodnôt a zásad EÚ, najmä so zreteľom na nedávny vývoj v členských štátoch;

53.

súhlasí s názorom Komisie, že pri identifikácii širších problémov s presadzovaním a uplatňovaním práva EÚ, ktoré sa dotýkajú záujmov občanov a podnikov zohrávajú zásadnú úlohu individuálni sťažovatelia;

54.

zdôrazňuje, že vzhľadom na absenciu jednotného a komplexného súboru kodifikovaných pravidiel riadnej správy v celej Únii je pre občanov a podniky náročné ľahko a plne pochopiť svoje práva podľa práva Únie, zdôrazňuje preto, že kodifikovanie pravidiel dobrej správy vecí verejných vo forme nariadenia, ktorým by sa stanovili rôzne aspekty správneho konania vrátane oznámení, záväzných lehôt, práva na vypočutie a práva každej osoby na prístup k jej spisu predstavuje posilnenie práv občanov a transparentnosti; domnieva sa, že toto nariadenie by prinieslo väčšiu dostupnosť, zrozumiteľnosť a koherentnosť výkladu existujúcich pravidiel, čo by bolo v prospech občanov a podnikov i administratívy a jej zamestnancov;

55.

pripomína, že Európsky parlament vo svojich uzneseniach z 15. januára 2013 a 9. júna 2016 vyzval na prijatie nariadenia o otvorenej, efektívnej a nezávislej administratíve EÚ podľa článku 298 ZFEÚ, a konštatuje, že sa táto požiadavka nebola nasledovaná žiadnym návrhom zo strany Komisie; opäť teda vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa európskeho správneho práva procesného, pričom zohľadní opatrenia, ktoré v tejto oblasti doposiaľ prijal Európsky parlament;

56.

zdôrazňuje, že nedostatočné začlenenie environmentálnych otázok do iných politík je jednou z hlavných príčin neuspokojivého vykonávania právnych predpisov a politiky v oblasti životného prostredia;

57.

zdôrazňuje, že treba zachovať vysokú mieru ochrany životného prostredia, ako aj zdravia a bezpečnosti potravín;

58.

zdôrazňuje, že účinné presadzovanie pravidiel EÚ v oblasti zdravia, bezpečnosti potravín a životného prostredia je pre európskych občanov dôležité, pretože to ovplyvňuje ich každodenný život a slúži všeobecnému záujmu;

59.

vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala prípady nesplnenia povinnosti súvisiace so životným prostredím, ktoré majú cezhraničný rozmer, najmä v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa čistoty ovzdušia, vrátane správnej transpozície a uplatňovania práva Únie budúcimi členskými štátmi; okrem toho vyzýva Komisiu, aby sťažovateľov informovala vhodným, transparentným a včasným spôsobom o argumentoch, ktoré predložili príslušné štáty v reakcii na sťažnosť;

60.

konštatuje, že počet konaní o nesplnení povinnosti týkajúcich sa životného prostredia v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 klesol, je však znepokojený tým, že sa zvýšil počet postupov v oblasti zdravia a bezpečnosti potravín, a vyzýva Komisiu, aby tejto otázke venovala osobitnú pozornosť;

61.

zdôrazňuje skutočnosť, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou EÚ, ktorú treba uplatňovať vo všetkých politikách;

62.

zdôrazňuje, že zásada právneho štátu zohráva základnú úlohu, pokiaľ ide o legitimitu akejkoľvek formy demokratickej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že ide o základný kameň právneho poriadku Únie a ako taký je v súlade s koncepciou Únie založenej na právnom štáte;

63.

pripomína, že zásada rovnosti, pokiaľ ide o rovnakú odmenu za rovnakú prácu, je zakotvená v európskych zmluvách od roku 1957 (pozri článok 157 ZFEÚ), a zdôrazňuje skutočnosť, že článok 153 ZFEÚ umožňuje EÚ konať v širšej oblasti rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania, čo sa týka zamestnanosti a povolania;

64.

s uznaním konštatuje, že široký výklad pojmu rovnaká odmena za rovnakú prácu, ako to sformuloval Súdny dvor EÚ vo svojich rozsudkoch a vo svojej rozsiahlej judikatúre k tomuto článku, určite rozšíril možnosti boja proti priamej aj nepriamej rodovej diskriminácii v oblasti odmeňovania a zmenšovania rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, pričom však zdôrazňuje, že treba vynaložiť ďalšie úsilie na odstránenie pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v EÚ;

65.

vyjadruje hlboký zármutok nad tým, že zavedenie právnych zásad zakazujúcich nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien samo osebe nepostačuje na odstránenie pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; zdôrazňuje, že prepracovaná smernica 2006/54/ES vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že všetky ustanovenia kolektívnych zmlúv, mzdových taríf, mzdových dohôd a individuálnych pracovných zmlúv, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého odmeňovania, budú alebo môžu byť vyhlásené za neplatné alebo môžu byť zmenené;

66.

zdôrazňuje, že členské štáty a Komisia by mali venovať pozornosť vykonávaniu práva EÚ, najmä ustanovení týkajúcich sa rovnosti, pokiaľ ide o platby; opäť zdôrazňuje význam presadzovania zásady rovnosti medzi ženami a mužmi vo viacerých smerniciach EÚ a domnieva sa, že alternatívne nástroje sú cennými nástrojmi na správne vykonávanie právnych predpisov EÚ; pripomína, že je dôležité zvýšiť informovanosť o ustanoveniach existujúcich smerníc, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi zásady rovnosti medzi ženami a mužmi, a zabezpečiť ich vykonávanie v praxi; zdôrazňuje, že kolektívnym vyjednávaním sa môže umožniť ďalšie uplatňovanie právnych predpisov EÚ o rovnakej odmene žien a mužov za rovnakú prácu, rodičovskej dovolenke, pracovných podmienkach a pracovnom čase vrátane jedného spoločného dňa odpočinku v pracovnom týždni s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom žien a mužov a zlepšiť ich postavenie na trhu práce;

67.

pripomína svoje uznesenie z 15. januára 2013, v ktorom požaduje prijatie nariadenia EÚ o európskom správnom práve procesnom podľa článku 298 ZFEÚ; so sklamaním konštatuje, že Komisia nesplnila žiadosť Európskeho parlamentu o predloženie návrhu legislatívneho aktu o správnom práve procesnom;

68.

uznáva, že je dôležité zhromažďovať údaje, podľa možnosti rozčlenené podľa pohlavia, aby sa zhodnotil pokrok dosiahnutý pri presadzovaní práv žien;

69.

vyjadruje nedostatky v prístupe Komisie k dobrým životným podmienkam zvierat, ktorý ignoruje vážny nesúlad nahlásený veľkým počtom občanov, ktorí využili právo na predloženie petície; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu zahájiť novú stratégiu na úrovni EÚ na preklenutie všetkých existujúcich rozdielov a zabezpečenie úplnej a účinnej ochrany dobrých životných podmienok zvierat prostredníctvom jasného a komplexného legislatívneho rámca, ktorý v plnej miere spĺňa požiadavky článku 13 ZFEÚ;

70.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala petície, ktoré sa týkajú rozdielov v kvalite potravinových výrobkov rovnakej značky v rôznych členských štátoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ukončila nespravodlivé praktiky a zabezpečila rovnaké zaobchádzanie so všetkými spotrebiteľmi;

71.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0385.

(2)  Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.

(3)  Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.

(4)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 246.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.

(7)  Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 126.

(8)  Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 17.

(9)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(10)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 15.

(11)  Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2017, s. 10.

(12)  Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20. septembra 2016 v spojených veciach C-8/15 P až C-10/15 P, Ledra Advertising Ltd (C-8/15 P), Andreas Eleftheriou (C-9/15 P), Eleni Eleftheriou (C-9/15 P), Lilia Papachristofi (C-9/15 P), Christos Theophilou (C-10/15 P), Eleni Theophilou (C-10/15 P) / Európska komisia, Európska centrálna banka (ECLI:EU:C:2016:701).

(13)  Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1.

(14)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0414.

(15)  Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.

(16)  ACCC/C/2008/32 (EÚ), časť II, prijaté 17. marca 2017.

(17)  Ú. v. EÚ L 186, 19.7.2017, s. 15.

(18)  Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98.


ODPORÚČANIA

27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/121


P8_TA(2018)0256

Rokovania o modernizácii dohody o pridružení medzi EÚ a Čile

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súvislosti s rokovaniami o modernizácii dohody o pridružení medzi EÚ a Čile (2018/2018(INI))

(2020/C 28/15)

Európsky parlament,

so zreteľom na články 2 a 3 a na hlavu V, najmä na články 21 a 36 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na článok 218 ZFEÚ,

so zreteľom na existujúcu dohodu o pridružení medzi Čilskou republikou a Európskou úniou,

so zreteľom na začatie rokovaní medzi Európskou úniou a Čile o modernizovanej dohode o pridružení, ktoré začali 16. novembra 2017,

so zreteľom na skutočnosť, že Rada prijala 13. novembra 2017 smernice na rokovania o tejto dohode,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie z 25. zasadnutia Spoločného parlamentného výboru EÚ – Čile z 22. januára 2018,

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť zo 14. septembra 2017 týkajúce sa rokovaní o modernizácii obchodného piliera dohody o pridružení medzi EÚ a Čile (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2017 o politických vzťahoch EÚ s Latinskou Amerikou (2),

so zreteľom na vyhlásenie fóra občianskej spoločnosti EÚ a CELAC z 11. mája 2015 s názvom Rovnosť, práva a demokratická účasť pre národy Európy a Latinskej Ameriky a Karibiku,

so zreteľom na článok 108 ods. 4 a článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0158/2018),

A.

keďže Čile a EÚ spájajú spoločné hodnoty a úzke kultúrne, hospodárske a politické väzby;

B.

keďže Čile a EÚ sú blízkymi partnermi pri riešení regionálnych a globálnych výziev, ako sú zmena klímy, medzinárodná bezpečnosť, trvalo udržateľný rozvoj a globálna správa;

C.

keďže Čile je silným zástancom demokracie a ľudských práv, voľného a otvoreného obchodu a multilateralizmu; keďže je aj hlavným členom Tichomorskej aliancie, Organizácie amerických štátov (OAS) a Únie juhoamerických národov (UNASUR), a zároveň členom krajín s vysokými príjmami a OECD;

D.

keďže Čile zohráva významnú úlohu v regionálnych záležitostiach, napríklad ako ručiteľ v mierovom procese v Kolumbii a v rozhovoroch medzi venezuelskou vládou a opozíciou v Santo Domingu; keďže Čile odstúpilo z venezuelských rozhovorov, keďže neboli dosiahnuté minimálne podmienky pre demokratické prezidentské voľby a inštitucionálnu normalizáciu;

E.

keďže rámcová dohodu o účasti Čile na operáciách krízového riadenia EÚ platí od januára 2014; keďže Čile sa podieľa na operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine, ako aj na viacerých mierových operáciách OSN, čo odráža jej záväzok dosiahnuť globálny mier a bezpečnosť;

F.

keďže nedávne parlamentné a prezidentské voľby opätovne potvrdili stabilný vyspelý charakter čilskej demokracie; keďže Čile profituje zo silného hospodárskeho rastu a je jedným z najrýchlejšie rastúcich hospodárstiev Južnej Ameriky v posledných desaťročiach; keďže v krajine stále prebieha reformné úsilie;

G.

keďže nedávna dekriminalizácia potratov za určitých okolností preukázala zvýšenú otvorenosť čilskej spoločnosti voči posilneniu postavenia žien a dievčat;

H.

keďže v indexe ľudského rozvoja v roku 2016 sa Čile umiestnilo v kategórii veľmi vysokého ľudského rozvoja a dosiahlo najvyššiu priečku z krajín Latinskej Ameriky a 38. miesto v celosvetovom porovnaní, čo je vyššie umiestnenie, ako dosiahlo sedem členských štátov EÚ;

I.

keďže súčasná dohoda o pridružení medzi EÚ a Čile bola zásadným faktorom pre prehĺbenie politických vzťahov a výrazné posilnenie obchodných a investičných tokov; keďže nepretržité dodržiavanie zásad právneho štátu a stabilného právneho a politického rámca umožňuje Čile aj EÚ slobodu podnikania a podporuje primerané investície v prostredí, ktoré zahŕňa záruky zásady právnej istoty;

J.

keďže EÚ a Čile v posledných rokoch uzatvorili ambicióznejšie a komplexnejšie dohody s inými partnermi; keďže modernizácia dohody o pridružení medzi EÚ a Čile má preto potenciál výrazne prehĺbiť existujúci vzájomný vzťah vrátane vzťahov v oblastiach zahraničných vecí a bezpečnosti;

K.

keďže budúca dohoda o pridružení medzi EÚ a Čile musí v plnej miere zohľadňovať transformačnú povahu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a úlohu medzinárodnej rozvojovej spolupráce pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

L.

keďže prostredníctvom aktualizovanej dohody o pridružení spolu s dohodami s Mexikom a Mercosurom, ktoré sa v súčasnosti (opätovne) prerokúvajú, by sa posilnila úloha EÚ ako kľúčového spojenca Latinskej Ameriky v čase, keď sa iné subjekty, napríklad Čína a Rusko, čoraz viac snažia získať väčší vplyv v regióne;

M.

keďže Spoločný parlamentný výbor EÚ – Čile (SPV) opakovane vyjadril svoju podporu modernizácii dohody o pridružení, najnovšie v spoločnom vyhlásení, ktoré bolo prijaté na jeho 25. schôdzi 22. januára 2018;

1.

predkladá Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) tieto odporúčania:

Všeobecné zásady

a)

výrazne posilniť spoluprácu medzi Čile a EÚ, dvoch podobne zmýšľajúcich partnerov v prostredí novej neistoty v medzinárodných vzťahoch, a to na základe našich spoločných hodnôt a zásad demokracie, boja proti zmene klímy, zabezpečenia rodovej rovnosti, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;

b)

zabezpečiť, aby bola modernizovaná dohoda s Čile ambiciózna, komplexná a vyvážená, a aby prinášala občanom, podnikom a hospodárstvam oboch strán hmatateľné výhody; zaistiť, aby bola priekopníkom medzi najvyspelejšími dohodami, ktoré EÚ uzatvorila s tretími krajinami;

c)

posilniť rozmer ľudských práv v rámci spolupráce medzi EÚ a Čile v súvislosti so stratégiou EÚ a Čile v oblasti ľudských práv na obdobie rokov 2016 až 2020; začleniť spoločný záväzok k ochrane a presadzovaniu ľudských práv, základných slobôd, rodovej rovnosti a práv menšín, ako je LGBTI komunita, a pôvodného obyvateľstva, s vykonateľnými mechanizmami v oblasti monitorovania, podávania pravidelných správ a urovnávania sporov; povzbudiť Čile, aby našlo riešenie záležitostí s domorodými Mapučmi a ďalšími pôvodnými obyvateľmi; pokračovať v postupe začleňovania doložky o ľudských právach do všetkých budúcich dohôd o pridružení; pokračovať v pravidelnom dialógu medzi EÚ a Čile o ľudských právach s cieľom posilniť inštitucionálny rámec a verejné politiky na podporu ľudských práv, a to aj prostredníctvom multilaterálnej spolupráce;

d)

nabádať Čile na zabezpečenie náležitého zákonného procesu a spravodlivých súdnych konaní v plnom súlade s medzinárodnými normami;

e)

zamerať sa na podporu udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja, boj proti chudobe a znižovanie nerovnosti vzhľadom na záväzok Čile dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030;

f)

podporiť Čile pri zlepšovaní vzdelávacích noriem a vzdelávacích programov a pritom zabezpečiť, aby ľudia s najnižšími príjmami mali úplný prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu; posilniť prepojenie medzi univerzitami a trhom práce prekonaním nesúladu v oblasti zručností a podporou zamestnanosti mladých ľudí;

g)

podporiť ochranu sociálnych a environmentálnych práv a zabezpečiť účinné vykonávanie dohovorov MOP a odstránenie nútenej a detskej práce;

Multilateralizmus a regionálna a medzinárodná spolupráca

h)

posilniť dialóg a spoluprácu v oblasti regionálnych a globálnych výziev, ako sú organizovaný zločin, obchodovanie s drogami, rastúca nerovnosť, migrácia, terorizmus a zmena klímy, ako aj vykonávanie Agendy 2030; podporiť spoluprácu medzi EÚ a Čile v otázke riadenia migrácie a vytvoriť mechanizmy readmisie, a to aj pre osoby bez štátnej príslušnosti a štátnych príslušníkov tretích krajín;

i)

pripomenúť význam multilaterálneho programu a toho, že žiadne bilaterálne rokovanie nesmie ohroziť ambíciu dosiahnuť pokrok multilaterálne;

j)

prispievať k posilňovaniu multilateralizmu a medzinárodnej spolupráce v záujme podpory medzinárodnej bezpečnosti a účinného riešenia celosvetových výziev; posilniť koordináciu postojov oboch strán v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných fórach;

k)

povzbudiť Čile, aby naďalej podporovalo regionálnu integráciu a spoluprácu, predovšetkým Tichomorskú alianciu, vzhľadom na jej povzbudivé výsledky ako skutočnej a aktívnej hnacej sily hospodárskej integrácie medzi členmi regiónu, ale aj UNASUR a Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC); preskúmať, či by mohla EÚ získala štatút pozorovateľa v Tichomorskej aliancii;

Politický dialóg a spolupráca

l)

umožniť zmysluplný pravidelný dialóg o všetkých relevantných otázkach, pričom budú použité a rozšírené existujúce formáty; zmobilizovať dostupné zdroje prostredníctvom nástroja partnerstva v záujme dosiahnutia strategických cieľov;

m)

zabezpečiť úzku spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany, najmä pokiaľ ide o predchádzanie konfliktom, krízové riadenie, námornú bezpečnosť, odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní; umožniť posilnenú účasť Čile na misiách a operáciách v spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ (SBOP);

n)

umožniť väčšiu spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite, ako aj pri predchádzaní radikalizácii a boji proti cezhraničnej trestnej činnosti, bez toho, aby boli ohrozené občianske slobody a základné práva; prijať opatrenia v súvislosti s celosvetovým bojom proti terorizmu zintenzívnením mechanizmov, opatrení a orgánov celosvetovej a regionálnej spolupráce v súlade s medzinárodným právom a zásadami Charty Organizácie Spojených národov;

o)

posilniť spoluprácu v oblasti boja proti korupcii, prania špinavých peňazí a daňových únikov; zahrnúť ustanovenia týkajúce sa dobrej správy daňových záležitostí a noriem transparentnosti, ktoré opätovne potvrdzujú záväzok strán vykonávať medzinárodné normy v oblasti boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a proti daňovým únikom;

p)

pripomenúť, že korupcia ohrozuje ľudské práva, rovnosť, sociálnu spravodlivosť, obchod a spravodlivú hospodársku súťaž, a tým bráni hospodárskemu rastu; zahrnúť osobitné časti uvádzajúce jasné a pevné záväzky a opatrenia v oblasti boja proti všetkým formám korupcie a uplatňovať medzinárodné normy a multilaterálne protikorupčné dohovory;

q)

uľahčiť mobilitu medzi EÚ a Čile; posilniť mládežnícke a študentské výmeny a štipendijné programy a kurzy odbornej prípravy aj prostredníctvom programu Erasmus +; vyvinúť ďalšie úsilie zamerané na úplné vzájomné uznávanie akademických kvalifikácií a modernizáciu, prístupnosť a internacionalizáciu vysokoškolského vzdelávania;

r)

podporovať prenos vedeckých a technologických poznatkov a zintenzívniť spoluprácu v oblasti výskumu a spolupráce, a to pri plnom využívaní existujúcich programov, ako je Horizont 2020;

s)

podporovať a posilňovať vzťahy v oblasti medzinárodnej spolupráce na základe memoranda o porozumení týkajúceho sa medzinárodnej spolupráce, ktoré bolo podpísané v roku 2015; vytvoriť inovatívne mechanizmy, ktoré rozšíria a posilnia trojstrannú a regionálnu spoluprácu s tretími stranami v rámci Latinskej Ameriky aj mimo nej prostredníctvom programov, ako je EUROsociAL+ a Euroclima+, ako aj spoluprácu, pokiaľ ide o protidrogovú politiku, napríklad COPOLAD;

t)

vytvoriť metodiku pre preukázanie účinkov modernizovanej dohody na mužov a ženy a využiť príslušné výsledky ako základ pre navrhnutie politík na dosiahnutie rodovej rovnováhy;

u)

opätovne potvrdiť spoločný záväzok týkajúci sa Parížskej dohody o zmene klímy a Agendy 2030 a zabezpečiť úzku spoluprácu medzi EÚ a Čile v oblasti ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy; posilniť partnerstvo v oblasti technickej a politickej spolupráce v kľúčových environmentálnych oblastiach vrátane emisií CO2 v medzinárodnej doprave, zachovania biodiverzity a trvalo udržateľnej výroby a spotreby; podporiť posilnenie spolupráce v oblasti obehového hospodárstva s cieľom zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov, trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ekologické inovácie a hospodárenie s vodami; zvýšiť podporu projektov zameraných na zmiernenie účinkov zmeny klímy;

v)

posilniť spoluprácu v oblasti výskumu a rozvoja, ako aj využívania programu EÚ Copernicus v oblasti satelitných údajov získaných pozorovaním Zeme na environmentálne účely;

w)

posilniť kultúrnu spoluprácu a podporiť diaspóru v Čile aj EÚ s cieľom napomáhať zahraničné investície v EÚ aj Čile;

x)

opätovne potvrdiť prístup k vode ako ľudské právo;

Inštitucionálne ustanovenia

y)

zabezpečiť, aby bola dohoda o pridružení vytvorená na základe silnej parlamentnej účasti, a to posilnením súčasných ustanovení a mechanizmov spolupráce s cieľom umožniť výraznejší príspevok k jej vykonávaniu a kontrolu jej vykonávania, najmä prostredníctvom existujúceho medziparlamentného formátu spoločného parlamentného výboru; zaistiť, aby spoločný parlamentný výbor mohol žiadať relevantné informácie o vykonávaní dohody o pridružení;

z)

zabezpečiť primerané zapojenie občianskej spoločnosti počas rokovaní aj vo fáze vykonávania dohody o pridružení vrátane, nie však výlučne, v rámci zmiešaného poradného výboru; zdôrazňuje potrebu vytvorenia inštitucionalizovaného mechanizmu, aby bol umožnený politický dialóg, do ktorého budú zapojené organizácie občianskej spoločnosti v oboch regiónoch;

aa)

informovať Európsky parlament ihneď a v plnom rozsahu vo všetkých fázach rokovaní v súlade s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ; zahŕňa to aj poskytnutie textov, o ktorých sa rokuje, a zápisníc z každého kola rokovaní Európskemu parlamentu; v tejto súvislosti víta rozhodnutie Rady z 22. januára 2018 zverejniť rokovací mandát udelený Komisii a PK/VP v novembri 2017;

ab)

vnímať nedávne uverejnenie smerníc na rokovania ako dôležitý precedens a zaviazať sa zverejniť všetky smernice na rokovania pre medzinárodné dohody v budúcnosti;

ac)

urýchliť rokovania o dohode o pridružení s cieľom umožniť jej ratifikáciu Európskym parlamentom ešte pred koncom súčasného európskeho volebného obdobia;

ad)

na všetkých úrovniach zabezpečiť dodržiavanie dlhoročného postupu, podľa ktorého sa nová dohoda predbežne neuplatňuje, kým Európsky parlament neudelí svoj súhlas;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentovi, vláde a parlamentu Čilskej republiky.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0354.

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0345.


III Prípravné akty

EURÓPSKY PARLAMENT

27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/126


P8_TA(2018)0244

Zúčtovacia povinnosť, požiadavky na ohlasovanie a postupy zmierňovania rizika pri mimoburzových derivátoch a archívy obchodných údajov ***I

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 12. júna 2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívyobchodných údajov (COM(2017)0208 – C8-0147/2017 – 2017/0090(COD)) (1)

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2020/C 28/16)

Pozmeňujúci návrh 1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU (*1)

k návrhu Komisie


(1)  Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0181/2018).

(*1)  Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.


Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (4) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (EÚ) 27. júla 2012 a nadobudlo účinnosť 16. augusta 2012. Požiadavky, ktoré obsahuje, konkrétne centrálne zúčtovanie štandardizovaných zmlúv o mimoburzových derivátoch; maržové požiadavky; požiadavky na zmiernenie prevádzkového rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne; ohlasovacie povinnosti pri zmluvách o derivátoch; požiadavky na centrálne protistrany a požiadavky na archívy obchodných údajov prispievajú k zníženiu systémového rizika prostredníctvom zvýšenia transparentnosti trhu s mimoburzovými derivátmi a zníženia kreditného rizika protistrany a prevádzkového rizika, ktoré súvisia s mimoburzovými derivátmi.

(2)

Zjednodušenie v niektorých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 648/2012, a primeranejší prístup k týmto oblastiam je v súlade s Programom regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) Komisie, v ktorom sa zdôrazňuje potreba zníženia nákladov a zjednodušenia, aby sa ciele politík Únie dosahovali čo najefektívnejším spôsobom, a ktorý sa zameriava najmä na znižovanie regulačného a administratívneho zaťaženia bez toho, aby tým bol dotknutý hlavný cieľ, ktorým je zachovanie finančnej stability a zníženie systémových rizík.

(3)

Efektívne a odolné poobchodné systémy a kolaterálové trhy sú zásadnými prvkami dobre fungujúcej únie kapitálových trhov a prehlbujú úsilie o podporu investícií, rastu a pracovných miest v súlade s politickými prioritami Komisie.

(4)

V rokoch 2015 a 2016 uskutočnila Komisia dve verejné konzultácie o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012. Komisii zároveň poskytol informácie o uplatňovaní uvedeného nariadenia Európsky orgán pre cenné papiere a trhy („ESMA“), Európsky výbor pre systémové riziká („ESRB“) a Európsky systém centrálnych bánk („ESCB“). Na základe týchto verejných konzultácií bolo zrejmé, že zainteresované strany podporujú ciele nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a že nie je potrebné žiadne zásadné prepracovanie uvedeného nariadenia. Dňa 23. novembra 2016 Komisia prijala správu o preskúmaní v súlade s článkom 85 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Hoci nie všetky ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa už v plnej miere uplatňujú, a komplexné hodnotenie uvedeného nariadenia preto ešte nie je možné, v správe sa identifikovali oblasti, pre ktoré sú potrebné cielené opatrenia, aby sa zabezpečilo, že ciele nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa dosiahnu primeranejším, efektívnejším a účinnejším spôsobom.

(5)

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa malo vzťahovať na všetky finančné protistrany, ktoré môžu predstavovať významné systémové riziko pre finančný systém. Vymedzenie finančných protistrán by sa preto malo zmeniť.

(6)

Určité finančné protistrany majú objem činnosti na trhoch s mimoburzovými derivátmi, ktorý je príliš nízky na to, aby predstavoval významné systémové riziko pre finančný systém, a príliš nízky na to, aby bolo centrálne zúčtovanie ekonomicky prijateľné. Uvedené centrálne protistrany, ktoré sa bežne označujú ako malé finančné protistrany , by mali byť oslobodené od zúčtovacej povinnosti, pričom by mali naďalej podliehať požiadavke na výmenu kolaterálu v záujme zmiernenia akéhokoľvek systémového rizika. Prekročenie zúčtovacej prahovej hodnoty malou finančnou protistranou v prípade aspoň jednej triedy mimoburzových derivátov by však malo viesť k zúčtovacej povinnosti pre všetky triedy mimoburzových derivátov vzhľadom na vzájomnú prepojenosť finančných protistrán a možné systémové riziko pre finančný systém, ktoré môže vzniknúť, ak sa nevykonáva centrálne zúčtovanie týchto derivátových zmlúv.

(7)

Nefinančné protistrany sú menej vzájomne prepojené ako finančné protistrany. Zároveň často pôsobia len v jednej triede mimoburzových derivátov. Ich činnosť preto predstavuje menšie systémové riziko pre finančný systém ako činnosť finančných protistrán. Rozsah zúčtovacej povinnosti pre nefinančné protistrany by sa mal preto zúžiť, aby tieto nefinančné protistrany podliehali zúčtovacej povinnosti, len pokiaľ ide o triedu aktív alebo triedy aktív, ktoré prekračujú zúčtovaciu prahovú hodnotu ▌.

(7a)

Keďže finančné protistrany a nefinančné protistrany predstavujú odlišné riziká, je nevyhnutné vytvoriť dve samostatné zúčtovacie prahové hodnoty. S cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch by sa tieto prahové hodnoty mali pravidelne aktualizovať.

(8)

Požiadavka, aby sa zúčtovávali určité zmluvy o mimoburzových derivátoch uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti zúčtovacej povinnosti, vytvára právnu neistotu a prevádzkové komplikácie pri obmedzených prínosoch. Táto požiadavka znamená pre protistrany uvedených zmlúv najmä dodatočné náklady a úsilie a môže tiež ovplyvniť plynulé fungovanie trhu bez toho, aby došlo k výraznému zlepšeniu jednotného a koherentného uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo vytvoreniu rovnakých podmienok pre účastníkov trhu. Preto by sa táto požiadavka mala zrušiť.

(9)

Protistrany s obmedzeným objemom činnosti na trhoch s mimoburzovými derivátmi čelia ťažkostiam pri prístupe k centrálnemu zúčtovaniu, či už ako klienti zúčtovacieho člena alebo prostredníctvom nepriamych zúčtovacích mechanizmov. Požiadavka na zúčtovacích členov, aby uľahčovali nepriame zúčtovacie služby za primeraných obchodných podmienok, preto nie je efektívna. Od zúčtovacích členov a klientov zúčtovacích členov, ktorí poskytujú zúčtovacie služby priamo iným protistranám alebo nepriamo tak, že umožňujú svojim vlastným klientom poskytovať tieto služby iným protistranám, by sa preto malo výslovne vyžadovať, aby tak robili na základe spravodlivých, primeraných, nediskriminačných a transparentných obchodných podmienok.

(10)

Malo by sa umožniť pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti v určitých situáciách. Po prvé, takéto pozastavenie by malo byť možné, ak už nie sú splnené kritériá, na základe ktorých sa na konkrétnu triedu mimoburzových derivátov vzťahuje zúčtovacia povinnosť. K tomu môže dôjsť vtedy, keď sa trieda mimoburzových derivátov stane nevhodnou na povinné centrálne zúčtovanie, alebo ak došlo k podstatnej zmene jedného z týchto kritérií vo vzťahu k určitej triede mimoburzových derivátov. Pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti by sa malo umožniť aj v prípade, keď centrálna protistrana prestane poskytovať zúčtovacie služby pre konkrétnu triedu mimoburzových derivátov alebo pre konkrétny typ protistrany a iné centrálne protistrany nemôžu zasiahnuť dostatočne rýchlo s cieľom prevziať tieto zúčtovacie služby. Napokon, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti by malo byť možné aj v prípade, že sa to považuje za potrebné na to, aby sa zabránilo závažnej hrozbe pre finančnú stabilitu v Únii.

(11)

Ohlasovanie minulých transakcií sa ukázalo byť zložité z toho dôvodu, že pri ohlasovaní chýbali určité údaje, ktorých ohlasovanie sa pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) č. 648/2012 nevyžadovalo, ale ktoré sa vyžadujú teraz. Dôsledkom toho bola vysoká miera neohlasovania a nízka kvalita ohlasovaných údajov, pričom zaťaženie spojené s ohlasovaním týchto transakcií je významné. Preto je veľmi pravdepodobné, že tieto minulé údaje zostanú nevyužité. Okrem toho, kým lehota na ohlasovanie minulých transakcií nadobudne účinnosť, mnohé z týchto transakcií už budú ukončené a zároveň s nimi aj zodpovedajúce expozície a riziká. Aby sa táto situácia napravila, požiadavka na ohlasovanie minulých transakcií by sa mala zrušiť.

(12)

Transakcie v rámci skupiny s účasťou nefinančných protistrán predstavujú relatívne malú časť všetkých transakcií s mimoburzovými derivátmi a používajú sa hlavne na interný hedžing v rámci skupín. Tieto transakcie preto významne neprispievajú k systémovému riziku a vzájomnej prepojenosti, napriek tomu sú s povinnosťou ohlasovať tieto transakcie spojené významné náklady a zaťaženie pre nefinančné protistrany. Všetky transakcie medzi pridruženými subjektmi v rámci skupiny , pri ktorých je aspoň jedna z protistrán nefinančnou protistranou, by preto mali byť od ohlasovacej povinnosti oslobodené bez ohľadu na miesto usadenia nefinančnej protistrany.

(13)

Požiadavka na ohlasovanie zmlúv o derivátoch obchodovaných na burze predstavuje značné zaťaženie pre protistrany z dôvodu vysokého objemu zmlúv o derivátoch obchodovaných na burze, ktoré sa uzavierajú na dennom základe. Cieľom verejnej konzultácie Komisie týkajúcej sa kontroly vhodnosti ohlasovania na účely dohľadu, ktorá bola uverejnená 1. decembra 2017, je zhromaždiť dôkazy o nákladoch na dodržiavanie existujúcich požiadaviek na ohlasovanie na účely dohľadu na úrovni Únie, ako aj o konzistentnosti, súdržnosti, účinnosti, efektívnosti a pridanej hodnote Únie, pokiaľ ide o tieto požiadavky. Táto konzultácia poskytuje orgánom príležitosť posúdiť ohlasovanie zmlúv o derivátoch obchodovaných na burze komplexne spolu so všetkými existujúcimi a budúcimi systémami regulačného ohlasovania, umožňuje orgánom zohľadniť nové prostredie ohlasovania v nadväznosti na vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 600/2014▌ (5) a poskytuje možnosť predložiť návrhy na účinné zníženie ▌záťaže pre účastníkov trhu, od ktorých sa vyžaduje ohlasovať transakcie týkajúce sa zmlúv o derivátoch obchodovaných na burze. Komisia by mala uvedené zistenia zohľadniť pri navrhovaní budúcich zmien požiadaviek na ohlasovanie podľa článku 9 ods. 1 vo vzťahu k ohlasovaniu zmlúv o derivátoch obchodovaných na burze▌.

(14)

S cieľom znížiť zaťaženie, ktoré vyplýva z ohlasovania pre malé nefinančné protistrany, na ktoré sa nevzťahuje zúčtovacia povinnosť , by finančná protistrana mala byť výhradne zodpovedná, a to aj právne zodpovedná, za ohlasovanie jednotlivých súborov údajov, pokiaľ ide o zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré boli uzatvorené s nefinančnou protistranou , na ktorú sa nevzťahuje zúčtovacia povinnosť, ▌ako aj za zabezpečenie presnosti ohlasovaných údajov. S cieľom zabezpečiť, aby finančná protistrana mala údaje potrebné na plnenie svojej ohlasovacej povinnosti, by nefinančná protistrana mala poskytovať podrobnosti týkajúce sa transakcií s mimoburzovými derivátmi, v prípade ktorých možno primerane očakávať, že ich finančná protistrana nevlastní. Nefinančná protistrana by však mala mať možnosť si vybrať, či bude svoje zmluvy o mimoburzových derivátoch ohlasovať. V takom prípade by nefinančná protistrana mala finančnú protistranu o tom zodpovedajúcim spôsobom informovať a byť zodpovedná, a to aj právne zodpovedná, za ohlasovanie týchto údajov a za zabezpečenie ich presnosti.

(15)

Mala by sa určiť aj zodpovednosť za ohlasovanie iných zmlúv o derivátoch. Preto by sa malo stanoviť, že správcovská spoločnosť podniku kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov („PKIPCP“) je zodpovedná, a to aj právne zodpovedná, za ohlasovanie v mene daného PKIPCP v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch, ktoré uzavrel daný PKIPCP, ako aj za zabezpečenie presnosti ohlasovaných údajov. Podobne by mal byť správca alternatívneho investičného fondu („AIF“) zodpovedný, a to aj právne zodpovedný, za ohlasovanie v mene daného AIF v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch, ktoré uzavrel daný AIF, ako aj za zabezpečenie presnosti ohlasovaných údajov.

(16)

S cieľom zabrániť nezrovnalostiam v celej Únii pri uplatňovaní postupov zmierňovania rizika by orgány dohľadu mali schváliť postupy riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu protistrán, alebo akúkoľvek významnú zmenu týchto postupov pred ich uplatnením.

(16a)

S cieľom zamedziť medzinárodným regulačným odchýlkam a berúc do úvahy osobitnú povahu obchodovania s takýmito derivátmi by sa povinná výmena variačných marží pri fyzicky vyrovnávaných menových forwardoch a fyzicky vyrovnávaných devízových swapoch mala vzťahovať len na transakcie medzi najsystémovejšími protistranami, konkrétne úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami.

(16b)

Služby pre zníženie poobchodných rizík, ako je kompresia portfólia, môžu viesť k zníženiu systémového rizika. Môžu znížiť expozície protistrán a riziko protistrany spojené s nahromadením hrubých nevyrovnaných pozícií tým, že sa znížia riziká existujúcich portfólií derivátov bez toho, že by sa zmenila celková trhová pozícia portfólia. „Kompresia portfólia“ je vymedzená v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a je vyňatá z rozsahu pôsobnosti povinnosti obchodovať platnej v Únii, ktorá bola stanovená v článku 28 nariadenia (EÚ) č. 600/2014. S cieľom zosúladiť toto nariadenie s nariadením (EÚ) č. 600/2014, ak je to potrebné, a s prihliadnutím na rozdiely týchto dvoch nariadení a možnosť obísť zúčtovaciu povinnosť, by Komisia mala v spolupráci s ESMA a ESRB posúdiť, ktoré služby pre zníženie poobchodných rizík by mohli byť oslobodené od zúčtovacej povinnosti.

(17)

S cieľom zvýšiť transparentnosť a predvídateľnosť počiatočných marží a obmedziť centrálne protistrany v tom, aby upravovali svoje modely počiatočnej marže spôsobom, ktorý by sa mohol javiť ako procyklický, by centrálne protistrany mali poskytnúť svojim zúčtovacím členom nástroje na simuláciu svojich počiatočných maržových požiadaviek a podrobný prehľad modelov počiatočnej marže, ktoré používajú. To je v súlade s medzinárodnými normami, ktoré uverejnil Výbor pre platobnú a trhovú infraštruktúru a rada Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere, a najmä s rámcom pre zverejňovanie, ktorý bol uverejnený v decembri 2012 (6), ako aj s normami všeobecného kvantitatívneho zverejňovania určenými pre centrálne protistrany uverejnenými v roku 2015 (7), relevantnými pre správne pochopenie rizík a nákladov spojených s každou účasťou zúčtovacích členov v centrálnej protistrane a pre zvýšenie transparentnosti centrálnych protistrán voči účastníkom trhu.

(18)

Pretrvávajú pochybnosti o tom, do akej miery sú aktíva, ktoré sú držané na súhrnne alebo individuálne oddelených účtoch, chránené pred konkurzným konaním. Preto nie je jasné, v ktorých prípadoch môžu centrálne protistrany s dostatočnou právnou istotou presunúť klientske pozície, ak zúčtovací člen zlyhá, alebo v ktorých prípadoch môžu centrálne protistrany s dostatočnou právnou istotou vyplatiť výnosy z likvidácie priamo klientom. V záujme stimulácie zúčtovania a zlepšenia prístupu k nemu by sa mali vyjasniť pravidlá týkajúce sa ochrany uvedených aktív a pozícií pred konkurzným konaním.

(19)

Pokuty, ktoré môže orgán ESMA uložiť archívom obchodných údajov pod jeho priamym dohľadom, by mali byť účinné, primerané a dostatočne odrádzajúce, aby sa zabezpečila účinnosť právomocí orgánu ESMA v oblasti dohľadu a zvýšenie transparentnosti pozícií a expozícií súvisiacich s mimoburzovými derivátmi. Sumy pokút, ktoré sa pôvodne stanovili v nariadení (EÚ) č. 648/2012, sa ukázali ako nedostatočne odrádzajúce vzhľadom na súčasný obrat archívov obchodných údajov, čo by potenciálne mohlo obmedziť účinnosť právomocí ESMA v oblasti dohľadu na základe uvedeného nariadenia voči archívom obchodných údajov. Horná hranica základných súm pokút by sa preto mala zvýšiť.

(20)

Orgány z tretích krajín by mali mať prístup k údajom, ktoré sa ohlasujú archívom obchodných údajov Únie, ak tretia krajina splní určité podmienky, ktoré zaručujú zaobchádzanie s týmito údajmi, a ak táto tretia krajina stanoví právne záväznú a vymáhateľnú povinnosť udeliť orgánom Únie priamy prístup k údajom, ktoré sa ohlasujú archívom obchodných údajov v tejto tretej krajine.

(21)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 (8) umožňuje zjednodušený registračný postup pre archívy obchodných údajov, ktoré už sú zaregistrované v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 a chcú rozšíriť túto registráciu s cieľom poskytovať svoje služby týkajúce sa transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov. Podobný zjednodušený registračný postup by sa mal zaviesť pre registráciu archívov obchodných údajov, ktoré už sú zaregistrované v súlade s nariadením (EÚ) 2015/2365 a chcú rozšíriť túto registráciu s cieľom poskytovať svoje služby týkajúce sa zmlúv o derivátoch.

(22)

Nedostatočná kvalita a transparentnosť údajov produkovaných archívmi obchodných údajov sťažuje subjektom, ktorým bol udelený prístup k týmto údajom, ich použitie na monitorovanie trhov s derivátmi a bráni tomu, aby regulačné orgány a orgány dohľadu včas identifikovali riziká pre finančnú stabilitu. V záujme zlepšenia kvality a transparentnosti údajov a zosúladenia požiadaviek na ohlasovanie podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 s požiadavkami stanovenými v nariadení (EÚ) 2015/2365 a nariadení (EÚ) č. 600/2014 je potrebná ďalšia harmonizácia pravidiel a požiadaviek na ohlasovanie, a najmä ďalšia harmonizácia údajových štandardov, metód a mechanizmov ohlasovania, ako aj postupov, ktoré majú archívy obchodných údajov uplatňovať na účely overovania ohlasovaných údajov, pokiaľ ide o ich úplnosť a presnosť, a zosúhlasovania údajov s inými archívmi obchodných údajov. Okrem toho by mali archívy obchodných údajov na požiadanie udeliť protistranám prístup ku všetkým údajom ohlasovaným v ich mene s cieľom umožniť týmto protistranám overiť presnosť uvedených údajov.

(22a)

S cieľom znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť párovanie obchodov by orgán ESMA mal zaviesť spoločnú normu Únie pre ohlasovanie archívom obchodných údajov. Keďže centrálne protistrany a ďalšie finančné protistrany na seba preberajú im delegované úlohy v oblasti ohlasovania, by jednotný formát zvýšil efektívnosť v prípade všetkých účastníkov.

(23)

Pokiaľ ide o služby, ktoré poskytujú archívy obchodných údajov, nariadením (EÚ) č. 648/2012 sa vytvorilo konkurenčné prostredie. Protistrany by preto mali mať možnosť zvoliť si archív obchodných údajov, ktorému chcú ohlasovať údaje, a mali by mať možnosť prejsť k inému archívu obchodných údajov, ak sa tak rozhodnú. Na uľahčenie takéhoto prechodu a na zabezpečenie nepretržitej dostupnosti údajov bez duplicity by archívy obchodných údajov mali zaviesť vhodné politiky s cieľom zabezpečiť riadny prenos ohlásených údajov do iných archívov obchodných údajov na žiadosť podniku, na ktorý sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť.

(24)

V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa stanovuje, že zúčtovacia povinnosť by sa nemala vzťahovať na systémy dôchodkového zabezpečenia, kým centrálne protistrany nevyvinú vhodné technické riešenie na prevod nepeňažného kolaterálu ako variačných marží. Keďže doteraz nebolo vyvinuté žiadne uskutočniteľné riešenie, ktoré by systémom dôchodkového zabezpečenia uľahčilo centrálne zúčtovanie, dočasná výnimka by sa mala predĺžiť o ďalšie dva roky vzhľadom na veľmi veľkú väčšinu systémov dôchodkového zabezpečenia . Centrálne zúčtovanie by však malo zostať konečným cieľom vzhľadom na to, že súčasný regulačný a trhový vývoj umožňuje účastníkom trhu vyvinúť v rámci uvedenej lehoty vhodné technické riešenia. S pomocou orgánov ESMA, EBA, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov („EIOPA“) a výboru ESRB by mala Komisia monitorovať pokrok, ktorý dosiahli centrálne protistrany, zúčtovací členovia a systémy dôchodkového zabezpečenia, vedúci k uskutočniteľným riešeniam, ktoré uľahčujú účasť systémov dôchodkového zabezpečenia v centrálnom zúčtovaní, a mala by o tomto pokroku vypracovať správu. Táto správa by mala obsahovať aj riešenia a súvisiace náklady pre systémy dôchodkového zabezpečenia, čím sa zohľadní regulačný a trhový vývoj, akým sú napríklad zmeny typu finančnej protistrany, na ktorú sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť. ▌Komisia by mala byť splnomocnená predĺžiť túto výnimku o ďalší jeden rok, ak sa domnieva, že zainteresované strany sa dohodli na riešení a že jeho vykonanie si vyžaduje dodatočný čas.

(24a)

Malé systémy dôchodkového zabezpečenia, okrem tých, ktoré sú klasifikované ako malé finančné protistrany, nepredstavujú rovnaké riziká ako väčšie systémy dôchodkového zabezpečenia a je vhodné umožniť im dlhšie oslobodenie od zúčtovacej povinnosti. Pre takéto systémy dôchodkového zabezpečenia by Komisia mala predĺžiť oslobodenie od uvedenej povinnosti na tri roky. Ak sa ku koncu uvedeného obdobia Komisia bude domnievať, že malé systémy dôchodkového zabezpečenia vynaložili nevyhnutné úsilie na vyvinutie vhodných technických riešení pre účasť v rámci centrálneho zúčtovania a že nepriaznivý vplyv centrálne zúčtovaných zmlúv o derivátoch na dôchodkové dávky dôchodcov zostáva nezmenený, mala by mať možnosť predĺžiť túto výnimku o ďalšie dva roky. Po uplynutí oslobodenia by malé systémy dôchodkového zabezpečenia mali podliehať tomuto nariadeniu rovnako ako všetky ostatné subjekty patriace do jeho rozsahu pôsobnosti. Vzhľadom na nižšie objemy zmlúv o derivátoch, ktoré uzatvorili malé systémy dôchodkového zabezpečenia, treba očakávať, že neprekročia prahové hodnoty, ktoré aktivujú zúčtovaciu povinnosť. V dôsledku toho by väčšina malých systémov dôchodkového zabezpečenia naďalej nepodliehala zúčtovacej povinnosti, a to ani po uplynutí oslobodenia.

(24b)

Toto oslobodenie pre malé systémy dôchodkového zabezpečenia by sa malo naďalej uplatňovať od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, a ak toto nariadenie nadobudne účinnosť po 16. auguste 2018, malo by sa uplatňovať rovnako so spätnou účinnosťou na všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch vykonané po uvedenom dátume. Spätná účinnosť tohto ustanovenia je potrebná, aby sa zamedzilo medzere medzi ukončením uplatňovania existujúceho oslobodenia a novým oslobodením, keďže obe slúžia na ten istý účel.

(25)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o stanovenie podmienok, za ktorých sa obchodné podmienky týkajúce sa poskytovania zúčtovacích služieb považujú za spravodlivé, primerané, transparentné a nediskriminačné, a pokiaľ ide o predĺženie obdobia, počas ktorého by sa zúčtovacia povinnosť nemala vzťahovať na systémy dôchodkového zabezpečenia.

(26)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, a najmä pokiaľ ide o dostupnosť informácií obsiahnutých v archívoch obchodných údajov Únie pre príslušné orgány tretích krajín, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

(27)

S cieľom zaistiť konzistentnú harmonizáciu pravidiel týkajúcich sa postupov zmierňovania rizika, registrácie archívov obchodných údajov a požiadaviek na vykazovanie by Komisia mala prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaný orgánmi EBA, EIOPA a ESMA, pokiaľ ide o postupy dohľadu na zabezpečenie počiatočnej a priebežnej validácie postupov riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasný, presný a primerane oddelený kolaterál, podrobnosti zjednodušenej žiadosti o rozšírenie registrácie archívu obchodných údajov, ktorý už je registrovaný podľa nariadenia (EÚ) 2015/2365, podrobnosti postupov, ktoré má archív obchodných údajov uplatňovať pri overovaní súladu s požiadavkami na ohlasovanie vykonávané ohlasujúcou protistranou alebo predkladajúcim subjektom, úplnosť a presnosť ohlasovaných údajov a podrobnosti postupov zosúhlasovania údajov medzi archívmi obchodných údajov. Komisia by mala prijať tento návrh regulačných technických predpisov prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (10), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (11) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (12).

(28)

Komisia by takisto mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy, ktoré vypracuje orgán ESMA, prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 Zmluvy o Európskej únii a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, pokiaľ ide o štandardizáciu údajov, ktoré sa majú ohlasovať v prípade rôznych tried derivátov, ako aj metódy a mechanizmy ohlasovania.

(29)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečiť primeranosť pravidiel, ktoré vedú k zbytočnému administratívnemu zaťaženiu a nákladom na dodržiavanie predpisov bez toho, aby došlo k ohrozeniu finančnej stability, a zvýšiť transparentnosť pozícií a expozícií súvisiacich s mimoburzovými derivátmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

(30)

Uplatňovanie niektorých ustanovení tohto nariadenia by sa malo odložiť tak, aby sa zaviedli všetky nevyhnutné vykonávacie opatrenia a aby sa účastníkom trhu umožnilo urobiť potrebné kroky na účely dodržiavania predpisov.

(31)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (13) a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal […] stanovisko.

(32)

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(32a)

Zúčtovacia povinnosť pre deriváty stanovená v nariadení (EÚ) č. 648/2012 a obchodovacia povinnosť pre deriváty stanovená v nariadení (EÚ) č. 600/2014 by sa mali zosúladiť, ak je to potrebné a vhodné. Komisia by preto mala vypracovať správu o zmenách zúčtovacej povinnosti pre deriváty vykonaných v tomto nariadení, najmä pokiaľ ide o rozsah subjektov, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, ako aj mechanizmus pozastavenia, ktoré by sa mali vykonať aj pri obchodovacej povinnosti pre deriváty stanovenej v nariadení (EÚ) č. 600/2014.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 sa mení takto:

(-1)

V článku 1 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.     Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a)

centrálne banky a iné verejné orgány poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujúce do riadenia verejného dlhu;

b)

Banku pre medzinárodné zúčtovanie;

c)

multilaterálne rozvojové banky uvedené v článku 117 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 “;

(-1a)

V článku 1 ods. 5 sa vypúšťa písmeno a);

(1)

V článku 2 sa bod 8 nahrádza takto:

„(8)

„finančná protistrana“ je investičná spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/  (14), úverová inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2013/36/EÚ , poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (15), PKIPCP, ktorému bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2009/65/ES, s výnimkou prípadu, keď sa daný PKIPCP vzťahuje na zamestnanecký plán na kúpu akcií , inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle článku 6 písm. a) smernice 2003/41/ES, AIF, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ, ktorý je buď usadený v Únii alebo spravovaný správcom alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správca AIF“), ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý bol zaregistrovaný v súlade so smernicou 2011/61/EÚ, s výnimkou prípadu, keď sa daný AIF vzťahuje na zamestnanecký plán na kúpu akcií a, ak je to relevantné, jeho správca AIF je usadený v Únii; a centrálny depozitár cenných papierov, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (16) ▌;

(2)

Článok 4 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa písmeno a) mení takto:

i)

body i) až iv) sa nahrádzajú takto:

„i)

medzi dvoma finančnými protistranami, na ktoré sa vzťahujú podmienky uvedené v článku 4a ods. 1 druhom pododseku;

ii)

medzi finančnou protistranou, na ktorú sa vzťahujú podmienky uvedené v článku 4a ods. 1 druhom pododseku, a nefinančnou protistranou, na ktorú sa vzťahujú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku;

iii)

medzi dvoma nefinančnými protistranami, na ktoré sa vzťahujú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku;

iv)

medzi finančnou protistranou, na ktorú sa vzťahujú podmienky uvedené v článku 4a ods. 1 druhom pododseku, alebo nefinančnou protistranou, na ktorú sa vzťahujú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku, na jednej strane a subjektom usadeným v tretej krajine, na ktorý by sa vzťahovala zúčtovacia povinnosť, ak by bol usadený v Únii, na strane druhej;“;

b)

v odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

boli uzatvorené alebo obnovené buď:

i)

v deň alebo po dni nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti; alebo

ii)

v deň alebo po dni splnenia podmienok stanovených v písmene a) zo strany oboch protistrán. “;

c)

vkladajú sa tieto odseky :

„3a.   Zúčtovací členovia a klienti, ktorí poskytujú zúčtovacie služby, či už priamo alebo nepriamo, poskytujú tieto služby na základe spravodlivých, primeraných a nediskriminačných a transparentných obchodných podmienok. Takíto zúčtovací členovia a klienti musia prijať všetky primerané opatrenia určené na zistenie, predchádzanie, riadenie a sledovanie konfliktov záujmov v rámci skupiny pridružených subjektov, najmä medzi obchodnou jednotkou a zúčtovacou jednotkou, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť spravodlivé, primerané, nediskriminačné a transparentné poskytovanie zúčtovacích služieb.

Zúčtovacím členom alebo klientom je povolené kontrolovať riziká spojené s ponúkanými zúčtovacími službami.

3b.     S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia podmienky, za ktorých sa obchodné podmienky zúčtovacích služieb uvedených v odseku 3a považujú za spravodlivé, primerané, nediskriminačné a transparentné.

Orgán ESMA predloží Komisii návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku do … [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. “;

(3)

Dopĺňa sa tento článok 4a:

„Článok 4a

Finančné protistrany podliehajúce zúčtovacej povinnosti

1.   Finančná protistrana, ktorá nadobúda pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch, môže vypočítať každoročne svoju kumulovanú koncomesačnú priemernú pozíciu za predchádzajúcich 12 mesiacov ▌v súlade s odsekom 3.

Ak finančná protistrana nevypočíta svoju pozíciu alebo výsledok tohto výpočtu prekročí zúčtovacie prahové hodnoty stanovené podľa článku 10 ods. 4 písm. b), finančná protistrana:

a)

to okamžite oznámi ESMA a dotknutému príslušnému orgánu;

b)

podlieha zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 v súvislosti s budúcimi zmluvami o mimoburzových derivátoch, bez ohľadu na triedu aktív alebo triedy aktív, v prípade ktorých bola zúčtovacia prahová hodnota prekročená; a

c)

zúčtuje zmluvy uvedené v písmene b) do štyroch mesiacov po tom, ako začne podliehať zúčtovacej povinnosti.

2.   Finančná protistrana, ktorá začala podliehať zúčtovacej povinnosti v súlade s odsekom 1 a následne preukáže dotknutému príslušnému orgánu, že jej kumulovaná koncomesačná priemerná pozícia za predchádzajúcich 12 mesiacov ▌už neprekračuje zúčtovaciu prahovú hodnotu uvedenú v odseku 1, prestane podliehať zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4.

2a.     Ak finančná protistrana, ktorá bola predtým oslobodená, začne podliehať zúčtovacej povinnosti v súlade s odsekom 1, musí zúčtovať svoje zmluvy o mimoburzových derivátoch do štyroch mesiacov, odkedy začne podliehať uvedenej zúčtovacej povinnosti.

3.   Finančná protistrana zahrnie do výpočtu pozícií uvedených v odseku 1 všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré uzatvorila táto finančná protistrana alebo iné subjekty v rámci skupiny, do ktorej táto finančná protistrana patrí.“;

(4)

V článku 5 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c);

(4a)

V článku 6 ods. 2 sa za písmenom d) dopĺňa toto písmeno:

„da)

v rámci každej triedy mimoburzových derivátov uvedenej v písmene d) údaje o druhoch zmlúv, v prípade ktorých bolo príslušným centrálnym protistranám udelené povolenie pre ich zúčtovanie, a dátum, od ktorého majú uvedené centrálne protistrany povolenie zúčtovávať uvedené zmluvy “;

(5)

V článku 6 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e);

(6)

Dopĺňa sa tento článok 6b:

„Článok 6b

Pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti v iných prípadoch, ako je riešenie krízovej situácie

1.   Za iných okolností, ako sú uvedené v článku 6a ods. 1, môže ESMA požiadať Komisiu, aby dočasne pozastavila uplatňovanie zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 ods. 1 pre konkrétnu triedu mimoburzových derivátov alebo konkrétny typ protistrany, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a)

daná trieda mimoburzových derivátov už nie je vhodná na centrálne zúčtovanie na základe kritérií uvedených v článku 5 ods. 4 prvom pododseku a v článku 5 ods. 5;

b)

centrálna protistrana pravdepodobne prestane zúčtovávať túto konkrétnu triedu mimoburzových derivátov a žiadna iná centrálna protistrana nie je schopná zúčtovávať túto konkrétnu triedu mimoburzových derivátov bez prerušenia;

c)

pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti pre konkrétnu triedu mimoburzových derivátov alebo konkrétny typ protistrany je potrebné v záujme zamedzenia závažnej hrozbe pre finančnú stabilitu v Únii alebo riešenia takejto hrozby a toto pozastavenie je primerané tomuto cieľu.

Na účely prvého pododseku písm. c) uskutoční ESMA konzultácie s ESRB pred podaním žiadosti uvedenej v tomto odseku.

Ak ESMA požiada Komisiu, aby dočasne pozastavila uplatňovanie zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 ods. 1, poskytne odôvodnenia a predloží dôkazy o tom, že je splnená aspoň jedna z podmienok stanovených v prvom pododseku. Komisia o žiadosti orgánu ESMA bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu.

1a.     O žiadosť o pozastavenie zo strany orgánu ESMA podľa odseku 1 tohto článku môže požiadať príslušný orgán určený v súlade s článkom 22. Ak príslušný orgán požaduje, aby orgán ESMA predložil žiadosť o pozastavenie, poskytne odôvodnenie a predloží dôkazy o tom, že je splnená aspoň jedna z podmienok stanovených v odseku 1 prvom pododseku.

Orgán ESMA do 48 hodín od prijatia žiadosti príslušného orgánu a na základe odôvodnenia a dôkazov, ktoré poskytol príslušný orgán, buď požiada Komisiu, aby pozastavila uplatňovanie zúčtovacej povinnosti pre konkrétnu triedu mimoburzových derivátov alebo konkrétny typ protistrany podľa odseku 1, alebo žiadosť príslušného orgánu zamietne. Orgán ESMA informuje o svojom rozhodnutí príslušný orgán a poskytne podrobné odôvodnenie s jeho vysvetlením.

2.   Žiadosť uvedená v odseku 1 sa nezverejňuje.

3.   Komisia do 48 hodín od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 1 a na základe odôvodnení a dôkazov, ktoré poskytol ESMA, buď pozastaví uplatňovanie zúčtovacej povinnosti pre konkrétnu triedu mimoburzových derivátov alebo konkrétny typ protistrany uvedenej v odseku 1, alebo požadované pozastavenie zamietne. Komisia informuje o svojom rozhodnutí orgán ESMA a poskytne podrobné odôvodnenie s jeho vysvetlením. Komisia následne túto informáciu bezodkladne postúpi Európskemu parlamentu a Rade.

4.   Rozhodnutie Komisie pozastaviť uplatňovanie zúčtovacej povinnosti sa ▌uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie, na webovom sídle Komisie a vo verejnom archíve uvedenom v článku 6.

5.   Pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti podľa tohto článku je platné na obdobie nepresahujúce jeden mesiac od dátumu uverejnenia daného pozastavenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

6.    Ak dôvody pre pozastavenie naďalej platia , Komisia po konzultácii s ESMA a ESRB môže predĺžiť pozastavenie uvedené v odseku 5 o jedno alebo viac období v trvaní jedného mesiaca, pričom celkové obdobie nesmie prekročiť dvanásť mesiacov od konca počiatočného obdobia pozastavenia . Predĺženie pozastavenia sa uverejňuje v súlade s článkom 4.

Na účely prvého pododseku Komisia oznámi ESMA svoj zámer predĺžiť pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti a o tomto zámere informuje Európsky parlament a Radu . ESMA vydá stanovisko o predĺžení pozastavenia do 48 hodín od uvedeného oznámenia.“;

(7)

Článok 9 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Finančné protistrany, nefinančné protistrany, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku , a centrálne protistrany zabezpečia, aby sa údaje o každej zmluve o derivátoch, ktorú uzatvorili, a o každej zmene alebo ukončení takejto zmluvy ohlásili v súlade s odsekom 1a archívu obchodných údajov registrovanému v súlade s článkom 55 alebo uznanému v súlade s článkom 77. Údaje sa ohlásia najneskôr v pracovný deň nasledujúci po uzatvorení, zmene alebo ukončení zmluvy.

Ohlasovacia povinnosť sa vzťahuje na zmluvy o derivátoch, ktoré ▌sa uzatvorili 12. februára 2014 alebo po tomto dátume.

Bez ohľadu na článok 3 sa ohlasovacia povinnosť nevzťahuje na zmluvy o mimoburzových derivátoch v rámci tej istej skupiny , ak aspoň jedna z protistrán je nefinančnou protistranou, alebo by sa kvalifikovala ako nefinančná protistrana, ak by bola usadená v Únii, za predpokladu, že:

a)

obe protistrany sú v plnom rozsahu zahrnuté do rovnakej konsolidácie;

b)

obe protistrany podliehajú primeraným centralizovaným postupom hodnotenia, merania a kontroly rizika; a

c)

materský podnik nie je finančnou protistranou .“;

b)

vkladajú sa tieto odseky 1a a 1b :

„1a.   Údaje o zmluvách o derivátoch uvedené v odseku 1 sa ohlasujú takto:

b)

▌údaje o zmluvách o mimoburzových derivátoch uzatvorených medzi finančnou protistranou a nefinančnou protistranou, ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku, sa ohlasujú takto:

i)

finančné protistrany sú výhradne zodpovedné a právne zodpovedné za ohlasovanie jednotlivých súborov údajov , ako aj za zabezpečenie presnosti ohlasovaných údajov. S cieľom zabezpečiť, aby finančná protistrana mala všetky údaje potrebné na splnenie ohlasovacej povinnosti, musí nefinančná protistrana poskytnúť finančnej protistrane údaje týkajúce sa zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré medzi sebou uzatvorili, v prípade ktorých možno primerane očakávať, že ich finančná protistrana nevlastní. Nefinančná protistrana je zodpovedná za zabezpečenie presnosti uvedených údajov ;

ii)

bez ohľadu na bod i) nefinančné protistrany, ktoré už investovali s cieľom zaviesť systém ohlasovania, sa môžu rozhodnúť ohlasovať údaje o svojich zmluvách o mimoburzových derivátoch s finančnými protistranami archívu obchodných údajov. V takom prípade nefinančné protistrany o svojom rozhodnutí vopred informujú finančné protistrany, s ktorými uzatvorili zmluvy o mimoburzových derivátoch. Zodpovednosť a právnu zodpovednosť za ohlasovanie údajov a za zabezpečovanie presnosti týchto údajov nesú v tejto situácii naďalej nefinančné protistrany.

ba)

v prípade zmlúv o mimoburzových derivátoch uzatvorených nefinančnou protistranou, na ktorú sa nevzťahujú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku, so subjektom, ktorý má sídlo v tretej krajine a ktorý by bol finančnou protistranou, ak by mal sídlo v Únii, sa od takejto nefinančnej protistrany nesmie vyžadovať, aby ohlasovala podľa článku 9, a nesmie byť právne zodpovedná za ohlasovanie údajov alebo zabezpečovanie presnosti údajov takýchto zmlúv o mimoburzových derivátoch, ak:

i)

právny režim ohlasovania dotknutej tretej krajiny sa považuje za rovnocenný podľa článku 13 a finančná protistrana z tretej krajiny ohlásila takéto informácie podľa právneho režimu ohlasovania svojej tretej krajiny;

ii)

právny režim ohlasovania dotknutej tretej krajiny nebol vyhlásený za rovnocenný podľa článku 13, finančná protistrana z tretej krajiny sa rozhodla, že bude podliehať požiadavkám tohto článku, ako keby bola finančnou protistranou so sídlom v Únii, a orgán ESMA ju zaregistruje.

Orgán ESMA zverejní na svojom webovom sídle register Únie pre finančné protistrany z tretej krajiny, ktoré sa rozhodli, že budú podliehať tomuto článku v súlade s bodom ii);

c)

správcovská spoločnosť PKIPCP je zodpovedná za ohlasovanie údajov o zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktorých je tento PKIPCP protistranou, ako aj za zabezpečenie presnosti ohlasovaných údajov;

d)

správca AIF je zodpovedný za ohlasovanie údajov o zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktorých je tento AIF protistranou, ako aj za zabezpečenie presnosti ohlasovaných údajov;

e)

protistrany a centrálne protistrany, ktoré ohlasujú zmluvy o mimoburzových derivátoch archívu obchodných údajov , zabezpečia, aby sa údaje o ich zmluvách o derivátoch ohlasovali presne a bez duplicity.

Protistrany a centrálne protistrany, ktoré podliehajú ohlasovacej povinnosti podľa odseku 1, môžu túto ohlasovaciu povinnosť delegovať.

1b.     Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia údaje, ktoré má finančná protistrana z tretej krajiny poskytnúť na to, aby ju orgán ESMA zaregistroval, ako sa uvádza v odseku 1a prvom pododseku písm. ba) bode ii).

ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do … [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. “.

c)

odsek 6 sa nahrádza takto:

„6.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania odsekov 1 a 3 vypracuje ESMA v úzkej spolupráci s ESCB návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť:

a)

štandardy a formáty údajov, ktoré sa majú ohlasovať, zahŕňajúce aspoň tieto údaje:

i)

globálne identifikátory právneho subjektu („LEI“);

ii)

medzinárodné identifikačné čísla cenných papierov („ISIN“);

iii)

jedinečné obchodné identifikátory („UTI“);

b)

metódy a mechanizmy ohlasovania;

c)

frekvenciu hlásení;

d)

dátum, do ktorého sa majú zmluvy o derivátoch ohlásiť vrátane akéhokoľvek postupného začlenenia zmlúv uzatvorených pred začatím uplatňovania ohlasovacej povinnosti.

Pri vypracúvaní uvedeného návrhu technických predpisov ESMA zohľadňuje medzinárodný vývoj a normy dohodnuté na úrovni Únie alebo na globálnej úrovni a ich súlad s požiadavkami na ohlasovanie stanovenými v článku 4 nariadenia (EÚ) 2015/2365 (*1) a článku 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do [ 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(8)

V článku 10 sa odseky 1 až 4 nahrádzajú takto:

„1.   Nefinančná protistrana, ktorá nadobúda pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch, môže vypočítať každoročne svoju kumulovanú koncomesačnú priemernú pozíciu za predchádzajúcich 12 mesiacov ▌v súlade s odsekom 3.

Ak nefinančná strana nevypočíta svoju pozíciu alebo výsledok tohto výpočtu uvedeného v prvom pododseku prekročí zúčtovacie prahové hodnoty stanovené podľa odseku 4 písm. b), uvedená nefinančná protistrana:

a)

okamžite oznámi túto skutočnosť ESMA a orgánu určenému v súlade s odsekom 5;

b)

ak nevypočítala svoju pozíciu, podlieha zúčtovacej povinnosti podľa článku 4 v súvislosti s budúcimi zmluvami o mimoburzových derivátoch vo všetkých triedach aktív a požiadavkám stanoveným v článku 11 ods. 3);

ba)

ak výsledok výpočtu uvedeného v prvom pododseku prekročí zúčtovacie prahové hodnoty určené podľa odseku 4 písm. b) , podlieha zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 v súvislosti s budúcimi zmluvami o mimoburzových derivátoch v triede aktív alebo triedach aktív, v prípade ktorých bola zúčtovacia prahová hodnota prekročená, a je oslobodená od požiadaviek stanovených v článku 11 ods. 3 v inej triede aktív alebo v iných triedach aktív, v prípade ktorých zúčtovacia prahová hodnota nebola prekročená ;

c)

zúčtuje zmluvy uvedené v písmene b) do štyroch mesiacov po tom, ako začne podliehať zúčtovacej povinnosti.

2.   Nefinančná protistrana, ktorá začala podliehať zúčtovacej povinnosti v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom a následne preukáže orgánu určenému v súlade s odsekom 5, že jej kumulovaná koncomesačná priemerná pozícia za predchádzajúcich 12 mesiacov ▌už neprekračuje zúčtovaciu prahovú hodnotu uvedenú v odseku 1, prestane podliehať zúčtovacej povinnosti stanovenej v článku 4.

3.   Do výpočtu pozícií uvedených v odseku 1 nefinančná protistrana zahrnie všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré uzatvorila táto nefinančná protistrana alebo iné nefinančné subjekty v rámci skupiny, do ktorej táto nefinančná protistrana patrí, ktoré nie sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním tejto nefinančnej protistrany alebo uvedenej skupiny.

4.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po konzultácii s ESRB a ďalšími príslušnými orgánmi návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia:

a)

kritériá na určenie toho, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním, ako je uvedené v odseku 3; a

b)

zúčtovacie prahové hodnoty, ktoré sa určia s ohľadom na systémovú významnosť súčtu čistých pozícií a expozícií podľa protistrán a za jednotlivé triedy mimoburzových derivátov.

Orgán ESMA môže vytvoriť samostatné zúčtovacie prahové hodnoty pre finančné a nefinančné protistrany berúc do úvahy vzájomnú prepojenosť finančných protistrán a ich vysoké systémové riziko.

Orgán ESMA po uskutočnení otvorenej verejnej konzultácie predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 30. septembra 2012 a pravidelne ich aktualizuje.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Orgán ESMA po konzultácii s ESRB a inými príslušnými orgánmi pravidelne preskúmava prahové hodnoty uvedené v písmene b) a v prípade potreby, najmä na zabezpečenie väčšieho zapojenia do centrálneho zúčtovania , navrhne regulačné technické predpisy na ich zmenu.“;

(8a)

V článku 11 sa vkladá tento odsek:

„1a.   Požiadavky uvedené v tomto článku ods. 1 sa nevzťahujú na transakcie v rámci skupiny uvedené v článku 3, ak jedna z protistrán je nefinančnou protistranou, na ktorú sa nevzťahuje zúčtovacia povinnosť v súlade s článkom 10 ods. 1 druhým pododsekom.“;

(8b)

V článku 11 sa odsek 3 mení takto:

„3.     Finančné protistrany musia mať zavedené postupy riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu, pokiaľ ide o zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa uzatvoria 16. augusta 2012 alebo po tomto dátume. Nefinančné protistrany uvedené v článku 10 nesmú uplatňovať postupy riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu, pokiaľ ide o zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré patria do triedy aktív alebo tried aktív, v prípade ktorých sa zúčtovacia prahová hodnota neprekročila.“;

(9)

V článku 11 sa odsek 15 mení takto:

a)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

postupy riadenia rizík vrátane úrovní a typu kolaterálu a podmienok oddelenia uvedených v odseku 3, ako aj súvisiace postupy dohľadu na zabezpečenie počiatočnej a priebežnej validácie týchto postupov riadenia rizík;“;

b)

prvá veta pododseku 2 sa nahrádza takto:

„Európske orgány dohľadu predložia tento spoločný návrh regulačných technických predpisov Komisii do [ 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].“;

(10)

V článku 38 sa dopĺňajú tieto odseky 6 a 7:

„6.   Centrálna protistrana poskytne svojim zúčtovacím členom simulačný nástroj, ktorý im umožní na brutto základe určiť sumu dodatočnej počiatočnej marže, ktorú môže centrálna protistrana požadovať pri zúčtovaní novej transakcie. Tento nástroj je prístupný len na základe zabezpečeného prístupu a výsledky simulácie nie sú záväzné.

7.   Centrálna protistrana poskytne svojim zúčtovacím členom informácie o modeloch počiatočnej marže, ktoré používa. Tieto informácie musia spĺňať všetky nasledujúce podmienky:

a)

jasne vysvetľujú koncepciu modelu počiatočnej marže a spôsob jeho fungovania;

b)

jasne opisujú kľúčové predpoklady a obmedzenia modelu počiatočnej marže a okolnosti, za ktorých tieto predpoklady už neplatia;

c)

sú doložené dokumentmi.“;

(11)

V článku 39 sa dopĺňa tento odsek 11:

„11.    Vnútroštátne právne predpisy členských štátov týkajúce sa platobnej neschopnosti nebránia centrálnej protistrane v tom, aby konala v súlade s článkom 48 ods. 5 až 7, pokiaľ ide o aktíva a pozície vedené na účtoch podľa tohto článku ods. 2 až 5. “;

(12)

Článok 56 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Na účely článku 55 ods. 1 predloží archív obchodných údajov orgánu ESMA jednu z týchto žiadostí:

a)

žiadosť o registráciu;

b)

žiadosť o predĺženie registrácie, ak je archív obchodných údajov už zaregistrovaný podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) 2015/2365.“;

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia:

a)

podrobnosti žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 1 písm. a);

b)

podrobnosti zjednodušenej žiadosti o predĺženie registrácie uvedenej v odseku 1 písm. b).

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [ 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

c)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania odseku 1 vypracuje ESMA návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví:

a)

formát žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 1 písm. a);

b)

formát žiadosti o predĺženie registrácie uvedenej v odseku 1 písm. b).

So zreteľom na prvý pododsek písm. b) vypracuje ESMA zjednodušený formát.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do [9 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

(12a)

V článku 62 sa vypúšťa odsek 5.

(12b)

V článku 63 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.     Orgán ESMA môže na plnenie svojich povinností podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v podnikateľských priestoroch alebo na majetku právnických osôb podľa článku 61 ods. 1. Ak sa to pre riadne a efektívne vykonanie kontroly vyžaduje, ESMA môže tieto kontroly na mieste vykonať bez predchádzajúceho ohlásenia. “;

(12c)

V článku 63 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.     Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA na vykonanie kontroly na mieste môžu vstúpiť do všetkých podnikateľských priestorov alebo na majetok právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o vyšetrovaní, ktoré prijme ESMA, a musia mať všetky právomoci uvedené v článku 62 ods. 1. Musia mať takisto právomoc zapečatiť podnikateľské priestory a účtovné knihy alebo záznamy na obdobie potrebné na vykonanie kontroly a v potrebnom rozsahu. “;

(12d)

V článku 63 sa vypúšťa odsek 8.

(12e)

V článku 64 sa odsek 4 mení takto:

„4.     Vyšetrovací úradník pri predkladaní spisu so svojimi zisteniami orgánu ESMA informuje osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie. Takéto osoby majú právo na prístup k spisu s výhradou oprávnených záujmov iných osôb na ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nerozšíri na dôverné informácie alebo na interné prípravné dokumenty ESMA. “;

(12f)

V článku 64 sa odsek 8 nahrádza takto:

„8.     Ak orgán ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, o ktorých vie, že predstavujú trestné činy podľa uplatniteľného práva, postúpi túto vec na účely trestného stíhania príslušným orgánom na vyšetrenie a prípadné trestné stíhanie. Okrem toho orgán ESMA neuloží pokuty ani pravidelné platby penále v prípade, keď si je vedomý, že predchádzajúce zbavenie obvinenia alebo odsúdenie na základe rovnakej skutočnosti alebo skutočností, ktoré sú v podstate rovnaké, už nadobudlo povahu právoplatne rozsúdenej veci (res judicata) v dôsledku trestného konania podľa vnútroštátneho práva. “;

(12g)

V článku 65 ods. 1 sa vypúšťa druhý pododsek.

(13)

Článok 65 ods. 2 sa mení takto:

a)

v písmene a) sa suma „20 000 EUR“ nahrádza sumou „200 000 EUR“;

b)

v písmene b) sa suma „10 000 EUR“ nahrádza sumou „100 000 EUR“;

c)

dopĺňa sa toto písmeno c):

„c)

za porušenia uvedené v oddiele IV prílohy I je výška pokút minimálne 5 000 EUR a maximálne 10 000 EUR.“;

(13a)

V článku 67 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak je na zabránenie významnému a bezprostrednému poškodeniu finančného systému alebo významnému a bezprostrednému poškodeniu integrity, transparentnosti, efektívnosti a riadneho fungovania finančných trhov vrátane stability alebo presnosti ohlasovaných údajov archívu obchodných údajov potrebné naliehavé opatrenie. V takomto prípade môže orgán ESMA prijať predbežné rozhodnutie a dotknutým osobám umožniť, aby boli vypočuté čo najskôr po prijatí jeho rozhodnutia.“;

(14)

V článku 72 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Výška poplatku účtovaného archívu obchodných údajov pokrýva všetky primerané administratívne náklady, ktoré ESMA vynaložil na svoje činnosti spočívajúce v registrácii a dohľade, a je úmerná obratu dotknutého archívu obchodných údajov a typu vykonanej registrácie a dohľadu.“;

(15)

Vkladá sa tento článok 76a:

„Článok 76a

Vzájomný priamy prístup k údajom

1.   Relevantné orgány z tretích krajín, v ktorých je usadený jeden alebo viacero archívov obchodných údajov, musia mať v prípade, že je to potrebné na výkon ich povinností, priamy prístup k informáciám v archívoch obchodných údajov usadených v Únii za predpokladu, že Komisia prijala na tento účel vykonávací akt v súlade s odsekom 2.

2.   Na základe predloženia žiadosti zo strany orgánov uvedených v odseku 1 môže Komisia prijať vykonávacie akty v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 86 ods. 2, v ktorých sa určí, či právny rámec tretej krajiny žiadajúceho orgánu spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

archívom obchodných údajov usadeným v danej tretej krajine sa udelilo riadne povolenie;

b)

účinný dohľad nad archívmi obchodných údajov a účinné presadzovanie plnenia ich povinností sa v uvedenej tretej krajine vykonáva priebežne;

c)

existujú záruky zachovania služobného tajomstva a tieto záruky sú aspoň rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, vrátane ochrany obchodného tajomstva, ktoré orgány zdieľajú s tretími stranami;

d)

archívy obchodných údajov, ktorým sa udelilo povolenie v danej tretej krajine, podliehajú právne záväznej a vymáhateľnej povinnosti poskytnúť subjektom uvedeným v článku 81 ods. 3 priamy a okamžitý prístup k údajom.“;

(16)

V článku 78 sa dopĺňajú tieto odseky 9 a 10:

„(9)   Archív obchodných údajov musí zaviesť tieto postupy a politiky:

a)

postupy účinného zosúhlasovania údajov medzi archívmi obchodných údajov;

b)

postupy na zabezpečenie úplnosti a presnosti ohlasovaných údajov;

c)

opatrenia na riadny prenos údajov do iných archívov obchodných údajov v prípade žiadosti protistrán alebo centrálnych protistrán uvedených v článku 9, alebo ak je to potrebné na iný účel.

(10)   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia:

a)

postupy zosúhlasovania údajov medzi archívmi obchodných údajov;

b)

postupy, ktoré má uplatňovať archív obchodných údajov s cieľom overiť dodržiavanie požiadaviek na ohlasovanie zo strany protistrany alebo predkladajúceho subjektu a s cieľom overiť úplnosť a presnosť informácií ohlasovaných podľa článku 9.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do … [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

(17)

Článok 81 sa mení takto:

a)

v odseku 3 sa dopĺňa toto písmeno q):

„q)

relevantným orgánom z tretej krajiny, v súvislosti s ktorou sa prijal vykonávací akt podľa článku 76 písm. a);“;

b)

vkladá sa tento odsek 3a:

„3a.   Archív obchodných údajov poskytne protistranám a centrálnym protistranám uvedeným v článku 9 ods. 1a druhom pododseku informácie ohlásené v ich mene.“;

c)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po porade s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia:

a)

informácie, ktoré sa majú uverejniť alebo sprístupniť v súlade s odsekmi 1 a 3;

b)

frekvencia uverejňovania informácií uvedených v odseku 1;

c)

prevádzkové normy potrebné na kumulovanie a porovnávanie údajov medzi archívmi a na prístup subjektov uvedených v odseku 3 k týmto informáciám;

d)

podmienky, mechanizmy a požadovaná dokumentácia, na základe ktorých archívy obchodných údajov udeľujú prístup subjektom uvedeným v odseku 3.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [ 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Pri vypracúvaní uvedeného návrhu technických predpisov ESMA zabezpečí, aby sa pri uverejnení informácií uvedených v odseku 1 neodhalila totožnosť žiadnej strany ktorejkoľvek zmluvy.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

(18)

V článku 82 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 1 ods. 6, článku 4 ods. 3, článku 64 ods. 7, článku 70, článku 72 ods. 3, článku 76a a článku 85 ods. 2 sa Komisii udeľuje na neurčitý čas.“;

(19)

Článok 85 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Do … [tri roky od dátumu začiatku uplatňovania tohto pozmeňujúceho nariadenia] Komisia posúdi uplatňovanie tohto nariadenia a vypracuje všeobecnú správu. Komisia predloží túto správu spolu s akýmikoľvek vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.“

aa)

vkladá sa tento odsek:

„1a.     Do … [tri roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] orgán ESMA predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu s analýzou vplyvu zmien režimu ohlasovania zavedených nariadením (EÚ) 2018/… [toto pozmeňujúce nariadenie] na účastníkov trhu. V uvedenej správe sa posúdi najmä zavedenie a vykonávanie príslušných ustanovení, ktoré umožňujú delegovanie ohlasovania na finančné protistrany a ktoré vyžadujú ohlasovanie zmlúv zo strany centrálnych protistrán, a preskúma, či uvedené nové ustanovenia mali zamýšľaný účinok v podobe zníženia záťaže spojenej s ohlasovaním pre menšie protistrany. Rovnako sa v nej preskúma, ako dané nové ustanovenia ovplyvnili konkurencieschopnosť medzi archívmi obchodných údajov a to, či a do akej miery mali za následok menej konkurenčné prostredie a menej slobody výberu pre zúčtovacích členov a ich klientov. “;

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Do … [jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia ] a potom každý rok do … dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] Komisia vypracuje správu, v ktorej posúdi, či sa vyvinuli uskutočniteľné technické riešenia pre systémy dôchodkového zabezpečenia na prevod peňažného a nepeňažného kolaterálu ako variačných marží, ako aj potrebu akýchkoľvek opatrení na uľahčenie týchto technických riešení.

Orgán ESMA do [ šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] a potom každý rok do … [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]v spolupráci s EIOPA, EBA a ESRB predloží Komisii správu, v ktorej sa posúdia tieto skutočnosti:

a)

či centrálne protistrany, zúčtovací členovia a systémy dôchodkového zabezpečenia vynaložili primerané úsilie a vyvinuli uskutočniteľné technické riešenia, ktoré uľahčujú účasť systémov dôchodkového zabezpečenia v centrálnom zúčtovaní zložením peňažného a nepeňažného kolaterálu ako variačných marží, vrátane dôsledkov, ktoré z týchto riešení vyplývajú pre trhovú likviditu a procyklickosť, a ich potenciálnych právnych alebo iných dôsledkov ;

b)

objem a charakter činnosti systémov dôchodkového zabezpečenia na trhoch so zúčtovávanými a nezúčtovávanými mimoburzovými derivátmi, a to podľa triedy aktív, a akékoľvek súvisiace systémové riziko pre finančný systém;

c)

dôsledky plnenia požiadavky na zúčtovanie zo strany systémov dôchodkového zabezpečenia na ich investičné stratégie vrátane akejkoľvek zmeny alokácie ich peňažných a nepeňažných aktív;

d)

dôsledky zúčtovacích prahových hodnôt uvedených v článku 10 ods. 4 pre systémy dôchodkového zabezpečenia;

e)

vplyv iných právnych požiadaviek na nákladový diferenciál medzi zúčtovávanými a nezúčtovávanými transakciami s mimoburzovými derivátmi, vrátane maržových požiadaviek na nezúčtovávané deriváty a výpočtu ukazovateľa finančnej páky podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

f)

či sú potrebné akékoľvek ďalšie opatrenia na uľahčenie riešenia zúčtovania pre systémy dôchodkového zabezpečenia.

Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 82 s cieľom predĺžiť jedenkrát o dva roky trojročnú lehotu uvedenú v článku 89 ods. 1, ak dospeje k záveru, že sa nevyvinulo žiadne uskutočniteľné technické riešenie a že nepriaznivý vplyv centrálne zúčtovávaných zmlúv o derivátoch na dôchodkové dávky budúcich dôchodcov zostáva nezmenený.“;

c)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Do … [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] ▌Komisia buď :

a)

predloží návrh na záväzné riešenie iné ako trvalé alebo ďalšie dočasné oslobodenia systémov dôchodkového zabezpečenia od zúčtovacej povinnosti, ak sa domnieva, že zainteresované strany nenašli žiadne riešenie; alebo

b)

prijme delegovaný akt v súlade s článkom 82 s cieľom predĺžiť dvojročné obdobie uvedené v článku  89 ods. 1 raz o jeden rok, len ak sa domnieva, že zainteresované strany sa dohodli na riešení a že je potrebný dodatočný čas na vykonanie tohto riešenia; alebo

c)

umožní, aby oslobodenie uplynulo, a zároveň podporí zainteresované strany v tom, aby svoje riešenie predtým vykonali, ak sa domnieva, že riešenie sa našlo.

ca)

vkladajú sa tieto odseky:

„3a.     Do … [tri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 82 s cieľom predĺžiť trojročné obdobie uvedené v článku 89 ods. 1a raz o dva roky, len ak sa domnieva, že malé systémy dôchodkového zabezpečenia uvedené v článku 89 ods. 1a vynaložili nevyhnutné úsilie na vyvinutie vhodných technických riešení a že nepriaznivý vplyv centrálne zúčtovaných zmlúv o derivátoch na dôchodkové dávky dôchodcov zostáva nezmenený;

3b.     Orgán ESMA do … [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] predloží Komisii správu s posúdením toho, či by sa zoznam finančných nástrojov, ktoré sa považujú za vysoko likvidné s minimálnym kreditným a trhovým rizikom v súlade s článkom 47, mohol rozšíriť a či by tento zoznam mohol zahŕňať jeden alebo viac fondov peňažného trhu, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1131. “;

e)

dopĺňajú sa tieto odseky:

„6.     Do … [šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] Komisia po konzultácií s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o zosúladení obchodovacej povinnosti pre deriváty podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 so zmenami zúčtovacej povinnosti pre deriváty vykonanými v rámci nariadenia (EÚ) 2018/… [toto pozmeňujúce nariadenie], a najmä o rozsahu subjektov, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, ako aj mechanizme pozastavenia. Ak sa takéto zosúladenie považuje za potrebné a vhodné, k tejto správe sa pripojí legislatívny návrh na zavedenie potrebných zmien.

7.     Orgán ESMA do … [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] v spolupráci s EIOPA a EBA predloží Komisii správu s posúdením toho, či zásada spravodlivých, primeraných, nediskriminačných a transparentných obchodných podmienok uvedená v článku 4 ods. 3a bola účinná pri uľahčovaní prístupu k zúčtovaniu.

Komisia do … [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu s posúdením toho, či zásada spravodlivých, primeraných, nediskriminačných a transparentných obchodných podmienok bola účinná pri uľahčovaní prístupu k zúčtovaniu, a ak je to potrebné, navrhne zlepšenia tejto zásady. V uvedenej správe sa zohľadnia zistenia správy uvedenej v prvom pododseku a podľa potreby sa k nej pripojí legislatívny návrh.

8.     Do … [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] Komisia vypracuje správu s posúdením toho, či by obchody priamo vyplývajúce zo služieb pre zníženie poobchodných rizík vrátane kompresie portfólia mali byť oslobodené od zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 ods. 1. V tejto správe Komisia zohľadní najmä rozsah, v akom zmierňujú riziká, a to najmä kreditné riziko protistrany a prevádzkové riziko, ako aj možnosť obídenia zúčtovacej povinnosti a možnosť odradenia od centrálneho zúčtovania. Komisia predloží uvedenú správu spolu s akýmikoľvek vhodnými legislatívnymi návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.

S cieľom pomôcť Komisii pri vypracúvaní správy uvedenej v prvom pododseku orgán ESMA do … [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] v spolupráci s ESRB predloží Komisii správu s posúdením toho, či by obchody priamo vyplývajúce zo služieb pre zníženie poobchodných rizík vrátane kompresie portfólia mali byť oslobodené od zúčtovacej povinnosti. V uvedenej správe sa preskúma kompresia portfólia a iné dostupné služby pre znižovanie poobchodných rizík, ktoré neutvárajú cenu, ktoré znižujú netrhové riziká v portfóliách derivátov bez zmeny trhového rizika portfólií, ako sú transakcie vyrovnania. Rovnako sa v nej vysvetlia účely a fungovanie takýchto služieb pre znižovanie poobchodných rizík, rozsah, v akom zmierňujú riziká, a to najmä kreditné riziko protistrany a prevádzkové riziko, a posúdi potreba zúčtovania takýchto obchodov alebo ich oslobodenia od zúčtovania s cieľom riadiť systémové riziko. Obsahuje aj posúdenie toho, do akej miery akékoľvek oslobodenie od zúčtovacej povinnosti v prípade takýchto služieb odrádza od centrálneho zúčtovania a môže viesť k obchádzaniu zúčtovacej povinnosti zo strany protistrán.

9.     Okrem iného na základe zistení verejnej konzultácie Komisie o kontrole vhodnosti ohlasovania na účely dohľadu, ktorá bola uverejnená 1. decembra 2017, a na základe správy, ktorú predložil orgán ESMA podľa druhého pododseku, Komisia do [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] preskúma uplatňovanie článku 9 ods. 1a a podá o ňom správu. Komisia predloží uvedenú správu spolu s akýmkoľvek vhodným legislatívnym návrhom Európskemu parlamentu a Rade. Komisia pri preskúmaní uplatňovania článku 9 ods. 1a posúdi, či povinnosť ohlasovať transakcie podľa článku 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 nevedie k zbytočnému zdvojovaniu ohlasovania transakcií v prípade derivátov, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi, a či by sa požiadavka na ohlasovanie transakcií, ktoré nie sú mimoburzové, podľa článku 9 ods. 1a mohla znížiť bez neprimeranej straty informácií s cieľom zjednodušiť reťazce ohlasovania v prípade derivátov, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi, pre všetky protistrany, najmä pre nefinančné protistrany, na ktoré sa nevzťahuje zúčtovacia povinnosť podľa článku 10 ods. 1 druhého pododseku.

Orgán ESMA do … [šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] v spolupráci s ESRB predloží Komisii správu, v ktorej sa posúdi:

a)

súlad medzi požiadavkami na ohlasovanie pre deriváty, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi, podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a podľa článku 9 tohto nariadenia, a to pokiaľ ide o údaje o ohlásenej zmluve o derivátoch, ako aj o prístup k údajom zo strany dotknutých subjektov;

b)

či je možné zosúladiť požiadavky na ohlasovanie pre deriváty, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi, podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a podľa článku 9 tohto nariadenia, a to pokiaľ ide o údaje o ohlásenej zmluve o derivátoch, ako aj o prístup k údajom zo strany dotknutých subjektov; a

c)

uskutočniteľnosť zjednodušenia reťazcov ohlasovania pre všetky protistrany vrátane nepriamych klientov s prihliadnutím na potrebu včasného ohlasovania a akty a opatrenia prijaté podľa článku 4 ods. 4 tohto nariadenia a článku 30 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

(20)

V článku 89 sa prvý pododsek odseku 1 nahrádza takto:

„1.   Do … [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] sa zúčtovacia povinnosť stanovená v článku 4 nevzťahuje na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sú objektívne merateľné ako zmierňujúce investičné riziká priamo súvisiace s finančnou solventnosťou systémov dôchodkového zabezpečenia, ani na subjekty zriadené na poskytovanie kompenzácií členom systémov dôchodkového zabezpečenia v prípade zlyhania systému dôchodkového zabezpečenia.

Systémy dôchodkového zabezpečenia, centrálne protistrany a zúčtovací členovia vynaložia maximálne úsilie, aby prispeli k vývoju technických riešení, ktoré uľahčujú zúčtovanie takýchto zmlúv o mimoburzových derivátoch prostredníctvom systémov dôchodkového zabezpečenia.

Komisia zriadi expertnú skupinu zloženú zo zástupcov systémov dôchodkového zabezpečenia, centrálnych protistrán, zúčtovacích členov a iných relevantných strán takýchto technických riešení s cieľom monitorovať ich úsilie a posúdiť pokrok dosiahnutý vo vývoji technických riešení, ktoré uľahčujú zúčtovanie takýchto zmlúv o mimoburzových derivátoch prostredníctvom systémov dôchodkového zabezpečenia. Táto expertná skupina sa stretáva najmenej raz za šesť mesiacov. Komisia pri vypracúvaní svojej správy podľa článku 85 ods. 2 prvého pododseku zohľadní úsilie systémov dôchodkového zabezpečenia, centrálnych protistrán a zúčtovacích členov. “;

(20a)

V článku 89 sa vkladá tento odsek:

„1a.     Bez ohľadu na odsek 1 do … [tri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] sa zúčtovacia povinnosť stanovená v článku 4 nevzťahuje na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sú objektívne merateľné ako znižujúce investičné riziká priamo súvisiace s finančnou solventnosťou systémov dôchodkového zabezpečenia patriacich do kategórie malých systémov dôchodkového zabezpečenia, ani na subjekty zriadené na poskytovanie kompenzácií členom týchto systémov dôchodkového zabezpečenia v prípade zlyhania takéhoto systému dôchodkového zabezpečenia.

Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 82 s cieľom doplniť toto nariadenie určením toho, ktoré systémy dôchodkového zabezpečenia možno považovať za malé systémy dôchodkového zabezpečenia v súlade s prvým pododsekom tohto odseku, s prihliadnutím na to, že kategória malých systémov dôchodkového zabezpečenia nesmie predstavovať viac ako 5 % zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré uzatvorili systémy dôchodkového zabezpečenia. “;

(21)

Príloha I sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie sa uplatňuje od … [päť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Bez ohľadu na druhý odsek tohto článku sa článok 1 ods. 7 písm. d) a článok 1 ods. 8, 10 a 11 uplatňujú od [6 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho opatrenia] a článok 1 ods. 2 písm. c), článok 1 ods. 7 písm. e), článok 1 ods. 9, článok 1 ods. 12 písm. b) a c) a článok 1 ods. 16 sa uplatňujú od [▌18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Ak toto nariadenie nadobudne účinnosť po 16. auguste 2018, potom sa článok 89 ods. 1 uplatňuje so spätnou účinnosťou na všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré vykonali systémy dôchodkového zabezpečenia po 16. auguste 2018 a pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(2)  Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z … (Ú. v. …) a rozhodnutie Rady z …

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(6)  http://www.bis.org/cpmi/publ/d106.pdf

(7)  http://www.bis.org/cpmi/publ/d125.pdf

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).“

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1).“


PRÍLOHA

Príloha I sa mení takto:

(1)

V časti I sa dopĺňajú tieto písmená i), j) a k):

„i)

archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 9 písm. a) tým, že nezavedie primerané postupy zosúhlasovania údajov medzi archívmi obchodných údajov;

j)

archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 9 písm. b) tým, že nezavedie primerané postupy zabezpečovania úplnosti a presnosti ohlasovaných údajov;

k)

archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 9 písm. c) tým, že nezavedie primerané politiky na riadny prenos údajov do iných archívov obchodných údajov, ak o to požiadajú protistrany a centrálne protistrany uvedené v článku 9 alebo ak je to inak potrebné.“;

(2)

V časti IV sa dopĺňa toto písmeno d):

„d)

archív obchodných údajov porušuje článok 55 ods. 4 tým, že včas neoznámi ESMA podstatné zmeny podmienok svojej registrácie.“.


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/149


P8_TA(2018)0245

Spoločné pravidlá v oblasti civilného letectva a Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (COM(2015)0613 – C8-0389/2015 – 2015/0277(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2020/C 28/17)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0613),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0389/2015),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality talianskym Senátom a maltským parlamentom, v ktorých sa tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2016 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. októbra 2016 (2),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. decembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0364/2016),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 111.

(2)  Ú. v. EÚ C 88, 21.3.2017, s. 69.


P8_TC1-COD(2015)0277

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. júna 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1139.)


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/151


P8_TA(2018)0246

Emisie CO2 a spotreba paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel (COM(2017)0279 -C8-0168/2017 – 2017/0111(COD)

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2020/C 28/18)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0279),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0168/2017),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2017 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. apríla 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0010/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 95.


P8_TC1-COD(2017)0111

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. júna 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/956.)


PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIA KOMISIE

Návrh týkajúci sa noriem emisií CO2 z HDV

Ako sa uvádza v oznámení z 8. novembra 2017 s názvom „Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov“(COM(2017)0675), Komisia má v úmysle v prvej polovici mája 2018 predložiť tretí balík opatrení v oblasti mobility, ktorého súčasťou bude aj návrh noriem emisií oxidu uhličitého z nákladných vozidiel.

Harmonogram vývoja nástroja VECTO/nariadenie o osvedčovaní

Komisia pokračuje v technickom vývoji nástroja na výpočet energetickej spotreby vozidiel (VECTO) s cieľom, aby do roku 2020 zahŕňal známe nové technológie a ďalšie druhy vozidiel, t. j. od roku 2020 ostatné nákladné vozidlá, autobusy a autokary a od roku 2021 prípojné vozidlá.

Ďalšie informácie o vývoji nástroja VECTO, ako aj zmene nariadenia (EÚ) 2017/2400 budú uverejnené na príslušných webových stránkach Komisie s cieľom pravidelne informovať zainteresované strany a hospodárske subjekty.

Vývoj overovacej skúšky pri prevádzke na ceste podľa nariadenia o osvedčovaní

Komisia uznáva význam spoľahlivých a reprezentatívnych údajov o emisiách CO2 a spotrebe paliva ťažkých úžitkových vozidiel.

Do nariadenia (EÚ) 2017/2400 by sa preto mal doplniť postup overovania a zabezpečenia zhody v prípade používania nástroja VECTO, ako aj vlastností príslušných komponentov, samostatných technických jednotiek a systémov súvisiacich s CO2 a spotrebou paliva. O spomínanom postupe overovania, ktorý by mal zahŕňať skúšanie ťažkých úžitkových vozidiel vo výrobe pri prevádzke na ceste, sa má podľa plánu hlasovať v Technickom výbore – motorové vozidlá do konca roka 2018.

Uvedený postup overovania má zároveň tvoriť základ pre budúcu skúšku overenia prevádzkovej výkonnosti vozidiel, ktorú by vykonávali výrobcovia a schvaľovacie orgány alebo nezávislé tretie strany.


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/154


P8_TA(2018)0249

Zloženie Európskeho parlamentu ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu (00007/2018 – C8-0216/2018 – 2017/0900(NLE))

(Súhlas)

(2020/C 28/19)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskej rady (00007/2018),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Európska rada predložila v súlade s článkom 14 ods. 2 druhým pododsekom Zmluvy o Európskej únii (C8-0216/2018),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2018 o zložení Európskeho parlamentu a na svoj návrh rozhodnutia Európskej rady, ktorý je uvedený v jeho prílohe (1),

so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre ústavné veci (A8-0207/2018),

1.

udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Európskej rady;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Európskej rade a pre informáciu Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0029.


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/155


P8_TA(2018)0250

Insolvenčné konanie: aktualizované prílohy k nariadeniu ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa nahrádza príloha A k nariadeniu (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní (COM(2017)0422 – C8-0238/2017 – 2017/0189(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2020/C 28/20)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0422),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0238/2017),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 23. mája 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0174/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

P8_TC1-COD(2017)0189

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. júna 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa nahrádzajú prílohy A a B k nariadeniu (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/946.)


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/157


P8_TA(2018)0251

Dohoda medzi EÚ a Islandom o dodatočných pravidlách v oblasti vonkajších hraníc a víz na roky 2014 až 2020 ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Európskej únie, Dohody medzi Európskou úniou a Islandom o dodatočných pravidlách v súvislosti s nástrojom pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ako súčasťou Fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 až 2020 (09228/2017 – C8-0101/2018 – 2017/0088(NLE))

(Súhlas)

(2020/C 28/21)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09228/2017),

so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Islandom o dodatočných pravidlách v súvislosti s nástrojom pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ako súčasťou Fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 až 2020 (09253/2017),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0101/2018),

so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0196/2018),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Islandu.

27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/158


P8_TA(2018)0252

Dohoda medzi EÚ a Švajčiarskom o dodatočných pravidlách v oblasti vonkajších hraníc a víz na roky 2014 až 2020 ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Únie, Dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o dodatočných pravidlách v súvislosti s nástrojom pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ako súčasťou Fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 až 2020 (06222/2018 – C8-0119/2018 – 2018/0032(NLE))

(Súhlas)

(2020/C 28/22)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06222/2018),

so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o dodatočných pravidlách v súvislosti s nástrojom pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ako súčasťou fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 až 2020 (06223/2018),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0119/2018),

so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0195/2018),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Švajčiarskej konfederácie.

27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/159


P8_TA(2018)0253

Nadobudnutie účinnosti zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharsku a Rumunsku *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o nadobudnutí účinnosti zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (15820/1/2017 – C8-0017/2018 – 2018/0802(CNS))

(Konzultácia)

(2020/C 28/23)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Rady (15820/1/2017),

so zreteľom na článok 4 ods. 2 Aktu o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0017/2018),

so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0192/2018),

1.

schvaľuje návrh Rady;

2.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/160


P8_TA(2018)0255

Ďalšia makrofinančná pomoc Ukrajine ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Ukrajine (COM(2018)0127 – C8-0108/2018 – 2018/0058(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2020/C 28/24)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0127),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0108/2018),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady prijaté spoločne s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 778/2013/EÚ z 12. augusta 2013 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku (1),

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. mája 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0183/2018),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 15.


P8_TC1-COD(2018)0058

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. júna 2018 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Ukrajine

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2018/947.)


PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE

Európsky parlament, Rada a Komisia pripomínajú, že podmienkou udelenia makrofinančnej pomoci je, že prijímajúca krajina rešpektuje skutočné demokratické mechanizmy vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a zaručuje dodržiavanie ľudských práv.

Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť monitorujú plnenie tejto podmienky počas celého obdobia trvania makrofinančnej pomoci Únie.

Vzhľadom na nesplnené podmienky týkajúce sa boja proti korupcii a súvisiace zrušenie tretej splátky v predchádzajúcom programe makrofinančnej pomoci podľa rozhodnutia (EÚ) 2015/601, Európsky parlament, Rada a Komisia zdôrazňujú, že ďalšia makrofinančná pomoc bude podmienená pokrokom v boji proti korupcii na Ukrajine. Na tento účel by mali podmienky hospodárskej politiky a finančné podmienky memoranda o porozumení, ktoré sa dohodnú medzi Európskou úniou a Ukrajinou, zahŕňať okrem iného aj záväzky na posilnenie správy vecí verejných, administratívnych kapacít a inštitucionálnej štruktúry, najmä pokiaľ ide o boj proti korupcii na Ukrajine a systém overovania majetkových priznaní, overovanie skutočného vlastníctva spoločností a dobre fungujúci špecializovaný protikorupčný súd v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie. Posúdiť by sa mali aj podmienky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Ak tieto podmienky nie sú splnené, Komisia v súlade s článkom 4 ods. 4 dočasne pozastaví alebo zruší vyplácanie makrofinančnej pomoci.

Okrem toho, že Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu o vývoji v súvislosti s pomocou a poskytuje im príslušné dokumenty, pri každom vyplatení sumy verejne informuje o splnení všetkých podmienok v oblasti hospodárskej politiky a financií spojené s týmto vyplatením, najmä podmienok, ktoré sa týkajú boja proti korupcii.

Európsky parlament, Rada a Komisia pripomínajú, že táto makrofinančná pomoc Ukrajine prispieva k hodnotám, ktoré vyznáva spoločne s Úniou, vrátane udržateľného a sociálne zodpovedného rozvoja zameraného na tvorbu pracovných miest a znižovanie chudoby a záväzok k silnej občianskej spoločnosti. Komisia v prípade potreby pripojí k návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa schvaľuje memorandum o porozumení, analýzu očakávaného sociálneho vplyvu makrofinančnej pomoci. V súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011 sa táto analýza predloží výboru členských štátov a sprístupní sa Európskemu parlamentu a Rade prostredníctvom registra činností výboru.


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/163


P8_TA(2018)0263

Test proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní (COM(2016)0822 – C8-0012/2017 – 2016/0404(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2020/C 28/25)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0822),

so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 46, článok 53 ods. 1 a článok 62 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0012/2017),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality nemeckým Spolkovým snemom, nemeckou Spolkovou radou, francúzskym Národným zhromaždením, francúzskym Senátom a rakúskou Spolkovou radou, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017 (1),

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. apríla 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0395/2017),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 43.


P8_TC1-COD(2016)0404

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. júna 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/… o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/958.)


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/165


P8_TA(2018)0264

Používanie vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru ***I

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 14. júna 2018 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2006/1/ES o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru(COM(2017)0282 – C8-0172/2017 – 2017/0113(COD)) (1)

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2020/C 28/26)

Pozmeňujúci návrh 1

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

(2)

Používaním prenajatých vozidiel sa môžu znížiť náklady pre podniky, ktoré vykonávajú prepravu tovaru na svoj vlastný účet alebo na účet tretej osoby, a zároveň sa tak môže zvýšiť ich operačná flexibilita. Môže sa tým prispieť k zvýšeniu produktivity a konkurencieschopnosti dotknutých podnikov. Keďže prenajaté vozidlá sú väčšinou novšie ako priemer vozového parku, zároveň sú bezpečnejšie a menej znečisťujú životné prostredie.

 

(2)

Používaním prenajatých vozidiel sa môžu znížiť náklady pre podniky, ktoré vykonávajú prepravu tovaru na svoj vlastný účet alebo na účet tretej osoby, a zároveň sa tak môže zvýšiť ich operačná flexibilita. Môže sa tým prispieť k zvýšeniu produktivity a konkurencieschopnosti dotknutých podnikov. Keďže prenajaté vozidlá sú väčšinou novšie ako priemer vozového parku, môžu byť často bezpečnejšie a menej znečisťujú životné prostredie.

Pozmeňujúci návrh 2

Návrh smernice

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

(3)

Smernicou 2006/1/ES sa neumožňuje, aby podniky mohli v plnej miere ťažiť z výhod používania prenajatých vozidiel. Uvedenou smernicou sa členským štátom povoľuje, aby svojim podnikom obmedzili používanie prenajatých vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla nad šesť ton na prepravu na vlastný účet. Členské štáty okrem toho nie sú povinné povoliť používanie prenajatých vozidiel na svojich územiach, ak bolo vozidlo evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi iného členského štátu, ako je štát usadenia podniku, ktorý si ich prenajíma.

 

(3)

Smernicou 2006/1/ES sa neumožňuje, aby podniky mohli v plnej miere ťažiť z výhod používania prenajatých vozidiel. Uvedenou smernicou sa členským štátom povoľuje, aby podnikom, ktoré sú usadené na ich území , obmedzili používanie prenajatých vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla nad šesť ton na prepravu na vlastný účet. Členské štáty okrem toho nie sú povinné povoliť používanie prenajatých vozidiel na svojich územiach, ak bolo vozidlo evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi iného členského štátu, ako je štát usadenia podniku, ktorý si ich prenajíma.

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 a (nové)

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

 

 

(4a)

Členským štátom by sa nemalo povoliť, aby na svojom území obmedzovali používanie vozidla, ktoré si prenajal podnik riadne usadený na území iného členského štátu, za predpokladu, že toto vozidlo je evidované a spĺňa prevádzkové normy a bezpečnostné požiadavky, alebo je uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi ktoréhokoľvek členského štátu a získalo povolenie na prevádzku zo strany členského štátu, v ktorom má príslušný podnik sídlo.

Pozmeňujúci návrh 4

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

(5)

Úroveň spoplatňovania cestnej dopravy sa v rámci Únie stále výrazne líši. Preto sú určité obmedzenia, ktoré tiež nepriamo ovplyvňujú slobodu poskytovať služby prenájmu vozidiel, naďalej odôvodnené, aby sa zamedzilo fiškálnym narušeniam. V dôsledku toho by členské štáty mali mať možnosť obmedziť dĺžku času, počas ktorej sa v rámci ich príslušných území môžu používať vozidlá prenajaté v inom členskom štáte, ako je štát usadenia podniku , ktorý si ich prenajíma .

 

(5)

Úroveň spoplatňovania cestnej dopravy sa v rámci Únie stále výrazne líši. Preto sú určité obmedzenia, ktoré tiež nepriamo ovplyvňujú slobodu poskytovať služby prenájmu vozidiel, naďalej odôvodnené, aby sa zamedzilo fiškálnym narušeniam. V dôsledku toho by členské štáty mali mať v súlade s podmienkami stanovenými v tejto smernici možnosť obmedziť v rámci ich príslušných území dĺžku času, počas ktorej môže usadený podnik používať prenajaté vozidlo zaevidované alebo uvedené do prevádzky v inom členskom štáte. Mali by tiež mať možnosť obmedziť počet takýchto vozidiel, ktoré si prenajíma podnik usadený na ich území.

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh smernice

Odôvodnenie 5 a (nové)

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

 

 

(5a)

V záujme presadzovania týchto opatrení by informácie o evidenčnom čísle prenajatého vozidla mali byť uvedené vo vnútroštátnych elektronických registroch členských štátov stanovených nariadením (ES) č. 1071/2009. Príslušné orgány členského štátu usadenia, ktoré sú informované o používaní vozidla, ktoré si prevádzkovateľ prenajal a ktoré je evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi v inom členskom štáte, by mali informovať príslušné orgány tohto iného členského štátu. Členské štáty by na tento účel mali používať informačný systém o vnútornom trhu (IMI).

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh smernice

Odôvodnenie 6 a (nové)

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

 

 

(6a)

S cieľom zachovávať prevádzkové normy, spĺňať bezpečnostné požiadavky a zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky pre vodičov je dôležité, aby dopravcovia mali v krajine, v ktorej vykonávajú svoju činnosť, zaručený prístup k aktívam a infraštruktúre priamej podpory.

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh smernice

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

(7)

Vykonávanie a účinky tejto smernice by Komisia mala sledovať a zdokumentovať ich v správe. Akékoľvek budúce opatrenia v tejto oblasti by mali byť posúdené vzhľadom na výsledky uvedenej správy.

 

(7)

Vykonávanie a účinky tejto smernice by Komisia mala sledovať a zdokumentovať ich v správe najneskôr tri roky po uplynutí lehoty na jej transpozíciu. V tejto správe by sa mal náležite zohľadniť vplyv na bezpečnosť cestnej premávky, na daňové príjmy a na životné prostredie. V správe by sa mali takisto posúdiť všetky prípady porušenia tejto smernice vrátane cezhraničného porušenia. Potreba budúcich opatrení v tejto oblasti by sa mala posúdiť vzhľadom na výsledky uvedenej správy.

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a – bod ii

Smernica 2006/1/ES

Článok 2 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

a)

vozidlo je evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi členského štátu;

 

a)

vozidlo je evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi ktoréhokoľvek členského štátu vrátane prevádzkových noriem a bezpečnostných požiadaviek ;

Pozmeňujúci návrh 9

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b

Smernica 2006/1/ES

Článok 2 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

b)

vkladá sa tento odsek 1a:

„1a.     Ak vozidlo nie je evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi členského štátu, v ktorom je podnik prenajímajúci si vozidlo usadený, členské štáty môžu na svojich územiach obmedziť čas používania prenajatých vozidiel. Členské štáty však v takom prípade umožnia ich používanie aspoň štyri mesiace v ktoromkoľvek danom kalendárnom roku.

 

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 10

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2006/1/ES

Článok 3 – odsek 1

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že ich podniky môžu za rovnakých podmienok, aké platia pre vozidlá v ich vlastníctve, používať na cestnú prepravu tovaru prenajaté vozidlá, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 2.

 

1.    Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že podniky usadené na ich území môžu za rovnakých podmienok, aké platia pre vozidlá v ich vlastníctve, používať na cestnú prepravu tovaru prenajaté vozidlá, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 2.

Pozmeňujúci návrh 11

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2006/1/ES

Článok 3 – odsek 1 a (nový)

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

 

 

1a.     Ak je vozidlo evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi iného členského štátu, členský štát, v ktorom je podnik usadený, môže:

a)

obmedziť obdobie, počas ktorého sa môže prenajaté vozidlo používať na jeho území, za predpokladu, že povolí používanie prenajatého vozidla počas najmenej štyroch po sebe idúcich mesiacov v ktoromkoľvek danom kalendárnom roku; v takom prípade sa môže vyžadovať, aby zmluva o prenájme netrvala dlhšie ako doba stanovená členským štátom;

b)

obmedziť počet prenajatých vozidiel, ktoré môže používať ktorýkoľvek podnik, za predpokladu, že povolia používanie aspoň určitého počtu vozidiel zodpovedajúceho 25 % celkového vozového parku nákladných vozidiel vo vlastníctve podniku k 31. decembru roka predchádzajúceho žiadosti o povolenie; v tomto prípade sa podniku, v ktorého celkovom vozovom parku sa nachádza viac než jedno a menej než štyri vozidlá, povolí používať aspoň jedno takéto prenajaté vozidlo.

Pozmeňujúci návrh 12

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový)

Smernica 2006/1/ES

Článok 3 a (nový)

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

 

 

2a.

Vkladá sa tento článok 3a:

„Článok 3a

1.     Informácie o evidenčnom čísle prenajatého vozidla sa vkladajú do vnútroštátneho elektronického registra, ako je stanovené v článku 16 nariadenia (ES) č. 1071/2009  (*1).

2.     Príslušné orgány členského štátu usadenia prevádzkovateľa, ktoré sú informované o používaní vozidla, ktoré si tento prevádzkovateľ prenajal a ktoré je evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi iného členského štátu, o tom informujú príslušné orgány tohto iného členského štátu.

3.     Administratívna spolupráca stanovená v odseku 2 prebieha prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI), ktorý bol vytvorený nariadením (EÚ) č. 1024/2012  (*2).

 

 

Pozmeňujúci návrh 13

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica 2006/1/ES

Článok 5a – odsek 1

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Komisia predloží do [ vložte dátum 5 rokov po uplynutí lehoty na transpozíciu smernice] správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní a účinkoch tejto smernice. Správa musí obsahovať informácie o používaní vozidiel prenajatých v inom členskom štáte, ako je členský štát usadenia podniku, ktorý si ich prenajíma. Na základe tejto správy Komisia posúdi, či je potrebné navrhnúť ďalšie opatrenia.

 

Komisia predloží do … [ tri roky po uplynutí lehoty na transpozíciu tejto pozmeňujúcej smernice] správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní a účinkoch tejto smernice. Správa musí obsahovať informácie o používaní vozidiel prenajatých v inom členskom štáte, ako je členský štát usadenia podniku, ktorý si ich prenajíma. V správe sa musí venovať osobitná pozornosť vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky a na daňové príjmy vrátane fiškálnych narušení, ako aj na presadzovanie pravidiel kabotáže v súlade s nariadením (ES) č. 1072/2009. Na základe tejto správy Komisia posúdi, či je potrebné navrhnúť ďalšie opatrenia.

Pozmeňujúci návrh 14

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

 

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [ vložte dátum 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

 

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do [ 20 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice ]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.


(1)  Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0193/2018).

(*1)   Odkazuje sa na článok 16 nariadenia (ES) č. 1071/2009 s ohľadom na rozšírenie rozsahu informácií, ktoré sa majú zaznamenávať v zmysle návrhu Komisie.

(*2)   Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1.


27.1.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/172


P8_TA(2018)0265

Námietka proti delegovanému nariadeniu: opatrenia na ochranu rybolovných zdrojov na účely ochrany morského prostredia v Severnom mori

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o delegovanom nariadení Komisie z 2. marca 2018, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2017/118, ktorým sa stanovujú opatrenia na ochranu rybolovných zdrojov na účely ochrany morského prostredia v Severnom mori (C(2018)01194 – 2018/2614(DEA))

(2020/C 28/27)

Európsky parlament,

so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2018)01194),

so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (1) a najmä na jeho článok 11 ods. 2 a článok 46 ods. 5,

so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/118 z 5. septembra 2016, ktorým sa stanovujú opatrenia na ochranu rybolovných zdrojov na účely ochrany morského prostredia v Severnom mori (2),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rybárstvo,

so zreteľom na článok 105 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (3), sú členské štáty povinné dosiahnuť do roku 2020 dobrý environmentálny stav morských vôd a v článku 2 ods. 5 písm. j) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa vyžaduje, aby spoločná rybárska politika prispievala k dosiahnutiu tohto cieľa;

B.

keďže Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (ďalej len „STECF“) v záveroch k svojmu príslušnému vedeckému odporúčaniu (4) vyjadril viaceré obavy, pokiaľ ide o účinnosť navrhovaných opatrení pre chránené druhy a biotopy a o celistvosť morského dna; keďže tieto obavy neboli plne zohľadnené v odôvodneniach delegovaného nariadenia, ktoré je predmetom preskúmania;

C.

keďže STECF vo svojom vedeckom odporúčaní tiež zdôraznil, že číselné údaje týkajúce sa dotknutej rybolovnej činnosti, z ktorých navrhované opatrenia vychádzajú, sú z rokov 2010 – 2012, a preto by mohli byť zastarané;

D.

keďže nevyčíslený počet plavidiel, na ktoré by sa vzťahovali čiastočne dočasné výnimky podľa článkov 3b, 3c a 3e delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/118 zmeneného delegovaným nariadením, ktoré je predmetom preskúmania, by mohol mať vplyv na účinnosť navrhovaných opatrení;

E.

keďže vymedzenie pojmu „alternatívny rybársky vystroj s vplyvom na dno“stanovené v článku 2 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/118 zmeneného delegovaným nariadením, ktoré je predmetom preskúmania, je potrebné ďalej spresniť; keďže zahŕňa elektrický impulzový rybolov, takéto vymedzenie pojmu by bolo v rozpore s mandátom na rokovania, ktorý Európsky parlament prijal 16. januára 2018 (5) v rámci riadneho legislatívneho postupu na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení (6);

F.

keďže vplyv navrhovaného „alternatívneho rybárskeho vystroja s vplyvom na dno“by stále mohol byť podstatne vyšší ako vplyv iného, čiastočne zakázaného výstroja (dánske a škótske záťahové siete);

G.

keďže doložka o preskúmaní a podávaní správ v navrhovanom delegovanom akte sa nevzťahuje na novo navrhnuté zóny ani na ich riadenie, a to znemožňuje transparentné hodnotenie účinnosti opatrení, najmä pokiaľ ide o novo skúšaný alternatívny rybársky vystroj s vplyvom na dno;

1.

vznáša námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a aby jej oznámil, že delegované nariadenie nemôže nadobudnúť účinnosť;

3.

žiada Komisiu, aby predložila nový delegovaný akt, ktorý zohľadní uvedené obavy;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(2)  Ú. v. EÚ L 19, 25.1.2017, s. 10.

(3)  Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

(4)  Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) (2017), správa z 54. plenárneho zasadnutia (PLEN-17-01).

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0003.

(6)  Legislatívny postup 2016/0074(COD).