Odporúčania pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania

(2019/C 380/01)

Tieto odporúčania vypracované pre súdy členských štátov Európskej únie sú premietnutím ustanovení tretej hlavy Rokovacieho poriadku Súdneho dvora (1). Obsahujú pripomenutie základných charakteristík prejudiciálneho konania, ako aj skutočností, ktoré by pred podaním návrhu na Súdny dvor mali vziať do úvahy vnútroštátne súdy, ktorým majú tieto odporúčania poskytnúť praktické informácie o formálnych a obsahových náležitostiach návrhov na začatie prejudiciálneho konania. Keďže takéto návrhy majú byť po zabezpečení ich prekladu doručené všetkým oprávneným subjektom uvedeným v článku 23 Protokolu o štatúte Súdneho dvora Európskej únie a samotné konečné rozhodnutia Súdneho dvora majú byť v zásade uverejnené vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie, je potrebné venovať veľkú pozornosť vypracovaniu návrhov na začatie prejudiciálneho konania a osobitne ochrane osobných údajov, ktoré sa v nich nachádzajú.

Obsah

Body
Úvod		1 – 2
I.	Ustanovenia uplatniteľné na všetky návrhy na začatie prejudiciálneho konania	3 – 32
Podávateľ návrhu na začatie prejudiciálneho konania		3 – 7
Predmet a rozsah návrhu na začatie prejudiciálneho konania		8 – 11
Kedy je vhodné podať návrh na začatie prejudiciálneho konania		12 – 13
Forma a náležitosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania		14 – 20
Ochrana osobných údajov a anonymizácia návrhu na začatie prejudiciálneho konania		21 – 22
Zaslanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania a vnútroštátneho spisu Súdnemu dvoru		23 – 24
Vzťah medzi prejudiciálnym a vnútroštátnym konaním		25 – 27
Trovy konania a právna pomoc		28 – 29
Priebeh konania na Súdnom dvore a následné úkony vnútroštátneho súdu po rozhodnutí Súdneho dvora		30 – 32
II.	Ustanovenia uplatniteľné na návrhy na začatie prejudiciálneho konania, pri ktorých sa žiada konať s osobitnou naliehavosťou	33 – 41
Podmienky uplatnenia skráteného súdneho konania a naliehavého konania		34 – 36
Návrh na uplatnenie skráteného súdneho konania alebo naliehavého konania		37 – 39
Komunikácia medzi Súdnym dvorom, vnútroštátnym súdom a účastníkmi vnútroštátneho konania		40 – 41
Príloha – Podstatné náležitosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

Úvod

1.

Prejudiciálne konanie upravené v článku 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) je základným mechanizmom práva Európskej únie. Jeho účelom je zabezpečiť jednotný výklad a uplatňovanie tohto práva v rámci Únie pomocou nástroja, ktorý súdom členských štátov umožňuje obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) v prejudiciálnom konaní s otázkami o výklade práva Únie alebo platnosti aktov prijatých inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie.

2.

Prejudiciálne konanie sa zakladá na úzkej spolupráci medzi Súdnym dvorom a súdmi členských štátov. V záujme zabezpečenia plnej účinnosti tohto konania je potrebné pripomenúť jeho základné znaky a poskytnúť niektoré spresnenia v rámci vysvetlení ustanovení rokovacieho poriadku, najmä pokiaľ ide o podávateľa, predmet a rozsah návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj pokiaľ ide o jeho formu a obsah. Tieto spresnenia uplatniteľné na všetky návrhy na začatie prejudiciálneho konania (I), sú doplnené ustanoveniami týkajúcimi sa návrhov na začatie prejudiciálneho konania, pri ktorých sa žiada konať s osobitnou naliehavosťou (II), a prílohou obsahujúcou prehľadné zhrnutie všetkých náležitostí, ktoré by mal obsahovať návrh na začatie prejudiciálneho konania.

I.   USTANOVENIA UPLATNITEĽNÉ NA VŠETKY NÁVRHY NA ZAČATIE PREJUDICIÁLNEHO KONANIA

Podávateľ návrhu na začatie prejudiciálneho konania

3.

V prejudiciálnom konaní Súdny dvor vykonáva svoju právomoc rozhodovať o výklade a platnosti práva Únie výlučne len na základe iniciatívy vnútroštátnych súdov bez ohľadu na to, či to účastníci vnútroštátneho konania navrhli alebo nie. Keďže vnútroštátny súd, ktorý prejednáva vec, nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, je výlučne len na ňom, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru.

4.

Súdny dvor vykladá povahu súdneho orgánu ako autonómny pojem práva Únie. V tejto súvislosti Súdny dvor zohľadňuje súbor faktorov, akými sú otázky týkajúce sa toho, či orgán, ktorý sa naň obrátil, bol zriadený zákonom, či ide o stály orgán, či má obligatórnu právomoc, či má konanie kontradiktórnu povahu, či uplatňuje právne predpisy a či je nezávislý.

5.

Súdy členských štátov sa môžu obrátiť s otázkou výkladu alebo platnosti práva Únie na Súdny dvor, pokiaľ usúdia, že jeho rozhodnutie je nevyhnutné pre vydanie ich rozhodnutia (pozri článok 267 druhý odsek ZFEÚ). Návrh na začatie prejudiciálneho konania však môže byť osobitne užitočný najmä v prípade, ak sa pred vnútroštátnym súdom nastolila nová otázka výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní práva Únie, alebo ak existujúca judikatúra neposkytuje potrebné objasnenie v rámci úplne nového právneho a skutkového rámca.

6.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania (pozri článok 267 tretí odsek ZFEÚ) okrem prípadu, keď v danej oblasti existuje riadne ustálená judikatúra alebo keď o správnom výklade sporného právneho pravidla neexistujú nijaké dôvodné pochybnosti.

7.

Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že vnútroštátne súdy síce môžu odmietnuť pred nimi uvádzané žalobné dôvody, ktoré sa odvolávajú na neplatnosť aktu inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, ale jedine Súdny dvor má možnosť vyhlásiť takýto akt za neplatný. Pokiaľ má súd členského štátu pochybnosti o platnosti takého aktu, musí sa obrátiť na Súdny dvor a uviesť dôvody, pre ktoré má takéto pochybnosti.

Predmet a rozsah návrhu na začatie prejudiciálneho konania

8.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa musí týkať výkladu alebo platnosti práva Únie, a nie výkladu vnútroštátnych právnych predpisov alebo skutkových otázok, ktoré sa objavili vo vnútroštátnom konaní.

9.

Súdny dvor môže rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, len ak sa na predmetnú vec vo vnútroštátnom konaní uplatní právo Únie. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby vnútroštátny súd uviedol všetky relevantné skutkové okolnosti a právne skutočnosti, ktoré ho vedú k záveru, že ustanovenia práva Únie sa môžu na danú vec uplatniť.

10.

Pokiaľ ide o návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré sa týkajú výkladu Charty základných práv Európskej únie, je dôležité pripomenúť, že podľa jej článku 51 ods. 1 sú ustanovenia Charty určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. Prípady, v ktorých sa vykonáva právo Únie, môžu byť rôznorodé, ale z návrhu na začatie prejudiciálneho konania musí jasne a jednoznačne vyplývať, že na predmetnú vec vo vnútroštátnom konaní sa okrem Charty uplatní aj iné pravidlo práva Únie. Vzhľadom na to, že Súdny dvor nemá právomoc prejednávať návrh na začatie prejudiciálneho konania a rozhodovať o ňom, keď právna situácia nespadá do pôsobnosti práva Únie, ustanovenia Charty, ktoré vnútroštátny súd prípadne uvádza, nemôžu samy osebe založiť túto právomoc.

11.

Napokon, hoci Súdny dvor pri vydávaní svojich rozhodnutí nevyhnutne zohľadňuje právny a skutkový stav, tak ako ho vymedzil vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, samotný Súdny dvor neuplatňuje na tento spor právo Únie. Súdny dvor sa pri podávaní výkladu práva Únie alebo rozhodovaní o jeho platnosti snaží dať odpoveď, ktorá bude užitočná pre vyriešenie sporu vo vnútroštátnom konaní, ale je úlohou vnútroštátneho súdu, aby z tejto odpovede vyvodil konkrétne závery a v prípade potreby neuplatnil vnútroštátny právny predpis, ktorý nie je v súlade s právom Únie.

Kedy je vhodné podať návrh na začatie prejudiciálneho konania

12.

Vnútroštátny súd môže adresovať návrh na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru, len čo zistí, že na vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade alebo platnosti práva Únie. Práve tento vnútroštátny súd dokáže najlepšie posúdiť, v ktorom štádiu vnútroštátneho konania je potrebné takýto návrh podať.

13.

Keďže tento návrh bude základom pre konanie na Súdnom dvore a ten musí mať k dispozícii všetky skutočnosti, ktoré mu umožnia jednak overiť svoju právomoc na zodpovedanie položených otázok a jednak v prípade, že bude disponovať touto právomocou, poskytnúť užitočnú odpoveď na tieto otázky, je nevyhnutné, aby sa rozhodnutie podať návrh na začatie prejudiciálneho konania prijalo v takom štádiu konania, v ktorom je vnútroštátny súd schopný dostatočne presne vymedziť právny a skutkový rámec veci vo vnútroštátnom konaní a tiež právne otázky, ktoré kladie. V záujme riadneho výkonu spravodlivosti sa tiež môže ukázať ako vhodné položiť prejudiciálnu otázku po kontradiktórnej výmene názorov.

Forma a náležitosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

14.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania môže mať akúkoľvek formu, ktorú pripúšťa vnútroštátne právo, pričom je však potrebné mať na pamäti, že tento návrh slúži ako základ pre konanie prebiehajúce na Súdnom dvore a že sa doručuje všetkým oprávneným subjektom podľa článku 23 Protokolu o štatúte Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Štatút“) a najmä všetkým členským štátom, aby mohli prípadne zaslať svoje písomné pripomienky. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa musí preložiť do všetkých úradných jazykov Európskej únie, a preto je v tejto súvislosti nevyhnutné, aby bol tento dokument napísaný jednoducho, jasne a presne, bez nadbytočných informácií. Prax ukazuje, že na opísanie skutkového a právneho rámca a dôvodov podania návrhu na Súdny dvor často stačí približne desať strán.

15.

Náležitosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania stanovuje článok 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a ich prehľadné zhrnutie sa uvádza v prílohe tohto dokumentu. Návrh na začatie prejudiciálneho konania okrem samotného znenia prejudiciálnych otázok položených Súdnemu dvoru musí obsahovať: — stručné zhrnutie predmetu sporu vo vnútroštátnom konaní, ako aj relevantné skutočnosti, ktoré zistil vnútroštátny súd, alebo aspoň zhrnutie skutkového stavu, z ktorého prejudiciálne otázky vychádzajú, — znenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré možno v danom prípade použiť, a prípadne príslušnú vnútroštátnu judikatúru a tiež — uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a svojou právnou úpravou uplatniteľnou vo vnútroštátnom konaní. V prípade, ak chýba jeden alebo viaceré vyššie uvedené údaje, Súdny dvor môže osobitne podľa článku 53 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodnúť, že nie je príslušný prejednať prejudiciálne otázky a rozhodnúť o nich, alebo môže odmietnuť návrh na začatie prejudiciálneho konania ako neprípustný.

16.

Vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania musí vnútroštátny súd presne uviesť vnútroštátne právne predpisy, ktoré sa uplatnia na skutkový stav vo vnútroštátnom konaní, ako aj ustanovenia práva Únie, o ktorých výklad sa žiada alebo ktorých platnosť je spochybnená. V týchto odkazoch by sa mal pokiaľ možno uviesť aj presný názov a dátum prijatia aktov obsahujúcich dotknuté ustanovenia a údaj o ich uverejnení. Ak vnútroštátny súd odkazuje na judikatúru, je vhodné uviesť tiež číslo ECLI („European Case Law Identifier“) príslušného rozhodnutia.

17.

Ak to vnútroštátny súd považuje za potrebné pre pochopenie veci, môže v krátkosti zhrnúť hlavné tvrdenia účastníkov vnútroštátneho konania. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že sa prekladá iba návrh na začatie prejudiciálneho konania, ale nie jeho prípadné prílohy.

18.

Vnútroštátny súd tiež môže stručne uviesť svoje stanovisko k odpovedi, ktorá by sa mala dať na položené prejudiciálne otázky. Toto stanovisko môže byť pre Súdny dvor užitočné najmä vtedy, ak rozhoduje o návrhu v rámci skráteného súdneho konania alebo naliehavého konania.

19.

Napokon, samotné prejudiciálne otázky sa musia uviesť v oddelenej a jasne označenej časti návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorá by sa podľa možností mala nachádzať buď na jeho začiatku, alebo na jeho konci. Samotné otázky musia byť zrozumiteľné bez toho, aby odkazovali na odôvodnenie návrhu.

20.

Z dôvodu uľahčenia čitateľnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania doručeného na Súdny dvor je nutné, aby bol tento návrh napísaný strojopisom a aby sa jeho strany a odseky očíslovali. Návrhy na začatie prejudiciálneho konania písané rukou nebude Súdny dvor prejednávať.

Ochrana osobných údajov a anonymizácia návrhu na začatie prejudiciálneho konania

21.

Na účely zabezpečenia čo najlepšej ochrany osobných údajov v rámci konania na Súdnom dvore, pri doručovaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania oprávneným subjektom uvedeným v článku 23 Štatútu a pri následnom šírení konečného rozhodnutia vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie by mal vnútroštátny súd, ktorý ako jediný pozná celý spis predložený Súdnemu dvoru, vykonať anonymizáciu danej veci tým, že napríklad nahradí mená fyzických osôb, ktoré sa uvádzajú v návrhu, iniciálami alebo kombináciou písmen a odstráni informácie, ktoré by mohli umožňovať identifikáciu týchto osôb. Vzhľadom na nárast používania nových informačných technológií, osobitne pokiaľ ide o používanie internetových vyhľadávačov, už totiž akákoľvek anonymizácia vykonaná po doručení návrhu na začatie prejudiciálneho konania oprávneným subjektom uvedeným v článku 23 Štatútu a po uverejnení oznámenia o dotknutej veci v Úradnom vestníku Európskej únie, môže byť málo účinná.

22.

V prípade, že vnútroštátny súd má k dispozícii tak neanonymizovanú verziu návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádzajúcu mená a úplné údaje účastníkov vnútroštátneho konania, ako aj jeho anonymizovanú verziu, pre uľahčenie prejedania veci na Súdnom dvore je vhodné zaslať mu obe tieto verzie.

Zaslanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania a vnútroštátneho spisu Súdnemu dvoru

23.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania musí byť datovaný, podpísaný a následne zaslaný do kancelárie Súdneho dvora, a to buď elektronicky, alebo poštou (Greffe de la Cour de justice, Rue du Fort Niedergrünewald, L-2925 Luxembourg). Z dôvodov súvisiacich najmä s potrebou zabezpečiť rýchle spracovanie veci a optimálnu komunikáciu so súdom, ktorý podáva návrh na Súdny dvor, sa vnútroštátnemu súdu odporúča použiť aplikáciu e-Curia. Podrobnosti o prístupe k tejto aplikácii umožňujúcej elektronické podávanie a doručovanie procesných dokumentov, ako aj podmienky jej používania, sú dostupné na internetovej stránke inštitúcie (https://curia.europa.eu/jcms/jcms/P_78957/sk/). Na účely zjednodušenia spracovania návrhov na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore, a osobitne pokiaľ ide o ich preklad do všetkých úradných jazykov Európskej únie, sa vnútroštátnym súdom okrem zaslania pôvodnej verzie návrhu na začatie prejudiciálneho konania prostredníctvom e-Curie odporúča zaslať aj editovateľnú verziu textu (textový editor ako „Word“, „OpenOffice“ alebo „LibreOffice“) na adresu: DDP-GreffeCour@curia.europa.eu.

24.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania musí byť doručený do kancelárie Súdneho dvora spolu so všetkými dokumentmi, ktoré sú relevantné a užitočné pre priebeh konania na Súdnom dvore, kam patria najmä presné údaje o účastníkoch vnútroštátneho konania a ich prípadných zástupcoch, ako aj spis týkajúci sa vnútroštátneho konania, prípadne jeho kópia. Tento spis (alebo jeho kópia), ktorý je možné zaslať elektronicky alebo poštou, bude uložený v kancelárii Súdneho dvora počas celého trvania konania na Súdnom dvore, pričom pokiaľ vnútroštátny súd neuvedie inak, budú môcť doňho nahliadať oprávnené subjekty podľa článku 23 Štatútu.

Vzťah medzi prejudiciálnym a vnútroštátnym konaním

25.

Napriek tomu, že vnútroštátny súd je naďalej príslušný prijímať predbežné opatrenia, najmä v prípade návrhu smerujúceho k posúdeniu platnosti, podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania má za následok prerušenie konania pred vnútroštátnym súdom až do vydania rozhodnutia Súdneho dvora.

26.

Hoci v zásade Súdny dvor koná o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, až kým tento návrh nevezme vnútroštátny súd späť, treba mať na zreteli úlohu Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní, ktorou je podieľať sa na efektívnom výkone súdnictva v členských štátoch, a zároveň mať na pamäti, že jeho úloha nespočíva v podávaní konzultatívnych stanovísk k všeobecným alebo hypotetickým otázkam. Vzhľadom na to, že predpokladom prejudiciálneho konania je skutočne prebiehajúce konanie pred vnútroštátnym súdom, prináleží tomuto vnútroštátnemu súdu, aby upozornil Súdny dvor na všetky prekážky konania, ktoré môžu ovplyvniť pokračovanie konania a osobitne na späťvzatie žaloby/návrhu, uzavretie zmieru vo vnútroštátnom konaní alebo akúkoľvek inú prekážku vedúcu k zastaveniu konania. Vnútroštátny súd tiež musí informovať Súdny dvor, či prípadne vydal rozhodnutie o opravnom prostriedku proti návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a uviesť, aké to má dôsledky pre tento návrh. V záujme riadneho priebehu prejudiciálneho konania na Súdnom dvore, a najmä s cieľom vyhnúť sa vynakladaniu času a zdrojov Súdneho dvora na vec, ktorá môže byť vzatá späť alebo sa môže stať bezpredmetnou, je dôležité čo najskôr oznámiť takéto informácie Súdnemu dvoru.

27.

Osobitnú pozornosť by mali vnútroštátne súdy venovať tiež skutočnosti, že späťvzatie návrhu na začatie prejudiciálneho konania môže mať vplyv na organizáciu rozhodovania podobných vecí predkladajúcim vnútroštátnym súdom. Pokiaľ od odpovede Súdneho dvora na otázky, ktoré mu položil vnútroštátny súd, závisí výsledok viacerých konaní prebiehajúcich pred vnútroštátnym súdom, je vhodné spojiť tieto veci na spoločné konanie pred podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania a umožniť tak Súdnemu dvoru odpovedať na položené otázky aj napriek prípadnému späťvzatiu návrhu v jednej alebo viacerých veciach.

Trovy konania a právna pomoc

28.

Prejudiciálne konanie na Súdnom dvore je bezplatné a Súdny dvor nerozhoduje o trovách účastníkov konania v konaní prebiehajúcom pred vnútroštátnym súdom. V tomto ohľade je príslušný rozhodnúť vnútroštátny súd.

29.

Ak niektorý účastník vnútroštátneho konania nemá dostatočné zdroje, Súdny dvor mu môže priznať právnu pomoc na pokrytie jeho trov, predovšetkým na pokrytie trov právneho zastúpenia, ktoré mu vzniknú v konaní na Súdnom dvore. Túto právnu pomoc je však možné priznať len v prípade, že dotknutému účastníkovi konania ešte nebola priznaná právna pomoc na vnútroštátnej úrovni, prípadne vtedy, ak táto právna pomoc úplne alebo čiastočne nepokrýva trovy konania vynaložené v konaní na Súdnom dvore. Tomuto účastníkovi konania sa v každom prípade odporúča, aby Súdnemu dvoru predložil všetky informácie a podporné dokumenty, ktoré umožnia posúdiť jeho skutočnú ekonomickú situáciu.

Priebeh konania na Súdnom dvore a následné úkony vnútroštátneho súdu po rozhodnutí Súdneho dvora

30.

Kancelária Súdneho dvora ostáva počas celého konania v kontakte s vnútroštátnym súdom a doručuje mu kópie všetkých procesných písomností, ako aj prípadné žiadosti o spresnenie alebo vysvetlenie, ktoré sa považujú za nevyhnutné na užitočné zodpovedanie otázok položených týmto súdom.

31.

Na záver celého konania, ktoré v zásade pozostáva z písomnej a ústnej časti, Súdny dvor rozhodne o otázkach položených vnútroštátnym súdom. V niektorých prípadoch však môže Súdny dvor rozhodnúť o týchto otázkach aj bez ústnej časti konania prípadne aj bez toho, aby požiadal oprávnené subjekty uvedené v článku 23 Štatútu o zaslanie ich písomných pripomienok. Ide najmä o prípady, keď je prejudiciálna otázka zhodná s otázkou, o ktorej už Súdny dvor rozhodol, ak možno odpoveď na takúto otázku jednoznačne vyvodiť z judikatúry alebo ak odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku nevyvoláva žiadne dôvodné pochybnosti. Za týchto okolností Súdny dvor na základe článku 99 svojho rokovacieho poriadku rozhodne v krátkom čase o položenej otázke odôvodneným uznesením, ktoré má rovnaké účinky a záväznosť ako rozsudok.

32.

Po vyhlásení rozsudku alebo podpise uznesenia, ktorým sa končí konanie, kancelária Súdneho dvora doručí rozhodnutie Súdneho dvora vnútroštátnemu súdu, pričom je žiaduce, aby tento súd informoval Súdny dvor o svojom ďalšom postupe vo vnútroštátnom konaní. Konečné rozhodnutie vnútroštátneho súdu je potrebné zaslať spolu s výslovným označením čísla konania na Súdnom dvore na nasledujúcu adresu: Follow-up-DDP@curia.europa.eu.

II.   USTANOVENIA UPLATNITEĽNÉ NA NÁVRHY NA ZAČATIE PREJUDICIÁLNEHO KONANIA, PRI KTORÝCH SA ŽIADA KONAŤ S OSOBITNOU NALIEHAVOSŤOU

33.

Za podmienok stanovených v článku 23a Štatútu a v článkoch 105 až 114 rokovacieho poriadku môže byť návrh na začatie prejudiciálneho konania za určitých okolností prejednaný v skrátenom súdnom konaní alebo naliehavom konaní. O uplatnení týchto konaní rozhoduje Súdny dvor na základe osobitného riadne odôvodneného návrhu vnútroštátneho súdu s preukázaním právnych alebo skutkových okolností opodstatňujúcich uplatnenie tohto konania (týchto konaní) alebo výnimočne z úradnej moci, ak si to vyžaduje povaha alebo samotné okolnosti veci.

Podmienky uplatnenia skráteného súdneho konania a naliehavého konania

34.

Podľa článku 105 rokovacieho poriadku môže byť návrh na začatie prejudiciálneho konania prejednaný v skrátenom konaní, odchylne od ustanovení rokovacieho poriadku, ak si povaha veci vyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu. Vzhľadom na to, že toto konanie ukladá všetkým účastníkom značné obmedzenia, a to najmä všetkým členským štátom, ktoré budú podávať písomné alebo ústne pripomienky v oveľa kratších než bežných lehotách, jeho použitie sa môže navrhnúť len keď osobitné okolnosti preukazujú existenciu naliehavej situácie, ktorá si vyžaduje, aby Súdny dvor urýchlene rozhodol o položených otázkach. O takýto prípad môže ísť okrem iného v prípade bezprostredného a zvýšeného rizika pre verejné zdravie alebo životné prostredie, ktorému môže skoré rozhodnutie Súdneho dvora pomôcť predísť, alebo ak si osobitné okolnosti vyžadujú čo najskoršie odstránenie neistoty týkajúcej sa základných otázok ústavného vnútroštátneho práva a práva Únie. Podľa ustálenej judikatúry naopak vysoký počet osôb alebo právnych situácií potenciálne dotknutých rozhodnutím, ktoré vnútroštátny súd bude musieť vydať potom, ako sa obrátil s návrhom na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor, existencia významných hospodárskych záujmov, ani povinnosť vnútroštátneho súdu rozhodnúť urýchlene, nepredstavujú samy osebe výnimočné okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť použitie skráteného súdneho konania.

35.

Uvedené platí o to viac pre naliehavé prejudiciálne konanie upravené v článku 107 rokovacieho poriadku. Toto konanie, ktoré sa použije len v oblastiach uvedených v hlave V tretej časti ZFEÚ týkajúcej sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ukladá príslušným účastníkom ešte väčšie obmedzenia, pretože obmedzuje počet účastníkov konania oprávnených predložiť písomné pripomienky a v osobitne naliehavých prípadoch umožňuje úplne vynechať písomnú časť konania na Súdnom dvore. Použitie tohto konania sa môže navrhnúť len vtedy, keď je absolútne nevyhnutné, aby Súdny dvor o otázkach položených vnútroštátnym súdom rozhodol čo najrýchlejšie.

36.

Keďže najmä z dôvodu rozmanitého a neustále sa vyvíjajúceho charakteru právnych pravidiel Únie upravujúcich priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti nie je možné poskytnúť úplný výpočet týchto okolností, vnútroštátny súd môže podať takýto návrh napríklad v prípade stanovenom v článku 267 štvrtom odseku ZFEÚ v súvislosti s osobou vo väzbe alebo s osobou, ktorej osobná sloboda bola obmedzená, ak je odpoveď na položenú otázku rozhodujúca pre posúdenie jej právnej situácie, alebo v spore týkajúcom sa rodičovských práv a povinností alebo styku s maloletým dieťaťom, najmä ak výsledok vnútroštátneho konania závisí od odpovede na prejudiciálnu otázku, pričom použitie štandardného konania by mohlo vážne, prípadne až nenapraviteľne narušiť vzťah medzi dieťaťom a niektorým z jeho rodičov, ako aj jeho vývoj a integráciu do jeho rodinného a sociálneho prostredia. Na druhej strane iba hospodárske záujmy, hoci aj akokoľvek dôležité a legitímne, právna neistota ovplyvňujúca situáciu účastníkov vnútroštátneho konania alebo iných účastníkov podobných sporov, veľký počet osôb alebo právnych situácií, ktoré môžu byť ovplyvnené rozhodnutím, ktoré má vydať vnútroštátny súd po podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru, ani veľký počet prípadov, ktoré môžu byť ovplyvnené rozhodnutím Súdneho dvora, nepredstavujú samy osebe okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť použitie naliehavého prejudiciálneho konania.

Návrh na uplatnenie skráteného súdneho konania alebo naliehavého konania

37.

Na to, aby mohol Súdny dvor čo najrýchlejšie rozhodnúť, či je potrebný postup podľa skráteného súdneho konania alebo naliehavého prejudiciálneho konania, musí návrh obsahovať presný opis skutkových a právnych okolností odôvodňujúcich naliehavosť konania a najmä riziká hroziace v prípade, ak by sa postupovalo podľa riadneho prejudiciálneho konania. V rámci možností má vnútroštátny súd tiež stručne zhrnúť svoj názor na odpoveď, ktorá sa má dať na položené otázky. Takýto názor uľahčuje formulovanie stanoviska účastníkov vnútroštátneho konania a iných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na konaní, a preto prispieva k urýchleniu konania.

38.

Návrh na uplatnenie skráteného súdneho konania alebo naliehavého konania treba v každom prípade predložiť v jednoznačnej forme, ktorá kancelárii Súdneho dvora umožní okamžite zistiť, že si vec vyžaduje osobitný prístup. Z tohto dôvodu je potrebné, aby vnútroštátny súd vo svojom návrhu presne uviedol, ktoré z týchto dvoch konaní navrhuje, a pripojil odkaz na príslušný článok rokovacieho poriadku (článok 105 pri skrátenom súdnom konaní alebo článok 107 pri naliehavom konaní). Tento odkaz musí byť uvedený na jasne viditeľnom mieste v návrhu na začatie prejudiciálneho konania alebo v osobitnom liste vnútroštátneho súdu.

39.

Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, vzhľadom na naliehavosť situácie by toto rozhodnutie malo byť čo najstručnejšie, aby sa prispelo k urýchleniu konania.

Komunikácia medzi Súdnym dvorom, vnútroštátnym súdom a účastníkmi vnútroštátneho konania

40.

Je žiaduce, aby vnútroštátny súd, ktorý podáva návrh na uplatnenie skráteného súdneho konania alebo naliehavého konania, zaslal takýto návrh, ako aj samotný návrh na začatie prejudiciálneho konania spolu s elektronickým záznamom jeho textu v editovateľnom formáte (textový editor ako „Word“, „OpenOffice“ alebo LibreOffice“) prostredníctvom aplikácie e-Curia alebo prostredníctvom elektronickej pošty (DDP-GreffeCour@curia.europa.eu).

41.

Na urýchlenie a uľahčenie komunikácie Súdneho dvora s vnútroštátnym súdom a s účastníkmi vnútroštátneho konania je tiež potrebné, aby vnútroštátny súd uviedol adresu elektronickej pošty, a prípadne číslo faxu, ktoré bude môcť Súdny dvor použiť, ako aj adresy elektronickej pošty a prípadne čísla faxov zástupcov účastníkov vnútroštátneho konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 265, 29.9.2012, s. 1.