25.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 387/1

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Ciele Východného partnerstva do roku 2020: prínos miestnych a regionálnych orgánov

(2018/C 387/01)

Spravodajca:	Sören HERBST (DE/EĽS), poslanec mestského zastupiteľstva, Magdeburg
Referenčný dokument:	Spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva z 24. novembra 2017, príloha 1 – „20 cieľov do roku 2020“

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

víta dohodu o 20 cieľoch do roku 2020 v spoločnom vyhlásení zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal 24. novembra 2017 v Bruseli, ako aj skutočnosť, že sú v ňom miestne a regionálne orgány prostredníctvom svojho zapojenia do Konferencie regionálnych a miestnych orgánov krajín Východného partnerstva (CORLEAP) vyzdvihnuté ako aktívni propagátori cieľov Východného partnerstva;

víta novú inštitucionálnu štruktúru na vykonávanie týchto „20 cieľov do roku 2020“, so začiatkom od 12. marca 2018 na vybudovanie silnejšieho hospodárstva, silnejšej správy vecí verejných, silnejšej prepojenosti a silnejšej spoločnosti v týchto krajinách, ako doplnok k niektorým prierezovým otázkam;

zdôrazňuje, že diferencovaná spolupráca medzi EÚ a jednotlivými krajinami Východného partnerstva má rozhodujúcu úlohu pre demokratický, hospodársky a občiansko-spoločenský rozvoj týchto krajín, keďže medzi šiestimi krajinami Východného partnerstva existujú mnohé spoločné črty, ako aj sčasti významné rozdiely vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho a spoločenského života;

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány zohrávajú vzhľadom na svoju blízkosť k občanom a vďaka reforme miestnej samosprávy v krajinách Východného partnerstva kľúčovú úlohu pri úspešnom spĺňaní stanovených 20 cieľov do roku 2020;

poukazuje na to, že nezákonná anexia Krymu Ruskou federáciou a Ruskom podporovaný konflikt v ukrajinských regiónoch Doneck a Luhansk mali pre ukrajinský ľud a štát ako celok vážne sociálne dôsledky, ktoré možno prekonať jedine s podporou EÚ a západných partnerov;

pripomína, že Ukrajina žiaľ nie je jedinou krajinou v rámci Východného partnerstva so spormi s inými krajinami Východného partnerstva alebo s treťou krajinou; preto zdôrazňuje, že EÚ podporuje nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých partnerských krajín a plne súhlasí so všetkými zásadami, cieľmi a záväzkami obsiahnutými v Helsinskom záverečnom akte z roku 1975, Parížskej charte z roku 1990 a v Charte OSN;

vyzýva na obnovenie úsilia o podporu mierového urovnania sporov v tomto regióne na základe zásad a noriem medzinárodného práva. Riešenie konfliktov, budovanie dôvery a dobré susedské vzťahy sú nevyhnutné pre hospodársky a sociálny rozvoj a spoluprácu;

Posilnenie inštitúcií a dobrá správa vecí verejných

poukazuje na to, že reforma miestnej samosprávy, ktorá predpokladá posilnenie štátnych inštitúcií a dobrú správu vecí verejných, je v krajinách Východného partnerstva jednou z priorít; Európsku chartu miestnej samosprávy už podpísali Moldavská republika a Ukrajina v roku 1997, Arménsko a Azerbajdžan v roku 2002, ako aj Gruzínsko v roku 2004. Bielorusko nie je členom Rady Európy ani signatárom charty;

žiada, aby boli účinné decentralizačné reformy sprevádzané efektívnymi protikorupčnými opatreniami na všetkých úrovniach riadenia s cieľom zabezpečiť, aby mala silnejšia a dôveryhodnejšia správa pozitívny vplyv na každodenný život občanov;

10.

víta výslovný odkaz na zavedenie reformy verejnej správy (Public Administration Reform) v 20 cieľoch do roku 2020 a zastáva názor, že oficiálne štatistiky, ktoré sú vypracúvané na miestnej a regionálnej úrovni a mali by poskytovať vysokokvalitné štatistické informácie, by sa mali dať ako otvorené údaje k dispozícii miestnej a regionálnej úrovni v krajinách Východného partnerstva;

11.

zdôrazňuje, že kvalitné oficiálne štatistiky prispievajú k lepšiemu pochopeniu sociálnych, hospodárskych a environmentálnych súvislostí a umožňujú vedecky podložené prijímanie rozhodnutí v politike a hospodárstve, ako aj podporu zapojenia občanov do politických procesov; v tomto kontexte vyzýva na konkrétnu podporu prostredníctvom udržateľných projektov na prekonanie súčasných ťažkostí pri získavaní oficiálnych štatistík, predovšetkým štatistík týkajúcich sa nižšej než celoštátnej úrovne, a upozorňuje na internetovú stránku venovanú rozdeleniu právomocí, ktorú vyvinul a na svojej stránke sprístupnil Európsky výbor regiónov a ktorá poskytuje prehľad o úrovniach inštitucionálnej a daňovej decentralizácie v EÚ a v susedných krajinách;

12.

v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zber, spracovanie a poskytovanie oficiálnych štatistických informácií zo strany verejných orgánov v kontexte reformy miestnej samosprávy má značný hospodársky potenciál, a to nielen vďaka tomu, že umožňuje miestnym a regionálnym samosprávam účinne posúdiť hospodársky potenciál ich území, ale ponúka príležitosť aj malým a stredným podnikom (MSP) nájsť si svoje miesto na trhu a prispievať k udržateľnému hospodárskemu rastu na miestnej a regionálnej úrovni. Prostredníctvom kvalitných a spoľahlivých údajov pomáha aj predchádzať korupcii a vypracovať mechanizmy na účinný boj proti nej. Okrem toho tvoria zhromaždené údaje východiskový materiál pre mnohé analýzy zo strany vedeckých inštitúcií, čo zas posilňuje výskum v krajinách Východného partnerstva;

13.

zasadzuje sa za to, aby sa do programu činnosti zaradila problematika efektívneho a účinného riadenia miestnych verejných rozpočtov a aby sa stanovila požiadavka na interné a externé audity miestnych rozpočtov v snahe zaistiť, že sa verejné prostriedky využijú efektívne a vhodne na daný účel. Zapojenie občanov do nezávislého auditu má podporiť kapacitu miestnych orgánov, posúdiť svoju výkonnosť, programy a kvalitu služieb a prispôsobiť ich dopytu občanov;

14.

odporúča podporovať zapojenie občanov do verejného rozpočtu miestnych a regionálnych orgánov vo forme participatívneho rozpočtu s cieľom umožniť občanom angažovať sa a podieľať sa na hospodárení s verejnými zdrojmi a prezentovať svoje preferencie pri verejných výdavkoch;

Mobilita a medziľudské kontakty

15.

víta skutočnosť, že krajiny Východného partnerstva sa môžu zúčastňovať na programoch, ako je Erasmus +, Kreatívna Európa, COSME a Horizont 2020, ktoré univerzitám, orgánom verejnej správy, podnikom a výskumným pracovníkom ponúkajú viac príležitostí na výmeny, a požaduje, aby sa intenzívnejšie podporovali osvetové projekty o týchto programoch na miestnej a regionálnej úrovni, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že v niektorých krajinách Východného partnerstva sú medzinárodné programy podpory jedinou platformou na výmenu a že niektoré z nich vykazujú relatívne nízku mieru úspešnosti pri podávaní žiadostí;

16.

vyzýva na podporu nielen (výmenných) projektov v oblasti základného výskumu, ale aj v oblasti humanitných vied, ktoré prispejú k lepšiemu pochopeniu politického, sociálneho a kultúrneho rozvoja v krajinách Východného partnerstva a umožnia výmeny skúseností s výskumnými metódami ako aj integráciu výskumných pracovníkov do európskych výskumných štruktúr;

17.

vyjadruje znepokojenie nad vyhlásením v 20 cieľoch do roku 2020, že siete univerzít v krajinách Východného partnerstva sa majú zameriavať len na vyučovanie (teaching);

18.

v tejto súvislosti dôrazne odporúča podporovať nielen zlepšovanie výučby na univerzitách v krajinách Východného partnerstva, ale aj výskumnú činnosť, sprostredkovaním príkladov osvedčených postupov z oblasti výskumných metód a vedeckej publikačnej tvorby prostredníctvom konkrétnych projektov;

19.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že výmena medzi hlavnými aktérmi, ako sú univerzity, výskumné ústavy, organizácie občianskej spoločnosti, ako aj expertné skupiny a MSP, by mohla pomôcť vytvoriť pozitívne synergie, čo by bolo prínosom pre celú oblasť výskumu a inovácie;

20.

zastáva názor, že reforma miestnej samosprávy a decentralizácia má pozitívny vplyv na regionálne a miestne rozpočty, ako aj obrovský potenciál podporovať výskum a inovácie na miestnej a regionálnej úrovni;

21.

dáva na zváženie možnosť, že by sa projekty v oblasti podnikania mali vzťahovať nielen na mládež, ale aj na dospelé osoby, a najmä ženy;

22.

v tejto súvislosti vyzýva na konkrétne opatrenia na rozvoj sociálneho podnikania ako formy neformálneho vzdelávania mladých ľudí a dospelých na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré rieši miestne problémy, vytvára príjmy a pracovné miesta a podporuje lokálne sociálne inovácie;

23.

poukazuje na to, že by sa mala podporovať výmena nielen medzi krajinami Východného partnerstva navzájom a s EÚ, ale aj v rámci jednotlivých krajín Východného partnerstva, keďže sa tieto krajiny vyznačujú pomerne pasívnou mobilitou, čo vedie k prehlbovaniu predsudkov a stereotypov v rámci vlastných krajín a vytváraniu priestoru pre šírenie dezinformácií;

24.

pokladá za potrebné podporovať takéto projekty vnútornej medziregionálnej výmeny najmä na Ukrajine, keďže je táto krajina vystavená trvalej vojenskej agresii a stálej dezinformácii zo strany Ruskej federácie;

Hospodársky rozvoj a trhové príležitosti

25.

víta skutočnosť, že krajiny Východného partnerstva sa môžu zúčastňovať na programe COSME pre MSP;

26.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko sa ešte nezúčastňujú na programe a počet projektov na Ukrajine, v Moldavsku a v Bielorusku je pomerne nízky (1 až 8 projektov), pričom sa do veľkej miery sústreďujú do hlavných miest;

27.

je pevne presvedčený o tom, že tento program by sa mal ďalej rozvíjať a zamerať na regionálne a miestne MSP, a to aj ďaleko od hlavných miest, v krajinách Východného partnerstva. Takéto programy podporia MSP a prispejú k udržateľnému rastu na miestnej a regionálnej úrovni;

28.

poukazuje na to, že je pre miestne a regionálne orgány EÚ dôležité podporovať podnikateľské zväzy a profesijné združenia, ako aj regionálne a miestne komory (napr. obchodné a priemyselné komory, inžinierske komory atď.), pretože uľahčujú integráciu do európskych štruktúr a pomáhajú zaviesť kultúru spravodlivej hospodárskej súťaže, čo by tiež prispelo k boju proti korupcii;

29.

opätovne pripomína, že by sa malo podporovať sociálne podnikanie, keďže stimuluje hospodársky rozvoj na miestnej a regionálnej úrovni a vytvára nové pracovné miesta;

30.

považuje za dôležité podporovať MSP v oblasti inovácií a rozvíjať synergie medzi podnikaním a výskumom;

31.

zdôrazňuje, že nie je postačujúce podporovať miestne a regionálne orgány len pri uplatňovaní stratégií hospodárskeho rozvoja, ako sa uvádza v 20 cieľoch do roku 2020, ale že je potrebné poskytovať technickú podporu už vo fáze koncipovania stratégií;

Zastrešujúce ciele

32.

ako sa stanovuje v cieľoch, očakáva od príslušných krajín, že zvýšia svoje úsilie v oblasti budovania právneho štátu a súdnictva, zaručovania základných práv, slobôd a bezpečnosti, ako aj pri zakotvovaní ochrany menšín a rovnosti postavenia mužov a žien vrátane riešenia otázky domáceho násilia;

33.

zdôrazňuje, že občianska spoločnosť v krajinách Východného partnerstva zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pri demokratickom rozvoji spoločnosti a vlády by ju mali považovať za dôveryhodného a významného partnera;

34.

poukazuje na to, že s ohľadom na miestne samosprávy a decentralizačnú reformu majú nové demokratické sily a vedúci predstavitelia dôležitú úlohu v demokratických procesoch a mali by sa podporovať prostredníctvom cielených opatrení;

35.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť kvalitu správy verejných vecí a v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie programu hospitácií pre administratívnych pracovníkov na úrovni miestnych a regionálnych orgánov, aby sa zlepšila informovanosť o európskych normách v administratívnej praxi.

36.

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť opätovného zavedenia predchádzajúceho nástroja pre miestnu správu (LAF), ako sa uvádza v stanovisku VR z októbra 2016 na tému Preskúmanie európskej susedskej politiky (1);

37.

dôrazne odporúča podporovať výskumnú činnosť v rámci inštitúcii občianskej spoločnosti, akými sú expertné skupiny a výskumné ústavy, ktoré svojimi analýzami obohacujú politický dialóg a uľahčujú kľúčovým aktérom prijímanie rozhodnutí v oblasti politiky a hospodárstva prostredníctvom konkrétnych praktických návrhov v jednotlivých krajinách Východného partnerstva;

38.

zdôrazňuje osobitný význam ochrany menšín vo všetkých krajinách Východného partnerstva ako kľúčového prvku stotožňovania sa osôb so svojím regiónom vrátane všetkých príslušných kultúrnych, sociálnych a spoločenských charakteristík;

39.

považuje za nevyhnutné podporovať tak rozvoj ako aj zachovanie nekomerčných miestnych a regionálnych médií, ako aj verejnoprávne vysielanie s cieľom podporovať pestrú pluralistickú diskusiu, zaručiť poskytovanie nezávislých informácií pre občanov krajín Východného partnerstva a presadzovať kvalitnú žurnalistiku, a tým účinne predchádzať dezinformovaniu;

40.

upozorňuje na osobitnú situáciu obyvateľov v regióne Donbas, ktorí sú odkázaní výlučne na analógové vysielacie kanály kontrolované Ruskou federáciou so zväčša propagandistickým obsahom, a preto vyzýva na vytvorenie technického podporného fondu EÚ pre ukrajinské nekomerčné miestne rádiá, ktoré by obyvateľom Donbasu poskytovali z neokupovaného územia nezávislé informácie;

Záverečné pripomienky

41.

zdôrazňuje osobitnú úlohu miestnej a regionálnej samosprávy, ktorá môže pôsobiť vo všetkých oblastiach, a domnieva sa, že je obzvlášť dôležité podporovať výmenu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi štátov EÚ a krajín Východného partnerstva v podobe partnerstiev medzi mestami a regiónmi, ako aj medzi rôznymi orgánmi v rámci jednotlivých krajín Východného partnerstva;

42.

v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie programu na nebyrokratické nadväzovanie takýchto partnerstiev medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v EÚ a v krajinách Východného partnerstva. Zároveň sa poskytne viac možností pre praktické vykonávanie zámerov programu zabezpečením finančnej podpory na posilnenie partnerstiev;

43.

je znepokojený tým, že v návrhu viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 nie sú vyčlenené väčšie finančné zdroje na nový nástroj na financovanie vonkajšej činnosti, ktorý by nahradil okrem iného nástroj európskeho susedstva. Je to potrebné na splnenie cieľov stanovených pre krajiny Východného partnerstva, napriek tomu, že sa tým zvyšuje celkový rozpočet na činnosti EÚ vo svete;

44.

považuje za dôležité, aby sa úloha Konferencie regionálnych a miestnych orgánov krajín Východného partnerstva a Európskej únie (CORLEAP) neobmedzovala len na platformu na výmenu, ale aby konkrétne podporovala územnú spoluprácu prostredníctvom činností siahajúcich od účinného vyhľadávania partnerov po zviditeľňovanie konkrétnych projektov; okrem toho sa zaväzuje splniť očakávania, ktoré kladú partneri na CORLEAP, a to prezentovaním úspechu a potenciálu územnej spolupráce a zlepšením pochopenia a viditeľnosti prínosov politiky Východného partnerstva pre občanov.

V Bruseli 4. júla 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) COR-2016-00982-00-00-AC-TRA.

25.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 387/8

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Hodnotenie vykonávania mestskej agendy EÚ

(2018/C 387/03)

Spravodajca:

Kieran McCARTHY (IE/EA), poslanec zastupiteľstva mesta Cork

Referenčný dokument:

Správa Komisie Rade o mestskej agende EÚ

COM(2017) 657 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Uznanie vykonanej práce

znovu potvrdzuje svoj záväzok obnoviť svoju pôvodnú stratégiu monitorovania vykonávania mestskej agendy EÚ a mapovať svoj plánovaný príspevok na politickej úrovni k vykonávaniu súvisiacich opatrení;

uznáva úsilie inštitúcií EÚ o uznanie čoraz významnejšej úlohy a vplyvu miest Európy, ktoré v kľúčovej miere prispievajú k dosahovaniu strategických cieľov EÚ a zabezpečovaniu globálne konkurencieschopnej Európy, ktorá je inkluzívna a ambiciózna v oblasti plnenia cieľov udržateľného rozvoja;

poznamenáva, že je mimoriadne dôležité, že mestská agenda EÚ sa usiluje o mobilizovanie skúseností a odborných znalostí mestských orgánov a umožňuje im prispievať k rozvoju a vykonávaniu tých postupov a nástrojov politiky EÚ, ktoré majú najväčší vplyv na mestá;

podporuje názor, že postupy súvisiace s mestskou agendou EÚ priniesli v niektorých členských štátoch istý obnovený záujem o rozvoj alebo posilňovanie vnútroštátnej mestskej politiky;

víta prelomové pracovné metódy partnerstiev v rámci mestskej agendy, prostredníctvom ktorých sa mestské orgány po prvýkrát priamo zapojili do procesov tvorby politík EÚ a podporujú metodiku zdola nahor, a vníma tento prístup ako úzko previazaný s diskusiou o budúcnosti Európy vytvárajúci cestu smerom k miestnej a decentralizovanej účasti občanov;

naliehavo upozorňuje, že v rámci procesu budúcnosti Európy je potrebné uplatňovať posilnenú spoluprácu na výmene poznatkov a medzi mestami s cieľom podporovať výmenu najlepších postupov týkajúcich sa spôsobu prevádzky miest, minimalizácie administratívnej záťaže súvisiacej so záležitosťami EÚ, hľadania nákladovo najefektívnejších spôsobov vykonávania politík a s cieľom vyhnúť sa duplicitám, najmä vo vzťahu k vhodnému návrhu nástrojov financovania a politických iniciatív EÚ;

pripúšťa, že práce v rámci mestskej agendy v tejto chvíli ešte len prebiehajú a konštatuje, že v správe Európskej komisie z novembra 2017 sa uvádza celková spokojnosť, no napriek tomu sa poukazuje na to, že tento názor je založený výlučne na spätnej väzbe od účastníkov. Výbor regiónov preto víta konzultáciu o tomto hodnotení;

podporuje prístup mestskej agendy a jej pracovnú metódu viacúrovňového riadenia v rámci 12 širokých tém politických priorít, ako sú určené v Amsterdamskom pakte, a podporuje takisto potrebu premyslieť si prístupy k návrhu existujúcich pravidiel a nariadení a súčasne posilniť jednoduchosť používania dostupných zdrojov financovania zameraných na mestský rozvoj a zlepšiť výmenu poznatkov a spoluprácu rôznych zainteresovaných strán na mestských otázkach;

poukazuje na to, že metóda partnerstiev ponúka platformu na integráciu hodnotných pohľadov odborníkov z praxe na rôzne skupiny otázok, ktoré sú pre EÚ vysokou prioritou, a na začlenenie ich praktických skúseností s tým, ako záležitosti EÚ ovplyvňujú každodenné životy miest a občanov;

Prierezové faktory a synergie

10.

zastáva názor, že mestská agenda EÚ je vhodným nástrojom na riešenie všetkých mestských oblastí vrátane jej často vidieckych funkčných oblastí, aby sa dosiahol integrovanejší a holistickejší prístup k politike a právnym predpisom EÚ, aby sa mestá do väčšej miery zapojili do všetkých etáp prípravy týchto politík a aby sa čo najviac rozšírila účasť, aby sa skutočne zapojili všetky mestské oblasti;

11.

poukazuje na to, že mnohé témy partnerstiev sú samotné úzko prepojené s inými témami a že v duchu tohto integrovaného uvažovania by sa nemali riešiť samostatne. Trvá na tom, že je potrebná skutočne posilnená koordinácia medzi akčnými plánmi, keďže ich činnosti by sa mohli významne vzájomne ovplyvňovať, napríklad i) partnerstvá v oblasti udržateľného využívania pôdy a riešení inšpirovaných prírodou a v oblasti adaptácie na zmenu klímy; ii) partnerstvá v oblasti adaptácie na zmenu klímy, energetickej transformácie a kvality ovzdušia; iii) partnerstvá v oblasti mestskej chudoby, bývania a začleňovania migrantov a utečencov;

12.

víta, že sa v posledných rokoch celkovo zlepšilo získavanie údajov o mestských témach, nazdáva sa však, že treba ešte lepšie zdokumentovať tento stav na nižšej ako celoštátnej, miestnej a regionálnej úrovni v záujme toho, aby sa umožnil rozvoj politík založený na dôkazoch;

13.

odkazuje na bod 12.6 Amsterdamského paktu a zdôrazňuje, že mestská agenda pre EÚ musí prispievať aj k rodovej rovnosti a rovnoprávnemu postaveniu žien a mužov. Na tento účel je vhodné využívať metódy v oblasti posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť, databázu zohľadňujúcu rodové aspekty, ale aj preskúmať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci jednotlivých programov a projektov;

14.

podporuje požiadavku, aby sa v akciách partnerstiev podobne rešpektovali aj iné prierezové faktory mestskej agendy: mestské riadenie a mestské plánovanie, prepojenia medzi mestami a vidiekom, riešenie vplyvov na spoločenské zmeny, výzvy a príležitosti malých a stredných miest, obnova miest, demografická zmena, verejné služby všeobecného záujmu a prepojenia s novou mestskou agendou OSN;

15.

zdôrazňuje, že mnohé otázky identifikované v rámci partnerstiev sa spájajú so stanoviskami či uzneseniami VR, a to v rozsahu, v akom by práca VR na témach s jasným mestským rozmerom mala účinne slúžiť ako nástroj pre akčné plány Rovnako tak by sa výstupy a výsledky vyplývajúce z mestskej agendy mohli šíriť ako najlepšie postupy prostredníctvom podujatí a publikácií VR zameraných na zvyšovanie informovanosti. Poukazuje na to, že miestne orgány mnohých členov VR sú zastúpené v mestských partnerstvách, a žiada, aby bol VR riadne informovaný o činnostiach partnerstiev;

16.

poukazuje na to, že mnohé mestské aktivity sú priamo aj nepriamo spojené so spoluprácou medzi mestami a ich susednými územnými samosprávami (okolité oblasti) resp. od nej závisia. Pri vykonávaní a hodnotení mestskej agendy EÚ by sa preto tieto aktivity mali náležite zohľadniť;

17.

poukazuje na svoje stanovisko s názvom Revitalizácia prístavných miest a oblastí a na to, že treba preskúmať ich špecifické problémy, ktoré si vyžadujú integrovaný prístup k udržateľnému rozvoju miest a územnému plánovaniu;

18.

konštatuje, že by sa mohli vytvoriť ďalšie cielené synergie s organizáciami zastúpenými v niekoľkých partnerstvách, ako sú napríklad Rada európskych obcí a regiónov (CEMR) a siete EUROCITIES, program URBACT 3 pre trvalo udržateľný rozvoj miest a Európska sieť vedomostí o urbanistických politikách (EUKN);

Zdroje na mestskú agendu

19.

oceňuje, že partnerstvá vyčleňujú vlastné zdroje (keďže náklady na účasť sa neuhrádzajú), a víta úsilie, ktoré vynakladá Európska komisia pri uľahčovaní vykonávania mestskej agendy;

20.

poukazuje na to, že po takmer dvoch rokoch vykonávania mestskej agendy EÚ zatiaľ najväčšie obavy súviseli s nedostatkom zdrojov, najmä na úhradu nákladov na účasť miest, ktoré sú členmi partnerstiev (najmä malých a stredných miest);

21.

konštatuje, že väčšie mestské centrá zvyčajne majú prostriedky, ktoré môžu vyčleniť na zapájanie sa do európskych záležitostí – na prístup k informáciám, na cielené príležitosti financovania a dokonca aj na úsilie o ovplyvnenie priebehu tvorby politík, čo však neplatí pre menšie orgány. Trvá na tom, že mestská agenda EÚ by mala primerane riešiť aj potreby menších mestských miestnych orgánov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v rámci svojich širších regionálnych ekonomík, a že by mala lepšie poskytovať informácie pre ich trvalo udržateľný mestský rozvoj;

22.

vyzýva, aby sa zvážila možnosť vytvoriť špeciálne pre menšie mestá mechanizmus finančnej podpory spolupráce v oblasti mestskej agendy, ktorý by podnecoval k väčšej aktivite v oblasti výmeny skúseností. Posilnenie osvetovej úlohy spolupráce (šírenie informácií od skúsených subjektov – najmä zo stredných a veľkých mestských centier – do malých miest a mestečiek) je mimoriadne dôležité z hľadiska dosiahnutia úspor z rozsahu a zvýšenia tempa sociálno-hospodárskeho rastu;

23.

vyjadruje obavy z nespornej možnosti chýbajúcej zodpovednosti vyplývajúcej zo súčasného návrhu a fungovania partnerstiev, najmä vzhľadom na dobrovoľnú povahu celkovej štruktúry riadenia, pasivitu zo strany niektorých členských štátov a niektoré interné organizačné otázky vyplývajúce z neexistujúcich pravidiel prideľovania úloh a zodpovedností medzi členmi; naliehavo vyzýva, aby sa tieto záležitosti priebežne riešili v rámci mestskej agendy;

24.

víta podporu, ktorú partnerstvám poskytuje technický sekretariát, zároveň však žiada, aby sa väčší dôraz kládol na odborné poznatky a prístupy orientované na výsledok, aby technická podpora nemala len administratívnu povahu. V tejto súvislosti je potrebná aj väčšia transparentnosť a výraznejšia zodpovednosť v rámci partnerstiev, ak majú náležite profitovať z tejto odbornej pomoci, okrem iného prostredníctvom zapojenia odborníkov;

25.

trvá na tom, že ak majú partnerstvá priniesť dôveryhodné a dobre naplánované výsledky, je zjavne potrebné, aby sa proces mestskej agendy mohol opierať o stabilne poskytované viacročné rozpočtové prostriedky;

26.

oceňuje iniciatívu zameranú na vytvorenie interaktívnej webovej lokality Futurium, ktorá bola zriadená s cieľom zhromaždiť všetky výsledky partnerstiev na jednom mieste a poskytovať širšej komunite zainteresovaných strán aktuálne informácie a takisto príležitosti na diskutovanie a prispievanie do konania. Varuje však, že takéto jednotné kontaktné miesto by sa nemalo vnímať ako všeliek na dosahovanie cieľov mestskej agendy, o to viac, že tento nástroj nie je medzi potenciálnymi príjemcami dostatočne známy;

Lepšia právna regulácia a overenie vhodnosti programu pre mestské oblasti

27.

uznáva, že na účely vykonávania mestskej agendy sú nutné nové právne mechanizmy, ktoré by mali vytvoriť inštitúcie, členské štáty, mestá a zainteresované strany z EÚ s cieľom podporiť vykonávanie akcií, ktoré sú na ne zamerané a ktoré patria do ich pôsobnosti;

28.

opakuje svoje výzvy, že vykonávanie má byť založené na záväznej zodpovednosti Komisie, pričom všetky príslušné GR sa zmobilizujú, aby prispievali v tejto etape tak, ako to v súčasnosti robia pri poskytovaní vstupu do partnerstiev. Podobne naliehavo žiada, aby účasť členských štátov bola zabezpečená na príslušnej tematickej ministerskej úrovni, pričom by sa nemalo automaticky vracať k ministerstvu poverenému mestským rozvojom;

29.

zdôrazňuje, že medzi kľúčové aspekty Amsterdamského paktu patrí vytvorenie prepojenia s programom lepšej právnej regulácie Európskej únie a v súlade s tým odporúča vytvoriť priame prepojenia medzi prácou partnerstiev a členmi platformy REFIT, ako aj klásť silnejší dôraz na zlepšenie regulačného prostredia EÚ v danej politickej oblasti počas schôdzí partnerstiev;

30.

navrhuje, že by bolo užitočné užšie prepojiť prácu partnerstiev v rámci mestskej agendy s prácou výboru pre kontrolu regulácie Európskej komisie;

31.

pripomína snahy VR o vykonávanie agendy v súvislosti so zložkou lepšej právnej regulácie, a to tým, že v posledných rokoch presadzoval posúdenia (územného) mestského vplyvu tak, aby mali spravodajcovia k dispozícii analýzu možných účinkov konkrétnych legislatívnych návrhov v praxi vo vzorke mestských kontextov;

32.

sa domnieva, že overovanie vhodnosti programu pre mestské oblasti by sa malo stať základným prvkom návrhu politík EÚ a zdôrazňuje, že by sa malo vykonávať systematickejšie posúdenie vplyvu plánovaných akcií EÚ na mestá (v rôznom rozsahu) tak, aby sa zabezpečilo, že miestne hľadisko sa vhodne premietne do konečnej politiky alebo právnych predpisov;

33.

víta, že GR REGIO uznalo dôležitosť vykonávania územných posúdení vplyvu pri diskutovaní o nových legislatívnych návrhoch, a chcel by povzbudiť Komisiu, aby ich uplatňovala v širšom meradle vo všetkých politických oblastiach;

34.

žiada mestá a mestské oblasti, aby prispievali k prioritám EÚ upraveným podľa ich konkrétnych potrieb rozvoja, a zdôrazňuje, že „mestský rozvoj“ by mal byť naďalej súčasťou širšieho prístupu EÚ k „územnému rozvoju“ a mal by sa lepšie vymedziť ako holistická koncepcia;

Budúce rámce pre mestskú agendu po roku 2020

35.

sa domnieva, že na základe kolaboratívnych výstupov, ktoré dodnes vyplynuli z úvodných partnerstiev, slúži mestská agenda ako pevná dôkazová základňa na poskytovanie informácií a dokonca formovanie smerovania budúcej európskej spolupráce na fondoch EŠIF a prvkoch centrálne riadených programov Komisie po roku 2020;

36.

žiada, aby budúci návrh viacročného finančného rámca (VFR) a politiky súdržnosti po roku 2020 vyjadroval úlohu miest a mestských oblastí, pričom by posilňoval integrované nástroje a mechanizmy na posilnenie postavenia miest a regiónov a ich priamu podporu. Zdôrazňuje, že je rozhodujúce, aby politika súdržnosti využívala pridanú hodnotu integrovaného územného prístupu a aby v spojení s jej silnou podporou vidieckych oblastí mala taktiež silný mestský rozmer, ako aj „mestskú zodpovednosť“ v praxi v mestách a mestských oblastiach;

37.

poukazuje na to, že napriek rastúcemu významu najnižších úrovní riadenia (napr. miest) vo vzťahu k ústrednej úrovni verejnej správy v EÚ dochádza v určitých krajinách k opätovnej centralizácii mechanizmov riadenia na úkor straty balíka finančných prostriedkov, ktoré boli doteraz dostupné pre mestá a regióny a s ktorými mohli nakladať podľa vlastného uváženia. Ide o nebezpečný proces, ktorý znemožňuje mnohosmerný rast na základe miestnych faktorov rozvoja a miestnych špecifík;

38.

zastáva názor, že je potrebné, aby nové integrované nástroje boli flexibilnejšie a primeranejšie a aby sa pripravilo poradenstvo na mieru s cieľom zabezpečiť lepšie chápanie týchto nástrojov a väčšiu istotu pre tých, ktorí ich chcú používať;

39.

žiada, aby sa prioritou mestskej agendy stalo lepšie sprístupňovanie veľmi roztrieštených možností financovania miest v prospech miest a obcí všetkých veľkostí, a to napríklad formou spolupráce s kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane celoeurópskych sietí miestnych a regionálnych samospráv a VR na vypracovaní prispôsobených informačných materiálov zlučujúcich všetky možnosti financovania miest v rámci každej z 12 tém;

40.

naliehavo žiada, aby sa dôrazne rozvíjala informovanosť miestnych a regionálnych orgánov o existujúcich iniciatívach financovania (prispôsobené systémy úverovania URBIS a EIB), aby sa takisto zefektívnili existujúce možnosti poradenstva a financovania s určitou mierou prispôsobenia podľa mestských potrieb a aby sa tieto témy stali prioritou;

41.

si uvedomuje, že je potrebné zefektívniť možnosti financovania investícií do miest a prispôsobiť služby súvisiace so systémom úverovania EIB podľa potrieb jednotlivých miest. Uznáva úlohu novej vyčlenenej poradenskej platformy pre mestské investície URBIS pri poskytovaní finančného a technického poradenstva mestským orgánom počas kľúčových etáp prípravy a vykonávania integrovaných mestských projektov vrátane vypracovania investičných stratégií, prípravy plánovaných projektov a preskúmania inovačných finančných nástrojov (napr. kombinácie európskych štrukturálnych a investičných fondov s Európskym fondom pre strategické investície);

42.

poukazuje na pokračujúci význam európskej územnej spolupráce pre mestá a miestne orgány, vďaka ktorej získavajú európsky pohľad formujúci ich rozvoj a zdôrazňuje, že v pohraničných mestách a regiónoch Európy žije a pracuje viac ako tretina občanov EÚ a vytvárajú sa v nich dve tretiny HDP EÚ. Poznamenáva, že cezhraničné a nadnárodné projekty Interreg dosiahli mnohé konkrétne výsledky v prospech občanov Európy vo významných oblastiach mestskej agendy vrátane mobility, adaptácie na zmenu klímy, energetickej transformácie, odbornej prípravy a vytvárania pracovných miest;

43.

požaduje, aby sa ciele a mechanizmy vykonávania ďalšej generácie všetkých programov EÚ s mestským rozmerom, ktoré nesúvisia so súdržnosťou, ako napríklad 9. rámcový program pre výskum a inovácie, ako aj politické iniciatívy, ako napríklad Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike, dôsledne integrovali s mestskou agendou;

44.

zdôrazňuje, že mestská agenda by sa mala stať viditeľnou súčasťou budúcich ročných pracovných programov Komisie, a žiada, aby rotujúce predsedníctva Rady obnovili politický záväzok voči tomuto procesu na vysokej úrovni, aby posilnili postavenie členských štátov pri prispievaní a takisto formálnom podávaní správ o rozvoji partnerstiev;

45.

žiada, aby mali mestá a regióny prístup k pracovným skupinám Európskej rady a Európskemu parlamentu pre mestské záležitosti a k trojstranným rozhovorom prostredníctvom svojho inštitucionálneho zástupcu VR, aby mohli sledovať prácu Rady v oblastiach, ktoré majú vplyv na ne a ich právomoci, a mohli k nej prispievať;

46.

zdôrazňuje, že navrhované akčné plány musia byť doplnené plánom, v ktorom sa stanovujú reálne výsledky, cieľové dátumy, ukazovatele a hodnoty konkrétnych cieľov, ktoré vyjadrujú povahu partnerstiev zložených z viacerých subjektov a ktoré sú vypracované v spolupráci s rôznymi úrovňami správy, súkromného sektora a občianskej spoločnosti;

47.

navrhuje, aby sa po dokončení akčných plánov prostredníctvom národných ministerstiev a/alebo iných subjektov vrátane mestských/regionálnych kancelárií v Bruseli zorganizovala skupina informačných kampaní s vhodnými mechanizmami spätnej väzby;

48.

očakáva, že Európska komisia v roku 2019 vykoná posúdenie toho, ako partnerstvá prispievajú k programu lepšej právnej regulácie, lepšiemu prístupu k financovaniu a lepšej výmene poznatkov a najlepších postupov;

49.

žiada, aby partnerstvá vykonávali vlastné posúdenie a poskytli spätnú väzbu o tom, či sa prostredníctvom procesu naplnili ich očakávania, a aby navrhli možné zlepšenia;

50.

obhajuje návrh na zriadenie riadiaceho výboru s cieľom diskutovať o budúcom rozvoji mestskej agendy, napríklad o kľúčových odkazoch vyplývajúcich z partnerstiev, ktoré by mohli poskytovať informácie pre budúcu politiku a rozhodovanie o programe, o možných nových tematických partnerstvách, uplatňovaní prierezových otázok a podpore výsledkov diskusií. Súhlasí s tým, že je vhodné zvážiť ďalšie témy, ako napríklad bezpečnosť, kultúrne dedičstvo, demografia, mestské uzly a TEN-T;

51.

však trvá na tom, aby sa pred spustením nových partnerstiev primerane posúdili výsledky, štruktúra a vykonávacie opatrenia súčasných partnerstiev;

52.

navrhuje, aby sa VR zapájal do organizácie výročných koordinačných stretnutí s cieľom prispievať k činnosti, navrhovať akcie, viesť stretnutia a najmä zabrániť prekrývaniu s inými možnými podujatiami a diskusiami;

Závery

53.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby znovu potvrdili svoj záväzok voči mestskej agende EÚ a aby formalizovali tento proces a uvádza, že mestská agenda má naozaj veľký potenciál pri zlepšovaní budúceho fungovania našich miest, ktorý nemožno obmedziť len na prácu v sieťach, ale ktorý treba uznať ako politicky záväznú súčasť prípravy a vykonávania právnych predpisov a európskych a národných programov financovania;

54.

zdôrazňuje, že Amsterdamský pakt zabezpečuje silnejšiu inštitucionálnu úlohu pre VR, keďže ho ako poradenský orgán Únie formálne zastupujúci regióny a samosprávy na úrovni EÚ vyzýva, aby prispieval k ďalšiemu rozvoju mestskej agendy;

55.

navrhuje, aby nadchádzajúce predsedníctva Rady EÚ podporovali určitú synergiu medzi diskusiami o posúdení vykonávania mestskej agendy EÚ a o obnovenej územnej agende po roku 2020 s cieľom zaujať integrovanejší prístup k územnému plánovaniu a územnému riadeniu, do ktorých by sa mali zapájať miestne a regionálne orgány a urbanisti v súlade s prístupom zdola nahor, ktorý je založený na dôkazoch;

56.

uznáva dôležitosť miest pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a požaduje silné synergie medzi Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj OSN a stanovovaním priorít politiky EÚ po roku 2020;

57.

sa domnieva, že náležitým začlenením cieľov udržateľného rozvoja do politík EÚ sa bude stimulovať jednotnejšia vízia v rámci Únie, pokiaľ ide o budúcnosť našich miest a regiónov. Zastáva názor, že mestský rozmer cieľov udržateľného rozvoja si vyžaduje komplexný, integrovaný a účinný prístup, a preto vyzýva na spoluprácu s partnermi a ostatnými zainteresovanými stranami, ako aj s miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom podnietiť činnosť so zapojením rôznych strán;

58.

žiada aby európsky štatistický úrad a národné štatistické úrady vypracovali a vylepšili údaje, ukazovatele, nástroje a metodiku na vyčíslenie a monitorovanie prínosu politík EÚ pre plnenie cieľov 2030 týkajúcich sa miest, čím sa zvýši počet ukazovateľov stanovených pre úrovne NUTS2 a NUTS3 a úroveň funkčných mestských oblastí;

59.

zdôrazňuje, že nová mestská agenda OSN bude viesť snahy súvisiace s trvalo udržateľným rozvojom miest rôznych subjektov počas ďalších 20 rokov. Požaduje, aby všetky úrovne riadenia EÚ spolupracovali na využívaní novej mestskej agendy ako nástroja na dosiahnutie inkluzívneho a trvalo udržateľného rozvoja miest.

V Bruseli 4. júla 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

25.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 387/14

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ

(2018/C 387/04)

Spravodajca:

János Ádám KARÁCSONY (HU/EĽS), poslanec zastupiteľstva obce Tahitótfalu

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ

COM(2017) 534 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

víta oznámenie Európskej komisie s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ. S potešením konštatuje, že rôzne útvary jednotlivých generálnych riaditeľstiev Komisie účinne spolupracovali, aby tento dokument vyjadroval prierezovú povahu spolupráce v pohraničných regiónoch. Takisto podporuje vytvorenie „cezhraničného kontaktného miesta“ na zabezpečenie vykonávania činností a opatrení, ale obáva sa, že vzhľadom na plánované veľké množstvo úloh uvedených v oznámení by kontaktnému miestu mohol chýbať dostatočný počet zamestnancov;

vyjadruje spokojnosť najmä s prípravou tohto oznámenia, ktorá bola príkladom účinnej viacúrovňovej participatívnej spolupráce. V rámci tzv. iniciatívy cezhraničného preskúmania pôsobila Komisia ako podnecujúce centrum, ktoré umožnilo zainteresovaným subjektom výmenu nápadov a postupov. Okrem toho sa v súvislosti s mnohými registrami, pozičnými dokumentmi a štúdiami vytvorila situácia, v ktorej môžu tvorcovia politík využiť bohaté skúsenosti s prekážkami pri spolupráci v cezhraničných regiónoch;

zdôrazňuje potrebu zamerať sa na odstránenie právnych, administratívnych, fyzických a kultúrnych prekážok s cieľom posilniť spoluprácu pozdĺž pohraničných regiónov EÚ. V tejto súvislosti zostáva kľúčovou finančná podpora pre iniciatívy európskej územnej spolupráce;

domnieva sa, že finančná podpora EÚ pre iniciatívy európskej územnej spolupráce by sa mala v ďalšom VFR výrazne zvýšiť a považuje za neprijateľné, že v súčasnom návrhu dochádza naopak k jej zníženiu. Uznáva, že rozpočet EÚ je z dôvodu rozhodnutia Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ a z dôvodu naďalej vysokej úrovne verejných dlhov v členských štátoch EÚ pod veľkým tlakom. Podpora iniciatív európskej územnej spolupráce však prináša veľmi vysokú pridanú hodnotu pre EÚ v oblasti podpory hospodárskeho rastu a súdržnosti, ako aj budovania lepšej EÚ pre jej občanov;

zdôrazňuje, že prínos európskej územnej spolupráce spočíva nielen v samotných projektoch, ale aj v spolupráci rôznych orgánov na miestnej a regionálnej úrovni vrátane verejných orgánov na spoločných programoch a projektoch;

naliehavo vyzýva členské štáty, aby naplánovali čo najviac konzultácií s občanmi zorganizovaných v cezhraničnom kontexte s cieľom obnoviť Európu a prepojenie medzi národmi a projektom európskej integrácie a vytvoriť skutočný európsky verejný priestor tým, že sa stanovia výzvy, na ktoré by podľa predstáv občanov mala EÚ reagovať;

konštatuje, že spolupráca v pohraničných regiónoch EÚ zahŕňa vnútorné aj vonkajšie hranice a tak pozemné, ako aj námorné hranice, s pevným spojením na mori alebo bez neho. V prípade námorných hraníc by sa mal odstrániť limit 150 km, ktorý obmedzuje možnosti zapojenia ostrovných regiónov. Zlepšovanie spolupráce a odstraňovanie prekážok sa nesmú obmedzovať len na členské štáty EÚ, ale musia zahŕňať aj susediace krajiny a regióny, predovšetkým keď sú zapojené do spolupráce s najvzdialenejšími regiónmi EÚ;

Pripomienky k desiatim návrhom Komisie uvedeným v oznámení

Prehĺbenie spolupráce a výmen

víta vytvorenie celoeurópskej online profesionálnej siete (Futurium) a zverejnenie otvorenej výzvy na predkladanie pilotných projektov na riešenie právnych alebo administratívnych prekážok. Je dôležité, aby Komisia naďalej zabezpečovala impulzy a koordináciu s cieľom zlepšenia spolupráce a výmen;

zdôrazňuje význam vypracovania územných stratégií na integrované a koordinované usmernenie investícií. „Integrované usmernenie“ znamená, že všetky úrovne riadenia od miestnej, až po úroveň EÚ spolupracujú v snahe dosiahnuť ciele daného územia. „Koordinované usmernenie“ znamená, že rôzne zdroje financovania prispievajú k rovnakým dohodnutým územným cieľom;

10.

vyzdvihuje význam makroregionálnych stratégií ako „zavedeného lokálneho nástroja pôsobiaceho zdola nahor a slúžiaceho na účinnejšie využívanie spoločného potenciálu makroregiónov lepším vykonávaním a koordinovaním politických reakcií na rôzne výzvy“ a upozorňuje na stanovisko VR k tejto problematike (1);

11.

zdôrazňuje v tejto súvislosti význam programov cezhraničnej spolupráce, ako aj nadnárodných a medziregionálnych programov spolupráce, ktorých európska pridaná hodnota presahuje rámec financovania, pretože spájajú ľudí v spoločných projektoch, ktoré budujú trvalé partnerstvá, dôveru a vzájomne užitočné štruktúry spolupráce;

12.

berie na vedomie návrh nariadenia o nových cezhraničných programoch a poukazuje na to, že medzi vnútornými hranicami EÚ existujú aj námorné hranice, ktoré sa podľa jeho názoru musia podobne ako v súčasnom programovom období považovať za rovnocenné s pozemnými hranicami. Inak by sa ohrozila spolupráca medzi pohraničnými oblasťami v EÚ s námornou hranicou, ako aj lokálne možnosti adaptácie, ktoré tieto programy ponúkajú pre cezhraničnú spoluprácu;

13.

zdôrazňuje význam a užitočnosť programov Interact, Interreg Europe, Urbact a ESPON v posilňovaní spolupráce v Európe a zlepšovaní vykonávania politiky súdržnosti. Vzhľadom na súčasné návrhy VR zdôrazňuje, že pokračovanie programov URBACT a Interreg Europe má zásadný význam pre medziregionálnu spoluprácu v Európe a naliehavo žiada Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu, aby nielen vyjasnili, ale aj zaručili budúcnosť programov URBACT a Interreg Europe;

14.

žiada, aby sa miestne a regionálne orgány Spojeného kráľovstva vyzvali a nabádali na pokračovanie v účasti na programoch európskej územnej spolupráce a projektoch územnej spolupráce v ďalšom programovom období. Musí sa zabezpečiť prístup k makroregionálnym a námorným stratégiám a EZÚS;

15.

poukazuje na to, že národné štatistické úrady v mnohých prípadoch nevedú štatistiky o cezhraničnej mobilite, napríklad pokiaľ ide o štatistické údaje o cezhraničných pracovníkoch v EÚ. Chýbajú poznatky a štatistiky o týchto skutočnostiach, a z tohto dôvodu sa domnieva, že Komisia alebo iné subjekty (napr. Eurostat) by mali zohrávať významnejšiu úlohu pri zhromažďovaní a spracovaní takýchto údajov;

Zlepšenie legislatívneho postupu

16.

uznáva, že úplná harmonizácia a konvergencia pravidiel a právnych predpisov nie sú ani reálne, ani žiaduce. Preto je ešte dôležitejšie pochopiť vplyv zákonov a pravidiel na členských štátov a EÚ na pohraničné regióny EÚ. VR dlhodobo požaduje od Európskej komisie, aby posúdila územný vplyv všetkých dôležitých právnych predpisov EÚ, ktoré by takýto vplyv mohli mať. Preto víta ambíciu Komisie zaviesť „cezhraničné zabezpečenie“ právnych predpisov EÚ s cieľom určiť možný cezhraničný vplyv takýchto právnych predpisov už v prvej fáze legislatívneho procesu a podporiť členské štáty EÚ v uplatňovaní metód posúdenia územného vplyvu na štátnej úrovni. To je o to naliehavejšie, lebo v dôsledku zmien v dôležitých oblastiach vnútroštátnej politiky – ochrana životného prostredia, spotrebiteľov, pracovníkov – vznikajú pri vzájomnom prístupe na trh prekážky pre cezhranične pôsobiace hospodárske subjekty, čo znemožňuje naplno využívať slobody jednotného trhu;

17.

zdôrazňuje, že spoluzákonodarcovia, teda Európsky parlament a Rada, by si mali viac uvedomovať cezhraničné vplyvy nových právnych predpisov. V tejto súvislosti by mali vo svojich rokovaniach o legislatívnych návrhoch systematicky zohľadňovať územný vplyv;

18.

podporuje návrh na vytvorenie medziskupiny pre európsku územnú spoluprácu v Európskom parlamente a je pripravený poskytnúť jej svoju podporu;

19.

domnieva sa, že by sa mala zabezpečiť lepšia koordinácia medzi členskými štátmi pri transpozícii práva EÚ do práva členských štátov, aby sa predišlo vytváraniu nových prekážok, čo by ešte viac sťažilo cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu a mohlo by viesť k vytvoreniu prekážok v rámci vnútorného trhu. Navrhuje, aby Európska komisia prevzala úlohu koordinačného miesta a zabezpečila tak zosúladené a čo najefektívnejšie vykonávanie právnych predpisov EÚ;

Umožnenie cezhraničnej verejnej správy

20.

zdôrazňuje význam interoperability verejných služieb pre cezhraničnú spoluprácu;

21.

zdôrazňuje v tejto súvislosti úsilie, ktoré sa podniklo v oblasti digitálnej verejnej správy. VR však trvá na tom, že je potrebné zaručiť cezhraničnú interoperabilitu. VR tiež podporuje viac výmen úradníkov medzi verejnými orgánmi rôznych členských štátov, aby sa šírili poznatky o administratívnej kultúre v iných krajinách. Komisia by mala byť odvážnejšia a rozšíriť svoju podporu v tejto oblasti. Mohla by sa inšpirovať svojim programom TAIEX REGIO PEER 2 PEER, ktorý prebieha v rámci politiky súdržnosti a spája expertov v oblasti implementácie z jednej krajiny, ktorí majú pomôcť s postupom vykonávania v inom členskom štáte. V pohraničných regiónoch cezhraničné projekty „ľudia ľuďom“ preukázali svoju účinnosť v tejto súvislosti uľahčením takejto spolupráce a výmeny medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi;

Poskytovanie spoľahlivých a zrozumiteľných informácií a pomoci

22.

domnieva sa, že jednotná digitálna brána má potenciál výrazne zlepšiť cezhraničnú spoluprácu. Navrhuje, aby Komisia v pohraničných regiónoch aktívne podporovala novú bránu a nástroj SOLVIT tým, že usporiada cielené školenia pre verejnosť;

23.

upriamuje pozornosť na stanovisko VR na tému Erasmus pre miestnych a regionálnych zástupcov, v ktorom žiada zavedenie „programov odbornej prípravy a výmeny skúseností a osvedčených postupov určených miestnym a regionálnym voleným zástupcom“;

24.

zdôrazňuje, že je rovnako dôležité, aby sa občania a podniky mohli spoľahnúť na fyzickú prítomnosť podporných služieb a nemuseli sa spoliehať len na elektronické prostriedky. V tejto súvislosti je dôležité, aby regionálne a miestne služby podpory, ako sú pracovné agentúry a štruktúry na podporu podnikov, mali potrebné kapacity a odborné poznatky a mohli tak občanom a podnikom poradiť v cezhraničných otázkach;

Podporovanie cezhraničného zamestnávania

25.

uvedomuje si problémy, ktorým čelí Komisia v tých oblastiach politiky, v ktorých má EÚ spoločné alebo podporné právomoci, ako je politika v oblasti zamestnanosti alebo zdravia. Komisia by aj napriek tomu mala smelo pokračovať v určovaní nezlučiteľných štátnych politík a navrhovať riešenia, ktorými by sa zabezpečil ich súlad;

26.

zdôrazňuje možnosti, ktoré ponúkajú programy politiky súdržnosti pri budovaní a posilňovaní cezhraničnej pracovnej mobility;

27.

domnieva sa, že súčasné ustanovenia nie sú dostatočne dobré. Je potrebné posilniť predovšetkým vzájomné uznávanie osvedčení, diplomov a odbornej prípravy. Komisia by mala byť pri predkladaní praktických návrhov v tejto oblasti odvážnejšia;

28.

víta návrh Komisie zriadiť Európsky orgán práce, ktorý by bol súčasťou Európskeho piliera sociálnych práv (2). Táto agentúra by mala uľahčovať osobám a zamestnávateľom prístup k informáciám o ich právach a povinnostiach, podporovať spoluprácu medzi krajinami EÚ pri cezhraničnom presadzovaní príslušného práva Únie a byť mediátorom a pomáhať nájsť riešenie v prípadoch cezhraničných sporov medzi národnými orgánmi alebo v prípade narušenia pracovného trhu. VR vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť cezhraničným pracovníkom, ktorí čelia vo svojom každodennom živote najväčším prekážkam;

Podporovanie viacjazyčnosti v pohraničných regiónoch

29.

zdôrazňuje, že jazykové bariéry naďalej predstavujú významnú prekážku cezhraničnej spolupráce, najmä v pohraničných oblastiach bez dlhodobej tradície spolupráce. Napriek tomu, že politika vzdelávania patrí do štátnej právomoci, EÚ ju môže významne ovplyvniť svojimi programami európskej územnej spolupráce. Je preto mimoriadne dôležité nechať dostatočný priestor na návrh cezhraničných programov, ktorými by sa financovali vzdelávacie, kultúrne a iné činnosti, ktoré spájajú občanov v pohraničných regiónoch. VR vyjadruje poľutovanie nad tým, že to žiaľ nie vždy funguje, vzhľadom na ciele tematického zamerania a sústredenie sa na hospodársky rast, pričom sa podceňujú potenciálne účinky spolupráce, do ktorej sú zapojení občania, na realizáciu európskeho projektu. VR trvá na tom, že orgány, ktoré vykonávajú program európskej územnej spolupráce, musia mať voľnosť pri rozhodovaní o svojich investičných prioritách v súlade so svojimi vlastnými regionálnymi stratégiami rozvoja bez toho, aby ich obmedzovali ustanovenia týkajúce sa tematického zamerania, ktoré nemusia v danom cezhraničnom kontexte vyhovovať;

30.

zdôrazňuje osobitný záujem, ktorý prislúcha dvojjazyčnosti v pohraničných regiónoch. Zintenzívnenie úsilia na podporu vzájomnej znalosti miestneho jazyka pomáha uľahčovať spoluprácu vo všetkých oblastiach;

31.

poukazuje na dôležitú úlohu projektov „ľudia ľuďom“ a malých projektov v programoch cezhraničnej spolupráce. Vo svojom stanovisku k tejto téme žiada, aby sa „projekty ľudia ľuďom a malé projekty zakotvili v nariadeniach o poskytovaní podpory EÚ na cezhraničnú spoluprácu ako legitímny nástroj v rámci programov cezhraničnej spolupráce“ (3). Pretože ak majú byť projekty blízko k občanom, je nevyhnutné, aby boli miestne dostupné a čo najjednoduchšie;

Uľahčovanie cezhraničnej dostupnosti

32.

upozorňuje na svoje stanovisko Chýbajúce dopravné spojenia v pohraničných regiónoch (4), keďže chýbajúce, nedostatočné alebo nekvalitné dopravné služby sú pre mnohých občanov žijúcich v pohraničných regiónoch ešte stále realitou z dôvodu odlišných priorít a/alebo noriem infraštruktúry, rozpočtových obmedzení alebo odlišných právnych, procesných alebo organizačných prístupov;

33.

žiada Komisiu, aby nadviazala na štúdiu o chýbajúcich dopravných spojeniach a poskytla dodatočné finančné prostriedky na identifikované chýbajúce spojenia, čo by umožnilo účinnejšiu cezhraničnú spoluprácu, a to aj v prípade prímorských regiónov s prístavnými a logistickými priestormi;

34.

víta nedávne úspechy v oblasti telekomunikácií, vďaka ktorým sa v mnohých prípadoch znížili roamingové poplatky. VR však žiada, aby sa na uľahčenie cezhraničných výmen a dostupnosti odchádzajúce hovory do susedných cezhraničných regiónov účtovali ako vnútroštátne hovory, a nie – ako to je žiaľ v súčasnosti – ako medzinárodné;

35.

v prípade najvzdialenejších regiónov je zvýšenie dostupnosti kľúčovou otázkou, keďže okrem svojej pozície na vzdialenej vonkajšej hranici EÚ majú navyše ostrovný a/alebo súostrovný charakter a sú izolované;

Podpora väčšieho spoločného využívania zariadení zdravotnej starostlivosti

36.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj napriek smernici o zdravotnej starostlivosti pretrvávajú praktické problémy v poskytovaní služieb cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Navrhované mapovanie cezhraničnej spolupráce v oblasti zdravotnej starostlivosti je vítané, ale musí byť doplnené o návrhy riešení, pokiaľ ide o pretrvávajúce rozdiely v uhrádzaní (uznaní a preplácaní) poskytovania zdravotnej starostlivosti medzi členskými štátmi, a to aj v prípade pacientov s európskym preukazom zdravotného poistenia. Takisto vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným právnym mechanizmom týkajúcim sa cezhraničnej zdravotnej dopravy (primárnej a sekundárnej);

37.

konštatuje, že zlepšenia v oblasti pracovnej mobility a v oblasti administratívnej interoperability by podstatne zlepšili poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;

Posúdenie právneho a finančného rámca pre cezhraničnú spoluprácu

38.

vyzdvihuje užitočnosť nástroja európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) a iných štruktúr územnej spolupráce, ako sú pracovné zoskupenia, v realizácii rozhodujúcich cezhraničných projektov. Žiada Komisiu, aby zabezpečila prijatie potrebných národných predpisov všetkými členskými štátmi, ktoré sú stanovené v nariadení o EZÚS a tam, kde je to potrebné, začala postup v prípade nesplnenia povinnosti. V niektorých prípadoch sa vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa EZÚS ešte stále medzi jednotlivými členskými štátmi líšia, lebo členské štáty nemajú záujem prijať aktualizované ustanovenia, alebo považujú predtým prijaté ustanovenia za dostačujúce. Z toho vyplývajú problémy v každodennej práci existujúcich a pri vytváraní nových EZÚS;

39.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že EZÚS budú oprávnené na získanie finančných prostriedkov EÚ pre všetky svoje projekty, keďže je to jedným z hlavných účelov tohto nástroja. Komisia by ako konkrétne opatrenie mala aktívnejšie informovať o možnom využití EZÚS a v pripravovaných legislatívnych návrhoch jasne uviesť, že EZÚS sú právnymi subjektmi oprávnenými na získanie financovania EÚ pre všetky svoje projekty. VR okrem toho trvá na tom, aby národné schvaľovacie orgány spolupracovali, a uľahčili tak hladký priebeh EZÚS;

40.

víta, že Komisia predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte, ktorý je právnym nástrojom zdola nahor dopĺňajúcim EZÚS a ktorým by sa dali účinne podporiť projekty cezhraničnej spolupráce tým, že sa miestnym a regionálnym orgánom umožní uplatňovať predpisy jedného členského štátu na území iného členského štátu, s ktorým hraničí, a to na vopred stanovenom území, v rámci vopred stanoveného projektu a v stanovenom období. Toto nariadenie by mohlo viesť k oveľa efektívnejšej cezhraničnej spolupráci, najmä v oblasti cezhraničných investícií, a súčasne k zníženiu administratívnej a finančnej záťaže;

41.

treba venovať náležitú pozornosť otázke koherentnosti právnych textov EÚ. V kontexte európskej územnej spolupráce nezrovnalosti spôsobujú ťažkosti, zbytočné prieťahy a v niektorých prípadoch úplné upustenie od projektov. Je potrebná lepšia koordinácia medzi generálnymi riaditeľstvami Komisie pri zmenách právnych predpisov alebo vypracúvaní nových;

42.

Programy európskej územnej spolupráce by mali byť vyňaté z ustanovení o štátnej pomoci, pretože vďaka cezhraničnému charakteru projektov európskej územnej spolupráce, ako aj vzhľadom na to, že sú vo všeobecnom záujme Únie, skôr pomáhajú budovať jednotný trh, než aby ho narúšali. VR chápe, že Komisia sa domnieva, že úplná výnimka nie je možná, pretože by si to vyžadovalo zmenu zmlúv. VR však trvá na tom, že je potrebné bezodkladné zjednodušenie a nabáda Komisiu, aby prehodnotila svoj budúci prístup k štátnej pomoci;

43.

konštatuje, že programy európskej územnej spolupráce podliehajú právnemu rámcu politiky súdržnosti EÚ. Programy európskej územnej spolupráce však zahŕňajú dodatočný medzinárodný rozmer, ktorý vedie k ďalšej rovine možných komplikácií. Okrem toho je rozsah programov európskej územnej spolupráce často menší, čo znamená, že administratívna záťaž v pomere k finančnej podpore je vyššia v porovnaní s hlavnými programami politiky súdržnosti. Potreby financovania a typy projektov sa takisto líšia od tých v hlavných programoch. Nariadenie o spoločných ustanoveniach a existujúce osobitné nariadenie o európskej územnej spolupráci v oblasti politiky súdržnosti však dostatočne nezohľadňujú špecifiká európskej územnej spolupráce;

44.

žiada, aby sa územné špecifiká programov európskej územnej spolupráce lepšie zohľadnili v ďalšom programovom období, predovšetkým v prípade najvzdialenejších regiónov vzhľadom na ich osobitú situáciu. VR preto vyzýva Komisiu, aby do legislatívnych návrhov na nové programové obdobie začlenila viacero špecifických návrhov, ktoré sú uvedené na konci tohto dokumentu;

Zhromažďovanie dôkazov o cezhraničnej interakcii na informovanie subjektov s rozhodovacou právomocou

45.

zdôrazňuje skutočnosť, že riešenie cezhraničných prekážok si vyžaduje relevantné informácie a údaje o danom území. Nanešťastie cezhraničná spolupráca naráža na nedostatok dostupných údajov a problémy s porovnateľnosťou existujúcich údajov, a to z dôvodu odlišných postupov zberu údajov a uplatňovania odlišných právnych predpisov;

46.

víta úsilie zintenzívniť spoluprácu medzi štatistickými úradmi a s potešením očakáva zistenia plánovaného výskumu ESPON v oblasti testovania metód vypracovania územných ukazovateľov. Dostupnosť údajov je ešte väčším problémom pri cezhraničnej spolupráci s tretími krajinami. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa úsilie o harmonizáciu vzťahovalo aj na tretie krajiny;

47.

ľutuje, že mnoho výhod a úspechov európskej územnej spolupráce zostáva zamlčaných, pretože hodnotiace systémy v rámci politiky súdržnosti i mimo nej sú príliš úzko poňaté, zameriavajú sa najmä na finančné indikátory a krátkodobý vplyv. Prínosy európskej územnej spolupráce sú však ťažko vyčísliteľné a často sú „jemného charakteru“, prejavujú sa nepriamo a z dlhodobého hľadiska. Patrí medzi ne budovanie dôvery, vytvorenie trvalých štruktúr spolupráce, zlepšenie kvality života, ako aj praktické zjednodušenia a nové príležitosti pre občanov. VR preto nabáda tvorcov politiky, najmä finančné oddelenia a rozpočtové orgány, aby sa pozreli na kvalitatívny popis projektov európskej územnej spolupráce, aby pochopili ich skutočný prínos;

Návrhy a odporúčania na zjednodušenie vykonávania programov európskej územnej spolupráce

48.

obáva sa, že potenciálni príjemcovia, ako sú predkladatelia malých projektov alebo malé združenia a mimovládne organizácie, kvôli zložitosti súčasného systému nepredložia žiadosť o podporu napriek tomu, že majú výborné návrhy projektov;

49.

podporuje opatrenia na zjednodušenie predložené v rámci programu Interact v diskusnom dokumente o programe Interreg po roku 2020 (5) a zdôrazňuje, že nasledujúce opatrenia majú osobitný význam, pokiaľ ide o zjednodušenie a zlepšenie uplatňovania a dostupnosti programov európskej územnej spolupráce:

50.

určenie orgánov by už nemalo byť povinné, alebo by sa malo obmedziť na opis úloh výkonného orgánu v rámci operačných programov. Súčasný postup určenia viedol k oneskoreniam a administratívnej záťaži, pretože audítori požadovali veľké množstvá dokumentov a dôkazov, keďže prechádzali kontrolné zoznamy vydané Komisiou. Vytvorilo to administratívnu záťaž, no nezlepšilo to vykonávanie programov;

51.

audity by mali klásť dôraz na prevenciu a spoluprácu. V praxi by sa auditmi nemali určovať iba chyby, ale aj zbytočné nariadenia/postupy, a na ich základe by sa mali predložiť primerané riešenia, aby sa predišlo dodatočným administratívnym požiadavkám. Takýto prístup by pomohol posilniť aj zásadu jednotného auditu, ktorá musí byť založená na overovaní riadenia, aby sa zabránilo tomu, že príjemcovia budú musieť poskytnúť dôkazy viac než raz. Počas kontroly, monitorovania a auditu by sa pozornosť mala zamerať viac na obsah a výsledky, a nie iba na procesy;

52.

požiadavky nariadenia o spoločných ustanoveniach na využitie štatistických a neštatistických metód výberu vzorky auditu spôsobujú problémy v programoch európskej územnej spolupráce z dôvodu ich cezhraničnej povahy a malého finančného príspevku. Miera krytia (5 % činnosti, 10 % výdavkov) by sa mala znížiť, alebo byť úplne ponechaná na profesionálny úsudok orgánov auditu, pričom treba zohľadniť špecifiká programu. V prípade, že sa chyba týka iba jedného partnera projektu, nemala by sa extrapolovať na celý program spolupráce. Významná chybovosť by sa mala zvýšiť o 5 %, aby sa podporilo testovanie a začínajúcim predkladateľom projektov, ktorí sú náchylnejší robiť chyby, umožnilo predložiť žiadosť o podporu;

53.

najväčší problém vo vykonávaní programov európskej územnej spolupráce spočíva v pravidlách oprávnenosti a najmä v personálnych nákladoch. Na zavedenie skutočného zjednodušenia musia rozhodujúci činitelia umožniť, aby sa upustilo od náhrad skutočných nákladov a namiesto toho platiť za dodané výstupy a v prípade potreby za dosiahnuté ciele. Od riadiaceho orgánu by sa nemalo vyžadovať, aby overoval alebo počítal personálne náklady príjemcov. Prvým krokom by bolo posilniť využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov, vytvorenie viacerých dostupných možností a zvýšenie konkrétnych limitov;

54.

ročná účtovná závierka by sa mala prehodnotiť a značne zjednodušiť, aby nepredstavovala neprimeranú záťaž pre orgány a príjemcov a nemala negatívny vplyv na preplácanie;

55.

zásada proporcionality by sa mala posilniť a jej pôsobnosť by sa mala v nariadení presne vymedziť tak, aby neboli potrebné ďalšie usmernenia. Súčasné právne predpisy nanešťastie zväčša využívajú pojem „proporcionálne“ veľmi voľne bez toho, aby sa vymedzili dôsledky pre vykonávanie. To vytvára právnu neistotu a vyžaduje si dodatočné usmerňujúce dokumenty, čo ďalej zvyšuje administratívnu záťaž;

56.

požiadavky na tematické zameranie by sa nemali uplatňovať na programy európskej územnej spolupráce. Tematické zameranie by malo byť ponechané na diskusiu v rámci rokovaní o každom programe európskej územnej spolupráce, pretože potreby pohraničných regiónov EÚ, ako aj nadnárodných regiónov, sa značne líšia. Niektoré cezhraničné regióny, ktoré majú dlhú tradíciu spolupráce, by sa mohli zamerať na podporu hospodárskeho rastu a inovácií. Väčšina si však naďalej vyžaduje iniciatívy na budovanie vzájomnej dôvery, ktorá je základom cezhraničnej spolupráce. Takéto iniciatívy zahŕňajú kultúrne a športové podujatia, ako aj všetky ďalšie druhy projektov, ktoré sa zameriavajú priamo na občanov. Investičné oblasti by však mali byť v súlade s tematickými prioritami makroregionálnych a námorných stratégií, ak tieto zahŕňajú jeden alebo viac cezhraničných alebo nadnárodných programov spolupráce. Nadnárodná spolupráca si vzhľadom na rozličné územné problémy vyžaduje takisto väčšiu voľnosť pri určovaní rozvojových priorít a stratégií;

57.

musí sa zjednodušiť vykonávanie článku 20 nariadenia o EÚS týkajúceho sa opatrení mimo časti programovej oblasti na území EÚ;

58.

na podporu konvergencie regionálnych a poprípade viacregionálnych programov a programov cezhraničnej, nadnárodnej a európskej spolupráce by sa mohla zaviesť zmena článku 70 ods. 2 nariadenia o spoločných ustanoveniach pre EŠIF s cieľom zaviesť povinné používanie malého podielu (ktorý by sa stanovil) finančných prostriedkov EFRR vyčlenených na regionálne programy na európske opatrenia spolupráce v prospech príslušného regiónu pôvodu. Toto ustanovenie by ešte viac posilnilo pridanú hodnotu politiky súdržnosti v budúcnosti a výrazne rozvinulo aktivity v rámci spolupráce v Európe;

59.

mala by sa dosiahnuť harmonizácia pravidiel uplatňovania medzi centrálne na úrovni EÚ spravovanými fondmi a medzi jednotlivými programami európskej územnej spolupráce, keďže orgány zodpovedné za vykonávanie a príjemcovia sú často zapojení do viac než jedného programu a uplatňovanie podstatne zložitejších pravidiel platných pre EŠIF sa sprostredkúva ťažšie a znižuje ich príťažlivosť. V rámci rôznych EŠIF a centrálne na úrovni EÚ spravovaných fondov by sa preto mali uplatňovať rovnaké pravidlá;

60.

miestny rozvoj vedený komunitou (CLLD) musí zahŕňať špecifické ustanovenia, ktoré umožnia využívať ho cezhranične. Všeobecnejšie by sa v rámci cezhraničnej spolupráce malo podporovať používanie nástrojov integrovaného územného rozvoja, ako je CLLD, ale aj integrované územné investície (IÚI).

V Bruseli 4. júla 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) Vykonávanie makroregionálnych stratégií, spravodajca: Raffaele Cattaneo (IT/EĽS), COTER-VI/029.

(2) http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1226&langId=sk

(3) Projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce, spravodajca: Pavel Branda (CZ/EKR), COTER-VI/023.

(4) Chýbajúce dopravné spojenia v pohraničných regiónoch, spravodajca: Michiel Scheffer (NL/ALDE), COTER-VI/016.

(5) http://interact-eu.net/#o=news/interreg-post-2020-reflection-paper

25.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 387/21

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Miestne a regionálne stimuly na podporu zdravého a udržateľného stravovania

(2018/C 387/05)

Spravodajca:

Nikolaos CHIOTAKIS (EL/EĽS), člen mestskej rady mesta Kifissia

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

zdôrazňuje význam podpory zdravého a aktívneho životného štýlu na úrovni EÚ s cieľom doplniť stratégie jednotlivých štátov a realizovať Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj. Miestne a regionálne orgány musia prijímať a uplatňovať náležité opatrenia (v prípade potreby s podporou spoločných európskych programov), ktoré dôsledne odrážajú potreby obyvateľstva;

uznáva, že v súlade s článkami 168 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zohráva EÚ kľúčovú úlohu pri ochrane zdravia a spotrebiteľov, a to podporou politík členských štátov a ich koordináciou pri propagácii zdravého a udržateľného výberu potravín a takisto bojom proti nekalým obchodným praktikám, ako je poskytovanie nepravdivých informácií spotrebiteľom, ako sa uvádza v cieli 2 Agendy 2030;

poukazuje na to, že zlý zdravotný stav v spojení s nesprávnou výživou a obmedzenou telesnou aktivitou predstavuje komplexný problém a spoločnosti spôsobuje vysoké náklady. Je nákladovo výhodnejšie podporovať modely zdravého a udržateľného stravovania, ako je stredomorská strava, než liečiť choroby. Výbor pripisuje maximálny význam hľadaniu stimulov na podporu zdravého a zároveň udržateľného výberu v súlade s odporúčaniami WHO (1), a to vzhľadom na skutočnosť, že podľa nedávnych údajov sa v posledných desaťročiach stále zvyšuje konzumácia potravín živočíšneho pôvodu s vysokou energetickou hodnotou a vysokým obsahom nasýtených tukov, ako aj spracovaných potravín s vysokým obsahom cukru, transmastných kyselín a soli (2);

poukazuje na narastajúce rozdiely z hľadiska zdravia medzi jednotlivými spoločenskými skupinami. Výskyt zdravotných problémov, ako je obezita, je vyšší u pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. Zlému zdravotnému stavu sa však dá predísť, a preto by sa pri navrhovaní opatrení na základe potrieb a osobitostí rôznych skupín mali brať do úvahy sociálno-ekonomické aspekty. Systematické a dlhodobé opatrenia, pri ktorých koordinovane spolupracujú viacerí aktéri, vytvárajú podmienky pre zdravé a udržateľné stravovanie obyvateľstva ako celku;

pokladá za žiaduce, aby sa na podporu zdravých stravovacích návykov využívali nástroje verejnej správy. Tieto nástroje by mali tvoriť čo najširšiu paletu – môžu zahŕňať dane, subvencie a zákony, ale aj územné plánovanie a infraštruktúru, označovanie a zmenu zloženia;

poukazuje na to, že cieľ udržateľnej spotreby a výroby je neoddeliteľnou súčasťou Agendy 2030, ktorá sa zameriava na dosiahnutie rovnováhy medzi ľudským zdravím a blahobytom pre všetkých a tromi rozmermi udržateľného rozvoja: hospodárskym, sociálnym a environmentálnym;

podotýka, že v zmysle cieľa 12 (udržateľné modely výroby a spotreby) Agendy 2030 treba osobitnú pozornosť venovať kvalite potravinárskych výrobkov a služieb vo všetkých fázach od výroby až po spotrebu (napríklad poľnohospodárska výroba, rybolov, chov hospodárskych zvierat, spracovateľský priemysel, obchod a politika propagácie výrobkov u koncových užívateľov – spotrebiteľov), pričom treba zároveň podporovať udržateľné spôsoby výroby a zdravé modely spotreby;

uznáva, že miestne a regionálne orgány zabezpečujú prepojenie medzi všetkými zainteresovanými stranami (výrobcovia na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, maloobchodníci, spotrebitelia, podniky a vzdelávacie inštitúcie – napr. školy, univerzity atď.) a zároveň sú najbližšie k občanom, ktorí od nich často žiadajú informácie o svojich spotrebiteľských právach;

berie na vedomie, že Rada opakovane vyzvala Komisiu, aby vypracovala opatrenia v oblasti zdravia, pohybovej aktivity a výživy;

10.

vyzýva Komisiu, aby v zmysle cieľa 2 Agendy 2030 navrhla normy, ktoré uplatňujú regióny s cieľom znížiť plytvanie potravinami, pričom by uznala, že veľký objem potravín vyrobených v Európe sa neskonzumuje, a takisto zdôraznila význam výskumných programov, ktorými sa posudzuje politika v oblasti potravín v štúdiách zverejnených na túto tému (3);

11.

zdôrazňuje, že miestna potravinárska výroba môže prispievať k regionálnemu hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, a zabrániť tak vyľudňovaniu vidieka a prílišnému demografickému tlaku na mestské centrá. Miestne a regionálne orgány môžu zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní udržateľnosti tým, že budú presadzovať krátke dodávateľské reťazce, plánovať účinné systémy predchádzania vzniku potravinového odpadu, viesť cielené osvetové kampane pre verejnosť zamerané na zvýšenie informovanosti a zapojiť aj veľké maloobchodné reťazce;

12.

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby koordinovali miestne a regionálne opatrenia na podporu zdravého a udržateľného stravovania, a to zavedením efektívnych akčných plánov v oblasti výživy a telesnej aktivity na základe partnerstiev medzi príslušnými úrovňami verejnej správy a zainteresovanými stranami;

13.

sa domnieva, že stratégie môžu byť efektívne len vtedy, ak sa podporia miestnymi opatreniami a iniciatívami, a preto považuje zapojenie miestnych a regionálnych orgánov – keďže sú k občanom EÚ najbližšie – do aktivít EÚ za žiaduce;

Vzdelávanie detí v oblasti stravovania a stravovanie v školách, materských školách a jasliach

14.

naliehavo žiada o podporu miestnej odbornej prípravy a rozvoja zručností pre osoby, ktoré sú v kontakte s deťmi (vychovávateľov a učiteľov v jasliach, materských školách a školách, inšpektorov školského stravovania, detských lekárov a takisto orgány, ktoré zohrávajú významnú úlohu vo vzdelávaní detí v oblasti stravovania), s cieľom podporovať zdravé stravovanie už od zavádzania doplnkovej stravy. Zároveň je potrebné zabezpečiť, aby školské prostredie a opatrenia v oblasti obstarávania stravovania boli naklonené podpore zdravia, a prispieť tak k dosiahnutiu cieľov 4.7 a 12.8 Agendy 2030;

15.

považuje za zásadne dôležité, aby boli do učebných osnov na všetkých stupňoch škôl zahrnuté povinné osvetové programy venované stravovaniu, pričom osobitný dôraz by sa kládol na materské a základné školy, kde sa formujú základy stravovacích návykov. Navrhuje sa, aby súčasťou týchto programov boli vyučovacie hodiny venované teórii, praktické osvetové semináre a exkurzie zamerané na rôzne témy (napr. praktické semináre venované vareniu a nakladaniu s potravinami a exkurzie na miesta, kde sa potraviny vyrábajú, spracúvajú a balia). Cieľom týchto programov by bolo podporiť zdravé stravovacie návyky a zároveň usmerniť mladú generáciu, aby sa stravovala udržateľnejším spôsobom a uprednostňovala nespracované, čerstvé, miestne a sezónne produkty rastlinného pôvodu;

16.

sa domnieva, že je zásadne dôležité poskytovať v jasliach, materských školách a školách (v denných jedálnych lístkoch, samoobslužných bufetoch, školských jedálňach, kafetériách a predajných automatoch) výrobky vysokej kvality certifikované podľa noriem kvality s cieľom ponúknuť výber zo zdravých a výživných jedál;

17.

sa domnieva, že vzhľadom na to, že miestne a regionálne orgány majú priamy dohľad nad vzdelávacími ustanovizňami, mohli by ovplyvňovať stravovanie v týchto inštitúciách, a zlepšiť tak zdravie najmladších obyvateľov EÚ;

18.

víta zverejnenie dokumentu Public Procurement of Food for Health – technical report on the school setting a naliehavo žiada Komisiu, aby ho preložila do všetkých ostatných úradných jazykov EÚ, aby tento podporný dokument mohli využívať všetky miestne a regionálne orgány, ktoré nakupujú potraviny a potravinárske služby pre školy, na zabezpečenie súladu so špecifikáciami verejného obstarávania potravín;

19.

víta opatrenia, ktoré Komisia prijala v záujme detí pomocou systémov poskytovania mlieka, ovocia a zeleniny spolufinancovaných zo zdrojov EÚ v jasliach, materských školách a školách;

20.

príslušné verejné orgány v jednotlivých členských štátoch EÚ by mali považovať potraviny a zdravé a udržateľné stravovanie za súčasť svojho osvetového poslania, a na základe toho k nim aj pristupovať;

21.

podporuje zmenu smernice o audiovizuálnych mediálnych službách s cieľom sprísniť pravidlá uvádzania potravín a nealkoholických nápojov s vysokým obsahom tuku, soli alebo cukru na trh, ako aj ich reklamy, ktorá oslovuje deti a mladých ľudí, a to aj mimo programov určených priamo deťom a mládeži, aby sa v súlade s požiadavkou WHO (4) obmedzilo vystavenie budúcich dospelých občanov tomuto druhu marketingu;

Informovanie a osveta dospelých

22.

sa domnieva, že na dosiahnutie cieľa 12.8 Agendy 2030 sa musia pravidelne viesť informačné kampane pre verejnosť o zdravotných prínosoch čerstvého ovocia a zeleniny, ktoré sú vypestované udržateľným spôsobom, ako aj obmedzenia konzumácie potravín živočíšneho pôvodu a spracovaných potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov, transmastných kyselín, soli a cukru, najmä spracovaných produktov s vysokým obsahom týchto zložiek. Tieto kampane navyše presadzujú zdravé stravovanie, napomáhajú predchádzať chorobám a zlepšujú zdravotný stav obyvateľstva. V tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla právne predpisy na zavedenie povinného tzv. semaforového alebo iného farebného systému označovania obsahu tukov, nasýtených tukov, cukru a soli v potravinách. Takisto požaduje, aby miestne a regionálne orgány následne informovali obyvateľov, aby bolo spotrebiteľom jasné, ako majú využívať údaje uvedené na etikete potravín;

23.

poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že pracovné prostredie je ideálne na podporu zdravých a udržateľných stravovacích návykov, ako je napr. stredomorská strava, je nesmierne dôležité, aby sa aspoň vo verejných službách, kde pracujú zamestnanci miestnych a regionálnych orgánov, ale podľa možnosti aj v každom verejnom alebo súkromnom podniku ponúkali produkty najvyššej kvality (v ponuke jedál v reštauráciách, jedálňach, bufetoch a predajných automatoch) s cieľom zabezpečiť, aby mali pracovníci možnosť výberu zo zdravých a výživných jedál;

24.

považuje za mimoriadne dôležité chrániť spotrebiteľov pred klamlivou reklamou. V tomto záujme by mali miestne a regionálne samosprávy organizovať osvetové kampane týkajúce sa označovania potravín a dietetických a výživových tvrdení, ktoré by propagáciou zdravých modelov stravovania, ako je napríklad stredomorská strava, informovali spotrebiteľov o udržateľnejších možnostiach.

25.

naliehavo vyzýva Radu, Európsky parlament a Európsku komisiu, aby využili príležitosť zmeniť smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách s cieľom sprísniť pravidlá uvádzania potravín s vysokým obsahom tuku, soli alebo cukru, ako aj alkoholických nápojov na trh a ich reklamy. Podotýka, že je naliehavo potrebné riešiť nové výzvy týkajúce sa uvádzania na trh a reklamy prostredníctvom on-line platforiem a digitálnych médií, kde sa rôzne vyjadrenia ťažšie sledujú;

Iniciatívy zamerané na budovanie kapacít miestnych orgánov

26.

sa domnieva, že na to, aby sa – s cieľom prijať nasledujúci akčný program v oblasti zdravia – zabezpečilo, aby bol systém sledovania aktuálny z hľadiska výživy, je nevyhnutná spolupráca s WHO;

27.

poznamenáva, že niektoré dotované opatrenia, ako je napríklad hľadanie alternatívnych zdrojov bielkovín (5), môžu byť účinné z hľadiska zmeny stravovacích návykov, ale ich nákladová účinnosť a vplyv na rozhodnutia spotrebiteľov v dlhodobom horizonte si vyžadujú dôkladnejšie preskúmanie;

28.

vyzýva Európsku komisiu, aby do konca roka 2018 vydala správu o dosahu inovatívnych systémov etikiet na potravinách, v ktorých preskúma príklady existujúcich systémov označovania potravín;

29.

vyzýva Európsku komisiu, aby po preskúmaní existujúcich systémov označovania potravín navrhla povinný jednotný európsky systém farebného označovania. V rámci neho by sa na prednej strane obalu potravín v celej EÚ uvádzalo farebné označenie vychádzajúce z referenčnej jednotky 100 g, vďaka čomu by spotrebitelia mali k dispozícii jasné informácie o obsahu cukru, soli a tuku, čo by ich motivovalo k osvojeniu zdravších stravovacích návykov. VR navrhuje, aby sa výživové hodnoty – v súlade s požiadavkami moderných technológií – uvádzali aj on-line;

30.

požaduje zaviesť osobitné normy pre výrobky s výživovými alebo zdravotnými tvrdeniami na etikete, pokiaľ ide o informácie o ich obsahu cukru, soli a tuku. Tieto špecifikácie by mali byť nevyhnutnou podmienkou pre všetky výrobky, ak by sa v súvislosti s nimi uvádzali takéto tvrdenia;

31.

považuje za dôležité definovať konkrétne, významné a účinné ciele zníženia obsahu cukru, transmastných kyselín a soli pre mnohé druhy potravín a nápojov, ktoré by sprevádzali národné stratégie na dosiahnutie týchto cieľov;

32.

poukazuje na skutočnosť, že miestne orgány by sa mali prostredníctvom verejného obstarávania v potravinárstve prioritne zamerať na to, aby všetky verejné inštitúcie (vrátane nemocníc, zariadení opatrovateľskej starostlivosti, domovov dôchodcov, materských a ostatných škôl, väzníc a ich jedální) slúžili ako vzor, a to vďaka predaju a poskytovaniu zdravých, miestnych a sezónnych potravín zabezpečujúcich udržateľnosť, a prispeli tak k dosiahnutiu cieľa 12.7 (udržateľné verejné obstarávanie) Agendy 2030. V tomto zmysle navrhuje, aby sa v rámci obstarávacích postupov v záujme zdravého stravovania a s cieľom rozvíjať miestnu ekonomiku uprednostňovali miestni výrobcovia.

33.

zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť usmernenia vychádzajúce z príkladov efektívnych stratégií, ktoré niektoré krajiny uplatňujú v záujme podpory zdravších stravovacích návykov. Je potrebné pokročiť v úsilí, pokiaľ ide o bezplatný prístup k pitnej vode. Ako príklad môžeme uviesť Andalúziu, ktorá vypracováva právny predpis obsahujúci opatrenie v tejto oblasti: „Podniky zodpovedné za inštaláciu alebo údržbu automatov na predaj balených potravín a nápojov vo vzdelávacích inštitúciách a na verejných rekreačných miestach určených pre deti, nainštalujú a budú udržiavať v prevádzke bezplatný zdroj pitnej vody, ktorý bude buď súčasťou predajného automatu, alebo sa bude od neho nachádzať vo vzdialenosti do dvoch metrov.“ Ďalším z takýchto príkladov je Grécko, ktoré s cieľom poskytovať za konkurenčné ceny základný tovar, ako je napríklad voda, spolu s niektorým ďalším tovarom bežnej spotreby – namiesto iných nápojov a potravín – určuje maximálne ceny (napríklad 50 eurocentov za pol litra vody balenej vo fľašiach) pre stálych zákazníkov na určitých predajných miestach (jedálne, bufety, bary, reštaurácie a iné zariadenia ponúkajúce jedlo a nápoje, predajné automaty atď.), kde nie je možná hospodárska súťaž (napríklad letiská, športové centrá, osobné lode, nemocnice, vzdelávacie zariadenia, železničné stanice, múzeá, rekreačné zóny atď.);

34.

žiada Komisiu, aby vypracovala osobitné nutričné profily a podmienky vrátane výnimiek, ktoré by sa museli dodržiavať pri uvádzaní výživových a zdravotných tvrdení o potravinách alebo určitých kategóriách potravín;

35.

opätovne vyzýva inštitúcie EÚ, že je potrebné, aby boli na etikete alkoholických výrobkov povinne uvedené informácie o zložkách a výživové údaje vrátane informácií o energetickej hodnote. Na etikete alkoholických výrobkov a energetických nápojov by mali byť uvedené aj zdravotné varovania. Konkrétne vyzýva Európsku komisiu, Radu a Európsky parlament, aby zrušili výnimku udelenú alkoholickým nápojom v EÚ v nariadení EÚ č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, vďaka čomu by mohli spotrebitelia prijímať informované rozhodnutia;

36.

domnieva sa, že európske inštitúcie by mali spolupracovať s európskymi a národnými združeniami pôsobiacimi v oblasti výživy a potravín spolu s verejnými orgánmi jednotlivých krajín, aby sa zintenzívnili súkromné iniciatívy na podporu zdravého a udržateľného stravovania;

Počas výrobného procesu

37.

uznáva, že je dôležité zabezpečiť zdravú a úrodnú pôdu, ktorá je kľúčovým faktorom z hľadiska potravinovej bezpečnosti, a preto podporuje postupy ekologického poľnohospodárstva a používanie organických hnojív a zúrodňovačov na zvýšenie podielu organickej hmoty v pôde, čím sa zlepšuje jej štruktúra a kapacita vsakovania vody;

38.

opakuje, že sú potrební miestni aktéri, ktorí by podporili mladých poľnohospodárov, vďaka čomu by bolo možné rozvíjať poľnohospodárstvo a zachovať život vo vidieckych oblastiach. Takisto je podľa neho potrebné zaviesť také systémy, ako je komunitou podporované poľnohospodárstvo;

39.

vyzýva na podporu získavania technických a riadiacich zručností a znalostí, ako aj šírenia inovácií v rôznych oblastiach podnikania, aby sa zlepšilo udržateľné riadenie výroby a ďalšieho spracovania s cieľom ponúknuť autentický výrobok, ktorý je súčasťou vysledovateľného dodávateľského reťazca;

40.

odporúča, aby sa presadzovali príspevky prostredníctvom príslušných politík EÚ s cieľom stimulovať rozvoj a podporu produkcie zdravých potravín;

41.

vyzýva na podporu poradenských služieb, ktorých cieľom je zlepšiť konkurencieschopnosť podnikov prostredníctvom udržateľného riadenia zameraného na kvalitu;

42.

požaduje, aby miestne orgány spolupracovali so vzdelávacími strediskami a vysokými školami príslušnej krajiny s cieľom podporiť výskum v oblasti udržateľného výberu potravín v každej fáze výroby, ktorý by umožnil dosiahnuť rozpoznateľný produkt z hľadiska kvality s dôrazom na zdravé stravovanie. Odporúčajú sa najmä výrobné protokoly preukazujúce používanie menšieho množstva chemických hnojív, antibiotík a pesticídov;

43.

zdôrazňuje, že je potrebné podnecovať a udržiavať rozvoj takej výroby potravín, ktorá rešpektuje životné prostredie, znižuje množstvo obalov a plytvanie potravinami s cieľom dosiahnuť ich elimináciu, obmedzuje emisie CO2 a podporuje postupy udržateľnej výroby;

44.

požaduje, aby sa podporovali poľnohospodári pôsobiaci v oblasti poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov vysokej kvality a aby sa organizovali osvetové a propagačné kampane zamerané na tieto výrobky, a to v spolupráci s príslušnými miestnymi orgánmi;

45.

zdôrazňuje potrebu investovať do inovácií využívajúcich technológie šetrné k životnému prostrediu a zamerané na výrobok;

46.

navrhuje, aby sa preskúmalo, ako je možné miestne podporovať dobrovoľnú angažovanosť na zabezpečenie zdravých stravovacích návykov, napríklad dobrovoľnou účasťou na výrobe potravín v úžitkových záhradách a pod.;

47.

vyzýva na diverzifikáciu poľnohospodárskych podnikov rozvíjaním aktivít v oblasti cestovného ruchu a v sociálnej oblasti, čo umožní rozšíriť ponuku miestnych výrobkov, posilniť fungovanie krátkeho výrobného reťazca na danom území a podporiť konzumáciu autentických výrobkov spojených s územím;

Počas štádia spracovania potravín

48.

apeluje na potravinársky priemysel, aby investoval do prepracovania existujúcich potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov, cukru a soli, ako aj do výskumu a vývoja inovatívnych, zdravých a chutných potravín, ako aj špeciálnych potravín (ako sú o. i. bezlepkové a bezlaktózové produkty) za dostupné ceny vyrobených s použitím moderných technológií, a podporil tak výber zdravých a udržateľných potravín;

49.

v zmysle cieľa 12.6 Agendy 2030 nabáda podniky, aby zavádzali udržateľné postupy a uvádzali to vo svojich výkazoch;

50.

podporuje balenie čerstvého tovaru na účely jeho konzervácie a krátke dodávateľské reťazce s cieľom chrániť uvádzanie miestnych a zdravých výrobkov na trh;

51.

požaduje, aby sa investovalo do transformácie poľnohospodárstva. Tieto investície musia umožniť obmedzenie vplyvu na výrobky a racionalizáciu používania obalov s cieľom znížiť produkciu odpadu, zabrániť plytvaniu a zároveň zaručiť ochranu výrobkov;

52.

považuje za dôležitú spoluprácu všetkých zainteresovaných strán pri vytváraní komplexného a povinného európskeho systému ľahko rozpoznateľného označovania potravín pre všetky výrobky vrátane tých, na ktoré sa v súčasnosti podľa zákona táto povinnosť nevzťahuje, a takisto rozšírenie obsahu označenia výživovej hodnoty, aby spotrebitelia mohli informovane rozhodovať o tom, čo budú konzumovať;

53.

navrhuje, aby sa osobitne označovali výrobky z horských oblastí s cieľom propagovať špecifiká výroby, ako je kvalita pôdy, vzduchu, vody a rozsah výroby;

54.

dôrazne podporuje zavedenie jednotného európskeho systému určovania veľkosti porcií, aby sa umožnilo porovnávanie produktov medzi jednotlivými krajinami;

55.

naliehavo žiada podniky tohto odvetvia, aby spolupracovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom podniknúť kroky na celoštátnej, komunálnej a miestnej úrovni na podporu zdravej výživy ako súčasť ich úsilia v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov;

Miestni výrobcovia, farmárske trhy a pouliční predavači

56.

víta úsilie miestnych orgánov podporovať alternatívne potravinové siete, ako sú ekologické farmárske trhy, ktoré umožňujú zdravý a udržateľný výber potravín;

57.

víta úsilie miestnych a regionálnych orgánov pri vytváraní študijných skupín, v ktorých by si výrobcovia a spracovatelia vymieňali praktické skúsenosti v oblasti ekologického poľnohospodárstva. Činnosť týchto študijných skupín môže dopĺňať programy v oblasti tradičného poľnohospodárstva, ktoré ponúkajú vzdelávacie zariadenia, školy a univerzity;

58.

podporuje opatrenia na podporu aktivácie miestnych i sieťových základných služieb zameraných na konsolidáciu trhu s miestnymi výrobkami, agroturistiku, ochranu a oživenie vidieckych oblastí v záujme propagácie zdravých jedál spätých s miestnou tradíciou;

59.

víta súkromné iniciatívy miestnych mimovládnych organizácií, ktoré usmerňujú spotrebiteľov k voľbe zdravého životného štýlu, čím dopĺňajú vládnu politiku a legislatívne iniciatívy na európskej úrovni a úrovni jednotlivých štátov;

60.

vyzýva miestne médiá (televíziu, rádio, internet, tlač a sociálne médiá), aby sa zapojili do osvetových kampaní súvisiacich s potravinami a v súlade s požiadavkou Svetovej zdravotníckej organizácie dodržiavali regulačné obmedzenia týkajúce sa reklamy na nezdravé potraviny a nápoje;

61.

podporuje rozvoj potravinových sietí, vrátane farmárskych trhov, kde miestni výrobcovia ponúkajú zdravé, kvalitné potraviny priamo spotrebiteľom za primerané ceny. Okrem toho zachovávajú potravinovú kultúru miestnej komunity a pomáhajú chrániť biodiverzitu;

62.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že strategické plánovanie a spolupráca na všetkých úrovniach verejnej správy so zapojením príslušných aktérov má pre podporu zdravého a udržateľného výberu potravín zásadný význam;

63.

podporuje rozšírený názor, že ak sa majú nájsť udržateľné riešenia, nevyhnutným predpokladom sú silné partnerstvá s miestnymi orgánmi.

V Bruseli 4. júla 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) Healthy diet (Zdravé stravovanie), informačný list č. 394, aktualizované v septembri 2015.

(2) http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7694616/3-14102016-BP-EN.pdf

(3) https://ec.europa.eu/jrc/sites/jrcsh/files/public-procurement-food-health-technical-report.pdf

(4) http://www.hse.ie/eng/about/Who/healthwellbeing/Our-Priority-Programmes/HEAL/HEAL-docs/tackling-food-marketing-to-children-in-a-digital-world-trans-disciplinary-perspectives-WHO-2016.pdf

(5) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/ELI/?eliuri=eli:dec_impl:2014:424:oj

25.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 387/27

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Návrhy reformy hospodárskej a menovej únie (december 2017)

(2018/C 387/06)

Spravodajca:

Christophe ROUILLON (FR/SES), starosta obce Coulaines

Referenčné dokumenty:

Návrh smernice Rady, ktorou sa prijímajú ustanovenia týkajúce sa posilnenia fiškálnej zodpovednosti a strednodobého rozpočtového smerovania v členských štátoch

COM(2017) 824 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade a Európskej centrálnej banke – Európsky minister hospodárstva a financií

COM(2017) 823 final

Návrh nariadenia Rady o zriadení Európskeho menového fondu

COM(2017) 827 final

Na vedomie:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade a Európskej centrálnej banke – Ďalšie kroky na ceste k dobudovaniu Európskej hospodárskej a menovej únie: Časový plán

COM(2017) 821 final

I. ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Návrh smernice Rady, ktorou sa prijímajú ustanovenia týkajúce sa posilnenia fiškálnej zodpovednosti a strednodobého rozpočtového smerovania v členských štátoch

(COM(2017) 824 final)

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 7

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

Keďže hospodárska a finančná kríza zanechala v niektorých členských štátoch dedičstvo vysokého verejného dlhu, rámec numerických fiškálnych pravidiel, ktoré sú špecifické pre každý členský štát a ktorých cieľom je posilniť jeho zodpovedné vykonávanie rozpočtovej politiky pri súčasnej účinnej podpore dodržiavania rozpočtových záväzkov vyplývajúcich zo ZFEÚ, prispieva k zabezpečeniu konvergencie verejného dlhu na obozretnú úroveň. Uplatňovanie takéhoto rámca by malo spočívať v stanovení strednodobého cieľa z hľadiska štrukturálneho salda, ktorý je záväzný pre vnútroštátne rozpočtové orgány a ich každoročné rozhodnutia. Strednodobé ciele pre rozpočtovú pozíciu umožňujú zohľadniť rôzne pomery verejného dlhu k HDP a riziká udržateľnosti v prípade členských štátov, pričom sa vývoj dlhu stabilizuje smerom k referenčnej hodnote stanovenej v článku 1 Protokolu č. 12 o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ.

Viaceré členské štáty sú konfrontované jednak s dedičstvom vysokého verejného dlhu, jednak s nedostatočnými verejnými investíciami , rámec numerických fiškálnych pravidiel, ktoré sú špecifické pre každý členský štát a ktorých cieľom je posilniť jeho zodpovedné vykonávanie rozpočtovej politiky pri súčasnej účinnej podpore dodržiavania rozpočtových záväzkov vyplývajúcich zo ZFEÚ, prispieva k zabezpečeniu konvergencie verejného dlhu na obozretnú úroveň. Uplatňovanie takéhoto rámca by malo spočívať v transparentnom a demokratickom postupe na vnútroštátnej úrovni na stanovenie strednodobého cieľa z hľadiska štrukturálneho salda, ktorý je záväzný pre vnútroštátne rozpočtové orgány a ich každoročné rozhodnutia. Strednodobé ciele pre rozpočtovú pozíciu umožňujú zohľadniť rôzne pomery verejného dlhu k HDP a riziká udržateľnosti v prípade členských štátov a zohľadniť vykonávanie štrukturálnych reforiem na úrovni členského štátu s pridanou európskou hodnotou v súlade so spoločnými alebo podpornými európskymi právomocami a s potenciálnym výrazným socioekonomickým vplyvom , pričom sa vývoj dlhu stabilizuje smerom k referenčnej hodnote stanovenej v článku 1 Protokolu č. 12 o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 8

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

V záujme dosiahnutia a udržania strednodobého cieľa v štrukturálnom vyjadrení je nevyhnutné, aby členské štáty stanovili konzistentný postup úprav na základe premenných pod kontrolou rozpočtových orgánov. Pri monitorovaní fiškálneho vývoja vnútroštátne fiškálne plánovanie, ktoré sa opiera o plán verejných výdavkov upravený o vplyv diskrečných opatrení na strane príjmov, uprednostňuje účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť. S cieľom úzko prepojiť plány s celkovým fiškálnymi výsledkami v strednodobom horizonte a zvýšiť pocit zodpovednosti jednotlivých členských štátov za fiškálnu politiku, mal by sa na celé funkčné obdobie stanovené v ústavnom právnom poriadku každého členského štátu stanoviť strednodobý plán verejných výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov . Tento plán by sa mal stanoviť hneď, ako sa nová vláda ujme funkcie, a ročné rozpočty by ho mali dodržiavať , aby sa dosiahla pevná konvergencia vedúca k strednodobému cieľu.

V záujme dosiahnutia a udržania strednodobého cieľa v štrukturálnom vyjadrení je nevyhnutné, aby členské štáty stanovili konzistentný postup úprav na základe premenných pod kontrolou rozpočtových orgánov. Pri monitorovaní fiškálneho vývoja vnútroštátne fiškálne plánovanie, ktoré sa opiera o plán verejných výdavkov upravený o vplyv diskrečných opatrení na strane príjmov, uprednostňuje účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť. S cieľom úzko prepojiť plány s celkovým fiškálnymi výsledkami v strednodobom horizonte a pri rešpektovaní právomocí členských štátov vo fiškálnej oblasti, ako aj ustanovení článkov 110 až 113 ZFEÚ by sa mal na celé funkčné obdobie stanovené v ústavnom právnom poriadku každého členského štátu transparentným a demokratickým postupom stanoviť strednodobý plán verejných výdavkov, a to so zapojením územných samospráv a hospodárskych a sociálnych partnerov podľa zásad partnerstva a viacúrovňového riadenia, pričom by to na národnej úrovni umožnilo väčšie osvojenie si rozpočtovej politiky . Tento plán by mali dodržiavať ročné rozpočty, aby sa dosiahla postupná konvergencia vedúca k strednodobému cieľu.

Zdôvodnenie

—	„Strednodobý plán verejných výdavkov“ neumožňuje „zvýšiť pocit zodpovednosti jednotlivých členských štátov za fiškálnu politiku“.

—	Plán nemôže byť stanovený zároveň na celé funkčné obdobie a hneď, ako sa nová vláda ujme funkcie.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 9

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vzhľadom na budúce pozitívne účinky hlavných štrukturálnych reforiem podporujúcich dlhodobú udržateľnosť, by ich realizácia mohla odôvodňovať zmeny postupu úprav vedúceho k strednodobému cieľu, a to za predpokladu, že majú overiteľný pozitívny vplyv na rozpočet, čo potvrdí posúdenie vykonané podľa procedurálnych požiadaviek Paktu stability a rastu. V záujme uľahčenia hospodárskej stabilizácie by výnimočné okolnosti – v podobe prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo Únii ako celku alebo nezvyčajných udalostí mimo kontroly dotknutého členského štátu, ktoré majú významný vplyv na rozpočet – mali umožňovať dočasnú odchýlku od strednodobého rozpočtového cieľa alebo postupu úprav vedúceho k tomuto cieľu, ak takáto odchýlka neohrozuje fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.

Realizácia hlavných štrukturálnych reforiem , ktoré majú pridanú európsku hodnotu a súvisia s právomocami EÚ alebo vykonávaním verejných investícií a podporujú dlhodobú udržateľnosť, by mohla odôvodňovať zmeny postupu úprav vedúceho k strednodobému cieľu, a to za predpokladu, že majú overiteľný pozitívny vplyv na rozpočet, čo potvrdí posúdenie vykonané podľa procedurálnych požiadaviek Paktu stability a rastu. V záujme uľahčenia hospodárskej stabilizácie by výnimočné okolnosti – v podobe prudkého hospodárskeho poklesu v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, eurozóne alebo Únii ako celku alebo nezvyčajných udalostí mimo kontroly dotknutého členského štátu, ktoré majú významný vplyv na rozpočet – mali umožňovať dočasnú odchýlku od strednodobého rozpočtového cieľa alebo postupu úprav vedúceho k tomuto cieľu, ak takáto odchýlka neohrozuje fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.

Zdôvodnenie

—

Niektoré verejné investície s pozitívnym, priamym a overiteľným dlhodobým vplyvom na rast a udržateľnosť verejných financií sa považujú za ekvivalent hlavných štrukturálnych reforiem v rámci Paktu stability a rastu (PSR). Pri tvorbe vnútroštátnych fiškálnych pravidiel treba zohľadniť aj „investičnú doložku“ Paktu stability a rastu.

—	Pokiaľ ide o rámec fiškálnych pravidiel na vnútroštátnej úrovni, je nevyhnutné zohľadniť prípadné mimoriadne situácie, ktoré by ovplyvnili jeden alebo viaceré členské štáty bez toho, aby viedli k recesii v celej eurozóne alebo Únii.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 17

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

V článku 13 uvedenej zmluvy sa stanovuje, že o rozpočtových politikách a iných otázkach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedenej zmluvy, sa bude rokovať v rámci medziparlamentných stretnutí, ktoré organizuje Európsky parlament a národné parlamenty zmluvných strán podľa hlavy II Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k zmluvám. Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby bol dotknutý uvedený postup, keďže v kontexte správy hospodárskych záležitostí Únie tento dialóg prispieva k zvyšovaniu demokratickej zodpovednosti.

V článku 13 uvedenej zmluvy sa stanovuje, že o rozpočtových politikách a iných otázkach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedenej zmluvy, sa bude rokovať v rámci medziparlamentných stretnutí, ktoré organizuje Európsky parlament a národné parlamenty zmluvných strán podľa hlavy II Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k zmluvám. K týmto stretnutiam sa pridružujú Európsky výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor. Táto smernica potvrdzuje uvedený postup, keďže v kontexte správy hospodárskych záležitostí Únie tento dialóg prispieva k zvyšovaniu demokratickej zodpovednosti.

Zdôvodnenie

Prax medziparlamentných stretnutí prispieva k posilneniu demokratickej zodpovednosti v oblasti správy hospodárskych záležitostí EÚ, a preto musí byť potvrdená. Okrem toho by mala byť uznaná aktívna účasť VR na týchto stretnutiach.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 2 písm. a)

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Článok 2

Vymedzenie pojmov

(…)

Okrem toho sa uplatňuje aj toto vymedzenie pojmov:

a)	„výnimočné okolnosti“ sa vzťahujú na neobvyklú udalosť mimo kontroly dotknutého členského štátu, ktorá má veľký vplyv na finančnú pozíciu verejnej správy, alebo prudký hospodársky pokles v eurozóne alebo v Únii ako celku;

Okrem toho sa uplatňuje aj toto vymedzenie pojmov:

a)	„výnimočné okolnosti“ sa vzťahujú na neobvyklú udalosť mimo kontroly dotknutého členského štátu, ktorá má veľký vplyv na finančnú pozíciu verejnej správy, alebo prudký hospodársky pokles v jednom alebo viacerých členských štátoch, eurozóne alebo v Únii ako celku;

Zdôvodnenie

Pozri zdôvodnenie k odôvodneniu 9.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 3 ods. 2 písm. a)

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

Bod 3

Fiškálna zodpovednosť a strednodobé rozpočtové smerovanie

Článok 3

Fiškálna zodpovednosť a strednodobé rozpočtové smerovanie

(…)

ročné rozpočty zabezpečujú dodržiavanie strednodobého cieľa uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo konvergenciu vedúcu k tomuto cieľu, a to najmä zabezpečením dodržiavania plánu verejných výdavkov uvedeného v odseku 1 písm. b). Pri definovaní postupu úprav vedúceho k strednodobému cieľu a konajúc v súlade s procedurálnymi požiadavkami rámca Únie môžu členské štáty zohľadniť: uskutočnenie hlavných štrukturálnych reforiem, ktoré majú pridanú európsku hodnotu a súvisia so spoločnými alebo podpornými európskymi právomocami a ktoré by mohli mať výrazný socioekonomický vplyv, realizáciu verejných investícií alebo spolufinancovanie z európskych štrukturálnych a investičných fondov alebo európskeho fondu pre strategické investície, ktoré majú priamy dlhodobý pozitívny vplyv na rozpočet, a to aj zvýšením potenciálneho udržateľného rastu, a tým aj overiteľný vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií;

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 7

Článok 3 ods. 4

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 3

Fiškálna zodpovednosť a strednodobé rozpočtové smerovanie

4. Členské štáty určia nezávislé orgány na monitorovanie dodržiavania ustanovení odsekov 1 a 2. Nezávislé orgány predkladajú verejné posúdenia s cieľom zistiť:

primeranosť strednodobého cieľa podľa odseku 1 písm. a) a plánu verejných výdavkov uvedeného v odseku 1 písm. b). V tomto posúdení sa zohľadňuje najmä realistickosť východiskovej makroekonomickej prognózy, stupeň špecifikácie plánovaných verejných výdavkov a príjmov a potenciálny priamy dlhodobý pozitívny vplyv hlavných štrukturálnych reforiem na rozpočet;

b)	dodržiavanie strednodobého cieľa a plánu verejných výdavkov, a to aj existenciu vážneho rizika výskytu značnej odchýlky od strednodobého cieľa alebo postupu úprav vedúceho k tomuto cieľu;

c)	výskyt alebo zánik akýchkoľvek výnimočných okolností uvedených v odseku 3.

Zdôvodnenie

Všetky členské štáty už majú verejné inštitúcie, ktoré nezávislo posudzujú výdavky a príjmy. Nie je potrebné vytvárať ďalšie inštitúcie s nejasnou legitimitou, a tak spochybniť vnútroštátnu zodpovednosť za fiškálnu politiku.

Pozmeňovací návrh 8

Vložiť nový článok za článok 5

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

Nový článok

Medziparlamentné konferencie

Ako je stanovené v hlave II Protokolu (č. l) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k zmluvám o Európskej únii, Európsky parlament a národné parlamenty členských štátov spoločne vymedzia organizáciu a podporu konferencie zástupcov príslušných výborov Európskeho parlamentu a národných parlamentov s cieľom rokovať o rozpočtových politikách a správe hospodárskych záležitostí Únie. K týmto konferenciám sa pridružujú Európsky výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor – poradné orgány Únie.

Zdôvodnenie

Pozri pozmeňovací návrh 4 k odôvodneniu 17.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta zámer Komisie reformovať a prehĺbiť hospodársku a menovú úniu (HMÚ) podľa možnosti čo najskôr, v čase, keď sa európske hospodárstvo relatívne zotavuje, pričom sa podporí konvergencia medzi členskými a nečlenskými štátmi eurozóny. Od roku 2008 kríza totiž odhalila nedostatky inštitucionálneho rámca eurozóny a prijaté opatrenia nepostačujú na zabezpečenie stability a prosperity v prípade nových hospodárskych a finančných šokov; zdôrazňuje, že nedostatok konvergencie a súdržnosti v rámci Únie a hospodárske a bankové slabiny majú mimoriadny dosah na územné samosprávy, najmä v podobe zvýšenia sociálnych výdavkov v dôsledku krízy a obmedzenia ich investičnej schopnosti a schopnosti udržať uspokojivú úroveň verejných služieb (1);

podporuje zásadu zavedenia fiškálnej kapacity na zvýšenie odolnosti eurozóny a prípravu konvergencie s budúcimi členmi eurozóny. Táto kapacita sa však musí financovať z vlastných zdrojov oddelených od zdrojov určených na financovanie rozpočtu Európskej únie, aby sa predišlo presahu tejto kapacity do programov EÚ prístupných pre krajiny EÚ-27. Okrem toho by sa táto kapacita mala účtovať aj mimo stropu zdrojov rozpočtu EÚ;

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v návrhu Komisie predloženom 31. mája 2018 sa táto kapacita obmedzuje na opatrenia v oblasti štrukturálnych reforiem, ktoré nie sú nevyhnutne spojené s konvergenciou v eurozóne, a na európsky nástroj stabilizácie investícií vo forme úverov v pomerne skromnej výške maximálne 30 miliárd EUR a poskytuje len 2,16 miliardy EUR pre samotný nástroj na podporu konvergencie;

súhlasí s možným európskym spolufinancovaním štrukturálnych reforiem na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ sa zavádzajú, v súlade so zásadou subsidiarity, v oblasti právomocí EÚ vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré majú európsku pridanú hodnotu a významný pozitívny hospodársky vplyv. Návrh nariadenia predložený 31. mája 2018, v ktorom sa stanovuje program na podporu reforiem s celkovým rozpočtom 25 miliárd EUR, bude predmetom osobitného stanoviska VR;

domnieva sa však, že tieto nové finančné nástroje nemôžu byť financované na úkor politiky súdržnosti (2) (3);

vyzýva na lepšiu koordináciu hospodárskej, ale aj sociálnej politiky v rámci európskeho semestra a žiada, aby doň boli viac zapojené miestne a regionálne orgány prostredníctvom „kódexu správania“ (4);

zdôrazňuje, že súčasné pravidlá a postupy európskej kontroly národných rozpočtov v rámci Únie nedokážu účinne predchádzať nerovnováhe a zraniteľnosti a chýba im demokratická legitimita;

berie na vedomie návrh Európskej komisie týkajúci sa cenných papierov zabezpečených štátnymi dlhopismi (sovereign bond-backed security – SBBS), ktorého cieľom je posilniť integráciu a diverzifikáciu v rámci európskeho finančného sektora. VR uznáva, že a priori by v rámci SBBS nedochádzalo medzi členskými štátmi eurozóny k mutualizácii rizík a strát a že takéto dlhopisy by prispeli k tomu, aby sa uvoľnili väzby medzi bankami a štátmi-dlžníkmi a aby sa menej uprednostňovali štátne dlhopisy. VR však znovu kladie otázku, ako by táto „regenerácia“ štátnych dlhopisov v podobe sekuritizovaných produktov znížila riziko vo väčšej miere než ich prerozdelenie neregulovaným finančným subjektom (5);

zdôrazňuje naliehavosť dokončenia bankovej únie a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Európska rada odložila prijatie plánu na jej dokončenie na jún 2018. Zo svojej strany podporuje paralelný prístup k znižovaniu výšky nedobytných pohľadávok a nesplácaných úverov, ktoré majú v držbe banky, so súbežným postupným zavádzaním európskeho systému ochrany vkladov;

Návrh smernice Rady, ktorou sa prijímajú ustanovenia týkajúce sa posilnenia fiškálnej zodpovednosti a strednodobého rozpočtového smerovania v členských štátoch

10.

berie na vedomie návrh Komisie na začlenenie obsahu Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe (TSCG) do európskeho právneho rámca, ktorý bol stanovený v článku 16 zmluvy TSCG; kladie si však otázku, či je po právnej, politickej a demokratickej stránke vhodné použiť na tento účel návrh smernice [(na základe článku 126 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)], ktorá stanovuje len konzultáciu s Európskym parlamentom, a ktorá preto neposkytuje záruky nevyhnutného transparentného a demokratického rozhodovania vzhľadom na výzvy, o ktoré ide v prípade tohto opatrenia;

11.

zdôrazňuje však, že TSCG počíta s týmto začlenením „na základe hodnotenia skúseností získaných s jej vykonávaním“, pričom hodnotenie podľa všetkého nebolo vykonané vyčerpávajúcim spôsobom a Komisia ho neuverejnila. Takéto hodnotenie by malo poukázať na znepokojujúcu situáciu verejných investícií v rámci EÚ. Podľa údajov Eurostatu sa celkové verejné investície v EÚ znížili z 3,4 % HDP v roku 2008 na 2,7 % v roku 2016. Zároveň investície miestnych orgánov zaznamenali pokles z 1,5 % HDP v roku 2008 na 1,1 % v roku 2016, pričom v niektorých členských štátoch (6) bola situácia ešte vážnejšia; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že verejné investície často najviac postihuje politika fiškálnej konsolidácie, a to aj na úrovni miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za viac ako polovicu verejných investícií v EÚ a ich investície majú priamy vplyv na miestne hospodárstvo, ako aj na každodenný život európskych občanov; v tejto súvislosti je znepokojený aj rastúcou centralizáciou verejných investícií, podiel investícií vykonaných samosprávami výrazne poklesol v porovnaní s rokom 1990, a to o 60 % (7). V posúdení by sa malo poukázať aj na dosah krízy a politiky fiškálnej konsolidácie na sociálne výdavky a štátne služby v oblasti sociálnej pomoci v mnohých krajinách a regiónoch;

12.

vyjadruje preto znepokojenie nad opomenutím verejných investícií v návrhu Komisie, a to tým viac, že potreba pružnosti v súvislosti s investíciami bola uznaná v minulosti, najmä v oznámení Komisie z januára 2015 o tejto téme (8), a že niektoré verejné investície majú dlhodobé pozitívne a overiteľné účinky na rast, a teda na udržateľnosť verejných financií; v tejto súvislosti tiež pripomína, že v článku 126 ods. 3 ZFEÚ sa uvádza, že správa, ktorá predchádza začatiu postupu pri nadmernom deficite „prihliadne tiež na to, či štátny deficit prekračuje štátne výdavky na investície a zohľadní všetky ostatné závažné faktory“;

13.

okrem toho pripomína, že VR sa zaujímal o právnu istotu, ktorú poskytuje interpretačné oznámenie Komisie a uviedol, že bude potrebné vziať do úvahy aj úroveň nedostatočných investícií na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni s cieľom skutočne ovplyvniť schopnosť miestnych orgánov investovať (9); domnieva sa, že v tejto analýze ho podporuje aj oznámenie z 23. mája 2018 o preskúmaní flexibility v rámci Paktu stability a rastu (10), ktorom sa uvádza, že od roku 2015 podali žiadosť o uplatnenie výnimky z dôvodu štrukturálnych reforiem a/alebo investičnej výnimky len štyri členské štáty, pričom takmer polovica členských štátov by bola oprávnená podať žiadosť o uplatnenie výnimky z dôvodu štrukturálnych reforiem. Možnosť uplatnenia investičnej výnimky výrazne obmedzovala podmienka, že členský štát musí zažívať hospodársky nepriaznivé obdobie. Pre niektoré členské štáty bolo obmedzujúce aj to, že počas troch rokov museli vo vzťahu k 3-percentnej prahovej hodnote deficitu dodržiavať bezpečnostnú rezervu. Komisia sama priznáva, „že je zložité presne posúdiť vplyv [výkladového oznámenia] na objem verejných investícií“. Preto sa zdá byť potrebné rozšírenie rozsahu oznámenia s cieľom ovplyvniť úroveň investícií;

14.

znovu opakuje svoju požiadavku, aby sa verejné výdavky členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov spolufinancované v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov, transeurópskych sietí a Nástroja na prepojenie Európy neuvádzali medzi verejnými alebo podobnými štrukturálnymi výdavkami stanovenými v Pakte stability a rastu, a to vzhľadom na to, že tieto investície sú definované ako kvalitné investície a investície európskeho charakteru;

15.

uvádza, že podľa protokolu č. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú členské štáty zodpovedné za deficit v štátnej správe, ktorá zahŕňa všetky úrovne správy. Zároveň sa však vplyv fiškálnych pravidiel EÚ na európske miestne a regionálne orgány výrazne líši. Ich vplyv závisí a) od spôsobu, akým členské štáty transponovali rozpočtové pravidlá EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov; b) stupňa rozpočtovej decentralizácie v príslušnom členskom štáte; c) dôležitosti právomocí miestnych a regionálnych samospráv a d) finančnej situácie týchto samospráv, ktorá sa môže v rámci členských štátov výrazne líšiť;

16.

opäť vyzýva Komisiu, aby predložila bielu knihu, v ktorej by sa na úrovni EÚ stanovila typológia kvality verejných investícií v účtoch verejných výdavkov podľa ich dlhodobých účinkov (11);

17.

domnieva sa, že smernica o zavedení rámca fiškálnych pravidiel na vnútroštátnej úrovni by mala zohľadniť prípadné mimoriadne situácie, ktoré by ovplyvnili jeden alebo viaceré členské štáty bez toho, aby viedli k recesii v celej eurozóne alebo Únii;

18.

opakuje svoje obavy týkajúce sa účtovnej normy Eurostatu ESA 2010, ktorá sa uplatňuje od septembra 2014 a ktorá nerozlišuje medzi výdavkami a investíciami. V niektorých členských štátoch transpozícia týchto noriem do národných právnych predpisov znamená, že miestne a regionálne samosprávy sú nútené uplatňovať stropy pre maximálnu výšku verejných investícií na rok a obyvateľa. Tieto stropy bránia najmä územným samosprávam poskytovať spolufinancovanie potrebné pre príslušné projekty v rámci EŠIF. Taktiež bránia tým miestnym a regionálnym samosprávam, ktoré majú rezervné finančné prostriedky, aby spustili rozsiahle investičné projekty nesúvisiace s EŠIF; vyzýva preto Európsku komisiu, aby predložila správu o uplatňovaní normy ESA 2010;

19.

poukazuje na to, že správne uplatňovanie pravidiel Paktu stability a rastu, bez otvárania zadných dvierok pre bravúrne účtovnícke kúsky, spočíva v zmene pravidiel amortizácie verejných investícií, takže v prvom roku sa celkové investičné náklady nezaúčtujú ako náklady, ale rovnako, ako to robia súkromné podniky, amortizujú sa postupne počas celkového plánovaného trvania investície;

20.

domnieva sa, že prax medziparlamentných schôdzí, ako sa ustanovuje v článku 13 TSCG prispieva k posilneniu demokratickej zodpovednosti v oblasti správy hospodárskych záležitostí EÚ, a preto musí byť potvrdená v tomto návrhu smernice, ale žiada, aby účasť VR na týchto schôdzach nadobudla formálny ráz s cieľom uznať nevyhnutné zapojenie územných samospráv do správy hospodárskych záležitostí;

Návrh nariadenia Rady o zriadení Európskeho menového fondu

21.

domnieva sa, že Európsky nástroj finančnej stability (EFSF) a jeho nástupca Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) boli nevyhnutnými nástrojmi riadenia krátkodobej finančnej a hospodárskej krízy; konštatuje však, že rozhodnutiam v rámci EMS chýba transparentnosť, že potrebná jednomyseľnosť je možným zdrojom blokovania, a že tieto nástroje sú mimo právneho rámca EÚ;

22.

víta preto skutočnosť, že návrh Komisie zahŕňa EMS do európskeho primárneho práva, že bez toho, aby boli dotknuté členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny, sa bude zodpovedať Európskemu parlamentu a budú sa musieť zverejňovať výročné správy a účtovné výkazy, pričom sa budú naň vzťahovať predpisy o prístupe k dokumentom, ako aj dohľad Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskeho ombudsmana;

23.

okrem toho podporuje návrh Komisie, v ktorom sa stanovuje, že dôležité rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o poskytnutie finančnej pomoci, by boli prijímané už nie jednohlasne, ale na základe váženej väčšiny vyžadujúcej si 85 % hlasov v závislosti od poskytnutého kapitálu, čo by malo uľahčiť proces rozhodovania;

24.

podporuje aj využívanie tzv. Európskeho menového fondu ako „bezpečnostnej siete“ alebo zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF), ktorý je kľúčovým prvkom bankovej únie, ak jeho zdroje nie sú dostatočné na uľahčenie riadneho riešenia krízových situácií veľkých bánk;

25.

navrhuje však zmenu názvu fondu v záujme zrozumiteľnosti a jasnosti pre občanov; menovú politiku podľa článku 127 ZFEÚ stanovuje a vykonáva Európska centrálna banka a národné centrálne banky v rámci Európskeho systému centrálny bánk; fond, o ktorom toto nariadenie uvažuje, v nej nehrá žiadnu úlohu, jeho názov by preto nemal obsahovať výraz „menový“; domnieva sa, že primeranejší názov by bol „európsky zabezpečovací fond“ alebo „európsky stabilizačný fond“;

Oznámenie: Európsky minister hospodárstva a financií

26.

víta oznámenie Komisie týkajúce sa európskeho ministra hospodárstva a financií, ktorý by bol zároveň podpredsedom Komisie a predsedom euroskupiny, a preto by mal dvojitú legitimitu a zosobňoval by lepšiu demokratickú zodpovednosť a čitateľnosť riadenia HMÚ. Treba však upresniť spôsoby výkonu tejto funkcie, aby neviedla k zvýšenej centralizácii rozhodovania o rozpočte;

27.

pripomína svoju podporu myšlienke zlúčiť funkciu predsedu Euroskupiny a člena Komisie zodpovedného za hospodárske a menové záležitosti, aby bol v Euroskupine zastúpený všeobecný záujem eurozóny a umožniť mu, aby sa zodpovedal Európskemu parlamentu, čo v súčasnosti neplatí;

28.

berie na vedomie, že právny základ pre prípadnú voľbu európskeho ministra hospodárstva a financií by spoločne poskytovali článok 2 Protokolu č. 14 o Euroskupine a článok 17 ZEÚ;

29.

domnieva sa však, že toto opatrenie musí doplniť rozsiahla reforma Euroskupiny, ktorej status sa musí viac formalizovať a ktorá napríklad musí uverejňovať podrobné zápisnice zo schôdzí, aby boli kľúčové rozhodnutia prijaté na týchto zasadnutiach transparentné;

30.

okrem toho pripomína svoje presvedčenie, že problém demokratického deficitu, ktorým trpí HMÚ, je možné vyriešiť len vtedy, ak európski občania budú presvedčení, že sa dodržiava aj zásada sociálneho pokroku a že zamestnanosť, vývoj miezd a sociálne normy sa nepovažujú za druhotné vo vzťahu k makroekonomickým a rozpočtovým otázkam;

31.

poukazuje na to, že rozhodujúci význam má prehĺbenie HMÚ a koordinácia fiškálnych politík, najmä prostredníctvom dobudovania bankovej únie a únie kapitálových trhov a realizácie EMF. Zároveň sa však musí zohľadniť politická situácia a verejná mienka.

V Bruseli 5. júla 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) Stanovisko VR na tému Diskusný dokument o prehĺbení hospodárskej a menovej únie do roku 2025. Správa bola prijatá 30. novembra 2017. Spravodajca: Christophe Rouillon (FR/SES): http://webapi.cor.europa.eu/documentsanonymous/cor-2017-03197-00-01-ac-tra-sk.docx.

(2) Uznesenie VR o zmene nariadenia o spoločných ustanoveniach pre EŠIF na podporu štrukturálnych reforiem. Prijaté 1. februára 2018: http://webapi.cor.europa.eu/documentsanonymous/cor-2017-06173-00-00-res-tra-sk.docx.

(3) Stanovisko VR na tému Zmena programu na podporu štrukturálnych reforiem a nové rozpočtové nástroje pre eurozónu. Spravodajkyňa: Olga Zrihen (BE/SES), prijaté 22. marca 2018. http://webapi.cor.europa.eu/documentsanonymous/cor-2018-00502-00-00-ac-tra-sk.docx

(4) Stanovisko na tému Zlepšenie riadenia európskeho semestra: kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov. Spravodajca: Rob Jonkman (NL/EKR), prijaté 11. mája 2017. Ú. v. EÚ C 306, 15.9.2017, s. 24.

(5) Pozri bod 22 stanoviska VR z 30. novembra 2017 na tému Diskusný dokument o prehĺbení hospodárskej a menovej únie do roku 2025.

(6) Eurostat: General government gross fixed capital formation. Code: tec00022. Predbežné údaje za rok 2016. http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00022&language=en.

(7) Európska komisia: Siedma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. September 2017, s. 168. http://ec.europa.eu/regional_policy/en/information/cohesion-report/

(8) Oznámenie Európskej komisie: Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu. 13. januára 2015. Ref: COM(2015) 12 final: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52015DC0012&from=SK.

(9) Stanovisko VR na tému Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu. Prijaté 9. júla 2015. Spravodajkyňa: Olga Zrihen (BE/SES) Ú. v. EÚ C 313, 22.9.2015, s. 22.

(10) COM(2018) 335 final.

(11) Stanovisko VR na tému Podpora kvality verejných výdavkov vo veciach podliehajúcich opatreniam EÚ, prijaté 3. decembra 2014. Spravodajkyňa: Catiuscia Marini (IT/SES) Ú. v. EÚ C 19, 21.1.2015, s. 4.

25.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 387/37

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Balík predpisov o verejnom obstarávaní

(2018/C 387/07)

Spravodajca:

Adrian Ovidiu TEBAN (RO/EĽS), primátor mesta Cugir

Referenčné dokumenty:

Oznámenie na tému Za fungujúce a prínosné verejné obstarávanie v Európe

[COM(2017) 572 final]

Oznámenie na tému Napomáhanie investovaniu prostredníctvom dobrovoľného ex ante posúdenia aspektov týkajúcich sa verejného obstarávania v súvislosti s veľkými projektmi v oblasti infraštruktúry

[COM(2017) 573 final]

Odporúčanie Komisie k profesionalizácii verejného obstarávania

C(2017) 6654 final

I. VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

konštatuje, že smernice z roku 2014 o verejnom obstarávaní boli v mnohých členských štátoch transponované len nedávno a orgány a hospodárske subjekty sa im ešte prispôsobujú prostredníctvom postupov odbornej prípravy a poradenstva. V tejto súvislosti poukazuje na to, že zároveň je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok v oblasti elektronického verejného obstarávania;

žiada, aby Komisia v každom členskom štáte vykonala do troch rokov od dátumu transpozície dôsledné posúdenie spôsobu, na základe ktorého boli pravidlá EÚ o verejnom obstarávaní transponované do štátnej legislatívy, a aby posúdila spôsob, akým sa uplatňujú, pričom odporúča uplatniť viacúrovňový prístup. Domnieva sa, že toto posúdenie uplatňovania pravidiel musí klásť dôraz na spôsob, ako sú tieto pravidlá uplatňované na miestnej a regionálnej úrovni, keďže orgány na vnútroštátnej úrovni majú veľký význam v oblasti verejného obstarávania a sú hlavnými partnermi vo fáze implementácie, a taktiež je dôležité odhadnúť vplyv nových pravidiel, pokiaľ ide o zjednodušenie alebo komplikáciu predpisov v tejto oblasti náležitým transponovaním smerníc, uľahčenie prístupu pre malé a stredné podniky (MSP) pri výzvach na účasť vo výberovom konaní, resp. treba zistiť, či došlo k obmedzeniu byrokratických prekážok a či sa zvýšil stupeň využívania strategického obstarávania. Takisto by sa malo posúdiť, či prispeli – a v akom rozsahu – k zvýšeniu efektívnosti verejných výdavkov a zlepšeniu zamestnanosti. V nadväznosti na diskusie v pracovnej skupine o subsidiarite je VR pripravený spolupracovať s ostatnými inštitúciami EÚ pri zabezpečovaní lepšej spätnej väzby o vykonávaní politiky EÚ na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ lepšie slúžili občanom;

sa domnieva, že strategické obstarávanie, ktoré bolo zavedené na základe reformy v roku 2014, skomplikovalo postupy verejného obstarávania a aktéri zodpovední za verejné obstarávanie budú pravdepodobne musieť absolvovať dodatočnú odbornú prípravu, aby sa zabránilo neistote, pokiaľ ide zákonnosť doplňujúcich kritérií na podporu cieľov v inovačnej, sociálnej alebo environmentálnej oblasti. Zdôrazňuje, že každú novú iniciatívu Komisie v oblasti verejného obstarávania treba pozorne posúdiť z toho hľadiska, aby sa zohľadnili miestne okolnosti a zabránilo sa nárastu administratívnej záťaže pre obstarávateľské orgány;

vyjadruje najmä poľutovanie nad tým, že pravidlá poskytovania štátnej pomoci, ako aj európske účtovné pravidlá, ako je napríklad predpis ESA 2010 a prax Komisie vyvíjajú de facto tlak na to, aby sa využívalo verejné obstarávanie ako „ľahší“ spôsob, ako rešpektovať pravidlá hospodárskej súťaže EÚ a vyhnúť sa výzvam spojeným s „nadmernou kompenzáciou“. V dôsledku toho dochádza k obmedzeniu slobody členských štátov, aby si mohli sami organizovať verejné služby najmä v sociálnej oblasti, čo je v rozpore s článkom 14. ZFEÚ. Okrem toho opakovane pripomína, že v súvislosti so štátnou pomocou neexistuje žiadny ekvivalent pre „výnimku in house“, ktorú stanovujú pravidlá verejného obstarávania, čo vyvoláva ďalšie tlaky, neistotu, narúša riadenie a v konečnom dôsledku zhoršuje plnenie rozpočtu;

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že v dokumente s názvom Quality of Public Administration: A Toolbox for Practitioners (Kvalita verejnej správy – príručka pre odborníkov z praxe), vydanie z roku 2017 (1), ktorý vypracovala Komisia, sa uvádza, že verejné správy sú takmer povinné vykonať strategické obstarávanie s cieľom preukázať lepšie spoločenské výsledky vrátane aspektov udržateľnosti a inovácie a tak, aby základným imperatívom v oblasti verejného poriadku pre verejné správy bola interakcia so zmluvnými stranami;

by v tejto súvislosti chcel poukázať na to, že zohľadnenie ekologických, sociálnych a inovačných kritérií v reforme z roku 2014 treba ponechať na príslušné orgány verejnej správy v súlade so zásadou miestnej autonómie v rámci organizovania služieb vo verejnom záujme a zohľadniť pritom, okrem iného, kritériá vhodnosti a vyváženú analýzu nákladov a investícií;

zdôrazňuje, že využívaním svojej kúpnej sily na obstarávanie ekologického tovaru, služieb a prác môžu európske verejné orgány významne prispieť k udržateľnej spotrebe a výrobe, k hospodárstvu, ktoré efektívnejšie využíva zdroje, a tým k realizácii cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom dobrovoľného nástroja zeleného verejného obstarávania. Víta v tejto súvislosti, že Európska komisia zverejnila v októbri 2017 brožúru o verejnom obstarávaní pre obehové hospodárstvo (2);

zdôrazňuje, že orgánom verejnej správy bolo priznané právo priamo poskytovať a organizovať služby, pričom koncepcie „in-house“ a „spolupráca medzi orgánmi verejnej moci“ boli vymedzené v reforme z roku 2014. Verejné obstarávanie je teda len jedným z mnohých alternatívnych spôsobov poskytovania verejných služieb, pričom na spôsob ich riadenia by sa nemali vzťahovať žiadne obmedzenia;

vyzýva Komisiu, aby urýchlene dokončila usmernenia k verejnému obstarávaniu inovácií a príručku o sociálne zodpovednom verejnom obstarávaní s cieľom uľahčiť vykonávanie príslušných právnych ustanovení v členských štátoch a najmä použitie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky ako hlavného kritéria na vyhodnotenie ponúk. V tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby objasnila, že to neznamená najnižšiu cenu;

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

Oznámenie – Za fungujúce a prínosné verejné obstarávanie v Európe

10.

podporuje myšlienku, že efektívne riadenie verejného obstarávania je integrálnou súčasťou kvalitnej verejnej správy v celej EÚ, keďže ide o skutočne prierezovú funkciu, ktorá sa týka prakticky každého orgánu verejnej správy počnúc federálnymi ministerstvami až po miestne verejné služby, so širokospektrálnym charakterom, pokiaľ ide o kvalitu riadenia (3). Verejné obstarávanie by preto malo byť začlenené do programu EÚ týkajúceho sa lepšej právnej regulácie;

11.

konštatuje, že o balíku sa vedú diskusie pred skončením termínov na postupné zavedenie nových pravidiel v oblasti obstarávania v súvislosti s využívaním digitálnych nástrojov do októbra 2018. Preto treba počkať, či nové pravidlá v oblasti elektronického obstarávania splnia plánované ciele a či bude potrebné ďalšie dolaďovanie v oblasti regulácie;

12.

sa domnieva, že súčasná legislatíva o verejnom obstarávaní kladie taký silný dôraz na zabezpečenie transparentnosti a strategické využívanie verejného obstarávania a že sa tým oslabuje efektívnosť postupu. Preto najmä menšie miestne a regionálne orgány verejné obstarávanie nadmerne zaťažuje, pretože sa obávajú procedurálnych chýb alebo sa zdráhajú meniť tradičné formy verejného obstarávania, resp. rozvíjať inovatívne verejné obstarávanie, a preto by bolo potrebné vypracovať štandardizované dokumenty na účely obstarávania;

13.

zdôrazňuje, že v dôsledku zložitých postupov, ako aj chýbajúcich štandardizovaných dokumentov sa zvýšili administratívne náklady na verejné obstarávanie (pre zadávateľov, ako aj príjemcov zákaziek) a skutočnosť, že rozhodnutia v oblasti obstarávania sa dajú relatívne ľahko napadnúť na odvolacom súde, viedla k nárastu počtu súdnych prípadov a mnohým súdnym sporom. Transponovaním cieľov smerníc do právnych predpisov členských štátov by sa nemala zvyšovať zložitosť právnej úpravy, ani by sa nemala lineárne rozširovať pod stanovené limity, ako sa stalo v prípade niektorých členských štátov. Ešte vyšší počet sťažností uchádzačov na základe smernice o opravných prostriedkoch poukazuje na to, že Komisia a členské štáty musia prijať rozhodné opatrenia s cieľom zabrániť uchádzačom zneužívať práva, ktoré sú im zaručené na základe tejto smernice;

14.

konštatuje tiež, že verejné obstarávanie v oblasti inovácie vyvoláva dodatočné problémy v súvislosti s riadením a koherentnosťou, pokiaľ ide o primárne ciele verejného obstarávania a politický cieľ, resp. nástroj inovácie. Na inováciu v oblasti verejného obstarávania sú tiež potrebné lepšie koncepčné, operačné a manažérske schopnosti, ako aj štandardizované dokumenty s cieľom viesť multilaterálne rokovania týkajúce sa zložitých projektov;

15.

v tejto súvislosti konštatuje, že z jeho analýzy týkajúcej sa európskeho semestra vyplýva, že verejné obstarávanie je častou prekážkou pre investície (4). V jeho štúdii na tému Prekážky investovania na miestnej a regionálnej úrovni sa poukazuje na to, že pravidlá verejného obstarávania predstavujú pre mestá a regióny zásadnú výzvu vo vzťahu k investíciám, a to najmä z dôvodu zložitosti, rozdielov pri špecifikácii pravidiel alebo neefektívnosti pri verejnom obstarávaní a nadmernej dĺžky trvania a neistoty, pokiaľ ide o súdne konanie (5);

16.

sa nazdáva, že tvrdenie uvedené v oznámení, podľa ktorého v 55 % výziev na predloženie ponuky sa zákazka prideľuje na základe najnižšej ceny, je chybné, keďže vďaka reforme z roku 2014 je možné zohľadniť strategické kritériá obstarávania v oveľa rozsiahlejšej miere, pričom nový legislatívny rámec bol do legislatívy členských štátov transponovaný až v roku 2016. Toto obdobie ešte neumožňuje vykonať komplexné hodnotenie vplyvu nového rámca. Výbor by chcel doplniť, že zadanie zákazky výlučne na základe najnižšej ceny neznamená, že v rámci danej verejnej súťaže neboli zohľadnené aj sociálne alebo environmentálne ciele: príslušné špecifikácie môžu naopak v skutočnosti znamenať strategické kritériá, napr. ak sa v plnej miere zohľadnia určité kritéria v spojitosti so životným prostredím alebo energetikou. V takýchto prípadoch bola zákazka zadaná na základe najnižšej ceny, pričom boli v plnej miere zohľadnené všetky strategické kritériá v súlade s pravidlami EÚ;

17.

v tejto súvislosti odkazuje na štúdiu Generálneho riaditeľstva pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP na tému Strategické využívanie verejného obstarávania na podporu ekologickej, sociálnej a inovačnej politiky (6), v ktorej sa vyzdvihuje, že miestne a regionálne orgány využívajú celý rad postupov strategického obstarávania (napr. Španielsko), na ktorý nadväzujú verejnoprávne subjekty, ako napr. školy, univerzity a verejné nemocnice;

18.

podčiarkuje, že v čase, keď boli prijaté nové smernice o verejnom obstarávaní, podpora MSP sa zdôrazňovala ako jeden z piatich základných bodov reformy verejného obstarávania. Napriek tomu vo víťaznej štúdii z roku 2016, ktorá získala cenu VR Podnikateľský región roka, sa poukazuje na to, že stupeň zjednodušenia ešte nepostačuje na to, aby sa zlepšil prístup MSP k zákazkám (7). Konštatuje, že verejné obstarávanie má mimoriadny význam pre MSP a ich záujmy by mali byť stredobodom politiky verejného obstarávania a jej vykonávania;

19.

v súvislosti s cezhraničnými nákupmi zdôrazňuje, že v oznámení Komisie s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (8), ktoré bolo prijaté 20. septembra 2017, sa poukazuje na to, že hlavnou príčinou ťažkostí na hraniciach je rozmanitosť právnych predpisov v rámci štátnych právnych a administratívnych systémov. Normy stanovené v práve Únie sa v jednotlivých členských štátoch často neuplatňujú rovnako dôsledne. To následne znamená, že ak sa stretnú dva rozdielne systémy pozdĺž vnútorných hraníc, môžu nastať komplikácie – a niekedy aj právna neistota, čo spôsobuje dodatočné náklady;

20.

preto opakovane zdôrazňuje svoje hlboké presvedčenie, že v tomto štádiu musí Komisia dbať najmä na vykonávanie smerníc z roku 2014, pretože napriek právnemu rámcu EÚ, členské štáty majú určitú flexibilitu a voľnosť, pokiaľ ide o spôsob transponovania legislatívy EÚ do ich systémov a v dôsledku toho by sa napríklad mohol obmedziť prístup MSP k verejným zákazkám alebo by sa mohlo brániť cezhraničným nákupom;

21.

sa domnieva, že iniciatíva zameraná na zvyšovanie transparentnosti, integrity a kvality údajov a konkrétne doplňujúca iniciatíva na podporu zavedenia registra zmlúv, ktoré môžu byť prístupné pre verejnosť, majú zásadný význam. Komisia však musí orgánom poskytnúť pomoc nielen prostredníctvom šírenia praktických príkladov a najlepších postupov, ale hlavne prijatím štandardizovaných dokumentov, formulárov a súťažných podkladov, ako sa už stalo v prípade prijatia jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie, ktoré by pomohli splniť kritériá transparentnosti bez toho, aby sa uľahčila kolúzia v dôsledku šírenia informácií, ktoré presahujú rámec zákonných požiadaviek;

22.

takisto podporuje vykonávanie doplňujúcej iniciatívy Komisie zameranej na poskytnutie usmernení k uplatňovaniu nových ustanovení o integrite v praxi a k dôvodom vylúčenia v súvislosti s kolúziou a vytvorenie databázy nezrovnalostí, ako krok správnym smerom, a domnieva sa, že verejné orgány by si mali určiť ako prioritu všeobecné zlepšovanie povedomia úradníkov zodpovedných za verejné obstarávanie a prostredníctvom prispôsobených odborných seminárov im poskytnúť nástroje na predchádzanie prípadom porušovania predpisov podnikmi, ako je korupcia, kolúzia a pranie špinavých peňazí, a na ich zisťovanie a riešenie;

23.

sa nazdáva, že návrh Komisie viesť dobrovoľné štruktúrované dialógy o verejnom obstarávaní ako súčasť úsilia zameraného na budovanie širokého partnerstva založeného na spolupráci, ktoré by boli prípadne v plnej miere prepojené s postupom európskeho semestra, predstavuje krok správnym smerom, i keď s určitými podmienkami. Keďže sa očakáva, že partneri, ktorí sa zúčastňujú na partnerstve, prijímajú záväzky dobrovoľne, treba už na začiatku objasniť, že títo partneri musia byť legitímni. Zároveň by sa nemala spochybňovať skutočnosť, že smernice z roku 2014 o verejnom obstarávaní poskytli verejným orgánom slobodu rozhodovania, pokiaľ ide o zohľadnenie ekologických, sociálnych a inovatívnych kritérií, a okrem toho treba zaručiť, aby sociálni partneri mali v rámci tohto partnerstva primerané zastúpenie;

24.

konštatuje, že tak, ako zdôrazňuje Komisia, orgány na všetkých úrovniach a zainteresované strany majú najlepšie predpoklady na to, aby určovali obsah a úroveň svojich záväzkov. Zdôrazňuje však, že nie je jasné, či budú miestne a regionálne orgány zapájané do navrhovaných štruktúrovaných dialógov tak, ako by mali byť, alebo či Európsky parlament a Rada budú jedinými partnermi Komisie;

Odporúčanie Komisie k profesionalizácii verejného obstarávania

25.

víta skutočnosť, že v oznámení Komisie sa odporúča, aby verejné správy verejné obstarávanie zefektívnili, zlepšili k nemu prístup a využívali ho na stimuláciu inovácie a digitalizácie. Vyzýva členské štáty, aby presadzovali rýchlu digitalizáciu postupov a zavedenie elektronických postupov vo všetkých dôležitých etapách, a to počnúc zverejnením oznámenia, cez prístup k ponukám a predkladanie až po posudzovanie, zadanie zákazy, objednávku, vystavenie faktúry a platbu;

26.

sa domnieva, že právne predpisy, iniciatívy Komisie v tejto oblasti a administratívna záťaž, ktorá z nich vyplýva pre verejné orgány, musia byť úmerné podielu, ktorý predstavuje verejné obstarávanie presahujúce prahové hodnoty EÚ v porovnaní so všetkými postupmi verejného obstarávania v každom členskom štáte vrátane verejného obstarávania, ktoré nepresahuje prahové hodnoty EÚ, a že Komisia musí dbať na to, aby túto proporcionalitu zaručila;

27.

nesúhlasí s akýmkoľvek typom povinného usmernenia v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania administratívnych pracovníkov, pretože tieto pravidlá by mohli byť v rozpore so zvrchovanosťou členských štátov, regiónov a miestnych orgánov, pokiaľ ide o organizáciu príslušných správ;

28.

poukazuje na pracovný dokument útvarov Európskej komisie s názvom Pridaná hodnota ex ante kondicionalít v európskych štrukturálnych a investičných fondoch zverejnený 31. marca 2017 (9), v ktorom Komisia tvrdí, že ex ante kondicionality prispeli k transponovaniu a vykonávaniu príslušnej legislatívy EÚ, prekonaniu prekážok v investovaní v EÚ a k plneniu politických cieľov EÚ a že naštartovali politické reformy a každej krajine poskytli konkrétne odporúčanie;

29.

sa domnieva, že tieto iniciatívy Európskej komisie majú zásadný význam pre úspešné zavedenie rámca EÚ pre verejné obstarávanie, nazdáva sa však, že treba dôsledne preskúmať efektívnosť všetkých týchto nástrojov a iniciatív a ozrejmiť ich synergie a komplementárnosť, pričom si myslí, že doplňujúce opatrenia musia byť v plnej miere opodstatnené, aby sa zabránilo zväčšovaniu dodatočnej administratívnej záťaže pre miestne a regionálne orgány;

30.

vyjadruje poľutovanie v súvislosti s tým, že v rámci globálnej politickej stratégie a politík na podporu sociálneho a ekologického obstarávania a v širšom zmysle na zaručenie toho, aby sa verejné finančné prostriedky vynakladali primeraným spôsobom, sa nezdôrazňuje v dostatočnej miere potreba profesionalizácie. Výbor sa domnieva, že profesionalizácia obstarávania sa nemôže vnímať oddelene od dobrého riadenia a profesionalizácie vo všeobecnosti a od kontextu využívania a poskytovania primeraných služieb na miestnej úrovni;

31.

v súlade s tým zdôrazňuje, že pokiaľ ide o služby vo verejnom záujme, v mnohých prípadoch by bolo lepšie zachovať poskytovanie týchto služieb na internej úrovni alebo využiť iné alternatívy, ako je verejné obstarávanie;

32.

víta, že Komisia v návrhu nariadenia zo 7. júna 2018, ktorým sa zriaďuje Program pre jednotný trh, stanovuje možnosť „podporovať opatrenia na zabezpečenie širšieho zavádzania strategického verejného obstarávania, profesionalizácie verejných obstarávateľov, lepšieho prístupu k trhom verejného obstarávania pre MSP, zvýšenia transparentnosti, integrity a lepších údajov, posilnenia digitálnej transformácie obstarávania a podpory spoločného obstarávania, prostredníctvom posilnenia partnerského prístupu s členskými štátmi, zlepšenia zberu údajov a analýzy údajov, a to aj prostredníctvom rozvoja špecializovaných nástrojov IT, podpory výmeny skúseností a osvedčených postupov, poskytovania usmernení, uzatvárania prospešných obchodných dohôd, posilnenia spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi a spúšťania pilotných projektov“ (10);

33.

konštatuje, že sú potrebné ďalšie usmernenia týkajúce sa elektronických formulárov a postupov v oblasti elektronického verejného obstarávania s cieľom zabrániť kolízií medzi vnútroštátnymi prístupmi a prístupom na úrovni EÚ a taktiež s cieľom zabrániť neistote miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o čas a spôsob uplatnenia rôznych foriem a postupov. Zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú môžu zohrávať vedomostné centrá pri uľahčovaní správneho vykonávania a výkladu právnych predpisov EÚ a jej legislatívy prostredníctvom voľne prístupných informácií a poradenstva určeného miestnym a regionálnym orgánom a ich združeniam;

34.

podporuje názor združenia Housing Europe, podľa ktorého by kľúčovým faktorom profesionalizácie a inovácie v oblasti verejného obstarávania malo byť vypracovanie európskeho katalógu s riešeniami uvedenými v štandardizovaných dokumentoch, a to počnúc technickými riešeniami týkajúcimi sa požiadaviek v klimatickej a energetickej oblasti až po inovatívne riešenia reagujúce na sociálne výzvy. Tento celoeurópsky katalóg vytvorený pod záštitou Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP (GR GROW), ktorý by sa mal opierať o odborné poznatky a praktické skúsenosti zhromaždené európskymi združeniami, by umožnil prípadnú štandardizáciu postupov a znížil počet právnych krokov (11).

Oznámenie s názvom Napomáhanie investovaniu prostredníctvom dobrovoľného ex ante posúdenia aspektov týkajúcich sa verejného obstarávania v súvislosti s veľkými projektmi v oblasti infraštruktúry

35.

víta skutočnosť, že mechanizmus ex ante je dobrovoľný a domnieva sa, že bude mimoriadne dôležitý pre koncesie, ktoré po prvýkrát podliehajú harmonizovanému režimu EÚ;

36.

je taktiež presvedčený, že mechanizmus ex ante bude zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní rizika oneskorenia a prekročenia nákladov, ktoré je spôsobené ťažkosťami v procese verejného obstarávania, pokiaľ ide o veľké cezhraničné projekty;

37.

vyzýva Komisiu, aby pri zverejňovaní informácií na internetovej stránke venovanej mechanizmu ex ante alebo pri sprístupňovaní informácií prostredníctvom mechanizmu oznamovania a mechanizmu na výmenu informácii dbala na ochranu obchodného tajomstva, ako aj na to, aby sa rešpektovala dôvernosť informácií, ktoré by zainteresovaní poskytovatelia mohli využiť s cieľom narušiť hospodársku súťaž;

38.

očakával jasnejšie odpovede Komisie na ktorúkoľvek žiadosť adresovanú prostredníctvom asistenčnej služby, ktorá si musí uvedomovať dôsledky týchto odpovedí, ako aj pokiaľ ide o mechanizmus oznamovania týkajúci sa prípadného následného súdneho konania v spojitosti s verejným obstarávaním. Vyzýva Komisiu, aby objasnila spôsob, ako by mechanizmus ex ante mohol riešiť niektoré problémy spôsobené nárastom počtu akcií vykonaných na základe smernice o opravných prostriedkoch.

V Bruseli 5. júla 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) Podrobné informácie nájdete tu.

(2) http://ec.europa.eu/environment/gpp/pubs_en.htm

(3) Európska komisia, 2015: Quality of Public Administration: A Toolbox for Practitioners (Kvalita verejnej správy – príručka pre odborníkov z praxe), vydanie z roku 2017. Podrobné informácie nájdete tu.

(4) Európsky výbor regiónov, Európsky semester 2017. VR, Territorial Analysis of the Country Reports and accompanying Communication (Územná analýza správ o jednotlivých krajinách a sprievodné oznámenie), správa riadiaceho výboru na monitorovanie stratégie Európa 2020. Podrobné informácie nájdete tu:

(5) Európsky výbor regiónov, Obstacles to investments at local and regional level (Prekážky investovania na miestnej a regionálnej úrovni), štúdia, 2016. Podrobné informácie nájdete tu.

(6) Strategic use of public procurement in promoting green, social and innovation policies, štúdia Generálneho riaditeľstva pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP zverejnená 15. júna 2016. Podrobné informácie nájdete tu.

(7) Európsky výbor regiónov, Report on the Survey of EER Regions: How to make life easier for SMEs? (Správa o štúdii o podnikateľských regiónoch roka: Ako možno uľahčiť činnosť MSP?), 2016, Brusel, s. 4-5.

(8) Podrobné informácie nájdete tu.

(9) Podrobnejšie informácie nájdete tu a doplňujúce informácie tu.

(10) COM(2018) 441 final

(11) Podrobné informácie nájdete tu.

25.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 387/42

Výhľadové stanovisko Európskeho výboru regiónov — Riadenie v oblasti klímy po roku 2020 z európskeho a celosvetového hľadiska — príspevok k 24. konferencii zmluvných strán UNFCCC

(2018/C 387/08)

Spravodajca:	Andrew Varah COOPER (UK/EA), poslanec zastupiteľstva okresu Kirklees
Referenčný dokument:	Výhľadové stanovisko

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Európske riadenie pre dosiahnutie cieľov v oblasti zmeny klímy a energetike do roku 2030

zdôrazňuje významnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri strategickom riadení na úrovni čo najbližšie k občanom, riadení decentralizovanej výroby energie prostredníctvom vlastnej spotreby, distribuovanej výroby a inteligentných sietí, podpore primeraných investičných podmienok, ako aj prepájaní politík v oblasti energetiky a klímy s politikami v oblasti bývania, energetickej chudoby, dopravy a udržateľnej mobility, hospodárskeho rozvoja, využívania pôdy a územného plánovania. Miestne a regionálne orgány zohrávajú tiež významnú vedúcu úlohu v rámci spoločenstva a vo vzťahu k podnikom a širšej občianskej spoločnosti môžu vo svojich miestnych spoločenstvách presadzovať opatrenia v oblasti klímy, zvýšiť zapojenie individuálnych spotrebiteľov a zabezpečiť ich osvojenie si energetických politík;

zdôrazňuje, že odolná energetická únia s ambicióznou klimatickou politikou sa dá najlepšie dosiahnuť koordinovanou činnosťou na úrovni EÚ a na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a prostredníctvom podpory výskumu, činnosti zameranej na zvýšenie povedomia, miestnych riešení energetickej účinnosti a systémov dodávok energie, a že je potrebné, aby sa EÚ, ako aj členské štáty a ich miestne a regionálne samosprávy vydali na cestu k plneniu cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

konštatuje, že nový cieľ 32 % pre obnoviteľné zdroje energie v energetickom mixe EÚ, cieľ energetickej efektívnosti na úrovni 32,5 % a nariadenie o riadení energetickej únie predstavujú krok vpred smerom k prechodu Európy na udržateľnú energiu a väčšej účasti miestnych a regionálnych orgánov;

opakovane zdôrazňuje, že členské štáty by mali výslovne zohľadniť miestne a regionálne záväzky a úspechy v rámci iniciatív, ako je napríklad Dohovor primátorov a starostov. Členské štáty by mali tiež rozvíjať mechanizmy, ktorých cieľom je zohľadniť prínos všetkých príslušných úrovní verejnej správy s integrovanými národnými plánmi členských štátov v oblasti energetiky a klímy. Do svojho príslušného plánovania a monitorovania by mali taktiež zapojiť miestne a regionálne orgány v súlade s rámcom ústavných a politických dohovorov jednotlivých členských štátov (1);

opakovane vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby urýchlene dosiahli pokrok, pokiaľ ide o vytvorenie platformy pre trvalý viacúrovňový dialóg o energetike s cieľom podporiť aktívne zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti, podnikateľskej sféry a ostatných príslušných zainteresovaných strán riadiacich energetickú transformáciu (2);

vzhľadom na návrh Európskej komisie vyčleniť 25 % výdavkov EÚ na opatrenia v oblasti klímy vo všetkých programoch EÚ na obdobie rokov 2021 – 2027, čo predstavuje dobrý východiskový bod, žiada, aby sa pri vypracovaní viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2020 zohľadnila potreba úspešnejšieho dosahovania cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy osobitným zreteľom na zníženie emisií skleníkových plynov, energetickú efektívnosť, čistú mobilitu, energiu z obnoviteľných zdrojov a sekvestráciu uhlíka. Vyzýva EÚ, aby na programy a projekty sledujúce tento cieľ vyčlenila primerané ľahko dostupné finančné prostriedky v súlade s integrovanými národnými plánmi členských štátov so zreteľom na dlhodobé ciele Parížskej dohody;

tvrdí, že v kontexte regulačnej politiky EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a koncepcie trhu s elektrickou energiou treba v prípade aktérov na miestnom a regionálnom trhu odstrániť právne a administratívne prekážky, stanoviť zjednodušené postupy pre akumuláciu elektrickej energie, obchod a vlastnú spotrebu tak, aby energetické spoločenstvá získali komplexný prístup k trhu; zdôrazňuje, že členské štáty pri navrhovaní systémov podpory energie z obnoviteľných zdrojov musia koordinovať činnosť s miestnymi a regionálnymi orgánmi a zohľadniť špecifiká miestnych a regionálnych spoločenstiev vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov s cieľom umožniť im tak pôsobiť v energetickom systéme a uľahčiť im integráciu na trhu;

Význam opatrení na miestnej a regionálnej úrovni pre vykonávanie Parížskej dohody

pripomína, že v Parížskej dohode sa uznáva dôležitá úloha, ktorú zohráva viacúrovňové riadenie politík v oblasti klímy, a potreba zapojiť regióny, mestá a nezmluvné strany;

uznáva, že miestne a regionálne orgány sú úrovňou verejnej správy, ktorá má najbližšie k občanom, a zdôrazňuje, že mnohé rozhodnutia v oblastiach politiky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Parížskej dohody, prijímajú predovšetkým tieto orgány;

10.

poukazuje na to, že ich vplyv na obmedzenie emisií skleníkových plynov do veľkej miery závisí od ich schopnosti a ochoty vykonávať príslušné politiky; domnieva sa preto, že miestne a regionálne orgány musia byť zapojené do premeny politických záväzkov na verejnú politiku, investície a vykonávacie opatrenia a musia sa úzko koordinovať;

11.

všíma si, že oznámenie Spojených štátov o úmysle odstúpiť od Parížskej dohody, aj keď je poľutovaniahodné, prinieslo nové stimuly pre nižšie úrovne štátnej správy v EÚ, USA a inde, aby konali v súvislosti s globálnymi výzvami v oblasti zmeny klímy, a teda poukazuje na angažovanosť občanov a úroveň riadenia, ktorá je k nim najbližšie. Je pripravený rozšíriť svoje partnerstvo s Konferenciou primátorov a starostov USA a v celosvetovom meradle spolupracovať so združeniami miest a regiónov pri prijímaní opatrení v oblasti klímy;

12.

je pevne presvedčený, že miestni a regionálni zvolení zástupcovia a ich orgány a siete spolupracujúce so zainteresovanými subjektmi v priemysle a občianskou spoločnosťou môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri pomoci národným vládam v ich úsilí o formulovanie a vykonávanie politík relevantných pre oblasť klímy, ak národné vlády nie sú v tejto oblasti dostatočne ambiciózne. v tejto súvislosti zdôrazňuje podpornú úlohu iniciatív, ako je Dohovor primátorov a starostov, pri podpore vytvárania a šírenia nástrojov a metodík na vykonávanie činností v oblasti budovania kapacít;

13.

domnieva sa, že zintenzívnenie činnosti politicky relevantných, demokraticky volených nezmluvných strán, ako sú miestne a regionálne orgány, v oblasti režimu globálneho riadenia klímy je nezanedbateľným trendom a že má preto zásadný význam, aby sa v regulačnom rámci UNFCCC potvrdila táto forma riadenia zdola nahor formálnym uznaním jej úlohy v rozhodovacom procese;

14.

poznamenáva, že počas konferencie zmluvných strán medzi zasadnutiami, ktorá sa konala v máji 2017 a v máji 2018, Podporný orgán na plnenie dohovoru (SBI) umožnil pokrok v oblasti zapojenia zainteresovaných strán do procesu UNFCCC a uznal potrebu ďalej posilňovať účinné zapojenie zainteresovaných strán, ktoré nie sú stranami dohovoru, do systému globálneho riadenia klímy;

15.

víta správu Európskeho parlamentu o úlohe regiónov a miest EÚ pri vykonávaní parížskej dohody COP 21 o zmene klímy (3) a berie na vedomie najmä konštatovanie, že miestne orgány sú zodpovedné za vykonávanie väčšiny opatrení na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ako aj väčšiny právnych predpisov EÚ v tejto oblasti;

Formálne zapojenie nižších úrovní štátnej správy do režimu globálneho riadenia klímy

16.

vyzdvihuje skutočnosť, že dialóg Talanoa sa neobmedzuje len na rokovania medzi národnými vládami, ale umožňuje celému radu nezmluvných strán vrátane regiónov a miest a ich volených zástupcov prinášať dôležité problémy v oblasti klímy do pozornosti vnútroštátnych a globálnych tvorcov politík; uvádza svoju podporu a angažovanosť pre dialóg Talanoa týkajúci sa miesť a regiónov ako priamu globálnu a proaktívnu reakciu vo vzťahu k tomuto procesu a vyzýva na zvýšenie počtu dialógov, ktoré sa majú uskutočniť v Európe;

17.

zdôrazňuje, že tento dialóg by sa nemal obmedziť len na opis problémov ani by v ňom takýto prístup nemal dominovať. V duchu dialógu má pre získanie dôvery a zapojenie do procesu zásadný význam získať spätnú väzbu nezmluvných strán na tri kľúčové otázky: „Kde sa nachádzame? Kam sa chceme dostať? Ako sa tam dostať?“; vyzýva preto predsedníctva COP, sekretariát OSN pre klimatické zmeny a zmluvné strany UNFCCC, aby objasnili, ako sa výsledky dialógu spracujú a začlenia do rokovacích podkladov, ktoré sa majú prijať na 24. konferencii zmluvných strán;

18.

navrhuje, aby dialóg Talanoa pokračoval aj po 24. konferencii zmluvných strán a aby sa zmenil na pravidelnú diskusiu v polovici trvania cyklu globálneho posudzovania a konal sa každého 2,5 roka. Aby sa počas tohto procesu podporilo globálne pochopenie pokroku dosiahnutého pri plnení cieľov Parížskej dohody a zdôraznila naliehavosť, navrhuje doplniť rámec dialógu Talanoa o štvrtú otázku „Dokedy?“;

19.

žiada predsedníctvo UNFCCC, aby v roku 2019 zhodnotilo výsledky dialógu a predložilo návrhy, ako v budúcnosti zaviesť štruktúrovanejší proces relevantný pre rokovania;

20.

žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby využili proces dialógu Talanoa na interakciu s regionálnymi a miestnymi orgánmi a inými zainteresovanými stranami pri príprave rokovacích pozícií a podnetov EÚ pre 24. konferenciu zmluvných strán;

21.

odporúča, aby si mestá a regióny pripravili podklady na portál dialógu Talanoa a využili túto príležitosť, aby upozornili na svoje ambície, pozície a zámery v procese globálnych rokovaní o klíme;

22.

víta platformu NAZCA ako užitočný nástroj na zapojenie zainteresovaných strán, ktoré nie sú stranami UNFCCC, do procesu rozhodovania o tomto dohovore; vyzýva UNFCCC na predloženie návrhov, ako by bolo možné lepšie vymedziť úlohu regiónov a miest v systéme medzinárodného riadenia spolu s úlohou občianskej spoločnosti a súkromného sektora;

23.

pripomína záväzok z Bonnu a Fidži prijatý miestnymi a regionálnymi lídrami na 23. konferencii zmluvných strán a výzvu na posilnené aktívne zapojenie elektorátu miestnych samospráv a obecných orgánov do oficiálnych globálnych orgánov a zmluvných strán v oblasti klímy so zreteľom na skutočnosť, že záväzok z Bonnu a Fidži získal podporu aj na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v marci 2018; navrhuje, aby Výbor regiónov rozvinul štruktúrovanú spoluprácu so sekretariátom OSN pre klimatické zmeny, s predsedníctvami COP a ich zástupcami na vysokej úrovni, ako aj s príslušnými rokovacími orgánmi UNFCCC a s navrhovanou vylepšenou skupinou Priatelia miest pri UNFCCC;

Vnútroštátne, regionálne a miestne stanovené príspevky (NDC, R/LDC)

24.

trvá na tom, že v procese vymedzovania a revízie NDC sú potrebné systematické decentralizované konzultácie s nižšími úrovňami správy so zainteresovanými stranami z kľúčových sektorov činnosti, čo znamená uplatňovanie participatívnej metódy;

25.

žiada, aby NDC zahŕňali súhrn regionálne a miestne stanovených príspevkov v záujme uznania úlohy nižších úrovní štátnej správy pri dosahovaní medzinárodných záväzkov v oblasti klímy;

26.

sa domnieva, že aby tento proces mohol byť účinný na úrovni EÚ, by príslušné ustanovenia mali byť zakotvené v nariadení o riadení energetickej únie, najmä pokiaľ ide o účasť miestnych a regionálnych orgánov na príprave integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy;

27.

domnieva sa, že tieto ustanovenia by poskytli silnejší politický a metodický základ pre návrhy Výboru regiónov na zavedenie regionálne a miestne stanovených príspevkov (R/LDC) (4), ktorých základnou myšlienkou je umožniť nižším úrovniam štátnej správy, aby vymedzili svoje vlastné záväzky v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, ako to zmluvné strany robia prostredníctvom NDC, čím by sa zabezpečili spoľahlivé, transparentné príspevky na základe spoľahlivých procesov monitorovania, vykazovania a overovania;

28.

žiada Európsku komisiu, aby v konzultácii s Výborom regiónov predložila nelegislatívny návrh metodiky monitorovania a hodnotenia na sledovanie pokroku miest v plnení ich vlastných vízií do roku 2050 a stratégií do roku 2030, ktorá by mohla vychádzať zo súčasného rámca monitorovania a hodnotenia v rámci Dohovoru primátorov a starostov;

29.

žiada Európsku komisiu, aby v konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi zjednodušila proces vykazovania a systém monitorovania v rámci Dohovoru primátorov a starostov a aby skrátila čas potrebný na hodnotenie akčných plánov v oblasti udržateľnej energie s cieľom predložiť mnohé uznané záväzky, zabezpečiť kompatibilitu rámcov monitorovania a hodnotenia a minimalizovať zaťaženie miest a regiónov vykazovaním;

30.

v súvislosti so stanoviskom VR k financovaniu opatrení v oblasti klímy (5) vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla jasnú a záväznú definíciu financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a súvisiacich kategórií investícií v súlade s platnou definíciou UNFCCC; navrhuje, aby členské štáty vypracovali návrhy investičných plánov súvisiacich s klímou, prostredníctvom ktorých by sa zabezpečila i) identifikácia úrovne a typu podpory potrebnej na riešenie súčasných nedostatkov vo financovaní; ii) posúdenie potenciálu na ďalšiu domácu fiškálnu podporu jednotlivých opatrení v oblasti klímy; iii) koordinácia opatrení v oblasti klímy, budovanie kapacít a zapojenie ďalších zainteresovaných strán s cieľom aktualizovať príslušné NDC a iv) uvedenie nástrojov uplatňovaných na štátnej úrovni na posúdenie a riadenie klimatického rizika pre investorov;

Usmernenia k vykonávaniu Parížskej dohody

31.

zdôrazňuje potenciálny kladný prínos R/LDC k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody a žiada strany UNFCCC, aby vymedzili usmernenia o NDC, pričom zohľadnia ich možnú interakciu s flexibilným systémom R/LDC;

32.

žiada transparentný rámec, ktorý bude zahŕňať vo vnútroštátnych správach o inventúrach, predkladaných v rámci tohto opatrenia, osobitný oddiel o opatreniach na zmieňovanie vykonaných na nižších úrovniach štátnej správy s cieľom pomôcť sledovať pokrok v dosahovaní NDC (a R/LDC);

Globálne posudzovanie

33.

vyzýva zmluvné strany UNFCCC a Európsku komisiu, aby do budúcich pravidiel globálneho posudzovania zahrnuli povinnosť zmluvných strán v procese formulovania svojich návrhov konzultovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi a zapájať ich do tohto procesu;

34.

zdôrazňuje, že rozsah globálneho posudzovania by mal byť širší ako len posúdenie súhrnu opatrení oznámených stranami dohovoru (prostredníctvom NDC a iných vnútroštátnych správ) a mal by zahŕňať informácie o pokroku od všetkých príslušných zainteresovaných strán, najmä od miestnych a regionálnych orgánov, s cieľom získať komplexný obraz o celkovom pokroku pri dosahovaní dlhodobých cieľov Parížskej dohody podľa článkov 2.1, 4.1 a 7.1.;

35.

zdôrazňuje, že VR je ako súčasť okruhu miestnych samospráv a obecných orgánov pri UNFCCC a ako inštitúcia zastupujúca miestne a regionálne orgány v Európskej únii pripravený výraznejšie sa zapojiť sa do diskusie s UNFCCC a jeho zmluvnými stranami s cieľom poskytnúť podnety od miest do otvoreného, inkluzívneho a transparentného posúdenia kolektívneho úsilia v rámci globálneho posudzovania;

36.

žiada, aby organizácie, ktoré sú prijaté v UNFCCC, ako aj nezmluvné strany boli pripravené predložiť zmluvným stranám otázky týkajúce sa ich príspevkov v jednotlivých etapách globálneho hodnotenia, aby bolo možné v tomto procese využiť viac informácií priamo z terénu; žiada, aby metodiky a údaje boli v záujme plnej transparentnosti a zodpovednosti prístupné verejnosti;

37.

so znepokojením si všíma, že globálnym posudzovaním sa nemusia splniť ciele Parížskej dohody, a zdôrazňuje, že ďalšie miestne a regionálne príspevky by mohli pomôcť k posilneniu ambície ich plného vykonania (6);

Adaptácia

38.

navrhuje, aby EÚ stála na čele medzinárodnej činnosti v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy a podporovala ju na všetkých úrovniach a aby sa zároveň vyvíjalo úsilie o dosiahnutie medzinárodného pokroku na regionálnej a miestnej úrovni. Na tento účel navrhuje vytvoriť záväzný právny rámec pre prijímanie opatrení na prispôsobenie sa a prijatie vyčísliteľných záväzkov s cieľom merať pokrok v oblasti prispôsobovania sa;

39.

žiada, aby okrem financovania prostredníctvom mechanizmu čistého rozvoja (CDM) a financovania z rozvinutých krajín boli aj miestne a regionálne samosprávy v rámci svojho príslušného celoštátneho kontextu vyzvané, aby finančne prispievali do Adaptačného fondu;

40.

zdôrazňuje, že v súvislosti s týmto fondom je potrebné zjednodušiť postupy v prípade individuálnych finančných príspevkov miestnych a regionálnych orgánov;

41.

žiada, aby miestne a regionálne orgány, ktoré disponujú obzvlášť silnou odbornou základňou v oblasti adaptácie, dostali právo spolupracovať s vykonávacími subjektmi Adaptačného fondu v tretích krajinách s cieľom prispieť k vykonávaniu programov a projektov, ako aj k návrhu regionálnych alebo miestnych politík a stratégií v oblasti adaptácie;

42.

žiada, aby sa zástupcovi okruhu miestnych samospráv a obecných orgánov udelil štatút pozorovateľa v predstavenstve Adaptačného fondu;

43.

navrhuje zaviesť konkrétne nástroje určené pre miestne a regionálne orgány, ktoré by im uľahčili prístup k finančným nástrojom dostupným v celej EÚ, a vytvoriť portál, na ktorom budú uvedené všetky informácie o rozličných európskych fondoch na financovanie opatrení v oblasti klímy;

44.

naliehavo žiada Európsku komisiu, aby komunikovala s ostatnými zmluvnými stranami s cieľom urýchliť financovanie plánov na zníženie rizika, zvyšovanie odolnosti a adaptáciu, ktoré sú zamerané na priority miestnych spoločenstiev a miestnych a regionálnych samospráv, ktorým majú slúžiť;

Poľnohospodárske odvetvie a využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF)

45.

uznáva, že v uplynulom desaťročí výrazne stúpla intenzita a frekvencia prírodných katastrof a že problematika prírodných katastrof je neoddeliteľne spätá s opatreniami zameranými na riešenie zmeny klímy a že k týmto dvom oblastiam treba pristupovať naraz (7). Zdôrazňuje potrebu väčšej synergie medzi sieťami, projektmi a dohodami zameranými na riešenie zmeny klímy a tými, ktoré sa týkajú odolnosti voči katastrofám, akým je napríklad sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 s cieľom prispieť k posilneniu schopnosti miest a regiónov riešiť katastrofy (8);

46.

žiada Európsku komisiu, aby uznala a využívala úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri riešení výziev v oblasti klímy a energetiky v odvetví poľnohospodárstva a LULUCF; v niektorých regiónoch a mestách stratégie v oblasti klímy a energetiky už podporujú dekarbonizáciu týchto odvetví; Výbor regiónov preto zdôrazňuje úlohu stratégií v oblasti klímy a energetiky na regionálnej a miestnej úrovni pri podpore dekarbonizácie poľnohospodárskeho odvetvia a odvetvia využívania pôdy;

Straty a škody

47.

víta odborný dialóg v apríli 2018, v ktorom sa preskúmali možnosti mobilizácie odborných kapacít, technológií a podpory pre obete zmeny klímy; zdôrazňuje, že v príslušných procesoch na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni UNFCC, ako sú budovanie kapacít, transfer technológií a finančná podpora, je potrebné uplatňovať hľadisko strát a škôd;

48.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa miestne a regionálne orgány z rozvinutých aj rozvojových krajín v spolupráci s národnými vládami a v rámci UNFCCC stotožnili s alternatívnymi prostriedkami riešenia strát a škôd a používali ich; Na tento účel by sa mal do posudzovania rizík územného a odvetvového charakteru zahrnúť pojem klimatické riziko;

Ďalšie otázky

49.

nabáda miestne orgány, aby sa naďalej vzájomne podporovali prostredníctvom partnerských podporných mechanizmov, a uznáva ich úlohu pri budovaní kapacít; v tejto súvislosti uznáva prácu v rámci Dohovoru primátorov a starostov a nástroj TAIEX REGIO PEER 2 PEER;

50.

so záujmom očakáva uverejnenie výsledkov medzinárodnej konferencie o mestách a vede o zmene klímy, ktorú spolu sponzoruje Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), a žiada UNFCCC o zohľadnenie týchto výsledkov v rámci prebiehajúceho vykonávania Parížskej dohody;

51.

zdôrazňuje význam politík na podporu výroby miestnych výrobkov a činnosti malých a stredných podnikov v záujme zmierňovania negatívnych účinkov zmeny klímy a následne navrhuje zosúladiť systémy na podporu rozvoja vidieka s cieľmi stanovenými v rámci stratégie v oblasti zmeny klímy.

V Bruseli 5. júla 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) Stanovisko VR na tému Riadenie energetickej únie a čistá energia, CdR 830/2017, spravodajca: Bruno HRANIĆ (HR/EĽS).

(2) Tamtiež.

(3) Správa Európskeho parlamentu o úlohe regiónov a miest EÚ pri vykonávaní parížskej dohody COP 21 o zmene klímy (2017/2006(INI)).

(4) Stanovisko VR na tému Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy: kľúčový nástroj na uplatňovanie Parížskej dohody (CdR 2108/2017); spravodajca: Marco DUS (IT/SES).

(5) Tamtiež.

(6) Pozri napríklad dokument: Advancing climate ambition: cities as partners in global climate action (Posilnenie ambícií v oblasti klímy: mestá ako partneri globálnych opatrení v oblasti klímy), správa osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre mestá a zmenu klímy pre generálneho tajomníka OSN, v partnerstve s iniciatívou C40 Cities Climate Leadership Group.

(7) NAT-VI/015

(8) NAT-VI/029

25.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 387/48

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci

(2018/C 387/09)

Spravodajca:

Jacques BLANC (FR/EĽS), starosta obce La Canourgue

Referenčný dokument:

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci

COM(2018) 173 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Článok 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti	Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1. V tejto smernici sa stanovuje minimálny zoznam zakázaných nekalých obchodných praktík medzi nákupcami a dodávateľmi v potravinovom dodávateľskom reťazci a minimálne pravidlá na presadzovanie týchto zákazov, ako aj úpravy koordinácie medzi orgánmi presadzovania práva.	1. V tejto smernici sa stanovuje minimálny zoznam zakázaných nekalých obchodných praktík medzi nákupcami a dodávateľmi v potravinovom dodávateľskom reťazci a minimálne pravidlá na presadzovanie týchto zákazov, ako aj úpravy koordinácie medzi orgánmi presadzovania práva.
2. Táto smernica sa uplatňuje na určité nekalé obchodné praktiky, ku ktorým dochádza v súvislosti s predajom potravinových výrobkov zo strany dodávateľa , ktorý je malým a stredným podnikom, nákupcovi, ktorý nie je malým a stredným podnikom .	2. Táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky, ku ktorým dochádza v súvislosti s predajom potravinových výrobkov zo strany dodávateľa nákupcovi, ktorý nie je malým a stredným podnikom .
3. Táto smernica sa uplatňuje na dohody o dodávkach uzavreté po dátume uplatňovania ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, uvedených v článku 12 ods. 1	3. Táto smernica sa uplatňuje na dohody o dodávkach uzavreté po dátume uplatňovania ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, uvedených v článku 12 ods. 1

Zdôvodnenie

Obmedzenie rozsahu pôsobnosti smernice by malo negatívny dosah na veľké družstvá alebo na organizácie výrobcov, ktoré nespĺňajú kritériá MSP, a tak by niektoré podniky nemohli byť chránené pred nekalými obchodnými praktikami. Tieto organizácie výrobcov alebo družstvá určite nemajú rovnakú vyjednávaciu silu ako ich nákupcovia vzhľadom na koncentráciu nadväzujúceho dodávateľského reťazca. Okrem toho by táto možnosť bola v rozpore s dlhodobým úsilím Európskej komisie koncentrovať ponuku uplatňovaním spoločnej organizácie trhov a nepriamo by penalizovala organizácie výrobcov, na ktoré sa nevzťahuje definícia MSP. Zákaz nekalých obchodných praktík by sa napokon nevzťahoval ani na nekalé obchodné praktiky, ktoré by uplatňoval distribútor na priemyselného dodávateľa, napríklad podnik strednej veľkosti predávajúci výrobky s výraznou poľnohospodárskou zložkou. Z hospodárskeho hľadiska to teda nemá zmysel, keďže najzraniteľnejšie články reťazca je potrebné chrániť.

Pozmeňovací návrh 2

Článok 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„nákupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii , ktorá obchodovaním nakupuje potravinové výrobky. Pojem „nákupca“ môže zahŕňať skupinu takýchto fyzických a právnických osôb;

a)	„nákupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na to, kde je usadená , ktorá obchodovaním nakupuje potravinové výrobky. Pojem „nákupca“ môže zahŕňať skupinu takýchto fyzických a právnických osôb;

b)	„nekalé obchodné praktiky“ sú postupy s cieľom vyžadovať alebo pokúšať sa vyžadovať od obchodného partnera plnenie takých povinností, ktoré vytvárajú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami oboch strán;

Zdôvodnenie

a)	Cieľom smernice je tiež zabrániť delokalizácii nákupov bez toho, aby sa uplatňovali akékoľvek pravidlá. Preto by sa logicky mala vzťahovať na nákupcov usadených v Európskej únii alebo mimo EÚ.

b)	Je dôležité čo najotvorenejším spôsobom vymedziť v smernici pojem „nekalý obchodný postup“.

Pozmeňovací návrh 3

Článok 3 odsek 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Zákaz nekalých obchodných praktík

1. Členské štáty zabezpečia zákaz týchto obchodných praktík:

Zákaz nekalých obchodných praktík

1. Členské štáty zabezpečia zákaz aspoň týchto obchodných praktík:

nákupca zaplatí dodávateľovi za potravinové výrobky rýchlo podliehajúce skaze neskôr než 30 kalendárnych dní po doručení faktúry dodávateľa alebo neskôr než 30 kalendárnych dní odo dňa dodania potravinových výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze podľa toho, čo nastane neskôr. Týmto zákazom nie sú dotknuté:

a)	nákupca zaplatí dodávateľovi za potravinové výrobky neskôr než 30 kalendárnych dní po doručení faktúry dodávateľa alebo neskôr než 30 kalendárnych dní odo dňa dodania potravinových výrobkov podľa toho, čo nastane neskôr. Týmto zákazom nie sú dotknuté:

—	dôsledky oneskorených platieb a nápravných opatrení stanovených v smernici 2011/7/EÚ,

—	dôsledky oneskorených platieb a nápravných opatrení stanovených v smernici 2011/7/EÚ,

—	možnosť nákupcu a dodávateľa dohodnúť sa na ustanovení o rozdelení hodnôt v zmysle článku 172a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013;

—	možnosť nákupcu a dodávateľa dohodnúť sa na ustanovení o rozdelení hodnôt v zmysle článku 172a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013;

—	dohody uzatvárané medziodvetvovými organizáciami uznanými v zmysle článku 157 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013;

b)	nákupca zruší objednávku potravinových výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze v takom krátkom časovom predstihu, že sa od dodávateľa nemôže logicky očakávať, že nájde alternatívu, ako tieto výrobky uviesť na trh alebo použiť;

b)	nákupca zruší objednávku potravinových výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze v takom krátkom časovom predstihu, že sa od dodávateľa nemôže logicky očakávať, že nájde alternatívu, ako tieto výrobky uviesť na trh alebo použiť;

c)	nákupca jednostranne a so spätnou platnosťou zmení podmienky dohody o dodávkach, pokiaľ ide o frekvenciu, čas alebo objem dodávok, normy kvality či ceny potravinových výrobkov;

c)	nákupca jednostranne a so spätnou platnosťou zmení podmienky dohody o dodávkach, pokiaľ ide o frekvenciu, čas alebo objem dodávok, normy kvality či ceny potravinových výrobkov;

d)	dodávateľ platí za plytvanie potravinovými výrobkami, ku ktorému dochádza v priestoroch nákupcu a ktoré nie je spôsobené nedbalosťou alebo chybou dodávateľa;

d)	dodávateľ platí za plytvanie potravinovými výrobkami, ku ktorému dochádza v priestoroch nákupcu a ktoré nie je spôsobené nedbalosťou alebo chybou dodávateľa;

e)	nákupca ďalej predáva výrobok v stave, v akom sa nachádza, za nižšiu cenu, ako je jeho reálna kúpna cena, a to vrátane daní a nákladov na dopravu;

f)	nákupca uplatňuje také nákupné ceny potravinových výrobkov, ktoré sú neprimerane nízke vzhľadom na výrobné náklady dodávateľa;

g)	nákupca si účtuje službu, ktorá nezodpovedá žiadnej zo skutočne vykonaných služieb alebo ktorej cena je zjavne neprimeraná vzhľadom na hodnotu poskytnutej služby;

h)	jedna zo zmluvných strán požaduje také cenové kritériá a podmienky, že cena nie je ani stanovená, ani stanoviteľná.

Zdôvodnenie

Nekalé obchodné praktiky zasahujú a poškodzujú tak dodávateľov potravinových výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze, ako aj dodávateľov výrobkov, ktoré skaze nepodliehajú. Rozsah pôsobnosti smernice treba preto rozšíriť.

V jednomyseľne prijatých medziodvetových dohodách sa môžu prípadne stanoviť odlišné pravidlá ako sú pravidlá obsiahnuté v návrhu smernice, najmä pokiaľ ide o lehoty splatnosti.

Mal by sa zakázať ďalší predaj za nižšie ceny, ako sú náklady, aby sa zabránilo ničeniu hodnoty v každom článku potravinového dodávateľského reťazca. Treba totiž zamedziť fenoménu, akým je cenová vojna, keď veľké maloobchodné reťazce uplatňujú na niektoré výrobky, najmä na poľnohospodárske produkty, neprimerane vysoké marže, aby si vykompenzovali straty v prípade niektorých hlavných výrobkov.

Cena vyplatená výrobcom nesmie byť preto v porovnaní s výrobnými nákladmi neprimerane nízka. Je neprípustné, aby poľnohospodári nemohli vyžiť zo svojho povolania a boli nútení predávať so stratou. Je teda dôležité uplatňovať sankcie voči nákupcom, ktorí nakupujú za neprimerane nízke ceny alebo ktorí nútia svojich dodávateľov, aby za neprimerane nízke ceny nakupovali poľnohospodárske suroviny. Treba vymedziť presnú definíciu neprimerane nízkej transferovej ceny v jednotlivých odvetviach a na jednotlivých územiach.

g)	Cieľom je uplatniť sankcie za každú platbu, ktorá nezodpovedá službe poskytnutej dodávateľovi alebo ktorá je vzhľadom na poskytnutú službu neprimeraná. Predovšetkým je dôležité, aby boli platby európskym centrálnym obstarávacím organizáciám nevyhnutne odôvodnené.

h)	Cena uvedená v zmluve musí byť stanoviteľná alebo stanovená, to znamená, že obe strany musia mať možnosť počas celého trvania zmluvy poznať cenu, ktorá bude za zákazku zaplatená.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 3 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Ak nákupca požaduje platbu za situácie opísané v odseku 2 písm. b), c) a d), nákupca musí na požiadanie dodávateľa podľa vhodnosti poskytnúť odhad platby za jednotku alebo celok a pokiaľ ide o situácie opísané v odseku 2 písm. b) a d), aj odhad nákladov a základ pre takýto odhad.	Ak nákupca požaduje platbu súvisiacu výhradne so službami poskytnutými v situáciách opísaných v odseku 2 písm. b), c) a d), nákupca musí podľa vhodnosti poskytnúť dodávateľovi odhad platby za jednotku alebo celok a pokiaľ ide o situácie opísané v odseku 2 písm. b) a d), aj odhad nákladov a základ pre takýto odhad.

Zdôvodnenie

Platby požadované od dodávateľov sa musia striktne vymedziť a systematicky odôvodňovať.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

sa domnieva, že trhové mechanizmy na zabezpečenie príjmu poľnohospodárov sa musia výrazne posilniť, aby sa znížil negatívny vplyv vysokej nestálosti poľnohospodárskych cien v záujme zachovania poľnohospodárstva na všetkých územiach, zvýšenia jeho konkurencieschopnosti a udržania živej vidieckej štruktúry;

konštatuje, že regulácia nestálosti poľnohospodárskych cien a boj proti nekalým obchodným praktikám v rámci potravinového dodávateľského reťazca sú úzko spojené, pretože fluktuácie trhov oživujú mocenské vzťahy s cieľom rozdeliť pridanú hodnotu v jednotlivých reťazcoch a rozhodnutia, ktoré z toho vyplývajú, sú najčastejšie v neprospech výrobcov, ktorých vyjednávacia sila je limitovaná najmä v dôsledku rastúcej koncentrácie poľnohospodársko-potravinárskych podnikov a predovšetkým veľkých maloobchodných reťazcov;

víta túto iniciatívu Komisie s cieľom vytvoriť európsku legislatívu, ktorá umožní bojovať proti nekalým obchodným praktikám a ktorej sa dovolával vo svojom stanovisku o regulácii nestálosti cien. Odporúčal v ňom vytvoriť osobitné európske predpisy na boj proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci, ako sa navrhovalo v uznesení Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 [2015/2065 (INI)], a to z týchto dôvodov: dohody zabezpečujú určité rozdelenie rizika, avšak zásadne nenaprávajú nerovnosť zúčastnených strán; protimonopolné predpisy nepostačujú na nápravu nekalých obchodných praktík a rozdielov v mocenských vzťahoch typických pre poľnohospodársko-potravinárske podniky; nástroje samoregulácie subjektov jednotlivých odvetví nie sú vždy účinné, pokiaľ ide o zabezpečenie férového správania na trhu, najmä preto, že poľnohospodári a spracovatelia majú často strach podať sťažnosť, aby neboli vylúčení z trhu; preto sú potrebné predpisy na úrovni Európskej únie s cieľom zosúladiť podmienky hospodárskej súťaže a zabezpečiť, aby európski poľnohospodári a spotrebitelia mali spravodlivé podmienky predaja a nákupu;

zastáva názor, že tento návrh predstavuje dobrý základ pre ďalšiu prácu, je však potrebné ísť ďalej, aby sa poľnohospodárom zaistila ešte väčšia ochrana. Príjmy poľnohospodárov sú v súčasnosti o 40 % nižšie než je priemerná mzda. Hodnota poľnohospodárskeho výrobku je momentálne rozdelená takto: poľnohospodár dostáva v priemere 21 %, spracovateľ 28 % a distribútor 51 %. Je nevyhnutné podniknúť potrebné kroky, aby sa zabezpečila väčšia rovnováha v obchodných vzťahoch a aby sa vo výdavkoch domácností na stravu zvýšil podiel pripadajúci poľnohospodárstvu, ako sa odporúča v stanovisku VR o SPP po roku 2020;

považuje za potrebné zahrnúť do tohto návrhu smernice zásadný zákaz nekalých obchodných praktík, ako sa odporúča v hodnotení vplyvu, čo by mohlo pomôcť zasiahnuť voči prípadným nekalým praktikám v budúcnosti;

hoci súhlasí s názorom Európskej komisie, že najzraniteľnejšie voči nekalým obchodným praktikám sú MSP, považuje za potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti návrhu tak, aby sa nevzťahoval len na MSP a poľnohospodárov-dodávateľov, ale na všetkých aktérov potravinového reťazca bez ohľadu na miesto ich usadenia;

považuje za potrebné rozšíriť zákaz oneskorených platieb aj na výrobky nepodliehajúce skaze;

považuje za potrebné rozšíriť zoznam zakázaných nekalých praktík o ďalší predaj so stratou a postihovať nakupovanie za ceny nižšie, ako sú výrobné náklady;

považuje za potrebné zakázať diskriminačné alebo netransparentné elektronické dražby;

10.

považuje za potrebné spresniť kritériá a podmienky stanovenia ceny, ktoré sa musia uvádzať v zmluvách uzatvorených s poľnohospodármi, aby si títo mohli kedykoľvek vypočítať, na akú cenu majú nárok;

11.

považuje za potrebné, aby sa na doplnenie vnútroštátneho systému kontroly a s náležitým zohľadnením vnútroštátnych podmienok, opatrení a osvedčených postupov vytvoril európsky mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby nedochádzalo k tomu, že nadnárodné nekalé obchodné praktiky nebudú podliehať kontrole;

12.

vzhľadom na internacionalizáciu podnikov, najmä v poľnohospodárskom odvetví, odporúča zahrnúť do pôsobnosti smernice aj transakcie dodávateľov/nákupcov usadených v tretích krajinách, aby MSP nelákalo nakupovať mimo EÚ a aby sa podnikom EÚ, ktoré predávajú zahraničným nákupcom, zaistila ochrana;

13.

sa okrem toho domnieva, že táto smernica nebude postačovať na zlepšenie situácie poľnohospodárov, ak sa nezmení celkový rámec, v ktorom pôsobia;

14.

považuje za potrebné na doplnenie tejto smernice:

a.	zatraktívniť pre výrobcov uzatváranie zmlúv tým, že by sa v zmluvách museli stanovovať ceny s prihliadnutím na výrobné náklady v poľnohospodárstve;

b.	zaviesť dodatočné opatrenia týkajúce sa transparentnosti cien;

c.	bojovať proti obrovskej koncentrácii v oblasti distribúcie, agropotravinárskeho priemyslu a poľnohospodárskeho zásobovania;

d.	vytvoriť spravodlivejšie medzinárodné obchodné vzťahy v sektore poľnohospodárstva, ako sa odporúča v stanovisku o SPP po roku 2020.

V Bruseli 4. júla 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

25.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 387/53

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Transparentné a predvídateľné pracovné podmienky v Európskej únii

(2018/C 387/10)

Spravodajkyňa:

Isolde RIES (DE/SES), prvá podpredsedníčka Krajinského snemu Sárska

Referenčný dokument:

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii

COM(2017) 797 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Kapitola I článok 1 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Účelom tejto smernice je zlepšiť pracovné podmienky podporou bezpečnejšieho a predvídateľnejšieho zamestnávania a zároveň zaistiť adaptabilitu trhu práce .	Účelom tejto smernice je zlepšiť pracovné podmienky podporou bezpečnejšieho a predvídateľnejšieho zamestnávania.

Zdôvodnenie

V analytickom dokumente [C(2017) 2621 z 21.9.2017] k druhej fáze konzultácií so sociálnymi partnermi sa uvádzajú nevýhody týkajúce sa pracovných podmienok v prípade pružných foriem práce. Okrem toho ustanovenia článku 153 ZFEÚ nepokrývajú zameranie smernice na zaistenie flexibility trhu práce.

Pozmeňovací návrh 2

Kapitola I článok 1 ods. 4

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Odsek 3 sa neuplatňuje na pracovnoprávny vzťah, v ktorom objem platenej práce nie je určený vopred pred nástupom do zamestnania.

Zdôvodnenie

Odsekom 4, v ktorom sa ustanovuje, že výnimka uvedená v odseku 3 sa neuplatňuje, ak nie je určený objem platenej práve, by sa výslovne uznalo, že pracovné zmluvy bez zaručeného počtu hodín platenej práce – tzv. pracovné zmluvy na nula hodín – sú možné a povolené.

Pozmeňovací návrh 3

Kapitola I článok 1 ods. 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty môžu určiť, ktoré osoby sú zodpovedné za vykonávanie povinností zamestnávateľa stanovených touto smernicou, za predpokladu, že tieto povinnosti budú splnené. Členské štáty sa takisto môžu rozhodnúť, že všetky tieto povinnosti alebo niektoré z nich sa uložia fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá nie je stranou pracovnoprávneho vzťahu. Týmto odsekom nie je dotknutá smernica 2008/104/ES.

Členské štáty môžu určiť, ktoré osoby sú zodpovedné za vykonávanie povinností zamestnávateľa stanovených touto smernicou, za predpokladu, že tieto povinnosti budú splnené. Členské štáty sa takisto môžu rozhodnúť, že všetky tieto povinnosti alebo niektoré z nich sa uložia fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá nie je stranou pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávatelia zostávajú však naďalej zodpovední za to, že uložené povinnosti budú splnené správne a v plnom rozsahu. Týmto odsekom nie je dotknutá smernica 2008/104/ES.

Zdôvodnenie

Takéto uloženie povinnosti je prijateľné len pod podmienkou, že zamestnávatelia budú aj naďalej zodpovední za správne poskytovanie informácií v plnom rozsahu a majú spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť. V opačnom prípade hrozí, že sa uložením povinnosti tretej strane zbavia svojej povinnosti a ochranné ustanovenia smernice stratia význam. Možnosť uloženia povinnosti dotknutému zamestnancovi je sama osebe vylúčená.

Pozmeňovací návrh 4

Kapitola I článok 1 ods. 6

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať povinnosti stanovené v článkoch 10 a 11 a v článku 14 písm. a) na fyzické osoby, ktoré patria do domácnosti, kde bola práca vykonávaná pre danú domácnosť.

Zdôvodnenie

V prípade výnimky uvedenej v ods. 6 nie je jasné, či sa obmedzuje na rodinných príslušníkov alebo zahŕňa aj „pracovníkov v domácnosti“. „Osoby, ktoré patria do domácnosti“, sú rodinnými príslušníkmi. Títo zvyčajne nevykonávajú „prácu pre domácnosť“ v zmysle práce, za ktorú treba zaplatiť odmenu, a iba tá môže spadať do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Ak sú tým myslení pracovníci v domácnosti, došlo by k neoprávnenému nerovnému zaobchádzaniu s touto skupinou osôb, čo by bolo v rozpore s Dohovorom MOP č. 189 o pracovných podmienkach pracovníkov v domácnosti.

Pozmeňovací návrh 5

Kapitola I článok 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vymedzenie pojmov

Pojmy pracovník, zamestnávateľ a pracovnoprávny vzťah sa vymedzujú v existujúcich právnych predpisoch jednotlivých členských štátov a riadia sa nimi.

1. Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(a)	„pracovník“ je fyzická osoba, ktorá v určitom období vykonáva služby pre inú osobu a pod jej vedením inej osoby za odmenu;

(b)	„zamestnávateľ“ je jedna fyzická alebo právnická osoba alebo viaceré takéto osoby, ktoré sú priamo či nepriamo stranou pracovnoprávneho vzťahu s pracovníkom;

(c)	„pracovnoprávny vzťah“ je pracovný vzťah medzi pracovníkmi a zamestnávateľmi v zmysle uvedeného vymedzenia;

(d)	„rozvrhnutie pracovného času“ je rozvrh, ktorý určuje hodiny a dni, keď sa začína a končí výkon práce;

(e)	„referenčné hodiny a dni“ sú časové intervaly v konkrétnych dňoch, počas ktorých sa môže vykonávať práca na žiadosť zamestnávateľa.

2. Na účely tejto smernice pojmy „mikropodnik“, „malý podnik“ a „stredný podnik“ majú význam stanovený v odporúčaní Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov alebo v akomkoľvek následnom akte nahrádzajúcom uvedené odporúčanie.

Zdôvodnenie

Navrhované vymedzenia pojmov sú nejasné, vyvolávajú určité právne otázky a sú zdrojom potenciálnych konfliktov. Pracovné právo, oblasť sociálneho zabezpečenia a zdaňovanie, ktorých a tieto vymedzenia pojmov týkajú, spadajú do právomocí členských štátov. Tieto pojmy preto treba vymedziť v prvom rade na vnútroštátnej úrovni.

Pozmeňovací návrh 6

Kapitola II článok 3 ods. 2 písm. i)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

postup, ktorý zamestnávateľ a zamestnanec musia dodržiavať v prípade skončenia zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu vrátane výpovedných lehôt, alebo ak v čase poskytovania informácie dĺžku tohto obdobia nemožno stanoviť, metódu určovania týchto výpovedných lehôt , ako aj formálne požiadavky na oznámenie skončenia zmluvy a lehotu, ktorú treba dodržať pri podaní žaloby proti prepusteniu ;

Zdôvodnenie

V rámci poskytovania informácií o postupe, ktorý sa má dodržiavať, by sa malo jasne stanoviť, že tieto informácie zahŕňajú prinajmenšom formálne požiadavky na oznámenie skončenia zmluvy, ako aj prípadnú lehotu, ktorú treba dodržať pri podaní žaloby proti prepusteniu.

Pozmeňovací návrh 7

Kapitola II článok 3 ods. 2 písm. m)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

akékoľvek kolektívne pravidlá upravujúce pracovné podmienky pracovníka; v prípade kolektívnych zmlúv uzavretých mimo podniku osobitnými spoločnými orgánmi alebo inštitúciami, názov príslušného orgánu alebo spoločnej inštitúcie, v rámci ktorej boli zmluvy uzavreté;

akékoľvek kolektívne pravidlá upravujúce pracovné podmienky pracovníka , ako aj prekluzívne lehoty stanovené v týchto kolektívnych pravidlách na uplatňovanie nárokov vyplývajúcich z týchto pravidiel ; v prípade kolektívnych zmlúv uzavretých mimo podniku osobitnými spoločnými orgánmi alebo inštitúciami, názov príslušného orgánu alebo spoločnej inštitúcie, v rámci ktorej boli zmluvy uzavreté;

Zdôvodnenie

Táto povinnosť musí byť doplnená tak, aby zahŕňala aj povinnosť poskytovať informácie o prekluzívnych lehotách, ktoré môžu byť stanovené v kolektívnych pravidlách, na uplatňovanie nárokov vyplývajúcich z týchto pravidiel. Tieto informácie sú dôležité z praktických dôvodov, aby sa zabránilo tomu, že pracovníci si vzhľadom na neznalosť tejto prípadne krátkej časovej lehoty nedokážu uplatniť svoje práva.

Pozmeňovací návrh 8

Kapitola II článok 4 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Informácie uvedené v článku 3 ods. 2 sa poskytujú osobitne pracovníkovi vo forme dokumentu najneskôr v prvý deň pracovnoprávneho vzťahu. Tento dokument možno predložiť aj elektronicky, a to za predpokladu, že je ľahko dostupný a môže byť uložený a vytlačený.

Informácie uvedené v článku 3 ods. 2 sa poskytujú osobitne pracovníkovi vo forme dokumentu najneskôr v prvý deň pracovnoprávneho vzťahu. Tento dokument sa pracovníkovi vydáva v papierovej forme alebo ho možno vydať a predložiť aj elektronicky, a to za predpokladu, že je pracovníkovi ľahko dostupný, môže byť uložený a vytlačený a vydáva sa k nemu potvrdenie o doručení.

Zdôvodnenie

V druhej vete odseku 1 sa uvádza, že tento dokument možno pracovníkovi predložiť a odovzdať elektronicky, a to za predpokladu, že je ľahko dostupný. V niektorých prípadoch to nemusí postačovať. Každý pracovník by preto mal mať právo sa rozhodnúť medzi papierovou alebo elektronickou formou. Táto oblasť by nemala byť vyňatá zo snáh o vytvorenie pracovného prostredie bez dokladov v papierovej forme.

Pozmeňovací návrh 9

Kapitola II článok 5

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Členské štáty zabezpečia, aby sa akákoľvek zmena v aspektoch pracovnoprávneho vzťahu uvedeného v článku 3 ods. 2 a dodatočných informácií pre pracovníkov vyslaných do zahraničia podľa článku 6 poskytla vo forme dokumentu, ktorý zamestnávateľ predloží pracovníkovi pri najbližšej príležitosti a najneskôr v deň, keď nadobudne účinnosť.	Členské štáty zabezpečia, aby sa akákoľvek zmena v aspektoch pracovnoprávneho vzťahu uvedeného v článku 3 ods. 2 a dodatočných informácií pre pracovníkov vyslaných do zahraničia podľa článku 6 poskytla vo forme dokumentu, ktorý zamestnávateľ odovzdá pracovníkovi pri najbližšej príležitosti a najneskôr v deň, keď nadobudne účinnosť.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 10

Kapitola II článok 6 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Členské štáty zabezpečia, aby pracovník vyslaný do zahraničia, ak je vyslaným pracovníkom v zmysle smernice 96/71/ES, bol okrem toho informovaný o:	Členské štáty zabezpečia, aby pracovník vyslaný do zahraničia, ak je vyslaným pracovníkom v zmysle smernice 96/71/ES, bol okrem informácií prostredníctvom vydania dokumentu v papierovej forme alebo elektronicky, ako sa stanovuje v ods. 1, ako aj v článku 3 ods. 2 informovaný o:

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 11

Kapitola II článok 6 ods. 2 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
odkaze na oficiálnu vnútroštátnu webovú stránku alebo stránky vypracované hostiteľským členským štátom alebo štátmi v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 2014/67/EÚ.	otázkach, ktoré sú pre vyslaných pracovníkov dôležité, a to v ich rodnom jazyku alebo – v prípade, ak nemožno zaručiť kvalitu prekladu – o odkaze na oficiálnu vnútroštátnu webovú stránku alebo stránky vypracované hostiteľským členským štátom alebo štátmi v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 2014/67/EÚ.

Zdôvodnenie

Odkaz na webovú stránku, ktorú majú podľa článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2014/67/EÚ o presadzovaní zriadiť všetky členské štáty, nie je postačujúci na informovanie. Tento odkaz totiž predpokladá, že každý členský štát si túto povinnosť splnil. Možno však zvážiť alternatívne riešenie v prípadoch, keď nemožno zaručiť kvalitu preložených informácií.

Pozmeňovací návrh 12

Kapitola II článok 6 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Informácie uvedené v odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. a) možno v prípade potreby poskytnúť formou odkazu na zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia a ustanovenia štatútov či kolektívne zmluvy upravujúce tieto konkrétne body .	Informácie uvedené v odseku 1 písm. b) a v odseku 2 písm. a) sa poskytujú v jazyku zrozumiteľnom pre vyslaných pracovníkov .

Zdôvodnenie

Splniť si povinnosť poskytnúť informácie tým, že sa odkáže na platné predpisy, nepostačuje na splnenie požiadavky na primerané informácie pre zahraničných pracovníkov, ak predpisy nie sú dostupné v jazyku, ktorému rozumejú. Práve so zreteľom na očakávanú odmenu v zahraničí potrebujú zahraniční zamestnanci priame a jasné informácie a nemali by byť informovaní formou odkazu na predpisy, ktoré im nie sú zrozumiteľné.

Pozmeňovací návrh 13

Kapitola II článok 6 ods. 4

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Pokiaľ členské štáty nestanovia inak, odseky 1 a 2 sa neuplatňujú, ak je dĺžka trvania každého pracovného obdobia mimo členského štátu, v ktorom pracovník obvykle pracuje, najviac štyri po sebe nasledujúce týždne .	Pokiaľ členské štáty nestanovia inak, odseky 1 a 2 sa neuplatňujú, ak je dĺžka trvania každého pracovného obdobia mimo členského štátu, v ktorom pracovník obvykle pracuje, najviac dva týždne .

Zdôvodnenie

Treba zamietnuť navrhované oslobodenie od povinnosti poskytovať informácie v prípade práce v zahraniční, ktorej dĺžka nepresahuje štyri po sebe nasledujúce týždne. Vytvára sa tým medzera na obchádzanie povinností poskytovať informácie. Záväzné predpisy hostiteľskej krajiny sa predsa uplatňujú od prvého dňa pracovného obdobia. Výbor regiónov preto odporúča skrátiť obdobie uplatňovania výnimky na najviac dva týždne.

Pozmeňovací návrh 14

Kapitola III článok 7 ods. 2

Návrh Komisie	Zmena navrhnutá VR
Členské štáty môžu stanoviť dlhšie skúšobné lehoty, ak je to odôvodnené povahou zamestnania alebo ak je to v záujme pracovníka.	Členské štáty môžu stanoviť dlhšie skúšobné lehoty, ak je to odôvodnené povahou zamestnania alebo ak je to v záujme pracovníka alebo v prípade dlhšie trvajúcej dočasnej práceneschopnosti .

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 15

Kapitola III článok 8 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Zamestnávatelia však môžu stanoviť podmienky nezlučiteľnosti, ak sú takéto obmedzenia odôvodnené oprávnenými dôvodmi, ako je ochrana obchodného tajomstva alebo predchádzanie konfliktom záujmov.

Zdôvodnenie

Za zváženie kolidujúcich záujmov strán pracovnej zmluvy – ako sú slobodná voľba povolania zamestnanca a podnikateľské záujmy zamestnávateľa – sú v členských štátoch zodpovední zákonodarcovia a súdy, ale nie samotný zamestnávateľ. Okrem toho, vzhľadom na nové vymedzenie pojmu obchodné tajomstvo podľa smernice (EÚ) 2016/943 (ktorú musia členské štáty začleniť do svojich právnych predpisov do júna 2018) by mohli zamestnávatelia do veľkej miery sami rozhodovať o tom, aké informácie chcú chrániť. To isté platí aj pre pojem „predchádzanie konfliktom záujmov“, ktorý treba vymedziť. V tejto oblasti preto nie je potrebná jednotná európska právna úprava. Nie je to pokryté ani ustanoveniami článku 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

Pozmeňovací návrh 16

Kapitola III článok 10 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Členské štáty zabezpečia, aby pracovníci s najmenej šiestimi odpracovanými mesiacmi u toho istého zamestnávateľa mohli požiadať o formu zamestnania s predvídateľnejšími a bezpečnejšími pracovnými podmienkami, ak je k dispozícii.	Členské štáty zabezpečia, aby pracovníci s najmenej šiestimi odpracovanými mesiacmi u toho istého zamestnávateľa mohli mať právo uňho za rovnakých podmienok ako iní uchádzači požiadať o formu zamestnania s predvídateľnejšími a bezpečnejšími pracovnými podmienkami, ak je k dispozícii.

Zdôvodnenie

Pracovník, ktorý je minimálne šesť mesiacov zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, nemá voči externým uchádzačom prednostné právo na stále pracovné miesto. Nemá prednosť, ani pokiaľ ide o uchádzanie sa o miesto, ak má externý uchádzač o toto miesto lepšiu kvalifikáciu.

Pozmeňovací návrh 17

Kapitola III článok 10 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť písomnú odpoveď do jedného mesiaca od požiadania . Pokiaľ ide o fyzické osoby, ktoré konajú ako zamestnávatelia, a mikropodniky, malé alebo stredné podniky, členské štáty môžu stanoviť predĺženie tejto lehoty na najviac tri mesiace a povoliť ústnu odpoveď na nasledujúce podobné žiadosti predložené tým istým pracovníkom, ak sa odôvodnenie odpovede vzhľadom na situáciu pracovníka nezmenilo.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť písomnú odpoveď do jedného mesiaca od predloženia žiadosti . V prípade zamietnutia žiadosti musí byť možné overiť správnosť odôvodnenia.

Zdôvodnenie

V prípade porušenia povinnosti odpovedať sa musia výslovne stanoviť právne následky, čo znamená, že v prípade zamietnutia žiadosti musí byť možné overiť správnosť odôvodnenia. Je to jediný spôsob ako zabezpečiť, aby zamestnávatelia pristupovali seriózne k želaniu pracovníkov namiesto toho, aby svojvoľnou odpoveďou len splnili formality.

Treba odmietnuť výnimkou stanovenú v druhej vete odseku 2, podľa ktorej môžu mikropodniky, malé a stredné podnikov odpoveď ústne a v lehote troch mesiacov. Táto výnimka by sa vzťahovala na všetky podniky do 249 zamestnancov s ročným obrat vo výške maximálne 50 mil. EUR, čo predstavuje 99 % všetkých podnikov v EÚ, a značne by oslabila postavenie zamestnancov týchto podnikov – ide približne o 65 miliónov ľudí v EÚ. Okrem toho, že je ťažké určiť, či podobná žiadosť už bola vznesená, nemožno dokázať, či bola zodpovedaná ústne, čo je nepoužiteľné na uplatnenia nárokov. Výnimky pre MSP sa preto zamieta, pretože v opačnom prípade by regulačný obsah článku 10 nemal právne následky.

Pozmeňovací návrh 18

Kapitola IV článok 12

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty môžu umožniť sociálnym partnerom uzatvárať kolektívne zmluvy v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou, ktorými sa stanovia pravidlá pracovných podmienok pracovníkov odlišné od tých, ktoré sú uvedené v článkoch 7 až 11, pričom sa musí dodržiavať všeobecná ochrana pracovníkov.

Členské štáty musia umožniť sociálnym partnerom udržiavať a uzatvárať kolektívne zmluvy v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou, ktorými sa stanovia pravidlá pracovných podmienok pracovníkov odlišné od tých, ktoré sú uvedené v článkoch 7 až 11, pričom sa musí dodržiavať všeobecná ochrana pracovníkov a nesmie dôjsť k zníženiu minimálnych noriem stanovených v tejto smernici .

Zdôvodnenie

V článku 12 sa stanovuje, že minimálne normy uvedené v článkoch 7 až 11, majú byť stanovené ako právny predpis, ktorý možno upraviť kolektívnou zmluvou, ak sa dodrží všeobecná ochrana pracovníkov. Takáto pružnosť je potrebná vzhľadom na rozdielne trhy práce, vnútroštátne predpisy a formy zamestnania vo verejnej službe, v jednotlivých členských štátoch, o. i. úradníkov. Odklony od právnych predpisov prostredníctvom kolektívnej zmluvy sú však bezproblémové iba vtedy, ak predstavujú ekvivalent všetkých regulačných cieľov a nevzťahujú sa na rozličné predmety úpravy.

Pozmeňovací návrh 19

Kapitola IV článok 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Súlad

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ustanovenia v individuálnych alebo kolektívnych zmluvách, vo vnútorných štatútoch podnikov alebo akýchkoľvek iných pravidlách, ktoré sú v rozpore s touto smernicou, boli vyhlásené za neplatné alebo sa zmenili tak, aby boli v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

Zdôvodnenie

Článok 13 je zbytočný, pretože článok 15 týkajúci sa práva na nápravu, je postačujúci.

Pozmeňovací návrh 20

Kapitola V článok 14 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, že zamestnanec nedostane v stanovenej lehote všetky dokumenty podľa článku 4 ods. 1, článku 5 alebo článku 6, prípadne ich časť, a zamestnávateľ toto opomenutie nenapravil, do 15 dní od oznámenia tejto skutočnosti začal jeden z týchto postupov :	Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, že zamestnanec nedostane v stanovenej lehote všetky dokumenty podľa článku 4 ods. 1, článku 5 alebo článku 6, prípadne ich časť, a zamestnávateľ toto opomenutie nenapravil, do 15 dní od oznámenia tejto skutočnosti začali uplatňovať oba nasledujúce postupy :

Zdôvodnenie

Týmto regulačným návrhom sa zavádzajú nástroje, prostredníctvom ktorých sa má sankcionovať nedodržanie požiadaviek na poskytovanie informácií. Tieto nástroje sú však uplatniteľné len vtedy, ak pracovník zistí, že poskytnuté informácie boli neúplné a oznámi to zamestnávateľovi, ktorý má 15 dní na to, aby si opakovane splnil svoje povinnosti poskytnúť informácie. Predpokladá sa teda, že pracovník musí byť aktívny. Nie je to vhodné, keďže zodpovednosť za poskytovanie úplných informácií sa presúva na osobu, ktorá má byť informovaná, tá sa však zvyčajne práve na začiatku svojho pracovnoprávneho vzťahu vyhýba konfrontácii so zamestnávateľom. Oprávnene sa musia vyvodiť právne dôsledky bez toho, aby pracovník aktívne poukázal na nesprávnosť údajov.

Pozmeňovací návrh 21

Kapitola V článok 14 ods. 1 písm. a)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

zamestnanec bude môcť využiť pozitívnu prezumpciu, ktorú stanoví daný členský štát. Ak poskytnuté informácie nezahŕňali informácie uvedené v článku 3 ods. 2 písm. e), f), k) alebo l), pozitívna prezumpcia obsahuje predpoklad, že pracovník má pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú a že neexistuje žiadna skúšobná lehota alebo že pracovník je zamestnaný na plný úväzok (v uvedenom poradí) . Zamestnávatelia musia mať možnosť vyvrátiť prezumpciu alebo

zamestnanec bude môcť využiť pozitívnu prezumpciu, ktorú záväzne stanoví daný členský štát. Ak poskytnuté informácie nezahŕňali informácie uvedené v článku 3 ods. 2 písm. e), f), k) alebo l), považujú sa pracovné podmienky, ktoré predložil pracovník, za dohodnuté . Zamestnávatelia musia mať možnosť vyvrátiť prezumpciu a

Zdôvodnenie

Členské štáty musia záväzne zaviesť ustanovenie písm. a) týkajúce sa prezumpcie. Navrhovaný prepis, podľa ktorého musia členské štáty stanoviť pozitívnu prezumpciu, je však príliš vágny. Je potrebné špecifikovať, že v prípade nedodržania povinnosti poskytovať informácie, platia v zásade pracovné podmienky, ktoré predložil pracovník, za dohodnuté a uplatňuje sa vyvrátiteľná prezumpcia pracovnoprávneho vzťahu na dobu neurčitú, ktorá už je spomenutá v ustanovení.

Pozmeňovací návrh 22

Kapitola V článok 14 odsek 1 písmeno b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

pracovník musí mať možnosť podať včasnú sťažnosť príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán zistí, že sťažnosť je odôvodnená, uloží príslušnému zamestnávateľovi alebo zamestnávateľom povinnosť poskytnúť chýbajúce informácie. Ak zamestnávateľ neposkytne chýbajúce informácie v lehote 15 dní od doručenia príkazu, orgán musí mať možnosť uložiť primeranú administratívnu sankciu, a to aj v prípade skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávatelia musia mať možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o uložení sankcie. Členské štáty môžu za príslušné orgány určiť existujúce orgány.

pracovník musí mať okrem toho možnosť podať včasnú sťažnosť príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán zistí, že sťažnosť je odôvodnená, uloží príslušnému zamestnávateľovi alebo zamestnávateľom povinnosť poskytnúť chýbajúce informácie. Ak zamestnávateľ neposkytne chýbajúce informácie v lehote 15 dní od doručenia príkazu, orgán musí mať možnosť uložiť primeranú administratívnu sankciu, a to aj v prípade skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávatelia musia mať možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o uložení sankcie. Členské štáty môžu za príslušné orgány určiť existujúce orgány.

Zdôvodnenie

Možnosť postupu podania sťažnosti príslušnému orgánu uvedená v písm. b) neobsahuje žiadne priaznivé dôsledky pre zamestnancov, a preto ju nemožno predložiť členským štátom ako alternatívnu voľbu, ale možno ju uplatniť len ako doplnok k ustanoveniu navrhnutému v písm. a). V prípade druhej možnosti, je zamestnanec, ktorého zamestnávateľ si nesplnil svoju povinnosť, odkázaný na administratívny postup, ktorého trvanie a výsledok závisí v rozhodujúcej miere od daného orgánu a ktorý sa v najlepšom prípade skončí administratívnou sankciou. Táto možnosť nemá tiež preventívny účinok, pokiaľ ide o obchádzanie povinností poskytovať informácie.

Pozmeňovací návrh 23

Kapitola V článok 17 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zákaz prepustenia alebo postupu s rovnocenným účinkom a všetky prípravy na prepustenie pracovníkov z dôvodu, že si uplatňovali práva stanovené v tejto smernici.	Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na to, aby prepustenie alebo postup s rovnocenným účinkom, ako aj všetky prípravy na prepustenie pracovníkov zakázali a vyhlásili za právne neúčinné, ak tieto opatrenia možno odôvodniť tým, že si pracovníci uplatňovali práva stanovené v tejto smernici.

Zdôvodnenie

V súlade s odsekom 1 majú členské štáty zakázať prepustenie alebo prípravy na prepustenie z dôvodu uplatnenia práv stanovených v tejto smernici. V spojení s odsekom 2, podľa ktorého pracovníci, ktorí sa domnievajú, že boli prepustení z dôvodu, že si uplatnili práva stanovené v tejto smernici, môžu zamestnávateľa požiadať o náležité písomné odôvodnenie alebo vyjadrenie, to nie je dostatočným ochranným nástrojom pri uplatňovaní práv stanovených v tejto smernici. Na zabezpečenie skutočnej ochrany je potrebné výslovne ustanoviť, že prepustenie alebo príprava na prepustenie z dôvodu uplatnenia práv stanovených v tejto smernici nemajú právnu účinnosť.

Pozmeňovací návrh 24

Kapitola V článok 17 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Pracovníci, ktorí sa domnievajú, že boli prepustení alebo boli predmetom opatrenia s rovnocenným účinkom z dôvodu, že si uplatnili práva stanovené v tejto smernici, môžu zamestnávateľa požiadať o náležité odôvodnenie ich prepustenia alebo rovnocenného opatrenia. Zamestnávateľ poskytne toto odôvodnenie písomne. Členské štáty okrem toho prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že stanovená lehota v prípade žaloby týkajúcej sa prepustenia nezačne plynúť, dokiaľ pracovník nedostane od zamestnávateľa písomné odôvodnenie.

Zdôvodnenie

Z praktického hľadiska je potrebné, aby sa v prípade žaloby týkajúcej sa prepustenia nezačne stanovená lehota plynúť, dokiaľ pracovník nedostal písomné odôvodnenie od zamestnávateľa. V opačnom prípade hrozí, že toto ustanovenie bude mať nevýhody pre pracovníkov, ktorí čakajúc na zákonom stanovené odôvodnenie premeškajú lehotu na podanie žaloby týkajúcej sa prepustenia.

Pozmeňovací návrh 25

Kapitola V článok 17 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade, že pracovníci uvedení v odseku 2 informujú súd alebo iný príslušný orgán o skutočnostiach , na základe ktorých možno predpokladať, že došlo k takémuto prepusteniu alebo rovnocennému opatreniu, žalovaný musel dokázať, že k prepusteniu došlo z iných dôvodov, ako sú tie uvedené v odseku 1.

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade, že pracovníci uvedení v odseku 2 predložia súdu alebo inému príslušnému orgánu indície , na základe ktorých možno predpokladať, že došlo k takémuto prepusteniu alebo rovnocennému opatreniu, žalovaný musel dokázať, že k prepusteniu došlo z iných dôvodov, ako sú tie uvedené v odseku 1.

Zdôvodnenie

Nie je jasné, do akej miery by mali byť skutočnosti, ktoré musí pracovník predložiť, konkrétne alebo podložené. Mali by tu postačovať indície nasvedčujúce takémuto opatreniu. Pojem „skutočnosti“ treba preto nahradiť pojmom „indície“.

Pozmeňovací návrh 26

Kapitola V článok 18

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií za prípady porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice alebo príslušných, už platných ustanovení týkajúcich sa práv, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie uplatňovania uvedených sankcií. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Môžu mať formu pokuty. Takisto môžu mať podobu zaplatenia náhrady.

Zdôvodnenie

Pokuty nepostačujú na účinné sankcionovanie protiprávneho konania. V závislosti od členského štátu a miestnych zvyklostí v rámci príslušných orgánov sa neudeľujú s rovnakou účinnosťou. Okrem toho uloženie pokút neprináša žiadne výhody pre zamestnancov, ktorých práva boli porušené.

Pozmeňovací návrh 27

Kapitola VI článok 19 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Táto smernica nepredstavuje opodstatnený dôvod na zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom v členských štátoch.

Táto smernica nepredstavuje opodstatnený dôvod na zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom v členských štátoch. Vykonávanie tejto smernice sa nesmie využívať ako odôvodnenie krokov späť zo stavu, ktorý bol už dosiahnutý v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o všeobecnú úroveň ochrany poskytovanej pracovníkom, ako aj v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje.

Zdôvodnenie

V odseku 1 je potrebné doplnenie, aby sa zabezpečilo, že všeobecná úroveň ochrany sa nemôže znížiť, a že pre predmety úpravy tejto smernice nie je prípustné žiadne zhoršenie v oblastiach, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, z dôvodu jej vykonávania. Takýto konkrétny zákaz zhoršenia je celkom bežný v smerniciach týkajúcich sa sociálnej politiky a uznaný Súdnym dvorom Európskej únie, ako napríklad v smernici 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú – v článku 8 ods. 3 prílohy (dohoda sociálnych partnerov ako príloha k rámcovej smernici) – alebo v článku 9 ods. 4 rámcovej smernice 2002/14/ES o informovaní a poradách so zamestnancami.

Pozmeňovací návrh 28

Kapitola VI článok 21

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Práva a povinnosti stanovené v tejto smernici sa uplatňujú na existujúce pracovnoprávne vzťahy od [dátum nadobudnutia účinnosti + 2 roky]. Zamestnávatelia však poskytnú alebo doplnia dokumenty uvedené v článku 4 ods. 1, článku 5 a článku 6 iba na žiadosť pracovníka. Nepodanie takejto žiadosti nesmie mať za následok, že pracovníci budú vylúčení z minimálnych práv stanovených v tejto smernici.

Práva a povinnosti stanovené v tejto smernici sa uplatňujú na existujúce pracovnoprávne vzťahy od [dátum nadobudnutia účinnosti + 2 roky].

Zdôvodnenie

Vítame skutočnosť, že práva a povinnosti stanovené v tejto smernici by sa mali uplatňovať aj v prípade existujúcich pracovnoprávnych vzťahov. Nie je však jasná súvislosť s druhou a treťou vetou. Ak sa má smernica vzťahovať na už existujúce pracovnoprávne vzťahy, tieto vety nie sú potrebné. Povinnosť poskytovať informácie musí platiť nezávisle od žiadosti, a to aj v už existujúcich pracovnoprávnych vzťahoch. Zamestnávatelia ako adresáti zmien v právnych predpisoch musia predsa zohľadňovať zmeny právnych predpisov a musia si na základe týchto požiadaviek plniť svoje povinnosti bez toho, aby ich zamestnanci vyzývali na to, aby postupovali v súlade so zákonom.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Meniace sa európske trhy práce

víta skutočnosť, že od začiatku hospodárskej a finančnej krízy v rokoch 2008 – 2013 sa znovu neustále znižuje miera nezamestnanosti, ktorá v súčasnosti dosahuje 7,3 % (EÚ) resp. 8,6 % (eurozóna);

poukazuje však na to, že hospodárska a finančná kríza vážne postihla práve mladších pracovníkov. V apríli 2017 predstavovala miera nezamestnanosti mladých ľudí 16,7 %. Je teda aj naďalej vyššia v porovnaní s obdobím pred krízou a viac než dvojnásobne vyššia v porovnaní s celkovou nezamestnanosťou;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek opatreniam prijatým na úrovni celej EÚ sa nepodarilo vyriešiť problém nadmernej nezamestnanosti mladých ľudí. Preto upozorňuje, že okrem opatrení na trhu práce je dôležité zamerať sa na zvýšenie mobility obyvateľstva, pričom verejné orgány by sa mali angažovať v oblasti lepšieho prispôsobenia vzdelávacích programov skutočným potrebám trhu práce;

konštatuje, že v roku 2016 bola miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov na úrovni 71,1 %, čo bola najvyšší doteraz zaznamenaný ročný priemer v Európskej únii. V súvislosti s týmto priemerným údajom treba poznamenať, že medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely. Miera zamestnanosti ľudí vo veku 25 – 54 rokov sa od roku 2001 takmer nezmenila, zatiaľ čo miera zamestnanosti starších ľudí (vo veku 55 – 64 rokov) sa výrazne zvýšila a miera zamestnanosti mladých ľudí (vo veku 15 – 24 rokov) sa znížila;

víta skutočnosť, že sa znížil rozdiel medzi mierou zamestnanosti žien a mužov. Je to najmä v dôsledku zvyšujúcej sa miery zamestnanosti žien. Existujú však aj také členské štáty, v ktorých sa rozdiel znížil v dôsledku klesajúcej miery zamestnanosti mužov;

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vzrástol podiel zamestnancov, ktorí pracujú len na čiastočný úväzok, a to zo 14,9 % v roku 2002 na 19,0 % v roku 2015. Medzi podielom mužov a žien existuje výrazný rozdiel. Na čiastočný úväzok pracovala v roku 2016 takmer tretina zamestnaných žien (31,4 %), čo je značne viac v porovnaní s mužmi (8,2 %);

vyjadruje znepokojenie nad tým, že neštandardné formy zamestnania, predovšetkým zmluva na dobu určitú, sa za určitých podmienok môžu týkať nepomerne často mladších pracovníkov s nižším vzdelaním a obmedzenou kvalifikáciou, pričom väčšina z nich sa pre takýto pracovnoprávny vzťah nerozhodla dobrovoľne. Len 37 % mladých pracovníkov pracovalo v roku 2015 na plný úväzok na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú. V porovnaní so 48 % v roku 2002 ide o výrazný pokles;

pripomína, že práca na plný úväzok na základe pracovnej zmluvy ne dobu neurčitú predstavuje síce ešte stále najrozšírenejší pracovnoprávny vzťah, avšak za posledných 20 rokov výrazne vzrástli neštandardné formy zamestnania. V roku 1995 malo 32 % osôb zamestnaných v EÚ-15 neštandardné zmluvy. Tento podiel vzrástol v EÚ-28 do roku 2015 na 36 % a stúpajúci trend naďalej pretrváva;

Výzvy v kontexte zmeny

poznamenáva, že žijeme v období rastúcej globálnej hospodárskej prepojenosti, komplexnejších medzinárodných hodnotových reťazcov, rýchlejších technologických a podnikovo-organizačných inovačných cyklov s rastúcou tvorbou sietí a digitalizáciou pracovných procesov, keď sa trhy práce menia čoraz rýchlejšie, pričom rastie počet nových neštandardných pracovnoprávnych vzťahov. Je potrebné vytvoriť správnu rovnováhu medzi flexibilitou a istotou, aby nedochádzalo k situáciám, v ktorých sa pracovníci nachádzajú v zraniteľnom postavení bez primeranej ochrany;

10.

poukazuje na to, že niektoré nové neštandardné formy zamestnania, u ktorých sa počas nadchádzajúcich troch rokov očakáva rast, sú vzhľadom na zvýšenú neistotu vo vzťahu k stabilite zamestnania, príjmu ako aj prístupu k sociálnej ochrane obzvlášť dôvodom na znepokojenie. Ide o príležitostnú prácu, (nedobrovoľnú) prácu malého rozsahu na čiastočný úväzok, prácu na základe poukážok, či hromadnú prácu (tzv. crowd-work);

11.

upozorňuje na skutočnosť, že aj niektoré už dlhšiu dobu existujúce neštandardné formy zamestnania, ako sú platené stáže a dočasná agentúrna práca, zostávajú naďalej výzvou, pokiaľ ide o istotu zamestnania a vhodné pracovné podmienky;

12.

zdôrazňuje, že pracovníci v neštandardných pracovnoprávnych vzťahoch sú vo všeobecnosti častejšie konfrontovaní s nestabilným zamestnaním. Hodinová mzda pri neštandardných pracovných miestach je zvyčajne nižšia než v prípade práce na plný úväzok na dobu neurčitú. Navyše, osoby s neštandardnou formou zamestnania čelia vyššiemu riziku, že sa stanú nezamestnanými;

13.

zdôrazňuje, že pracovníci v neštandardných pracovnoprávnych vzťahoch platia väčšinou menšie a nižšie príspevky na sociálne zabezpečenie, čo má negatívny vplyv na ich nárok na sociálne dávky, ako aj na výšku a trvanie týchto dávok. Pracovníci s nestálymi pracovnými miestami trpia v súvislosti s problémami s fyzickým zdravím a bezpečnosťou pri práci často aj stresom na pracovisku;

14.

upozorňuje, že pracovníci v neštandardných pracovných podmienkach majú zvyčajne aj horší prístup k podnikovému zastúpeniu a práci zaistenej prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Nízka miera prechodov z pracovného miesta na dobu určitú na pracovné miesto na dobu neurčitú naznačujú, že nerovnosť bude pretrvávať dlhšie obdobie. Z údajov členských štátov vyplýva, že len menej ako 50 % pracovníkov, ktorí mali v danom roku zmluvu na dobu určitú, mali o tri roky neskôr zamestnaní na plný úväzok a na dobu neurčitú;

15.

zastáva názor, že neštandardné formy zamestnania majú výhody pre hospodárstvo. Ak však nie sú zaručené základné istoty, môžu tiež znamenať nevýhody pre zamestnávateľa. Hoci to spočiatku môže znamenať úspory nákladov, existujú aj značné skryté náklady. Riadenie personálu pozostávajúceho z dočasných a stálych zamestnancov je zložité, prináša riziká konfliktu a hrozbu straty motivácie, čo môže viesť k poklesu produktivity. Neistota v pracovnoprávnych vzťahoch môže ovplyvniť inovácie a viesť k nedostatku dôvery a rizikovému správaniu;

Potreba konať v kontexte zmeny

16.

konštatuje, že sú potrebné dôležité kroky na zlepšenie ochrany pracovníkov a smerom k jednotnejším normám na európskom vnútornom trhu. Existujúce pracovné právo EÚ sa neuplatňuje rovnako na všetkých zamestnancov, vytvára rozdiely a vedie k nerovnostiam, pokiaľ ide o pracovné podmienky a sociálnu ochranu vo všeobecnosti;

17.

poukazuje na to, že v štúdii REFIT na podporu hodnotenia smernice o písomnom vyhlásení (91/533/EHS) sa zistilo, že existuje hlavná skupina osôb, ktoré sú chránené (zvyčajne pracovníkov so štandardnými zmluvami na dobu neurčitú alebo s dlhodobými zmluvami), zatiaľ čo v prípade mnohých ďalších kategórií zamestnancov existujú v praxi značné rozdiely alebo vládne neistota v otázke, či sa na nich vzťahujú ustanovenia tejto smernice. Mnohí pracovníci nie sú dostatočne informovaní o svojich základných právach alebo o tom nemajú žiadne potvrdenie;

18.

dôrazne podporuje všetko úsilie, ktorého cieľom je zabezpečiť v celej Európskej únii minimálne spravodlivé pracovné podmienky pre všetky odlišné formy pracovných zmlúv a zároveň sa vyhnúť vytváraniu ďalšej administratívnej záťaže a byrokracie pre malé a stredné podniky. Tieto minimálne práva by poskytli všetkým zamestnancom potrebnú ochranu, zriadil by sa jasný referenčný rámec, podľa ktorého by sa vnútroštátni zákonodarcovia a súdy mohli orientovať;

19.

pripomína, že nové minimálne práva zamestnancov na pracovné podmienky stanovené na úrovni EÚ a súvisiaca povinnosť písomne informovať zamestnancov o pracovných podmienkach, ktoré sa na nich vzťahujú, sú kľúčové, pretože pracovníkom poskytujú väčšiu istotu a zároveň bránia škodlivým pretekom v oblasti zhoršovania podmienok medzi členskými štátmi;

20.

domnieva sa, že nové minimálne práva na úrovni EÚ zabezpečia nielen spravodlivé konkurenčné podmienky, pretože existencia odlišných vnútroštátnych prístupov vedie k narušeniam hospodárskej súťaže a spôsobuje prekážky voľného pohybu pracovníkov v rámci vnútorného trhu. Môžu tiež zlepšiť efektívnosť trhu práce EÚ, podporiť hospodársky a sociálny pokrok, ako aj súdržnosť a nový proces konvergencie smerom k lepším pracovným a životným podmienkam a zároveň zachovať integritu jednotného trhu;

Všeobecné zhodnotenie návrhu smernice

21.

víta skutočnosť, že sa Európska komisia v reakcii na súčasné problémy trhov práce rozhodla predložiť návrh smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii. Tým sa zavedú do praxe dôležité základné zásady zakotvené v európskom pilieri sociálnych práv a európske pracovnoprávne predpisy sa prispôsobia trhom práce EÚ v 21. storočí;

22.

pripomína, že v článkoch 27 a 31 Charty základných práv Európskej únie, sa uvádza, že pracovníci majú právo na informácie a právo na spravodlivé a primerané pracovné podmienky;

23.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány sú hlavnými zamestnávateľmi vo verejnom sektore, ktorí musia zaručiť rovnováhu medzi rozpočtom, poskytovaním verejných služieb a podmienkami pre zamestnancov. Takisto zohrávajú kľúčovú úlohu pri výmene informácií a osvedčených postupov. Miestnych a regionálnych orgánov sa to týka ako verejných obstarávateľov a zároveň sa podieľajú na kontrole možného zneužívania;

24.

poukazuje na to, že sociálne služby, služby pre začlenenie do trhu práce a prispôsobovanie sa štrukturálnym zmenám, ako aj opatrenia týkajúce sa sociálnej, hospodárskej a kultúrnej integrácie zaisťujú a ponúkajú predovšetkým miestne a regionálne orgány;

25.

vyzdvihuje skutočnosť, že Komisia musí plne rešpektovať zásadu subsidiarity a zdôrazňuje význam dodržiavania zásady proporcionality, aby sa zabezpečilo, že nevznikne žiadne nové finančné alebo administratívne zaťaženie; je potrebné rešpektovať komplexné sociálne a zamestnanecké právomoci vnútroštátnych a podriadených orgánov,

26.

podporuje iniciatívy Európskej komisie zamerané na posilnenie sociálneho rozmeru vnútorného trhu v súlade s článkom 9 Lisabonskej zmluvy, ktorý zaručuje zohľadnenie sociálneho rozmeru vo všetkých oblastiach politiky Európskej únie.

Kladné hodnotenie návrhu smernice

27.

poukazuje na to, že smernica 91/533/EHS o písomnom vyhlásení bola síce prijatá už pred vyše 25 rokmi, jej ciele týkajúce sa väčšej transparentnosti na trhu práce a ochrane práv pracovníkov sú však naďalej mimoriadne dôležité;

28.

zdôrazňuje význam poskytovania písomných informácií tak pre zamestnávateľov, ako aj pre zamestnancov, pretože sa tým zvýši transparentnosť a znížia nerovnosti medzi oboma stranami; To však predstavuje len prvý krok k prevencii vzniku neistých pracovných miest;

29.

víta skutočnosť, že poskytovanie informácií zamestnancom o hlavných aspektoch platných podmienok ich pracovnoprávnych vzťahov najneskôr v deň nástupu do zamestnania vedie k väčšej istote a zrozumiteľnosti, čo možno v kontexte nadnárodnej činnosti a cezhraničného voľného pohybu pracovníkov považovať za obzvlášť prínosné;

30.

oceňuje najmä doplnenie vecných práv resp. minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky z týchto hľadísk:

—	skúšobné lehoty sa obmedzujú na šesť mesiacov,

—	pracovníci môžu pracovať pre viacerých zamestnávateľov,

—	v prípade práce na vyžiadanie – v prípade premenlivého rozvrhnutia pracovného času – treba informovať pracovníka vopred o tom, kedy sa požaduje práca,

—	zamestnanci môžu požadovať od zamestnávateľa písomnú odôvodnenú odpoveď k stabilnejším formám zamestnania,

—	požadované a povinné ďalšie odborné vzdelávanie musí zamestnávateľ v budúcnosti hradiť v plnom rozsahu;

pripomína, že sociálni partneri môžu uzatvárať kolektívne dohody o minimálnych právach, ak sa celkovo dodrží všeobecná ochrana pracovníkov a budú dodržané minimálne požiadavky týkajúce sa pracovných podmienok stanovené v tejto smernici;

31.

poukazuje na to, že v EÚ momentálne neexistuje žiadny konsenzus, pokiaľ ide o pracovné zmluvy, a že táto smernica má veľký význam pre podporu mobility pracovníkov na vnútornom trhu, keďže stanovuje minimálne normy, pokiaľ ide o informácie pre zamestnancov, čo vedie k zmenšovaniu rozdielov medzi členskými štátmi, a keďže uľahčuje podnikom i zamestnancom vykonávanie činnosti v iných štátoch;

32.

zdôrazňuje, že transparentnosť je na osoh nielen zamestnancom, ale aj úradom pri ich úsilí znižovať nelegálnu prácu, ako aj zamestnávateľom a potenciálnym investorom, ktorí potrebujú právnu istotu, pokiaľ ide o pracovné podmienky;

33.

opätovne zdôrazňuje výhody, ktoré zamestnancom vzniknú tým, že sa im poskytnú individuálne informácie k hlavným prvkom ich pracovnej zmluvy. Pracovníci si tak viac uvedomia hlavné aspekty svojich pracovných podmienok a svoje práva a lepšie ich poznajú;

Kritické hodnotenie návrhu smernice

34.

víta síce, že sa predloženým návrhom smernice rozširujú povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach, ktoré platia pre ich pracovné zmluvy, ako aj to, že sa zlepšuje ich vymožiteľnosť. Okrem toho sa zaviedli aj nové vecné práva ako tzv. „minimálne požiadavky na pracovné podmienky“. Toto spojenie oboch od seba vzájomne nezávislých súborov právnych predpisov do jedného regulačného predpisu sa však hodnotí kriticky;

35.

vyslovuje sa za to, aby sa vymedzenie pojmu „zamestnávateľ“ a „pracovník“, ako aj pojmu „pracovnoprávny vzťah“ v predloženej smernici prispôsobilo judikatúre Súdneho dvora a aby sa v smernici nestanovovali ďalšie pravidlá, keďže sa o nich ešte bude musieť viesť hlbšia diskusia. Pokiaľ ide o vymedzenie týchto pojmov, zostáva vnútroštátne právo inak nezmenené;

36.

konštatuje, že mnoho foriem zamestnávania v rámci kolaboratívneho hospodárstva sa nachádza medzi závislým zamestnaním a samostatnou zárobkovou činnosťou. Vyplývajú z toho dôležité otázky týkajúce sa pracovných podmienok, zdravia a bezpečnosti, zdravotného poistenia, dávok v nezamestnanosti, nemocenských dávok a dôchodkov. To všetko by mohlo viesť k vzniku novej kategórie neistého zamestnania;

37.

žiada, aby sa v diskusii venovala osobitná pozornosť novým neštandardným formám zamestnania, pretože tie spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a medzi jednotlivými členskými štátmi existujú v tomto smere značné rozdiely;

38.

žiada, aby sa v diskusii venovala osobitná pozornosť štyrom až šiestim miliónom pracovníkov v EÚ, ktorí pracujú na zmluvy na vyžiadanie či občasné zmluvy;

39.

zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť zamestnávateľom usmernenia, aby splnili nové ustanovenia týkajúce sa neštandardných foriem zamestnania a navrhnutého práva EÚ požiadať o istejšiu a predvídateľnejšiu formu zamestnania. Je potrebná podpora pri určovaní referenčných hodín a vypracovaní postupov riadenia príležitostnej a krátkodobej práce, pretože aj vo verejnom sektore sa môžu vyskytnúť krátkodobé zmluvy, zmluvy na čiastočný úväzok a príležitostné pracovné zmluvy. Rovnako je potrebné objasniť vybavovanie opakovaných žiadostí jednotlivcov;

40.

pripomína, že sa musí zaručiť rovnaké zaobchádzanie a nediskriminácia pracovníkov;

41.

vo všeobecnosti pripomína, že návrh smernice Európskej komisie môže byť len východiskovým bodom pre rozsiahlu diskusiu o tvorbe udržateľných a existenciu zabezpečujúcich pracovných miest v Európe, v kombinácii so snahou zásadne posilniť sociálne práva všetkých pracovníkov a zaistiť uplatňovanie existujúcich práv na všetkých pracovníkov;

Doplňujúce návrhy k smernici ako aj potreby ďalšej regulácie

42.

vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila, že v rámci súčasnej revízie smernice sa zohľadnia aj formy samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sa objavili a objavujú, ako aj očakávané záruky rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre všetkých pracovníkov v neštandardných pracovnoprávnych vzťahoch;

43.

upozorňuje, že je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi pokrytím administratívnych nákladov a podporou alebo posilnením miestnych politík zameraných na zvýšenie miezd a zlepšenie životnej úrovne a pracovných podmienok, a to aj pre neštandardných pracovníkov;

44.

odporúča doplniť nové vecné práva o zákaz zmlúv bez uvedenia pracovného času a právo na zaručený pracovný čas, ako aj o ďalšie práva v prípade prepustenia, keďže rozšírenie vecných práv inak nemá potrebný rozsah;

45.

pripomína, že zodpovednosť za zosúladenie pracovného a rodinného života musí byť rozdelená medzi pracovníkov, rodiny, sociálnych partnerov, miestne a regionálne orgány a všetky verejné a súkromné služby. Iba komplexný prístup, ktorý zohľadňuje všetky hľadiská, umožní vytvoriť sociálne a hospodársky udržateľné spoločenské prostredie s takými politikami, ktorých stredobodom pozornosti budú ľudia a ich rodiny;

46.

vyzdvihuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány pri tvorbe, vykonávaní a hodnotení politík v oblastiach, kde majú často kľúčové kompetencie, ako napríklad v oblasti sociálnej politiky a zamestnanosti;

47.

vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na prijatie Európskeho piliera sociálnych práv (1) predložila návrh na lepšiu spoluúčasť zamestnancov v európskych spoločnostiach, pretože účinné zamestnanecké zastúpenie je tiež dôležitým nástrojom na zaistenie transparentných a spoľahlivých pracovných podmienok;

48.

považuje za potrebné rozšíriť európske právne predpisy o zamestnaneckých radách, so zreteľom na požiadavky európskej smernice 2009/38/ES o zamestnaneckých radách, tak, aby zahŕňali aj digitalizáciu, aby sa chránili a posilnili práva zastúpenia zamestnancov vzhľadom na narastajúcu cezhraničnú a nadnárodnú činnosť podnikov, ako aj s tým spojený nárast práce neviazanej na konkrétne miesto a nadnárodnej práce;

49.

poukazuje na to, že niektoré členské štáty majú dobre fungujúce modely trhu práce so silnými nezávislými partnermi, ako aj s pracovnoprávnymi vzťahmi a pracovnými podmienkami upravenými prostredníctvom kolektívnych zmlúv, a to na základe zváženia jednotlivých záujmov, pokiaľ ide o tieto podmienky. Aj naďalej musí byť možné riešiť otázky týkajúce sa minimálnych práv prostredníctvom kolektívnych zmlúv pri súčasnom dodržaní právnych noriem tejto smernice.

V Bruseli 5. júla 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) Stanovisko VR na tému Európsky pilier sociálnych práv (CdR 3141/2017), október 2017.

25.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 387/70

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou

(2018/C 387/11)

Spravodajca:

Michiel SCHEFFER (NL/ADLE), poslanec zastupiteľstva provincie Gelderland

Referenčné dokumenty:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov

COM (2017) 675 final

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 92/106/EHS o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi

COM(2017) 648 final and final/2

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1073/2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy

COM(2017) 647 final

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2009/33/EÚ o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy

COM(2017) 653 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dosiahnuť čo najširšie využívanie alternatívnych palív – Akčný plán týkajúci sa infraštruktúry pre alternatívne palivá podľa článku 10 ods. 6 smernice 2014/94/EÚ vrátane posúdenia národných politických rámcov podľa článku 10 ods. 2 smernice 2014/94/EÚ

COM(2017) 652 final and final/2

I. NÁVRHY ZMIEN

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1073/2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy

COM(2017) 647 – final

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 3

Text navrhnutý Komisiou	Zmena navrhnutá VR
V každom členskom štáte by sa mal vymenovať nezávislý a nestranný regulačný orgán s cieľom zaistiť riadne fungovanie trhu osobnej cestnej dopravy. Môže to byť orgán, ktorý je zodpovedný aj za iné regulované sektory, ako je napríklad železničná doprava, energetika či telekomunikácie.	V každom členskom štáte by sa mal vymenovať buď orgán s právomocami v doprave, alebo nezávislý a nestranný regulačný orgán s cieľom zaistiť riadne fungovanie trhu osobnej cestnej dopravy. Môže to byť orgán, ktorý je zodpovedný aj za iné regulované sektory, ako je napríklad železničná doprava, energetika či telekomunikácie.

Zdôvodnenie

Podľa Zmluvy o EÚ je osobná doprava službou všeobecného hospodárskeho záujmu. Žiadať povinné zriadenie nezávislého regulačného orgánu môže byť neprimerané, keď je trh organizovaný podľa nariadenia (ES) č. 1370/2007.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vykonávanie komerčnej pravidelnej dopravy by nemalo ohrozovať hospodársku rovnováhu existujúcich zmlúv o službách vo verejnom záujme. Práve preto by mal byť regulačný orgán schopný vykonávať objektívnu hospodársku analýzu.

Vykonávanie komerčnej pravidelnej dopravy by nemalo ohrozovať rovnováhu existujúcich zmlúv o službách vo verejnom záujme. Práve preto by mal byť regulačný orgán schopný vykonávať objektívnu analýzu. Táto analýza musí zohľadňovať príslušné štrukturálne a geografické charakteristiky trhu a danej siete (veľkosť, charakteristika dopytu, zložitosť siete, geografická a technická izolovanosť a služby, ktoré sú predmetom zmluvy), ako aj to, či nová služba prináša zlepšenie kvality služieb alebo nákladovej efektívnosti alebo oboch týchto aspektov v porovnaní so zmluvou o službách vo verejnom záujme uzatvorenou predtým.

Zdôvodnenie

Služby vo verejnom záujme ako doprava by sa nemali posudzovať len z hospodárskeho hľadiska, ale v širšom zmysle, ktorý zahŕňa nielen ekonomicky vyčísliteľné kritériá, ale aj otázky kvality, bezpečnosti a územnej a sociálnej súdržnosti. Výbor regiónov by mal využiť toto stanovisko na poskytnutie usmernení v súvislosti s určitými aspektmi, ktoré treba posúdiť.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 6

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

V záujme zaistenia spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu by prevádzkovatelia pravidelnej dopravy mali mať práva prístupu k staniciam v Únii za spravodlivých, rovnocenných, nediskriminačných a transparentných podmienok. Odvolania proti rozhodnutiam o zamietnutí alebo obmedzení prístupu by sa mali podávať regulačnému orgánu.

V záujme zaistenia spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu by prevádzkovatelia pravidelnej dopravy mali mať práva prístupu k staniciam vo verejnom vlastníctve v Únii za spravodlivých, rovnocenných, nediskriminačných a transparentných podmienok. Napriek tomu sa nesmie narúšať územná rovnováha a sociálna súdržnosť, takže prevádzkovatelia verejných služieb by mali mať prednostný prístup, aby sa zaručilo plnenie povinností stanovených v zmluve o poskytovaní služby vo verejnom záujme uzavretej s príslušnými orgánmi. Odvolania proti rozhodnutiam o zamietnutí alebo obmedzení prístupu by sa mali podávať regulačnému orgánu.

Zdôvodnenie

Prednostný prístup k staniciam by mali mať prevádzkovatelia verejných služieb, ktorí si musia plniť povinnosti stanovené v zmluve o poskytovaní služby vo verejnom záujme uzavretej s príslušnými orgánmi (frekvencia, cestovné poriadky, prípoje, služby).

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 8

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Povolenia pre vnútroštátnu aj medzinárodnú pravidelnú dopravu by mali podliehať povoľovaciemu konaniu. Povolenie by sa malo udeliť, pokiaľ neexistujú konkrétne dôvody na jeho zamietnutie, ktoré možno pripísať žiadateľovi, alebo pokiaľ daná doprava neohrozuje hospodársku rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme. Mala by sa zaviesť hraničná vzdialenosť, aby sa zaistilo, že komerčná pravidelná doprava neohrozuje hospodársku rovnováhu existujúcich zmlúv o službách vo verejnom záujme. V prípade, že je na tratiach doprava už zabezpečená prostredníctvom jednej alebo viacerých zmlúv o službách vo verejnom záujme, táto hranica sa môže zvýšiť.

Povolenia pre vnútroštátnu aj medzinárodnú pravidelnú dopravu by mali podliehať povoľovaciemu konaniu. Povolenie by sa malo udeliť, pokiaľ neexistujú konkrétne dôvody na jeho zamietnutie, ktoré možno pripísať žiadateľovi, alebo pokiaľ daná doprava neohrozuje rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme. Rovnováha zmluvy o službách vo verejnom záujme by mala zohľadňovať jej hospodársku životaschopnosť, ale aj služby, ktoré občanom poskytuje z hľadiska spojení, intermodálneho plánovania cesty, kvality, efektívnosti, zosúladenia s dopytom, bezpečnosti a ochrany. Okrem toho by sa pri poskytovaní uvedených služieb mali dodržiavať environmentálne a sociálne normy.

Zdôvodnenie

Služby vo verejnom záujme ako doprava by sa nemali posudzovať len z hospodárskeho hľadiska, ale v širšom zmysle, ktorý zahŕňa nielen ekonomicky vyčísliteľné kritériá, ale aj otázky kvality, bezpečnosti a územnej a sociálnej súdržnosti. Rovnováha zmluvy o službách vo verejnom záujme by mala zohľadňovať jej hospodársku životaschopnosť, ale aj kvalitu služieb pre občanov. Dodržiavanie rovnakých environmentálnych a sociálnych noriem je predpokladom spravodlivej hospodárskej súťaže.

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V rozsahu, v akom sa týmto nariadením harmonizujú pravidlá na národných trhoch týkajúce sa pravidelnej autokarovej a autobusovej dopravy a prístupu k staniciam, členské štáty nie sú schopné v dostatočnej miere dosiahnuť jeho ciele, a to podpora medzimestskej mobility a zvýšenie podielu udržateľných spôsobov osobnej dopravy. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaných cieľov.

Zdôvodnenie

Otázky prístupu k miestnym staniciam a regionálnym trhom verejnej dopravy sú úzko prepojené so subsidiaritou.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 1 bod 2

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 2 sa mení takto:

[…]

dopĺňajú sa tieto body 9 až 11:

„9.	„stanica“ je objekt s minimálnou plochou 600 m2 , ktorý poskytuje parkovaciu plochu používanú autokarmi a autobusmi na vystupovanie a nastupovanie cestujúcich;

dopĺňajú sa tieto body 9 až 11:

„9.	„stanica“ je objekt vo verejnom vlastníctve , ktorý poskytuje parkovaciu plochu používanú autokarmi a autobusmi na vystupovanie a nastupovanie cestujúcich , pričom zodpovedá vymedzeniu a požiadavkám podľa vnútroštátneho právneho predpisu ;

[…]

Zdôvodnenie

O tomto vymedzení pojmu by mali rozhodovať členské štáty. Odkaz na minimálnu plochu 600 m2 by sa mal vypustiť, aby neboli znevýhodnené stanice v malých mestách a na vidieku, ktoré majú menšiu plochu, ale majú zásadný význam pre zabezpečenie prepojenia s veľkými mestami.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 1 bod 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Pred kapitolu II sa vkladá tento článok 3a:	Pred kapitolu II sa vkladá tento článok 3a:
„Článok 3a Regulačný orgán	„Článok 3a Regulačný orgán
1. Každý členský štát vymenuje jeden vnútroštátny regulačný orgán pre sektor osobnej cestnej dopravy. Tento orgán musí byť nestranný a organizačne, funkčne, hierarchicky a pri prijímaní rozhodnutí právne oddelený a nezávislý od akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného orgánu. Musí byť nezávislý od akéhokoľvek príslušného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na zadávaní zmluvy o službách vo verejnom záujme.	1. Každý členský štát vymenuje podľa svojich pravidiel organizácie trhu s domácimi službami jeden vnútroštátny regulačný orgán pre sektor osobnej cestnej dopravy. Tento orgán musí byť buď orgánom s právomocami v doprave, alebo orgánom, ktorý je nestranný a organizačne, funkčne, hierarchicky a pri prijímaní rozhodnutí právne oddelený a nezávislý od akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného orgánu. V druhom prípade musí byť nezávislý od akéhokoľvek príslušného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na zadávaní zmluvy o službách vo verejnom záujme.
Regulačný orgán môže byť zodpovedný aj za iné regulované sektory.	Regulačný orgán môže byť zodpovedný aj za iné regulované sektory.

Zdôvodnenie

Nové komerčné služby by nemali ohrozovať plnenie poslania služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a záväzky v oblasti poskytovania verejných služieb. Členský štát by mal mať možnosť voľby medzi nezávislým regulačným orgánom alebo orgánom s právomocami v doprave, ktorý pozná spoločensko-ekonomické potreby užívateľov.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 1 bod 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Pred kapitolu II sa vkladá tento článok 3a:

„Článok 3a

Regulačný orgán

[…]

„Článok 3a

Regulačný orgán

[…]

3. Regulačný orgán vykonáva tieto úlohy:

a)	uskutočňuje hospodárske analýzy na posúdenie toho, či nová navrhovaná doprava môže ohroziť hospodársku rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme;

uskutočňuje analýzy na posúdenie toho, či nová navrhovaná doprava môže ohroziť rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme a či môže mať negatívny vplyv na kvalitu služieb poskytovaných občanom, pričom sa zohľadnia o. i. otázky dostupnosti spojení, ich frekvencia, tarify, intermodálne plánovanie cesty a bezpečnosť, ako aj dodržiavanie environmentálnych a sociálnych noriem pri poskytovaní služieb ;

b)	zbiera a poskytuje informácie o prístupe k staniciam; a

b)	zbiera a poskytuje informácie o prístupe k staniciam; a

c)	rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam prevádzkovateľov staníc.

c)	rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam prevádzkovateľov staníc.

Zdôvodnenie

Dodržiavanie rovnakých environmentálnych a sociálnych noriem je predpokladom spravodlivej hospodárskej súťaže.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 1 bod 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Pred kapitolu II sa vkladá tento článok 3a:

„Článok 3a

Regulačný orgán

[…]

„Článok 3a

Regulačný orgán

[…]

3. Regulačný orgán vykonáva tieto úlohy:

[…]

b)	zbiera a poskytuje informácie o prístupe k staniciam; a

b)	zbiera a poskytuje informácie o prístupe k staniciam s cieľom zabezpečiť, aby prístup k príslušným staniciam bol poskytovateľom služieb umožňovaný za spravodlivých, rovnocenných, nediskriminačných a transparentných podmienok ; a

c)	rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam prevádzkovateľov staníc.

c)	rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam prevádzkovateľov staníc.

Zdôvodnenie

Autobusy a autokary sú jedným z najdostupnejších a najdôležitejších druhov dopravy v EÚ. Preto je nevyhnutné, aby sa cestujúcim poskytovali čo najlepšie služby. Najlepším spôsobom ako to dosiahnuť je spravodlivá a zdravá konkurencia.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 1 bod 6

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Vkladá sa tento článok 5a:	Vkladá sa tento článok 5a:
„Článok 5a Prístup k staniciam […]	„Článko 5a Prístup k staniciam […]
2. Prevádzkovatelia staníc sa usilujú vyhovieť všetkým požiadavkám na prístup s cieľom zaistiť optimálne využívanie staníc.	2. Prevádzkovatelia staníc sa usilujú vyhovieť všetkým požiadavkám na prístup s cieľom zaistiť optimálne využívanie staníc a dodržiavanie povinností súvisiacich s poskytovaním služieb vo verejnom záujme .
Žiadosti o prístup možno zamietnuť len na základe nedostatočnej kapacity.	Žiadosti o prístup možno zamietnuť na základe nedostatočnej kapacity alebo ak by mala žiadosť za následok zhoršenie služieb dostupných občanom, pokiaľ ide o prístup k spojeniam, obmedzenie spojení, ohrozenie bezpečnosti a ochrany alebo celkovej kvality poskytovaných služieb, alebo ak sa nedodržiavajú potrebné environmentálne normy. Ak prevádzkovateľ stanice prijme takéto rozhodnutie, oznámi ho aj regulačnému orgánu .
V prípade, že prevádzkovateľ stanice zamietne žiadosť o prístup, poskytne informácie o realizovateľných alternatívach.

Zdôvodnenie

Nie je úlohou prevádzkovateľa stanice hľadať realizovateľné alternatívy. Okrem toho by prístup k staniciam mal byť spojený s otázkou kvality služieb pre spotrebiteľov a ich bezpečnosti a ochrany. Okrem toho by právo prístupu k staniciam nemalo ohrozovať dosahovanie verejných cieľov a plnenie povinností a záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme v rámci služby vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Predovšetkým v mestách zaťažených emisiami tuhých znečisťujúcich látok môže byť potrebné obmedzenie na základe environmentálnych noriem.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 1 bod 9

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 8 sa nahrádza takto:	Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8 Povoľovacie konanie pre medzinárodnú prepravu cestujúcich na vzdialenosť menej než 100 kilometrov vzdušnou čiarou	„Článok 8 Povoľovacie konanie pre medzinárodnú prepravu cestujúcich
1. Povolenia sa vydávajú na základe súhlasu príslušných orgánov všetkých členských štátov, na ktorých území cestujúci nastupujú alebo vystupujú a prepravujú sa na vzdialenosti menej než 100 kilometrov vzdušnou čiarou . Povoľujúci orgán zašle takýmto príslušným orgánom kópiu žiadosti spolu s kópiami inej relevantnej dokumentácie do dvoch týždňov od prijatia žiadosti spolu so žiadosťou o ich súhlas. Povoľujúci orgán zároveň zašle tieto dokumenty na informačné účely príslušným orgánom iných členských štátov, cez ktorých územie trať prechádza.	1. Povolenia sa vydávajú na základe súhlasu príslušných orgánov všetkých členských štátov, na ktorých území cestujúci nastupujú alebo vystupujú. Povoľujúci orgán zašle takýmto príslušným orgánom kópiu žiadosti spolu s kópiami inej relevantnej dokumentácie do dvoch týždňov od prijatia žiadosti spolu so žiadosťou o ich súhlas. Povoľujúci orgán zároveň zašle tieto dokumenty na informačné účely príslušným orgánom iných členských štátov, cez ktorých územie trať prechádza.
[…]	[…]

Zdôvodnenie

Rozhodnutie o súhlase alebo nesúhlase s dopravnou službou by nemalo byť závislé od vzdialenosti (100 km vzdušnou čiarou), ale skôr od vplyvu, ktorý by dodatočná služba mala na existujúce služby ponúkané občanom (či už služby vo všeobecnom záujme alebo komerčné služby). Okrem toho sa regionálne rozdiely (napr. pokiaľ ide o vzdialenosti medzi mestami a hospodárskymi centrami) nedajú zovšeobecniť pre celú EÚ.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 1 bod 10

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vkladajú sa tieto články 8a až 8d :

Vkladajú sa tieto články 8a a 8b :

„Článok 8a

Povoľovacie konanie pre medzinárodnú prepravu cestujúcich na vzdialenosť 100 kilometrov a viac vzdušnou čiarou

„Článok 8a

Rozhodnutia povoľujúcich orgánov

1. Povoľujúci orgán rozhodne o žiadosti do dvoch mesiacov od dátumu predloženia žiadosti dopravcom.

1. V súlade s postupmi stanovenými v článku 8 povoľujúci orgán udelí povolenie, udelí povolenie s výhradami alebo žiadosť zamietne. Povoľujúci orgán oznámi svoje rozhodnutie všetkým príslušným orgánom uvedeným v článku 8 ods. 1.

2. Povolenie sa udelí, pokiaľ zamietnutie nemožno odôvodniť na základe jedného alebo viacerých dôvodov uvedených v článku 8c ods. 2 písm. a) až c).

2. V rozhodnutiach o zamietnutí žiadosti alebo o udelení povolenia s výhradami sa uvedú dôvody, z ktorých sa vychádzalo.

Povolenie sa udelí, pokiaľ zamietnutie nemožno odôvodniť na základe jedného alebo viacerých z týchto dôvodov:

[…]

regulačný orgán na základe objektívnej analýzy určil, že touto dopravou by sa ohrozila rovnováha zmluvy o službách vo verejnom záujme.

Povoľujúce orgány nesmú zamietnuť žiadosť len na základe toho, že dopravca ponúka nižšie ceny ako iní cestní dopravcovia, ani na základe toho, že danú linku už prevádzkujú iní cestní dopravcovia , ak sa z technického hľadiska preukáže, že tieto nižšie ceny zaručujú poskytovanie služby počas celej doby platnosti zmluvy .

[…]

3. Povoľujúci orgán zašle príslušným orgánom všetkých členských štátov, na ktorých území cestujúci nastupujú alebo vystupujú, ako aj príslušným orgánom členských štátov, cez ktorých územie sa uskutočňuje preprava bez nastupovania alebo vystupovania cestujúcich, na informačné účely kópiu žiadosti spolu s kópiami akejkoľvek inej relevantnej dokumentácie a svoj posudok.

Článok 8b

Povoľovacie konanie pre vnútroštátnu pravidelnú dopravu

Článok 8 b

Obmedzenie práva na prístup

1. Povoľujúci orgán rozhodne o žiadosti do dvoch mesiacov od dátumu predloženia žiadosti dopravcom. Lehota sa môže predĺžiť na štyri mesiace v prípade, že je potrebná analýza v súlade s článkom 8c ods. 2 písm. d).

1. Členské štáty môžu obmedziť právo na prístup na medzinárodný a vnútroštátny trh pravidelnej dopravy, ak by táto doprava ohrozila rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme alebo ak ide o poskytovateľov, ktorým príslušné orgány uložili sankcie za uplatňovanie postupov, ktoré sú v rozpore so zárukami poskytovania služieb .

2. Povolenia na vnútroštátnu pravidelnú dopravu sa udelia, pokiaľ zamietnutie nie je možné odôvodniť na základe jedného alebo viacerých dôvodov uvedených v článku 8c ods. 2 písm. a) až c), a ak sa v rámci danej dopravy prepravujú cestujúci na vzdialenosť menej než 100 kilometrov vzdušnou čiarou, v článku 8c ods. 2) písm. d).

Regulačný orgán túto žiadosť preskúma a rozhodne, či analýzu vykoná. Svoje rozhodnutie potom oznámi zainteresovaným stranám.

3. Vzdialenosť uvedená v odseku 2 sa môže zvýšiť na 120 kilometrov, ak pravidelná doprava, ktorá sa má začať vykonávať, bude obsluhovať miesto odchodu a miesto určenia, na ktorých je už doprava zabezpečená jednou alebo viacerými zmluvami o službách vo verejnom záujme.

3. Keď regulačný orgán vykoná analýzu, oznámi jej výsledky a svoj záver zainteresovaným stranám do šiestich týždňov po doručení všetkých relevantných informácií. Regulačný orgán môže dospieť k záveru, že povolenie sa má udeliť, že povolenie sa má udeliť za istých podmienok alebo že povolenie sa má zamietnuť.

Závery regulačného orgánu sú pre povoľujúce orgány záväzné.

[…]

Článok 8c

Rozhodnutia povoľujúcich orgánov

1. V súlade s postupmi stanovenými v článku 8 , 8a alebo 8b povoľujúci orgán udelí povolenie, udelí povolenie s výhradami alebo žiadosť zamietne. Povoľujúci orgán oznámi svoje rozhodnutie všetkým príslušným orgánom uvedeným v článku 8 ods. 1.

2. V rozhodnutiach o zamietnutí žiadosti alebo o udelení povolenia s výhradami sa uvedú dôvody, z ktorých sa vychádzalo.

Povolenie sa udelí, pokiaľ zamietnutie nemožno odôvodniť na základe jedného alebo viacerých z týchto dôvodov:

[…]

regulačný orgán na základe objektívnej hospodárskej analýzy určil, že touto dopravou by sa ohrozila hospodárska rovnováha zmluvy o službách vo verejnom záujme.

[…]

Článok 8 d

Obmedzenie práva na prístup

1. Členské štáty môžu obmedziť právo na prístup na medzinárodný a vnútroštátny trh pravidelnej dopravy, ak navrhovaná pravidelná doprava prepravuje cestujúcich na vzdialenosti menej než 100 kilometrov vzdušnou čiarou a ak by táto doprava ohrozila hospodársku rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme.

2. Príslušné orgány, ktoré udelili verejnú zákazku na poskytnutie služby, alebo prevádzkovatelia služby vo verejnom záujme vykonávajúci verejnú zákazku na poskytnutie služby môžu požiadať regulačný orgán, aby vykonal analýzu, či dôjde k ohrozeniu hospodárskej rovnováhy zmluvy o službách vo verejnom záujme. Regulačný orgán túto žiadosť preskúma a rozhodne, či hospodársku analýzu vykoná. Svoje rozhodnutie potom oznámi zainteresovaným stranám.

3. Keď regulačný orgán vykoná hospodársku analýzu, oznámi jej výsledky a svoj záver zainteresovaným stranám do šiestich týždňov po doručení všetkých relevantných informácií. Regulačný orgán môže dospieť k záveru, že povolenie sa má udeliť, že povolenie sa má udeliť za istých podmienok alebo že povolenie sa má zamietnuť.

Závery regulačného orgánu sú pre povoľujúce orgány záväzné.

[…]

Zdôvodnenie

Článok 8a: Netreba hneď vyraďovať ponuky s nižšími cenami, ak je zároveň zaručená životaschopnosť služby počas celej doby platnosti zmluvy. Článok 8b: Cieľom je mať k dispozícii obmedzenie pre poskytovateľov, ktorí boli sankcionovaní.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 1 bod 14

Text navrhnutý Komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 13 sa vypúšťa;

Zdôvodnenie

Príslušný článok je potrebné zachovať, aby sa zabezpečilo, že miestne zájazdy sa budú považovať za jedinú medzinárodnú dopravnú službu, a nie za kabotážnu činnosť.

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 92/106/EHS o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi

COM(2017) 648 final

Pozmeňovací návrh 14

Odôvodnenie 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(13)	[…] Akékoľvek miesto nakládky v Únii by malo byť v priemere vzdialené najviac 150 kilometrov od vhodného intermodálneho terminálu pre kombinovanú dopravu.

(13)

[…]

Akékoľvek miesto nakládky v Únii by malo byť v priemere vzdialené najviac 150 kilometrov od vhodného intermodálneho terminálu pre kombinovanú dopravu , s výnimkou okrajových a najvzdialenejších regiónov, kde to geografické obmedzenia buď neumožňujú, alebo by náklady na investície do infraštruktúry boli neprimerane vysoké, pokiaľ ide o cieľ smernice, ktorým je propagovať presun z cestnej nákladnej dopravy na ekologickejšie druhy dopravy .

Zdôvodnenie

Táto požiadavka by pre okrajové regióny (oblasti s nízkou hustotou zaľudnenia a rozptýlenou sieťou železníc a prístavov) bola problematická a mohla by viesť k tomu, že sa terminály budú budovať tam, kde to z hospodárskeho hľadiska nie je potrebné.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 1 bod 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

5.	V článku 6 sa dopĺňajú tieto odseky 4, 5, 6, 7 a 8:

5.	V článku 6 sa dopĺňajú tieto odseky 4, 5, 6, 7 a 8:

„4. Ak je to potrebné na dosiahnutie cieľa uvedeného v odseku 9, členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na podporu investícií do intermodálnych terminálov, pokiaľ ide o:

a)	výstavbu a v prípade potreby rozšírenie takýchto intermodálnych terminálov kombinovanej dopravy;

a)	výstavbu a v prípade potreby rozšírenie takýchto intermodálnych terminálov kombinovanej dopravy;

b)	zvýšenie prevádzkovej efektívnosti existujúcich terminálov.

b)	zvýšenie prevádzkovej efektívnosti existujúcich terminálov.

Členské štáty spolupracujú so susednými členskými štátmi a Komisiou a zabezpečia, aby sa v Únii pri vykonávaní takýchto opatrení uprednostnilo geograficky dostatočne vyvážené rozloženie vhodných zariadení, najmä na základnej a súhrnnej sieti TEN-T, a aby sa tak umožnilo, že žiadna lokalita v Únii sa nebude nachádzať vo vzdialenosti viac ako 150 km od takéhoto terminálu , s výnimkou okrajových a najvzdialenejších regiónov, kde to geografické obmedzenia buď neumožňujú, alebo by náklady na investície do infraštruktúry boli neprimerane vysoké, pokiaľ ide o cieľ smernice, ktorým je propagovať presun z cestnej nákladnej dopravy na ekologickejšie druhy dopravy .

Zdôvodnenie

Pozri pozmeňovací návrh 12.

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2009/33/EÚ o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy

COM (2017) 653 – final

Pozmeňovací návrh 16

Vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie 16

Text navrhnutý Komisiou	Zmena navrhnutá VR
	Potenciál znižovania emisií iba prostredníctvom verejného obstarávania je obmedzený a verejná doprava prispieva k emisiám z dopravy iba malým podielom. Členské štáty by preto mali byť nabádané, aby regulovali nákup ekologických vozidiel inými vlastníkmi vozových parkov, ako sú taxislužby, požičovne automobilov a podniky služieb spoločného využívania vozidiel.

Zdôvodnenie

Z verejnej dopravy pochádza iba malý podiel emisií (8 % emisií z celej dopravy), avšak návrh smernice je zameraný hlavne na vozidlá verejnej dopravy. Aby sa dosiahlo vyváženie a cieľ znižovania emisií, mali by sa do smernice zahrnúť aj iné väčšie vozové parky.

Pozmeňovací návrh 17

Vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie 19

Text navrhnutý Komisiou	Zmena navrhnutá VR
	Je potrebné zlepšiť súlad s doterajšími predpismi EÚ pre oblasť vozidiel, obnoviteľných zdrojov energie a alternatívnych palív, konkrétne s nariadením (EÚ) č. 595/2009, smernicou 2009/28/ES a smernicou 2014/92/EÚ.

Zdôvodnenie

Právne predpisy EÚ musia byť ucelené, zosúladené a regulované v rovnakom smere.

Pozmeňovací návrh 18

Článok 1 bod 2

Text navrhnutý Komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 3 sa nahrádza takto:	Článok 3 sa nahrádza takto:
„Článok 3 Rozsah pôsobnosti Táto smernica sa vzťahuje na zmluvy o kúpe, lízingu, prenájme vozidiel cestnej dopravy alebo ich nákupe na splátky:	„Článok 3 Rozsah pôsobnosti Táto smernica nemá retroaktívne účinky na jestvujúce zmluvy a vzťahuje sa iba na nové zmluvy o kúpe, lízingu, prenájme vozidiel cestnej dopravy alebo ich nákupe na splátky:

Zdôvodnenie

Platné zmluvy sa musia chrániť a nemôže na ne vplývať nová legislatíva.

Pozmeňovací návrh 19

Článok 1 bod 2

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Rozsah pôsobnosti

„Článok 3

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na zmluvy o kúpe, lízingu, prenájme vozidiel cestnej dopravy alebo ich nákupe na splátky:

[…]

d)	iných vlastníkov vozových parkov, ako sú taxislužby, požičovne automobilov a podniky služieb spoločného využívania vozidiel, ak členský štát rozhodne o vytvorení mechanizmu regulácie nákupu ekologických vozidiel takýmito vlastníkmi vozových parkov.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 20

Príloha

Text navrhnutý Komisiou

Zmena navrhnutá VR

Tabuľka 5: Minimálne cieľové hodnoty podielu ťažkých úžitkových vozidiel v súlade s tabuľkou 3 na celkovom verejnom obstarávaní ťažkých úžitkových vozidiel na úrovni členských štátov*

Členský štát	Nákladné vozidlá		Autobusy
	2025	2030	2025	2030

Členský štát	Nákladné vozidlá		Autobusy
	(XXXX (**)- 2025)	(2026 – 2030)	(XXXX (**)- 2025)	(2026 – 2030)

Zdôvodnenie

Cieľ by mal byť priemerom z nových zmlúv za obdobie niekoľkých rokov, aby sa umožnila flexibilita z hľadiska premenlivého účelu obstarávania v jednotlivých rokoch (mestská premávka, mimomestská premávka atď.). XXXX by mal byť dátum 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti podľa článku 2.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Kľúčové posolstvá

podporuje cieľ Komisie posilniť schopnosť Európy čeliť problému zmeny klímy, zvyšovať kvalitu života občanov a súčasne zachovať a posilňovať konkurenčnú výhodu nášho priemyslu v záujme tvorby pracovných miest, udržateľného hospodárskeho rastu a stimulovania inovácie na poli technológií obnoviteľných zdrojov energie. Podporuje snahu Komisie, pokiaľ ide o to stať sa svetovým lídrom v oblasti inovácie, digitalizácie a dekarbonizácie a vníma prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo ako súčasne príležitosť i výzvu pre priemysel EÚ;

zdôrazňuje dôležitosť efektívneho, účinného a udržateľného systému dopravy pre hospodársku konkurencieschopnosť miest a regiónov, ako aj pre sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť Európskej únie;

poukazuje na to, že mobilita a doprava často spadajú do pôsobnosti miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za vypracúvanie a vykonávanie politiky v oblasti mobility a poskytovanie verejnej dopravy na svojom území, hoci rozhodnutia, ktoré prijíma miestna úroveň, sú často prepojené s rámcom, ktorý je daný národnou alebo európskou politikou;

uznáva, že doprava je zodpovedná za takmer jednu pätinu celkových emisií skleníkových plynov v Európe. Je to jediný sektor, v ktorom sa emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 neznížili. Sú naliehavo potrebné opatrenia na dekarbonizáciu sektora dopravy, hoci treba zdôrazniť, že verejná osobná doprava je zodpovedná len za veľmi malú časť emisií;

poukazuje na to, že prechod na nízke alebo nulové emisie tuhých znečisťujúcich látok a oxidov dusíka prospeje európskym občanom, a to najmä v mestách, kde hustá, veľmi znečisťujúca mestská doprava zhoršuje život aj zdravie ľudí;

poukazuje na to, že verejná osobná doprava predstavuje už teraz dôležité opatrenie na dekarbonizáciu a podporu elektromobility v mestách. Mnohé mestá disponujú vyspelým koľajovým systémom elektromobility vo forme metra a električiek, ako aj trolejbusov. Je dôležité, aby aj tieto opatrenia, ako aj celý vozový park mesta alebo regiónu, boli v súvislosti s verejným obstarávaním ekologických cestných vozidiel zahrnuté do výpočtov. Obmedzenie len na autobusovú dopravu nestačí;

podčiarkuje skutočnosť, že akékoľvek zmeny systému dopravy, pokiaľ ide o používané palivá, musia zohľadňovať regionálne rozdiely týkajúce sa hustoty premávky a vzdialenosti medzi mestami a inými centrami hospodárskeho záujmu. Diskriminácia v podobe vyšších nákladov pre odľahlé, okrajové alebo najvzdialenejšie oblasti, pokiaľ ide o prístup k európskej sieti, bude naďalej negatívne ovplyvňovať územnú a sociálnu súdržnosť;

konštatuje, že v súvislosti s ekologizáciou používania motorových vozidiel by sa malo podporovať využívanie (nákladných) bicyklov na krátke trasy (v súlade s Akčným plánom EÚ pre cyklistiku – 2017/C 088/10), ako aj železničná a ekologická lodná dopravu. To si vyžaduje sieť intermodálnych uzlov, pre ktoré by malo byť k dispozícii primerané financovanie, napríklad prostredníctvom EFSI. Rýchle elektrobicykle (speed pedelecs) sú tiež dobrou alternatívou k automobilu, najmä v mestských oblastiach, a môžu prispieť k zníženiu emisií, zatiaľ čo fyzická aktivita je dobrá aj pre verejné zdravie. Využívanie elektrobicyklov je možné podporovať vytvorením dostatočných rýchlych cyklistických chodníkov a nabíjacích miest, ako aj prostredníctvom stimulov;

územné a mestské plánovanie môže podporiť využívanie ekologických foriem mobility. Z miestneho hľadiska ide pri ekologickej mobilite o zníženie emisií dusíka a tuhých znečisťujúcich látok, zatiaľ čo z globálneho hľadiska je potrebné znížiť emisie CO2. V rámci mestského plánovania by sa mali podporovať možnosti pohybu chodcov, cyklistov a prostriedkov verejnej dopravy, zatiaľ čo dostupnosť pre automobilovú dopravu by sa mala starostlivo zvážiť. Pokiaľ ide o zabezpečenie lepšej kvality ovzdušia v mestách, môžu (kolektívne využívané) automobily a autobusy na elektrický pohon pomôcť s prechodom na nižšie emisie tuhých znečisťujúcich látok a oxidov dusíka. To sa dá dosiahnuť odrádzaním od využívania znečisťujúcich druhov dopravy uzavretím určitých oblastí – napríklad vytvorením environmentálnych zón – a súčasne skrátením času prepravy pre ekologické druhy mobility v porovnaní so znečisťujúcimi;

10.

uznáva, že je potrebné interoperabilné riešenie, pokiaľ ide o zásobovanie alternatívnymi palivami. Uznáva aj to, že zákony a pravidlá na dosiahnutie nízkoemisnej mobility by mali byť otvorené pre všetky technológie a že každá miestna a regionálna samospráva by v úsilí dosiahnuť úspory z rozsahu mohla prípadne spolupracovať so susednými a cezhraničnými regiónmi;

11.

víta snahu o zjednodušenie verejného obstarávania ekologických vozidiel, nie je mu však veľmi jasné, ako sa má návrh Komisie, ktorý obsahuje percentuálne ciele podielu obstarávaných ekologických vozidiel na členský štát, uplatňovať a realizovať. V mnohých členských štátoch prevádzkujú väčšinu verejnej dopravy miestne a regionálne orgány a štát nemá právo rozhodovať o tom, aké vozidlá získajú miestne a regionálne samosprávy kúpou, lízingom, nájmom alebo dohodou.

Miestne a regionálne orgány, ktoré sú medzi prvými používateľmi, sú dôležitou hnacou silou ekologických technológií v doprave. Súčasne však treba zdôrazniť, že infraštruktúra vytvorená pre verejnú osobnú dopravu spravidla nie je prispôsobená na prevádzkovanie súkromných osobných automobilov, a preto sa nedajú očakávať žiadne bezprostredné účinky ovplyvňovania iných obstarávateľov (tzv. spill-over). Treba zabezpečiť financovanie prechodu na ekologickú dopravu. Objem prostriedkov na podporu, ktoré dala k dispozícii Európska únia, nestačí na to, aby sa financovali ambiciózne opatrenia v oblasti zväčša stratovej verejnej osobnej dopravy. Preto sa Komisia vyzýva, aby navrhla ďalšie možnosti financovania, ktoré by neboli obmedzené len na využívanie finančných nástrojov, keďže tieto z dôvodov negatívnych vyhliadok na návratnosť spravidla nie sú veľkou pomocou;

12.

upriamuje pozornosť na platformu na zavádzanie ekologických autobusov, ktorú Európska komisia spustila počas plenárneho zasadnutia VR v júli 2017 a ktorá získala značnú podporu miestnych a regionálnych samospráv. V tejto súvislosti sa regióny, mestá, dopravné podniky a výrobcovia zaviazali rešpektovať spoločné zásady pre verejné obstarávanie ekologických autobusov na alternatívne palivá, aby sa urýchlilo ich zavádzanie;

13.

sa domnieva, že regulačné opatrenia EÚ na zníženie vplyvu dopravy na klímu by mali byť založené na užitočnosti pre oblasť klímy a trvalú udržateľnosť v zmysle prístupu založeného na životnom cykle, a okrem toho by mali byť technologicky neutrálne;

14.

sa domnieva, že investície do nízkoemisnej verejnej dopravy a vozového parku verejných orgánov by mali prebiehať tak, aby to nabádalo aj majiteľov súkromných a služobných vozidiel nasledovať tento príklad. To sa dá dosiahnuť prostredníctvom synergií, pokiaľ ide o nabíjacie stanice a čerpacie stanice vodíka. Mohli by byť k dispozícii aj prostriedky EÚ, ktoré by to umožnili;

15.

domnieva sa, že plány zamerané na nízkoemisnú mobilitu by sa nemali obmedzovať len na riešenia na konci reťazca, ale mali by byť zosúladené so zvýšením výroby a distribúcie ekologickej elektriny a palív z obnoviteľných zdrojov;

16.

konštatuje, že vývoj a výroba batérií zohrávajú pri tomto prechode a pri zavádzaní ekologických energetických systémov strategickú rolu. Zároveň však v Európe neexistuje žiadny významný aktér v oblasti batériových článkov. VR preto víta európsku alianciu pre batérie, ktorá pomôže, aby sa združenie európskych priemyselných odvetví stalo nezávislejšie a zvýšil sa jeho podiel na hodnotovom reťazci v rámci výroby elektrických vozidiel. Víta aj to, že Európska komisia vyčlenila 200 miliónov priamo na výskum a inováciu batérií z programu Horizont 2020 nad rámec už vyčlenených 150 miliónov EUR;

17.

podotýka, že masové rozšírenie elektrických vozidiel povedie k zvýšeniu dopytu po elektrickej energii v sieti. Je potrebné nájsť rovnováhu medzi potrebami v oblasti mobility a nabíjaním tým, že sa vyvinú inteligentné nabíjacie cykly v čase, keď v sieťach nedochádza k obmedzeniam a výroba elektrickej energie je dostatočná. Je nevyhnutné integrovať dekarbonizáciu dopravy a dodávok energie, inteligentné siete a inovačné riešenia v oblasti uskladňovania energie. Na to je potrebné aktívne zapojiť miestnych prevádzkovateľov distribučných sietí, ktorí sú zodpovední za rozvoj a riadenie elektrickej siete;

18.

poukazuje na to, že rozvoj infraštruktúry na nabíjanie a dopĺňanie paliva by mal byť v súlade s miestnymi podmienkami a že by sa mali vytvárať synergie s miestnymi a regionálnymi samosprávami, verejnými vozovými parkmi a poskytovateľmi služieb mestského zásobovania To je potrebné zosúladiť s rozvojom inteligentných rozvodných sietí a budov vybavených akumulátormi. Mala by byť zabezpečená dostupnosť pre súkromné automobily a bicykle. Dopĺňanie paliva by malo byť jednoduché a interoperabilné v cezhraničnom kontexte. To si vyžaduje kroky na úrovni EÚ s cieľom vytvoriť jednotný trh;

19.

domnieva sa, že vďaka zjednodušeniu a zjednoteniu žiadostí a výberových konaní nie je potrebné poskytovať individualizované financovanie, čo znamená jednoduchší prístup k financovaniu z európskych fondov i od súkromných investorov, napríklad využívaním nových metód financovania, akou je kombinovanie grantov s pôžičkami;

Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov – COM(2017) 675

20.

víta skutočnosť, že Komisia zvyšuje finančnú podporu s cieľom mobilizovať verejné a súkromné investície do zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá, pričom sa na tento účel sprístupňuje takmer 800 miliónov EUR. VR vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré miestne a regionálne orgány a ďalší dôležití aktéri často nemajú dostatočný prístup k financovaniu a finančným zdrojom. Kombinovanie financovania, ako je prístup k pôžičkám, napríklad prostredníctvom a s podporou EFSI, by sa malo podporovať. Prístup k financovaniu by mal byť štandardizovaný a mal by byť možný prostredníctvom emisie dlhopisov;

21.

konštatuje, že oblasti, ktoré sú mimoriadne citlivé na znečistenie, musia myť možnosť vyberať dane od znečisťujúcich druhov dopravy. Tieto príjmy potom môžu byť použité na prijatie opatrení v oblasti udržateľnosti. V mestách sa mýtne a parkovacie poplatky dajú využiť na financovanie udržateľnej mobility, napríklad investovaním do verejnej dopravy alebo záchytných parkovísk v blízkosti verejnej dopravy;

22.

pripomína, že najvzdialenejšie regióny čelia dopravnému preťaženiu v mestách a v pobrežných oblastiach a zložitému prístupu k vidieckym oblastiam. V týchto regiónoch sa rozvíjajú projekty, ktorých cieľom je dosiahnuť, aby sa doprava stala udržateľnejšou a ekologickejšou, a ktoré môžu slúžiť ako príklady osvedčených postupov pre iné regióny EÚ a jej susedné krajiny;

Dosiahnuť čo najširšie využívanie alternatívnych palív – Akčný plán týkajúci sa infraštruktúry pre alternatívne palivá – nelegislatívny dokument – COM(2017) 652

23.

považuje akčný plán týkajúci sa infraštruktúry pre alternatívne palivá za dôležitý krok k dekarbonizácii systému cestnej dopravy, ľutuje však, že väčšina národných politických rámcov, ktoré boli predložené Komisii, nebola dostatočne ambiciózna na to, aby sa dospelo k primeranému cieľu, pokiaľ ide o prechod na ekologické a alternatívne palivá;

24.

konštatuje, že mnohé európske mestá a regióny sú priekopníkmi prechodu na mobilitu s nízkymi a nulovými emisiami. A pokiaľ ide o zníženie znečistenia ovzdušia a hluku, budú mať alternatívne palivá najväčší vplyv práve v mestách. Žiaľ, hluk vôbec v tomto akčnom pláne nie je uvedený. Významnú časť verejného obstarávania zadávajú obecné a miestne orgány. Je preto jasné, že rozšírenie vozidiel s alternatívnymi palivami do veľkej miery závisí práve od miestnych a regionálnych orgánov, najmä v mestách a mestských oblastiach. Mestá a regióny, ktoré majú problémy s preťažením dopravnej siete, kvalitou ovzdušia a hlukom, by mali prechod na mobilitu s nulovými emisiami tuhých znečisťujúcich látok a oxidov dusíka považovať za prioritu, rovnako ako oblasti s prírodným alebo kultúrnym dedičstvom. Tam, kde sú cezhraničné oblasti alebo koridory, by sa plánovanie malo podporovať na tejto úrovni;

25.

konštatuje, že kľúčovú úlohu bude zohrávať čo najlepšia integrácia do jednotlivých plánov udržateľnej mestskej mobility. Hlavnou výzvou, ktorej budú čeliť mestá, bude obmedzený priestor, čo znamená, že sa infraštruktúra pre alternatívne palivá musí prispôsobiť potrebám infraštruktúry iných druhov dopravy. V procese plánovania mestskej mobility bude najdôležitejším prvkom pri zabezpečovaní bezproblémového zavedenia alternatívnych palív úzka spolupráca s rôznymi verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami;

26.

zdôrazňuje skutočnosť, že rozhodnutia, ktoré prijmú mestá, v ideálnom prípade v spolupráci s hospodárskymi a ďalšími aktérmi, nebudú mať pozitívny vplyv, ak nebudú primerane zapojení spotrebitelia. Ak zavádzanie alternatívnych palív nesplní očakávania a priania spotrebiteľov, existuje riziko, že miera využívania bude nízka. Je teda tiež na miestnych a regionálnych orgánoch, aby ovplyvnili správanie používateľov a podnietili tak čo najväčšie využívanie alternatívnych palív. Kľúčový význam bude mať to, aby služby, ktoré využívajú alternatívne palivá, ako napríklad verejná doprava a iné služby, zostali dostupné a spoľahlivé;

27.

zdôrazňuje, že existujú regionálne rozdiely, ktoré ovplyvnia využívanie alternatívnych palív. Pre okrajové regióny nemusí byť súčasný systém elektromobility preferovanou možnosťou, zatiaľ čo pre mestá by byť mohol. Pre európske regióny, ktoré majú dostatočné zdroje a naliehavé problémy v oblasti kvality ovzdušia a hluku by čo najrýchlejšie začatie mohlo znamenať, že vďaka svojej veľkosti, kritickej mase a nižším cenám budú môcť okrajové regióny profitovať po roku 2025 z overených technológií a nižších nákladov;

28.

poukazuje na to, že v mestách, kde by elektromobilita mohla byť uprednostňovaným riešením, je potrebné zosúladiť ju s distribúciou energie a spotrebou energie v určitých obdobiach najväčšieho dopytu. Je dôležité, aby tu bola určitá rezerva a takisto aby sa elektrina akumulovala vo veľkom rozsahu, napríklad vo veľkých akumulátoroch a vodíku (palivové články);

29.

v tej istej súvislosti pripomína, že vo vidieckych oblastiach spravidla elektromobilita nie je vhodnou možnosťou na zabezpečenie plošnej verejnej osobnej dopravy. Z dôvodu v súčasnosti ešte stále dlhých časov dobíjania a nedostatočného dojazdu autobusov musí až do vyvinutia príslušnej technológie zostať aj možnosť využívať nízkoemisné druhy pohonu (napr. plug-in hybrid). Súčasne by mali byť čo najskôr vypracované riešenia pre vidiecke oblasti, ktoré by mali byť podporované prostredníctvom pilotných projektov;

30.

so zreteľom na správu Chýbajúce dopravné spojenia v pohraničných regiónoch (2017/C 207/05) podotýka, že existuje obrovský potenciál pre synergie z cezhraničnej spolupráce, pokiaľ ide o náklady na budovanie infraštruktúry. V cezhraničných regiónoch treba zabezpečiť, aby možnosti, ktoré susedné dva členské štáty uprednostňujú, boli interoperabilné a rozvíjané tak, že sa budú pokrývať cezhraničné potreby, a nielen domáce;

31.

zdôrazňuje význam toho, aby mestá boli schopné riadiť používanie vozidiel s nízkymi emisiami tuhých znečisťujúcich látok a oxidov dusíka prostredníctvom regulácie vjazdu vozidiel do miest. Vymedzovanie ekologických zón musí prebiehať na základe miestnych analýz a rozhodovať sa o ňom musí na miestnej úrovni. EÚ má pri tom za úlohu vytvárať spoločnými rámcovými pravidlami predpoklady na vymedzovanie ekologických zón a vyzdvihovať to ako jeden zo spôsobov zlepšovania kvality ovzdušia. Miestne a regionálne orgány však musia mať možnosť samy rozhodovať o tom, či tieto zóny vymedzia a v akom rozsahu;

32.

zdôrazňuje skutočnosť, že miestne a regionálne orgány samy nie sú schopné zabezpečiť potrebné financovanie a konštatuje, že Európska komisia navrhuje širokú paletu nástrojov na financovanie, ale je veľmi konzervatívna, pokiaľ ide o náklady na vybudovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá a možno až príliš optimistická, pokiaľ ide o rozšírenie financovania zo súkromných zdrojov v prvej fáze;

33.

zastáva názor, že koncesie, ktoré sa zameriavajú na dosiahnutie nulových emisií, by mali byť stimulované tým, že by mali dlhšiu dobu platnosti alebo možnosť predĺženia, ak sa splnia priebežné a celkové ciele. Je tiež dôležité, aby sa rozšírili možnosti pre dobré systémy prevzatia. To by stranám zaručilo rýchlejšiu návratnosť investícií;

34.

domnieva sa, že je potrebné európske financovanie koncesií verejnej dopravy, aby sa urýchlil ďalší pokrok v úsilí dosiahnuť nulové emisie. Európske financovanie sa musí využívať na podporu inovácie a pokrytie investícií, aby veľká časť vozového parku mohla jazdiť bez emisií na začiatku koncesie;

35.

poukazuje na to, že pri projektovaní a výstavbe nových budov sa bude v budúcnosti počítať s budovaním nabíjacích miest a káblových rozvodov na to potrebných;

36.

žiada väčšiu ambicióznosť, pokiaľ ide o podiel verejne prístupných nabíjacích staníc. Podľa akčného plánu by mal každý členský štát zabezpečiť, aby bol do konca roka k dispozícii určitý minimálny počet nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá, z toho najmenej 10 % musí byť verejne prístupných; Rozvoj verejne prístupných nabíjacích staníc musí zohľadňovať miestne a regionálne podmienky a dopyt. Odhaduje sa, že v roku 2025 budú v Európe potrebné 2 milióny verejne prístupných nabíjacích miest pre elektrické vozidlá, z toho 70 % v mestských oblastiach. Prioritou by mali byť koridory základnej siete TEN-T, ktoré by mali do roku 2025 disponovať úplnou sieťou infraštruktúry pre alternatívne palivá. Očakáva sa, že vybavenie aspoň mestských uzlov základnej a súhrnnej siete TEN-T dostatočným množstvom verejne prístupných (rýchlych) nabíjacích a čerpacích staníc posilní dôveru investorov a spotrebiteľov. Na medzinárodnej úrovni treba vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých, s otvorenými protokolmi a interoperabilitou, aby vodiči elektrických vozidiel mohli medzinárodne využívať nabíjaciu infraštruktúru bez problémov. Potrebné je tiež dostatočné množstvo čerpacích staníc LNG pre nákladnú a lodnú dopravu. Výbor žiada, aby sa stanovil ambiciózny cieľ dosiahnuť v Európe počet 2 000 čerpacích staníc LNG, a to podľa miestnych a regionálnych potrieb;

37.

podotýka, že obce by mali byť zapojené, aby sa zaistilo, že príslušné plány a zámery v oblasti mestského rozvoja budú zohľadnené pri voľbe umiestnenia verejne prístupných nabíjacích staníc a že nabíjacie stanice budú umiestnené na správnych miestach a nedôjde k umiestneniu nadmerného počtu nabíjacích staníc na miestach, kde to nie je ziskové;

38.

žiada väčšiu ambicióznosť, pokiaľ ide o čerpacie stanice vodíka. Jedna čerpacia stanica na 300 km je príliš málo v husto osídlených oblastiach. Ich počet by mal byť závislý od počtu obyvateľov, pričom na 300 000 obyvateľov by mala pripadať jedna čerpacia stanica;

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2009/33/EÚ o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy – COM(2017) 653

39.

víta úpravu pravidiel, ktorá miestne a regionálne orgány nabáda k obstarávaniu ekologických vozidiel. Víta aj vypustenie výpočtu monetarizácie a začlenenie iných foriem obstarávania. Poukazuje však na veľmi úzke vymedzenie pojmu „ekologické vozidlá“ a domnieva sa, že by sa malo upraviť tak, aby miestne a regionálne orgány boli schopné diskrečného rozhodovania a mali skutočné nákladovo účinné a ekologické alternatívy pri obstarávaní v rôznych regiónoch a uspokojovaní rozdielnych dopravných potrieb;

40.

zdôrazňuje skutočnosť, že hoci podiel verejne obstarávaných vozidiel je v porovnaní s celkovým počtom vozidiel v mestách nízky, pozitívny príklad, ktorý predstavujú miestne a regionálne orgány, by mohol mať vplyv na dopyt na trhu a mať pozitívny vplyv na výrobcov automobilov, čo by spätne podnietilo súkromný dopyt. Smernica by sa mala uplatňovať len vtedy, ak sa dá očakávať, že výsledok verejného obstarávania bude dostatočne prospešný;

41.

vyjadruje poľutovanie nad veľkou finančnou záťažou miestnych prevádzkovateľov verejnej dopravy, a tým aj miestnych a regionálnych samospráv z dôvodu veľmi vysokých kvót na obstarávanie autobusov s alternatívnym pohonom. Mnoho miest a regiónov už disponuje vo veľkej miere elektrifikovaným vozovým parkom vo forme električiek, metra či trolejbusov, čo nie je zohľadnené. Preto by sa pri verejnom obstarávaní „ekologických vozidiel“ mal zohľadňovať celý vozový park a nemalo by sa zameriavať len na oblasť autobusov;

42.

žiada definíciu ekologických vozidiel, ktorá by bola založená na objektívne merateľných emisiách a energetickej spotrebe v reálnej prevádzke. Len tak sa dá dosiahnuť dlhodobá istota plánovania pre verejných obstarávateľov. Na to, aby sme dospeli k vozidlám s nulovými emisiami, je potrebné vykonať kroky v prechodnom období. Nulové emisie zatiaľ nie je možné dosiahnuť vo všetkých druhoch dopravy, napríklad v nákladnej a lodnej doprave. Bioplyn a biopalivá sú potrebné ako prechodné palivá. Existujúce systémy sa môžu zachovať, ak sú používané suroviny miestneho pôvodu a nie dovážané. Bioplyn by sa mal používať v systémoch náročných na teplo;

43.

víta úmysel zaviesť úzku definíciu ľahkého ekologického vozidla. Je dôležité mať spoločné normy a jasné definície, aby vlády mohli riadne posudzovať, porovnávať a kontrolovať ponuky všetkých strán. Zastáva však názor, že definícia by mala zahŕňať technologickú neutralitu a klimatické účinky by sa mali hodnotiť z hľadiska životného cyklu. Okrem toho sú najmä pre nákladnú a lodnú dopravu potrebné prechodné palivá, ako je bioplyn alebo iné biopalivá, ktoré sa musia zohľadňovať;

44.

v súvislosti s ťažkými úžitkovými vozidlami víta všeobecný technologicky neutrálny prístup v návrhu, zdôrazňuje však súčasne skutočnosť, že zoznam ekologických technológií je už sám osebe obmedzením technologickej neutrality a vylučuje také technológie, ako sú syntetické biopalivá alebo bioplyn. Bioplyn je dôležitým prechodným palivom pre ťažké úžitkové vozidlá. V niektorých regiónoch, najmä v severských krajinách, by mohli byť ohrozené investície do týchto technológií, ktoré sú klimaticky vhodné, hoci na konci reťazca nie nevyhnutne s nulovými emisiami, ak nebudú začlenené do zoznamu povolených technológií. Mohlo by to tiež viesť k problémom z hľadiska subsidiarity. Veľký potenciál v oblasti ekologickej mobility majú aj iné hnacie technológie, vrátane technológií s úplne nefosílnymi tekutými a plynnými palivami, napríklad HVO100 či biometánom;

45.

konštatuje, že v súčasnosti panujú rozdielne názory na načasovanie uplatňovania týchto pravidiel. V tejto súvislosti žiada, aby sa výpočty začali uplatňovať v prvom termíne od roku 2025 alebo v druhom termíne od roku 2030 a aby pre všetky členské štáty platili rovnaké ciele;

46.

žiada dlhodobú plánovaciu istotu, ako aj dostatočné prechodné obdobia pre verejných obstarávateľov. Vzhľadom na potrebné prispôsobenie infraštruktúry v súvislosti s novými akvizíciami je potrebné objasniť, že pravidlá verejného obstarávania sa budú uplatňovať len na nové zmluvy;

Návrh nariadenia, ktorým sa menia spoločné pravidlá prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy – COM(2017) 647

47.

zdôrazňuje, že autobusy sú ešte stále menej ekologické než vlaky a že hlavné trasy medzi mestami a regiónmi sú pokryté týmto druhom dopravy. Diaľkové autobusy môžu dopĺňať železničné spojenie a môžu byť atraktívnou alternatívou k osobným automobilom;

48.

žiada dlhodobú plánovaciu istotu, ako aj dostatočné prechodné obdobia pre verejných obstarávateľov a prevádzkovateľov verejnej dopravy;

49.

považuje za dôležité, aby sa pri otvorení trhu medzinárodnej autobusovej dopravy zabezpečilo, že budú zachované pravidlá vnútorného trhu a služby všeobecného hospodárskeho záujmu s cieľom zaručiť prístup pre všetkých a voľný pohyb;

50.

konštatuje, že návrh dáva regulačnému orgánu možnosť zamietnuť žiadosť, ak objektívna hospodárska analýza ukáže, že je ohrozená hospodárska rovnováha zmluvy o službách vo verejnom záujme. Napriek tomu je presvedčený, že všetky autobusové služby, verejné aj súkromné, musia spĺňať požiadavky nízkych emisií.

Prevádzka komerčných pravidelných služieb by nemala narúšať plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme v rámci služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorej analýza by sa nemala obmedzovať na hospodársku stránku veci, ale by mala byť všeobecnejšia. Aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže musia aj súkromné autobusové služby spĺňať požiadavky nízkych emisií;

Návrh na zmenu smernice o kombinovanej doprave tovaru – COM(2017) 648

51.

víta vplyv, ktorý tento návrh bude mať, pokiaľ ide o zmenu systému dopravy a presun na ekologickejšie druhy dopravy. Poukazuje na to, že niektoré oblasti môžu byť odľahčené len presunom z cestnej na železničnú dopravu, vodnú dopravu a/alebo na elektrické nákladné vozidlá. Intermodálne terminály sú v tejto oblasti nevyhnutným predpokladom. Miestne a regionálne orgány môžu zaviesť nabíjacie miesta a čerpacie stanice, ktoré podporujú tak verejnú, ako aj nákladnú dopravu. Je nevyhnutné ďalej stimulovať ekonomické opatrenia na podporu rozvoja kombinovanej dopravy, a to tak podporu investícií do autobusových terminálov s analýzou nákladov a prínosov, ktorá bude odrážať dopravné externality, ako aj do prevádzky – aspoň počas prvých rokov, a to vrátane odpisov potrebných materiálnych zdrojov.

V Bruseli 5. júla 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(**) 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti podľa článku 2

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 387

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 61 25. októbra 2018

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Výbor regiónov
	130. plenárne zasadnutie VR, 4.7.2018 – 5.7.2018
2018/C 387/01	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Ciele Východného partnerstva do roku 2020: prínos miestnych a regionálnych orgánov	1
2018/C 387/02	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Akčný plán na podporu ochrany verejných priestorov	5
2018/C 387/03	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Hodnotenie vykonávania mestskej agendy EÚ	8
2018/C 387/04	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ	14
2018/C 387/05	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Miestne a regionálne stimuly na podporu zdravého a udržateľného stravovania	21
2018/C 387/06	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Návrhy reformy hospodárskej a menovej únie (december 2017)	27
2018/C 387/07	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Balík predpisov o verejnom obstarávaní	37
2018/C 387/08	Výhľadové stanovisko Európskeho výboru regiónov — Riadenie v oblasti klímy po roku 2020 z európskeho a celosvetového hľadiska — príspevok k 24. konferencii zmluvných strán UNFCCC	42

	III Prípravné akty
	DVOR AUDÍTOROV
	130. plenárne zasadnutie VR, 4.7.2018 – 5.7.2018
2018/C 387/09	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci	48
2018/C 387/10	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Transparentné a predvídateľné pracovné podmienky v Európskej únii	53
2018/C 387/11	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou	70