Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Umelá inteligencia – predvídanie jej vplyvu na prácu s cieľom zabezpečiť spravodlivú transformáciu

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 440/01)

Spravodajkyňa:

Franca SALIS-MADINIER

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15. 2. 2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	4. 9. 2018
Prijaté v pléne	19. 9. 2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	183/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Umelá inteligencia a robotika rozšíria a zvýšia vplyv digitalizácie hospodárstva na trhy práce (1). Technický pokrok mal odjakživa dosah na prácu a zamestnanosť, a preto sú potrebné nové formy sociálnej a spoločenskej podpory. EHSV je presvedčený, že technologický rozvoj môže prispieť k hospodárskemu a sociálnemu pokroku. Domnieva sa však, že by bolo nesprávne zanedbávať jeho globálny vplyv na spoločnosť. Vo svete práce bude umelá inteligencia rozširovať automatizáciu pracovných miest a zväčšovať jej dosah (2). EHSV by sa preto rád zapojil do prípravy sociálnych zmien, ktoré budú sprevádzať rozmach umelej inteligencie a robotiky, a to posilnením a obnovou európskeho sociálneho modelu.

1.2.

EHSV zdôrazňuje potenciál umelej inteligencie a jej možnosti uplatňovania najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti v doprave a energetike a v oblasti boja proti zmene klímy a predchádzania hrozbám v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Európska únia, vlády a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o plnohodnotné využitie výhod, ktoré môže ponúknuť umelá inteligencia najmä osobám so zdravotným postihnutím, zníženou pohyblivosťou, ako aj starším ľuďom a dlhodobo chorým osobám.

1.3.

EÚ však nemá k dispozícii údaje o digitálnom hospodárstve a sociálnych zmenách, ktoré prináša. EHSV odporúča, aby sa zlepšili štatistické a výskumné nástroje, najmä v súvislosti s umelou inteligenciou, využívaním priemyselných robotov a služieb, internetom vecí a novými hospodárskymi modelmi (platformové hospodárstvo, nové formy zamestnanosti a práce).

1.4.

EHSV požaduje, aby Európska komisia presadzovala a podporovala vypracovávanie štúdií na úrovni európskych výborov pre odvetvový sociálny dialóg v súvislosti s dosahom umelej inteligencie a robotiky a v širšom kontexte aj digitálneho hospodárstva na jednotlivé odvetvia.

1.5.

Je jasné, že umelá inteligencia a robotika nahradia a zmenia pracovné miesta, pričom niektoré z nich zaniknú a iné budú vytvorené. EÚ musí v každom prípade zaručiť, aby v súlade s európskym pilierom sociálnych práv mali všetci pracovníci, zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby aj nepravé samostatne zárobkovo činné osoby prístup k sociálnemu zabezpečeniu.

1.6.

Komisia navrhla posilniť Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom poskytnúť pomoc najmä zamestnancom, ktorí v dôsledku digitalizácie stratili zamestnanie, a samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré v dôsledku digitalizácie ukončili svoju činnosť (3). EHSV to považuje za krok smerom k vytvoreniu skutočného európskeho fondu pre transformáciu, ktorý by prispel k sociálne zodpovednému riadeniu digitálnej transformácie.

1.7.

EHSV odporúča, aby sa uplatňovali a upevnili zásady, záväzky a povinnosti o informovaní pracovníkov a konzultovaní s nimi (4) uvedené v dokumentoch prijatých európskymi inštitúciami a sociálnymi partnermi, a to najmä pri zavádzaní nových technológií, ako je umelá inteligencia a robotika. EHSV požaduje vytvorenie európskeho programu venovaného výlučne umelej inteligencii, ktorý by vychádzal z týchto dokumentov a európskeho piliera sociálnych práv. Do tohto programu by mali byť zapojené všetky zainteresované strany.

1.8.

EHSV odporúča, aby usmernenia v oblasti etiky umelej inteligencie, ktoré vypracuje Komisia, stanovili jasnú hranicu v interakcii pracovníkov s inteligentnými strojmi, aby sa zabezpečilo, že človek nikdy nebude vykonávať príkazy strojov. V súlade s umelou inteligenciou podporujúcou začlenenie musia tieto usmernenia stanoviť zásady účasti, zodpovednosti a riadenia výrobných procesov, aby (ako sa zdôrazňuje v dohovore MOP) práca poskytovala tým, ktorí ju vykonávajú, uspokojenie z toho, že v plnej miere využívajú svoje zručnosti a poznatky a čo najviac prispievajú k spoločnému blahu.

1.9.

EHSV takisto odporúča, aby tieto usmernenia zahŕňali zásady transparentnosti pri využívaní systémov umelej inteligencie na prijímanie pracovníkov do zamestnania, ich hodnotenie a manažérsku kontrolu, ako aj zásady zdravia, bezpečnosti a zlepšenia pracovných podmienok. Musia tiež zabezpečiť ochranu práv a slobôd, pokiaľ ide o spracovanie údajov pracovníkov v súlade so zásadou nediskriminácie.

1.10.

Predmetom monitorovania musí byť uplatňovanie etických usmernení v oblasti umelej inteligencie. Túto kontrolnú úlohu alebo dohľad by prípadne mohlo zabezpečovať Európske stredisko pre monitorovanie etiky v systémoch umelej inteligencie, a to aj v podnikoch.

1.11.

EHSV tiež odporúča poskytnúť odborné školenia inžinierom a tvorcom inteligentných strojov v oblasti etiky, aby sa zabránilo zavedeniu nových foriem digitálneho taylorizmu, keď by človek bol degradovaný na vykonávanie úloh, ktoré by mu stroje nariadili. Je potrebné podporovať šírenie osvedčených postupov a výmenu skúseností v tejto oblasti.

1.12.

EHSV žiada, aby sa objasnila zásada právnej zodpovednosti. Pokiaľ ide o vzťah ľudí k strojom, v smernici o zodpovednosti za výrobky (5) treba prijať ambicióznejší prístup k vznikajúcim hrozbám v oblasti zdravia a bezpečnosti.

1.13.

So zreteľom na riziko polarizácie spoločnosti v súvislosti s digitálnou transformáciou EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby iniciovali diskusiu o otázke financovania verejných rozpočtov a systémov sociálneho zabezpečenia v ekonomike so zvyšujúcou sa mierou robotizácie (6), keďže zdaňovanie práce je v Európe aj naďalej hlavným zdrojom daňových príjmov. V snahe uplatniť zásadu spravodlivosti by sa v tejto diskusii mala venovať pozornosť aj otázke prerozdeľovania prínosov digitalizácie.

2.   Úvod

2.1.

Vývoj koncepcie umelej inteligencie bol od jej vzniku v roku 1956 a v priebehu druhej polovice 20. storočia nerovnomerný. Niekedy bola zdrojom veľkých nádejí, inokedy zas priniesla zdrvujúce rozčarovanie. Avšak už niekoľko rokov zažíva obrovský nový rozkvet, ktorý umožnilo zhromažďovanie, usporadúvanie a uschovávanie bezprecedentného množstva údajov (big data) v histórii ľudstva a exponenciálne zvýšenie výpočtovej kapacity počítačov a kapacity algoritmov.

2.2.

EHSV vypracoval v roku 2017 stanovisko na tému umelej inteligencie (7), v ktorom sa zaoberal mnohými otázkami. Ako v uvedenom stanovisku zdôraznil, presná definícia umelej inteligencie neexistuje. Pre potreby predmetného stanoviska budeme považovať umelú inteligenciu za vedeckú disciplínu, ktorá sa zameriava na využívanie digitálnych technológií s cieľom vytvoriť systémy schopné samostatne reprodukovať ľudské kognitívne funkcie, predovšetkým pochopenie údajov, určité formy porozumenia a prispôsobenie (riešenie problémov, strojová logika a učenie).

2.3.

Systémy umelej inteligencie sú už dnes schopné vyriešiť zložité problémy, ktoré niekedy presahujú kapacity ľudskej inteligencie. Možností uplatnenia môže byť nekonečne veľa: v bankovníctve, poisťovníctve, doprave, zdravotníctve, školstve, energetike, marketingu, obrane, ako aj v priemyselných odvetviach, v stavebníctve, poľnohospodárstve, remeselníctve atď (8). Od umelej inteligencie sa očakáva, že zlepší efektívnosť výrobných procesov produktov a efektívnosť služieb, zvýši zisky podnikov a prispeje k hospodárskemu rastu.

2.4.

Tento nový rozkvet umelej inteligencie takisto opätovne vyvoláva množstvo otázok, pokiaľ ide o jej možnú úlohu v spoločnosti, mieru jej samostatnosti a interakciu s človekom. Ako už bolo zdôraznené v stanovisku EHSV o umelej inteligencii z roku 2017 (9), tieto otázky sa týkajú najmä etiky, bezpečnosti, transparentnosti, súkromného života a noriem v oblasti práce, vzdelávania, prístupnosti, legislatívy a právnej regulácie, riadenia a demokracie.

2.5.

V diskusii o umelej inteligencii je potrebné prepojiť rôzne prístupy, aby presiahla rámec čisto ekonomickej roviny, kde niekedy uviazne. Takýto multidisciplinárny rámec by bol vhodný pri analýze dosahu umelej inteligencie na svet práce, pretože ide o jednu z hlavných oblastí, kde dochádza k interakcii medzi človekom a strojom. Technika ovplyvňovala prácu odjakživa. Dosah umelej inteligencie na zamestnanosť a prácu si preto vyžaduje, aby sa tomuto faktoru na politickej úrovni venovala osobitná pozornosť, pretože jednou z úloh inštitúcií je zabezpečiť, aby bol proces hospodárskej transformácie sociálne udržateľný (10).

2.6.

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je poukázať na to, aký bude mať umelá inteligencia dosah na prácu, a to vrátane jej povahy, pracovných podmienok a organizácie práce. Ako už EHSV zdôraznil (11), je potrebné zlepšiť štatistiky a výskum, aby sa mohli vypracovať presné prognózy, pokiaľ ide o vývoj trhu práce, a stanoviť jasné ukazovatele, pokiaľ ide o určité trendy týkajúce sa najmä kvality práce, polarizácie v oblasti zamestnanosti a príjmov a pracovných podmienok v rámci digitálnej transformácie. EÚ chýbajú údaje o tzv. kolaboratívnom hospodárstve, platformách práce na vyžiadanie a nových modeloch online subdodávok, ako aj o využívaní robotov v priemysle a pri poskytovaní opatrovateľských služieb, o internete vecí a využívaní a šírení systémov umelej inteligencie.

3.   Umelá inteligencia a úroveň zamestnanosti

3.1.

Otázka vplyvu zavedenia umelej inteligencie a robotiky na úroveň zamestnanosti v rôznych výrobných procesoch je kontroverzná. Odpoveď na túto otázku sa pokúsilo nájsť viacero štúdií, avšak k vedeckému konsenzu nedospeli. Rozdielnosť ich výsledkov (od 9 % do 54 % ohrozených pracovných miest (12)) odráža zložitosť výberu metodiky a spôsob, akým jednotlivé metodiky ovplyvňujú výsledky výskumu.

3.2.

Prognózy sú neisté, pretože okrem technického potenciálu automatizácie vstupujú do hry aj iné faktory, ako je vývoj v politickej, regulačnej, hospodárskej a demografickej oblasti či spoločenská prijateľnosť. Špičková technológia sama osebe nestačí na to, aby sa zaručilo jej využívanie a šírenie.

3.3.

Stále sa nedá predpovedať presný počet automatizovaných pracovných miest v každom sektore bez toho, aby sa zohľadnila transformácia konkrétnych povolaní a tempo vytvárania nových pracovných miest. Rozvoj systémov umelej inteligencie si totiž bude vyžadovať aj nové pracovné miesta v inžinierstve, informatike, telekomunikáciách (inžinierov, technikov a operátorov), ako aj v oblasti veľkých dát (big data): dátových referentov, dátových analytikov, hĺbkových analytikov dát atď.

3.4.

Úlohou verejných inštitúcií bude zabezpečiť sociálnu udržateľnosť tejto digitálnej transformácie, ktorá bude môcť ovplyvniť kvantitu aj kvalitu pracovných miest (13). Jedným z rizík zdôrazňovaným odborníkmi je polarizácia pracovných miest medzi veľmi úspešnými pracovníkmi, ktorých kvalifikácia bude pre digitálne hospodárstvo užitočná, a pracovníkmi, ktorí budú „škodovať“, pretože ich kvalifikácia, skúsenosti a odborné poznatky budú v dôsledku tejto transformácie postupne zastarávať. Európska komisia vo svojom nedávnom oznámení (14) navrhuje riešenie tohto problému, ktoré spočíva hlavne v zameraní úsilia na vzdelávanie, odbornú prípravu, zlepšenie základných schopností písať, čítať a počítať, ako aj digitálnych zručností. Toto riešenie si zasluhuje podporu hospodárskych a sociálnych aktérov, konkrétne v rámci sociálneho dialógu na národnej, európskej, medziodborovej a odvetvovej úrovni (15).

3.5.

EHSV sa však domnieva, že toto úsilie nepostačí na riešenie všetkých výziev, najmä pokiaľ ide o neistotu ďalšieho vývoja v oblasti pracovných miest. Bolo by vhodné preskúmať ďalšie tri možnosti, a to: „inkluzívnu“ umelú inteligenciu, predvídanie zmien a takisto sociálne zodpovednú a riadenú reštrukturalizáciu pre prípad, keby boli nevyhnutné plány hromadného prepúšťania pracovníkov.

4.   Inkluzívna a inteligentná umelá inteligencia a robotizácia

4.1.

EHSV presadzuje uplatňovanie zásady programu inkluzívnej umelej inteligencie a robotizácie. To znamená, že pri zavádzaní nových procesov v podnikoch využívajúcich nové technológie by bolo vhodné zapojiť pracovníkov do spôsobov fungovania týchto procesov. Ako upozorňuje WRR (16), inkluzívne a inteligentné zavádzanie nových technológií, v rámci ktorého pracovníci zastávajú ústredné miesto a zapájajú sa do zlepšenia tohto procesu, môže prispieť k zlepšovaniu výrobných procesov (17).

4.2.

Vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú algoritmy v súvislosti s podmienkami náboru, pracovnými podmienkami a profesijným hodnotením, EHSV podporuje zásadu transparentnosti algoritmov, ktorá nespočíva v odhalení kódov, ale v poskytnutí zrozumiteľných parametrov a kritérií prijímaných rozhodnutí. Človek musí mať vždy možnosť zasiahnuť.

4.3.

Umelá inteligencia, ktorá stavia do centra záujmu pracovníkov, zohľadňuje názory osôb, ktoré budú musieť pracovať v rámci nových technologických procesov, jasne definuje úlohy a povinnosti, ktoré budú aj naďalej v rukách pracovníkov, a zachováva určitú formu stotožnenia sa pracovníkov s prácou, aby sa z nich nestali len prostí vykonávatelia.

4.4.

Je potrebné objasniť zásadu právnej zodpovednosti. Ľudia čoraz viac spolupracujú s priemyselnými alebo servisnými robotmi. Umelá inteligencia umožňuje robotom určitú nezávislosť a môže dôjsť k nehodám (18). Preto sa musí jasne vymedziť zodpovednosť autonómnych systémov v prípade nehody a musia byť pokryté riziká v oblasti zdravia a bezpečnosti, ktorým sú pracovníci vystavení. Európska komisia iniciuje úvahu o týchto vznikajúcich rizikách v rámci smernice o zodpovednosti za výrobky (19). Pokiaľ ide o bezpečnosť na pracovisku, tento prístup sa musí prejaviť ambicióznejším spôsobom.

4.5.

Zásada spravodlivosti, ktorá sa uplatňuje v pracovnom svete, spočíva v tom, že pracovník nemôže prísť o svoju prácu. Niektorí odborníci poukazujú na to, že umelá inteligencia prispieva k určitej forme dekvalifikácie pracovníkov. Preto treba dbať na to, aby podľa ustanovení dohovoru MOP práca poskytovala tým, ktorí ju vykonávajú, uspokojenie z toho, že v plnej miere využívajú svoje zručnosti a poznatky a čo najviac prispievajú k spoločnému blahu. Z manažérskeho hľadiska ide o spôsob, ako udržať motiváciu k práci.

5.   Predvídanie zmien

5.1.

Mnohé štúdie vypracované v uplynulých rokoch poukázali na oslabenie sociálneho dialógu na európskej, a niekedy aj národnej úrovni, a to napriek zámeru Európskej komisie a Rady, ktoré chceli tento dialóg oživiť. Tento sociálny dialóg je pritom jedným z najvhodnejších nástrojov na riešenie sociálnych výziev, ktoré so sebou prináša digitalizácia. EHSV preto dôrazne žiada, aby sa tento dialóg stal v podnikoch a na všetkých príslušných úrovniach trvalou praxou s cieľom pripraviť transformáciu tak, aby bola sociálne prijateľná. EHSV pripomína, že sociálny dialóg je jedným z najlepších garantov sociálneho zmieru a zmenšenia nerovností. Okrem politických vyhlásení o oživení tohto dialógu je jednou z jasných úloh inštitúcií EÚ zapájať sa do tohto sociálneho dialógu a povzbudzovať ho.

5.2.

Najmä pri zavádzaní uvedených technológií musí tento dialóg umožniť pochopiť perspektívy transformácie procesov výroby na úrovni podnikov a odvetví a posúdiť, aké nové kvalifikácie a zamerania odbornej prípravy budú potrebné. Takisto by mal umožniť, aby sa začalo včas uvažovať o využívaní umelej inteligencie na zlepšenie organizačných a výrobných procesov, zvýšenie kvalifikácie pracovníkov a optimalizáciu zdrojov uvoľnených vďaka umelej inteligencii, aby bolo možné vyvinúť nové produkty a služby alebo zlepšiť kvalitu služieb zákazníkom.

5.3.

Spoločensky zodpovedná reštrukturalizácia

5.4.

V prípade, ak sa plánované prepúšťanie považuje za nevyhnutné, je hlavnou úlohou zvládnuť sociálny dosah tejto reštrukturalizácie. Ako zdôraznili európski sociálni partneri v dokumente Usmernenia týkajúce sa riadenia zmien a ich sociálnych dôsledkov (20), mnohé prípadové štúdie upozorňujú, že je potrebné hľadať všetky možné alternatívy k prepúšťaniu, ako je odborná príprava, rekvalifikácia a podpora pri zakladaní podnikov.

5.5.

V prípade reštrukturalizácie musí informovanie pracovníkov a konzultácie s nimi – v súlade s príslušnými európskymi smernicami (21) – umožniť lepšie predvídať riziko, uľahčiť prístup zamestnancov k odbornej príprave, spružniť organizáciu práce a zároveň zachovať bezpečnosť a podporiť účasť zamestnancov na prevádzke a budúcnosti podniku.

5.6.

Ako veľmi správne upozorňuje Európska komisia, EÚ musí zaručiť, aby mali všetci občania vrátane zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb aj nepravých samostatne zárobkovo činných osôb prístup k sociálnemu zabezpečeniu„bez ohľadu na druh a trvanie pracovnoprávneho vzťahu“ v súlade s európskym pilierom sociálnych práv (22).

6.   Umelá inteligencia a zmeny pracovných podmienok

6.1.

Európska komisia navrhla 25. apríla 2018„európsky prístup“ na podporu investičných politík zameraných na rozvoj umelej inteligencie a na zavedenie usmernení v oblasti etiky. Poukazuje na potenciál transformácie našej spoločnosti prostredníctvom technológií umelej inteligencie, najmä v odvetví dopravy, zdravotnej starostlivosti a spracovateľského priemyslu.

6.2.

Tento potenciál transformácie sa premieta do výrobného procesu a ovplyvňuje aj náplň práce. Tento vplyv sa môže ukázať ako pozitívny, najmä pokiaľ ide o spôsob, akým môže umelá inteligencia zlepšiť tieto postupy a kvalitu práce. Rovnaký pozitívny dosah sa môže odraziť aj vo flexibilnej organizácii práce, kde sa rozhodovacie právomoci viac rozdeľujú, tímy sú samostatnejšie, charakteristická je väčšia všestrannosť, horizontálna organizačná štruktúra a inovatívne a participatívne postupy (23).

6.3.

Ako zdôrazňuje EHSV (24) a aj samotná Komisia, umelá inteligencia môže pomôcť pracovníkom s úlohami, ktoré sa opakujú, sú ťažké až nebezpečné, pričom niektoré spôsoby využívania umelej inteligencie môžu zlepšiť životné podmienky zamestnancov a uľahčiť im ich každodenný život.

6.4.

Táto vízia však so sebou prináša nové otázky, najmä pokiaľ ide o interakciu medzi umelou inteligenciou a pracovníkom a vývoj náplne pracovnej činnosti. Do akej miery budú inteligentné stroje v závodoch, podnikoch a kanceláriách samostatné a akým spôsobom budú dopĺňať prácu, ktorú vykonáva človek? EHSV zdôrazňuje, že v novom svete práce je prvoradé vymedziť vzťah človeka k stroju. Prístup zameraný na ovládanie stroja človekom je zásadný (25).

6.5.

A priori je eticky neprípustné, aby umelá inteligencia človeka do niečoho nútila alebo aby bol človek považovaný len za vykonávateľa príkazov stroja, ktorý by mu diktoval, aké úlohy musí vykonať, akým spôsobom a dokedy. Napriek tomu sa zdá, že táto hranica etiky sa niekedy prekračuje (26). Preto treba túto hranicu etiky jasne vymedziť v usmerneniach o umelej inteligencii v etickej oblasti.

6.6.

Jednou z priorít EÚ musí byť zabrániť tomu, aby sa v súčasnosti opakovali nové formy digitálneho taylorizmu, ktorý by riadili vývojári inteligentných strojov. Z tohto dôvodu – ako nedávno potvrdil EHSV – európski vedci, inžinieri, dizajnéri a podnikatelia, ktorí prispievajú k rozvoju a uvádzaniu systémov umelej inteligencie na trh, musia konať podľa kritérií etickej a sociálnej zodpovednosti. Začlenenie etiky a humanitných vied do učebných osnov inžinierskeho vzdelávania môže byť dobrou odpoveďou na túto požiadavku (27).

6.7.

Ďalšia otázka sa týka dohľadu a manažérskej kontroly. Každý súhlasí s tým, že je potrebný náležitý dohľad nad výrobnými procesmi, a tým aj nad vykonanou prácou. Nové technologické nástroje v súčasnosti umožňujú potenciálne zaviesť inteligentné systémy úplnej kontroly pracovníkov v reálnom čase, no existuje riziko, že dohľad a kontrola by sa mohli stať neprimerané.

6.8.

Otázka rozumnej a primeranej povahy kontroly výkonu práce, ukazovateľov výkonnosti a vzťahu dôvery medzi manažérom a podriadeným je téma, ktorá by mala byť takisto zahrnutá do programu rokovania v rámci sociálneho dialógu na národnej, európskej, medziodborovej a odvetvovej úrovni.

6.9.

Naďalej kontroverzná je otázka neobjektívnosti algoritmov, údajov používaných na školenie a možných škodlivých dosahov diskriminácie. Niektoré kruhy sa domnievajú, že algoritmy a iné predikčné náborové softvéry môžu znížiť diskrimináciu pri prijímaní nových pracovníkov a podporiť inteligentnejšie prijímanie. Podľa iných hrozí, že náborové softvéry by vždy – hoci neúmyselne – odrážali predpojatosť programátorov týchto robotov vyvinutých na prijímanie pracovníkov. Niektorí odborníci sa domnievajú, že algoritmické modely sú vždy len osobné názory zahalené do matematiky (28). Preto treba dbať na to, aby človek mohol vždy zasiahnuť (v súvislosti so spomenutou zásadou transparentnosti: právo požadovať kritériá rozhodovania), a dohliadať na to, aby zber údajov a ich spracovanie zodpovedali zásadám primeranosti a účelu. V žiadnom prípade sa údaje nesmú použiť na iné účely než tie, na ktoré boli zhromaždené (29).

6.10.

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov umožňuje členským štátom stanoviť – pomocou právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv – konkrétnejšie pravidlá na zabezpečenie ochrany práv a slobôd v súvislosti so spracúvaním osobných údajov zamestnancov v rámci pracovného pomeru. Táto možnosť je skutočne účinným nástrojom, ktorý musia členské štáty a sociálni partneri využívať (30).

6.11.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že riziká sa netýkajú iba zamestnancov. Rozvoj subdodávania online, práce pre platformy a rôznych foriem hromadnej práce (crowd work) sprevádzajú aj nové systémy automatizovaného riadenia výkonnosti a dochádzky, ktoré – ako sa niekedy zdá – prekračujú etické hranice (napr. platforma aktivuje webkameru pracovníka, snímanie obrazovky na diaľku atď.).

6.12.

Algoritmy týchto platforiem, ktoré okrem iného určujú výšku mzdy samostatne zárobkovo činných osôb, ich dobré meno v online prostredí a prístupové práva, sú často nepriehľadné. Pracovníkom nie je vysvetlené, ako tieto algoritmy fungujú, a nemajú ani prístup k uplatňovaným kritériám ich fungovania.

7.   Príprava na spravodlivú transformáciu

7.1.

Vzhľadom na riziko sociálnej polarizácie, na ktoré poukazujú mnohí odborníci, je v strednodobom horizonte potrebné dôkladne sa zamyslieť nad budúcnosťou našich sociálnych modelov, a to vrátane ich financovania. EHSV žiada Komisiu, aby začala diskusiu o otázke daní a financovania verejných rozpočtov a kolektívnych systémov sociálneho zabezpečenia v ekonomike, kde sa rýchlym tempom zvyšuje miera robotizácie (31), pričom zdaňovanie práce je v Európe aj naďalej hlavným zdrojom daňových príjmov. V tejto diskusii by sa mala venovať pozornosť aj otázke prerozdeľovania výnosov z digitalizácie.

7.2.

Komisia navrhuje posilniť Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom poskytnúť pomoc okrem iného pracovníkom, ktorých pracovní miesto bolo zrušené, ako aj samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí svoju činnosť ukončili z dôvodu digitalizácie hospodárstva (digitalizácia, automatizácia) (32). EHSV to považuje za krok smerom k vytvoreniu skutočného európskeho fondu pre transformáciu, ktorý prispeje k predvídaniu a sociálne zodpovednému riadeniu digitálnej transformácie a reštrukturalizácii, ktorá z nej bude vyplývať.

7.3.

Predmetom diskusie v jednotlivých štátoch sú čoraz častejšie sociálne a v širšom poňatí aj spoločenské aspekty umelej inteligencie. Nedávne diskusie v britskom Parlamente (33) a vo francúzskom Senáte jasne poukázali na to, že v oblasti umelej inteligencie je potrebné podporovať etický prístup, ktorý by sa opieral o viaceré zásady, ako je lojalita, transparentnosť a vysvetliteľnosť algoritmických systémov, etika a zodpovednosť aplikácií umelej inteligencie, lepšia informovanosť vedeckých pracovníkov, odborníkov a špecialistov o možnom zneužití výsledkov ich výskumov. Cieľom správy Cedrica Villaniho z Francúzska je „dať umelej inteligencii zmysel“ (34). Mnohí odborníci z univerzít v Yale, Standforde, Cambridgi a Oxforde varujú pred „nevyriešenými slabinami“ umelej inteligencie a zdôrazňujú, že je naliehavo potrebné ich predvídať, predchádzať im a zmierňovať ich (35). Takisto aj Výskumný fond v Quebecu (Fonds de recherche du Québec, FRQ) sa v spolupráci s Univerzitou v Montreale už niekoľko mesiacov zaoberá projektom Globálneho strediska na monitorovanie spoločenského dosahu umelej inteligencie a digitalizácie (36).

7.4.

Všetky tieto iniciatívy ukazujú, že je potrebné, aby diskusia o umelej inteligencii presiahla čisto ekonomický a technický rámec, vďaka čomu by sa mohlo vo verejnej diskusii preskúmať, akú úlohu by mala umelá inteligencia podľa spoločnosti zohrávať, a to aj vo svete práce. Takáto diskusia umožní uniknúť z pasce „falošnej dichotómie“ medzi úplne naivným a optimistickým pohľadom na umelú inteligenciu a jej dosah na jednej strane a očakávaním úplnej katastrofy na strane druhej (37). Začatie týchto diskusií na úrovni jednotlivých štátov predstavuje užitočnú prvú fázu, avšak EÚ musí v tejto súvislosti takisto zohrávať svoju úlohu, a to konkrétne stanoviť etické usmernenia, ktoré už Komisia začala vypracovávať.

7.5.

Zodpovednosť za uplatňovanie týchto usmernení by sa mala zveriť stredisku pre monitorovanie etiky v systémoch umelej inteligencie. Musíme zabezpečiť, aby umelá inteligencia a jej využívanie prispievali k blahobytu a zlepšeniu postavenia občanov a pracovníkov, pričom by sa zároveň rešpektovali základné práva a zabránilo tomu, aby priamo alebo nepriamo prispievali k postupnej strate zodpovednosti, zručností, kvalifikácie a nezávislosti. Zásada „človek riadi“ sa musí uplatňovať v praxi vo všetkých situáciách, a teda aj vo svete práce.

7.6.

Táto zásada sa musí uplatňovať aj v iných odvetviach činnosti, ako sú pracovníci v zdravotníctve, ktorí poskytujú služby úzko spojené so životom, zdravím, bezpečnosťou a kvalitou života ľudí. Iba prostredníctvom prísnych etických pravidiel bude možné zaručiť, že nielen pracovníci, ale aj spotrebitelia, pacienti, klienti a ostatní poskytovatelia služieb budú môcť naplno využiť výhody vyplývajúce z nových spôsobov využívania umelej inteligencie.

---

(1)  Acemoglu, D., Restrepo, P. (2018): Artificial Intelligence, Automation and Work (Umelá inteligencia, automatizácia a práca), Pracovný dokument NBER 24196, január 2018. Pozri aj: Conseil d’orientation pour l’emploi (2017), Automatisation, numérisation et emploi (Automatizácia, digitalizácia a zamestnanosť). (zväzok 1) (www.coe.gouv.fr).

(2)  Acemoglu, D., op. cit.; Conseil d’orientation pour l’emploi (2017), op. cit.

(3)  COM(2018) 380 final.

(4)  Smernica 2002/14/ES; Joint Declaration of Intent by UNICE, ETUC and CEEP on social dialogue and new technologies, 1985; Joint opinion of the social partners on new technologies, the organisation of work and the adaptability of the labour market, 1991; Reference guidelines for managing change and its social impact, 2003.

(5)  COM(2018) 246 final.

(6)  https://ifr.org/ifr-press-releases/news/robots-double-worldwide-by-2020.

(7)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(8)  Pozri najmä: https://www.techemergence.com.

(9)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(10)  Eurofound (2015), Automation, digitalisation and platforms: Implications for work and employment (Automatizácia, digitalizácia a platformy: Dosah na prácu a zamestnanosť), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

(11)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1. 2016, s. 161.

(12)  Frey a Osborne, 2013; Bowles, 2014; Arntz, Gregory a Zierahn, 2016; Le Ru, 2016; McKinsey, 2016; OCDE, 2017; pozri aj prieskumné stanovisko CCMI/136 (Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 161).

(13)  http://www.oecd.org/employment/future-of-work/.

(14)  COM(2018) 237 final.

(15)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s 15.

(16)  Holandská vedecká rada pre vládnu politiku.

(17)  https://english.wrr.nl/latest/news/2015/12/08/wrr-calls-for-inclusive-robot-agenda.

(18)  Pozri práce Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci o „vznikajúcich rizikách“ (https://osha.europa.eu/sk/emerging-risks). Podľa agentúry sa „súčasné postupy a technické normy zamerané na ochranu zamestnancov pred rizikom práce so spolupracujúcimi robotmi budú musieť pri príprave na tento vývoj revidovať.“

(19)  COM(2018) 246 final.

(20)  Spoločný text UNICE, CEEP, UEAPME a ETUC, 16.10.2003.

(21)  Smernica 2002/14/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve.

(22)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54; Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 15; Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 7; Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 30.

(23)  Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 30.

(24)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 15.

(25)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1; Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 15.

(26)  Niekoľko európskych médií informovalo o pracovných podmienkach v istých logistických centrách, kde sú pracovníci úplne podriadení algoritmom, ktoré im zadávajú úlohy, ktoré majú v určenej lehote vykonať, a kde sa ich výkonnosť meria v reálnom čase.

(27)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 15.

(28)  Cathy O’Neil, PhD (Harvard), vedecká pracovníčka v oblasti dát, Models are opinions embedded in mathematics (Modely sú názory zahalené do matematiky) (https://www.theguardian.com/books/2016/oct/27/cathy-oneil-weapons-of-math-destruction-algorithms-big-data).

(29)  Pozri najmä práce Nezávislého strediska pre ochranu osobných údajov (CNIL) vo Francúzsku, Comment permettre à l’homme de garder la main? Les enjeux éthiques des algorithmes et de l’intelligence artificielle (Ako zaručiť ľuďom kontrolu? Etické problémy algoritmov a umelej inteligencie).

https://www.cnil.fr/sites/default/files/atoms/files/cnil_rapport_garder_la_main_web.pdf).

(30)  Nariadenie (EÚ) č. 2016/679 (článok 88).

(31)  https://ifr.org/ifr-press-releases/news/robots-double-worldwide-by-2020.

(32)  COM(2018) 380 final.

(33)  https://www.parliament.uk/ai-committee.

(34)  http://www.enseignementsup-recherche.gouv.fr/cid128577/rapport-de-cedric-villani-donner-un-sens-a-l-intelligence-artificielle-ia.html.

(35)  https://www.eff.org/files/2018/02/20/malicious_ai_report_final.pdf.

(36)  http://nouvelles.umontreal.ca/article/2018/03/29/le-quebec-jette-les-bases-d-un-observatoire-mondial-sur-les-impacts-societaux-de-l-ia/.

(37)  Acemoglu, D., op.cit. Pozri tiež Eurofound (2015), Automation, digitalisation and platforms: Implications for work and employment (Automatizácia, digitalizácia a platformy: Dosah na prácu a zamestnanosť), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, s. 23: The risks comprise unwarranted optimism, undue pessimism and mistargeted insights (Riziko spočíva v bezdôvodnom optimizme, prehnanom pesimizme a nesprávnom pochopení).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Dôvera, súkromie a bezpečnosť spotrebiteľov a podnikov v oblasti internetu vecí

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 440/02)

Spravodajca:	Carlos TRIAS PINTÓ
Pomocný spravodajca:	Dimitris DIMITRIADIS

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15. februára 2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	4. septembra 2018
Prijaté v pléne	19. septembra 2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	182/3/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Internet vecí prináša vzhľadom na prepojenosť osôb a vecí obrovskú škálu príležitosti pre občanov a podniky. Tieto príležitosti by mal podporiť súbor záruk a kontrol na zabezpečenie úspešného zavádzania internetu vecí.

1.2.

Keďže jedným z pilierov internetu vecí je automatické prijímanie rozhodnutí bez ľudského zásahu, treba zabezpečiť, aby takéto rozhodnutia nenarúšali práva spotrebiteľov, prípadne nespôsobovali etické riziká a neodporovali základným zásadám a ľudským právam.

1.3.

EHSV žiada európske inštitúcie a členské štáty EÚ, aby:

1.3.1.

zaručili bezpečnosť a ochranu súkromia vytvorením vhodných regulačných rámcov, ktoré budú zahŕňať prísne monitorovacie a kontrolné opatrenia;

1.3.2.

jasne vymedzili zodpovednosť všetkých subjektov v dodávateľskom reťazci výrobku a súvisiacich informačných tokoch a zabránili vzniku právnych medzier v prípade, keď je zapojených viacero výrobcov a distribútorov;

1.3.3.

poskytli adekvátne zdroje a zaviedli účinné mechanizmy koordinácie medzi Európskou komisiou a členskými štátmi s cieľom zaručiť koherentné a harmonizované vykonávanie revidovaných aj nových právnych predpisov, a zároveň sa zaoberali medzinárodným prostredím;

1.3.4.

monitorovali rozvoj nových technológií súvisiacich s internetom vecí s cieľom zaručiť vysokú bezpečnosť, plnú transparentnosť a spravodlivý prístup;

1.3.5.

podporili európsku a medzinárodnú normalizáciu na zabezpečenie spoľahlivosti, dostupnosti, odolnosti a kontinuity produktov;

1.3.6.

monitorovali trhy, zachovali rovnaké podmienky pri implementácii internetu vecí a zabránili koncentrácii nadnárodných hospodárskych síl u nových aktérov v oblasti technológií;

1.3.7.

sa zaviazali, že budú podporovať opatrenia na zvyšovanie povedomia a získavanie digitálnych zručností, ako aj základný výskum a inovácie v tejto oblasti;

1.3.8.

zabezpečili úplné zavedenie a účinné využívanie systémov alternatívneho riešenia sporov a riešenia sporov online (ARS a RSO);

1.3.9.

zabezpečili vytvorenie, zavedenie a náležité fungovanie európskeho systému hromadných žalôb, ktorý umožní zastaviť konanie a získať odškodnenie aj v situáciách, kedy používanie internetu vecí spôsobí škodu alebo ujmu kolektívnej povahy, tak, ako by to malo vyplývať z Novej dohody so spotrebiteľom.

1.4.

Dôvera spotrebiteľov bude závisieť od dôsledného dodržiavania príslušnej legislatívy a sprostredkovania najlepších postupov podnikov v oblasti ochrany súkromia a bezpečnosti, pričom je povinnosťou inštitúcií prepojiť ich so stratégiami sociálnej zodpovednosti podnikov a sociálne zodpovedných investičných stratégií.

1.5.

Sociálny a hospodársky vplyv internetu vecí sa zvýši, pokiaľ sa vhodným spôsobom vzájomne prepojí s vykonávaním sociálno-environmentálnych politík v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov, obehového hospodárstva a hospodárstva zameraného na funkčnosť.

2.   Súvislosti

2.1.

Za posledných pätnásť rokov došlo k prudkému rozmachu internetu, čo viedlo k zmenám vo všetkých oblastiach každodenného života a ovplyvnilo viaceré spotrebiteľské návyky. Teraz sa predpokladá, že v nasledujúcich desiatich rokoch zasiahne revolúcia internetu vecí odvetvie energetiky, poľnohospodárstva či dopravy, ako aj konvenčnejšie odvetvia hospodárstva a časti spoločnosti. To znamená potrebu integrovaných politík, ktoré budú inteligentným spôsobom pristupovať k týmto technologickým zmenám.

2.2.

Pojem internet vecí má svoj pôvod v Massachusetts Institute of Technology (MIT), a v podstate vychádza z predstavy sveta plného zariadení, ktoré sú navzájom úplne prepojené, aby sa mohli automaticky zároveň vykonávať rôzne interoperabilné procesy. Európska únia sa pripravuje na riešenie digitálnej konvergencie a zvládanie nových výziev vyplývajúcich z internetu vecí už od spustenia plánu Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť (1), až po nedávny akčný plán internetu vecí (pozri dokument Rozvoj internetu vecí v Európe, ktorý sprevádza oznámenie z roku 2016 Digitalizácia európskeho priemyslu – Využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere (2)).

2.3.

EHSV sa už mnohokrát vyjadril k štvrtej priemyselnej revolúcii, ktorú charakterizuje konvergencia digitálnych, fyzických a biologických technológií, pričom poukazuje na stanovisko z roku 2017 (3). Internet vecí je totiž vyhľadávaným priestorom pre zavádzanie najpokročilejších foriem umelej inteligencie, a zásady, ktoré hlása EHSV, predovšetkým zásada „kontroly človekom“, sú tam vystavené tvrdej skúške.

2.4.

Zariadeniam internetu vecí často chýbajú pravidlá overovania potrebné na zachovanie bezpečnosti údajov používateľov. To spôsobuje problémy, keďže zariadenia, údaje a partneri dodávateľského reťazca sú vystavení narušeniam bezpečnosti týchto zariadení.

2.5.

Nové technológie, ako je blockchain, môžu vyriešiť problémy bezpečnosti a dôvery: môžu sa využívať na sledovanie merania údajov pochádzajúcich zo senzorov a zabrániť nielen zdvojovaniu s inými škodlivými údajmi, ale aj zachovať integritu a vysledovateľnosť zmien; distribuovaný záznam môže umožniť identifikáciu zariadení internetu vecí, overovanie a bezpečný a bezchybný prevod údajov; senzory internetu vecí sa môžu využívať na vzájomnú výmenu údajov prostredníctvom blockchainu namiesto zapojenia tretieho subjektu; využívanie inteligentných zmlúv umožňuje nezávislosť zariadení aj individuálnu identitu a integritu údajov; náklady na vytváranie a prevádzku sa znižujú, keďže nie je potrebný sprostredkovateľ; a nakoniec, zariadenia internetu vecí v rámci blockchainu poskytujú záznamy o pripojených zariadeniach, čo je veľmi užitočné pri riešení všetkých problémov (4).

2.6.

Technológie distribuovaných záznamov s otvoreným zdrojovým kódom sa zase vyvíjajú s cieľom umožniť výmenu informácií a hodnôt medzi zariadeniami internetu vecí. Neumožňujú hĺbkovú analýzu údajov, ale využívajú štruktúru založenú na matematickej koncepcii nazývanej riadený acyklický graf (DAG), ktorá zabraňuje províziám a umožňuje, aby sa kapacita siete zvyšovala podľa nárastu počtu používateľov.

2.7.

Tento fenomén má obrovský hospodársky (5) a sociálny potenciál a prináša mnoho príležitostí, ale aj závažné problémy vyplývajúce zo súvisiacich rizík. Má prierezový a multidisciplinárny charakter a vplýva rovnako na podniky aj spotrebiteľov, správne orgány aj občanov. Preto by sa pri riešení tejto problematiky mal zvážiť spoločný prístup, ktorý ale zároveň zohľadní špecifický charakter jednotlivých situácií. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Organizácia Spojených národov odhaduje do roku 2020 päťdesiat miliárd navzájom prepojených zariadení s aplikáciami pre spotrebiteľov prostredníctvom televízorov, chladničiek, bezpečnostných kamier, vozidiel atď.

2.8.

Aplikácie internetu vecí už prinášajú sociálne a hospodárske výhody v kontexte globalizovaného sveta, čo okrem iného znamená viac služieb prispôsobených sociálno-ekonomickému kontextu, kratšie cykly spätnej väzby, opravy na diaľku, podporu pri rozhodovaní, lepšie prideľovanie zdrojov alebo diaľková kontrola služieb. Objavujú sa však veľmi citlivé súvisiace faktory, ako je súkromie a bezpečnosť, informačná asymetria a transparentnosť transakcií, komplexné zodpovednosti, blokovanie produktov a systémov, alebo tiež väčší počet hybridných produktov, čo môže mať vplyv na vlastníctvo a vystaviť spotrebiteľov diaľkovému uplatňovaniu zmlúv a následné zníženie záruk.

2.9.

Veľké výzvy v právnej oblasti, ktorým čelí EÚ a jej členské štáty, vyplývajú zo skutočnosti, že mnohé špecifické prvky internetu vecí (značná komplexnosť a vysoká vzájomná závislosť, prvok nezávislosti, zložky tvorby a/alebo spracovania údajov a otvorený rozmer) sú spoločné s inými rozvíjajúcimi sa digitálnymi technológiami, ako je blockchain, 3D tlač a cloud computing. EHSV sa domnieva, že pracovný dokument Európskej komisie o zodpovednosti nových digitálnych technológií je ďalším krokom správnym smerom (6).

2.10.

Maximalizácia výhod a minimalizácia rizík súvisiacich s internetom vecí znamená poskytovanie dostupných, jasných, stručných a presných informácií, a najmä podporu digitálnej integrácie a pripojiteľnosti zraniteľnejších spotrebiteľov, a to prostredníctvom navrhovania produktov a služieb, ktoré sú plne vysledovateľné a obsahujú integrované pravidlá dôvery, ochrany súkromia a bezpečnosti.

3.   Dôvera spotrebiteľov a podnikateľov v internet vecí

3.1.

Internet vecí je komplexným ekosystémom, ktorý umožňuje vzájomné prepojenie zariadení od rôznych výrobcov, distribútorov alebo programátorov softvéru. To môže spôsobiť ťažkosti pri určovaní zodpovednosti za porušovanie pravidiel alebo za materiálne alebo iné škody spôsobené tretím osobám alebo systémom chybnými produktmi alebo prostredníctvom siete produktmi, ktoré boli tretími osobami použité na neurčený účel. Je dokonca možné, že mnohé subjekty, ktoré sú zapojené do globálneho hodnotového reťazca produktu nemajú dostatočné odborné znalosti a skúsenosti v oblasti bezpečnosti a ochrany údajov pre sieťové zariadenia.

3.2.

Z tohto dôvodu je potrebný nový prístup k zodpovednosti, ktorého cieľom bude zabezpečiť ochranu spotrebiteľov a podnikov využívajúcich aplikácie internetu vecí, a to v prostredí, v ktorom sa môžu produkty s vhodnou konfiguráciou poškodiť alebo destabilizovať v dôsledku incidentov v oblasti digitálnej bezpečnosti alebo nedovoleného použitia na neurčený účel (napríklad hackerstvo). Toto prostredie by malo umožniť predvídať, predchádzať a chrániť pred takýmto automatizovaným rozhodovaním, ktoré môže narušiť etické zásady a všeobecne uznávané ľudské práva.

3.3.

EHSV víta preskúmanie uplatňovania smernice o zodpovednosti za chybné výrobky z roku 1985 (7), ako aj vytvorenie expertnej skupiny so zapojením viacerých zainteresovaných strán, ktorá sa bude zaoberať otázkou zodpovednosti a novými technológiami s cieľom zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami výrobcov a spotrebiteľov. V novom rámci zodpovednosti by sa mala jasne zaviesť vysledovateľnosť zodpovednosti a bezpečnosti v celom hodnotovom reťazci výrobku, ako aj počas jeho životného cyklu, a začleniť udržateľnosť ako nový prvok, ktorým sa povinne stanoví aktualizácia, vylepšenie, prenosnosť, kompatibilita, opätovné použitie, oprava alebo prispôsobenie výrobku.

3.4.

V súvislosti s internetom vecí by sa malo osobitne preskúmať určovanie zodpovednosti všetkých subjektov v dodávateľskom reťazci výrobku a zabrániť vzniku právnych medzier v prípade, keď je viacero výrobcov a distribútorov. EHSV považuje za nevyhnutné jasne určiť postupy, ktoré by mali spotrebitelia dodržiavať v každom prípade, a podporovať mechanizmy alternatívneho riešenia sporov.

3.5.

EHSV zdôrazňuje význam informácií poskytovaných pred uzavretím zmluvy, transparentných zmluvných ustanovení a jasných pokynov na používanie zariadení; výslovne by sa malo poukázať na súvisiace riziká a ochranné opatrenia.

3.6.

Musí sa zaručiť interoperabilita a kompatibilita zariadení a softvéru s cieľom predchádzať problémom a umožniť spotrebiteľovi porovnávať poskytovateľov. EHSV zdôrazňuje, že tento faktor je takisto kľúčom k vytvoreniu rovnakých podmienok pre veľké aj malé a stredné podniky.

3.7.

EHSV sa zároveň zasadzuje za dodržiavanie neutrality siete a vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala správanie na trhu.

4.   Ochrana súkromia spotrebiteľov v rámci internetu vecí

4.1.

Všeobecným nariadením o ochrane údajov (8) sa zlepšili možnosti spotrebiteľov vykonávať kontrolu nad svojimi osobnými údajmi a preferenciami v oblasti súkromia. Používateľ zariadenia musí mať kontrolu nad tým, ako sa využívajú údaje, ktoré generuje, aj to, kto môže mať prístup k týmto údajom, pričom rôznorodosť údajov, ako aj ich agregácia a prepájanie s inými údajmi, predstavuje vážne riziko pre súkromie v ekosystéme internetu vecí.

4.2.

Nemožno prehliadnuť účinky veľkého počtu produktov, služieb alebo subjektov na ochranu súkromia a údajov pri nezávislom prenose týchto údajov vďaka prepojenosti zariadení. Rovnako aj v prípadoch, keď sa spracúvajú alebo preformulovávajú informácie na základe údajov, ktoré boli pôvodne zabezpečené, by sa mohli získavať presné poznatky o zvykoch, lokalizácii, záujmoch a preferenciách jednotlivcov, čím sa zvýši dostupnosť a sledovateľnosť profilu používateľa.

4.3.

Právne záruky musia zabezpečiť, aby si mohli používatelia v plnej miere uplatňovať svoje práva na súkromie a ochranu osobných údajov bez obmedzenia. Zabráni sa tým možnému poškodzovaniu, ako sú diskriminačné postupy, invazívny marketing, strata súkromia alebo narušenia bezpečnosti. Spotrebitelia zase musia byť informovaní o ekonomickej hodnote svojich údajov a mať výlučné právo poskytovať tieto údaje.

4.4.

Ako sa uvádza vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov, podniky a regulačné orgány musia v dôsledku toho pravidelne upravovať rozsah zhromažďovania osobných údajov a posudzovať, do akej miery sú spracúvané údaje primerané a potrebné na poskytnutie služby. Aspekty súkromia a dôsledky v tejto oblasti sa musia hodnotiť počas celého procesu tvorby, navrhovania a vývoja pripojeného produktu a on-line ekosystému, v ktorom pôsobí (ochrana súkromia už v štádiu návrhu). Preto sa na internet vecí musí dôsledne uplatňovať zásada špecifickej ochrany súkromia a zásada štandardnej ochrany súkromia.

4.5.

Všetky pripojené produkty musia byť následne konfigurované podľa predvoleného modelu na najvyššiu úroveň ochrany súkromia (špecifické a štandardné nastavenie), čím sa zabráni neželanému sledovaniu správania používateľov a ich aktivít.

4.6.

V každom prípade musia spotrebitelia presne vedieť, ktoré údaje sa zbierajú, kto má k týmto údajom prístup a na aký účel sa použijú, kým budú aktívne využívať produkt alebo službu, aké zásady ochrany súkromia sa uplatňujú a či použité algoritmy vplývajú na kvalitu a cenu služby alebo jej dostupnosť.

5.   Bezpečnosť spotrebiteľov a podnikov v rámci internetu vecí

5.1.

Prepojenie zariadení, ktoré je charakteristické pre ekosystém internetu vecí môže podnietiť rozvoj nelegálnych alebo nežiaducich technologických praktík a tento ekosystém sa môže stať priestorom na vznik rizík a ich virálne šírenie. Preto treba vynaložiť rozsiahle úsilie zamerané na bezpečnosť, a to vo všetkých zložkách systému.

5.2.

Ponuka produktov a aktualizácie týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti musia byť odôvodnené a zabezpečovať pokrytie nielen samostatných zariadení, ale aj bezpečnostných rizík, ktoré so sebou prináša prepojenie s inými zariadeniami internetu vecí, pričom sa z dôvodu počtu týchto zariadení nesmú zvoľňovať normy kvality v oblasti bezpečnosti.

5.3.

V tejto súvislosti sa v návrhu nariadenia o Agentúre EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (9) uvádza rámec certifikácie informačných a komunikačných technológií, ktorý umožní vymedzenie systémov dobrovoľnej certifikácie bezpečnosti a označovania v prípade rôznych typov produktov vrátane produktov internetu vecí. EHSV síce víta toto opatrenie, no vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že sa neuplatňuje povinne.

5.4.

Opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti by mali pokrývať riziká vyplývajúce zo všetkých typov ohrození, a to najmä hackerstva, nepovoleného prístupu alebo nesprávneho používania, ako aj riziká súvisiace s platobnými prostriedkami a finančnými podvodmi. EHSV v tejto súvislosti podporuje právomoci udelené expertnej skupine, v ktorej sú zastúpené viaceré zainteresované strany a ktorá sa zaoberá otázkou zodpovednosti a nových technológií.

5.5.

Zároveň sa treba zaoberať ochranou jednotlivých spotrebiteľov pred rizikami, ako je využívanie blízkosti, spoločných frekvenčných pásiem, vystavenie účinkom elektromagnetických polí alebo prípadné interferencie s pripojenými zariadeniami udržujúcimi životné funkcie. EHSV podporuje uplatnenie opatrení na monitorovanie a preventívne stiahnutie produktu v súvislosti s ochranou zdravia a bezpečnosťou spotrebiteľov alebo ich osobných a majetkových záujmov.

5.6.

Podniky musia prevziať najlepšie postupy, ako je špecificky navrhnutá a štandardná ochrana, a mali by podliehať nezávislému externému hodnoteniu. V prípade bezpečnostných incidentov alebo porušenia ochrany údajov budú mať podniky povinnosť oznámiť tieto incidenty, ako aj informácie o zodpovednosti za škodu a porušenie predpisov.

5.7.

Podniky musia spotrebiteľom poskytnúť jednoduché a dostupné informácie, ktoré im umožnia prijať adekvátne rozhodnutia a zvoliť si bezpečné postupy, a musia im poskytnúť aj potrebné bezpečnostné aktualizácie počas celého životného cyklu produktu.

5.8.

Musí sa vyriešiť absencia jednotných pravidiel v súvislosti so sieťami internetu vecí. Treba vyvinúť moderné širokopásmové technológie novej generácie, vďaka ktorým sa zlepšia súčasné infraštruktúry.

6.   Návrhy opatrení verejnej politiky (10)

6.1.

Verejné orgány sa pri výkone svojich právomocí na rôznych územiach Európskej únie musia aktívne zapájať do tvorby politík a akčných plánov v oblasti internetu vecí s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi rôznymi zainteresovanými stranami, predvídať problematické oblasti a opatrne zmierňovať prípadné nepriaznivé účinky. EHSV navrhuje:

6.1.1.

vytvoriť pre pilotné projekty a na overovanie koncepcií testovacie prostredie (tzv. sand box – zabezpečené prostredie), čiže fyzické prostredie, zoskupenia atď. Cieľom by malo byť nielen testovanie technológií, ale aj regulačných modelov (11);

6.1.2.

financovať technologické infraštruktúry, ktoré umožnia rozvoj inovačných projektov internetu vecí v rámci nového programu Horizont Európa;

6.1.3.

určiť nezávislé inštitúty a agentúry ako sprostredkovateľov a orgány dohľadu nad projektami internetu vecí. EHSV víta príslušné opatrenia uvedené v tejto súvislosti v nariadení o kybernetickej bezpečnosti z roku 2017 a vyzýva Komisiu, aby účinne podporovala normalizáciu v digitálnom odvetví s využitím primeraných rozpočtových prostriedkov (12);

6.1.4.

podporiť vznik verejno-súkromných platforiem spolupráce a partnerstva, do ktorých by sa zapojila vedecká obec, priemysel a spotrebitelia;

6.1.5.

podporiť investície do rozvoja miestnych modelov podnikania s cieľom využívať výhody, ktoré prináša internet vecí, a uľahčiť riešenie takých zložitých otázok, ako je ochrana a vlastníctvo údajov;

6.1.6.

realizovať budovanie kapacít v prostredí podnikov s cieľom viesť k spoločnej zodpovednosti. Malo by sa zabezpečiť, aby bola do produktov a služieb IKT začlenená bezpečnosť a špecifická a štandardná ochrana súkromia, a to v súlade s takzvanou povinnosťou starostlivosti, ktorú podporuje nové nariadenie o kybernetickej bezpečnosti. EHSV v tejto súvislosti víta plánované vypracovanie kódexov správania, ktorými sa doplnia právne predpisy;

6.1.7.

podporiť európske a medzinárodné normalizačné iniciatívy s cieľom zabezpečiť zásadné vlastnosti systémov internetu vecí, a to spoľahlivosť, bezpečnosť, dostupnosť, odolnosť, udržiavateľnosť a použiteľnosť. Normalizácia je dôležitá najmä na rýchlu realizáciu vysoko digitalizovaných procesov priemyselnej výroby;

6.1.8.

zabezpečiť, aby mali používatelia internetu vecí, najmä najzraniteľnejšie osoby alebo osoby žijúce v riedko osídlených oblastiach, cenovo dostupný, vysokokvalitný prístup;

6.1.9.

podporiť informačné kampane a vzdelávacie programy s cieľom uľahčiť prijatie internetu vecí podnikmi a spotrebiteľmi a umožniť im získavanie zručností a schopností (13), v rámci ktorých sa bude venovať osobitná pozornosť zraniteľným skupinám a rozmanitosti;

6.1.10.

zaviesť iniciatívy v oblasti vzdelávania zamerané na primeranú prevenciu vzhľadom na skoré začlenenie detskej populácie do digitálneho prostredia;

6.1.11.

začať diagnostické analýzy a štúdie o vplyve internetu vecí v oblastiach, ako sú nové modely trvalo udržateľnej výroby a spotreby;

6.1.12.

zabezpečiť úplné zavedenie a účinné využívanie systémov alternatívneho riešenia sporov a riešenia sporov online (ARS a RSO);

6.1.13.

zabezpečiť vytvorenie, zavedenie a náležité fungovanie európskeho systému hromadných žalôb, ktorý umožní zastaviť konanie a získať odškodnenie aj v situáciách, kedy používanie internetu vecí spôsobí škodu alebo ujmu kolektívnej povahy, tak, ako by to malo vyplývať z Novej dohody so spotrebiteľom.

6.2.

EHSV zároveň vyzýva Komisiu, aby posúdila pravidlá, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s internetom vecí a v prípade potreby zlepšila súčasné právne predpisy. V tejto súvislosti by sa mala Nová dohoda so spotrebiteľom zamerať aj na prepojené zariadenia, siete a ich bezpečnosť, ako aj na údaje súvisiace s takýmito zariadeniami.

6.3.

EHSV na záver zdôrazňuje význam zavedenia mechanizmov spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o účinné a jednotné uplatňovanie pripravovaných právnych predpisov, ako aj pri dohovoroch, ktoré by mala Európska únia uzavrieť mimo svojho územia vzhľadom na umiestnenie sídiel spoločností a dodávateľov s osobitným dôrazom na výmenu osvedčených postupov. Musí sa koordinovať medzinárodná politika v oblasti cezhraničných tokov údajov, aby zúčastnené krajiny mohli vo svojich právnych predpisoch, hmotných aj procesných, zaviesť rovnako prísne ochranné normy.

---

(1)  COM(2005) 229 final.

(2)  COM(2016) 180 final.

(3)  Umelá inteligencia – vplyv umelej inteligencie na (digitálny) jednotný trh, výrobu, spotrebu, pracovné príležitosti a spoločnosť (Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1).

(4)  Pozri Khwaja Shaik: Why blockchain and IoT are best friends https://www.ibm.com/us-en/?lnk=m; na tému inovácie vo finančnom sektore Európskej únie pozri dokument Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 8.

(5)  Konzultačná firma Digital McKinsey odhaduje, že internet vecí bude mať do roku 2025 potenciálny ekonomický vplyv 3,9 mld. až 11,1 mld. USD ročne.

(6)  SWD(2018) 137.

(7)  COM(2018) 246 final.

(8)  Nadobudlo účinnosť 25. mája 2018.

(9)  Pozri COM(2017) 477 final.

(10)  Pozri Internet of Things: The New Government-to-Business Platform, dokument skupiny Svetovej Banky.

(11)  Pozri: https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/eu-and-eea-member-states-sign-cross-border-experiments-cooperative-connected-and-automated.

(12)  Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 17.

(13)  Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 36.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Vhodnejšie ukazovatele na hodnotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja — príspevok občianskej spoločnosti

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 440/03)

Spravodajkyňa:	Brenda KING
Pomocný spravodajca:	Thierry LIBAERT

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15. februára 2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	5. septembra 2018
Prijaté v pléne	19. septembra 2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	194/2/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) už odvtedy, ako európske inštitúcie prijali v roku 2015 Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie Spojených národov, žiada Európsku komisiu, aby vytvorila zastrešujúcu stratégiu trvalo udržateľného rozvoja EÚ s konkrétnymi cieľmi, cieľovými hodnotami a opatreniami na dosiahnutie 17 cieľov udržateľného rozvoja. Napriek skutočnosti, že EÚ pri prijímaní Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj zohrala vedúcu úlohu a že ciele trvalo udržateľného rozvoja odrážajú základné hodnoty EÚ, ktorými je podporovanie väčšieho sociálneho, politického, hospodárskeho a environmentálneho súladu, Európska komisia doteraz nedokázala vypracovať zastrešujúcu stratégiu. Diskusný dokument s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, ktorý má byť uverejnený do konca roka 2018, je príležitosťou upozorniť na dôležitosť prijatia zastrešujúcej európskej stratégie.

1.2.

Jednotné vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj v EÚ a na národnej úrovni ohrozuje v súčasnosti chýbajúca európska stratégia udržateľného rozvoja. Prístupy k riešeniu cieľov udržateľného rozvoja môžu byť rozdielne, pretože niektoré členské štáty už pripravujú národné stratégie trvalo udržateľného rozvoja, hoci neexistuje žiaden európsky strategický rámec alebo spoločné vykonávacie usmernenia.

1.3.

EHSV víta prvú výročnú monitorovaciu správu Eurostatu o cieľoch udržateľného rozvoja za rok 2017 (1), ktorá vychádza zo súboru 100 ukazovateľov s použitím prísnych kritérií týkajúcich sa údajov. EHSV však zistil niekoľko nedostatkov v súčasnom súbore ukazovateľov, ktoré by sa mali posúdiť v budúcich vydaniach výročnej správy Eurostatu o monitorovaní cieľov udržateľného rozvoja.

1.4.

EHSV požaduje ukazovatele, ktoré môžu byť základom pre plánovanie a formovanie politík. Súčasný súbor ukazovateľov neumožňuje stanoviť, ako ďaleko sa nachádzame od dosiahnutia cieľových hodnôt, ani neumožňuje primerané hodnotenie pokroku. Pre ciele udržateľného rozvoja sa musia stanoviť konkrétne cieľové hodnoty v oblastiach politiky EÚ a ukazovatele musia umožniť monitorovanie ich dosahovania. EÚ by v prípade absencie konkrétnych cieľových hodnôt v oblastiach politiky EÚ mohla hodnotiť výsledky členského štátu na základe porovnania s najlepšími a priemernými výsledkami.

1.5.

EHSV tiež zistil určité technické obmedzenia, ktoré je potrebné vyriešiť, aby sa použili najlepšie ukazovatele. Napríklad používanie prierezových ukazovateľov, ktoré by poskytovali informácie o súčinnosti cieľov a dilemách týkajúcich sa týchto cieľov, je naďalej nedostatočné. Takisto sa v plnej miere nezohľadňujú účinky presahovania na trvalo udržateľný rozvoj partnerských krajín a monitorovanie politickej koherentnosti dôležitých vonkajších a domácich politických cieľov.

1.6.

Eurostat a národné štatistické úrady musia uplatňovať koherentný rámec ukazovateľov. Mal by sa zaviesť komplexný a integrovaný systém ukazovateľov, aby sa na európskej a vnútroštátnej úrovni zaručilo spoľahlivé monitorovanie vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

1.7.

Eurostat a národné štatistické úrady majú obmedzené ľudské a finančné zdroje pre zber nových údajov, a preto nie je vždy možné získať nové a špecifickejšie ukazovatele. EHSV požaduje primerané zdroje, aby sa toto dôležité obmedzenie odstránilo.

1.8.

EHSV žiada väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do vymedzenia ukazovateľov a hodnotenia pokroku EÚ smerom k dosahovaniu cieľov. Prierezový charakter cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje integrovanú spoluprácu viacerých zainteresovaných strán.

1.9.

EHSV odporúča, aby súbor ukazovateľov dopĺňala kvalitatívna tieňová správa vypracovaná v úzkej spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zvýšiť pocit zodpovednosti všetkých zainteresovaných strán v oblasti udržateľného rozvoja. Kvalitatívne informácie môžu poukázať na trendy, ktoré by inak výlučne kvantitatívne metódy merania nezachytili. EHSV navrhuje, aby sa koordinácia prípravy doplnkovej kvalitatívnej správy uskutočnila pod jeho vedením. EHSV okrem toho navrhuje, aby Európska komisia spolupracovala pri organizovaní európskeho samitu o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, ktoré by bolo bilanciou výsledkov so zapojením všetkých relevantných zainteresovaných strán.

1.10.

Komplexný strategický rámec si tiež vyžaduje, aby ostatné ukazovatele EÚ (napr. ukazovatele zahrnuté do sociálneho prehľadu alebo európske ukazovatele biodiverzity) boli v súlade s rámcom Agendy 2030. Zastrešujúca stratégia by mala poskytovať prehľad o prepojení medzi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, politikami EÚ a jednotlivými súbormi ukazovateľov.

1.11.

EHSV žiada, aby sa súčasný systém riadenia EÚ prispôsobil vykonávaniu Agendy 2030. Zastrešujúca stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ plne zosúladená s Agendou 2030 by zaručila začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých politík EÚ a poskytla rámec pre koordináciu a monitorovanie vykonávania cieľov udržateľného rozvoja na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov. Napríklad nástroje európskeho semestra by mali monitorovať vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a prispievať k nemu. Tvorba a hodnotenie politík EÚ (napr. program lepšej právnej regulácie) by sa tiež mali prispôsobiť, aby sa ciele trvalo udržateľného rozvoja plne začlenili do politického cyklu. Na všetky právne predpisy a návrhy politík by sa mal aplikovať test udržateľnosti s cieľom odhadnúť vplyv na ciele trvalo udržateľného rozvoja a rozhodnúť o vhodnosti návrhu.

1.12.

EHSV odporúča, aby za začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do politík EÚ zodpovedal v rámci Komisie podpredseda so špecializovaným tímom, osobitným rozpočtom a pracovnou štruktúrou, ktorý by spolupracoval so všetkými komisármi a útvarmi Komisie. Okrem toho by mal predseda Európskej komisie vo svojom prejave o stave Únie predstaviť dosiahnutý pokrok a načrtnúť ďalšie kroky potrebné na vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

1.13.

EHSV napokon vyzýva, aby sa prijala dohoda o rozpočte EÚ, v ktorom bude trvalo udržateľný rozvoj hlavným cieľom. EHSV pripomína, že konečné znenie viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 ukáže, či EÚ dokáže splniť svoje záväzky vyplývajúce z Agendy 2030. Návrh Komisie z mája 2018 je krok správnym smerom, ale v konečnom dôsledku sa nevyužila príležitosť na to, aby sa Agenda 2030 stala prioritou európskeho programu.

2.   Chýbajúca stratégia EÚ

2.1.

EÚ by sa mala viac zamerať na svoju vedúcu úlohu pri zabezpečovaní a podporovaní trvalo udržateľného rozvoja. Agenda 2030 Organizácie spojených národov je totiž v priamom súlade so základným účelom Európskej únie, ktorým je podporovať väčší sociálny, politický, hospodársky a environmentálny súlad v Európe a na celom svete. Hoci EÚ a jej členské štáty podpísali globálnu Agendu, Európa zaostáva. EÚ a viacero členských štátov doposiaľ nevykonáva stratégiu trvalo udržateľného rozvoja na zabezpečenie dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

2.2.

V článku 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom uvádza: „Únia vo vzťahoch so zvyškom sveta […] prispieva k […] trvalo udržateľnému rozvoju Zeme […]“. Hoci sa prvky udržateľnosti objavujú v jednotlivých politikách EÚ častejšie (napr. priemyselná politika, doprava a energetika), naďalej pretrváva nedostatok ambícií a nedostatok finančných prostriedkov. EHSV vo všeobecnosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že zjavne chýba stratégia, koherentnosť v politikách a začlenenie do celkovej koordinácie politík EÚ.

2.3.

EHSV je jediná európska inštitúcia, ktorá si trvalo udržateľný rozvoj stanovila za jednu zo svojich hlavných priorít. Európsky parlament nezriadil žiadne pracovné orgány, ktoré by sa venovali udržateľnému rozvoju, aj keď niektoré politické skupiny pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019 zahrnuli Agendu 2030 do svojich politických priorít. Európska komisia zároveň vytvorila platformu viacerých zainteresovaných strán zameranú na realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, čo je krok správnym smerom. Nie je však jasné, či táto platforma bude pokračovať aj po uplynutí mandátu súčasnej Komisie. EHSV sa okrem toho v minulosti zasadzoval o ambicióznejšie fórum s väčšou účasťou občianskej spoločnosti ako bolo napokon vytvorené (2).

2.4.

Miera plánovania a vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja je v jednotlivých členských štátoch rozdielna (3). Niektoré členské štáty už prijali komplexné národné stratégie trvalo udržateľného rozvoja, a v niektorých prípadoch aj miestne a regionálne orgány, pričom niektoré zainteresované strany vedú iniciatívy v oblasti trvalo udržateľných cieľov na zvýšenie informovanosti. Vzhľadom na neexistujúci európsky rámec hrozí, že prístupy členských štátov nebudú koherentné. EHSV vyzýva, aby sa do národných politík začlenil aspekt trvalo udržateľného rozvoja a aby do ich navrhovania a vykonávania bola plne zapojená organizovaná občianska spoločnosť v súlade so zastrešujúcou stratégiou EÚ.

3.   Čo nás čaká

3.1.

Predseda Juncker 13. septembra 2017 ohlásil diskusný dokument s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 v nadväznosti na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN, ako aj v nadväznosti na Parížsku dohodu o zmene klímy. Dokument bude uverejnený v zime 2018. Komisia v prípravnej fáze zvažuje názory členov platformy viacerých zainteresovaných strán zameranú na realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Členovia platformy navrhujú podnety na zlepšenie riadenia EÚ v súvislosti s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (napr. prijatie zastrešujúcej stratégie), politické odporúčania a podnety na to, ako by sa mali vyvíjať nástroje EÚ na koordinovanie politík, monitorovanie a prevzatie zodpovednosti.

3.2.

Vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja zahŕňa hospodárske, sociálne, politické a environmentálne ciele, ktoré si budú vyžadovať zásadné zmeny v európskych spoločnostiach a v rámci inštitúcií EÚ.

3.3.

Diskusie o budúcnosti Európy pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019 majú zásadný význam pri zvyšovaní informovanosti občanov o trvalo udržateľnom rozvoji. Európske politické strany musia k otázke trvalo udržateľného rozvoja zaujať postoj a začleniť ju do svojich volebných programov.

3.4.

Okrem toho sa EHSV domnieva, že nová Európska komisia a nový Európsky parlament, ktorý vzíde z volieb v roku 2019, by mali začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do politík EÚ považovať za prioritu. EHSV naliehavo žiada Európsky parlament, aby posilnil svoje kapacity na monitorovanie a kontrolu pokroku v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja a prevzal za ne zodpovednosť. Taktiež by sa mala posilniť vedúca úloha podpredsedu Komisie zodpovedného za problematiku trvalo udržateľného rozvoja a zreorganizovať agenda generálnych riaditeľstiev, aby bolo jasné, kto za aký cieľ trvalo udržateľného rozvoja zodpovedá.

3.5.

Konečné znenie viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 ukáže, či EÚ dokáže splniť svoje záväzky vyplývajúce z Agendy 2030. VFR je mimoriadne dôležitý z hľadiska zabezpečenia začlenenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Návrh Európskej komisie uverejnený v máji 2018 je krok správnym smerom, ale nevyužila sa príležitosť na to, aby sa Agenda 2030 stala prioritou európskeho programu. V novom VFR sa síce v obmedzenej miere navrhuje začleniť cieľ zohľadňovania problematiky klímy, avšak na trvalo udržateľný rozvoj by sa v ňom mali vyčleniť aj príslušné finančné zdroje a malo by sa zaistiť, aby žiadna forma financovania neohrozovala plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Vykonávatelia cieľov trvalo udržateľného rozvoja vrátane členských štátov, miestnych orgánov, podnikov a mimovládnych organizácií musia mať k dispozícii finančné prostriedky na inovatívne projekty, ktorých rozsah sa bude môcť zvýšiť.

3.6.

EÚ prechádza veľkou politickou a inštitucionálnou krízou a čelí výzvam ako narastajúca sociálna nerovnosť, environmentálne problémy a strata dôvery voči nej a voči vládam (4). V záujme vyriešenia tejto situácie potrebuje EÚ nový naratív, schopný poskytnúť konkrétne riešenia na výzvy, ktorým naša spoločnosť čelí. Prebiehajúce diskusie o budúcnosti Európy by mali k tomuto naratívu prispievať, pričom by mali zohľadniť Agendu 2030 a 6. scenár Európy (5), aby sa EÚ stala hnacou silou udržateľnosti. Nevyhnutné je rozhodnejšie vedenie zo strany hláv štátov a predsedov vlád, aby sa ciele trvalo udržateľného rozvoja stali ústrednou časťou ich politického diskurzu a vízie pre Európu.

3.7.

Agenda 2030 vychádza zo základných európskych hodnôt demokracie a účasti, sociálnej spravodlivosti, solidarity a udržateľnosti, rešpektovania zásad právneho štátu a ľudských práv tak v Európe, ako aj na celom svete. Nový naratív o trvalo udržateľnom rozvoji by mal občanom poskytnúť odpovede na otázku, ako orgány verejnej správy a organizovaná občianska spoločnosť plánujú zabezpečiť hospodársky, sociálny a environmentálny blahobyt.

4.   Otázka ukazovateľov

4.1.

EHSV sa domnieva, že k ukazovateľom EÚ v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa musí pristupovať tak, aby zahŕňali nielen jednoduché hodnotenie, ale aby tiež prispievali k tvorbe a formovaniu politiky, a teda neboli iba nástrojom na predkladanie správ. Tieto ukazovatele by mali tvorcom politík EÚ pomôcť pri vymedzovaní budúcich politík a plánovaní toho, ako lepšie dosahovať ciele trvalo udržateľného rozvoja. Pomocou týchto ukazovateľov musia byť tvorcovia politiky schopní určiť aj odchýlky v pokroku pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja a do politík včas zaviesť potrebné zmeny, aby sa do roku 2030 dosiahli uvedené ciele.

4.2.

Podľa EHSV predstavuje monitorovacia správa Eurostatu z roku 2017 s názvom Monitoring Report of the Sustainable Development Goals in an EU context dobrý začiatok, ale existuje priestor na zlepšenie. Je potrebné pokračovať a vylepšiť ukazovatele. Súčasná metóda hodnotenia pokroku (pozitívna zmena na úrovni 1 %) bez kvantifikovaných cieľových hodnôt EÚ môže byť zavádzajúca, pretože na rozdiel od iných správ neposkytuje informácie o tom, čo ešte treba vykonať na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Napríklad Eurostat dospel k záveru, že v Európe dochádza k významnému pokroku vo vykonávaní cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 12 (6), zatiaľ čo iné zdroje ako OECD dospeli k odlišným záverom (7). V správe o monitorovaní sa musí jasnejšie poukázať na integrovanú povahu Agendy 2030, pričom úsilie sa musí zamerať na posilňovanie všetkých cieľov, a nie na ich oslabovanie. Hoci sú prierezové ukazovatele užitočné, pretože poskytujú informácie o súčinnosti cieľov a dilemách týkajúcich sa týchto cieľov, ich používanie je naďalej nedostatočné. V správe by sa okrem toho mali posúdiť účinky presahovania na trvalo udržateľný rozvoj v partnerských krajinách a mala by sa monitorovať politická koherentnosť dôležitých vonkajších a domácich politických cieľov. Napokon na základe ukazovateľov by malo byť možné porovnať jednotlivé európske krajiny a zistiť rozdiely vo vykonávaní v členských štátoch. Ukazovatele by sa mali tiež často aktualizovať, aby vychádzali z najlepších dostupných vedeckých poznatkoch/znalostiach/informáciách.

4.3.

V snahe zabezpečiť koherentný súbor ukazovateľov poskytujúci jasný prehľad vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja na úrovni EÚ je nevyhnutné vytvoriť komplexný systém ukazovateľov vzťahujúcich sa na európsku a národnú úroveň. Po prvé, treba najskôr harmonizovať súčasné ukazovatele používané v jednotlivých oblastiach politiky na úrovni EÚ alebo ich aspoň prepojiť s ukazovateľmi EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Napríklad relevantné súbory ukazovateľov, ako sú ukazovatele zahrnuté do sociálneho prehľadu alebo európske ukazovatele biodiverzity, sa musia prepojiť s ukazovateľmi EÚ v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja a ich vzťah sa musí jasne definovať. Po druhé, v národných stratégiách trvalo udržateľného rozvoja by sa mali používať tie isté ukazovatele alebo aspoň ukazovatele porovnateľné s ukazovateľmi EÚ v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Pokiaľ sa tak nestane, bude medzi jednotlivými prístupmi uplatňovanými členskými štátmi existovať vysoké riziko nesúladu. Po tretie, EÚ musí zabezpečiť komplexný proces podávania správ politickému fóru OSN na vysokej úrovni o trvalo udržateľnom rozvoji. Európska komisia by mala vedieť poskytnúť jasný prehľad vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja na úrovni EÚ a vo všetkých členských štátoch.

4.4.

EHSV sa domnieva, že pri vymedzovaní ukazovateľov je potrebné zohľadniť určité obmedzenia. Eurostat a národné štatistické úrady majú obmedzené ľudské a finančné zdroje pre zber nových údajov, a preto nie je vždy možné získať nové a špecifickejšie ukazovatele. Podľa výročnej správy Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky za rok 2017 predloženej Európskemu parlamentu predstavujú náklady na európsky štatistický systém 0,02 % HDP. Po škrtoch v oblasti ľudských zdrojov spojených s rozpočtovou disciplínou sa počet zamestnancov nevrátil na úroveň pred začiatkom ekonomickej krízy (8). Aby sa zlepšil súbor ukazovateľov, väčší dôraz sa musí klásť na zostavovanie ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja a Eurostat-u a národným štatistickým úradom sa na ukazovatele udržateľnosti musia vyčleniť primerané finančné prostriedky v súlade s cieľovými hodnotami týkajúcimi sa cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 17. Týmto spôsobom bude možné pridať nové ukazovatele, ktoré by si mohli vyžadovať dodatočný zber údajov.

4.5.

Pokiaľ ide o súčasný súbor ukazovateľov Eurostatu, EHSV zistil niekoľko nedostatkov, ktoré by sa mali odstrániť, najlepšie uverejnením monitorovacej správy Eurostatu o pokroku pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja za rok 2018. Oblasti, ktoré by sa mali vylepšiť: — objektívnejšia vizuálna prezentácia celkových výsledkov v snahe vyhnúť sa mylnému dojmu, že Európa celkovo plní ciele trvalo udržateľného rozvoja, čo je v rozpore s inými kvalitatívnymi alebo tematickými štúdiami, ako aj s vnímaním občanov, — väčšia pozornosť venovaná účinkom presahovania súčasného európskeho modelu rozvoja, napríklad nadviazaním na existujúcu prácu Eurostatu, pokiaľ ide o stopy, ako aj príspevok Európy k podporovaniu partnerských krajín pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja, — inovatívnejší prístup k pochopeniu nedeliteľnosti Agendy 2030 nad rámec prierezových ukazovateľov, ktoré samy osebe neukazujú nerovnováhy a rozpory medzi jednotlivými rozmermi udržateľnosti, a chýbajúci primeraný rámec na posúdenie súdržnosti politík, — ďalšie údaje týkajúce sa výsledkov podnikov, miestnych orgánov a mimovládnych organizácií, — viac informácií o výsledkoch členských štátov v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pretože priemerné hodnoty poskytujú neúplný obraz. Poskytovanie informácií na národnej úrovni je tiež dôležité, keďže členské štáty majú výlučnú právomoc pri viacerých cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, — lepšie ukazovatele zodpovednosti za plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 16 (9) a 17 (10), napríklad pokiaľ ide o miesto občianskej spoločnosti v Európe (11) a inovatívne partnerstvá, — spoľahlivejšia metóda merania pokroku cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pokiaľ neexistuje európsky cieľ, a to napríklad porovnaním priemerného výsledku s najlepšími výsledkami medzi členskými štátmi EÚ alebo s náhradnými cieľmi odvodenými z iných medzinárodných záväzkov alebo dostupného vedeckého výskumu.

4.6.

Napriek užitočnosti dlhých časových radov by sa ukazovatele mali prehodnotiť a vylepšiť na základe nových výziev a dostupnosti vedeckých poznatkov vrátane nových údajov. Hoci sú snahy Eurostatu zahrnúť nové ukazovatele v roku 2018 krokom správnym smerom, je rozhodujúce objasniť proces a časové plány vrátane „pozastavených“ ukazovateľov. Napríklad akčný plán a časový plán by mal existovať pri navrhovanom ukazovateli „Rozsah bezdomovstva v EÚ“, ktorý odporúča FEANTSA (Európska federácia národných združení pracujúcich s bezdomovcami), a ktorý je v súčasnosti zaradený do zoznamu „pozastavené“.

4.7.

Organizovaná občianska spoločnosť by v súvislosti s výročnou správou Eurostatu mala zohrávať väčšiu úlohu. Eurostat by mal pri vymedzovaní ukazovateľov a hodnotení pokroku ukazovateľov vo väčšej miere konzultovať s občianskou spoločnosťou. Občianska spoločnosť by mala byť v tomto procese vo všeobecnosti konzultovaná dostatočne včas, aby sa mohli zohľadniť jej odporúčania a Eurostat by mal vysvetliť, prečo odporúčania občianskej spoločnosti boli alebo neboli zohľadnené.

4.8.

Zásadné politické dôsledky má otázka, čo sa monitoruje a čo nie, najmä, pokiaľ ide o navrhovanie a výber ukazovateľov (12). V rámci procesu prípravy výročnej správy Eurostatu by mala mať občianska spoločnosť možnosť prispieť v podobe kvalitatívneho výkladu ukazovateľov. Súčasne s tým by mal prieskum Eurobarometra pravidelne zisťovať, ako vnímajú dosiahnutý pokrok občania.

4.9.

EHSV si uvedomuje, že občianska spoločnosť disponuje iba obmedzenou kapacitou v oblasti štatistiky, aby mohla navrhnúť nové ukazovatele, ktoré by spĺňali kritériá štatistickej spoľahlivosti Eurostatu. Občianska spoločnosť však môže stanoviť užitočné ukazovatele, ktoré vychádzajú z iných zdrojov, ako sú údaje Eurostatu. Príkladom toho sú ukazovatele, ktoré vyvíja Sieť pre riešenia trvalo udržateľného rozvoja (Sustainable Development Solutions Network). EHSV sa však domnieva, že organizácie občianskej spoločnosti treba podporovať opatreniami na budovanie kapacít, aby sa mohli lepšie zapájať do diskusií s Eurostatom.

4.10.

V snahe začleniť aspekt trvalo udržateľného rozvoja do nového a silného naratívu, ktorý sa spomína vyššie, EHSV vyzýva na zlepšenie spôsobu, akým Európska komisia a Eurostat informujú o pokroku dosiahnutom v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Správa Eurostatu nie je pre čitateľov celkom zrozumiteľná a ani sa o nej všeobecne neinformuje, preto by sa mali preskúmať nové spôsoby na zvýšenie informovanosti medzi laickou verejnosťou a občanmi. Ako súčasť ambicióznej stratégie zameranej na zvýšenie informovanosti by sa mala pozornosť venovať ďalšiemu výskumu a komunikačným produktom. Webová stránka Eurostatu venovaná cieľom trvalo udržateľného rozvoja by napríklad mohla obsahovať časť týkajúcu sa monitorovania občianskou spoločnosťou, čo by umožnilo interaktívnu spoluzodpovednosť za monitorovanie cieľov.

4.11.

EHSV si uvedomuje, že výročná správa Eurostatu neobsahuje, ani nemôže obsahovať kvalitatívne informácie. EHSV navrhuje, aby sa tento nedostatok vyriešil tak (a aby sa zároveň zvýšila miera účasti občianskej spoločnosti), že monitorovanie vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa doplní o samostatnú a nezávislú paralelnú kvalitatívnu správu vypracovanú v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti. Táto paralelná správa by sa mala zamerať na: a) podrobnú úvahu o správe Eurostatu a jej analýzu; b) jej doplnenie kvalitatívnymi informáciami poskytnutými občianskou spoločnosťou a c) výklad pokroku dosiahnutého pri vykonávaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja z pohľadu občianskej spoločnosti. EHSV v súčasnosti realizuje štúdiu o účasti občianskej spoločnosti na monitorovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja (plánované dokončenie v novembri 2018), v ktorej sa osobitne preskúma a navrhne metodický prístup k príprave tejto doplňujúcej správy k výročnej správe Eurostatu.

4.12.

Hlavným prvkom Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj je zodpovednosť. Súčasťou ambicióznej stratégie trvalo udržateľného rozvoja musí byť silný rámec zodpovednosti, v ktorom organizovaná občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu. To si vyžaduje zvyšovanie informovanosti občanov v celej Únii, ako aj prieskumy verejnej mienky a ďalšie občianske mechanizmy spätnej väzby. Európska komisia by v tejto súvislosti (v spolupráci s EHSV) mala usporadúvať samit o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, na ktorom by spolu s členskými štátmi, Európskym parlamentom, občianskou spoločnosťou, podnikmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi každoročne zhodnotila súčasný stav, a zaviazala sa k inkluzívnemu a pravidelnému dialógu so zainteresovanými stranami. Napokon by sa mala propagovať výmena osvedčených postupov, pokiaľ ide o zapojenie občianskej spoločnosti do hodnotenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja. EHSV by mohol zohrávať kľúčovú úlohu v podporovaní organizácií občianskej spoločnosti pri výmene takéhoto druhu skúseností, vytváraní synergií, rozširovaní poznatkov, zvyšovaní informovanosti a podpore spolupráce.

5.   Začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do riadenia EÚ

5.1.

Súčasný systém riadenia EÚ by sa mal prispôsobiť tak, aby prispieval k vykonávaniu Agendy 2030. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by všetky inštitúcie EÚ mali prijať kroky na zabezpečenie koordinovanej práce zameranej na dosahovanie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

5.2.

Napriek angažovanosti podpredsedu Európskej komisie je zrejmé, že vo viacerých útvaroch Komisie je mála podpora, čo bráni v dosahovaní pokroku. To isté platí aj v prípade Parlamentu, ktorý musí v rámci svojich výborov zaviesť dôveryhodný postup umožňujúci diskusiu o vykonávaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Napokon pracovná skupina pre ciele trvalo udržateľného rozvoja, ktorá funguje v rámci Európskej rady a ktorá je vítanou iniciatívou, musí zabezpečiť primerané začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých záležitostí Európskej rady (napríklad do budúcej SPP, politiky súdržnosti, dopravnej politiky (13), politiky v oblasti vonkajších vzťahov (14) a budúceho VFR na roky 2021 – 2027.

5.3.

Budúca zastrešujúca stratégia EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj by mala zohrávať kľúčovú úlohu pri začleňovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých politík EÚ a poskytovať rámec pre koordináciu a monitorovanie vykonávania cieľov udržateľného rozvoja na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov. Ako už bolo uvedené, stratégia by mala stanoviť ciele, prostriedky na ich riešenie a ucelený súbor ukazovateľov, ktoré sa použijú na monitorovanie pokroku. EHSV súhlasí s Radou, že je potrebné vytvoriť „referenčný rámec ukazovateľov“ (15).

5.4.

Ako už bolo spomenuté, tento referenčný rámec ukazovateľov by mal zahŕňať všetky príslušné európske ukazovatele, ktoré sa v súčasnosti používajú v rôznych oblastiach politiky a definovať prepojenia medzi existujúcimi ukazovateľmi a ukazovateľmi trvalo udržateľného rozvoja. Európska komisia by napríklad mala zabezpečiť úplný súlad a koherenciu medzi sociálnym prehľadom a ukazovateľmi EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj. Z 12 ukazovateľov sociálneho prehľadu je v súčasnosti do súboru cieľov trvalo udržateľného rozvoja EÚ úplne alebo čiastočne začlenených osem cieľov.

5.5.

Koordinácia a monitorovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja by sa mala začleniť do európskeho semestra, ako to EHSV opakovane žiadal (napríklad v stanoviskách EHSV NAT/693 (16), NAT/700 (17), SC/047 (18), SC/050 (19)). To by malo zahŕňať aj proces kontroly primeranosti stratégií vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja na úrovni členských štátov. Orgány členských štátov by mali dostať spoločné usmernenia a mali by sa monitorovať, aby bolo všetko úsilie zamerané rovnakým smerom. Medzi členskými štátmi by sa okrem toho mala propagovať výmena osvedčených postupov. Rozsah pôsobnosti európskeho semestra by sa mal rozšíriť tak, aby sa v kontexte budúcej zastrešujúcej stratégie trvalo udržateľného rozvoja okrem tradičného hospodárskeho rozmeru v plnej miere a za rovnakých podmienok zohľadňoval aj sociálny a environmentálny rozmer. Odporúčania pre jednotlivé krajiny musia byť preto v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, ako aj s analýzou vykonanou v správach pre jednotlivé krajiny v rámci procesu európskeho semestra.

5.6.

Nedávno vytvorený program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) je zameraný na pomoc členským štátom pri vykonávaní inštitucionálnych, štrukturálnych a administratívnych reforiem. Očakáva sa, že SRSP bude v nasledujúcich rokoch zohrávať významnú úlohu. V stanovisku EHSV (20) a vo Falkenbergovej správe (21) sa už zdôraznilo, že SRSP by mal vychádzať z predpokladu, že všetky presadzované reformy musia byť koherentné s Agendou 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja.

5.7.

Ak chceme zaručiť, aby boli ciele trvalo udržateľného rozvoja súčasťou všetkých politík EÚ, program lepšej právnej regulácie sa musí podľa toho prispôsobiť, pretože iba tak sa zaistí komplexný a holistický prístup k cieľom udržateľného rozvoja. EHSV sa domnieva, že v usmerneniach o lepšej právnej regulácii a súbore nástrojov by sa malo výslovne odkazovať na zásady trvalo udržateľného rozvoja. Metodika týkajúca sa lepšej právnej regulácie by sa okrem toho mala prepracovať, aby umožňovala vyhodnotiť dlhodobé ciele a stanoviť, ako ďaleko sa nachádzame od dosiahnutia cieľových hodnôt. Nakoniec je nutné venovať viac pozornosti politike súdržnosti ako nástroju na vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, napríklad používaním rámca OECD týkajúceho sa súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja.

5.8.

V návrhoch nových legislatívnych alebo politických iniciatív by Európska komisia mala jasne uviesť, na ktoré ciele trvalo udržateľného rozvoja sa zameriava a mala by vykonať test udržateľnosti, aby posúdila očakávaný vplyv na ciele trvalo udržateľného rozvoja (ako súčasť procesu posudzovania vplyvu, ktorý sa zameriava na hodnotenie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozmeru návrhov). Mali by sa určiť hlavné problémy pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa majú navrhovanými politickými opatreniami riešiť. Monitorovanie a hodnotenie prebiehajúcich politík EÚ je tiež potrebné prispôsobiť, aby sa mohol merať pokrok pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja a odporučili sa také zmeny politiky, ktoré majú väčší vplyv na podporu trvalo udržateľného rozvoja.

5.9.

Hľadisko trvalo udržateľného rozvoja by malo byť aj súčasťou programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti Komisie (REFIT). V rámci vykonávania programu REFIT by sa malo zabezpečiť, že všetky navrhované zlepšenia a aktualizácie právnych predpisov EÚ sú koherentné a prispievajú k cieľom trvalo udržateľného rozvoja.

---

(1)  Monitoring report on progress towards the SDGs in an EU context (Udržateľný rozvoj v Európskej únii – Monitorovacia správa o pokroku v dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ), vydanie 2017.

(2)  Stanovisko EHSV na tému Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy (Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 91).

Stanovisko EHSV na tému Fórum európskej občianskej spoločnosti v oblasti udržateľného rozvoja (Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 73).

(3)  EHSV pracuje na mapovaní iniciatív v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na národnej úrovni. Na webovej stránke EHSV bude k dispozícii prehľad podľa jednotlivých členských štátov.

(4)  Stanovisko EHSV na tému Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti, SC/047 (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 44).

(5)  http://www.foeeurope.org/sites/default/files/other/2017/6th_scenario_future_of_europe.pdf.

(6)  Cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 12. Zodpovedná spotreba a výroba.

(7)  Pozri napríklad OECD. 2017. Measuring Distance to the SDG Targets: an assessment of where OECD countries stand.

(8)  Výročná správa Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky, 2017, s. 25 – 26.

(9)  Cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 16 — Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie.

(10)  Cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 17 — Partnerstvá v záujme dosiahnutia cieľov.

(11)  V nadväznosti na existujúce metódy, ako je monitor CIVICUS, https://civicus.org/index.php/what-we-do/innovate/civicus-monitor.

(12)  Stanovisko EHSV na tému Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy, NAT/700 (Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 91).

(13)  Stanovisko EHSV na tému Úloha dopravy pri plnení cieľov udržateľného rozvoja a z toho vyplývajúce dôsledky pre tvorbu politiky EÚ (Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 9).

(14)  Stanovisko EHSV na tému Obnovené partnerstvo s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, REX/485 (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 76).

(15)  https://www.consilium.europa.eu/media/23989/st10370-en17.pdf.

(16)  Stanovisko EHSV na tému Trvalo udržateľný rozvoj: Mapovanie vnútorných a vonkajších politík EÚ, NAT/693 (Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 41).

(17)  Stanovisko EHSV na tému Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy, NAT/700 (Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 91).

(18)  Stanovisko EHSV na tému Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti, SC/047 (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 44).

(19)  Stanovisko EHSV na tému Ročný prieskum rastu na rok 2018, SC/50 (Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 95).

(20)  Stanovisko EHSV na tému Program na podporu štrukturálnych reforiem, ECO/398 (Ú. v. EÚ C 177, 18.5.2016, s. 47).

(21)  Sustainability Now! EPSC Strategic Notes. Číslo 18 (2016), https://www.eesc.europa.eu/sites/default/files/files/rapport_kff.pdf.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Príspevok európskych vidieckych oblastí k Európskemu roku kultúrneho dedičstva 2018 na zabezpečenie udržateľnosti a súdržnosti medzi mestskými a vidieckymi oblasťami

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 440/04)

Spravodajca:

Tom JONES

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15. 2. 2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	5. 9. 2018
Prijaté v pléne	19. 9. 2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	201/2/7

1.   Závery a odporúčania

Závery

1.1.

EHSV plne podporuje rozhodnutie vyhlásiť rok 2018 za Európsky rok kultúrneho dedičstva a oceňuje všetky snahy propagátorov a organizátorov na všetkých úrovniach zviditeľniť rôznorodé a bohaté európske kultúrne dedičstvo a osláviť ho (1).

1.2.

EHSV vyzýva všetky zainteresované subjekty a všetkých účastníkov, aby prijali čo najobsiahlejšiu definíciu kultúry, ktorá by zahŕňala všetkých občanov.

1.3.

Tento rok by nemal byť iba oslavou minulosti, ale mali by sa ním aj spropagovať meniace sa, nové a náročné prejavy ľudskej inšpirácie a ľudských zručností, ktoré často pramenia z tradícií zakotvených v kultúrnom dedičstve vidieka jednotlivých krajín.

1.4.

Dvanásť mesiacov je krátkym obdobím, ale môžeme dúfať, že toto úsilie a angažovanosť navyše podnietia občanov k tomu, aby sa sústredili na príležitosti, ktoré im ponúka kultúrne dedičstvo vidieka. Malo by im to umožniť budovať pre dnešné a budúce generácie estetický a energiou nabitý sociálne a ekonomicky hodnotný blahobyt. Značku Európskeho roka kultúrneho dedičstva získalo zatiaľ viac ako 3 500 projektov, pričom podiel vidieckych projektov sa líši podľa regiónov.

1.5.

EHSV podporuje výzvu Európskej aliancie pre kultúru a umenie z januára 2018, aby európske inštitúcie a členské štáty vo viacročnom finančnom rámci na obdobie po roku 2020 zabezpečili podstatnú podporu. Víta aj záväzky Európskej komisie voči odvetviu kultúry, ktoré obsahuje jej návrh rozpočtu z mája 2018 a záväzky prostredníctvom Novej stratégie pre kultúru (2).

Odporúčania

1.6.

Kultúrne dedičstvo vidieka s celým svojím bohatstvom a rozmanitosťou by sa malo formálne uznať pre svoju osobitnú hodnotu a svoj hospodársky a sociálny príspevok k blahobytu všetkých európskych občanov (3).

1.7.

Malo by sa overovať, či sú investície verejných subjektov vhodné pre vidiek, aby sa pri navrhovaní nových zdrojov financovania, vrátane podpory priebežného prispievania rodinných poľnohospodárskych podnikov a pracovníkov v poľnohospodárstve, ako aj mimovládnych organizácií spájajúcich jednotlivých tvorcov, a takisto folklórnych skupín, miestnych akčných skupín alebo fariem zameraných na terapeutickú činnosť, úplne zohľadňovali opatrenia potrebné na zlepšenie infraštruktúry vidieckeho dedičstva.

1.8.

V jestvujúcich zdrojoch financovania vrátane programu rozvoja vidieka by sa kultúra mala stále viac považovať za horizontálnu hodnotu a z týchto zdrojov by sa mali podporovať kultúrne projekty, vrátane projektov na ochranu, podporu a zvyšovanie biologickej rozmanitosti krajiny. Obnova pastierskych chovov a odľahlých chát v Pyrenejách, vinohradov na ostrove Santorini, ochrana spoločných pastvín v obci Şeica Mare (Rumunsko), to sú dobré príklady, rovnako ako je dobrým príkladom kultúrny projekt LEADER na ostrove Lesvos (Grécko) na podporu integrácie migrantov. V poľnohospodársko-ekologických systémoch by sa malo pokračovať vo vytváraní habitátov na poľnohospodárskej pôde a takto vytvorené prostredie by malo zodpovedať prísnejším normám navrhovania a rešpektovania tradičných kultúrnych modelov a súčasne byť vhodné na moderné využívanie.

1.9.

Udržateľné háje, lesy a vodné cesty si zasluhujú podporné opatrenia, aby sa zabránilo degradácii a znečisťovaniu. Je potrebné zabezpečiť prostriedky na zachovanie ochranných pásov stromov a kríkov, ktoré boli v minulosti vysadené vo vidieckych oblastiach (napríklad v Poľsku na základe koncepcie Dezydera Chłapowského) a ktoré obmedzujú eróziu pôdy a emisie CO2, prispievajú k zvýšeniu výnosov a obohacujú vzhľad krajiny.

1.10.

Poľnohospodárske otvorené dni, školské exkurzie na vidiek, výstavy, remeselné a iné trhy a kultúrne festivaly pomáhajú obyvateľom miest lepšie chápať a ceniť si vidiek. Tieto podujatia si zaslúžia verejnú finančnú podporu, rovnako ako si ju zaslúžia opatrenia na budovanie vzťahov medzi obyvateľmi miest a vidieka prostredníctvom kultúrnych projektov.

1.11.

Mali by sa podporovať opatrenia, ktoré vidiecku kultúru a vidiecke tradície predstavia novým generáciám inovatívnymi modernými spôsobmi, a mal by sa merať ich hospodársky a sociálny prínos. Treba tiež poukazovať na osvedčené postupy a vymieňať si ich. Mali by sa podporovať umelci a iní inšpirujúci aktéri z kultúry, niekedy z iných miest, aby komunitám pomáhali využiť celý potenciál miestnych kultúrnych aktív.

1.12.

Proti vážnej strate remeselných zručností je potrebné pôsobiť zvýšením investícií do odbornej prípravy, aby prebiehalo také odovzdávanie znalostí medzi generáciami, ktoré bude vychádzať z poznatkov z minulosti a podporovať inovácie. Na vidieckych školách by sa malo vyučovať nielen o potenciáli vidieckych aktív z hľadiska zamestnanosti, ale aj o externých kariérnych príležitostiach. Špecifickou výzvou, nielen pre mladých poľnohospodárov, ale aj pre všetkých ostatných mladých vidiečanov, je podnikavosť v súvislosti s úlohou starať sa o miestne dedičstvo.

1.13.

Vidiecke kultúrne dedičstvo by sa malo trvalo propagovať okrem iného na účely cestovného ruchu, aby sa obyvatelia miest naučili vážiť si kultúrne hodnoty vidieka a ľahšie sa rozhodovali pre bývanie na vidieku a prácu v odľahlejších sídlach.

1.14.

Mal by sa propagovať marketing vidieckej kultúrnej ponuky vrátane gastronomického dedičstva a chrániť systém zemepisného označovania, čím sa pre občanov zabezpečí kvalita a vysledovateľnosť.

1.15.

Malo by sa podporovať dobrovoľníctvo, účasť na komunitnej činnosti a sociálne podniky, ako aj vidiecke súkromné podniky, aby vyvíjali a ponúkali svoje kultúrne aktivity v prospech všetkých občanov, vrátane podporovania jazykovej a nárečovej rozmanitosti. Inteligentné vidiecke spoločenstvá by si mali osvojiť hodnotu a potenciál svojich miestnych kultúrnych aktív a hľadať príležitosti spolupracovať s podobnými skupinami inde, aby podporili vytváranie kontaktov vrátane zlepšenia ekonomických prínosov väčších turistických príležitostí.

1.16.

Zatiaľ čo v projektoch, ktorými sa vyzdvihne Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018, sa bude pravdepodobne pokračovať aj v budúcnosti, je dôležité, aby sa urobila jasná inventúra a hodnotenie kvantifikovateľných investícií a výsledkov so zohľadnením ekonomických, sociálnych a kultúrnych činiteľov. V roku 2017 sa po rokovaniach v rámci trialógu medzi Európskym parlamentom a Radou na tento európsky rok vyčlenilo približne 8 miliónov EUR. Bolo by správne, ak by kvantifikovateľná časť tejto podpory bola vyčlenená na vidiecke oblasti.

1.17.

Na kvantifikáciu a meranie kvality prínosov kultúrneho dedičstva a prebiehajúcej kultúrnej činnosti pre blahobyt občanov je potrebný ďalší výskum, ktorý by bol oporou riešení, pokiaľ ide o činnosť v budúcnosti. Stoickí obhajcovia dedičstva potrebujú podporu na uvítanie nových migrantov a odlišných kultúrnych tradícií.

1.18.

Naliehavo potrebné sú opatrenia na prepojenia v doprave a digitálnej infraštruktúre, pretože sú nevyhnutné na osídľovanie vidieka a rozvoj kultúrneho cestovného ruchu.

2.   Úvod

2.1.

Toto stanovisko je osobitne zamerané na rozsiahlu škálu aktív vidieka a talentov jeho obyvateľov a prispeje k európskemu kultúrnemu dedičstvu. Zároveň je zamerané na príspevok tejto širokej definície kultúry k životaschopnosti a prosperite vidieckosti. Podporujeme celoeurópsku chartu vidieckeho dedičstva, ktorá podporuje udržateľný územný rozvoj (4) a stotožňujeme sa s odkazom uvedeným vo vyhlásení Cork 2.0 z roku 2016, že územné plánovanie má kľúčovú úlohu sprostredkovateľa medzi občanmi a životným prostredím a politiky musia stimulovať poskytovanie environmentálnych verejných statkov vrátane ochrany európskeho prírodného a kultúrneho dedičstva.

2.2.

Treba preskúmať, či je táto iniciatíva vhodná pre vidiek. EHSV sa obáva, že malé komunity na dedinách a v malých mestách nebudú mať včas dostatočné vedomosti o roku kultúrneho dedičstva na to, aby sa mohli pripraviť a odprezentovať množstvo kultúrnych aktív vo svojom okolí. Tento rok by nemal byť iba oslavou minulosti, ale mali by sa ním aj spropagovať meniace sa, nové a náročné prejavy ľudskej inšpirácie a ľudských zručností, ktoré často pramenia z tradícií zakotvených v kultúrnom dedičstve vidieka jednotlivých krajín.

2.3.

Prehľad pripravených kultúrnych aktivít a získanie nových vedomostí vďaka úspešným projektom má skutočnú hodnotu, ale oslavy v roku 2018 by mali zahŕňať aj nové inovatívne kultúrne podujatia, ktoré vychádzajú z minulosti a moderným spôsobom odovzdávajú kultúrne dedičstvo novým generáciám, pričom poskytujú vidieckym oblastiam nové príležitosti. Tvorivá Európa má dva vidiecke projekty: „Korene a cesty“ a „Jedlo je kultúra“, ktoré by mohli prispieť k získaniu nových vedomostí a rozvoju, ak budú úspešné.

2.4.

Hoci je ťažké kvantifikovať ekonomické a sociálne prínosy kultúrnych aktivít (s európskou kultúrou priamo súvisí 300 000 pracovných miest), OECD sa domnieva, že kultúra by sa mala používať ako ukazovateľ blahobytu. Je dôležité, aby organizátori Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 urobili určitú analýzu, ktorá by odôvodňovala budúce verejné investície. Malo by sa jednoznačne vykázať, aký bol tento rok úspešný, pokiaľ ide o dosah na vidiecke a odľahlé oblasti a možnosť vychádzať pri budúcej prioritizácii na európskej a regionálnej úrovni z osvedčených postupov z takých projektov, ako sú AlpFoodway (5) a Terract (6).

3.   Všeobecné a konkrétne pripomienky

3.1.

Vidiecka krajina, ktorá je mozaikou geologických štruktúr, ľudského vplyvu v poľnohospodárstve a lesníctve, mozaikou jazier, riek a vybudovaných sídel, je možno najväčším kultúrnym dedičstvom vôbec. Od národných parkov a území Natura 2000, až po zeleň na okraji miest, všade je rozmanitá krása, ktorou sa možno nadchýnať a ktorá je inšpiráciou pre celé generácie umelcov, hudobníkov, spisovateľov, tanečníkov a nás všetkých, ktorí nepatríme ani do jednej z týchto kategórií. Z hľadiska vidieka je nová stratégia Komisie pre kultúru dosť stručná. Uvádza sa v nej však, že „obnova a modernizácia kultúrneho a prírodného dedičstva [prispieva] k rastovému potenciálu a udržateľnosti. Integrované riadenie kultúrnych a prírodných statkov podnecuje ľudí k tomu, aby objavovali oba druhy a aktívne sa o ne zaujímali.“ Mayangnovia v Nikarague používajú rovnaké slovo na označenie prírody aj kultúry. Toto je ekologické občianstvo.

3.2.

Vidiecke spoločenstvá krajine dokonca pridávajú hodnotu. Túto krajinu vytvárali muži i ženy, všetci tí, ktorí spravovali poľnohospodárske a lesné pozemky a pracovali na nich, ako aj všetci remeselníci. Boli to celé generácie zručných ľudí, ktorí využívali pôdu a vodu na to, aby získali potraviny, prístrešie a dosahovali príjmy. Napríklad v Poľsku bola v 19. storočí vyvinutá koncepcia pásov zelene a krovia na ochranu pôdy, vďaka ktorej vznikli charakteristické črty súčasnej krajiny. Iní ľudia kameňmi a konármi ohraničovali polia a stavali stodoly a dielne. Po generácie skúšali prirodzené plemená domácich zvierat, ktoré by boli vhodné pre dané územie a podnebie a pasovali sa s vegetáciou. Vytvorili miestne špecifickú gastronómiu a ľudové zvyky. Zanechali nám aj bohaté dedičstvo v podobe skvostných budov: kaštieľov, zámkov, kostolov, ale aj roľníckych domov, malých vidieckych mlynov a dielní, aké sú starostlivo zreštaurované napríklad v ľudovom múzeu v St. Fagan vo Walese. Udržiavanie podobnej historickej architektúry je často zabezpečované súkromnými investíciami s rozhodujúcou verejnou a charitatívnou podporou. V rámci inovatívneho projektu v Severnom Walese sa energia z obnoviteľného zdroja z morského dna využíva na vykurovanie panského sídla Plas Newydde spravovaného neštátnou pamiatkovou organizáciou, čím sa znižujú náklady na jeho prevádzku (7). Pri vyzdvihovaní minulosti a súčasnosti sa treba usilovať o vyváženosť medzi ideálmi a realitou ľudského snaženia a prekonávania ťažkostí.

3.3.

Oceňujeme všetky snahy o citlivé zachovávanie tohto dedičstva, vrátane snáh Aliancie pre európske dedičstvo. Reštaurovanie zahŕňa potrebu podporných plánovacích orgánov, ktoré zabezpečia vhodnú konverziu stavieb. Projekt REWAB spolufinancovaný z programu Erasmus poskytuje odbornú prípravu na zlepšovanie potenciálu opätovného využitia nadbytočných poľnohospodárskych budov, čím sa zabraňuje ich zničeniu.

3.4.

Vidiečania vytvorili svoju vlastnú kultúru, ktorá ich prácu, voľný čas a sociálne ťažkosti odráža vo všetkých druhoch umenia, športu a celej činnosti spoločenstva. Vidiecke oblasti sú často zásobárňami rozmanitosti menšinových jazykov a nárečí. Miestne názvy dedín, roľníckych usadlostí a polí majú príznačný význam, ktorí si zaslúži pochopenie a rešpekt. Títo ľudia vytvorili a naďalej vytvárajú odkaz hodnotný pre celú spoločnosť.

3.5.

Ich ekonomické činnosti sa však vyvíjajú a niekedy aj strácajú. Nie každá krajina je nedotknutá. Niektoré územia sú svedkom priemyselného využívania, vojen a drancovania, sú postihnuté suchom, záplavami a požiarmi, alebo neúmerným využívaním, ktoré je spôsobené nadmernými, sústredenými aktivitami cestovného ruchu. Všetky majú svoj príbeh, poučenie, ktoré si môžeme odniesť. Zmierňovanie vplyvov klimatických zmien si bude vyžadovať užitočné zásahy na udržanie biodiverzity a bude výberom zo skúseností. Zachovanie vzťahov s minulosťou sa vyznačuje „poskytovaním verejných statkov“, pričom krajina sa degraduje, ak nemá dostatočnú biologickú rozmanitosť, ak sa nerobí citlivé plánovanie a neobmedzuje prístup. Aj umelecký kultúrny manifest sa oslabuje, ak počet obyvateľov vidieka klesá pod udržateľnú úroveň.

3.6.

Z údajov Eurostatu z roku 2017 vyplýva, že viac ako tretina Európanov sa nezúčastňuje na kultúrnych aktivitách, a preto rozvoj vidiecko-kultúrneho cestovného ruchu súvisiaceho s ozdravnými a rekreačnými aktivitami je a bude hlavným mostom medzi obyvateľmi miest a vidieka. Mesto Galway je dobrým príkladom vidiecko-mestského kultúrneho partnerstva a iniciatíva Európske hlavné mesto kultúry (napr. v roku 2019 Plovdiv, Bulharsko a Matera, Taliansko) by mala vždy demonštrovať vidiecke aj mestské kultúrne charakteristiky. Cadw, orgán štatutárnej správy waleského dedičstva, má iniciatívu otvorených dverí, ktorá je súčasťou projektu prebiehajúceho v 50 krajinách a občanom má pomôcť sledovať ako prebiehajú zmeny, aby lepšie chápali svoju existenciu: „ak chceš plánovať svoju budúcnosť, potrebuješ porozumieť svojej minulosti“.

3.7.

Z Grécka pochádza iný dobrý príklad spoločných poznatkov, projekt Art Farm, ktorý realizoval Sotiris Marinis (8). V dedine Megali Mantineia v západnom Mani vybudoval chatky na stromoch a školiace stredisko, ktoré funguje na zásade, že „tunajšie skúsenosti vzdelávajú o našom vidieckom a kultúrnom dedičstve“.

3.8.

Vidiecky kultúrny cestovný ruch je existujúcim a rozvíjajúcim sa poskytovateľom ekonomických a sociálnych zdrojov a základom spoločného investovania. Zodpovednosť za ochranu a podporu európskeho kultúrneho dedičstva je národnou, regionálnou a miestnou kompetenciou a rozhodujúce je dosiahnuť verejný pocit hrdosti. Európske inštitúcie môžu propagovať zmysel pre európske spoločné hodnoty a podnecovať a propagovať osvedčené postupy a výmenu skúseností (9). Tradičné regionálne kuchárske recepty, pivá a vína, kroje a hudba, ako boli predstavené na berlínskom Zelenom týždni, každoročne lákajú tisíce medzinárodných návštevníkov a pomáhajú spájať súčasnosť s minulosťou (10). Dodávanie potravinových a remeselných výrobkov vidieckych výrobcov priamo spotrebiteľom prostredníctvom farmárskych trhov a internetového predaja je stále obľúbenejšie (napr. miestne potravinové skupiny REKO vo Fínsku).

3.9.

Osamelé miesta, kde môžu obyvatelia počúvať a pozorovať vtáctvo a lesné plochy, kde môžu pozorovať rozmanitosť lesov a rastlinné druhy na lekárske použitie, to všetko zvyšuje ich záujem, túžbu po objavovaní a pocit pohody. Rozšírenie možností a objavovania by malo pomôcť pri potláčaní nadmernej koncentrácie návštev ohrozených lokalít. V odľahlejších oblastiach sa tým dosahujú hospodárske prínosy a zvyšuje zamestnanosť, pričom sa vychádza z hlavných aktív vidieka, a inteligentné dediny a spoločenstvá už tieto prínosy oceňujú. V horských oblastiach Lombardska projekt AttivAree upevňuje u ľudí zmysel spolupatričnosti posilňovaním prírodného dedičstva prostredníctvom umenia. Usiluje sa aj o modernizáciu hostelov a podporu dostupnosti v odľahlých dedinách, akou je Lavenone (11). Cestovné kancelárie by sa mali podporovať v tom, aby formou partnerstva spolupracovali s geograficky odľahlými podnikateľmi a sociálnymi podnikmi propagujúcimi udržateľný kultúrny cestovný ruch.

3.10.

Šírenie kultúrnych informácií a opisov využívaním digitálnych technológií tvorivo zmenší narastajúce rozdiely medzi mestami a vidiekom, medzi mladými a staršími generáciami. Vítané sú projekty, ktoré spájajú mládež a dedičstvo horských oblastí, ako je projekt YourAlps (12). Objavuje sa mnoho príkladov inovatívnych spôsobov sprostredkovania kultúrnych tradícií, ako je umelecký projekt použitý v Aastede v Dánsku a v obci Pfyn vo Švajčiarsku. Tieto projekty sú výsledkom miestnych iniciatív a reagujú na miestne potreby, pričom využívajú participatívne postupy, ktoré sú zasa súčasťou európskych kultúrnych zvyklostí. Na urýchlenie investícií do podobných iniciatív by na európskej, štátnej a regionálnej úrovni mali byť dostupné verejné aj súkromné zdroje.

3.11.

Čoraz častejšie sa napríklad na miestach minulých a súčasných konfliktov používajú aj nové digitálne nástroje na obnovu dôležitých historických lokalít zničených spustnutím alebo vojnou. Technológia sa využíva aj na dokonalejšie čítanie kamenných nápisov a vyblednutých rukopisov (13). Vítame zámer Komisie vytvoriť stratégiu využívania digitálnych prostriedkov Digital4Culture a očakávame, že sa v nej zohľadnia všetky relevantné vidiecke aspekty. Napríklad v projekte Memola sa na vzdelávanie o nových zavlažovacích postupoch používajú trojdimenzionálne informácie zo skenovania starých zavlažovaných území.

3.12.

Je potrebný ďalší výskum, aby sme pochopili, aký význam majú kultúrne aktivity pre ľudí a akým sú pre nich prínosom v každom veku, ale hlavne akým sú prínosom pre osoby s telesnými a duševnými ochoreniami (14), pričom zo súčasných programov Erasmus+, napríklad z programu TEMA Masters, sa v súčasnosti financujú dobré výskumné príležitosti. Na konferencii na vysokej úrovni o Európskom roku kultúrneho dedičstva v rámci programu Horizont 2020 na tému „Inovácie a kultúrne dedičstvo“ (15) odznela výzva vyvinúť ďalšie úsilie na rozvoj vedeckej práce na zisťovanie priorít a osvedčených postupov propagácie kultúrnych aktivít.

3.13.

Iniciatívy podporované dobročinnými a ľudomilnými nadáciami podstatne prispeli k zachovaniu prírodných lokalít a podporným činnostiam, často prostredníctvom sociálnych podnikov, čo rozprúdilo udržateľný rozvoj vidieka. Fínska kultúrna nadácia podporuje výskum opatrení, ktorými sa má zabrániť, aby rezíduá z poľnohospodárstva ovplyvňovali kvalitu vody v Baltskom mori. Spolupracuje s poľnohospodármi, ktorí veria, že väčšia biologická rozmanitosť znamená bohatšiu krajinu. Vítané sú aj iné dobročinné iniciatívy, akou je Wales Schools‘ Cultural Heritage Trust na podporu kultúrnych súťaží medzi školami, ktorá mladých ľudí zapája do určovania a realizácie ich výberu kultúrnej aktivity (16). Iným príkladom, ktorý mladým ľuďom umožňuje zoznámiť sa so svojím kultúrnym dedičstvom, je škola v Piscu (Rumunsko), ktorá je školou odborníkov na kultúrne dedičstvo a organizátorom tvorivých dielní a konferencií (17). Aj EHSV v marci 2018 privítal žiakov rôznych európskych škôl, aby s nimi na podujatí „Vaša Európa, váš názor“ prediskutoval ich kultúrne priority (18). Ich závermi bolo: „Chcem žiť v Európe, ktorá oceňuje a chráni všetky formy kultúry; chceme zabrániť elitizmu a spopularizovať kultúru; ale mať aj príležitosť vytvárať svoje vlastné […]“. V obci Giffoni v južnom Taliansku, okolo 300 študentov pripravilo filmy a videá na propagáciu svojho regiónu.

3.14.

Malo by sa overovať, či sú investície verejných subjektov vhodné pre vidiek, aby sa pri navrhovaní nových zdrojov financovania, vrátane podpory priebežného prispievania rodinných poľnohospodárskych podnikov a pracovníkov v poľnohospodárstve, ako aj mimovládnych organizácií spájajúcich jednotlivých tvorcov, a takisto folklórnych skupín, miestnych akčných skupín alebo fariem zameraných na terapeutickú činnosť, úplne zohľadňovali opatrenia potrebné na zlepšenie infraštruktúry vidieckeho dedičstva.

3.15.

Je priestor na väčšie tematické a zemepisné prepojenie a turisti cestujúci za kultúrou takéto prepojenie požadujú. Vítané sú projekty spoločného označovania a spojeného prístupu. Významný hospodársky a sociálny prínos majú poľnohospodárske veľtrhy a celoštátne podujatia, ako je Royal Welsh Show v Builth Wells (19), na ktoré prichádza okolo 240 000 návštevníkov, alebo literárny festival Hay on Wye, ktorý do malej vidieckej oblasti prináša odhadom 21 miliónov GBP. K zachovaniu a podpore vidieckeho kultúrneho dedičstva mimoriadne prispievajú dni otvorených dverí v poľnohospodárskych podnikoch, veľtrhy, kultúrne festivaly, ako je Llangollen International Eisteddfod, koncerty, sprievody, aký sa koná vo Veurne v Belgicku, úzkorozchodné železnice s parnými vlakmi, či skupiny, ktoré sa venujú severskej chôdzi alebo ľudovým tancom. Aj samotný príspevok dobrovoľníkov k týmto podujatiam je celé generácie podstatnou súčasťou nášho kultúrneho odkazu. Činnosť Európskeho dobrovoľníckeho centra a národných a regionálnych dobrovoľníckych organizácií pri podpore kvalitného dobrovoľníctva v kultúre sa veľmi cení a tieto organizácie sú nabádané k tomu, aby pokračovali vo svojom neoceniteľnom úsilí vrátane poskytovania školení bezpečnosti a ochrany zdravia na zaistenie bezpečných a príjemných zážitkov dobrovoľníkov aj turistov.

3.16.

Stále však rastie nedostatok zručných remeselníkov, ktorí by ďalej odovzdávali svoje znalosti a zaúčali nové generácie tak, aby sa chránilo a ďalej rozvíjalo toto rozmanité dedičstvo. V rámci iniciatívy JEMA, ktorá má pôvod vo Francúzsku, sa pravidelne propaguje práca remeselníkov a potreba učiť nové generácie (20). Uspokojovanie tejto potreby je dobrou príležitosťou na vytvorenie väzieb medzi generáciami prostredníctvom kultúry a na účely kultúry. Je nevyhnutné, aby súčasťou jestvujúcich programov EÚ, členských štátov a regiónov bolo viac praktickej odbornej prípravy a uznávanie získaných zručností, pričom sa treba zamerať nielen na remeselné a environmentálne zručnosti, ale aj na školiteľskú činnosť, rozvoj nových techník a podnikanie v kultúre. Je potrebné podporovať umelcov a nielen ich, aby spolupracovali s miestnymi vidieckymi aj mestskými školami a všetky generácie a etnické skupiny zapájali do rozvíjania kultúrnych nápadov.

3.17.

Vidiecke kultúrne dedičstvo je aj vecou participatívnej demokracie. Máme silnú európsku tradíciu komunálnej solidarity a odstraňovania izolácie a znevýhodnení komunitnými činnosťami, z ktorých mnohé sú založené na kultúre. Budovanie trvalého miestneho vedúceho postavenia a realizácia miestnych priorít vďaka miestnemu rozvoju vedenému komunitou a metóde LEADER prispieva k udržiavaniu odkazu organizovaných občianskych skupín a hnutí. Sociálne a kultúrne aktivity pomáhajú spájať ľudí v zemepisných oblastiach s nedostatočnými verejnými a súkromnými službami. Tradícia dobrovoľníckej pomoci, ktorá je niekedy poslednou nádejou, umožňuje zachovať citlivú a zraniteľnú prírodnú krajinu, v ktorej môže človek prežiť. Rozhodujúci význam má verejná podpora takýchto aktivít.

---

(1)  Stanovisko EHSV na tému Nová stratégia pre kultúru (zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku).

(2)  https://ec.europa.eu/culture/news/new-european-agenda-culture_en.

(3)  Konferencia EHSV 20. a 21. júna 2016.

(4)  Resolution No. 2 of the Ministers responsible for Spatial/Regional Planning of the Member States of the Council of Europe (CEMAT), on the Pan-European Charter for the rural heritage: Promoting sustainable spatial planning – The rural heritage as a factor of territorial cohesion, vyhlásenie ministrov zodpovedných za územné/regionálne plánovanie členských štátov Rady Európy (CEMAT) o celoeurópskej charte vidieckeho dedičstva prijaté na 15. zasadnutí CEMAT 9. júla 2010 v Moskve.

(5)  http://www.alpine-space.eu/projects/alpfoodway/en/home.

(6)  http://www.terract.eu/fr/.

(7)  https://www.bangor.ac.uk/studentlife/studentnews/gift-s-marine-renewable-visit-to-plas-newydd-18421.

(8)  https://www.facebook.com/agroktima.artfarm/.

(9)  Stanovisko EHSV na tému Nová stratégia pre kultúru (zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku).

(10)  https://www.gruenewoche.de/.

(11)  AttivAree projekt v horských oblastiach Lombardska.

(12)  http://www.alpine-space.eu/projects/youralps/en/home.

(13)  Projekt Andrewa Skerretta, ktorý bol predstavený na vypočutí študijnej skupiny 24. júla 2018 v Cardiffe.

(14)  Innovate Trust – kladné výsledky záhradníckeho projektu Field Days Organic.

(15)  https://ec.europa.eu/info/events/innovation-and-cultural-heritage-2018-mar-20_sk.

(16)  https://jamesprotheroe.wordpress.com/ Základná škola Darren Park, Ferndale.

(17)  http://piscu.ro/piscu-school/#.

(18)  https://www.eesc.europa.eu/en/our-work/civil-society-citizens-participation/your-europe-your-say.

(19)  http://www.rwas.wales/royal-welsh-show/.

(20)  Journées Européennes des Métiers d’Art, https://www.journeesdesmetiersdart.fr/.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Dosah subsidiarity a nadmernej regulácie na hospodárstvo a zamestnanosť

(prieskumné stanovisko na žiadosť rakúskeho predsedníctva Rady EÚ)

(2018/C 440/05)

Spravodajca:

Dimitris DIMITRIADIS

Pomocný spravodajca:

Wolfgang GREIF

Konzultácia	rakúske predsedníctvo Rady EÚ, 12. februára 2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	4. septembra 2018
Prijaté v pléne	19. septembra 2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	192/1/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta žiadosť rakúskeho predsedníctve Rady EÚ o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému Dosah subsidiarity a nadmernej regulácie na hospodárstvo a zamestnanosť. Stanovisko je prínosom a obohatením v súvislosti s prebiehajúcou diskusiou o lepšej právnej regulácii, ktorá je zameraná na zabezpečenie právnej istoty, jasných pravidiel a zabezpečenie toho, aby „regulačné zaťaženie podnikov, občanov alebo orgánov verejnej správy bolo obmedzené na minimum“ (1). Súčasná úroveň ochrany občanov, spotrebiteľov, pracovníkov, investorov a životného prostredia v členských štátoch sa pri vykonávaní právnych predpisov EÚ nesmie spochybňovať.

1.2.

EHSV opakovane pripomína svoju požiadavku, aby sa otázky týkajúce sa budúcnosti vrátane diskusií o právomociach a úrovni regulácie riešili na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ a aby boli do nich v plnej miere zapojení sociálni partneri a ostatné organizácie občianskej spoločnosti. Ide o základné vyjadrenie viacúrovňovej participatívnej demokracie, a preto sa v EÚ a členských štátoch musí posilniť.

1.3.

EHSV zdôrazňuje prvoradý význam zásad subsidiarity a proporcionality na zabezpečenie komplexnej a spoľahlivej tvorby právnych predpisov EÚ. Výbor zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zamerať na oblasti, v ktorých právo EÚ predstavuje významnú pridanú hodnotu. Európska Komisia by preto mala určiť problematické otázky, ktoré treba skutočne čo najefektívnejšie riešiť na úrovni EÚ. Ak je pri rozhodnutiach potrebné zohľadniť vnútroštátne, regionálne a miestne danosti, príslušné orgány by mali mať možnosť ich špecifikovať, pričom by sa mali aktívne zapojiť aj príslušné zainteresované strany vrátane sociálnych partnerov.

1.4.

V rámci EHSV existujú rôzne názory týkajúce sa pojmu nadmernej regulácie (tzv. gold-plating), ktoré odrážajú rôzne názory jednotlivých aktérov. Hoci pre nadmernú reguláciu neexistuje jasne vymedzená definícia, vo všeobecnosti odkazuje na situáciu, keď členské štáty pri transpozícii právnych predpisoch EÚ do vnútroštátneho práva zavádzajú požiadavky, ktoré prekračujú rámec minimálnych požiadaviek stanovených v právnych predpisoch EÚ (väčšinou v smerniciach). Európska komisia by mala vypracovať usmernenia s cieľom pomôcť členským štátom správne transponovať príslušné požiadavky právneho aktu, pričom sa musia rešpektovať zásady subsidiarity a proporcionality, ako aj spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže.

1.5.

EHSV konštatuje, že najmä vzhľadom na subsidiaritu a proporcionalitu a v súlade s právom EÚ majú členské štáty výlučnú právomoc prijímať dodatočné opatrenia okrem opatrení stanovených v (minimálnych) požiadavkách EÚ, s cieľom zohľadniť svoje osobitné vlastnosti. Takéto rozhodnutia by sa mali vykonávať transparentne po konzultácii so sociálnymi partnermi a zainteresovanými stranami a mali by byť v súlade s právnymi predpismi EÚ. EHSV v tejto súvislosti nespochybňuje zvrchovanosť členských štátov, ich slobodu a zodpovednosť pri stanovovaní vnútroštátnych právnych predpisov a postupov.

1.6.

EHSV vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby vyvíjali väčšie úsilie zamerané na znižovanie neprimeranej administratívnej záťaže s cieľom podporiť rast a udržateľnú tvorbu pracovných miest.

1.6.1.

V rámci prípravy viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – - 2027 EHSV naliehavo žiada Európsku komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia na odstránenie zbytočnej administratívnej záťaže, ktorá vo výraznej miere brzdí investície z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ako je štátna pomoc, dodržiavanie súladu v oblasti verejného obstarávania, postupy v rámci auditu a oneskorené prijatie univerzálnych podrobných usmernení, a dokonca ich prijímanie so spätnou platnosťou.

1.6.2.

EHSV zdôrazňuje, že zbytočná regulačná a administratívna záťaž je pre podniky, občanov a verejné orgány prekážkou pri maximalizácii prínosov a minimalizácii regulačných nákladov. Opätovne zdôrazňuje, že je potrebná zjednodušená, súdržná a kvalitnejšia regulácia, ktorú treba správne chápať a vykonávať, pričom sa musia v rovnakej miere zapojiť všetky štyri úrovne riadenia (úroveň EÚ, ako aj vnútroštátna, regionálna a miestna úroveň).

1.6.3.

EHSV rovnako ako vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (2) odporúča, aby Európska komisia v rámci posúdení vplyvu vykonala dôkladný test MSP.

1.7.

EHSV opakovane pripomína, že európske minimálne normy, najmä pokiaľ ide o sociálnu politiku EÚ, politiku EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa a environmentálnu politiku, sú zamerané na aproximáciu životných a pracovných podmienok v celej EÚ s cieľom dosiahnuť lepšiu konvergenciu. Minimálne normy v smerniciach EÚ by sa nemali považovať za „maximálnu úroveň“, ktorá sa pri ich transpozícii do vnútroštátnych právnych poriadkov nesmie prekročiť. EHSV sa však domnieva, že verejnú podporu európskeho procesu integrácie by nemala ohrozovať regulačná súťaž v podobe znižovania úrovne noriem. Všetky rozhodnutia sa musia prijať transparentne a na základe otvoreného dialógu so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti.

2.   Úvod

2.1.

Rakúske predsedníctvo Rady EÚ požiadalo EHSV o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému Dosah subsidiarity a nadmernej regulácie na hospodárstvo a zamestnanosť.

2.2.

EHSV konštatuje, že žiadosť sa týka zásady subsidiarity aj nadmernej regulácie a rozširuje súčasnú diskusiu o lepšej právnej regulácii, ku ktorej sa už EHSV vyjadril vo viacerých nedávno prijatých stanoviskách (3).

2.3.

Problematika subsidiarity najnovšie nadobudla nový význam, v neposlednom rade vďaka Bielej knihe o budúcnosti Európy. Osobitná skupina pre subsidiaritu a proporcionalitu, ktorú zriadila Komisia pod vedením jej predsedu Junckera v novembri 2017, predložila správu s odporúčaniami s cieľom zlepšiť uplatňovanie zásad subsidiarity (4). EHSV považuje obsah správy v určitých aspektoch za obmedzený a domnieva sa, že dôvodom je obmedzené zloženie osobitnej skupiny. Preto dôrazne odporúča, aby boli do nadväzujúcich podujatí aktívne zapájaní zástupcovia občianskej spoločnosti. Výbor sa domnieva, že je naliehavo potrebné riešiť otázku proporcionality opatrení na úrovni EÚ, a čo je ešte dôležitejšie, oblasti, v ktorých by EÚ mala zintenzívniť, znížiť alebo dokonca zmraziť svoju činnosť v súlade so záujmami občanov, hospodárstva a ostatných spoločenských záujmov.

2.4.

EHSV upozorňuje, že tieto otázky týkajúce sa budúcnosti sa musia riešiť na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ za účasti sociálnych partnerov a ostatných organizácií občianskej spoločnosti. Ak by sa im pri príprave a vykonávaní vnútroštátnych politík a politík EÚ poskytol rovnaký priestor ako orgánom na miestnej a regionálnej úrovni, mohli by priamo prispieť ku konkrétnej realizácii horizontálnej subsidiarity v praxi.

2.5.

EHSV víta skutočnosť, že rakúske predsedníctvo Rady EÚ uznalo hodnotu rozsiahlej expertízy sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti pri vypracúvaní, vykonávaní a hodnotení politických opatrení na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ. Ide o základné vyjadrenie viacúrovňovej participatívnej demokracie, a preto sa musí v EÚ a členských štátoch posilniť.

2.6.

EHSV v tejto súvislosti vyzýva osobitnú skupinu, aby náležite zohľadnila jeho stanoviská o subsidiarite a proporcionalite, ktoré sú tiež základom pre pripomienky a odporúčania uvádzané v tomto stanovisku.

3.   Zásada subsidiarity

3.1.

Zásada subsidiarity stanovená v článku 5 ZEÚ má zabezpečiť, aby opatrenia EÚ neprekračovali rámec potrebný na dosiahnutie cieľov zmluvy a aby EÚ konala v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, iba vtedy, ak ciele legislatívneho opatrenia možno na úrovni EÚ dosiahnuť efektívnejšie, ako na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

3.2.

EHSV zdôrazňuje mimoriadny význam týchto zásad v nadnárodnom spoločenstve, ako je EÚ a výslovne víta nástroje zavedené Lisabonskou zmluvou, pokiaľ ide o súlad so zásadou subsidiarity, a to počnúc preskúmaním subsidiarity pred prijatím legislatívneho aktu až po sťažnosti vnútroštátnych zákonodarných orgánov týkajúcich sa subsidiarity.

3.3.

EHSV tiež zdôrazňuje, že všetky oblasti stanovené v ZFEÚ potrebujú dobre fungujúcu Európu a že zásada subsidiarity sa nesmie používať na potláčanie opatrení EÚ, ktoré majú jasnú európsku pridanú hodnotu, aby sa a priori uprednostňovali vnútroštátne prístupy alebo dokonca aby sa EÚ vopred vylúčila z kľúčových politických oblastí. Mali by sa prijímať len pravidlá s európskou pridanou hodnotou. EHSV sa domnieva, že výzvy, ktorým v súčasnosti čelí európsky kontinent, si nevyžadujú renacionalizáciu v zmysle „menej Európy“, ale skôr odvážne kroky smerujúce k lepšej Európe ústretovej voči svojim občanom, ktorá podporuje aj súdržnosť.

3.4.

EHSV uznáva, že členské štáty zohrávajú pri vykonávaní právnych predpisov EÚ kľúčovú úlohu, a to najmä pri transpozícii smerníc, ktoré sú záväzné, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Zároveň je však vnútroštátnym orgánom ponechaná voľba formy a metód vykonávania, ako aj možnosť rozhodnúť sa v súlade s právom EÚ zlepšovať normy, ak to považujú za užitočné. Transpozícia by zároveň nemala brániť spravodlivým podmienkam hospodárskej súťaže medzi všetkými aktérmi vnútorného trhu, keďže je to dôležité v záujme jeho správneho fungovania.

3.5.

Členské štáty sú zodpovedné za presnú a včasnú transpozíciu smerníc a úlohou Európskej komisie ako strážkyne zmlúv je zabezpečiť ich riadne vykonávanie na vnútroštátnej úrovni. Táto „spoločná zodpovednosť“ by mala byť jasná už na úplnom začiatku legislatívneho procesu: dobré vykonávanie závisí od jasného, transparentného a komplexného posúdenia vplyvu ako základu nového právneho predpisu EÚ, od jasného a jednoduchého jazyka návrhu a realistických lehôt na vykonávanie daného právneho predpisu.

3.6.

EHSV upozorňuje, že dokonca aj v prípade splnenia uvedených požiadaviek sa môže preukázať, že vykonávanie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni je nedostatočné a/alebo neefektívne. V tejto súvislosti opakovane vyzýva Európsku komisiu, aby v súlade so svojimi právomocami systematicky zvyšovala svoje úsilie s cieľom postupovať rýchlejšie a dôslednejšie v prípadoch, keď členské štáty transponujú právne predpisy EÚ nesprávne alebo ich vôbec netransponovali, potom ako preskúmala všetky možnosti spolupráce (5).

3.7.

EHSV konštatuje, že množstvo právnych a politických záväzkov sa vníma tak, že prekračujú právomoci inštitúcií EÚ a zasahujú do rozsahu pôsobnosti členských štátov a do riešení, ktoré si zvolia (napr. vnútroštátne priemyselné vzťahy a iniciatívy odborových zväzov, dôchodky, zdravotníctvo a ostatné systémy sociálneho zabezpečenia alebo regulácia povolaní, ako napr. kvalifikačné kritériá v zdravotníctve). EHSV preto namieta nielen proti takémuto prekračovaniu právomocí zo strany inštitúcií EÚ, ale aj proti presunu dôležitých regulačných oblastí ZFEÚ, ako je napr. ochrana spotrebiteľa, normy v oblasti ochrany životného prostredia a európska sociálna politika na národnú úroveň pod zámienkou subsidiarity.

4.   Odstraňovanie zbytočnej regulačnej a administratívnej záťaže – nadmerná regulácia (tzv. gold-plating)

4.1.   Diskusia o nadmernej regulácii

4.1.1.

Členské štáty pri transpozícii právnych predpisov EÚ niekedy prijímajú prísnejšie alebo progresívnejšie opatrenia, ako sú minimálne požiadavky stanovené v právnych predpisoch EÚ (najmä v smerniciach), alebo nevyužívajú možnosti, ktoré ponúka smernica s cieľom prípadného zjednodušenia. Tento jav sa v mnohých dokumentoch nazýva nadmernou reguláciou (tzv. gold-plating). V prvom prípade ide o „aktívnu nadmernú reguláciu“ a v druhom prípade o „pasívnu nadmernú reguláciu.“

4.1.2.

V rámci EHSV existujú rôzne názory týkajúce sa nadmernej regulácie, ktoré odrážajú aj rôzne názory jednotlivých aktérov. Pre niektoré zainteresované strany ide o nadmerné množstvo noriem, usmernení a postupov nahromadených na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž a predstavujú prekážku pre plánované politické ciele, ktoré sa majú dosiahnuť transpozíciou právneho predpisu. Iné zainteresované strany však zastávajú názor, že používaním stigmatizovaného výrazu „nadmerná regulácia“ by sa mohli spochybniť vyspelé a demokraticky prijaté normy členských štátov zavedené do ich právnych systémov, najmä v oblasti práce, ochrany spotrebiteľov a environmentálneho práva, ako aj v spojitosti so slobodnými povolaniami.

4.1.3.

EHSV požaduje pragmatický a vyvážený prístup a na účely tohto stanoviska sa bude zameriavať na neutrálnu a presnejšiu terminológiu v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva z mája 2016.

4.2.   Definícia nadmernej regulácie

4.2.1.

Výbor navrhuje, aby sa „nadmerná regulácia“ vymedzila presnejšie. V prípadoch, keď členské štáty transponujú obsah právneho predpisu EÚ ambicióznejšie (z hľadiska predmetu regulácie a procesného hľadiska) alebo ak sa usilujú o súlad s vnútroštátnymi právnymi predpismi, možno použiť pojmy ako „pokročilejšie ustanovenia“, „prísnejšie ustanovenia“ alebo „prísnejšie požiadavky.“ Pojem „nadmerná regulácia“ by sa mal obmedziť na prípady, keď sa pri transpozícii do vnútroštátneho práva pridajú do legislatívy EÚ neopodstatnené a zbytočné dodatky, ktoré nemožno odôvodniť jedným alebo viacerými cieľmi navrhovaného opatrenia a ktoré spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Pojem „nadmerná regulácia“ (tzv. gold-plating) je v každom prípade veľmi všeobecný a jeho preklad do mnohých jazykov je zavádzajúci, a preto by sa mal nahradiť oveľa konkrétnejším pojmom.

4.2.2.

EHSV nezávisle od terminológie (aj keď sa môže použiť pojem „nadmerná regulácia“) opakovane pripomína, že táto koncepcia by sa najmä nemala vzťahovať na: — obmedzenie zavedených noriem v oblastiach, ako sú pracovné a sociálne právo, právo v oblasti ochrany spotrebiteľov alebo environmentálne právo pri transponovaní právnych predpisov EÚ, — vnútroštátne opatrenia, ktoré nesúvisia (z objektívneho alebo časového hľadiska) s transpozíciou práva EÚ, — sprísnenie všeobecných ustanovení právnych predpisov EÚ pri ich transpozícii (napr. stanovenie konkrétnych právnych sankcií v prípade porušenia práva), — uplatnenie jednej alebo viacerých konkrétnych možností transponovania práva EÚ, — pokročilé vnútroštátne ustanovenia prekračujúce minimálne normy založené na „doložkách o zákaze zníženia úrovne ochrany“ v práve EÚ, — uplatňovanie obsahu smernice na podobné prípady s cieľom zabezpečiť koherentnosť a konzistentnosť vnútroštátnych právnych predpisov.

4.2.3.

EHSV pripomína, že zásada subsidiarity umožňuje členským štátom zaviesť prísnejšie opatrenia a uplatniť si právo zabezpečiť dosiahnutie rôznych cieľov (napr. hospodárskych, sociálnych alebo environmentálnych cieľov) a preukázať angažovanosť, pokiaľ ide o uplatňovanie vysokej úrovne ochrany, osobitnú povahu právnych nástrojov, ako napr. „smerníc“, ako aj určité obmedzenia v oblasti právomocí. EHSV zdôrazňuje, že takéto prísnejšie záväzky by sa mali prijať iba po transparentnej a inkluzívnej diskusii so sociálnymi partnermi a zainteresovanými stranami a v duchu vzájomného porozumenia a vyváženého rozhodovacieho procesu.

4.3.   Nadmerná regulácia a lepšia právna regulácia

4.3.1.

V kontexte programu lepšej právnej regulácie Európska komisia uznáva právo členských štátov uplatňovať prísnejšie normy ako normy stanovené v právnych predpisoch EÚ (tzv. gold plating), znepokojuje ju však nedostatočná transparentnosť v tejto súvislosti. Spojené kráľovstvo, Holandsko, Belgicko, Nemecko a Rakúsko zaviedli postupy na zisťovanie prípadov nadmernej regulácie. V Spojenom kráľovstve a Holandsku je nadmerná regulácia regulovaná prostredníctvom centralizovaných oficiálnych politík zameraných na podporu hospodárskeho rastu.

4.3.2.

EHSV v žiadnom prípade nespochybňuje ustanovenia Zmluvy, najmä pokiaľ ide o právomoci EÚ alebo členských štátov, no opakovane poukazuje na význam dodržiavania „všeobecných zásad práva Únie, ako napríklad demokratickej legitimity, subsidiarity, proporcionality a právnej istoty.“ To okrem iného znamená rešpektovať demokratickú zvrchovanosť členských štátov, slobodu a zodpovednosť za navrhovanie vnútroštátnych právnych predpisov a postupov, ktoré v tejto súvislosti náležite zohľadňujú úlohu sociálnych partnerov. EHSV vždy žiadal, aby sa pri navrhovaní právnych predpisov presadzovala jednoduchosť, jasnosť a konzistentnosť, ako aj väčšia transparentnosť v legislatívnom procese.

4.3.3.

Výbor opakovane zdôrazňoval, že „európske právne predpisy sú základným integračným faktorom a nepredstavujú záťaž alebo náklady, ktoré by sa mali znižovať. Pokiaľ sú vyvážené, primerané a nediskriminačné, sú naopak významnou zárukou ochrany, presadzovania a právnej istoty pre všetkých európskych aktérov a občanov (6).“ Výbor opakovane pripomína svoj postoj, že právne predpisy EÚ sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmluvy a stanovenie podmienok na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorý prinesie úžitok verejnosti, podnikom a občanom (7). V súlade s článkom 3 ZFEÚ právne predpisy taktiež pomáhajú zlepšiť kvalitu života, chrániť verejný záujem a základné práva, presadzovať vysokú úroveň sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia a zaručiť právnu istotu a predvídateľnosť. Mali by tiež zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a sociálnemu dumpingu (8).

4.3.4.

Pri transpozícii smerníc členské štáty niekedy dopĺňajú prvky, ktoré nemajú jasnú súvislosť s príslušným právnym predpisom EÚ. EHSV sa domnieva, že na takéto doplnenia by sa malo poukázať buď prostredníctvom transponovaného zákona alebo prostredníctvom súvisiacich dokumentov. Vo všeobecnosti treba považovať za legitímne, ak členské štáty dopĺňajú právne akty EÚ, ktorými sa zavádza minimálna harmonizácia, pokiaľ je tento ich postup transparentný a rešpektujú sa ním zásady nediskriminácie a proporcionality. Existuje mnoho príkladov neminimalistickej transpozície smerníc členskými štátmi, ktoré možno považovať za nadmernú reguláciu.

4.3.5.

Výbor zdôrazňuje, že v prípade minimálnej harmonizácie môžu členské štáty navrhnúť ustanovenia, ktorých cieľom je podpora zamestnanosti, zlepšovanie životných a pracovných podmienok, primeraná sociálna ochrana, vysoká a udržateľná miera zamestnanosti a boj proti vylučovaniu (článok 151 ZFEÚ), podpora a rozvoj MSP, ako aj vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a spotrebiteľov (článok 168 a článok 169 ZFEÚ) a ochrany v oblasti životného prostredia (článok 191v ZFEÚ), a zároveň by nemali vytvárať zbytočnú regulačnú a administratívnu záťaž.

4.4.

EHSV sa domnieva, že nasledujúce opatrenia pomôžu predchádzať zbytočnej regulačnej a administratívnej záťaži: — Komisia by mala vykonávať integrované posúdenia vplyvu v rámci európskych právnych predpisov, v ktorých by sa náležite zohľadňovala zbytočná záťaž a všetky ostatné vplyvy v súvislosti s ktorýmkoľvek podstatným regulačným právnym predpisom, — legislatíva EÚ sa musí posudzovať na základe vlastných kvalít a na individuálnom základe, aby sa dosiahla cielená harmonizácia, ktorá v závislosti od okolností umožní takú formu harmonizácie, ktorá bude v niektorých oblastiach pokrokovejšia ako v ostatných oblastiach. Je v právomoci Európskej komisie, aby na základe posúdení vplyvu navrhla vhodnú úroveň harmonizácie, ktorá bude zohľadňovať potrebu vysokej úrovne ochrany, — členské štáty by pri transpozícii právnych predpisov EÚ na vnútroštátnej a regionálnej úrovni mali postupovať úplne transparentne, pokiaľ ide o všetky dodatočné požiadavky, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na jednotný trh, konkurencieschopnosť a rast, — ak niektorý členský štát uplatňuje menej prísne predpisy ako iný členský štát, neznamená to automaticky, že tieto jeho predpisy sú neprimerané a nezlučiteľné s právom EÚ. Posúdenie musí členský štát vykonať na individuálnom základe, pričom treba zohľadniť názory všetkých zainteresovaných strán a celkový regulačný kontext. Posúdenie vplyvu môže byť v tomto smere dôležitým nástrojom; — Všetky dodatočné požiadavky počas transpozície smerníc by mali sprevádzať dokumenty, v ktorých budú transparentne uvedené konkrétne dôvody pre tieto doplnenia.

4.5.

Európska komisia by mala vypracovať usmernenia s cieľom pomôcť členským štátom správne transponovať príslušné požiadavky právneho aktu, pričom sa musia rešpektovať zásady subsidiarity a proporcionality a spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže, aby sa zabránilo tomu, že podniky a ostatné zainteresované strany sa v porovnaní so svojimi partnermi v iných členských štátoch dostanú do konkurenčnej nevýhody. EHSV v tejto súvislosti opakuje svoju požiadavku, aby sa do týchto postupov týkajúcich sa transponovania v čo najväčšej miere zapojili sociálni partneri a ostatné príslušné zainteresované strany a aby sa členské štáty a národné a regionálne parlamenty intenzívne zúčastňovali na príslušných hodnoteniach ex post (9).

4.6.

Odporúčania EHSV pre účinnú transpozíciu:

4.6.1.

Členské štáty by mali mať na zreteli príslušné vykonávacie lehoty, aby mali dostatočný čas na konzultácie so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami: — pri príprave národných rámcových pozícií pre prvé rokovania v pracovných orgánoch členských štátov treba venovať pozornosť transpozičným lehotám, — mali by overiť, či smernice EÚ stanovujú dve lehoty: lehotu na vypracovanie vnútroštátnych vykonávacích právnych predpisov a druhú týkajúcu sa dátumu, keď právny predpis musí nadobudnúť právnu účinnosť, — transpozičná lehota sa musí dodržať a monitorovať počas celého legislatívneho procesu, — vykonávacie plány Európskej komisie poskytujú podporu a pomoc.

4.6.2.

Konzultácie: — pomoc Európskej komisie poskytovaná na úrovni EÚ počas procesu vykonávania v podobe odporúčaní a diskusií v skupinách expertov môže byť užitočná a prispieva k spoločnému porozumeniu medzi členskými štátmi, — Európska komisia by mala prispôsobiť súčasnú metodiku transpozície (usmernenia), aby sa zabezpečilo nielen to, že transpozícia smerníc nebude v rozpore s právnymi predpismi EÚ, ale aby sa taktiež zabezpečila efektívnosť transpozície, — Európska komisia by mohla ďalej rozvíjať poskytovanie špecializovaných webových platforiem (ako je súčasné elektronické rozhranie pre oznamovanie) alebo elektronickej databázy pre konkrétne právne predpisy EÚ s cieľom vymieňať si najlepšie postupy. Podporovať by sa malo viacúrovňové riadenie zahŕňajúce všetky príslušné zainteresované strany.

4.6.3.

Terminológia a delegované akty: — členské štáty by mali počas celého procesu rokovaní v Rade kontrolovať presnosť dohodnutej terminológie, — v skorej fáze rokovaní treba čo najskôr vymedziť základné pojmy a definície, — Európska komisia musí zohľadniť rozdielne významy pojmov a definícií v členských štátoch, — definície uvádzané v konkrétnych právnych predpisoch by mali byť konzistentné s definíciami uvádzanými v iných právnych predpisoch EÚ, — pri delegovaných aktoch by sa mali dodržiavať požiadavky uvedené v článku 290 ZFEÚ, pričom v základnom legislatívnom akte by sa mali stanoviť jasné a jednoznačné definície, — delegované akty by sa mali zvážiť iba v prípade nepodstatných prvkov legislatívneho aktu a iba tieto časti by sa mohli dopĺňať a meniť (10).

5.   Špecifické citlivé oblasti

5.1.   Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF)

5.1.1.

Európska politika súdržnosti, konkrétne štrukturálne fondy a najmä Európsky sociálny fond, ktoré sa realizujú v zložitom administratívnom, inštitucionálnom a regulačnom prostredí, predstavujú špecifickú oblasť, v ktorej môže mať zbytočná a zaťažujúca transpozícia negatívny účinok na politiky EÚ. V tejto súvislosti vnútroštátne a/alebo regionálne pravidlá namiesto toho, aby iba predpisovali dodržiavanie minimálnych (európskych) požiadaviek, k nim často „pridávajú“ ďalšie požiadavky. Mnohé z týchto pravidiel majú za následok dodatočnú administratívnu záťaž. Treba poznamenať, že dodatočné požiadavky často vychádzajú z predpokladu, že sú dôležité, užitočné, potrebné a sú výsledkom demokratického procesu.

5.1.2.

V rámci prípravy VFR na roky 2021 – 2027 EHSV naliehavo žiada Európsku komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia na odstránenie zbytočnej administratívnej záťaže, ktorá vo výraznej miere brzdí investície z EŠIF, ako je štátna pomoc, dodržiavanie súladu v oblasti verejného obstarávania, postupy v rámci auditu a oneskorené prijatie univerzálnych podrobných usmernení, a dokonca ich prijímanie so spätnou platnosťou. Za zníženie zbytočnej administratívnej záťaže alebo jej odstránenie nesú spoločnú zodpovednosť všetky zainteresované strany.

5.1.3.

Nevhodné postupy by mohli viesť k nedostatku dôvery v celom systéme vykonávania EŠIF. Patria medzi ne prístup odmietania rizika na všetkých úrovniach, nedostatočná konzistentnosť pri výklade odpovedí od jednotlivých generálnych riaditeľstiev Európskej komisie, pretrvávajúce nedostatky v harmonizácii pravidiel týkajúcich sa EŠIF na vnútroštátnej, miestnej a regionálnej úrovni, obavy z nedodržania pravidiel poskytovania štátnej pomoci, rôzne politické prístupy k verejnému obstarávaniu na úrovni EÚ (dôraz na transparentnosť) a vnútroštátnej úrovni (dôraz na hodnotu za peniaze) a rozdiely vo vnútroštátnych administratívnych kultúrach.

5.1.4.

Nevhodné postupy by mohli nepriaznivo ovplyvniť aj príjemcov, ako aj subjekty programu a zvýšiť administratívne náklady a administratívne zaťaženie pri vykonávaní EŠIF, čím by sa znížila ich príťažlivosť. Neexistujúce alternatívne systémy riešenia sporov by mohli mať nepriaznivý účinok na spoločnosti a najmä na MSP: oneskorené platby, administratívne zaťaženie, nevhodná kontrola, odmietnutie projektov, vylúčenie z kolektívnych opatrení atď. EHSV preto vyzýva na vytvorenie špecializovaných systémov riešenia sporov.

5.1.5.

Odporúčania týkajúce sa budúcich opatrení pre roky 2021 – 2027:

5.1.5.1.

Znižovanie administratívnej záťaže v oblasti riadenia a kontroly: — rýchle opatrenia na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni s cieľom určiť, a podľa možnosti, odstrániť nadbytočné praktiky, procesy a postupy a navrhnúť účinnejšie riešenia založené na osvedčených postupoch, — „spoločné riadenie“ je zásadnou príčinou zložitosti EŠIF. V oblastiach, v ktorých sa správa a kontrola EŠIF realizuje na základe vnútroštátnych noriem (decentralizované riadenie), by sa mal uplatňovať „integrovaný prístup“, — členské štáty by mali preskúmať vlastné audity a vlastné systémy riadenia a kontroly s cieľom odhaľovať a odstraňovať zbytočné a prekrývajúce sa pravidlá, pričom by sa malo zároveň zabezpečiť správne využívanie finančných prostriedkov EÚ, — pri vypracúvaní príslušných pravidiel a postupov by Európska komisia mala viac zohľadňovať intenzitu pomoci a osobitosti jednotlivých modelov a mechanizmov vykonávania (napr. granty, finančné nástroje, zjednodušené náklady atď.).

5.1.5.2.

EHSV žiada, aby sa zjednodušili a zefektívnili pravidlá poskytovania štátnej pomoci vrátane odstránenia všetkých zdrojov neistoty pri ich uplatňovaní. Mali by sa zvážiť možné zmeny, prípadne aj pokiaľ ide o platné pravidlá tak, aby sa k podobným projektom EŠIF pristupovalo rovnako ako k projektom financovaným z EFSI, ktoré riadi priamo Európska komisia, ako napr. program Horizont 2020. EHSV zároveň upozorňuje, že treba obmedziť počet výkladových a usmerňujúcich poznámok a dokumentov vychádzajúcich z otázok a odpovedí, aby nevytvárali ďalšiu vrstvu de facto právnych predpisov. Odporúča nahradiť ich rozsiahlym šírením osvedčených postupov a zabrániť uplatňovaniu so spätnou účinnosťou. Žiada Európsku komisiu, aby upustila od prípravy usmernení platných pre všetky členské štáty na základe žiadosti jedného alebo niekoľkých členských štátov, resp. problémov, ktoré príslušný členský štát alebo členské štáty musia riešiť.

5.1.5.3.

V snahe riešiť rôzne prístupy súvisiace s pravidlami verejného obstarávania EHSV navrhuje vytvoriť spoločnú pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov príslušných generálnych riaditeľstiev a fondov, ktorá sa bude v prípade potreby zaoberať konzistentným výkladom pravidiel a poskytovať konzistentné poradenstvo a jednotný prístup k finančným opravám.

5.1.5.4.

EHSV zastáva názor, že pri vykonávaní EŠIF by sa mala subsidiarita lepšie uplatňovať, pričom členské štáty by mali mať možnosť overovať dodržiavanie vnútroštátnych pravidiel. Vyzýva členské štáty, aby v novom programovom období v plnej miere využívali možnosti zjednodušenia, upustili od nadmernej regulácie, ktorá sa tu vzťahuje na všetky normy, usmernenia a vykonávacie postupy, ktoré možno považovať za zbytočné so zreteľom na politické ciele stanovené riadiacimi orgánmi, a odstránili zbytočnú administratívnu záťaž.

5.2.   Dosiahnuť lepšiu právnu reguláciu

5.2.1.

EHSV zdôrazňuje, že zbytočná regulačná a administratívna záťaž je pre podniky, občanov a verejné orgány prekážkou. Opätovne zdôrazňuje, že je potrebná zjednodušená, súdržná a kvalitnejšia regulácia, ktorú treba správne chápať a vykonávať transparentne, pričom sa musia v rovnakej miere zapojiť všetky štyri úrovne riadenia (úroveň EÚ, ako aj štátna, regionálna a miestna úroveň).

5.2.2.

Niektoré členské štáty majú národné výbory, ktorým musia vlády zdôvodniť prípady, keď sa zaviedli prísnejšie pravidlá než sú minimálne úrovne stanovené v legislatíve EÚ (nadmerná regulácia). V členských štátoch, v ktorých takéto výbory neexistujú, nie je potrebné vytvárať nové administratívne orgány, no proces prijímania akýchkoľvek požiadaviek prekračujúcich normy EÚ by v týchto krajinách mal byť transparentný.

5.2.3.

Pokiaľ ide o návrhy nových európskych legislatívnych aktov, EHSV rovnako ako vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (11) odporúča, aby sa v posúdeniach vplyvu vykonávali testy MSP efektívnejšie. Vyzýva členské štáty, aby využili možnosti oslobodiť mikropodniky od niektorých pravidiel v súlade s právom EÚ. EHSV opakuje svoj názor, že ciele znižovania regulačnej záťaže by mali vychádzať z komplexného hodnotenia vrátane dialógu s občianskou spoločnosťou a zainteresovanými stranami. Súčasná úroveň ochrany občanov, spotrebiteľov, pracovníkov, investorov a životného prostredia v členských štátoch sa pri vykonávaní právnych predpisov EÚ nesmie spochybňovať (12).

5.2.4.

EHSV opakovane poukazuje na paritu a homogénnosť rôznych cieľov politík EÚ v súlade so Zmluvou a vyzdvihuje najmä sociálne zodpovedné trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality.

5.2.5.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zohľadňovala využívanie modelov založených na stimuloch a medzinárodné normy a usmernenia vždy, keď je to vhodné a opodstatnené.

6.   Vplyv na normy v oblasti zamestnanosti, ochrany spotrebiteľa a životného prostredia

6.1.

V posledných desaťročiach sa v oblasti ochrany spotrebiteľa, životného prostredia a pracovníkov zaviedlo niekoľko celoeurópskych minimálnych noriem, ktorých cieľom je dosiahnuť zbližovanie životných a pracovných podmienok v EÚ, o. i. dosiahnuť vzostupnú sociálnu konvergenciu v súlade s článkom 151 ZFEÚ.

6.2.

Zákonodarca EÚ úmyselne ponechal členským štátom priestor na to, aby uplatňovali minimálne normy v súlade so zásadami stanovenými v Zmluve o EÚ, najmä pokiaľ je dodržaná zásada proporcionality. V dôsledku toho sa v smerniciach stanovuje, že členské štáty môžu pri vykonávaní zohľadňovať vlastné prísnejšie normy. EHSV zdôrazňuje, že ak sa členské štáty rozhodnú uplatniť ambicióznejšie normy ochrany, môžu okrem iného zohľadňovať zásady lepšej právnej regulácie.

6.3.

Tieto národné normy sú výsledkom demokratických rokovacích procesov zahŕňajúcich v značnej miere európskych a vnútroštátnych sociálnych partnerov a sú prínosom pre zamestnancov, spotrebiteľov a podniky. V súlade s cieľmi Zmluvy o EÚ by zavedenie takýchto minimálnych noriem malo byť zamerané na zabezpečenie lepšieho fungovania jednotného trhu a zároveň by nemalo mať nepriaznivý účinok na vyššie úrovne ochrany na vnútroštátnej úrovni. Minimálne normy v právnych predpisoch EÚ v mnohých prípadoch dokonca výslovne zahŕňajú „doložky zákazu zníženia úrovne ochrany“, v ktorých sa stanovuje, že vykonávanie smernice nesmie byť dôvodom na zníženie úrovne prípadných prísnejších vnútroštátnych noriem na úroveň noriem EÚ. To však neznamená, že vnútroštátne normy sú nemenné a nemôžu byť zmenené.

6.4.

V priebehu transpozície práva EÚ na národnej úrovni by členské štáty mohli využívať posúdenia vplyvu na kontrolu sociálnych, hospodárskych a iných účinkov.

6.5.

Pokiaľ ide o sociálnu politiku, ako aj ochranu spotrebiteľa a životného prostredia, podľa právnych predpisov EÚ by prísnejšie normy platné v členských štátoch nemali byť ohrozené a mali by zostať zachované, pričom do posúdení vplyvu by mali byť zapojené všetky zainteresované strany. EHSV v tejto súvislosti už opakovane vyjadril názor, že program lepšej právnej regulácie by mal poskytovať vysoko kvalitné právne predpisy EÚ bez toho, aby boli ohrozené hlavné politické ciele alebo aby sa vytváral tlak na dereguláciu noriem v oblasti sociálnej a environmentálnej ochrany, ako aj základných práv (13).

6.6.

EHSV opakovane pripomína, že európske minimálne normy, najmä pokiaľ ide o sociálnu politiku EÚ, sú zamerané na aproximáciu životných a pracovných podmienok v celej EÚ s cieľom dosiahnuť lepšiu konvergenciu. Minimálne normy v smerniciach EÚ by sa nemali považovať za „maximálnu úroveň“, ktorá sa pri ich transpozícii do vnútroštátnych právnych poriadkov nesmie prekročiť.

6.7.

EHSV podporuje proces lepšej právnej regulácie a uznáva jej pridanú hodnotu. Zároveň upozorňuje, že v žiadnom prípade by sa nemala použiť ako zámienka na znižovanie úrovne požiadaviek, najmä v takých oblastiach, ako je ochrana spotrebiteľa, environmentálne a pracovné právo, podpora rastu prosperity a udržateľnej tvorby pracovných miest. EHSV upozorňuje, že by to videlo k narastajúcemu skepticizmu širokých skupín obyvateľstva voči EÚ. Výbor sa domnieva, že verejnú podporu procesu európskeho zjednocovania by nemala ohrozovať regulačná súťaž v podobe znižovania úrovne noriem.

---

(1)  https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/planning-and-proposing-law/better-regulation-why-and-how_sk#need.

(2)  Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 11, Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 192, Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 45, Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 51, Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 22.

(4)  https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/report-task-force-subsidiarity-proportionality-doing-less-more-efficiently_1.pdf

(5)  Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 22; Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2017, s. 10.

(6)  Pozri okrem iného bod 1.2 stanoviska EHSV o programe REFIT (Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 45).

(7)  COM(2012) 746 final, s. 2.

(8)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 45, bod 2.1.

(9)  Ú. v. EÚ C 262, 25.7. 2018, s. 22, bod 1.2.

(10)  CES248-2013 (informačná správa) (Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 145).

(11)  Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 1.

(12)  Ú. v. EÚ C 262, 25.7. 2018, s. 22, (bod 4.7.1 a bod 4.8.3).

(13)  Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 22, (bod 1.1 a bod 3.4); Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 45 (body 2.1. – 2.2 a bod 2.5); a Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 192 (bod 2.4).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Digitálne rodové rozdiely

(prieskumné stanovisko na žiadosť Európskeho parlamentu)

(2018/C 440/06)

Spravodajkyňa:

Giulia BARBUCCI

Prieskumné stanovisko na žiadosť Európskeho parlamentu	list z 19. apríla 2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	19. júla 2018
Prijaté v pléne	19. septembra 2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	176/2/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Je viacero príčin digitálnych rodových rozdielov, a preto sa opatrenia musia zamerať na rôzne oblasti: systém vzdelávania od detstva až po dospelosť, trh práce, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, verejné služby a digitálna priepasť vo všeobecnosti. Odporúča sa používať multidisciplinárny prístup, ktorý spája rôzne hľadiská inovácie (technologické, sociálne, kultúrne atď.).

1.2.

Digitálne rodové rozdiely nie sú len technologickou otázkou: ide o hospodársku, sociálnu a kultúrnu otázku, ktorá by sa mala riešiť pomocou viacúrovňových a holistických politík s cieľom riešiť rodovú nerovnosť v jej najhlbších spoločenských a kultúrnych základoch.

1.3.

Je dôležité prijať opatrenia na zvýšenie počtu žien v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky, pretože to taktiež môže zlepšiť podmienky v iných odvetviach, ako aj v celom hospodárstve a spoločnosti. Zároveň je nevyhnutné uznať rastúci význam vzdelávania súvisiaceho s IKT, ako aj prierezových, podnikateľských, digitálnych a mäkkých zručností (ako sú empatia, tvorivosť a komplexné riešenie problémov) v digitálnom veku vo všetkých odvetviach. Interdisciplinárne vzdelávanie a súbory zručností zamerané na človeka budú nevyhnutné a vzdelávacie systémy by mali zohľadňovať tieto aspekty.

1.4.

Je nevyhnutné zabezpečiť digitálnu gramotnosť a vzdelávanie pre všetkých s osobitným dôrazom na dievčatá s cieľom odstrániť digitálne rodové rozdiely v ich základoch. Prvoradý význam pri prekonávaní stereotypov majú ženské vzory v digitálnej oblasti.

1.5.

Je potrebné podporiť pôsobenie žien na technických pracovných miestach a vo vysokých pozíciách prekonaním vzdelávacích a profesionálnych bariér a stereotypov, ako aj zaručením digitálneho celoživotného vzdelávania, aby sa zabránilo vylúčeniu žien z trhu práce.

1.6.

Učiteľom a školiteľom by sa mali poskytnúť správne nástroje na využívanie IKT pri vyučovaní na všetkých úrovniach, pričom by sa podporila demokracia a inkluzívnejšie a osobnejšie systémy vzdelávania a odbornej prípravy.

1.7.

Aby sa prerušil začarovaný kruh feminizácie chudoby, musia sa zaručiť spravodlivé pracovné podmienky a prístup k sociálnej ochrane (1). Platí to najmä pre hospodárstvo založené na príležitostných pracovných výkonoch na dohodu (tzv. gig economy) (2). Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie zohrávajú v tejto súvislosti zásadnú úlohu.

1.8.

Pôsobenie žien v pracovných pozíciách vývojárov IKT môže pomôcť pri prekonávaní rodových predsudkov, ktoré môžu byť súčasťou návrhu určitej technológie.

1.9.

Podnikanie žien sa musí podporovať odstránením prekážok prístupu žien k samostatnej zárobkovej činnosti a zlepšením prístupu k opatreniam sociálnej ochrany a ich kvality (3).

1.10.

Inteligentná práca (tzv. smartworking) a telepráca by sa mali monitorovať, aby sa predišlo riziku stierania hraníc medzi starostlivosťou, prácou a súkromným životom.

1.11.

Je dôležité posilniť účasť žien so zdravotným postihnutím na pracovnom trhu a implementovať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) (4).

1.12.

Digitalizácia verejného sektora predstavuje veľkú príležitosť na uľahčenie účasti žien na trhu práce a na pomoc ženám, ktoré sú zodpovedné za starostlivosť o druhých, ako aj na prekonávanie prekážok súvisiacich s byrokraciou a prístupom k verejným službám.

1.13.

Je dôležité zaoberať sa rodovými stereotypmi: táto otázka musí byť zohľadnená v každej politike a vo všetkých oblastiach a mala by sa riešiť v jej najhlbších spoločenských a kultúrnych základoch.

1.14.

Jednou z hlavných prekážok, ktorým čelia ženy pri internetových aktivitách a na sociálnych sieťach, je kybernetické šikanovanie. Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu sa musí ratifikovať a uplatňovať.

1.15.

Všetky politické opatrenia na štátnej, európskej a medzinárodnej úrovni by mali brať do úvahy diskrimináciu žien v digitálnej oblasti, ktorá má tiež negatívny vplyv na hospodárstvo a spoločnosť všeobecne.

1.16.

Verejné politiky by mali byť koncipované s rodovou perspektívou (uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti). V tejto súvislosti môže byť užitočným nástrojom rodové rozpočtovanie a rodové vnímanie.

1.17.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby posilnila pracovnú skupinu Ženy v digitálnej oblasti a iniciatívu Digital4Her. Je dôležité v celej EÚ vytvárať a rozvíjať európske siete žien pôsobiacich v digitálnej oblasti, ktoré budú podporovať dievčatá a ženy v tom, aby si vyberali študijné smery a povolania v digitálnej oblasti.

1.18.

Európska komisia by mala členským štátom EÚ odporučiť, aby stanovili národné ciele a ukazovatele na monitorovanie situácie (ročná hodnotiaca tabuľka). Zlepšenia alebo zhoršenia by sa mali merať aj prostredníctvom výskumu vykonaného Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť. Odporúčania pre jednotlivé krajiny v tejto oblasti by mohli byť adresované členským štátom v procese európskeho semestra.

1.19.

Sociálni partneri na príslušných úrovniach sa zaviazali zohrávať kľúčovú úlohu pri posilňovaní rodovej rovnosti vo vzdelávaní a na trhu práce s cieľom odstraňovať digitálne rodové rozdiely. Úloha kolektívneho vyjednávania je rozhodujúca najmä v celoživotnom vzdelávaní a na trhu práce, pri riešení rodových úloh, pri presadzovaní úlohy žien v rozhodovacom procese a v rôznych orgánoch s podporou zachovania rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a pri riešení rozdielov v odmeňovaní žien a mužov (5).

1.20.

EHSV odporúča, aby Európsky parlament tieto odporúčania podporil pre nové zloženie EP, keďže táto téma je základom budúceho rozvoja Európy.

2.   Úvod

2.1.   Rodová nerovnosť

2.1.1.

Jean-Claude Juncker vo svojom prejave o politických prioritách Európskej komisie v Európskom parlamente uviedol, že v Európskej únii by sa nemala vyskytovať diskriminácia, a preto je oblasť spravodlivosti a základných práv jednou z desiatich politických priorít práce Komisie. Rodová rovnosť je súčasťou tejto oblasti, hoci Charta základných práv už zohráva dôležitú úlohu v tejto oblasti a ustanovuje, že „rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania“ (6). Marija Gabriel, komisárka zodpovedná za digitálnu ekonomiku a spoločnosť, nedávno navrhla opatrenia ako súčasť svojej stratégie na podporu zvýšenia účasti žien v digitálnom sektore. Je preto potrebné zabezpečiť opatrenia nadväzujúce na iniciatívu Digital4Her podpísané IT spoločnosťami, aby sa vytvorila inkluzívna a rodovo vyvážená pracovná kultúra a prostredie.

2.1.2.

Ženy sú na trhu práce a všeobecne v spoločnosti naďalej diskriminované. Index rodovej rovnosti – ktorý meria nerovnosť v oblasti práce, času, peňazí, vedomostí, moci, násilia a zdravia – ukazuje, že pokrok v týchto oblastiach je pomalý: index sa zvýšil zo 62 bodov v roku 2005 na 65 bodov v roku 2012 a 66,2 bodu v roku 2017 (7). Táto diskriminácia mnohé príčiny. V záujme odstránenia nerovnováhy vyplývajúcej z tejto diskriminácie sa prvá kapitola Európskeho piliera sociálnych práv týka rovnosti príležitostí a prístupu na pracovný trh, pričom uznáva, že rodová rovnosť a rovnaké príležitosti sú oblasti, v ktorých je diskriminácia bežnejšia.

2.1.3.

Rodové digitálne rozdiely sú formou nerovnosti vyplývajúcou z diskriminácie žien, ktorá pravdepodobne predstavuje neúnosnú prekážku účasti žien na európskej a globálnej úrovni. Spomaľujú rast budúceho európskeho hospodárstva, ktorý sa vyznačuje digitalizáciou. V súčasnosti používa pravidelne počítač a internet 68 % mužov a 62 % žien, 33 % mužov a 18 % žien inštaluje softvér na svoje zariadenia a 47 % mužov a 35 % žien využíva služby internetového bankovníctva (8). Aj napriek tomu, že ženy predstavujú viac ako polovicu absolventov, sú naďalej nedostatočne zastúpené v študijných odboroch v oblasti vedy a IKT (informačné a komunikačné technológie): predstavujú približne tretinu všetkých zamestnancov v odvetví, pričom ich podiel závisí od konkrétneho pracovného miesta (8 % v oblasti softvéru, 54 % na nižších pozíciách medzi IT operátormi). Cieľom tohto stanoviska je poskytnúť odporúčania a návrhy s cieľom prekonať nerovnováhu súvisiacu so vzdelávacím systémom a trhom práce.

2.1.4.

Ženy sa tiež stretávajú s väčšími ťažkosťami pri využívaní internetu vzhľadom na kybernetické šikanovanie: obťažovanie na internete sa oveľa viac zameriava na dievčatá (podľa údajov EIGE obťažovaniu na internete čelí 51 % žien a 42 % mužov) (9). Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu sa musí ratifikovať a uplatňovať.

2.2.   Digitalizácia a digitálna priepasť

2.2.1.

Digitalizácia je nielen technologický, ale aj hospodársky, sociálny, spoločenský a kultúrny proces.

2.2.2.

Podľa štúdie Európskej komisie (10) by digitalizácia mohla každoročne zvýšiť HDP EÚ o 415 miliárd EUR a viac žien na pracovných miestach v oblasti digitálnych technológií by mohlo každoročne vytvoriť zvýšenie HDP EÚ o 16 miliárd EUR. Spoločnosti sa zároveň stretávajú s ťažkosťami pri nábore špecialistov v oblasti IKT, takže existuje priestor na väčšiu zamestnanosť a lepšie vzdelávanie v digitálnej oblasti.

2.2.3.

Digitálna priepasť zahŕňa nielen obmedzený prístup k pripojeniu na internet, ale aj nedostatok základných zručností potrebných na používanie nástrojov IKT. Jedným z aspektov digitálnej priepasti sú digitálne rodové rozdiely. Podľa údajov Medzinárodnej telekomunikačnej únie rozdelených podľa pohlavia a týkajúcich sa 91 ekonomík bola v roku 2017 miera rozšírenia internetu 44,9 % u žien v porovnaní s 50,9 % u mužov; podľa údajov Eurostatu v roku 2017 malo 71 % žien každodenný prístup k internetu v porovnaní so 74 % mužov a 49 % žien využívalo internetové bankovníctvo v porovnaní s 54 % mužov (11). Je dôležité, aby sa otázka vyriešila z hľadiska trhu práce – digitalizácia sa bude týkať všetkých pracovníkov – a z pohľadu používateľa – každý je používateľom technológií.

2.2.4.

Digitálna priepasť sa často prelína s ostatnými druhmi diskriminácie: príslušnosť k etnickej menšine, ktorá žije vo vidieckej oblasti, postavenie prisťahovalca, zdravotné postihnutie, chudoba atď. Technológie môžu pomôcť prekonať tieto prekážky a urobiť tak svet otvorenejším pre všetkých, ale –ak tento proces nie je motivovaný sociálnymi aktérmi – môžu ich tiež posilniť.

2.2.5.

Digitálne rodové rozdiely sú hospodárskym, sociálnym, spoločenským a kultúrnym problémom, ktorý treba riešiť pomocou viacúrovňových a holistických politík, pretože vedie k narastajúcemu rodovému rozdielu. Okrem toho sa rodová nerovnosť musí zohľadniť v každej politike a vo všetkých oblastiach a mala by sa riešiť v jej najhlbších spoločenských a kultúrnych základoch.

2.2.6.

Kvalitatívny vplyv digitalizácie na potreby zručností je tiež zaujímavý z rodového hľadiska, pretože ženy sú zastúpené v niektorých zamestnaniach viac a v iných oblastiach vrátane vedy, technológie, inžinierstva a matematiky sú zastúpené menej. Je potrebné podniknúť kroky na zvýšenie počtu žien v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky.

2.2.7.

Je však tiež dôležité uznať rastúci význam mäkkých zručností v digitálnom veku vo všetkých odvetviach: hlavnou črtou umelej inteligencie a internetu vecí je to, že počítače sú čoraz citlivejšie a inteligentnejšie, v dôsledku čoho bude ľudská pracovná sila nenahraditeľnou iba vtedy, ak obstojí na základe skutočných ľudských schopností, ako je schopnosť prispôsobiť sa zmenám a spolupracovať. Empatia, kreativita a komplexné riešenia problémov sa v dnešnej spoločnosti častejšie vštepujú dievčatám ako chlapcom, ktoré tieto zručnosti aj viac rozvíjajú (12). Odporúča sa multidisciplinárny prístup, ktorý spája rôzne hľadiská inovácií (technologické, sociálne, kultúrne atď.) v snahe nielen čeliť rizikám, ale aj využiť príležitosti digitalizácie pre ženy.

2.2.8.

Osobitnú pozornosť treba venovať osobám so zdravotným postihnutím, a najmä ženám, ktorých situácia je „nielen horšia ako situácia žien bez postihnutia“ (13). Preto je potrebné zabezpečiť „rovnaký prístup k rôznym komponentom zariadení informačných a komunikačných technológií, ako aj informačnú spoločnosť pre ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím“ (14).

3.   Digitálne rodové rozdiely vo vzdelávacom systéme

3.1.

Vzdelávací systém je hlavnou oblasťou politiky, ktorú je potrebné riešiť. V porovnaní s rokom 2011 sa znížil počet žien, ktoré študujú vysokoškolské odbory súvisiace s IKT (15). Preto je nevyhnutné zlepšenie digitálnej gramotnosti a zručností žien na všetkých úrovniach, aby sa im umožnilo aktívne sa podieľať na rozvoji spoločnosti a využívať príležitosti vyplývajúce z digitalizácie a zabrániť tomu, aby zaostávali. Ženy so zdravotným postihnutím by mali mať právo na inkluzívne a kvalitné vzdelávanie. Musia sa odstraňovať kultúrne a jazykové stereotypy a dievčatám poskytovať rôzne vzory, najmä v mediálnom sektore. Nástroje IKT sa navyše môžu využívať pri výučbe a triednych aktivitách.

3.2.

V základnom vzdelávaní je nevyhnutné zabezpečiť digitálnu gramotnosť a vzdelávanie pre všetkých v záujme zabezpečenia schopnosti budúcich mužov a žien prispôsobiť sa rýchlo sa vyvíjajúcim technológiám. Podľa Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA), ktorý meria vzdelávací pokrok 15-ročných v krajinách OECD, má takmer štyrikrát viac chlapcov ako dievčat záujem o prácu v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (16). Podľa štúdie EIGE má v celej EÚ 3 – 15 % dospievajúcich chlapcov záujem o profesiu v oblasti IKT, túto profesiu chce však iba v štyroch krajinách EÚ vykonávať 1 % – 3 % dospievajúcich dievčat. Aj keď sú digitálne zručnosti mladých ľudí v EÚ rovnocenné pre chlapcov aj dievčatá, chlapci sa stále cítia sebavedomejší vo svojich digitálnych zručnostiach: opäť ide o problém nesprávneho vnímania a rodové stereotypy (17). „EHSV pripomína členským štátom potrebu investovať do nediskriminačných a inkluzívnych vzdelávacích systémov“ (18).

3.3.

Je dôležité odborne pripraviť školiteľov na používanie IKT ako nástrojov výučby. Zameranie sa na dievčatá má prvoradý význam v záujme toho, aby sa odstránili digitálne rodové rozdiely v ich základoch a aby sa podporovali inkluzívnejšie a osobnejšie systémy vzdelávania a odbornej prípravy. Digitálne nástroje môžu byť tiež užitočné na zníženie byrokratickej záťaže učiteľov a školiteľov (19).

3.4.

V stredoškolskom a terciárnom interdisciplinárnom vzdelávaní študujú dievčatá menej odborov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky ako chlapci: menej ako 1 z 5 absolventov v oblasti IKT sú ženy (20). Rozhodujúce bude aj interdisciplinárne vzdelávanie a zručnosti zamerané na človeka.

3.5.

Duálne vzdelávanie a OVP (odborné vzdelávanie a príprava) by sa mali posilniť a zohľadniť prístup dievčat k technickému vzdelávaniu a vzdelávaniu na pracovisku (21).

4.   Digitálne rodové rozdiely na trhu práce

4.1.

Je potrebné podporovať pôsobenie žien na technických pracovných miestach a vo vysokých pozíciách a prekonať vzdelávacie a profesionálne prekážky a stereotypy. Zvýšená zamestnanosť žien v odvetví IKT by mohla byť prínosom pre toto odvetvie a celé hospodárstvo a spoločnosť.

4.2.

Na prekonanie digitálnych rodových rozdielov na trhu práce má kľúčový význam úloha sociálnych partnerov na podnikovej, národnej a európskej úrovni. Prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania sa môžu navrhnúť prijateľné riešenia a zároveň zohľadniť potreby zamestnávateľov i pracovníkov (22). Zvýšenie počtu žien v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky a vo vysokých pozíciách môže tiež prispieť k zníženiu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.

4.3.

Celoživotné vzdelávanie je nevyhnutné na zabránenie vylúčeniu z trhu práce, a to je mimoriadne dôležité pre ženy. Sociálni partneri zohrávajú v tomto smere kľúčovú úlohu.

4.4.

Polarizácia trhu práce a hospodárstvo založené na príležitostných pracovných výkonoch na dohodu (tzv. gig economy): hoci by stroje mohli z technického hľadiska nahradiť pracovné miesta vyžadujúce nízku kvalifikáciu (manuálne a intelektuálne, vďaka internetu vecí, senzorov, technológií umelej inteligencie), ak sú tieto pracovné miesta neisté a nie sú zaručené žiadne práva, môže byť pre spoločnosti jednoduchšie s nízkymi nákladmi zamestnať ľudí, a nie investovať do nových strojov. Platí to už pre hospodárstvo založené na príležitostných pracovných výkonoch na dohodu (tzv. gig economy). V tejto súvislosti nie je zabezpečená žiadna sociálna ochrana v súlade so štandardnými formami práce (23): v dôsledku neformálnej povahy tohto druhu zamestnania ženy riskujú odklon od tradičného zamestnania so sociálnymi výhodami v prospech príležitostnej práce na dohodu, ktorá je ľahšie dostupná a niekedy ľahšie zvládnuteľná z hľadiska pracovného času. Aby sa prerušil začarovaný kruh feminizácie chudoby (24) musia sa zaručiť spravodlivé pracovné podmienky a všetky zainteresované strany by mali podporovať vzor rozvoja založený na sociálne spravodlivom prístupe založenom na kvalite. Tu je dôležitá úloha sociálnych partnerov a kolektívneho vyjednávania (25).

4.5.

Technológia nie je neutrálna: zatiaľ čo softvér alebo algoritmus by mali znížiť subjektivitu, ktorá je typická pre ľudský proces alebo rozhodnutie, ak sa do nej vnáša kultúrna zaujatosť (napríklad rodová zaujatosť), potom vždy bude reprodukovať tento typ diskriminácie skôr na štrukturálnom (než náhodnom) základe. To je dôvod, prečo by na navrhovaní týchto systémom mali pracovať rozmanití ľudia. V súčasnosti tvoria ženy iba 17 % z 8 miliónov osôb pracujúcich v oblasti IKT (26); okrem toho sa v celej EÚ len 20 % žien vo veku 30 rokov a viac, ktoré absolvovali štúdium v oblasti IKT, rozhodlo zostať v technologickom priemysle (27). Zvýšenie účasti žien na týchto pracovných miestach – a tým rozmanitosť – môže pomôcť prekonať zaujatosť, ktorá môže byť začlenená do návrhu danej technológie.

4.6.

Preraziť tzv. sklený strop na podporu digitálneho hospodárskeho systému: len 32 % ekonomických lídrov sú ženy (28), hoci sa dokázalo, že podniky so ženami v rozhodovacích funkciách majú lepšie štýly riadenia, ktoré sú zvyčajne horizontálnejšie a podporujú rozmanitosť a tvorivé a inovačné myslenie. Preto ak spoločnosti budú rozvíjať politiku rodovej rovnosti s cieľom podporovať prístup žien do najvyšších funkcií v organizácii, bude to pre spoločnosti mať prínos z hľadiska inovačnej kapacity. Uplatňovanie tohto prístupu v širokom meradle to bude naopak prospešné pre celý hospodársky systém.

4.7.

Európsky systém výroby z veľkej časti tvoria malé a stredné podniky, ktoré pri investíciách do nových technológií čelia väčším ťažkostiam. Digitálne technológie zároveň uľahčujú mikropodnikanie: prostredníctvom niektorých digitálnych nástrojov (ako je elektronický obchod) je možné, aby mikropodniky prenikli na svetové trhy a vo všeobecnosti odstránili prekážky prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti. „Podľa druhého európskeho prieskumu Start-up Monitor iba 14,8 % zakladateľov startupov sú ženy“ (29). Tento problém súvisí so slabšími podnikateľskými sieťami, stereotypmi a nedostatočnou finančnou podporou Digitalizácia môže vytvoriť vhodné prostredie pre podnikanie žien. Musia sa zaručiť vzdelávacie a podporné služby s cieľom umožniť ženám otvoriť si vlastný podnik s využitím dostupných digitálnych technológií.

5.   Digitalizácia a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

5.1.

Podľa štúdie Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť je v pracovných miestach v oblasti IKT dlhšia pracovná doba ako v iných odvetviach (30). Prvý problém, ktorý je potrebné riešiť, je preto rozdelenie povinností spojených so starostlivosťou o druhých medzi mužov a ženy: je dôležité prijať opatrenia na dosiahnutie rovnomernejšieho rozdeľovania povinností spojených so starostlivosťou o druhých medzi mužmi a ženami, a to aj prijatím návrhu smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov (31).

5.2.

Inteligentná práca, tzv. smartworking, a telepráca sa často považujú za nástroje na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom s prihliadnutím na riziká aj príležitosti. Inteligentná práca môže pomôcť pracovníkom riadiť ich súkromný život (najmä odstránením strateného času stráveného cestovaním do práce a z práce), je však tiež pravda, že ak inteligentná práca nie je dobre riadená, môže viesť k stieraniu hraníc medzi starostlivosťou, prácou a voľným časom. Inteligentná práca musí byť riadená prostredníctvom konkrétnych kolektívnych zmlúv spoločností v záujme prispôsobenia sa kultúrnemu kontextu, výrobným prostriedkom a organizácii práce. Z dlhodobého hľadiska môže inteligentná práca zmeniť aj spôsob života obyvateľov miest (a vidieckych oblastí) a spoločenských priestorov.

5.3.

Digitálne nástroje môžu tiež predstavovať príležitosť pre tých, ktorí sú vylúčení z trhu práce. Tieto nástroje môžu taktiež uľahčiť účasť žien na trhu práce. Ženy so zdravotným postihnutím sú však oveľa viac vylúčené z trhu práce (32). Preto je veľmi dôležité vykonávať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) (33).

6.   Digitalizácia verejného sektora

6.1.

Vzhľadom na predlžovanie strednej dĺžky života a nízku mieru pôrodnosti európska populácia starne a záťaž spojená so starostlivosťou o druhých sa pre ženy v strednom veku zvyšuje. Zatiaľ čo je nevyhnutné dosiahnuť rovnaké rozdeľovanie povinností spojených so starostlivosťou o druhých medzi mužmi a ženami, je tiež dôležité uvedomiť si, že digitalizácia – a najmä robotika – vo verejnom sektore predstavuje veľkú príležitosť na uľahčenie účasti žien na trhu práce a na pomoc ženám so všetkými povinnosťami spojenými so starostlivosťou, ktoré majú.

6.2.

Robotika môže automatizovať a, čo je dôležitejšie, uľahčiť niektoré z najťažších úloh súvisiacich so starostlivosťou o druhých (napríklad presuny osoby so zdravotným postihnutím), pomôcť pri rehabilitácii zranených osôb, predchádzať chorobám atď. Tieto technológie môžu zlepšiť kvalitu života celej spoločnosti, najmä žien, ako aj účasť žien na trhu práce dvoma spôsobmi: mohli by uľahčiť prácu v odvetví služieb osobnej opatrovateľskej starostlivosti, kde sú ženy výrazne zastúpené, a môžu byť prínosom pre ženy, ktoré poskytujú neplatenú starostlivosť, ale iba ak sú tieto technológie dostupné a zaručené všetkým, ktorí ich potrebujú.

6.3.

Digitálne technológie môžu mať taktiež veľký vplyv na všetky byrokratické postupy spojené s verejnými službami. Niektoré krajiny už používajú tento druh technológií v širokom rozsahu a vytvárajú jedinečnú digitálnu identitu pre všetky postupy súvisiace s verejným sektorom (dane, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie atď.). Rozšírenie tohto procesu by mohlo zlepšiť kvalitu života, ale je tiež dôležité uvedomiť si riziká súvisiace s kontrolou údajov jednou osobou (aj keď je to verejný orgán) a súkromím, počítačovou bezpečnosťou, transparentnosťou a etikou, a týmto rizikám predchádzať (34).

6.4.

Verejná správa by mala pripravovať rodové rozpočty pre všetky služby a činnosti, podporovať rovnosť a zvážiť vplyv politických opatrení na ženy. Každé rozhodnutie o investíciách by sa malo prijať pomocou rodového hľadiska v troch oblastiach: rodová rovnosť na pracovisku, prístup žien ku kapitálu a výrobky a služby, ktoré prinášajú prospech ženám.

6.5.

Zatiaľ čo v niektorých krajinách digitalizácia verejného sektora už pokročila, v iných krajinách sa tento proces len začína a to by mohlo byť z rodového hľadiska príležitosťou na vzdelávanie a zamestnávanie väčšieho počtu žien vo verejnom sektore.

6.6.

V záujme rozvinutia digitalizácie by sa mala bez geografickej diskriminácie sprístupniť potrebná infraštruktúra, ako je širokopásmové pripojenie, 5G atď.

---

(1)  SOC/581 – stanovisko EHSV na tému Prístup k sociálnej ochrane (pozri stranu 135 v Ú. v. EÚ).

(2)  Štúdia The Social Protection of Workers in the Platform Economy, Európsky parlament, 7.12.2017.

(3)  Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 45.

(4)  Stanovisko EHSV na tému Situácia žien so zdravotným postihnutím (Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 20).

(5)  Príručka pre rodovú rovnosť v praxi vypracovaná európskymi sociálnymi partnermi ETUC, BusinessEurope, CEEP a UEAPME.

(6)  Kapitola III článok 23

(7)  Správa o indexe rovnosti pohlaví, Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, 2017.

(8)  Pozri uznesenie EP zo 17. apríla 2018.

(9)  EIGE, Youth, digitalisation and gender equality: opportunities and risks of digital technologies for girls and boys, 2018 (pripravuje sa).

(10)  Vessela Karloukovska, GR-CNECT, pracovná skupina „Ženy v digitálnej oblasti“, Európska komisia.

(11)  Údaje Eurostatu.

(12)  Martha Ochoa (UNi Global Union) „The path to genderless digitalisation“.

(13)  Stanovisko EHSV na tému Situácia žien so zdravotným postihnutím (Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 20), bod 2.1.

(14)  Tamže, bod 5.3.6.

(15)  Publikácia Európskej komisie z roku 2018 Women in the Digital Age.

(16)  Dr. Konstantina Davaki, autorka štúdie „The underlying causes of the digital gender gap and possible solutions for enhanced digital inclusion of women and girls“.

(17)  Lina Salanauskaite, Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE).

(18)  Stanovisko EHSV na tému Akčný plán EÚ na roky 2017 – 2019 – Riešenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, bod 4.4 (Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 101).

(19)  Jekaterina Jefimenko, Európsky odborový výbor pre vzdelávanie (ETUCE).

(20)  Vessela Karloukovska, GR-CNECT, pracovná skupina „Ženy v digitálnej oblasti“, Európska komisia.

(21)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 161; Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 36.

(22)  Stanovisko EHSV na tému Koncepcie EÚ na riadenie prechodu v digitalizovanom svete práce (Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 15).

(23)  Stanoviská EHSV na tému Európska rámcová smernica o minimálnom príjme (má byť prijaté na decembrovom plenárnom zasadnutí) a Prístup k sociálnej ochrane (pozri stranu 135 tohto úradného vestníka).

(24)  Mary Collins, Európska ženská lobby (EWL) (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 7).

(25)  Pozri napr. dohody o európskych sociálnych partneroch, ako aj návrh smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom a Európsky pilier sociálnych práv.

(26)  Vessela Karloukovska, GR-CNECT, pracovná skupina „Ženy v digitálnej oblasti“, Európska komisia.

(27)  Mary Collins, Európska ženská lobby (EWL).

(28)  Vessela Karloukovska, GR-CNECT, pracovná skupina „Ženy v digitálnej oblasti“, Európska komisia.

(29)  Štúdia pre EP „Women in the digital age“.

(30)  Lina Salanauskaite, Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE).

(31)  COM(2017) 253

(32)  Stanovisko EHSV na tému Situácia žien so zdravotným postihnutím (Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 20), bod 5.4.1.

(33)  Stanovisko EHSV na tému Situácia žien so zdravotným postihnutím (Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 20), bod 1.2, Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(34)  Digital Public Services (e-Government and e-Health)

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Biohospodárstvo — príspevok k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky a cieľov OSN v oblasti udržateľnosti

(prieskumné stanovisko)

(2018/C 440/07)

Spravodajkyňa:	Tellervo KYLÄ-HARAKKA-RUONALA
Pomocný spravodajca:	Andreas THURNER

Konzultácia	rakúske predsedníctvo Rady EÚ, 12. februára 2018
Právny základ	článok 302 Zmluvy o fungovaní EÚ prieskumné stanovisko
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	13. marca 2018
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	5. septembra 2018
Prijaté v pléne	19. septembra 2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	180/1/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

ESHV sa domnieva, že biohospodárstvo vytvára pridanú hodnotu pre spoločnosť tým, že vyrába, premieňa a využíva biologické prírodné zdroje. Prechod na uhlíkovú neutralitu a obehový systém bude čoraz viac pôsobiť ako hnacia sila biohospodárstva, pretože udržateľné biohospodárstvo má potenciál súčasne vytvárať hospodárske, sociálne a klimatické výhody.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že biohospodárstvo prispieva k zmierňovaniu účinkov zmeny klímy viacerými spôsobmi: sekvestráciou oxidu uhličitého z atmosféry v biomase, skladovaním uhlíka vo výrobkoch z biologického materiálu a nahrádzaním surovín a výrobkov z fosílnych materiálov výrobkami z biologického materiálu.

1.3.

Výbor tiež vyzdvihuje, že biohospodárstvo prispieva ku klimatickým, ako aj energetickým cieľom EÚ tým, že nahrádza fosílne palivá bioenergiou vo výrobe elektrickej energie, vykurovaní a chladení a v doprave. Prispieva takisto k energetickej účinnosti a bezpečnosti dodávok energie.

1.4.

EHSV je presvedčený, že biohospodárstvo zohráva dôležitú úlohu pri plnení celkových hospodárskych, environmentálnych a sociálnych cieľov, ktoré sa požadujú v Agende OSN 2030 (ciele trvalo udržateľného rozvoja). Úloha biohospodárstva úzko súvisí s cieľmi týkajúcimi sa priemyslu a poľnohospodárstva a s vytváraním pracovných miest v týchto oblastiach.

1.5.

Výbor žiada prispôsobenie stratégie EÚ pre biohospodárstvo, aby sa v súlade s hospodárskou, environmentálnou a sociálnou udržateľnosťou poskytli tie najpriaznivejšie podmienky pre európske biohospodárstvo s cieľom vytvoriť konkurenčnú výhodu pre EÚ.

1.6.

EHSV zdôrazňuje, že tvorcovia politík musia predovšetkým podporovať udržateľnú výrobu a využívanie biomasy v EÚ a zabezpečiť stabilný, spoľahlivý a ucelený rámec pre investície do biohospodárstva prostredníctvom hodnotových reťazcov. Tvorcovia politík by okrem toho mali zvýšiť dopyt po výrobkoch z biologických materiálov prostredníctvom verejného obstarávania a prijať ucelený rámec pre technické a bezpečnostné pravidlá a pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre výrobky z biologických materiálov.

1.7.

EHSV sa domnieva, že kľúčový význam pre rozvoj nadčasového biologického hospodárstva majú výskum a inovácie. Treba preto pokračovať v inovačnom úsilí podporovanom stratégiou pre biohospodárstvo vrátane spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály (spoločný podnik BBI).

1.8.

Výbor zdôrazňuje, že úloha vzdelávania, poradenských služieb, prenosu vedomostí a odbornej prípravy je kľúčová v snahe zabezpečiť, aby pracovníci a podnikatelia mali potrebné informácie a zručnosti. Ľudia by mali byť náležite informovaní o biohospodárstve a o svojich povinnostiach, aby mohli byť aktívnymi spotrebiteľmi a mohli prijímať rozhodnutia zamerané na udržateľnú spotrebu.

1.9.

EHSV zdôrazňuje, že predpokladom pre biohospodárstvo je vhodná infraštruktúra, ktorá si vyžaduje primerané financovanie. Potrebné sú účinné dopravné systémy s cieľom umožniť prístup k surovinám a distribúciu výrobkov na trhoch.

1.10.

EHSV odporúča, aby sa EÚ usilovala o vytvorenie celosvetového systému stanovovania cien pre emisie oxidu uhličitého, ktorý by bol neutrálnym a účinným spôsobom podpory biohospodárstva a zapojenia všetkých účastníkov trhu do zmierňovania účinkov zmeny klímy.

1.11.

EHSV je presvedčený, že zapojenie občianskej spoločnosti do iniciatív v oblasti biohospodárstva a rozhodovacích procesov má mimoriadny význam. Výbor zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo uskutočňoval spravodlivo.

1.12.

EHSV zdôrazňuje, že udržateľné biohospodárstvo môže byť úspešné len vtedy, ak sa bude uplatňovať medziodvetvový prístup. Preto je potrebná súdržnosť a koordinácia medzi rôznymi politikami a cieľmi EÚ. Taktiež treba zabezpečiť, aby boli opatrenia prijímané na úrovni členských štátov koherentné.

2.   Súvislosti

2.1.

Rakúske predsedníctvo Rady požiadalo EHSV o vypracovanie prieskumného stanoviska o úlohe biohospodárstva pri plnení cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky a cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN. EHSV okrem toho v súčasnosti pripravuje stanovisko z vlastnej iniciatívy o nových príležitostiach, ktoré ponúka udržateľné a inkluzívne biohospodárstvo pre európsku ekonomiku (CCMI/160).

2.2.

Európska komisia zároveň aktualizuje európsku stratégiu pre biohospodárstvo z roku 2012. EHSV monitoruje tento proces a víta úsilie Komisie. Komisia vymedzila biohospodárstvo ako „produkciu obnoviteľných biologických zdrojov a premenu týchto zdrojov a odpadových tokov na produkty s pridanou hodnotou, ako napríklad potraviny, krmivo, produkty z biologických materiálov a bioenergiu“.

2.3.

Vo všeobecnosti možno povedať, že biohospodárstvo zahŕňa nahradenie fosílnych palív a surovín energiou a surovinami z biologického materiálu. Biohospodárstvo zahŕňa hospodárske činnosti založené na výrobe, ťažbe, premene a využívaní biologických prírodných zdrojov. Toky odpadu, vedľajšie produkty a zvyšky môžu byť ďalším hlavným zdrojom dodávok surovín.

2.4.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo spolu s rybárstvom zohrávajú zásadnú úlohu pri výrobe biomasy na ďalšie využitie. Široké spektrum odvetví, ako napríklad lesné hospodárstvo, potravinárske, chemické, energetické, textilné a stavebné odvetvia, premieňajú biomasu, vrátane druhotných surovín, na spotrebné komodity alebo medziprodukty určené pre iné oblasti podnikania. Biohospodárstvo je spravidla založené na rozsiahlych hodnotových reťazcoch vrátane dopravy, obchodu a iných služieb súvisiacich s uvedenými činnosťami. Okrem toho sú súčasťou biohospodárstva ekosystémové služby.

2.5.

EÚ sa zaviazala znížiť do roku 2030 svoje emisie skleníkových plynov najmenej o 40 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990 (1), pričom stanovila samostatné ciele a pravidlá pre odvetvia obchodujúce s emisiami a ostatné odvetvia. Navyše využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo, t. j. odvetvie LULUCF, bolo začlenené do rámca do roku 2030 s požiadavkou, aby toto odvetvie nevytváralo čisté emisie, ale prispelo k zlepšeniu záchytu skleníkových plynov z dlhodobého hľadiska. Odráža sa to v požiadavkách uvedených v článku 4 ods. 1 Parížskej dohody, v ktorom sa žiada, „aby sa v druhej polovici tohto storočia dosiahla rovnováha medzi antropogénnymi emisiami skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovaním pomocou záchytov“ (2).

2.6.

V súlade s cieľmi EÚ v oblasti energetiky do roku 2030 by sa energetická účinnosť mala zvýšiť o 32,5 % v porovnaní s prognózami a podiel obnoviteľnej energie na celkovom energetickom mixe by mal byť 32 %, pričom obidve hodnoty sú vyjadrené ako spoločné ciele EÚ, a nie ako ciele členských štátov (3).

2.7.

Sedemnásť cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN pokrýva rôzne aspekty hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výziev, ktorým čelí celý svet. Ani jeden z cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa osobitne nezaoberá biohospodárstvom, to je však prepojené s viacerými z týchto cieľov.

3.   Príspevok biohospodárstva k cieľom EÚ v oblasti klímy a energetiky

3.1.

Prechod na uhlíkovú neutralitu je obrovskou výzvou a vyžaduje si značné zníženie emisií, ako aj zvýšenie skladovania uhlíka. Trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov z biologických materiálov je v tejto oblasti kľúčovým prvkom.

3.2.

Biohospodárstvo prispieva k zmierňovaniu účinkov zmeny klímy prostredníctvom viacerých mechanizmov: sekvestrácie CO2 z atmosféry v biomase prostredníctvom fotosyntézy, skladovania uhlíka vo výrobkoch z biologického materiálu a nahradenia surovín a výrobkov založených na fosílnych palivách výrobkami z biologického materiálu.

3.2.1.

Účinná absorpcia CO2 si vyžaduje trvalo udržateľný rast biomasy. Aktívne a udržateľné obhospodarovanie lesov a využívanie dreva sú kľúčovými prvkami pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy (ako sa zdôrazňuje v stanovisku NAT/655 (4) o dôsledkoch klimatickej a energetickej politiky a stanovisku NAT/696 (5) o spoločnom úsilí a odvetví LULUCF). Jeden m3 dreva zachytáva približne 1 000 kg CO2. Keďže len rastúca biomasa má schopnosť absorbovať CO2, je dôležité, aby sa nestanovovali obmedzenia týkajúce sa využívania lesov za predpokladu, že miera ťažby dreva nepresiahne mieru opätovnej výsadby a rastu lesov a dodržiavajú sa postupy trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.

3.2.2.

Existuje niekoľko druhov výrobkov z biologického materiálu a vyvíjajú sa nové produkty. Takéto produkty sú schopné skladovať uhlík, a udržiavať ho tak mimo atmosféry. Výrobky z dreva s dlhou trvanlivosťou, ako sú budovy a kvalitný nábytok, sú najefektívnejším spôsobom skladovania uhlíka. Pokiaľ sa výrobky z biologického materiálu s kratšou životnosťou recyklujú, ani tie nebudú uvoľňovať svoj obsah uhlíka. Výrobky z biologického materiálu môžu byť navyše na konci svojej životnosti použité ako bioenergia, a môžu tak nahradiť fosílne zdroje energie.

3.3.

Bioenergia takisto prispieva k plneniu cieľa EÚ v oblasti energetickej účinnosti. Dobrým príkladom je diaľkové vykurovanie v komunitách a udržateľná priemyselná kombinovaná výroba tepla a elektriny. Keďže budovy spotrebujú značné množstvo energie, popri použitých zdrojoch energie je veľmi dôležitá energetická hospodárnosť budov.

3.4.

Rozhodujúcu úlohu pri plnení cieľov v oblasti klímy zohráva doprava. Vzhľadom na odlišné potreby a charakteristiky rôznych druhov dopravy (ako sa uvádzajú vo viacerých stanoviskách EHSV, napr. v stanovisku TEN/609 (6) o dekarbonizácii dopravy) sú preto potrebné všetky druhy opatrení, ktoré pomáhajú znižovať emisie skleníkových plynov.

3.4.1.

Elektrifikácia dopravy má zjavne narastajúcu tendenciu. Na to, aby mala elektrická energia na klímu pozitívny vplyv, musí sa vyrábať z energetických zdrojov s nízkymi emisiami skleníkových plynov vrátane využívania zdrojov energie z biologických materiálov.

3.4.2.

Fosílne palivá v doprave sa čiastočne nahrádzajú udržateľnými biopalivami. Napriek narastajúcej elektrifikácii osobných automobilov zostávajú letecká a lodná doprava, ako aj ťažké stroje cestnej dopravy a necestné stroje vo veľkej miere závislé od pohonných hmôt. V tomto ohľade sú pokrokové biopalivá obzvlášť sľubné.

3.5.

Okrem toho, že využívanie bioenergie má výhody z hľadiska klímy, prispieva tiež k dostupnosti energie a bezpečnosti jej dodávok. Ak bude táto bioenergia riadená správne, bude zohrávať významnú úlohu pri plnení základných cieľov stanovených v európskej energetickej politike.

4.   Príspevok biohospodárstva k cieľom trvalo udržateľného rozvoja

4.1.

Ciele trvalo udržateľného rozvoja nás nabádajú zhodnotiť úlohu biohospodárstva nielen z hľadiska klímy a energie, ale aj z celkového ekonomického, sociálneho a environmentálneho hľadiska, pričom treba zohľadniť dlhodobý celkový výhľad. Vzhľadom na širokú perspektívu biohospodárstva existuje vzájomné prepojenie medzi ním a takmer všetkými 17 cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. Biohospodárstvo však prispieva najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: 1, 2, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14 a 15.

4.2.

Biohospodárstvo má potenciál vytvárať hospodársky rast a pracovné miesta nielen v mestských, ale aj vo vidieckych oblastiach. Preto má významnú úlohu pri plnení cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 1 (ukončiť chudobu).

4.3.

Cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 2 je ukončiť hlad. Biomasa je obmedzeným zdrojom a medzi výrobou potravín, krmív a vlákien existujú vzájomné prepojenia. Potrebný je zodpovedný prístup k udržateľnému biohospodárstvu s cieľom umožniť dostatočnú produkciu na rôzne účely – pričom prioritou je dostupnosť potravín – a zaistiť zdravé ekosystémy. Zásady efektívneho využívania zdrojov a obehovosti, ako aj preorientovanie sa na stravu zloženú z väčšieho podielu zeleniny sú spôsoby, ako možno dosiahnuť tieto ciele.

4.4.

Udržateľné biohospodárstvo prispieva k plneniu cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 6 (čistá voda a hygiena), napríklad prostredníctvom udržiavania zdravých ekosystémov, ktoré sú základným predpokladom pre čistú vodu.

4.5.

Cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 7 (dostupná a čistá energia) tvorí základ biohospodárstva. Využívanie vedľajších a odpadových tokov zaisťuje čistú energiu a znižuje závislosť od fosílnych zdrojov energie.

4.6.

Biohospodárstvo ako celok zohráva dôležitú úlohu pri zlepšovaní hospodárskych a sociálnych cieľov. Zohráva významnú úlohu pri plnení cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 8 (dôstojná práca a ekonomický rast). Biohospodárstvo EÚ môže okrem toho pomôcť podstatne znížiť závislosť od dovozu fosílnych komodít a súčasne posilniť domácu pridanú hodnotu a podporiť miestne hodnotové reťazce.

4.7.

V rámci cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 9 sa požaduje podstatne zvýšiť podiel priemyslu na zamestnaní a hrubom domácom produkte, ako aj modernizovať priemysel tak, aby bol udržateľný, so zvýšenou efektivitou využívania zdrojov a lepším prijímaním čistých a ekologických technológií a priemyselných procesov. Biohospodárstvo je úzko prepojené so všetkými týmito cieľmi a trvalo udržateľné využívanie biomasy môže posilniť vedúce postavenie EÚ v oblasti priemyslu. Má takisto veľký potenciál podporovať rast MSP a integrovať ich do hodnotových reťazcov.

4.8.

Biohospodárstvo môže zohrávať dôležitú úlohu pri plnení cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 11 (udržateľné mestá a komunity). Koncepcia klimaticky inteligentných miest (7) a dobrých podmienok v mestských oblastiach ide ruka v ruke s riešeniami poskytovanými biohospodárstvom (napr. drevostavby alebo doprava s nízkymi emisiami a diaľkové vykurovanie).

4.9.

Biohospodárstvo má dobré predpoklady na to, aby mohlo prispieť k cieľu trvalo udržateľného rozvoja č. 12 (zodpovedná spotreba a výroba). Optimalizáciou využívania surovín, aplikovaním ekodizajnu a výrobou recyklovateľných výrobkov s dlhou životnosťou zohráva biohospodárstvo významnú úlohu v prechode na obehové hospodárstvo. Zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov sa však považuje za dôležitú podmienku pre informované zodpovedné modely spotreby a podporuje trvalo udržateľnú výrobu.

4.10.

Biohospodárstvo môže významne prispieť k zmierňovaniu globálnej zmeny klímy, ako sa požaduje v cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 13 (ochrana klímy) a ako už bolo uvedené v kapitole 3. Okrem opatrení na domácej pôde môže mať EÚ pozoruhodný globálny vplyv prostredníctvom exportu výrobkov z biologického materiálu, klimatických riešení a odborných znalostí.

4.11.

Biohospodárstvo má takisto vplyv na cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 14 (život pod vodou) a č. 15 (život na pevnine). Zodpovedné, účinné a udržateľné využívanie prírodných zdrojov preto musí byť základom biohospodárstva.

5.   Predpoklady rozvoja biohospodárstva

5.1.

Aj keď biohospodárstvo v mnohých ohľadoch prispieva k plneniu cieľov v oblasti klímy a energie a cieľov trvalo udržateľného rozvoja, na to, aby sa mohli dosiahnuť, sú potrebné priaznivé podmienky. Ciele trvalo udržateľného rozvoja na jednej strane podporujú a zlepšujú podmienky potrebné na rozvoj biohospodárstva, zatiaľ čo na druhej strane niektoré ciele trvalo udržateľného rozvoja ukladajú požiadavky, ktoré musí biohospodárstvo splniť.

5.2.

Stratégia EÚ pre biohospodárstvo sa musí prispôsobiť novým trhom, aby v súlade s hospodárskou, environmentálnou a sociálnou udržateľnosťou, poskytovala najpriaznivejšie podmienky pre európske biohospodárstvo, ktoré sa rýchlo vyvíja a rozširuje.

5.3.

Tvorcovia politík musia najmä podporovať udržateľnú výrobu biomasy a mobilizáciu v EÚ a politiky EÚ v oblasti rozvoja vidieka by mali poskytovať dostatočnú podporu s cieľom zabezpečiť rozvoj vidieckych podnikov. Tvorcovia politík musia tiež zabezpečiť stabilný, spoľahlivý a ucelený rámec pre investície do biohospodárstva prostredníctvom hodnotových reťazcov.

5.4.

Tvorcovia politík by mali prijať ucelený rámec pre technické a bezpečnostné pravidlá a pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre výrobky z biologických materiálov. Verejný sektor zohráva takisto dôležitú úlohu pri vytváraní dopytu po výrobkoch z biologického materiálu prostredníctvom verejného obstarávania. Iniciatívy ako „Európsky týždeň biohospodárstva“ by mohli pomôcť podporiť dopyt na trhu a vzájomné obohacovanie rôznych projektov.

5.5.

Výskum a inovácie sú kľúčové na rozvoj nadčasového biohospodárstva, ktoré by pre EÚ mohlo predstavovať konkurenčnú výhodu. Malo by sa to vziať do úvahy vzhľadom na obrovský potenciál nových druhov biovýrobkov z tradičných potravinových a vláknových výrobkov, ako aj nových druhov stavebných a obalových materiálov, či textilných a biochemických výrobkov a plastov. To isté platí aj pre potenciál šľachtenia rastlín a rôznych látok ako surovín pre biovýrobky (napr. lignocelulóza, rastlinný olej, škrob, cukor, proteín).

5.6.

Treba preto pokračovať v inovačnom úsilí podporovanom stratégiou EÚ pre biohospodárstvo vrátane spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály (8). Vedomostné centrum pre biohospodárstvo (9) by takisto malo zohrávať dôležitú úlohu pri podpore využívania poznatkov s cieľom pomôcť rozvíjať biohospodárstvo. Iniciatívy a programy v rámci výskumu a inovácií by navyše mali byť atraktívnejšie pre podniky.

5.7.

Úloha vzdelávania, poradenských služieb, prenosu vedomostí a odbornej prípravy má kľúčový význam na to, aby sa zaistilo, že pracovníci a podnikatelia budú mať potrebné informácie a zručnosti, čo povedie k zvýšeniu udržateľnosti súčasného podnikania a k využívaniu nových príležitostí v oblasti biohospodárstva.

5.8.

Ľudia by mali byť zároveň náležite informovaní o biohospodárstve a o svojich povinnostiach, aby mohli byť aktívnymi spotrebiteľmi a mohli prijímať rozhodnutia zamerané na udržateľnú spotrebu, pričom treba zohľadniť rôznu úroveň ochoty ľudí všetkých vekových skupín prispôsobiť sa a realizovať zmenu. Na tento účel by sa mali organizovať informačné kampane posilňujúce dôveru spotrebiteľov v biohospodárstvo a výrobky z biologického materiálu.

5.9.

Prístup k surovinám je jedným zo základných predpokladov pre biohospodárstvo. V záujme podpory dostupnosti a využívania biomasy je preto potrebné vhodné podnikateľské prostredie pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Udržateľné obhospodarovanie lesov, pôdy a morských zdrojov, ktoré sa požaduje v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja č. 14 a 15, zásadným spôsobom prispieva k bezpečnosti dodávok surovín. V tejto súvislosti by sa mal uznať a podporovať existujúci legislatívny a nelegislatívny rámec pre udržateľné a obnoviteľné suroviny v EÚ. Narastajúce využívanie vedľajších tokov a zvyškového materiálu ako surovín na nové použitie takisto pomáha zabezpečiť dostupnosť biomasy. V prípade štruktúr malého rozsahu môžu zohrávať dôležitú úlohu družstvá alebo organizácie výrobcov.

5.10.

Náležitá fyzická infraštruktúra je ďalším základným predpokladom pre biohospodárstvo a na tento účel je potrebné primerané financovanie infraštruktúry v oblasti energetiky, dopravy a v digitálnej oblasti. Kľúčový význam majú účinné dopravné systémy umožňujúce prístup k surovinám a distribúciu výrobkov na trhoch.

5.11.

Pokiaľ ide o svetové trhy, biohospodárstvo je úzko prepojené s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 17, ktorý je zameraný na posilnenie prostriedkov globálneho partnerstva pre trvalo udržateľný rozvoj. Tento cieľ vyzýva na podporu univerzálneho, otvoreného, nediskriminačného a spravodlivého multilaterálneho obchodného systému v rámci WTO založeného na pravidlách. Je to dôležité pre obchod, pokiaľ ide o poľnohospodárske, ako aj priemyselné výrobky biohospodárstva. Medzitým by sa mal podporiť regionálny rozvoj a mala by sa posilniť spolupráca v rámci regionálnych hodnotových reťazcov.

5.12.

S cieľom stimulovať rozvoj biohospodárstva neutrálnym spôsobom by sa EÚ mala usilovať o vytvorenie globálneho systému stanovovania cien pre emisie oxidu uhličitého, ktorý by zohľadnil všetkých hráčov na trhu a poskytol rovnaké podmienky.

5.13.

Zapojenie občianskej spoločnosti do štruktúr biohospodárskych iniciatív a rozhodovacích procesov je mimoriadne dôležité na posilnenie spolupráce medzi rôznymi aktérmi v spoločnosti a na zvyšovanie povedomia verejnosti o udržateľnom biohospodárstve.

5.14.

Zatiaľ čo prechod na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo je obrovskou výzvou a znamená hlboké štrukturálne zmeny týkajúce sa príslušných pracovných miest, je dôležité zabezpečiť, aby sa uskutočnil spravodlivým spôsobom.

5.15.

Udržateľné biohospodárstvo môže byť úspešné len vtedy, ak sa bude uplatňovať medziodvetvový prístup. Preto je potrebná súdržnosť a koordinácia medzi jednotlivými politikami a cieľmi EÚ, najmä pokiaľ ide o klímu, životné prostredie, potraviny, poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel, energiu, obehové hospodárstvo a výskum a inováciu. Na tento účel by mala byť s podporou predsedu Komisie zriadená skupina viacerých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre udržateľné biohospodárstvo.

5.16.

Pokrok pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa meria a monitoruje pomocou 232 ukazovateľov. Medzi ne patria ukazovatele týkajúce sa klímy a energie, ale neexistujú žiadne konkrétne ukazovatele týkajúce sa biohospodárstva. Komisia by preto mala vypracovať najvhodnejšie ukazovatele, aby získala realistický a informatívny obraz o vývoji biohospodárstva EÚ.

---

(1)  Pozri rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030: https://ec.europa.eu/clima/policies/strategies/2030_sk.

(2)  Pozri článok 4 ods. 1 Parížskej dohody: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX:22016A1019(01).

(3)  Pozri vyhlásenie Európskej komisie z 19. júna 2018: http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-18-3997_en.htm.

(4)  Pozri stanovisko NAT/655 na tému Dôsledky klimatickej a energetickej politiky v poľnom a lesnom hospodárstve (Ú. v. EÚ C 291, 4.9.2015, s. 1 ).

(5)  Pozri stanovisko NAT/696 na tému Spoločné úsilie 2030 a využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) ( Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 103 ).

(6)  Pozri stanovisko TEN/609 na tému Dekarbonizácia dopravy (Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 55).

(7)  http://www.climatesmartcities.org/

(8)  https://www.bbi-europe.eu

(9)  https://biobs.jrc.ec.europa.eu

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Umelá inteligencia pre Európu

[COM(2018) 237 final]

(2018/C 440/08)

Spravodajca:	Giuseppe GUERINI
Pomocný spravodajca:	Gonçalo LOBO XAVIER

Konzultácia	Európska komisia, 12/07/2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	04/09/2018
Prijaté v pléne	19/09/2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	199/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV sa domnieva, že umelá inteligencia a automatizované procesy majú obrovský potenciál zlepšiť európsku spoločnosť, pokiaľ ide o inováciu a pozitívnu transformáciu, prinášajú však so sebou aj veľké výzvy, riziká a obavy. Je preto nevyhnutné, aby sa európske inštitúcie začali rýchlo a podrobne zaoberať tým, ako umelú inteligenciu plne rozvinúť a regulovať.

1.2.

Pokrokový prístup k umelej inteligencii v Európe musí zahŕňať niekoľko oblastí, a to: i) verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja a do vyspelej digitálnej infraštruktúry; ii) implementáciu nových legislatívnych predpisov alebo prispôsobenie platných predpisov; iii) rozvoj primeraných znalostí a zvýšenie povedomia občanov a spotrebiteľov a iv) špecializované programy odbornej prípravy pre pracovníkov.

1.3.

Najmä výzvy z hľadiska zodpovednosti, ktoré sa v kontexte nových digitálnych technológií vynárajú, by sa mali systematicky zisťovať a riešiť v medzinárodnom meradle, ako aj na úrovni EÚ a členských štátov. EHSV by chcel úzko spolupracovať s inštitúciami EÚ na analýze a posudzovaní všetkých právnych predpisov EÚ, ktoré sa týkajú zodpovednosti za škodu, bezpečnosti výrobkov a občianskoprávnej zodpovednosti a ktoré bude potrebné zmeniť.

1.4.

EHSV súhlasí s cieľom oznámenia Komisie, ktorým je posilniť technologickú a priemyselnú kapacitu EÚ v snahe rozšíriť umelú inteligenciu po celom vnútornom trhu. Udržať krok s ostatnými svetovými aktérmi si vyžaduje také veľké úsilie, že je naliehavo potrebné zabezpečiť koordináciu všetkých nástrojov a zdrojov financovania dostupných na európskej a štátnej úrovni. Napriek tomu by sa hodnoty a zásady EÚ nemali obetovať v záujme celosvetovej konkurencieschopnosti.

1.5.

Vzhľadom na cieľ Komisie zabezpečiť, aby „umelú inteligenciu využívali všetci potenciálni používatelia s dôrazom na malé a stredné podniky“ (MSP), sa EHSV domnieva, že ak chceme dosiahnuť celosvetovú konkurencieschopnosť, musí byť umelá inteligencia dostupná pre čo najväčší počet subjektov. Je preto kľúčové sprístupniť ju všetkým rôznym formám podnikov na celom európskom jednotnom trhu vrátane MSP, poľnohospodárov, sociálnych podnikov, družstiev, živnostníkov a združení spotrebiteľov.

1.6.

Európska komisia a členské štáty by mali spoločne vytvoriť usmernenia pre etiku umelej inteligencie a mali by do tohto úsilia zapojiť všetky príslušné verejné a súkromné zainteresované strany. Tieto usmernenia musia zahŕňať zásady transparentnosti pri používaní systémov umelej inteligencie na nábor zamestnancov a na hodnotenie alebo kontrolu ich výkonu. Okrem etických zásad EHSV odporúča vytvoriť na európskej úrovni jasný, zosúladený a povinný právny rámec s cieľom zabezpečiť riadnu reguláciu umelej inteligencie a aktualizovať platné predpisy, ktorých sa umelá inteligencia dotýka, s osobitným dôrazom na predpisy zamerané na zodpovednosť výrobcov a ochranu spotrebiteľov. EHSV by chcel úzko spolupracovať s inštitúciami EÚ pri analýze a hodnotení príslušných právnych predpisov EÚ, ktoré si v budúcnosti v dôsledku rozvoja umelej inteligencie budú vyžadovať zmeny.

1.6.1.

Európska komisia bude takisto musieť vykonať dôkladné posúdenie účinkov umelej inteligencie na pracovný trh. Pri tomto posúdení sa musí zohľadniť možné nahradenie niektorých pracovníkov elektronickými zariadeniami alebo robotmi a skutočnosť, že určité funkcie, hoci nebudú plne automatizované, sa v dôsledku nových technológií zásadne zmenia.

1.7.

Z tohto dôvodu EHSV upozorňuje, že vyslovené želanie „aby nikto nezaostal“, by nemalo zostať len návrhom alebo výzvou, ale malo by sa premietnuť do konkrétnych skutočností.

1.8.

Je dôležité zdôrazniť úlohu programov odbornej prípravy pri ochrane európskych pracovníkov pôsobiacich v prostredí, ktoré sa postupným zavádzaním umelej inteligencie zásadne mení. Európski občania by mali mať prístup k potrebným informáciám, ktoré im umožnia stať sa zodpovednými a informovanými používateľmi zariadení a aplikácií dostupných vďaka rýchlemu technologickému rozvoju.

1.9.

V prípadoch, keď nové opatrenia umožnia verejným správam používať technológiu na to, aby mohli robiť organizačné rozhodnutia a dokázali sa rýchlejšie rozhodnúť, bude potrebné vyriešiť otázku účinnej právnej zodpovednosti za tieto rozhodnutia v jasnom právnom rámci, ktorý zaručí plnú zodpovednosť verejnej správy voči občanom.

1.10.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať úlohe organizácií občianskej spoločnosti a sociálneho hospodárstva v úsilí zvýšiť aktívnu účasť obyvateľstva na hospodárskych a sociálnych procesoch, ktoré vďaka umelej inteligencii posilnia participatívnosť v našej spoločnosti. Organizácie občianskej spoločnosti a sociálne podniky môžu zohrávať dôležitú úlohu v snahe zlepšiť pochopenie technológií a ich prijatie zo strany jednotlivcov, najmä prostredníctvom mechanizmov spolupráce, ktoré umožnia zapojiť do súčasnej digitálnej transformácie občanov.

1.11.

Súčasná technologická revolúcia sa nemôže a nesmie uskutočniť bez náležitého a aktívneho zapojenia pracovníkov, spotrebiteľov a sociálnych organizácií, a prebiehajúci technologický rozvoj treba nasmerovať tak, aby zabezpečil väčšiu a zodpovednejšiu účasť riadne informovaných občanov. Práve preto EHSV odporúča, aby Európska komisia pri zriaďovaní Európskej aliancie pre umelú inteligenciu zohľadnila potrebu vytvoriť inkluzívnu, viacodborovú a reprezentatívnu platformu pre rôzne zainteresované strany, ktoré zastupujú európskych občanov, vrátane zástupcov pracovníkov, ktorí budú musieť interagovať s inteligentnými strojmi (1).

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Digitálne zariadenia a veľkokapacitné učiace sa stroje každodenne zvyšujú kapacitu algoritmov, aby mohli pracovať s obrovským množstvom údajov, a táto kapacita sa pravdepodobne bude v budúcnosti ďalej zvyšovať vďaka „neurónovým sieťam“ (ktoré už využívajú napríklad smartfóny na vizuálne rozpoznávanie predmetov, tvárí a obrázkov).

2.2.

V dôsledku takéhoto vývoja sa mení tradičný spôsob „učenia“, ktoré prístroje umelej inteligencie doposiaľ používali, takže sa už nemusia učiť len odvodzovaním pravidiel z dát, ale rozvíjajú aj flexibilnú a adaptabilnú schopnosť učiť sa. Tento proces zvýši schopnosť umelej inteligencie učiť sa a konať v reálnom svete.

2.3.

Vzhľadom na veľmi rýchle prebiehajúce technologické zmeny je teraz nevyhnutné, aby Európska komisia a členské štáty spoločne podrobne preskúmali nové problémy, ktoré rýchly rozvoj umelej inteligencie so sebou prináša a aby do tohto procesu zapojili všetky príslušné verejné a súkromné zainteresované strany tak, aby to neohrozilo možnosti pokroku a technologického rozvoja.

2.4.

V oznámení COM(2018) 237 sa Komisia zasadzuje za posilnenie priemyselnej a technologickej kapacity EÚ a nabáda na rozširovanie umelej inteligencie v európskom hospodárstve, a to tak v súkromnom sektore, ako aj vo verejnej správe. Ako už bolo uvedené v stanovisku z vlastnej iniciatívy (2), EHSV podporuje iniciatívu Komisie, ktorá vo svojom oznámení skutočne zohľadnila niektoré z predchádzajúcich návrhov výboru, ale naliehavo ju vyzýva, aby rýchlo a rozhodne začala konať.

2.5.

Zaujať k umelej inteligencii účinný európsky prístup znamená okrem iného podnecovať značné investície do výskumu a inovácií, ako aj do digitálnej infraštruktúry, potrebných na to, aby sme sa pripravili na veľké sociálnoekonomické výzvy, ktoré pokrok nových technológií postaví pred európsku spoločnosť a trhy v nadchádzajúcich rokoch.

2.6.

Európska komisia a členské štáty by mali spoločne sformulovať určité etické usmernenia pre umelú inteligenciu a mali by do tohto úsilia zapojiť všetky príslušné verejné a súkromné zainteresované strany.

2.7.

Zároveň sa na európskej úrovni musí schváliť harmonizovaný legislatívny rámec v súlade s Chartou základných práv EÚ a so zásadami zakotvenými v zmluvách EÚ. Nový regulačný rámec by mal obsahovať presné ustanovenia zamerané na odbúranie rizík spojených so strojovým učením, ako sú netransparentnosť trhu, slabá hospodárska súťaž, diskriminácia, nekalé obchodné praktiky, ohrozenie kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti výrobkov. Prísne regulačné opatrenia by mali existovať najmä pre situácie, v ktorých sa údaje pre fungovanie systémov umelej inteligencie získavajú automaticky pri používaní elektronických zariadení a počítačov.

2.8.

EHSV konštatuje, že v pracovnom dokumente útvarov Komisie SWD(2018) 137 final pripojenom k oznámeniu sa podrobne analyzujú dôsledky umelej inteligencie pre právne predpisy EÚ a mapujú sa výzvy z hľadiska zodpovednosti, ktoré sa v kontexte nových digitálnych technológií vynárajú.

2.9.

Okrem toho budú potrebné komplexné akčné plány, ktoré i) podporia modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy rozvíjaním nových zručností požadovaných na pracovnom trhu budúcnosti a ii) zaručia primeranú ochranu občanov a pracovníkov v súvislosti s očakávanými zmenami (3).

2.10.

EHSV nabáda Komisiu, aby urýchlene prijala ďalšie opatrenia v oblasti regulácie a podpory investícií, pretože súčasné rýchle zmeny si vyžadujú rýchle prispôsobenie.

3.   Návrh Európskej komisie: európska podpora pre umelú inteligenciu a európske investície do umelej inteligencie

3.1.

Komisia vo svojom oznámení uvádza, že bude podporovať rozširovanie umelej inteligencie tak v základnom výskume, ako aj v priemyselnom využití. V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť do tohto procesu všetky typy subjektov vrátane MSP, spoločností poskytujúcich služby, sociálnych podnikov, poľnohospodárov, družstiev, združení spotrebiteľov a združení zastupujúcich starších ľudí.

3.2.

Vzhľadom na cieľ Komisie zabezpečiť, aby „umelú inteligenciu využívali všetci potenciálni používatelia s dôrazom na malé a stredné podniky“, sa EHSV domnieva, že ak chceme dosiahnuť celosvetovú konkurencieschopnosť, musí byť umelá inteligencia dostupná pre čo najväčší počet subjektov. Okrem toho, čo už Komisia naplánovala s cieľom vytvoriť „platformu umelej inteligencie na požiadanie“, je tiež dôležité stanoviť vhodné formy zapojenia rôznych zainteresovaných strán a konzultácie s nimi, a to vrátane MSP, sietí sociálneho hospodárstva a organizácií občianskej spoločnosti (tieto organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu v úsilí zapájať európskych občanov informovaným a aktívnym spôsobom).

3.3.

Komisia oznámila, že bude podporovať inovácie založené na umelej inteligencii prostredníctvom pilotného programu Európskej rady pre inováciu, na ktorý boli na roky 2018 – 2020 vyčlenené rozpočtové prostriedky vo výške 2,7 miliardy EUR.

3.4.

EHSV sa domnieva, že táto iniciatíva môže byť užitočná pre rozvoj umelej inteligencie, ale zároveň zdôrazňuje, že vo financovaní výskumu by sa malo rýchlo prejsť od fázy experimentovania do štrukturálneho štádia. Je tiež dôležité, aby Komisia podporovala rôzne výskumné centrá, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v členských štátoch, s cieľom vytvoriť sieť spolupráce na európskej úrovni venovanú umelej inteligencii.

3.5.

EHSV konštatuje, že Komisia má v úmysle do konca roka 2020 zvýšiť investície do umelej inteligencie v rámci programu Horizont 2020 na približne 1,5 miliardy EUR. Ak sa tento prístup rýchlo uplatní v súčasných verejno-súkromných partnerstvách, mohol by v priebehu dvoch rokov priniesť ďalšie investície vo výške 2,5 miliardy EUR. Rovnaký prístup sa musí uplatňovať aj v budúcom rámcovom programe Európsky horizont.

3.6.

Na druhej strane je dobrým znamením, že Európska komisia a Európsky fond pre strategické investície, ktorý by mal mať ústrednú riadiacu úlohu pri podpore rozvoja umelej inteligencie v EÚ, vytvorili program VentureEU. Ide o fond rizikového kapitálu vo výške 2,1 miliardy EUR na posilnenie investícií do inovatívnych podnikov v celej Európe.

3.7.

Udržať krok s ostatnými svetovými aktérmi si však vyžaduje také veľké úsilie, že je naliehavo potrebné zabezpečiť koordináciu všetkých nástrojov a zdrojov financovania na európskej a štátnej úrovni a synergie medzi nimi. Je jasné, že ak chceme v oblasti umelej inteligencie súperiť s Čínou a USA, musia všetky verejné a súkromné zainteresované strany pôsobiace na európskej úrovni spojiť svoje sily a zabezpečiť, aby EÚ zohrávala vedúcu úlohu v celosvetovom meradle.

3.8.

Na to, aby sa EÚ v oblasti umelej inteligencie stala úspešne konkurencieschopnou, bude potrebné v dostatočnej miere investovať aj do vhodných softvérov, hardvérov a digitálnej infraštruktúry, ktoré môžu EÚ zaručiť dôveryhodnosť.

3.9.

Pri investovaní do umelej inteligencie by sa malo prihliadať na skutočnosť, že európske podniky sú mimoriadne silné v oblasti automatizácie a robotiky. Tieto odvetvia, ktoré sú súčasťou umelej inteligencie v širokom zmysle slova, by preto mali dokázať, že sú skutočne dôležité v úsilí zaručiť EÚ dôležité celosvetové postavenie so zreteľom na aktuálny technologický rozvoj, a preto si zaslúžia mimoriadnu pozornosť.

4.   Umelá inteligencia a jej vplyv na občanov a pracovníkov

4.1.

Je nesporné, že rozvoj umelej inteligencie napreduje veľmi rýchlym tempom. Z tohto dôvodu musia európske inštitúcie pri posudzovaní vplyvu každého regulačného opatrenia v súvislosti s umelou inteligenciou zaujať multidisciplinárny prístup, ktorý zohľadní nielen administratívne, právne a ekonomické aspekty, ale tiež antropologické, psychologické, sociologické a technologické hľadisko.

4.2.

V snahe podporiť tieto inovácie a predovšetkým usmerniť ich tak, aby sa zabezpečilo, že stredobodom pozornosti budú i naďalej ľudia, je dôležité, aby sa Európska únia snažila dosiahnuť vysoký stupeň technologickej konkurencieschopnosti a aby zároveň neprehliadala základné etické, sociálne a ľudské aspekty.

4.3.

EHSV preto považuje za kľúčové, i) aby sa na súkromie jednotlivcov a zodpovedné spracúvanie údajov jednotlivcov uplatňovali primerané právne predpisy, ako je napríklad účinné vykonávanie nového všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktoré bude treba v prípade potreby neustále aktualizovať v snahe udržať tempo s rýchlym rozvojom umelej inteligencie; ii) aby sa preskúmali dôležité časti platných legislatívnych predpisov EÚ a v prípade potreby prispôsobili novým okolnostiam, ktoré vzniknú v dôsledku umelej inteligencie, a iii) aby sa rozvinuli schopnosti a zručnosti, ktoré občania, orgány verejnej správy a európske podniky potrebujú, ak majú skutočne profitovať z výhod, ktoré umelá inteligencia ponúka.

4.4.

Pri preskúmaní by bolo vhodné vychádzať z predpokladu, že umelá inteligencia spočíva vo využívaní a spracúvaní veľkého množstva dát, ktoré sú základom každej aplikácie vychádzajúcej z nových technológií. Keďže je to tak, hlavnou úlohou pre európske regulačné orgány je zabezpečiť transparentný a regulovaný prístup k údajom koncových používateľov.

4.5.

Čím lepšia je kvalita spracovaných dát, tým lepšia je presnosť a výkonnosť systémov umelej inteligencie. Nesmie sa však zabúdať na to, že údaje týkajúce sa jednotlivcov sa musia získať legálne a použiť spôsobom, s ktorým boli priamo dotknuté osoby oboznámené, aby sa zaručilo, že osobné údaje budú použité na vopred určený a transparentný účel, na ktorý dal používateľ najprv riadny a informovaný súhlas.

4.6.

Treba poznamenať, že viaceré dôležité časti európskych právnych predpisov – napríklad tie, ktoré sa týkajú online reklamy, nekalých obchodných praktík, bezpečnosti výrobkov a zodpovednosti za škodu nimi spôsobenú, práv spotrebiteľov, neprijateľných zmluvných podmienok, predaja a záruk, poistenia a uvádzania cien – bude možno potrebné zmeniť a riadne prispôsobiť novým scenárom, ktoré prinesie rozsiahlejšie a presnejšie používanie umelej inteligencie, s cieľom chrániť koncových spotrebiteľov.

4.7.

Rozhodujúcou otázkou bezpečnosti výrobkov a zodpovednosti za škodu nimi spôsobenú sa Komisia náležite zaoberala vo svojom pracovnom dokumente SWD(2018) 137 final, v ktorom skúma prípadové štúdie a predkladá zoznam častí legislatívy EÚ, ktoré treba podrobnejšie preskúmať a posúdiť. EHSV nabáda Komisiu, aby v tejto práci pokračovala, a chcel by k nej prispieť svojím dielom.

4.8.

V snahe chrániť práva európskych občanov vzhľadom na pokrok umelej inteligencie je dôležité zdôrazniť na jednej strane úlohu kultúrnej, vzdelávacej a akademickej prípravy, na druhej strane poskytovanie potrebných informácií širokej verejnosti. Obzvlášť dôležité je zabezpečiť transparentnosť a správnosť z hľadiska riadenia algoritmov umelej inteligencie a databáz, ktoré využívajú.

4.9.

Je preto veľmi dôležité, aby sa európskym občanom poskytli primerané odborné školenia, ako aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo im umožní stať sa zodpovednými a informovanými používateľmi zariadení a aplikácií dostupných vďaka súčasnému rýchlemu technologickému rozvoju, ktoré sú čoraz viac rozšírené na všetkých úrovniach.

4.10.

Vzhľadom na všetky tieto požiadavky musia EÚ a členské štáty ponúknuť jasné a účinné riešenia, najmä podporovaním moderného vzdelávacieho systému a neustálym rozširovaním celoživotného vzdelávania na trhu práce a v občianskej spoločnosti.

4.11.

Európska komisia bude musieť vykonať dôkladné posúdenie účinkov umelej inteligencie na pracovný trh. Táto skutočnosť najviac znepokojuje mnohých európskych pracovníkov, ktorí sú už dlho pracovne činní, ale k dôchodkovému veku majú ešte ďaleko a na prebiehajúce zmeny pozerajú s nedôverou a strachom. Pri tomto posúdení sa musí zohľadniť možné nahradenie niektorých pracovníkov elektronickými zariadeniami alebo robotmi a skutočnosť, že určité funkcie, hoci nebudú plne automatizované, sa v dôsledku nových technológií zásadne zmenia. Preskúmanie a posúdenie by sa preto malo zamerať nielen na nevyhnutné a očakávané zmeny vo výrobných reťazcoch, ale aj na prehodnotenie organizačných postupov a podnikateľských cieľov v nadväznosti na sociálny dialóg s pracovníkmi.

4.12.

V niektorých situáciách, ako sú tie, ku ktorým došlo a dochádza v prípade mnohých iných technológií, by bolo rozumné skôr než sa umelá inteligencia začne plne využívať, otestovať ju v jednotlivých fázach a nadväzných stupňoch prispôsobenia, aby sa tým, ktorých sa to týka, umožnilo osvojiť si nové technológie, a to aj pomocou primeraných odborných školení, a aby sa napravili prípadné chyby z hľadiska prispôsobenia počas tohto procesu (4).

4.13.

Zavádzanie nových technológií v podnikoch si vyžaduje sociálny dialóg medzi jednotlivými zainteresovanými partnermi. V tejto súvislosti bude nevyhnutné neustále informovať organizácie pracovníkov a odborové zväzy a radiť sa s nimi.

5.   Umelá inteligencia, verejná správa a občianska spoločnosť

5.1.

Umelá inteligencia je technologická a sociálna inovácia schopná radikálne zmeniť celú spoločnosť a zlepšiť verejný sektor, ako aj vzťah medzi občanmi a verejnou správou. Príležitosti, ktoré umelá inteligencia ponúka, by mohli zvýšiť tak efektívnosť verejnej správy, ako aj spokojnosť občanov so službami poskytovanými verejnou správou a s jej účinným fungovaním.

5.2.

Ak chceme tieto ciele dosiahnuť, je nevyhnutné, aby aj štátni zamestnanci boli pripravení na zmeny a výzvy, ktoré európskej spoločnosti umelá inteligencia prinesie. Verejní zamestnávatelia a vedúci pracovníci verejnej správy – spolu s učiteľmi, školiteľmi a univerzitnými pracovníkmi, ako sme už spomenuli – musia byť schopní plne pochopiť jav umelej inteligencie a rozhodnúť, aké nové nástroje zaviesť do postupov verejnej správy.

5.3.

Zavedenie umelej inteligencie do verejného a súkromného sektora si vyžaduje navrhnutie postupov, ktoré zlepšia pochopenie a prijatie technológií zo strany používateľov prostredníctvom mechanizmov spolupráce, ktoré občanom umožnia, podľa možnosti prostredníctvom systémov participačného riadenia, prispievať k rozvoju technológií umelej inteligencie.

5.4.

Aby sa v tejto oblasti dosiahli pozitívne výsledky, mohlo by byť užitočné rozvíjať čoraz spoľahlivejšie druhy spolupráce a partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom zamerané na využívanie príležitostí, ktoré ponúkajú technologické aplikácie, umelá inteligencia a robotika.

5.5.

Verejná správa stojí pred obzvlášť náročnou výzvou z hľadiska práva a legitimity, keďže bude potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi verejnými záujmami (vrátane výkonu verejnej moci) a záujmami jednotlivcov (konkrétny prejav slobody jednotlivca). V tejto súvislosti si napríklad využívanie umelej inteligencie vo verejnej správe bude vyžadovať zosúladenie zásady transparentnosti a zverejňovania úradných dokumentov s ochranou osobných údajov a právom jednotlivca na súkromie v jasnom a explicitnom regulačnom rámci.

5.6.

V prípadoch, keď nové opatrenia umožnia orgánom verejnej správy používať technológiu na to, aby mohli robiť organizačné rozhodnutia a dokázali sa rýchlejšie rozhodnúť, napríklad pri výbere dodávateľa vo verejnom obstarávaní, spravovaní zoznamu čakateľov pre konkrétne služby alebo nábore nových zamestnancov do verejnej správy, bude potrebné riešiť otázku účinnej právnej zodpovednosti za tieto rozhodnutia v jasnom právnom rámci, ktorý zaručí plnú zodpovednosť verejnej správy voči občanom.

5.7.

Organizácie občianskej spoločnosti a sociálne podniky musia zohrávať dôležitú úlohu v úsilí o lepšie pochopenie a prijatie technológií zo strany jednotlivcov, najmä prostredníctvom mechanizmov spolupráce, ktoré umožnia zapojenie do procesov digitálnej transformácie. V tejto súvislosti je dôležitá možnosť vytvoriť pre tieto nástroje participačné systémy riadenia, napríklad formou spolupráce, počnúc digitálnymi platformami, ktoré sa už používajú na vytváranie nových foriem hospodárskych vzťahov v riadení práce.

5.8.

Administratívne orgány zodpovedné za mechanizmy monitorovania trhu by mali mať znalosti a právomoci na to, aby mohli chrániť spravodlivú hospodársku súťaž, práva spotrebiteľov, ako aj bezpečnosť a práva zamestnancov. Verejné alebo nezávislé orgány by mali mať na starosti audit algoritmov. Súbežne by mali podniky zaviesť účinné mechanizmy auditu využívania dát v systémoch umelej inteligencie.

---

(1)  Pozri prijaté stanovisko EHSV INT/845 na tému Umelá inteligencia – predvídanie jej vplyvu na prácu s cieľom zabezpečiť spravodlivú transformáciu (stanovisko z vlastnej iniciatívy), spravodajkyňa: Franca Salis-Madinier (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

(2)  Stanovisko INT/806 z 31. mája 2017 – Umelá inteligencia – vplyv umelej inteligencie na (digitálny) jednotný trh, výrobu, spotrebu, pracovné príležitosti a spoločnosť ( Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1).

(3)  Prijaté stanovisko EHSV SOC/578 – Riadenie prechodu na digitalizovaný svet práce (Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 15).

(4)  Pozri prijaté stanovisko EHSV INT/845 na tému Umelá inteligencia – predvídanie jej vplyvu na prácu s cieľom zabezpečiť spravodlivú transformáciu (stanovisko z vlastnej iniciatívy), spravodajkyňa: Franca Salis-Madinier (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti

[COM(2018) 233 final]

(2018/C 440/09)

Spravodajca:	Diego DUTTO
Pomocný spravodajca:	Thomas KATTNIG

Konzultácia	Európska komisia, 18. júna 2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	4. septembra 2018
Prijaté v pléne	19. septembra 2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	193/0/3

1.   Závery

1.1.

V priebehu zmien v dôsledku digitálnej transformácie musia byť v centre starostlivosti ľudia.

1.2.

Digitalizácia musí zdravotníckym pracovníkom pomôcť venovať viac času pacientom. Je nevyhnutné zabezpečiť pre zdravotnícke povolania dostatok kvalifikovaných pracovníkov s potrebnými digitálnymi zručnosťami.

1.3.

Digitálnou transformáciou sa mení povaha práce v zdravotnej a inej starostlivosti. Všetci zainteresovaní by mali k transformácii pristupovať profesionálne a s otvorenou mysľou, aby sa dosiahla vysoká úroveň kvality.

1.4.

Sociálny dialóg na európskej úrovni o nemocniciach a zdravotnej a sociálnej starostlivosti treba posilniť. Treba vytvoriť primerané programy odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, zlepšiť pracovné podmienky a kvalitu pracovných miest a zvýšiť ochranu údajov o zamestnancoch.

1.5.

EHSV si je vedomý, že za organizáciu a poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti sú zodpovedné členské štáty. V súlade so smernicou o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (smernica 2011/24/EÚ) sa musí zriadiť sieť elektronického zdravotníctva v záujme pokroku pri dosahovaní interoperability riešení elektronického zdravotníctva (eHealth).

1.6.

Digitálne nástroje musia podnecovať rozvoj nových foriem organizácie v systémoch zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Podporujú rozvoj potenciálu jednotlivcov, miestnych komunít a sociálneho hospodárstva. Prostredníctvom primeraných verejných investícií treba potvrdiť, že základom týchto systémov sú hodnoty solidarity a univerzálnosti.

1.7.

Digitalizácia sa nesmie mylne chápať ako úsporné opatrenia pre rozpočty vyčlenené na zdravotnú starostlivosť. Nesmie viesť k znižovaniu stavu zamestnancov alebo redukovaniu služieb. Starostlivosť musí patriť medzi osobné služby a vzhľadom na starnutie obyvateľstva treba vytvoriť nové koncepcie dlhodobej starostlivosti.

1.8.

EHSV súhlasí s predstavou načrtnutou v oznámení, že treba podporovať zdravie, predchádzať chorobám a bojovať proti nim, pomáhať napĺňať neuspokojené potreby pacientov a uľahčiť občanom rovnaký prístup ku kvalitnej starostlivosti vďaka vhodnému využívaniu digitálnych inovácií a sociálnemu hospodárstvu.

1.9.

Zdravotná gramotnosť v sociálnom a digitálnom kontexte znamená schopnosť človeka získavať informácie, porozumieť im a zodpovedne ich používať na zlepšenie svojej kvality života a v záujme svojho zdravia.

1.10.

Občania by mali mať právo na prístup k svojim zdravotným údajom. Oni rozhodujú o tom, či a kedy svoje údaje sprístupnia iným osobám. Je nevyhnutné prihliadať na všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ktoré zaručuje, že občania majú kontrolu nad svojimi osobnými údajmi, najmä zdravotnými.

1.11.

EHSV sa domnieva, že aktívnou formou ochrany by sa mohlo stať „právo na (voľné) kopírovanie“. Týka sa to všetkých údajov, ktoré generujú používatelia pri interakcii s platformami digitálneho zdravotníctva, a umožní to občanom svoje údaje opätovne použiť.

1.12.

Pôvodné údaje používateľov sú užitočné pre algoritmy a platformy. Musia sa považovať za originálny produkt vytvorený používateľmi a byť chránené v súlade so zákonmi o duševnom vlastníctve.

1.13.

„Právo na (voľné) kopírovanie“ takisto pomáha zohľadniť ochranu a podporu hospodárskej súťaže, ktorá je teraz vystavená ťažkej skúške v dôsledku systémov, ktoré digitálne platformy v súčasnosti používajú na získavanie údajov a osobnej anamnézy.

1.14.

EHSV podporuje (1) cezhraničnú spoluprácu v oblasti digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti založenú na štyroch pilieroch, ktorými sú spoločné klinické hodnotenia, spoločné vedecké konzultácie, identifikácia nových zdravotníckych technológií a dobrovoľná spolupráca členských štátov.

1.15.

EHSV odporúča, aby sa vyvinulo potrebné úsilie na preskúmanie nových etických, právnych a sociálnych rámcov, ktoré budú prihliadať na riziká spojené s hĺbkovou analýzou údajov.

1.16.

EHSV odporúča podporovať výskum a inováciu v oblasti zavádzania digitálnych technológií v snahe zmodernizovať postupy zdravotnej starostlivosti, napr. prostredníctvom umelej inteligencie, internetu vecí a interoperability. EHSV plne podporuje bezpečný prístup verejnosti k spoľahlivým zdravotným údajom bez ohľadu na hranice, aby sa pokročilo vo výskume a prevencii chorôb.

1.17.

EHSV takisto schvaľuje, že EÚ podporuje malé, stredné a sociálne podniky, ktoré vyvíjajú digitálne riešenia pre starostlivosť orientovanú na jednotlivca a poskytovanie odozvy zo strany pacientov.

1.18.

EHSV sa pripája k snahe o vyrovnanie sociálno-hospodárskej asymetrie v dátovom hospodárstve presadzovaním vytvárania bezpečných platforiem a podporou neziskových kolaboratívnych organizácií, ktoré budú uchovávať, spravovať a sprístupňovať digitálne kópie všetkých osobných údajov.

2.   Kontext a všeobecné pripomienky

2.1.

Európska komisia zverejnila 25. apríla 2018 oznámenie o digitálnej transformácii zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu (2), ktoré sa zameriava na reformy a inovatívne riešenia nevyhnutné na to, aby sa systémy zdravotnej a inej starostlivosti stali odolnejšími, prístupnejšími a účinnejšími v snahe poskytovať európskym občanom kvalitnú starostlivosť a aby sme vybudovali zdravšiu spoločnosť. Ak sú digitálne riešenia pre zdravotnú a inú starostlivosť vhodne navrhnuté a nákladovo efektívne, môžu zvýšiť kvalitu života miliónom občanov a radikálne zlepšiť efektívnosť poskytovania služieb zdravotnej a inej starostlivosti pacientom. Digitalizácia môže pomôcť zabezpečiť kontinuitu cezhraničnej starostlivosti (smernica 2011/24/EÚ), čo je dôležitý aspekt pre osoby, ktoré cestujú do zahraničia, či už pracovne, alebo zo súkromných dôvodov. Digitalizácia môže tiež pomôcť podporiť zdravie a predchádzať chorobám vrátane ochrany zdravia pri práci. Môže podporiť reformu systémov zdravotnej starostlivosti a ich prechod na nové formy starostlivosti vychádzajúce z potrieb ľudí a umožniť posun od systémov starostlivosti spätých s nemocnicami k zariadeniam komunitnejšieho a integrovanejšieho charakteru. V priebehu zmien treba zaistiť, že v centre starostlivosti budú občania. Digitalizácia by mala zdravotníckym pracovníkom umožniť venovať viac času pacientom. Je preto nevyhnutné zabezpečiť pre zdravotnícke povolania dostatok kvalifikovaných pracovníkov s potrebnými digitálnymi zručnosťami.

2.2.

Prechodom na digitálnu zdravotnú a inú starostlivosť sa mení povaha práce v týchto oblastiach. Pri tom sa dá zabezpečiť vysoká úroveň kvality, len ak budú všetci zainteresovaní pristupovať k transformácii profesionálne a s otvorenou mysľou. Preto treba na európskej úrovni ešte väčšmi posilniť sociálny dialóg v zdravotníctve a sociálnych službách s cieľom vytvoriť vhodné programy odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania a zlepšiť pracovné podmienky (najmä v záujme rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom), ochranu údajov o zamestnancoch a kvalitu pracovných miest.

2.3.

Európska komisia upozorňuje, že európske systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti čelia vážnym výzvam, ako je starnutie, multimorbidita, očkovanie, nedostatok zdravotníckeho personálu z dôvodu ťažkých pracovných podmienok a narastajúci problém neprenosných ochorení, ktorým je možné predchádzať a ktoré sú spôsobené rizikovými faktormi, akými sú tabak, alkohol či obezita, ako aj iných ochorení vrátane neurodegeneratívnych a zriedkavých chorôb. Ďalšiu rastúcu hrozbu predstavujú infekčné choroby v dôsledku zvýšenej odolnosti voči antibiotikám a nové alebo znova sa objavujúce patogény. Verejné výdavky na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť v členských štátoch EÚ neustále rastú a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať. Je mimoriadne dôležité, aby sa príslušné výdavky použili aj na zlepšenie kvality pracovného prostredia pre zdravotníckych pracovníkov a aby sa nepodporovali nízke mzdy a ťažké pracovné podmienky. Vzhľadom na starnutie obyvateľstva je nevyhnutné vytvoriť nové koncepcie dlhodobej starostlivosti.

2.4.

Dokonca aj vtedy, keď sú zdravotné údaje dostupné, často sú spojené s technológiami, ktoré nie sú interoperabilné, čo bráni rozšíreniu ich používania.

2.5.

V systémoch zdravotnej starostlivosti chýbajú preto kľúčové informácie, ktoré by umožnili optimalizáciu služieb, a poskytovatelia služieb majú ťažkosti dosiahnuť úspory z rozsahu a ponúkať efektívne riešenia v oblasti digitálnej zdravotnej a inej starostlivosti a podporovať cezhraničné využívanie zdravotníckych služieb. Vyčíslené výsledky vyplývajúce zo zdravotných údajov musia umožniť získať obraz o zdravotnom stave príslušného človeka a musia byť dostupné všeobecným lekárom, odborným lekárom a vedcom, aby sa z nich mohlo vychádzať pri clusteringu a vytváraní prediktívnych modelov a aby sa mohli využiť osvedčené postupy.

2.6.

Ako sa uvádza v záveroch správy Stav zdravia v EÚ, využívanie zdravotných údajov o pacientoch ešte stále nie je v EÚ dostatočne rozvinuté.

2.7.

Za organizáciu a poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti sú zodpovedné členské štáty. V niektorých členských štátov, najmä v tých s federatívnym usporiadaním, za financovanie a poskytovanie zdravotnej starostlivosti zodpovedajú regionálne orgány.

2.8.

Smernicou o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (smernica 2011/24/EÚ) bola zriadená sieť elektronického zdravotníctva v záujme pokroku pri dosahovaní interoperability riešení elektronického zdravotníctva.

2.9.

Vytvorili sa aj štruktúry spolupráce, ako napríklad európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie, spoločný program na podporu aktívneho a nezávislého života (Aktívny a asistovaný život) a verejno-súkromné partnerstvá, ako je iniciatíva za inovačnú medicínu a iniciatíva Elektronické komponenty a systémy pre vedúce postavenie Európy. Pri rozvoji silnejších regionálnych ekosystémov v oblasti zdravotnej starostlivosti zohrávajú kľúčovú úlohu regionálne a národné stratégie pre inteligentnú špecializáciu. Od roku 2004 dva akčné plány v oblasti elektronického zdravotníctva vytvorili politický rámec pre členské štáty a Komisiu, pričom zohrávala dôležitú úlohu aj skupina zainteresovaných strán v oblasti elektronického zdravotníctva.

2.10.

EHSV sa so zreteľom na názory, ktoré vyjadril vo svojich v predchádzajúcich stanoviskách (3), domnieva, že navrhované opatrenia Komisie v troch oblastiach by sa mali podporiť. Tieto oblasti sú: chránený cezhraničný prístup občanov k zdravotným údajom a ich sprístupňovanie iným osobám; spoľahlivé údaje s cieľom pokročiť vo výskume, prevencii chorôb a personalizovanej zdravotnej a inej starostlivosti; a digitálne nástroje v záujme posilnenia postavenia občanov a starostlivosti orientovanej na jednotlivca. Ako sa uvádza vyššie, treba zaistiť, že digitalizácia sa nebude mylne chápať ako úsporné opatrenia pre rozpočty vyčlenené na zdravotnú starostlivosť a nepovedie k znižovaniu stavu zamestnancov alebo redukovaniu služieb. Nedostatok zamestnancov má za následok slabú úroveň starostlivosti a zvýšenie rizika chorobnosti. Treba mať na zreteli, že digitálna transformácia je dvojrozmerný fenomén, ktorý zahŕňa smerovanie a proces. Pokiaľ ide o smerovanie, zameriavame sa na faktory, ktoré sú pre organizácie vonkajšie, a neustále skúmame, „čo“ digitálna transformácia rieši. Pokiaľ ide o proces, dôraz sa kladie na uvažovanie v rámci organizácií a osobitná pozornosť sa venuje tomu, „ako“ digitálna transformácia prebieha. Túto perspektívu treba teda zohľadniť pri skúmaní témy nášho stanoviska, aby sa zaručil prístup zameraný na pacienta.

2.11.

Práve z tohto dôvodu EHSV zdôrazňuje, ako uviedol v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (4), že na to, aby sme mohli využívať výhody digitálnej transformácie, by sa v rámci sietí EÚ a plánovaných podporných opatrení mali digitálne nástroje používať na uplatňovanie a posilňovanie základných práv v oblasti zdravotnej a inej starostlivosti, a nie na ich oslabenie. Digitálne nástroje musia podporovať rozvoj potenciálu jednotlivcov a miestnych spoločenstiev, ako aj sociálnej ekonomiky. Musia byť silným prostriedkom na posilnenie práv a rozvoj nových foriem organizácie a správy zdravotnej a inej starostlivosti a musia pomôcť potvrdiť, že základom našich systémov zdravotnej starostlivosti sú hodnoty solidarity a univerzálnosti. Malo by sa to zabezpečiť prostredníctvom primeraných verejných investícií, ako sa uvádza v jednom z predchádzajúcich stanovísk výboru (5).

2.12.

V súlade s predchádzajúcimi stanoviskami sa EHSV domnieva, že digitalizácia môže prispieť k rovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti, ktorá je základným cieľom politiky v oblasti zdravia, ak sa splnia viaceré podmienky: — spravodlivé územné pokrytie zohľadňujúce oblasti s nedostatočným poskytovaním digitálnych služieb (prístup, pripojenie atď.), — zmenšenie digitálnej priepasti z hľadiska využívania občanmi, zdravotníkmi a subjektmi systémov zdravotného poistenia, — interoperabilita všetkých digitálnych štruktúr (databáz, zdravotníckych systémov) uľahčujúca kontinuitu starostlivosti v každej štruktúre a medzi týmito štruktúrami, — ochrana údajov týkajúcich sa zdravia, ktoré sa v žiadnom prípade nemôžu použiť na úkor pacientov, — elektronické šírenie informácií o výrobkoch, ktoré schválili orgány zodpovedné za schvaľovanie, v snahe zlepšiť prístup (ako sa uvádza v jednom z predchádzajúcich stanovísk EHSV) (6).

2.13.

Rozvoj telemedicíny, prepojených objektov v rámci internetu vecí a nanotechnológií, biotechnológií, informačných technológií a kognitívnych vied (NBIC) nesmie viesť k tomu, že sa jednotlivci budú považovať len za súbor jednoduchých prepojených telies, ktoré možno analyzovať, kontrolovať a monitorovať na diaľku prostredníctvom všemocného počítačového programu. Prenikanie techniky do zdravotníctva v skutočnosti vedie opačným smerom, t. j. k znovuobnoveniu medziľudských vzťahov a sociálnym väzbám na základe praktického lekárstva a starostlivosti.

3.   Dôsledky digitálnej transformácie

3.1.   Dosah digitálnej transformácie na zdravotnú a inú starostlivosť

3.1.1.

Komisia vo svojom oznámení opisuje, akým spôsobom môže EÚ pomôcť dosiahnuť ciele obsiahnuté v záveroch Rady, a to konkrétne rozvojom potrebnej spolupráce a infraštruktúry v EÚ, ktoré pomôžu členským štátom splniť svoje politické záväzky v týchto oblastiach. Navrhované opatrenia podporujú aj záväzok Komisie dosiahnuť cieľ udržateľného rozvoja „Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku“ a zaviesť do praxe zásady Európskeho piliera sociálnych práv.

3.1.2.

EHSV súhlasí s predstavou načrtnutou v oznámení, že treba podporovať zdravie, predchádzať chorobám a bojovať proti nim, pomáhať napĺňať neuspokojené potreby pacientov a uľahčiť občanom rovnaký prístup ku kvalitnej starostlivosti vďaka primeranému využívaniu digitálnych inovácií a sociálnemu hospodárstvu.

3.1.3.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zvýšiť udržateľnosť európskych systémov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti a čo najlepšie využiť potenciál digitálneho jednotného trhu väčším používaním digitálnych produktov a služieb v oblasti zdravotnej a inej starostlivosti. Ďalším cieľom navrhnutých opatrení musí byť stimulovať rast a podporovať európsky priemysel v tomto sektore, ako aj podniky, či už ziskovej, alebo neziskovej povahy, ktoré navrhujú a riadia služby zdravotnej a inej starostlivosti.

3.1.4.

Digitálna transformácia poskytuje predovšetkým možnosť získať a využiť údaje, ktoré by mohli umožniť zredukovať náklady na zdravotnú starostlivosť, keďže počet obyvateľov sa zvyšuje a stredná dĺžka života sa predlžuje, a tak pomáha optimalizovať opatrenia riadiacich orgánov na národnej a európskej úrovni.

3.1.5.

Digitalizácia zdravotníctva nielenže umožní zredukovať čas strávený v nemocnici, čo bude mať priamy pozitívny vplyv na zdravotnú starostlivosť v nemocniciach, ale bude užitočná aj pre samotných pacientov počas zotavovania. Pokiaľ ide o medzinárodné uznanie, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) navrhla v spolupráci s Medzinárodnou telekomunikačnou úniou (ITU) príručku pre vnútroštátne stratégie v oblasti elektronického zdravotníctva, ktorá ponúka najmä metódu, ako zmodernizovať a rozvinúť vnútroštátne stratégie v oblasti elektronického zdravotníctva, akčné plány a monitorovacie rámce.

3.2.   Dôsledky digitálnej transformácie pre občanov

3.2.1.

Digitálna transformácia poskytuje občanom možnosť širokého prístupu k inovatívnym a účinnejším personalizovaným zdravotníckym poznatkom, infraštruktúre a službám a tiež možnosť prispievať – ako zabezpečovatelia služieb, tvorcovia informácií a poskytovatelia údajov – k zlepšeniu zdravia ostatných.

3.2.2.

Mohlo by sa tiež zvážiť, že občania budú mať právo na prístup k svojim zdravotným údajom a možnosť rozhodovať o tom, kedy a či tieto údaje sprístupnia. EHSV sa takisto domnieva, že je nevyhnutné prihliadať na všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ktoré nadobudlo účinnosť 25. mája 2018 a ktoré zaručuje, že občania majú kontrolu nad svojimi osobnými údajmi vrátane zdravotných. Okrem toho sa musí zohľadniť aj vyhlásenie Svetovej asociácie lekárov o etických aspektoch v súvislosti s databázami zdravotníckych údajov a biobankami (vyhlásenie z Taipei), ktoré bolo prijaté v októbri 2002 na 53. valnom zhromaždení asociácie vo Washingtone (USA) a zrevidované v októbri 2016 na 67. valnom zhromaždení asociácie v Taipei (Taiwan).

3.2.3.

V tejto súvislosti je prvoradé zamedziť riziku, že sa rozdiely medzi ľuďmi v úrovni digitálnej gramotnosti prehĺbia. Zdravotná gramotnosť v sociálnom a digitálnom kontexte znamená schopnosť človeka získavať informácie, porozumieť im a zodpovedne ich používať na zlepšenie svojej kvality života a v záujme svojho zdravia. Preto treba zaistiť takú úroveň zručností a poznania nových nástrojov, ktorá ľuďom umožní zlepšiť kvalitu života sebe aj spoločenstvu prostredníctvom opatrení na zlepšenie spôsobu života a životných podmienok.

3.2.4.

Keďže v centre koncepcie a služieb sú používatelia, za dôležité by sa mali považovať aj údaje, ktoré vytvárajú, a mali by sa zaviesť primerané predpisy, pokiaľ ide o vlastníctvo údajov a právo používateľov a iných strán na ich použitie. Otázky, ktoré si treba klásť, sú: „Kto údaje vlastní?“, „Kto má právo ich používať?“, „Za akých podmienok môžu tieto údaje používať iné strany poskytujúce služby?“, „Môže používateľ voľne používať údaje?“ atď. V tejto súvislosti je dôležité rozlišovať medzi rôznymi typmi údajov: na jednej strane nespracované údaje, na druhej strane údaje, ktoré vygenerovali algoritmy a služby umelej inteligencie. Ak iná strana vytvára súhrnné údaje pomocou proprietárnych algoritmov, ako by sa malo pristupovať k vlastníctvu informácií? Ako sú obchodné modely koncipované, aby zvládli účasť viacerých strán, z ktorých každá zabezpečuje zásadnú časť služby? Takisto by sa malo rozlišovať medzi obchodnými modelmi založenými len na službách (tradičnejšie, napríklad pomoc so základnými činnosťami každodenného života) a modelmi, ktoré vychádzajú z údajov o pacientoch a umožňujú vytvárať nové služby zdravotnej starostlivosti na diaľku (napr. služby týkajúce sa prevencie, podpory liečby a adaptácie).

3.2.5.

Pre algoritmy, služby a platformy sú užitočné len autentické, t. j. pôvodné, údaje každého používateľa, to znamená, že sa môžu/musia považovať za pôvodný produkt vytvorený používateľmi (a jedine nimi a ich biologickými, kognitívnymi, kultúrnymi a behaviorálnymi charakteristickými znakmi) a ako také predstavujú „pôvodný vstup“, ktorý treba chrániť v súlade s podobnými pravidlami, avšak ad hoc prispôsobenými pravidlám, ktoré sa vzťahujú na duševné vlastníctvo. Jednou z možností by mohla byť aktívna forma ochrany prostredníctvom „práva na (voľné) kopírovanie“ všetkých údajov, ktoré používatelia vytvárajú pri interakcii s platformami digitálneho zdravotníctva, aby ich používatelia mohli znovu použiť – ak sa to bude považovať za vhodné – vďaka ich preskupeniu prostredníctvom iných služieb/algoritmov. „Právo na (voľné) kopírovanie“ takisto pomáha s ďalším problémom týkajúcim sa ochrany a podpory hospodárskej súťaže, ktorá je teraz vystavená ťažkej skúške v dôsledku systémov, ktoré digitálne platformy v súčasnosti používajú – na základe zmlúv alebo iných prostriedkov – na získavanie údajov a osobnej anamnézy.

3.2.6.

EÚ sa otázkou spomínanou v bode 3.2.5 už viackrát zaoberala a v niektorých prípadoch sa rozhodla pre sprístupnenie údajov (kopírovanie) (pozri článok 9 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, podľa ktorého členské štáty „zabezpečia, aby sa v prípade, že o to koncový odberateľ požiada, sprístupnili namerané údaje o jeho dodávke alebo odbere elektriny v reálnom čase či už jemu, alebo tretej strane konajúcej v mene koncového odberateľa, a to v ľahko zrozumiteľnom formáte, ktorý im umožní porovnať ponuky na rovnocennom základe“).

3.2.7.

EHSV odporúča vytvoriť prepojenú IT infraštruktúru, aby sa s pacientmi so zriedkavými chorobami dalo rýchlo skontaktovať a aby mohli svoje zdravotné a lekárske údaje sprístupniť v záujme celosvetového neziskového výskumu. Európska únia presadzuje vytvorenie systému elektronických zdravotných knižiek podporou výmeny informácií a štandardizácie, ako aj vytvorenie siete na výmenu informácií medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti s cieľom koordinovať činnosť v prípade rizika pre verejné zdravie.

3.2.8.

Ľudia/občania/pacienti by tak mohli opäť získať plnú kontrolu nad svojou digitálnou identitou. Umožnilo by im to podieľať sa na získavaní poznatkov na základe zoskupených zdravotných údajov v záujme personalizovanej medicíny a prevencie a tiež využívať značné hospodárske výhody, ktoré z týchto zoskupených údajov vyplývajú.

3.3.   Dosah digitálnej transformácie na systémy sociálnej a zdravotnej starostlivosti

3.3.1.

EHSV podporuje cezhraničnú spoluprácu v oblasti digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti založenú na štyroch pilieroch (ako sa uvádza v jeho stanovisku (7)).

3.3.1.1.

Návrhom sa zriaďuje koordinačná skupina zložená zo zástupcov orgánov členských štátov pre hodnotenie zdravotníckych technológií (HTA) a vymedzujú sa v ňom štyri piliere budúcej spolupráce. Spoločná práca, ktorú by prostredníctvom koordinačnej skupiny mali viesť členské štáty, by mala zahŕňať: — spoločné klinické hodnotenia, — spoločné vedecké konzultácie, — identifikáciu nových zdravotníckych technológií, — dobrovoľnú spoluprácu medzi členskými štátmi.

3.3.1.1.1.

Spoločné klinické hodnotenia sa zameriavajú na najinovatívnejšie technológie, ktoré zahŕňajú: i) lieky podliehajúce centralizovanému udeľovaniu povolení na uvedenie na trh a ii) určité triedy zdravotníckych pomôcok a diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro, ktoré umožňujú zabezpečiť neuspokojené liečebné potreby a majú potenciálny vplyv na pacientov, verejné zdravie alebo systémy zdravotnej starostlivosti, ako aj významný cezhraničný rozmer. Takéto hodnotenia majú vypracovávať a vymedzovať orgány členských štátov pre HTA, farmaceutické spoločnosti alebo výrobcovia zdravotníckych pomôcok (tzv. vývojári), pacienti, odborníci z klinickej praxe a iné zainteresované strany. Po overení Komisiou má byť správa zverejnená a následne ju budú môcť použiť členské štáty.

3.3.1.1.2.

Spoločné vedecké konzultácie, nazývané aj „včasnými dialógmi“, umožňujú vývojárovi zdravotníckej technológie požiadať orgány pre HTA o radu v súvislosti s údajmi a dôkazmi, ktoré sa môžu vyžadovať na účely možného budúceho spoločného klinického hodnotenia. Vývojári majú možnosť požiadať koordinačnú skupinu o spoločnú vedeckú konzultáciu. Správy o spoločných vedeckých konzultáciách schválené koordinačnou skupinou budú adresované vývojárovi zdravotníckej technológie, ale nebudú zverejnené.

3.3.1.1.3.

„Mapovanie situácie“, alebo tiež identifikácia nových zdravotníckych technológií (takých, ktoré sa ešte v zdravotníctve nepoužívajú), má pomôcť zabezpečiť, aby sa zdravotnícke technológie, v prípade ktorých sa očakáva, že budú mať pravdepodobne veľký vplyv na pacientov, verejné zdravie alebo systémy zdravotnej starostlivosti, identifikovali v ranej fáze ich vývoja a zaradili do spoločnej práce.

3.3.1.1.4.

Členské štáty budú mať možnosť pokračovať v dobrovoľnej spolupráci na úrovni EÚ v oblastiach, na ktoré sa nevzťahuje povinná spolupráca. Umožnilo by to okrem iného vypracovávať HTA pre iné zdravotnícke technológie, než sú lieky alebo zdravotnícke pomôcky, (napríklad pre chirurgické postupy) a tiež posudzovať neklinické aspekty (napríklad dosah zdravotníckych pomôcok na organizáciu starostlivosti).

3.3.2.

Zavádzanie nových riešení v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktoré umožňuje digitálna transformácia, so sebou prináša množstvo dôležitých multidisciplinárnych otázok vrátane etických, právnych a sociálnych aspektov. Hoci právny rámec pre ochranu údajov a bezpečnosť pacientov už existuje, treba sa zamerať na ďalšie otázky, ako je prístup k širokopásmovému pripojeniu, riziká spojené s hĺbkovou analýzou údajov a automatickým rozhodovaním, zaistenie primeraných noriem a právnych predpisov na zabezpečenie náležitej kvality služieb elektronického alebo mobilného zdravotníctva (mHealth), ako aj dostupnosť a kvalita služieb. Takisto pokiaľ ide o služby, napriek tomu, že na úrovni EÚ i na úrovni jednotlivých štátov existujú pravidlá, ktorými sa riadi verejné obstarávanie, hospodárska súťaž a vnútorný trh, mali by sa prediskutovať a prijať nové prístupy, ktoré zohľadnia digitálnu transformáciu.

3.3.3.

Digitálna transformácia si bude vyžadovať reorganizáciu systému zdravotnej starostlivosti a nové spôsoby a normy z hľadiska poskytovania služieb (napríklad využívanie robotov popri opatrovateľoch). Okrem toho by opatrovatelia mali absolvovať primerané a špecifické programy odbornej prípravy (zamerané aj na sociálne, lekárske alebo technické súvislosti) a byť pripravení na nové profily pracovných miest a zmeny v pracovnom prostredí. To povedie k vymedzeniu nových modelov služieb, podporných opatrení, osvedčení a noriem prispôsobených zavádzaniu digitálnych služieb a technológií v reálnych podmienkach starostlivosti a na príslušných trhoch. Mali by sa navrhovať a rozvíjať na základe zásad koncepcie zameranej na používateľa, dôrazu na použiteľnosť už od počiatočného koncepčného štádia, univerzálneho dizajnu atď., pričom by sa tento proces mal zameriavať na používateľov a ich potreby, nemali by sa vytvárať digitálne rozdiely a všetci by mali mať možnosť využívať tieto služby.

3.3.4.

EHSV víta úsilie Komisie podporovať vytvorenie a zavedenie formátu výmeny elektronických zdravotných knižiek a vypracúvať spoločné opatrenia na identifikáciu a overovanie pravosti, ako sa stanovuje v článku 14 ods. 2 smernice 2011/24/EÚ.

3.4.   Dosah digitálnej transformácie na digitálny trh

3.4.1.

Hlavnou výzvou je „vyrovnať sociálno-hospodársku asymetriu v dátovom hospodárstve“ (8) prostredníctvom: — zákonného práva na digitálnu kópiu všetkých osobných údajov (lekárskych a iných), prenosnosti údajov (článok 20 nariadenia o ochrane údajov), — bezpečnej a zabezpečenej platformy, kde môžu ľudia uchovávať, spravovať a aktívne zdieľať údaje podľa svojich vlastných pravidiel, — neziskovej kolaboratívnej organizačnej štruktúry platforiem pre osobné údaje, aby ich vlastnili občania, — príjmov z druhotného, občanmi kontrolovaného používania údajov, ktoré by sa investovali do projektov a služieb prospešných pre členov a spoločnosť v širokom zmysle slova.

3.4.2.

Spoločné klinické hodnotenia by pomohli urýchliť prístup, zamedziť duplicite na vnútroštátnej úrovni a zabezpečiť väčšiu koherentnosť, jasnosť a predvídateľnosť pre každého, kto je do procesu zapojený. Odvetvie zdravotníckych pomôcok celkovo vníma tento návrh skeptickejšie. Povinná spolupráca v oblasti klinických HTA môže prístup na trh s pomôckami skôr spomaliť, ako ho zjednodušiť.

3.4.3.

Vzhľadom na čoraz rozšírenejšie používanie mobilných zariadení budú riešenia v oblasti elektronického a mobilného zdravotníctva ponúkať nové služby a optimalizované postupy. Tieto postupy budú zahŕňať aj uľahčovanie mobility zdravotníckym pracovníkom a opatrovateľom.

3.4.4.

Digitálna transformácia bude podporovať rozvoj nových dynamických obchodných modelov, podnecovať rôzne zainteresované strany, aby sa do týchto činností zapájali, a prinášať výhody vyplývajúce z kvantifikácie skúseností používateľov. Jej úspech závisí od toho, či bude zameraná na zákazníka, resp. na používateľa, aby sa zabezpečilo, že sa na hľadisko používateľa bude prihliadať už od počiatočnej fázy navrhovania (design thinking).

3.4.5.

Digitálna transformácia umožní rozsiahle využívanie zdravotných a sociálnych údajov, podporí spojenie systémov a zariadení so službami strojového učenia a potrebu interoperability a interakčnej schopnosti (M2M), pričom treba zohľadniť rozmanité požiadavky a preferencie používateľov, vytvorenie trvácnych systémov, možnosť spojenia s dostupnou infraštruktúrou a miestnymi poskytovateľmi služieb a všetky prelomové a neplánované technológie a služby s novými normalizačnými požiadavkami.

3.4.6.

Nové kľúčové podporné technológie ako 5G prinesú možnosti na zlepšenie mobilných širokopásmových produktov a služieb, a tak v rozsiahlej miere podporia vytvorenie miliónov pripojení pre zariadenia internetu vecí. Vzhľadom na rozširovanie 5G a internetu vecí sú stratégie digitálnej transformácie nevyhnutné pre mnoho zainteresovaných strán, ktoré pôsobia v oblasti zdravotnej starostlivosti, najmä keďže správanie a potreby spotrebiteľov si budú vyžadovať nové digitálne ponuky.

3.4.7.

EHSV podporuje služby týkajúce sa: informovania o zdraví, predchádzania chorobám, rozvoja systémov poradenstva na diaľku, online predpisovania liekov, vypisovania poukazov na odborné vyšetrenie a preplácania zdravotných nákladov. Dá sa povedať, že platformy, ako je Alfred, Big White Wall, Medicine Patient Portal, Empower atď., napomáhajú digitálnej transformácií na digitálnom jednotnom trhu. Zaujímavá informácia sa objavila 29. mája 2018: európsky cloud pre otvorenú vedu podporí vedcov v EÚ v úsilí o celosvetové prvenstvo vytvorením dôveryhodného prostredia pre hosting a spracovanie výskumných údajov. Cloud by mal byť rozsiahlym celoeurópskym zoskupením etablovaných aj novovytvorených vynikajúcich infraštruktúr, ktorý bude rešpektovať mechanizmy riadenia a financovania svojich jednotlivých zložiek. Členstvo v tomto federatívnom zoskupení by bolo dobrovoľné a riadiaca štruktúra by zahŕňala ministerstvá členských štátov, zainteresované strany a vedcov.

3.5.   Dôsledky digitálnej transformácie pre poskytovateľov služieb

3.5.1.

EHSV v tomto kontexte súhlasí s nasledujúcimi cieľmi: — zamerať sa na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, — zamerať sa na pacientov pri vstupe do systému zdravotnej starostlivosti, — zaistiť účinný prenos údajov v rámci primárnej starostlivosti (elektronické zdravotníctvo, elektronický zdravotný záznam), — presadiť súhlas pacientov s použitím ich údajov na výskum, stimuly na poskytnutie ďalších údajov (mobilné zdravotníctvo), — zredukovať ťažkosti spojené so zapájaním pacientov do výskumu.

3.5.2.

Nedávne technologické, sociálne a hospodárske štúdie zdôrazňujú, že umelá inteligencia, internet vecí a robotika umožnia navrhnúť a rozvinúť nové prístupy v oblasti personalizovaných a presných medicínskych postupov, kognitívneho deficitu a kolaboratívnej robotiky. Na ich zohľadnenie v rámci zdravotnej starostlivosti bude potrebné prispôsobiť a rozvinúť všetky postupy spojené s koncepciou, poskytovaním a hodnotením služieb. V tejto súvislosti je digitálna transformácia základným, ale tiež podporným (alebo urýchľujúcim) faktorom integrácie inovatívnych technológií v oblasti zdravotnej starostlivosti.

3.5.3.

Digitálna transformácia má potenciál sprístupniť veľké množstvo údajov umožňujúcich skúmať a vyvíjať novátorské a ambiciózne riešenia v oblasti služieb založené na umelej inteligencii. Mohol by to byť základ pre vytvorenie rámca, ktorý by mohol pomôcť objektívne kvantifikovať chronické ochorenia a zistiť možnosti včasnej diagnózy a monitorovania liečby. Vďaka nedávnemu pokroku v oblasti umelej inteligencie by sa navyše dostupnosť údajov mohla využiť na vytvorenie systému, ktorý sa dokáže učiť a vie sa potom prispôsobiť podľa toho, ako sa ochorenie vyvíja.

3.5.4.

Vďaka rozsiahlemu využívaniu údajov a vďaka tomu, že zainteresované strany ich môžu používať a obmieňať podľa potrieb používateľov, sa otvárajú nové možnosti výmeny údajov, vedomostí a odborných poznatkov, čo už podporujú európske referenčné siete, ktoré zabezpečujú riadiacu štruktúru pre výmenu poznatkov a koordináciu starostlivosti v oblasti zriedkavých chorôb v celej EÚ. Ak určité miesto (oblasť alebo krajina) nemá v súvislosti s daným ochorením žiadne odborné poznatky a skúsenosti, sieť môže pomôcť lekárom získať poznatky z iných centier odbornosti na iných miestach. Nemocnice v celej Európe môžu takisto využívať digitálne prepojené systémy na výmenu poznatkov a navzájom si pomáhať.

3.5.5.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že jednou z hlavných priorít je kybernetická bezpečnosť. Ako sa uvádza v správe Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) ENISA Threat Landscape Report 2017: 15 Top Cyber-Threats and Trends, komplexný charakter útokov a rafinovanosť zlomyseľného konania v kybernetickom priestore narastajú. V oblasti zdravotnej starostlivosti, kde je prepojených množstvo všadeprítomných systémov a v stávke sú dôležité veci, napríklad život pacienta, citlivé osobné údaje, finančné prostriedky atď., je bezpečnosť informácií kľúčová. V kontexte digitálnej transformácie sú potrebné nové metódy a usmernenia na vytváranie rámcov posudzovania kybernetickej bezpečnosti, organizačných protiopatrení a zhody v záujme interoperability, a to na základe kybernetickej bezpečnosti.

3.5.6.

EHSV takisto schvaľuje, že EÚ podporuje malé a stredné podniky, ktoré vyvíjajú digitálne riešenia pre starostlivosť orientovanú na jednotlivca a poskytovanie odozvy zo strany pacientov. Spolupráca bude samozrejme zahŕňať subjekty verejného sektora a iné zainteresované strany, ktoré sa zaviažu k podpore spoločných alebo vzájomne uznávaných zásad overovania a certifikácie digitálnych riešení, ktoré sa majú zaviesť do systémov zdravotnej starostlivosti (napríklad mHealth a nezávislý život).

3.5.7.

EHSV sa takisto domnieva, že predchádzajúce iniciatívy európskych členských štátov v súvislosti s vydávaním kariet zdravotnej starostlivosti sa musia ďalej rozvíjať v kontexte digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti v rámci digitálneho trhu. Vzhľadom na citlivý charakter zdravotných údajov, ktoré môžu byť na takýchto kartách elektronického zdravotníctva uložené, musia tieto karty poskytovať dostatočne silnú ochranu súkromia.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 28.

(2)  COM(2018) 233 final.

(3)  Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 1; Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 14; a Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2014, s. 54.

(4)  Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 33.

(6)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 14.

(7)  Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 28.

(8)  Svetové ekonomické fórum – The Global Information Technology Report, 2014.