ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 461

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 61
21. decembra 2018


Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Výbor regiónov

 

131. plenárne zasadnutie VR a úvodné zasadnutie Európskeho týždňa regiónov a miest, 8. 10. 2018 – 10. 10. 2018

2018/C 461/01

Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Hospodárske politiky pre eurozónu a so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2019

1

 

STANOVISKÁ

 

Výbor regiónov

 

131. plenárne zasadnutie VR a úvodné zasadnutie Európskeho týždňa regiónov a miest, 8. 10. 2018 – 10. 10. 2018

2018/C 461/02

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Úvahy o Európe: príspevok miestnych a regionálnych orgánov k úsiliu obnoviť dôveru v Európsku úniu

5

2018/C 461/03

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Zriadenie Európskeho orgánu práce

16

2018/C 461/04

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Príspevok miest a regiónov EÚ k 14. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite a k stratégii EÚ v oblasti biodiverzity po roku 2020

24

2018/C 461/05

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Oznámenie na tému Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve

30

2018/C 461/06

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Začleňovanie športu do pracovného programu EÚ na obdobie po roku 2020

37

2018/C 461/07

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Balík predpisov o spravodlivom zdaňovaní

43

2018/C 461/08

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Akčný plán digitálneho vzdelávania

52

2018/C 461/09

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Budovanie silnejšej Európy: význam politík v oblasti mládeže, vzdelávania a kultúry

57


 

III   Prípravné akty

 

VÝBOR REGIÓNOV

 

131. plenárne zasadnutie VR a úvodné zasadnutie Európskeho týždňa regiónov a miest, 8. 10. 2018 – 10. 10. 2018

2018/C 461/10

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Balík návrhov v súvislosti s viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027

70

2018/C 461/11

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Horizont Európa: 9. rámcový program pre výskum a inovácie

79

2018/C 461/12

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Návrh nariadenia o Európskom námornom a rybárskom fonde

125

2018/C 461/13

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Fond pre azyl a migráciu

147

2018/C 461/14

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1293/2013

156

2018/C 461/15

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Nástroj na prepájanie Európy

173

2018/C 461/16

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Práva a hodnoty

196

2018/C 461/17

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Návrh smernice o jednorazových plastoch

210

2018/C 461/18

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Čisté prístavy, čisté moria — prístavné zberné zariadenia na vykladanie odpadu z lodí

220

2018/C 461/19

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Hodnotenie rizika v potravinovom reťazci

225

2018/C 461/20

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Nová dohoda so spotrebiteľom

232


SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Výbor regiónov

131. plenárne zasadnutie VR a úvodné zasadnutie Európskeho týždňa regiónov a miest, 8. 10. 2018 – 10. 10. 2018

21.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 461/1


Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Hospodárske politiky pre eurozónu a so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2019

(2018/C 461/01)

Predkladajú politické skupiny EĽS, SES, ALDE, EA a EKR

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie o ročnom prieskume rastu na rok 2018 (1) a na európsky semester 2018;

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. októbra 2017 o európskom semestri 2017 a na ročný prieskum rastu 2018, ako aj na svoje uznesenie z 1. februára 2018 o oznámení Európskej komisie o ročnom prieskume rastu na rok 2018;

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2017 o hospodárskych politikách eurozóny (2) a na jeho uznesenie zo 14. marca 2018 o ročnom prieskume rastu na rok 2018;

1.

konštatuje, že tempo uskutočňovania štrukturálnych reforiem s významom pre EÚ je na základe miery vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny (3) v celej Únii pomalé a nerovnomerné. Zdôrazňuje, že reformy sú potrebné vo všetkých členských štátoch na podporu konkurencieschopnosti a rastu a zvýšenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a hospodárskej konvergencie, ako aj na zvýšenie odolnosti voči externým šokom, čo má kľúčový význam pre stabilitu eurozóny. Poukazuje na to, že predovšetkým slabé preberanie zodpovednosti na úrovni jednotlivých štátov a čiastočne aj nedostatočná administratívna a inštitucionálna kapacita sa vo všeobecnosti považujú za hlavné príčiny neuspokojivých výsledkov pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny (4).

2.

Poznamenáva, že výrazne vzrástol počet odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré sú určené miestnym a regionálnym samosprávam (36 % v roku 2018 v porovnaní s 24 % v roku 2017) (5). Konštatuje tiež, že ak sa vezmú do úvahy odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré sa hoci aj nepriamo týkajú miestnych a regionálnych samospráv, a odporúčania, ktoré sa miestnych a regionálnych správ netýkajú, majú však územný dosah, územne orientované odporúčania potom tvoria 83 % všetkých odporúčaní pre jednotlivé krajiny (v porovnaní so 76 % v roku 2017).

3.

Všíma si, že v 48 % zo 124 konkrétnych odporúčaní, ktoré boli v roku 2018 adresované miestnym a regionálnym samosprávam, resp. ktoré sa týkajú problémov súvisiacich s územnými rozdielmi, sa opakuje to, čo už bolo uvedené v roku 2015. Víta preto viacročné hodnotenie vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré vypracovala Európska komisia a z ktorého vyplýva, že pri vykonávaní viac ako dvoch tretín odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných od začiatku európskeho semestra v roku 2011 sa dosiahol aspoň „určitý pokrok“ (6). s poľutovaním však konštatuje, že kritériá, na ktorých sa takéto hodnotenie zakladá, sú aj naďalej málo transparentné.

4.

Zdôrazňuje, že európsky semester sa musí zosúladiť s cieľmi dlhodobej stratégie EÚ, ktorá prenáša na úroveň EÚ Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie Spojených národov. Prechod k novému strategickému rámcu EÚ, ktorý nahrádza stratégiu Európa 2020, by bol vhodnou príležitosťou na reformu riadenia európskeho semestra.

5.

Dôrazne trvá na tom, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by sa mali výslovne zameriavať na územné výzvy a úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri ich identifikácii a vykonávaní, pričom výzvy týkajúce sa území a budúce scenáre by sa mali podrobne analyzovať a riešiť v ročnom prieskume rastu a v správach o jednotlivých krajinách a mali by byť zohľadnené v národných programoch reforiem.

6.

Zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť úplný súlad európskeho semestra s cieľom hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovenom v Zmluve o Európskej únii, a navrhuje, aby sa odporúčania pre jednotlivé krajiny zaoberali viacročnými problémami členských štátov so súdržnosťou.

7.

Víta skutočnosť, že európsky semester sa zameriava na Európsky pilier sociálnych práv a zdôrazňuje, že 45 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2018 uznáva úlohu miestnych a regionálnych samospráv a/alebo upozorňuje na výzvy súvisiace s územnými rozdielmi v oblasti sociálnych práv (7).

8.

Opakuje, že zapojenie miestnych a regionálnych samospráv ako partnerov do plánovania a vykonávania európskeho semestra spolu s prijatím dohôd o viacúrovňovom riadení a so štruktúrovanou, trvalou a výslovne uznanou úlohou miestnych a regionálnych orgánov, by podstatne zvýšilo prevzatie zodpovednosti jednotlivých členských štátov vo vzťahu k odporúčaniam pre jednotlivé krajiny. Zdôrazňuje, že takéto zapojenie je ešte dôležitejšie v kontexte užšieho prepojenia politiky súdržnosti s európskym semestrom v rámci VFR na roky 2021 – 2027 a možného prijatia programu na podporu reforiem, ktorý by bol tiež riadený v rámci európskeho semestra.

9.

Upozorňuje preto, že je skutočne nevyhnutné zabezpečiť lepšiu koordináciu a synergie medzi procesom európskeho semestra a spoločným prístupom k riadeniu, ako aj decentralizovaný charakter európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Pripomína svoj návrh, aby EÚ prijala kódex správania s cieľom zapojiť miestne a regionálne samosprávy do európskeho semestra (8), a zdôrazňuje, že tento návrh je v súlade so zásadou subsidiarity a súčasným rozdelením právomocí medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy v rámci členských štátov. Konštatuje, že kódex správania by mal zohľadňovať relevantné skúsenosti s európskym kódexom správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov politiky súdržnosti (9), ako aj v niektorých krajinách uplatňované osvedčené postupy pri rozsiahlom zapájaní miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra.

10.

Víta dôrazné odporúčanie pracovnej skupiny EÚ pre subsidiaritu, „aby sa členské štáty riadili usmerneniami Komisie, ktoré sa týkajú podpory väčšej účasti a zodpovednosti za odporúčania pre jednotlivé krajiny vo svetle skutočnosti, že […] hospodárske reformy […] môžu mať vplyv na všetky úrovne verejnej správy […]. Účasť by sa nemala obmedzovať len na orgány štátnej správy, ale mala by zahŕňať aj miestne a regionálne orgány, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť vo všeobecnosti (10).“

11.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia doteraz neposkytla definíciu „štrukturálnych reforiem“ v kontexte správy hospodárskych záležitostí EÚ a podpory prostredníctvom programov EÚ, ako napríklad návrh programu na podporu reformy. v tejto súvislosti opakuje, že v súlade so zásadou subsidiarity by sa mala pomoc EÚ využívať iba pri štrukturálnych reformách v strategických oblastiach, ktoré sú dôležité pre realizáciu cieľov zmluvy a priamo súvisia s právomocami EÚ. VR odmieta akékoľvek návrhy na financovanie nešpecifikovaných štrukturálnych reforiem v členských štátoch, ak sa najprv nevypracovalo posúdenie európskej pridanej hodnoty týchto reforiem a ak priamo nesúvisia s právomocami prislúchajúcimi EÚ na základe zmluvy. v tejto súvislosti VR poukazuje na svoje uznesenie z 1. februára 2018, v ktorom odmieta návrh Európskej komisie zo 6. decembra 2017 týkajúci sa nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach (11).

12.

Zdôrazňuje, že finančná situácia na miestnej a regionálnej úrovni si vyžaduje, aby sa jej na európskej a národnej úrovni znovu venovala pozornosť, a preto víta žiadosť rakúskeho predsedníctva Rady EÚ, aby VR preskúmal túto tému. Pripomína, že rozpočty miestnych a regionálnych samospráv, vrátane sociálnych výdavkov a dávok, boli medzi prvými, ktoré postihla finančná a hospodárska kríza a následná rozpočtová konsolidácia a škrty v transferoch vlád členských štátov. Konštatuje, že hoci od krízy uplynulo už desať rokov, financie mnohých miestnych a regionálnych samospráv sú stále obmedzené.

13.

Znovu vyslovuje svoje znepokojenie nad trvale nízkou úrovňou verejných investícií v EÚ, najmä investícií miestnych a regionálnych samospráv, ktorá bola v roku 2017 (vyjadrená ako podiel HDP) stále o viac ako 30 % nižšia ako v roku 2009 (12). Vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že politika fiškálnej konsolidácie často najviac postihuje verejné investície, a to aj napriek tomu, že takéto investície majú priamy vplyv na miestne hospodárstvo, ako aj na každodenný život európskych občanov. Okrem toho je znepokojený aj rastúcou centralizáciou investícií: podiel verejných investícií vykonaných miestnymi a regionálnymi samosprávami v EÚ síce priemerne presahuje 50 %, výrazne však poklesol v porovnaní s deväťdesiatymi rokmi, keď predstavoval 60 % (13).

14.

Víta zámer Komisie vychádzať v jej návrhu programu InvestEU do značnej miery zo skúseností získaných v rámci Európskeho fondu pre strategické investície a investičného plánu. Uznáva, že návrh má potenciál zjednodušiť využívanie finančných nástrojov, čo VR už dlhodobo požaduje, pretože súčasná zložitosť bráni ich rozsiahlemu a účinnému využívaniu.

15.

S poľutovaním si všíma trend protekcionizmu v medzinárodnom obchode a varuje pred negatívnymi dôsledkami ohrozenia mnohostrannej obchodnej spolupráce a mechanizmu na urovnávanie sporov. Opakuje však svoj názor, že novým iniciatívam v oblasti voľného obchodu musia predchádzať hodnotenia vplyvu, ktoré uľahčujú včasnú identifikáciu a kvantifikáciu možných asymetrických vplyvov na európske regióny s cieľom umožniť rýchlu reakciu verejnej politiky.

16.

Zdôrazňuje, že obchodná politika je vo výlučnej právomoci EÚ a že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je v súčasnosti jedným z nástrojov na zmiernenie potenciálne negatívnych vedľajších účinkov rozhodnutí v oblasti obchodnej politiky. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prostriedky dostupné v rámci EGF neboli v minulosti v plnej miere využité, a konštatuje, že niektoré členské štáty už predtým namiesto neho využívali ESF. VR v samostatnom stanovisku preskúma, či návrh Európskej komisie rozšíriť rozsah pôsobnosti a poslanie EGF, ako aj znížiť jeho prahové hodnoty, zaručí pridanú hodnotu zreformovaného EGF a zabráni prekrývaniu a kompromisom s ESF +, ku ktorým dochádza v súčasnosti (14).

17.

Znovu požaduje silnú a ucelenú stratégiu EÚ pre priemyselnú politiku, vďaka ktorej bude európsky priemysel, najmä malé a stredné podniky, môcť riešiť výzvy a využívať príležitosti spojené s digitalizáciou a dekarbonizáciou a v ktorej sa bude osobitná pozornosť venovať investíciám do technologického rozvoja malých a stredných podnikov a špecializácie pracovníkov prostredníctvom celoživotného vzdelávania. Opätovne zdôrazňuje kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri rozvoji regionálnych inovačných ekosystémov a klastrov, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné inovácie. Zdôrazňuje, že európsky jednotný trh je jadrom politiky EÚ v oblasti hospodárskej a politickej integrácie a poukazuje na to, že vytvorenie jednotného trhu je prebiehajúcim projektom, v dôležitých aspektoch nedokončeným, čo ovplyvňuje najmä spotrebiteľov a malé a stredné podniky. Víta aj návrh Komisie na nový program jednotného trhu na obdobie po roku 2020, ktorý poskytuje rámec na podporu opatrení na zlepšenie konkurencieschopnosti európskych malých a stredných podnikov.

18.

Konštatuje, že potreba zlepšiť administratívnu a inštitucionálnu kapacitu je kľúčovým prvkom väčšiny štrukturálnych reforiem určených v rámci európskeho semestra a zdôrazňuje, že iné politické priority sú jednou z hlavných príčin neuspokojivého vykonávania štrukturálnych reforiem v rámci európskeho semestra, pričom v niektorých krajinách k nim patrí aj nedostatočná administratívna a inštitucionálna kapacita na rôznych úrovniach verejnej správy, čo brzdí verejné a súkromné investície, znižuje kvalitu verejných služieb poskytovaných občanom a spomaľuje vykonávanie európskych štrukturálnych a investičných fondov a iných programov EÚ. Upozorňuje, že v roku 2018 sa 63 % všetkých odporúčaní adresovaných priamo miestnym a regionálnym samosprávam týkalo zlepšenia administratívnej kapacity.

19.

Poznamenáva, že hoci žiadosti predložené v rámci programu na podporu štrukturálnych reforiem pochádzali z väčšiny členských štátov, problémy s kvalitou a kapacitou orgánov verejnej správy sú vážnejšie v mnohých krajinách južnej a východnej Európy (15). s potešením vníma skutočnosť, že miestne a regionálne samosprávy majú prístup k programu na podporu štrukturálnych reforiem a vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala členské štáty k riešeniu potreby budovania kapacít verejnej správy na nižšej ako celoštátnej úrovni. Víta angažovanosť Komisie pri zlepšovaní koordinácie medzi rôznymi oblasťami budovania kapacít s finančnou podporou EÚ a opakuje, že Komisia by to mala urobiť transparentne vydaním jediného strategického dokumentu (16).

20.

Žiada Komisiu, aby vypracovala posúdenie spôsobu, akým boli pravidlá EÚ o verejnom obstarávaní transponované do národnej legislatívy a ako sa uplatňujú, a aby pritom kládla dôraz tak na spôsob, ako sú tieto pravidlá uplatňované na miestnej a regionálnej úrovni, vzhľadom na význam týchto orgánov v oblasti verejného obstarávania, ako aj na to, v akom rozsahu nové pravidlá zjednodušili alebo skomplikovali reguláciu v tejto oblasti. Konštatuje, že je potrebné dosiahnuť väčší pokrok v oblasti digitálneho verejného obstarávania a že členské štáty by sa mali snažiť o rýchlu digitálnu transformáciu postupov a o zavedenie elektronických postupov pre všetky hlavné etapy.

21.

Poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, rakúskemu predsedníctvu Rady EÚ a predsedovi Európskej rady.

V Bruseli 10. októbra 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  COM(2017) 690 final.

(2)  http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P8-TA-2017-0418&language=SK&ring=A8-2017-0310.

(3)  Oznámenie Komisie o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2018, s. 3, (https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/2018-european-semester-country-specific-recommendation-commission-recommendation-communication-en.pdf); pozri tiež posúdenie vplyvu, ktoré vypracovala Európska komisia k návrhu programu na podporu reforiem http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/10102/2018/EN/SWD-2018-310-F1-EN-MAIN-PART-1.PDF.

(4)  Pozri strany 23 až 26 posúdenia vplyvu uvedeného v predchádzajúcej poznámke pod čiarou.

(5)  http://portal.cor.europa.eu/europe2020/Documents/publi-file/2018-Territorial-Analysis-of-CSRs/2018_CSRs_draft_final.pdf.

(6)  Oznámenie Komisie o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2018, s. 3.

(7)  http://portal.cor.europa.eu/europe2020/Documents/publi-file/2018-Territorial-Analysis-of-CSRs/2018_CSRs_draft_final.pdf.

(8)  Pozri stanovisko VR na tému Zlepšenie riadenia európskeho semestra: kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov z 11. mája 2017.

(9)  Delegované nariadenie o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (č. 240/2014).

(10)  https://ec.europa.eu/commission/files/report-task-force-subsidiarity-proportionality-and-doing-less-more-efficiently_en.

(11)  COM(2017) 826 final.

(12)  Zdroj: Eurostat https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00022&language=en).

(13)  Európska komisia, 7. správa o súdržnosti (s. 168).

(14)  http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR13_07/SR13_07_SK.pdf.

(15)  Fakty, ktoré to potvrdzujú, sú zhrnuté na strane 27 posúdenia vplyvu, ktoré vypracovala Európska komisia k návrhu programu na podporu reforiem http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/10102/2018/EN/SWD-2018-310-F1-EN-MAIN-PART-1.PDF.

(16)  https://memportal.cor.europa.eu/Handlers/ViewDoc.ashx?doc=COR-2018-00502-00-00-AC-TRA-SK.docx.


STANOVISKÁ

Výbor regiónov

131. plenárne zasadnutie VR a úvodné zasadnutie Európskeho týždňa regiónov a miest, 8. 10. 2018 – 10. 10. 2018

21.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 461/5


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Úvahy o Európe: príspevok miestnych a regionálnych orgánov k úsiliu obnoviť dôveru v Európsku úniu

(2018/C 461/02)

Spravodajcovia

Karl-Heinz LAMBERTZ (BE/SES), predseda Európskeho výboru regiónov, poslanec parlamentu po nemecky hovoriaceho spoločenstva, člen Senátu

Markku MARKKULA (FI/EĽS), prvý podpredseda Európskeho výboru regiónov a poslanec zastupiteľstva mesta Espoo

Referenčný dokument

Žiadosť Donalda TUSKA, predsedu Európskej rady, ktorý 6. novembra 2016 požiadal Európsky výbor regiónov, aby vypracoval stanovisko na tému Úvahy o Európe: príspevok miestnych a regionálnych orgánov k úsiliu obnoviť dôveru v Európsku úniu

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Preambula: kontext príspevku miestnych a regionálnych zástupcov k obnoveniu dôvery

1.

So zreteľom na svoje vyhlásenie o poslaní, ktoré prijal 21. apríla 2009 v Bruseli: „Sme politické zhromaždenie zložené z regionálnych a miestnych volených zástupcov v službách európskej integrácie. Naša politická legitímnosť nás oprávňuje, aby sme inštitucionálne zastupovali všetky krajiny, regióny, mestá a obce Európskej únie. Naším poslaním je zapojiť regionálne a miestne orgány do európskeho rozhodovacieho procesu, a tak umožniť občanom, aby sa viac podieľali na európskom projekte. […] Dohliadame na dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality, aby sa európske rozhodnutia prijímali a uplatňovali čo najbližšie k občanovi a na tej najvhodnejšej úrovni. […] s našimi spoluobčanmi vedieme priamy dialóg o výsledkoch, ktoré Európa dosiahla, a o úlohách, ktoré prinesie budúcnosť, a pomáhame vysvetľovať a informovať o praktickom uplatňovaní a územnom dosahu politiky Spoločenstva.“;

2.

so zreteľom na svojich päť politických priorít na roky 2015 – 2020 („Opätovné naštartovanie európskeho hospodárstva“, „Územný rozmer legislatívy EÚ“, „Jednoduchšia a prepojenejšia Európa“, „Stabilita a spolupráca v rámci Európskej únie a mimo nej“, „Európa občanov je Európou budúcnosti“);

3.

so zreteľom na žiadosť predsedu Európskej rady zo 6. novembra 2016, aby vypracoval stanovisko, v ktorom predstaví vnímanie a návrhy miestnych a regionálnych orgánov v súvislosti s budúcnosťou Európy, a to s cieľom pomôcť obnoviť dôveru v európsky projekt (1);

4.

so zreteľom na bielu knihu Európskej komisie o budúcnosti Európy, Úvahy a scenáre pre štáty EÚ-27 k vývoju do roku 2025 z 1. marca 2017 a nasledujúcich päť diskusných dokumentov;

5.

so zreteľom na Rímsku deklaráciu podpísanú 25. marca 2017, v ktorej sa uvádza, že signatári sľubujú, že budú „počúvať [svojich] občanov a […] reagovať na ich obavy“ a „spolupracovať na úrovni, ktorá prinesie skutočnú zmenu, a to tak na úrovni Európskej únie, ako aj na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, a v duchu dôvery a lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi aj medzi nimi a inštitúciami EÚ v súlade so zásadou subsidiarity. Vytvoríme na rôznych úrovniach potrebný manévrovací priestor, aby sme posilnili potenciál Európy v oblasti inovácie a rastu. Chceme, aby Únia zohrávala v zásadných otázkach zásadnú úlohu a v menej dôležitých otázkach menej dôležitú úlohu. Budeme presadzovať demokratický, efektívny a transparentný proces rozhodovania a dosahovanie lepších výsledkov“;

6.

so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskej komisie o zámere (2), podľa ktorého sa má v diskusiách k bielej knihe o budúcnosti Európy pokračovať až do júnových volieb v roku 2019 prostredníctvom diskusií, dialógov s občanmi, vzájomnej interakcie s národnými parlamentmi a spolupráce s regiónmi;

7.

so zreteľom na správu Reaching out to EU citizens: a new opportunity (3) (Osloviť občanov EÚ: nová príležitosť), v ktorej sa uvádza, že aj regióny zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu pri zmene prístupu k spôsobu riadenia v Únii a jej členských štátoch. Vzhľadom na svoju pevnú sociálno-ekonomickú základňu a spoločnú kultúrnu identitu predstavujú vhodnú úroveň pre politické smerovanie a primerané dosahovanie výsledkov v mnohých oblastiach politiky, keďže sú dôležitými aktérmi a prostredníkmi v oblasti komunikácie s občanmi; a so zreteľom na Správu o občianstve EÚ na rok 2017 (4), v ktorej sa uznáva, že je zásadne dôležité posilniť pocit príslušnosti občanov k európskemu integračnému projektu, ako aj ich zapojenie doň;

8.

so zreteľom na tri uznesenia Európskeho parlamentu týkajúce sa budúcnosti Európskej únie (5);

9.

so zreteľom na začatie konzultácií s občanmi v členských štátoch EÚ v apríli 2018;

Pochopiť vnímanie a očakávania občanov a zástupcov miestnych a regionálnych samospráv týkajúce sa ich EÚ a podávať o tom správy

a)   Zástupcovia miestnych a regionálnych samospráv sa usilujú, aby bolo hlas občanov počuť

10.

zdôrazňuje, že v rámci iniciatívy „Úvahy o Európe“, ktorá sa začala v marci 2016, sa usiloval budovať dôveru medzi Európskou úniou a jej ľuďmi prostredníctvom dialógov s občanmi a na radniciach a stretnutí so združeniami a zhromaždeniami miestnych a regionálnych politikov, ako aj prostredníctvom viacerých občianskych hnutí (6) a národných a európskych územných združení, ktorých cieľom je načúvať postojom, názorom a obavám ľudí v súvislosti s európskym projektom a podávať tieto informácie ďalej;

11.

konštatuje, že doposiaľ sa do tohto procesu zapojilo viac ako 176 politických zástupcov Európskeho výboru regiónov, a to prostredníctvom iniciovania dialógov s občanmi a účasti na nich v rámci iniciatívy „Úvahy o Európe“. Viac ako 40 000 účastníkov sa osobne alebo elektronicky zúčastnilo na týchto podujatiach v 110 regiónoch vo všetkých členských štátoch. Viac ako 22 000 občanov sa zapojilo prostredníctvom online prieskumu a mobilnej aplikácie, ktoré ako mechanizmus spätnej väzby umožnili účastníkom dialógu a občanom prispieť do diskusie aj na diaľku;

12.

zdôrazňuje, že do týchto aktivít sa zapájajú volení zástupcovia zo všetkých jeho politických skupín a vždy, keď je to možné, používajú spoločnú platformu so zástupcami Európskej rady, poslancami národných parlamentov, poslancami Európskeho parlamentu, Európskou komisiou a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom. Zdôrazňuje, že je potrebná prehĺbená koordinácia, aby sa zlepšilo zviditeľnenie a vplyv týchto aktivít nadväzovania kontaktov, ktoré realizujú rôzne inštitúcie a členské štáty;

13.

kladie dôraz na výsledky prieskumu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami, vrátane svojich členov a náhradníkov, a ich združeniami, ktorého vypracovanie sám zadal (7);

14.

konštatuje, že vo väčšine dialógov vnímajú ľudia problémy v kontexte toho, čo sa deje v ich regióne, meste alebo oblasti. Konštatuje, že politici EÚ z regiónov a miest sú teda v prvej línii, pokiaľ ide o obavy a očakávania občanov;

b)   Čo nám občania povedali: chcú európsky projekt založený na solidarite, súdržnosti a blízkosti k občanom

15.

zdôrazňuje, že medzi hlavné obavy, ktoré boli vyjadrené počas dialógov VR s občanmi (8), patrí pomalá realizácia riešení, najmä v oblasti nezamestnanosti, migrácie a všeobecnej sociálno-ekonomickej situácie;

16.

v tejto súvislosti upozorňuje na skutočnosť, že mnohí občania vyjadrili prianie, aby bolo v EÚ viac solidarity. Ide o dôraznú výzvu začať konať a znížiť existujúcu a často narastajúcu nerovnosť v mnohých oblastiach, a to najmä presadzovaním súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi a regiónmi a v rámci každého z nich. Splnenie tohto všeobecného očakávania si môže vyžadovať presmerovanie a opätovné vyváženie celého radu politík v Európskej únii;

17.

upozorňuje na rozšírený pocit rozčarovania z EÚ, keďže Únia sa často vníma ako príliš vzdialená a nedôveryhodná. Súčasne má však mnoho ľudí ešte stále pocit, že nevedia, čo vlastne EÚ je a čo robí. To vedie k značnému rozdielu medzi očakávaniami ľudí a schopnosťou EÚ plniť tieto očakávania. Prevláda pocit, že pri riešení miestnych problémov nie je dostatočným prínosom, a to aj z dôvodu slabej komunikácie, ako aj zavádzajúceho prezentovania a slovníka, ktoré používa, keď sa obracia na občanov, ako aj nedostatočného zapojenia občanov do rozhodovacieho procesu;

18.

konštatuje, že prieskumy Eurobarometra (9) ukazujú, že viac ako dve tretiny respondentov sú presvedčené, že pre ich krajinu je členstvo v EÚ prospešné;

19.

poukazuje v tejto súvislosti na to, že aj členské štáty nesú zodpovednosť za hľadanie riešení na európskej úrovni a za schopnosť EÚ konať v rámci dôležitých programov, prostredníctvom ktorých môže byť EÚ skutočným prínosom. Súčasne musia realizovať potrebné národné reformy a zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky s cieľom zaručiť dobre fungujúcu miestnu a regionálnu verejnú správu, pri ktorej občania vidia, že problémy sa skutočne riešia;

20.

zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých miestnych diskusiách a aj podľa výsledkov prieskumu je generácia do 30 rokov najviac nadšená EÚ a pripisuje veľký význam slobode pohybu a príležitostiam, ktoré EÚ ponúka v oblasti vzdelávania. Uvedomuje si však aj to, že v mnohých krajinách dlhodobé účinky hospodárskej krízy a nezamestnanosť mladých ľudí zasiahli túto generáciu najviac a že mladí ľudia sú veľmi kritickí, pokiaľ ide o úlohu Európskej únie v tejto súvislosti. Preto trvá na tom, že je potrebné, aby boli politiky EÚ oveľa výraznejšie zamerané na budúcnosť, čo treba zahrnúť do rozhodovacieho systému EÚ a zamerať konkrétne opatrenia a viac cielených zdrojov na riešenie špecifických problémov mladších ľudí;

21.

zdôrazňuje, že obavy občanov, že sa na nich neberie dostatočný ohľad v procese prijímania rozhodnutí, často vedú k rôznym formám nedôvery voči demokratickým inštitúciám vrátane inštitúcií EÚ;

22.

zdôrazňuje, že dôvera v miestnu a regionálnu úroveň riadenia je v priemere vyššia než dôvera v národné vlády, a vo väčšine členských štátov aj vyššia než dôvera v EÚ;

23.

v záujme obnovenia dôvery v EÚ zdôrazňuje, že je dôležité vysvetliť občanom, kto je v konečnom dôsledku zodpovedný za rozhodnutia na úrovni EÚ, a preto požaduje posilnenie demokratickej zodpovednosti;

24.

pripomína, že európska integrácia je projektom politického vyjadrenia súboru univerzálnych hodnôt a práv, avšak mnohí občania sú sklamaní z toho, čo považujú za neschopnosť EÚ napĺňať a presadzovať svoje vlastné hodnoty. Uznáva, že je mimoriadne dôležité neustále opätovne potvrdzovať spoločné hodnoty občanov EÚ, ktoré sú nevyhnutné ako základ vzájomnej dôvery a kompromisu;

25.

sa domnieva, že je tu značný potenciál pre posilnenie „občianskej európskej identity“ medzi občanmi EÚ s významnými právami a povinnosťami, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život. Takáto identita, ktorej základom je bohaté historické a kultúrne dedičstvo Európy, by bola dôležitá na zvýšenie pocitu spolupatričnosti jednotlivých občanov k „európskemu projektu“ a mala by dopĺňať a obohacovať národnú, regionálnu a miestnu totožnosť, ktoré spoločne tvoria identitu jednotlivca. Hoci pocit identity sa nemôže, a ani by sa nemal vnucovať, je možné ho podporovať a podnecovať prostredníctvom občianskej účasti, kultúrnych aktivít a vzdelávania, a mal by sa teda podporovať pomocou primeraných opatrení a zdrojov;

26.

uznáva, že občania žijúci v spoločnostiach zameraných na poznatky a budúcnosť dokážu lepšie rozpoznať potreby svojich miestnych spoločenstiev, a teda majú lepšiu možnosť vyvíjať a skúšať inovatívne riešenia, ktoré majú uspokojiť miestne potreby;

27.

podporuje požiadavku občanov, aby existovalo viac možností demokratickej participácie a lepšia komunikácia s európskymi inštitúciami prostredníctvom trvalých a štruktúrovaných nástrojov dialógu; Preto naliehavo žiada, aby sa komunikačná stratégia Európskej komisie prostredníctvom jej informačných sietí posilnila vďaka koordinácii, ktorú by mohli zabezpečovať regionálne orgány vo vzťahu k informačným centrám Europe Direct na svojom území, čím by sa zvýšil dosah činnosti týchto centier;

c)   Silná výzva miestnych a regionálnych zástupcov, aby boli v plnej miere zapojení do vymedzovania a realizácie projektu EÚ (10)

28.

súhlasí so zástupcami miestnej a regionálnej úrovne, že medzi prioritné oblasti, na ktoré by sa EÚ mala zamerať, patrí najmä politika súdržnosti, nasledovaná sociálnou politikou (vrátane vzdelávania a mobility), hospodárskou politikou (zamestnanosť a rast), migráciou a integráciou, environmentálnymi otázkami (vrátane zmeny klímy) a bezpečnosťou;

29.

zdôrazňuje, že tak z dialógov s občanmi, ako aj z prieskumu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami vyplýva veľký záujem o problémy mladých ľudí, o to, ako im poskytnúť správne príležitosti a splniť ich očakávania;

30.

zdôrazňuje, že rovnako ako občania aj zástupcovia miestnych a regionálnych orgánov opakovane poukazujú na solidaritu ako jednu z hlavných základných hodnôt Európskej únie;

31.

zdôrazňuje, že väčšina respondentov z radov miestnych a regionálnych orgánov sa domnieva, že hlavnými prvkami dobrého riadenia sú väčšia decentralizácia a lepšie rozdelenie právomocí, pretože zvyšujú transparentnosť, zodpovednosť a kvalitu tvorby politiky, keďže umožňujú priame zapojenie občanov a kontakt s nimi a miestne orientované riešenia. Konštatuje, že zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do rozhodovacieho procesu EÚ prináša pridanú hodnotu k sledovaným politikám;

32.

konštatuje, že miestne a regionálne orgány si veľmi dobre uvedomujú, že spolupráca nad rámec hraníc krajín je čoraz potrebnejšia na riešenie hlavných výziev našej doby, ako sú zmena klímy a prírodné katastrofy, globalizácia vo všetkých svojich podobách, digitalizácia a jej sociálne dôsledky, nestabilita vo svete, demografické zmeny, chudoba a sociálne vylúčenie a pod. Zohrávajú tiež rozhodujúcu úlohu pri realizácii politiky súdržnosti vrátane iniciatív v oblasti cezhraničnej spolupráce ako početné malé projekty a „projekty ľudia ľuďom“, ktoré majú obrovský význam ako každodenný praktický prejav solidarity;

33.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány si tiež želajú, aby sa Európska únia zameriavala viac na práva vyplývajúce z občianstva EÚ, ako sú právo slobodne žiť, pracovať a študovať. v tomto smere je dôležitá práca, ktorá sa môže vykonať v miestnych a regionálnych samosprávach v spolupráci s európskymi inštitúciami s cieľom oboznámiť občanov s reálnymi možnosťami, ktoré im ponúka voľný pohyb, aby mohli študovať alebo rozvíjať svoju profesionálnu kariéru v inom členskom štáte;

Ukotviť politiky EÚ na miestnej úrovni, aby mali vplyv na život ľudí

a)   Riešiť spoločenské výzvy na miestnej úrovni

34.

zdôrazňuje, že politiky EÚ musia dať ľuďom možnosť reagovať na otázky, ktoré sú pre ich život dôležité a na ktoré musia všetky úrovne riadenia, od európskej po miestnu, priniesť odpovede;

35.

konštatuje, že spoločenské výzvy, ktorým čelíme, sa musia riešiť globálne, ale konkrétne kroky treba podnikať na miestnej úrovni;

36.

pripomína, že regióny a mestá zabezpečujú prepojenie medzi cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a občanmi tým, že reagujú na ich výzvu konať, a to prostredníctvom nástrojov, ktoré im dáva k dispozícii EÚ. Týchto 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa nepodarí dosiahnuť bez zapojenia miestnych a regionálnych orgánov verejnej správy a koordinácie s nimi. Na tento účel by sa mali v plnej miere využívať všetky nástroje na podporu decentralizovanej spolupráce, ucelenosti politík a územného prístupu, pretože mobilizujú potenciál miestnych a regionálnych orgánov a občianskej spoločnosti na podporu partnerstva a synergií medzi všetkými úrovňami riadenia;

b)   Podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť pre európskych občanov

37.

zdôrazňuje, že vyriešenie problému pretrvávajúcich hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov zostáva jednou z hlavných výziev pre EÚ do budúcnosti;

38.

pripomína, že sociálna, hospodárska a územná súdržnosť sú cieľmi zakotvenými v Zmluve o EÚ a ich dosiahnutie si vyžaduje, aby sa riešili štrukturálne i nové výzvy, podporovali odolné spoločnosti a hospodárstva a vyžaduje si rámec, ktorý umožní využiť globalizáciu;

39.

vyzdvihuje siedmu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti „Môj región, moja Európa, naša budúcnosť“, ktorá „ukazuje, ako veľmi je politika súdržnosti dôležitá pre Európu, jej obyvateľov, hospodárstvo, pre jej mestá a regióny, a že zosúladenie udržateľného hospodárskeho rastu so sociálnym pokrokom, k čomu politika súdržnosti napomáha, zostáva rovnako nevyhnutné ako kedykoľvek predtým“ (11);

40.

žiada silnú politiku súdržnosti po roku 2020 pre všetky regióny, založenú na zásade európskych partnerstiev, spoločného hospodárenia a viacúrovňového riadenia, ako sa to požaduje vo vyhlásení #CohesionAlliance;

41.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len málo občanov si uvedomuje pozitívne vplyvy politiky súdržnosti. Žiada preto spoločné úsilie všetkých úrovní verejnej správy s cieľom zlepšiť informovanosť o vplyve rôznych prvkov politík a fondov EÚ;

42.

zdôrazňuje, že mestská agenda EÚ pomáha riešiť rad otázok od mestskej mobility až po kvalitu ovzdušia, od obehového hospodárstva po integráciu migrantov a utečencov. Okrem toho vyzdvihuje význam mestsko-vidieckych partnerstiev, aby sa tieto problémy mohli účinnejšie riešiť. Podporuje tiež mestá a regióny pri rozvoji miestne zameraných inovačných ekosystémov a uplatňovaní stratégií inteligentnej špecializácie;

43.

zdôrazňuje, že služby všeobecného záujmu a služby všeobecného hospodárskeho záujmu sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho sociálneho modelu a sociálneho trhového hospodárstva a zaručujú každému právo a možnosť prístupu k nevyhnutným tovarom a kvalitným verejným službám. Zasadzuje sa za rozšírenie koncepcie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu o nové sociálne služby, ako je prijímanie a integrácia utečencov a migrantov, sociálne bývanie, minimálny príjem alebo digitálna infraštruktúra;

44.

žiada viac európskych partnerstiev medzi obcami, mestami a regiónmi, a to aj prostredníctvom twinningu, aby mohli pôsobiť ako globálni priekopníci s cieľom uplatňovať osvedčené postupy pri riešení spoločenských výziev a najnovšie vedecké poznatky;

c)   Reagovať na migráciu a zabezpečiť integráciu

45.

upozorňuje, že pokiaľ ide o vnímanie európskych občanov, otázka migrácie je jedným zo základných meradiel toho, ako sa „solidarita“ zavádza do praxe, ale upozorňuje, že je ešte potrebné vytvoriť spoločné chápanie toho, čo v tejto súvislosti znamená solidarita. Zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú majú miestne a regionálne orgány zohrávať pri uľahčovaní prijímania a integrácie migrantov, ako aj pri organizovaní otvorenej, racionálnej a humánnej diskusie o týchto citlivých otázkach;

46.

trvá na tom, že mestá a regióny je potrebné podporovať pri plnení ich úloh tak v oblasti krízového riadenia, ako aj dlhodobej integrácie. EÚ musí poskytnúť koherentný politický rámec pre migráciu, ako aj dostatočnú cielenú finančnú a technickú podporu nad rámec členských štátov, aby sa uľahčila integrácia migrantov na miestnej úrovni;

47.

zdôrazňuje, že politika integrácie migrantov sa musí rozvíjať v partnerstve medzi všetkými úrovňami verejnej správy a byť podporovaná vhodnými finančnými nástrojmi na úrovni EÚ ako súčasť komplexnej migračnej politiky EÚ. Na zabezpečenie čo najlepších možností úspešnej integrácie v záujme tak migrantov ako aj hostiteľskej spoločnosti by sa malo vziať do úvahy viacero faktorov ako sú profesionálne a jazykové zručnosti migrantov, existujúce rodinné väzby, ich preferencie a prípadné kontakty s hostiteľkou krajinou pred príchodom;

48.

konštatuje, že efektívne a humánne riadenie vonkajších hraníc EÚ a rozvoj komplexnej migračnej politiky a spoločného azylového systému EÚ so spoločnými vysokými normami má zásadný význam pre všetky obce, mestá a regióny, najmä pre tie, ktoré prijímajú utečencov a tie, ktoré ležia na hraniciach, ktoré sú osobitne zasiahnuté prudkými nápormi migrácie. Zdôrazňuje tiež, že takáto politika EÚ musí zahŕňať koordinovaný prístup k humanitárnej ochrane, nové cesty pre legálnu migráciu vrátane systémov cirkulujúcej migrácie, ako aj úsilie v boji proti príčinám migrácie a boj proti obchodovaniu s ľuďmi vo všetkých jeho formách, najmä proti obchodovaniu so ženami a deťmi na sexuálne účely, a to si vyžaduje tak nový politický záväzok na všetkých úrovniach, ako aj vhodné prostriedky;

d)   Zabezpečiť sociálne práva a prístup k vzdelaniu a podporovať kultúrne dedičstvo

49.

zdôrazňuje, že občania výrazne pociťujú, že popri všetkých existujúcich národných a regionálnych systémoch rovnosti medzi ženami a mužmi a sociálnej ochrany je potrebné rozvíjať európsky sociálny rozmer všetkých politík a programov EÚ. Článok 8 a článok 9 ZFEÚ na to poskytujú základ, a preto by sa mali riadne presadzovať. Európsky výbor regiónov (VR) podporuje uplatňovanie sociálneho piliera, pokiaľ ide o to, ktoré miestne a regionálne orgány majú zohrávať zásadnú rolu, a vyzýva, aby bol protokol o sociálnom pokroku začlenený do zmlúv EÚ. Chce, aby boli sociálne práva rovnocenné s hospodárskymi právami. Víta skutočnosť, že Európsky pilier sociálnych práv bol zahrnutý do európskeho semestra. VR súhlasí s myšlienkou sociálneho prehľadu v rámci európskeho semestra a domnieva sa tiež, že záväzné sociálne ciele musia byť začlenené do primárnej legislatívy EÚ;

50.

trvá na tom, že sociálne investície nemožno vnímať len ako verejné výdavky. Financovanie sociálnych politík a ochrana sociálnych práv, ako to bolo uvedené počas summitu v Göteborgu v novembri 2017, má zjavnú európsku pridanú hodnotu, ktorá má zásadný význam pri obnovovaní dôvery občanov v proces integrácie;

51.

zdôrazňuje, že kľúčový význam má pomoc občanom dostať sa na miestny a spravodlivý trh práce, aby sa odstránila nezamestnanosť, pričom sú potrebné osobitné opatrenia na podporu skupinám, ktoré sú ňou najviac postihnuté. Chce vypracovať plán týkajúci sa sociálnych cieľov, ktorý by bol súčasťou akčného programu v oblasti sociálnej politiky zameraného na budúcnosť a obsahoval by špecifické opatrenia a konkrétne legislatívne dosledovanie investovania do ľudí, zručností, poznatkov, sociálnej ochrany a začlenenia;

52.

žiada, aby sa EÚ plne zasadzovala za podporu rovnosti medzi ženami a mužmi, a najmä za predchádzanie násiliu páchanému na ženách a za jeho odstránenie, ktoré je celosvetovým, štrukturálnym a viacrozmerným problémom s nevyčísliteľnými ľudskými, sociálnymi a ekonomickými dôsledkami;

53.

trvá na tom, že základom je investovať do mladých ľudí a vyzýva EÚ, aby podporovala miestne a regionálne orgány pri pokrývaní potrieb v oblasti zručností a vzdelávania. Žiada novú „alianciu pre zručnosti a vzdelávanie“, ktorej cieľom by bolo podporovať verejné investície do vzdelávania, propagovať mobilitu (Erasmus+), prehlbovať medziregionálnu spoluprácu, a to predovšetkým v cezhraničných oblastiach a podporovať vzájomnú výmenu medzi ľuďmi nielen v odbornom kontexte, ale aj v kultúrnej oblasti;

54.

v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality žiada, aby sa regionálne samosprávy podieľali na riadení nástrojov, ako sú Európsky sociálny fond a fondy na podporu vykonávania záruky pre mladých ľudí, keďže aktívne politiky zamestnanosti, vrátane sociálnej inovácie a politiky rovnosti, sa často vykonávajú práve na regionálnej úrovni;

55.

zdôrazňuje, že v oblasti vzdelávania by bolo vhodné, keby sa do učebných osnov zahrnuli rôzne spoločné prvky, ktoré nás Európanov spájajú, a to v rozličných oblastiach ako história, kultúra, dedičstvo alebo samotný projekt budovania spoločnej Európy. Okrem toho jednoznačne vyzdvihuje význam šírenia osvety o európskom projekte medzi žiakmi, ktoré väčšinou zabezpečujú regionálne a miestne orgány;

56.

pripomína, že rozmanité formy kultúrneho dedičstva sú pre Európu cennou hodnotou, nástrojom s potenciálne veľkým pákovým efektom pre udržateľnejšie a súdržnejšie regióny EÚ, ktorý môže prispieť k posilneniu identity v regióne a v celej Európe a v mimoriadnej miere zosobňuje motto EÚ „Zjednotení v rozmanitosti“;

57.

zdôrazňuje, že cestovný ruch a kreatívny priemysel môžu kultúrne dedičstvo regiónov premeniť na príležitosť vytvárať pracovné miesta a hospodársky vplyv presahujúci do iných oblastí, a to aj prostredníctvom inovácií a stratégií pre inteligentnú špecializáciu;

58.

zdôrazňuje, že Európska únia musí podporovať a vyzdvihovať jazykovú a kultúrnu rozmanitosť, ktorá ju charakterizuje, podnecovať jej lepšie poznanie, podporovať inováciu a medziregionálnu spoluprácu vo všetkých oblastiach kultúry, ako aj nové obchodné modely v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

e)   Podporiť výskum, inovácie a digitálnu transformáciu

59.

domnieva sa, že európske programy financovania založené na výskume, inovácii, výmene, partnerstve a mobilite, ktoré sa poskytujú v inteligentných mestách, môžu umožniť lepšie služby pre občanov, a tým zlepšiť ich kvalitu života. Zdôrazňuje, že politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika dokážu byť dynamické a zamerané na budúcnosť aj prostredníctvom výskumu a inovácie;

60.

žiada zvýšiť rozsah inovácie vo verejnom i v podnikateľskom sektore, a to aj pomocou iniciatív ako „Science meets regions“ (Veda v regiónoch), na ktorých sa schádzajú politici a vedci, aby mohli prediskutovať rozhodovanie založené na dôkazoch, čo by Európanom umožnilo podieľať sa na formovaní svojej budúcnosti;

61.

zdôrazňuje, že digitálna transformácia a elektronická verejná správa podporujú miestnu verejnú správu. Mestá a podnikateľské komunity ocenili európsku pridanú hodnotu týchto investícií, ktoré sú často súčasťou cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce (vrátane širokopásmového pripojenia pre všetkých), pretože posilňujú odolnosť miestneho hospodárstva a pomáhajú zlepšovať kvalitu života na miestnej a regionálnej úrovni;

62.

zdôrazňuje, že práve mestá sú miestom, a to z fyzického aj digitálneho hľadiska, kde sa ľudia môžu stretávať, prísť do styku s novými nápadmi, preskúmať nové možnosti, formovať budúcnosť inovatívnym spôsobom, dozvedieť sa, ako sa spoločnosť mení a aké dôsledky to prináša pre občanov. Mestá preto môžu urýchliť proces digitálneho prepojenia miestnych komunít v celej Európe;

63.

žiada preto, aby digitálna transformácia bola považovaná za nový nástroj súdržnosti a za účinný nástroj na riešenie demografických výziev: odľahlé a vidiecke oblasti, ako aj najvzdialenejšie regióny, musia zostať prepojené a premeniť svoje prírodné znevýhodnenie na výhody v súlade so zásadou územnej súdržnosti. Inovačné centrá, živé laboratóriá, tvorivé dielne (fab-lab), štúdiá dizajnu, knižnice, inkubátory a inovačné tábory podporované EÚ a miestnymi aktérmi dávajú impulz miestnemu hospodárstvu a uľahčujú zainteresovaným stranám prístup k digitálnym technológiám;

f)   Podporiť rozvoj vidieckych oblastí, zaručiť spoločnú poľnohospodársku politiku a podporiť miestnu produkciu

64.

pripomína, že vidiecke a prechodné oblasti tvoria 91 % územia EÚ a sú domovom pre 60 % jej populácie a pripomína, že existujú značné rozdiely vo vývoji medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, kde sa pocit opustenosti pretavuje do rastúceho euroskepticizmu. Domnieva sa preto, že tak spoločná poľnohospodárska politika, ako aj politika súdržnosti musia konať ako nástroj založený na solidarite a podporovať obnovu udržateľného a inovatívneho poľnohospodárskeho a vidieckeho rozvoja a zdôrazňuje, že na vidiecke oblasti by sa malo prihliadať vo všetkých oblastiach politiky EÚ;

65.

medziregionálna spolupráca môže predstavovať kľúčový prvok na optimalizáciu stratégií pre inteligentnú špecializáciu, keďže podporuje synergie a umožňuje čo najlepšie zužitkovať globálne úsilie v oblasti inovácií;

66.

zdôrazňuje, že spôsob, akým vyrábame a konzumujeme potraviny, má obrovský miestny a globálny vplyv nielen na blahobyt občanov, životné prostredie, biodiverzitu a klímu, ale aj na naše zdravie a hospodárstvo. Žiada, aby sa rozvíjali a podporovali miestne trhy a krátke potravinové reťazce ako potravinové systémy so špecifickým miestnym rozmerom, a vyzdvihuje nevyhnutnosť podporovať kvalitnú európsku výrobu;

67.

považuje krátenie rozpočtu v druhom pilieri SPP za neprimerané a obáva sa, či tento krok neuškodí vidieckym oblastiam, nebude brániť posilneniu ochrany prírody a životného prostredia, ktoré plánuje Európska komisia, a či nebude na škodu, pokiaľ ide o prínos týkajúci sa cieľov v oblasti klímy a ochrany zdrojov, ktoré si stanovila EÚ;

g)   Udržateľnosť, ochrana životného prostredia a boj proti zmene klímy

68.

poukazuje na to, že občania očakávajú globálne a miestne kroky v oblasti boja proti zmene klímy a podpory energetickej účinnosti. Udržateľnosť by preto mala byť začlenená do všetkých oblastí politiky EÚ s osobitným dôrazom na zníženie emisií skleníkových plynov, ekologickejšiu mobilitu, získavanie energie z obnoviteľných zdrojov, úložiská uhlíka a udržateľnú výrobu a spotrebu. VR vyzýva EÚ, aby poskytla spoľahlivý právny a politický rámec, v rámci ktorého by regióny a mestá mohli rozvíjať vlastné iniciatívy na podporu dosahovania parížskych cieľov;

69.

pripomína, že globálny Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike a miestne realizačné iniciatívy zohrávajú kľúčovú rolu pri dosahovaní cieľov Parížskeho dohovoru a žiada EÚ, aby podporovala rozvoj lokálne stanovených príspevkov k zníženiu emisií CO2. Udržateľnosť a ochrana životného prostredia v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a ďalšími medzinárodnými záväzkami EÚ by preto mali byť súčasťou všetkých oblastí politiky EÚ;

70.

zdôrazňuje, že je potrebná väčšia súčinnosť medzi sieťami, projektmi a dohodami, ktoré sa zaoberajú zmenou klímy, a sieťami zameranými na odolnosť voči katastrofám, ako je sendaiský rámec;

h)   Spolupráca mimo rámca EÚ v záujme podpory stability a rozvoja

71.

pripomína, že úloha, ktorú miestne a regionálne orgány zohrávajú v oblasti cezhraničnej spolupráce a mestskej diplomacie mimo EÚ, a to najmä v rámci predvstupového procesu a susedskej politiky EÚ, má zásadný význam pre podporu miestnej demokracie, udržateľného rozvoja a stability;

72.

pripomína, že miestne orgány majú významnú rolu zaručiť bezpečnosť občanov predchádzaním násilnej radikalizácii a ochranou verejných priestranstiev. Domnieva sa, že vzhľadom na cezhraničnú a nadnárodnú povahu trestnej činnosti a terorizmu je pre občanov a miestne a regionálne orgány zjavné, že musia spolupracovať a kroky EÚ v oblasti spoločných projektov im prinesú európsku pridanú hodnotu;

73.

pripomína postoj VR, že akýmkoľvek návrhom na dohody o liberalizácii obchodu musí predchádzať posúdenie územného vplyvu. Zdôrazňuje tiež, že na národnej aj miestnej úrovni by mali byť zavedené mechanizmy prístupu k príslušným informáciám v oblasti obchodnej politiky. Okrem toho by mal obchodné rokovania prevádzať formálny a participatívny dialóg medzi zodpovednými národnými orgánmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi. To má zásadný význam predovšetkým vtedy, keď rokovania zahŕňajú aj oblasti spoločných právomocí s členskými štátmi, keďže v takýchto prípadoch sú spravidla dotknuté aj právomoci miestnej a regionálnej úrovne;

Zabezpečiť mestám a regiónom potrebný priestor na manévrovanie: európsky rozpočet po roku 2020, ktorý zodpovedá ambíciám a pri prijímaní opatrení a investíciách používa nástroje flexibility

74.

zdôrazňuje, že viacročný finančný rámec (VFR) musí zohľadňovať priority a ambície EÚ naplniť záväzky vyplývajúce zo zmlúv a očakávania občanov. Zasadzuje sa za VFR vo výške 1,3 % hrubého národného dôchodku EÚ-27;

75.

zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by sa nemal chápať ako kompromisná dohoda čistých platcov a čistých príjemcov, ale ako spoločný nástroj na dosiahnutie našich spoločných cieľov vytváraním pridanej hodnoty v celej Európe. Podporuje preto zistenia Komisie, že z VFR máme prospech všetci, pretože pozitívne vplyvy spoločného trhu, bezpečnosti a súdržnosti prevyšujú individuálny finančný príspevok do EÚ;

76.

zdôrazňuje, že budúcnosť EÚ závisí od ambiciózneho a efektívneho rozpočtu EÚ založeného na zásade, že dodatočné úlohy EÚ musia byť sprevádzané dodatočnými zdrojmi a postupným ukončením rabatov na národné príspevky;

77.

zdôrazňuje, že akákoľvek recentralizácia európskeho rozpočtu, najmä oslabovaním programov založených na spoločnom riadení a miestne orientovaných prístupov, by mohla ohroziť súdržnosť v Únii, a preto jej treba zabrániť;

78.

pripomína, že kvalita verejných služieb je kľúčovým prvkom, ktorý rozhoduje o dôvere v inštitúcie, keďže občania posudzujú verejnú správu z hľadiska svojich skúseností s poskytovaním služieb a, keďže viac ako tretina všetkých verejných výdavkov a viac ako polovica verejných investícií sa realizuje na nižšej než celoštátnej úrovni, zdôrazňuje, že úroveň verejných investícií v EÚ zostáva príliš nízka na to, aby sa dala poskytnúť náležitá verejná infraštruktúra a služby. Preto má zásadný význam vyriešenie nedostatku verejných investícií;

79.

poukazuje na to, že desať rokov po finančnej kríze, ktorá závažne poškodila verejné investície miestnych a regionálnych orgánov, je potrebné posilniť investičnú kapacitu týchto orgánov, a to tak, že sa im poskytne potrebný finančný priestor na podporu verejných investícií a presadzovanie miestnych riešení tým, že sa posilnia zásady spoločného riadenia založeného na partnerstve a viacúrovňovom riadení, ako aj tým, že sa z výpočtu deficitu v rámci Paktu stability a rastu vylúči verejné spolufinancovanie programov EÚ;

Budovať našu Úniu zdola: cesta vpred pre demokratické oživenie EÚ je možná prostredníctvom činnosti na miestnej úrovni

a)   Posilniť činnosť EÚ: treba prijať správne kroky na správnej úrovni

80.

je pevne presvedčený, že riadne uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality má zásadný význam, pokiaľ ide o zbližovanie Európskej únie a jej občanov. Pripomína význam toho, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanom a zdôrazňuje, že je potrebný plne zodpovedný a transparentný systém prijímania rozhodnutí v EÚ, kde sú občania schopní jasne rozoznať, kto je politicky zodpovedný za prijaté rozhodnutia (12);

81.

zdôrazňuje, že spoločná zodpovednosť a úzke prepojenie medzi zásadou viacúrovňového riadenia a zásadou subsidiarity je kľúčovým prvkom skutočne demokratickej Európskej únie;

82.

zdôrazňuje, že v budúcnosti musí byť pre EÚ zárukou dôsledné uplatňovanie zásady subsidiarity. To znamená „viac Európy tam, kde je jej potrebné viac“, a „menej Európy tam, kde je jej potrebné menej“, čo povedie k efektívnejšej a výkonnejšej Európskej únii. Len samotná logika ochrany záujmov členských štátov proti zasahovaniu EÚ v diskusiách o budúcnosti Európy je kontraproduktívna. Uvedomuje si svoju vlastnú úlohu ako jedného zo „strážcov“ zásady subsidiarity a domnieva sa, že zásada subsidiarity by sa pri tvorbe a uplatňovaní politiky mala považovať za dynamickú politickú a právnu koncepciu, aby sa na najvhodnejšej úrovni, v správnom čase a v najlepšom záujme občanov prijali vhodné opatrenia. Utvrdzuje ho v tom aj záverečná správa osobitnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu, v ktorej sa zdôrazňuje nové chápanie „aktívnej subsidiarity“. Bude sa usilovať uplatňovať odporúčania osobitnej skupiny, v úzkej spolupráci s ostatnými inštitúciami EÚ, národnými parlamentmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi v Európskej únii;

83.

pripomína svoju výzvu, aby sa zásada viacúrovňového riadenia a zásada partnerstva zakotvili a uplatňovali v medziinštitucionálnom kódexe správania sa a žiada, aby sa tieto zásady zohľadnili v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. Viacúrovňové riadenie by popri politike súdržnosti malo byť začlenené do všetkých legislatívnych a regulačných ustanovení politických opatrení, ktoré majú regionálny vplyv (13);

84.

považuje za rozhodujúce, aby sa zabránilo akýmkoľvek snahám o centralizáciu a aby sa podporili vhodné, lokálne zamerané a efektívne riešenia na miestnej úrovni, najmä v budúcej politike súdržnosti, čo by poslúžilo ako model riadenia aj pre iné oblasti politiky;

85.

odporúča ďalej rozvíjať existujúce posúdenie územného vplyvu, aby sa vytvoril účinný reťazec spätnej väzby, ktorý by zohľadňoval rôznorodosť regiónov EÚ a veľmi rozdielne dôsledky politík EÚ pre jednotlivé miestne a regionálne orgány;

b)   Zapojiť regióny a mestá: obnoviť európsku demokraciu prostredníctvom stotožnenia sa a efektívnosti

86.

zdôrazňuje, že politiky EÚ musia byť vo vzťahu k ľuďom proaktívne a zaoberať sa otázkami, ktoré sú dôležité pre ich každodenný život. Ľudia hľadajú riešenia na miestnej úrovni, lepšie zapojenie do vymedzenia problémov a pomoc pri ich riešení. Takýto prístup zameraný na ľudí a podporovaný občanmi môže vyriešiť mnohé miestne výzvy a ukázať, že EÚ je pre občanov dôležitá. Znamená to tiež zamerať politiku EÚ na posilnenie úlohy miest a regiónov, pričom občania budú zapojení prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev s účasťou občanov;

87.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány predstavujú pridanú hodnotu pre politiky EÚ, keďže pôsobia ako laboratóriá na vývoj a zavádzanie nových foriem sociálnych inovácií, solidarity a politík začlenenia, ktoré občania očakávajú od Európskej únie;

88.

poznamenáva, že okrem toho to znamená, že nie všetky problémy občanov sa dajú riešiť prostredníctvom podrobných právnych predpisov EÚ. Pri zásade subsidiarity nejde len o to, kam až siahajú právne možnosti EÚ prijímať právne predpisy, ale aj o to, či občania považujú jej riešenia za zmysluplné. Odpor ľudí voči EÚ bude len rásť, ak im bude ponúkať rozhodnutia, ktoré sa v ich každodennom živote neosvedčia;

89.

je presvedčený, že v záujme dosiahnutia inkluzívneho, transparentného, demokratického a účinného rozhodovania sa inštitucionálny systém EÚ bude musieť ďalej vyvíjať a prispôsobovať novým výzvam. Zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere uznať úlohu miestnych a regionálnych orgánov, ako ich zastupuje VR, a to tak pri každodennom riadení záležitostí EÚ, ako aj v budúcich úpravách zmlúv EÚ, v ktorých by VR mal byť zastúpený v plnom rozsahu v akomkoľvek budúcom dohovore;

90.

je pevne presvedčený, že územný rozmer musí byť uznaný v európskom semestri a že miestne a regionálne orgány by teda mali byť od začiatku zapojené do prípravy ročného prieskumu rastu a vypracúvania správ pre jednotlivé krajiny a do prípravy národných reformných programov. Je presvedčený, že hodnotiaca tabuľka pre postup pri makroekonomickej nerovnováhe by sa preto mala doplniť o regionálne ukazovatele, ktoré by pomohli podporiť a udržať regionálny rozmer procesu európskeho semestra;

91.

sa domnieva, že je potrebné posilniť demokratickú legitimitu EÚ a najmä hospodárskej a menovej únie tým, že základom rozhodovacieho procesu EÚ budú zásady sociálneho pokroku a rovnosti príležitostí a zamestnanosť a sociálne normy sa nebudú považovať za okrajové aspekty procesu makroekonomickej zmeny;

92.

sa domnieva, že lepšie zapojenie regiónov a regionálnych parlamentov do rozhodovacieho procesu v EÚ by zvýšilo demokratickú kontrolu a zodpovednosť;

c)   Uľahčiť zapojenie občanov do politík EÚ a spoluvytvárať trvalý dialóg s občanmi aj po roku 2019

93.

pripomína, že EÚ získa na dôvere a dôveryhodnosti jedine vtedy, keď dosiahne konkrétne výsledky a ak sa občanom jasnejšie vysvetlí európska pridaná hodnota, dôvody a nevyhnutné kompromisy, ktoré sú v pozadí rozhodnutí EÚ. v tomto zmysle žiada, aby sa vyvíjalo oveľa väčšie úsilie v oblasti podpory viacjazyčných európskych médií a informačných formátov, vrátane ľahko pochopiteľnej komunikácie, vývoja a používania modulov európskej občianskej náuky pre rôzne stupne vzdelávania, ako aj podstatného nárastu podpory pre stretnutia medzi ľuďmi z rôznych krajín Európy (výmenné programy na úrovni vzdelávania a odbornej prípravy, twinningové programy a pod.);

94.

zdôrazňuje, že by sa mali posilniť participatívne nástroje ako je európska iniciatíva občanov (14). Ako doplnkový nástroj k existujúcim štruktúram zastupiteľskej demokracie na úrovni EÚ a k inovatívnym dodatočným prvkom vytvárania participatívneho rozhodovacieho procesu a trvalého dialógu môže európska iniciatíva občanov pomôcť mobilizovať občanov za spoločnú vec, zdôrazniť európsky rozmer kľúčových politických otázok a podnecovať celoeurópske diskusie a vytváranie zodpovedajúcej verejnej mienky;

95.

vyzýva svojich členov, aby aj naďalej pokračovali v dialógu s občanmi a prostredníctvom miestnych podujatí, stretnutí na zastupiteľstvách a občianskych dialógov načúvali ich názorom, aby sa dostali do každého regiónu v EÚ-27 a žiada ostatné inštitúcie, aby sa pridali k tomuto úsiliu. Zdôrazňuje v tejto súvislosti snahu zorganizovať dialógy s občanmi vo všetkých regiónoch EÚ do začiatku volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019 a vyzýva svojich členov, aby s miestnymi občanmi a ich združeniami usporadúvali osobitné schôdze v rámci zasadnutí miestnych alebo regionálnych zastupiteľstiev, počas ktorých by zozbierali ich odpovede na otázky o budúcnosti Európy uvedené v dotazníku VR i Európskej komisie. Zdôrazňuje rozhodujúci význam decentralizovanej komunikácie o politikách EÚ a o príslušných politických rozhodnutiach v ich pozadí, ako aj nevyhnutnosť, aby inštitúcie EÚ podporovali miestne a regionálne úsilie a iniciatívy v tomto smere;

96.

zdôrazňuje, že pri konzultáciách s občanmi by sa mali osloviť aj tí občania, ktorí sú často ignorovaní alebo nejavia záujem o konzultačný proces. To je dôležité s cieľom zaručiť skutočne inkluzívny a reprezentatívny dialóg s občanmi a zabrániť tomu, aby si diskusiu monopolizovali tí, ktorí sú už najviac zmobilizovaní, či už za EÚ, resp. nejakú konkrétnu politickú otázku, alebo naopak proti;

97.

zdôrazňuje, že komunikácia a stály dialóg s občanmi sú neoddeliteľnou súčasťou každého politického systému a teda dôležité pre zvýšenie demokratickej legitímnosti EÚ a priblíženie Európy k jej občanom;

98.

v tejto súvislosti pripomína, že kontakty s občanmi sa nesmú obmedzovať len na obdobia bezprostredne pred voľbami do Európskeho parlamentu;

99.

zaväzuje sa navrhnúť metodiku pre stály a štruktúrovaný systém dialógu medzi občanmi a politikmi a inštitúciami EÚ, ktorý by zapájal miestne a regionálne orgány prostredníctvom VR a bol založený na transparentnom procese so snahou získavať príspevky od občanov a poskytovať im priestor a informácie na stanovenie a prediskutovanie otázok, ktoré sú z ich pohľadu najzávažnejšie, začleňovať výsledky do tvorby politiky EÚ a poskytovať náležitú spätnú väzbu o vplyve príspevkov občanov;

100.

je presvedčený, že prostredníctvom spätnej väzby pre občanov môže politická práca členov VR posilniť prepojenie s miestnou úrovňou a posilniť dôveru ľudí v politiku EÚ.

V Bruseli 9. októbra 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  List predsedu Európskej rady predsedovi Európskeho výboru regiónov, 8. novembra 2016, http://www.cor.europa.eu/en/events/Documents/Letter%20Tusk%20Markkula_Reflecting%20on%20the%20EU_081116.pdf.

(2)  Vyhlásenie o zámere adresované predsedovi Antoniovi Tajanimu a predsedovi vlády Jürimu Ratasovi z 13. septembra 2017, https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/letter-of-intent-2017_en.pdf.

(3)  Luc Van den Brande – osobitný poradca predsedu Junckera, Reaching out to EU citizens: a new opportunity, október 2017.

(4)  Stanovisko VR na tému Správa o občianstve EÚ na rok 2017 (COR-2017-01319), spravodajca: Guillermo Martínez Suárez.

(5)  Zlepšenie fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy, P8_TA (2017)0049,Možný vývoj a úpravy súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie, P8_TA (2017)0048, Rozpočtová kapacita pre eurozónu, P8_TA(2017)0050, všetko Európsky parlament, 2017.

(6)  Napríklad Why Europe, Pulse of Europe, Stand up for Europe, Committee for the Defence of Democracy, 1989 Generation Initiative.

(7)  Reflecting on the future of the European Union (Úvahy o budúcnosti Európskej únie), London School of Economics, marec 2018, https://cor.europa.eu/en/engage/studies/Documents/Future-EU.pdf.

(8)  Reflecting on Europe: how Europe is perceived by people in regions and cities (Úvahy o Európe: ako Európu vnímajú ľudia v regiónoch a mestách), VR, apríl 2018, https://cor.europa.eu/en/events/Documents/COR-17-070_report_EN-web.pdf.

(9)  Public opinion in the European Union (Verejná mienka v Európskej únii), Eurobarometer č. 88, príloha, november 2017 http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/81142; Future of Europe (Budúcnosť Európy), Eurobarometer č. 467, september – október 2017 http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/survey/getsurveydetail/instruments/special/surveyky/2179; Democracy on the move one year ahead of European election (Demokracia v pohybe rok pred európskymi voľbami), prieskum zadaný Európskym parlamentom, Eurobarometer č. 89.2, máj 2018, http://www.europarl.europa.eu/pdf/eurobarometre/2018/oneyearbefore2019/eb89_one_year_before_2019_eurobarometer_en_opt.pdf.

(10)  Reflecting on the future of the European Union (Úvahy o budúcnosti Európskej únie), London School of Economics, marec 2018.

(11)  Siedma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: Môj región, moja Európa, naša budúcnosť, Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku, september 2017.

(12)  Uznesenie VR k Bielej knihe Európskej komisie o budúcnosti Európy – Úvahy a scenáre pre štáty EÚ-27 k vývoju do roku 2025 (2017/C 306/01).

(13)  Stanovisko VR na tému Diskusný dokument Komisie o budúcnosti financií EÚ, COR-2017-03718, spravodajca: Marek Woźniak.

(14)  Stanovisku VR na tému Európska iniciatíva občanov, COR-2017-04989, spravodajca: Luc van den Brande.


21.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 461/16


Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Zriadenie Európskeho orgánu práce

(2018/C 461/03)

Hlavná spravodajkyňa:

Doris KAMPUS (AT/SES), členka krajinskej vlády Štajerska zodpovedná za sociálne otázky, prácu a integráciu

Referenčný dokument:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce, z 13. marca 2018 (Text s významom pre EHP a pre Švajčiarsko)

COM(2018) 131 final

I.   NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(5)

Mal by sa zriadiť Európsky orgán práce (ďalej len „orgán“), ktorý pomôže posilniť spravodlivosť a dôveru vo vnútorný trh. Na tento účel by mal orgán podporovať členské štáty a Komisiu pri zlepšovaní prístupu jednotlivcov a zamestnávateľov k informáciám o ich právach a povinnostiach v kontexte cezhraničnej mobility pracovníkov, ako aj prístupu k relevantným službám, mal by podporovať dodržiavanie pravidiel a spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie práva Únie v týchto oblastiach, a zároveň by mal plniť mediačnú funkciu a pomáhať pri hľadaní riešení cezhraničných sporov alebo narušení trhu práce.

(5)

Mal by sa zriadiť Európsky orgán práce (ďalej len „orgán“), ktorý pomôže posilniť spravodlivosť a dôveru vo vnútorný trh. Na tento účel by mal orgán podporovať členské štáty a Komisiu pri zlepšovaní prístupu jednotlivcov a zamestnávateľov k informáciám o ich právach a povinnostiach v kontexte cezhraničnej mobility pracovníkov, ako aj prístupu k relevantným službám, mal by podporovať dodržiavanie pravidiel a spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie práva Únie v týchto oblastiach, a zároveň by mal plniť mediačnú funkciu a pomáhať pri hľadaní riešení cezhraničných sporov alebo narušení trhu práce. Zahŕňa to aj dôsledný a účinný systém presadzovania práva.

Zdôvodnenie

Na jasné, spravodlivé a účinné presadzovanie právnych predpisov Únie, ktoré sa týkajú cezhraničnej mobility pracovnej sily a koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, potrebujú štátne a regionálne orgány primerané mechanizmy presadzovania práva plniace aj odrádzajúcu preventívnu funkciu.

Pozmeňovací návrh 2

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 14a (nové)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

(14a)

Posilnenie právnej istoty a jednotné uplatňovanie právnych predpisov (aj zo strany príslušných miestnych súdov) si nevyhnutne vyžaduje zavedenie pravidiel týkajúcich sa využívania informácií, ktoré sa získajú v priebehu inšpekcií, na právne účely (napr. ich prípustnosť ako dôkazového materiálu). Je potrebné zaistiť, aby sa výsledky spoločných inšpekcií mohli využívať jednotne.

Zdôvodnenie

Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC) už roky odporúča, aby sa ujasnil štatút spoločných opatrení v celej EÚ.

Pozmeňovací návrh 3

Návrh rozhodnutia

Článok 5 písm. c)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

c)

koordinuje a podporuje zosúladené a spoločné inšpekcie v súlade s článkami 9 a 10;

c)

posilňuje , koordinuje a podporuje zosúladené a spoločné inšpekcie v súlade s článkami 9 a 10;

Zdôvodnenie

Povaha zosúladených a spoločných inšpekcií príslušných národných orgánov by sa mala výrazne posilniť, aby sa zlepšilo právne využívanie ich výsledkov.

Pozmeňovací návrh 4

Návrh rozhodnutia

Článok 5 písm. h) (nové)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

h)

uľahčuje vykonávanie práce existujúcich a fungujúcich štruktúr vrátane cezhraničných partnerstiev EURES, ktoré podporujú spoluprácu v cezhraničných regiónoch v záujme spravodlivej cezhraničnej mobility;

Zdôvodnenie

Je potrebné zaručiť a finančne zaistiť synergie, ktoré prisľúbila Komisia, a integráciu existujúcich a fungujúcich štruktúr (ako sú napríklad cezhraničné partnerstvá siete EURES, ktoré majú význam pre regióny).

Pozmeňovací návrh 5

Návrh rozhodnutia

Článok 6 písm. c)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

c)

poskytuje zamestnávateľom relevantné informácie o pracovných predpisoch, ako aj o životných a pracovných podmienkach, ktoré sa vzťahujú na pracovníkov v kontexte cezhraničnej pracovnej mobility – vrátane vyslaných pracovníkov;

c)

poskytuje zamestnávateľom a  zamestnancom relevantné informácie o pracovných predpisoch, ako aj o životných a pracovných podmienkach, ktoré sa vzťahujú na pracovníkov v kontexte cezhraničnej pracovnej mobility – vrátane vyslaných pracovníkov;

Zdôvodnenie

Informácie prispôsobené na mieru by sa mali sprístupniť celému spektru sociálnych partnerov.

Pozmeňovací návrh 6

Návrh rozhodnutia

Článok 6 písm. g) (nové)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

g)

podporuje tok informácií medzi regiónmi, mestami a obcami, ktorých sa týka mobilita, s cieľom umožniť výmenu a ďalšie odovzdávanie vedomostí a skúseností.

Zdôvodnenie

Informácie o miestnych podmienkach a miestne skúsenosti významne prispievajú k zlepšeniu spolupráce, budovaniu kapacít a využívaniu a posilneniu existujúcich vedomostí.

Pozmeňovací návrh 7

Návrh rozhodnutia

Článok 7 ods. 1 písm. e) (nové)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

e)

podporuje výmenu osvedčených postupov medzi regiónmi, mestami a obcami, ktorých sa týka mobilita, a šíri tieto skúsenosti;

Zdôvodnenie

Výmenu skúseností treba zaručiť aj v oblasti služieb.

Pozmeňovací návrh 8

Návrh rozhodnutia

Článok 8 ods. 1 písm. d)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

d)

uľahčuje postupy cezhraničného vymáhania sankcií a pokút;

d)

uľahčuje postupy cezhraničného vymáhania vnútroštátnych sankcií a pokút a vypracúva návrhy zamerané na presadzovanie väčšej transparentnosti a dôslednosti pri uplatňovaní takýchto vnútroštátnych sankcií v cezhraničnom kontexte ;

Zdôvodnenie

Nedostatočne upravená právna zodpovednosť pri vykonávaní vnútroštátnych sankcií a pokút v cezhraničnom kontexte ohrozuje efektívne uplatňovanie právnych predpisov Únie v oblasti cezhraničnej spolupráce regionálnych orgánov.

Pozmeňovací návrh 9

Návrh rozhodnutia

Článok 9 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1.   Na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov orgán koordinuje zosúladené alebo spoločné inšpekcie v oblastiach, ktoré spadajú do rozsahu jeho pôsobnosti. Tieto žiadosti môže predložiť jeden alebo viacero členských štátov. Orgán môže zároveň dotknutým vnútroštátnym orgánom členských štátov navrhnúť, aby vykonali zosúladenú alebo spoločnú inšpekciu.

1.   Na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov orgán koordinuje zosúladené alebo spoločné inšpekcie v oblastiach, ktoré spadajú do rozsahu jeho pôsobnosti. Tieto žiadosti môže predložiť jeden alebo viacero členských štátov v  súlade s vnútroštátnymi postupmi týkajúcimi sa trhu práce v príslušných členských štátoch . Orgán môže zároveň dotknutým vnútroštátnym orgánom členských štátov navrhnúť, aby vykonali zosúladenú alebo spoločnú inšpekciu.

Zdôvodnenie

Mal by sa brať ohľad na rozmanitosť vnútroštátnych tradícií v oblasti monitorovania právneho súladu (vrátane inštitúcií, ktoré spolupracujú s národnými orgánmi).

Pozmeňovací návrh 10

Návrh rozhodnutia

Článok 9 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Ak sa vnútroštátny orgán niektorého členského štátu rozhodne nezúčastniť na zosúladenej alebo spoločnej inšpekcii podľa odseku 1 alebo ju nevykonať, v riadnom predstihu písomne informuje orgán o dôvodoch svojho rozhodnutia. v takých prípadoch o tom orgán informuje ostatné dotknuté vnútroštátne orgány.

Ak sa vnútroštátny orgán niektorého členského štátu rozhodne nezúčastniť na zosúladenej alebo spoločnej inšpekcii podľa odseku 1 alebo ju nevykonať, v riadnom predstihu písomne informuje orgán o dôvodoch svojho rozhodnutia. v takých prípadoch o tom orgán informuje ostatné dotknuté vnútroštátne orgány.

Pozmeňovací návrh 11

Návrh rozhodnutia

Článok 10 ods. 5a (nový)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

5a.     Výsledky spoločných inšpekcií môžu príslušné orgány v zúčastnených členských štátoch využívať ako dôkaz, ktorý má rovnakú právnu hodnotu ako dokumenty zhromaždené v rámci ich jurisdikcie.

Zdôvodnenie

Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC) už roky odporúča, aby sa ujasnila právne záväzná povaha spoločných opatrení v celej EÚ.

Posilnená spolupráca by mala zahŕňať aj reguláciu a zaistenie právneho využívania výsledkov spoločných inšpekcií na všetkých úrovniach orgánov.

Pozmeňovací návrh 12

Návrh rozhodnutia

článok 11 ods. 2 písm. d) (nové)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

d)

na to, aby boli tieto vedomosti aktualizované, sa budú organizovať pravidelné výmeny s najviac dotknutými regiónmi, mestami a obcami z prijímajúcich krajín, ako aj z krajín pôvodu.

Zdôvodnenie

Aj v oblasti analýzy a hodnotení rizík by sa mali zaistiť pravidelné výmeny skúseností a príspevkov najviac dotknutých regiónov.

Pozmeňovací návrh 13

Návrh rozhodnutia

Článok 18 (nový)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1.   Riadiaca rada pozostáva z jedného vysokopostaveného zástupcu za každý členský štát a dvoch zástupcov Komisie, pričom všetci majú hlasovacie právo.

1.   Riadiaca rada pozostáva z jedného vysokopostaveného zástupcu za každý členský štát, dvoch zástupcov Komisie a  jedného zástupcu regionálnych orgánov členských štátov , pričom všetci majú hlasovacie právo.

2.   Každý člen riadiacej rady musí mať náhradníka. Náhradník zastupuje člena v čase jeho neprítomnosti.

2.   Každý člen riadiacej rady musí mať náhradníka. Náhradník zastupuje člena v čase jeho neprítomnosti.

3.   Členov riadiacej rady zastupujúcich predmetné členské štáty a ich náhradníkov vymenúvajú príslušné členské štáty na základe ich znalostí v oblastiach uvedených v článku 1 ods. 2 a s prihliadnutím na relevantné riadiace, administratívne a rozpočtové zručnosti.

3.   Členov riadiacej rady zastupujúcich predmetné členské štáty a ich náhradníkov vymenúvajú príslušné členské štáty na základe ich znalostí v oblastiach uvedených v článku 1 ods. 2 a s prihliadnutím na relevantné riadiace, administratívne a rozpočtové zručnosti.

Komisia menuje členov, ktorí ju majú zastupovať.

Komisia menuje členov, ktorí ju majú zastupovať.

 

Zástupcu regionálnych orgánov členských štátov vymenuje Výbor regiónov spomedzi svojich členov, ktorí pochádzajú z členských štátov, kde legislatívnu právomoc v oblasti politiky zamestnanosti vykonáva štát spoločne s regiónmi.

Členské štáty a Komisia sa usilujú obmedziť fluktuáciu svojich zástupcov v riadiacej rade s cieľom zabezpečiť kontinuitu jej činnosti. Všetky strany sa musia usilovať o dosiahnutie vyváženého zastúpenia mužov a žien v riadiacej rade.

Členské štáty, Komisia a  Výbor regiónov sa usilujú obmedziť fluktuáciu svojich zástupcov v riadiacej rade s cieľom zabezpečiť kontinuitu jej činnosti. Všetky strany sa musia usilovať o dosiahnutie vyváženého zastúpenia mužov a žien v riadiacej rade.

4.   Funkčné obdobie členov a ich náhradníkov je štyri roky. Toto obdobie možno predĺžiť.

4.   Funkčné obdobie členov a ich náhradníkov je štyri roky. Toto obdobie možno predĺžiť.

5.   Zástupcovia tretích krajín, ktoré uplatňujú právne predpisy Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa na zasadnutiach riadiacej rady môžu zúčastňovať ako pozorovatelia.

5.   Zástupcovia tretích krajín, ktoré uplatňujú právne predpisy Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa na zasadnutiach riadiacej rady môžu zúčastňovať ako pozorovatelia.

Zdôvodnenie

V niektorých členských štátoch je politika zamestnanosti spoločnou právomocou štátu a regiónov, preto by bolo vhodné, keby bol v riadiacej rade Európskeho orgánu práce aj zástupca regionálnych orgánov, aby sa zabezpečilo vyvážené zastúpenie záujmov

II.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné úvahy a všeobecné posúdenie tohto návrhu

1.

víta cieľ návrhu, ktorým je posilniť spravodlivosť na vnútornom trhu a dôveru v tento trh prostredníctvom účinnejšieho uplatňovania práva Únie v oblasti cezhraničnej mobility pracovnej sily a koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia;

2.

podporuje prístup spočívajúci v zriadení Európskeho orgánu práce (ELA), ktorý má pomôcť členským štátom v boji proti nezrovnalostiam v oblasti voľného pohybu pracovníkov, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, čím sa zároveň zlepší aj kvalita mobility;

3.

vyzdvihuje konštatovanie, že zneužívanie týchto slobôd nielen oslabuje súdržnosť EÚ, ale prináša aj značné sociálne, hospodárske a rozpočtové nevýhody pre regióny, mestá a obce, ako aj pre ich občanov;

4.

v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že sa tým znižujú daňové príjmy a príspevky sociálneho zabezpečenia a že to má negatívny vplyv na zamestnanosť, pracovné podmienky, hospodársku súťaž, rozvoj miest a regiónov, blahobyt a sociálne zabezpečenie;

5.

podporuje preto posilnenie súdržnosti a uľahčenie spolupráce národných orgánov, ktoré pri účinnom uplatňovaní platných pravidiel pre cezhraničné situácie narážajú v súčasnosti na územné obmedzenia v oblasti právomocí;

6.

zdôrazňuje, že lepšia koordinácia na úrovni EÚ, pokiaľ ide o sankcie za porušovanie právnych predpisov týkajúcich sa mobility pracovnej sily, by mohla odrádzať od konania, ktoré je v rozpore s predpismi, a výrazne tak prispieť k efektívnejšiemu systému presadzovania práva, a to aj v zmysle článkov 81 a 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Vďaka tomu by sa posilnila aj dôvera a spravodlivosť na vnútornom trhu, pretože by sa okrem iného zabezpečilo prehľadné podnikateľské prostredie a rovnaké podmienky. Na účinné dosiahnutie takejto koordinácie je potrebné využiť všetky potrebné prostriedky (ako sú prepojenia medzi IT platformami alebo telematickými systémami či inými komunikačnými prostriedkami);

7.

podporuje prevádzkovú úlohu ELA, ktorý má prevziať technické úlohy existujúcich štruktúr resp. má ich integrovať a ďalej rozvíjať s cieľom odstrániť zistené medzery v systéme a vytvárať synergie;

8.

poukazuje na to, že úlohy a povinnosti by mali byť jasne vymedzené, aby na všetkých úrovniach verejnej správy mohla cielene a účinne vzniknúť podporná spolupráca a aby sa mohlo zabrániť zdvojovaniu existujúcich štruktúr;

9.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v navrhovanej oblasti činnosti ELA existuje široká škála vnútroštátnych, regionálnych a miestnych postupov a právnych situácií a zdôrazňuje, že mandát ELA musí byť kompatibilný s touto rozmanitosťou a musí zohľadňovať získané vedomosti;

Kritické posúdenie z hľadiska regiónov, cieľov a úloh

10.

zdôrazňuje, že najmä zamestnanci, ktorí vykonávajú cezhraničnú činnosť, sú v Európe ohrozenou skupinou, pričom vzhľadom na ich mobilitu medzi vysielajúcimi a hostiteľskými regiónmi je ľahšie nerešpektovať ich práva;

11.

zdôrazňuje, že regionálna a miestna úroveň bezprostredne čelia nezrovnalostiam v oblasti cezhraničnej mobility pracovnej sily, majú najužšie kontakty s občanmi, a teda aj s uchádzačmi o pracovné miesta, a že mobilita trhu práce je vo výraznom rozsahu podmienená a formovaná regionálne (1);

12.

opakuje, že vzhľadom na túto kľúčovú úlohu má zásadný význam zabezpečiť primerané zastúpenie miestnych a regionálnych orgánov v správnej rade ELA (2);

13.

pripomína, že ELA by mal pokrývať všetky hospodárske odvetvia a že na dostatočné zohľadnenie rôznorodých problémov je nevyhnutné zaručiť úzke zapojenie sociálnych partnerov prostredníctvom zástupcov odvetví a regiónov v skupine zainteresovaných strán;

14.

zdôrazňuje, že pre dosiahnutie cieľov je dôležité, aby sa činnosť ELA opierala o vykonateľnosť a povinnosť zodpovedať sa, pričom sa musí zachovať nezávislosť vnútroštátnych systémov;

Subsidiarita a proporcionalita

15.

zdôrazňuje, že vo všetkých fázach budovania ELA treba plne rešpektovať zásadu subsidiarity a všetky vnútroštátne právomoci v pracovných a sociálnopolitických záležitostiach;

16.

zdôrazňuje, že sa musí v plnej miere dodržiavať zásada proporcionality s cieľom zabrániť dodatočnej finančnej a administratívnej záťaži;

17.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že zriadením ELA by sa mali posilniť základné slobody vnútorného trhu a že by tento orgán mal podporiť vnútroštátne orgány v situáciách, keď účinnému uplatňovaniu práva Únie zo strany členských štátov bránia štátne hranice a/alebo keď regionálne rozdiely nie je možné dostatočne riešiť na vnútroštátnej úrovni;

18.

zdôrazňuje, že ELA musí dať priestor všetkým rozmanitým modelom a prioritám trhov práce členských štátov. ELA nesmie v žiadnom prípade ohroziť nezávislosť sociálnych partnerov a ich ústrednú úlohu;

19.

konštatuje, že by to malo prispieť k zlepšeniu kvality mobility v rámci existujúcich právomocí a predpisov;

20.

pripomína, že vysielajúce aj hostiteľské regióny by mohli mať úžitok z účinnejšieho postupu štátnych orgánov v cezhraničnom kontexte, z očakávaného zvýšenia daňových príjmov a príjmov sociálneho zabezpečenia a z citeľnejšieho vplyvu väčšej právnej istoty a jednotného uplatňovania právnych predpisov na spravodlivé pracovné podmienky a podmienky hospodárskej súťaže priamo na mieste (3);

Doplňujúce návrhy a potreba ďalšej regulácie

21.

odporúča zaistiť možnosti rozvoja ELA vzhľadom na dynamickú povahu európskeho trhu práce v kontexte demografických zmien a technologických výziev, pričom treba rešpektovať zásadu subsidiarity a zásadu proporcionality;

22.

považuje za nevyhnutné posilniť pri riešení cezhraničných situácií záväzok všetkých zúčastnených subjektov zabezpečiť rýchle, efektívne a dôsledné následné opatrenia, aby sa dosiahol pozitívny vplyv na regionálnej a miestnej úrovni;

23.

odporúča, aby orgán vo vzťahu k tretím krajinám a v relevantných prípadoch vychádzal z makroregionálnych stratégií EÚ, ktoré vďaka posilnenej spolupráci pomáhajú riešiť spoločné výzvy, ktorým čelí vymedzená zemepisná oblasť zahŕňajúca členské štáty a tretie krajiny, a zabezpečiť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť.

V Bruseli 9. októbra 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  Stanovisko VR na tému Pracovná mobilita a posilnenie siete EURES (CdR 2014-1315).

(2)  Stanovisko Výboru regiónov na tému Európsky pilier sociálnych práv (CDR 2868/2016).

(3)  https://cor.europa.eu/en/our-work/Documents/Territorial-impact-assessment/TIA-ELA-Labour-Authority-20180704.pdf


21.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 461/24


Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Príspevok miest a regiónov EÚ k 14. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite a k stratégii EÚ v oblasti biodiverzity po roku 2020

(2018/C 461/04)

Spravodajca:

Roby BIWER (LU/SES), poslanec obecného zastupiteľstva, Bettembourg

Referenčný dokument:

list Fransa Timmermansa, podpredsedu Európskej komisie, apríl 2018

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

A.   Súčasný stav plnenia cieľov v oblasti biodiverzity v Európe a vo svete

1.

je znepokojený značnou stratou biodiverzity, ktorá sa neobmedzuje len na miznutie zvierat a druhov rastlín, no má nepriaznivý vplyv na budúcnosť, pokiaľ ide o hospodársku, environmentálnu a dokonca aj sociálnu oblasť;

2.

podčiarkuje skutočnosť, že sa blížia termíny stanovené na splnenie cieľov dvoch dôležitých politických nástrojov na ochranu a udržateľné využívanie biodiverzity, a to strategického plánu pre biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020 v rámci Dohovoru o biologickej diverzite (strategický plán DBD) a príslušnej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity;

3.

opakuje svoj názor, že hoci sa čiastočne dosiahol pozoruhodný pokrok, vedecké dôkazy poukazujú na to, že svet vo všeobecnosti, a najmä mnohé miestne a regionálne orgány, nesmerujú k splneniu všetkých globálnych cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči a vykonávaniu stratégie EÚ v oblasti biodiverzity. Do roku 2020 však ešte možno dosiahnuť veľa a prípravná fáza globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 sa už začala realizovať;

4.

zdôrazňuje, že strata biodiverzity v celosvetovom meradle, ako aj zanikanie ekosystémov a zhoršovanie podmienok v nich je najvážnejšou hrozbou pre našu planétu. v celkovom politickom kontexte v súvislosti s dosahovaním cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja je zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity a obnova ekosystémov kľúčovým prvkom priamo prepojeným s bojom proti zmene klímy;

5.

uznáva narastajúci vplyv individuálnych opatrení prijatých (resp. neprijatých) na miestnej úrovni, ktoré prispievajú k celosvetovej kríze v oblasti biodiverzity a odhaľujú nebezpečenstvo vytvárania „úzkych rámcov“ pri riešení každého prípadu súvisiaceho s biodiverzitou izolovane na miestnej úrovni, pričom sa zanedbáva jeho všeobecný vplyv, ako aj ostatné vonkajšie vplyvy, a zdôrazňuje, že je potrebný vyvážený mikro- a makrovýhľad;

6.

tvrdí, že existujú dostatočné a vedecky preukázané dôkazy v súvislosti s tým, že je naliehavo potrebné, aby sa radikálnejšie, proaktívne a preventívne opatrenia na celosvetovej, regionálnej a miestnej úrovni zamerané na zastavenie straty biodiverzity a obnovu narušených ekosystémov prijali teraz a aby sa ich prijatie už neodďaľovalo (napr. z dôvodu formálneho hodnotenia pokroku v roku 2020);

7.

zdôrazňuje, že politické ciele sú nekonzistentné, či už z horizontálneho alebo vertikálneho hľadiska, a v súvislosti s environmentálnymi témami sa často uplatňujú protichodné prístupy, napríklad vrátane poľnohospodárskej alebo energetickej politiky, v dôsledku čoho sa oslabuje pokrok dosiahnutý v rámci cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči;

8.

si uvedomuje, že v dôsledku politík členských štátov EÚ v oblasti urbanizácie naďalej dochádza k fragmentácii krajiny a rozrastaniu miest, čo spôsobuje zánik ekosystémov a biodiverzity;

9.

víta mnohostranné environmentálne dohody a ich uplatňovanie a rozvíjanie novej zastrešujúcej politiky a riadiacich rámcov podporujúcich cezhraničnú spoluprácu a vyzýva príslušné vnútroštátne a regionálne orgány, aby začali tieto nástroje uplatňovať s cieľom rozvíjať koherentné politické cezhraničné zásahy;

10.

potvrdzuje ničenie jednotlivých území sústavy Natura 2000 a doterajší rozsah nezákonného zabíjania a nezákonného odchytu vtáctva a ďalších druhov zvierat, a vyjadruje presvedčenie, že je potrebné na všetkých úrovniach vynaložiť väčšie úsilie na zabezpečenie dodržiavania a presadzovania ustanovení smerníc o ochrane prírody prostredníctvom plánov v oblasti riadenia;

11.

vyslovuje znepokojenie nad pretrvávajúcim nezákonným obchodovaním s chránenými druhmi, narastajúcim počtom nepôvodných invazívnych druhov a nad neudržateľným používaním pesticídov, ako napríklad používanie neonikotinoidov, ktoré spôsobujú rozsiahly úbytok opeľovačov, vrátane populácií včiel;

12.

opakovane pripomína, že na celosvetovej úrovni, ako aj na úrovni EÚ je naliehavo potrebné podstatne zvýšiť úsilie zamerané na riešenie problémov súvisiacich s celosvetovou krízou v oblasti biodiverzity, a že sa musí prerušiť vzájomné prepojenie hospodárskeho rozvoja a straty biodiverzity a otázok, ktoré s ňou súvisia, vrátane následného zhoršeného fungovania ekosystémov a služieb;

13.

upozorňuje na nedostatočné finančné prostriedky a nástroje na uplatňovanie opatrení prijatých v oblasti biodiverzity a primeraného riadenia biodiverzity a na súvisiace finančné a hospodárske riziká v prípade nečinnosti, čo sa vyskytuje na všetkých úrovniach;

14.

zdôrazňuje, že sa treba zamerať na nedostatky v štruktúre riadenia na celosvetovej úrovni a na úrovni EÚ, na výzvy týkajúce sa vykonávania strategického plánu DBD a na zlepšovanie globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 s cieľom dosiahnuť účinné vykonávanie prostredníctvom konkrétnych stratégií;

15.

so znepokojením poukazuje na neexistujúce a/alebo nevhodné meranie, vykazovanie a overovanie mechanizmov, ktoré by mali prispieť k (dobrovoľnému) hodnoteniu pokroku dosiahnutého v rámci plnenia cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči prostredníctvom národných a regionálnych stratégií a akčných plánov v oblasti biodiverzity;

16.

pokiaľ ide o budúcu fázu globálnych rámcov pre biodiverzitu po roku 2020, naliehavo žiada, aby sa všetky príslušné zainteresované strany včas zapojili do prípravných prác, a to na celosvetovej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

B.   Opatrenia a zodpovednosti do roku 2020

17.

považuje za vhodné, aby sa 14. konferencia zmluvných strán Dohovoru o biodiverzite využila ako dobrá príležitosť na to, aby sa určilo, čo ešte možno v súčasnosti dosiahnuť do roku 2020 v snahe formulovať jasné a realizovateľné záväzky;

18.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o posledné dva roky plnenia cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči;

19.

vyzdvihuje, že je dôležité, aby miestne a regionálne orgány a EÚ a jej členské štáty mali k dispozícii vhodný rámec pre viacúrovňové riadenie s cieľom prijímať koordinované opatrenia zamerané na pokračujúce plnenie cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči a vykonávanie európskej stratégie pre biodiverzitu do roku 2020;

20.

podporuje rozhodnutie Európskej únie zakázať používanie pesticídov vo veľkom rozsahu, ako je napríklad používanie neonikotinoidov, vzhľadom na to, že predstavujú vážne nebezpečenstvo pre necieľový hmyz, ako sú opeľovače, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v súvislosti s reprodukciou rastlín v lesoch, mestskou zeleňou a poľami, a sú teda životne dôležité pre svetovú produkciu potravín. Výbor zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o obmedzené používanie pesticídov – a to s náležitým zreteľom na existujúce rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti rozdelenia právomocí – vrátane a prostredníctvom iniciatív, ako sú napríklad iniciatívy Mestá bez pesticídovMestá vhodné pre včely;

21.

podporuje zvýšenie objemu zdrojov (právnych, finančných a ľudských) určených pre miestne a regionálne orgány, aby tie, ktoré chcú, mohli náležite vykonávať svoje bezprostredné právomoci v oblasti ochrany, plánovania, udržateľného využívania, riadenia, obnovy a monitorovania biodiverzity a ekosystémov vrátane miest so zvýšeným záujmom ochrany;

22.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby miestne a regionálne orgány disponovali nástrojmi a mechanizmami umožňujúcimi prístup ku kvalitným informáciám o stave a tendenciách týkajúcich sa druhov, biotopov, ekosystémov a ich služieb;

23.

vyzýva členské štáty, aby stanovili integrovaný prístup k rozvoju a vykonávaniu národných, regionálnych a miestnych stratégií a akčných plánov v oblasti biodiverzity podľa vzoru navrhovaného v stratégii v oblasti biodiverzity a usmernení akčného plánu sekretariátu DBD a ICLEI, pokiaľ ešte neexistuje, a zlepšili zapájanie miestnych a regionálnych orgánov do vypracúvania, revízie a vykonávania národných stratégií a akčných plánov v oblasti biodiverzity s cieľom podporiť ich účinné vykonávanie a integráciu v rámci vertikálneho aj horizontálneho plánovania a odvetví, ktoré majú (pozitívny a negatívny) účinok na biodiverzitu;

24.

zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť objem finančných prostriedkov určených pre oblasť biodiverzity, najmä pokiaľ ide o investície do systému Natura 2000 prostredníctvom finančných nástrojov EÚ vrátane štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a takisto víta podporné nástroje, ako napr. eConservation, ktorý poskytuje databázu s cennými informáciami o možnostiach financovania biodiverzity zo strany verejných darcov;

25.

navrhuje, aby sa pri odstraňovaní škodlivých dotácií v rôznych oblastiach sektorových politík uplatňovali osvedčené postupy s cieľom zvýšiť koherentnosť opatrení EÚ prijímaných v oblasti ochrany biodiverzity a prehodnotili sa dotácie škodlivé pre životné prostredie v záujme toho, aby sa rozpočet EÚ viac orientoval na udržateľný rozvoj, pre ktorý treba prioritne vyčleniť osobitné finančné zdroje;

26.

víta úsilie vyvíjané v rámci programu EÚ Horizont 2020 na zintenzívnenie činností v oblasti výskumu a inovácie zameraných na skúmanie možných riešení inšpirovaných prírodou a ekologické a modré infraštruktúry s cieľom obnovy mestských oblastí a považuje to za dobrý základ pre zlepšenie vykonávania stratégie v oblasti biodiverzity v mestských a husto osídlených oblastiach vrátane obdobia od roku 2020 do roku 2030 a v nadväznosti na mestskú agendu EÚ. Zdôrazňuje však, že treba ďalej vykonávať smernice EÚ o prírode a naliehavo žiada, aby sa úsilie vynakladané v súvislosti s riešeniami inšpirovanými prírodou a ekologickými a modrými infraštruktúrami nepovažovali za náhradné opatrenia, ale za užitočné doplnenie, pokiaľ ide o dôrazné opatrenia zamerané na biodiverzitu a ekosystémové služby v prímestských a vidieckych oblastiach;

27.

vyzdvihuje skutočnosť, že finančné prostriedky z rôznych existujúcich finančných nástrojov by mali priamo spravovať príslušné a oprávnené miestne a regionálne orgány zodpovedné za zachovanie a obnovu biodiverzity a ekosystémov v súlade s cieľmi v oblasti biodiverzity z Aiči;

28.

žiada, aby sa posilnila úloha miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o predchádzanie nezákonnému obchodovaniu zavádzaním pravidiel verejného obstarávania zameraných na biodiverzitu, zastavilo sa šírenie inváznych nepôvodných druhov a aby sa vypracovali konkrétne spoločné rámce cezhraničnej činnosti v oblasti spolupráce podporujúce migráciu integrovaných druhov a riadenie biodiverzity, pričom zdôrazňuje úlohu existujúcich strategických sietí, ako je napríklad transeurópska sieť ekologických infraštruktúr (TEN-G), v oblasti poskytovania cezhraničnej ekologickej infraštruktúry a koridorov prostredníctvom riadenia na základe spolupráce a akčných plánov;

Kľúčová úloha miestnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní strategického plánu DBD a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity po roku 2020

29.

potvrdzuje a víta fakt, že sa v narastajúcej miere uznáva úloha miestnych a regionálnych orgánov na úrovni EÚ, pokiaľ ide o realizáciu európskej stratégie pre biodiverzitu;

30.

sa domnieva, že miestne a regionálne orgány by sa mali aktívne zapájať do tvorby a vykonávania politík zameraných na odstraňovanie kontraproduktívnych dotácií a uplatňovanie hľadiska biodiverzity v rôznych oblastiach sektorových politík vrátane poľnohospodárstva, ako aj rozvoja vidieka a miest (prostredníctvom príslušných fondov EÚ);

31.

povzbudzuje miestne a regionálne orgány, aby zintenzívnili svoju prácu, pokiaľ ide o zohľadňovanie biodiverzity v rámci využívania pôdy a mestského plánovania ako účinného nástroja na uľahčenie plnenia cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči;

32.

opätovne potvrdzuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o dobrovoľnú realizáciu programov na zvyšovanie povedomia a dobrovoľné prevádzkovanie platforiem zameraných na zdôrazňovanie významu ochrany a obnovy našej biodiverzity, ekosystémov a služieb, ktoré s nimi súvisia;

33.

povzbudzuje miestne a regionálne orgány, aby sa na medzinárodnej úrovni, na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni zapojili do procesov v oblasti normalizácie a osvedčovania zameraných na riadenie biodiverzity a ekosystémov a aby pritom využívali referenčné nástroje a podporili rozvoj koherentného riadenia v oblasti biodiverzity a riadiaceho rámca;

C.   Smerom k účinnému a funkčnému globálnemu rámcu v oblasti biodiverzity po roku 2020

34.

víta uznesenie Európskeho parlamentu o akčnom pláne EÚ pre ľudí, prírodu a hospodárstvo, ktoré bolo prijaté ku koncu roka 2017 a v ktorom sa Komisia vyzýva, aby bezodkladne pristúpila k vypracovaniu ďalšej stratégie EÚ pre biodiverzitu v súlade s procesom prípravy globálneho rámca pre biodiverzitu;

35.

uznáva, že na celosvetovej úrovni a na úrovni EÚ treba opätovne posilniť politický záväzok riešiť otázky súvisiace s globálnou krízou v oblasti biodiverzity a stanoviť ambicióznejšie ciele na obdobie po Aiči od roku 2020 do roku 2030;

36.

očakáva, že na 15. konferencii zmluvných strán DBD sa prijmú príslušné záväzky a opätovne sa v celosvetovom meradle upozorní nielen na potrebu zastaviť stratu biodiverzity, ale aj na potrebu jej obnovy, ako aj na potrebu obnovy ekosystémov a stanoví sa ambiciózny a inkluzívny globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020 až do roku 2030, prostredníctvom ktorého bude možné docieliť víziu do roku 2050 uvedenú v DBD o ostatných príslušných dohodách OSN;

37.

naliehavo žiada EÚ, aby sa stala zodpovedným lídrom globálneho prípravného procesu smerujúceho ku globálnemu rámcu pre biodiverzitu po roku 2020 a stanovila „vonkajšiu politiku v oblasti biodiverzity“ – alebo aby prispela ku globálnej vnútornej politike v oblasti biodiverzity – tým, že určí zodpovednosť EÚ ako globálneho lídra v oblasti biodiverzity;

38.

vyzýva EÚ a všetky zmluvné strany DBD, aby posilnili a sformalizovali dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi (a s ostatnými nezmluvnými zainteresovanými stranami) a ich účasť na rozvoji a vykonávaní nového politického rámca;

39.

povzbudzuje EÚ, aby sa zapojila do medziregionálnej spolupráce s Afrikou, Južnou Amerikou, Áziou a najmä s Čínou, ako hostiteľom konferencie zmluvných strán DBD v roku 2020, s cieľom vyvinúť spoločné a koherentné prístupy, aby sa podporili spoločné ciele pri plnení „obnovených“ cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči a udržateľnom využívaní a riadení biodiverzity a ekosystémov v období od roku 2020 do roku 2030;

40.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa vízia do roku 2050 premietla do konkrétnych termínov a plánov, ktoré budú zahŕňať pragmatické odpovede zamerané na riešenia, o ktorých by sa mali viesť diskusie v rámci 14. konferencie zmluvných strán DBD;

41.

zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020, pričom všetky príslušné environmentálne dohody OSN, ako sú napr. ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN, Parížska dohoda o zmene klímy a Sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof, treba zosúladiť s „obnovenými“ cieľmi v oblasti biodiverzity z Aiči a zahrnúť ich do nich v záujme toho, aby sa zabránilo oddeleniu biodiverzity a ekosystémových služieb od sociálnych a hospodárskych cieľov, ktoré podporujú. Umožní sa tým, aby sa hodnoty v oblasti biodiverzity zahrnuli do ostatných sektorov, t. j. do politík a procesov plánovania, ako aj do cezhraničnej spolupráce;

42.

naliehavo žiada, aby sa zabezpečila koherentnosť politík prostredníctvom lepšej integrácie biodiverzity, a to najmä pokiaľ ide o cieľ č. 11 v oblasti udržateľného rozvoja (udržateľné mestá a komunity), cieľ č. 14 (život pod vodou) a cieľ č. 15 (život na pevnine), a aby sa v rámci rôznych nástrojov uplatňovali presnejšie a zosúladenejšie formulácie s cieľom zabrániť nejasnostiam, protirečeniam a duplicite;

43.

zdôrazňuje kľúčový význam viacúrovňovej spolupráce a vytvorenie efektívnej a operačnej viacúrovňovej štruktúry riadenia v globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020 vrátane miestnych a regionálnych orgánov (na celosvetovej úrovni, ako aj na úrovni EÚ) v snahe prijímať koordinované opatrenia na plnenie „obnovených“ cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči;

44.

žiada, aby sa v novom globálnom rámci v oblasti biodiverzity po roku 2020 výslovne poukázalo na úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány v rámci mechanizmu na monitorovanie, vykazovanie a overovanie na vnútroštátnej úrovni;

45.

podporuje vytvorenie koherentnej globálnej štruktúry riadenia v oblasti biodiverzity po roku 2020 a mechanizmus, ktorý bude uplatňovať zásadu horizontálnej aplikácie a vertikálneho zosúladenia a kooperatívne a integrované riadenie v spojitosti s merateľnými cieľmi a mechanizmami v oblasti vykazovania na všetkých úrovniach a pre všetky úrovne vrátane samospráv na nižšej ako národnej úrovni a v súlade s ostatnými medzinárodnými dohodami;

46.

odporúča, aby sa preskúmala možnosť podporiť systém dobrovoľných príspevkov na rôznych úrovniach, obdobne ako v prípade Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), kde boli zavedené národné, regionálne a miestne stanovené príspevky, ktoré sú v pomere k vnútroštátnym okolnostiam a sú minimálne rovnako odvážne a ambiciózne;

47.

opakovane pripomína, že pri zavádzaní časovo ohraničených a nových merateľných cieľoch zameraných na zastavenie straty a obnovu biodiverzity, prírody a ekosystémov, treba naďalej uplatňovať prístup, ktorý je podobný (a je v duchu) cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči, pričom treba odstraňovať aj invazívne nepôvodné druhy a brániť ich prenikaniu a v období od roku 2020 do roku 2030 účinne zastaviť nezákonné zabíjanie voľne žijúcich druhov a obchodovanie s nimi;

48.

vyzýva EÚ, aby členským štátom EÚ a ostatným krajinám poskytovala strategické a trvalé usmernenia a poradenstvo, pokiaľ ide o ich úsilie riešiť otázky týkajúce sa hrozieb, a riadenie biodiverzity a ekosystémových služieb. Keďže je jasné, že stratu biodiverzity spôsobujú mnohé individuálne prípady a rozhodnutia, poradenstvo by malo zahŕňať zásady a kritériá hodnotenia účinku vyplývajúceho z globálnych cieľov v oblasti biodiverzity a v porovnaní s nimi, s cieľom zabrániť vytváraniu „úzkych rámcov“;

49.

sa domnieva, že prístup na základe koherentného monitorovania, vykazovania a overovania je veľmi dôležitý, pokiaľ ide o dosiahnutie pokroku v rámci globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 a periodické hodnotenie plnenia jeho dlhodobých cieľov. Toto hodnotenie musí byť komplexné a nápomocné a musí sa zameriavať na 1) zastavenie straty biodiverzity, 2) obnovu biodiverzity a ekosystémov, 3) udržateľné využívanie a riadenie biodiverzity a ekosystémov. To všetko sa má dosiahnuť predchádzaním šíreniu invazívnych nepôvodných druhov a ich odstraňovaním, zastavením nezákonného zabíjania voľne žijúcich druhov a obchodovania s nimi a monitorovaním a overovaním ukazovateľov biodiverzity. Monitorovanie, vykazovanie a overovanie musí byť čo najobjektívnejšie a vychádzať z najlepších dostupných vedeckých poznatkov, priraďovať kvantifikované vplyvy k politikám a opatreniam, pričom pokrok a výsledky musia byť viditeľné a taktiež sa musí určiť, či je potrebná náprava alebo či treba prijať ďalšie opatrenia;

50.

naliehavo žiada, aby sa na základe porovnania s globálnym rámcom pre biodiverzitu po roku 2020 vykonávalo mapovanie a monitorovanie príspevkov vrátane regionálnych a miestnych príspevkov s cieľom umožniť sledovanie a periodické hodnotenie kolektívnych záväzkov;

51.

podporuje vytvorenie spoločnej databázy technických a vedeckých poznatkov spojených s biodiverzitou, vytvorenie porovnateľných metód zberu, definovanie spoločných pravidiel monitorovania a vytvorenie príslušných platforiem riadenia a šírenia údajov a poznatkov;

52.

nabáda na prehĺbenie poznatkov o zdrojoch a službách, ktoré poskytujú územia (životné prostredie, cestovný ruch, poľnohospodárstvo, remeslá, energetika, služby, sociálne hospodárstvo), s cieľom podporiť integráciu opatrení na zachovanie biodiverzity s plánovaním na rôznych úrovniach správy a s činnosťami v oblasti sociálno-ekonomického rozvoja území;

53.

podporuje prehĺbenie a šírenie poznatkov o osvedčených postupoch v oblasti riadenia území sústavy Natura 2000 na európskej úrovni a podporu pravidelných dialógov s príslušnými riadiacimi orgánmi, ako aj zapojenie rôznych verejných a súkromných aktérov na danom území v oblasti biodiverzity;

54.

navrhuje, aby sa do rámca po roku 2020 zaviedli operačné konkrétne, merateľné, ambiciózne, realistické a časovo ohraničené (SMART) ciele, ktoré sa namiesto nemerateľných cieľov týkajúcich sa stavu budú sústreďovať na ciele zamerané na výsledky a orientované na tlaky, ktorých spôsob zadefinovania, ako aj jazyk, bude jasný a operačný a ktoré umožnia, aby sa dosiahnutý pokrok meral a vykazoval v porovnaní s cieľmi;

55.

v súvislosti s globálnym rámcom pre biodiverzitu po roku 2020 uznáva, že sú potrebné presvedčivejšie a ľahšie komunikovateľné ciele, pričom treba aktualizovať a/alebo nahradiť aj časovo ohraničené ciele z Aiči vrátane týchto oblastí: 1) strategická oblasť B týkajúca sa zníženia priameho tlaku na biodiverzitu a podpory udržateľného využívania by mala zahŕňať udržateľné využívanie suchozemských druhov, ako aj populácie rýb a bezstavovcov a vodných rastlín uvedených v cieli č. 6; 2) v strategickej oblasti D týkajúcej sa dosiahnutia väčšieho prospechu z biodiverzity a ekosystémových služieb by sa okrem príspevkov uvedených v cieli č. 14, 15 a 16 mal uznať príspevok biodiverzity k ľudskému zdraviu a doplniť ďalšie ciele týkajúce sa týchto otázok, ako je využitie v oblasti lekárenstva, liečivé rastliny, výživa, mentálne zdravie a podpora zdravia atď., ako aj uznanie prepojenia biodiverzity, mieru a konfliktov, a migrácie osôb; 3) zvýšená pozornosť by sa mala venovať službám v spojitosti s pôdou, ako aj sladkej vode, šírym moriam a ich príslušnej biodiverzite a 4) opatrenia prijaté v oblasti ochrany prírody a ekosystémových služieb zamerané na zlepšenie životného prostredia v mestách a prímestských oblastiach, a to zároveň s ohľadom na zmenu klímy;

56.

podporuje senzibilizáciu miestnych komunít, pokiaľ ide o význam zohľadňovania biodiverzity ako jednej z príležitostí v hospodárskej, sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, ako aj pokiaľ ide o očakávania v oblasti sociálneho začlenenia, testovanie nových modelov miestnej spolupráce založených na šírení sociálnych a environmentálnych ustanovení, ktoré podporujú biodiverzitu;

57.

žiada, aby sa vypracovali spoločné ukazovatele v oblasti biodiverzity, ktoré by dopĺňali všetky príslušné medzinárodné rámce a boli by s nimi zosúladené, predovšetkým ciele udržateľného rozvoja v snahe zabrániť duplicite, podporovať efektívnu a integrovanú merateľnosť a vykonávanie a využiť zmenu spôsobenú transformáciou v záujme odstraňovania chudoby, podpory zmierňovania účinkov zmeny klímy a prispôsobovania a zvyšovania potravinovej odolnosti v miestnych spoločenstvách;

58.

žiada väčšiu kapacitu na rozvoj príležitostí – vrátane nevyhnutných finančných prostriedkov a inovatívnych aktivačných metód, ako je partnerské učenie – s cieľom posilniť technické poznatky a zručnosti v záujme zastavenia úbytku biodiverzity, obnovenia biodiverzity a ekosystémov, ako aj zabránenia šíreniu invazívnych nepôvodných druhov a nezákonného zabíjania voľne žijúcich druhov a obchodovaniu s nimi na všetkých úrovniach, a do riadenia biodiverzity zapojiť domorodé a miestne spoločenstvá, expertov a pracovníkov (vrátane poľovníkov, rybárov, pastierov a lesníkov);

59.

navrhuje vytvoriť užšie partnerstvá a podporiť prijímanie kolektívnych opatrení všetkými zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou s osobitným zreteľom na príspevky domorodých a miestnych spoločenstiev, žien, mladých ľudí a osôb, ktorých sa biodiverzita bezprostredne týka a riadia ju (vrátane poľovníkov, rybárov, pastierov a lesníkov) a na zastavenie nezákonného zabíjania voľne žijúcich druhov a obchodovania s nimi. VR opakovane zdôrazňuje, že v záujme účinného participatívneho postupu zahŕňajúceho zásady dobrého riadenia treba zvýšiť technickú pomoc a/alebo poradenstvo, tvorbu kapacít a právnych nástrojov (nielen, pokiaľ ide o miestne a regionálne orgány EÚ, ale aj oblasti tranzitu a pôvodu obchodovania s voľne žijúcimi druhmi);

60.

podporuje rozvoj medzinárodných noriem pre stratégie v oblasti biodiverzity a akčné plány a integrované riadenie a plánovanie, ako aj ďalšie nástroje týkajúce sa budúcej správy a mechanizmu riadenia s cieľom uľahčiť začlenenie a koherentnosť;

61.

uznáva význam modelov a scenárov v oblasti globálnej biodiverzity v záujme toho, aby sa prijímali informovanejšie a správne rozhodnutia v oblasti riadenia biodiverzity a rozvíjali sa inovatívne systémy zhromažďovania údajov alebo aby sa do existujúcich systémov dopĺňali údaje o biodiverzite;

62.

podporuje vytvorenie globálnej platformy na prenos poznatkov, monitorovanie a vykazovanie týkajúce sa vykonávania záväzkov štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom zapájať miestne a regionálne orgány do výmeny a kumulovania najlepších postupov a podporiť monitorovanie, vykazovanie a overovanie;

63.

zdôrazňuje, že je potrebné globálne zvýšiť financovanie biodiverzity v EÚ aj v členských štátoch zamerané na špecifické miestne podmienky. Malo by zahŕňať vhodné poradenstvo s cieľom uľahčiť prístup a efektívne a účinné rozdelenie dostupných nástrojov financovania, ako aj pravidelné systematické hodnotenie výsledkov s cieľom zabrániť nežiadúcim účinkom a konfliktom medzi rôznymi politickými cieľmi;

64.

odporúča, aby sa preskúmali a využili výhody nových a inovatívnych možností financovania vrátane daňových stimulov, platieb za ekosystémové služby, regionálnych resp. celoštátnych lotérií, fondu vyhradeného pre biodiverzitu na úrovni EÚ a/alebo celosvetovej úrovni a kombinovaného financovania, ako aj súvisiacich štrukturálnych inovácií, ako sú verejno-súkromné partnerstvá v oblasti biodiverzity, súkromné/podnikové nadácie, nadácie podľa verejného práva a stimuly na prijímanie opatrení napr. prostredníctvom dobrovoľného označovania/osvedčovania;

65.

sa zaväzuje, že sa bude neustále a proaktívne angažovať v prípravnom procese globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020, tak ako sa uvádza v tomto stanovisku.

V Bruseli 10. októbra 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


21.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 461/30


Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Oznámenie na tému Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve

(2018/C 461/05)

Spravodajca:

André VAN DE NADORT (NL/SES), starosta obce Weststellingwerf

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve

COM(2018) 28 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

A.   Všeobecné pripomienky

Výbor regiónov:

1.

víta oznámenie Európskej komisie o európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve, ako aj príslušné výzvy a hlavné opatrenia, a zdôrazňuje, že na to, aby sa uskutočnil prechod na obehové hospodárstvo a aby sa riešili spoločenské a environmentálne problémy a praktické otázky súvisiace s plastmi, je potrebný ambiciózny prístup. V tejto súvislosti berie na vedomie legislatívne návrhy Európskej komisie zamerané na desať plastových výrobkov na jedno použitie, ktoré sa najčastejšie nachádzajú na plážach a v moriach EÚ a ktoré spolu s opusteným rybárskym výstrojom tvoria 70 % z celkového objemu odpadkov v morskom prostredí.

2.

Uznáva, že plasty majú ako vysoko trvácny, hygienický a lacný materiál množstvo výhod. Je však hlboko znepokojený súčasnou nízkou mierou zberu a recyklácie plastov a domnieva sa, že súčasné postupy riešenia tohto problému sa priveľmi zameriavajú na využívanie riešení na konci reťazca (zber, triedenie, spracovanie).

3.

Poukazuje na kľúčovú úlohu a záujmy miestnych a regionálnych orgánov pri rozvoji a uplatňovaní riešení týkajúcich sa plastov v rámci obehového hospodárstva. Do kompetencie miestnych a regionálnych samospráv v oblasti nakladania s odpadom a ochrany životného prostredia patria okrem iného také prvky, ako je prevencia vzniku odpadu, jeho zber, preprava, zhodnocovanie (teda triedenie, opätovné používanie a recyklácia) a likvidácia, ako aj odstraňovanie odpadkov z ulíc, pobreží, jazier a morí v záujme podpory rybolovu a cestovného ruchu a zvyšovanie povedomia občanov o odpade, znečisťovaní odpadkami a recyklácii.

4.

Zameriava sa na budúcnosť plastov v obehovom hospodárstve z miestneho a regionálneho hľadiska. To znamená menej plastov, lepšie plasty, lepší zber, lepšiu recykláciu a lepšie trhy.

5.

Je pevne presvedčený, že v záujme účinných riešení má zásadný význam lepšia spolupráca medzi všetkými zainteresovanými stranami, ktoré sú zapojené do hodnotového reťazca v oblasti plastov, a prístup zameraný na materiálový reťazec. Opatrenia musia byť zamerané na všetky časti hodnotového reťazca vrátane navrhovania výrobkov, výroby plastov, obstarávania, spotreby, zberu a recyklácie.

6.

Zdôrazňuje význam inovácií a investícií do riešení smerujúcich k obehovému využívaniu z hľadiska podpory zmien v spoločnosti a zmien správania, ktoré sú potrebné na prechod na obehové hospodárstvo, čo považuje za zásadný krok smerom k plneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN na úrovni EÚ, jednotlivých krajín, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni. Preto žiada Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby počas rokovaní o budúcom VFR v plnej miere preskúmali možnosti zvýšenia objemu financovania zo zdrojov EÚ na obehové hospodárstvo v oblasti plastov.

B.   Menej plastov

Hlavnou prioritou pri znižovaní objemu plastového odpadu je predchádzanie jeho vzniku

7.

Poukazuje na to, že predchádzanie vzniku plastového odpadu by malo byť v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva EÚ hlavnou prioritou. Plasty, z ktorých sa nestane odpad, nebude treba triediť, spracovávať, ani spaľovať. Predchádzanie vzniku odpadu sa začína obmedzením používania plastov a už vo fáze navrhovania výrobkov.

8.

Pripomína, že existuje mnoho spôsobov, ako zabrániť používaniu plastov v prípade, ak to nie je nevyhnutné, pri výrobkoch na jedno použitie, ako aj používaniu nadbytočných obalov. Je potrebné sprísniť základné kritériá týkajúce sa balenia, aby sa predchádzalo používaniu obalov v prípade, ak to nie je nevyhnutné, a nadbytočných obalov a aby sa pravidelne kontrolovalo, či hlavné výrobky na trhu EÚ spĺňajú tieto kritériá.

9.

Požaduje ďalší výskum zameraný na vzťah medzi balením a konzerváciou potravín na základe životného cyklu, ako aj na prípadné alternatívne prístupy v oblasti predchádzania vzniku potravinového odpadu bez používania obalov z kompozitných plastov.

Predchádzanie znečisťovaniu morí a oceánov odpadkami a plastmi a obmedzovanie výrobkov na jedno použitie

10.

Zdôrazňuje, že plastové odpadky predstavujú závažný problém: ich odstraňovanie spôsobuje miestnym a regionálnym orgánom vysoké náklady, a preto je nevyhnutné predchádzať znečisťovaniu odpadkami ako na súši, tak aj na mori.

11.

Podporuje iniciatívu Európskej komisie prijať legislatívny návrh týkajúci sa plastov na jedno použitie, v ktorom sa navrhujú ciele zamerané na obmedzenie používania plastov na jedno použitie, keďže väčšinu plastových odpadkov na uliciach predstavujú práve tieto plasty. V tejto súvislosti považuje nedávne návrhy zamerané na plastové výrobky na jedno použitie, ktoré sa najčastejšie nachádzajú na plážach a v moriach, za dôležitý krok, no očakáva ďalšie ambiciózne opatrenia na riešenie problematiky znečisťovania aj inými plastovými výrobkami na jedno použitie, ako aj znečisťovania odpadkami na pevnine.

12.

Očakáva ambiciózne ciele v oblasti zberu plastových výrobkov na jedno použitie a plastových výrobkov v odvetví rýchleho občerstvenia, na ktoré sa vzťahuje systém rozšírenej zodpovednosti výrobcu, napríklad, aby boli plastové obaly nápojov súčasťou zodpovednosti výrobcov, vďaka čomu by sa obmedzilo znečisťovanie odpadkami.

13.

Zdôrazňuje komplexnú zodpovednosť výrobcov a dovozcov za negatívny dosah ich výrobkov, keď sa z nich stanú odpadky. Musia sa preto v plnej miere podieľať na hradení nákladov na zber a spracovanie týchto odpadkov.

14.

Upozorňuje na rôzne ťažkosti konkrétnych komunít a regiónov EÚ, t. j. najvzdialenejších regiónov, komunít žijúcich pozdĺž tokov riek, ako aj ostrovných, pobrežných a prístavných komunít v boji proti odpadkom v moriach a poukazuje na osobitný význam zapojenia zástupcov týchto komunít, aby sa zabezpečilo, že ich názory budú zohľadnené pri hľadaní pozitívnych a prakticky uplatniteľných riešení.

15.

Podporuje organizovanie kampaní na zvýšenie informovanosti o znečistení odpadkami a akcie zamerané na čistenie. Podporuje zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do podujatí, ako je kampaň „Upracme Európu“ a Európsky týždeň redukcie odpadu, a nabáda ich, aby navrhli ďalšie iniciatívy a preskúmali možnosti zapojenia dobrovoľníkov prostredníctvom Európskeho zboru solidarity.

16.

V tejto súvislosti dôrazne podporuje zásadu obsiahnutú v návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístavných zberných zariadenia na vykladanie odpadu z lodí [COM(2018) 33], že poplatky za využívanie prístavných zberných zariadení sa môžu znížiť, ak sa na základe konštrukcie, vybavenia a prevádzky lode preukáže, že loď produkuje znížené množstvo odpadu a svoj odpad spracúva udržateľne a environmentálne vhodným spôsobom.

Predchádzanie mikroplastom

17.

Upozorňuje, že mikroplasty predstavujú čoraz rozšírenejší a problematickejší jav a v súčasnosti sa nachádzajú takmer vo všetkých ekosystémoch vrátane ľudskej stravy. Účinky mikroplastov na zdravie zvierat a ľudí, ako aj na naše ekosystémy sú do veľkej miery stále neznáme.

18.

Zasadzuje sa za ďalší výskum hlavných zdrojov a trás pohybu mikroplastov, ako je opotrebovávanie pneumatík a textílií a rozpad odpadkov, a to vrátane vzťahu medzi recykláciou plastov a mikroplastmi a účinkov mikroplastov na zdravie zvierat a ľudí a na ekosystémy. Preto takisto zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť spoľahlivé a účinné technológie a postupy merania, a vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala výskum a vývoj v tejto oblasti.

19.

Požaduje zákaz oxo-degradovateľných plastov a mikroplastov zámerne pridávaných do všetkých výrobkov, ktoré by sa z hľadiska ľudského zdravia nemali používať, vrátane výrobkov starostlivosti o pleť a čistiacich prostriedkov. Takisto žiada, aby sa stanovili minimálne požiadavky, pokiaľ ide o samovoľné uvoľňovanie mikroplastov z výrobkov, ako sú pneumatiky a textílie, a opatrenia na zníženie únikov plastových peliet do prostredia.

C.   Lepšie plasty

Lepšie navrhovanie plastov

20.

Je pevne presvedčený, že je naliehavo potrebné lepšie navrhovať plasty a prihliadať pritom na možnosti budúceho triedeného zberu, triedenia a recyklácie plastov a plastových výrobkov, aby sa plasty stali udržateľným prvkom obehového hospodárstva. Zároveň zdôrazňuje, že v tejto oblasti sú veľmi potrebné inovácie.

21.

Zdôrazňuje, že v obehovom hospodárstve by sme v zásade nemali akceptovať, aby sa na trh EÚ uvádzali výrobky alebo materiály, ktoré nie je možné recyklovať. Preto by všetky plasty, plastové výrobky a plastové obaly uvádzané na trh EÚ mali byť do roku 2025 minimálne recyklovateľné spôsobom, ktorý je nákladovo efektívny. To si tiež vyžaduje, aby sa do roku 2025 z plastov a plastových výrobkov úplne odstránili látky, ktoré sú škodlivé a nebezpečné pre životné prostredie.

22.

Podotýka, že obehové hospodárstvo je tiež hospodárstvom bez fosílnych surovín. Preto je potrebný dôrazný inovačný program a následná podpora rozsiahleho zavádzania inovatívnych, udržateľných a ekologicky vhodných plastov, aby sa mohol uskutočniť prechod od používania súčasných plastov vyrobených z fosílnych surovín na bioplasty.

23.

Je presvedčený o tom, že je nevyhnutné obmedziť počet rôznych polymérov, ktoré sa môžu používať na výrobu plastových výrobkov, na polyméry, ktoré sú vhodné na daný účel a môžu sa ľahko separovať, triediť a recyklovať, najmä v prípade výrobkov na jedno použitie. Na tento účel bude možno pre takéto aplikácie potrebné vypracovať na úrovni EÚ odvetvové normy.

24.

Požaduje, aby sa dôkladnejšie preskúmalo, či je potrebná harmonizácia a prípadné obmedzenie prídavných látok používaných v plastoch, ktoré ovplyvňujú a zlepšujú ich fyzikálne vlastnosti, aby sa väčšmi uľahčila a zjednodušila recyklácia plastov a využitie recyklovaných materiálov. Na tento účel bude možno pre prídavné látky v plastoch potrebné vypracovať na úrovni EÚ odvetvové normy.

25.

Okrem toho sa domnieva, že aj plastové výrobky, ktoré neslúžia ako obaly, môžu prispievať k zvýšenému vzniku odpadu, a preto ich treba navrhovať tak, aby sa tomu zabránilo. Výrobcovia tiež musia vytvoriť príslušné systémy likvidácie týchto výrobkov po skončení ich životnosti.

26.

Pripomína, že systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu môžu zohrávať dôležitú úlohu pri podpore ekodizajnu s úpravou poplatkov podľa miery obehu výrobku vrátane možnosti opätovného použitia, triedeného zberu, spracovania a recyklácie a podľa množstva recyklovaného obsahu. Právne predpisy týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu preto musia zahŕňať zodpovednosť za ekodizajn. Mali by takisto odkazovať na odvetvové normy na úrovni EÚ týkajúce sa používania polymérov a prídavných látok v prípade výrobkov na jedno použitie.

27.

zdôrazňuje, že v budúcich desaťročiach bude treba vyvíjať materiály, ktoré môžu v plnej miere nahradiť plasty a na rozdiel od dnešných plastov, nebudú mať škodlivý účinok na životné prostredie a zdravie. Preto žiada, aby sa uskutočňoval výskum a zaviedli nástroje, ktoré môžu prostredníctvom moderných nových materiálov prispieť k budúcnosti bez plastov.

Biologicky rozložiteľné plasty

28.

Uznáva, že súčasná generácia biologicky rozložiteľných plastov nie je odpoveďou na problém plastových odpadkov a znečisťovania morí a oceánov plastmi, keďže sa biologicky nerozkladajú v prírodnom ani vo vodnom prostredí.

29.

Podotýka, že pre spotrebiteľov je mätúce, ak sa niektoré plasty majú triediť ako plasty a iné ako biologický odpad. Táto skutočnosť komplikuje komunikáciu so spotrebiteľmi a vedie k omylom pri triedení bežných plastov a biologicky rozložiteľných plastov.

30.

Upozorňuje, že biologicky rozložiteľné plasty, ktoré končia v recyklačnom toku bežných plastov, môžu brániť ich recyklácii. Preto by sa používanie biologicky rozložiteľných plastov malo obmedziť na prípady, keď má biologická rozložiteľnosť špecifický účel, napr. používanie biologicky rozložiteľných vriec pri zbere biologického odpadu.

31.

Zdôrazňuje, že sú potrebné lepšie vymedzenia pojmov a/alebo normy pre jednotlivé formy biologickej rozložiteľnosti. Mali by sa týkať nakladania s odpadom vrátane noriem kompostovateľnosti a stráviteľnosti a takisto by mali zohľadňovať bežnú prax v európskych závodoch na spracovanie odpadov. Tým sa zlepší a/alebo zjednoduší označovanie, obmedzí znečisťovanie odpadkami a zlepší správne triedenie. Takisto sa tým podporí inovácia biologicky rozložiteľných plastov.

32.

Poukazuje najmä na to, že výrobky predávané ako kompostovateľné plasty musia byť skutočne biologicky rozložiteľné bez toho, aby bolo potrebné priemyselné kompostovanie. Takéto vymedzenie môže vo výraznej miere prispieť k zníženiu nebezpečenstva šírenia mikroplastov, keďže existuje riziko, že spotrebitelia by sa mohli mylne domnievať, že kompostovateľné plasty so súčasným označením sú biologicky rozložiteľné aj bez ďalšieho spracovania.

D.   Lepší zber

33.

Zdôrazňuje, že základnou podmienkou pre obehové hospodárstvo v oblasti plastov sú efektívne systémy triedeného zberu plastového odpadu. Na tento účel je nutné, aby boli systémy zberu z hľadiska ich používateľov jednoduché a logické.

34.

Poznamenáva, že existujúce systémy zberu v členských štátoch EÚ sa zvyčajne zameriavajú iba na obalové plasty, takže iné plasty sa nezbierajú separovane a končia na skládkach alebo v spaľovniach ako súčasť zvyškového odpadu alebo dokonca ako odpadky (napr. v mori). To vedie k poškodzovaniu životného prostredia, strate hodnotných recyklovateľných materiálov a zmätku medzi spotrebiteľmi, ktorí nechápu, prečo sa niektoré plasty majú triediť na recykláciu a iné nie. Lepšie informačné kampane a väčšia jednotnosť členských štátov, pokiaľ ide o logiku separovaného zberu, by umožnili zvýšiť recyklované množstvá a zlepšiť dodržiavanie pokynov týkajúcich sa zberu tohto odpadu miestnym obyvateľstvom aj turistami.

35.

Uznáva, že v situáciách, keď zber plastov a plastových výrobkov vyplýva z rozšírenej zodpovednosti výrobcu, musia byť efektívne ciele stanovené tak, aby boli výrobcovia motivovaní ich prekračovať.

Efektívny triedený zber plastov

36.

Vyzýva Komisiu, aby zapojila všetky zainteresované strany vrátane tých, ktoré pôsobia v oblasti predchádzania vzniku odpadu a hospodárenia s neplastovými materiálmi, s cieľom zlepšiť triedený zber.

37.

Zdôrazňuje, že v rámci systémov zberu sa treba zamerať na plasty ako materiál, a nie ako obalové výrobky. Vďaka tomu by sa výrazne zjednodušila komunikácia so spotrebiteľmi a zvýšila miera zberu. V záujme riešenia problematiky plastového odpadu, ktorý nepochádza z obalov, by bolo potrebné v dialógu s výrobcami a dovozcami lepšie zosúladiť činnosť miestnych a regionálnych orgánov so systémami rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Tento aspekt je potrebné zohľadniť aj pri revízii smernice o obaloch a odpadoch z obalov.

38.

Víta vypracovanie usmernení pre triedený zber a triedenie odpadu a žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do prípravy a šírenia týchto usmernení, a to vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú v mnohých členských štátoch.

39.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne stratégie nakladania s odpadom by mali byť zamerané na hierarchiu odpadového hospodárstva, t. j. predchádzanie vzniku odpadu, triedený zber a minimalizáciu zvyškového odpadu. Pokiaľ ide o tento druh stratégie, existujú mnohé osvedčené príklady a skúsenosti. Je potrebné podnecovať inovácie v oblasti triedeného zberu a dôrazne podporovať výmenu najlepších postupov a poznatkov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, a to napríklad pomocou partnerského nástroja TAIEX alebo mestskej agendy EÚ.

40.

Zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby skutočnosť, že Čína zakázala dovoz plastového odpadu, viedla k zvýšeniu skládkovania, skladovania, resp. nezákonného vysýpania alebo spaľovania odpadu. Takisto upozorňuje, že je potrebné investovať do moderných recyklačných kapacít.

Informovanosť verejnosti a zmena správania

41.

Zdôrazňuje, že Európska komisia, členské štáty a miestne a regionálne orgány si musia v súvislosti s vypracovaním úspešných stratégií nakladania s odpadom uvedomiť prepojenia, ktoré existujú na miestnej a regionálnej úrovni medzi infraštruktúrou, komunikáciou a vnímaním zo strany verejnosti a nástrojmi, ktoré sa môžu využiť na podporu zmeny správania.

42.

Zdôrazňuje, že predpokladom náležitého fungovania efektívnych systémov zberu je informovanosť verejnosti o problematike nakladania s odpadom. Táto informovanosť sa prejavuje podporou triedeného zberu a predchádzania vzniku odpadu a organizovaním miestnych iniciatív, ale sama osebe nemusí nevyhnutne viesť k zmene správania. Preto je kľúčové lepšie pochopiť mechanizmy, ktoré môžu prispieť k pozitívnej zmene správania. VR preto zdôrazňuje, že by sa mal podnecovať ďalší rozvoj stratégií na podporu zmeny správania, a to zvyčajnými prostriedkami, ako sú stimuly a sankcie, a takisto inovatívnymi metódami, pričom by sa mala dôrazne podporovať výmena najlepších postupov a poznatkov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi.

43.

Nabáda všetky zainteresované strany na miestnej a regionálnej úrovni, aby prispeli k zvýšeniu informovanosti o výhodách recyklovaných plastov.

Zvážiť by sa malo využívanie celoeurópskeho harmonizovaného systému zálohovania nápojových obalov

44.

Uznáva, že vďaka systémom zálohovania sa dosiahla veľmi vysoká miera zberu, ako aj recyklácia vysokej kvality a že tieto systémy sú takisto veľmi účinné pri prevencii znečisťovania morí a oceánov odpadkami a plastmi.

45.

Berie na vedomie, že čoraz väčší počet krajín EÚ uplatňuje systémy zálohovania. Ak sú však tieto systémy rozdielne, má to niekedy v cezhraničnom styku negatívny efekt.

46.

Navrhuje, aby sa v prípade členských štátov, ktoré v súčasnosti uplatňujú systémy zálohovania alebo plánujú zaviesť v budúcnosti nové systémy, zvážila ich harmonizácia na úrovni EÚ alebo aspoň maximálna koordinácia, čím by sa predišlo negatívnym cezhraničným dôsledkom a uľahčil by sa voľný obeh tovaru.

Treba preskúmať alternatívy ku kvantitatívnym cieľom

47.

Poznamenáva, že ciele triedeného zberu a recyklácie plastov v rôznych smerniciach EÚ (smernica o obaloch a odpadoch z obalov, smernica o vozidlách po dobe životnosti, smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení) platia rovnako pre všetky členské štáty, hoci ich skutočné uplatňovanie v jednotlivých členských štátoch sa môže do značnej miery líšiť. V dôsledku toho vznikla situácia, že niektoré členské štáty musia vynaložiť ešte veľa úsilia, pričom iné už teraz bez problémov dosahujú stanovené ciele a nemajú žiadnu motiváciu ich prekročiť.

48.

Naliehavo žiada opätovné preskúmanie cieľov stanovených v jednotlivých smerniciach, aby sa mohli zaviesť výraznejšie stimuly a podporiť vyššia kvalita recyklácie, a to na základe týchto možných prístupov:

zavedenie bonusu v prípade prekročenia cieľov,

rozšírenie finančnej zodpovednosti výrobcov tak, aby zahŕňala všetky náklady spojené s nakladaním s odpadom z ich výrobkov vrátane nákladov na zbieranie odpadkov alebo nákladov na zber a spracovanie ich výrobkov, ktoré neboli vytriedené a skončili vo zvyškovom odpade.

E.   Lepšia recyklácia

Vývoj triediacej a recyklačnej technológie

49.

Dôrazne podporuje výskum a inovácie v oblasti nových technológií triedenia a recyklácie vrátane depolymerizácie. Teoreticky by sa tým mohli vyriešiť mnohé súčasné problémy s triedením a recykláciou plastov.

50.

Zdôrazňuje potenciál regiónov a miest, pokiaľ ide o vypracovávanie a podporu iniciatív zdola nahor prostredníctvom živých laboratórií, inovačných centier a iných prístupov založených na spolupráci a inovácii, s cieľom propagovať inteligentný dizajn a využívanie druhotných surovín.

51.

Súhlasí s dodatočnými investíciami do prioritných výskumno-inovačných opatrení, ktoré sa navrhujú v stratégii, a navrhuje Európskej komisii, že s ňou bude spolupracovať na príprave nového strategického výskumno-inovačného programu pre plasty. Touto spoluprácou by sa malo zabezpečiť, že miestny a regionálny rozmer bude zohľadnený tak pri identifikácii prioritných problémov, ktoré treba riešiť, ako aj pri náležitom šírení vyvinutých inovácií.

52.

Podporuje činnosť zameranú na vypracovanie noriem kvality vytriedeného plastového odpadu a recyklovaných plastov.

Energetické zhodnocovanie treba uprednostňovať pred skládkovaním

53.

Pripomína, že z krátkodobého hľadiska by sa plastový odpad, ktorý nie je možné recyklovať alebo ktorý obsahuje nebezpečné látky, mal spracúvať v najúčinnejších a najekologickejších zariadeniach na energetické zhodnocovanie, v ktorých možno vysoký energetický obsah plastového odpadu využiť na výrobu tepla a elektrickej energie.

F.   Lepšie trhy

Využívanie recyklovaného obsahu v nových výrobkoch treba dôrazne podporovať

54.

Je pevne presvedčený, že u koncových používateľov treba podnecovať dopyt po recyklovanom obsahu, a to pomocou finančných stimulov, ktoré by vytvorili skutočne finančne príťažlivú alternatívu voči prvotným surovinám a plastom vyrobeným z fosílnych surovín, ako aj odstránením prekážok brániacich jednotnému trhu s druhotnými surovinami.

55.

Pripomína, že ešte stále existujú dotácie na fosílne palivá, v dôsledku čoho sú nové plasty lacnejšie ako recyklované plasty alebo bioplasty. To je v prípade plastov hlavnou ekonomickou prekážkou rozvoja obehového hospodárstva. Výbor preto trvá na tom, že takéto nevhodné stimuly treba odstrániť. Výrobcovia alebo dovozcovia plastov alebo plastových výrobkov vyrobených z fosílnych surovín by sa navyše mohli stať finančne zodpovednými za zníženie emisií CO2 z konečného spracovania ich plastového odpadu.

56.

Zdôrazňuje, že výrobcovia plastových výrobkov by mali do roku 2025 používať pri výrobe nových plastov minimálne 50 % recyklovaných materiálov, pokiaľ právne obmedzenia týkajúce sa konečných výrobkov nezakazujú používať recyklované materiály. Zdôrazňuje, že prístup založený na hodnotovom reťazci si vyžaduje, aby sa v záujme zvýšenia kvality recyklácie a využívania druhotných surovín zosúladili záujmy výrobcov, spotrebiteľov, miestnych a regionálnych orgánov, ako aj odvetvia recyklácie.

57.

Z tohto dôvodu podporuje iniciatívu EÚ, pokiaľ ide o dobrovoľné záväzky podnikov a/alebo priemyselných združení, a vyzýva miestne a regionálne orgány, aby zviditeľnili takéto záväzky subjektov zo svojich územných celkov, čím by spropagovali osvedčené postupy, a motivovali tak ostatných, aby ich nasledovali. Zároveň by však mali kontrolovať, či sa tieto záväzky skutočne plnia, a v prípade potreby poukázať aj na nedostatky, aby sa zabezpečilo, že dobrovoľné záväzky nebudú len prázdne sľuby výlučne na účel environmentálne klamlivej reklamy určitých výrobkov alebo odvetví.

Verejné obstarávanie

58.

Zdôrazňuje potenciál, ktorý pre európske verejné orgány predstavuje v rámci predchádzania vzniku plastového odpadu ekologické verejné obstarávanie, pretože im umožňuje, aby dobrovoľne využili svoju kúpnu silu na obstarávanie ekologicky vhodného tovaru, služieb a prác, vďaka čomu budú iným organizáciám slúžiť ako príklad. Vyzýva preto všetky miestne a regionálne orgány, aby prispeli k recyklovateľnosti plastov prostredníctvom svojich politík verejného obstarávania, a to požiadavkou, aby sa pri výrobkoch, ktoré sú predmetom obstarávania, uplatňovali zásady ekodizajnu a aby sa na ich výrobu využívali recyklované materiály.

59.

V tejto súvislosti víta usmernenia, ktoré pre ekologické verejné obstarávanie v podobe kritérií takéhoto obstarávania pre jednotlivé štáty vypracovala Európska komisia a viacero európskych krajín (1), žiada však Komisiu, aby navrhla podrobnejšie usmerňovacie dokumenty s informáciami o druhoch recyklovaných plastov, ich možnom využití a environmentálnych a možných hospodárskych prínosoch používania recyklovaných plastov pre miestne a regionálne orgány.

60.

Poukazuje na skutočnosť, že väčšina plastov, ktoré skončia v oceánoch, pochádza z Ázie a že na celom svete sa recykluje iba 9 % plastov. Vzhľadom na tento fakt je presvedčený o tom, že uplatňovanie novej obchodnej stratégie EÚ Obchod pre všetkých, ktorej cieľom je využiť obchodné dohody a preferenčné programy ako hybnú silu na presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja na celom svete, ponúka obrovské možnosti na zlepšenie udržateľnosti a vysledovateľnosti v globálnych dodávateľských reťazcoch. V tejto súvislosti víta hlavnú iniciatívu EÚ v oblasti odevného priemyslu, ktorú v marci 2017 navrhol Európsky parlament (2). Podotýka, že takéto iniciatívy budú závisieť aj od podpory miestnych a regionálnych orgánov pri ich propagácii a mali by usmerňovať činnosť na miestnej a regionálnej úrovni v oblasti decentralizovanej rozvojovej spolupráce.

V Bruseli 10. októbra 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  http://ec.europa.eu/environment/gpp/pubs_en.htm

(2)  http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+TA+P8-TA-2017-0196+0+DOC+PDF+V0//SK


21.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 461/37


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Začleňovanie športu do pracovného programu EÚ na obdobie po roku 2020

(2018/C 461/06)

Spravodajca:

Roberto PELLA (IT/EĽS) starosta obce Valdengo, provincia Biella

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

má v úmysle analyzovať ľudský a hospodársky rozmer športu a vplyv športu na sociálne začlenenie ako vzájomne neoddeliteľné dimenzie z pohľadu Európskej únie a miestnych a regionálnych orgánov. Šport chápaný ako kontinuum pohybovej a telesnej aktivity sa vzťahuje na širokú škálu politík, produktov a služieb, ktoré prenikajú do rôznych hodnotových reťazcov a vzájomne sa s nimi ovplyvňujú.

2.

konštatuje, že podľa najnovších odhadov šport predstavuje hospodárske odvetvie, ktoré má pre EÚ zásadný význam, keďže zastáva podiel, ktorý je porovnateľný s podielom poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva v národných hospodárstvach spolu (1), pričom sa očakáva, že sa v budúcnosti ešte zvýši. Sektor športu okrem toho tvorí 2 % celkového domáceho produktu EÚ, rovnajúce sa 7,3 milióna pracovných miest na celom kontinente, čo predstavuje 3,5 % celkovej zamestnanosti v EÚ. Pokiaľ ide o odvetvie cestovného ruchu, počet ročných medzinárodných ciest plánovaných s cieľom zúčastniť sa na športových podujatiach alebo vykonávať telesnú aktivitu sa pohybuje vo výške 12 až 15 miliónov. Jednou z osobitostí športu je teda jeho úzke prepojenie s ostatnými výrobnými oblasťami, ako sú bezbariérový cestovný ruch alebo cestovný ruch spojený so športom, technológia, zdravie, životné prostredie a doprava, integrácia, stavebníctvo a infraštruktúry, v ktorých priamo či nepriamo prispieva k tvorbe pridanej hodnoty (2);

3.

konštatuje však zároveň, že zo štúdie, ktorú vykonal SpEA (SportsEconAustria) (3) pre Európsky parlament, vyplynulo, že posúdenie veľkosti dosahu športu a rozsah jeho pôsobnosti z hľadiska ovplyvňovania a usmerňovania verejnej politiky sú podhodnotené, najmä ak sa prihliada na javy, ako je napríklad dobrovoľníctvo (väčšina športových aktivít sa odohráva v neziskových štruktúrach), vedľajší prínos ako dôsledok procesu integrácie a sociálneho začlenenia alebo aj náklady v dôsledku telesnej nečinnosti dosahujúce 80 mld. EUR ročne v 28 krajinách EÚ (4), ktoré treba prirátať k strednodobému vplyvu chorôb spôsobených úplným alebo čiastočným nedostatkom telesnej aktivity na regionálne rozpočty v oblasti zdravotnej starostlivosti;

4.

zdôrazňuje, že napriek čoraz väčšiemu uznaniu telesnej aktivity ako dôležitej politickej otázky stále existujú výrazné medzery v poznatkoch na miestnej úrovni, pokiaľ ide o širšie prínosy telesnej aktivity, keďže z výskumu vyplýva, že 66 % miestnych tvorcov politiky nepozná úroveň obezity vo svojich komunitách a 84 % situáciu vo veci nadváhy (5);

5.

zdôrazňuje, že šport nie je okrajovým sektorom, ale je prvoradým investičným cieľom pre EÚ, keďže definícia športu v súčasnosti popri jeho súťažných formách opäť plne pokrýva aj oblasti pohybovej a telesnej aktivity zamerané nielen na zvýšenie samotnej športovej aktivity, ale aj na podporu zdravia a osvojenia si zdravého životného štýlu. Prístup k tejto tematike musí mať za cieľ poskytnúť rovnocennejší, inými slovami, vyvážený, spravodlivý a rovnocenný prístup k rôznym disciplínam, ako aj zabrániť vzniku chronických ochorení (najmä neprenosných chorôb, ako sú obezita, diabetes typu 2, kardiovaskulárne riziká, duševné ochorenia atď.);

6.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu športu ako faktora na posilnenie zdravia a podporu blaha, ako sa uznáva najmä v treťom programe EÚ v oblasti zdravia a monitorovaní zdraviu prospešných pohybových aktivít (HEPA – Health-Enhancing Physical Activity) v EÚ, programe WHO na roky 2014 – 2019 a v európskej databáze WHO o výžive, obezite a fyzickej aktivite (NOPA – Nutrition, Obesity and Physical Activity);

7.

ďalej pripomína, že program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 považuje šport za dôležitý faktor trvalo udržateľného rozvoja a uznáva jeho úlohu pri zlepšovaní zdravia a pri vzdelávaní, ako aj jeho príspevok k mieru, podpore tolerancie, rešpektu a sociálneho začlenenia a posilňovaniu postavenia žien a mladých ľudí (6);

8.

uvádza niektoré z hlavných zistení vyplývajúcich z uverejneného prieskumu Eurobarometra o športe (7):

takmer polovica (46 %) európskych občanov nevykonáva športovú ani inú telesnú aktivitu, a tento podiel sa v uplynulých rokoch postupne zvyšoval (42 % v roku 2013), sledujúc postupný trend od roku 2009,

miera účasti na športe alebo telesnej aktivite má nižšiu prevahu medzi ľuďmi s nižším vzdelaním a/alebo s väčšími hospodárskymi ťažkosťami,

„neformálne“ miesta na športovú činnosť ako vonkajšie priestory alebo parky (40 %), domáce prostredie (32 %) alebo cesty medzi domovom a školou/pracoviskom (23 %) sú bežnejšie, ako oficiálne priestory určené na tento účel,

prvotnou motiváciou na začatie aktivity je zlepšenie zdravotného stavu zároveň s fyzickou kondíciou, zatiaľ čo hlavnou prekážkou je nedostatok času,

väčšina Európanov sa domnieva, že na miestnej úrovni existujú možnosti na pohybové aktivity, zároveň si však mnoho z nich myslí, že ich miestna samospráva nekoná dostačujúco v tomto ohľade.

9.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že úloha športu v hospodárstve a spoločnosti v súčasnosti, aj v dôsledku hospodárskej krízy, ktorú zažila EÚ, sa spája so značnými výhodami pre miestne a regionálne orgány, pokiaľ ide o: priepustnosť oblastí, na ktoré má vplyv, čím sa vytvorí významný pákový efekt; konkurencieschopnosť a príťažlivosť, kvalitu života tam, kde sú výrazným a trvalým spôsobom prítomné podujatia a aktivity; zamestnateľnosť vzhľadom na to, že obce v Európe sú veľmi často majiteľmi športovísk; integráciu, ako silný nástroj na sprostredkúvanie hodnôt, ku ktorým sa hlási EÚ a ktoré sú v mnohých prípadoch zreteľnejšie sprostredkované na miestnej úrovni (8). Preto, keďže sa v čoraz väčšej miere využíva ako prostriedok na dosiahnutie sociálnych a hospodárskych cieľov, požiadavky na účinnosť a efektívnosť sektora športu sa stále zvyšujú nielen ako prostriedku na dosahovanie vytýčených cieľov, ale aj ako samostatného strategického cieľa;

Analýza kontextu: existujúce iniciatívy na európskej úrovni

10.

poukazuje na skutočnosť, že biela kniha o športe uverejnená Európskou komisiou v roku 2007 bola prvým politickým dokumentom o športe;

11.

rád by upriamil pozornosť na skutočnosť, že „športové, kultúrne a vzdelávacie ustanovizne môžu pri integrácii pôsobiť ako rámec na zmenšovanie prekážok“, ako sa uvádza v stanovisku VR na tému Boj proti radikalizácii a násilnému extrémizmu (9);

12.

zdôrazňuje, že Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla účinnosť v decembri 2009, zaviedla osobitné ustanovenie, a to článok 165 ZFEÚ, ktorým sa EÚ udelili nové právomoci na podporu športu, keďže obsahuje ustanovenia na jeho podporu a výzvu na činnosť EÚ v záujme rozvoja európskeho rozmeru v športe. Už v článku 6 písm. e) ZFEÚ sa stanovuje, že EÚ má právomoc vykonávať činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov v oblasti športu;

13.

pripomína, že v roku 2011 prijala Komisia oznámenie s názvom „Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“ (10), na základe ktorého prijala uznesenie o pracovnom pláne Európskej únie pre šport na roky 2011 – 2014, ktorým sa ďalej posilnila európska spolupráca v oblasti športu stanovením priorít pre činnosť na úrovni EÚ za účasti členských štátov EÚ a Komisie, a v roku 2012 prijala závery o podpore zdraviu prospešných pohybových aktivít a o zvyšovaní využiteľnosti podkladov pre tvorbu politiky v oblasti športu, v ktorých vyzýva Komisiu, aby vydávala pravidelné prieskumy o športe a telesnej aktivite;

14.

takisto pripomína, že ako súčasť vykonávania pracovného plánu odborníci zamerali svoju činnosť na zapracovanie dotazníka súčasného prieskumu Eurobarometra;

15.

poznamenáva, že nedávno (2017) bola v spolupráci s Európskou platformou pre inovácie v športe (EPSI) spustená medziregionálna iniciatíva zameraná na tému hospodárskeho rozvoja a vytvárania hodnôt v tomto odvetví pod názvom ClusSport, ktorá doteraz zahŕňa 10 krajín.Za uplynulých 18 rokov združenie ACES Europe propagovalo európske hodnoty prostredníctvom ocenenia Európske hlavné mesto, spoločenstvo a mesto športu, pod vlajkou Európy;

16.

konštatuje, že nový pracovný plán pre šport v EÚ nadobudol účinnosť v júli 2017 a stanovuje hlavné témy, na ktoré by sa členské štáty a Komisia mali prioritne sústrediť do roku 2020, a to: integrita v športe so zameraním na dobrú správu, ochrana maloletých, boj proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov, prevencia dopingu a boj proti korupcii; hospodársky rozmer športu so zameraním na inovácie a väzby medzi športom a jednotným digitálnym trhom; šport a spoločnosť so zameraním na sociálne začlenenie, tréneri, médiá, životné prostredie, zdravie, školstvo a športová diplomacia;

17.

napokon pripomína najnovšiu iniciatívu Komisie, „Výzvu z Tartu za zdravý životný štýl“ (11) – plán, ktorý odštartoval pozitívnu dynamiku medziodvetvovej spolupráce;

Ciele

18.

vzhľadom na potenciál a problémy, ktoré sa doteraz zaznamenali, navrhuje riešiť tieto výzvy:

a.

zlepšiť dialóg medzi prebiehajúcimi projektmi a najnovšími opatreniami zavedenými na územiach podnecovaním širokej účasti a podporou výmeny osvedčených postupov a partnerstiev (rozšírených aj na tretie krajiny);

b.

väčšia blízkosť k občanom a k sociálnemu rozmeru v prípade projektov v športovej oblasti, aj vďaka tomu, že ich výraznou črtou je blízkosť a že majú lokálny charakter, v pomere takisto k zodpovednosti, ktorú miestne a regionálne orgány nesú v súvislosti so športoviskami a podujatiami;

c.

všeobecná maximálna informovanosť o prínose pohybovej, telesnej a športovej činnosti;

d.

rozsiahle šírenie informácií o kladnom vplyve športu na hospodárstvo EÚ, a teda väčšia integrácia politiky v oblasti športu do sektorov, s ktorými vytvára styčné body a prieniky;

e.

viac technologických inovácií a viac podnikov založených na nástrojoch pre miestne a regionálne spoločenstvá vyzvaním aktérov pôsobiacich v oblasti výskumu, technológie a vzdelávania, aby sa spolu s riadiacimi orgánmi zapojili do spoločného úsilia vyvinúť a realizovať spoločnú stratégiu pôsobením na väzby so všetkými hodnotovými reťazcami, pred začatím a po skončení výrobného procesu, pričom treba venovať maximálnu pozornosť pracovným príležitostiam, ktoré ponúka tento sektor;

f.

považovať šport za skutočné občianske právo, ako nástroj na socializáciu a začlenenie do spoločnosti, najmä pokiaľ ide o zdravotne postihnutých občanov, ako príležitosť na zlepšenie kvality života a fyzickej a duševnej pohody a ako možnosť vzdelávania;

g.

zaviesť formy podpory zamerané na sprístupnenie športových zariadení v plnom rozsahu pre všetkých občanov, bez vylúčenia na základe veku, pohlavia, štátnej príslušnosti a postavenia, umožniť ich voľné využívanie a rozšíriť prevádzkové intervaly, v ktorých sú k dispozícii verejnosti;

h.

zvýšiť podporu a viditeľnosť ženských športových súťaží;

i.

považovať šport za nástroj na podporu rovnosti a sociálnej integrácie;

j.

poskytovať rozpočtovú podporu mobility amatérskych športovcov v rámci ich súťaží, najmä tých, ktorí pochádzajú zo vzdialených, ostrovných a najvzdialenejších oblastí.

Politické odporúčania a návrhy

19.

vidí príležitosť navrhnúť opatrenia a prijať vykonávacie nástroje pre „Začleňovanie športu do pracovného programu EÚ na obdobie po roku 2020“ prostredníctvom týchto krokov:

Na politickej úrovni

20.

výrazné úsilie v záujme športovej diplomacie schopnej propagovať európske hodnoty prostredníctvom športu a konštruktívneho a viacúrovňového dialógu so zapojením všetkých úrovní verejnej správy a európskych inštitúcií, napríklad Európskeho parlamentu prostredníctvom jeho medziskupiny pre šport, príslušných generálnych riaditeľstiev EK, národných olympijských výborov a Európskeho olympijského výboru, ako aj všetkých zainteresovaných strán, ktoré majú záujem o tento proces, vrátane občianskej spoločnosti, počínajúc napríklad niektorými pilotnými projektmi;

21.

rozvoj vonkajších vzťahov a projektov medzinárodnej spolupráce s tretími krajinami s cieľom vytvoriť ďalší rozmer dialógu, prostredníctvom projektov mobility a výmeny poznatkov, skúseností a osvedčených postupov (t. j. communities of practices);

22.

vytvorenie nástrojov na európskej úrovni, vďaka ktorým sa šport stane faktorom rastu pre EÚ, a to prostredníctvom mentorských programov a nezáväzných politických opatrení (napríklad v spolupráci s každoročným fórom o športe alebo formou podujatí, ako sú informačné dni) a podporou výmeny osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi športovými organizáciami a združeniami vo vzťahu k národnej a európskej úrovni uplatnením participatívneho prístupu zdola nahor, ktorý zohľadňuje ich záujmy a potreby;

23.

posilnenie úlohy európskych miestnych a regionálnych samospráv, prostredníctvom aktívnejšieho a koordinovanejšieho zapojenia území do každoročnej iniciatívy Európsky týždeň športu, ktorý je od svojho zavedenia zdrojom silnej motivácie, s cieľom vykonávať v strednodobom a dlhodobom horizonte opatrenia verejnej politiky, ktoré majú preukázaný vplyv na zdravý životný štýl a správne návyky a na väčšie zapojenie občanov do aktívneho života, čím by sa pre odvetvie športu zabezpečila vyššia odbornosť a zamestnateľnosť;

24.

praktická podpora Európskej únie členským štátom pri vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v plnom rozsahu, pokiaľ ide o rozmer športu;

Na programovej úrovni

25.

uvítať návrh Európskej komisie zdvojnásobiť finančné prostriedky programu Erasmus v rámci nasledujúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027, ako aj jej dôraz na masový šport (12). Vyzýva Komisiu, aby sa v tejto súvislosti zamerala na vzájomnú výmenu skúseností aj medzi trénermi, športovými funkcionármi, profesionálnymi pracovníkmi (najmä mladými ľuďmi), ktorí sú v širšom zmysle spojení s týmto odvetvím napríklad formou aktivít partnerského učenia a študijných návštev, spoločným využívaním a vzájomnou výmenou odborných poznatkov a skúseností a budovaním kapacít v rámci miest, obcí a regiónov na miestnej úrovni s cieľom rozvíjať inovatívne prístupy k integrácii telesnej aktivity ako kľúčového prvku stratégií miest, resp. regiónov;

26.

vyzvať na vyčlenenie finančných prostriedkov konkrétne a vyslovene na šport v rámci nasledujúcich európskych štrukturálnych a investičných fondov, aj vzhľadom na nedostatočné investície do miestnych športových infraštruktúr, so zameraním na propagáciu telesnej aktivity obzvlášť v znevýhodnených oblastiach, na zaručenie prístupu k športovým aktivitám pre všetkých a posilňovanie zručností a schopností ľudí ako kľúčových nástrojov hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

27.

považovať za zásadné jednoznačnejšie formulovať usmernenia, a to vždy v rámci programu „Erasmus+“, o potrebe posilniť športové aktivity počínajúc od povinnej školskej dochádzky;

28.

požadovať, aby sa z EŠIF podporovala zamestnanosť, najmä mladých ľudí, prostredníctvom začínajúcich podnikov alebo platforiem technologickej inovácie v tomto sektore a posilniť masový šport na základnej úrovni prostredníctvom novej etapy rozvoja športovísk a športovej infraštruktúry malých rozmerov; presadzovať rodovú rovnosť prostredníctvom športu v záujme efektívnejších politík v oblasti športu na zvýšenie účasti. Okrem toho by sa z EŠIF mohli podporovať nové riešenia pre konkrétne problémy, ktorým čelia regióny v EÚ, napríklad prostredníctvom podpory tradičných a obľúbených športov, resp. stimulovaním začleňovania týchto športov do vzdelávacieho systému, čo by dokázalo naplno doceniť a sprostredkovať Európu a zároveň zachovať miestne osobitosti a identitu komunít;

29.

podporovať zdravie prostredníctvom pohybovej a fyzickej aktivity, ako už bolo vyjadrené v charte z Tartu, a to aj na pracovisku zvážením iniciatív pre zamestnancov vrátane európskych MSP s cieľom zlepšiť výkon pracovníkov a celkovú produktivitu a súčasne obmedziť absentérstvo a predchádzať chorobnosti;

30.

zdôrazniť, aké je dôležité plánovať aktivity spoločenstva, podľa možnosti v spolupráci s aktérmi občianskej spoločnosti, v oblastiach, ktoré sú dostupné a ľahko prístupné aj pre najzraniteľnejšie skupiny, najmä menej fyzicky zdatné osoby (13), deti najútlejšieho a predškolského veku a staršie osoby, ako aj skupiny, ktorým hrozí vylúčenie, ako sú prisťahovalci alebo ľudia žijúci v neistých sociálnych a ekonomických podmienkach, v záujme väčšej interakcie medzi generáciami a integrácie európskych občanov, plánovať aktivity spoločenstva pre osoby vo väzbe. Žiada, aby sa na tieto účely zvážilo vytvorenie mechanizmu Sport4EU na podporu zdravia prostredníctvom cvičenia a pohybových aktivít podľa vzoru existujúceho programu WIFI4EU. Fungoval by na úrovni miestnych a regionálnych orgánov, a to na základe poukazov vyplácaných geograficky vyváženým spôsobom;

31.

jasne poukázať na prepojenie medzi telesnou aktivitou a zdravým stravovaním, najmä v školách, vzdelávaním, ale aj v rámci tematických cieľov programov v oblasti poľnohospodárstva, napríklad prostredníctvom vytvorenia skutočných laboratórií nazývaných „záhradky zdravia“, ktoré by dokázali poskytovať deťom, mladým ľuďom a rodinám praktické informácie o správnej výžive, sezónnosti ovocia a zeleniny, rizikách spojených s nezdravým životným štýlom, význame športu a telesnej činnosti;

32.

vzhľadom na veľkú pozornosť európskych inštitúcií venovanú budúcnosti mestskej agendy odhadnúť zdroje potrebné na testovanie a rozvoj aktívnych miest, ktoré by boli výrazne príťažlivé z hľadiska cestovného ruchu a inovatívne, ako aj inteligentnejšie z hľadiska potrieb mestského obyvateľstva;

33.

vyzvať, aby sa do projektu Interrail zahrnuli športové podujatia a symbolické miesta športu, aby sa práve počínajúc mladšími generáciami mohli objavovať a šíriť hodnoty športu s podporou EÚ, čím sa posilní pocit spolunáležitosti mladých ľudí;

34.

využívať prostriedky zo štrukturálnych fondov na dosiahnutie vyššej energetickej efektívnosti verejných budov a inej verejnej infraštruktúry s cieľom prispieť k environmentálnej udržateľnosti existujúcich športových zariadení, a to aj tým, že sa zabráni zvýšenému používaniu mikroplastov, pričom sa zároveň preskúmajú možnosti zmeny týchto športovísk na multidisciplinárne zariadenia s pomocou fondov EÚ;

35.

zaradiť do pripravovaného programu Horizont Európa príležitosti na zlepšenie nástrojov na zber údajov a modelov na ich spracovanie v záujme inovačných riešení a nových technológií na nepretržitú výmenu poznatkov, a reagovať tým aj na ciele, ktoré formulovalo nadchádzajúce rumunské predsedníctvo Rady EÚ v súvislosti so stratégiou inteligentnej špecializácie a digitálnym jednotným trhom;

36.

žiadať zohľadniť uvedené iniciatívy v rokovaniach týkajúcich sa nadchádzajúceho viacročného finančného rámca efektívnym začlenením športu do pracovného programu EÚ na obdobie po roku 2020; pričom ďalej požaduje diskusiu o prípadnej potrebe vytvoriť program pre šport;

Subsidiarita a proporcionalita

37.

očakáva, že v procese rokovaní a následného schválenia budúceho VFR bude mať príležitosť doceniť zásadu subsidiarity, pokiaľ ide o túto otázku, ako aj upriamiť pozornosť EK na snahu zdôrazniť za príslušných okolností kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o hospodársky a ľudský aspekt športu;

38.

opätovne zdôrazňuje svoje odhodlanie považovať regionálne operačné plány, ktorými sa vymedzujú investičné stratégie štrukturálnych fondov, za ďalší užitočný a účinný nástroj, na ktorý treba zamerať toto úsilie, keďže v miestnych a regionálnych orgánoch vidí garantov spolupracujúceho viacúrovňového riadenia, keď inštitúcie, podniky, organizácie občianskej spoločnosti a občania môžu prispievať k plánovaniu a rozvoju tohto odvetvia;

39.

zamýšľa zapojiť sa v spolupráci s európskymi inštitúciami do procesu úvah, ktorý by zmenil diskusiu a politickú debatu na konkrétne návrhy v súlade s pracovným programom komisie SEDEC (21. 11. 2017, bod 1.2) a politickými prioritami Výboru regiónov.

40.

dúfa, že Komisia vyvinie úsilie, aby EÚ ratifikovala Dohovor Rady Európy o manipulácii športových súťaží.

V Bruseli 10. októbra 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  Európska komisia (2014), Sport as a growth engine for EU economy (Šport ako hybná sila rastu hospodárstva EÚ), http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-14-432_en.htm.

(2)  European Commission, http://ec.europa.eu/growth/content/sport-growth-engine-eu-economy-0_en

(3)  http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/563392/IPOL_STU(2015)563392_EN.pdf

(4)  Štúdia ISCA/CEBR 2015. In: Narrative review: The state of physical activity in Europe, s. 37, a PASS Project http://fr.calameo.com/read/000761585fb41d432c387

(5)  PASS Project http://fr.calameo.com/read/000761585fb41d432c387

(6)  https://sustainabledevelopment.un.org/post2015/transformingourworld

(7)  Eurobarometer (dátum zverejnenia: 22. 3. 2018), https://ec.europa.eu/sport/news/2018/new-eurobarometer-sport-and-physical-activity_en

(8)  Study on the contribution of sport to regional development through the structural funds, (Štúdia o príspevku športu k regionálnemu rozvoju prostredníctvom štrukturálnych fondov), https://ec.europa.eu/sport/news/20161018_regional-development-structural-funds_en.

(9)  CdR 6329/2015.

(10)  CdR 66/2011 fin.

(11)  https://ec.europa.eu/sport/sites/sport/files/ewos-tartu-call_en.pdf

(12)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje „Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013, COM(2018) 367 final.

(13)  CdR 3952/2013 fin.


21.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 461/43


Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Balík predpisov o spravodlivom zdaňovaní

(2018/C 461/07)

Spravodajca:

Paul LINDQUIST (SE/EĽS), člen rady snemu provincie Štokholm

Referenčný dokument:

Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty

COM(2018) 20 final

Príloha k návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty

COM(2018) 20 final

Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky

COM(2018) 21 final

I.   NÁVRHY ZMIEN

Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty

[COM(2018) 20 final]

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V konečnom systéme DPH by sa so všetkými členskými štátmi malo zaobchádzať rovnako, a všetky by teda mali podliehať rovnakým obmedzeniam pri uplatňovaní znížených sadzieb DPH, ktoré by mali zostať výnimkou zo štandardnej sadzby. Takéto rovnaké zaobchádzanie možno bez obmedzenia súčasnej voľnosti členských štátov pri stanovovaní DPH dosiahnuť tak, že sa im všetkým umožní uplatňovať zníženú sadzbu, na ktorú sa nevzťahuje požiadavka na minimum, ako aj oslobodenie od dane s právom na odpočítanie DPH na vstupe, a to popri najviac dvoch znížených sadzbách vo výške minimálne 5 %.

V konečnom systéme DPH by sa so všetkými členskými štátmi malo zaobchádzať rovnako, a všetky by teda mali podliehať rovnakým obmedzeniam pri uplatňovaní znížených sadzieb DPH, ktoré by mali zostať výnimkou zo štandardnej sadzby. Takéto rovnaké zaobchádzanie možno bez obmedzenia súčasnej voľnosti členských štátov pri stanovovaní DPH dosiahnuť tak, že sa im všetkým umožní, s  cieľom zohľadniť pozitívne sociálne alebo environmentálne účinky rôznych tovarov a služieb , uplatňovať zníženú sadzbu, na ktorú sa nevzťahuje požiadavka na minimum, ako aj oslobodenie od dane s právom na odpočítanie DPH na vstupe, a to popri najviac dvoch znížených sadzbách vo výške minimálne 5 %. V  rámci obmedzení ustanovených v tejto smernici je možné, aby si členské štáty zachovali existujúce znížené sadzby DPH alebo zaviedli nové sadzby, ktoré prospejú koncovým spotrebiteľom alebo sú vo všeobecnom záujme, napríklad na poskytovanie služieb s vysokým podielom ľudskej práce a zohľadnenie sociálnych a/alebo environmentálnych aspektov.

Zdôvodnenie

Ak je štruktúra pravidiel príliš špecifická, existuje riziko, že bude brániť požadovanej flexibilite.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 8

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Hoci v určitých vzdialených regiónoch je naďalej možné uplatňovať rozdielne sadzby, treba zabezpečiť, že štandardná sadzba bude minimálne vo výške 15 %.

Hoci v určitých vzdialených regiónoch je naďalej možné uplatňovať rozdielne sadzby, treba zabezpečiť, že štandardná sadzba bude minimálne vo výške 15 % a  maximálne vo výške 25 % .

Pozmeňovací návrh 3

Vložiť nový odsek za článok 1 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

Článok 97 sa nahrádza takto: „Štandardná sadzba nesmie byť nižšia ako 15 % ani vyššia ako 25 %“.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 1 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 98 sa nahrádza takto:

Článok 98 sa nahrádza takto:

„Článok 98

„Článok 98

1.   Členské štáty môžu uplatňovať najviac dve znížené sadzby.

1.   Členské štáty môžu uplatňovať najviac dve znížené sadzby.

Znížené sadzby sa stanovia ako percento základu dane, ktoré nie je nižšie ako 5 %.

Znížené sadzby sa stanovia ako percento základu dane, ktoré nie je nižšie ako 5 %.

2.   Odchylne od odseku 1 členské štáty môžu okrem daných dvoch znížených sadzieb uplatňovať zníženú sadzbu nižšiu ako 5 % minimum a oslobodenie od dane s možnosťou odpočítania DPH zaplatenej na predchádzajúcom stupni.

2.   Odchylne od odseku 1 členské štáty môžu okrem daných dvoch znížených sadzieb uplatňovať zníženú sadzbu nižšiu ako 5 % minimum a oslobodenie od dane s možnosťou odpočítania DPH zaplatenej na predchádzajúcom stupni.

3.   Znížené sadzby a oslobodenia od dane uplatňované podľa odsekov 1 a 2 sú len v prospech konečného spotrebiteľa a uplatňujú sa tak, aby sa konzistentne sledoval cieľ všeobecného záujmu.

3.   Znížené sadzby a oslobodenia od dane uplatňované podľa odsekov 1 a 2 sú v prospech konečného spotrebiteľa a uplatňujú sa tak, aby sa konzistentne sledoval cieľ všeobecného záujmu , ktorý zohľadňuje pozitívne sociálne ekologické účinky rôzneho tovaru a služieb .

Znížené sadzby a oslobodenia od dane uvedené v odsekoch 1 a 2 sa neuplatňujú na tovar alebo služby v kategóriách uvedených v prílohe IIIa.“

Znížené sadzby a oslobodenia od dane uvedené v odsekoch 1 a 2 sa neuplatňujú na tovar alebo služby v kategóriách uvedených v prílohe IIIa.“

Zdôvodnenie

Obmedzenie, ktoré má byť len v prospech konečného spotrebiteľa, môže byť v praxi ťažko uplatniteľné, pretože mnohé druhy tovaru a služieb sa predávajú spotrebiteľom aj podnikom. V odôvodneniach sa zdôrazňuje, že hlavnou myšlienkou návrhu je okrem iného zaistiť fungujúci vnútorný trh a vyhnúť sa zbytočnej zložitosti a následnému zvyšovaniu nákladov pre podniky. Z týchto dôvodov by sa malo slovo „len“ vypustiť zo znenia smernice.

Príloha k návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty

(COM(2018) 20 final)

Pozmeňovací návrh 5

Číslo 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(5)

Dodanie alkoholických nápojov

11.01

11.02

11.03

11.05

47.00.25

žiadne

žiadne

(5)

Dodanie alkoholických nápojov

11.01

11.02

11.03

11.04

11.05

47.00.25

žiadne

žiadne

Zdôvodnenie

Nie je dôvod, prečo by sa na alkohol vo vermúte a iných aromatizovaných vínach mala uplatňovať znížená sadzba dane.

Pozmeňovací návrh 6

Číslo 7

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(7)

Dodanie, nájom, údržba a oprava dopravných prostriedkov

29

30

33.15

33.16

45

47.00.81

77.1

77.34

77.35

77.39.13

Dodanie, nájom, údržba a oprava bicyklov, detských kočíkov a vozíkov pre invalidov

….

30.92

33.17.19

47.00.45

47.00.75

77.21.10

77.29.19

95.29.12

29.10.24

45.11.245.11.3

(7)

Dodanie, nájom, údržba a oprava dopravných prostriedkov

29

30

33.15

33.16

45

47.00.81

77.1

77.34

77.35

77.39.13

Dodanie, nájom, údržba a oprava bicyklov (vrátane elektrických bicyklov), elektrických skútrov , detských kočíkov a vozíkov pre invalidov

…..

30.92

33.17.19

47.00.45

47.00.75

77.21.10

77.29.19

95.29.12

29.10.24

45.11.245.11.3

Zdôvodnenie

Malo by sa objasniť, že členské štáty môžu uplatňovať znížené sadzby dane aj na elektrické bicykle a elektrické skútre. Tieto zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska mobility.

Pozmeňovací návrh 7

Číslo 10

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(10)

Dodanie počítačov, elektronických a optických zariadení; dodanie hodiniek

26

47.00.3

47.00.82

47.00.83

47.00.88

žiadne

žiadne

(10)

Dodanie počítačov, elektronických a optických zariadení; dodanie hodiniek

26

47.00.3

47.00.82

47.00.83

47.00.88

Dodanie prístrojov na ožarovanie, elektromedicínskych a elektroterapeutických prístrojov vrátane okuliarov a kontaktných šošoviek

26.60

32.50.4

Zdôvodnenie

Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať znížené sadzby dane aj na okuliare a kontaktné šošovky a tiež na kardiostimulátory a načúvacie prístroje.

Pozmeňovací návrh 8

Číslo 15

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(15)

Poskytovanie finančných a  poisťovacích služieb

64

65

66

žiadne

žiadne

(15)

Poskytovanie finančných služieb

64

66

žiadne

žiadne

Zdôvodnenie

V súlade s článkom 135 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112/ES členské štáty oslobodia od dane poisťovacie a zaisťovacie transakcie vrátane súvisiacich služieb poskytovaných poisťovacími maklérmi a poisťovacími agentmi.

Návrh Komisie je preto v rozpore so znením smernice 2006/112/ES.

Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky

(COM(2018) 21 final)

Pozmeňovací návrh 9

Odôvodnenie 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Okrem toho, aby sa zabezpečilo dodržiavanie podmienok na oslobodenie od dane, ktoré členský štát udeľuje podnikom, ktoré v ňom nie sú usadené, treba požadovať, aby podniky svoj úmysel využiť oslobodenie od dane oznamovali vopred. Takéto oznámenie by mal malý podnik podávať členskému štátu, v ktorom je usadený. Tento členský štát by mal následne na základe priznaných informácií o obrate uvedeného podniku poskytnúť dané informácie ostatným dotknutým členským štátom.

Okrem toho, aby sa zabezpečilo dodržiavanie podmienok na oslobodenie od dane, ktoré členský štát udeľuje podnikom, ktoré v ňom nie sú usadené, treba požadovať, aby podniky svoj úmysel využiť oslobodenie od dane oznamovali vopred. Takéto oznámenie by sa malo uskutočniť prostredníctvom internetového portálu, ktorý by mal byť zriadený Komisiou. Členský štát, v  ktorom je podnik usadený, by mal následne na základe priznaných informácií o obrate uvedeného podniku poskytnúť dané informácie ostatným dotknutým členským štátom.

Zdôvodnenie

Tento pozmeňovací návrh súvisí s pozmeňovacím návrhom k článku 1 ods. 12 – ide o prevzatie návrhu obsiahnutého v návrhu správy Európskeho parlamentu, ktorú predložil T. Vandenkendelaere (PPE/BE).

Pozmeňovací návrh 10

Článok 1 odsek 12

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 284 sa nahrádza takto:

Článok 284 sa nahrádza takto:

„Článok 284

„Článok 284

1.   Členské štáty môžu oslobodiť od dane dodanie tovaru a poskytovanie služieb uskutočnené na ich území malými podnikmi, ktoré sú usadené na tomto území a ktorých ročný obrat v členskom štáte priraditeľný k takýmto dodaniam, resp. poskytnutiam nepresahuje limit, ktorý uvedené členské štáty stanovili na uplatňovanie tohto oslobodenia od dane.

1.   Členské štáty môžu oslobodiť od dane dodanie tovaru a poskytovanie služieb uskutočnené na ich území malými podnikmi, ktoré sú usadené na tomto území a ktorých ročný obrat v členskom štáte priraditeľný k takýmto dodaniam, resp. poskytnutiam nepresahuje limit, ktorý uvedené členské štáty stanovili na uplatňovanie tohto oslobodenia od dane.

Členské štáty môžu na základe objektívnych kritérií stanoviť pre jednotlivé oblasti podnikania rozdielne limity. Uvedené limity však nesmú byť vyššie ako 85 000  EUR alebo ekvivalent tejto sumy v národnej mene.

Členské štáty môžu na základe objektívnych kritérií stanoviť rozdielne limity. Uvedené limity však nesmú byť vyššie ako 100 000  EUR alebo ekvivalent tejto sumy v národnej mene.

2.   Členské štáty, ktoré zaviedli oslobodenie od dane pre malé podniky, oslobodia od dane aj dodania tovaru a poskytnutia služieb na svojom vlastnom území, ktoré uskutočnili podniky usadené v inom členskom štáte, za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

ročný obrat v Únii daného malého podniku nepresahuje 100 000  EUR;

b)

hodnota dodaní, resp. poskytnutí v členskom štáte, v ktorom podnik nie je usadený, nepresahuje limit uplatniteľný v uvedenom členskom štáte na poskytnutie oslobodenia od dane podnikom, ktoré sú usadené v uvedenom členskom štáte.

2.   Členské štáty, ktoré zaviedli oslobodenie od dane pre malé podniky, oslobodia od dane aj dodania tovaru a poskytnutia služieb na svojom vlastnom území, ktoré uskutočnili podniky usadené v inom členskom štáte, za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

ročný obrat v Únii daného malého podniku nepresahuje 100 000  EUR;

b)

hodnota dodaní, resp. poskytnutí v členskom štáte, v ktorom podnik nie je usadený, nepresahuje limit uplatniteľný v uvedenom členskom štáte na poskytnutie oslobodenia od dane podnikom, ktoré sú usadené v uvedenom členskom štáte.

3.   Členské štáty prijmú primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby malé podniky využívajúce oslobodenie od dane spĺňali podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2.

3.   Členské štáty prijmú primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby malé podniky využívajúce oslobodenie od dane spĺňali podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2.

4.    Pred tým, ako malý podnik využije oslobodenie od dane v iných členských štátoch, upovedomí členský štát, v ktorom je usadený .

4.    Komisia zriadi online portál, prostredníctvom ktorého sa môžu zaregistrovať malé podniky, ktoré chcú využiť oslobodenie od dane v inom členskom štáte.

Ak malý podnik využíva oslobodenie od dane v iných členských štátoch než v tom, v ktorom je usadený, členský štát usadenia prijme všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby malý podnik presne priznal ročný obrat v Únii a ročný obrat v členskom štáte, a informuje daňové orgány v ostatných dotknutých členských štátoch, v ktorých malý podnik uskutočňuje dodania, resp. poskytnutia.“

Ak malý podnik využíva oslobodenie od dane v iných členských štátoch než v tom, v ktorom je usadený, členský štát usadenia prijme všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby malý podnik presne priznal ročný obrat v Únii a ročný obrat v členskom štáte, a informuje daňové orgány v ostatných dotknutých členských štátoch, v ktorých malý podnik uskutočňuje dodania, resp. poskytnutia.“

Zdôvodnenie

Stanovenie vnútroštátnych limitov by sa malo v súlade so zásadou subsidiarity ponechať na členských štátoch. Okrem stropu 100 000 EUR navrhnutého spoločne pre celú Úniu by sa nemali zavádzať žiadne iné stropy. Možnosť rozličných národných limitov je z hľadiska väčšej flexibility vítaná, avšak obmedzením na niektoré hospodárske odvetvia môže dôjsť k problému s vymedzením.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 1 odsek 15

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vkladá sa tento článok 288a:

Vkladá sa tento článok 288a:

„Článok 288a

„Článok 288a

Keď počas nasledujúceho kalendárneho roka ročný obrat malého podniku v členskom štáte presiahne limit na oslobodenie od dane uvedený v článku 284 ods. 1, tento malý podnik môže na daný rok naďalej využívať oslobodenie od dane za predpokladu, že jeho ročný obrat v členskom štáte počas daného roka nepresahuje limit stanovený v článku 284 ods. 1 o viac ako 50 % .“

Keď počas nasledujúceho kalendárneho roka ročný obrat malého podniku v členskom štáte presiahne limit na oslobodenie od dane uvedený v článku 284 ods. 1, tento malý podnik môže na daný rok naďalej využívať oslobodenie od dane za predpokladu, že jeho ročný obrat v členskom štáte počas daného roka nepresahuje limit stanovený v článku 284 ods. 1 o viac ako 33 % .“

Zdôvodnenie

Toto ustanovenie obmedzuje negatívne kaskádové efekty. V prípade podnikov, ktoré nemôžu využiť oslobodenie od dane, by však mohlo spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže. Limit by sa preto nemal prekročiť o viac ako 33 %.

II.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

víta iniciatívu Komisie na reformu súčasného systému DPH v EÚ s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu a zabezpečiť, aby sa právne predpisy týkajúce sa DPH prispôsobili zmenám vo svetovom a digitálnom hospodárstve;

2.

zdôrazňuje však, že návrh musí byť vyvážený, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže a zvýšeniu administratívnej záťaže a vyšším nákladom pre malé a stredné podniky (MSP), ako aj miestne a regionálne orgány;

3.

upozorňuje na skutočnosť, že rozdiely v systémoch DPH a stanovených sadzbách sa osobitne dotýkajú najmä pohraničných regiónov a aktivít malých a stredných podnikov v týchto regiónoch. Preto treba preskúmať územný dosah návrhu, aby sa umožnila väčšia flexibilita pri stanovovaní sadzieb DPH, ako aj navrhovaných prahových hodnôt;

Spoločné pravidlá pre sadzby DPH

4.

víta návrh Komisie zdaňovať tovar a služby v súlade s princípom miesta určenia, pretože riziko narušenia hospodárskej súťaže je tu nižšie;

5.

podporuje článok 98 ods. 1 a ods. 2 návrhu smernice, podľa ktorého môžu členské štáty uplatňovať najviac dve znížené sadzby dane vo výške minimálne 5 %, zníženú sadzbu nižšiu ako 5 % minimum a oslobodenie od dane s možnosťou odpočítania DPH zaplatenej na predchádzajúcom stupni;

6.

víta návrh Komisie zostaviť zoznam tovaru (príloha IIIa), na ktorý sa nesmú uplatňovať znížené sadzby – namiesto súčasného zoznamu tovaru (s množstvom obmedzených výnimiek), na ktorý možno uplatňovať znížené sadzby. Návrh poskytuje členským štátom väčšiu flexibilitu a odstraňuje nedostatočnú daňovú neutralitu na základe skutočnosti, že niektoré členské štáty znížili DPH na tovar, na ktorý v iných členských štátoch nie je možné uplatniť zníženú sadzbu. Upozorňuje, že cieľom tohto zoznamu je zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže. Zoznam by sa preto nemal používať na sledovanie iných politických cieľov;

7.

sa domnieva, že súčasný súbor pravidiel nezabezpečuje daňovú neutralitu medzi členskými štátmi a taktiež obmedzuje možnosti využitia potenciálu, ktorý ponúka technický vývoj, vzhľadom na to, že rovnaký produkt alebo rovnaké služby sa zdaňujú rozdielne podľa formy distribúcie. Dobrým príkladom je zákaz zníženej sadzby DPH na digitálne publikácie, ako sú elektronické noviny, audioknihy a streaming hudby. Zasiahlo to v neposlednom rade noviny, ktoré v súčasnosti prechádzajú hlbokou štrukturálnou zmenou súbežne s narastajúcou digitalizáciou používaných médií, ktorých význam pre demokraciu sa nesmie podceňovať;

8.

domnieva sa, že článok 98 ods. 3 sa vzťahuje na tovar a služby, ktoré si zvyčajne kupuje spotrebiteľ. Po tomto preskúmaní bude možné predávať tovar a služby so zníženou sadzbou dane aj vtedy, keď sa budú predávať podnikom či súkromným osobám;

9.

zdôrazňuje, že pojem „konečný spotrebiteľ“ môže viesť k problémom pri jeho uplatňovaní. „konečný spotrebiteľ“ môže byť v kontexte DPH súkromná osoba, nezdaniteľná právnická osoba alebo zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva činnosť oslobodenú od dane bez práva na odpočet. Z odôvodnenia však vyplýva, že konečný spotrebiteľ je osoba, ktorá nadobúda tovar alebo služby na osobné použitie. Vzhľadom na to, že konečnými spotrebiteľmi môžu byť aj právnické osoby, mali by podľa neho aj tieto spadať pod rozsah pôsobnosti;

10.

podporuje návrh, aby vážená priemerná sadzba presahovala 12 % s cieľom ochrany daňových príjmov členských štátov;

11.

zastáva názor, že väčšia flexibilita pri prijímaní znížených sadzieb DPH môže zvýšiť zložitosť, a to najmä pre malé a stredné podniky, keďže tieto nemajú zdroje a štruktúry veľkého podniku, aby mohli uplatňovať pri cezhraničnom obchode niekoľko rôznych daňových sadzieb;

12.

vyzýva Komisiu na vytvorenie elektronického portálu, napr. prostredníctvom ďalšieho rozvíjania internetového portálu TEDB, aby sa podnikom dala možnosť získať prehľad o rôznych sadzbách DPH uplatňovaných vo všetkých členských štátoch EÚ a oznámiť svoj úmysel využiť oslobodenie od dane za podmienok na oslobodenie od dane, ktoré členský štát udeľuje podnikom, ktoré v ňom nie sú usadené. Tento nástroj musí byť ľahko dostupný, spoľahlivý a k dispozícii vo všetkých jazykoch EÚ;

13.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s vykonávaním tohto návrhu rozšírila možnosť využívania zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta (MOSS – Mini-One Stop Shop). Systém MOSS je obzvlášť dôležitý pre správu DPH v krajine určenia;

14.

poukazuje na to, že väčšia flexibilita pri stanovovaní sadzieb DPH môže sťažiť rozhodovanie o tom, ako zdaniť transakcie, ktoré zahŕňajú viacero výkonov. Táto otázka sa týka sadzby dane, ktorá sa má uplatniť, základu dane, podoby faktúr a krajiny, kde by sa mali platiť dane. To môže spôsobiť problémy pri vystavovaní faktúr, neistotu, náklady a riziká sporov, pretože k danému problému sa bude môcť v jednotlivých členských štátoch pristupovať odlišne. Preto je presvedčený, že je potrebné jasné usmernenia Komisie, pokiaľ ide o postupovať v prípade transakcií, ktoré zahŕňajú niekoľko služieb;

Zjednodušenie predpisov pre malé podniky

15.

víta návrh Európskej komisie dať členským štátom väčšie možnosti na zjednodušenie systémov DPH pre malé podniky. Zároveň je však dôležité zvýšiť efektívnosť zdaňovania a bojovať proti podvodom, aby sa zabránilo narušovaniu hospodárskej súťaže a členským štátom zaistili príjmy z daní;

16.

súhlasí s navrhovaným vymedzením, podľa ktorého sa za „malé podniky“ považujú tie, ktorých ročný obrat v Únii nie je vyšší ako 2 000 000 EUR;

17.

upozorňuje, že vzhľadom na roztrieštenosť a zložitosť systému DPH majú podniky, ktoré sa venujú cezhraničným transakciám, veľké náklady na zabezpečenie dodržiavania predpisov. Tieto náklady sú neprimerane vysoké pre malé a stredné podniky, ktoré sú oporou regionálnych hospodárstiev a zdrojom zamestnanosti na regionálnej úrovni, najmä pre malé firmy s ročným obratom vo výške menej ako 2 000 000 EUR. Tie predstavujú približne 98 % všetkých podnikov v EÚ, podieľajú sa cca 15 % na celkovom obrate a pripadá na ne asi 25 % čistých príjmov z DPH;

18.

pripomína, že pri poskytovaní elektronických služieb môže byť ťažké určiť, v ktorom členskom štáte je zákazník usadený. V prípade malých podnikov sú administratívne náklady na toto určenie spôsobom akceptovateľným pre daňové orgány niekedy také vysoké, že sa od obchodovania so zákazníkmi z iných členských štátov upúšťa. S cieľom znížiť administratívnu záťaž pre malé podniky s obratom v rámci Únie vo výške maximálne 2 000 000 EUR by sa im malo alternatívne umožniť účtovať si u daných služieb najvyššiu možnú sadzbu DPH uplatňovanú v EÚ; súhlasí s názorom Komisie, že náklady na dodržiavanie predpisov týkajúcich sa DPH by mali byť čo najnižšie;

19.

víta skutočnosť, že návrhom by sa znížili náklady na dodržiavanie predpisov týkajúcich sa DPH pre MSP až o 18 % ročne;

20.

súhlasí s návrhom umožniť oslobodenie od daní pre všetky malé podniky so sídlom v inom členskom štáte, ak ich ročný obrad nepresahuje 100 000 EUR, považuje však za potrebné preskúmať riziko negatívnych dôsledkov brzdiacich rast. Pre podnik oslobodený od dane, ktorý má v dôsledku toho značne nižšie administratívne náklady, môže prekročenie limitu priniesť vysokú hospodársku záťaž;

21.

víta návrh umožniť malým podnikom vyhotovovanie zjednodušenej faktúry, ako aj návrh oslobodiť malé podniky oslobodené od dane od povinnosti vyhotovovať faktúru;

22.

súhlasí s návrhom, aby bolo prípade malých podnikov zdaňovacie obdobie, za ktoré sa má podávať daňové priznanie k DPH, obdobie kalendárneho roka;

23.

považuje za diskutabilné, prečo by sa podniky oslobodené od dane mali vyhýbať povinnostiam týkajúcim sa účtovníctva a vedenia záznamov. Takéto uľahčenie môže predstavovať riziko zneužitia, pretože pre členské štáty je zložité kontrolovať, či podnik prekročil limit;

24.

poukazuje na to, že v niektorých členských štátoch boli prijaté opatrenia na uľahčenie registrácie nových podnikov a rámcových podmienok pre podniky, čím sa ale zároveň môže zvýšiť riziko karuselového podvodu. Len v roku 2014 dosiahli daňové úniky v dôsledku karuselových podvodov výšku 50 mld. EUR. Je dôležité, aby sa účely zníženia výpadku príjmov z DPH zlepšila efektívnosť výberu daní a bojovalo sa proti daňovým podvodom.

V Bruseli 10. októbra 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


21.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 461/52


Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Akčný plán digitálneho vzdelávania

(2018/C 461/08)

Hlavný spravodajca:

Domenico GAMBACORTA (IT/EĽS), predseda provincie Avellino

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne digitálneho vzdelávania

COM(2018) 22 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Kľúčové posolstvá

1.

zdôrazňuje, že vzdelávanie zohráva od začiatku vykonávania bolonského procesu kľúčovú úlohu pri vytváraní európskeho priestoru na dialóg a spoluprácu so zameraním na hlavné zásady, ktoré odzrkadľujú základné hodnoty súčasnej európskej spoločnosti, ako sú sloboda prejavu, tolerancia, sloboda výskumu, voľný pohyb študentov a zamestnancov, zapojenie študentov a spoluvytváranie celoživotného vzdelávania;

2.

poukazuje na záväzok členských štátov EÚ poskytnúť mladým ľuďom „najlepšie vzdelanie a najlepšiu odbornú prípravu“, ktorý bol potvrdený v nedávnych vyhláseniach (Bratislava, september 2016; Rím, marec 2017) a na samitoch (Tallin, máj 2017; Göteborg, november 2017; Brusel, január 2018);

3.

zdôrazňuje, že digitálna revolúcia bude naďalej výrazne meniť spôsob, akým Európania žijú, študujú, pracujú a navzájom komunikujú, a že digitálne zručnosti a kompetencie sú popri schopnosti čítať, písať a počítať základnými zručnosťami, ktoré majú občanom pomôcť čeliť výzvam vyplývajúcim z neustále sa meniaceho globalizovaného a vzájomne prepojeného sveta;

4.

súhlasí s tým, že získavanie digitálnych zručností a kompetencií sa musí začať už v ranom veku a musí pokračovať po celý život ako súčasť vzdelávacích osnov tak v detstve, ako aj v rámci vzdelávania dospelých;

5.

uznáva, že rozvoj digitálnych zručností pracovných síl v EÚ má zásadný význam pre zvládnutie transformácie trhu práce a predchádzanie vzniku medzier či nesúladu medzi ponukou zručností a dopytom po nich;

6.

vníma digitálne vzdelávanie ako nevyhnutnosť a príležitosť na riešenie vzdelávacích problémov, keďže poskytuje napr. možnosť individuálnejšieho a inkluzívnejšieho vyučovania pre osoby so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a so zdravotným postihnutím, migrantov a osoby v rámci systémov zdravotnej starostlivosti členských štátov;

7.

konštatuje, že rozvoj digitálnych zručností má silný pákový efekt z hľadiska rozvoja nových podnikateľských talentov, samostatnosti pri vykonávaní individuálnych alebo doplnkových úloh, ako aj multidisciplinárnej alebo geograficky rôznorodej tímovej práce;

8.

zdôrazňuje potenciál, ktorý má digitálna transformácia na podporu vzostupnej mobility, vzdelanejších a lepšie informovaných občanov, podnecovaní občianskej angažovanosti, demokratizácii poznatkov a zlepšovaní prístupu k informáciám a ich využívaní a tvorbe s cieľom zabezpečiť zdravú digitálnu identitu a aktívne a zodpovedné digitálne občianstvo;

9.

zdôrazňuje, že nedostatočne pripravení používatelia sú viac vystavení mnohým rizikám ukrytých v/neuvedomelom používaní digitálnych prostriedkov, medzi ktoré patria kybernetické šikanovanie, ako aj phishing, posielanie nevyžiadaných správ so sexuálnym obsahom (sexting), sexuálne vydieranie (sextortion), závislosť od internetových hier, symptómy digitálneho pracovného stresu a strach niečo zmeškať (tzv. Fear Of Missing Out – FOMO);

10.

požaduje, aby sa kládol väčší dôraz na posilnenie kritického myslenia a mediálnej gramotnosti dospelých, detí a mládeže, aby sa vedeli orientovať v obrovskej spleti šírených falošných správ, správne posudzovali riziká vyplývajúce z nekritického používania informácií dostupných na internete alebo digitálne dostupných informácií a dokázali im odolávať;

11.

poukazuje na to, že rozsiahle zavádzanie algoritmov a systémov strojového učenia založených na umelej inteligencii a analýzy údajov je hrozbou pre pedagogickú slobodu, ako aj pre neutralitu, bezpečnosť údajov a ochranu súkromia;

12.

odkazuje na niektoré výsledky štúdie z roku 2013 zameranej na vzdelávanie v oblasti IKT v školách (1), v rámci ktorej sa zistilo, že:

medzi jednotlivými krajinami existujú značné rozdiely z hľadiska infraštruktúrnej vybavenosti na úrovni škôl,

len približne 50 % študentov v EÚ vzdelávajú pedagógovia, ktorí svoju schopnosť zahrnúť digitálne technológie do vzdelávacích činností pedagogicky hodnotným spôsobom vnímajú kladne,

len približne 25 – 30 % študentov v EÚ vzdelávajú pedagógovia, ktorí absolvovali povinnú odbornú prípravu v oblasti IKT;

13.

zdôrazňuje preto kľúčovú úlohu učiteľov a vychovávateľov pri usmerňovaní žiakov k inovačným postupom vytvárania znalostí prostredníctvom vhodných väzieb medzi formálnym, neformálnym a informálnym učením, nakoľko sa k šíreniu digitálnych inovácií vo vzdelávaní nedá pristupovať paušálne;

14.

zdôrazňuje, že učiteľský zbor, vedenie škôl a ďalšie vzdelávacie subjekty potrebujú podporu a príslušnú odbornú prípravu, aby si vedeli nájsť účinný spôsob, ako skĺbiť tradičné učebné metódy s možnosťami, ktoré ponúkajú digitálne technológie;

15.

na tento účel navrhuje spoluprácu súkromných a verejných zainteresovaných subjektov predovšetkým za účasti poskytovateľov vzdelávacích technológií prostredníctvom ich odvetvových združení, ak existujú, aby sa učiteľom poskytla odborná príprava spolu s bezplatnými digitálnymi vzdelávacími materiálmi a vyriešili sa tiež otázky cezhraničného duševného vlastníctva;

16.

upozorňuje na hrozbu veľkých digitálnych spoločností, a najmä GAFAM (Google, Amazon, Facebook, Apple a Microsoft), ktoré poskytovaním svojho hardvéru a/alebo softvéru a vzdelávacích zdrojov vnucujú svoje normy v oblasti vzdelávania. Bolo by preto potrebné zaviesť prísne kontroly, pokiaľ ide o ochranu údajov a autorských práv;

17.

zdôrazňuje, že je potrebné zmenšiť existujúcu digitálnu priepasť, ktorá je determinovaná rôznymi faktormi, ako miesto bydliska v rôznych zemepisných a demografických oblastiach, dorozumievacie jazyky, rôzne úrovne vzdelávania, rozdiely súvisiace s pohlavím a vekom, možné zdravotné postihnutie alebo príslušnosť k znevýhodnenými sociálno-ekonomickým skupinám;

18.

trvá na tom, že je nutné lepšie využívať finančnú podporu EÚ, aby sa zaistilo, že školy a vzdelávacie zariadenia, a to nielen zariadenia, ktoré poskytujú povinné vzdelávanie, ale aj zariadenia, ktoré zabezpečujú iné etapy vzdelávania, ako je napríklad predškolské vzdelávanie, vzdelávanie dospelých, konzervatóriá atď. – najmä tie, ktoré sa nachádzajú v oblastiach s geografickými, demografickými alebo spoločenskými problémami – budú s cieľom zaistiť prístup k celoživotnému vzdelávaniu vybavené nevyhnutnou vysokorýchlostnou širokopásmovou infraštruktúrou špičkovej kvality;

19.

navrhuje, aby sa súbežne s implementáciou digitálnych inovačných zdrojov a postupov otestovali nové zdroje a techniky posudzovania, ako sú napríklad okruhy, ktoré by sa následne zaviedli v kombinácii s tradičnými postupmi, s cieľom využiť potenciál rýchlej cyklickej spätnej väzby v prospech personalizovanejšieho a účinnejšieho vzdelávacieho procesu;

20.

poznamenáva, že v súlade so zásadami, z ktorých vychádza platforma celoživotného vzdelávania a v záujme zabezpečenia lepšieho vzdelávacieho procesu a výsledkov musia byť učiaci sa stredobodom záujmu a musia sa podieľať na spoločných cieľoch na základe svojich názorov a hodnôt, aby sa nestali pasívnymi užívateľmi technológií;

21.

víta akčný plán digitálneho vzdelávania ako krátkodobý a strednodobý nástroj na podporu, implementáciu a rozširovanie účelného využívania digitálnych a inovatívnych vzdelávacích postupov v školách, v odbornom vzdelávaní a na vysokých školách ako súčasť európskeho vzdelávacieho priestoru a nového programu v oblasti zručností pre Európu (2) a ako doplnok k odporúčaniam o spoločných hodnotách a kľúčových kompetenciách;

22.

uznáva, že priority stanovené v akčnom pláne digitálneho vzdelávania sú v súlade s komplexnými a početnými výzvami, ktoré prináša digitálna revolúcia;

23.

domnieva sa, že akčný plán by mal dostať primeranú podporu vo viacročnom finančnom rámci, ako aj v rozpočtoch členských štátov, z ktorých by sa mali vyčleniť prostriedky nielen na prepojenosť a infraštruktúru, ale aj na rozvoj digitálnych zručností a kompetencií na všetkých úrovniach vzdelávania;

24.

zdôrazňuje, že predpokladom začlenenia digitálnych technológií do našich vzdelávacích systémov a skutočného dosiahnutia cieľov akčného plánu je plodnejšia spolupráca všetkých zúčastnených a potenciálnych zainteresovaných subjektov, ktorá zaistí zbližovanie, vytváranie synergií a medzidisciplinárne využívanie odborných znalostí, ako aj interoperabilitu rozličných systémov;

25.

považuje za nesmierne dôležité vyvinúť značné úsilie na koordináciu a integráciu všetkých iniciatív a opatrení, ako aj na lepšie šírenie politických opatrení, aby sa zabránilo tomu, že dostupné možnosti budú využívať hlavne tie vzdelávacie a politické inštitúcie, ktoré sa dokážu lepšie zorientovať v „džungli“ príležitostí na získanie finančnej podpory;

26.

pripomína zásadnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri uskutočňovaní politických opatrení v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a teda skutočnosť, že do procesu prispôsobovania vzdelávacích systémov požiadavkám digitálnej éry by mali byť zapojené všetky úrovne správy (európska, štátna, regionálna a miestna);

Lepšie využívanie digitálnych technológií na výučbu a učenie sa: digitálne kompetencie a zručnosti relevantné pre digitálnu transformáciu

27.

zdôrazňuje, že hoci je prístup k digitálnej infraštruktúre len jedným z aspektov digitálnej priepasti, nedostatok finančných prostriedkov a nedostatočné a nefunkčné vybavenie a šírka pásma sú naďalej prekážkou vo využívaní IKT na výučbu a vzdelávanie;

28.

žiada o podporu pre vytvorenie národných stratégií a rámcov, intenzívnejší dialóg medzi zainteresovanými stranami a väčšiu podporu učiteľov pri získavaní nových metodických odborných znalostí;

29.

dúfa, že sa rozbehne rozsiahla kampaň vzdelávacích iniciatív zameraných na učiteľov a vzdelávacie subjekty na rozšírenie ich skutočných digitálnych zručností s osobitným zameraním na tých, ktorí majú obmedzené vlohy na digitálne technológie a malé skúsenosti s nimi;

30.

víta skutočnosť, že EÚ posilňuje digitálnu kapacitu všeobecných i odborných škôl a do konca roka 2019 sprístupní sebahodnotiaci nástroj SELFIE jednému miliónu osôb spomedzi učiteľov, školiteľov a žiakov a študentov, čím podporuje ich digitálne kompetencie v súčinnosti s prípadnými nástrojmi hodnotenia zavedenými na úrovni jednotlivých členských štátov;

31.

poukazuje na to, že IKT prispievajú k inovácii v oblasti postupov a organizačných opatrení a nástroje ako európsky rámec elektronických kompetencií (e-CF) považuje za užitočný referenčný rámec pre kompetencie a zručnosti v oblasti IKT v celej Európe;

32.

uznáva prínos systému poukazov zameraných na znevýhodnené oblasti, ako aj implementácie vhodného súboru nástrojov pre vidiecke oblasti;

33.

súhlasí s vytvorením rámca na vydávanie digitálne certifikovaných kvalifikácií a potvrdzovanie digitálne nadobudnutých zručností, ktoré sú dôveryhodné a viacjazyčné a domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby bol tento rámec v plnej miere zosúladený s európskym kvalifikačným rámcom pre celoživotné vzdelávanie (EQF) a Európskou klasifikáciou zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO);

34.

podporuje spoluprácu medzi priemyslom a vzdelávaním a iné formy verejno-súkromných partnerstiev v záujme rozvoja vzdelávacích programov zameraných na digitálne kompetencie a s cieľom zabezpečiť, aby pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií boli rovnako prístupné všetkým bez ohľadu na sociálno-ekonomické zázemie alebo telesné postihnutia;

Rozvoj digitálnych kompetencií a zručností relevantných pre digitálnu transformáciu

35.

zdôrazňuje, že školské komunity musia podporovať všetkých žiakov a reagovať na ich špecifické potreby s cieľom zabezpečiť úplné začlenenie;

36.

považuje za veľmi dôležité zmenšiť priepasť medzi vzdelávaním študentov z rôznych sociálno-ekonomických prostredí, zužitkovať potenciál individuálnej výučby a nových nástrojov učenia a plne využívať otvorené vzdelávacie zdroje a otvorenú vedu;

37.

dúfa, že sa vytvorí celoeurópska platforma pre digitálne vysokoškolské vzdelávanie, ktorá bude ponúkať vzdelávanie, zmiešanú mobilitu, virtuálne univerzitné areály a výmenu osvedčených postupov medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania;

38.

víta nový Európsky rámec digitálnych kompetencií pre pedagógov, ktorý usmerňuje pedagógov pri tvorbe modelov digitálnych kompetencií;

39.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať a uľahčovať rozvoj digitálnych zručností učiteľov z integrovaného hľadiska a v súlade s rámcom zručností pre pedagógov, čo by zahŕňalo počiatočné odborné vzdelávanie, zapracovanie sa a celoživotné vzdelávanie učiteľov;

40.

uznáva význam mobility, a preto vyzýva, aby sa posilnilo zameranie budúceho programu Erasmus + a iných relevantných programov financovania EÚ na podporu prispôsobenia vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku;

41.

zdôrazňuje význam spolupráce v oblasti vzdelávania a spoločného úsilia. Žiada zriadiť spoločnú európsku platformu otvorenú rôznym zainteresovaným subjektom s úlohou vypracovať referenčné hodnoty a ukazovatele, aby sa mohol dôkladnejšie sledovať pokrok v IKT, ktorý dosiahli rozliční poskytovatelia vzdelávania na školách a v iných vzdelávacích prostrediach. Táto činnosť sa musí vykonávať v úzkej spolupráci medzi členskými štátmi, aby sa využili skúsenosti, zmapovali už existujúce následné opatrenia atď.

42.

zdôrazňuje význam digitálnych kompetencií pre všetkých občanov, ako sa stanovuje v európskom rámci kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie, vrátane európskeho rámca digitálnych kompetencií pre občanov v piatich oblastiach (gramotnosť v oblasti informácií a údajov; komunikácia a spolupráca; digitálny obsah a jeho tvorba; bezpečnosť a pohoda; riešenie problémov); podporuje také vyučovanie a vzdelávanie, do ktorých sú digitálne kompetencie začlenené spolu s ostatnými schopnosťami, ktoré treba rozvíjať;

43.

podporuje navrhovanú informačnú kampaň v celej EÚ zameranú na pedagógov, rodiny a žiakov s cieľom posilniť bezpečnosť online, kybernetickú hygienu a mediálnu gramotnosť, ako aj iniciatívu výučby kybernetickej bezpečnosti, ktorá nadviaže na rámec digitálnych kompetencií pre občanov v záujme zlepšenia postavenia ľudí a tiež podporu a šírenie osvedčených postupov s cieľom umožniť sebaisté a zodpovedné používanie technológií;

44.

povzbudzuje podnikateľského ducha regiónov a miest a posun smerom k otvorenej inovácii v rámci partnerstiev s víziou zameranou na človek, ktoré by sa nadväzovali medzi subjektmi verejného a súkromného sektora, univerzitami a občanmi;

45.

očakáva, že bude priebežne informovaný o poznatkoch získaných pri implementácii politických opatrení a že bude vyzvaný, aby sa zapojil do rozbiehajúcej sa diskusie o budúcej európskej spolupráci v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

Zdokonaľovanie vzdelávania lepšou analýzou a predikciou údajov

46.

vyjadruje nádej, že sa prijme spoločný metodický rámec na vymedzenie ukazovateľov, ktoré dokážu vyjadriť rozsah digitálnej priepasti a žiada, aby sa vyvinulo výrazné úsilie na vybudovanie a zhromaždenie spoľahlivých a ľahko dostupných údaje na hodnotenie a monitorovanie;

47.

upozorňuje na problémy, ktoré vznikajú, keď sa osobné údaje a študijné záznamy ukladajú u súkromných poskytovateľov, často v inej časti sveta. Osobitne si treba predovšetkým všímať, či sú títo prevádzkovatelia ochotní podpísať užívateľské zmluvy s početnými miestnymi, regionálnymi a štátnymi orgánmi;

48.

rovnako upozorňuje na hĺbkovú analýzu údajov (tzv. data mining) a kladie si otázku, ako reagovať v prípade, že podniky spracúvajú údaje o študentoch a učiteľoch na účely predaja týchto údajov tretím stranám. Domnieva sa, že je rovnako dôležité – v neposlednom rade pre miestne a regionálne orgány –, aby sa objasnilo, ako dlho môžu byť relevantné administratívne údaje a podobné dokumenty verejne prístupné;

49.

s potešením očakáva spustenie plánovaných pilotných projektov zameraných na využívanie dostupných údajov a na pomoc pri implementácii a monitorovaní politiky vzdelávania. Víta aj plánovaný súbor nástrojov a usmernení pre členské štáty;

50.

považuje za dôležité iniciovať strategickú predikciu hlavných trendov, ktoré z digitálnej transformácie vyplývajú pre budúcnosť vzdelávacích systémov, v úzkej spolupráci s odborníkmi z členských štátov, vrátane zástupcov miestnych a regionálnych orgánov, a s využitím súčasných i budúcich možností spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v celej EÚ;

51.

povzbudzuje inováciu z podnetu používateľov, ktorá je kľúčom k rýchlemu zavádzaniu inovačných odpovedí na výzvy v oblasti vzdelávania. Perspektíva používateľa sa často dostatočne nezohľadňuje, čo by mohlo obmedziť možné riešenia problému. V tejto súvislosti víta, že sa preskúmajú spôsoby, ako podporiť angažovanosť občanov, účasť a inováciu z podnetu používateľov;

52.

zdôrazňuje, že tento akčný plán by mal tiež podporovať európsky semester, ktorý je vďaka odporúčaniam pre jednotlivé krajiny v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy hlavným stimulátorom reforiem;

53.

podporuje úsilie o pokrok v riadení systémov školského vzdelávania a pripomína, že dobré viacúrovňové riadenie môže viesť k zlepšeniu výkonnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, posilniť účasť, podporovať zakladanie inovačných mechanizmov, propagovať inkluzívny systém vzdelávania, ktorý sa zameriava na jednotlivca ako na celok, a rozvíjať systémy celoživotného vzdelávania;

54.

víta dialóg o implementácii navrhovaných opatrení, ktorý ohlásila Európska komisia, a vyjadruje svoju ochotu zapojiť sa a pokračovať spolu s členskými štátmi, Európskym parlamentom, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a skupinou Európskej investičnej banky v spolupráci s Komisiou, s cieľom napredovať v uskutočňovaní navrhovanej agendy a zabezpečiť súlad s prioritami v súčasných a budúcich programoch financovania EÚ.

V Bruseli 10. októbra 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  Survey of Schools: ICT in Education Benchmarking Access, Use and Attitudes to Technology in Europe’s schools (Prieskum škôl: IKT vo vzdelávaní. Referenčné porovnávanie prístupu k technológiám, ich používania a postojov k nim v európskych školách). Záverečná správa o štúdii, Európska komisia, 2013.

(2)  COM(2016) 381.


21.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 461/57


Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Budovanie silnejšej Európy: význam politík v oblasti mládeže, vzdelávania a kultúry

(2018/C 461/09)

Hlavná spravodajkyňa:

Gillian FORD (UK/EA), poslankyňa londýnskeho mestského obvodu Havering

Referenčné dokumenty:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budovanie silnejšej Európy: význam politík v oblasti mládeže, vzdelávania a kultúry,

COM(2018) 268 final

a

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa podpory automatického vzájomného uznávania vysokoškolských diplomov, maturitných vysvedčení a výsledkov študijných pobytov v zahraničí,

COM(2018) 270 final

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve,

COM(2018) 271 final

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa komplexného prístupu k výučbe a učeniu sa jazykov,

COM(2018) 272 final

I.   NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa podpory automatického vzájomného uznávania vysokoškolských diplomov, maturitných vysvedčení a výsledkov študijných pobytov v zahraničí

Bod 5

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

d)

navrhnutím ďalších nástrojov na zabezpečenie kvality v digitálnom vzdelávaní a odbornej príprave.

Zdôvodnenie

V niektorých oblastiach, najmä vzdialenejších alebo riedko osídlených regiónoch, prebieha vzdelávanie, výučba a získavanie kvalifikácie čoraz častejšie digitálnou formou. Je nevyhnutné zaistiť kvalitu týchto kvalifikácií, aby mohli byť automaticky vzájomne uznávané.

Pozmeňovací návrh 2

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa podpory automatického vzájomného uznávania vysokoškolských diplomov, maturitných vysvedčení a výsledkov študijných pobytov v zahraničí

Bod 6

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

6.   Uľahčili mobilitu a uznávanie výsledkov období vzdelávania v zahraničí počas sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy:

6.   Uľahčili mobilitu všetkých študentov bez ohľadu na ich miesto bydliska a uznávanie výsledkov období vzdelávania v zahraničí počas sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy:

[…]

[…]

c)

propagovaním výhod mobility medzi inštitúciami sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a učiacimi sa a ich rodinami a propagovaním výhod hosťovania mobility u zamestnávateľov.

c)

propagovaním výhod mobility medzi inštitúciami sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a učiacimi sa a ich rodinami a propagovaním výhod hosťovania mobility u zamestnávateľov.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo samotného znenia.

Pozmeňovací návrh 3

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa podpory automatického vzájomného uznávania vysokoškolských diplomov, maturitných vysvedčení a výsledkov študijných pobytov v zahraničí

Bod 8

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

8.   Preskúmali osvedčené postupy so zreteľom na uznávanie predchádzajúceho vzdelávania a priepustnosť medzi odvetviami vzdelávania a odbornej prípravy, najmä medzi odborným vzdelávaním a prípravou a vysokoškolským vzdelávaním.

8.   Preskúmali a  propagovali osvedčené postupy so zreteľom na uznávanie predchádzajúceho vzdelávania a priepustnosť medzi:

a)

odvetviami vzdelávania a odbornej prípravy, najmä medzi odborným vzdelávaním a prípravou a vysokoškolským vzdelávaním , a

b)

odvetviami vzdelávania a odbornej prípravy a trhom práce.

Zdôvodnenie

Zamestnávatelia by mali uznávať kvalifikácie získané v zahraničí a študijné pobyty v zahraničí, aby sa zlepšila mobilita pracovnej sily a rozšírili životné šance a príležitostí.

Pozmeňovací návrh 4

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa podpory automatického vzájomného uznávania vysokoškolských diplomov, maturitných vysvedčení a výsledkov študijných pobytov v zahraničí

Bod 9

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

Zlepšili dôkazovú základňu zhromažďovaním a šírením údajov o počte a druhu prípadov uznania.

Zlepšili dôkazovú základňu zhromažďovaním a šírením údajov o počte, druhu a výsledkoch prípadov uznania.

Zdôvodnenie

Získavanie ponaučení z výsledkov môže posilniť a zlepšiť proces uznávania.

Pozmeňovací návrh 5

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve

Odôvodnenie 8

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

(8)

Dostatočná ponuka, prístupnosť a cenová dostupnosť vysokokvalitných zariadení starostlivosti o deti sú okrem toho kľúčovými faktormi, ktoré umožňujú ženám a aj mužom s opatrovateľskými úlohami účasť na trhu práce, ako sa uznalo na zasadnutí Európskej rady v Barcelone v roku 2002, v Európskom pakte pre rodovú rovnosť a v oznámení Komisie o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom prijatom 26. apríla 2017. Zamestnanosť žien priamo prispieva k zlepšovaniu sociálno-ekonomickej situácie domácností a k hospodárskemu rastu.

(8)

Dostatočná ponuka, prístupnosť a cenová dostupnosť vysokokvalitných zariadení starostlivosti o deti sú okrem toho kľúčovými faktormi, ktoré umožňujú ženám a aj mužom s opatrovateľskými úlohami účasť na trhu práce, ako sa uznalo na zasadnutí Európskej rady v Barcelone v roku 2002, v Európskom pakte pre rodovú rovnosť a v oznámení Komisie o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom prijatom 26. apríla 2017 , a mali by sa podporovať v súlade so zásadou 2 Európskeho piliera sociálnych práv . Zamestnanosť žien priamo prispieva k zlepšovaniu sociálno-ekonomickej situácie domácností a k hospodárskemu rastu.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo samotného znenia.

Pozmeňovací návrh 6

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve

Odôvodnenie 23

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

(23)

Cieľom tohto odporúčania je dospieť k spoločnému chápaniu toho, čo znamená kvalita v systéme vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Stanovujú sa v ňom možné opatrenia, ktoré majú zvážiť vlády s prihliadnutím na ich špecifické okolnosti. Toto odporúčanie sa vzťahuje aj na rodičov, inštitúcie a organizácie vrátane sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa usilujú o zlepšenie sektora.

(23)

Cieľom tohto odporúčania je dospieť k spoločnému chápaniu toho, čo znamená kvalita v systéme vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Stanovujú sa v ňom možné opatrenia, ktoré majú zvážiť všetky relevantné úrovne správy, vrátane miestnej a regionálnej, s prihliadnutím na ich špecifické okolnosti. Toto odporúčanie sa vzťahuje aj na rodičov, inštitúcie a organizácie vrátane sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa usilujú o zlepšenie sektora.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo samotného znenia.

Pozmeňovací návrh 7

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve

Bod 2

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

2.    pracovali na tom , aby boli služby vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve prístupné, cenovo dostupné a inkluzívne. M ohlo(-a)  by sa zvážiť:

2.    zabezpečili , aby boli služby vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve prístupné, cenovo dostupné , dostatočné z hľadiska počtu a inkluzívne. Na všetkých úrovniach správy, vrátane regionálnej a miestnej, by sa m ohlo/mohla zvážiť:

Zdôvodnenie

Zdôrazniť myšlienku odporúčania a vyzdvihnúť kľúčovú úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohrávajú miestne a regionálne samosprávy.

Pozmeňovací návrh 8

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve

Bod 3

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

3.   podpora profesionalizácie pracovníkov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. v závislosti od existujúcej úrovne odbornej kvalifikácie a pracovných podmienok môže úspešné úsilie zahŕňať:

3.   podpora profesionalizácie pracovníkov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. v závislosti od existujúcej úrovne odbornej kvalifikácie a pracovných podmienok môže úspešné úsilie zahŕňať:

[…]

[…]

d)

zameranie sa na vybavenie pracovníkov takými kompetenciami, aby mohli reagovať na jednotlivé potreby detí z rôznych prostredí a so špeciálnymi vzdelávacími potrebami alebo zdravotným postihnutím, ako aj na prípravu zamestnancov na riadenie rôznych skupín.

d)

vybavenie pracovníkov takými kompetenciami, aby mohli reagovať na jednotlivé potreby detí z rôznych prostredí a so špeciálnymi vzdelávacími potrebami alebo zdravotným postihnutím, ako aj na prípravu zamestnancov na riadenie rôznych skupín.

Zdôvodnenie

Dôraznejšia formulácia odporúčania.

Pozmeňovací návrh 9

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve

Článok 4

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

4.   posilniť tvorbu učebných plánov v ranom veku v snahe napĺňať potreby detí z hľadiska blahobytu a vzdelávania. Prístupy na podporu tvorby učebných plánov a sociálnych, emocionálnych, vzdelávacích a jazykových kompetencií detí by mohli zahŕňať:

4.   posilniť tvorbu učebných plánov v ranom veku v snahe napĺňať potreby všetkých detí z hľadiska zdravia, blahobytu a vzdelávania. Prístupy na podporu tvorby učebných plánov a sociálnych, emocionálnych, vzdelávacích a jazykových kompetencií detí by mohli zahŕňať:

 

a)

zabezpečenie rovnováhy pri poskytovaní sociálno-emocionálneho učenia, blahobytu a vzdelávania, uznávajúc pritom význam hry, kontaktu s prírodou, úlohy hudby, umenia a pohybovej aktivity;

 

a)

zabezpečenie rovnováhy pri poskytovaní sociálno-emocionálneho učenia, blahobytu a vzdelávania, uznávajúc pritom význam hry, kontaktu s prírodou, úlohy hudby, umenia a pohybovej aktivity;

 

b)

podporu empatie, súcitu a informovanosti v súvislosti s rovnosťou a rozmanitosťou;

 

b)

podporu empatie, súcitu a informovanosti v súvislosti s rovnosťou a rozmanitosťou;

 

c)

poskytovanie príležitostí na skorú jazykovú expozíciu a učenie sa jazyka prostredníctvom hier a zváženie dvojjazyčných programov v ranom detstve;

 

c)

poskytovanie príležitostí na skorú jazykovú expozíciu a učenie sa jazyka prostredníctvom hier a zváženie dvojjazyčných programov v ranom detstve;

 

d)

poskytovanie usmernení pre poskytovateľov, pokiaľ ide používanie digitálnych nástrojov a vznikajúcich nových technológií primeraných veku;

 

d)

poskytovanie usmernení pre poskytovateľov, pokiaľ ide používanie digitálnych nástrojov a vznikajúcich nových technológií primeraných veku;

 

e)

podporu ďalšieho začleňovania vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve v rámci kontinua vzdelávania a podporu spolupráce v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, zamestnancov základných škôl a hladkého prechodu detí na základnú školu;

 

e)

podporu ďalšieho začleňovania vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve v rámci kontinua vzdelávania a podporu spolupráce v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, zamestnancov základných škôl a hladkého prechodu detí na základnú školu;

 

 

f)

poskytovanie špecializovanej podpory a možností vzdelávania deťom s osobitnými vzdelávacími potrebami alebo so zdravotným postihnutím;

 

 

g)

poskytovanie špecializovanej podpory a možností vzdelávania deťom migrantov vrátane situácií hromadného návratu Európanov z dôvodu politickej a humanitárnej krízy;

 

 

h)

poskytovanie špecializovanej podpory a možností vzdelávania deťom v systémoch starostlivosti členských štátov;

 

 

i)

podporu modelu starostlivosti v ranom detstve pre deti vo veku od 0 do 6 rokov.

Zdôvodnenie

Deti s osobitnými vzdelávacími potrebami alebo zdravotným postihnutím, ako aj deti migrantov, môžu potrebovať špecializovanú podporu na to, aby mohli využiť celý rad možností ponúkaných učebnými plánmi v ranom veku. Členské štáty treba povzbudzovať k tomu, aby túto podporu zabezpečili.

Pozmeňovací návrh 10

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve

Bod 6

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

6.   zameranie sa na zabezpečenie primeraného financovania a právny rámec pre poskytovanie služieb vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Mohlo by sa zvážiť:

6.   zameranie sa na zabezpečenie primeraného financovania a právny rámec pre poskytovanie služieb vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Mohlo by sa zvážiť:

 

a)

zvýšenie investícií do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve so zameraním na dostupnosť, kvalitu a cenovú dostupnosť vrátane využívania príležitostí financovania, ktoré sa ponúkajú prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov;

 

a)

zvýšenie investícií do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve so zameraním na dostupnosť, prístupnosť, kvalitu a cenovú dostupnosť vrátane využívania príležitostí financovania, ktoré sa ponúkajú prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov;

 

b)

vytváranie a udržiavanie celoštátnych alebo regionálnych rámcov kvality prispôsobených na mieru;

 

b)

vytváranie a udržiavanie celoštátnych alebo regionálnych rámcov kvality prispôsobených na mieru;

 

c)

podpora ďalšej integrácie služieb pre rodiny a deti, najmä sociálnych a zdravotníckych služieb;

 

c)

podpora ďalšej integrácie služieb pre rodiny a deti na miestnej a regionálnej úrovni , najmä sociálnych a zdravotníckych služieb a  služieb zvyšujúcich ich duševnú a telesnú pohodu ;

 

d)

začlenenie spoľahlivých politík v oblasti ochrany/bezpečnosti detí do systému vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve s cieľom chrániť deti pred všetkými formami násilia.

 

d)

začlenenie spoľahlivých politík v oblasti ochrany/bezpečnosti detí do systému vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve s cieľom chrániť deti pred všetkými formami zneužívania a  násilia.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo samotného znenia.

Pozmeňovací návrh 11

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve

Bod 8

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

8.   uľahčiť výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi členskými štátmi v kontexte strategického rámca pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a následných schém, ako aj vo Výbore pre sociálnu ochranu;

8.   uľahčiť výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi členskými štátmi na všetkých úrovniach verejnej správy v  kontexte strategického rámca pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a následných schém, ako aj vo Výbore pre sociálnu ochranu;

Zdôvodnenie

Vyplýva zo samotného znenia.

Pozmeňovací návrh 12

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve

Bod 9

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

9.   podporovať spoluprácu členských štátov na základe ich dopytu organizovaním partnerského učenia a partnerského poradenstva;

9.   podporovať spoluprácu členských štátov na všetkých úrovniach verejnej správy na základe ich dopytu organizovaním partnerského učenia a partnerského poradenstva;

Zdôvodnenie

Vyplýva zo samotného znenia.

Pozmeňovací návrh 13

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa komplexného prístupu k výučbe a učeniu sa jazykov

Odôvodnenie (1)

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

1)

Európska komisia v oznámení o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou predstavila víziu európskeho vzdelávacieho priestoru, v ktorom kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu, odbornej príprave a výskumu nebránia štátne hranice, kde sa študovať, učiť sa alebo pracovať v inom členskom štáte stalo normou, kde je oveľa bežnejšie hovoriť okrem materinského jazyka ďalšími dvoja jazykmi a kde majú ľudia jasnú predstavu o svojej európskej identite a sú si vedomí európskeho kultúrneho dedičstva a jeho rozmanitosti.

1)

Európska komisia v oznámení o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou predstavila víziu európskeho vzdelávacieho priestoru, v ktorom kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu, odbornej príprave a výskumu nebránia štátne hranice, kde sa študovať, učiť sa alebo pracovať v inom členskom štáte stalo normou, kde je oveľa bežnejšie hovoriť okrem materinského jazyka ďalšími dvoja jazykmi a kde majú ľudia jasnú predstavu o svojej európskej identite a sú si vedomí európskeho kultúrneho dedičstva a jeho rozmanitosti a možností .

Zdôvodnenie

Je dôležité tu zdôrazniť, že hodnota európskeho vzdelávacieho priestoru spočíva okrem iného aj v jeho schopnosti pripraviť podmienky pre viac možností.

Pozmeňovací návrh 14

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa komplexného prístupu k výučbe a učeniu sa jazykov

Bod 1

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

1.

preskúmali možnosti ako pomôcť všetkým mladým ľuďom získať pred ukončením vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy úroveň skúsený používateľ aspoň v jednom európskom jazyku okrem vyučovacieho jazyka a presadzovali získanie úrovne samostatného používateľa v ďalšom (treťom) jazyku;

1.

preskúmali možnosti ako pomôcť všetkým mladým ľuďom získať pred ukončením vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy úroveň skúsený používateľ aspoň v jednom európskom jazyku okrem vyučovacieho jazyka a presadzovali získanie úrovne samostatného používateľa v ďalšom (treťom) jazyku najmä s osobitým dôrazom na ústne používanie jazyka a prax a so zaručením primeraného prístupu k výučbe pre všetkých ;

Zdôvodnenie

Zainteresované strany zdôraznili, že popri schopnosti čítať a písať v ďalších jazykoch, je dôležité vedieť nimi hovoriť, pretože je to kľúčom k mobilite a príležitostiam. Konštatovalo sa tiež, že tam, kde chýba kvalitné vyučovanie cudzích jazykov, tí lepšie zabezpečení môžu využívať súkromné jazykové kurzy. Osoby zo znevýhodnených sociálno-ekonomických skupín však takúto možnosť nemajú, a tým sa prehlbuje nerovnosť príležitostí medzi jednotlivými skupinami v spoločnosti.

Pozmeňovací návrh 15

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa komplexného prístupu k výučbe a učeniu sa jazykov

Bod 4

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

4.

v rámci týchto komplexných stratégií podporovali rozvoj jazykového povedomia v školách a strediskách odbornej prípravy:

4.

v rámci týchto komplexných stratégií podporovali rozvoj jazykového povedomia v školách a strediskách odbornej prípravy:

a)

aktívnou podporou mobility učiacich sa aj s využitím príležitostí, ktoré poskytujú príslušné programy financovania EÚ;

a)

aktívnou podporou mobility učiacich sa aj s využitím príležitostí, ktoré poskytujú príslušné programy financovania EÚ;

b)

poskytnutím možností učiteľom na využívanie konkrétneho jazyka v rámci jeho príslušného predmetu;

b)

poskytnutím možností učiteľom na využívanie konkrétneho jazyka v rámci jeho príslušného predmetu;

c)

posilnením spôsobilosti všetkých učiacich sa, ale najmä tých, ktorí pochádzajú z migrantského alebo znevýhodneného prostredia, používať vyučovací jazyk ako základ na dosiahnutie výsledkov v rámci ďalšieho učenia sa a vzdelávania v škole;

c)

posilnením spôsobilosti všetkých učiacich sa, ale najmä tých, ktorí pochádzajú z migrantského prostredia, vrátane situácií hromadného návratu Európanov z dôvodu politickej a humanitárnej krízy , alebo znevýhodneného prostredia , resp. majú osobitné vzdelávacie potreby alebo zdravotné postihnutie ,používať vyučovací jazyk ako základ na dosiahnutie výsledkov v rámci ďalšieho učenia sa a vzdelávania v škole;

d)

ocenením jazykovej rozmanitosti učiacich sa a využívaním tejto rozmanitosti ako vzdelávacieho zdroja, a to aj zapojením rodičov a širšej miestnej komunity do jazykového vzdelávania;

d)

ocenením jazykovej rozmanitosti učiacich sa a využívaním tejto rozmanitosti ako vzdelávacieho zdroja, a to aj zapojením rodičov a širšej miestnej komunity do jazykového vzdelávania;

e)

ponukou príležitostí na posúdenie a validáciu kompetencie v jazykoch, ktoré nie sú súčasťou učebných plánov a učiaci sa ich nadobudli v iných kontextoch, a to aj rozšírením spektra jazykov, ktoré je možné doplniť do vysvedčenia o ukončení štúdia;

e)

ponukou príležitostí na posúdenie a validáciu kompetencie v jazykoch, ktoré nie sú súčasťou učebných plánov a učiaci sa ich nadobudli v iných kontextoch, a to aj rozšírením spektra jazykov, ktoré je možné doplniť do vysvedčenia o ukončení štúdia;

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 16

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa komplexného prístupu k výučbe a učeniu sa jazykov

Bod 5

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

5.

podporovali učiteľov, školiteľov a vedúcich pracovníkov škôl v rozvoji jazykového povedomia:

5.

podporovali učiteľov, školiteľov a vedúcich pracovníkov škôl v rozvoji jazykového povedomia:

a)

investovaním do počiatočného a ďalšieho vzdelávania učiteľov jazykov s cieľom zabezpečiť širokú ponuku jazykov v rámci povinného vzdelávania a odbornej prípravy;

a)

investovaním do počiatočného a ďalšieho vzdelávania učiteľov jazykov s cieľom prilákať a udržať zamestnancov, a  zabezpečiť tak širokú ponuku jazykov v rámci povinného vzdelávania a odbornej prípravy;

b)

začlenením prípravy na jazykovú rozmanitosť v triede do počiatočného vzdelávania a kontinuálneho profesijného rozvoja učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl;

b)

začlenením prípravy na jazykovú rozmanitosť v triede do formálneho a neformálneho počiatočného vzdelávania a kontinuálneho profesijného rozvoja učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl;

Zdôvodnenie

Miestne spoločenstvá poskytujú množstvo príležitostí na zvýšenie jazykového povedomia učiteľov, napríklad prostredníctvom rodičov a opatrovateľov, náboženských skupín a komunitných organizácií.

Pozmeňovací návrh 17

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa komplexného prístupu k výučbe a učeniu sa jazykov

Článok 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

6.

podnecovali výskum a využívanie inovačných, inkluzívnych a viacjazyčných pedagogických postupov vrátane využívania digitálnych nástrojov a integrovaného učenia obsahu a jazyka;

6.

podnecovali výskum a využívanie inovačných, inkluzívnych a viacjazyčných pedagogických postupov vrátane využívania digitálnych nástrojov , audiovizuálnej, kinematografickej a hudobnej produkcie a integrovaného učenia obsahu a jazyka;

Zdôvodnenie

Kultúrne bohatstvo audiovizuálnej, kinematografickej a hudobnej produkcie podporuje nielen získavanie znalostí ďalšieho jazyka, ale najmä nadobúdanie poznatkov o rozličných kultúrach a spoločných hodnotách.

Pozmeňovací návrh 18

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa komplexného prístupu k výučbe a učeniu sa jazykov

Bod 8

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

(8)

zlepšili prístup učiteľov a občanov k vysoko kvalitným digitálnym učebným programom, najmä vo vzdialenejších a redšie osídlených oblastiach a v najvzdialenejších regiónoch.

Zdôvodnenie

Prístup ku kvalitnejším digitálnym učebným programom môže byť drahší, ako k jednoduchším programom, zatiaľ čo širokopásmové pripojenie nie je v niektorých oblastiach ani dosť rýchle ani dosť spoľahlivé na to, aby uľahčovalo on-line výučbu jazykov v oblastiach, kde je nedostatok učiteľov.

Pozmeňovací návrh 19

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa komplexného prístupu k výučbe a učeniu sa jazykov

Zámer 1

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

1.

podporiť nadviazanie na toto odporúčanie tým, že uľahčí vzájomné učenie medzi členskými štátmi a v spolupráci s nimi vypracuje:

1.

podporiť nadviazanie na toto odporúčanie tým, že uľahčí vzájomné učenie medzi členskými štátmi , pričom bude v prípade potreby vychádzať zo skúseností z relevantných cezhraničných projektov a projektov územnej spolupráce realizovaných miestnymi a regionálnymi samosprávami, a v spolupráci s nimi vypracuje:

Zdôvodnenie

Vyplýva zo samotného znenia.

II.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

opakuje svoju požiadavku, aby sa v celej EÚ prijal súhrnný a perspektívny prístup k budúcnosti vzdelávania a posilnila sa spolupráca verejných a súkromných sektorov s cieľom podporovať občanov pri prispôsobovaní sa čoraz zložitejšej a rozmanitejšej spoločnosti, rozvíjaní európskej identity, ktorá by mala dopĺňať národnú, regionálnu, miestnu a osobnú identitu, a pri získavaní zručností potrebných v spoločnosti, ktorá je mobilná a čoraz digitalizovanejšia.

2.

Podporuje zámer Európskej komisie koordinovať napredovanie smerom k európskemu vzdelávaciemu priestoru do roku 2025, zameriavajúc sa pri tom na kľúčové výzvy vrátane zlepšenia vzdelávania v ranom veku, uľahčenia vzájomného uznávania vysokoškolských diplomov a vysvedčení po ukončení vzdelávania, zlepšovania jazykového vzdelávania, podpory celoživotného vzdelávania, mobility študentov a investícií do príležitostí, ktoré prináša digitalizácia.

3.

Domnieva sa, že členské štáty a regióny by vo svojich stratégiách v oblasti politiky vzdelávania mali klásť dôraz na spoluprácu všetkých úrovní verejnej správy, vrátane miestnych a regionálnych samospráv, so zámerom zladiť vysokokvalitné vzdelávanie zamerané na učiaceho sa, ktoré sa vyznačuje kvalitnou výučbou, inováciami a digitalizáciou, s potrebami dynamicky sa rozvíjajúceho trhu práce, a to v súlade so zásadou 1 Európskeho piliera sociálnych práv.

4.

Zdôrazňuje, že všetky úrovne verejnej správy sa musia usilovať lepšie predvídať, ktoré zručnosti bude trh práce potrebovať, a poskytovať vhodnejšie vzdelávanie, všeobecné vedomosti, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby podporili tvorbu pracovných miest a riešenie problému nezamestnanosti.

5.

Požaduje, aby celoživotné vzdelávanie bolo konzistentné a schvaľuje zásady, ktoré v roku 2017 stanovila celosvetová sieť učiacich sa miest (Unesco Global Network of Learning Cities) vo svojej výzve z Corku (Cork Call to Action for Learning Cities), pričom uznala, že celoživotné vzdelávanie je kľúčovým prvkom cieľov trvalo udržateľného rozvoja (1).

6.

Žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby s podporou miestnych a regionálnych samospráv a po konzultácii so zainteresovanými stranami strategicky využili viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2020, v ktorom by mali byť jasnejšie a ambicióznejšie formulované osobitné politiky v oblasti vzdelávania, a zrealizovali aktuálne návrhy v rámci širších politík EÚ v oblasti hospodárskeho rozvoja, zamestnanosti a sociálnej ochrany. Zdôrazňuje, že je dôležité rešpektovať zásadu proporcionality, aby sa zaistilo, že pre členské štáty nevznikne ďalšia finančná alebo administratívna záťaž.

7.

Podobne víta zavedenie európskej študentskej karty a príležitosti, ktoré prinesie na uľahčenie mobility študentov a podporu automatického uznávania kvalifikácií. Vyzýva Komisiu, aby zvážila jej rozšírenie na všetkých učiacich sa, nielen na vysokoškolské vzdelávanie, s cieľom zvýšiť možnosti celoživotného vzdelávania.

8.

Uznáva skutočnosť, že hlavnú zodpovednosť za politiku vzdelávania nesú členské štáty, ktoré v súlade so svojím ústavným systémom v rôznej miere zapájajú svoje regionálne a miestne samosprávy, a že opatrenia EÚ by v súlade s článkom 6 ZFEÚ mali len dopĺňať, podporovať alebo koordinovať činnosť členských štátov. Všetky opatrenia EÚ v tejto oblasti musia byť v plnej miere opodstatnené z hľadiska subsidiarity a proporcionality a mali by byť v súlade s platnými rámcami, nástrojmi a postupmi.

Vzájomné uznávanie

9.

S poľutovaním berie na vedomie pretrvávajúce prekážky brániace mobilite v oblasti vzdelávania a pripája sa k Európskej komisii s volaním po Európe, v ktorej vzdelávanie, štúdium a výskum nie sú brzdené hranicami, a je v nej naopak bežné stráviť čas štúdiom alebo prácou v inom členskom štáte.

10.

Zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť dodatočnú podporu regiónom, v ktorým môžu mobilitu učiacich sa obmedzovať ďalšie prekážky, ako je úbytok obyvateľstva, vidiecky charakter alebo chudoba.

11.

Víta skutočnosť, že Európska komisia podporuje výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi a nabáda zástupcov miestnej a regionálne úrovne, aby tiež ocenili hodnotu regionálnych poznatkov a skúseností.

12.

Víta návrh Európskej komisie podporovať automatické vzájomné uznávanie vysokoškolských diplomov, maturitných vysvedčení a výsledkov študijných pobytov v zahraničí a vyzýva Komisiu, aby vo svojej ďalšej činnosti zohľadnila väzby s územným rozvojom, najmä keď sa miestne a regionálne projekty týkajú mobility kvalifikovaných pracovníkov a zamestnancov.

Rané detstvo

13.

Pripomína, že význam pojmu „vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve“ prekračuje rámec toho, čo niektorí označujú ako predškolské vzdelávanie, pretože ich cieľom je nielen pripraviť deti na školu, ale aj na život rovnako, ako k tomuto procesu prispievajú všetky ostatné časti systému vzdelávania.

14.

pripomína odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a navrhuje, aby EÚ a národné rozhodovacie orgány v tejto súvislosti venovali osobitnú pozornosť potenciálu partnerstiev, ktoré by sa mohli vytvoriť medzi celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, spoločnosťami, organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov, ako aj aktérmi občianskej spoločnosti, s cieľom zohľadniť takéto zručnosti a kvalifikácie;

15.

V tejto súvislosti vyjadruje sklamanie, že v odporúčaní sa len v obmedzenej miere hovorí o rodinnom živote alebo opatreniach na miestnej úrovni, ktoré môžu mať značný dosah na rozvoj dieťaťa v ranom veku, a zdôrazňuje význam celistvého a integrovaného prístupu.

16.

Domnieva sa, že vzdelaní odborníci sú predpokladom kvalitného vzdelávania v ranom detstve, a preto treba všetky úrovne verejnej správy, vrátane miestnej a regionálnej, povzbudzovať k tomu, aby adekvátne investovali nielen do počiatočného vzdelávania učiteľov, ale aj do kontinuálneho profesijného rozvoja.

17.

Zdôrazňuje, že v rámci vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve je potrebné neustále zlepšovať aspekt starostlivosti, ktorej súčasťou je úloha vychovávateľov v ranom detstve pri pestovaní pozitívnych vzťahov s deťmi, rodičmi a medzi nimi navzájom. Okrem toto treba zaistiť cenovú dostupnosť služieb starostlivosti v ranom detstve pre rodiny s nízkymi príjmami v súlade so zásadou 11 Európskeho piliera sociálnych práv. Oceňuje zásadu Dohovoru o právach dieťaťa, že pri všetkých opatreniach, ktoré sa týkajú detí, by sa mal v prvom rade zohľadňovať záujem dieťaťa.

18.

Upozorňuje na potreby detí s osobitnými vzdelávacími potrebami a so zdravotným postihnutím, ktoré by mali dostať dobré vzdelanie a podľa potreby prístup k systému všeobecného vzdelávania, pričom by mali dostať individuálnu pomoc podľa potreby.

19.

Všíma si početné výhody vyplývajúce z podpory opatrení na uľahčenie pozitívneho dialógu medzi učiteľmi a rodičmi/zástupcami s cieľom posilniť spojenie medzi školou a domovom a podporiť úspešnú integráciu učiacich sa do školského prostredia, ich celkovú socializáciu a príležitosti na rozvoj.

20.

Víta, že Komisia uznala úlohu miestnych a regionálnych partnerstiev pri zlepšovaní výučby a učenia sa, poukazuje však na nedostatočné uznanie toho, že niektoré komunity budú mať väčšie problémy než iné, napríklad vzdialenejšie komunity alebo spoločenstvá s väčším počtom materinských jazykov, čo si bude vyžadovať viac zdrojov a finančných prostriedkov na zlepšenie výučby a učenia pre všetkých.

21.

Zdôrazňuje, že Komisia musí zohľadniť súvisiace stanoviská výboru a závery Rady, vrátane záverov Rady o politikách integrovaného rozvoja v ranom detstve ako nástroji na znižovanie chudoby a podporu sociálneho začlenenia (2).

Výučba a učenie sa jazykov

22.

Vyjadruje sklamanie nad tým, že slabé jazykové schopnosti sa považujú za jednu z hlavných prekážok slobodného pohybu osôb a vytvorenia pracovnej sily zodpovedajúcej potrebám európskeho hospodárstva. Podporuje preto významnejšiu úlohu jazykového vzdelávania.

23.

Konštatuje, že v budúcom viacročnom finančnom rámci sa očakáva zníženie financovania politiky súdržnosti, a preto vyjadruje obavu, či bude prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na realizáciu cieľov odporúčania.

24.

V tejto súvislosti vyjadruje sklamanie z toho, že sa odporúčanie zameriava skôr na učenie sa v rámci bežnej výučby než na uznávanie jazykov ako dôležitej súčasti celoživotného vzdelávania, a to aj v ranom veku, v záujme podpory integrácie a mobility, do ktorej sa môžu zapojiť partneri a podniky z miestnych komunít.

25.

Zdôrazňuje význam aktívnej podpory príležitostí, ktoré poskytujú príslušné programy financované z prostriedkov EÚ, a zjednodušenia postupov podávania žiadostí, aby ich školy a vzdelávacie centrá v členských štátoch boli schopné využívať.

V Bruseli 10. októbra 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  http://uil.unesco.org/lifelong-learning/learning-cities/cork-call-action-learning-cities.

(2)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1530526890119&uri=CELEX:52018DC0270.


III Prípravné akty

VÝBOR REGIÓNOV

131. plenárne zasadnutie VR a úvodné zasadnutie Európskeho týždňa regiónov a miest, 8. 10. 2018 – 10. 10. 2018

21.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 461/70


Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Balík návrhov v súvislosti s viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027

(2018/C 461/10)

Hlavný spravodajca:

Nikola DOBROSLAVIĆ (EĽS), predseda Dubrovnícko-neretvianskej župy

Referenčné dokumenty:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej Rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje – Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027

COM(2018) 321 final

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027

COM(2018) 322 final

Návrh medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení

COM(2018) 323 final

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch

COM(2018) 324 final

Návrh rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie

COM(2018) 325 final

Návrh nariadenia Rady o metódach a postupe sprístupňovania vlastných zdrojov založených na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, na systéme Európskej únie na obchodovanie s emisiami a na nerecyklovanom odpade z plastových obalov a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť

COM(2018) 326 final

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie

COM(2018) 327 final

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EHS, Euratom) č. 1553/89 o konečných jednotných dohodách o vyberaní vlastných zdrojov pochádzajúcich z dane z pridanej hodnoty

COM(2018) 328 final

I.   NÁVRHY ZMIEN

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch

COM(2018) 324 final

Pozmeňovací návrh 1

Článok 2 písm. c)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

c)

„subjekt verejnej správy“ sú všetky verejné orgány na všetkých úrovniach verejnej správy vrátane orgánov štátnej a regionálnej správy a miestnej samosprávy , ako aj organizácie členských štátov v zmysle [článku 2 ods. 42] nariadenia (EÚ, Euratom) xx/xx („nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

c)

„subjekt verejnej správy“ sú všetky orgány ústrednej štátnej správy , ako aj organizácie členských štátov v zmysle [článku 2 ods. 42] nariadenia (EÚ, Euratom) xx/xx („nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

Zdôvodnenie

Z rozsahu pôsobnosti nariadenia by sa mali vylúčiť všetky orgány a organizačné subjekty priamo zvolených miestnych a regionálnych samospráv .

Pozmeňovací návrh 2

Článok 3 bod 1 písm. f)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

f)

účinnú a včasnú spoluprácu s Európskym úradom pre boj proti podvodom a s Európskou prokuratúrou pri ich vyšetrovaniach alebo stíhaniach podľa príslušných právnych aktov a v súlade so zásadou lojálnej spolupráce.

f)

účinnú a včasnú spoluprácu s Európskym úradom pre boj proti podvodom a  prípadne s Európskou prokuratúrou pri ich vyšetrovaniach alebo stíhaniach podľa príslušných právnych aktov a v súlade so zásadou lojálnej spolupráce..

Zdôvodnenie

Ustanovenia týkajúce sa Európskej prokuratúry sa po jej zriadení môžu uplatňovať len na zainteresované členské štáty.

Pozmeňovací návrh 3

Článok 4 ods. 1 písm. b) bod 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1)

pozastavenie schvaľovania jedného alebo viacerých programov alebo zmena týchto programov;

 

Zdôvodnenie

Pozastavenie schvaľovania jedného alebo viacerých programov alebo zmena týchto programov by nemali za následok žiadne priame finančné sankcie pre príslušný členský štát. Naopak, keby sa záväzky a/alebo platby pozastavili, pričom subjekty verejnej správy by mali i naďalej povinnosť vykonávať programy a uskutočňovať platby v prospech konečných príjemcov podľa článku 4 ods. 2 navrhovaného nariadenia, malo by to okamžitý dosah na národné rozpočty. Okrem toho zrušením pozastavenia schvaľovania jedného alebo viacerých programov alebo zmeny týchto programov by sa značne omeškalo vykonávanie týchto programov, pretože by boli pozastavené aj všetky nadväzné postupy.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 5 ods. 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

6.   Ak sa Komisia domnieva, že došlo k naplneniu podstaty všeobecného nedostatku v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, predloží Rade návrh na vykonávací akt o náležitých opatreniach.

6.   Ak sa Komisia domnieva, že došlo k naplneniu podstaty všeobecného nedostatku v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, predloží Rade návrh na vykonávací akt o náležitých opatreniach. Komisia k tomuto návrhu pripojí indikatívny finančný plán rozpočtových prostriedkov EÚ, ktorých sa navrhnuté opatrenie týka, na nasledujúce roky, štruktúrovaný podľa kategórií výdavkov, oblastí politiky a rozpočtových riadkov. Tento indikatívny plán bude základom pre posúdenie vplyvu na rozpočty na národnej a nižšej ako národnej úrovni v príslušnom členskom štáte.

Zdôvodnenie

Európska komisia by mala posúdiť, aký vplyv by zníženie finančných prostriedkov EÚ mohlo mať na rozpočty na národnej a nižšej ako národnej úrovni v príslušnom členskom štáte, a to so zreteľom na zásady proporcionality a nediskriminácie.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 6 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2.   Komisia posúdi situáciu v dotknutom členskom štáte. Keď všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, na základe ktorého boli prijaté náležité opatrenia, čiastočne alebo úplne prestane existovať, Komisia predloží Rade návrh na rozhodnutie, ktorým sa uvedené opatrenia čiastočne alebo úplne rušia. Uplatňuje sa postup uvedený v článku 5 ods. 2, 4, 5, 6 a 7.

2.   Komisia posúdi situáciu v dotknutom členskom štáte. Keď všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, na základe ktorého boli prijaté náležité opatrenia, čiastočne alebo úplne prestane existovať, Komisia predloží Rade návrh na rozhodnutie, ktorým sa uvedené opatrenia čiastočne alebo úplne rušia. Uplatňuje sa postup uvedený v článku 5 ods. 2, 4, 5, 6 a 7. v  snahe zhromaždiť dostatočné dôkazy potrebné na zrušenie opatrení vypracuje Európsky dvor audítorov o príslušnej otázke na základe rýchleho postupu osobitnú správu v súlade s článkom 287 ods. 4 druhý pododsek ZFEÚ.

Zdôvodnenie

Zrušenie opatrení musí byť podložené solídnymi, nestrannými a včas poskytnutými dôkazmi, aby sa programy mohli vykonávať bez zbytočných oneskorení.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 6 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3.   Ak dôjde k zrušeniu opatrení týkajúcich sa pozastavenia schvaľovania jedného alebo viacerých programov alebo zmien v týchto programoch uvedených v článku 4 ods. 2 písm. b) bode i) alebo týkajúcich sa pozastavenia záväzkov uvedených v článku 4 ods. 2 písm. b) bode ii), sumy zodpovedajúce pozastaveným záväzkom sa zahrnú do rozpočtu podľa článku 7 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) XX/XX (nariadenie o VFR). Pozastavené záväzky z roku n nemožno opäť zahrnúť do rozpočtu po roku n+ 2 .

3.   Ak dôjde k zrušeniu opatrení týkajúcich sa pozastavenia schvaľovania jedného alebo viacerých programov alebo zmien v týchto programoch uvedených v článku 4 ods. 2 písm. b) bode i) alebo týkajúcich sa pozastavenia záväzkov uvedených v článku 4 ods. 2 písm. b) bode ii), sumy zodpovedajúce pozastaveným záväzkom sa zahrnú do rozpočtu podľa článku 7 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) XX/XX (nariadenie o VFR). Pozastavené záväzky z roku n nemožno opäť zahrnúť do rozpočtu po roku n+ 3 .

Zdôvodnenie

Takýmto riešením sa uľahčí využívanie prostriedkov uvoľnených z postupu pozastavenia a nedôjde k strate týchto prostriedkov.

II.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

víta návrh VFR na obdobie po roku 2020, ktorý predložila Komisia, a vzhľadom na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ a na iné vnútorné i vonkajšie výzvy ho považuje za dobrý základ pre rokovania. Vykonanú prácu hodnotí pozitívne, domnieva sa však, že návrh treba pred schválením ďalej rozpracovať a zlepšiť, aby mohol uspokojiť očakávania občanov Európskej únie a potreby miestnych a regionálnych samospráv;

2.

konštatuje, že stratégia Európa 2020 nemá jednoznačného nástupcu, čo má za následok nedostatočne jasné špecifikovanie strategických cieľov v jednotlivých programoch, ako aj nedostatočné prepojenie celého VFR s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. Vyzýva preto Komisiu, aby na základe diskusie o návrhu VFR vymedzila strategické ciele jednotlivých politík EÚ a ich očakávané účinky. To si vyžaduje štruktúrovaný prístup na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktorý ukáže jasné prepojenie medzi miestnymi a regionálnymi silnými stránkami a snahami na jednej strane a spoločnými európskymi cieľmi na strane druhej;

3.

s poľutovaním zdôrazňuje, že návrh Komisie nie je dosť ambiciózny vzhľadom na nesúlad medzi záväzkami, ktoré vyplývajú z cieľov stanovených v zmluve a zo súčasných a budúcich výziev, a samotným objemom budúceho VFR. Opätovne pripomína názor výboru, ktorý sa zhoduje s postojom Európskeho parlamentu, že budúci VFR by mal byť stanovený na úrovni aspoň 1,3 % HND. s obavami pripomína, že v predchádzajúcich prípadoch bol konečný objem VFR menší ako ten, ktorý navrhla Komisia, a že keby sa takáto situácia zopakovala, znamenalo by to ďalšie oslabenie konečných účinkov jednotlivých verejných politík Únie;

4.

považuje za neprijateľné, aby sa dodatočné priority Únie financovali na úkor jej súčasných politík s preukázanou európskou pridanou hodnotou, ako je politika súdržnosti, spoločná poľnohospodárska politika, a najmä politika rozvoja vidieka. Navrhované zníženia prostriedkov sú nesprávnou cestou, ako vyriešiť financovanie dodatočných priorít a výziev;

5.

víta návrh Komisie lepšie zosúladiť pravidlá a výrazne zmenšiť administratívnu záťaž pre príjemcov prostriedkov a riadiace orgány, aby sa zjednodušila účasť na programoch EÚ a urýchlilo ich využívanie;

6.

poukazuje na nedostatok transparentnosti zo strany Komisie, pokiaľ ide o porovnanie súm obsiahnutých v súčasnom a budúcom VFR. v tejto súvislosti oceňuje úsilie, ktoré vyvinula výskumná služba EP na vypracovanie porovnávacej finančnej analýzy týchto dvoch VFR;

7.

berie na vedomie prístup zameraný na výsledky, ktorý sa odráža v novo navrhnutej štruktúre VFR, so zámerom reagovať na potreby v teréne a zabezpečiť väčšiu európsku pridanú hodnotu. Nesúhlasí s vypustením jednotného rozpočtového okruhu pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ktoré znamená ďalšie oslabenie pozície politiky súdržnosti v rámci VFR a otvára možnosť oddeliť fond ESF+ od politiky súdržnosti, čím by sa ešte viac zmenšila súčinnosť a prepojenosť rôznych zdrojov financovania s osobitným významom pre regionálne a miestne orgány;

8.

s obavami zdôrazňuje, že návrh Komisie smeruje k ďalšiemu posilneniu postavenia programov s priamym alebo nepriamym riadením a oslabuje programy realizované prostredníctvom zdieľaného riadenia zo strany Komisie a členských štátov, v dôsledku čoho bude vykonávanie politík Únie na miestnej a regionálnej úrovni menej viditeľné. Zdôrazňuje, že je nevyhnutné plne zohľadňovať a uplatňovať zásady partnerstva a viacúrovňového riadenia, aby sa zabezpečilo zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do všetkých relevantných etáp od navrhovania až po realizáciu politík EÚ;

9.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že prijatie 8. environmentálneho akčného programu EÚ nie je zosúladené s VFR na obdobie po roku 2020. Rozhodovanie o budúcich environmentálnych akčných programoch a trvanie týchto programov by sa malo zosúladiť s časovým rámcom VFR, aby vyčlenené finančné prostriedky dobre odrážali priority a ciele udržateľnosti;

10.

vyjadruje znepokojenie nad neistotou v súvislosti s plánovaním VFR, ak by sa nedosiahla včasná, jasná a realizovateľná dohoda o odchode Spojeného kráľovstva z Únie;

11.

podporuje návrh Komisie vytvoriť užšie prepojenie medzi regionálnymi fondmi a európskym semestrom, pokiaľ sa súčasťou európskeho semestra stane regionálna perspektíva, pretože ide o jediný spôsob ako medzi nimi vytvoriť jasné a zmysluplné väzby;

Reforma systému vlastných zdrojov

12.

oceňuje návrh Komisie na zavedenie troch nových vlastných zdrojov, s poľutovaním však konštatuje, že Komisia doň začlenila len dva doplňujúce zdroje z návrhu skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, a domnieva sa, že návrh Komisie mal byť z tohto hľadiska ambicióznejší. Navrhuje preto bezodkladne pokračovať v práci na hľadaní nových zdrojov financovania rozpočtu;

13.

oceňuje snahu Komisie zjednodušiť príjmovú stranu rozpočtu, a najmä návrh na postupné zrušenie všetkých zliav uplatňovaných na členské štáty, ako aj zjednodušenie výpočtu príjmov založených na DPH;

14.

s poľutovaním poukazuje na to, že Komisia vo svojom návrhu na vytvorenie nových vlastných zdrojov v dostatočnej miere nepreskúmala rešpektovanie zásady subsidiarity a že nebol vypracovaný ani odhad potenciálneho vplyvu návrhu na finančnú spôsobilosť regionálnych a miestnych samospráv;

15.

zdôrazňuje, že návrh spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb má veľký potenciál zvýšiť podiel vlastných zdrojov, pod podmienkou, že bude povinný pre veľký počet podnikov, čo v tejto chvíli nie je ešte stanovené, a takisto nie je známe, kedy sa tento zdroj príjmov začne uplatňovať. Vyjadruje obavy v súvislosti s vlastnými zdrojmi založenými na nerecyklovanom odpade z plastových obalov, keďže jedným z hlavných cieľov EÚ je úplne odstrániť všetok takýto odpad, čo by malo za následok stratu príjmov z tohto zdroja, respektíve zvýšenie nestability rozpočtových príjmov;

16.

podporuje navrhované zníženie kompenzácie pre členské štáty za náklady na výber tradičných vlastných zdrojov, ale vyzýva Komisiu, aby išla v tomto smere ešte ďalej a namiesto navrhovaných 10 % stanovila túto kompenzáciu v súlade so skutočnými nákladmi;

Právny štát, pružnosť a stabilita

17.

zastáva názor, že rešpektovanie zásad právneho štátu je nevyhnutnou podmienkou správneho finančného riadenia a účinného využívania rozpočtu Únie. v tomto ohľade oceňuje úsilie Komisie účinnejšie uplatňovať mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť rešpektovanie zásad právneho štátu, právnu istotu vo všetkých členských štátoch a účinnejší boj proti podvodom a korupcii;

18.

súhlasí s názorom Európskeho dvora audítorov, že navrhovaný mechanizmus na zabezpečenie rešpektovania zásad právneho štátu ide ďalej ako postup podľa článku 7 ZEÚ a že ho možno rýchlejšie uplatniť v praxi;

19.

oceňuje úsilie Komisie zabezpečiť bezproblémové financovanie pre konečných príjemcov v Únii tým, že sa členským štátom uloží povinnosť rešpektovať svoje finančné záväzky voči konečným príjemcom aj v prípadoch, keď dôjde k aktivácii zabezpečovacích mechanizmov na ochranu finančných záujmov. Očakáva od Komisie, že ďalej rozvinie spôsoby, ako ochrániť záujmy konečných príjemcov;

20.

odporúča Komisii, aby zvážila vytvorenie ďalších mechanizmov na zabezpečenie finančných záujmov Únie, ktoré by mali rovnomerný vplyv na všetky členské štáty, ako sú napríklad jednorazové pokuty;

21.

so zreteľom na názor Európskeho dvora audítorov sa domnieva, že súčasné legislatívne riešenie ponecháva Komisii priveľa diskrečného priestoru na začatie postupu, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednoznačné kritériá, na základe ktorých bude možné vymedziť, čo sa považuje za všeobecné nedostatky v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu ohrozujúce riadne finančné hospodárenie;

22.

odporúča, aby sa posilnila úloha Európskeho dvora audítorov pri uplatňovaní navrhovaného mechanizmu v súlade s článkom 287 ZEÚ;

23.

oceňuje návrhy Komisie na zvýšenie flexibility VFR, čo určite pomôže včas reagovať na nové a nepredvídané výzvy. Podčiarkuje však, že rastúca flexibilita pri využívaní zdrojov nesmie oslabiť dlhodobú predvídateľnosť a strategickú orientáciu programov, najmä tých, ktoré sa realizujú pomocou zdieľaného riadenia. Vyzýva preto, aby sa preskúmalo, či väčšia pružnosť, pokiaľ ide o zvýšené právomoci Komisie v súvislosti s prerozdeľovaním prostriedkov, nie je v rozpore so zásadou subsidiarity a viacúrovňovým riadením. Takisto žiada, aby do rozhodovania o prerozdeľovaní finančných prostriedkov spravovaných v rámci zdieľaného riadenia boli vždy zapojené miestne a regionálne samosprávy;

Jednotlivé okruhy rozpočtu

24.

oceňuje návrhy na zvýšenie prostriedkov na oblasti politiky, ktoré sa týkajú nových dôležitých výziev, ako je migrácia a riadenie hraníc, a tiež vytvorenie osobitného okruhu pre bezpečnosť a obranu;

25.

podporuje zvýšenie prostriedkov pridelených na výskum a inováciu, pokračovanie EFSI a jeho rozšírenie o nový fond Invest EU, zvýšenie prostriedkov na program Erasmus+ a ďalšie posilnenie investícií do boja proti zmene klímy prostredníctvom všetkých politík EÚ. Opätovne však zdôrazňuje, že navrhované zvýšenia sa nesmú financovať z prostriedkov politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka;

26.

rozhodne nesúhlasí s návrhom znížiť rozpočet politiky súdržnosti o 10 %, predovšetkým pokiaľ ide o Kohézny fond, ktorého prostriedky sa majú znížiť až o 45 %. Takisto považuje za neprípustné znížiť rozpočtové prostriedky na spoločnú poľnohospodársku politiku, a najmä znížiť o 28 % prostriedky EPFRV a o 13 % prostriedky ENRF. Takéto výrazné zníženie v oblastiach, ktoré neustále preukazujú svoju európsku pridanú hodnotu a ktoré sú európskymi politikami s najväčším zviditeľnením v očiach európskych občanov, by mohlo mať dlhodobo veľmi negatívne následky pre rast a rozvoj európskych regiónov;

27.

v nadväznosti na vyhlásenie o rozvoji vidieka prijaté v septembri 2016 v Corku naopak žiada, aby sa celková finančná podpora EÚ pre rozvoj vidieka zvýšila na úroveň presahujúcu 5 % rozpočtu EÚ v prospech vidieckych a prechodných oblastí, ktoré predstavujú vyše 90 % územia Únie a žije v nich 58 % jej obyvateľstva a nachádza sa 56 % pracovných miest;

28.

zdôrazňuje, že navrhované zníženie prostriedkov politiky súdržnosti by mohlo ohroziť dosiahnutie jedného z najdôležitejších cieľov zmluvy, ktorým je zabezpečiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. v dôsledku takéhoto prístupu by sa prehĺbili rozdiely medzi európskymi regiónmi, pričom by boli obzvlášť zasiahnuté menej rozvinuté regióny a regióny, ktoré zápasia s vážnymi štrukturálnymi a demografickými problémami. Tento prístup navyše nedoceňuje doterajší prínos politiky súdržnosti v oblastiach, ako sú inovácie, digitalizácia a zmena klímy. Upozorňuje, že zníženie prostriedkov na programy územnej spolupráce ohrozuje snahu o lepšiu územnú súdržnosť a jej dôležité mechanizmy, ako sú EZÚS a makroregionálne stratégie;

29.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci tretina občanov EÚ žije v pohraničných regiónoch a tieto regióny zápasia s početnými územnými problémami, rozpočtové prostriedky vyčlenené na cezhraničnú spoluprácu sa majú reálne znížiť, a to napriek jej európskej pridanej hodnote;

30.

zdôrazňuje, že tento návrh VFR by mohol mať obzvlášť negatívne dôsledky pre európskych poľnohospodárov a občanov vo vidieckych oblastiach. Keby sa navrhované zníženie prostriedkov na druhý pilier schválilo, nemohla by politika rozvoja vidieka viac plniť svoje úlohy, predovšetkým pokiaľ ide o vyrovnávanie rozdielov z hľadiska životných podmienok na vidieku a v mestách. Okrem toho žiada, aby Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka zostal súčasťou systému riadenia v rámci nariadenia o spoločných ustanoveniach, aby sa i naďalej zaručila koherentnosť rôznych zdrojov financovania a posilnil územný rozmer SPP;

31.

nesúhlasí najmä s navrhovaným znížením rozpočtových prostriedkov programu POSEI zameraného na najvzdialenejšie regióny, pretože sa tým spochybňuje cieľ tohto programu reagovať na konkrétne výzvy jednotlivých regiónov v oblasti poľnohospodárstva prostredníctvom jeho úlohy ako finančného nástroja na priamu pomoc pre poľnohospodárov;

32.

ľutuje, že nedošlo k skutočnému zvýšeniu prostriedkov pre ESF+ napriek dodatočným úlohám, ktoré má tento fond plniť, akou je napríklad integrácia občanov z tretích krajín. Pripomína, že Európsky sociálny fond (pozri stanovisko VR o ESF+ (1)) musí zostať ukotvený v politike súdržnosti, ktorá je hlavným nástrojom EÚ na investovanie do ľudí a ľudského kapitálu, na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi a na zlepšovanie života miliónov európskych občanov;

33.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek prekrývaniu a kompromisom s ESF+ nebol Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) začlenený do ESF+. Zastáva názor, že pridaná hodnota opatrení financovaných z EGF závisí od toho, či tieto opatrenia budú dopĺňať procesy premeny a reštrukturalizácie zavádzané pomocou dlhodobých programov regionálneho rozvoja, najmä anticipačné opatrenia, ako sú tie, ktoré ponúka ESF+;

34.

nepodporuje zavedenie pravidla n+2 namiesto n+3 ako časového rámca na využitie pridelených ročných súm, keďže existuje veľké riziko, že právne predpisy budú prijaté neskoro, čo by v prípade zmeny pravidla na n+2 mohlo ohroziť čerpanie pridelených prostriedkov;

35.

rozhodne nesúhlasí s navrhovanými riešeniami, ktorými sa ešte viac zhorší situácia orgánov miestnej a regionálnej samosprávy v porovnaní s doterajšou situáciou, pokiaľ ide o lehotu na vyčerpanie prostriedkov pridelených na rok z programov EÚ, ako aj o úroveň predbežného financovania, a najmä spolufinancovania projektov, keďže mnohé miestne a regionálne samosprávy nemajú finančné kapacity na zabezpečenie potrebných vlastných zdrojov;

36.

vyzýva Komisiu, aby sa pri výpočte prostriedkov vyčlenených pre členské štáty v rámci politiky súdržnosti vychádzalo z najnovšieho rozdelenia na regióny NUTS 2, pre ktoré môže Eurostat zabezpečiť potrebné údaje, čím by sa zaistil čo najlepší súlad medzi sociálno-hospodárskymi príležitosťami v regiónoch NUTS 2 a výpočtom národných alokácií;

37.

vyzýva zároveň Európsku komisiu, aby pri úprave kritérií spolufinancovania a prideľovania finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti zvážila iné ukazovatele, než je HDP na obyvateľa, ktorý nie je presným meradlom na posúdenie schopnosti spoločnosti riešiť otázky, ako sú napríklad demografické zmeny, a žiada, aby sa na meranie pokroku stanovili referenčné hodnoty nad rámec HDP na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni. v súvislosti s demografickou výzvou navrhuje, aby sa zvážili tieto možnosti: vývoj populácie (výrazný a trvalý úbytok), územná rozptýlenosť, starnutie, narastajúci podiel obyvateľstva mimoriadne vysokého veku, emigrácia mladých a dospelých osôb a s tým súvisiaci pokles pôrodnosti;

38.

nesúhlasí so znížením prostriedkov na dopravnú infraštruktúru v rámci Nástroja na prepájanie Európy, najmä v kontexte neodôvodneného zníženia rozpočtu Kohézneho fondu, a domnieva sa, že vzhľadom na ciele a potreby z hľadiska zaistenia ekologického, bezpečného a dobre prepojeného dopravného systému navrhované zníženie nie je opodstatnené;

39.

zastáva názor, že navrhovaný rozpočet pre nový Európsky nástroj stabilizácie investícií vo forme rozpočtového riadku v rámci rozpočtu EÚ, ktorý umožní poskytnúť až 30 miliárd EUR v pôžičkách v snahe zabezpečiť primeranú reakciu v prípade nových hospodárskych a finančných otrasov na trhu, ktoré by mohli zasiahnuť členské štáty eurozóny a tie, ktoré sú zapojené do európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II), je príliš nízky. s cieľom ochrániť investičný potenciál Únie preto odporúča jeho rozpočet výrazne zvýšiť a vykazovať ho mimo rozpočtu EÚ;

40.

vyjadruje obavy v súvislosti s návrhom programu na podporu štrukturálnych reforiem. Keďže návrh vychádza z článku 175 zmluvy, ktorý sa týka súdržnosti, mal by sa tento program zameriavať na reformy na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a mal by zabezpečiť európsku pridanú hodnotu. Okrem toho by mal spadať do rámca novej dlhodobej rozvojovej stratégie EÚ, ktorá nadviaže na stratégiu Európa 2020 a bude sa odvíjať od cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Navyše by sa v tejto súvislosti mali uplatňovať rovnaké požiadavky ako v prípade štrukturálnych a investičných fondov, pokiaľ ide o partnerstvo a zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do procesu plánovania reforiem a do ich realizácie v praxi. Nesúhlasí s možnosťou uvedenou v rámcovom nariadení o štrukturálnych a investičných fondoch, že by sa až 5 % prostriedkov dalo presunúť do fondov a finančných nástrojov Únie, ktoré nijako nesúvisia s cieľmi súdržnosti a ktoré sú navyše väčšinou riadené priamo, bez zapojenia územných samospráv;

41.

zdôrazňuje, že škrty v politike súdržnosti, politike rozvoja vidieka a SPP veľmi negatívne ovplyvnia dosahovanie cieľov v oblasti územnej súdržosti a ochrany životného prostredia. Napriek zvýšeniu prostriedkov na program LIFE takmer o 60 % bude celkový rozpočet na politiku v oblasti klímy a prispôsobenie energetiky nižší než v súčasnom finančnom rámci. Namiesto toho, aby sa využil veľký potenciál poľnohospodárskej politiky, a najmä politiky súdržnosti, podporovať investície, ktoré majú pozitívny dosah na životné prostredie a boj proti klimatickým zmenám, súčasný návrh VFR ohrozuje dosiahnutie environmentálnych cieľov Únie znížením prostriedkov na politiku súdržnosti a poľnohospodársku politiku;

42.

berie na vedomie návrh na zvýšenie finančných prostriedkov programu LIFE (pozri stanovisko VR o programe LIFE (2)), ktorý má kľúčový význam pre miestne a regionálne orgány, pretože im pomáha bojovať proti strate biodiverzity, rozvíjať riešenia v oblasti ekologickej infraštruktúry a podporovať udržateľnosť. Ľutuje však, že navrhované zvýšenie je čiastočne oslabené zahrnutím opatrení, ktoré boli predtým financované z programu Horizont 2020 na podporu prechodu na čistú energiu. Žiada preto zvýšiť celkový rozpočet programu LIFE o príslušnú sumu. Takisto žiada, aby sa pri opatreniach na budovanie kapacít, ktoré podporujú prechod na čistú energiu, zachovala rovnaká miera spolufinancovania ako v rámci programu Horizont 2020;

43.

konštatuje, že zámer dosiahnuť, aby 25 % rozpočtových výdavkov EÚ išlo na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy, sa nezdá byť postačujúci na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody. v návrhu VFR na nasledujúce obdobie by sa mala docieliť možnosť zvýšiť nad 30 % výdavky, ktoré by prispeli k dekarbonizácii energetiky, priemyslu a dopravného systému a k prechodu na obehové hospodárstvo;

44.

oceňuje zvýšenie prostriedkov na podokruh Európsky horizont v porovnaní so súčasnou úrovňou. Taktiež vyzýva, aby sa stanovili určité pravidlá, pokiaľ ide o možnosti presunu prostriedkov z iných nástrojov VFR do programu Európsky horizont, pričom treba rešpektovať najmä právo príslušného riadiaceho orgánu na iniciatívu, spoločnú tvorbu takto spolufinancovaných opatrení a vrátenie prostriedkov na územie príslušného riadiaceho orgánu;

45.

oceňuje vytvorenie osobitného okruhu pre migráciu a riadenie hraníc, ako aj výrazné zvýšenie prostriedkov na realizáciu opatrení v týchto oblastiach. s poľutovaním konštatuje, že na otázku bezpečnosti hraníc sa kladie omnoho väčší dôraz než na iné otázky spojené s migráciou, ako je napríklad zabezpečenie ochrany a azylu migrantom alebo podpora legálnej migrácie a integračného úsilia. Žiada teda, aby sa finančné prostriedky vyčlenené na Fond pre azyl a migráciu (pozri stanovisko VR o Fonde pre azyl a migráciu (3)) zvýšili o rovnaký percentuálny podiel (240 %) ako prostriedky určené na ochranu vonkajších hraníc, a tak sa zaručilo, že budú postačujúce na to, aby umožnili primerane reagovať na výzvy spojené s integráciou;

46.

vzhľadom na nedostatočne ambiciózny celkový objem VFR, ktorý ešte viac obmedzuje činnosť Únie v tejto oblasti mimoriadneho významu pre jej politickú, bezpečnostnú a sociálnu stabilitu, zdôrazňuje, že je to obzvlášť dôležité pre miestne a regionálne orgány, ktoré sú zodpovedné za veľkú časť týchto opatrení. Aj v tejto súvislosti podčiarkuje, že finančné prostriedky ESF+, ktoré by mali pokryť integračné opatrenia pre migrantov v dlhodobom horizonte, sa preto musia primerane zvýšiť, aby umožnili financovať túto novú úlohu;

47.

upozorňuje tiež na to, že pre miestne a regionálne orgány je v tomto smere veľmi dôležitý nový program Práva a hodnoty, ktorého prostriedky sú určené na ochranu práv a základných hodnôt EÚ a na podporu aktívneho európskeho občianstva. Navrhuje preto zvýšiť celkové základné krytie tohto programu, aby umožnil reagovať na obrovské výzvy, ktorým v tejto súvislosti treba čeliť;

48.

podporuje zjednodušenie nástrojov na vonkajšiu činnosť, ako aj celkového rozpočtu, ktoré by malo viesť k účinnejšej a efektívnejšej vonkajšej a rozvojovej politike EÚ. Zároveň vyzdvihuje dôležitú úlohu regionálnych a miestnych orgánov pri zlepšovaní spolupráce so susednými a tretími krajinami v širokej škále oblastí a pri dosahovaní cieľov Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj ako celku. Žiada, aby sa táto úloha vo VFR explicitnejšie zohľadnila, najlepšie priamym vyčlenením prostriedkov;

49.

zastáva názor, že na vykonávanie politík EÚ, obnovenie dôvery v európsku pridanú hodnotu a posilnenie dialógu s občanmi na všetkých úrovniach je nevyhnutná silná, efektívna a kvalitná európska verejná správa. Zdôrazňuje, že z tohto hľadiska zohrávajú dôležitú úlohu inštitúcie, ktoré sú zložené z demokraticky zvolených členov;

50.

vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby v súvislosti s nasledujúcim viacročným finančným rámcom rýchlo dospeli k dohode v snahe zabezpečiť včasné schválenie programov EÚ, skôr než sa začne nové finančné obdobie.

V Bruseli 9. októbra 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  Stanovisko VR 3597/2018, ktoré ešte nebolo prijaté.

(2)  Stanovisko VR 3653/2018.

(3)  Stanovisko VR 4007/2018.


21.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 461/79


Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Horizont Európa: 9. rámcový program pre výskum a inovácie

(2018/C 461/11)

Hlavný spravodajca

Christophe CLERGEAU (FR/SES), poslanec regionálneho zastupiteľstva Pays-de-la-Loire

Referenčné dokumenty

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie a ktorým sa stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia

[COM(2018) 435 final – 2018/00224 (COD)]

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje špecifický program na vykonávanie programu Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie

[(COM(2018) 436 final – 2018/00224 (COD)]

I.   NÁVRHY ZMIEN

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie a ktorým sa stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia

[COM(2018) 435 final – 2018/00224 (COD)]

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Na dosiahnutie vedeckého, hospodárskeho a spoločenského účinku v snahe o splnenie tohto všeobecného cieľa by Únia mala investovať do výskumu a inovácie prostredníctvom programu Európsky horizont  – rámcového programu pre výskum a inovácie na obdobie 2021 – 2027 (ďalej len „program“), aby podporila tvorbu a šírenie kvalitných poznatkov a technológií, posilnila účinok výskumu a inovácie pri vývoji, podpore a vykonávaní politík Únie, podporila zavádzanie inovačných riešení v priemysle a spoločnosti na riešenie globálnych výziev a presadzovala konkurencieschopnosť priemyslu, podporila všetky formy inovácií vrátane prelomových inovácií, posilnila uvádzanie inovačných riešení na trh a aby optimalizovala takéto investície vzhľadom na zväčšený účinok v rámci posilneného Európskeho výskumného priestoru.

Na dosiahnutie vedeckého, hospodárskeho a  územného účinku v snahe o splnenie tohto všeobecného cieľa by Únia mala investovať do výskumu a inovácie prostredníctvom programu Horizont Európa  – rámcového programu pre výskum a inovácie na obdobie 2021 – 2027 (ďalej len „program“), aby podporila tvorbu a šírenie kvalitných poznatkov a technológií, posilnila účinok výskumu a inovácie pri vývoji, podpore a vykonávaní politík Únie, podporila zavádzanie inovačných riešení v priemysle a spoločnosti na riešenie globálnych výziev a presadzovala konkurencieschopnosť priemyslu, podporila všetky formy inovácií vrátane prelomových inovácií, posilnila uvádzanie inovačných riešení na trh a aby optimalizovala takéto investície vzhľadom na zväčšený účinok v rámci posilneného Európskeho výskumného priestoru.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Výskumné činnosti uskutočňované v rámci piliera Otvorená veda by sa mali určiť na základe potrieb a príležitostí v oblasti vedy. Výskumný program by mal byť stanovený v úzkej spolupráci s vedeckou komunitou. Výskum by mal byť financovaný na základe excelentnosti.

Výskumné činnosti uskutočňované v rámci piliera Otvorená veda by sa mali určiť na základe potrieb a príležitostí v oblasti vedy. Výskumný program by mal byť stanovený v úzkej spolupráci s vedeckou komunitou. Výskum by mal byť financovaný na základe excelentnosti a  očakávaného vplyvu .

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Program by mal podporovať výskum a inovácie integrovaným spôsobom a dodržiavať všetky príslušné ustanovenia Svetovej obchodnej organizácie. Koncepcia výskumu vrátane experimentálneho vývoja by sa mala používať v súlade s manuálom Frascati, ktorý vypracovala OECD, zatiaľ čo koncepcia inovácií by sa mala používať v súlade s manuálom Oslo, ktorý vypracovali OECD a Eurostat, v nadväznosti na všeobecný prístup, ktorý zahŕňa sociálnu inováciu.

Pri klasifikácii činností technického výskumu, vývoja výrobkov a demonštračných činností, ako aj pri vymedzení typov akcií, ktoré sú k dispozícii vo výzvach na predkladanie návrhov, by sa mali rovnako ako v predchádzajúcom rámcovom programe Horizont 2020 zohľadniť definície OECD týkajúce sa úrovne technickej pripravenosti (TRL). V  zásade by sa granty nemali udeľovať akciám, ktorých činnosti presahujú úroveň TRL 8. v pracovnom programe pre danú výzvu v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu by sa mohli umožniť granty na rozsiahle overovanie výrobkov a ich prvé uplatnenie na trhu.

Program by mal podporovať výskum a  všetky formy inovácie integrovaným spôsobom a dodržiavať všetky príslušné ustanovenia Svetovej obchodnej organizácie. Koncepcia výskumu vrátane experimentálneho vývoja by sa mala používať v súlade s manuálom Frascati, ktorý vypracovala OECD, zatiaľ čo koncepcia inovácií by sa mala používať v súlade s manuálom Oslo, ktorý vypracovali OECD a Eurostat, v nadväznosti na všeobecný prístup, ktorý zahŕňa sociálnu inováciu. Pri klasifikácii činností technického výskumu, vývoja výrobkov a demonštračných činností, ako aj pri vymedzení typov akcií, ktoré sú k dispozícii vo výzvach na predkladanie návrhov, by sa mali rovnako ako v predchádzajúcom rámcovom programe Horizont 2020 zohľadniť definície OECD týkajúce sa úrovne technickej pripravenosti (TRL). v pracovnom programe pre danú výzvu v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu by sa mohli umožniť granty na rozsiahle overovanie výrobkov a ich prvé uplatnenie na trhu.

Zdôvodnenie

Možnosť grantov by sa nemala vylučovať vo fázach, ktoré sú najbližšie k uvedeniu na trh.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 15

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Program by sa mal usilovať o synergie s ostatnými programami Únie, počnúc ich navrhovaním a strategickým plánovaním, cez výber projektov, riadenie, komunikáciu, šírenie a využívanie výsledkov až po monitorovanie, audit a spravovanie. s cieľom zabrániť prekrývaniu a duplicite a zvýšiť pákový efekt financovania Únie môže dochádzať k presunu z iných programov Únie na činnosti v rámci programu Európsky horizont . v takýchto prípadoch sa riadia pravidlami programu Európsky horizont .

Program Horizont Európa by sa mal vo svojom strategickom plánovaní usilovať o synergie s ostatnými programami Únie, počnúc ich navrhovaním a strategickým plánovaním, pri zohľadnení národných stratégií a stratégií pre inteligentnú špecializáciu (S3), cez výber projektov, riadenie, komunikáciu, šírenie a využívanie výsledkov až po monitorovanie, audit a spravovanie. s cieľom zabrániť prekrývaniu a duplicite a zvýšiť pákový efekt financovania Únie môže dochádzať ku kombinácii s regionálnymi a národnými verejnými prostriedkami, ako aj k presunu z iných programov Únie na činnosti v rámci programu Horizont Európa, a to v súlade so zavedenými S3 . v takýchto prípadoch sa riadia pravidlami programu Horizont Európa .

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie 16

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Na dosiahnutie čo najväčšieho možného vplyvu financovania z prostriedkov Únie a najefektívnejšieho príspevku k cieľom politiky EÚ by mal program nadviazať európske partnerstvá so subjektmi súkromného a/alebo verejného sektora. k takýmto partnerom patrí priemysel, výskumné organizácie, subjekty s verejnoprávnym poslaním na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, ako sú napríklad nadácie, ktoré podporujú a/alebo vykonávajú výskum a inovácie, za predpokladu, že žiadaný účinok Únia efektívnejšie dosiahne v partnerstve než sama.

Na dosiahnutie čo najväčšieho možného vplyvu financovania z prostriedkov Únie a najefektívnejšieho príspevku k cieľom politiky EÚ by mal program nadviazať európske partnerstvá so subjektmi súkromného a/alebo verejného sektora. k takýmto partnerom patrí priemysel, výskumné organizácie, univerzity, regióny a mestá, subjekty s verejnoprávnym poslaním na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, ako sú napríklad nadácie, ktoré podporujú a/alebo vykonávajú výskum a inovácie, za predpokladu, že žiadaný účinok Únia efektívnejšie dosiahne v partnerstve než sama.

Pozmeňovací návrh 6

Odôvodnenie 19

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V rámci piliera Otvorené inovácie by mal vzniknúť rad opatrení na integrovanú podporu potrieb podnikateľov a podnikania zameranú na realizáciu a urýchlenie prelomových inovácií v záujme rýchleho rastu trhu. Mal by prilákať inovatívne spoločnosti s potenciálom rozšírenia na medzinárodnej aj únijnej úrovni a poskytovať rýchle a flexibilné granty a možnosti spoločných investícií aj so súkromnými investormi. v záujme naplnenia týchto cieľov by mala byť založená Európska rada pre inováciu (EIC). z tohto piliera by sa mal podporovať aj Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) a  všeobecne európske inovačné ekosystémy, a to najmä spolufinancujúcimi partnerstvami s aktérmi podporujúcimi inovácie na celoštátnej a regionálnej úrovni.

V rámci piliera Otvorené inovácie by mal vzniknúť rad opatrení na integrovanú podporu potrieb inovátorov, podnikateľov a podnikania zameranú na realizáciu a urýchlenie prelomových inovácií v záujme rýchleho rastu trhu. Mal by prilákať inovatívne spoločnosti s potenciálom rozšírenia na medzinárodnej aj únijnej úrovni a poskytovať rýchle a flexibilné granty a možnosti spoločných investícií aj so súkromnými a  verejnými investormi. v záujme naplnenia týchto cieľov by mala byť založená Európska rada pre inováciu (EIC). z tohto piliera by sa mal podporovať aj Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) a  miestne, regionálne a národné a  európske inovačné ekosystémy, a to najmä spolufinancujúcimi partnerstvami s aktérmi podporujúcimi inovácie na celoštátnej a regionálnej úrovni.

Zdôvodnenie

V cieľoch piliera Otvorené inovácie by sa mala jasnejšie odzrkadľovať príslušná verejnosť, ktorá sa neobmedzuje iba na podnikateľov, a malo by sa jasne formulovať, že verejní investori sa môžu prepájať rovnako ako súkromní investori.

Pozmeňovací návrh 7

Vložiť nový text za článok 2 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

„regionálne ekosystémy a inovačné centrá“ spájajú verejné a súkromné subjekty sietí štvoritej špirály (univerzity, priemysel, verejné orgány, občianska spoločnosť), štruktúrované na regionálnej a miestnej úrovni. Tieto subjekty koordinujú činnosti v oblasti výskumu, inovácií a odbornej prípravy a urýchľujú šírenie výsledkov, prenos vedomostí, inovácie a rozvoj nových hospodárskych činností a služieb, ktoré vytvárajú udržateľné pracovné miesta, a to vytvorením úzkeho vzťahu s občanmi a ich potrebami na miestnej úrovni, čím sa výsledky výskumu a inovácie dostávajú bližšie k spoločnosti a trhu;

Zdôvodnenie

Je potrebné formálne vymedziť „regionálne ekosystémy a inovačné centrá“, ktoré sa vzťahujú na realitu miest aj regiónov, s cieľom zabezpečiť ich účinné zohľadnenie a plné uznanie vo všetkých zložkách programu Horizont Európa.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 2 ods. 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

„misia“ je portfólio akcií zameraných na dosiahnutie merateľného cieľa v stanovenom čase a vplyvu na vedu, technológiu a/alebo spoločnosť a občanov, ktorý by sa nedal dosiahnuť jednotlivými akciami;

„misia“ je portfólio akcií zameraných na dosiahnutie merateľného cieľa v stanovenom čase a vplyvu na vedu, technológiu a/alebo spoločnosť a občanov a  ich územia , ktorý by sa nedal dosiahnuť jednotlivými akciami;

Pozmeňovací návrh 9

Článok 3 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Všeobecným cieľom programu je dosiahnuť vedecký, spoločenský a hospodársky účinok investícií Únie do výskumu a inovácií, aby sa posilnili vedecké a technologické základne Únie a podporila jej konkurencieschopnosť vrátane priemyslu, dosiahnuť strategické priority Únie a prispieť k riešeniu globálnych výziev vrátane cieľov udržateľného rozvoja.

Všeobecným cieľom programu je dosiahnuť vedecký, spoločenský a hospodársky a  územný účinok investícií Únie do výskumu a inovácií, aby sa posilnili vedecké a technologické základne Únie a podporila konkurencieschopnosť každého jej členského štátu a ich regiónov vrátane ich priemyslu, najmä s cieľom prispieť k budovaniu vedomostnej a inovačnej spoločnosti, dosiahnuť strategické priority Únie a prispieť k riešeniu globálnych výziev vrátane cieľov udržateľného rozvoja.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 3 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(b)

posilniť vplyv výskumu a inovácií pri tvorbe, podpore a implementácii politík Únie a podporovať nasadzovanie inovačných riešení v priemysle a spoločnosti v záujme riešenia globálnych výziev;

(b)

posilniť vplyv výskumu a inovácií pri tvorbe, podpore a implementácii politík Únie a podporovať nasadzovanie inovačných riešení v priemysle a spoločnosti a  ich šírenie v Únii, jej členských štátoch a ich regiónoch v záujme riešenia miestnych a  globálnych výziev;

Pozmeňovací návrh 11

Článok 6 ods. 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Implementácia špecifického programu vychádza z transparentného a strategického viacročného plánovania výskumných a inovačných činností, najmä pokiaľ ide o pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu, v nadväznosti na konzultácie so zainteresovanými stranami o prioritách a použití vhodných typov akcií a foriem implementácie. Tak sa zabezpečí zosúladenie s ostatnými relevantnými programami Únie.

Implementácia špecifického programu vychádza z transparentného a strategického viacročného plánovania výskumných a inovačných činností, najmä pokiaľ ide o pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu, v nadväznosti na konzultácie s  členskými štátmi, Európskym parlamentom, miestnymi a regionálnymi orgánmi, so zainteresovanými stranami a s  občianskou spoločnosťou o prioritách a použití vhodných typov akcií a foriem implementácie. Tak sa zabezpečí zosúladenie s ostatnými relevantnými programami Únie a  zohľadnia sa národné strategické priority a priority inteligentnej špecializácie .

Zdôvodnenie

Strategické plánovanie bude základom budúceho riadenia programu, a preto sa doň musia začleniť aj miestne a regionálne orgány a musia sa v ňom zohľadniť stratégie pre inteligentnú špecializáciu.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 6 ods. 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

9.   Program zabezpečuje účinné presadzovanie rodovej rovnosti a rodového rozmeru v obsahu výskumu a inovácií. Osobitná pozornosť sa s ohľadom na situáciu v príslušnej oblasti výskumu a inovácií venuje zabezpečeniu rodovej rovnováhy v hodnotiacich komisiách a v orgánoch, ako sú skupiny expertov.

9.   Program zabezpečuje účinné presadzovanie rodovej rovnosti a rodového rozmeru v obsahu výskumu a inovácií. Osobitná pozornosť sa s ohľadom na situáciu v príslušnej oblasti výskumu a inovácií venuje zabezpečeniu rodovej rovnováhy v hodnotiacich komisiách a v orgánoch, ako sú skupiny expertov.

V programe by sa preto podľa článku 349 ZFEÚ malo prihliadnuť na osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov v súlade s oznámením Komisie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ, ktoré schválila Rada 12. apríla 2018.

Zdôvodnenie

V odôvodnení 27 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Horizont Európa, sa výslovne stanovuje, že najvzdialenejšie regióny Únie majú nárok na osobitné opatrenia a že v programe sa musí prihliadať na ich osobitné charakteristiky, avšak v jednotlivých článkoch sa najvzdialenejšie regióny vôbec nespomínajú.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 7 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3.   Úlohy

3.   Úlohy

(a)

musia mať jasnú pridanú hodnotu pre EÚ a prispievať k dosahovaniu priorít Únie;

(a)

musia mať jasnú pridanú hodnotu pre EÚ a prispievať k dosahovaniu priorít Únie;

(b)

musia byť ambiciózne a inšpiratívne, a teda mať veľký význam pre spoločnosť alebo hospodárstvo;

(b)

musia byť ambiciózne a inšpiratívne, a teda mať veľký význam pre spoločnosť alebo hospodárstvo;

(c)

musia mať jasné zameranie a byť cielené, merateľné a časovo ohraničené;

(c)

musia mať jasné zameranie a byť cielené, merateľné a časovo ohraničené;

(d)

musia byť sústredené na ambiciózne, ale realistické výskumné a inovačné činnosti;

(d)

musia byť sústredené na ambiciózne, ale realistické výskumné a inovačné činnosti;

(e)

musia podnecovať aktivitu nad rámec disciplín, sektorov a aktérov;

(e)

musia podnecovať aktivitu nad rámec disciplín, sektorov a aktérov;

(f)

musia byť otvorené viacerým riešeniam „zdola nahor“.

(f)

musia byť otvorené viacerým riešeniam „zdola nahor“;

 

(g)

musia prispievať k posilneniu európskeho výskumného priestoru a vykonávaniu stratégií pre inteligentnú špecializáciu.

Pozmeňovací návrh 14

Článok 8 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Časti programu Európsky horizont možno implementovať európskymi partnerstvami. Únia sa môže do európskych partnerstiev zapojiť v akejkoľvek z týchto foriem:

Jednotlivé časti programu Horizont Európa možno implementovať európskymi partnerstvami. Únia sa môže do európskych partnerstiev zapojiť v akejkoľvek z týchto foriem:

Pozmeňovací návrh 15

Článok 7, vložiť odsek 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

4.     Misie by sa mali vypracovávať v rámci otvoreného a participatívneho procesu, ktorý by zahŕňal všetky zúčastnené strany na miestnej, regionálnej, európskej a globálnej úrovni.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 9 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

c)

13 500 000 000  EUR na pilier III Otvorené inovácie na obdobie 2021 – 2027, z toho

c)

13 500 000 000  EUR na pilier III Otvorené inovácie na obdobie 2021 – 2027, z toho

 

1.

10 500 000 000  EUR na Európsku radu pre inováciu vrátane  500 000 000  EUR na európske inovačné ekosystémy;

 

1.

10 500 000 000  EUR na Európsku radu pre inováciu vrátane 500 000 000  EUR na európske inovačné ekosystémy a  ďalších 1 500 000 000  EUR prevedených z piliera II, ktoré by sa mali použiť na jej tematické priority. Aspoň 1 000 000 000  EUR by sa mala použiť vo forme spolufinancovania spoločných programov na podporu MSP, najmä na činnosti zahŕňajúce inkrementálnu inováciu ;

 

2.

3 000 000 000  EUR na Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT);

 

2.

3 000 000 000  EUR na Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT);

Zdôvodnenie

Podpora európskym inovačným ekosystémom sa bude vo veľkej miere týkať regionálnych ekosystémov a inovačných centier. Plánovaná suma je podmienená, čo je neprijateľné, a zároveň je príliš nízka na to, aby to malo nielen územný, ale aj značný celkový vplyv. Zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre tieto činnosti môže regiónom pomôcť v tom, aby si v budúcom rámcovom programe našli svoje miesto tým, že budú navrhovať strednodobé až dlhodobé štrukturálne stratégie, ktoré majú rozhodujúci význam pre posilnenie inovačnej kapacity Únie.

Pozmeňovací návrh 17

Článok 9 ods. 8

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia, ktoré možno presunúť v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) XX […všeobecné nariadenie], môžu byť na základe ich žiadosti presunuté na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.

 

Zdôvodnenie

Presunuté do článku 11.

Pozmeňovací návrh 18

Článok 11

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

1.     Program Horizont Európa by sa mal vykonávať v synergii s ostatnými programami Únie. Doplnkové a kombinované financovanie k financovaniu Horizontu Európa by sa malo vykonávať podľa rovnakých pravidiel uplatňovania ako v tomto programe.

V prípade potreby sa môžu uskutočniť spoločné výzvy s inými programami Únie, pričom v takom prípade sa uplatňujú pravidlá účasti iba jedného z programov. Ak tieto akcie patria do programu Horizont Európa, pravidlá tohto programu sa vzťahujú na všetky príspevky, ktorými sa financujú.

akcie, ktoré získali osvedčenie známky excelentnosti alebo ktoré spĺňajú tieto kumulatívne a komparatívne podmienky:

2.    akcie, ktoré získali osvedčenie známky excelentnosti alebo ktoré spĺňajú tieto kumulatívne a komparatívne podmienky:

a)

boli posúdené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;

a)

boli posúdené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;

b)

spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu uvedenej výzvy na predkladanie návrhov;

b)

spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu uvedenej výzvy na predkladanie návrhov;

c)

nemôžu byť z dôvodu rozpočtových obmedzení financované v rámci uvedenej výzvy na predkladanie návrhov,

c)

nemôžu byť z dôvodu rozpočtových obmedzení financované v rámci uvedenej výzvy na predkladanie návrhov,

môžu získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky] za predpokladu, že takéto akcie sú v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatňujú sa pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.

môžu získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky] za predpokladu, že takéto akcie sú v súlade s cieľmi príslušného programu.

 

3     Akcie vedené v rámci európskych partnerstiev uvedených v článku 8 môžu takisto získať príspevok z iných programov Únie, jej členských štátov a ich miestnych a regionálnych orgánov, pričom v takom prípade sa môžu uplatňovať pravidlá účasti len jedného programu. Ak tieto akcie patria do programu Horizont Európa, pravidlá tohto programu sa môžu vzťahovať na všetky príspevky, ktorými sa financujú, a to v súlade s pravidlami týkajúcimi sa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci.

 

4.     Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia, ktoré možno presunúť v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) XX […nariadenie o všeobecných ustanoveniach], môžu byť na základe žiadosti riadiaceho orgánu

a)

buď presunuté do programu Horizont Európa. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. Tieto zdroje sa využívajú v prospech zemepisnej oblasti zodpovedajúcej príslušnému riadiacemu orgánu v súlade s článkom 18 ods. 7 a článkom 19 ods. 1 druhý pododsek;

b)

alebo sa považujú za presunuté do programu Horizont Európa, ak ich na spoločný program spolufinancovaný z programu Horizont Európa priamo pridelí riadiaci orgán. Granty sa môžu tretím stranám vyplácať prostredníctvom spolufinancovaného programu podľa pravidiel programu Horizont Európa, a to v súlade s pravidlami týkajúcimi sa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci.

Zdôvodnenie

Stará diskusia o synergických účinkoch musí viesť k nájdeniu jasného a komplexného rámca, ktorý skutočne umožní kombinované financovanie nad rámec udeľovania známky excelentnosti a plnú mobilizáciu potenciálu európskych partnerstiev. Tento súbor pravidiel však musí byť flexibilný a regiónom musí umožniť rýchlo reagovať na iniciatívy a vývoj v európskom ekosystéme a rýchlo sa im prispôsobiť. Tento Pozmeňovací návrh spĺňa daný cieľ, pretože riadiacim orgánom umožňuje uskutočniť virtuálny presun prostredníctvom priamo pridelených prostriedkov do programu, ktorý je spolufinancovaný z rámcového programu. Týmto spôsobom by sa mohli rozhodnúť zapojiť bez predbežného programovania a skutočného presunu prostriedkov.

Pozmeňovací návrh 19

Článok 20 ods. 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V pracovnom programe sa stanovia výzvy, pre ktoré sa udelia známky excelentnosti. Ak s tým žiadateľ vopred súhlasí, údaje o jeho žiadosti, ako aj hodnotenie možno poskytnúť zainteresovaným financujúcim orgánom pod podmienkou uzavretia dohody o zachovaní dôvernosti.

V pracovnom programe sa stanovia výzvy, pre ktoré sa udelia známky excelentnosti. Udelenie známky excelentnosti podlieha súhlasu žiadateľa poskytnúť príslušným financujúcim orgánom prístup k informáciám o žiadosti a hodnotení pod podmienkou uzavretia dohody o zachovaní dôvernosti.

Pozmeňovací návrh 20

Článok 23

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, možno takisto poskytnúť príspevok v rámci tohto programu, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Pravidlá každého prispievajúceho programu Únie sa uplatňujú na jeho príslušný príspevok k akcii. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, ktorými sa stanovujú podmienky podpory.

Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, možno takisto poskytnúť príspevok v rámci tohto programu, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady.

 

V prípade, že sú tieto finančné príspevky spoločne určené na rovnaké činnosti a ich súvisiace náklady,

a)

táto akcia by sa mala vykonávať podľa rovnakého súboru vykonávacích pravidiel a pravidiel oprávnenosti.

Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, ktorými sa stanovujú podmienky podpory;

b)

akcia by sa mala vykonávať v súlade s pravidlami programu, z ktorého sa poskytuje hlavný finančný príspevok, a to v súlade s pravidlami týkajúcimi sa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci v prípade uvedenom v článku 11 ods. 4 písm. b).

Pozmeňovací návrh 21

Článok 30

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1.   Na všetky činnosti, ktoré sa financujú v rámci akcie, sa uplatňuje jednotná miera financovania. Maximálna miera je stanovená v pracovnom programe.

1.   Na všetky činnosti, ktoré sa financujú v rámci akcie, sa uplatňuje jednotná miera financovania. Maximálna miera je stanovená v pracovnom programe.

2.   Z programu sa môže refundovať až 100 % celkových oprávnených nákladov na akciu s výnimkou:

2.   Z programu sa môže refundovať až 100 % celkových oprávnených nákladov na akciu s výnimkou:

(a)

inovačných akcií: až 70 % celkových oprávnených nákladov okrem nákladov neziskových právnych subjektov, kde sa z programu môže refundovať až 100 % celkových oprávnených nákladov;

a)

inovačných akcií: až 70 % celkových oprávnených nákladov okrem nákladov neziskových právnych subjektov, kde sa z programu môže refundovať až 100 % celkových oprávnených nákladov;

(b)

najmenej 30 % celkových oprávnených nákladov a až 70 % v identifikovaných a riadne odôvodnených prípadoch.

(b)

najmenej 50 % celkových oprávnených nákladov a až 70 % v identifikovaných a riadne odôvodnených prípadoch.

3.   Miery financovania stanovené v tomto článku sa uplatňujú aj na akcie, pri ktorých sa pre celú akciu alebo jej časť stanoví financovanie paušálnou sadzbou, jednotkovými nákladmi alebo jednorazovou platbou.

3.   Miery financovania stanovené v tomto článku sa uplatňujú aj na akcie, pri ktorých sa pre celú akciu alebo jej časť stanoví financovanie paušálnou sadzbou, jednotkovými nákladmi alebo jednorazovou platbou.

Zdôvodnenie

Súlad so zásadou spolufinancovania.

Pozmeňovací návrh 22

Článok 43 ods. 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1.   Prijímateľ nástroja EIC Akcelerátor musí byť právnym subjektom spĺňajúcim podmienky na označenie ako startup, MSP alebo spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou, usadeným v členskom štáte alebo pridruženej krajine. Návrh môže predložiť prijímateľ alebo jedna či viaceré fyzické osoby alebo právne subjekty, ktoré majú v úmysle zriadiť alebo podporovať uvedeného prijímateľa.

1.   Prijímateľ nástroja EIC Akcelerátor musí byť právnym subjektom spĺňajúcim podmienky na označenie ako startup, MSP alebo spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou, usadeným v členskom štáte alebo pridruženej krajine. Návrh môže predložiť prijímateľ alebo jedna či viaceré fyzické osoby alebo právne subjekty, ktoré majú v úmysle zriadiť alebo podporovať uvedeného prijímateľa.

2.   Na všetky formy príspevku Únie poskytovaného v rámci kombinovaného financovania EIC sa vzťahuje jediné rozhodnutie o udelení, ktorým sa poskytuje financovanie.

2.   Na všetky formy príspevku Únie poskytovaného v rámci kombinovaného financovania EIC sa vzťahuje jediné rozhodnutie o udelení, ktorým sa poskytuje financovanie.

3.   Návrhy, pokiaľ ide o ich individuálny prínos, hodnotia nezávislí experti, a vyberajú sa v súlade s odsekom 4 v rámci každoročnej otvorenej výzvy s dátumami uzávierok, a to na základe článkov 24 až 26.

3.   Návrhy, pokiaľ ide o ich individuálny prínos, hodnotia nezávislí experti, a vyberajú sa v súlade s odsekom 4 v rámci každoročnej otvorenej výzvy s dátumami uzávierok, a to na základe článkov 24 až 26.

4.   Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú tieto:

excelentnosť,

vplyv,

úroveň rizika akcie a potreba podpory Únie.

4.   Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú tieto:

excelentnosť,

vplyv,

úroveň rizika akcie , kvalita národnej, regionálnej a miestnej podpory a potreba podpory Únie.

Zdôvodnenie

Hoci sa podniky, ktoré využívajú nástroj Akcelerátor, musia zamerať na veľký trh, ich úspech závisí nielen od ich finančnej štruktúry, ale aj od ich podpory v rámci priaznivého ekosystému na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni.

Pozmeňovací návrh 23

Príloha I Základné línie činností, časť 3 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(b)

Európske inovačné ekosystémy

Oblasti intervencie: prepojenie s regionálnymi a vnútroštátnymi aktérmi v oblasti inovácií a podpora implementácie spoločných cezhraničných inovačných programov členskými štátmi a pridruženými krajinami, a to od zlepšovania mäkkých inovačných zručností až po akcie v oblasti výskumu a inovácií na zvýšenie účinnosti európskeho inovačného systému. Doplní sa tým podpora EFRR pre inovačné ekosystémy a medziregionálne partnerstvá, ktoré sa sústreďujú okolo tém inteligentnej špecializácie.

(b)

Európske inovačné ekosystémy

Oblasti intervencie: prepojenie s regionálnymi a vnútroštátnymi aktérmi v oblasti inovácií a podpora implementácie spoločných cezhraničných inovačných programov subjektmi regionálnych ekosystémov a inovačnými centrami, členskými štátmi a pridruženými krajinami, a to programov siahajúcich od zlepšovania mäkkých inovačných zručností až po akcie v oblasti výskumu a inovácií na zvýšenie účinnosti európskeho inovačného systému. Doplní sa tým podpora EFRR pre inovačné ekosystémy a medziregionálne partnerstvá, ktoré sa sústreďujú okolo tém inteligentnej špecializácie.

Zdôvodnenie

Nevyhnutné na to, aby sa umožnilo financovanie medziregionálnych projektov.

Pozmeňovací návrh 24

Príloha II Typy akcií, šiesta zarážka

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

akcia na spolufinancovanie programu: akcia určená na poskytnutie spolufinancovania programu činností zriadeného a/alebo implementovaného subjektmi, ktoré riadia a/alebo financujú výskumné a inovačné programy a ktoré nie sú financujúcimi orgánmi Únie. Takýmto programom činností sa môže podporovať nadväzovanie kontaktov a koordinácia, výskum, inovácie, pilotné akcie a akcie v oblasti inovácií a trhového nasadenia, akcie zamerané na odbornú prípravu a mobilitu, zvyšovanie informovanosti a komunikácia, šírenie a využívanie výsledkov alebo kombinácia týchto činností implementovaných priamo týmito subjektmi alebo tretími stranami, ktorým tieto subjekty môžu poskytovať relevantnú finančnú podporu vo forme grantov, cien, obstarávania, ako aj kombinovaného financovania Európskeho horizontu;

akcia na spolufinancovanie programu: akcia určená na poskytnutie spolufinancovania programu činností zriadeného a/alebo implementovaného subjektmi, ktoré riadia a/alebo financujú výskumné a inovačné programy a ktoré nie sú financujúcimi orgánmi Únie. Týmto typom akcie sa môžu podporovať najmä programy činností regionálnych ekosystémov a inovačných centier a spolupráca medzi nimi. Takýmto programom činností sa môže podporovať nadväzovanie kontaktov a koordinácia, výskum, inovácie, pilotné akcie a akcie v oblasti inovácií a trhového nasadenia, akcie zamerané na odbornú prípravu a mobilitu, zvyšovanie informovanosti a komunikácia, šírenie a využívanie výsledkov alebo kombinácia týchto činností implementovaných priamo týmito subjektmi alebo tretími stranami, ktorým tieto subjekty môžu poskytovať relevantnú finančnú podporu vo forme grantov, cien, obstarávania, ako aj kombinovaného financovania Európskeho horizontu;

Zdôvodnenie

Nevyhnutné na to, aby sa umožnilo financovanie medziregionálnych projektov.

Pozmeňovací návrh 25

Príloha III Partnerstvá, časť 1, písm. a)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(a)

dôkaz, že európske partnerstvo je efektívnejšie pri dosahovaní príslušných cieľov programu, predovšetkým pri dosahovaní jasných vplyvov pre EÚ a jej občanov, najmä pokiaľ ide o riešenie globálnych výziev a plnenie výskumných a inovačných cieľov, zabezpečovanie konkurencieschopnosti EÚ a prispievanie k posilňovaniu európskeho výskumného a inovačného priestoru, ako aj k plneniu medzinárodných záväzkov.

(a)

dôkaz, že európske partnerstvo je mimoriadne efektívne pri dosahovaní príslušných cieľov programu, predovšetkým pri dosahovaní jasných vplyvov pre EÚ a jej občanov, najmä pokiaľ ide o riešenie globálnych výziev a plnenie výskumných a inovačných cieľov, zabezpečovanie konkurencieschopnosti EÚ a prispievanie k posilňovaniu európskeho výskumného a inovačného priestoru, ako aj k plneniu medzinárodných záväzkov.

Zdôvodnenie

Súčasné znenie je veľmi reštriktívne, pričom hrozí výrazné obmedzenie rozsahu európskych partnerstiev.

Pozmeňovací návrh 26

Príloha IV Synergie s inými programami, ods. 4 písm. a)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

4.

Synergie s Európskym sociálnym fondom+ (ESF+) zabezpečia, aby:

a)

ESF+ s cieľom vybaviť ľudí zručnosťami a kompetenciami, ktoré budú potrebovať na pracovných miestach budúcnosti, mohol prostredníctvom národných alebo regionálnych programov zabezpečiť, aby sa stali bežnými inovačné učebné osnovy podporované programom, a prispieť k ich rozšíreniu;

4.

Synergie s Európskym sociálnym fondom+ (ESF+) zabezpečia, aby:

a)

ESF+ s cieľom vybaviť ľudí zručnosťami a kompetenciami, ktoré budú potrebovať na pracovných miestach budúcnosti, mohol prostredníctvom národných, regionálnych alebo medziregionálnych programov zabezpečiť, aby sa stali bežnými inovačné učebné osnovy podporované programom, a prispieť k ich rozšíreniu;

Pozmeňovací návrh 27

Príloha IV Synergie s inými programami, ods. 6 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

6.

Synergie s programom Digitálna Európa zabezpečia, aby:

6.

Synergie s programom Digitálna Európa zabezpečia, aby:

 

a)

sa akcie, ktoré sa majú podporovať, navzájom odlišovali a dopĺňali, pokiaľ ide o ich typ, očakávané výstupy a intervenčnú logiku, hoci viacero tematických oblastí, ktoré sa riešia v rámci programu a programu Digitálna Európa, navzájom súvisí;

 

a)

sa akcie, ktoré sa majú podporovať, navzájom odlišovali a dopĺňali, pokiaľ ide o ich typ, očakávané výstupy a intervenčnú logiku, hoci viacero tematických oblastí, ktoré sa riešia v rámci programu a programu Digitálna Európa, navzájom súvisí;

 

b)

sa v plánoch strategického výskumu a inovácií programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby súvisiace s aspektmi digitálnych technológií; patria sem výskum a inovácie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, ktoré kombinujú digitálne technológie s inými podpornými technológiami a netechnologickými inováciami; podpora rozšírenia spoločností zavádzajúcich prelomové inovácie (z ktorých mnohé budú kombinovať digitálne a fyzické technológie); integrácia digitálnych technológií v celom pilieri Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu a podpora infraštruktúr digitálneho výskumu;

 

b)

sa v plánoch strategického výskumu a inovácií programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby súvisiace s aspektmi digitálnych technológií; patria sem výskum a inovácie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, ktoré kombinujú digitálne technológie s inými podpornými technológiami a netechnologickými inováciami; podpora rozšírenia spoločností zavádzajúcich prelomové inovácie (z ktorých mnohé budú kombinovať digitálne a fyzické technológie); integrácia digitálnych technológií v celom pilieri Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu ; digitálna pomoc inovačným centrám a podpora infraštruktúr digitálneho výskumu;

Pozmeňovací návrh 28

Doplnenie nového odseku na konci prílohy v Kľúčové ukazovatele ciest k dosiahnutiu vplyvu, strana 17.

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

Ukazovatele ciest k dosiahnutiu územného vplyvu

Program by mal mať vplyv na rozvoj a hospodársku transformáciu na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, čo prispeje k posilneniu technologickej základne a konkurencieschopnosti Únie.

(pozri tabuľku uvedenú nižšie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto pozmeňovacieho návrhu)


Dosahovanie územného vplyvu

Krátkodobé hľadisko

Strednodobé hľadisko

Dlhodobé hľadisko

Prispievanie k rastu a hospodárskej transformácii území

Synergie medzi zdrojmi financovaniami

Výška verejného a súkromného spolufinancovania mobilizovaného v kontexte projektov RP, a to pred ich implementáciou, počas nej a po nej

Prispievanie k strategickým prioritám

Podiel projektov RP prispievajúcich k inteligentným špecializáciám na regionálnej a národnej úrovni

Prispievanie k rastu a hospodárskej transformácií

Vytváranie podnikov a rast trhového podielu v oblasti inteligentnej špecializácie ekosystémov

Šírenie a prenikanie výskumu a inovácií na územia a územiami v prospech občanov

Prijatie

Podiel výskumu a inovácií z RP prijatý subjektmi daného územia, najmä vo verejnom sektore

Vysielanie

Počet zavedených inovácií pre všetkých partnerov na príslušných územiach s pomocou verejného sektora

Opakovanie

Prenikanie a dosahovanie inovácií na iných územiach

Podpora rozvoja a investícií do sietí excelentnosti a inovačných centier

Spolupráca medzi regionálnymi ekosystémami a inovačnými centrami a sieťami excelentnosti v celej Únii

Počet projektov alebo podiel projektov financovaných z RP, ktorých výsledkom je následná spolupráca medzi subjektmi z rôznych území a aktérmi týchto kategórií

Rozvoj regionálnych ekosystémov a inovačných centier

Odhad vplyvov spolupráce vyplývajúcich z výsledkov financovaných z RP na rozvoj regionálnych ekosystémov a inovačných centier

Prispievanie k zmenšeniu rozdielov v oblasti inovácií

Odhadované kumulatívne vplyvy vyplývajúce z výsledkov financovaných z RP pri znižovaní rozdielov v oblasti inovácií v Únii

Zdôvodnenie

Výslovná zmienka o ukazovateľoch územného vplyvu medzi ostatnými kľúčovými ukazovateľmi vplyvu navrhnutými Komisiou. Tento návrh je v súlade so znením (názov, vysvetľujúci text a tabuľka) prílohy V, ako ho navrhuje Komisia.

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje špecifický program na vykonávanie programu Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie

[COM(2018) 436 final – 2018/00224 (COD)]

Pozmeňovací návrh 29

Odôvodnenie 7

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vzhľadom na významný prínos, ktorý by sa mal v oblasti výskumu a inovácií dosiahnuť pri riešení výziev v oblasti potravín, poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a biohospodárstva, a pri využívaní zodpovedajúcich príležitostí na výskum a inovácie v úzkej súčinnosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou, sa na príslušné akcie v rámci osobitného programu na obdobie 2021 – 2027 poskytne podpora pre klaster „Potravinové a prírodné zdroje“ vo výške 10 miliárd EUR.

Vzhľadom na významný prínos, ktorý by sa mal v oblasti výskumu a inovácií dosiahnuť pri riešení výziev v oblasti potravín, poľnohospodárstva, rozvoja vidieka, morí, rybolovu a biohospodárstva, a pri využívaní zodpovedajúcich príležitostí na výskum a inovácie v úzkej súčinnosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou, integrovanou námornou politikou a spoločnou rybárskou politikou, sa na príslušné akcie v rámci osobitného programu na obdobie 2021 – 2027 poskytne podpora pre klaster „Potravinové a prírodné zdroje“ vo výške 10 miliárd EUR.

Zdôvodnenie

Moria a rybolov sú kľúčovými sektormi EÚ, preto je zásadne nevyhnutné zmieniť sa o týchto odvetviach.

Pozmeňovací návrh 30

Nové odôvodnenie 7 a)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

(7a)

Vzhľadom na veľké výzvy, ktoré predstavujú námorné otázky, pokiaľ ide o zamestnanosť (modrá ekonomika), kvalitu životného prostredia a boj proti zmene klímy, budú tieto otázky predstavovať prierezovú prioritu programu, ktorá bude predmetom osobitného monitorovania a vymedzenia cieľa zameraného na mobilizáciu programu v rámci strategického plánovania.

Pozmeňovací návrh 31

Článok 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Osobitný program má tieto operačné ciele:

Osobitný program má tieto operačné ciele:

a)

posilňovať a šíriť excelentnosť;

a)

posilňovať a šíriť excelentnosť;

b)

zlepšovať spoluprácu medzi sektormi a disciplínami;

b)

zlepšovať spoluprácu medzi sektormi a disciplínami;

c)

spájať a rozvíjať výskumné infraštruktúry v rámci európskeho výskumného priestoru;

c)

spájať a rozvíjať výskumné infraštruktúry v rámci európskeho výskumného priestoru;

d)

posilňovať medzinárodnú spoluprácu;

d)

posilňovať medzinárodnú spoluprácu;

e)

snažiť sa o to, aby Európsky výskumný priestor výskumných pracovníkov a inovátorov priťahoval a potom aj vzdelával a udržal, a to aj prostredníctvom mobility výskumných pracovníkov;

e)

snažiť sa o to, aby Európsky výskumný priestor výskumných pracovníkov a inovátorov priťahoval a potom aj vzdelával a udržal, a to aj prostredníctvom mobility výskumných pracovníkov;

f)

podporovať otvorenú vedu a zabezpečovať, aby bola pre verejnosť viditeľná, a otvorený prístup k výsledkom;

f)

podporovať otvorenú vedu a zabezpečovať, aby bola pre verejnosť viditeľná, a otvorený prístup k výsledkom;

g)

aktívne šíriť a využívať výsledky najmä pri tvorbe politiky;

g)

aktívne šíriť a využívať výsledky najmä pri tvorbe politiky;

h)

podporovať vykonávanie priorít politiky Únie;

h)

podporovať vykonávanie priorít politiky Únie;

 

ha)

posilniť implementáciu stratégií pre inteligentnú špecializáciu a konkurencieschopnosť regionálnych ekosystémov a inovačných centier,

i)

posilňovať prepojenie medzi výskumom a inováciami a inými politikami vrátane cieľov udržateľného rozvoja;

i)

posilňovať prepojenie medzi výskumom a inováciami a inými politikami vrátane cieľov udržateľného rozvoja;

j)

prostredníctvom výskumných a inovačných misií zabezpečovať plnenie ambicióznych cieľov v stanovenom časovom rámci,

j)

prostredníctvom výskumných a inovačných misií zabezpečovať plnenie ambicióznych cieľov v stanovenom časovom rámci,

k)

zapájať občanov a koncových používateľov do procesov spoločného navrhovania a spoločného vytvárania;

k)

zapájať občanov a koncových používateľov do procesov spoločného navrhovania a spoločného vytvárania;

l)

zlepšovať komunikáciu v oblasti vedy;

l)

zlepšovať komunikáciu v oblasti vedy;

m)

urýchľovať priemyselnú transformáciu;

m)

urýchľovať priemyselnú transformáciu , a najmä ekologickú a digitálnu transformáciu priemyslu, a to pri vytváraní udržateľných a kvalitných pracovných miest ;

Zdôvodnenie

Operačné ciele rámcového programu by mali prispievať k realizácii stratégií pre inteligentnú špecializáciu v členských štátoch EÚ a ich regiónoch, ktoré predstavujú základnú súčasť podpory EÚ pre výskum a inováciu [COM(2018) 306 final].

Pozmeňovací návrh 32

Článok 5 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V prípade každej misie sa môže zriadiť rada pre misie. Pozostáva z približne 15 osôb na vysokej úrovni vrátane príslušných zástupcov koncových používateľov. Rada poskytuje poradenstvo v prípade:

V prípade každej misie sa môže zriadiť rada pre misie. Pozostáva z približne 15 osôb na vysokej úrovni vrátane príslušných zástupcov koncových používateľov a  verejných a súkromných subjektov . Rada poskytuje poradenstvo v prípade:

a)

obsahu pracovných programov a ich revízii, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov misie, na návrhu ktorého sa v  prípade potreby môžu podieľať zainteresované strany a verejnosť;

a)

obsahu pracovných programov a ich revízii, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov misie, na návrhu ktorého sa v prípade potreby môžu podieľať verejné orgány členských štátov, miestne a regionálne orgány, zainteresované strany a verejnosť;

Pozmeňovací návrh 33

Článok 10 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Rada EIC môže na požiadanie adresovať odporúčania Komisii v prípade:

Rada EIC môže na požiadanie adresovať odporúčania Komisii v prípade:

a)

akejkoľvek záležitosti, ktorá z hľadiska inovácií môže posilniť a podporovať inovačné ekosystémy v celej Európe, dosiahnutie a vplyv cieľov zložky EIC a schopnosti inovačných firiem zavádzať svoje riešenia;

a)

akejkoľvek záležitosti, ktorá z hľadiska inovácií môže posilniť a podporovať inovačné ekosystémy v celej Európe, a  najmä spoluprácu medzi regionálnymi ekosystémami a inovačnými centrami, dosiahnutie a vplyv cieľov zložky EIC a schopnosti inovačných firiem zavádzať svoje riešenia;

Pozmeňovací návrh 34

Článok 10 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Rada EIC sa skladá z 15 až 20 osôb na vysokej úrovni vybraných z rôznych častí európskeho inovačného ekosystému vrátane podnikateľov, zástupcov vedenia spoločností, investorov a výskumných pracovníkov. Prispieva k propagačným činnostiam, pričom členovia rady EIC vyvíjajú snahu posilniť prestíž značky EIC.

3.    Rada EIC sa skladá z 15 až 20 osôb na vysokej úrovni vybraných z rôznych častí miestneho, regionálneho, národného a  európskeho inovačného ekosystému vrátane podnikateľov, zástupcov vedenia spoločností, investorov a výskumných pracovníkov. Prispieva k propagačným činnostiam, pričom členovia rady EIC vyvíjajú snahu posilniť prestíž značky EIC.

Pozmeňovací návrh 35

Článok 10 ods. 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Rada EIC má predsedu, ktorý je vymenovaný Komisiou na základe transparentného výberového konania. Predseda je vysokopostavený verejný činiteľ, ktorý je prepojený s oblasťou inovácií.

Rada EIC má predsedu, ktorý je vymenovaný Komisiou na základe transparentného výberového konania. Predseda je vysokopostavený verejný činiteľ, ktorý je prepojený s oblasťou inovácií.

Vymenúva sa na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré možno jedenkrát obnoviť.

Predseda predsedá rade EIC, pripravuje jej zasadnutia, prideľuje úlohy členom a môže zriaďovať špecializované podskupiny, slúžiace najmä na identifikáciu trendov v oblasti vznikajúcich technológií z portfólia EIC. Propaguje EIC, pôsobí ako kontaktný partner pre rokovania s Komisiou a zastupuje EIC vo svete inovácií. Komisia môže predsedovi pri plnení jeho povinností zabezpečiť administratívnu podporu.

Vymenúva sa na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré možno jedenkrát obnoviť.

Predseda predsedá rade EIC, pripravuje jej zasadnutia, prideľuje úlohy členom a môže zriaďovať špecializované podskupiny, slúžiace najmä na identifikáciu trendov v oblasti vznikajúcich technológií z portfólia EIC a v  úzkej spolupráci regionálnych a národných agentúr pre inovácie . Propaguje EIC, pôsobí ako kontaktný partner pre rokovania s Komisiou a zastupuje EIC vo svete inovácií. Komisia môže predsedovi pri plnení jeho povinností zabezpečiť administratívnu podporu.

Pozmeňovací návrh 36

Legislatívny finančný výkaz, bod 1.4.4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

DÔVODOVÁ SPRÁVA

DÔVODOVÁ SPRÁVA

ČASŤ I, bod 1.4.4 Legislatívny finančný výkaz (strana 20 dokumentu COM(2018) 436)

Program Európsky horizont je určený na implementáciu s umožnením súčinnosti s inými programami financovania Únie, najmä prostredníctvom opatrení doplnkového financovania z programov EÚ, ak to umožňujú spôsoby riadenia; a to buď zaradom, striedavo alebo kombinovaním finančných prostriedkov vrátane spoločného financovania akcií.

ČASŤ I, bod 1.4.4 Legislatívny finančný výkaz (strana 20 dokumentu COM(2018) 436)

Program Horizont Európa je určený na implementáciu s umožnením súčinnosti s inými programami financovania Únie, najmä prostredníctvom opatrení doplnkového financovania z programov EÚ, ak to umožňujú spôsoby riadenia; a to buď zaradom, striedavo alebo kombinovaním finančných prostriedkov vrátane spoločného financovania akcií.

Neúplný zoznam takýchto dohôd a programov financovania zahŕňa synergie s týmito programami:

Neúplný zoznam takýchto dohôd a programov financovania zahŕňa synergie s týmito programami:

spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP)

spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP)

integrovanú námornú politiku

spoločnú rybársku politiku

Európsky námorný a rybársky fond

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR)

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR)

Európsky sociálny fond (ESF)

Európsky sociálny fond (ESF)

program jednotného trhu

program jednotného trhu

Európsky vesmírny program

Európsky vesmírny program

Nástroj na prepájanie Európy

Nástroj na prepájanie Európy

program Digitálna Európa

program Digitálna Európa

program Erasmus

program Erasmus

vonkajší nástroj

vonkajší nástroj

fond InvestEU

fond InvestEU

Výskumný a vzdelávací program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu

Výskumný a vzdelávací program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu

Pozmeňovací návrh 37

Príloha I Činnosti programu, prvá časť, Strategické plánovanie, tretí a štvrtý odsek (strana 1)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Bude zahŕňať rozsiahle konzultácie a výmeny s členskými štátmi, podľa potreby s Európskym parlamentom, a s rôznymi zainteresovanými stranami o prioritách aj misiách v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu, ako aj vhodné druhy opatrení, najmä európske partnerstvá.

Bude zahŕňať rozsiahle konzultácie a výmeny s členskými štátmi a  ich regiónmi vrátane najvzdialenejších regiónov , podľa potreby s Európskym parlamentom, a s rôznymi zainteresovanými stranami o prioritách aj misiách v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu, ako aj vhodné druhy opatrení, najmä európske partnerstvá.

Na základe takýchto rozsiahlych konzultácií identifikuje spoločné ciele a oblasti činností, ako napríklad oblasti partnerstva (navrhovaný právny základ stanovuje iba nástroje a kritériá ich využívania) a oblasti misií.

Na základe takýchto rozsiahlych konzultácií identifikuje spoločné ciele a oblasti činností, ako napríklad oblasti partnerstva (navrhovaný právny základ stanovuje iba nástroje a kritériá ich využívania) a oblasti misií.

Strategické plánovanie pomôže pri vypracovaní a vykonávaní politiky pre príslušné oblasti na úrovni EÚ a doplní politiku a politické prístupy v členských štátoch. Počas procesu strategického plánovania sa zohľadnia politické priority EÚ s cieľom zvýšiť prínos výskumu a inovácie k realizácii politiky. Zohľadnia sa aj prognostické činnosti, štúdie a iné vedecké dôkazy, ako aj relevantné existujúce iniciatívy na úrovni EÚ a členských štátov.

Strategické plánovanie pomôže pri vypracovaní a vykonávaní politiky pre príslušné oblasti na úrovni EÚ a doplní politiku a politické prístupy v členských štátoch a v  ich regiónoch vrátane najvzdialenejších regiónov . Počas procesu strategického plánovania sa zohľadnia politické priority EÚ s cieľom zvýšiť prínos výskumu a inovácie k realizácii politiky. Zohľadnia sa aj prognostické činnosti, štúdie a iné vedecké dôkazy, ako aj relevantné existujúce iniciatívy na úrovni EÚ, členských štátov a  na regionálnej úrovni .

Pozmeňovací návrh 38

Príloha I Činnosti programu, prvá časť Strategické plánovanie, jedenásty a dvanásty odsek (strana 2)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V rámci tohto programu sa budú naďalej podporovať hlavné iniciatívy FET, ktoré sa podporovali v rámci programu Horizont 2020. Keďže sa do veľkej miery zhodujú s misiami, prípadné ďalšie hlavné iniciatívy FET sa v tomto rámcovom programe budú podporovať ako misie zamerané na budúce a vznikajúce technológie.

V rámci tohto programu sa budú naďalej podporovať hlavné iniciatívy FET, ktoré sa podporovali v rámci programu Horizont 2020. Keďže sa do veľkej miery zhodujú s misiami, prípadné ďalšie hlavné iniciatívy FET sa v tomto rámcovom programe budú podporovať ako misie zamerané na budúce a vznikajúce technológie.

 

Nový rámcový program bude mať za cieľ lepšie uznávanie a mobilizáciu excelentnosti rozdelenej vo všetkých členských štátoch a regiónoch Európy, pričom sa ním podporia najmä iniciatívy na budovanie nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce medzi regionálnymi ekosystémami a inovačnými centrami.

Dialógy o spolupráci v oblasti vedy a techniky s medzinárodnými partnermi EÚ a politické dialógy s hlavnými svetovými regiónmi významne prispejú k systematickej identifikácii príležitostí na spoluprácu, ktoré v kombinácii s rozlišovaním podľa krajiny/regiónu podporia stanovenie priorít.

Dialógy o spolupráci v oblasti vedy a techniky s medzinárodnými partnermi EÚ a politické dialógy s hlavnými svetovými regiónmi významne prispejú k systematickej identifikácii príležitostí na spoluprácu, ktoré v kombinácii s rozlišovaním podľa krajiny/regiónu podporia stanovenie priorít.

Pozmeňovací návrh 39

Príloha I Činnosti programu, druhá časť Šírenie poznatkov a komunikácia, prvý a druhý odsek (strany 2 a 3)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Z programu Európsky horizont sa bude cielene podporovať otvorený prístup k vedeckým publikáciám, zdrojom poznatkov a iným zdrojom údajov. Budú sa podporovať činnosti šírenia poznatkov, aj v spolupráci s inými programami EÚ, vrátane zoskupovania a prezentácie výsledkov a údajov v jazykoch a formátoch pre cieľové skupiny a siete pre občanov, priemysel, verejné správy, akademickú obec, organizácie občianskej spoločnosti a tvorcov politík. Program Európsky horizont môže na tento účel využívať pokročilé technológie a spravodajské nástroje.

Z programu Horizont Európa sa bude cielene podporovať otvorený prístup k vedeckým publikáciám, zdrojom poznatkov a iným zdrojom údajov. Budú sa podporovať činnosti šírenia poznatkov, aj v spolupráci s inými programami EÚ, vrátane zoskupovania a prezentácie výsledkov a údajov v jazykoch a formátoch pre cieľové skupiny a siete pre občanov, priemysel, verejné správy, akademickú obec, organizácie občianskej spoločnosti a tvorcov politík. Program Horizont Európa môže na tento účel využívať pokročilé technológie a spravodajské nástroje.

Zabezpečí sa primeraná podpora mechanizmov na zviditeľnenie programu medzi potenciálnymi žiadateľmi (napr. národné kontaktné miesta).

Zabezpečí sa primeraná podpora mechanizmov na zviditeľnenie programu medzi potenciálnymi žiadateľmi (napr. národné a regionálne kontaktné miesta) , najmä pre členské štáty a regióny, ktoré sa najmenej zúčastňovali na programe Horizont 2020 .

Pozmeňovací návrh 40

Príloha I

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

VÝSKUMNÉ INFRAŠTRUKTÚRY

VÝSKUMNÉ INFRAŠTRUKTÚRY

Zdôvodnenie

Zdôvodnenie

Strany 14 a 15 dokumentu COM(2018) 436 final (Príloha I)

Strany 14 a 15 dokumentu COM(2018) 436 final (Príloha I)

Činnosti prispejú k týmto rôznym cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 7 – Cenovo dostupná a čistá energia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.

Činnosti prispejú k týmto rôznym cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 7 – Cenovo dostupná a čistá energia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy , Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 14 – Život pod vodou, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 17 – Partnerstvá v záujme dosiahnutia cieľov .

Zdôvodnenie

Existujú rôzne infraštruktúry spadajúce pod ESFRI, ktoré sa zaoberajú morským prostredím, a preto je odôvodnené začlenenie cieľa 14. Návrh na začlenenie cieľa 17 vyplýva zo samotného pojmu spoločných infraštruktúr v celej EÚ a následného partnerstva v záujme dosiahnutia cieľov.

Pozmeňovací návrh 41

Príloha I Pilier II

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Základné línie

Základné línie

reformy systémov a politík verejného zdravotníctva v Európe a mimo nej,

reformy systémov a politík verejného zdravotníctva v Európe a mimo nej,

nové modely a prístupy pre zdravie a zdravotnú starostlivosť a ich prevoditeľnosť alebo prispôsobenie z jednej krajiny/oblasti na inú,

nové modely a prístupy pre zdravie a zdravotnú starostlivosť a ich prevoditeľnosť alebo prispôsobenie z jednej krajiny/oblasti na inú , prínos dobrovoľníckeho a neziskového sektora ,

zlepšenie hodnotenia zdravotníckych technológií,

zlepšenie hodnotenia zdravotníckych technológií,

vývoj nerovností v oblasti zdravia a účinná politická reakcia,

vývoj nerovností v oblasti zdravia a účinná politická reakcia,

budúci zdravotnícky personál a jeho potreby,

budúci zdravotnícky personál a jeho potreby,

kvalitnejšie a včasné zdravotné informácie a lepšie využívanie zdravotných údajov vrátane elektronických zdravotných záznamov s náležitým dôrazom na bezpečnosť, súkromie, interoperabilitu, štandardy, porovnateľnosť a integritu,

kvalitnejšie a včasné zdravotné informácie a lepšie využívanie zdravotných údajov vrátane elektronických zdravotných záznamov s náležitým dôrazom na bezpečnosť, súkromie, interoperabilitu, štandardy, porovnateľnosť a integritu,

odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti pri absorbovaní účinkov kríz a prispôsobení sa disruptívnym inováciám,

odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti pri absorbovaní účinkov kríz a prispôsobení sa disruptívnym inováciám,

riešenia pre posilnenie postavenia občanov a pacientov, vlastné monitorovanie a interakcia s odborníkmi v oblasti zdravia a sociálnej práce pri uplatňovaní integrovanejšej starostlivosti a prístupu zameraného na používateľa,

riešenia pre posilnenie postavenia občanov a pacientov, vlastné monitorovanie a interakcia s odborníkmi v oblasti zdravia a sociálnej práce pri uplatňovaní integrovanejšej starostlivosti a prístupu zameraného na používateľa,

údaje, informácie, vedomosti a osvedčené postupy z výskumu systémov zdravotnej starostlivosti na únijnej a celosvetovej úrovni.

údaje, informácie, vedomosti a osvedčené postupy z výskumu systémov zdravotnej starostlivosti na únijnej a celosvetovej úrovni.

Pozmeňovací návrh 42

Príloha I Činnosti programu, Pilier II – Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu, klaster Inkluzívna a bezpečná spoločnosť, časť 2.1, druhý odsek (strana 24)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

EÚ musí podporovať model inkluzívneho a udržateľného rastu a zároveň využívať výhody technologického pokroku, zvyšovať dôveru v demokratickú správu a podporovať jej inováciu, bojovať proti nerovnostiam, nezamestnanosti, marginalizácii, diskriminácii a radikalizácii, zaručiť dodržiavanie ľudských práv, posilňovať kultúrnu rozmanitosť a európske kultúrne dedičstvo a posilniť postavenie občanov prostredníctvom sociálnej inovácie. Riadenie migrácie a začlenenie migrantov budú aj naďalej prioritnými otázkami. Výskum a inovácia v rámci spoločenských a humanitných vied zohráva významnú úlohu pri riešení týchto problémov a dosahovaní cieľov EÚ.

EÚ musí podporovať model inkluzívneho a udržateľného rastu a zároveň využívať výhody technologického pokroku, zvyšovať dôveru v demokratickú správu a podporovať jej inováciu, bojovať proti nerovnostiam, nezamestnanosti, marginalizácii, diskriminácii a radikalizácii, zaručiť ochranu a  dodržiavanie ľudských práv, kultúrnu rozmanitosť a európske kultúrne dedičstvo a  rozvíjať prístup ku kultúre a vzdelávaniu pre všetkých a zároveň posilniť postavenie občanov prostredníctvom sociálnej inovácie a  rozvoja sociálneho hospodárstva . Riadenie migrácie , prijímanie a začlenenie migrantov budú aj naďalej prioritnými otázkami. Výskum a inovácia v rámci spoločenských a humanitných vied zohráva významnú úlohu pri riešení týchto problémov a dosahovaní cieľov EÚ.

 

Pri realizácii cieľa sociálneho začlenenia sa musíme opierať najmä o zhodnocovanie hmotného alebo nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré v súčasnom globalizovanom svete zohráva hlavnú úlohu pri budovaní spolupatričnosti obyvateľstva, a to najmä v jazykovej a regionálnej rovine. Európa, ktorá sa totiž v priebehu storočí formovala prostredníctvom spolunažívania veľmi rôznych komunít, ktoré zanechali rozsiahle dedičstvo, sa preto musí chopiť tejto výzvy a musí podporovať zachovanie a zhodnocovanie kultúrneho dedičstva v spolupráci s rôznymi regiónmi a štátmi. Toto opatrenie je o to dôležitejšie, že ide o významný sektor na experimentovanie a uplatňovanie mnohých technologických inovácií. Ich uplatňovanie v oblasti dedičstva predstavuje silný ekonomický stimul, keďže zo ziskov z cestovného ruchu majú úžitok regióny a mestá.

Pozmeňovací návrh 43

Príloha I Činnosti programu, Pilier II – Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu, klaster Inkluzívna a bezpečná spoločnosť, časť 2.1, šiesty odsek (strana 25)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Výskumno-inovačné činnosti v rámci uvedenej globálnej výzvy budú celkovo zosúladené s prioritami Komisie v týchto oblastiach: demokratická zmena; pracovné miesta, rast a investície; spravodlivosť a základné práva; migrácia; hlbšia a spravodlivejšia európska menová únia; digitálny jednotný trh. Budú reakciou na záväzok Rímskeho programu usilovať sa o: „sociálnu Európu“ a „Úniu, ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rozmanitosť“. Podporí aj Európsky pilier sociálnych práv a globálny pakt o migrácii.

Výskumno-inovačné činnosti v rámci uvedenej globálnej výzvy budú celkovo zosúladené s prioritami Komisie v týchto oblastiach: demokratická zmena; pracovné miesta, rast a investície; vzdelávanie; spravodlivosť a základné práva; migrácia; hlbšia a spravodlivejšia európska menová únia; digitálny jednotný trh. Budú reakciou na záväzok Rímskeho programu usilovať sa o: „sociálnu Európu“ a „Úniu, ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rozmanitosť“. Podporia aj Európsky pilier sociálnych práv , cieľ vedomostnej spoločn