19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/2

P8_TA(2017)0278

Európske normy pre 21. storočie

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o európskych normách pre 21. storočie (2016/2274(INI))

(2018/C 334/01)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES,

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (smernica NIS),

—	so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 1. júna 2016 o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 v rokoch 2013 až 2015 (COM(2016)0212),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 1. júna 2016 s názvom Analýza vykonávania nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 v rokoch 2013 až 2015 a prehľad (SWD(2016)0126),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európske normy pre 21. storočie (COM(2016)0358),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 1. júna 2016 o využití potenciálu európskych noriem v oblasti služieb na pomoc európskym spotrebiteľom a podnikom (SWD(2016)0186),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu na rok 2017 (COM(2016)0357),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 1. júna 2016 o vykonávaní opatrení ročného pracovného programu Únie pre európsku normalizáciu na rok 2016 vrátane vykonávacích aktov a mandátov zaslaných európskym normalizačným organizáciám (SWD(2016)0185),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Priority v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh (COM(2016)0176),

—	so zreteľom na spoločnú iniciatívu v oblasti normalizácie v rámci stratégie jednotného trhu, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o budúcnosti európskej normalizácie (1),

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Európske normy pre 21. storočie,

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Európska normalizácia v roku 2016,

—	so zreteľom na stratégiu Európskej komisie pre slobodný softvér na roky 2014 – 2017 (2),

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0213/2017),

keďže európsky systém normalizácie je kľúčovým prvkom zabezpečenia jednotného trhu; keďže opatrenia Komisie stanovujúce spoločnú víziu pre európsku normalizáciu sú priamym výsledkom desiatich priorít Junckerovej Komisie, a najmä priorít týkajúcich sa prepojeného digitálneho jednotného trhu a stratégie pre jednotný trh;

keďže otvorený, inkluzívny, transparentný a primárne trhovo orientovaný európsky systém normalizácie založený na dôvere a riadnom dodržiavaní predpisov zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska pozitívnej reakcie na narastajúcu potrebu noriem v rámci európskej priemyselnej, hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky a legislatívy, ktoré môžu prispieť k bezpečnosti výrobkov, inovácii, interoperabilite, udržateľnosti a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a zlepšiť kvalitu života občanov, spotrebiteľov a pracovníkov;

C.	keďže účinný európsky systém normalizácie by mal byť založený na úzkom partnerstve a spolupráci medzi priemyslom, orgánmi verejnej moci, normalizačnými orgánmi a ostatnými zainteresovanými stranami, napríklad organizáciami uznanými podľa prílohy III k nariadeniu (EÚ) č. 1025/2012;

keďže európske normy treba vypracúvať v rámci otvoreného, inkluzívneho a transparentného systému na základe konsenzu medzi všetkými zainteresovanými stranami a s cieľom vymedziť strategické technické alebo kvalitatívne požiadavky, ktoré môžu spĺňať súčasné alebo budúce výrobky, výrobné postupy, služby alebo metódy;

keďže v oznámení Komisie s názvom Priority v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh sa uznáva význam otvorených noriem, ale nestanovuje žiadna definícia otvorenej normy; keďže otvorené normy sa ukázali ako dôležité pre vznik a rozvoj internetu a internetových služieb, ktoré potom podporovali inovačné, spoločenské a hospodárske možnosti;

F.	keďže používanie riešení v oblasti licencovania slobodného softvéru a hardvéru by európskym spoločnostiam a verejným správam malo a mohlo pomôcť zabezpečiť lepší prístup k digitálnemu tovaru a službám;

keďže moderný a pružný európsky systém normalizácie je užitočnou súčasťou ambicióznej a obnovenej európskej priemyselnej politiky a fungovania jednotného trhu; keďže normy môžu posilniť globálnu konkurencieschopnosť EÚ, rast, spravodlivú hospodársku súťaž a inovácie, kvalitu, podniky, a najmä výkonnosť MSP a ochranu spotrebiteľov, pracovníkov a životného prostredia;

keďže v Európe vedľa seba existujú dva rôzne systémy rozvoja noriem, a to jeden založený na zásade národných delegácií a uplatňovaný Európskym výborom pre normalizáciu (CEN) a Európskym výborom pre elektrotechnickú normalizáciu (CENELEC), a druhý založený na platenom členstve zainteresovaných strán, ktorý vypracoval Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI); keďže je potrebné vyhodnotiť systémy rozvoja noriem týkajúce sa nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 s cieľom identifikovať existujúce problémy a osvedčené postupy;

I.	keďže nariadenie (EÚ) č. 1025/2012 znamenalo zlepšenie procesu normalizácie tým, že po prvýkrát začlenilo zainteresované strany spoločnosti a MSP do právneho základu európskeho systému normalizácie;

keďže normy IKT, ktoré sa rozvíjajú predovšetkým na globálnej úrovni, umožňujú rozvoj interoperabilných riešení pre doplnkové výrobky a pre rôzne časti konkrétneho výrobku, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj internetu vecí (IoT); keďže roztrieštenosť noriem a patentované alebo polouzatvorené riešenia brzdia rast a využívanie internetu vecí, a preto je potrebné vypracovať strategický prístup k normalizácii IKT v záujme zabezpečenia úspešnej reakcie na potreby nadchádzajúceho desaťročia, čím sa umožní EÚ udržať si vedúcu úlohu v globálnom systéme normalizácie;

keďže zverejňovanie dokumentov a údajov napĺňa vládnu zodpovednosť a ciele transparentnosti vrátane zodpovednosti, reprodukovateľnosti, udržateľnosti a spoľahlivosti vládnych opatrení; keďže dokumenty alebo údaje musia mať pri uverejnení otvorený a štandardizovaný formát, aby sa predišlo situáciám odkázanosti na určitého dodávateľa, keď softvérový produkt alebo predajca už nemusia byť komerčne dostupní, a aby boli nezávislé subjekty schopné zavádzať tieto formáty v rámci rôznych modelov vývoja a obchodných modelov vrátane otvoreného zdroja tak, aby sa zabezpečila kontinuita vládnych a administratívnych procesov;

L.	keďže odvetvie dopravy stojí na čele vývoja a zavádzania noriem, ktoré sú potrebné na vytvorenie jednotného európskeho dopravného priestoru;

Všeobecné úvahy

víta všeobecný normalizačný balík Komisie, ktorý je spolu s oznámením o normách IKT a spoločnou iniciatívou v oblasti normalizácie zameraný na stanovenie koherentnej a jednoduchej európskej politiky normalizácie s cieľom zachovať jej početné úspešné prvky, zlepšiť jej nedostatky a dosiahnuť správnu rovnováhu medzi európskym, vnútroštátnym a medzinárodným rozmerom; zdôrazňuje, že akékoľvek budúce preskúmanie európskeho systému normalizácie (ESN) by malo byť založené na silných stránkach existujúceho systému, ktoré predstavujú pevný základ pre zlepšenie bez toho, aby sa vykonali akékoľvek radikálne zmeny, ktoré by narušili jeho základné hodnoty;

uznáva osobitosť a význam ESN pre všetky zainteresované strany vrátane priemyslu, MSP, spotrebiteľov a zamestnancov a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európsky systém bude aj naďalej existovať a že bude mať dostatočné zdroje na splnenie cieľov nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, čím prispeje okrem iného k interoperabilite, právnej istote a uplatňovaniu vhodných záruk pre podniky a spotrebiteľov a pre voľný pohyb informačných technológií; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie viacročného finančného rámca (VFR) zaručila udržateľný rozpočet pre ESN;

víta okrúhly stôl pre relevantnosť noriem pre trh (SMARRT) v rámci spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie, ktorý umožňuje dialóg medzi Komisiou a priemyslom a úplnú transparentnosť pre zainteresované strany, pokiaľ ide o program Výboru pre normy;

poznamenáva, že normy sú dobrovoľný, trhovo orientovaný nástroj, ktorý poskytuje technické požiadavky a usmernenia a ktorého používanie uľahčuje súlad tovarov a služieb s európskymi právnymi predpismi a podporuje európske politiky, keď sa vypracúvajú zodpovedným, transparentným a inkluzívnym spôsobom; zdôrazňuje však, že normy nemožno považovať za právo Únie, keďže právne predpisy a politiky týkajúce sa úrovne ochrany spotrebiteľa, zdravia, bezpečnosti, životného prostredia a údajov a úrovne sociálneho začlenenia stanovuje zákonodarca;

uznáva úlohu otvorených, normalizovaných formátov pre povinnú transparentnosť vlád, verejnej správy a európskych inštitúcií; vyzýva členské štáty, aby sa pokúsili uplatňovať spoločné normy, pokiaľ ide o digitálnu správu, s osobitným zameraním na súdne orgány a miestne orgány; zdôrazňuje, že otvorené normy majú zásadný význam pre ďalší rozvoj politík otvorených údajov verejnej správy a inteligentných miest a že dokumenty a údaje sa preto musia uverejňovať v otvorených, normalizovaných formátoch, ktoré možno ľahko implementovať tak, aby sa uľahčilo opätovné využívanie údajov; zdôrazňuje úlohu verejného obstarávania a riešení spočívajúcich na otvorených normách pri predchádzaní odkázanosti na určitého dodávateľa;

je pevne presvedčený, že otvorené dáta sú najmä v sektore dopravy zásadným prvkom pre zužitkovanie všetkých výhod digitálneho jednotného trhu, ako je podpora a rozvoj multimodálnej dopravy; preto zdôrazňuje potrebu väčšej právnej istoty, najmä pokiaľ ide o vlastníctvo a zodpovednosť; vyzýva preto Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu zverejnila plán rozvoja noriem zameraných na harmonizáciu údajov a programovacích rozhraní v oblasti dopravy financovanej z verejných zdrojov v záujme podnietenia inovácií náročných na údaje a poskytovania nových dopravných služieb;

zdôrazňuje, že súčasný systém akreditácie skúšobných inštitúcií vždy nezaručuje, že výrobky a služby na trhu, ktoré dobrovoľne uplatňujú európske normy, sú v súlade s týmito normami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoločná iniciatíva v oblasti normalizácie (JIS) a ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu (AUWP) nevenujú žiadnu pozornosť akreditácii skúšobných inštitúcií a noriem, a vyzýva Komisiu, aby tento aspekt zohľadnila pri navrhovaní nových iniciatív;

domnieva sa, že otvorené normy musia byť založené na otvorenosti procesu normalizácie a na rozvoji a dostupnosti noriem pre vykonávanie a používanie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 a zásadami WTO; berie na vedomie zámer Komisie, ako sa uvádza v pláne týkajúcom sa patentov nevyhnutných pre normy (SEP), objasniť otázky týkajúce sa zásad FRAND a licencovania SEP; nabáda Komisiu, aby spolu s európskymi normalizačnými organizáciami (ESO) a komunitami otvorených zdrojov preskúmala vhodné spôsoby vzájomnej spolupráce;

zdôrazňuje, že európsky systém normalizácie musí prispieť k európskej inovácii, posilniť konkurencieschopnosť Únie, upevniť jej miesto v medzinárodnom obchode a podporiť blahobyt jej občanov; považuje preto za dôležité, aby Európa obhajovala svoju kľúčovú úlohu v medzinárodnom systéme normalizácie, a zdôrazňuje dôležitosť presadzovania európskych noriem na globálnej úrovni pri rokovaní o obchodných dohodách s tretími krajinami; zdôrazňuje, že európsky systém normalizácie môže mať prospech aj z dohôd o partnerstve, ktoré ESO uzavreli s normalizačnými organizáciami z tretích krajín, a konštatuje, že články 13 a 14 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 už predpokladajú účasť mnohých organizácií pre rozvoj noriem (SDO) pri verejnom obstarávaní v oblasti IKT; odporúča, aby ESO zvážili užšiu spoluprácu s vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi (NSB) tretích krajín vrátane sprievodných normalizačných orgánov, ak existujú možnosti na podrobné zosúladenie; nabáda Komisiu, členské štáty a ESO, aby naďalej pracovali na vytváraní globálnych noriem a zároveň venovali pozornosť aj regionálnemu kontextu a významu normy, keď sa zapájajú do normalizačných prác;

10.

zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca v oblasti noriem pomáha zabezpečiť transparentnosť, efektívnosť a súdržnosť a vytvára pre priemyselné odvetvie prostredie naklonené hospodárskej súťaži, čoho dobrým príkladom je Svetové fórum pre harmonizáciu predpisov o vozidlách (WP.29) v rámci Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN), ktoré bolo zriadené pre odvetvie IKT;

11.

zdôrazňuje, že normy, ktoré prijímajú medzinárodné organizácie, sa zvyčajne vyvíjajú mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, a odporúča ESO, aby ich schválili až po vnútornom schvaľovacom procese, ktorý zahŕňa zastúpenie zainteresovaných strán, ako sú organizácie uznané podľa prílohy III, najmä pokiaľ ide o harmonizované normy podporujúce vykonávanie európskych právnych predpisov;

12.

zastáva názor, že ESO by mali za každých okolností vypracúvať inkluzívne, udržateľné, bezpečné a vysokokvalitné normy, ku ktorým majú všetky zainteresované strany spravodlivý prístup a ktoré platia rovnako pre všetkých, pričom sa minimalizuje vplyv na životné prostredie a primerane sa chránia osobné údaje a súkromie;

13.

považuje spoluprácu Komisie a členských štátov s priemyslom EÚ za kľúčový prostriedok na uľahčenie prijímania globálnych noriem európskeho typu pri definovaní a zavádzaní technológií 5G;

14.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozdiely medzi vnútroštátnymi normami, napríklad v odvetví nákladnej dopravy a logistiky, aj naďalej predstavujú prekážku pre vnútorný trh, a preto vyzýva Komisiu a ESO, aby vždy, keď to považujú za potrebné, vypracovali príslušné normy na harmonizáciu podmienok na vnútroštátnej úrovni s cieľom odstrániť všetky prípadné prekážky pre vnútorný trh; v tomto smere zdôrazňuje, že je potrebné usilovať sa o harmonizáciu noriem naprieč rôznymi druhmi dopravy;

15.

okrem toho poukazuje na to, že normalizácia nielenže bráni roztrieštenosti trhu, ale môže výrazne prispieť aj k zníženiu administratívneho zaťaženia a dopravných nákladov pre všetky podniky (napr. prostredníctvom elektronických dokumentov), a najmä pre MSP, a môže uľahčiť riadne presadzovanie právnych predpisov EÚ (napr. prostredníctvom digitálnych tachografov či elektronických mýtnych systémov);

16.

konštatuje, že nariadením (EÚ) č. 1025/2012 sa zlepšila inkluzívnosť ESN, ktorý umožňuje aktívnu účasť MSP, spotrebiteľov, pracovníkov a environmentálnych organizácií na procese normalizácie, a nabáda na pokračovanie v tomto smere tak, aby boli všetci primerane zastúpení a mohli sa zúčastňovať na systéme normalizácie a využívať tak v plnej miere výhody, ktoré vyplývajú zo štandardizácie; vyzýva Komisiu, ESO a NSB, aby určili najlepšie spôsoby na dosiahnutie tohto cieľa a na riešenie problémov, vrátane nedostatku informovanosti, ktoré bránia väčšej účasti;

17.

víta úsilie ETSI o zabezpečenie jednoduchého prístupu pre európske MSP, ako aj jeho dlhodobú stratégiu na roky 2016 – 2021 zameranú konkrétne na medziodvetvovú spoluprácu;

18.

uznáva, že rýchlosť vypracúvania noriem sa zvýšila, a pripomína, že je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť včasný vývoj noriem a zároveň ich vysokú kvalitu;

19.

zastáva názor, že okrem existujúcich najlepších postupov zistených medzi normalizačnými komunitami môže zvýšenie informovanosti verejnosti o navrhovaných normách, riadne a včasné zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán a zlepšenie kvality žiadostí o normalizáciu ešte viac zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť v rámci systému normalizácie;

20.

okrem toho vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť a poskytla podporu úsiliu kandidátskych krajín o harmonizáciu ich noriem s európskymi normami s cieľom minimalizovať existujúce prekážky;

Normy IKT

21.

víta oznámenie o prioritách v oblasti normalizácie IKT, v ktorom sa stanovuje strategický prístup k normalizácii pre IKT, ale vyzýva Komisiu, aby jasne stanovila spojitosť medzi týmto oznámením a priebežným plánom normalizácie IKT, balíkom „Normy pre 21. storočie“ a ročným pracovným programom;

22.

konštatuje, že nedávna konvergencia technológií a digitalizácia spoločnosti, podnikov a verejných služieb stiera tradičné rozdiely medzi všeobecnou normalizáciou a normalizáciou v oblasti IKT; domnieva sa, že normalizácia IKT by mala byť súčasťou európskej digitálnej stratégie s cieľom vytvárať úspory z rozsahu, rozpočtové úspory a lepšiu konkurencieschopnosť a inovácie pre európske spoločnosti a zvýšiť medziodvetvovú a cezhraničnú interoperabilitu tovaru a služieb prostredníctvom rýchlejšieho vymedzenia – a to otvoreným a konkurenčným spôsobom – dobrovoľných noriem, ktoré MSP ľahko zavedú;

23.

zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce v rámci komunity pre normalizáciu IKT, najmä medzi jednotlivými ESO, a vyzýva ESO, aby vypracovali spoločný ročný pracovný program, v ktorom určia prierezové oblasti spoločného záujmu;

24.

zdôrazňuje, že otvorené, dobrovoľné, inkluzívne a konsenzuálne orientované procesy normalizácie boli doteraz účinné, keďže predstavujú hnaciu silu inovácií, vzájomného prepájania a zavádzania technológií, a pripomína, že je zároveň dôležité zabezpečiť riadne investície, odborné znalosti a rozvoj v oblasti špičkových technológií a podporovať MSP;

25.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby požiadala ESO, aby prispievali k vysokokvalitným, interoperabilným a otvoreným normám s cieľom bojovať proti roztrieštenosti a stimulovať ich široké prijatie, a uznala existujúci ekosystém a rozmanité obchodné modely, ktoré podporujú rozvoj digitálnych technológií, pretože to prispeje k sociálnej, hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti hodnotových reťazcov IKT a potvrdí záväzok k zabezpečeniu ochrany súkromia a údajov vo verejnom záujme;

26.

zdôrazňuje nevyhnutnú potrebu prispôsobiť politiku normalizácie IKT trhovému vývoju a vývoju politiky, čo povedie k dosiahnutiu významných cieľov európskej politiky, ktoré si vyžadujú interoperabilitu, ako sú prístupnosť, bezpečnosť, elektronický obchod, elektronická verejná správa, elektronické zdravotníctvo a doprava; odporúča, aby medzi priority Komisie a ESO patrili normy v oblasti 5G, cloud computingu, internetu vecí, dát a kybernetickej bezpečnosti, ako aj v oblasti vertikálnych domén, ako sú prepojené a automatizované riadenie a inteligentné dopravné systémy, inteligentné mestá, inteligentná energia, vyspelá výroba a inteligentné prostredie pre život;

27.

zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť otvorený, interoperabilný ekosystém IKT založený na piatich prioritných normách IKT, čím sa podporí hospodárska súťaž pri vytváraní hodnôt v prospech inovácií; domnieva sa, že:

—	normy v oblasti 5G by mali umožniť skutočný generačný posun z hľadiska kapacity, spoľahlivosti a latencie, čo technológiám 5G dovolí vysporiadať sa s očakávaným nárastom prenosu údajov a rozličnými požiadavkami služieb, ktoré z nich budú vychádzať;

—

normy kybernetickej bezpečnosti by mali umožňovať bezpečnosť prostredníctvom koncepcie (security-by-design) a mali by byť v súlade so zásadami ochrany súkromia prostredníctvom koncepcie (privacy-by-design), podporovať odolnosť sietí a riadenie rizika a mali by byť schopné držať krok s rýchlym nárastom kybernetických hrozieb pre všetok vývoj IKT;

—	normy v oblasti cloud computingu by sa mali zbližovať, aby sa umožnila interoperabilita vo všetkých aspektoch cloudových služieb, a tým aj prenosnosť;

—	normy v oblasti údajov by mali podporovať medziodvetvové interdisciplinárne toky údajov, čím sa dosiahne lepšia interoperabilita údajov a metaúdajov vrátane sémantifikácie, a prispievať k vypracovaniu referenčnej štruktúry veľkých dát (big data);

—	normy v oblasti internetu vecí by mali riešiť súčasnú fragmentáciu bez obmedzovania inovácií v sektore, ktorý sa rozvíja veľmi rýchlo;

28.

uznáva, že efektívne komunikačné siete 5G v zásadnej miere závisia od spoločných noriem na zabezpečenie interoperability a bezpečnosti, ale pripomína, že rozvoj siete s veľmi vysokou kapacitou je jadrom spoľahlivej 5G siete;

29.

konštatuje, že úspech hospodárstva založeného na údajoch závisí od širšieho ekosystému IKT vrátane vysokovzdelaných odborníkov, ako aj kvalifikovaných ľudí s cieľom odstrániť digitálnu priepasť a digitálne vylúčenie;

30.

povzbudzuje Komisiu k tomu, aby zhromaždila štatistické údaje v záujme lepšieho zhodnotenia dosahu digitalizácie a IKT na dopravu a cestovný ruch;

31.

uvedomuje si rastúci počet platforiem, skupín, stretnutí a kanálov týkajúcich sa noriem v oblasti IKT; vyzýva Komisiu, aby zracionalizovala počet platforiem a koordinačných mechanizmov, ktoré sa zaoberajú normalizáciou, a zapojila normalizačné organizácie do nových iniciatív, aby sa predišlo zdvojeniu úsilia zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie koordinovať normy IKT a normalizačné priority medzi rôznymi organizáciami, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby promptne informovala zainteresované strany o dosiahnutých výsledkoch v rámci prebiehajúcich iniciatív týkajúcich sa noriem v oblasti IKT;

32.

zdôrazňuje, že digitalizácia napreduje rýchlym tempom a je významnou hnacou silou hospodárstva; zdôrazňuje dôležitosť účinnej digitalizácie vertikálnych odvetví s cieľom zabezpečiť prínos pre MSP, a najmä spotrebiteľov na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj potrebu primeraného zastúpenia ich záujmov v rámci medzinárodnej normalizácie IKT;

33.

podporuje zámer Komisie preskúmať iniciatívy, ako sú dôveryhodné označenie a certifikačný systém internetu vecí, ktoré môžu pomôcť podporiť dôveru v úroveň súkromia a koncovej bezpečnosti zariadenia internetu vecí tým, že poskytnú merateľné a porovnateľné hodnotenia možných rizík spojených s prevádzkou a používaním zariadenia alebo služby internetu vecí; domnieva sa, že by sa mali rozvíjať v relevantných prípadoch a vtedy, keď by zariadenia internetu vecí mohli mať vplyv na príslušnú infraštruktúru na základe požiadaviek uvedených v smernici NIS, ktorá by mala slúžiť ako základ pre stanovenie bezpečnostných požiadaviek; konštatuje, že každé takéto označenie musí byť schopné prispôsobiť sa budúcim technologickým zmenám a podľa potreby zohľadniť globálne normy;

34.

vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri presadzovaní medziodvetvových, medzijazykových noriem a podpore služieb, ktoré chránia súkromie a sú spoľahlivé a bezpečné;

35.

na tento účel podporuje vymedzenie osobitných a merateľných minimálnych požiadaviek, ktoré zohľadňujú dlhodobú udržateľnosť a spoľahlivosť zariadení alebo služieb internetu vecí, ako aj štandardnú počítačovú bezpečnosť v rámci odvetvia a normy udržateľnosti; takýto zoznam by mal zahŕňať napríklad záväzok sprístupňovať aktualizácie po určité minimálne obdobie po nákupe a záväzok výrobcu alebo poskytovateľa dodržiavať určitý časový rámec, v rámci ktorého poskytne aktualizáciu po zistení a notifikácii zraniteľnosti; na tento účel by Komisia mala vyhodnotiť možnosť samoregulácie odvetvia so zreteľom na rýchlosť, akou sa normy a technológie v odvetví IKT vyvíjajú, a rozmanitosť modelov vývoja a obchodných modelov vrátane otvoreného zdroja, začínajúcich podnikov a MSP;

36.

berie na vedomie obavy o kybernetickú bezpečnosť a osobitosti hrozieb v odvetví dopravy; naliehavo žiada Komisiu, aby sa týmito osobitosťami zaoberala pri prijímaní svojich odporúčaní týkajúcich sa noriem kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa očakáva do konca roka 2017 ako prvý krok ku komplexnej stratégii pre kybernetickú bezpečnosť v odvetví dopravy;

37.

poznamenáva, že normalizácia IKT bude mať pozitívny vplyv na rozvoj služieb súvisiacich s dopravou a cestovným ruchom a multimodálnych dopravných riešení; vyzýva Komisiu, aby spolu s ESO pri vykonávaní svojho prioritného akčného plánu pre normalizáciu IKT prikladala väčší význam tomuto rozvoju, a predovšetkým aby preskúmala potenciálnu úlohu normalizácie z hľadiska podpory technologických zmien a nových obchodných modelov, ktoré vznikajú v odvetví cestovného ruchu; vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia na podporu rozvoja integrovaných inteligentných služieb predaja cestovných lístkov a informačných služieb a nových koncepcií mobility, ako je „mobilita ako služba“;

38.

konštatuje, že v dôsledku zvýšeného využívania internetu, online bankovníctva, sociálnych sietí a iniciatív v oblasti elektronického zdravotníctva majú ľudia čoraz väčšie obavy o bezpečnosť a súkromie a že normy v oblasti IKT musia odrážať zásady ochrany jednotlivcov, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov a voľný pohyb takýchto údajov;

39.

vyzýva Komisiu, aby zahrnula digitálnu integráciu výroby ako normalizačnú prioritu v oblasti IKT, a vyzýva na rozvoj otvorených noriem pre komunikačný protokol a formáty údajov na účely digitálnej integrácie výrobných zariadení s cieľom zabezpečiť úplnú interoperabilitu medzi strojmi a zariadeniami;

40.

uznáva niektoré obavy, najmä pokiaľ ide o IKT a patenty nevyhnutné pre normy (SEP), a uznáva, že spoľahlivá, spravodlivá a primeraná politika v oblasti práv duševného vlastníctva podnieti investície a inovácie a uľahčí využívanie digitálneho jednotného trhu a nových technológií, najmä pokiaľ ide o nasadenie 5G a zariadení internetu vecí, keďže sa do veľkej miery opierajú o štandardizáciu; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať vyvážený normalizačný rámec a efektívne postupy licencovania SEP na základe metodiky FRAND (spravodlivých, primeraných a nediskriminačných postupov) a riešenia legitímnych obáv poskytovateľov aj nadobúdateľov licencií na SEP, pričom sa zabezpečí, aby normalizačný proces ponúkal rovnaké podmienky, v ktorých podniky všetkých veľkostí vrátane MSP môžu spolupracovať vzájomne prínosným spôsobom; podporuje úsilie Komisie o zabezpečenie toho, aby interoperabilitu medzi digitálnymi komponentmi bolo možné dosiahnuť prostredníctvom rôznych druhov licenčných riešení a obchodných modelov;

41.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne objasnila hlavné prvky spravodlivej, účinnej a vymožiteľnej metodiky licencovania na základe zásad FRAND, pričom sa zohľadnia záujmy držiteľov práv a používateľov noriem, ktoré zahŕňajú SEP, ako aj primeraná návratnosť investícií a široká dostupnosť technológií vyvinutých v rámci udržateľného procesu otvorenej normalizácie; vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie rozsudok SDEÚ C-170/13 (Huawei/ZTE), v ktorom sa dosiahla rovnováha medzi držiteľmi SEP a používateľmi noriem s cieľom prekonať porušovanie patentov a zabezpečiť efektívne riešenie sporov; ďalej vyzýva Komisiu, aby zlepšila definíciu týkajúcu sa informácií o rozsahu patentov a riešila otázky súvisiace s informačnou asymetriou medzi MSP a veľkými podnikmi, zvýšila transparentnosť vyhlásení o patentoch nevyhnutných pre normy a zlepšila kvalitu informácií o vzťahu medzi SEP a produktmi; domnieva sa, že akákoľvek kompenzácia vývojárov SEP musí byť založená na spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienkach, ako aj transparentných, primeraných, predvídateľných a udržateľných sadzbách odmien s výnimkou prípadov, keď sa vývojári rozhodnú normu sprístupniť bez finančnej náhrady; uznáva však, že existujú rôzne obchodné modely, napríklad bezodplatné poskytovanie licencií a implementácia slobodného softvéru, a preto by sa v právnych predpisoch a diskusii malo naďalej uznávať využívanie všetkých modelov na základe zahŕňajúcom práva všetkých sektorov trhu a držiteľov práv duševného vlastníctva;

42.

konštatuje potrebu prístupu založeného na dôkazoch pri monitorovaní a ďalšom vývoji rámca na udeľovanie licencií s cieľom zabezpečiť dynamický ekosystém, ktorý vytvára pridanú hodnotu a zamestnanosť;

43.

vyzýva Komisiu, aby uverejňovala polročné správy s uvedením skutočných prípadov: a) nelicencovaného využívania SEP (t. j. porušovania) v trvaní 18 mesiacov alebo viac; a b) problémov s prístupom k normám z dôvodu systematického nedodržiavania záväzkov FRAND;

44.

vyzýva Komisiu, aby uzavrela diskusiu o „vnímanej potrebe“ vedeckého cloudu a aby v úzkej súčinnosti s členskými štátmi prijala okamžité opatrenia týkajúce sa európskeho cloudu pre otvorenú vedu, ktorý by mal hladko integrovať existujúce siete, údaje a vysokovýkonné počítačové systémy a služby v oblasti elektronickej infraštruktúry naprieč vednými odbormi v rámci spoločných politík a noriem v oblasti IKT;

Európske normy pre 21. storočie

45.

víta normalizačný balík Komisie s názvom Normy pre 21. storočie a zastáva názor, že normalizačný systém by sa mal stať transparentnejším, otvorenejším a inkluzívnejším s cieľom úplne integrovať záujmy občanov, spotrebiteľov a MSP;

46.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebol konzultovaný pred prijatím balíka, a naliehavo vyzýva európske inštitúcie, aby zosúladili rôzne iniciatívy do jedného strategického, celostného pracovného programu a vyhli sa zdvojovaniu činností a politík; zdôrazňuje, že príslušný výbor Európskeho parlamentu môže zohrávať dôležitú úlohu v oblasti verejnej kontroly noriem harmonizovaných na základe mandátu Komisie;

47.

požaduje ráznejšie posilnenie, zosúladenie a zlepšenie precíznosti ročného pracovného programu Únie (AUWP);

48.

zdôrazňuje, že v ďalšom AUWP je potrebné osobitne sa zaoberať opatreniami na zlepšenie koordinácie režimov pre normy IKT a ostatné normy, prispieť k zlepšeniu pravidiel rôznych NSB a presadzovať inkluzívnosť ESO tým, že sa viac pozornosti bude venovať úlohe zainteresovaných strán uvedených v článku 5;

49.

zdôrazňuje význam medziinštitucionálneho dialógu pre prípravu AUWP a podporuje úsilie zaangažovať ešte pred prijatím AUWP všetky príslušné zainteresované strany do výročného normalizačného fóra s cieľom diskutovať o nových oblastiach, existujúcich problémoch a potrebných zlepšeniach normalizačného procesu;

50.

nabáda členské štáty, aby investovali do národných normalizačných stratégií, ktoré takisto pomôžu verejnému sektoru, normalizačným orgánom, zainteresovaným stranám spoločnosti, MSP a akademickej obci na vnútroštátnej úrovni a povzbudia ich, aby vypracovali a realizovali individuálne akčné plány normalizácie;

51.

víta JIS a odporúča, aby bol aj Európsky parlament prizvaný zúčastniť sa a prispieť k tejto iniciatíve, pričom zdôrazňuje, že pravidlá takýchto verejno-súkromných partnerstiev musia dodržiavať všetky zainteresované strany vrátane inštitúcií EÚ; vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri vykonávaní kľúčových opatrení a odporúčaní JIS a aby do konca roka 2017 predložila Európskemu parlamentu správu o dosiahnutom pokroku;

52.

víta záväzok prijatý v rámci JIS vypracovať štúdiu o hospodárskom a sociálnom vplyve zahŕňajúcu informácie o politikách, rizikách a výsledkoch, pokiaľ ide o aspekty noriem a ich používania súvisiace s kvalitou života, sociálnymi otázkami a zamestnancami; vyzýva Komisiu, aby v štúdii vychádzala z kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov a zanalyzovala obchodné modely procesu normalizácie a rôzne finančné modely – zahŕňajúce príležitosti a výzvy – na zabezpečenie ľahkého prístupu k harmonizovaným normám;

53.

zdôrazňuje, že sa v čoraz väčšej miere uznáva dôležitý prínos normalizácie pre výskum a vývoj a že normalizácia zohráva dôležitú úlohu pri prekonávaní rozdielu medzi výskumom a trhom, podporuje šírenie a využívanie výsledkov výskumu a vytvára základ pre ďalšiu inováciu;

54.

vyzýva Komisiu, aby prijala politiky, ktoré odstránia nadmerné prekážky v inovatívnych odvetviach, s cieľom stimulovať investície do výskumu a vývoja a normalizácie na úrovni EÚ; poznamenáva, že vertikálne odvetvia by mali vypracovať vlastné plány normalizácie a vychádzať pritom z procesov vedených odvetvím, ktoré v prípade, že budú vedené pevným odhodlaním dosiahnuť spoločné normy, budú spôsobilé stať sa celosvetovými normami; domnieva sa, že normalizačné orgány v EÚ by v tomto procese mali zohrávať osobitnú úlohu;

55.

nalieha na strany zúčastnené na JIS, aby zabezpečili lepšie zosúladenie výskumu a inovácie s prioritami stanovovania noriem;

56.

domnieva sa, že voľne dostupné poznatky a otvorené licencie sú najlepšími nástrojmi na podporu inovácií a technologického rozvoja; nabáda výskumné inštitúcie, ktoré sú príjemcami prostriedkov EÚ, aby používali otvorené patenty a licencie v záujme zabezpečenia väčšej úlohy pri stanovovaní noriem;

57.

podporuje opatrenia zamerané na zlepšenie súčinnosti medzi komunitami pre normalizáciu a výskum a pri presadzovaní noriem v ranej fáze výskumných projektov; nabáda národné orgány pre normalizáciu, aby presadzovali normalizáciu medzi výskumníkmi a inovačnou komunitou vrátane príslušných vládnych organizácií a financujúcich agentúr, a odporúča, aby sa v rámci programu Horizont 2020 vypracovala osobitná kapitola o normalizácii;

58.

nalieha na Komisiu, aby nabádala ESO, aby zabezpečili, že normy v oblasti služieb významných pre trh budú odrážať zvyšujúci sa podiel služieb v hospodárstve a budú vypracované s cieľmi zaistiť bezpečnosť a kvalitu služieb a uprednostniť oblasti, ktorých spotrebitelia sú najviac poškodení, bez toho, aby tým boli narušené existujúce vnútroštátne regulačné požiadavky, najmä ustanovenia o pracovnom práve alebo o kolektívnych zmluvách a kolektívnom vyjednávaní; ďalej uznáva, že normy v oblasti služieb často zodpovedajú národným špecifikám a že ich vývoj súvisí s potrebami trhu, záujmami spotrebiteľov a verejným záujmom; zdôrazňuje, že rozvoj európskych noriem v oblasti služieb by mal prispieť k fungovaniu vnútorného trhu so službami a zároveň zvýšiť transparentnosť, kvalitu a konkurencieschopnosť a podporovať hospodársku súťaž, inovácie a ochranu spotrebiteľa;

59.

poukazuje na to, že proces normalizácie v Európe musí zahŕňať normy, ktoré zlepšia bezbariérovú prístupnosť dopravy a dopravných služieb pre ľudí so zdravotným postihnutím a staršie osoby;

60.

domnieva sa, že rýchlo sa meniaci moderný svet s jeho zvýšenou technickou komplexnosťou vedie k rozvoju čoraz väčšieho počtu noriem a platforiem na spracovanie špecifikácií, ktoré nezodpovedajú štandardizačným orgánom uznaným podľa nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, a že v súčasnosti existujú väčšie požiadavky, pokiaľ ide o zapojenie MSP a mikropodnikov; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať opatrenia na zlepšenie prístupu MSP k prostriedkom na vypracovanie a používanie noriem;

61.

zdôrazňuje význam prepojenia platforiem a databáz na európskej úrovni, čo umožní lepšiu interoperabilitu sietí a systémov;

62.

je presvedčený, že normalizácia IKT zahŕňa nielen stanovovanie požiadaviek na výrobky, ale aj vývoj inovatívnych technológií;

63.

zdôrazňuje, že jednotné (technické) opatrenia pomáhajú znížiť náklady na vývoj, výrobu a certifikáciu a predchádzať duplicite úloh;

64.

zdôrazňuje, že demografické starnutie v Európe si vyžaduje systematické začleňovanie potrieb starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím a ďalších zraniteľných členov spoločnosti do vývoja noriem, ktoré sú vhodným nástrojom, ktorý pomáha dosiahnuť aktívnu a zdravú spoločnosť v Európe a zvýšiť prístupnosť výrobkov a služieb pre ľudí;

65.

poukazuje na to, že inovácie v odvetviach dopravy a cestovného ruchu prinášajú obrovské príležitosti a majú pozitívny vplyv na spoločnosť aj podniky v EÚ, najmä MSP a začínajúce podniky, a trvá na tom, že je potrebné vypracovať nové normy, podľa možnosti na základe medzisektorového prístupu, a presadzovať normalizáciu s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie iniciatív EÚ v oblasti digitalizácie, ako sú kooperatívne inteligentné dopravné systémy (C-ITS), a vývoj dopravných aplikácií v rámci systémov satelitnej navigácie EÚ (Galileo a EGNOS);

Európske normalizačné organizácie

66.

víta úlohu, ktorú zohrávajú ESO, ale nabáda na ďalšie iniciatívy zamerané na zlepšenie ich otvorenosti, prístupnosti a transparentnosti, a odporúča, aby sa ich práca riadila európskymi záujmami;

67.

uznáva, že zásada národných delegácií má zásadný význam pre európsky systém, ale upozorňuje, že existujú rozdiely, pokiaľ ide o zdroje, technické odborné znalosti a zapojenie zúčastnených strán na vnútroštátnej úrovni, a odporúča, aby sa práca národných delegácií doplnila;

68.

uznáva význam včasného vypracúvania noriem, ako aj uvádzania odkazov v Úradnom vestníku Európskej únie (ÚV) v prípade harmonizovaných noriem; uvedomuje si klesajúci počet odkazov na normy v ÚV a vyzýva Komisiu, aby preskúmala a riešila príčiny tohto javu a odstránila zbytočné prekážky; v tejto súvislosti odporúča intenzívnejšie zapojenie expertov Komisie a konzultantov nového prístupu do procesu normalizácie a vyzýva Komisiu, aby spolu s ESO vypracovala usmernenia pre hodnotenie noriem s cieľom pomôcť rôznym útvarom v rámci Komisie, ESO a konzultantom nového prístupu vyhodnocovať normy koherentným spôsobom;

69.

opakuje, že transparentné a prístupné odvolacie mechanizmy budujú dôveru v ESO a procesy stanovovania noriem;

70.

nabáda na využívanie nových IKT s cieľom zlepšiť prístupnosť a transparentnosť procesov normalizácie, a to napríklad nástroja elektronického učenia sa CEN-CENELEC pre MSP; domnieva sa, že používanie digitálnych nástrojov môže uľahčiť účasť zainteresovaných strán na vývoji noriem a poskytnúť informácie o nadchádzajúcej, prebiehajúcej a dokončenej normalizačnej činnosti;

Strategické odporúčania

71.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila súčinnosť a koordináciu medzi európskymi inštitúciami, ESO, NSB a všetkými príslušnými organizáciami zainteresovaných strán prostredníctvom výročného normalizačného fóra a zároveň uznala medzinárodný kontext noriem; uznáva, že prevažná väčšina noriem sa vyvíja dobrovoľne v reakcii na potreby trhu a spotrebiteľov, a podporuje to;

72.

požaduje prísne uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, pokiaľ ide o uznávanie organizácií uvedených v prílohe III, a uverejňovanie správ v súlade s článkom 24 daného nariadenia;

73.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby plne harmonizovala podmienky pre organizácie uvedené v prílohe III a zabezpečila odstránenie faktických prekážok ich účinného zapájania sa do normalizácie;

74.

odporúča, aby sa členský status, práva a povinnosti organizácií uvedených v prílohe III, napríklad právo na odvolanie, poradné právomoci, právo na stanovisko pred prijatím normy a prístup k technickým výborom a pracovným skupinám, preskúmali v rámci ESO s cieľom posúdiť, či spĺňajú požiadavky nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

75.

vyzýva ESO, aby zabezpečili, že dohody ISO-CEN (Viedeň) a IEC CENELEC (Frankfurt) nebudú brániť účasti alebo obmedzovať účasť organizácií uvedených v prílohe III alebo NSB na procese normalizácie;

76.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a urýchľovali budovanie – a to aj prostredníctvom modernizácie, konverzie a skvalitňovania – a uľahčovali financovanie budovania infraštruktúry potrebnej na to, aby sa na trhu ujali nové technológie podporované európskymi normami (napr. infraštruktúra pre alternatívne palivá) v súlade s požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia a životného prostredia; zdôrazňuje, že infraštruktúra je dlhodobou investíciou a že jej normalizácia by preto mala zabezpečovať maximálnu interoperabilitu a poskytovať priestor na budúci technologický vývoj a jeho uplatnenie;

77.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ESO a NSB presadzovala ľahko použiteľné kontaktné miesta prístupu k normám, ktoré môžu používateľom noriem poskytnúť pomoc a informácie týkajúce sa dostupných noriem a ich všeobecných špecifikácií a pomôcť im nájsť normy, ktoré najlepšie zodpovedajú ich potrebám, ako aj usmernenia týkajúce sa zavádzania týchto noriem; ďalej odporúča, aby informačné a vzdelávacie kampane na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ propagovali úlohu noriem, a nabáda členské štáty, aby do národných vzdelávacích systémov zahrnuli príslušné kurzy odborného vzdelávania o normách;

78.

vyzýva Komisiu, aby vyvinula aktivity v oblasti sledovania technologického vývoja s cieľom identifikovať budúci vývoj IKT, pre ktorý by mohla byť normalizácia prínosná, uľahčila tok a transparentnosť informácií potrebných na preniknutie týchto technológií na trh a na ich prevádzku a v tejto súvislosti presadzovala ľahko prístupné a používateľsky jednoduché mechanizmy hodnotenia prostredníctvom internetu;

79.

odporúča, aby NSB preskúmali, či je možné poskytnúť prístup k normám do tej miery, aby používateľ noriem mohol posúdiť relevantnosť normy; dôrazne odporúča, aby NSB a ESO pri určovaní úrovne poplatkov týkajúcich sa noriem zohľadnili potreby MSP a zainteresovaných strán, ktoré nie sú komerčnými používateľmi;

80.

vyzýva Komisiu, aby pripravila európsky register so zoznamom existujúcich európskych noriem vo všetkých úradných jazykoch EÚ, ktorý by obsahoval aj informácie o prebiehajúcej normalizačnej činnosti ESO, existujúcich normalizačných mandátoch, dosiahnutom pokroku a rozhodnutiach obsahujúcich formálne námietky;

81.

vyzýva Komisiu, aby sledovala medzinárodný vývoj v oblasti normalizácie IKT a ak je to potrebné, aby podporila účasť a koordináciu európskych zainteresovaných strán vo vedúcich pozíciách v rámci príslušných normalizačných orgánov a v strategicky dôležitých normalizačných projektoch s cieľom presadzovať európsky regulačný model a záujmy; nabáda na využívanie multilaterálnej platformy pre normalizáciu v oblasti IKT s cieľom prepojiť ESO a medzinárodné normalizačné orgány v oblasti IKT;

82.

nabáda EÚ, aby prijala model referenčnej architektúry pre priemysel 4.0 v záujme digitalizácie európskeho priemyslu;

83.

vyzýva členské štáty, aby používali európske normy v oblasti IKT v postupoch verejného obstarávania s cieľom zlepšiť kvalitu verejných služieb a podporiť inovatívne technológie; zdôrazňuje však, že používanie noriem by nemalo spôsobiť ďalšie prekážky, najmä malým podnikom, ktoré sa usilujú o účasť na postupoch verejného obstarávania;

84.

vyzýva inštitúcie EÚ, národné vlády a ESO, aby vypracovali školiace usmernenia pre tvorcov politík s cieľom pomôcť im prekonať rozpory vyplývajúce z používania rozdielnych pracovných metód v rôznych oddeleniach a inštitúciách a vytvoriť normalizačnú kultúru a znalosti o tom, ako procesy normalizácie fungujú a kedy sa dajú použiť;

o o

85.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 56.

(2) https://ec.europa.eu/info/european-commissions-open-source-strategy_en

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/13

P8_TA(2017)0279

Smerom k celoeurópskemu rámcu pre kryté dlhopisy

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o smere k celoeurópskemu rámcu pre kryté dlhopisy (2017/2005(INI))

(2018/C 334/02)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) z 20. decembra 2016 o krytých dlhopisoch: odporúčania o harmonizácii rámcov krytých dlhopisov v EÚ (EBA-Op-2016-23),

—	so zreteľom na konzultačný dokument Komisie z 30. septembra 2015 na tému Kryté dlhopisy v Európskej únii a na nedatovaný dokument Komisie s názvom Súhrn príspevkov do verejnej konzultácie o krytých dlhopisoch,

—	so zreteľom na správu Komisie z 20. októbra 2015 o článku 503 nariadenia (EÚ) č. 575/2013: kapitálové požiadavky na kryté dlhopisy (COM(2015)0509),

—	so zreteľom na stanovisko EBA z 1. júla 2014 o prednostnom kapitálovom zaobchádzaní s krytými dlhopismi (EBA/Op/2014/04),

—	so zreteľom na správu EBA z 1. júla 2014 o rámci krytých dlhopisov EÚ a zaobchádzaní s kapitálom: reakcia na výzvu Komisie na odporúčania z decembra 2013 v súvislosti s článkom 503 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a na odporúčanie E ESRB o financovaní úverových inštitúcií z decembra 2012 (ESRB/12/2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/91/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), pokiaľ ide o funkcie depozitára, politiky odmeňovania a sankcie (1), najmä na jej článok 52 ods. 4 (ďalej len „smernica o PKIPCP“),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (2), a najmä na jeho článok 129 (ďalej len „NKP“),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (3), a najmä na jej článok 44 ods. 2,

—	so zreteľom na článok 1 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2205 zo 6. augusta 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa zúčtovacej povinnosti (4),

—	so zreteľom na článok 1 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1178 z 10. júna 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa zúčtovacej povinnosti (5),

—	so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (6) (ďalej len „delegovaný akt o PKL“),

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0235/2017),

keďže kryté dlhopisy (ďalej len „KD“) sú nástroje, ktoré sa dlhodobo vyznačujú nízkou mierou zlyhania a spoľahlivými platbami, a ktorými sa spolufinancuje približne 20 % európskych hypotekárnych úverov, pričom v Európe v roku 2015 predstavovali viac ako 2 000 miliárd EUR v záväzkoch; keďže približne 90 % KD z celého sveta sa vydáva v deviatich európskych krajinách;

keďže KD zohrávajú kľúčovú úlohu pri financovaní úverových inštitúcií, najmä počas finančnej krízy; keďže KD si počas krízy zachovali vysokú úroveň bezpečnosti a likvidity, čo treba pripísať kvalite vnútroštátnych právnych predpisov; keďže obdobie 2008 – 2014 charakterizované zvyšovaním rozptylu cien KD v členských štátoch nie je presvedčivým dôkazom roztrieštenosti trhu, keďže rozptyl úzko súvisel s rozptylom cien vládnych dlhopisov a možno iba odzrkadľoval podkladové riziko v krycích skupinách; keďže primeraná citlivosť voči riziku v cenách krytých dlhopisov v členských štátoch je dôkazom riadne fungujúcich a dobre integrovaných trhov;

keďže existuje významné cezhraničné investície do európskych trhov s KD; keďže KD majú dobre diverzifikovanú investorskú základňu, v ktorej popredné postavenie zaujímajú banky, ktorých podiel na trhu v rokoch 2009 až 2015 predstavoval približne 35 %; keďže trhový podiel správcov aktív, poisťovní a dôchodkových fondov klesol o takmer 20 percentuálnych bodov a v zásade ho nahradili vyššie investície do KD zo strany centrálnych bánk;

keďže KD sú atraktívnymi dlhovými nástrojmi, pretože sú až po úroveň kolaterálu v krycej skupine oslobodené od uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov stanoveného v článku 44 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD); keďže pri KD, ktoré sú v súlade s článkom 129 nariadenia CRR, sa môžu využívať preferenčné rizikové váhy;

E.	keďže jedným z faktorov ovplyvňujúcich dopyt bánk po KD je delegovaný akt o PKL, ktorý bankám umožňuje zahrnúť KD do vankúša likvidity aj vtedy, keď sa na ne podľa bazilejských pravidiel nevzťahuje PKL;

F.	keďže programy KD sú za určitých podmienok oslobodené od požiadaviek na počiatočnú maržu voči kreditnému riziku protistrany v derivátových transakciách;

G.	keďže KD sa podľa vlastného uváženia členských štátov môžu oslobodiť od požiadavky EÚ vyplývajúcej z vysokej finančnej angažovanosti;

keďže pozície nezabezpečených veriteľov bánk sú nepriaznivo ovplyvňované zaťaženosťou aktív v dôsledku požiadaviek týkajúcich sa nadmerného zabezpečenia kolaterálom (NZK), nie však v dôsledku zásady dlhového financovania s oddelenými krycími skupinami; keďže takéto operácie, ak zahŕňa pomer výšky úveru k cene výrazne pod hranicou 100 % výšky úveru k cene, vo všeobecnosti zlepšujú pozície nezabezpečených veriteľov bánk, a to do takej miery, že na uspokojenie pohľadávok voči krycím skupinám nie sú potrebné rezervy;

keďže KD zaujímajú popredné miesto na strane aktív v súvahách mnohých bánk; keďže pre finančnú stabilitu je nevyhnutné, aby pre tieto aktíva aj naďalej platila maximálna bezpečnosť a likvidita; keďže inovácie v oblasti KD, ktoré emitentom umožňujú presun rizika na investorov podľa vlastného uváženia, by nemali viesť k oslabovaniu tohto cieľa;

keďže emisie KD s podmieneným predĺžením splatnosti (štruktúry s dátumom splatnosti, ktorý sa môže posunúť na neskoršie obdobie (tzv. soft-bullet), a s podmieneným prevodom (CPT)) v priebehu 12 mesiacov vzrástli o 8 % a v apríli 2016 dosiahli trhový podiel 45 %; keďže takéto opcie zmierňujú riziko likvidity v nevyvážených krycích skupinách, znižujú požiadavky nadmernej kolateralizácie a pomáhajú zabraňovať predaju aktív (tzv. fire sales); keďže predĺženiami termínov splatnosti sa však riziko posúva z emitenta na investorov; keďže preferenčné regulačné zaobchádzanie by sa malo udeľovať len dlhovým nástrojom, ktoré sú obzvlášť bezpečné;

K.	keďže právo EÚ neobsahuje presné vymedzenie KD;

L.	keďže trhy s KD sú menej rozvinuté v členských štátoch, v ktorých neexistuje tradícia vydávanie takýchto dlhopisov alebo rast ktorých brzdia riziká štátneho dlhu alebo zložité makroekonomické podmienky;

M.	keďže vo všeobecnosti sa uznáva, že vnútroštátne rámce pre kryté dlhopisy sa veľmi líšia, najmä pokiaľ ide o technické aspekty, ako napríklad úroveň verejného dohľadu;

N.	keďže celoeurópsky rámec pre kryté dlhopisy sa musí zamerať na najprísnejšie normy;

keďže existuje niekoľko veľmi úspešných národných rámcov pre KD vychádzajúcich z historických a právnych východísk a čiastočne začlenených do vnútroštátnych právnych predpisov; keďže tieto vnútroštátne rámce majú rovnaké základné vlastnosti, najmä dvojitá ochrana, oddelenie krycích skupín s nízkorizikovými aktívami a osobitný verejný dohľad; keďže môže byť užitočné rozšíriť tieto zásady aj na iné druhy dlhových nástrojov;

P.	keďže harmonizácia by nemala byť založená na univerzálnom prístupe, pretože by to mohlo viesť k vážnemu obmedzeniu rôznorodosti produktov a negatívne ovplyvniť vnútroštátne trhy, ktoré fungovali úspešne; keďže pri harmonizácii by sa mala dodržiavať zásada subsidiarity;

Q.	keďže účastníci trhu prijali iniciatívy na podporu rozvoja trhov s KD, príkladom čoho je vytvorenie z označenia Krytý dlhopis (CBL) v roku 2013 a vytvorenie harmonizovaného vzoru transparentnosti (HTT);

R.	keďže na základe preskúmania orgánmi dohľadu EBA identifikoval osvedčené postupy pre vydávanie KD a dohľad nad nimi a posúdil zosúladenie vnútroštátnych právnych rámcov s týmito postupmi;

keďže v reakcii na verejné konzultácie Komisie veľká väčšina zainteresovaných strán vyjadrila nesúhlas s úplnou harmonizáciou, pričom investori zdôrazňovali dôležitosť rôznorodosti produktov; keďže zainteresované strany opatrne vyjadrili podporu pre právne predpisy EÚ, ale iba za predpokladu, že budú založené na zásadách, budú vychádzať z existujúcich rámcov a budú rešpektovať najmä charakteristiky vnútroštátnych právnych rámcov;

Všeobecné pripomienky a stanoviská

zdôrazňuje, že domáce a cezhraničné investície do KD na trhoch EÚ fungujú dobre podľa súčasného právneho rámca; zdôrazňuje, že rozmanitosť zdravých a bezpečných produktov treba zachovať;

poukazuje na to, že harmonizácia vnútroštátnych modelov alebo ich nahradenie európskym modelom by mohli mať neúmyselné negatívne dôsledky pre trhy, ktorých súčasný úspech závisí od toho, aby právne predpisy o KD boli súčasťou vnútroštátnych právnych predpisov; trvá na tom, že lepšie integrovaný európsky rámec by sa mal obmedzovať na prístup založený na zásadách, ktorým sa stanovujú ciele, ale ktorý určenie konkrétnych spôsobov a prostriedkov prenecháva na transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov; zdôrazňuje, že tento rámec by mal byť založený na kvalitných normách a zohľadňovať najlepšie postupy na základe vnútroštátnych režimov, ktoré fungujú dobre, tak, aby nedošlo k ich narušeniu; zdôrazňuje, že prípadný nový európsky rámec pre KD zosúladený s najlepšími postupmi by mal byť smerodajný pre vznikajúce trhy a mal by zvýšiť kvalitu KD;

žiada vypracovanie smernice EÚ, v ktorom sa jasne rozlišuje medzi dvoma typmi krytých dlhopisov, ktoré v súčasnosti existujú, a to:

a)	KD, ktoré spĺňajú platné normy stanovené v článku 129 NKP (ďalej len prvotriedne kryté dlhopisy (PKD), a

b)	KD, ktoré nespĺňajú požiadavky na PKD, ale spĺňajú platné normy stanovené v článku 52 ods. 4 smernice o PKIPCP;

zdôrazňuje, že PKD by v právnych predpisoch mali aj naďalej byť nadradené BKD, pričom BKD by mali byť nadradené iným formám zabezpečených dlhov; uznáva potenciál všetkých dlhové nástroje spĺňajúcich požiadavky stanovené v smernici o PKIPCP na dosiahnutie cieľov únie kapitálových trhov;

vyzýva členské štáty, aby chránili označenie „krytý dlhopis“ (pre PKD aj BKD) tým, že vo vnútroštátnych právnych predpisoch zabezpečia, aby KD boli vysoko likvidné dlhové nástroje s veľmi nízkym rizikom; dôrazne navrhuje, aby sa dlhové nástroje kryli aktívami, ktoré sú podstatne rizikovejšie ako verejný dlh a hypotéky (napr. investície do infraštruktúry bez vládneho krytia alebo úvery malým a stredným podnikom (MSP)) neoznačovali ako kryté dlhopisy, ale radšej ako európske zabezpečené dlhopisy (EZD); podporuje zásadu, že krycie skupiny PKD aj BKD by mali byť v plnej miere zabezpečené aktívami dlhodobého charakteru, ktoré sa dajú ľahko ohodnotiť a odobrať;

vyzýva Komisiu, aby medzi do smernice zahrnula zásady právneho rámca pre európske zabezpečené dlhopisy (EZD), ako napríklad dvojitá ochrana, osobitný verejný dohľad, odolnosť voči úpadku a požiadavky na transparentnosť; vyzýva členské štáty, aby tieto zásady začlenili do svojho vnútroštátneho práva a postupov v prípade platobnej neschopnosti; zdôrazňuje, že pevný právny rámec pre EZD by mali potenciál zvýšiť transparentnosť EZD, ich likviditu a nákladovú efektívnosť v porovnaní s cennými papiermi, ktoré využívajú zmluvné dohody; zdôrazňuje, že by to mohlo pomôcť EZD financovať rizikovejšie činnosti, napríklad úvery pre MSP, spotrebiteľské úvery alebo investície v oblasti infraštruktúry, ktoré nemajú štátne záruky; konštatuje, že EZD by boli vyňaté z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov stanoveného v článku 44 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií;

podporuje začlenenie minimálnych noriem dohľadu, ktoré odrážajú identifikované osvedčené postupy pre KD, do smernice; podporuje zbližovanie postupov v oblasti dohľadu v celej EÚ;

žiada, aby sa smernicou zvýšila transparentnosť v súvislosti s informáciami o aktívach v krycích skupinách a s právnym rámcom určeným na zabezpečenie dvojitej ochrany a oddelenie týchto aktív v prípade platobnej neschopnosti emitenta alebo riešenia krízovej situácie finančnej inštitúcie; ďalej v tejto súvislosti trvá na tom, aby sa smernica zakladala na zásadách a zameriavala výlučne na informačné požiadavky;

Vymedzenie PKD, OKD, EZD a ich regulačný rámec

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh európskeho rámca pre kryté dlhopisy (smernica), v ktorom sa súčasne vymedzia PKD, OKD a EZD, aby sa dalo vyhnúť narušeniam trhu počas prechodných fáz; vyzýva Komisiu, aby v tomto vymedzení uviedla všetky tieto spoločné zásady dosiahnuteľné počas platnosti tohto emitovaného nástroja, a to nezávisle od možného preferenčného zaobchádzania:

a)	PKD, BKD a EZD by mali byť plne zabezpečené krycou skupinou aktív;

vnútroštátnym právom by sa mala zabezpečiť dvojitá ochrana, t. j. investor má:

i)	nárok voči emitentovi dlhového nástroja, ktorý sa rovná plným platobným záväzkom;

ii)	ekvivalentný nárok na právo prednosti na kryciu skupinu aktív (vrátane substitučných aktív a derivátov) v prípade zlyhania emitenta;

ak by tieto nároky nestačili na úplné splnenie platobných záväzkov emitenta, zostávajúce nároky investora musia byť rovnocenné s nárokmi nadradených nezabezpečených veriteľov emitenta;

c)	je zabezpečené účinné oddelenie všetkých aktív krycej skupiny v právne záväzných dohodách, ktoré sú ľahko vymožiteľné v prípade platobnej neschopnosti emitenta alebo riešenia jeho krízovej situácie; to isté bude platiť pre všetky substitučné aktíva a deriváty, ktoré hedžujú riziká krycej skupiny;

d)	PKD, BKD a EZD sú odolné proti úpadku, t. j. je zaručené, že platobné záväzky emitenta nie sú automaticky zrýchlené v prípade platobnej neschopnosti emitenta alebo riešenia jeho krízovej situácie;

uplatňuje sa NZK zohľadňujúce osobitné riziká spojené s PKD, OKD a EZD, a to v rozsahu, ktorý sa určí vo vnútroštátnych právnych predpisoch; hodnota všetkých aktív krycej skupiny vždy musí byť väčšia ako hodnota neuhradených platobných záväzkov; metódy oceňovania aktív krycej skupiny a frekvencia výpočtu by sa mali jasne vymedziť vo vnútroštátnych právnych predpisoch a mali by sa v nich náležite zohľadňovať všetky relevantné riziká poklesu;

v európskych alebo vnútroštátnych právnych predpisoch sa vymedzuje parameter maximálneho pomeru výšky úveru k hodnote (ďalej len „PVÚH“) pre aktíva krycej skupiny; odstránenie aktív krycej skupiny porušujúcich limity PVÚH by nemalo byť povinné, ale skôr treba zabezpečiť, aby takéto odstránenie nastalo iba vtedy, ak sa nahrádzajú akceptovateľnými aktívami s prinajmenšom rovnakou trhovou hodnotou;

časť aktív krycej skupiny alebo facilít likvidity je dostatočne likvidná na to, aby platobné záväzky programu krytých dlhopisov alebo EZD mohli byť splnené na ďalších šesť mesiacov, a to okrem prípadov s dlhopismi rovnovážne financovanými z viacerých zdrojov alebo dlhopismi s dátumom splatnosti, ktorý sa môže posunúť na neskoršie obdobie a s podmieneným prevodom (CPT);

h)	derivátové nástroje sú povolené iba na účely hedžingu rizika a derivátové zmluvy, ktoré uzavrel emitent s protistranou derivátu a registrované v krycej skupine sa nemôžu ukončiť pri platobnej neschopnosti emitenta;

vnútroštátne právo ustanovuje solídny rámec osobitného verejného dohľadu tým, že špecifikuje príslušný orgán, osobu dohliadajúcu nad krycou skupinou a osobitného referenta spolu s jasným vymedzením povinností a právomocí v oblasti dohľadu príslušného orgánu, aby sa zabezpečilo, že:

i)	emitenti budú mať kvalifikovaný personál a primerané prevádzkové postupy riadenia krycích skupín, aj v prípade záťaže, platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie;

ii)	charakteristiky krycích skupín spĺňajú uplatniteľné požiadavky, a to tak pred vydaním, ako aj do lehoty splatnosti dlhového nástroja;

iii)	PKD, OKD a EZD s príslušnými požiadavkami (a to aj vo vzťahu k oprávnenosti krycích aktív a krytia) sú predmetom trvalého a pravidelného nezávislého monitorovania;

iv)	emitenti pravidelne vykonávajú záťažové testy týkajúce sa výpočtu požiadaviek na krytie, pričom zohľadňujú hlavné rizikové faktory, ktoré majú vplyv na dlhový nástroj, ako napríklad úverové, úrokové a menové riziká a riziká likvidity;

povinnosti a právomoci príslušného orgánu a osobitného správcu v prípade platobnej neschopnosti emitenta alebo riešenia krízovej situácie musia byť jasne vymedzené;

emitent je povinný zverejňovať aspoň dvakrát ročne súhrnné údaje o krycích skupinách na takej úrovni podrobnosti, ktorá umožňuje investorom vykonávať podrobnú analýzu rizík; mali by sa poskytovať informácie týkajúce sa charakteristík krycích aktív z hľadiska úverového rizika, trhového rizika a rizika likvidity, o protistranách zapojených do krycích skupín a o úrovniach zákonného, zmluvného a dobrovoľného NZK, pričom by mala existovať aj časť týkajúca sa derivátov pripojených k aktívam krycích skupín a záväzkov;

splatnosť sa môže predĺžiť len v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie emitenta a so súhlasom príslušného orgánu dohľadu, alebo na základe objektívnych finančných spúšťacích mechanizmov ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a schválených príslušným európskym orgánom; presné podmienky tohto predĺženia a potenciálnych zmien týkajúcich sa kupónu, splatnosti a iných vlastností by mali byť jasne uvedené medzi zmluvnými podmienkami každého dlhopisu;

vyzýva Komisiu, aby zahrnula do vymedzenia pojmu PKD v smernici tieto dodatočné zásady:

dlhový nástroj je plne zabezpečený kolaterálom vo forme aktív podľa článku 129 ods. 1 NKP a spĺňa dodatočné požiadavky článku 129 ods. 3 a 7 NKP; v prípade úverov na nehnuteľný majetok určených na bývanie zabezpečených zárukou, ako sa uvádza v článku 129 ods. 1 písm. e) nariadenia CRR, nesmú existovať žiadne právne prekážky pre správcu programu KD, aby uložil na úvery uložil vyššie hypotekárne záložné právo, ak je emitent krytých dlhopisov v platobnej neschopnosti alebo rieši krízovú situáciu a záruka sa z nejakého dôvodu neplní; oprávnenosť lodí ako aktív krycej skupiny (článok 129 ods. 1 písm. g) nariadenia CRR) sa preskúma;

maximálne parametre PVÚH pre hypotekárne úvery začlenené do krycích skupín sú stanovené európskymi právnymi predpismi takým spôsobom, že neprekračujú PVÚH, ktoré sú v súčasnosti stanovené v článku 129 NKP, ale podliehajú pravidelnému preskúmaniu a úprave v súlade s nezávislými záťažovými testmi, ktoré sa zakladajú na nezávislých hodnoteniach trhových cien, ktoré by mohli prevládať na dotknutých trhoch s nehnuteľnosťami v prípade, keď by boli pod tlakom; malo by sa podporovať používanie pomeru úveru k hodnote poskytnutého hypotekárneho financovania namiesto pomeru úveru k trhovej hodnote;

10.

zdôrazňuje, že váhy rizika priradené KD v európskych právnych predpisoch musia odrážať trhové posúdenia príslušných rizík; poznamenáva, že vzhľadom na určité vlastnosti to neplatí pre všetky ostatné typy dlhových nástrojov, ktoré môžu využívať preferenčné regulačné zaobchádzanie;

11.

vyzýva Komisiu, aby európske orgány dohľadu (ESA) oprávnila na hodnotenie súladu s kritériami pre PKD, OKD a EZD s cieľom doplniť alebo dokonca nahradiť zoznamy ustanovené v článku 52 ods. 4 smernice PKIPCP oficiálnym zoznamom vyhovujúcich režimov PKD, OKD a EZD na európskej úrovni;

12.

vyzýva EBA, aby vydal odporúčania pre režimy PKD, OKD a EZD, pokiaľ ide o kritériá akceptovateľnosti pre aktíva (vrátane nahradenia aktív), pomery PVÚH a minimálne účinné úrovne NZK pre rôzne typy aktív, ako aj o prípadné revízie nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR); vyzýva EBA, aby poskytol usmernenia potrebné na zriadenie osobitného rámca verejného dohľadu a administratívneho rámca;

13.

odporúča odstránenie prekážok prístupu na trh pre emitentov na rozvojových trhoch s krytými dlhopismi, a to prostredníctvom zabezpečenia spravodlivého zaobchádzania s krytými dlhopismi od emitentov v tretích krajinách, za predpokladu, že ich právne, inštitucionálne a dohľadové prostredie splní dôkladné posúdenie rovnocennosti, ktoré vykoná príslušná európska inštitúcia; odporúča, aby sa podporovali kľúčové zásady európskych právnych predpisov, čo by prípadne mohlo viesť k stanoveniu referenčných hodnôt pre trhy s krytými dlhopismi na celom svete;

14.

vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu európskych právnych predpisov v oblasti finančných služieb, v ktorej sa stanoví regulačné zaobchádzanie s PKD, OKD a EZD;

15.

vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti finančných služieb zohľadňovala potenciál PKD, OKD a EZD pre dosiahnutie cieľov únie kapitálových trhov;

16.

vyzýva Komisiu, aby identifikovala možné prekážky pre rozvoj systémov krytých dlhopisov na vnútroštátnej úrovni a vydala usmernenia s cieľom odstrániť tieto prekážky, a to bez toho, aby bolo dotknuté riadne a obozretné fungovanie bánk,

17.

vyzýva Komisiu a EBA, aby prehodnotili (prípadne v rámci posúdenia vplyvu) oprávnenosť námorného záložného práva na lode ako aktíva krycej skupiny, ako je stanovené v článku 129 ods. 1 písm. g) nariadenia CRR; je znepokojený tým, že preferenčné zaobchádzanie s loďami narúša hospodársku súťaž s ostatnými dopravnými prostriedkami; žiada Komisiu a EBA, aby preskúmali, či je KD na lode sú na rovnakej úrovni ako ostatné kryté dlhopisy v súlade s CRR, pokiaľ ide o ich likviditu a ich hodnotenia rizika vykonávané nezávislými ratingovými agentúrami, a či teda je odôvodnené preferenčné zaobchádzanie s takýmito dlhopismi na základe oprávnenosti PKL a nižších rizikových váh v CRR;

18.

vyzýva členské štáty, aby vo vnútroštátnom práve stanovili možnosť vytvoriť oddelené krycie skupiny, pričom každá z nich by pozostávala z homogénnej triedy aktív (ako napríklad úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie); vyzýva členské štáty, aby umožnili použitie všetkých krycích aktív, ako je uvedené v článku 129 ods. 1 písm. a), b) a c) CRR, ako substitučných aktív určených na naplnenie požiadavky na krytie a aby jasne stanovili limity kreditnej kvality, veľkosti expozície a horné hranice, pokiaľ ide krytie zo substitučných aktív;

Podpora transparentnosti trhu a dobrovoľného zbližovania

19.

víta zlepšenia ratingových metodík KD a rozšírenie ratingových trhov pre KD;

20.

zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia rovnakých podmienok s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na finančných trhoch; zdôrazňuje, že európske právne predpisy nesmú rozlišovať medzi rôznymi typmi zabezpečených dlhových nástrojov, pokiaľ neexistujú primerané dôvody domnievať sa, že sa tieto nástroje líšia z hľadiska bezpečnosti alebo z hľadiska likvidity;

21.

víta iniciatívy na trhu na vypracovanie harmonizovaných noriem a vzorov na zverejňovanie informácií (napr. HTT) s cieľom uľahčiť porovnanie a analýzu rozdielov medzi krytými dlhopismi v celej EÚ;

22.

podporuje vypracovanie odporúčaní EBA pre trhové normy a usmernenia o osvedčených postupoch; v tomto smere nabáda na dobrovoľné zbližovanie;

23.

nabáda na pravidelné vykonávanie záťažových testov pre kryté dlhopisy a zverejňovanie výsledkov záťažových testov;

o o

24.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskemu orgánu pre bankovníctvo.

(1) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 186.

(2) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190.

(4) Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2015, s. 13.

(5) Ú. v. EÚ L 195, 20.7.2016, s. 3.

(6) Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/20

P8_TA(2017)0280

Úloha cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom pri diverzifikácii rybného hospodárstva

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o úlohe cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom pri diverzifikácii rybárstva (2016/2035(INI))

(2018/C 334/03)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (2),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (3) (ďalej len „rámcová smernica EÚ o vode“),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o maloobjemovom pobrežnom rybolove, drobnom rybolove a reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o modrom raste: zlepšovanie udržateľného rastu v odvetviach morskej a námornej dopravy a cestovného ruchu EÚ (5),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2014 s názvom Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest (COM(2014)0254),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352),

—

so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020, a najmä na cieľ č. 4 („Dosiahnuť udržateľnejší rybolov a zdravšie moria“), v ktorom sa EÚ okrem iného zaväzuje odstrániť nepriaznivé vplyvy na populácie rýb, druhy rýb, ich biotopy a ekosystémy, a to aj prostredníctvom „poskytnutia finančnej motivácie v rámci budúcich finančných nástrojov pre rybné hospodárstvo a v rámci morskej politiky zameranej na morské chránené územia (vrátane území sústavy Natura 2000 a území zriadených medzinárodnými alebo regionálnymi dohodami). Mohlo by to zahŕňať obnovenie morských ekosystémov, prispôsobenie rybolovných činností a podporovanie angažovanosti daného sektora v alternatívnych činnostiach, ako napr. ekoturizme, monitorovaní a riadení morskej biodiverzity a boji proti morskému odpadu“,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2012 s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví (COM(2012)0494),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2014 s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetvi pobrežného a námorného cestovného ruchu (COM(2014)0086),

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0221/2017),

A.	keďže v odvetví tradičného rybárstva došlo k postupnému zhoršeniu situácie;

B.	keďže pre mnoho drobných rybárov sa diverzifikácia stala nutnosťou na zabezpečenie dodatočných zdrojov príjmu, pretože ich príjem je často nedostatočný;

C.	keďže pokiaľ ide o diverzifikáciu v odvetví rybárstva, je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že veľká časť tohto odvetvia závisí takmer výlučne od tradičných foriem rybolovu;

D.	keďže vo väčšine pobrežných a ostrovných regiónov dochádza k prudkému hospodárskemu poklesu, čo má za následok vyľudňovanie, pretože obyvatelia odchádzajú do oblastí s väčšími príležitosťami na zamestnanie a vzdelávanie;

E.	keďže hoci niektoré pobrežné rybolovné oblasti sa nachádzajú v blízkosti turistických destinácií, nie sú schopné dosiahnuť náležitý hospodársky rast, a to napriek tomu, že sektory rybolovu a cestovného ruchu sú vzájomne kompatibilné;

keďže cestovný ruch súvisiaci s rybolovom môže prispievať k vytváraniu pracovných miest, podporovať sociálne začleňovanie, zlepšovať kvalitu života a posilňovať komunity, ktoré sú závislé od rybárstva, a to najmä v oblastiach, kde sú iné hospodárske činnosti zriedkavé; keďže tento potenciál sa výrazne líši tak z regionálneho hľadiska, ako aj v závislosti od typu rybárstva a veľkosti plavidiel;

keďže cestovný ruch súvisiaci s rybolovom môže prispieť k zníženiu vplyvu na populácie rýb a životné prostredie, ako aj k zvýšeniu znalostí a povedomia o potrebe ochrany životného prostredia a kultúry; keďže najmä turistický rybolov a turistické služby ponúkané rybármi na súši môžu byť skutočným prostriedkom na doplnenie hlavnej činnosti a diverzifikáciu v mnohých európskych regiónoch;

keďže činnosti cestovného ruchu súvisiace s rybolovom môžu pomôcť zvýšiť viditeľnosť rybárov a podporiť uznanie a pochopenie ich širokého okruhu činností; keďže turistický rybolov a iné rybárske činnosti spojené s cestovným ruchom (turistické služby ponúkané rybármi na súši, rekreačný rybolov atď.) sú širokej verejnosti málo známe a je nutné zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o význame konzumácie miestnych rybích výrobkov z krátkeho dodávateľského reťazca;

I.	keďže cestovný ruch súvisiaci s rybolovom môže byť príležitosťou na prilákanie turistov pomocou širokej ponuky zahŕňajúcej miestne výrobky až po ekologicky šetrné formy podnikania;

J.	keďže tradičná gastronómia spojená s produktmi rybolovu a tradičný konzervárenský a spracovateľský priemysel by mohli predstavovať významný prínos pre cestovný ruch, ktorý sa vyvíja okolo odvetvia rybolovu;

K.	keďže rybolov prináša rôzne sociálne výhody a má priaznivý vplyv na ľudské zdravie a pohodu;

L.	keďže sociálno-ekonomické zisky z cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom sa vyznačujú výraznou sezónnosťou, ktorá je sústredená hlavne v letných mesiacoch; keďže prínosy, ktoré možno získať z väčšej lojality zákazníkov, čo je často spomínaná téma, sú dosiahnuteľné v priebehu celého roka;

keďže rok 2018 bude Európskym rokom kultúrneho dedičstva, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie občanov o európskej histórii a presvedčiť ich o tom, že hodnoty tvoriace súčasť ich kultúrneho dedičstva sú ich spoločným zdrojom; keďže tradičný rybolov je súčasťou bohatého kultúrneho dedičstva Európy a prispieva k identite miestnych komunít, najmä z hľadiska toho, ako pomáha pri vytváraní chutí, potravín, tradícií, histórie a krajiny; keďže tento aspekt sa značne posilňuje prostredníctvom kontaktov s turistami;

keďže Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) poskytuje podporu pre investície, ktoré prispievajú k diverzifikácii príjmu rybárov prostredníctvom rozvoja doplnkových činností, vrátane investícií do doplnkového bezpečnostného vybavenia na palube, turistického rybolovu, pobrežných turistických služieb, stravovacích služieb, služieb pre rekreačné a športové rybárstvo a vzdelávacej činnosti súvisiacej s rybárstvom;

keďže neexistuje žiadna spoločná definícia ani právny základ pre oblasť cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom; keďže napríklad v Taliansku sa cestovný ruch tohto druhu považuje za povolanie, ale vo Francúzsku sa klasifikuje ako vedľajšia činnosť; keďže v závislosti od jeho právneho postavenia môžu existovať výrazné rozdiely, pokiaľ ide o daňový režim, postupy vydávania povolení, požiadavky na kvalifikáciu, bezpečnostné vybavenie atď.;

keďže v rámcovej smernici EÚ o vode a v rámcovej smernici o morskej stratégii sa ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť dobrý stav pobrežných a morských vôd; keďže smernica o biotopoch od členských štátov vyžaduje, aby stanovili a zachovali morské a pobrežné biotopy prostredníctvom vytvorenia a riadenia lokalít sústavy Natura 2000;

keďže vo väčšine chránených morských oblastí a morských a pobrežných lokalít sústavy Natura 2000 je odvetvie cestovného ruchu obzvlášť dôležité; keďže existuje mnoho pozitívnych príkladov spoločného riadenia a partnerstiev medzi riadiacimi orgánmi chránených morských oblastí a drobnými rybármi, ktoré sú zamerané na propagáciu cestovného ruchu v oblasti rybolovu, a iných prostriedkov na prezentáciu tradičného rybolovu na účely cestovného ruchu a kultúry;

R.	keďže údaje týkajúce sa cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom v Európe a mimo Európy sú nedostatočné a nekonzistentné a neumožňujú porovnávanie;

S.	keďže v rámci stratégie „modrého rastu“ v roku 2012 EÚ určila pobrežný a námorný cestovný ruch ako kľúčové odvetvie pre rozvoj udržateľného a inkluzívneho hospodárstva;

T.	keďže Komisia v roku 2010 vo svojom oznámení s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch vyjadrila potrebu rozvíjať stratégie pre udržateľný pobrežný a námorný cestovný ruch;

U.	keďže v roku 2012 Komisia začala verejnú konzultáciu o výzvach a príležitostiach pre pobrežný a námorný cestovný ruch v Európe a následne zverejnila 20. februára 2014 oznámenie s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetvi pobrežného a námorného cestovného ruchu;

keďže činnosti cestovného ruchu súvisiace s rybárstvom vykonávajú komerční rybári s cieľom diverzifikovať svoje aktivity, podporovať a zhodnocovať svoju profesiu a sociálno-kultúrne dedičstvo, ako aj zlepšovať udržateľné využívanie vodných ekosystémov, a to v niektorých prípadoch nalodením turistov na rybárske plavidlá; keďže, hoci aspekt cestovného ruchu a rekreačný účel uvedených rybárskych činností sú evidentné, neexistuje ich jasné normatívne vymedzenie;

W.	keďže výrazom „turistický rybolov“ sa rozumejú turisticko-rekreačné rybárske činnosti vykonávané komerčnými rybármi, ktorí berú turistov na palubu svojich plavidiel, aby im ukázali svet rybárstva;

keďže turistické služby ponúkané rybármi na súši zahŕňajú gastronomický cestovný ruch a pohostinské činnosti, ktoré vykonávajú komerční rybári; keďže jedným z hlavných rozdielov medzi dvoma uvedenými druhmi cestovného ruchu je, že turistické služby ponúkané rybármi na súši nemožno vykonávať na palube rybárskych plavidiel;

keďže rekreačný rybolov je činnosť vykonávaná výlučne na rekreačné a/alebo súťažné športové účely, ktorá využíva živé vodné zdroje, pričom sa zakazuje akákoľvek forma predaja úlovkov; keďže rekreačný rybolov sa síce nevykonáva na účely vytvárania príjmov, považuje sa však za jednu z činností cestovného ruchu vytvárajúcich paralelné hospodárstvo, ktorú by mali riadiť profesionálni rybári prostredníctvom služieb, zariadení a infraštruktúry ponúkaných rekreačným rybárom; keďže nekontrolovaný a intenzívny rekreačný rybolov však môže mať nepriaznivý vplyv na populácie rýb v niektorých oblastiach;

keďže neexistujú žiadne spoľahlivé sociálno-ekonomické ani environmentálne štatistiky týkajúce sa vplyvu rekreačného rybolovu na populácie rýb, najmä v oblastiach, v ktorých je rekreačný rybolov intenzívny, a keďže neexistujú jasné pravidlá ani dôkladné kontroly úlovkov a už vôbec nemožno hovoriť o kontrole nezákonného predaja úlovkov rekreačného rybárstva prostredníctvom neformálnych kanálov, ktoré sú vo všeobecnosti prepojené s reštauráciami;

Rybárske činnosti spojené s cestovným ruchom v krajinách EÚ

AA.

keďže zo štúdie, ktorú v roku 2015 vypracovala pobrežná akčná skupina „il mare delle Alpi“ (6) o zvykoch a názoroch obyvateľstva v územnej pôsobnosti tejto skupiny, vyplýva, že tretina respondentov konzumuje ryby niekoľkokrát týždenne, a to iba štyri rybie potravinárske produkty, z ktorých dva sú sladkovodné a dva morské (ryby s vysokým obsahom tuku, losos, treska a pstruh); keďže rybárske činnosti spojené s cestovným ruchom vytvárajú väčšie povedomie o druhoch rýb a o gastronomických tradíciách, ktoré sú často pre širokú spotrebiteľskú verejnosť neznáme; keďže vplyv na diverzifikáciu rybolovného úsilia je evidentný;

AB.

keďže v Taliansku bol zaznamenaný neustály nárast počtu žiadostí o povolenie vykonávať činnosti cestovného ruchu spojené s rybolovom; keďže podľa nedávno uskutočneného prieskumu talianske regióny s najvyšším počtom vydaných povolení sú Ligúria (290), Emilia-Romagna (229), Sardínia (218), Kalábria (203), Kampánia (200) a Sicília (136); keďže od roku 2002 do roku 2012 bolo registrovaných celkovo 1 600 povolení; keďže v roku 2003 regiónmi s najvyšším počtom povolení boli Kampánia (63), Ligúria (62), Sicília (60) a Sardínia (59), pričom s malým odstupom nasledovali Apúlia (46), Kalábria (39) a Toskánsko (37) (7);

AC.	keďže tretina plavidiel, na ktoré sa vzťahuje oprávnenie vykonávať rybárske činnosti spojené s cestovným ruchom, nemôže vziať na palubu viac ako štyroch cestujúcich, 29 % plavidiel môže mať na palube 5 až 8 cestujúcich a zostávajúcich 37 % môže prevážať 9 až 12 cestujúcich (8);

AD.	keďže k vysokému prílevu turistov dochádza takmer výlučne v mesiacoch júl a august, čo znamená, že cestovný ruch súvisiaci s rybolovom má veľmi sezónny charakter a je dôležité podporovať diverzifikáciu;

AE.

keďže čo sa týka vzdelania, preukazuje sa podobná schéma ako v prípade vekových kategórií, a síce že prevádzkovatelia turistického rybolovu majú vyššiu úroveň vzdelania než tí, ktorí vykonávajú iba profesionálny rybolov; keďže viac ako 30 % kapitánov lodí má vysokoškolský diplom alebo odbornú kvalifikáciu a aspoň základnú znalosť anglického jazyka (64 %), francúzskeho jazyka (34 %), španielskeho jazyka (16 %) alebo nemeckého jazyka (7 %) (9);

AF.

keďže prieskum medzi prevádzkovateľmi turistického rybolovu v Taliansku ukázal, že turistický rybolov môže byť prospešný pre úsilie chrániť populácie rýb a morské ekosystémy, najmä prostredníctvom znížených úlovkov, ako aj – zo sociálneho hľadiska – pre telesnú a duševnú pohodu rybárov a ich rodín prostredníctvom skrátenia pracovného času na mori (10);

AG.	keďže bola zaznamenaná zvýšená účasť žien nielen v rámci vedľajších aktivít k rybárskym činnostiam, ale aj pokiaľ ide o rozvoj vlastných činností v oblasti cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom;

AH.	keďže mladých ľudí možno tiež považovať za cieľovú skupinu pre rozvoj turistických destinácií zameraných na rybolov;

AI.	keďže tradičný rybolov je v súčasnosti najmenej známa činnosť primárneho sektora, ktorá je zároveň najmenej skúmaná a využívaná ako nástroj vzdelávania na základných a stredných akademických úrovniach;

AJ.	keďže existuje široký priestor na zavedenie vzdelávacích aktivít týkajúcich sa tradičného rybolovu na základe modelov, ako je napríklad „škola na farme“;

AK.

keďže rozvoj rybárskych činností súvisiacich s cestovným ruchom vo veľkej miere závisí od partnerstiev, miestnych akčných skupín v oblasti rybolovu, v rámci ktorých subjekty pôsobiace v odvetví rybárstva a ďalšie miestne verejné a súkromné subjekty spoločne vypracúvajú a vykonávajú stratégiu zdola nahor, ktorá sa prispôsobuje a reaguje na hospodárske, sociálne a environmentálne potreby v príslušnej oblasti; keďže hoci miestne akčné skupiny v oblasti rybolovu v EÚ pôsobia vo veľmi rôznorodých prostrediach a používajú veľmi rozdielne stratégie, drvivá väčšina považuje cestovný ruch za kľúčový prvok rozvoja;

AL.

keďže Komisia zriadila podpornú jednotku Európskej siete rybárskych oblastí (FARNET) s cieľom prispieť k vykonávaniu osi 4 Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo; keďže FARNET je sieťová platforma pre rybolovné zóny a pomáha miestnym akčným skupinám v oblasti rybolovu pri rozvoji miestnych stratégií, iniciatív a projektov;

AM.

keďže miestni aktéri sa vďaka miestnym akčným skupinám v oblasti rybolovu naučili, ako sa môže turistická ponuka rybolovnej zóny rozvinúť tak, aby zahŕňala celý balík činností a mohla tak zostať atraktívnou aj vo vysoko konkurenčnom prostredí cestovného ruchu; keďže cestovný ruch sa týmto spôsobom môže stať hlavným zdrojom dodatočných príjmov pre rybárske komunity, a tým v konečnom dôsledku prispieť k celkovému rozvoju pobrežných a ostrovných regiónov;

AN.	keďže úspešné príklady svedčia o cennej pomoci miestnych akčných skupín v oblasti rybolovu pre komunity zaoberajúce sa drobným rybolovom v Grécku, Taliansku a Španielsku; keďže sieť FARNET navyše upozornila na osvedčené postupy vo Francúzsku, v Belgicku, Španielsku, Chorvátsku a Taliansku (11);

AO.

keďže vo Fínsku sa zaviedol model posudzovania vplyvu turistických činnosti spojených s rybolovom na základe dĺžky návštev, miest pobytu a počtu návštevníkov; keďže pri posudzovaní boli odhalené problémy, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „rybolovný turista“ a spôsob, ako by sa mali návštevy počítať (12);

AP.

keďže v rôznych pobrežných obciach členských štátov sa konajú festivaly, v rámci ktorých je dôležité začleniť ďalšie prostriedky na prilákanie väčšieho počtu turistov, napríklad kombináciou týchto festivalov s ďalšími kvalitnými ponukami v primárnom sektore: šírenie poznatkov o drobnom rybolove a spôsobe života rybárov a zabezpečenie kontaktu s tradičnými kultúrami vrátane regionálnych potravín a vína, ako aj špičkových výrobkov spracovateľského a konzervárenského priemyslu odrážajúcich rozmanitosť EÚ;

AQ.

keďže v Španielsku boli vytvorené špecializované agentúry, ako je napríklad Turismo marinero – Costa del Sol, ktorých cieľom je podpora tradičného rybárskeho priemyslu a pomoc miestnemu obyvateľstvu pri rozvoji a propagácii turistických činností súvisiacich s rybolovom; keďže agentúra Costa del Sol organizuje kurzy varenia na palube plavidiel používaných miestnymi rybármi, výlety zamerané na pozorovanie druhov rýb a činnosti rekreačného rybolovu; keďže zároveň sa organizujú prehliadky so sprievodcom v parku Bioparc, čo je múzeum pod šírym nebom vytvorené špeciálne pre deti, kde sa môžu niečo naučiť o morskej biológii, tradičnom rybolove (tradičnom rybárskom vybavení a postupoch) a miestnej kultúre; konštatuje, že realizovanie iniciatív podľa tohto vzoru a výmena odborných poznatkov v tejto oblasti medzi jednotlivými členskými štátmi by boli prospešné pre pobrežné a vidiecke komunity, najmä v okrajových regiónoch (13);

AR.

keďže Komisia, Európsky parlament a členské štáty preto nesmú bez rozdielu zakazovať tradičné techniky drobného rodinného rybolovu, ale najprv musia vykonať riadne posúdenie vplyvu, aby neznemožnili využívanie vznikajúcich foriem cestovného ruchu v oblasti udržateľného, drobného a autentického rybolovu s tradičným rybárskym výstrojom;

AS.	keďže v Chorvátsku slúžia rybárske festivaly, ktoré sa konajú počas letných mesiacov v pobrežných a ostrovných turistických centrách, na propagáciu rybárskych tradícií, kultúrneho a historického dedičstva, miestnej gastronómie a tradičného spôsobu života;

domnieva sa, že je nevyhnutné upraviť a prispôsobiť rybárske plavidlá na vykonávanie činností v oblasti cestovného ruchu, pretože plavidlá musia byť renovované, aby sa zaistila bezpečnosť turistov a odstránili prekážky, pokiaľ ide o vykonávanie rybolovných činností, a zároveň aby sa zabezpečilo pohodlie umožňujúce príjemné zážitky, a to bez zvyšovania ich rybolovných kapacít; poukazuje však na to, že úpravy tohto druhu, najmä keď sa vykonávajú v období mimo turistickej sezóny, nesmú viesť k žiadnym obmedzeniam pre komerčný rybolov;

poukazuje na dosiaľ nevyužitý potenciál cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom, ktorý môže priniesť značné výhody pre komunity žijúce v pobrežných oblastiach prostredníctvom diverzifikácie zdrojov miestnych príjmov; v tejto súvislosti sa domnieva, že cestovný ruch v oblasti rybolovu na mori a turistické služby ponúkané rybármi na pobreží môžu dopĺňať komerčný rybolov a poskytovať dodatočný príjem pre rybárske komunity;

je presvedčený, že strategickým cieľom iniciatívy Komisie by mala byť podpora činností v oblasti turistického rybolovu, turistických služieb ponúkaných rybármi na pobreží a cestovného ruchu súvisiaceho so športovým rybolovom a umožnenie ich plného rozvoja v celej EÚ, a to prostredníctvom spoločnej siete a rámca vytvorených na tento účel;

vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Európskej komisie pre cestovný ruch a jej portálu visiteurope.com podporovala udržateľné turistické destinácie rekreačného rybolovu v Európe a cielenými informačnými kampaňami upozorňovala rybolovné podniky na potenciál týchto nových a udržateľných obchodných modelov a na príležitosti rastu, ktoré poskytujú;

vyzýva Komisiu, aby podporovala vytváranie a rozvoj rybolovného cestovného ruchu s cieľom uplatnenia odstupňovanej obchodnej stratégie, ktorá je prispôsobená potenciálu tohto segmentu a môže účinnejšie splniť jeho potreby, a pracovala na novej forme cestovného ruchu, v ktorej sa kľúčový dôraz kladie okrem iných aspektov na kvalitu, pružnosť, inovácie a zachovanie historického a kultúrneho dedičstva v rybolovných oblastiach, ako aj na ich životné prostredie a zdravie; ďalej žiada Komisiu, aby propagovala a podporovala investície do rybárstva v oblasti cestovného ruchu s cieľom vytvoriť diferencované kapacity cestovného ruchu podporou gastronómie spojenej s produktmi drobného rybolovu, rybárskym cestovným ruchom, podmorským turizmom alebo so športovým potápaním atď., čím sa umožní udržateľné využitie rybolovného dedičstva a rozpoznateľnosť konkrétnej rybolovnej oblasti;

vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory vytvárania a rozvoja cestovného ruchu v oblasti rybolovu podnecovala a aktívne podporovala investície do diverzifikácie rybárstva z hľadiska kultúry a umenia ako súčasti tradičného dedičstva (nepriemyselné výrobky, hudba, tanec atď.) a podporovala investície do propagovania rybárskych tradícií, dejín a celkového rybárskeho dedičstva (rybársky výstroj, techniky, historické dokumenty a iné) otváraním múzeí a organizovaním výstav, ktoré úzko súvisia s pobrežným rybolovom;

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť povoliť zmiešané používanie plavidiel určených na činnosti spojené s úlovkami tak, aby si zachovali tento účel a zároveň mohli zahŕňať aj iné druhy činností v odvetví rekreácie a cestovného ruchu, ako sú námorné informačné dni alebo činnosti spojené so spracovaním, vzdelávaním alebo gastronómiou atď., a to v súlade so systémom, ktorý funguje v odvetví rozvoja vidieka vrátane poľnohospodárskych škôl alebo agroturistiky;

považuje preto za nevyhnutné vytvoriť európsku sieť rybárskych činností spojených s cestovným ruchom a európsku sieť služieb cestovného ruchu súvisiacich so športovým/rekreačným rybolovom na základe mimoriadne úspešného príkladu FARNET, ktorý poskytuje značnú pomoc miestnym akčným skupinám v oblasti rybolovu;

domnieva sa, že je naliehavo potrebné starostlivo nasmerovať podporné politiky a riadne posúdiť ich výsledky a zároveň systematizovať, štandardizovať a zdokonaľovať zhromažďovanie štatistických údajov o príspevku týchto rozmanitých činností k výnosu európskych rybárskych oblastí; zdôrazňuje tiež význam monitorovania skutočného vplyvu rekreačného rybolovu ako hospodárskej činnosti, jeho dosahu na populácie rýb a akejkoľvek potenciálnej súťaže s profesionálnym rybolovom prostredníctvom neformálnych kanálov predaja; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila zapojenie odvetvia rybolovu do navrhovania takýchto monitorovacích opatrení;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali a podporovali partnerstvá s odvetvím cestovného ruchu v oblasti rybolovu podporované riadiacimi orgánmi chránených morských oblastí v týchto oblastiach a lokalitách sústavy Natura 2000 s cieľom skombinovať ochranu prírodných zdrojov s podporou a rozvojom kultúry prostredníctvom zodpovedného využívania;

11.

považuje za mimoriadne dôležité zosúladiť vymedzenie rybárskych činností spojených s cestovným ruchom na úrovni Únie s osobitným dôrazom na turistický rybolov, turistické služby ponúkané rybármi na pobreží, cestovný ruch súvisiaci s akvakultúrou a cestovný ruch súvisiaci so športovým/rekreačným rybolovom; uvedené vymedzenie by malo zohľadniť veľkú rôznorodosť foriem, ktoré môžu mať tieto činnosti, zaistiť konzultácie všetkých zúčastnených strán a zabezpečiť, aby sa cestovný ruch súvisiaci s rybolovom považuje za pomocnú činnosť, ktorá umožní rybárom doplniť ich hlavnú rybolovnú činnosť bez toho, aby sa presunuli do iného sektora ako rybolovu;

12.

zdôrazňuje, že je dôležité rozlišovať medzi rôznymi formami cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom zahŕňajúcimi cestovný ruch v oblasti rybolovu (rybárska turistika a turistické služby ponúkané rybármi na súši), námorné a pobrežné činnosti súvisiace s vodou, rekreačný rybolov (vrátane cestovného ruchu spojeného s drobným rybolovom), vnútrozemský rybolov a činnosti vychádzajúce z dedičstva a kultúry, ktoré sú zamerané na tvorbu súčinnosti s marketingovými iniciatívami pre kvalitné prvotné produkty, a to pri súčasnom rešpektovaní prírodného dedičstva a potreby zabezpečiť ochranu zvierat a biodiverzity;

13.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na obrovské rozdiely medzi prevádzkovateľmi EÚ v odvetví rybolovu, ktorí sú zapojení do cestovného ruchu, prijala spoločné pravidlá týkajúce sa bezpečnosti plavby, zdravotníckych a hygienických požiadaviek na plavidlá, na ktorých sa vykonávajú činnosti turistického rybolovu, a prípadných daňových úľav pod podmienkou, že uvedené opatrenia budú dostatočne pružné, aby zohľadňovali významné rozdiely z hľadiska jednotlivých oblastí rybárstva a rybárskych plavidiel, ako aj špecifické regionálne charakteristiky;

14.

odporúča, aby sa zásada dekarbonizácie a energetickej účinnosti motorových plavidiel začlenila do rámca úprav, ktoré sa musia vykonať v prípade takýchto plavidiel, keď sú prispôsobované na využívanie na tieto činnosti;

15.

považuje za vhodné zabezpečiť primerané zariadenia na prepravu a ubytovanie dotknutých turistov, ako aj údržbu verejných priestranstiev a starostlivosť o ne, ktorá je nevyhnutná na zaistenie dlhodobej úspešnosti činností cestovného ruchu;

16.

vyzýva členské štáty, aby plnili svoje povinnosti podľa rámcovej smernice EÚ o vode a rámcovej smernice o morskej stratégii s cieľom zabezpečiť dobrý stav pobrežných a morských vôd, a to najmä zvýšením efektívnosti využívania zdrojov, účinným predchádzaním znečisteniu a odpadu a bojom proti nemu;

17.

vyzýva členské štáty, aby zmiernili administratívne zaťaženie zjednodušením udeľovania povolení a iných byrokratických postupov;

18.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby tieto činnosti boli zlučiteľné s ochranou biodiverzity, lokalít sústavy Natura 2000 a chránených morských oblastí (stratégia EÚ v oblasti biodiverzity, smernice o vtákoch a biotopoch), a teda je nutné posilniť dialóg a súčinnosť s ostatnými dotknutými členskými štátmi;

19.

domnieva sa, že by sa mali zabezpečiť vzdelávacie programy pre rybárov a chovateľov rýb, ich rodiny a všetky miestne zúčastnené osoby s cieľom zaistiť, aby mali jazykové znalosti a vedomosti potrebné na prijatie turistov a zaručenie ich bezpečnosti, ako aj v záujme podpory informovanosti o morskej biológii, miestnych druhoch rýb, životnom prostredí a kultúrnych tradíciách; vyzýva Komisiu a Radu, aby uznali úlohu žien v odvetví cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom a v rámci udržateľného rozvoja oblastí závislých od rybolovu s cieľom zaručiť ich účasť za rovnakých podmienok;

20.

vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby šírili informácie o Európskom portáli pre pracovnú mobilitu EURES prevádzkovanom Komisiou, ktorý uchádzačom o zamestnanie a zamestnávateľom poskytuje informácie o pracovných príležitostiach, zručnostiach a potrebnej odbornej príprave v oblasti tzv. modrých pracovných miest, a aby podporovali otvorené on-line kurzy zamerané na zvyšovanie kvalifikácie alebo rekvalifikáciu v súvislosti s riadením cestovného ruchu a inovatívnou rybárskou turistikou;

21.

vyzýva Komisiu, aby v rámci Európskeho portálu pre malých podnikateľov vytvorila osobitný oddiel, ktorý by pomáhal podnikateľom/rybárom pri získavaní finančných prostriedkov na činnosti v oblasti cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom;

22.

domnieva sa, že získanie odborných zručnosti v oblastiach, ako je digitálny marketing, riadenie a správa komunikácie prostredníctvom sociálnych médií, sociálno-kultúrny manažment a jazykové zručnosti, je prioritou v oblastiach rybolovu, a to v záujme podpory vytvárania a šírenia ponuky cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom;

23.

považuje za dôležité zabezpečiť, aby jednotlivé ponuky cestovného ruchu mali svoj osobitý charakter, ktorý by v každom prípade vychádzal zo stratégie založenej na miestnych špecifikách, súvisiacej špecializácii a dostupných zdrojoch; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali udržateľné formy cestovného ruchu a ekoturizmu, najmä prostredníctvom inovatívnych marketingových stratégií, ktoré by sa mali zameriavať na tradičné charakteristiky a prvky udržateľnosti a mali by byť neustále monitorované s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi ponukou a dopytom;

24.

požaduje, aby sa navrhovali integrované ponuky, ktoré spotrebiteľom poskytnú komplexné zážitky založené na štruktúrovanej a synergickej kombinácii všetkého, čo príslušná oblasť môže ponúknuť, a aby sa vytvárali partnerstvá na prilákanie spotrebiteľov prostredníctvom dynamiky cestovného ruchu, ktorá už funguje v oblastiach susediacich s tradičnými rybolovnými oblasťami, ako je konferenčný a/alebo profesijný cestovný ruch;

25.

vyzýva Komisiu, aby podporovala a presadzovala zapojenie rybolovu a pracovníkov v oblasti rybolovu aj do projektov, ktoré sa týkajú cestovného ruchu zameraného na kultúru a dedičstvo, ako je znovuobjavovanie námorných činností a tradičných rybolovných oblastí a povolaní;

26.

poukazuje na význam spolupráce medzi poskytovateľmi služieb cestovného ruchu a rybármi s cieľom maximalizovať potenciál cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom;

27.

zdôrazňuje význam činností v oblasti cestovného ruchu spojených s pozorovaním voľne žijúcich živočíchov, a najmä pozorovaním veľrýb, pri rešpektovaní prírodných biotopov týchto živočíchov a ich biologických potrieb; keďže by to mohlo byť v mnohých ohľadoch prínosné zo vzdelávacieho, z environmentálneho, vedeckého a zo sociálno-ekonomického hľadiska a mohlo by to pomôcť zvýšiť povedomie o týchto jedinečných druhoch a vzácnom prostredí, v ktorom žijú, ako aj ich uznanie;

28.

vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby zabezpečili udržateľnú inovatívnu infraštruktúru vrátane internetového pripojenia a informačných technológií s cieľom podporovať rozvoj cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom a obnovu existujúcej námornej, riečnej a jazernej infraštruktúry;

29.

vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zintenzívnili propagačné a komunikačné kampane, napríklad v súvislosti s iniciatívami Európske vysokokvalitné destinácie a Európsky rok kultúrneho dedičstva v roku 2018, ako aj s iniciatívami, ktorých cieľom je takisto zlepšiť znalosti a povedomie o tradičnej kultúre rybolovu a akvakultúre; naliehavo žiada zúčastnené strany, aby využili potenciál turistov a tých, ktorí môžu cestovať mimo sezóny;

30.

domnieva sa, že zodpovedné a udržateľné obchodné modely na diverzifikáciu rybárstva musia zahŕňať rešpektovanie kultúry miestnych rybárskych komunít a pomáhať zachovať ich identitu; zdôrazňuje najmä, že rekreačný rybolov súvisiaci s cestovným ruchom by mal byť v súlade so záujmami malých miestnych podnikov prevádzkujúcich drobný rybolov;

31.

domnieva sa, že je dôležité rozvíjať rybársku turistiku a turistické služby ponúkané rybármi na súši ako formy „aktívnej dovolenky“ s významnými vedľajšími prínosmi, ako je podpora námorných kultúrnych a rybárskych tradícií a vzdelávanie v oblasti environmentálneho povedomia a zachovania druhov;

32.

poukazuje na potrebu preskúmať možnosti, ako rozšíriť potenciálny dopyt po prerobených plavidlách rozšírením ponuky, aby prilákala napríklad vzdelávaciu komunitu, ktorá má skúsenosti s využitím poľnohospodárskeho sektora na pedagogické účely, ako sú projekty „škola na farme;

33.

zdôrazňuje, že diverzifikácia produktov si žiada vhodné propagačné úsilie a v prípade cieľovej skupiny rybárov treba vypracovať stratégiu na zviditeľnenie vrátane cezhraničných propagačných iniciatív;

34.

domnieva sa preto, že rybolovné oblasti by mali zvážiť začatie spoločných marketingových kampaní s inými destináciami v tom istom regióne – ako sa navrhuje v uznesení Európskeho parlamentu z 29. októbra 2015 o nových výzvach a stratégiách na podporu cestovného ruchu v Európe (14) – a presadzovanie spoločných marketingových platforiem s osobitným dôrazom na propagáciu a predaj on-line, a to na základe medzinárodnej spolupráce;

35.

domnieva sa, že v rámci tejto marketingovej stratégie by sa mali vytvoriť synergie medzi marketingovými iniciatívami pre vysokokvalitné čerstvé alebo spracované produkty, gastronómiu a cestovný ruch zoskupenými do územných oblastí, ktoré sú jednotné z hľadiska kultúry, spôsobu výroby či ochrany životného prostredia a/alebo sa zakladajú na súčinnosti;

36.

považuje za potrebné zachovať využívanie tradičných postupov a techník, ako je napríklad almadraba a xeito, pretože sú úzko spojené s identitou a spôsobom života pobrežných regiónov, a uznať, že tvoria súčasť kultúrneho dedičstva;

37.

poukazuje na význam investovania do diverzifikácie rybolovu s cieľom podporovať tradície, históriu a rybárske dedičstvo ako celok (vrátane tradičného rybárskeho vybavenia a techník);

38.

zdôrazňuje, že je dôležité investovať do diverzifikácie rybárstva v záujme podpory spracúvania produktov rybolovu;

39.

vyzýva členské štáty, aby prijali stratégie na riešenie problému sezónnosti turistických činností, napríklad prostredníctvom gastronomických festivalov a podujatí, prístavných a dedinských trhov/jarmokov (15), tematických dedín alebo múzeí (pozri Španielsko a Cetara), kde sa akcie môžu konať po celý rok bez ohľadu na poveternostné podmienky či podmienky na mori;

40.

je presvedčený, že vyvážená kombinácia alternatívnych a cielených produktov cestovného ruchu a primeraná propagácia a marketing týchto produktov môžu pomôcť vyvážiť problémy spojené so sezónnosťou;

41.

považuje za mimoriadne dôležité, aby si členské štáty, regióny a zúčastnené strany vymieňali najlepšie postupy, a to vzhľadom na nedostatočnú súčinnosť medzi podnikmi v morských oblastiach EÚ a následnú roztrieštenosť a obmedzený hospodársky prínos; poznamenáva, že je potrebné podporovať spoluprácu medzi výskumnými ústavmi, múzeami, podnikmi v oblasti cestovného ruchu, správcami lokalít sústavy Natura 2000 a chránených morských oblastí, tradičnými konzervárenskými odvetviami a odvetviami spracúvania rýb, ako aj ďalšími zúčastnenými stranami s cieľom vyvíjať udržateľné inovatívne produkty, ktoré okrem toho, že prinesú hospodársku pridanú hodnotu, splnia aj očakávania návštevníkov; zdôrazňuje, že tieto činnosti by mali byť začlenené do jednotného všeobecného rámca na podporu udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu v príslušných povodiach; domnieva sa, že miestne akčné skupiny v oblasti rybolovu môžu v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu, a preto musia mať k dispozícii primerané finančné prostriedky;

42.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili väzby medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi a EÚ s cieľom presadzovať formy správy, ktoré uľahčia vykonávanie prierezových politík v záujme podpory cieľov v rôznych oblastiach činnosti vrátane udržateľného a inkluzívneho rastu;

43.

vyzýva Komisiu, aby v rámci siete FARNET a miestnych akčných skupín v oblasti rybolovu podporovala celoeurópsky dialóg s prístavmi, zainteresovanými stranami v oblasti cestovného ruchu a odborníkmi v oblasti životného prostredia;

44.

vyzýva vnútroštátne orgány a agentúry, aby užšie spolupracovali s agentúrami pre cestovný ruch a aby pripisovali vysokú prioritu diverzifikácii modrej ekonomiky, najmä s ohľadom na námorný cestovný ruch a doplňujúce odvetvia; konštatuje, že v príslušných prípadoch by to malo zahŕňať aj integráciu morského rybolovu do turistických balíkov a marketingových kampaní, najmä pre ostrovy a pobrežné oblasti; zdôrazňuje, že udeľovanie povolení na dvojaké používanie rybárskych plavidiel – tak plavidiel na komerčný a drobný rybolov, ako aj plavidiel na účely námorného cestovného ruchu vrátane turistického rybolovu – by sa malo považovať za prioritu a že by sa mali poskytovať granty na pomoc pri úprave týchto plavidiel;

45.

vyzýva Komisiu, členské štáty, miestne a regionálne orgány, príslušný sektor a iné zúčastnené strany, aby prijali cielené kroky v súlade s politikami EÚ, ktoré majú vplyv na odvetvie rybolovu a akvakultúry; poznamenáva, že je potrebné prijať príručku najlepších postupov, v ktorej sa uvedú najvýznamnejšie príklady týchto činností s cieľom podnietiť ďalšie podniky, aby tieto príklady nasledovali; pripomína, že je tiež potrebné zapojiť miestnu vedeckú komunitu, aby sa zabránilo problémom v oblasti životného prostredia;

46.

zdôrazňuje význam obchodných modelov šetrných k životnému prostrediu, a preto odporúča, aby odborníci v oblasti životného prostredia vždy úzko spolupracovali s miestnymi akčnými skupinami (ako sú miestne akčné skupiny v oblasti rybolovu a vidiecke miestne akčné skupiny);

47.

požaduje, aby sa vyčlenili potrebné finančné prostriedky na vytvorenie európskej siete na výmenu najlepších postupov a na mapovanie rybolovných činností s informáciami o zaujímavých miestach a charakteristikách každej rybárskej komunity;

48.

vyjadruje nádej, že sa budú využívať osobitné mechanizmy podpory (v rámci ENRF a/alebo iných nástrojov), ktoré možno aktivovať v prípade núdze (napr. v prípade prírodnej katastrofy) v oblastiach, v ktorých rybolov a cestovný ruch súvisiaci s rybolovom predstavujú jediný zdroj príjmu;

49.

považuje za nevyhnutné podnecovať financovanie takýchto opatrení v rámci ENRF, Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF), Kohézneho fondu, rámcového programu pre výskum a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v úzkej spolupráci s poradcami z Európskej investičnej banky (EIB) a zjednodušiť poskytovanie úverov za zvýhodnených podmienok s cieľom predísť osobitným problémom, ktorým sú vystavené ženy pri získavaní prostriedkov na financovanie projektov, ktoré možno začleniť do vnútroštátnych programov;

50.

zdôrazňuje, že v programovom období 2007 – 2013 mali miestne akčné skupiny v oblasti rybolovu k dispozícii 486 miliónov EUR z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo a v uvedenom období dostalo podporu približne 12 000 miestnych projektov;

51.

nabáda členské štáty a miestne akčné skupiny v oblasti rybolovu, aby čo najlepšie využili dostupné finančné prostriedky a podľa možnosti siahli aj po financovaní z viacerých zdrojov (spolu s EFRR, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV) alebo ESF);

52.

vyzýva členské štáty, aby na regionálnej úrovni zriadili kontaktné miesta s cieľom poskytovať primerané informácie a podporu;

53.

odporúča, aby miestne akčné skupiny pre rybolov úzko spolupracovali s odborníkmi v oblasti cestovného ruchu s cieľom určiť projekty a primerané financovanie na diverzifikáciu rybárskych oblastí, a to prostredníctvom osi 4 ENRF;

54.

poukazuje na to, že z ENRF sa poskytuje osobitná finančná podpora iniciatívam, ktoré sú v rybárskych spoločenstvách propagované ženami;

55.

vyzýva členské štáty, aby stanovením kritérií výberu operácií v rámci ENRF zabezpečili, že rodová rovnosť sa riadne uplatňuje a presadzuje vo financovaných akciách (napr. uprednostňovaním akcií, ktoré sa konkrétne zameriavajú na ženy alebo sú nimi realizované);

56.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu s cieľom vyhodnotiť pravdepodobný sociálno-ekonomický a environmentálny vplyv týchto činností;

57.

vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu sociálno-ekonomického vplyvu rekreačného rybolovu na vnútrozemský cestovný ruch, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, a navrhla možné opatrenia pre regióny, v ktorých sa potenciál takéhoto rybolovu málo využíva;

58.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zlepšili zhromažďovanie a správu údajov o cestovnom ruchu súvisiacom s rybolovom;

59.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, vládam členských štátov a poradným radám.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(2) Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 167.

(5) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 24.

(6) „Indagine sulle abitudini e opinioni dei cittadini nel comprensorio del GAC ‚il mare delle Alpi‘ – Analisi della pescaturismo in Italia come strumento di sviluppo sostenibile“ (2015).

(7) ’L’integrazione della pesca con altre attività produttive – La pescaturismo come modello sociale e culturale’, Cenasca Cisl et al., (2005).

(8) „Indagine sulle abitudini e opinioni dei cittadini nel comprensorio del GAC ‚il mare delle Alpi‘ – Analisi della pescaturismo in Italia come strumento di sviluppo sostenibile“ (2015).

(9) ’L’integrazione della pesca con altre attività produttive – La pescaturismo come modello sociale e culturale’, Cenasca Cisl et al., (2005).

(10) „Indagine sulle abitudini e opinioni dei cittadini nel comprensorio del GAC ‚il mare delle Alpi‘ – Analisi della pescaturismo in Italia come strumento di sviluppo sostenibile“ (2015).

(11) Socio-economic analysis on fisheries-related tourism in EUSAIR – Nemo project 1M-MED14-11, WP2, Action 2.3.

(12) „Perspectives for the development of tourism activities related to fishing“, European Parliament, IP/B/PECH/IC/2013-103 (2014).

(13) „Perspectives for the development of tourism activities related to fishing“, European Parliament, IP/B/PECH/IC/2013-103 (2014).

(14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0391.

(15) Napr. Vlaggetjesdagen a Havendagen v Holandsku.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/30

P8_TA(2017)0281

Premlčacie lehoty pri dopravných nehodách

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 s odporúčaniami pre Komisiu o premlčacích lehotách pri dopravných nehodách (2015/2087(INL))

(2018/C 334/04)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 67 ods. 4 a článok 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

—	so zreteľom na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a príslušnú judikatúru,

—	so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o zásadách vnútroštátnej procesnej autonómie a účinnej súdnej ochrany (1),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (2) („nariadenie Rím II“),

—	so zreteľom na Haagsky dohovor zo 4. mája 1971 o práve použiteľnom na dopravné nehody,

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (3) („smernica o poistení motorových vozidiel“),

—	so zreteľom na Európsky dohovor o počítaní lehôt (4),

—

so zreteľom na štúdiu o posúdení európskej pridanej hodnoty oddelenia posudzovania európskej pridanej hodnoty výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) s názvom Premlčacie lehoty pri dopravných nehodách, ktorá je sprievodným dokumentom legislatívnej iniciatívnej správy Európskeho parlamentu (5),

—	so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Cezhraničné dopravné nehody v EÚ – možný vplyv autonómnych vozidiel (6),

—	so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom Odškodnenie obetí cezhraničných dopravných nehôd v EÚ: porovnania vnútroštátnych postupov, analýza problémov a hodnotenie možností na zlepšenie postavenia cezhraničných obetí (7),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2010 s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (8),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 obsahujúce odporúčania pre Komisiu týkajúce sa premlčacej doby pre cezhraničné nároky na náhradu škody v prípadoch ujmy na zdraví a smrteľných úrazov (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2003 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice Rady 72/166/EHS, 84/5/EHS, 88/357/EHS a 90/232/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (10),

—	so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0206/2017),

keďže v Únii sa pravidlá premlčania pre občianskoprávne nároky medzi členskými štátmi značne líšia, takže neexistujú dva členské štáty, ktoré by uplatňovali rovnaké základné pravidlá premlčania; keďže príslušné premlčanie sa určuje tiež na základe rôznych faktorov vrátane toho, či prebieha súvisiace trestné konanie a či sa nárok považuje za vyplývajúci z porušenia právnych predpisov alebo zo zmluvy;

B.	keďže vnútroštátne systémy premlčania sú teda veľmi komplexné a často môže byť náročné pochopiť, ktorá premlčacia doba sa všeobecne uplatňuje, kedy a ako premlčacia doba začína plynúť a ako sa pozastaví, preruší alebo predĺži;

C.	keďže neznalosť cudzích právnych predpisov v oblasti premlčania môže viesť k strate práva na uplatnenie inak platného nároku alebo k prekážkam, ktoré bránia obetiam v prístupe k spravodlivosti, vo forme ďalších nákladov a oneskorení;

D.	keďže v súčasnosti sú dostupné len obmedzené štatistické údaje o zamietnutí nároku na náhradu škody pri cezhraničných dopravných nehodách z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty;

keďže v oblasti cezhraničných dopravných nehôd je jediný žalobný dôvod harmonizovaný na úrovni Únie dôvod stanovený v článku 18 smernice o poistení motorových vozidiel, ktorý obetiam umožňuje žiadať náhradu škody vo svojej krajine pobytu prostredníctvom nároku na náhradu vzneseného priamo voči príslušnej poisťovni alebo príslušnému orgánu pre náhradu škody v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (11);

F.	keďže premlčacie doby sú dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou systémov členských štátov v oblasti občianskoprávnej zodpovednosti, ktoré sa týkajú prípadov dopravných nehôd, lebo krátka premlčacia doba môže vyvážiť prísne pravidlo o zodpovednosti alebo štedré priznávanie náhrad za spôsobenú škodu;

keďže premlčacie doby pre nároky sú veľmi dôležité na zabezpečenie právnej istoty a definitívnosti sporov; keďže právo odporcu na právnu istotu a definitívnosť sporov by však malo byť vyvážené základnými právami žiadateľa na prístup k spravodlivosti a účinnému prostriedku nápravy, pričom zbytočne krátke premlčacie doby by mohli brániť účinnému prístupu k spravodlivosti v Únii;

keďže so zreteľom na súčasné odlišnosti týkajúce sa premlčacích lehôt a typy problémov, ktoré sú priamo spojené s rôznorodými vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcimi sa cezhraničných ujm na zdraví a škôd na majetku, je určitá úroveň harmonizácie jediný spôsob, ako zabezpečiť primeranú úroveň istoty, predvídateľnosti a jednoduchosti pri uplatňovaní pravidiel členských štátov týkajúcich sa premlčania v prípadoch cezhraničných dopravných nehôd;

keďže takáto legislatívna iniciatíva by sa mala usilovať o vyváženú spravodlivosť medzi účastníkmi, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa pravidiel premlčania a uľahčenie počítania a pozastavenia plynutia doby; keďže sa preto týmto predstavuje cielený prístup, v ktorom sa zohľadňuje rastúci objem cezhraničnej dopravy v rámci Únie bez toho, aby sa prepracoval celý právny rámec členských štátov;

uznáva, že situácia obetí dopravných nehôd sa v posledných pár desaťročiach značne zlepšila, a to aj na úrovni jurisdikcie v medzinárodnom práve súkromnom, tým, že obete v cudzine môžu využiť konanie v členskom štáte svojho pobytu pre akýkoľvek priamy nárok uplatnený voči poisťovni poskytujúcej poistenie zodpovednosti vozidla alebo voči orgánu pre náhradu škody;

poznamenáva však, že v Únii stále existujú dva paralelné režimy upravujúce rozhodujúce právo v prípadoch dopravných nehôd v závislosti od krajiny, kde bol uplatnený nárok, a to buď Haagsky dohovor o práve použiteľnom na dopravné nehody z roku 1971, alebo nariadenie Rím II, čo v kombinácii s voľbou možností súdov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (12) vytvára právnu neistotu a zložitosť, ako aj možné príležitosti na taktizovanie pri výbere súdu;

opakuje, že pri cezhraničnom spore je dĺžka vyšetrovania a rokovania často omnoho dlhšia ako v prípade domácich sporov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že takéto problémy môžu byť ešte horšie, keď zohrávajú úlohu nové technológie, ako napríklad v prípade autonómnych vozidiel;

v tejto súvislosti pripomína, že téma pravidiel premlčania by sa mala chápať ako súčasť opatrení v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach v zmysle článku 67 ods. 4 a článku 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

konštatuje, že v záujme zabezpečenia dostupnosti účinných právnych prostriedkov na ochranu obetí cezhraničných cestných dopravných nehôd a zaručenia právnej istoty je rozhodujúce, aby existovali spoločné minimálne pravidlá pre premlčacie doby v cezhraničných sporoch;

zdôrazňuje, že neprimerane krátke premlčacie doby vo vnútroštátnych právnych systémoch predstavujú prekážky prístupu k spravodlivosti v členských štátoch, čo môže byť v rozpore s právom na spravodlivý proces zakotveným v článku 47 charty a v článku 6 EDĽP;

zdôrazňuje, že výrazný rozdiel v pravidlách členských štátov, pokiaľ ide o premlčacie doby pre cezhraničné cestné dopravné nehody, stavia obete pred ďalšie prekážky pri uplatňovaní nároku na náhradu za ujmu na zdraví alebo škodu na majetku utrpenú v inom ako domovskom členskom štáte;

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostupnosť a nepretržitú aktualizáciu všeobecných informácií o pravidlách premlčania členských štátov týkajúcich sa nárokov na náhradu škôd vzniknutých pri cezhraničných dopravných nehodách na portáli elektronickej justície;

vyzýva tiež Komisiu, aby vykonala štúdiu o ochrane, ktorú členské štáty poskytujú maloletým osobám a osobám so zdravotným postihnutím, pokiaľ ide o plynutie času na účely premlčania, a o potrebe stanovenia minimálnych pravidiel na úrovni Únie na zabezpečenie toho, aby tieto osoby nestratili svoje právo na požadovanie náhrady pri účasti na cezhraničnej dopravnej nehode a aby sa im zaručil účinný prístup k spravodlivosti v Únii;

10.

žiada Komisiu, aby na základe článku 81 ods. 2 ZFEÚ predložila návrh aktu o premlčacích dobách v súvislosti s ujmou na zdraví a so škodou na majetku pri cezhraničných dopravných nehodách podľa odporúčaní uvedených v prílohe k tomuto uzneseniu;

11.

domnieva sa, že vyžiadaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky;

12.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné odporúčania uvedené v prílohe Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Pozri tiež: rozsudok z 18. septembra 2003, Peter Pflücke/Bundesanstalt für Arbeit, C-125/01, ECLI:EU:C:2003:477, rozsudok z 25. júla 1991, Theresa Emmott/Minister for Social Welfare a Attorney General, C-208/90, ECLI:EU:C:1991:333 a rozsudok z 13. júla 2006, Vincenzo Manfredi a iní/Lloyd Adriatico Assicurazioni SpA a iní, spojené veci C-295/04 až C-298/04, ECLI:EU:C:2006:461.

(2) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40.

(3) Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009, s. 11.

(4) CETS 076.

(5) PE 581.386, júl 2016.

(6) PE 571.362, jún 2016.

(7) Dostupné online na adrese: http://ec.europa.eu/civiljustice/news/docs/study_compensation_road_victims_en.pdf (30. novembra 2008).

(8) Ú. v. EÚ C 121, 19.4.2011, s. 41.

(9) Ú. v. EÚ C 250 E, 25.10.2007, s. 99.

(10) Prijaté texty, P5_TA(2003)0446.

(11) Pozri tiež: rozsudok z 13. decembra 2007, FBTO Schadeverzekeringen NV/Jack Odenbreit, C-463/06, ECLI:EU:C:2007:792.

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

PRÍLOHA K UZNESENIU

ODPORÚČANIA NA VYPRACOVANIE SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY O SPOLOČNÝCH PREMLČACÍCH DOBÁCH PRI CEZHRANIČNÝCH DOPRAVNÝCH NEHODÁCH

A. ZÁSADY A CIELE VYŽIADANEHO NÁVRHU

V Únii je presadzovanie práva na súdoch do veľkej miery záležitosťou vnútroštátnych procesných pravidiel a praxe. Vnútroštátne súdy sú tiež súdy Únie. Pri konaniach na týchto súdoch je teda v ich zodpovednosti zabezpečiť spravodlivosť, nestrannosť a efektívnosť, ako aj účinné uplatňovanie práva Únie, a zaručiť ochranu práv európskych občanov v celej Únii.

Únia si stanovila za cieľ zachovať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Podľa záverov predsedníctva Európskej rady v Tampere z 15. a 16. októbra 1999, a najmä ich bodu 38, by sa mala vypracovať nová procesná legislatíva pre cezhraničné prípady, najmä pokiaľ ide o prvky, ktoré podporujú hladkú justičnú spoluprácu a lepší prístup k právu, napr. predbežné opatrenia, dokazovanie, platobné rozkazy a lehoty.

Spoločné minimálne pravidlá pre premlčacie doby uplatniteľné v cezhraničných sporoch týkajúcich sa ujmy na zdraví a škôd na majetku vyplývajúcich z dopravných nehôd sa považujú za potrebné na zníženie prekážok pre žiadateľov pri presadzovaní ich práv v iných členských štátoch než v členskom štáte ich pobytu.

Spoločné minimálne pravidlá pre premlčacie doby by viedli k väčšej istote a predvídateľnosti, obmedzeniu rizík nedostatočnej náhrady obetí cezhraničných dopravných nehôd.

Cieľom navrhovanej smernice je teda zriadenie osobitného systému premlčania pre cezhraničné veci, ktorý by zabezpečil účinný prístup k spravodlivosti a uľahčil riadne fungovanie vnútorného trhu odstránením prekážok voľného pohybu občanov na území členských štátov.

Navrhovanou smernicou sa nemajú nahradiť celé vnútroštátne režimy občianskoprávnej zodpovednosti, ale pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych špecifík je jej cieľom zriadenie spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa premlčacích dôb pre nároky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/103/ES a ktoré majú cezhraničný charakter.

Tento návrh je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, keďže členské štáty nemôžu konať samostatne s cieľom vytvoriť minimálne pravidlá pre premlčacie doby, a návrh neprekračuje rámec absolútne nevyhnutný na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti a právnej istoty v Únii.

B. TEXT VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Smernica Európskeho parlamentu a Rady o spoločných premlčacích dobách pri cezhraničných dopravných nehodách

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 67 ods. 4 a článok 81 ods. 2,

so zreteľom na žiadosť Európskeho parlamentu adresovanú Európskej komisii,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Únia prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, najmä ak sú potrebné na riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2)

Podľa článku 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie majú uvedené opatrenia zahŕňať opatrenia zamerané okrem iného na účinný prístup k spravodlivosti a odstránenie prekážok dobrého fungovania občianskoprávnych konaní, v prípade potreby podporovaním zlučiteľnosti pravidiel o občianskoprávnych konaniach uplatniteľných v členských štátoch.

(3)

Podľa oznámenia Komisie z 20. apríla 2010 s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu z roku 2010 (1), ak občania cestujú autom do iného členského štátu a stane sa im nehoda, potrebujú právnu istotu, pokiaľ ide o premlčacie doby poistných nárokov. Na tento účel bolo oznámené nové nariadenie o premlčacích dobách v prípadoch cezhraničných nehôd v cestnej doprave, ktoré sa malo prijať v roku 2011.

(4)

Pravidlá premlčania značne ovplyvňujú nielen právo poškodených strán na prístup k spravodlivosti, ale aj ich hmotné práva, lebo bez riadnej a primeranej ochrany práva nemôže existovať účinné právo. Cieľom tejto smernice je presadiť uplatňovanie spoločných premlčacích dôb v prípadoch cezhraničných dopravných nehôd na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti v Únii. Všeobecne uznávané právo prístupu k spravodlivosti znovu potvrdzuje aj článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(5)

Požiadavka právnej istoty a potreba nastolenia spravodlivosti v jednotlivých prípadoch sú základnými prvkami každého priestoru spravodlivosti. Spoločné premlčacie doby, ktorými sa zvýši právna istota, zabezpečí sa ukončenie sporov a podporí sa účinný režim presadzovania, sú preto potrebné na zaručenie uplatňovania uvedenej zásady.

(6)	Ustanovenia tejto smernice by sa mali vzťahovať na nároky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES (2) a ktoré sú cezhraničnej povahy.

(7)	Členským štátom by nemalo nič brániť v uplatňovaní ustanovení tejto smernice v náležitých prípadoch aj na čisto vnútroštátne prípady dopravných nehôd.

(8)	Všetky členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“). Opatrenia uvedené v tejto smernici by sa mali riešiť v súlade s uvedeným dohovorom, a najmä s právami na spravodlivé súdne konanie a účinný prostriedok nápravy.

(9)

Zásada lex loci damni predstavuje všeobecné pravidlo stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 (3), pokiaľ ide o rozhodné právo pre prípady ujmy na zdraví alebo škody na majetku, ktoré by sa teda mali určovať na základe toho, kde ujma či škoda nastane bez ohľadu na krajinu alebo krajiny, v ktorých by mohli nastať nepriame dôsledky. Podľa článku 15 písm. h) uvedeného nariadenia rozhodné právo pre mimozmluvné záväzky upravuje najmä spôsob, ktorým môže záväzok zaniknúť, a pravidlá preklúzie a premlčania vrátane noriem týkajúcich sa začiatku plynutia prekluzívnych alebo premlčacích dôb a prerušenia alebo zastavenia ich plynutia.

(10)

V oblasti dopravných nehôd môže byť pre obeť v cudzine ťažké získať od cudzej jurisdikcie v pomerne krátkom čase základné informácie o nehode, ako sú napríklad totožnosť odporcu a možné súvisiace záväzky. Veľmi dlho môže trvať aj určovanie toho, ktorý likvidačný zástupca alebo ktorá poisťovňa sa má vecou zaoberať, zhromažďovanie dôkazov o nehode a zabezpečenie prekladu potrebných dokumentov.

(11)

V prípadoch cezhraničných dopravných nehôd je pomerne bežné, že žiadateľ sa veľmi priblíži uplynutiu lehoty predtým, ako sa môže začať rokovanie s odporcom. Najčastejšie ide o prípady, keď je celková premlčacia doba mimoriadne krátka alebo keď nie je úplne jasné, kedy sa premlčacia doba pozastavuje alebo prerušuje. Zhromažďovanie informácií o nehode, ktorá sa stala v inej krajine než v krajine pobytu žiadateľa, môže trvať značne dlho. Preto by plynutie všeobecnej doby stanovenej v tejto smernici malo byť pozastavené hneď, ako sa predloží nárok poisťovni alebo orgánu pre náhradu, aby žiadateľ mohol rokovať o vysporiadaní nároku.

(12)

Touto smernicou by sa mali stanoviť minimálne pravidlá. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť vyššiu úroveň ochrany. Takáto vyššia úroveň ochrany by nemala predstavovať prekážku pre účinný prístup k spravodlivosti, ktorý majú takéto minimálne pravidlá uľahčovať. Úroveň ochrany vyplývajúca z charty, ako ju vykladá Súdny dvor, a prednosť, jednotnosť a účinnosť práva Únie by preto nemali byť ohrozené.

(13)	Touto smernicou by nemali byť dotknuté nariadenie (ES) č. 864/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (4).

(14)	Táto smernica si kladie za cieľ presadzovanie základných práv a zohľadňuje zásady a hodnoty uznané najmä v charte a zároveň sa usiluje dosiahnuť cieľ Únie, ktorým je zachovať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(15)

Keďže ciele tejto smernice, a to zriadenie spoločných minimálnych noriem pre premlčacie doby pri cezhraničných dopravných nehodách, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(16)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, [Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice]/[bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, Spojené kráľovstvo a Írsko sa nebudú zúčastňovať na prijatí tejto smernice a nebudú ňou viazané ani nebudú podliehať jej uplatňovaniu].

(17)	V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Cieľom tejto smernice je stanoviť minimálne normy týkajúce sa celkovej dĺžky, začiatku, pozastavenia a počítania premlčacích dôb pre nároky na náhradu ujmy na zdraví a škody na majetku a vymáhateľné na základe smernice 2009/103/ES v prípade cezhraničných dopravných nehôd.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa uplatňuje na nároky na náhradu v súvislosti s akoukoľvek stratou alebo ujmou v dôsledku nehody spôsobenej vozidlom krytým poistením voči:

a)	poisťovni poskytujúcej krytie osobe zodpovednej v rámci občianskoprávnej zodpovednosti na základe článku 18 smernice 2009/103/ES, alebo

b)	orgánu pre náhradu stanovenému v článkoch 24 a 25 smernice 2009/103/ES.

Článok 3

Cezhraničná dopravná nehoda

1. Na účely tejto smernice je cezhraničná dopravná nehoda každá nehoda spôsobená prevádzkou vozidiel poistených a obvykle sa nachádzajúcich v členskom štáte, ktorá sa stala v členskom štáte inom, ako je členský štát obvyklého pobytu obete, alebo v tretích krajinách, ktorých národné kancelárie poisťovateľov vymedzené v článku 6 smernice 2009/103/ES sa pridali k systému zelenej karty.

2. V tejto smernici je „členský štát“ ktorýkoľvek členský štát s výnimkou [Spojeného kráľovstva, Írska a] Dánska.

KAPITOLA II

MINIMÁLNE NORMY PRE PREMLČACIE DOBY

Článok 4

Premlčacia doba

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa na úkony týkajúce sa náhrady za ujmy na zdraví a škody na majetku vyplývajúce z cezhraničnej dopravnej nehody, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2, uplatňovala premlčacia doba v trvaní najmenej štyroch rokov. Premlčacia doba začína plynúť dňom, keď žiadateľ zistil alebo mal primerané dôvody zistiť rozsah ujmy, straty alebo škody, jej príčinu a totožnosť zodpovednej osoby a poisťovňu kryjúcu túto osobu voči zodpovednosti za škodu alebo likvidačného zástupcu alebo orgán pre náhradu zodpovedný za poskytnutie náhrady a voči ktorým sa má uplatniť nárok.

2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď je v príslušnom právnom predpise týkajúcom sa nároku stanovená premlčacia doba dlhšia ako štyri roky, platila táto dlhšia premlčacia doba.

3. Členské štáty zabezpečia, aby Komisii poskytli aktuálne informácie o vnútroštátnych pravidlách premlčania pre škody spôsobené dopravnými nehodami.

Článok 5

Pozastavenie premlčania

1. Členské štáty zabezpečia, aby premlčanie stanovené v článku 4 tejto smernice bolo pozastavené počas obdobia od predloženia nároku žiadateľa:

a)	poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačnému zástupcovi stanovenému v článkoch 21 a 22 smernice 2009/103/ES alebo

b)	orgánu pre náhradu škody stanovenému v článkoch 24 a 25 smernice 2009/103/ES

do zamietnutia nároku odporcom.

2. Keď je zvyšná časť premlčacej doby po skončení pozastavenia kratšia ako šesť mesiacov, členský štát zabezpečí, aby žiadateľovi bola poskytnutá minimálna doba ďalších šiestich mesiacov na začatie súdneho konania.

Článok 6

Automatické predĺženie doby

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že doba uplynie v sobotu, nedeľu alebo v deň štátneho sviatku, bola táto doba predĺžená do konca prvého nasledujúceho pracovného dňa.

Článok 7

Počítanie dôb

Členské štáty zabezpečia, aby sa každá doba stanovená touto smernicou počítala takto:

a)	plynutie doby sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni, keď došlo k rozhodujúcej udalosti;

keď je doba vyjadrená ako jeden rok alebo určitý počet rokov, uplynie v príslušný nasledujúci rok v mesiaci, ktorý má rovnaký názov, a v deň, ktorý má rovnaké číslo ako mesiac a deň, keď došlo k rozhodujúcej udalosti. Ak príslušný nasledujúci mesiac nemá žiadny deň s rovnakým číslom, doba uplynie v posledný deň daného mesiaca;

c)	doby sa nepozastavujú počas súdnych prázdnin.

Článok 8

Vysporiadanie nárokov

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď obete môžu uplatniť postup uvedený v článku 22 smernice 2009/103/ES na vysporiadanie nárokov vyplývajúcich z nehody spôsobenej vozidlom krytým poistením, táto skutočnosť neviedla k tomu, že obetiam sa počas postupu na vysporiadanie svojho nároku zabráni v začatí súdneho či rozhodcovského konania v súvislosti s týmito nárokmi do uplynutia premlčacej doby na základe tejto smernice.

KAPITOLA III

ĎALŠIE USTANOVENIA

Článok 9

Všeobecné informácie o pravidlách premlčania

Komisia poskytne akýmikoľvek vhodnými prostriedkami a vo všetkých jazykoch Únie verejný a ľahký prístup k všeobecným informáciám o vnútroštátnych pravidlách premlčania nárokov na náhradu škôd spôsobených dopravnými nehodami oznámených členskými štátmi podľa článku 4 ods. 3 tejto smernice.

Článok 10

Vzťah k vnútroštátnemu právu

Touto smernicou sa členským štátom nebráni rozšíriť práva v nej stanovené s cieľom poskytnúť vyššiu úroveň ochrany.

Článok 11

Vzťah k iným ustanoveniam práva Únie

Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie nariadenia (ES) č. 864/2007 a nariadenia (EÚ) č. 1215/2012.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 12

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do [jeden rok od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3. Členské štáty oznámia Komisii znenie opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 13

Preskúmanie

Komisia najneskôr 31. decembra 2025 a potom každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tejto smernice na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií. Komisia by v tejto súvislosti mala hodnotiť najmä vplyv tejto smernice na prístup k spravodlivosti, právnu istotu a voľný pohyb osôb. V prípade potreby sa k správe priložia legislatívne návrhy na úpravu a posilnenie tejto smernice.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli [dátum]

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda

(1) COM(2010)0171.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009, s. 11).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/39

P8_TA(2017)0282

Spoločné minimálne normy týkajúce sa civilných konaní

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 s odporúčaniami Komisii o spoločných minimálnych normách pre občianskoprávne konanie v Európskej únii (2015/2084(INL))

(2018/C 334/05)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—	so zreteľom na článok 67 ods. 4 ZFEÚ a článok 81 ods. 2 ZFEÚ,

—	so zreteľom na článok 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a na článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

—	so zreteľom na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ECHR) a príslušnú judikatúru,

—	so zreteľom na pracovný dokument o stanovení spoločných minimálnych noriem pre občianskoprávne konanie v Európskej únii – právny základ (1),

—	so zreteľom na štúdiu o posúdení európskej pridanej hodnoty od oddelenia posudzovania európskej pridanej hodnoty Výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) s názvom Spoločné minimálne normy pre občianskoprávne konanie (2),

—	so zreteľom na podrobnú analýzu výskumnej služby pre poslancov (oddelenie EPRS) s názvom Europeizácia občianskoprávneho konania: Smerom k spoločným minimálnym normám? (3),

—	so zreteľom na dôkladnú analýzu Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Harmonizované pravidlá a minimálne normy v európskom práve o občianskoprávnom konaní (4),

—	so zreteľom na projekt Európskeho právneho inštitútu (ELI)/Medzinárodného ústavu pre zjednotenie súkromného práva (UNIDROIT) s názvom Od nadnárodných zásad k európskym pravidlám občianskoprávneho konania,

—	so zreteľom na správu Amerického právneho inštitútu (ALI)/UNIDROIT s názvom Zásady nadnárodného občianskoprávneho konania (5),

—	so zreteľom na Štúdiu o aproximácii zákonov a pravidiel členských štátov o určitých aspektoch konania v občianskoprávnych sporoch, tzv. Stormeho správa (6),

—	so zreteľom na súbor predbežných opatrení pre rokovací poriadok Jednotného patentového súdu,

—	so zreteľom na acquis Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach,

—	so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (Súdny dvor EÚ) o zásadách vnútroštátnej procesnej autonómie a účinnej súdnej ochrany (7),

—	so zreteľom na porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2016,

—	so zreteľom na štúdiu Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva z roku 2016 č. 23 na tému Európske systémy súdnictva: efektívnosť a kvalita justície,

—	so zreteľom na správu Európskej siete odbornej justičnej prípravy za rok 2016 s názvom Zásady justičného vzdelávania (8),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2014o preskúmaní Štokholmského programu v polovici trvania (9),

—	so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0210/2017),

Judikatúra Súdneho dvora EÚ o vnútroštátnej procesnej autonómii a účinnej súdnej ochrane

keďže podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ o zásade procesnej autonómie sú v prípade, že neexistujú žiadne pravidlá Únie týkajúce sa procesných aspektov sporu týkajúceho sa práva Únie, za určenie právomoci súdov a za stanovenie podrobností týkajúcich sa postupov, ktoré sa majú dodržiavať, pokiaľ ide o opatrenia začaté s cieľom zabezpečiť ochranu práv, ktoré priznáva Únia, zodpovedné členské štáty;

keďže podľa tej istej judikatúry sa na uplatňovanie vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o procesné pravidlá, vzťahujú dve dôležité podmienky: vnútroštátne procesné pravidlá nemôžu byť menej vhodné, keď sa uplatňujú na spory týkajúce sa práva Únie, než keď sa uplatňujú na podobné spory vnútroštátneho charakteru (zásada rovnocennosti) a nemali by byť upravené tak, aby zabezpečili presadzovanie práv a povinností Únie, ktoré v praxi nie je možné alebo je mimoriadne zložité (zásada účinnosti);

keďže v prípade neexistencie ustanovení Únie, ktoré harmonizujú procesné pravidlá, právomoc členských štátov stanoviť procesné pravidlá na presadzovanie práv, ktoré priznáva Únia, sa nevzťahuje na zavedenie nových prostriedkov nápravy do vnútroštátnych právnych poriadkov s cieľom zabezpečiť uplatniteľnosť práva Únie (10);

D.	keďže judikatúra Súdneho dvora EÚ uľahčuje jeho spoluprácu so súdmi na úrovni členských štátov, a zároveň zlepšuje porozumenie práva Únie občanmi a takýmito súdmi;

Charta

E.	keďže právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zakotvené v článku 47 charty a v článku 6 EDĽP je jednou zo základných záruk dodržiavania zásad právneho štátu a demokracie a je neoddeliteľne spojené s občianskoprávnym konaním ako celkom;

keďže napriek skutočnosti, že článok 47 charty je záväzný a článok 6 EDĽP predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, úroveň ochrany práva na spravodlivé súdne konanie v občianskoprávnom konaní a najmä rovnováha medzi právom žalobcu na spravodlivosť a právom obvineného na obhajobu, nie sú v Únii harmonizované;

keďže napriek tomu bolo právo na spravodlivé súdne konanie ako základné právo doplnené niekoľkými procesnými sekundárnymi legislatívnymi aktmi Únie vrátane nariadenia o veciach s nízkou hodnotou sporu (11), smernice o právnej pomoci (12), odporúčania o kolektívnom uplatňovaní nárokov na nápravu (13), smernice o súdnych príkazoch pre spotrebiteľov (14) a smernice o žalobe o náhradu škody v rámci hospodárskej súťaže (15);

Acquis Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach

H.	keďže občania Únie, najmä tí, ktorí sa pohybujú cez hranice, sa v súčasnosti s oveľa väčšou pravdepodobnosťou dostanú do kontaktu so systémami občianskoprávneho konania iného členského štátu;

keďže minimálne procesné normy občianskoprávneho konania na úrovni Únie by mohli prispieť k modernizácii vnútroštátnych konaní, rovnakým podmienkam pre podniky a k zvýšenému hospodárskemu rastu prostredníctvom účinných a efektívnych justičných systémov a zároveň by mohli uľahčiť prístup občanov k spravodlivosti v Únii a pomôcť presadzovať základné slobody Únie;

keďže v právnych predpisoch Únie sa riešia otázky občianskoprávneho konania nielen horizontálne ako v prípade voliteľných nástrojov (16), ale aj spôsobom špecifickým pre jednotlivé odvetvia v rámci rôznych oblastí politiky, ako je duševné vlastníctvo (17), ochrana spotrebiteľa (18) alebo nedávno právo hospodárskej súťaže (19);

K.	keďže postupný charakter harmonizácie procesných pravidiel na úrovni Únie bol opakovane kritizovaný a vznik práva Únie pre občianskoprávne konanie špecifické pre jednotlivé odvetvia spochybňuje súdržnosť systémov občianskoprávneho konania na úrovni členského štátu a rôznych nástrojov Únie;

L.	keďže navrhovaná smernica je zameraná na zavedenie rámca pre rozhodovanie v občianskoprávnych veciach systematizáciou existujúcich pravidiel občianskoprávneho konania Únie a rozšírením rozsahu ich uplatňovania na všetky záležitosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie;

M.	keďže navrhovaná smernica je navrhnutá tak, aby pomohla dosiahnuť koordinovanejší, súdržnejší a systematickejší prístup k systémom občianskoprávnej spravodlivosti, ktorý nie je obmedzený hranicami, záujmami a zdrojmi jednotlivých krajín;

Právny základ návrhu

N.	keďže v súlade s článkom 4 ods. 1 a článkom 5 ods. 1 Zmluvy o EÚ (zásada prenesenia právomocí), Únia môže prijímať právne predpisy v danej oblasti len vtedy, keď má na to výslovnú právomoc, a to v rozsahu, v akom to je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

O.	keďže v rámci existujúceho rámca zmluvy je hlavný právny základ pre harmonizáciu občianskoprávnych konaní stanovený v hlave V ZFEÚ, ktorá sa týka priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

keďže požiadavka prítomnosti cezhraničného prvku ako podmienky účinnosti právomoci Únie sa zachovala aj v Lisabonskej zmluve, a to s tým dôsledkom, že opatrenia Únie v oblasti spravodlivosti v občianskoprávnych veciach je možné prijímať len vtedy, keď daná vec zahŕňa hraničné kritérium (napr. pobyt, miesto plnenia atď.) zahŕňajúce minimálne dva členské štáty;

keďže všeobecné ustanovenie článku 114 ZFEÚ o aproximácii ustanovení stanovených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch, ktoré majú za svoj cieľ vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a ešte stále sa používa ako právny základ pre širokú škálu odvetvových smerníc, ktorými sa harmonizujú určité aspekty občianskoprávneho procesného práva, ako napríklad smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (IPRED) a najnovšie o smernicu o škodách pri porušovaní antitrustových pravidiel;

R.	keďže podľa článku 67 ods. 4 ZFEÚ by Únia mala uľahčiť prístup k spravodlivosti najmä prostredníctvom zásady vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí v občianskoprávnych veciach, ako je uvedené v príklade v článku 81 ZFEÚ;

Vzájomná dôvera v európskom justičnom priestore

S.	keďže voľný pohyb súdnych rozhodnutí súvisí s potrebou dosiahnuť dostatočnú úroveň vzájomnej dôvery medzi súdnymi orgánmi rôznych členských štátov, najmä pokiaľ ide o úroveň ochrany procesných práv;

T.	keďže „vzájomná dôvera“ sa v tomto kontexte chápe ako dôvera členských štátov v právne a súdne systémy ostatných členských štátov a vyplýva z nej zákaz preskúmania opatrení iných štátov a ich súdnych orgánov;

U.	keďže zásada vzájomnej dôvery poskytuje väčšiu právnu istotu a dostatočnú stabilitu a predvídateľnosť pre občanov a podniky Únie;

V.	keďže vykonávanie a dodržiavanie zásady vzájomného uznávania rozsudkov v spojení s aproximáciou zákonov uľahčuje spoluprácu medzi orgánmi a právnou ochranou práv jednotlivcov;

keďže systém spoločných minimálnych noriem Únie sformulovaných v podobe zásad a pravidiel by poslúžil ako prvý krok k zblíženiu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa občianskoprávneho konania a viedol by k dosiahnutiu rovnováhy medzi základnými právami účastníkov konania v záujme nastolenia úplnej vzájomnej dôvery medzi súdnymi systémami členských štátov;

X.	keďže na zabezpečenie vzájomnej dôvery je potrebná existencia procesných záruk pre efektívnosť a účinnosť občianskoprávnych konaní a ich dodržiavanie a rovnaké zaobchádzanie s osobami;

keďže prijatím takéhoto systému spoločných minimálnych noriem by sa tiež stanovil súbor minimálnej úrovne kvality občianskoprávnych konaní v rámci Únie, čo by prispelo nielen k posilneniu vzájomnej dôvery medzi súdnymi orgánmi, ale aj k hladšiemu fungovaniu vnútorného trhu, keďže sa odhaduje, že procesné rozdiely medzi členskými štátmi môžu okrem iného viesť k narušeniu obchodu a môžu odradiť podniky a spotrebiteľov od uplatňovania ich práv na vnútornom trhu;

Ďalšie hľadiská

Z.	keďže je potrebná aproximácia procesných režimov v Únii; keďže navrhovaná smernica má byť prvým krokom v procese ďalšej harmonizácie a zblíženia systémov občianskoprávneho súdnictva členských štátov a v dlhšom časovom horizonte vytvorenia občianskoprávneho súdneho poriadku Únie;

AA.	keďže navrhovaná smernica nemá vplyv na organizáciu súdnictva členských štátov, ani na hlavné charakteristiky spôsobu vedenia občianskoprávnych sporov, ale umožňuje efektívnejšie vnútroštátne procesné pravidlá;

AB.	keďže je preto nanajvýš dôležité prijať a riadne vykonávať právne predpisy, ktoré zabezpečia prijatie spoločných minimálnych noriem pre občianskoprávne konanie v Únii;

Judikatúra Súdneho dvora EÚ o vnútroštátnej procesnej autonómii a účinnej súdnej ochrane

berie na vedomie kľúčovú úlohu Súdneho dvora EÚ pri stanovovaní základov pre občianskoprávne konanie v Únii, ktorý zvýšil informovanosť o tom, čo znamená občianskoprávne konanie pre právny systém Únie;

zdôrazňuje však, že zatiaľ čo niektoré normy občianskoprávneho konania, ktoré sú v súčasnosti akceptované ako súčasť procesného systému Únie, boli potvrdené v judikatúre Súdneho dvora EÚ, jeho prínos by sa v konečnom dôsledku mal vnímať skôr tak, že vykladá normy než tak, že ich stanovuje;

preto zdôrazňuje, že bohaté skúsenosti Súdneho dvora EÚ pri skúmaní prostriedkov nápravy a procesných pravidiel, ako aj kompromisy a protichodné hodnoty, ktoré Súdny dvor EÚ sleduje, sú veľmi poučné a mali by sa vziať do úvahy na účely zavedenia horizontálneho zastrešujúceho nástroja legislatívnej povahy, ktorý obsahuje spoločné normy pre občianskoprávne konanie;

Charta

zdôrazňuje, že vzhľadom na spravodlivé súdne konanie a prístup k spravodlivosti by sa mala zachovať a ďalej rozšíriť spolupráca medzi sieťami a databázami, ktorá posilňuje súdnu spoluprácu a výmenu informácií;

preto vrelo víta rozvoj v oblasti elektronickej justície, a najmä vytvorenie Európskej justičnej siete a Európskeho portálu elektronickej justície, ktoré sa majú stať jednotným kontaktným miestom v oblasti spravodlivosti v Únii;

Acquis Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach

vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by mali byť navrhnuté ďalšie opatrenia na konsolidáciu a posilnenie horizontálneho prístupu k presadzovaniu práv vyplývajúcich z práva Únie súkromnoprávnymi prostriedkami a či by sa navrhované spoločné minimálne normy pre občianskoprávne konanie mohli vnímať tak, že podporujú a zabezpečujú takúto horizontálnu paradigmu;

pripomína, že systematické zhromažďovanie štatistických údajov o uplatňovaní a vykonávaní existujúcich nástrojov Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach má mimoriadny význam;

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by dodatočné vykonávacie opatrenia zo strany členských štátov mohli prispieť k účinnému uplatňovaniu samostatných konaní Únie, a tvrdí, že by sa mal na tento účel vytvoriť proces rozsiahleho a systematického dohľadu zo strany Komisie;

Právny základ návrhu

pripomína, že článok 114 ZFEÚ (harmonizácia vnútorného trhu) bol použitý na prijatie mnohých aktov Únie s procesnými dôsledkami; že článok 114 o aproximácii ustanovení stanovených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch, ktoré majú za svoj cieľ vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu sa ešte stále používa ako právny základ pre širokú škálu odvetvových smerníc, ktorými sa harmonizujú určité aspekty občianskoprávneho procesného práva, ako je smernica o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (IPR);

10.

poznamenáva však, že v článku 81 ZFEÚ sa stanovuje prijatie opatrení v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, vrátane opatrení na aproximáciu zákonov a iných právnych predpisov členských štátov, najmä ak je to potrebné na riadne fungovanie vnútorného trhu; domnieva sa preto, že článok 81 ZFEÚ predstavuje primeraný právny základ pre navrhovaný legislatívny nástroj;

11.

tvrdí, že pojem „cezhraničné dôsledky“ v texte článku 81 ods. 1 ZFEÚ týkajúci sa prijatia opatrení v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach by sa mal vykladať širšie a nemal by sa chápať ako synonymum pojmu „cezhraničný spor“;

12.

zdôrazňuje, že súčasný výklad pojmu „veci, ktoré majú cezhraničné dôsledky“ je pomerne obmedzený a viedol k vytvoreniu dvoch súborov pravidiel a dvoch kategórií účastníkov konania, ktoré môžu viesť k ďalším problémom a zbytočnej zložitosti; zdôrazňuje, že by sa mal preto prijať širší výklad;

13.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že navrhované spoločné minimálne normy pre občianskoprávne konanie by viedli k ďalšiemu zvýšeniu efektívnosti, ak by členské štáty rozšírili rozsah pôsobnosti uplatňovania nielen na záležitosti patriace do pôsobnosti práva Únie, ale aj vo všeobecnosti na cezhraničné a čisto vnútroštátne prípady;

Vzájomná dôvera v európskom justičnom priestore

14.

konštatuje, že hlavné činnosti Únie v európskom priestore spravodlivosti, pokiaľ ide o spravodlivosť v občianskoprávnych veciach, sa týkajú zavedenia nástrojov v oblasti jurisdikcie, prejednávania a cezhraničného presadzovania súdnych rozhodnutí;

15.

opakuje a zdôrazňuje, že voľný pohyb rozsudkov zvýšil vzájomnú dôveru medzi súdnymi orgánmi členských štátov, čím sa zvýšila právna istota a zaistila dostatočná stabilita a predvídateľnosť pre občanov a podniky v Únii;

16.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzájomná dôvera je zložitý pojem a že pri budovaní takejto dôvery zohrávajú dôležitú úlohu mnohé faktory, ako sú vzdelávanie sudcov, cezhraničná súdna spolupráca a výmena skúseností a osvedčených postupov medzi sudcami;

17.

konštatuje, že vzájomnú dôveru môžu podporovať okrem iného nelegislatívne metódy, ako je spolupráca sudcov v rámci Európskej siete odbornej justičnej prípravy alebo ich účasť na odbornej príprave;

18.

víta preto deväť zásad justičného vzdelávania Európskej siete odbornej justičnej prípravy, ktoré boli prijaté na jej valnom zhromaždení za rok 2016, v tom, že poskytujú spoločný základ a rámec pre európske súdnictvo, ako aj pre inštitúcie justičného vzdelávania;

19.

napriek tomu tvrdí, že predpokladom vzájomnej dôvery z čisto právneho hľadiska na veľmi základnej úrovni je, že súdne orgány členských štátov vnímajú vzájomné procesné opatrenia – na úrovni práva podľa kníh a práva v praxi – keďže zaručujú spravodlivé občianskoprávne konania;

20.

poukazuje preto na to, že vypracovanie systematických, minimálnych noriem pre občianskoprávne konanie Únie vo forme cezhraničnej horizontálnej smernice by viedlo k zvýšeniu vzájomnej dôvery medzi súdnymi orgánmi členských štátov a k zabezpečeniu spoločného vyváženia základných procesných práv pre občianskoprávne prípady v celej Únii, čím by sa vytváral hlboko zakorenený všeobecný pocit spravodlivosti, istoty a predvídateľnosti v celej Únii;

Spoločné minimálne normy pre občianskoprávne konanie

21.

zdôrazňuje, že účinné systémy občianskoprávneho konania zohrávajú kľúčovú úlohu pri dodržiavaní zásad právneho štátu a základných hodnôt Únie. Sú tiež predpokladom pre udržateľné investície a prostredie, ktoré je priaznivo naklonené podnikom a spotrebiteľom;

22.

domnieva sa, že nedostatok jasnosti, pokiaľ ide o premlčacie doby v prípade občanov, spotrebiteľov a podnikov v sporoch, ktoré majú cezhraničné dôsledky, môže byť prekážkou prístupu k spravodlivosti. vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby posúdili uskutočniteľnosť a vhodnosť harmonizácie uvedených premlčacích lehôt v občianskoprávnych konaniach;

23.

domnieva sa, že je nevyhnutné, aby právne predpisy zabezpečili súbor procesných noriem uplatniteľných na občianskoprávne konania a vyzýva Komisiu, aby pokročila v napredovaní s akčným plánom na vykonávanie Štokholmského programu prijatého Európskou radou v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

24.

preto žiada, aby Komisia podľa článku 225 ZFEÚ predložila do 30. júna 2018 na základe článku 81 ods. 2 ZFEÚ návrh legislatívneho aktu o spoločných minimálnych normách pre občianskoprávne konanie na základe odporúčaní stanovených v prílohe;

25.

potvrdzuje, že odporúčania, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu, sú v súlade so základnými právami a zásadami subsidiarity a proporcionality;

26.

domnieva sa, že požadovaný návrh nemá finančné dôsledky, keďže zavedenie minimálnych noriem pre občianskoprávne konanie povedie k úsporám z rozsahu, pokiaľ ide o zníženie nákladov pre účastníkov konania a ich zástupcov, ktorí sa nebudú musieť oboznámiť s režimom občianskoprávneho konania jednotlivých krajín;

o o

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné odporúčania uvedené v prílohe Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) PE 572.853, december 2015.

(2) PE 581.385, jún 2016.

(3) PE 559.499, jún 2015.

(4) PE 556.971, jún 2016.

(5) Uniform Law Review, 2004(4).

(6) M. Storme, Štúdia o aproximácii zákonov a pravidiel členských štátov týkajúcich sa určitých aspektoch konania v občianskoprávnych sporoch (záverečná správa, Dordrecht, 1994).

(7) Pozri o. i.: rozsudok zo 16. decembra 1976, Comet BV/Produktschap voor Siergewassen, 45/76, ECLI:EU:C:1976:191, a rozsudok z 15. mája 1986, Marguerite Johnston/Chief Constable of the Royal Ulster Constabulary, 222/84, ECLI:EU:C:1986:206.

(8) Dostupné na adrese: http://www.ejtn.eu/PageFiles/15756/Judicial%20Training%20Principles_SK.pdf

(9) Prijaté texty, P7_TA(2014)0276.

(10) Pozri o. i.: rozsudok z 13. marca 2007, Unibet (London) Ltd and Unibet (International) Ltd/Justitiekanslern, C-432/05, ECLI:EU:C:2007:163.

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1).

(12) Smernica Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú. v. ES L 26, 31.1.2003, s. 41).

(13) Odporúčanie Komisie z 11. júna 2013 o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody v členských štátoch v súvislosti s porušením práv vyplývajúcich z práva Únie (Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013, s. 60).

(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 30).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 5.12.2014, s. 1.)

(16) Pozri napríklad európske nariadenie o veciach s nízkou hodnotou sporu (pozri druhú poznámku pod čiarou k odôvodneniu G) a nariadenie o konaní týkajúcom sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskoprávnych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 59)).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(18) Pozri štvrtú poznámku pod čiarou k odôvodneniu G.

(19) Pozri piatu poznámku pod čiarou k odôvodneniu G.

PRÍLOHA K UZNESENIU

ODPORÚČANIA PRE SMERNICU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY O SPOLOČNÝCH MINIMÁLNYCH NORMÁCH PRE OBČIANSKOPRÁVNE KONANIE V EÚ

A. ZÁSADY A CIELE POŽADOVANÉHO NÁVRHU

V Únii je presadzovanie práva na súdoch do veľkej miery záležitosťou vnútroštátnych procesných pravidiel a praxe. Vnútroštátne súdy sú tiež súdy Únie. Tieto konania na súdoch sú preto v záujme zabezpečenia spravodlivosti, justície a efektívnosti, ako aj účinného uplatňovania práva Únie.

Uplatňovanie zásady vzájomného uznávania rozsudkov v občianskoprávnych veciach zvýšilo dôveru členských štátov v systémy občianskoprávnej spravodlivosti ostatných členských štátov, zatiaľ čo opatrenia na aproximáciu zákonov a iných právnych predpisov členských štátov môžu uľahčovať spoluprácu medzi orgánmi a súdnou ochranou práv jednotlivcov. Rozsah vzájomnej dôvery závisí vo veľkej miere od viacerých parametrov, medzi ktoré okrem iného patria mechanizmy ochrany práv žalobcu alebo odporcu, zatiaľ čo zaručujú prístup k súdu a spravodlivosti.

Aj keď členské štáty sú stranami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), skúsenosť dokazuje, že to samo osebe vždy nezabezpečuje dostatočný stupeň dôvery v systémy občianskoprávneho súdnictva iných členských štátov. Vnútroštátne pravidlá občianskoprávneho konania členských štátov sa značne líšia, často z hľadiska niektorých základných procesných zásad a záruk, čím sa riskuje obmedzenie vzájomnej dôvery medzi súdnymi orgánmi.

V záujme ochrany základných práv a slobôd občanov Únie a s cieľom pomáhať modernizovať vnútroštátne konania a zabezpečovať rovnaké podmienky pre podniky a zvýšený hospodársky rast prostredníctvom účinných a efektívnych právnych systémov je preto nevyhnutné prijať smernicu, ktorou sa ďalej budú rozvíjať minimálne normy stanovené v charte a v EDĽP. Vhodným právnym základom takéhoto návrhu je článok 81 ods. 2 ZFEÚ, ktorý sa týka opatrení v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach. Táto smernica má byť prijatá prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu.

Spoločné minimálne normy pre občianskoprávne konanie sa považujú za potrebné na vytvorenie pevného základu pre aproximáciu a zlepšenie vnútroštátnych právnych predpisov so zreteľom na flexibilitu, ktorú poskytujú členským štátom pri príprave nových právnych predpisov v občianskoprávnom konaní, pričom zároveň odráža všeobecný konsenzus o zásadách praxe v oblasti občianskeho práva.

Spoločné minimálne normy by mali viesť k zvýšenej istote v systémoch občianskoprávneho súdnictva všetkých členských štátov, čo by následne malo viesť k účinnejšej, rýchlejšej a pružnejšej justičnej spolupráci v atmosfére vzájomnej dôvery. Tieto spoločné minimálne pravidlá by mali tiež odstrániť prekážky voľného pohybu občanov na celom území členských štátov a zabezpečiť tak, že najmä občania, ktorí cestujú do zahraničia, už nebudú mať obavy z kontaktu so systémami občianskoprávneho súdnictva iných členských štátov.

Zámerom smernice nie je nahradiť vnútroštátne systémy občianskoprávneho konania ako celok. Rešpektujúc osobitosti jednotlivých členských štátov a základné právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktorý zabezpečuje účinný a efektívny prístup k spravodlivosti, sa smernica zameriava na stanovenie spoločných minimálnych noriem, pokiaľ ide o funkciu a vedenie občianskoprávnych konaní členských štátov v súvislosti so všetkými otázkami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie. Jej cieľom je aj poskytnúť základ pre postupné prehĺbenie aproximácie systémov občianskoprávneho konania členských štátov.

Tento návrh sa nevzťahuje na ustanovenia členských štátov, ktoré sa týkajú organizácie ich súdov a ich pravidiel, pokiaľ ide o vymenovanie sudcov.

Tento návrh je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, keďže členské štáty nemôžu konať samostatne s cieľom vytvoriť súbor minimálnych noriem pre občianskoprávne konanie, a návrh nezachádza ďalej, než je absolútne nevyhnutné na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti a vzájomnej dôvere v Únii.

B. TEXT POŽADOVANÉHO NÁVRHU

Smernica Európskeho parlamentu a Rady o spoločných minimálnych normách pre občianskoprávne konanie v Európskej únii

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81 ods. 2,

so zreteľom na žiadosť Európskeho parlamentu Európskej komisii,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na postupné vytvorenie takéhoto priestoru musí Únia prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, najmä ak sú potrebné pre riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2)

Podľa článku 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by tieto opatrenia mali byť okrem iného zamerané na zabezpečenie vzájomného uznania a výkonu rozsudkov medzi členskými štátmi, cezhraničné poskytovanie dokumentov, spoluprácu pri získavaní dôkazov, účinný prístup k spravodlivosti a zrušenie prekážok, ktoré stoja v ceste dobrému fungovaniu občianskoprávneho konania, v prípade potreby podporovaním zlučiteľnosti právnych predpisov v občianskoprávnom konaní uplatniteľných v členských štátoch.

(3)

Podľa záverov predsedníctva Európskej rady zo zasadnutia v Tampere 15. a 16. októbra 1999, a najmä ich bodu 33, by posilnené vzájomné uznávanie rozsudkov a iných súdnych rozhodnutí a potrebná aproximácia právnych predpisov uľahčili spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a súdnu ochranu individuálnych práv. Zásada vzájomného uznávania by sa preto mala stať v rámci Únie základom justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach.

(4)

Podľa akčného plánu Komisie na vykonávanie Štokholmského programu prijatého Európskou radou v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sú európsky justičný priestor a riadne fungovanie jednotného trhu postavené na hlavnej zásade vzájomného uznávania, ktorá na druhej strane vychádza z myšlienky, že členské štáty dôverujú svojim justičným systémom. Táto zásada môže účinne fungovať iba na základe vzájomnej dôvery medzi sudcami, právnikmi, podnikmi a občanmi. Rozsah takejto dôvery závisí od niekoľkých parametrov vrátane existencie mechanizmov na ochranu procesných práv účastníkov konania v občianskoprávnom konaní. Na zabezpečenie uplatňovania tejto zásady sú preto potrebné spoločné minimálne normy, ktoré posilňujú právo na spravodlivé súdne konanie a efektívnosť systémov súdnictva a ktoré prispievajú k účinnému presadzovaniu tohto režimu.

(5)

Stanovením minimálnych pravidiel na ochranu procesných práv účastníkov konania a zabezpečením jednoduchšieho prístupu občanov k spravodlivosti by táto smernica mala posilniť dôveru členských štátov v systémy občianskoprávneho súdnictva ostatných členských štátov, čím môže prispieť k podpore kultúry základných práv v Únii, ako aj k efektívnejšiemu vnútornému trhu, pri súčasnom zachovaní základných slobôd Únie rozvíjaním hlbšieho všeobecného zmyslu pre spravodlivosť, istotu a predvídateľnosť na celom území Únie.

(6)

Ustanovenia tejto smernice by sa mali vzťahovať na občianskoprávne spory, ktoré majú cezhraničné dôsledky, vrátane tých, ktoré vyplývajú z porušenia práv a slobôd zaručených právom Únie. Ak táto smernica odkazuje na porušenie práv vyplývajúcich z práva Únie, týka sa to všetkých situácií, keď sa porušenie pravidiel stanovených na úrovni Únie dotklo, resp. keď sa pravdepodobne dotkne fyzických a právnických osôb. Členským štátom by nič nemalo brániť v uplatňovaní ustanovení tejto smernice, a to ani v čisto vnútroštátnych prípadoch občianskoprávneho konania.

(7)	Všetky členské štáty sú zmluvnými stranami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950. K opatreniam uvedeným v tejto smernici by sa malo pristupovať v súlade s týmto dohovorom, a najmä právom na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.

(8)	Táto smernica sa snaží podporiť uplatňovanie spoločných minimálnych noriem pre občianskoprávne konanie na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti v Únii. Všeobecne uznávané právo prístupu k spravodlivosti znovu potvrdzuje článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(9)

Občianskoprávne konania by sa mali ďalej zlepšiť využitím technologického vývoja v oblasti spravodlivosti a nových nástrojov dostupných súdom, ktoré môžu pomôcť prekonať geografické vzdialenosti a ich dôsledky v podobe vysokých trov konania a jeho dlhšieho trvania. Malo by sa viac podporiť využívanie moderných komunikačných technológií stranami a súdmi, aby sa ešte viac znížili náklady na súdne konania a skrátilo trvanie konania.

(10)

S cieľom umožniť osobám, aby boli vypočuté bez nutnosti dostaviť sa na súd, by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa ústne pojednávanie, ako aj vykonávanie dôkazov výsluchom svedkov, znalcov alebo strán, realizovalo použitím vhodných prostriedkov diaľkovej komunikácie, iba ak by vzhľadom na špecifické okolnosti sporu použitie takejto technológie nebolo vhodné z hľadiska spravodlivého vedenia konania. Týmto ustanovením nie je dotknuté nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 (1).

(11)

Súdy členských štátov by mali mať možnosť opierať sa o názory expertov v technických, právnych alebo iných dôkazných otázkach. Okrem prípadov, keď sú potrebné donucovacie opatrenia, a v súlade so slobodou poskytovania služieb a s judikatúrou Súdneho dvora by sudcovia v jednom členskom štáte mali mať možnosť vymenovať odborníkov na vedenie vyšetrovania v inom členskom štáte bez toho, aby bolo na ich vedenie potrebné predchádzajúce povolenie. S cieľom zabezpečiť súdnu expertízu a so zreteľom na obmedzenia pri vymenovaní dostatočne kvalifikovaných odborníkov v oblasti právomoci jedného členského štátu, napríklad v dôsledku technickej zložitosti prípadu alebo existencie priameho alebo nepriameho prepojenia medzi znalcom a stranami, by sa mal vytvoriť a priebežne aktualizovať európsky register všetkých vnútroštátnych zoznamov znalcov ako súčasť európskeho portálu elektronickej justície.

(12)

Predbežné a ochranné opatrenia by mali dosiahnuť vhodnú rovnováhu medzi záujmami navrhovateľa o udelenie dočasnej ochrany a záujmami obvineného s cieľom predchádzať zneužívaniu takejto ochrany. Ak sa dočasné opatrenia požadujú pred vydaním rozsudku, súd, na ktorý sa návrh podáva, by sa mal na základe dôkazov predložených navrhovateľom presvedčiť, že je pravdepodobné, že navrhovateľ bude vo veci svojej pohľadávky voči odporcovi úspešný. Navrhovateľ by mal byť okrem toho povinný vo všetkých prípadoch súdu uspokojivo preukázať, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez dočasných opatrení môže byť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku zmarený alebo podstatne sťažený.

(13)

Ustanoveniami tejto smernice by nemali byť dotknuté osobitné ustanovenia týkajúce sa vymožiteľnosti práv v oblasti duševného vlastníctva stanovené v nástrojoch Únie a najmä tie, ktoré sa nachádzajú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES (2). Takisto by nimi nemali byť dotknuté osobitné ustanovenia týkajúce sa vymáhania cezhraničných dlhov stanovené v európskom príkaze na zablokovanie účtov (3).

(14)	Súdy by pri ochrane práv a záujmov všetkých strán a pri účinnom a efektívnom vedení občianskoprávnych konaní mali zohrávať kľúčovú úlohu.

(15)

Cieľ zabezpečiť spravodlivý proces, lepší prístup k spravodlivosti a vzájomnú dôveru ako súčasť politiky Únie na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti by mal zahŕňať prístup k súdnym, ako aj mimosúdnym postupom riešenia sporov. S cieľom povzbudiť strany, aby využívali mediáciu, by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich pravidlá o premlčacích a prekluzívnych dobách nebránili stranám v prístupe k súdnej ochrane alebo k rozhodcovskému konaniu, ak ich pokus o mediáciu zlyhá.

(16)

Vzhľadom na rozdiely medzi pravidlami členských štátov v občianskoprávnom konaní, obzvlášť tých, ktoré upravujú doručovanie dokumentov, je nevyhnutné definovať minimálne normy, ktoré by sa mali uplatňovať na občianskoprávne konania patriace do rozsahu pôsobnosti práva Únie. Prednosť by mali mať najmä tie spôsoby doručovania dokumentov, ktoré zabezpečujú rýchle a bezpečné prijatie dokumentov potvrdené dokladom o doručení. Využívanie moderných komunikačných technológií by sa preto malo významne podporovať. V prípade dokumentov, ktoré musia byť doručené stranám, by malo byť elektronické doručovanie postavené na rovnakú úroveň s poštovým doručovaním. Dostupné elektronické prostriedky by mali zabezpečiť, aby obsah týchto doručených písomností a iná doručená písomná komunikácia verne zodpovedali obsahu zaslaných písomností a inej zaslanej písomnej komunikácii a aby spôsob použitý na potvrdenie doručenia poskytoval potvrdenie príjemcu o doručení a dátum doručenia.

(17)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby strany občianskoprávneho konania mali právo na obhajcu podľa svojho výberu. V cezhraničných sporoch by strany mali mať nárok na predbežné poradenstvo od obhajcu v domovskom štáte a ďalšieho v hostiteľskom štáte s cieľom viesť súdny spor. Dôvernosť komunikácie medzi stranami a ich obhajcom je rozhodujúca pre zabezpečenie účinného výkonu práva na spravodlivé súdne konanie. Členské štáty by preto mali rešpektovať dôvernosť stretnutí a iných foriem komunikácie medzi obhajcom a stranami v rámci práva na obhajcu podľa tejto smernice. Strany prípadu by mali mať možnosť vzdať sa práva priznaného podľa tejto smernice pod podmienkou, že im boli poskytnuté informácie o prípadných dôsledkoch vzdania sa tohto práva.

(18)

Navrhovateľ by kvôli platbe súdnych poplatkov nemal byť nútený cestovať do členského štátu súdu konajúceho v danej veci alebo najať si na tento účel právnika. Na zabezpečenie účinného prístupu žalobcov ku konaniu by členské štáty mali ponúknuť minimálne jeden zo spôsobov diaľkovej platby stanovených v tejto smernici. Informácie o súdnych poplatkoch a spôsoboch platby, ako aj informácie o orgánoch alebo organizáciách oprávnených poskytovať praktickú pomoc v členských štátoch, by mali byť transparentné a ľahko dostupné na internete prostredníctvom národných webových lokalít.

(19)

Členské štáty by mali zabezpečiť dodržiavanie základného práva na právnu pomoc, uvedeného v článku 47 ods. 3 treťom pododseku charty. Všetky fyzické alebo právnické osoby zúčastnené na občianskoprávnych sporoch v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice, či už vystupujú ako žalobcovia alebo odporcovia, by mali mať možnosť uplatniť svoje práva na súdoch aj vtedy, keď im ich osobná finančná situácia znemožňuje znášať náklady konania. Právna pomoc by sa mala vzťahovať na poradenstvo pred súdnym procesom s cieľom dosiahnuť zmier skôr, ako sa začne súdne konanie, právnu pomoc pri predložení veci súdu a zastupovanie na súde a pomoc pri oslobodení od nákladov konania. Týmto ustanovením nie je dotknutá smernica Rady 2003/8/ES (4).

(20)

Vytvorenie európskej justičnej kultúry, ktorá je v plnom súlade so subsidiaritou, proporcionalitou a nezávislosťou súdnictva, je nevyhnutné pre efektívne fungovanie európskeho justičného priestoru. Odborná justičná príprava je kľúčovým prvkom v tomto procese, keďže posilňuje vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, odborníkmi z právnej praxe a občanmi. Členské štáty by v tejto súvislosti mali spolupracovať a poskytovať podporu odbornej príprave a výmene osvedčených postupov medzi odborníkmi v oblasti práva.

(21)

Touto smernicou sa stanovujú minimálne pravidlá. Členské štáty môžu rozšíriť práva stanovené v tejto smernici s cieľom poskytnúť vyššiu úroveň ochrany. Takáto vyššia úroveň ochrany by nemala predstavovať prekážku pre vzájomnú dôveru a účinný prístup k spravodlivosti, ktoré majú tieto minimálne pravidlá uľahčovať. Úroveň ochrany vyplývajúca z charty, ako ju vykladá Súdny dvor, a prednosť, jednotnosť a účinnosť práva Únie by nemali byť ohrozené.

(22)

Keďže ciele tejto smernice, a to stanoviť spoločné minimálne normy pre občianskoprávne konanie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov uvedeného opatrenia, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(23)

V súlade s [článkom 3]/[článkami 1 a 2] Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie [tieto členské štáty oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice]/[a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, tieto členské štáty sa nezúčastňujú na prijatí tejto smernice, nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu].

(24)	V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I:

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Cieľom tejto smernice je aproximácia systémov občianskoprávneho konania, aby sa zabezpečilo plné rešpektovanie práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivé súdne konanie, uznaného v článku 47 charty a v článku 6 EDĽP, tým, že sa stanovia minimálne normy pre začatie, vykonávanie a ukončenie občianskoprávneho konania na súdoch členských štátov.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Bez toho, aby tým boli dotknuté normy občianskoprávneho konania, ktoré sú alebo môžu byť poskytnuté v Únii alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, ak tieto normy môžu byť priaznivejšie pre zúčastnené strany, sa táto smernica v sporoch, ktoré majú cezhraničné dôsledky, uplatňuje na občianskoprávne a obchodné veci bez ohľadu na charakter súdu, s výnimkou práv a povinností, ktoré strany nemajú k dispozícii podľa príslušného rozhodného práva. Nevzťahuje sa najmä na daňové, colné alebo správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

2. V tejto smernici „členský štát“ znamená ktorýkoľvek členský štát s výnimkou [Spojeného kráľovstva, Írska a] Dánska.

Článok 3

Spory s cezhraničnými dôsledkami

1. Na účely tejto smernice sú spory, ktoré majú cezhraničné dôsledky, také, v ktorých:

a)	aspoň jedna zo strán má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho v danej veci; alebo

b)	majú obidve strany bydlisko v tom istom členskom štáte ako súd konajúci v danej veci za predpokladu, že miesto plnenia ich zmluvy, miesto, na ktorom došlo ku škodovej udalosti, alebo miesto vykonávania rozsudku sa nachádza v inom členskom štáte alebo

c)	obe strany majú bydlisko v tom istom členskom štáte ako súd konajúci v danej veci za predpokladu, že sporná záležitosť patrí do rozsahu pôsobnosti práva Únie.

2. Na účely odseku 1 sa bydlisko určuje v súlade s článkami 62 a 63 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (5).

KAPITOLA II:

MINIMÁLNE NORMY PRE OBČIANSKOPRÁVNE KONANIA

Prvý oddiel:

Spravodlivé a účinné výsledky

Článok 4

Všeobecná povinnosť účinnej súdnej ochrany

Členské štáty stanovia opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy potrebné na zabezpečenie vymožiteľnosti práv priznaných právom Únie v občianskych veciach. Uvedené opatrenia, postupy a prostriedky nápravy musia byť spravodlivé a nestranné, nemajú byť zbytočne zložité alebo nákladné, nesmú obsahovať neprimerané lehoty a mať za následok bezdôvodné zdržania, pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych osobitostí a základných práv.

Uvedené opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy musia byť účinné a primerané a musia sa uplatňovať takým spôsobom, aby sa predišlo vytváraniu prekážok účinného prístupu k spravodlivosti a k poskytnutiu záruky proti ich zneužívaniu.

Článok 5

Ústne pojednávania

1. Členské štáty zabezpečia spravodlivé vedenie konania. Keď nie je možné, aby boli strany fyzicky prítomné, alebo keď sa strany dohodli – a súd s tým súhlasil –, že budú využívať rýchle komunikačné prostriedky, členské štáty zabezpečia, že ústne vypočutia sa môžu uskutočniť s využitím všetkých vhodných prostriedkov technológie diaľkovej komunikácie, ako sú videokonferencia alebo telekonferencia, ktoré má súd k dispozícii.

2. Ak osoba, ktorá má byť vypočutá, má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte, ako je členský štát súdu konajúceho vo veci, účasť tejto osoby na ústnom pojednávaní prostredníctvom videokonferencie, telekonferencie alebo inej vhodnej technológie diaľkovej komunikácie sa zabezpečí využitím postupov stanovených v nariadení (ES) č. 1206/2001. Pokiaľ ide o videokonferencie, mali by sa zohľadniť odporúčania Rady o cezhraničných videokonferenciách, ktoré Rada prijala 15. a 16. júna 2015 (6), ako aj práca vykonaná v rámci Európskeho portálu elektronickej justície.

Článok 6

Predbežné a ochranné opatrenia

1. Členské štáty zabezpečia, aby boli zavedené predbežné opatrenia na zachovanie skutkového alebo právneho stavu s cieľom zabezpečiť úplnú účinnosť neskoršieho rozsudku v samej veci pred začatím konania vo veci samej a v akejkoľvek fáze počas takéhoto konania.

Opatrenia uvedené v prvom pododseku zahŕňajú aj opatrenia na zabránenie akémukoľvek bezprostrednému porušeniu alebo okamžitému ukončeniu údajného porušenia, ako aj na zachovanie aktív potrebných na zabezpečenie toho, aby sa nebránilo následnému vymáhaniu pohľadávky alebo aby sa toto vymáhanie podstatne nesťažilo.

2. Takéto opatrenia musia byť v súlade s právom na obhajobu a musia byť primerané povahe a závažnosti údajného porušenia, čo v prípade potreby umožní stanoviť záruky na pokrytie nákladov a ujmy spôsobených odporcovi neoprávneným návrhom. Súdy sú oprávnené požiadať navrhovateľa, aby poskytol akýkoľvek dostupný dôkazný materiál, aby sa dostatočne presvedčili, že požadované predbežné opatrenie je potrebné a primerané.

3. Členské štáty zabezpečia, aby predbežné opatrenia mohli byť v riadne odôvodnených prípadoch prijaté bez toho, aby bol odporca vypočutý, ak by akékoľvek omeškanie spôsobilo navrhovateľovi nenapraviteľnú ujmu alebo ak existuje preukázateľné riziko zničenia dôkazového materiálu. V takomto prípade o tom budú účastníci bezodkladne informovaní, a to najneskôr po vykonaní opatrení.

Na návrh odporcu sa uskutoční preskúmanie vrátane práva na vypočutie v primeranom čase po oznámení opatrení s cieľom rozhodnúť, či sa uvedené opatrenia majú pozmeniť, zrušiť alebo potvrdiť.

Ak sú opatrenia uvedené v prvom pododseku zrušené alebo ak sa následne zistí, že nedošlo k žiadnemu porušeniu alebo hrozbe porušenia, Súdny dvor môže navrhovateľovi na žiadosť odporcu nariadiť, aby odporcovi poskytol primeranú náhradu škody spôsobenej v dôsledku týchto opatrení.

4. Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby tým bola dotknutá smernica 2004/48/ES a nariadenie (EÚ) č. 655/2014.

Druhý oddiel:

Efektívnosť konania

Článok 7

Procesná efektívnosť

1. Súdy členských štátov musia rešpektovať právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktoré zabezpečuje účinný prístup k spravodlivosti, a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonajú dôkazy.

2. Súdy členských štátov konajú čo najskôr bez ohľadu na existenciu prekluzívnych lehôt pre konkrétne opatrenia v rôznych štádiách konania.

Článok 8

Odôvodnené rozhodnutia

Členské štáty zabezpečia, aby súdy poskytovali dostatočne podrobné odôvodnené rozhodnutia v primeranej lehote s cieľom umožniť stranám účinne využívať všetky práva na preskúmanie rozhodnutia alebo podanie odvolania.

Článok 9

Všeobecné zásady pre vedenie konaní

1. Členské štáty zabezpečia, aby súdy aktívne viedli prípady s cieľom zabezpečiť spravodlivé, efektívne riešenie sporov primerane rýchlo a s primeranými nákladmi, bez toho, aby tým bola narušená sloboda strán určiť predmet prípadu a súvisiace podporné dôkazy.

2. Súd do tej miery, v akej je to primerane vykonateľné, vedie prípad po konzultácii so stranami. Aktívne vedenie prípadu môže konkrétne zahŕňať:

a)	povzbudenie strán, aby v priebehu konania navzájom spolupracovali;

b)	včasné identifikovanie problémov;

c)	rýchle rozhodnutie o tom, ktoré problémy je potrebné úplne vyšetriť, a súhrnné riešenie ostatných problémov;

d)	rozhodnutie o poradí riešenia problémov;

e)	pomoc stranám urovnať celý spor alebo jeho časť;

f)	stanovenie harmonogramov na kontrolu napredovania sporu;

g)	riešenie toľkých aspektov žaloby, koľko súd môže riešiť pri tej istej príležitosti;

h)	riešenie žaloby bez toho, aby sa na nej strany museli osobne zúčastniť;

i)	využívanie dostupných technických prostriedkov.

Článok 10

Získavanie dôkazov

1. Členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii účinné prostriedky predkladania, získavania a zabezpečovania dôkazov, pokiaľ ide o právo na obhajobu a potrebu ochrany dôverných informácií.

2. V kontexte dokazovania členský štát podporí využívanie moderných komunikačných technológií. Súd konajúci vo veci využije najjednoduchšie a najmenej nákladné spôsoby dokazovania.

Článok 11

Súdni znalci

1. Bez toho, aby bola dotknutá možnosť účastníkov konania predložiť znalecké posudky, členské štáty zabezpečia, aby súd kedykoľvek určil súdnych znalcov, aby poskytli odborné stanovisko ku konkrétnym aspektom veci. Takýmto znalcom súd poskytne všetky informácie potrebné na vypracovanie znaleckého posudku.

2. V cezhraničných sporoch okrem prípadov, keď sú potrebné donucovacie opatrenia alebo keď sa vyšetrovanie vykonáva na miestach spojených s vykonávaním právomocí členského štátu alebo na miestach, na ktoré je určitým osobám zakázaný alebo obmedzený prístup alebo sa na ne vzťahuje iné opatrenie podľa zákona členského štátu, v ktorom sa vedie vyšetrovanie, členské štáty zabezpečia, aby súd mohol vymenovať súdneho znalca na vedenie vyšetrovania, ktoré nepatrí do jurisdikcie súdu bez toho, aby bola na tento účel príslušnému orgánu iného členského štátu predložená predchádzajúca žiadosť, ktorá je potrebná.

3. Na účely odsekov 1 a 2 musí Komisia vypracovať európsky register znalcov tým, že spojí existujúce vnútroštátne zoznamy znalcov, ktoré sprístupní prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície.

4. Súdni znalci zaručia nezávislosť a nestrannosť v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na sudcov uvedenými v článku 22.

5. Znalecké posudky poskytnuté súdu súdnymi znalcami sa sprístupnia účastníkom konania, ktorí sa k nim môžu vyjadriť.

Tretí oddiel:

Prístup k súdom a spravodlivosti

Článok 12

Riešenie sporov

1. Členské štáty zabezpečia, aby v každom štádiu konania a so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, ak sa súd domnieva, že spor možno urovnať, bolo možné navrhnúť, aby strany využili na vyriešenie alebo preskúmanie vyriešenia sporu mediáciu.

2. Odsekom 1 nie je dotknuté právo strán, ktoré sa rozhodli pre mediáciu, začať súdne konanie alebo arbitráž v súvislosti s týmto sporom pred uplynutím premlčacej alebo prekluzívnej doby počas mediačného procesu.

Článok 13

Trovy konania

1. Členské štáty zabezpečia, aby súdne poplatky účtované v členských štátoch za občianskoprávne spory neboli neprimerané hodnote pohľadávky a neznemožnili ani nadmerne nesťažili konanie.

2. Súdne poplatky účtované v členských štátoch za občianskoprávne spory nesmú odrádzať občanov od predloženia veci súdu alebo akýmkoľvek spôsobom brániť v prístupe k spravodlivosti.

3. Strany musia byť schopné platiť súdne poplatky pomocou prostriedkov diaľkovej platby aj z ktoréhokoľvek iného členského štátu než je členský štát, v ktorom sa súd nachádza, a to prostredníctvom bankového prevodu alebo platby kreditnou alebo debetnou kartou.

4. Členské štáty zabezpečia, aby informácie o súdnych poplatkoch a spôsoboch platby, ako aj informácie o orgánoch alebo organizáciách oprávnených poskytovať praktickú pomoc v členských štátoch boli transparentnejšie a ľahko dostupné na internete. Členské štáty na tieto účely postúpia tieto informácie Komisii, ktorá by zasa mala zabezpečiť ich sprístupnenie verejnosti a ich všeobecné rozšírenie pomocou akýchkoľvek vhodných prostriedkov, najmä prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície.

Článok 14

Zásada „platí strana, ktorá prehrá spor“

1. Členské štáty zabezpečia, aby strana, ktorá nemala vo veci úspech, zaplatila náklady na konanie vrátane, nie však výlučne, všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním, alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky a ktoré sú nevyhnutné.

2. Ak účastník konania uspeje iba čiastočne alebo len za výnimočných okolností, môže súd nariadiť, aby sa trovy spravodlivo rozdelili alebo aby účastníci konania znášali svoje vlastné trovy.

3. Strana uhradí všetky zbytočné náklady, ktorá spôsobila súdu alebo inej strane, a to buď tým, že podala zbytočné podnety, alebo tým, že inak viedla neprimerané spory.

4. Súd môže upraviť úhradu nákladov tak, aby odrážali neprimeranú neochotu spolupracovať alebo účasť v zlej viere na úsilí o dosiahnutie zmieru v súlade s článkom 20.

Článok 15

Právna pomoc

1. Na zaistenie účinného prístupu k spravodlivosti musia členské štáty zabezpečiť, aby súdy mohli strane poskytnúť právnu pomoc.

2. Právna pomoc môže úplne alebo čiastočne zahŕňať tieto náklady:

a)	súdne poplatky, prostredníctvom úplnej alebo čiastočnej zľavy alebo zmeny splátkového kalendára;

náklady na právnu pomoc a zastúpenie, pokiaľ ide o:

i)	poradenstvo pred súdnym procesom s cieľom dosiahnuť zmier skôr, ako sa začne súdne konanie v súlade s článkom 12 ods. 1;

ii)	začatie a vedenie konaní na súde;

iii)	všetky náklady spojené s konaním vrátane žiadosti o poskytnutie právnej pomoci;

iv)	výkon rozhodnutí;

c)	ďalšie nevyhnutné náklady spojené s konaním, ktoré má uhradiť strana, vrátane nákladov svedkov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a nevyhnutné náklady na cestovné, ubytovanie a stravu danej strany a jej zástupcu;

d)	náklady, ktoré má uhradiť úspešná strana v prípade, že navrhovateľ prehrá spor v súlade s článkom 14.

3. Členské štáty zabezpečia, aby každá fyzická osoba, ktorá je občanom Európskej únie alebo štátnym príslušníkom tretej krajiny so zákonným pobytom v členskom štáte Európskej únie, mala nárok požiadať o právnu pomoc, ak:

a)	z dôvodu svojej ekonomickej situácie nie je úplne alebo čiastočne schopná uhradiť náklady uvedené v odseku 2 tohto článku; ako aj

b)	žaloba, v súvislosti s ktorou bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, má odôvodnený predpoklad na úspech vzhľadom na procesné postavenie navrhovateľa; ako aj

c)	žalobca žiadajúci o právnu pomoc je oprávnený podať žalobu podľa príslušných vnútroštátnych ustanovení.

4. Právnické osoby sú oprávnené požiadať o právnu pomoc vo forme odpustenia zálohovej platby nákladov na konanie a/alebo pomoc obhajcu. Pri rozhodovaní o tom, či takúto pomoc poskytnúť, môžu súdy vziať do úvahy okrem iného:

a)	formu danej právnickej osoby a to, či je zisková alebo nezisková;

b)	finančnú spôsobilosť partnerov alebo zainteresovaných strán;

c)	schopnosť týchto partnerov alebo zainteresovaných strán získať sumy potrebné na začatie súdneho konania.

5. Členské štáty musia zaistiť, aby občania Únie a právnické osoby boli informovaní o postupe podávania žiadostí o právnu pomoc podľa odsekov 1 až 4, a to s cieľom dosiahnuť jeho účinnosť a prístupnosť.

6. Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2003/8/ES.

Článok 16

Financovanie

1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch, keď je návrh na začatie konania financovaný súkromnou treťou stranou, táto súkromná tretia strana nesmela:

a)	usilovať sa o ovplyvnenie procesných rozhodnutí žalobcu, a to aj pokiaľ ide o urovnanie;

b)	poskytovať financovanie na účely uplatnenia nárokov voči odporcovi, ktorý je konkurentom osoby poskytujúcej financovanie, resp. voči odporcovi, od ktorého je osoba poskytujúca financovanie závislá;

c)	účtovať si za poskytnutie financovania neprimeraný úrok.

2. Členské štáty musia zabezpečiť, aby v prípade, že súkromná tretia strana poskytuje finančné prostriedky na účely návrhu na začatie konania, neboli poskytnutá odmena alebo úrok účtovaný poskytovateľom týchto finančných prostriedkov použité ako základ pre určenie výšky odmeny alebo výšky úroku, pokiaľ mechanizmy financovania nereguluje orgán verejnej moci na účely zabezpečenia záujmov strán.

Štvrtý oddiel:

Spravodlivosť konania

Článok 17

Doručovanie písomností

1. Členské štáty zabezpečia, aby boli v zásade používané spôsoby zaručujúce prijatie doručených písomností.

2. Členské štáty zabezpečia, aby písomnosti o začatí súdneho konania alebo rovnocenné písomnosti a akékoľvek predvolania na súdne pojednávanie boli doručené v súlade s vnútroštátnym právom jedným z týchto spôsobov:

a)	osobné doručenie;

b)	doručenie poštou;

c)	doručenie elektronickými prostriedkami, ako sú fax alebo e-mail.

Doručenie musí byť preukázané doručenkou podpísanou adresátom s uvedením dátumu prijatia.

Na účely doručenia elektronickými prostriedkami podľa písmena c) prvého pododseku tohto článku sa musia používať primerane vysoké technické normy, ktoré zaručujú totožnosť odosielateľa a bezpečný prenos doručovaných písomností.

Tieto písomnosti môžu byť doručené aj osobne, čo sa preukáže listinou podpísanou príslušnou osobou, ktorá vykonala doručenie, s údajom, že adresát písomnosti prijal alebo že ich odmietol prijať bez zákonného dôvodu, a dátumom doručenia.

3. Ak doručenie v súlade s odsekom 2 nie je možné a ak je adresa odporcu s určitosťou známa, doručenie môže prebiehať niektorým z týchto spôsobov:

a)	doručenie do vlastných rúk na osobnú adresu odporcu osobám, ktoré žijú v tej istej domácnosti ako odporca alebo sú tam zamestnané;

b)	v prípade, ak odporca je samostatne zárobkovo činnou osobou alebo právnickou osobou, doručenie do vlastných rúk do prevádzkarne odporcu osobám, ktoré odporca zamestnáva;

c)	uloženie písomností do poštovej schránky odporcu;

uloženie písomností na pošte alebo u príslušných orgánov verejnej moci a vloženie písomného oznámenia o tomto uložení do poštovej schránky odporcu za predpokladu, že v písomnom oznámení sa jasne uvádza povaha písomností ako súdnych dokumentov alebo právny účinok oznámenia, ktorým je, že sa doručenie uskutočnilo a začínajú plynúť lehoty;

e)	doručenie poštou bez dokladu o prijatí podľa odseku 4, ak má odporca adresu v členskom štáte pôvodu;

f)	elektronickými prostriedkami s automatickým potvrdením o doručení za predpokladu, že odporca vopred výslovne súhlasil s týmto spôsobom doručovania.

Doručenie podľa písm. a) až d) prvého pododseku tohto odseku sa potvrdzuje prostredníctvom:

dokladu podpísaného príslušnou osobou, ktorá uskutočnila doručenie, s uvedením všetkých týchto údajov:

i)	plné meno osoby, ktorá doručila oznámenie;

ii)	spôsob doručenia;

iii)	dátum doručenia;

iv)	meno príslušnej osoby, ak boli písomnosti doručené inej osobe ako odporcovi, a jej vzťah k odporcovi; a

v)	ostatné povinné informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa vnútroštátneho práva.

b)	potvrdenia o prijatí osobou, ktorej bola písomnosť doručená na účely písm. a) a b) prvého pododseku tohto odseku.

4. Písomnosti môžu byť podľa odsekov 2 a 3 tohto článku doručené aj právnemu alebo splnomocnenému zástupcovi odporcu.

5. Ak písomnosti o začatí súdneho konania alebo rovnocenné dokumenty, alebo akékoľvek predvolania majú byť doručené mimo členských štátov, môžu byť doručené akýmkoľvek spôsobom uvedeným v:

a)	nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 (7), ak sa uplatňuje so zreteľom na práva príjemcu, ktoré mu boli udelené nariadením; or

b)	Haagskom dohovore z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskoprávnych a obchodných veciach alebo akomkoľvek inom dohovore alebo dohode, ak sa uplatňujú.

6. Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1393/2007 a nie je ňou dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 (8) ani nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 (9).

Článok 18

Právo na obhajcu v občianskoprávnom konaní

1. Členské štáty zabezpečia, aby strany občianskoprávneho konania mali právo na obhajcu podľa svojho výberu takým spôsobom, ktorý im umožní reálne a účinne vykonávať ich právo na obhajobu.

V cezhraničných sporoch by členské štáty mali zabezpečiť, aby strany občianskoprávneho konania mali nárok na predbežné poradenstvo od obhajcu v domovskom štáte a ďalšieho v hostiteľskom štáte s cieľom viesť súdny spor.

2. Členské štáty rešpektujú dôvernosť komunikácie medzi stranami o prípade a ich obhajcovi. Takáto komunikácia zahŕňa stretnutia, korešpondenciu, telefonické rozhovory a akékoľvek iné formy komunikácie, ktoré povoľuje vnútroštátne právo.

3. Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne právo, v ktorom sa stanovuje povinná prítomnosť alebo pomoc obhajcu, sa strany občianskoprávneho konania môžu vzdať práva uvedeného v odseku 1 tohto článku, keď:

a)	stranám bola poskytnutá, ústne alebo písomne a v jednoduchom jazyku, ktorému rozumejú, jasná a dostatočná informácia o možných dôsledkoch vzdania sa tohto práva; a

b)	práva sa vzdali dobrovoľne a jednoznačne.

Členské štáty zabezpečia, aby strany mohli odvolať vzdanie sa práva následne kedykoľvek počas občianskoprávneho konania a aby boli o tejto možnosti informované.

4. Týmto ustanovením nie sú dotknuté osobitné ustanovenia týkajúce sa právneho zastupovania stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (10), nariadení (ES) č. 1896/2006 a nariadení (EÚ) č. 655/2014.

Článok 19

Prístup k informáciám

Členské štáty sa snažia poskytnúť občanom transparentné a ľahko dostupné informácie o začatí rôznych konaní, premlčacej alebo prekluzívnej dobe, príslušných súdoch na prejednávanie rôznych sporov a o potrebných formulároch, ktoré treba na tento účel vyplniť. Žiadnym ustanovením uvedeným v tomto článku sa od členských štátov nevyžaduje poskytnutie právnej pomoci vo forme právneho posúdenia konkrétneho sporu.

Článok 20

Tlmočenie a preklad zásadných dokumentov

Členské štáty sa usilujú zabezpečiť, aby každá strana sporu v plnej miere chápala súdne konanie. Tento cieľ zahŕňa dostupnosť tlmočenia počas občianskoprávneho konania a písomný preklad všetkých zásadných dokumentov s cieľom zaručiť spravodlivosť konania v súlade s ustanoveniami článku 15 tejto smernice.

Článok 21

Povinnosti účastníkov konania a ich zástupcov

Členské štáty zabezpečia, aby strany konania a ich zástupcovia konali v dobrej viere a so zreteľom na pojednávanie na súde a s ďalšími stranami a neskresľovali prípady alebo skutočnosti pred súdom, či už vedome alebo na základe dobrej viery.

Článok 22

Verejné konanie

Členské štáty zabezpečia, aby bolo konanie prístupné verejnosti, ak súd nerozhodne, aby bolo v nevyhnutnom rozsahu dôverné v záujme niektorého z účastníkov konania alebo iných dotknutých osôb alebo vo všeobecnom záujme spravodlivosti alebo verejného poriadku.

Článok 23

Nezávislosť a nestrannosť súdu

1. Členské štáty zabezpečia, aby súdy a ich sudcovia požívali súdnu nezávislosť. Zloženie súdov musí ponúkať dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek legitímnych pochybností o nestrannosti.

2. Sudcovia nesmú byť pri výkone svojich povinností viazaní žiadnymi pokynmi a nesmú byť ovplyvňovaní ani na nich nesmie byť vyvíjaný tlak na základe akéhokoľvek osobného predsudku alebo zaujatosti v konkrétnom prípade.

Článok 24

Odborná príprava

1. Bez toho, aby tým bola dotknutá nezávislosť súdnictva a rozdiely v organizácii súdnictva v rámci Únie, členské štáty zabezpečia, aby justícia, školy pre sudcov a právnické povolania zintenzívnili svoje programy v oblasti justičnej odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť, aby právo a postupy Únie boli zahrnuté do činností v oblasti vnútroštátnej prípravy.

2. Programy odbornej prípravy musia byť orientované na prax, relevantné pre každodennú prácu odborníkov z právnej praxe, prebiehať počas krátkeho obdobia, využívať aktívne a moderné techniky vzdelávania a zahŕňať možnosti počiatočnej a priebežnej odbornej prípravy. Programy odbornej prípravy musia byť zamerané najmä na:

a)	získanie dostatočných vedomostí o nástrojoch Únie v oblasti justičnej spolupráce a o rozvoji „reflexie“ s cieľom pravidelne sa odvolávať na judikatúru Únie, overovať vnútroštátnu transpozíciu a využívať prejudiciálne konanie Súdneho dvora Európskej únie;

b)	šírenie znalostí a skúseností v práve Únie, postupoch a v iných právnych systémoch;

c)	zjednodušenie krátkodobej výmeny nových sudcov;

d)	zvládnutie cudzieho jazyka a jeho právnej terminológie.

KAPITOLA III:

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 25

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do … [jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3. Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 26

Preskúmanie

Komisia najneskôr 31. decembra 2025 a potom každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o vykonávaní tejto smernice na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií. Komisia v tejto súvislosti musí predovšetkým posúdiť vplyv odporúčania na prístup k spravodlivosti, na právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, na spoluprácu v občianskoprávnych veciach a na fungovanie jednotného trhu, malé a stredné podniky, konkurencieschopnosť hospodárstva Európskej únie a dôveru spotrebiteľa. V prípade potreby musia byť k správe priložené legislatívne návrhy na účely úpravy a posilnenia tejto smernice.

Článok 27

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 28

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V … [dňa]

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskoprávnych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskoprávnych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 59).

(4) Smernica Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú. v. ES L 26, 31.1.2003, s. 41).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

(6) Odporúčania Rady – Podpora využívania cezhraničných videokonferencií a výmeny súvisiacich najlepších postupov v oblasti spravodlivosti v členských štátoch a na úrovni EÚ (Ú. v. EÚ C 250, 31.7.2015, s. 1).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskoprávnych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 15).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006, s. 1).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1).

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/60

P8_TA(2017)0287

Dlhšia životnosť výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti (2016/2272(INI))

(2018/C 334/06)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 114,

—	so zreteľom na články 191, 192 a 193 ZFEÚ a na stanovený cieľ, ktorým je rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2008 o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (COM(2008)0397),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (1),

—

so zreteľom na pracovný plán Komisie v oblasti ekodizajnu na roky 2016 – 2019 (COM(2016)0773), konkrétne cieľ stanoviť konkrétnejšie požiadavky, pokiaľ ide o výrobky, a horizontálnejšie požiadavky v oblastiach ako trvácnosť, opraviteľnosť, šíriteľnosť, dizajn umožňujúci demontáž a bezproblémové opätovné použitie a recyklovanie,

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (2),

—	so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 s názvom Dobrý život v rámci možností našej planéty (3) (7. environmentálny akčný program),

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2013 na tému Smerom k udržateľnejšej spotrebe: životnosť priemyselných výrobkov a informácie pre spotrebiteľov v záujme obnovy dôvery (4),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0021),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. apríla 2013 s názvom Budovanie jednotného trhu pre ekologické výrobky – Uľahčenie lepšej informovanosti o výsledkoch v oblasti životného prostredia výrobkov a organizácií (COM(2013)0196),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614) a balík predpisov o obehovom hospodárstve, v ktorom je stanovená revízia smernice o odpade (smernica 2008/98/ES, tzv. rámcová smernica o odpade), smernice o obaloch a odpadoch z obalov (smernica 94/62/ES), smernice o skládkach odpadov (smernica 1999/31/ES), smernice o vozidlách po dobe životnosti (smernica 2000/53/ES), smernice o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch (smernica 2006/66/ES) a smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (smernica 2012/19/EÚ),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť. Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť (COM(2016)0739),

—	so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 9. decembra 2015 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o online a iných predajoch tovaru na diaľku (COM(2015)0635) predložený Komisiou,

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (5),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (6),

—	so zreteľom na správu Európskej organizácie spotrebiteľov zo 18. augusta 2015 s názvom Tovar dlhodobej spotreby: udržateľnejšie výrobky, lepšie práva spotrebiteľov. Očakávania spotrebiteľov od programu EÚ v oblasti efektívneho využívania zdrojov a obehového hospodárstva,

—	so zreteľom na štúdiu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. marca 2016 s názvom Vplyv označenia životnosti na spotrebiteľov,

—	so zreteľom na štúdiu, ktorá sa realizovala v júli 2016 na žiadosť Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov, s názvom Dlhšia životnosť výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti,

—	so zreteľom na súhrnný dokument Európskeho spotrebiteľského centra z 18. apríla 2016 s názvom Plánované zastarávanie výrobkov alebo nekontrolované správanie konzumnej spoločnosti,

—	so zreteľom na rakúsku normu ONR 192102 s názvom Značka excelentnosti pre opraviteľné elektrické spotrebiče a elektronické prístroje určené na dlhodobú spotrebu,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0214/2017),

A.	keďže v pracovnom pláne Komisie v oblasti ekodizajnu na roky 2016 – 2019 sa uvádza odkaz na obehové hospodárstvo a potrebu začať riešiť problémy trvácnosti a recyklovateľnosti;

B.	keďže prijatie stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) k životnosti výrobkov je dôkazom záujmu hospodárskych aktérov a aktérov občianskej spoločnosti o túto tému;

C.	keďže treba dosiahnuť vyvážený vzťah medzi predĺžením životnosti výrobkov a inováciami, výskumom a vývojom;

D.	keďže štúdia, ktorú si objednal Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, svedčí o tom, že na podporu dlhšej životnosti výrobkov sú potrebné politické opatrenia na širokom základe;

E.	keďže súčasne existujú rôzne hospodárske a obchodné modely vrátane modelu založeného na takom používaní, ktoré umožňuje znižovať nepriaznivé dôsledky pre životné prostredie;

F.	keďže je potrebné podporovať dlhšiu životnosť výrobkov, najmä riešením plánovaného zastarávania výrobkov;

G.	keďže je potrebné podporovať európske odvetvie opráv, ktoré tvoria najmä mikropodniky, malé a stredné podniky;

H.	keďže zvýšenou harmonizáciou opätovného používania výrobkov sa podporí miestne hospodárstvo a vnútorný trh tým, že vzniknú nové miestne pracovné miesta a povzbudí sa trh s použitým tovarom;

I.	keďže z hospodárskeho, ako aj z environmentálneho hľadiska je potrebné chrániť suroviny a obmedziť tvorbu odpadu, pričom na zohľadnenie tejto potreby bol zavedený pojem rozšírenej zodpovednosti výrobcu;

J.	keďže 77 % spotrebiteľov v EÚ uviedlo, že by uprednostnilo pokus o opravu pokazených výrobkov pred kúpou nových, na čo poukázal Eurobarometer z júna 2014; keďže ešte stále treba zlepšiť informácie poskytované spotrebiteľom o trvácnosti a opraviteľnosti výrobkov;

keďže spoľahlivé a trvácne výrobky poskytnú spotrebiteľom primeranú hodnotu za vynaložené peniaze a zabraňujú nadmernému využívaniu zdrojov a odpadu; keďže je preto dôležité zabezpečiť predĺženie času použiteľnosti spotrebiteľských výrobkov prostredníctvom dizajnu zameraného na životnosť, možnosti opravy, modernizácie, demontáže a recyklácie výrobkov;

keďže klesajúca dôvera spotrebiteľov v kvalitu výrobkov poškodzuje európske podniky; keďže v súčasnosti je v celej EÚ v platnosti zákonná záruka v minimálnej dĺžke 24 mesiacov a niektoré členské štáty ustanovili v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar prísnejšie ustanovenia na ochranu spotrebiteľov;

M.	keďže by sa malo rešpektovať právo spotrebiteľov vybrať si podľa svojich rôznych potrieb, očakávaní a preferencií;

N.	keďže spotrebitelia dostávajú nedostatočné informácie o životnosti výrobkov, zatiaľ čo v štúdii EHSV z marca 2016 sa konštatuje, že existuje pozitívna súvislosť medzi označovaním životnosti výrobkov a správaním spotrebiteľov;

O.	keďže životnosť výrobku a spôsob jeho zastarávania určujú rôzne prirodzené alebo umelé faktory, napríklad zloženie, funkčnosť, náklady na opravu a modely spotreby;

P.	keďže by sa mala zjednodušiť dostupnosť opráv a náhradných dielov;

Q.	keďže okrem dlhej životnosti môže k ochrane zdrojov významne prispieť aj vysoká kvalita výrobkov počas celého ich životného cyklu;

R.	keďže narastá množstvo národných iniciatív s cieľom riešiť problematiku predčasného zastarávania tovaru a softvéru; keďže je potrebné vypracovať spoločnú stratégiu pre jednotný trh v tejto oblasti;

S.	keďže životnosť digitálnych nosičov má kľúčový význam pre životnosť elektronických prístrojov; keďže softvér sa stáva čoraz rýchlejšie zastaraným, a preto musia byť elektronické prístroje prispôsobivejšie, aby si na trhu udržali svoju konkurencieschopnosť;

T.	keďže výrobky so zabudovanými chybami, ktoré sú určené na to, aby sa po určitom počte použití výrobky pokazili a napokon prestali fungovať, slúžia iba na to, aby vzbudili nedôveru spotrebiteľov a nemali by byť povolené na trhu;

U.	keďže podľa údajov prieskumu Eurobarometer sa 90 % európskych občanov domnieva, že výrobky by mali byť jasnejšie označené s uvedením času ich použiteľnosti;

V.	keďže všetky hospodárske subjekty vrátane MSP môžu ťažiť z výrobkov s dlhšou životnosť;

W.	keďže v siedmom environmentálnom akčnom programe sa požadujú konkrétne opatrenia na zlepšenie trvanlivosti, opraviteľnosti a opätovnej využiteľnosti a na predĺženie životnosti výrobkov;

X.	keďže rozšírená zodpovednosť výrobcu má v tomto smere veľký význam;

keďže dosiahnutie modelu obehového hospodárstva si vyžaduje angažovanosť politikov, občanov a podnikov a spôsobuje zmenu nielen v navrhovaní a predaji výrobkov a služieb, ale tiež v mentalite a očakávaniach spotrebiteľov a v podnikateľských aktivitách prostredníctvom vytvárania nových trhov, ktoré reagujú na zmeny v spotrebiteľských vzorcoch a menia sa smerom k používaniu, opätovnému používaniu a spoločnému využívaniu výrobkov, čím pomáhajú predlžovať životnosť výrobkov a vyrábať konkurencieschopné, trvanlivé a udržateľné výrobky;

keďže v mnohých svietidlách nie je možné vymeniť žiarovky, čo môže viesť k problémom v prípade, ak žiarovka prestane fungovať, ak sa na trhu objavia novšie a efektívnejšie žiarovky alebo ak sa preferencia zákazníka, napríklad čo sa týka farby vyžarovaného svetla, zmení, pretože je potrebné vymeniť celú lampu;

AA.	keďže LED žiarovky by v ideálnom prípade mali byť vymeniteľné a nie neodstrániteľné;

AB.	keďže počas vývoja obehového hospodárstva je potrebné urobiť ďalšie kroky na podporu opraviteľnosti, upraviteľnosti, modernizácie, trvanlivosti a recyklovateľnosti výrobkov s cieľom predĺžiť životnosť a dobu použiteľnosti výrobkov a ich častí;

AC.	keďže čoraz väčšia rozmanitosť produktov, kratšie inovačné cykly a neustále sa meniace módne trendy zvyšujú frekvenciu kupovania nových výrobkov, čím sa skracuje ich využiteľná životnosť;

AD.	keďže opravy, ponuka použitých výrobkov a výmena výrobkov predstavujú obrovský potenciál, čím vytvárajú sektor, ktorého cieľom je predĺžiť životnosť výrobkov;

AE.	keďže treba vytvoriť rovnováhu medzi cieľom predlžovania životnosti výrobkov a ochranou životného prostredia, kde je stále možné nachádzať stimuly pre inovácie a ďalší rozvoj;

Navrhovať spoľahlivé, trvanlivé a kvalitné výrobky

vyzýva Komisiu, aby v náležitých prípadoch podporovala ustanovenie minimálnych kritérií odolnosti zahŕňajúce okrem iného spoľahlivosť výrobkov, ich opraviteľnosť a schopnosť ďalšieho vývoja počnúc fázou ich navrhovania a ďalej, čo podporia normy vypracované všetkými tromi európskymi normalizačnými organizáciami (ESO) CEN, CENELEC a ETSI;

zdôrazňuje, že treba dosiahnuť rovnováhu medzi predlžovaním životnosti výrobkov, konverziou odpadu na zdroje (druhotné suroviny), priemyselnou symbiózou, inováciami, dopytom spotrebiteľov, ochranou životného prostredia a politikou rastu vo všetkých fázach životného cyklu výrobkov a domnieva sa, že vývoj výrobkov, ktoré čoraz efektívnejšie využívajú zdroje, nesmie viesť ku krátkej životnosti výrobkov ani predčasnému zneškodňovaniu výrobkov;

poukazuje na to, že aspekty, ako sú trvácnosť výrobkov, predĺžené záruky, dostupnosť náhradných dielov, jednoduchosť opráv a vymeniteľnosť dielov, by mali byť súčasťou obchodnej ponuky výrobcov pri plnení rôznych potrieb, očakávaní a preferencií spotrebiteľov a sú dôležitým aspektom voľnej hospodárskej súťaže;

berie na vedomie úlohu obchodných stratégií, akou je napr. leasing, pri navrhovaní trvanlivých výrobkov, pričom lízingové spoločnosti si zachovávajú vlastníctvo prenajatých jednotiek, majú motiváciu výrobky opätovne umiestňovať na trh a investovať do výroby trvanlivejších výrobkov, čoho výsledkom je nižší objem výroby nových výrobkov a vyhadzovaných výrobkov;

pripomína pozíciu Európskeho parlamentu k revízii balíka predpisov o obehovom hospodárstve, ktorým sa mení smernica o odpade, ktorá posilnila zásadu rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a tým vytvorila stimuly pre udržateľnejší návrh výrobkov;

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili výrobcov modulových dizajnov s ľahkou demontážou a vymeniteľnosťou dielov;

uvádza, že snaha o dosiahnutie trvanlivosti a opraviteľnosti výrobku by mal sprevádzať cieľ udržateľnosti napríklad prostredníctvom použitia ekologických materiálov;

so znepokojením konštatuje objem elektronického odpadu, ktorý tvoria modemy, routery a televízne dekodéry/set-top boxy, v dôsledku prechodu spotrebiteľov k novému poskytovateľovi telekomunikačných služieb; pripomína spotrebiteľom a poskytovateľom telekomunikačných služieb, že už aj podľa nariadenia (EÚ) 2015/2120 spotrebitelia pri prechode k novému poskytovateľovi telekomunikačných služieb majú právo na používanie koncových zariadení podľa vlastnej voľby;

Presadzovanie opraviteľnosti a životnosti výrobkov

vyzýva Komisiu, aby podporovala opraviteľné výrobky prostredníctvom týchto krokov:

—	podporou a uľahčením opatrení na zvýšenie atraktívnosti voľby opravy pre spotrebiteľov,

—	používaním výrobných postupov a materiálov, ktoré uľahčujú a zlacňujú opravu výrobku alebo výmenu jeho dielov, spotrebitelia by sa nemali ocitnúť v nekonečnom cykle opráv a údržby chybných výrobkov,

—	v prípade opakovaného nesúladu so zmluvou alebo opravy, ktorá trvá dlhšie ako jeden mesiac, povzbudzovaním k predĺženiu záruky o obdobie rovnajúce sa času, ktorý bol potrebný na vykonanie opravy,

—

nabádaním, aby časti nevyhnutné na riadne fungovanie výrobku boli vymeniteľné a opraviteľné, zaradením opraviteľnosti výrobku medzi jeho základné vlastnosti, ak je to prínosné, a odrádzaním od pevného zabudovania základných dielov, ako sú batérie a svetelné diódy (LED) do výrobku, pokiaľ to nie je opodstatnené bezpečnostnými dôvodmi,

—	naliehaním na výrobcov, aby pri nákupe poskytovali príručky na údržbu a pokyny k oprave, najmä pre výrobky, u ktorých je údržba a oprava veľmi dôležitá na zlepšenie šance na predlženie ich životnosti,

—	zabezpečením možnosti použitia náhrad za originálne diely v rovnakej kvalite a s rovnakým výkonom na účely opravy všetkých výrobkov v súlade s rozhodným právom,

—	keď to je možné, rozvojom postupu štandardizácie náhradných súčiastok a nástrojov potrebných na opravu, aby sa zlepšil prínos opravárenských služieb,

—	povzbudzovaním výrobcov k tomu, aby na požiadanie poskytli licencovaným opravovniam príručky na údržbu a opravu v rôznych jazykoch,

—	povzbudzovaním výrobcov k tomu, aby vypracovali technológiu batérií na zabezpečenie toho, aby životnosť batérií a akumulátorov lepšie zodpovedala predpokladanej životnosti výrobku, alebo alternatívne zvýšili dostupnosť výmeny batérie za cenu, ktorá je primeraná cene výrobku;

10.

domnieva sa, že je výhodné zaručiť dostupnosť náhradných dielov, ktoré sú potrebné na riadne a bezpečné fungovanie výrobkov, či už:

—	podporou prístupnosti náhradných dielov popri montáži výrobku,

—	nabádaním hospodárskych operátorov k tomu, aby poskytovali vhodnú technickú službu k spotrebiteľskému tovaru, ktorý vyrábajú alebo dovážajú, a dodávali súčiastky nevyhnutné na riadne a bezpečné fungovanie tovaru za cenu primeranú povahe a životnosti výrobku,

—	jasným uvádzaním toho, či sú náhradné diely dostupné, za akých podmienok a ako dlho, a prípadne zavedením digitálnej platformy;

11.

nabáda členské štáty, aby preskúmali vhodné stimuly na podporu trvácnych, kvalitných a opraviteľných výrobkov, aby podnietili opravy a predaj použitých výrobkov a zaviedli odborné kurzy zamerané na opravy;

12.

zdôrazňuje, že by vždy malo byť možné využiť služby nezávislého opravára, najmä tým, že sa zakážu dômyselné technické alebo softvérové riešenia znemožňujúce opravu mimo autorizovaných firiem alebo orgánov;

13.

podporuje opakované využívanie náhradných dielov pre trh s použitými výrobkami;

14.

uznáva možnosť využitia 3D tlače s cieľom poskytovať súčiastky pre profesionálov a spotrebiteľov; v tejto súvislosti naliehavo žiada, že musí byť zabezpečená bezpečnosť výrobkov, ochrana pred falšovaním a ochrana autorských práv;

15.

pripomína, že dostupnosť štandardizovaných a modulových komponentov, plánovanie demontáže, navrhovanie výrobkov s dlhou životnosťou a efektívne výrobné procesy zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o úspešné zavádzanie obehového hospodárstva;

Prevádzkovanie hospodárskeho modelu orientovaného na používanie a podpora MSP a zamestnanosti v EÚ

16.

zdôrazňuje, že prechod na obchodné modely, ako napr. „výrobky ako služby“, má potenciál zlepšiť udržateľnosť modelov výroby a spotreby za predpokladu, že systémy poskytovania výrobkov ako služieb nebudú mať za následok skrátenie životnosti výrobkov, a zdôrazňuje, že takéto obchodné modely by nemali vytvárať príležitosti na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

17.

zdôrazňuje, že vývoj nových obchodných modelov, ako napríklad internetových služieb, nových foriem marketingu, obchodných domov len na predaj použitého tovaru a rozšírenejšia dostupnosť neformálnych opravárenských zariadení (opravárenské kaviarne, semináre, na ktorých si ľudia môžu sami opraviť výrobky), môže pomôcť predĺžiť životnosť výrobkov a zároveň zvýšiť informovanosť spotrebiteľov a dôveru vo výrobky s dlhodobou životnosťou;

18.

vyzýva členské štáty, aby:

—	zabezpečili konzultáciu so všetkými dotknutými zainteresovanými stranami s cieľom povzbudiť rozvoj všeobecne prínosného modelu predaja použitých výrobkov,

—	zintenzívnili snahy o zavedenie opatrení na podporu rozvoja hospodárstva podporujúceho funkčnosť výrobkov a zvýšenie príťažlivosti nájmu, výmeny a vypožičiavania predmetov,

—	povzbudzovali miestne a regionálne orgány k aktívnemu presadzovaniu vývoja hospodárskych modelov, ako je kolaboratívne hospodárstvo a obehové hospodárstvo, ktoré povzbudzujú efektívnejšie využívanie zdrojov, trvácnosť výrobkov a posilňujú opravu, opätovné používanie a recykláciu;

19.

nabáda členské štáty k tomu, aby zabezpečili, že sa vo verejnom obstarávaní bude zohľadňovať ustanovenie smernice 2014/24/EÚ o životných nákladoch, a aby zvýšili mieru opätovného používania zariadení, ktoré zakúpili orgány verejnej správy;

20.

nabáda členské štáty a Komisiu, aby vo svojich verejných politikách podporovali hospodárstvo spoločného využívania zdrojov so zreteľom na výhody, ktoré poskytuje pri využívaní voľných zdrojov a kapacity, napríklad v odvetviach dopravy a ubytovania;

21.

žiada Komisiu, aby pri propagovaní obehového hospodárstva potvrdila význam trvácnosti výrobkov;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali hierarchiu odpadového hospodárstva stanovenú v právnych predpisoch EÚ (rámcová smernica o odpadoch (2008/98/ES)) a najmä aby zachovali najvyššiu využiteľnosť a hodnotu elektrických a elektronických zariadení a nepovažovali ich za odpad, napríklad tým, že udelia prístup k zberným miestam odpadu z elektrických a elektronických zariadení pre personál centier opätovného použitia, ktorý môže tento tovar a ich diely využiť;

23.

nazdáva sa, že opatrenia uvedené v tomto uznesení by sa mali vzťahovať na MSP a predovšetkým mikropodniky podľa vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES, a to spôsobom, ktorý je primeraný a primeraný veľkosti a kapacitám MSP alebo mikropodnikov, s cieľom zachovať ich rozvoj a povzbudiť zamestnanosť a odbornú prípravu nových profesií v EÚ;

24.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako podporiť a uľahčiť vymeniteľnosť žiaroviek LED a zvážila, popri opatreniach v oblasti ekodizajnu, menej prísny prístup, ako je napríklad označovanie, motivačné schémy, verejné obstarávanie alebo predĺženú záruku v prípade, keď sa žiarovky nedajú odstrániť;

25.

naliehavo žiada členské štáty, aby vykonávali účinný dohľad trhu s cieľom zabezpečiť, aby európske, ako aj dovezené výrobky spĺňali požiadavky v oblasti politiky výrobkov a ekodizajnu;

26.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili miestne a regionálne orgány a rešpektovali ich právomoci;

Zaručiť lepšiu informovanosť spotrebiteľa

27.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila informácie o trvácnosti výrobkov prostredníctvom:

—	zváženia dobrovoľnej európskej značky zahŕňajúcej najmä: trvácnosť, ekodizajn a možnosti modularizácie komponentov ako súčasti vývoja výrobku a opraviteľnosti,

—	dobrovoľné experimenty s podnikmi a inými zainteresovanými stranami na úrovni EÚ s cieľom vypracovať označenie predpokladanej dĺžky používania na základe normalizovaných kritérií, ktoré by mohlo byť používané vo všetkých členských štátoch,

—	vytvorenia meradla opotrebovania najdôležitejších spotrebných výrobkov, najmä veľkých elektrospotrebičov,

—	štúdie vplyvu zosúladenia označovania životnosti so zákonnou zárukou,

—	používania digitálnych aplikácií alebo sociálnych médií,

—	normalizácie informácií v príručkách k trvácnosti, schopnosti ďalšieho vývoja a opraviteľnosti s cieľom zabezpečiť, aby boli jasné, prístupné a zrozumiteľné,

—	informácií založených na štandardných kritériách v prípade, že sa uvádza predpokladanej životnosti výrobku;

28.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby:

—	pomáhali územným samosprávnym celkom, podnikom a združeniam pri organizovaní kampaní na zvyšovanie povedomia spotrebiteľov o predĺžení životnosti výrobkov, a to poskytovaním informácií o poradenstve o údržbe, oprave, opätovnom použití atď.,

—	podporovali informovanie spotrebiteľov o rýchlo pokazených a neopraviteľných výrobkoch, v prípade potreby prostredníctvom rozvoja notifikačných platforiem pre spotrebiteľov;

29.

vyzýva Komisiu, aby podporovala pravidelnú a štruktúrovanú výmenu informácií a najlepších postupov v celej Únii, medzi Komisiou a členskými štátmi vrátane regionálnych a miestnych orgánov;

Opatrenia týkajúce sa plánovaného zastarávania

30.

vyzýva Komisiu, aby na základe konzultácií so spotrebiteľskými organizáciami, výrobcami a inými zainteresovanými stranami navrhla na úrovni EÚ vymedzenie pojmu plánovaného zastarávania pre hmotný tovar a softvér; ďalej žiada Komisiu, aby v spolupráci s orgánmi trhového dohľadu preskúmala možnosť zriadenia nezávislého systému, ktorý by testoval a zisťoval zastarávanie zabudované vo výrobkoch; vyzýva v tomto zmysle na lepšiu právnu ochranu oznamovateľov a primerané odrádzajúce opatrenia pre výrobcov;

31.

odkazuje v tejto súvislosti na priekopnícku úlohu niektorých členských štátov, ako napríklad iniciatívu krajín Beneluxu bojovať proti plánovanému zastarávaniu a predlžovať životnosť (elektrických) domácich spotrebičov; zdôrazňuje význam výmeny najlepších postupov v tejto oblasti;

32.

konštatuje, že modernizovateľnosť výrobkov môže spomaliť ich zastarávanie a znížiť vplyvy na životné prostredie a náklady používateľov;

Posilniť právo na zákonnú záruku zhody

33.

považuje za nevyhnutné, aby boli spotrebitelia lepšie informovaní o spôsobe fungovania zákonnej záruky zhody; požaduje, aby sa celý odkaz na túto záruku uvádzal vytlačený na potvrdení o nákupe výrobku;

34.

vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívy a opatrenia na zvýšenie dôvery spotrebiteľov:

—	posilnením ochrany spotrebiteľa, najmä v prípade výrobkov, u ktorých je primeraná predpokladaná lehota používania dlhšia, a zohľadnením silných opatrení na ochranu spotrebiteľa, ktoré boli už v niektorých členských štátoch prijaté,

—	zohľadnením účinkov právnych predpisov týkajúcich sa ekodizajnu a zmluvného práva na energeticky významné výrobky s cieľom vypracovať ucelený prístup k regulácii výrobkov,

—	zaručením formálneho informovania spotrebiteľa v rámci kúpnej zmluvy o jeho práve na zákonnú záruku a podporovaním programov na zvyšovanie informovanosti o tomto práve,

—	zjednodušením dokladu o nákupe na strane spotrebiteľa tým, že sa záruka bude viazať na predmet, a nie na kupujúceho, a ďalej povzbudením zavádzania systémov elektronických potvrdeniek a digitálnych dokladov o záruke;

35.

žiada zavedenie nástroja na podávanie sťažností na úrovni EÚ v prípadoch, keď sa neuplatňujú práva na záruku, aby sa uľahčilo kontrolovanie uplatňovania európskych noriem zo strany administratívy;

36.

poukazuje na to, že stimul pre trvalo udržateľný dizajn výrobkov je možné zabezpečiť zvýraznením zásady rozšírenej zodpovednosti výrobcu a stanovením minimálnych požiadaviek, ktoré musia byť splnené;

Zabezpečiť ochranu spotrebiteľov pred zastarávaním softvérov

37.

žiada väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o schopnosť vývoja, bezpečnostné aktualizácie a trvácnosť, ktoré sú potrebné na fungovanie softvéru, ako aj hardvéru; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je potrebné podporiť intenzívnejšiu spoluprácu medzi podnikmi;

38.

povzbudzuje transparentnosť zo strany dodávateľov a výrobcov uvedením minimálneho obdobia, počas ktorého sú k dispozícii bezpečnostné aktualizácie operačných systémov, v kúpnych zmluvách výrobkov; navrhuje, aby sa vymedzil pojem primeraného obdobia používania; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné, aby dodávateľ tovaru v prípade zabudovaných operačných systémov zabezpečil dodanie týchto bezpečnostných aktualizácií; vyzýva výrobcov, aby poskytovali jasné informácie o kompatibilite softvérových aktualizácií a modernizácií so zabudovanými operačnými systémami, ktoré sú dodávané spotrebiteľom;

39.

žiada, aby boli nevyhnutné aktualizácie softvéru zvratné a aby ich sprevádzali informácie o dôsledkoch na funkčnosť prístroja, a žiada, aby bol nový nevyhnutný softvér kompatibilný so softvérom predchádzajúcej generácie;

40.

vyzýva na modularitu dielov, a to aj procesorov, prostredníctvom štandardizácie, čo by umožnilo zabezpečiť riadnu údržbu tovaru;

o o

41.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10.

(2) Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.

(4) Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 23.

(5) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.

(6) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/69

P8_TA(2017)0288

Riešenie porušení ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti vrátane genocídy

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o riešení prípadov porušovania ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti vrátane genocídy (2016/2239(INI))

(2018/C 334/07)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z 9. decembra 1948,

—	so zreteľom na kapitolu VII Charty OSN (Akcie v prípade ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných činov),

—	so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984,

—

so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery a na usmernenia EÚ týkajúce sa presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery,

—	so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti z 31. októbra 2000,

—	so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS) zo 17. júla 1998, ktorý nadobudol platnosť 1. júla 2002,

—	so zreteľom na zmeny Rímskeho štatútu z Kampaly prijaté na hodnotiacej konferencii v Kampale v Ugande v júni 2010,

—	so zreteľom na rámec OSN pre analýzu masových krutých zločinov, ktorý vypracoval Úrad osobitných poradcov OSN pre predchádzanie genocídam a zodpovednosť za ochranu,

—	so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 15. marca 2015 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a pridruženými skupinami,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/71/L.48 z decembra 2016 o zriadení medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najvážnejšie zločiny podľa medzinárodného práva v Sýrskej arabskej republike od marca 2011 (IIIM),

—	so zreteľom na správu o osobitnom prešetrení udalostí v Aleppe nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku zverejnenú 1. marca 2017,

—	so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2001/443/SZBP z 11. júna 2001 o Medzinárodnom trestnom súde (1),

—	so zreteľom na Rozhodnutie Rady 2002/494/SVV z 13. júna 2002, ktorým sa vytvára Európska sieť kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny (2),

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady 2003/335/SVV z 8. mája 2003 o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov (3),

—	so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003 o Medzinárodnom trestnom súde (4),

—	so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,

—	so zreteľom na dohodu o spolupráci a pomoci medzi MTS a Európskou úniou (5),

—	so zreteľom na pozíciu Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde (6),

—	so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o presadzovaní zásady komplementárnosti (SWD(2013)0026),

—	so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2014 o komplexnom prístupe EÚ,

—	so zreteľom na stratégiu Siete EÚ pre genocídu v oblasti boja proti beztrestnosti páchateľov trestného činu genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov v rámci Európskej únie a jej členských štátov prijatú 30. októbra 2014,

—	so zreteľom na závery Rady o podpore spravodlivosti v prechodnom období zo strany EÚ zo 16. novembra 2015,

—	so zreteľom na závery Rady z 23. mája 2016 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje Dá’iš,

—	so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 9. decembra 2016 pri príležitosti medzinárodného dňa pamiatky a úcty obetiam genocídy a jej predchádzania,

—	so zreteľom na akčný plán Európskej únie pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júla 2014 o trestnom čine agresie (8),

—	so zreteľom na svoje uznesenia z 8. októbra 2015 o hromadnom vysídľovaní detí v Nigérii v dôsledku útokov skupiny Boko Haram (9) a zo 17. júla 2014 s názvom Nigéria – nedávne útoky sekty Boko Haram (10),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s názvom Príprava na Svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 24. novembra 2016 o situácii v Sýrii (12), z 27. októbra 2016 o situácii v severnom Iraku/Mosule (13), zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš (14) a z 11. júna 2015 o Sýrii: situácia v Palmýre a prípad Mazena Darwisha (15),

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0222/2017),

A.	keďže zločiny genocídy, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, teda masové kruté zločiny sú najzávažnejšími zločinmi proti ľudstvu a dôvodom na znepokojenie celého medzinárodného spoločenstva; keďže ľudstvom otriasli takéto zločiny;

keďže úlohou medzinárodného spoločenstva je predchádzať takýmto masovým krutostiam; keďže keď dochádza k takýmto zločinom, nesmú ostať nepotrestané a musí sa zabezpečiť účinné, spravodlivé a rýchle stíhanie ich páchateľov na vnútroštátnej či medzinárodnej úrovni v súlade so zásadou komplementárnosti;

C.	keďže zodpovednosť, spravodlivosť, právny štát a boj proti beztrestnosti sú kľúčovými prvkami úsilia o mier, riešenie konfliktov, zmierenie a obnovu;

D.	keďže skutočné zmierenie môže byť založené len na pravde a spravodlivosti;

keďže obete takýchto trestných činov majú právo na prostriedok nápravy a na náhradu, a keďže utečenci, ktorí sa stali obeťami masových krutostí, by mali mať podporu medzinárodného spoločenstva; keďže v tejto súvislosti je dôležité zaujať rodové hľadisko a zohľadniť osobitné potreby žien a dievčat v utečeneckých táboroch počas repatriácie a presídľovania, pri obnove a rekonštrukcii po skončení konfliktu;

F.	keďže Medzinárodný trestný súd (MTS) zohráva kľúčovú úlohu v boji proti beztrestnosti, pri obnove mieru a zabezpečení spravodlivosti pre obete;

G.	keďže MTS je na základe systému odškodnení obetí zločinov v právomoci súdu jedinečnou súdnou inštitúciou na medzinárodnej úrovni;

H.	keďže pre úplnú účinnosť MTS je nevyhnutné pristúpenie všetkých štátov k Rímskemu štatútu; keďže Rímsky štatút MTS ratifikovalo 124 krajín vrátane všetkých členských štátov EÚ;

keďže zmeny Rímskeho štatútu z Kampaly o trestnom čine agresie, ktoré sa považujú za najzávažnejšiu a najnebezpečnejšiu formu nezákonného použitia sily, ratifikovalo 34 krajín, takže dosiahli 30 akceptácií potrebných na svoju aktiváciu a otvorenie možnosti, aby zhromaždenie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, po 1. januári 2017 prijalo na základe zmluvy aktiváciu jurisdikcie súdu v oblasti agresie;

keďže Rusko sa v novembri 2016 rozhodlo stiahnuť svoj podpis z Rímskeho štatútu; keďže v októbri 2016 oznámili svoje odstúpenie od Rímskeho štatútu aj Južná Afrika, Gambia a Burundi; keďže Africká únia (AÚ) prijala 31. januára 2017 nezáväzné uznesenie vrátane stratégie odstúpenia od MTS a vyzvania členských štátov AÚ, aby zvážili vykonanie jej odporúčaní; keďže vo februári resp. v marci 2017 oznámili svoje rozhodnutie odstúpiť od Rímskeho štatútu Gambia a Južná Afrika;

K.	keďže spolupráca medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, a s regionálnymi organizáciami je krajne dôležitá, najmä v situáciách, keď je spochybnená príslušnosť MTS;

L.	keďže MTS v súčasnosti vykonáva desať vyšetrovaní v deviatich krajinách (Gruzínsko, Mali, Pobrežie Slonoviny, Líbya, Keňa, Sudán (Dárfúr), Uganda, Konžská demokratická republika a (dve vyšetrovania) Stredoafrická republika);

keďže v súlade so zásadou komplementárnosti zakotvenej v Rímskom štatúte koná MTS len v prípadoch, keď vnútroštátne súdy nemôžu alebo nemajú vôľu naozaj vyšetrovať a stíhať masové krutosti, aby sa zachovala hlavná zodpovednosť zúčastnených štátov za postavenie údajných páchateľov najvážnejších zločinov medzinárodného významu pred spravodlivosť;

N.	keďže v spoločnej pozícii Rady 2001/443/SZBP z 11. júna 2001 o MTS členské štáty vyhlásili, že trestné činy v jurisdikcii MTS sa týkajú všetkých členských štátov, ktoré sú odhodlané spolupracovať s cieľom predchádzať týmto trestným činom a skoncovať s beztrestnosťou ich páchateľov;

O.	keďže EÚ a jej členské štáty sú vytrvalými spojencami MTS od jeho vzniku a poskytujú mu nepretržitú politickú, diplomatickú, finančnú a logistickú podporu vrátane presadzovania všeobecnej platnosti a ochrany celistvosti systému Rímskeho štatútu;

keďže EÚ a jej členské štáty sa pred Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK) zaviazali, že budú dôrazne podporovať zriadenie účinného mechanizmu na posilnenie dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva; keďže Európsky parlament požiadal PK/VP o podanie správy o cieľoch a stratégii plánovaných na splnenie tohto prísľubu;

Q.	keďže mnohé masové krutosti boli spáchané na území krajín bývalej Juhoslávie vo vojnách v rokoch 1991 – 1995;

R.	keďže súdne konania v prípadoch masových krutostí spáchaných na území krajín bývalej Juhoslávie vo vojnách v rokoch 1991 – 1995 postupujú veľmi pomaly;

S.	keďže Sýria pristúpila k Dohovoru o genocíde v roku 1955 a k Dohovoru o mučení v roku 2004;

T.	keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 27. októbra 2016 pripomenul, že medzi zneužitia ľudských práv zo strany ISIS/Dá’iš patrí aj genocída;

keďže v niekoľkých správach OSN vrátane správ nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku, osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre predchádzanie genocíde, osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu, osobitného spravodajcu o otázkach menšín a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ako aj v zdrojoch MVO sa uvádza, že činy páchané všetkými stranami môžu predstavovať masové kruté zločiny a že počas bojov o Aleppo v decembri 2016 boli spáchané vojnové zločiny všetkými stranami;

V.	keďže MTS uviedol, že existujú reálne dôvody domnievať sa, že skupina Boko Haram spáchala v Nigérii zločiny proti ľudskosti podľa článku 7 štatútu vrátane vrážd a prenasledovania;

W.	keďže stovky popráv v Burundi od apríla 2015 viedli k záveru správy nezávislého vyšetrovania OSN, že mnohí ľudia v Burundi by mali byť prenasledovaní za údajné zločiny proti ľudskosti;

X.	keďže organizácie občianskej spoločnosti, medzinárodní právnici a MVO varovali, že udalosti, ktoré sa stali v Burundi na konci roku 2016, by mohli predstavovať genocídu;

keďže medzinárodné pravidlá o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti sú záväzné aj pre neštátne subjekty alebo osoby konajúce v mene alebo v rámci neštátnych organizácií; keďže túto skutočnosť treba v súčasnosti opätovne potvrdiť ešte vo väčšej miere, keď vo vojnových scenároch pôsobí čoraz viac neštátnych subjektov, ktoré podporujú a páchajú tieto vážne zločiny;

keďže za určitých podmienok môžu byť za porušenia povinností vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohovorov v jurisdikcii Medzinárodného súdneho dvora brané na zodpovednosť aj štáty, týka sa to aj Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948;

AA.	keďže Medzinárodný súdny dvor môže určiť zodpovednosť štátu;

AB.	keďže všetky strany konfliktu s úmyslom zastrašenia a poníženia nepriateľa využívajú znásilnenie a sexuálne násilie ako vojnovú taktiku; navyše počas konfliktu sa dramaticky zvyšuje aj násilie založené na rodovej príslušnosti a sexuálne zneužívanie;

AC.

keďže násilie páchané na ženách počas konfliktu a aj po skončení konfliktu sa môže považovať za súčasť pokračovania diskriminácie, ktorú ženy zažívajú v dobe bez konfliktu; keďže konflikt zhoršuje už existujúce vzorce diskriminácie z dôvodu pohlavia, ako aj historicky nerovnaké mocenské vzťahy medzi rodmi a vystavuje ženy a dievčatá zvýšenému riziku sexuálneho, fyzického a psychického násilia;

pripomína záväzok EÚ konať na medzinárodnej scéne v mene zásad, ktoré inšpirovali jej vznik, ako sú demokracia, právny štát a dodržiavanie ľudských práv, a v mene zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje, že riešenie prípadov najvážnejšieho porušovania ľudských práv, ktoré dosahujú hranicu závažnosti zločinov proti ľudskosti a genocídy, a vážne porušenia medzinárodného humanitárneho práva, ktoré dosahujú úroveň vojnových zločinov, a vzatie zodpovedných osôb na zodpovednosť by mali mať pre EÚ zásadne dôležitý význam;

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetku politickú váhu na zabránenie akémukoľvek aktu, ktorý sa môže považovať za krutý zločin, aby reagovali účinným a koordinovaným spôsobom v prípadoch, keď k takýmto trestným činom dôjde, a aby zmobilizovali všetky potrebné prostriedky na postavenie všetkých zodpovedných osôb pred súd, ako aj na pomoc obetiam a podporu procesov stabilizácie a zmierenia;

O potrebe zamerať sa na predchádzanie masovým krutým zločinom

naliehavo žiada zmluvné strany Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948, štyroch ženevských dohovorov z roku 1949, Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a iných relevantných medzinárodných dohôd vrátane členských štátov EÚ, aby vykonali potrebné kroky s cieľom zabrániť masovým krutým zločinom páchaným na ich území a pod ich súdnou právomocou či vykonávanými ich občanmi, v súlade s ich záväzkami; vyzýva všetky štáty, ktoré ešte uvedené dohovory neratifikovali, aby tak urobili;

zdôrazňuje naliehavú potrebu zvýšenia úsilia medzinárodného spoločenstva o monitorovanie a reakciu na akýkoľvek konflikt alebo potenciálny konflikt, ktorý by mohol viesť k aktu, ktorý by sa mohol považovať za masový krutý zločin;

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zriadilo nástroje, ktoré budú vedieť minimalizovať medzeru medzi varovaním a reakciou s cieľom zabrániť vzniku, opätovnému vzniku a vyhroteniu násilného konfliktu, ako je napríklad systém včasného varovania EÚ;

požaduje, aby EÚ zintenzívnila úsilie o vytvorenie jednotného a efektívneho prístupu k identifikácii a včasnému reagovaniu na krízy alebo konfliktné situácie, ktoré by mohli viesť k páchaniu masových krutých zločinov; zdôrazňuje najmä význam a potrebu efektívnej výmeny informácií a koordináciu preventívnych činností medzi inštitúciami EÚ vrátane delegácií EÚ, misií a operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a členských štátov, ako aj ich diplomatických zastúpení; v tejto súvislosti víta novú iniciatívu bielej knihy Komisie, ktorá povedie k efektívnejšej vonkajšej činnosti EÚ; zdôrazňuje význam civilných misií a operácií SBOP uskutočňovaných po konfliktoch s cieľom podporiť zmierenie v tretích krajinách, najmä v tých, v ktorých dochádzalo k zločinom proti ľudskosti;

domnieva sa, že EÚ by mala do svojho komplexného prístupu k vonkajším konfliktom a krízam začleniť potrebné nástroje na zisťovanie akéhokoľvek masového krutého zločinu v jeho počiatočnej fáze a jeho predchádzanie; v tejto súvislosti upozorňuje na rámec OSN pre analýzu masových krutých zločinov, ktorý vypracoval Úrad osobitných poradcov OSN pre predchádzanie genocídam a zodpovednosť za ochranu; domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty by mali vždy prijať pevný postoj v prípadoch, keď tieto zločiny bezprostredne hrozia, a mali by použiť všetky mierové nástroje, ktoré majú k dispozícii, ako napríklad dvojstranné vzťahy, viacstranné fóra a verejnú diplomaciu;

naliehavo žiada PK/VP, aby: pokračovala v spolupráci so zamestnancami delegácií EÚ a veľvyslanectiev členských štátov, ako aj s občianskymi a vojenskými misiami a ich odbornú prípravu v oblastiach medzinárodných ľudských práv, humanitárneho a trestného práva vrátane schopnosti odhaliť možné situácie vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti, genocídy a závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva (MHP), a to aj prostredníctvom pravidelných výmen informácií s miestnou občianskou spoločnosťou; zabezpečila, aby osobitní zástupcovia EÚ presadzovali zodpovednosť za ochranu vždy, keď to je potrebné, a rozšírila mandát osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva na začlenenie otázok zodpovednosti za ochranu; ďalej podporovala koordinačné stredisko EÚ pre zodpovednosť za ochranu v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) v kontexte existujúcich štruktúr a zdrojov, ktorého úlohou bude najmä zvýšiť informovanosť o aspektoch zodpovednosti za ochranu a zabezpečiť včasné informačné toky medzi všetkými dotknutými subjektmi o znepokojujúcich situáciách, a pritom tiež podporovať zriadenie vnútroštátnych koordinačných stredísk pre zodpovednosť za ochranu v členských štátoch; a ďalej sprofesionalizovala a posilňovala preventívnu diplomaciu a mediáciu;

zdôrazňuje, že je potrebné, aby krajiny a regióny ohrozené konfliktom mali kvalifikované a dôveryhodné bezpečnostné sily; vyzýva na ďalšie úsilie zo strany EÚ a členských štátov o vývoj programov na budovanie kapacít pre bezpečnostný sektor, ako aj platforiem na podporu kultúry dodržiavania ľudských práv a ústavy, integrity a služby vo verejnom záujme u miestnych bezpečnostných a vojenských síl;

10.

zdôrazňuje, že riešenie základných príčin násilia a konfliktov, prispievanie k vytváraniu mierových a demokratických podmienok, zaistenie dodržiavania ľudských práv vrátane ochrany žien, mladých ľudí a maloletých osôb, menšín a LGBTI komunity má spolu s podporou dialógu medzi kultúrami a náboženstvami rozhodujúci význam pre zabránenie genocíde a zločinov proti ľudskosti;

11.

požaduje, aby sa na medzinárodnej, regionálnej a národnej úrovni vypracovali vzdelávacie a kultúrne programy na podporu chápania príčin a následkov masových krutých zločinov pre ľudstvo a zvyšovania povedomia o potrebe a význame pestovania mieru a podpory ľudských práv a tolerancie medzi náboženstvami a vyšetrovania a stíhania všetkých takýchto trestných činov; v tejto súvislosti víta usporiadanie prvého dňa EÚ proti beztrestnosti genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov;

O podpore vyšetrovaní a trestnom stíhaní prípadov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov

12.

opakuje svoju plnú podporu MTS, Rímskemu štatútu, úradu prokurátora, právomociam prokurátora z úradnej moci a víta pokrok dosiahnutý v otváraní nových vyšetrovaní ako nevyhnutným prostriedkom v boji proti beztrestnosti v prípade masových krutých zločinov;

13.

víta stretnutie zástupcov EÚ a MTS za okrúhlym stolom, ktoré sa uskutočnilo 6. júla 2016 v Bruseli ako príprava na druhé kolo rokovaní medzi EÚ a ICC, s cieľom umožniť príslušným zamestnancom MTS a európskych inštitúcií určiť spoločné oblasti záujmu, vymeniť si informácie o relevantných činnostiach a zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi EÚ a MTS;

14.

znovu zdôrazňuje, že zachovanie nezávislosti MTS je veľmi dôležité nielen na zabezpečenie jeho plnej efektívnosti, ale aj na podporu univerzálnosti Rímskeho štatútu;

15.

varuje, že výkon spravodlivosti nemôže byť založený na vyvažovaní spravodlivosti akýmikoľvek politickými faktormi, lebo takéto vyváženie by nepodporilo úsilie o zmierenie, ale by ho narušilo;

16.

opätovne potvrdzuje najvyšší význam všeobecného dodržiavania Rímskeho štatútu MTS; vyzýva štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby Rímsky štatút a Dohodu o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, ako aj zmeny Rímskeho štatútu prijaté v Kampale ratifikovali s cieľom podporiť zodpovednosť a zmierenie, ktoré sú kľúčovým prvkom predchádzania krutým zločinom v budúcnosti; opätovne tiež potvrdzuje kľúčový význam integrity Rímskeho štatútu;

17.

s veľkým poľutovaním berie na vedomie nedávne oznámenia krajín o odstúpení od Rímskeho štatútu, čo predstavuje výzvu najmä pokiaľ ide o prístup obetí k spravodlivosti a čo by malo byť ostro odsúdené; víta skutočnosť, že Gambia a Južná Afrika svoje oznámenia o odstúpení od zmluvy stiahli; naliehavo žiada zvyšnú dotknutú krajinu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie; ďalej vyzýva EÚ, aby vyvinula maximálne úsilie s cieľom zaistiť, aby nedochádzalo k odstúpeniam, a to aj prostredníctvom spolupráce s Africkou úniou; víta skutočnosť, že zhromaždenie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami MTS, súhlasilo so zvážením navrhnutých zmien Rímskeho štatútu s cieľom vyriešiť obavy, ktoré Africká únia vyjadrila počas svojho mimoriadneho samitu;

18.

vyzýva štyri signatárske štáty, ktoré informovali generálneho tajomníka OSN, že už nemajú v úmysle stať sa zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, aby zvážili svoje rozhodnutia; okrem toho poznamenáva, že traja stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu;

19.

okrem toho vyzýva všetky zmluvné štáty MTS, aby zintenzívnili svoje úsilie o podporu všeobecného pristúpenia k MTS a k Dohode o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu; domnieva sa, že Komisia a ESVČ by mali spolu s členskými štátmi naďalej nabádať tretie krajiny, aby ratifikovali a vykonávali Rímsky štatút a Dohodu o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, a mali by vykonať posúdenie dosiahnutých výsledkov EÚ v tomto smere;

20.

zdôrazňuje význam zabezpečenia dostatočných finančných príspevkov, aby mohol súd pracovať efektívne, a to buď z príspevkov zmluvných štátov alebo finančných mechanizmov EÚ, ako sú európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) alebo Európsky rozvojový fond (ERF), s osobitnou pozornosťou venovanou financovaniu aktérov občianskej spoločnosti pracujúcich na podpore medzinárodných systémov trestného súdnictva a v oblastiach súvisiacich s MTS;

21.

víta neoceniteľnú pomoc organizácií občianskej spoločnosti poskytnutej súdu; vyjadruje znepokojenie vyplývajúce zo správ o hrozbách a zastrašovaní namierených voči niektorým organizáciám občianskej spoločnosti spolupracujúcim so Súdom; žiada, aby sa vykonali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie bezpečného prostredia, aby mohli organizácie občianskej spoločnosti fungovať a spolupracovať so súdom, a aby sa riešili hrozby a zastrašovanie namierené na ne v tejto súvislosti;

22.

berie na vedomie pokrok, ktorý sa dosiahol pri realizácii akčného plánu z 12. júla 2011 v nadväznosti na rozhodnutie Rady v súvislosti s MTS z 21. marca 2011; vyzýva na vyhodnotenie vykonávania akčného plánu s cieľom identifikovať možné oblasti, v ktorých by sa účinnosť akcií EÚ mohla zlepšiť, a to aj keď ide o podporu integrity a nezávislosti MTS;

23.

naliehavo vyzýva všetky štáty, ktoré ratifikovali Rímsky štatút, aby plne spolupracovali s MTS v jeho úsilí o vyšetrenie a postavenie osôb zodpovedných za vážne medzinárodné zločiny pred súd, rešpektovali autoritu MTS a plne vykonávali jeho rozhodnutia;

24.

dôrazne nabáda EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky politické a diplomatické možnosti, ktoré majú k dispozícii, a podporili účinnú spoluprácu s MTS, a to najmä v súvislosti s programami na ochranu svedkov a vykonávaním vydaných zatýkacích rozkazov a s osobitným zreteľom na 13 podozrivých, ktorí sú na úteku; vyzýva Komisiu, ESVČ a Radu, aby odsúhlasili prijatie konkrétnych opatrení zameraných na reagovanie na odmietnutie spolupráce s MTS, ktoré by dopĺňali politické vyhlásenia;

25.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili voči tretím krajinám všetky prostriedky vrátane zváženia sankcií – najmä v prípade krajín v situáciách, ktoré sú predmetom vyšetrovania MTS, a krajín, v ktorých MTS vykonáva predbežné preskúmanie – s cieľom posilniť ich politickú vôľu spolupracovať a podporiť ich schopnosť začať vnútroštátne konania o masových krutých zločinoch; vyzýva tiež EÚ a jej členské štáty, aby ponúkli plnú podporu týmto krajinám na pomoc pri ich dodržiavaní požiadaviek MTS; vyzýva členské štáty, aby plne dodržiavali spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008;

26.

domnieva sa, že obete masových krutých zločinov by mali mať prístup k efektívnej a vynútiteľnej náprave a reparácii; zdôrazňuje špeciálnu úlohu obetí a svedkov v konaniach na MTS a potrebu osobitných opatrení zameraných na zaistenie ich bezpečnosti a efektívnej účasti v súlade s Rímskym štatútom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na práva obetí myslela pri všetkých opatreniach v boji proti beztrestnosti a aby dobrovoľne prispievali do trustového fondu MTS pre obete;

27.

vyzýva ESVČ, aby zabezpečila začlenenie zodpovednosti za masových krutých zločinov a podpory MTS do priorít zahraničnej politiky EÚ, a to aj prostredníctvom procesu rozširovania, systematickým zohľadňovaním boja proti beztrestnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu poslancov pri podpore MTS a v boji proti beztrestnosti, a to aj prostredníctvom medziparlamentnej spolupráce;

28.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby koordinácia a spolupráca s MTS bola začlenená do mandátu príslušných regionálnych osobitných zástupcov EÚ (OZEÚ); vyzýva PK/VP, aby vymenovala osobitného zástupcu EÚ pre medzinárodné humanitné právo a medzinárodnú spravodlivosť, ktorého úlohou by bolo podporovať, zohľadňovať a zastupovať záväzok EÚ voči boju proti beztrestnosti a podporovať MTS vo všetkých zahraničných politikách EÚ;

29.

zdôrazňuje veľmi dôležitú úlohu Európskeho parlamentu pri monitorovaní činnosti EÚ v tejto oblasti; víta začlenenie odseku o boji proti beztrestnosti a MTS do výročnej správy Európskeho parlamentu o ľudských právach a demokracii vo svete a ďalej navrhuje, aby Európsky parlament zohrával aktívnejšiu úlohu podporovaním a začlenením boja proti beztrestnosti a MTS do všetkých politík a inštitúcií EÚ, najmä do práce svojich výborov E zodpovedných za vonkajšie politiky Únie a delegácií pre vzťahy s tretími krajinami;

30.

zdôrazňuje, že zásada komplementárnosti MTS zahŕňa primárnu zodpovednosť zúčastnených štátov vyšetriť a stíhať masové kruté zločiny; vyjadruje znepokojenie nad tým, že všetky členské štáty EÚ ešte nemajú právne predpisy vymedzujúce tieto zločiny v rámci vnútroštátneho práva, na základe ktorých by ich súdy mohli uplatňovať svoje právomoci; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere využívali súbor nástrojov na presadzovanie zásady komplementárnosti;

31.

povzbudzuje členské štáty, aby zmenili článok 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a pridali masové kruté zločiny na zoznam trestných činov, v ktorých má EÚ právomoc;

32.

dôrazne nabáda EÚ, aby pripravila a poskytla zdroje na vypracovanie akčného plánu na boj proti beztrestnosti v rámci Európy za zločiny, na ktoré sa vzťahuje medzinárodné právo, s jasnými kritériami pre inštitúcie EÚ a členské štáty s cieľom posilniť vnútroštátne vyšetrovania a stíhania za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny;

33.

pripomína, že štáty vrátane členských štátov EÚ môžu individuálne začať konanie proti iným štátom na Medzinárodnom súdnom dvore za porušenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných dohôd a dohovorov vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948 na štátnej úrovni;

34.

pripomína svoje silné odsúdenie masových krutých zločinov, ktoré v Sýrii spáchal Assadov režim a ktoré sa môžu považovať za vážne vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, a odsudzuje atmosféru beztrestnosti páchateľov takýchto zločinov v Sýrii;

35.

odsudzuje rozšírené nedodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a znepokojivú mieru strát na životoch občanov a útokov na občiansku infraštruktúru v ozbrojených konfliktoch na celom svete; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zvolalo medzinárodnú konferenciu na prípravu nového medzinárodného mechanizmu na sledovanie a zhromažďovanie údajov a na verejné podávanie správ o porušovaniach v priebehu ozbrojených konfliktov; opakuje svoju požiadavku pre PK/VP, aby každoročne predkladala verejný zoznam údajných páchateľov útokov na školy a nemocnice s cieľom definovať vhodné konanie EÚ na zastavenie týchto útokov;

36.

vyzýva členské štáty, aby ratifikovali hlavné nástroje medzinárodného humanitárneho práva (MHP) a ďalšie dôležité právne nástroje; uznáva dôležitosť usmernení EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva a opakuje svoju žiadosť pre PK/VP a ESVČ, aby posilnili vykonávanie, najmä pokiaľ ide o vojnové zločiny na Blízkom východe; vyzýva EÚ, aby podporila iniciatívy zamerané na šírenie informácií o MHP a osvedčených postupoch jeho uplatňovania, a vyzýva EÚ, aby efektívne využívala všetky dvojstranné nástroje, ktoré má k dispozícii, s cieľom podporiť dodržiavanie MHP zo strany svojich partnerov, a to aj prostredníctvom politického dialógu;

37.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali odmietnuť poskytovať zbrane, vybavenie alebo finančnú či politickú podporu vládam alebo neštátnym subjektom, ktoré porušujú medzinárodné humanitárne právo vrátane páchania znásilnení alebo iného sexuálneho násilia na ženách a deťoch;

38.

okrem toho žiada EÚ a jej členské štáty, aby podporili reformné procesy a snahy o budovanie národných kapacít zamerané na posilnenie nezávislého súdnictva, sektora presadzovania práva, programu reparácií a systému väzenských zariadení v tretích krajinách, ktoré sú priamo ovplyvnené údajným páchaním takýchto trestných činov, ako sa k tomu zaviazali v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019); v tejto súvislosti víta rámec EÚ na podporu spravodlivosti v prechodnom období z roku 2015 a so záujmom očakáva jeho účinné vykonávanie;

O boji proti beztrestnosti neštátnych aktérov

39.

konštatuje, že medzinárodné trestné právo a najmä mandát a jurisdikcia medzinárodných trestných tribunálov jasne vymedzujú zodpovednosť jednotlivcov, ktorí sú členmi neštátnych skupín zapojených do medzinárodných zločinov; zdôrazňuje, že táto zodpovednosť sa netýka len takýchto jednotlivcov, ale aj nepriamych spolupáchateľov medzinárodných zločinov; povzbudzuje všetky členské štáty, aby postavili pred súd štátne subjekty, neštátne subjekty a osoby zodpovedné za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

40.

zdôrazňuje, že na páchanie násilných zločinov skupinou ISIS/Dá’iš alebo inými neštátnymi subjektmi na dievčatách a ženách všeobecne poukazujú relevantné medzinárodné orgány, poznamenáva, že medzinárodná právna komunita sa usiluje začleniť tieto zločiny do medzinárodného trestného rámca;

41.

opakuje v tejto súvislosti, že dôrazne odsudzuje ohavné zločiny a porušovanie ľudských práv, ktoré páchajú neštátne subjekty, ako sú Boko Haram v Nigérii a ISIS/Dá’iš v Sýrii a Iraku; je šokovaný širokou škálou zločinov vrátane zabíjania, mučenia, znásilňovania, zotročovania a sexuálneho otroctva, najímania detských vojakov, nútenej náboženskej konverzie a systematického vyvražďovania náboženských menšín vrátane kresťanov, jezídov a iných; pripomína, že sexuálne násilie môže podľa MTS predstavovať vojnový zločin a zločin proti ľudskosti; domnieva sa, že stíhanie páchateľov by malo byť prioritou medzinárodného spoločenstva;

42.

nabáda EÚ a jej členské štáty, aby bojovali proti beztrestnosti a aby aktívne podporili medzinárodné úsilie o postavenie neštátnych skupín, ako sú Boko Haram, ISIS/Dá’iš a akýchkoľvek iných subjektov, ktoré páchajú zločiny proti ľudskosti, pred súd; vyzýva na vypracovanie jasného prístupu k stíhaniu bojovníkov ISIS/Dá’iš a ich pomocníkov, a to aj využívaním odborných znalostí siete EÚ pre vyšetrovanie a stíhanie genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov;

43.

zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali podporovať stíhanie členov neštátnych skupín, ako je ISIS/Dá’iš, a to snahou o dosiahnutie konsenzu v Bezpečnostnej rade OSN na udelenie jurisdikcie v tejto veci MTS, pretože Sýria a Irak nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu; zdôrazňuje, že EÚ by mala na medzinárodnej úrovni a všetkými prostriedkami preskúmať a podporiť všetky možnosti stíhania trestných činov spáchaných akoukoľvek stranou sýrskeho konfliktu vrátane ISIS/Dá’iš, napríklad zriadením Medzinárodného trestného tribunálu pre Irak a Sýriu;

44.

odsudzuje veto Ruska a Číny ako stálych členov Bezpečnostnej rady OSN proti povereniu žalobca MTS podľa kapitoly VII Charty OSN a proti prijatiu opatrení na potrestanie Sýrie za použitie chemických zbraní; vyzýva EU, aby podporila rýchle prijatie opatrení na reformu fungovania Bezpečnostnej rady OSN, najmä pokiaľ ide o využívanie práva veta, a najmä francúzsku iniciatívu, v ktorej sa navrhuje, aby sa toto právo nevyužívalo v prípadoch jasnej genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti;

45.

podporuje prípadnú výzvu na uplatňovanie zásad vymedzených v kapitole VII Charty OSN so zreteľom na dodržiavanie zásady zodpovednosti za ochranu vždy pod záštitou medzinárodného spoločenstva a s povolením Bezpečnostnej rady OSN;

46.

víta zriadenie vyšetrovacej komisie pre Sýriu Radou pre ľudské práva a medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu (IIIM) Valným zhromaždením OSN, ktoré majú napomáhať pri vyšetrovaní závažných zločinov spáchaných v Sýrii; zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť podobný nezávislý mechanizmus v Iraku, a vyzýva všetky členské štáty EÚ, všetky strany konfliktu v Sýrii, občiansku spoločnosť a systém OSN ako celok, aby v plnej miere spolupracovali s IIIM a poskytli mu všetky informácie a dokumentáciu s cieľom prispieť k naplneniu jeho mandátu; vyjadruje poďakovanie členským štátom EÚ, ktoré finančne prispeli k IIIM a vyzýva štáty, ktoré ešte neprispeli, aby tak urobili;

47.

vyzýva EÚ, aby dostatočne financovala organizácie, ktoré pracujú na vyšetrovaní z otvorených zdrojov a digitálnom zhromažďovaní dôkazov týkajúcich sa vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a postavenie páchateľov pred súd;

48.

víta úsilie EÚ o podporu práce Komisie pre medzinárodnú spravodlivosť a zodpovednosť a ďalšie mimovládne organizácie, ktoré kruté masové zločiny dokumentujú; vyzýva EÚ, aby poskytla priamu podporu irackej a sýrskej občianskej spoločnosti pri zhromažďovaní, zachovaní a ochrane dôkazov trestných činov spáchaných v Iraku a Sýrii ktoroukoľvek stranou týchto konfliktov vrátane ISIS/Dá’iš; požaduje, aby bol zber a zachovanie digitálnych a iných dôkazov týchto vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy spáchaných všetkými stranami konfliktu základným krokom v boji proti beztrestnosti a prvoradou prioritou; vyjadruje podporu britskej, belgickej a irackej iniciatíve na úrovni OSN (koalícia za postavenie Dá’iš pred súd) zameranej na zhromaždenie dôkazov o zločinoch spáchaných ISIS/Dá’iš v Sýrii a Iraku s cieľom uľahčiť ich medzinárodné stíhanie a vyzýva členské štáty EÚ, aby sa zapojili do koalície alebo ju podporili; ďalej podporuje iniciatívu kultúrneho dedičstva a súvisiace činnosti zisťovania skutočností v Sýrii a Iraku týkajúce sa zničenia archeologického a kultúrneho dedičstva;

49.

nabáda EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky opatrenia potrebné na efektívne prerušenie toku zdrojov pre ISIS/Dá’iš, ktoré siahajú od zbraní cez vozidlá a peňažné príjmy až po mnohé ďalšie typy aktív;

50.

naliehavo vyzýva EÚ, aby uvalila sankcie na krajiny a orgány, ktoré priamo alebo nepriamo uľahčujú tok zdrojov pre ISIS/Dá’iš a tak prispievajú k rozvoju ich teroristickej kriminálnej činnosti;

51.

zdôrazňuje, že členské štáty EÚ by mali viesť vyšetrovanie a stíhanie voči svojim štátnym príslušníkom alebo ľuďom v ich jurisdikcii, ktorí sa dopustili krutých zločinov v Iraku a Sýrii alebo sa ich pokúsili spáchať alebo sa na nich podieľali ako spoluvinníci, alebo aby ich prípady postúpili Medzinárodnému trestnému súdu v súlade s Rímskym štatútom; pripomína však, že stíhanie členov ISIS/Dá’iš v členských štátoch môže byť len doplnkovým opatrením k medzinárodnej spravodlivosti;

52.

vyzdvihuje význam Dohody o spolupráci a pomoci medzi EÚ a MTS; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali zásadu univerzálnej jurisdikcie pri riešení beztrestnosti, a vyzdvihuje jej význam pre efektívnosť a dobré fungovanie medzinárodného systému trestného súdnictva; vyzýva tiež členské štáty, aby vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti trestali vo vnútroštátnej jurisdikcii, aj keď boli tieto trestné činy spáchané v tretích krajinách alebo štátnymi príslušníkmi tretích krajín;

53.

naliehavo vyzýva všetky krajiny medzinárodného spoločenstva vrátane členských štátov EÚ, aby aktívne pracovali na zabránení radikalizácii a na boji proti nej a na zlepšení svojich právnych a jurisdikčných systémov s cieľom zabrániť svojim štátnym príslušníkom a občanom pridať sa k ISIS/Dá’iš;

Rodová dimenzia pri riešení porušovania ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi

54.

zdôrazňuje, že je mimoriadne potrebné odstrániť sexuálne násilie a rodovo motivované násilie zameraním sa na ich rozšírené a systematické využívanie ako vojnovej zbrane proti ženám a dievčatám; naliehavo vyzýva všetky krajiny, aby vypracovali národné akčné programy v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 spoločne so stratégiami na boj proti násiliu na ženách, a vyzýva na všeobecný záväzok vykonávať túto rezolúciu; vyzýva na prijatie globálneho záväzku na zaistenie bezpečnosti žien a dievčat od začiatku každej núdzovej situácie alebo krízy a v situáciách po ukončení konfliktu všetkými prostriedkami, ktoré sú k dispozícii, napr. zabezpečením prístupu k celej škále zdravotných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane zákonného a bezpečného prerušenia tehotenstva pre obete znásilnenia vo vojne; zdôrazňuje navyše, že ženy často ďalej trpia fyzickými, psychologickými a sociálno-ekonomickými dôsledkami násilia aj po ukončení konfliktu;

55.

domnieva sa, že ženy by mali zohrávať dôležitejšiu úlohu v predchádzaní konfliktom, presadzovaní ľudských práv a demokratických reforiem, a zdôrazňuje význam systematickej účasti žien ako základného prvku na akomkoľvek mierovom procese a obnove po konflikte; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podporovali začlenenie žien do mierových procesov a procesov národného zmierenia;

56.

vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné medzinárodné orgány prijali vhodné opatrenia, ako napríklad presadenie vojenských disciplinárnych opatrení, potvrdenie zásady zodpovednosti velenia a odborná príprava vojakov a mierových a humanitárnych pracovníkov o zákaze akéhokoľvek druhu sexuálneho násilia;

o o

57.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských krajín OSN.

(1) Ú. v. ES L 155, 12.6.2001, s. 19.

(2) Ú. v. ES L 167, 26.6.2002, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 118, 14.5.2003, s. 12.

(4) Ú. v. EÚ L 150, 18.6.2003, s. 67.

(5) Ú. v. EÚ L 115, 28.4.2006, s. 49.

(6) Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56.

(7) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 115.

(8) Ú. v. EÚ C 224, 21.6.2016, s. 31.

(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0344.

(10) Ú. v. EÚ C 224, 21.6.2016, s. 10.

(11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0459.

(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0449.

(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0422.

(14) Prijaté texty, P8_TA(2016)0051.

(15) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 61.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/80

P8_TA(2017)0289

Súkromné bezpečnostné spoločnosti

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o súkromných bezpečnostných spoločnostiach (2016/2238(INI))

(2018/C 334/08)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na dokument z Montreux o príslušných medzinárodných právnych záväzkoch a osvedčených postupoch štátov, ktoré sa týkajú činností súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností počas ozbrojených konfliktov,

—	so zreteľom na rezolúcie 15/26, 22/33, 28/7 a 30/6 Rady OSN pre ľudské práva,

—	so zreteľom na stanovisko pracovnej skupiny OSN pre používaniu žoldnierov ako prostriedku na porušovanie ľudských práv a bránenie uplatňovania práv ľudí na sebaurčenie, ktorá bola zriadená v júli 2005,

—	so zreteľom na správy otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny pre posúdenie možnosti vypracovania medzinárodného regulačného rámca na reguláciu a monitorovanie činnosti súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností a na dohľad nad nimi,

—	so zreteľom na usmernenia OSN o využívaní ozbrojených bezpečnostných služieb súkromných bezpečnostných spoločností, ktoré boli nedávno rozšírené o neozbrojené bezpečnostné služby,

—	so zreteľom na kódex správania OSN pre príslušníkov orgánov presadzovania práva,

—	so zreteľom na návrh prípadného dohovoru o súkromných vojenských a bezpečnostných spoločnostiach pre Radu pre ľudské práva na posúdenie a prijatie opatrení,

—	so zreteľom na medzinárodný kódex správania súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb (ICoC), ktorý prijalo Združenie pre medzinárodný kódex správania súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb (ICoCA) a ktorý predstavuje samoregulačný mechanizmus odvetvia s dobrovoľnými štandardmi,

—	so zreteľom na kódex správania Medzinárodného združenia pre stabilizačné operácie, ktorý predstavuje samoregulačný mechanizmus odvetvia,

—	so zreteľom na kódex správania a etiky pre sektor súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb Konfederácie európskych poskytovateľov bezpečnostných služieb a organizácie UNI Europa,

—	so zreteľom na systém riadenia súkromných bezpečnostných operácií podľa normy ISO 18788, v ktorom sa stanovujú parametre riadenia súkromných bezpečnostných spoločností,

—	so zreteľom na odporúčanie Rady z 13. júna 2002 o spolupráci medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov zodpovednými za sektor súkromnej bezpečnosti,

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (2),

—	so zreteľom na koncepciu EÚ pre logistickú podporu vojenských operácií pod vedením EÚ a koncepciu EÚ pre dodávateľskú podporu vojenských operácií pod velením EÚ,

—	so zreteľom na tzv. Priv-War odporúčania pre regulačné opatrenia EÚ v oblasti súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností a ich služieb,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách (3) a na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove (4),

—	so zreteľom na mnohé rôzne riziká, výzvy a hrozby v rámci Európskej únie aj mimo nej,

—	so zreteľom na dočasné usmernenia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) z mája 2012 v súvislosti s ozbrojenými bezpečnostnými službami na palubách lodí,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0191/2017),

keďže bezpečnosť a obrana sú verejnými statkami riadenými verejnými orgánmi na základe kritérií účinnosti, efektívnosti, zodpovednosti a zásad právneho štátu, pričom nezávisia len od finančných prostriedkov, ale aj od znalostí; keďže verejné orgány v určitých oblastiach nemusia mať k dispozícii potrebné kapacity a spôsobilosti;

B.	keďže bezpečnosť a obranu by mali zabezpečovať najmä verejné orgány;

C.	keďže prieskumy Eurobarometra ukazujú, že občania EÚ chcú, aby bola EÚ aktívnejšia v oblasti bezpečnosti a obrany;

keďže v približne 40 000 súkromných bezpečnostných spoločnostiach v Európe bolo v roku 2013 zamestnaných viac ako 1,5 milióna zmluvných partnerov vykonávajúcich bezpečnostné služby; keďže tento počet sa stále zvyšuje; keďže obrat týchto spoločností v danom roku dosiahol výšku 35 miliárd EUR; keďže hodnota odvetvia súkromnej bezpečnosti sa v roku 2006 celosvetovo zvýšila na 200 miliárd USD, pričom v odvetví fungovalo približne 100 000 SBS a pracovalo 3,5 milióna zamestnancov;

keďže v posledných desaťročiach si súkromné bezpečnostné spoločnosti (SBS), ktoré na účely tohto uznesenia zahŕňajú aj súkromné vojenské spoločnosti, čoraz viac najímali národné vlády, ako aj vnútroštátne vojenské a civilné orgány na poskytovanie služieb v rámci krajiny, ako aj poskytovanie podpory v súvislosti s nasadením v zahraničí;

keďže spektrum služieb poskytovaných SBS je veľmi rozsiahle a siaha od logistických služieb až po skutočnú bojovú podporu, poskytovanie vojenskej technológie a účasť na obnove po skončení konfliktu; keďže SBS poskytujú aj dôležité služby v členských štátoch, napríklad vedenie väzníc a zabezpečovanie strážnej služby na miestach infraštruktúr; keďže SBS sú využívané v civilných, ako aj vojenských misiách spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) na ochranu delegácií EÚ, výstavbu bojových táborov, odbornú prípravu, leteckú prepravu a na podporu činností v oblasti poskytovania humanitárnej pomoci;

G.	keďže v rámci EÚ existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o postupy členských štátov pri využívaní SBS, podpisovanie zmlúv s nimi a kvalitu regulačných systémov, pričom mnohé z nich ich využívajú na podporu svojich kontingentov v mnohostranných operáciách;

keďže k outsourcingu vojenských činností, ktoré boli niekedy neoddeliteľne spojené s ozbrojenými silami, dochádza okrem iného s cieľom poskytovať služby nákladovo efektívnejším spôsobom, ale aj nahradiť chýbajúce spôsobilosti zmenšujúcich sa ozbrojených síl v kontexte zvyšujúceho sa počtu mnohostranných misií v zahraničí a znižovania rozpočtov, čo je výsledkom neochoty osôb prijímajúcich rozhodnutia zaviazať primerané zdroje; keďže by to nemalo byť pravidlom; keďže je potrebné riešiť nedostatky; keďže SBS môžu tiež zabezpečovať spôsobilosti, ktoré vnútroštátnym ozbrojeným silám úplne chýbajú, často veľmi pohotovo a doplnkovým spôsobom; keďže služby SBS sa využívali aj z politických dôvodov s cieľom obísť obmedzenia pre využívanie vojenských jednotiek, a najmä prekonať možný nedostatok verejnej dôvery v nasadenie ozbrojených síl; keďže využívanie SBS ako nástroja zahraničnej politiky musí byť predmetom účinnej parlamentnej kontroly;

keďže SBS boli obvinené zo zapojenia do viacerých prípadov porušovania ľudských práv a incidentov, ktoré si vyžiadali obete na životoch; keďže tieto incidenty boli rôzne podľa krajiny a času a v niektorých prípadoch išlo o vážne porušovanie medzinárodného humanitárneho práva vrátane vojnových zločinov; keďže niektoré z týchto prípadov sa stíhali; keďže to spolu s chýbajúcou transparentnosťou malo negatívny vplyv na úsilie medzinárodného spoločenstva v dotknutých krajinách a odhalili sa značné medzery v štruktúrach zodpovednosti, okrem iného aj z dôvodu vytvárania mnohých úrovní dcérskych spoločností alebo subdodávateľských zmlúv v rozmanitých krajinách, najmä na miestnej úrovni, čo vedie v niektorých prípadoch k nemožnosti zaručiť základnú úroveň bezpečnosti civilných obyvateľov v hosťovských krajinách;

keďže EÚ a jej členské štáty by sa mali zamerať na to, aby sa v budúcnosti zabránilo takýmto situáciám, pričom by sa mali zdržať outsourcingu vojenských operácií, kde sa predpokladá použitie sily a zbraní, účasť na vojnovom stave alebo iné zapojenie do bojov alebo bojových oblastí nad rámec legitímnej sebaobrany; keďže operácie a činnosti obstarávané outsourcingom od SBS v konfliktných oblastiach by sa mali obmedziť na poskytovanie logistickej podpory a ochrany zariadení, pričom SBS by sa nemali reálne nachádzať v oblastiach, kde prebiehajú bojové operácie; keďže využívanie SBS nemôže za žiadnych okolností nahradiť personál vnútroštátnych ozbrojených síl; keďže pri vykonávaní politík obrany by sa najvyššia priorita mala klásť na zaistenie toho, aby mali ozbrojené sily členských štátov dostatočné zdroje, nástroje, odbornú prípravu, znalosti a prostriedky, s ktorými môžu vykonávať svoje úlohy naplno;

keďže na to, aby mohli štáty využívať výhody, ktoré ponúkajú SBS, a s cieľom umožniť, aby mohla byť voči SBS vyvodená zodpovednosť, by sa mal na medzinárodnej úrovni zaviesť právny rámec so záväznými mechanizmami regulácie a kontroly na regulovanie využívania ich služieb a zabezpečenie dostatočnej kontroly ich činností; keďže SBS sú súčasťou odvetvia, ktoré má výrazne nadnárodný charakter a je prepojené s vládnymi a medzivládnymi subjektmi, k ich regulácii treba pristupovať globálne; keďže súčasná regulačná situácia v tomto odvetví je taká, že tu existujú nejednotné pravidlá, ktoré sa medzi členskými štátmi veľmi odlišujú; keďže nejednotné vnútroštátne právne predpisy a samoregulácia prijatá niektorými SBS len slabo odrádzajú od zneužívania z dôvodu nedostatočných pokút, a táto skutočnosť môže mať veľký vplyv na to, ako SBS fungujú vo viacstranných zásahoch a v konfliktných regiónoch;

keďže nebolo dohodnuté vymedzenie SBS, SVS a ich služieb; keďže, ako sa navrhuje vo vymedzení uvedenom v návrhu dohovoru, ktorý vypracovala pracovná skupina OSN pre žoldnierov, SBS možno definovať ako právnickú osobu, ktorá poskytuje za úhradu vojenské a/alebo bezpečnostné služby prostredníctvom fyzických a/alebo právnických osôb; keďže vojenské služby možno v tomto kontexte definovať ako špecializované služby súvisiace s vojenskými akciami vrátane strategického plánovania; spravodajských služieb; vyšetrovania; pozemného, námorného alebo vzdušného prieskumu; letovej prevádzky akéhokoľvek druhu s posádkou alebo bez; satelitného sledovania a spravodajských služieb; akéhokoľvek prenosu znalostí na vojenské účely; materiálnej a technickej podpory ozbrojených síl a ďalších súvisiacich činností; keďže bezpečnostné služby možno definovať ako ozbrojenú stráž alebo ochranu budov, zariadení, majetku a osôb; akýkoľvek prenos znalostí na účely bezpečnosti a policajnej ochrany; rozvoj a vykonávanie informačných bezpečnostných opatrení a ďalšie súvisiace činnosti;

keďže dokument z Montreux je prvým dôležitým dokumentom, ktorý stanovuje, ako sa medzinárodné právo vzťahuje na SBS; keďže medzinárodný kódex správania súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb (ICoC) stanovuje normy odvetvia a čoraz viac sa stáva nástrojom na zabezpečenie spoločných základných noriem pre globálne odvetvie; keďže združenie medzinárodného kódexu správania súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb (ICoCA) má za cieľ presadzovať a riadiť uplatňovanie ICoC, vykonávať nad ním dohľad, a podporovať zodpovedné poskytovanie bezpečnostných služieb, ako aj dodržiavanie ľudských práv a vnútroštátneho a medzinárodného práva; keďže pristúpenie k ICoCA je dobrovoľné a spoplatnené, a vysoké poplatky neumožňujú pristúpenie všetkých bezpečnostných spoločností;

keďže reguláciou činnosti SBS sa v súčasnosti zaoberajú mnohé medzinárodné fóra vrátane fóra venovaného dokumentu z Montreux, kde bola EÚ zvolená do skupiny priateľov predsedníctva, t. j. otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, aby posúdila možnosť vypracovať medzinárodný regulačný rámec na reguláciu a monitorovanie činností súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností a vykonávanie dohľadu nad nimi, a Medzinárodného združenia pre kódex správania;

keďže EÚ a 23 členských štátov pristúpili k dokumentu z Montreux a keďže EÚ je členom pracovnej skupiny pre Združenie pre medzinárodný kódex správania súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb; keďže EÚ sa rámci Rady pre ľudské práva podieľa na prípadnom vytvorení medzinárodného regulačného rámca; keďže EÚ zohráva rozhodujúcu úlohu pri podpore vnútroštátnej a regionálnej kontroly poskytovania a vývozu rôznych vojenských a bezpečnostných služieb;

keďže Európska únia nemá náležitý regulačný rámec, a to napriek veľkému počtu SBS európskeho pôvodu a/alebo zasahujúcich v rámci misií a operácií SBOP alebo delegácií EÚ; keďže existujúce normatívne rámce vychádzajú takmer výlučne z amerického modelu uplatňovaného počas irackého konfliktu a sú nastavené v prospech vojenských spoločností zabezpečujúcich bojové misie; keďže tieto odkazy nezodpovedajú ani formátu, ani úlohám európskych SBS;

Q.	keďže je nevyhnutne dôležité prednostne prijať jasné pravidlá interakcie, spolupráce a vzájomnej pomoci medzi orgánmi presadzovania práva a súkromnými bezpečnostnými spoločnosťami;

keďže SBS by mohli zohrávať dôležitejšiu úlohu v boji proti pirátstvu a pri zvyšovaní ochrany námornej bezpečnosti, v misiách s využitím psov, v kybernetickej obrane, v oblasti výskumu a vývoja bezpečnostných nástrojov, v zmiešaných misiách zameraných na dohľad a v odbornej príprave v spolupráci s verejnými orgánmi na základe ich dohľadu; keďže používanie ozbrojených SBS vytvorilo v námornom odvetví osobitné problémy a spôsobilo mnohé incidenty, ktoré viedli k stratám na životoch a diplomatickým konfliktom;

Využívanie SBS na podporu armád v zahraničí

konštatuje, že SBS významným spôsobom pomáhajú štátnym vojenským a civilným orgánom tým, že poskytujú ľudské zdroje a spôsobilosti, ktoré chýbajú v dôsledku rastúceho dopytu po nasadzovaní vojenských síl v zahraničí, a príležitostne, keď to dovoľujú okolnosti, poskytujú aj núdzové kapacity; zdôrazňuje, že vo výnimočných prípadoch vypĺňajú SBS existujúce kapacitné medzery, ktoré by sa však v prvom rade mali snažiť vyplniť členské štáty vnútroštátnymi ozbrojenými silami alebo políciou; zdôrazňuje, že SBS sa používajú ako nástroj na vykonávanie zahraničnej politiky týchto krajín;

poukazuje na potrebu SBS pri operáciách v hostiteľských krajinách, a najmä tých, ktoré sa výrazne líšia, pokiaľ ide o kultúru a náboženstvo, aby sa bral ohľad na miestne zvyklosti a zvyky, neohrozila sa efektívnosť ich misie a nestratila sa podpora miestneho obyvateľstva;

konštatuje, že v porovnaní so štátnou armádou môžu SBS, najmä tie so sídlom v hostiteľských krajinách, poskytnúť cenné miestne znalosti a často zaistiť úsporu nákladov, aj keď sa musí zabezpečiť, aby to nebolo na úkor kvality; zdôrazňuje však, že používanie služieb poskytovaných miestnymi bezpečnostnými v nestabilných krajinách a krízových regiónoch môže mať negatívne dôsledky na ciele EÚ v oblasti zahraničnej politiky, ak sa ich využívaním posilňujú určité miestne ozbrojené subjekty, ktoré by sa mohli zapojiť do konfliktu; konštatuje, že je dôležité jasne právne odlišovať operácie súkromných bezpečnostných spoločností od činností súkromných subjektov priamo zapojených do vojenských činností;

zdôrazňuje, že SBS by nemali zabezpečovať externé vykonávanie činností, ktoré by sa spájali s použitím sily a/alebo aktívnou účasťou na bojoch, okrem prípadov sebaobrany, a že za žiadnych okolností by sa nemalo SBS umožniť, aby sa zúčastňovali vyšetrovaní alebo ich viedli; zdôrazňuje, že v oblasti bezpečnosti a obrany EÚ by malo byť prioritou posilnenie vnútroštátnych ozbrojených síl, ku ktorým môžu byť SBS len doplnkové bez toho, aby mali právomoc v súvislosti so strategickými rozhodnutiami; poukazuje na skutočnosť, že každú účasť súkromných bezpečnostných spoločností na vojenských operáciách je potrebné odôvodniť pomocou jasne definovaných cieľov, ktoré možno overiť prostredníctvom hmatateľných ukazovateľov, že každá takáto účasť musí mať úplne podrobný rozpočet a konkrétne dátumy začiatku a ukončenia a musí sa riadiť striktným etickým kódexom; poukazuje na to, že práca ozbrojených síl a bezpečnostných síl v zahraničí má rozhodujúcu úlohu pri udržiavaní mieru a predchádzaní konfliktom, ako aj pri sociálnej rekonštrukcii a národnom zmierení, ktoré nasledujú po konfliktoch;

zdôrazňuje, že zásada nákladovej efektívnosti využívania SBS ponúka výhody najmä v krátkodobom horizonte, predovšetkým ak sa neberú do úvahy rôzne sociálnohospodárske premenné, a preto by sa nemala stať hlavným kritériom pri riešení bezpečnostných otázok; pripomína, že zodpovednosť a mechanizmus dohľadu sú rozhodujúce, aby sa zaistilo skutočné dosiahnutie legitímnosti a možných výhod SBS;

poukazuje na význam parlamentného dohľadu nad používaním SBS zo strany členských štátov;

Využívanie SBS Európskou úniou

konštatuje, že EÚ využíva SBS v zahraničí na ochranu svojich delegácií a zamestnancov a na podporu civilných a vojenských misií SBOP; konštatuje, že ich používanie tak priamo prispieva k dobrému menu EÚ a jej vnímaniu tretími stranami, takže sa stávajú dôležitými prvkami prítomnosti EÚ v danej krajine majú vplyv na to, do akej miery ľudia Únii dôverujú; žiada Komisiu a Radu, aby zostavili prehľad využívania SBS na podporu misií EÚ, v ktorom uvedú informácie o mieste, čase a účele ich využitia; domnieva sa, že by nebolo nelogické, ak by vo výzvach na predloženie ponuky súvisiacich s bezpečnosťou svojich delegácií Európska únia uprednostňovala využívanie súkromných bezpečnostných spoločností so skutočným sídlom v Európe a podliehajúcich európskej regulácii a európskym daniam;

zdôrazňuje však, že najmä v oblastiach, v ktorých hrozí konflikt, môže mať využívanie SBS na určité úlohy negatívne vedľajšie účinky pre EÚ, najmä jej legitímnosť, tým, že SBS môžu byť náhodne spájané s ozbrojenými skupinami, čo môže mať negatívne dôsledky v prípade ozbrojených incidentov, alebo tým, že by mohlo byť neúmyselným posilnením miestnych aktérov prípadne ohrozené úsilie v oblasti odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie a reformy sektora bezpečnosti; berie na vedomie najmä riziká, ktoré vyplývajú z nekontrolovaného uzatvárania subdodávateľských zmlúv napríklad s miestnymi SBS;

poukazuje na rôzne a závažné zákonné a politické problémy súvisiace s bežnou súčasnou praxou subdodávateľstva v oblasti vojenských a bezpečnostných služieb, predovšetkým pokiaľ ide o služby poskytované miestnymi subdodávateľmi v tretích krajinách; domnieva sa, že členské štáty, ESVČ a Komisia by sa mali dohodnúť na tom, že budú nasledovať príklad NATO a uzatvárať zmluvy len s SBS so sídlom v členských štátoch EÚ;

10.

odporúča preto, aby Komisia navrhla spoločné usmernenia pre uzatváranie zmlúv s SBS na účely najímania, používania a riadenia vojenských a bezpečnostných zmluvných partnerov, v ktorých budú jasne vymedzené podmienky, ktoré musia SBS splniť, aby mohli uzatvárať zmluvy s EÚ, s cieľom nahradiť súčasnú nesúrodú mozaiku prístupov; naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby používala rovnaké usmernenia na najímanie, používanie a riadenie vojenských a bezpečnostných zmluvných partnerov vo všetkých vonkajších činnostiach, misiách a operáciách, pre delegácie EÚ vo všetkých krajinách a regiónoch a pre všetky služby revidovaného Spoločného zoznamu vojenského materiálu Európskej únie; domnieva sa, že tieto usmernenia by mali vychádzať z najlepších medzinárodných postupov pre správanie a riadenie SBS, najmä dokumentu z Montreux a ICoC, a mali by obsahovať upozornenie, že k výberu miestnych SBS v komplikovaných post-krízových situáciách treba pristupovať mimoriadne starostlivo; naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby využívali len poskytovateľov s certifikátom od ICoC, ako to už robí OSN, kde je ICoC požiadavkou; poukazuje na prístup USA, ktorého súčasťou sú podrobné normy a požiadavky pre každú jednotlivú zmluvu, a žiada EÚ, aby nasledovala tento príklad; zdôrazňuje, že súčasťou zmlúv s SBS by mali byť okrem iného doložky o vlastníctve licencií a oprávnení, o osobných a majetkových záznamoch, odbornej príprave, zákonnom nadobúdaní a používaní zbraní a o vnútornej organizačnej štruktúre;

11.

vyzýva, aby bol na miestach financovaných EÚ a v delegáciách EÚ prítomný bezpečnostný kontrolór EÚ z bezpečnostnej spoločnosti EÚ, pričom jeho úlohou by bolo zaisťovanie kvality poskytovaných bezpečnostných služieb, preverovanie a odborná príprava bezpečnostných služieb najímaných miestne, nadväzovanie a udržiavanie dobrých vzťahov s miestnymi bezpečnostnými službami, vypracúvanie posúdení rizika a vystupovanie ako miesto prvého kontaktu vo veciach bezpečnosti pre delegácie;

12.

odporúča, aby Komisia vypracovala otvorený zoznam poskytovateľov, ktorí spĺňajú normy EÚ, ako napríklad čistý výpis z registra trestov, finančná a hospodárska kapacita, vlastníctvo licencií a oprávnení a previerky personálu; konštatuje, že normy pre SBS sa v EÚ výrazne líšia a domnieva sa, že ostatné členské štáty by sa mali snažiť o dosiahnutie podobných noriem; domnieva sa, že tento zoznam by sa mal aktualizovať v intervaloch nepresahujúcich dva roky;

13.

zdôrazňuje, že v prípade, že sa EÚ spolieha v tretích krajinách, s ktorými uzatvorila dohodu o postavení síl (SOFA), na SBS, v takýchto dohodách sa musia stále uvádzať nasadzované SBS a najmä sa musí objasniť, že tieto spoločnosti budú niesť zodpovednosť podľa práva EÚ;

14.

zdôrazňuje, že by sa mala posilniť koncepcia EÚ pre podporu zmluvných partnerov, ktorá by sa mala stať pre členské štáty a inštitúcie EÚ záväzná; domnieva sa, že by sa najmä mali určiť prísne normy na začlenenie do zmlúv, napríklad na základe noriem USA, a že by sa malo požadovať, aby sa v konfliktných regiónoch nemohli nasadzovať ani subdodávateľsky využívať miestne SBS; zdôrazňuje, že medzinárodné SBS by mali mať zodpovednosť najímať miestnych zamestnancov, ale len individuálne a priamo, aby sa zaistilo efektívne overovanie a zabránilo sa vzniku miestnych bezpečnostných odvetví v konfliktných regiónoch;

Regulácia SBS

15.

odporúča, aby Komisia vypracovala zelenú knihu s cieľom zapojiť všetky zainteresované strany z verejného a súkromného sektora bezpečnosti do širokých konzultácií a diskusií o procesoch týkajúcich sa efektívnejšej identifikácie príležitosti na priamu spoluprácu a vytvorenia základného súboru pravidiel nasadzovania a osvedčených postupov; odporúča vypracovať normy kvality EÚ pre príslušný sektor; preto odporúča, aby sa spresnilo vymedzenie SBS predtým, ako sa zavedie efektívna regulácia ich činností, keďže v dôsledku neexistencie vymedzenia by mohli vznikať legislatívne medzery;

16.

domnieva sa, ako EÚ by ako prvý krok mala presne vymedziť príslušné vojenské a bezpečnostné služby; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu, aby vojenské a bezpečnostné služby (SVBS) bezodkladne pridala do Spoločného zoznamu vojenského materiálu Európskej únie;

17.

naliehavo vyzýva Komisiu na vytvorenie účinného európskeho regulačného modelu, ktorý:

—	pomôže harmonizovať právne rozdiely medzi členskými štátmi prostredníctvom smernice;

—	prehodnotí, a tým opätovne stanoví, aktuálne stratégie spolupráce verejného a súkromného sektora;

—	zmapuje spoločnosti s jediným konečným využitím, respektíve viacerými konečnými využitiami;

—	uvedie do kontextu konkrétny charakter a úlohu súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností;

—	stanoví vysoké normy pre súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb, ktorí pôsobia v EÚ alebo za jej hranicami, vrátane primeranej úrovne bezpečnostného preverovania zamestnancov a spravodlivého odmeňovania;

—	zaistí, že sa budú ohlasovať nezrovnalosti či protiprávne konanie, ktorých sa SBS dopustia, a umožní vyvodiť voči nim zodpovednosť za porušovanie pravidiel vrátane porušovania ľudských práv počas ich činnosti v zahraničí;

—	obsahuje konkrétny námorný prvok s ohľadom na úlohu Medzinárodnej námornej organizácie (IMO);

18.

konštatuje, že nové globálne regulačné rámce, ako napríklad dokument z Montreux, ICoC a ďalšie regulačné iniciatívy v rámci OSN, predstavujú jednoznačný pokrok v porovnaní so situáciou len spred desiatich rokov, keď chýbalo akékoľvek zmysluplné nariadenie;

19.

vyjadruje takisto uznanie za úsilie mnohých členských štátov EÚ v súvislosti so zavedením účinnej vnútroštátnej regulácie SBS v nadväznosti na osvedčené postupy uvedené v dokumente z Montreux;

20.

poznamenáva však, že prekážkou hodnotenia výsledkov SBS je nedostatok ucelených správ inštitúcií EÚ a vlád členských štátov o využívaní ich služieb; nabáda členské štáty a inštitúcie EÚ, aby tieto informácie poskytovali dôslednejšie a transparentne, a umožnili tým príslušným rozpočtovým orgánom a nezávislým audítorom náležite posúdiť využívanie SBS; odporúča, aby sa do potrebných procesov hodnotenia, ktoré sú rozhodujúce pre reguláciu tohto odvetvia a dohľad nad ním, aktívne zapájali parlamenty a MVO;

21.

odporúča Komisii a Rade, aby stanovili právny rámec, ktorým sa bude vyžadovať kontrola vývozu vojenských a bezpečnostných služieb vnútroštátnymi právnymi predpismi, a aby vykazovali vývozné licencie na vojenské a bezpečnostné služby udelené členskými štátmi vo výročnej správe EÚ o vývoze výzbroje s cieľom zvýšiť verejnú transparentnosť a zodpovednosť;

22.

zdôrazňuje, že vzhľadom na nadnárodný charakter SBS a najmä to, že svoju činnosť vykonávajú v regiónoch postihnutých krízou, niekedy môžu vznikať medzery (najmä vtedy, keď je miestna právna štruktúra slabá) v jurisdikcii, ktoré môžu sťažiť vyvodzovanie zodpovednosti spoločností alebo ich zamestnancov za ich konanie; konštatuje, že vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa SBS často nemajú extrateritoriálnu platnosť; poukazuje na skutočnosť, že SBS sa musia vždy riadiť zákonom a musia podliehať účinnému dohľadu zo strany hostiteľského, ale aj zmluvného štátu; pripomína, že spory a incidenty týkajúce sa SBS a predstaviteľov Európskej únie, ku ktorým môže dochádzať v rizikových zónach, sú často v právnom vákuu; odporúča preto, aby sa vytvorili jednotné a jasné pravidlá pre európske inštitúcie, ktoré využívajú súkromné SBS na ochranu zamestnancov EÚ, pričom sa jednoznačne stanoví zodpovednosť, aby nevznikali medzery v ochrane a nedochádzalo k beztrestnosti, a zohľadní sa právny rámec hostiteľského štátu; naliehavo tiež vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby zmluvy uzatvárali len s SBS so sídlom v EÚ, a aby túto požiadavku prepojili s povinnosťou vykonávať služby priamo bez využívania miestnych subdodávateľov v často krehkých tretích krajinách;

23.

naliehavo preto žiada EÚ a jej členské štáty, aby využili svoje postavenie vo fóre venovanom dokumentu z Montreux a trvali na pravidelných preskúmaniach stavu vykonávania odporúčaní dokumentu z Montreux pre osvedčené postupy účastníkmi fóra; naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby čo najskôr pristúpili k dokumentu z Montreux; nabáda členské štáty, aby sa zapájali do výmeny najlepších postupov;

24.

naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa usilovali o prijatie medzinárodného právne záväzného nástroja, ktorý by presahoval dokument z Montreux, a to reguláciou činnosti SBS a zaistením rovnakých podmienok, aby hostiteľské štáty mali právomoc regulovať SBS a štáty, ktoré majú s SBS zmluvu, mohli využívať svoje právomoci na ochranu ľudských práv a predchádzanie korupcii; zdôrazňuje, že takýto rámec musí zahŕňať odrádzajúce sankcie za nedodržiavanie právnych predpisov, možnosť vyvodiť zodpovednosť za pochybenia voči príslušným osobám a účinný prístup k náprave pre obete, ako aj systém udeľovania licencií a monitorovania, ktorý bude od všetkých SBS vyžadovať, aby sa podrobili nezávislým auditom a aby všetci ich zamestnanci absolvovali povinné školenie o ľudských právach;

25.

naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členské štáty, ESVČ a Komisiu, aby dôrazne podporili vytvorenie takéhoto medzinárodného dohovoru zameraného na stanovenie medzinárodného právneho režimu na reguláciu príslušných služieb poskytovaných SBS;

26.

oceňuje úsilie Medzinárodnej námornej organizácie (ďalej len „IMO“) pri poskytovaní usmernení týkajúcich sa používania súkromných ozbrojených bezpečnostných tímov; nabáda Komisiu a členské štáty EÚ, aby naďalej pracovali s IMO na celosvetovom uplatňovaní týchto usmernení;

27.

zdôrazňuje, že rozhodnutia v oblasti verejného obstarávania sú jedným z najúčinnejších spôsobov ako vyvinúť tlak na SBS; zdôrazňuje preto, že je dôležité, aby podmienkou uzavretia zmlúv s SBS bolo zavedenie najlepších postupov, napr. transparentnosti, a ich účasť na mechanizme ICoC, ako to už funguje v niektorých členských štátoch; konštatuje však, že na to, aby sa z mechanizmu ICoC na dodržiavanie súladu stal spoľahlivý stimul pre dodržiavanie predpisov, treba ho posilniť a zabezpečiť jeho plnú nezávislosť; konštatuje, že ku kódexu ICoC zatiaľ z členských štátov pristúpili len Švédsko a Spojené kráľovstvo, a domnieva sa, že EÚ by sa mala sústrediť najmä na zaistenie toho, aby k nemu pristúpili aj iné členské štáty;

28.

poznamenáva, že SBS by mali mať poistenie zodpovednosti, vďaka ktorému by bol bezpečnostný trh stabilnejší a spoľahlivejší a mohli by naň vstúpiť aj menšie a stredné SBS;

29.

zdôrazňuje, že pri zadávaní zmlúv SBS by sa mali zohľadňovať a hodnotiť skúsenosti SBS a obdobie práce v nepriateľských prostrediach a nielen obrat z podobných zmlúv;

30.

upozorňuje na to, že SBS okrem bezpečnostných služieb vykonávajú aj spravodajské činnosti, ktoré si vzhľadom na ich možné následky vyžadujú účinnú reguláciu a kontrolu;

31.

berie na vedomie značný vplyv EÚ a jej členských štátov na globálny bezpečnostný priemysel ako dôsledok toho, že mnohé významné spoločnosti v tejto oblasti majú sídlo v EÚ; preto kladie osobitný dôraz na nadchádzajúcu revíziu spoločného zoznamu vojenského materiálu ako príležitosť začleniť do zoznamu určité služby poskytované SBS, v dôsledku čoho by podliehali predpisom o vývoze a v súvislosti so svojou činnosťou v zahraničí by museli dodržiavať určité základné normy;

o o

32.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.

(2) Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76.

(3) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 2.

(4) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 33.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/88

P8_TA(2017)0290

Pracovné podmienky a neisté pracovné miesta

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach (2016/2221(INI))

(2018/C 334/09)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 151 a 153,

—	so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

—	so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

—	so zreteľom na smernicu Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci (1),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (2),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o agentúrach dočasného zamestnávania (3) (smernica o agentúrach dočasného zamestnávania),

—

so zreteľom na cielenú revízie smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (4) (smernica o vysielaní pracovníkov) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (5) (smernica o presadzovaní),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (6),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsobu na prekonanie krízy (8),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu (9),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2016 o sociálnom dampingu v Európskej únii (10),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (11),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv (12),

—	so zreteľom na správu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o meniacej sa povahe pracovnoprávnych vzťahov a ich vplyve na zachovanie životného minima (13),

—	so zreteľom na európsku platformu na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce,

—	so zreteľom na štúdiu z roku 2016 pripravenú na žiadosť Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci s názvom Neisté zamestnanie v Európe: Trendy, vzorce a politické stratégie (14),

—	so zreteľom na Európsku chartu kvality stáží a odbornej praxe zo 14. decembra 2011,

—	so zreteľom na štvrťročný prieskum Komisie s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe (ESDE) za jeseň 2016,

—	so zreteľom na strategický záväzok Európskej komisie pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

—	so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2010) s názvom Pružné formy práce: „veľmi netypické“ zmluvné vzťahy,

—	so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2014) o vplyve krízy na priemyselné a pracovné podmienky v Európe (15),

—	so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2015) s názvom Nové formy zamestnávania (16),

—	so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2016) s názvom Preskúmanie podvodného zmluvného najímania pracovníkov v Európskej únii (17),

—	so zreteľom na prieskum Eurofoundu o pracovných podmienkach v Európe a jeho šiesty prieskum o pracovných podmienkach v Európe – súhrnná správa (18),

—	so zreteľom na Európsky slovník priemyselných vzťahov Eurofoundu (19),

—	so zreteľom na základné pracovné normy stanovené Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) a na jej dohovory a odporúčania týkajúce sa pracovných podmienok,

—	so zreteľom na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce o pracovnom pomere č. R198 z roku 2006 (odporúčanie o pracovnom pomere) (20) a na jeho ustanovenia o stanovení pracovného pomeru,

—	so zreteľom na správu MOP z roku 2011 o politikách a právnych predpisoch na boj proti neistému zamestnaniu (21),

—	so zreteľom na správu MOP z roku 2016 o neštandardných formách zamestnania na celom svete (22),

—	so zreteľom na správu MOP z roku 2016 o budovaní sociálneho piliera pre európsku konvergenciu (23),

—	so zreteľom na návrh všeobecného odporúčania OSN č. 28 z roku 2010 o hlavných záväzkoch zmluvných štátov podľa článku 2 Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

—	so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z roku 2011,

—	so zreteľom na stratégiu Rady Európy pre rodovú rovnosť na roky 2014 – 2017,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0224/2017),

keďže sa začali objavovať neštandardné, atypické formy zamestnania; keďže počet pracovníkov s pracovným úväzkom na určitý čas alebo čiastočným úväzkom v EÚ za posledných 15 rokov výrazne vzrástol; keďže sú potrebné účinné politiky, ktoré zahrnú jednotlivé formy zamestnania a budú primerane chrániť pracovníkov;

B.	keďže v uplynulých 10 rokoch štandardné zamestnanie kleslo z 62 % na 59 % (24); keďže pri zachovaní tohto trendu sa veľmi ľahko môže stať, že štandardné zmluvy sa budú vzťahovať len na menšinu pracovníkov;

keďže trvalé pracovné zmluvy na plný úväzok naďalej tvoria väčšinu pracovných zmlúv v EÚ a v niektorých sektoroch sa popri štandardnom zamestnaní vyskytujú netypické formy zamestnania; keďže atypické formy zamestnania môžu mať vzhľadom na neštandardný pracovný čas, ako aj nepravidelné mzdy a dôchodkové príspevky, negatívny vplyv na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

D.	keďže nové formy zamestnania, ktoré sa objavujú, najmä vzhľadom na digitalizáciu a nové technológie, stierajú hranicu medzi závislou a samostatnou zárobkovou činnosťou (25), čo môže tiež viesť k poklesu kvality zamestnania;

keďže niektoré nové formy zamestnania sa líšia od tradičných štandardných foriem zamestnania v mnohých smeroch; keďže niektoré z nich menia vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, iné menia pracovné štruktúry a organizácie práce, ďalšie spôsobujú oboje; keďže to môže viesť k zvýšeniu fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti, zhoršeniu pracovných podmienok a zníženiu sociálnej ochrany, môže však priniesť aj výhody; keďže je preto mimoriadne dôležité vykonávanie existujúcich právnych predpisov;

keďže zvyšovanie zamestnanosti v Únii od začiatku hospodárskej krízy je síce vítané, ale možno ho sčasti pripísať nárastu počtu atypických zmlúv, čo v niektorých prípadoch vytvára väčšie riziko neistoty pracovných miest než v prípade štandardného zamestnania; domnieva sa, že je potrebné klásť čoraz väčší dôraz na vytváranie kvalitných pracovných miest;

keďže miera zamestnanosti na čiastočný úväzok od začiatku krízy nikdy neklesla a zamestnanosť na plný úväzok je stále pod úrovňou spred krízy v roku 2008; keďže napriek zvýšeniu v uplynulých rokoch je miera zamestnanosti stále pod cieľom stratégie Európa 2020 na úrovni 75 % a medzi členskými štátmi sa prejavujú veľké rozdiely;

H.	keďže je dôležité rozlišovať medzi novými formami zamestnania, ktoré sa objavujú, a existenciou neistého zamestnania;

I.	keďže EÚ a členské štáty majú spoločné právomoci v oblasti sociálnej politiky; keďže EÚ môže členské štáty v tejto oblasti iba dopĺňať a podporovať;

J.	keďže EÚ môže prijať iba minimálne požiadavky týkajúce sa pracovných podmienok bez harmonizácie zákonov a predpisov členských štátov;

K.	keďže už bola vytvorená európska platforma na boj proti nelegálnej práci, ktorá umožňuje užšiu cezhraničnú spoluprácu a spoločné opatrenia medzi príslušnými orgánmi členských štátov a ďalšími subjektmi v záujme účinného a efektívneho boja proti nezákonnej práci;

L.	keďže neisté zamestnanie vedie k segmentácii trhu a prehlbuje rozdiely v odmeňovaní mužov a žien;

keďže doteraz neexistuje žiadne spoločné vymedzenie pojmu neisté pracovné miesto; keďže takáto definícia by sa mala vypracovať na základe intenzívnej konzultácie so sociálnymi partnermi; keďže typ zmluvy nemôže byť sám osebe predzvesťou rizika neistého zamestnania, ale naopak, toto riziko závisí od mnohých faktorov;

keďže štandardné zamestnanie môže znamenať riadne zamestnanie na plný pracovný čas na základe zmluvy na neurčitý čas; keďže každý členský štát má vlastné zákony a postupy ustanovujúce pracovné podmienky platné pre rôzne typy pracovných zmlúv a stáží; keďže neexistuje žiadne jednoznačné, univerzálne prijímané vymedzenie „štandardného zamestnania“;

O.	keďže nedávne otázky týkajúce sa zastupovania, ktoré sú dôsledkom buď nedostatkov organizácií sociálnych partnerov v niektorých odvetviach alebo niektorých reforiem v európskych krajinách obmedzujúcich úlohy sociálnych partnerov, zasahujú všetky pracovné pomery;

P.	keďže niektoré odvetvia ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo a umenie sú neúmerne postihnuté neistými pracovnými miestami; keďže neisté pracovné miesta sa v posledných rokoch rozšírili aj do ostatných odvetví, ako je letectvo a hoteliersky priemysel (26);

keďže podľa najnovších štúdií pracovníci v manuálnych zamestnaniach so strednou kvalifikáciou a v nízko kvalifikovaných povolaniach majú nižší príjem, vyhliadky a samotnú kvalitu zamestnania; keďže títo pracovníci častejšie uvádzajú, že sú vystavení rizikám v oblasti životného prostredia, čo vedie k nižšej miere duševného zdravia a telesnej pohody (27);

keďže ženy tvoria 46 % populácie v produktívnom veku na trhu práce EÚ a keďže ide o časť populácie, ktorá je obzvlášť vystavená neistote z dôvodu diskriminácie, a to i pokiaľ ide o mzdy, a keďže ženy zarábajú približne o 16 % menej než muži; keďže ženy častejšie pracujú na zmluvy čiastočný úväzok, na určitý čas alebo za nízky plat, a preto im hrozí väčšie riziko neistoty; keďže tieto pracovné podmienky vedú k celoživotným stratám príjmov a ochrany, či už ide o mzdy, dôchodky alebo dávky sociálneho zabezpečenia; keďže muži pracujú na plný úväzok a v trvalom pracovnom pomeru častejšie ako ženy; keďže ženy sú obzvlášť ovplyvnené nedobrovoľnou prácou na čiastočný úväzok, fiktívnou samostatnou zárobkovou činnosťou a nelegálnou prácou (28);

keďže miera zamestnanosti v EÚ je vyššia u mužov ako u žien; keďže ženy opúšťajú trh práce hlavne z dôvodov starostlivosti o deti alebo staršie osoby, svojho ochorenia alebo pracovnej neschopnosti a iných osobných alebo rodinných povinností; keďže ženy sa často stretávajú s diskrimináciou a prekážkami vzhľadom na ich existujúce alebo potenciálne materské povinnosti; keďže osamelé ženy s nezaopatrenými deťmi čelia mimoriadne vysokému riziku neistoty;

T.	keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základné právo, ktorým sa stanovuje záruka rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania vo všetkých oblastiach života, a keďže politiky, ktoré majú túto rovnosť zabezpečiť, prispievajú k podpore inteligentného a udržateľného rastu;

U.	keďže mnohí pracovníci, ktorí pracujú na neistom pracovnom mieste alebo sú nezamestnaní, nemajú právo na rodičovskú dovolenku;

V.	keďže mladí pracovníci sú vystavení väčšiemu riziku, že sa ocitnú v neistom zamestnaní; keďže v porovnaní s pracovníkmi vo veku 50 alebo viac rokov je pravdepodobnosť pozície s viacerými nevýhodami je dvakrát vyššia u pracovníkov mladších ako 25 rokov (29);

I. Na ceste k dôstojnej práci – riešenie pracovných podmienok a neistých pracovných miest

vyzýva členské štáty, aby pri stanovovaní existencie pracovného pomeru zohľadnili tieto ukazovatele Medzinárodnej organizácie práce:

—	práca sa vykonáva v súlade s pokynmi a na základe kontroly inej strany;

—	zahŕňa začlenenie pracovníkov do organizácie podniku;

—	vykonáva sa výlučne alebo prevažne v prospech inej osoby;

—	pracovník ju musí vykonávať osobne;

—	vykonáva sa v rámci stanoveného pracovného času alebo na pracovisku vymedzenom alebo schválenom stranou žiadajúcou o vykonanie tejto práce;

—	má konkrétne trvanie a určitú kontinuitu;

—	vyžaduje si dostupnosť pracovníka alebo zahŕňa poskytnutie nástrojov, materiálu a strojov stranou žiadajúcou o vykonanie práce;

—	pracovníkovi je pravidelne vyplácaná odmena, ktorá je jeho jediným alebo základným zdrojom príjmu, a môžu sa poskytovať aj platby v naturáliách, ako je jedlo, ubytovanie alebo doprava;

—	pracovník má každý týždeň nárok na obdobie odpočinku a každý rok nárok na dovolenku;

poznamenáva, že vymedzenie pojmu atypická práca od nadácie Eurofound, v rámci ktorého sa odkazuje na pracovný pomer nezodpovedajúci štandardnému alebo typickému modelu práce na plný pracovný čas, riadnemu zamestnaniu a zamestnaniu na neurčitý čas u jedného zamestnávateľa počas dlhého časového rozpätia (30); zdôrazňuje, že pojmy „atypické“ a „neisté“ nemožno používať ako synonymá;

za neisté zamestnanie považuje také, pri ktorých sa nedodržiavajú medzinárodné a národné normy a právne predpisy a normy a právne predpisy EÚ, a/alebo ktoré neposkytujú dostatočné prostriedky na dôstojný život alebo primeranú sociálnu ochranu;

konštatuje, že niektoré atypické formy zamestnania môžu prinášať väčšie riziká neistoty a nestálosti, napríklad v podobe nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok, zmluvnej práce na určitý čas, dočasnej agentúrnej práce, pracovných zmlúv na nula hodín, neplatených stáží a odbornej praxe;

pevne verí, že pružnosť na trhu práce nemá narušiť práva pracovníkov výmenou za produktivitu a konkurencieschopnosť, ale má úspešne vyvážiť ochranu pracovníkov vrátane príležitosti jednotlivcov a zamestnávateľov dohodnúť sa na spôsoboch práce, ktoré budú vyhovovať potrebám oboch;

konštatuje, že riziko neistoty závisí od typu zmluvy, ale aj od týchto faktorov:

—

malá alebo žiadna istota zamestnania v dôsledku netrvalej povahy práce ako pri nedobrovoľne uzavretých a často marginálnych pracovných zmluvách na čiastočný úväzok a v niektorých členských štátoch pri nejasnom pracovnom čase a nejasnej pracovnej náplni, ktorá sa mení v závislosti od požadovanej práce;

—	len elementárna ochrana proti prepusteniu a nedostatočná sociálna ochrana v prípade prepustenia;

—	odmena, ktorá nie je dostatočná na dôstojné živobytie;

—	žiadne alebo len obmedzené práva na sociálnu ochranu alebo výhody;

—	žiadna alebo obmedzená ochrana proti akejkoľvek forme diskriminácie;

—	obmedzené alebo žiadne vyhliadky na lepšie postavenie na trhu práce alebo kariérny rozvoj a odbornú prípravu;

—	nízka úroveň kolektívnych práv a obmedzené právo na kolektívne zastupovanie;

—	pracovné prostredie, ktoré nespĺňa minimálne zdravotné a bezpečnostné normy (31);

pripomína, že vymedzenie MOP pojmu „dôstojná práca“, v ktorom sa uvádza: „Dôstojná práca je práca, ktorá je produktívna a poskytuje spravodlivý príjem, bezpečného pracoviska a sociálnej ochrany, lepšie možnosti na ich osobný rozvoj a sociálnu integráciu, slobodu osôb vyjadriť svoje obavy, organizovať a zúčastňovať sa na rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú ich životy a rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania pre všetky ženy a mužov“ (32); povzbudzuje MOP, aby doplnila do tohto vymedzenia aj existenčné minimum; nabáda Komisiu a členské štáty, aby pri preskúmavaní alebo tvorbe právnych predpisov v oblasti zamestnania podporili toto vymedzenie;

pripomína faktory úspechu pre osvedčené postupy proti neistej práci, ktorými sú: silný právny základ; zapojenie sociálnych partnerov a zamestnaneckých rád na pracovisku; spolupráca s príslušnými zainteresovanými stranami; vyváženie flexibility a istoty; odvetvové zameranie; nízka administratívna záťaž pre zamestnávateľov; presadzovanie noriem zo strany inšpektorátov práce; a kampane na zvyšovanie informovanosti;

poukazuje na skutočnosť, že program dôstojnej práce MOP je určený špeciálne na zabezpečenie tvorby pracovných miest, práv pri práci, sociálnej ochrany a sociálneho dialógu, ako aj rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že dôstojná práca by mala konkrétne poskytovať:

—	existenčné minimum, ktoré zaručuje aj právo na slobodu združovania;

—	kolektívne dohody v súlade s postupmi členských štátov;

—	účasť pracovníkov v podnikových záležitostiach v súlade s postupmi členských štátov;

—	dodržiavanie kolektívneho vyjednávania;

—	rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi na rovnakom pracovisku;

—	zdravie a bezpečnosť na pracovisku;

—	ochranu sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov a ich rodinných príslušníkov;

—	pravidlá týkajúce sa pracovného času a času odpočinku;

—	ochrana pred prepustením;

—	prístup k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu;

—	podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých pracovníkov; zdôrazňuje, že na poskytovanie týchto práv je tiež nevyhnutné zlepšiť vykonávanie pracovného a sociálneho práva;

10.

berie na vedomie, že mnohé faktory, ako napríklad digitalizácia a automatizácia, prispievajú k transformácii charakteru práce vrátane zvýšenia nových foriem zamestnania; v tejto súvislosti poukazuje na to, že nové formy práce by mohli potrebovať novú, pružnejšie reagujúcu a primeranú reguláciu, aby sa zabezpečilo, že budú zahrnuté všetky formy zamestnania;

11.

v kontexte digitálnych pracovných miest pripomína, že pracovníkom digitálnych platforiem a iným sprostredkovateľom by sa malo zaručiť primerané sociálne a zdravotné poistenie a ochrana;

12.

zdôrazňuje, že digitalizácia sa nemusí vnímať len ako deštruktívny faktor, ale naopak, trvá na tom, že prináša príležitosti na rozvoj a rozširovanie individuálnych schopností, ktoré predstavuje;

13.

zdôrazňuje, že podľa odhadov 756 000 pracovných miest nebude v roku 2020 zahrnutých do sektora IKT, čo poukazuje na potrebu zlepšenia digitálnych kapacít európskych pracovníkov;

14.

zdôrazňuje, že hospodárska kríza viedla k migrácii v rámci EÚ, ktorá poukázala na existujúce prekážky brániace voľnému pohybu osôb medzi členskými štátmi a na diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, pričom zdôraznila situáciu neistého zamestnania občanov EÚ;

15.

zdôrazňuje, že podmienky neistých pracovných miest vrátane nelegálnej práce a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti majú dlhodobý vplyv na duševné zdravie a telesnú pohodu a môžu vystaviť pracovníkov väčšiemu riziku chudoby, sociálneho vylúčenia a obmedzovania ich základných práv;

16.

zdôrazňuje, že pracovníci s veľmi krátkodobými zmluvami sú najviac vystavený nepriaznivým podmienkam, pokiaľ ide o fyzické aspekty ich práce; zdôrazňuje, že kombinácia nestálosti pracovného miesta a nedostatočnej kontroly nad pracovným časom často vedie k pracovným rizikám podmienených stresom;

17.

zdôrazňuje, že v určitých odvetviach hospodárstva sa nadmerne rozšírila prax flexibilných nebo atypických pracovnoprávnych vzťahov, ktoré hraničia so zneužívaním;

18.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali politiky, ktoré posilňujú postavenie pracovníkov posilnením sociálneho dialógu a podporou rozšírenia kolektívneho vyjednávania, čím sa zabezpečí, aby všetci pracovníci mohli nezávisle od svojho postavenia slobodne a bez strachu z priamych alebo nepriamych sankcií zo strany zamestnávateľa využívať a vykonávať svoje právo na združovanie a kolektívne vyjednávanie;

19.

zdôrazňuje dôležitosť sociálnych partnerov pri ochrane práv pracovníkov, vymedzovaní dôstojných pracovných podmienok, stanovovaní dôstojných miezd a príjmov v súlade so zákonmi a postupmi členských štátov a pri poskytovaní konzultácií a poradenstva pre zamestnávateľov a pracovníkov;

20.

vyzýva členské štáty, aby v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi zabezpečili jednotlivé profesijné dráhy s cieľom uľahčiť prechod medzi rôznymi situáciami, s ktorými sa človek môže počas života stretnúť, najmä pokiaľ ide o celoživotnú odbornú prípravu, dostatočné dávky v nezamestnanosti, prenosnosť sociálnych práv a aktívne a účinné politiky pracovného trhu;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali a zaistili účinnú ochranu, ako aj rovnosť príjmov mužov a žien medzi pracovníkmi, ktorí vykonávajú prácu v rámci zamestnaneckého pomeru, prostredníctvom komplexnej politickej reakcie zameranej na odstraňovanie neistého zamestnania a na zaručenie profesijných dráh a riadneho sociálneho zabezpečenia;

22.

zdôrazňuje dôležitosť inšpektorátov práce členských štátov a pripomína, že by mali byť zamerané na cieľ, ktorým je monitorovanie, dodržiavanie a zlepšovanie pracovných podmienok, bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku a boj proti nelegálnej alebo neprihlásenej práci, a za žiadnych okolností sa nesmú zneužiť a stať sa tak kontrolným mechanizmom migrácie; poukazuje na riziko diskriminácie najzraniteľnejších pracovníkov a dôrazne odsudzuje prax spoločností, ktoré zamestnávajú migrantov bez toho, aby im zabezpečili ich plné práva a zamestnanecké výhody a aby im poskytli informácie o týchto otázkach; vyzýva preto členské štáty, aby poskytovali inšpektorátom práce primerané zdroje s cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie;

II. Návrhy

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade s programom dôstojnej práce MOP, článkom 9 ZFEÚ, Chartou základných práv EÚ a Európskou sociálnou chartou riešili otázku neistého zamestnania vrátane nelegálnej práce a fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti s cieľom zabezpečiť, aby všetky typy pracovných zmlúv ponúkali dôstojné pracovné podmienky s riadnym sociálnym zabezpečením;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti všetkým zaužívaným postupom, ktoré by mohli viesť k nárastu neistých pracovných miest, a tým prispeli k dosiahnutiu cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je znižovanie chudoby;

25.

vyzýva členské štáty, aby zvýšili kvalitu pracovných miest v neštandardných zamestnaniach tým, že poskytnú aspoň súbor minimálnych noriem v oblasti sociálnej ochrany, úrovne minimálnej mzdy a prístupu k odbornej príprave a rozvoju; zdôrazňuje, že by k tomu malo dôjsť pri súčasnom zachovaní príležitostí na vstup;

26.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia budú vhodné na daný účel, pokiaľ ide nové formy zamestnania;

27.

vyzýva Komisiu, aby posúdila nové formy zamestnania motivované digitalizáciou; vyzýva najmä na posúdenie právneho postavenia sprostredkovateľov na trhu práce a online platforiem, ako aj ich zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah (33) („smernica o písomnom vyhlásení“) tak, aby sa v nej zohľadnili nové formy zamestnania;

28.

zdôrazňuje potenciál, ktorý predstavuje kolaboratívne hospodárstvo, najmä z hľadiska nových pracovných miest; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posúdili nové možné normy zamestnávania, ktoré by vznikli na základe kolaboratívneho hospodárstva; trvá na väčšej ochrane pracovníkov v tomto odvetví, a to posilnením transparentnosti ich postavenia, informácií, ktoré dostávajú, a nediskriminácie;

29.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala so svojím preskúmaním smernice o vysielaní pracovníkov a preskúmala smernicu o agentúrnych pracovníkoch na zabezpečenie základných sociálnych práv pre všetkých pracovníkov vrátane rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku;

30.

zdôrazňuje potrebu verejných a súkromných investícií, ktoré podporia najmä tie sektory hospodárstva, ktoré sú prísľubom najväčšieho možného multiplikačného účinku, s cieľom podporovať vzostupnú sociálnu konvergenciu a súdržnosť v Únii a tvorbu dôstojných pracovných miest; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podporovať MSP a začínajúce podniky;

31.

zdôrazňuje potrebu bojovať proti nelegálnej práci, keďže znižuje daňové príjmy a príjmy sociálneho zabezpečenia a vytvára neisté a zlé pracovné podmienky a nespravodlivú hospodársku súťaž medzi pracovníkmi; víta vytvorenie európskej platformy na posilnenie spolupráce na odstraňovaní nelegálnej práce;

32.

konštatuje, že vzhľadom na počet pracovníkov, najmä mladých ľudí, ktorí v súčasnosti odchádzajú zo svojej krajiny pôvodu do iných členských štátov v snahe nájsť pracovné príležitosti, je naliehavo potrebné vypracovať primerané opatrenia, ktoré zaručia, aby žiadny pracovník nezostal bez ochrany sociálnych a pracovných práv; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej zlepšovali pracovnú mobilitu v EÚ a zároveň presadzovali zásadu rovnakého zaobchádzania, zabezpečenia miezd a sociálnych noriem a zaručenia úplnej prenosnosti sociálnych práv; vyzýva každý členský štát, aby vytvoril sociálne a zamestnanecké politiky v oblasti rovnakých práv a rovnakých miezd na rovnakom pracovisku;

33.

so znepokojením berie na vedomie oslabenie rozsahu kolektívneho vyjednávania a pôsobnosti kolektívnych dohôd; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali strategické politiky týkajúce sa všeobecného začleňovania pracovníkov do kolektívnych zmlúv a súčasnej ochrany a posilnenia úlohy odborov a organizácií zamestnávateľov;

34.

uznáva významnú úlohu, ktorú zohrávali sociálni partneri v súvislosti so smernicami EÚ o práci na čiastočný úväzok, zmluvách na určitý čas a dočasnej agentúrnej práci, a nabáda Európsku komisiu, aby spolu so sociálnymi partnermi v prípade potreby regulovala nové formy zamestnania; vyzýva nadáciu Eurofound, aby preskúmala, ako sociálni partneri vypracúvajú stratégie s cieľom zabezpečiť kvalitné pracovné miesta a obmedziť neisté pracovné miesta;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich právomocí zabezpečili, aby jednotlivé samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí sú právne považovaní za spoločnosť s jedným spoločníkom by mali mať právo na kolektívne vyjednávanie a slobodne sa združovať;

36.

pripomína, že podľa Charty základných práv Európskej únie a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (34) (smernica o pracovnom čase) má každý pracovník právo na obmedzenie maximálneho pracovného času, na denný a týždenný čas odpočinku a na každoročnú platenú dovolenku; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa tieto práva vzťahovali na všetkých pracovníkov vrátane pracovníkov na požiadanie, pracovníkov v marginálnom zamestnaní na čiastočný úväzok a hromadných pracovníkov; pripomína, že smernica o pracovnom čase predstavuje opatrenie v oblasti zdravia a bezpečnosti; vyzýva na vykonávanie rozhodnutí Súdneho dvora, ktorý potvrdil, že pracovná pohotovosť na pracovisku je pracovný čas, po ktorom musí nasledovať náhradný odpočinok;

37.

pripomína, že marginálne zamestnanie na čiastočný úväzok sa vyznačuje nižšou mierou istoty zamestnania, menšími kariérnymi príležitosťami, nižšími investíciami zamestnávateľov do odbornej prípravy a vyšším podielom nízkych miezd; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podnietili opatrenia na podporu dlhšieho pracovného času pre tých, ktorí chcú pracovať viac;

38.

pripomína, že podľa Charty základných práv EÚ má každý právo na prístup k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby odborná príprava a ďalšie vzdelávanie boli dostupné aj pracovníkom v atypickom pracovnom pomere; pripomína, že opatrenia na zvyšovanie kvalifikácie sú v rýchlo sa meniacom digitálnom hospodárstve mimoriadne dôležité; pripomína, že nedostatkové zručnosti a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami prispievajú k vysokej miere nezamestnanosti; víta nedávne iniciatívy na riešenie nedostatku požadovaných zručností;

39.

požaduje záruku získania zručností ako nové právo pre každého v každej fáze života s cieľom získať základné zručnosti pre 21. storočie vrátane gramotnosti, matematickej gramotnosti, digitálnej a mediálnej gramotnosti, kritického myslenia, sociálnych zručností a príslušných zručností potrebných pre ekologické a obehové hospodárstvo, a to so zreteľom na rozvíjajúce sa priemyselné odvetvia a kľúčové odvetvia rastu a na zabezpečenie plnej pomoci ľuďom v znevýhodnených situáciách vrátane osôb so zdravotným postihnutím, žiadateľov o azyl, dlhodobo nezamestnaných osôb a iných nedostatočne zastúpených skupín; zdôrazňuje, že vzdelávacie systémy by mali byť inkluzívne, poskytovať kvalitné vzdelanie celému obyvateľstvu, umožňovať ľuďom, aby sa stali aktívnymi európskymi občanmi, pripraviť ich tak, aby boli schopní učiť a prispôsobovať sa počas celého života a reagovať na potreby spoločnosti a trhu práce;

40.

zdôrazňuje, že politiky členských štátov by sa mali formulovať a vykonávať v súlade s vnútroštátnym právom a praxou na základe konzultácie a v úzkej spolupráci s organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov;

41.

pripomína, že neisté zamestnanie poškodzuje nielen jednotlivca, ale vytvára aj vysoké náklady pre spoločnosť v podobe daňových strát a vyšších verejných výdavkov v dlhodobom horizonte, ako aj podpory pre tých, ktorí trpia dlhodobým vplyvom straty príjmov a ťažkými pracovnými podmienkami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali používanie zmlúv na dobu neurčitú a výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi s cieľom bojovať proti neistému zamestnaniu;

42.

pripomína, že pracovníci v tieňovej ekonomike čelia vysokej miere neistoty; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali politiky prispôsobené tejto skupine, ktoré budú týchto pracovníkov chrániť tým, že budú riešiť ich problémy bez ohľadu na ich postavenie z hľadiska pobytu;

43.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti nelegálnej práci, fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti a všetkým formám nelegálneho zamestnania, ktoré ohrozujú práva pracovníkov a systémy sociálneho zabezpečenia; opakuje svoj názor, že vo všetkých budúcich politikách zamestnanosti by sa malo zohľadniť predchádzanie zmluvám s nula hodinami;

44.

zdôrazňuje, že neistým zamestnaním sú postihnutí prevažne najzraniteľnejší pracovníci, ktorí sú vystavení riziku diskriminácie, chudoby a vylúčenia; pripomína najmä skutočnosť, že zdravotné postihnutie, rôzna etnická príslušnosť, pôvod, náboženstvo alebo viera, alebo ženské pohlavie zvyšujú riziko, že takéto osoby budú čeliť neistým pracovným podmienkam; odsudzuje všetky formy neistoty bez ohľadu na zmluvný stav;

45.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinnú ochranu zraniteľných pracovníkov; žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na boj proti diskriminácii, ktorej čelia ženy na pracovisku, s osobitným dôrazom na zosúladenie pracovného a súkromného života a odstránenie rozdielov v príjmoch; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je smernica 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania vhodná pre nové formy zamestnania;

46.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili všetky právne predpisy zamerané na aspekty neistej práce, pokiaľ ide o rodový vplyv; domnieva sa, že je potrebné zamerať legislatívne a nelegislatívne opatrenia na potreby žien v neistej práci, keďže inak bude už aj tak nadmerne zastúpená skupina naďalej nadmerne zasiahnutá;

47.

nazdáva sa, že vyšší dopyt po flexibilite na trhu práce by v žiadnom prípade nemal viesť k tomu, aby boli ženy naďalej nadmerne zastúpené v atypických formách zamestnania, a to i na miestach s neistým zamestnaneckým pomerom;

48.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali a riešili jav šikanovania na pracovisku vrátane obťažovania tehotných zamestnankýň alebo akéhokoľvek znevýhodňovania, ktorému sú vystavené po návrate z materskej dovolenky; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a presadzovali právne predpisy týkajúce sa práv matiek, aby ženy neboli znevýhodňované, pokiaľ ide o dôchodky, pretože sa počas svojho pracovného života stali matkami; zdôrazňuje, že materskú dovolenku musia dopĺňať účinné opatrenia na ochranu práv tehotných žien a nových, dojčiacich a osamelých matiek v zmysle odporúčaní MOP a Svetovej zdravotníckej organizácie;

49.

opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby ľudia vo všetkých pracovných pomeroch a v rámci samostatnej zárobkovej činnosti mali možnosť sčítať nároky na zabezpečenie istoty príjmov v situáciách, ako je nezamestnanosť, zlý zdravotný stav, vysoký vek, prerušenie kariéry kvôli starostlivosti o dieťa alebo inej opatrovateľskej situácii alebo z dôvodov odbornej prípravy;

50.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dôstojné pracovné podmienky v rámci všetkých príležitostí na získanie prvých pracovných skúseností pre mladých ľudí, ako sú stáže, učňovská príprava alebo iné možnosti v rámci systému záruky pre mladých ľudí; nabáda členské štáty, aby prijali a vykonávali rámce kvality pre stáže a učňovskú prípravu, ktoré zabezpečia práva pracovníkov a vzdelávacie zameranie príležitostí na získanie pracovných skúseností pre mladých ľudí;

51.

vyzýva najmä Komisiu a členské štáty, aby zaviedli mechanizmy na boj proti pracovnej neistote mladých ľudí; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia zaviedla v tejto oblasti záruku pre mladých ľudí;

52.

odporúča, aby členské štáty zabezpečili, že všetky vekové skupiny mladých ľudí budú mať v každom veku, a najmä na vyšších úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy, prístup k vysoko kvalitnému bezplatnému verejnému vzdelávaniu, pretože sa preukázalo, že vyššia úroveň vzdelania pomáha zmierniť nerovné pracovné postavenie mužov a žien;

53.

zdôrazňuje, že používanie pojmu „pracovník“ Komisiou a členskými štátmi podľa chápania MOP namiesto užšie vymedzeného pojmu „zamestnanec“ by mohlo prispieť k lepšiemu uplatňovaniu a chápaniu základných zásad a práv pri práci;

54.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali podnikanie a družstevné hnutia medzi pracovníkmi v oblasti viacúčelových spoločností, ako aj vznikajúci sektor kolaboratívneho hospodárstva a digitálnych platforiem, čím sa znížia riziká spojené s novými modelmi podnikania, pokiaľ ide o práva a pracovné podmienky pracovníkov;

55.

zdôrazňuje, že v rámci poľnohospodárstva krátkodobé zmluvy súvisia so sezónnym charakterom poľnohospodárskych činností; žiada, aby sa toto výrazné prirodzené obmedzenie rešpektovalo s tým, že by sa poľnohospodárom ponechala možnosť najímať pracovníkov podľa ročných období a že by boli ušetrení od dodatočných administratívnych tlakov súvisiacich s náborom a riadením pracovnej sily;

56.

vyzýva Komisiu, aby podporovala a zvyšovala informovanosť o ochrane práv sezónnych pracovníkov, a vyzýva členské štáty, aby regulovali sociálne a právne postavenie sezónnych pracovníkov, zabezpečili ich hygienické, zdravotné a bezpečnostné podmienky pri práci a aby im poskytli sociálne zabezpečenie dodržujúc článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (35) vrátane ustanovení týkajúcich sa „rovnakej odmeny a rovnakej sociálnej ochrany“; zdôrazňuje potrebu poskytnúť všetkým sezónnym pracovníkom komplexné informácie týkajúce sa ich zamestnaneckých práv a práv sociálneho zabezpečenia, vrátane dôchodkov, berúc do úvahy aj cezhraničný aspekt sezónnej práce;

o o

57.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 12.

(2) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(3) Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9.

(4) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.

(5) Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11.

(6) Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.

(7) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 1.

(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0321.

(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0059.

(10) Prijaté texty, P8_TA(2016)0346.

(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0360.

(12) Prijaté texty, P8_TA(2017)0010.

(13) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54.

(14) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/587285/IPOL_STU (2016)587285_EN.pdf

(15) http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ ef1398en.pdf

(16) https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ ef1461en.pdf

(17) http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ ef1639en.pdf

(18) http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ ef1634en.pdf

(19) https://www.eurofound.europa.eu/observatories/eurwork/industrial-relations-dictionary

(20) http://www.ilo.org/dyn/normlex/en/f?p=NORMLEXPUB:12100:0::NO::P12100 _INSTRUMENT_ID:312535

(21) http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---ed_dialogue/---actrav/documents/meetingdocument/wcms_164286.pdf

(22) http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---dgreports/---dcomm/---publ/documents/publication/wcms_534496.pdf

(23) http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---dgreports/---dcomm/---publ/documents/publication/wcms_490959.pdf

(24) Trvalé pracovné zmluvy na plný pracovný čas tvoria 59 % celkového počtu pracovných miest v EÚ; samostatná zárobková činnosť so zamestnancami tvorí 4 %, slobodné povolania tvoria 11 %, dočasná agentúrna práca 1 %, práca na určitý čas 7 %, učňovská príprava alebo stáže 2 %, marginálna práca na čiastočný úväzok (menej ako 20 hodín týždenne) 9 % a trvalá práca na čiastočný úväzok 7 %;

(25) Pozri správu MOP z roku 2016 o budovaní sociálneho piliera pre európsku konvergenciu.

(26) Pozri štúdiu z roku 2016 s názvom Neisté zamestnanie v Európe: Trendy, vzorce a politické stratégie.

(27) Eurofound (2014), Profily zamestnaní v rámci pracovných podmienok: identifikácia skupín s viacerými nevýhodami.

(28) Pozri štúdiu z roku 2016 s názvom Neisté zamestnanie v Európe: Trendy, vzorce a politické stratégie.

(29) Eurofound (2014), Profily zamestnaní v rámci pracovných podmienok: identifikácia skupín s viacerými nevýhodami.

(30) Pozri: https://www.eurofound.europa.eu/observatories/eurwork/industrial-relations-dictionary/atypical-work.

(31) Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach.

(32) Správa MOP zo 14. novembra 2016 o neštandardnom zamestnaní na celom svete.

(33) Ú. v. ES L 288, 18.10.1991, s. 32.

(34) Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9.

(35) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 375.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/99

P8_TA(2017)0297

Uzavretie Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi EÚ a Kubou (uznesenie)

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej (12502/2016 – C8-0517/2016 – 2016/0298(NLE) – 2017/2036(INI))

(2018/C 334/10)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na nadviazanie diplomatických vzťahov medzi EÚ a Kubou v máji 1988,

—	so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12502/2016),

—	so zreteľom na návrh Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej (12504/2016),

—	so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 207 a 209 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8, druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (C8-0517/2016),

—	so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej hlavu V týkajúcu sa vonkajšej činnosti Únie,

—	so zreteľom na ZFEÚ, a najmä na jej piatu časť, hlavy I – III a V,

—	so zreteľom na spoločnú pozíciu 96/697/SZBP z 2. decembra 1996 týkajúcu sa Kuby, ktorú Rada vymedzila na základe článku J.2 Zmluvy o Európskej únii (1),

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/2233 zo 6. decembra 2016, ktorým sa ruší spoločná pozícia 96/697/SZBP týkajúca sa Kuby (2),

—	so zreteľom na závery Rady zo 17. októbra 2016 o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2009 s názvom Európska únia a Latinská Amerika: partnerstvo globálnych hráčov (COM(2009)0495),

—

so zreteľom na vyhlásenia zo samitov hláv štátov alebo predsedov vlád krajín Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti a Európskej únie, ktoré sa konali do dnešného dňa, a najmä na vyhlásenie z druhého samitu EÚ a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC), ktorý sa konal v Bruseli 10. – 11. júna 2015 pod názvom Formovanie spoločnej budúcnosti: úsilie o prosperujúcu, súdržnú a udržateľnú spoločnosť pre našich občanov, na ktorom sa prijalo politické vyhlásenie s názvom Partnerstvo pre novú generáciu,

—	so zreteľom na závery Rady o spoločnej stratégii EÚ – Karibik z 19. novembra 2012,

—	so zreteľom na vystúpenie osobitného zástupcu pre ľudské práva z 12. októbra 2016 na spoločnej schôdzi Výboru pre zahraničné veci a Podvýboru pre ľudské práva Európskeho parlamentu, v rámci ktorého uviedol výsledky dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Kubou,

—	so zreteľom na správy kubánskych organizácií občianskej spoločnosti,

—	so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 5. júla 2017 (3) o návrhu rozhodnutia Rady,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kube, konkrétne uznesenia zo 17. novembra 2004 o Kube (4), z 2. februára 2006 o politike EÚ voči kubánskej vláde (5), z 21. júna 2007 o Kube (6) a z 11. marca 2010 o väzňoch svedomia na Kube (7),

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ďalšie medzinárodné zmluvy a nástroje v oblasti ľudských práv,

—	so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0233/2017),

A.	keďže medzi Európou a Kubou existujú hlboké historické, hospodárske a kultúrne putá;

B.	keďže vzťahy medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku sú rozmanité a tvoria široké spektrum;

C.	keďže EÚ udržiava vzťahy so Spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky (CELAC); keďže CELAC víta možnosť rozšírenia vzťahov medzi EÚ a Kubou;

D.	keďže Kuba bola jedinou krajinou v Latinskej Amerike a Karibiku, s ktorou EÚ nepodpísala žiaden druh dohody; keďže 20 členských štátov EÚ podpísalo s ostrovom rôzne typy bilaterálnych dohôd a udržuje s ním dobré vzťahy;

E.	keďže spoločnú pozíciu 96/697/SZBP nahradilo rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/2233 zo 6. decembra 2016;

keďže v roku 2008 bol opätovne otvorený dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Kubou a obnovila sa bilaterálna rozvojová spolupráca; keďže Rada začala v roku 2010 rokovania o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a Kubou a vo februári 2014 prijala rokovacie usmernenia, na základe ktorých boli v apríli 2014 otvorené oficiálne rokovania o dohode o politickom dialógu a spoluprác, ktoré boli uzatvorené 11. marca 2016;

G.	keďže v dohode o politickom dialógu a spolupráci sa vymedzujú všeobecné zásady a ciele vzťahov EÚ a Kuby vrátane troch hlavných kapitol o politickom dialógu, o spolupráci a dialógu o odvetvových politikách, ako aj o obchode a obchodnej spolupráci;

keďže v kapitolách o politickom dialógu i o spolupráci sa nachádzajú otázky ľudských práv; keďže v dohode o politickom dialógu obe strany potvrdzujú rešpektovanie všeobecných ľudských práv, ako sa uvádzajú vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a iných príslušných medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv; keďže v dohode o politickom dialógu obe strany potvrdzujú svoj záväzok posilňovať úlohu OSN, ako aj uplatňovať všetky ciele a zásady zakotvené v Charte Organizácie Spojených národov; keďže podľa článku 21 Zmluvy o Európskej únii by sa vonkajšia činnosť Únie mala radiť zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv – vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv – a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, zásadami rovnosti a solidarity a dodržiavaním zásad Charty OSN a medzinárodného práva; keďže v tomto zmysle by malo byť plné dodržiavanie ľudských práv a ochrana demokracie a právneho štátu hlavnou ambíciou dohody o politickom dialógu;

I.	keďže do dohody o politickom dialógu a spolupráci patrí tzv. doložka o ľudských právach, ktorá je štandardným zásadným prvkom medzinárodných dohôd EÚ a ktorá umožňuje, aby bola dohoda o politickom dialógu a spolupráci v prípade porušenia ustanovení o ľudských právach pozastavená;

J.	keďže obe strany sa v kapitole o spolupráci dohodli na všeobecných podmienkach a oblastiach spolupráce, a to i na otázkach, ako sú ľudské práva, verejná správa, spravodlivosť a občianska spoločnosť;

keďže Kuba je ochotná prijať spoluprácu s EÚ v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR); keďže hlavnými cieľmi EIDHR sú podpora, rozvoj a upevňovanie demokracie v tretích krajinách a zlepšenie rešpektovania a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd; keďže obe strany uznávajú, že demokracia sa zakladá na slobodne prejavenej vôli ľudí pri výbere vlastného politického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrne systému a na ich plnej účasti vo všetkých aspektoch života;

L.	keďže v roku 2015 sa nadviazal dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Kubou pod vedením osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva; keďže situácia v oblasti ľudských práv je naďalej problematická;

keďže medzi témy, o ktorých sa hovorilo na druhej schôdzi v rámci dialógu o ľudských právach, ktorá sa konala v júni 2016 na Kube za účasti rezortných ministerstiev a agentúr, patrila sloboda združovania a otázky ľudských práv v mnohostrannom kontexte, ako je trest smrti; keďže 22. mája 2017 sa v Bruseli konalo tretie stretnutie v rámci dialógu o ľudských právach;

N.	keďže Európsky parlament pri troch rôznych príležitostiach udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia kubánskym aktivistom – Oswaldovi Payáovi v roku 2002, hnutiu Dámy v bielom v roku 2005 a Guillermovi Fariñasovi v roku 2010;

O.	keďže EÚ sa stala najväčším zahraničným investorom na Kube a jej hlavným vývozným a vôbec obchodným partnerom, pričom celkový objem obchodu a vývozu z EÚ do tejto krajiny sa v rokoch 2009 až 2015 zdvojnásobil;

keďže dohoda o politickom dialógu a spolupráci obsahuje kapitolu venovanú zásadám medzinárodného obchodu, ktorá sa zaoberá spoluprácou v colnej oblasti, zjednodušovaním a diverzifikáciou obchodu, technickými normami a štandardmi, udržateľným obchodom a podporou stabilného, transparentného a nediskriminačného režimu podnikania a investícií; keďže liberalizácia obchodu, hospodárske a finančné investície, technologické inovácie a celková sloboda trhu by ostrovu umožnili zmodernizovať hospodárstvo;

Q.	keďže „Pokyny pre hospodársku a sociálnu politiku pre Kubu“, ktoré boli prijaté v nadväznosti na verejnú diskusiu v roku 2011, obsahujú návrh reformy, aktualizácie a modernizácie;

R.	keďže v roku 2016 boli na Kube otvorené dve nové verejné diskusie, a to o vnímaní hospodárskeho a sociálneho modelu a o národnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja do roku 2030: národná vízia, strategické smery a sektory;

S.	keďže EÚ a Kuba sa dohodli na tom, že do všetkých oblastí spolupráce zahrnú rodové hľadisko a že budú venovať osobitnú pozornosť prevencii a boju proti všetkým formám násilia páchaného na ženách;

T.	keďže Kuba je signatárom 11 z 18 dohovorov OSN v oblasti ľudských práv, pričom osem z nich ratifikovala; keďže Kuba neratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach ani Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

U.	keďže Kuba ratifikovala všetkých osem kľúčových dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ILO);

V.	keďže kubánske Národné zhromaždenie je od roku 1977 súčasťou celosvetovej Medziparlamentnej únie;

W.	keďže Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo dvadsaťšesť následných rezolúcií, v ktorých požadovalo ukončenie severoamerického embarga voči Kube, a keďže v októbri 2016 bola vôbec po prvý raz táto rezolúcia schválená jednomyseľne;

X.	keďže jeho dlhodobá pozícia vyjadrená pri mnohých príležitostiach, ktorú zastávajú aj iné európske inštitúcie, je v rozpore so zákonmi týkajúcimi sa extrateritoriality, ktoré priamo postihujú kubánske obyvateľstvo a ovplyvňujú činnosti európskych podnikov;

víta podpis dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi EÚ a Kubou 12. decembra 2016 v Bruseli a vyhlasuje, že ide o nástroj, ktorý umožní vytvorenie nového rámca pre vzťahy medzi EÚ a Kubou, pričom sa zachovajú záujmy EÚ a nahradí sa spoločná pozícia z roku 1996; zdôrazňuje, že úspech tejto dohody závisí od jej plného dodržiavania;

zdôrazňuje vysokú strategickú hodnotu vzťahov medzi EÚ a Kubou;

poukazuje na to, že štruktúra, obsah a dynamika dohody sa prispôsobili zásadám a hodnotám, ktoré si stanovili inštitúcie EÚ pre svoje vonkajšie vzťahy;

zdôrazňuje skutočnosť, že Rada EÚ súhlasila s vytvorením nového rámca vzťahov s Kubou a že sa rozhodla uskutočniť rokovania a v relatívne krátkom čase ich doviesť do úspešného konca;

zdôrazňuje záväzok Kuby voči EÚ a zodpovednosť oboch strán, pokiaľ ide o plnenie ustanovení zmluvy vrátane politického dialógu;

pripomína, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci, ktorá je vôbec prvou dohodou medzi EÚ a Kubou, bude predstavovať obrat v bilaterálnych vzťahoch medzi oboma zmluvnými stranami; víta skutočnosť, že sa obe zmluvné strany dohodli, že svoje partnerstvo budú budovať štruktúrovaným spôsobom a vzájomným uznávaním agendy a povinností, ktoré sú záväzné pre obe zmluvné strany;

vyzdvihuje význam zahrnutia kapitoly o politickom dialógu a zavedenia inštitucionalizovaného dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Kubou; vyzýva EÚ, aby podporila názory Európskeho parlamentu na demokraciu, všeobecné ľudské práva a základné slobody, ako je sloboda vyjadrovania, zhromažďovania a politického združovania, sloboda informácií vo všetkých formách, ako aj jeho „celosvetovú politiku podpory ochrancom ľudských práv“ prostredníctvom tohto dialógu; nabáda obe strany, aby podporovali prácu obhajcov ľudských práv a zaručili aktívne zapojenie subjektov občianskej spoločnosti a politickej opozície do tohto dialógu, a to bez obmedzovania; konštatuje však, že dialóg o ľudských právach do dnešného dňa neukončil svojvoľné a politicky motivované zadržiavanie osôb na Kube a že podľa kubánskej Komisie pre ľudské práva a národné zmierenie počet tvrdých zásahov za uplynulé roky práve naopak stúpal;

zdôrazňuje význam dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Kubou a víta skutočnosť, že sa začal ešte pred uzavretím rokovaní o dohode o politickom dialógu a spolupráci; pripomína, že ciele politiky EÚ voči Kube zahŕňajú aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a uľahčenie hospodárskej a sociálnej modernizácie zameranej na zlepšenie životných podmienok obyvateľov Kuby;

berie na vedomie snahy Kuby začleniť do svojho právneho poriadku základné zásady OSN v oblasti ľudských a pracovných práv a naliehavo vyzýva Kubu, aby ratifikovala zvyšné dohovory OSN v oblasti ľudských práv, konkrétnejšie Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; berie na vedomie prácu kubánskeho Národného centra pre sexuálne vzdelávanie; vyzýva kubánsku vládu, aby pokračovala vo svojom úsilí o ukončenie všetkých foriem diskriminácie a marginalizácie namierených voči komunite LGBTI;

10.

vyzýva kubánsku vládu, aby svoju politiku v oblasti ľudských práv zosúladila s medzinárodnými normami uvedenými v chartách, deklaráciách a medzinárodných nástrojoch, ktoré Kuba podpísala; je presvedčený, že prenasledovanie a väznenie osôb za ich názory a nenásilnú politickú činnosť predstavuje porušenie ustanovení uvedených vo Všeobecnej deklarácií ľudských práv, a vyzýva preto na prepustenie všetkých osôb väznených z týchto dôvodov;

11.

pripomína, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci zahŕňa ustanovenie o pozastavení dohody v prípade porušenia ustanovení o ľudských právach; naliehavo vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zabezpečili pravidelnú výmenu informácií o vykonávaní dohody PDCA, o plnení vzájomných záväzkov uvedených v dohode, a najmä o dodržiavaní všetkých ľudských, environmentálnych a pracovných práv uvedených v tomto uznesení s Európskym parlamentom; vyzýva ESVČ, aby urobila, čo je v jej silách – najmä prostredníctvom delegácií EÚ – s cieľom pozorne monitorovať situáciu v oblasti ľudských práv a základných slobôd na Kube pri vykonávaní dohody o politickom dialógu a spolupráci a aby o tom podali Európskemu parlamentu správu;

12.

zdôrazňuje, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci by mala prispieť k zlepšeniu životných podmienok a sociálnych práv občanov Kuby a potvrdiť význam systematickej práce na podpore hodnôt demokracie a ľudských práv vrátane slobody prejavu, združovania a zhromažďovania;

13.

víta explicitné odkazy v dohode o politickom dialógu a spolupráci na občiansku spoločnosť ako aktéra spolupráce; vyjadruje hlbokú solidaritu s obyvateľstvom Kuby a pokrok na ceste k demokracii a dodržiavaniu a podpore základných slobôd; nabáda obe zmluvné strany, aby podporovali aktívnu úlohu kubánskej občianskej spoločnosti vo vykonávacej fáze dohody;

14.

pripomína významnú úlohu kubánskej občianskej spoločnosti pri hospodárskom a demokratickom rozvoji krajiny; zdôrazňuje, že je potrebné, aby občianska spoločnosť bola vedúcim aktérom vo všetkých oblastiach tejto dohody vrátane tých, ktoré súvisia s rozvojovou pomocou; pripomína, že Európsky parlament podporuje prostredníctvom Sacharovovej ceny kubánsku občiansku spoločnosť v jej úlohe pri presadzovaní ľudských práv a demokracie na Kube;

15.

pripomína, že internetové pripojenie na Kube patrí medzi najslabšie na svete a že prístup na internet je mimoriadne drahý a obsah je stále obmedzený; víta skutočnosť, že prístup na internet získava čoraz viac Kubáncov, ale domnieva sa, že vláda by mala prijať ďalšie kroky na poskytnutie necenzurovaného prístupu a zlepšenie digitálnych práv obyvateľstva;

16.

žiada, aby ESVČ v primeraných intervaloch a v súlade so systémom koordinácie stanoveným v dohode informovala Európsky parlament o pokroku pri rozvoji dohody a o jej uplatňovaní;

17.

berie na vedomie proces normalizácie vzťahov medzi Kubou a Spojenými štátmi, ktorý zahŕňa obnovenie diplomatických vzťahov v roku 2015, a nabáda k ďalšiemu úsiliu;

18.

opätovne pripomína svoju dlhodobú pozíciu, ktorú zastávajú aj iné európske inštitúcie a ktorá bola potvrdená pri mnohých príležitostiach, podľa ktorej sa stavia proti zákonom a opatreniam s extrateritoriálnym účinkom, ktoré postihujú kubánske obyvateľstvo a narúšajú činnosť európskych podnikov;

19.

uznáva skutočnosť, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci môže prispieť k procesu reforiem, úprav a modernizácie, ktoré boli na Kube už navrhnuté, najmä pokiaľ ide o diverzifikáciu medzinárodných partnerov Kuby a zavedenia všeobecného rámca politického a hospodárskeho rozvoja; zdôrazňuje, že užšie politické a hospodárske vzťahy s Kubou by mohli pomôcť pri rozvoji politických reforiem v krajine podľa toho, ako si to želajú občania Kuby; naliehavo vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby pomáhali pri hospodárskych a politických zmenách na Kube a podporovali prechod na demokratické a volebné normy, na základe ktorých sa dodržiavajú základné práva všetkých občanov; podporuje využívanie rôznych nástrojov zahraničnej politiky EÚ, a to najmä (EIDHR), s cieľom posilniť dialóg EÚ s kubánskou občianskou spoločnosťou a subjektmi, ktoré podporujú nenásilné zmeny na Kube;

20.

konštatuje, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci ako vôbec prvá dohoda medzi EÚ a Kubou predstavuje nový právny rámec pre tieto vzťahy, pričom zahŕňa kapitolu o obchode a obchodnej spolupráci, ktorej cieľom je vytvoriť predvídateľnejšie a transparentnejšie prostredie pre miestne a európske hospodárske subjekty;

21.

zdôrazňuje, že pilier dohody o politickom dialógu a spolupráci týkajúci sa obchodu a obchodnej spolupráce neposkytuje Kube žiadne obchodné preferencie; pripomína, že tento pilier zahŕňa colnú spoluprácu, uľahčenie obchodu, duševné vlastníctvo, sanitárne a rastlinnolekárske opatrenia, technické prekážky obchodu, tradičné a remeselné výrobky, obchod a trvalo udržateľný rozvoj, spoluprácu v oblasti ochrany obchodu, pravidlá pôvodu a investície;

22.

konštatuje, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci predstavuje platformu pre rozšírenie bilaterálnych obchodných a investičných vzťahov, pričom vytvára zmluvné základy pre obchodné a hospodárske vzťahy medzi EÚ a Kubou;

23.

podporuje dlhodobú prax, ktorú potvrdila aj komisárka Cecilia Malmströmová pri svojom vypočutí 29. septembra 2014, podľa ktorej sa ustanovenia o obchode a investíciách zakotvené v politicky dôležitých dohodách predbežne nevykonávajú, pokiaľ Európsky parlament neudelí svoj súhlas; vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby túto prax a naďalej uplatňovali a rozšírili ju na všetky medzinárodné dohody týkajúce sa vonkajšej činnosti EÚ, ak ide o obchodné aspekty, ako je to v prípade tejto dohody o politickom dialógu a spolupráci;

24.

nazdáva sa, že táto dohoda bude slúžiť na podporu dialógu a hospodárskej spolupráce, pričom umožní vytvorenie predvídateľného a transparentného podnikateľského prostredia a rozvoj pevnejšieho a stabilnejšieho rámca v budúcnosti, v ktorom sa Kubáncom zaručí možnosť účasti na investíciách spolu so spoločnosťami a fyzickými osobami z EÚ;

25.

vyzýva aj európske spoločnosti pôsobiace na Kube, najmä tie, ktoré dostávajú úvery alebo akúkoľvek finančnú pomoc z verejných zdrojov, aby uplatňovali rovnaké pracovné a etické normy ako tie, ktoré sú požadované v ich krajinách pôvodu;

26.

víta skutočnosť, že Kuba ratifikovala všetkých osem základných dohovorov MOP, a žiada prijatie záväzkov na ich urýchlené vykonanie; dôrazne vyzýva Kubu a všetky krajiny, s ktorými má dohody alebo s ktorými rokuje o dohodách, aby ratifikovali a dodržiavali predpisy MOP a programu dôstojnej práce a aby zakázali všetky formy pracovného vykorisťovania; konštatuje, že existujú oblasti, v ktorých sú sociálne a pracovné práva ohrozené, ako sú postupy pri prijímaní do zamestnania v kubánskych štátnych podnikoch a praktiky zabavovania mzdy v odvetví cestovného ruchu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že všetci pracovníci musia mať možnosť využívať základný súbor pracovných práv, ako aj primeranú sociálnu ochranu v súlade s dohovormi MOP, a vyzýva obe strany, aby na tento účel spolupracovali v súlade s článkom 38 dohody o politickom dialógu a spolupráci;

27.

konštatuje, že EÚ je hlavným vývozným partnerom Kuby a jej druhým najväčším obchodným partnerom, ako aj najväčším zahraničným investorom na Kube; zdôrazňuje, že politika zahraničného obchodu EÚ neposkytuje Kube žiadne obchodné preferencie a že colné sadzby EÚ sa uplatňujú tak, ako ich oznámila Svetová obchodná organizácia (WTO); pripomína, že v dôsledku reformy všeobecného systému preferencií EÚ (VSP) Kuba od januára 2014 stratila svoje obchodné preferencie pre vývoz do EÚ, keďže dosiahla kategóriu krajiny s vyšším stredným príjmom a už nespĺňa príslušné kritériá oprávnenosti; okrem toho zdôrazňuje, že obchod aj naďalej predstavuje iba neveľký podiel kubánskej ekonomiky, pričom vývoz a dovoz spolu tvorí 26,4 % HDP;

28.

navrhuje preskúmať budúce možnosti začlenenia Kuby do dohody o hospodárskom partnerstve CARIFORUM – EÚ, ktorá obsahuje veľa konkrétnych a užitočných kapitol o obchodnej spolupráci a ktorá by Kube ponúkla možnosť ďalšej regionálnej integrácie;

29.

berie na vedomie, že Kuba je členom WTO, a preto zdôrazňuje potrebu rešpektovať základné zásady WTO, ako napr. uľahčenie obchodu, dohody o prekážkach obchodu, sanitárne a rastlinolekárske opatrenia a nástroje na ochranu obchodu;

30.

vyzýva Kubu, aby ratifikovala dohodu WTO o uľahčení obchodu, ktorá nadobudla účinnosť vo februári 2017; víta vytvorenie výboru na podporu obchodu v krajine a v tejto súvislosti žiada Komisiu a ESVČ, aby poskytli technickú podporu;

31.

poukazuje na to, že colná spolupráca je kľúčovou oblasťou, ktorá sa musí rozvinúť, aby sa mohli riešiť dôležité výzvy, ako sú, okrem iných záležitostí, bezpečnosť hraníc, verejné zdravie, ochrana zemepisných označení, boj proti falšovanému tovaru a boj proti terorizmu; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby poskytli technickú a finančnú pomoc a aby na základe vzájomnej dohody vytvorili dvojstranné nástroje s cieľom pomôcť Kube s realizáciou opatrení na uľahčenie obchodu a informačných služieb;

32.

zdôrazňuje, že vývoz z Kuby treba diverzifikovať nad rámec tradičných výrobkov, a žiada Komisiu, aby vytvorila ad hoc obchodné miesta s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a poskytovať kubánskym vývozcom vedomosti potrebné na zlepšenie prístupu tovaru na trh EÚ;

33.

víta úlohu Svetovej colnej organizácie (WCO) pri poskytovaní strategickej podpory kubánskemu colnému orgánu Aduanas General de la República (AGR) v rámci programu Mercator s cieľom posúdiť pripravenosť na realizáciu dohody WTO o uľahčení obchodu; zdôrazňuje, že je dôležité, aby orgán AGR proaktívne vykonával dohodu o uľahčení obchodu, a žiada Komisiu, aby Kube v tomto procese pomohla;

34.

berie na vedomie opatrenia, ktoré prijali kubánske orgány na podporu slobody podnikania a liberalizáciu hospodárstva; zdôrazňuje význam postupného posilňovania súkromného sektora na Kube; zdôrazňuje skutočnosť, že rozvoj rozsiahlych zahraničných investícií na zlepšenie fyzickej a technologickej infraštruktúry krajiny a vybudovanie konkurencieschopného výrobného systému na Kube si bude vyžadovať ďalšie hospodárske a finančné opatrenia s právnymi predpismi, ktorými sa zabezpečí právna istota a hospodárska stabilita v krajine, a to aj prostredníctvom nezávislých, transparentných a nestranných inštitúcií; poukazuje na skutočnosť, že Kuba môže v tomto smere využiť skúsenosti členských štátov EÚ;

35.

žiada, aby bola Kuba začlenená ako krajina oprávnená na financovanie v rámci externého mandátu EIB, pokiaľ splní požiadavky stanovené EIB;

36.

víta skutočnosť, že do dohody o politickom dialógu a spolupráci boli začlenené ustanovenia zamerané na trvalo udržateľný rozvoj na Kube v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti, najmä záväzok usilovať sa o plnenie programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a jeho cieľov trvalo udržateľného rozvoja pri zohľadnení akčného programu z Addis Abeby o financovaní rozvoja; žiada zmluvné strany, aby po ratifikovaní dohody o politickom dialógu a spolupráci urýchlene zaviedli špecializovaný dialóg o vykonávaní programu 2030;

37.

pripomína, že diplomatické vzťahy medzi EÚ a Kubou boli nadviazané v roku 1988, že Kuba je príjemcom rozvojovej pomoci alebo humanitárnej pomoci EÚ už od roku 1984 a že v súčasnosti dostáva pomoc Únie vo výške 50 miliónov EUR na základe nariadenia o nástroji rozvojovej spolupráce (DCI) na obdobie 2014 – 2020;

38.

pripomína, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci umožní Kube zapojiť sa do programov EÚ a posilniť vykonávanie viacročného indikatívneho programu na obdobie 2014 – 2020 s cieľom podporiť stratégiu hospodárskej a sociálnej modernizácie, ktorú prijala kubánska vláda;

39.

vyjadruje znepokojenie, že Kuba zaradená podľa Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC) OECD medzi „krajiny s vyšším stredným príjmom“, riskuje postupné zrušenie rozvojovej pomoci poskytovanej v rámci nariadenia o DCI; domnieva sa, že vzhľadom na stav krajiny ako ostrovného rozvojového štátu a na hospodársku situáciu, ktorej krajina čelí a ktorá sa zhoršila z dôvodu negatívneho dosahu jednostranných sankčných opatrení, je opodstatnené prijať opatrenia umožňujúce pokračovať v poskytovaní pomoci Únie Kube, čo by sa malo stanoviť najmä v rámci budúceho hodnotenia nariadenia o DCI v polovici trvania;

40.

podporuje opätovné tvrdenie zmluvných strán, že všetky rozvinuté krajiny musia vyčleniť 0,7 % zo svojho hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc a že rozvíjajúce sa ekonomiky a krajiny s vyššími strednými príjmami musia stanoviť ciele na zvýšenie svojho príspevku k poskytovaniu medzinárodného verejného financovania;

41.

víta presadzovanie rodového hľadiska vo všetkých relevantných oblastiach spolupráce vrátane trvalo udržateľného rozvoja;

42.

uznáva a víta dôležitú úlohu, ktorú zohráva Kuba v rámcoch spolupráce juh – juh, a jej záväzok a medzinárodnú solidaritu prostredníctvom poskytovania humanitárnej pomoci, najmä v oblasti zdravotníctva a vzdelávania;

43.

poznamenáva, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci je pre Kubu príležitosť, aby sa viac zapojila do programov EÚ a mala k nim väčší prístup, a to i k programu Horizont 2020, rámcovému programu pre výskum a inovácie, a Erasmus+, t. j. programu pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, ktorý by zase podporil užšie akademické a medziľudské kontakty;

44.

poznamenáva, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci bude zároveň nástroj, ktorý na viacstranných fórach umožní presadzovanie spoločných riešení globálnych problémov, akými sú migrácia, boj proti terorizmu a zmena klímy;

45.

potvrdzuje svoje rozhodnutie vyslať oficiálnu delegáciu Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci na Kubu; žiada kubánske orgány, aby umožnili vstup delegáciám EP, ako aj prístup k ich partnerom;

46.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Kuby.

(1) Ú. v. ES L 322, 12.12.1996, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 337 I, 13.12.2016, s. 41.

(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0296.

(4) Ú. v. EÚ C 201 E, 18.8.2005, s. 83.

(5) Ú. v. EÚ C 288 E, 25.11.2006, s. 81.

(6) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 377.

(7) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 82.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/106

P8_TA(2017)0301

Šírenie epidémie HIV, tuberkulózy a hepatitídy typu C v Európe

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o reakcii EÚ na HIV/AIDS, tuberkulózu a hepatitídu typu C (2017/2576(RSP))

(2018/C 334/11)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—	so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES (1),

—	so zreteľom na akčný plán Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týkajúci sa reakcie sektora zdravotníctva na HIV v európskom regióne WHO, ktorý sa zameriava na globálnu stratégiu sektora zdravotníctva pre HIV na roky 2016 – 2021,

—	so zreteľom na výročnú epidemiologickú správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) o sexuálne prenosných infekciách vrátane HIV a vírusov prenášaných krvou za rok 2014,

—	so zreteľom na systematické posudzovanie výskytu hepatitídy typu B a C v EÚ/EHP uskutočnené ECDC v roku 2016,

—	so zreteľom na svoje písomné vyhlásenie o hepatitíde typu C z 29. marca 2007 (2),

—	so zreteľom na usmerňovací dokument ECDC týkajúci sa kontroly tuberkulózy v zraniteľných a ťažko dostupných skupinách obyvateľstva z roku 2016,

—	so zreteľom na akčný plán boja proti tuberkulóze pre európsky región WHO na obdobie 2016 – 2020 (3),

—	so zreteľom na výsledok neformálneho stretnutia ministrov zdravotníctva EÚ, ktoré sa konalo v Bratislave 3. – 4. októbra 2016, na ktorom sa členské štáty dohodli, že podporia rozvoj integrovaného politického rámca EÚ pre HIV, tuberkulózu a vírusovú hepatitídu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť, ktoré zahŕňa hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer udržateľného rozvoja, ako aj jeho správu v rámci EÚ aj na celom svete, a v ktorom Komisia uvádza, že „k tomu prispeje monitorovaním, podávaním správ a skúmaním pokroku v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja v kontexte Európskej únie“ (COM(2016)0739),

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenie z Rigy o tuberkulóze a jej multirezistencii uskutočnené na prvej ministerskej konferencii Východného partnerstva o tejto téme, ktorá sa konala v Rige 30. – 31. marca 2015,

—

so zreteľom na prvú globálnu stratégiu WHO pre sektor zdravotníctva na roky 2016 – 2021 týkajúcu sa vírusovej hepatitídy, ktorú prijalo Svetové zdravotnícke zhromaždenie v máji 2016 a ktorá zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu univerzálneho prístupu k zdravotnej starostlivosti a ktorej cieľom – v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, je znížiť do roku 2030 počet nových prípadov vírusovej hepatitídy o 90 % a úmrtnosť o 65 %, pričom konečným cieľom je odstránenie vírusovej hepatitídy ako hrozby pre verejné zdravie,

—

so zreteľom na akčný plán WHO týkajúci sa reakcie sektora zdravotníctva na vírusovú hepatitídu v európskom regióne WHO, ktorého celkovým cieľom je odstrániť do roku 2030 vírusovú hepatitídu ako hrozbu pre verejné zdravie v európskom regióne tým, že sa obmedzí chorobnosť a úmrtnosť v dôsledku vírusovej hepatitídy a jej komplikácií, a zabezpečiť rovnocenný prístup pre všetkých k odporúčaným službám v oblasti prevencie, testovania, starostlivosti a liečby;

—	so zreteľom na európsky akčný plán WHO na boj proti HIV/AIDS na obdobie 2012 – 2015,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o možnostiach EÚ na zlepšenie prístupu k liekom (4), v ktorej sa Komisiu a členské štáty vyzývajú k prijatiu strategických plánov na zabezpečenie prístupu k liekom na záchranu života a ku koordinácii plánu na odstránenie hepatitídy typu C v Európskej únii prostredníctvom nástrojov, ako je európske spoločné obstarávanie,

—	so zreteľom na rámec cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja (SDG), najmä cieľ č. 3, ktorý zahŕňa cieľ skoncovať do roku 2030 s epidémiou HIV a tuberkulózy a bojovať proti hepatitíde,

—	so zreteľom na Berlínsku deklaráciu o tuberkulóze – Všetci proti tuberkulóze (EUR/07/5061622/5, ministerské fórum WHO, 74415) z 22. októbra 2007,

—	so zreteľom na otázku Komisii o reakcii EÚ na HIV/AIDS, tuberkulózu a hepatitídu typu C (O-000045/2017 – B8-0321/2017),

—	so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—	so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

keďže podľa ECDC jeden zo siedmich ľudí s HIV nepozná svoj sérologický stav, pričom odhadovaný priemerný čas od nakazenia HIV po stanovenie diagnózy je štyri roky; keďže u nediagnostikovaných osôb je v porovnaní s diagnostikovanými 3,5 násobne vyššia pravdepodobnosť, že vírusom HIV nakazia iných ľudí;

B.	keďže Dublinské vyhlásenie o partnerstve v boji proti HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii výrazne prispelo k zriadeniu harmonizovaného rámca monitorovania v EÚ a susedných krajinách, ktorý umožňuje monitorovanie pokroku v boji proti HIV;

C.	keďže existujú presvedčivé dôkazy o tom, že preexpozičná profylaxia je účinná pri prevencii tejto infekcie a že používanie antiretrovírusovej liečby takmer odstraňuje riziko prenosu, pokiaľ je vírusová záťaž znížená na nezistiteľnú úroveň (5);

keďže napriek tomu, že počet nových prípadov HIV medzi mladými ľuďmi, ktorí užívajú drogy intravenózne, naďalej klesal vo väčšine krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (EÚ/EHP), v roku 2015 bola štvrtina všetkých nových diagnóz a nahlásených prípadov HIV v štyroch krajinách dôsledkom intravenózneho užívania drog;

E.	keďže nové prípady HIV v dôsledku prenosu z rodičov na deti a prostredníctvom krvných transfúzií boli v EÚ/EHP prakticky eliminované;

F.	keďže tuberkulóza (TBC) a multirezistentná tuberkulóza (MDR TBC) sú choroby prenášané vzduchom a v globalizovanom svete, v ktorom sa mobilita obyvateľstva zvyšuje, predstavujú ohrozenie zdravia, ktoré má cezhraničný charakter;

G.	keďže epidemiológia TBC sa v rámci EÚ/EHP líši a závisí okrem iného od dosiahnutého pokroku príslušného členského štátu na ceste k odstráneniu TBC;

H.	keďže z celkového počtu 10 miliónov úmrtí, ktoré by do roku 2050 mohli byť každoročne spojené s rezistenciou voči liekom, bude približne štvrtina spôsobená rezistentnými kmeňmi tuberkulózy, čo bude svetové hospodárstvo stáť najmenej 16,7 miliardy USD a Európu najmenej 1,1 miliardy USD;

I.	keďže pozornosť by sa mala upriamiť na problém koinfekcie, najmä pokiaľ ide o tuberkulózu a vírusovú hepatitídu typu B a C; keďže u ľudí s HIV sú tuberkulóza a vírusová hepatitída mimoriadne rozšírené, postupujú rýchlejšie a spôsobujú vysokú mieru chorobnosti a úmrtnosti;

J.	keďže v boji s týmito epidémiami je mimoriadne potrebná cezhraničná a interdisciplinárna spolupráca;

keďže vírusová hepatitída je v celosvetovom meradle jednou z hlavných hrozieb pre verejné zdravie, pričom približne 240 miliónov ľudí trpí chronickou hepatitídou typu B (6) a asi 150 miliónov chronickou hepatitídou typu C; keďže v európskom regióne WHO žije odhadom 13,3 milióna ľudí s chronickou hepatitídou typu B a asi 15 miliónov ľudí s hepatitídou typu C; keďže okrem toho hepatitída typu B spôsobuje každoročne v členských štátoch v európskom regióne WHO približne 36 000 úmrtí a hepatitída typu C asi 86 000 úmrtí;

L.	keďže WHO identifikovala injekčné užívanie drog ako hlavný faktor spôsobujúci epidémiu hepatitídy typu C v európskom regióne, pričom injekční užívatelia drog tvoria väčšinu nových prípadov nákazy;

keďže v dôsledku všeobecne sa zvyšujúcej úrovne národného dôchodku a zmene kritérií oprávnenosti na financovanie od externých darcov dochádza k prudkému poklesu, pokiaľ ide o prístup k medzinárodnej finančnej podpore pre programy v oblasti zdravia v európskom regióne; keďže to má vplyv najmä na krajiny východnej Európy a strednej Ázie, kde je miera výskytu HIV, tuberkulózy a hepatitídy typu C najvyššia, čo vážne ohrozuje účinnú reakciu na tieto choroby; keďže mnoho krajín v európskom regióne WHO je stále vo veľkej miere závislých od vonkajšieho financovania ich programov v oblasti zdravia určených najmä na pomoc zraniteľným skupinám a najviac postihnutému obyvateľstvu;

N.	keďže bude ťažké, aby Komisia monitorovala pokrok dosiahnutý v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o vírusovú hepatitídu, pretože údaje o dohľade nad touto chorobou v členských štátoch často chýbajú alebo sú nedostatočné;

keďže na úrovni EÚ naďalej pretrvávajú nezrovnalosti, pokiaľ ide o postoj k boju proti vírusovej hepatitíde, pričom niektoré členské štáty vôbec nemajú k dispozícii národný plán, zatiaľ čo iné členské štáty prevzali významné finančné záväzky, zaviedli stratégie a vypracovali národné plány na komplexnú reakciu voči problému vírusovej hepatitídy;

P.	keďže na celom svete žije asi 130 až 150 miliónov ľudí s chronickou infekciou hepatitídy typu C; keďže približne 700 000 ľudí každoročne zomiera na ochorenia pečene spojené s hepatitídou typu C;

Q.	keďže v roku 2014 bolo v členských štátoch 28 EÚ/EHP nahlásených 35 321 prípadov hepatitídy typu C, čo predstavuje zhruba 8,8 prípadu na 100 000 obyvateľov (7);

R.	keďže medzi rokmi 2006 a 2014 sa celkové množstvo diagnostikovaných a nahlásených prípadov vo všetkých členských štátoch EÚ/EHP zvýšilo o 28,7 %, pričom k tomuto nárastu dochádza najmä od roku 2010 (8);

S.	keďže výkladu údajov týkajúcich sa hepatitídy typu C v jednotlivých krajinách bránia rozdiely v systémoch dohľadu, testovacích postupoch a ťažkosti pri vymedzovaní prípadov ako akútnych alebo chronických (9);

Komplexný a integrovaný rámec politiky EÚ

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili komplexný rámec politiky EÚ zameraný na boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a vírusovej hepatitíde, pričom treba vziať do úvahy rozdielne okolnosti a špecifické problémy, ktorým čelia členské štáty a ich susedné krajiny, pre ktoré predstavuje HIV a multirezistentná tuberkulóza najväčšiu záťaž;

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili takú úroveň výdavkov a mobilizáciu zdrojov, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 3;

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili prácu s komunitami a zraniteľnými skupinami ľudí prostredníctvom viacrezortnej spolupráce tým, že zabezpečia zapojenie MVO a poskytovanie služieb dotknutému obyvateľstvu;

vyzýva Komisiu a Radu, aby zohrávali výraznú politickú úlohu v dialógu so susednými krajinami vo východnej Európe a Strednej Ázii a zabezpečili zavedenie plánov udržateľného prechodu na financovanie z domácich zdrojov, aby programy pre HIV, vírusovú hepatitídu a TBC boli po zastavení podpory medzinárodných darcov účinné, sústavné a aby došlo k ich rozšíreniu; vyzýva Komisiu a Radu, aby aj naďalej úzko spolupracovali s týmito krajinami a tak zabezpečili, že prijmú zodpovednosť za boj proti HIV, vírusovej hepatitíde a tuberkulóze;

vyzýva Komisiu, aby s členskými štátmi a budúcimi predsedníctvami Rady viedla diskusiu o možnosti zmeniť Dublinské vyhlásenie tak, aby v ňom HIV, vírusová hepatitída a TBC mali rovnocennú pozíciu;

HIV/AIDS

zdôrazňuje, že HIV je naďalej prenosným ochorením s najväčšou spoločenskou stigmou, čo môže výrazne ovplyvniť kvalitu života dotknutých osôb; zdôrazňuje, že v roku 2015 bolo takmer 30 000 nových diagnostikovaných prípadov HIV nahlásených z 31 krajín EÚ/EHP, a to bez akéhokoľvek jasného náznaku celkového ústupu choroby;

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili prístup najzraniteľnejších skupín k inovatívnym liečebným metódam a aby sa usilovali bojovať proti spoločenskej stigmatizácii spojenej s nákazou HIV;

zdôrazňuje skutočnosť, že v EÚ/EHP je pohlavný styk je stále najčastejšie hláseným spôsobom prenosu HIV, po ktorom nasleduje intravenózne užívanie drog; poukazuje na zraniteľnosť žien a detí voči infekcii;

vyzýva Komisiu a Radu, aby nielen zvýšili investície do výskumu s cieľom nájsť účinné lieky a vyvinúť nové nástroje a inovačné a na pacienta zamerané prístupy v boji proti týmto chorobám, ale aby zároveň zabezpečili prístupnosť a cenovú dostupnosť týchto nástrojov a aby účinnejšie riešili problém koinfekcií, najmä pokiaľ ide o tuberkulózu a vírusovú hepatitídu typu B a C a s nimi spojené komplikácie;

10.

zdôrazňuje, že prevencia je naďalej hlavným nástrojom v boji proti HIV/AIDS, ale že dve z troch krajín EÚ/EHP hlásia, že finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na prevenciu, nepostačujú na zníženie počtu nových prípadov nákazy HIV;

11.

vyzýva členské štáty, Komisiu a Radu, aby naďalej podporovali prevenciu HIV/AIDS a jej prepojenie na starostlivosť prostredníctvom spoločných opatrení a projektov v rámci programu EÚ v oblasti zdravia a aby podporovali osvedčené opatrenia v oblasti verejného zdravia zamerané na prevenciu HIV, a to vrátane komplexných služieb v oblasti znižovania nepriaznivých dôsledkov užívania drog, liečby ako prevencie, používania prezervatívov, preexpozičnej profylaxie a účinnej sexuálnej výchovy v oblasti sexuálneho zdravia;

12.

vyzýva členské štáty, aby v súlade s odporúčaniami WHO zamerali služby testovania na HIV na kľúčové skupiny obyvateľstva v oblastiach, kde je výskyt HIV najvyšší;

13.

vyzýva členské štáty, aby účinne bojovali proti sexuálne prenosným infekciám, ktoré zvyšujú riziko nakazenia vírusom HIV;

14.

nabáda členské štáty, aby nespoplatňovali testy na HIV, najmä pre zraniteľné skupiny, zabezpečili včasné odhaľovanie prípadov nakazenia a zlepšovali oznamovanie počtu infekcií, čo je dôležité na účely poskytnutia zodpovedajúcich informácií o tomto ochorení a varovania pred ním;

Tuberkulóza

15.

zdôrazňuje, že v Európskej únii je miera ochorenia na TBC jednou z najnižších na svete, no pripomína, že približne 95 % prípadov úmrtia na TBC pochádza z krajín s nízkou a strednou úrovňou príjmov; okrem toho zdôrazňuje, že európsky región WHO a najmä krajiny východnej Európy a Strednej Ázie sú výrazne zasiahnuté multirezistentnou tuberkulózou, pričom sa v nich vyskytuje približne štvrtina všetkých prípadov multirezistentnej tuberkulózy na svete; keďže podľa zistení WHO sa 15 z 27 krajín s vysokou záťažou spojenou s multirezistentnou tuberkulózou nachádza v európskom regióne;

16.

poukazuje na to, že tuberkulóza je najčastejšou príčinou úmrtia osôb s HIV, keď je približne každé tretie úmrtie osoby s HIV spôsobené tuberkulózou (10); zdôrazňuje, že počet ľudí chorých na tuberkulózu sa už tretí rok po sebe zvyšuje, pričom z 9 miliónov v roku 2013 vzrástol na 9,6 milióna v roku 2014; zdôrazňuje, že len jeden zo štyroch prípadov multirezistentnej tuberkulózy (MDR TBC) sa diagnostikuje, čo poukazuje na veľké nedostatky pri jej odhaľovaní a diagnostike;

17.

poukazuje na to, že antimikrobiálna rezistencia (AMR) je pri liečbe infekcií a ochorení vrátane tuberkulózy čoraz väčším medicínskym problémom;

18.

pripomína, že prerušenie liečby prispieva k vzniku rezistencie voči liekom, prenosu choroby a zlým výsledkom u jednotlivých pacientov;

19.

zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia prevencie, diagnostiky a neprerušovania liečby TBC Komisia a členské štáty musia vypracovať programy zamerané na TBC a zabezpečiť pre ne finančnú podporu s cieľom posilniť prácu s komunitami a zraniteľnými osobami prostredníctvom viacrezortnej spolupráce, ktorá by mala zahŕňať zapojenie MVO, a to najmä v rozvojových krajinách; okrem toho zdôrazňuje, že zapojenie všetkých subjektov do finančnej podpory liečby tuberkulózy je zásadným predpokladom kontinuity liečby TBC, pretože liečba môže byť nedostupne drahá;

20.

zdôrazňuje, že je dôležité riešiť vznikajúcu krízu spôsobenú antimikrobiálnou rezistenciou, a to okrem iného financovaním výskumu a vývoja nových vakcín a inovatívnych a na pacienta orientovaných prístupov, diagnostiky a liečby tuberkulózy;

21.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zohrávali významnú politickú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa prepojenie medzi AMR a MDR TBC odzrkadlilo vo výsledku samitu G20 v júli 2017 v Nemecku, ako aj v novom akčnom pláne EÚ pre antimikrobiálnu rezistenciu, ktorý má byť zverejnený v roku 2017;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dvojstrannými dohodami medzi krajinami a spoločnými opatreniami spolupracovali pri zavádzaní cezhraničných opatrení na zabránenie šíreniu tuberkulózy;

23.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zlepšili a sformalizovali regionálnu spoluprácu týkajúcu sa MDR TBC a TBC na najvyššej politickej úrovni medzi jednotlivými sektormi a budovali partnerstvá s krajinami predsedajúcimi EÚ, aby táto práca mohla pokračovať;

Hepatitída typu C

24.

zdôrazňuje, že v Európskej únii je najčastejším spôsobom prenosu vírusovej hepatitídy intravenózne užívanie drog v dôsledku spoločného používania kontaminovaných injekčných ihiel a používania nesterilného materiálu na intravenózne užívanie drog; zdôrazňuje, že miera nákazy zdravotníkov hepatitídou následkom poranenia injekčnou ihlou je naďalej nadpriemerná; zdôrazňuje, že poskytovanie služieb znižujúcich nepriaznivé dôsledky užívania drog vrátane substitučnej liečby opioidmi a programov distribúcie injekčných striekačiek a ihiel je rozhodujúcou stratégiou na prevenciu vírusovej hepatitídy, ktorá by mala zahŕňať aj opatrenia na prekonanie stigmatizácie a diskriminácie; zdôrazňuje, že testy na protilátky proti HCV a HbsAg často nie sú súčasťou hradených zdravotných kontrol; upozorňuje na to, že vo vzácnych prípadoch sa vírus môže prenášať pohlavným stykom alebo v zariadeniach zdravotnej a kozmetickej starostlivosti v dôsledku nevhodných postupov potláčania infekcie, alebo perinatálne prenosom z nakazenej matky na dieťa;

25.

zdôrazňuje, že viac než 90 % pacientov nemá po nakazení žiadne príznaky choroby a ochorenie sa zvyčajne zistí náhodou pri krvných testoch alebo až keď sa začnú objavovať príznaky, čo vedie k tomu, že v 55 až 85 % prípadov dochádza k rozvoju chronickej hepatitídy; keďže v týchto prípadoch existuje po 20 rokoch 15 – 30 % riziko vzniku cirhózy pečene, ktorá je hlavnou príčinou hepatocelulárneho karcinómu;

26.

zdôrazňuje, že v 75 % prípadoch hepatocelulárneho karcinómu má pacient pozitívnu sérológiu na HCV;

27.

zdôrazňuje, že v členských štátoch neexistuje žiaden jednotný protokol pre skríning na hepatitídu typu C a že údaje o postihnutých osobách môžu byť podhodnotené;

28.

zdôrazňuje, že v apríli 2016 WHO aktualizovala svoje usmernenia pre skríning a liečbu osôb s chronickou hepatitídou typu C a starostlivosť o ne a že tieto usmernenia dopĺňajú existujúce usmernenia WHO týkajúce sa prevencie prenosu vírusov krvou vrátane HCV; poukazuje na to, že tieto usmernenia obsahujú kľúčové odporúčania v týchto oblastiach a rozoberajú hľadiská ich vykonávania;

29.

zdôrazňuje, že infekciu hepatitídy typu C možno vyliečiť, najmä ak sa zistí a lieči vhodnou kombináciou protivírusových liekov; poukazuje najmä na to, že protivírusová liečba môže v súčasnosti vyliečiť viac ako 90 % osôb s infekciou HCV; zdôrazňuje, že vírusovej hepatitíde typu B možno predísť očkovaním a možno ju potlačiť, ale že menej ako 50 % osôb s chronickou vírusovou hepatitídou je diagnostikovaných až niekoľko desaťročí po tom, ako sa nakazili;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili udržateľné financovanie národných plánov na odstránenie vírusovej hepatitídy a aby pritom využili aj štrukturálne fondy EÚ a ďalšie dostupné prostriedky EÚ;

31.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zaviedli celoúnijný harmonizovaný program dohľadu nad infekciami, ktorý dokáže včas odhaliť ohniská nákazy vírusovou hepatitídou, TBC a HIV, zhodnotiť trendy vo výskyte, poskytnúť odhady záťaže spojenej s ochorením a v reálnom čase sledovať postupnosť diagnózy, liečby a starostlivosti, a to aj u konkrétnych zraniteľných skupín;

32.

vyzýva Komisiu, aby prediskutovala s členskými štátmi možnosť, ako najlepšie vybaviť odborníkov v oblasti primárnej starostlivosti (napr. zahrnutie testov na protilátky proti HCV a HBsAg do zdravotných prehliadok, anamnézy, kontrolné testy a spôsoby nasmerovania liečby) s cieľom zvýšiť úspešnosť diagnostiky a zabezpečiť starostlivosť podľa usmernení;

33.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti nie je dostupná vakcína proti hepatitíde typu C, a preto je rozhodujúca primárna a sekundárna prevencia; zdôrazňuje však, že osobitné vlastnosti infekcie hepatitídou typu C a nedostatok skríningových protokolov bránia v mnohých prípadoch vykonávaniu testov;

34.

vyzýva Komisiu, aby pod vedením Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb a v koordinácii s členskými štátmi iniciovala viacrezortný plán na odstránenie hepatitídy typu C v EÚ do roku 2030, ktorý bude viesť k štandardizácii skríningových, testovacích a liečebných protokolov;

o o

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, Svetovej zdravotníckej organizácii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 247.

(3) http://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0007/283804/ 65wd17e_Rev1_TBActionPlan_150588_withCover.pdf.

(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0061.

(5) https://thinkprogress.org/massive-hiv-treatment-study-found-zero-transmissions-between-mixed-status-couples-73d4a497f77b.

(6) http://www.euro.who.int/en/health-topics/communicable-diseases/hepatitis/data-and-statistics.

(7) Výročná epidemiologická správa ECDC:

http://ecdc.europa.eu/en/healthtopics/hepatitis_C/Documents/aer2016/AER-hepatitis-C.pdf

(8) Tamže.

(9) Tamže.

(10) Globálna správa WHO o tuberkulóze za rok 2015.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/112

P8_TA(2017)0303

Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o stratégii EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (2016/2240(INI))

(2018/C 334/12)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 167 ods. 3 a 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—	so zreteľom na Dohovor UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov,

—	so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 2347 z 24. marca 2017,

—	so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030, a najmä na ciele trvalo udržateľného rozvoja 4 a 17,

—	so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2007 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete (COM(2007)0242),

—	so zreteľom na prípravnú akciu s názvom Kultúra vo vonkajších vzťahoch EÚ a jej odporúčania (1),

—	so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý predložila PK/VP 28. júna 2016,

—	so zreteľom na uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru (2),

—	so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní európskeho programu pre kultúru (COM(2010)0390),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii (3),

—	so zreteľom na rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (dohovor z Faro) z roku 2005 (4),

—	so zreteľom na závery Rady zo 16. decembra 2008 o presadzovaní kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu vo vonkajších vzťahoch Únie a jej členských štátov (5),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ (6),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o úlohe EÚ v rámci OSN – ako lepšie plniť ciele EÚ v oblasti zahraničnej politiky (8),

—	so zreteľom na závery Rady z 23. decembra 2014 o pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018) (9),

—	so zreteľom na Dohovor UNESCO z roku 1972 o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o smere k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu (10),

—	so zreteľom na uznesenie CM/Res(2010)53 prijaté Radou Európy o vytvorení Rozšírenej čiastočnej dohody (EPA) o kultúrnych trasách,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu (11),

—	so zreteľom na závery Rady z 24. novembra 2015 o kultúre vo vonkajších vzťahoch EÚ so zameraním na kultúru v rámci rozvojovej spolupráce (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 30. apríla 2015 o ničení kultúrnych pamiatok, ktorého sa dopúšťa ISIS/Dá’iš (13), najmä na jeho odsek 3, v ktorom „vyzýva PK/VP, aby využila prostriedky kultúrnej diplomacie a medzikultúrneho dialógu ako nástroj zmierovania rôznych komunít a obnovy zničených pamiatok“,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete (14),

—	so zreteľom na výsledok 3502. zasadnutia Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport, ktoré sa konalo 21. a 22. novembra 2016,

—	so zreteľom na štúdiu pripravenú na žiadosť Výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie s názvom Výskum realizovaný pre výbor CULT – Európske kultúrne inštitúty v zahraničí (15),

—	so zreteľom na štúdiu pripravenú na žiadosť Výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie s názvom Výskum realizovaný pre výbor CULT – Európske hlavné mestá kultúry: stratégie úspechu a dlhodobé účinky (16),

—	so zreteľom na štúdiu s názvom „Analýza toho, ako EÚ a jej politiky vnímajú v zahraničí“ z roku 2015, ktorej vypracovanie zadal Útvar Komisie pre nástroje zahraničnej politiky (17),

—	so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k stratégii EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy,

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k stratégii EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy,

—	so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018) (COM(2016)0543),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie o európskom zbore solidarity (COM(2016)0942),

—	so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2015 o revízii európskej susedskej politiky,

—

so zreteľom na rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu z 27. septembra 2016, v ktorom bol pán Ahmad Al Faqi Al Mahdi uznaný vinným za zničenie niekoľkých mauzóleí v Timbuktu a v ktorom súd po prvýkrát rozhodol v súlade s Rímskym štatútom, že ničenie kultúrneho dedičstva sa môže považovať za vojnové zločiny,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0220/2017),

A.	keďže EÚ sa stáva čoraz poprednejším aktérom v medzinárodných vzťahoch a mala by vyčleniť dodatočné zdroje a energiu na podporu svojej spoločnej kultúry, kultúrneho dedičstva, umeleckej tvorby a inovácií v rámci regionálnej rozmanitosti na základe článku 167 ZFEÚ;

B.	keďže EÚ je dôležitým aktérom na medzinárodnej politickej scéne, ktorý zohráva čoraz významnejšiu úlohu vo svetovom dianí, a to aj vďaka podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v medzinárodných vzťahoch;

keďže kultúra má sebe vlastnú vnútornú hodnotu a zo skúseností EÚ vyplýva, že kultúrne výmeny môžu slúžiť na podporu jej vonkajších cieľov a ako pevný most medzi ľuďmi z rôznych etnických, náboženských a sociálnych vrstiev, v neposlednom rade prostredníctvom posilňovania medzikultúrneho a medzináboženského dialógu a vzájomného porozumenia, a to aj vďaka činnostiam Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ); v tejto súvislosti sa domnieva, že kultúra by sa mala stať základnou súčasťou politického dialógu s tretími krajinami a že je potrebné systematicky začleňovať kultúru do projektov a programov;

D.	keďže na to, aby EÚ posilnila medzikultúrne pochopenie, bude musieť rozšíriť spoločné komunikačné nástroje v podobe skutočne európskych médií, ako sú Arte, Euronews a Euranet;

E.	keďže kultúra a ochrana kultúry sa neoddeliteľne spájajú s rešpektovaním ľudských práv a základných slobôd;

F.	keďže vedecká spolupráca je základným prvkom zahraničnej politiky tým, že sa vďaka nej vytvárajú prepojenia medzi krajinami, rozširuje sa kvalita medzinárodného výskumu a zvyšuje sa profil vedeckej diplomacie;

keďže EÚ a jej členské štáty majú množstvo spoločných kultúrnych, jazykových, historických a náboženských koreňov a keďže tým, že čerpajú inšpiráciu z európskeho kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva, sa im podarilo dosiahnuť jednotu v rozmanitosti; keďže európska kultúra a kultúrne dedičstvo, a to hmotné aj nehmotné, predstavujú rozmanitosť európskych spoločenstiev a regiónov, ich väčšinových spoločenstiev, ako aj ich menšinových kultúr;

H.	keďže deklarácia o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, prijatá v Paríži v marci 2015, zdôrazňuje potrebu podpory aktívneho dialógu medzi kultúrami, ako aj globálnej solidarity a vzájomnej úcty;

keďže kultúrne vzťahy boli počas celej histórie EÚ základnou hnacou silou sociálnej súdržnosti a udržateľného hospodárskeho a ľudského rozvoja a zároveň zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri posilňovaní kapacít občianskej spoločnosti a medziľudských kontaktov a pri predchádzaní radikalizácii v záujme ochrany kultúrneho dedičstva, posilňovania procesov demokratizácie a pôsobenia v oblasti predchádzania konfliktom, ich riešenia a budovania odolnosti;

J.	keďže kultúrna diplomacia by mala podporovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť vrátane zachovávania menšinových jazykov, keďže je to uznanie toho, že je sama osebe hodnotná a prispieva ku kultúrnemu dedičstvu Európy;

K.	keďže medzi ľudské práva patria aj kultúrne práva, a keďže rovnaká pozornosť by sa preto mala venovať právu každého jednotlivca zúčastňovať sa na kultúrnom živote a podieľať sa na vlastnej kultúre pri súčasnom rešpektovaní základných ľudských práv všetkých osôb;

keďže v decembri 2014 boli zavedené reštriktívne opatrenia na boj proti obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi zo Sýrie; keďže existuje jasná potreba zriadiť mechanizmus pohotovostnej reakcie s cieľom odhaľovať ničenie kultúrneho dedičstva a premiestňovanie kultúrnych predmetov a zabraňovať mu, a to aj v konfliktných oblastiach alebo krajinách, čo sú činy, ktoré možno použiť v konfliktných situáciách na vyvolávanie nepokojov alebo zastrašovanie a ktoré možno v niektorých prípadoch považovať za „kultúrne čistky“;

M.	keďže kultúra je spoločným blahom a pri vytváraní nového konsenzu o rozvoji je nutné zahrnúť úvahy o obnove spoločných verejných statkov, a to aj prostredníctvom kultúry;

N.	keďže EÚ a jednotlivé členské štáty poskytujú viac ako polovicu rozvojovej pomoci na svete, čo je skutočnosť, ktorá si zaslúži väčšie uznanie;

O.	keďže kultúrne dedičstvo je univerzálnym dedičstvom, a jeho ochrana je preto nevyhnutnou podmienkou na budovanie mieru a odolnosti;

keďže spoločné oznámenie s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy stanovuje rámec pre medzinárodné vzťahy EÚ v oblasti kultúry; keďže v ňom však nie sú určené tematické ani geografické priority, konkrétne ciele či výsledky, cieľové skupiny, spoločné záujmy či iniciatívy, ustanovenia o financovaní, riadne finančné hospodárenie, miestna a regionálna perspektíva a problémy ani spôsoby vykonávania;

Q.	keďže vzájomné kontakty medzi ľuďmi, napríklad v rámci výmeny mládeže, partnerstiev miest a partnerstiev v profesionálnej oblasti, sú dôležitým nástrojom na posilňovanie medzikultúrneho pochopenia a EÚ by ich mala podporovať vo svojich zahraničnopolitických vzťahoch;

keďže mobilita je nevyhnutnou súčasťou medzinárodných kultúrnych vzťahov EÚ, čo si vyžaduje zriadenie mechanizmov s cieľom zjednodušiť prístup k vízam do a z tretích krajín pre profesionálov z oblasti kultúry, výskumných a akademických pracovníkov, pedagógov, študentov a zamestnancov a pre siete absolventov, ktorí sú bývalými účastníkmi programov EÚ (18);

S.	keďže EÚ a susedné štáty sa v oblasti kultúry historicky vzájomne ovplyvňovali;

keďže spolupráca, vzdelávanie, mobilita umelcov a odborníkov z kultúrnych sektorov a mobilita ich diel (aj prostredníctvom európskych a medzinárodných sietí), a rezidenčné pobyty umelcov sú kľúčovými faktormi pri šírení a výmene európskej aj neeurópskej kultúry a umenia, a preto ich treba podporovať a posilňovať;

keďže vízová politika pre umelcov a profesionálov v oblasti kultúry je kľúčom k úspešnej spolupráci a voľnému obehu diel prostredníctvom európskych a medzinárodných sietí, ako aj k zaisteniu funkčných rezidenčných programov pre umelcov s účasťou občianskych spoločností v rôznych krajinách a regiónoch sveta;

keďže užitočným východiskovým bodom by mohlo byť vyhodnotenie toho, čo sa dosiahlo v rámci stratégie EÚ pre kultúru, s cieľom túto stratégiu ďalej rozvíjať a zlepšovať, stanoviť jasné a merateľné ciele v súlade s špecifikami jednotlivých krajín, priority a realistické výsledky a vziať si ponaučenie z najlepších postupov;

W.	keďže EÚ ako kľúčový partner Organizácie Spojených národov by mala úzko spolupracovať s organizáciou UNESCO na ochrane celosvetového kultúrneho dedičstva;

X.	keďže koordináciou medzi programami a zdrojmi EÚ by sa mal posilniť kultúrny rozmer medzinárodných vzťahov EÚ s cieľom vytvoriť spoločný priestor na dialóg v záujme medzikultúrneho pochopenia a dôvery;

Y.	keďže iniciatívy a činnosti EÚ by mali byť v tretích krajinách viditeľnejšie, a to vrátane iniciatív a činností v rámci európskej susedskej politiky, a ich výsledky by sa mali lepšie prisudzovať, posudzovať a šíriť (19);

Z.	keďže počet výrobkov a služieb z audiovizuálneho, kultúrneho a kreatívneho sektora sa zvyšuje, rovnako ako ich príspevok k HDP a medzinárodný obeh;

AA.	keďže mnohé európske kultúrne trasy schválené Radou Európy prechádzajú krajinami vo východnom a v južnom susedstve EÚ, ako aj kandidátskymi krajinami, a keďže to prispieva k posilneniu prepojení medzi EÚ a jej susednými krajinami;

AB.	keďže úsilím Únie o podporu odolnosti spoločnosti prostredníctvom prehĺbenia práce v oblasti kultúry, vzdelávania a s mládežou sa rozvíja pluralizmus, spolužitie a rešpekt;

Ciele

víta spoločné oznámenie, ktoré ponúka prehľad všetkých nástrojov, činností, iniciatív, programov a projektov podporovaných a vykonávaných zo strany EÚ a jej členských štátov, ktorých spoločným menovateľom je kultúra; vyzýva na vypracovanie účinnej stratégie EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry;

uznáva, že spoločné oznámenie sa zameriava na posilnenie spolupráce v oblasti kultúry v rámci EÚ a s jej partnerskými krajinami a na podporu globálneho usporiadania založeného na udržiavaní mieru, boji proti extrémizmu a radikalizácii prostredníctvom medzikultúrneho a medzináboženského dialógu a na predchádzaní konfliktom pri súčasnom rešpektovaní demokracie, právneho štátu, slobody prejavu, umeleckej slobody, vzájomného porozumenia, ľudských práv, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a základných hodnôt; ďalej zdôrazňuje významnú úlohu kultúrnej diplomacie, vzdelávania a kultúrnej výmeny pri posilňovaní spoločného jadra univerzálnych hodnôt;

uznáva snahy ESVČ, ktorá sa spoločne s Komisiou pokúšala rozšíriť vonkajší rozmer politík vedy a výskumu, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj ambicióznej vedeckej diplomacie;

žiada, aby sa kultúrne práva presadzovali ako neoddeliteľná súčasť základných ľudských práv a aby sa kultúra vzhľadom na sebe vlastnú vnútornú hodnotu považovala za štvrtý samostatný, prierezový pilier trvalo udržateľného rozvoja spolu so sociálnym, hospodárskym a environmentálnym rozmerom;

víta prístup v rámci spoločného oznámenia, v ktorom sa identifikujú tri hlavné pracovné smery: podpora kultúry ako hnacej sily udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja; podpora kultúry a medzikultúrneho dialógu v záujme pokojných vzťahov medzi komunitami; a posilnenie spolupráce v oblasti kultúrneho dedičstva;

žiada, aby sa umelecká sloboda prejavu podporovala ako hodnota a úsilie Európskej únie pri súčasnom rozvíjaní slobodného dialógu a výmeny osvedčených postupov na medzinárodnej úrovni;

zdôrazňuje, že EÚ má početné a rozmanité skúsenosti v oblasti inkluzívneho riadenia a že jej silná stránka spočíva v tom, že je zjednotená vo svojej rozmanitosti, pričom práve toto predstavuje pridanú hodnotu EÚ;

uznáva, že v oblasti kultúry sa síce musia dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality – a to aj s ohľadom na spoločné kultúrne korene a dedičstvo EÚ a členských štátov a výsledky dlhodobých umeleckých a kultúrnych interakcií –, vytvorenie zvyklosti pracovať a tvoriť spoločne vybudovalo základ pre rešpektovanie a pochopenie iných kultúr;

zdôrazňuje, že EÚ je priestor, v ktorom všetky členské štáty spájajú svoje sily s cieľom zohrávať významnejšiu úlohu v oblasti medzinárodných kultúrnych vzťahov, a to s využitím vzájomných prínosov spolupráce;

10.

navrhuje, aby každý členský štát mohol začať spoločné činnosti spolu s EÚ, ktoré majú každý rok zdôrazňovať inú krajinu EÚ, napríklad prostredníctvom výstav a koprodukcií, pričom by osobitnú úlohu zohrávalo rotujúce predsedníctvo, s cieľom zaistiť dodatočnú vlastnú hodnotu pre EÚ a členské štáty a zvýšiť viditeľnosť ich činností a iniciatív v zahraničí, a to aj prostredníctvom delegácií EÚ, pričom sa na tento účel poskytnú osobitné ľudské a finančné zdroje;

11.

členské štáty, najmä menšie členské štáty a ich kultúrne inštitúcie a subjekty, by mohli zvýšiť pridanú hodnotu svojich kultúrnych úspechov tým, že budú využívať EÚ na ich podporu a šírenie v zahraničí;

12.

kultúrna diplomacia môže fungovať ako vyslankyňa EÚ a jej členských štátov;

13.

pripomína, že v súvislosti s hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom je dôležité, aby členské štáty a inštitúcie EÚ spolupracovali, pokiaľ ide o prístupnosť, výskum, podporu, zachovanie a správu, ako aj boj proti obchodovaniu, rabovaniu a ničeniu, a to aj prostredníctvom regionálne vyčlenených finančných prostriedkov a pomoci a prostredníctvom cezhraničnej policajnej spolupráce v rámci i mimo EÚ;

14.

zdôrazňuje úlohu nezávislých médií pri podpore kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrnych kompetencií a potrebu posilnenia týchto médií ako zdroja dôveryhodných informácií, najmä v susedstve EÚ;

15.

víta skutočnosť, že spoločné oznámenie prezentuje kultúrny a kreatívny priemysel ako dôležitý prvok stratégie EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy; domnieva sa, že tento priemysel prispieva k „mäkkej moci“ Európy, keďže má úlohu veľvyslanca európskych hodnôt, najmä pokiaľ ide o regionálne tvorivé centrá a kultúrne siete, a odporúča, aby tieto odvetvia boli identifikované a aby sa im ponúkla podpora, ako aj rozvoj zručností; vyzýva Komisiu, aby modernizovala siete tvorivých a kultúrnych činiteľov a subjektov, a to s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky, európske kreatívne zóny a kreatívne platformy ako tvorcov multiplikačného efektu a inovácií, ako aj v iných oblastiach;

16.

žiada Komisiu a PK/VP, aby označili „kultúrne subjekty“ ako aktérov zohrávajúcich neoddeliteľnú úlohu pri vykonávaní spoločného oznámenia, a objasnili, že tieto subjekty by mali okrem iných kategórií zahŕňať umelcov, odborníkov z kultúrnej a kreatívnej oblasti, kultúrne inštitúcie, súkromné a verejné nadácie, univerzity a kultúrne a kreatívne podniky;

Správa a nástroje

17.

vyzýva Komisiu a PK/VP, aby predložili ročné a viacročné akčné plány v tejto oblasti, ktoré by mali zahŕňať činnosti, strategické tematické a geografické priority a spoločné ciele, a aby pravidelne kontrolovali vykonávanie spoločného oznámenia, ktorého výsledok by sa mal oznámiť Európskemu parlamentu;

18.

zdôrazňuje potrebu väčšej súdržnosti medzi politikami a opatreniami EÚ zahŕňajúcimi tretie krajiny; zdôrazňuje, že je potrebné čerpať z existujúcich výsledkov výskumov, najlepších postupov alebo iných iniciatív a nástrojov financovaných EÚ súvisiacich s ochranou kultúrneho dedičstva, ktoré by mohli byť prospešné pre spoluprácu s tretími krajinami; vyzýva na posilnenie synergií medzi všetkými zúčastnenými aktérmi a inými iniciatívami financovanými EÚ, ktoré by mohli byť prínosom pre dosahovanie cieľov stratégie, aby sa zabezpečili efektívne využívanie zdrojov, optimalizované výsledky a posilnený vplyv činností a iniciatív EÚ; odporúča, aby sa vyhodnotili doterajšie výsledky s cieľom zaručiť účinný prístup;

19.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci vytvorila rozpočtový riadok venovaný podpore medzinárodných kultúrnych vzťahov v rámci existujúcich programov a budúcich výziev, najmä v nasledujúcej generácii programov v oblasti kultúry a vzdelávania, aby tak mohli riadne rozvíjať svoje medzinárodné činnosti;

20.

navrhuje vypracovanie cieleného programu EÚ a zameranie zdrojov na medzinárodnú mobilitu a výmeny, ako sú rezidenčné programy určené najmä pre mladých umelcov a odborníkov z kultúrnych a kreatívnych sektorov;

21.

v tejto súvislosti navrhuje, aby absolventi a bývalí príjemcovia z programu Erasmus a iných vzdelávacích a dobrovoľníckych programov mobility boli nabádaní, aby využívali svoje medzikultúrne znalosti a kompetencie v prospech iných, pričom by sa mali stať vplyvnými aktérmi pri rozvoji partnerstiev v oblasti kultúrnych vonkajších vzťahov;

22.

vyzýva Komisiu, aby rozvinula rozmer kultúrneho cestového ruchu, napríklad prostredníctvom vypracovania a výmeny tematických programov a najlepších postupov, s cieľom uľahčiť medzinárodnú mobilitu a výmeny s občanmi z tretích krajín, ako aj prístup ku kultúrnym statkom;

23.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby medzinárodné kultúrne vzťahy zahrnuli horizontálnym spôsobom do medzinárodných nástrojov a programov spolupráce a do opatrení v rámci preskúmania v polovici trvania s cieľom zabezpečiť súdržnosť a z medzinárodných kultúrnych vzťahov vytvoriť účinný nástroj;

24.

vyzýva Komisiu, aby posilnila vplyv kultúrneho rozmeru v medzinárodných vzťahoch tým, že bude kultúrny rozmer systematicky zahŕňať do rokovaní a do dohôd o pridružení; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ stanovila zásady správania pre spolupracujúcich partnerov v nadnárodných projektoch a aby vytvorila flexibilnú sieť uľahčujúcu nadnárodnú kultúrnu spoluprácu prostredníctvom odstraňovania prekážok;

25.

vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala kultúrne vzťahy s krajinami európskeho susedstva prostredníctvom technickej pomoci, programov zameraných na budovanie kapacít, odborného vzdelávania, rozvoja zručností a prenosu vedomostí – a to aj v mediálnej oblasti – s cieľom zlepšiť ich správu a podporiť nové partnerstvá na vnútroštátnej, regionálnej, miestnej a cezhraničnej úrovni a zároveň zabezpečiť opatrenia nadväzujúce na regionálne programy v krajinách južného a východného susedstva vrátane západného Balkánu;

26.

zdôrazňuje, že ak majú byť vonkajšie činnosti EÚ v oblasti financovania kultúry udržateľné, musia vychádzať zo silnej účasti miestnych partnerov, z prispôsobovania programov podľa miestnej situácie a z náležitého zvažovania obdobia po financovaní projektov vrátane prechodu na modely vnútroštátneho financovania alebo iné výnosové modely;

27.

poukazuje na dôležitosť iniciatív v oblasti kultúry a ľudských práv, ktoré by sa mali zameriavať na podporu odborníkov v oblasti kultúry v krajinách alebo regiónoch, kde sú ich práva ohrozované; žiada, aby sa takéto programy spoločne financovali z Európskej nadácie na podporu demokracie a nástroja európskeho susedstva;

28.

zdôrazňuje, že aktívna občianska spoločnosť v partnerských krajinách môže značne pomôcť, pokiaľ ide o šírenie hodnôt podporovaných EÚ, a že je preto rozhodujúce, aby EÚ pri rozvíjaní svojich dvojstranných vzťahov upevňovala podporu pre organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v kultúrnom sektore v partnerských krajinách;

29.

vyzýva Komisiu, aby začlenila kultúru do všetkých existujúcich a budúcich dvojstranných a viacstranných dohôd s primeranými rozpočtovými prostriedkami a s náležitým ohľadom na záväzky prijaté v rámci Dohovoru UNESCO o kultúrnej rozmanitosti, a to s cieľom klásť ešte väčší dôraz na hospodársky potenciál kultúrneho dedičstva a kultúrnych a kreatívnych odvetví pri podpore trvalo udržateľného rozvoja, a to aj v oblasti rastu a zamestnanosti, a na ich vplyv na sociálny blahobyt; tvrdí, že by sa to mohlo uskutočniť napríklad v rámci budúceho rokovacieho mandátu pre nové partnerstvo s krajinami AKT po roku 2020; žiada, aby boli vypracované ukazovatele EÚ v tejto oblasti ako spôsob prispievania do diskusie o kultúrnej politike;

30.

zdôrazňuje dôležitosť programov mobility mladých ľudí a spolupráce univerzít, ktoré sú veľmi hodnotnými opatreniami na nadväzovanie dlhodobých akademických a kultúrnych vzťahov;

31.

vyzýva Komisiu, aby posilnila medzinárodný rozmer programov Erasmus+, Kreatívna Európa, Európa pre občanov a Horizont 2020; v tejto súvislosti pripomína rozhodujúcu úlohu programov EÚ v oblasti kultúry, vzdelávania, mládeže a športu, ktoré sú základným prvkom zameraným na boj proti intolerancii a predsudkom, ako aj na rozvíjanie pocitu spolunáležitosti a rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti; vyzýva Komisiu, aby najmä v rámci európskej susedskej politiky presadzovala účasť najbližších partnerských krajín najbližších k EÚ na týchto programoch;

32.

uznáva úsilie Komisie o podporu úlohy vedy, výskumu, vzdelávania a kultúrnej spolupráce ako nástrojov mäkkej moci v európskych vonkajších vzťahoch; vyzdvihuje, že vedecké a kultúrne výmeny prispievajú k budovaniu kapacít a riešeniu konfliktov, najmä vo vzťahoch so susednými krajinami;

33.

vyzýva Komisiu, aby posilnila a rozšírila COSME (program EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov), aby tak zahŕňal stratégiu pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry, a prostredníctvom tematických programov EÚ posilnila malé a stredné podniky, ktoré pôsobia v kultúrnom sektore v krajinách mimo EÚ;

34.

vyzdvihuje úlohu Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a úlohu regionálnych a miestnych orgánov a občianskej spoločnosti pri tvorbe tejto stratégie;

35.

zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal zohrávať aktívnu úlohu pri presadzovaní kultúry vo vonkajšej činnosti EÚ, a to aj prostredníctvom svojich informačných a styčných úradov;

36.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby v každej delegácii EÚ určili kontaktné miesto s cieľom úzko spolupracovať s národnými kultúrnymi inštitútmi a zástupcami členských štátov a s miestnymi občianskymi spoločnosťami, aktérmi a orgánmi v rámci procesu štruktúrovaného dialógu, ktorý sa zameriava na spoločnú identifikáciu spoločných prioritných oblastí, potrieb a metód spolupráce, a aby zabezpečili primeraný rozpočet a odbornú prípravu; žiada Komisiu a ESVČ, aby každé dva roky informovali Európsky parlament o stave vykonávania a dosiahnutých výsledkoch;

37.

žiada, aby sa v rámci ESVČ vyčlenili primerané ľudské a finančné zdroje na oblasť medzinárodných kultúrnych vzťahov, aby sa tak ESVČ mohla v rámci jednotlivých útvarov EÚ, ktoré sa zaoberajú medzinárodnými kultúrnymi vzťahmi, ujať katalytickej vedúcej úlohy;

38.

zasadzuje sa za to, aby sa medzinárodné kultúrne vzťahy stali predmetom vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu v záujme budovania kapacít aktérov v tejto oblasti a tiež rozvíjania účasti na kultúre prostredníctvom vzdelávania, a to aj tým, že sa zamestnancom EÚ poskytnú príslušné školenia v oblasti kultúrnych kompetencií;

39.

žiada, aby sa úloha kultúrnych inštitútov členských štátov jasne vymedzila s ohľadom na kultúrny vplyv EÚ mimo svojich hraníc a v súvislosti s inkluzívnym a spoločným európskym príbehom prostredníctvom siete národných kultúrnych inštitútov EÚ (EUNIC) a ďalších fór, a podporuje inkluzívny a rovnaký prístup ku všetkým zainteresovaným stranám vrátane občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti oceňuje prácu, ktorú doteraz vykonali kultúrne inštitúcie členských štátov; nabáda na ďalšiu spoluprácu v zahraničí s cieľom optimalizovať záujmy členských štátov s tým, že osobitnú pozornosť treba venovať menším členským štátom a členským štátom, ktoré v zahraničí nemajú žiadne kultúrne inštitúcie, ako aj potrebám ich kultúrneho zastúpenia;

40.

požaduje posilnenie strategického partnerstva s organizáciou UNESCO pri vykonávaní spoločného oznámenia pri súčasnom využívaní jej dôveryhodnosti v Európe a jej globálneho dosahu v záujme znásobenia účinkov spoločných činností so všetkými zainteresovanými stranami v EÚ aj mimo nej a zváženie toho, že by sa toto partnerstvo mohlo prepojiť s budúcimi pracovnými skupinami alebo poradnými radami ako pomoc pri vykonávaní oznámenia;

41.

zdôrazňuje, že je potrebné znovu vymedziť úlohu národných kultúrnych inštitútov pri medzikultúrnych výmenách, berúc do úvahy, že niektoré z nich majú dlhodobé tradície a mnoho kontaktov v tretích krajinách, čo by im umožnilo stať sa pevným základom pre spoluprácu a komunikáciu medzi rôznymi európskymi subjektmi; okrem toho poukazuje na ich potenciál pri podpore a uľahčovaní dvojstranných vzťahov medzi krajinami a pri napomáhaní rozvoja a vykonávania európskej stratégie pre kultúrnu diplomaciu;

42.

vyzýva Komisiu a PK/VP, aby ďalej podporovali rozvoj individuálne upraveného študijného programu EUVP (návštevníckeho programu Európskej únie) ako silného nástroja na rozvíjanie dialógu a podporu demokracie, ktorý by tiež slúžil ako stála platforma pre mladých a budúcich vedúcich predstaviteľov a mienkotvorcov z tretích krajín a pre hlavných partnerov v európskych inštitúciách a organizáciách občianskej spoločnosti;

43.

víta zriadenie platformy kultúrnej diplomacie a žiada, aby sa zabezpečila jej udržateľnosť s pravidelným hodnotením jej cieľov, výsledkov a riadenia; uznáva, že v oblasti medzinárodných kultúrnych vzťahov aktívne pôsobí mnoho rôznych inštitucionálnych i neinštitucionálnych subjektov (20), a žiada Komisiu, aby medzi všetkými zainteresovanými stranami podporovala štruktúrovaný dialóg, a to aj prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie;

44.

požaduje bezodkladné vytvorenie mechanizmu na prevenciu, posudzovanie a rekonštrukciu ohrozeného kultúrneho dedičstva a na vyhodnotenie strát vrátane rýchleho pohotovostného mechanizmu na ochranu dedičstva v konfliktných krajinách, ktorý sa bude zakladať na skúsenosti iniciatívy pracovnej skupiny modrých prilieb OSN pre kultúru, a to v úzkej a štruktúrovanej spolupráci s organizáciou UNESCO a s technologickou podporou programu Copernicus – európskeho programu pozorovania Zeme; v tejto súvislosti víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2347, v ktorej sa uvádza, že ničenie kultúrneho dedičstva môže predstavovať vojnový zločin, a vyzýva EÚ a ESVČ, aby spolupracovali so všetkými partnermi s cieľom prispievať k predchádzaniu konfliktom, budovaniu mieru a k procesom obnovy a zmierenia vo všetkých oblastiach zasiahnutých konfliktom;

45.

vyzýva na koordináciu na úrovni EÚ s cieľom bojovať proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi odcudzenými počas ozbrojených konfliktov a vojen a navrátiť takéto predmety, pričom uznáva, že takáto koordinácia má rozhodujúcu úlohu v úsilí zabrániť financovaniu teroristických skupín;

46.

poukazuje na potrebu posilnenia strategického partnerstva EÚ – UNESCO prostredníctvom vytvorenia udržateľnej platformy pre spoluprácu a komunikáciu o spoločných prioritách v záujme efektívneho riešenia spoločných výziev v kultúre a vzdelávaní;

47.

navrhuje, aby sa v rámci Európskeho kultúrneho fóra a Európskych dní rozvoja venovala osobitná pozornosť štruktúrovanému dialógu s občianskou spoločnosťou a so zainteresovanými stranami o téme medzinárodných kultúrnych vzťahov EÚ;

48.

vyzýva Komisiu, aby zorganizovala osobitné kolokvium/fórum pre kultúrne subjekty o kultúre a rozvoji nadväzujúce na bruselské vyhlásenie EÚ – AKT z apríla 2009 a aby toto kolokvium/fórum bolo prístupné pre subjekty zo susedstva EÚ a z ostatných strategických partnerských krajín;

49.

domnieva sa, že rozhodnutie o tom, že rok 2018 bude Európskym rokom kultúrneho dedičstva, je príležitosťou, ako integrovaným prístupom prispieť k podpore kultúrneho dedičstva ako dôležitého prvku medzinárodného rozmeru EÚ, pričom sa vychádza zo záujmu partnerských krajín o dedičstvo a odborné skúsenosti Európy;

50.

požaduje efektívne vykonávanie právnych nástrojov, ktoré sú už zavedené, v záujme lepšej ochrany kultúrneho dedičstva, autorských práv a duševného vlastníctva; žiada Komisiu, aby predložila plánovaný legislatívny návrh na reguláciu dovozu kultúrnych predmetov do EÚ, najmä takýchto predmetov z konfliktných oblastí, ako prostriedok boja proti nezákonnému obchodovaniu;

51.

žiada EÚ a členské štáty, ktoré podpísali a ratifikovali Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005, čím sa ho zaviazali vykonávať, aby podporili spoločné opatrenia na jeho vykonávanie;

Prístup založený na kontaktoch medzi ľuďmi

52.

súhlasí s návrhom spoločného oznámenia, aby sa od predvádzacieho prístupu „zhora nadol“ prešlo k prístupu založenému na kontaktoch medzi ľuďmi, pričom vyzdvihuje procesy spoločnej tvorby a koprodukcie v kultúrnom a kreatívnom priemysle; domnieva sa, že kultúra by mala byť prístupná všetkým občanom;

53.

berie na vedomie, že mladí ľudia sú jednou z hlavných cieľových skupín v EÚ a partnerských krajinách a že spoznávanie iných kultúr a jazykov ponúka skúsenosti, ktoré často vytvárajú celoživotnú náklonnosť, a uznáva, že scénické umenie, výtvarné umenie, pouličné umenie, hudba, divadlo, film, literatúra a sociálne médiá a digitálne platformy vo všeobecnosti sú najlepšími spôsobmi na ich zaujatie a zapojenie;

54.

žiada, aby sa zhodnotili spoločné projekty medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti výskumu a vývoja digitalizácie kultúrneho dedičstva, a to aj s cieľom uľahčiť prístup k poznatkom a vývoj nových služieb a produktov a presadzovať nový kultúrny cestovný ruch;

55.

žiada, aby sa hodnota a úloha kultúrneho obsahu, v súvislosti s ktorým patrí Európa medzi najväčších producentov, začlenili do európskych politík, a to aj v digitálnom sektore, s cieľom vytvoriť globálne virtuálne siete občanov v záujme posilnenia kultúrnej účasti a výmeny;

56.

žiada vytvorenie iniciatívy EÚ týkajúcej sa možností pripojenia s cieľom pomôcť geograficky znevýhodneným mladým ľudom, aby sa mohli aktívnejšie zapájať;

57.

víta iniciatívy Komisie na podporu partnerského učenia pre mladých podnikateľov v oblasti kultúry, ako napríklad program Med Culture, alebo na podporu iniciatív zameraných na odbornú prípravu v oblasti medzikultúrnych vzťahov, napríklad program More Europe (Viac Európy);

58.

podporuje opatrenia s cieľom čo najviac uľahčiť ďalšiu účasť tretích krajín na cezhraničných a spoločných projektoch, ako je napríklad projekt Kultúrne trasy Rady Európy, ako aj zahrnúť ich ako aktérov do budúcej stratégie navrhovanej pre delegácie EÚ v tretích krajinách, čím sa im umožní plne využívať výhody kultúrnych aktivít EÚ, ako je napríklad Európske hlavné mesto kultúry a cena LUX, pri svojej práci v tretích krajinách; pripomína, že digitálne nástroje, technologické platformy, ako je Europeana, a kultúrne siete môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri oslovovaní širšieho publika a šírení najlepších postupov;

59.

požaduje vytvorenie programu kultúrnych víz na podobnom základe, aký má existujúci program vedeckých víz, pre štátnych príslušníkov tretích krajín, umelcov a iných odborníkov v oblasti kultúry s cieľom podporovať kultúrne vzťahy a odstraňovať prekážky mobility v kultúrnom sektore;

60.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila spoluprácu s Radou Európy, najmä na programoch určených na zdôrazňovanie kultúry ako nástroja demokracie, medzikultúrneho dialógu, kultúrneho dedičstva a audiovizuálneho sveta;

61.

uznáva, že je potrebné dôkladne poznať prostredie, miestnych aktérov a občiansku spoločnosť s cieľom zlepšiť prístup týchto subjektov k programom a financovaniu a zabezpečiť, že sa využije multiplikačný účinok ich účasti na programoch a iniciatívach EÚ; odporúča, aby sa konzultovalo s miestnymi aktérmi vrátane miestnych orgánov s cieľom vytvárať programy spoločne; vyzýva na rozvoj inovatívnych prístupov založených na spolupráci, ktoré sa budú opierať o už existujúce nástroje a siete (granty, kaskádové granty) (21), a požaduje prijatie nadväzujúcich opatrení zohľadňujúcich rodovú rovnováhu;

62.

uznáva, že rozvojové stratégie a programy sa výrazne zameriavajú na materiálnu a sociokultúrnu depriváciu; vyzýva na lepšie zapojenie zraniteľných spoločenstiev vrátane spoločenstiev vo vidieckych a v odľahlých oblastiach s cieľom posilniť sociálnu súdržnosť;

63.

vyzýva na väčšie zviditeľnenie a lepšie šírenie aktivít EÚ a členských štátov v oblasti kultúry na medzinárodnej úrovni, a to aj vytvorením spoločných usmernení (22) a oslovovaním cieľových skupín v ich miestnych jazykoch;

64.

vyzýva na zmenu paradigmy v mediálnom pokrytí, a to tak, že sa podporí poskytovanie európskych kultúrnych informácií spoločne so zavedením kultúrneho portálu EÚ a festivalov a s vypracovaním koncepcie Európskych domov kultúry, okrem iného prostredníctvom štruktúrovaného zapojenia miestnych médií a platforiem sociálnych médií, ako aj v spolupráci s EBU, Euronews, Euranet a s ďalšími subjektmi;

65.

nabáda EÚ, aby naplno využívala potenciál multimediálneho výskumu s cieľom pochopiť súčasné výzvy a príležitosti v rozvojových krajinách, a to aj v otázkach týkajúcich sa kultúry a pri posudzovaní úlohy kultúry v rozvoji a medzinárodnej spolupráci;

Globálna stratégia EÚ

66.

zdôrazňuje dôležitú úlohu kultúry vo vonkajšej politike EÚ ako nástroja mäkkej moci, katalyzátora udržiavania mieru, stability a zmierenia a hnacieho motora udržateľného sociálno-hospodárskeho a ľudského rozvoja;

67.

poukazuje na kľúčovú úlohu vzdelávania a kultúry pri podpore občianstva a medzikultúrnych znalostí, ako aj pri budovaní lepších sociálnych, ľudských a hospodárskych vyhliadok;

68.

víta skutočnosť, že globálna stratégia EÚ zdôrazňuje význam medzikultúrneho a medzináboženského dialógu pri posilňovaní vzájomného porozumenia; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že vnútorná hodnota kultúry a umenia ako prostriedkov potlačenia radikalizmu a terorizmu sa nespomína; žiada preto, aby sa posilnili nástroje osobitne zamerané na podporu kultúrneho sektora a spoluprácu s ním;

69.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, ako je Organizácia Spojených národov, UNESCO, Interpol, Svetová colná organizácia a Medzinárodná rada múzeí, s cieľom posilniť boj proti obchodovaniu s kultúrnymi objektmi, ktoré môže slúžiť na financovanie trestnej činnosti vrátane financovania teroristických organizácií;

70.

vyzýva PK/VP, aby pri vykonávaní plánu globálnej stratégie EÚ prisúdila kultúrnym otázkam osobitnú úlohu;

71.

zdôrazňuje, že EÚ, ktorá je založená na hodnotách zachovávania ľudskej dôstojnosti, mieru, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, by mala vo vonkajšej politike vychádzať zo svojich skúseností a ponaučení, a že by sa to malo odraziť na rozvoji vzťahov s tretími krajinami prostredníctvom kultúry a kultúrneho dedičstva, pričom v tejto súvislosti poznamenáva, že by to zároveň ponúklo príležitosť, aby EÚ predstavila a vyvážala svoje kultúrne hodnoty;

72.

požaduje cielené kultúrne a vzdelávacie politiky, ktoré môžu podporiť kľúčové ciele zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a prispieť k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv; pripomína, že v roku 2018 sa bude oslavovať 70. výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv;

73.

uznáva, že kultúrny vplyv EÚ jej umožňuje plánovať viditeľnosť v medzinárodných záležitostiach prostredníctvom kanálov jej rozmanitej kultúrnej identity;

74.

pripomína, že vzdelávanie a kultúra sú základnými hnacími silami pri uľahčovaní dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 s osobitnou pozornosťou venovanou obnove miest a mestám v Európe a vo svete; preto požaduje, aby sa v návrhu nového Európskeho konsenzu o rozvoji zdôraznila úloha kultúry a ochrany a podpory kultúrnych prejavov;

75.

vyzýva na posilnenie medzinárodných kultúrnych vzťahov v rámci diskusií o politike týkajúcej sa migrácie a utečencov; naliehavo žiada, aby EÚ, ktorej sila spočíva v tom, že je zjednotená v rozmanitosti, zaujala vyvážený prístup, ktorý bude rešpektovať kultúrne rozdiely a v ktorom budú kľúčovú úlohu zohrávať diaspóry; zdôrazňuje, že kultúra by mala byť mostom pre vzájomné porozumenie s cieľom žiť spolu vo väčšej harmónii;

76.

uznáva, že EÚ tiež funguje v osobitných prostrediach, v ktorých sú politický kontext a právne rámce na rozvíjanie kultúrnych vzťahov nepriateľské a represívne; uznáva, že v tretích krajinách sa EÚ často stretáva s následkami nepresných, čiastočných a subjektívnych informácií a je cieľom otvorenej propagandy; v tejto súvislosti požaduje špeciálne opatrenia a vhodné kroky;

77.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili dostupné zdroje na prístup k vzdelávaniu a kultúre, najmä pre maloletých migrantov a utečencov v EÚ a v tretích krajinách; žiada o podporu na „vzdelávacie koridory“ pre vysokoškolských študentov na univerzitách v EÚ (aj v spolupráci s telematickými univerzitami), pričom sa vždy bude rešpektovať jazyková a kultúrna rozmanitosť;

78.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby podporovali kultúrne vzťahy s priamymi susedmi EÚ s cieľom podporiť konkrétne opatrenia zamerané na podnietenie medzikultúrneho dialógu (23) a vyriešenie otázok migrácie, bezpečnosti a radikalizácie, ktorým EÚ čelí;

79.

odporúča, aby EÚ spolupracovala so všetkými príslušnými inštitúciami pôsobiacimi v tejto oblasti a s miestnymi partnermi s cieľom realizovať svoje ciele v oblasti medzinárodných kultúrnych vzťahov, a to tak prostredníctvom multilaterálnej spolupráce v rámci medzinárodných organizácií, ako aj prostredníctvom partnerstiev s kľúčovými aktérmi na mieste;

80.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby posilnili spoluprácu s Rozšírenou čiastočnou dohodou o kultúrnych trasách Rady Európy, inštitucionálnym nástrojom na posilnenie základných kultúrnych vzťahov aj s tretími krajinami, v záujme podpory základných hodnôt kultúrnej rozmanitosti, medzikultúrneho dialógu a udržateľného územného rozvoja menej známych kultúrnych destinácií a súčasného zachovania ich spoločného kultúrneho dedičstva;

81.

nabáda EÚ, aby úzko spolupracovala so všetkými štátmi, ktoré majú rovnaké ciele a hodnoty ako ona a sú pripravené sa za ne zasadiť; zdôrazňuje, že je to mimoriadne dôležité v záujme zavedenia legitímnej a stabilnej činnosti, vďaka ktorej bude EÚ uznaná ako globálny aktér;

o o

82.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) http://ec.europa.eu/culture/library/publications/global-cultural-citizenship_en.pdf

(2) Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.

(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0441.

(4) http://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/199

(5) Ú. v. EÚ C 320, 16.12.2008, s. 10.

(6) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 135.

(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0005.

(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0403.

(9) Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 4.

(10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0293.

(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0486.

(12) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 41.

(13) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 55.

(14) Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 32.

(15) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/563418/ IPOL_STU(2016)563418_EN.pdf

(16) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/etudes/join/2013/513985/IPOL-CULT_ET(2013)513985_EN.pdf

(17) http://ec.europa.eu/dgs/fpi/showcases/eu_perceptions_study_en.htm

(18) Napr. Erasmus, Horizont 2020 a Kreatívna Európa.

(19) Napr. návštevnícky program EÚ (EUVP), ktorý v roku 1974 zriadili Európsky parlament a Komisia, je individuálny študijný program pre nádejných mladých lídrov a mienkotvorcov z krajín mimo Európskej únie, pričom jeho mottom je „Šírenie hodnôt EÚ na celom svete od roku 1974“.

(20) Generálne riaditeľstvá Komisie (najmä GR pre vzdelávanie a kultúru (EAC), GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (DEVCO), GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení (NEAR), GR pre výskum a inováciu (RTD) a GR pre komunikačné siete, obsah a technológie (CONNECT)), ESVČ, Útvar pre nástroje zahraničnej politiky (FPI), delegácie EÚ, delegácie členských štátov, kultúrne inštitúty členských štátov v zahraničí, Rada Európy, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, sieť národných kultúrnych inštitútov Európskej únie (EUNIC), Medzinárodná rada múzeí (ICOM), Medzinárodné centrum pre štúdium ochrany a zachovania kultúrnych pamiatok (ICCROM), UNESCO, medzinárodné organizácie, organizácie občianskej spoločnosti, mimovládne organizácie, miestni kultúrni aktéri, pouliční umelci a ďalšie platformy a siete.

(21) Napríklad program Med Culture financovaný z prostriedkov EÚ, ktorý sa zameriava na vytváranie a zdokonaľovanie kultúrnych politík a postupov týkajúcich sa kultúrneho sektora. Participačný prístup zahŕňa aktérov občianskej spoločnosti, ministerstvá a verejné a súkromné inštitúcie pôsobiace v oblasti kultúry, ako aj v iných súvisiacich sektoroch.

(22) Jednou z možností by bolo vytvorenie úlohy tzv. veľvyslancov kultúry, ktorí sa zasadzujú za európsku integráciu a medzinárodné vzťahy a podporujú ich (podobným spôsobom ako veľvyslanci dobrej vôle OSN). Mohlo by ísť o umelcov, hudobníkov, spisovateľov atď.

(23) Napríklad projekt Young Arab Voice (Mladý arabský hlas) financovaný z prostriedkov EÚ.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/124

P8_TA(2017)0305

Budovanie ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (2017/2732(RSP))

(2018/C 334/13)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 9, 151, 152, článok 153 ods. 1 a 2 a článok 173,

—	so zreteľom na články 14, 27 a 30 Charty základných práv Európskej únie,

—	so zreteľom na ZFEÚ a na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na článok 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ a na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť (1),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

—	so zreteľom na politické usmernenia predsedu Junckera s názvom Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom (2),

—	so zreteľom na závery Európskej rady z 15. decembra 2016 a 23. júna 2017,

—	so zreteľom na závery Rady o programe konkurencieschopnosti priemyslu, o digitálnej transformácii európskeho priemyslu a balíku technológií jednotného digitálneho trhu a modernizácie verejných služieb,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie (3),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu – využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere (COM(2016)0180),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu (4),

—	so zreteľom na závery Rady z 29. mája 2017 o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku,

—	so zreteľom na Parížsku dohodu ratifikovanú Európskym parlamentom 4. októbra 2016,

—	so zreteľom na otázku Komisii o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (O-000047/2017 – B8-0319/2017),

—	so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

keďže európsky priemysel je svetovým lídrom v mnohých priemyselných odvetviach, predstavuje viac ako polovicu európskeho vývozu, zabezpečuje približne 65 % investícií do výskumu a vývoja a poskytuje viac ako 50 miliónov pracovných miest (priamo alebo nepriamo, čo je 20 % všetkých pracovných miest v Európe;

B.	keďže podiel európskeho spracovateľského priemyslu na HDP EÚ klesol počas posledných 20 rokov z 19 % na menej než 15,5 % a počas uvedeného obdobia klesol aj jeho podiel na zamestnanosti a investíciách v oblasti výskumu a vývoja;

C.	keďže posilnenie našej priemyselnej základne je preto nevyhnutné na udržanie odborných znalostí a know-how v EÚ;

D.	keďže politika EÚ musí európskemu priemyslu umožňovať, aby si zachoval konkurencieschopnosť a schopnosť investovať v Európe, riešiť sociálne a environmentálne výzvy vrátane zmeny klímy a zároveň zostať lídrom, pokiaľ ide o sociálnu a environmentálnu zodpovednosť;

keďže obehové hospodárstvo môže mať veľmi pozitívny vplyv na reindustrializáciu Európy a na zníženie spotreby energie a závislosti od surovín z tretích krajín a keďže investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti sú dôležitou hybnou silou podpory priemyselnej obnovy schopnej nastoliť účinné cykly;

keďže ambiciózna inovačná politika, ktorou sa podporuje výroba vysoko kvalitných, inovatívnych a energeticky účinných výrobkov a presadzujú sa udržateľné výrobné procesy, umožní EÚ posilniť svoju konkurencieschopnosť vo svete; keďže inovácia a investície do výskumu a vývoja, pracovných miest a obnovy zručností sú nevyhnutné pre udržateľný rast; keďže inovačný priemysel vo veľkej miere závisí od výskumnej kapacity EÚ, pokroku vo výskume, a najmä spolupráce v oblasti výskumu;

G.	keďže európsky priemysel, veľký aj malý, čelí celosvetovej konkurencii a keďže integrovaný a fungujúci vnútorný trh a otvorený a spravodlivý obchod s tretími krajinami majú zásadný význam pre priemysel EÚ, v ktorom spravodlivý obchod s priemyselnými výrobkami musí dodržiavať normy EÚ;

H.	keďže malé a stredné podniky (MSP), ktoré tvoria výraznú väčšinu európskych spoločností a sú základným pilierom priemyselných odvetví EÚ, čelia veľkým výzvam vzhľadom na celosvetové zmeny v hospodárstve a na finančné a administratívne prekážky;

I.	keďže ženy podnikateľky predstavujú iba 31 % samostatne zárobkovo činných obyvateľov EÚ a 30 % začínajúcich podnikateľov a v súčasnosti sú v priemysle nedostatočne zastúpené, najmä na vedeckých, inžinierskych a riadiacich pozíciách;

J.	keďže viac ako 60 % všetkých podnikov v súčasnosti sú rodinné podniky a poskytujú 50 % všetkých pracovných miest v súkromnom sektore v Európskej únii;

K.	keďže stratégia podpory digitalizácie priemyslu má zásadný význam pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva;

L.	keďže finančné nástroje a programy EÚ zohrávajú strategickú úlohu, pokiaľ ide o posilňovanie konkurencieschopnosti, prilákanie investícií do EÚ a predchádzanie ich úniku;

zdôrazňuje zásadnú úlohu priemyslu ako hybnej sily udržateľného rastu, zamestnanosti a inovácií v Európe;

zdôrazňuje význam posilňovania a modernizácie priemyselnej základne v Európe a zároveň pripomína cieľ EÚ zabezpečiť, aby do roku 2020 pochádzalo 20 % HDP Únie z priemyslu;

vyzýva Komisiu, aby do začiatku roka 2018 spolu s členskými štátmi vypracovala stratégiu EÚ a akčný plán pre konzistentnú a komplexnú priemyselnú politiku zameranú na reindustrializáciu Európy vrátane cieľov, ukazovateľov, opatrení a časových harmonogramov; vyzýva Komisiu, aby pri vypracovaní tejto stratégie vychádzala z posúdenia vplyvu začlenenia priemyselnej politiky do strategických politických iniciatív a zo širokého dialógu so zainteresovanými stranami a zohľadnila konkurencieschopnosť a udržateľnosť priemyslu vo všetkých svojich hlavných politických iniciatívach; zdôrazňuje skutočnosť, že táto stratégia Únie musí okrem iného vychádzať z digitalizácie, energeticky a zdrojovo efektívneho hospodárstva a prístupu zohľadňujúceho životný cyklus a obehové hospodárstvo;

domnieva sa, že európsky regulačný rámec a verejné a súkromné investície by mali umožňovať odvetviam prispôsobiť sa príslušným zmenám a podnikať anticipačné kroky, aby prispievali k tvorbe pracovných miest, rastu, regionálnej konvergencii a územnej súdržnosti;

zdôrazňuje úlohu MSP ako chrbtovej kosti hospodárstva EÚ a potrebu posilniť silné hodnotové reťazce medzi MSP, spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou a väčšími podnikmi, ako aj potrebu priemyselnej politiky v EÚ, ktorá bude orientovaná na MSP tak, aby riešila výzvy, ktorým čelia; zdôrazňuje potrebu podporovať vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia prostredníctvom rovnakých podmienok pre všetky MSP, začínajúce a rozširujúce sa podniky, mladých podnikateľov, a to najmä v najinovatívnejších oblastiach, a podniky sociálneho hospodárstva v EÚ;

zdôrazňuje, že klastre pre konkurencieschopnosť, obchodné siete a centrá digitálnych inovácií sú veľmi užitočným riešením, ako zapojiť všetky príslušné zainteresované strany; požaduje, aby EÚ podporovala verejné investície do inovácií, keďže ide v tejto oblasti o strategickú prioritu; žiada Komisiu, aby podporila tieto klastre a ich spoluprácu na európskej úrovni a zaručila zapojenie MSP, výskumných centier a univerzít na regionálnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby vytvorila inteligentné špecializované platformy, ktoré by uľahčovali prepojenia medzi odvetviami a disciplínami; zdôrazňuje potrebu posilniť medziregionálnu spoluprácu s cieľom rozvíjať nadnárodné príležitosti a prierezové inovačné spojenectvá;

vyzýva Komisiu, aby identifikovala problémy a prekážky, ktorým ženy čelia pri začiatku podnikania, a presadzovala a podporovala vedúce postavenie žien, ako aj spôsoby, ako bojovať proti rozdielom v odmeňovaní a prístupe k pracovným pozíciám;

vyjadruje presvedčenie, že európsky priemysel by sa mal považovať za strategickú výhodu z hľadiska konkurencieschopnosti a udržateľnosti EÚ; zdôrazňuje, že len pevný a odolný priemysel a priemyselná politika orientovaná na budúcnosť umožnia EÚ čeliť rôznym budúcim výzvam vrátane udržateľnej reindustrializácie, globálnej hospodárskej súťaže, rýchleho technologického pokroku a tvorby kvalitných pracovných miest;

zdôrazňuje význam energetickej únie, jednotného digitálneho trhu, digitálnej agendy a prepojiteľnosti Európy pomocou primeranej, na budúcnosť orientovanej a efektívnej infraštruktúry;

10.

zdôrazňuje, že v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti v Európe je pre EÚ dôležité podporovať zvyšovanie kvality európskych výrobkov prostredníctvom procesov reindustrializácie, najmä výskumom a digitalizáciou;

11.

zdôrazňuje, že v záujme podpory priemyslu Únie pri riešení výziev v oblasti rýchlych hospodárskych a regulačných zmien v dnešnom globalizovanom svete je nevyhnutné posilniť atraktívnosť Európy v oblasti priemyslu pre európske a zahraničné priame investície;

12.

zdôrazňuje, že je dôležité včas prijať priemyselnú stratégiu Únie a v tejto súvislosti pripomína, že je nevyhnutné ponechať v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) dostatočné finančné prostriedky pre priemyselné odvetvie, najmä prostredníctvom osobitných nástrojov a fondov, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020, Európsky fond pre strategické investície (EFSI), Nástroj na prepájanie Európy (NPE) a COSME;

13.

pripomína záväzky EÚ vyplývajúce z Parížskej dohody; požaduje, aby sa do priemyselnej stratégie EÚ začlenili účinné nástroje financovania a opatrenia, ktoré pomôžu znížiť „uhlíkové riziko“ a bojovať proti riziku úniku uhlíka;

14.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v plnej miere využil potenciál priemyslu, najmä v environmentálnych technológiách a aby sa v rámci priemyselných odvetví zaistil neustály vývoj a zavádzanie najlepších dostupných techník a nových inovácií;

15.

zdôrazňuje, že je potrebné znížiť administratívnu záťaž a náklady na dodržiavanie predpisov pre podniky vrátane rodinných podnikov a zároveň zabezpečiť účinnosť právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa, zdravia, bezpečnosti a ochrany životného prostredia;

16.

zdôrazňuje význam voľného a spravodlivého medzinárodného obchodu, ktorý je založený na spoločných pravidlách a rovnakých podmienkach, pre priemysel EÚ; požaduje väčšiu konzistentnosť medzi obchodnou politikou a priemyselnou politikou, aby sa zabránilo nesúrodosti, ktorá by mohla viesť k ďalšiemu premiestňovaniu podnikov a obmedzovaniu priemyselnej výroby v EÚ;

17.

zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby obchodná politika EÚ podporovala praktiky narúšajúce hospodársku súťaž; zdôrazňuje, že EÚ potrebuje ucelenú a účinnú antidampingovú a antisubvenčnú stratégiu, ktorá bude v súlade s pravidlami WTO;

18.

zdôrazňuje, že európsky priemysel musí čeliť globálnej konkurencii, a vyzýva preto Komisiu, aby posúdila vhodnosť definícií trhu a súčasný súbor pravidiel hospodárskej súťaže platných v EÚ s cieľom zohľadniť vývoj príslušných globálnych trhov a vznik vplyvných národných subjektov z tretích krajín;

19.

vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť úlohe štátnych podnikov so sídlom v zahraničí, ktoré ich vlády podporujú a dotujú spôsobom, ktorý je podľa pravidiel EÚ o jednotnom trhu pre subjekty v EÚ zakázaný;

20.

vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi sledovala priame zahraničné investície z tretích krajín do strategických sektorov EÚ, infraštruktúry a kľúčových technológií budúcnosti alebo do iných aktív, ktoré sú dôležité, v záujme bezpečnosti a ochrany prístupu k nim, a zároveň mala na pamäti, že Európa do veľkej miery závisí od priamych zahraničných investícií;

21.

zdôrazňuje, že na úrovni EÚ a v konzultácii so všetkými relevantným partnermi vrátane sociálnych partnerov a akademickej obce treba vyvíjať koordinované úsilie s cieľom podporovať nové zručnosti, ako aj rekvalifikáciu, zvyšovanie úrovne zručností a celoživotné vzdelávanie, ako to Komisia presadzuje vo svojom Programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta;

22.

pripomína dôležitú úlohu prijímania noriem na úrovni EÚ a podporuje silné zameranie na vedúcu úlohu EÚ v medzinárodných normalizačných organizáciách;

23.

berie na vedomie, že je potrebné koordinovať úsilie EÚ o zníženie závislosti od zdrojov z tretích krajín zameraním sa na tieto štyri oblasti:

a)	spravodlivý prístup k medzinárodným trhom so zdrojmi,

b)	udržateľnú ťažbu,

c)	účinné technologické inovácie,

d)	obehové hospodárstvo;

24.

zdôrazňuje, že v novej stratégii priemyselnej politiky musia byť zosúladené rôzne oblasti politiky s priemyselnou politikou, a to predovšetkým v oblasti obchodu, životného prostredia, výskumu, zdravia, investícií, hospodárskej súťaže, energetiky, zmeny klímy a kreatívneho priemyslu, aby sa vytvoril jeden ucelený prístup;

25.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 89.

(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0377.

(3) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 131.

(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0240.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/128

P8_TA(2017)0306

Správa o Turecku za rok 2016

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o správe Komisie o Turecku za rok 2016 (2016/2308(INI))

(2018/C 334/14)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenia z 24. novembra 2016 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom (1) a z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku (2),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2014 o tureckých opatreniach vyvolávajúcich napätie vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru (3) a svoje uznesenie z 15. apríla 2015 o 100. výročí genocídy Arménov (4),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 9. novembra 2016 o politike rozširovania EÚ (COM(2016)0715) a na správu o Turecku za rok 2016 (SWD(2016)0366),

—	so zreteľom na závery predsedníctva z 13. decembra 2016 a na predchádzajúce príslušné závery Rady a Európskej rady,

—	so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005, najmä na jeho odsek 5 zásad, ktorými sa rokovania riadia,

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou (5) (ďalej len „prístupové partnerstvo“), a na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenie v nadväznosti na samit EÚ a Turecka, ktorý sa konal 29. novembra 2015, a na akčný plán EÚ a Turecka,

—

so zreteľom na vyhlásenie vydané Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi 21. septembra 2005 vrátane ustanovenia, že uznanie všetkými členskými štátmi je nevyhnutnou súčasťou rokovaní, a na to, že Turecko musí plne a účinne vykonávať dodatkový protokol k Ankarskej dohode vo vzťahu k všetkým členským štátom tým, že odstráni všetky prekážky slobodného pohybu tovaru bez predsudkov a diskriminácie,

—	so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 46 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), v ktorom sa uvádza, že zmluvné strany sa zaväzujú dodržiavať a plniť konečné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo všetkých konaniach, ktorých sú účastníkmi,

—

so zreteľom na stanoviská Benátskej komisie Rady Európy, najmä na stanoviská z 10. – 11. marca 2017 o zmenách ústavy, ktoré sa majú predložiť na schválenie v národnom referende, o opatreniach ustanovených v nedávnych mimoriadnych dekrétoch týkajúcich sa slobody médií a o povinnostiach, právomociach a fungovaní trestno-mierového sudcovstva, z 9. – 10. decembra 2016 o mimoriadnych dekrétoch č. 667 – 676 prijatých po neúspešnom prevrate z 15. júla 2016, a zo 14. – 15. októbra 2016 o pozastavení druhého odseku článku 83 ústavy (parlamentná nedotknuteľnosť),

—	so zreteľom na vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z 26. júla 2016 o opatreniach prijatých počas výnimočného stavu v Turecku,

—	so zreteľom na vyhlásenie EÚ a Turecka z 18. marca 2016,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 2. marca 2017 o prvej výročnej správe o nástroji pre utečencov v Turecku (COM(2017)0130) a na piatu správu Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade z 2. marca 2017 o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka (COM(2017)0204),

—

so zreteľom na skutočnosť, že Turecko sa zaviazalo k splneniu kodanských kritérií, primeraným a účinným reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ, a so zreteľom na skutočnosť, že toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť pre Turecko na posilnenie svojich inštitúcií a pokračovanie jeho procesu demokratizácie a modernizácie,

—	so zreteľom na odporúčanie Komisie z 21. decembra 2016 na rozhodnutie Rady, ktorým sa povoľuje začatie rokovaní s Tureckom o dohode o rozšírení rozsahu bilaterálneho preferenčného obchodného vzťahu a o modernizácii colnej únie,

—

so zreteľom na skutočnosť, že dodržiavanie právneho štátu, a to predovšetkým vrátane oddelenia právomocí, demokracie, slobody prejavu a médií, ľudských práv, práv menšín a náboženských slobôd, slobody združovania a pokojného protestovania, je základom procesu rokovaní, a to podľa kodanských kritérií členstva v Európskej únii,

—

so zreteľom na to, že Turecko je hodnotené v rebríčku Svetového indexu slobody tlače zverejnenom 26. apríla 2017 na 155. mieste, najnižšie vo svojej histórii, a ako jedna z krajín, kde sú novinári najviac vystavení vyhrážaniu, fyzickým útokom a súdnemu obťažovaniu vrátane zadržiavania a trestov odňatia slobody,

—

so zreteľom na skutočnosť, že Európsky parlament v novembri 2016 vyzval Komisiu a členské štáty, aby začali dočasné zmrazenie prebiehajúcich prístupových rokovaní s Tureckom, a zaviazal sa preskúmať svoje stanovisko po ukončení neprimeraných opatrení v rámci výnimočného stavu v Turecku, pričom toto preskúmanie bude založené na tom, či právny štát a dodržiavanie ľudských práv boli v krajine obnovené,

—

so zreteľom na krízu v Sýrii, úsilie o dosiahnutie prímeria a mierového riešenia a na povinnosti Turecka v záujme posilnenia stability a podpory dobrých susedských vzťahov prostredníctvom intenzívneho úsilia s cieľom vyriešiť otvorené bilaterálne otázky, spory a konflikty so susednými krajinami cez pozemné a námorné hranice a vzdušný priestor v súlade s medzinárodnými dohovormi vrátane Dohovoru OSN o morskom práve a s Chartou OSN,

—	so zreteľom na zapojenie Ruska do konfliktu v Sýrii, vrátane podpory používania chemických zbraní sýrskym vojskom, ktoré Sýriu ešte viac destabilizuje a zvyšuje počet utečencov hľadajúcich ochranu v Turecku a v EÚ,

—	so zreteľom na bezpečnostnú situáciu Turecka, ktorá sa zhoršila vnútorne aj navonok, a na teroristické útoky vykonané v krajine,

—	so zreteľom na skutočnosť, že Turecko je s takmer 3 miliónmi registrovaných utečencov zo Sýrie, z Iraku a Afganistanu hostiteľskou krajinou najväčšej populácie utečencov na svete, podľa Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR),

—	so zreteľom na hospodársku a finančnú situáciu v Turecku, ktorá je čiastočne spôsobená nedávnou vlnou útokov a politickou nestabilitou, ale aj hlbšími základnými problémami s hospodárstvom,

—	so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) z februára 2017 o situácii v oblasti ľudských práv v juhovýchodnom Turecku (The human rights situation in South-East Turkey),

—	so zreteľom na to, že je nutné oceniť, ako pohostinné je Turecko voči veľkému počtu utečencov, ktorí v tejto krajine žijú,

—	so zreteľom na vyhlásenie o predbežných zisteniach a záveroch medzinárodnej pozorovateľskej misie pre referendum vydaných 17. apríla 2017,

—	so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2156 z 25. apríla 2017 o fungovaní demokratických inštitúcií v Turecku, ktorej výsledkom bolo opätovné otvorenie procesu monitorovania,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0234/2017),

A.	keďže milióny Turkov a ľudí tureckého pôvodu už desaťročia žijú v členských štátoch EÚ a prispievajú k ich prosperite,

Úvod

zdôrazňuje, že rok 2016 bol pre obyvateľstvo Turecka zložitým rokom v dôsledku pretrvávajúcej vojny v Sýrii, vysokého počtu utečencov, konfliktu na juhovýchode, série ohavných teroristických útokov a násilného pokusu o prevrat, pri ktorom bolo zabitých 248 osôb; opakovane potvrdzuje svoje ostré odsúdenie pokusu o prevrat z 15. júla 2016 a vyjadruje svoju solidaritu s obyvateľstvom Turecka; uznáva právo a zodpovednosť tureckej vlády, aby prijala opatrenia na postavenie páchateľov pred súd, rešpektujúc pri tom zásady právneho štátu a právo na spravodlivý proces;

zdôrazňuje však, že opatrenia prijaté v rámci výnimočného stavu majú rozsiahly, neprimeraný a dlhotrvajúci negatívny vplyv na veľké množstvo bežných občanov, ako aj na ochranu základných slobôd v krajine; odsudzuje kolektívne prepúšťanie štátnych zamestnancov a príslušníkov polície, masovú likvidáciu médií, zatýkanie novinárov, akademikov, sudcov, obhajcov ľudských práv, volených a nevolených činiteľov, príslušníkov bezpečnostných služieb a bežných občanov, zhabanie ich majetku, aktív a pasov, zatvorenie mnohých škôl a univerzít, a zákaz cestovať, ktorý bol uložený tisícom tureckých občanov, a to na základe mimoriadnych dekrétov bez individualizovaných rozhodnutí a bez možnosti včasného súdneho preskúmania; vyjadruje znepokojenie nad zhabaním majetku, a v niektorých prípadoch znárodnením, tureckých súkromných spoločností a podnikov; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov zadržiavaných bez dôkazu o ich osobnom zapojení do spáchania trestného činu; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že výsadné legislatívne právomoci parlamentu boli významne oslabené;

zdôrazňuje strategický význam dobrých vzťahov medzi EÚ a Tureckom a vysokú pridanú hodnotu spolupráce pri riešení výziev, ktorým obe strany čelia; uznáva, že Turecko aj EÚ si od začatia prístupových rokovaní v roku 2004 prešli svojím vlastným vnútorným procesom transformácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístupové nástroje neboli využité v plnom rozsahu, a že došlo k zhoršeniu v oblasti právneho štátu a ľudských práv, ktoré sú jadrom kodanských kritérií, a nad tým, že v priebehu rokov stratila úplná integrácia Turecka do EÚ podporu verejnosti na oboch stranách; naďalej sa zaväzuje spolupracovať a udržiavať konštruktívny a otvorený dialóg s tureckou vládou s cieľom riešiť spoločné problémy a spoločné priority ako regionálna stabilita, situácia v Sýrii, migrácia a bezpečnosť;

berie do úvahy výsledok referenda, ktoré sa konalo 16. apríla 2017 za výnimočného stavu a za okolností, ktoré bránili spravodlivej kampani, ktoré bránili spravodlivej kampani, keďže obe strany nemali rovnaké možnosti a boli narušené práva oponentov ústavnej reformy; vyjadruje vážne znepokojenie nad údajnými nezrovnalosťami a rozsiahlymi volebnými podvodmi identifikovanými v zisteniach pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (OBSE/ODIHR) zo 17. apríla 2017, ktoré vyvolávajú vážne pochybnosti o platnosti a legitímnosti výsledku; podporuje nezávislé vyšetrenie všetkých tvrdení v súvislosti s nezrovnalosťami uvedenými vo vyhlásení OBSE/ODHIR; berie na vedomie rozhodnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy opätovne otvoriť proces monitorovania Turecka;

poukazuje na to, že Turecko musí dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce z jeho členstva v Rade Európy; vyzýva Turecko, aby naďalej dodržiavalo svoje záväzky člena Rady Európy a zavádzalo ústavné a justičné zmeny a reformy v spolupráci s Benátskou komisiou a podľa jej kritérií;

dôrazne odsudzuje opakovane deklarovanú podporu znovuzavedenia trestu smrti, ktorú opätovne vyslovil turecký prezident a viacerí ďalší politici; pripomína, že jednoznačné odmietnutie trestu smrti je základnou požiadavkou členstva v EÚ, a zdôrazňuje, že opätovné zavedenie trestu smrti by bolo porušením medzinárodných záväzkov Turecka, spochybnilo by členstvo Turecka v Rade Európy a viedlo k okamžitému ukončeniu rokovaní o pristúpení k EÚ a predvstupovej pomoci; zdôrazňuje, že ak bude usporiadané referendum o opätovnom zavedení trestu smrti v Turecku, majú členské štáty právo odmietnuť povoliť uľahčenie tohto hlasovania vo svojich príslušných krajinách;

pripomína svoje stanovisko z novembra 2016 k zmrazeniu prístupového procesu s Tureckom;

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade s negociačným rámcom okamžite formálne pozastavili prístupové rokovania s Tureckom, ak sa balík ústavných reforiem bude uplatňovať v nezmenenom znení; zdôrazňuje, berúc na vedomie pripomienky Benátskej komisie k ústavnej reforme, že navrhované ústavné zmeny nedodržiavajú základné zásady oddelenia právomocí a nezabezpečujú dostatočnú kontrolu a rovnováhu, a nie sú v súlade s kodanskými kritériami; vyzýva Komisiu, členské štáty a Turecko, aby začali viesť otvorenú a úprimnú diskusiu o oblastiach spoločného záujmu, v ktorých by bolo možné zintenzívnenie spolupráce; zdôrazňuje, že akákoľvek politická angažovanosť medzi EÚ a Tureckom by mala vychádzať z ustanovení o podmienenosti týkajúcich sa dodržiavania demokracie, zásad právneho štátu a základných práv;

Ľudské práva a základné slobody

s poľutovaním konštatuje, že neprimerané opatrenia prijaté po vyhlásení výnimočného stavu, boli zamerané prostredníctvom zatýkania, prepúšťania, zatýkania a zhabania majetku na tisíce ľudí, ktorí sú údajnými členmi/podporovateľmi Gülenovho hnutia, ale aj na disidentov vo všeobecnosti, a najmä na opozičné politické strany; stále sa čaká na presvedčivé dôkazy, pokiaľ ide o páchateľov pokusu o prevrat; dôrazne odsudzuje uväznenie 11 poslancov z Ľudovodemokratickej strany (HDP) vrátane jej spolupredsedov Figen Yuksekdagovej a Selahattina Demirtasa, jedného poslanca Republikánskej ľudovej strany (CHP) a 85 kurdských starostov obcí; naliehavo žiada tureckú vládu, aby bezodkladne ukončila výnimočný stav; upozorňuje na zneužívanie protiteroristických opatrení na legalizáciu zásahov proti ľudským právam; vyzýva Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), aby bezodkladne prijal prvé vzorové prípady a aby čo najskôr ukončil prvé konania, keďže sa zdá, že neexistujú žiadne účinné vnútroštátne opravné prostriedky;

10.

vyzýva turecké orgány, aby uskutočnili dôsledné vyšetrovanie obvinení zo závažného zlého zaobchádzania s väzňami, ktoré uviedli viaceré organizácie pre ľudské práva, a vyzýva na plnú zodpovednosť a potrestanie osôb vinných z porušovania ľudských práv; vyjadruje hlboké znepokojenie nad podmienkami zadržiavania; žiada okamžité zverejnenie najnovších správ výboru Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a naliehavo vyzýva turecké orgány, aby umožnili vnútroštátnym a medzinárodným pozorovateľom monitorovanie väzenských zariadení;

11.

vyzýva tureckú vládu, aby všetkým osobám, ktorých sa týkajú reštriktívne opatrenia, boli poskytnuté náležité a účinné nápravné prostriedky a súdne preskúmanie v súlade s právnym štátom; zdôrazňuje, že prezumpcia neviny je základnou zásadou v akomkoľvek ústavnom štáte; konštatuje, že za výnimočného stavu, ktorý v Turecku platí, nemajú zatknutí občania žiadne právo na právnu pomoc počas prvých piatich dní zadržania, a ľutuje vážne obmedzenia uvalené na prístup zadržaných osôb k právnikom; zdôrazňuje, že od júla 2016 bolo podaných viac ako 100 000 právnych sťažnosti na Turecký ústavný súd, ktorý sa vyhlásil za nepríslušný vo veciach patriacich pod mimoriadne dekréty; naliehavo vyzýva Turecko, aby revidovalo „vyšetrovaciu komisiu pre postupy výnimočného stavu“ takým spôsobom, aby sa stala silnou, nezávislou a plne poverenou komisiou, ktorá je schopná zaistiť individuálne prešetrenie všetkých prípadov, efektívne spracovať obrovské množstvo žiadostí, ktoré dostane, a zabezpečiť, aby sa súdne preskúmanie neprimerane nezdržiavalo;

12.

dôrazne odsudzuje závažné kroky späť a porušenia slobody prejavu a vážne porušenia slobody médií vrátane neprimeraných zákazov médií a sociálnych médií; so znepokojením upozorňuje na zatvorenie približne 170 médií vrátane takmer všetkých médií v kurdskom jazyku a uväznenie viac ako 150 novinárov; zdôrazňuje, že rozhodnutie Turecka o blokovaní prístupu k Wikipédii predstavuje vážny útok na slobodu informácií; berie na vedomie neustále zhoršovanie postavenia Turecka v rebríčku slobody tlače vydávanom organizáciou Reportéri bez hraníc, v ktorom je dnes Turecko na 155. mieste spomedzi 180 krajín; pripomína, že slobodná a pluralitná tlač vrátane slobodného a otvoreného internetu je základnou zložkou každej demokracie, a naliehavo žiada tureckú vládu, aby okamžite prepustila všetkých nezákonne zatknutých novinárov; vyzýva tureckú vládu, aby umožnila bývalému poslancovi Európskeho parlamentu a predsedovi Spoločného parlamentného výboru Joostovi Lagendijkovi vrátiť sa k rodine v Turecku;

13.

vyjadruje svoje vážne obavy o neustále sa zhoršujúcu situáciu v juhovýchodnom Turecku, predovšetkým v oblastiach, kde bol zavedený zákaz vychádzania, kde bol na všetkých obyvateľov uvalený kolektívny trest, údajne bolo zabitých v súvislosti s bezpečnostnými operáciami asi 2 000 ľudí, a podľa odhadov bolo asi pol milióna ľudí počas obdobia od júla 2015 do decembra 2016 vysídlených; poznamenáva, že miestni prokurátori stále odmietajú začať vyšetrovania hlásených zabití, a že prístup nezávislých pozorovateľov do oblasti bol zamietnutý; pripomína, že turecká vláda má zodpovednosť za ochranu všetkých svojich občanov, bez ohľadu na ich kultúrny či náboženský pôvod alebo vieru; odsudzuje rozsiahle vyvlastňovanie, a to aj majetku patriaceho obciam a takisto cirkevného majetku, ktoré je porušením práv náboženských menšín; je presvedčený o tom, že len spravodlivé politické riešenie kurdskej otázky môže priniesť udržateľnú stabilitu a prosperitu tejto oblasti aj celému Turecku, vyzýva preto obe strany, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu; konštatuje, že súborom zákonov vrátane zákona č. 6722 o právnej ochrane bezpečnostných síl zapojených do boja proti teroristickým organizáciám prijatého v roku 2016 sa vytvorila atmosféra systematickej beztrestnosti bezpečnostných síl;

14.

odsudzuje rozhodnutie tureckého parlamentu o protiústavnom zbavení imunity mnohých poslancov vrátane 55 z 59 poslancov strany HDP, čím sa pripravila pôda na zatýkanie opozičných politikov a vážne sa poškodil obraz parlamentu ako demokratickej inštitúcie; zdôrazňuje, že turecké Veľké národné zhromaždenie by malo byť ústrednou inštitúciou tureckej demokracie a malo by rovnocenne zastupovať všetkých občanov; vyjadruje poľutovanie nad vysokým volebným prahom;

15.

vyjadruje obavy, že sudcovia a prokurátori sú naďalej pod silným politickým tlakom, a že viac ako 4 000, čo je takmer jedna štvrtina všetkých sudcov, bolo zbavených funkcie alebo zatknutých a ich majetok bol skonfiškovaný; vyzýva Turecko, aby obnovilo a uplatňovalo všetky právne záruky na zabezpečenie úplného dodržiavania nezávislosti súdnictva vrátane zmeny zákona o Vysokej rade sudcov a prokurátorov (HYSK) s cieľom znížiť vplyv výkonnej moci na túto radu; je obzvlášť znepokojený tým, že inštitúcia „trestno-mierových sudcov“, zriadená v júni 2014 úradujúcou vládou, bola evidentne pretvorená na nástroj na prenasledovanie s cieľom potlačiť opozíciu, ako aj na ovládanie informácií dostupných pre širokú verejnosť;

16.

vyjadruje vážne znepokojenie nad nedostatočným dodržiavaním slobody náboženského vyznania, nad diskrimináciou náboženských menšín vrátane kresťanov a alevitov a nad násilím z náboženských dôvodov vrátane verbálnych a fyzických útokov, stigmatizácou a sociálnym tlakom na školách, a problémami týkajúcimi sa možnosti legálne zriadiť miesto bohoslužby; vyzýva turecké orgány, aby podporovali pozitívne a účinné reformy v oblasti slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania tým, že umožnia náboženským spoločenstvám získať právnu subjektivitu, povolia charitatívnym orgánom zvoliť si vlastné riadiace orgány, odstránia všetky obmedzenia týkajúce sa odbornej prípravy, vymenovania a nástupníctva duchovných, a to v súlade s príslušnými rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva a odporúčaniami Benátskej komisie, a odstránia všetky formy diskriminácie alebo prekážky založené na náboženstve; vyzýva Turecko, aby rešpektovalo osobitný charakter a význam Ekumenického patriarchátu a uznalo jeho právnu subjektivitu; opakovane vyjadruje potrebu umožniť opätovné otvorenie seminára na ostrove Chalki a odstrániť všetky prekážky jeho riadneho fungovania; je znepokojený nedávnym zabavením kostolov v Diyarbakire; naliehavo žiada vládu, aby ich vrátila právoplatným vlastníkom; naliehavo preto žiada turecké orgány, aby vážne bojovali proti všetkým prejavom antisemitizmu v spoločnosti;

17.

vyzýva Turecko, aby ochraňovalo práva najzraniteľnejších skupín a osôb patriacich k menšinám; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pochody osôb LGBTI v Ankare a Istanbule boli už tretí rok za sebou zakázané a potláčané a ich účastníci čelili policajnému násiliu; vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s rodovo motivovaným násilím, diskrimináciou, nenávistnými prejavmi proti menšinám, trestnými činmi z nenávisti a porušovaním ľudských práv osôb LGBTI; vyzýva Turecko, aby prijalo primerané opatrenia na predchádzanie nenávistným prejavom alebo trestným činom, ktoré sú zamerané proti menšinám; vyzýva Turecko, aby zosúladilo svoje vnútroštátne právne predpisy s Istanbulským dohovorom Rady Európy, ktorý bol ratifikovaný v roku 2014; víta národnú stratégiu vlády a akčný plán pre Rómov a vyzýva tureckú vládu, aby začala vykonávať stratégiu a zaviedla monitorovací a hodnotiaci mechanizmus; podporuje orgány pri riešení kľúčových prekážok sociálneho začlenenia Rómov; vyzýva Turecko, aby zabezpečilo úplnú rovnosť pre všetkých občanov a riešilo problémy, ktorým čelia príslušníci menšín, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie a vlastnícke práva; konštatuje, že v súlade s kodanskými kritériami by menšiny takisto mali mať právo získať vzdelanie vo verejných školách v materinskom jazyku; pripomína dôležitosť vykonávania uznesenia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o ostrovoch Imbros a Tenedos a vyzýva Turecko, aby pomohlo pri repatriácii menšinovým rodinám, ktoré si želajú vrátiť sa na ostrovy; víta otvorenie školy gréckej menšiny na ostrove Imbros, čo predstavuje pozitívny krok;

18.

vyzýva tureckú vládu, aby dodržiavala a v plnom rozsahu vykonávala prijaté právne záväzky o ochrane kultúrneho dedičstva, a najmä aby v dobrej viere zostavila súhrnný súpis gréckeho, arménskeho, asýrskeho a iného kultúrneho dedičstva, ktoré bolo v minulom storočí zničené alebo zdevastované; vyzýva Turecko, aby ratifikovalo Dohovor UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, vyzýva Turecko, aby spolupracovalo s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy, pri predchádzaní nedovolenému obchodovaniu s ľuďmi a úmyselnému ničeniu kultúrneho dedičstva a boji proti nim;

19.

víta kroky jednotlivých členských štátov, ktoré urýchlili azylové konania pre tureckých občanov prenasledovaných podľa mimoriadnych dekrétov;

Vzťahy EÚ a Turecka

20.

vyzýva na prehĺbenie vzťahov EÚ a Turecka v kľúčových oblastiach spoločného záujmu, ako sú boj proti terorizmu, migrácia, energetika, hospodárstvo a obchod, a pripomína, že dialógy a spolupráca by sa mali zachovať a podporovať; je presvedčený, že spolupráca EÚ a Turecka v týchto oblastiach je investíciou do stability a prosperity Turecka aj EÚ, ak je založená na rešpektovaní záväzkov v oblasti základných práv a základných slobôd oboma stranami; je presvedčený, že spolupráca medzi členmi občianskej spoločnosti má kľúčový význam a naliehavo vyzýva na zintenzívnenie týchto kontaktov;

21.

vyzýva Turecko, aby ďalej zosúladilo svoju zahraničnú politiku s politikou EÚ; požaduje užšiu spoluprácu a koordináciu výziev v oblasti zahraničnej politiky medzi EÚ a Tureckom; zastáva názor, že by vo vhodných prípadoch bolo vhodné pozvať tureckého ministra zahraničných vecí na zasadnutia Rady pre zahraničné veci; odporúča, aby Rada naliehavo pozvala tureckú vládu na samit, aby sa prerokovali súčasné vzťahy EÚ a Turecka;

22.

domnieva sa, že posilnenie obchodných vzťahov by mohlo priniesť konkrétne výhody pre občanov Turecka a EÚ, a preto, vzhľadom na súčasné nedostatky colnej únie, podporuje návrh Komisie na začatie rokovaní o zlepšení colnej únie; pripomína, že EÚ je najväčším obchodným partnerom Turecka, a že dve tretiny priamych zahraničných investícií v Turecku pochádzajú z členských štátov EÚ; okrem toho, zdôrazňuje hospodársky význam Turecka ako rastového trhu pre EÚ; pokladá zapojenie sociálnych partnerov do rokovaní za rozhodujúce; vyzýva Komisiu, aby do aktualizovanej colnej únie medzi Tureckom a EÚ začlenila doložku o ľudských právach a základných slobodách, čím sa ľudské práva a základné slobody stanú hlavnou podmienkou; pripomína, že colná únia môže dosiahnuť svoj plný potenciál len v prípade, že Turecko bude v plnej miere vykonávať dodatkový protokol vo vzťahu ku všetkým členským štátom; berie na vedomie záver Komisie, že k stimulácii ďalšej obchodnej integrácie s EÚ by došlo v prípade, keby Turecko odstránilo prekážky pre fungovanie colnej únie;

23.

konštatuje, že liberalizácia vízového režimu má rozhodujúci význam pre turecké obyvateľstvo, najmä pre podnikateľov, ale aj pre milióny ľudí s tureckým pôvodom v EÚ a posilní medziľudské kontakty; podporuje tureckú vládu pri splnení posledného nevyriešených kritérií uvedených v pláne na liberalizáciu vízového režimu; zdôrazňuje, že revízia jeho právnych predpisov v oblasti boja proti terorizmu je kľúčovou podmienkou na zaručenie základných práv a slobôd, a že liberalizácia vízového režimu bude možná len vtedy, keď budú splnené všetky kritériá;

24.

zdôrazňuje význam boja proti korupcii a pripomína zistenia Komisie o tom, že korupcia v mnohých oblastiach pretrváva a je naďalej vážnym problémom; je znepokojený skutočnosťou, že výsledky vyšetrovania, stíhania a odsúdenia v prípadoch korupcie na vysokej úrovni sú stále nedostatočné;

25.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila nedávne udalosti v Turecku pri vykonávaní preskúmania v polovici trvania, pokiaľ ide o finančné prostriedky nástroja predvstupovej pomoci (IPA) v roku 2017, a aby pozastavila predvstupové financovanie, ak budú pozastavené prístupové rokovania; žiada Komisiu, aby, v prípade, že sa tento scenár rozvinie, použila tieto finančné prostriedky na priamu podporu tureckej občianskej spoločnosti a utečencov v Turecku, a aby viac investovala do výmenných programov medzi ľuďmi, ako je Erasmus+ pre študentov, akademických pracovníkov a novinárov;

26.

čo najdôraznejšie odsudzuje všetky teroristické útoky v Turecku a stojí pevne pri tureckom obyvateľstve v našom spoločnom boji proti terorizmu; berie na vedomie bilaterálne vzťahy medzi členskými štátmi EÚ a Tureckom v oblasti spolupráce v boji proti terorizmu, a to aj pokiaľ ide o „zahraničných bojovníkov“; zdôrazňuje, že silná spolupráca medzi Europolom a tureckými orgánmi na presadzovanie práva má kľúčový význam pre účinný boj proti terorizmu; opätovne odsudzuje návrat k násiliu zo strany Kurdskej strany pracujúcich (PKK), ktorá je na zozname teroristických organizácií EÚ od roku 2002, a vyzýva ju, aby zložila zbrane a používala mierové a zákonné prostriedky na vyjadrenie svojich očakávaní; zdôrazňuje, že mierové riešenie kurdskej otázky je tiež potrebné pre demokratickú budúcnosť Turecka, a dosiahne sa iba zaangažovaním všetkých strán a demokratických síl; žiada o obnovenie rokovaní s cieľom dosiahnuť komplexné a udržateľné riešenie kurdskej otázky; vyzýva členské štáty, aby presadzovali právne predpisy zakazujúce používanie znakov a symbolov organizácií, ktoré sú na zozname teroristických organizácií EÚ;

27.

odsudzuje rozhodnutie tureckej vlády zabrániť tomu, aby nemeckí poslanci navštívili nemecké federálne ozbrojené sily v Incirliku, čo znamená, že sa teraz premiestnia do krajiny, ktorá nie je členom NATO, čo predstavuje zásadnú prekážku pre efektívnu spoluprácu medzi spojencami NATO v boji proti terorizmu;

28.

vyzdvihuje zapojenie tureckej vlády a miestnych mimovládnych organizácií a pohostinnosť obyvateľstva pri prijatí približne 3 miliónov utečencov; berie na vedomie vyhlásenie EÚ a Turecka o migrácii a naliehavo žiada členské štáty, aby spustili systém dobrovoľného presídľovania pre najzraniteľnejších utečencov v Turecku; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dlhodobé investície do utečencov aj ich hostiteľských spoločenstiev v Turecku a primerané využívanie finančných prostriedkov; podporuje tureckú vládu, aby udelila pracovné povolenia a umožnila prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých sýrskych utečencov, a aby zabezpečila prístup k vzdelaniu pre všetky sýrske deti; vyzýva Ankaru a EÚ, aby pokračovali vo svojom koordinovanom úsilí zameranom na hliadkovanie v Egejskom mori, aby zvýšili úsilie v boji proti prevádzačstvu a aby v plnom rozsahu a účinne uplatňovali dohodu o readmisii medzi EÚ a Tureckom a bilaterálne dohody o readmisii s Bulharskom a Gréckom;

29.

dôrazne odsudzuje vyhlásenia prezidenta Erdogana, ktorý obvinil niektorých lídrov EÚ z „nacistických postupov“ a ich občanov, že sú „nacistami.“; poukazuje na to, že pokračovanie takýchto neodôvodnených vyhlásení oslabuje dôveryhodnosť Turecka ako politického partnera, a že jej vývoz jeho vnútorných konfliktov predstavuje hrozbu pre mierové spolunažívanie v spoločnosti v členských štátoch s rozsiahlou komunitou tureckého pôvodu; zdôrazňuje, že turecká vláda sa musí zdržať systematického úsilia mobilizovať turecké komunity v členských štátoch na svoje vlastné účely; so znepokojením upozorňuje na správy o údajnom tlaku na členov tureckej diaspóry, ktorá žije v členských štátoch, a odsudzuje sledovanie občanov s dvojitým občianstvom, ktorí žijú v zahraničí, zo strany tureckých orgánov; je znepokojený odňatím veľkého počtu pasov, v dôsledku čoho príslušné osoby zostávajú bez štátnej príslušnosti v rozpore s Dohovorom OSN z roku 1954 o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti a s Dohovorom OSN o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961, a údajným odmietaním poskytovania služieb tureckými konzulátmi mnohým tureckým občanom;

30.

pripomína dôležitosť dobrých susedských vzťahov; v tejto súvislosti vyzýva Turecko, aby v súlade s ustanoveniami Charty OSN a medzinárodným právom zvýšilo úsilie o vyriešenie otvorených bilaterálnych otázok vrátane nevyriešených právnych záväzkov a sporov s jeho bezprostrednými susedmi týkajúcich sa pozemných a námorných hraníc a vzdušného priestoru; vyzýva tureckú vládu, aby podpísala a ratifikovala Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS); naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby ukončila opakované narúšanie gréckeho vzdušného priestoru a pobrežných vôd, a rešpektovala územnú celistvosť a suverenitu všetkých susedov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hrozba casus belli vyhlásená Veľkým národným zhromaždením Turecka proti Grécku doteraz nebola odvolaná;

31.

vyzýva Turecko a Arménsko, aby pracovali na normalizácii vzájomných vzťahov; zdôrazňuje, že otvorenie turecko-arménskych hraníc by mohlo viesť k zlepšeniu vzťahov, s osobitným dôrazom na cezhraničnú spoluprácu a hospodársku integráciu;

32.

vyzýva tureckú vládu, aby zastavila svoje plány na výstavbu jadrovej elektrárne v Akkuyu; poukazuje na to, že plánovaná lokalita sa nachádza v regióne s výskytom silných zemetrasení, a preto predstavuje vážnu hrozbu nielen pre Turecko, ale aj pre Stredozemie; žiada preto tureckú vládu, aby sa pripojila k dohovoru z Espoo, ktorý zaväzuje zmluvné strany, aby sa navzájom informovali a radili o zvažovaných veľkých projektoch, ktoré by mohli mať podstatný nepriaznivý cezhraničný vplyv na životné prostredie; na tento účel žiada tureckú vládu, aby spolupracovala s vládami svojich susedných krajín, ako je Grécko a Cyprus, v priebehu ďalšieho vývoja situácie týkajúcej sa projektu Akkuyu alebo aby s nimi aspoň konzultovala;

33.

zdôrazňuje, že riešenie cyperskej otázky by malo pozitívny vplyv na celý región, čo by bolo prínosom predovšetkým pre gréckych aj tureckých Cyperčanov; víta spoločné vyhlásenie z 11. februára 2014 ako základ na urovnanie sporu a vyjadruje pochvalu vedúcim predstaviteľom komunít gréckych Cyperčanov a tureckých Cyperčanov za dosiahnutie významného pokroku pri rozhovoroch o urovnaní konfliktu; víta dohodu oboch vedúcich predstaviteľov o sérii opatrení na budovanie dôvery a vyzýva na ich vykonanie; víta výmenu uprednostňovaných máp, ktorá je doteraz bezprecedentná, a prvú konferenciu o Cyprus, ktorá sa konala v Ženeve za účasti ručiteľských mocností a EÚ, a podporuje pokračovanie s cieľom dosiahnuť vzájomne prijateľnú dohodu o kapitole týkajúcej sa bezpečnosti a záruk; podporuje spravodlivé, komplexné a realizovateľné riešenie na základe bikomunálnej, bizonálnej federácie s politickou rovnosťou, jednotnou medzinárodnou právnou subjektivitou, jednotnou zvrchovanosťou a jednotným občianstvom s politickou rovnosťou medzi dvomi komunitami v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, medzinárodným právom, aquis EÚ a na základe dodržiavania zásad, na ktorej je založená Únia; víta zintenzívnené odhodlanie zúčastnených strán dosiahnuť riešenie cyperskej otázky; očakáva od Turecka, že preukáže aktívnu podporu urýchleného a úspešného ukončenia rokovaní, a opakovane potvrdzuje, že jeho záväzok a prínos ku komplexnému riešeniu zostáva rozhodujúci; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby aktívne podporovali proces rokovaní, prispeli k pozitívnemu výsledku a využili súčasný rámec príležitostí; naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila všetky svoje zdroje na plnú podporu úspešného ukončenie procesu znovuzjednotenia;

34.

opakuje svoju výzvu Turecku, aby začalo sťahovať svoje jednotky z Cypru, odovzdalo uzavretú časť mesta Famagusta Organizácii Spojených národov v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) č. 550 (z roku1984), a aby sa zdržalo krokov, ktoré menia demografickú rovnováhu na ostrove prostredníctvom politiky nelegálnych osád; poznamenáva, že ešte pred nadobudnutím platnosti dohody o urovnaní sa musí dobre pripraviť vykonávanie acquis EÚ v budúcom turecko-cyperskom štátnom zriadení; v tejto súvislosti berie na vedomie pokračovanie práce bikomunálneho prípravného výboru ad hoc na úrovni EÚ; zaväzuje sa zintenzívniť svoje snahy o zapojenie tureckých Cyperčanov do prípravy na úplné začlenenie do EÚ, a vyzýva Komisiu, aby urobila to isté; vyjadruje pochvalu dôležitej práci Výboru pre nezvestné osoby (CMP), ktorý sa zaoberá pátraním po nezvestných gréckych aj tureckých Cyperčanoch, a víta zlepšenie prístupu do všetkých významných miest vrátane vojenských priestorov; vyzýva Turecko, aby Výboru pre nezvestné osoby pomáhať poskytovaním informácií zo svojich vojenských archívov; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť práci Výboru pre nezvestné osoby, a v tomto smere víta vymenovanie stáleho spravodajcu Európskeho parlamentu pre nezvestné osoby;

35.

uznáva právo Cyperskej republiky uzatvárať dvojstranné dohody týkajúce sa jej výhradnej hospodárskej zóny; opakuje svoju výzvu Turecku, aby dodržiavalo suverénne práva všetkých členských štátov vrátane práv týkajúcich sa prieskumu a ťažby prírodných zdrojov v súlade s acquis EÚ a medzinárodným právom; naliehavo vyzýva Turecko, aby sa zapojilo do mierového urovnávania sporov a zdržalo sa akejkoľvek hrozby alebo krokov, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na dobré susedské vzťahy;

36.

je pevne presvedčený, že len dôveryhodné politické riešenie zabezpečí stabilitu Sýrie a umožní rozhodujúcu porážku IŠ/Dá’iš a iných skupín v Sýrii, ktoré OSN označila za teroristické skupiny; opätovne potvrdzuje prednosť ženevského procesu pod vedením OSN; uznáva úsilie vynaložené na stretnutiach v Astane s cieľom obnoviť úplné zastavenie nepriateľských akcií a vytvorenie trojstranného mechanizmu na monitorovanie a zabezpečenie úplného dodržiavania prímeria; naliehavo vyzýva všetky ručiteľské štáty vrátane Turecka, aby splnili svoje záväzky zabezpečiť úplné vykonanie prímeria a dosiahnuť pokrok pri zabezpečovaní úplného neobmedzeného prístupu humanitárnej pomoci pre celú krajinu, zrušenia obliehania a prepustenia všetkých svojvoľne zadržaných osôb, a to najmä žien a detí, v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2268; vyzýva Turecko, aby rešpektovalo územnú celistvosť a suverenitu všetkých svojich susedov;

37.

žiada o preklad tohto uznesenia do tureckého jazyka;

o o

38.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a členským štátom.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0450.

(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0423.

(3) Ú. v. EÚ C 285, 5.8.2016, s. 11.

(4) Ú. v. EÚ C 328, 6.9.2016, s. 2.

(5) Ú. v. EÚ L 51, 26.2.2008, s. 4.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/140

P8_TA(2017)0309

Eritrea, najmä prípady Abuneho Antoniosa a Dawita Isaaka

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o Eritrei, najmä o prípadoch Abuneho Antoniosa a Dawita Isaaka (2017/2755(RSP))

(2018/C 334/16)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Eritrei, najmä na uznesenie o Eritrei z 15. septembra 2011: prípad Dawita Isaaka (1), a z 10. marca 2016 o situácii v Eritrei (2),

—	so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Eritrei z 23. júna 2017,

—	so zreteľom na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN zo 14. júna 2017 o situácii v oblasti ľudských práv v Eritrei na 35. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva,

—	so zreteľom na správu vyšetrovacej komisie OSN pre ľudské práva v Eritrei, ktorá bola zverejnená 8. júna 2016,

—	so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 751 (1992), 1882 (2009), 1907 (2009), 2023 (2011), 2244 (2015) a 2317 (2016), ktorými sa predĺžilo zbrojné embargo voči Eritrei do 15. novembra 2017,

—	so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade o novom impulze pre partnerstvo medzi EÚ a Afrikou zo 4. mája 2017;

—	so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT – EÚ (Dohoda z Cotonou), v znení revidovanom v rokoch 2005 a 2010, ktorej je Eritrea signatárom,

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/127/SZBP z 1. marca 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Eritrei (3), zmenené rozhodnutím Rady 2010/414/SZBP z 26. júla 2010 (4) a neskôr zmenené rozhodnutím Rady 2012/632/SZBP z 15. októbra 2012 (5),

—	so zreteľom na vec 428/12 (2012) predloženú Africkej komisii pre ľudské práva a práva národov v mene Dawita Isaaka a iných politických väzňov,

—	so zreteľom na záverečné vyhlásenie zo 60. zasadnutia Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov z 22. mája 2017,

—	so zreteľom na správu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z roku 2015 o partnerstve medzi Eritreou a Európskou úniou,

—	so zreteľom na národný indikatívny program pre Eritreu v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu z 3. februára 2016,

—	so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

—	so zreteľom na ústavu Eritrey prijatú v roku 1997, ktorá zaručuje občianske slobody vrátane slobody náboženského vyznania,

—	so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1981,

—	so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—	so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

keďže Eritrea je jednou z krajín s najhoršou úrovňou dodržiavania ľudských práv na svete, kde sa ľudské práva bežne porušujú každý deň, pričom v uplynulých rokoch nedošlo k žiadnemu zlepšeniu tejto situácie; keďže vláda Eritrey uskutočňuje rozsiahlu kampaň zameranú na udržanie kontroly nad obyvateľstvom a obmedzovanie základných slobôd pod zámienku obrany územnej celistvosti štátu;

keďže vyšetrovacia komisia OSN pre ľudské práva v Eritrei zistila, že porušovanie v prípadoch mimosúdnych popráv, mučenia (vrátane sexuálneho mučenia a sexuálneho otroctva), vojenskej služby ako formy otroctva, nútenej práce a politiky „vystreľ a zabi“, ktorá sa uplatňuje na hraniciach, môžu byť zločinom proti ľudskosti;

keďže v septembri 2001 eritrejské orgány zadržali desiatky občanov, ktorí podporili otvorený list požadujúci demokratické reformy; keďže zadržaní neboli obvinení z trestného činu ani postavení pred súd a väčšinu z nich väznia dodnes; keďže aj napriek početným výzvam skupín ochrancov ľudských práv a medzinárodných pozorovateľov niektoré z týchto osôb údajne vo väzení zomreli; keďže však eritrejský minister zahraničných vecí Osman Saleh 20. júna 2016 označil zadržaných za politických väzňov a uviedol, že „všetci sú nažive“ a budú postavení pred súd, „keď o tom vláda rozhodne“;

keďže Dawita Isaaka, ktorý má dvojité občianstvo Eritrey a Švédska, zadržali 23. septembra 2001 po tom, ako eritrejská vláda zakázala súkromné médiá; keďže posledný kontakt s ním sa uskutočnil v roku 2005; keďže uväznenie Dawita Isaaka sa stalo medzinárodným symbolom boja za slobodu tlače v Eritrei, čo nedávno ocenila aj nezávislá medzinárodná porota odborníkov v oblasti médií, ktorá mu v roku 2017 udelila Svetovú cenu UNESCO a Guillerma Cana za slobodu tlače ako uznanie jeho odvahy, vzdoru a oddanosti týkajúcich sa slobody prejavu;

E.	keďže rodina Dawita Isaaka čelí od jeho zmiznutia neznesiteľnému utrpeniu a neistote, pretože majú o jeho životných podmienkach, mieste pobytu a vyhliadkach do budúcnosti len málo informácií;

keďže počas zásahu v septembri 2001 bolo zadržaných 11 politikov – všetci bývalí členovia ústrednej rady vládnuceho Ľudového frontu za demokraciu a spravodlivosť (PFDJ) vrátane bývalého ministra zahraničných vecí Petrosa Solomona – po tom, ako uverejnili otvorený list určený vláde a prezidentovi Isaiasovi Afwerkimu, v ktorom požadovali reformy a „demokratický dialóg“; keďže v priebehu nasledujúceho týždňa zadržali 10 novinárov vrátane Isaaka;

keďže množstvo Eritrejčanov je zadržiavaných z rôznych neopodstatnených dôvodov, ako je vyjadrovanie nezávislých názorov, alebo bez výslovného odôvodnenia, a preto na neurčitý čas; keďže zadržiavané osoby vrátane detí držia v extrémne krutých podmienkach, ktoré sa v niektorých prípadoch rovnajú mučeniu alebo odopieraniu zdravotnej starostlivosti; keďže medzinárodným organizáciám neumožnili prístup do väzenských zariadení s výnimkou jedného nadzemného väzenia v Asmare;

keďže sú povolené len štyri náboženské vierovyznania: eritrejská ortodoxná cirkev, katolícka cirkev, luteránska cirkev a islam; keďže všetky ostatné náboženské vierovyznania sú zakázané, pričom príslušníci týchto vierovyznaní a ich rodinní príslušníci sú zadržiavaní a väznení; keďže od roku 2016 opätovne dochádza k prenasledovaniu osôb, ktoré praktizujú náboženské vierovyznanie, a páchaniu násilia na týchto osobách; keďže podľa odhadov organizácie Christian Solidarity Worldwide len v máji 2017 bolo v Eritrei uväznených 160 kresťanov;

keďže Abune Antonios, patriarcha eritrejskej ortodoxnej cirkvi, ktorá je najväčšou náboženskou komunitou v krajine, je zadržiavaný od roku 2007, pretože odmietol exkomunikovať 3 000 farníkov, ktorí sa postavili proti vláde; keďže odvtedy sa nachádza na neznámom mieste, kde mu neposkytujú zdravotnú starostlivosť;

J.	keďže v Eritrei neexistuje nezávislé súdnictvo ani národné zhromaždenie; keďže absencia demokratických inštitúcií v krajine vyústila do prázdna, pokiaľ ide o správu vecí verejných a právny štát, v dôsledku čoho sa vytvorila atmosféra beztrestnosti za trestné činy proti ľudskosti;

keďže existuje len jedna zákonná politická strana, a to Ľudový front za demokraciu a spravodlivosť (PFDJ); keďže ostatné politické strany sú zakázané; keďže podľa organizácie Freedom House sú Ľudový front za demokraciu a spravodlivosť a armáda prakticky jediné inštitúcie politického významu v Eritrei, pričom obe sú prísne podriadené prezidentovi;

L.	keďže v Eritrei neexistuje sloboda tlače, pretože nezávislé médiá sú zakázané, v dôsledku čoho je Eritrea spomedzi 170 až 180 hodnotených krajín osem rokov po sebe na poslednom mieste vo svetovom rebríčku slobody tlače, ktorý zverejňuje organizácia Reportéri bez hraníc;

keďže prezidentské voľby naplánované na rok 1997 sa nikdy neuskutočnili a ústava prijatá v tom istom roku sa nikdy nevykonávala; keďže sa za posledných 24 rokov v krajine nekonali žiadne parlamentné voľby a prakticky v nej neexistuje žiadne nezávislé súdnictvo, fungujúce národné zhromaždenie ani občianska spoločnosť;

N.	keďže podľa správy Rozvojového programu OSN o ľudskom rozvoji z roku 2016 sa Eritrea umiestnila v indexe ľudského rozvoja za rok 2016 na 179. mieste spomedzi 188 krajín;

keďže v roku 2016 tvorili Eritrejčania utekajúci z krajiny štvrtú najväčšiu skupinu ľudí, ktorí riskujú nebezpečnú cestu do Európy (po Sýrčanoch, Iračanoch a Afgancoch) a ktorí sú ťažko skúšaní nemilosrdnými prevádzačmi počas nebezpečnej plavby cez Stredozemné more; keďže z tohto dôvodu situácia v Eritrei priamo ovplyvňuje Európu, pretože ak by sa ľudské práva v tejto krajine rešpektovali a dodržiavali a ľudia by v nej mohli žiť bez strachu, Eritrejčania by sa mohli vrátiť do svojej vlasti;

keďže podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) z krajiny ušlo viac ako 400 000 Eritrejčanov, t. j. 9 % celkového počtu obyvateľov; keďže podľa odhadov UNHCR krajinu opustí každý mesiac asi 5 000 Eritrejčanov, čo je vo veľkej miere prisudzované pretrvávajúcemu závažnému porušovaniu ľudských práv; keďže v roku 2015 bol štatút utečenca v EÚ udelený v 69 % eritrejských žiadostí o azyl, zatiaľ čo ďalších 27 % žiadateľov získalo doplnkovú ochranu, čo svedčí o závažnosti prenasledovania v Eritrei;

Q.	keďže Eritrea podporuje chartúmsky proces (iniciatíva EÚ a Africkej únie, ktorá sa začala 28. novembra 2014 s cieľom riešiť otázku migrácie a obchodovania s ľuďmi) zahŕňajúci realizáciu konkrétnych projektov vrátane budovania kapacít v oblasti súdnictva a zvyšovania informovanosti;

keďže mnoho mladých ľudí utieklo z krajiny, aby uniklo pred represívnou vládou a brannou povinnosťou, ktorá často začína vo veľmi mladom veku a väčšina Eritrejčanov ju vykonáva na neobmedzený čas; keďže väčšina tých, ktorí slúžia vojenskú službu, sa ocitá v otroctve, kde podliehajú kontrole pri výkone práce, hľadaní si zamestnania alebo zakladaní rodiny; keďže sa odhaduje, že 400 000 ľudí v súčasnosti slúži v neobmedzenej nútenej vojenskej službe a mnohí z nich musia vykonávať nútenú prácu za nízku alebo žiadnu odmenu; keďže odvedené ženy sú nútené znášať domáce nevoľníctvo a sexuálne zneužívanie;

keďže diskriminácia žien a násilie voči nim sú prítomné vo všetkých oblastiach eritrejskej spoločnosti; keďže ženy sú vystavené mimoriadnemu riziku sexuálneho násilia nielen v armáde a vo vojenských výcvikových táboroch, ale aj v spoločnosti ako celku; keďže podľa odhadov 89 % dievčat v Eritrei podstúpilo mrzačenie ženských pohlavných orgánov (FGM); keďže však vláda vydala v marci 2007 vyhlásenie, v ktorom mrzačenie ženských pohlavných orgánov označila za trestný čin, zakázala ho a podporila vzdelávacie programy na odrádzanie od tejto praxe v danom roku;

T.	keďže režim rozširuje svoju totalitnú moc na komunitu žijúcu v diaspóre v zahraničí prostredníctvom 2 % dane z príjmu v zahraničí a tajným sledovaním diaspóry, pričom sa zameriava na rodinných príslušníkov, ktorí zostali v Eritrei;

keďže eritrejský režim od roku 2011 popiera, že by bola krajina ohrozená hladom; keďže tento rok celú východnú Afriku sužuje mimoriadne sucho, čo vyvoláva čoraz väčšie obavy v súvislosti so situáciou v Eritrei; keďže podľa UNICEF-u bolo v januári 2017 1,5 milióna Eritrejčanov vystavených potravinovej neistote vrátane 15 000 detí, ktoré trpia podvýživou;

keďže EÚ je významným podporovateľom Eritrey, pokiaľ ide o rozvojovú pomoc; keďže v januári 2016, napriek vážnym obavám a námietkam Európskeho parlamentu, podpísali EÚ a Eritrea v rámci 11. ERF nový národný indikatívny program (NIP), čím sa vyčlenilo 200 miliónov EUR; keďže opatrenia by mali byť zamerané na energiu z obnoviteľných zdrojov, správu vecí verejných a riadenie verejných financií najmä v oblasti energetiky;

čo najdôraznejšie odsudzuje systematické, rozsiahle a hrubé porušovanie ľudských práv v Eritrei; vyzýva eritrejskú vládu, aby ukončila väznenie predstaviteľov opozície, novinárov, náboženských vodcov a nevinných civilistov; požaduje, aby boli všetci väzni svedomia v Eritrei okamžite a bezpodmienečne prepustení, najmä Dawit Isaak a ďalší novinári zadržiavaní od septembra 2001 a Abune Antonios; požaduje, aby eritrejská vláda poskytla podrobné informácie o osude a mieste pobytu všetkých osôb, ktorých osobná sloboda bola obmedzená;

pripomína rozhodnutie Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov z mája 2017 a požaduje, aby Eritrea bezodkladne potvrdila, že Dawit Isaak je v poriadku, prepustila ho, umožnila mu kontakt s rodinou a právnymi zástupcami a priznala mu adekvátne odškodnenie za roky väznenia; ďalej vyzýva Eritreu, aby zrušila zákaz nezávislých médií v zmysle rozhodnutia Africkej komisie;

poznamenáva, že Eritrea v rozpore s rozhodnutím Africkej komisie pokračuje v očividnom porušovaní medzinárodných pravidiel a základných práv vrátane práva na spravodlivý proces, zákazu mučenia, slobody prejavu, práva na rodinu a že každá krajina musí dodržiavať Africkú chartu ľudských práv a práv národov;

vyzýva eritrejskú vládu, aby prepustila Abuneho Antoniosa, umožnila mu opäť zaujať miesto patriarchu a ukončila zásahy do pokojného vykonávania náboženských praktík v krajine; pripomína, že sloboda náboženského vyznania je základným právom, a dôrazne odsudzuje každý prejav násilia alebo diskrimináciu na základe náboženstva;

požaduje spravodlivé procesy s obvinenými a zastavenie mučenia a iných ponižujúcich foriem zaobchádzania, akými sú obmedzovanie prístupu k jedlu, vode a zdravotníckej starostlivosti; pripomína eritrejskej vláde jej povinnosť náležitej starostlivosti, ktorá spočíva vo vyšetrovaní mimosúdnych popráv;

pripomína eritrejskej vláde, že mnohé jej činy predstavujú zločiny proti ľudskosti, a aj keď Eritrea nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, mnohé ustanovenia Rímskeho štatútu zhmotňujú medzinárodné obyčajové právo, ktoré je pre Eritreu záväzné; zdôrazňuje svoju podporu odporúčaniu vyšetrovacej komisie OSN a dôkladnému vyšetreniu obvinení z vážneho porušovania ľudských práv a zločinov proti ľudskosti, ktorých sa dopustili eritrejské orgány, aby sa zabezpečilo, že každý ponesie za svoje činy zodpovednosť;

vyjadruje plnú podporu práci osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei, vyzýva EÚ, aby v spolupráci s OSN a Africkou úniou pozorne sledovala celkovú situáciu v Eritrei a podávala správy o všetkých prípadoch porušovania ľudských práv a základných slobôd;

žiada Eritreu, aby v plnom rozsahu a bezodkladne prijala Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a plne dodržiavala svoje záväzky podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Africkej charty ľudských práv a práv národov, v ktorých sa mučenie zakazuje; so znepokojením konštatuje, že verejné a súkromné subjekty vrátane spoločností výrazne obmedzuje vládna kontrola; uznáva, že nedostatok akéhokoľvek spravovania verejných financií, ako aj absencia národného rozpočtu, znemožňujú kontrolu rozpočtu;

vyzýva eritrejskú vládu, aby umožnila vznik ďalších politických strán ako základného nástroja podpory demokracie v tejto krajine, a požaduje, aby sa organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv umožnilo slobodne pôsobiť v krajine;

10.

pripomína, že partnerstvo EÚ s Eritreou sa riadi Dohodou z Cotonou a že všetky strany sú povinné dodržiavať a plniť podmienky tejto dohody, najmä dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásady právneho štátu; vyzýva preto EÚ, aby zaistila podmienenosť svojej pomoci vrátane podmienky, že vláda Eritrey musí dodržiavať medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a politickí väzní musia byť prepustení ešte pred tým, ako bude Eritrei poskytnutá akákoľvek ďalšia pomoci EÚ; okrem toho vyzýva EÚ, aby využila všetky dostupné nástroje a páky na zabezpečenie toho, že eritrejská vláda bude rešpektovať svoje záväzky v oblasti ochrany a záruk základných slobôd vrátane posúdenia možnosti začatia konzultácií podľa článku 96 Dohody z Cotonou; požaduje podrobné a komplexné posúdenie fondov pre Eritreu, ktoré sú financované EÚ a jej členskými štátmi;

11.

odsudzuje obnovenie rozsiahlej pomoci EÚ pre Eritreu, a najmä schválenie NIP pre Eritreu v hodnote 200 miliónov eur; vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje opatrenia týkajúce sa kontroly dohodnuté s Európskym parlamentom, aby dôkladne preskúmala obavy a návrhy Európskeho parlamentu a zaručila, že budú oznámené výboru ERF; domnieva sa, že výbor ERF mal zohľadniť predchádzajúce odporúčania Európskeho parlamentu neprijať NIP a pokračovať v rokovaniach;

12.

vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby z pridelených finančných prostriedkov nemala úžitok vláda Eritrey, ale aby sa tieto zdroje výhradne a transparentne vyčlenili na uspokojovanie potrieb eritrejského ľudu v oblasti rozvoja, demokracie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a bezpečnosti, a slobody prejavu, tlače a zhromažďovania; naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila podmienenosť nedávno schválenej pomoci a zároveň zabezpečila, aby NIP podporoval Eritreu pri dôležitej zmene jej energetickej politiky s cieľom sprístupniť energiu všetkým, najmä vo vidieckych oblastiach, ktoré sú v súčasnosti naďalej bez elektrickej energie; okrem toho sa domnieva, že zložka národného indikatívneho programu týkajúca sa správy vecí verejných by sa mala dôkladne zamerať na vykonávanie odporúčaní všeobecného pravidelného preskúmania OSN o ľudských právach;

13.

požaduje, aby Komisia získala od eritrejskej vlády záruky, že uskutoční demokratické reformy a zabezpečí dodržiavanie ľudských práv vrátane vykonávania odporúčaní vyplývajúcich z 18. zasadnutia pracovnej skupiny všeobecného pravidelného preskúmania (UPR), ktoré akceptovala 7. februára 2014;

14.

vyzýva Radu, aby prehodnotila vzťah medzi EÚ a Eritreou, ako aj svoju rozvojovú pomoc krajine, v reakcii na zlú situáciu v oblasti ľudských práv a aby zverejnila hmatateľné výsledky programov pomoci za posledné roky; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky dostupné opatrenia, najmä tie, ktoré vyplývajú z dohody z Cotonou, na zabezpečenie toho, že eritrejské orgány budú dodržiavať svoje medzinárodné záväzky;

15.

dôrazne pripomína, že Eritrea musí umožniť medzinárodným a regionálnym orgánom v oblasti ľudských práv vrátane osobitných spravodajcov neobmedzený prístup do krajiny, aby mohli sledovať každý pokrok; žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby aktívne podporila obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei; nabáda eritrejskú vládu, aby podnikla naliehavé reformy, ako je zmiernenie politiky štátu jednej strany a obnova národného zhromaždenia a volieb;

16.

naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby prijali primerané opatrenia proti uplatňovaniu dane diaspóry voči občanom Eritrey žijúcim na ich území, a to v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2023 (2011); pripomína eritrejskej vláde, že právo odísť z krajiny je zakotvené v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv; vyzýva vládu, aby uznala slobodu pohybu a prestala od Eritrejčanov žijúcich v zahraničí vyberať daň diaspóry; nalieha na vládu, aby ukončila politiku „viny z dôvodu vzťahu“ (guilt-by-association) zameranú na rodinných príslušníkov osôb, ktoré sa vyhýbajú vojenskej službe, snažia sa utiecť z Eritrey alebo neplatia 2 % daň z príjmu, ktorú vláda uvalila na eritrejských vysťahovalcov;

17.

vyzýva eritrejskú vládu, aby dodržiavala stanovenú dĺžku vojenskej služby, prestala využívať svojich občanov na nútenú prácu a umožňovať zahraničným spoločnostiam využívanie brancov za poplatky, aby umožnila uplatnenie výhrady svedomia na odopretie výkonu vojenskej služby a zabezpečila ochranu brancov;

18.

pripomína Eritrei jej povinnosti vyplývajúce z dohovorov MOP, najmä pokiaľ ide o právo organizácií občianskej spoločnosti a odborových zväzov organizovať sa, pokojne demonštrovať, zúčastňovať sa na verejných záležitostiach a zasadzovať sa za lepšie práva pracovníkov; vyzýva eritrejskú vládu, aby zrušila politiku zakazujúcu MVO, ktoré majú na bankovom účte menej ako dva milióny USD; je znepokojený endemickým prepojením podnikania, politiky a korupcie v Eritrei; odsudzuje zahraničné spoločnosti, ktoré sa podieľajú na využívaní nútenej práce, a žiada od všetkých, ktorí pôsobia v Eritrei, vyššiu mieru zodpovednosti, náležitú starostlivosť a podávanie správ;

19.

berie na vedomie pokusy EÚ o spoluprácu s Eritreou v oblasti migrácie; upozorňuje na veľmi vysokú mieru udeľovania azylu alebo doplnkovej ochrany Eritrejčanom zo strany členských štátov EÚ, a nalieha preto na členské štáty, aby nevracali Eritrejčanov žiadajúcich o azyl v Európe v zmysle Ženevského dohovoru; žiada, aby členské štáty EÚ dodržiavali zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a pripomína im, že žiadatelia o azyl, ktorí sa musia vrátiť, budú pravdepodobne v dôsledku pokusov o útek svojvoľne zadržaní a mučení;

20.

nabáda Eritreu, aby spolupracovala s medzinárodným spoločenstvom v oblasti ľudských práv; požaduje, aby Rada OSN pre ľudské práva spolupracovala s Eritreou v oblasti budovania kapacít v justičnom systéme prostredníctvom organizovania seminárov a školení pre sudcov a právnikov ako spôsobu konštruktívneho napredovania; uznáva, že delegácia Úradu vysokého komisára Rady OSN pre ľudské práva navštívi Eritreu v júli 2017, a vyzýva túto delegáciu, aby informovala o svojich zisteniach a pokúsila sa získať prístup do všetkých častí krajiny, najmä do väzníc, ktoré je možné preskúmať a podať o tom správu;

21.

opakuje svoje hlboké znepokojenie nad súčasnými ničivými klimatickými podmienkami v Africkom rohu vrátane Eritrey a nad vážnym rizikom potravinovej a humanitárnej krízy, ktoré z nich vyplývajú; vyzýva EÚ, aby spolu so svojimi medzinárodnými partnermi zvýšila podporu postihnutému obyvateľstvu a zabezpečila potrebné financovanie a pomoc;

22.

odsudzuje politiku svojvoľného odoberania občianstva, ktorú uplatňuje eritrejská vláda, a žiada, aby sa so všetkými eritrejskými občanmi zaobchádzalo spravodlivo a aby mali pred zákonom rovnaké postavenie; zdôrazňuje, že prioritou musí byť riešenie chýbajúcej spravodlivosti v demokratickej správe vecí verejných v Eritrei a obnova právneho štátu, a to ukončením autoritatívnej vlády pomocou strachu zo svojvoľného zadržiavania v izolácii, mučenia a z ďalších porušovaní ľudských práv, pričom niektoré môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti;

23.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, Rade Africkej únie, Východoafrickému spoločenstvu, generálnemu tajomníkovi OSN, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a eritrejským orgánom.

(1) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 146.

(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0090.

(3) Ú. v. EÚ L 51, 2.3.2010, s. 19.

(4) Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2010, s. 74.

(5) Ú. v. EÚ L 282, 16.10.2012, s. 46.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/146

P8_TA(2017)0310

Burundi

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o situácii v Burundi (2017/2756(RSP))

(2018/C 334/17)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou, najmä na jej článok 96,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

—	so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

—	so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

—	so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,

—	so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2248 (2015) z 12. novembra 2015 a č. 2303 (2016) z 29. júla 2016 o situácii v Burundi,

—	so zreteľom na správu medzinárodnej vyšetrovacej komisie, ktorá bola predložená 15. júna 2017 na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva,

—	so zreteľom na prvú správu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov o Burundi z 23. februára 2017,

—	so zreteľom na tlačové vyhlásenie Bezpečnostnej rady z 9. marca 2017 o situácii v Burundi,

—	so zreteľom na správu nezávislého vyšetrovania Organizácie Spojených národov o Burundi (UNIIB) z 20. septembra 2016,

—	so zreteľom na rezolúciu prijatú Radou OSN pre ľudské práva 30. septembra 2016 o situácii v oblasti ľudských práv v Burundi,

—	so zreteľom na Arushskú dohodu o mieri a zmierení pre Burundi z 28. augusta 2000,

—	so zreteľom na vyhlásenie samitu Africkej únie z 13. júna 2015 o Burundi,

—	so zreteľom na rozhodnutie o činnosti Mierovej a bezpečnostnej rady a o stave mieru a bezpečnosti v Afrike (Assembly/AU/Dec.598(XXVI)) prijaté na 26. riadnom zasadnutí zhromaždenia hláv štátov a predsedov vlád Africkej únie, ktoré sa konalo 30. a 31. januára 2016 v Addis Abebe (Etiópia),

—	so zreteľom na rozhodnutia a vyhlásenia zhromaždenia Africkej únie (Assembly/AU/Dec.605-620 (XXVII)) prijaté na 27. riadnom zasadnutí zhromaždenia hláv štátov a predsedov vlád Africkej únie, ktoré sa konalo 17. a 18. júla 2016 v Kigali (Rwanda),

—	so zreteľom na uznesenie Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov zo 4. novembra 2016 o situácii v oblasti ľudských práv v Burundskej republike,

—	so zreteľom na vyhlásenie samitu Východoafrického spoločenstva z 31. mája 2015 o Burundi,

—	so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu o Burundi, najmä na uznesenie z 9. júla 2015 (1), zo 17. decembra 2015 (2) a z 19. januára 2017 (3),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/394 zo 14. marca 2016 o ukončení konzultačného postupu s Burundskou republikou podľa článku 96 Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej,

—	so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/1755 z 1. októbra 2015 a na rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1763 a (SZBP) 2016/1745 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Burundi,

—	so zreteľom na závery Rady zo 16. marca, z 18. mája, 22. júna a zo 16. novembra 2015 a z 15. februára 2016 o Burundi,

—	so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 28. mája 2015, 19. decembra 2015 a 21. októbra 2016,

—	so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne PK/VP zo 6. januára 2017 o zákaze činnosti Ligue Iteka v Burundi,

—	so zreteľom na ústavu Burundi, najmä na jej článok 96,

—	so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

keďže Burundi upadlo do vážnej politickej krízy a občianskych nepokojov v nadväznosti na oznámenie prezidenta Pierrea Nkurunzizu z apríla 2015, že bude kandidovať na tretie funkčné obdobie, čo je v rozpore s burundskou ústavou, ktorá obmedzuje počet funkčných období prezidenta na dve, a s Arushskou dohodou; keďže silné protesty proti jeho znovuzvoleniu vláda veľmi tvrdo potlačila, čo viedlo k alarmujúcemu zhoršeniu situácie v oblasti ľudských práv v krajine;

keďže podľa medzinárodných pozorovateľov vláda od júla 2015 veľmi kruto potláča protesty proti jeho znovuzvoleniu; keďže od vypuknutia násilností zahynulo podľa údajov OSN 500 osôb; keďže podľa organizácií na ochranu ľudských práv bolo zabitých viac než 1 200 osôb, 400 až 900 osôb sa stalo obeťami nedobrovoľných zmiznutí, niekoľko stoviek, alebo dokonca tisícov osôb bolo mučených a viac ako 10 000 ľudí je aj naďalej svojvoľne zadržiavaných;

keďže prezident Pierre Nkurunziza nevylučuje možnosť zmeniť ústavu, aby mohol kandidovať na štvrté funkčné obdobie od roku 2020, a keďže v súčasnosti prebieha interný postup zameraný na zrušenie obmedzení týchto mandátov; keďže by to bolo v rozpore s predchádzajúcimi vyhláseniami prezidenta Pierrea Nkurunzizu a ohrozilo by to dohodnuté spoločné úsilie o nájdenie udržateľného dlhodobého riešenia krízy;

keďže správa nezávislého vyšetrovania Organizácie Spojených národov v Burundi (UNIIB) odkazuje na „mnohé dôkazy závažného porušovania ľudských práv a závažného zneužívania“ v krajine, ktorého sa dopustili najmä bezpečnostné sily a orgány; keďže počet prípadov podnecovania k násiliu a nenávisti od apríla 2017 vzrástol, najmä počas zhromaždení Imbonerakure, mládežníckych milícií vládnucej strany CNDD-FDD; keďže predstavitelia opozície a subjekty občianskej spoločnosti, najmä obhajcovia ľudských práv, novinári a právnici, sú hlavným terčom týchto praktík; keďže záverečná správa vyšetrovacej komisie, ktorú zriadila Rada pre ľudské práva, sa očakáva v septembri 2017;

keďže medzi oznámené násilnosti patria vraždy, únosy, nedobrovoľné zmiznutia a prípady mučenia, znásilnenia a svojvoľného zatýkania a zadržiavania; keďže korupcia a neprijímanie opatrení zo strany orgánov verejnej moci udržiavajú kultúru beztrestnosti, ktorá bráni postaviť pred súd mnoho páchateľov smrteľného násilia, a to aj príslušníkov orgánov presadzovania práva a spravodajských služieb;

keďže v októbri 2016 burundské orgány zakázali päť organizácií pre ľudské práva a keďže v januári 2017 bola najstaršia z týchto organizácií v krajine, Ligue Iteka, takisto zakázaná; keďže v decembri 2016 parlament prijal zákon, ktorým sa ustanovuje prísna kontrola medzinárodných mimovládnych organizácií;

keďže sa zintenzívnili reštrikcie voči nezávislým médiám a novinám; keďže nezávislé médiá sú aj naďalej cenzurované, pozastavuje sa ich činnosť, sú blokované a/alebo zatvárané; keďže novinári sa stali obeťami zmiznutí, vyhrážania, fyzických útokov a súdneho obťažovania; keďže činnosť všetkých nezávislých rozhlasových staníc bola pozastavená; keďže Burundi je v rebríčku slobody tlače vo svete, ktorý na rok 2017 zverejnila organizácia Reportéri bez hraníc, na 160. mieste spomedzi 180 krajín;

keďže úradníci OSN poukazujú na tendenciu štátnych úradníkov polarizovať, čo vyvoláva obavy z vystupňovania násilia a možnej „etnizácie“ krízy; keďže bolo poukázané na rozšírené využívanie násilia a zastrašovania zo strany CNDD-FDD (Národnej rady pre obranu demokracie – Sily na obranu demokracie) a jej mládežníckej sekcie, milície Imbonerakure;

I.	keďže v októbri 2016 Burundi začalo konanie na odstúpenie od Rímskeho štatútu, čím prejavilo svoj úmysel opustiť Medzinárodný trestný súd (MTS), a to v nadväznosti na jeho rozhodnutie o začatí predbežného vyšetrovania prípadov násilia a porušovania ľudských práv v tejto krajine;

keďže v auguste 2016 burundská vláda odmietla vyslanie policajných úradníkov Organizácie Spojených národov do krajiny s cieľom zabezpečiť monitorovanie situácie; keďže burundská vláda rozhodla pozastaviť svoju spoluprácu s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva a odmietla spolupracovať s vyšetrovacou komisiou, ktorú zriadila Rada OSN pre ľudské práva;

K.	keďže 21. decembra 2015 burundský parlament zamietol návrh na vyslanie mierovej misie Africkej únie, pričom argumentoval, že akákoľvek vojenská intervencia jednotiek Africkej únie by predstavovala inváziu okupačnej sily;

keďže 8. decembra 2015 Európska únia začala postup konzultácií s vládou Burundi podľa článku 96 Dohody z Cotonou za prítomnosti zástupcov skupiny štátov AKT, Africkej únie, Východoafrického spoločenstva a Organizácie Spojených národov; keďže v marci 2016 Európska únia tieto konzultácie uzavrela, pričom dospela k záveru, že záväzky, ktoré navrhla burundská vláda v oblasti ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu, sú nedostatočné;

M.	keďže po skončení tohto postupu Európska únia vymedzila súbor konkrétnych opatrení, ktoré musí burundská vláda prijať, aby umožnila obnovenie plnej spolupráce;

N.	keďže Únia pozastavila priamu finančnú pomoc burundskej vláde, a to aj rozpočtovú podporu; keďže Únia sa zaviazala udržiavať finančnú podporu určenú obyvateľstvu a na humanitárnu pomoc vrátane projektov zameraných na zabezpečenie prístupu k základným službám;

O.	keďže Európska únia prijala cielené sankcie voči osobám, subjektom a orgánom, ktoré narúšajú demokraciu alebo bránia hľadaniu politického riešenia v Burundi; keďže aj samotná Africká únia má v súčasnosti v úmysle prijať sankcie;

keďže vnútorný burundský dialóg, ktorý prebieha pod záštitou Východoafrického spoločenstva a s podporou Africkej únie a Európskej únie, je podľa Bezpečnostnej rady OSN jediným schodným riešením v záujme trvalého politického urovnania situácie v Burundi; keďže tento dialóg má byť otvorený všetkým, a to i opozičným stranám, občianskej spoločnosti a členom diaspóry;

keďže patová politická situácia v Burundi a zhoršujúca sa ekonomická situácia majú vážne dôsledky pre obyvateľstvo; keďže agentúra OSN pre utečencov odhaduje, že z Burundi utieklo viac ako 420 000 osôb v snahe nájsť útočisko v susedných krajinách; keďže podľa zástupcu generálneho tajomníka OSN je v rámci krajiny momentálne vysídlených 209 000 osôb; keďže 3 milióny osôb potrebujú humanitárnu pomoc a 2,6 milióna osôb je vystavených akútnemu nedostatku potravín; keďže od núdzovej potravinovej pomoci je závislých 700 000 osôb aj napriek tomu, že vláda odstránila niektoré obmedzenia; keďže táto situácia vážne ohrozuje stabilitu regiónu;

vyjadruje vážne znepokojenie nad politickou a bezpečnostnou situáciou v Burundi; dôrazne odsudzuje prejavy násilia, vraždenie a iné porušovanie ľudských práv v Burundi, ku ktorým došlo od roku 2015; žiada o účinné a primerané opatrenia, ktoré zabránia novým prípadom násilia;

vyjadruje znepokojenie nad rozsiahlou beztrestnosťou, najmä pokiaľ ide o násilné činy a porušovanie ľudských práv a páchateľov týchto činov; pripomína, že burundské orgány majú na základe medzinárodných a regionálnych právnych predpisov v oblasti ľudských práv povinnosť zaručovať, chrániť a podporovať základné práva, a to vrátane občianskych a politických práv občanov; v tejto súvislosti žiada podrobné a nezávislé vyšetrenie prípadov zabíjania a násilia, ktoré sa odohrali v Burundi v posledných rokoch, a žiada, aby sa páchatelia zodpovedali za svoje činy;

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že vláda Burundi aktivovala postup odstúpenia krajiny od Rímskeho štatútu, ktorým sa zakladá Medzinárodný trestný súd; žiada vládu Burundi, aby tento postup odstúpenia ešte zvážila a aby zabezpečila, že krajina sa bude aj naďalej v plnej miere zúčastňovať na Medzinárodnom trestnom súde;

naliehavo vyzýva burundskú vládu, aby naplno rešpektovala rezolúciu č. 2303 (2016) Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov a dovolila vyslanie policajnej jednotky OSN, ktorá by zabezpečila monitorovanie situácie v oblasti bezpečnosti v krajine;

víta zriadenie vyšetrovacej komisie OSN pre ľudské práva v Burundi v novembri 2016, ktorej úlohou je vyšetriť porušovanie ľudských práv v Burundi od apríla 2015; vyzýva orgány Burundi, aby v plnej miere spolupracovali s členmi vyšetrovacej komisie;

víta skutočnosť, že generálny tajomník OSN António Guterres nedávno menoval nového osobitného vyslanca pre Burundi Michela Kafanda, ktorý má uľahčiť pochopenie prebiehajúceho politického procesu;

potvrdzuje svoj záväzok voči slobode prejavu a opätovne potvrdzuje kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti, právnikov, organizácií pre ľudské práva a médií v demokratickej spoločnosti; v tejto súvislosti vyzýva burundské orgány, aby zrušili zákazy a odstránili obmedzenia uložené vo vzťahu k týmto subjektom, aby znovu zvážili nové právne predpisy týkajúce sa zahraničných MVO a aby zabezpečili, že novinári a obhajcovia ľudských práv budú môcť slobodne a bezpečne vykonávať svoje činnosti v krajine;

vyjadruje znepokojenie nad vysokým rizikom toho, že súčasná situácia prehĺbi rozpory medzi jednotlivými etnickými skupinami; odsudzuje „etnizáciu“ krízy prostredníctvom propagandy, ktorá vychádza z ideológie založenej na etnickej príslušnosti; vyzýva všetky zúčastnené strany v Burundi, aby sa zdržali akéhokoľvek správania alebo postojov, ktoré by mohli vyostriť prejavy násilia, zhoršiť krízu alebo ktoré by mohli mať negatívny vplyv na dlhodobú stabilitu regiónu, a aby v plnej miere dodržiavali Arushskú dohodu;

odsudzuje podnecovanie k nenávisti a násiliu vedúcich predstaviteľov mládežníckych milícií Imbonerakure voči utečencom a oponentom, najmä verejné výzvy na znásilňovanie žien oponentov, a žiada okamžité odzbrojenie týchto milícií; vyjadruje hlboké znepokojenie nad novým zákonom o zriadení národného zboru dobrovoľníkov, ktorý by sa mohol využiť na legitimizáciu činností týchto milícií;

10.

naliehavo vyzýva všetky zúčastnené strany, aby vytvorili podmienky potrebné na obnovenie dôvery a podporu národnej jednoty prostredníctvom otvoreného, transparentného a inkluzívneho národného dialógu medzi vládou, opozičnými stranami a občianskou spoločnosťou, v súlade s burundskou ústavou, s Arushskou dohodou a medzinárodnými záväzkami krajiny;

11.

konštatuje, že situácia v Burundi má extrémne škodlivé dôsledky pre celý región; v tejto súvislosti víta rokovacie úsilie, ktoré sa vyvíja pod vedením Východoafrického spoločenstva s podporou Africkej únie, a v záujme bezodkladného, realizovateľného a dlhodobého riešenia tohto konfliktu žiada zapojenie a spoluprácu burundských orgánov, ale vyjadruje silné znepokojenie v súvislosti s pomalým pokrokom tohto dialógu;

12.

žiada EÚ, aby podporila úsilie regionálnych aktérov v rámci hľadania riešenia krízy; žiada, aby sa zrealizoval plán sprostredkovateľa vymenovaného Východoafrickým spoločenstvom, bývalého prezidenta Tanzánie Mkapu;

13.

víta rozhodnutie Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie povoliť vyslanie africkej misie na prevenciu a ochranu do Burundi s cieľom podporiť politické riešenie situácie; vyzýva burundskú vládu, aby v plnej miere dodržala svoj záväzok, ktorým je uľahčiť urýchlené vyslanie pozorovateľov a odborníkov v oblasti ľudských práv, a to najmä okamžitým vydaním víz a veľmi rýchlym vybavením ostatných požadovaných formalít;

14.

je presvedčený o tom, že výraznejšia prítomnosť medzinárodných pozorovateľov v Burundi by mohla významne prispieť k zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv a bezpečnosti; žiada, aby Africká únia vyslala ďalších 200 vojenských pozorovateľov a pozorovateľov v oblasti ľudských práv, ktorí podporia prácu 30 pozorovateľov, ktorí sa v krajine už nachádzajú;

15.

považuje za potrebné objasniť v koordinácii s Africkou úniou vysledovateľnosť finančných prostriedkov vyčlenených pre burundských vojakov zúčastňujúcich sa na misii AMISOM;

16.

domnieva sa, že akákoľvek normalizácia vzťahov s EÚ, ako aj členskými štátmi, si vyžaduje, aby burundské orgány uplatnili všetky ustanovenia zakotvené v „prehľade záväzkov“ vo vzťahu s konzultáciami podľa článku 96 Dohody z Cotonou;

17.

berie na vedomie rozhodnutie Európskej únie, že v nadväznosti na konzultácie s burundskými orgánmi podľa článku 96 Dohody z Cotonou pozastaví priamu finančnú pomoc vláde Burundi, a víta prijatie obmedzení Európskej únie týkajúcich sa cestovania a zmrazenia majetku voči osobám zodpovedným za ohrozovanie mierového úsilia alebo úsilia v oblasti ľudských práv; poukazuje na to, že Únia trvá na svojej plnej finančnej podpore určenej burundskému ľudu, a to i utečencom v kľúčových odvetviach v oblasti zdravia, výživy a vzdelávania, ako aj na humanitárnu pomoc, ktorú poskytuje priamymi kanálmi; podporuje obnovené cielené sankcie zo strany Európskej únie, ako aj rozhodnutie Rady EÚ pozastaviť rozpočtovú pomoc pre Burundi na základe konzultácií podľa článku 96;

18.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tokom burundských utečencov do susedných krajín a nad znepokojujúcou humanitárnou situáciou vysídlených osôb v Burundi a opätovne potvrdzuje svoju podporu humanitárnym organizáciám prítomným v tomto regióne, ako aj susedným krajinám, ktoré prijímajú utečencov; naliehavo vyzýva EÚ a ostatných darcov, aby zvýšili svoju finančnú podporu a humanitárnu pomoc určenú vysídleným osobám a utečencom z Burundi; pripomína členským štátom ich záväzok dodržiavať Ženevský dohovor;

19.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Burundi, Rade ministrov AKT – EÚ, Európskej komisii a Rade ministrov Európskej únie, podpredsedníčke Komisie a vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov Európskej únie, členským štátom a inštitúciám Africkej únie a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0275.

(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0474.

(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0004.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/151

P8_TA(2017)0315

Opatrenia EÚ zamerané na udržateľnosť

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 na tému opatrenia EÚ zamerané na udržateľnosť (2017/2009(INI))

(2018/C 334/18)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na rezolúciu OSN s názvom „Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“, ktorý bol prijatý na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji 25. septembra 2015 v New Yorku (1),

—	so zreteľom na dohodu prijatú na 21. konferencii zmluvných strán (COP21) 12. decembra 2015 v Paríži (Parížska dohoda),

—	so zreteľom na článok 3 ods. 3 a ods. 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

—	so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý opätovne potvrdzuje, že EÚ „zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami zohľadňujúc všetky svoje ciele“, a na článok 11 ZFEÚ,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť (COM(2016)0739),

—	so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý EÚ ratifikovala v januári 2011,

—	so zreteľom na všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2020 s názvom „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (2),

—	so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) č. 30/2016: Správa o životnom prostredí z roku 2016,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (3),

—	so zreteľom na strategický dokument Európskeho centra politickej stratégie z 20. júla 2016 s názvom Udržateľnosť teraz! Európsky hlas pre udržateľnosť (Sustainability Now! A European Voice for Sustainability) (4),

—	so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (5), s ňou súvisiace preskúmanie v polovici trvania (6) a uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2016 o preskúmaní v polovici trvania (7),

—	so zreteľom na správy Medzinárodného panelu o zdrojoch OSN pre životné prostredie (UNEP) nazvané Policy Coherence of the Sustainable Development Goals (2015), Global Material Flows and Resource Productivity (2016) a Resource Efficiency: Potential and Economic Implications (2017),

—	so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. novembra 2016 o medzinárodnej správe oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov (JOIN(2016)0049),

—	so zreteľom na dohodu „HABITAT III: Nová mestská agenda“ prijatú v Quite 20. októbra 2016,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0239/2017),

A.	keďže EÚ a jej členské štáty prijali program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (ďalej len program 2030) vrátane cieľov trvalo udržateľného rozvoja (CTUR);

keďže 17 cieľov OSN trvalo udržateľného rozvoja (SDG) predstavuje plán lepšej spoločnosti a sveta, ktoré je možné dosiahnuť prostredníctvom praktických a merateľných opatrení upravujúcich viacero otázok vrátane dosahovania lepších a vyrovnanejších výsledkov v oblasti zdravia, blahobytu a vzdelania občanov, vyššej celkovej prosperity, opatrení proti zmene klímy a ochrany životného prostredia pre budúce generácie, a ako také sa musia vždy posudzovať horizontálne naprieč všetkými oblasťami činnosti Únie;

C.	keďže budúci hospodársky rast bude možný len vtedy, ak sa budú plne rešpektovať limity našej planéty, aby sa pre všetkých zaručil dôstojný život;

keďže program 2030 má transformačný potenciál a stanovujú sa v ňom všeobecné, ambiciózne, komplexné, nerozdeliteľné a vzájomne prepojené ciele zamerané na odstraňovanie chudoby, boj proti diskriminácii a podporu environmentálnej zodpovednosti, sociálneho začleňovania a dodržiavania ľudských práv a posilňovanie mieru a bezpečnosti; keďže tieto ciele si vyžadujú okamžité opatrenia, aby sa dosiahlo úplné a účinné vykonávanie;

keďže Komisia zatiaľ nestanovila komplexnú stratégiu na vykonávanie programu 2030 zahŕňajúcu vnútorné a vonkajšie oblasti politiky s podrobným harmonogramom do roku 2030, ako požadoval Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu, a v plnej miere neprevzala všeobecnú koordinačnú úlohu pre opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni; keďže účinná stratégia vykonávania a mechanizmus monitorovania a preskúmania sú nevyhnutné na dosiahnutie CTUR;

F.	keďže 17 CTUR a 169 súvisiacich cieľov sa dotýka všetkých aspektov politiky Únie;

G.	keďže mnohé CTRU sa priamo týkajú okrem vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov aj právomocí EÚ, a preto si ich plnenie vyžaduje prístup založený na skutočnom viacúrovňovom riadení s aktívnym a širokým zapojením občianskej spoločnosti;

keďže zmena klímy nie je samostatným environmentálnym problémom, ale predstavuje podľa OSN (8) jednu z najväčších výziev našej doby a je vážnou hrozbou pre trvalo udržateľný rozvoj, a jej rozsiahly, bezprecedentný vplyv kladie neúmernú záťaž na tých najchudobnejších a najzraniteľnejších a prehlbuje nerovnosť medzi krajinami a v rámci nich; keďže naliehavé opatrenia na boj proti zmene klímy sú neoddeliteľnou súčasťou úspešnej implementácie CTUR;

keďže stratégie Európa 2020 v oblasti zmeny klímy a energetickej udržateľnosti sú: znížiť emisie skleníkových plynov (SP) o 20 %, pokryť 20 % dopytu EÚ po energii obnoviteľnými zdrojmi a zvýšiť energetickú efektívnosť o 20 %; keďže EÚ sa zaviazala znížiť domáce emisie skleníkových plynov o najmenej 40 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 2005 s výhradou mechanizmu zvyšovania cieľov stanoveného v rámci Parížskej dohody; keďže Európsky parlament vyzval na stanovenie záväzného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2030 na úrovni 40 % a záväzného cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na úrovni 30 % a zdôraznil, že tieto ciele by sa mali plniť prostredníctvom individuálnych národných cieľov;

keďže EÚ a jej členské štáty sú signatármi Parížskej dohody a ako také sa spolu s ostatnými krajinami zaviazali k úsiliu udržať globálne otepľovanie výrazne pod úrovňou 2 oC a k úsiliu o ďalšie obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 oC, a tým k obmedzeniu najhorších rizík zmeny klímy, ktoré ohrozujú schopnosť dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj;

K.	keďže zdravé moria a oceány sú zásadne dôležité pre podporu bohatej biodiverzity a zaistenie bezpečnosti potravín a udržateľné živobytie;

L.	keďže od Komisie sa na základe 7. environmentálneho akčného programu (EAP) vyžaduje, aby v globálnom kontexte posúdila environmentálny vplyv spotreby potravinových a nepotravinových komodít v Únii;

keďže akékoľvek posúdenie súčasnej a budúcej účinnosti programu CTUR v Európe by malo nielen poukazovať na súčasné úspechy, ale malo by sa venovať aj budúcemu úsiliu a plánom a malo by byť založené na dôkladnom posúdení medzier medzi politikami EÚ z a CTUR, a to aj v oblastiach, v ktorých EÚ CTUR neplní, slabého vykonávania súčasných politík a potenciálnych rozporov medzi oblasťami politiky;

N.	keďže podľa agentúry EEA je veľmi pravdepodobné, že 11 z 30 prioritných cieľov EAP sa nedosiahne do konca roku 2020;

keďže financovanie CTUR predstavuje obrovskú výzvu, ktorá si vyžaduje silné a globálne partnerstvo a využitie všetkých foriem financovania (od domáceho, medzinárodného, verejného a súkromného financovania i financovania z inovatívnych zdrojov), ako aj nefinančných prostriedkov; keďže súkromné financovanie môže dopĺňať, ale nie nahrádzať verejné financovanie;

P.	keďže účinná mobilizácia domácich zdrojov je nenahraditeľným faktorom pri dosahovaní cieľov programu 2030; keďže rozvojové krajiny sú obzvlášť postihnuté daňovými únikmi spoločností a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam;

keďže presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje odolnosť, ktorá by sa mala posilňovať mnohostranným prístupom v rámci vonkajšej činnosti EÚ a v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja; keďže členské štáty a politiky EÚ majú plánované aj neplánované účinky na rozvojové krajiny a keďže CTUR predstavujú jedinečnú príležitosť na dosiahnutie väčšej súdržnosti a spravodlivejších politík vo vzťahu k rozvojovým krajinám;

R.	keďže medzinárodný obchod môže byť silnou hybnou silou rozvoja a hospodárskeho rastu a veľká časť dovozu do EÚ pochádza z rozvojových krajín; keďže program 2030 uznáva obchod ako prostriedok dosiahnutia CTUR;

keďže na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja je nevyhnutné riešiť výzvy spojené s migráciou a potreby rastúcej svetovej populácie; keďže v programe 2030 sa vyzdvihuje úloha migrácie ako potenciálnej hybnej sily rozvoja; keďže v článku 208 ZFEÚ sa stanovuje, že odstránenie chudoby je prvoradým cieľom rozvojových politík EÚ;

berie na vedomie oznámenie Komisie o európskych opatreniach zameraných na udržateľnosť, ktoré mapuje existujúce politické iniciatívy a nástroje na európskej úrovni a slúži ako reakcia na program 2030; zdôrazňuje však potrebu komplexného posúdenia, vrátane politických medzier a tendencií, nezrovnalostí a nedostatkov týkajúcich sa vykonávania, ako aj potenciálnych prínosov a súčinnosti všetkých jestvujúcich politík a právnych predpisov EÚ vo všetkých odvetviach; zdôrazňuje potrebu koordinovanej činnosti na toto posúdenie na európskej úrovni, ako aj na úrovni členských štátov; vyzýva preto Komisiu a Radu (vo všetkých jej zloženiach) a agentúry a orgány EÚ, aby neodkladne v tomto zmysle pracovali;

zdôrazňuje, že zámerom programu 2030 je dosiahnuť lepšie životné podmienky pre všetkých a že tri rovnocenné piliere trvalo udržateľného rozvoja, konkrétne sociálny, environmentálny a hospodársky rozvoj, sú kľúčové na dosiahnutie CTUR; zdôrazňuje, že trvalo udržateľný rozvoj je základný cieľ Únie uvedený v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ a v diskusii o budúcnosti Európy by mal zohrávať ústrednú úlohu;

víta záväzok Komisie začleňovať CTUR do všetkých politík a iniciatív EÚ na základe zásad univerzálnosti a integrácie; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala komplexnú krátkodobú, strednodobú a dlhodobú ucelenú, koordinovanú a spoločnú rámcovú stratégiu na plnenie 17 CTUR a ich 169 súvisiacich podcieľov v EÚ, pričom uznáva vzájomné prepojenia a vyvážené zastúpenie rôznych CTUR prostredníctvom viacúrovňovej správy a medziodvetvového prístupu; okrem toho zdôrazňuje, že treba začleniť všetky aspekty programu 2030 do európskeho semestra a zabezpečiť úplné zapojenie Európskeho parlamentu do tohto procesu; vyzýva prvého podpredsedu, ktorý má prierezovú zodpovednosť za trvalo udržateľný rozvoj, aby prevzal vedúcu úlohu v tejto oblasti; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty sa zaviazali splniť všetky hlavné a čiastkové CTUR v plnej miere, v praxi aj v duchu;

pripomína význam základnej zásady programu 2030 „na nikoho sa nezabudne“; žiada Komisiu a členské štáty, aby podnikli rozhodné kroky na riešenie nerovnosti v rámci krajín a medzi nimi, lebo tieto nerovnosti zväčšujú vplyv iných globálnych výziev a brzdia pokrok v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich politikách podporovali výskum a rozčleňovanie údajov vo svojich politikách s cieľom zabezpečiť, aby najzraniteľnejšie a marginalizované osoby boli zahrnuté a uprednostňované;

víta odhodlanie Komisie začleniť CTUR do svojho programu lepšej právnej regulácie a zdôrazňuje potenciál strategického využívania nástrojov lepšej právnej regulácie na posúdenie súdržnosti politík EÚ z hľadiska programu 2030; vyzýva Komisiu, aby vytvorila kontrolu CTUR všetkých nových politík a právnych predpisov a aby zabezpečila úplnú súdržnosť politík v záujme vykonávania CTUR, za súčasnej podpory súčinnosti, získavania spoločných prínosov a zabraňovania kompromisom, a to na tak európskej úrovni, ako aj na úrovni členských štátov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby trvalo udržateľný rozvoj bol integrálnou súčasťou celkového rámca posudzovania vplyvov, a nie samostatný vplyv ako v súčasnom súbore nástrojov Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie; vyzýva na zlepšenie nástrojov na meranie a kvantifikáciu strednodobých a dlhodobých environmentálnych výsledkov v rámci posudzovania vplyvov; vyzýva ďalej Komisiu, aby zaistila, aby sa v rámci hodnotení a kontrol vhodnosti v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) nutne posudzovalo, či konkrétne politiky alebo právne predpisy prispievajú k ambicióznemu plneniu CTUR, alebo či v ňom v skutočnosti bránia; vyzýva na jasnú identifikáciu a diferenciáciu úrovne správy vecí verejných, na ktorej by sa ciele mali plniť, a súčasne zdôrazňuje, že by sa mala dodržať zásada subsidiarity; vyzýva na vytvorenie jednoznačných a jednotných ciest trvalo udržateľného rozvoja na vnútroštátnej a, v prípade potreby, aj na nižšej či miestnej úrovni v prípade tých členských štátov, ktoré tak ešte neučinili; zdôrazňuje, že Komisia by k tomuto procesu mala poskytovať usmernenia s cieľom zaistiť jeho harmonizovaný formát;

zdôrazňuje, že 7. EAP je sám osebe dôležitým nástrojom na plnenie CTUR, hoci opatrenia prijaté v niektorých odvetviach stále nepostačujú na to, aby zabezpečili splnenie cieľov udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné kroky na úplné vykonanie 7. EAP, aby začlenili do hodnotenia 7. EAP posúdenie toho, do akej miery jeho ciele zodpovedajú CTUR, a aby zohľadňujúc tieto výsledky predložila odporúčanie týkajúce sa nástupníckeho programu; vyzýva Komisiu, aby včas navrhla environmentálny akčný program Únie na obdobie po roku 2020, ako to vyžaduje článok 192 ods. 3 ZFEÚ, pretože takýto program prispeje k splneniu CTUR v Európe;

naliehavo žiada Komisiu, aby dodržiavala rozvojový program dohodnutý v deklarácii z Ria a v programe 2030, ako aj johannesburský plán plnenia (JPOI) z roku 2002 a záverečný dokument z konferencie OSN o udržateľnom rozvoji Rio+20 z roku 2012;

domnieva sa, že Komisia by mala nabádať členské štáty, aby podporovali vytváranie a posilňovanie rád pre trvalo udržateľný rozvoj na národnej úrovni, a to aj na miestnej úrovni; a aby posilňovali účasť a účinné zapájanie občianskej spoločnosti a ďalších príslušných zainteresovaných strán do príslušných medzinárodných fór a v tejto súvislosti aby presadzovali transparentnosť a širokú účasť verejnosti a partnerstvá na vykonávanie trvalo udržateľného rozvoja;

uznáva, že v záujme splnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja bude potrebné zapojenie viacerých zainteresovaných strán, t. j. EÚ, členských štátov, miestnych a regionálnych úradov, občianskej spoločnosti, občanov, podnikov a partnerov z tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa platformy zainteresovaných strán ohlásené v jej oznámení stali modelom osvedčených postupov na uľahčenie plánovania, vykonávania, monitorovania a revízie programu 2030; zdôrazňuje, že v rámci tejto platformy by sa mali zužitkovať odborné znalosti vyplývajúce z rôznych kľúčových odvetví, a podporiť inovácie a prispieť k zabezpečeniu účinného prepojenia so zainteresovanými stranami, podporovať prístup zdola nahor, ako aj trvalo udržateľný rozvoj; zdôrazňuje okrem toho, že platforma by mala mať oveľa širší rozsah ako je partnerské učenie a mala by umožňovať skutočné zapojenie zainteresovaných strán do plánovania a monitorovania plnenia CTUR; vyzýva Komisiu, aby presadzovala súčinnosť s inými súvisiacimi platformami, ako je platforma REFIT, platforma obehového hospodárstva, pracovná skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť a rast a expertná skupina na vysokej úrovni pre udržateľné financie, a aby podala Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, ako sa nadviaže na odporúčania platformy;

10.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie s cieľom uľahčiť riadenie CTUR s cieľom zabezpečiť:

i)	viacodvetvovosť: vytvorením vnútroštátnej koordinačnej štruktúry zodpovednej za nadviazanie na program Agenda 21, ktorá by využívala odborné znalosti MVO;

ii)	viacúrovňovosť: stanovením účinného inštitucionálneho rámca pre trvalo udržateľný rozvoj na všetkých úrovniach;

iii)	viacsubjektovosť: uľahčením a podporou informovanosti a zapojenia verejnosti sprístupnením informácií;

iv)	dôraz na zlepšovanie rozhrania medzi vedou a politikou;

v)	stanovenie jednoznačného harmonogramu kombinujúceho krátkodobé a dlhodobé myslenie.

Žiada preto Komisiu, aby zabezpečila, aby platforma viacerých zainteresovaných strán nevyústila iba do zhromažďovania informácií, ale aj do šírenia poznatkov v oblasti CTUR, a aby zabezpečilo, aby platforma mala vplyv na politický program. Preto žiada, aby Komisia s podporou Európskeho parlamentu a Rady vytvorila platformu viacerých zainteresovaných strán zapájajúcu subjekty zo rôznych odvetví. Vo fóre s najmenej 30 účastníkmi by mali byť zastúpené podniky a priemysel, spotrebiteľské skupiny, odbory, sociálne MVO a MVO pôsobiace v oblasti životného prostredia a klímy, MVO pôsobiace v oblasti rozvojovej spolupráce a zástupcovia miestnej verejnej správy a miest; Stretnutia by mali byť otvorené čo najväčšiemu počtu subjektov a mali by byť navrhnuté tak, aby sa mohli rozšíriť v prípade, že sa časom zvýši záujem. Platforma by na svojich štvrťročných schôdzach mala pomenúvať problémy, ktoré bránia v plnení CTUR. Európsky parlament by mal zvážiť vytvorenie pracovnej skupiny pre CTUR, aby sa zabezpečila horizontálna práca v rámci Európskeho parlamentu na túto tému. Toto fórum by malo pozostávať z poslancov Európskeho parlamentu zastupujúcich čo najviac výborov. Komisia a Európsky parlament by sa mali na schôdzach platformy viacerých zainteresovaných strán aktívne podieľať. Komisia by mala každoročne platformu informovať o svojich budúcich plánoch v oblasti pomoci s plnením cieľov trvalo udržateľného rozvoja a mala by vytvoriť dokument, dostupný na všetkých úrovniach vo všetkých členských štátoch, o osvedčených postupoch pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja pred schôdzami OSN v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja konanými v júni či júli. Výbor regiónov by mal byť mostom medzi miestnymi a celoštátnymi subjektmi.

11.

víta čoraz väčší objem inštitucionálneho a súkromného kapitálu vyčlenený na financovanie CTUR a nabáda Komisiu a členské štáty, aby vytvorili kritériá trvalo udržateľného rozvoja pre inštitucionálne výdavky EÚ, odhalili potenciálne regulačné prekážky brániace investíciám do CTUR a stimulom tieto investície motivujúcim, a preverili možnosti zbližovania a spolupráce medzi verejnými a súkromnými investíciami;

12.

víta potenciálny prínos preskúmavania vykonávania environmentálnych politík k dosiahnutiu CTUR prostredníctvom lepšieho uplatňovania acquis v členských štátoch; upozorňuje však, že toto preskúmanie by sa nemalo považovať za náhradu za iné nástroje, ako napríklad konania o nesplnení povinnosti;

13.

naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila účinné mechanizmy monitorovania, sledovania a kontroly v oblasti plnenia a presadzovania CTUR a programu 2030, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Eurostatom vytvorila súbor konkrétnych ukazovateľov pokroku pre vnútorné uplatňovanie CTUR v EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracúvala výročné správy o pokroku EÚ v oblasti plnenia CTUR; zdôrazňuje, že Komisia by mala podporovať členské štáty v oblasti jednotného podávania správ; žiada Európsky parlament, aby sa stal partnerom v tomto procese, najmä v druhom oblasti činnosti po roku 2020, a žiada každoročný dialóg a podávania správ medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, čoho výsledkom by malo byť predloženie správy; naliehavo žiada, aby výsledky boli transparentné a zároveň ľahko zrozumiteľné a aby sa dali ľahko tlmočiť širokému spektru publika; zdôrazňuje význam transparentnosti a demokratickej zodpovednosti pri monitorovaní programu 2030, a preto zdôrazňuje úlohu spoluzákonodarcov v tomto procese; domnieva sa, že uzatvorenie záväznej medziinštitucionálnej dohody podľa článku 295 ZFEÚ by v tomto smere prinieslo vhodný režim spolupráce;

14.

pripomína, že členské štáty sú povinné podávať OSN správy o svojom plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že tieto správy členských štátov by sa mali pripravovať v spolupráci s príslušnými miestnymi a regionálnymi orgánmi; zdôrazňuje, že v členských štátoch s federálnou úrovňou alebo decentralizovanými orgánmi verejnej správy je potrebné špecifikovať výzvy a povinnosti týkajúce sa týchto delegovaných úrovní verejnej správy pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

15.

vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľné globálne hodnotové reťazce spolu so zavedením systémov náležitej starostlivosti pre spoločnosti so zameraním na ich celý dodávateľský reťazec, čo by podnietilo podniky, aby investovali zodpovednejšie, a stimulovalo by účinnejšie zavádzanie kapitol o udržateľnosti do dohôd o voľnom obchode, zahŕňajúcich oblasti boja proti korupcii, transparentnosti, boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zodpovedného správania podnikov;

16.

nazdáva sa, že akákoľvek budúca vízia Európy musí zahŕňať ciele trvalo udržateľného rozvoja ako kľúčovú zásadu, a že pri tom by sa členské štáty mali posúvať smerom k udržateľným hospodárskym modelom a úloha EÚ pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja by preto mala byť v centre úvah, ktoré sa začali bielou knihou Komisie z 1. marca 2017 o budúcnosti Európy (COM(2017)2025), ak je potrebný pevnejší rozmer udržateľnosti v kontexte hospodárskeho rastu; domnieva sa, že dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a programu 2030 je pre EÚ rozhodujúce a že dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja by malo byť európskym dedičstvom pre budúce generácie; uznáva, že program 2030 je v súlade so zásadami a hodnotami Európskej únie a plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja tak prirodzene vyplýva z plánov Európskej únie vytvoriť lepšiu, zdravšiu a udržateľnejšiu budúcnosť pre Európu;

17.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby budovali kapacity na integrované posudzovanie, technologickú a inštitucionálnu inováciu a finančnú mobilizáciu v záujme plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

18.

uznáva, že väčšina európskych krajín (z EÚ aj mimo nej) sú signatári dohody o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja; domnieva sa, že v kontexte diskusie o budúcnosti Európy by sa malo zvažovať vytvorenie celoeurópskeho rámca pre plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja medzi členskými štátmi EÚ, EHP, signatármi dohôd o pridružení s EÚ, kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ a so Spojeným kráľovstvom po jeho odchode;

19.

zdôrazňuje úlohu politického fóra na vysokej úrovni pri nadväzujúcich opatreniach a hodnotení plnenia CTUR a vyzýva Komisiu a Radu, aby rešpektovali vedúcu úlohu EÚ pri navrhovaní a vykonávaní programu 2030 prostredníctvom dohôd o spoločných pozíciách EÚ a prostredníctvom spoločných správ EÚ, a to na základe koordinovaného podávania správ členskými štátmi a inštitúciami EÚ pred zasadnutím politického fóra na vysokej úrovni pod záštitou valného zhromaždenia; vyzýva Komisiu, aby podrobne preskúmala existujúce opatrenia počas nadchádzajúceho politického fóra na vysokej úrovni, ako aj osobitné CTUR, ktoré budú predmetom preskúmania;

20.

domnieva sa, že EÚ by mala byť celosvetovým priekopníkom prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a udržateľný systém výroby a spotreby; nabáda Komisiu, aby svoje politiky v oblasti vedy, techniky a inovácií orientovala na CTUR, a vyzýva ju, aby vypracovala oznámenie o vede, technike a inováciách v záujme trvalo udržateľného rozvoja, ako to odporúča expertná skupina Komisie venovaná krokom nadväzujúcim na konferenciu Rio+20, najmä CTUR, a to v záujme vytýčenia a podpory dlhodobej koordinácie a súdržnosti politík;

21.

trvá na tom, že veda, technika a inovácie sú osobitne dôležité nástroje na dosahovanie CTUR; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa do programu Horizont 2020 a budúcich rámcových výskumných programov lepšie začlenili pojmy „trvalo udržateľný rozvoj“ a „spoločenské výzvy“;

22.

pripomína, že Európsky parlament by v zmysle svojho uznesenia z 12. mája 2016 mal mať jednoznačnú úlohu pri plnení programu 2030 Európskou úniou;

23.

víta nedávne iniciatívy na podporu efektívneho využívania zdrojov, okrem iného prostredníctvom podpory predchádzania vzniku odpadu, opätovného využívania a recyklácie, obmedzenia energetického zhodnocovania na nerecyklovateľné materiály, ako aj postupného zrušenia ukladania recyklovateľného alebo obnoviteľného odpadu, ktorý sa predkladá v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo, a návrh nových, ambicióznych cieľov EÚ v oblasti odpadov, ktorý bude, okrem iného, prispievať k CTUR č. 12 a znižovaniu objemu morského odpadu; uznáva, že dosiahnutie CTUR a cieľov v oblasti zmeny klímy nákladovo efektívnym spôsobom si bude vyžadovať zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov a, do roku 2050, zníženie ročných celkových emisií skleníkových plynov o 19 % a emisií skleníkových plynov z krajín G7, až o 25 %; poukazuje na to, že 12 zo 17 CTUR závisí od udržateľného využívania prírodných zdrojov; zdôrazňuje význam udržateľnej spotreby a výroby zvyšovaním efektívnosti, znižovaním znečistenia, dopytu po zdrojoch a menšou tvorbou odpadu; zdôrazňuje, že treba oddeliť rast, využívanie zdrojov a vplyvy na životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby vypracúvala pravidelné správy o stave obehového hospodárstva, v ktorých uvedie stav a trendy a umožní, aby sa platné politiky upravili na základe objektívnych, spoľahlivých a porovnateľných informácií; vyzýva ďalej Komisiu, aby zaistila, aby obehové hospodárstvo prinieslo výrazný pokles v oblasti používania prvotných materiálov, zníženie množstva materiálov vyradených ako odpad, výrobky, ktoré dlhšie vydržia, a využívanie vedľajších produktov z výroby a nadbytočných materiálov, ktoré sa predtým považovali za toky odpadu; vyzýva Komisiu, aby navrhla ambicióznu a komplexnú stratégiu týkajúcu sa plastov a zároveň plnila cieľ na rok 2020 týkajúci sa nakladania s chemikáliami environmentálne vhodným spôsobom a zohľadňovala cieľ v oblasti cyklov netoxických materiálov uvedený v 7. EAP; domnieva sa, že pre CTUR č. 2 je na európskej úrovni kľúčová koordinovaná akcia proti plytvaniu potravinami; zdôrazňuje cieľ EÚ znížiť potravinový odpad o 50 % do roku 2030;

24.

zdôrazňuje, že v rozhodnutí č. 1386/2013/EÚ sa uvádza, že súčasné systémy výroby a spotreby vytvárajú v svetovom hospodárstve veľké množstvo odpadov, čo spolu s rastúcim dopytom po tovare a službách pri vyčerpávaní zdrojov prispieva k zvyšovaniu cien dôležitých surovín, rúd a energií a zároveň k vytvoreniu ešte väčšieho znečistenia a odpadov, pričom sa zvyšujú celosvetové emisie skleníkových plynov a zároveň sa zosilňuje degradácia pôdy a odlesňovanie; je preto nutné úsilie zo strany EÚ a členských štátov, aby zabezpečili posudzovanie životného cyklu (LCA) výrobkov a služieb a zhodnotili ich skutočný vplyv z hľadiska udržateľnosti;

25.

pripomína, že oddelenie hospodárskeho rastu od spotreby zdrojov je zásadne dôležité pre obmedzenie vplyvov na životné prostredie, pre zlepšenie konkurencieschopnosti Európy a pre zníženie jej závislosti v oblasti zdrojov;

26.

zdôrazňuje, že aby EÚ splnila ciele programu 2030, je zásadne dôležité, aby ich komplexne odrážal európsky semester, a to aj prostredníctvom riešenia tzv. zelených pracovných miest, efektívnosti využívania zdrojov, a udržateľných investícií a inovácie; poznamenáva, že hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje má veľký potenciál tvorby pracovných miest a hospodárskeho rastu, pretože do roku 2050 by prinieslo ďalšie zvýšenie o 2 bilióny USD pre svetové hospodárstvo a vytvorilo nárast HDP o 600 miliárd USD v krajinách skupiny G7;

27.

vyzýva Komisiu, aby všetkým zainteresovaným stranám vrátane investorov, odborov a občanov prízvukovala prínosy transformácie neudržateľnej výroby na činnosti, ktoré umožnia vykonávanie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a výhody vyplývajúce z neustálej rekvalifikácie pracovnej sily s cieľom ekologického, čistého, kvalitného zamestnania;

28.

zdôrazňuje dôležitosť splnenia SDG č. 2 venovaného udržateľnému poľnohospodárstvu a SDG venovaných predchádzaniu vzniku znečistenia a nadmernému používaniu vody (č. 6.3 a 6.4), zlepšovaniu kvality pôdy (č. 2.4 a 15.3) a zastaveniu straty biodiverzity (č. 15) na úrovni EÚ;

29.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali výraznými oneskoreniami pri dosahovaní dobrého stavu v oblasti vody v rámci smernice o vode a zabezpečili splnenie CTUR č. 6; berie na vedomie, že podľa hodnotenia EEA viac než polovica riečnych a jazerných vodných útvarov v Európe má ekologický stav, ktorý je označený ako menej dobrý a že vodné ekosystémy prechádzajú stále najvýraznejším zhoršovaním a poklesom biodiverzity; vyzýva Komisiu, aby podporila inovatívne prístupy k udržateľnému hospodáreniu s vodou, a to aj plnohodnotným uvoľnením potenciálu opätovného využívania odpadových vôd a uplatňovaním zásad obehového hospodárstva v hospodárení s vodami tým, že zavedie opatrenia na podporu opätovného využívania odpadových vôd v poľnohospodárstve, priemysle a v komunálnych odvetviach; zdôrazňuje, že približne 70 miliónov Európanov má problémy s vodou počas letných mesiacov; okrem toho pripomína, že približne 2 % z celkového počtu obyvateľov EÚ nemá úplný prístup k pitnej vode, čo nerovnomerne postihuje zraniteľné a marginalizované skupiny; ďalej pripomína, že v Európe dochádza k 10 úmrtiam denne v dôsledku závadnej vody a nedostatočnej hygieny;

30.

víta spoločné oznámenie Komisie pre budúcnosť našich oceánov, v ktorom sa navrhuje 50 opatrení na bezpečné, čisté a udržateľné využívanie oceánov v Európe a na celom svete v záujme splnenia CTUR č. 14, čo je naliehavý cieľ vzhľadom na potrebu rýchleho oživenia európskych morí a svetových oceánov;

31.

zdôrazňuje environmentálny význam a spoločensko-hospodárske výhody biodiverzity a konštatuje, že podľa najnovšej správy týkajúcej sa „medzí možností našej planéty“ prekročili súčasné hodnoty straty biodiverzity medzu možností planéty, pričom integrita biosféry je považovaná za základnú medzu možností a jej významná zmena prináša zemský systém do nového stavu; so znepokojením konštatuje, že ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a Dohovoru o biologickej diverzite sa nepodarí splniť bez významného dodatočného úsilia; pripomína, že približne 60 % živočíšnych druhov a 77 % chránených biotopov nemá optimálne podmienky (9); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v záujme dosiahnutia týchto cieľov, a to, okrem iného, plným vykonávaním smerníc o ochrane prírody a uznávajúc pridanú hodnotu ekosystémov a biodiverzity životného prostredia v Európe vyčlenením dostatočných zdrojov v rámci budúcich rozpočtov, a to aj v oblasti zachovania biodiverzity, predovšetkým siete Natura 2000 a programu LIFE; opakuje, že je potrebná spoločná metodika sledovania zohľadňujúca všetky priame a nepriame výdavky v oblasti biologickej diverzity a ich efektívnosť, a zdôrazňuje, že celkové výdavky EÚ nesmú mať žiadne nepriaznivé vplyvy na biodiverzitu a mali by podporovať dosahovanie európskych cieľov v oblasti biodiverzity;

32.

zdôrazňuje, že plnohodnotné vykonávanie, presadzovanie a primerané financovanie smerníc o ochrane prírody je životne dôležitou podmienkou zaisťovania úspechu stratégie v oblasti biologickej diverzity ako celku a splnenia jej hlavného cieľa; víta rozhodnutie Komisie nerevidovať smernice o ochrane prírody;

33.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby urýchlene doplnili a podporili ekologickú sieť Natura 2000 a vyvinuli väčšie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby bol určený dostatočný počet osobitných chránených území podľa smernice o biotopoch a aby toto označenie sprevádzali účinné opatrenia na ochranu biodiverzity v Európe;

34.

konštatuje, že podľa výskumu je neudržateľné poľnohospodárstvo hlavným motorom poklesu organického uhlíka v pôde a biologickej diverzity pôdy; vyzýva EÚ, aby podporovala metódy, ktoré zlepšujú kvalitu pôdy, napríklad rotáciu so začlenením strukovín a hospodárskych zvierat, čím sa umožní, aby EÚ splnila CTUR č. 2.4 a 15.3;

35.

nazdáva sa, že EÚ musí vyvinúť väčšiu snahu, aby dosiahla CTUR č. 15; nalieha predovšetkým na Komisiu, aby prioritne riešila otázku dekontaminácie životného prostredia návrhom harmonizovaných noriem proti využívaniu a degradácii pôdy a aby čo najskôr predložila akčný plán na boj proti odlesňovaniu a degradácii lesov, o ktorom opakovane informovala, a harmonogram jeho vykonávania;

36.

uznáva, že zmeny v oblasti biodiverzity pôdy a množstva organického uhlíka v pôde sú zväčša vyvolávané praktikami v oblasti obhospodarovania pôdy a zmenami využívania pôdy, ako aj zmenou klímy, čo má výrazne negatívny vplyv na celé ekosystémy a spoločnosť; vyzýva preto Komisiu, aby v nadchádzajúcom 8. EAP venovala osobitnú pozornosť záležitostiam súvisiacim s pôdou;

37.

zdôrazňuje, že dovoz sójovej múčky určenej na výživu zvierat do EÚ prispieva k odlesňovaniu v Južnej Amerike a tým ohrozuje CTUR v oblasti odlesňovania, zmeny klímy a biologickej diverzity;

38.

vyzýva Komisiu, aby ako celosvetový aktér zintenzívnila úsilie o ochranu dôležitej ekológie a životného prostredia v Arktíde; naliehavo vyzýva Komisiu, aby neumožnila žiadne politiky podnecujúce využívanie Arktídy na ťažbu fosílnych palív;

39.

víta zameranie na biodiverzitu, prírodné zdroje a ekosystémy a uznanú súvislosť medzi týmito prvkami, ľudským zdravím a dobrými životnými podmienkami; zdôrazňuje potrebu tzv. prístupu „jedného zdravia“ zahŕňajúceho ľudské zdravie, zdravie zvierat aj zdravie životného prostredia, a pripomína, že investície do výskumu a inovácie zamerané na vývoj nových zdravotníckych technológií sú nutnou podmienkou splnenia CTUR; naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlene uskutočnila analýzu reagujúcu na publikáciu OECD s názvom EU Health at a glance, v ktorej sa ukazuje, že stredná dĺžka života sa v mnohých členských štátoch EÚ nezvýšila; konštatuje, že spravodlivý prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti je kľúčom k udržateľným zdravotníckym systémom, keďže má potenciál znižovať nerovnosti; zdôrazňuje, že treba vyvinúť viac úsilia v záujme vyriešenia viacrozmerných prekážok brániacich prístupu na individuálnej úrovni, na úrovni poskytovateľov a na úrovni systémov zdravotníctva a pokračovať v investovaní do inovácií a lekárskeho výskumu a do Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) s cieľom vypracovať zdravotnícke riešenia, ktoré sú prístupné, udržateľné a zamerané na boj proti globálnej hrozbe HIV/AIDS, tuberkulóze meningitíde, hepatitíde C a iným zanedbávaným infekčným chorobám, ktoré sú často spojené s chudobou; pripomína, že investovanie do lekárskeho výskumu a vývoja na celosvetovej úrovni je kľúčové z hľadiska reakcie na nové zdravotnícke výzvy, ktorými sú epidémie a rezistencia voči antibiotikám;

40.

zdôrazňuje, že hospodárstvo oceánov alebo „modré hospodárstvo“ ponúka významné príležitosti pre trvalo udržateľné využívanie a zachovanie morských zdrojov a že vhodná podpora pri budovaní kapacít na vypracúvanie a vykonávanie nástrojov plánovania a riadenia systémov môže umožniť rozvojovým krajinám, aby boli schopné chopiť sa týchto príležitostí; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú Európska únia musí v tomto smere zohrávať;

41.

uznáva nepopierateľnú väzbu medzi ťažbou zdrojov rybného hospodárstva a ochranou a obchodom; okrem toho uznáva, že alternatívne náklady nekonania pri odstraňovaní škodlivých dotácií v odvetví rybárstva sú mimoriadne vysoké, pretože bez opatrení sa zdroje vyčerpajú, dostaví sa nedostatok potravín a zdroje zamestnanosti, ktoré sa mali zachovať, sa zničia;

42.

pripomína, že EÚ a jej členské štáty sú signatármi Parížskej dohody, a teda sa zaviazali plniť jej ciele, ktoré si vyžadujú globálne opatrenia; zdôrazňuje, že treba začleniť dlhodobý cieľ odstránenia emisií uhlíka a obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod úroveň 2 oC a pokračovať v úsilí o ďalšie obmedzenie tohto zvýšenia na 1,5 oC;

43.

pripomína, že návrh Komisie týkajúci sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 stanovuje tri kľúčové ciele na obdobie do roku 2030: zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 40 %, pokrytie aspoň 27 % dopytu po energii v EÚ obnoviteľnými zdrojmi energie a zlepšiť energetickú efektívnosť aspoň o 30 %; pripomína stanoviská Európskeho parlamentu prijaté k týmto cieľom; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa tieto ciele naďalej kontrolovali a aby sa pripravila pre EÚ stratégia nulových emisií do polovice storočia poskytujúca nákladovo efektívnu cestu ku splneniu cieľa nulových emisií prijatého v rámci Parížskej dohody, a to s prihliadnutím na regionálne a národné osobitosti v rámci EÚ;

44.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby účinne začlenili zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu do rozvojových politík; zdôrazňuje potrebu podporovať transfer energeticky účinných a čistých technológií, ako aj investície do menších, mimosieťových a decentralizovaných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva EÚ, aby zvýšila svoju pomoc v oblasti udržateľného poľnohospodárstva na boj so zmenou klímy a zamerala svoju podporu na malých poľnohospodárov, diverzifikáciu plodín a poľnohospodársko-lesnícke a poľnohospodársko-ekologické postupy;

45.

poznamenáva, že zhoršovanie životného prostredia a zmena klímy predstavujú významnú hrozbu pre nastoľovanie a udržiavanie mieru a spravodlivosti; uznáva, že je potrebné viac zdôrazňovať skutočnosť, že zmena klímy a poškodzovanie životného prostredia je hnacím motorom svetovej migrácie, ako aj chudoby a hladu; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zachovali zmenu klímy ako strategickú prioritu v diplomatických dialógoch na globálnej úrovni vrátane bilaterálnych a medziregionálnych dialógov so skupinou G7, skupinou G20, v OSN a s partnerskými krajinami (napr. s Čínou), a to s cieľom pokračovať v pozitívnom a aktívnom dialógu, ktorý urýchľuje globálny prechod na čistú energiu a bráni nebezpečnej zmene klímy;

46.

uznáva prácu organizácie Center for Climate and Security so sídlom v USA, pokiaľ ide o identifikáciu vrcholových väzieb medzi zmenou klímy a medzinárodnou bezpečnosťou, ktorý označuje zmenu klímy označuje za „násobiteľa hrozieb“, ktorý by si mohol vyžiadať väčšie humanitárne alebo vojenské zásahy a mohol by viesť k závažnejším búrkam ohrozujúcim mestá a vojenské základne;

47.

zdôrazňuje skutočnosť, že energetická chudoba, ktorá je často definovaná ako situácia, keď jednotlivci alebo domácnosti nie sú schopní zodpovedajúcim spôsobom vykurovať alebo zabezpečiť ďalšie požadované energetické služby vo svojich domovoch za prijateľnú cenu, je problémom v celej rade členských štátov; zdôrazňuje, že energetická chudoba je spôsobená zvyšujúcimi sa cenami energie, recesným vplyvom na národnú a regionálnu ekonomiku a nízkou energetickou efektívnosťou domov; pripomína, že podľa štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) sa odhaduje, že 54 miliónov európskych občanov (10,8 % populácie EÚ) neboli schopní v roku 2012 svoj domov primerane vykurovať, pričom podobné čísla sa uvádzajú v súvislosti s oneskorenou úhradou účtov za energie alebo s prítomnosťou zlých podmienok bývania; vyzýva členské štáty, aby tento problém uznali a riešili, pretože zaistenie základných energetických služieb je kriticky dôležité na zaistenie toho, aby komunity netrpeli nepriaznivými zdravotnými dôsledkami, nedostávali sa do hlbšej chudoby, dokázali zachovať dobrú kvalitu života, ako aj na zaistenie toho, aby sa finančné výdavky na pomoc domácnostiam, ktoré potrebujú podporu, nestali príliš veľkou záťažou; zdôrazňuje, že moderné energetické služby sú rozhodujúce pre blahobyt ľudí, ako aj pre hospodársky rozvoj krajiny; a pritom na celom svete 1,2 miliardy ľudí nemá prístup k elektrine a viac než 2,7 miliardy ľudí nemá možnosť tepelne upravovať jedlo využitím čistej energie; ďalej pripomína, že viac než 95 % týchto ľudí žije buď v subsaharskej Afrike alebo v rozvojových krajinách Ázie a zhruba 80 % ich žije vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že energia je ústredným bodom takmer každej významnej výzvy a možnosti, ktorým svet dnes čelí; zdôrazňuje, že či už pre zamestnanosť, bezpečnosť, zmenu klímy, výrobu potravín alebo zvyšovanie príjmov, prístup k energii má zásadný význam pre všetkých a že trvalo udržateľná energia predstavuje možnosť – mení životy, hospodárstva i planétu;

48.

odporúča úplné začlenenie klimatických opatrení do celého rozpočtu EÚ (uplatňovanie hľadiska klimatických opatrení) zaisťujúce začlenenie opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov do všetkých rozhodnutí o investíciách v Európe;

49.

vyzýva Komisiu, aby každých päť rokov, počínajúc od obdobia šiestich mesiacov od facilitačného dialógu v roku 2018 v rámci UNFCCC, vypracovala správu o právnych predpisoch EÚ v oblasti klímy vrátane nariadenia o spoločnom úsilí a smernice o systéme obchodovania s emisiami EÚ s cieľom zaistiť, aby tieto právne predpisy boli účinné pri očakávanom prispení k snahe EÚ o znižovania emisií, a zistiť, či súčasný smer znižovania bude stačiť na to, aby sa naplnili CTUR a ciele Parížskej dohody; ďalej požaduje, aby najneskôr do roku 2020 Komisia zrevidovala a posilnila klimatický a energetický rámec do roku 2030 a vnútroštátne stanovený príspevok EÚ, s cieľom dostatočného zosúladenia s dlhodobými cieľmi Parížskej dohody a CTUR; vyzýva Komisiu, aby stimulovala možnosti pohlcovania emisií skleníkových plynov prostredníctvom podpory rozvoja politík, ktoré podporujú zalesňovanie s riadnymi postupmi lesného hospodárenia, vzhľadom na skutočnosť, že EÚ sa v rámci programu 2030 zaviazala podporovať implementáciu trvalo udržateľného lesného hospodárenia s cieľom zastaviť odlesňovanie, obnoviť poškodené lesy a zvyšovať zalesňovanie a obnovu lesov na celom svete do roku 2020;

50.

zdôrazňuje skutočnosť, že úsilie o zmiernenie globálneho otepľovania nie je prekážkou hospodárskeho rastu a zamestnanosti a že naopak, odstraňovanie emisií oxidu uhličitého z hospodárstva by sa mohlo považovať za kľúčový zdroj nového a udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti; uznáva však, že pri prechode na akýkoľvek nový hospodársky a sociálny model budú komunity zamerané na tradičné priemyselné odvetvia pravdepodobne čeliť výzvam; zdôrazňuje význam podpory tohto prechodu a vyzýva Komisiu členské štáty, aby usmerňovali finančné prostriedky zo zdrojov, ako je systém EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami, na financovanie modernizácie a spravodlivej transformácie, s cieľom podporiť takéto komunity a presadzovať prijatie najlepších výrobných technológií a postupov, ktoré sú schopné zabezpečiť najlepšie environmentálne normy a vytvoriť bezpečné, stabilné a trvalo udržateľné pracovné miesta;

51.

konštatuje, že pokračujúca strata biodiverzity, negatívne dôsledky odlesňovania a zmeny klímy môžu viesť k čoraz väčšiemu konkurenčnému boju o zdroje ako potraviny a energia, ku zvýšenej miere chudoby a politickej nestability na celom svete a k presunom obyvateľstva a novým globálnym migračným vzorcom; trvá na tom, že Komisia, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty by mali zvážiť tieto faktory vo všetkých aspektoch vonkajších vzťahov a medzinárodnej diplomacie a zabezpečovať podstatné zvýšenie oficiálnej rozvojovej pomoci (ORP); žiada, aby Komisia, ESVČ a členské štáty sledovali v rámci všetkých opatrení a interakcií s tretími krajinami úsilie znížiť emisie podporou obnoviteľných zdrojov energie, efektívnosti využívania zdrojov, biodiverzity a ochrany lesov, a podporovaním zmierňovania zmeny klímy a prispôsobenia sa nej;

52.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby vonkajšie politiky EÚ boli v súlade s CTUR, a aby identifikovala oblasti, v ktorých sú potrebné ďalšie opatrenia alebo vykonávanie s cieľom zabezpečiť, aby vonkajšie politiky EÚ podporovali účinné vykonávanie CTUR a neboli v rozpore s CTUR a ich vykonávaním v iných regiónoch, najmä v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby na tento účel zaviedla spoľahlivý proces od prognostickej metódy včasného varovania pre nové iniciatívy a návrhy, vrátane revízie existujúcich právnych predpisov, a aby predložila návrh rozsiahlej vonkajšej stratégie trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje dostupné nástroje a fóra, akým sú Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD, regionálne fórum EHK OSN pre udržateľný rozvoj (RFSD), politické fórum na vysokej úrovni a centrálna platforma OSN; vyzýva na dobrovoľné preskúmanie na úrovni politického fóra na vysokej úrovni v súlade s programom 2030, ktoré by nabádalo členské štáty, aby „uskutočňovali pravidelné a inkluzívne preskúmania pokroku“; zdôrazňuje v tomto smere úlohu pravidelného a primeraného posudzovania vplyvu ex ante; pripomína v Zmluve uvedenú povinnosť zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce vo všetkých politikách, ktoré pravdepodobne budú mať vplyv na rozvojové krajiny;

53.

zdôrazňuje dôležitosť ORP ako kľúčového nástroja na dosiahnutie cieľov programu 2030, v zmysle odstránenia chudoby vo všetkých jej podobách a boja proti nerovnosti, pričom pripomína, že rozvojová pomoc sama osebe nestačí na to, aby sa občania rozvojových krajín vymanili z chudoby; zdôrazňuje, že treba podporovať nástroje, ktoré podporujú väčšiu zodpovednosť, ako je rozpočtová podpora; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby bezodkladne opätovne potvrdili svoj záväzok k splneniu cieľa 0,7 % hrubého národného dôchodku a aby predložili návrhy podrobného harmonogramu postupného zvyšovania ORP s cieľom dosiahnuť tento cieľ; v tejto súvislosti pripomína záväzok EÚ vyčleniť najmenej 20 % svojej ORP na ľudský rozvoj a sociálne začlenenie a požaduje obnovenie záväzku v tomto smere; vyzýva Komisiu, aby dosiahla odporúčanie Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC) dosiahnuť ročný priemerný grantový prvok celkovej ORP vo výške 86 %; vyzýva, aby ORP bola chránená proti zneužitiu a aby sa dodržiavali medzinárodne dohodnuté zásady účinnosti rozvoja zachovaním základného cieľa ORP v podobe odstránenia chudoby, s osobitným dôrazom na najmenej rozvinuté krajiny (NRK) a nestabilné situácie; pripomína, že v rámci širšieho rozvojového programu treba ísť nad rámec vzťahu darcu a príjemcu;

54.

zdôrazňuje, že zabezpečenie daňovej spravodlivosti a transparentnosti, boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, odstraňovanie nezákonných finančných tokov a daňových rajov spolu so zlepšením správy verejných financií, udržateľným hospodárskym rastom a zvýšením mobilizácie domácich zdrojov má zásadný význam pre financovanie programu 2030; vyzýva EÚ na vytvorenie programu financovania (DEVETAX 2030), konkrétne s cieľom pomôcť vytvárať daňové štruktúry v rozvíjajúcich sa trhových hospodárstvach a pomôcť rozvojovým krajinám vytvoriť nové regionálne daňové úrady; opakuje svoju výzvu na vybudovanie globálnej dane z finančných transakcií s cieľom riešiť globálne výzvy spojené s chudobou, na vyšetrovanie účinkov presahovania na rozvojové krajiny všetkých vnútroštátnych a európskych daňových politík a na zachovanie zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja pri prijímaní právnych predpisov v tejto oblasti;

55.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby opätovne upravili svoj prístup k migrácii s cieľom vypracovať politiku v oblasti migrácie v súlade s CTUR č. 10 a faktickým vnímaním migrantov a žiadateľov o azyl a s bojom proti xenofóbii a diskriminácii migrantov, ako aj s cieľom investovať do kľúčových faktorov pre ľudský rozvoj; opakuje svoje obavy, že nové politiky a finančné nástroje na riešenie prvotných príčin nezákonnej a násilnej migrácie možno realizovať na úkor rozvojových cieľov, a žiada, aby sa Európskemu parlamentu v tejto súvislosti prisúdila výraznejšia kontrolná úloha, s cieľom zabezpečiť, žaby nové nástroje financovania boli v súlade s právnym základom, zásadami a záväzkami EÚ, a najmä s programom 2030; pripomína, že hlavným cieľom politiky rozvojovej spolupráce je odstránenie chudoby a dlhodobý hospodársky a sociálny rozvoj;

56.

víta kladenie dôrazu kladeného na investovanie do mladých ľudí ako hlavných realizátorov CTUR; zdôrazňuje potrebu využiť demografickú dividendu rozvojových krajín prostredníctvom vhodných verejných politík a investícií do vzdelávania a zdravia mladých ľudí vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a vzdelávania; zdôrazňuje príležitosť, aby sa konečne pokročilo v otázke rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien ako podstatného prvku súdržnosti politík v záujme rozvoja a vyzýva EÚ, aby tieto hľadiská presadzovala naprieč všetkými oblasťami vonkajšej činnosti; uznáva, že v záujme zaručenia trvalo udržateľného rozvoja sa treba prioritne zamerať na tieto kľúčové faktory ľudského rozvoja a ľudského kapitálu;

57.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby venovali potrebné zdroje a politický dôraz na zaistenie toho, aby zásada rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien a dievčat stála v jadre realizácie programu 2030;

58.

nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že verejné rozpočty nebudú v rozpore s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; domnieva sa, že na včasnú a úspešnú realizáciu programu 2030 je potrebné výrazné urýchlenie tzv. zelených investícií, inovácií a rastu, a uznáva, že sú potrebné nové nástroje financovania a odlišné prístupy k súčasnej investičnej politike, napríklad postupné ukončenie environmentálne škodlivých dotácií a projektov s vysokými emisiami; žiada stratégiu začleňovania environmentálnych faktorov, sociálnych faktorov a faktorov správy vecí verejných nadnárodnými spoločnosťami a podnikmi do ich podnikových obchodných modelov a inštitucionálnymi investormi do ich investičných stratégií, a to s cieľom previesť prostriedky do sféry udržateľných financií a spôsobiť odklon od fosílnych palív;

59.

žiada, aby VFR po roku 2020 presmeroval rozpočet Únie na realizáciu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (ďalej len „program 2030“) tým, že zabezpečí primerané financovanie, aby sa účinne dosiahli ciele trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva na intenzívnejšie uplatňovanie hľadiska trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých mechanizmoch financovania a vo všetkých rozpočtových riadkoch, pričom pripomína, že dlhodobá politika súdržnosti zohráva dôležitú úlohu pri minimalizácii nákladov; zdôrazňuje význam politiky súdržnosti ako hlavnej investičnej politiky EÚ a pripomína, že prierezové uplatňovanie kritérií udržateľnosti a výkonnostných cieľov je potrebné v prípade všetkých štrukturálnych a investičných fondov EÚ vrátane Európskeho fondu pre strategické investície na to, aby sa dosiahol komplexný prechod na udržateľný a inkluzívny hospodársky rast;

60.

vyzýva Európsku investičnú banku (EIB), aby zabezpečila, že bude dodržiavať hodnoty Európy pri presadzovaní prísnych kritérií trvalej udržateľnosti v rámci poskytovania úverov a najmä aby poskytovanie úverov v odvetví energetiky a dopravy bolo zamerané na nízkouhlíkové a udržateľné projekty;

61.

vyzýva EIB, aby 40 % svojho úverového portfólia do roku 2030 vyčlenila na klimaticky odolný rast generujúci nízke emisie oxidu uhličitého;

62.

žiada EIB, aby pre iniciatívu ELENA vyčlenila viac prostriedkov určených na poskytovanie grantov na technickú pomoc zameranú na realizáciu projektov a programov v oblasti energetickej účinnosti, distribuovanej energie z obnoviteľných zdrojov a mestskej dopravy;

63.

uznáva, že hlavnou zásadou pri dosahovaní udržateľnej budúcnosti s nízkymi emisiami oxidu uhličitého je odolná a udržateľná infraštruktúra, ktorá prináša množstvo pridružených výhod, napríklad odolnosť a zvýšenú ochranu pred požiarmi a záplavami; nazdáva sa, že prechod na udržateľnú spoločnosť možno dosiahnuť dodržiavaním zásady „prvoradosti energetickej efektívnosti“ a ďalším zlepšovaním efektívnosti spotrebičov, rozvodných sietí a budov a zároveň rozvojom systémov uskladnenia; uznáva, že najväčší potenciál v oblasti energetickej účinnosti je v budovách a žiada EÚ, aby sa prihlásila k záväzku dosiahnuť do roku 2050 cieľ úplne udržateľného, dekarbonizovaného a energeticky účinného fondu budov s takmer nulovým dopytom po energii a pokrytím akéhokoľvek zvyškového dopytu zo širokej škály obnoviteľných zdrojov; vyzýva na urýchlené zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe EÚ; varuje pred odkázanosťou na neudržateľnú infraštruktúru a vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia zamerané na organizovaný prechod na udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo a základné presmerovanie rozvoja infraštruktúr s cieľom zmierniť systémové hospodárske riziká spojené s finančnými aktívami generujúcimi vysoké emisie oxidu uhličitého;

64.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prednostne riešili udržateľnú mobilitu tým, že zlepšia systém verejnej dopravy na miestnej úrovni so zreteľom na špecifiká území a na základe skutočných potrieb občanov; nazdáva sa, že finančná podpora EÚ určená na rozvoj odvetvia dopravy a infraštruktúr musí sledovať ciele, ktoré by členským štátom priniesli skutočnú pridanú hodnotu;

65.

zdôrazňuje, že korupcia má významný vplyv na životné prostredie a že nelegálne obchodovanie s ohrozenými voľne žijúcimi druhmi, minerálmi a vzácnymi nerastmi, ako aj s lesnými produktmi (napríklad drevom) je tiež bytostne späté s korupciou; ďalej zdôrazňuje, že nelegálne obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi môže ohrozené druhy ešte viac ohroziť, pričom nelegálna ťažba dreva môže viesť ku strate biologickej diverzity a zvýšeniu emisií oxidu uhličitého, čo prispieva ku zmene klímy; prízvukuje, že organizovaným zločineckým skupinám to prináša dobré zisky s nízkym rizikom, keďže trestné činy spáchané na lesoch sa len zriedka trestne stíhajú a sankcie často nezodpovedajú závažnosti trestného činu; pripomína, že Dohovor OSN proti korupcii s komplexným zameraním sa na predchádzanie vzniku korupcie, účinné presadzovanie práva, medzinárodnú spoluprácu a vymáhanie majetku môže byť účinným nástrojom boja proti korupcii v environmentálnom sektore; vyzýva členské štáty, aby začlenili protikorupčné stratégie ako transparentnosť a zodpovednosť do environmentálnych právnych predpisov a politík a zvýšili úroveň demokracie a správy vecí verejných; zdôrazňuje, že boj proti korupcii v environmentálnom sektore pomôže s vytváraním spravodlivého prístupu k základným zdrojom (napr. k vode a čistému životnému prostrediu) a je zásadne dôležitý pre ochranu nášho životného prostredia a pre zaistenie trvalo udržateľného rozvoja;

66.

uznáva význam kultúry a účasti na kultúre z hľadiska realizácie programu SDG, ako aj úlohu kultúry vo vonkajších vzťahoch a v rámci rozvojovej politiky; požaduje náležitú podporu pre kultúrne inštitúcie a organizácie pri plnení programu SDG, ako aj ďalšie prehĺbenie prepojenia výskumu, vedy, inovácií a umenia;

67.

pripomína, že kultúrne zapojenie zlepšuje telesné a duševné zdravie a pohodu, má pozitívny vplyv na výsledky v škole a v práci, pomáha ľuďom, ktorým najviac hrozí riziko sociálneho vylúčenia, vstúpiť na trh práce, a tak výrazne prispieva k dosahovaniu mnohých cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

68.

je hlboko znepokojený rozdielmi vo výkonnosti systémov vzdelávania v členských štátoch, o čom svedčia aj najnovšie správy PISA; zdôrazňuje, že verejné systémy vzdelávania a odbornej prípravy dostupné pre všetkých sú nevyhnutné na podporu rovnosti a sociálneho začlenenia a pre dosiahnutie cieľov stanovených v SDG č. 4, a že kvalitné vzdelávanie dokáže posilniť postavenie zraniteľných osôb, menšín, ľudí s osobitnými potrebami a žien a dievčat; vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim problémom vysokej nezamestnanosti mladých; konštatuje, že vzdelávanie je kľúčom k rozvoju sebestačných spoločností; požaduje, aby EÚ prepojila kvalitné vzdelávanie, technickú a odbornú prípravu so spoluprácou s priemyslom, ako zásadný predpoklad umožňujúci zamestnávanie mládeže a prístup ku kvalifikovaným pracovným miestam;

69.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby chránili regionálne jazyky menšín a menej používané jazyky a jazykovú rozmanitosť a zabezpečili, že sa nebude tolerovať jazyková diskriminácia, a zároveň začlenili ciele udržateľného rozvoja do európskeho rámca politík a medzi súčasné a budúce priority Komisie;

70.

domnieva sa, že kultúrna rôznorodosť a ochrana prírodného dedičstva by sa mali podporovať v celom európskom politickom rámci, a to aj prostredníctvom vzdelávania;

71.

vyzýva členské štáty, aby sa prednostne venovali environmentálnej a hospodárskej premene priemyselných oblastí, ktoré v rôznych regiónoch Európy zapríčiňujú vysokú úroveň znečisťovania zložiek životného prostredia a vystavujú miestne obyvateľstvo značným rizikám pre zdravie;

72.

zdôrazňuje úlohu, ktorú bude mestská agenda EÚ zohrávať pri presadzovaní celosvetovej novej mestskej agendy, a víta vývoj v oblasti politík, ktorý vedie k posilneniu postavenia miest a regiónov, ktoré uskutočňujú synergické ekologické investície; víta tiež iniciatívy ako cena Európsky zelený list a Globálny dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike a ďalej zdôrazňuje rozhodujúci význam miest a regiónov z hľadiska dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja, keďže udržateľnosť si vyžaduje spoluprácu a dlhodobý prístup na všetkých úrovniach správy vecí verejných a vo všetkých odvetviach;

73.

pripomína, že v programe 2030 sa uznáva, že na potraviny, živobytie a obhospodarovanie prírodných zdrojov už nemožno nazerať oddelene; pripomína, že dôraz na rozvoj vidieka a investície do poľnohospodárstva (do pestovania plodín, chovu hospodárskych zvierat, lesného hospodárstva, rybolovu a akvakultúry) je mocným nástrojom úsilia o skoncovanie s chudobou a hladom, ktorý prináša trvalo udržateľný rozvoj; poznamenáva, že poľnohospodárstvo má v oblasti boja proti zmene klímy zohrať významnú úlohu; zdôrazňuje, že veľké ambície cieľov trvalo udržateľného rozvoja možno dosiahnuť len prostredníctvom spolupráce – spolupráce medzi severom a juhom, juhom a juhom a trojstrannej spolupráce – a prostredníctvom globálnych partnerstiev medzi viacerými účastníkmi a v širokom spektre oblastí;

74.

víta zámer zohľadňovať obchodné a investičné politiky, ktoré začlenia trvalo udržateľný rozvoj, a žiada, aby sa v rámci tvorby politiky EÚ lepšie riešili vplyvy získavania poľnohospodárskych a morských potravinových komodít a prírodných zdrojov zo zdrojov v EÚ a mimo EÚ; požaduje prehodnotenie investičnej politiky a veľkú mieru využívania inovatívnych nástrojov financovania na účely plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že kontroly aspektov trvalo udržateľného rozvoja v budúcich obchodných dohodách budú transparentné;

75.

vyzýva Komisiu, aby so zapojením relevantných zainteresovaných strán vytvorila a poskytovala konkrétnu a ich potrebám prispôsobenú podporu marginalizovaným nízkopríjmovým domácnostiam a skupinám (napr. Rómom), s cieľom zaistiť zdravý život a prístup k základným službám a bezpečným a čistým prírodným zdrojom, akými sú vzduch, voda, cenovo dostupná a moderná energia a zdravá výživa, čo by malo prispievať aj k dosahovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja č. 1, 10 a 15 venovaných skoncovaniu s chudobou, zníženiu nerovností a presadzovaniu pokojných a inkluzívnych spoločností;

76.

uznáva – ako v programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 –, že v prípade osôb so zdravotným postihnutím existuje veľmi vysoké riziko života v chudobe s nedostatočným prístupom k základným právam, ako sú vzdelanie, zdravotná starostlivosť a zamestnanie;

77.

nazdáva sa, že iniciatívy EÚ zamerané na udržateľnú budúcnosť nemôžu prehliadať širšiu diskusiu o postavení zvierat ako cítiacich bytostí a o ich dobrých životných podmienkach, ktoré sa im v rámci dominantných systémov výroby a spotreby často odopierajú; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska únia čo najskôr odstránila politické a legislatívne nedostatky v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ako to požaduje čoraz viac európskych občanov;

78.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o zvyšovanie informovanosti, cielené vzdelávacie kampane, ako aj zlepšovanie záväzkov občanov a kroky v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, a aby zvýšila financovanie týchto činností;

79.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do roku 2020 skoncovali so stimulmi určenými na podporu biopalív pochádzajúcich z palmového oleja a sóje, ktoré vedú k odlesňovaniu a poškodzovaniu rašelinísk; okrem toho požaduje zavedenie jednotného certifikačného systému pre palmový olej dovážaný na trh EÚ, ktorý bude osvedčovať sociálne zodpovedný pôvod výrobku;

80.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby ďalej zintenzívňovali úsilie o riešenie zlej kvality ovzdušia, ktorá každoročne zodpovedá za viac než 430 000 predčasných úmrtí v EÚ; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, že nové a existujúce právne predpisy sa presadzujú s cieľom urýchliť žaloby proti členským štátom, ktoré nespĺňajú právne predpisy týkajúce sa znečisťovania ovzdušia, a že budú navrhnuté nové, účinnejšie právne predpisy, vrátane právnych predpisov pre jednotlivé odvetvia, s cieľom bojovať proti zlej kvalite ovzdušia a rôznym zdrojom znečistenia, a zároveň budú riešiť otázku emisií metánu; zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ je stále ďaleko od dosiahnutia úrovní kvality ovzdušia stanovených pre EÚ, ktoré sú oveľa menej prísne ako tie, ktoré odporúča WHO;

81.

poznamenáva, že Európska komisia riešila zlú kvalitu ovzdušia začatím konaní vo veci porušenia predpisov, najmä pre neustále prekračovanie limitných hodnôt NO2 stanovených v smernici 2008/50/ES;

82.

pripomína, že zníženie hluku je jedným z parametrov kvality, ktoré sa do roku 2020 nedosiahnu; zdôrazňuje, že v Únii vystavenie hluku prispieva ročne minimálne k 10 000 predčasným úmrtiam súvisiacim so srdcovými ochoreniami a porážkou a že približne 1/4 európskeho obyvateľstva bola v roku 2012 vystavená hladinám hluku presahujúcim limity; vyzýva členské štáty, aby monitorovanie hladín hluku s cieľom zabezpečiť dodržiavanie hraničných hodnôt vo vonkajšom a vnútornom prostredí považovali za prioritu; okrem toho požaduje opatrenia na riešenie znečistenia hlukom;

83.

zdôrazňuje, že podľa údajov Komisie sa viac než 50 % obilnín v EÚ používa na kŕmenie zvierat; konštatuje, že Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vyslovila varovanie, že ďalšie používanie obilnín ako krmiva pre zvieratá by mohlo ohroziť potravinovú bezpečnosť znížením množstva obilia, ktoré je k dispozícii na ľudskú spotrebu;

84.

zdôrazňuje príspevok odvetvia chovu hospodárskych zvierat k hospodárstvu EÚ a k trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu, najmä ak je začlenený do systémov rastlinnej výroby; upriamuje pozornosť na potenciál aktívneho riadenia cyklu živín v sektore chovu hospodárskych zvierat s cieľom znížiť ekologický vplyv CO2, čpavku a emisií dusičnanov; okrem toho upozorňuje na potenciál integrovaného poľnohospodárstva prispieť k lepšiemu fungovaniu poľnohospodárskeho ekosystému a poľnohospodárskeho sektora šetrnejšieho voči klíme;

85.

konštatuje, že ženy pracujúce v oblasti poľnohospodárstva v rozvojových krajinách by mohli zvýšiť výnosy poľnohospodárskych podnikov o 20 až 30 %, ak by mali rovnaký prístup k zdrojom ako muži; zdôrazňuje, že táto úroveň výnosov by mohla znížiť počet hladujúcich ľudí na celom svete o 12 až 17 %;

86.

zdôrazňuje najmä základnú úlohu žien ako súčastí rodinných poľnohospodárskych podnikov, ktoré predstavujú hlavné sociálno-ekonomické bunky vidieckych oblastí, v starostlivosti o produkciu potravín, ochrane tradičných znalostí, schopností a kultúrnej identity a ochrane životného prostredia, a to vzhľadom na skutočnosť, že aj na ženy vo vidieckych oblastiach takisto majú vplyv mzdové a dôchodkové rozdiely;

87.

pripomína, že v rámci 7. environmentálneho akčného programu sa od Komisia požaduje, aby posúdila vplyv spotreby v Únii na životné prostredie, a to v globálnom kontexte; zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý môže mať udržateľný životný štýl na ľudské zdravie a znižovanie emisií skleníkových plynov; pripomína Komisii, že v cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 12.8 sa požaduje, aby mala verejnosť informácie a povedomie o trvalo udržateľnom rozvoji a životných štýloch; naliehavo preto žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali programy na zvýšenie povedomia verejnosti o vplyvoch rôznych druhov spotreby na ľudské zdravie, životné prostredie, potravinovú bezpečnosť a zmenu klímy; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne uverejnila oznámenie o udržateľnom európskom potravinovom systéme;

88.

konštatuje, že cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 12.8 vyžaduje, aby vlády zaistili, aby ľudia mali kdekoľvek relevantné informácie a povedomie o udržateľnom rozvoji a životnom štýle v súlade s prírodou; naliehavo preto žiada Komisiu a členské štáty, aby vytvorili programy na zvýšenie povedomia verejnosti o vplyvoch úrovne spotreby na ľudské zdravie, životné prostredie, potravinovú bezpečnosť a zmenu klímy;

89.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili komplexný politický rámec EÚ riešiaci celosvetové zdravotnícke výzvy ako HIV/AIDS, tuberkulózu, hepatitídu C a antimikrobiálnu rezistenciu, zohľadňujúc pri tom odlišnú situáciu a osobitné výzvy členských krajín EÚ a s nimi susediacich krajín, kde je bremeno HIV a multirezistentnej tuberkulózy najvyššie; vyzýva Komisiu a Radu, aby mali výraznú politickú úlohu v dialógu s krajinami s vysokou chorobnosťou vrátane susedných krajín v Afrike, vo východnej Európe a v strednej Ázii a aby zaistili existenciu plánov udržateľného prechodu na financovanie z domácich zdrojov, aby programy v oblasti HIV a tuberkulózy boli účinné, pokračovali a zintenzívnili sa po stiahnutí podpory medzinárodných darcov, a aby s týmito krajinami naďalej úzko spolupracovali na zaisťovaní toho, aby za riešenie problému HIV a tuberkulózy prevzali zodpovednosť;

90.

uznáva účinnosť sprístupňovania liekov preexpozičnej profylaxie (PrEP) na prevenciu HIV/AIDS; okrem toho vyzýva Komisiu a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), aby uznali, že v prípade HIV/AIDS je liečba zároveň aj prevenciou;

91.

uznáva, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú kľúčovou hnacou silou s transformačným potenciálom v oblasti mnohorozmerného odstraňovania chudoby a mali by sa vždy uznávať ako predpoklad zdravého života a aj rodovej rovnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sa musí venovať väčšia pozornosť sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, na ktoré sa bohužiaľ ešte stále nazerá ako na okrajovú záležitosť, a pritom majú zásadný význam pre rodovú rovnosť, posilnenie postavenia mladých ľudí a ľudský rozvoj, a v konečnom dôsledku pre odstraňovanie chudoby; zdôrazňuje, že to predstavuje veľmi malý pokrok v porovnaní s predchádzajúcimi prístupmi EÚ a uznanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv ako kľúčovej hnacej sily trvalo udržateľného rozvoja ešte stále chýba; konštatuje, že postoj EÚ je v tomto smere nejednotný, čo sa ukazuje aj v tomto balíku: Komisia uznáva kroky EÚ v tejto oblasti len v rámci zdravotníctva vo svojom oznámení o programe 2030, ale len v rámci rodovej rovnosti v oznámení o konsenze; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby naďalej požadovali, aby Spojené štáty prehodnotili svoj postoj k takzvanému celosvetovému náhubkovému pravidlu („global gag rule“);

92.

zdôrazňuje, že je potrebné naďalej podporovať zdravotnícky výskum v snahe o vývoj nových a lepších, cenovo aj inak dostupných a vhodných medicínskych riešení HIV/AIDS, tuberkulózy a iných zanedbávaných ochorení spojených s chudobou, nových epidémií a antimikrobiálnej rezistencie;

93.

poukazuje na to, že európsky poľnohospodársky sektor už prispieva k udržateľnosti; konštatuje však, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) musí umožňovať lepšiu reakciu na aktuálne a budúce výzvy; vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako by SPP a udržateľné poľnohospodárske systémy mohli najlepšie prispievať k SDG v záujme zabezpečenia stabilných, bezpečných a výživných potravín, ako aj k ochrane a skvalitňovaniu prírodných zdrojov, a zároveň bojovať proti zmene klímy; žiada Komisiu, aby v rámci nadchádzajúceho oznámenia o SPP po roku 2020 predložila návrhy na ďalšie zlepšenie účinnosti ekologizačných opatrení a zabezpečenie dosiahnutia SDG č. 2, 3, 6, 12, 13, 14 a 15; vyzýva zároveň Komisiu, aby podporovala miestne a ekologické potraviny s nízkou uhlíkovou stopou a nízkou úrovňou záťaže na pôdu a vodu; zdôrazňuje význam poľnohospodárskych ekosystémov a udržateľného obhospodarovania lesov a poskytovania stimulov pre udržateľnú obnovu vyčerpaných poľnohospodárskych oblastí; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby všetky politiky EÚ účinne dosiahli stanovené ciele prostredníctvom prísneho dodržiavania právnych predpisov a väčšej súdržnosti medzi jednotlivými oblasťami politiky; zdôrazňuje, že to má osobitný význam v súvislosti s trvalo udržateľným riadením prírodných zdrojov a nástrojov určených na to v rámci SPP;

94.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali tento prechod na agroekologické postupy a zároveň obmedzili na minimum používanie pesticídov, ktoré poškodzujú zdravie a životné prostredie, a vypracovali opatrenia na ochranu a podporu ekologického a biodynamického poľnohospodárstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky;

95.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr zmenili predpisy Únie o schvaľovaní pesticídov a stanovili záväzné ciele týkajúce sa zníženia ich používania;

96.

poukazuje na to, že európske poľnohospodársky sektor zabezpečuje milióny pracovných miest vo vidieckych oblastiach v poľnohospodárstve aj v iných sektoroch, je zárukou zásobovania potravinami a potravinovej bezpečnosti a láka ľudí do vidieckych oblastí ako životného, hospodárskeho a rekreačného priestoru; ďalej poukazuje na to, že krajina s vysokým stupňom biodiverzity a vysokou prírodnou hodnotou láka ľudí na vidiek, čím do vidieckych oblastí prinášajú pridanú hodnotu; berie na vedomie vysokú hodnotu politiky rozvoja vidieka pri budovaní životaschopných, stabilných a prosperujúcich vidieckych spoločenstiev a hospodárstiev; zdôrazňuje, že lepší prístup poľnohospodárov k zdrojom má zásadný význam, pokiaľ ide o dosiahnutia tohto cieľa;

97.

žiada, aby sa poľnohospodárstvo rozvíjalo tak, že pozornosť sa bude venovať rodinným podnikom pomocou lepšieho využívania európskych fondov, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), a s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky, prostredníctvom výmeny a prenosu odborných znalostí, a využívanie výhod miestnych a regionálnych hodnotových a výrobných reťazcov a zamestnanosti v regióne s väčším dôrazom na prepojenie prímestských oblastí a priamy predaj, ktorý je vzorom úspechu v mnohých častiach EÚ; zastáva názor, že schopnosť poľnohospodárov získať spravodlivú odmenu za ich prácu je predpokladom trvalej udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva a zárukou dobrých životných podmienok poľnohospodárov;

98.

pripomína, že vzhľadom na to, že tieto služby sú mimoriadne dôležité pre ženy, pretože ženy tradične zohrávajú veľkú úlohu pri opatrovaní mladých a starších členov rodiny, je dôležité zaručiť riadne verejné služby, najmä starostlivosť o deti a starších ľudí;

99.

poukazuje na dôležitú úlohu tradičných poznatkov a potravín, a to najmä v najvzdialenejších regiónoch a horských a znevýhodnených oblastiach EÚ, ako aj hospodársky prínos európskych systémov kvality, ako sú chránené zemepisné označenia (CHZO), pre miestne oblasti; pripomína, jednomyseľnú podporu Európskeho parlamentu pre rozšírenie takejto ochrany na širšie spektrum regionálne vyrábaného tovaru; v tejto súvislosti navyše zdôrazňuje úlohu systémov kvality EÚ (CHOP/CHZO/ZTŠ) v zabezpečovaní a zachovaní živobytia obyvateľov v týchto oblastiach; uznáva, že tieto systémy sú vo väčšej miere známe len v niektorých členských štátoch a vyzýva na zvýšenie informovanosti o ich výhodách v celej Únii;

100.

zdôrazňuje prínos stredomorských lesov a agro-lesníckeho systému dehesa, ktorý bezproblémovo kombinuje trvalý extenzívny chov dobytka s poľnohospodárskymi a lesníckymi činnosťami, k cieľu zachovať a zabezpečiť udržateľnosť biodiverzity, aby ho bolo možné uznať a podporovať v rámci SPP;

101.

zdôrazňuje význam bioenergie a zariadení na tvorbu, uchovávanie, distribúciu a poľnohospodárske využitie energie z obnoviteľných zdrojov pre poľnohospodárske podniky a biohospodárstvo, keďže pomáhajú zabezpečiť príjmy poľnohospodárov tým, že sa im dávajú možnosť predávať ďalší produkt, a vytvárajú a zachovávajú vysoko kvalitné pracovné miesta vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že bioenergia sa musí rozvíjať udržateľným spôsobom a tento rozvoj nesmie obmedzovať výrobu potravín a krmív; zdôrazňuje, že energetické potreby by sa namiesto toho mali napĺňať tým, že sa podporí využívanie odpadu a vedľajších produktov, ktoré nie sú užitočné v žiadnom inom procese;

102.

konštatuje, že pestovanie strukovín v systémoch striedania plodín môže byť prospešné pre poľnohospodárov, zvieratá, biodiverzitu aj napĺňanie potrieb v oblasti klímy; vyzýva Komisiu, aby predložila bielkovinový plán, ktorého súčasťou by boli systémy striedania plodín zahŕňajúce strukoviny;

103.

považuje za nevyhnutý ďalší pokrok v tzv. presnom poľnohospodárstve, digitalizácii, racionálnom využívaní energie, šľachtení rastlín a zvierat a presadzovaní integrovanej ochrany proti škodcom, pretože zvýšená efektívnosť založená na cieľoch udržateľného rozvoja a biodiverzite pomôže znížiť požiadavky na množstvo pôdy aj vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie; domnieva sa, že zabezpečenie toho, aby biodiverzita fungovala v prospech poľnohospodárov, by mohlo prispieť k zlepšeniu ich príjmov, pôdneho zdravia a výnosnosti, a zároveň pomôcť pri kontrole škodcov a zlepšení opeľovania; zdôrazňuje preto význam lepšieho regulačného rámca pre zabezpečenie včasných, účinných a efektívnych rozhodovacích postupov; zdôrazňuje, že tieto tzv. inteligentné riešenia by mali stimulovať a podporovať iniciatívy prispôsobené potrebám malých podnikov bez úspor z rozsahu, aby mohli využívať výhody nových technológií;

104.

domnieva sa, že je nevyhnutné udržať a rozvíjať výkonnosť tradičných a miestnych plemien vzhľadom na ich schopnosť prispôsobiť sa charakteristikám ich prirodzeného prostredia, ako aj dodržiavať práva poľnohospodárov na nezávislé šľachtenie rastlín a na skladovanie a výmenu osív rôznych druhov a odrôd, aby sa zabezpečila genetická rozmanitosť poľnohospodárstva; odmieta akékoľvek pokusy o patentovanie života, rastlín a zvierat, genetického materiálu a základných biologických procesov, najmä ak ide o pôvodné plemená, druhy a charakteristiky;

105.

vyzýva Komisiu, aby v rámci úsilia o udržateľnejší systém integrovanej ochrany rastlín predložila akčný plán a zriadila skupinu expertov; vyzdvihuje potrebu systému ochrany proti škodcom, ktorým sa zlepší interakcia medzi snahami o šľachtenie rastlín, systémami prirodzeného boja a využívaním pesticídov;

106.

domnieva sa, že je potrebné podporovať dostupnosť širokopásmového pripojenia a zlepšiť dopravných služieb vo vidieckych oblastiach, tak, aby sa prispelo nielen k dosiahnutiu cieľov v oblasti udržateľnosti životného prostredia, ale aj k podpore rastu vo vidieckych oblastiach, ktorý by bol v plnej miere udržateľný z environmentálneho, hospodárskeho aj sociálneho hľadiska;

107.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa kultúra stala integrálnou súčasťou činnosti Komisie v záujme udržateľnosti, pričom jednoznačne zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva v oblasti hospodárskeho rozvoja, tvorby pracovných miest, podpory demokracie, sociálnej spravodlivosti a solidarity, podpory súdržnosti, boja proti sociálnemu vylúčeniu, chudobe a generačným a demografickým rozdielom; vyzýva Komisiu, aby kultúru začlenila do cieľov, vymedzení, nástrojov a hodnotiacich kritérií svojej stratégie plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

108.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) A/RES/70/1.

(2) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).

(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0224.

(4) https://ec.europa.eu/epsc/sites/epsc/files/strategic_note_issue_18.pdf

(5) Oznámenie Komisie z 3. mája 2011 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244).

(6) Správa Komisie z 2. októbra 2015 o hodnotení stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 v polovici trvania (COM(2015)0478).

(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0034.

(8) https://unstats.un.org/sdgs/report/2016/goal-13/

(9) Správa EEA č. 30/2016 o životnom prostredí z roku 2016 – na podporu monitorovania siedmeho environmentálneho akčného programu: https://www.eea.europa.eu/publications/environmental-indicator-report-2016.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/168

P8_TA(2017)0316

Podpora súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ (2016/2250(INI))

(2018/C 334/19)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 52 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“), kde sa v prvom odseku stanovuje, že zmluvy sa uplatňujú na členské štáty, a v druhom odseku, že územná pôsobnosť zmlúv je upresnená v článku 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na článok 355 prvý pododsek bod 1 ZFEÚ zmenený rozhodnutím Európskej rady z 29. októbra 2010 o zmene štatútu ostrova Svätý Bartolomej vo vzťahu k Európskej únii (2010/718/EÚ) a rozhodnutím z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (2012/419/EÚ), v ktorom sa určuje, že ustanovenia zmlúv sa v súlade s článkom 349 ZFEÚ vzťahujú na najvzdialenejšie regióny,

—

so zreteľom na článok 349 ZFEÚ, v ktorom sa uznáva osobitné postavenie najvzdialenejších regiónov a stanovuje sa, že sa prijmú „osobitné opatrenia na stanovenie podmienok na uplatnenie zmlúv a spoločných politík na uvedených územiach“, ktoré sa vzťahujú najmä a nielen „na colnú a obchodnú politiku, daňovú politiku, voľné zóny, poľnohospodársku a politiku rybného hospodárstva, na podmienky zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom, štátnu pomoc a podmienky prístupu k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom Únie“,

—	so zreteľom na článok 107 odsek 3 písm. a) ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja najvzdialenejších regiónov môže byť zlučiteľná s vnútorným trhom,

—	so zreteľom na hlavu XVIII ZFEÚ, ktorá stanovuje cieľ hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a vymedzuje štrukturálne finančné nástroje na jej dosiahnutie,

—	so zreteľom na článok 7 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi jednotlivými politikami a opatreniami, zohľadňujúc všetky svoje ciele a podriaďujúc sa zásade prenesenia právomocí,

—	so zreteľom na všetky oznámenia Komisie o najvzdialenejších regiónoch,

—

so zreteľom na svoje uznesenia o najvzdialenejších regiónoch, najmä na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o úlohe politiky súdržnosti v najvzdialenejších regiónoch Európskej únie v súvislosti so stratégiou Európa 2020 (1) a na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o optimalizácii rozvoja potenciálu najvzdialenejších regiónov vytváraním súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a ostatnými programami Európskej únie (2),

—	so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 15. decembra 2015 (3),

—	so zreteľom na správu Komisie z 15. decembra 2016 o vykonávaní systému osobitných opatrení v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie (POSEI) (COM(2016)0797),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o modernizácii štátnej pomoci EÚ (MŠP) (COM(2012)0209),

—

so zreteľom na memorandum z 5. marca 1999 podpísané najvzdialenejšími regiónmi v Cayenne, doplnené spoločným memorandom Španielska, Francúzska, Portugalska a najvzdialenejších regiónov podpísaným v máji 2010, v ktorom sa stanovuje, že EÚ by mala podporovať trvalo udržateľný rozvoj najvzdialenejších regiónov využívaním mnohých prírodných a kultúrnych predností najvzdialenejších regiónov a zároveň presadzovaním zásad rovnakých príležitostí, partnerstva, proporcionality a súladu s politikami EÚ,

—

so zreteľom na záverečné vyhlásenie XXI. konferencie predsedov najvzdialenejších regiónov Európskej únie, ktorá sa konala 22. a 23. septembra 2016 a spoločné memorandum najvzdialenejších regiónov podpísané pri príležitosti štvrtého fóra najvzdialenejších regiónov Únie, ktoré sa konalo 30. a 31. marca 2017 v Bruseli,

—	so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (4),

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—	so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0226/2017),

keďže v článku 349 ZFEÚ sa uznáva osobitná hospodárska a sociálna situácia najvzdialenejších regiónov, zhoršená zo štrukturálneho hľadiska faktormi (odľahlosť, ostrovná poloha, malá rozloha, náročné topografické a klimatické podmienky, závislosť od malého množstva výrobkov), ktorých nemennosť a kombinácia závažne obmedzujú ich rozvoj;

B.	keďže Súdny dvor (veľká komora) vo svojom zásadnom rozsudku z 15. decembra 2015 podal dôkladný výklad článku 349 ZFEÚ;

keďže v tomto rozsudku Súdny dvor potvrdzuje najmä to, že akty, ktorých cieľom je zaviesť osobitné opatrenia pre najvzdialenejšie regióny, sa môžu prijať na právnom základe článku 349, keďže tento právny základ umožňuje odchýliť sa jednak od primárnych, ale aj sekundárnych právnych predpisov a keďže zoznam oblastí, na ktoré sa znenie článku 349 vzťahuje, nie je úplný, lebo „autori ZFEÚ nemali v úmysle stanoviť taxatívny výpočet druhov opatrení, ktoré možno prijať na základe tohto článku“.

keďže na účely uplatňovania európskych zmlúv na najvzdialenejšie regióny sú článok 52 Zmluvy o EÚ a články 349 a 355 ZFEÚ prepojené, a keďže podľa článku 355 prvého pododseku bodu 1 ZFEÚ sa ustanovenia zmlúv uplatňujú na najvzdialenejšie regióny podľa článku 349 a keďže tento odkaz „na zmluvy“ zahŕňa sekundárne právne predpisy;

E.	keďže článok 349 ZFEÚ treba vykladať v spojení s ďalšími článkami zmluvy, najmä s článkom 7, v ktorom sa stanovuje, že „Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami, zohľadňujúc všetky svoje ciele“;

F.	keďže zásady rovnosti a nediskriminácie odôvodňujú odlišné zaobchádzanie v prípade rozličných situácií s cieľom umožniť in fine rovnosť pri uplatňovaní európskeho práva;

keďže cieľom článku 349 ZFEÚ je zabezpečiť rozvoj najvzdialenejších regiónov, ich zaradenie tak do európskeho priestoru, ako aj do ich vlastného geografického priestoru a umožniť im využívať výhody plynúce z európskych politík a v prípade potreby z osobitných opatrení prispôsobených ich realite a potrebám;

H.	keďže najvzdialenejšie regióny majú popredné postavenie z geostrategického hľadiska a v oblasti výskumu týkajúceho sa zmeny klímy a biodiverzity;

I.	keďže podľa odhadov Komisie modré hospodárstvo EÚ zabezpečuje takmer 5,4 milióna pracovných miest a hrubú pridanú hodnotu vo výške približne 500 miliárd EUR ročne;

pripomína, že článkom 7 Zmluvy o EÚ sa Komisii zveruje úloha strážkyne zmlúv; pripomína, že najvzdialenejšie regióny sú plne začlenené do Európskej únie a podliehajú jej právnemu poriadku, pričom ich osobitná situácia je uznaná v zmluvách, a najmä v článku 349 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje zásada a právo prispôsobenia týkajúce sa rozličných politík Únie;

zdôrazňuje, že hoci najväčšia nevýhoda, ktorej čelia najvzdialenejšie regióny, je geografická vzdialenosť od Únie, môžu využívať aj viacero významných výhod, ako je potenciál rozvoja činností týkajúcich sa cestovného ruchu, modrý rast, využívanie značných zdrojov obnoviteľnej energie, rozvoj obehového hospodárstva, ako aj zhodnotenie ich bohatého prírodného dedičstva a obrovskej biodiverzity;

domnieva sa, že článok 349 ZFEÚ sa využíval obmedzeným spôsobom a že by sa mohol vykladať aj novátorskejším a pozitívnejším spôsobom, najmä s cieľom vytvárať programy ad hoc a nové osobitné politiky vychádzajúce z predností najvzdialenejších regiónov, a to s cieľom poskytnúť im prostriedky na ich využívanie, najmä v oblastiach ako sú obnoviteľné zdroje energie, modrý rast, výskum a vývoj, udržateľný cestovný ruch, ochrana biodiverzity a prispôsobovanie sa zmene klímy; v tejto súvislosti pripomína úlohu, ktorú zohráva Únia s cieľom umožniť najvzdialenejším regiónom prekonať ich problémy a stavať na ich prednostiach, no zároveň zdôrazňuje, že je potrebné, aby príslušné členské štáty prevzali väčšiu zodpovednosť, pokiaľ ide o využívanie nástrojov EÚ, z ktorých sa im môže poskytnúť podpora pri zabezpečovaní udržateľného rozvoja ich najvzdialenejších regiónov;

Súčasný stav v oblasti vykonávania článku 349 ZFEÚ

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že články zmluvy týkajúce sa najvzdialenejších regiónov sa doteraz neuplatňovali v čo najväčšej miere, čo obmedzovalo schopnosť týchto regiónov naplno využívať príslušnosť k Únii a zvyšovať ich konkurencieschopnosť v príslušných zemepisných oblastiach;

domnieva sa, že rozšírené uplatňovanie článku 349 ZFEÚ by podporilo lepšie začlenenie najvzdialenejších regiónov do Únie, ako aj ich rozvoj a ich vlastný potenciál, a to pri plnom zohľadnení ich osobitostí a štrukturálnych prekážok, ale aj ich predností;

pripomína politickú vôľu zákonodarcov pri zostavovaní článku 229 druhého pododseku (neskôr článku 349 ZFEÚ) zaviesť globálnu stratégiu opierajúcu sa o osobitné opatrenia v rámci rozličných politík a nástrojov;

pripomína, že program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI) je program, v ktorom sa v plnej miere zohľadňujú osobitosti najvzdialenejších regiónov vďaka samostatnému nariadeniu vychádzajúcemu z článku 349 ZFEÚ, ako aj z článku 42 prvého pododseku a článku 43 ods. 2, v ktorom sa uznáva dvojitá zásada príslušnosti najvzdialenejších regiónov k Únii a úplného prispôsobenia spoločnej európskej politiky realite najvzdialenejších regiónov, a že je kľúčové, aby sa v takomto programe pokračovalo a že by sa mali zvážiť nové programy POSEI zamerané na ostatné politiky Únie;

domnieva sa, že úspech programu POSEI odôvodňuje skôr zachovanie osobitných ustanovení pre najvzdialenejšie regióny, a nie ich oslabenie začlenením do horizontálnych európskych programov;

konštatuje, že Komisia prijala niekoľko oznámení o najvzdialenejších regiónoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rôzne európske stratégie pre najvzdialenejšie regióny sa zatiaľ implementovali a realizovali len čiastočne;

10.

vyzýva teraz Komisiu, aby navrhla akčný plán prípadne spolu s legislatívnymi iniciatívami, vďaka ktorým bude možné vykonávať jednotnú a účinnú stratégiu voči najvzdialenejším regiónom, v rámci ktorej sa naplno zužitkujú možnosti ponúkané článkom 349 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o tvorbu osobitných programov a politík v oblasti inovácií a dlhodobých investícií prispôsobených ich potrebám v rámci udržateľného rozvoja; trvá na tom, že je nevyhnutné pracovať v úzkej spolupráci s regionálnymi orgánmi najvzdialenejších regiónov a zainteresovanými stranami; vyzýva preto inštitúcie EÚ, aby spolu s regionálnymi orgánmi najvzdialenejších regiónov otvorili novú kapitolu vo vzťahoch EÚ – najvzdialenejšie regióny;

11.

víta prácu Komisie na obnovenej stratégii pre najvzdialenejšie regióny, ktorá sa prijme najneskôr na konci roka 2017; vyzýva Komisiu, aby zahrnula do svojej stratégie podrobný prístup k najvzdialenejším regiónom, ako aj strategické rámce zamerané na investičné potreby spolu s jasnými, dosiahnuteľnými a hodnotiteľnými cieľmi; nabáda Francúzsko, Španielsko a Portugalsko, aby vo väčšej miere podporovali svoje najvzdialenejšie regióny;

12.

pripomína, že v článku 349 ZFEÚ sa najvzdialenejším regiónom umožňuje disponovať časovo neobmedzenou a neklesajúcou prevádzkovou pomocou na základe zjednodušených postupov s cieľom kompenzovať dodatočné náklady, ktorým musia čeliť; pripomína, že tieto odchýlky sa týkajú finančných nástrojov Únie, ako aj štátnej pomoci;

13.

trvá na potrebe zaručiť dlhodobý charakter mechanizmov, ustanovení a výnimiek zavedených s cieľom zaručiť stabilitu, ktorá podporuje štrukturálny rozvoj najvzdialenejších regiónov, pričom treba zohľadniť vykonané hodnotenia;

14.

vyzýva Komisiu, aby zostavila presné hodnotenie prístupu k najvzdialenejším regiónom a preskúmala hospodársku a sociálnu situáciu každého z týchto regiónov s cieľom zabezpečiť lepšie dosahovanie cieľov politiky európskeho regionálneho rozvoja, najmä pokiaľ ide o dobehnutie zameškaného a udržateľný rozvoj, a to s cieľom umožniť najvzdialenejším regiónom priblížiť sa k priemerným úrovniam rozvoja v Európe;

15.

vyzýva Komisiu, aby posilnila koordináciu medzi svojimi rozličnými generálnymi riaditeľstvami, pokiaľ ide o problematiky, ktoré zaujímajú najvzdialenejšie regióny, s cieľom zabezpečiť vhodné riešenie problematík najvzdialenejších regiónov v európskych politikách a stratégiách; v tejto súvislosti zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu generálneho sekretariátu na zabezpečenie správneho uplatňovania článku 349 ZFEÚ vzhľadom na to, že prispôsobenie politík Európskej únie osobitostiam najvzdialenejších regiónov si vyžaduje, aby sa rozhodnutia prijímali na najvyššej politickej úrovni;

Poľnohospodárska politika

16.

víta nedávnu správu Komisie (COM(2016)0797), v ktorej sa uvádza, že celková výkonnosť programov POSEI (2006 – 2014) je pozitívna, vyjadruje sa domnienka, že tento program sa javí ako zásadne dôležitý z hľadiska zachovania produkcie v najvzdialenejších regiónoch a zodpovedá novým cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), a odporúča sa, aby súčasné základné nariadenie zostalo v platnosti, ale s prihliadnutím na to, že bude potrebná úprava rozpočtu v dôsledku nadobudnutia platnosti dohôd o voľnom obchode, ktoré budú mať vplyv na produkciu v najvzdialenejších regiónoch alebo pri nich hrozí, že by na ňu mohli mať závažný vplyv;

17.

domnieva sa, že program POSEI sa od svojho vytvorenia stretol so skutočným úspechom;

18.

podporuje závery uvedené v správe Komisie, v ktorej sa požaduje posilnenie prvotnej konfigurácie programu POSEI s cieľom odvrátiť hroziace zrušenie poľnohospodárskej produkcie a negatívne dôsledky, ktoré by to prinieslo pre zamestnanosť, životné prostredie a územný rozmer najvzdialenejších regiónov;

19.

domnieva sa, že je nevyhnutné poskytovať lepšiu podporu diverzifikácie produkcie v najvzdialenejších regiónoch a zaviesť opatrenia zamerané na riešenie kríz na trhoch, ktorým čelia niektoré odvetvia, najmä v oblasti paradajok a dobytka, a na uľahčenie rozvoja malej produkcie, ako sú napríklad mliečne výrobky;

20.

pripomína, že postupné reformy spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov (SOT) dostatočne nezohľadnili osobitnosti najvzdialenejších regiónov a požaduje, aby sa v budúcnosti zohľadňovali lepšie;

21.

konštatuje, že rušenie kvót a garantovaných cien, ktoré naštartovala reforma SOT s cukrom v roku 2005, poškodzuje výrobcov trstinového cukru v najvzdialenejších regiónoch; trvá na tom, že je potrebné zachovať súbor osobitných ustanovení zavedených v rámci článku 349 ZFEÚ s cieľom umožniť udržateľnú konkurencieschopnosť tohto odvetvia; žiada, aby sa zriadil mechanizmus podpory pestovateľov trstiny v prípade poklesu cien cukru na svetovom trhu;

22.

vyzýva Komisiu, aby brala na vedomie rozhodujúci význam výroby mlieka na Azorských ostrovoch a zachovala podporu výrobcom a stanovila dodatočné opatrenia pre prípad krízy na trhu;

23.

pripomína, že produkcia banánov zohráva dôležitú úlohu v sociálno-hospodárskej štruktúre niektorých najvzdialenejších regiónov; vyzýva preto na zachovanie a prípadne zvýšenie podpory producentom;

24.

vyzýva Komisiu, aby vo svojich nástrojoch riadenia a odhaľovania kríz na trhoch v rozličných poľnohospodárskych sektoroch, napr. v sektore banánov, cukru, rumu, rybolovu či mlieka so strediskom pre monitorovanie trhu s mliekom, zaviedla jasné vymedzenie krízy na trhu v najvzdialenejších regiónoch a aby prispôsobila svoje ukazovatele realite v týchto regiónoch;

25.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozdielny režim ekologickej certifikácie medzi tretími krajinami a členským štátom EÚ vytvára narušenie hospodárskej súťaže na tomto trhu na úkor európskych výrobcov pôsobiacich v najvzdialenejších regiónoch, ako aj európskych spotrebiteľov, ktorí majú mylnú predstavu o skutočných podmienkach produkcie týchto produktov; v rámci prebiehajúcich rokovaní o budúcich európskych normách v oblasti výroby a označovania ekologických výrobkov preto vyzýva na nahradenie zhody systémom rovnocennosti, ktorý je v súčasnosti v platnosti, s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi najvzdialenejšími regiónmi a tretími krajinami;

26.

odhaduje, že na základe článku 349 ZFEÚ je nevyhnutné prijať právny rámec pre výrobky s ekologickou značkou a právny rámec pre sanitárnu a fytosanitárnu oblasť, v ktorých sa zohľadnia charakteristiky poľnohospodárstva najvzdialenejších regiónov v tropickej oblasti;

27.

vyzýva Komisiu, aby nabádala poľnohospodárov najvzdialenejších regiónov, aby propagovali svoje vysokokvalitné výrobky podporovaním využívania loga najvzdialenejších regiónov, ako aj ďalších foriem certifikácie kvality;

28.

zdôrazňuje, že diferenciácia a špecializácia výrobkov môže povzbudiť a podporiť miestnu výrobu, spracovanie a odbyt potravín, a tým znižovať existujúce rozdiely medzi najvzdialenejšími regiónmi a ostatnými regiónmi EÚ;

29.

v súvislosti so súdržnosťou politík zdôrazňuje, že úsilie, ktoré najvzdialenejšie regióny vyvíjajú v oblasti modernizácie a posilnenia konkurencieschopnosti svojich odvetví, sa nemôže spochybňovať dohodami o voľnom obchode podpísanými medzi Úniou a tretími krajinami;

Obchodná politika Európskej únie

30.

pripomína, že v článku 207 ods. 3 ZFEÚ sa stanovuje, že dohody prerokúvané s tretími krajinami musia byť v súlade s vnútornými politikami a predpismi Únie;

31.

konštatuje, že v dôsledku znásobenia obchodných dohôd s tretími krajinami, medzi ktorými sú najväčší producenti banánov a cukru na svete, sa mení rozdelenie trhu, vytvára sa tlak na cenu a ohrozuje sa konkurencieschopnosť producentov týchto tovarov v rámci Spoločenstva;

32.

preto sa domnieva, že obchodná politika Únie by nemala ohrozovať odvetvia najvzdialenejších regiónov, keďže zohrávajú dôležitú úlohu na hospodárskej, sociálnej a environmentálnej úrovni;

33.

vyzýva k tomu, aby sa v rámci obchodných rokovaní vedených Úniou odteraz náležite zohľadňovali osobitosti a citlivé výrobky najvzdialenejších regiónov, najmä banány, cukor, rum, paradajky alebo produkty rybolovu;

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne a obozretne hájili záujmy najvzdialenejších regiónov v rokovaniach o brexite;

35.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súlade so záväzkom uvedeným v jej oznámení z 20. júna 2012„predložiť návrhy týkajúce sa obchodných dohôd, ako sú dohody o hospodárskom partnerstve, s posúdeniami vplyvu, ktoré by mali v prípade potreby zohľadňovať rozmer veľkej vzdialenosti“ a aby tieto opatrenia zahŕňali vplyvy na úrovni životného prostredia, sociálneho, hospodárskeho a územného vplyvu na najvzdialenejšie regióny; žiada, aby sa v týchto posúdeniach vplyvu zmerali aj kumulatívne účinky obchodných dohôd na najvzdialenejšie regióny;

36.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa doteraz neuskutočnilo žiadne posúdenie dôsledkov dohôd o voľnom obchode v poľnohospodárstve najvzdialenejších regiónov; rovnako vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že najvzdialenejšie regióny sa nezohľadnili v správe Komisie z 15. decembra 2016 o kumulovaných vplyvoch obchodných dohôd, a to v rozpore s regulačnými ustanoveniami stanovenými v programe POSEI;

37.

požaduje, aby sa v obchodných politikách Únie zohľadnili konkurenčné nevýhody najvzdialenejších regiónov; požaduje prípadné zachovanie colných a necolných prekážok nevyhnutných na ochranu výrobkov v najvzdialenejších regiónoch a účinné uplatňovanie ochranných doložiek a mechanizmov stabilizácie v prípade, že by ovplyvňovali výrobky najvzdialenejších regiónov alebo by hrozilo, že by ich mohli závažným spôsobom ovplyvniť;

38.

zdôrazňuje obmedzenia zásady rovnocennosti, najmä v prípade produktov ekologického poľnohospodárstva, ktorá umožňuje, aby sa do Európskej únie dostali produkty z tretích krajín, ktoré nie sú plne v súlade s európskymi požiadavkami; vyzýva na bezodkladné uplatňovanie zásady zhody a posilnenie kontrolných opatrení;

39.

nabáda na podporu úlohy najvzdialenejších regiónov vo vonkajšej politike Európskej únie vo vzťahu k ich susedným krajinám s cieľom posilniť jej vonkajšiu politiku v oblasti boja proti chudobe, environmentálnej udržateľnosti, posilnenia demokracie, vzájomnej kultúrnej výmeny a rodovej rovnosti;

Udržateľná námorná politika, rybárstvo a modrý rast

40.

pripomína, že v článku 349 ZFEÚ sa stanovuje, že Komisia môže navrhnúť osobitné opatrenia pre najvzdialenejšie regióny aj v súvislosti s politikami v oblasti rybárstva;

41.

žiada Komisiu, aby zvážila zaviesť systém podpory udržateľného rybolovu v najvzdialenejších regiónoch na základe článku 349 vzhľadom na výsledky dosiahnuté v poľnohospodárskom odvetví v rámci programu POSEI;

42.

naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby vykonala všetky odporúčania stanovené v uznesení Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o riadení rybárskych flotíl v najvzdialenejších regiónoch (5);

43.

vyzýva Úniu, aby si spolu s najvzdialenejšími regiónmi budovala postavenie svetovej námornej veľmoci;

44.

zdôrazňuje, že tak bohatstvo, ktoré predstavujú oceány, ako aj súčasný a budúci technologický pokrok sú schopní vytvoriť bezprecedentné príležitosti na rast v najvzdialenejších regiónoch; domnieva sa, že udržateľný modrý rast je príležitosťou na zmiernenie štrukturálnych nerovností medzi najvzdialenejšími regiónmi a kontinentálnou Európou a že môže prispieť k tomu, aby sa najvzdialenejšie regióny stali budúcimi centrami európskej politiky;

45.

pripomína, že vzhľadom na svoju polohu majú najvzdialenejšie regióny dôležité postavenie v rámci riadenia námorných záležitostí, riadenia pobrežných vôd, boja proti nezákonnému rybolovu a zlepšovania bezpečnosti dopravy;

46.

nabáda Úniu, aby aj naďalej investovala do oblasti morí a oceánov, najmä vo vzťahu k najvzdialenejším regiónom, s cieľom zabezpečiť udržateľný a účinný hospodársky rozvoj ich výhradných hospodárskych zón;

47.

víta štúdiu o potenciáli udržateľného modrého rastu v najvzdialenejších regiónoch, ktorú nechala vypracovať Komisia, a dôrazne vyzýva na začatie skutočného európskeho programu určeného pre najvzdialenejšie regióny, ktorý sa zameria aj na riešenie výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti morského a námorného výskumu a biohospodárstva; zdôrazňuje však, že niektoré činnosti, napríklad podmorská ťažba ropy a zemného plynu či prieskum nerastných surovín z hlbokomorských ložísk, môžu mať závažný vplyv na citlivé morské oblasti a rušiť morské druhy a zraniteľné ekosystémy;

48.

pripomína význam chránených morských oblastí v najvzdialenejších regiónoch;

Politika súdržnosti

49.

pripomína, že v článku 349 ZFEÚ sa stanovuje osobitný prístup najvzdialenejších regiónov k štrukturálnym fondom, a preto by mali byť všetky najvzdialenejšie regióny považované za „najmenej rozvinuté regióny“; vyslovuje uznanie Komisii a víta jej opatrenia v prospech najvzdialenejších regiónov v rámci súboru štyroch oznámení o najvzdialenejších regiónoch (z rokov 2004, 2007, 2008 a 2012); zdôrazňuje význam finančnej podpory EÚ pre všetky najvzdialenejšie regióny, ktorej výška na roky 2014 – 2020 dosahuje 13 miliárd EUR;

50.

opätovne pripomína, že politika súdržnosti musí aj naďalej zostať jedným z hlavných nástrojov európskej činnosti po roku 2020, najmä pokiaľ ide o najvzdialenejšie regióny, v ktorých sú stále zreteľné regionálne rozdiely;

51.

vzhľadom na zásadu subsidiarity a povinnosti, ktoré prislúchajú členským štátom, ich vyzýva, aby v plnej miere vytvorili predpoklady, najmä pokiaľ ide o investície do oblastí patriacich do ich právomoci, s cieľom umožniť lepšie vykonávanie európskych fondov a politík v najvzdialenejších regiónoch;

52.

domnieva sa, že v nasledujúcom programovom období by sa mala zvážiť väčšia flexibilita v rámci tematického zamerania v prípade najvzdialenejších regiónov v súvislosti s vymedzením niektorých z ich prioritných osí, pokiaľ ide o použitie štrukturálnych fondov, ak ide o udržateľný rozvoj; žiada o zachovanie rozpočtových dotácií prideľovaných najvzdialenejším regiónom, kompenzáciu dodatočných nákladov a zachovanie všetkých výnimočných riadne odôvodnených opatrení určených na kompenzáciu ich štrukturálnych znevýhodnení;

53.

požaduje, aby sa v rámci budúceho viacročného finančného rámca (VFR) dôsledne uplatňovali kritériá stanovené vo všeobecnom nariadení o fondoch na prideľovanie finančných prostriedkov;

54.

pripomína spoločný cieľ dvojitej integrácie najvzdialenejších regiónov; vyzýva na prehĺbenie a sfunkčnenie všetkých mechanizmov cezhraničnej spolupráce medzi najvzdialenejšími regiónmi, zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ) a tretími krajinami, ktoré patria do ich zemepisnej oblasti, najmä zachovaním a zdokonaľovaním súčinnosti právnych a finančných ustanovení nariadení o ERF a EFRR;

55.

zdôrazňuje význam prispôsobenia stratégií európskej územnej spolupráce s cieľom znížiť nepriaznivé účinky pre regióny v dôsledku ich charakteristiky spočívajúcej vo veľkej odľahlosti a podporiť spoluprácu;

56.

odporúča, aby sa venovala väčšia pozornosť vykonávaniu Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v najvzdialenejších regiónoch a v najmenej rozvinutých a najizolovanejších regiónoch;

57.

vzhľadom na mieru nezamestnanosti mládeže v najvzdialenejších regiónoch pripomína potrebu posilniť opatrenia Únie na podporu a odbornú prípravu mládeže v týchto regiónoch, najmä prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

58.

pripomína, že najdôležitejší fond pre vzdelávanie a zamestnanosť je Európsky sociálny fond (ESF); vyzýva Komisiu, aby v dôsledku štrukturálneho charakteru a kritických mier nezamestnanosti v najvzdialenejších regiónoch a na základe článku 349 ZFEÚ, v ktorom sa najvzdialenejším regiónom uznáva právo na osobitný prístup k štrukturálnym fondom, vyčlenila dodatočné finančné príspevky v rámci ESF na podporu zamestnateľnosti, mobility a vzdelávania v najvzdialenejších regiónoch;

59.

zdôrazňuje význam nepretržitej podpory výskumných a inovačných stratégií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) v najvzdialenejších regiónoch ako kľúčového prvku vykonávania politiky súdržnosti;

60.

pripomína význam nástrojov miestneho rozvoja, ako je miestny rozvoj vedený komunitou a integrovaná územná investícia (IÚI), ktoré sú prístupmi zdola nahor umožňujúcimi riešiť miestne štrukturálne problémy a podporovať zároveň osvojovanie miestnymi samosprávami; preto vyzýva Komisiu a príslušné členské štáty, aby preskúmali spôsoby posilnenia využívania miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktorý môže byť flexibilnou a inovatívnou odpoveďou na potrebu prispôsobenia vyjadrenú najvzdialenejšími regiónmi;

61.

zdôrazňuje, že je potrebné zohľadňovať demografické zmeny v najvzdialenejších regiónoch ako určujúci faktor pri vymedzovaní politík určených pre tieto regióny, a to najmä v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti;

Politika hospodárskej súťaže a štátnej pomoci

62.

pripomína, že v článku 349 ZFEÚ sa stanovuje, že Komisia môže navrhnúť osobitné opatrenia pre najvzdialenejšie regióny, najmä čo sa týka colných a obchodných politík, daňovej politiky, slobodných pásiem, podmienok zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom a štátnej pomoci;

63.

okrem toho pripomína, že v článku 107 ods. 3 ZFEÚ sa stanovuje, že pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja najvzdialenejších regiónov s ohľadom na ich štrukturálnu, hospodársku a sociálnu situáciu sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom;

64.

vyzýva Komisiu, aby sa v usmerneniach o regionálnej štátnej pomoci a režime všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách vo väčšej miere opierala o článok 107 ods. 3 písm. a) a o článok 349 ZFEÚ s cieľom prispievať k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju najvzdialenejších regiónov a zameriavať sa na lepšie zohľadnenie najvzdialenejších regiónov;

65.

zdôrazňuje, že vzhľadom na odľahlosť a obmedzenosť ich trhov nemôže posilnenie výnimiek z práva v oblasti hospodárskej súťaže v dôsledku uplatňovania článku 349 ZFEÚ a článku 42 ZFEÚ ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi ani destabilizovať vnútorný trh;

66.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že počiatočné návrhy na zjednodušenie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a usmernení o regionálnej štátnej pomoci sa už od začiatku nezamerali na úpravu pravidiel pre najvzdialenejšie regióny s cieľom účinným spôsobom zabezpečiť hospodársky a sociálny rozvoj najvzdialenejších regiónov;

67.

vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje opatrenia v boji proti veľkým monopolom v najvzdialenejších regiónoch, ktoré prispievajú k zvyšovaniu životných nákladov miestneho obyvateľstva, a to najmä v oblastiach dovozu, ktoré konkurujú rozvoju miestneho hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií;

68.

žiada Komisiu, aby predĺžila po roku 2020 daňové výnimky pre najvzdialenejšie regióny na základe dôkladného zhodnotenia ich situácie, a zároveň by sa malo pokročiť smerom k spravodlivým a účinným daňovým systémov a k posilneniu boja proti daňovým podvodom v EÚ a v tretích krajinách;

69.

varuje pred obchodnými praktikami, ako sú trhy na vývoz prebytkov za nízke ceny, ktoré môžu destabilizovať ostrovné mikrotrhy miestnych ekonomík;

Výskum, životné prostredie, doprava, energetika a telekomunikácie

70.

pripomína, že v článku 349 ZFEÚ sa stanovuje, že Komisia môže navrhnúť osobitné opatrenia pre najvzdialenejšie regióny aj v súvislosti s ich podmienkami prístupu k horizontálnym programom Únie;

71.

domnieva sa, že v horizontálnych programoch Únie by sa mali stanoviť podmienky osobitného prístupu pre najvzdialenejšie regióny s cieľom zaistiť efektívnu účasť a zaistiť, aby prednosti týchto regiónov sa mohli zhodnotiť, najmä v rámci programu Horizont 2020, LIFE +, COSME, Kreatívna Európa atď.;

72.

žiada Komisiu, aby účinne začlenila najvzdialenejšie regióny do transeurópskych dopravných, energetických a telekomunikačných sietí;

73.

pripomína, že udržateľná energetická sebestačnosť najvzdialenejších regiónov sa musí stať prioritou; zdôrazňuje že najvzdialenejšie regióny majú mnohé výhody, pokiaľ ide o rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť a obehové hospodárstvo;

74.

poukazuje na značný potenciál stimulácie rozvoja výskumných a inovačných činností pre stabilný a udržateľný rast; vyzýva na optimalizáciu prístupu najvzdialenejších regiónov k EŠIF, aby sa lepšie prepojili ich univerzity, výskumné strediská a príslušné inovatívne podniky a prispieval by k tomu, aby sa z nich stali atraktívne územia, pričom by podporovali úzkejšie vzťahy medzi ľuďmi a inštitúciami nielen v rámci najvzdialenejších regiónov, ale aj s kontinentálnou Európou, ZKÚ a tretími krajinami;

75.

pripomína ústrednú úlohu, ktorú v najvzdialenejších regiónoch zohrávajú malé a stredné podniky v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja; vyzýva preto Komisiu, aby lepšie zohľadnila situáciu najvzdialenejších regiónov v rámci programu COSME alebo programu Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI);

76.

domnieva sa, že by sa mala vo väčšej miere podporovať výmena a spolupráca medzi najvzdialenejšími regiónmi a susednými tretími krajinami v oblasti výskumu a inovácií, kultúry a vzdelávania, a to s cieľom podporovať ich regionálnu integráciu;

77.

víta skutočnosť, že sa v rámci nového programu Erasmus+ podporuje mobilita študentov a mladých podnikateľov z najvzdialenejších regiónov, a to poskytovaním maximálnej výšky pomoci; žiada, aby sa podobné ustanovenia začlenili do programu Kreatívna Európa; želá si však, aby sa v rámci programu Erasmus lepšie zohľadňovali spoločné charakteristiky najvzdialenejších regiónov, a to najmä podporovaním výmen medzi najvzdialenejšími regiónmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek tomu, že sa v odôvodnení 37 nariadenia o Erasmus+ stanovuje, že „pri vykonávaní programu by sa mali vziať do úvahy obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti najvzdialenejších regiónov Únie a zámorských krajín alebo území“, výška príspevkov na mobilitu v rámci programu Erasmus pre študentov príjemcov pochádzajúcich z najvzdialenejších regiónov je často nedostatočná v porovnaní so skutočnými nákladmi na cestovanie do kontinentálnej Európy;

78.

vyzýva Komisiu, aby rozšírila nové ustanovenie o mobilite zamerané na mladých s názvom „Move2Learn, Learn2Move“ aj na európskych občanov žijúcich v najvzdialenejších regiónoch a aby aj upravila výšku hradených nákladov na dopravné prostriedky podľa skutočných nákladov, ktoré vznikajú v dôsledku cestovania medzi najvzdialenejšími regiónmi a kontinentálnou Európou; víta rozhodnutie Komisie neobmedziť toto ustanovenie len na železničnú dopravu, čo by vylučovalo mladých ľudí pochádzajúcich zo zámorských území;

79.

konštatuje, že program Natura 2000 nie je uplatniteľný na francúzske najvzdialenejšie regióny, pričom tieto majú mimoriadnu biologickú rozmanitosť, ktorú ohrozujú najmä dôsledky zmeny klímy; vyzýva teda na zriadenie osobitného mechanizmu na ochranu a kontinuitu prípravného opatrenia BEST, a to vytvorením udržateľného mechanizmu na financovanie projektov v oblasti biodiverzity, zhodnocovania ekosystémových služieb a adaptáciu na zmenu klímy v európskych zámorských územiach;

80.

navrhuje vypracovať posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o možnosti uplatňovania programu Natura 2000 na francúzske najvzdialenejšie regióny s cieľom vymedziť nástroje, ktoré budú čo najlepšie prispôsobené na ochranu biodiverzity a životného prostredia týchto regiónov;

81.

pripomína, že v preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biodiverzity v polovici trvania, ktoré Komisia uverejnila v októbri 2015 a ktoré uviedol Európsky dvor audítorov v osobitnej správe č. 1/2017, sa dospelo k záveru, že hoci sa od roku 2011 dosiahol výrazný pokrok pri vykonávaní opatrení v rámci cieľa 1, najdôležitejšími výzvami zostali dokončenie morskej zložky sústavy Natura 2000, ako aj zabezpečenie účinného riadenia lokalít sústavy Natura 2000 a financií potrebných na podporu sústavy Natura 2000, čo sú dva dôležité faktory pre najvzdialenejšie regióny;

82.

pripomína, že Európsky dvor audítorov sa v osobitnej správe č. 1/2017 domnieva, že je potrebný výrazný pokrok zo strany členských štátov a viac úsilia zo strany Komisie, aby sa lepšie prispievalo k dosahovaniu ambicióznych cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020;

83.

pripomína, že Európsky dvor audítorov sa v osobitnej správe z januára 2017 domnieva, že „na vytvorenie sústavy Natura 2000 s plným využitím jej potenciálu je potrebné väčšie úsilie“;

84.

opätovne pripomína úlohu, ktorú nevyhnutne zohráva zlepšenie internetového pripojenia v rámci územnej súdržnosti a pri podpore rovnosti príležitostí, vytváraní pracovných miest a zlepšovaní životných podmienok obyvateľov najvzdialenejších regiónov;

85.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osobitosti najvzdialenejších regiónov pri riešení otázok súvisiacich s pokrytím digitálnej siete;

86.

vyzýva na vytvorenie osobitného programu typu POSEI v oblasti dopravy s cieľom podporiť územnú, sociálnu a hospodársku súdržnosť týchto regiónov a znížiť dôsledky ostrovného charakteru a dvojitého ostrovného charakteru niektorých najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje, že v rámci tohto programu by sa mala zaviesť podpora dopravy osôb a tovaru medzi najvzdialenejšími regiónmi a kontinentálnou Európou v rámci samotných najvzdialenejších regiónov a medzi blízkymi najvzdialenejšími regiónmi, ako sú napríklad Azory, Madeira a Kanárske ostrovy; zdôrazňuje, že tento program by mal takisto podporovať obchod medzi týmito regiónmi;

87.

zdôrazňuje, že najvzdialenejšie regióny sa považujú za popredné turistické regióny a že je nevyhnutné investovať do kvalitnej dopravnej siete za dostupné ceny, a to najmä pokiaľ ide o vnútorný trh;

88.

požaduje, aby sa Európska únia rozhodujúcim spôsobom zasadila o internacionalizáciu dostupnosti najvzdialenejších regiónov prostredníctvom infraštruktúry a dopravných trás určených na prepojenie týchto regiónov s kontinentálnou Európou, susednými tretími krajinami a zvyškom sveta;

89.

požaduje, aby sa v najvzdialenejších regiónoch využívala skutočná európska priemyselná stratégia, vďaka ktorej sa vytvoria nepremiestniteľné pracovné miesta založené na schopnosti podnikov upevniť svoje miestne postavenie;

90.

domnieva sa, že najvzdialenejšie regióny sa môžu stať privilegovaným priestorom na uplatňovanie pilotných projektov, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prierezovo vykonávať v rôznych členských štátoch;

o o

91.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom a ich regiónom, ako aj Výboru regiónov.

(1) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 1.

(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0133.

(3) Rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2015, Parlament a Komisia/Rada, C-132/14 až C-136/14, ECLI:EÚ:C:2015:813.

(4) Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1.

(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0195.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/178

P8_TA(2017)0304

Odporúčanie pre Radu k 72. zasadnutiu Valného zhromaždenia OSN

Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 5. júla 2017 k 72. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (2017/2041(INI))

(2018/C 334/20)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN o ľudských právach a ich opčné protokoly,

—	so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 21, 34 a 36,

—	so zreteľom na 71. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov,

—	so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000), č. 1820 (2009), č. 1888 (2009), č. 1889 (2010), č. 1960 (2011), č. 2106 (2013), č. 2122 (2013) a č. 2242 (2015) o ženách, mieri a bezpečnosti,

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017 (1),

—	so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2015 a politiku Európskej únie v tejto oblasti,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o útokoch na nemocnice a školy ako o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva (2),

—	so zreteľom na svoje odporúčanie Rade zo 7. júla 2016 k 71. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (3),

—	so zreteľom na závery Rady z 18. júla 2016 o prioritách EÚ na 71. Valnom zhromaždení OSN,

—	so zreteľom na revidované usmernenia EÚ pre presadzovane a ochranu práv dieťaťa,

—

so zreteľom na rezolúciu VZ OSN o účasti Európskej únie na činnosti Organizácie Spojených národov, ktorá zaručuje Európskej únii právo intervencie vo Valnom zhromaždení OSN, právo predkladať ústne návrhy a pozmeňujúce návrhy, ktoré sa na žiadosť členského štátu predložia na hlasovanie, a právo na odpoveď,

—	so zreteľom na newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov z 19. septembra 2016,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/71/L.48 z 21. decembra 2016, ktorou sa zriaďuje „medzinárodný, nestranný a nezávislý mechanizmus na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011“,

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o situácii v severnom Iraku/Mosule (5),

—	so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0216/2017),

keďže záväzok EÚ presadzovať účinný multilateralizmus a globálnu dobrú správu, ktorých jadro tvorí OSN, je neodlučiteľnou súčasťou vonkajšej politiky EÚ a vychádza z presvedčenia, že multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie globálnej krízy, výziev a hrozieb;

B.	keďže viaceré nacionalistické a protekcionistické hnutia na celom svete spochybňujú medzinárodný poriadok založený na spolupráci, dialógu, voľnom a spravodlivom obchode a ľudských právach;

keďže EÚ by mala zohrávať aktívnu úlohu pri budovaní takej Organizácie Spojených národov, ktorá môže účinne prispievať ku globálnym riešeniam, k mieru a bezpečnosti, ľudským právam, rozvoju, demokracii a medzinárodnému poriadku založenému na právnom štáte; keďže členské štáty EÚ sa musia v súlade s mandátom uvedeným v článku 34 ods. 1 Zmluvy o EÚ všetkými prostriedkami usilovať o prehlbovanie koordinácie a spájanie svojich činností v orgánoch a úradoch systému OSN;

keďže EÚ a jej členské štáty sú aj naďalej kolektívne najväčším finančným prispievateľom do systému OSN, keďže poskytujú približne 50 % všetkých príspevkov do OSN, pričom príspevky členských štátov EÚ predstavujú približne 40 % riadneho rozpočtu OSN; keďže príspevky EÚ do OSN by mali byť viditeľnejšie;

E.	keďže EÚ sa usiluje o environmentálnu udržateľnosť, najmä v oblasti boja proti zmene klímy, a to tým, že podporuje medzinárodné opatrenia a činnosti zamerané na ochranu a zlepšenie kvality životného prostredia a trvalo udržateľného riadenia prírodných zdrojov;

F.	keďže EÚ je jedným z najoddanejších obhajcov a podporovateľov ľudských práv, základných slobôd, kultúrnych hodnôt a rozmanitosti, demokracie a právneho štátu;

keďže bezpečnostné prostredie EÚ je stále menej stabilné a rýchlo sa mení v dôsledku veľkého počtu dlhotrvajúcich alebo novo vznikajúcich problémov vrátane násilných konfliktov, terorizmu, organizovanej trestnej činnosti, propagandy a kybernetickej vojny, bezprecedentného pohybu utečencov a migračného tlaku, ako aj vplyvov zmeny klímy, ktoré sa nedajú riešiť na národnej úrovni a vyžadujú si regionálnu a globálnu reakciu a aktívnu a konštruktívnu spoluprácu;

keďže EÚ a OSN by mali zohrávať hlavnú úlohu pri vykonávaní programu rozvoja do roku 2030 s cieľom odstraňovať chudobu a vytvárať kolektívnu prosperitu, riešiť nerovnosť, vytvárať bezpečnejší a spravodlivejší svet a bojovať proti zmene klímy a chrániť životné prostredie; keďže VZ OSN sa rozhodlo zvýšiť úsilie OSN o vykonávanie tohto nového programu rozvoja;

predkladá Rade tieto odporúčania:

Mier a bezpečnosť

naďalej požadovať úplné dodržiavanie zvrchovanosti, medzinárodne uznaných hraníc a územnej celistvosti krajín východnej Európy a Zakaukazska, konkrétne Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny, vzhľadom na porušovanie medzinárodného práva v týchto oblastiach; podporovať a oživiť diplomatické úsilie o mierové a trvalé riešenie týchto pretrvávajúcich, predlžujúcich sa konfliktov, ako aj konfliktu v regióne Náhorného Karabachu a o dodržiavanie ľudských práv a územnej celistvosti, nepoužívanie sily a zabezpečenie rovnakých práv a práva na sebaurčenie národov v tejto oblasti; naliehať na medzinárodné spoločenstvo, aby v plnej miere uplatňovalo politiku neuznania protiprávnej anexie Krymu; aktívne zvyšovať tlak na Rusko ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN s cieľom vyriešiť konflikt na Ukrajine v súlade s dohodami z Minska, ako aj okupáciu gruzínskych regiónov Abcházsko a Južné Osetsko; dosiahnuť geopolitickú rovnováhu, v ktorej sú odmietnuté všetky snahy o získanie výlučných sfér vplyvu;

zachovať plnú podporu úsiliu OSN, ktoré má umožniť komplexné riešenie ukončenia rozdelenia Cypru, a zdôrazňuje, že vyriešenie cyperskej otázky bude mať pozitívny vplyv na celý región a tak na gréckych Cyperčanov, ako aj tureckých Cyperčanov; nalieha na Radu, aby využila všetky svoje zdroje s cieľom plne podporiť úspešné ukončenie procesu znovuzjednotenia a aby podporovala úlohu OSN;

c)	podporiť úsilie OSN zamerané na dosiahnutie riešenia v otázke názvu bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko prostredníctvom dohody medzi Skopje a Aténami;

d)	naliehať na všetky členské štáty OSN, aby sprístupnili všetky potrebné finančné a ľudské zdroje na pomoc miestnemu obyvateľstvu v ozbrojených konfliktoch a utečencom a naliehať na všetky členské štáty OSN, aby si plnili finančné záväzky voči OSN;

e)	dodržiavať dohodu o jadrovom programe medzi Iránom a členmi Bezpečnostnej rady OSN a Nemeckom ako významný úspech medzinárodnej a najmä európskej diplomacie a naďalej vyvíjať nátlak na Spojené štáty, aby pristúpili k jej praktickému vykonávaniu;

f)	použiť všetky dostupné nástroje na zabezpečenie väčšieho súladu opatrení prijatých štátnymi a neštátnymi aktérmi s medzinárodným humanitárnym právom (MHP); podporovať úsilie o vytvorenie účinného mechanizmu na zvyšovanie súladu s MHP, ktoré vyvíja najmä Medzinárodný výbor Červeného kríža;

vyvíjať úsilie o pevnejšie multilaterálne záväzky s cieľom nájsť trvalé politické a mierové riešenie súčasných konfliktov na Blízkom východe a v severnej Afrike, najmä v Sýrii, Iraku, Jemene a Líbyi; a oživiť diplomatické úsilie o vyriešenie zmrazených konfliktov na celom svete; naďalej podporovať činnosť, opatrenia a iniciatívy osobitných vyslancov OSN zamerané na riešenie týchto konfliktov; požadovať od medzinárodného spoločenstva trvalú humanitárnu, finančnú a politickú pomoc s cieľom riešiť humanitárnu situáciu a vyvíjať činnosť zameranú na okamžité ukončenie násilia; predchádzať akémukoľvek porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv vrátane priameho zameriavania sa na civilnú infraštruktúru a civilné obyvateľstvo a dôrazne odsúdiť takéto porušovanie v Sýrii; naliehať na všetky členské štáty OSN, aby na pomoc miestnemu obyvateľstvu v oblastiach zasiahnutých konfliktom poskytli všetky potrebné finančné a ľudské zdroje; podporovať úsilie OSN dospieť k trvalému riešeniu konfliktu v Sýrii a Iraku a naďalej podporovať úlohu EÚ v humanitárnej oblasti a regionálnu iniciatívu EÚ; naliehať na členov medzinárodného spoločenstva, aby urobili všetko, čo je v ich silách, a nekompromisne odsúdili osoby zodpovedné za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu spáchané počas sýrskeho konfliktu, či už v rámci svojich súdnych systémov, na medzinárodných súdoch alebo pred ad hoc tribunálmi; podporovať iniciatívu OSN týkajúcu sa mierového plánu v Jemene a naliehavo riešiť pretrvávajúcu humanitárnu krízu; vyzvať všetky strany, aby dodržiavali ľudské práva a slobody všetkých jemenských občanov, a zdôrazňovať význam zvýšenia bezpečnosti všetkých osôb pracujúcich v mierových a humanitárnych misiách v krajine; podporovať politiku zbližovania medzi Iránom a Saudskou Arábiou ako nevyhnutný predpoklad zmierňovania napätia v regióne a ako cestu k vyriešeniu konfliktu v Jemene a v ďalších oblastiach; naďalej podporovať takéto opatrenia s cieľom riešiť základné príčiny terorizmu a extrémizmu, ktoré sú hrozbou pre medzinárodnú bezpečnosť a regionálnu stabilitu; žiadať väčšiu podporu pre vládu v Líbyi, ktorú podporuje OSN, a prevziať ústrednú úlohu pri stabilizácii Líbye a ochrane jej jednoty a územnej celistvosti na základe politickej dohody o Líbyi; pripomínať naliehavú potrebu zjednotenia všetkých ozbrojených síl pod kontrolou legitímnych civilných orgánov, ako sa stanovuje v politickej dohode o Líbyi; obnoviť podporu úsilia osobitného koordinátora OSN pre blízkovýchodný mierový proces a osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre Západnú Saharu o vyriešenie týchto dlhotrvajúcich konfliktov; vyzvať na vykonávanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o Blízkom východe;

podporovať rozhovory medzi sýrskymi stranami konfliktu, ktoré vychádzajú z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2254 (2015); zdôrazniť, že tieto strany by sa mali zamerať na rámcovú dohodu, ktorá obsahuje politický balík, aby mohlo dôjsť k vykonaniu dohodnutého prechodného politického procesu v súlade s jasným načasovaním a cieľovým harmonogramom stanoveným v rezolúcii č. 2254 (2015); vyzdvihnúť, že na dosiahnutie tohto cieľa vznikol jasný program pozostávajúci zo štyroch oblastí; vyjadriť obavy, že pokračujúce boje v Sýrii ohrozujú prímerie, ktoré začalo platiť 30. decembra 2016, čo má výrazne negatívne dôsledky pre bezpečnosť sýrskych civilistov, prístup k humanitárnej pomoci a dynamiku politického procesu; podporiť výzvu osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre Sýriu určenú štátom ručiacim za prímerie v Sýrii, aby okamžite vyvinuli úsilie o dodržanie prímeria;

i)	konať v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie o Západnej Sahare;

zaručiť, aby VZ OSN poskytlo v spolupráci s EÚ a USA všetky nástroje, ktorými sa zaistí, aby riešenie v podobe existencie dvoch štátov v hraniciach z roku 1967 s Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov a s bezpečným Izraelským štátom so zabezpečenými a uznávanými hranicami a nezávislým, demokratickým a životaschopným Palestínskym štátom na súvislom území, ktoré žijú vedľa seba v mieri a bezpečnosti, bolo udržateľné a účinné;

vyzvať na väčšiu podporu a posilnenie postavenia irackých inštitúcií a poukázať na potrebu úsilia o vytvorenie inkluzívnejšej spoločnosti a opätovnú reintegráciu všetkých etnických a náboženských menšín, ktoré boli vysídlené, a to aj v severnom Iraku, v ktorom treba po ukončení vojenskej operácie v meste Mósul a jeho okolí nájsť mierové a inkluzívne riešenie po skončení konfliktu; pripomínať mimoriadny význam trvalej ochrany civilného obyvateľstva a dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (MHP) pri vykonávaní vojenských stratégií v Iraku;

l)	naďalej riešiť závažné bezpečnostné hrozby v regiónoch Sahelu, Sahary a Čadského jazera, Veľkých jazier a Afrického rohu s cieľom odstrániť teroristickú hrozbu, ktorú predstavuje ISIL/Dá’iš a stúpenci al-Káidy a Boko Haram či iné pridružené teroristické skupiny;

spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom ako celkom s cieľom vyriešiť humanitárnu a bezpečnostnú krízu na africkom kontinente, najmä v Somálsku, Južnom Sudáne, Sudáne, Stredoafrickej republike, Mali, Nigérii, Burundi a v oblasti Veľkých jazier vo všeobecnosti; nabádať členské štáty OSN, aby zintenzívnili svoju podporu posilneniu úlohy a vlastných kapacít Africkej únie v oblasti mediácie a riadenia kríz a aby sa zároveň snažili dopĺňať svoju činnosť s podporným úradom OSN pre budovanie mieru; zabezpečiť rýchlu adaptáciu Stabilizačnej misie Organizácie Spojených národov v Konžskej demokratickej republike (MONUSCO) v súlade s jej novým mandátom a najmä s uplatňovaním dohody z 31. decembra 2016;

n)	vyzvať medzinárodné spoločenstvo, aby sa pridalo k úsiliu o zvládnutie súčasnej politickej krízy v Konžskej demokratickej republike a o zabránenie kolapsu tohto štátu;

o)	zdôrazniť, že je dôležité zvýšiť investície do prevencie konfliktov, a to s ohľadom na faktory, ako sú politická alebo náboženská radikalizácia, násilie súvisiace s voľbami, vysídľovanie obyvateľstva alebo zmena klímy;

upriamiť pozornosť členských štátov OSN, a najmä členov Bezpečnostnej rady OSN, na zvyšovanie napätia medzi niektorými krajinami západného Balkánu; naliehať na ich vedúcich predstaviteľov, aby vo svojej regionálnej politike preukázali zdržanlivosť, a na EÚ a OSN, aby sa naďalej v plnej miere zapájali do hľadania trvalého riešenia dvojstranných rozdielov, a to aj tým, že budú v prípade, že je to potrebné, pôsobiť ako sprostredkovatelia; odsúdiť aktivity Ruska na západnom Balkáne, pri ktorých hrozí, že destabilizujú krehký proces reforiem v krajinách v tomto regióne a ohrozia ambície Európskej únie a NATO;

q)	naďalej podporovať úsilie OSN zamerané na nastolenie mieru v Afganistane a na vyriešenie nestabilnej bezpečnostnej situácie v krajine;

dôrazne odsúdiť kroky vedenia Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, ktoré ohrozujú mier a bezpečnosť na Kórejskom polostrove a mimo neho; nabádať Čínu ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, aby naďalej vyvíjala nátlak na severokórejský režim, aby zmiernil svoje agresívne činy, ktoré ohrozujú regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť; navrhnúť a vykonať nekompromisné opatrenia na základe širokého a dostatočne pevného medzinárodného konsenzu s cieľom zabrániť severokórejskému režimu ďalej rozširovať svoj agresívny jadrový potenciál a vykonávať vraždy, útoky a únosy mimo svojho územia;

s)	naliehať na Valné zhromaždenie OSN a Bezpečnostnú radu OSN, aby diskutovali o napätí v Juhočínskom mori s cieľom primäť všetky zúčastnené strany k tomu, aby ukončili rokovania o kódexe správania;

t)	privítať, že Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu č. 2307 (2016), a zablahoželať vláde a obyvateľom Kolumbie k ich snahe dosiahnuť mier;

výrazne zvýšiť pomoc, ktorú členské štáty poskytujú operáciám OSN na udržanie a budovanie mieru, ktoré zahŕňajú prvok ľudských práv a jasné stratégie pre ukončenie operácií, najmä prispievaním personálu a vybavenia, a rozšíriť úlohu EÚ ako sprostredkovateľa v tejto oblasti; zaistiť lepšiu viditeľnosť tejto podpory a príspevkov; ďalej rozvíjať postupy využívania spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ na podporu operácií OSN a zároveň venovať dostatočnú pozornosť viacerým rozmerom komplexného krízového riadenia, ako napríklad ľudským právam, trvalo udržateľnému rozvoju a základným príčinám masovej migrácie; podporovať reformu Bezpečnostnej rady OSN týkajúcu sa používania práva veta v prípadoch, keď existujú dôkazy o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti;

v)	podporovať generálneho tajomníka OSN v jeho úsilí o intenzívnejšie zapojenie OSN do mierových rokovaní;

podporovať vykonanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o ženách, mieri a bezpečnosti v plnej miere; žiadať podporu rovnocenného a plného zapájania žien ako aktívnych činiteľov; podporovať aktívne zapájanie žien do predchádzania konfliktom a ich riešenia, ako aj do boja proti násilnému extrémizmu; pripomínať, že sexuálne násilie, ako je napríklad znásilnenie, sa používa ako vojnová taktika a predstavuje vojnový zločin; zaistiť bezpečnú zdravotnú pomoc v prípadoch znásilňovania počas vojny; žiadať posilnenie ochrany žien a dievčat v konfliktných oblastiach, najmä pokiaľ ide o sexuálne násilie, podporovať a posilňovať medzinárodné úsilie prostredníctvom OSN s cieľom skoncovať s využívaním detí v ozbrojených konfliktoch a zabezpečiť rodovú analýzu, ako aj uplatňovanie hľadiska ľudských práv a rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach OSN; vyzvať na vypracovanie ukazovateľov na zmeranie pokroku, pokiaľ ide o zapájanie žien do budovania mieru a bezpečnosti;

naliehavo sa zamerať na všetky aspekty hodnotiacej správy OSN z 15. mája 2015 o úsilí presadzovať právo a poskytovať lekársku pomoc v prípade sexuálneho vykorisťovania a zneužívania zamestnancami Organizácie Spojených národov a pridruženým personálom v mierových operáciách a v súvislosti s údajnými prípadmi zneužívania vytvoriť fungujúci a transparentný systém dohľadu a zodpovednosti vyzvať na vyšetrenie, stíhanie a odsúdenie ktoréhokoľvek člena vojenského a civilného personálu, ktorý sa dopustil činov sexuálneho násilia;

naďalej posilňovať úlohu zásady zodpovednosti za ochranu ako významnej zásady práce členských štátov OSN v oblasti riešenia konfliktov, ľudských práv a rozvoja; pokračovať v podpore úsilia o ďalšie vykonávanie zásady zodpovednosti za ochranu a v podpore OSN, aby ďalej zohrávala mimoriadne dôležitú úlohu v rámci pomoci krajinám pri uplatňovaní zásady zodpovednosti za ochranu s cieľom presadzovať ľudské práva, zásady právneho štátu a medzinárodné humanitárne právo; presadzovať široké vymedzenie pojmu ľudská bezpečnosť a zásady zodpovednosti za ochranu;

z)	nabádať všetky členské štáty OSN, aby podpísali a ratifikovali Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení;

aa)	zapájať sa do verejnej a komplexnej diskusie so všetkými členmi VZ OSN o tom, aké je dôležité, aby boli v súvislosti s prezidentskými mandátmi na celom svete dodržiavané ústavné obmedzenia;

Boj proti terorizmu

ab)

opakovane jednoznačne odsudzovať terorizmus a opätovne zdôrazňovať svoju plnú podporu krokom, ktoré sú zamerané na porazenie a zničenie teroristických organizácií, najmä ISIS/Dá’iš, ktoré sú jednoznačnou hrozbou pre regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť; trvať na tom, že všetky opatrenia prijaté v boji proti terorizmu by mali byť v plnom súlade s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv;

ac)

podporovať OSN v tom, aby sa boj proti terorizmu stal kľúčovým prvkom jej programu prevencie v súlade so záväzkom EÚ v oblasti preventívnych opatrení v boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu; posilniť spoločné úsilie EÚ a OSN v boji proti základným príčinám extrémneho násilia a terorizmu, a to v boji proti hybridným hrozbám a pri ďalšom výskume a budovaní kapacít v oblasti kybernetickej obrany; podporovať vzdelávanie ako nástroj prevencie násilného extrémizmu a využívať existujúce mierové iniciatívy miestnych partnerov ako základ pri navrhovaní, vykonávaní a rozvíjaní stratégií proti radikalizácii a náboru teroristov a zároveň podporovať medzinárodnú činnosť, ktorej cieľom je predviesť osoby zodpovedné za násilie pred súd; podporovať väčšie zapojenie EÚ do iniciatív OSN v oblasti budovania kapacít v súvislosti s bojom proti zahraničným bojovníkom a násilnému extrémizmu;

ad)

zintenzívniť úsilie proti náborom bojovníkov a bojovať proti teroristickej propagande, ktorá sa šíri nielen v prostredníctvom sociálnych médií, ale aj v sieťach radikalizovaných kazateľov šíriacich nenávisť; podporovať opatrenia na posilnenie odolnosti spoločenstiev, na ktoré sa zameriava extrémistická propaganda a ktoré sú náchylné na radikalizáciu, a to aj zameraním sa na riešenie hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a politických príčin, ktoré k tomu vedú; podporovať protiradikalizačné a deradikalizačné politiky v súlade s akčným plánom OSN na predchádzanie násilnému extrémizmu; pripomínať, že podpora a ochrana ľudských práv a dodržiavanie zásady právneho štátu sú kľúčovými prvkami politík boja proti terorizmu;

ae)	spolupracovať s Valným zhromaždením OSN v boji proti financovaniu terorizmu a budovať mechanizmy identifikácie teroristov a teroristických organizácií a posilňovania celosvetových mechanizmov na zmrazovanie aktív a zároveň dodržiavať medzinárodné normy týkajúce sa riadneho procesu a právneho štátu;

af)

zvýšiť efektívnosť medzinárodnej policajnej, právnej a justičnej spolupráce v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti; víta v tejto súvislosti rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2322 (2016) a zdôrazňuje potrebu urýchliť procesy medzinárodnej justičnej spolupráce, posilniť existujúce mechanizmy medzinárodnej policajnej spolupráce a aktualizovať sieť kontaktov medzi ústrednými a súdnymi orgánmi;

Nešírenie zbraní a odzbrojenie

ag)

podporovať úsilie OSN zabrániť neštátnym aktérom a teroristickým skupinám, aby vyvíjali, vyrábali, získavali alebo presúvali zbrane hromadného ničenia a ich nosiče; trvať na úplnom dodržiavaní Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), Dohovoru o chemických zbraniach a Dohovoru o biologických a toxínových zbraniach a podnikať aktívne kroky ku globálnemu odzbrojeniu;

ah)	podporovať úplné uplatňovanie zmluvy o obchode so zbraňami (ATT) a podporovať všetky členské štáty OSN, aby túto zmluvu podpísali a ratifikovali;

ai)	usilovať sa o prijatie účinnejších opatrení proti zneužívaniu zbraní a munície vrátane ručných a ľahkých zbraní a nedovolenému obchodovaniu s nimi, a to najmä vytvorením systému na sledovanie zbraní; požadovať od členských štátov OSN, aby podnikali aktívne kroky vedúce ku globálnemu odzbrojeniu;

aj)

venovať osobitnú pozornosť technologickému pokroku v oblasti militarizácie robotiky a najmä vyzbrojeným robotom a dronom a ich súladu s medzinárodným právom; stanoviť právny rámec pre drony a vyzbrojené roboty v súlade s existujúcim medzinárodným humanitárnym právom s cieľom zabrániť zneužívaniu tejto technológie na nezákonné účely štátnymi a neštátnymi aktérmi;

Migrácia

ak)

žiadať posilnenie celosvetovej reakcie na migráciu na základe úspešného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni venovaného riešeniu veľkých pohybov utečencov a migrantov z 19. septembra 2016 a riešiť vznikajúce výzvy a bezpečnostné problémy vyplývajúce z nelegálnej migrácie, ako sú prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi, ako aj úsilie o vytvorenie zákonných ciest pre migráciu; zdôrazňuje, že je potrebný účinný a naliehavý záväzok s cieľom vyriešiť základné príčiny humanitárnej krízy a nevídaných migračných tokov a tokov utečencov;

al)

presadzovať poskytovanie účinnejšej podpory UNHCR pri vykonávaní jeho medzinárodného mandátu na ochranu utečencov vrátane zraniteľných skupín, ako sú ženy, deti a ľudia so zdravotným postihnutím; upozorniť na veľký nesúlad medzi rozpočtovými potrebami a prostriedkami získanými pre UNHCR a požadovať výraznejšiu celosvetovú solidaritu; žiadať navýšenie finančných prostriedkov uvoľňovaných z bežného rozpočtu OSN pre UNHCR s cieľom zabezpečiť jeho fungovanie; vyzývať na politickú angažovanosť, financovanie a konkrétne prejavy solidarity na podporu newyorského vyhlásenia pre utečencov a migrantov;

am)

obhajovať a chrániť práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI), žiadať zrušenie právnych predpisov v členských štátoch OSN, ktoré kriminalizujú ľudí na základe sexuálnej alebo rodovej identity, a podporovať medzinárodnú činnosť zameranú na boj proti homofóbnym a transfóbnym trestným činom páchaným z nenávisti;

an)	podporovať a rešpektovať zásady slobody presvedčenia a prejavu tak, ako sú zakotvené v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, a zdôrazňovať význam slobodnej tlače a úlohu každého občana v zdravej spoločnosti;

ao)	vyzývať na posilňovanie systémov ochrany detí a podporovať konkrétne opatrenia v záujme utečeneckých a migrujúcich detí na základe Dohovoru o právach dieťaťa;

ap)

požadovať väčšie úsilie na predchádzanie nelegálnej migrácii a v boji proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, najmä bojom proti zločineckým sieťam na základe včasnej a účinnej výmeny príslušných informácií; zlepšovať metódy identifikácie a ochrany obetí a posilňovať spoluprácu s tretími krajinami s cieľom sledovať, zhabať a vymáhať príjmy z trestnej činnosti v tomto odvetví; zdôrazňovať na úrovni OSN význam ratifikácie a plného uplatňovania Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho Protokolu proti prevádzaniu migrantov po súši, po mori a letecky a Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a s deťmi;

Ľudské práva, demokracia a právny štát

aq)	naliehať na všetky štáty vrátane členských štátov EÚ, aby urýchlene ratifikovali Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorým sa stanovujú mechanizmy podávania sťažností a vyšetrovania;

ar)	vyzvať všetky štáty, najmä členské štáty EÚ, aby sa aktívne zapojili do rokovaní na úrovni UNHCR v Ženeve o medzinárodnej záväznej zmluve o nadnárodných spoločnostiach a ľudských právach;

as)

jasne a jednoznačne pripomínať, že všetky ľudské práva dohodnuté v rámci dohovorov OSN sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne súvisiace a vzájomne prepojené a že dodržiavanie týchto práv sa musí vynucovať; požadovať väčšiu ochranu ľudských práv a základných slobôd vo všetkých podobách, v ktorých sa prejavujú, a to aj v súvislosti s novými technológiami; naďalej nabádať všetky členské štáty OSN, aby podpísali, ratifikovali a vykonávali rôzne dohovory o ľudských právach a aby si plnili svoje povinnosti spojené s predkladaním správ v súlade s týmito nástrojmi; požadovať ochranu slobody presvedčenia a prejavu; zdôrazňovať význam slobodných médií;

at)

vyzvať všetky členské štáty OSN, aby vykonávali odporúčania osobitného spravodajcu OSN týkajúce sa súčasných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti; podporovať, posilňovať a začleňovať činnosti podporujúce rovnosť medzi ženami a mužmi; požadovať ďalšie posilnenie postavenia žien a dievčat, ako aj posilnenie vedúceho postavenia a účasti žien na všetkých úrovniach rozhodovania vrátane osobitnej pozornosti, ktorá by sa mala venovať začleneniu príslušníčok menšín; žiadať skoncovanie s akýmkoľvek násilím a diskrimináciou voči ženám a dievčatám tým, že sa prihliadne aj na diskrimináciu na základe rodovej identity a rodového vyjadrenia; presadzovať práva detí tým, že sa zabezpečí najmä ich prístup k vzdelávaniu, ako aj rehabilitácia a reintegrácia detí zverbovaných do ozbrojených skupín a odstráni detská práca, mučenie, obviňovanie detí z čarodejníctva, obchodovanie s deťmi, manželstvá maloletých a sexuálne vykorisťovanie detí; aktívne presadzovať podporu ďalších opatrení proti porušovaniu práv LGBTI osôb; podporovať dôkladné monitorovanie situácie LGBTI osôb a obhajcov ľudských práv LGBTI osôb v krajinách, v ktorých boli prijaté zákony namierené proti týmto osobám;

au)

naďalej obhajovať slobodu náboženského vyznania a viery; žiadať väčšie úsilie o ochranu práv náboženských a iných menšín; požadovať väčšiu ochranu náboženských a etnických menšín pred prenasledovaním a násilím; požadovať zrušenie zákonov, na základe ktorých sa kriminalizuje rúhanie alebo odpadlíctvo od viery a ktoré slúžia ako zámienka na prenasledovanie náboženských menšín a neveriacich; podporovať prácu osobitného spravodajcu pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; aktívne sa usilovať o to, aby OSN uznala genocídu náboženských, etnických a iných menšín, ktorej sa dopustil tzv. ISIS/Dá’iš, a o to, aby boli Medzinárodnému trestnému súdu postúpené prípady podozrenia zo zločinov proti ľudskosti, z vojnových zločinov a genocídy; podporovať činnosť OSN zameranú proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, masovým popravám a popravám, a to aj za zločiny súvisiace s drogami;

av)	pripomenúť svoje jednoznačné odsúdenie akéhokoľvek násilia, obťažovania, zastrašovania alebo stíhania obhajcov ľudských práv, oznamovateľov, novinárov alebo blogerov; zasadzovať sa za vymenovanie osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre bezpečnosť novinárov;

aw)	pripomenúť pri voľbe členov Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) záväzok Valného zhromaždenia OSN zohľadňovať to, ako kandidáti presadzujú a chránia ľudské práva, právny štát a demokraciu; požadovať stanovenie jasných kritérií členstva v UNHCR, ktoré by vychádzali z činnosti v oblasti ľudských práv;

ax)

posilniť úlohu Medzinárodného trestného súdu a medzinárodného systému trestného súdnictva v záujme podpory zodpovednosti a skoncovať s beztrestnosťou; vyzvať všetky členské štáty OSN, aby sa pripojili k Medzinárodnému trestnému súdu ratifikáciou Rímskeho štatútu, a nabádať na ratifikáciu zmien z Kampaly; poskytovať Medzinárodnému trestnému súdu výraznú diplomatickú, politickú a finančnú podporu;

ay)

pripomínať nulovú toleranciu EÚ voči trestu smrti; zachovať pevný záväzok presadzovať zrušenie trestu smrti na celom svete; vyzvať na moratórium uplatňovania trestu smrti a ďalej sa usilovať dosiahnuť jeho zrušenie na celom svete; začať iniciatívu na podporu medzinárodného rámca pre boj proti nástrojom mučenia a trestu smrti na základe skúseností získaných v tejto oblasti prostredníctvom nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005;

az)

presadzovať väčšiu angažovanosť v podpore právneho štátu, čo je prierezová téma, ktorá prepája tri piliere OSN: mier a bezpečnosť, ľudské práva a rozvoj; spolupracovať s vysokým komisárom OSN pre ľudské práva s cieľom naliehavo vyzvať venezuelské orgány, aby prepustili všetkých politických väzňov a dodržiavali oddelenie pilierov moci

ba)	podporovať úsilie OSN o zavedenie medzinárodného rámca v oblasti športu a ľudských práv, ktorým sa uľahčí prevencia, monitorovanie a poskytovanie nápravy v prípade porušovania ľudských práv v súvislosti s veľkými športovými podujatiami;

bb)

ďalej podporovať činnosť vysokého komisára OSN pre ľudské práva týkajúcu sa zvyšovania zodpovednosti a zlepšovania prístupu k prostriedkom nápravy pre obete porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním s cieľom prispieť k spravodlivému a účinnejšiemu systému prostriedkov nápravy podľa vnútroštátneho práva, najmä v prípadoch hrubého porušovania ľudských práv v podnikateľskom odvetví; vyzývať všetky vlády, aby si plnili povinnosti pri zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv, prístupu k spravodlivosti pre obete, ktoré čelia praktickým aj právnym výzvam v súvislosti s prístupom k prostriedkom nápravy na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv súvisiace s podnikaním;

Rozvoj

bc)

zdôrazniť vedúcu úlohu EÚ v procese, ktorý viedol k prijatiu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (program 2030) a jeho 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja Valným zhromaždením OSN v septembri 2015; prijať konkrétne opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja ako dôležitých nástrojov prevencie a trvalo udržateľného rozvoja; usilovať o lepší život budúcich generácií a podnecovať a podporovať krajiny, aby prevzali zodpovednosť a vytvorili vnútroštátne rámce na dosiahnutie týchto 17 cieľov; nabádať členské štáty OSN, aby si plnili záväzky v oblasti výdavkov na rozvojovú pomoc, a žiadať prijatie pevného rámca ukazovateľov a používanie štatistických údajov na monitorovanie pokroku a zabezpečenie zodpovednosti za posudzovanie situácie v rozvojových krajinách, sledovanie pokroku a zaistenie zodpovednosti; zdôrazňuje, že okrem DPH sa treba zamerať aj na iné ukazovatele s cieľom presnejšie posúdiť skutočnú situáciu v rozvojových krajinách a prijať účinné opatrenia na boj proti chudobe a podporu trvalo udržateľného rozvoja, a to najmä v krajinách so stredným príjmom; žiadať prijatie iniciatív na podporu a ochranu práv žien v rámci celej EÚ; žiadať plné vykonanie Pekinskej akčnej platformy, akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD);

bd)

naďalej sa vo všetkých politikách EÚ usilovať o súdržnosť politík v záujme rozvoja, čo je kľúčové pre dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a zároveň presadzovať väčšiu súdržnosť politík aj na úrovni OSN v súlade s cieľom 17.14; podporovať OSN pri presadzovaní zvýšeného úsilia o poskytovanie integrovanej a koordinovanej politickej podpory vykonávaniu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a následne presadzovať systém OSN v oblasti rozvoja, ktorý bude fungovať integrovanejšie, s posilnenou spoluprácou agentúr a spoločnou realizáciou projektov, najmä posilnením súvislosti medzi bezpečnosťou a rozvojom; vyzvať OSN, aby systematicky začleňovala budovanie kapacít a dobrú správu vecí verejných do svojich dlhodobých stratégií rozvoja s cieľom skoncovať s chudobou a hladom, predchádzať konfliktom a účinne budovať odolnosť, podporovať ekologicky, hospodársky a sociálne udržateľný rozvoj, bojovať proti sociálnym nerovnostiam a poskytovať humanitárnu pomoc obyvateľstvu; zdôrazniť, že prístup k bezpečnému, spoľahlivému a cenovo dostupnému zásobovaniu vodou a náležitá sanitácia zvyšujú životnú úroveň a podporujú miestne hospodárstva a vznik dôstojnejších foriem zamestnania;

be)

trvať na tom, že politické fórum na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj by sa malo stať hlavným rozhodovacím orgánom zodpovedným za zabezpečovanie súvislých, účinných a inkluzívnych následných opatrení a kontroly vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja; uznať významnú úlohu, ktorú zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti a miestne subjekty pri úspešnom vykonávaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; uznať podpornú úlohu a vplyv cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o medzinárodný mier a bezpečnosť;

Zmena klímy

bf)	zabezpečiť, aby EÚ zostala v prvej línii boja proti zmene klímy a v tejto oblasti naďalej spolupracovala s OSN; vyzvať všetky členské štáty OSN, aby dodržiavali Parížsku dohodu a zabezpečili urýchlené vykonávanie rozhodnutí prijatých na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2015;

bg)	úzko spolupracovať s malými ostrovnými štátmi a ďalšími krajinami, ktoré čelia najzávažnejším dôsledkom zmeny klímy, s cieľom zabezpečiť, aby sa ich hlas a ich potreby zohľadňovali na rôznych fórach OSN;

EÚ a reforma systému OSN

bh)

žiadať členské štáty EÚ, aby užšie koordinovali svoje činnosti v orgánoch a úradoch systému Organizácie Spojených národov a ďalej sa zasadzovali za posilnenie štatútu EÚ ako pozorovateľa v niektorých organizáciách podliehajúcich OSN; posilniť komunikáciu a zabezpečiť, aby boli stanoviská členských štátov na úrovni EÚ ešte viac koordinované; snažiť sa o zosúladenie stanovísk s kandidátskymi krajinami, partnerskými krajinami a inými podobne zmýšľajúcimi štátmi;

bi)

pracovať na posilňovaní medzinárodnej daňovej spolupráce a podporovať pri tom vytvorenie medzinárodného daňového orgánu v rámci systému OSN; bojovať proti daňovým únikom a praniu špinavých peňazí využívaním celosvetovej automatickej výmeny informácií o daňových otázkach a vytvorením spoločného globálneho čierneho zoznamu daňových rajov;

bj)

aktívne podporovať komplexnú reformu Bezpečnostnej rady OSN na základe širokého konsenzu, aby lepšie odrážala novú svetovú realitu a dokázala účinnejšie čeliť súčasným aj budúcim bezpečnostným hrozbám; podporovať dlhodobý cieľ EÚ získať kreslo v zreformovanej Bezpečnostnej rade OSN; naliehať na členov Bezpečnostnej rady OSN, aby upustili od používania práva veta v prípadoch, keď dochádza k páchaniu zločinov proti ľudskosti; podporovať oživenie činnosti Valného zhromaždenia OSN a posilnenie koordinácie a súdržnosti činnosti všetkých inštitúcií OSN, čo by malo zvýšiť efektívnosť, účinnosť, legitimitu, transparentnosť, zodpovednosť, kapacitu a reprezentatívnosť systému, aby bolo možné rýchlejšie reagovať na globálne výzvy;

bk)

dôrazne podporovať program reforiem novozvoleného generálneho tajomníka OSN; podporiť impulz k reforme mierovej a bezpečnostnej štruktúry OSN a fungovania a štruktúry sekretariátu zjednodušením, decentralizáciou a flexibilitou a zefektívnením finančnej organizácie; vytvoriť účinný systém na ochranu oznamovateľov OSN;

bl)	aktívne podporovať snahu generálneho tajomníka OSN menovať väčší počet žien na najvyššie riadiace pozície v ústredí OSN;

bm)

podporiť diskusiu o úlohe parlamentov a regionálnych zhromaždení v systéme OSN a o zriadení parlamentného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (PZ OSN) s cieľom zlepšiť demokratický profil a vnútorný demokratický proces organizácie a umožniť celosvetovej občianskej spoločnosti, aby sa mohla priamo zapájať do rozhodovacieho procesu;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Komisii a pre informáciu Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0089.

(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0201.

(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0317.

(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0051.

(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0422.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/201

P8_TA(2017)0284

Zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami ***I

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 4. júla 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami (COM(2016)0198 – C8-0146/2016 – 2016/0107(COD)) (1)

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2018/C 334/27)

Pozmeňujúci návrh 1

Návrh smernice

Odôvodnenie - 1 (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(-1)

Rovnosť v daňovom zaobchádzaní pre všetkých a najmä pre všetky podniky je nevyhnutnou podmienkou jednotného trhu. Na zabezpečenie riadneho fungovania jednotného trhu je nevyhnutný koordinovaný a harmonizovaný prístup k uplatňovaniu vnútroštátnych daňových systémov, ktorý by prispieval k zabráneniu vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a presunu ziskov.

Pozmeňujúci návrh 2

Návrh smernice

Odôvodnenie - 1 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(-1a)

Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky, ako aj systémy presunu ziskov pripravili vlády a obyvateľov o zdroje potrebné okrem iného na zabezpečenie toho, aby existoval univerzálny a bezplatný prístup k verejným službám v oblasti vzdelávania a zdravotníctva a k štátnym sociálnym službám, a štátom zobrali možnosť zaručiť poskytovanie cenovo dostupného bývania a verejnej dopravy a budovanie infraštruktúry, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sociálneho rozvoja a hospodárskeho rastu. Stručne povedané, tieto systémy prispeli k nespravodlivosti, nerovnosti a hospodárskym, sociálnym a územným rozdielom.

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh smernice

Odôvodnenie - 1 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(-1b)

Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb by mal reagovať na naliehavú potrebu progresívnej a spravodlivej globálnej daňovej politiky, podporovať prerozdeľovanie bohatstva a bojovať proti nerovnostiam.

Pozmeňujúci návrh 4

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)

V nedávnych rokoch sa výrazne zväčšil problém vyhýbania sa dani z príjmu právnických osôb a stal sa veľkým zdrojom znepokojenia v Únii i celosvetovo. Európska rada vo svojich záveroch z 18. decembra 2014 uznala naliehavú potrebu pokročiť v úsilí v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam na celosvetovej úrovni i na úrovni Únie. Komisia vo svojich oznámeniach s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2016 – Bežný prístup už nestačí“ (16) a „Pracovný program Komisie na rok 2015 – Nový začiatok“ (17) označila za prioritu potrebu prejsť na systém, podľa ktorého krajina, v ktorej sa vytvárajú zisky, je aj krajinou zdanenia. Komisia označila za prioritu aj potrebu reagovať na volanie našej spoločnosti po spravodlivosti a daňovej transparentnosti .

(1)

Transparentnosť je nevyhnutná na bezproblémové fungovanie jednotného trhu. V nedávnych rokoch sa výrazne zväčšil problém vyhýbania sa dani z príjmu právnických osôb a stal sa veľkým zdrojom znepokojenia v Únii i celosvetovo. Európska rada vo svojich záveroch z 18. decembra 2014 uznala naliehavú potrebu pokročiť v úsilí v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam na celosvetovej úrovni i na úrovni Únie. Komisia vo svojich oznámeniach s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2016 – Bežný prístup už nestačí“ (16) a „Pracovný program Komisie na rok 2015 – Nový začiatok“ (17) označila za prioritu potrebu prejsť na systém, podľa ktorého krajina, v ktorej sa vytvárajú zisky, je aj krajinou zdanenia. Komisia označila za prioritu aj potrebu reagovať na výzvu európskych občanov na transparentnosť a potrebu pôsobiť ako referenčný model pre iné krajiny. Je zásadne dôležité, aby transparentnosť zohľadňovala reciprocitu medzi konkurentmi .

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 16. decembra 2015 o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii (18) uznal, že zvýšenie transparentnosti , spolupráce a konvergencie v oblasti politiky zdaňovania príjmov právnických osôb v Únii môže zlepšiť výber daní, zefektívniť prácu daňových orgánov , podporovať tvorcov politiky pri posudzovaní súčasného daňového systému s cieľom vypracovať budúce právne predpisy, zabezpečiť a zvýšiť dôveru verejnosti v daňové systémy a vlády a zlepšiť investičné rozhodovanie založené na presnejších rizikových profiloch jednotlivých spoločností .

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh smernice

Odôvodnenie 2 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2a)

Verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín je účinný a vhodný nástroj na zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o činnosti nadnárodných spoločností, ako aj nato, aby sa verejnosti umožnilo posúdiť vplyv uvedených činností na reálnu ekonomiku. Takisto sa tým zlepší schopnosť akcionárov riadne vyhodnotiť riziká prijaté spoločnosťami, povedie to k investičným stratégiám založeným na presných informáciách a posilní sa tým schopnosť subjektov s rozhodovacou právomocou posudzovať účinnosť a vplyv vnútroštátnych právnych predpisov.

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh smernice

Odôvodnenie 2 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2b)	Vykazovanie podľa jednotlivých krajín bude mať pozitívny vplyv aj na práva zamestnancov na informovanie a porady, ako je stanovené v smernici 2002/14/ES, a na kvalitu angažovaného dialógu v rámci spoločností, a to rozširovaním vedomostí o činnostiach spoločností.

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)

Skupina G20 v novembri 2015 vyzvala na zavedenie celosvetovo spravodlivého a moderného medzinárodného daňového systému a schválila „Akčný plán OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov“ (BEPS), ktorého cieľom je poskytnúť vládam jasné medzinárodné riešenia v súvislosti s nedostatkami a nesúrodosťami v súčasných predpisoch, ktoré umožňujú presúvať zisky podnikov na miesta s nulovým alebo nízkym zdanením, kde nemusí dochádzať k žiadnej tvorbe reálnej hodnoty. Konkrétne v opatrení č. 13 akčného plánu BEPS sa pre niektoré nadnárodné podniky zavádza dôverné podávanie správ podľa jednotlivých krajín vnútroštátnym daňovým úradom. Komisia 27. januára 2016 prijala „balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam“. Jedným z cieľov tohto balíka je transponovať opatrenie č. 13 akčného plánu BEPS do práva Únie prostredníctvom zmeny smernice Rady 2011/16/EÚ (20).

(4)

Pozmeňujúci návrh 9

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4a)	Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) by mala aktualizovať príslušné medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) a medzinárodné účtovné štandardy (IAS), aby sa uľahčilo zavedenie požiadaviek na verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín.

Pozmeňujúci návrh 10

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4b)	Verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín sa už v Únii zaviedlo pre bankový sektor smernicou 2013/36/EÚ, ako aj pre ťažobný a drevospracujúci priemysel smernicou 2013/34/EÚ.

Pozmeňujúci návrh 11

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4c)	Únia preukázala bezprecedentným zavedením verejného vykazovania podľa jednotlivých krajín, že sa stala svetovým lídrom v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

Pozmeňujúci návrh 12

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4d)

Keďže boj proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu môže byť úspešný len spoločnou akciou na medzinárodnej úrovni, je nevyhnutné, aby Únia, pričom by aj naďalej bola svetovým lídrom v tomto zápase, koordinovala svoju činnosť s medzinárodnými aktérmi, napríklad v rámci OECD. Jednostranné opatrenia, hoci aj veľmi ambiciózne, nemajú reálnu šancu na úspech, a navyše takéto opatrenia ohrozujú konkurencieschopnosť európskych spoločností a poškodzujú investičné prostredie Únie.

Pozmeňujúci návrh 13

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 e (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4e)

Väčšia transparentnosť pri zverejňovaní finančných výsledkov vyústi do obojstranne prospešnej situácie, čo povedie k väčšej účinnosti daňových správ, väčšiemu zapojeniu občianskej spoločnosti, lepšej informovanosti zamestnancov a k väčšej ochote investorov podstupovať riziko. Okrem toho podniky budú mať výhody z lepších vzťahov so zainteresovanými stranami, čo povedie k väčšej stabilite a tiež k jednoduchšiemu prístupu k financovaniu z dôvodu jasnejšieho rizikového profilu a zlepšenia dobrej povesti.

Pozmeňujúci návrh 14

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5)

Posilnená verejná kontrola daní z príjmu právnických osôb platených nadnárodnými podnikmi, ktoré vykonávajú činnosti v Únii, je zásadným prvkom ďalšieho zvyšovania sociálnej zodpovednosti podnikov, prispievania k blahobytu prostredníctvom daní, podpory spravodlivejšej daňovej súťaže v Únii prostredníctvom lepšie informovanej verejnej rozpravy a obnovenia dôvery verejnosti v spravodlivosť vnútroštátnych daňových systémov. Túto verejnú kontrolu možno dosiahnuť prostredníctvom správy s informáciami o dani z príjmu, a to bez ohľadu na to, kde je konečný materský podnik nadnárodnej skupiny usadený.

(5)

Okrem zvýšenej transparentnosti dosiahnutej vykazovaním podľa jednotlivých krajín pre vnútroštátne daňové úrady posilnená verejná kontrola daní z príjmu právnických osôb platených nadnárodnými podnikmi, ktoré vykonávajú činnosti v Únii, je zásadným prvkom presadzovania podnikovej zodpovednosti a ďalšieho zvyšovania sociálnej zodpovednosti podnikov, prispievania k blahobytu prostredníctvom daní, podpory spravodlivejšej daňovej súťaže v Únii prostredníctvom lepšie informovanej verejnej rozpravy a obnovenia dôvery verejnosti v spravodlivosť vnútroštátnych daňových systémov. Túto verejnú kontrolu možno dosiahnuť prostredníctvom správy s informáciami o dani z príjmu, a to bez ohľadu na to, kde je konečný materský podnik nadnárodnej skupiny usadený. Verejná kontrola sa však musí uskutočňovať bez poškodzovania investičného prostredia v Únii alebo konkurencieschopnosti spoločností v Únii, najmä MSP, ako je vymedzené v tejto smernici, a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ako sú vymedzené v nariadení (EÚ) 2015/1017 (1a) , ktoré by mali byť vyňaté z povinnosti podávať správu stanovenej v tejto smernici.

Pozmeňujúci návrh 15

Návrh smernice

Odôvodnenie 5 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5a)

Komisia vymedzila sociálnu zodpovednosť podnikov (SZP) ako zodpovednosť podnikov za ich vplyvy na spoločnosť. SZP by mala vychádzať zo samotných spoločností. Verejné orgány môžu zohrávať podpornú úlohu inteligentnou kombináciou dobrovoľných politických opatrení a v prípade potreby doplnkovou reguláciou. Spoločnosti sa môžu stať spoločensky zodpovedné buď tým, že dodržiavajú právne predpisy, alebo tým, že do svojej obchodnej stratégie a obchodných činností začlenenia sociálne, environmentálne, etické a spotrebiteľské hľadiská alebo hľadiská ľudských práv, resp. spojením oboch možností.

Pozmeňujúci návrh 16

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)

Verejnosť by mala mať možnosť kontrolovať všetky činnosti skupiny, ak niektoré podniky zo skupiny pôsobia v Únii. V prípade skupín, ktoré vykonávajú činnosti v Únii iba prostredníctvom dcérskych podnikov alebo pobočiek, by tieto dcérske podniky a pobočky mali uverejňovať a sprístupňovať správu konečného materského podniku. Z dôvodu proporcionality a účinnosti by však povinnosť uverejňovať a sprístupňovať správu mala byť obmedzená na stredné alebo veľké dcérske podniky usadené v Únii, prípadne na pobočky porovnateľnej veľkosti otvorené v členskom štáte. Rozsah pôsobnosti smernice 2013/34/EÚ by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom rozšíriť na pobočky otvorené v členskom štáte podnikom, ktorý je usadený mimo Únie.

(6)

Verejnosť by mala mať možnosť kontrolovať všetky činnosti skupiny, ak niektoré podniky zo skupiny pôsobia v Únii aj mimo nej . Skupiny s prevádzkarňami v Únii by mali dodržiavať zásady Únie v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach. Nadnárodné podniky majú prevádzky po celom svete a ich podnikateľské správanie má významný vplyv na rozvojové krajiny. Zabezpečením prístupu občanov k informáciám o podnikoch podľa jednotlivých krajín sa občanom a daňovým správam v ich krajinách umožní tieto podniky sledovať, posudzovať a brať ich na zodpovednosť. Zverejnením informácií pre každú daňovú jurisdikciu, v ktorej má nadnárodný podnik svoje prevádzky, by Únia zvýšila svoju súdržnosť politík v záujme rozvoja a obmedzila by potenciálne systémy vyhýbania sa daňovým povinnostiam v krajinách, kde sa mobilizácia domácich zdrojov identifikovala ako kľúčová zložka rozvojovej politiky Únie.

Pozmeňujúci návrh 17

Návrh smernice

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8)

Správa s informáciami o dani z príjmu by mala obsahovať informácie o všetkých činnostiach podniku alebo všetkých prepojených podnikov skupiny ovládaných konečným materským podnikom. Informácie by mali vychádzať zo špecifikácií výkazníctva v opatrení č. 13 akčného plánu BEPS a mali by byť obmedzené na to, čo je nevyhnutné, aby sa umožnila účinná verejná kontrola, aby zverejnením nevznikali neprimerané riziká alebo nevýhody. Správa by mala obsahovať aj stručný opis povahy činností. Takýto opis môže vychádzať z kategorizácie stanovenej v tabuľke 2 prílohy III ku kapitole V usmernení OECD o dokumentácii o transferovom oceňovaní. Správa by mala zahŕňať celkový opis s vysvetleniami, ak obsahuje významné rozdiely na úrovni skupiny medzi výškou vzniknutých daní a výškou zaplatených daní, pričom by sa zohľadňovali príslušné sumy týkajúce sa predchádzajúcich účtovných rokov.

(8)

Správa s informáciami o dani z príjmu by mala obsahovať informácie o všetkých činnostiach podniku alebo všetkých prepojených podnikov skupiny ovládaných konečným materským podnikom. Informácie by mali zohľadňovať špecifikácie výkazníctva v opatrení č. 13 akčného plánu BEPS a mali by byť obmedzené na to, čo je nevyhnutné, aby sa umožnila účinná verejná kontrola, aby zverejnením nevznikali neprimerané riziká alebo nevýhody , pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a nesprávny výklad týkajúci sa príslušných podnikov . Správa by mala obsahovať aj stručný opis povahy činností. Takýto opis môže vychádzať z kategorizácie stanovenej v tabuľke 2 prílohy III ku kapitole V usmernení OECD o dokumentácii o transferovom oceňovaní. Správa by mala zahŕňať celkový opis s vysvetleniami vrátane prípadov významných rozdielov na úrovni skupiny medzi výškou vzniknutých daní a výškou zaplatených daní, pričom by sa zohľadňovali príslušné sumy týkajúce sa predchádzajúcich účtovných rokov.

Pozmeňujúci návrh 18

Návrh smernice

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9)

S cieľom zabezpečiť takú podrobnosť údajov, ktorá občanom umožní lepšie posúdiť, ako nadnárodné podniky prispievajú k blahobytu v každom členskom štáte , by sa informácie mali členiť podľa jednotlivých členských štátov . S vysokou mierou podrobnosti by navyše mali byť uvedené aj informácie týkajúce sa operácií nadnárodných podnikov, pokiaľ ide o určité daňové jurisdikcie, ktoré predstavujú osobitný problém. Pre všetky ostatné operácie v tretích krajinách by sa informácie mali uvádzať súhrnným spôsobom.

(9)

S cieľom zabezpečiť takú podrobnosť údajov, ktorá občanom umožní lepšie posúdiť, ako nadnárodné podniky prispievajú k blahobytu v každej jurisdikcii, v ktorej pôsobia, a to v Únii i mimo nej, bez poškodenia konkurencieschopnosti podnikov , by sa informácie mali členiť podľa jednotlivých jurisdikcií . Správy s informáciami o dani z príjmu môžu byť zrozumiteľné a použiteľné len vtedy, ak sú informácie rozčlenené podľa jednotlivých daňových jurisdikcií.

Pozmeňujúci návrh 82

Návrh smernice

Odôvodnenie 9 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9a)

Ak by podnik mohol považovať informácie, ktoré sa majú zverejniť, za citlivé obchodné informácie, podnik by mal mať možnosť požiadať o povolenie od príslušného orgánu, kde je usadený, nezverejniť informácie v plnom rozsahu. V prípadoch, keď príslušný vnútroštátny orgán nie je daňovým orgánom, by sa mal do rozhodovania zapojiť príslušný daňový orgán.

Pozmeňujúci návrh 19

Návrh smernice

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)

S cieľom zabezpečiť, aby prípady nedodržania predpisov boli sprístupnené verejnosti, by štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti mali skontrolovať, či správa s informáciami o dani z príjmu bola predložená a prezentovaná v súlade s požiadavkami tejto smernice a sprístupnená na webovom sídle príslušného podniku alebo na webovom sídle prepojeného podniku.

(11)

Pozmeňujúci návrh 20

Návrh smernice

Odôvodnenie 11 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11a)

Prípady porušenia povinnosti podávania správ s informáciami o dani z príjmu zo strany podnikov a pobočiek, čo má za následok sankcie stanovené členskými štátmi podľa smernice 2013/34/EÚ, by sa mali uviesť vo verejnom registri, ktorý spravuje Komisia. Uvedené sankcie by mohli okrem iného zahŕňať správne pokuty alebo vylúčenie z verejných výziev na predkladanie ponúk a z prideľovania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Únie.

Pozmeňujúci návrh 21

Návrh smernice

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13)

S cieľom stanoviť určité daňové jurisdikcie, pre ktoré by sa mala uvádzať vysoká úroveň podrobnosti, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vypracovanie spoločného zoznamu Únie týchto daňových jurisdikcií. Tento zoznam by sa mal vypracovať na základe určitých kritérií identifikovaných na základe prílohy 1 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie [COM(2016) 24 final]. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočnila počas svojej prípravnej práce primerané konzultácie, a to aj na expertnej úrovni, a aby tieto konzultácie uskutočnila v súlade so zásadami uvedenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva, ako ju schválili Európsky parlament, Rada a Komisia a ktorá čaká na formálne podpísanie. V snahe zabezpečiť rovnakú účasť na príprave delegovaných aktov Európsky parlament a Rada dostávajú všetky dokumenty súčasne s expertmi členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia skupiny expertov Komisie, ktorá sa zaoberá prípravou delegovaných aktov.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 22

Návrh smernice

Odôvodnenie 13 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13a)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 48b ods. 1, 3, 4 a 6 a článku 48c ods. 5 smernice 2013/34/EÚ by sa mali Komisii udeliť aj vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (1a) .

Pozmeňujúci návrh 23

Návrh smernice

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)

Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jej účinku ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenie Únie je teda opodstatnené s cieľom riešiť cezhraničný rozmer v situácii, keď existuje agresívne daňové plánovanie alebo dohody o transferovom oceňovaní. Táto iniciatíva reaguje na obavy, ktoré vyjadrili zainteresované strany v súvislosti s potrebou riešiť deformácie na jednotnom trhu bez toho, aby bola ohrozená konkurencieschopnosť Únie. Spoločnostiam by nemala spôsobovať neprimeranú administratívnu záťaž, vytvárať ďalšie daňové konflikty ani predstavovať riziko dvojitého zdanenia. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa , aspoň so zreteľom na väčšiu transparentnosť .

Pozmeňujúci návrh 24

Návrh smernice

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15)	Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(15)	Celkovo je v rámci tejto smernice rozsah zverejňovaných informácií úmerný cieľom zvyšovania verejnej transparentnosti a verejnej kontroly. Usudzuje sa preto, že táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.

Pozmeňujúci návrh 25

Návrh smernice

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(16)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (24) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov, napríklad vo forme porovnávacej tabuľky . V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené na dosiahnutie cieľa tejto smernice a s cieľom zabrániť prípadným opomenutiam a rozporom, pokiaľ ide o vykonávanie členskými štátmi v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi .

Pozmeňujúci návrh 26

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48b – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty vyžadujú, aby konečné materské podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo a ktoré majú konsolidovaný čistý obrat presahujúci 750 000 000 EUR, ako aj podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo, ktoré nie sú prepojenými podnikmi a ich čistý obrat presahuje 750 000 000 EUR, každoročne zostavovali a uverejňovali správu s informáciami o dani z príjmu.

Členské štáty vyžadujú, aby konečné materské podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo a ktoré majú konsolidovaný čistý obrat na úrovni 750 000 000 EUR alebo vyšší , ako aj podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo, ktoré nie sú prepojenými podnikmi a ich čistý obrat je na úrovni 750 000 000 EUR alebo vyšší , každoročne zostavovali a verejnosti bezplatne sprístupňovali správu s informáciami o dani z príjmu.

Pozmeňujúci návrh 27

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48b – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Správa s informáciami o dani z príjmu sa sprístupňuje verejnosti na webovom sídle podniku k dátumu jej uverejnenia.	Správa s informáciami o dani z príjmu sa podľa spoločného vzoru bezplatne dostupného v otvorenom dátovom formáte zverejňuje a sprístupňuje verejnosti na webovom sídle podniku k dátumu jej uverejnenia aspoň v jednom z úradných jazykov Únie . V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou.
	Členské štáty neuplatňujú pravidlá stanovené v tomto odseku v prípade, že takéto podniky sú usadené iba na území jedného členského štátu, a nie v inej daňovej jurisdikcii.

Pozmeňujúci návrh 28

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48b – odsek 3 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty vyžadujú, aby stredne veľké a veľké dcérske podniky uvedené v článku 3 ods. 3 a ods. 4 , na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo a ktoré sú ovládané konečným materským podnikom, ktorý má konsolidovaný čistý obrat presahujúci 750 000 000 EUR a na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, každoročne uverejňovali správu s informáciami o dani z príjmu uvedeného konečného materského podniku.

Členské štáty vyžadujú, aby dcérske podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo a ktoré sú ovládané konečným materským podnikom, ktorý má na svojej súvahe v účtovnom roku konsolidovaný čistý obrat na úrovni 750 000 000 EUR alebo vyšší a na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, každoročne uverejňovali správu s informáciami o dani z príjmu uvedeného konečného materského podniku.

Pozmeňujúci návrh 29

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48b – odsek 3 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Správa s informáciami o dani z príjmu sa sprístupňuje verejnosti na webovom sídle dcérskeho podniku alebo na webovom sídle prepojeného podniku k dátumu jej uverejnenia.

Správa s informáciami o dani z príjmu sa zverejňuje podľa spoločného vzoru bezplatne dostupného v otvorenom dátovom formáte a sprístupňuje verejnosti na webovom sídle dcérskeho podniku alebo na webovom sídle prepojeného podniku k dátumu jej uverejnenia aspoň v jednom z úradných jazykov Únie . V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou.

Pozmeňujúci návrh 30

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48b – odsek 4 – pododsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty vyžadujú, aby pobočky, ktoré na ich území otvoril podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, každoročne uverejňovali správu s informáciami o dani z príjmu konečného materského podniku uvedeného v tomto článku ods. 5 písm. a).	Členské štáty vyžadujú, aby pobočky, ktoré na ich území otvoril podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, každoročne uverejňovali a verejnosti bezplatne sprístupňovali správu s informáciami o dani z príjmu konečného materského podniku uvedeného v tomto článku ods. 5 písm. a).

Pozmeňujúci návrh 31

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48b – odsek 4 – pododsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Správa s informáciami o dani z príjmu sa sprístupňuje verejnosti na webovom sídle pobočky alebo na webovom sídle prepojeného podniku k dátumu jej uverejnenia.	Správa s informáciami o dani z príjmu sa zverejňuje podľa spoločného vzoru dostupného v otvorenom dátovom formáte a sprístupňuje verejnosti na webovom sídle pobočky alebo na webovom sídle prepojeného podniku k dátumu jej uverejnenia aspoň v jednom z úradných jazykov Únie . V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou.

Pozmeňujúci návrh 32

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48b – odsek 5 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(a)

podnik, ktorý otvoril pobočku, je buď prepojeným podnikom skupiny, ktorú ovláda konečný materský podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu a ktorý má konsolidovaný čistý obrat presahujúci 750 000 000 EUR, alebo podnikom, ktorý nie je prepojený a ktorý má čistý obrat presahujúci 750 000 000 EUR;

(a)

podnik, ktorý otvoril pobočku, je buď prepojeným podnikom skupiny, ktorú ovláda konečný materský podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu a ktorý má na svojej súvahe konsolidovaný čistý obrat na úrovni 750 000 000 EUR alebo vyšší , alebo podnikom, ktorý nie je prepojený a ktorý má čistý obrat na úrovni 750 000 000 EUR alebo vyšší ;

Pozmeňujúci návrh 33

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48b – odsek 5 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(b)	konečný materský podnik uvedený v písmene a) nemá stredne veľký alebo veľký dcérsky podnik uvedený v odseku 3.

(b)	konečný materský podnik uvedený v písmene a) nemá stredne veľký alebo veľký dcérsky podnik uvedený v odseku 3 , ktorý už podlieha povinnostiam podávať správu .

Pozmeňujúci návrh 34

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48b – odsek 7 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	7a. V prípade členských štátov, ktoré neprijali euro, sa suma v národnej mene, ktorá zodpovedá sume uvedenej v odsekoch 1, 3 a 5, vypočíta pomocou výmenného kurzu uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie a platného v deň nadobudnutia účinnosti tejto kapitoly.

Pozmeňujúci návrh 35

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 2 – úvodná časť

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Informácie uvedené v odseku 1 obsahujú tieto údaje:	2. Informácie uvedené v odseku 1 sa predkladajú v spoločnom vzore a obsahujú tieto údaje rozčlenené podľa daňovej jurisdikcie :

Pozmeňujúci návrh 36

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 2 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(a)	stručný opis povahy činností;

(a)	názov konečného podniku a v náležitých prípadoch zoznam všetkých jej dcérskych spoločností, stručný opis povahy ich činností a ich príslušnú geografickú polohu ;

Pozmeňujúci návrh 37

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 2 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(b)	počet zamestnancov;

(b)	počet zamestnancov zamestnaných na základe ekvivalentu plného pracovného času ;

Pozmeňujúci návrh 38

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 2 – písmeno b a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(ba)	neobežný majetok iný ako peňažné prostriedky alebo peňažné ekvivalenty;

Pozmeňujúci návrh 39

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 2 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(c)	výšku čistého obratu , ktorý zahŕňa obrat dosiahnutý so spriaznenými osobami;

(c)	výšku čistého obratu vrátane rozlišovania medzi obratom dosiahnutým so spriaznenými osobami a obratom dosiahnutým s nespriaznenými osobami ;

Pozmeňujúci návrh 40

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 2 – písmeno g a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(ga)	deklarovaný kapitál;

Pozmeňujúci návrh 65

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 2 – písmeno g b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(gb)	podrobné údaje o získaných verejných dotáciách a akýchkoľvek daroch poskytnutých politikom, politickým organizáciám alebo politickým nadáciám;

Pozmeňujúci návrh 41

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 2 – písmeno g c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(gc)	informácie, či podniky, dcérske spoločnosti alebo pobočky využívajú referenčné daňové zaobchádzanie z patentových kolónok alebo rovnocenných režimov.

Pozmeňujúci návrh 42

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 3 – pododsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Správa prezentuje informácie uvedené v odseku 2 oddelene za každý členský štát. Ak členský štát tvorí viacero daňových jurisdikcií, tieto informácie sa spoja na úrovni členského štátu .	Správa prezentuje informácie uvedené v odseku 2 oddelene za každý členský štát. Ak členský štát tvorí viacero daňových jurisdikcií, tieto informácie sa uvedú oddelene za každú daňovú jurisdikciu .

Pozmeňujúci návrh 43

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 3 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Správa musí obsahovať aj informácie uvedené v odseku 2 tohto článku oddelene za každú daňová jurisdikciu, ktorá bola ku koncu predchádzajúceho účtovného roka uvedená na spoločnom zozname Únie určitých daňových jurisdikcií, ktorý bol vypracovaný podľa článku 48 g, pokiaľ správa výslovne nepotvrdzuje, s výhradou zodpovednosti uvedenej v článku 48e nižšie, že prepojené podniky skupiny, ktoré sa riadia zákonmi takejto daňovej jurisdikcie, sa priamo nezapájajú do transakcií s akýmikoľvek prepojenými podnikmi tej istej skupiny, ktorá sa riadi zákonmi niektorého členského štátu .

Správa musí obsahovať aj informácie uvedené v odseku 2 tohto článku oddelene za každú daňovú jurisdikciu mimo Únie.

Pozmeňujúci návrh 44

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 3 – pododsek 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
V prípade iných daňových jurisdikcií správa obsahuje informácie uvedené v odseku 2 v súhrnnej forme.	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 83

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 3 – pododsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

S cieľom chrániť citlivé obchodné informácie a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž môžu členské štáty povoliť, aby sa jedna alebo viaceré položky informácií uvedené v tomto článku dočasne vynechali zo správy, pokiaľ ide o činnosti v jednej alebo viacerých konkrétnych daňových jurisdikciách, ak sú takej povahy, že by ich zverejnenie vážne poškodilo obchodne postavenie podnikov uvedených v článku 48b ods. 1 a článku 48b ods. 3, na ktoré sa vzťahuje. Takéto vynechanie nebráni správnemu a vyváženému pochopeniu daňového postavenia podniku. Vynechanie sa uvedie v správe spolu s riadne odôvodneným vysvetlením pre každú daňovú jurisdikciu, prečo je to tak, a s odkazom na príslušnú daňovú jurisdikciu alebo príslušné daňové jurisdikcie.

Pozmeňujúci návrh 69/rev

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 3 – pododsek 3 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty takéto vynechania podmieňujú predchádzajúcim súhlasom príslušného vnútroštátneho orgánu. Podnik každoročne žiada o nové povolenie od príslušného orgánu, ktorý prijíma rozhodnutie na základe nového posúdenia situácie. Ak vynechané informácie už nespĺňajú požiadavky stanovené v pododseku 3a, bezodkladne sa sprístupnia verejnosti. Po uplynutí obdobia nezverejňovania musí podnik retroaktívne zverejniť aj informácie požadované podľa tohto článku za predchádzajúce roky, na ktoré sa vzťahuje obdobie nezverejňovania, a to formou aritmetického priemeru.

Pozmeňujúci návrh 47

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 3 – pododsek 3 c (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Členské štáty informujú Komisiu o udelení takejto dočasnej odchýlky a dôverným spôsobom jej zašlú vynechané informácie spolu s podrobným vysvetlením udelenej odchýlky. Komisia každoročne uverejňuje na svojom webovom sídle oznámenia prijaté od členských štátov a vysvetlenia poskytnuté v súlade s pododsekom 3a.

Pozmeňujúci návrh 48

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 3 – pododsek 3 d (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Komisia overuje, či sa požiadavka stanovená v pododseku 3a náležite dodržiava, a monitoruje používanie takejto dočasnej odchýlky povolenej vnútroštátnymi orgánmi.

Pozmeňujúci návrh 70/rev

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 3 – pododsek 3 e (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Ak Komisia po vykonaní posúdenia informácií získaných podľa pododseku 3c dospeje k záveru, že požiadavka stanovená v pododseku 3a nie je splnená, príslušný podnik tieto informácie bezodkladne sprístupní verejnosti. Po uplynutí obdobia nezverejňovania musí podnik retroaktívne zverejniť aj informácie požadované podľa tohto článku za predchádzajúce roky, na ktoré sa vzťahuje obdobie nezverejňovania, a to formou aritmetického priemeru.

Pozmeňujúci návrh 50

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 3 – pododsek 3 f (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Komisia prostredníctvom delegovaného aktu prijme usmernenia s cieľom pomôcť členským štátom vymedziť prípady, keď sa zverejnenie informácií považuje za také, že vážne poškodzuje obchodné postavenie podnikov, ktorých sa týka.

Pozmeňujúci návrh 51

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48c – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5. Správa s informáciami o dani z príjmu sa zverejňuje a sprístupňuje na webovom sídle aspoň v jednom z úradných jazykov Únie.

5. Správa s informáciami o dani z príjmu sa zverejňuje podľa spoločného vzoru bezplatne dostupného v otvorenom dátovom formáte a sprístupňuje verejnosti na webovom sídle dcérskeho podniku alebo na webovom sídle prepojeného podniku k dátumu jej uverejnenia aspoň v jednom z úradných jazykov Únie. V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou.

Pozmeňujúci návrh 52

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48e – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Členské štáty zabezpečia, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov konečného materského podniku uvedeného v článku 48b ods. 1, ktorí konajú v rámci právomocí, ktoré sú im pridelené podľa vnútroštátneho práva, mali kolektívnu zodpovednosť za zabezpečenie vypracovania, uverejnenia a sprístupnenia správy s informáciami o dani z príjmu v súlade s článkami 48b, 48c a 48d.

1. S cieľom posilniť zodpovednosť voči tretím stranám a zabezpečiť vhodné riadenie členské štáty zabezpečia, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov konečného materského podniku uvedeného v článku 48b ods. 1, ktorí konajú v rámci právomocí, ktoré sú im pridelené podľa vnútroštátneho práva, mali kolektívnu zodpovednosť za zabezpečenie vypracovania, uverejnenia a sprístupnenia správy s informáciami o dani z príjmu v súlade s článkami 48b, 48c a 48d.

Pozmeňujúci návrh 53

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48 g

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 48 g

vypúšťa sa

Spoločný zoznam Únie určitých daňových jurisdikcií

Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 49 v súvislosti s vypracovaním spoločného zoznamu Únie určitých daňových jurisdikcií. Uvedený zoznam musí vychádzať z posúdenia daňových jurisdikcií, ktoré nespĺňajú tieto kritériá:

(1)	transparentnosť a výmena informácií vrátane výmeny informácií na požiadanie a automatickej výmeny informácií o finančných účtoch;

(2)	spravodlivá daňová súťaž;

(3)	normy, ktoré stanovili G20 a/alebo OECD;

(4)	iné relevantné normy vrátane medzinárodných noriem stanovených Finančnou akčnou skupinou.

Komisia zoznam pravidelne preskúmava a v prípade potreby ho zmení tak, aby sa zohľadnili nové okolnosti.

Pozmeňujúci návrh 54

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48i – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Komisia predkladá správu o plnení povinností podávať správu stanovených v článkoch 48a až 48f a o ich vplyve. Správa musí obsahovať vyhodnotenie toho, či správa s informáciami o dani z príjmu prináša primerané a úmerné výsledky s ohľadom na potrebu zabezpečiť dostatočnú úroveň transparentnosti a potrebu konkurenčného prostredia pre podniky.

Komisia predkladá správu o plnení povinností podávať správu stanovených v článkoch 48a až 48f a o ich vplyve. Správa musí obsahovať vyhodnotenie toho, či správa s informáciami o dani z príjmu prináša primerané a úmerné výsledky a posúdi náklady a prínosy zníženia prahovej hodnoty konsolidovaného čistého obratu, pri prekročení ktorej sú podniky a pobočky povinné podávať správy s informáciami o dani z príjmu . Správa okrem toho vyhodnotí, či je nutné prijať ďalšie doplňujúce opatrenia, s ohľadom na potrebu zabezpečiť dostatočnú úroveň transparentnosti a potrebu zachovať a zabezpečiť konkurenčné prostredie pre podniky a súkromné investície .

Pozmeňujúci návrh 55

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový)

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48i a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2a)	Vkladá sa tento článok:

„Článok 48ia

Najneskôr 4 roky po prijatí tejto smernice a s prihliadnutím na situáciu na úrovni OECD Komisia preskúma a posúdi ustanovenia tejto kapitoly a podá o nich správu, najmä pokiaľ ide o:

—	podniky a pobočky povinné podávať správy s informáciami o dani z príjmu, najmä to, či by bolo vhodné rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto kapitoly s cieľom zahrnúť veľké podniky, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 4, a veľké skupiny, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 7 tejto smernice;

—	obsah správy s informáciami o dani z príjmu, ako sa stanovuje v článku 48c;

—	dočasnú odchýlku stanovenú v článku 48c ods. 3 pododsekoch 3a až 3f.

Komisia správu predloží Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadným legislatívnym návrhom.“

Pozmeňujúci návrh 56

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 b (nový)

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 48i b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2b)	Vkladá sa tento článok:

„Článok 48ib

Spoločný vzor správy

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví spoločný vzor, na ktorý sa odkazuje v článku 48b ods. 1, 3, 4 a 6 a v článku 48c ods. 5. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 2.“

Pozmeňujúci návrh 57

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno b

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 49 – odsek 3a

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3a) Pred tým, ako Komisia prijme delegovaný akt, musí uskutočniť konzultácie s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami uvedenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z [dátum] .“	(3a) Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (*1) , pričom sa zohľadnia ustanovenia zmlúv a Charty základných práv Európskej únie .

Pozmeňujúci návrh 58

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový)

Smernica 2013/34/EÚ

Článok 51 – odsek 1

Platný text

Pozmeňujúci návrh

(3a)	V článku 51 sa odsek 1 nahrádza takto:

Členské štáty ustanovia sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie presadzovania týchto sankcií . Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

„Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania . Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty stanovia aspoň administratívne opatrenia a sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení, ktoré sa prijali v súlade s touto smernicou, podnikmi.

Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do … [vložte, prosím, dátum jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti] a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá sa týka týchto ustanovení.

Do … [tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia zostaví zoznam opatrení a sankcií stanovených každým členským štátom v súlade s touto smernicou.“

(1) Vec bola vrátená gestorským výborom na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0227/2017).

(16) COM(2015)0610 final, 27. október 2015.

(17) COM(2014)0910 final, 16. december 2014.

(16) COM(2015)0610 final, 27. október 2015.

(17) COM(2014)0910 final, 16. december 2014.

(18) 2015/2010(INL).

(20) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(1a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).

(1a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(24) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(*1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/238

P8_TA(2017)0300

Právny rámec Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie (COM(2013)0884 – C8-0033/2014 – 2013/0432(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2018/C 334/37)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0884),

—	so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 33 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0033/2014),

—	so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

—	so zreteľom na článok 294 ods. 3 a články 33 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality litovským parlamentom a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. septembra 2016 (1),

—	so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0239/2016),

prijíma ako svoju pozíciu v prvom čítaní text prijatý 25. októbra 2016 (2);

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj návrh;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 57.

(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0400.

P8_TC1-COD(2013)0432

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2017 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/… o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok články 33 a 114 , [PN 1]

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Ustanovenia v oblasti colnej únie sú harmonizované právom Únie. Ich presadzovanie však patrí do rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho práva členských štátov.

(1a)	Táto smernica by mala byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (3) (ďalej len „kódex“). [PN 2]

(2)

V následnosti sa Porušenia colných predpisov a sankcií riadia sankcie sú upravené 28 rôznymi súbormi právnych noriem. V dôsledku toho sa porušenie colných predpisov Únie neposudzuje v rámci Únie rovnakým spôsobom a sankcie, ktoré sa môžu uložiť v každom prípade, sa svojou povahou a závažnosťou odlišujú v závislosti od členského štátu, ktorý sankciu ukladá , čo vedie k možným stratám príjmov pre členské štáty a k narušeniam obchodu . [PN 3]

(3)

Tento rozdiel medzi právnymi systémami členských štátov neovplyvňuje iba nie len že negatívne ovplyvňuje optimálne riadenie colnej únie a transparentnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu, pokiaľ ide o spôsoby, ktorými rôzne colné orgány riešia porušenia predpisov , ale zároveň bráni dosiahnutiu rovnakých podmienok pre hospodárske subjekty v colnej únii , ktoré sa už teraz riadia rôznymi súbormi noriem v celej Únii , pretože to má vplyv na ich prístup k zjednodušeným colným postupom. [PN 4]

(4)

Kódex bol vytvorený pre nadnárodné elektronické prostredie, v ktorom je komunikácia medzi colnými orgánmi v reálnom čase a v ktorom sa rozhodnutie prijaté členským štátom uplatňuje vo všetkých ostatných členských štátoch. Tento právny rámec si preto vyžaduje harmonizované presadzovanie. Kódex zahŕňa aj ustanovenie vyžadujúce od členských štátov, aby stanovili účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(5)

Právny rámec na presadzovanie colných predpisov Únie stanovených v tejto smernici je v súlade s platnými právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia finančných záujmov Únie, najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/…. (4). Porušenia colných predpisov zahrnuté do rámca stanoveného touto smernicou zahŕňajú porušenia colných predpisov, ktoré majú vplyv na uvedené finančné záujmy a aj keď nepatria do rozsahu pôsobnosti legislatívy, ktorá ich zabezpečuje prostredníctvom trestného práva a presadzovania colných predpisov, ktoré nemajú vôbec žiadny vplyv na finančné záujmy Únie.

(6)

V tejto smernici by sa mal stanoviť zoznam spôsobov správania, ktoré by sa mali považovať za porušovanie colných predpisov Únie a v dôsledku ktorých by sa mali stanoviť vyvodzovať sankcie. Uvedené porušenia colných predpisov by mali v plnej miere vychádzať zo záväzkov vyplývajúcich z colných predpisov s priamymi odkazmi na kódex. V tejto smernici by sa nestanovuje, či malo stanoviť , že členské štáty v súvislosti s týmito porušeniami colných predpisov členské štáty majú uplatňovať netrestnoprávne sankcie správneho alebo trestného práva . Zároveň by členské štáty mali mať možnosť ukladať v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie trestnoprávne sankcie namiesto netrestnoprávnych sankcií v prípadoch, ak si povaha a závažnosť daného porušenia vyžaduje, aby uložené sankcie boli odrádzajúce, účinné a primerané. [PN 5]

(7)

Prvá kategória spôsobov správania by zahŕňala porušenia colných predpisov na základe prísnej zodpovednosti, ktoré nevyžadujú žiadny prvok zavinenia, s prihliadnutím na objektívnu povahu zahrnutých povinností a na skutočnosť, že osoby zodpovedné za ich plnenie, nemôžu ignorovať ich existenciu a záväzný charakter. [PN 6]

(8)	Druhá a tretia kategória spôsobov správania by mala zahŕňať porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti alebo úmyselne, prípadne, keď sa na vznik zodpovednosti musí stanoviť subjektívny prvok. [PN 7]

(9)	Podnecovanie k úmyselnému porušovaniu colných predpisov, jeho napomáhanie alebo navádzanie naň a úmyselný pokus o určité porušenia colných predpisov by sa mali považovať za porušenia colných predpisov.

(10)	S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa malo stanoviť, že akékoľvek konania alebo opomenutia vyplývajúce z chyby na strane colných orgánov , ako sa uvádza v kódexe, by sa nemali považovať za porušenie colných predpisov. [PN 8]

(11)	Členské štáty by mali zabezpečiť, aby táto zodpovednosť mohla vzniknúť pre právnické, ako aj fyzické osoby za to isté porušenie colných predpisov, ak k danému porušeniu colných predpisov došlo v prospech právnickej osoby.

(12)

S cieľom dosiahnuť aproximáciu vnútroštátnych sankčných systémov členských štátov by sa mala stanoviť škála sankcií, v ktorých by sa odrážali rôzne kategórie porušení odrážala závažnosť porušenia colných predpisov a ich závažnosť. Na účel uloženia účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií by členské štáty mali takisto zabezpečiť, aby ich príslušné orgány pri určovaní typu a úrovne sankcií zohľadnili osobitné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti. [PN 9]

(12a)

Colné orgány by mali stanoviť uloženú sankciu na základe hodnoty tovaru iba v prípadoch závažného porušenia, ktoré nesúvisí s nezaplateným clom, ale s hodnotou príslušného tovaru, napríklad v prípade porušenia práva duševného vlastníctva alebo zakázaných či obmedzených tovarov. [PN 10]

(13)

Premlčacia lehota doba v prípade konaní týkajúcich sa porušenia colných predpisov by sa mala stanoviť na štyri roky odo dňa, keď došlo k porušeniu colných predpisov alebo v prípade kontinuálnych či opakovaných porušení odvtedy, keď sa skončí správanie predstavujúce uvedené porušenie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa premlčacia lehota doba prerušila v prípade aktu týkajúceho sa prešetrovaní úkonu súvisiaceho s vyšetrovaním alebo súdnych konaní v súvislosti s porušením súdnym konaním týkajúcim sa toho istého porušenia colných predpisov , alebo v prípade konania osoby zodpovednej za porušenie . Členské štáty môžu stanoviť by mali mať možnosť stanoviť prípady, v ktorých sa táto lehota plynutie tejto doby pozastaví. Po uplynutí lehoty 8 rokov Každé konanie by sa malo zabrániť začatiu alebo pokračovaniu týchto konaní premlčať, bez ohľadu na akékoľvek prerušenie premlčacej doby, a to po uplynutí ôsmich rokov , pričom premlčacia lehota doba na presadzovanie sankcie by mala byť 3 tri roky. [PN 11]

(14)

V prípade začatia trestného konania proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami by sa malo stanoviť pozastavenie správnych konaní týkajúcich sa porušení colných predpisov. Pokračovanie správneho konania po ukončení trestného konania by malo byť možné iba v prísnom súlade so zásadou ne bis in idem , čo znamená, že sa nesmie dvakrát trestať za ten istý čin . [PN 12]

(15)	S cieľom zabrániť pozitívnym konfliktom právomoci členských štátov by sa mali stanoviť pravidlá na určenie, ktoré členské štáty s právomocou by mali preskúmať prípad.

(15a)

Všeobecným cieľom tejto smernice je zabezpečiť účinné presadzovanie colných predpisov Únie. Právny rámec stanovený touto smernicou však neumožňuje integrovaný prístup k presadzovaniu vrátane dohľadu, kontroly a vyšetrovania. Komisia by preto mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o týchto aspektoch, a to aj o vykonávaní spoločného rámca pre riadenie rizika, s cieľom posúdiť, či sú potrebné ďalšie právne predpisy. [PN 13]

(16)	V tejto smernici by sa mala stanoviť spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou s cieľom zabezpečiť účinné opatrenia proti porušovaniu colných predpisov.

(17)	S cieľom uľahčiť prešetrovanie porušovania colných predpisov by príslušné orgány mali umožniť zabavenie akéhokoľvek tovaru, dopravného prostriedku alebo akéhokoľvek iného nástroja použitého na porušenie colných predpisov.

(18)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (5) sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých vysvetlia vzťah medzi príslušnými zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície. Zákonodarca sa domnieva, že pokiaľ ide o túto smernicu, je poskytnutie takýchto dokumentov odôvodnené.

(18a)

Cieľom tejto smernice je posilniť colnú spoluprácu aproximáciou vnútroštátnych zákonov týkajúcich sa colných sankcií. Vzhľadom na to, že v súčasnosti sa právne tradície členských štátov značne líšia, úplná harmonizácia v tejto oblasti je nemožná. [PN 14]

(19)

Pretože táto smernica sa zameriava na zoznam porušení colných predpisov spoločných pre všetky členské štáty a na základ pre ukladanie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií členskými štátmi v oblasti colnej únie, ktorá je plne harmonizovaná, uvedené ciele nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov vzhľadom na ich rôzne právne tradície, ale z dôvodov jej rozsahu a dôsledkov ju možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Touto smernicou sa stanovuje Cieľom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a stanoviť rámec týkajúci sa porušení colných predpisov Únie a stanovujú sa sankcie za tieto porušenia stanoviť ukladanie netrestnoprávnych sankcií aproximáciou ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch . [PN 15]

2. Táto smernica sa uplatňuje na porušovanie povinností stanovených v nariadení (EÚ) č. 952/2013 (ďalej len „kódex“) a identických povinností stanovených v iných častiach colných predpisov Únie, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 kódexu.

2a. Táto smernica sa vzťahuje na povinnosti členských štátov voči obchodným partnerom Únie, ako aj Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a Svetovej colnej organizácii, s cieľom vytvorenia homogénneho a výkonného vnútorného trhu, ktorý uľahčí obchod a zároveň zaistí bezpečnosť. [PN 16]

Článok 2

Porušenia colných predpisov a sankcie Všeobecné zásady

1. Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií v súvislosti s porušeniami colných predpisov stanovenými v článkoch 3 až a 6 v prísnom súlade so zásadou ne bis in idem .

Členské štáty zabezpečia, aby konania alebo opomenutia uvedené v článkoch 3 a 6 boli považované za porušenie colných predpisov bez ohľadu na to, či sú spáchané z nedbanlivosti alebo úmyselne.

Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie stanoviť uloženie trestnoprávnych sankcií namiesto netrestnoprávnych sankcií, ak si to povaha a závažnosť daného porušenia vyžaduje v záujme toho, aby uložená sankcie bola odrádzajúca, účinná a primeraná.

2. Na účely tejto smernice:

colné orgány určia, či bolo porušenie spáchané z nedbanlivosti, teda či zodpovedná osoba nevykonala náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o kontrolu svojej činnosti, alebo či uvedená osoba prijala zjavne nedostatočné opatrenia na predídenie vzniku okolností vedúcich k porušeniu, ak sa riziko výskytu dalo rozumne predvídať;

b)	colné orgány určia, či k porušeniu došlo úmyselne, teda či zodpovedná osoba konala alebo nekonala s vedomím, že konanie alebo opomenutie predstavuje porušenie, alebo s cieľom úmyselného a vedomého porušenia colných predpisov;

c)	úradnícke chyby alebo omyly sa nepovažujú za porušenia colných predpisov, okrem prípadov, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že boli vykonané úmyselne alebo sú výsledkom nedbanlivosti. [PN 17]

Článok 2a

Uľahčenie obchodu

V záujme dodržania povinností Únie v rámci dohody WTO o uľahčení obchodu členské štáty spolupracujú na zavedení systému spolupráce zahrňujúceho všetky členské štáty. Uvedený systém sa má zamerať na koordináciu kľúčových ukazovateľov výkonnosti colných sankcií (analýza počtu opravných prostriedkov, miera opakovaného nedodržiavania povinností atď.); šírenie osvedčených postupov medzi colnými správami (účinnosť kontrol a sankcií, zníženie administratívnych nákladov atď.); šírenie skúseností hospodárskych subjektov a vytváranie prepojení medzi nimi; monitorovanie spôsobu, ako colné správy vykonávajú svoje činnosti; a vykonávanie štatistickej činnosti, pokiaľ ide o porušenia predpisov podnikmi z tretích krajín. V rámci systému spolupráce sa všetky členské štáty bezodkladne informujú o vyšetrovaniach porušení colných predpisov a o zistených porušeniach tak, aby sa uľahčoval obchod, predchádzalo vstupovaniu nezákonného tovaru na vnútorný trh a zlepšovala účinnosť kontrol. [PN 18]

Článok 3

Prísna zodpovednosť za Porušenia colných predpisov

Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov bez ohľadu na akýkoľvek prvok zavinenia:

zlyhanie osoby, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť presnosť a úplnosť informácií uvedených vo vyhlásení, oznámení alebo žiadosti v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. a) kódexu;

zlyhanie osoby, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. b) kódexu;

zlyhanie osoby, ktorá podáva podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe v súlade s článkom 127 kódexu, oznámenie o príchode námorného plavidla alebo lietadla v súlade s článkom 133 kódexu, vyhlásenie na dočasné uskladnenie v súlade s článkom 145 kódexu, colné vyhlásenie v súlade s článkom 158 kódexu, oznámenie o činnosti v slobodných pásmach v súlade s článkom 244 ods. 2 kódexu, vyhlásenie pred výstupom v súlade s článkom 263 kódexu, vyhlásenie o spätnom vývoze v súlade s článkom 270 kódexu, predbežné colné vyhlásenie o výstupe v súlade s článkom 271 kódexu alebo oznámenie o spätnom vývoze v súlade s článkom 274 kódexu;

d)	zlyhanie hospodárskeho subjektu pri uchovávaní dokladov a informácií týkajúcich sa splnenia colných formalít akýmkoľvek prístupným spôsobom počas troch rokov požadovaných v colných predpisoch v súlade s článkom 51 kódexu;

e)	odňatie tovaru vstupujúceho na colné územie Únie spod colného dohľadu bez povolenia colných orgánov v rozpore s článkom 134 ods. 1 prvým a druhým pododsekom kódexu;

f)	odňatie tovaru spod colného dohľadu v rozpore s článkom 134 ods. 1 štvrtým pododsekom, článkom 158 ods. 3 a článkom 242 kódexu;

zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar na colné územie Únie pri plnení povinností týkajúcich sa prepravy tovaru na príslušné miesto v súlade s článkom 135 ods. 1 kódexu alebo bezodkladné informovanie colných orgánov, ak povinnosti nemožno splniť v súlade s článkom 137 ods. 1 a 2 kódexu , a informovanie o tom, kde sa tovar nachádza ;

zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar do slobodného pásma, ak slobodné pásmo susedí s pozemnou hranicou medzi členským štátom a treťou krajinou, pri preprave uvedeného tovaru priamo do tohto slobodného pásma bez toho, aby prechádzal cez inú časť colného územia Únie v súlade s článkom 135 ods. 2 kódexu;

i)	zlyhanie deklaranta dočasného uskladnenia alebo colného režimu pri poskytnutí dokladov colným orgánom, ak si to vyžadujú právne predpisy Únie, alebo ak je to nutné na colné kontroly, v súlade s článkom 145 ods. 2 a článkom 163 ods. 2 kódexu;

zlyhanie hospodárskeho subjektu zodpovedného deklaranta dočasného uskladnenia alebo osoby, ktorá uskladňuje tovar v prípadoch, keď je tovar uskladnený na iných miestach, ktoré určia alebo schvália colné orgány, zodpovednej za dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pri prepustení do colného režimu alebo spätnom vyvezení v lehote v súlade s článkom 149 kódexu;

zlyhanie deklaranta colného režimu, pokiaľ ide o sprievodné doklady, ktoré sa požadujú na uplatňovanie príslušného režimu, ktoré sú v jeho držbe a k dispozícii colným orgánom v čase podania colného vyhlásenia alebo dodatočného colného vyhlásenia, v súlade s článkom 163 ods. 1 a článkom 167 ods. 1 druhým pododsekom kódexu;

l)	zlyhanie deklaranta colného režimu v prípade zjednodušeného colného vyhlásenia podľa článku 166 kódexu alebo zápisu do evidencie deklaranta podľa článku 182 kódexu pri podaní dodatočného colného vyhlásenia na príslušnom colnom úrade v stanovenej lehote v súlade s článkom 167 ods. 1 kódexu;

m)	odstránenie alebo zničenie prostriedkov identifikácie pripevnených na tovar, balenie alebo dopravné prostriedky bez predchádzajúceho oprávnenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 192 ods. 2 kódexu;

n)	zlyhanie držiteľa colného režimu aktívny zušľachťovací styk pri ukončení colného režimu v lehote určenej v súlade s článkom 257 kódexu;

o)	zlyhanie držiteľa colného režimu aktívny zušľachťovací styk pri vývoze chybného tovaru v lehote v súlade s článkom 262 kódexu;

p)	výstavbu budovy v slobodnom pásme bez predchádzajúceho súhlasu colných orgánov v súlade s článkom 244 ods. 1 kódexu;

q)	nezaplatenie dovozného alebo vývozného cla osobou zodpovednou za platenie v určenej lehote v súlade s článkom 108 kódexu.;

qa)	zlyhanie hospodárskeho subjektu predložiť na žiadosť colných orgánov požadované doklady a informácie vo vhodnej forme a v primeranej lehote a poskytnúť pomoc potrebnú na vykonanie colných formalít alebo kontrol v súlade s článkom 15 ods. 1 kódexu;

qb)	zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu;

qc)	neinformovanie colných orgánov bezodkladne o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu, zo strany držiteľa rozhodnutia týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov;

qd)	nepredloženie zo strany držiteľa colného režimu tranzit Únie tovaru v nezmenenom stave colnej správe určenia v určenej lehote v súlade s článkom 233 ods. 1 písm. a) kódexu;

qe)	vykládka alebo prekládka tovaru z dopravných prostriedkov, ktorými sa prepravuje, bez udelenia súhlasu colných orgánov alebo na miestach, ktoré neurčili ani neschválili tieto orgány v súlade s článkom 140 kódexu;

qf)	uskladnenie tovaru v dočasných skladovacích priestoroch alebo colných skladoch bez povolenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkami 147 a 148 kódexu;

qg)	zlyhanie držiteľa povolenia alebo držiteľa colného režimu pri plnení povinností vyplývajúcich z uskladnenia tovaru, na ktorý sa vzťahuje colný režim colné uskladňovanie v súlade s článkom 242 ods. 1 písm. a) a b) kódexu;

qh)	poskytnutie nepravdivých informácií alebo falšovaných dokladov colným orgánom požadovaných týmito orgánmi v súlade s článkom 15 alebo 163 kódexu;

qi)

uvedenie nesprávnych alebo neúplných informácií alebo používanie nepravých, nesprávnych alebo neplatných dokladov zo strany hospodárskeho subjektu na získanie povolenia od colných orgánov:

i)	s cieľom stať sa schváleným hospodárskym subjektom v súlade s článkom 38 kódexu;

ii)	s cieľom využívať zjednodušené colné vyhlásenie v súlade s článkom 166 kódexu;

iii)	s cieľom využívať iné colné zjednodušenia v súlade s článkom 177, 179, 182 alebo 185 kódexu, alebo

iv)	s cieľom prepustiť tovar v rámci osobitného colného režimu v súlade s článkom 211 kódexu;

qj)	vstup tovaru na colné územie Únie alebo jeho výstup z colného územia Únie bez jeho predloženia colným orgánom v súlade s článkami 139 a 245 alebo článkom 267 ods. 2 kódexu;

qk)	zušľachtenie tovaru v colnom uskladňovaní bez povolenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 241 kódexu;

ql)	nadobudnutie alebo prechovávanie tovaru súvisiaceho s niektorými porušeniami colných predpisov stanovenými v písmenách qd) a qj) tohto článku. [PN 19]

Článok 4

Porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti

Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti:

a)	zlyhanie hospodárskeho subjektu zodpovedného za dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pri jeho prepustení do colného režimu alebo spätné vyvezenie v lehote v súlade s článkom 149 kódexu;

b)	zlyhanie hospodárskeho subjektu pri poskytnutí colným orgánom pomoci potrebnej na vykonanie colných formalít alebo kontrol v súlade s článkom 15 ods. 1 kódexu;

c)	zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu;

d)	zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri bezodkladnom informovaní colných orgánov o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu;

e)	zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení colným orgánom tovaru, ktorý vstupuje na colné územie Únie v súlade s článkom 139 kódexu;

f)	zlyhanie držiteľa colného režimu tranzit Únie pri predložení tovaru v nezmenenom stave colnému úradu určenia v určenej lehote v súlade s článkom 233 ods. 1 písm. a) kódexu;

g)	zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení tovaru prepraveného do slobodného pásma colným orgánom v súlade s článkom 245 kódexu;

h)	zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení tovaru, ktorý sa má prepraviť z colného územia Únie, colným orgánom pri výstupe v súlade s článkom 267 ods. 2 kódexu;

i)	vykládka alebo prekládka tovaru z dopravných prostriedkov, ktorými sa prepravuje, bez udelenia súhlasu colných orgánov alebo na miestach, ktoré neurčili ani neschválili tieto orgány v súlade s článkom 140 kódexu;

j)	uskladnenie tovaru v dočasných skladovacích priestoroch alebo colných skladoch bez povolenia udeleného v súlade s článkami 147 a 148;

k)	zlyhanie držiteľa povolenia alebo držiteľa colného režimu pri plnení povinností vyplývajúcich z uskladnenia tovaru, na ktorý sa vzťahuje colný režim colné uskladňovanie v súlade s článkom 242 ods. 1 písm. a) a b) kódexu. [PN 20]

Článok 5

Porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo úmyselne

Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo úmyselne:

a)	poskytnutie nepravdivých informácií alebo falšovaných dokladov colným orgánom požadovaných týmito orgánmi v súlade s článkami 15 alebo 163 kódexu;

použitie nepravdivých vyhlásení alebo iných protiprávnych prostriedkov zo strany hospodárskeho subjektu na získanie povolenia od colných orgánov:

i)	s cieľom stať sa schváleným hospodárskym subjektom v súlade s článkom 38 kódexu;

ii)	s cieľom využívať zjednodušené colné vyhlásenie v súlade s článkom166 kódexu;

iii)	s cieľom využívať iné colné zjednodušenia v súlade s článkami 177, 179, 182 a 185 kódexu;

iv)	s cieľom prepustiť tovar v rámci osobitného colného režimu v súlade s článkom 211 kódexu;

c)	vstup tovaru na colné územie Únie alebo jeho výstup z colného územia Únie bez jeho predloženia colným orgánom v súlade s článkami 139 a 245 alebo článkom 267 ods. 2 kódexu;

d)	zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu;

e)	zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri bezodkladnom informovaní colných orgánov o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu;

f)	zušľachtenie tovaru v colnom uskladňovaní bez povolenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 241 kódexu;

g)	nadobudnutie alebo prechovávanie tovaru súvisiaceho s niektorými porušeniami colných predpisov stanovenými v článku 4 písm. f) a tomto článku písm. c). [PN 21]

Článok 6

Podnecovanie ku konaniu alebo opomenutiu, ich napomáhanie, navádzanie na ne a pokus o ne

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa podnecovanie ku konaniu alebo opomenutiu alebo ich napomáhanie a navádzanie na ne konanie, alebo opomenutie uvedené v článku 5 8b ods. 2 považovali za porušenie colných predpisov.

2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa konania pokus o konanie alebo opomenutia opomenutie uvedené v článku 5 3 písm. b) qi) alebo c) qj) považovali za porušenie colných predpisov. [PN 22]

Článok 7

Pochybenia colných orgánov

Konania alebo opomenutia uvedené v článkoch 3 až a 6 nepredstavovali sa nepovažujú za porušenie colných predpisov, ak sa stali v dôsledku pochybenia colných orgánov v súlade s článkom 119 kódexu. Colné orgány sú zodpovedné za škodu spôsobenú v dôsledku takéhoto pochybenia . [PN 23]

Článok 8

Zodpovednosť právnických osôb

1. Členský štát zabezpečí Členské štáty zabezpečia , aby sa právnické osoby zodpovedali za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 3 a 6 , ktorých sa dopustila v ich prospech akákoľvek osoba, ktorá konala buď samostatne alebo ako člen orgánu právnickej osoby a ktorá má v rámci tejto právnickej osoby vedúce postavenie na základe:

a)	oprávnenia zastupovať právnickú osobu;

b)	oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby;

c)	oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby. [PN 24]

2. Členské štáty takisto zabezpečia, aby právnické osoby boli zodpovedné za porušenie colných predpisov, ak bolo v dôsledku nedostatočného dohľadu alebo kontroly zo strany osoby uvedenej v odseku 1 umožnené porušenie colných predpisov v prospech takejto právnickej osoby, ktorého sa dopustila osoba v podriadenom postavení voči osobe uvedenej v odseku 1.

3. Zodpovednosťou právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nie je dotknutá zodpovednosť fyzických osôb, ktoré sa dopustili porušenia colných predpisov.

3a. Na účely tejto smernice „právnická osoba“ je akýkoľvek subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa uplatniteľného práva, s výnimkou štátov alebo verejných orgánov vykonávajúcich štátnu moc a verejných medzinárodných organizácií. [PN 26]

Článok 8a

Faktory, ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení, či je porušenie menej závažné

1. Pri určovaní, či je porušenie uvedené v článku 3 menej závažné, členské štáty zabezpečia od začiatku postupu určenia, či došlo k porušeniu colných predpisov, že ich príslušné orgány zohľadnia všetky relevantné okolnosti vrátane týchto:

a)	k porušeniu došlo v dôsledku nedbanlivosti;

b)	dotknutý tovar nepodlieha zákazom alebo obmedzeniam uvedeným v článku 134 ods. 1 druhej vete kódexu a v článku 267 ods. 3 písm. e) kódexu;

c)	porušenie má malý vplyv alebo nemá žiadny vplyv na výšku cla, ktoré sa má zaplatiť;

d)	osoba zodpovedná za porušenie v konaní účinne spolupracuje s príslušným orgánom;

e)	osoba zodpovedná za porušenie sa dobrovoľne prizná k porušeniu za predpokladu, že porušenie ešte nie je predmetom vyšetrovania, o ktorom by osoba zodpovedná za porušenie mala vedomosť;

f)	osoba zodpovedná za porušenie vie preukázať, že vynakladá významné úsilie o súlad s colnými predpismi Únie tým, že preukáže vysokú úroveň kontroly svojich operácií, napríklad prostredníctvom systému plnenia;

g)	osoba zodpovedná za porušenie je malý alebo stredný podnik, ktorá doposiaľ nemala skúsenosti s colnými záležitosťami.

2. Príslušné orgány považujú porušenie za menej závažné iba v prípade, ak neexistuje priťažujúca okolnosť, pokiaľ ide o porušenie, uvedená v článku 8b. [PN 27]

Článok 8b

Faktory, ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení, či je porušenie závažné

1. Pri určení, či je porušenie uvedené v článku 3 alebo 6 závažné, členské štáty zabezpečia od začiatku postupu určenia, či došlo k porušeniu colných predpisov, že ich príslušné orgány zohľadnia ktorúkoľvek z týchto okolností:

a)	porušenie bolo spáchané úmyselne;

b)	porušenie trvalo dlhšiu dobu s cieľom pokračovať v ňom;

c)	podobné alebo súvisiace porušenie pokračuje alebo sa opakuje, teda dochádza k nemu viac než raz;

d)	porušenie má výrazný vplyv na výšku dovozného alebo vývozného cla, ktoré sa nezaplatilo;

e)	dotknutý tovar je predmetom zákazov alebo obmedzení uvedených v článku 134 ods. 1 druhej vete kódexu a v článku 267 ods. 3 písm. e) kódexu;

f)	osoba zodpovedná za porušenie odmieta spolupracovať alebo spolupracovať v plnej miere s príslušným orgánom;

g)	osoba zodpovedná za porušenie už v minulosti porušila colné predpisy.

2. Porušenia uvedené v článku 3 písm. f), g), p), qi) a qj) predstavujú svojou povahou závažné porušenie. [PN 28]

Článok 9

Netrestnoprávne s ankcie za menej závažné porušenia colných predpisov uvedené v článku 3

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa okrem náhrady nezaplateného cla za porušenia colných predpisov uvedené v článku 3, ktoré sa v súlade s článkom 8a považujú za menej závažné, ukladali aj účinné, primerané a, odrádzajúce a netrestnoprávne sankcie uvedené v článku 3 v nasledujúcom tomto rozsahu:

a)	ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického tovaru nezaplateného cla , uloží sa peňažná pokuta od 1 % až do 5 % hodnoty tovaru výšky 70 % nezaplateného cla ;

b)	ak sa porušenie colných predpisov netýka špecifického tovaru nezaplateného cla , uloží sa peňažná pokuta od 150 EUR až do výšky 7 500 EUR.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa pri určovaní výšky sankcií, ktoré sa majú uložiť v rozsahu stanovenom v odseku 1 tohto článku, zohľadnili všetky relevantné okolnosti uvedené v článku 8a. [PN 29]

Článok 10

Sankcie za porušenia colných predpisov uvedené v článku 4

Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov ukladali účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uvedené v článku 4 v nasledujúcom rozsahu:

a)	Ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 15 % hodnoty tovaru;

b)	Ak sa porušenie colných predpisov netýka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 22 500 EUR. [PN 30]

Článok 11

Netrestnoprávne sankcie za závažné porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 5 a 6

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa okrem náhrady nezaplateného cla za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 3 a 6, ktoré sa v súlade s článkom 8b považujú za závažné, ukladali aj účinné, primerané a, odrádzajúce a netrestnoprávne sankcie uvedené v článkoch 5 a 6 v nasledujúcich limitoch tomto rozsahu :

a)	ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického tovaru nezaplateného cla , uloží sa peňažná pokuta až do 30 % hodnoty tovaru v rozsahu od 70 % do 140 % nezaplateného cla ;

aa)	ak sa porušenie colných predpisov netýka nezaplateného cla, ale týka sa hodnoty tovaru, uloží sa peňažná pokuta v rozsahu od 15 % do 30 % hodnoty tovaru;

b)	ak sa porušenie colných predpisov netýka špecifického nezaplateného cla ani hodnoty tovaru, uloží sa peňažná pokuta až vo výške od 7 500 EUR do 45 000 EUR.

Článok 11a

Ďalšie netrestnoprávne sankcie za závažné porušenia

1. Okrem sankcií uvedených v článku 11 a v súlade s kódexom môžu členské štáty v prípade závažného porušenia uložiť tieto nepeňažné sankcie:

a)	trvalá alebo dočasná konfiškácia tovaru;

b)	pozastavenie platnosti oprávnenia, ktoré bolo udelené.

2. V súlade s kódexom členské štáty zabezpečia, že v prípade závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov bude rozhodnutie o udelení postavenia schváleného hospodárskeho subjektu zrušené. [PN 32]

Článok 11b

Preskúmanie

1. Výšky uplatniteľných peňažných pokút podľa článkov 9 a 11 Komisia spolu s príslušnými orgánmi členských štátov preskúma od … [päť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Účelom postupu preskúmania je zabezpečiť, aby boli výšky peňažných pokút ukladaných v rámci colnej únie konvergentnejšie s cieľom harmonizácie jej fungovania.

2. Komisia každoročne zverejní podrobnosti o sankciách uložených členskými štátmi za porušenia colných predpisov uvedených v článkoch 3 a 6.

3. Členské štáty zabezpečia dodržiavanie colných právnych predpisov v zmysle článku 5 bodu 2 kódexu, ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 (6) . [PN 33]

Článok 11c

Vyrovnanie

Členské štáty poskytnú možnosť postupu vyrovnania, ktorý umožní príslušným orgánom uzatvoriť s osobou zodpovednou za porušenie dohodu o vyrovnaní vo veci porušenia colných predpisov ako alternatívu k začatiu alebo pokračovaniu súdneho konania, ak táto osoba akceptuje okamžite vykonateľnú sankciu.

Ak sa však súdne konanie už začalo, príslušné orgány môžu dosiahnuť vyrovnanie len so súhlasom justičného orgánu.

Komisia poskytne usmernenia týkajúce sa postupu vyrovnania, aby sa zabezpečilo, že osoba zodpovedná za porušenie bude mať možnosť dosiahnuť vyrovnanie v súlade so zásadou rovnakého a transparentného zaobchádzania a že každé uzavreté vyrovnanie bude obsahovať zverejnenie výsledku tohto postupu. [PN 34]

Článok 12

Účinné uplatňovanie sankcií a výkon právomocí ukladať sankcie príslušnými orgánmi

Členské štáty zabezpečia, aby pri určovaní typu a úrovne sankcií za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 3 až 6 príslušné orgány zohľadnili všetky príslušné okolnosti v prípade potreby vrátane:

a)	závažnosti a trvania porušenia,

b)	skutočnosti, že osoba zodpovedná za porušenie, je schválený hospodársky subjekt;

c)	zaplatenia sumy dovozného alebo vývozného cla;

d)	skutočnosti, že zahrnutý tovar je predmetom zákazov alebo obmedzení uvedených v článku 134 ods. 1 druhej vete kódexu a v článku 267 ods. 3 písm. e) kódexu alebo predstavuje riziko pre verejnú bezpečnosť;

e)	úrovne spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s príslušným orgánom;

f)	predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustila osoba zodpovedná za porušenie. [PN 35]

Článok 12a

Súlad

Členské štáty zabezpečia, aby usmernenia a publikácie o tom, ako dodržiavať colné predpisy Únie a byť s nimi naďalej v súlade boli sprístupnené zainteresovaným stranám, a to v ľahko prístupnej, zrozumiteľnej a aktuálnej forme. [PN 36]

Článok 13

Premlčanie

1. Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota doba pre začatie konania týkajúceho sa porušenia colných predpisov uvedená uvedeného v článkoch 3 až a 6 bola štyri roky a aby začala plynúť v deň, keď došlo k porušeniu colných predpisov.

2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušenia colných predpisov premlčacia lehota doba začala plynúť toho dňa, keď sa skončí konanie alebo opomenutie predstavujúce porušenie colných predpisov.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa premlčacia lehota doba prerušila akýmkoľvek aktom príslušného orgánu oznámeným danej osobe v súvislosti s vyšetrovaním alebo súdnymi konaniami týkajúcimi sa toho istého porušenia colných predpisov alebo konaním osoby zodpovednej za porušenie . Premlčacia doba začína plynúť po každom akte naďalej plynie odo dňa, keď skončí dôvod prerušenia.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 14 ods. 2, členské štáty zabezpečia, aby sa začatiu bolo začatie alebo pokračovaniu pokračovanie akéhokoľvek konania týkajúceho sa porušenia colných predpisov uvedeného v článkoch článku 3 až alebo 6 zabránilo premlčané, bez ohľadu na akékoľvek prerušenie premlčacej doby uvedenej v odseku 3 tohto článku, po uplynutí ôsmich rokov odo dňa uvedeného v odseku 1 alebo 2 tohto článku .

5. Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota doba na presadenie rozhodnutia o uložení sankcie bola tri roky. Toto obdobie sa začína dňom, keď sa rozhodnutie stáva konečným.

6. Členské štáty stanovia prípady, v ktorých dochádza k pozastaveniu premlčacích lehôt dôb stanovených v odsekoch 1, 4 a 5. [PN 37]

Článok 14

Pozastavenie konania

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa správne konania týkajúce sa porušovania colných predpisov uvedené v článkoch 3 a 6 pozastavili, ak sa trestné konania začali proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa v pozastavených správnych konaniach týkajúcich sa porušovania colných predpisov uvedených v článkoch 3 a 6 nepokračovalo, ak trestné konania uvedené v odseku 1 tohto článku boli nakoniec ukončené. V iných prípadoch sa môžu obnoviť pozastavené správne konania týkajúce sa porušovania colných predpisov uvedené v článkoch 3 a 6.

Článok 15

Súdna právomoc

1. Členské štáty zabezpečia vykonávanie právomoci nad porušeniami colných predpisov uvedenými v článkoch 3 a 6 v súlade s ktorýmkoľvek z nasledujúcich kritérií:

a)	porušenie colných predpisov, ku ktorému došlo úplne alebo sčasti na území daného členského štátu;

b)	osoba, ktorá sa dopustila porušenia colných predpisov, je občanom daného členského štátu;

c)	tovar súvisiaci s porušením colných predpisov je prítomný na území daného členského štátu.

2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď viac ako jeden členský štát začal konanie v súvislosti s tým istým porušením colných predpisov, vykonával právomoc ten členský štát, v ktorom prebieha trestné konanie proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami. Ak právomoc nemožno určiť na základe odseku 1, členské štáty zabezpečia, aby právomoc vykonával ten členský štát, ktorého príslušný orgán ako prvý začne konanie týkajúce sa porušenia colných predpisov proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami.

Článok 16

Spolupráca medzi členskými štátmi

Členské štáty spolupracujú a vymieňajú si akékoľvek informácie potrebné na konanie týkajúce sa konaní alebo opomenutí predstavujúcich porušenie colných predpisov uvedených v článkoch 3 až a 6, najmä v prípade prípadoch , keď viac ako jeden členský štát začal konanie proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami. Cieľom spolupráce medzi členskými štátmi je zvyšovanie účinnosti colných kontrol tovaru a harmonizácia postupov v rámci Únie. [PN 38]

Komisia dohliada nad spoluprácou medzi členskými štátmi s cieľom vytvoriť kľúčové ukazovatele výkonnosti vzťahujúce sa na colné kontroly a sankcie, šírenie najlepších postupov a koordináciu odbornej prípravy colných úradníkov. [PN 39]

Článok 17

Zabavenie Zaistenie

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali možnosť dočasne zabaviť zaistiť akýkoľvek tovar, dopravný prostriedok a akýkoľvek alebo iný nástroj použitý na porušenie colných predpisov uvedeného uvedené v článkoch 3 až a 6. Ak po uložení sankcie členský štát trvale skonfiškuje takéto tovary, môže sa rozhodnúť ich zničiť, opätovne použiť alebo recyklovať, a to podľa potreby. [PN 40]

Článok 18

Podávanie správ zo strany Komisie a preskúmanie

Komisia do [1. mája 2019] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dodržiavanie súladu s touto smernicou.

Komisia do 31. decembra 2017 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o ďalších prvkoch presadzovania colných predpisov Únie, ako je dohľad, kontrola a vyšetrovanie, ku ktorej v prípade potreby priloží legislatívny návrh na doplnenie tejto smernice. [PN 41]

Článok 18a

Podávanie správ členskými štátmi

Členské štáty zasielajú Komisii štatistiky týkajúce sa porušení a sankcií, ktoré boli uložené v dôsledku týchto porušení, s cieľom umožniť Komisii posúdiť uplatňovanie tejto smernice. Takto poskytnuté informácie sa zasielajú každý rok po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Komisia môže tieto údaje použiť pri revízii tejto smernice s cieľom dosiahnuť lepšiu aproximáciu vnútroštátnych sankčných systémov. [PN 42]

Článok 19

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 1. mája 2017. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 21

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda

(1) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 57.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2017.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/… z 5. júla 2017 o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L …).

(5) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1).

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/253

P8_TA(2017)0302

Rozpočet na rok 2018 – mandát na trialóg

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2018 (2017/2043(BUD))

(2018/C 334/38)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

—	so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018, ktorý prijala Komisia 30. mája 2017 (COM(2017)0400),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (1),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2),

—	so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2017 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2018, oddiel III – Komisia (4),

—	so zreteľom na závery Rady z 21. februára 2017 o rozpočtových usmerneniach na rok 2018 (06522/2017),

—	so zreteľom na článok 86a rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská ostatných príslušných výborov (A8-0249/2017),

Návrh rozpočtu na rok 2018: plnenie cieľov týkajúcich sa rastu, zamestnanosti a bezpečnosti

pripomína, že vo svojom uznesení z 15. marca 2017 Európsky parlament potvrdil, že hlavnými otázkami a prioritami rozpočtu EÚ na rok 2018 sú udržateľný rast, dôstojné, kvalitné a stabilné pracovné miesta, sociálno-ekonomická súdržnosť, bezpečnosť, migrácia a zmena klímy;

domnieva sa, že zo všeobecného hľadiska by návrh Komisie mohol byť dobrým východiskovým bodom pre tohtoročné rokovania, keďže rozpočet EÚ na rok 2018 musí EÚ umožniť, aby naďalej vytvárala udržateľný rast a pracovné miesta a zároveň poskytovala bezpečnosť svojim občanom a riešila výzvy spojené s migráciou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh Komisie úplne nezodpovedá výzve Európskeho parlamentu na prijatie opatrení proti zmene klímy;

víta rozhodnutie Komisie začleniť do návrhu rozpočtu výsledky revízie viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 v polovici trvania, a to aj pred jeho formálnym prijatím Radou, čím dáva jasne najavo dôležitosť revízie tohto VFR, ako aj potrebu väčšej pružnosti v rozpočte EÚ, vďaka ktorej by Únia mohla účinne reagovať na nové núdzové situácie a financovať svoje politické priority;

pripomína svoje pevné presvedčenie, že v súvislosti s dosahovaním udržateľného rastu a tvorbou stabilných a kvalitných pracovných miest v EÚ má kľúčový význam zvýšenie investícií do výskumu, inovácií, infraštruktúry, vzdelávania a MSP; víta v tejto súvislosti navrhnuté posilnenie programu Horizont 2020, Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a programu Erasmus+, keďže tieto programy priamo prispejú k dosiahnutiu uvedených cieľov; domnieva sa však, že bude potrebné ich ďalšie posilnenie, najmä vzhľadom na škrty vo financovaní týchto politík v prospech financovania EFSI;

pripomína kľúčovú úlohu MSP pri vytváraní pracovných miest a znižovaní nedostatku investícií a zdôrazňuje, že ich zodpovedajúce financovanie musí zostať jednou z hlavných priorít rozpočtu EÚ; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že navrhované prostriedky pre COSME sú v porovnaní s rozpočtom na rok 2017 o 2,9 % nižšie a vyjadruje svoj zámer ešte viac posilniť tento program v rozpočte na rok 2018; upozorňuje na potrebu ďalšej podpory MSP a požaduje riadne plnenie finančných záväzkov programu v zostávajúcich rokoch súčasného VFR; víta snahu Komisie o zjednodušenie financovania MSP v rámci programu Horizont 2020;

oceňuje úlohu Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) pri preklenovaní nedostatku investícií v celej EÚ a medzi územiami EÚ a pri pomoci v realizácii strategických investícií, ktoré poskytujú vysokú pridanú hodnotu pre hospodárstvo, životné prostredie a spoločnosť; podporuje preto predĺženie jeho platnosti do roku 2020; poukazuje na rýchle čerpanie prostriedkov v špecializovanom nástroji EFSI pre MSP a víta jeho zamýšľané rozšírenie; vyjadruje však poľutovanie nad chýbajúcim holistickým prístupom k financovaniu MSP, ktorý by umožnil jasný prehľad o celkových dostupných finančných prostriedkoch; zdôrazňuje svoju pozíciu v rámci prebiehajúcich legislatívnych rokovaní, že v záujme financovania tohto predĺženia by sa v súčasných programoch EÚ nemali robiť žiadne ďalšie škrty; zastáva názor, že EFSI, ktorého záručný fond je väčšinou financovaný z rozpočtu EÚ, by nemal podporovať subjekty usadené alebo zriadené v jurisdikciách uvedených v rámci príslušnej politiky EÚ v zozname nespolupracujúcich jurisdikcií, alebo jurisdikciách, ktoré v skutočnosti nedodržiavajú európske alebo medzinárodné daňové normy týkajúce sa transparentnosti a výmeny informácií;

víta iniciatívy EÚ v oblasti obranného výskumu a vývoja a získavania technológií, ktoré prispejú k dosahovaniu úspor z rozsahu v tomto sektore a širšej koordinácii medzi členskými štátmi, a v prípade správneho smerovania povedú k racionálnejšiemu vynakladaniu prostriedkov v obrane a umožnia úspory na vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje tiež potrebu zlepšiť konkurencieschopnosť a inovácie v európskom obrannom priemysle; pripomína svoju predchádzajúcu pozíciu, podľa ktorej by sa nové iniciatívy v tejto oblasti mali financovať z dodatočných prostriedkov a nie na úkor existujúcich programov vrátane NPE;

konštatuje, že Komisia nepodnikla žiadne kroky v nadväznosti na požiadavku Európskeho parlamentu o predloženie posúdenia a príslušných návrhov v súvislosti s „európskym preukazom Interrail k 18. narodeninám“; domnieva sa, že tieto návrhy majú potenciál posilniť európske povedomie a identitu; zdôrazňuje však, že prípadné nové projekty musia byť financované z nových finančných zdrojov a bez toho, aby to malo vplyv na existujúce programy, a mali by byť čo najviac sociálne inkluzívne; opakuje svoju predchádzajúcu výzvu Komisii, aby v tejto súvislosti predložila príslušné návrhy;

víta skutočnosť, že súčasťou návrhu rozpočtu na rok 2018 sú dodatočné rozpočtové prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (ďalej len „YEI“) ako odpoveď na predchádzajúce výzvy Európskeho parlamentu, aby sa v programe pokračovalo; súčasne berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 3/2017, v ktorom je zahrnuté poskytnutie viazaných rozpočtových prostriedkov vo výške 500 miliónov EUR na iniciatívu YEI, v súlade s dohodou Európskeho parlamentu a Rady v rámci zmierovacieho rozpočtového postupu v roku 2017; je presvedčený, že navrhnuté sumy zjavne nebudú stačiť na to, aby YEI dosiahla svoje ciele, a domnieva sa, že s cieľom účinne riešiť nezamestnanosť mladých ľudí musí YEI aj naďalej prispievať k plneniu prioritného cieľa Únie týkajúceho sa rastu a zamestnanosti; trvá na tom, že treba zabezpečiť účinnú reakciu na nezamestnanosť mladých ľudí v celej Únii, a zdôrazňuje, že túto iniciatívu je možné ďalej zlepšiť a zefektívniť, a to najmä zabezpečením toho, že prinesie skutočnú európsku pridanú hodnotu politikám zamestnanosti mladých ľudí v členských štátoch a nenahradí financovanie bývalých národných politík;

10.

pripomína, že politika súdržnosti zohráva hlavnú úlohu v rozvoji a raste EÚ; zdôrazňuje, že v roku 2018 by sa programy politiky súdržnosti mali začať vykonávať v plnom rozsahu; vyzdvihuje záväzok Európskeho parlamentu zabezpečiť zodpovedajúce prostriedky na tieto programy, ktoré predstavujú jednu z hlavných politík EÚ; vyjadruje však znepokojenie nad neprijateľnými oneskoreniami vo vykonávaní operačných programov na vnútroštátnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vymenovanie riadiacich, audítorských a certifikačných orgánov sa dokončí a že vykonávanie sa zrýchli; berie na vedomie, že dlhé rokovania o právnych základoch znamenajú, že inštitúcie EÚ, ktoré sa do nich zapojili, nesú časť zodpovednosti za nízku mieru plnenia; berie na vedomie, že niektoré členské štáty sa domnievajú, že kohézne fondy by mali byť nástrojom na zaručenie solidarity vo všetkých politikách Únie;

11.

je mimoriadne znepokojený možným opätovným nahromadením nezaplatených faktúr na konci obdobia súčasného VFR a pripomína ich bezprecedentnú výšku 24,7 miliardy EUR na konci roka 2014; víta skutočnosť, že Komisia pri príležitosti revízie VFR v polovici trvania po prvýkrát poskytla prognózu platieb do roku 2020, zdôrazňuje však, že je potrebné náležite ju každý rok aktualizovať s cieľom umožniť rozpočtovému orgánu včas prijať potrebné opatrenia; upozorňuje, že nová platobná kríza by mala škodlivý vplyv najmä na príjemcov prostriedkov z rozpočtu EÚ; je presvedčený o tom, že dôveryhodnosť EÚ je tiež spojená s jej schopnosťou zabezpečiť primeranú úroveň platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte EÚ, čo jej umožní plniť si záväzky; zdôrazňuje, že oneskorené platby majú negatívny vplyv na súkromný sektor, a najmä na MSP v EÚ, ktoré majú uzavreté zmluvy s verejnými orgánmi;

12.

zdôrazňuje význam splnenia záväzku EÚ dosiahnuť ciele stanovené na konferencii COP21, najmä vzhľadom na nedávne rozhodnutia vlády USA odstúpiť od dohody; zdôrazňuje, že existuje vážne riziko, že bez vynaloženia väčšieho úsilia sa nedosiahne splnenie cieľa venovať najmenej 20 % výdavkov EÚ vo VFR na roky 2014 – 2020 na opatrenia súvisiace so zmenou klímy; so znepokojením berie na vedomie nepatrný nárast výdavkov na biodiverzitu vo výške 0,1 %; zdôrazňuje význam začlenenia ochrany biodiverzity do celého rozpočtu EÚ a opakuje svoju predchádzajúcu výzvu na použitie metodiky sledovania, ktorá zohľadňuje všetky výdavky súvisiace s biodiverzitou a ich efektívnosť; zdôrazňuje tiež, že projekty financované z EÚ by nemali mať negatívny vplyv na zmiernenie zmeny klímy ani na prechod na obehové, nízkouhlíkové hospodárstvo;

13.

zdôrazňuje, že nebývalá mobilizácia osobitných nástrojov ukázala, že rozpočet EÚ nebol pôvodne určený na to, aby riešil problémy, ako je súčasná migračná a utečenecká kríza; domnieva sa, že začať považovať krízu za ukončenú je unáhlené; nesúhlasí preto s navrhnutými škrtmi v okruhu 3 v porovnaní s rozpočtom na rok 2017, ktoré zjavne nie sú v súlade s prísľubom EÚ účinne riešiť migračnú a utečeneckú krízu; zdôrazňuje však, že po reakcii na naliehavú a bezprecedentnú situáciu by sa mal uplatňovať systematickejší a aktívnejší prístup, ktorý by dopĺňalo účinné využívanie rozpočtu EÚ; pripomína, že ochrana a bezpečnosť občanov sú prioritou EÚ;

14.

opätovne potvrdzuje, že zameranie sa na hlavné príčiny migračnej a utečeneckej krízy je spolu so stabilizáciou krajín susediacich s EÚ dlhodobým a udržateľným riešením a že pri dosahovaní tohto cieľa zohrávajú kľúčovú úlohu investície v krajinách, z ktorých pochádzajú migranti a utečenci; v tejto súvislosti víta vonkajší investičný plán (EIP) a dohodu medzi inštitúciami o Európskom fonde pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD), a vyzýva na jeho rýchlu implementáciu; s prekvapením preto vníma zníženia výdavkov v okruhu 4, ktoré nemožno úplne odôvodniť v rámci predchádzajúcich zvýšení rozpočtových prostriedkov alebo nízkej miery plnenia; opätovne potvrdzuje, že riešenie prvotných príčin migrácie zahŕňa nielen riešenie problémov, ako sú chudoba, nezamestnanosť, vzdelávanie a hospodárske príležitosti, ale aj nestabilita, konflikt a zmena klímy;

15.

víta zvýšenie, ktoré sa v nadväznosti na predchádzajúce výzvy Európskeho parlamentu navrhuje pre východnú zložku nástroja európskeho susedstva; je presvedčený, že podpora EÚ najmä pre krajiny, ktoré podpísali dohody o pridružení, je nevyhnutná na posilnenie hospodárskej integrácie a zbližovania s EÚ a na podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv v našom východnom susedstve; zdôrazňuje, že takáto podpora by sa mala uplatňovať ak príslušné krajiny spĺňajú kritériá oprávnenosti, najmä pokiaľ ide o právny štát, boj proti korupcii, ako aj posilnenie demokratických inštitúcií;

16.

zdôrazňuje význam Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ), ktorý bol zriadený s cieľom reagovať na veľké prírodné katastrofy a vyjadriť európsku solidaritu regiónom postihnutým katastrofami v Európe, a berie na vedomie navrhované zvýšenie viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov pre FSEÚ; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne posúdila, či bude potrebné ďalšie zvýšenie, najmä so zreteľom na zemetrasenia v Taliansku a na požiare v Španielsku a Portugalsku (s tragickými stratami na životoch), ktoré mali dramatický a podstatný vplyv na život ľudí, najmä v znevýhodnených regiónoch; vyzýva na úpravu pravidiel na mobilizáciu tohto fondu tak, aby umožnili pružnejšiu a včasnejšiu mobilizáciu, zahŕňali širší rozsah katastrof s výrazným vplyvom a skrátili čas medzi katastrofou a dostupnosťou finančných prostriedkov;

17.

konštatuje, že návrh rozpočtu na rok 2018 ponecháva len veľmi obmedzené, resp. žiadne rezervy pod stropmi VFR v okruhoch 1, 3 a 4; domnieva sa, že je to dôsledok dôležitých nových iniciatív, ktoré sa uskutočňujú od roku 2014 (EFSI, návrhy týkajúce sa migrácie a v poslednom čase výskum v oblasti obrany a európsky zbor solidarity), ktoré boli vtesnané pod stropy VFR dohodnuté v roku 2013; pripomína, že VFR, najmä po revízii v polovici trvania, obsahuje ustanovenia o flexibilite, ktoré sú síce obmedzené, no mali by sa používať v najväčšej miere, aby sa zachovala úroveň ambícií úspešných programov a bolo možné zvládať nové výzvy; vyjadruje zámer Európskeho parlamentu ešte viac aktivovať takéto ustanovenia o flexibilite v rámci postupu prijímania zmien a doplnení; opätovne vyzýva na zavedenie nových skutočných vlastných zdrojov do rozpočtu EÚ;

18.

berie v tejto súvislosti na vedomie množstvo odkazov v návrhu rozpočtu na potrebu opravného listu, ktorý by mohol byť sčasti predzvesťou pozície Európskeho parlamentu v rozpočtovom postupe; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa oznámenia Komisie budú prípadné nové iniciatívy v oblasti bezpečnosti a migrácie a možné rozšírenie nástroja pre utečencov v Turecku (FRT) navrhnuté zrejme ako súčasť nadchádzajúceho opravného listu namiesto toho, aby sa už zaradili do návrhu rozpočtu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby včas poskytla podrobné informácie k týmto pripravovaným návrhom, aby ich mohol rozpočtový orgán riadne preskúmať; zdôrazňuje, že tieto možné iniciatívy by nemali ignorovať a už vôbec nie nahrádzať požiadavky a pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil Európsky parlament v súvislosti s týmto rozpočtovým postupom;

19.

opätovne zdôrazňuje svoju podporu vykonávaniu stratégie Komisie s názvom Rozpočet zameraný na výsledky a vyzýva na neustále zlepšovanie kvality a prezentácie údajov o výkonnosti s cieľom poskytnúť presné, jasné a zrozumiteľné informácie o výkonnosti programov EÚ;

Podokruh 1a – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

20.

konštatuje, že v porovnaní s rokom 2017 návrh Komisie na rok 2018 predstavuje zvýšenie záväzkov v podokruhu 1a o 2,5 % na 21 841,3 milióna EUR; víta skutočnosť, že programy Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy a Erasmus+ predstavujú významnú časť tohto zvýšenia, pretože príslušné viazané rozpočtové prostriedky sa zvyšujú o 7,3 %, 8,7 % respektíve 9,5 %, ale poznamenáva, že je to stále mierne pod hranicou ich finančného plánu; poukazuje najmä na veľmi nízku mieru úspešnosti žiadostí v rámci programu Horizont 2020;

21.

je však prekvapený tým, že viazané a platobné rozpočtové prostriedky na COSME boli znížené o 2,9 %, resp. 31,3 %, hoci podpora MSP sa považuje za jednu z najdôležitejších priorít EÚ;

22.

pripomína, že pokiaľ ide o predĺženie EFSI, Európsky parlament je proti akýmkoľvek ďalším škrtom v NPE, a zastáva názor, že dodatočné prostriedky vo výške 1,1 miliardy EUR na záruku EÚ by sa mali čerpať len z nepridelených rezerv (vo výške 650 miliárd EUR) a očakávaných čistých kladných príjmov (vo výške 450 miliárd EUR); pripomína, že finančné krytie na NPE (oblasť IKT) zahŕňa aj novú iniciatívu Wifi4EU; pripomína, že rozpočet NPE podlieha systematickému nadmernému dopytu kvôli nedostatočným rozpočtovým prostriedkom, najmä pokiaľ ide o oblasť infraštruktúry;

23.

berie na vedomie návrh Komisie na zriadenie európskeho zboru solidarity; konštatuje však so znepokojením, že napriek varovaniam Európskeho parlamentu podľa legislatívneho návrhu, ktorý bol prijatý 30. mája 2017, sa budú tri štvrtiny rozpočtu na európsky zbor solidarity financovať presunmi z existujúcich programov, a to hlavne z programu Erasmus+ (197,7 milióna EUR); vyjadruje znepokojenie v súvislosti s rizikom, ktoré by tým vzniklo pre tieto programy EÚ, a vyjadruje svoj zámer ďalej posilniť program Erasmus+ v rozpočte na rok 2018; opäť zdôrazňuje, že všetky nové politické záväzky by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov a nie prostredníctvom presunov prostriedkov z existujúcich programov;

24.

víta navrhované rozšírenie prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany a predloženie legislatívneho návrhu Komisiou, ktorý sa týka európskeho programu rozvoja obranného priemyslu;

Podokruh 1b – Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

25.

konštatuje, že celkové viazané rozpočtové prostriedky na podokruh 1b predstavujú 55 407,9 milióna EUR, čo zodpovedá 2,4 % zvýšeniu v porovnaní s rozpočtom na rok 2017, ak je zahrnutý návrh opravného rozpočtu č. 3;

26.

konštatuje, že navrhnutá suma 46 763,5 milióna EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch je o 25,7 % vyššia ako v roku 2017, čo do značnej miery odráža pokles z roku 2017 spôsobený oneskorením skutočného začatia nových operačných programov; pripomína, že nepresné predpovede členských štátov spôsobili, že platobné rozpočtové prostriedky v podokruhu 1b boli v roku 2016 vo veľkej miere nedostatočne využité, a to o viac než 11 miliárd EUR, a konštatuje, že navrhnuté úrovne na rok 2018 boli od vypracovania predchádzajúcich prognóz už upravené nadol o 1,6 miliardy EUR;

27.

zdôrazňuje potrebu vykonávať programy 2014 – 2020 v plnej miere a je pevne presvedčený, že v budúcnosti sa musí zabrániť akémukoľvek „abnormálnemu“ hromadeniu neuhradených faktúr; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a členské štáty, aby prednostne riešili všetky nedoriešené otázky spojené s oneskoreným vymenovaním národných riadiacich a certifikačných orgánov, ako aj ďalšie prekážky pri predkladaní žiadostí o platby; úprimne dúfa, že národné orgány aj Komisia zvýšili kvalitu svojich odhadov platobných potrieb v rozpočte na rok 2018 a že platobné rozpočtové prostriedky v navrhnutej výške sa budú čerpať v plnej miere; uznáva, že zdĺhavé rokovania medzi inštitúciami EÚ týkajúce sa právnych základov patria medzi niekoľko príčin súčasnej nízkej miery plnenia rozpočtu;

28.

víta návrh Komisie, aby sa financovalo pokračovanie YEI, a berie na vedomie navrhnutú mobilizáciu prostriedkov vo výške 233,3 milióna EUR z celkovej rezervy na záväzky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa riadili údajmi z nedávnej správy Európskeho dvora audítorov; pripomína, že prípadnému zvýšeniu vyčlenených rozpočtových prostriedkov na YEI by mali zodpovedať príslušné sumy z Európskeho sociálneho fondu (ESF); vyjadruje svoj zámer preskúmať všetky možnosti s cieľom ešte viac posilniť tento program v rozpočte na rok 2018;

29.

zdôrazňuje význam Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) pri riešení chudoby a sociálneho vylúčenia a žiada, aby mu boli v rozpočte na rok 2018 pridelené vhodné zdroje, ktoré umožnia primerane uspokojovať potreby cieľových skupín a plniť ciele fondu;

Okruh 2 – Udržateľný rast: prírodné zdroje

30.

berie na vedomie navrhnuté záväzky vo výške 59 553,5 milióna EUR (+1,7 % v porovnaní s rokom 2017) a platby vo výške 56 359,8 milióna EUR (+2,6 %) v okruhu 2, v dôsledku čoho v rámci stropu na záväzky ostáva rezerva 713,5 milióna EUR; konštatuje, že vyšší objem rozpočtových prostriedkov na financovanie potrieb Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) na rok 2018 (+2,1 %) z veľkej časti vyplýva z výrazne nižšej sumy pripísaných príjmov, ktoré by mali byť k dispozícii v roku 2018;

31.

konštatuje, že Komisia ponechala pod stropom okruhu 2 rezervu 713,5 milióna EUR; poukazuje na skutočnosť, že vyššia nestálosť na poľnohospodárskych trhoch, aká bola v minulosti príčinou krízy v mliekarenskom sektore, môže viesť k tomu, že sa táto rezerva použije; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rezerva ponechaná pod stropmi bude stačiť na riešenie akejkoľvek krízy, ktorá by mohla nastať;

32.

vyzdvihuje predĺženie opatrení mimoriadnej podpory v prípade určitých druhov ovocia, ktorých situácia na trhu je stále ťažká; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia v súčasnosti nepredkladá podporné opatrenia v odvetviach hospodárskych zvierat a najmä v mliekarenskom sektore v súvislosti s ruským zákazom dovozu z EÚ, a preto očakáva v tejto súvislosti zmenu smerovania; v dôsledku toho očakáva, že ak sa použije rezerva z okruhu 2, časť z nej bude pridelená poľnohospodárom vyrábajúcim mlieko v krajinách najviac postihnutých ruským embargom; očakáva opravný list Komisie, ktorý by mal byť predložený v októbri 2017 a mal by vychádzať z aktualizovaných informácií o financovaní EPZF, aby sa overili skutočné potreby v poľnohospodárskom sektore a náležite zohľadnil vplyv ruského embarga a iných nestálostí na trhu;

33.

víta zvýšenie záväzkov Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) (+2,4 %) a programu LIFE+ (+5,9 %) v súlade s finančným plánom, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že podstatne znížené platobné rozpočtové prostriedky poukázali na to, že tieto dva programy sa v období 2014 – 2020 ešte stále len rozbiehajú;

Okruh 3 — Bezpečnosť a občianstvo

34.

berie na vedomie navrhnutú sumu viazaných rozpočtových prostriedkov 3 473,1 milióna EUR na okruh 3; zdôrazňuje potrebu spoločných, komplexných a udržateľných riešení situácie v oblasti migrácie a utečencov a súvisiacich výziev;

35.

víta návrh Komisie týkajúci sa ďalších 800 miliónov EUR určených na riešenie bezpečnostných problémov, predovšetkým po sérii teroristických útokov v EÚ;

36.

zastáva názor, že význam a naliehavosť týchto otázok nezodpovedajú výraznému zníženiu záväzkov (-18,9 %) a platieb (-21,7 %) navrhnutému v okruhu 3 v porovnaní s rozpočtom na rok 2017, najmä pokiaľ ide o Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF) a program Spravodlivosť; žiada zodpovedajúce prostriedky z rozpočtu pre tieto fondy; trvá na tom, že tieto škrty nie sú opodstatnené oneskorením vo vykonávaní dohodnutých opatrení a prijímaní nových návrhov právnych predpisov; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že budú poskytnuté zodpovedajúce rozpočtové zdroje a že všetky ďalšie potreby sa budú čo najrýchlejšie riešiť;

37.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz neexistuje účinný systém prerozdeľovania, čo spôsob nerovnaké zaťaženie niektorých členských štátov, najmä Talianska a Grécka; pripomína, že v roku 2016 prišlo do EÚ 361 678 utečencov a migrantov, z toho 181 405 do Taliansku a 173 447 do Grécku a Taliansko prijalo až 85 % utečencov a migrantov, ktorí zatiaľ v roku 2017 prišli do EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Taliansko zatiaľ dostalo z AMIF len 147,6 milióna EUR, čo pokrýva iba 3 % celkových nákladov tejto krajiny na riadenie migračnej krízy;

38.

domnieva sa tiež, že spolupráca medzi členskými štátmi v oblastiach spojených s bezpečnosťou by sa mohla ešte viac posilniť prostredníctvom väčšej podpory z rozpočtu EÚ; kladie si otázku, ako je možné splniť tento cieľ, ak sa príslušné rozpočtové položky ISF v porovnaní s rozpočtom na rok 2017 výrazne znížia; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť potrebné finančné prostriedky na implementáciu navrhnutých nových informačných systémov a systémov hraničnej kontroly, ako je napríklad systém EÚ pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a systém vstup/výstup;

39.

domnieva sa, že pokiaľ ide o zavedenie európskej migračnej agendy, rok 2018 bude skúšobným rokom, pričom niektoré z jej kľúčových prvkov sa budú ešte len rozvíjať; podčiarkuje potrebu dôsledne posúdiť rozpočtový dosah celého radu predložených legislatívnych návrhov, ako je napríklad reforma dublinského spoločného azylového systému a nový systém vstup/výstup a systém ETIAS vrátane možnosti ich neskorého prijatia; zdôrazňuje, že je dôležité, aby ambíciám Únie v tejto súvislosti zodpovedali primerané finančné prostriedky a aby sa nimi čo najskôr zaistilo vypracovanie účinnej európskej azylovej a migračnej politiky vychádzajúce zo solidarity medzi členskými štátmi a pri plnom rešpektovaní medzinárodného práva;

40.

upozorňuje, že v návrhu Komisie už tretí rok po sebe nie je vyhradená žiadna rezerva v rámci stropu okruhu 3, čo svedčí o tom, že veľkosť tohto najmenšieho okruhu VFR je neaktuálna, na čo poukázal Európsky parlament počas postupu revízie v polovici trvania; víta v tejto súvislosti návrh Komisie na mobilizáciu nástroja flexibility vo výške 817 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, čo bude možné len vtedy, ak sa dosiahne väčšia flexibilita v revidovanom nariadení o VFR; zdôrazňuje, že úroveň výdavkov je stále nedostatočná, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia odložila prípadné ďalšie návrhy až do budúceho opravného listu;

41.

pripomína dôraznú podporu, ktorú Európsky parlament poskytuje kultúrnym a mediálnym programom; víta navrhnuté zvýšenie prostriedkov na program Kreatívna Európa v porovnaní s rozpočtom na rok 2017 vrátane prostriedkov na Európsky rok kultúrneho dedičstva v rámci multimediálnych akcií; stále trvá na potrebe dostatočných finančných prostriedkov na program Európa pre občanov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala iniciatívy v rámci rozpočtového riadku „multimediálne akcie“ s cieľom zabezpečiť, aby rozpočet účinne podporoval vysokokvalitné nezávislé pokrytie záležitostí EÚ; opätovne zdôrazňuje svoju podporu udržateľnej viacročnej finančnej dohode pre Euranet+; oceňuje zvýšenia viazaných rozpočtových prostriedkov v porovnaní s rozpočtom na rok 2017 na program Potraviny a krmivá a program Spotrebitelia; a napokon zdôrazňuje význam silného programu v oblasti zdravia a primeraného rozpočtu, ktorý umožní európsku spoluprácu v oblasti zdravia vrátane nových inovácií v oblasti zdravotnej starostlivosti, nerovností v oblasti zdravia, zaťaženia chronickými chorobami, antimikrobiálnej rezistencie, cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a prístupu k starostlivosti;

Okruh 4 – Globálna Európa

42.

vyjadruje poľutovanie nad celkovým znížením viazaných rozpočtových prostriedkov na okruh 4, ktoré predstavujú 9,6 miliardy EUR (-5,6 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2017); konštatuje, že zníženia v prípade hlavných nástrojov okruhu 4 z prevažnej časti súvisia s predchádzajúcim zvyšovaním schváleným v rozpočte na rok 2017 na nástroj pre utečencov v Turecku a nový rámec partnerstva ako súčasť európskej migračnej agendy;

43.

domnieva sa, že úroveň škrtov v prípade nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) a nástroja európskeho susedstva (ENI), najmä jeho južnej časti, nie je opodstatnená vzhľadom na dlhodobé potreby činnosti EÚ v oblasti migrácie, ktoré presahujú rámec paktu v oblasti migrácie ako súčasti rámca partnerstva a jeho záväzky v oblasti medzinárodného rozvoja; požaduje v tejto súvislosti zvýšenie finančných prostriedkov určených na mierový proces a finančnú pomoc pre Palestínu a UNRWA; pripomína význam zabezpečenia dostatočných finančných prostriedkov pre južné susedstvo, keďže stabilita na Blízkom východe je kľúčovým prvkom v riešení základných príčin migrácie;

44.

víta však navrhnuté zvýšenia prostriedkov na východnú zložku ENI, ktoré prispejú k podpore demokratických reforiem a k hospodárskej integrácii do EÚ, najmä v krajinách, ktoré s Úniou podpísali dohody o pridružení;

45.

berie na vedomie zvýšenú podporu politických reforiem v Turecku (IPA II), najmä vzhľadom na to, že krajina upadá v oblasti právneho štátu, slobody prejavu a základných práv; vyzýva Komisiu, aby pozastavila čerpanie predvstupovej pomoci ak sa pozastavia prístupové rokovania a ak sa tento scenár naplní, aby použila tieto prostriedky na priamu podporu občianskej spoločnosti v Turecku, a aby viac investovala do medziľudských výmenných programov ako Erasmus + pre študentov, akademických pracovníkov a novinárov; očakáva dostatočné finančné prostriedky pre krajiny západného Balkánu prijímajúce pomoc z IPA, ktoré naliehavo potrebujú finančnú podporu na reformy;

46.

domnieva sa, že mobilita študentov a akademická spolupráca medzi EÚ a susednými krajinami by mala byť trvalo podporovaná vzhľadom na význam vysokoškolského vzdelávania pre celkové reformy v partnerských krajinách; vyjadruje preto poľutovanie nad znížením prostriedkov na technickú a finančnú pomoc v rámci troch vonkajších nástrojov (IPA, ENI a DCI), ktorých cieľom je podpora medzinárodného rozmeru vyššieho vzdelávania pri vykonávaní programu Erasmus+;

47.

berie na vedomie návrh Komisie ponechať pod stropom rezervu 232 miliónov EUR; je presvedčený o tom, že výzvy, ktorým čelí vonkajšia činnosť EÚ, si vyžadujú trvalé finančné prostriedky presahujúce súčasnú úroveň okruhu 4; pripomína, že rezerva na nepredvídané udalosti bola v rámci rozpočtu 2017 použitá na to, aby bolo možné financovanie nad rámec stropu; trvá na tom, že nové iniciatívy by sa mali financovať prostredníctvom nových rozpočtových prostriedkov a že by sa mali plne využívať všetky možnosti flexibility do výšky dohodnutej v rámci revízie VFR;

48.

vyzýva Komisiu, ktorá opakovane odkazuje na možné predĺženie nástroja pre utečencov v Turecku, aby čo najskôr predložila reálny návrh predĺženia jeho platnosti, ak to má skutočne v úmysle; pripomína záväzok Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, že zaručia, aby zriadenie nástroja pre utečencov v Turecku a trustových fondov bolo transparentné a jednoznačné a aby bolo v súlade so zásadou jednotnosti rozpočtu Únie, pokiaľ ide o výsady rozpočtového orgánu vrátane parlamentnej kontroly; nalieha opäť na členské štáty, aby si včas splnili svoje záväzky, pokiaľ ide o financovanie nástroja pre utečencov v Turecku a trustových fondov;

49.

vyjadruje plnú podporu prísľubom, ktoré dala EÚ na bruselskej konferencii o Sýrii, čím potvrdzuje predchádzajúce prísľuby z Londýna; súhlasí s tým, aby sa v záujme splnenia tohto prísľubu zvýšili prostriedky na ENI a humanitárnu pomoc o 120 miliónov EUR v oboch prípadoch;

Okruh 5 – Administratíva

50.

konštatuje, že výdavky v okruhu 5 sa zvýšili o 3,1 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2017 a predstavujú 9 682,4 milióna EUR (+ 287,9 milióna EUR); konštatuje, že viac ako jedna tretina tohto nominálneho zvýšenia vyplynula z dodatočných rozpočtových prostriedkov potrebných na dôchodky (+ 108,5 milióna EUR); berie na vedomie, že ďalšie rozpočtové prostriedky vyplývajú prevažne z toho, že sa očakáva čoraz väčší počet dôchodcov (+4,2 %); berie na vedomie aj to, že podľa odhadov bude počet dôchodcov v nasledujúcich rokoch rásť; berie na vedomie striktný prístup k administratívnym výdavkom a nominálne zmrazenie všetkých výdavkov, ktoré nesúvisia s platmi;

51.

konštatuje, že po započítaní sumy 570 miliónov EUR na použitie rezervy na nepredvídané udalosti v okruhu 3 v roku 2017 predstavuje skutočná rezerva pod stropom sumu 93,6 milióna EUR; zdôrazňuje, že podiel okruhu 5 v rozpočte EÚ sa v dôsledku dôchodkov mierne zvýšil na 6,0 % (vo viazaných rozpočtových prostriedkoch);

Pilotné projekty – prípravné akcie

52.

zdôrazňuje význam pilotných projektov a prípravných akcií ako nástrojov na vymedzovanie politických priorít a na zavedenie nových iniciatív, z ktorých sa môžu vyvinúť stále činnosti a programy EÚ; má v úmysle určiť vyvážený balík pilotných projektov a prípravných akcií; konštatuje, že v súčasnom návrhu je rezerva v niektorých okruhoch dosť obmedzená, resp. niekde ani neexistuje, a plánuje preskúmať spôsoby, ako vytvoriť priestor pre prípadné pilotné projekty a prípravné akcie bez toho, aby to obmedzilo iné politické priority; domnieva sa, že pri vykonávaní pilotných projektov a prípravných akcií by mala Komisia postupne informovať poslancov Európskeho parlamentu od začiatku, aby sa zabezpečilo úplné rešpektovanie ducha ich návrhov;

Agentúry

53.

berie na vedomie celkové zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre decentralizované agentúry v návrhu rozpočtu na rok 2018 o 3,1 % (bez započítania pripísaných príjmov) a 146 ďalších pracovných miest, pričom však upozorňuje na veľké rozdiely medzi naplno fungujúcimi agentúrami (-11,2 %) a agentúrami s novými úlohami (+10,5 %); vychádza z toho, že tieto čísla náležite odrážajú skutočnosť, že od roku 2013 väčšina agentúr splnila alebo dokonca prekročila cieľ znižovania počtu zamestnancov o 5 % (niektoré z nich ho majú ukončiť v roku 2018), zatiaľ čo zvyšovanie počtu zamestnancov bolo v tom istom období obmedzené na agentúry, ktoré pôsobia v oblasti migrácie a bezpečnosti (+183 miest), finančného dohľadu (+28 miest) a niektoré agentúry poverené novými úlohami (ERA, EASA, GSA) (+18 miest); pripomína svoju výzvu, ktorú už vyjadril v postupe o udelení absolutória za rok 2015 (5), aby sa zachovali a v prípade potreby poskytli dodatočné zdroje s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie agentúr vrátane stáleho sekretariátu siete agentúr (v súčasnosti známeho ako spoločný podporný úrad);

54.

pripomína svoje presvedčenie, že agentúram EÚ pôsobiacim v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí sa musia bezodkladne poskytnúť potrebné operačné prostriedky a zamestnanci v takom počte, aby mohli plniť dodatočné úlohy a povinnosti, ktoré im boli zverené v posledných rokoch; víta v tejto súvislosti navrhnuté zvýšenie počtu zamestnancov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), ktoré považuje za absolútne minimum potrebné na to, aby tieto agentúry mohli účinne vykonávať svoju prácu; zdôrazňuje, že navrhnutý rozpočet a úroveň personálneho obsadenia Europolu nie sú dostatočné na splnenie pridelených úloh, keďže Komisia a členské štáty sa v predchádzajúcich rokoch rozhodli posilniť spoluprácu členských štátov najmä v oblasti boja proti terorizmu, organizovanému zločinu, počítačovej kriminalite, obchodovaniu s ľuďmi a v oblasti ochrany detí bez sprievodu; upozorňuje na zistené nedostatky v existujúcej architektúre výmeny informácií a naliehavo vyzýva Komisiu, aby eu-LISA poskytla primerané ľudské a finančné zdroje na plnenie dodatočných úloh a povinností, ktorými bola agentúra v tejto súvislosti nedávno poverená; zdôrazňuje dôležitú úlohu úradu EASO pri podpore členských štátov v riadení žiadostí o azyl, najmä v súvislosti so zvýšeným počtom žiadateľov o azyl; vyjadruje poľutovanie nad znížením úrovne operačných prostriedkov (-23,6 % v porovnaní s rokom 2017) a počtu zamestnancov (-4 %) Eurojustu, ktorý v súčasnosti čelí zvýšenému počtu prípadov;

55.

so znepokojením konštatuje, že škrty v počtoch zamestnancov sa týkali predovšetkým agentúr EÚ v oblasti zamestnanosti a odbornej prípravy (CEDEFOP, ETF, EU-OSHA, EUROFOUND), ktoré prišli o 5 miest, ako aj európskych agentúr v oblasti environmentálnej činnosti (ECDC, ECHA, EEA, EFSA, EMA), ktoré prišli o 12 miest; domnieva sa, že to je v rozpore s celkovými politikami Únie v oblasti vytvárania dôstojných, kvalitných a stabilných pracovných miest a boja proti zmene klímy; víta zvýšenie počtu zamestnancov a rozpočtu pre agentúry ACER a GSA, ale zdôrazňuje, že tieto prírastky nestačia na to, aby si agentúry zodpovedajúcim spôsobom plnili svoje úlohy;

56.

konštatuje, že rok 2018 je tretím termínom registrácie v rámci nariadenia REACH, ktorý ovplyvní veľký počet spoločností v Európe a doteraz najvyšší počet MSP, a že to bude mať významný vplyv na pracovné zaťaženie agentúry ECHA; vyzýva preto Komisiu, aby sa v roku 2018 zdržala plánovaného zníženia počtu pracovných miest pre dočasných zamestnancov o šesť miest a odložila toto zníženie až do roku 2019, aby agentúra ECHA mohla účinne vykonať celý svoj pracovný program na rok 2018; v tejto súvislosti poznamenáva, že agentúra ECHA už od roku 2012 znížila počet zamestnancov na REACH o 10 %;

o o

57.

pripomína, že uplatňovanie rodového hľadiska je zákonnou povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zmlúv; žiada, aby sa v rámci rozpočtového postupu presadzovalo rodové rozpočtovanie a aby sa rozpočtové výdavky používali ako účinný nástroj na presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi; odporúča, aby sa vytvoril rozpočtový plán pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v inštitúciách EÚ, pokiaľ ide o prijatý pilotný projekt, a aby sa v budúcnosti do rozpočtov zahŕňal osobitný riadok pre riadenie koordinácie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci inštitúcií;

58.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0085.

(5) Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie rozpočtu agentúr Európskej únie za rozpočtový rok 2015: výkonnosť, finančné hospodárenie a kontrola (Prijaté texty, P8_TA(2017)0155).

PRÍLOHA

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O DÁTUMOCH PRE ROZPOČTOVÝ POSTUP A SPÔSOBOCH FUNGOVANIA ZMIEROVACIEHO VÝBORU V ROKU 2018

V súlade s časťou A prílohy k medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení sa Európsky parlament, Rada a Komisia dohodli na týchto kľúčových dátumoch v súvislosti s rozpočtovým postupom na rok 2018:

1.	Pred prijatím pozície Rady sa 13. júla dopoludnia zvolá trialóg;

2.	Komisia sa vynasnaží predložiť výkaz odhadov na rok 2018 do konca mája;

3.	Rada sa bude usilovať prijať pozíciu a postúpiť ju Európskemu parlamentu do 37. týždňa (tretí septembrový týždeň), aby uľahčila včasné dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom;

4.	Výbor Európskeho parlamentu pre rozpočet sa bude usilovať hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch k pozícii Rady najneskôr do konca 41. týždňa (v polovici októbra);

5.	pred čítaním v Európskom parlamente sa 18. októbra popoludní zvolá trialóg;

6.	plénum Európskeho parlamentu bude hlasovať o svojom čítaní v 43. týždni (plenárna schôdza 23. – 26. októbra);

7.	zmierovacie obdobie sa začne 31. októbra. V súlade s ustanoveniami článku 314 ods. 4 písm. c) ZFEÚ sa obdobie vyhradené na zmierovacie konanie skončí 20. novembra 2017;

Zmierovací výbor zasadne 6. novembra popoludní v priestoroch Európskeho parlamentu a 17. novembra v priestoroch Rady a zasadnutie môže v prípade potreby pokračovať, pričom tieto zasadnutia sa pripravia na trialógu (príp. trialógoch). Trialóg je naplánovaný na 9. novembra dopoludnia. Ďalší trialóg (trialógy) možno zvolať počas 21-dňového zmierovacieho obdobia, a to aj prípadne 13. alebo 14. novembra (v Štrasburgu).

spôsoby fungovania Zmierovacieho výboru sú stanovené v časti E prílohy k uvedenej medziinštitucionálnej dohode.

19.9.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 334/266

P8_TA(2017)0314

Mechanizmy riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia v EÚ *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o návrhu smernice Rady o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia v Európskej únii (COM(2016)0686 – C8-0035/2017 – 2016/0338(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

(2018/C 334/42)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0686),

—	so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0035/2017),

—	so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

—	so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2015 (1) a zo 6. júla 2016 (2) o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku,

—	so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0225/2017),

schvaľuje zmenený návrh Komisie;

vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

vyzýva Radu, aby po prijatí navrhovanej smernice zvážila možnosť postupného zrušenia Dohovoru z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov (3), a tým posilnila koordinovaný prístup Únie k riešeniu sporov prostredníctvom navrhovanej smernice;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh 1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)

Situácie, keď rôzne členské štáty zdaňujú rovnaký príjem alebo kapitál dvakrát, môžu pre podniky pôsobiace cezhranične predstavovať závažné prekážky daňovej povahy. Vedú k nadmernému daňovému zaťaženiu podnikov, pričom môžu spôsobiť deformácie a neefektívnosť a mať tiež negatívny dosah na cezhraničné investície a rast.

(1)

Na základe zásady spravodlivého a účinného zdaňovania musia všetky podniky platiť spravodlivý podiel daní všade tam, kde sa vytvára zisk a výnosy, ale zároveň je nutné vyhnúť sa dvojitému zdaneniu a dvojitému nezdaneniu. Situácie, keď rôzne členské štáty zdaňujú rovnaký príjem alebo kapitál dvakrát, môžu predovšetkým pre malé a stredné podniky pôsobiace cezhranične predstavovať závažné prekážky daňovej povahy , čo môže negatívne vplývať na riadne fungovanie vnútorného trhu . Vedú k nadmernému daňovému zaťaženiu podnikov, právnej neistote a zbytočným nákladom, pričom môžu spôsobiť deformácie a neefektívnosť . Okrem toho majú negatívny dosah na cezhraničné investície a rast.

Pozmeňujúci návrh 2

Návrh smernice

Odôvodnenie 1 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1a)

Európsky parlament prijal 25. novembra 2015 uznesenie o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, v ktorých spochybňuje užitočnosť Dohovoru z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov (1a) (ďalej len „arbitrážny dohovor Únie“) a domnieva sa, že tento nástroj by sa mal prepracovať a zefektívniť, alebo nahradiť mechanizmom Únie na riešenie sporov s účinnejšími postupmi vzájomnej dohody. Európsky parlament prijal 6. júla 2016 uznesenie o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, v ktorých zdôraznil, že stanovenie jednoznačného časového rámca postupov riešenia sporov je kľúčové pre zvýšenie účinnosti systémov.

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh smernice

Odôvodnenie 1 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1b)

Európsky parlament prijal 16. decembra 2015 uznesenie s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii, v ktorom vyzval Komisiu, aby navrhla právne predpisy na zlepšenie cezhraničných daňových sporov v Únii, a to so zameraním nielen na prípady dvojitého zdanenia, ale aj dvojitého nezdanenia. Požadoval zároveň jasnejšie pravidlá, prísnejšie lehoty a transparentnosť.

Pozmeňujúci návrh 4

Návrh smernice

Odôvodnenie 1 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1c)

Pokusy o odstránenie dvojitého zdanenia často viedli k „dvojitému nezdaneniu“, keď spoločnosti v dôsledku praxe narúšania základu dane a presunu ziskov dokázali zdaňovať svoje zisky v tých členských štátoch, ktoré majú dane z príjmu právnických osôb na takmer nulovej úrovni. Táto pokračujúca prax skresľuje hospodársku súťaž a poškodzuje domáce podniky a oslabuje zdaňovanie na úkor rastu a pracovných miest.

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)	Z tohto dôvodu je potrebné , aby sa mechanizmami, ktoré sú v Únii k dispozícii, zabezpečilo riešenie sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia a účinne zamedzilo príslušnému dvojitému zdaneniu.

(2)

Súčasné postupy riešenia sporov sú príliš zdĺhavé, nákladné a nie vždy vedú k dohode, pričom niektorým prípadom sa nevenuje dokonca žiadna pozornosť. Niektoré podniky v súčasnosti radšej akceptujú dvojité zdanenie než by vynaložili peniaze a čas na ťažkopádne postupy na odstránenie dvojitého zdanenia. Z tohto dôvodu má zásadný význam , aby sa mechanizmami, ktoré sú v Únii k dispozícii, zabezpečilo účinné, rýchle a vykonateľné riešenie sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia a účinne a včas zamedzilo príslušnému dvojitému zdaneniu za pravidelnej a účinnej komunikácie s daňovníkom .

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh smernice

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)

Mechanizmy, ktoré existujú v súčasnosti na základe dvojstranných daňových dohôd, neumožňujú úplné oslobodenie spod dvojitého zdanenia včas a vo všetkých prípadoch. Existujúci dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov (90/436/EHS) (7) (ďalej len „ arbitrážny dohovor Únie“) má obmedzený rozsah pôsobnosti, keďže sa vzťahuje len na spory týkajúce sa transferového oceňovania a prideľovania ziskov stálym prevádzkarňam. Monitorovanie uskutočňované v rámci vykonávania arbitrážneho dohovoru Únie odhalilo niekoľko závažných nedostatkov, najmä v súvislosti s prístupom k danému postupu, jeho dĺžkou a účinným ukončením .

(3)

Mechanizmy, ktoré existujú v súčasnosti na základe dvojstranných dohôd o dvojitom zdanení , neumožňujú úplné oslobodenie spod dvojitého zdanenia včas a vo všetkých prípadoch. Mechanizmy, ktoré sa v týchto dohodách uvádzajú, sú v mnohých prípadoch zdĺhavé, nákladné, prístup k nim je zložitý a nie vždy vedú k dohode. Arbitrážny dohovor Únie má obmedzený rozsah pôsobnosti, keďže sa vzťahuje len na spory týkajúce sa transferového oceňovania a prideľovania ziskov stálym prevádzkarňam. Monitorovanie uskutočňované v rámci vykonávania arbitrážneho dohovoru Únie odhalilo niekoľko závažných nedostatkov, najmä v súvislosti s prístupom k danému postupu, absenciou opravných prostriedkov, jeho dĺžkou a neexistenciou konečného záväzného účinného uzavretia konania. Tieto nedostatky predstavujú prekážku z hľadiska investícií a mali by sa odstrániť.

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh smernice

Odôvodnenie 3 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3a)

V záujme vytvárania spravodlivého, jasného a stabilného daňového prostredia a zníženia daňových sporov v rámci vnútorného trhu je potrebné aspoň minimálne zblíženie politík v oblasti dane z príjmu právnických osôb. Zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb v znení, ktoré navrhla Komisia (1a) , je najúčinnejším spôsobom na zamedzenie rizika dvojitého zdanenia právnických osôb.

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)

Na dosiahnutie spravodlivejšieho daňového prostredia je potrebné zlepšiť pravidlá týkajúce sa transparentnosti a tiež posilniť opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Zároveň je v záujme spravodlivého daňového systému potrebné zabezpečiť, aby sa rovnaký príjem daňovníkov nezdaňoval dvakrát a aby mechanizmy riešenia sporov boli komplexné, účinné a vhodné. Okrem toho je potrebné zlepšiť mechanizmy riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia s cieľom reagovať na riziko zvýšeného počtu sporov týkajúcich sa dvojitého alebo viacnásobného zdanenia s potenciálne vysokými hodnotami, a to z dôvodu pravidelnejších a cielenejších kontrol zo strany daňových správ.

(4)

Na dosiahnutie spravodlivejšieho daňového prostredia pre podniky aktívne v Únii je potrebné zlepšiť pravidlá týkajúce sa transparentnosti a tiež posilniť opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom na národnej úrovni, úrovni Únie a globálnej úrovni. Zamedzenie dvojitému nezdaneniu musí ostať pre Úniu prioritou. Zároveň je v záujme spravodlivého daňového systému potrebné zabezpečiť, aby sa rovnaký príjem daňovníkov nezdaňoval dvakrát a aby mechanizmy riešenia sporov boli komplexné, účinné a vhodné. Okrem toho je nevyhnutné zlepšiť mechanizmy riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia s cieľom reagovať na riziko zvýšeného počtu sporov týkajúcich sa dvojitého alebo viacnásobného zdanenia s potenciálne vysokými hodnotami, a to z dôvodu pravidelnejších a cielenejších kontrol zo strany daňových správ.

Pozmeňujúci návrh 9

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5)

Zavedenie účinného a efektívneho rámca na riešenie daňových sporov, ktorým sa zaručuje právna istota a vytvára prostredie priaznivé pre investície, je preto kľúčovým opatrením s cieľom dosiahnuť spravodlivý a efektívny systém dane z príjmov právnických osôb v Únii. Mechanizmy riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia by tiež mali vytvoriť harmonický a transparentný rámec na riešenie problémov dvojitého zdanenia a ako také by mali byť prínosné pre všetkých daňovníkov.

(5)

Zavedenie účinného a efektívneho rámca na riešenie daňových sporov, ktorým sa zaručuje právna istota a vytvára podpora pre investície, je preto kľúčovým opatrením s cieľom dosiahnuť spravodlivý a efektívny systém dane z príjmov právnických osôb v Únii. Členské štáty by na tento účel mali pre príslušné orgány vyčleniť primerané ľudské, technické a finančné zdroje.

Pozmeňujúci návrh 10

Návrh smernice

Odôvodnenie 5 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5a)

Únia má potenciál stať sa vzorom a celosvetovým lídrom v oblasti daňovej transparentnosti a koordinácie. Mechanizmy riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia by preto mali vytvoriť aj harmonický a transparentný rámec na riešenie problémov dvojitého zdanenia a ako také by mali byť prínosné pre všetkých daňovníkov. Pokiaľ dotknutý daňovník nepreukáže, že by sa niektoré citlivé obchodné, priemyselné alebo odborné informácie v rozhodnutí nemali zverejňovať, všetky konečné rozhodnutia by sa mali v plnom rozsahu uverejňovať a sprístupňovať Komisiou v spoločnom formáte údajov, a to aj na centrálne spravovanom webovom sídle. Uverejňovanie konečných rozhodnutí je v záujme verejnosti, pretože zlepšuje pochopenie toho, ako by sa mali pravidlá vykladať a uplatňovať. Potenciál tejto smernice sa môže v plnej miere využiť len vtedy, ak sa podobné pravidlá zrealizujú aj v tretích krajinách. Komisia by preto mala zároveň podporovať zavedenie záväzných postupov riešenia sporov na medzinárodnej úrovni.

Pozmeňujúci návrh 11

Návrh smernice

Odôvodnenie 5 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5b)

Účinný a efektívny rámec by mal zahŕňať možnosť pre členské štáty navrhovať alternatívne mechanizmy riešenia sporov, ktoré lepšie zohľadnia špecifické črty malých a stredných podnikov (MSP) a môžu mať za následok nižšie náklady, menej byrokracie a účinnejšie a rýchlejšie odstránenie dvojitého zdanenia.

Pozmeňujúci návrh 12

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)

Zamedzenie dvojitého zdanenia by sa malo dosiahnuť tým spôsobom, že sa vec najprv predloží daňovým orgánom dotknutých členských štátov v snahe urovnať spor v rámci postupu vzájomnej dohody. V prípade nedosiahnutia takejto dohody v určitej lehote by sa mala vec predložiť poradnej komisii alebo komisii pre alternatívne riešenie sporov, ktoré obe tvoria zástupcovia dotknutých daňových orgánov a nezávislé osoby. Daňové orgány by mali prijať konečné záväzné rozhodnutie s odkazom na stanovisko poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov.

(6)

Zamedzenie dvojitého zdanenia by sa malo dosiahnuť postupom, ktorý bude jednoduché uplatniť. Ako prvý krok sa prípad predloží daňovým orgánom dotknutých členských štátov v snahe urovnať spor v rámci postupu vzájomnej dohody. V prípade nedosiahnutia takejto dohody v určitej lehote by sa mala vec predložiť poradnej komisii alebo komisii pre alternatívne riešenie sporov, ktoré obe tvoria zástupcovia dotknutých daňových orgánov a nezávislé osoby , ktorých mená sa uvedú na verejne dostupnom zozname nezávislých osôb . Daňové orgány by mali prijať konečné záväzné rozhodnutie s odkazom na stanovisko poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov.

Pozmeňujúci návrh 13

Návrh smernice

Odôvodnenie 7 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7a)

Postup urovnávania sporov o dvojitom zdanení stanovený v tejto smernici zahŕňa okrem iných možností riešenie sporov pre daňovníka. Patria sem postupy vzájomných dohôd podľa dvojstranných dohovorov o dvojitom zdanení alebo podľa arbitrážneho dohovoru Únie. Postup riešenia sporov stanovený v tejto smernici by mal mať prednosť pred ostatnými riešeniami, pretože stanovuje koordinovaný prístup k riešeniu sporov v rámci celej Únie vrátane jasných a vynútiteľných pravidiel, povinnosť zamedzovať dvojitému zdaneniu a pevné lehoty.

Pozmeňujúci návrh 14

Návrh smernice

Odôvodnenie 7 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7b)	V súčasnosti nie je jasné, v akom vzťahu je táto smernica k existujúcim rozhodcovským ustanoveniam v dvojstranných daňových dohodách a platnému arbitrážnemu dohovoru Únie. Komisia by preto mala tieto vzťahy vysvetliť, aby si daňovníci, ak je to možné, mohli vybrať čo najvhodnejší postup.

Pozmeňujúci návrh 15

Návrh smernice

Odôvodnenie 7 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7c)

Do veľkého počtu prípadov dvojitého zdanenia sú zapojené tretie krajiny. Preto by sa Komisia mala snažiť vytvoriť globálny rámec, predovšetkým v rámci OECD. Kým sa rámec OECD zrealizuje, Komisia by sa namiesto súčasného dobrovoľného postupu mala zamerať na povinný a záväzný postup uzatvárania dohôd, a to vo všetkých prípadoch možného cezhraničného dvojitého zdanenia.

Pozmeňujúci návrh 16

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10a)

Rozsah pôsobnosti tejto smernice by sa mal rozšíriť čo najskôr. Smernica poskytuje len rámec na riešenie sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia zisku z podnikania. Spory týkajúce sa dvojitého zdanenia príjmov, akými sú napríklad dôchodky a platy, sa do rozsahu pôsobnosti smernice nedostali, pričom ich vplyv na jednotlivcov môže byť značný. Rozdielne výklady ustanovení daňovej dohody členských štátov môžu viesť k dvojitému hospodárskemu zdaneniu, ak napríklad jeden členský štát považuje zdroj príjmu za mzdu, kým iný členský štát považuje ten istý zdroj príjmu za zisk. Preto by sa do rozsahu pôsobnosti tejto smernice mali začleniť aj rozdiely vo výkladoch členských štátov v súvislosti so zdaňovaním príjmov.

Pozmeňujúci návrh 17

Návrh smernice

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)	Komisia by mala preskúmať uplatňovanie tejto smernice po období piatich rokov a členské štáty by mali poskytnúť Komisii vhodné informácie na účely tohto preskúmania,

(11)

Komisia by mala preskúmať uplatňovanie tejto smernice po období piatich rokov vrátane určenia, či by sa smernica mala ďalej uplatňovať alebo zmeniť. Členské štáty by mali poskytnúť Komisii vhodné informácie na účely tohto preskúmania . Na konci preskúmania by mala Komisia predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade, spolu s posúdením rozšírenia rozsahu pôsobnosti tejto smernice na všetky situácie cezhraničného dvojitého zdanenia a dvojitého nezdanenia a, ak je to vhodné, legislatívny návrh so zmenami ,

Pozmeňujúci návrh 18

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 4

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Táto smernica nebráni uplatneniu vnútroštátnych predpisov alebo ustanovení medzinárodných zmlúv, pokiaľ je to nevyhnutné s cieľom zabrániť daňovým únikom, daňovým podvodom alebo zneužívaniu.	Táto smernica nebráni uplatneniu vnútroštátnych predpisov alebo ustanovení medzinárodných zmlúv, pokiaľ je to nevyhnutné s cieľom zabrániť daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam , zabrániť daňovým podvodom alebo zneužívaniu.

Pozmeňujúci návrh 19

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Každý daňovník, v prípade ktorého došlo k dvojitému zdaneniu, je oprávnený podať sťažnosť so žiadosťou o vyriešenie prípadu dvojitého zdanenia na každý z príslušných orgánov dotknutých členských štátov v lehote troch rokov od prijatia prvého oznámenia o úkone vedúcom k dvojitému zdaneniu, a to bez ohľadu na to, či uplatňuje prostriedky nápravy, ktoré sú k dispozícii podľa vnútroštátneho práva ktoréhokoľvek z dotknutých členských štátov. Daňovník svoju sťažnosť predloží súčasne príslušným orgánom oboch dotknutých členských štátov a vo svojej sťažnosti určenej každému príslušnému orgánu uvedie, ktoré ďalšie členské štáty sú dotknuté. Komisia spravuje vo všetkých úradných jazykoch Únie ústredné kontaktné miesto, ktoré je pre verejnosť ľahko dostupné, s aktuálnymi kontaktnými informáciami o každom príslušnom orgáne a úplný prehľad uplatniteľných právnych predpisov Únie a daňových zmlúv.

Pozmeňujúci návrh 20

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Príslušné orgány potvrdia prijatie sťažnosti v lehote do jedného mesiaca po prijatí sťažnosti. O prijatí sťažnosti takisto informujú príslušné orgány ostatných dotknutých členských štátov.	2. Každý príslušný orgán písomne potvrdí prijatie sťažnosti a zároveň o tom v lehote dvoch týždňov od prijatia sťažnosti informuje príslušné orgány ostatných dotknutých členských štátov.

Pozmeňujúci návrh 21

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 3 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)	meno, adresu, daňové identifikačné číslo a ďalšie údaje potrebné na identifikáciu daňovníka (daňovníkov), ktorý na príslušné orgány podal sťažnosť, a ktoréhokoľvek ďalšieho daňovníka, ktorý je priamo dotknutý;

a)	meno, adresu, daňové identifikačné číslo a ďalšie údaje potrebné na identifikáciu daňovníka (daňovníkov), ktorý na príslušné orgány podal sťažnosť, a ktoréhokoľvek ďalšieho daňovníka, ktorý je priamo dotknutý , podľa najlepšej vedomosti sťažovateľa ;

Pozmeňujúci návrh 22

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 3 – písmeno d

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

d)	príslušné vnútroštátne predpisy a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia;

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 23

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 3 – písmeno e – bod iii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

iii)	záväzok daňovníka odpovedať čo najúplnejšie a najrýchlejšie na všetky relevantné žiadosti príslušného orgánu a poskytnúť na žiadosť príslušných orgánov akúkoľvek dokumentáciu;

iii)

záväzok daňovníka odpovedať čo najúplnejšie a najrýchlejšie na všetky relevantné žiadosti príslušného orgánu a poskytnúť na žiadosť príslušných orgánov akúkoľvek dokumentáciu , pričom príslušné orgány riadne zohľadnia každé obmedzenie prístupu k požadovaným dokumentom a každé omeškanie spôsobené vonkajšími faktormi ;

Pozmeňujúci návrh 24

Návrh smernice

Článok 3– odsek 3 – písmeno f

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

f)	akékoľvek osobitné doplňujúce informácie, o ktoré príslušné orgány požiadali.

f)	akékoľvek osobitné doplňujúce informácie, o ktoré príslušné orgány požiadali a ktoré sú relevantné pre daňový spor .

Pozmeňujúci návrh 25

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 5

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
5. Príslušné orgány dotknutých členských štátov prijmú rozhodnutie o prijatí a prípustnosti sťažnosti daňovníka v lehote šiestich mesiacov od jej prijatia . Príslušné orgány informujú o svojom rozhodnutí daňovníkov a príslušné orgány ostatných členských štátov.	5. Príslušné orgány dotknutých členských štátov prijmú rozhodnutie o prijatí a prípustnosti sťažnosti daňovníka v lehote troch mesiacov od jej prijatia a písomne informujú tohto daňovníka a príslušné orgány ostatných členských štátov o svojom rozhodnutí v lehote dvoch týždňov .

Pozmeňujúci návrh 26

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
V prípade, že príslušné orgány dotknutých členských štátov rozhodnú o prijatí sťažnosti podľa článku 3 ods. 5, pokúsia sa o zamedzenie dvojitého zdanenia v rámci postupu vzájomnej dohody v lehote dvoch rokov počítanej od doručenia posledného oznámenia o rozhodnutí o prijatí sťažnosti jedného z členských štátov.	V prípade, že príslušné orgány dotknutých členských štátov rozhodnú o prijatí sťažnosti podľa článku 3 ods. 5, pokúsia sa o zamedzenie dvojitého zdanenia v rámci postupu vzájomnej dohody v lehote jedného roka počítanej od doručenia posledného oznámenia o rozhodnutí o prijatí sťažnosti jedného z členských štátov.

Pozmeňujúci návrh 27

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Lehotu dvoch rokov podľa prvého pododseku možno na žiadosť príslušného orgánu dotknutého členského štátu predĺžiť až o šesť mesiacov , a to za predpokladu, že príslušný orgán, ktorý o predlženie žiada, túto svoju žiadosť písomne odôvodní. Uvedené predĺženie podlieha schváleniu zo strany daňovníkov a ostatných príslušných orgánov.	Lehotu jedného roka podľa prvého pododseku možno na žiadosť príslušného orgánu dotknutého členského štátu predĺžiť až o tri mesiace , a to za predpokladu, že príslušný orgán, ktorý o predlženie žiada, túto svoju žiadosť písomne odôvodní. Uvedené predĺženie podlieha schváleniu zo strany daňovníkov a ostatných príslušných orgánov.

Pozmeňujúci návrh 28

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Po tom, čo príslušné orgány členských štátov dosiahli dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia v lehote stanovenej v odseku 1, každý príslušný orgán dotknutých členských štátov oznámi túto dohodu daňovníkovi ako rozhodnutie, ktoré je záväzné pre daný orgán a vykonateľné daňovníkom, pokiaľ sa daňovník vzdá práva na akýkoľvek vnútroštátny prostriedok nápravy. Takéto rozhodnutie sa vykoná bez ohľadu na akékoľvek lehoty stanovené vo vnútroštátnom práve dotknutých členských štátov.

3. Po tom, čo príslušné orgány členských štátov dosiahli dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia v lehote stanovenej v odseku 1, každý príslušný orgán dotknutých členských štátov oznámi túto dohodu v lehote piatich dní daňovníkovi ako rozhodnutie, ktoré je záväzné pre daný orgán a vykonateľné daňovníkom, pokiaľ sa daňovník vzdá práva na akýkoľvek vnútroštátny prostriedok nápravy. Takéto rozhodnutie sa bezodkladne vykoná bez ohľadu na akékoľvek lehoty stanovené vo vnútroštátnom práve dotknutých členských štátov.

Pozmeňujúci návrh 29

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4. V prípade, že príslušné orgány dotknutých členských štátov nedospeli k dohode o zamedzení dvojitého zdanenia v lehote stanovenej v odseku 1, každý príslušný orgán dotknutých členských štátov v lehote dvoch týždňov informuje daňovníkov o dôvodoch, pre ktoré sa dohoda nedosiahla, a informuje daňovníkov o možnosti odvolať sa spolu s relevantnými kontaktnými informáciami odvolacích orgánov .

Pozmeňujúci návrh 30

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Príslušné orgány dotknutých členských štátov môžu rozhodnúť o odmietnutí sťažnosti, pokiaľ je sťažnosť neprípustná, nedošlo k dvojitému zdaneniu alebo sa nedodržala trojročná lehota stanovená v článku 3 ods. 1.	1. Príslušné orgány dotknutých členských štátov môžu rozhodnúť o odmietnutí sťažnosti, pokiaľ je sťažnosť neprípustná, nedošlo k dvojitému zdaneniu alebo sa nedodržala trojročná lehota stanovená v článku 3 ods. 1. Príslušné orgány informujú daňovníka o dôvodoch odmietnutia sťažnosti.

Pozmeňujúci návrh 31

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. V prípade, že príslušné orgány dotknutých členských štátov neprijali rozhodnutie o sťažnosti v lehote šiestich mesiacov po prijatí sťažnosti daňovníka, sťažnosť sa považuje za odmietnutú.	2. V prípade, že príslušné orgány dotknutých členských štátov neprijali rozhodnutie o sťažnosti v lehote troch mesiacov po prijatí sťažnosti daňovníka, sťažnosť sa považuje za odmietnutú a daňovníkovi sa toto odmietnutie oznámi do jedného mesiaca v rámci tejto trojmesačnej lehoty .

Pozmeňujúci návrh 32

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. V prípade odmietnutia sťažnosti sa daňovník môže voči rozhodnutiu príslušných orgánov dotknutých členských štátov odvolať, a to v súlade s vnútroštátnymi predpismi.

3. V prípade odmietnutia sťažnosti sa daňovník môže voči rozhodnutiu príslušných orgánov dotknutých členských štátov odvolať, a to v súlade s vnútroštátnymi predpismi. Daňovník je oprávnený podať odvolanie na ktorýkoľvek príslušný orgán. Príslušný orgán, ktorému sa odvolanie podáva, informuje druhý príslušný orgán o prijatí odvolania a pri spracovaní odvolania tieto dva príslušné orgány svoj postup koordinujú. Ak je odvolanie úspešné v prípade malých a stredných podnikov, znáša náklady ten príslušný orgán, ktorý pôvodne sťažnosť zamietol.

Pozmeňujúci návrh 33

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 2 – pododsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Poradná komisia prijme rozhodnutie o prípustnosti a prijatí sťažnosti v lehote šiestich mesiacov odo dňa oznámenia posledného rozhodnutia o odmietnutí sťažnosti podľa článku 5 ods. 1, ktoré prijali príslušné orgány dotknutých členských štátov. V prípade, že sa v tejto šesťmesačnej lehote žiadne rozhodnutie neoznámi, sťažnosť sa považuje za odmietnutú.	Poradná komisia prijme rozhodnutie o prípustnosti a prijatí sťažnosti v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia posledného rozhodnutia o odmietnutí sťažnosti podľa článku 5 ods. 1, ktoré prijali príslušné orgány dotknutých členských štátov. V prípade, že sa v tejto trojmesačnej lehote žiadne rozhodnutie neoznámi, sťažnosť sa považuje za odmietnutú.

Pozmeňujúci návrh 34

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 2 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Ak poradná komisia potvrdí existenciu dvojitého zdanenia a prípustnosť sťažnosti, na žiadosť ktoréhokoľvek z príslušných orgánov sa začne postup vzájomnej dohody stanovený v článku 4. Dotknutý príslušný orgán informuje o takejto žiadosti poradnú komisiu, ostatné dotknuté príslušné orgány a daňovníkov. Lehota dvoch rokov stanovená v článku 4 ods. 1 začne plynúť odo dňa, keď poradná komisia rozhodne o prijatí a prípustnosti sťažnosti.

Ak poradná komisia potvrdí existenciu dvojitého zdanenia a prípustnosť sťažnosti, na žiadosť ktoréhokoľvek z príslušných orgánov sa začne postup vzájomnej dohody stanovený v článku 4. Dotknutý príslušný orgán informuje o takejto žiadosti poradnú komisiu, ostatné dotknuté príslušné orgány a daňovníkov. Lehota jedného roka stanovená v článku 4 ods. 1 začne plynúť odo dňa, keď poradná komisia rozhodne o prijatí a prípustnosti sťažnosti.

Pozmeňujúci návrh 35

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 3 – pododsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Príslušné orgány dotknutých členských štátov zriadia poradnú komisiu v prípade, že v lehote stanovenej v článku 4 ods. 1 nedospejú postupom vzájomnej dohody k dohode o zamedzení dvojitého zdanenia.	Ak príslušné orgány dotknutých členských štátov v lehote stanovenej v článku 4 ods. 1 nedospejú postupom vzájomnej dohody k dohode o zamedzení dvojitého zdanenia , poradná komisia vypracuje stanovisko k zamedzeniu dvojitého zdanenia podľa článku 13 ods. 1 .

Pozmeňujúci návrh 36

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 4 – pododsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Poradná komisia musí byť zriadená najneskôr v lehote 50 kalendárnych dní po konci šesťmesačného obdobia stanoveného v článku 3 ods. 5, ak sa poradná komisia zriaďuje v súlade s odsekom 1.	Poradná komisia musí byť zriadená najneskôr v lehote jedného mesiaca po konci trojmesačného obdobia stanoveného v článku 3 ods. 5, ak sa poradná komisia zriaďuje v súlade s odsekom 1.

Pozmeňujúci návrh 37

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 4 – pododsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Poradná komisia sa zriadi najneskôr v lehote 50 kalendárnych dní po konci obdobia stanoveného v článku 4 ods. 1, ak sa poradná komisia zriaďuje v súlade s odsekom 2.	Poradná komisia sa zriadi najneskôr v lehote jedného mesiaca po konci obdobia stanoveného v článku 4 ods. 1, ak sa poradná komisia zriaďuje v súlade s odsekom 2.

Pozmeňujúci návrh 38

Návrh smernice

Článok 7 – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
V prípade, že príslušný orgán určitého členského štátu nevymenoval aspoň jednu nezávislú osobu a jej náhradníka, daňovník môže požiadať príslušný súd v tomto členskom štáte, aby vymenoval nezávislú osobu a náhradníka zo zoznamu uvedeného v článku 8 ods. 4.	V prípade, že príslušný orgán určitého členského štátu nevymenoval aspoň jednu nezávislú osobu a jej náhradníka, daňovník môže požiadať príslušný súd v tomto členskom štáte, aby v lehote troch mesiacov vymenoval nezávislú osobu a náhradníka zo zoznamu uvedeného v článku 8 ods. 4.

Pozmeňujúci návrh 39

Návrh smernice

Článok 7 – odsek 1 – pododsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

V prípade, že si túto povinnosť nesplnia príslušné orgány všetkých dotknutých členských štátov, daňovník môže požiadať príslušné súdy každého členského štátu, aby vymenovali dve nezávislé osoby v súlade s druhým a tretím pododsekom. Takto vymenované nezávislé osoby vymenujú predsedu na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb, ktoré sú spôsobilé byť predsedom podľa článku 8 ods. 4.

V prípade, že si túto povinnosť nesplnia príslušné orgány všetkých dotknutých členských štátov, daňovník môže požiadať príslušné súdy každého členského štátu, aby vymenovali dve nezávislé osoby v súlade s druhým a tretím pododsekom článku 8 odsek 4 . Komisia jasne sprístupní údaje o príslušných súdoch každého členského štátu na webovom sídle ústredného informačného miesta vo všetkých úradných jazykoch Únie. Takto vymenované nezávislé osoby vymenujú predsedu na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb, ktoré sú spôsobilé byť predsedom podľa článku 8 ods. 4.

Pozmeňujúci návrh 40

Návrh smernice

Článok 7 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Príslušnému súdu určitého členského štátu sa zverí vymenovanie nezávislých osôb a ich náhradníkov podľa odseku 1 len po uplynutí lehoty 50 dní uvedenej v článku 6 ods. 4, najneskôr však do dvoch týždňov po uplynutí tejto lehoty.	2. Príslušnému súdu určitého členského štátu sa zverí vymenovanie nezávislých osôb a ich náhradníkov podľa odseku 1 len po uplynutí lehoty jedného mesiaca uvedenej v článku 6 ods. 4, najneskôr však do dvoch týždňov po uplynutí tejto lehoty.

Pozmeňujúci návrh 41

Návrh smernice

Článok 7 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Príslušný súd prijme rozhodnutie podľa odseku 1 a informuje o ňom žiadateľa. Postup pre vymenovanie nezávislých osôb príslušným súdom, ktorý sa uplatní v prípade ich nevymenovania členskými štátmi, je rovnaký ako postup, ktorý sa uplatní podľa vnútroštátnych predpisov vo veciach civilného a obchodného rozhodcovského konania pri vymenovaní rozhodcov súdmi v prípadoch, keď tak neurobia účastníci. Príslušný súd takisto informuje príslušné orgány, ktoré predtým nezriadili poradnú komisiu. Dotknutý členský štát sa bude môcť voči rozhodnutiu súdu odvolať, pokiaľ má právo tak urobiť podľa svojho vnútroštátneho práva. V prípade odmietnutia sa žiadateľ bude môcť voči rozhodnutiu súdu odvolať, a to v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami.

3. Príslušný súd prijme rozhodnutie podľa odseku 1 a informuje o ňom žiadateľa v lehote jedného mesiaca . Postup pre vymenovanie nezávislých osôb príslušným súdom, ktorý sa uplatní v prípade ich nevymenovania členskými štátmi, je rovnaký ako postup, ktorý sa uplatní podľa vnútroštátnych predpisov vo veciach civilného a obchodného rozhodcovského konania pri vymenovaní rozhodcov súdmi v prípadoch, keď tak neurobia účastníci. Príslušný súd takisto informuje príslušné orgány, ktoré predtým nezriadili poradnú komisiu. Dotknutý členský štát sa bude môcť voči rozhodnutiu súdu odvolať, pokiaľ má právo tak urobiť podľa svojho vnútroštátneho práva. V prípade odmietnutia sa žiadateľ bude môcť voči rozhodnutiu súdu odvolať, a to v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami.

Pozmeňujúci návrh 42

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)	jedna alebo dve nezávislé osoby, ktoré vymenuje každý príslušný orgán zo zoznamu osôb uvedeného v odseku 4.

c)	jedna alebo dve nezávislé osoby, ktoré vymenuje každý príslušný orgán zo zoznamu osôb uvedeného v odseku 4 okrem osôb, ktoré navrhli ich vlastné členské štáty .

Pozmeňujúci návrh 43

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 1– pododsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Členské štáty sa môžu rozhodnúť natrvalo vymenovať zástupcov podľa písmena b) prvého pododseku.

Pozmeňujúci návrh 44

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 3 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)	takáto osoba má alebo mala významnú účasť v niektorom z daňovníkov alebo v každom z nich, alebo je či bola zamestnancom alebo poradcom niektorého z daňovníkov alebo každého z nich;

b)	takáto osoba alebo príbuzná osoba tejto osoby má alebo mala významnú účasť v niektorom z daňovníkov alebo v každom z nich, alebo je či bola zamestnancom alebo poradcom niektorého z daňovníkov alebo každého z nich;

Pozmeňujúci návrh 45

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 4 – pododsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Nezávislé osoby musia byť občanmi niektorého členského štátu a mať pobyt v Únii. Musia byť spôsobilé a nezávislé .	Nezávislé osoby musia byť občanmi niektorého členského štátu a mať pobyt v Únii , najmä úradníci a verejní zamestnanci pôsobiaci v oblasti daňového práva alebo členovia správnych súdov . Musia byť spôsobilé , nezávislé, nestranné a bezúhonné .

Pozmeňujúci návrh 46

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 4 – pododsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty oznámia Komisii mená nezávislých osôb, ktoré nominovali. Členské štáty môžu v oznámení uviesť , ktorú z piatich nimi nominovaných osôb možno vymenovať za predsedu. Komisii tiež poskytnú úplné a aktuálne informácie o ich profesionálnych a akademických skúsenostiach, kompetencii, odborných znalostiach a konflikte záujmov. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii akékoľvek zmeny v zozname nezávislých osôb.

Členské štáty oznámia Komisii mená nezávislých osôb, ktoré nominovali. Členské štáty v oznámení uvedú , ktorú z piatich nimi nominovaných osôb možno vymenovať za predsedu. Komisii tiež poskytnú úplné a aktuálne informácie o ich profesionálnych a akademických skúsenostiach, kompetencii, odborných znalostiach a konflikte záujmov . V prípade zmien v životopise nezávislej osoby sa tieto informácie aktualizujú . Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii akékoľvek zmeny v zozname nezávislých osôb.

Pozmeňujúci návrh 47

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 4– pododsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Komisia overuje informácie uvedené v treťom pododseku týkajúce sa nezávislých osôb vymenovaných členskými štátmi. Toto overovanie sa vykonáva v lehote troch mesiacov od prijatia informácie od členských štátov. Ak má Komisia pochybnosti o nezávislosti nominovaných osôb, môže požiadať členský štát, aby poskytol doplňujúce informácie, a ak pochybnosti pretrvávajú, môže požiadať členský štát, aby túto osobu zo zoznamu stiahol a vymenoval niekoho iného.

Pozmeňujúci návrh 48

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 4 – pododsek 3 b (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Zoznam nezávislých osôb sa zverejní.

Pozmeňujúci návrh 49

Návrh smernice

Článok 9 – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Príslušné orgány dotknutých členských štátov sa môžu dohodnúť na zriadení komisie pre alternatívne riešenie sporov, aby namiesto poradnej komisie prijal stanovisko k zamedzeniu dvojitého zdanenia v súlade s článkom 13.	1. Príslušné orgány dotknutých členských štátov sa môžu dohodnúť na zriadení komisie pre alternatívne riešenie sporov, aby namiesto poradnej komisie prijal stanovisko k zamedzeniu dvojitého zdanenia v súlade s článkom 13. Využitie komisie pre alternatívne riešenie sporov však musí ostať krajným riešením.

Pozmeňujúci návrh 50

Návrh smernice

Článok 9 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Komisia pre alternatívne riešenie sporov sa môže odlišovať od poradnej komisie, pokiaľ ide o jej zloženie a formu, pričom môže uplatniť zmierenie, mediáciu, expertízu, rozhodcovské konanie alebo akékoľvek iné postupy alebo techniky riešenia sporov s cieľom vyriešiť daný spor.	2. Komisia pre alternatívne riešenie sporov sa môže odlišovať od poradnej komisie, pokiaľ ide o jej zloženie a formu, pričom môže uplatniť zmierenie, mediáciu, expertízu, rozhodcovské konanie alebo akékoľvek iné účinné a uznané postupy alebo techniky riešenia sporov s cieľom vyriešiť daný spor.

Pozmeňujúci návrh 51

Návrh smernice

Článok 9 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4. Na komisiu pre alternatívne riešenie sporov sa uplatňujú články 11 až 15 s výnimkou pravidiel pre dosahovanie väčšiny zakotvených v článku 13 ods. 3. Príslušné orgány dotknutých členských štátov sa v organizačnom poriadku komisie pre alternatívne riešenie sporov môžu dohodnúť na odlišných pravidlách pre dosahovanie väčšiny.

Pozmeňujúci návrh 52

Návrh smernice

Článok 10 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty určia, že v lehote 50 kalendárnych dní stanovenej v článku 6 ods. 4 každý príslušný orgán dotknutých členských štátov informuje daňovníkov o:	Členské štáty určia, že v lehote jedného mesiaca stanovenej v článku 6 ods. 4 každý príslušný orgán dotknutých členských štátov informuje daňovníkov o:

Pozmeňujúci návrh 53

Návrh smernice

Článok 10 – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Dátum uvedený v prvom pododseku písm. b) sa stanoví na deň, ktorý nastane najneskôr šesť mesiacov po zriadení poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov.	Dátum uvedený v prvom pododseku písm. b) sa stanoví na deň, ktorý nastane najneskôr tri mesiace po zriadení poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov.

Pozmeňujúci návrh 54

Návrh smernice

Článok 10 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Členské štáty určia, že v prípade neoznámenia alebo neúplného oznámenia organizačného poriadku daňovníkom nezávislé osoby a predseda doplnia organizačný poriadok podľa prílohy II a zašlú ho daňovníkovi do dvoch týždňov po uplynutí lehoty 50 kalendárnych dní stanovenej v článku 6 ods. 4. Ak sa nezávislé osoby a predseda nedohodnú na organizačnom poriadku alebo ho neoznámia daňovníkom, daňovníci sa môžu obrátiť na príslušný súd v štáte, v ktorom majú pobyt alebo v ktorom sú usadení, aby vyvodil všetky právne následky a určil organizačný poriadok.

3. Členské štáty určia, že v prípade neoznámenia alebo neúplného oznámenia organizačného poriadku daňovníkom nezávislé osoby a predseda doplnia organizačný poriadok podľa prílohy II a zašlú ho daňovníkovi do dvoch týždňov po uplynutí lehoty jedného mesiaca stanovenej v článku 6 ods. 4. Ak sa nezávislé osoby a predseda nedohodnú na organizačnom poriadku alebo ho neoznámia daňovníkom, daňovníci sa môžu obrátiť na príslušný súd v štáte, v ktorom majú pobyt alebo v ktorom sú usadení, aby vyvodil všetky právne následky a určil organizačný poriadok.

Pozmeňujúci návrh 55

Návrh smernice

Článok 12 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Na účely postupu uvedeného v článku 6 môže dotknutý daňovník (daňovníci) poskytnúť poradnej komisii alebo komisii pre alternatívne riešenie sporov akékoľvek informácie, dôkazy alebo dokumenty, ktoré môžu byť dôležité pre rozhodnutie. Daňovník (daňovníci) a príslušné orgány dotknutých členských štátov poskytnú na žiadosť poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov akékoľvek informácie, dôkazy alebo dokumenty. Príslušné orgány ktoréhokoľvek takéhoto členského štátu však môžu odmietnuť poskytnúť informácie poradnej komisii v týchto prípadoch:

1. Na účely postupu uvedeného v článku 6 dotknutý daňovník (daňovníci) poskytne (poskytnú) poradnej komisii alebo komisii pre alternatívne riešenie sporov akékoľvek informácie, dôkazy alebo dokumenty, ktoré môžu byť dôležité pre rozhodnutie. Daňovník (daňovníci) a príslušné orgány dotknutých členských štátov poskytnú na žiadosť poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov akékoľvek informácie, dôkazy alebo dokumenty. Príslušné orgány ktoréhokoľvek takéhoto členského štátu však môžu odmietnuť poskytnúť informácie poradnej komisii v týchto prípadoch:

Pozmeňujúci návrh 56

Návrh smernice

Článok 13 – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov vydajú svoje stanovisko najneskôr v lehote šiestich mesiacov odo dňa, ku ktorému ich zriadili príslušné orgány dotknutých členských štátov.	1. Poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov vydajú svoje stanovisko najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa, ku ktorému ich zriadili príslušné orgány dotknutých členských štátov.

Pozmeňujúci návrh 57

Návrh smernice

Článok 13 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov zohľadnia pri tvorbe svojho stanoviska príslušné vnútroštátne predpisy a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. V prípade, že zmluva alebo dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia medzi dotknutými členskými štátmi neexistuje, poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov môžu pri tvorbe svojho stanoviska odkázať na medzinárodnú prax v daňových veciach, ako je napríklad Modelová zmluva OECD o zdaňovaní príjmov a majetku.

Pozmeňujúci návrh 58

Návrh smernice

Článok 14 – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Príslušné orgány sa v lehote šiestich mesiacov po oznámení stanoviska poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov dohodnú na zamedzení dvojitého zdanenia.	1. Príslušné orgány sa v lehote troch mesiacov po oznámení stanoviska poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov dohodnú na zamedzení dvojitého zdanenia.

Pozmeňujúci návrh 59

Návrh smernice

Článok 14 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Členské štáty zabezpečia, aby každý príslušný orgán zaslal daňovníkom konečné rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia v lehote 30 kalendárnych dní po jeho prijatí. Ak sa daňovníkovi rozhodnutie neoznámi v lehote 30 kalendárnych dní, môže sa voči tomu odvolať v členskom štáte, v ktorom má pobyt alebo v ktorom je usadený, a to v súlade s vnútroštátnymi predpismi.

3. Členské štáty zabezpečia, aby každý príslušný orgán zaslal daňovníkom konečné rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia v lehote 30 kalendárnych dní po jeho prijatí. Ak sa daňovníkovi toto rozhodnutie neoznámi v lehote 30 dní, môže sa odvolať v členskom štáte, v ktorom má pobyt alebo v ktorom je usadený, a to v súlade s vnútroštátnymi predpismi.

Pozmeňujúci návrh 60

Návrh smernice

Článok 15 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Skutočnosť, že sa spor stal predmetom postupu vzájomnej dohody alebo postupu riešenia sporov, nebráni členskému štátu v tom, aby podal podnet na začatie súdneho konania alebo konania o uložení administratívnych alebo trestných sankcií v rovnakej veci, alebo aby v takomto konaní pokračoval.	2. Skutočnosť, že sa spor stal predmetom postupu vzájomnej dohody alebo postupu riešenia sporov, bráni členskému štátu v tom, aby podal podnet na začatie súdneho konania alebo konania o uložení administratívnych alebo trestných sankcií v rovnakej veci, alebo aby v takomto konaní pokračoval.

Pozmeňujúci návrh 61

Návrh smernice

Článok 15 – odsek 3 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)	lehota šiestich mesiacov uvedená v článku 3 ods. 5;

a)	lehota troch mesiacov uvedená v článku 3 ods. 5;

Pozmeňujúci návrh 62

Návrh smernice

Článok 15 – odsek 3 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)	lehota dvoch rokov uvedená v článku 4 ods. 1.

b)	lehota jedného roka uvedená v článku 4 ods. 1.

Pozmeňujúci návrh 63

Návrh smernice

Článok 15 – odsek 6

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
6. Odchylne od článku 6 môžu dotknuté členské štáty odmietnuť prístup k postupu riešenia sporov v prípadoch daňového podvodu, úmyselného úpadku či hrubej nedbanlivosti.	6. Odchylne od článku 6 môžu dotknuté členské štáty odmietnuť prístup k postupu riešenia sporov v prípadoch daňového podvodu konštatovaného v právoplatnom rozsudku v trestnom alebo správnom konaní , úmyselného úpadku či hrubej nedbanlivosti v tej istej veci .

Pozmeňujúci návrh 64

Návrh smernice

Článok 16 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Príslušné orgány zverejnia konečné rozhodnutie uvedené v článku 14 za podmienky , že s tým súhlasí každý z dotknutých daňovníkov.

2. Príslušné orgány zverejnia konečné rozhodnutie uvedené v článku 14 v plnom rozsahu. V prípade, že ktorýkoľvek z daňovníkov namieta, že niektoré špecifické body v rozhodnutí sú citlivé obchodné, priemyselné alebo odborné informácie, príslušné orgány posúdia tieto námietky a zverejnia čo najväčšiu časť rozhodnutia a zároveň vymažú citlivé časti. Zatiaľ čo je potrebné chrániť ústavné práva daňovníkov, najmä pokiaľ ide o informácie, ktorých zverejňovanie by zjavne a jasne odhalilo priemyselné a obchodne citlivé informácie konkurencii, príslušné orgány sa musia usilovať aj o zabezpečenie maximálnej možnej transparentnosti prostredníctvom uverejnenia konečného rozhodnutia .

Pozmeňujúci návrh 65

Návrh smernice

Článok 16 – odsek 3 – pododsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
V prípade, že nejaký dotknutý daňovník nesúhlasí so zverejnením úplného konečného rozhodnutia, príslušné orgány vydajú abstrakt konečného rozhodnutia, ktorý obsahuje opis veci a predmetu sporu, dátumu, príslušných zdaňovacích období, právneho základu a odvetvia a stručný opis konečného výsledku.	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 67

Návrh smernice

Článok 16 – odsek 4

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
4. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví štandardné formuláre pre oznamovanie informácií uvedených v odsekoch 2 a 3 . Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 18 ods. 2.	4. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví štandardné formuláre pre oznamovanie informácií uvedených v odseku 2. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 18 ods. 2.

Pozmeňujúci návrh 68

Návrh smernice

Článok 16 – odsek 5

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
5. Príslušné orgány bezodkladne oznámia Komisii informácie, ktoré sa majú zverejniť v súlade s odsekom 3.	5. Príslušné orgány bezodkladne oznámia Komisii informácie, ktoré sa majú zverejniť v súlade s odsekom 3. Komisia tieto informácie sprístupní v bežne používanom formáte údajov na centrálne spravovanom webovom sídle.

Pozmeňujúci návrh 69

Návrh smernice

Článok 17 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Komisia sprístupní online zoznam nezávislých osôb uvedený v článku 8 ods. 4 a bude ho aktualizovať, pričom sa v ňom označia osoby, ktoré možno vymenovať za predsedu. Uvedený zoznam obsahuje len mená dotknutých osôb.

1. Komisia sprístupní online zoznam nezávislých osôb uvedený v článku 8 ods. 4 v otvorenom formáte údajov a bude ho aktualizovať, pričom sa v ňom označia osoby, ktoré možno vymenovať za predsedu. Uvedený zoznam obsahuje mená , príslušnosť a životopis týchto osôb a informácie týkajúce sa ich kvalifikácie a praktických skúseností s vyhláseniami o akýchkoľvek konfliktoch záujmov .

Pozmeňujúci návrh 70

Návrh smernice

Článok 21 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 21a
	Preskúmanie
	Do … [tri roky po dni nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia na základe verejnej konzultácie a diskusií s príslušnými orgánmi uskutoční preskúmanie uplatňovania a rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Komisia takisto preskúma, či by poradný výbor so stálym charakterom („stála poradná komisia“) ďalej zvýšil efektívnosť a účinnosť postupov riešenia sporov.
	Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

Pozmeňujúci návrh 71

Návrh smernice

Príloha – nadpis 5 – riadok 2 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Gewerbesteuer

Pozmeňujúci návrh 72

Návrh smernice

Príloha – nadpis 12 – riadok 2 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Imposta regionale sulle attività produttive

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.

(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0310.

(3) Ú. v. ES L 225, 20.8.1990, s. 10.

(1a) Ú. v. ES L 225, 20.8.1990, s. 10.

(7) Ú. v. ES L 225, 20.8.1990, s. 10.

(1a) Návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM(2016)0683).

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 334

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 61 19. septembra 2018

	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európsky parlament
	Streda 5. júla 2017
2018/C 334/21	Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o konzultáciách o dôverných informáciách (výklad článku 5 ods. 5 a článku 210a rokovacieho poriadku) (2017/2095(REG))	188
	Štvrtok 6. júla 2017
2018/C 334/22	Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o zriadení, úlohách, počte členov a dobe trvania osobitného výboru pre terorizmus (2017/2758(RSO))	189

	III Prípravné akty
	EURÓPSKY PARLAMENT
	Utorok 4. júla 2017
2018/C 334/23	Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o schválení vymenovania pani Mariye Gabrielovej za členku Komisie (C8-0166/2017 – 2017/0805(NLE))	193
2018/C 334/24	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení rámcovej dohody medzi Európskou úniou a Kosovom o všeobecných zásadách účasti Kosova na programoch Únie (13391/2016 – C8-0491/2016 – 2013/0115(NLE))	194
2018/C 334/25	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť – EGF/2017/001 ES/Castilla y León ťažba, Španielsko) (COM(2017)0266 – C8-0174/2017 – 2017/2079(BUD))	195
2018/C 334/26	P8_TA(2017)0283 Makrofinančná pomoc Moldavskej republike ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Moldavskej republike (COM(2017)0014 – C8-0016/2017 – 2017/0007(COD)) P8_TC1-COD(2017)0007 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. júla 2017 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/… o poskytnutí makrofinančnej pomoci Moldavskej republike	199
2018/C 334/27	Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 4. júla 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami (COM(2016)0198 – C8-0146/2016 – 2016/0107(COD))	201
2018/C 334/28	P8_TA(2017)0285 Zavedenie dočasných autonómnych obchodných opatrení pre Ukrajinu ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení dočasných autonómnych obchodných opatrení pre Ukrajinu, ktorými sa dopĺňajú obchodné koncesie na základe dohody o pridružení (COM(2016)0631 – C8-0392/2016 – 2016/0308(COD)) P8_TC1-COD(2016)0308 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. júla 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/… o zavedení dočasných autonómnych obchodných opatrení pre Ukrajinu, ktorými sa dopĺňajú obchodné koncesie na základe dohody o pridružení	227
2018/C 334/29	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 2/2017 na rozpočtový rok 2017: Pripísanie prebytku za rozpočtový rok 2016 (09437/2017 – C8-0190/2017 – 2017/2061(BUD))	229
	Streda 5. júla 2017
2018/C 334/30	Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 19. júna 2017, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (C(2017)03984 – 2017/2747(DEA))	231
2018/C 334/31	Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 19. júna 2017, ktorým sa nahrádzajú prílohy I, II, III a IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (C(2017)03982 – 2017/2748(DEA))	232
2018/C 334/32	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dodatku k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, prijatého v Kigali, v mene Európskej únie (07725/2017 – C8-0157/2017 – 2017/0016(NLE))	233
2018/C 334/33	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o prijatí dodatku k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu z roku 1999 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 v mene Európskej únie (07524/2017 – C8-0143/2017 – 2013/0448(NLE))	234
2018/C 334/34	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej (12502/2016 – C8-0517/2016 – 2016/0298(NLE))	235
2018/C 334/35	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie Memoranda o porozumení medzi Európskou agentúrou na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a Eurojustom zo strany Eurojustu (07536/2017 – C8-0136/2017 – 2017/0804(CNS))	236
2018/C 334/36	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (06182/1/2017 – C8-0150/2017 – 2012/0193(COD))	237
2018/C 334/37	P8_TA(2017)0300 Právny rámec Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie (COM(2013)0884 – C8-0033/2014 – 2013/0432(COD)) P8_TC1-COD(2013)0432 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2017 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/… o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie	238
2018/C 334/38	Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2018 (2017/2043(BUD))	253
	Štvrtok 6. júla 2017
2018/C 334/39	P8_TA(2017)0311 Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD) a vytvorenie záruky EFSD a záručného fondu EFSD ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD) a vytvorení záruky EFSD a záručného fondu EFSD (COM(2016)0586 – C8-0377/2016 – 2016/0281(COD)) P8_TC1-COD(2016)0281 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. júla 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/… o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD	263
2018/C 334/40	P8_TA(2017)0312 Povolené spôsoby použitia určitých diel a iných predmetov ochrany v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých povolených spôsoboch použitia diel a iných materiálov chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (COM(2016)0596 – C8-0381/2016 – 2016/0278(COD)) P8_TC1-COD(2016)0278 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. júla 2017 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/… o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti	264
2018/C 334/41	P8_TA(2017)0313 Cezhraničná výmena rozmnoženín určitých diel a iných predmetov ochrany v prístupných formátoch v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničnej výmene rozmnoženín určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom v prístupných formátoch v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, medzi Úniou a tretími krajinami (COM(2016)0595 – C8-0380/2016 – 2016/0279(COD)) P8_TC1-COD(2016)0279 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. júla 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/… o cezhraničnej výmene rozmnoženín určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prístupných formátoch v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, medzi Úniou a tretími krajinami	265
2018/C 334/42	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o návrhu smernice Rady o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia v Európskej únii (COM(2016)0686 – C8-0035/2017 – 2016/0338(CNS))	266

Obsah		Strana

	EURÓPSKY PARLAMENT ZASADANIE 2017 – 2018 Schôdza 3. až 6. júla 2017 Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 78, 1.3.2018 . PRIJATÉ TEXTY	1

	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Európsky parlament
	Utorok 4. júla 2017
2018/C 334/01	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o európskych normách pre 21. storočie (2016/2274(INI))	2
2018/C 334/02	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o smere k celoeurópskemu rámcu pre kryté dlhopisy (2017/2005(INI))	13
2018/C 334/03	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o úlohe cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom pri diverzifikácii rybárstva (2016/2035(INI))	20
2018/C 334/04	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 s odporúčaniami pre Komisiu o premlčacích lehotách pri dopravných nehodách (2015/2087(INL))	30
2018/C 334/05	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 s odporúčaniami Komisii o spoločných minimálnych normách pre občianskoprávne konanie v Európskej únii (2015/2084(INL))	39
2018/C 334/06	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti (2016/2272(INI))	60
2018/C 334/07	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o riešení prípadov porušovania ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti vrátane genocídy (2016/2239(INI))	69
2018/C 334/08	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o súkromných bezpečnostných spoločnostiach (2016/2238(INI))	80
2018/C 334/09	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach (2016/2221(INI))	88
	Streda 5. júla 2017
2018/C 334/10	Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej (12502/2016 – C8-0517/2016 – 2016/0298(NLE) – 2017/2036(INI))	99
2018/C 334/11	Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o reakcii EÚ na HIV/AIDS, tuberkulózu a hepatitídu typu C (2017/2576(RSP))	106
2018/C 334/12	Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o stratégii EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (2016/2240(INI))	112
2018/C 334/13	Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (2017/2732(RSP))	124
	Štvrtok 6. júla 2017
2018/C 334/14	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o správe Komisie o Turecku za rok 2016 (2016/2308(INI))	128
2018/C 334/15	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o prípadoch laureáta Nobelovej ceny Liou Siao-poa a Li Ming-ča (2017/2754(RSP))	137
2018/C 334/16	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o Eritrei, najmä o prípadoch Abuneho Antoniosa a Dawita Isaaka (2017/2755(RSP))	140
2018/C 334/17	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o situácii v Burundi (2017/2756(RSP))	146
2018/C 334/18	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 na tému opatrenia EÚ zamerané na udržateľnosť (2017/2009(INI))	151
2018/C 334/19	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ (2016/2250(INI))	168
	ODPORÚČANIA
	Európsky parlament
	Streda 5. júla 2017
2018/C 334/20	Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 5. júla 2017 k 72. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (2017/2041(INI))	178