10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Vplyv novej, decentralizovanej a digitalizovanej štruktúry dodávok energie bez emisií CO2 na pracovné miesta a regionálne hospodárstvo

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 367/01)

Spravodajca:

Lutz RIBBE

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15.2.2018
Právny základ	článok 29 odsek 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	28.6.2018
Prijaté v pléne	11.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	123/1/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

Transformácia energetického systému smerom k decentralizovaným a digitalizovaným dodávkam energie bez emisií CO2 prináša obrovské príležitosti, a to najmä pre znevýhodnené a vidiecke regióny Európy. Rozvoj výroby energie z obnoviteľných zdrojov môže mať významný pozitívny vplyv na zamestnanosť a možno ho zrealizovať takým spôsobom, ktorý regionálnemu hospodárstvu prinesie úplne nové stimuly.

1.2.

Predovšetkým ide o potenciál v oblasti vzájomného posilnenia pozitívnych účinkov európskej energetickej politiky a politiky súdržnosti. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia ani členské štáty tento potenciál doteraz dostatočne nerozpoznali, a už vôbec nemožno hovoriť o jeho využití.

1.3.

Politika súdržnosti od zmeny svojho smerovania síce prispieva k podpore energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti, čo EHSV víta, avšak európska energetická politika doteraz sotva podporovala politiku súdržnosti. Ignoruje sa skutočnosť, že energia z obnoviteľných zdrojov by mohla výrazne podporiť hospodársky rozvoj práve v znevýhodnených regiónoch. Tým vychádza navnivoč enormný politický potenciál pre regionálny rast.

1.4.

Ak sa má tento potenciál využiť, musí sa regiónom poskytnúť možnosť a podpora, aby mohli stimulovať rast regionálneho hospodárstva prostredníctvom rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov a s tým súvisiacej osobitnej sieťovej infraštruktúry a podporovať širokú účasť spoločnosti na tomto raste. Formou účasti, ktorá je obzvlášť dôležitá pre regionálnu tvorbu hodnôt, je posilnenie úlohy spotrebiteľov, ktorí by mohli ako výrobcovia-spotrebitelia aj vďaka digitalizácii preberať úplne novú zodpovednosť v oblasti energetiky, mať hospodársku účasť a podporiť väčšie politické ciele v súlade s prístupom „zdola nahor“ v oblasti klímy.

1.5.

K rozvoju energie z obnoviteľných zdrojov sa v rámci regionálneho hospodárstva musí zaujať holistický prístup. To znamená, že výroba a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov – a to prierezovo v sektore elektrickej energie, vykurovania a mobility – sa musia koordinovať na miestnej úrovni. Významne k tomu môžu prispieť umelá inteligencia a inteligentné siete.

1.6.

Do akej miery sa to regiónom podarí, bude možné zistiť na pomere medzi dopytom regiónov po energii a regionálne vyrobenou alebo vyrobiteľnou energiou z obnoviteľných zdrojov. EHSV odporúča, aby sa v rámci regionálnych plánov pre obehové hospodárstvo týkajúcich sa energie vypracovali analýzy, ktoré umožnia diferencované posudzovanie regionálneho hospodárskeho potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov pre každý región. Tieto plány by mali zohľadňovať aj vplyvy na zamestnanosť v jednotlivých regiónoch. Hoci vo všeobecnosti môže platiť, že prechodom na iné zdroje energie sa môže vytvoriť viac pracovných miest než v doterajšom energetickom systéme, budú existovať regióny, ktoré budú z tohto vplyvu ťažiť viac než iné.

1.7.

Regionálne plány pre energetické obehové hospodárstvo by mohli byť základom pre štruktúrovaný a diferencovaný dialóg s miestnym obyvateľstvom, ktorý je dôležitý pre a) udržanie resp. dosiahnutie pozitívneho postoja k energii z obnoviteľných zdrojov na miestnej úrovni a b) posilnenie regionálnych hospodárskych centier. EHSV je prekvapený, že takéto analýzy a plány v súčasnosti existujú len vo veľmi malom počte prípadov.

1.8.

Holistický prístup k rozvoju energie z obnoviteľných zdrojov v rámci regionálneho hospodárstva by mohol nielen významne prispieť k európskej politike súdržnosti. V jeho prospech hovoria tiež viaceré dôvody týkajúce sa politiky v oblasti energetiky (zníženie energetickej závislosti a energetickej chudoby, podpora prepojenia sektorov, využívanie inovačného potenciálu digitalizácie, odľahčenie siete).

1.9.

EHSV v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili kroky, ktoré sú potrebné na prijatie holistického prístupu k rozvoju energie z obnoviteľných zdrojov v rámci energetického hospodárstva: definovanie energetických regiónov, podpora empirického zisťovania pomeru medzi dopytom regiónov po energii a regionálne vyrobenou alebo vyrobiteľnou energiou z obnoviteľných zdrojov, cielená odborná príprava a celoživotné vzdelávanie, stimuly pre vykonávanie napríklad podporou budovania infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov, otvorenie sietí a zodpovedajúce stanovenie výšky nákladov na sieť.

2. Kontext

2.1.

Európska únia čelí veľkým zmenám v oblasti dodávok energie a energetickej politiky. Týkajú sa nielen výroby (prechod od fosílnych palív obsahujúcich uhlík smerom k rozšírenému využívaniu obnoviteľných zdrojov), ale prinesú so sebou aj obrovské štrukturálne zmeny, pokiaľ ide o miesto výroby (ústup od veľkých ústredných elektrární smerom k decentralizovaným štruktúram), ako aj štruktúru poskytovateľov a spotrebiteľov (nové zainteresované strany, nové spotrebiteľské a distribučné modely – okrem iného v dôsledku digitalizácie).

2.2.

EHSV sa už vo viacerých stanoviskách zaoberal vplyvom energetickej transformácie na regióny, ktoré ňou budú negatívne zasiahnuté, napr. uhoľné regióny (1). V takýchto regiónoch už mnoho ľudí prišlo o pracovné miesto, pričom sa sotva možno vyhnúť rušeniu ďalších pracovných miest. O to viac je dôležité včas rozpoznať štrukturálne zmeny a sprevádzať ich politickými opatreniami, aby sa tak minimalizovali a zmierňovali sociálne dôsledky. EHSV preto víta iniciatívu Komisie, ktorá je prvou tohto druhu (2).

2.3.

EHSV však postrehol, že o pozitívnych zmenách, ktoré môžu ovplyvniť napr. regionálnu tvorbu hodnôt a pracovných miest, sa doteraz diskutovalo len okrajovo. Je pravda, že Komisia v odôvodneniach súčasnej smernice (2009/28/ES) na rôznych miestach spomína význam energie z obnoviteľných zdrojov pre rozvoj regionálneho hospodárstva, avšak EHSV v rámci svojho skúmania zistil, že a) sotva existujú štúdie o prípadných dôsledkoch energie z obnoviteľných zdrojov na regionálne hospodárstvo a b) v rámci Komisie, ale ani v členských štátoch neexistuje konkrétna stratégia ako skutočne cielene prepojiť energetickú politiku s regionálnym rozvojom. O konkrétnej politickej stratégii pre plné využitie uvedeného potenciálu preto nemôže byť ani reči.

2.4.

Napriek tomu existuje v Európa už v súčasnosti obrovské množstvo pozitívnych príkladov „zdola nahor“ v oblasti rozvoja výroby energie z obnoviteľných zdrojov na miestnej a regionálnej úrovni. Ako náhodný príklad možno uviesť tepláreň využívajúcu drevo, ktorá bola vybudovaná vo východofrancúzskom Langres (10 000 obyvateľov) a ktorá prostredníctvom päť kilometrov dlhej vykurovacej siete zásobuje 22 zariadení na ohrev vody a nepriamo okrem iného aj hotel, bazén a zariadenie pre seniorov, pričom sa ročne ušetrí 3 400 ton CO2. V prípade mnohých iniciatív tohto druhu je prekvapujúce, že sa len zriedka systematicky posudzuje ich význam pre regionálne hospodárstvo. V tejto súvislosti treba konštatovať veľký nedostatok štatistických poznatkov.

2.5.

Vo Feldheime (pri Berlíne) sa už asi 20 rokov nielen cielene využívajú miestne zdroje na výrobu energie a zásobovanie energiou na miestnej úrovni, ale sa aj obšírne popisujú vplyvy na regionálne hospodárstvo. Objem vyrobenej energie niekoľkonásobne prevyšuje dopyt obce po energii, dopyt po teple sa pokrýva v plnej miere. Popri priamych príjmoch z predaja energie sú pozoruhodné aj úspory vo výdavkoch: obyvatelia platia za elektrinu 16,6 ct/k/Wh, čo predstavuje len o trochu viac než je 50 % priemernej ceny za elektrinu v Nemecku. V dôsledne uplatňovanom energetickom obehovom hospodárstve je miestne obyvateľstvo intenzívne zapájané ako „hnacia sila“ (3).

Pre EHSV je dôležité, aby sa v celkovom hodnotení tieto potenciálne pozitívne účinky na regionálne hospodárstvo porovnali s uvedenými negatívnymi vedľajšími účinkami energetickej transformácie.

2.6.

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je podnietiť konečne dôkladnú diskusiu a pomenovať potenciál a osvedčené postupy, ako aj nedostatky.

3. Význam energie z obnoviteľných zdrojov pre hospodársky a sociálny rozvoj Európy a jej regiónov

3.1.

EÚ je najväčším dovozcom energie na svete: každoročne sa dováža objem pokrývajúci 53 % jej dopytu po primárnej energii v hodnote 400 miliárd EUR. Závislosť EÚ od dovozu energie predstavuje vážny hospodársky a geopolitický problém.

3.2.

Cieľom európskej energetickej únie je a) posilniť energetickú bezpečnosť Európy znížením dovozu energie, b) podporiť ochranu klímy a c) vytvoriť nové pracovné miesta. EHSV sa domnieva, že má zmysel stanovovať a vykonávať európske makroekonomické ciele aj na regionálnej úrovni.

3.3.

V tomto kontexte musí byť podpora energie z obnoviteľných zdrojov ako domácich zdrojov energie, ktoré sú na rozdiel od fosílnych zdrojov k dispozícii vo všetkých regiónoch Únie, predmetom diskusie nielen z dôvodov ochrany klímy, ale aj ako dôležitý cieľ regionálneho hospodárstva: výroba energie by mohla a mala stimulovať regionálny rast.

3.4.

Čím viac sa umožní regionálnym subjektom – občanom, regionálnym podnikom alebo samotným spoločenstvám – hospodársky sa na tom podieľať, tým vyššia bude potrebná podpora budovania infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov zo strany verejnosti. Regionálna tvorba hodnôt prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov je tým vyššia, čím aktívnejšie sú zapojené regionálne zainteresované strany.

3.5.

Akú konkrétnu podobu môže mať takáto hospodárska účasť, objasňuje diferencovaný pohľad na hodnotový reťazec týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov.

—

V prvom rade sa treba zmieniť o samotných investíciách do zariadení pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Tieto zariadenie sa väčšinou „dovážajú“ z iných regiónov. To isté platí aj pre proces plánovania, ktorý často – najmä v prípade väčších projektov – riadia inžinierske a developerské spoločnosti, ktoré nezriedka sídlia inde než v danom regióne, takže vplyv na regionálne hospodárstvo je skôr obmedzený.

—

K priamej regionálnej tvorbe hodnôt dochádza na druhej strane prostredníctvom nákladov na prevádzku a údržbu týchto zariadení. Tieto náklady sú však v prípade zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov pomerne nízke. Pozitívne účinky majú napríklad v prípade veterných alebo fotovoltických pozemných inštalácií platby nájomného miestnym vlastníkom pozemkov a tiež prípadné daňové príjmy pre obce.

—	Skutočné hospodárske výhody zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vyplývajú z využívania alebo predaja vyrobenej energie. Pre regionálne hospodárstvo je preto rozhodujúce, kto je prevádzkovateľom zariadení a kto z ich prevádzkovania môže vytvárať zisky.

3.6.

Jedna z foriem hospodárskej účasti sa prejavuje v podobe regionálnych pracovných miest, ktoré môžu vzniknúť v sektore energetiky počas rozvoja výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Z mnohých štúdií – naposledy napríklad zo štúdie pre Holandsko (4) – vyplýva, že čistý účinok transformácie energetického systému na pracovné miesta je jednoznačne pozitívny. Treba vyzdvihnúť skutočnosť, že podľa tejto štúdie budú z tohto pozitívneho účinku profitovať všetky holandské provincie.

Na dosiahnutie takéhoto pozitívneho vývoja vo všetkých európskych regiónoch je potrebné, aby sa čo možno najskôr investovalo do príslušných zručností ľudí.

3.7.

Je zrejmé, že tieto pozitívne účinky nemôžu vo všetkých prípadoch v plnej miere kompenzovať nevýhody štrukturálnych zmien, čo platí napríklad pre uhoľné regióny. Prechod na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov však ponúka veľké príležitosti na pozitívny vývoj v mnohých európskych regiónoch, ktoré sú v súčasnosti čistými dovozcami energie.

3.8.

Ďalšia forma regionálnej hospodárskej účasti sa uskutočňuje priamym zapojením do investícií do zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, a tým aj do ich prevádzky. Kapitálové náklady na zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov predstavujú najväčší podiel z celkových nákladov. Pre regionálnu tvorbu hodnôt je teda o to dôležitejšie, aby sa regionálnym subjektom umožnilo investovať do zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Podľa štúdie vypracovanej pre nemeckú spolkovú krajinu Hesensko sa regionálna tvorba hodnôt môže osemnásobne zvýšiť, ak veterný park prevádzkuje subjekt z regiónu (5).

3.9.

V niektorých európskych regiónoch politickí predstavitelia uznali tento význam a spustili iniciatívy, prostredníctvom ktorých sa má posilniť účasť regiónu na výrobe energie z obnoviteľných zdrojov: Community Empowerment Bill (Škótsko), Lov om fremme af vedvarende energi (Dánsko), zákon o účasti občanov a obcí (nemecká spolková krajina Meklenbursko-Predpomoransko) alebo litovská Národná stratégia pre energetickú nezávislosť.

3.10.

Tretia možná forma účasti spočíva v tom, že spotrebitelia môžu priamo získavať energiu, ktorá sa vyrobila v zariadeniach v ich regióne, a to napríklad prostredníctvom tzv. dohôd o nákupe elektrickej energie. Digitalizácia sprístupní dohody o nákupe elektrickej energie aj menším spotrebiteľom energie a vývoj nákladov je prísľubom toho, že náklady na lokálne vyrobenú veternú alebo slnečnú energiu budú čoraz častejšie nižšie ako veľkoobchodné trhové ceny.

3.11.

Dôležitý je aj ďalší možný vplyv. Keď bude regionálne energetické obehové hospodárstvo prostredníctvom úspor, resp. príjmov v súvislosti s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov vytvárať nové hodnoty alebo zmenší odlev finančných zdrojov v dôsledku dovozu energie, bude k dispozícii kapitál, ktorý možno investovať aj do iných hospodárskych odvetví, t. j. aj mimo sektor energetiky. To znamená, že zohľadniť treba nielen „priame“ účinky na pracovné miesta (ako sú miesta v sektore výroby energie z obnoviteľných zdrojov), ale aj „nepriame“, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku nových regionálnych finančných rokov.

4. Energia z obnoviteľných zdrojov ako regionálna politika – osvedčený postup z Poľska (Podleské vojvodstvo)

4.1.

Poľské Podleské vojvodstvo je príkladom, ktorý obzvlášť názorne ukazuje, ako by sa úvahy z kapitoly 3 mohli zrealizovať na regionálnej úrovni. Tento príklad objasňuje, ako možno v znevýhodnených regiónoch rozvojom výroby energie z obnoviteľných zdrojov realizovať úspešnú regionálnu politiku, a to pri nie práve optimálnych vnútroštátnych cieľoch. Predpokladom je však systematický prístup, ktorý sa opisuje nižšie.

4.2.

Regionálny parlament (Sejmik) prijal v roku 2012 plán regionálneho rozvoja, ktorý poskytuje základ pre vykonávanie operačných programov na využívanie európskych štrukturálnych fondov.

4.3.

Podleské vojvodstvo, ktoré patrí k najviac znevýhodneným európskym regiónom s najnižšími príjmami, dováža ročne energiu za približne 5,2 miliardy PLN (1,25 miliardy EUR). Vlastnými zdrojmi fosílnych palív toto vojvodstvo nedisponuje.

4.4.

V stratégii rozvoja sa hovorí o plánovanej „revolúcii“ s týmito štyrmi cieľmi: 1) nezávislosť od dovozu elektrickej energie; 2) zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v rámci energetickej spotreby; 3) zníženie emisií CO2 a 4) posilnenie hospodárskeho potenciálu regiónu, v ktorom sa dovážané zdroje (obsahujúce uhlík) nahradia regionálnymi (čistými) formami energie.

4.5.

Podleské vojvodstvo uznalo, že „regionálna energetická politika“ môže byť úspešná len vtedy, ak bude brať do úvahy aj štruktúru subjektov na trhu s energiou. Cieľom je, aby „vlastníkmi decentralizovaných zdrojov energie boli občania a podnikatelia z Podleského vojvodstva“.

4.6.

Od konca roku 2016 zrealizovala obec Turośń Kościelna pre svojich občanov kúpu 38 tepelných čerpadiel, 77 fotovoltických panelov a 270 solárnych tepelných zariadení z prostriedkov EFRR. Koordinuje kalkulácie, objednávky a inštalácie a vybavuje pre svojich občanov všetky právnické záležitosti a technické práce. Investície boli z 85 % spolufinancované zo štrukturálnych fondov EÚ. V budúcnosti bude asi 25 % všetkých domov vybavených modernou technikou na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

4.7.

S využitím systému čistého merania, ktorý existuje v Poľsku pre malé fotovoltické zariadenia, vyrábajú občania svoju vlastnú „zelenú“ elektrickú energiu za približne 0,18 PLN/kWh (ca. 4,3 ct/kWh) (vrátane všetkých vedľajších nákladov). Pre porovnanie: za elektrickú energiu odoberanú zo siete (vyrábanú najmä z uhlia) sa v súčasnosti platí 0,65 PLN/kWh (15,5 ct/kWh). Z toho vyplýva zníženie nákladov na elektrickú energiu o asi 75 %, pričom ušetrené finančné prostriedky zostávajú v regionálnom hospodárstve.

4.8.

Kancelária maršálka prevzala tento prístup a umožnila v roku 2017 podobné projekty v ďalších 62 obciach. Dovedna sa žiadalo o podporu pre približne 4 700 solárnych tepelných strešných systémov a 2 250 fotovoltických strešných panelov s celkovou kapacitou vyše 7 mWp, ktorých realizácia sa má uskutočniť v roku 2018.

4.9.

Už dávnejšie sa však pripravujú ďalšie projekty, napríklad v oblasti elektromobility. Z 5,2 miliardy PLN, ktoré idú v Podleskom vojvodstve ročne na dovoz energie, pripadá približne 1,5 miliardy PLN na dovoz benzínu a nafty pre osobné automobily.

4.9.1.

V Podleskom vojvodstve predpokladajú, že osobné automobily registrované v regióne prejdú ročne asi 5,2 miliardy kilometrov. Ak by mali všetky tieto vozidlá elektrický pohon, bolo by pri spotrebe 15 kWh/100 km treba približne 800 000 MWh elektriny. Pri súčasných nákladoch na odber elektriny zo siete 0,63 PLN/kWh by sa na to vynaložilo asi 500 miliónov PLN namiesto 1,5 miliardy, ktorá sa momentálne vynakladá na fosílne palivá. Približne jedna miliarda PLN by tak zostala priamo v regióne a mohla by prispieť k posilneniu hospodárstva!!

4.9.2.

Potrebný objem elektrickej energie by mohlo vyrobiť asi 70 veterných turbín (nainštalovaných v regióne). Objem elektrickej energie, ktorý ročne vyrobí jedno takéto zariadenie, postačuje na prevádzkovanie asi 7 000 osobných vozidiel, pričom jedna kWh stojí asi 6 – 7 centov. Ak by sa spojilo 7 000 vodičov, ktorí by spoločne prevádzkovali jedno takéto zariadenie, dali by sa ich náklady na prevádzkovanie elektrického automobilu znížiť ešte výraznejšie. Muselo by sa to však umožniť po právnej a administratívnej stránke napr. tým, že by sa otvorili siete pre partnerskú distribúciu. Zatiaľ čo digitalizácia takéto možnosti ponúka, politická realita ich blokuje!

4.10.

V Podleskom vojvodstve sa uvažuje aj o využívaní regionálne vyrobenej veternej elektriny ako náhrade za uhlie používané v tepelných elektrárňach. Veterná energia by sa mohla použiť v priemyselných tepelných čerpadlách a tepelných akumulátoroch. Zdá sa to byť veľmi hospodárne. Tieto úvahy sú však stále len vo fáze prípravných plánov. Financie sa nenašli ani len na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti.

5. Väčšia regionálna tvorba hodnôt prostredníctvom regionálneho využívania regionálne vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov

5.1.

Príklad Podleského vojvodstva ukazuje, že energia z obnoviteľných zdrojov má významný prínos pre potenciálne posilnenie regionálnej kúpnej sily. Na jeho posúdenie je dôležité najprv v rámci regionálneho energetického obehového hospodárstva odhadnúť potenciál, a to tak v sektoroch elektrickej energie, ako aj vykurovania a dopravy.

5.2.

Potenciál regionálneho hospodárskeho prístupu sa dá dobre znázorniť na príklade slnečnej tepelnej energie. Regionálna tvorba hodnôt súvisiace s inštaláciou je obmedzená a zároveň čelí negatívnym vplyvom, ako je napríklad situácia, keď sa vo vykurovaní upustí od používania vykurovacích olejov a v dôsledku toho budú ohrozené pracovné miesta v podnikoch obchodujúcich s vykurovacím olejom. V skutočnosti sú však solárne tepelné technológie veľkým prínosom pre spotrebiteľov. Čím vyšší je totiž podiel tepla získaného zo slnečnej tepelnej energie na ich celkovej potrebe tepla, tým viac môžu upustiť od dovozu zdrojov energie, ako sú uhlie, ropa a zemný plyn, ktorý spôsobuje zníženie kúpnej sily regiónov v prospech kúpnej sily krajín vyvážajúcich uhlie, ropu a zemný plyn alebo medzinárodných ropných či plynárenských koncernov.

5.3.

Z celkového hľadiska sa zdá byť potrebné zostaviť regionálnu energetickú bilanciu, ktorá by ukázala, do akej miery sa darí, resp. mohlo by sa podariť pokrývať regionálnu spotrebu energie prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej (a prípadne dočasnej uskladnenej) v regióne. Táto bilancia musí zahŕňať štyri aspekty:

Je potrebné definovať, aký objem energie región potrebuje v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a mobility. Zohľadnenie sektorov vykurovania a mobility je dôležité z dvoch dôvodov: po prvé na tieto oblasti pripadá 75 % spotreby energie a po druhé predstavuje využívanie v oblasti vykurovania a mobility dôležité flexibilné možnosti, ktoré sú k dispozícii zväčša len priamo na mieste.

Treba posúdiť, aký je veľký potenciál na to, aby sa táto potreba pokryla prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v regióne. Na to treba okrem iného určiť, do akej miery bude skutočne presmerovaný tok kapitálu v prospech daného regiónu. V prípade bioenergie záleží na pôvode biomasy a v prípade všetkých technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov je dôležitý pôvod zariadení a podnikov, ktoré ich inštalovali a vykonávajú údržbu. Okrem toho treba na základe štruktúry prevádzkovateľa prípadne objemu medziregionálnej spotreby elektrickej energie určiť, či obrat tohto podniku zostáva v regióne a do akej miery zahŕňa hospodársku účasť regionálnych subjektov.

Rozdiel medzi regionálnym dopytom po energii a podielom, ktorý na ňom možno pokryť energiou z obnoviteľných zdrojov vyrobenou v regióne, ukazuje, aký objem energie sa musí dovážať z iných regiónov (odlev kapitálu z regiónu). Ani v budúcnosti nebudú môcť mnohé európske regióny upustiť od dovozu energie, a to z dôvodu, že by bolo neefektívne, nehospodárne alebo jednoducho technicky nemožné, aby pokrývali regionálne celkový regionálny dopyt po energii.

4.	Ak sa v regióne vyrába viac energie, než sa v ňom spotrebuje, treba určiť, kto má podiel na výnosoch z predaja elektrickej energie.

5.4.

Pre každý európsky región by sa mala vypracovať bilancia regionálnej výroby a regionálnej spotreby energie bez toho, aby to bolo právne záväzné. Malo by byť skôr v záujme každého regiónu vypracovať dobrovoľne takéto bilancie. Je potrebné preskúmať, či na to možno využiť stanovené kategórie regiónov NUTS-3. V niektorých prípadoch sa javí ako atraktívna aj možnosť cezhraničných energetických regiónov, čo je tiež v zmysle idey Európa regiónov. V tejto súvislosti by mohla prevziať koordinačnú úlohu informačná služba pre energetiku, ktorej zriadenie EHSV požadoval v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (6).

6. Energetický a regionálno-politický potenciál vyrovnanej alebo kladnej energetickej bilancie

6.1.

Ak sa podarí zlepšiť bilanciu regionálnej vyrobenej a regionálnej spotrebovanej energie tak, ako je to opísané v kapitole 5, prispeje to k zníženiu energetickej závislosti Európy.

6.2.

Ak by sa zvýšila hospodárska účasť regionálnych subjektov na výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, posilnila by sa regionálna súdržnosť. Dôvodom je skutočnosť, že znevýhodnené regióny často vykazujú najväčší územný potenciál pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a prínos takejto energie pre regionálne hospodárstvo je často najväčší.

6.3.

Zostavenie osobitných regionálnych energetických bilancií by umožnilo posúdiť, aký význam má transformácia energetiky pre jednotlivé regióny. Diskusia o štrukturálnej zmene v daných regiónoch by sa potom mohla opierať o odborný základ. Príslušné regionálno-politické opatrenia by sa mohli vypracúvať lepšie než v súčasnosti, keď sa pomerne paušálne hovorí o „uhoľných regiónoch“ alebo „energetických ostrovoch“.

6.4.

Skutočnosť, či je región vývozcom alebo dovozcom energie alebo či má vyrovnanú energetickú bilanciu, má konkrétne dôsledky pre miestne obyvateľstvo. Preto sa musí viesť dialóg s regionálnymi zainteresovanými stranami. Neexistuje žiadne dokonalé riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým regiónom rovnako. Namiesto toho treba hľadať spravodlivejšie riešenia – aj vzhľadom na priestorovú spravodlivosť, t. j. účely využitia jednotlivých plôch –, ktoré sú špecificky prispôsobené regiónom. Predstavitelia regionálnej politiky a zástupcovia správnych orgánov musia mať zodpovedajúcu kvalifikáciu.

6.5.

Čím viac sa podarí pokryť regionálny dopyt po energii prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov, tým menej budú spotrebitelia žijúci a pracujúci v regiónoch závislí od vývoja na svetových trhoch, predovšetkým pokiaľ ide o ropu a zemný plyn. To je najlepší predpoklad zníženia energetickej chudoby a zraniteľnosti spotrebiteľov. Keďže ceny energie sú čoraz dôležitejším kritériom pri prijímaní investičných rozhodnutí, môže sa súčasne zvýšiť príťažlivosť hospodárskej a priemyselnej štruktúry daného miesta.

6.6.

Začlenenie odvetvia vykurovania a mobility do elektrizačnej sústavy, ku ktorému dôjde v budúcnosti, by sa mohlo cielene podporiť a posilniť stimulmi pre regionálne využívanie energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej regionálne.

6.7.

Veľké príležitosti ponúka digitalizácia sektora energetiky. Aj tu by mohli stimuly na zlepšenie regionálneho využívania regionálne vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov viesť k tomu, že by sa uvoľnil špecifický potenciál digitalizácie a podporili by sa inovácie.

6.8.

Cieľom európskej energetickej únie je posilniť úlohu občanov, resp. spotrebiteľov energie v rámci energetickej transformácie. Na energetických trhoch presahujúcich hranice regiónov však existujú veľké prekážky brániace vstupu na trh, pričom dôležitú úlohu zohrávajú úspory z rozsahu (7). Ide napokon o dôsledok monopolistických trhových štruktúr, ktoré sa vytvorili v minulosti. Novú, aktívnu úlohu občanov a spotrebiteľov možno oveľa ľahšie zohrávať na regionálnej úrovni, t. j. v rámci regionálneho energetického obehového hospodárstva.

6.9.

Ak by sa regionálne vyrobená energia z obnoviteľných zdrojov využívala v regióne vo väčšej miere, znamenalo by to odľahčenie siete a prípadne by sa tým aj znížila potreba masívneho budovania európskych energetických prenosových sietí (pozri aj odôvodnenie 52 návrhu smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov [COM(2016) 767 final]).

7. Požiadavky týkajúce sa regionálneho energetického obehového hospodárstva

7.1.

EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby regionálne využívanie regionálne vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov vnímalo ako cieľ európskej energetickej politiky a politiky súdržnosti a aby ako kritérium dosahovania tohto cieľa používali bilanciu regionálneho dopytu po energii a regionálnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. To na jednej strane znamená, že pri ďalšom plánovaní podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov sa zohľadnia osobitné charakteristiky energie vyrábanej občanmi a inými regionálnymi subjektmi, ktoré neprofitujú z úspor z rozsahu (8). Cieľom musí byť najmä odstránenie prekážok brániacich v prístupe na trh, ktoré obmedzujú trhové príležitosti malých (regionálnych) subjektov. Pomôcť môže aj európsky program zvyšovania kvalifikácie regionálnych subjektov a posilnenia výmeny osvedčených postupov.

7.2.

Predpokladom je prijatie strategického rozhodnutia zamerať energetickú politiku na decentralizáciu. V tejto súvislosti existujú v balíku Čistá energie pre všetkých Európanov ešte stále značné rozpory medzi skôr decentralizovanou a jednoznačne decentralizovanou energetickou politikou. Bolo by potrebné, aby európske regióny a obce mali právomoc priamo riadiť účasť regionálnych subjektov na využívaní regionálnych obnoviteľných zdrojov energie. Bolo by to tiež v súlade s tradíciou služieb všeobecného záujmu existujúcou v mnohých členských štátoch.

7.3.

EHSV vyzýva Komisiu, aby predložila koncepciu, v ktorej sa uvedie, aké opatrenia týkajúce sa energetického mixu pomôžu na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni podporiť regionálnu energiu. Jej súčasťou môže byť aj príslušné znenie právnych predpisov o zadávaní zákaziek a verejnom obstarávaní. Okrem toho by sa mala vypracovať metodológia, podľa ktorej by regióny mohli zostavovať svoju konkrétnu energetickú bilanciu. Vhodná by bola aj elektronická aplikácia pre regionálnych politikov a zainteresované strany, ktorá by ukazovala aspoň približné výsledky.

7.4.

Reštrukturalizácia sieťových taríf, prípadne aj iných poplatkov a daní by mohla pomôcť dosiahnuť opísané účinky rozvoja výroby energie z obnoviteľných zdrojov na regionálne hospodárstvo. Ceny vývozu a najmä dovozu by mali byť nastavené tak, aby v nich boli zohľadnené aspoň náklady na dopravu.

7.5.

Diferencované uplatňovanie sieťových taríf – t. j. stanovenie ceny v obchodovaní s elektrinou podľa toho, koľko úrovní siete sa využilo pre vykonanie transakcie – v kombinácii so širším pokrytím regionálneho energetického dopytu regionálnou energiou z obnoviteľných zdrojov uľahčí trhovo orientovaným spôsobom zistiť skutočnú potrebu budovania prenosových sietí. Bude síce dôležité dobre prepojiť európske energetické regióny v rámci siete, neznamená to však, že by malo byť budovanie siete bezpodmienečne a v každom prípade prioritou. V súčasnosti k tomu často dochádza bez toho, aby to bolo ekonomicky odôvodniteľné (9).

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 1.

(2) https://ec.europa.eu/info/news/no-region-left-behind-launch-platform-coal-regions-transition-2017-dec-08_sk.

(3) Ďalšie podrobnosti sú uvedené v prípadovej štúdii v rámci vypočutia EHSV na tému Transformácia energetiky v európskych regiónoch – posúdenie vplyvu prechodu na inteligentné a nízkouhlíkové dodávky energie na regionálne hospodárstvo, 31. mája 2018, https://www.eesc.europa.eu/en/news-media/presentations/presentation-michael-knape.

(4) Weterings, A. et al. (2018): Effecten van de energietransitie op de regionale arbeidsmarkt – een quickscan, PBL, Den Haag, S. 36.

(5) Inštitút pre decentralizované energetické technológie (2016). Regionálna tvorba hodnôt v priemysle veternej energie: príklad Severného Hesenska.

(6) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 86.

(7) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 91.

(8) Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 55.

(9) Pozri Peter, F.; Grimm, V. & Zöttl, G. (2016). Dezentralität und zellulare Optimierung – Auswirkungen auf den Netzausbaubedarf. https://www.fau.de/files/2016/10/Energiestudie_Studie.pdf.

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/9

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Úloha dopravy pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja a z toho vyplývajúce dôsledky pre tvorbu politiky EÚ

[stanovisko z vlastnej iniciatívy]

(2018/C 367/02)

Spravodajkyňa:

Tellervo KYLÄ-HARAKKA-RUONALA

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15.2.2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	28.6.2018
Prijaté v pléne	11.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	136/0/3

1. Závery a odporúčania

1.1.

Doprava je kľúčovým faktorom umožňujúcim dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Významne prispieva k plneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o hospodársky rozvoj, priemysel a malé a stredné podniky, ako aj obchod a investície. V dôsledku toho pomáha tiež dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa zameriavajú na podporu zamestnanosti a kvality života a zníženie nerovností a vylúčenia. Okrem toho doprava predstavuje mnohé výzvy v súvislosti s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, ako je napríklad potreba znížiť vplyv na klímu a životné prostredie, zlepšiť dopravné systémy a bezpečnosť dopravy a riešiť problémy týkajúce sa pracovných miest a dôstojnej práce.

1.2.

EHSV vyzýva Komisiu, aby pripravila nový, integrovaný politický rámec pre budúcu generáciu dopravnej politiky s cieľom položiť základy pre zlepšenie podmienok pre dopravu a mobilitu, ktoré by zároveň rešpektovali sociálne a environmentálne ciele.

1.3.

Na tento účel sa musia v rámci prípravy politík EÚ vytvoriť priaznivé podmienky, aby sa uspokojili potreby ľudí a podnikov. To si v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja vyžaduje rozsiahle investície do vhodnej infraštruktúry, inovácií a dobre fungujúcich systémov dopravy vrátane verejnej dopravy.

1.4.

Rovnako je potrebné vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa týkajú sociálnych aspektov dopravy, ako je podpora plnej a produktívnej zamestnanosti, dôstojná práca a rozvoj zručností či zaistenie rodovej rovnosti, a tiež venovať pozornosť potrebám osôb v zraniteľnej situácii, ako sú deti, osoby so zdravotným postihnutím a starší ľudia. Kľúčovú úlohu pri správnom riadení štrukturálnych zmien by mal zohrávať sociálny dialóg.

1.5.

Cieľ súvisiaci s bojom proti zmene klímy predstavuje mimoriadnu výzvu pre dopravu a vyžaduje si intenzívny rozvoj dopravných systémov, zavedenie širokej škály dekarbonizačných opatrení a nové a inovatívne prístupy k mobilite.

1.6.

Digitalizácia a robotizácia patria medzi globálne megatrendy, ktoré majú vplyv na rozvoj dopravy a vyžadujú si vhodné riadenie príležitostí a výziev. Digitalizácia prispieva k udržateľnej doprave tým, že zefektívňuje logistiku, pomáha zabezpečiť lepšie dopravné informácie pre cestujúcich a zvyšuje bezpečnosť dopravy.

1.7.

Vzhľadom na význam dopravy pre celú spoločnosť je nevyhnutné zapojiť občiansku spoločnosť do prípravy a vykonávania politických opatrení v oblasti dopravy. Hoci má verejný sektor kľúčovú úlohu, je tiež nevyhnutné uľahčiť prístup zdola nahor a vytváranie partnerstiev s cieľom nájsť čo najlepšie riešenia pre dopravu.

1.8.

EHSV okrem toho vyzýva Komisiu, aby posúdila ukazovatele cieľov trvalo udržateľného rozvoja z hľadiska dopravy a podporila vytvorenie ukazovateľov, ktoré sú relevantné, poskytujú realistický a informatívny obraz o vývoji a sú v súlade s integrovaným prístupom.

2. Kontext

2.1.

Ciele stanovené v programe Organizácie Spojených národov pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 sa vo veľkej miere vzťahujú na rozličné aspekty hospodárskych, sociálnych a environmentálnych problémov, ktorým čelíme v celosvetovom meradle. Žiaden z cieľov trvalo udržateľného rozvoja nie je špecificky zameraný na dopravu a mobilitu, avšak doprava implicitne súvisí s viacerými cieľmi. Okrem toho sa niektoré zo 169 súvisiacich cieľov priamo týkajú dopravy – najmä tie, ktoré majú prepojenie s infraštruktúrou, miestnymi dopravnými systémami a bezpečnosťou cestnej premávky. Podobne tri z 232 ukazovateľov na monitorovanie pokroku sú spojené s dopravou a týkajú sa merania objemu dopravy, prístupu k verejnej doprave a úmrtí v cestnej premávke.

2.2.

Doprava plní rozmanité úlohy, pokiaľ ide o ciele trvalo udržateľného rozvoja. Ciele trvalo udržateľného rozvoja prinášajú sektoru dopravy príležitosti a výzvy, pričom doprava má pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja podpornú aj adaptačnú úlohu. Pojem „doprava“ sa v tomto kontexte vzťahuje na prepravu tovaru a cestujúcich a zahŕňa všetky druhy dopravy.

2.3.

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je:

—	zistiť, ako doprava prispieva k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a ako môžu byť tieto ciele prínosom pre dopravu alebo ju môžu formovať;

—	analyzovať možné dôsledky prepojení medzi cieľmi v oblasti dopravy a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja na politiky EÚ súvisiace s dopravou, a to z hľadiska vnútroštátneho aj celosvetového;

—

predložiť názory EHSV a návrhy týkajúce sa spôsobu, akým by sa tieto väzby mali zohľadniť v politikách EÚ a v procese ich tvorby so zámerom náležite využiť príležitosti a riadiť riziká.

Úloha dopravy ako faktora umožňujúceho dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa analyzuje v kapitolách 3 a 4. Kapitola 5 sa zaoberá prínosom cieľov trvalo udržateľného rozvoja pre dopravu prostredníctvom posilnenia jej základov. V kapitole 6 a 7 sa analyzuje, aké výzvy a očakávania ciele trvalo udržateľného rozvoja stanovujú pre sektor dopravy. Na základe tejto analýzy sú v kapitole 8 zhrnuté zistenia a odporúčania pre tvorbu politík.

3. Doprava a ciele trvalo udržateľného rozvoja: umožnenie hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti

3.1.

Doprava je jedným z hlavných predpokladov hospodárskeho rozvoja tak v EÚ ako aj v globálnom kontexte, a preto si zaslúži ústredné miesto v programe EÚ. Doprava zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľa č. 8, ktorý je zameraný na trvalý, inkluzívny a trvalo udržateľný hospodársky rast, plnú a produktívnu zamestnanosť a dôstojnú prácu pre všetkých.

3.2.

Hoci sa digitalizácia rozširuje do všetkých oblastí hospodárstva a spoločnosti, neznamená koniec výroby a spotreby materiálov. Logistika spája rôzne častí dodávateľského reťazca a pokrýva dopravu surovín, polotovarov a konečných výrobkov zákazníkom. Doprava je preto nevyhnutnosťou pre priemysel, poľnohospodárstvo a obchod.

3.3.

Náležite riadená doprava môže prispieť aj k naplneniu súvisiaceho cieľa stanoveného v rámci cieľa č. 8, ktorý vyzýva na tvorbu politík podporujúcich udržateľný cestovný ruch v snahe vytvoriť pracovné miesta a podporiť miestnu kultúru a výrobky.

3.4.

Samotná doprava – okrem toho, že poskytuje služby iným podnikom – predstavuje dôležitý podnikateľský sektor, ktorý zabezpečuje milióny pracovných miest a významne prispieva k hospodárstvu. Navyše umožňuje rast výrobných odvetví, ako je automobilový priemysel a sektor železničnej, lodnej a leteckej dopravy.

3.5.

Vo všeobecnosti prispieva doprava k plneniu cieľa č. 9, v rámci ktorého sa požaduje výrazné zvýšenie podielu priemyslu na zamestnanosti a HDP. Vzhľadom na to, že medzi podnikmi pôsobiacimi v oblasti dopravy je množstvo malých a stredných podnikov, prispieva doprava k začleneniu tohto druhu podnikov do hodnotových reťazcov a trhov a podporuje ich rast v súlade s požiadavkami cieľov č. 9 a 8.

3.6.

Podobne prispieva doprava aj k tvorbe pracovných miest v súlade s požiadavkou cieľa č. 8 v sektoroch súvisiacich s dopravou. Doprava navyše umožňuje lepšie zosúladenie pracovných miest a pracovnej sily z geografického hľadiska, a tým aj vyššiu zamestnanosť. Existujú však výzvy, ako je transformácia v dôsledku digitalizácie a robotizácie, ktoré by mali podľa očakávaní viesť k zásadným zmenám, pokiaľ ide o pracovné miesta a úlohy.

3.7.

V globálnom kontexte doprava prispieva k plneniu cieľa č. 17, ktorý je zameraný na posilnenie prostriedkov globálneho partnerstva pre trvalo udržateľný rozvoj. Tento cieľ vyzýva na podporu univerzálneho, otvoreného, nediskriminačného a spravodlivého multilaterálneho obchodného systému v rámci WTO. Keďže doprava je nosným pilierom obchodu, má značný potenciál pri podpore tohto cieľa.

3.8.

V rámci cieľa č. 9 sa vyzýva na rozvoj udržateľnej a odolnej infraštruktúry v rozvojových krajinách. Súvisí s cieľom č. 10, ktorý sa týka zníženia nerovností v rámci krajín a medzi nimi, a ktorého zámerom je rozvojová pomoc a priame zahraničné investície pre krajiny, ktoré to najviac potrebujú.

3.9.

Tým, že doprava prispieva k hospodárskemu rozvoju a tvorbe dôstojných pracovných miest prostredníctvom výroby, obchodu a investícií, zohráva takisto úlohu v úsilí o dosiahnutie cieľa č. 1 zameraného na ukončenie chudoby všade a vo všetkých jej formách.

4. Doprava a ciele trvalo udržateľného rozvoja: umožnenie prístupu k tovarom a službám

4.1.

Spotrebitelia využívajú dopravu, ktorá im umožňuje prístup ku komoditám, ako sú napríklad potraviny, – ako sa uvádza v cieli č. 2 –, a iným základným komoditám alebo luxusnejším výrobkom. Okrem toho ľudia tiež potrebujú dopravu na to, aby mali prístup k službám, ktoré sa týkajú napríklad cestovného ruchu, záľub alebo systémov sociálneho zabezpečenia.

4.2.

Doprava je jedným z hlavných prvkov potrebných na prepojenie trhov, či už ide o jednotný trh alebo medzinárodný obchod. Prepojené trhy prinášajú väčšiu efektívnosť a väčšie výhody, a tým prispievajú k prístupnosti a cenovej dostupnosti tovaru pre spotrebiteľov.

4.3.

Doprava je tiež kľúčová pri poskytovaní a využívaní služieb zdravotnej starostlivosti v EÚ, ako aj na celom svete. Doprava teda prispieva k dosiahnutiu cieľa č. 3, ktorý sa zameriava na prevenciu a liečenie chorôb a zabezpečenie zdravého života a dobrých životných podmienok pre všetkých.

4.4.

To isté platí, pokiaľ ide o poskytovanie vzdelávania a účasť na ňom. Doprava tak pomáha dosiahnuť cieľ č. 4, prostredníctvom ktorého sa má zabezpečiť inkluzívne a spravodlivé kvalitné vzdelávanie a majú podporovať možnosti celoživotného vzdelávania pre všetkých.

5. Doprava a ciele trvalo udržateľného rozvoja: stanovenie základov pre mobilitu

5.1.

Na to, aby sa umožnila mobilita osôb a tovaru, musí byť doprava prístupná, cenovo dostupná, bezproblémová a účinná, ako aj bezpečná a spoľahlivá. Pre EÚ je preto nevyhnutné, aby zvýšila investície do vlastnej infraštruktúry a vhodnej technológie, a aby posilnila dobre fungujúce dopravné systémy.

5.2.

Cieľ č. 9 má priamy pozitívny vplyv na dopravu, pretože sa zasadzuje za vybudovanie kvalitnej, spoľahlivej, udržateľnej a odolnej infraštruktúry v snahe podporiť hospodársky rozvoj a blahobyt ľudstva.

5.3.

Bezproblémový prechod hraníc v rámci vnútorného trhu a medzinárodnej dopravy a cestovania sú nevyhnutnosťou pre dobre fungujúce trhy a pohyb tovaru a osôb. V rámci cieľa č. 8 sa to podporuje zdôrazňovaním úlohy cezhraničnej infraštruktúry.

5.4.

Podstatou cieľa č. 11 je dosiahnuť, aby mestá a ľudské sídla boli inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné. Vyzýva sa v ňom na zaistenie prístupu k bezpečným, cenovo dostupným, ľahko prístupným a udržateľným dopravným systémom pre všetkých a venovanie pozornosti potrebám osôb v zraniteľnej situácii, ako sú deti, osoby so zdravotným postihnutím a starší ľudia. To si vyžaduje vhodné plánovanie využívania pôdy a dopravných systémov, ako aj primerané verejné investície do infraštruktúry. Rozvoj verejnej dopravy zohráva dôležitú úlohu, a to tak v mestských ako aj vo vidieckych oblastiach.

5.5.

Pokiaľ ide o inovácie, v rámci cieľa č. 9 sa podporuje posilnenie vedeckého výskumu a technologických schopností priemyselných odvetví. Je to dôležité aj z hľadiska rozvoja dopravných a súvisiacich odvetví.

5.6.

Okrem toho cieľ č. 7 vyzýva na medzinárodnú spoluprácu v snahe uľahčiť prístup k výskumu a technológiám týkajúcim sa čistej energie, ako aj na podporu investícií do energetickej infraštruktúry a čistých energetických technológií. Tieto opatrenia vrátane infraštruktúry pre alternatívne palivá a elektrickú energiu sú tiež prínosom pre dekarbonizáciu dopravy.

5.7.

S narastajúcou digitalizáciou a robotizáciou dopravy by sa mala venovať väčšia pozornosť potrebám digitálnej infraštruktúry vrátane automatizovaných systémov riadenia a kontroly dopravy. Cieľ č. 9 uvádza, že je potrebné výrazne zvýšiť prístup k IKT a usilovať sa zabezpečiť všeobecný a cenovo prijateľný prístup k internetu. Cieľ č. 17 zase vyžaduje využitie podporných technológií najmä IKT. Digitalizácia napríklad zefektívňuje logistiku a pomáha zabezpečiť lepšie dopravné informácie pre cestujúcich.

6. Doprava a ciele trvalo udržateľného rozvoja: naplnenie sociálnych očakávaní

6.1.

Hoci sa doprava podieľa na zabezpečení zdravotnej starostlivosti a blahobytu, prináša zároveň aj zdravotné riziká podmienené znečistením napríklad v dôsledku tuhých častíc v ovzduší a dopravné nehody. Cieľ č. 3 je zameraný na dosiahnutie výrazného zníženia týchto rizík. Účinné systémy riadenia dopravy, regulácia a presadzovanie sú nevyhnutnými prostriedkami na zlepšenie bezpečnosti dopravy. Pokročila automatizácia vďaka zníženiu rizika zlyhania ľudského faktora jednoznačne zvýši bezpečnosť dopravy, a to aj napriek obavám súvisiacim s technológiami.

6.2.

Vzdelávanie a odborná príprava, ktoré sa požadujú v rámci cieľa č. 4, sú kľúčové na zabezpečenie potrebných zručností pre pracovníkov a podnikateľov v odvetviach súvisiacich s dopravou. Zmeny úloh spôsobené napríklad digitalizáciou so sebou prinášajú značnú zmenu v dopyte po zručnostiach. Cieľ č. 4 je preto dôležitým faktorom pre fungovanie dopravy.

6.3.

Cieľ č. 5 vyzýva na dosiahnutie rodovej rovnosti a požaduje posilnenie postavenie žien a dievčat. Odvetvie dopravy môže posilniť rodovú rovnosť, ak priláka viac žien, ktoré by vstúpili do sektoru v úlohe podnikateliek alebo zamestnankýň, čím by sa využil potenciál osôb oboch pohlaví. Doprava, a to najmä verejná doprava, musí tiež umožniť ženám bezpečne cestovať.

6.4.

Cieľ č. 8 vyzýva na dosiahnutie plnej a produktívnej zamestnanosti, predchádzanie vylúčenia mladých ľudí, zaistenie dôstojnej práce pre všetkých a ochranu práv zamestnancov. Podmienky v tejto oblasti sa líšia. V rozvojových krajinách môže byť najdôležitejším cieľom vykonávanie základných práv pracovníkov, zatiaľ čo v EÚ súvisia najväčšie výzvy do budúcnosti s podporou plnej zamestnanosti a dôstojnej práce pre všetkých.

6.5.

Riadenie štrukturálnych zmien, ktorým čelí EÚ v dôsledku digitalizácie a prechodu k nízkouhlíkovému hospodárstvu, si vyžaduje komplexné stratégie na zabezpečenie spravodlivého a hladkého prechodu, zníženie negatívnych sociálnych vplyvov a odstránenie nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily.

6.6.

Cieľ č. 10 ďalej požaduje podporu sociálneho, ekonomického a politického začleňovania všetkých osôb a prijatie politík zameraných na väčšiu rovnosť. Tieto politiky tiež posilnia cieľ č. 1 týkajúci sa odstránenia chudoby. Pokiaľ ide o dopravu, cieľ č. 9 požaduje cenovo dostupný a spravodlivý prístup pre všetkých. Doprava zohráva úlohu pri predchádzaní vylúčeniu ľudí tým, že umožňuje prístup k práci, tovaru a službám.

6.7.

Cieľ č. 10 tiež požaduje riadenú, bezpečnú, legálnu a zodpovednú migráciu a mobilitu ľudí. Dopravy sa to týka dvomi spôsobmi: doprava na jednej strane zohráva úlohu pri predchádzaní stratám na ľudských životoch a prispievaní k bezpečnému a legálnemu presunu utečencov a migrantov a na druhej strane odvetvie dopravy poskytuje migrantom príležitosti začleniť sa do trhu práce.

7. Doprava a ciele trvalo udržateľného rozvoja: napĺňanie environmentálnych cieľov

7.1.

Okrem napĺňania potrieb jednotlivcov a podnikov v oblasti mobility musí doprava spĺňať aj klimatické a environmentálne požiadavky. Cieľ č. 13 zdôrazňuje nevyhnutnosť naliehavých opatrení na boj proti zmene klímy a jej vplyvom. Keďže doprava je hlavným zdrojom celosvetových emisií skleníkových plynov a sektorom, v ktorom sa objem emisií stále zvyšuje, predstavuje tento cieľ mimoriadnu výzvu pre dopravu. Vyžaduje si to zvýšené úsilie na dosiahnutie cieľov stanovených v rámci politík EÚ, ako aj globálnu spoluprácu v oblasti medzinárodnej leteckej a námornej dopravy.

7.2.

Cieľ oddeľovať hospodársky rast od poškodzovania životného prostredia, ako sa požadovalo v rámci cieľa č. 8, je z hľadiska dopravy veľkou výzvou, pretože doprava a hospodársky rast sú úzko prepojené. Snaha o oddelenie si preto vyžaduje intenzívny rozvoj udržateľných dopravných systémov s minimálnym vplyvom na životné prostredie, zavedenie pokročilých technológií, ako aj nové a inovatívne prístupy k mobilite. Je to tiež v súlade s cieľom č. 12, ktorý sa týka zodpovednej spotreby a výroby.

7.3.

Infraštruktúra zohráva dôležitú úlohu z hľadiska vplyvov dopravy na životné prostredie. Cieľ č. 15 sa snaží chrániť, obnovovať a podporovať trvalo udržateľné využívanie pozemných ekosystémov, čo treba zohľadniť pri územnom plánovaní a budovaní infraštruktúry. To isté platí o cieli č. 11, ktorý sa vzťahuje na potrebu zintenzívniť úsilie zamerané na ochranu a zachovanie svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.

7.4.

Keďže energia je nevyhnutným predpokladom pre dopravu, cieľ č. 7 týkajúci sa energie sa vzťahuje priamo aj na dopravu. V rámci neho sa vyžaduje výrazné zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v rámci globálneho energetického mixu, ako aj výrazné zlepšenie z hľadiska energetickej účinnosti. Cieľ č. 12 zase zahŕňa súvisiaci cieľ postupného ukončenia dotácií na škodlivé fosílne palivá. Vzhľadom na veľmi rozšírené využívanie fosílnych palív v doprave má tento cieľ zjavný vplyv na dopravu a jej užívateľov.

7.5.

Cieľ č. 14 sa zameriava na zachovanie a trvalo udržateľné využívanie oceánov, morí a morských zdrojov. Okrem činností na pevnine to predstavuje výzvu pre sektor námornej dopravy, ktorý musí zlepšiť odpadové hospodárstvo a znížiť emisie.

7.6.

Environmentálne vplyvy sa netýkajú len samotnej dopravy, ale aj životného cyklu vozidiel, lietadiel a lodí od výroby až po skončenie ich životnosti. Tieto vplyvy možno zmierniť zlepšením efektívnosti využívania zdrojov a využívaním čistých technológií v priemyselných procesoch, ako aj recykláciou a opätovným použitím, ako sa to požaduje v rámci cieľov č. 9 a 12.

7.7.

Pri znižovaní emisií zohrávajú úlohu aj opatrenia, ktoré zlepšujú plynulosť premávky. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležitá vysokokvalitná infraštruktúra a bezproblémové hraničné priechody, využívanie pôdy a územné plánovanie, účinná verejná doprava a alternatívy multimodálnej nákladnej dopravy.

7.8.

Rozvoj autonómnej dopravy môže vzhľadom na zvýšené pohodlie cestujúcich viesť k intenzívnejšiemu používaniu osobných automobilov. Na druhej strane spoločné používanie automobilov (car-sharing) spolu s využívaním verejnej dopravy má znížiť počet súkromných automobilov. Celkovo možno konštatovať, že digitalizácia a robotizácia prispievajú k efektívnejšej doprave a logistike, čo sa pozitívne prejavuje na environmentálnych a klimatických vplyvoch dopravy.

7.9.

Okrem skutočnosti, že je potrebné znížiť emisie spôsobené dopravou, doprava tiež prispieva k prevencii a riešeniu problémov v oblasti životného prostredia a klímy, a to tým, že umožňuje šírenie nízkouhlíkových a ekologických technológií, výrobkov a riešení, ako sa požaduje v rámci cieľa č. 17.

8. Doprava a ciele trvalo udržateľného rozvoja: dôsledky na tvorbu politík

8.1.

Z analýzy v predchádzajúcej časti jasne vyplýva, že doprava súvisí s veľkým počtom cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Keďže doprava je kľúčovým faktorom umožňujúcim dosiahnutie viacerých cieľov trvalo udržateľného rozvoja, jej úloha by sa mala v plnej miere uznať pri vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja na úrovni EÚ, členských štátov a na miestnej úrovni.

8.2.

Dopravná politika EÚ by mala zohľadniť ciele trvalo udržateľného rozvoja integrovaným spôsobom v snahe stanoviť základy pre zlepšenie dopravy a mobility a zároveň rešpektovať sociálne a environmentálne ciele.

8.3.

Prístup k doprave z rôznych východiskových bodov niekoľkých oblastí politiky založený na princípe „jedna otázka za druhou“ vedie k neoptimálnym riešeniam. Je teda nevyhnutné, aby sa dopravná politika rozvíjala ako celok. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby pripravila nový, integrovaný politický rámec pre novú generáciu dopravnej politiky. Týmto rámcom by sa potom mali riadiť podrobnejšie rozhodnutia súvisiace s dopravou.

8.4.

Tento politický rámec by mal obsahovať aj globálny rozmer, ktorého zámerom by bolo začleniť ciele udržateľného rozvoja do medzinárodnej spolupráce a zahraničnej činnosti EÚ týkajúcich sa dopravy.

8.5.

Vzhľadom na to, že doprava je dôležitou otázkou pre celú spoločnosť, je potrebné zapojiť občiansku spoločnosť do prípravy a vykonávania politiky v oblasti dopravy. Toto by bolo v súlade s cieľom č. 16, ktorý požaduje pohotové, inkluzívne, participatívne a reprezentatívne rozhodovanie na všetkých úrovniach. Pokiaľ ide o otázky súvisiace s trhom práce a procesmi prechodu, kľúčovú úlohu by mal zohrávať sociálny dialóg.

8.6.

Cieľ č. 17 sa zasadzuje za stimulovanie a podporu účinných verejných politík, verejno-súkromných partnerstiev a partnerstiev v rámci občianskej spoločnosti na základe skúseností a stratégií pre partnerstvá. Vzhľadom na kľúčovú úlohu verejného sektora EHSV vyzýva tvorcov politiky EÚ, aby plne uznali zásadnú úlohu opatrení a partnerstiev zdola nahor, pretože prispievajú k hľadaniu čo najlepších riešení pre výzvy súvisiace s dopravou a spôsobov využívania príležitostí, okrem iného aj prostredníctvom nových modelov výroby a spotreby, ktoré vyvíjajú podniky a občania.

8.7.

EHSV takisto vyzýva Komisiu, aby posúdila ukazovatele cieľov trvalo udržateľného rozvoja z hľadiska dopravy a podporila vytvorenie ukazovateľov, ktoré sú relevantné, poskytujú realistický a informatívny obraz o vývoji a sú v súlade s integrovaným prístupom, ako sa uvádza vyššie.

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/15

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Koncepcie EÚ v oblasti riadenia prechodu na digitalizovaný svet práce – dôležitý príspevok k bielej knihe o budúcnosti práce

[prieskumné stanovisko na žiadosť rakúskeho predsedníctva Rady EÚ]

(2018/C 367/03)

Spravodajkyňa:	Franca SALIS-MADINIER
Pomocný spravodajca:	Ulrich SAMM

Stanovisko na žiadosť rakúskeho predsedníctva Rady EÚ	list z 12. februára 2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie článok 29 ods. 1 rokovacieho poriadku prieskumné stanovisko
Rozhodnutie predsedníctva	13. marca 2018
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	6. júna 2018
Prijaté v pléne	11. júla 2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	152/1/4

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje spravodlivý prechod na digitálnu technológiu založený na rešpektovaní európskych hodnôt, ktoré presadzujú plnú zamestnanosť, sociálny pokrok, vysokú úroveň ochrany, zníženie chudoby a nerovností.

1.2.

EHSV požaduje, aby obrovské príležitosti, ktoré ponúkajú nové technológie, boli prínosom pre všetkých: pracovníkov, občanov a podniky. V tomto vývoji nesmú byť žiadni porazení. Politiky sa musia prioritne zameriavať na posilnenie pracovnej kariéry jednotlivcov s cieľom vybaviť všetkých občanov správnymi zručnosťami a na posilnenie kolektívne organizovaných systémov sociálneho zabezpečenia, aby sa uľahčil prístup k dávkam sociálneho zabezpečenia, ako je stanovené v Charte základných práv, prioritách vyhlásených európskymi orgánmi v Göteborgu v rámci európskeho piliera sociálnych práv a v dohovoroch MOP.

1.3.

Je pravdepodobné, že pracovné miesta sa zmenia v dôsledku automatizácie, digitalizácie a umelej inteligencie. EHSV považuje za prioritu aktualizovať zručnosti európskych pracovníkov, najmä tých, ktorým úroveň kvalifikácie a zastaranosť zručností neumožňuje zastávať novovzniknuté pracovné miesta alebo miesta, ktoré budú zmenené v dôsledku technológie. Zdôrazňuje, že na úrovni EÚ a členských štátov je naliehavo potrebná politika v prospech transformácie počiatočnej odbornej prípravy a celoživotnej odbornej prípravy s cieľom podporiť vhodné spôsoby výučby umožňujúce rozvíjať tvorivé a digitálne zručnosti, ktoré sú na nových pracovných miestach čoraz potrebnejšie.

1.4.

Rodová rozmanitosť musí patriť medzi hlavné priority: v odvetviach so silnou digitálnou zložkou je situácia alarmujúca, tak slabo sú v nich zastúpené ženy (1). Je dôležité sledovať a merať tieto trendy a podporovať prístup žien do týchto odvetví.

1.5.

EHSV poznamenáva, že len 0,3 % celkových verejných výdavkov v EÚ (2) je určených na investovanie do sociálnych politík. Musia sa poskytnúť dostatočné zdroje, najmä v rámci budúceho viacročného rozpočtového rámca EÚ na obdobie po roku 2020 (3), na posilnenie týchto politík a na podporu prechodu na digitálnu technológiu vo svete práce v prospech pracovníkov, podnikov a spoločnosti ako celku.

1.6.

Dodatočné zdroje možno nájsť v zvýšení produktivity vďaka digitalizácii. EHSV odporúča, aby sa na úrovni odvetvia a podniku zorganizoval sociálny dialóg o rozdelení pridanej hodnoty s cieľom dohodnúť spôsoby použitia.

1.7.

V snahe pokryť všetky flexibilné formy zamestnania, ktoré prináša digitalizácia, a nenechať žiadneho pracovníka bokom (4), EHSV považuje za jednu zo svojich priorít zachovanie kvality a finančnej udržateľnosti systémov sociálnej ochrany. Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby organizovali konzultácie so sociálnymi partnermi s cieľom prispôsobiť systémy sociálnej ochrany, a to najmä v prospech pracovníkov, ktorí z dôvodu svojho postavenia nie sú dostatočne krytí týmito systémami.

1.8.

V rámci zavádzania nových technológií, ako sú napríklad roboty alebo inteligentné stroje, EHSV vo svojej štúdii pripomína význam povinnosti vopred informovať zástupcov pracovníkov a poradiť sa s nimi, ako aj potrebu kolektívneho vyjednávania pri zavádzaní zmien (5), ktoré tieto technológie prinášajú. Pripomína tiež, že v smernici týkajúcej sa európskych zamestnaneckých rád sa stanovuje povinnosť takejto konzultácie (6).

1.9.

Pokiaľ ide o umelú inteligenciu, EHSV zdôrazňuje, že nepriehľadnosť fungovania algoritmov a spôsob, akým uskutočňujú rozhodnutia, ktoré nemôžu ľudia kontrolovať, predstavujú obrovské výzvy pre EÚ a vyvolávajú zásadné otázky o tom, v akej spoločnosti chceme žiť. EHSV už zdôraznil, že v novom svete práce je prvoradé vymedziť vzťah človeka k stroju. Prístup zameraný na ovládanie stroja človekom je zásadný (7).

1.10.

EHSV podporuje všeobecné strategické rámce pre umelú inteligenciu, ktoré Európe poskytujú konkurenčnú výhodu (8), a nabáda na rozvoj sociálne zodpovednej umelej inteligencie slúžiacej spoločnému blahu. Zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať novú oblasť výskumu – „kognitívnu ergonómiu“, ktorej cieľom je prijať opatrenia na podporu využívania inteligentných technológií, zameraného na človeka.

2. Úvod

2.1.

Svoje názory na nové formy práce a budúcnosť práce už EHSV vyjadril v troch prieskumných stanoviskách, o ktoré požiadali estónske a bulharské predsedníctva Rady EÚ (9). Tieto stanoviská boli obohatené o širšiu úvahu o sociálne udržateľnej koncepcii pre digitálnu éru, ktorá bola vypracovaná v rámci ďalšieho prieskumného stanoviska na žiadosť bulharského predsedníctva (10).

2.2.

EHSV nesúhlasí s predpokladom, že digitalizácia „bude mať svojich víťazov aj porazených“. V tomto stanovisku EHSV navrhuje spôsoby, ako by digitalizácia mohla priniesť prospech všetkým občanom, aby nikto nebol odsunutý nabok.

2.3.

Aby časť pracovníkov a občanov nezostala bokom, bolo by vhodné, aby sa posilnili verejné výdavky na investície do sociálnych politík, ktoré v súčasnosti predstavujú len 0,3 % celkových verejných výdavkov v EÚ (11). Musia sa poskytnúť dostatočné zdroje, najmä v rámci budúceho viacročného rozpočtového rámca EÚ na obdobie po roku 2020 (12), na podporu prechodu na digitálnu technológiu vo svete práce.

2.4.

EHSV zdôrazňuje, že na to, aby automatizácia mohla byť prínosom pre spoločnosť ako celok, EÚ a jej členské štáty musia byť schopné spoľahnúť sa na dobre fungujúci a kvalitný systém celoživotnej odbornej prípravy, trvalý sociálny dialóg medzi zainteresovanými stranami, primerané kolektívne vyjednávanie a primeraný systém zdaňovania.

2.5.

Je naliehavé konať už teraz, aby sa zabezpečila dostupnosť vhodných zručností pre budúcnosť, aby EÚ a všetky jej členské štáty zostali konkurencieschopné a mohli vytvárať nové podniky a nové pracovné miesta, aby sa ľudia naďalej mohli začleňovať do trhu práce počas celej svojej pracovnej kariéry a aby sa zabezpečil blahobyt pre všetkých.

3. Umelá inteligencia v službách človeka pre spravodlivý a kvalitný prechod

3.1.

EHSV kladie dôraz na výzvy, ktoré pre EÚ predstavuje umelá inteligencia, chápaná ako súbor technológií umožňujúcich prostredníctvom výpočtovej techniky vykonávať kognitívne úlohy tradične vykonávané ľuďmi.

3.2.

Ak má digitalizácia a čoraz výkonnejšia a silnejšia umelá inteligencia priniesť prospech pracovníkom, občanom, podnikom, členským štátom a EÚ, musíme mať nad ňou kontrolu a jej možné negatívne účinky sa musia predvídať a regulovať.

3.3.

EHSV považuje novú generáciu tzv. spolupracujúcich robotov za príležitosť, ktorá môže byť prospešná pre spoločnosť ako celok. Tieto roboty sa môžu stať skutočnými partnermi pracovníkov, pretože uľahčia ich každodennú prácu, ktorá sa tak stane menej stresujúcou. Môžu tiež pomôcť osobám s telesným postihnutím alebo kognitívnymi poruchami, a ešte viac osobám s obmedzenou pohyblivosťou.

3.4.

EHSV znovu zdôrazňuje (13), že treba zaujať prístup, pri ktorom zostane vo vedení človek, a to počas celého procesu digitalizácie. Naša spoločnosť sa musí vyrovnať so strachom, že systémy umelej inteligencie môžu jedného dňa rozhodovať o dôležitých aspektoch nášho života bez akéhokoľvek ľudského zásahu. V rámci prístupu, pri ktorom je vo vedení človek, sa vymedzuje zásada, ktorá zaručuje, že stroje majú jednoznačne slúžiť ľuďom a že zložitejšie otázky súvisiace s ľudskými schopnosťami, ako napríklad prevzatie zodpovednosti, posudzovanie kontroverzných prípadov či etických otázok alebo iracionálne správanie, zostávajú pod kontrolou ľudí. Táto veľmi všeobecná zásada môže slúžiť ako základná zásada pre budúce nariadenia.

3.5.

Ako EHSV zdôraznil vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému Umelá inteligencia (14), kontrola algoritmov a ich transparentnosti predstavuje pre naše demokracie a základné slobody veľkú výzvu, a to aj vo svete práce. Cieľom EÚ musí byť sociálne a eticky zodpovedný prechod na digitálnu technológiu. EHSV podporuje všeobecné strategické rámce pre umelú inteligenciu, ktoré EÚ poskytujú konkurenčnú výhodu. Zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať novú oblasť výskumu – „kognitívnu ergonómiu“, ktorej cieľom je prijať opatrenia na podporu využívania inteligentných technológií, zameraného na človeka.

3.6.

V dôsledku skreslených algoritmov môžu zvolené rozhodnutia a riešenia zvýšiť diskrimináciu v podnikoch, napríklad v oblasti náborových postupov a činností v oblasti ľudských zdrojov vo všeobecnosti (15). Dobré naprogramovanie údajov a algoritmov však takisto umožňuje, aby sa nábor zamestnancov a politiky v oblasti ľudských zdrojov stali „inteligentnejšími“ a spravodlivejšími.

3.7.

Európski vedci, inžinieri a podnikatelia, ktorí prispievajú k navrhovaniu, rozvoju a uvádzaniu systémov umelej inteligencie na trh, musia konať podľa kritérií etickej a sociálnej zodpovednosti. Začlenenie etiky a humanitných vied do učebných osnov inžinierskeho vzdelávania môže byť dobrou odpoveďou na túto požiadavku (16). Bolo by vhodné vytvoriť kódex správania pre umelú inteligenciu.

3.8.

EHSV by rád upriamil pozornosť na hrozbu, ktorú predstavuje umelá inteligencia, pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť a súkromie. Nové technológie veľmi uľahčujú vytváranie falošných fotografií, videí, prejavov a textov v dobrej kvalite. Riešenie tejto vážnej hrozby musí patriť medzi najvyššie priority v rámci politiky EÚ.

4. Všeobecné pripomienky

4.1. Vplyv na zamestnanosť

4.1.1.

Aký vplyv bude mať zavedenie automatizácie, digitalizácie a umelej inteligencie v rôznych výrobných procesoch na úroveň zamestnanosti, to je veľmi kontroverzná otázka. Podľa prijatej metódy – analýza úloh alebo pracovných miest – sa tieto predpoklady z hľadiska straty pracovných miest značne líšia (17).

4.1.2.

Bez ohľadu na tieto odchýlky je isté, že digitalizácia bude mať vplyv na veľkú väčšinu pracovných miest. Niektorých povolaní sa to dotkne viac ako iných, pričom v krátkodobom horizonte môžu zaniknúť (18). Ďalšie prejdú transformáciou a bude potrebná rekvalifikácia.

4.1.3.

Medzi členskými štátmi Európskej únie existujú významné rozdiely, pokiaľ ide o vplyv automatizácie na pracovné miesta (19). Podľa jednej štúdie OECD vo všeobecnosti menej pracovných miest podlieha automatizácii v Spojenom kráľovstve, severských krajinách a Holandsku než v krajinách na východe a juhu EÚ (20). Tieto rozdiely môžu vysvetliť viaceré faktory: rozdiely v organizácii úloh v hospodárskych odvetviach, v odvetvovej štruktúre a v investíciách (krajiny, ktoré ešte neprešli na technológie, pri ktorých je pravdepodobné, že nahradia pracovnú silu, ani do nich neinvestovali, majú štruktúru úloh, ktorá je vhodnejšia na automatizáciu). Rozdiely existujú aj v organizácii pracoviska vo všeobecnosti či v úrovniach vzdelania pracovníkov.

4.2. Zabezpečiť kľúčové kompetencie všetkých občanov

4.2.1.

Vzhľadom na toto konštatovanie môžu primerané zručnosti členským štátom EÚ pomôcť lepšie sa začleniť na globalizovaných trhoch a špecializovať sa na najpokročilejšie technológie, a to vďaka inovatívnejším podnikom, ktoré zostanú konkurencieschopné. Aby sa tak stalo, potrebujú všetky odvetvia pracovníkov, ktorí majú nielen vysoké kreatívne a kognitívne schopnosti (v oblasti gramotnosti a matematickej gramotnosti a pri riešení zložitých problémov), ale aj manažérske a komunikačné zručnosti a schopnosť učiť sa.

4.2.2.

Pracovníci, na ktorých treba zamerať prioritné opatrenia a venovať im silnejšiu podporu, sú pracovníci s nízkokvalifikovaným zamestnaním a zamestnaním, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou čaká automatizácia, transformácia, nahradenie alebo dokonca vymiznutie.

4.2.3.

V Únii sa rozdiel medzi zručnosťami a budúcimi pracovnými miestami zhoršuje. V členských štátoch EÚ hrozí, že 22 % pracovníkov nebude mať správne digitálne zručnosti zodpovedajúce vývoju ich zamestnania (21). Od roku 2008 sa priemerná dĺžka trvania nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti zvýšila najmä pre pracovníkov s nízkou úrovňou kvalifikácie.

4.2.4.

Ako sa uvádza v nedávnom stanovisku EHSV, vzhľadom na ťažkosti týchto nezamestnaných získať pracovné miesto je naliehavé otázku odbornej prípravy a zručností riešiť prostredníctvom sociálneho dialógu v odvetviach, regiónoch a na vnútroštátnej a európskej úrovni (22), aby všetci pracovníci mohli mať prístup ku kvalitnému pracovnému miestu a napredovať vo svojej pracovnej kariére.

4.3. Zmeniť počiatočnú odbornú prípravu a podporovať celoživotnú odbornú prípravu

4.3.1.

EHSV v súvislosti s týmito výzvami zastáva názor, že na úrovni EÚ a jej členských štátov je naliehavo potrebná cielená politika v prospech transformácie počiatočnej odbornej prípravy a celoživotnej odbornej prípravy s cieľom podporiť vhodné spôsoby výučby, ako aj rozvíjať tvorivé zručnosti, ktoré sa stávajú čoraz dôležitejšími.

4.3.2.

Jediná spoločná politika na európskej úrovni by nemusela byť účinná, keďže členské štáty majú odlišné problémy, je však vo všeobecnosti nevyhnutné vytvoriť politiku na zníženie rozdielov medzi dostupnými zručnosťami a budúcimi pracovnými miestami (23).

4.4. Kľúčové otázky spojené s rizikom diskriminácie v práci a spoločnosti

4.4.1.

Rovnosť medzi mužmi a ženami: pracovné miesta budúcnosti a tie, ktoré budú najlepšie uznávané a odmeňované, budú pracovné miesta v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a najmä v oblasti informačných technológií (IT). Rodová rozmanitosť musí patriť medzi hlavné priority: v odvetviach so silnou digitálnou zložkou je situácia alarmujúca, tak slabo sú v nich zastúpené ženy (24). Je dôležité sledovať a merať tieto trendy a podporovať prístup žien do týchto sektorov, ak chceme v budúcom svete práce zabrániť ďalším nerovnostiam (25).

4.4.2.

Nerovnosti súvisiace s vekom: zmeny vo svete práce majú dôsledky pre pracovné podmienky pracovníkov, a to bez ohľadu na ich vek. Tieto transformácie môžu mať vplyv na udržateľnú prácu počas celého pracovného života. Napríklad používanie zmlúv na dobu určitú, ktoré je v súčasnosti skôr nespravodlivo vyhradené väčšinou pre mladých pracovníkov (26), sa môže rozšíriť na starších pracovníkov s možnými dôsledkami. Technologický vývoj spojený s digitalizáciou môže zároveň ponúknuť príležitosti pre starších pracovníkov. Štúdie o práci musia tento vývoj sledovať.

5. Sociálny a občiansky dialóg, ktorý inovuje a predvída

5.1.

Sociálny dialóg na všetkých úrovniach – európskej, vnútroštátnej, odvetvovej, územnej a podnikovej – musí v plnej miere zohľadňovať digitálne výzvy a pomáhať vypracovať predvídavé politiky podporené príslušnými údajmi o povolaniach postihnutých zmenami, o novovytvorených pracovných miestach a o zručnostiach požadovaných na obsadenie týchto nových pracovných miest.

5.2.

Sociálny dialóg musí v plnej miere riešiť pracovné podmienky v čase automatizácie, aby sa zohľadnili nové riziká a príležitosti. Dohody, ku ktorým sa dospelo prostredníctvom sociálneho dialógu v jednotlivých členských štátoch EÚ a odvetviach, by mali byť predmetom analýzy Európskej komisie, aby sa tieto výsledky mohli zaviesť do praxe (právo na odpojenie (27), dohody o telepráci, prevoditeľné práva spojené s osobou, kolektívna zmluva podpísaná s platformami (28) atď.) (29).

5.3.

V snahe pokryť všetky flexibilné formy zamestnania, ktoré prináša digitalizácia, a nenechať žiadneho pracovníka bokom (30), EHSV považuje za jednu zo svojich priorít zachovanie kvality a finančnej udržateľnosti systémov sociálnej ochrany, v súlade s európskym pilierom sociálnych práv. Výbor vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby organizovali konzultácie so sociálnymi partnermi s cieľom prispôsobiť systémy sociálnej ochrany novým formám práce.

5.4.

Dodatočné zdroje možno nájsť v zvýšení produktivity vďaka digitalizácii. Na úrovni odvetvia a podniku treba zorganizovať sociálny dialóg o rozdelení pridanej hodnoty.

5.5.

V súvislosti s daňami treba dôkladne preskúmať reformy daňových systémov, aby sa zaručili podobné úrovne zdanenia všetkých druhov príjmov, či už boli vygenerované v sektoroch, v ktorých sa uplatňujú kolektívne zmluvy, alebo v hospodárstve spoločného využívania zdrojov.

5.6.

Zainteresované strany občianskej spoločnosti by sa mali aktívne podieľať ma tomto vývoji. Politiky odbornej prípravy v prospech zraniteľných skupín vzhľadom na rýchle technologické zmeny, ako aj politiky na rozvoj umelej inteligencie a digitalizácie, ktorých vplyv sa týka všetkých občanov, legitimizujú dôležitú úlohu organizácií občianskej spoločnosti.

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Európska komisia, 2018. Women in the Digital Age (Ženy v digitálnej ére).

(2) COM(2017) 206 final, s. 28.

(3) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54 a Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 7.

(5) ESHV (2017). Impact of digitalization and the on-demand economy on labour markets and the consequences for employment and industrial relations (Vplyv digitalizácie a hospodárstva založeného na dopyte na pracovné trhy a dôsledky pre zamestnanosť a pracovnoprávne vzťahy).

(6) Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28.

(7) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(8) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(9) Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 30 a s. 36 a Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 8.

(10) Ú. v. EÚ C 237, 6.7. 2018, s. 1.

(11) Európska únia (2017). Diskusný dokument o sociálnom rozmere Európy, s. 24.

(12) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1.

(13) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(14) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(15) MOP (2018). Impact des technologies sur la qualité et la quantité des emplois; pozri Villani, C. (2018). Donner un sens à l'intelligence artificielle: Pour une stratégie nationale et européenne.

(16) Pozri správu Cédrica Villaniho o umelej inteligencii (marec 2018).

(17) L. Nedelkoska a G. Quintini (2018). „Automation, skills use and training“. Pracovné dokumenty OECD o sociálnych otázkach, zamestnanosti a migrácii, č. 202, Éditions OCDE, Paríž.

(18) France Stratégie (2018). Intelligence artificielle et travail: správa pre ministerku práce a štátneho tajomníka pri premiérovi zodpovedného za digitálne otázky.

(19) Cedefop (2018). Insights into skill shortages and skill mismatch: learning from Cedefop’s European skills and job survey.

(20) L. Nedelkoska a G. Quintini (2018). „Automation, skills use and training“. Pracovné dokumenty OECD o sociálnych otázkach, zamestnanosti a migrácii, č. 202, Éditions OCDE, Paríž.

(21) Cedefop (2018). Insights into skill shortages and skill mismatch: learning from Cedefop’s European skills and job survey.

(22) Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 8.

(23) Cedefop (2018). Insights into skill shortages and skill mismatch: learning from Cedefop’s European skills and job survey.

(24) EK (2018). Women in the Digital Age (Ženy v digitálnej ére).

(25) EK (2015). Monitoring the digital economy & society 2016-2021.

(26) Non-standard forms of employment: Recent trends and future prospects, s. 7, Eurofound (2017), a Working conditions of workers at different ages, Eurofound (2017).

(27) Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 8.

(28) Pozri dohodu podpísanú v Dánsku.

(29) Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 30.

(30) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54 a Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 7.

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Situácia žien so zdravotným postihnutím

[prieskumné stanovisko na žiadosť Európskeho parlamentu]

(2018/C 367/04)

Spravodajkyňa:

Gunta ANČA

Konzultácia	Európsky parlament, 3. apríla 2018
Právny základ	článok 29 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	13. marca 2018
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	6. júna 2018
Prijaté v pléne	11. júla 2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	187/2/0

1. Závery a odporúčania

1.1.

Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím čelia viacnásobnej a prierezovej diskriminácii, a to na základe rodovej príslušnosti aj zdravotného postihnutia. Ženy so zdravotným postihnutím nemajú rovnaké príležitosti zapojiť sa rovnocenne s inými do všetkých oblastí života spoločnosti. Ich príliš časté vylúčenie sa okrem iného týka inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy, zamestnanosti, prístupu k systémom zmenšovania chudoby, primeraného bývania a účasti na politickom a verejnom živote, pričom množstvo legislatívnych aktov im bráni v rozhodovaní o svojom vlastnom živote vrátane sexuálnych a reprodukčných práv. Čelia prekážkam pri uplatňovaní svojich práv ako občianok EÚ (1).

1.2.

V tomto stanovisku sa apeluje na EÚ a všetky jej členské štáty, aby uplatňovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) (2), odporúčania, pokiaľ ide o ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, ktoré EÚ adresoval v roku 2015 Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, a všeobecnú pripomienku č. 3 k článku 6 uvedeného dohovoru.

1.3.

Výbor vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby hľadisko zdravotného postihnutia začlenili do svojich budúcich stratégií, politík a programov v oblasti rodovej rovnosti, ako aj rodové hľadisko do svojich stratégií v oblasti zdravotného postihnutia, a to vrátane budúcej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2020 – 2030 a európskeho piliera sociálnych práv (3). Stratégia nadväzujúca na stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu by mala obsahovať aj hľadisko žien so zdravotným postihnutím, pretože ich zapojenie do hospodárskeho a sociálneho života má zásadný význam z hľadiska úspechu celkovej hospodárskej a sociálnej stratégie Európy (4).

1.4.

Na úrovni EÚ aj na úrovni jednotlivých štátov by sa mali prijať nevyhnutné opatrenia na zavedenie štruktúrovaného dialógu so samostatným rozpočtovým riadkom, ktorý by bol dostatočný na zaručenie zmysluplnej konzultácie s osobami so zdravotným postihnutím vrátane žien, dievčat a chlapcov so zdravotným postihnutím, ako aj na ich zapojenie do vykonávania a monitorovania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to prostredníctvom ich zastupiteľských organizácií (5).

1.5.

1.6.

EÚ a členské štáty by mali urýchlene pristúpiť k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) ako krok v boji proti násiliu na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím (7). Tieto opatrenia by mali zahŕňať kriminalizáciu sexuálneho a iného násilia páchaného na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím vrátane zastavenia nútenej sterilizácie (8).

1.7.

EÚ a členské štáty by mali prijať všetky opatrenia na to, aby ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím zabezpečili rovnaký prístup k špecializovaným zdravotníckym službám pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj k prístupným všeobecným službám. Všetky ženy so zdravotným postihnutím musia byť schopné uplatňovať svoju právnu spôsobilosť tým, že sa budú môcť samostatne, alebo – ak si to budú želať – s príslušnou pomocou rozhodovať, pokiaľ ide o liečbu a/alebo terapiu, a to vrátane samostatného rozhodovania o zachovaní svojej plodnosti a reprodukčnej autonómie (9).

2. Úvod

2.1.

Ženy so zdravotným postihnutím sa stále nachádzajú na okraji spoločnosti. Ich situácia je horšia nielen v porovnaní so ženami bez zdravotného postihnutia, ale aj s mužmi so zdravotným postihnutím (10).

2.2.

Ženy so zdravotným postihnutím predstavujú 16 % celkovej populácie žien v Európe. Tento číselný údaj vychádza z počtu žien v Európskej únii, ktorých je v súčasnosti takmer 250 miliónov, čiže v EÚ je približne 40 miliónov žien a dievčat so zdravotným postihnutím (11).

2.3.

Počet starších ľudí sa v Európe zvyšuje, čo znamená, že sa proporcionálne zvýši aj počet ľudí so zdravotným postihnutím. Počet žien so zdravotným postihnutím sa bude neúmerne zvyšovať v dôsledku ich vyššej strednej dĺžky života (12).

2.4.

V tomto stanovisku sa apeluje na EÚ a všetky jej členské štáty, aby uplatňovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) (13), odporúčania, pokiaľ ide o ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, ktoré EÚ adresoval v roku 2015 Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, a všeobecnú pripomienku č. 3 k článku 6 uvedeného dohovoru. EÚ a jej členské štáty by mali okamžite prijať akčný plán na zavedenie tohto dohovoru, stanoviť časový rámec a vyčleniť na tento účel zdroje.

3. Všeobecné pripomienky

Medzinárodný a európsky právny rámec

3.1.

EÚ je spolu so svojimi 28 členskými štátmi zmluvnou stranou UNCRPD. V súčasnosti sú medzinárodným právom viazané tento dohovor dodržiavať, čo znamená, že sú povinné spoločne presadzovať, chrániť a zaručovať práva osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú zakotvené v dohovore, vrátane práv žien a dievčat so zdravotným postihnutím. EÚ a jej členské štáty by mali byť príkladom, pretože ide o jedinú organizáciu regionálnej integrácie na svete, ktorá je zmluvnou stranou tohto dohovoru a má jedinečné postavenie na to, aby zabezpečila harmonizovanú a rovnocennú ochranu žien a dievčat so zdravotným postihnutím v celej Európe.

3.2.

V článku 6 UNCRPD sa uznáva, že „ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú vystavené viacnásobnej diskriminácii, a v tejto súvislosti [zmluvné strany] prijmú opatrenia, aby im zabezpečili plné a rovnaké užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd. Zmluvné strany prijmú všetky primerané opatrenia na zabezpečenie plného rozvoja, pokroku a posilnenia postavenia žien s cieľom zaručiť im uplatňovanie a užívanie ľudských práv a základných slobôd stanovených v tomto dohovore.“

3.3.

Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím adresoval v roku 2015 EÚ dôležité odporúčania týkajúce sa možností, ako v Európskej únii zlepšiť situáciu osôb so zdravotným postihnutím vrátane žien a dievčat.

3.4.

Tento výbor prijal v roku 2016 všeobecný komentár č. 3 k článku 6 UNCRPD, v ktorom sa zdôrazňuje, že zmluvné strany dohovoru vrátane EÚ by mali prijať uvedené opatrenia na podporu práv žien a dievčat so zdravotným postihnutím.

3.5.

Všetky členské štáty EÚ sú zmluvnými štátmi Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), najkomplexnejšieho medzinárodného právneho nástroja na presadzovanie rovnakého uznania, užívania a uplatňovania všetkých ľudských práv žien v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej a domácej sfére. Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím by mali byť zapojené do vykonávania tohto dohovoru v jednotlivých štátoch a mať možnosť naplno využívať výsledky tohto snaženia.

3.6.

V článkoch 10 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa vyžaduje, aby EÚ pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností bojovala proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a aby v tejto súvislosti prijala príslušné opatrenia. V článku 8 ZFEÚ sa uvádza: „Vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.“

3.7.

V článkoch 20 a 26 Charty základných práv EÚ sa zakazuje diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a uznáva právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote. V charte sa tiež odkazuje na rovnosť medzi mužmi a ženami a nediskrimináciu z mnohých dôvodov vrátane pohlavia.

4. Všeobecné odporúčania

4.1.

Napriek požiadavkám stanoveným v UNCRPD, CEDAW, ZFEÚ a Charte základných práv Európska únia neuplatnila hľadisko zdravotného postihnutia vo všetkých svojich politikách, programoch a stratégiách týkajúcich sa rodovej rovnosti ani neprijala rodové hľadisko vo svojich stratégiách pre oblasť zdravotného postihnutia. EÚ a jej členské štáty v súčasnosti nemajú dôrazný právny rámec na ochranu, podporu a zabezpečenie všetkých ľudských práv všetkých žien a dievčat so zdravotným postihnutím. Výbor vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby hľadisko zdravotného postihnutia začlenili do svojich budúcich stratégií, politík a programov v oblasti rodovej rovnosti, ako aj rodové hľadisko do svojich stratégií v oblasti zdravotného postihnutia, a to vrátane budúcej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2020 – 2030 a európskeho piliera sociálnych práv. Stratégia nadväzujúca na stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu by mala obsahovať aj hľadisko žien so zdravotným postihnutím, pretože ich zapojenie do hospodárskeho a sociálneho života má zásadný význam z hľadiska úspechu celkovej hospodárskej a sociálnej stratégie Európy (14).

4.2.

EÚ a jej členské štáty dostatočne nekonzultujú s organizáciami zastupujúcimi ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, ani ich dostatočne nefinancujú. Na úrovni EÚ aj na úrovni jednotlivých štátov by sa mali prijať nevyhnutné opatrenia na zavedenie štruktúrovaného dialógu so samostatným rozpočtovým riadkom, ktorý by bol dostatočný na zaručenie zmysluplnej konzultácie s osobami so zdravotným postihnutím vrátane žien, dievčat a chlapcov so zdravotným postihnutím, ako aj na ich zapojenie do vykonávania a monitorovania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to prostredníctvom ich zastupiteľských organizácií (15).

4.3.

Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sa stále nachádzajú na okraji záujmu všetkých organizácií za ľudské práva. V pravidelných správach, ktoré vypracúvajú príslušné zmluvné orgány EÚ a členských štátov pre ľudské práva, musia byť automaticky zahrnuté informácie o ženách so zdravotným postihnutím. Tento postup by sa mal zaviesť aj vo všetkých inštitúciách, ktoré sa angažujú v oblasti presadzovania ľudských práv na úrovni EÚ, ako aj na úrovni jednotlivých štátov, a to vrátane organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím a ich rodiny, ženy vo všeobecnosti a ženy so zdravotným postihnutím (16).

4.4.

EÚ a jej členské štáty nemajú k dispozícii ucelené a porovnateľné údaje a ukazovatele v oblasti ľudských práv, ktoré sa týkajú žien a dievčat so zdravotným postihnutím, ani analýzu situácie žien a dievčat so zdravotným postihnutím v EÚ (17). EHSV odporúča, aby európske agentúry, najmä Eurofound, Cedefop, FRA a EIGE, vo svojej práci týkajúcej sa ľudí so zdravotným postihnutím a ich situácie na trhu práce a v spoločnosti uplatňovali systematickejší prístup. V rámci toho by sa mala osobitne zohľadniť situácia žien a skutočnosť, že prierezový charakter môže viesť k viacerým formám diskriminácie. EHSV ďalej odporúča, aby spomenuté agentúry túto otázku jasne zahrnuli do svojich pracovných programov. Na úrovni EÚ, ako aj na úrovni jednotlivých štátov by mala byť otázka žien a dievčat so zdravotným postihnutím začlenená v súlade so zásadami UNCRPD do zhromažďovania údajov a štatistík rozdelených podľa pohlavia a veku, ako aj do existujúcich štatistických súborov a prieskumov. Mal by sa zaviesť mechanizmus na sledovanie dosiahnutého pokroku a financovanie zhromažďovania údajov a takisto by sa mali vypracovávať štúdie a uskutočňovať výskumy o ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím a prierezovej diskriminácii, ktorej čelia, a to počnúc etnickými a náboženskými menšinami až po usmerňovanie plánovania v tejto oblasti politiky. V celom výskume týkajúcom sa práv osôb so zdravotným postihnutím by sa malo zohľadňovať rodové hľadisko a vo výskume zameranom na ženy a dievčatá by sa malo brať do úvahy hľadisko zdravotného postihnutia.

4.5.

Súčasné a budúce finančné nástroje EÚ, najmä štrukturálne fondy a Európsky sociálny fond, by sa mali využívať ako hlavné nástroje na podporu členských štátov pri presadzovaní prístupnosti a nediskriminácie, pokiaľ ide o ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím (18), ako aj na zvýšenie informovanosti a väčšie zviditeľnenie možností financovania opatrení tohto druhu v programoch po roku 2020. Pre organizácie osôb so zdravotným postihnutím treba poskytovať dostupné informácie a podporu pri prístupe k možnostiam financovania.

4.6.

Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú v Európe vystavené väčšiemu riziku, že sa stanú obeťami viacnásobnej a prierezovej diskriminácie. Kombinácia rasy, etnického pôvodu, spoločenskej triedy, veku, sexuálnej orientácie, štátnej príslušnosti, náboženstva, pohlavia, zdravotného postihnutia, postavenia utečenca alebo migranta atď. má multiplikačný účinok zvyšujúci diskrimináciu, ktorej čelia ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím (19). Táto diskriminácia vyplýva zo spôsobu, akým ľudia vytvárajú svoju identitu, pričom sa vôbec neberie do úvahy rôznorodosť žien so zdravotným postihnutím a vo všetkých spoločenských oblastiach sú zvyčajné vnímané ako jednoliaty celok a na ich situáciu sa nazerá cez prizmu vylúčenia (20). EÚ a jej členské štáty by mali zrušiť všetky diskriminačné právne predpisy, politiky a postupy a zakázať všetky formy diskriminácie na základe pohlavia a zdravotného postihnutia vrátane prierezových, a to okrem iného prijatím dôrazných a široko koncipovaných právnych predpisov EÚ, ktoré by chránili ženy so zdravotným postihnutím pred prierezovou diskrimináciou vo všetkých oblastiach života (21).

4.7.

História, postoje a predsudky v spoločnosti, a to aj v rámci rodiny, viedli k vytvoreniu negatívnych stereotypov, pokiaľ ide o ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, v dôsledku ktorých sa ich sociálna izolácia a vylúčenie prehlbujú. Médiá ich takmer úplne ignorujú a ak sa v nich aj objavia, pristupuje sa k nim zvyčajne z asexuálneho lekárskeho hľadiska a neberú sa do úvahy ich schopnosti a prínos pre okolie (22). Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím nie sú dostatočne informované o svojich právach podľa dohovorov UNCRPD a CEDAW a právnych predpisov EÚ. EÚ a jej členské štáty by mali viesť rozsiahlu kampaň na zvýšenie informovanosti o UNCRPD a CEDAW, zvyšovať povedomie o situácii žien so zdravotným postihnutím a bojovať proti predsudkom voči ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím (23). Médiá by sa mali podporovať v tom, aby konzultovali so ženami so zdravotným postihnutím a zapájali ich. Podľa možnosti by to mali byť osoby, ktoré vymenujú ich organizácie a ktoré by sa mali zapájať aj do prezentácií a monitorovania programov. Organizáciám osôb so zdravotným postihnutím by sa mali poskytovať finančné prostriedky potrebné na informovanie a odbornú prípravu žien a dievčat so zdravotným postihnutím a ich rodín v súvislosti s právami vyplývajúcimi z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

4.8.

EÚ je ako verejná správa povinná uplatňovať UNCRPD interne v rámci svojich inštitúcií. EÚ by mala zabezpečiť, aby sa otázky týkajúce sa žien a dievčat so zdravotným postihnutím v plnej miere začlenili a zohľadňovali v rámci podujatí a zasadnutí, komunikačnej, informačnej a konzultačnej činnosti, ako aj politík v oblasti sociálneho zabezpečenia a zamestnanosti. Takisto by sa mala snažiť zabezpečiť, aby sa rodový aspekt zohľadňoval aj v jej rozpočte. Mali by sa podniknúť pozitívne kroky s cieľom zabezpečiť, aby sa ženy so zdravotným postihnutím mohli rovnoprávne zúčastňovať na práci a fungovaní inštitúcií EÚ.

5. Konkrétne pripomienky

5.1. Násilie

5.1.1.

Ženy so zdravotným postihnutím sú v porovnaní s ostatnými ženami vystavené väčšiemu riziku násilia, vykorisťovania a zneužívania. Toto násilie môže mať medziľudský, inštitucionálny a/alebo štrukturálny charakter. Inštitucionálne a/alebo štrukturálne násilie je akákoľvek forma štrukturálnej nerovnosti alebo inštitucionálnej diskriminácie, ktorá ženu v porovnaní s ostatnými osobami v jej rodine, domácnosti alebo komunite udržiava v podriadenej pozícii, či už fyzicky alebo ideologicky (24). Podľa odhadu štúdie Agentúry EÚ pre základné práva je v prípade žien a dievčat so zdravotným postihnutím trikrát až päťkrát vyššia pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami násilia, predovšetkým domáceho násilia (25).

5.1.2.

V právnych predpisoch EÚ a jednotlivých členských štátov týkajúcich sa predchádzania vykorisťovaniu, násiliu a zneužívaniu sa ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím často nevenuje pozornosť. EÚ by mala prijať potrebné opatrenia na začlenenie hľadiska zdravotného postihnutia do všetkých právnych predpisov, politík a stratégií v oblasti boja proti násiliu, zneužívaniu a vykorisťovaniu (26). Násilie páchané na ženách by sa malo trestne stíhať. Mali by sa prijať všetky príslušné legislatívne, administratívne, sociálne a vzdelávacie opatrenia na ochranu žien a dievčat so zdravotným postihnutím, či už doma alebo mimo ich domovov, pred všetkými formami využívania, násilia a zneužívania a na uľahčenie ich prístupu k spravodlivosti prostredníctvom poskytovania primeranej pomoci a podpory na úrovni spoločenstva so zreteľom na ich osobitné potreby vrátane asistenčných pomôcok, s cieľom predísť izolácii a uväzneniu v domove (27).

5.1.3.

EÚ a členské štáty by mali urýchlene pristúpiť k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) ako krok v boji proti násiliu na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím. Tieto opatrenia by mali zahŕňať kriminalizáciu sexuálneho a iného násilia páchaného na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím vrátane zastavenia nútenej sterilizácie (28).

5.2. Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva vrátane rešpektovania domova a rodiny

5.2.1.

Nesprávne stereotypy týkajúce sa zdravotného postihnutia a pohlavia predstavujú formu diskriminácie, ktorá má mimoriadne závažný dosah na užívanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, ako aj práva založiť rodinu. Škodlivé stereotypy týkajúce sa žien so zdravotným postihnutím zahŕňajú presvedčenie, že sú asexuálne, neschopné, iracionálne a/alebo sú hypersexuálne (29).

5.2.2.

Voľby žien so zdravotným postihnutím, a najmä žien s psychosociálnymi alebo mentálnymi poruchami sa často ignorujú a namiesto nich často prijímajú rozhodnutia tretie strany vrátane zákonných zástupcov, poskytovateľov služieb, poručníkov a rodinných príslušníkov, čo je v rozpore s článkom 12 UNCRPD (30). Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú príliš často nútené k sterilizácii a potratu alebo ich plodnosť je kontrolovaná inými formami. EÚ a členské štáty by mali prijať všetky opatrenia na to, aby zabezpečili, že všetky ženy so zdravotným postihnutím budú môcť uplatňovať svoju právnu spôsobilosť tým, že sa budú môcť samostatne, alebo – ak si to budú želať – s príslušnou pomocou rozhodovať, pokiaľ ide o liečbu a/alebo terapiu, a to vrátane samostatného rozhodovania o zachovaní svojej plodnosti a reprodukčnej autonómie, uplatňovania svojho práva rozhodovať o počte detí a časovom intervale medzi ich narodením, záležitosťami týkajúcimi sa svojej sexuality a uplatňovania svojho práva nadväzovať vzťahy. To by sa malo uskutočňovať bez nátlaku, diskriminácie a násilia. Nútená sterilizácia a nútené umelé prerušenie tehotenstva sú formami násilia voči ženám a mali by sa trestne stíhať, tak ako sa vymedzuje v článku 39 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (31).

5.2.3.

Ženám so zdravotným postihnutím sa môže takisto odopierať prístup k informáciám, ako aj komunikácia a vzdelávanie v oblasti ich sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, a to na základe škodlivých stereotypov, podľa ktorých sa predpokladá, že sú asexuálne, a preto nepotrebujú, aby sa im rovnocenne s inými poskytovali takéto informácie. Tieto informácie taktiež nemusia byť k dispozícii v prístupnom formáte. Zdravotnícke zariadenia a vybavenie vrátane mamografov a gynekologických vyšetrovacích stolov sú ženám so zdravotným postihnutím často fyzicky neprístupné (32). EÚ a členské štáty by mali prijať všetky opatrenia na to, aby ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím zabezpečili rovnaký prístup k špecializovaným zdravotníckym službám pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj k prístupným všeobecným službám, ako je stomatologická a oftalmologická starostlivosť, starostlivosť v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a v oblasti prevencie vrátane gynekologických konzultácií, lekárskeho vyšetrenia, plánovania rodičovstva a prispôsobenej podpory počas tehotenstva.

5.2.4.

Treba prijať potrebné opatrenia v oblasti vzdelávania odborných pracovníkov, a to najmä odborných pracovníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti a právnej oblasti, s cieľom zabezpečiť, aby si počas právneho vyšetrovania a konania vypočuli názory dievčat a žien so zdravotným postihnutím. Tieto opatrenia by sa mali prijímať v úzkej spolupráci s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím.

5.3. Vzdelávanie a odborná príprava

5.3.1.

Škodlivé rodové stereotypy v kombinácii so stereotypmi týkajúcimi sa zdravotného postihnutia podnecujú diskriminačné postoje, politiky a postupy, ako je používanie vzdelávacích materiálov, ktoré udržiavajú pomýlené rodové stereotypy a stereotypy týkajúce sa zdravotného postihnutia, rozdeľovanie rodinných aktivít podľa pohlavia, prideľovanie opatrovateľskej úlohy ženám a dievčatám a v niektorých oblastiach prikladanie väčšej hodnoty vzdelávaniu chlapcov než dievčat, podpora detských manželstiev dievčat so zdravotným postihnutím a absencia prístupných hygienických zariadení v školách, ktoré by zabezpečovali udržiavanie hygieny počas menštruácie. To zasa vedie k vyššej miere negramotnosti, študijným neúspechom, nerovnomernej dennej dochádzke, záškoláctvu a definitívnemu predčasnému ukončeniu školskej dochádzky (33).

5.3.2.

Z porovnávacej analýzy uskutočnenej na úrovni EÚ vyplynulo, že v roku 2011 malo v EÚ len 27 % osôb so zdravotným postihnutím vo veku od 30 do 34 rokov ukončené terciárne alebo rovnocenné vzdelanie (34). K dispozícii však nie sú žiadne osobitné údaje o ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím. Mnohé dievčatá a ženy so zdravotným postihnutím nemajú v európskych školách a rôznych členských štátoch EÚ prístup k inkluzívnemu a kvalitnému vzdelávaniu podľa dohovoru UNCRPD. Preukázalo sa, že finančná kríza nepriaznivo ovplyvnila úsilie o dosiahnutie inkluzívneho vzdelávania.

5.3.3.

Na inkluzívne štandardné vzdelávanie pre dievčatá a ženy so zdravotným postihnutím treba nazerať prostredníctvom modelu kvalitného vzdelávania, rovnakých príležitostí, podpory a primeraných úprav (35) a všeobecnej dostupnosti počas celého života, pričom treba zabezpečiť, aby ženy so zdravotným postihnutím mali prístup k ďalšiemu vzdelávaniu ako prostriedku na zvýšenie svojej osobnej nezávislosti, slobodného rozvoja osobnosti a sociálneho začlenenia a zároveň mohli trvale uplatňovať svoje právo rozhodovať samy za seba a zvoliť si svoj vlastný spôsob života. Rodičom žiakov so zdravotným postihnutím by sa mali poskytnúť potrebné informácie o prínosoch inkluzívneho štandardného vzdelávania.

5.3.4.

EÚ a členské štáty by mali posúdiť súčasnú situáciu a prijať opatrenia, ktoré by všetkým študentom so zdravotným postihnutím uľahčili prístup k inkluzívnemu a kvalitnému vzdelávaniu v súlade s UNCRPD, a to podporou využívania európskych nástrojov financovania. Takisto by mali do stratégie Európa 2020 pri dosahovaní cieľov v oblasti vzdelávania začleniť ukazovatele týkajúce sa zdravotného postihnutia.

5.3.5.

V posledných rokoch boli vďaka finančnej podpore mobility študentov so zdravotným postihnutím zlepšené príslušné nariadenia EÚ a študentské výmenné programy (napríklad Erasmus+). V praxi však študenti so zdravotným postihnutím čelia mnohým prekážkam, ak sa snažia získať prístup k vzdelávacím službám príslušnej cieľovej krajiny (postoje, fyzické, komunikačné a informačné prekážky a nedostatočná flexibilita študijných plánov) (36). Súčasťou programov EÚ v oblasti vysokoškolského vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania by mala byť aj podpora žien so zdravotným postihnutím. Európsky výmenný program pre podnikateľov by mal zhŕňať finančnú podporu pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím, ktorú tento program v súčasnosti neobsahuje. Mali by sa vymieňať informácie o osvedčených postupoch a problémoch spojených s výmennými programami pre študentov a mladých podnikateľov, pričom pracovníkom v oblasti vzdelávania, sociálnym partnerom a zástupcom médií by sa mala v tejto súvislosti poskytovať odborná príprava.

5.3.6.

Ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím by sa mal poskytnúť rovnaký prístup k rôznym zložkám zariadení informačných a komunikačných technológií a informačnej spoločnosti. Pri rozvoji informačných a komunikačných technológií by sa mali zohľadniť hospodárske činitele, potreba odbornej prípravy a rovnaké príležitosti nezávisle od veku s cieľom sprístupniť ich pre ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, ktorým hrozí sociálne vylúčenie alebo chudoba.

5.4. Zamestnanosť

5.4.1.

Účasť žien na trhu práce je vo všeobecnosti stále oveľa nižšia ako účasť mužov (46,6 % v porovnaní so 61,9 %). Trh práce vo všetkých členských štátoch vykazuje pretrvávajúcu a značnú rodovú segregáciu. Ženy so zdravotným postihnutím sú však z trhu práce vylúčené oveľa viac. Podľa indexu rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť z roku 2015 je v EÚ zamestnaných len 18,8 % žien so zdravotným postihnutím. V prípade mužov so zdravotným postihnutím je to 28,1 %. Vysoká miera nezamestnanosti žien so zdravotným postihnutím je naďalej neprijateľná a zvyšuje pravdepodobnosť života v chudobe a sociálnom vylúčení. Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím čelia pri vstupe na trh práce väčším ťažkostiam, čo im sťažuje schopnosť viesť nezávislý život. Často čelia problému nedostatočného finančného ohodnotenia. Prekážky v oblasti mobility a väčšia závislosť od rodinných príslušníkov a opatrovateľov sťažujú ich aktívnu účasť na vzdelávaní, trhu práce, ako aj sociálnom a hospodárskom živote spoločenstva (37).

5.4.2.

Vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti žien so zdravotným postihnutím a ich nečinnosť na trhu práce by EÚ a jej členské štáty mali vypracovať všeobecné a pozitívne opatrenia zamerané na ženy so zdravotným postihnutím s cieľom podporiť odbornú prípravu, sprostredkovanie zamestnania, prístup k zamestnaniu, zachovanie pracovných miest, rovnakú odmenu za rovnakú prácu, rovnaký kariérny postup, úpravy na pracovisku a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Ženy so zdravotným postihnutím majú rovnako ako ostatní právo na spravodlivé a priaznivé pracovné podmienky vrátane rovnakých príležitostí a rovnakého odmeňovania za rovnocennú prácu (38).

5.4.3.

Mali by sa podporovať príležitosti na samostatnú zárobkovú činnosť, podnikanie žien so zdravotným postihnutím, rovnaké zastúpenie v správnych radách podnikov, rozvoj sociálnych podnikov alebo začatie vlastného podnikania, pričom by sa mal zohľadniť nástroj EÚ pre mikrofinancovanie a Európsky sociálny fond určený na zvýšenie zamestnanosti a podporu sociálneho začlenenia. Ženy so zdravotným postihnutím by mali mať rovnaké právo na finančnú pomoc počas celého životného cyklu podniku a mali by sa považovať za plne kvalifikované podnikateľky. V tejto súvislosti by sa mali ženám-podnikateľkám so zdravotným postihnutím vrátane žien žijúcich vo vidieckych oblastiach zabezpečiť pozitívne opatrenia, a to vo forme zvýhodnených úverov, mikroúverov a nenávratných finančných príspevkov.

5.4.4.

Zvýšením počtu ľudí so zdravotným postihnutím sa zvýši aj záťaž opatrovateľov, najmä osoby ošetrujúce členov rodiny, pričom poväčšine ide o ženy, a tie sú nútené pracovať menej hodín či dokonca odísť z trhu práce, aby sa mohli postarať o nezaopatrených rodinných príslušníkov (39).

5.4.5.

EÚ a členské štáty by mali podporovať väčšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom žien so zdravotným postihnutím a opatrovateľov osôb so zdravotným postihnutím, a to pomocou účinných opatrení na základe ich osobitných potrieb. Medzi prípadné opatrenia, ktoré by mohli prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa, patrí transparentnosť odmeňovania, postupy pri nábore zamestnancov a dávky sociálneho zabezpečenia, pružný pracovný čas alebo práca z domu na čiastočný úväzok, rovnováha medzi nákladmi spojenými so zdravotným postihnutím v súvislosti s materstvom a starostlivosťou o iné osoby vyžadujúce veľkú mieru podpory, podpora všeobecného prístupu k cenovo dostupným a kvalitným podporným službám v rôznych časoch dňa, napríklad detské jasle a materské školy alebo opatrovateľské služby pre starších ľudí a iné osoby vyžadujúce veľkú mieru podpory. Tieto opatrenia by mohli predstavovať určité možnosti, ako dosiahnuť tento cieľ (40).

5.4.6.

EÚ a členské štáty by mali začleniť ženy so zdravotným postihnutím a rodiny osôb so zdravotným postihnutím do navrhovanej smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, ako aj do ďalších politických opatrení na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracovníkov a opatrovateľov (41).

5.4.7.

Ženy so zdravotným postihnutím čelia takisto špecifickým prekážkam, ktoré im bránia v rovnocennom pôsobení na pracovisku. Patrí k nim o. i. sexuálne obťažovanie, nerovnosť v odmeňovaní a nedostatočné možnosti žiadať nápravu, a to z dôvodu diskriminačných postojov, na základe ktorých sú ich žiadosti zamietané. EÚ a členské štáty by mali ženám so zdravotným postihnutím a opatrovateľom osôb so zdravotným postihnutím zabezpečiť aj bezpečné pracovné podmienky a ochranu zdravia pri práci vrátane ochrany pred obťažovaním a práva na nápravu ujmy. Prijatím účinných protokolov o obťažovaní v súlade s uplatňovaním smernice 2000/78/ES by sa malo predchádzať obťažovaniu na pracovisku (42).

5.5. Účasť na politickom a verejnom živote

5.5.1.

V minulosti ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím nemohli vyjadrovať svoje názory a postoje. Z tohto dôvodu sú neprimerane nedostatočne zastúpené v prijímaní verejných rozhodnutí. Ak sú osoby so zdravotným postihnutím zbavené právnej spôsobilosti, vo väčšine členských štátov EÚ to vedie k strate hlasovacieho práva. Medzi prekážky spojené s hlasovacím právom patrí aj neprístupnosť hlasovacích postupov vrátane neprístupnosti volebných miestností (43). EÚ by mala zabezpečiť, aby sa ženy so zdravotným postihnutím mohli v plnej miere zapájať do verejného a politického života, a najmä sa zapojiť do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019.

5.5.2.

Vzhľadom na nerovnomerné rozloženie moci a viacnásobnú diskrimináciu majú menej príležitostí zakladať organizácie, ktoré by mohli zastupovať ich potreby ako žien, detí a osôb so zdravotným postihnutím, alebo stať sa ich členkami. EÚ by mala prijať opatrenia, ktorými by podnietila ženy so zdravotným postihnutím, aby prevzali vedúcu úlohu v rozhodovacích orgánoch na všetkých úrovniach verejnej moci, a umožnila im zakladať organizácie a siete žien so zdravotným postihnutím a vstupovať do nich (44). Ženám so zdravotným postihnutím by sa mala poskytovať odborná príprava a programy mentorstva s cieľom zvýšiť ich spôsobilosť na vstup do politického a verejného života.

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), všeobecná pripomienka č. 3 (CRPD/C/GC/3), s. 1; Európske fórum zdravotného postihnutia (EDF) – Alternatívna správa k UNCRPD, s. 57.

(2) Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(3) UNCRPD, Záverečné pripomienky o prvej správe EÚ, OSN (článok 6 CRPD/C/EU/CO/1).

(4) Správa o ženách so zdravotným postihnutím, Európsky parlament, 14/10/2013, s. 6.

(5) Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 4 ods. 3; pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 17.

(6) Pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 9.

(7) Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 16.

(8) Report on ending forced sterilisation against women and girls with disabilities (Správa o ukončení vykonávania nútenej sterilizácie žien a dievčat so zdravotným postihnutím), Európske fórum zdravotného postihnutia, 2018, s. 49.

(9) Druhý manifest o právach žien a dievčat so zdravotným postihnutím v Európskej únii, Európske fórum zdravotného postihnutia, 2011, s. 18 a 34.

(10) Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 4.

(11) Ad hoc modul prieskumu pracovných síl v EÚ o osobách so zdravotným postihnutím a dlhodobými zdravotnými problémami, 2002.

(12) Pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 24.

(13) Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(14) Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 6; pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 6.

(15) Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 4 ods. 3; pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 17.

(16) Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 47.

(17) Pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 16.

(18) Pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 9.

(19) Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 2.

(20) Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 52.

(21) Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 15.

(22) Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 11.

(23) Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 8.

(24) Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 8.

(25) Survey on Violence against women, Fundamental Rights Agency (Násilie páchané na ženách, Agentúra EÚ pre ľudské práva), 2014, s. 186.

(26) Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 16.

(27) Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 21.

(28) Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 16; pozri poznámku pod čiarou č. 8, s. 49.

(29) Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 10.

(30) Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 11.

(31) Report on ending forced sterilisation against women and girls with disabilities, European Disability Forum (Správa o ukončení vykonávania nútenej sterilizácie žien a dievčat so zdravotným postihnutím), Európske fórum zdravotného postihnutia, 2018, s. 49 a 50.

(32) Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 11; pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 34.

(33) Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 14.

(34) EU – SILC 2011

(35) Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 32.

(36) Alternatívna správa k UNCRPD, s. 43.

(37) Pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 7.

(38) Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 41.

(39) Pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 45; pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 6.

(40) Pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 14; pozri poznámku pod čiarou č. 9, s. 43.

(41) Pozri poznámku pod čiarou č. 3, článok 23.

(42) Pozri poznámku pod čiarou č. 4, s. 25.

(43) Alternatívna správa k UNCRPD.

(44) Pozri poznámku pod čiarou č. 1, s. 16.

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/28

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 924/2009, pokiaľ ide o niektoré poplatky za cezhraničné platby v Únii a o poplatky za menovú konverziu

[COM(2018) 163 final – 2018/0076 (COD)]

(2018/C 367/05)

Spravodajca:

Daniel MAREELS

Konzultácia	Európsky parlament, 19.4.2018 Európska rada, 3.5.2018
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	7.6.2018
Prijaté v pléne	11.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	116/0/0

1. Závery a odporúčania

1.1.

Výbor víta predkladaný návrh, ktorý prinesie zníženie poplatkov za cezhraničné platby v eurách v členských štátoch mimo eurozóny, a tým zabezpečí väčšiu transparentnosť poplatkov za menovú konverziu. EHSV vyzýva na bezodkladné uplatňovanie tohto návrhu.

1.2.

Jeho priamy účinok sa prejaví najprv v členských štátoch mimo eurozóny. Vysoké poplatky za cezhraničné platby uskutočnené v eurách v EÚ, ktoré sa v týchto krajinách uplatňujú, zaniknú, pretože sa budú musieť zjednotiť s nižšími poplatkami za domáce transakcie v domácej mene. Výbor víta tieto nižšie poplatky, ktoré budú prospešné predovšetkým pre spotrebiteľov a podniky, najmä malé a stredné podniky.

1.3.

Zníženie poplatkov nepochybne následne povedie k zvýšeniu cezhraničného voľného pohybu a voľného obchodu v celej EÚ, čo bude prínosom pre všetky členské štáty Únie. Výbor považuje toto prehĺbenie jednotného trhu a jeho pozitívny hospodársky vplyv za dôležité.

1.4.

Víta skutočnosť, že sa takto podarí dosiahnuť aj pôvodný účel jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), aby sa všetky platby v eurách v EÚ považovali za domáce platby. Zároveň sa odstránia rozdiely existujúce na jednotnom trhu, ktoré vyplývajú z rozdelenia používateľov na dve skupiny podľa toho, či ich krajina patrí do eurozóny alebo nie, vďaka čomu vznikne jednotný trh retailových finančných služieb. Nižšie poplatky, ktoré platia používatelia v eurozóne sa stanú dostupné aj pre užívateľov mimo eurozóny.

1.5.

Výbor pripomína svoje argumenty v prospech rozmanitosti v bankovom sektore, ktorá je zárukou stability a účinnosti systému, a ďalej žiada, aby sa zohľadnili rôzne aspekty budúceho vývoja a výzvy, ktorým banky čelia, a aby sa venovala väčšia pozornosť nákladovému hľadisku, s ktorým sa banky v dôsledku tohto návrhu budú musieť vyrovnať.

1.6.

Účastníci trhu budú mať povinnosť zverejniť všetky poplatky za menovú konverziu v zahraničí a informovať o poplatkoch zainteresované subjekty skôr, ako tie uskutočnia svoje transakcie. Výbor sa domnieva, že nové dodatočné požiadavky transparentnosti sú namieste, pretože spotrebiteľom umožnia správne rozhodnúť o výbere transakcií za primeranú cenu. Aj tu je však dôležité zohľadniť technicky veľmi zložitú povahu veci a s ňou súvisiace náklady poskytovateľov.

1.7.

Výbor chce napokon zdôrazniť, že hoci ide o vysoko technickú problematiku, nepochybne tu existuje vynikajúca príležitosť na dobrú a zrozumiteľnú komunikáciu so všetkými občanmi EÚ. Na príklade vykonaných zmien možno ukázať, že EÚ prináša pozitívne zmeny pre každého jednotlivca a nachádza riešenia každodenných problémov.

2. Súvislosti

2.1.

Od začiatku tohto tisícročia sa pracuje na harmonizácii spôsobov, akými prebiehajú bezhotovostné platby v Európe. V záujme tohto cieľa sa už od zavedenia eura buduje jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA – Single Euro Payments Area) (1). V tejto súvislosti sa uskutočnil postupný prechod zo štátnych na európske platobné systémy. Tento proces bol dovŕšený v roku 2014.

2.2.

Na základe toho môžu orgány správy, obchodníci a podniky rovnakými platobnými prostriedkami, t. j. bankovými kartami, prevodmi a inkasami, jednoducho vykonávať svoje platby v celej eurozóne a Európskej únii (2). Už sa nerozlišuje podľa domovskej krajiny, ale všetky platby v Európe sú „domáce platby“.

2.3.

Popri tom sa rozbehli viaceré ďalšie iniciatívy, zamerané nielen na zvýšenie transparentnosti poplatkov za platby, ale aj na zníženie týchto poplatkov. Na základe toho sa okrem iného zjednotili poplatky za cezhraničné platby v eurách uskutočnené v EÚ s poplatkami za domáce platby v eurách. Stalo sa tak vďaka nariadeniu (ES) č. 2560/2001, ktoré neskôr nahradilo nariadenie (ES) č. 924/2009.

2.4.

Tento vývoj sa v skutočnosti prejavil iba v členských štátoch eurozóny (3) a vo Švédsku, ktoré využilo možnosť (4) poskytnutú členským štátom rozšíriť tento režim na domácu menu.

2.5.

V „Akčnom plán pre spotrebiteľské finančné služby: lepšie produkty, väčší výber“ z marca 2017 sa Komisia zaviazala navrhnúť opatrenia na zníženie nákladov na cezhraničné transakcie vo všetkých členských štátoch a na posúdenie postupov dynamického prepočtu mien (5).

2.6.

Zámerom predkladaného návrhu (6), ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 924/2009, je rozšíriť výhody spomínaného systému pre transakcie v eurách uskutočňované v EÚ aj na osoby a podniky v členských štátoch mimo eurozóny. Poplatky za cezhraničné platby sa tak môžu v EÚ znížiť, ak sa zjednotia s poplatkami za domáce transakcie v mene príslušného členského štátu.

2.7.

Zároveň (7) sa stanovujú doplňujúce povinnosti transparentnosti pri postupoch menovej konverzie, vďaka ktorým sa poplatky za cezhraničné transakcie budú zverejňovať.

2.8.

Výbor víta skutočnosť, že sa účastníkom trhu uložilo niekoľko dodatočných povinností transparentnosti pri menovej konverzii. Celkové poplatky za cezhraničnú transakciu budú preto zainteresovaným subjektom známe pred jej uskutočnením.

3. Poznámky a pripomienky

3.1.

Výbor víta návrhy, vďaka ktorým sa výhody vyplývajúce zo SEPA rozširujú na občanov a podniky v členských štátoch mimo eurozóny. Najmä v týchto členských štátoch sa tým znížia náklady na cezhraničné platby v eurách. Zároveň sa dodatočne rozšíria povinnosti transparentnosti v súvislosti s nákladmi na menovú konverziu.

3.2.

Vďaka týmto návrhom sa odstránia rozdiely na trhu cezhraničných platieb v eurách v EÚ, a napomôže sa tak vytvoreniu jednotného trhu pre retailové finančné služby. Používatelia v eurozóne môžu pri tomto druhu platieb v plnej miere využívať výhody SEPA, čo však zatiaľ neplatí pre používateľov v členských štátoch s inou menou ako euro.

3.3.

Väčšina používateľov v eurozóne môže tieto platby realizovať za veľmi nízke alebo dokonca zanedbateľné poplatky, avšak používatelia z krajín mimo eurozóny túto možnosť nemajú. Poplatky za takéto platby sú pre nich spravidla vysoké. Je dobré a veľmi dôležité tento stav v budúcnosti ukončiť. Poskytovatelia platobných služieb v členských štátoch mimo eurozóny budú musieť svoje poplatky za cezhraničné transakcie v eurách zjednotiť so zvyčajne nižšími poplatkami za domáce transakcie v mene krajiny.

3.4.

Toto zníženie nákladov by malo mať pozitívny dosah na cezhraničný voľný pohyb a takisto aj voľný obchod v EÚ, a to vo všetkých členských štátoch. Spotrebitelia z krajín mimo eurozóny budú mať teda ľahší prístup na trhy v eurozóne, čo pre nich môže byť prínosom. Ľahší prístup na trhy budú mať aj podniky, najmä malé a stredné podniky, ktoré tak budú môcť využívať výhody vyplývajúce z lepšieho postavenia na trhu a vyššej konkurencieschopnosti.

3.5.

EHSV schvaľuje rozhodnutie zamerať navrhovaný režim na transakcie v eurách. Výbor vo svojom stanovisku na tému Akčný plán pre spotrebiteľské finančné služby„víta skutočnosť, že Európska komisia v tejto fáze upúšťa od regulačných opatrení“ (8). Zároveň je to významný pokrok pre príslušné členské štáty, ktoré už mali dlhší čas možnosť urobiť tento krok, no nevyužili ju (9).

3.6.

Zámerom tohto rozhodnutia je popri mnohých ďalších dôvodoch (10) aj zachovanie rovnováhy medzi dôraznejšími požiadavkami poskytovateľov platobných služieb (11) a ich používateľov (12). Navrhované riešenie je navyše viac v súlade s koncepciou riešenia „na mieru“. Umožňuje zohľadniť osobitosti príslušných členských štátov a situáciu v nich, a to okrem iného na úrovni platobných systémov a poskytovateľov platobných služieb.

3.7.

Pre spotrebiteľov nie je vždy jednoduché správne sa rozhodnúť pri menovej konverzii, nakoľko nemajú vždy k dispozícii správne informácie v správnom čase. Aby sa im rozhodovanie uľahčilo, účastníkom trhu sa ukladá niekoľko dodatočných povinností transparentnosti. Vďaka tomu budú celkové poplatky za cezhraničnú transakciu zainteresovaným subjektom známe pred jej uskutočnením.

3.8.

Výbor považuje povinnosť transparentnosti voči používateľom a spotrebiteľom za veľmi dôležitú, rovnako ako bezpečnosť transakcií. Rovnaký význam prikladá aj stanoveniu hornej hranice poplatkov za tieto služby, kým sa nevypracujú konkrétne a definitívne vykonávacie opatrenia (13). Z hľadiska poskytovateľov platobných služieb ide o veľmi zložitú a problematickú otázku, a preto je vhodné venovať určitú pozornosť aj s ňou súvisiacemu nákladovému hľadisku.

3.9.

Náklady a úbytok príjmov poskytovateľov platobných operácií v dôsledku týchto návrhov nie sú zanedbateľné (14). Aj keď súčasná situácia možno nie je úplne uspokojivá a straty sa môžu časom zmierniť, je potrebné venovať dostatočnú pozornosť tomuto nákladovému hľadisku.

3.10.

Ako už výbor nedávno poznamenal (15) vo svojej obhajobe rozmanitosti bankového sektora, v záujme stability a účinnosti systému (16) je nevyhnutné venovať pozornosť nákladovému hľadisku. Okrem toho treba mať na pamäti, že v súčasnosti banky čelia mnohým dôležitým výzvam, medzi ktoré patria regulačný rámec a rámec dohľadu, niekoľko aspektov budúceho vývoja (17), dlhodobo nízka úroková miera a viacero ďalších (18).

3.11.

Výbor chce napokon zdôrazniť, že hoci ide o vysoko technickú problematiku, nepochybne tu existuje vynikajúca príležitosť na dobrú a zrozumiteľnú komunikáciu so všetkými občanmi EÚ. Na príklade vykonaných zmien by sa mohlo ukázať, že EÚ prináša pozitívne zmeny do života podnikateľov, občanov a spotrebiteľov a nachádza riešenia každodenných problémov, s ktorými sa ľudia stretávajú napríklad pri cestovaní.

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Viac informácii o SEPA nájdete na stránke Európskej platobnej rady: https://www.europeanpaymentscouncil.eu/.

(2) Zemepisná oblasť pôsobnosti systémov SEPA zahŕňa v súčasnosti viac ako 34 krajín a oblastí: 28 členských krajín EÚ, a navyše Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Monako a San Marino. Pozri internetovú stránku v poznámke pod čiarou č. 1.

(3) A teda na platbách v eurách.

(4) Možnosť, ktorá sa pre všetky členské štáty ustanovila v nariadení (ES) č. 2560/2001 a v následnom nariadení (ES) č. 924/2009 o cezhraničných platbách.

(5) Pozri COM(2017) 139 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52017DC0139. Pozri najmä navrhované opatrenia 1 a 2.

(6) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 924/2009, pokiaľ ide o niektoré poplatky za cezhraničné platby v Únii a o poplatky za menovú konverziu. Pozri https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1524213305690&uri=CELEX%3A52018PC0163.

(7) V tom istom návrhu nariadenia.

(8) Pozri Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 51, bod 1.1.

(9) Pozri možnosť uvedenú v bode 2.4.

(10) Niektoré sú uvedené v prehľade častých otázok týkajúcich sa cezhraničných platieb, ktorý je zverejnený spolu s tlačovou správou k predkladaným návrhom na stránke http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-18-2424_en.htm.

(11) Sú skôr zástancami zachovania súčasného stavu.

(12) Boli skôr za to, aby sa regulovalo ešte viac transakcií.

(13) Vzhľadom na rýchlo sa meniace prostredie a technickú povahu tejto problematiky sa predpokladá lehota v trvaní najviac 36 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(14) V dôvodovej správe návrhu sa v súvislosti s cezhraničnými operáciami v eurách uvádza suma 900 miliónov EUR ročne.

(15) Pozri stanovisko INT/822, Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 51, bod 3.6.

(16) Pozri Ú. v. EÚ C 251, 31.7.2015, s. 7, bod 1.1 a Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 45, bod 1.11.

(17) Napríklad v súvislosti s finančnými technológiami a technológiami blockchain, ako aj s financovaním udržateľného hospodárstva. V spojitosti s akčným plánom Komisie na financovanie udržateľného rastu pozri COM(2018) 97 final (http://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX:52018DC0097).

(18) Okrem iných prístup EÚ k nesplácaným pôžičkám (https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/banking-and-finance/financial-supervision-and-risk-management/managing-risks-banks-and-financial-institutions/non-performing-loans-npls_sk).

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/32

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 168/2013, pokiaľ ide o uplatňovanie normy Euro 5 pri typovom schvaľovaní dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek

[COM(2018) 137 final – 2018/0065 (COD)]

(2018/C 367/06)

Spravodajca:

Gerardo LARGHI

Konzultácia	Európsky parlament, 16. apríla 2018 Rada, 4. apríla 2017

Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	7. júna 2018
Prijaté v pléne	11. júla 2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	125/0/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrh nariadenia COM(2018) 137 final, ktorý prináša konkrétne zmeny nariadenia (EÚ) č. 168/2013 s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi potrebou vyvíjať technológie s malým dosahom na životné prostredie (typové schválenie v súlade s normou Euro 5) a reálnymi schopnosťami niektorých podnikov zaviesť ich v stanovenej lehote do praxe (technologická uskutočniteľnosť). Výnimky by preto mali zamedziť negatívnym dôsledkom na trh a na mieru zamestnanosti a zároveň zaručiť rýchle dosiahnutie lepších emisných noriem.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že zmeny, ktoré navrhuje Komisia, sú v súlade s odporúčaniami obsiahnutými v jeho predchádzajúcom stanovisku na túto tému (1). Medzi inými možno zdôrazniť: postupné a pružné uplatňovanie nariadenia v závislosti od reálnej technologickej uskutočniteľnosti, primerané náklady pre podniky a spotrebiteľov a oslobodenie vozidiel kategórie L1 a L2 od povinnosti používať palubný diagnostický systém (OBD) (2). Výbor takisto berie na vedomie skutočnosť, že tento návrh má širokú podporu členských štátov a všetkých zainteresovaných strán.

1.3.

EHSV sa domnieva, že tento právny predpis bude mať pozitívny dosah na náklady podnikov, a teda aj na náklady spotrebiteľov. V tejto súvislosti treba poukázať na sociálnu úlohu vozidiel kategórie L vo vidieckych oblastiach, kde často nahrádzajú chýbajúce verejné dopravné prostriedky, ako aj v mestách, kde pomáhajú zmenšiť dopravné zápchy.

1.4.

EHSV súhlasí s návrhom predĺžiť Komisii právomoc prijímať delegované akty na ďalších päť rokov. Výbor sa domnieva, že je to nevyhnutná podmienka na to, aby sa platné právne predpisy mohli včas prispôsobiť neustálemu technologickému pokroku a vývoju trhu v tomto sektore.

1.5.

EHSV konštatuje, že v štúdii Komisie (3) sa neprihliada na náklady, technickú uskutočniteľnosť a opakovateľnosť testu spotreby energie (skúška typu VIII) pre typovo schválené bicykle s elektrickým pohonným systémom (L1e-A) a typovo schválené bicykle s pomocným pohonným systémom (L1e-B). Táto štúdia sa totiž zameriava len na vozidlá so spaľovacím motorom. Výbor preto odporúča Komisii, aby čo najskôr vypracovala doplňujúcu štúdiu zameranú na spotrebu energie vozidiel kategórie L1e-A a L1e-B, aby mohla podnikom v tomto sektore poskytnúť spoľahlivý právny rámec.

1.6.

EHSV súhlasí s návrhom Komisie odložiť uplatňovanie emisných limitov Euro 5 pre ľahké štvorkolesové vozidlá kategórie L (miniautá – L6e-B), trojkolesové mopedy (L2e-U) a motocykle trial (L3e-AxT) a enduro (L3e-AxE). Keďže však ide o úzko špecializovanú výrobu (4), ktorou sa zaoberajú malé podniky a mikropodniky, EHSV odporúča predĺžiť túto výnimku do roku 2024, ako sa pôvodne plánovalo v hodnotení vplyvu. Takéto opatrenie by malo podnikom v sektore zaistiť ľahší prechod a pomohlo by udržať mieru zamestnanosti.

2. Úvod

2.1.

Sektor „vozidiel kategórie L“ zahŕňa širokú škálu ľahkých dvoj-, troj- a štvorkolesových vozidiel. Patrí sem sedem kategórií vozidiel: bicykle s pohonným systémom a dvojkolesové mopedy (L1e), trojkolesové mopedy(L2e), dvojkolesové motocykle (L3e), trojkolesové motocykle (L4e s postranným vozíkom), motorové trojkolky (L5e), ľahké štvorkolesové vozidlá (L6e a) a ťažké štvorkolesové vozidlá (L7e-štvorkolky). Každá kategória sa ďalej delí a dovedna existuje 25 subkategórií.

2.2.

Vďaka rozmanitosti modelov, pohonných systémov a spôsobov použitia patrí kategória L medzi najrôznorodejšie a najviac mnohostranné v sektore vozidiel. Odhaduje sa, že po cestách EÚ sa pohybuje viac než 35 miliónov vozidiel kategórie L.

2.3.

Požiadavky na typové schválenie vzťahujúce sa na vozidlá kategórie L (5) od 1. januára 2016 sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 168/2013 a jeho štyroch delegovaných a vykonávacích aktoch (6).

2.4.

Vzhľadom na problémy, na ktoré poukázala Štúdia o vplyve environmentálnej normy Euro 5 pre vozidlá kategórie L, Komisia navrhuje zmeniť alebo doplniť niektoré články nariadenia (EÚ) č. 168/2013 v snahe vyjasniť zásady, z ktorých vychádzajú, a uľahčiť ich uplatňovanie.

2.5.

Tento návrh, ktorý si želali aj samotné podniky tohto sektora (7), bol vypracovaný po formálnej konzultácii so všetkými zainteresovanými stranami (výrobcami, schvaľovacími úradmi, sociálnymi partnermi).

3. Zhrnutie návrhu Komisie

3.1. Palubný diagnostický systém

3.1.1.

Palubný diagnostický systém (OBD) (8) kontroluje celkové fungovanie vozidla, a najmä upozorňuje na nesprávne fungovanie alebo na poruchy, ktoré sa môžu prejaviť v podobe škodlivých emisií. Systém OBD už existoval v rámci normy Euro 4 a ešte viac sa rozvinie v rámci normy Euro 5. Podľa normy Euro 5 bude systém OBD napojený na senzory a ovládacie prvky vozidiel, aby mohol monitorovať, či dobre funguje nielen motor, ale aj spracovanie výfukových plynov a katalyzátor.

3.1.2.

Komisia navrhuje odložiť do roku 2025 niektoré aspekty spojené s povinnosťou nainštalovať palubný OBD etapy II, najmä pokiaľ ide o monitorovanie katalyzátora. Toto opatrenie je plánované len pre niektoré typy vozidiel, keďže z technických príčin nebudú môcť byť príslušné prístroje v roku 2020 dostupné. Zmena tohto ustanovenia by mala zaručiť podnikom dostatočný čas na zavedenie právnych predpisov do praxe.

3.1.3.

Komisia okrem iného objasňuje, že z požiadavky na systém OBD etapy II sú vyňaté mopedy (kategórie L1 a L2), ako aj ľahké štvorkolky (kategória L6e) a motocykle subkategórií enduro (L3e-AxE) a trial (L3e-AxT).

3.2. Metóda regulácie emisií (matematický postup na výpočet životnosti vozidla)

3.2.1.

Štúdia o vplyve environmentálnej normy Euro 5 poukázala na to, že metóda podrobiť skúške vozidlo, ktoré najazdilo viac než 100 km, neumožňuje posúdiť skutočnú degradáciu systému regulácie emisií vozidla počas jeho životného cyklu (9).

3.2.2.

Komisia navrhuje do roku 2025 postupne túto metódu zrušiť. Zatiaľ sa navrhuje zvýšiť vzdialenosť, ktorú musí vozidlo prejsť, kým sa vykoná skúška, aby sa zabezpečila väčšia spoľahlivosť údajov. V návrhu sa preto stanovuje, že vozidlá zaregistrované v čase od 1. januára 2020 do 31. decembra 2024 budú musieť prejsť environmentálnou skúškou po 2 500 kilometroch, ak je ich maximálna rýchlosť menšia ako 130 km/h, a po 3 500 km, ak majú maximálnu rýchlosť 130 km/h a viac.

3.3. Uplatňovanie limitov Euro 5

3.3.1.

Štúdia o vplyve normy Euro 5 potvrdila, že technológia, ktorá je nevyhnutná na splnenie nových environmentálnych limitov, je už k dispozícii, okrem technológie pre niektoré typy vozidiel kategórie L (L6e-B, L2e-U, L3e-AxT a L3e-AxE).

3.3.2.

Komisia preto navrhuje, aby sa termín zavedenia týchto limitov pre spomínané kategórie preložil z roku 2020 na rok 2022. Toto opatrenie umožní výrobcom, a najmä MSP, dodržať lehoty stanovené na prechod na pohonné systémy s nulovými emisiami a bude mať aj pozitívny dosah z hľadiska nákladov, a to v prospech spotrebiteľov.

3.3.3.

Komisia okrem toho konštatuje, že by sa mali lepšie objasniť limitné hodnoty hladiny zvuku pre normu Euro 5. Navrhuje preto, aby sa aktuálne limitné hodnoty Euro 4 ďalej uplatňovali dovtedy, kým nebudú stanovené nové limity Euro 5.

3.4. Delegované akty

3.4.1.

Nariadením (EÚ) č. 168/2013 sa Komisii udelila právomoc prijímať delegované akty na obdobie piatich rokov, ktoré 21. marca 2018 uplynulo. Keďže právne predpisy by sa mali neustále aktualizovať v súlade s technologickým vývojom, Komisia žiada, aby jej bola právomoc prijímať delegované akty obnovená na ďalších päť rokov s možnosťou ďalšieho automatického predĺženia.

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 30.

(2) Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 30, body 4.1, 4.3 a 5.3.

(3) Správa o štúdii: Effect study of the environmental step Euro 5 for L-category vehicles, EU-Books, ET-04-17-619-EN-N.

(4) Tieto subkategórie predstavujú menej ako 1 % celkovej výroby vozidiel kategórie L.

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 52),

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 134/2014 zo 16. decembra 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013, pokiaľ ide o požiadavky na environmentálne vlastnosti a výkon pohonnej jednotky dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek, a ktorým sa mení jeho príloha V (Ú. v. EÚ L 53, 21.2.2014, s. 1),

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 44/2014 z 21. novembra 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013, pokiaľ ide o konštrukciu vozidla a všeobecné požiadavky na schvaľovanie dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 25, 28.1.2014, s. 1),

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 3/2014 z 24. októbra 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013, pokiaľ ide o požiadavky na funkčnú bezpečnosť vozidiel pre schválenie dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2014, s. 1).

(6) Pozri poznámku pod čiarou 3.

(7) https://www.acem.eu/newsroom/press-releases/329-stefan-pierer-acem-president-we-urgently-need-clarity-from-the-ec-regarding-the-implementation-of-euro-5.

(8) On board technology. Nariadenie (EÚ) č. 168/2013, článok 21 a príloha IV odseky 1.8.1, 1.8.2 a 1.8.3.

(9) Článok 23 ods. 3 písm. c).

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/35

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 98/2013 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní

[COM(2018) 209 final – 2018/0103 (COD)]

(2018/C 367/07)

Spravodajca:

David SEARS

Konzultácia	Európsky parlament, 28. mája 2018 Rada, 31. mája 2018
Právny základ	článok 114 ZFEÚ
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	7. júna 2018
Prijaté v pléne	11. júla 2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	128/0/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta navrhované nariadenie. Nadväzuje na a nahrádza existujúce nariadenie, ku ktorému sa EHSV vyjadril v januári 2011 (1), a snaží sa poučiť zo skúseností na vnútroštátnej a európskej úrovni od nadobudnutia platnosti v roku 2013 a do (plánovanej) plnej účinnosti do septembra 2014.

1.2.

EHSV konštatuje, že čas na prípravu nového nariadenia obmedzili procesné faktory vrátane krátkeho času, ktorý je v súčasnosti k dispozícii pred koncom prebiehajúceho funkčného obdobia Komisie a Európskeho parlamentu. Je to poľutovaniahodné vzhľadom na pomerne krátke a pomalé vykonávanie existujúceho nariadenia a potrebu skutočnej podpory a prijatia zo strany členských štátov a všetkých subjektov dodávateľského reťazca na jeho nahradenie. Treba pozornejšie preskúmať dôvody pomalého vykonávania, najmä zo strany veľkých krajín, ktoré majú skúsenosti s teroristickými činmi proti vlastnému obyvateľstvu.

1.3.

EHSV konštatuje, že existuje niekoľko oblastí, v ktorých by pomohla väčšia zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti nariadenia a jeho vykonávanie; treba o nich podrobnejšie diskutovať v nadchádzajúcich mesiacoch s členskými štátmi. Ak majú mať ustanovenia v prípade predaja prostredníctvom internetu nejaká reálny vplyv, vyžadujú si ďalšie úsilie; je zložité určiť, ako ich možno účinne riešiť výhradne na úrovni jednotlivých členských štátov.

1.4.

Napokon, EHSV opäť spochybňuje účinnosť zoskupenia takýchto veľmi odlišných látok podľa jedného regulačného režimu. Komplikuje to vypracovanie právnych prepisov a ešte viac sťažuje vykonávanie alebo chápanie, či už zo strany profesionálnych užívateľov alebo širokej verejnosti. Odporúča sa preto odlišný prístup podľa jednotlivých látok. Užitočným modelom sú právne predpisy EÚ týkajúce sa drogových prekurzorov (2).

2. Úvod

2.1.

Improvizované výbušné zariadenia (IED) vrátane rôznych podomácky vyrobených výbušnín (HME) využívajú teroristi a iní neštátne subjekty, aby vykonávali statické útoky, útoky prostredníctvom vozidiel alebo osôb na vojenské a hospodárske ciele, najmä s cieľom nastoliť strach civilného obyvateľstva v snahe dosiahnuť politické alebo náboženské ideály.

2.2.

Vedomosti potrebné na vybudovanie, skladovanie a dodávanie takýchto zariadení sú ľahko dostupné na internete. Suroviny sa bežne používajú (múka, cukor, motorová nafta, hnojivá). Výkonnejšie výbušniny a rozbušky (TATP, PETN, HMTD) si vyžadujú chemickú syntézu z iných látok, ktoré sú k dispozícii na maloobchodnom trhu na legitímne účely Komerčné výbušniny (vrátane dynamitu, čierneho pušného prachu a TNT) už sú prísne kontrolované a v súčasnosti sa používajú zriedkavo, aspoň v rozvinutom svete.

2.3.

Väčšina teroristických útokov sa uskutočňuje v menej rozvinutých krajinách často na dennom základe, pričom nie sú vždy plne zaznamenané. Predstavujú takmer 99 % všetkých úmrtí súvisiacich s terorizmom. Avšak bohatšie – a oveľa stabilnejšie a lepšie chránené – krajiny sú tiež cieľmi a v prípade úspechu majú útoky zničujúce následky, ako o tom môžu teraz vypovedať občania v mnohých veľkých mestách EÚ (a USA).

2.4.

Napriek tomu zostáva denné riziko na nízkej úrovni (aspoň v porovnaní s inými prírodnými alebo všeobecne uznávanými nebezpečenstvami) – a reakcie vlád sa líšia v závislosti od ich miestnych skúseností a vnútroštátnej praxe. Prirodzene autoritárske režimy (zatiaľ) nemusia byť vnímané ako ciele; liberálnejší zákonodarcovia môžu byť častejšie napadnutí, ale objavuje sa tu aj otázka ochrany ľudských práv. Ako zvyčajne, neexistujú žiadne jednoduché odpovede.

2.5.

Tieto otázky sa riešili v predchádzajúcich stanoviskách EHSV, v roku 2008 (3) v súvislosti s uvádzaním na trh a používaním niektorých nebezpečných látok vrátane dusičnanu amónneho, ktorý sa používal v obrovských množstvách ako dusíkaté hnojivo, ale aj ako účinná lacná zložka komerčných a podomácky vyrobených výbušnín, a v roku 2011 (4) v súvislosti s prvým nariadením o kontrole prekurzorov výbušnín, ktoré sa má teraz zrušiť a nahradiť na základe skúseností. Riešili sa tiež prekurzory nelegálnych drog a ich vyňatie zo zákonného používania, pričom súvisiace právne predpisy môžu poskytnúť užitočný model, podľa ktorého možno postupovať.

3. Návrhy Komisie

3.1.

Navrhované nové nariadenie o kontrole prekurzorov výbušnín (15 strán) obsahuje úvod (17 strán), 3 prílohy (každá má 1 stranu) a posúdenie vplyvu (IA) (188 strán). Opiera sa o článok 114 ZFEÚ o fungovaní vnútorného trhu. Zavádzajú sa v ňom nové povinnosti pre členské štáty a pre všetkých, ktorí sa zaoberajú obchodovaním s látkami uvedenými v prílohách I (pre „obmedzené“ prekurzory výbušnín) a II (prekurzory výbušnín „podliehajúce nahlasovaniu“), a stanovuje sa vzor na vydanie povolenia pre „profesionálnych používateľov“ v prílohe III. Nariadenie má nadobudnúť platnosť 20 dní po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a účinnosť jeden rok po uvedenom dni.

3.2.

Všeobecný prístup sa nemení. Niektoré látky (deväť) sú zaradené do zoznamu obmedzené z hľadiska ich koncentrácie (a teda ich hodnoty a využiteľnosti pri príprave podomácky vyrobených výbušnín) pri predaji širokej verejnosti. Ďalší súbor látok (opäť v počte deväť) sa môže predávať voľne, ale „podozrivé“ transakcie podliehajú nahlasovaniu vnútroštátne určeným kontaktným miestam.

3.3.

V týchto zoznamoch bol dusičnan amónny presunutý z druhého do prvého zoznamu (spolu s príslušnou zmenou a doplnením prílohy XVII nariadenia REACH o registrácii chemických látok) a na druhý zoznam boli zaradené tri nové látky alebo skupiny (hliník, prášok, horčík, prášok a hexahydrát dusičnanu horečnatého), ktoré Komisia doplnila prostredníctvom derogačných aktov v novembri 2016. Ďalších 14 látok na zozname ostáva nezmenených. V posúdení vplyvu sa uvádzajú dôvody týchto zmien (hoci tieto tri doplnenia sa podrobne neuvádzajú a v tomto posúdení alebo ako súčasť delegovaných aktov nie sú poskytnuté žiadne informácie o zasiahnutých dodávateľských reťazcoch, možnom vplyve na trh alebo množstvách, ktoré budú pravdepodobne kupovať profesionálni užívatelia alebo občania).

3.4.

V nariadení sa takisto objavuje veľmi potrebné objasnenie jednotlivých úloh v rôznych dodávateľských reťazcoch, a to najmä jasné vymedzenie pojmov „hospodárske subjekty“, „profesionálni používatelia“, „poľnohospodári“ a „členovia širokej verejnosti“.

3.5.

Keďže existujúce nariadenie patrí do pôsobnosti programu Komisie REFIT, cieľom nového návrhu je znížiť náklady a zvýšiť účinnosť (a efektívnosť) tým, že sa zníži počet možností, ktoré majú členské štáty k dispozícii. Občania (neprofesionálni používatelia) budú musieť získať povolenie na používanie obmedzených prekurzorov v niektorých koncentráciách, ktoré presahujú prahové hodnoty uvedené v prílohe 1, a súčasné menej prísne procesy samoregistrácie už nebudú postačovať. Súčasné povolenia možno obnoviť len ak spĺňajú požiadavky nového nariadenia.

3.6.

Uznáva sa potreba informovať a robiť osvetu o nových opatreniach medzi všetkými príslušnými subjektmi fyzických a internetových dodávateľských reťazcov – hoci konkrétne mechanizmy ako k tomu dospieť zostávajú nejasné. Napríklad karty bezpečnostných údajov sú určené na zachovanie bezpečnosti pracovníkov a spotrebiteľov pri zaobchádzaní s látkami, a nie na predchádzanie ich nelegálnemu používaniu. Prahové hodnoty uvedené v prílohe 1, ktoré sú nanajvýš dôležité, je pri niektorých uvedených látkach ťažké interpretovať a zišla by sa ich revízia, najmä preto, že každá sa týka iného dodávateľského reťazca a inej skupiny hospodárskych subjektov. Ak existujú osvedčené postupy v tejto súvislosti na úrovni členských štátov, treba si ich v čo najväčšej miere vymieňať.

3.7.

Členské štáty môžu navrhnúť prísnejšie kontroly (vrátane nižších úrovní koncentrácie alebo úplných zákazov) a Komisia môže pridať nové látky do príloh, ak by sa ukázalo, že je to nevyhnutné na kontrolu terorizmu.

3.8.

Členské štáty sú povinné poskytnúť Komisii ročné výkazy o počte podozrivých transakcií, žiadostí o povolenie a dôvodoch odmietnutia, opatreniach zameraných na zvyšovanie informovanosti, a podrobnosti o kontrolách vykonaných o online a offline aktivitách.

3.9.

Napokon Komisia najskôr po šiestich rokoch odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia vykoná posúdenie tohto nariadenia a predloží správu o jeho efektívnosti Európskemu parlamentu, Rade a EHSV.

4. Všeobecné a konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV víta návrh nového nariadenia a rozhodne podporuje jeho ciele. Kontrolované látky sú vo všeobecnosti v súlade s prioritnými zoznamami v iných častiach rozvinutého sveta. Nové vymedzenia pojmov by mali priniesť zrozumiteľnosť pre tých, ktorí sa snažia o jeho dodržanie. Prinesie to určité dodatočné náklady pre vlády, ale javia sa byť primerané v porovnaní s výhodami ďalšej minimalizácie teroristickej činnosti. Zo spoločného regulačného režimu vo všetkých členských štátoch by mali mať prospech dodávatelia a iné hospodárske subjekty. Potreba znížiť riziká pre verejnosť (a iných vrátane významných osôb, príslušníkov polície a armády) a zároveň umožniť voľný pohyb tovaru na legitímne účely sa zdá byť rozumne vyvážená.

4.2.

EHSV tiež súhlasí s tým, že sú potrebné okamžité a koordinované opatrenia členských štátov, a pridáva sa k obavám Komisie v súvislosti s pomalou a nerovnomernou reakciou na súčasné nariadenie.

4.3.

To však vyvoláva obavy, pokiaľ ide o postupy pri príprave jeho nahradenia, najmä v súvislosti s obsahom a kvalitou podporných dokumentov. Posúdenie vplyvu, ktoré pripravila Komisia na základe práce poradcov zo spoločnosti Ernst & Young, sa vo veľkej miere spolieha na verejne dostupné štatistické údaje na úrovni EÚ, ktoré môžu alebo nemusia byť presné a úplné. Formát podľa vnútorných usmernení nepomáha lepšej čitateľnosti a zrozumiteľnosti. V rámci otvorenej verejnej konzultácie prišlo len 83 odpovedí s rôznou závažnosťou. Obe boli pripravené počas krátkeho obdobia vrátane Vianoc a Nového roka 2017 – 2018, pričom nebol takmer žiadny čas na vyplnenie medzier v predložených dôkazoch. Dostupnosť online produktov bola kontrolovaná vyhľadávaním na Amazone; žiadna zmienka o pokútnejších zdrojoch na dark (skrytom) webe.

4.4.

EHSV sa domnieva, že kľúčovú otázku rozsahu pôsobnosti nariadenia, t. j. ktoré produkty by mali byť kontrolované, posúdila Komisia v počiatočnom štádiu, ale nie je to uvedené v posúdení vplyvu. Ako sa už poznamenalo, zdá sa, že neexistuje žiadna analýza trhu pre tieto tri látky doplnené v roku 2016 prostredníctvom delegovaných aktov. Nevysvetlenou ostáva absencia kontrol kyseliny chlorovodíkovej, ktorá bola začlenená do posúdenia vplyvu súčasného nariadenia, ale na poslednú chvíľu bola vyňatá z existujúceho zoznamu. Ostatné prekurzory so strednou prioritou vrátane manganistanu draselného, dusitanu sodného, močoviny a prášku zinka, ktoré sa objavujú na ďalších zoznamoch produktov s možným dvojakým použitím, by mali byť prinajmenšom predmetom diskusie. Užitočným cieľom by bol posun k celosvetovo uznávaného zoznamu aspoň v rozvinutom svete.

4.5.

EHSV súhlasí so zoznamom možných kontrolných opatrení, ktoré boli zamietnuté v ranom štádiu. Vynárajú sa však určité obavy, pokiaľ ide o rozsah v súčasnosti navrhnutých kontrol, najmä vzhľadom na veľmi rozdielny charakter príslušných produktov. Veľkosti balení, čiarové kódy, vysledovateľnosť a nástojenie na platbách kartami alebo bankovými prevodmi z osobných alebo podnikateľských účtov môžu tiež zohrávať svoju úlohu pri obmedzovaní alebo sledovaní predaja. Súčasná prax v členských štátoch sa môže výrazne líšiť, ale nejaví sa ako pádny argument v boji proti teroru.

4.6.

Rozdiely v uplatňovaní súčasného nariadenia však ovplyvnia náklady pre niektoré členské štáty a pre tých, ktorí sa podieľajú na legálnej distribúcii a využívaní obmedzených produktov. Vzhľadom na to, že bolo nevyhnutných niekoľko uznesení o porušení s cieľom zabezpečiť opatrenia v rámci súčasného režimu, môže existovať určitá nevôľa akceptovať prístup „len s povolením“, bez ohľadu na dlhodobé výhody. Spomínajú sa kontroly predaja cez internet, ale bez ďalšej analýzy, keďže to patrí do národných právomocí.

4.7.

Návrh obsahuje rozsiahlu analýzu jeho súladu a zákonnosti podľa iných právnych predpisov EÚ vrátane všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktoré práve nadobudlo úplnú účinnosť. Obmedzenia súčasného systému číselných znakov KN, ktoré sa používajú na identifikáciu cezhraničného pohybu látok a zmesí, sú takisto predmetom diskusie – tak, ako to bolo pred ôsmimi rokmi, keď sa pripravovalo predchádzajúce stanovisko. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedených je v súčasnosti len 18 látok – a pravdepodobne by mohlo byť uvedených najviac ďalších 12 – malo by byť možné vypracovať primerané colné kódy na osobitné použitie podľa tohto nariadenia a na zabezpečenie toho, že iné právne predpisy vypracované na iné účely, nie sú v rozpore so základnými cieľmi bezpečnosti a ochrany občanov EÚ.

4.8.

EHSV tiež konštatuje, že uvedené produkty sa značne líšia, pokiaľ ide o ich objem výroby, dodávateľské reťazce a legitímne konečné použitie pre profesionálnych používateľov, ako aj širokú verejnosť. Jediné, čo majú spoločné, je to, že predstavujú potenciálnu hodnotu pre teroristov – a zámerom právnych predpisov je preto narušenie týchto neželaných dodávateľských reťazcov s využitím všetkých dostupných opatrení.

4.9.

Tieto opatrenia nebudú rovnaké pre každý produkt; ich násilné začlenenie do jednotného kontrolného systému by pravdepodobne neprinieslo žiadanú efektivitu. Lepším prístupom by bola jednoduchá rámcová smernica, v ktorej by sa stanovili všeobecné ciele s konkrétnymi konzultáciami, analýzami, posúdeniami vplyvu a nariadeniami vzťahujúcimi sa na každú z uvedených látok. Celkovo by to prinieslo úsporu času a životov a určite by sa tým lepšie splnili požiadavky programu REFIT.

4.10.

Umožnilo by to tiež užšiu dlhodobú spoluprácu a výmenu informácií s výrobcami a ostatnými zainteresovanými stranami, z ktorých všetky podporujú opatrenia na zníženie zneužitia ich produktov. Objemy na nelegálne použitie sú zanedbateľné v porovnaní s akoukoľvek stratou dobrého mena alebo rizikom širších obmedzení. Celosvetové úsilie zamerané na kontrolu veľmi malých množstiev acetanhydridu, ktorý je potrebný na výrobu nelegálnych drog vrátane heroínu, slúži ako užitočný príklad toho, čo je možné dosiahnuť v tomto smere. EHSV zverejnil svoje stanovisko k tomuto návrhu v súvislosti s prekurzormi drog v januári 2013 (5). Mnohé vtedajšie návrhy platia rovnako pre prekurzory výbušnín, ktoré podliehajú obmedzeniu alebo nahlasovaniu podľa tohto návrhu.

4.11.

Napokon EHSV víta pokračujúce zapojenie do vývoja a uplatňovania tohto nariadenia, ale najmä vzhľadom na náročný harmonogram počas prípravy návrhu sa domnieva, že akékoľvek následné preskúmanie zo strany Komisie by sa malo uskutočniť najneskôr namiesto nie skôr ako o šesť rokov odo dňa začatia jeho uplatňovania.

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 25.

(2) Ú. v. EÚ C 76, 14.3.2013, s. 54.

(3) Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 13.

(4) Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 25.

(5) Ú. v. EÚ C 76, 14.3.2013, s. 54.

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/39

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie

[COM(2018) 259 final – 2018/0123 (COD)]

(2018/C 367/08)

Hlavný spravodajca:

Antonello PEZZINI

Konzultácia	Európsky parlament, 28.5.2018 Rada, 29.5.2018
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v pléne	12.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	147/0/2

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) odjakživa zastáva názor, že účinná colná únia je nevyhnutným predpokladom procesu európskej integrácie, a má zabezpečiť účinný, bezpečný a transparentný voľný pohyb tovaru a maximálnu možnú ochranu spotrebiteľov a životného prostredia, kvalitnejšie pracovné miesta, ako aj účinný boj proti daňovým únikom a falšovaniu.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť jasný, transparentný a jednoznačný regulačný rámec pre všetkých prevádzkovateľov a verejných a súkromných aktérov, ktorí konajú na colnom území Únie s použitím presných definícií, postupov a termínov uplatniteľných na tovar vstupujúci na colné územie Únie alebo tovar prepravený z colného územia Únie, čo colnej únii umožní fungovať účinne a v súlade s vykonávaním spoločnej obchodnej politiky.

1.3.

EHSV preto podporuje navrhovaný regulačný rámec, a to:

—	zmeny v technických pravidlách a predpisoch Colného kódexu Únie (CKÚ),

—	odstránenie technických chýb a opomenutí a súčasne zosúladenie CKÚ s medzinárodnou dohodou podpísanou medzi Kanadou a EÚ (CETA),

—	začlenenie enkláv obce Campione ďItalia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie na žiadosť príslušného členského štátu.

1.4.

Výbor považuje za zásadné pre Úniu a krajiny, s ktorými uzavrela dohody o voľnom obchode, aby sa podporil tento spoločný záväzok, ktorého cieľom je umožniť voľný a spravodlivý obchod v dynamickej a prezieravej spoločnosti s cieľom stimulovať hospodársku činnosť a podporovať spoločné hodnoty a myšlienky, ktoré našli konkrétne vyjadrenie v Jednotnom európskom akte z roku 1986, v Colnom kódexe z roku 1992, zdokonalenom vo forme CKÚ v roku 2013, a ktoré sú zahrnuté v návrhu dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027, ako podpora účinnejšej daňovej a colnej spolupráce EÚ.

1.5.

Pokiaľ ide o začlenenie „územných enkláv“, výbor odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala náležitým paralelným zmenám smerníc 2008/118/ES (smernica o spotrebnej dani) a 2006/112/ES (smernica o DPH).

1.6.

Európsky hospodársky a sociálny výbor žiada, aby mu Komisia v roku 2021 predložila plánovanú správu o strednodobom hodnotení právneho rámca CKÚ s cieľom posúdiť primeranosť zmien zavedených týmto nariadením, ako aj efektívnosť spoločných digitálnych systémov, ktoré by sa mali aktivovať k tomuto dátumu.

2. Úvod

2.1.

Colná únia je vo výlučnej právomoci Európskej únie v súlade s článkom 3 Zmluvy o fungovaní EÚ a Colný kódex Únie (ďalej len „CKÚ“) umožnil:

—	harmonizovať predchádzajúce odlišné predpisy,

—	uplatniť rovnaké zaobchádzanie,

—	oprávnene uvaliť sankcie.

2.2.

Od 1. mája 2016 nadobudli účinnosť nové colné predpisy s cieľom uľahčiť život podnikom pôsobiacim v Európe a dosiahnuť väčšiu ochranu spotrebiteľov. Novým colným kódexom Únie sa dosiahla významná modernizácia colných predpisov EÚ, ktoré nadobudli účinnosť v roku 1992.

2.3.

Prijatím Jednotného európskeho aktu v roku 1986, ktorý nadobudol účinnosť v roku 1987, sa začal proces, ktorý v troch etapách – v roku 1990 pre kapitály, v roku 1993 pre tovar a v roku 1999 pre jednotnú menu – viedol k ustanoveniu zakotvenému v článku 28 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorým je „zákaz ciel na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi, zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnaký účinok ako clá“.

2.4.

Po kódexe z roku 1992 a nariadení z roku 2008 sa dosiahol súčasný CKÚ v roku 2013 doplnený o niekoľko delegovaných a vykonávacích predpisov, ktorý predstavuje míľnik v európskej colnej únii: CKÚ je rámec, ktorý každý rok umožňuje tovaru vo výške viac ako 3 000 miliárd EUR vstupovať na územie EÚ a byť z neho prepravený.

2.5.

V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti nových podstatných ustanovení nariadenia č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje CKÚ, sa vďaka procesu konzultácií s členskými štátmi a podnikmi umožnilo odhaliť chyby a technické nezrovnalosti, ktoré je potrebné odstrániť s cieľom zabezpečiť právnu istotu a konzistentnosť.

2.6.

Vskutku sa colné územie EÚ nezhoduje presne so súčtom území, ktoré sú súčasťou geofyzikálneho územia EÚ. Určité oblasti, ktoré prenikajú do rôznych vnútroštátnych území, sú vylúčené z colného územia EÚ, zatiaľ čo iné územia, ktoré nie sú súčasťou geofyzikálneho územia Únie, sa v každom prípade považujú za územia, ktoré sú plne zahrnuté do colného územia.

2.7.

Zatiaľ čo do colného územia EÚ patria rakúske územia Jungholz a Mittelberg, Monacké kniežatstvo, Sanmarínska republika, francúzske zámorské departementy (francúzske zámorské departementy – Martinik, Guadeloupe, Francúzska Guyana a Réunion), Isle of Man a Kanárske ostrovy, niektoré územia, ktoré sú súčasťou geofyzikálneho územia EÚ, sú z neho vylúčené, ako Faerské ostrovy, Helgoland a územie Büsingen, Ceuty a Melilly, francúzske zámorské územia (Francúzska Polynézia, Wallis a Futuna, Nová Kaledónia a francúzske južné a antarktické územia a departmentálne spoločenstvá Mayotte, St. Pierre a Miquelon), Livigno, Doteraz z neho boli vylúčené aj Campione d’Italia a talianske vody jazera Lugano, medzi lokalitami Ponte Tresa a Porto Ceresio, pričom Taliansko požiadalo o ich začlenenie.

2.8.

Rokovania o Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou a Európskou úniou sa uzavreli v septembri 2014 rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/37 z 28. októbra 2016. Dohoda, ktorá nadobudla platnosť 21. septembra 2017, zrušila clo v 99 % prípadov a mnoho ďalších prekážok, ktoré boli doteraz záťažou pre obchodníkov.

2.9.

Dohoda CETA – ku ktorej mal výbor pri viacerých príležitostiach možnosť formulovať svoje stanovisko (1) – obsahuje mnohé aspekty značného colného záujmu, a to vzhľadom na skutočnosť, že podľa článku 1 ods. 4 dohody medzi Kanadou a Európskou úniou vytvára zónu voľného obchodu, v súlade s článkom XXIV GATT (1994) (2) a článkom V GATS (3). Dohoda v žiadnom prípade nemá vplyv na žiadne ďalšie práva a povinnosti, ktoré existujú medzi zmluvnými stranami podľa Dohody o založení WTO, ani na iné dohody, ktorých sú zmluvnými stranami (4).

2.10.

Oblasť voľného obchodu zahŕňa, ak nie je stanovené inak (5):

—

v prípade Kanady: jej územie, vzdušný priestor, vnútrozemské vody a pobrežné vody, ako aj jej výlučnú hospodársku zónu, ako je vymedzená v jej vnútroštátnom práve v súlade s časťou V Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, uzavretom v Montego Bay 10. decembra 1982 (UNCLOS (6)); jej kontinentálny šelf, ako je stanovený v jej vnútroštátnom práve v súlade s časťou VI dohovoru UNCLOS,

—

v prípade Európskej únie: územia, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie, a to za podmienok, ktoré sú v týchto zmluvách ustanovené. Pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa sadzobného zaobchádzania s tovarom, táto dohoda sa vzťahuje aj na tie oblasti colného územia Únie, ktoré nie sú v nich zahrnuté.

2.10.1.

EÚ a Kanada spolu s dohodou CETA podpísali spoločnú listinu o výklade (7), ktorá bude mať právnu silu a ktorá jasne a jednoznačne opisuje obsah dohodnutých ustanovení medzi Kanadou a Európskou úniou v mnohých článkoch dohody CETA, ako sú články týkajúce sa nového systému investičných súdov, práva na reguláciu, verejných služieb a ochrany životného prostredia a práce.

2.10.2.

Proces pravidelných konzultácií s členskými štátmi a podnikmi umožnil odhaliť chyby a technické nezrovnalosti, ktoré je potrebné odstrániť s cieľom zabezpečiť právnu istotu a konzistentnosť. Do tohto kontextu zapadajú návrhy Komisie vrátane zosúladenia CKÚ s medzinárodnou dohodou, ktorá nebola v platnosti v čase prijatia kódexu, ako aj žiadosť Talianska o začlenenie časti územia.

3. Návrhy Komisie

3.1.

Komisia navrhuje zmeniť colný kódex EÚ s cieľom:

—	odstrániť technické chyby a opomenutia a súčasne zosúladiť CKÚ s ustanoveniami medzinárodnej dohody, ktorá nebola v platnosti v čase prijatia CKÚ, konkrétne s Komplexnou hospodárskou a obchodnou dohodou (CETA) podpísanou medzi Kanadou a EÚ,

—	zmeniť vymedzenie colného územia EÚ s cieľom začleniť doň taliansku obec Campione ďItalia a talianske vody jazera Lugano,

—

stanoviť osobitné a doplnkové ustanovenia pre rozhodnutia a procesné lehoty, pokiaľ ide o záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ZINZ), predbežné colné vyhlásenia o vstupe, colné vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o výstupe alebo oznámenie o spätnom vývoze, oslobodenia od dovozného cla v rámci colného režimu pasívny zušľachťovací styk.

4. Všeobecné pripomienky

4.1.

EHSV plne súhlasí s cieľom Komisie zaviesť technické zmeny Colného kódexu Únie (CKÚ) s cieľom zabezpečiť, že kódex bude úspešne plniť svoje ciele zvyšovania konkurencieschopnosti európskych podnikov a súčasne lepšej ochrany finančných a hospodárskych záujmov Únie, lepších pracovných miest, ako aj bezpečnosti a ochrany spotrebiteľov v EÚ.

4.2.

EHSV zdôrazňuje význam, ktorý obchodu a udržateľného rozvoja pripisujú dohoda CETA a príslušné záväzky prijaté stranami v spoločnej listine o výklade s cieľom posilniť ustanovenia, ako aj pozitívny prístup k novému modelu, ktorý bol prijatý na urovnávanie investičných sporov.

4.3.

Výbor preto kladne hodnotí zámer zosúladiť právne predpisy Únie s ustanoveniami dohody uzavretej s Kanadou, pokiaľ ide o:

—	záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,

—	dočasné uskladnenie,

—	predbežné colné vyhlásenie o vstupe, keď sa nepredložili informácie pred príchodom tovaru, pokiaľ ide o tovar, ktorý nie je tovarom Únie,

—	zrušenie platnosti vyhlásenia na dočasné uskladnenie,

—	úplné oslobodenie od dovozného cla v niektorých prípadoch,

—	presné objasnenie podmienok v prípade zrušenia platnosti vyhlásenia na dočasné uskladnenie, predbežného colného vyhlásenia o výstupe alebo oznámenia o spätnom vývoze.

4.4.

EHSV sa vyslovuje za splnenie požiadavky talianskej vlády začleniť do colného územia Únie od 1. januára 2019 taliansku obec Campione d’Italia a talianske vody jazera Lugano.

4.5.

Výbor odporúča, aby sa súbežne s týmto postupom začlenenia vykonali náležité zmeny smerníc 2008/118/ES (smernica o spotrebnej dani) a 2006/112/ES (smernica o DPH), ktoré by sa mali začať uplatňovať v ten istý deň, 1. januára 2019.

4.6.

Výbor žiada, aby v roku 2021 Komisia predložila EHSV plánovanú hodnotiacu správu o účinnosti, súdržnosti a správnosti nového právneho rámca CKÚ, v znení súčasných pozmeňujúcich legislatívnych návrhov.

V Bruseli 12. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 87; Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 45; Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 27.

(2) General Agreement on Tariffs and Trade (Všeobecná dohoda o clách a obchode).

(3) General Agreement on Trade in Services (Všeobecná dohoda o obchode so službami).

(4) Pozri článok 1 ods. 5 CETA.

(5) Pozri článok 1 ods. 3 CETA.

(6) United Nations Convention on the Law of the Sea (Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve).

(7) Schválená Radou v čase podpisu 28. októbra 2016, ktorá poskytuje záväzný výklad dohody CETA podľa článku 31 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-13541-2016-INIT/sk/.

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/43

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách

[COM(2018) 134 final – 2018/0060 (COD)]

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu

[COM(2018) 135 final – 2018/0063 (COD)]

(2018/C 367/09)

Spravodajca:

Juan MENDOZA CASTRO

Konzultácia	Rada Európskej únie 24.4.2018 Európsky parlament 19.4.2018
Právny základ	článok 114 a článok 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	27.6.2018
Prijaté v pléne	11.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	145/0/2

1. Závery a odporúčania

Balík týkajúci sa nesplácaných úverov

1.1.

EHSV víta balík Komisie, ktorý je ústredným bodom ofenzívy EÚ zameranej na riešenie pretrvávajúcej otázky nesplácaných úverov a základom pokroku smerom k bankovej únii.

1.2.

Finančné inštitúcie EÚ dosiahli pokrok v kvalite úverových portfólií, ako aj v celkovom objeme nesplácaných úverov; na úrovni EÚ sú však potrebné dodatočné opatrenia, aby sa v budúcnosti zabránilo hromadeniu nesplácaných úverov.

1.3.

Pri každom porovnaní úrovne nesplácaných úverov v EÚ by sa mala zohľadniť skutočnosť, že banky v niektorých krajinách dostali v počiatočnej fáze krízy (2008 – 2012) značný objem štátnej pomoci, zatiaľ čo iné takúto možnosť nemali z dôvodu zmien pravidiel štátnej pomoci.

1.4.

EHSV upriamuje pozornosť na sociálne dôsledky finančnej krízy z hľadiska vylúčenia, sociálnej spravodlivosti a prekážok dobudovania vnútorného trhu.

1.5.

Odstránenie zlyhaných úverov z účtov finančných inštitúcií je zásadné, aby sa v budúcnosti zabránilo dôsledkom nadmerného zadlženia. EHSV takisto vyzýva na zodpovedné poskytovanie úverov úverovými inštitúciami.

Zákonné prudenciálne zabezpečovacie mechanizmy

1.6.

EHSV súhlasí s uplatňovaním zákonných prudenciálnych zabezpečovacích mechanizmov ako preventívnych opatrení s cieľom zabezpečiť, aby boli úverové straty pri budúcich nesplácaných úveroch dostatočne kryté.

1.7.

EHSV berie na vedomie odôvodnenie návrhu Komisie a dodáva, že zabezpečovacie mechanizmy by boli odôvodnené rôznymi cieľmi sledovanými v účtovnom rámci v súvislosti s prudenciálnou reguláciou.

1.8.

EHSV však musí zároveň zdôrazniť, že:

—	uniformný prístup nezohľadňuje rozdiely, ktoré pretrvávajú v občianskom práve jednotlivých štátov, a v dĺžke konaní na občianskych súdoch;

—	harmonogram zabezpečovania nových nesplácaných úverov môže nútiť banky, aby ich rýchlo predávali, namiesto toho, aby čakali na to, kým sa spoločnosť/firma vo finančnej núdzi znovu dostane do lepšej situácie.

1.9.

Komisia by mala v rámci možností zohľadniť špecifickú situáciu menších a špecializovaných firiem s menej zložitou štruktúrou aktív.

1.10.

EHSV sa nazdáva, že IFRS 9 by mal byť povinný pre všetky banky v EÚ.

1.11.

EHSV navrhuje začať osobitnú analýzu vplyvu zameranú na odhad potenciálneho vplyvu navrhovaného nariadenia na banky, na prevod úverov poskytnutým domácnostiam, na MSP a na rast HDP.

1.12.

EHSV konštatuje, že ECB už vydala svoj dodatok bez toho, aby zohľadnila pravidlá pre pilier 1, ktoré má vydať Parlament/Rada/Komisia, a bez toho, aby čakala na usmernenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA).

Rozvoj sekundárnych trhov

1.13.

EHSV uznáva, že Komisia reaguje na mnohé problémy fragmentovaných sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi v EÚ a poukazuje na konkrétne návrhy v tejto oblasti. Zastáva však názor, že regulačné orgány nesmú podporovať predaj nesplácaných úverov.

1.14.

Pokiaľ ide o dôsledky prevodov úverov, EHSV predkladá tieto návrhy:

—	Ochrana spotrebiteľov: návrhy Komisie sú vo všeobecnosti vítané. Orgány musia venovať pozornosť konkrétnym opatreniam a odporúčaniam na ochranu práv dlžníkov.

—	Ochrana pracovníkov: príslušné orgány musia zohľadniť mobilitu a ochranu pracovníkov spoločností zapojených do prevodov spoločností podľa právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov.

Zrýchlené mimosúdne vymáhanie kolaterálu

1.15.

EHSV v pozitívnom zmysle zdôrazňuje právo na spravodlivý proces pred vnútroštátnym súdom, ak je to potrebné a ak je uplatnenie tohto postupu podľa smernice obmedzené.

1.16.

V mnohých členských štátoch už proces vykonávania účinne funguje. Riešenie problému nesplácaných úverov spočíva najmä v posilnení súdnych konaní v celej EÚ.

2. Návrhy Európskej Komisie

2.1.

Komisia 14. marca predstavila návrh nariadenia (1) o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách, spolu s návrhom smernice (2) o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu.

2.2.

Oba návrhy sprevádzali pracovné dokumenty útvarov Komisie a posúdenia vplyvu, pričom v ten istý deň Komisia uverejnila aj svoju druhú správu o pokroku (3) pri znižovaní objemu nesplácaných úverov v Európe a plán (4) s technickými usmerneniami týkajúcimi sa toho, ako zriaďovať národné správcovské spoločnosti.

2.3.

Tieto návrhy sú dôležitými zložkami úsilia Komisie o posilnenie európskej hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a sú nevyhnutné na dokončenie bankovej únie. Neoddeliteľnou súčasťou úsilia Únie o ďalšie zmierňovanie rizík v bankovom systéme a umožnenie bankám, aby sa zamerali na poskytovanie úverov podnikom a občanom je riešenie veľkého objemu nesplácaných úverov a problémových expozícií, ako aj ich možného hromadenia v budúcnosti.

2.4.

V návrhu nariadenia Komisia navrhuje vytvoriť zákonný prudenciálny zabezpečovací mechanizmus stanovením spoločných minimálnych úrovní pokrytia pre novovzniknuté úvery, ktoré sa zmenili na nesplácané, s cieľom zabrániť akémukoľvek nadmernému hromadeniu nesplácaných úverov v budúcnosti bez dostatočného krytia strát v súvahách bánk, čím sa uľahčí ich riešenie.

2.5.

V návrhu smernice sa Komisia zameriava na zvýšenie efektivity postupov vymáhania dlhov prostredníctvom zavedenia jasného spoločného postupu zrýchleného mimosúdneho vymáhania kolaterálu (AECE). V návrhu sa takisto podporuje rozvoj sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi prostredníctvom harmonizácie požiadaviek a vytvorenia jednotného trhu na spravovanie úverov a prevod bankových úverov tretím stranám v celej EÚ.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta balík Komisie, ktorý je ústredným bodom ofenzívy EÚ zameranej na riešenie pretrvávajúcej otázky nesplácaných úverov (5) a základom pokroku smerom k bankovej únii.

3.2.

Vzhľadom na to, že platobná schopnosť a stabilita vo finančnom systéme sú pre EÚ kľúčové, veľký objem nesplácaných úverov, ktorý sa počas krízy nahromadil v bankách niektorých členských štátov, a následná recesia sú pre finančný systém ako celok zlé, poškodzujú hospodárstvo a v niektorých prípadoch spôsobili daňovníkom vysoké náklady.

3.3.

V posledných rokoch finančné inštitúcie EÚ dosiahli pokrok, pokiaľ ide o kvalitu úverových portfólií, ako aj o celkový objem nesplácaných úverov; tie však zostávajú na vysokej úrovni v hrubom objeme 813 miliárd EUR (6). Banky a orgány dohľadu majú potrebné nástroje na zníženie počtu zlyhaných alebo znehodnotených úverov, ale na úrovni EÚ sú potrebné dodatočné opatrenia, aby sa v budúcnosti zabránilo ich hromadeniu.

3.4.

EHSV poukazuje na to, že banky v niektorých krajinách dostali v počiatočnej fáze krízy (2008 – 2012) značný objem štátnej pomoci, zatiaľ čo iné túto možnosť nemali z dôvodu zmien pravidiel štátnej pomoci pre finančný sektor. Z tohto dôvodu by sa pri každom porovnaní úrovne nesplácaných úverov mali tieto rozdiely zohľadňovať.

3.5.

EHSV upriamuje pozornosť na sociálne dôsledky finančnej krízy z hľadiska vylúčenia, sociálnej spravodlivosti a prekážok dobudovania vnútorného trhu. V niektorých členských štátoch sú nesplácané úvery odrazom toho, ako vážne boli zasiahnuté rodiny a podnikatelia z MSP, pričom im hrozila strata domova alebo zabavenia zaistenia.

3.6.

Odstránenie zlyhaných úverov z účtov finančných inštitúcií je zásadné, aby sa v budúcnosti zabránilo dôsledkom nadmerného zadlženia, a plán ECOFIN musí prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa. EHSV takisto vyzýva na zodpovedné poskytovanie úverov, ktoré si bude vyžadovať, aby úverové inštitúcie venovali väčšiu pozornosť potrebám a konkrétnej situácii svojich dlžníkov a aby našli najvhodnejší finančný nástroj pre situáciu každého z nich (7).

4. Konkrétne pripomienky

4.1. Zákonné prudenciálne zabezpečovacie mechanizmy

4.1.1.

EHSV súhlasí s uplatňovaním zákonných prudenciálnych zabezpečovacích mechanizmov ako preventívnych opatrení na zabezpečenie toho, aby boli úverové straty pri budúcich nesplácaných úveroch dostatočne kryté.

4.1.2.

V predkladanej zmene nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) sa s cieľom znížiť objem nesplácaných úverov a problémových expozícií (8), navrhuje progresívny kalendár pre zabezpečené (do ôsmich rokov) a nezabezpečené (dva roky) úvery.

4.1.3.

Komisia predkladaný návrh odôvodňuje takto (9):

—	Nakladanie s úverovými stratami nemusí byť vždy primerané z prudenciálneho pohľadu, ktorý má iný rozsah, cieľ a účel.

—

Očakáva sa, že IFRS 9 (10) prinesie oveľa užšie zosúladenie s prudenciálnymi normami než IAS 39 (11) a prispeje k riešeniu problému oneskorených a neprimeraných rezerv, pretože funguje na základe prístupu „očakávanej straty“. Nový štandard však stále ponecháva priestor na voľné uváženie pri hodnotení nesplácaných úverov a podkladového kolaterálu a následne aj pri určovaní rezerv.

—

Prudenciálna regulácia splnomocňuje orgán bankového dohľadu, aby ovplyvňoval úroveň rezerv (aj pokiaľ ide o nesplácané úvery) v medziach uplatniteľného účtovného rámca, a vyžadoval osobitné úpravy výpočtov vlastných zdrojov tejto banky. Záväzné opatrenia a požiadavky však môže uplatňovať orgán dohľadu len v konkrétnych prípadoch v závislosti od okolností konkrétnej banky (ďalej len „opatrenia piliera 2“).

—	Individuálne prispôsobené opatrenia dohľadu na základe posúdenia konkrétnych prípadov príslušným orgánom dohľadu sú vhodné na riešenie osobitných rizík jednotlivých bánk súvisiacich s nesplácanými úvermi.

4.1.4.

EHSV dodáva, že zabezpečovacie mechanizmy by boli odôvodnené rôznymi cieľmi sledovanými v účtovnom rámci v súvislosti s prudenciálnou reguláciou.

4.1.5.

EHSV však musí zároveň zdôrazniť, že:

—	V navrhovanom nariadení, ktoré vychádza z uniformného prístupu, sa nezohľadňujú stále existujúce rozdiely v občianskom práve jednotlivých štátov a v dĺžke konaní na občianskych súdoch.

—

Harmonogram zabezpečovania nových nesplácaných úverov môže nútiť banky, aby ich rýchlo predávali, namiesto toho, aby čakali na to, kým sa spoločnosť/firma vo finančnej núdzi znovu dostane do lepšej situácie. Mohla by sa tak obmedziť možnosť reštrukturalizácie dlhu a poskytnutia druhej šance podnikateľom, čo by mohlo mať vysoký negatívny sociálny vplyv a negatívny vplyv na mieru zamestnanosti.

—

Podľa jednej analýzy (12) je pri menších a špecializovaných firmách s menej zložitou štruktúrou aktív pravdepodobnejšie, že ich vážnejšie ovplyvní súbežné zavedenie IFRS 9 a prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu pre problematické expozície. Komisia by mala zvážiť, či je potrebné vylepšiť návrh s cieľom riešiť tento problém.

4.1.6.

Hoci navrhované zabezpečovacie mechanizmy môžu zmierniť rozdiely v tvorbe rezerv vyplývajúce z prijatia rôznych účtovných rámcov (IFRS 9 alebo národné GAAP (13)), EHSV sa nazdáva, že IFRS 9 by mal byť povinný pre všetky banky v EÚ.

4.1.7.

EHSV navrhuje začať osobitnú analýzu zameranú na odhad potenciálneho vplyvu navrhovaného nariadenia na banky, na prevod úverov poskytovaných domácnostiam, na MSP a na rast HDP.

4.1.8.

Podobné problémy ako riziká nesplácaných úverov môžu spôsobiť aj ďalšie riziká, najmä riziká spojené s ťažkými komplexnými derivátmi a s opätovne získanými aktívami na úrovni 2 a 3. EHSV vzhľadom na to zastáva názor, že tieto riziká by sa mali zahrnúť do zoznamu priorít znižovania rizika.

4.1.9.

EHSV konštatuje, že ECB už vydala svoj dodatok bez toho, aby zohľadnila pravidlá pre pilier 1, ktoré majú vydať Parlament/Rada/Komisia, a bez toho, aby čakala na finalizovanie usmernení EBA. Mohlo by to byť v rozpore so zásadami lepšej právnej regulácie. Dodatok ECB týkajúci sa nesplácaných úverov by sa mal preto prispôsobiť budúcemu rámcu piliera 1 týkajúceho sa nesplácaných úverov, aby sa naďalej zabezpečila konzistentnosť európskych pravidiel.

4.2. Opatrenia na ďalší rozvoj sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi

4.2.1.

V EÚ sú transakcie na sekundárnych trhoch pomerne malé (14). Medzi príčiny patria: fragmentovaná regulácia, legislatívne obmedzenia pre držiteľov niektorých kategórií aktív, obmedzenia rozsahu zapojenia správcovských spoločností a typov investorov (v niektorých prípadoch môžu spravovať alebo nakupovať nesplácané úvery len iné banky) a odlišné názory na hospodársku prognózu medzi miestnymi bankami a zahraničnými investormi. EHSV sa domnieva, že Komisia ponúka riešenie mnohých týchto problémov.

4.2.2.

Jednou z hlavných výziev pre trh s nesplácanými úvermi je nedostatok vysokokvalitných údajov o nesplácaných úveroch, čo má za následok asymetriu informácií. EHSV víta vzory údajov, ktorých cieľom je poskytovať jednotné a štandardizované údaje o zmluvách o úvere, ktorý sa nespláca.

4.2.3.

EHSV sa však domnieva, že regulačné orgány nesmú podporovať predaj nesplácaných úverov, pretože správa znehodnotených úverov v rámci bánk by mohla vďaka ich vymáhaniu priniesť hodnotu vyššiu než bola cena získaná pri ich predaji.

4.2.4.

EHSV zdôrazňuje a podporuje tieto aspekty návrhu Komisie:

—

Správcovia úverov: V pravidlách platných pre celú EÚ sa stanovujú osobitné požiadavky a postupy na udeľovanie, zamietnutie alebo odňatie povolenia (články 5 až 7) vrátane toho, že žiadateľ má dostatočne dobrú povesť, nemá záznam v registri trestov a nie je v súčasnosti predmetom žiadneho insolvenčného konania. Zahŕňajú aj register (článok 8), zmluvný vzťah s nákupcom úveru (článok 9), externé zabezpečovanie činností (článok 10) a cezhraničné spracovanie úverov (články 11 a 12).

—

Nákupcovia úverov: Veriteľ poskytne všetky potrebné informácie týkajúce sa zmluvy o úvere (článok 13) v súlade s technickými predpismi, ktoré vypracuje EBA (článok 14) a ktoré nemôžu podliehať žiadnym ďalším požiadavkám okrem tých, ktoré sú stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch o transpozícii (článok 15). Úver môžu priamo vymáhať (článok 18) alebo ho previesť (článok 19).

—	Správcovia úverov, úverové inštitúcie alebo ich dcérske spoločnosti: Zohrávajú aktívnu úlohu pri operáciách súvisiacich s nesplácanými úvermi a sú zahrnuté v článku 16.

—	Dohľad: Ide o kľúčový aspekt, pretože si vyžaduje uplatňovanie rovnakých pravidiel v celej EÚ, dozornú úlohu príslušných vnútroštátnych orgánov a správne sankcie (články 20 až 22).

—	Ochrana údajov Podmienkou prevodu úveru je „dodržiavanie práv dlžníka a pravidiel ochrany osobných údajov v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi zmluvu o úvere“ (článok 5 ods. 1 písm. c).

4.2.5. Ochrana spotrebiteľa

—	EHSV považuje za dôležité zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov v oblasti finančných služieb.

—

V tejto súvislosti víta všeobecnú zásadu uvedenú v návrhu, ktorej cieľom je „zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany bez ohľadu na to, kto vlastní alebo spravuje úver a bez ohľadu na právny režim platný v členskom štáte nákupcu úveru alebo správcu úveru“; treba dodržiavať najmä smernicu o hypotekárnych úveroch (15), smernicu o spotrebiteľských úveroch (16) a smernicu o nekalých zmluvných podmienkach (17).

—	EHSV zároveň zdôrazňuje povinnosti veriteľa voči spotrebiteľovi v prípade úpravy zmluvy o úvere (článok 34).

—

EHSV poznamenáva, že prevod úveru znamená, že dlžník musí konať s nefinančnou spoločnosťou, ktorá má iných zamestnancov, iné pracovné metódy a iný účel. Je preto vhodné, aby vnútroštátne orgány venovali pozornosť opatreniam a odporúčaniam na ochranu práv dlžníkov, ako je to v prípade Úradu pre finančnú ochranu spotrebiteľov v USA (18).

4.2.6. Ochrana pracovníkov:

Vo všetkých prípadoch prevodov úverov na externé spoločnosti musia príslušné orgány zohľadniť mobilitu a ochranu pracovníkov spoločností zapojených do takýchto prevodov podľa právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov.

4.3. Zrýchlené mimosúdne vymáhanie kolaterálu (AECE)

4.3.1.

EHSV v pozitívnom zmysle zdôrazňuje povinnosť, na základe ktorej členské štáty zabezpečia, aby mal podnikový dlžník právo napadnúť použitie uvedeného mechanizmu na vnútroštátnom súde (článok 28). To by malo primerane chrániť základné právo občanov a spoločností na spravodlivý proces (19), najmä v prípade nespravodlivých alebo zneužívajúcich zmluvných podmienok.

4.3.2.

EHSV však poukazuje na pochybnosti vyjadrené niektorými členskými štátmi, že takýto nástroj by mohol výrazne urýchliť postup vymáhania v tých členských štátoch, v ktorých sa súdne konania už vybavujú v krátkom čase. Mimosúdne postupy síce môžu byť prospešné pre veriteľa, riešenie problému nesplácaných úverov spočíva najmä v posilnení súdnych postupov v celej EÚ.

4.3.3.

EHSV v každom prípade víta obmedzenia uplatňovania AECE v návrhu. Začlenené sú len zmluvy o úvere uzavreté medzi veriteľmi a podnikovými dlžníkmi. Okrem toho sú osobitne vylúčení:

—	spotrebitelia vykonávajúci neprofesionálne činnosti (20),

—	neziskové obchodné spoločnosti,

—	dohody o finančnom kolaterále (21) a

—	nehnuteľnosti určené na bývanie, ktoré sú hlavným sídlom podnikového dlžníka (22).

4.4. Plán pre správcovské spoločnosti

Pravidlá štátnej pomoci

4.4.1.

EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že správcovské spoločnosti sú v niektorých členských štátoch dôležitou súčasťou riešení na vyčistenie súvah bánk, najmä v dôsledku finančnej krízy. Súhlasí však aj s tým, že v prípade verejne podporovaných alebo zaručených prostriedkov môžu prispieť aj k vzniku rizík pre finančnú stabilitu vrátane potenciálneho posilnenia väzby medzi bankami a štátmi.

4.4.2.

EHSV preto podporuje súlad s právnym rámcom EÚ, najmä so smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (23) a s nariadením o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (24).

4.4.3.

V praxi takmer všetky vnútroštátne správcovské spoločnosti využívajú v nejakej forme vládnu podporu vrátane záruk na pokrytie akýchkoľvek strát alebo na zabezpečenie financovania správcovských spoločností (môže to mať za následok, že správcovská spoločnosť má štátny rating, takže cenné papiere správcovskej spoločnosti sú napr. oprávnené ako repo kolaterál); nákup aktív správcovskými spoločnosťami nad ich trhovú hodnotu (hodnota, ktorú by zaplatil investor) v dôsledku dlhodobejšieho pohľadu na hospodársku hodnotu – prebytok ekonomickej hodnoty nad trhovou hodnotou predstavuje štátnu pomoc a vyžaduje si schválenie na úrovni banky zo strany Európskej komisie; a štátna rekapitalizácia bánk, ktoré sa zúčastňujú na systémoch správcovských spoločností (25).

4.4.4.

Aj v prípade, že je povolená určitá forma štátnej pomoci, podľa najnovších pravidiel EÚ sa vo všeobecnosti vyžaduje, aby bol aspoň podriadený dlh banky rekapitalizovaný z vnútorných zdrojov (aby sa odpísal alebo premenil na vlastné imanie), aby sa akákoľvek rekapitalizačná záťaž aspoň rozdelila medzi verejný a súkromný sektor.

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) COM(2018) 134 final – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách.

(2) COM(2018) 135 final – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu.

(3) COM(2018) 133 final – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade a Európskej centrálnej banke – Druhá správa o pokroku pri znižovaní počtu nesplácaných úverov v Európe

(4) SWD(2018) 72 final – Plán pre správcovské spoločnosti – pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade a Európskej centrálnej banke – Druhá správa o pokroku pri znižovaní počtu nesplácaných úverov v Európe [neoficiálny preklad].

(5) Závery Rady o akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe (11. júla 2017).

(6) Údaje z prehľadu rizík EBA za posledný štvrťrok 2017.

(7) Stanovisko EHSV na tému Úvery a sociálne vylúčenie v prosperujúcej spoločnosti (Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 74).

(8) Podľa definície Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) je nesplácaný úver každá expozícia, ktorá je 90 dní po splatnosti alebo je nepravdepodobné, že bude splatená bez realizácie kolaterálu, aj keď nie je uznaná ako zlyhaná alebo znehodnotená expozícia. Zlyhané alebo znehodnotené expozície sa v súlade s článkom 178 CRR a uplatniteľným účtovným rámcom vždy považujú za nesplácané. Okrem toho sa každá expozícia voči dlžníkovi musí považovať za problémovú, ak jej súvahová hodnota 90 dní po splatnosti dosiahne 20 % dlžnej sumy celkovej súvahovej expozície voči danému dlžníkovi (tzv. pulling effect). Celková problémová expozícia je daná súčtom nesplácaných úverov, nesplácaných dlhových cenných papierov a nesplácaných podsúvahových položiek.

(9) Konzultačný dokument o zákonných zabezpečovacích mechanizmoch.

(10) Medzinárodný štandard finančného výkazníctva. V účinnosti od 1.1.2018.

(11) Medzinárodné účtovné štandardy.

(12) Eurofinas: odpoveď na konzultácie Európskej komisie o zákonných prudenciálnych zabezpečovacích mechanizmoch.

(13) Všeobecne prijaté účtovnícke zásady.

(14) KPMG: 100 miliárd EUR, menej ako 10 % objemu nesplácaných úverov.

(15) Smernica 2014/17/EÚ, (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).

(16) Smernica 2011/83/EÚ, (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(17) Smernica 93/13/EHS, (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(18) https://www.consumerfinance.agov/about-us/newsroom/consumer-financial-protection-bureau-reminds-mortgage-servicers-of-legal-protections-for-consumers-when-transferring-loans.

(19) Charta základných práv Európskej únie, článok 47

(20) Smernica 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, článok 3 písm. a).

(21) Smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, článok 2 ods. 1 písm. a).

(22) „Finančná kríza, ktorá spôsobila úpadok mnohých záujemcov nútených predávať za nízke ceny nehnuteľný majetok, ktorý nadobudli.“ Stanovisko EHSV k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o úverových zmluvách týkajúcich sa obytných nehnuteľností; (Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 133).

(23) Smernica 2014/59/EÚ.

(24) Nariadenie (EÚ) č. 806/2014, (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

(25) KPMG.

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/50

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o rozhodnom práve pre účinky transakcií s cennými papiermi na vlastnícke práva

[COM(2018) 89 final]

Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o cezhraničnú distribúciu fondov kolektívneho investovania

[COM(2018) 92 final – 2018/0041 (COD)]

Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre účinky postúpenia pohľadávok na tretie strany

[COM(2018) 96 final – 2018/0044 (COD)]

Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa uľahčuje cezhraničná distribúcia fondov kolektívneho investovania a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 325/2013 a (EÚ) č. 346/2013

[COM(2018) 110 final – 2018/0045 (COD)]

(2018/C 367/10)

Spravodajca:

Petr ZAHRADNÍK

Konzultácia	Rada Európskej únie, 12.4.2018 Európsky parlament, 16.4.2018
Právny základ	článok 53 ods. 1 a články 114 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	27.6.2018
Prijaté v pléne	11.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	152/0/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV podporuje systematickú snahu o spustenie všetkých základných prvkov únie kapitálových trhov do roku 2019 a očakáva prínosy v podobe rozšírenia investičných príležitostí, efektívnejšieho procesu finančného sprostredkovania, diverzifikácie investícií a lepšej schopnosti čeliť rizikám.

1.2.

EHSV považuje za dôležité, aby sa v prípade otvorenia nových príležitostí pre cezhraničnú distribúciu investičných fondov našiel vyvážený pomer medzi požiadavkami na ochranu investora, ktoré v tejto záležitosti predstavujú hlavnú zásadu, a zabezpečením dostatočného priestoru pre nápady tvorcov a distribútorov investičných produktov.

1.3.

EHSV sa rovnako ako Európska komisia domnieva, že zásadnými regulačnými prekážkami cezhraničnej distribúcie investičných fondov sú v súčasnosti marketingové požiadavky, regulačné poplatky, proces oznamovania a administratívne požiadavky na úrovni jednotlivých štátov. Súčasne si uvedomuje, že existujú aj ďalšie prekážky, ktoré však nie sú predmetom navrhovaných opatrení, napríklad daňové pravidlá, ktorých harmonizácia je reálne dosiahnuteľná skôr v dlhodobom horizonte.

1.4.

EHSV však zároveň zastáva názor, že hlavným dôvodom existujúcich prekážok cezhraničnej distribúcie investičných fondov nie je v prvom rade podoba súčasných nariadení a smerníc, ale predovšetkým absencia podrobných pokynov a návodov zo strany Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), v dôsledku čoho majú jednotlivé národné jurisdikcie rozdielne pravidlá. Väčšina návrhov by preto mala byť doplnená o podrobné a vysvetľujúce pokyny od ESMA a návrh nového nariadenia by mal byť len všeobecným rámcom, ktorý zabezpečí jednotný prístup k regulácii.

1.5.

EHSV sa domnieva, že na dosiahnutie účinku úspor z rozsahu treba obmedziť prejavy „národnej kreativity“ pri vytváraní štruktúr poplatkov a vybrať sa cestou jasne definovaných a jednoznačne interpretovateľných národných predpisov, ktorých obsah bude v rámci EÚ konzistentný.

1.6.

EHSV víta a podporuje zámer posilniť transparentnosť v oblasti regulačných poplatkov, lebo to môže prispieť k značnému urýchleniu procesu cezhraničnej distribúcie investičných fondov. V tomto ohľade zohráva nenahraditeľnú úlohu ESMA.

1.7.

EHSV žiada, aby boli zavedené také pravidlá systematického poskytovania marketingových oznámení, ktoré budú vo svojej podstate dostatočne prísne na to, aby neumožňovali pokračovať v praktikách, ktoré môžu trieštiť trh EÚ.

1.8.

EHSV víta vytvorenie databázy ESMA, konštatuje však, že by v tejto súvislosti nemali byť na správcov aktív kladené žiadne ďalšie požiadavky na oznamovanie a že by tieto požiadavky mali platiť výlučne pre príslušné vnútroštátne orgány.

1.9.

V súvislosti s navrhovanými pravidlami pre ukončenie propagácie investičných fondov a ich uvádzania na trh sa EHSV prikláňa k tomu, aby rozhodnutie o ukončení nebolo povinné a bolo ponechané na rozhodnutí správcu aktív.

1.10.

EHSV odporúča stanoviť podrobnejšie pravidlá, aby sa zaručilo overenie kvalifikácie a spôsobilosť osôb poskytujúcich investičné služby.

2. Pozadie a širší kontext: do roku 2019 zaviesť všetky prvky únie kapitálových trhov

2.1.

Únia kapitálových trhov je dlhodobý projekt EÚ na posilnenie efektívnosti a účinnosti procesu finančného sprostredkovania. Jej vplyv by sa mal po roku 2019, kedy sa očakáva zavedenie všetkých doteraz naplánovaných stavebných prvkov, prejaviť vytvorením dlhodobo priaznivého prostredia pre investície, ktoré prispeje k silnému hospodárskemu rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti.

2.2.

Fungujúca únia kapitálových trhov v spojení s bankovou úniou podporí prostredie jednotného vnútorného trhu a posilní hospodársku a menovú úniu. Zároveň prispeje k zvýšeniu investičnej atraktívnosti EÚ v globálnom kontexte. Veľmi podstatné je posilnenie aspektu diverzifikácie ako spôsobu cezhraničného súkromného rozdelenia rizika. Ak to má v praxi fungovať, je potrebné zabrániť šíreniu aktív horšej kvality, inak by sa riziko ešte zvýšilo.

2.3.

Návrhy Európskej komisie nadväzujú na doterajší pokrok dosiahnutý pri vytváraní únie kapitálových trhov od čias jej spustenia v roku 2015 v zmysle účinnej mobilizácie kapitálu a jeho rozdelenia v závislosti od miery zhodnotenia tak, aby bol tento kapitál k dispozícii všetkým typom podnikateľských subjektov vrátane malých a stredných podnikov.

2.4.

Aktuálne návrhy Európskej komisie sa konkrétne týkajú podpory cezhraničného trhu s investičnými fondmi, zameriavajú sa na trh s krytými dlhopismi v rámci EÚ ako zdroj dlhodobého financovania a na zabezpečenie väčšej právnej istoty pri cezhraničných transakciách s cennými papiermi a pohľadávkami. Tieto navrhnuté opatrenia treba vnímať v ich vzájomnej prepojenosti. Rovnako je nutné rešpektovať obsah akčného plánu pre finančné technológie a akčného plánu pre udržateľné financovanie, keďže tieto plány sú pre uskutočnenie plnohodnotnej únie kapitálových trhov tiež veľmi dôležité.

2.5.

Cieľom je dosiahnuť do roku 2019 väčší pokrok v oblasti únie kapitálových trhov aspoň v týchto troch oblastiach: posilnenie európskych označení finančných produktov a povolení na ich uvádzanie na trh; harmonizované a jednoduchšie pravidlá pre cezhraničné prehĺbenie a homogenizáciu kapitálových trhov; zabezpečenie konzistentnejšieho a účinnejšieho dohľadu nad nimi.

2.6.

Zamýšľaným cieľom navrhnutých opatrení je dosiahnuť vyššiu mieru integrácie a homogénnosti na trhu s fondmi kolektívneho investovania, zníženie nákladov na cezhraničnej úrovni, výrazné posilnenie ponuky pre investorov a dosiahnutie väčšej ochrany investora založenej na spoločných pravidlách. V tomto zmysle je otvorenie trhov cezhraničnej distribúcii investičných fondov príležitosťou, ktorá si však vyžaduje odstrániť vnútroštátne legislatívne i nelegislatívne prekážky.

3. Zmysel opatrení na uľahčenie cezhraničnej distribúcie fondov kolektívneho investovania

3.1.

Fondy kolektívneho investovania predstavujú dôležitý nástroj v procese finančného sprostredkovania, ktorý umožňuje prideľovať súkromný i verejný finančný majetok a umiestňovať ho do skutočných podnikateľských projektov a projektov produktívnych verejných investícií. Objem fondov kolektívneho investovania v EÚ dosahuje sumu 14 300 miliárd EUR, čo je údaj, ktorý sa približuje hodnote HDP Únie.

3.2.

Ich potenciál však zatiaľ ešte nie je v cezhraničnom kontexte plne využitý, keďže približne 37 % subjektov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov a asi 3 % alternatívnych investičných fondov je zaregistrovaných na predaj vo viac ako troch členských štátoch.

3.3.

Okrem pretrvávajúcich prirodzených prekážok zapríčiňujú tento stav aj regulačné obmedzenia, ktoré bránia cezhraničnej distribúcii investičných fondov vo väčšom rozsahu. Cieľom návrhu Európskej komisie je znížiť rozsah týchto obmedzení pre všetky druhy investičných fondov a zjednodušiť ich cezhraničnú distribúciu, čo by sa mohlo prejaviť jej zrýchlením a zlacnením distribuovaných produktov vďaka dosiahnutým úsporám z rozsahu. Regulačné prekážky sú zjavné predovšetkým v oblasti marketingových požiadaviek, regulačných poplatkov, procesu oznamovania a administratívnych požiadaviek na národnej úrovni. Tieto prekážky sa dajú odstrániť zabezpečením transparentnosti a harmonizácie. Navrhované opatrenia sú zväčša technického rázu.

4. Všeobecné pripomienky

4.1.

EHSV sa domnieva, že hlavným dôvodom existujúcich prekážok cezhraničnej distribúcie investičných fondov nie je v prvom rade podoba súčasných príslušných nariadení a smerníc, ale absencia podrobných pokynov alebo návodov zo strany Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), a teda rozdielne pravidlá platné v rôznych európskych jurisdikciách. Nové nariadenie by sa teda preto malo uplatňovať len v malej časti prípadov, zatiaľ čo väčšina návrhov by sa mala zamerať na podrobné objasňujúce inštrukcie ESMA, ktoré by zabezpečili jasné vysvetlenie existujúcich pravidiel, a nie na prijímanie nových noriem. Tak by sa nadviazalo na doterajší pozitívny príspevok ESMA k zjednoteniu pravidiel.

4.2.

EHSV považuje navrhnuté opatrenia, o ktorých sa hovorí v tomto stanovisku, za významné, hoci mnohé z nich sú prevažne podpornými riešeniami technického rázu. Vo svojom celkovom kontexte však predstavujú významný prínos aj pre fungovanie HMÚ. EHSV zároveň odporúča začleniť obsah všetkých štyroch predmetných dokumentov do podoby nového, komplexne poňatého návrhu nariadenia.

4.3.

EHSV sa domnieva, že pri zavádzaní nových pravidiel treba rešpektovať vyvážený pomer medzi požiadavkou na ochranu investora a zabezpečením dostatočného priestoru pre nápady tvorcov a predajcov investičných produktov. Účinok ochrany investora sa zosilňuje systematickým pôsobením finančného vzdelávania.

4.4.

Vysoko kvalitné právne predpisy EÚ, napríklad ustanovenia o podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (SKIPCP) či smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov, by mali mať väčšiu váhu než všeobecné pravidlá typu smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID), lebo skúsenosti z praxe ukázali, že SKIPCP a smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov priniesli vysoko kvalitný rámec pre investičné fondy, zatiaľ čo smernica MiFID je podľa EHSV okrem radu výhod spojená aj s viacerými pochybnosťami a paradoxne v dôsledku toho zapríčinila ďalšiu fragmentáciu jednotného trhu a rozdiely medzi krajinami v rámci EÚ.

4.5.

EHSV berie na vedomie, že pre potreby cezhraničnej distribúcie investičných fondov je vyhovujúca stabilita daňového režimu, ktorá vytvára predpoklady pre udržateľné podnikateľské prostredie. V súčasnosti nie je potrebné úplne harmonizovať daňové pravidlá vrátane sadzieb. Aj napriek tomu však možno pripustiť, že v budúcnosti by snaha o daňovú harmonizáciu mohla prispieť k vytvoreniu jednotných daňových podmienok v rámci tohto segmentu v celej EÚ. Momentálne úsilie o zosúladenie daňových parametrov je však zamerané na iné daňové nástroje.

4.6.

EHSV zastáva názor, že v záujme dosiahnutia požadovaného účinku úspor z rozsahu sa treba zamerať na obmedzenie „národnej kreativity“ pri vytváraní poplatkových štruktúr (často nad rámec európskej regulácie, aby sa pokryli nevyhnutné náklady) a vybrať sa cestou jasne definovaných, jednoznačne interpretovateľných a konzistentných národných predpisov.

4.7. Oznámenie Komisie o rozhodnom práve pre účinky transakcií s cennými papiermi na vlastnícke práva

4.7.1.

EHSV sa stotožňuje s cieľom zaviesť opatrenia na zníženie právnej neistoty pri cezhraničných transakciách s cennými papiermi a pohľadávkami. Považuje za dôležité zabezpečiť zrozumiteľnosť a predvídateľnosť práva štátu, ktoré sa uplatňuje na určenie vlastníka podkladového aktíva transakcie, lebo právne riziká vyplývajúce z právnej neistoty môžu vyústiť do neočakávaných strát. Preto má zásadný význam vysvetliť právnu terminológiu špecifikácie vecnoprávneho prvku a obligačnoprávneho prvku.

4.8. Nariadenie o rozhodnom práve pre účinky postúpenia pohľadávok na tretie strany

4.8.1.

V súvislosti s uvedeným oznámením víta EHSV cieľ odstrániť už spomínanú právnu neistotu prostredníctvom návrhu jednotných pravidiel na určenie toho, podľa ktorého vnútroštátneho práva by sa malo určovať vlastníctvo pohľadávky v situácii, keď bola postúpená na cezhraničnom základe. Cezhraničné postúpenie pohľadávok je proces, ktorý firmám umožňuje prostredníctvom špecializovaných spoločností získavať likviditu a prístup k úverom. EHSV oceňuje, že právna istota v tejto oblasti prispeje k posilneniu cezhraničných investícií vrátane zapojenia malých a stredných podnikov; týka sa faktoringu, kolateralizácie a sekuritizácie.

4.9. Smernica o cezhraničnej distribúcii fondov kolektívneho financovania

4.9.1.

EHSV podporuje vytvorenie podmienok na lepšie využitie cezhraničného potenciálu a zvýšenie distribúcie investičných fondov, kde by vnútroštátne podmienky uvádzania na trh mali byť transparentnejšie na národnej úrovni i na úrovni EÚ a kde by vytváranie regulačných poplatkov malo byť transparentnejšie na úrovni EÚ a mali by sa rešpektovať určité spoločné všeobecné zásady ich stanovovania.

4.9.2.

EHSV uprednostňuje, aby sa výber nástrojov na podporu miestnych investorov ponechal na správcov investičných fondov.

4.9.3.

EHSV víta harmonizáciu postupov na používanie povolení na uvádzanie na trh, ktoré umožňujú distribuovať investičné fondy v cezhraničnom kontexte.

4.9.4.

EHSV súhlasí s vytvorením harmonizovaných pravidiel pre marketingové oznámenia.

4.9.5.

EHSV podporuje vytvorenie systému, v rámci ktorého členské štáty zabezpečia jednoduchú dostupnosť právnych predpisov upravujúcich cezhraničné uvádzanie investičných fondov na trh na svojom území (elektronickými prostriedkami a v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií).

4.10. Nariadenie, ktorým sa uľahčuje cezhraničná distribúcia fondov kolektívneho investovania

4.10.1.

EHSV víta základný cieľ nariadenia, ktorým je dospieť k spoločnému chápaniu definície požiadaviek na marketingové oznámenia a opatrenia s cieľom zabezpečiť transparentnosť vnútroštátnych ustanovení o požiadavkách pri uvádzaní fondov na trh.

4.10.2.

EHSV podporuje navrhnutý postup, aby boli požiadavky týkajúce sa poplatkov primerané úkonom, ktoré sa vykonávajú v oblasti dohľadu. EHSV očakáva, že vedenie online databázy poplatkov a príslušnej metodiky ich výpočtu bude prínosom a považuje tento krok za veľkú výzvu. Odporúča však, aby sa tento prínos posudzoval v pomere k vynaloženým prostriedkom a aby sa zistili možné riziká spojené s fungovaním databázy. EHSV očakáva, že ESMA vypracuje vykonávacie technické normy týkajúce sa informácií o poplatkoch a informácií o uverejnení a vedení online databázy o poplatkoch.

4.10.3.

EHSV oceňuje špecifikáciu požiadavky na informačné toky a ich štandardizáciu a zjednodušenie, rovnako ako aj úpravu procesu pre-marketingu, kedy sa testuje záujem investorov, pokiaľ ide o investičné príležitosti a stratégie.

5. Konkrétne pripomienky

5.1.

V súvislosti s poplatkami a platbami, ktoré ukladajú vnútroštátne orgány, a s ich transparentnosťou podporuje EHSV zámer založený na návrhu posilniť transparentnosť v oblasti regulačných poplatkov vrátane vymedzenia úlohy ESMA v oblasti zberu požadovaných informácií. Podľa názoru EHSV môže toto opatrenie priniesť ďalšie uľahčenie cezhraničnej distribúcie investičných fondov.

5.2.

Navrhuje sa zaviesť na úrovni príslušných vnútroštátnych orgánov pravidlá systematického oznamovania marketingových oznámení na účely overenia ex ante marketingových materiálov. Rôzne pravidlá príslušných vnútroštátnych orgánov však podľa EHSV môžu spôsobiť roztrieštenie trhu EÚ, a preto by nemali byť v rámci jednotného trhu žiadne rozdiely. V tomto kontexte EHSV odporúča, aby sa v tejto súvislosti neumožnil rozdielny prístup jednotlivých príslušných vnútroštátnych orgánov.

5.3.

EHSV síce víta vytvorenie databázy ESMA, v ktorej figurujú správcovia alternatívnych investičných fondov, správcovské spoločnosti SKIPCP, alternatívne investičné fondy (AIF) a SKIPCP, dodáva však, že nie je žiaduce klásť na správcov aktív ďalšie požiadavky na oznamovanie. Podľa názoru EHSV je teda jasné, že požiadavky na oznamovanie vyplývajúce z článkov 10 a 11 návrhu nariadenia by mali byť požiadavkami na oznamovanie, ktoré sa týkajú jednotlivých príslušných vnútroštátnych orgánov, a tieto orgány by nemali klásť účastníkom trhu ďalšie požiadavky na oznamovanie.

5.4.

EHSV upozorňuje na to, že návrh definície pre-marketingu by sa nemal viazať na definíciu stanovenú v smernici o správcoch alternatívnych investičných fondov, pričom je potrebná ďalšia právna čistota a konzistentnosť, a skúsenosti z praxe ukazujú, že tú sa podarí dosiahnuť skôr resp. len pomocou nelegislatívnych prostriedkov a nástrojov. EHSV sa obáva, že predložený návrh by mohol viesť k ďalšiemu roztriešteniu jednotného trhu, čo by mohlo viesť k vzniku národných vysvetľovacích výkladov.

5.5.

V súvislosti s pravidlami pre ukončenie propagácie investičných fondov a ich uvádzania na trh sa EHSV domnieva, že by navrhnuté pravidlá mohli viesť k narušeniu jednotného trhu, pokiaľ ide o investičné fondy. Rozhodnutie o ukončení uvádzania na trh jednotiek/akcií akéhokoľvek investičného fondu v ktorejkoľvek jurisdikcii by malo byť výlučne podnikateľským rozhodnutím spoločností, ktoré spravujú aktíva. Z hľadiska ochrany investorov je dostatočnou ochranou (overenou skúsenosťami z praxe):

—	zverejňovanie rozhodnutí,

—	zabezpečenie informácií pre investorov,

—	zabezpečenie príležitosti pre investora vystúpiť zdarma z fondu v rámci určeného časového obdobia.

5.6. Ďalšie prekážky cezhraničnej distribúcie investičných fondov

5.6.1.

Jednou z ďalších existujúcich prekážok cezhraničnej distribúcie investičných fondov sú pravidlá týkajúce sa overovania kvalifikácie osôb poskytujúcich investičné služby. EHSV sa domnieva, že by sa mali prijať podrobnejšie pravidlá, ako napríklad:

—	na ktoré služby sa vzťahujú existujúce pravidlá,

—	na ktoré typy činností v rámci zabezpečenia týchto služieb sa pravidlá vzťahujú,

—	ako by sa malo vykonať overenie kvalifikácie, keď miestne (národné) regulačné orgány nemajú možnosť zaviesť národné riešenia,

—	uznanie rôznych spôsobov overovania kvalifikácie na úrovni EÚ s využitím celoeurópskych alebo globálnych riešení, napríklad skúšky CFA.

5.6.2.

EHSV odporúča stanoviť podrobné a jednoznačné pravidlá týkajúce sa toho, aká legislatíva sa vzťahuje na distribúciu investičných fondov: zatiaľ je v praxi nejasné, aké pravidlá (MiFID alebo SKIPCP/smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov) sa vzťahujú na distribúciu fondov. Ak každý regulačný orgán uplatňuje iný prístup, vytvára to podľa názoru EHSV jednu z hlavných prekážok cezhraničnej distribúcie. Malo by byť úplne jednoznačne stanovené, že distribúcia fondov patrí výlučne do oblasti pôsobnosti pravidiel SKIPCP/smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov (v prípade vlastných fondov, riadených fondov a fondov tretích strán), kde riadiaca spoločnosť nepotrebuje licenciu MiFID ani licencie na zabezpečovanie služieb podľa MiFID.

5.6.3.

EHSV je presvedčený, že by sa nemalo vyžadovať žiadne podávanie správ na miestnej (národnej) úrovni. Regulačné orgány by nemali mať možnosť zavádzať povinnosť predkladania správ o miestnych (vnútroštátnych) fondoch ani formou regulačných správ vo vzťahu k regulačným orgánom, ani formou akéhokoľvek záväzku zverejňovať údaje, napríklad v tlači.

5.6.4.

Podľa názoru EHSV sa interaktívna databáza ESMA obsahujúca poplatky a platby mala do budúcnosti rozšíriť aj na tieto údaje:

—	čas potrebný na akýkoľvek typ licencie/registrácie,

—	požiadavky týkajúce sa podrobných informácií potrebných na podávanie správ na miestnej (národnej) úrovni,

—	požiadavky týkajúce sa miestnych (národných) distribučných pravidiel.

V Bruseli, 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/56

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov

[COM(2018) 93 final – 2018/0042 (COD)]

návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ

[COM(2018) 94 final – 2018/0043 (COD)]

(2018/C 367/11)

Spravodajca:

Daniel MAREELS

Konzultácia	Rada Európskej únie, 28.3.2018 Európsky parlament, 16.4.2018
Právny základ	články 53, 114 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	27.6.2018
Prijaté v pléne	11.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	165/0/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrhy týkajúce sa krytých dlhopisov na základe rôznych, ďalej uvedených dôvodov (pozri bod 1.2 ďalej). Výbor naliehavo žiada, aby sa vynaložilo všetko potrebné úsilie na urýchlenie dosiahnutia pokroku a výsledkov. V tejto súvislosti výbor takisto predkladá niekoľko návrhov (pozri bod 1.7 ďalej).

1.2.

V prvom rade tieto návrhy zapadajú do širšieho rámca a prispievajú k dosahovaniu cieľov, na ktorých výboru veľmi záleží, ako je rýchle vytvorenie únie kapitálových trhov a takisto dokončenie hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Okrem toho sa krytými dlhopismi podporujú cezhraničné finančné operácie, a teda aj väčší podiel rozdelenia rizika so súkromným sektorom.

1.3.

Niektoré členské štáty EÚ majú už tradične veľmi silné postavenie na medzinárodných a globálnych trhoch. Európsky prístup týkajúci sa obozretného zaobchádzania s krytými dlhopismi predstavuje zásadu na celosvetovej úrovni. Predkladané návrhy je potrebné využiť nielen na upevnenie tohto vedúceho postavenia, ale aj na jeho posilnenie tam, kde je to možné. Vzhľadom na niektoré presuny sily a moci medzi Východom a Západom je veľmi dôležité, aby EÚ vystupovala rozhodne a dôsledne.

1.4.

Treba využiť príležitosť uvedenú v návrhoch s cieľom umožniť všeobecné využitie krytých dlhopisov a vytvoriť pre ne trhy v celej Únii. Musí sa urobiť všetko pre to, aby boli tieto opatrenia účinné najmä v tých členských štátoch, v ktorých tieto nástroje a trhy zatiaľ nie sú známe.

1.5.

Výbor takisto víta zvolený prístup minimálnej harmonizácie založenej na štátnych režimoch, ako aj obsah návrhov, ktorých pevné základy položil už Európsky parlament, orgány dohľadu, ako aj ďalšie zúčastnené strany. Vďaka tomuto všetkému sa dosiahol uspokojivý výsledok bez narušenia súčasných trhov a s vynaložením prijateľných nákladov.

1.6.

Je veľmi dôležité, aby banky prostredníctvom krytých dlhopisov mohli vytvárať ďalšie prostriedky na dlhodobé financovanie hospodárstva. Nové prostriedky sa majú použiť na dodatočné financovanie vládnych inštitúcií, podnikov a domácností. Ak sa to stane, tento návrh môže prispieť k obnove dôvery k bankovému a finančnému sektoru.

1.7.

Výbor víta najmä skutočnosť, že v návrhu sa venuje pozornosť tomu, aby aj malé banky mali prístup ku krytým dlhopisom. Napriek tomu výbor vyzýva na ďalšie preskúmanie ako túto možnosť čo najviac rozšíriť. Mohlo by sa napríklad preskúmať, ktoré administratívne a iné povinnosti by sa mohli prispôsobiť tak, aby vyhovovali malým bankám, bez odchýlenia od všeobecne platných pravidiel.

1.8.

Výbor takisto veľmi podporuje povinné používanie európskej značky pre kryté dlhopisy namiesto jej súčasného dobrovoľného používania. Je dôležité, aby sa dané záležitosti posudzovali globálne a na základe vízie zameranej na budúcnosť. Všeobecne povinné používanie európskej značky môže vedúcemu postaveniu Európy na celosvetovej úrovni len pomôcť a vytvoriť príležitosti pre (najmä menšie) členské štáty, ktoré chcú príležitosti vytvorené novým režimom využívať v plnej miere. Ich produkty tým získajú záruku, že sa na trhu môžu distribuovať a povinné používanie značky by tiež mohlo posilniť dôveru investorov.

1.9.

S ohľadom na všeobecne uznávanú bezpečnosť a likviditu krytých dlhopisov a rovnako na osobitnú ochranu, ktorú ponúkajú tým, že ich nemožno použiť na rekapitalizáciu z vlastných zdrojov, výbor žiada posúdiť, ktoré opatrenia sú potrebné a žiaduce na pritiahnutie súkromných sporiteľov a spotrebiteľov. Vzhľadom na to, že ide o dlhodobé nástroje, sa zdá, že kryté dlhopisy sú určené najmä na vytváranie dôchodkov. V tejto súvislosti ide napríklad o návrhy celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (PEPP).

1.10.

Výbor víta navrhované hodnotenie nového režimu, ale navrhovaná lehota na jeho vykonanie po troch rokoch sa zdá byť príliš krátka. Výbor vyzýva na predĺženie tejto lehoty – napríklad na 5 rokov, pretože ide o trhovú záležitosť a je potrebné poskytnúť dostatok času na získanie skúseností s novým režimom. Členské štáty by samozrejme mohli túto situácia na štátnej úrovni pozorne sledovať.

2. Súvislosti

2.1.

Od svojho nástupu do funkcie v roku 2014 vypracovala Komisia pod vedením Jeana-Clauda Junckera Investičný plán pre Európu, a to na účely uskutočnenia svojich absolútnych priorít, ktorými sú hospodársky rast, pracovné miesta a investície (1). Jedným z najdôležitejších cieľov tohto plánu je progresívne úsilie o vytvorenie únie kapitálových trhov popri jednotnom digitálnom trhu a energetickej únii. Cieľom je vytvoriť dobre fungujúcu a integrovanú úniu kapitálových trhov, ktorá bude zahŕňať všetky členské štáty.

2.2.

Prostredníctvom akčného plánu pre vytváranie únie kapitálových trhov (2) sa Komisia zaviazala do roku 2019 poskytnúť všetky potrebné základné piliere. Celkovo bolo navrhnutých viac než 33 iniciatív a opatrení.

2.3.

Po výzvach na rýchly postup (3) (4) sa preskúmanie akčného plánu v polovici trvania uskutočnilo už v roku 2017. Výsledkom bolo niekoľko nových prioritných opatrení s cieľom zohľadniť meniace sa výzvy a okolnosti, ako je vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie.

2.4.

Komisia v tejto súvislosti takisto uviedla, že odstránenie existujúcich prekážok je nevyhnutné stanoviť si oveľa vyššie ciele, no ešte dôležitejšie je využiť tieto nové príležitosti (5). Komisia v tejto súvislosti 8. marca 2018 vydala oznámenie s názvom Dokončenie únie kapitálových trhov do roku 2019 – nastal čas postupovať rýchlejšie a uverejnila balík opatrení.

2.5.

Súčasné návrhy týkajúce sa krytých dlhopisov, ktoré sú súčasťou tohto balíka (6), zahŕňajú dva texty, a to konkrétne:

2.5.1.

návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ (7),

2.5.2.

návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov (8).

2.6.

Tieto návrhy zahŕňajú vytvorenie podporného rámca pre kryté dlhopisy na úrovni EÚ. Ten obsahuje okrem iného vymedzenie takýchto dlhopisov, používanie európskej značky na trhu, prudenciálne požiadavky v súvislosti s udeľovaním preferenčného kapitálového zaobchádzania a takisto určité povinnosti príslušných orgánov.

3. Poznámky a pripomienky

3.1.

EHSV víta tieto návrhy, ktoré sú súčasťou vytvárania únie kapitálových trhov, ale súčasne vyzýva na jej rýchle uskutočnenie a dosiahnutie výsledkov použitím všetkých dostupných prostriedkov.

3.2.

Tieto návrhy predovšetkým prispievajú k mnohým širším cieľom, na ktorých Komisii veľmi záleží a ktoré už skôr presadzovala (9). Patria medzi ne:

3.2.1.

Vytváranie únie kapitálových trhov, ktoré musí byť spojené s väčšou ekonomickou a sociálnou konvergenciou a s finančnou a hospodárskou integráciou, musí prostredníctvom rozšírenia a diverzifikácie zdrojov financovania hospodárstva viesť k väčšej bezpečnosti, stabilite a odolnosti finančného a hospodárskeho systému. Rýchle vytvorenie únie kapitálových trhov musí byť naďalej veľkou prioritou.

3.2.2.

Navrhovaný režim pre kryté dlhopisy podporuje cezhraničné finančné operácie, a teda aj väčší podiel súkromného rozdelenia rizika. Pre členské štáty je to veľmi dôležité pri predchádzaní asymetrickým šokom v prípade krízy alebo pri oslabovaní jej účinkov. Okrem toho únia kapitálových trhov významne prispieva ku konvergentnému rastu medzi členskými štátmi Únie, čo musí slabším hospodárstvam umožniť rýchlejšie dohnať výkonnejšie hospodárstva.

3.2.3.

Únia kapitálových trhov má zásadný význam aj pre dokončenie HMÚ a jej realizácia je nevyhnutná. Spolu s plnohodnotnou bankovou úniou musí únia kapitálových trhov viesť k skutočnej finančnej únii, jednému zo štyroch základných pilierov HMÚ.

3.2.4.

Európa je v krytých dlhopisoch už tradične veľmi silná (10). Tieto návrhy treba využiť, aby sa vedúce postavenie Európy na celosvetovej úrovni ďalej posilnilo. Vo všeobecnosti a z medzinárodného pohľadu záleží na tom, aby EÚ vystupovala rozhodne a vybudovala si silné postavenie, pretože celosvetovo dochádza k presunom moci a sily medzi Východom a Západom.

3.3.

Tieto návrhy prispievajú vytvoreniu ďalších prostriedkov na dlhodobé financovanie hospodárstva. Emisia krytých dlhopisov dáva bankám skutočne možnosť získať nákladovo efektívne a dlhodobé financovanie. Celkovo môže teda potenciál dodatočných emisií krytých dlhopisov stúpnuť až do výšky 342 miliárd EUR, a s tým súvisiace celkové ročné úspory pre európskych dlžníkov sa môžu pohybovať medzi 1,5 až 1,9 miliardy EUR (11).

3.4.

V každom prípade je dôležité, aby mali nové prostriedky prínos pre hospodárstvo. Banky musia tieto dodatočné finančné prostriedky využívať na ďalšie poskytovanie úverov vládnym inštitúciám, domácnostiam a podnikom. Ak sa to stane, tento návrh môže prispieť k obnove dôvery k bankovému a finančnému sektoru.

3.5.

Na zaistenie stability a bezpečnosti finančného systému je dôležité, aby sa tieto nové prostriedky využívali vo forme nástrojov, ktoré sú v každom prípade likvidné a bezpečné. Predložené návrhy obsahujú v tomto smere niekoľko záruk. Spoľahlivý režim pre kryté dlhopisy musí prinášať výhody aj investorom, a to v podobe väčšieho množstva a lepších možností na trhoch. Dvojité splnenie vzájomných pohľadávok (12) (mechanizmus dvojitej ochrany), ktoré je týmto investorom k dispozícii, má pre nich veľký význam. Je preto dôležité, aby orgány od emitentov vyžadovali riadne ocenenie podkladových aktív.

3.6.

V súlade s tým je výbor rozhodným zástancom návrhu na vytvorenie podporného rámca, ktorým napomáha vývoju krytých dlhopisov a trhov pre tieto nástroje v celej Únii. Musí sa urobiť všetko pre to, aby boli tieto opatrenia účinné najmä v tých členských štátoch (13), v ktorých tieto nástroje a trhy zatiaľ nie sú známe. Je dôležité, aby sa na mape odstránili posledné biele miesta a aby bol režim pre kryté dlhopisy dostupný vo všetkých členských štátoch.

3.7.

Výbor chce prostredníctvom tejto podpory vyjadriť uznanie a pripojiť sa k predchádzajúcemu úsiliu, ktoré už niekoľko rokov vynakladá okrem iných Komisia, Európsky parlament, Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a ďalší v záujme vytvorenia režimu pre kryté dlhopisy na európskej úrovni. Pozitívne sa k tejto záležitosti vyjadrila i väčšina členských štátov a ďalších zainteresovaných strán, ako je medziodvetvová organizácia Európska rada pre kryté dlhopisy (14).

3.8.

Výbor takisto v plnej miere podporuje voľbu politiky minimálnej harmonizácie na európskej úrovni na základe režimov členských štátov, nakoľko umožňuje dosiahnuť viacero cieľov za primeranú cenu. Zároveň sa tým predíde narušeniu existujúcich trhov a náklady na prechod budú nižšie. Je však dôležité, aby platné režimy členských štátov takisto podporili cieľ európskeho návrhu stimulovať trh s krytými dlhopismi. Prípadné prekážky alebo obmedzenia v členských štátoch, ktoré sú v rozpore s týmto režimom sú teda nežiaduce.

3.9.

Ako už bolo uvedené, niektoré členské štáty majú na tomto trhu veľmi silné postavenie, súčasný vývoj však zároveň naznačuje, že i inde vo svete sa prejavuje väčší záujem o kryté dlhopisy. Výbor preto považuje za dôležité opätovne potvrdiť súčasné vedúce postavenie Európy v tomto prostredí v medzinárodnom kontexte a snažiť sa prezentovať európsky prístup ako celosvetové referenčné kritérium.

3.10.

Výbor takisto víta zaistenie hodnotenia výsledkov a úspech tohto nového režimu. Vzhľadom na to, že ide o trhovú záležitosť a je potrebné nechať dostatok času na získanie užitočných skúseností, najmä v tých členských štátoch, pre ktoré je to novinka, výbor sa domnieva, že stanovené obdobie troch rokov je príliš krátke, a zasadzuje sa za to, aby sa táto lehota predĺžila na napríklad 5 rokov. Členské štáty môžu situáciu samozrejme celý čas pozorne sledovať.

4. Konkrétne pripomienky a poznámky

4.1.

Z globálneho hľadiska možno súhlasiť s prístupom Komisie, ktorý spočíva v zaistení jasného a komplexného režimu, okrem iného s vymedzením, resp. opisom štrukturálnych charakteristík, verejným dohľadom a zabezpečením európskej značky pre kryté dlhopisy a takisto s prudenciálnym zaobchádzaním s týmto nástrojom.

4.2.

Je dôležité, aby bol tento režim prístupný a všetky banky ho mohli efektívne využívať. V tejto súvislosti výbor víta, že sa venuje osobitná pozornosť ťažkostiam a problémom, s ktorými sa menšie banky môžu stretnúť pri vydávaní krytých dlhopisov. Výbor považuje za dôležité, aby sa táto možnosť čo najviac otvorila. Mohlo by sa napríklad preskúmať, ktoré administratívne a iné povinnosti by sa mohli prispôsobiť tak, aby vyhovovali malým bankám, bez odchýlenia od všeobecne platných pravidiel.

4.3.

Používanie európskej značky pre kryté dlhopisy je stanové iba ako dobrovoľné, aby členské štáty mohli naďalej používať vlastné existujúce názvy a rámce označovania (15). Výbor s tým nesúhlasí a naopak veľmi výrazne podporuje povinné používanie európskej značky. Je dôležité, aby sa dané záležitosti posudzovali globálne a na základe vízie zameranej na budúcnosť. Povinné používanie európskej značky môže vedúcemu postaveniu Európy na celosvetovej úrovni iba pomôcť a vytvoria sa ním príležitosti pre (najmä menšie) členské štáty, ktoré chcú príležitosti vytvorené novým režimom využívať v plnej miere. Pre ne predstavuje značka EÚ záruku, že ich kryté dlhopisy sa budú môcť distribuovať na trhoch. Povinné používanie značky by tiež mohlo posilniť dôveru investorov.

4.4.

Trh s krytými dlhopismi je v tejto chvíli najmä v rukách profesionálnych a inštitucionálnych investorov (16). Výbor vyzýva na posúdenie toho, ktoré opatrenia sú potrebné a žiaduce, aby sa o túto oblasť aktívnejšie zaujímali aj jednotliví sporitelia a spotrebitelia. Svedčia o tom rôzne prvky. Kryté dlhopisy sa tradične, dokonca aj v čase krízy, považujú za bezpečné a likvidné prostriedky, okrem toho však možno poukázať aj na výhody, ktoré prinášajú aktuálne návrhy. Kryté dlhopisy sa navyše nemôžu použiť na rekapitalizáciu z vnútorných zdrojov, čo je podstatné z hľadiska ochrany jednotlivých sporiteľov. Z tohto dôvodu sa zdajú byť vhodnejšie než niektoré iné produkty (17). Vzhľadom na to, že ide o dlhodobé nástroje, sa zdá, že kryté dlhopisy sú užitočné najmä na vytváranie dôchodkov – preto možno v tejto súvislosti odkázať na návrhy PEPP.

V Bruseli, 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Pozri stránku Európskej Komisie.

(2) Akčný plán zo septembra 2015. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov. Pozri COM(2015) 468 final.

(3) Európska rada vyzvala na „rýchly a rozhodný pokrok“ pri plnení akčného plánu „s cieľom zabezpečiť ľahší prístup podnikov k finančným prostriedkom a podporovať investície do reálnej ekonomiky“.

(4) Komisia takisto prijala oznámenie, v ktorom sa presadzovalo urýchlenie reforiem. Pozri COM(2016) 601 final.

(5) Pozri Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dokončenie únie kapitálových trhov do roku 2019 – nastal čas postupovať rýchlejšie. Pozri COM(2018) 114 final.

(6) Okrem uvedeného návrhu balík obsahuje aj návrh na uľahčenie cezhraničnej distribúcie fondov kolektívneho investovania, návrh podporného rámca pre európskych poskytovateľov služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie, ako aj návrh o rozhodnom práve pre účinky postúpenia pohľadávok na tretie strany a oznámenie o rozhodnom práve pre účinky transakcií s cennými papiermi na vlastnícke práva.

(7) Pozri Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.

(8) Pozri Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov.

(9) Pozri okrem iného stanovisko ECO/437 na tému Únia kapitálových trhov: preskúmanie v polovici trvania, Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 117.

(10) Približne 90 % všetkých krytých dlhopisov na svete vydáva 9 európskych krajín. Pozri takisto údaje uverejnené Európskou radou pre kryté dlhopisy v publikácii European Covered Bond Fact Book, 12. vydanie (2017). V celosvetovom meradle predstavuje nesplatená hodnota krytých dlhopisov približne 2,5 bilióna EUR, z čoho dlhopisy v hodnote 2,1 bilióna EUR sú emitované inštitúciami so sídlom v Európe [pozri pracovný dokument útvarov Komisie – Impact Assessment, SWD(2018) 50 final].

(11) V súvislosti s uvedenými návrhmi pozri pracovný dokument útvarov Komisie – Impact Assessment [(SWD 2018) 50 final].

(12) Dvojité splnenie vzájomných pohľadávok držiteľov krytých dlhopisov sa týka na jednej strane krycej skupiny a na druhej strane emitenta.

(13) V tejto chvíli je v EÚ ešte 12 členských štátov, ktorým chýba právny rámec pre kryté dlhopisy.

(14) Pre prehľad pozri návrh smernice a návrh nariadenia, v oboch prípadoch kapitolu č. 3.

(15) Pozri návrh smernice, odôvodnenie 33.

(16) Podľa ústneho vysvetlenia zástupcov Komisie trh tvoria z jednej tretiny banky, ďalšiu tretinu predstavuje Európska centrálna banka (ECB) a zvyšok sú iné strany, ako sú investičné a dôchodkové fondy.

(17) Mohlo by sa takisto odkázať na návrhy týkajúce sa skupinového financovania a priameho úverovania. Finančné nástroje ponúkané v tomto rámci (v zásade obchodovateľné finančné nástroje, ktoré predstavujú vlastný majetok, napr. akcie, alebo cudzí majetok, napr. dlhopisy). Ochranu sporiteľov a investorov navrhnutú týmto rámcom možno považovať za veľmi obmedzenú.

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/61

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Akčný plán pre finančné technológie: Za konkurencieschopnejší a inovatívnejší európsky finančný sektor

[COM(2018) 109 final]

(2018/C 367/12)

Spravodajca:

Petru Sorin DANDEA

Konzultácia	Európska komisia, 10.4.2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní EÚ
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	27.6.2018
Prijaté v pléne	12.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	126/1/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

Výbor podporuje plán Komisie a domnieva sa, že rozvoj finančných technológií v rámci európskeho finančného sektora môže priniesť rad výhod pre európske spoločnosti, ako aj pre ich zákazníkov.

1.2.

Výbor sa domnieva, že plán, ktorý predložila Komisia, by mohol podnietiť rozvoj kapitálových trhov, ale aj malých a stredných podnikov (MSP) pôsobiacich vo finančnej oblasti.

1.3.

Výbor sa domnieva, že opatrenia zahrnuté do akčného plánu týkajúce sa zvýšenia kybernetickej bezpečnosti a taktiež odolnosti finančného sektora sú dôležité, no musia sa doplniť o právne predpisy, ktoré zabezpečia jednotný rozvoj finančných technológií v EÚ. EHSV sa tiež nazdáva, že aktéri v oblasti finančných technológií musia podliehať rovnakým pravidlám ako finančný sektor, najmä pokiaľ ide o odolnosť, kybernetickú bezpečnosť a dohľad.

1.4.

Výbor sa domnieva, že v záujme zabezpečenia spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o prístup k údajom zákazníkov v rámci druhej smernice o platobných službách (PSD2) a všeobecného nariadenia o ochrane údajov, je mimoriadne dôležité, aby sa právo na prenosnosť osobných údajov uplatňovalo takým spôsobom, ktorý bude kompatibilný s PSD2.

1.5.

Vzhľadom na vývoj v spojitosti s kryptomenami a ich silnou volatilitou EHSV odporúča Komisii, aby situáciu v tejto oblasti neustále pozorne monitorovala v spolupráci s európskymi orgánmi dohľadu. V prípade potreby musí EÚ prijať všetky nevyhnutné opatrenia na zaistenie, aby bezpečnosť a stabilita finančného a hospodárskeho systému nebola ani len na okamih nijako ohrozená.

1.6.

V rámci nedávno vykonanej štúdie sa zistilo, že zavedenie finančných technológií vedie k strate veľkého počtu pracovných miest vo finančných inštitúciách. EHSV odporúča členským štátom, aby vypracovali a zaviedli programy aktívnych opatrení na trhu práce, vďaka ktorým budú môcť pracovníci zasiahnutí zavádzaním inovačných technológií vo finančnom sektore získať čo najskôr nové pracovné miesto.

1.7.

EHSV odporúča Komisii, aby stanovila predpisy, ktoré by sa mohli vzťahovať na spoločnosti ponúkajúce cloudové služby, pokiaľ ide o ich zodpovednosť za zabezpečenie údajov, ktoré sú u nich uložené. Tieto spoločnosti by mali dodržiavať rovnaké pravidlá ochrany osobných údajov ako spoločnosti, ktoré externalizujú určité typy služieb.

2. Návrh Komisie

2.1.

Európska komisia predstavila 8. marca 2018 akčný plán o tom, akým spôsobom možno využiť príležitosti, ktoré ponúka inovácia založená na technológiách v oblasti finančných služieb, aby sa finančný trh stal konkurencieschopnejším a inovatívnejším.

2.2.

Cieľom akčného plánu, ktorý predstavila Komisia, je umožniť finančnému sektoru začleniť a využiť rýchly pokrok zaznamenaný v oblasti nových technológií, ako je napr. technológia blockchain (1), umelá inteligencia alebo cloudové služby. Podľa Komisie by sa Európa mala stať svetovým centrom v oblasti finančných technológií s podnikmi a investormi, ktorí budú schopní profitovať z výhod, ktoré v tejto dynamickej oblasti ponúka jednotný trh.

2.3.

Komisia sa na základe výsledkov verejnej konzultácie, ktorá sa uskutočnila v období od marca do júna 2017, domnieva, že potreba legislatívnej reformy alebo regulačných opatrení na úrovni EÚ je v tomto štádiu obmedzená. Potrebný je však rad konkrétnych iniciatív, ktorých cieľom je, aby EÚ akceptovala digitalizáciu vo finančnom sektore.

2.4.

Akčný plán v oblasti finančných technológií zahŕňa prijímanie opatrení potrebných na to, aby inovatívne obchodné modely získali európsky rozmer, ďalej podporu šírenia technologických inovácií vo finančnom sektore a zvyšovanie jeho bezpečnosti a odolnosti.

2.5.

Komisia v rámci akčného plánu spoločne s týmto oznámením predstavila aj návrh nariadenia o poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania na investičnej a úverovej báze pre podniky.

2.6.

Pokiaľ ide o udeľovanie licencií pre podniky pôsobiace v oblasti finančných technológií, Komisia vyzvala európske orgány dohľadu, aby preskúmali súčasné postupy udeľovania licencií a prípadne odporučili Komisii prispôsobiť právne predpisy EÚ v oblasti finančných služieb. Komisia bude v priebehu roku 2018 taktiež pokračovať v monitorovaní vývoja kryptoaktív v spolupráci s európskymi orgánmi dohľadu, Európskou centrálnou bankou a Radou pre finančnú stabilitu. Na základe posúdenia rizík Komisia vyhodnotí, či sú prípadne potrebné regulačné opatrenia na úrovni EÚ.

2.7.

Pokiaľ ide o spoločné normy a riešenia v oblasti interoperability pre finančné technológie, Komisia bude spolupracovať s Európskym výborom pre normalizáciu a Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu, a to aj v oblasti technológie blockchainu. V záujme rozvoja inovatívnych obchodných modelov na úrovni EÚ Komisia vyzve príslušné orgány členských štátov, aby prijali iniciatívy na podporu inovácií. Komisia tiež vyzve európske orgány dohľadu, aby sprostredkovali spoluprácu v oblasti dohľadu vrátane koordinácie a šírenia informácií o inovatívnych technológiách, zriadenia centier inovácií a experimentálnych regulačných prostredí.

2.8.

V záujme podpory technologickej inovácie vo finančnom sektore Komisia zriadi skupinu expertov, ktorá posúdi, či existujú regulačné prekážky, ktoré bránia finančným inováciám. Komisia vyzýva európske orgány dohľadu, aby preskúmali, či treba vypracovať usmernenia o zverení vykonávania činností externým poskytovateľom cloudových služieb. Komisia uľahčí vypracovanie štandardných zmluvných doložiek pre využívanie externých cloudových služieb finančnými inštitúciami.

2.9.

Komisia sa nazdáva, že európsky regulačný rámec a rámec dohľadu musia umožniť, aby spoločnosti pôsobiace na jednotnom trhu využívali finančné inovácie, a poskytovali tak svojim zákazníkom kvalitné produkty.

2.10.

Komisia uskutoční verejné konzultácie o ďalšej digitalizácii regulovaných informácií o spoločnostiach kótovaných na regulovaných trhoch EÚ vrátane možnej realizácie európskej brány finančnej transparentnosti založenej na technológii distribuovanej databázy transakcií.

2.11.

Pokiaľ ide o technológie blockchain, Komisia vo februári 2018 otvorila monitorovacie stredisko a fórum EÚ a začala realizovať štúdiu o uskutočniteľnosti verejnej infraštruktúry EÚ pre blockchain s cieľom rozvíjať cezhraničné služby. Komisia si želá posúdiť, v akej miere možno technológiu blockchain rozvíjať ako infraštruktúru digitálnych služieb v rámci Nástroja na prepájanie Európy. Komisia bude spravovať aj laboratórium EÚ pre finančné technológie.

2.12.

V záujme zvýšenia bezpečnosti a odolnosti finančného sektora Komisia usporiada verejno-súkromný seminár s cieľom posúdiť prekážky brániace výmene informácií o kybernetických hrozbách medzi účastníkmi finančných trhov a identifikovať možné riešenia. Komisia tiež vyzýva európske orgány dohľadu, aby vyhodnotili náklady a prínosy vývoja súdržného rámca testovania kybernetickej odolnosti pre významných účastníkov trhu a infraštruktúry v celom finančnom sektore EÚ.

3. Všeobecné a konkrétne pripomienky

3.1.

Výbor podporuje plán Komisie a domnieva sa, že rozvoj finančných technológií v rámci európskeho finančného sektora môže priniesť rad dôležitých výhod pre podniky, ako aj zákazníkov.

3.2.

EHSV sa domnieva, že akčný plán pre finančné technológie je mimoriadne dôležitý pre prehlbovanie a rozširovanie kapitálových trhov prostredníctvom integrácie digitalizácie, a tým aj pre úniu kapitálových trhov, ktorá je dôležitou prioritou programu EÚ. EHSV sa tiež domnieva, že akčný plán pre finančné technológie môže byť zásadným stimulom pre MSP, ktoré predstavujú 99 % z celkového počtu podnikov v EÚ, a to prostredníctvom lepších možností financovania, na základe ktorých tieto podniky môžu prijímať jednoduchšie a dostupnejšie riešenia.

3.3.

Výbor sa domnieva, že opatrenia zahrnuté do akčného plánu týkajúce sa zvýšenia kybernetickej bezpečnosti, ako aj odolnosti finančného sektora sú dôležité, no musia sa doplniť o právne predpisy, ktoré zabezpečia jednotný rozvoj finančných technológií v EÚ.

3.4.

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že európsky regulačný rámec a rámec dohľadu musia podnikom pôsobiacim na jednotnom trhu umožňovať využívanie finančných inovácií, aby svojim klientom mohli poskytovať lepšie produkty. Výbor si však myslí, že by to nemalo byť na úkor bezpečnosti. Nevyhnutné sú rovnaké podmienky pre všetkých prevádzkovateľov bez ohľadu na povahu ich činnosti (2).

3.5.

Právne predpisy, ktoré zahŕňajú finančnú inštitúcie na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni v členských štátoch, boli po nedávnej finančnej kríze posilnené. Vzťahujú sa aj na kybernetickú bezpečnosť a stanovujú záväzné pravidlá a bezpečnostné normy pre inštitúcie vo finančnom sektore. EHSV sa domnieva, že normy kybernetickej bezpečnosti by sa na úrovni EÚ mali zaviesť aj pre spoločnosti poskytujúce služby v oblasti finančných technológií. V záujme zabezpečenia jednotného vykonávania by sa tieto normy mali regulovať na európskej úrovni a v rozšírenom rozsahu aj na celosvetovej úrovni.

3.6.

EHSV pripomína, že ku kybernetickým útokom spravidla dochádza na cezhraničnej úrovni. V súčasnosti je výmena informácií medzi orgánmi členských štátov o kybernetických hrozbách alebo útokoch skôr obmedzená z dôvodu vnútroštátnych legislatívnych ustanovení. Nevyhnutná je vyššia úroveň koordinácie, regulácie a dohľadu na úrovni EÚ.

3.7.

V Európe sme nedávno boli svedkom prudkého rozmachu a vysokej volatility kryptoaktív a kryptomien. EHSV odporúča Komisii, aby vzhľadom na tento vývoj, nedostatok transparentnosti a vysoké riziká, ktoré z nich môžu vyplývať, túto situáciu neustále pozorne monitorovala v spolupráci s európskymi orgánmi dohľadu. Okrem toho bude nevyhnutné prijať opatrenia, ak by bola v určitom okamihu akýmkoľvek spôsobom ohrozená bezpečnosť a stabilita finančného systému. Tieto opatrenia by sa mali v prvom rade týkať EÚ ako celku, a preto by sa tiež mali prijať na tejto úrovni.

3.8.

V oblasti kryptoaktív sa zistilo, že inovácie založené na technológiách sa môžu vymknúť z rámca právnych predpisov, aj keď kryptoaktíva fungujú na prísne regulovanom trhu. So zreteľom na vysoký stupeň volatility a slabú transparentnosť v tejto oblasti, ako aj na zásadné riziká, ktoré môžu kryptoaktíva predstavovať pre investorov, EHSV odporúča Komisii a členským štátom, aby preskúmali metódy dohľadu nad operáciami s kryptoaktívami, ktoré by mali byť upravené predpismi.

3.9.

Komisia navrhla zriadenie monitorovacieho strediska v oblasti technológií blockchain. EHSV sa domnieva, že v dôsledku veľmi dynamického rozvoja aplikácií v oblasti finančných technológií sa mandát monitorovacieho strediska musí rozšíriť na celú túto oblasť. Aj aplikácie typu blockchain nastoľujú otázky týkajúce sa právomoci a zodpovednosti v súvislosti s platnou legislatívou. EHSV podporuje myšlienku Komisie rozbehnúť na úrovni EÚ iniciatívu zameranú na technológiu blockchain, v rámci ktorej sa môže objasniť spôsob jej používania a bojovať proti súčasnej fragmentácii.

3.10.

Zistilo sa, že zavedenie finančných technológií vedie k strate veľkého počtu pracovných miest vo finančných inštitúciách. EHSV odporúča členským štátom, aby vypracovali a zaviedli programy aktívnych opatrení na trhu práce, vďaka ktorým budú môcť pracovníci zasiahnutí zavádzaním inovačných technológií vo finančnom sektore získať čo najskôr nové pracovné miesto.

3.11.

Komisia je znepokojená skutočnosťou, že prostredníctvom externalizácie služieb, ktorými finančné spoločnosti poverujú spoločnosti ponúkajúce cloudové služby, by mohlo dôjsť k príliš veľkej koncentrácii prenosu informácií a údajov na malý počet spoločností pôsobiacich na tomto trhu, ktoré spravidla nie sú európskymi spoločnosťami. EHSV odporúča Komisii, aby stanovila predpisy, ktoré by sa mohli vzťahovať na spoločnosti ponúkajúce cloudové služby, pokiaľ ide o ich zodpovednosť za zabezpečenie údajov, ktoré sú u nich uložené.

V Bruseli 12. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Blockchain je neustále sa rozširujúci zoznam záznamov, ktoré sa nazývajú blokmi a sú prepojené a zabezpečené prostredníctvom kryptografie. Databáza blockchain je navrhnutá tak, aby bola chránená proti úprave údajov. Ide o technológiu distribuovaných databáz (distributed ledger), ktorá umožňuje efektívne, overiteľné a trvalé zaznamenávanie transakcií medzi dvomi stranami. Údaje nachádzajúce sa v ktoromkoľvek príslušnom bloku nemožno po zaznamenaní retroaktívne upravovať bez toho, aby sa upravili aj všetky nasledujúce bloky, čo si vyžaduje konsenzus väčšiny zložiek siete. (zdroj: Wikipedia v angličtine)

(2) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 63.

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/65

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi

[COM(2018) 99 final – 2018/0047 (COD)]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie

[COM(2018) 113 final – 2018/0048 (COD)]

(2018/C 367/13)

Spravodajca:

Daniel MAREELS

Konzultácia	Európsky parlament, 16.4.2018 Rada Európskej únie, 27.3.2018
Právny základ	článok 114 a článok 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	27.6.2018
Prijaté v pléne	11.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	146/0/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV s potešením víta tieto návrhy, ktorých cieľom je vytvoriť rámec pre transakcie kolektívneho financovania prostredníctvom 29. režimu. Výbor zároveň nalieha, aby sa na tejto veci urýchlene pracovalo a dospelo k dobrému výsledku, najmä vzhľadom na to, že ide o širšiu oblasť, na ktorej mu veľmi záleží (1).

1.2.

Je potešiteľné konštatovať, že sa pozornosť venuje financovaniu malých, mladých a inovatívnych podnikov. Ako jedna z možností financovania je pre ne kolektívne financovanie obzvlášť dôležité v čase, keď prechádzajú z rozbehovej do expanzívnej fázy a nie vždy majú dostupné tradičné financovanie. Zároveň sa pre investorov vytvorí viac a lepších investičných príležitostí.

1.3.

Veľmi pozitívne je, že sa na to využívajú inovatívne produkty a riešenia podporované modernými technológiami, takže tento progresívny návrh prispieva aj k vytvoreniu digitálneho jednotného trhu. Pripojený je aj cezhraničný rozmer, ktorý prispieva k účinnej integrácii a prehĺbeniu kapitálových trhov. V popredí musí byť vytvorenie jediného harmonizovaného trhu v EÚ s rovnakými pravidlami pre podniky aj investorov.

1.4.

Vzhľadom na skutočnosť, že tento inovatívny rámec sa nesmie brzdiť umelými prekážkami, výbor z globálneho a holistického hľadiska žiada, aby sa aspoň v počiatočnej fáze návrhy sprísnili a aby sa v niektorých bodoch pridali opatrenia (pozri bod 1.5 a nasl.). Výbor sa pritom opiera predovšetkým o zásadu „kredibility“, „zrozumiteľnosti“ a „dôvery“. To znamená aj istotu a ochranu pre každého zúčastneného.

1.5.

Výbor predovšetkým víta pozornosť venovanú rizikovým aspektom súvisiacim s transakciami a trhmi kolektívneho financovania, ale zároveň sa domnieva, že aspoň zo začiatku by sa malo týmto rizikovým aspektom venovať ešte viac pozornosti, aby sa ešte lepšie rozpoznali alebo podľa možnosti obmedzili. Týka sa to okrem iného týchto oblastí:

1.5.1.

transparentnosť a ochrana investorov. Výbor sa domnieva, že odhad rizika pri špecifických projektoch na platformách kolektívneho financovania sa príliš prenecháva trhovým subjektom a investorom. Podľa výboru sú potrebné vhodné opatrenia na lepšie rozpoznávanie alebo obmedzovane všetkých finančných aj nefinančných rizík. V konečnom dôsledku ide o lepšiu ochranu investorov, pričom sa možno opierať o prístup v zmysle smernice o trhoch s finančnými nástrojmi. Navyše hrozí, že sa vytvoria rozdielne podmienky činnosti v porovnaní s tradičnými poskytovateľmi, ako sú finančné inštitúcie, ktoré musia vo svojich vzťahoch so zákazníkmi uplatňovať prísne pravidlá ochrany;

1.5.2.

možné problematické oblasti, pokiaľ ide o štatút poskytovateľov a ich služby. Možnosť uzatvárania zmlúv o „diskrečnej právomoci“ s investormi, aby sa pre nich dosiahli čo najlepšie výsledky, môže dostať poskytovateľov do chúlostivých situácií, keďže musia v prvom rade vystupovať ako „neutrálni sprostredkovatelia“;

1.5.3.

dohľad. Úloha Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) sa javí ako zrejmá, v prípade národných orgánov dohľadu je však menej jasná. Výbor sa domnieva, že je tu potrebná väčšia jednoznačnosť. Okrem toho si EHSV kladie otázku, či by sa podstatná úloha nemala prenechať národným orgánom dohľadu, keďže majú bližšie k národným trhom a lepšie dokážu odhadnúť miestnu situáciu. Výbor takisto v každom prípade považuje za dôležité, aby národné a európske orgány správy a dohľadu neustále a dôsledne navzájom konzultovali a spolupracovali, tak s ohľadom na ďalšiu harmonizáciu a integráciu v EÚ, ako aj v záujme úspechu terajších návrhov.

1.6.

Keďže kvôli zvoleným možnostiam bude teraz súbežne fungovať 29. režim a štátne režimy, môžu sa zainteresované subjekty v tej istej chvíli na tom istom trhu stretnúť s rozdielnymi právnymi predpismi, rôznymi podmienkami a rozdielnou ochranou, čo môže vyvolať zmätok a nejasnosti. Preto sú vhodné doplnkové opatrenia na dosiahnutie jednoznačnosti.

1.6.1.

Výbor sa domnieva, že doplnkové povinnosti orgánov správy a orgánov dohľadu sú potrebné na to, aby všetci užívatelia mali k dispozícii presné, ľahko dostupné informácie vo svojom jazyku, ktoré budú vytvárať istotu.

1.6.2.

Platformám kolektívneho financovania sa môže uložiť povinnosť, aby svoje „označenie EÚ“ výslovne a jasne uvádzali vo všetkých prípadoch, keď sa obracajú na verejnosť a v akejkoľvek svojej externej komunikácii.

1.7.

Okrem toho sa výbor domnieva, že navrhovaná úprava týkajúca sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zostáva pomerne obmedzená a z väčšej časti nepriama. Ustanovenia, aby platformy kolektívneho financovania podliehali týmto pravidlám, treba rozšíriť a sprísniť. Výbor nesúhlasí s tým, aby táto možnosť bola iba jednorazová a aby iba Komisia bola oprávnená navrhovať povinnosť podriadiť sa uvedeným pravidlám. Pre takéto rozhodnutie treba zabezpečiť aj jasné kritériá a podmienky.

1.8.

Pozoruhodné je aj to, že sa nerieši ani daňové posudzovanie príjmov z kolektívneho financovania, ani daňové povinnosti dlžníkov, hoci možno oprávnene predpokladať, že aj daňová problematika bude rozhodovať o úspechu či neúspechu tejto iniciatívy. Výbor preto žiada, aby sa v diskusii zohľadnili aj tieto aspekty. Podľa potreby by sa potom na vhodnej úrovni vypracovali primerané pravidlá.

1.9.

Keďže ide o trhovú záležitosť, má pre výbor veľký význam dosiahnuť konsenzus všetkých aktérov, aby tieto návrhy boli skutočne úspešné. Je nevyhnutné, aby podniky a investori 29. režim využívali efektívne a vo veľkej miere. Z hľadiska trhu vzniká otázka, či obmedzenie na 1 milión EUR na jeden projekt nebude prekážkou.

1.10.

Navyše na zabezpečenie budúcnosti a trvalého úspechu platforiem kolektívneho financovania je podľa názoru výboru potrebné stanoviť aj pravidelné sledovanie, hodnotenie a meranie pokroku tohto 29. režimu. Pritom sú rovnako nevyhnutné konzultácie a dialóg so všetkými zainteresovanými subjektmi.

2. Súvislosti

2.1.

Na splnenie svojich absolútnych priorít, teda rastu, zamestnanosti a investícií, vypracovala Junckerova Komisia od svojho nástupu v roku 2014 „Investičný plán pre Európu“ (2). Jedným z najdôležitejších cieľov tohto plánu je popri digitálnom jednotnom trhu a energetickej únii progresívne úsilie o vytvorenie únie kapitálových trhov. Cieľom je dospieť k dobre fungujúcej a integrovanej únii kapitálových trhov, ktorá bude zahŕňať všetky členské štáty.

2.2.

Akčným plánom na vybudovanie únie kapitálových trhov (3) sa Komisia zaviazala, že do roku 2019 zabezpečí všetky potrebné stavebné prvky. Celkovo bolo stanovených viac ako 33 iniciatív a činností.

2.3.

Po výzvach na rýchly pokrok (4), (5) sa už v roku 2017 uskutočnilo priebežné hodnotenie akčného plánu. Z hodnotenia vyplynuli viaceré nové prioritné činnosti, aby sa zohľadnili meniace sa výzvy a zmenené podmienky, okrem iného brexit. Zároveň je potrebné dosiahnuť skutočný pokrok pri budovaní bankovej únie a únie kapitálových trhov. V popredí pritom musia byť súvislosti a koherentnosť.

2.4.

Pri tejto príležitosti Komisia tiež uviedla, že „potrebujeme mať väčšie ambície, pokiaľ ide o odstránenie existujúcich prekážok, ale dôležitejšie je využiť dané nové príležitosti“ (6). Práve v súvislosti s tým Komisia 8. marca 2018 zverejnila svoje oznámenie s dvomi akčnými plánmi (7).

2.5.

Akčným plánom pre finančné technológie (FinTech) sa majú vyjadriť ambície urobiť z Európy celosvetové stredisko finančných technológií, aby podniky a investori v EÚ mohli čo najviac využívať prednosti jednotného trhu v tomto rýchlo sa vyvíjajúcom odvetví (8).

2.6.

Medzi kľúčové činnosti tohto akčného plánu patrí stimulácia kolektívneho financovania a poskytovania úverov medzi partnermi. Dôraz sa pritom kladie tak na vývoj nových služieb a označení, ako aj na integráciu kapitálových trhov.

2.7.

Konkrétnejšie sú návrhy Komisie rozpracované v týchto dokumentoch:

2.7.1.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie (9),

2.7.2.

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (10).

2.8.

Tieto návrhy sa týkajú zavedenia európskeho označenia platforiem kolektívneho financovania, ktoré umožní cezhraničné pôsobenie. Poskytovateľom služieb kolektívneho financovania to musí umožniť rozšíriť svoje aktivity a rozvíjať sa na úrovni EÚ a súčasne to podnikateľom a podnikom (hlavne malým, mladým a inovatívnym) musí poskytnúť rozsiahlejší prístup k financovaniu. Návrhy sa týkajú len prevoditeľných cenných papierov na služby kolektívneho financovania na základe investícií.

2.9.

Zároveň ide o to, podriadiť tieto platformy vhodným a primeraným predpisom a takisto dohľadu. Tie musia nielen umožniť zabezpečovať hospodársku a finančnú stabilitu v EÚ, ale navyše zároveň podporovať dôveru investorov, hlavne v cezhraničných súvislostiach.

3. Poznámky a pripomienky

Všeobecne ide o vítanú iniciatívu

3.1.

EHSV veľmi víta tieto návrhy vytvoriť 29. režim týkajúci sa kolektívneho financovania a hneď aj žiada, aby sa urobilo všetko na rýchle dosiahnutie dobrých výsledkov.

3.2.

V prvom rade prispievajú tieto návrhy k viacerým väčším cieľom, na ktorých výboru veľmi záleží a za ktoré sa už skoršie zasadzoval (11). V tejto súvislosti možno uviesť nasledovné.

3.2.1.

Vybudovanie únie kapitálových trhov, ktoré musí byť sprevádzané väčšou hospodárskou a sociálnou konvergenciou a finančnou a hospodárskou integráciou a musí pomocou rozšírenia a diverzifikácie zdrojov financovania hospodárstva viesť k väčšej bezpečnosti, stabilite a pružnosti finančného a hospodárskeho systému. Jej rýchla realizácia musí zostať významnou prioritou.

3.2.2.

Jednotné označenie EÚ pre platformy kolektívneho financovania podporuje cezhraničné finančné transakcie, a teda aj väčšie rozdelenie rizík medzi súkromné subjekty. To je dôležité na predchádzanie asymetrickým šokom v čase krízy alebo na zmiernenie ich účinkov. Okrem toho ide o významný príspevok ku konvergenčnému rastu medzi členskými štátmi EÚ. Slabším hospodárstvam sa tak umožní rýchlejšie dobehnúť náskok výkonnejších hospodárstiev.

3.2.3.

Únia kapitálových trhov má zásadný význam aj pre ďalšie prehĺbenie a dokončenie HMÚ a jej realizácia je nevyhnutná. Spolu s plnohodnotnou bankovou úniou musí únia kapitálových trhov viesť k skutočnej finančnej únii, jednému zo štyroch základných pilierov HMÚ.

3.2.4.

Keďže kolektívne financovanie je v EÚ v porovnaní s inými veľkými ekonomikami málo rozvinuté, je vhodné spomenúť aj postavenie EÚ voči ostatnému svetu. EÚ si musí vytvoriť silné postavenie a vystupovať energicky o to viac, že medzi Východom a Západom dochádza celosvetovo k preskupovaniu síl a mocenským posunom.

3.3.

Vo svojich skorších stanoviskách výbor vyjadril obavy a nastolil otázky, pokiaľ ide o relevantnosť a efektívnosť únie kapitálových trhov pre malé a stredné podniky (12). Výbor preto víta, že sa táto problematika začína riešiť. Kolektívne financovanie sa zameriava hlavne na určitú skupinu malých a stredných podnikov a na určitú časť finančného sektora. EHSV víta súčasné návrhy, ktoré zlepšujú a uľahčujú financovanie malých, mladých a inovatívnych spoločností, a súčasne pre investorov vytvárajú viac investičných príležitostí, ktoré sú zároveň aj lepšie.

3.4.

Záverom možno spomenúť progresívnu povahu návrhov ako súčasti akčného plánu pre finančné technológie (FinTech), ktorým sa majú vyjadriť ambície urobiť z Európy celosvetové centrum finančných technológií. Využívaním inovatívnych produktov a riešení podporovaných modernými technológiami tento návrh jednoznačne prispieva aj k vytvoreniu digitálneho jednotného trhu.

Predložené návrhy sú dobrým základom, budú však potrebné doplňujúce ochranné opatrenia

3.5.

Výbor zastáva názor, že sa musí urobiť všetko pre to, aby boli tieto návrhy úspešné. Považuje za veľmi dôležité, aby sa nový režim vyznačoval „kredibilitou“, „zrozumiteľnosťou“ a „dôverou“. Kolektívne financovanie sa musí umožňovať v takom rámci, ktorý každému zúčastnenému poskytne istotu a ochranu.

3.6.

Osobitne víta, že sa zvolil „29. režim“, pomocou ktorého sa s použitím nových a progresívnych technológií položia základy realizácie jediného harmonizovaného trhu s rovnakými pravidlami, tak pre mladých podnikateľov, ktorí hľadajú cezhraničné financovanie, ako aj pre investorov, ktorí sa snažia o doplňujúce investičné príležitosti.

3.7.

Je úplne na mieste, že sa na dosiahnutie tohto cieľa zvolila forma nariadenia. Návrh možno považovať za príklad účinnej integrácie a prehlbovania kapitálových trhov.

3.8.

Bez ohľadu na ďalšie pripomienky uvedené v tomto stanovisku výbor víta aj to, že Komisia od začiatku venuje pozornosť rizikovým aspektom súvisiacim s transakciami a trhmi kolektívneho financovania. Vyzdvihnúť tu možno podmienky, ktoré musia plniť platformy kolektívneho financovania a služby, ktoré ponúkajú, ako aj plánovaný dohľad (13). Aj investorom sa odporúča, aby obmedzili svoje riziká (14).

3.9.

Z holistického pohľadu výbor zároveň zastáva názor, že (aspoň zo začiatku) by sa týmto rizikovým aspektom malo venovať ešte viac pozornosti. Domnieva sa, že sa ešte lepšie musia zmapovať a podľa možnosti aj obmedziť všetky riziká, tak finančné, ako aj nefinančné. Rovnako si želá, aby sa viac pozornosti venovalo ďalším faktorom investičného prostredia, ktoré majú význam z hľadiska úspechu týchto návrhov.

3.10.

Následkom zvolenej politiky v prospech riešenia na základe „doplnkového riešenia založeného na službách“ (15) je, že budú súbežne existovať a súčasne sa uplatňovať predpisy členských štátov a EÚ. Záujemcovia sa v tom istom čase na tom istom trhu budú stretávať so subjektmi, ktoré budú mať odlišný štatút, napríklad s poskytovateľmi, ktorí pôsobia cezhranične a majú označenie EÚ, tými istými poskytovateľmi pôsobiacimi miestne a poskytovateľmi, ktorí podliehajú (existujúcim) národným pravidlám alebo majú platné národné povolenia (16). Výsledkom môžu byť rozličné právne predpisy, odlišné podmienky a rozdielna ochrana (17). Výbor žiada, aby sa venovalo viac pozornosti tomuto stavu, ktorý môže spôsobiť nejednoznačnosť a zmätok (18). Viacero konkrétnych návrhov je uvedených ďalej v tomto stanovisku.

Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania

3.11.

Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania budú môcť svoju činnosť vykonávať na celom území EÚ s jedným jediným povolením, čo im umožní rozšírenie činnosti. V porovnaní so súčasným stavom, keď je cezhraničná činnosť takmer nemožná, ide o dôležitú novinku a veľký pokrok.

3.12.

Bez ohľadu na to, čo už bolo uvedené (19), EHSV žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala možným problematickým oblastiam, pokiaľ ide o štatút poskytovateľov a služby, ktoré ponúkajú. Preto sa zdá, že možnosť uzatvárať s investormi zmluvy o „diskrečnej právomoci“ môže spôsobiť chúlostivé situácie. Musia vystupovať ako „neutrálni sprostredkovatelia“, pričom podľa zmluvy majú zabezpečiť „dosiahnutie čo najlepšieho výsledku pre svojich klientov“ (20). Podľa názoru výboru sa povinnosť vystupovať neutrálne nesmie v žiadnom prípade ohroziť. Preto sú potrebné doplnkové opatrenia. Platformy musia poskytovať mimoriadne kvalitné služby.

3.13.

Pre všetkých potenciálnych užívateľov, podnikateľov aj investorov je vždy nevyhnutné a prvoradé presne vedieť, s ktorou platformou majú do činenia. Ešte dôležitejšie je to teraz, keď – ako už bolo spomenuté – majú súbežne jestvovať a uplatňovať sa pravidlá členských štátov a EÚ (21). V tejto súvislosti sa registre EÚ platforiem, ktoré vedie ESMA, nepovažujú za dostačujúci marketingový nástroj. Výbor sa domnieva, že doplnkové povinnosti orgánov správy a orgánov dohľadu sú potrebné na to, aby všetci užívatelia mali k dispozícii presné, ľahko dostupné informácie vo svojom jazyku, ktoré budú vytvárať istotu.

3.14.

Podľa názoru výboru sa marketingové požiadavky musia vzťahovať aj na platformy. Konkrétne sa môže uložiť povinnosť, že platformy, ktoré vlastnia „označenie EÚ“, musia toto označenie výslovne a jasne uvádzať vždy, keď sa obracajú na verejnosť alebo zainteresované subjekty (22) a v každej svojej externej komunikácii (23).

3.15.

Úloha a zodpovednosť Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), pokiaľ ide o dohľad, sa javí ako zrejmá, ale zároveň sa možno spytovať, či by sa určitá úloha nemala prenechať národným orgánom dohľadu, keďže majú bližšie k národným trhom a lepšie poznajú miestnu situáciu. V každom prípade je tu potrebná jednoznačnosť. Význam to má aj pre ostatných, okrem iného pre podnikateľov, ktorí chcú využiť kolektívne financovanie.

3.16.

Vo všeobecnosti je podľa názoru výboru teraz, keď – ako už bolo spomenuté – majú súbežne jestvovať a uplatňovať sa pravidlá členských štátov a EÚ, v každom prípade (24) dôležité, aby sa rôzne orgány správy a dohľadu na národnej a európskej úrovni neustále a konzistentne radili a navzájom spolupracovali, a to aj s ohľadom na ďalšiu harmonizáciu a integráciu v EÚ. Okrem toho musia zohrávať dôležitú úlohu, aj pokiaľ ide o „dôveru“, ktorá je nevyhnutná na to, aby bolo kolektívne financovanie úspešné.

3.17.

Ak ESMA v rámci svojej dozornej úlohy uloží sankcie, musí sa v danom prípade proti tomu podať odvolanie na Súdnom dvore EÚ. Nielen, že ide o náročný postup, ale okrem toho vzniká otázka, či to musí patriť medzi úlohy tohto súdneho dvora.

Podniky využívajúce kolektívne financovanie

3.18.

Kolektívne financovanie je v prvom rade zamerané na začínajúce a mladé podniky, ktoré majú ťažší prístup k bankovému financovaniu alebo sa na počiatku svojej činnosti najmä pri prechode z rozbehovej do expanzívnej fázy venujú rizikovejším a inovatívnejším projektom. Výbor víta, že nové návrhy pre tento druh malých a stredných, ale aj iných podnikov vytvárajú ďalší potenciál financovania, ktorý je všeobecnejšie a ľahšie dostupný, a navyše má cezhraničný rozmer.

3.19.

Okrem toho výbor súhlasí s názorom, podľa ktorého sú popri už spomenutých výhodách aj iné výhody, medzi ktoré patrí to, že sa vlastníkovi projektu môže poskytnúť potvrdenie koncepcie a nápadu, umožniť prístup k veľkému počtu ľudí, ktorí podnikateľovi poskytnú náhľad a informácie, a môže byť marketingovým nástrojom, ak je kampaň kolektívneho financovania úspešná (25).

3.20.

Podniky dostanú možnosť nechať svoje projekty financovať do sumy 1 milióna EUR za 12 mesiacov. Pritom vzniká otázka, či tento limit nie je príliš nízky, keď sa kolektívne financovanie týka „investovania“ (26). V takých prípadoch predstavuje povinná prevoditeľnosť cenných papierov dôležitú záruku pre investorov, ktorí chcú z projektu vystúpiť (27). Otázne je, či limit 1 milióna EUR nebude tvoriť prekážku vytvorenia a správneho fungovania trhov s takýmito cennými papiermi. Navyše sa zdá, že pravidlá členských štátov pripúšťajú vyššie limity (28).

Investori (potenciálni investori)

3.21.

Výbor víta, že sa pre investorov otvára nový kanál, ktorý je navyše možné využívať cezhranične. Rozšíria sa tak ich možnosti a zväčší výber.

3.22.

Je nepochybne pozitívne, že sa zabezpečí prvotné posúdenie vhodnosti potenciálneho investora vstupným testom znalostí a vytvorí možnosť simulácie jeho schopnosti znášať stratu (29), ale to isté nemožno tvrdiť o skutočnosti, že riziko (a jeho posúdenie) sa úplne prenecháva trhu a potenciálnym investorom.

3.23.

Nepočíta sa ani s tým, že by zodpovedné orgány vopred schvaľovali „prehľad základných informácií pre investorov“ (30), a dokonca ani s oznamovacou povinnosťou (31), a táto skutočnosť naozaj neprispieva k ochrane potenciálnych investorov. Rovnako málo k nej prispievajú obmedzené povinnosti prekladať dôležité dokumenty (32). Tento stav je neuspokojivý. Výbor sa domnieva, že aspoň pri spustení tohto režimu sú v záujme spotrebiteľov potrebné aj vhodné opatrenia na lepšie zmapovanie, a podľa možnosti aj obmedzenie rizika. To iste platí o informáciách, ktoré dostávajú.

3.24.

Ak sa zohľadní aj tradičnejší spôsob ponuky cenných papierov, najmä prostredníctvom bánk a burzových spoločností, je riziko, že obmedzená ochrana investorov podľa súčasného návrhu spôsobí vytvorenie rozdielnych podmienok činnosti rôznych poskytovateľov týchto služieb (33). Výbor sa domnieva, že treba predchádzať príliš veľkým rozdielom v tejto oblasti, pretože to môže ohroziť dôveru v určitých účastníkov trhu a spôsobiť neistotu a regulatórnu arbitráž. V konečnom dôsledku by to mohlo mať vplyv aj na finančnú stabilitu v EÚ.

Iné pripomienky

3.25.

Pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovanie terorizmu, navrhnuté pravidlá sa zdajú byť málo rozhodné, najmä keď ESMA v tejto veci už skôr poukazoval na určité riziká a nebezpečenstvá (34). Vznikajú pochybnosti, pokiaľ ide o dosť obmedzené zodpovedajúce pravidlá (35) a oprávnenie, ktoré bolo udelené Komisii na to, aby poskytovateľom služieb kolektívneho financovania prípadne uložila povinnosť dodržiavať stanovené pravidlá (36). Vzniká otázka, či toto rozhodnutie prislúcha Komisii. A ak áno, aké kritériá tu platia (37). Okrem iného sa možno pýtať, prečo je táto možnosť uložiť povinnosti iba jednorazová (38). Podľa názoru výboru musí táto možnosť jestvovať v každom okamihu a nesmie byť výlučnou právomocou Komisie. Okrem toho musia byť jasne stanovené podmienky a kritériá, na základe ktorých možno tieto povinnosti uložiť.

3.26.

Najmä vzhľadom na sledované ciele je pozoruhodné, že daňové posudzovanie príjmov z kolektívneho financovania a povinnosti dlžníkov (39) v tejto oblasti nie sú určené a súčasné návrhy sa nimi nezaoberajú (40). A to v situácii, keď možno odôvodnene predpokladať, že aj daňové otázky budú mať rozhodujúci význam, pokiaľ ide o úspech či neúspech tejto iniciatívy. Výbor preto žiada, aby sa v úvahách zohľadnili aj tieto aspekty. Podľa potreby by sa potom na vhodnej úrovni vypracovali primerané pravidlá.

Opatrne začať, postupne získavať dôveru a zamerať sa na budúcnosť

3.27.

Aby mal tento návrh súvisiaci s trhom skutočný úspech, je veľmi dôležité dosiahnuť konsenzus, pokiaľ ide o ciele. Ten sa dosiahne iba vtedy, keď podniky a investori budú skutočne a v rozsiahlej miere používať podporný rámec, ktorý sa vytvorí vďaka súčasným návrhom. Iba potom vznikne skutočný trh, na ktorom sa stretne dopyt po úveroch s ponukou úverov. Podľa EHSV je dôležité, aby sa v počiatočne fáze postupne získavala dôvera, začínalo sa rozvážne a opatrne a viac pozornosti sa venovalo riadeniu rizík a faktorom investičného prostredia.

3.28.

Výbor považuje za veľmi dôležité zabezpečiť pravidelné sledovanie, hodnotenie a meranie pokroku tohto 29. režimu, aby sa zabezpečila jeho budúcnosť. Do tohto procesu sa musia začleniť aj iné systémy kolektívneho financovania používané v členských štátoch. Dôležité je poučiť sa z najlepších trhových praktík a začleniť ich do európskeho režimu. Pritom sú rovnako nevyhnutné konzultácie a dialóg so všetkými zainteresovanými subjektmi.

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Pozri body 3.1 až 3.4.

(2) Pozri internetovú stránku Európskej komisie http://ec.europa.eu/priorities/jobs-growth-investment/plan/index_fr.htm.

(3) Akčný plán zo septembra 2015. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov, COM(2015) 468 final. Pozri https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52015DC0468.

(4) Európska rada tiež uviedla, že je potrebný „rýchly a rozhodný pokrok“ pri plnení plánu s cieľom „zabezpečiť ľahší prístup podnikov k finančným prostriedkom a podporovať investície do reálnej ekonomiky“. Pozri http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/06/28-euco-conclusions/.

(5) Aj Komisia prijala oznámenie, v ktorom odporučila urýchlenie reforiem. Pozri COM(2016) 601 final.

(6) Pozri Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dokončenie únie kapitálových trhov do roku 2019 – nastal čas postupovať rýchlejšie. Pozri https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2018/SK/COM-2018-114-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF.

(7) Okrem akčného plánu spomenutého v bode 2.5 sa hovorí o Akčnom pláne o udržateľnom financovaní.

(8) Tlačová správa z 8. marca 2018: Finančné technológie: Komisia prijíma opatrenia na vytvorenie finančného trhu s vyššou mierou hospodárskej súťaže a inovácie Pozri http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-1403_sk.htm.

(9) Pozri https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52018PC0113.

(10) Pozri https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52018PC0099.

(11) Pozri stanovisko EHSV na tému Únia kapitálových trhov: preskúmanie v polovici trvania (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 117).

(12) Pozri predovšetkým stanovisko EHSV na tému Akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov (Ú. v. EÚ C 133, 14.4.2016, s. 17) a stanovisko EHSV na tému Únia kapitálových trhov: preskúmanie v polovici trvania (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 117).

(13) Pozri vysvetlivky k návrhu nariadenia a jeho článkom 1 až 9.

(14) Pozri článok 16 návrhu nariadenia. V prehľade základných informácií pre investorov, ktorý sa musí poskytnúť záujemcom, sa okrem iného uvádza, že do projektov kolektívneho financovania by nemali investovať viac ako 10 % svojho čistého majetku.

(15) Pri posúdení vplyvu sa pracovalo so 4 politickými možnosťami. Pozri 3. kapitolu návrhu nariadenia: „Posúdenie vplyvu“.

(16) Vrátane poskytovateľov na základe smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID II), smernice o platobných službách (PSD) a smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov (AIFMD).

(17) Podľa toho, či je zainteresovaný subjekt podnikateľ alebo investor.

(18) Je to jeden z faktorov investičného prostredia, ktorému sa má venovať pozornosť, ako je uvedené v bode 3.9.

(19) Pozri bod 3.8.

(20) Pozri odôvodnenie 16 návrhu nariadenia.

(21) Pozri bod 3.10.

(22) Napríklad na svojej internetovej stránke.

(23) Napríklad vo všetkých dokumentoch určených zainteresovaným subjektom.

(24) Bez ohľadu na pravidlá dohľadu a problematiku spomenutú v bode 3.15.

(25) Odôvodnenie 4 návrhu nariadenia.

(26) Napríklad majetkové podiely alebo podobné cenné papiere.

(27) Odôvodnenie 11 návrhu nariadenia.

(28) Nariadenie o prospekte (ktoré nadobudne účinnosť v júli 2018) neobsahuje žiadne osobitné výnimky pre kolektívne financovanie. Mnohé členské štáty, okrem iného Belgicko, majú zavedený vlastný osobitný režim. Ten je povolený pre transakcie nižšie ako 8 miliónov EUR, ktoré nie sú harmonizované (nad túto sumu sa v každom prípade vyžaduje prospekt). Výsledkom je, že každý členský štát si teraz vytvára vlastný režim prospektových výnimiek v súvislosti s transakciami kolektívneho financovania, čo prináša fragmentáciu trhu. Platformy, ktoré chcú pôsobiť vo viacerých členských štátoch, teda musia sledovať a dodržiavať národné režimy. V návrhu je teraz uvedené obmedzenie na transakcie nižšie ako 1 milión EUR, takže návrh málo prispieva k trhu s kolektívnym financovaním pre transakcie nad 1 milión EUR.

(29) Článok 15 návrhu nariadenia.

(30) Pozri článok 16 návrhu nariadenia.

(31) Predovšetkým príslušné orgány členských štátov. Pozri článok 16 ods. 8 návrhu nariadenia.

(32) Stanovuje sa, že „dokument s kľúčovými informáciami pre investorov sa vypracuje aspoň v jednom z úradných jazykov dotknutého členského štátu alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií“. Investor síce „môže požiadať poskytovateľa služieb kolektívneho financovania o zabezpečenie prekladu dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov do jazyka, ktorý si investor zvolí“, avšak poskytovateľ nemá absolútnu povinnosť tento preklad dodať. Pozri článok 16 návrhu nariadenia.

(33) Banky a burzové spoločnosti podliehajú pravidlám podľa ustanovení MiFID, zatiaľ čo na platformy kolektívneho financovania sa tieto pravidlá nevzťahujú (pozri návrh smernice). Platformy podliehajú osobitnému režimu, ako sa to uvádza v návrhu nariadenia.

(34) ESMA uviedol, že s kolektívnym financovaním založeným na investíciách súvisí riziko zneužívania na financovanie terorizmu, najmä ak si platformy povinnosť „náležitej starostlivosti“ voči vlastníkom projektov a ich projektom plnia iba obmedzene, alebo si ju neplnia vôbec, aby mohli verejne alebo tajne zhromažďovať prostriedky na financovanie teroristov. Questions and Answers Investment-based crowdfunding: money laundering/terrorist financing, ESMA, pozri https://www.esma.europa.eu/sites/default/files/library/2015/11/esma_2015_1005_qa_crowdfunding_money_laundering_and_terrorist_financing.pdf.

(35) Pozri návrh nariadenia. Najmä v článku 9 sa požaduje, že platobné transakcie kolektívneho financovania sa musia uskutočniť prostredníctvom subjektov, ktoré sú povolené na základe smernice o platobných službách (PSD), a teda podliehajú štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD), bez ohľadu na to, či platbu poskytuje platforma samotná alebo tretia strana. V článku 9 sa takisto stanovuje, že poskytovatelia služieb kolektívneho financovania musia zabezpečiť, aby vlastníci projektu prijímali financovanie ponúk kolektívneho financovania alebo akúkoľvek platbu len prostredníctvom subjektu povoleného podľa smernice o materských a dcérskych spoločnostiach. Článkom 10 sa zavádzajú požiadavky na „dobrú povesť“ manažérov, ktoré zahŕňajú, že nemajú záznam v registri trestov podľa právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. V článku 13 sa od príslušných štátnych orgánov vrátane príslušných štátnych orgánov určených podľa ustanovení smernice (EÚ) 2015/849 požaduje, aby oznámili orgánu ESMA každú záležitosť, ktorá je relevantná podľa smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a týka sa platformy kolektívneho financovania. ESMA môže následne na základe týchto informácií odňať povolenie.

(36) Článok 38 návrhu nariadenia.

(37) Pozri článok 38 návrhu nariadenia. Zjednodušene povedané sa v tomto článku uvádza, že Komisia musí v lehote, ktorá sa musí ešte bližšie určiť (2 roky), predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní nariadenia. V tejto správe musí „posúdiť potrebu a primeranosť toho, aby poskytovatelia služieb kolektívneho financovania podliehali povinnostiam týkajúcim sa dodržiavania súladu s vnútroštátnymi ustanoveniami“ (pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu). V prípade potreby by mal túto správu sprevádzať legislatívny návrh.

(38) Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou. Na základe uvedeného článku 38 sa teda zdá, že ide o jediné obdobie, v ktorom sa o uvádzanom uložení povinností môže rozhodnúť.

(39) Okrem iného tu máme na mysli povinnosti dlžníkov (okrem iného) úrokov a dividend stanovené na základe povinností týkajúcich sa transparentnosti, o. i. zrážkových a vykazovacích povinností.

(40) Toto sa týka iného faktora investičného prostredia, ktorému sa má venovať pozornosť, ako je uvedené v bode 3.9.

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/73

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou

[COM(2018) 147 final – 2018/0072 (CNS)]

Návrh smernice Rady o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb

[COM(2018) 148 final – 2018/0073 (CNS)]

(2018/C 367/14)

Spravodajca:	Krister ANDERSSON
Pomocný spravodajca:	Petru Sorin DANDEA

Konzultácia	Rada Európskej únie, 11.4.2018
Právny základ	články 113 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	27.6.2018
Prijaté v pléne	12.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	175/6/3

1. Závery a odporúčania

1.1.

1.2.

EHSV sa domnieva, že celé hospodárstvo je digitalizované, a je, podobne ako Komisia, pevne presvedčený, že v konečnom dôsledku bude potrebné nájsť globálne riešenie, aby sa lepšie využili výhody globalizácie, a to s riadnym celosvetovým riadením a globálne platnými pravidlami. EHSV preto víta úzku spoluprácu medzi Komisiou, členskými štátmi a OECD pri podpore hľadania medzinárodného riešenia.

1.3.

EHSV sa domnieva, že je veľmi dôležité vytvoriť nové zásady týkajúce sa toho, ako pripisovať zisky podnikov konkrétnej krajine EÚ a zdaňovať ich, a to v dialógu s obchodnými partnermi, aby sa zabránilo vyostreniu obchodného a daňového napätia medzi hlavnými svetovými hospodárskymi aktérmi. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné spravodlivé a konsenzuálne riešenie.

1.4.

EHSV sa domnieva, že posúdenie vplyvu by malo byť doplnené o analýzu toho, aký vplyv bude mať dočasné opatrenie na investície, startupy, pracovné miesta a rast. Musí tiež ukázať, ako tento návrh ovplyvní malé a stredné podniky (MSP).

1.5.

Dočasným opatrením, ktoré Komisia navrhuje na zdanenie určitých digitálnych služieb, by sa nezdaňovali zisky právnických osôb, ale obrat. EHSV zdôrazňuje, že takýto prístup je odlišný od globálneho systému dane z príjmov právnických osôb, ktorý je založený na zdaňovaní ziskov, uznáva však, že v prípade digitálnych podnikov, ktoré nemajú fyzickú prítomnosť, nedostane krajina predaja žiadne dane zo ziskov právnickej osoby.

1.6.

EHSV má obavy, že takýto posun v zdaňovaní prospeje väčším hospodárstvam s veľkým počtom spotrebiteľov na úkor menších vyvážajúcich hospodárstiev. EHSV zdôrazňuje, že akékoľvek riešenie v oblasti zdaňovania digitálnych podnikateľských modelov, či už krátkodobé alebo dlhodobé, musí viesť k spravodlivému a rovnakému hospodárskemu výsledku pre všetky hospodárstva v EÚ.

1.7.

EHSV zdôrazňuje, že pri posudzovaní efektívnej úrovne zdaňovania v digitálnom sektore je potrebné zohľadniť zmeny daňových predpisov, ktoré prebiehajú v dôsledku uplatňovania pravidiel BEPS, a najmä prihliadať na podstatné zvýšenie úrovne zdaňovania v USA, ktoré sa týka digitálnych firiem z USA pôsobiacich v Európe, a to v dôsledku zmien v daňových predpisov USA (US Tax Code).

1.8.

EHSV konštatuje, že neexistuje ustanovenie o ukončení platnosti alebo iný mechanizmus, ktorý by zabezpečil, že toto dočasné daňové opatrenie sa zruší, keď sa nájde dlhodobé riešenie. EHSV dôrazne vyzýva Radu, aby takéto pravidlá vytvorila, ak sa má toto dočasné opatrenie zaviesť.

1.9.

EHSV zdôrazňuje, že návrh zaviesť daň z obratu vyvolal intenzívne medzinárodné diskusie, čo bolo jedným z cieľov tejto iniciatívy. Európa teraz musí dospieť k spoločnému postoju v prebiehajúcich rokovaniach na úrovni OECD.

2. Úvod a súvislosti

2.1.

Vo svojom oznámení s názvom Nadišiel čas vytvoriť moderný, spravodlivý a účinný štandard zdaňovania pre digitálne hospodárstvo uverejnenom 21. marca 2018 predstavila Komisia svoj balík legislatívnych návrhov pre harmonizovanú reformu EÚ týkajúcu sa pravidiel zdaňovania právnických osôb v oblasti digitálnych aktivít. Balík obsahuje dve smernice Rady doplnené o nezáväzné odporúčanie týkajúce sa dane z príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou.

2.2.

Konkrétne Komisia navrhla dve nové smernice: i) dlhodobý návrh, ktorým sa stanovujú pravidlá a ustanovenia v oblasti „digitálnej prítomnosti“ (1), ktorého cieľom je reforma pravidiel zdaňovania právnických osôb tak, aby sa zisky registrovali a zdaňovali tam, kde podniky majú prostredníctvom digitálnych kanálov významné styky s užívateľmi, a nie na mieste, kde zisky vytvárajú; a ii) krátkodobý návrh o dočasnej dani z obratu z poskytovania určitých druhov digitálnych služieb (2). Jednotný trh EÚ potrebuje stabilný daňový rámec, v ktorom sa zohľadnia digitálne podnikateľské modely. Mali by sa tak stimulovať inovácie vytvorením stabilného prostredia, v ktorom môžu podniky investovať a ktoré im umožní rásť. Spoločnosti poskytujúce digitálne služby musia rovnako ako všetky ostatné spoločnosti prispievať k verejným financiám a podieľať sa na daňovom zaťažení potrebnom na financovanie verejných služieb (3).

2.3.

Konkrétne sa v dlhodobom návrhu stanovujú pravidlá, ktorými sa vymedzuje zdaniteľný nexus pre digitálne podniky podnikajúce cezhranične v prípade nefyzickej obchodnej prítomnosti, ako aj zásady pripisovania zisku digitálnym podnikom, ktoré by lepšie odrážali tvorbu hodnôt digitálnych podnikov. Tieto opatrenia sa majú uplatňovať na podniky, ktoré spĺňajú jedno z týchto kritérií: i) ročné výnosy v členskom štáte prekročia 7 miliónov EUR; ii) počet používateľov v daňovom roku prekročí 100 000; alebo iii) počet obchodných zmlúv na digitálne služby uzatvorených medzi spoločnosťou a podnikovými používateľmi prekročí v daňovom roku 3 000.

2.4.

Krátkodobý návrh, dočasná daň z obratu, by sa uplatňoval ako nepriama daň na aktivity, ktoré prinášajú výnosy: i) predajom reklamného priestoru online; ii) digitálnymi sprostredkovateľskými aktivitami, ktoré užívateľom umožňujú komunikovať s inými užívateľmi a ktoré medzi nimi môžu uľahčiť predaj tovaru a služieb; iii) predajom údajov získaných z informácií od používateľov. Táto daň by sa uplatňovala len na spoločnosti s celkovými ročnými celosvetovými výnosmi vo výške 750 miliónov EUR a vo výške 50 miliónov EUR v EÚ ročne. Ak by sa uplatňovala 3 % sadzba, mohlo by to členským štátom priniesť odhadované príjmy vo výške 5 miliárd EUR ročne.

2.5.

Komisia navrhuje, aby sa nové smernice spojili so zmenami spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), čím by sa zabezpečilo, že systémy zdaňovania príjmov právnických osôb v členských štátoch, ako aj navrhovaný CCCTB sa budú riadiť pravidlami zameranými na problém zdaňovania digitálneho hospodárstva (4).

2.6.

So zreteľom na budúcnosť je Komisia pevne presvedčená, že je potrebné globálne riešenie a úzko spolupracuje s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s cieľom podporiť nájdenie medzinárodného riešenia v súlade s priebežnou správou o zdaňovaní digitálneho hospodárstva, ktorá bola zverejnená 16. marca 2018.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV sa domnieva, že celé hospodárstvo je digitalizované. Vzhľadom na rýchly rozvoj podnikateľských modelov, najmä v oblasti digitálnych služieb, je mimoriadne dôležité, aby sa rozvíjali aj naše daňové systémy. Digitalizované hospodárstvo presahuje hranice a narastá potreba daňového rámca, v ktorom sa zohľadnia digitálne podnikateľské modely.

3.2.

EHSV je podobne ako Komisia pevne presvedčený, že v konečnom dôsledku bude potrebné nájsť riešenie na globálnej úrovni, aby sa lepšie využili výhody globalizácie, a to s riadnym celosvetovým riadením a globálne platnými pravidlami. EHSV preto víta úzku spoluprácu medzi Komisiou, členskými štátmi a OECD pri podpore hľadania medzinárodného riešenia.

3.3.

Súbežne s medzinárodnými rokovaniami a v nadväznosti na svoje oznámenie (5) uverejnené v septembri 2017 preto Komisia teraz navrhuje riešenia na úrovni EÚ. Ako Komisia uvádza (6), medzinárodným rokovaniam to poskytne ďalší podnet v podobe jasného príkladu, ako sa zásady, o ktorých sa rokuje na medzinárodnej úrovni, môžu pretaviť do moderného, spravodlivého a účinného rámca zdaňovania príjmov právnických osôb prispôsobeného digitalizovanému hospodárstvu.

3.4.

EHSV považuje za veľmi dôležité, aby v oblasti zdaňovania právnických osôb vládli rovnaké podmienky. Posledné roky ukázali, že jednotlivé spoločnosti dokázali využiť špecifické daňové predpisy v niektorých členských štátoch a znížiť tak svoju efektívnu sadzbu dane takmer na nulu. K tomuto výsledku prispela aj nedostatočná transparentnosť. Niektoré z týchto prípadov sa týkali aj nadnárodných spoločností pôsobiacich v oblasti digitálnych služieb. Výbor preto súhlasí so zámerom Komisie naďalej sa zaoberať otázkou agresívneho daňového plánovania a netransparentnosti členských štátov, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s podnikmi a podporila európska konkurencieschopnosť.

3.5.

EHSV víta skutočnosť, že Komisia podniká iniciatívy v oblasti digitálnej dane, čo je ďalším impulzom pre medzinárodné rokovania, keďže to poskytne jasný príklad, ako by sa mohli zmeniť aktuálne daňové zásady. Návrh zaviesť daň z obratu vyvolal intenzívne medzinárodné diskusie, čo bolo jedným z cieľov tejto iniciatívy. Európa teraz musí dospieť k spoločnému postoju v prebiehajúcich rokovaniach na úrovni OECD.

3.6.

EHSV súhlasí s Komisiou, že akékoľvek riešenie navrhnuté na úrovni EÚ musí zohľadniť aj globálny rozmer a podobne ako Komisia uznáva, že „tieto návrhy sú príspevkom Komisie k vytvoreniu konsenzuálneho riešenia, ktoré OECD plánuje nájsť do roku 2020. Poskytujú príklad toho, ako možno zásady, o ktorých sa rokuje na medzinárodnej úrovni, uviesť do praxe (7).“

3.7.

Je veľmi dôležité vytvoriť nové zásady týkajúce sa toho, ako pripisovať zisky podnikov konkrétnej krajine EÚ a zdaňovať ich, a to v dialógu s obchodnými partnermi, aby sa zabránilo vyostreniu obchodného a daňového napätia medzi hlavnými svetovými hospodárskymi aktérmi. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné spravodlivé a konsenzuálne riešenie.

3.8.

Súčasné systémy zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré na svete existujú, sú založené na posudzovaní zisku právnickej osoby, ktorý sa dá pripísať každej príslušnej jurisdikcii. Zdaňovanie by malo byť založené na tom, kde sa vytvára hodnota. Vzhľadom na to, že je problematické určiť, kde sa v reťazci tvorby hodnôt vytvára zisk, je potrebné nájsť univerzálne zásady na posúdenie toho, kde sa vytvára hodnota. Takéto pravidlá boli vypracované v rámci komplexného úsilia OECD a stanovujú sa v nich daňové zásady a definície toho, ako určiť cenu tovaru a služby (pravidlá transferového oceňovania) pre podniky v rámci obchodnej skupiny.

3.9.

EHSV sa domnieva, že medzinárodné pravidlá zdaňovania sa musia z času na čas zrevidovať, ako sa podnikateľské modely vyvíjajú. Súčasné pravidlá boli nedávno zrevidované v súvislosti s dohodou týkajúcou sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) (8).Tieto nové pravidlá a definície sa začínajú uplatňovať. Majú podstatne znížiť možnosti agresívneho daňového plánovania a narúšania základu dane (9).

3.10.

Je dôležité, aby vývoj aj v ďalších oblastiach zdaňovania príjmov právnických osôb bol v súlade s výsledkami, ktoré sa podarilo dosiahnuť v oblasti BEPS. Jednou zo zásad BEPS je prisudzovanie ziskov krajinám v súlade s tým, kde sa vytvára hodnota

3.11.

EHSV by rád zdôraznil, že je potrebné dôkladné posúdenie vplyvu. EHSV sa domnieva, že posúdenie vplyvu nie je dostatočne rozsiahle. Komisia neanalyzovala vplyv, ktorý bude dočasné opatrenie mať na investície, startupy, pracovné miesta a rast. Posúdenie vplyvu tiež neukazuje, ako tento návrh ovplyvní malé a stredné podniky (MSP).

3.12.

Rovnako treba spraviť analýzu vplyvu na menšie a väčšie hospodárstva, ako aj účinkov vyplývajúcich z opatrení vykonávaných súbežne s uplatňovaním BEPS v rôznych krajinách a z daňovej reformy v USA.

3.13.

EHSV má obavy, že zdaňovanie obratu s negatívnym kaskádovým efektom, ktorý Komisia výslovne uznala, by mohlo poškodiť rozvoj digitálnych služieb, a najmä startupy. Kaskádový efekt vzniká, keď sa služby viackrát predávajú a vždy sa zdania.

3.14.

EHSV sa domnieva, že by sa mala zvýšiť hraničná hodnota 7 miliónov EUR pre vytvorenie stálej prevádzkarne, nad ktorou sa má nový systém uplatňovať. Bolo by vhodnejšie, keby rokovania v Rade viedli k výsledku, ktorý neprináša riziko brzdenia digitalizácie, ale namiesto toho zlepší fungovanie jednotného trhu. EHSV zdôrazňuje, že pri posudzovaní efektívnej sadzby dane v digitálnom sektore je potrebné zohľadniť zmeny daňových predpisov, ktoré prebiehajú v dôsledku uplatňovania pravidiel BEPS, a najmä prihliadať na podstatné zvýšenie úrovne zdanenia v USA, ktoré sa týka digitálnych firiem z USA pôsobiacich v Európe, a to v dôsledku zmien v daňových predpisov USA (US Tax Code) (10).

3.15.

Zdaňovanie obratu namiesto zisku a vyberanie dane na mieste, kde sa uskutočňuje predaj, namiesto tam, kde vzniká hodnota, predstavuje zásadný odklon od súčasných zásad zdaňovania. EHSV má obavy, že takýto posun v zdaňovaní prospeje väčším hospodárstvam s veľkým počtom spotrebiteľov na úkor menších vyvážajúcich hospodárstiev. EHSV zdôrazňuje, že akékoľvek riešenie v oblasti zdaňovania digitálnych podnikateľských modelov, či už krátkodobé alebo dlhodobé, musí viesť k spravodlivému a rovnakému hospodárskemu výsledku pre všetky hospodárstva v EÚ.

3.16.

Navrhnuté prechodné opatrenie znamená, že zdanené by boli aj podniky, ktoré nie sú ziskové. EHSV zdôrazňuje, že aktuálny globálny systém dane z príjmov právnických osôb je založený na zdaňovaní ziskov, uznáva však, že v prípade digitálnych podnikov, ktoré nemajú fyzickú prítomnosť, nedostane krajina predaja žiadne dane zo ziskov právnickej osoby.

3.17.

4. Konkrétne pripomienky

4.1.

Paušálnu sadzbu vo výške 3 %, čo je jeden z prvkov stanovených Európskou komisiou, možno považovať len za orientačnú, pričom je potrebné túto otázku náležite preskúmať. Okrem toho by sa mal naplánovať určitý stupeň flexibility, aby sa zohľadnila daňová platobná schopnosť jednotlivých podnikov.

4.2.

Absencia cezhraničného vyrovnávania ziskov a strát, veľký počet transferových ocenení a spory so stálymi prevádzkarňami v rámci EÚ majú často za následok medzinárodné dvojité zdanenie, čo predstavuje významné prekážky na jednotnom trhu. Zavedenie dane z obratu pre digitálne služby, ktoré by sa nezapočítali vo vzťahu k dani z príjmov v iných krajinách, by ďalej zvýšilo dvojité zdaňovanie, čo by pridalo ďalšiu prekážku pre jednotný trh. EHSV sa domnieva, že je dôležité, aby sa predišlo zavedeniu opatrení, ktoré by viedli k akejkoľvek forme dvojitého zdanenia.

4.3.

Metóda OECD na vymedzenie pojmu stálej prevádzkarne je dynamický proces, v ktorom zmeny boli v zásade celosvetovo akceptované. Odklonom od tohto postupu tým, že sa navrhuje jednostranná definícia, sa určite zvýši komplexnosť medzinárodného daňového systému a aj neistota pre investorov. Keby aj OECD prijala vo svojej očakávanej záverečnej správe o digitálnom hospodárstve v roku 2020 rovnakú definíciu (čo je nepravdepodobné), netrvalo by dlho, kým by sa tieto dva systému začali líšiť (11).

4.4.

EHSV vyjadruje obavy v súvislosti so stanovením počtu používateľov digitálnych služieb ako kritéria pre zdaniteľný nexus. Počet kliknutí na webovej stránke sa dá ľahko zmanipulovať a podnikom hrozí, že stratia kontrolu nad tým, v ktorej jurisdikcii to vlastne svoju činnosť vykonávajú.

V Bruseli 12. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) COM(2018) 147 final.

(2) COM(2018) 148 final.

(3) COM(2018) 146 final.

(4) COM(2018) 146 final. Pre ďalšie informácie pozri Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 58.

https://www.eesc.europa.eu/en/our-work/opinions-information-reports/opinions/common-consolidated-corporate-tax-base

(5) COM(2017) 547 final.

(6) COM(2018) 146 final, s. 5.

(7) COM(2018) 146 final, s. 6.

(8) OECD 2015.

(9) Podľa správy Komisie predstavuje hodnota presunu ziskov spoločností a narúšania základu dane v EÚ sumu 50 – 70 miliárd EUR, čo je ekvivalent 4 promile HDP (COM(2018) 81 final).

(10) Tax Cuts and Jobs Act, 22. decembra 2017.

(11) Dôvodom je, že definícia stálej prevádzkarne, zavedená EÚ prostredníctvom smernice, by sa vyvíjala v dôsledku rozsudkov Súdneho dvora EÚ, kým definícia OECD uplatňovaná v zvyšku sveta by sa vyvíjala v dôsledku medzinárodného konsenzu, ktorý OECD zohľadní vo svojich priebežných revíziách.

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/78

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb

[COM(2018) 212 final – 2018/0104 (COD)]

(2018/C 367/15)

Hlavný spravodajca:

Jorge PEGADO LIZ

Konzultácia	Európsky parlament 28.5.2018 Rada 18.6.2018
Právny základ	článok 21 ods. 2 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Rozhodnutie predsedníctva	22.5.2018
Prijaté v pléne	11.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	155/8/5

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV veľmi pozitívne hodnotí predkladanú iniciatívu, ktorá je naliehavo potrebná, súhlasí s jej právnym základom, ktorý zodpovedá obmedzenému rozsahu návrhu, ako aj s výberom legislatívneho nástroja, potvrdzuje, že návrh je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, ako aj so základnými právami, a naliehavo vyzýva na jeho prijatie.

1.2.

Súhlasí tiež s povinným začlenením podoby tváre držiteľa preukazu a dvoch odtlačkov prstov v interoperabilných formátoch, ako aj s požiadavkou oddeliteľnosti biometrických údajov od všetkých ostatných údajov, ktoré tieto preukazy prípadne obsahujú.

1.3.

EHSV sa však nazdáva, že Komisia v plnej miere neodôvodnila zvolenú legislatívnu možnosť, ani neuviedla dôvody, ktoré by jej bránili v tom, aby predložila návrh na základe širšej harmonizácie právnych predpisov, čím by vznikol skutočný jednotný systém dokladov totožnosti a malo by to nesporné výhody na úrovni bezpečnosti, jednoduchosti a rýchlosti kontrol a jednotnosti postupov s jasnými výhodami pre občanov. Zároveň nerozumie, prečo neboli stanovené povinné prvky uvedené v prílohe k hodnoteniu vplyvu, podobne ako v prípade povolení na pobyt pre občanov Únie, a to najmä názov dokladu, meno, pohlavie, štátna príslušnosť, dátum narodenia, miesto narodenia a miesto vydania, podpis a dátum platnosti dokladu.

1.4.

Zároveň sa nazdáva, že návrh nie je v súlade so závermi programu REFIT a výsledkami konzultácií s občanmi, v ktorých sa upozornilo na situácie brániace voľnému pohybu v rámci európskeho priestoru, pretože ponecháva na rozhodnutí členských štátov, či zavedú preukazy totožnosti na svojich územiach, a ako stanovia rozsah, minimálne údaje a typ preukazov totožnosti.

1.5.

EHSV by privítal, keby Komisia pri príprave návrhu preskúmala možnosť zavedenia európskeho preukazu totožnosti, vďaka ktorému by európski občania získali právo voliť s týmto preukazom, no na to by musela použiť iný právny základ.

1.6.

EHSV sa obáva, že náklady na zabezpečenie súladu nových preukazov sa prenesú na občanov, a to v nepresných, neprimeraných a neproporčných sumách, ktoré v plnej miere závisia od správnych orgánov členských štátov.

1.7.

EHSV sa zároveň nazdáva, že ostatné dodatočné prvky, ktoré členské štáty do týchto preukazov dopĺňajú, sa v návrhu tiež mohli uviesť a v rámci možnosti zjednotiť, či už pokiaľ ide o ich uvádzanie alebo používanie samotnými dotknutými osobami alebo tretími stranami.

1.8.

EHSV považuje za veľmi dôležité, aby Európska komisia sledovala a monitorovala realizáciu tohto návrhu a zaručila jednoznačné uznávanie dokladov, ktoré sú predmetom tohto návrhu, a to nielen ako identifikačného prvku, ale aj ako nástroja, ktorý jeho držiteľovi umožní vykonať viacero aktov v každom členskom štáte vrátane pohybu v schengenskom priestore, nákupu tovaru a služieb, najmä pokiaľ ide o finančné služby a prístup k verejným a súkromným službám.

1.9.

Vzhľadom na potrebu a naliehavosť tohto nariadenia EHSV odporúča celkové skrátenie lehôt na nadobudnutie jeho platnosti a budúce monitorovanie.

1.10.

Vyzýva Komisiu, Európsky parlament a členské štáty, aby zvážili všeobecné pripomienky výboru, najmä pokiaľ ide o prvky, ktoré považuje za zásadné, ako aj určité pravidlá používania týchto preukazov tretími stranami, ktoré sa v niektorých členských štátoch javia ako nevyhnutné.

2. Stručný súhrn obsahu návrhu a jeho argumentov

2.1.

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Európskej Rade a Rade – Štrnásta správa o pokroku dosiahnutom pri budovaní účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie (1) Komisia spolu s inými úvahami o vývoji v oblasti dvoch hlavných pilierov európskej obrannej politiky: boj proti terorizmu, organizovanému zločinu a prostriedky na jeho podporu, a posilnenie našej obrany a odolnosti proti týmto hrozbám, uvádza okrem iných opatrení (2) legislatívny návrh na zlepšenie bezpečnosti národných preukazov totožnosti a dokladov o pobyte, ktorý sťaží teroristom a iným zločincom zneužívanie alebo falšovanie takýchto dokumentov s cieľom vstúpiť do EÚ alebo sa v nej pohybovať.

2.2.

V tomto oznámení sa uvádza najmä, že štatistiky Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž o falošných dokumentoch preukazujú, že najčastejšie podvodne používanými cestovnými dokladmi v rámci EÚ sú národné preukazy totožnosti so slabými ochrannými prvkami. V rámci európskej reakcie na podvody s cestovnými dokladmi stanovenej v akčnom pláne z decembra 2016 Komisia spolu so správou o pokroku prijala návrh nariadenia o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti vydávaných občanom Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom. „Posilnenie ochranných prvkov preukazov totožnosti a dokladov o pobyte sťaží zločincom zneužívanie alebo falšovanie takýchto dokladov na pohyb v rámci EÚ alebo prekročenie vonkajších hraníc EÚ. Väčšmi zabezpečené doklady totožnosti prispejú k posilneniu riadenia vonkajších hraníc EÚ (aj v súvislosti s problémom návratu zahraničných teroristických bojovníkov a ich rodinných príslušníkov), a zároveň väčšmi zabezpečené a spoľahlivejšie doklady uľahčia občanom EÚ uplatňovanie práv na voľný pohyb,“ uvádza sa v návrhu.

2.3.

V návrhu Komisie založenom na posúdení vplyvu a verejnej konzultácii sa stanovujú minimálne normy zabezpečenia dokladov pre národné preukazy totožnosti, a to vrátane najmä biometrickej fotografie a odtlačkov prstov, ktoré majú byť uložené v čipe na preukaze totožnosti. V návrhu sa tiež stanovujú minimálne informácie, ktoré majú byť uvedené na dokladoch o pobyte vydávaných migrujúcim občanom EÚ, a predpokladá sa úplná harmonizácia pobytových preukazov rodinných príslušníkov, ktorí nie sú občanmi EÚ. Komisia vyzýva spoluzákonodarcov, aby bezodkladne preskúmali legislatívny návrh s cieľom dosiahnuť rýchlu dohodu.

2.4.

Práve na základe tohto komplexného rámca treba posúdiť predkladaný návrh nariadenia, ktorého ciele sú najmä:

a)	zlepšenie a posilnenie riadenia vonkajších hraníc,

b)	boj proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti a budovanie skutočnej bezpečnostnej únie,

c)	uľahčenie mobility občanov EÚ pri výkone svojho práva na voľný pohyb a preukázanie totožnosti pre verejné a súkromné subjekty, keď vykonávajú svoje právo na pobyt v inej krajine EÚ,

d)	posilnenie európskej reakcie na podvody týkajúce sa cestovných dokladov a zníženie rizika falšovania a podvodov týkajúcich sa dokladov,

e)	predchádzanie zneužívaniu a hrozbám pre vnútornú bezpečnosť vyplývajúcim zo zlyhaní v zabezpečení dokladov,

f)	zabránenie cestovaniu do tretích krajín s cieľom zapojiť sa do teroristickej činnosti a beztrestnému návratu do EÚ.

2.5.

Na dosiahnutie týchto cieľov predložila Komisia tento návrh nariadenia, ktorý považuje za vhodný právny nástroj založený na článku 21 ods. 2 ZFEÚ, pričom sa usiluje o rešpektovanie zásady subsidiarity a udržanie v rámci zásady proporcionality.

2.6.

Spomedzi troch posudzovaných možností – zachovať súčasný stav, urobiť rozsiahlu harmonizáciu alebo stanoviť minimálne bezpečnostné normy pre preukazy totožnosti a minimálne spoločné požiadavky na doklady o pobyte vydávané občanom EÚ a, v prípade pobytových preukazov pre rodinných príslušníkov občanov EÚ z tretích krajín, používanie spoločného jednotného formátu pre povolenia na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín – bola zvolená práve táto tretia možnosť, pretože podľa Komisie najviac dodržiava základné práva, najmä právo na ochranu údajov a právo na súkromie.

2.7.

Analyzovaný návrh budú sprevádzať aj nezáväzné opatrenia (činnosti zamerané na zvyšovanie povedomia a vzdelávanie), aby sa zabezpečilo bezproblémové vykonanie návrhu prispôsobené konkrétnej situácii a potrebám jednotlivých členských štátov, a to najmä:

a)	program na monitorovanie výstupov, výsledkov a vplyvov tohto nariadenia,

b)	správa, ktorú členské štáty zašlú Komisii jeden rok po začiatku uplatňovania a následne na ročnom základe, o určitých informáciách, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre účinné monitorovanie fungovania tohto nariadenia,

hodnotenie Komisie zamerané na účinnosť, efektívnosť, relevantnosť, súdržnosť a európsku pridanú hodnotu výsledného právneho rámca, najskôr však šesť rokov po dátume začatia uplatňovania, aby sa zaručil dostatok údajov a umožnili konzultácie so zainteresovanými stranami s cieľom zozbierať názory o dôsledkoch legislatívnych zmien a uplatňovaných nezáväzných opatrení.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV veľmi pozitívne hodnotí analyzovanú iniciatívu, na ktorej potrebu už poukázal v iných stanoviskách, súhlasí s jej právnym základom, ktorý zodpovedá obmedzenému rozsahu návrhu, ako aj so zvolenou legislatívnou možnosťou, potvrdzuje, že návrh je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality a dodržiava základné práva, a zároveň naliehavo vyzýva na jeho prijatie.

3.2.

Súhlasí tiež s povinným začlenením podoby tváre držiteľa preukazu a dvoch odtlačkov prstov v interoperabilných formátoch, ako aj s plánovanými výnimkami, a tiež s požiadavkou oddeliteľnosti biometrických údajov od všetkých ostatných údajov, ktoré tieto preukazy prípadne obsahujú na základe rozhodnutia členských štátov.

3.3.

EHSV pripomína závery programu REFIT a konzultácií s občanmi, v ktorých sa upozornilo na situácie brániace voľnému pohybu v rámci európskeho priestoru, najmä z toho dôvodu, že preukazy totožnosti nie sú uznávané úradmi ako platné cestovné doklady, majú rôzne doby platnosti, čo sťažuje ich uznávanie zo strany členských štátov, a že občania čelia problémom v prístupe k tovarom a službám.

3.4.

Nazdáva sa však, že návrh nie je v súlade s týmito závermi, pretože ponecháva na rozhodnutí členských štátov, či zavedú preukazy totožnosti na svojich územiach, a ako stanovia rozsah, minimálne údaje a typ preukazov totožnosti.

3.5.

EHSV pripomína, že preukazy totožnosti sa zvyčajne vydávajú ako hlavný doklad totožnosti držiteľa a umožňujú občanom prístup k finančným službám – vrátane otvorenia účtu –, sociálnemu zabezpečeniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a uplatňovaniu zákonných a politických práv.

3.6.

Podobne ako sa uvádza v štúdii Európskeho parlamentu The Legal and Political Context for setting a European Identity Document (Právny a politický rámec na vytvorenie európskeho dokladu totožnosti), by EHSV privítal, keby Európska komisia pri príprave návrhu preskúmala možnosť zavedenia európskeho preukazu totožnosti, vďaka ktorému by európski občania získali právo voliť výlučne s týmto preukazom, na čo by však musela použiť iný právny základ.

3.7.

EHSV sa obáva, že náklady na zabezpečenie súladu nových preukazov sa prenesú na občanov, a to v nepresne stanovených sumách, ktoré v plnej miere závisia od správnych orgánov členských štátov. V tejto súvislosti považuje EHSV za potrebné, aby sa vopred preskúmali náklady spojené s účinkom predkladaného návrhu s cieľom upraviť ich a proporčne ich prispôsobiť.

3.8.

EHSV chce zdôrazniť, že podľa posúdenia vplyvu tohto návrhu mnohé členské štáty, ktoré vydávajú preukazy totožnosti, stále neumožňujú odoberanie biometrických údajov (Taliansko, Francúzsko, Rumunsko, Chorvátsko, Česká republika, Fínsko, Malta, Slovensko a Slovinsko), a preto treba vyčísliť a preskúmať finančný a technologický vplyv týchto opatrení na občanov a príslušné orgány verejnej správy.

3.9.

EHSV zároveň zdôrazňuje, že v predkladanom návrhu by sa mala objasniť legitimita preukazu totožnosti ako nástroja, ktorý jeho držiteľovi umožňuje vykonať súbor aktov v ktoromkoľvek členskom štáte, vrátane pohybu v schengenskom priestore, nákupu tovaru a služieb, najmä pokiaľ ide o finančné služby.

3.10.

Takisto chce poukázať na problémy, ktoré sa objavili v súvislosti s dokladmi o pobyte, najmä vzhľadom na množstvo rôznych dokumentov a odopretie vstupu do členských štátov, ako aj v súvislosti s prístupom k základným tovarom a službám, pričom sa obáva, že predkladaný návrh nebude na riešenie týchto situácií postačujúci.

3.11.

Zdôrazňuje však potrebu zabezpečiť, aby sa dodržiavala zásada minimálneho spracúvania údajov a zaručiť, že účely zberu biometrických údajov budú jasné, transparentné a zákonné, ako aj konkrétne vymedzené a transparentné.

3.12.

EHSV sa domnieva, že Európska komisia v plnej miere neodôvodňuje zvolenú legislatívnu možnosť, ani neuvádza dôvody, ktoré by jej bránili v tom, aby predložila návrh na základe širšej harmonizácie právnych predpisov, čím by vznikol skutočný jednotný systém dokladov totožnosti a malo by to nesporné výhody na úrovni bezpečnosti, jednoduchosti a rýchlosti kontrol a jednotnosti postupov s jasnými výhodami pre občanov, aj keby to stanovila aspoň ako strednodobý želaný cieľ. Ako sa výslovne uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie (SWD(2018) 111 final (3)), „väčšina občanov EÚ, s ktorými sa viedli konzultácie, podporuje širšiu harmonizáciu EÚ, pokiaľ ide o národné preukazy totožnosti (ID 2), a sú za celkovo harmonizované doklady o pobyte (RES 3)“, čo znamená, že uprednostňujú uvedenú možnosť.

3.13.

Nerozumie však, prečo neboli stanovené povinné prvky uvedené v prílohe k posúdeniu vplyvu, podobne ako v prípade povolení na pobyt pre občanov Únie, a to najmä názov dokladu, meno, pohlavie, štátna príslušnosť, dátum narodenia, miesto narodenia a miesto vydania, podpis a dátum platnosti dokladu.

3.14.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa posilnili kontroly podvodov s osobitným dôrazom na dopravu, najmä leteckú, pozemnú a námornú, a aby mala pohraničná služba dostatok ľudských zdrojov ako aj logistických a technických prostriedkov a mohla zabezpečiť nielen uznávanie dokladov všetkých členských štátov, ale tiež posilnenie dohľadu nad nimi.

3.15.

V tejto súvislosti je veľmi dôležité, aby Európska komisia sledovala a monitorovala realizáciu tohto návrhu a zaručila jednoznačné uznávanie dokladov, ktoré sú predmetom tohto návrhu, ako cestovných dokladov a dokladov umožňujúcich prístup k verejným a súkromným službám.

3.16.

EHSV sa zároveň nazdáva, že ostatné dodatočné prvky, ktoré členské štáty do týchto preukazov dopĺňajú, sa v návrhu tiež mohli v prípade potreby uviesť a v rámci možnosti zjednotiť, či už pokiaľ ide o ich uvádzanie alebo používanie samotnými dotknutými osobami alebo tretími stranami.

4. Konkrétne pripomienky

4.1.

ČLÁNOK 1 – Pokiaľ ide o predmet úpravy, EHSV sa nazdáva, že v návrhu by sa mali uviesť minimálne požiadavky na informácie.

EHSV zdôrazňuje potrebu jasne stanoviť, že nariadenie dodržiava zásadu zákonnosti, ako aj zásady pravosti, vierohodnosti, jednoznačnosti a bezpečnosti identifikačných údajov občanov.

4.2.

ČLÁNOK 2 – EHSV upozorňuje na to, že okrem rozsahu pôsobnosti by sa v návrhu mali definovať „preukazy totožnosti poskytované členskými štátmi ich vlastným štátnym príslušníkom“ s cieľom zaručiť, že ide o doklady harmonizované vo všetkých členských štátoch, a to bez toho, aby bola dotknutá smernica 2004/38/ES.

4.3.

ČLÁNOK 3 ods. 2 – EHSV vyjadruje pochybnosti o požiadavke začlenenia „iného úradného jazyka“, pretože nie je primeraná a vhodná, pokiaľ ide o uľahčenie uznávania dokladov v cezhraničnom kontexte.

4.4.

ČLÁNOK ods. 10 – EHSV sa nazdáva, že obdobie platnosti týchto dokladov by malo byť v nariadení stanovené jednotne podľa jednotných vekových skupín.

4.5.

ČLÁNOK 5 – Lehota na zrušenie preukazov by mala byť tri roky namiesto piatich.

4.6.

ČLÁNOK 6

4.6.1.

Doklady o pobyte by mali obsahovať aj tieto prvky:

—	mená rodičov

—	štátna príslušnosť

—	miesto narodenia

—

pohlavie

—

výška

—

farba očí

—

podpis

4.6.2.

Pokiaľ ide o meno a priezvisko držiteľa preukazu, meno by malo byť uvedené v úplnej forme v súlade s údajmi z rodného listu a mal by sa dodržiavať oficiálny pravopis, a to s cieľom zaručiť identifikáciu občanov.

4.7.

ČLÁNOK 8 ods. 2 – Lehota na zrušenie preukazov by mala byť tri roky namiesto piatich.

4.8.

ČLÁNOK 10 – EHSV sa nazdáva, že do návrhu by sa mali začleniť špecifické pravidlá týkajúce sa účelu databázy, spôsobu zberu, aktualizácie, sprostredkovania a vyhľadávania údajov a prístupu k nim, ako aj ako aj uchovávania osobných údajov, a to bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 2016/679.

4.9.

ČLÁNOK 12 ods. 1 – Lehota na predloženie správy o výkone tohto nariadenia by mala byť tri roky namiesto štyroch, ako sa uvádza v odôvodnení 21.

4.10.

ČLÁNOK 12 ods. 2 – Lehota na predloženie hodnotiacej správy by mala byť päť rokov namiesto šiestich.

4.11.

EHSV považuje za vhodné, aby sa v nariadení stanovila lehota, v rámci ktorej bude potrebné požiadať o preukaz totožnosti po narodení (napríklad 30 dní).

4.12.

Zároveň by sa v nariadení malo stanoviť, že pri overovaní totožnosti na základe platných preukazov totožnosti, ktoré vykonáva akýkoľvek verejný alebo súkromný subjekt, by sa malo obmedziť zadržanie alebo uchovávanie tohto preukazu pri jeho predložení na minimum potrebné na zachovanie bezpečnosti a ochrany členského štátu. Zároveň by mala byť zakázaná reprodukcia preukazu totožnosti fotokopírovaním alebo akýmkoľvek iným spôsobom bez výslovného súhlasu držiteľa preukazu, okrem prípadov súdneho rozhodnutia zo zjavných bezpečnostných dôvodov, na účely predchádzania podvodom alebo nesprávneho používania, ako aj z dôvodu ochrany údajov a súkromia.

4.13.

Malo by sa však výslovne zaviesť okamžité vymazanie údajov v prípade straty, krádeže, odcudzenia alebo náhrady preukazov, aby sa zabránilo podvodnému používaniu oficiálnych dokladov.

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) COM(2018) 211 final zo 17. 4. 2018

(2) Ide najmä o nové nástroje na zhromažďovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní; uľahčenie využívania finančných informácií na prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie závažných trestných činov; posilnené pravidlá proti prekurzorom výbušnín používaným na podomácky vyrobené výbušniny; zlepšenie kontrol dovozu a vývozu strelných zbraní s cieľom zabrániť nezákonnému obchodovaniu so strelnými zbraňami; boj proti teroristickému obsahu na internete, interoperabilitu informačných systémov a zlepšenú výmenu informácií; ochranu proti chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým rizikám a ochranu verejných priestorov; boj proti počítačovej kriminalite a zlepšovanie kybernetickej bezpečnosti.

(3) Zhrnutie posúdenia vplyvu – Sprievodný dokument k Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb.

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/84

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k smernici Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorá zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV

[COM(2018) 213 final – 2018/0105 (COD)]

(2018/C 367/16)

Spravodajca:

Victor ALISTAR

Konzultácia	Európsky parlament, 28/05/2018
Právny základ	článok 87 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Rozhodnutie predsedníctva	22.5.2018
Prijaté v pléne	12.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	176/0/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV konštatuje, že činnosť Únie sa zameriava na vytvorenie pridanej hodnoty prostredníctvom harmonizovaného prístupu, ktorým sa posilní vnútroštátna a cezhraničná spolupráca pri finančných vyšetrovaniach zločinov a terorizmu. Okrem toho opatrenia na úrovni Únie pomôžu zabezpečiť zosúladenie ustanovení, a to aj tých, ktoré sa týkajú ochrany údajov s cieľom zabezpečiť efektívnosť v spoločnom priestore bezpečnosti a spravodlivosti.

1.2.

Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné doplniť regulačný rámec finančných spravodajských jednotiek (Financial Intelligence Unit – FIU) zriadených podľa článku 114 o právny nástroj vychádzajúci z článku 87 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Existuje možnosť prepojiť prístup k finančným údajom v súlade s piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí (1) s mechanizmami justičnej spolupráce medzi členskými štátmi.

1.3.

Návrh smernice je nástrojom, ktorý posilňuje kapacitu vyšetrovania a postihovania trestnej činnosti na území Európskej únie a tým pre príslušné orgány v členských štátoch zabezpečuje bezprostrednejší prístup k finančným údajom s cieľom sledovať príjmy z trestnej činnosti a identifikovať modely trestných činov.

1.4.

Komisia vymedzila oblasť pôsobnosti, ktorou je vyšetrovanie a postihovanie trestnej činnosti prostredníctvom mechanizmov justičnej spolupráce, a prostredníctvom článku 2 písm. l) odkazuje na článok 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/794 o Europole (2), pokiaľ ide o vymedzenie závažných trestných činov. EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že zoznam trestných činov, na ktoré sa môže uplatňovať tento mechanizmus, musí byť presnejší a reštriktívnejší.

1.5.

V návrhu smernice by sa mala vymedziť lepšia rovnováha medzi základnými právami jednotlivcov (stanovenými ZFEÚ) a potrebou lepšie presadzovať právo v boji proti trestnej činnosti a pri jej postihovaní s cieľom zaručiť právnu istotu na úrovni EÚ.

1.6.

V zmysle rovnováhy medzi prístupom k finančným údajom občanov EÚ a zásadou „need-to-know“ je potrebné, aby sa smernica obmedzila výlučne na odhaľovanie trestných činov a ich postihovanie a v zásade by sa nemala zaoberať príliš všeobecnými cieľmi v oblasti prevencie, a preto odporúča uplatňovať „zásadu riadne zdôvodnených prípadov“.

1.7.

Mohli by sa dokončiť centralizované registre bankových účtov s finančnými údajmi o investičných účtoch správcov aktív na kapitálovom trhu vzhľadom na to, že moderné formy prania špinavých peňazí a zatajovania finančných produktov pochádzajúcich z trestnej činnosti zahŕňajú aj investície do kapitálových trhov. EHSV tiež vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je možné prepojiť údaje získané v súlade s piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí (3), touto smernicou a štvrtou smernicou o administratívnej spolupráci v oblasti daní (4). Pokiaľ ide o túto smernicu, údaje by sa mali využívať iba na účely dokumentácie závažných trestných činov a s jediným cieľom zaznamenávať rozdiely v údajoch zhromaždených počas vyšetrovania a v spravovaných informáciách.

1.8.

EHSV odporúča, aby sa doplnili regulačné technické prvky týkajúce sa článku 17 a uviedli sa odkazy na ďalšie procedurálne ustanovenia európskych predpisov v oblasti justičnej spolupráce a výmeny informácií o financiách s tretími krajinami.

1.9.

EHSV žiada Komisiu, aby opätovne preskúmala definície týkajúce sa informácií o presadzovaní práva a závažných trestných činov uvádzaných v článku 2 písm. f) a l) s cieľom zabezpečiť prehľadnosť, predvídateľnosť a proporcionalitu pravidiel stanovujúcich mechanizmy prístupu k finančným údajom občanov EÚ.

1.10.

EHSV tiež žiada Komisiu, aby regulovala účel prístupu k údajom obsiahnutým v národných centralizovaných registroch bankových účtov, ktoré by sa mali obmedziť na predchádzanie trestným činom, ktoré majú vplyv na kolektívnu a individuálnu bezpečnosť občanov EÚ, respektíve súvisia s terorizmom, obchodovaním s ľuďmi a drogami, ako aj s oblasťou odhaľovania, vyšetrovania a trestného stíhania alebo zhabaním majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, pokiaľ ide o všetky druhy závažných trestných činností.

2. Kontext stanoviska

2.1.

Zločinecké skupiny vrátane teroristov vyvíjajú svoju činnosť v rôznych členských štátoch, pričom ich majetok vrátane bankových účtov sa zvyčajne nachádza v EÚ aj mimo nej. Využívajú moderné technológie, ktoré im umožňujú v priebehu hodín prevádzať peniaze medzi rôznymi bankovými účtami a rôznymi menami.

2.2.

EHSV konštatuje, že činnosť Únie sa zameriava na vytvorenie pridanej hodnoty prostredníctvom harmonizovaného prístupu, ktorým sa posilní vnútroštátna a cezhraničná spolupráca pri finančných vyšetrovaniach zločinov a terorizmu. Okrem toho opatrenia na úrovni Únie pomôžu zabezpečiť zosúladenie ustanovení, a to aj tých, ktoré sa týkajú ochrany údajov. Ak by naopak členské štáty prijímali právne predpisy samostatne, bolo by dosiahnutie harmonizácie záruk zložité.

2.3.

Piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí (5) sa zriaďujú národné centralizované registre bankových účtov, ktoré zvyšujú kapacitu spracovávania a účinnosť finančných spravodajských jednotiek, no v záujme zvýšenia účinnosti vyšetrovacej činnosti a trestného stíhania je potrebné, aby mali príslušné súdne orgány rýchlejší prístup k finančným informáciám. Z toho dôvodu je potrebné doplniť regulačný rámec finančných spravodajských jednotiek zriadený podľa článku 114 o právny nástroj vychádzajúci z článku 87 ods. 2 ZFEÚ.

2.4.

Príslušné orgány tak budú mať priamy prístup do národných centralizovaných registrov bankových účtov, čím sa uľahčí činnosť justičných orgánov, daňových orgánov, ako aj orgánov pôsobiacich v oblasti boja proti korupcii, ktoré majú vyšetrovaciu právomoc stanovenú na základe vnútroštátnych právnych predpisov. Platí to aj pre úrady pre vyhľadávanie majetku, ktoré zodpovedajú za vypátranie a identifikáciu majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti s cieľom jeho možného zaistenia a konfiškácie a aby sa zabezpečilo, že páchatelia prídu o svoje zisky.

2.5.

Komisia vymedzila oblasť pôsobnosti, ktorou je vyšetrovanie a postihovanie trestnej činnosti prostredníctvom mechanizmov justičnej spolupráce, a prostredníctvom článku 2 písm. l) odkazuje na článok 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/794 o Europole (6), pokiaľ ide o vymedzenie závažných trestných činov. EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že zoznam trestných činov, na ktoré sa môže uplatňovať tento mechanizmus, musí byť presnejší a reštriktívnejší.

2.6.

Prístup k národným centralizovaným registrom bankových účtov taktiež schválili európski prokurátori na základe podmienok stanovených v nariadení (EÚ) 2017/1939 (7), čo bude mať za následok zvýšenie kapacity v oblasti vyšetrovania podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV uznáva význam mechanizmov spolupráce medzi orgánmi zodpovednými za presadzovanie práva v členských štátoch a víta iniciatívu Komisie vytvoriť mechanizmy pre rýchlejší a priamejší prístup príslušných orgánov členských štátov k finančným údajom uchovávaným na území iných členských štátov EÚ.

3.2.

3.3.

3.4.

Právo na rešpektovanie a ochranu súkromného života sa preto môže obmedziť iba vtedy, ak je takéto opatrenie proporčne úmerné verejnému záujmu s cieľom zaručiť právnu istotu a spravodlivosť v priestore Európskej únie.

3.5.

3.6.

Prístup k finančným údajom by sa však mal povoliť iba orgánom, ktoré majú právomoc vyšetrovať a postihovať porušenie právnych predpisov, ako aj úradom pre vyhľadávanie majetku, a to v riadne odôvodnených prípadoch, aby sa nevytvárali súbory metaúdajov vo vlastníctve vnútroštátnych subjektov alebo subjektov EÚ, ktoré nemajú vlastné právomoci v oblasti odhaľovania alebo vyšetrovania.

3.7.

3.8.

Návrh smernice by sa mal taktiež doplniť o procedurálne ustanovenia odkazujúce na európske právne predpisy v oblasti justičnej spolupráce a výmeny finančných informácií s tretími krajinami s cieľom splniť dve hlavné požiadavky: na jednej strane stanoviť všeobecné právne predpisy pre súdne konania v oblasti platného zhromažďovania dôkazov, ak sú použité aj iné doplňujúce právne nástroje, a na strane druhej zabezpečiť proporčnejšie plnenie cieľov verenej politiky vymedzených v dôvodovej správe a analýze ex post, ktorú vypracovala Komisia.

3.9.

EHSV konštatuje a víta, že v návrhu smernice Komisie sú vymedzené veľmi jasné ustanovenia v oblasti ochrany základných práv, poznamenáva však, že tieto ustanovenia sa obmedzujú iba na ochranu osobných údajov prenášaných prostredníctvom vytvoreného mechanizmu a s cieľom mať prístup k centralizovaným registrom bankových účtov, no nezahŕňajú osobitné pravidlá na ochranu základných práv v oblasti rešpektovania súkromného života a na zabezpečenie procedurálnych záruk, pokiaľ ide o ich obmedzenie.

4. Konkrétne pripomienky a odporúčania

4.1.

V záujme toho, aby sa zaručilo, že pri zavádzaní nástrojov spolupráce stanovených v tomto návrhu smernice zostane zachovaná zákonná proporčná miera obmedzenia základných práv týkajúcich sa ochrany súkromného života, treba odstrániť prevenčný cieľ, pokiaľ ide o vymedzenie finančných informácií stanovených v článku 2 písm. f) bez toho, aby to malo vplyv na definíciu v piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí (8), ktorá zostáva nezmenená podľa článku 1 ods. 2 písm. a) tohto návrhu smernice. Odstráni sa tým riziko porušovania ustanovení o základných právach stanovených v ZFEÚ.

4.2.

Z analýzy definície závažných trestných činov stanovenej v článku 2 písm. l), ktorá odkazuje na prílohu 1 k nariadeniu (EÚ) 2019/794 o Europole (9), a v súlade so znením návrhu smernice a pravidlami upravujúcimi prístup k údajom s cieľom zabrániť závažnej trestnej činnosti, vyplýva, že prístup je neprimeraný, pokiaľ ide o všeobecný sledovaný cieľ. Mohol by napríklad poskytovať prístup k finančným údajom občanov s cieľom zabrániť trestným činom týkajúcim sa smrteľných nehôd na cestách alebo trestným činom týkajúcim sa prejavov rasizmu, xenofóbie alebo vydierania.

4.3.

EHSV odporúča, aby sa definícia uvedená v článku 2 písm. l) zmenila takto: „závažné trestné činy“ sú formy trestnej činnosti súvisiace s terorizmom, organizovaným zločinom, obchodovaním s drogami a ľuďmi, korupciou, aktivitami zameranými na pranie špinavých peňazí, kriminalitou súvisiacou s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi, prevádzačstvom prisťahovalcov, nezákonným obchodovaním s orgánmi a tkanivami, únosmi, so zadržiavaním jednotlivcov a braním rukojemníkov, ozbrojenou alebo neozbrojenou lúpežou a krádežou, nezákonným obchodovaním s umeleckými predmetmi, starožitnosťami a kultúrnymi statkami, trestnými činmi namierenými proti finančným záujmom Únie, poskytovaním dôverných informácií a manipulovaním finančných trhov, vymáhaním peňazí, falšovaním a pirátstvom, falšovaním meny a platobných nástrojov, obchodovaním so zbraňami, muníciou a výbušninami, trestnými činmi spáchanými proti životnému prostrediu vrátane znečisťovania spôsobeného plavidlami, so sexuálnym zneužívaním, sexuálnym vykorisťovaním vrátane materiálov znázorňujúcich zneužívanie maloletých alebo zneužitia maloletých na sexuálne účely, genocídy a trestných činov proti ľudskosti a vojnových zločinov.

4.4.

V snahe objasniť predmet regulácie a zabezpečiť jej súlad s deklarovanými cieľmi verejnej politiky je rovnako dôležité, aby sa prístup k národným centralizovaným registrom bankových účtov povoľoval iba na ten účel, aby sa predišlo trestným činom súvisiacim s terorizmom a obchodovaním s drogami alebo ľuďmi, ako aj s cieľom identifikovať, vyšetrovať, stíhať, sankcionovať a nahradiť straty, ku ktorým došlo v dôsledku vyššie uvedených trestných činov alebo všetkých ostatných trestných činov tak, ako sú vymedzené v návrhu smernice.

4.5.

Článok 5 návrhu smernice treba doplniť o nový odsek 3, ktorým sa ustanovia záruky, pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť prístupu orgánov zodpovedných za presadzovanie práva k údajom týkajúcim sa súkromného života (vrátane finančných údajov). V tomto zmysle treba v odseku 3 stanoviť povinnosť preskúmať žiadosti o prístup od prípadu k prípadu na základe „zásady riadne zdôvodnených prípadov“ tak, aby – kým sa tieto prvky nestanú prvkami súdneho dôkazu – rešpektovali zákonné podmienky získavania a využívania súdnych dôkazov, základné práva a slobody vrátane práva na spravodlivý súdny proces tak, ako to vyplýva z praxe stanovenej Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu, a aby vnútroštátne súdy mohli tieto prvky úspešne využiť pri sankcionovaní trestných činov.

4.6.

V tejto súvislosti nie je postačujúce určiť, že prístup k finančným údajom fyzických osôb je možný pod podmienkou, že budú dodržané záruky stanovené v článku 7 a 8, keďže k týmto údajom majú prístup aj štruktúry bez vlastnej vyšetrovacej právomoci, ako napr. Europol, tak, ako sa stanovuje v článku 10.

4.7.

Článok 7 ods. 1 treba zosúladiť s pripomienkami uvedenými v bode 4.1 tohto stanoviska týkajúcom sa článku 2 písm. e) návrhu stanoviska. Preto navrhujem zmeniť text takto: „[…] potrebné (…) na predchádzanie teroristickým trestným činom, obchodovaniu s ľuďmi a drogami a na odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie takýchto trestných činov alebo iných závažných trestných činov“. V záujme koherentnosti a symetrie sa navrhuje vykonať rovnaké zmeny aj v článku 7 ods. 2

4.8.

Pokiaľ ide o článok 9 ods. 4, EHSV víta, že v návrhu smernice sa stanovuje, že v prípade technického zlyhania siete FIU.net musia alternatívne mechanizmy na prenos údajov spĺňať rovnaké podmienky v oblasti bezpečnosti ako uvedená sieť. EHSV sa preto domnieva, že alternatívne mechanizmy na prenos finančných údajov musia takisto dokázať vygenerovať písomný záznam za podmienok, ktoré umožňujú overenie pravosti, rovnako ako v prípade siete FIU.net.

4.9.

Pokiaľ ide o článok 10, v ktorom sa vymedzuje prístup Europolu súbežne s prístupom príslušných orgánov uvedených v článku 3, EHSV žiada, aby sa toto právo na prístup stanovilo vo vzťahu k vlastným vyšetrovacím právomociam Europolu a s potrebnými zárukami týkajúcimi sa analýzy metaúdajov.

V Bruseli 12. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(3) Pozri poznámku pod čiarou 1.

(4) Smernica Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní, (Ú. v. EÚ L 146, 3.6.2016, s. 8).

(5) Pozri poznámku pod čiarou 1.

(6) Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(7) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry („EPPO“) (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(8) Pozri poznámku pod čiarou 1.

(9) Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/88

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach

[COM(2018) 225 final – 2018/0108 (COD)]

a na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní

[COM(2018) 226 final – 2018/0107 (COD)]

(2018/C 367/17)

Spravodajca:

Christian BÄUMLER

Konzultácia	Európsky parlament, 31. mája 2018
Právny základ	článok 82 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Rozhodnutie predsedníctva	22. mája 2018
Prijaté v pléne	12. júla 2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	157/2/0

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV považuje čoraz väčšie využívanie informačných služieb za výzvu pri trestnom stíhaní. Dosiaľ chýba spoľahlivosť a transparentnosť v spolupráci s poskytovateľmi služieb a existuje právna neistota, pokiaľ ide o právomoci v súvislosti s vyšetrovacími opatreniami.

1.2.

EHSV víta, že predkladaným nariadením o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov sa zavádzajú záväzné európske nástroje na zabezpečenie údajov a prístup k nim.

1.3.

1.4.

EHSV víta skutočnosť, že európsky príkaz na predloženie dôkazov sa má vzťahovať iba na závažnejšie trestné činy. EHSV poznamenáva, že tento cieľ by sa dal lepšie dosiahnuť tým, že sa ako hranica stanoví dolná hranica dĺžky trestu 3 mesiace a nie horná hranica dĺžky trestu minimálne 3 roky.

1.5.

1.6.

EHSV pripomína, že na vnútroštátnej úrovni často existujú odlišné odpovede na otázku, za akých podmienok je možný prístup k údajom v trestnom konaní a kto o tom rozhoduje. EHSV sa vyslovuje za vypracovanie celoeurópskych harmonizovaných pravidiel, pokiaľ ide o podmienky prístupu k údajom.

1.7.

EHSV víta skutočnosť, že oba príkazy musí vydať alebo overiť justičný orgán členského štátu. Možnosť, že v prípade údajov o predplatiteľoch alebo o prístupe môže príkaz na predloženie vydať aj prokurátor, považuje EHSV za problematickú. Zasadzuje sa za to, aby príkaz na predloženie akýchkoľvek osobných údajov mohol vydávať len sudca.

1.8.

Rovnako ako Komisia vidí EHSV problém v tom, že by tretie krajiny mohli zaviesť vzájomné povinnosti pre poskytovateľov služieb z EÚ, ktoré by nerešpektovali základné práva EÚ. EHSV víta, že návrh obsahuje silné záruky a výslovné odkazy na podmienky a záruky už existujúce v acquis EÚ.

1.9.

EHSV podporuje možnosť obsiahnutú v návrhu Komisie, aby adresát mohol napadnúť zákonnosť, nevyhnutnosť alebo primeranosť príkazu, ako aj skutočnosť, že vo vydávajúcom štáte sa budú musieť rešpektovať imunity a výsady, ktorými sa ochraňujú požadované údaje v členskom štáte poskytovateľa služieb.

1.10.

EHSV víta, že návrhom Komisie sa ukladá povinnosť poskytovateľom služieb, aby si v Únii určili svojho právneho zástupcu na účely prijímania, dodržiavania a vykonávania rozhodnutí, ktoré sú zamerané na zhromažďovanie dôkazov.

1.11.

EHSV sa domnieva, že poskytovatelia služieb by mali mať vo všetkých prípadoch právo na náhradu svojich nákladov, ak sa to stanovuje vo vnútroštátnom práve vydávajúceho štátu.

2. Kontext návrhu

2.1.

Viac ako polovica všetkých vyšetrovaní trestných činov v súčasnosti zahŕňa cezhraničnú žiadosť o prístup k elektronickým dôkazom, ako sú texty, e-mailové aplikácie alebo aplikácie pre posielanie správ. Na tento účel Komisia navrhuje nové pravidlá, ktoré majú polícii a justičným orgánom umožniť jednoduchší a rýchlejší prístup k elektronickým dôkazom, ktoré považujú za potrebné pri vyšetrovaní, aby mohli zatknúť a odsúdiť páchateľov trestných činov a teroristov.

2.2.

Rada (1) v roku 2016 vyzvala na prijatie konkrétnych opatrení na základe spoločného prístupu EÚ v záujme zefektívnenia vzájomnej právnej pomoci, na zlepšenie spolupráce medzi orgánmi členských štátov a poskytovateľmi služieb zriadenými v tretích krajinách a s cieľom navrhnúť riešenia problému určovania a presadzovania právomoci v kybernetickom priestore.

2.3.

Európsky parlament (2) tiež zdôraznil výzvy, ktoré môžu v dôsledku súčasného nejednotného právneho rámca vznikať pre poskytovateľov služieb, ktorí sa usilujú dodržiavať požiadavky na presadzovanie práva. Európsky parlament vyzval na vytvorenie európskeho právneho rámca vrátane záruk týkajúcich sa práv a slobôd všetkých zainteresovaných.

2.4.

Pre situácie, keď sa dôkazy nachádzajú v inej krajine alebo majú poskytovatelia služieb sídlo v inej krajine, boli pred niekoľkým desaťročiami vytvorené mechanizmy spolupráce medzi krajinami. Napriek pravidelným reformám tieto mechanizmy spolupráce čelia čoraz väčšiemu tlaku vyplývajúcemu z rastúcej potreby včasného cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom. V reakcii na to sa viacero členských štátov a tretích krajín rozhodlo rozšíriť svoje vnútroštátne nástroje. Výsledkom je nejednotnosť, ktorá podľa EHSV vedie k právnej neistote a protichodným záväzkom a vyvoláva tiež pochybnosti v súvislosti s ochranou základných práv a procesných záruk pre osoby, ktorých sa takéto žiadosti týkajú.

2.5.

EHSV vníma zvýšené používanie informačných služieb ako výzvu v oblasti presadzovania práva, keďže príslušné orgány často nie sú dostatočne vybavené na prácu s dôkazmi online. Jednou z hlavných prekážok je aj zdĺhavý postup získavania dôkazov. Dosiaľ chýba spoľahlivosť a transparentnosť v spolupráci s poskytovateľmi služieb a existuje právna neistota, pokiaľ ide o právomoci v súvislosti s vyšetrovacími opatreniami. EHSV podporuje priamu cezhraničnú spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a poskytovateľmi digitálnych služieb pri vyšetrovaní trestných činov.

2.6.

Súčasný právny rámec EÚ pozostáva z nástrojov Únie na spoluprácu v trestných veciach, ako sú smernica 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (3) (smernica o EVP), Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (4), rozhodnutie Rady 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust (5), nariadenie (EÚ) 2016/794 o Europole (6), rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV o spoločných vyšetrovacích tímoch (7), ako aj z dvojstranných dohôd medzi Úniou a tretími krajinami.

3. Príkaz na predloženie dôkazov a príkaz na uchovanie dôkazov

3.1.

EHSV víta, že predkladaným nariadením o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach [COM(2018) 225] sa zavádzajú záväzné európske nástroje na zabezpečenie údajov a prístup k nim. Adresátmi sú poskytovatelia elektronických komunikačných služieb, sociálnych sietí, online trhy, poskytovatelia hostingových služieb a poskytovatelia internetovej infraštruktúry, ako sú napríklad registre adries IP a názvov domén.

3.2.

Smernica o EVP sa vzťahuje na všetky vyšetrovacie opatrenia. Zahŕňa to prístup k elektronickým dôkazom, avšak v smernici o EVP sa nenachádzajú žiadne osobitné opatrenia týkajúce sa cezhraničného zhromažďovania elektronických dôkazov. EHSV preto víta skutočnosť, že Komisia navrhuje nové pravidlá, ktoré umožnia polícii a justičným orgánom ľahší a rýchlejší prístup k elektronickým dôkazom.

3.3.

EHSV víta skutočnosť, že európsky príkaz na predloženie dôkazov a európsky príkaz na uchovanie dôkazov sú vyšetrovacie opatrenia, ktoré je možné vydať len v rámci vyšetrovania trestného činu alebo v rámci trestného konania vo vzťahu ku konkrétnym trestným činom. Od preventívnych opatrení alebo povinnosti uchovávania údajov, ktoré sa stanovujú v právnych predpisoch, sa odlišujú súvislosťou s konkrétnym vyšetrovaním, čím sa zabezpečuje uplatnenie procesných práv, ktoré sa vzťahujú na trestné konanie.

3.4.

EHSV berie na vedomie, že príkazy na predloženie údajov o predplatiteľoch a údajov o prístupe majú byť vydané k akémukoľvek trestnému činu, zatiaľ čo príkaz na predloženie údajov o transakciách alebo obsahových údajov má byť vydaný len k trestným činom, na ktoré sa vo vydávajúcom štáte vzťahuje trest odňatia slobody s hornou hranicou minimálne 3 roky alebo k špecifickým trestným činom, ktoré sa uvádzajú v návrhu a pri ktorých existuje konkrétny súvis s elektronickými nástrojmi, a k trestným činom, na ktoré sa vzťahuje smernica (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu. Toto zameranie na hornú hranicu minimálne tri roky má zabezpečiť, že európsky príkaz na predloženie dôkazov bude vo vzťahu k takýmto údajom použitý len v prípade závažnejších foriem trestných činov. EHSV poznamenáva, že tento cieľ, s ktorým EHSV súhlasí, by sa dal lepšie dosiahnuť stanovením hranice dolnej sadzby trestu na 3 mesiace.

3.5.

Právnym základom na podporu opatrení v oblasti justície je článok 82 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V článku 82 ods. 1 sa stanovuje, že je možné prijímať opatrenia v súlade s riadnym legislatívnym postupom zamerané na vytvorenie pravidiel a postupov na zabezpečenie uznávania všetkých foriem rozsudkov a iných justičných rozhodnutí v celej Únii.

3.6.

Nové nástroje vychádzajú z týchto zásad vzájomného uznávania s cieľom uľahčiť cezhraničné zhromažďovanie elektronických dôkazov. Orgán v krajine, v ktorej sa nachádza adresát príkazu, sa nemusí priamo zapojiť do doručenia a vykonania príkazu. Podľa EHSV to môže mať za následok, že občan EÚ bude čeliť situácii, keď orgán iného členského štátu EÚ bude mať prístup k jeho údajom na základe pravidiel danej krajiny.

3.7.

EHSV zdôrazňuje, že toto nariadenie musí byť v súlade so základnými právami a zásadami zakotvenými predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie a uznanými v ústavách členských štátov. Patrí medzi ne právo na slobodu a bezpečnosť, rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochrana osobných údajov, sloboda podnikania, právo vlastniť majetok, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpcia neviny a právo na obhajobu, zásady zákonnosti a primeranosti, ako aj právo nebyť stíhaný alebo trestaný dvakrát v trestnom konaní za ten istý trestný čin. EHSV poukazuje na to, že ochrana týchto práv závisí aj od podmienok, za ktorých sa tieto práva môže zasahovať a kto o tom môže rozhodovať.

3.8.

EHSV pripomína, že na vnútroštátnej úrovni často existujú odlišné odpovede na otázku, za akých podmienok je možný prístup k údajov v trestnom konaní a kto o tom rozhoduje. Právomoci v oblasti prístupu k údajom môže mať polícia, prokuratúra alebo súd. Rozdiely existujú aj pri otázke, v akom štádiu vyšetrovania a pri akej miere podozrenia je právne prípustný prístup k údajom. EHSV sa vyslovuje za to, aby sa vypracovali jednotné normy v celej Európe, pokiaľ ide o prístup k údajom.

3.9.

EHSV víta skutočnosť, že oba príkazy musí vydať alebo overiť justičný orgán členského štátu. Na vydávaní európskeho príkazu na predloženie alebo uchovanie dôkazov sa vždy musí podieľať justičný orgán, a to buď ako vydávajúci orgán, alebo overovací orgán. V prípade príkazov na predloženie údajov o transakciách a obsahových údajov to musí byť sudca alebo súd. Návrhom Komisie by sa zvýšila celková úroveň právnej ochrany v Európe.

3.10.

Možnosť, že v prípade údajov o predplatiteľoch alebo o prístupe môže príkaz na predloženie vydať aj prokurátor, považuje EHSV za problematickú, pretože aj pri údajoch o predplatiteľoch alebo o prístupe ide o osobné údaje a v súvislosti s prístupom k údajom z iného členského štátu je zložité získať dodatočnú právnu ochranu. EHSV sa zasadzuje za to, aby príkaz na predloženie akýchkoľvek osobných údajov mohol vydávať len sudca.

3.11.

EHSV podporuje možnosť obsiahnutú v návrhu Komisie, aby adresát mohol napadnúť zákonnosť, nevyhnutnosť alebo primeranosť príkazu. Práva vyplývajúce z právnych predpisov štátu presadzovania sa podľa návrhu Komisie v plnej miere dodržia tým, že sa zabezpečí, že vo vydávajúcom štáte sa budú musieť rešpektovať imunity a výsady, ktorými sa ochraňujú požadované údaje v členskom štáte poskytovateľa služieb. Podľa návrhu to platí najmä v prípade, ak poskytujú vyššiu mieru ochrany než právne predpisy vo vydávajúcom štáte.

3.12.

EHSV poukazuje na skutočnosť, že príkaz ovplyvňuje aj práva poskytovateľov služieb, predovšetkým slobodu podnikania. EHSV víta, že v návrhu je zahrnuté aj právo poskytovateľa služieb vzniesť určité nároky vo vydávajúcom členskom štáte, napríklad ak príkaz nebol vydaný alebo overený justičným orgánom. Ak sa príkaz zašle na presadzovanie štátu presadzovania, orgán presadzovania sa môže rozhodnúť neuznať alebo nepresadzovať príkaz, ak sú po jeho prijatí zjavné akékoľvek obmedzené dôvody námietky, a v nadväznosti na konzultácie s vydávajúcim orgánom.

3.13.

Podľa návrhu Komisie si poskytovatelia služieb môžu voči vydávajúcemu štátu uplatniť aj nárok na náhradu svojich nákladov v súlade s vnútroštátnym právom vydávajúceho štátu, ak sa to stanovuje vo vnútroštátnom práve vydávajúceho štátu pre vnútroštátne príkazy v podobných vnútroštátnych prípadoch EHSV sa domnieva, že poskytovatelia služieb by mali mať vo všetkých prípadoch právo na náhradu svojich nákladov, ak sa to stanovuje vo vnútroštátnom práve vydávajúceho štátu.

4. Konflikt povinností

4.1.

Rovnako ako Komisia vidí EHSV problém v tom, že by tretie krajiny mohli zaviesť vzájomné povinnosti pre poskytovateľov služieb z EÚ, ktoré by nerešpektovali základné práva EÚ vrátane vysokej úrovne ochrany osobných údajov, ktorú poskytuje acquis EÚ.

4.2.

Návrh tento problém rieši zavedením opatrenia, ktoré obsahuje silné záruky a výslovné odkazy na podmienky a záruky už existujúce v acquis EÚ. EHSV súhlasí s názorom Komisie, že dané opatrenie by mohlo slúžiť ako vzor pre zahraničné právne predpisy.

4.3.

EHSV okrem toho súhlasí aj so zahrnutím konkrétnej doložky o „konflikte povinností“, ktoré sa predpokladá v návrhu. To umožní poskytovateľom služieb, aby identifikovali a riešili protichodné povinnosti, ktorým čelia, a iniciovali súdne preskúmanie. Cieľom tejto doložky je zabezpečiť rešpektovanie dvoch zákonov: všeobecných nariadení o blokovaní, ako je napríklad americký zákon o súkromí elektronickej komunikácie, v ktorom sa zakazuje zverejňovanie vo vzťahu k obsahovým údajom v rámci jeho zemepisnej pôsobnosti, s výnimkou obmedzených okolností, ako aj právnych predpisov, ktoré vo všeobecnosti neobmedzujú zverejňovanie, ale môžu ho obmedzovať v jednotlivých prípadoch.

4.4.

Výbor súhlasí s Komisiou, že medzinárodné dohody s inými kľúčovými partnermi môžu ďalej minimalizovať situácie, v ktorých dochádza ku kolízii právnych poriadkov. Toto by bol najlepší spôsob, ako zabrániť konfliktom.

5. Smernica o určovaní právnych zástupcov

5.1.

Návrh Komisie týkajúci sa európskeho príkazu na predloženie a uchovanie má doplniť smernica, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní [COM (2018) 226]. V členských štátoch v súčasnosti existujú rôzne prístupy, pokiaľ ide o povinnosti uložené poskytovateľom služieb. Táto nejednotnosť je zjavná najmä pri elektronických dôkazoch a vytvára pre zapojené strany právnu neistotu. Môže viesť k tomu, že poskytovatelia služieb budú v tejto súvislosti podliehať rôznym a niekedy protichodným povinnostiam a sankčným režimom v závislosti od toho, či poskytujú svoje služby na vnútroštátnej úrovni, cezhraničnej úrovni v rámci Únie alebo mimo Únie.

5.2.

Smernica, ktorú navrhla Komisia, ukladá povinnosť poskytovateľom služieb, aby si v Únii určili svojho právneho zástupcu na účely prijímania, dodržiavania a vykonávania rozhodnutí, ktoré sú zamerané na zhromažďovanie dôkazov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v trestnom konaní.

5.3.

EHSV je presvedčený, že týmto pravidlom by sa zabezpečilo lepšie fungovanie vnútorného trhu spôsobom, ktorý je v súlade s rozvojom spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Povinnosťou určiť právneho zástupcu pre všetkých poskytovateľov služieb, ktorí pôsobia v Únii, by sa zabezpečilo, aby bol vždy jasný adresát vyšetrovacích úkonov. Týmto by sa zase uľahčilo poskytovateľom služieb dodržiavanie týchto príkazov, keďže právny zástupca by bol zodpovedný za prijímanie, dodržiavanie a vykonávanie týchto príkazov v mene poskytovateľa služieb.

V Bruseli 12. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Závery Rady o zlepšení trestnej justície v kybernetickom priestore, ST9579/16.

(2) P8_TA(2017)0366.

(3) Smernica 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach, (Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1).

(4) Akt Rady z 29. mája 2000 potvrdzujúci v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie.

(5) Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom.

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol).

(7) Rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002.

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/93

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o perzistentných organických látkach (prepracované znenie)

[COM(2018) 144 final – 2018/0070 (COD)]

(2018/C 367/18)

Spravodajca:

Brian CURTIS

Žiadosť Rady Žiadosť Európskeho parlamentu	13. apríla 2018 16. apríla 2018
Právny základ	článok 192 ods. 1 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie predsedníctva	19. septembra 2017 (v predstihu k žiadosti)
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	26. júna 2018
Prijaté v pléne	12. júla 2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	157/0/4

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrh Komisie, ktorého cieľom je prepracovať nariadenie o perzistentných organických látkach (POL), aby sa zabezpečilo koherentné a účinné plnenie záväzkov EÚ v rámci Štokholmského dohovoru.

1.2.

Výbor poukazuje na to, že v EÚ sa už uvádzanie na trh a používanie väčšiny POL vylúčilo. Avšak vzhľadom na mimoriadne nebezpečný vplyv POL na človeka a životné prostredie sa musí zakázať výroba týchto látok a výnimky treba obmedziť na špecifické uplatňovanie. EHSV preto nabáda Komisiu, aby zaviedla prísnejšie kontrolné opatrenia v súlade s prístupom predbežnej opatrnosti a Deklaráciou z Ria o životnom prostredí a rozvoji.

1.3.

EHSV podporuje návrh presunúť úlohy z Komisie na agentúru ECHA s cieľom vytvoriť vhodnejšie podmienky na poskytovanie administratívnej, vedeckej a technickej podpory pre vykonávanie. Výbor však odporúča, aby sa stanovil stabilný pracovný postup, do ktorého by boli zapojené Komisia, ECHA, členské štáty sa zainteresované subjekty.

1.4.

EHSV odporúča primerané a obmedzené využívanie delegovaných aktov s cieľom udržiavať otvorený dialóg so všetkými zainteresovanými stranami s osobitným dôrazom na zvyšovanie povedomia verejnosti a transparentnosť.

1.5.

EHSV povzbudzuje EÚ k tomu, aby sa stala svetovým lídrom v boji proti POL. Opatrenia EÚ by sa mali zamerať na harmonizáciu vnútroštátnych stratégií a právnych predpisov pre monitorovanie a kontrolu POL. Výbor sa domnieva, že EÚ by mala podporovať udržateľnosť a dodržiavanie ustanovení o POL v dvojstranných a mnohostranných obchodných dohodách.

1.6.

Výbor podporuje návrh zorganizovať širokú kampaň na zvýšenie povedomia o POL na úrovni EÚ v rámci udržateľného rozvoja. EHSV sa domnieva, že otvorená databáza údajov o POL by mohla byť užitočným nástrojom pre podniky a spotrebiteľov.

1.7.

EHSV konštatuje, že odborná príprava týkajúca sa POL by mala byť povinná a dostupná pre všetkých pracovníkov, ktorých práca priamo alebo nepriamo súvisí s týmito látkami. EHSV odporúča, aby sa zharmonizovali informačné a vzdelávacie iniciatívy v oblasti odbornej prípravy a aby sa považovali za súčasť jednej stratégie podľa prístupu celoživotného vzdelávania.

2. Úvod

2.1.

Perzistentné organické látky (POL) sú organické zlúčeniny, ktoré sú odolné voči znehodnocovaniu životného prostredia prostredníctvom chemických, biologických a fotolytických procesov. Vzhľadom na ich perzistentnosť sa POL biologicky akumulujú a môžu mať nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie. Mnohé POL sa v minulosti používali alebo sa stále používajú ako pesticídy, rozpúšťadlá, farmaceutické a priemyselné chemikálie. Hoci niektoré POL vznikajú prirodzene, napríklad vulkány a rôzne biosyntetické reakcie, väčšina z nich je spôsobená ľudskou činnosťou prostredníctvom úplnej syntézy.

2.2.

O účinkoch POL na ľudské zdravie a životné prostredie medzinárodné spoločenstvo rokovalo v súvislosti so Štokholmským dohovorom o perzistentných organických znečisťujúcich látkach v roku 2001 (1). Štokholmský dohovor, ktorý ratifikovalo 180 zmluvných strán a ktorý vychádza zo zásady predbežnej opatrnosti, je celosvetovou zmluvou, ktorá poskytuje právny rámec pre vylúčenie výroby, používania, dovozu a vývozu POL. Dohovor, ktorý obsahuje zoznam 12 prvkov (vrátane DDT), EÚ podpísala v roku 2005.

2.3.

Záväzok Európskej únie pozostával zo zavedenia opatrení na zníženie uvoľňovania POL do životného prostredia v záujme zníženia vystavenia ľudí a voľne žijúcich živočíchov. Európska únia je veľmi aktívna, pokiaľ ide o navrhovanie nových látok, ktoré by mali byť zahrnuté do rámca dohovoru (2). Nariadenie (ES) č. 850/2004 (alebo „nariadenie o POL“) je právny nástroj, ktorým sa plní záväzok EÚ a jej členov podľa dohovoru.

2.4.

Druhý dohovor, Aarhuský protokol o perzistentných organických látkach (naposledy zmenený a doplnený v roku 2009), sa týka diaľkového cezhraničného prenosu látok znečisťujúcich ovzdušie. Protokol zakazuje výrobu niektorých z nich priamo, v prípade iných stanovuje lehotu na ich elimináciu. V súčasnosti je na zozname protokolu 22 látok.

3. Zhrnutie návrhu

3.1.

Cieľom návrhu Komisie je prepracovať nariadenie o POL. Touto iniciatívou sa nemenia súčasné právne predpisy z hľadiska zásad (zásada predbežnej opatrnosti) a cieľov (ochrana životného prostredia a ľudského zdravia), ale skôr sa ňou reaguje na potrebu plného zosúladenia právnych predpisov a zlepšenia vykonávania.

3.2.

V návrhu sa riešia konkrétne tieto výzvy:

—

zosúladenie nariadenia o POL, ktoré odkazuje na smernicu 67/548/EHS a smernicu 75/442/EHS, s nariadením (ES) č. 1907/2006, nariadením (ES) č. 1272/2008 a so smernicou 2008/98/ES. Konkrétne sa nariadenie o POL odvoláva na regulačný výbor, ktorý už neexistuje (3), a treba ho zosúladiť s Lisabonskou zmluvou (ZFEÚ). A napokon by sa malo spresniť, na ktoré pravidlá sa vzťahujú vykonávacie akty a ktoré podmienky sa uplatňujú na prijímanie delegovaných aktov.

—

Presun úloh z Komisie na agentúru ECHA (4) s cieľom vytvoriť vhodnejšie podmienky na poskytovanie administratívnej, vedeckej a technickej podpory pre vykonávanie. Navrhuje sa tiež, aby sa uplatňovanie nariadenia POL v členských štátoch podporilo zavedením koordinačnej úlohy fóra na výmenu informácií o presadzovaní ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (ďalej len „nariadenie REACH“) (5).

—	Zahrnutie technických zmien operatívnych ustanovení, ako je objasnenie existujúcich vymedzení pojmov a doplnenie pojmov „výroba“, „použitie“ a „miestne ohraničený medziprodukt v uzavretom systéme“ s cieľom zlepšiť a zjednodušiť súčasné postupy.

3.3.

Návrh sa osobitne zameriava na transparentnosť a verejnú dostupnosť informácií. Mali by sa podporovať a sprístupňovať programy na zvyšovanie informovanosti verejnosti o POL, a to najmä pre zraniteľné skupiny, ako aj odborná príprava pracovníkov, vedcov, vzdelávacích pracovníkov a technického a riadiaceho personálu. Navyše by verejnosť mala mať príležitosť zúčastniť sa na vypracúvaní, vykonávaní a aktualizácii plánov vykonávania na vnútroštátnej úrovni.

4. Všeobecné pripomienky

4.1.

EHSV víta návrh Komisie, ktorého cieľom je prepracovať nariadenie o POL, aby sa zabezpečilo koherentné a účinné plnenie záväzkov EÚ v rámci Štokholmského dohovoru. Tieto opatrenia majú zásadný význam pre stanovenie spoločného právneho rámca, v rámci ktorého je možné prijať opatrenia na odstránenie výroby, uvádzania na trh a využívania zámerne vyrobených POL, každoročné kontroly jednotlivými štátmi a vypracovanie porovnávacích údajov EÚ.

4.2.

Výbor poukazuje na to, že v EÚ sa už uvádzanie na trh a používanie väčšiny POL vylúčilo. Avšak s cieľom minimalizovať uvoľňovanie POL musí byť výroba týchto látok zakázaná a výnimky sa musia obmedziť tak, aby sa uplatňovali iba vtedy, keď látka spĺňa zásadnú funkciu pri špecifickom použití. EHSV preto nabáda Komisiu, aby zaviedla prísnejšie kontrolné opatrenia ako opatrenia v rámci Štokholmského dohovoru, a to v súlade s prístupom predbežnej opatrnosti pri ochrane životného prostredia, ako sa stanovuje v Deklarácii z Ria o životnom prostredí a rozvoji (6).

4.3.

Výbor si je vedomý toho, že rozhodnutie Komisie vynechať konzultácie so zainteresovanými stranami a členskými štátmi je odôvodnené všeobecnou konsolidovanou dohodou so všetkými verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami o krokoch potrebných na prepracovanie nariadenia o POL. EHSV však odporúča, aby Komisia pri nasledujúcich vykonávacích krokoch uplatnila efektívny a inkluzívny prístup.

4.4.

4.5.

EHSV sa domnieva, že niektoré aspekty prepracovaného znenia sú úplne technické. V súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami (7) výbor považuje POL za vážnu hrozbu pre životné prostredie a verejné zdravie. EHSV preto odporúča primerané a obmedzené využívanie delegovaných aktov (ak je to nevyhnutné) s cieľom udržiavať otvorený dialóg so všetkými zainteresovanými stranami s osobitným dôrazom na zvyšovanie povedomia verejnosti a transparentnosť.

5. Konkrétne pripomienky

5.1.

Výbor vyzýva Komisiu, aby presnejšie definovala návrh, podľa ktorého by členské štáty mali umožniť účasť verejnosti pri vypracúvaní, vykonávaní a aktualizácii národných plánov vykonávania. EHSV sa predovšetkým nazdáva, že metódy účasti by mali byť jasné a spoločné pre všetky členské štáty. Výbor je presvedčený, že viac než samotní jednotlivci by dôležitú úlohu mohli zohrávať organizácie občianskej spoločnosti. Okrem toho nie je jasné, či a ako tieto iniciatívy dostanú finančnú podporu od Komisie a ako sa o tejto dôležitej príležitosti bude informovať.

5.2.

POL predstavujú globálnu hrozbu. V súčasnosti je hlavnou výzvou na globálnej úrovni harmonizácia vnútroštátnych stratégií a právnych predpisov pre monitorovanie a kontrolu POL. EHSV preto podporuje návrh Komisie na aktívnejšiu úlohu EÚ vo vzťahu k tretím krajinám s cieľom riešiť emisie POL.

5.3.

Výbor sa nazdáva, že výmena informácií (8) s tretími krajinami, ktoré nie sú zmluvnými stranami Štokholmského dohovoru, alebo včasná technická a finančná pomoc na požiadanie a v rámci dostupných zdrojov (9) s cieľom vykonávať dohovor, sú stále príliš vágne na odstránenie POL. Konkrétne sa EHSV domnieva, že EÚ by mala podporovať udržateľnosť a dodržiavanie ustanovení o POL v dvojstranných a mnohostranných obchodných dohodách (10). Významným referenčným bodom v tejto súvislosti by mohli byť aj medzinárodné orgány, ako napríklad výbor pre vykonávanie a dodržiavanie predpisov vytvorený v rámci Minamatského dohovoru (11). EHSV je pevne presvedčený, že EÚ môže byť lídrom v oblasti udržateľnej inovácie.

5.4.

Výbor podporuje návrh zorganizovať širokú kampaň na zvýšenie povedomia o POL na úrovni EÚ. Zároveň by Európa mala aktívnejšie podporovať vzdelávanie o udržateľnom rozvoji a šírení informácií o osvedčených postupoch v oblasti udržateľnosti (12). Konkrétne EHSV odporúča vytvoriť otvorenú databázu údajov o POL s cieľom poskytnúť užitočný nástroj pre podniky a spotrebiteľov.

5.5.

Výbor sa domnieva, že odborná príprava týkajúca sa POL by mala byť povinná a dostupná pre všetkých pracovníkov, ktorých práca priamo alebo nepriamo súvisí s týmito prvkami. EHSV by chcel poukázať na to, že tieto aspekty sú už súčasťou súčasných právnych predpisov, ale ich neisté a nedostatočné vykonávanie znamená, že treba nájsť nové nástroje potrebné na efektívnejšiu realizáciu. EHSV predovšetkým odporúča, aby sa zharmonizovali informačné a vzdelávacie kampane a iniciatívy v oblasti odbornej prípravy a aby sa považovali za súčasť jednej stratégie podľa prístupu celoživotného vzdelávania.

V Bruseli 12. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) http://chm.pops.int/

(2) V posledných rokoch bolo k pôvodnému zoznamu pridaných ďalších 16 prvkov. http://chm.pops.int/TheConvention/ThePOPs/TheNewPOPs/tabid/2511/Default.aspx

(3) Od 1. júna 2015.

(4) Nariadenie (ES) č. 1907/2006.

(5) Registrácia, hodnotenie, autorizácia a obmedzovanie chemikálií (REACH)

(6) Deklarácia z Ria, 1992. Zásada č. 15: Na účely ochrany životného prostredia musia štáty prijímať ochranné opatrenia podľa svojich možností. Ak hrozí vážna alebo nenapraviteľná škoda, nedostatok vedeckej istoty nesmie byť zámienkou pre oneskorené prijatie účinných opatrení, ktoré mohli zabrániť škode na životnom prostredí.

(7) Stanovisko EHSV na tému Persistent Organic Pollutant (Ú. v. EÚ C 32 5.2.2004, s. 45).

(8) COM(2018) 144 final, bod 18.

(9) COM(2018) 144 final, bod 21.

(10) Stanovisko EHSV na tému Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 44).

(11) Minamatský dohovor o ortuti je celosvetovou zmluvou, ktorej cieľom je chrániť ľudské zdravie a životné prostredie pred nepriaznivými účinkami ortuti. Bol odsúhlasený v Ženeve (Švajčiarsko) 19. januára 2013, prijatý 10. októbra 2013 na diplomatickej konferencii, ktorá sa uskutočnila v Kumamote (Japonsko) a nadobudol účinnosť 16. augusta 2017. Vyjadruje inovačný a komplexný prístup pri riešení problematiky ortuti počas celého jej životného cyklu od ťažby po nakladanie s odpadom. http://www.mercuryconvention.org/. Článok 15.

(12) Stanovisko EHSV na tému Rio+20: Na ceste k ekologickému hospodárstvu a lepšiemu riadeniu (Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s.102), pozri bod 4.13.

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/97

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o rámci monitorovania obehového hospodárstva

[COM(2018) 29 final]

(2018/C 367/19)

Spravodajca:	Cillian LOHAN
Pomocná spravodajkyňa:	Tellervo KYLÄ-HARAKKA-RUONALA

Konzultácia	Európska komisia, 12. februára 2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	19. septembra 2017
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	26. júna 2018
Prijaté v pléne	11. júla 2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	172/0/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta oznámenie Komisie o monitorovaní realizácie obehového hospodárstva ako významné opatrenie nadväzujúce na akčný plán pre obehové hospodárstvo tak, ako sa odporúča v dokumente NAT/676.

1.2.

Toto oznámenie je dobrým východiskovým bodom, chýba mu však niekoľko relevantných a dôležitých ukazovateľov:

—	ekodizajn,

—	rozvoj nových obchodných modelov,

—	kolaboratívne hospodárstvo,

—	sociálne ukazovatele,

—	údaje o emisiách.

1.3.

EHSV konštatuje, že hoci je poradným orgánom inštitúcií EÚ, neviedli sa s ním konzultácie počas konzultačného procesu na vypracovanie týchto ukazovateľov.

1.4.

Obehové hospodárstvo je spojené s nízkouhlíkovým hospodárstvom a cieľmi v oblasti udržateľného rozvoja, a preto by ukazovatele monitorovania mali odrážať túto skutočnosť.

1.5.

Monitorovanie by malo upustiť od nadmerného zamerania na odpad.

1.6.

Definícia „odvetví obehového hospodárstva“ je reštriktívna a mala by sa ďalej rozšíriť, keďže má vplyv na viaceré ukazovatele.

1.7.

Neexistujúce údaje v konkrétnej oblasti by nemali byť dôvodom na vylúčenie. Bolo by vhodné výslovne poukázať na chýbajúce údaje a určiť stratégie na odstraňovanie týchto nedostatkov. Ak sa budeme naďalej obmedzovať na tradičné staré údaje, nebude možné presne merať prechod na nový hospodársky model.

1.8.

V politikách a predpisoch existujú nezrovnalosti, ktoré obchodnému sektoru prekážajú pri prechode na model obehového hospodárstva. Tieto nezrovnalosti by sa mali mapovať ako súčasť rámca monitorovania.

1.9.

Využívanie verejných finančných prostriedkov by sa malo monitorovať prostredníctvom vlastných ukazovateľov. Investície do konkrétnych iniciatív v oblasti obehového hospodárstva by mali zahŕňať údaje, ktoré by sa mohli využiť na vývoj tohto ukazovateľa. Takisto je dôležité sledovať „vynaložené peniaze“, ako aj „investované peniaze“.

1.10.

Európska platforma pre obehové hospodárstvo by sa mala využívať ako prostriedok, ktorého cieľom je zabezpečiť zapojenie aktívnych zainteresovaných strán v tejto oblasti. Na tento účel by sa mala vypracovať a realizovať spoločná komunikačná stratégia s konkrétnymi cieľmi.

1.11.

V záujme lepšieho pochopenia úlohy spotrebiteľa v obehovom hospodárstve a v rámci materiálových tokov by sa malo pristúpiť k meraniu zvyšovania informovanosti a vzdelávania na úrovni spotrebiteľa a užívateľa. Mala by sa stimulovať a merať podpora infraštruktúry, ktorá umožňuje zlepšovať správanie spotrebiteľov, pokiaľ ide o efektívne využívanie zdrojov, ako aj aktivity na podporu premeny „spotrebiteľa“ na „užívateľa“.

2. Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV víta oznámenie Komisie. Monitorovanie pokroku pri dosahovaní zámerov a cieľov akčného plánu pre obehové hospodárstvo je dôležitou súčasťou tohto procesu.

2.2.

Konzultácia o rozvoji rámca monitorovania sa sústredila na zainteresované strany. Do konzultácie mal byť zapojený aj EHSV vzhľadom na jeho úlohu poradného orgánu, ktorá je zakotvená v zmluvách, a na členstvo v mnohých príslušných skupinách zainteresovaných strán.

2.3.

Je nevyhnutné, aby sa parametre vo všetkých monitorovacích systémoch opierali o spoľahlivé údaje, ktoré sú porovnateľné medzi jednotlivými členskými štátmi.

2.4.

Monitorovanie pokroku v dosahovaní obehového hospodárstva je veľmi náročná úloha. Zásadný význam bude mať meranie všetkých prvkov prechodu na obehové hospodárstvo a bude potrebné dbať na to, aby sa jasne určili nedostatky v oblasti údajov.

2.5.

Mali by sa vyčleniť zdroje na odstránenie nedostatkov v oblasti údajov a je naliehavo potrebné určiť kritériá a zhromažďovať údaje s cieľom stanoviť východiskové údaje. Odporúča sa vykonávať nepretržitý výskum a monitorovanie kritérií, meraní a ukazovateľov.

2.6.

Definícia „odvetví obehového hospodárstva“ je dosť reštriktívna a mohla by sa rozšíriť. Táto definícia je v konečnom dôsledku obmedzujúca, pokiaľ ide o parametre používané na posúdenie hospodárskej činnosti, tvorby pracovných miest, inovácie a iných ukazovateľov.

Obrázok 1 – Materiálové toky v hospodárstve (EÚ 28, 2014)

Obrázok 1: Dostupné na http://ec.europa.eu/eurostat/web/circular-economy/material-flow-diagram

2.7.

Zo všeobecného prehľadu o materiálových tokoch vyplýva, že na výrobu energie a produktov sa v EÚ každoročne spracuje 8 miliárd ton materiálu. Kým 0,6 miliardy ton materiálu je následne vyvezená, veľká väčšina zostáva pod kontrolou subjektov v rámci EÚ. Táto analýza je však selektívna, pokiaľ ide o príslušné materiály, nezahŕňa napríklad dôležité toky, ako sú potraviny a textil. Mal by sa zohľadniť vplyv výroby vo vzťahu k účinku spotreby a preskúmať spôsob a predmet našej výroby, vývozu a dovozu.

2.8.

Oznámenie by malo zohľadniť skutočnosť, že podľa autorov výskumu číselné údaje týkajúce sa recyklácie sú optimistické a aktuálnu situáciu v teréne pravdepodobne zveličujú.

2.9.

Prepojenie obehového hospodárstva s nízkouhlíkovým hospodárstvom má zásadný význam. Rámec monitorovania by mal zahŕňať toto prepojenie s cieľom posilniť účinok opatrení a zabrániť duplicite, pokiaľ ide o vynakladané úsilie, a zlepšiť efektívnosť prechodu.

2.10.

Oznámenie sa vo veľkej miere zameriava na odpad. Čiastočne sa to vysvetľuje tým, že údaje týkajúce sa odpadu sú jasné, konzistentné a porovnateľné. Každé budúce monitorovanie však musí prekročiť rámec odpadu a recyklácie a zamerať sa na navrhovanie, výrobu a spotrebu.

2.11.

V záujme lepšieho pochopenia úlohy spotrebiteľa v obehovom hospodárstve a v rámci materiálových tokov by sa malo pristúpiť k meraniu zvyšovania informovanosti a vzdelávania na úrovni spotrebiteľa a užívateľa. Mali by sa zaviesť praktické riešenia založené na faktoch, pričom zapojenie občianskej spoločnosti zohráva dôležitú úlohu a veľký význam má kultúra obehovosti, ktorá si vyžaduje zmenu zmýšľania o hodnotách a zmenu súčasných modelov spotreby.

2.12.

Treba vytvoriť nový slovník definícií týkajúcich sa obehového hospodárstva, ktorý schváli EÚ. Súčasné monitorovanie odvetví obehového hospodárstva je príliš reštriktívne a nemôže efektívne podchytiť typ systémovej zmeny navrhovaný v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo a požadovaný spoločnosťou. Takisto treba opätovne vymedziť, čo sa rozumie pod pojmom „odpad“.

3. Desať ukazovateľov

3.1.

V rubrikách týkajúcich sa výroby a spotreby, odpadového hospodárstva, druhotných surovín, konkurencieschopnosti a inovácie sa uvádza desať ukazovateľov.

3.2.

Neexistujú ukazovatele na meranie emisií vo vzduchu vrátane skleníkových plynov, ktoré by boli prepojené so súčasným lineárnym modelom. Toto je mimoriadne dôležité pre prepojenie obehového hospodárstva s nízkouhlíkovým hospodárstvom, cieľmi EÚ v oblasti klímy a energetiky a Parížskou dohodou.

3.3.

Týchto desať ukazovateľov sa vo veľkej miere zameriava na odpad. Mala by existovať širšia analýza s cieľom zahrnúť celý hodnotový reťazec produktov a materiálov vrátane ekodizajnu, nových obchodných modelov, zmien v obchodných systémoch a priemyselnej symbiózy, ako aj nových druhov spotrebných modelov.

3.4.

Ukazovatele by vo všeobecnosti mali na jednej strane merať výsledky a výhody obehového hospodárstva a na druhej strane skúmať obehovosť zdrojov.

3.5.

Aj keď by sa v obehovom hospodárstve mali uprednostňovať kratšie a menšie cykly, zameranie na sebestačnosť, nezávisle od ostatných parametrov, nie je ukazovateľom obehovosti. Sebestačnosť možno zvýšiť prostredníctvom miery opätovného získavania surovín a využívania druhotných surovín. Zameranie na sebestačnosť ako ukazovateľa vytvára riziko, že sa stane cieľom, čo však nie je zámerom. Takýto prístup môže neúmyselne viesť k tomu, že pozornosť sa odvráti od najefektívnejšieho využívania surovín a produktov. Treba myslieť systémovo.

3.6.

Je pochopiteľné, že pri výbere desiatich ukazovateľov sa zohľadnila dostupnosť údajov. Mali by sa však jasne a výslovne určiť nedostatky v údajoch. Mal by sa urýchlene vypracovať plán na riešenie týchto nedostatkov ako súčasť rámca monitorovania.

3.7.

Súčasný plán na zlepšenie vedomostnej základne je naďalej vo veľkej miere zameraný na odpad a mal by sa rozšíriť s cieľom zahrnúť aj iné aspekty obehového hospodárstva.

3.8.

Európska platforma pre obehové hospodárstvo, ktorá je spoločnou iniciatívou Európskej komisie a EHSV, by sa mala využívať ako zdroj, pokiaľ ide o zisťovanie nedostatkov v údajoch, pochopenie trendov medzi zainteresovanými stranami a pomoc pri určovaní prekážok brániacich prechodu.

4. Počiatočné zistenia

4.1. Výroba a spotreba

4.1.1.

Ukazovatele výroby a spotreby sa príliš zameriavajú na odpad.

4.1.2.

Sebestačnosť v zásobovaní surovinami sa meria bez relevantných údajov. Sebestačnosť sama osebe nie je ukazovateľom obehového hospodárstva (pozri bod 3.4). Mal by sa objasniť rozdiel medzi prírodnými, druhotnými alebo terciárnymi surovinami. Užitočné by bolo tiež monitorovať vývoj na základe dôslednejšieho členenia, napríklad prostredníctvom merania využívania obnoviteľných, resp. neobnoviteľných zdrojov, obnovy kritických zdrojov ako sú vzácne kovy, ako aj účinku výroby, dovozu a vývozu (pozri bod 2.8).

4.1.3.

Zelené verejné obstarávanie je dobrým ukazovateľom využívania verejných finančných prostriedkov a môže byť hybnou silou obehovosti. Vykonávanie plánov v oblasti zeleného verejného obstarávania v členských štátoch by sa mohlo uľahčiť prostredníctvom jasnej komunikácie a vyčlenenia zdrojov na odbornú prípravu o prepojení zeleného verejného obstarávania a obehovosti s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a cieľmi Parížskej dohody v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva.

4.1.4.

V rámci hodnotenia národných plánov pre zelené verejné obstarávanie by sa malo zabezpečiť monitorovanie vzdelávacích programov pre obstarávateľov a výmena informácií. Treba riešiť otázky vyplývajúce z nedostatočného chápania zjavných rozporov medzi verejným obstarávaním podľa ekologických zásad alebo zásad obehového hospodárstva a pravidlami jednotného trhu.

4.1.5.

Zásadný význam majú nástroje v oblasti plytvania potravinami, ktoré sa používajú na skúmanie komplexnej otázky, kde v rámci potravinového dodávateľského reťazca dochádza k plytvaniu. Nepostačuje len podchytiť plytvanie potravinami na úrovni spotrebiteľa, pretože tento mimoriadne veľký problém treba riešiť prostredníctvom systémovej zmeny.

4.1.6.

Plytvanie potravinami je však iba jedným z aspektov zavádzania obehovosti do agropotravinárskeho odvetvia. Sú potrebné jasné definície s cieľom určiť, ktoré poľnohospodárske postupy zodpovedajú zásadám obehového hospodárstva. Je naliehavo potrebné, aby sa tieto definície vypracovali na základe konzultácií so zainteresovanými stranami (pozri bod 2.13). Plytvanie potravinami by sa malo monitorovať ako súčasť jedného systému s cieľom zohľadniť vzájomnú závislosť medzi výrobou potravín, plytvaním potravinami a inými sektormi ako je energetika, mobilita a hospodárenie s vodou.

4.1.7.

Ide o kľúčové aspekty prechodu na obehové hospodárstvo, ktoré tu nie sú podchytené a ktoré by mali byť súčasťou rubriky výroba a spotreba v rámci monitorovania. Tieto aspekty zahŕňajú ekodizajn, nové modely vlastníctva, dobrovoľné dohody, informovanie spotrebiteľov, správanie spotrebiteľov, podpornú infraštruktúru, mapovanie dotácií, ktoré môžu podporovať aktivity brániace obehovému hospodárstvu, prepojenie na nízkouhlíkové hospodárstvo a ciele trvalo udržateľného rozvoja.

4.2. Odpadové hospodárstvo

4.2.1.

Pre obehové hospodárstvo má zásadný význam opätovné vymedzenie nakladania s odpadom, opätovné vymedzenie odpadu, podpora výskumu a inovácie v oblasti recyklácie, nové obchodné modely, nové hodnotové reťazce a prístup presahujúci recykláciu. Mal by sem patriť prechod z odpadového hospodárstva na hospodárenie so zdrojmi.

4.2.2.

Najdôležitejšou otázkou, ktorú si treba položiť v súvislosti s monitorovaním komunálneho odpadu a percentuálnym podielom jeho recyklácie, je, v ktorej fáze reťazca sa uskutočňuje meranie – pred triedením alebo po ňom. Na tento bod sa odkazuje v pracovnom dokumente útvarov Komisie, no nie výslovne v oznámení. EHSV dôsledne zastával postoj, že najpresnejším bodom merania je fáza po triedení.

4.2.3.

Monitorovanie komunálneho odpadu by malo zahŕňať aj odpadové vody. Odpad pochádzajúci od ľudí je veľmi dobrým zdrojom energie, ak sa spracúva v anaeróbnych digestoroch. Môže prispieť aj k zníženiu úrovne emisií z iných zdrojov energie.

4.3. Druhotné suroviny

4.3.1.

Dynamický a funkčný trh s druhotnými surovinami zohráva dôležitú úlohu ako súčasť obehového hospodárstva.

4.3.2.

V obehovom hospodárstve musí koncepcia materiálových tokov presahovať rámec recyklácie a zahŕňať toky materiálov v oblasti obnovy a opätovného použitia vrátane činností spojených s repasovaním. Aj tu majú zásadný význam definície, keďže odpad z jedného odvetvia by mal byť potenciálnym zdrojom pre iné odvetvie.

4.3.3.

Malo by sa uznať rozlišovanie medzi koncom životnosti produktu (čím sa myslí koniec funkčnosti produktu) a koncom životnosti komponentov a materiálov použitých pri jeho výrobe.

4.3.4.

Materiálové toky v rámci obehového hospodárstva by mali sledovať aj zmenu vlastníctva v rámci obchodného modelu založeného na službách.

4.3.5.

Tento oddiel sa sústreďuje na nakladanie s aktuálne vyprodukovaným odpadom a vyzdvihuje príležitosť vyrábať z neho druhotné suroviny. Táto iniciatíva je vítaná, no jej prínos je obmedzený, keďže z hodnotenia sú vylúčené rozsiahle materiálové toky vrátane potravín a textilu.

4.3.6.

Treba monitorovať dizajn spoločenských statkov, aby sa zabezpečilo, že suroviny použité v tomto priestore budú po skončení funkčnosti alebo potrebnosti daného statku opätovne použiteľné. Potenciál riadenia materiálových tokov by sa tým viac ako zdvojnásobil. Užitočným sprostredkovateľom tohto monitorovania môže byť digitalizácia.

4.3.7.

V oznámení by sa mohla zlepšiť transparentnosť a jednoznačnosť, pokiaľ ide o to, ktoré materiály sú zaradené medzi spoločenské statky a ako sú merané a monitorované.

4.4. Konkurencieschopnosť a inovácia

4.4.1.

Inovácia, investície a obchod sú hlavnými operáciami, prostredníctvom ktorých podniky prispievajú k pokroku smerujúcemu k obehovému hospodárstvu. Keďže obehové hospodárstvo sa týka všetkých obchodných sektorov a, čo je rozhodujúce, vyžaduje si spoluprácu medzi nimi, treba k nemu zaujať širší prístup.

4.4.2.

Mal by sa monitorovať vývoj v oblasti ekodizajnu, ako aj rozvoj nových obchodných modelov založených na službách a možnosti flexibilného vlastníctva. Vhodné by bolo napr. monitorovať vypracovanie a prijatie noriem týkajúcich sa ekodizajnu, ktoré sú relevantné pre obehové hospodárstvo.

4.4.3.

Existujú spoločnosti, ktoré prechádzajú do oblasti repasovania a ovládajú významnú časť trhu. Tieto spoločnosti by mali byť súčasťou rámca monitorovania.

4.4.4.

Využívanie verejných finančných prostriedkov by sa malo monitorovať aj prostredníctvom vlastných ukazovateľov. Investície, ktoré boli konkrétne realizované v rámci iniciatív v oblasti obehového hospodárstva, by sa mali opierať o údaje, ktoré by sa mohli využiť na vývoj tohto ukazovateľa, aby sa okrem vynaložených peňazí meral aj dosiahnutý účinok.

4.4.5.

Pri prechode na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo zohrávajú kľúčovú úlohu aj súkromné investície. Investičný, poisťovnícky a bankový sektor už vyvinul nástroje a modely hodnotenia. V systéme monitorovania by sa mali vyčísliť tak súkromné investície, ako aj verejné finančné prostriedky.

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/103

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje viacročný plán pre rybolov druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora

[COM(2018) 115 final – 2018/0050 (COD)]

(2018/C 367/20)

Spravodajca:

Gabriel SARRÓ IPARRAGUIRRE

Konzultácia	Európsky parlament, 15. marca 2018 Rada, 20. marca 2018
Právny základ	článok 43 ods. 2, článok 114 ods. 1 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	13. februára 2018 (v predstihu k žiadosti)
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	26. júna 2018
Prijaté v pléne	11. júla 2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržali sa)	165/0/2

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že je potrebné prijať viacročný plán pre rybolov druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora, v ktorom sa zvažujú opatrenia na zvrátenie situácie, keď sa nadmerne loví väčšina populácie druhov žijúcich pri morskom dne, ktorých údaje sú k dispozícii. V tejto súvislosti považuje výbor za vhodné využiť pri vlečných sieťach systém riadenia rybolovného úsilia na základe rybolovných dní a jednotiek riadenia (GSA) a víta možnosť zavedenia systému celkového povoleného výlovu (TAC) v prípade zlyhania riadenia na základe rybolovného úsilia.

1.2.

Výbor sa domnieva, že cieľom plánu musí byť udržateľný rybolov z environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho hľadiska. Preto sa musia prijať primerané opatrenia, aby mali prijateľný a realistický sociálno-hospodársky vplyv na rybárov v Stredozemnom mori. V tejto súvislosti vzhľadom na dátum prijatia a nadobudnutia účinnosti tohto návrhu (nie skôr ako v polovici roku 2019) bude ťažké dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (MSY) pre všetky populácie do roku 2020. Výbor napriek tomu podporuje medzinárodný záväzok EÚ na dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu do roku 2020, ktorého dôležitosť v rámci tohto viacročného plánu je zásadná, najmä v prípade nadmerne lovených druhov a ktorým hrozí biologický kolaps. Preto by bolo vhodné dosiahnuť maximálny udržateľný výnos pre populácie všetkých druhov pomocou realistickejšieho a primeranejšieho harmonogramu.

1.3.

Hoci EHSV uznáva regionálne špecifiká rybolovu, zastáva názor, že „osobitná“ povaha regiónu Stredozemného mora si vyžaduje, aby sa pristúpilo ku krokom v oblasti reformy rybárstva a odporúča spoluzákonodarcom, aby podporovali vhodný režim riadenia, ktorý zaručí spravodlivosť medzi európskymi prímorskými regiónmi a umožní regiónu Stredozemného mora plne realizovať ciele spoločnej rybárskej politiky.

1.4.

Výbor uznáva, že došlo k výraznému zníženiu počtu rybárskych plavidiel v uplynulých rokoch, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že tieto snahy odvetvia rybného hospodárstva neumožnili znížiť reálnu rybolovnú úmrtnosť zásadných rybolovných populácií, najmä z dôvodu štrukturálnej nadmernej kapacity niektorých segmentov flotily, predovšetkým lodí s vlečnými sieťami, a zvýšenia efektívnosti rybolovu prostredníctvom modernizácie motorov, rybárskeho výstroja a techník rybolovu.

1.5.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zohľadnila aj iné faktory a ľudské činnosti, ktoré vplývajú na stav populácií rýb a ekosystémov v Stredozemnom mori, ako sa uvádza v bode 3.5 tohto stanoviska, a navrhuje prijatie primeraných opatrení s cieľom znížiť ich vplyv na populácie rýb.

1.6.

Vzhľadom na to, že Stredozemné more je polouzavretým morom s dvadsiatimi dvomi pobrežnými krajinami, pričom väčšina z nich nie sú európske krajiny, výbor odporúča Komisii, aby pri ďalších krajinách vyvinula maximálne úsilie na koordináciu riadiacich opatrení v prípade spoločne využívaných druhov, najmä v oblasti Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM).

1.7.

EHSV uznáva, že vzhľadom na nadmerný rybolov v regióne, je potrebné zaviesť cielené opatrenie so špecifickým časovo-priestorovým obmedzením pre vlečné siete, ktoré sú hlavným výstrojom používaným v oblastiach rybolovu, na ktoré sa vzťahuje plán, s cieľom podstatne znížiť, v prípade potreby v súlade s vedeckými správami, ich vplyv na objem nechcených úlovkov druhov žijúcich pri morskom dne, najmä mladých jedincov, ako aj na zásadne dôležité biotopy rýb (oblasti rozmnožovania a koncentrácie rybej mladi).

1.8.

EHSV odporúča spoluzákonodarcom, aby zrušili zákaz používania vlečných sietí po hĺbnicu 100 m od 1. mája do 31. júla každého roka z dôvodov uvedených v bode 4.3 tohto stanoviska.

1.9.

Výbor odporúča Komisii, aby navrhla zahrnúť mimoriadne sprievodné opatrenia na kompenzáciu strát, ktoré rybári utrpia znížením rybolovného úsilia a úhynom rýb pri rybolove. V tejto súvislosti by bolo vhodné rozšíriť pomoc pri dočasnom pozastavení rybolovných činností a opätovne zvážiť pomoc pri trvalom ukončení rybolovných činností.

1.10.

Napokon výbor odporúča, aby Komisia zohľadnila všetky všeobecné a konkrétne pripomienky uvedené v tomto stanovisku.

2. Zhrnutie návrhu Komisie

2.1.

Európska komisia predložila návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre rybolov druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora s vplyvom na lov krevety druhu Aristeus antennatus, krevety ružovej, krevety druhu Aristaeomorpha foliacea, merlúzy európskej, homára štíhleho a sultánky nachovej, ktorý vykonávajú flotily plavidiel Talianska, Francúzska a Španielska loviacich predovšetkým vlečnými sieťami.

2.2.

Všeobecné ciele návrhu sú dosiahnuť maximálny udržateľný výnos pre uvedené populácie, uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti a ekosystémový prístup a podporiť vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky, aby tak boli rybolovné činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadené v záujme hospodárskych a sociálnych prínosov, ako aj prínosov v oblasti zamestnanosti.

2.3.

Dôvodom predloženia návrhu je názor Európskej komisie, že nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 (1) a národné riadiace plány nefungovali dostatočne a podľa európskej a medzinárodnej vedeckej obce je v tomto subregióne nadmerne vylovených viac ako 80 % posúdených populácií, pričom ide o rybolov v oveľa väčšej miere ako miera úmrtnosti rýb pri rybolove, ktorým sa dosiahne cieľ MSY.

2.4.

V návrhu sa uvádzajú viaceré opatrenia, medzi inými aj tieto: stanoviť cieľové hodnoty rybolovnej úmrtnosti (FMSY), ochranné referenčné body, núdzové opatrenia a maximálny počet rybolovných dní spolu s výrazným znížením rybolovného úsilia v prvom roku. V prípade, že by tieto opatrenia nefungovali, navrhuje schváliť celkový povolený výlov (TAC) a prostredníctvom delegovaných aktov širokú škálu technických ochranných opatrení. Okrem toho navrhuje oblasť časovo a priestorovo ohraničeného zákazu rybolovu na celom geografickom území návrhu, kde sa zakazuje lov vlečnými sieťami po hĺbnicu 100 m od 1. mája do 31. júla každého roka.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV berúc do úvahy vedecké štúdie publikované na túto tému si uvedomuje závažnosť problému, ktorý predstavuje nadmerný rybolov a súvisiaca významná ekologická kríza a súhlasí s tým, že je potrebné prijať dodatočné riadiace opatrenia s cieľom znížiť rybolovné úsilie a úmrtnosť rýb pri rybolove s cieľom obnoviť kľúčové populácie hlbokomorských druhov lovených v západnom Stredozemnom mori.

3.2.

Výbor sa však domnieva, že to treba urobiť primeraným spôsobom, bez toho, aby sa ohrozila životaschopnosť rybárov v Stredozemnom mori, ktorá už v uplynulých rokoch utrpela výrazným znížením počtu rybárskych plavidiel, čím zároveň utrpela aj zamestnanosť.

3.3.

EHSV sa tiež domnieva, že vzhľadom na dátum prijatia a nadobudnutia účinnosti tohto návrhu (nie skôr ako v polovici roku 2019) bude ťažké dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (MSY) pre všetky populácie do roku 2020. Na tento účel výbor požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala druhom, ktorých sa najviac týkajú nadmerný rybolov a riziko biologického kolapsu (napríklad merlúza európska, sultánka nachová), aby tieto ciele neostali nesplnené. Preto by bolo vhodné dosiahnuť maximálny udržateľný výnos pre populácie všetkých druhov pomocou realistickejšieho a primeranejšieho harmonogramu.

3.4.

Výbor sa domnieva, že pri analýze stavu zásob rýb a navrhovaní opatrení na ich zlepšenie, Komisia nezohľadnila iné faktory a ľudské činnosti, ktoré majú na ne vplyv: okrem iného, zmena klímy, okysľovanie (acidifikácia), znečisťovanie, činnosti súvisiace s ropou a zemným plynom, námorná doprava, morský odpad, nesprávne riadenie činností na pobreží atď. EHSV sa preto domnieva, že za stav populácie rýb sa nemôže zodpovedať len sektor rybného hospodárstva a že treba skutočne uplatňovať ekosystémový prístup a brať pri tom do úvahy všetky faktory a vyššie uvedené činnosti.

3.5.

Na druhej strane sa EHSV zasadzuje za to, aby sa uznal význam vlečnej siete zo sociálno-ekonomického hľadiska v Stredomorí. Okolo 75 % úlovkov druhov žijúcich na morskom dne pochádza z lovu vlečnými sieťami. Preto treba presadzovať jeho vhodnú reguláciu (časovo-priestorové opatrenia) a zlepšenie selektívnosti. Rybolov vlečnými sieťami je jedinou rybárskou činnosťou, ktorá v Stredozemnom mori umožňuje veľkoobjemový lov druhov, ako sú medzi inými kreveta ružová a kreveta druhu Aristeus antennatus, homár štíhly, kreveta druhu Squilla mantis, treska belasá, mieňovec, galeus, gordan šípový, sépia a gordan západoatlantický. V prípade niektorých druhov však existujú selektívnejšie techniky s menším dosahom na okolité prostredie, napríklad používanie pascových sietí alebo košíkov, žiabroviek alebo viacstenných žiabroviek.

3.6.

EHSV uznáva význam účinnej ochrany funkčných rybolovných oblastí a citlivých hlbokomorských biotopov, najmä ak sa vo vedeckých odporúčaniach odkazuje na koncentráciu mladých jedincov alebo oblasti neresenia rýb v prípade druhov žijúcich pri morskom dne ako merlúzy európskej, homára štíhleho alebo kreviet. Tieto oblasti, ktoré sú dôležité pre obnovu populácie, musia byť definitívne alebo dočasne uzavreté pre rybolov, v súlade s článkom 8 nariadenia o SRP („Zriadenie oblastí na obnovu populácií rýb“). Výbor podporuje zavedenie tohto plánu v niekoľkých oblastiach, ako napríklad v delte rieky Ebro, Lionskom zálive alebo v plytkých vodách Carloforte.

3.7.

Výbor sa domnieva, že Európska komisia opäť navrhuje nadmerné používanie delegovaných aktov. Mnohé z navrhovaných opatrení patria do oblasti spolurozhodovania (články 13, 16 a 18).

4. Konkrétne pripomienky

4.1.

Výbor berie na vedomie odporúčanie STECF (17-02) o neúčinnosti riadenia rybolovného úsilia na efektívne zníženie rybolovnej úmrtnosti, a pokiaľ ide o to, že je potrebné drastické zníženie na obnovu populácií a úrovní udržateľnosti. EHSV chce takisto podporiť prechod na prístup riadenia prostredníctvom obmedzenia výlovu (TAC), ktorý rešpektuje vedecké odporúčania a je jediný, ktorý umožňuje skutočnú kontrolu rybolovnej úmrtnosti.

4.2.

EHSV sa nazdáva, že v odôvodnení 5, v ktorom sa odkazuje na ciele spoločnej rybárskej politiky (SRP), by sa malo popri environmentálnej udržateľnosti odkazovať aj na sociálnu a hospodársku udržateľnosť.

4.3.

So zreteľom na zdôvodnenie 26, ktoré súvisí s článkom 8, výbor navrhuje zachovať odkaz na prijímanie riadiacich opatrení založené na celkovom povolenom výlove (TAC) ako dlhodobý cieľ riadenia viacdruhového výlovu v Stredozemnom mori. Bolo by žiaduce, aby výbor STECF mohol vypracúvať stanoviská o populácii hlavných rybolovných druhov, na ktoré sa môžu získať vedecké odporúčania týkajúce sa TAC s ohľadom na MSY.

4.4.

Zdôvodnenie 28 a článok 11 ods. 1 navrhujú zákaz lovu vlečnými sieťami po hĺbnicu 100 m každoročne od 1. mája do 31. júla. EHSV považuje toto opatrenie za neprimerané a neodôvodnené. V právnych predpisoch EÚ, ako aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch už existujú dostatočné záruky, aby sa zabránilo tomu, že sa lov vlečnými sieťami využije na zraniteľných podložiach. Podobne existujú v Stredozemnom mori oblasti, ktorých platforma je plochšia a navrhovaný zákaz by znemožnil lov pre mnohé plavidlá s vlečnými sieťami. Výbor sa namiesto toho prihovára sa za zavedenie konkrétnych zákazov riadne odôvodnených z vedeckého hľadiska, ako sú tie, ktoré už navrhlo odvetvie rybného hospodárstva v mnohých krajinách EÚ.

4.5.

So zreteľom na odôvodnenie 37 súvisiace s článkom 19, ktorý odkazuje na Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) a navrhuje využívať opatrenia dočasného pozastavenia rybolovných činností, EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby sa zahrnulo aj trvalé ukončenie, ktoré by mohlo byť financované zo súčasného ENRF s účinnosťou od roku 2021, keďže sa bude vyžadovať zníženie rybolovného úsilia a kapacity, ktoré si vyžiadajú kompenzačné opatrenia pre vlastníkov plavidiel a pracovníkov.

4.6.

Ako bolo uvedené vyššie v bode 3.3, výbor sa domnieva, že z realistického hľadiska je ťažké dosiahnuť rozpätia FMSY pre dotknuté populácie najneskôr do roku 2020, ako sa navrhuje v článku 4 ods. 1, bez toho, aby došlo k neprijateľnému socio-ekonomickému vplyvu na flotily. Viacročné plány boli predložené s veľkým oneskorením po nadobudnutí účinnosti nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike, z dôvodov mimo odvetvia rybného hospodárstva, a preto sa výbor domnieva, že v súčasnosti nie je možné očakávať dosiahnutie cieľov, ktoré sa nedajú splniť.

4.7.

Pokiaľ ide o článok 7 ods. 1, výbor považuje za vhodné využiť pri vlečných sieťach systém riadenia rybolovného úsilia na základe rybolovných dní. Výbor však nie je za rozlišovanie podľa kategórií dĺžok, ako sa uvádza v prílohe I, ani podľa alebo skupín rybolovného úsilia podľa druhov výlovu, či už ide o krevetu druhu Aristeus antennatus a krevetu druhu Aristaeomorpha foliacea v hlbokomorských biotopoch alebo sultánku nachovú, merlúzu európsku, krevetu ružovú a homára štíhleho v pevninských šelfových oblastiach a na hornom svahu. EHSV sa domnieva, že je vhodnejšie uplatňovať riadenie plavidiel s vlečnými sieťami jednotkami riadenia (GSA) bez toho, aby sa rozlišovali podľa dĺžky a hĺbky, čo by bolo umelé, pretože z praktického hľadiska takéto rozdeľovanie neexistuje, keďže plavidlá s vlečnými sieťami môžu počas rovnakej plavby vykonávať lov druhov, ktoré sa nachádzajú v kontinentálnom šelfe, ako aj hlbokomorských biotopoch. Je dôležité, aby sa riadenie GSA uskutočňovalo nezávisle, prostredníctvom konkrétnych opatrení na obnovu druhov každej GSA bez ohľadu na situáciu druhov iných GSA.

4.8.

V súvislosti s článkom 7 ods. 4 sa výbor domnieva, že s cieľom zabrániť nezvrátiteľnej strate rentability podnikov by bolo vhodné stanoviť minimálny počet dní, ktorý by sa nemal ďalej znižovať.

4.9.

Výbor súhlasí s tým, že sa vo všeobecnosti povoľuje len dvanásťhodinový rybolov denne, päť dní v týždni alebo ekvivalent, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 3 EHSV však odporúča, aby sa povolili určité výnimky pre vzdialené vody alebo šíre vody Stredozemného mora, ktoré budú riadne odôvodnené a budú mať osobitné povolenia s cieľom umožniť navýšenie hodín cesty (zvýšenie počtu hodín rybolovu), ako sa už stalo v niektorých krajinách.

4.10.

EHSV sa nazdáva, že článok 9 ods. 5 by sa mal ponechať otvorenú možnosť výmeny kapacity medzi jednotlivými oblasťami riadenia, ak to umožňuje zlepšenie stavu zdrojov (v súlade s kritériami, ktoré sú už stanovené v právnych predpisoch týkajúcich sa celkových stropov kapacity).

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94 (Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11).

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/107

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

[COM(2017) 753 final – 2017/0332(COD)]

(2018/C 367/21)

Spravodajca:

Gerardo LARGHI

Konzultácia	Európsky parlament, 8. februára 2018 Rada, 28. februára 2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	13. februára 2018
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	26. júna 2018
Prijaté v pléne	12. júla 2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	161/1/2

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrh Komisie na aktualizáciu smernice o pitnej vode, pričom vo veľkej miere odobruje jeho štruktúru, ciele a opatrenia. Výbor s uspokojením konštatuje, že prvýkrát sa úspešne završuje legislatívny proces, ktorý sa začal prostredníctvom európskej iniciatívy občanov, pričom sa spĺňajú všeobecné očakávania. Výbor takisto poukazuje na skutočnosť, že viac ako 99 % pitnej vody v EÚ spĺňa požiadavky smernice 98/83/ES.

1.2.

V zhode so svojim predchádzajúcim stanoviskom (1) EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu smernice chýba výslovné uznanie prístupu k vode a sanitácii ako všeobecného ľudského práva v súlade s požiadavkami iniciatívy Right2Water a s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov (2).

1.3.

Výbor sa domnieva, že navrhovaný model Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) založený na minimálnom množstve vody na osobu a deň predstavuje vhodnú alternatívu. Je dôležité, aby sa zachoval naďalej holistický prístup k tejto otázke (3), pričom treba integrovať predpisy v oblasti udržateľnosti a obehového hospodárstva, ako aj environmentálny, hospodársky sociálny rozmer (4).

1.4.

EHSV sa domnieva, že Komisia by mala prijať parametrické hodnoty, ktoré navrhla WHO, pokračovať v mechanizme udeľovania výnimiek, ako je stanovený v súčasnosti a prehodnotiť automatický postup vyžadovaný podľa článku 12 smernice. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť najvyššie normy kvality spolu s vymedzením protokolov, ktoré by sa použili pri výskyte reálneho rizika pre používateľov.

1.5.

EHSV je za zavedenie opatrení pre členské štáty s cieľom podporiť prístup k pitnej vode pre zraniteľné osoby, resp. pre obyvateľov izolovaných zemepisných oblastí, ako aj okrajových alebo znevýhodnených vidieckych oblastí. Konkrétne vykonávanie opatrení by v zmysle zásady subsidiarity malo byť dohodnuté s členskými štátmi.

1.6.

EHSV je rád, že bola prijatá zásada predbežnej opatrnosti a zásada „znečisťovateľ platí“ (5) a odobruje organizovanie osvetových kampaní na podporu rozsiahlejšieho a informovanejšieho využívania vody určenej na verejnú spotrebu, pričom odporúča, aby sa využili všetky dostupné nástroje, a nielen tie, ktoré sú k dispozícii na internete.

1.7.

EHSV uznáva, že smernica obsahuje významné inovácie v oblasti monitorovania a transparentnosti informácií. Avšak s cieľom zvýšiť povedomie užívateľov o dôležitosti konzumácie vody z vodovodu sa odporúča, aby poskytované informácie boli jasné a zrozumiteľné. EHSV zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú v distribúcii vody zohrávajú MSP. S cieľom zamedziť byrokratickej záťaži pre MSP musia byť úlohy primerané.

1.8.

EHSV sa domnieva, že je dôležité monitorovať zdroje zásobovania vodou v súlade so smernicou 2000/60/ES a – ak je to potrebné – vytvárať zásoby vody na riešenie núdzových situácií; skúmať nové prístupy k alternatívnym zdrojom, ako je dažďová voda; zvážiť racionálnejšie využívanie podzemnej vody, aby sa obmedzilo plytvanie.

1.9.

EHSV sa domnieva, že voda určená na domácu spotrebu by mala byť súčasťou obehového hospodárstva a že je dôležité, aby ju smernica Komisie zahrnula do tohto kontextu, a teda aby stanovila nové ustanovenia pre výrobu, zhodnocovanie a opätovné použitie odpadových vôd.

1.10.

EHSV sa obáva, že by mohlo dôjsť k tomu, že zvýšené náklady na monitorovanie a na opatrenia na modernizáciu siete ponesú len koneční spotrebitelia, a že teda nebudú rozdelené medzi verejné orgány a dodávateľov.

1.11.

EHSV by uvítal, keby členské štáty vytvorili prispôsobené sadzby za vodu pre ľudí s najnižšími príjmami alebo pod hranicou chudoby, ako aj pre tých, ktorí žijú v znevýhodnených vidieckych oblastiach. Výbor zároveň odporúča opatrenia na odrádzanie od nadmerného používania, čím by sa súčasne stimulovali dobré návyky. To by sa malo uplatňovať aj na priemyselné a poľnohospodárske používanie vody. EHSV poukazuje na potrebu efektívnej údržby vodovodnej siete. Toto opatrenie by malo znížiť rozdiel medzi čerpaným objemom vody a účtovaným objemom vody s cieľom bojovať proti plytvaniu. V snahe zabezpečiť solidaritu so skupinami obyvateľov s nižšími príjmami je tiež dôležité, aby sa zachovali degresívne sadzby pre veľkoodberateľov, čo by mohlo prispievať k znižovaniu fixných poplatkov.

1.12.

EHSV pokladá vodu za primárny verejný statok. Z tohto dôvodu sa už podzemné vody, hydrologické povodia a rozsiahle prírodné zásoby vody nesmú privatizovať, resp. musia nevyhnutne zostať verejne dostupné. Na zabezpečenie dostupnosti pitnej vody pre všetkých môže členský štát zapojiť súkromné subjekty zabezpečujúce distribúciu vody určenej na domácu spotrebu alebo na priemyselné použitie. Súkromné subjekty by však vo vzťahu k verejnoprávnym subjektom mali zohrávať skôr podpornú než dominantnú úlohu.

1.13.

EHSV žiada, aby sa v budúcnosti rozlišovalo medzi uznaním práva na vodu a práva na ochranu zdravia.

2. Súvislosti

2.1.

Pitná voda je primárnym statkom, ktorý je nevyhnutný pre zdravie, blahobyt a dôstojnosť každej ľudskej bytosti. Kvalita života každého jednotlivca, ako aj hospodárske a výrobné činnosti, sú výrazne ovplyvnené dostupnosťou vody alebo narušením hydrologického cyklu.

2.2.

K dnešnému dňu približne 40 % svetovej populácie závisí pri zásobovaní vodou od cezhraničných povodí a do roku 2030 by približne 2 miliardy ľudí mohli žiť v oblastiach, ktoré budú trpieť nedostatkom vody.

2.3.

EÚ je bezpochyby jedným z území, ktoré najlepšie hospodária s pitnou vodou, ale i tak ešte dva milióny európskych občanov nemajú prístup k bezpečným, čistým a cenovo dostupným vodným zdrojom, hoci viac ako 99 % poskytovanej pitnej vody spĺňa požiadavky smernice 98/83/ES.

2.4.

Kvalita vody má vplyv na potravinový reťazec, preto musí byť v súlade s nariadením (ES) č. 178/2002 prístup k čistej vode zaručený vo všetkých oblastiach potravinového reťazca.

2.5.

Mnoho faktorov, ako napríklad nárast svetovej populácie, rastúci dopyt po vode na domáce, priemyselné a poľnohospodárske využitie, znečistenie a zmena klímy vytvárajú nové výzvy, pokiaľ ide o zásobovanie vodou, prístup k nej, hospodárenie s vodami a ich recykláciu. To je stimulom na aktualizáciu súčasných právnych predpisov, okrem iného smernice 98/83/ES.

2.6.

Európsku iniciatívu občanov pod názvom Right2Water z roku 2013 podporilo 1,8 miliónov občanov práve s cieľom prispôsobiť platné predpisy novým výzvam, so základnou požiadavkou uznať právo na vodu a sanitáciu ako všeobecné ľudské právo (6).

2.7.

Európsky parlament (7) a EHSV (8) dôrazne podporili túto iniciatívu, ktorá našla svoje ukotvenie v Agende 2030 Organizácie Spojených národov (9).

2.8.

Pod vplyvom iniciatívy Right2Water začala Komisia verejnú konzultáciu (10), po ktorej nasledovali oficiálne konzultácie so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, čo okrem iného viedlo k revízii smernice 98/83/ES v rámci programu REFIT. Prístup ku kvalitnej pitnej vode, ako aj účinné hospodárenie s ňou predstavujú jednu z osí Európskeho piliera sociálnych práv, systému preventívnej zdravotnej starostlivosti a zásobovania bezpečnými potravinami a spolu s opätovným použitím vody môžu byť súčasťou akčného plánu pre obehové hospodárstvo (11).

3. Zhrnutie návrhu Komisie

3.1.

Smernica stavia na týchto pilieroch: aktualizácia zoznamu parametrických hodnôt, zavedenie prístupu založeného na riziku; zlepšenie pravidiel týkajúcich sa transparentnosti a prístupu spotrebiteľov k aktuálnym informáciám; väčšia transparentnosť a prístup k údajom; vylepšenie voľného obchodu s materiálmi, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou; prístup k pitnej vode pre každého.

3.2.

V návrhu sa predpokladá zvýšenie parametrov, ktoré musí spĺňať voda určená na ľudskú spotrebu čiastočne v súlade s osobitnými odporúčaniami WHO (12) na zabezpečenie zdravotnej neškodnosti; väčšie kontroly črevných patogénov a Legionelly, zavedenie nových chemických parametrov a parametrov pre zlúčeniny narúšajúce endokrinný systém, ako aj prísnejších hraničných hodnôt pre olovo a chróm.

3.3.

Členské štáty zabezpečia, aby sa na dodávky, úpravu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu uplatňoval prístup založený na posúdení rizika nebezpečnosti vodných útvarov používaných na odber vody, rizika pri zásobovaní vodou, ako aj rizika v prípade domových rozvodov (ktoré sa bude posudzovať každé tri roky, zatiaľ čo riziko spojené so zásobovaním bude posudzované každých 6 rokov).

3.3.1.

Členské štáty majú možnosť vykonávať ďalšie monitorovanie látok a mikroorganizmov, pre ktoré neboli určené parametrické hodnoty.

3.3.2.

Nový prístup založený na riziku dopĺňa zásadu „znečisťovateľ platí“.

3.4.

Návrh obsahuje ustanovenia na zníženie existujúcich rozdielov a harmonizáciu noriem týkajúcich sa materiálov prichádzajúcich do styku s vodou, ktoré v súčasnosti predstavujú prekážku voľného obchodu.

3.5.

Členské štáty sa vyzývajú, aby zabezpečili prístup k vode pre každého a venovali pri tom osobitnú pozornosť zraniteľným a marginalizovaným skupinám, zlepšili kvalitu služby, kde sa už ponúka; zabezpečili prijateľné ceny za vodu pre domácnosti; spustili kampane s cieľom podporiť využívanie pitnej vody, a informovať spotrebiteľov o kvalite pitnej vody na svojom území, o opatreniach prijatých na monitorovanie, zber a zneškodňovanie odpadových vôd.

3.6.

Nové náklady budú znášať hlavne poskytovatelia služieb v oblasti vody, zatiaľ čo spotrebitelia by mali okrajovo zaznamenať mierne zvýšenie svojich účtov; v každom prípade však smernica vylučuje riziko nedostupných cien za pitnú vodu. Výdavky na rodinu by sa mohli zvýšiť o 0,73 % až 0,76 %, t. j. od 7,90 EUR do 10,40 EUR ročne, ale lepšia kvalita vody v domácnostiach by mohla ľudí presvedčiť, aby sa vzdali spotreby fľaškovej vody.

3.7.

Možné straty pracovných miest by sa mohli kompenzovať zvýšením počtu pracovných miest v sektore zásobovania vodou a úsporami z obalov a recyklácie plastov. Pracovné miesta by mali vznikať predovšetkým tam, kde sa nachádzajú zdroje zásobovania.

3.8.

Očakáva sa pozitívny vplyv na MSP, najmä tie, ktoré majú do činenia s analýzou a čistením vôd. Administratívne náklady pre vnútroštátne orgány boli vyhodnotené ako zanedbateľné alebo klesajúce.

4. Všeobecné pripomienky

4.1.

EHSV podrobne preskúmal návrh Komisie na aktualizáciu smernice o pitnej vode. Výbor predovšetkým s uspokojením konštatuje, že prvýkrát sa úspešne završuje legislatívny proces, ktorý sa začal prostredníctvom európskej iniciatívy občanov, pričom sa spĺňajú všeobecné očakávania. Poukazuje však na to, že viac ako 99 % pitnej vody v EÚ spĺňa požiadavky smernice 98/83/ES a je najvyššej kvality (13).

4.2.

Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v návrhu smernice chýba výslovné uznanie prístupu k vode a sanitácii ako všeobecného ľudského práva, v súlade s požiadavkami európskej iniciatívy občanov Right2Water, s rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ako aj s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov (cieľ č. 6: „zabezpečiť všeobecný a spravodlivý prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých“).

4.3.

EHSV súhlasí s rozhodnutím Komisie použiť ako nástroj smernicu, pretože v súlade so zásadou subsidiarity lepšie zodpovedá osobitým potrebám a problémom, ktoré existujú na vnútroštátnej a miestnej úrovni, avšak pod podmienkou, že sa vždy zachová holistický prístup zahŕňajúci predovšetkým všetky ostatné právne predpisy v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a obehového hospodárstva, s cieľom zaručiť vysokú kvalitu zásobovania pitnou vodou.

4.4.

EHSV navrhuje, aby mali členské štáty v súlade so zásadou subsidiarity možnosť prijať konkrétne opatrenia s cieľom uľahčiť zraniteľným a marginalizovaným osobám prístup k pitnej vode. Výbor má však vážne pochybnosti o zrušení súčasného systému výnimiek na vnútroštátnej úrovni v spojení so zavedením automatických mechanizmov podľa článku12 smernice. Uvedené opatrenia totiž primerane nezohľadňujú územné špecifiká a mohli by viesť k náhlemu prerušeniu dodávok bez skutočného ohrozenia ľudského zdravia. V tejto súvislosti sa požaduje, aby sa prikladal väčší význam trendom zisteným v zložení vody než jednotlivým sporadickým údajom.

4.5.

EHSV odobruje organizovanie rozsiahlych osvetových kampaní na informovanie občanov o nových pravidlách na ochranu zdravia a na podporu rozsiahlejšieho a informovanejšieho využívania vody určenej na verejnú spotrebu. Tieto kampane by sa mali realizovať aj pomocou iných než len digitálnych nástrojov, aby pokryli všetky skupiny obyvateľstva. Komisia by mala posúdiť ekonomické opatrenia v prospech kampaní o recyklácii, ako aj finančné príspevky pre osoby, ktoré kupujú domáce spotrebiče s nízkou spotrebou vody.

4.6.

EHSV podporuje návrh, aby sa zjednotili existujúce právne predpisy o materiáloch, ktoré prichádzajú do styku s pitnou vodou. Výbor sa predovšetkým domnieva, že toto opatrenie môže prispieť k dosiahnutiu značných úspor z rozsahu na vnútornom trhu a pokroku v oblasti zdravotníctva.

5. Konkrétne pripomienky

5.1.

EHSV pokladá skúsenosť, ktorú predstavovala iniciatíva Right2Water, za dôležitú prípadovú štúdiu, ktorú bude musieť Komisia zobrať do úvahy s ohľadom na posilnenie nástroja európskej iniciatívy občanov. Výbor predovšetkým konštatuje, že je to prvá a jediná iniciatíva, ktorá úspešne zavŕšila svoj životný cyklus, čím sa potvrdila prílišná zložitosť tohto nástroja jednak pre výbor na podporu iniciatívy vo fáze predkladania a zberu vyhlásení o podpore, jednak vo fáze nadväzujúcich opatrení Komisie (14), ako sa už čiastočne uznalo v nedávnom návrhu nariadenia COM(2017) 482.

5.2.

Výbor sa domnieva, že navrhovaný model WHO založený na minimálnom množstve vody na osobu a deň predstavuje vhodnú alternatívu (15). EHSV považuje za dôležité, aby EÚ stála na čele boja proti celosvetovému nedostatku vody.

5.3.

V súlade s usmerneniami WHO je dôležité zaviesť opatrenia zamerané na zlepšenie prístupu užívateľov k pitnej vode na základe týchto ukazovateľov:

—	bezpečnosť: žiadne prípadné stopy patogénnych mikroorganizmov a chemických látok by nemali presiahnuť prah tolerancie alebo spôsobiť rádiologické ohrozenie,

—	prijateľnosť: voda musí mať prijateľnú farbu, vôňu a chuť,

—	dostupnosť: každý má právo na vodu a hygienicko-sanitárne služby, ktoré musia byť fyzicky prístupné v rámci alebo v bezprostrednej blízkosti domácnosti, školy, pracoviska alebo zdravotníckeho zariadenia,

—	cenová dostupnosť: rozvojový program Organizácie Spojených národov (UNDP) naznačuje, že náklady na vodu by nemali presiahnuť 3 % príjmu domácností.

5.4.

EHSV vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o riziko zvýšenia nákladov pre spotrebiteľov a opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby sa všetkým občanov uznalo ich právo na bezpečnú pitnú vodu za dostupné ceny. Preto vyzýva členské štáty a Komisiu, aby s ohľadom na väčšiu transparentnosť dohliadali na vývoj cien.

5.5.

EHSV sa domnieva, že aktualizácia smernice by mohla viesť k vzniku nových príležitostí a pracovných miest v mnohých MSP, najmä tých, ktoré pôsobia v oblasti analýzy a monitorovania vody, údržby a nových zariadení. Výbor však konštatuje, že Komisia nevenuje dostatočnú pozornosť existencii primeraného počtu pracovníkov, ktorí by mali náležité zručnosti a schopnosť zvládať nové výzvy tohto odvetvia. EHSV zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú v distribúcii vody zohrávajú MSP. S cieľom zamedziť byrokratickej záťaži pre MSP musia byť úlohy primerané.

5.6.

EHSV varuje pred hrozbou, ktorú by smernica mohla predstavovať pre sektor výroby minerálnych vôd, s výrazným účinkom na zamestnanosť. Komisia nerozvinula dostatočne toto riziko, jednak pokiaľ ide o podporu podnikov pri prípadnej priemyselnej konverzii, jednak v prípade pracovníkov, pokiaľ ide o prípadnú podporu počas období, keď nepracujú, ako aj na rekvalifikáciu ich zručností zameraných na opätovné pracovné začlenenie. EHSV sa nazdáva, že tieto otázky musia byť riešené na úrovni EÚ s využitím všetkých dostupných nástrojov vrátane sociálneho dialógu.

5.7.

EHSV sa domnieva, že je dôležité monitorovať zdroje zásobovania vodou v súlade so smernicou 2000/60/ES a – ak je to potrebné – vytvárať zásoby vody na riešenie núdzových situácií; skúmať nové prístupy k alternatívnym zdrojom, ako je dažďová voda, odsoľovanie; zvážiť racionálnejšie využívanie podzemnej vody, aby sa obmedzilo plytvanie.

V Bruseli 12. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Stanovisko EHSV na tému Voda a sanitácia sú ľudským právom! (Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 33), bod 1.8.

(2) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 25. septembra 2015 s názvom „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“. Cieľ č. 6 „zabezpečiť všeobecný a spravodlivý prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých“.

(3) Stanovisko EHSV na tému Európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na vodné hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s. 147), bod 1.2.

(4) Stanovisko EHSV na tému Začlenenie vodohospodárskej politiky do ostatných oblastí európskej politiky (Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 43), bod 1.1.

(5) Stanovisko EHSV na tému Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy (Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 93), bod 1.5.

(6) www.right2water.eu.

(7) Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 k „ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water“ („právo na vodu“).

(8) Stanovisko EHSV na tému Voda a sanitácia sú ľudským právom! (Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 33).

(9) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 25. septembra 2015 s názvom „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“. Cieľ č. 6 „zabezpečiť všeobecný a spravodlivý prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých“.

(10) Komisii bolo doručených viac než 5 900 odpovedí a následne uskutočnila formálne stretnutia s cieľom diskutovať o transparentnosti a referenčnom porovnávaní.

(11) COM(2017) 614 final.

(12) Projekt spolupráce s regionálnym úradom WHO pre Európu zameraný na parametre pitnej vody „Odporúčanie na podporu preskúmania prílohy I k smernici Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu [Drinking Water Parameter Cooperation Project of the WHO Regional Office for Europe ‚Support to the revision of Annex I Council Directive 98/83/EC on the quality of water intended for human consumption (Drinking Water Directive)‘ Recommendation“], 11. september 2017.

(13) COM(2016) 666.

(14) Stanovisko EHSV na tému Európska iniciatíva občanov (Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 74).

(15) http://www.ohchr.org/Documents/Publications/FactSheet35en.pdf.

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/112

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení a fungovaní názvu domény najvyššej úrovne.eu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 733/2002 a nariadenie Komisie (ES) č. 874/2004

[COM(2018) 231 final – 2018/0110 (COD)]

(2018/C 367/22)

Spravodajca:

Philippe DE BUCK

Konzultácia	Európsky parlament, 28. mája 2018 Rada, 5. júna 2018
Právny základ	článok 172 prvý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	28. júna 2018
Prijaté v pléne	11. júla 2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	133/1/0

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV podporuje ciele obsiahnuté v predloženom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení a fungovaní názvu domény najvyššej úrovne.eu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 733/2002 a nariadenie Komisie (ES) č. 874/2004. Cieľom je vyriešiť otázku zastaraných ustanovení a súčasne mať možnosť rýchlejšie reagovať na nový vývoj.

1.2.

EHSV by rád zdôraznil skutočnosť, že vzhľadom na význam internetového identifikátora pre občanov, podniky a organizácie z EÚ by sa názov domény.eu mal považovať za službu všeobecného záujmu (SVZ). Z tohto dôvodu by sa malo vychádzať z toho, že register musí byť nezisková organizácia, ktorá sa bude zaoberať len prevádzkovým riadením názvu domény, a že akékoľvek zisky by sa mali previesť do rozpočtu EÚ.

1.3.

EHSV berie na vedomie, že register je vymenovaný na základe verejného obstarávania, chce však zdôrazniť, že by sa mali podniknúť všetky kroky na to, aby sa zabezpečila bezproblémová prevádzka domény.eu. Verejné obstarávanie by mohlo mať negatívny vplyv na stabilitu príslušných zamestnancov, stabilné vzťahy s viacerými registrátormi a na dôveru k názvu domény a jej reputáciu. Všetky kritériá výberu by preto mali byť jasne stanovené dostatočne vopred. Najmä aj to, či register môže alebo nemôže byť obchodná spoločnosť. V každom prípade však žiada, aby bol celý proces úplne transparentný.

1.4.

Komisia by mala stanoviť, či register musí byť nezisková organizácie, alebo nie.

1.5.

EHSV podporuje vytvorenie Rady viacerých zainteresovaných strán a chce v nej byť zastúpený.

1.6.

EHSV podporuje rozšírenie podmienok oprávnenosti pre fyzické osoby získať názov domény.eu. Bydlisko v niektorom z členských štátov EÚ už nie je nevyhnutným predpokladom. Skutočnosť, že štátny príslušník niektorého z členských štátov môže, bez ohľadu na krajinu bydliska, získať názov domény.eu povedie nielen k posilneniu zviditeľnenia EÚ, ale výslovne preukáže spriaznenosť s EÚ.

1.7.

Brexit bude mať vplyv na kritériá oprávnenosti, keď (a ak) Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu, prípadne keď skončí potenciálne prechodné obdobie. Všetky orgány, ktoré sa zaoberajú riadením a nesú prevádzkovú zodpovednosť za názov domény.eu by sa mali pripraviť na tieto nové okolnosti a vlastníci názvov domén.eu by mali byť včas informovaní o tom, že im budú ich práva odňaté. Mali by byť stanovené realistické termíny.

1.8.

EHSV žiada hladké prechodné obdobie pre súčasného etablovaného prevádzkovateľa. Keďže zmluva so súčasným registrom, konkrétne EURid, končí v októbri 2019 a je pravdepodobné, že nové nariadenie a vykonávacie akty Komisie nebudú dovtedy v plnej miere vykonateľné, bude potrebné prechodné obdobie, čo znamená, že zmluva s EURid sa bude musieť predĺžiť alebo sa bude musieť rokovať o novej. EHSV sa domnieva, že keďže je možné, že zmluva sa bude musieť upraviť, mali by tieto rokovania začať čo najskôr, aby sa predišlo narušeniu prevádzky domény.eu.

2. Úvod

2.1.

Doména najvyššej úrovne.eu (top-level domain – TLD) je názov domény Európskej únie a jej občanov. Je priradená EÚ a spravuje ju Európska komisia. TLD.eu bola zriadená nariadením (ES) č. 733/2002 o zavedení domény najvyššej úrovne.eu. Ďalej sa riadi pravidlami stanovenými v nariadení Komisie (ES) č. 874/2004 z 28. apríla 2004 a ďalšími zmenami, ktorým sa stanovujú pravidlá verejnej politiky týkajúce sa implementácie a funkcií domény najvyššej úrovne.eu a zásady, ktorými sa riadi registrácia. TLD.eu delegovala Internetová korporácia pre prideľovanie mien a čísel (ICANN) v marci 2005 a spustená bola v apríli 2006 po tzv. fázovanej registrácii („Sunrise Period“) v decembri 2005.

2.2.

TLD. eu bola založená s cieľom posilniť internetovú identitu Európskej únie a jej občanov, propagovať imidž EÚ na globálnych informačných sieťach a zvýšiť profil vnútorného trhu na virtuálnom trhu internetu.

2.3.

V súlade s cieľmi stratégie digitálneho jednotného trhu umožňuje TLD.eu európskym podnikom a občanom účasť na elektronickom obchode a zvyšuje ich účasť na jednotnom trhu online.

2.4.

Register TLD.eu je organizácia, ktorú vyberá Európska komisia na základe ponúk a na obdobie piatich rokov. Doménu.eu od jej zavedenia spravuje register EURid, nezisková organizácia, ktorá pôsobí na základe zmluvy s Európskou komisiou. Aktuálna zmluva s EURid skončí v októbri 2019. Až doteraz bola doména.eu spravovaná dobre. EURid dostal ocenenie ako najlepší register podľa prieskumu spokojnosti registrátorov.

2.5.

Doména.eu sa dá zaregistrovať prostredníctvom siete „akreditovaných registrátorov“. V súčasnosti si názov domény.eu môže zaregistrovať len fyzická osoba, podnik alebo organizácia („registrant“) s bydliskom alebo sídlom v Európskej únii, na Islande, v Lichtenštajnsku alebo Nórsku („obmedzenie týkajúce sa bydliska“).

2.6.

Niektoré názvy súvisiace s geografickými pojmami sú vyhradené. Tieto rezervácie si môžu vyhradiť inštitúcie EÚ, členské štáty, krajiny EHP, a krajiny, ktoré sú v prístupovej fáze, ako aj EURid. V nariadení (ES) č. 1654/2005 sa stanovuje zoznam rezervovaných názvov (napríklad „republicaportuguesa“, „hrvatska“) a uvádza sa v ňom, že názvy stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu sa vyhradia alebo registrujú ako názvy domén druhej úrovne priamo pod doménou najvyššej úrovne.eu.

2.7.

TLD.eu patrí medzi najväčšie medzinárodné TLD. Podľa údajov Komisie dosahuje počet registrácií vyše 3,8 milióna. Po doménach.de,.uk a.nl je to štvrtá najväčšia doména na európskej úrovni. Celosvetovo existuje viac ako 700 akreditovaných registrátorov. Nárast registrácií názvov domén.eu je od zavedenia TLD.eu značný, avšak za posledné dva roky rast postupne spomaľuje. Priemerná miera obnovy domény (80 %) je vyššia než celkový priemer (70 – 75 %). Okrem toho využívanie mobilných aplikácií, vyhľadávačov a sociálnych médií na prístup k online obsahu zmenšuje viditeľnosť názvov domén, čo vytvára tlak na tradičné názvy domén.

2.8.

Od prijatia nariadení o TLD.eu prešlo digitálne prostredie a politický a legislatívny kontext EÚ výraznými zmenami. S rýchlym nárastom počtu generických domén najvyššej úrovne (ako.top,.trade,.club alebo.xyz) sa konkurencia v oblasti názvov domén výrazne zvýšila. To má vplyv aj na pomer síl medzi registrami a registrátormi. Registrátori majú teraz väčšiu možnosť ovplyvniť, ktoré registre získajú lepšiu viditeľnosť, keď ponúkajú názvy domén zákazníkom. Súčasne prešlo významnými technickými zmenami aj riadenie internetu a dynamika ekosystému TLD. Prevádzkovateľ registra TLD.eu musí reagovať na čoraz komplexnejšie požiadavky v oblasti kvality.

2.8.1.

Okrem toho nástup a rozvoj platforiem sociálnych médií zmenil dopyt po jedinečných online identifikátoroch. Jedinečné online identifikátory sú akékoľvek typy reťazcov (domény, používateľské mená), ktoré umožňujú prítomnosť online. Jednotlivci a MSP majú k dispozícii lacné a pohodlné alternatívy na zabezpečenie svojho výskytu na internete. To má významný vplyv na trh s názvami domén.

2.9.

Podľa komisie sú hlavnými problémami súčasného rámca, ktorými sa treba zaoberať:

2.9.1.

TLD.eu sa riadi zastaraným a nepružným právnym rámcom, ktorý sa nedá ľahko aktualizovať. Nariadenia obsahujú veľmi podrobné ustanovenia, ktoré už mohli stratiť zmysel, čo ovplyvňuje každodenné riadenie domény.eu. Nemá potrebnú pružnosť na to, aby mohol efektívne reagovať na rýchlo sa meniaci trh systému doménových mien (DNS).

2.9.2.

Súčasná štruktúra neumožňuje optimálnu štruktúru riadenia, pokiaľ ide o dohľad a zodpovednosť v súvislosti s prevádzkovateľom registra. Nezohľadňuje to, že na riadení internetu sa v podstate podieľa viacero zainteresovaných strán a nedáva Komisii dostatočné dozorné právomoci, pokiaľ ide o prevádzkovateľa registra.

2.9.3.

Súčasné pravidlá neumožňujú registru TLD.eu predávať názvy domén.eu priamo zákazníkom. To môže obmedzovať jeho schopnosť ponúkať svoje služby efektívne.

3. Zhrnutie návrhu Komisie

3.1.

Hlavné aspekty návrhu sú:

3.1.1.

Právny rámec, ktorý bude zahŕňať:

—	nadčasové, pružné nariadenia založené na zásadách,

—	komitologické postupy obmedzené na hlavné aspekty riadenia TLD.eu, ako sú kritériá výberu prevádzkovateľa registra alebo výber rezervovaných názvov domén,

—	zmluvu medzi Komisiou a prevádzkovateľom registra so všetkými príslušnými podrobnými zásadami a postupmi. To zahŕňa aj opatrenia a postupy týkajúce sa správy názvov domén uvedené v prílohe. To by znamenalo, že akékoľvek technické zmeny v budúcnosti si budú vyžadovať revíziu zmluvy.

3.1.2.

Zlepšenia v oblasti riadenia a spravovania TLD.eu prostredníctvom:

—	poradného orgánu, Rady viacerých zainteresovaných strán, ktorý má pomáhať Komisii a poskytovať jej poradenstvo, pokiaľ ide o riadne uplatňovanie nariadenia a fungovanie domény.eu,

—	nových právomocí Komisie v oblasti dohľadu nad registrom s cieľom lepšie dohliadať na organizáciu, správu a prevádzku TLD.eu a overovať, že register je v súlade s nariadením. Každé dva roky bude register podrobený auditu externého audítora.

3.1.3.

Rozšírenie aktuálnych kritérií oprávnenosti na registráciu názvu domény.eu:

—	Občania EÚ s bydliskom v tretej krajine budú mať právo zaregistrovať si doménu v rámci TLD.eu; fyzické osoby a podniky z tretích krajín usídlené v EÚ (bydlisko/sídlo) majú tiež právo zaregistrovať si doménu v rámci TLD.eu.

3.1.4.

Zrušenie striktného zákazu vertikálneho oddelenia:

—	Komisia by mohla rozšíriť rozsah služieb registra (predaj názvov domén koncovým používateľom; priama registrácia názvov domén a internetovej stránke registra) bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel o spravodlivej hospodárskej súťaži.

3.2.

Komisia bude monitorovať uplatňovanie nariadenia a predloží správu o jeho hodnotení najneskôr do piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti. Okrem toho bude pokrok TLD.eu pravidelne monitorovaný prostredníctvom predkladania správ o uplatňovaní, účinnosti a fungovaní názvu domény tri roky po predložení uvedenej hodnotiacej správy a potom každé tri roky.

3.3.

Návrh je v súlade s cieľmi stratégie digitálneho jednotného trhu, ktoré zahŕňajú podporu európskeho podnikania a startupov a súčasné posilňovanie bezpečnosti a dôvery v online prostredie. Nariadenie by sa malo uplatňovať v súlade so základnými právami v oblasti ochrany údajov, súkromia, bezpečnosti a viacjazyčnosti. Vo všetkých systémoch spracovania údajov a vyvíjaných a/alebo vedených databázach by mala byť zakotvená špecificky navrhnutá ochrana osobných údajov a štandardná ochrana údajov.

4. Všeobecné pripomienky

4.1.

4.2.

4.3.

4.4.

Prostredie názvov domén a trh sa vyvíjajú v dôsledku nových zainteresovaných strán v oblasti internetu, znásobovania počtu generických názvov domén a rýchleho vývoja internetovej komunikácie zo strany podnikov a súkromných používateľov.

4.5.

EHSV podporuje skutočnosť, že nové nariadenie je založené na zásadách, čo znamená, že v navrhovaných pravidlách sú stanovené len základné a všeobecné zásady. To znamená, že viacero špecifických regulačných prvkov, ako sú napríklad rezervované názvy domén a kritériá výberu registra, Komisia podrobne stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov a komitológie. Ďalšie, ešte podrobnejšie špecifikácie uložené pri výbere registra, budú predmetom rokovania a stanovené ako súčasť zmluvy.

4.6.

Hoci EHSV podporuje pružnejší prístup v rokovaniach súvisiacich s nariadením a zmluvou, žiada, aby bol celý proces uverejňovania výziev na predkladanie ponúk a rokovania o zmluve v plnom rozsahu transparentné od počiatku až do konca procesu. Uchádzači by mali mať jasnú predstavu o záväzkoch, podmienkach a právach keď budú pripravovať svoje ponuky a pripravovať sa na rokovania o zmluve.

4.6.1.

V porovnaní so súčasným nariadením nevylučuje nové nariadenie vertikálnu integráciu, čo znamená, že vymenovaný register môže pôsobiť aj ako registračné miesto a ponúkať doménu.eu na trhu. EHSV by túto inováciu mohol akceptovať, najmä v krajinách alebo regiónoch, kde registranti majú obmedzené možnosti výberu miestnych registrátorov. To by mohlo stimulovať zvýšené preniknutie názvu domény.eu na trh, najmä pre jej varianty v iných písmach.

4.6.2.

Podľa nového návrhu tiež nebude povinné, aby mal vymenovaný register formu neziskovej organizácie. Ak Komisia takýto prístup potvrdí, bude to podľa názoru EHSV predstavovať zásadnú zmenu, ktorá bude mať významné dôsledky. Ide o to, že komerčné subjekty budú konať inak, keďže potrebujú dosahovať zisky z názvov domén.eu a prebytky, ktoré register vytvorí, sa už nebudú prevádzať do rozpočtu EÚ. EHSV žiada, aby Komisia túto situáciu čo najskôr objasnila, aby legislatívny proces prebiehal so všetkými podstatnými informáciami dostupnými.

4.6.3.

Ako sa uvádza v posúdení vplyvu, treba zdôrazniť skutočnosť, že Európska únia má prospech zo súčasného usporiadania registra, pretože to Komisii umožnilo podporovať rad projektov a iniciatív, ako napríklad schôdze EuroDIG a ICANN v Bruseli.

4.7.

Dôležitým novým prídavkom bude vytvorenie Rady viacerých zainteresovaných strán, ktorá bude podľa odôvodnenia 20 založená na koherentnom súbore globálnych a inkluzívnych internetových zásad. Členov rady bude podľa ustanovení článku 14 ods. 2 tvoriť týchto šesť skupín: zástupcovia vlád členských štátov, súkromného sektora, občianskej spoločnosti, akademickej obce, medzinárodných organizácií a technickej komunity.

4.7.1.

EHSV môže v plnej miere súhlasiť s týmto prístupom, keďže, pokiaľ ide o internet, tieto zainteresované strany budú schopné poskytovať poradenstvo inštitúciám EÚ o spoločných zásadách, normách, pravidlách, postupoch prijímania rozhodnutí a programoch, ktoré formujú využívanie a rozvoj internetu. EHSV však aj tak zdôrazňuje význam presnejšieho stanovenia, že úlohou Rady viacerých zainteresovaných strán nebude zasahovať do prevádzkového riadenia domény.eu. EHSV preto žiada Komisiu, aby objasnila úlohu a rozsah pôsobnosti tejto rady. Treba vyčleniť dostatočné finančné prostriedky pre túto radu, aby mohla riadne fungovať.

4.7.2.

Zdá sa byť logické, že výbor, ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti, a so zreteľom na dôležitú prácu, ktorú vykonal (a to aj na príslušné témy ako sú digitalizácia hospodárstva a rozvoj elektronického obchodu), má potrebné kompetencie na to, aby mal v rade zastúpenie.

4.8.

EHSV tiež víta skutočnosť, že sa posilní dohľad nad dodržiavaním právnych povinností vo všetkých procesoch, ktoré zabezpečuje register, a to zavedením externého auditu, ktorý sa vykonáva každé dva roky. Okrem toho Rada viacerých zainteresovaných strán poskytne poradenstvo súvisiace s tým, ako a v akom rozsahu sa tento audit má vykonávať.

4.9.

5. Konkrétne pripomienky

5.1.

Keďže zmluva so súčasným registrom, konkrétne EURid, končí v októbri 2019 a je pravdepodobné, že nové nariadenie a vykonávacie akty Komisie nebudú dovtedy v plnej miere vykonateľné, bude potrebné prechodné obdobie, čo znamená, že zmluva s EURid sa bude musieť predĺžiť alebo sa bude musieť rokovať o novej. EHSV sa domnieva, že keďže je možné, že zmluva sa bude musieť upraviť, mali by tieto rokovania začať čo najskôr, aby sa predišlo narušeniu prevádzky domény.eu.

5.2.

EHSV vyjadruje potešenie nad tým, že postupy alternatívneho riešenia sporov sa dopĺňajú o možnosti riešenia sporov online.

5.3.

Odôvodnenie 16, článok 11 písm. f) umožňuje príslušným orgánom prístup k registrom údajov na účely prevencie, detekcie a trestného stíhania trestných činov. Súčasné znenie naznačuje, že orgány presadzovania práva by mohli mať nehataný a neobmedzený prístup k registračným údajom. Akékoľvek zavedenie právnej povinnosti spolupracovať s príslušnými orgánmi by malo zdôrazňovať aj kontroly a obmedzenia takýchto povinností.

5.4.

V článku 12 ods. 1 sa uvádza, že: „Register musí vytvoriť a spravovať databázové zariadenie WHOIS s cieľom poskytovať presné a aktuálne informácie o registrácii názvov domén v rámci TLD.eu.“ Dosiahnuť presnosť údajov v databáze WHOIS je v systéme doménových mien (DNS), kde údaje vkladajú viaceré strany, nad ktorými register prakticky nemá efektívnu kontrolu, problematické. Napr. zmluvu s koncovým používateľom (registrantom) má obvykle registrátor. A hoci niektoré registre zaviedli následné kontroly presnosti údajov, žiadny register názvov domén nie je schopný zaručiť, že údaje v databáze WHOIS sú 100 % presné a aktuálne. Existuje riziko, že takéto ustanovenie by mohlo stanoviť nerealistickú a nedosiahnuteľnú úroveň presnosti.

5.5.

Vymedzenie pojmu „register“ (článok 2 písm. a)) obsahuje slovné spojenie „[…] a šírenia zónových súborov TLD“. Toto znenie je nejednoznačné a dalo by sa vysvetľovať tak, že zaväzuje register zverejniť svoj zónový súbor. Väčšina ccTLD nezverejňuje svoje zónové súbory s dôvodu ochrany súkromia a kybernetickej bezpečnosti. V znení vymedzenia pojmu by sa malo objasniť, že sa nepožaduje zverejnenie zónového súboru.

5.6.

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 367

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 61 10. októbra 2018

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
	536. plenárne zasadnutie EHSV, 11. 7. 2018 – 12. 7. 2018
2018/C 367/01	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Vplyv novej, decentralizovanej a digitalizovanej štruktúry dodávok energie bez emisií CO2 na pracovné miesta a regionálne hospodárstvo (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	1
2018/C 367/02	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Úloha dopravy pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja a z toho vyplývajúce dôsledky pre tvorbu politiky EÚ [stanovisko z vlastnej iniciatívy]	9
2018/C 367/03	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Koncepcie EÚ v oblasti riadenia prechodu na digitalizovaný svet práce – dôležitý príspevok k bielej knihe o budúcnosti práce [prieskumné stanovisko na žiadosť rakúskeho predsedníctva Rady EÚ]	15
2018/C 367/04	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Situácia žien so zdravotným postihnutím [prieskumné stanovisko na žiadosť Európskeho parlamentu]	20

	III Prípravné akty
	EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR
	536. plenárne zasadnutie EHSV, 11. 7. 2018 – 12. 7. 2018
2018/C 367/05	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 924/2009, pokiaľ ide o niektoré poplatky za cezhraničné platby v Únii a o poplatky za menovú konverziu [COM(2018) 163 final – 2018/0076 (COD)]	28
2018/C 367/06	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 168/2013, pokiaľ ide o uplatňovanie normy Euro 5 pri typovom schvaľovaní dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek [COM(2018) 137 final – 2018/0065 (COD)]	32
2018/C 367/07	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 98/2013 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní [COM(2018) 209 final – 2018/0103 (COD)]	35
2018/C 367/08	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie [COM(2018) 259 final – 2018/0123 (COD)]	39
2018/C 367/09	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách [COM(2018) 134 final – 2018/0060 (COD)] — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu [COM(2018) 135 final – 2018/0063 (COD)]	43
2018/C 367/10	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o rozhodnom práve pre účinky transakcií s cennými papiermi na vlastnícke práva [COM(2018) 89 final] — Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o cezhraničnú distribúciu fondov kolektívneho investovania [COM(2018) 92 final – 2018/0041 (COD)] — Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre účinky postúpenia pohľadávok na tretie strany [COM(2018) 96 final – 2018/0044 (COD)] — Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa uľahčuje cezhraničná distribúcia fondov kolektívneho investovania a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 325/2013 a (EÚ) č. 346/2013 [COM(2018) 110 final – 2018/0045 (COD)]	50
2018/C 367/11	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov [COM(2018) 93 final – 2018/0042 (COD)] — návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ [COM(2018) 94 final – 2018/0043 (COD)]	56
2018/C 367/12	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Akčný plán pre finančné technológie: Za konkurencieschopnejší a inovatívnejší európsky finančný sektor [COM(2018) 109 final]	61
2018/C 367/13	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi [COM(2018) 99 final – 2018/0047 (COD)] — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie [COM(2018) 113 final – 2018/0048 (COD)]	65
2018/C 367/14	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou [COM(2018) 147 final – 2018/0072 (CNS)] — Návrh smernice Rady o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb [COM(2018) 148 final – 2018/0073 (CNS)]	73
2018/C 367/15	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb [COM(2018) 212 final – 2018/0104 (COD)]	78
2018/C 367/16	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k smernici Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorá zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV [COM(2018) 213 final – 2018/0105 (COD)]	84
2018/C 367/17	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach [COM(2018) 225 final – 2018/0108 (COD)] a na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní [COM(2018) 226 final – 2018/0107 (COD)]	88
2018/C 367/18	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o perzistentných organických látkach (prepracované znenie) [COM(2018) 144 final – 2018/0070 (COD)]	93
2018/C 367/19	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o rámci monitorovania obehového hospodárstva [COM(2018) 29 final]	97
2018/C 367/20	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje viacročný plán pre rybolov druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora [COM(2018) 115 final – 2018/0050 (COD)]	103
2018/C 367/21	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) [COM(2017) 753 final – 2017/0332(COD)]	107
2018/C 367/22	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení a fungovaní názvu domény najvyššej úrovne.eu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 733/2002 a nariadenie Komisie (ES) č. 874/2004 [COM(2018) 231 final – 2018/0110 (COD)]	112
2018/C 367/23	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh smernice Rady, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a 2008/118/ES, pokiaľ ide o začlenenie talianskej obce Campione ďItalia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES [COM(2018) 261 final – 2018/0124 (CNS)]	117
2018/C 367/24	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o obdobie uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH [COM(2018) 298 final – 2018/0150(CNS)]	118
2018/C 367/25	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 110/2008, pokiaľ ide o menovité množstvá na účel uvádzania jedenkrát destilovaného šóčú vyrábaného periodickou destiláciou a fľašovaného v Japonsku na trh Únie [COM(2018) 199 final – 2018/0097 COD]	119
2018/C 367/26	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2003/17/ES, pokiaľ ide o rovnocennosť inšpekcií v teréne uskutočňovaných v Brazílii v prípade množiteľského porastu pre produkciu osiva krmovín a množiteľského porastu pre produkciu osiva obilnín a v prípade rovnocennosti osiva krmovín a osiva obilnín vyprodukovaného v Brazílii, a pokiaľ ide o rovnocennosť inšpekcií v teréne uskutočňovaných v Moldavsku v prípade množiteľského porastu pre produkciu osiva obilnín, množiteľského porastu pre produkciu osiva zelenín a množiteľského porastu pre produkciu osiva olejnín a priadnych rastlín a v prípade rovnocennosti osiva obilnín, zelenín, olejnín a priadnych rastlín vyprodukovaného v Moldavsku [COM(2017) 643 final – 2017/0297 (COD)]	120

Konzultácia	Rada Európskej únie, 29.5.2018
Právny základ	článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v pléne	11.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	174/0/2

Konzultácia	Rada Európskej únie, 11.6.2018
Právny základ	článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v pléne	11.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	175/1/3

Konzultácia	Európsky parlament, 2.5.2018 Rada Európskej únie, 30.4.2018
Právny základ	článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v pléne	11.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	170/0/5

Konzultácia	Rada Európskej únie, 18.6.2018
Právny základ	článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v pléne	11.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	166/0/4