ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 275

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 62
14. augusta 2019


Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Výbor regiónov

2019/C 275/01

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky semester a politika súdržnosti: zosúladenie štrukturálnych reforiem s dlhodobými investíciami

1

 

STANOVISKÁ

2019/C 275/02

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Vykonávanie stratégie lesného hospodárstva EÚ

5


SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Výbor regiónov

14.8.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 275/1


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky semester a politika súdržnosti: zosúladenie štrukturálnych reforiem s dlhodobými investíciami

(2019/C 275/01)

Spravodajca

:

Rob Jonkman (NL/EKR), poslanec zastupiteľstva mesta Opsterland

Referenčný dokument

:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke – Ročný prieskum rastu na rok 2019: Za silnejšiu Európu, ktorá dokáže čeliť celosvetovej neistote

COM(2018) 770 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvod

1.

Európsky semester je na úrovni EÚ najdôležitejším nástrojom na koordináciu (sociálno-)ekonomickej a fiškálnej politiky členských štátov, pričom sa od členských štátov očakáva, že svoju hospodársku a fiškálnu politiku zosúladia s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny stanovenými na úrovni EÚ. Stratégia Európa 2020 pritom slúži ako rámec pre tieto odporúčania. Európska komisia nimi chce povzbudiť členské štáty, aby zavádzali štrukturálne reformy na posilnenie hospodárstva, podporu zamestnanosti a sociálneho začlenenia a zlepšenie investičného prostredia.

2.

Členské štáty vypracúvajú na základe odporúčaní svoje vlastné štátne investičné stratégie, ktoré spolu s každoročnými národnými programami reforiem slúžia ako základ prioritných investičných projektov, ktoré sa majú podporovať z finančných prostriedkov príslušných členských štátov a EÚ. Európsky semester tak po celý rok ovplyvňuje tvorbu politiky na úrovni EÚ, členských štátov, regiónov a obcí.

3.

EÚ sa v súčasnom programovom období (2014 – 2020) začala usilovať o užšiu koordináciu európskeho semestra s programami politiky súdržnosti v členských štátoch a regiónoch. Z nedávnej štúdie GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (EMPL) vyplynulo, že súčasné európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sú relevantné pre približne 60 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

4.

Komisia sa v nasledujúcom programovom období politiky súdržnosti (2021 – 2027) bude zameriavať na záväznejšiu koordináciu medzi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a programami politiky súdržnosti, aby sa zvýšila účinnosť opatrení financovaných v rámci politiky súdržnosti a zabezpečili udržateľnejšie výsledky. Európsky semester 2019 bude preto pri programových rozhodnutiach na roky 2021 – 2027 klásť väčší dôraz na posudzovanie investičných potrieb. Analýza obsiahnutá v správach o jednotlivých krajinách za rok 2019 sa bude zameriavať na investičné potreby v každej krajine, a v relevantných prípadoch bude zahŕňať aj odvetvový a regionálny rozmer. Na základe tejto analýzy sa v novej prílohe k správe o konkrétnej krajine uvedie, ktoré investičné potreby sú relevantné pre politiku súdržnosti počas rokov 2021 – 2027.

5.

V súvislosti s novými programami politiky súdržnosti Komisia v návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach navrhuje, aby sa na odporúčania pre jednotlivé krajiny prihliadalo aspoň pri dvoch príležitostiach: na začiatku programového obdobia a pri preskúmaní v polovici obdobia. Toto preskúmanie je naplánované na rok 2025.

6.

Komisia výslovne prihliada na odporúčania pre jednotlivé krajiny, a to tak pri schvaľovaní partnerskej dohody, ako aj pri programoch EŠIF.

7.

Vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek opakovaným žiadostiam výboru a Parlamentu, ako aj kritickým pripomienkam Európskeho dvora audítorov, Komisia pred predložením svojich návrhov nariadení týkajúcich sa nových programov financovania EÚ od roku 2021 a pred novým cyklom riadenia, ktorý sa začne po európskych voľbách v máji 2019, zatiaľ nepredložila novú stratégiu nadväzujúcu na stratégiu Európa 2020. Víta však zverejnenie diskusného dokumentu Európskej komisie „Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030“ z 30. januára 2019, na ktorý sa zameria vo svojich osobitných stanoviskách o aspektoch správy a plnení cieľov v oblasti životného prostredia a klímy. Ak chce Európa dosiahnuť skutočnú zmenu a stať sa do roku 2030 udržateľnou, je potrebné v plnej miere zapojiť miestne a regionálne samosprávy, keďže nesú zodpovednosť za dosiahnutie 65 % cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

Výbor a európsky semester vo vzťahu k politike súdržnosti

8.

Európsky výbor regiónov poukazuje na svoje predchádzajúce stanoviská a uznesenia z rokov 2017 a 2018 o európskom semestri a úlohe miestnych a regionálnych samospráv v ňom, o prepojení s politikou súdržnosti a uplatňovaní zásad subsidiarity, partnerstva a viacúrovňového riadenia.

9.

VR podporuje úsilie EÚ o reformy v členských štátoch s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a rast, utužiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a hospodársku konvergenciu, ako aj zvýšiť odolnosť voči vonkajším otrasom v záujme zlepšenia stability eurozóny (1).

10.

Vzhľadom na tieto reformy výbor požaduje nový strategický rámec nadväzujúci na úspech stratégie Európa 2020. Táto nová stratégia by tiež bola dobrou príležitosťou na reformu riadenia európskeho semestra, keďže regióny a obce, až na niekoľko výnimiek, vo všeobecnosti nie sú vôbec zapojené do vypracovania národných programov reforiem, alebo sú zapojené len okrajovo (2), čo podkopáva demokratický charakter európskeho semestra a jeho územnú legitimitu.

11.

VR poukazuje na to, že doteraz sa urobilo príliš málo na zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do vytvárania nového strategického rámca, resp. prípravy národných programov reforiem. Mohlo by sa to dosiahnuť napríklad využitím odborných znalostí siete regionálnych centier, ktorá v koordinácii s VR zhromažďuje spätnú väzbu z 20 regiónov o vykonávaní politík EÚ v rokoch 2019 – 2020.

12.

V súvislosti s európskym semestrom výbor upozorňuje, že na všetkých úrovniach verejnej správy chýba dostatočný pocit zodpovednosti, ako aj administratívne kapacity na úspešné vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Procesu európskeho semestra určite neprospieva absencia jasnej definície štrukturálnych reforiem. V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality by štrukturálne reformy mali byť oprávnené, iba pokiaľ sú relevantné pre plnenie cieľov zmlúv a opatrenia musia byť primerané na dosiahnutie uvedeného cieľa a priamo súvisieť s právomocami Únie (3).

13.

VR sa domnieva, že väčším zapojením regiónov a miest do európskeho semestra sa posilní osvojovanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, vďaka čomu európsky semester získa územný rozmer, a to tak na analytickej úrovni (rozšírením ročného prieskumu rastu, národných programov reforiem a odporúčaní pre jednotlivé krajiny o analýzy územných trendov a územného dosahu politiky EÚ), ako aj na operačnej úrovni (zabezpečením širšej a systematickejšej účasti miestnych a regionálnych samospráv na základe partnerstva a viacúrovňového riadenia) (4).

14.

Pokiaľ ide o koordináciu medzi európskym semestrom, odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a politikou súdržnosti, výbor upozorňuje, že politika súdržnosti je v zásade politikou sama osebe a plnenie jej cieľov, ktorými sú hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, sa musí za každých okolností zaručiť. Pri tom je potrebné venovať pozornosť vzťahu medzi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a programami politiky súdržnosti, ako aj významu spolupráce medzi samosprávami na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni, pokiaľ ide o národné programy reforiem a programy politiky súdržnosti (5).

Postavenie miestnych a regionálnych samospráva v európskom semestri a politike súdržnosti

15.

VR konštatuje, že napriek prepojeniu medzi európskym semestrom a súčasnými programami politiky súdržnosti na úrovni EÚ stále chýba mechanizmus umožňujúci štruktúrovaným spôsobom zapájať miestne a regionálne samosprávy do tvorby národných programov reforiem a investičných stratégií. Na vytváranie, realizáciu a hodnotenie programov v rámci EŠIF, ako aj dohôd o partnerstve už bol stanovený európsky kódex správania v oblasti partnerstva. Miestne a regionálne samosprávy sú podľa tohto kódexu správania priamymi partnermi Komisie a členských štátov pri spoločnom riadení politiky súdržnosti.

16.

Výbor zdôrazňuje, že odporúčania vydané v kontexte európskeho semestra sa týkajú najmä oblastí, v ktorých majú EÚ a členské štáty spoločné právomoci a EÚ môže zasahovať len v rámci ich podpory.

17.

Výbor zdôrazňuje, že štruktúrované zapojenie miestnych a regionálnych samospráv sa musí stať trvalou súčasťou európskeho semestra. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že v ročnom prieskume rastu sa odkazuje na zapojenie sociálnych partnerov a národných parlamentov, avšak na rozdiel od roku 2018 nie na zapojenie miestnych a regionálnych samospráv.

18.

Výbor poukazuje na to, že je to v rozpore so zásadami subsidiarity (článok 5 ods. 3 ZEÚ a Protokol č. 2), viacúrovňového riadenia a partnerstva [pozri článok 6 o partnerstve a viacúrovňovom riadení v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza, COM(2018) 375], keďže odporúčania pre jednotlivé krajiny majú prostredníctvom politiky súdržnosti priamy vplyv na tvorbu politiky na miestnej a regionálnej úrovni a sú pre túto úroveň záväzné v politických oblastiach, v ktorých má zákonné právomoci. Je to tiež rozpore so zásadami Európskej charty miestnej samosprávy Rady Európy.

19.

VR v tejto súvislosti odkazuje na oznámenie Komisie o subsidiarite z 23. októbra 2018 (6), v ktorom sa okrem iného uznáva, že miestne a regionálne samosprávy sú odlišné od iných zainteresovaných strán, pretože majú vedúcu úlohu pri implementácii práva Únie a v mnohých prípadoch existuje priestor na lepšie zohľadnenie názorov národných a regionálnych parlamentov a miestnych a regionálnych samospráv v legislatívnom postupe.

20.

Odkazuje pritom aj na štvrté odporúčanie pracovnej skupiny Komisie pre subsidiaritu, proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“, v ktorom sa uvádza, že „členské štáty sa musia pridŕžať usmernení Európskej komisie, a pri príprave svojich národných programov reforiem zmysluplným spôsobom spolupracovať s miestnymi a regionálnymi samosprávami na zavádzaní a realizácii štrukturálnych reforiem v kontexte európskeho semestra v záujme lepšieho plnenia svojej zodpovednosti za tieto reformy a ich realizáciu“ (7).

21.

VR preto zdôrazňuje, že najlepší spôsob, ako predchádzať porušovaniu zásady subsidiarity a zabezpečiť účinnú koordináciu politiky, je v plnej miere a štruktúrovaným spôsobom zapojiť miestne a regionálne samosprávy do európskeho semestra, a to v súlade so zásadami partnerstva a viacúrovňového riadenia. V tejto súvislosti výbor znepokojila skutočnosť, že na rokovaniach o všeobecnom nariadení v Rade sa hovorí o zmiernení zásad partnerstva a viacúrovňového riadenia, pretože to môže oslabiť účinnú koordináciu medzi európskym semestrom a politikou súdržnosti.

K odporúčaniam pre jednotlivé krajiny a novým programom politiky súdržnosti v rokoch 2021 – 2027

22.

Rumunské predsedníctvo Rady EÚ požiadalo výbor o vypracovanie stanoviska o rozsahu flexibility pre regióny v rámci prepojenia programov politiky súdržnosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a o lepšom postavení regiónov v európskom semestri. V tejto súvislosti výbor konštatuje niekoľko skutočností.

23.

Výbor víta skutočnosť, že sa v ročnom prieskume rastu na rok 2019 pozornosť sústreďuje aj na regionálny rozmer európskej investičnej politiky, konštatuje však, že je to len v obmedzenom rozsahu.

24.

Výbor berie na vedomie, že správy o jednotlivých krajinách za rok 2019 po prvýkrát obsahujú posúdenie regionálnych rozdielov, ako aj „Investičné usmernenia k financovaniu politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027“ (príloha D) pre každý členský štát, čo otvorí dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi o programovaní politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027.

25.

Výbor víta vyhlásenie v ročnom prieskume rastu na rok 2019, že Európa potrebuje dlhodobú víziu. Zdôrazňuje, že spoločný súbor dlhodobých cieľov môže uľahčiť potrebné kompromisy medzi cieľmi udržateľného rastu, súdržnosti, sociálneho začlenenia, odolnosti a makroekonomickej stability, vďaka čomu členské štáty dospejú k funkčnej a spoločensky prijateľnej kombinácii investícií a štrukturálnych reforiem.

26.

Európska komisia a členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby všetky úrovne verejnej správy boli zapojené do prípravy správ o jednotlivých krajinách a odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a to najmä určením toho, aká kombinácia investícií a reforiem je najvhodnejšia pre ich krajiny a regióny, a vypracúvaním príslušných politických opatrení vzhľadom na národné správy.

27.

Výbor v tejto súvislosti opakuje svoj postoj, že kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych samospráv s cieľom zlepšiť riadenie európskeho semestra by sa mal nastaviť tak, aby prispieval k zlepšeniu riadenia európskeho semestra (8). Je dôležité, aby miestne a regionálne samosprávy získali oficiálne miesto v procese európskeho semestra, vďaka čomu odporúčania pre jednotlivé krajiny vyústia prostredníctvom dialógu a podľa potreby aj horizontálnej koordinácie do investícií do nových programov politiky súdržnosti.

28.

Zdôrazňuje, že proces plánovania nových programov politiky súdržnosti sa už začal zverejnením správ o jednotlivých krajinách 27. februára 2019 (9) a bude viesť k vypracovaniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny a národných programov reforiem, a preto je najvyšší čas zaručiť miestnym a regionálnym samosprávam oficiálne postavenie v politickom procese v rámci európskeho semestra. Tento problém by sa mohol vyriešiť rozšírením súčasného kódexu správania v oblasti partnerstva až po politický proces európskeho semestra.

29.

S cieľom posilniť úlohu miestnych a regionálnych samospráv v rámci európskeho semestra výbor podporuje iniciatívy pri ktorých sa pozitívne príklady zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do národných programov reforiem a ich investičné stratégie zhromažďujú a vymieňajú.

30.

Vzhľadom na chýbajúce formálne zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do procesu európskeho semestra hrozí, že nové programy politiky súdržnosti sa budú plánovať prístupom zhora nadol, pričom sa neželane obmedzí možnosť voľby na miestnej a regionálnej úrovni a ohrozí flexibilita. Môže to prehĺbiť nedostatočnú angažovanosť, pokiaľ ide o odporúčania pre jednotlivé krajiny a zablokovať úspešnú realizáciu nových programov politiky súdržnosti. To je v rozpore so zámerom Komisie orientovať politiku súdržnosti viac na výsledky a zväčšiť jej prínos pre EÚ a jej členské štáty.

V Bruseli 10. apríla 2019

Predseda

Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Hospodárske politiky pre eurozónu a so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2019 (Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 1).

(2)  Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Hospodárske politiky pre eurozónu a so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2019 (Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 1).

(3)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Program na podporu reforiem a európsky nástroj stabilizácie investícií (Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 335).

(4)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Zlepšenie riadenia európskeho semestra: kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov (Ú. v. EÚ C 306, 15.9.2017, s. 24).

(5)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Všeobecné nariadenie (Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 41).

(6)  COM (2018) 703 final.

(7)  Správa pracovnej skupiny pre subsidiaritu, proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“: Aktívna subsidiarita. Nový spôsob spolupráce (júl 2018).

(8)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Zlepšenie riadenia európskeho semestra: kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov (Ú. v. EÚ C 306, 15.9.2017, s. 24).

(9)  https://ec.europa.eu/info/publications/2019-european-semester-country-reports_sk


STANOVISKÁ

14.8.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 275/5


Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Vykonávanie stratégie lesného hospodárstva EÚ

(2019/C 275/02)

Spravodajca Hlavný spravodajca

:

Ossi Martikainen (FI/ALDE), člen mestského zastupiteľstva v Lapinlahti

Referenčný dokument

:

Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Pokrok pri vykonávaní stratégie lesného hospodárstva EÚ – „Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva“

COM(2018) 811 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

víta správu Európskej komisie o vykonávaní stratégie v oblasti lesného hospodárstva, ktorá bola uverejnená 7. decembra 2018, a uznáva jej potrebu. Výbor na jej základe nadobudol presvedčenie, že stratégia lesného hospodárstva je užitočným nástrojom na koordináciu rôznych politík. Výber prioritných oblastí stratégie sa ukázal ako úspešný a celkovo sa dosiahol pokrok v napĺňaní cieľov. Je však možné dosiahnuť ešte viac, ak sa bude pokračovať v prijímaní konzistentných opatrení v členských štátoch na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj v rámci vonkajších vzťahov;

2.

v nadväznosti na svoje predchádzajúce stanovisko (1), ktoré je v mnohých ohľadoch v súlade so samotnými hodnoteniami Komisie, výbor vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala konzistentnosť oblastí a opatrení v rámci politiky lesného hospodárstva, aby sa tak mohol lepšie zohľadniť celý hodnotový reťazec týkajúci sa lesov, ich biodiverzita a mnohonásobné funkcie. Je dôležité, aby sa na príprave lesohospodárskych politík vrátane tých, ktoré sú s nimi nepriamo spojené, podieľal Stály lesnícky výbor;

3.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či súčasná správa lesov a prístup k týmto otázkam, ako aj zdroje v EÚ sú primerané a aktuálne vzhľadom na rastúci význam lesov v kontexte globálnych udržateľných politík, ako aj z hľadiska členských štátov a ich regiónov, a aký majú tieto zdroje skutočný vplyv na hodnotový reťazec;

4.

sa domnieva, že Komisia by mala predložiť novú, aktualizovanú stratégiu lesného hospodárstva na obdobie po roku 2020, v ktorej by mala ešte väčšiu vedúcu úlohu a v ktorej by sa pristupovalo diferencovaným spôsobom k pestovanému lesu a potreba obnovy lesov v oblastiach ohrozených dezertifikáciou by sa stanovila za strategickú vzhľadom na jasnú environmentálnu funkciu, ktorá sa pripisuje odvetviu lesného hospodárstva. To si môže okrem iného vyžadovať prehodnotenie spôsobu prideľovania rozpočtu a jeho účinkov;

5.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty, regióny a odborníci, výskumné zariadenia a organizácie v oblasti lesného hospodárstva budú dostatočne zastúpené v procese prípravy uvedenej stratégie v snahe dosiahnuť požadované výsledky a zaistiť, aby sa tento proces stal inkluzívnym;

6.

s cieľom posúdiť vykonávanie stratégie lesného hospodárstva predkladá k prioritám uvedeným v správe Komisie, ktoré sa týkajú mandátu výboru, nasledujúce pripomienky:

7.   Financovanie a správa

7.1.

Miestne a regionálne samosprávy musia byť úzko zapojené do navrhovania a vykonávania opatrení v odvetví lesného hospodárstva, ktoré zavádza a financuje EÚ. Vlastníci lesov a subjekty, ktoré sú zodpovedné za lesné hospodárstvo a správu, vrátane obcí a regionálnych vlád, musia zohrávať kľúčovú úlohu pri posilňovaní udržateľného využívania lesov a majú jednoznačnú zodpovednosť voči obyvateľom vidieka a vidieckemu hospodárstvu.

7.2.

Miestne a regionálne samosprávy môžu zohrávať úlohu pri posilňovaní konzistentnosti a účinnosti opatrení v odvetví lesného hospodárstva a pôsobiť ako spájajúci prvok v situácii, keď sa od súkromného lesného hospodárstva v dôsledku štrukturálnych zmien v spoločnosti v mnohých členských štátoch upúšťa a keď sa stáva roztriešteným a rozdrobeným. Môžu tiež preskúmať opatrenia, ako sú napríklad spoločné formy lesníckych zoskupení a združení alebo rozvoj úlohy aktívneho lesníka. Z tohto hľadiska musia miestne a regionálne samosprávy podporovať spoluprácu v odvetví lesného hospodárstva; mala by existovať verejná podpora pre štúdie realizovateľnosti, regionálne podujatia a propagačné činnosti s cieľom vyzdvihnúť potenciál množstva ekosystémových tovarov a služieb, ktoré príslušný sektor ponúka.

7.3.

Odvetvie lesného hospodárstva si vyžaduje primerané financovanie prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), najmä prostredníctvom financovania rozvoja vidieka, keďže tieto fondy využívajú mnohé regionálne a miestne subjekty na posilnenie lesného hospodárstva vo svojich regiónoch a na podporu udržateľného využívania. Keďže SPP sa na vnútroštátnej úrovni stáva flexibilnejšou, odvetvie lesného hospodárstva môže zohrávať v mnohých regiónoch ešte väčšiu alebo práve naopak menšiu úlohu v rámci opatrení zameraných na rozvoj vidieka. Je to dôležité pre zamestnanosť na vidieku, regionálne hospodárstva a trvalo udržateľný rozvoj. Ide teda o kľúčový moment na zabezpečenie primeraného financovania opatrení v oblasti lesného hospodárstva ako súčasti financovania rozvoja vidieka v rámci SPP. Ak majú mať národné programy týkajúce sa SPP vplyv na klímu a životné prostredie, je nevyhnutné zabezpečiť príspevky regionálnych a miestnych samospráv a spoluprácu medzi rôznymi úrovňami verejnej správy. Možnosti financovania v oblasti lesného hospodárstva by sa tiež mali zverejňovať na všetkých úrovniach verejnej správy, aby sa mohli v plnej miere a primerane využívať.

7.4.

VR poukazuje na to, že mnohé členské štáty EÚ majú veľmi slabú sieť lesných ciest, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť finančné prostriedky na európsku štúdiu o hodnotení siete lesných ciest.

7.5.

Odvetvie lesného hospodárstva takisto ponúka značný potenciál na využívanie finančných prostriedkov v rámci programov EÚ v oblasti výskumu a inovácií, paralelne s pôvodnými nástrojmi, ktoré sa týkajú najmä SPP. Okrem SPP musí byť sektor lesného hospodárstva schopný využívať aj špecifické zdroje v rámci programu Horizont, LIFE+, Erasmus+, štrukturálnych fondov a Fondu solidarity.

8.   Miestne a regionálne hospodárstva, ekologické hospodárstvo, zamestnanosť

8.1.

Lesy zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji európskeho biohospodárstva, biodiverzity Európy a európskych regiónov, ako aj pri prechode na nízkouhlíkové ekologické hospodárstvo. Miestne a regionálne samosprávy by mohli prispieť okrem iného k regionálnym plánom trvalo udržateľného rozvoja, stratégiám pre biohospodárstvo, vzdelávaniu, ekologicky udržateľnej výstavbe, sekvestrácii uhlíka v produktoch z dreva s dlhou životnosťou, využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov a k podpore činností MSP v odvetví lesného hospodárstva. V odvetví lesného hospodárstva by sa tam, kde je to vhodné, mali zriadiť skupiny pre regionálnu spoluprácu, ktorých súčasťou by okrem lesných podnikov, vlastníkov lesov a regionálnych a miestnych samospráv boli tiež obce, regionálne orgány, regionálne akadémie, univerzity a mimovládne organizácie, ako aj súkromné podniky v odvetviach, ktoré využívajú suroviny a produkty lesného hospodárstva.

8.2.

Mnohé európske vidiecke regióny čelia úbytku obyvateľstva a strate pracovných miest. Prechod na využívanie produktov lesného hospodárstva, napríklad v oblasti stavebníctva a výroby energie by pre regióny s nízkou hustotou obyvateľstva tiež priniesol pracovné miesta a daňové príjmy. To isté platí pre rozsiahlejšie ekologické hospodárstvo, v ktorom sú lesy takisto dôležitým prínosom pre cestovný ruch, biodiverzitu, rekreáciu a blahobyt občanov. Lesné hospodárstvo ako tretí najväčší zamestnávateľ EÚ (viac ako 3,5 milióna pracovných miest) má významný vplyv na sociálnu a územnú konvergenciu Európy. Stratégia lesného hospodárstva musí tiež zohľadňovať význam všetkých ekosystémových produktov a služieb, ktoré les ponúka, a to s cieľom oživiť a podporiť hospodárstvo.

8.3.

Predvídateľné zvýšenie dopytu po dreve a biomase musí byť sprevádzané udržateľným obhospodarovaním lesov, ktoré môže osvedčiť lesnícka správa v štátnych lesoch a súkromné certifikačné mechanizmy v súkromných lesoch.

8.4.

Rozličné úrovne správy by mali spolupracovať: osvedčené postupy a výsledky na regionálnej úrovni by mali mať vplyv na to, ako EÚ a členské štáty prideľujú finančné prostriedky na podporu inovácií a technológií v odvetví lesného hospodárstva a na prepojenie rôznych spôsobov využívania lesov. To by mohlo tiež vytvoriť funkčné a dostupnejšie finančné nástroje pre regióny na účely rozvoja odvetvia lesného hospodárstva. Na dosiahnutie cieľa, ktorým je urobiť Európu do roku 2050 uhlíkovo neutrálnou, sú potrebné nové, dobre nasmerované opatrenia v odvetví lesného hospodárstva. Úlohy a právomoci miestnych a regionálnych samospráv sa v jednotlivých členských štátoch líšia, ale všade by sa mal hľadať komplexný a dôsledný strategický prístup, ktorý by prepojil spoločné ciele a potreby rôznych úrovní, pokiaľ ide o záležitosti, ako je infraštruktúra, informačné systémy a výmena informácií, ako aj úlohy orgánov, ako je vydávanie povolení a dohľad. Všetky členské štáty a odvetvia hospodárstva by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov znižovania emisií oxidu uhličitého, pričom by sa mala zabezpečiť rovnováha medzi spravodlivosťou a solidaritou.

8.5.

Domnieva sa, že lepšia informovanosť o dôležitosti trvalo udržateľného obhospodarovania lesných plôch, ako aj možnosť rozšíriť, vykonávať a koordinovať kampane na zvyšovanie povedomia o multifunkčnosti lesov a početných výhodách, ktoré má trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska, sa stávajú spoločnou potrebou pre všetky inštitucionálne úrovne v EÚ.

9.   Biodiverzita, zmena klímy, zdravie lesov

9.1.

VR zdôrazňuje kľúčový význam správneho obhospodarovania lesov a zosúladenia poľnohospodárskej a lesníckej politiky s politikou v oblasti riadenia hydrogeologických a klimatických rizík.

9.2.

VR berie na vedomie pripomienku Komisie, že sa nedosiahol požadovaný pokrok, pokiaľ ide o biodiverzitu, a to ani napriek veľkému úsiliu o zachovanie rôznych druhov lesov a biotopov vrátane prostredníctvom sústavy Natura 2000 a smerníc o vtákoch a biotopoch. Komisia by mala poskytnúť podrobnejšie posúdenie toho, kde sa dosiahli výsledky, aké nástroje by boli potrebné na dosiahnutie pozitívneho vývoja a či boli opatrenia vyvážené, pokiaľ ide o prevalenciu a vzácnosť lesných biotopov v celej EÚ. Osobitnú pozornosť pritom treba venovať regiónom s vysokou rozmanitosťou druhov, ako sú najvzdialenejšie regióny. Mala by financovať výskum na základe rozsiahleho posúdenia stavu lesov a ich ekosystémových služieb, najmä v nových členských štátoch. To všetko s cieľom zachovať a konsolidovať prírodné dedičstvo vysokej environmentálnej hodnoty posilnením existujúcich ekologických sietí.

9.3.

Lesy musia zohrávať kľúčovú úlohu v boji proti zmene klímy prostredníctvom sekvestrácie, ukladania a nahrádzania emisií oxidu uhličitého. Klimatické vplyvy sa musia stať prierezovou témou trvalo udržateľného lesného hospodárstva, v rámci ktorej sa možnosti lesov posudzujú komplexne: ako možno nahradiť fosílne stavebné materiálny a fosílne palivá a s nimi súvisiace výrobky, ako ovplyvňuje lesné hospodárstvo sekvestráciu uhlíka, ako možno motivovať/odmeňovať vlastníkov, ktorí obhospodarujú lesy udržateľným spôsobom v porovnaní s tými, ktorí to nerobia, aké hrozby predstavuje zmena klímy pre lesy, ako zaistiť potenciál pôvodných druhov stromov na pestovanie a do akej miery možno vyváženým spôsobom využívať nepôvodné druhy stromov atď.

9.4.

VR žiada Európsku komisiu, aby plne zapojila regióny a miestne orgány do vykonávania nariadenia o spoločnom úsilí (2) a nariadenia o LULUCF (3), stanovovania cieľov v oblasti znižovania emisií do roku 2030 a vypracúvania konkrétnych iniciatív na ich dosiahnutie.

9.5.

Zmena klímy a strata rozmanitosti lesov môžu viesť k tomu, že veľké plochy lesov budú vystavené požiarom, búrkam, chorobám a škodám súvisiacim so škodcami. V takýchto prípadoch sa v rozhodnutiach správy musia vždy zohľadniť riziká vyplývajúce z nečinnosti. Na takéto situácie sa treba pripraviť, a to aktualizáciou právnych predpisov na podporu plánovania lesného hospodárstva a predchádzanie takýmto škodám a prostredníctvom financovania, ktoré by sa mohlo vyčleniť na predchádzanie škodám, riadenie krízových situácií a zdevastovaných oblastí, podporu obnovy a zalesňovania a kompenzáciu pre veľké oblasti postihnuté katastrofou a čeliace hospodárskym problémom. V tejto súvislosti je potrebné na regionálnej úrovni financovať vypracovanie mapy hroziacich potenciálnych rizík. Aktívne lesné hospodárstvo sa môže ukázať ako vhodný nástroj prevencie a včasného odhaľovania pri zlepšovaní fytosanitárneho stavu lesov.

9.6.

Spoločnosť by mala byť lepšie informovaná o prírodnom kapitáli a ekosystémových službách lesov spoločnosti a tam, kde je to možné, by sa mali posilniť prepojenia medzi miestnymi spoločenstvami a lesmi, ktoré sú alebo nie sú v ich vlastníctve.

9.7.

Zdôrazňuje prvoradý význam opatrení zdola nahor v oblasti riadenia rizika katastrof, ako aj nástrojov EÚ, ktoré ich dopĺňajú, ak katastrofa presahuje kapacity členského štátu. Medzi nástroje EÚ, ktoré sú obzvlášť užitočné v súvislosti s riešením dôsledkov búrok a lesných požiarov, patrí mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, Fond solidarity EÚ a pilotné projekty financované Európskou komisiou, ktorých cieľom je odstránenie administratívnych a právnych prekážok riadenia rizika katastrof v cezhraničných oblastiach.

9.8.

EÚ musí bezodkladne vypracovať akčný plán v oblasti odlesňovania a degradácie lesov v súlade so žiadosťou Európskeho parlamentu a kľúčových zainteresovaných strán s cieľom ďalej posúdiť environmentálny vplyv spotreby výrobkov a surovín v EÚ, ktoré by mohli prispievať k odlesňovaniu a degradácii lesov mimo EÚ. VR preto žiada, aby Európska komisia v novom zložení túto požiadavku zaradila medzi svoje politické priority.

10.   Medzinárodná a medziregionálna spolupráca v sektore lesného hospodárstva

10.1.

Je dôležité, aby EÚ pokračovala vo svojej práci s cieľom zabezpečiť spoluprácu a základ pre dohodu – v rámci Európy aj vo svete – o odvetví lesného hospodárstva a obchode s produktmi lesného hospodárstva a skonsolidovať zásady udržateľného lesného hospodárstva vo svojom susedstve, svojich vonkajších hospodárskych vzťahoch a svojej rozvojovej politike. Strategický plán lesného hospodárstva OSN na rok 2030 Forest Europe, certifikácia lesov a globálne ciele týkajúce sa lesov sú príkladmi možných oblastí vplyvu.

10.2.

Mnohé z dôležitých lesných oblastí v EÚ sú dané vonkajšími hranicami, zatiaľ čo druhy lesov, ekonomika založená na lesnom hospodárstva a hrozby pre lesy tieto hranice často presahujú. Je dôležité, aby regionálne a miestne samosprávy v pohraničných regiónoch mohli v odvetví lesného hospodárstva účinnejšie využívať programy politiky EÚ v oblasti vonkajších vzťahov.

10.3.

Zástupcovia regionálnych a miestnych samospráv musia byť úzko zapojení do prípravy, vykonávania a monitorovania medzinárodných záväzkov EÚ v odvetví lesného hospodárstva. Takisto sa musia zaviesť stále postupy na dosiahnutie tohto cieľa v praxi.

10.4.

Mimoriadny význam by malo posilnenie národnej a regionálnej spolupráce v EÚ s cieľom uľahčiť výmenu zručností a posilniť konkurencieschopnosť regiónov. Posilnené siete by takisto urýchlili pripravenosť poskytovať podporu, pokiaľ ide o riešenie prírodných rušivých katastrof, ako sú lesné požiare, búrky, suchá a záplavy.

11.   Vzdelávanie a informovanie

11.1.

Je potrebné podporovať spoločenské požiadavky, ktoré legitimizujú a obhajujú úlohu lesov ako kľúčových aktérov v boji proti klimatickým a hospodárskym výzvam, pred ktorými stojíme.

11.2.

To sa dosiahne len tým, že sa vynaloží bezprecedentné úsilie v oblasti zvyšovania povedomia a vzdelávania o úlohe odvetvia lesného hospodárstva pri zmierňovaní zmeny klímy a prechode na biohospodárstvo založené na prírodných zdrojoch, a to prostredníctvom národných a medzinárodných kampaní, ale aj kampaní na miestnej a regionálnej úrovni, ktorá má najbližšie k občanom.

11.3.

Opatrenia v oblasti zvyšovania povedomia a vzdelávania by mali byť osobitne zamerané na prekonanie terajších hraníc poznania: ich cieľom by malo byť zmeniť negatívne vnímanie ťažby dreva na uznanie lesného hospodárstva ako systému udržateľného obhospodarovania založeného na vede o lesoch a prekonať protiklad ochrany a obhospodarovania pomocou koncepcie udržateľného obhospodarovania lesov, ktoré umožňuje ich kompatibilitu.

11.4.

Do tímov vykonávajúcich osvetu treba zapojiť odborníkov v oblasti lesného hospodárstva, ktorí sa vyznajú v problematike pestovania lesov aj v ich udržateľnom obhospodarovaní.

V Bruseli 11. apríla 2019

Predseda

Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Strednodobé preskúmanie stratégie lesného hospodárstva EÚ (Ú. v. EÚ C 361, 5.10.2018, s. 5).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1), https://unfccc.int/topics/land-use/workstreams/land-use–land-use-change-and-forestry-lulucf.