20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/2

Uznesenie Súdneho dvora (prvá komora) z 3. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia no1 de Fuenlabrada – Španielsko) – Bankia SA/Henry-Rodolfo Rengifo Jiménez, Sheyla-Jeanneth Felix Caiza

(Vec C-92/16) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana spotrebiteľa - Smernica 93/13/EHS - Články 6 a 7 - Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - Podmienka týkajúca sa predčasnej splatnosti v zmluve o hypotekárnom úvere - Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Zhodná otázka s otázkou, o ktorej už Súdny dvor rozhodol alebo ktorej odpoveď možno jednoznačne vyvodiť z judikatúry - Určenie čiastočne nekalej povahy - Právomoci vnútroštátneho súdu pri existencii podmienky považovanej za „nekalú“ - Nahradenie nekalej podmienky ustanovením vnútroštátneho práva - Článok 53 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Zjavne neprípustná otázka)

(2020/C 19/02)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de Primera Instancia no1 de Fuenlabrada

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bankia SA

Žalovaní: Henry-Rodolfo Rengifo Jiménez, Sheyla-Jeanneth Felix Caiza

Výrok

Články 6 a 7 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že na jednej strane bránia tomu, aby podmienka týkajúca sa predčasnej splatnosti v zmluve o hypotekárnom úvere, ktorá sa považuje za nekalú, bola zachovaná čiastočne, na základe zrušenia vnútroštátnym súdom prvkov, ktoré ju robia nekalou. Naopak, tieto články nebránia tomu, aby vnútroštátny súd napravil neplatnosť takejto nekalej podmienky, ktorej znenie vychádza z uplatniteľného právneho predpisu v prípade súhlasu zmluvných strán zmluvy, tak, že ju nahradí novým znením tohto právneho predpisu zavedeného po uzavretí zmluvy, ak predmetná zmluva nemôže ďalej existovať v prípade odstránenia tejto nekalej podmienky a zrušenie tejto zmluvy v celom rozsahu vystavuje spotrebiteľa obzvlášť škodlivým dôsledkom.

(1) Ú. v. EÚ C 156, 2.5.2016.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/3

Uznesenie Súdneho dvora (prvá komora) z 3. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia no 2 de Santander - Španielsko) – Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA/Fernando Quintano Ujeta, María Isabel Sánchez García

(Vec C-167/16) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana spotrebiteľa - Smernica 93/13/EHS - Články 6 a 7 - Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - Podmienka týkajúca sa predčasnej splatnosti v zmluve o hypotekárnom úvere - Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Otázka, ktorá sa zhoduje s otázkou, o ktorej už Súdny dvor rozhodoval, alebo na ktorú možno odpoveď jasne vyvodiť z judikatúry - Vyhlásenie podmienky za čiastočne nekalú - Právomoci vnútroštátneho súdu v prípade podmienky považovanej za „nekalú“ - Nahradenie nekalej podmienky ustanovením vnútroštátneho práva - Článok 53 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Zjavne neprípustná otázka)

(2020/C 19/03)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de Primera Instancia no 2 de Santander

Účastníci konania

Oprávnená: Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA

Povinní: Fernando Quintano Ujeta, María Isabel Sánchez García

Výrok

Články 6 a 7 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že na jednej strane bránia tomu, aby podmienka týkajúca sa predčasnej splatnosti v zmluve o hypotekárnom úvere, ktorá je považovaná za nekalú, zostala čiastočne záväzná tým spôsobom, že vnútroštátny súd zruší časti, ktoré spôsobujú jej nekalosť. Naproti tomu tieto články nebránia tomu, aby vnútroštátny súd napravil neplatnosť takejto nekalej podmienky – ktorej znenie vychádza zo zákonného ustanovenia, ktoré je uplatniteľné v prípade dohody medzi zmluvnými stranami – tým, že túto nahradí novým znením zákonného ustanovenia zavedeným po uzatvorení zmluvy, pokiaľ ďalšia existencia spornej zmluvy nie je možná bez tejto nekalej podmienky a pokiaľ neplatnosť celej zmluvy by mala pre spotrebiteľa mimoriadne nepriaznivé dôsledky.

(1) Ú. v. EÚ C 200, 6.6.2016.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/4

Uznesenie Súdneho dvora (prvá komora) z 3. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia no6 de Alicante – Španielsko) – Bankia SA/Alfredo Sánchez Martínez, Sandra Sánchez Triviño

(Vec C-486/16) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana spotrebiteľov - Smernica 93/13/EHS - Články 6 a 7 - Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - Podmienka týkajúca sa predčasnej splatnosti v zmluve o hypotekárnom úvere - Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Otázka, ktorá sa zhoduje s otázkou, o ktorej už Súdny dvor rozhodoval, alebo na ktorú možno odpoveď jasne vyvodiť z judikatúry - Právomoci vnútroštátneho súdu pri existencii podmienky považovanej za „nekalú“ - Nahradenie nekalej podmienky ustanovením vnútroštátneho práva - Zásada efektivity - Zásada procesnej autonómie)

(2020/C 19/04)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de Primera Instancia no 6 de Alicante

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bankia SA

Žalovaný: Alfredo Sánchez Martínez, Sandra Sánchez Triviño

Výrok

Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zásada efektivity sa majú za takých okolností, o aké ide vo veci samej, vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby vnútroštátny prvostupňový súd bol viazaný rozsudkom odvolacieho súdu, ktorým sa nariaďuje začatie výkonu rozhodnutia s ohľadom na závažnosť nesplnenia povinností spotrebiteľa vyplývajúcich zo zmluvy o hypotekárnom úvere, hoci táto zmluva obsahuje podmienku vyhlásenú za nekalú v predchádzajúcom rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale vo vnútroštátnom práve nemá právnu silu rozhodnutej veci.

(1) Ú. v. EÚ C 441, 28.11.2016.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/4

Uznesenie Súdneho dvora (šiesta komora) z 5. septembra 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil supérieur de la Sécurité sociale – Luxembursko) – EU/Caisse pour l’avenir des enfants

(Vec C-801/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Voľný pohyb pracovníkov - Rovnosť zaobchádzania - Článok 45 ZFEÚ - Nariadenie (ES) č. 883/2004 - Článok 4 - Dohovor o sociálnom zabezpečení uzatvorený medzi členským štátom zamestnania a treťou krajinou - Rodinné dávky - Uplatnenie na cezhraničného pracovníka, ktorý nie je ani štátnym príslušníkom, ani rezidentom jedného zo zmluvných štátov dohovoru)

(2020/C 19/05)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil supérieur de la Sécurité sociale

Účastníci konania

Žalobca: EU

Žalovaný: Caisse pour l’avenir des enfants

Výrok

Článok 45 ZFEÚ v spojení s článkom 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány prvého členského štátu odmietli štátnemu príslušníkovi druhého členského štátu, ktorý pracuje v prvom členskom štáte bez toho, aby tam mal bydlisko, vyplácať rodinné dávky na jeho dieťa, ktoré býva v tretej krajine so svojou matkou, keď v prípade, že sú dané tie isté podmienky na poskytnutie uvedených dávok, tieto orgány nárok na rodinné dávky priznávajú svojim vlastným štátnym príslušníkom a rezidentom na základe dvojstranného medzinárodného dohovoru uzatvoreného medzi prvým členským štátom a touto treťou krajinou s výnimkou prípadu, že tieto orgány majú objektívny dôvod na odmietnutie vyplácania takýchto dávok.

(1) Ú. v. EÚ C 82, 4.3.2019.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/5

Uznesenie Súdneho dvora (ôsma komora) z 11. júla 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Polymeles Protodikeio Athinon – Grécko) – RM, SN/Agrotiki Trapeza Ellados

(Vec C-262/19) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 53 ods. 2 a článok 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Štátna pomoc - Zriadenie hypotekárnych záložných práv na účely zabezpečenia bankových úverov poskytnutých poľnohospodárom - Vnútroštátna právna úprava obmedzujúca výšku sumy, pre ktorú sú zriadené hypotekárne záložné práva - Nedostatočné uvedenie dôvodov, na základe ktorých má vnútroštátny súd pochybnosti o výklade práva Únie - Zjavná neprípustnosť)

(2020/C 19/06)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Polymeles Protodikeio Athinon

Účastníci konania

Žalobcovia: RM, SN

Žalovaná: Agrotiki Trapeza Ellados

Výrok

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozhodnutím Polymeles Protodikeio Athinon (Súd prvého stupňa v Aténach, Grécko) z 8. februára 2019 je zjavne neprípustný.

(1) Ú. v. EÚ C 187, 3.6.2019.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/6

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (Poľsko) 27. júla 2018 – Mennica Wrocławska sp. z o.o./Dyrektor Izby Administracji Skarbowej we Wrocławiu

(Vec C-491/18)

(2020/C 19/07)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Mennica Wrocławska sp. z o.o.

Žalovaný: Dyrektor Izby Administracji Skarbowej we Wrocławiu

Prejudiciálne otázky

Bránia ustanovenia smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1), najmä jej článok 168, článok 178 písm. a) a článok 226 bod 6 tejto smernice, ako aj zásady systému dane z pridanej hodnoty, najmä zásada daňovej neutrality a zásada proporcionality, vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa odopiera právo na odpočítanie dane z faktúr, v ktorých je nesprávne uvedený druh dotknutých tovarov, hoci zdaniteľná osoba v rámci daňového konania (pred vydaním rozhodnutia v daňovom konaní) poskytla všetky potrebné vysvetlenia a predložila doklady, ktoré preukazujú existenciu a osobitné vlastnosti tovarov, ktoré sú predmetom transakcie, daňové orgány ich potom v daňovom konaní akceptovali a ani nebol zistený daňový podvod?

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/6

Odvolanie podané 30. júla 2019: Belén Bernaldo de Quirós proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 5. júna 2019 vo veci T-273/18, Belén Bernaldo de Quirós/Komisia

(Vec C-583/19 P)

(2020/C 19/08)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Belén Bernaldo de Quirós (v zastúpení: M. Casado García-Hirschfeld, advokátka)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť rozsudok z 5. júna 2019, Bernaldo de Quirós/Komisia (T-273/18),

—	vyhovieť návrhom podaným v prvostupňovom konaní,

—	uložiť Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania na oboch inštanciách.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka na podporu svojho odvolania uvádza jediný odvolací dôvod založený na skreslení skutkového stavu, nesprávnom posúdení a na nesprávnom právnom odôvodnení.

Odvolateľka vo svojom druhom žalobnom dôvode podanom na Všeobecnom súde uviedla porušenie zásady práva na obranu v rámci článku 3 prílohu IX služobného poriadku. Všeobecný súd rozhodol o tomto dôvode v bodoch 81 až 94 napadnutého rozsudku.

Odvolateľka sa domnieva, že konštatovanie, ku ktorému dospel Všeobecný súd, je z vecného hľadiska nesprávne. Usudzuje, že napadnutý rozsudok je z právneho hľadiska chybné a obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, pretože po prvé vnútorné predpisy nemôžu odôvodňovať nedodržanie ustanovenia služobného poriadku a po druhé dotknuté všeobecné vykonávacie ustanovenie (VVU) neupravuje zverenie právomocí menovaciemu orgánu. Napokon výklad ustanoví článku 3 prílohy IX služobného poriadku a článku 4 ods. 4 VVU vedie k nesprávnemu právnemu odôvodneniu.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/7

Odvolanie podané 14. augusta 2019: CC proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 13. júna 2019 vo veci T-248/17 RENV, CC/Parlament

(Vec C-612/19 P)

(2020/C 19/09)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: CC (v zastúpení: G. Maximini, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Európsky parlament

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor

—	zrušil rozsudok vydaný Všeobecným súdom 13. júna 2019 vo veci T-248/17 RENV, s výnimkou bodu 3 výroku týkajúceho sa trov konania,

—	uložil Parlamentu zaplatiť náhradu celej majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú odvolateľ utrpel, stanovenú spôsobom uvedeným v jeho návrhu na začatie konania vo veci F-9/12,

—	uložil Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ navrhuje čiastočné zrušenie rozsudku z 13. júna 2019 vo veci CC/Parlament, T-248/17 RENV (s výnimkou bodu 3 výroku), ktorým Všeobecný súd uložil Parlamentu zaplatiť odvolateľovi sumu 6 000 eur a náhradu všetkých trov konania, pričom žaloba bola v zostávajúcej časti zamietnutá.

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľ päť dôvodov:

—	Porušenie článku 106 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu – Porušenie zásady právnej istoty – Porušenie článku 47 Charty základných práv Európskej únie,

—	Nesprávne právne posúdenia, keďže Všeobecný súd neprijal navrhované opatrenia na vykonanie dôkazov a na zabezpečenie priebehu konania,

—	Skreslenie oznámenia o výberovom konaní – Nerešpektovanie zrušujúceho rozsudku – Protiprávne nahradenie posúdenia svojím vlastným – Porušenie článku 1d ods. 2 Služobného poriadku úradníkov,

—	Nesprávne právne posúdenie, keďže Všeobecný súd vylúčil niektoré pracovné miesta z posudzovania straty príležitosti,

—	Svojvoľné posúdenie, nesprávne právne posúdenie, nedostatočné odôvodnenie, absencia nestrannosti.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Alba Julia (Rumunsko) 30. augusta 2019 – LN/Administrația Județeană a Finanțelor Publice Sibiu, Direcția Generală Regională a Finanțelor Publice Brașov

(Vec C-655/19)

(2020/C 19/10)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel Alba Julia

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odporca, žalobca v prvom stupni: LN

Odvolateľky, žalované v prvom stupni: Administrația Județeană a Finanțelor Publice Sibiu, Direcția Generală Regională a Finanțelor Publice Brașov

Prejudiciálne otázky

Bráni článok 2 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1) tomu, aby sa transakcia, prostredníctvom ktorej daňový poplatník, ktorý v postavení dlžníka nadobudne v rámci exekúcie nehnuteľnosť, túto nehnuteľnosť po určitom čase predá s cieľom získať späť sumu poskytnutú ako pôžičku, považovala za ekonomickú činnosť spočívajúcu vo využívaní hmotného alebo nehmotného majetku na účely získania príjmu na pokračujúcom základe?

2.	Možno subjekt, ktorý uskutočnil takúto právnu transakciu, považovať za zdaniteľnú osobu podľa článku 9 smernice 2006/112?

(1) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/9

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 25. septembra 2019 – Vereniging van Effectenbezitters/BP plc

(Vec C-709/19)

(2020/C 19/11)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Vereniging van Effectenbezitters

Žalovaný: BP plc

Prejudiciálne otázky

(a)

Má sa článok 7 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach | (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1) vykladať v tom zmysle, že priame spôsobenie čisto majetkovej škody na investičnom účte v Holandsku alebo investičnom účte v banke a/alebo investičnej spoločnosti so sídlom v Holandsku, ktorá je následkom investičných rozhodnutí, ktoré sa prijali pod vplyvom všeobecných celosvetovo zverejnených, ale nesprávnych, neúplných a mylných informácií medzinárodného podniku kótovaného na burze, predstavuje dostatočné kolízne kritérium pre určenie medzinárodnej príslušnosti holandských súdov podľa miesta vzniku škody (miesto výsledku)?

(b)	Ak tomu tak nie je, vyžadujú sa dodatočné okolnosti, ktoré odôvodňujú právomoc holandských súdov, a o aké okolnosti pri tom ide? Postačujú dodatočné okolnosti uvedené v bode 4.2.2 návrhu na to, aby bola založená právomoc holandských súdov?

Má sa na prvú otázku odpovedať inak, ak ide o kolektívnu žalobu podanú podľa článku 3:305a Burgerlijk Wetboek (Občiansky zákonník, ďalej len „BW“) združením, ktorého cieľom je podľa vnútroštátneho práva zastupovanie kolektívnych záujmov investorov, ktorí utrpeli škodu v zmysle prvej otázky, čo okrem iného vedie k tomu, že sa neurčili ani jednotlivé bydliská týchto investorov, ani osobitné okolnosti individuálnych nákupov, respektíve individuálnych rozhodnutí nepredať už vlastnené akcie?

Ak majú holandské súdy podľa článku 7 bodu 2 nariadenia Brusel Ia právomoc rozhodnúť o žalobe podanej podľa článku 3:305a BW, má potom dotknutý súd podľa článku 7 bodu 2 tohto nariadenia tak medzinárodnú, ako aj vnútroštátnu miestnu právomoc rozhodnúť o všetkých nadväzujúcich individuálnych žalobách o náhrade škody podaných investormi, ktorí utrpeli škodu v zmysle prvej otázky?

Ak má dotknutý holandský súd v zmysle tretej otázky síce medzinárodnú, ale nie vnútroštátnu miestnu právomoc rozhodnúť všetky individuálne žaloby o náhrade škody podané investormi, ktorí utrpeli škodu v zmysle prvej otázky, má sa potom vnútroštátna miestna právomoc určiť podľa bydliska poškodeného investora, sídla banky, v ktorej je vedený osobný účet tohto investora, alebo sídla banky, v ktorej je vedený investičný účet, alebo sa má nadviazať na iné kolízne kritérium?

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State (Holandsko) 30. septembra 2019 – FS/Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

(Vec C-719/19)

(2020/C 19/12)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: FS

Žalovaný: Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 2004 (1)…) vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie o vyhostení občana Únie z územia hostiteľského členského štátu vydané podľa tohto predpisu bolo vykonané a už nevyvoláva nijaké právne účinky hneď po tom, ako tento občan Únie preukázateľne opustil územie tohto hostiteľského štátu v lehote stanovenej týmto rozhodnutím na dobrovoľný odchod z územia?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Patrí tomuto občanovi Únie v prípade okamžitého návratu do hostiteľského členského štátu právo na pobyt do troch mesiacov stanovené v článku 6 ods. 1 smernice 2004/38/ES alebo môže hostiteľský členský štát vydať nové rozhodnutie o vyhostení, aby zabránil tomu, že občan Únie zakaždým na nejaké krátke obdobie vstúpi na územie hostiteľského členského štátu?

3.	V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Musí sa potom tento občan Únie počas nejakého konkrétneho obdobia zdržiavať mimo územia hostiteľského členského štátu a aká je dĺžka tohto obdobia?

(1) S. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Düsseldorf (Nemecko) 30. septembra 2019 – GR/Stadt Duisburg

(Vec C-720/19)

(2020/C 19/13)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Düsseldorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: GR

Žalovaný: Stadt Duisburg

Prejudiciálne otázky

1.	Zanikajú rodinnému príslušníkovi tureckého pracovníka, ktorý od neho môže odvodzovať práva podľa článku 7 ods. 1 rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80, tieto práva, ak nadobudne štátne občianstvo prijímajúceho členského štátu a stratí doterajšie štátne občianstvo?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Môže sa rodinný príslušník tureckého pracovníka v opísanej situácií potom ďalej odvolať na práva z článku 7 rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80, ak štátne občianstvo prijímajúceho členského štátu opäť stratil, pretože prijal predchádzajúce štátne občianstvo?

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Amsterdam (Holandsko) 7. októbra 2019 – A/B, C

(Vec C-738/19)

(2020/C 19/14)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Amsterdam

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: A

Žalovaní: B, C

Prejudiciálna otázka

Ako sa má vykladať smernica 93/13 (1) a najmä v nej upravená základná zásada kumulatívneho účinku pri posudzovaní otázky, či je náhrada, ktorú je spotrebiteľ povinný poskytnúť z dôvodu nesplnenia jeho povinností, neprimerane vysoká v zmysle bodu 1 písm. e) prílohy k tejto smernici, ak ide o ustanovenia o zmluvnej pokute, ktoré nadväzujú na rôzne druhy porušení zmluvy, ktorých sa osoby vzhľadom na ich povahu nemusia dopustiť súbežne a v prejednávanej veci sa ich ani v skutočnosti súbežne nedopustili? Je v tomto ohľade relevantné, že sa v súvislosti s porušeniami zmluvy, ktoré zakladajú povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, žiada aj o náhradu škody v podobe vydania neoprávnene dosiahnutých ziskov?

(1) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vrhovno sodišče Republike Slovenije (Slovinsko) 10. októbra 2019 – B.K./Slovinská republika

(Vec C-742/19)

(2020/C 19/15)

Jazyk konania: slovinčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vrhovno sodišče Republike Slovenije

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: B.K.

Žalovaná: Slovinská republika

Prejudiciálne otázky

1.	Vzťahuje sa článok 2 smernice 2003/88/ES (1) aj na pracovníkov pôsobiacich v oblasti obrany alebo na vojenský personál vykonávajúci pohotovostnú službu v čase mieru?

Bráni ustanovenie článku 2 smernice 2003/88/ES vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa pracovná pohotovosť na pracovisku alebo na určenom mieste (nie však v mieste bydliska), pokiaľ ide o pracovníkov pôsobiacich v oblasti obrany, čiže prítomnosť vojenského personálu pracujúceho v oblasti obrany v priebehu pohotovostnej služby, počas ktorej dotknutí pracovníci nevykonávajú skutočnú prácu, musia však byť fyzicky prítomní v kasárňach, nezapočítava do pracovného času?

(1) Smernica 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 2003, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Contencioso-Administrativo no 17 de Barcelona (Španielsko) 14. októbra 2019 – UD/Subdelegación del Gobierno en Barcelona

(Vec C-746/19)

(2020/C 19/16)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Contencioso-Administrativo no 17 de Barcelona

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: UD

Odporca: Subdelegación del Gobierno en Barcelona

Prejudiciálne otázky

1.	Prebralo Španielsko správne smernicu 2008/15 (1) do vnútroštátneho právneho poriadku (organický zákon 4/2000 v znení organického zákona 2/2019), keď si ako hlavnú odpoveď na situáciu neoprávneného pobytu vyhradilo uloženie pokuty a iba v závažných prípadoch aj vyhostenie?

2.	Môže Španielsko v súlade so zásadou konformného výkladu požadovať priame uplatňovanie smernice 2008/15 v rozpore s ustanoveniami jeho vnútroštátnych právnych predpisov a tak zhoršiť postavenie cudzinca?

Môže byť článok 55 ods. 1 a článok 57 ods. 1 organického zákona 4/2000 predmetom výkladu, ktorý je v súlade so smernicou 2008/115, a to pokiaľ v španielskom vnútroštátnom právnom poriadku stále platí ustanovenie, ktoré ako hlavnú sankciu v prípade neoprávneného pobytu stanovuje pokutu alebo naopak, vedie k výkladu uvedeného vnútroštátneho zákona contra legem?

4.	Má vnútroštátny súd naďalej uplatňovať ako hlavnú sankciu pokutu a v závažných prípadoch vyhostenie alebo má naopak naliehavú povinnosť uplatňovať vyhostenie vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú výslovne vylúčené smernicou 2008/115?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území – Ú. v. EÚ L 348, 2008, s. 98.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa - CAAD) (Portugalsko) 15. októbra 2019 – Ramada Storax SA/Autoridade Tributária e Aduaneira

(Vec C-756/19)

(2020/C 19/17)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa - CAAD)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Ramada Storax, S.A.

Žalovaný: Autoridade Tributária e Aduaneira (Administración Tributaria y Aduanera)

Prejudiciálne otázky

Možno články 90 a 273 smernice Rady 2006/112/ES (1)…, zásadu neutrality DPH a zásadu proporcionality, a základné ekonomické slobody vykladať v tom zmysle, že umožňujú, aby portugalský zákonodarca na základe článku 78 ods. 7 písm. b) zákona o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH), schváleného zákonným dekrétom č. 394-B/84 z 26. decembra 1984, obmedzil úpravu dane z pridanej hodnoty (DPH) týkajúcu sa pohľadávok, ktoré sú považované za nevymožiteľné v rámci konkurzného konania, na prípady, ktoré sú v ňom uvedené [teda ak bol vyhlásený obmedzený rozsah platobnej neschopnosti po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o uznaní a poradí uspokojenia pohľadávok v zmysle Código da Insolvência e da Recuperação de Empresas (zákon o platobnej neschopnosti a reštrukturalizácií) (CIRE), schváleného zákonným dekrétom č. 53/2004 z 18. marca 2004, prípadne po schválení plánu podľa dohody uvedenej v článku 156 uvedeného zákona], takže sa na tento účel neuznávajú rozhodnutia vydané súdmi iných členských štátov, ktoré vyhlasujú pohľadávky prihlásené v rámci konkurzného konania za nevymožiteľné?

(1) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Polymeles Protodikeio Athinon (Grécko) 16. októbra 2019 – OH/ID

(Vec C-758/19)

(2020/C 19/18)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Polymeles Protodikeio Athinon

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: OH

Žalovaný: ID

Prejudiciálne otázky

1.	Sú pojmy „imunita voči právomoci súdov“ a „imunita“ podľa článku 11 protokolu (1) tak, ako sú v ňom uvedené a z hľadiska cieľa, ktorý sledujú, zhodné?

2.	Zahŕňa a pokrýva „imunita voči právomoci súdov“/„imunita“ podľa článku 11 protokolu okrem trestných konaní aj občianskoprávne žaloby podané proti členom Komisie poškodenými tretími stranami?

3.	Je možné vzdať sa „imunity voči právomoci súdov“/„imunity“ komisára aj v súvislosti s občianskoprávnou žalobou, ktorá je proti nemu podaná, akou je žaloba v tejto veci? Ak je odpoveď kladná, kto má začať konanie o vzdaní sa imunity?

4.	Majú súdy Európskej únie právomoc vysloviť sa o žalobe o mimozmluvnú zodpovednosť proti komisárovi, akou je žaloba v tejto veci?

(1) Článok 11 Protokolu z 8. apríla 1965 o výsadách a imunitách Európskej únie, v súčasnosti pripojeného k Zmluve [o fungovaní európskej únie] ako protokol č. 7.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal First-tier Tribunal (Tax Chamber) (Spojené kráľovstvo) 16.októbra 2019 – JCM Europe (UK) Ltd/Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs

(Vec C-760/19)

(2020/C 19/19)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

First-tier Tribunal (Tax Chamber)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: JCM Europe (UK) Ltd

Žalovaný: Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs

Prejudiciálne otázky

1.	Je vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1760 (1) z 28. septembra 2016 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry neplatné z dôvodu, že zatrieďuje overovač bankoviek a schránky uvedené v nariadení 2016/1760 do číselného znaku KN 84729070 a nie do číselného znaku KN 90314990?

Najmä je vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1760 neplatné z dôvodu, že:

a)	nenáležite obmedzuje rozsah položky 9031;

b)	nenáležite rozširuje rozsah položky 8472;

c)	zohľadňuje neprípustné faktory;

d)	pri klasifikácii výrobku, ako je opísaná v uvedenom nariadení, náležite nezohľadňuje vysvetlivky, položky KN a/alebo všeobecné pravidlá pre interpretáciu?

(1) Ú. v. EÚ L 269, 2016, s. 6.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Judicial da Comarca dos Açores (Portugalsko) 18. októbra 2019 – QE, RD/SATA International – Serviços de Transportes Aéreos, S. A.

(Vec C-766/19)

(2020/C 19/20)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Judicial da Comarca dos Açores

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: QE, RD

Žalovaný: SATA International – Serviços de Transportes Aéreos, S. A.

Prejudiciálne otázky

Je potrebné domnievať sa, že okolnosť, ktorá nastala 10. mája 2017 na letisku v Lisabone, keď došlo k všeobecnému výpadku dodávky paliva, ktorý zabránil zásobovanie lietadiel v dôsledku poruchy v rámci čerpacieho systému, ktorá zabránila čerpaniu paliva do zásobovacieho systému, za ktorý zodpovedajú subjekty riadiace infraštruktúru letiska, pričom porucha ovplyvnila nepretržité fundovanie a prevádzku na uvedenom letisku a spôsobila meškania a zrušenia 473 letov, z ktorých 123 bolo presmerovaných, 98 zrušených a 363 zmeškaných, čo sa dotklo viac ako 41 000 cestujúcich, predstavuje „mimoriadnu okolnosť, v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 (1), ktorý zbavuje leteckého dopravu povinnosti platiť náhradu?

Je potrebné domnievať sa, že letecká spoločnosť, ktorá sa v prípade nemožnosti zásobiť sa palivom na letisku v Lisabone za vyššie uvedených okolností rozhodne čerpať palivo na inom blízkom letisku (Porto) a ktorá z dôvodu meškania spôsobeného neskorým odletom z letiska v Lisabone a čerpaním paliva na inom letisku, ktoré vedie k tomu, že posádka uvedeného lietadla už nemá dosť času obslúžiť let, čo podľa zákona umožňuje uskutočniť zmeškaný let, uzavrie s inou leteckou spoločnosťou zmluvu o nájme lietadla (ACMI) na účely uskutočnenia uvedeného letu, prijala všetky primerané opatrenia na obmedzenie meškania letu?

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) 18. októbra 2019 – Bundesrepublik Deutschland/SE

(Vec C-768/19)

(2020/C 19/21)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Bundesrepublik Deutschland

Žalovaný: SE

Vedľajší účastník konania: Vertreter des Bundesinteresses beim Bundesverwaltungsgericht

Prejudiciálne otázky

Má sa v prípade žiadateľa o azyl, ktorý pred dosiahnutím plnoletosti svojho dieťaťa, pokiaľ rodina existovala už v krajine pôvodu a ktorému na základe žiadosti o ochranu podanej pred dosiahnutím plnoletosti bola priznaná doplnková ochrana (ďalej len „osoba s doplnkovou ochranou“) po dosiahnutí plnoletosti, vstúpil do prijímajúceho členského štátu, v ktorom sa nachádza osoba s doplnkovou ochranou a tam rovnako podal žiadosť o medzinárodnú ochranu (ďalej len „žiadateľ o azyl“), v prípade vnútroštátnej úpravy, ktorá sa pri poskytnutí nároku na priznanie doplnkovej ochrany odvodeného od osoby s doplnkovou ochranou, odvoláva na článok 2 písm. j) smernice 2011/95/EÚ (1), v otázke, či osoba s doplnkovou ochranou je „maloletá“ v zmysle článku 2 písm. j) tretej zarážky smernice 2011/95/EÚ, zohľadniť okamih rozhodnutia o žiadosti o azyl žiadateľa o azyl alebo skorší okamih, napríklad okamih, v ktorom

a)	osobe s doplnkovou ochranou bola priznaná doplnková ochrana,

b)	žiadateľ o azyl podal svoju žiadosť o azyl,

c)	žiadateľ o azyl vstúpil do prijímajúceho členského štátu alebo

d)	osoba s doplnkovou ochranou podala svoju žiadosť o azyl?

V prípade,

že je smerodajný okamih podania žiadosti:

Má sa zohľadniť žiadosť o ochranu vyjadrenú písomne, ústne alebo iným spôsobom, ktorá je oznámená vnútroštátnemu orgánu príslušnému pre žiadosť o azyl (žiadosť o azyl) alebo skutočne podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu?

že je smerodajný okamih vstupu žiadateľa o azyl alebo okamih podania jeho žiadosti o azyl:

Záleží aj na tom, či k tomuto okamihu ešte nebolo rozhodnuté o žiadosti o ochranu osoby s doplnkovou ochranou, ktorej bola doplnková ochrana priznaná v neskoršom okamihu?

Aké požiadavky sa majú klásť v situácií popísanej v prvej prejudiciálnej otázke, aby v prípade žiadateľa o azyl šlo o „rodinného príslušníka“ (článok 2 písm. j) smernice 2011/95/EÚ), ktorý „[je] prítomný v tom istom členskom štáte, pokiaľ ide o žiadosť o medzinárodnú ochranu“, v ktorom je prítomná osoba, ktorej bola priznaná medzinárodná ochrana, a s ktorým rodina „existovala už v krajine pôvodu“? Vyžaduje sa najmä, aby bolo rodinné spolužitie medzi osobou s doplnkovou ochranou a žiadateľom o azyl v zmysle článku 7 Charty základných práv Európskej únie znova obnovené alebo v tejto súvislosti postačuje len súčasná prítomnosť osoby s doplnkovou ochranou a žiadateľa o azyl v prijímajúcom členskom štáte? Je rodič aj vtedy „rodinným príslušníkom“, ak podľa okolností jednotlivého prípadu nepricestoval preto, aby v zmysle článku 2 písm. j) tretej zarážky smernice 2011/95/EÚ skutočne prevzal zodpovednosť za osobu, ktorej bola priznaná medzinárodná ochrana a ktorá je ešte maloletá a nezosobášená?

V prípade, ak sa má prejudiciálna otázka 3a) zodpovedať v tom zmysle, že rodinný život medzi osobou s doplnkovou ochranou a žiadateľom o azyl v zmysle článku 7 Charty základných práv Európskej únie musí byť v prijímajúcom členskom štáte opäť obnovený, záleží na tom, ku ktorému okamihu došlo k obnoveniu? Má sa v tejto súvislosti vychádzať najmä z toho, či bol rodinný život obnovený v rámci určitej lehoty po vstupe žiadateľa o azyl, v okamihu podania žiadosti žiadateľa o azyl alebo v okamihu, v ktorom bola osoba s doplnkovou ochranou ešte maloletá?

Končí postavenie žiadateľa o azyl ako rodinného príslušníka v zmysle článku 2 písm. j) tretej zarážky smernice 2011/95/EÚ dosiahnutím plnoletosti osoby s doplnkovou ochranou a s tým spojeným zánikom zodpovednosti za osobu, ktorá je maloletá a nezosobášená? V prípade zápornej odpovede: Existuje toto postavenie rodinného príslušníka (a s tým spojené práva) naďalej aj po tomto okamihu časovo neobmedzene alebo zaniká po určitej lehote (ak áno: akej?) alebo ak nastanú určité udalosti (ak áno: aké?)?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias (Grécko) 21. októbra 2019 – NAMA Symvouloi Michanikoi kai Meletites A.E. – LDK Symvouloi Michanikoi A.E., NAMA Symvouloi Michanikoi kai Meletites A.E., LDK Symvouloi Michanikoi A.E./Archi Exetasis Prodikastikon Prosfygon (AEPP), ATTIKO METRO A.E.

(Vec C-771/19)

(2020/C 19/22)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Symvoulio tis Epikrateias

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovatelia: NAMA Symvouloi Michanikoi kai Meletites A.E. – LDK Symvouloi Michanikoi A.E., NAMA Symvouloi Michanikoi kai Meletites A.E., LDK Symvouloi Michanikoi A.E.

Odporcovia: Archi Exetasis Prodikastikon Prosfygon (AEPP), ATTIKO METRO A.E.

Prejudiciálne otázky

Majú sa článok 1 ods. 3, článok 2 ods. 1 písm. a) a b), ako aj článok 2a ods. 2 smernice Rady 92/13/EHS (1) z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 1992, s 14; Mim. vyd. 06/001, s. 315), vykladanej s prihliadnutím na závery formulované v rozsudkoch Fastweb (C-100/12), PFE (C-689/13), Archus a Gama (C-131/16) a Lombardi (C-333/18), vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej súdnej praxi, podľa ktorej pokiaľ je nie v konečnom štádiu zadania zákazky, ale v predchádzajúcom štádiu postupu verejného obstarávania (akým je štádium skúmania technických ponúk) rozhodnutím verejného obstarávateľa vylúčený niektorý uchádzač a naopak je pripustený iný záujemca (konkurent), vylúčený uchádzač má naďalej aj v prípade, že príslušný súd zamietne jeho návrh na odklad výkonu [rozhodnutia AEPP] v časti týkajúcej sa jeho vylúčenia z postupu verejného obstarávania, legitímny záujem na tom, aby podal tento návrh na odklad výkonu proti inému uchádzačovi len na základe tvrdenia, že pripustením tohto iného uchádzača bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania s ponukami?

V prípade kladnej odpovede na otázku pod písm. a), majú sa spomenuté ustanovenia vykladať v tom zmysle, že vylúčený uchádzač, s prihliadnutím na vyššie uvedené, je oprávnený žalobou o odklad výkonu napadnúť akýkoľvek nedostatok týkajúci sa pripustenia iného uchádzača na postupe verejného obstarávania, čiže namietať aj iné odlišné nezrovnalosti ponuky uvedeného uchádzača, líšiace sa od nezrovnalostí, kvôli ktorým bola vylúčená jeho vlastná ponuka, tak, aby boli predovšetkým prerušené postup verejného obstarávania a zadanie zákazky inému uchádzačovi, a to prostredníctvom aktu, ktorý musí byť prijatý v ďalšom štádiu postupu, a následne v prípade, že sa vyhovie hlavnému návrhu na súde (návrh na zrušenie), aby bol takýto iný uchádzač vylúčený, aby bolo skončené zadanie zákazky a aby bol na tú istú zákazku prípadne vyhlásený nový postup verejného obstarávania, na ktorom by sa zúčastnil vylúčený uchádzač?

Je pri odpovedi na predchádzajúcu otázku relevantná skutočnosť, že prístup k predbežnej (ale aj konečnej) súdnej ochrane v pôvodnom konaní podlieha predchádzajúcemu zamietnutiu žaloby na nezávislom vnútroštátnom orgáne na skúmanie správnych žalôb, a to aj s prihliadnutím na závery uvedené v rozsudku Bietergemeinschaft Technische Gebäudebetreuung und Caverion Österreich (C-355/15)?

Je pri odpovedi na prvú otázku relevantná skutočnosť, že za predpokladu, že sa vyhovie námietkam, ktoré podal vylúčený uchádzač proti pripusteniu iného uchádzača v postupe verejného obstarávania, a) by už nemuselo byť možné zorganizovať nový postup verejného obstarávania alebo b) dôvod, na základe ktorého bol navrhovateľ vylúčený, neumožňuje jeho účasť na prípadnom novom postupe verejného obstarávania?

(1) Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 (Ú. v. ES L 76, 1992, s. 14; Mim. vyd. 06/001, s. 315).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vrhovno sodišče Republike Slovenije (Slovinsko) 22. októbra 2019 – A.B. a B.B./Personal Exchange International Limited

(Vec C-774/19)

(2020/C 19/23)

Jazyk konania: slovinčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vrhovno sodišče Republike Slovenije

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: A.B. a B.B.

Žalovaný: Personal Exchange International Limited

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 15 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 (1) vykladať v tom zmysle, že ako zmluvu uzavretú spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, možno označiť aj zmluvu týkajúcu sa online hry poker, ktorú jednotlivec uzavrel na diaľku prostredníctvom internetu so zahraničným prevádzkovateľom online hier a ktorá sa riadi všeobecnými obchodnými podmienkami tohto prevádzkovateľa, a to v prípade, že dotknutá osoba si už niekoľko rokov zarába na živobytie prostredníctvom takto získaných príjmov a výhier v pokri, hoci na tento druh činnosti nie je formálne registrovaná a neponúka predmetnú činnosť tretím osobám na trhu ako platenú službu?

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Paris (Francúzsko) 22. októbra 2019 – VB, WA/BNP Paribas Personal Finance SA

(Vec C-776/19)

(2020/C 19/24)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de grande instance de Paris

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: VB, WA

Žalovaná: BNP Paribas Personal Finance SA

Prejudiciálne otázky

Bráni smernica 93/13 (1), vykladaná z hľadiska zásady efektivity, za okolností, akými sú okolnosti veci samej, uplatneniu pravidiel premlčania v týchto prípadoch: a) pokiaľ ide o vyhlásenie podmienky za nekalú; b) pokiaľ ide o prípadné vrátenie finančných prostriedkov; c) pokiaľ je spotrebiteľ navrhovateľom, a d) pokiaľ je spotrebiteľ odporcom, a to vrátane uplatnenia vzájomnej žaloby?

V prípade úplne alebo čiastočne zápornej odpovede na prvú otázku, bráni smernica 93/13, vykladaná z hľadiska zásady efektivity, za okolností, akými sú okolnosti veci samej, uplatneniu vnútroštátnej judikatúry, ktorá za začiatok plynutia premlčacej lehoty stanovuje deň prijatia ponuky úveru, a nie deň, keď vznikli vážne finančné problémy?

Patria také podmienky, ktorými sú podmienky, o aké ide v spore vo veci samej, a ktoré okrem iného stanovujú, že švajčiarsky frank je zúčtovacou menou a euro je platobnou menou, čo má za dôsledok to, že dlžník znáša kurzové riziko, do hlavného predmetu zmluvy v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 93/13, a to za okolností, že sa nespochybňuje výška poplatkov za zmenu meny a existujú podmienky, ktoré stanovujú možnosť dlžníka využiť v presne stanovených dňoch konverziu na eurá podľa vopred stanoveného vzorca?

Bráni smernica 93/13, vykladaná z hľadiska zásady efektivity práva Spoločenstva, vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej sú určitá podmienka alebo celý rad podmienok, akými sú podmienky, o aké ide vo veci samej, „zrozumiteľné“ v zmysle smernice, z dôvodov, že:

—

v predbežnej ponuke úveru sa podrobne popisujú transakcie spočívajúce v prepočte podľa menového kurzu, ku ktorým dochádza v priebehu existencie úveru, a uvádza sa v nej, že výmenným kurzom eur oproti švajčiarskym frankom bude kurz, ktorý je uplatniteľný dva pracovné dni pred dňom, keď nastane udalosť, na základe ktorej dochádza k transakcii, a ktorý je zverejnený na stránke Európskej centrálnej banky,

—

v ponuke sa uvádza, že dlžník súhlasí s takými transakciami spočívajúcimi v prepočte zo švajčiarskych frankov na eurá a z eur na švajčiarske franky podľa menového kurzu, ktoré sú potrebné na fungovanie a splácanie úveru, a že veriteľ vykoná konverziu zostatku mesačných úhrad na švajčiarske franky po zaplatení poplatkov spojených s úverom,

—

v ponuke sa uvádza, že ak z transakcie spočívajúcej v prepočte podľa menového kurzu vyplýva v čase splatnosti nižšia suma vo švajčiarskych frankoch, ktorá je vymáhateľná, amortizácia kapitálu bude pomalšia a prípadná časť neamortizovaného kapitálu sa z titulu splatnosti zaúčtuje ako debetný zostatok účtu vo švajčiarskych frankoch, a že sa upresňuje, že amortizácia kapitálu úveru sa bude vyvíjať v závislosti od výkyvov výmenného kurzu, uplatňovaného na mesačné úhrady, smerom nahor alebo nadol, že tento vývoj môže spôsobiť predĺženie alebo skrátenie doby amortizácie úveru, a prípadne zmeniť celkové náklady súvisiace so splatením úveru,

—

v článkoch „vnútorný účet v eurách“ a „vnútorný účet vo švajčiarskych frankoch“ sa podrobne popisujú transakcie uskutočňované pri každej platbe splátky úveru ako kreditná alebo debetná operácia na každom účte a v zmluve sa prehľadne vysvetľuje konkrétne fungovanie mechanizmu konverzie cudzej meny; a teda že v ponuke nie je predovšetkým žiadna výslovná zmienka o „kurzovom riziku“, ktoré znáša dlžník vzhľadom na to, že svoje príjmy nepoberá v zúčtovacej mene, a ani výslovná zmienka o „riziku súvisiacom s úrokovými sadzbami“?

V prípade kladnej odpovede na štvrtú otázku, bráni smernica 93/13, vykladaná z hľadiska zásady efektivity práva Spoločenstva, vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej sú určitá podmienka alebo celý rad podmienok, akými sú podmienky, o aké ide vo veci samej, „zrozumiteľné“ v zmysle smernice, pokiaľ sa iba k prvkom uvedeným vo štvrtej otázke pridáva simulácia poklesu meny, v ktorej sa uhrádzajú splátky, o 5,29 % v porovnaní so zúčtovacou menou, v zmluve na počiatočnú dobu 25 rokov, a bez ďalšieho zmienenia takých pojmov, akými sú „riziko“ alebo „problém“?

6.	Znáša dôkazné bremeno spojené s preukázaním „zrozumiteľnosti“ podmienky v zmysle smernice 93/13, a to aj pokiaľ ide o okolnosti, za akých došlo k uzavretiu zmluvy, predajca resp. dodávateľ, alebo spotrebiteľ?

Pokiaľ dôkazné bremeno spojené s preukázaním zrozumiteľnosti podmienky znáša predajca resp. dodávateľ, bráni smernica 93/13 vnútroštátnej judikatúre, v ktorej sa usudzuje, že v prípade existencie dokumentov týkajúcich sa techník predaja prináleží dlžníkom, aby preukázali jednak to, že boli príjemcami informácií obsiahnutých v týchto dokumentoch, a jednak to, že im ich adresovala práve banka, alebo naopak, vyžaduje uvedená smernica, aby tento dôkazný materiál zakladal domnienku toho, že informácie obsiahnuté v týchto dokumentoch sa dlžníkom poskytli, a to vrátane ústneho poskytnutia, t. j. jednoduchú domnienku, vyvrátenie ktorej prináleží predajcovi resp. dodávateľovi, ktorí musia zodpovedať za informácie oznámené prostredníctvom sprostredkovateľov, ktorých si vybrali?

Môže sa existencia značnej nerovnováhy charakterizovať v zmluve, akou je zmluva, o akú ide vo veci samej, v ktorej obidve strany znášajú kurzové riziko, pokiaľ jednak predajca resp. dodávateľ má v porovnaní so spotrebiteľom lepšie možnosti predvídať kurzové riziko, a jednak je riziko, ktoré znáša predajca resp. dodávateľ, obmedzené hornou hranicou, zatiaľ čo riziko, ktoré znáša spotrebiteľ, takto obmedzené nie je?

(1) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/21

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Paris (Francúzsko) 22. októbra 2019 – XZ, YY/BNP Paribas Personal Finance SA

(Vec C-777/19)

(2020/C 19/25)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de grande instance de Paris

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: XZ, YY

Žalovaná: BNP Paribas Personal Finance SA

Prejudiciálne otázky

—

6.	Znáša dôkazné bremeno spojené s preukázaním „zrozumiteľnosti“ podmienky v zmysle smernice 93/13, a to aj pokiaľ ide o okolnosti, za akých došlo k uzavretiu zmluvy, predajca resp. dodávateľ, alebo spotrebiteľ?

(1) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/23

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Paris (Francúzsko) 22. októbra 2019 – ZX/BNP Paribas Personal Finance SA

(Vec C-778/19)

(2020/C 19/26)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de grande instance de Paris

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: ZX

Žalovaná: BNP Paribas Personal Finance SA

Prejudiciálne otázky

—

6.	Znáša dôkazné bremeno spojené s preukázaním „zrozumiteľnosti“ podmienky v zmysle smernice 93/13, a to aj pokiaľ ide o okolnosti, za akých došlo k uzavretiu zmluvy, predajca resp. dodávateľ, alebo spotrebiteľ?

(1) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/24

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Paris (Francúzsko) 22. októbra 2019 – AV/BNP Paribas Personal Finance SA, Procureur de la République

(Vec C-779/19)

(2020/C 19/27)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de grande instance de Paris

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: AV

Žalovaní: BNP Paribas Personal Finance SA, Procureur de la République

Prejudiciálne otázky

—

6.	Znáša dôkazné bremeno spojené s preukázaním „zrozumiteľnosti“ podmienky v zmysle smernice 93/13, a to aj pokiaľ ide o okolnosti, za akých došlo k uzavretiu zmluvy, predajca resp. dodávateľ, alebo spotrebiteľ?

(1) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/26

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Paris (Francúzsko) 22. októbra 2019 – BW, CX/BNP Paribas Personal Finance SA, Procureur de la République

(Vec C-780/19)

(2020/C 19/28)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de grande instance de Paris

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: BW, CX

Žalovaná: BNP Paribas Personal Finance SA, Procureur de la République

Prejudiciálne otázky

—

6.	Znáša dôkazné bremeno spojené s preukázaním „zrozumiteľnosti“ podmienky v zmysle smernice 93/13, a to aj pokiaľ ide o okolnosti, za akých došlo k uzavretiu zmluvy, predajca resp. dodávateľ, alebo spotrebiteľ?

(1) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/28

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Paris (Francúzsko) 22. októbra 2019 – DY, EX/BNP Paribas Personal Finance SA

(Vec C-781/19)

(2020/C 19/29)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de grande instance de Paris

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: DY, EX

Žalovaní: BNP Paribas Personal Finance SA

Prejudiciálne otázky

—

6.	Znáša dôkazné bremeno spojené s preukázaním „zrozumiteľnosti“ podmienky v zmysle smernice 93/13, a to aj pokiaľ ide o okolnosti, za akých došlo k uzavretiu zmluvy, predajca resp. dodávateľ, alebo spotrebiteľ?

(1) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/29

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Paris (Francúzsko) 22. októbra 2019 – FA/BNP Paribas Personal Finance SA, Procureur de la République

(Vec C-782/19)

(2020/C 19/30)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de grande instance de Paris

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: FA

Žalovaní: BNP Paribas Personal Finance SA, Procureur de la République

Prejudiciálne otázky

—

6.	Znáša dôkazné bremeno spojené s preukázaním „zrozumiteľnosti“ podmienky v zmysle smernice 93/13, a to aj pokiaľ ide o okolnosti, za akých došlo k uzavretiu zmluvy, predajca resp. dodávateľ, alebo spotrebiteľ?

(1) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/31

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Provincial de Barcelona (Španielsko) 22. októbra 2019 – Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne/GB

(Vec C-783/19)

(2020/C 19/31)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Audiencia Provincial de Barcelona

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne

Žalovaný: GB

Prejudiciálne otázky

1.	Umožňuje právny rámec ochrany označenia pôvodu chrániť označenie nielen voči podobným výrobkom, ale aj voči službám, ktoré by sa mohli týkať priamej alebo nepriamej distribúcie týchto výrobkov?

Vyžaduje riziko porušenia označenia pôvodu na základe vyvolania mylnej predstavy o výrobku, na ktoré odkazujú vyššie uvedené články nariadení Spoločenstva (1) (2), prednostne analýzu názvu na účely zistenia vplyvu vyvolanej mylnej predstavy na priemerného spotrebiteľa, alebo je pri analýze rizika porušenia označenia pôvodu na základe vyvolania mylnej predstavy potrebné predovšetkým zistiť, či sa jedná o rovnaké výrobky, podobné výrobky alebo komplexné výrobky, ktorých komponentom je aj výrobok chránený označením pôvodu?

Má sa riziko porušenia označenia pôvodu z dôvodu vyvolania mylnej predstavy o výrobku určiť prostredníctvom objektívnych parametrov, pokiaľ existuje úplná alebo veľmi vysoká zhoda v názvoch, alebo sa má toto riziko na účely záveru, že riziko vyvolania mylnej predstavy je nepatrné alebo irelevantné, odstupňovať v závislosti od evokovaných a evokujúcich výrobkov a služieb?

4.	Je ochrana, ktorú predvída príslušná právna úprava v prípadoch vzniku rizika mylnej predstavy alebo zneužitia osobitnou ochranou vlastnou špecifikám týchto výrobkov, alebo sa musí nutne jednať o ochranu, na ktorú sa vzťahujú právne predpisy o nekalej súťaži?

(1) Článok 13 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. EÚ L 93, 2006, s. 12).

(2) Článok 103 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/32

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Riigikohus (Estónsko) 29. októbra 2019 – XX/Tartu vangla

(Vec C-795/19)

(2020/C 19/32)

Jazyk konania: estónčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Riigikohus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: XX

Žalovaný: Tartu vangla

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 2 ods. 2 v spojení s článkom 4 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (1) vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré stanovujú, že sluchové postihnutie pod predpísanou normou predstavuje absolútnu prekážku výkonu činnosti úradníka väzenského dozoru a ktoré nedovoľujú použitie korekčných pomôcok pri posudzovaní splnenia požiadaviek na sluch?

(1) Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/32

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresný súd Košice I (Slovensko) 30. októbra 2019 – NI, OJ a PK v. Sociálna poisťovňa

(Vec C-799/19)

(2020/C 19/33)

Jazyk konania: slovenčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Okresný súd Košice I

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: NI, OJ, PK

Žalovaná: Sociálna poisťovňa

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES (1) z 22 októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa vykladať tak, že pojem „neuspokojené nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovnoprávnych zmlúv“ zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku smrti zamestnanca, spôsobenej pracovným úrazom?

Má sa článok 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES vykladať tak, že za platobne neschopného sa považuje aj zamestnávateľ, voči ktorému bol síce podaný návrh na vykonanie exekúcie v súvislosti so súdom priznaným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej smrťou zamestnanca v dôsledku pracovného úrazu, ale pohľadávka bola v exekučnom konaní označená za nevymožiteľnú pre nemajetnosť zamestnávateľa?

(1) Ú. v. EÚ 2008, L 283, s. 36.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/33

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Högsta förvaltningsdomstolen (Švédsko) 4. novembra 2019 – Danske Bank A/S/Skatteverket

(Vec C-812/19)

(2020/C 19/34)

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Högsta förvaltningsdomstolen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Danske Bank A/S, Danmark, Sverige Filial

Žalovaný: Skatteverket

Prejudiciálna otázka

Je švédska pobočka banky so sídlom v inom členskom štáte nezávislou zdaniteľnou osobou v prípade, že hlavná prevádzkareň poskytuje tejto pobočke služby a náklady za ne znáša pobočka, pričom hlavná prevádzkareň je súčasťou skupiny na účely DPH v inom členskom štáte, kým švédska pobočka nie je členom nijakej švédskej skupiny na účely DPH? (1)

(1) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1)

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/34

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel d’Aix-en-Provence (Francúzsko) 5. novembra 2019 – MN

(Vec C-813/19)

(2020/C 19/35)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour d’appel d’Aix-en-Provence

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: MN

Žalovaní: RJA, RJO, FD, BG, PG, KL, LK, MJ, NI, OH

Prejudiciálne otázky

1.	Spĺňajú také podmienky na vydanie európskeho zatykača francúzskou prokuratúrou, ako sú podmienky stanovené v článkoch 695-16 a nasl. Code de procédure pénale (Trestný poriadok), v plnom rozsahu požiadavky na účinnú súdnu ochranu v zmysle práva Európskej únie?

2.	Spĺňa francúzskou prokuratúrou podmienky potrebné na to, aby mohla byť považovaná za „vydávajúci súdny orgán“ v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 (1)?

(1) Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 4).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/34

Žaloba podaná 8. novembra 2019 – Európska komisia/Maďarsko

(Vec C-821/19)

(2020/C 19/36)

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Condou-Durande, J. Tomkin, a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Maďarsko

Návrhy žalobkyne

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

rozhodol, že:

—	Maďarsko tým, že zaviedlo nový dôvod neprípustnosti žiadosti o azyl popri dôvodom neprípustnosti výslovne stanovených v smernici 2013/32/EÚ, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 33 ods. 2 uvedenej smernice;

—

Maďarsko tým, že prijalo opatrenia na označenie organizačnej činnosti vyvíjanej na účely umožnenia začatia azylového konania osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené vnútroštátnym právom v oblasti azylu, za skutkovú podstatu trestného činu a ktoré stanovujú povinnosť prijať obmedzujúce opatrenia voči osobám obvineným z takéhoto trestného činu alebo odsúdeným z takéhoto trestného činu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 8 ods. 2, článku 12 ods. 1 písm. c) a článku 22 ods. 1 smernice 2013/32/EÚ, ako aj článku 10 ods. 4 smernice 2013/33/EÚ;

b)	uložil Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Maďarsko od obdobia, keď sa v roku 2015 náhle zvýšil počet žiadostí o azyl, niekoľkokrát zmenilo svoj azylový systém. V roku 2018 došlo k podstatným zmenám maďarskej právnej úpravy v oblasti azylového práva. Dňa 20. júna 2018 schválil maďarský parlament az egyes törvényeknek a jogellenes bevándorlás elleni intézkedésekkel kapcsolatos módosításáról szóló 2018. évi VI. törvény (zákon v. VI z roku 2018 o zmene niektorých zákonov v súvislosti s opatreniami proti nezákonnému prisťahovalectvu) a siedmu zmenu maďarskej Ústavy. Tento súbor legislatívnych opatrení je známy aj ako zákon „Stop Soros“. V dôsledku týchto zmien sa ešte viac zúžil okruh osôb, ktoré môžu mať právo na azyl, keďže na základe zmeny zákona o práve na azyl sa žiadosť považuje za neprípustnú, keď žiadať pricestoval na územie Maďarska cez krajinu, v ktorej nebol prenasledovaný, ani mu priamo nehrozilo, že bude prenasledovaný. V rovnakom smere bol zmenený aj Büntető Törvénykönyv (Trestný zákon). V tomto zákone bola za skutkovú podstatu trestného činu označená organizačná činnosť, ktorej účelom je umožniť začatie azylových konaní osobám, ktoré v krajine svojho pôvodu, v krajine svojho obvyklého bydliska alebo v inej krajine, cez ktorú pricestovali [do Maďarska] nie sú z dôvodu rasových, národnostných, príslušnosti k určitým spoločenským vrstvám, náboženských alebo zastávania určitých politických názorov prenasledované alebo nemajú odôvodnený strach z priameho prenasledovania.

Komisia sa domnievala, že právna úprava prijatá v roku 2018 je v rozpore s právom Únie, a tak proti Maďarsku začala konanie o nesplnení povinnosti. Vzhľadom na to, že tvrdenia prednesené Maďarskom počas postupu pred začatím súdneho konania nerozptýlili pochybnosti Komisie, Komisia sa rozhodla predložiť vec Súdnemu dvoru.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/35

Odvolanie podané 20. novembra 2019: Achemos Grupė UAB, Achema AB proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 12. septembra 2019 vo veci T-417/16, Achemos Grupė a Achema AB/Komisia

(Vec C-847/19 P)

(2020/C 19/37)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Achemos Grupė UAB, Achema AB (v zastúpení: R. Martens, avocat, V. Ostrovskis, advokatas)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Litovská republika, Klaipėdos Nafta AB

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

—	zrušil body 1 a 2 výroku napadnutého rozsudku,

—	vrátil vec Všeobecnému súdu, alebo alternatívne sám rozhodol o žalobe v prvostupňovom konaní a v celom rozsahu zrušil napadnuté rozhodnutie (1),

—	uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod: porušenie článku 263 ZFEÚ v spojení s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ a povinnosti odôvodnenia, pretože Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v tom, že neposúdil informácie, z ktorých Komisia vychádzala pri prijímaní rozhodnutia, hoci náležité preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Komisie Všeobecným súdom si vyžaduje overenie vecnej správnosti, z ktorých Komisia vychádza, ich vierohodnosti a súdržnosti.

Druhý odvolací dôvod: porušenie článku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (právo na riadnu správu) a článku 12 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (2) v spojení s článkom 5 toho istého nariadenia, ktoré spočíva v nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Všeobecný súd dopustil tým, že odvolateľkám vytýkal, že v priebehu predbežného preskúmavania Komisii neposkytli informácie, hoci z povinnosti vykonať náležité a nestranné preskúmanie a práva na riadnu správu vyplýva, že povinnosť zabezpečiť čo najúplnejšie a najspoľahlivejšie informácie má Komisia.

Tretí odvolací dôvod: porušenie článku 296 ods. 2 ZFEÚ, článku 41 ods. 1 a 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie a povinnosti uviesť odôvodnenie, ktoré spočíva v tom, že Všeobecný súd jasne a jednoznačne neuviedol dôvody, pre ktoré mohol byť projekt LNG vyňatý z pôsobnosti článku 14 smernice 2004/18/ES (3) a zadaný priamo spoločnosti Klaipėdos Nafta, hoci z povinnosti Všeobecného súdu uviesť odôvodnenie vyplýva, že svoje tvrdenia mal uviesť takým spôsobom, aby sa odvolateľky mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého rozhodnutia.

(1) Rozhodnutie Komisie C(2013) 7884 final z 20. novembra 2013, ktorým sa štátna pomoc SA.36740 (2013/NN), ktorú Litva poskytla spoločnosti Klaipedos Nafta, vyhlásila za nezlučiteľnú s vnútorným trhom (Ú. v. EÚ 2016, C 161, s. 1).

(2) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. ES L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/36

Žaloba podaná 21. novembra 2019 – Európska komisia/Helénska republika

(Vec C-849/19)

(2020/C 19/38)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Bouchagiar, C. Hermes)

Žalovaná: Helénska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Helénska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 4 a článku 6 ods. 1 smernice 92/43/EHS (1), ako aj Zmluvy o fungovaní Európskej únie tým, že v stanovených lehotách neprijala všetky opatrenia nevyhnutné na stanovenie primeraných cieľov ochrany a primeraných ochranných opatrení vo vzťahu k 239 lokalitám európskeho významu, ktoré sa nachádzajú na gréckom území a sú uvedené v rozhodnutí Komisie 2006/613/ES z 19. júla 2006 (2),

—	uložil Helénskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Európska komisia tvrdí, že Helénska republika v stanovených lehotách nestanovila primerané povinnosti ochrany vo vzťahu k 239 lokalitám európskeho významu, ktoré sa nachádzajú na gréckom území.

Okrem toho Európska komisia tvrdí, že Helénska republika v stanovených lehotách nestanovila primerané ochranné opatrenia vo vzťahu k 239 lokalitám európskeho významu, ktoré sa nachádzajú na gréckom území.

Z týchto dôvodov Helénska republika podľa nej porušila článok 4 ods. 4 a článok 6 ods. 1 smernice 92/43/EHS, ako aj Zmluvu o fungovaní Európskej únie.

(1) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102).

(2) Rozhodnutie Komisie 2006/613/ES z 19. júla 2006, ktorým sa v súlade so smernicou Rady 92/43/EHS prijíma zoznam území európskeho významu pre stredomorskú biogeografickú oblasť (Ú. v. EÚ L 259, 2006, s. 1).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/37

Žaloba podaná 25. novembra 2019 – Európska komisia/Maďarsko

(Vec C-856/19)

(2020/C 19/39)

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: C. Perrin a A. Sipos, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Maďarsko

Návrhy žalobkyne

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor

—

určil, že Maďarsko nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 10 ods. 2 a 3 smernice Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov (1), keďže po uplynutí prechodného obdobia 31. decembra 2017 uplatňovalo celkovú spotrebnú daň v nižšej sadzbe ako 60 % váženej priemernej maloobchodnej ceny cigariet, ktoré boli uvedené do daňového voľného obehu a vyberalo z 1 000 cigariet spotrebnú daň nižšiu ako 115 eur, a

—	zaviazal Maďarsko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Článok 10 ods. 2 smernice Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov stanovuje, že od 1. januára 2014 predstavuje celková spotrebná daň z cigariet minimálne 60 % váženej priemernej maloobchodnej ceny cigariet uvedených do daňového voľného obehu, iba ak je spotrebná daň z 1 000 cigariet aspoň 115 eur. Vzhľadom na to, že Maďarsko vyberá spotrebnú daň nižšiu ako 115 eur z 1 000 cigariet, sa vyžadovalo, aby uplatňovalo sadzbu spotrebnej dane rovnajúci sa alebo vyššiu ako 60 % váženej priemernej ceny.

Na účely dosiahnutia tejto sadzby spotrebnej dane bolo Maďarsku a siedmym ďalším členským štátom poskytnuté prechodné obdobie, ktoré uplynulo 31. decembra 2017. Podľa článku 10 ods. 2 a 3 smernice 2011/64/EÚ mali tieto členské štáty dosiahnuť stanovenú sadzbu spotrebnej dane na konci tohto obdobia.

Komisia sa domnieva, že Maďarsko nedosiahlo sadzby spotrebnej dane stanovené v článku 10 ods. 2 a 3 smernice 2011/64/EÚ na konci prechodného obdobia a od 31. decembra 2017 vyberá spotrebnú daň v nižšej sadzbe, ako je sadzba stanovená v smernici.

(1) Smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov (Ú. v. EÚ L 176, 2011, s. 24).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/42

Rozsudok Všeobecného súdu z 26. novembra 2019 – Belgicko/Komisia

(Vec T-287/16 RENV) (1)

(„EPZF a EPFRV - Výdavky vylúčené z financovania - Výdavky vynaložené Belgickom - Neoprávnene vyplatené vývozné náhrady - Neexistencia vymáhania vyplývajúca z nedbanlivosti, ktorú je možné pripísať orgánu členského štátu - Nevyčerpanie všetkých možných opravných prostriedkov - Proporcionalita“)

(2020/C 19/49)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Belgické kráľovstvo (v zastúpení: J.-C. Halleux, M. Jacobs a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci É. Grégoire a J. Mariani, avocats)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: A. Bouquet a B. Hofstötter, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/417 zo 17. marca 2016, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 75, 2016, s. 16), v rozsahu, v akom sa v ňom z uvedeného financovania vo vzťahu k Belgickému kráľovstvu vylučuje suma vo výške 9 601 619 eur

Výrok rozsudku

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/417 zo 17. marca 2016, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), sa v rozsahu, v akom sa v ňom z uvedeného financovania vo vzťahu k Belgickému kráľovstvu vylučuje suma vo výške 9 601 619 eur, zrušuje.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania, ktoré súvisia s konaniami začatými pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom.

(1) Ú. v. EÚ C 270, 25.7.2016.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/43

Rozsudok Všeobecného súdu z 20. novembra 2019 – Missir Mamachi di Lusignano a i./Komisia

(Vec T-502/16) (1)

(„Verejná služba - Úradníci - Zavraždenie úradníka a jeho manželky - Povinnosť zaistiť bezpečnosť zamestnancov v službách Únie - Zodpovednosť inštitúcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým zosnulého úradníka - Matka, brat a sestra úradníka - Žaloba o náhradu škody - Prípustnosť - Aktívna legitimácia na základe článku 270 ZFEÚ - Osoba, na ktorú sa vzťahuje služobný poriadok - Primeraná lehota“)

(2020/C 19/50)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobcovia: Stefano Missir Mamachi di Lusignano (Šanghaj, Čína) a ďalších 6 žalobcov, ktorých mená sú uvedené v prílohe rozsudku (v zastúpení: F. Di Gianni, G. Coppo a A. Scalini, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne B. Eggers, G. Gattinara a D. Martin, neskôr G. Gattinara a R. Striani, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 270 ZFEÚ, ktorý v podstate cieli na zaviazanie Komisie zaplatiť pozostalým po pánovi Alessandrovi Missirovi Mamachim di Lusignanovi, pozostalým po pánovi Liviovi Missirovi Mamachim di Lusignanovi, pani Anne Jeanne Cécile Magdalene Marii Sintobinovej, pánovi Stefanovi Missirovi Mamachimu di Lusignanovi, a pani Marii Letizii Missirovej Mamachiovej di Lusignanovej rôzne sumy ako náhradu nemajetkových ujm vyplývajúcich zo zavraždenia pána Alessandra Missira Mamachiho di Lusignana a jeho manželky, ku ktorému došlo 18. septembra 2006 v Rabate (Maroko), kde sa pán Alessandro Missir Mamachi di Lusignano nachádzal z dôvodu výkonu služby

Výrok rozsudku

Konanie o návrhoch, aby bola Komisii uložená povinnosť zaplatiť ako náhradu nemajetkovej ujmy sumu 463 050 eur každému z pozostalých po pánovi Alessandrovi Missirovi Mamachimu di Lusignanovi, sumu 574 000 eur tým istým pozostalým a sumu 308 700 eur pozostalým po pánovi Liviovi Missirovi Mamachi di Lusignanovi, sa zastavuje.

2.	Komisia je povinná solidárne zaplatiť pani Anne Jeanne Cécile Magdalene Marii Sintobinovej sumu vo výške 50 000 eur z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela.

3.	Komisia je povinná solidárne zaplatiť pani Marii Letizii Missirovej Mamachiovej di Lusignanovej sumu vo výške 10 000 eur z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela.

4.	Komisia je povinná solidárne zaplatiť pánovi Stefanovi Missirovi Mamachimu di Lusignanovi sumu vo výške 10 000 eur z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel.

5.	Náhrady škody uvedené v bodoch 2 až 4 tohto výroku sa zvyšujú o úroky z omeškania odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku až do úplného zaplatenia v sadzbe stanovenej Európskou centrálnou bankou (ECB) pre jej hlavné refinančné operácie, zvýšenej o dva percentuálne body.

6.	Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

7.	Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 26, 26.1.2013 (vec pôvodne zapísaná do registra Súdu pre verejnú službu Európskej únie pod číslom F-132/12 a postúpená Všeobecnému súdu Európskej únie 1.9.2016).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/44

Rozsudok Všeobecného súdu z 27. novembra 2019 – Izuzquiza a Semsrott/Frontex

(Vec T-31/18) (1)

(„Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) č. 1049/2001 - Dokumenty týkajúce sa námornej operácie, ktorú viedla Frontex v Stredozemnom mori v roku 2017 - Námorné lode - Zamietnutie prístupu - Článok 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 - Výnimka založená na ochrane verejného záujmu týkajúceho sa verejnej bezpečnosti“)

(2020/C 19/51)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Luisa Izuzquiza (Madrid, Španielsko) a Arne Semsrott (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: S. Hilbrans, R. Callsen, advokáti a J. Pobjoy, barrister)

Žalovaná: Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (v zastúpení: H. Caniard a T. Knäbe, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Wägenbaur a J. Currall, advokáti)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia agentúry Frontex CGO/LAU/18911c/2017 z 10. novembra 2017, ktorým sa odmieta prístup k informáciám týkajúcim sa názvu, vlajky a druhu každej lode, ktorú Frontex použila v Stredozemnom mori v rámci spoločnej operácie Triton v období od 1. júna 2017 do 30. augusta 2017

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Luisa Izuzquiza a Arne Semsrott sú povinní nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 112, 26.3.2018.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/44

Rozsudok Všeobecného súdu z 21. novembra 2019 – K.A. Schmersal Holding/EUIPO – Tecnium (tec.nicum)

(Vec T-527/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie tec.nicum - Skoršia národná obrazová ochranná známka TECNIUM - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Podobnosť služieb - Podobnosť označení - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Riadne používanie skoršej ochrannej známky - Článok 18 ods. 1 druhý pododsek písm. a) a článok 47 ods. 2 a 3 nariadenia 2017/1001 - Podoba, ktorá sa líši v prvkoch, ktoré nemenia rozlišovaciu spôsobilosť - Dôkazy predložené po prvýkrát Všeobecnému súdu“)

(2020/C 19/52)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: K.A. Schmersal Holding GmbH & Co. KG (Wuppertal, Nemecko) (v zastúpení: A. Haudan, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Ivanauskas a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Tecnium, SL (Manrise, Španielsko) (v zastúpení: E. Sugrañes Coca, advokátka)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO z 21. júna 2018 (vec R 2427/2017-5) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Tecnium a K. A. Schmersal Holding

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	K. A. Schmersal Holding GmbH & Co. KG je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 381, 22.10.2018.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/45

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. novembra 2019 – Wywiał-Prząda/Komisia

(Vec T-592/18) (1)

(„Verejná služba - Zmluvní zamestnanci - Odmena - Rozhodnutie, ktorým sa zamieta príspevok na expatriáciu - Článok 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII k služobnému poriadku - Práca vykonávaná pre iný štát - Diplomatický štatút - Päťročné referenčné obdobie“)

(2020/C 19/53)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Katarzyna Wywiał-Prząda (Wezembeek-Oppem, Belgicko) (v zastúpení: S. Orlandi a T. Martin, avocats)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Bohr a D. Milanowska, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 270 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie z 23. novembra 2017, ktorým bol žalobkyni zamietnutý nárok na príspevok na expatriáciu

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Pani Katarzyna Wywiał-Prząda je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 427, 26.11.2018.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/46

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. novembra 2019 – August Wolff/EUIPO – Faes Farma (DermoFaes Atopimed)

(Vec T-642/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známy Európskej únie DermoFaes Atopimed - Staršia slovná ochranná známka Európskej únie Dermowas - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001“)

(2020/C 19/54)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Dr. August Wolff GmbH & Co. KG Arzneimittel (Bielefeld, Nemecko) (v zastúpení: A. Thünken, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Ivanauskas a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Faes Farma, SA (Lamiaco-Leioa, Španielsko) (v zastúpení: A. Vela Ballesteros a S. Fernandez Malvar, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 11. júla 2018 (vec R 1365/2017-2), ktoré sa týkalo námietkového konania medzi spoločnosťami Dr. August Wolff a Faes Farma

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

Dr. August Wolff GmbH & Co. KG Arzneimittel znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a spoločnosti Faes Farma, SA, vrátane nevyhnutných trov, ktoré tejto spoločnosti vznikli v konaní pred odvolacím senátom EUIPO.

(1) Ú. v. EÚ C 4, 7.1.2019.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/46

Rozsudok Všeobecného súdu z 28. novembra 2019 – August Wolff/EUIPO – Faes Farma (DermoFaes)

(Vec T-643/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známy Európskej únie DermoFaes - Staršia slovná ochranná známka Európskej únie Dermowas - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001“)

(2020/C 19/55)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Dr. August Wolff GmbH & Co. KG Arzneimittel (Bielefeld, Nemecko) (v zastúpení: A. Thünken, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Ivanauskas a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO zo 14. júna 2018 (vec R 1842/2017-2), ktoré sa týkalo námietkového konania medzi spoločnosťami Dr. August Wolff a Faes Farma

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

(1) Ú. v. EÚ C 16, 14.1.2019.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/47

Rozsudok Všeobecného súdu z 20. novembra 2019 – Werner/EUIPO – Merck (fLORAMED)

(Vec T-695/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie fLORAMED - Skoršia ochranná známka Európskej únie MEDIFLOR - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001“)

(2020/C 19/56)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Stefan Werner (Baldham, Nemecko) (v zastúpení: T Büttner, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: S. Hanne, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Merck KGaA (Darmstadt, Nemecko) (v zastúpení: U. Pfleghar, M. Best, M. Giannakoulis a S. Schäffner, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO zo 17. septembra 2018 (vec R 197/2018-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťou Merck a S. Wernerom

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Stefan Werner je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 25, 21.1.2019.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/48

Rozsudok Všeobecného súdu z 26. novembra 2019 – Wyld/EUIPO – Kaufland Warenhandel (wyld)

(Vec T-711/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie wyld - Staršia medzinárodná slovná ochranná známka WILD CRISP - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Čiastočné zamietnutie prihlášky“)

(2020/C 19/57)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Wyld GmbH (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: M. Douglas, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: M. Fischer, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Kaufland Warenhandel GmbH & Co. KG (Neckarsulm, Nemecko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 24. septembra 2018 (R 2621/2017-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Kaufland Warenhandel GmbH a Wyld

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Wyld GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 35, 28.1.2019.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/48

Uznesenie Všeobecného súdu zo 14. novembra 2019 – Growth Energy a Renewable Fuels Association/Rada

(Vec T-276/13 RENV) (1)

(„Dumping - Dovoz bioethanolu pochádzajúceho zo Spojených štátov amerických - Konečné antidumpingové clo - Zrušenie napadnutého aktu - Zánik aktívnej legitimácie - Nevydanie rozhodnutia vo veci samej“)

(2020/C 19/58)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Growth Energy (Washington, DC, Spojené štáty) a Renewable Fuels Association (Washington) (v zastúpení:. Vander Schueren a M. Peristeraki, avocates)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: S. Boelaert, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci N. Tuominen, avocate)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a M. França, splnomocnení zástupcovia), ePURE, de Europese Producenten Unie van Hernieuwbare Ethanol (v zastúpení: O. Prost a A. Massot, avocats)

Predmet veci

Žaloba založená na článku 263 ZFEÚ o čiastočnú neplatnosť vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 157/2013 z 18. februára 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bioetanolu s pôvodom v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 49, s. 10) v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň a ich členov

Výrok

1.	Konanie sa zastavuje.

2.	Growth Energy, Renewable Fuels Association, Rada Európskej únie, Európska komisia a ePURE, de Europese Producenten Unie van Hernieuwbare Ethanol znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 226, 3.8.2013.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/49

Uznesenie Všeobecného súdu z 21. novembra 2019 – ZI/Komisia

(Vec T-618/18) (1)

(„Verejná služba - Úradníci - Krytie v rámci spoločného systému nemocenského poistenia - Poistenie manželky/manžela úradníka - Neexistencia záujmu na konaní - Nepríspustnosť“)

(2020/C 19/59)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: ZI (v zastúpení: J.-N. Louis, avocat)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Bohr a L. Vernier, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Európsky parlament (v zastúpení: J. Van Pottelberge a J. Steele, splnomocnení zástupcovia), Rada Európskej únie (v zastúpení: R. Meyer a M. Alver, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 270 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Úradu pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) Komisie zo 4. Decembra 2017, ktorým sa zamieta poistenie manžela žalobkyne v spoločnom systéme nemocenského poistenia Európskej únie

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	ZI je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 455, 17.12.2018.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/50

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 26. septembra 2019 – Taminco/Komisia

(Vec T-740/18 R)

(„Predbežné opatrenie - Prípravky na ochranu rastlín - Nariadenie (ES) č. 1107/2009 - Účinná látka tirám - Podmienky schválenia uvedenia na trh - Návrh na odklad výkonu - Neexistencia naliehavosti“)

(2020/C 19/60)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Taminco BVBA (Gand, Belgique) (v zastúpení: C. Mereu a S. Englebert, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: G. Koleva, A. Lewis a I. Naglis, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článkov 278 a 279 ZFEÚ na odklad výkonu vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/1500 z 9. októbra 2018, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh neobnovuje schválenie účinnej látky tirám a zakazuje používanie a predaj semien ošetrených prípravkami na ochranu rastlín s obsahom tirámu a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 540/2011 (Ú. v. EÚ L 254, 2018, s. 1)

Výrok

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/50

Uznesenie Všeobecného súdu zo 14. novembra 2019 – Flovax/EUIPO – Dagniaux a Gervais Danone (GLACIER DAGNIAUX DEPUIS 1923)

(Vec T-147/19) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Návrh na vyhlásenie neplatnosti - Obrazová ochranná známka Európskej únie GLACIER DAGNIAUX DEPUIS 1923 - Zrušenie napadnutého rozhodnutia - Zánik predmetu konania - Zastavenie konania“)

(2020/C 19/61)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Flovax Sàrl (Doncols, Luxembursko) (v zastúpení: C.-S. Marchiani, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: S. Pétrequin a J. Crespo Carrillo, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO: Dagniaux (Roubaix, Francúzsko)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Compagnie Gervais Danone (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: S. Havard Duclos, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO z 18. mája 2018 (spojené veci R 2210/2016-4 a R 2211/2016-1) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi spoločnosťami jednak Compagnie Gervais Danone a jednak Flovax a spoločnosťou Dagniaux

Výrok

1.	Konanie o žalobe sa zastavuje.

2.	Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 148, 29.4.2019.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/51

Uznesenie Všeobecného súdu z 18. novembra 2019 – Dickmanns/EUIPO

(Vec T-181/19) (1)

(Verejná služba - Dočasní zamestnanci - Zmluva na dobu určitú s výpovednou doložkou - Doložka ukončujúca zmluvu za predpokladu, že meno dočasného zamestnanca sa nenachádza na zozname úspešných uchádzačov výberového konania - Výlučne potvrdzujúci akt - Lehota na podanie sťažnosti - Neprípustnosť)

(2020/C 19/62)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sigrid Dickmanns (Gran Alacant, Španielsko) (v zastúpení: H. Tettenborn, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Lukosiütè, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci B. Wägenbaur, advokát)

Predmet veci

Návrh založený na článku 270 ZFEÚ, ktorého predmetom je jednak zrušenie rozhodnutia EUIPO zo 4. júna 2018, ktorým sa zamietajú žiadosti žalobkyne o odstránenie výpovednej doložky uvedenej v článku 5 jej zmluvy, o prekvalifikovanie jej zmluvy na zmluvu na dobu neurčitú, o späťvzatie rozhodnutia zo 14. decembra 2017, ak je to potrebné, a o druhé predĺženie jej zmluvy po 30. septembri 2018 alebo, prinajmenšom, o jej začlenenie do postupu druhého obnovovania zmlúv dočasných zamestnancov podľa usmernení upravujúcich obnovovanie zmlúv dočasných zamestnancov z 26. januára 2016, a jednak náhrada škody, ktorú žalobkyňa údajne utrpela

Výrok

1.	Žaloba sa odmieta ako neprípustná.

2.	Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Sigrid Dickmanns.

(1) Ú. v. EÚ C 206, 17.6.2019.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/52

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 26. septembra 2019 – Sipcam Oxon/Komisia

(Vec T-518/19 R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Prípravky na ochranu rastlín - Nariadenie (ES) č. 1107/2009 - Účinná látka chlorotalonil - Podmienky schválenia uvedenia na trh - Návrh na odklad výkonu - Neexistencia naliehavosti“)

(2020/C 19/63)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sipcam Oxon SpA (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: C. Mereu a P. Sellar, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: I. Naglis a A. Dawes, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článkoch 278 a 279 ZFEÚ na odklad výkonu vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/677 z 29. apríla 2019, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh neobnovuje schválenie účinnej látky chlorotalonil a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 540/2011 (Ú. v. EÚ L 114, 2019, s. 15)

Výrok

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/53

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 26. septembra 2019 – Medac Gesellschaft für klinische Spezialpräparate/Komisia

(Vec T-549/19 R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Liek na ojedinelé ochorenia - Návrh na odklad výkonu - Neexistencia naliehavosti“)

(2020/C 19/64)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Medac Gesellschaft für klinische Spezialpräparate mbH (Wedel, Nemecko) (v zastúpení: P. von Czettritz, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. F. Brakeland, L. Haasbeek a C. Hermes, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článkoch 278 a 279 ZFEÚ na odklad výkonu článku 5 vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2019) 4858 (final) z 20. júna 2019 o registrácii humánneho lieku „Trecondi – Treosulfan“ podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004

Výrok

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/53

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 26. septembra 2019 – Micreos Food Safety/Komisia

(Vec T-568/19 R)

(Predbežné opatrenie - Bakteriofág - Listéria - Listex™ P100 - Neprípustnosť)

(2020/C 19/65)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Micreos Food Safety BV (Wageningen, Holandsko) (v zastúpení: S. Pappas, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: B. Eggers, W. Farrell a I. Galindo Martín, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článkoch 278 a 279 ZFEÚ o odklad výkonu údajného rozhodnutia Európskej komisie zo 17. júna 2019, ktorým táto inštitúcia údajne zakázala uvedenie Listex™ P100 na trh na účely používania ako činidla v potravinách živočíšneho pôvodu určených na priamu spotrebu

Výrok

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/54

Žaloba podaná 23. októbra 2019 – Northgate a Northgate Europe/Komisia

(Vec T-719/19)

(2020/C 19/66)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Northgate plc (Darlington, Spojené kráľovstvo) a Northgate Europe Ltd (Darlington) (v zastúpení: J. Lesar, solicitor, a K. Beal, QC)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti, a to v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú osem žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Európska komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri výbere referenčného rámca pre hodnotenie daňového režimu. Komisia mala považovať za referenčný rámec britský režim dane z príjmov právnických osôb, a nie len režim kontrolovaných zahraničných spoločností (ďalej len „CFC“ – Controlled Foreign Company).

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď zvolila nesprávny prístup pri analýze režimu CFC. Komisia dospela v bodoch 124 až 126 napadnutého rozhodnutia k nesprávnemu záveru, že ustanovenia kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] predstavujú odchýlku od všeobecného zdanenia podľa kapitoly 5 tohto zákona.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bodoch 127 až 151 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium selektívnosti bolo naplnené tým, že došlo k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi v skutkovo a právne porovnateľnej situácii.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že 75 % oslobodenie od dane podľa oddielu 371ID Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnená povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že uloženie daňového zaťaženia CFC, ktoré spĺňajú podmienky pre oslobodenie od dane obsiahnuté v uvedenej kapitole 9, ako kategórii, by bolo v rozpore so slobodou usadiť sa, ktorú majú žalobkyne podľa článku 49 ZFEÚ.

6.	Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že v súvislosti so 75 % oslobodením od dane a otázkou pevne stanoveného pomeru došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

7.	Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so zásadami zákazu diskriminácie a rovnosti, ktoré sú všeobecnými zásadami práva EÚ.

8.	Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď obdobne použila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1), ktorá sa neuplatní ratione temporis, alebo z nich neprimerane vychádzala.

(1) Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 2016, s. 1).

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/55

Žaloba podaná 25. októbra 2019 – LSEGH (Luxembourg) a London Stock Exchange Group Holdings (Italy)/Komisia

(Vec T-726/19)

(2020/C 19/67)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: LSEGH (Luxemburg) Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) a London Stock Exchange Group Holdings (Italy) Ltd (Londýn) (v zastúpení: O. Brouwer, A. Pliego Selie, a A. von Bonin, lawyers)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie žalovanej C(2019) 2526 Final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň podľa článku 134 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, a to vrátane trov konania akýchkoľvek vedľajších účastníkov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú štyri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia a nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o identifikáciu referenčného rámca v napadnutom rozhodnutí.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia a nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie, keď v napadnutom rozhodnutí nesprávne charakterizovala oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností ako odchýlku od bežného fungovania referenčného systému.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností vytvára diskrimináciu medzi hospodárskymi subjektmi.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností nie je odôvodnené povahou ani celkovou štruktúrou referenčného systému.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/56

Žaloba podaná 29. októbra 2019 – PL/Komisia

(Vec T-728/19)

(2020/C 19/68)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: PL (v zastúpení: J.-N. Louis, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutia Komisie z 13. augusta a 26. septembra 2019, ktorým sa čiastočne odmieta prístup k dokumentom týkajúcim sa žiadostí a opakovaných žiadostí žalobcu zo 4. decembra 2018, zaevidovaných 28. februára 2019 na základe výnimky stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1049/2001 a týkajúcej sa ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102).

3.	Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

4.	Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na porušení povinnosti odôvodnenia.

20.1.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 19/57

Žaloba podaná 29. októbra 2019 – Arris Global/Komisia

(Vec T-731/19)

(2020/C 19/69)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Arris Global Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: J. Lesar, solicitor, a K. Beal, QC)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti, a to v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza deväť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri výbere referenčného rámca pre hodnotenie daňového režimu. Komisia mala považovať za referenčný rámec britský režim dane z príjmov právnických osôb, a nie len režim kontrolovaných zahraničných spoločností (ďalej len „CFC“ - Controlled Foreign Company).

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že 75 % oslobodenie od dane podľa oddielu 371ID Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnená povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že uloženie daňového zaťaženia CFC, ktoré spĺňajú podmienky pre oslobodenie od dane obsiahnuté v uvedenej kapitole 9, ako kategórii, by bolo v rozpore so slobodou usadiť sa, ktorú má žalobkyňa podľa článku 49 ZFEÚ.

6.	Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že v súvislosti so 75 % oslobodením od dane a otázkou pevne stanoveného pomeru došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

7.	Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so zásadami zákazu diskriminácie a rovnosti, ktoré sú všeobecnými zásadami práva EÚ.

8.	Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď obdobne použila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1), ktorá sa neuplatní ratione temporis, alebo z nich neprimerane vychádzala.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatňovaní článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bode 176 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že existuje kategória príjemcov zahŕňajúca aj žalobkyňu, ktorá podľa nej získala pomoc, ktorá má byť podľa článku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia vrátená.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 19

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 63 20. januára 2020

Obsah		Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2020/C 19/01	Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie	1