10.12.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 444/1

ODPORÚČANIE RADY

z 26. novembra 2018

týkajúce sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania, vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí

(2018/C 444/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 165 a 166,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)	Vzdelávacou mobilitou sa posilňujú znalosti, zručnosti, kompetencie a skúsenosti vrátane osobných a sociálnych kompetencií a kultúrneho povedomia, ktoré sú veľmi dôležité pre aktívnu účasť na živote spoločnosti a na trhu práce, ako aj pre podporu európskej identity.

(2)

Európska komisia vo svojom oznámení o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou (1) stanovila víziu vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025, v ktorej by vzdelávaniu, štúdiu a výskumu nebránili štátne hranice, a to aj odstránením prekážok pri uznávaní kvalifikácií na úrovni škôl aj na úrovni vysokoškolského vzdelávania.

(3)

V záveroch Európskej rady zo 14. decembra 2017 boli členské štáty, Rada a Komisia vyzvané, aby v súlade so svojimi právomocami napredovali v práci s cieľom „podporovať spoluprácu členských štátov v oblasti vzájomného uznávania vysokoškolských diplomov a vysvedčení po ukončení sekundárneho vzdelávania“ (2).

(4)

Dohovor o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne z roku 1997 (ďalej len „lisabonský dohovor o uznávaní“) a jeho doplňujúce znenia, vypracovaný Radou Európy a Unesco, poskytuje právny rámec pre uznávanie kvalifikácií vysokoškolského vzdelávania a vyššieho sekundárneho vzdelávania, ktoré umožňuje prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu.

(5)

Ministri školstva európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania sa zaviazali k dlhodobému cieľu automatického uznávania porovnateľných akademických titulov v bukureštskom komuniké z roku 2012. Pokrok sa dosiahol aj prostredníctvom práce prieskumnej skupiny pre automatické uznávanie, cieľ sa však ešte nedosiahol.

(6)	Ministri zodpovední za odborné vzdelávanie a prípravu v členských štátoch sa v roku 2002 zaviazali ku kodanskému procesu – procesu lepšej spolupráce, ktorým sa podporuje uznávanie kvalifikácií a kompetencií.

(7)

Najmä zabezpečenie kvality plní kľúčovú úlohu vo zvyšovaní transparentnosti a prispieva tak k budovaniu vzájomnej dôvery. Je preto dôležité budovať na už dokončenej práci v kontexte štandardov a usmernení na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy a vymedzenia systémov vo vzťahu k európskemu kvalifikačnému rámcu pre celoživotné vzdelávanie.

(8)	V záujme uľahčenia uznávania výsledkov vzdelávania vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako aj v rámci mobility, by sa malo ďalej pracovať na realizácii Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov a Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu.

(9)	V odporúčaní Rady z 22. mája 2017 o európskom kvalifikačnom rámci pre celoživotné vzdelávanie (3) sa usiluje o zlepšenie transparentnosti, porovnateľnosti a prenosnosti kvalifikácií, čím by sa uľahčilo ich uznávanie.

(10)	Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. apríla 2012 o modernizácii európskych systémov vysokoškolského vzdelávania žiada, aby EÚ a jej členské štáty vyvinuli ďalšie úsilie o zabezpečenie účinnejšieho uznávania kvalifikácií a väčšiu harmonizáciu akademických kvalifikácií (4).

(11)

V čoraz globalizovanejšom kontexte je dôležité, aby študenti mohli čo najlepšie využiť všetky vzdelávacie príležitosti v celej Európe. Na to je potrebné, aby kvalifikácia udelená príslušným orgánom v jednom členskom štáte bola platná v ktoromkoľvek inom členskom štáte na účel prístupu k ďalším vzdelávacím činnostiam. Malo by to platiť aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí získali kvalifikáciu v jednom členskom štáte a sťahujú sa do iného členského štátu. Toto chýbajúce automatické uznávanie kvalifikácií a výsledkov študijných pobytov v zahraničí bráni v mobilite. Prístupom na úrovni celej Únie k automatickému uznávaniu sa zabezpečí potrebná prehľadnosť a jednotnosť na účel prekonania zostávajúcich prekážok.

(12)

Vo vysokoškolskom vzdelávaní zostávajú postupy uznávania často príliš komplikované alebo príliš nákladné a príliš veľa mobilných študentov nedosiahne úplné uznanie úspešne dosiahnutých výsledkov vzdelávania. Niekoľko členských štátov však vyvinulo iniciatívu, aby pokročili smerom k automatickému vzájomnému uznávaniu, a to aj prostredníctvom podpísania regionálnych dohôd. Tieto iniciatívy by mohli slúžiť ako vzory pre vytvorenie systému na úrovni celej Únie.

(13)

V rámci vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy často nemajú držitelia kvalifikácií umožňujúcich prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu v jednom členskom štáte istotu, pokiaľ ide o prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu v inom členskom štáte. Niektoré členské štáty konkrétne neuznávajú kvalifikácie, ktoré umožňujú prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu pre držiteľov kvalifikácie sekundárneho odborného vzdelávania a prípravy v iných členských štátoch. Okrem toho, zatiaľ čo kratšie študijné pobyty v zahraničí nevyhnutne nespôsobujú problémy s uznávaním, neistota je naďalej veľkou výzvou v prípade období od troch mesiacov do jedného roka.

(14)

Postupný prístup bude členským štátom slúžiť ako opora pri zavádzaní podmienok, ktoré umožnia automatické vzájomné uznávanie. Tento prístup bude vychádzať z nástrojov, ktoré už sú zavedené pre vysokoškolské vzdelávanie a odborné vzdelávanie a prípravu, ale zlepší ich používanie a postupne zvýši úroveň ambícií. Vo vyššom všeobecnom sekundárnom vzdelávaní a odbornej príprave sa začne postup spolupráce zameraný na vybudovanie potrebnej úrovne dôvery medzi rôznymi systémami vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov. Toto odporúčanie poskytuje doplňujúci prístup k iniciatívam členských štátov a záväzky majú len dobrovoľnú povahu.

(15)	Týmto odporúčaním nie je dotknutý systém vzájomného uznávania odborných kvalifikácií a harmonizované minimálne požiadavky na odbornú prípravu pre niekoľko povolaní podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (5) zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ (6),

TÝMTO ODPORÚČA, ABY ČLENSKÉ ŠTÁTY:

v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Únie, v závislosti od dostupných zdrojov a vnútroštátnych okolností, vychádzajúc z lisabonského dohovoru o uznávaní (7) a jeho doplňujúcich znení a v úzkej spolupráci so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami:

Hlavná zásada

Do roku 2025 vykonali potrebné kroky na

dosiahnutie automatického vzájomného uznávania (8) na účely ďalšieho vzdelávania bez toho, aby bolo potrebné absolvovať samostatný postup uznávania s cieľom zabezpečiť, aby:

vysokoškolská kvalifikácia získaná v jednom členskom štáte bola automaticky uznaná (9) na rovnakom stupni na účely prístupu k ďalšiemu štúdiu v iných členských štátoch, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo inštitúcie vysokoškolského vzdelávania alebo príslušných orgánov určiť osobitné kritériá prijímania pre osobitné programy alebo overiť pravosť dokumentov;

ii)

výsledky zo študijného pobytu v zahraničí na vysokoškolskom stupni v jednom členskom štáte boli automaticky a úplne uznané v iných členských štátoch podľa vopred odsúhlasenej dohody uvedenej v zmluve o štúdiu a potvrdenej vo výpise výsledkov štúdia v súlade s európskym systémom prenosu a zhromažďovania kreditov;

dosiahnutie značného pokroku v úsilí o automatické vzájomné uznávanie na účely ďalšieho vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby:

kvalifikácia z vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy umožňujúca prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu v členskom štáte, v ktorom bola udelená, bola uznaná výlučne na účely prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu v ostatných členských štátoch, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo inštitúcie vysokoškolského vzdelávania alebo príslušných orgánov určiť osobitné kritériá prijímania pre osobitné programy alebo overiť pravosť dokumentov;

ii)

výsledky zo študijných pobytov v zahraničí v inom členskom štáte v trvaní do jedného roka počas vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy boli uznané v ktoromkoľvek inom členskom štáte tak, aby učiaci sa nebol povinný opakovať ročník programu alebo dosiahnuté výsledky vzdelávania v krajine pôvodu za predpokladu, že výsledky vzdelávania sú v zásade v súlade s vnútroštátnymi osnovami v krajine pôvodu.

Vysokoškolské vzdelávanie

Uznali dôležitosť posilnenia transparentnosti a budovania vzájomnej dôvery v systémy vysokoškolského vzdelávania na dosiahnutie automatického vzájomného uznávania na účely ďalšieho vzdelávania a zaviazali sa splniť nasledujúce podmienky, v ktorých:

a)	sú národné kvalifikačné rámce alebo systémy vymedzené vo vzťahu k európskemu kvalifikačnému rámcu, pričom toto vymedzenie sa podľa potreby skúma a aktualizuje, a zároveň sa samy certifikujú podľa kvalifikačného rámca pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania;

sú systémy vysokoškolského vzdelávania organizované v súlade so štruktúrami a zásadami bolonského procesu a zahŕňajú trojstupňový rámec a, ak sa to vzťahuje na daný členský štát, stupeň vyššieho odborného vzdelania (short cycle) v súlade s kvalifikačným rámcom pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania a

externé zabezpečenie kvality vykonávajú nezávislé organizácie zabezpečujúce kvalitu, ktoré sú zapísané v európskom registri zabezpečenia kvality alebo sa o zapísanie snažia a ktoré fungujú v súlade so štandardami a usmerneniami na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, ako aj európskym prístupom pre zabezpečenie kvality spoločných programov.

V spolupráci s národnými informačnými centrami pre akademické uznávanie, inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, organizáciami zabezpečujúcimi kvalitu a inými kľúčovými zainteresovanými stranami vypracovali národné usmernenie na podporu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri vypracúvaní a účinnom vykonávaní týchto nástrojov na zabezpečenie transparentnosti, a to v súlade s Európskym systémom prenosu a zhromažďovania kreditov, čím sa zabezpečí konzistentnosť a zníži administratívne zaťaženie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a študentov:

a)	aktuálny katalóg predmetov s opismi programov s titulmi, jednotlivé vzdelávacie jednotky a distribučné tabuľky známok;

b)	dodatky k diplomom pre všetkých absolventov, vydávané automaticky a bezplatne v rozšírenom jazyku a podľa možností v digitálnom formáte a

c)	transparentné kritériá uznávania, ktoré sa uplatňujú v rámci každej inštitúcie vysokoškolského vzdelávania.

V spolupráci s národnými informačnými centrami pre akademické uznávanie poskytovali inštitúciám vysokoškolského vzdelávania odbornú podporu a školenia na vykonávanie takéhoto národného usmernenia a monitorovali jeho vykonávanie.

Vyššie sekundárne vzdelávanie a odborná príprava

S cieľom dosiahnuť značný pokrok v úsilí o automatické vzájomné uznávanie kvalifikácií vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy výlučne na účely ďalšieho vzdelávania posilnili transparentnosť a vybudovali vzájomnú dôveru v systémy sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy:

a)	zabezpečením toho, aby národné kvalifikačné rámce alebo systémy boli vymedzené vo vzťahu k európskemu kvalifikačnému rámcu, pričom toto vymedzenie sa podľa potreby skúma a aktualizuje;

b)	výmenou informácií a podporou vzájomného učenia sa o systémoch zabezpečenia kvality v školskom vzdelávaní a s úplným rešpektovaním odlišných prístupov v zabezpečovaní kvality a

c)	vývojom ďalších nástrojov na zabezpečenie kvality v odbornom vzdelávaní a príprave v súlade s európskym referenčným rámcom zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy a jeho ďalším vývojom.

Uľahčili mobilitu a uznávanie výsledkov študijných pobytov v zahraničí počas vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy:

a)	podporou inštitúcií vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti všeobecných zásad a nástrojov uznávania, napríklad prostredníctvom poradenského materiálu alebo školenia;

b)	podporou využívania transparentných kritérií a nástrojov, ako sú zmluvy o štúdiu medzi vysielajúcou a hosťujúcou inštitúciou založené na výsledkoch vzdelávania a rozšírením využívania nástrojov Únie (10) v rámci odborného vzdelávania a prípravy, ako aj

c)	propagovaním výhod mobility medzi inštitúciami vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a študentmi a ich rodinami.

Národné informačné centrá pre akademické uznávanie

Vyvinuli kapacitu a posilnili úlohu národných informačných centier pre akademické uznávanie a hodnotiteľov kvalifikácií, najmä so zreteľom na šírenie informácií, používanie online nástrojov na zlepšenie efektívnosti, transparentnosti a jednotnosti a cieľ zníženia administratívneho a finančného zaťaženia pre používateľov ich služieb.

Priepustnosť a mobilita

Preskúmali osvedčené postupy so zreteľom na uznávanie predchádzajúceho vzdelávania a priepustnosť medzi odvetviami vzdelávania a odbornej prípravy, najmä medzi odborným vzdelávaním a prípravou a vysokoškolským vzdelávaním.

Dôkazová základňa

Na účely tohto odporúčania zlepšili dôkazovú základňu získavaním a šírením údajov o rozsahu a povahe prípadov uznania.

Podávanie správ a hodnotenie

10.

Do troch rokov od prijatia tohto odporúčania a potom pravidelne podávali prostredníctvom existujúcich rámcov a nástrojov správu o skúsenostiach, osvedčených postupoch vrátane regionálnych dohôd a o pokroku v záujme automatického vzájomného uznávania kvalifikácií a výsledkov študijných pobytov v zahraničí.

TÝMTO VÍTA ZÁMER KOMISIE:

11.

Poskytovať členským štátom cielenú podporu vrátane vzájomného učenia, mapovania prekážok v súčasnej praxi uznávania kvalifikácií, výmeny osvedčených postupov a uľahčovania spolupráce medzi členskými štátmi a so zainteresovanými stranami, orgánmi pre uznávanie a medzinárodnými organizáciami, najmä Radou Európy a Organizáciou Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru. Táto spolupráca má za cieľ zabezpečiť úplnú implementáciu nástrojov bolonského procesu pre vysokoškolské vzdelávanie v Únii, lisabonského dohovoru o uznávaní a jeho doplňujúcich znení, ako aj nástrojov kodanského procesu pre odborné vzdelávanie a prípravu.

12.

V oblasti všeobecného vyššieho sekundárneho vzdelávania začať na úrovni Únie proces spolupráce v strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave ET 2020 alebo v akomkoľvek následnom rámci, a to spolu s členskými štátmi s cieľom podnietiť užšiu spoluprácu a výmenu postupov medzi členskými štátmi na úrovni vyššieho sekundárneho vzdelávania v záujme dosiahnutia cieľov tohto odporúčania, ktorými je posilnenie transparentnosti a vybudovanie vzájomnej dôvery v systémy školského vzdelávania v celej Únii.

13.

Zriadiť v spolupráci s členskými štátmi na úrovni Únie ľahko použiteľnú online informačnú službu týkajúcu sa kvalifikácií vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré umožňujú prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu v každom členskom štáte, a to tak, že sa ďalej rozvinú existujúce online platformy.

14.

Skúmať synergie medzi nástrojmi Únie na zabezpečenie transparentnosti (11) a, ak je to vhodné, ďalej ich rozvíjať, s cieľom zlepšiť spoluprácu a mobilitu medzi odvetviami vzdelávania a odbornej prípravy.

15.

Skúmať v spolupráci s členskými štátmi potenciál nových technológií, napríklad technológie blockchain, na uľahčenie automatického vzájomného uznávania.

16.

Preskúmať v spolupráci s členskými štátmi a národnými informačnými centrami pre akademické uznávanie rozšírenie ich úlohy tak, aby boli zahrnuté iné odvetvia vzdelávania a odbornej prípravy, a preskúmať možnosti, ako ich pri tomto rozšírení podporiť.

17.

Podporovať využívanie európskych zdrojov financovania ako Erasmus+ alebo európske štrukturálne a investičné fondy, ak je to vhodné a je to v súlade s ich finančnou kapacitou, s právnym základom, rozhodovacími postupmi a prioritami stanovenými na obdobie rokov 2014 – 2020, bez toho, aby boli dotknuté rokovania o ďalšom viacročnom finančnom rámci. Posilniť mobilitu v sekundárnom vzdelávaní a odbornej príprave v rámci programu Erasmus+ a jeho následného programu.

18.

Do štyroch rokov podať Rade prostredníctvom existujúcich rámcov a nástrojov správu o nadväzujúcich opatreniach na odporúčanie vypracovanú na základe príspevkov členských štátov.

V Bruseli 26. novembra 2018

Za Radu

predsedníčka

J. BOGNER-STRAUSS

(1) COM(2017) 673 final.

(2) EUCO 19/1/17 REV 1.

(3) Ú. v. EÚ C 189, 15.6.2017, s. 15.

(4) P7_TA(2012) 0139.

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 132).

(7) Lisabonský dohovor o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne.

(8) Ako sa stanovuje v prílohe.

(9) Ako sa ustanovilo v lisabonskom dohovore o uznávaní a naposledy potvrdilo na účely bolonského procesu v parížskom komuniké z 25. mája 2018.

(10) Napríklad nástroje dostupné cez online platformu Europass a memorandum o porozumení a dohoda o vzdelávaní, ktoré sú súčasťou Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu.

(11) Napríklad dodatok k diplomu, dodatok k osvedčeniu, Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov, Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu, európsky kvalifikačný rámec a nástroje, ktoré sú k dispozícii cez online platformu Europass.

PRÍLOHA

SLOVNÍK

Automatické vzájomné uznávanie kvalifikácie: právo držiteľov kvalifikácie istého stupňa, ktorá bola vydaná jedným členským štátom, byť na jej základe zohľadnení, pokiaľ ide o prístup k programu vysokoškolského vzdelávania ďalšieho stupňa v ktoromkoľvek inom členskom štáte bez nutnosti absolvovať samostatný postup uznávania. Nie je tým dotknuté právo inštitúcie vysokoškolského vzdelávania alebo príslušných orgánov stanoviť osobitné kritéria hodnotenia a prijímania pre osobitný program. Nie je tým dotknuté ani právo overiť pravosť kvalifikácie a v prípade kvalifikácie získanej v rámci vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy aj to, či skutočne umožňuje prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu v členskom štáte, ktorý ju vydal, alebo v riadne odôvodnených prípadoch, či udelená kvalifikácia spĺňa požiadavky na prístup k osobitnému programu vysokoškolského vzdelávania v prijímajúcom členskom štáte.

Automatické vzájomné uznávanie výsledkov študijného pobytu v zahraničí: na vysokoškolskom stupni: právo, aby boli výsledky vzdelávania študijného pobytu uznané tak, ako sa vopred dohodlo v zmluve o štúdiu a potvrdilo vo výpise výsledkov štúdia v súlade s európskym systémom prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS). Konkrétne to znamená uplatňovať pravidlo stanovené v Sprievodcovi užívateľa ECTS z roku 2015, kde sa uvádza, že: „[v]šetky kredity získané počas obdobia štúdia v zahraničí alebo počas virtuálnej mobility – ako bolo dohodnuté v Zmluve o štúdiu a potvrdené Výpisom výsledkov– by mali byť neodkladne prenesené a započítané do celkových študijných výsledkov študenta bez dodatočnej práce alebo hodnotenia.“ na vyššom sekundárnom stupni: právo, aby boli výsledky vzdelávania študijného pobytu v zahraničí v jednom členskom štáte uznané v krajine pôvodu za predpokladu, že výsledky vzdelávania sú v zásade v súlade s vnútroštátnymi osnovami v krajine pôvodu. Nie je tým dotknuté právo vzdelávacej inštitúcie a inštitúcie odbornej prípravy stanoviť osobitné požiadavky pred začatím obdobia vzdelávacej mobility ani právo overiť po návrate, že dotknuté podmienky boli splnené.

Blockchain: spôsob umožňujúci zaznamenanie informácií a ich spoločné používanie komunitou. Každý člen komunity má svoju vlastnú kópiu informácií. Záznamy sú trvalé, transparentné a umožňujú vyhľadávanie. Každá aktualizácia je nový tzv. blok (block) doplnený na koniec reťaze (chain).

Dodatok k vysvedčeniu/osvedčeniu: dokument pripojený k vysvedčeniu/osvedčeniu o odbornom vzdelávaní a príprave alebo osvedčeniu o profesii, ktorý vydali príslušné úrady alebo orgány a ktorý má tretím stranám – najmä v zahraničí – umožniť lepšie rozumieť výsledkom vzdelávania, ktoré držiteľ kvalifikácie dosiahol, ako aj povahe, úrovni, kontextu, obsahu a statusu absolvovaného vzdelávania a prípravy a získaných zručností.

Katalóg predmetov: opísaný v Sprievodcovi užívateľa ECTS (2015) ako „[k]atalóg predmetov obsahuje podrobné, ľahko zrozumiteľné a aktuálne informácie o vzdelávacom prostredí vysokej školy (všeobecné informácie o inštitúcii, jej vybavení a službách, ako aj akademické informácie o jej študijných programoch a jednotlivých vzdelávacích zložkách) ktoré by mali byť študentom k dispozícii pred nástupom a počas celého štúdia. To im umožní robiť správne rozhodnutia a využívať svoj čas čo najefektívnejšie. Katalóg predmetov by mal byť zverejnený na internetových stránkach inštitúcie, s uvedením názvov kurzov/predmetov v štátnom jazyku (alebo v jazyku regiónu, ak je to relevantné) a v angličtine, aby k nim mali všetky zainteresované strany ľahký prístup. Inštitúcia sa môže rozhodnúť o formáte Katalógu predmetov, ako aj o poradí poskytovaných informácií. Katalóg by mal byť zverejnený s dostatočným predstihom, aby mali budúci študenti možnosť správne si vybrať.“

Príslušný orgán: jednotlivec alebo organizácia, ktorá bola zákonom poverená alebo ktorej bola udelená právomoc, kapacita alebo moc vykonávať určenú funkciu.

Hodnotiteľ kvalifikácií: osoba, ktorá hodnotí kvalifikácie alebo prijíma rozhodnutia o ich uznaní.

Dodatok k diplomu: dokument pripojený k vysokoškolskému diplomu, ktorý vydali príslušné úrady alebo orgány a ktorý má tretím stranám – najmä v zahraničí – umožniť lepšie porozumieť výsledkom vzdelávania, ktoré držiteľ kvalifikácie dosiahol, ako aj povahe, úrovni, kontextu, obsahu a statusu absolvovaného vzdelávania a odbornej prípravy a získaných zručností.

Európsky prístup k zabezpečeniu kvality spoločných programov: schválený ministrami školstva európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania v roku 2015, jeho cieľom je zlepšiť zabezpečenie kvality spoločných programov stanovením noriem a odstránením prekážok v ich uznávaní.

Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET): technický rámec pre prenos, uznávanie a ak je to vhodné, zhromažďovanie výsledkov vzdelávania jednotlivcov s cieľom dosiahnuť kvalifikáciu. Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu je založený na opise kvalifikácií v jednotkách výsledkov vzdelávania, na postupoch prenosu, uznávania a zhromažďovania a na súbore doplnkových dokumentov, ako sú memorandá o porozumení a zmluvy o štúdiu.

Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS): opísaný v Sprievodcovi užívateľa ECTS (2015) ako „systém na zhromažďovanie a prenos kreditov zameraný na študenta, ktorý je založený na princípe transparentnosti procesov učenia sa, vyučovania a hodnotenia. Jeho cieľom je uľahčiť plánovanie, poskytovanie a hodnotenie študijných programov a študentskej mobility uznávaním dosiahnutých vzdelávacích výsledkov a kvalifikácií a období vzdelávania sa“.

Kvalifikačný rámec pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania (QF-EHEA): zastrešujúci rámec pre kvalifikácie v rámci európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, ktorý zahŕňa 48 krajín. Zahŕňa štyri stupne (vyššie odborné vzdelávanie a bakalárske, magisterské a doktorandské štúdium) vo vnútroštátnych kontextoch vrátane parciálnych kvalifikácií, generických deskriptorov pre každý stupeň na základe vzdelávacích výsledkov a kompetencií a kreditové rozpätia na prvom a druhom stupni.

Európsky register zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR): register organizácií zabezpečujúcich kvalitu obsahujúci zoznam tých, ktoré preukázali, že v podstatnej miere dodržiavajú súlad so spoločným súborom zásad zabezpečovania kvality v Európe. Tieto zásady sú stanovené v štandardoch a usmerneniach na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (ESG).

Európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET): spoločenstvo praxe, ktoré spája členské štáty, sociálnych partnerov a Európsku komisiu na účel rozvoja a zlepšovania zabezpečenia kvality v odbornom vzdelávaní a príprave.

Európsky kvalifikačný rámec (EKR): nástroj, ktorý uľahčuje prepojenie a porovnávanie kvalifikačných systémov v Európe. Jeho osem spoločných európskych referenčných úrovní je opísaných z hľadiska výsledkov vzdelávania: vedomostí, zručností, zodpovednosti a samostatnosti. Toto členenie umožňuje, aby boli všetky národné kvalifikačné systémy, národné kvalifikačné rámce a kvalifikácie v Európe vymedzené vo vzťahu k úrovniam európskeho kvalifikačného rámca. Študenti, absolventi, poskytovatelia a zamestnávatelia môžu používať tieto úrovne na pochopenie a porovnávanie kvalifikácií udelených v rôznych krajinách v rôznych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy.

Zmluva o štúdiu: vo vysokoškolskom vzdelávaní vymedzená v Sprievodcovi užívateľa ECTS (2015) ako „[f]ormalizovaná dohoda troch strán zapojených do mobility – študent, vysielajúca inštitúcia a prijímajúca vysokoškolská inštitúcia alebo organizácia/podnik – na uľahčenie organizácie kreditovej mobility a jej uznania. Zmluvu majú podpísať všetky tri strany pred začiatkom obdobia mobility a jej zámerom je potvrdiť študentovi, že kredity, ktoré úspešne získa počas obdobia mobility, budú uznané“. Vo vyššom sekundárnom vzdelávaní a odbornej príprave: dohoda troch strán zapojených do mobility – žiak/študent odbornej prípravy alebo jeho rodina, vysielajúca inštitúcia a prijímajúca inštitúcia alebo organizácia/podnik – na uľahčenie organizácie obdobia vzdelávania a jeho uznania. Všetky tri strany podpisujúce zmluvu o štúdiu sa zaväzujú dodržiavať všetky dohodnuté ustanovenia, čím sa zabezpečí aby sa žiakovi/študentovi odbornej prípravy uznalo obdobie vzdelávania alebo výsledky vzdelávania bez dodatočných požiadaviek.

Výsledky vzdelávania: sú vyjadrenia o tom, čo študent vie, chápe a je schopný urobiť po ukončení procesu vzdelávania. Sú vymedzené z hľadiska vedomostí, zručností a kompetencií.

Národný kvalifikačný rámec: nástroj na klasifikáciu kvalifikácií podľa určitého súboru kritérií pre dosiahnuté špecifikované úrovne vzdelania, ktorého cieľom je integrovať a koordinovať národné kvalifikačné podsystémy a zlepšiť transparentnosť, prístup, rozvoj a kvalitu kvalifikácií vo vzťahu k trhu práce a občianskej spoločnosti.

Inštitúcia vysokoškolského vzdelávania: akýkoľvek druh inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktorý v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou ponúka uznávané tituly alebo iné uznávané kvalifikácie terciárneho stupňa, bez ohľadu na to, ako sa dané zariadenie nazýva, ako aj akýkoľvek iný druh inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktorú vnútroštátne orgány uznávajú, že patrí do systému vysokoškolského vzdelávania členského štátu.

Kvalifikácia: formálny výsledok postupu hodnotenia a validácie, ktorý sa dosiahne vtedy, keď príslušný úrad alebo orgán stanoví, že jednotlivec dosiahol výsledky vzdelávania zodpovedajúce stanoveným normám.

Uznávanie predchádzajúceho vzdelávania: uznanie výsledkov vzdelávania, buď formálneho vzdelávania a odbornej prípravy, alebo neformálneho vzdelávania či informálneho učenia sa získaných pred požiadaním o potvrdenie (1).

Štandardy a usmernenia na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (ESG): súbor noriem a usmernení pre interné a externé zabezpečenie kvality vo vysokoškolskom vzdelávaní, vyvinuté v rámci bolonského procesu. Poskytujú usmernenia v oblastiach dôležitých pre úspešné poskytovanie kvality a úspešné vzdelávacie prostredia vo vysokoškolskom vzdelávaní. Štandardy a usmernenia na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania by sa mali zohľadňovať v širšom kontexte, ktorý by zahŕňal kvalifikačné rámce, Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov a dodatok k diplomu, ktoré spolu prispievajú k podpore transparentnosti a vzájomnej dôvery v európsky priestor vysokoškolského vzdelávania.

Výpis výsledkov štúdia: vymedzený v Sprievodcovi užívateľa ECTS (2015) ako „[a]ktuálny záznam o pokroku študenta v štúdiu: vzdelávacie zložky, ktoré absolvoval, počet kreditov, ktoré získal v rámci Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov, a dosiahnuté známky. Ide o zásadný dokument na zaznamenanie a uznanie študijných výkonov vrátane študentskej mobility. Väčšina inštitúcií vydáva Výpis výsledkov zo svojich inštitucionálnych databáz“.

(1) Odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1).

10.12.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 444/11

STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 9. novembra 2018

k návrhu nariadenia o zriadení európskeho nástroja stabilizácie investícií

(CON/2018/51)

(2018/C 444/05)

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 10. júla 2018 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskeho nástroja stabilizácie investícií (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenie je v súvislosti s jeho cieľom makroekonomickej stabilizácie relevantné vo vzťahu k hlavnému cieľu Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), ktorým je udržať cenovú stabilitu, a bez toho, aby bol dotknutý tento cieľ, vo vzťahu k cieľu podporovať všeobecné hospodárske politiky v Únii, ako je uvedené v článku 127 ods. 1 a článku 282 ods. 2 zmluvy a článku 2 štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“). Navrhované nariadenie obsahuje tiež ustanovenia, ktoré majú vplyv na úlohu ECB ako finančného zástupcu pre verejnoprávne inštitúcie v zmysle článku 21.2 štatútu ESCB.

V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

Cieľom zriadenia európskeho nástroja stabilizácie investícií (European Investment Stabilisation Function – EISF) je ochrana vnútroštátnych verejných investícií v prípade, že dôjde k veľkým nerovnovážnym makroekonomickým otrasom v členských štátoch, ktorých menou je euro a v členských štátoch mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov (ERM II) (ďalej spoločne len „zúčastnené členské štáty“), ako aj zabránenie riziku negatívnych presahov (2). EISF by mal byť súčasťou širšieho súboru nových nástrojov v Únii, ktorých cieľom je odolnejšia eurozóna, čo prispeje k prehĺbeniu hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Navrhované nariadenie ustanovuje, že podpora z EISF bude podmienená dodržiavaním určitých rozhodnutí a odporúčaní vydaných ako súčasť rámca Únie pre fiškálny a makroekonomický dohľad (3). V tejto súvislosti sa uvádza, že cieľom fiškálneho rámca EÚ je zabezpečiť, aby členské štáty uskutočňovali zdravú fiškálnu politiku a v čase hospodárskej prosperity vytvárali fiškálne rezervy (4).

Správa piatich predsedov z 22. júna 2015 (5) zdôraznila potrebu dobudovať hospodársku a inštitucionálnu architektúru HMÚ. Vzhľadom na skúsenosti s finančnou a hospodárskou krízou sa odporučila hlbšia integrácia s cieľom zvýšiť odolnosť členských štátov v prípade prudkého hospodárskeho poklesu. Od členských štátov sa očakávalo, že podporia iniciatívy na zvýšenie odolnosti vnútroštátnych ekonomík a že tieto iniciatívy doplnia o ďalšie kroky zamerané na dobudovanie fiškálnej a hospodárskej únie – najmä vytvorenie spoločného nástroja makroekonomickej stabilizácie. Takýto nástroj existuje vo všetkých menových úniách a jeho cieľom je umožniť lepšie sa vyrovnať s hospodárskymi otrasmi, ktoré sa nedajú riešiť na vnútroštátnej úrovni. Ak bude spoločný nástroj makroekonomickej stabilizácie vytvorený vhodným spôsobom, zvýši odolnosť hospodárstva jednotlivých zúčastnených členských štátov a eurozóny ako celku, čím tiež podporí jednotnú menovú politiku.

ECB preto víta nový impulz na diskusiu ohľadom zriadenia spoločného nástroja makroekonomickej stabilizácie pre zúčastnené členské štáty. Pri zriadení takéhoto nástroja je dôležité zabezpečiť, aby umožňoval účinnú makroekonomickú stabilizáciu, a to najmä v prípade hlbokej recesie v celej eurozóne. Preto by mal mať nástroj fiškálnej stabilizácie dostatočne veľký objem. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že návrh EISF počíta s finančným krytím úverov back-to-back vo výške do 30 miliárd EUR, čo predstavuje len približne 0,3 % z hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny. Pre účinnú stabilizáciu je tiež potrebné, aby bola podpora z EISF aktivovaná a realizovaná včas. Vhodné kritériá aktivácie podpory z EISF by mail rozlišovať medzi cyklickým a štrukturálnym rozvojom. Aktivácia podpory z EISF je v navrhovanom nariadení spojená s priemernou nezamestnanosťou počas 60 štvrťrokov. Toto dlhé časové obdobie sa javí ako neodôvodnené, keďže aktuálna nezamestnanosť sa môže od priemernej nezamestnanosti počas 60 štvrťrokov značne líšiť v krajinách, ktoré zaznamenali výrazne stúpajúci alebo klesajúci trend nezamestnanosti za predchádzajúcich pätnásť rokov. Navrhovaná úprava aktivácie podpory z EISF by dostatočne nezohľadňovala na jednej strane nepružnosť pracovného trhu, ktorá sa neriešila reformami v niektorých členských štátoch, a na druhej strane reformy posilňujúce odolnosť prijaté inými členskými štátmi. Je dôležité, aby podpora z EISF dopĺňala podnety na vhodné vnútroštátne fiškálne a hospodárske pravidlá a najmä na reformy, ktorých cieľom je riešiť vnútroštátne štrukturálne problémy a posilniť súlad s rámcom Únie pre fiškálny a makroekonomický dohľad. Podpora z EISF by mala byť naviazaná na skutočnosť, že zúčastnený členský štát doposiaľ v plnom rozsahu dodržiaval rámec Únie pre fiškálny a makroekonomický dohľad. Navrhované kritériá akceptovateľnosti sa v tejto súvislosti javia ako nedostatočné – konkrétne kritérium, ktorým sa vyžaduje, aby vo vzťahu k členskému štátu nebolo počas dvoch rokov pred podaním žiadosti o podporu z EISF vydané rozhodnutie Rady ktorým sa určuje, že sa neprijali žiadne účinné opatrenia na opravu nadmerného deficitu podľa článku 126 ods. 8 alebo článku 126 ods. 11 zmluvy (6). Toto kritérium akceptovateľnosti by umožnilo poskytnutie podpory z EISF aj členským štátom, ktoré sa dokázali vyhnúť porušeniu Paktu stability a rastu napriek pretrvávajúcemu neplneniu požiadaviek na štrukturálne úpravy. Je dôležité, aby budúci stabilizačný nástroj motivoval členské štáty vytvárať v čase hospodárskej prosperity fiškálne rezervy, ktoré v čase recesie môžu zaznamenať úbytok. Bolo by tiež potrebné presnejšie upraviť vzájomný vzťah medzi navrhovaným nariadením a využívaním flexibility v rámci Paktu stability a rastu, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o takzvanej „investičnej doložke“ (7), ktorá sleduje podobný cieľ ako EISF, t. j. zachovať investície v ťažkých hospodárskych časoch. Je najmä potrebné upraviť, aby úroveň podpory z EISF zodpovedala úrovni potrebnej na zachovanie udržateľnosti dlhu.

Konkrétne pripomienky

1. Použitie menového príjmu ako základu pre výpočet príspevkov členských štátov do fondu na podporu stabilizácie

Fond na podporu stabilizácie by mal byť takmer v plnom rozsahu financovaný z ročných príspevkov zúčastnených členských štátov. Tieto príspevky by sa mali vypočítavať v súlade so zmluvou o prevode príspevkov do fondu na podporu stabilizácie uzatvorenou medzi zúčastnenými členskými štátmi (8) (ďalej len „návrh zmluvy“). Podľa návrhu zmluvy by ročný príspevok do fondu na podporu stabilizácie, ktorý má zaplatiť každý členský štát, ktorého menou je euro, mal predstavovať 6 % výšky menového príjmu prideleného jeho národnej centrálnej banke na konci predchádzajúceho hospodárskeho roku v súlade s článkom 32 štatútu ESCB. Ročný príspevok členských štátov mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na ERM II, by sa vypočítal s použitím vzorca, ktorý zohľadní celkový menový príjem Eurosystému a určí podiel, ktorý je pridelený členskému štátu mimo eurozóny, ktorý sa zúčastňuje na ERM II, len na základe HDP a nie na základe počtu obyvateľov.

1.1. Inštitucionálna nezávislosť

Zásada inštitucionálnej nezávislosti je výslovne vyjadrená v článku 130 zmluvy a článku 7 štatútu ESCB. Tieto dva články zakazujú národným centrálnym bankám ESCB a členom ich orgánov s rozhodovacími právomocami, aby žiadali alebo prijímali pokyny od inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, od vlády členského štátu alebo od iného orgánu. Inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie a vlády členských štátov sa zaväzujú rešpektovať túto zásadu a neovplyvňovať členov orgánov národných centrálnych bánk s rozhodovacími právomocami pri plnení ich úloh súvisiacich s ESCB (9). Hoci je z návrhu zmluvy zrejmé, že príspevky do fondu na podporu stabilizácie sú platobnými záväzkami zúčastnených členských štátov, zásada inštitucionálnej nezávislosti vyžaduje, aby vlády členských štátov na svoje národné centrálne banky nevyvíjali žiadny tlak. Skutočnosť, že sa v návrhu zmluvy uvádza, že príspevok členského štátu predstavuje 6 % výšky menového príjmu prideleného jeho národnej centrálnej banke, v tejto súvislosti naznačuje, že ide len o vzorec, ktorý sa má použiť pre výpočet platobných záväzkov zúčastneného členského štátu. To znižuje riziko, že by bol prípadne na rozhodovacie orgány národných centrálnych bánk vyvíjaný tlak v súvislosti s ich nezávislými rozhodovacími postupmi, ktoré sa týkajú investičných stratégií a stratégií v oblasti rizika, ako aj rozdelenia zisku. ECB by tiež uvítala vypustenie ustanovenia v navrhovanom nariadení, podľa ktorého je povinná najneskôr do 30. apríla ktoréhokoľvek príslušného roku oznámiť Komisii výšku menového príjmu prideleného národným centrálnym bankám Eurosystému podľa článku 32 štatútu ESCB na účely výpočtu príspevkov zúčastnených členských štátov. Odstránilo by sa tým riziko zasahovania do inštitucionálnej nezávislosti ECB. ECB je v tejto súvislosti pripravená spolupracovať s Komisiou v súlade s odôvodnením 27 navrhovaného nariadenia, podľa ktorého by mala ECB oznámiť Komisii výšku menového príjmu, na ktorý majú nárok národné centrálne banky Eurosystému.

1.2. Finančná nezávislosť

Zásada finančnej nezávislosti vyžaduje, aby národné centrálne banky mali dostatok prostriedkov na výkon svojich úloh súvisiacich s ESCB a na plnenie svojich vnútroštátnych úloh. Členské štáty nesmú dostať svoje národné centrálne banky do situácie, v ktorej by na výkon ich úloh súvisiacich s ESCB alebo s Eurosystémom nemali dostatok finančných zdrojov (10). Podľa navrhovaného nariadenia sú príspevky do fondu na podporu stabilizácie v zmysle návrhu zmluvy povinné zaplatiť zúčastnené členské štáty. Tieto príspevky nepredstavujú príspevky alebo záväzky národných centrálnych bánk alebo ECB. Navrhované nariadenie preto zrejme nemá vplyv na schopnosť národných centrálnych bánk autonómne používať dostatok finančných zdrojov na plnenie ich mandátu.

1.3. Ďalšie úvahy

1.3.1.

ECB vychádza z toho, že výpočet príspevkov členských štátov do fondu na podporu stabilizácie je oddelený od aktuálneho príjmu alebo zisku centrálnych bánk. Výška menového príjmu prideleného národným centrálnym bankám sa môže považovať za parameter výpočtu, ktorý sa každoročne mení. Vzhľadom na to by sa mala výška 6 % uvedená v návrhu zmluvy ako referenčná veličina pre výpočet príspevkov členských štátov do fondu na podporu stabilizácie vzťahovať len na konečnú výšku menového príjmu prideleného národným centrálnym bankám. Tak by to malo byť aj v prípade, ak by mala byť strata ECB vyrovnaná, či už čiastočne alebo úplne, z menového príjmu v príslušnom hospodárskom roku v súlade s článkom 33.2 štatútu ESCB (11).

1.3.2.

ECB poukazuje na to, že prepojenie príspevkov zúčastnených členských štátov do fondu na podporu stabilizácie s menovým príjmom tak, že sa uplatní vopred stanovená percentuálna hodnota, automaticky vedie k volatilite príspevkov zúčastnených členských štátov. Táto volatilita môže mať vplyv na prevod nových zdrojov do fondu na podporu stabilizácie.

1.3.3.

Navrhované nariadenie používa ročný menový príjem Eurosystému ako základ pre výpočet ročných príspevkov tak členských štátov, ktorých menou je euro, ako aj členských štátov mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na ERM II. Pokiaľ ide o členské štáty, ktorých menou je euro, je menový príjem rozdelený medzi ich národné centrálne banky v súlade s ich príslušným váženým podielom na kľúči na upisovanie základného imania, ktorý sa určuje rovným dielom na základe podielu príslušného členského štátu na počte obyvateľov a HDP Únie, ako je to stanovené v článku 29 štatútu ESCB. Príspevky do fondu na podporu stabilizácie, ktoré majú zaplatiť členské štáty mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na ERM II, sa vypočítajú na základe menového príjmu Eurosystému, pričom podiel každého členského štátu sa vypočíta len na základe údajov o HDP. Tento nesúlad môže viesť k porovnateľne väčším alebo menším príspevkom od členských štátov mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na ERM II.

2. Správa úverov

2.1.

ECB je pripravená zaviesť s Komisiou potrebné opatrenia na správu úverov a prijať od dotknutého členského štátu istinu a splatné úroky súvisiace s úverom z EISF na účet v ECB, ako sa ustanovuje v navrhovanom nariadení. ECB v tejto súvislosti poukazuje na to, že v súlade s článkom 21.2 štatútu ESCB môže ECB pôsobiť ako finančný zástupca pre inštitúcie Únie rovnakým spôsobom, ako pri spravovaní úverov s ECB v súvislosti s európskym finančným stabilizačným mechanizmom (12).

2.2.

Na všetky prostriedky z EISF uložené na osobitných účtoch, ktoré dotknuté členské štáty otvoria vo svojej národnej centrálnej banke a ktoré budú slúžiť na správu finančnej pomoci prijatej z EISF, sa budú vzťahovať podmienky stanovené v príslušných právnych predpisoch, ako je napr. usmernenie Európskej centrálnej banky ECB/2014/9 (13).

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu navrhovaného nariadenia, navrhované znenie príslušných zmien je uvedené spolu s odôvodnením v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webovom sídle ECB.

Vo Frankfurte nad Mohanom 9. novembra 2018

Prezident ECB

Mario DRAGHI

(1) COM(2018) 387 final.

(2) Pozri dôvodovú správu k navrhovanému nariadeniu, s. 2.

(3) Článok 3 ods. 1 navrhovaného nariadenia.

(4) Pozri správu s názvom Dobudovanie hospodárskej a menovej únie, autori správy: Jean-Claude Juncker, v úzkej spolupráci s Donaldom Tuskom, Jeroenom Dijsselbloemom, Mariom Draghim a Martinom Schulzom, 22. júna 2015, s. 4, dostupná na webovom sídle Komisie www.ec.europa.eu.

(5) Správa s názvom Dobudovanie hospodárskej a menovej únie, autori správy: Jean-Claude Juncker, v úzkej spolupráci s Donaldom Tuskom, Jeroenom Dijsselbloemom, Mariom Draghim a Martinom Schulzom, 22. júna 2015.

(6) V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa článku 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ak členský štát nereagoval na odporúčania Rady, ktoré mu boli adresované v súvislosti s jej skorším rozhodnutím, že členský štát nesplnil kritériá pre deficit ustanovené v zmluve, je Rada povinná vydať rozhodnutie, ktorým sa určí, že neboli prijaté účinné opatrenia.

(7) Investičná doložka je upravená v článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 10/zv. 1, s. 84).

(8) Návrh zmluvy je dostupný na https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/budget-may2018-contributions-stabilisation-fund_en.pdf.

(9) Pozri Konvergenčnú správu ECB z mája 2018, s. 21.

(10) Pozri Konvergenčnú správu ECB z mája 2018, s. 25.

(11) Článok 332 štatútu ESCB ustanovuje, že v prípade, že ECB zaznamená stratu, môže ju uhradiť zo svojho všeobecného rezervného fondu, a ak je to potrebné, po rozhodnutí Rady guvernérov z menového príjmu príslušného hospodárskeho roka v pomere jej splatených podielov až do výšky čiastok rozdelených národným centrálnym bankám podľa článku 32.5 štatútu ESCB.

(12) Pozri článok 8 nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1).

(13) Usmernenie Európskej centrálnej banky ECB/2014/9 z 20. februára 2014 o domácich operáciách riadenia aktív a pasív zo strany národných centrálnych bánk (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 56).

10.12.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 444/15

STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 20. novembra 2018

k návrhu smernice o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu

(CON/2018/54)

(2018/C 444/06)

Úvod a právny základ

Európska komisia prijala 14. marca 2018 návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu (ďalej len „navrhovaná smernica“) (1). Podľa názoru Európskej centrálnej banky (ECB) patrí navrhovaná smernica do oblasti jej pôsobnosti, a rozhodla sa uplatniť svoje právo predložiť stanovisko, ako je ustanovené v článku 127 ods. 4 druhej vete a v článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 25 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, podľa ktorého môže ECB poskytovať rady Rade a Komisii týkajúce sa rozsahu platnosti a plnenia právnych predpisov Únie o stabilite finančného systému a úloh zverených ECB podľa článku 127 ods. 6 zmluvy, ktoré sa týkajú obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

1. Všeobecné pripomienky

1.1.

ECB je silným zástancom rozvoja sekundárnych trhov pre bankové aktíva a zvlášť pre nesplácané úvery, ako sa uvádza v akčnom pláne Rady Európskej únie pre riešenie nesplácaných úverov v Európe (2). V súvislosti s veľkým objemom nesplácaných úverov, ktoré zostávajú v bilancii niektorých európskych úverových inštitúcií, a ako súčasť komplexného riešenia problému nesplácaných úverov (3), môže rozvoj sekundárnych trhov prispieť k zníženiu objemu nesplácaných úverov. Dobre fungujúce sekundárne trhy môžu do budúcnosti zabrániť zvyšovaniu objemu nesplácaných úverov (4).

1.2.

Dobre fungujúci sekundárny trh môže mať navyše pozitívny účinok na finančnú stabilitu tým, že by mohol uľahčiť presun rizík spojených s nesplácanými úvermi z bilancií úverových inštitúcií. Skutočnosť, že v bilanciách úverových inštitúcií je významný objem nesplácaných úverov, znižuje schopnosť týchto inštitúcií plniť ich funkciu poskytovateľov úverov pre reálnu ekonomiku a je prekážkou operačnej flexibility a celkovej ziskovosti, ktoré sú nevyhnutné pre dobre fungujúci bankový sektor. Je nevyhnutné, aby právna úprava týkajúca sa sekundárnych trhov umožňovala účinný presun nesplácaných úverov z bilancií úverových inštitúcií (5).

2. Konkrétne pripomienky

2.1. Požiadavky na podávanie správ

V navrhovanej smernici sa stanovuje viacero požiadaviek na podávanie správ pre správcov úverov, nákupcov úverov a úverové inštitúcie. Napríklad nákupca úverov alebo prípadne jeho zástupca je povinný oznámiť úmysel priamo vymáhať nárok zo zmluvy o úvere príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má bydlisko alebo je usadený nákupca úveru alebo prípadne jeho zástupca (6). Nákupca úveru alebo prípadne jeho zástupca, ktorý prevádza zmluvu o úvere na iného nákupcu úveru, je povinný informovať príslušné orgány o prevode, totožnosti a adrese nového nákupcu úveru a prípadne aj jeho zástupcu (7). Zákonodarcovia Únie by mali starostlivo zvážiť, či tieto požiadavky na poskytovanie správ nebudú brániť účinnému fungovaniu sekundárneho trhu pre nesplácané úvery vzhľadom na skutočnosť, že významná záťaž spojená s podávaním správ by mohla odradiť nových záujemcov o vstup na trh, alebo by mohla mať za následok duplicitu údajov pre príslušné orgány.

2.2. Technické predpisy týkajúce sa údajov o nesplácaných úveroch

Navrhovaná smernica udeľuje Európskemu orgánu pre bankovníctvo (EBA) mandát vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov stanovujúcich formáty, ktoré majú používať veritelia, ktorí sú úverovými inštitúciami, pri poskytovaní podrobných informácií o svojich expozíciách voči kreditným rizikám v bankovej knihe na preverenie, finančné hĺbkové preskúmanie a ocenenie zmluvy o úvere (8).

ECB v tejto súvislosti uvádza, že nariadenie (EÚ) 2016/867 (9) zavádza nový súbor údajov s podrobnými informáciami o jednotlivých bankových úveroch v eurozóne. Cieľom zavedenia tohto súboru údajov je poskytnutie podrobných údajov za všetky členské štáty eurozóny, ktoré sú v plnom rozsahu porovnateľné, pretože sú založené na zosúladených pojmoch a ich vymedzeniach. Vzhľadom na tento najnovší vývoj v oblasti regulácie je dôležité, aby vzory na poskytovanie údajov vypracované EBA zohľadňovali zber podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku alebo iné relevantné iniciatívy s cieľom zabezpečiť, že nepríde k zdvojovaniu úsilia, ako aj minimalizovať požiadavky na poskytovanie správ pre úverové inštitúcie.

2.3. Zhromažďovanie údajov príslušnými orgánmi v súvislosti s mechanizmom zrýchleného mimosúdneho vymáhania kolaterálu

Navrhovaná smernica ukladá príslušným orgánom, ktoré vykonávajú dohľad nad úverovými inštitúciami, aby každoročne zhromažďovali od veriteľov informácie o počte zabezpečených zmlúv o úvere, ktoré sa vymáhajú prostredníctvom zrýchleného mimosúdneho vymáhania kolaterálu, a o lehotách takéhoto vymáhania vrátane: a) počtu konaní začatých, prebiehajúcich a realizovaných vrátane tých, ktoré sa týkajú hnuteľného majetku a tých, ktoré sa týkajú nehnuteľného majetku; b) trvania konaní od oznámenia po vyrovnanie zabezpečených prostredníctvom speňaženia (verejný predaj, súkromný predaj alebo privlastnenie); c) priemerných nákladov na každé konanie v EUR a d) mier vyrovnania. Členské štáty budú povinné zlúčiť tieto údaje, zo súhrnných údajov zostaviť štatistiku a túto štatistiku oznámiť Komisii (10). V prípadoch, keď je príslušným orgánom pre dohľad nad úverovými inštitúciami ECB, je právny základ pre úlohy ECB týkajúce sa prudenciálneho dohľadu ustanovený v článku 127 ods. 6 zmluvy, podľa ktorého môže Rada poveriť ECB osobitnými úlohami, ktoré sa týkajú politiky obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami. Vzhľadom na skutočnosť, že sa zhromažďovanie uvedených informácií týka účinnosti mechanizmu zrýchleného mimosúdneho vymáhania kolaterálu a nie prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, je potrebné, aby zákonodarcovia Únie ustanovili, že úloha zhromažďovať takéto informácie by nemala byť zverená ECB.

V prípade, ak ECB odporúča zmenu navrhovanej smernice, je navrhované znenie príslušných zmien uvedené spolu s odôvodnením v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webovom sídle ECB.

Vo Frankfurte nad Mohanom 20. novembra 2018

Prezident ECB

Mario DRAGHI

(1) COM(2018) 135 final.

(2) Pozri tlačovú správu Rady z 11. júla 2017„Závery Rady o akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe“ dostupnú na webovom sídle Rady http://www.consilium.europa.eu.

(3) Pozri napríklad oddiel B v dokumente ECB s názvom Financial Stability Review z novembra 2017, dostupný na webovom sídle ECB https://www.ecb.europa.eu.

(4) Pozri odsek 22.1 stanoviska CON/2018/31. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na jej webovom sídle.

(5) Pozri odsek 22.2 stanoviska CON/2018/31.

(6) Pozri článok 18 ods. 1 navrhovanej smernice.

(7) Pozri článok 19 ods. 1 navrhovanej smernice.

(8) Pozri článok 14 ods. 1 navrhovanej smernice.

(9) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku (ECB/2016/13) (Ú. v. EÚ L 144, 1.6.2016, s. 44).

(10) Pozri článok 33 navrhovanej smernice.

10.12.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 444/19

VÝZVA NA PREDKLADANIE NÁVRHOV 2019 – EAC/A05/2018

Európsky zbor solidarity

(2018/C 444/09)

1. Úvod a ciele

Táto výzva na predkladanie návrhov vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1475 z 2. októbra 2018, ktorým sa stanovuje právny rámec Európskeho zboru solidarity a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1288/2013, nariadenie (EÚ) č. 1293/2013 a rozhodnutie 1313/2013/EÚ, ako aj z ročného pracovného programu Európskeho zboru solidarity na rok 2019. Nariadenie o Európskom zbore solidarity sa vzťahuje na obdobie 2018 – 2020. Všeobecné a konkrétne ciele Európskeho zboru solidarity sú uvedené v článkoch 3 a 4 uvedeného nariadenia.

2. Akcie

Táto výzva na predkladanie návrhov sa týka týchto akcií Európskeho zboru solidarity:

—	dobrovoľnícke projekty,

—	dobrovoľnícke partnerstvá (osobitné dohody na rok 2019 v rámci rámcovej partnerskej dohody na roky 2018 – 2020) (1),

—	dobrovoľnícke tímy v oblastiach s vysokou prioritou,

—	stáže a pracovné miesta,

—	projekty v oblasti solidarity,

—	značka kvality.

3. Oprávnenosť

O finančné prostriedky z Európskeho zboru solidarity môže požiadať každý verejný alebo súkromný subjekt (2). Okrem toho môžu skupiny mladých ľudí, ktorí sú registrovaní na portáli Európskeho zboru solidarity, požiadať o financovanie projektov v oblasti solidarity.

Európsky zbor solidarity je otvorený účasti týchto krajín:

28 členských štátov Európskej únie sa môže v plnej miere zúčastňovať na všetkých akciách Európskeho zboru solidarity.

Okrem toho sa na určitých akciách Európskeho zboru solidarity môžu zúčastňovať organizácie z:

—	krajín EZVO/EHP: Island, Lichtenštajnsko a Nórsko,

—	kandidátskych krajín EÚ: Turecko, Srbsko a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko,

—	partnerských krajín.

Bližšie informácie o podmienkach účasti sú uvedené v príručke Európskeho zboru solidarity na rok 2019.

Informácia pre britských žiadateľov: Upozorňujeme, že kritéria oprávnenosti je nevyhnutné spĺňať počas celého trvania grantu. Ak Spojené kráľovstvo vystúpi počas grantového obdobia z EÚ bez toho, aby uzavrelo dohodu s EÚ, ktorou sa zabezpečí najmä pokračovanie oprávnenosti britských žiadateľov, prestanete dostávať finančné prostriedky EÚ (pričom sa podľa možnosti budete na projekte naďalej zúčastňovať) alebo budete musieť na základe príslušných ustanovení o ukončení podľa dohody o grante daný projekt opustiť.

4. Rozpočet a trvanie projektov

Uplatňovanie tejto výzvy na predkladanie návrhov je podmienené dostupnosťou rozpočtových prostriedkov stanovených v návrhu rozpočtu na rok 2019 po prijatí rozpočtu na rok 2019 rozpočtovým orgánom alebo, ak sa rozpočet neprijme, stanovených v systéme predbežných dvanástin.

Celkový rozpočet vyčlenený na túto výzvu na predkladanie návrhov sa odhaduje na 96 322 671 EUR a vychádza z ročného pracovného programu Európskeho zboru solidarity na rok 2019.

Celkový rozpočet vyčlenený na túto výzvu na predkladanie návrhov i jeho rozdelenie sú predbežné a môžu sa zmeniť, ak dôjde k zmene ročného pracovného programu Európskeho zboru solidarity na rok 2019. Potenciálnym žiadateľom odporúčame, aby pravidelne sledovali ročný pracovný program Európskeho zboru solidarity na rok 2019 a jeho zmeny uverejnené na webovej stránke

[https://ec.europa.eu/youth/annual-work-programmes_en] v súvislosti s rozpočtom na každú akciu, na ktorú sa vzťahuje táto výzva.

Výška pridelených grantov a tiež dĺžka trvania projektov závisia od rozličných faktorov, akými sú napríklad typ projektu a počet zapojených partnerov.

5. Termín na predloženie žiadostí

Všetky termíny na predloženie žiadostí uvedené ďalej sa končia o 12.00 hod. (poludnie) bruselského času.

Dobrovoľnícke projekty	5. februára 2019
	30. apríla 2019
	1. októbra 2019
Dobrovoľnícke partnerstvá (osobitné dohody na rok 2019 v rámci rámcovej partnerskej dohody na roky 2018 – 2020)	20. apríla 2019
Dobrovoľnícke tímy v oblastiach s vysokou prioritou	28. septembra 2019
Stáže a pracovné miesta	5. februára 2019
	30. apríla 2019
	1. októbra 2019
Projekty v oblasti solidarity	5. februára 2019
	30. apríla 2019
	1. októbra 2019

Žiadosti o značku kvality sa môžu predkladať priebežne.

Podrobné pokyny k predkladaniu žiadostí sú uvedené v príručke Európskeho zboru solidarity.

6. Úplné informácie

Podrobné podmienky tejto výzvy na predkladanie návrhov vrátane priorít sú uvedené v príručke Európskeho zboru solidarity na rok 2019 na tejto webovej adrese:

https://ec.europa.eu/youth/solidarity-corps.

Príručka Európskeho zboru solidarity na rok 2019 je neoddeliteľnou súčasťou tejto výzvy na predkladanie návrhov a podmienky účasti a financovania, ktoré sú v nej uvedené, sa na túto výzvu v plnej miere vzťahujú.

(1) V rámci tejto akcie sú oprávnené podávať žiadosti len zúčastnené organizácie, ktoré podpísali rámcovú partnerskú dohodu na roky 2018 – 2020.

(2) Bez toho, aby boli dotknuté osobitné podmienky oprávnenosti uplatniteľné na jednotlivé akcie, na ktoré sa vzťahuje táto výzva.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 444

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 61 10. decembra 2018

Obsah		Strana
	II Oznámenia
	SPOLOČNÉ VYHLÁSENIA
2018/C 444/01	Odporúčanie Rady z 26. novembra 2018 týkajúce sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania, vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí	1
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2018/C 444/02	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8993 – Huaxin/Juniper/JV) ( 1 )	9
2018/C 444/03	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.9137 – Rehau/MB Barter & Trading) ( 1 )	9
2018/C 444/04	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.9153 – Caisse des dépôts et consignations/Meridiam/FICA HPCI) ( 1 )	10

	III Prípravné akty
	Európska centrálna banka
2018/C 444/05 CON/2018/51	Stanovisko Európskej centrálnej banky z 9. novembra 2018 k návrhu nariadenia o zriadení európskeho nástroja stabilizácie investícií (CON/2018/51)	11
2018/C 444/06 CON/2018/54	Stanovisko Európskej centrálnej banky z 20. novembra 2018 k návrhu smernice o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu (CON/2018/54)	15

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2018/C 444/07	Výmenný kurz eura	17
	Dvor audítorov
2018/C 444/08	Osobitná správa č. 32/2018 – Núdzový trustový fond Európskej únie pre Afriku: flexibilný, ale nedostatočne zameraný	18

	V Oznamy
	ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
	Európska komisia
2018/C 444/09	Výzva na predkladanie návrhov 2019 – EAC/A05/2018 – Európsky zbor solidarity	19
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2018/C 444/10	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.9173 – Astorg Asset Management/Montagu Private Equity/Nemera Capital) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	22
2018/C 444/11	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.9085 – Dr August Oetker/Coop-Gruppe/F&B – Food and Beverage Services) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	24

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1371
JPY	Japonský jen	128,36
DKK	Dánska koruna	7,4641
GBP	Britská libra	0,89085
SEK	Švédska koruna	10,2665
CHF	Švajčiarsky frank	1,1299
ISK	Islandská koruna	139,50
NOK	Nórska koruna	9,6970
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,851
HUF	Maďarský forint	323,50
PLN	Poľský zlotý	4,2895
RON	Rumunský lei	4,6485
TRY	Turecká líra	6,0619
AUD	Austrálsky dolár	1,5766
CAD	Kanadský dolár	1,5230
HKD	Hongkongský dolár	8,8866
NZD	Novozélandský dolár	1,6558
SGD	Singapurský dolár	1,5583
KRW	Juhokórejský won	1 278,67
ZAR	Juhoafrický rand	16,0673
CNY	Čínsky juan	7,8244
HRK	Chorvátska kuna	7,3913
IDR	Indonézska rupia	16 454,01
MYR	Malajzijský ringgit	4,7372
PHP	Filipínske peso	60,059
RUB	Ruský rubeľ	75,8850
THB	Thajský baht	37,359
BRL	Brazílsky real	4,4358
MXN	Mexické peso	23,1435
INR	Indická rupia	80,5090


	(1) Text s významom pre EHP