28.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 227/1

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Ponaučenie z minulosti – vyhnúť sa drastickým úsporným opatreniam v EÚ

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 227/01)

Spravodajca:

José LEIRIÃO

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	21.1.2016
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	29.1.2018
Prijaté v pléne	14.2.2018
Plenárne zasadnutie č.	532
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	177/26/18

Úvod

K obsahu stanoviska prispeli zástupcovia inštitúcií občianskej spoločnosti a sociálni partneri z hospodárskych a sociálnych rád troch členských štátov (Grécko, Írsko a Portugalsko) v nadväznosti na služobné cesty EHSV v týchto členských štátoch, ktorých cieľom bolo spoznať a zhromaždiť názory ľudí, ktorí vnímajú a zažívajú negatívne účinky úsporných opatrení trojky v sociálnej oblasti, v oblasti podnikania a sociálneho a občianskeho dialógu.

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Prvým ponaučením z krízy bolo zistenie, že eurozóna nebola pripravená čeliť finančnej kríze. EHSV preto víta ambície Komisie reformovať euro v jeho základných aspektoch prostredníctvom zastavenia politiky úsporných opatrení a prehĺbenia hospodárskej a menovej únie. EHSV sa domnieva, že toto sú dôvody na vytvorenie veľkej európskej koalície, ktorá umožní zotrvať pri obnove spoločného európskeho osudu a znovu získať dôveru všetkých Európanov.

1.2.

Pri navrhovaní programov úprav došlo k viacerým nezrovnalostiam na rôznych úrovniach, a to: koordinácia a prepojenie medzi partnermi trojky (MMF, EK a ECB) pri plánovaní, rozsahu a predvídaní potenciálnych rizík spôsobených krízou, ponaučenia z predchádzajúcich kríz neboli vždy zohľadnené alebo neboli v novej zóne s jednotnou menou uplatniteľné a vyskytla sa určitá nerovnováha medzi mechanizmami MMF a nástrojmi makroekonomickej politiky v eurozóne. EHSV berie na vedomie odborné znalosti MMF a odporúča, aby v budúcich krízových situáciách ovplyvňujúcich ktorýkoľvek členský štát EÚ, mali inštitúcie EÚ výlučnú zodpovednosť za navrhovanie a vykonávanie programov úprav. Ak si riešenie krízy bude vyžadovať vytvoriť partnerstvá s externými inštitúciami, musí Európska únia a eurozóna prevziať vedúcu úlohu, pričom by mali konať v súlade s európskymi hodnotami, posilňovať terajší sociálny dialóg a občianske a sociálne práva platné v EÚ. Riadenie budúcich kríz musí dosiahnuť väčšiu a lepšiu rovnováhu medzi cieľmi vo fiškálnej a sociálnej oblasti a úsilím o kvalitatívne posilnenie podnikateľského sektora.

1.3.

Kríza a programy úprav, ktoré sa uplatňovali v troch členských štátoch, priviedli tieto krajiny do hospodárskej, finančnej a sociálnej situácie, ktorá v niektorých prípadoch vrátila ich vývoj o 20 rokov dozadu a spôsobila narušenia v oblasti produktivity a fungovania trhu práce, ktoré sú trvalé alebo sa budú môcť napraviť len v dlhodobom horizonte. EHSV nalieha na Komisiu, aby navrhla doplnkové programy hospodárskej a sociálnej obnovy, ktoré by sa uplatňovali zároveň s programom úprav alebo po jeho skončení, a to s cieľom zabezpečiť rýchly návrat k väčšej konkurencieschopnosti, a tým aj k procesu konvergencie.

1.4.

Komisia by sa mala znovu zamerať na európske hodnoty solidarity a okamžite prijať mimoriadne opatrenia na pomoc pre najviac znevýhodnených ľudí žijúcich v extrémnej chudobe, nedostatku potravín, bez príbytku, lekárskej pomoci a liekov. EHSV odporúča vytvoriť osobitný program na obnovu sociálneho rozmeru, ktorý by sa uplatňoval v krajinách, kde sa realizujú alebo realizovali programy úprav. Tento podporný program by sa mal riadiť zásadami Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý nedávno prijala Európska únia a ktorý sa uplatňuje v týchto troch členských štátoch.

1.5.

Zavádzaním úsporných opatrení sa značne zvýšil počet chudobných ľudí (či už zamestnaných, nezamestnaných alebo neaktívnych a bezdomovcov). EHSV žiada Komisiu, aby urýchlene vypracovala európsku stratégiu na odstránenie chudoby v EÚ a integráciu osôb bez domova, ktorá by mala k dispozícii adekvátne finančné prostriedky určené nielen na výstavbu vhodných ubytovní, ale aj na programy špecifickej odbornej prípravy zameranej na pracovné profily, ktoré zodpovedajú zručnostiam získaným v rámci týchto kurzov či už vo verejnom sektore (obce) alebo súkromnom sektore. Takisto je nevyhnutné vypracovať spolu s členskými štátmi plán na záchranu nadmerne zadlžených podnikov a občanov vzhľadom na ich neschopnosť splácať pôžičky, aby sa predišlo ich platobnej neschopnosti a konfiškácii ich obydlí.

1.6.

Pravidlá Paktu stability a rastu, postupu pri nadmernom deficite a fiškálnej dohody, ako aj následných úsporných opatrení majú v rámci eurozóny stále vysoko represívny vplyv v tých krajinách, ktoré sú ešte stále poznačené krízou, keďže bránia nárastu verejných investícií a podpory vytvárania pracovných miest v súkromnom sektore, a na ktoré sa vzťahujú prísne sankcie a pokuty v prípade nesplnenia týchto pravidiel. Táto situácia zdôraznila nerovnosti v Európe, pretože chudobné krajiny sú stále chudobnejšie a v dôsledku týchto obmedzení sa dostávajú do „začarovaného kruhu“. EHSV odporúča reformu Lisabonskej zmluvy s cieľom potvrdiť prioritu politík v oblasti spolupráce, hospodárskeho rastu a solidarity ako skutočných alternatív k reštriktívnym úsporným opatreniam. EHSV navrhuje preskúmať, či by tzv. zlaté pravidlo verejných investícií mohlo byť vhodným nástrojom na podporu verejných investícií v eurozóne a zabezpečenie rastu, tvorby pracovných miest, podnikania, nových zručností potrebných v budúcich formách práce, ako aj medzigeneračnej spravodlivosti, zaručenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a tiež spravodlivého rozdelenia daňového zaťaženia nielen medzi jednotlivými generáciami, ale aj medzi rozdielnymi sociálnymi a hospodárskymi podmienkami, a predchádzanie nadmernému zaťaženiu jednej generácie v prospech inej generácie.

1.7.

Za posledné dva roky došlo k zníženiu miery nezamestnanosti v EÚ vo všeobecnosti, a zvlášť v tých členských štátoch, na ktoré sa vzťahujú programy úprav. Treba zdôrazniť, že v tomto prípade sa to dosiahlo nielen vďaka hospodárskemu rastu, ale tiež v dôsledku emigrácie stoviek tisícov pracovníkov do zahraničia a urýchleného presadzovania skrátených pracovných úväzkov. Miera chudoby a materiálnej deprivácie na rôznych úrovniach však naďalej rastie z dôvodu nižších platov a neistých nových foriem zamestnania: v sektore cestovného ruchu a v súvisiacich odvetviach vznikajú pracovné miesta, ktoré si vyžadujú nižšiu kvalifikáciu, čiže sa síce vytvára viac pracovných miest, no nepodporuje sa tým zvyšovanie konkurencieschopnosti, ani pridanej hodnoty. EHSV odporúča, aby sa poskytli osobitné finančné prostriedky na podporu vytvárania pracovných miest v oblasti zdravotníckych služieb a v sektoroch, ktoré sú viac ovplyvnené emigráciou (veda, programátorstvo, nové technológie, inžinierstvo a medicína) s cieľom podporiť návrat vysťahovalcov do krajín pôvodu.

1.8.

Digitalizácia, robotika a umelá inteligencia prinášajú rozsiahle zmeny v hospodárstve, na trhu práce vrátane nových foriem práce, v zručnostiach a spoločnosti, pričom sa narúšajú jej štruktúry, vrátane automatických stabilizátorov, a následne vedú k nepredvídateľnému nárastu (už aj tak vysokého počtu) vylúčených osôb. EHSV odporúča, aby sa ďalej preskúmali súčasné myšlienky týkajúce sa zavedenia základného univerzálneho poistenia v nezamestnanosti. Okrem toho by sa mala preskúmať aj možnosť zaviesť v celej EÚ v národných systémoch poistenia v nezamestnanosti minimálne normy, aby bolo možné účinne reagovať na túto výzvu a zabezpečiť dôstojnú sociálnu ochranu pre všetkých dostupnú počas celého ich aktívneho života (od 15 do 65 rokov). Pokiaľ ide o otázku odstránenia chudoby, Komisia by tiež mala zaviesť životné minimum prostredníctvom európskeho prístupu a záväzku „nevynechať nikoho“.

1.9.

Budúce programy úprav musia odrážať všetky aspekty a záujmy sociálneho a občianskeho dialógu s účasťou zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila ekonometrické modely s ľudským prístupom, ktoré by zahŕňali sociálne hľadisko a hodnotenie podnikov, aby sa dosiahol dvojitý cieľ: dobré životné podmienky spoločnosti a obnova udržateľnej kvality podnikateľského sektora. Sociálni partneri a zástupcovia občianskej spoločnosti musia byť zahrnutí do panelu na monitorovanie a hodnotenie programu na rovnakej úrovni ako zástupcovia EÚ, ECB a iných inštitúcií, s cieľom zhodnotiť konštruktívnu úlohu občianskej spoločnosti a zabezpečiť, aby sa nespochybňovala devalvácia hospodárskeho a sociálneho modelu, ako to bolo v analyzovaných prípadoch. Všetky inštitúcie, ktoré pripravujú, monitorujú a hodnotia programy úprav, musia podliehať demokratickej kontrole (napr. národných parlamentov). Hodnotenie a kontrola by sa mali vykonávať každých šesť mesiacov, prípadne v inej lehote považovanej za adekvátnu, aby sa predišlo nenapraviteľným škodám a umožnilo ich odstránenie v primeranom čase. Súbor ukazovateľov makroekonomického monitorovania by mal byť doplnený o tzv. sociálnu tabuľku „nad rámec HDP“, ktorá by sa mala aktualizovať v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv.

1.10.

Verejný dlh spomínaných troch členských štátov dosiahol astronomické sumy a splatné úroky boli prekážkou, ktorá brzdí verejné investície do hospodárskeho rozvoja a znižuje investície v oblasti sociálnej ochrany, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, dôchodkov, dávok v nezamestnanosti a podpory pre najviac znevýhodnené a vylúčené osoby. Tieto členské štáty – s výnimkou Írska – zostávajú výrazne zadlžené, pričom túto situáciu ešte zhoršuje ich vystavenie špekuláciám na finančných trhoch. EHSV odporúča Komisii, aby túto tému zaradila medzi priority európskej agendy a nadviazala na závery skupiny na vysokej úrovni pre fond pre mutualizáciu dlhu a dlhopisy v eurách, ktorú vymenovala Komisia v júli 2013. EHSV tiež víta program ECB v oblasti kvantitatívneho uvoľňovania nákupu verejného dlhu členských štátov, ktorý značným a rozhodujúcim spôsobom pomohol pri hospodárskej obnove a riadení verejného dlhu členských štátov, v ktorých sa uplatňujú programy úprav.

1.11.

Šesťdesiat rokov od svojho vzniku čelí európsky projekt vážnym výzvam, čo vedie k pochybnostiam o jeho budúcnosti, a to vrátane dôsledkov brexitu. Jedným z dôvodov odcudzenia medzi občianskou spoločnosťou a riadiacimi štruktúrami Komisie je skutočnosť, že Európska únia nesplnila očakávania občanov, pokiaľ ide o hospodársku konvergenciu a inkluzívny rast. Hoci sa v poslednom čase dosiahol určitý stabilný rast, eurozóna ako celok stratila desať rokov, pričom až v roku 2015 dosiahol HDP hodnotu z predkrízového obdobia v roku 2008. EHSV sa domnieva, že je potrebná pragmatická a ambiciózna iniciatíva zameraná na reformu hospodárskej a menovej únie tak, aby bola odolnejšia a priaznivejšia pre občanov. Takáto reforma by priniesla lepšiu koordináciu hospodárskych politík a inteligentné zapojenie severnej aj strednej Európy viac založenej na trhových pravidlách a južnej Európy založenej viac na solidarite a rozdelení rizika a integrácii. Európska únia sa okrem toho nemôže vzdať spoločnej solidarity, najmä v mimoriadnych situáciách, ako je nárast chudoby a príjmovej nerovnosti, ako aj riadenie migrácie, ani trvať naďalej na tom, že každý členský štát má konať podľa vlastného uváženia.

1.12.

Ratingové agentúry mali rozhodujúci vplyv na rozpútanie závažnej krízy štátneho dlhu. Môžeme spochybniť ich dôveryhodnosť, pretože keď na začiatku finančnej krízy v USA banka Lehman Brothers v roku 2008 vyhlásila bankrot, udržala si až do svojho kolapsu maximálne hodnotenie ratingových agentúr. EHSV navrhuje, aby Komisia vyvinula úsilie s cieľom navrhnúť vytvorenie nezávislého medzinárodného orgánu, ktorého úlohou by bolo skúmanie dôveryhodnosti a nezávislosti vykonaných hodnotení. Mala by tiež podporiť vytvorenie európskej ratingovej agentúry.

1.13.

EHSV odporúča, aby sa pri riadení budúcich kríz v Európskej únii dosiahla lepšia rovnováha medzi cieľmi vo fiškálnej a sociálnej oblasti a aby sa prístup nezameriaval čisto na makroekonomické aspekty nerovnováh, ale aj na otázky, ako sú: nerovnosť príjmov a bohatstva, znižovanie chudoby, silný a konkurencieschopný podnikateľský sektor, inkluzívny rast a pracovné miesta, zmeny klímy, začlenenie žien do pracovnej sily a korupcia. Myslieť a konať musíme v duchu zásady, že „okrem deficitov ide aj o občanov a ich život“.

2.   Úvod

2.1.

Finančná kríza v Grécku, Írsku a Portugalsku bola pokračovaním finančnej krízy, ktorá sa začala v USA, a ešte sa zhoršila vstupom týchto krajín do eurozóny. To viedlo k nekontrolovanému hospodárskemu rozmachu spôsobenému uvoľnením kontroly verejných výdavkov a bankového dohľadu, ako aj skutočnosťou, že verejné podniky si naďalej brali úver so zárukou štátu, čím došlo k obrovskému nárastu výdavkov verejných financií. Výsledkom bol rýchly a nekontrolovaný rast rozpočtových deficitov, ako aj negatívny vplyv na obchodnú a platobnú bilanciu.

2.2.

Finančná liberalizácia a nekontrolovaný rast bankových úverov podnecované agresívnymi predajnými praktikami bánk spôsobili nadmernú zadlženosť domácností a MSP, ktoré neboli schopné splácať dlhy, a tiež bankového sektora, čím sa ďalej znehodnocovali úvery v dôsledku špekulatívnych postupov, ktoré ohrozili riadne fungovanie bánk. Vlády pokračovali v procyklickej fiškálnej politike, čo viedlo k nebezpečnému zhoršeniu rozpočtového deficitu a verejného dlhu a spôsobilo, že tieto tri členské štáty boli veľmi zraniteľné voči špekuláciám zahraničných investorov s úvermi. Tieto nevhodné postupy spôsobili, že dane, ktoré zaplatili občania, boli použité na to, aby sa predišlo bankrotu veľkých bánk, čím sa ešte viac zvýšili štátne dlhy.

2.3.

Celosvetová kríza, ktorá sa začala v rokoch 2007 – 2008, odhalila slabiny stále ešte mladej meny a vážne zasiahla eurozónu (od 3. štvrťroku 2011 do 1. štvrťroku 2013). Prvé postihnuté členské štáty síce neboli súčasťou eurozóny, no pravdou je, že keď sa prejavila zraniteľnosť niektorých krajín eurozóny, škody boli už výrazné. Zasiahnuté členské štáty boli nútené prijať ťažké rozhodnutia a využiť peniaze daňových poplatníkov na finančnú podporu bánk, aby zabránili ich kolapsu. Banky sa dostali do ťažkostí po prasknutí bubliny v oblasti nehnuteľností a financovania, ktorá v predchádzajúcich rokoch rástla a kumulovala sa. V kombinácii s nízkymi príjmami a vysokými nákladmi v dôsledku veľkého hospodárskeho úpadku sa úroveň verejného dlhu v EÚ výrazne zvýšila z priemernej hodnoty 70 % na 92 % HDP v roku 2014 (1).

2.4.

Ratingové agentúry medzitým Grécku, Írsku a Portugalsku udelili veľmi nelichotivé hodnotenie, na základe ktorého medzinárodní investori zvýšili úrokové sadzby, čím sa financovanie rozpočtových deficitov na finančných trhoch stalo pre tieto členské štáty neudržateľné. Aby predišli bankrotu, obrátili sa tieto členské štáty na Európsku komisiu so žiadosťou o úvery na financovanie svojej činnosti s prijateľnejšími úrokovými sadzbami, aby pokryli aspoň platy zamestnancov verejnej správy a sociálne dávky. Komisia požiadala MMF vzhľadom na jeho bohaté skúsenosti v tejto oblasti o pomoc pri vytvorení konzorcia (trojky), do ktorého je zapojená Komisia, ECB a MMF a ktoré týmto členským štátom poskytlo prostriedky nevyhnutné na to, aby predišli nesplácaniu úveru, čo na druhej strane viedlo k tomu, že museli prijať programy ekonomických, finančných a daňových úprav s týmito všeobecnými cieľmi: — štrukturálne reformy na posilnenie potenciálneho rastu, vytváranie pracovných miest, zvyšovanie konkurencieschopnosti a štrukturálneho deficitu (treba poznamenať, že počas tohto obdobia a v dôsledku toho bol zaznamenaný prudký nárast miery nezamestnanosti, ako aj kolaps a platobná neschopnosť tisícov spoločností, sociálny dialóg bol prerušený a pracovno-právne predpisy prehodnotené, čo malo negatívny dosah na pracovnú silu), fiškálnu konsolidáciu prostredníctvom štrukturálnych opatrení a lepšiu a účinnejšiu finančnú kontrolu; — zníženie zadlženia finančného sektora a rekapitalizácia bánk; — rekapitalizácia bánk prebehla pod zárukou a zodpovednosťou zainteresovaných členských štátov a prispela k exponenciálnemu rastu verejného dlhu.

2.5.

Tieto opatrenia, známe ako „úsporné opatrenia“, mali zničujúci vplyv na ľudí, ktorí už bojovali s rastúcou nezamestnanosťou a vysokou úrovňou zadlženia, ako aj na podniky, najmä MSP, ktoré boli nepriaznivo ovplyvnené nedostatkom bankových úverov a veľmi významným znížením hospodárskej činnosti. Trojka bola úplne ľahostajná voči dramatickým dôsledkom svojich politík na sociálny rozmer a podnikateľskú štruktúru, ktoré najintenzívnejšie zasiahli malé a stredné podniky.

2.6.

EHSV uznáva, že rozsah hospodárskej krízy naozaj podrobil tvrdej skúške hospodársku, sociálnu a tiež politickú stabilitu Európskej únie vo všeobecnosti a hospodárskej a menovej únie (HMÚ) zvlášť. Ukázalo sa, že ak sa má predísť kríze, nestačí zohľadniť len kvantitatívny rozmer hospodárskeho rastu krajiny, ale je potrebné posúdiť kvalitu tohto rastu, čiže zistiť, ktoré makroekonomické faktory sú základom eventuálnej udržateľnosti tejto dynamiky (2). Ak by sa táto kontrola vykonávala účinne, kríza by v týchto členských štátoch určite nedosiahla taký katastrofálny rozmer.

3.   Stručný opis udalostí, ktoré viedli k zásahu trojky v Portugalsku

3.1.

Dokonca aj pri vysokých poplatkoch a clách a vlastnej mene, čo umožňovalo devalváciu, bol deficit obchodnej bilancie v rokoch 1974 až 1995 v priemere 9,1 % HDP a v období od roku 1996 do roku 2010, už po prijatí eura, dosahoval priemerný deficit obchodnej bilancie úroveň 8,5 % HDP. Vzhľadom na tieto údaje nemožno pripisovať euru zodpovednosť za stratu konkurencieschopnosti.

3.2.

Hlavným dôvodom, prečo Portugalsko čelí kríze verejného dlhu, preto nie je skutočnosť, že vývozný sektor stratil konkurencieschopnosť, ale skutočnosť, že prijatím eura sa odstránili automatické stabilizátory, ktoré pomáhali udržať prijateľnú úroveň čistého zahraničného dlhu a kontrolu nad vyrovnaným rozpočtovým deficitom. Vysvetlenie príčin portugalskej krízy viedlo k odlišnému prístupu ako lepšie riešiť túto krízu, ktoré sa veľmi líšilo od prístupu, aký zaujala trojka (3).

3.3.

Finančný balík vo výške 78 mld. EUR (približne 45 % HDP) pokryl obdobie od roku 2011 do roku 2014 a predstavoval prísľub zachovania finančnej stability v Portugalsku, v eurozóne a v Únii. Tento program zahŕňal 222 opatrení zameraných na rozličné odvetvia a počas jeho trvania bolo vykonaných niekoľko revízií, ktoré obsahovali ešte prísnejšie úsporné opatrenia. Tieto opatrenia boli vnímané ako plán komplexného prístupu s cieľom úplne zreorganizovať krajinu (4).

4.   Stručný opis udalostí, ktoré viedli k zásahu trojky v Írsku

4.1.

Pri vstupe Írska do EÚ predstavoval jeho priemerný príjem 63 % priemeru EÚ a po niekoľkých rokoch sa ho podarilo zvýšiť na 125 %, teda nad európsky priemer. Túto úroveň sa podarilo udržať doteraz aj napriek hlbokej kríze. Zlatým obdobím hospodárskeho rastu bolo obdobie od roku 1994 do roku 2000, v ktorom HDP vzrástol priemerne o 9,1 % ročne. V rokoch 2008 až 2009 však HDP poklesol priemerne o 13 % ročne. Domáci dopyt od roku 2008 klesal voľným pádom. Úsporné opatrenia v dôsledku programu finančných úprav spôsobili, že sa stratilo desať rokov rozvoja (5).

4.2.

V prvých rokoch od zavedenia eura až do obdobia na prelome rokov 2007/2008 Írsko zaznamenalo rozmach v sektore nehnuteľností, ktorých ceny výrazne rástli. Úverová expanzia sa vo veľkej miere sústredila na špekulatívne hypotekárne úvery. Keď vypukla finančná kríza a ceny nehnuteľností dosiahli svoj limit, daňové príjmy drasticky klesli, pretože boli veľmi úzko prepojené s expanziou trhu s nehnuteľnosťami. Výsledkom bol prudký nárast deficitu, čo zároveň veľmi nepriaznivo vplývalo na finančný systém a hodnoty akcií najväčších írskych bánk drasticky klesli (6).

4.3.

21. novembra 2010 sa Írsko stalo druhou krajinou eurozóny, ktorá požiadala o finančnú pomoc. Program pozostával z pôžičky vo výške 85 mld. EUR, z čoho 35 mld. EUR bolo vyčlenených pre finančný systém (7). Euroskupina 14. novembra 2013 dospela k záveru, že program makroekonomických úprav bol úspešný a že by ho Írsko malo ukončiť do konca roka.

5.   Stručný opis udalostí, ktoré viedli k zásahu trojky v Grécku

5.1.

V období rokov 2001 až 2007 zaznamenalo grécke hospodárstvo po írskom hospodárstve najvyšší rast v eurozóne s priemerným rastom 3,6 % HDP v rokoch 1994 – 2008. Avšak ešte v tomto období nepretržitého rastu sa miestne makroekonomické nerovnováhy a štrukturálne nedostatky znásobovali v dôsledku nestabilného politického systému na vnútroštátnej a európskej úrovni.

5.2.

Miera štátnych úspor klesla v rokoch 1974 – 2009 približne o 32 %, čím sa prehĺbil deficit bežného účtu a zvýšil dlhodobý zahraničný dlh. Nekontrolované verejné výdavky spolu s nezabezpečením primeraných daňových príjmov viedli k akumulácii verejného dlhu (8).

5.3.

V auguste 2015 bol odsúhlasený tretí program stability prostredníctvom dodatku k memorandu o porozumení, v ktorom sa podrobne špecifikujú podmienky tejto politiky a ktoré zahŕňalo posúdenie sociálneho vplyvu, ako určitá forma príspevku Komisie k procesu rokovaní a tiež ako príručka pre kontrolu a monitorovanie jeho implementácie. Táto iniciatíva prišla po naliehaní a usmerneniach predsedu Jeana-Clauda Junckera v roku 2014, podľa ktorých sa v budúcnosti musia všetky programy podpory a reformy riadiť nielen posúdením fiškálnej udržateľnosti, ale aj posúdením sociálneho vplyvu s cieľom zabezpečiť, aby sa o sociálnych dôsledkoch štrukturálnych reforiem diskutovalo verejne. Komisia si v plnej miere uvedomuje sociálnu situáciu v Grécku a vníma jej zlepšenie ako nevyhnutný predpoklad na dosiahnutie udržateľného a inkluzívneho rastu (9).

5.4.

V súlade s rozhodnutím Európskej rady z 15. júna 2017 bol Grécku poskytnutý dodatočný úver s cieľom podporiť hospodársku, finančnú a sociálnu obnovu.

6.   Makroekonomické, sociálne a finančné výsledky vyplývajúce z programu úprav

6.1.

Vo všeobecnosti možno povedať, že jediným úspechom programov úprav bolo to, že v členských štátoch (Írsko a Portugalsko) sa prestal uplatňovať postup pri nadmernom deficite a tieto krajiny znovu získali prístup na finančné trhy za prijateľných podmienok financovania. Zníženie rozpočtového deficitu a zvýšenie vývozu prispelo k zlepšeniu bilancie zahraničného bežného účtu (tovary, služby a kapitál), pričom hospodársky rast a zamestnanosť tiež vykazujú od roku 2014 zlepšenie. Všetky ostatné ukazovatele majú aj naďalej nepriaznivý vplyv na blaho spoločnosti a zhoršujú makroekonomické ukazovatele, pričom tento stav bude trvať ešte dlho. Niektoré vzniknuté škody pretrvajú, ako je napríklad emigrácia osôb s vyššou kvalifikáciou, čo má negatívny vplyv na potenciálny rast v oblasti inovácie a rozvoj krajín pôvodu, obrovský nárast chudoby a nerovnosti príjmov, ako aj prístup k základnej zdravotnej starostlivosti a všeobecný blahobyt obyvateľov (10).

7.   Ponaučenia, ktoré majú viesť k zmenám a inovácii v európskych politikách

7.1.

Európska únia – a eurozóna – preukázala, že je úplne nepripravená čeliť finančnej kríze vo svojich členských štátoch, a preto musela v plnej miere prijať návrhy MMF namiesto toho, aby ich prispôsobila spoločným európskym hodnotám a normám v oblasti solidarity. V prípade Grécka Európska únia zareagovala na problém neskoro a stratila vzácny čas a jej návrhy neboli spočiatku jasné ani konečné – napríklad celková výška potrebného úveru bola niekoľkokrát zmenená a doplnená z dôvodu nerozhodnosti Komisie, čo umožnilo špekulácie na trhu a viedlo k zhoršeniu už aj tak zlej situácie.

7.2.

Programy hospodárskych, finančných a daňových úprav realizované v Grécku, Írsku a Portugalsku boli vypracované Medzinárodným menovým fondom a čiastočne prevzali rovnaké postupy, aké MMF uplatňoval v obdobiach krízy v 80. rokoch 20. storočia v Afrike a v 90. rokoch 20. storočia v niektorých ázijských krajinách, v ktorých bola devalvácia meny prostredníctvom mechanizmu výmenných kurzov účinná na zachovanie rastu a uvoľnenie platobnej bilancie, na dosiahnutie makroekonomickej stability, najmä fiškálnej konsolidácie a stabilizácie inflácie (1). Novinkou v prípade Grécka, Írska a Portugalska bolo, že tieto programy boli po prvýkrát uplatnené v rámci zóny s jednotnou menou (bez možnosti devalvovať menu) a v krajinách, ktoré sú členmi Európskej únie a eurozóny. V prípade členských štátov, ktorých cieľom bolo náprava fiškálnej a vonkajšej nerovnováhy a obnova dôvery, MMF usúdil, že je potrebná výrazná zmena orientácie hospodárstva, v ktorom sa očakáva, že rast HDP bude nízky (2). Cieľom programov úprav bolo teda dosiahnuť fiškálnu konsolidáciu prostredníctvom úsporných opatrení zameraných na výrazné škrty verejných výdavkov a dlhodobé štrukturálne opatrenia, ako je napríklad daňová reforma, reforma pracovnoprávnych predpisov a predpisov týkajúcich sa príjmov na zníženie deficitu a zvýšenie príjmov štátu. Táto politika úsporných opatrení bola implementovaná prostredníctvom vnútornej devalvácie zložiek hospodárskeho a sociálneho modelu.

7.3.

V celkovom hodnotení programov MMF, ktoré uskutočnil jeho Úrad pre nezávislé hodnotenie (júl 2016), sa uvádza, že zatiaľ čo dohľad v období pred krízou správne identifikoval problémy vo všetkých troch krajinách, chybne predvídal rozsah rizík, ktoré sa neskôr ukázali byť hlavnou príčinou negatívnych dôsledkov a viedli k nevyváženej výkonnosti programov úprav. Zároveň sa poukazuje na nezrovnalosti v koordinácii medzi partnermi trojky v postupe a zosúlaďovaní s nástrojmi eurozóny (hospodárska a menová únia, Pakt stability a rastu, postup pri nadmernom deficite a európsky semester), pričom sa zdôrazňuje, že odborná príprava tímov zapojených do rokovaní a úlohy ich členov neboli jasne definované a samotné skúsenosti z predchádzajúcich kríz sa nie vždy uplatňovali.

7.3.1.

Úsporné opatrenia viedli k vzniku začarovaného kruhu, v ktorom politika úsporných opatrení spôsobila recesiu a tá si vyžiadala ešte dôraznejšie úsporné opatrenia, z čoho sa vyvinula katastrofálna situácia s poklesom HDP na úroveň spred 10 až 20 rokov, znížením verejných a súkromných investícií a kolapsom bankového systému, ktorý zapríčinil úpadok výrobného systému (MSP, rodinné podniky a samostatne zárobkovo činné osoby) a mal závažné dôsledky na všetkých úrovniach sociálnej ochrany.

7.4.

Pri vypracúvaní programov pomoci sa vyskytli najmä nasledujúce chyby a nezrovnalosti: — zanedbal sa štrukturálny rozmer krízy; — podcenila sa úroveň zadlženia podnikov a domácností; — podcenil sa význam vnútorného dopytu pre rast a tvorbu pracovných miest; — štátna reforma sa nezaoberala základnými štrukturálnymi aspektmi; — štrukturálna reforma hospodárstva sa obmedzila len na devalváciu faktorov vnútornej konkurencieschopnosti (mzdy, predĺženie pracovného času, reštriktívna pracovnoprávna reforma, obrovské zvýšenie daňového zaťaženia atď.); — časový rámec na implementáciu programu nebol postačujúci; — je nesmierne ťažké dosiahnuť zároveň vnútornú aj vonkajšiu rovnováhu, keď obe vykazujú veľmi vysoký deficit; — opatrenia na fiškálnu konsolidáciu uplatňované najmä na strane výdavkov v situácii hlbokej recesie v kontexte, v ktorom krajina nemá k dispozícii mechanizmus devalvácie meny a keď partneri robia presne to isté, nikdy v histórii neviedli k žiadnym výsledkom v žiadnej krajine na svete. Účinky týchto opatrení sú teraz všeobecne vnímané z krátkodobého hľadiska ako recesívne a škody, ktoré spôsobili v hospodárstve sú často trvalé; — neprimerané fiškálne multiplikátory viedli k závažným chybám.

7.5.

Program úprav musí zohľadňovať všetky aspekty a politické dialógy, ktoré sú dôležité pre úspech programu, ale vždy musí zahŕňať ukazovatele distribučného vplyvu opatrení s osobitným dôrazom na zistenie vplyvu na sociálny rozmer a podniky na všetkých rozdielnych úrovniach, a musí identifikovať kompenzačné opatrenia, aby sa tieto negatívne dôsledky (napríklad bankrot podnikov, zvýšenie miery nezamestnanosti, znižovanie platov, zvýšenie miery chudoby, rozšírenie emigrácie) úspešne riešili prostredníctvom programov obnovy a aby sa predišlo dramatickým sociálnym situáciám vrátane emigrácie. Všetky odvetvia musia získať a nemôžu sa rozdeľovať na profitujúce a strácajúce odvetvia, ako to bolo v prípade programov uplatňovaných v Grécku, Írsku a Portugalsku.

---

(1)  Easterly 2002; MMF (2010) Greece Request for Stand By Arrangement; správa o krajine č. 10/110, máj; Diskusný dokument o prehĺbení hospodárskej a menovej únie, Európska komisia, 31. mája 2017.

(2)  Pozri stanovisko EHSV o makroekonomických nerovnováhach, Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 53.

(3)  ZBW – Leibniz Information Centre for Economics (Intereconomics 2013).

(4)  ZBW – Leibniz Information Centre for Economics (Intereconomics 2013).

(5)  ZBW – Leibniz Information Centre for Economics (Intereconomics 2013).

(6)  Štúdia EHSV na tému The impact of anti-crisis measures and the social and employment situation: Ireland (2013).

(7)  ZBW – Leibniz Information Centre for Economics (Intereconomics 2013).

(8)  Štúdia EHSV na tému The impact of anti-crisis measures and the social and employment situation: Greece' (2013)

(9)  Štúdia oddelenia EP pre podporu hospodárskeho riadenia na tému The Troika and financial assistance in the euro area: successes and failures (február 2014).

(10)  Pozri prílohu 1 s hlavnými štatistickými ukazovateľmi.

---

---

---

28.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 227/11

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zmeny v zdravotníckom priemysle

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 227/02)

Spravodajca:	Joost VAN IERSEL
Pomocný spravodajca:	Enrico GIBELLIERI

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	1.6.2017
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušný orgán	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v CCMI	23.1.2018
Prijaté v pléne	14.2.2018
Plenárne zasadnutie č.	532
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	prijaté jednomyseľne (163 hlasov za)

1.   Závery

1.1.

Odvetvie zdravotníckych technológií, ktoré je predmetom tohto stanoviska, zohráva významnú úlohu v súčasnej transformácii zdravotníctva v prospech pacientov a hodnotnej zdravotnej starostlivosti v Európe.

1.2.

Hlavnou témou je vysoko personalizovaná zdravotná starostlivosť, ktorá zaručuje rovný a lepší prístup a kvalitu. Technológie a rozsiahle zdroje anonymných údajov výrazne uľahčia používanie nových liečebných postupov a vykonávanie nových operácií, a budú tiež prínosom vo všetkých štádiách prevencie a zotavovania. Pacienti sa vďaka využívaniu technológií elektronického zdravotníctva stále častejšie budú zotavovať mimo nemocníc.

1.3.

V systémoch zdravotnej starostlivosti, ako službách verejného záujmu, sa starostlivo dodržiava zásada subsidiarity. Zdravotníctvo a jeho organizácia sú veľmi decentralizované a fragmentované. V záujme optimalizácie prínosov nových technológií a dosiahnutia vyššej účinnosti a efektívnosti je nevyhnutné obmedziť prekážky na štátnej a regionálnej úrovni v súlade so stanovenými cieľmi sústav zdravotnej starostlivosti.

1.4.

Nepretržitá interakcia medzi širokou škálou relevantných zainteresovaných subjektov, ako sú ministerstvá, organizácie zastupujúce pacientov, zdravotnícky personál a iní pracovníci v odvetví zdravotníctva, nemocnice, poisťovne, orgány dohľadu, tvorí pre priemyselné subjekty, a najmä malé a stredné podniky, veľmi zložité prostredie.

1.5.

Očakáva sa, že v procese priemyselnej transformácie sa patrične zohľadnia spoločné hodnoty a zásady stanovené Radou EÚ v roku 2006, o ktoré sa európske sústavy zdravotnej starostlivosti opierajú (1) a ktoré boli tiež potvrdené v nedávno prijatých záväzkoch sociálneho piliera EÚ a dohodnutých cieľoch udržateľného rozvoja (2).

1.6.

Pre priemysel je nevyhnutné, aby sa v celoeurópskom meradle zabezpečil spoľahlivý domáci trh a zároveň vybudovala dostatočná odolnosť v medzinárodnom kontexte. EÚ zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pri vytváraní rovnakých podmienok pre všetkých, ako aj pri usmerňovaní a monitorovaní procesov transformácie.

1.7.

Kľúčové zainteresované strany a členské štáty by mali vypracovať optimálny prístup a záväzky týkajúce sa prístupnosti a kvality zdravotnej a sociálnej starostlivosti, cenovej dostupnosti a prevencie. V tej istej súvislosti sa vyžaduje osobitný prístup, aj pokiaľ ide o ošetrovateľstvo, aby sa uspokojili potreby zraniteľných skupín, najmä starších ľudí. Rovnako dôležité sú optimálne prístupy k novým technológiám a inováciám, modelom integrovanej starostlivosti a združeniam, ako aj (cezhraničným) sieťam a (rozsiahlym) verejno-súkromným partnerstvám. Malo by sa zaručiť správne uplatňovania pravidiel a usmernení EÚ. Každá z týchto oblastí si vyžaduje aktívnu a stimulačnú úlohu jednotlivých oddelení Komisie.

Odporúčania

1.8.

Európske inštitúcie by mali podporovať hospodársku výkonnosť, inovácie, digitalizáciu a účinné verejné obstarávanie, a zároveň uľahčovať cezhraničný obchod so zdravotníckymi pomôckami a priemyselnými výrobkami.

1.9.

Priemyselná politika EÚ musí stavať na kompetenciách členských štátov a EÚ v rámci článku 168 ZFEÚ. V tomto duchu mala poskytovať podporu aj inovačná politika EÚ. Financovanie z prostriedkov EÚ, ako program Horizont 2020 a ďalšie, sa musí riadne koordinovať a dopĺňať národné programy.

1.10.

Pre priemysel bude mimoriadne prínosná stratégia digitálneho jednotného trhu. Voľný tok údajov (resp. big data) v rámci EÚ pri zabezpečení ochrany súkromia pacientov a bezpečnosti by sa mal podporovať.

1.11.

Verejné obstarávanie zohráva významnú úlohu pri spúšťaní projektov spojených s rozvinutými technológiami. Komisia by mala zabezpečiť účinné verejné obstarávanie v celej EÚ v súlade so smernicou 2014/12.

1.12.

V širšom kontexte národných prístupov existuje mnoho regionálnych iniciatív. Komisia by mala podporovať výmenu dobrých skúseností. Treba podporovať dvojstranné vzťahy medzi verejnými a súkromnými zdravotníckymi orgánmi.

1.13.

Dosah technologických zmien na transformáciu sústav zdravotnej starostlivosti by sa mal preskúmať v rámci európskeho semestra a odporúčaní pre jednotlivé krajiny (1).

1.14.

Komisia sa musí snažiť o účinnú internú koordináciu. Mala by podporovať dialógy a platformy medzi univerzitami, miestnymi samosprávami, sociálnymi partnermi a odvetvím zdravotníckych technológií. Tento prístup môže byť príkladom pre úzku spoluprácu verejných aktérov, ako sú ministerstvá zdravotníctva, financií a priemyslu, so súkromným sektorom.

1.15.

Rozhodujúci je ľudský činiteľ. Prechod na nové zdravotníctvo a opatrovateľstvo si vyžaduje ústretové myslenie a nové formy odborného prístupu na všetkých úrovniach v odvetví, a takisto reorganizáciu zdravotníckej a opatrovateľskej práce. Európsky sociálny dialóg v zdravotných a sociálnych službách, ktorý prebieha od roku 2006, by sa mal ďalej posilňovať v záujme zabezpečenia primeraných vzdelávacích a školiacich programov a zlepšenia pracovných podmienok a kvality pracovísk.

2.   Súčasný stav

2.1.

EHSV vo viacerých stanoviskách hovoril o najnovšom vývoji v odvetví zdravotníctva (3). Toto stanovisko sa špecificky zameriava na prebiehajúcu hĺbkovú transformáciu v odvetví zdravotníckych technológií.

2.2.

Len samotné európske odvetvie zdravotníckych technológií zamestnáva 575 000 ľudí, ktorí pracujú približne v 26 000 spoločností. Odvetviu dominujú MSP, ktoré sú v interakcii s veľkými spoločnosťami.

2.3.

Obrat v odvetví sa odhaduje na viac ako 100 miliárd EUR. V roku 2015 bola jeho kladná obchodná bilancia 14,1 miliardy EUR, čo bol dvojnásobok oproti roku 2006, a podstatne prekročila prebytok 5 miliárd EUR v americkom obchode. Vyhliadky odvetvia do budúcnosti sú vynikajúce.

2.4.

Výskum je poháňaný neustálymi inovačnými krokmi a prelomovou a prevratnou inováciou v podnikaní, ale tiež často subjektmi, ktoré sa osamostatnili od existujúcich štruktúr (spin-off subjekty), akými sú fakultné nemocnice. Počet patentov ukazuje prínos týchto inovácií. V roku 2015 bolo v oblasti zdravotníckych technológií podaných 12 474 patentových prihlášok. Je to približne o 17 % viac ako v oblasti digitálnych komunikácií a počítačových komunikácií a takmer o 55 % viac ako vo farmaceutickom a biotechnologickom odvetví (4).

2.5.

V roku 2015 predstavovalo zdravotníctvo a dlhodobé opatrovateľstvo 8,7 % HDP v EÚ a 15 % celkových štátnych výdavkov. Do roku 2060 by tu z dôvodu nákladnejšieho liečenia, starnutia obyvateľstva a prudkého nárastu chronických ochorení a súvisiacich chorôb mohlo dôjsť k zvýšeniu až na 12,6 % HDP (5). Poskytovanie zdravotnej starostlivosti čelí vzhľadom na finančné obmedzenia čoraz väčším rozpočtovým tlakom. Môže to priniesť krátkodobé rozpočtové škrty, ktoré budú mať negatívny dosah na výdavky na výskum a vývoj.

2.6.

Normou je spoločná tvorivosť a spolupráca veľkých spoločností a malých a stredných podnikov (MSP). Veľké spoločnosti sa sústreďujú na vytváranie kapitálovo náročných hardvérových a softvérových platforiem, kým MSP sa zameriavajú na špecifické účelové platformy.

2.7.

Medzi jednotlivými krajinami existujú podstatné rozdiely. Rovnako sa medzi krajinami líši organizácia zdravotníctva a finančné štruktúry, ako aj stav technologického rozvoja vrátane prevládajúcich zdravotníckych praktík a schopnosti prijať inovatívne riešenia.

2.8.

Popri príležitostiach je odvetvie zdravotníckych technológií vystavené aj podstatným výzvam. Ide o špecifické priemyselné odvetvie, keďže dominantnú úlohu v ňom zohrávajú verejní aktéri, široká škála zainteresovaných subjektov, vplyv európskych hodnôt (6) a potreba udržateľného financovania z verejných zdrojov, a tiež preto, že je tu potrebné starostlivo dodržiavať zásadu subsidiarity a že často ide o decentralizovaný a zvyčajne regionálne ohraničený ekosystém.

2.9.

Regióny sú úrodnou pôdou na rozvoj spolupráce. Nedostatok spájajúcich iniciatív a regionálna rozdrobenosť však často blokujú inovatívne MSP, keďže ich schopnosť prilákať kapitálové investície priamo súvisí s ich schopnosťou rozvíjať väčšie trhy s riešeniami pre digitálne zdravotníctvo.

2.10.

Na rozdiel od Spojených štátov amerických, kde veľkú časť zdravotnej starostlivosti organizujú súkromné poisťovne, zdravotníctvo v Európe je financované hlavne z verejných zdrojov.

2.11.

Pokrok v oblasti zdravotníckych technológií závisí od úzkej spolupráce medzi všetkými zainteresovanými subjektmi. Ekosystém sa zásadne mení a pôsobia v ňom noví aktéri, ktorí sú hnacou silou digitálnej transformácie. Úlohou odvetvia je nastoliť krehkú rovnováhu medzi trhovými silami a verejným záujmom, ktorý si vyžaduje cenovo dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých.

2.12.

Musí fungovať v prostredí, ktoré tvoria lekári, priemysel, nemocnice, pacienti vedomí si svojich práv a ich organizácie, ako aj poisťovne (vrátane zákonných/povinných systémov sociálneho zabezpečenia v jednotlivých krajinách), inými slovami v prostredí, v ktorom mnohé zainteresované subjekty fungujú a na seba vzájomne pôsobia v zložitom systéme.

2.13.

Technológie a inovácie sú zasadené do tohto osobitného ekosystému. Inovácie už nepoháňa predovšetkým strana ponuky. Súčasná prax ukazuje posun smerom na stranu dopytu, ktorá je v prijímaní nových prístupov vo všeobecnosti skôr zdržanlivá. Konečný výsledok sa zvyčajne dosiahne vďaka intenzívnej koordinácii všetkých zainteresovanými subjektov na štátnej a často aj na regionálnej úrovni.

2.14.

Priemysel sa zameriava na špecifické riešenia a obnovu jednotlivých prvkov v hodnotovom reťazci odvetvia. Každá zdravotnícka špecializácia má svoje charakteristické črty. Zároveň jestvuje čoraz viac integrovaných riešení v opatrovateľstve.

2.15.

Nepretržite sa overuje fungovanie systému. Pre priemysel nie je jednoduché plniť všetky požiadavky, keď sa povinnosti vyplývajúce z predpisov niekedy prekrývajú.

3.   Priemyselná politika EÚ

3.1.

EHSV víta súčasné zameranie EÚ na dosiahnutie produktívnejších výstupov v zdravotníctve rozsiahlejšou inováciou, väčšou (nákladovou) účinnosťou, lepšou dostupnosťou a zlepšením digitálnych zručností (7). Stratégia jednotného digitálneho trhu prináša nové príležitosti, ale aj výzvy.

3.2.

Priemyselná politika EÚ môže stavať na kompetenciách členských štátov a EÚ v rámci článku 168 ZFEÚ (8). Súčasne sa prehlbuje spolupráca s WHO a OECD. EÚ a štátne orgány by mali aktívne bojovať proti kontraproduktívnej fragmentácii. Žiaduce sú objektívne merania.

3.3.

Priemyselná výkonnosť, ako aj interakcia medzi priemyslom a zainteresovanými subjektmi na úrovni členských štátov a regiónov musia byť posilnené. Mechanizmy financovania EÚ a financovanie členskými štátmi by sa mali vzájomne dopĺňať. Európske, národné a regionálne ciele by sa mali zosúladiť.

3.4.

Priemyslu sa týka aj celá škála smerníc a nariadení v odvetví zdravotnej starostlivosti: o zdraví a bezpečnosti (9), o právach pacientov (10), o ochrane súkromia a o právach duševného vlastníctva. Konkrétne 7. RP, resp. program Horizont 2020 a financovanie politiky súdržnosti sú projekty spolufinancovania v oblasti zdravotníckych prístrojov. Program Horizont 2020 priniesol v oblasti akademickej problematiky a zdravotníckych technológií najväčší úžitok farmaceutickému priemyslu. Od roku 2015 bol vo financovaní regionálnych iniciatív veľmi aktívny Európsky inovačno-technologický inštitút (EIT) (11).

3.5.

Vzhľadom na finančnú podporu a technologické výsledky v konkurenčných jurisdikciách má priemyselná politika EÚ mimoriadny význam. Čínska stratégia do roku 2025 má zabezpečiť podporu domácich značiek, nabádanie nemocníc, aby uprednostňovali čínsky priemysel, a zároveň odrádzanie zahraničných investorov. To môže vážne zasiahnuť európske spoločnosti. Vzhľadom na jestvujúci a zvyšujúci sa protekcionizmus USA sotva možno hovoriť o atlantickej oblasti s rovnakými podmienkami činnosti. V USA sa digitálna revolúcia tiež už rozbehla (12). Podniky z USA majú ľahký prístup na európsky trh. Silným novým konkurentom je Google. Obchodné rokovania EÚ musia ochrániť moderné poskytovanie všeobecnej zdravotnej starostlivosti v Európe.

3.6.

Optimalizácia údajov rozširuje príležitosti pre všetky spoločnosti sídliace v Európe (13). Systémy elektronických zdravotných záznamov sú veľmi nákladné. Cezhraničné prekážky výmeny zdravotných údajov a ich fragmentácia brzdia snahy o dosiahnutie interoperability a európske MSP. Spoločné využívanie údajov a zdrojov v celej EÚ bude veľkým prínosom pre budúce personalizované zdravotnícke riešenia, a teda lepšiu prevenciu, precíznejšiu diagnostiku a účinnejšiu liečbu. V porovnaní s USA a Čínou je spoločné využívanie stále pomerne skromné.

3.7.

Verejno-súkromné partnerstvá kľúčových zainteresovaných subjektov verejného a súkromného sektora sa musia dôsledne posudzovať a monitorovať z hľadiska ich schopnosti vytvárať inovačné a udržateľné riešenia, stanovovať odvetvové ciele, viesť prospešnú interakciu a uskutočňovať výmeny.

4.   Inovácie a potreba udržateľných dlhodobých riešení

4.1.

V súčasnosti sú technologické investície do zdravotnej starostlivosti obmedzené na 2 – 3 % celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť. Škála inovácií do detailov pokrýva každú jednu zdravotnícku špecializáciu (14) a výrazne ovplyvňuje budúcnosť zdravotníckych povolaní, ako aj organizáciu nemocníc a zdravotníctva vo všeobecnosti. V celej EÚ sa zavádzajú nové podnikateľské modely.

4.2.

Finančný tlak môže viesť k lacnejším krátkodobým riešeniam, a teda obmedzenejšej inovácii. Stimuly v rôznych členských štátoch navyše dostatočne neprispievajú k inovácii, môžu sa však prejaviť na neuspokojených liečebných potrebách alebo menšej užitočnosti pre pacientov, a v konečnom dôsledku na nákladnejších liečbach. Dvojstranné výmeny a spoločné využívanie iniciatív na európskej úrovni sú žiaduce.

4.3.

V odvetví by sa mala podporovať produktívna regionálna spolupráca a tzv. živé laboratóriá. EIT podporuje spoluprácu propagovaním rozvoja katalyzátorov a synergií, okrem iného prostredníctvom rôznych centier, a propagovaním dialógov, platforiem a prepojení jednotlivých projektov.

4.4.

Digitálne inovácie, hlavne v oblasti aplikácií mobilného zdravotníctva, môžu pomôcť v zvládaní rizikových činiteľov súvisiacich s chronickými ochoreniami. Mobilné zdravotníctvo a diaľkové monitorovanie podporujú prevenciu a takisto môžu zmenšiť potrebu náročného liečenia neskôr.

4.5.

Výskum, vývoj a inovácie nie sú samohybnou silou. Na strane dopytu, ktorú takmer výlučne tvorí verejný sektor, často panuje averzia voči rizikám a tendencia vybrať si najlacnejšie riešenie.

4.6.

Niekedy je potrebné prekonať nedôveru verejných orgánov. Zdravotnícky personál môže spomaľovať inovácie, ktoré môžu viesť k zmene pracovných postupov, napríklad v chirurgii, alebo k úplne novým liečebným postupom, napríklad s použitím robotiky. Finančné pravidlá platné pre zdravotníckych odborníkov môžu takisto obmedzovať ochotu inovovať. Ani poisťovne nie sú vždy kooperatívne. Stručne povedané, na dosiahnutie prirodzenej otvorenosti inováciám a využitie všetkých prínosov bude potrebná zmena kultúry.

4.7.

Prospešný by mohol byť prehľad rôznych výhodných inovácií, ktoré podporujú zlepšovanie kvality života, predchádzanie chorobám, predĺženie očakávanej dĺžky života v lepšom zdravotnom stave, ako aj dosiahnutie lepšieho pomeru nákladov/cien.

4.8.

Tento prístup bude tiež v súlade s koncepciou posudzovania nákladov a prínosov. V národných rozpočtoch zdravotníctvo a opatrovateľstvo bolo a potenciálne stále je najrýchlejšie rastúcim odvetvím. Na ministerstvách financií, ministerstvách zdravotníctva a u ostatných aktérov by malo prevládať všeobecné povedomie o potrebe inovácií a dlhodobých riešení pre pacientov.

4.9.

Z toho istého hľadiska sú neodmysliteľné európske finančné zdroje a podľa potreby ich kombinácia so zdrojmi členských štátov.

5.   Verejné obstarávanie

5.1.

Odhaduje sa, že 70 % globálneho predaja zdravotníckej techniky prechádza verejným obstarávaním a 70 % zodpovedajúcich rozhodnutí sa robí na základe ceny, pričom obidva tieto údaje stúpajú. Dôsledkom je zvyčajne menšia konkurencieschopnosť a menej inovácie resp. nových technológií, z čoho vyplývajú vyššie náklady a menšie prínosy pre pacientov (15).

5.2.

Rastúce náklady by mali byť stimulom pre nemocnice a sústavy zdravotnej starostlivosti, aby upustili od nákupu zdravotníckych výrobkov na základe vopred dohodnutých nákupných nákladov (16). Dôležitými aspektmi sú: — značné úspory, ak sa krátkodobé úspory pri nákupe nahradia správne vypočítanými dlhodobými výhodami, — inovatívne riešenia podporujúce kvalitu v kombinácii s celkovými nákladmi počas celého životného cyklu, — dostatočné odborné znalosti nákupcov, ktoré často chýbajú, — transparentné a nediskriminačné rokovania medzi stranami ponuky a dopytom.

5.3.

Zásadný vplyv na výsledok obstarávania majú schopní nákupcovia, ktorí sa zameriavajú na najnovšie a osvedčené inovácie. Do určitej miery možno nákupcu považovať za spájadlo medzi záujmami pacientov a dodávateľov, ktoré zabezpečí úsporu nákladov a potrebné výsledky.

5.4.

Ponuky vo verejnom obstarávaní treba posudzovať celkovo a zvažovať kvalitu a cenu výrobkov a služieb počas celého ich životného cyklu. Prispeje to tiež k potrebe prejsť na integrovanú starostlivosť, čo podporuje aj Združenie za integrovanú starostlivosť (ICA) (17).

5.5.

Všetky zainteresované subjekty nesú spoločne zodpovednosť za určenie potrieb spotrebiteľov a partnerov v rámci postupu verejnej súťaže. Vzhľadom na mnohoraké výzvy súvisiace s kalkuláciou nákladov a posudzovaním kvality v širokom spektre zdravotníckych oblastí ide o náročný proces. Vyžaduje si správne zmýšľanie všetkých zainteresovaných subjektov. Veľkou pomocou bude výmena osvedčených postupov v Európe a otvorené nadnárodné diskusie a výmeny na úrovni EÚ.

6.   Digitalizácia

6.1.

Technologické zmeny a prevratné, prierezové účinky digitalizácie si vyžadujú hlboké odhodlanie a účasť všetkých zainteresovaných subjektov v odvetví zdravotníctva.

6.2.

Elektronické zdravotníctvo umožní odborníkom komunikovať na diaľku s pacientmi a kolegami. Pomáha tiež šíriť odborné poznatky a uľahčovať výskum. Vytvára široké spektrum nových riešení a je nepochybne činiteľom rastu. Zmenší tiež zaťaženie rozpočtov v zdravotníctve. Mobilné zdravotníctvo zlepšuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti u pacientov doma. Zohráva rozhodujúcu úlohu v podpore mobility pacientov, pričom sa však musí zabezpečiť ochrana údajov, súkromie pacientov a bezpečnosť.

6.3.

Komisia sa domnieva, že medzi potenciálom digitálnej transformácie a súčasnou realitou systému zdravotníctva a opatrovateľstva zostáva veľká priepasť (18). Existujú mnohoraké prekážky: legislatíva členských štátov, systémy financovania a platenia, tradičné prístupy v zdravotníctve a verejnom sektore, rozdrobenosť trhu a nedostatok rozvíjajúcich sa podnikov. Priemysel má takisto záujem na hľadaní správneho uplatnenia zmien, aby sa zabránilo nevyhovujúcim výsledkom a prípadnému väčšiemu pracovnému zaťaženiu

6.4.

Na druhej strane je zdravotníctvo dôležitým odvetvím (okolo 10 % HDP EÚ) a vyhliadky na rozsiahlu digitalizáciu ponúkajú veľké príležitosti na ďalšiu expanziu (19). Informovanosť o vplyve digitalizácie, vrátane umelej inteligencie sa rýchlo zvyšuje (20). Komisia nedávno prijala oznámenie, ktoré sa zameriava na tri priority stratégie digitálneho jednotného trh v odvetví zdravotníctva a starostlivosti: — bezpečný prístup občanov k elektronickým zdravotným záznamom a možnosť cezhraničnej výmeny, ako aj používanie elektronických lekárskych predpisov, — podpora dátovej infraštruktúry na pokrokový výskum, prevenciu ochorení a personalizované liečenie a starostlivosť v kľúčových oblastiach, — uľahčenie spätnej väzby a interakcie medzi pacientmi a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, podpora prevencie a zlepšenie postavenia občanov, ako aj kvalitná starostlivosť, pri ktorej je pacient v centre pozornosti, so zameraním na chronické ochorenia a lepšie výsledky činnosti sústav zdravotnej starostlivosti.

6.5.

V koncepčnom dokumente Komisie (blueprint) sa uvádza, že ak EÚ nezosúladí efektívnu inovačnú a hospodársku a priemyselnú politiku s politikou v oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, a takisto s potrebami užívateľov a pacientov, bude ohrozený náš sociálny a ekonomický model, ako aj kvalita života nášho obyvateľstva, a že ide o závažnú problematiku, ktorej sa musíme venovať (21). OECD dospela k záveru, že vlády zohrávajú rozhodujúcu a vedúcu úlohu, pokiaľ ide o umožňovanie účinného využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) pri zmene a reorganizácii sústav zdravotnej starostlivosti (22). OECD však konštatuje, že fragmentácia a rýchlo sa meniaci charakter technologických riešení v kombinácii s nedostatkom noriem pre celé odvetvie a nedostatočným dodržiavaním platných pravidiel využívania systémov IKT môže spôsobiť veľké nebezpečenstvo zlyhania a slabých výsledkov (23).

6.6.

Už jestvuje široké spektrum úspešných iniciatív elektronického zdravotníctva. Existujú však podstatné rozdiely medzi krajinami a regiónmi. V rámci projektu digitalizácie európskeho priemyslu sa začala uplatňovať celková stratégia interakcie a súčinnosti, ako aj nový model prepojenia rôznych iniciatív EÚ s jednoznačnými záväzkami priemyslu aj s podporou od členských štátov a regionálnych stratégií (24).

6.7.

Po príklade iniciatívy Priemysel 4.0 komisia teraz spustila Zdravie 4.0. Pripravuje sa viacero programov EÚ. Rovnaké zmýšľanie medzi všetkými príslušnými generálnymi riaditeľstvami je potrebné na dosiahnutie súčinnosti. Je nevyhnutné podporiť technologické platformy, ktoré fungujú paralelne s vytváraním sietí na štátnej, regionálnej, ako aj cezhraničnej úrovni. Nedávno vytvorená pracovná skupina by mala podporovať podobný vývoj (25).

6.8.

Viaceré pilotné projekty a iniciatívy EÚ však nie sú dokončené, pričom sa začína s novými iniciatívami. Z hľadiska udržateľnosti by bolo vhodnejšie mať zavedené trvalé mechanizmy na podporu priemyslu a inovácií, vrátane implementácie.

6.9.

Big data majú veľký potenciál priniesť ďalšie radikálne posuny v liečení. Je dôležité, aby sa elektronické zdravotné záznamy bezpečne spravovali a chránili v súlade s protokolmi správy údajov o zdravotnej starostlivosti v súlade s vládnymi nariadeniami (26). Dôležité sú účinné stratégie APR (27), predovšetkým v oblasti správy údajov a noriem ochrany súkromia pacientov, ako aj v prostredí cloudu a investícií do bezpečnosti uchovávania big data.

6.10.

Zo štatistík vyplýva, že odvetvie zdravotnej starostlivosti je zvlášť ohrozené kybernetickými útokmi. Kybernetická bezpečnosť preto musí byť prioritou aj v nových priemyselných aplikáciách.

6.11.

Big data podporujú personalizáciu, a to aj vo vzťahoch medzi výrobcami a pacientmi. Ovplyvňujú tieto oblasti: — prechod od zdravotnej starostlivosti k domácemu ošetrovaniu, — prechod od generických riešení k personalizovanej liečbe, — prechod od liečebnej starostlivosti k prevencii, — odstránenie obmedzení v prípade choroby alebo zdravotného postihnutia.

6.12.

Digitalizácia a big data prispievajú nielen k zvýšenému rozšíreniu jednotlivých snímačov a prístrojov, ale zohrávajú kľúčovú úlohu aj v novej diagnostike, výskume a prevencii, ako aj v zlepšovaní postavenia pacientov a samospráve pri súčasnom nachádzaní optimálnych riešení v celkovej starostlivosti. Výmena údajov pacientov bude mať pre interoperabilitu rozhodujúci význam.

6.13.

Užitočné budú európske osvedčené postupy a vzájomný tlak partnerov a takisto objektívne hodnotenia a pilotné projekty, ak sa tieto projekty zrealizujú v plnom rozsahu.

7.   Sociálny vplyv a zručností

7.1.

Transformácia priemyslu má sociálny vplyv tak v samotnom zdravotníckom priemysle, ako aj v odvetví zdravotníctva ako celku. Zmena podnikateľských modelov v dôsledku digitalizácie si podobne ako v iných priemyselných odvetviach vyžaduje prispôsobenie pracovných podmienok a mechanizmov trhu práce, ako aj zapojenie sociálnych partnerov na rôznych úrovniach.

7.2.

Technológie a inovácie majú zvyčajne silný vplyv na situáciu pracovníkov v samotnom sektore zdravotníctva. Priemysel môže spolu s užšie prepojenými zainteresovanými subjektmi, ako sú nemocnice a kliniky, i popri nich, pomôcť pripraviť pracovné sily na meniace sa prostredie a liečby.

7.3.

Osobitné prístupy a nástroje sú potrebné na uspokojenie potrieb zraniteľných skupín, najmä starších ľudí (domovy dôchodcov), pre ktorých by špecifická personalizovaná podpora a pomoc mala byť prospešná. Profesionálni ošetrovatelia potrebujú cielenú odbornú prípravu, ktorá by im pri tejto kategórii pacientov pomohla uplatňovať nové technológie.

7.4.

Zdravotníctvo a opatrovateľstvo patrí medzi najväčších poskytovateľov pracovných miest v EÚ. Očakáva sa, že do roku 2025 budú v zdravotníctve chýbať 2 milióny pracovníkov a v opatrovateľstve 20 miliónov pracovníkov, čo je výzvou, pokiaľ ide o udržateľný budúci vývoj celého tohto odvetvia (28).

7.5.

Optimalizovaný systém zdravotníctva a opatrovateľstva bude mať značný prospech z nasadenia a odhodlania vysoko kvalifikovaných a motivovaných pracovníkov v systéme starostlivosti. Pracovné miesta v zdravotníctve a opatrovateľstve sú často sociálne neisté, slabo platené a dosť náročné. Nesúlad medzi potrebami a požadovanou prácou (resp. kvalitou práce) vyvoláva potrebu reorganizácie zdravotníckej a opatrovateľskej práce aj štruktúry zdravotníctva a opatrovateľstva.

7.6.

IKT a inteligentné organizácie môžu pomôcť vytvoriť príťažlivejšie a produktívnejšie pracovné podmienky a lepšie pracoviská. Vnímané riziká a problémy, ako aj všetky druhy otázok súvisiacich s novými technológiami by sa mali riešiť prostredníctvom komplexných informácií a konzultácie v súlade s právami zdravotníckych pracovníkov na rôznych úrovniach.

7.7.

Významný dosah majú nové zručnosti, prispôsobené pracovné metódy a posilnenie práv pacientov. Tieto procesy môžu úspešne prebehnúť iba vďaka záväzku všetkých zúčastnených strán. Ich záväzok by mal byť výsledkom celoštátnych, odvetvových a podnikových dohôd resp. riešení, ktoré riadne pripravujú zamestnancov a zdravotnícke organizácie na nadchádzajúce zmeny. Od roku 2006 pôsobí výbor EÚ pre odvetvový sociálny dialóg v nemocniciach, resp. odvetví zdravotnej starostlivosti.

7.8.

Rozhodujúci význam má vzdelávanie a prax, ako aj nepretržitá odborná príprava. Žiaduce sú spoločné európske moduly vzdelávania a odbornej prípravy. Medzi zainteresovanými stranami by sa mala podporovať výmena týkajúca sa osvedčených postupov a zvyšovania povedomia o tejto problematike. Vzdelávanie a odborná príprava boli zahrnuté do spoločného vyhlásenia sociálnych partnerov z roku 2016 (29).

7.9.

Pri propagovaní sľubných metód zapájania pracovníkov môžu byť nápomocné tie celoeurópske osvedčené postupy v zdravotníctve a opatrovateľstve, ktoré sa týkajú systémového vývoja a hodnotenia inteligentných organizácií.

7.10.

Potreba byť otvorení novým riešeniam s využitím IKT si od všetkých odborníkov v zdravotníctve a opatrovateľstve vyžaduje digitálnu gramotnosť a sledovanie najnovších technológií. Okrem zručností tohto celého spektra odborníkov je pri zlepšovaní postavenia pacientov potrebné aj správne zmýšľanie a zodpovedajúce kompetencie.

7.11.

Súčasne so vzdelávaním odborníkov v zdravotníctve je potrebné zlepšovať medicínske poznatky informatikov s cieľom optimalizovať využívanie informačných technológií v zdravotníctve a opatrovateľstve.

7.12.

Zamestnávanie v neformálnej a sociálnej starostlivosti sa takisto musí zmodernizovať. Podiel neformálnej starostlivosti neúmerne narastá a zároveň sa posilňujú práva pacientov. Oba trendy môžu výrazne zlepšiť mobilitu starnúceho obyvateľstva, tak zdravotne postihnutých, ako aj zdravých starších ľudí. Pojem „strieborná ekonomika“ nepotrebuje vysvetlenie.

---

(1)  Pozri závery zasadnutia Rady EPSCO (2006/C 146/01) z 2. júna 2006 a ich prílohu, ktoré sa týkajú vplyvu európskych hodnôt.

(2)  Pozri najmä ciele 3, 5, 9 a 10.

(1)  Odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(3)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 160, Ú. v. EÚ C 242, 23.7.2015, s. 48, SOC/560 – Udržateľné systémy sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany v digitálnom veku (zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku), Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 52, Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 1.

(4)  Európsky priemysel zdravotníckych technológií v číslach, 2015.

(5)  Európska komisia, 2017.

(6)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(7)  Pozri závery zasadnutia Rady EPSCO (2006/C 146/01) z 2. júna 2006 a ich prílohu, ktoré sa týkajú vplyvu európskych hodnôt.

(8)  Článok 168 v hlave XIV ZFEÚ s názvom „Verejné zdravie“.

(9)  Rada nedávno opäť prijala dve nariadenia so značným vplyvom na toto odvetvie: jedno o nových prístrojoch a jedno o diagnostike in vitro.

(10)  V tejto súvislosti pozri článok 35 Charty základných práv Európskej únie (2012/C 326/02) a Európsku chartu práv pacientov z roku 2002.

(11)  EIT 9. decembra 2014 zriadil znalostné a inovačné spoločenstvo pre oblasť zdravotníctva (KIC Health).

(12)  Pozri štúdiu Golddman Sachs, 1917: A digital healthcare revolution is coming – and it could save America $300 billion.

(13)  Pozri oznámenie Komisie Budovanie európskeho dátového hospodárstva z marca 2011 a reakciu EHSV naň (TEN/630).

(14)  Okrem iného pozri Strategic Research Agenda under Horizon 2020, COCIR, september 2016.

(15)  Procurement, The Unexpected Driver of Value Based Health Care, Boston Consulting Group – MedTech Europe, 2015.

(16)  Zdravotníctvo nie je jediným odvetvím, ktoré trpí takýmito praktikami. V Európe vo väčšine verejných obstarávaní prevažuje syndróm najnižšej ceny. Je to jedným z hlavných dôvodov prijímania európskych právnych predpisov (pozri najmä smernicu o verejnom obstarávaní z roku 2014).

(17)  Pozri okrem iného European Blue Print, GR CNECT (kapitola 6, nižšie) a stránku www.integratedcarealliance.org.

(18)  Pozri European Industry: Working Group 2 – Digital Industrial Platforms, kapitola 5, Overview of the Strategy, in: Digital Transformation of Health and Care.

(19)  Pozri Working Group 2, s. 31.

(20)  Pozri okrem iného Blueprint on Digital Transformation of Health and Care for the Ageing Society, a Strategic Vision developed by Stakeholders, Brusel, 5. – 8. decembra 2016.

(21)  Blueprint, s. 6.

(22)  Improving Health Sector Efficiency, the role of Information and Communication technologies, OECD 2010.

(23)  Tamtiež, s. 16.

(24)  Pozri Working Group 2, s. 35.

(25)  Pracovná skupina na presadzovanie politiky rozvoja zdravotníctva a digitálnej politiky, 27. februára 2017.

(26)  Pozri tiež rámec na ochranu údajov z roku 2012.

(27)  Stratégie kontinuálneho profesionálneho rozvoja.

(28)  Blueprint, s. 19.

(29)  Pozri Spoločné vyhlásenie združenia HOSPEM a federácie EPSU (sociálni partneri) o nepretržitom profesijnom rozvoji a celoživotnom vzdelávaní všetkých pracovníkov v zdravotníctve v EÚ, november 2016. Podrobnejšie informácie o potrebe investícií do pracovných síl v odvetví zdravotníctva nájdete v spoločnej správe UN/ILO/WHO/OECD Working for health and growth: investing in the health workforce.

---

28.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 227/20

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Úloha Turecka v utečeneckej kríze

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 227/03)

Spravodajca:

Dimitris DIMITRIADIS

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	22.9.2016
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	7.11.2017
Prijaté v pléne	14.2.2018
Plenárne zasadnutie č.	532
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	227/6/12

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV uznáva, že Turecko zohráva významnú a rozhodujúcu úlohu pri zvládaní tzv. utečeneckej krízy na Blízkom východe a v Stredozemí a snaží sa o riešenie tohto problému vlastnými prostriedkami, hoci s doplnkovou pomocou EÚ a medzinárodného spoločenstva.

1.2.

Podľa názoru EHSV EÚ dodnes napriek napätému stavu tzv. utečeneckej krízy nebola schopná vytvoriť dôveryhodnú a účinnú európsku prisťahovaleckú politiku alebo spoločný európsky azylový systém, pretože niektoré členské štáty neospravedlniteľne odmietajú plniť svoje právne povinnosti stanovené v medzinárodných dohovoroch, ako aj samotných zmluvách EÚ, a povinnosti dohodnuté v rozhodnutiach jednomyseľne prijatých na samitoch alebo zasadnutiach Rady ministrov. Preto naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby túto otázku riešili dôraznejšie a aby členským štátom, ktoré si neplnia svoje európske záväzky, uložili povinnosť okamžite prijať požadované opatrenia.

1.3.

EHSV dôrazne odsudzuje xenofóbne postoje niektorých členských štátov k utečeneckej kríze a domnieva sa, že takéto postoje sú v rozpore so základnými hodnotami EÚ.

1.4.

EHSV potvrdzuje svoju pripravenosť prispieť akýmkoľvek spôsobom k riešeniu utečeneckej krízy, spolupracovať s európskymi inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti (zamestnávateľskými, zamestnaneckými a mimovládnymi organizáciami), ako to už ukázala významná práca, ktorú vykonal vo forme početných stanovísk aj pracovných ciest do krajín postihnutých touto humanitárnou katastrofou.

1.5.

Od podpisu vyhlásenia EÚ a Turecka sa podstatne a neustále zmenšuje počet osôb, ktoré nezákonne prekračujú európske hranice alebo prichádzajú o život v Egejskom mori. Zároveň však prudko silnie prílev do iných krajín na juhu EÚ, čo je podľa EHSV mimoriadne znepokojujúce. Následná činnosť členských štátov EÚ, pokiaľ ide o presídľovanie a premiestňovanie, je naďalej neuspokojivá. Napriek tomu, že na realizáciu týchto programov boli vytvorené potrebné základy, je súčasné tempo stále pomalšie než to, ktoré by bolo potrebné na splnenie cieľov stanovených v záujme zabezpečenia presídlenia a premiestnenia všetkých oprávnených osôb.

1.6.

EHSV považuje za nevyhnutné, aby Turecko vypracovalo jednotný systém poskytovania medzinárodnej ochrany žiadateľom o azyl, ktorý bude zodpovedať medzinárodným a európskym normám (1), nerozlišovalo medzi žiadateľmi o medzinárodnú ochranu na základe ich krajiny pôvodu a zabezpečilo všetkým jednotnú ochranu. Okrem iného navrhuje odstrániť zemepisné obmedzenie pre mimoeurópskych žiadateľov o azyl a rozlišovanie medzi sýrskymi a ostatnými žiadateľmi (2). Zároveň by sa malo zaručiť dodržiavanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

1.7.

EHSV sa domnieva, že v Turecku je potrebné zlepšiť ubytovacie podmienky, ako aj opatrenia na sociálnu a ekonomickú integráciu uznaných utečencov, hlavne pokiaľ ide o dostupnosť zamestnania, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a bývania. Osobitná pozornosť by sa mala venovať maloletým osobám bez sprievodu a deťom, najmä pokiaľ ide o dostupnosť vzdelávania a ochranu pred nútenou prácou a núteným manželstvom (3).

1.8.

EHSV žiada, aby sa v spolupráci s tureckými orgánmi, medzinárodnými mimovládnymi organizáciami a špecializovanými humanitárnymi organizáciami zaviedol dôsledný nezávislý mechanizmus monitorovania a dohľadu, ktorý by zodpovedal vyhláseniu EÚ a Turecka o utečencoch a slúžil na monitorovanie vykonávania a dodržiavania dohodnutých podmienok oboma stranami v súlade s medzinárodným a európskym právom (4).

1.9.

EHSV považuje za zásadné, aby sa posilnila úloha Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž s cieľom rozbíjať siete obchodníkov s ľuďmi a bojovať proti prevádzačstvu, a to v súlade s medzinárodným právom (5).

1.10.

EHSV požaduje, aby sa členské štáty EÚ, ktoré sa doteraz nezapojili do procesu premiestňovania a presídľovania, doň v plnej miere zapojili a aby sa urýchlila realizácia príslušných programov. Pozitívnym krokom sú v tejto súvislosti rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ako aj úsilie Komisie zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi orgánmi EÚ a členskými štátmi. Súdny dvor EÚ svojimi rozhodnutiami priamo odsudzuje správanie niektorých štátov, ktoré neprijímajú utečencov na svojom území, čo je podľa neho v rozpore s povinnosťou solidarity a spravodlivého rozdelenia záťaže, ktoré majú členské štáty EÚ v oblasti azylovej politiky.

1.11.

EHSV je veľmi znepokojený celkovou situáciou v oblasti ľudských práv v Turecku, najmä po neúspešnom pokuse o štátny prevrat. Výbor sa domnieva, že súčasná turecká vláda útočí na zásady a hodnoty EÚ uvedené v článku 2 Zmluvy o EÚ (6). Takisto je znepokojený tým, že organizácie občianskej spoločnosti nemôžu v Turecku – najmä v dôsledku vyhlásenia výnimočného stavu – nerušene pôsobiť, a domnieva sa, že v rámci humanitárnej situácie utečencov zohrávajú kľúčovú úlohu v plánovaní aj realizácii programov integrácie utečencov do miestnych spoločenstiev.

1.12.

EHSV zastáva názor, že na vyriešenie utečeneckej krízy sociálni partneri v Turecku môžu a musia zohrávať poprednú úlohu.

1.13.

EHSV je znepokojený napätím, ktoré v poslednom čase panuje vo vzťahoch medzi EÚ a Tureckom, a tým, ako môže akékoľvek ďalšie zvyšovanie tohto napätia ovplyvniť uplatňovanie dohody medzi Európou a Tureckom a európsko-turecké vzťahy vo všeobecnosti. EHSV sa stále domnieva, že európsko-turecké vzťahy by mali smerovať k zachovaniu vyhliadok Turecka na vstup do EÚ, pričom by sa mali plne dodržiavať európske acquis.

2.   Úvodné poznámky: od európskej migračnej agendy k dohode z 18. marca 2016

2.1.

Po vypuknutí vojny v Sýrii, ktorá spôsobila vážnu humanitárnu krízu, a v dôsledku napätej situácie, ktorá vznikla v Iraku ako dôsledok pretrvávajúcej politickej nestability, začali tisíce utečencov v neľudských podmienkach prekračovať turecké hranice s konečným cieľom dostať sa do krajín EÚ, hlavne v strednej Európe. Turecko sa stalo „hostiteľom“ približne troch miliónov ľudí, ktorí s nasadením života prechádzali cez vojnové oblasti a neskôr opäť v ohrození života pokračovali v snahe dostať sa nelegálne do Grécka.

2.2.

Turecko ako prvý príjemca zohrával a naďalej zohráva rozhodujúcu úlohu v tejto tzv. utečeneckej kríze, ktorá sa stala jedným s hlavných „nevyriešených“ problémov EÚ.

2.3.

Európska migračná agenda, ku ktorej sa dospelo v máji 2015 po náročných a dlhotrvajúcich rokovaniach členských štátov, predstavuje prvý pokus EÚ o riešenie núdzovej situácie tisícov utečencov, ktorí v ohrození života prechádzajú cez vojnové oblasti a snažia sa dostať cez Stredozemné more. Po prvýkrát boli zavedené také pojmy, ako je vnútorné premiestňovanie a presídľovanie. V agende boli stanovené bezprostredné aj dlhodobejšie opatrenia na zvládanie podstatných migračných tokov, ktorým čelí EÚ a hlavne krajiny Stredozemia, a problémov, ktoré vznikajú v súvislosti s riešením krízy tohto druhu. Medzi opatrenia patrí strojnásobenie finančných zdrojov Frontexu, premiestňovanie utečencov a migrantov v krajinách EÚ na základe konkrétnych kritérií a kvót, po prvýkrát aktivácia mechanizmu reakcie na núdzové situácie podľa článku 78 ods. 3 ZFEÚ určeného na pomoc členským štátom, ktoré čelia náhlemu prílivu utečencov, a začatie operácií v Stredozemnom mori v súlade s medzinárodným právom a v zmysle spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky na rozbíjanie sietí obchodníkov s ľuďmi a boj proti prevádzačstvu.

2.4.

Súčasťou celkového riešenia je vyhlásenie EÚ a Turecka z 18. marca 2016, ktorého účelom je obmedziť rozsah utečeneckej krízy a ktoré z procesných dôvodov malo podobu neformálnej dohody o neregulárnej migrácii z Turecka do EÚ a neregulárna migrácia sa prostredníctvom neho mala nahradiť legálnymi spôsobmi ako presídľovať utečencov v Európskej únii (7). Medzi jeho body patrí: i) všetci noví neregulárni migranti prichádzajúci z Turecka do Grécka budú od 20. marca 2016 vracaní do Turecka na základe dvojstrannej dohody medzi týmito dvomi krajinami, ii) migranti, ktorí nepožiadajú o udelenie azylu alebo ktorých žiadosť bude označená za neopodstatnenú alebo neprípustnú, budú vrátení do Turecka, iii) Grécko a Turecko sa za pomoci inštitúcií a agentúr EÚ dohodnú na všetkých potrebných dvojstranných dojednaniach vrátane dojednania o prítomnosti tureckých úradníkov na gréckych ostrovoch a gréckych úradníkov v Turecku od 20. marca 2016, aby sa umožnilo plynulé plnenie týchto dojednaní, iv) za každého Sýrčana, ktorý bude z gréckych ostrovov vrátený do Turecka, bude iný Sýrčan presídlený z Turecka do EÚ, v) v spolupráci Komisie, agentúr EÚ, UNHCR a členských štátov sa vytvorí mechanizmus, ktorým sa od toho istého dňa, v ktorom sa začne s návratmi, zabezpečí uplatňovanie zásady „jeden za jedného“, vi) prednosť pri presídľovaní do EÚ dostanú Sýrčania v Turecku pred Sýrčanmi v Grécku a z nich tí, ktorí predtým do EÚ nevstúpili a ani sa o vstup nepokúsili.

2.5.

Komisia vo svojom doplňujúcom prehľade k vyhláseniu EÚ a Turecka, ktorý bol zverejnený 18. marca 2016 (8), zdôrazňuje, že Turecko by mohlo byť označené za „bezpečnú tretiu krajinu“ (9). Z oznámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stave vykonávania prioritných opatrení podľa európskej migračnej agendy vyplýva ten istý záver, pričom sa v ňom tvrdí, že podľa názoru Komisie pojem bezpečnej tretej krajiny na základe definície v smernici o konaní o azyle vyžaduje, aby v zásade bolo možné ochranu získať na základe podmienok tohto dohovoru, a nie to, že by nemali existovať žiadne výhrady ani geografické obmedzenia pri uplatňovaní Ženevského dohovoru (10).

2.6.

Na druhej strane EHSV vyjadril názor, že za žiadnych okolností nemožno uplatniť koncepciu bezpečnej krajiny pôvodu v prípade nedodržiavania slobody tlače alebo porušovania politického pluralizmu, a ani na krajiny, v ktorých dochádza k prenasledovaniu na základe pohlavia a/alebo sexuálnej orientácie, alebo príslušnosti k národnostným, etnickým, kultúrnym či náboženským menšinám. Pri zaraďovaní určitej krajiny do zoznamu bezpečných krajín pôvodu musia byť v každom prípade posúdené o. i. aktuálne informácie z takých zdrojov, ako je Európsky súd pre ľudské práva, Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Rada Európy a iné organizácie pôsobiace v oblasti ochrany ľudských práv (11).

2.7.

Od podpisu vyhlásenia EÚ a Turecka sa podstatne a neustále zmenšuje počet osôb, ktoré nezákonne prekračujú európske hranice alebo prichádzajú o život v Egejskom mori (12). Zároveň však prudko silnie prílev do iných krajín na juhu EÚ, čo je podľa EHSV mimoriadne znepokojujúce. Následná činnosť členských štátov EÚ, pokiaľ ide o presídľovanie a premiestňovanie, je naďalej neuspokojivá. Napriek tomu, že na realizáciu týchto programov boli stanovené potrebné základy, je súčasné tempo stále pomalšie než to, ktoré by bolo potrebné na splnenie cieľov stanovených v záujme zabezpečenia presídlenia a premiestnenia všetkých oprávnených osôb (13).

3.   Mechanizmus bezpečnej krajiny: bezpečná tretia krajina a prvá krajina azylu

3.1.

Koncepcie „bezpečnej krajiny pôvodu“, „bezpečnej tretej krajiny“ a „prvej krajiny azylu“ sú uvedené v smernici 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany, ktorou sa stanovujú spoločné procesné normy a záruky pre osoby, ktoré v členských štátoch EÚ žiadajú o medzinárodnú ochranu. Konkrétnejšie sú v smernici stanovené štyri kategórie bezpečnej krajiny. Ide o prvú krajinu azylu (článok 35), bezpečnú tretiu krajinu (článok 38), bezpečnú krajinu pôvodu (článok 37) a európsku bezpečnú tretiu krajinu (článok 39) (14).

3.2.

Ak si článok 39 smernice 2013/32/EÚ o európskych bezpečných tretích krajinách prečítame spolu s jej článkom 35 o prvej krajine azylu, zistíme rozdiel v štatúte medzinárodnej ochrany (väčšia a menšia ochrana), pričom štatút podľa článku 38 leží niekde medzi nimi. Článkom 39 sa ustanovuje najvyššia úroveň ochrany, pretože odkazuje na krajiny, ktoré ratifikovali Ženevský dohovor bez zemepisných obmedzení, poskytujú maximálnu ochranu v zmysle dohovoru, plne implementujú článok 36 dohovoru a podliehajú kontrolnému mechanizmu podľa dohovoru. Veľkým kontrastom je článok 35 smernice, ktorý je obmedzený na poskytovanie ochrany utečencom alebo inej dostatočnej ochrany so zameraním na uplatňovanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

3.3.

Podľa článku 38 smernice 2013/32/EÚ sa krajina považuje za bezpečnú tretiu krajinu vtedy, ak pre konkrétneho žiadateľa krajina celkovo spĺňa tieto kritériá: a) nebude ohrozený jeho život ani sloboda z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania politického názoru; b) príslušná krajina rešpektuje zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia podľa Ženevského dohovoru; c) žiadateľ nepodstupuje riziko vážneho bezprávia; d) krajina zakazuje odsun osoby do krajiny, v ktorej by bola vystavená riziku mučenia alebo krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ako je uvedené v medzinárodnom práve; e) existuje možnosť žiadať o postavenie utečenca a ak sa zistí, že ide o utečenca, získať ochranu podľa Ženevského dohovoru; f) žiadateľ má spojenie s dotknutou treťou krajinou, na základe ktorého by bolo odôvodnené, aby táto osoba odišla do tejto krajiny. Ak teda kompetentné orgány usúdia, že krajina, ako je Turecko, predstavuje pre žiadateľa prvú krajinu azylu alebo bezpečnú tretiu krajinu, vydajú rozhodnutie, ktorým žiadosť o medzinárodnú ochranu zamietnu ako neprípustnú bez skúmania jej podstaty (15).

3.4.

Zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia je základným kameňom systému medzinárodnej ochrany utečencov a je zakotvená v článku 33 ods. 1 Ženevského dohovoru z roku 1951 (16). UNHCR poznamenáva, že tento článok zavádza do dohovoru ústrednú zásadu, ktorá teraz prešla do zvykového medzinárodného práva a je teda záväzná pre všetky štáty medzinárodného spoločenstva bez ohľadu na to, či ratifikovali Ženevský dohovor, alebo nie (17).

3.5.

Čiže ktokoľvek, kto je utečencom podľa dohovoru z roku 1951 alebo spĺňa kritériá definície utečenca podľa článku 1 ods. a) bod 2 dohovoru z roku 1951, požíva ochranu požadovanú podľa článku 33 ods. 1, aj keď jeho postavenie utečenca zatiaľ nebolo oficiálne uznané (18). To je pre žiadateľov o udelenie azylu mimoriadne dôležité, pretože je možné, že sú utečencami, a preto by nemali byť premiestnení ani vyhostení z krajiny azylu až do konečného rozhodnutia o ich postavení (19).

4.   Turecko ako „bezpečná tretia krajina“

4.1.

Od roku 2011 sa v Turecku zdržiava najväčší počet utečencov zo Sýrie (vyše 3 miliónov, konkrétne 3 222 000). Zároveň sa v Libanone, ktorý je krajinou s približne 4,8 milióna obyvateľov, zdržiava vyše milióna registrovaných utečencov. Tretí najväčší počet utečencov zo Sýrie má Jordánsko (654 582), kým podľa posledných oficiálnych údajov sa v Iraku nachádza 244 235 a v Egypte 124 534 registrovaných utečencov (20).

4.2.

Turecko ratifikovalo Ženevský dohovor o utečencoch a jeho protokol z roku 1967, avšak zachováva si zemepisnú výhradu voči mimoeurópskym žiadateľom o azyl. V praxi to znamená, že uznáva iba utečencov z Európy alebo krajín, ktoré sú členmi Rady Európy (21). V apríli 2014 Turecko prijalo nový zákon o cudzincoch a medzinárodnej ochrane. V zákone sa stanovujú štyri druhy chráneného postavenia v krajine: a) „postavenie utečenca“ u uznaných utečencov podľa Ženevského dohovoru, ktorí sú občanmi jedného zo 47 členských štátov Rady Európy; b) „podmienečné postavenie utečenca“ u uznaných mimoeurópskych utečencov; c) „náhradná ochrana“, ktorá sa môže poskytnúť európskym a mimoeurópskym občanom, ktorí nespĺňajú kritériá Ženevského dohovoru na uznanie postavenia utečenca, ale pri návrate do svojej krajiny pôvodu by boli ohrození trestom smrti, mučením alebo iným neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním, alebo by vo svojej krajine utrpeli ujmu spôsobenú ozbrojenými konfliktmi; d) „dočasná ochrana“ poskytovaná v prípade masového prílevu utečencov (22).

4.3.

Sýrčanom, ktorí masovo prichádzali, bolo pôvodne priznané postavenie „návštevníka“ (misâfir) a potom dočasná ochrana, avšak bez práva podať žiadosť o priznanie postavenia utečenca. Cieľom tohto ustanovenia je umožniť im zotrvať v Turecku iba dovtedy, kým trvá vojna v Sýrii, a zabezpečiť, aby sa tam po zlepšení podmienok vrátili.

4.3.1.

Štátni príslušníci iných krajín (nie Sýrčania) môžu o azyl žiadať individuálne a ich žiadosti sa potom spracúvajú v súbežnom konaní podľa nového zákona o cudzincoch a medzinárodnej ochrane, ktorý nadobudol účinnosť v apríli 2014. Podľa tohto konania sú žiadatelia odosielaní na Generálne riaditeľstvo riadenia migrácie, ktoré koná vo veci určenia postavenia, a na úrad UNHCR, ktorý súbežne takisto určuje postavenie a predkladá odporúčania o premiestnení. Jeho rozhodnutia síce nemajú právny účinok, ale generálne riaditeľstvo ich berie do úvahy pri svojom posudzovaní. Je teda jasné, že turecké právne predpisy stanovujú v tejto oblasti rozdielne normy ochrany a odlišné procesné pravidlá pre Sýrčanov a štátnych príslušníkov iných krajín, takže vznikajú rozdiely v dostupnosti ochrany aj samotnej ochrane.

4.4.

Závažné prekážky, nedostatky a problémy sú aj v dostupnosti zamestnania a základných služieb, ako sú zdravotnícke a sociálne služby, vzdelávanie a všeobecnejšie aj integrácia do spoločnosti (23). Aj keď Turecko od januára 2016 uznáva právo Sýrčanov na prácu, v praxi iba málo z nich získalo pracovné povolenie, takže väčšina z nich pracuje nezákonne (24). K tomu treba dodať, že pre osoby, ktoré požívajú medzinárodnú ochranu, je podľa článku 25 zákona o cudzincoch a medzinárodnej ochrane výslovne a kategoricky vylúčená možnosť dlhodobej integrácie v Turecku a podľa článku 26 toho istého zákona je obmedzený slobodný pohyb utečencov. Preto je jasné, že ochrana poskytovaná osobám, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu, nezodpovedá právnym zárukám a právam, ktoré požívajú osoby uznané za utečencov podľa Ženevského dohovoru, ako je právo pohybu po území zmluvného štátu (článok 26 dohovoru z roku 1951), právo na získanie občianstva naturalizáciou (článok 34 dohovoru z roku 1951) a právo na prácu (článok 17, 18 a 19 dohovoru z roku 1951).

4.5.

Okrem toho vzniká otázka v súvislosti so zaradením Turecka medzi bezpečné tretie krajiny, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia zakotvenej v článku 33 ods. 1 Ženevského dohovoru, článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 3 ods. 2 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (25). Odhliadnuc od skutočnosti, že Turecko v minulosti odsúvalo mimoeurópskych žiadateľov o azyl, nedávne správy medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv poukazujú na prípady odmietnutia vstupu a kolektívneho odsúvania osôb na sýrske územie (26). Príznačné je, že len jeden deň po podpise dohody podala organizácia Amnesty International správu o ďalšom prípade masovej repatriácie afganských utečencov do Kábulu (27). Podobne sa v uznesení parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 20. apríla 2016 okrem iného uvádza, že vracanie sýrskych a iných štátnych príslušníkov do Turecka je v rozpore s právom EÚ aj medzinárodným právom (28). Preto je zrejmé, že záruky zabezpečenia dodržiavania zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia nie sú dostatočné (29).

---

(1)  Európska komisia, Turkey 2016 Report, Brusel, 9.11.2016, SWD(2016) 366 final, s. 77 – 78, správa dostupná na adrese: http://ec.europa.eu/enlargement/pdf/key_documents/2016/20161109_report_turkey.pdf

(2)  EESC fact-finding missions on the situation of refugees as seen by civil society organisations, Mission Report on Turkey, 9 – 11 March 2016, s. 2, správa dostupná na adrese: http://www.eesc.europa.eu/resources/docs/eesc-fact-finding-missions-refugees_turkey_en.pdf.

(3)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(4)  Amnesty International, Europe’s gatekeeper: unlawful detention and deportation of refugees from Turkey, s. 14, dokument dostupný na stránke: https://www.amnesty.org/en/documents/document/?indexNumber=eur44 %2f3022 %2f2015&language=en.

(5)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(6)  V článku 2 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“

(7)  Európska rada, Zahraničné veci a medzinárodné vzťahy, 18.3.2016, http://www.consilium.europa.eu/el/press/press-releases/2016/03/18-eu-turkey-statement/

(8)  Európska komisia, Factsheet on the EU-Turkey Statement, 19. 3. 2016, dostupný na stránke http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-16-963_en.htm.

(9)  Na akom právnom základe budú žiadatelia o azyl vracaní z gréckych ostrovov do Turecka? Žiadosti osôb, ktoré v Grécku požiadajú o udelenie azylu, budú posudzované individuálne v súlade s požiadavkami práva EÚ a medzinárodného práva a so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia. So žiadateľmi sa urobí individuálny pohovor, ich žiadosť sa individuálne posúdi a budú mať právo na odvolanie. Vracanie žiadateľov o azyl nebude prebiehať bez splnenia náležitostí, ani automaticky. Azylové pravidlá EÚ umožňujú členským štátom za určitých jasne vymedzených okolností označiť žiadosť za neprípustnú, čo znamená, že ju môžu zamietnuť bez skúmania jej podstaty. Vo vzťahu k Turecku sú dve legálne možnosti, pokiaľ ide o označenie žiadostí za neprípustné: 1) prvá krajina azylu (článok 35 smernice o konaní o azyle): krajina, v ktorej bol žiadateľ už uznaný za utečenca alebo v ktorej využíva inú dostatočnú ochranu; 2) bezpečná tretia krajina (článok 38 smernice o konaní o azyle): krajina, v ktorej osoba ešte nezískala ochranu, ale táto krajina jej môže zaručiť účinný prístup k ochrane v postavení readmitovanej osoby.

(10)  V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje, že koncepcia bezpečnej tretej krajiny v zmysle smernice o konaní o azyle znamená, že je možnosť získať ochranu podľa Ženevského dohovoru, pričom sa nevyžaduje, aby bezpečná tretia krajina dohovor ratifikovala bez zemepisnej výhrady. Navyše pokiaľ ide o otázku existencie spojenia medzi žiadateľom a dotknutou treťou krajinou a o to, či je pre žiadateľa odôvodnené ísť do tejto krajiny, môže sa tiež zohľadniť, či žiadateľ prešiel cez príslušnú bezpečnú tretiu krajinu, alebo či je táto tretia krajina zemepisne blízka krajine pôvodu žiadateľa. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stave v oblasti vykonávania prioritných opatrení podľa európskej migračnej agendy, 10. 2. 2016, COM (2016) 85 final.

(11)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Stanovenie spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu (Ú. v. EÚ C 71, 24.2.2016, s. 82), body 2.4 a 2.11.

(12)  Počet osôb, ktoré denne prejdú z Turecka na grécke ostrovy, je od zverejnenia poslednej správy Komisie naďalej nízky – v priemere je to 75 osôb za deň. Správa Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade: Siedma správa o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka, Európska komisia, Brusel, 6.9.2017, COM(2017) 470 final. Správa je dostupná na stránke: https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/20170906_seventh_report_on_the_progress_in_the_implementation_of_the_eu-turkey_statement_en.pdf.

(13)  Celkový počet premiestnených osôb je podľa najnovších údajov 27 695 (19 244 z Grécka a 8 451 z Talianska), pričom v rámci vyhlásenia EÚ a Turecka bolo z Turecka do EÚ presídlených celkovo 8 834 Sýrčanov. Pokiaľ ide o finančnú podporu v rámci nástroja pre utečencov v Turecku, zo sumy 3 miliardy EUR vyčlenenej na roky 2016 – 2017 už boli podpísané zmluvy v hodnote vyše 1,66 miliardy EUR a vyplatených bolo 838 miliónov EUR. Počet zraniteľných utečencov, ktorí dostávajú podporu z núdzovej záchrannej sociálnej siete, sa zvýšil zo 600 000 na 860 000 a do konca roka 2017 sa pravdepodobne vyšplhá na 1,3 milióna. Správa Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade: Pätnásta správa o premiestňovaní a presídľovaní, Európska komisia, Brusel, 6.9.2017, COM(2017) 465 final. Správa je dostupná na stránke: https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/20170906_fifteenth_report_on_relocation_and_resettlement_en.pdf.

(14)  Tvrdí sa, že mechanizmus bezpečných krajín je v rozpore s článkom 31 ods. 1 Ženevského dohovoru, keďže v medzinárodnom práve nie je ustanovené, že žiadosti sa musia podávať v prvej krajine, v ktorej sa môže udeliť medzinárodná ochrana. V tejto súvislosti pozri M. Symes, P. Jorro: Asylum Law and Practice, LexisNexis UK, 2003, s. 448 a G. Goodwin-Gill, J. McAdam: The Refugee in International Law, Oxford University Press, 2007, s. 392. Opačný názor: K. Hailbronner: The Concept of „Safe Country“ and Expeditious Asylum Procedures: A Western European Perspective, International Journal of Refugee Law, 1993, 5(1), s. 31 – 65.

(15)  Helénska liga za ľudské práva upozornila, že od prvých dní uplatňovania dohovoru EÚ a Turecka o utečencoch „expert [Európskeho podporného úradu pre azyl] EASO považoval Turecko za bezpečnú tretiu krajinu, pokiaľ ide o prvé skúmané žiadosti o azyl […]. Toto stanovisko, ktoré sa ako štandardný text používalo na zdôvodnenie zamietnutých žiadostí, v zásade žiadateľom odopiera individuálne posudzovanie, a čo je ešte horšie, prenáša na žiadateľa bremeno dokázať, že Turecko nie je bezpečnou treťou krajinou, čo je úplne v rozpore s duchom smernice. V týchto počiatočných prípadoch boli súhrnné zamietnutia neodôvodnené“. Helénska liga za ľudské práva, Comments – critical remarks on the provisions and implementation of Law 4375/2016, 21. apríla 2016, dostupné na stránke: http://www.hlhr.gr/?MDL=pages&SiteID=1215. Avšak 10. mája 2016 prišlo prvé grécke rozhodnutie, podľa ktorého sa Turecko nepovažuje za bezpečnú tretiu krajinu Konkrétne išlo o to, že na základe odvolania Sýrčana nachádzajúceho sa na ostrove Lesbos, ktorému pôvodne nebol poskytnutý azyl a mal byť vrátený do Turecka, odvolacia rada pre utečencov rozhodla, že Turecko nie je bezpečnou treťou krajinou, čo znamená, že žiadosť o azyl sa musela znova podrobnejšie preskúmať so zohľadnením viacerých skutočností. Po tomto precedense, ktorý vznikol prvým rozhodnutím, že Turecko nemožno považovať za bezpečnú tretiu krajinu, sa viaceré odvolacie rady pre utečencov pridŕžali tohto rozhodnutia.

(16)  Vo veci zákazu vyhostenia alebo vrátenia pozri okrem iného E. Lauterpacht, D. Bethlehem: The scope and content of the principle of non-refoulement: Opinion, in: E. Feller, V. Tuerk, F. Nicholson (eds.): Refugee Protection in International Law, UNHCR’s Global Consultations on International Protection, Cambridge University Press, Cambridge 2003, s. 87 – 177. Pozri aj stanovisko Advisory Opinion of the UN High Commissioner for Refugees on the Extraterritorial Application of Non-Refoulement Obligations under the 1951 Convention relating to the Status of Refugees and its 1967 Protocol dostupné na adrese http://www.unhcr.org/refworld/docid/45f17a1a4.html.

(17)  Poznámka o medzinárodnej ochrane z 13. septembra 2001 (A/AC. 96/951, odsek 16). Pozri aj UNHCR, The Principle of Non Refoulement as a Norm of Customary International Law, čo je odpoveď UNHCR na otázku, ktorú mu nemecký Spolkový ústavný súd položil v súvislosti s prípadmi 2 BvR 1938/93, 2 BvR 1953/93 a 2 BvR 1954/93. Rovnako UNHCR, Note on the Principle of Non Refoulement (seminár EÚ o implementácii vyhlásenia EÚ z roku 1995 o minimálnych zárukách pri konaní o azyle), 1. 11. 1997. Pozri aj odsek 4 preambuly vyhlásenia štátov k dohovoru z roku 1951 a/alebo protokol z roku 1967 týkajúci sa postavenia utečenca prijatý na ministerskom stretnutí 12. – 13. decembra 2001, HCR/MMSP/2001/09, a rozhodnutie Odvolacieho súdu Nového Zélandu vo veci Zaoui v. Attorney General (No. 2) [2005] 1 NZLR 690, 20. 9. 2004, odseky 34 a 136.

(18)  Záver č. 6 (XXVIII) – 1977 o zásade zákazu vyhostenia alebo vrátenia, ods. c); záver č. 79 (XLVIII) – 1996 o medzinárodnej ochrane, ods. j); záver č. 81 (XLVIII) – 1997 o medzinárodnej ochrane, ods. i).

(19)  UNHCR, Global Consultations on International Protection/Third Track: Asylum Processes (Fair and Efficient Asylum Procedures), EC/GC/01/12, 13. 5. 2001, body 4, 8, 13 a 50 písm. c) a E. Leuterpacht a D. Bethlehem (pozri poznámku pod čiarou 16), body 87 – 99.

(20)  Podrobnosti pozri na stránke: http://data.unhcr.org/syrianrefugees/regional.php.

(21)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(22)  Znenie zákona je dostupné v angličtine na adrese: http://www.goc.gov.tr/files/files/eng_minikanun_5_son.pdf.

(23)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(24)  Meltem Ineli-Ciger: Implications of the New Turkish Law on Foreigners and International Protection and Regulation no. 29153 on Temporary Protection for Syrians Seeking Protection in Turkey, Oxford Monitor of Forced Migration, 2014, 4(2): s. 28 – 36.

(25)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(26)  Pozri okrem iného článok organizácie Human Rights Watch z 23. novembra 2015 na stránke https://www.hrw.org/news/2015/11/23/turkey-syrians-pushed-back-border.

(27)  Amnesty International: Η ψευδαίσθηση της „ασφαλούς χώρας“ για την Τουρκία καταρρέει, 23. marca 2016, dostupné iba v gréčtine na stránke: https://www.amnesty.gr/news/press/article/20243/i-pseydaisthisi-tis-asfaloys-horas-gia-tin-toyrkia-katarreei. Ďalšie informácie: Ο. Ulusoy: Turkey as a Safe Third Country?, 29. marca 2016, dostupné na stránke: https://www.law.ox.ac.uk/research-subject-groups/centre-criminology/centreborder-criminologies/blog/2016/03/turkey-safe-third. E. Roman, T. Baird, T. Radcliffe: Why Turkey is Not a „Safe Country“, február 2016, Statewatch, http://www.statewatch.org/analyses/no-283-why-turkey-is-not-a-safe-country.pdf.

(28)  The situation of refugees and migrants under the EU–Turkey Agreement of 18 March 2016, vyhlásenie 2109 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z roku 2016, pôvod znenia: diskusia zhromaždenia 20. apríla 2016 (15. zasadnutie (pozri Doc. 14028, Report of the Committee on Migration, Refugees and Displaced Persons, spravodajkyňa: Tineke Strik). Znenie schválené zhromaždením 20. apríla 2016 (15. zasadnutie).

(29)  L. Reppeli: Turkey’s track record with the European Court of Human Rights, Turkish Review, 1. januára 2015 (článok dostupný na stránke http://archive.is/XmdO5).

---

28.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 227/27

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 227/04)

Spravodajkyňa:

Tanja BUZEK

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	19.10.2017
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	REX
Prijaté v sekcii	26.1.2018
Prijaté v pléne	14.2.2018
Plenárne zasadnutie č.	532
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	133/1/9

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta snahu Európskej komisie získať prehľad o vykonávaní kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách EÚ, ktorá sa odráža v neoficiálnom dokumente (1), a konzultovať túto otázku s občianskou spoločnosťou.

1.2.

EHSV zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní informovanosti o obchodnej politike EÚ, a to tak v radoch občianskej spoločnosti v EÚ, ako aj občianskej spoločnosti v tretích krajinách. Členovia EHSV boli a naďalej sú odhodlaní posilňovať spoluprácu s občianskou spoločnosťou tretích krajín pri monitorovaní rokovaní a vykonávania obchodných dohôd EÚ.

1.3.

EHSV nabáda Komisiu, aby posilnila svoj dialóg s občianskou spoločnosťou s cieľom rozvíjať fungovanie kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v súčasných i budúcich obchodných dohodách a predovšetkým aby sa to odzrkadlilo v preskúmaní kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v rámci Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA).

1.4.

EHSV však Komisiu vyzýva, aby bola vo svojom prístupe ambicióznejšia, najmä pokiaľ ide o posilnenie efektívneho presadzovania záväzkov v kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, čo má pre EHSV kľúčový význam. Kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji musia mať rovnakú dôležitosť ako kapitoly o obchodných, technických a colných záležitostiach.

1.4.1.

EHSV odporúča poveriť domáce poradné skupiny monitorovaním vplyvu všetkých častí obchodnej dohody na oblasť ľudských práv, pracovného a environmentálneho práva a rozsah pôsobnosti musí zahŕňať záujmy spotrebiteľov.

1.4.2.

EHSV ľutuje, že v kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji sa zaujíma úzky prístup k otázke záujmov spotrebiteľov a v rámci kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji by uvítal kapitolu zameranú špecificky na spotrebiteľov, ktorá by zahŕňala príslušné medzinárodné normy v oblasti ochrany spotrebiteľov a posilnenie spolupráce pri presadzovaní práv spotrebiteľov.

1.5.

EHSV sa domnieva, že kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji majú kľúčový význam pre dosiahnutie cieľov, ktoré si Komisia stanovila vo svojej stratégii „Obchod pre všetkých“ (2) a diskusnom dokumente o využití globalizácie (3) a je presvedčený, že hlavným prínosom kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji je vytvorenie domácich poradných skupín, ktoré majú posilniť postavenie občianskej spoločnosti v tretích krajinách a povzbudiť ich, aby aktívne presadzovali hodnoty podobné tým, ktoré uznávame za „hodnoty EÚ“, vrátane sociálnych, spotrebiteľských a environmentálnych noriem a kultúrnej rozmanitosti, ako aj sprostredkovali obraz EÚ v týchto krajinách a zároveň majú poskytnúť dôležitú platformu na monitorovanie záväzkov v ľudsko-právnej, pracovnoprávnej a environmentálno-právnej oblasti v rámci obchodných dohôd.

1.6.

EHSV oceňuje mandát, ktorý mu umožnil zabezpečiť časť členov a sekretariát pre domáce poradné skupiny. Zdôrazňuje však, že financovanie a vybavenie zdrojmi zostáva kľúčovou otázkou, pokiaľ ide o prevádzkovanie súčasných a budúcich domácich poradných skupín a žiada Komisiu, ako aj Radu a Parlament, aby spolupracovali s EHSV a bezodkladne zaviedli systémové riešenia.

1.7.

EHSV sa domnieva, že je potrebné, aby Komisia podnikla kroky na zlepšenie účinnosti kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, a predovšetkým domácich poradných skupín, ktoré sú orgánmi poverenými monitorovaním týchto záväzkov. Mnohé vyššie uvedené odporúčania praktickej povahy by sa dali zaviesť do praxe bez toho, aby sa muselo meniť súčasné znenie kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, a preto by sa to malo spraviť čo najskôr.

1.7.1.

Medzi zistené nedostatky patrí nevyvážené členstvo a oneskorenia pri vytváraní domácich poradných skupín, potreba organizovať spoločné schôdze domácich poradných skupín EÚ a domácich poradných skupín partnerských krajín, ako aj potreba účasti predsedov týchto skupín na schôdzach výborov pre obchod a trvalo udržateľný rozvoj s právom prezentovať postoje skupín, a chýbajúce primerané financovanie pre domáce poradné skupiny či už zo strany EÚ alebo partnerských krajín.

1.7.2.

EHSV preto navrhuje začleniť spoločné schôdze domácich poradných skupín EÚ a partnerských krajín do textu dohody, aby si skupiny mohli vymieňať skúsenosti, pokiaľ ide o spoločné projekty, ako pripravovať spoločné odporúčania.

1.7.3.

Dôrazne žiadame podporiť budovanie kapacít občianskej spoločnosti v EÚ, a najmä v partnerských krajinách ešte pred nadobudnutím platnosti dohody, ako aj nabádať na urýchlené vytvorenie domácich poradných skupín, a to s potrebnou politickou, finančnou a logistickou podporou a zabezpečením vyváženého zloženia.

1.7.4.

Takisto upriamujeme pozornosť Komisie na nevyriešené otázky, ktoré spôsobujú nejasnosti vyplývajúce z prierezového charakteru dohôd EÚ o pridružení a prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode (DCFTA) s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou, a zo širšej úlohy fóra občianskej spoločnosti, najmä v Latinskej Amerike, čo viedlo k strate zamerania a oslabeniu kľúčových posolstiev domácich poradných skupín každej strany.

1.7.5.

EHSV okrem toho kritizuje aj nedostatočnú reakciu Komisie na sťažnosti, ktoré podala domáca poradná skupina. V rámci monitorovacieho mechanizmu by preto malo byť možné nezávisle spustiť vyšetrovanie porušenia jasných záväzkov v oblasti obchodu a trvalo udržateľného rozvoja.

1.8.

EHSV vyzýva Komisiu, aby vytvorila transparentnejší a jednoduchší mechanizmus na podávanie sťažností. Ďalej odporúča, aby sa predsedovia domácich poradných skupín zúčastňovali na schôdzach výboru pre obchod a trvalo udržateľný rozvoj a aby mal výbor povinnosť reagovať v primeranej lehote na podnety a odporúčania, ktoré predložila domáca poradná skupina. Odporúča pravidelný dialóg medzi domácimi poradnými skupinami EÚ, Komisiou, ESVČ, Európskym parlamentom a členskými štátmi EÚ.

1.9.

Pokiaľ ide o ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG), EHSV odporúča zahrnúť osobitnú doložku na podporu cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých budúcich mandátov na rokovanie o kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji.

1.10.

Pokiaľ ide o pevný záväzok posilniť ustanovenia v oblasti práce, ktorý Európska komisia prijala, partnerské krajiny by mali preukázať plné dodržiavanie ôsmich základných pracovných noriem dohovorov MOP pred uzatvorením obchodnej dohody. Ak partnerská krajina neratifikovala tieto dohovory, nevykonáva ich dostatočne alebo nepreukázala primeranú úroveň ochrany, EHSV odporúča, aby sa do kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji začlenil záväzný plán ako zabezpečiť včasné splnenie.

1.11.

EHSV berie na vedomie, že v neoficiálnom dokumente bola načrtnutá otázka sankcií. Nabádame Komisiu, aby preskúmala ďalšie existujúce mechanizmy sankcií v obchodných dohodách a poučila sa z ich zjavných obmedzení s cieľom zhodnotiť a zlepšiť účinnosť vymáhateľných mechanizmov dodržiavania, ktoré by mohli byť zavedené v rámci kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji. Komisia by pritom mala riadne zohľadniť, že zložky občianskej spoločnosti vyjadrili podporu, ako aj vážne výhrady voči ich využívaniu.

1.12.

EHSV je pripravený pomôcť rozvíjať nové myšlienky, ktoré by Komisii mohli pomôcť zvýšiť účinnosť nezávislých mechanizmov presadzovania v kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, a to v neposlednom rade prostredníctvom práva reagovať, podnety zostávajú bez odozvy. Akékoľvek možnosti využiť sankcie, ak to bude potrebné, si však budú vyžadovať dostatočné odstupňovanie, ak majú potenciálni obchodní partneri vôbec uvažovať nad týmto prístupom. Na rozdiel od VSP+ totiž v prípade sporov nie je možné jednostranne odstúpiť od niektorých ustanovení.

2.   Kontext

2.1.

Počnúc prvým zaradením ustanovení o trvalo udržateľnom rozvoji do dohody o hospodárskom partnerstve EÚ – Cariforum a dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou, ktorá nadobudla platnosť v roku 2011, obsahujú všetky obchodné dohody EÚ kapitolu o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji. V súčasnosti má EÚ uzatvorené dohody, ktoré obsahujú kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji so Strednou Amerikou, Kolumbiou a Peru, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou a očakáva sa uzatvorenie nových dohôd v budúcnosti.

2.2.

V posledných rokoch sa zintenzívnil záujem o tie ustanovenia v rámci obchodných dohôd, ktoré sa týkajú práce, životného prostredia a spotrebiteľov. Diskusie prebiehajú v Európskom parlamente, Rade, v členských štátoch a medzi zainteresovanými stranami z radov občianskej spoločnosti, vrátane EHSV.

2.3.

EHSV v uplynulých rokoch vypracoval viacero stanovísk, v ktorých sa zaoberal rôznymi aspektmi obchodu a trvalo udržateľného rozvoja v obchodnej politike EÚ a predložil k nim aj svoje odporúčania. Predovšetkým treba spomenúť stanoviská o stratégii „Obchod pre všetkých“ (4); o úlohe obchodu a investícií vo vzťahu k cieľom udržateľného rozvoja (SDG) (5); a veľmi konkrétne aj o kapitole týkajúcej sa obchodu a trvalo udržateľného rozvoja v dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou (6). V júli 2017 zorganizoval EHSV konferenciu o tom, ako dosiahnuť, aby kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v rámci dohôd o voľnom obchode mali skutočný vplyv, pričom sa na nej zúčastnili členovia rôznych domácich poradných skupín (7).

2.4.

Existuje viacero hodnotení vplyvu a účinnosti kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji. Napriek skutočnosti, že v EÚ existuje všeobecne silná podpora pre začlenenie ambicióznych záväzkov týkajúcich sa pracovných práv, ochrany životného prostredia a spotrebiteľov, ako aj aktívnej úlohy občianskej spoločnosti, do súčasných aj budúcich dohôd o voľnom obchode, je potrebné dokázať, že kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji dokážu naplniť očakávania vytýčené v oznámení „Obchod pre všetkých“ (8) a nedávnom diskusnom dokumente Komisie o využití globalizácie (9).

2.5.

V rámci súhlasu Európskeho parlamentu s dohodou CETA prisľúbila členka Komisie zodpovedná za obchod Cecilia Malmström poslancom Európskeho parlamentu (10) začať širokú verejnú konzultáciu s poslancami EP a občianskou spoločnosťou (vrátane EHSV) o kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji. Takéto zamyslenie sa nad vykonávaním kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji je potrebné aj v rámci prebiehajúcich obchodných rokovaní s Mexikom a krajinami Mercosur, ako aj na to, aby sa stanovila pozícia EÚ pre prípadné preskúmanie kapitoly dohody CETA (11), ako sa na tom zhodli obe strany v Spoločnej listine o výklade dohody CETA (12).

2.6.

Cieľom neoficiálneho dokumentu Komisie, ktorý bola uverejnený 11. júla 2017 (13) bolo otvoriť v nadchádzajúcich mesiacoch diskusiu s Európskym parlamentom, Radou a zainteresovanými stranami z občianskej spoločnosti. Zahŕňa opis a hodnotenie súčasnej praxe a predstavuje dve možnosti ako zlepšiť vykonávanie kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, pričom adresuje zainteresovaným stranám viacero otázok. Zámerom tohto stanoviska EHSV je prispieť k tomuto procesu a zaoberať sa týmito otázkami.

2.7.

Neoficiálny dokument bol doručený členským štátom, ktoré k nemu predkladajú pripomienky a návrhy. Európsky parlament o ňom na svojom plenárnom zasadnutí v január 2018 diskutoval.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta snahu Európskej komisie získať prehľad o vykonávaní kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách EÚ (14) a neoficiálny dokument GR pre obchod, ktorým sa otvára diskusia a konzultácia s občianskou spoločnosťou.

3.2.

EHSV sa domnieva, že kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji majú kľúčový význam pre dosiahnutie cieľa, ktorý si Komisia stanovila vo svojej stratégii „Obchod pre všetkých“ a diskusnom dokumente o využití globalizácie, a to podporiť ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Sú rovnako dôležité ako splnenie medzinárodných záväzkov, napríklad záväzkov prijatých v rámci Parížskej dohody o zmene klímy, či záväzkov v oblasti obchodovania s fosílnymi palivami.

3.3.

V kontexte cieľov trvalo udržateľného rozvoja by EHSV chcel upriamiť pozornosť na závery a odporúčania zo svojho stanoviska (15), najmä na to, aby sa do všetkých budúcich mandátov pre kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji zahrnulo „špecifické ustanovenie vyžadujúce, aby obe strany každého monitorovacieho mechanizmu občianskej spoločnosti spolupracovali pri podpore SDG“ a že kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji „musia mať rovnakú váhu ako tie, ktoré sa vzťahujú na obchodné, technické alebo colné záležitosti“.

3.3.1.

Výbor už konštatoval (16), že cieľ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja č. 17 sa konkrétne zmieňuje o úlohe občianskej spoločnosti, pričom sa uvádza, že úspešný program trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje partnerstvá medzi vládami, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou. Taktiež po prvýkrát v histórii OSN SDG uvádzajú, že vlády sa zodpovedajú občanom.

3.4.

EHSV však vyjadruje poľutovanie nad tým, že k súčasnej diskusii o kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji a ich všeobecnému rozsahu pôsobnosti, pokiaľ ide o záujmy spotrebiteľov, sa pristupuje veľmi úzko. Zatiaľ čo v stratégii „Obchod pre všetkých“ sa kladie osobitný dôraz na dôveru spotrebiteľov v bezpečnosť výrobkov, usmernenia OSN o ochrane spotrebiteľa (17) pristupujú k tejto záležitosti oveľa širšie a zahŕňajú aj ochranu súkromia spotrebiteľov, ich práva v oblasti elektronického obchodu a právo na účinné presadzovanie práv spotrebiteľov. Vzhľadom na vplyv liberalizácie obchodu na spotrebiteľov by EHSV v kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji uvítal kapitolu o obchode a spotrebiteľoch, zameranú špecificky na spotrebiteľov, ktorá by zahŕňala všetky príslušné medzinárodné normy v oblasti ochrany spotrebiteľov a posilnenie spolupráce pri presadzovaní práv spotrebiteľov.

3.5.

EHSV by tiež uvítal záväzok začleniť do obchodnej politiky, a konkrétnejšie do kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, rodové hľadisko. V mnohých krajinách, s ktorými EÚ obchoduje, predstavujú ženy väčšinu pracovnej sily v špecifických odvetviach, napríklad v textilnom priemysle. Obchodné dohody EÚ by teda nemali prehlbovať rodovú nerovnosť. Európska komisia by mala zabezpečiť, aby sa v plnom rozsahu dodržiavali medzinárodné pracovné normy týkajúce sa rodovej rovnosti a práv žien pri práci. EHSV osobitne žiada, aby sa dodržiaval dohovor MOP č. 100 o rovnakom odmeňovaní, dohovor č. 111 o diskriminácii, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie, ktorý podporuje nediskrimináciu na pracovisku, a dohovor č. 183 o ochrane materstva.

3.6.

EHSV nabáda Komisiu, aby zintenzívnila svoj dialóg s občianskou spoločnosťou s cieľom rozvíjať fungovanie kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v súčasných i budúcich obchodných dohodách. To by sa malo predovšetkým prejaviť v preskúmaní kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v rámci dohody CETA (18). EHSV víta včasné preskúmanie ustanovení dohody týkajúcich sa obchodu a práce a obchodu a životného prostredia, ako to prisľúbila komisárka Malmström, a chce byť do tohto preskúmania zapojený.

3.7.

EHSV zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní informovanosti o obchodnej politike EÚ, a to tak v radoch občianskej spoločnosti v EÚ, ako aj občianskej spoločnosti v tretích krajinách. Členovia EHSV boli a naďalej sú odhodlaní posilňovať spoluprácu s občianskou spoločnosťou tretích krajín pri monitorovaní rokovaní a vykonávania obchodných dohôd EÚ. Tento proaktívny prístup EHSV bol kľúčový pri posilňovaní postavenia organizácií občianskej spoločnosti v zahraničí, ako aj pri ďalšej demokratizácii procesov prijímania obchodných rozhodnutí.

3.8.

Napriek pomerne krátkemu obdobiu, počas ktorého sa ustanovenia o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji uplatňujú (po šiestich rokoch od nadobudnutia platnosti dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou ako prvej dohody o voľnom obchode novej generácie), zistil EHSV viacero prínosov a nedostatkov, ktoré by sa mali analyzovať a využiť pri nadchádzajúcom preskúmaní kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v rámci dohody CETA, ako aj pri iných dohodách o voľnom obchode.

3.9.

Jedným z hlavných prínosov kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji je vytvorenie domácich poradných skupín, ktoré poskytujú občianskej spoločnosti dôležitú platformu na monitorovanie záväzkov v oblasti ľudských práv, pracovného a environmentálneho práva v rámci obchodných dohôd. EHSV však považuje za dôležité, aby sa rozšírila oblasť pôsobnosti a vzťahovala sa aj na záujmy spotrebiteľov.

3.9.1.

Pokiaľ to právomoci umožňujú, EÚ by tiež mala zvážiť vytvorenie väčšej synergie medzi znením kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji a 27 povinnými environmentálnymi dohovormi a dohovormi MOP týkajúcich sa programu všeobecného systému preferencií plus (VSP+), ako aj požiadavky iniciatívy „Všetko okrem zbraní“ (EBA) pre najmenej rozvinuté krajiny.

3.10.

EHSV oceňuje mandát, že bol poverený úlohou zabezpečiť časť členov a sekretariát pre šesť domácich poradných skupín, ktoré boli doteraz vytvorené pre nasledujúce dohody: dohoda o voľnom obchode EÚ – Kórea, dohoda o voľnom obchode EÚ – Kolumbia/Peru, dohoda o pridružení EÚ – Stredná Amerika, dohoda o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu EÚ – Moldavsko, dohoda o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu EÚ – Ukrajina, ako aj pre poradný výbor dohody o hospodárskom partnerstve EÚ – Cariforum. Okrem toho sa EHSV teší na pokračovanie svojej práce v rámci budúcich domácich poradných skupín, napríklad v poradnej skupine pre CETA a pre dohodu o voľnom obchode EÚ – Japonsko.

3.10.1.

Takisto upriamujeme pozornosť Komisie na nevyriešené otázky, ktoré spôsobujú nejasnosti: prvá vyplýva z prierezového charakteru dohôd EÚ o pridružení a prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode (DCFTA) s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou, ktoré sú len ťažko rozlíšiteľné pre miestnu občiansku spoločnosť, a druhá otázka sa týka širšej úlohy fóra občianskej spoločnosti, najmä v Latinskej Amerike, čo viedlo k strate zamerania a oslabeniu kľúčových posolstiev domácich poradných skupín každej strany.

3.11.

Kľúčovou otázkou však zostáva financovanie a vybavenie zdrojmi. Pri siedmich už zavedených monitorovacích mechanizmoch (šesť dohôd o voľnom obchode a dohoda o hospodárskom partnerstve EÚ – CARIFORUM) a ďalších, ktoré sa očakávajú, vrátane kľúčových dohôd s Kanadou a Japonskom, bude pre EHSV mimoriadne náročné prevádzkovať súčasné a budúce domáce poradné skupiny bez dodatočných zdrojov. Komisia by mala bezodkladne v spolupráci s EHSV navrhnúť systémové riešenia a spolu s Parlamentom a Radou zabezpečiť primerané zdroje na fungovanie týchto monitorovacích mechanizmov a zapojenie reprezentatívnych skupín občianskej spoločnosti v plnom rozsahu.

3.12.

Účinné mechanizmy presadzovania kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji majú pre EHSV mimoriadny význam, ako už uviedol vo viacerých svojich stanoviskách (19). Domáce poradné skupiny ako monitorovacie orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa odhalili porušenia záväzkov týkajúcich sa obchodu a trvalo udržateľného rozvoja a aby sa tieto porušenia efektívne riešili. EHSV ako aktívny člen domácich poradných skupín EÚ výrazne prispieva k ich práci, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby bola ambicióznejšia, pokiaľ ide o účinný mechanizmus presadzovania. V prípade Južnej Kórei EHSV pripomína, že domáca poradná skupina EÚ žiadala Komisiu (20), aby začala konanie pre porušenie dohody, Komisia tak však napriek pokusu riešiť tento problém ešte neurobila. V tejto súvislosti EHSV zopakoval, že „vykonávanie aspektov dohody o voľnom obchode týkajúcich sa udržateľného rozvoja, najmä v oblasti práce, je však naďalej neuspokojivé“ (21).

3.13.

EHSV sa domnieva, že podniky môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania pracovných a sociálnych práv tým, že budú podporovať a uplatňovať zákony, ktoré ochraňujú práva pracovníkov a prostredníctvom sociálneho dialógu s odborovými zväzmi sa dohodnú na dôstojných normách, a to v činnostiach, ktoré vykonávajú priamo, aj v celom svojom dodávateľskom reťazci. EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že obchodné dohody budú podporovať dobré obchodné praktiky a predchádzať sociálnemu dumpingu a znižovaniu sociálnych noriem tým, že sa vypracujú ustanovenia o sociálnej zodpovednosti podnikov s pevnými záväzkami a v súlade s usmerneniami OECD pre obchod a ľudské práva, a že sa do nich začlenia národné kontaktné miesta (22), ktoré by mali byť nezávislé a štruktúrované, aby v nich mohli byť zastúpení sociálni partneri ako členovia národného kontaktného miesta alebo členovia dozorného výboru pre národné kontaktné miesta. Mali by disponovať primeranou odbornou prípravou, dostatočným počtom pracovníkov a finančných prostriedkov.

3.14.

EHSV je pripravený pomôcť rozvíjať nové myšlienky, ktoré by Komisii mohli pomôcť zvýšiť účinnosť nezávislých mechanizmov presadzovania v kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, a to v neposlednom rade prostredníctvom práva reagovať, podnety zostávajú bez odozvy. Akékoľvek možnosti využiť sankcie, ak to bude potrebné, si však budú vyžadovať dostatočné odstupňovanie.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV sa domnieva, že je potrebné, aby Komisia podnikla kroky na zlepšenie účinnosti kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji s cieľom zabezpečiť, že sa dodržiavajú práva v sociálnej, environmentálnej, spotrebiteľskej a pracovnej oblasti. Kľúčovou súčasťou v tejto súvislosti je zlepšenie efektívnosti domácich poradných skupín, ktoré sú orgánmi poverenými monitorovaním týchto záväzkov.

4.1.1.

EHSV poznamenáva, že viacero zainteresovaných strán predložilo návrhy na zlepšenie nezávislosti a účinnosti kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách, a súhlasí s názorom, že je potrebná dôsledná podpora dodržiavania záväzkov v oblasti obchodu a trvalo udržateľného rozvoja. Pokiaľ ide o ustanovenia v oblasti práce, zahŕňajú návrh na vytvorenie nezávislého sekretariátu pre pracovné otázky (23) a mechanizmus kolektívnych sťažností navrhnutý v modelovej kapitole o práci (24).

4.2.

EHSV vykonal hodnotenie svojich skúseností týkajúcich sa kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji. EHSV vyzýva Komisia, aby venovala pozornosť týmto zisteným nedostatkom: — nedostatočne vyvážené členstvo v domácich poradných skupinách EÚ a partnerských krajín, — nedostatok politickej vôle v niektorých partnerských krajinách zriadiť včas domácu poradnú skupinu, — nedostatok primeraného financovania pre domáce poradné skupiny tak v EÚ, ako aj v partnerských krajinách, — potreba začleniť spoločné schôdze domácich poradných skupín EÚ a partnerských krajín do textu dohody, aby sa im umožnila výmena skúseností, pokiaľ ide o spoločné projekty, ako aj príprava spoločných odporúčaní, — potreba účasti predsedov domácich poradných skupín na schôdzach výborov pre obchod a trvalo udržateľný rozvoj s právom prezentovať postoje skupín s cieľom sprostredkúvať posolstvá občianskej spoločnosti vládam, — nedostatočná reakcia Európskej komisie na sťažnosti, ktoré podala domáca poradná skupina v súvislosti s porušením záväzkov v oblasti obchodu a trvalo udržateľného rozvoja.

4.3.

Členovia EHSV, ktorí sú členmi domácich poradných skupín, ako aj ďalšie organizácie zastupujúce podniky, pracovnú sféru a dobrovoľnícky sektor predložili viacero odporúčaní na kroky, ktoré by mala Komisia vykonať v reakcii na tieto nedostatky obchodných dohôd a nedostatočnú efektívnosť domácich poradných skupín pri zabezpečovaní toho, aby sa plnili záväzky dodržiavať sociálne a pracovné práva a environmentálne ustanovenia, ktoré by mala Komisia dôkladne preskúmať. Patria medzi ne: — podporovať budovanie kapacít a lepšie propagovať a prezentovať obsah kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v radoch občianskej spoločnosti v EÚ a v partnerských krajinách pred nadobudnutím platnosti dohody, — vytvoriť nezávislý sekretariát pre pracovné otázky a mechanizmus podávania kolektívnych sťažností, — zabezpečiť primerané financovanie a zdroje pre domáce poradné skupiny EÚ aj partnerských krajín, aby sa zástupcovia občianskej spoločnosti mohli v plnej miere zapájať, a poskytovať financovanie pre odôvodnené aktivity, vrátane analytickej práce či seminárov, ktoré by sprevádzali výročné spoločné schôdze, — nabádať vlády partnerských krajín, aby čo najskôr zriadili domáce poradné skupiny a poskytli im potrebnú politickú a logistickú podporu a zabezpečili vyvážené zloženie týchto skupín, — vytvoriť transparentnejší a efektívnejší mechanizmus podávania sťažností, — zaviesť pravidelný dialóg medzi domácimi poradnými skupinami EÚ, Komisiou, ESVČ, Európskym parlamentom a členskými štátmi EÚ, — požadovať, aby výbor pre obchod a trvalo udržateľný rozvoj reagoval v primeranej lehote na podnety a odporúčania, ktoré predložila domáca poradná skupina, — poveriť domáce poradné skupiny monitorovaním vplyvu všetkých častí obchodnej dohody – nielen kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji – na oblasť ľudských práv, pracovného, environmentálneho a spotrebiteľského práva, (EHSV s uspokojením konštatuje, že tento návrh bol zohľadnený v správe Komisie o vykonávaní oznámenia Obchod pre všetkých), — partnerské krajiny by mali preukázať úplné dodržiavanie ôsmich základných pracovných dohovorov MOP pred uzavretím dohody o obchode. Ak partnerská krajina neratifikovala tieto dohovory, nevykonáva ich dostatočne alebo nepreukázala primeranú úroveň ochrany, mal by sa do kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji začleniť záväzný plán ako zabezpečiť včasné splnenie, — požadovať od vlád a podnikov pôsobiacich na ich území, aby preukázali, že dodržiavajú normy programu dôstojnej práce MOP (25), ktorý nad rámec základných pracovných noriem vyžaduje záväzky týkajúce sa iných práv, a to napríklad v oblasti rodovej rovnosti a zdravia a bezpečnosti.

4.4.

EHSV sa domnieva, že vyššie uvedené odporúčania praktickej povahy sa dajú zaviesť do praxe bez toho, aby sa muselo meniť súčasné znenie kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, a preto by sa to malo spraviť čo najskôr.

4.5.

EHSV sa domnieva, že na to, aby boli monitorovacie mechanizmy účinné, musí byť možné nezávisle spustiť vyšetrovanie porušenia záväzkov týkajúcich sa obchodu a trvalo udržateľného rozvoja. V prípade porušenia by sa mal bezodkladne začať postup na urovnanie sporu s mandátom na vecné presadzovanie dodržiavania predpisov. EHSV konštatuje, že existuje viacero rozličných modelov v obchodných dohodách, ktoré sa uzavreli s rôznymi krajinami vrátane USA a Kanady, ktoré predpokladajú možnosť uloženia materiálnych sankcií v prípade porušenia záväzkov.

4.6.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa popisu v neoficiálnom dokumente sa uvádza, že výška pokút alebo sankcií sa dá posúdiť len na základe jediného súdneho prípadu, kedy Spojené štáty žalovali Guatemalu prostredníctvom dohody CAFTA (26). Avšak skutočnosť, že USA tento spor nevyhrali, nebola spôsobená tým, že by neboli dostupné sankcie, ale povahou záväzkov v kapitole o práci v rámci dohody CAFTA. V kapitole sa stanovuje právna požiadavka, že na zdôvodnenie uloženia sankcií musí mať porušenie pracovných práv vplyv na obchod. V tomto prípade dospela komisia k názoru, že hoci došlo preukázateľne k porušeniu pracovných práv v zmysle ustanovení MOP, neexistujú dostatočné dôkazy, ktoré by naznačovali, že to malo priamy vplyv na obchod. Komisia by mala preskúmať ďalšie existujúce mechanizmy sankcií v obchodných dohodách, ich doterajšie využívanie, ako aj ich zjavné obmedzenia, pričom musí náležite zohľadniť aj skutočnosť, že zložky občianskej spoločnosti vyjadrili podporu, ako aj vážne výhrady voči ich využívaniu.

4.7.

Existujú aj ďalšie obmedzenia prístupu USA k sankciám, pokiaľ ide o prípustnosť, rozsah a dĺžku postupu, čo vedie k tomu, že len veľmi málo prípadov sa rieši uložením sankcií. Komisia by sa z týchto obmedzení mechanizmov sankcií v obchodných dohodách, ktoré uzatvorili USA a iné krajiny, ako napríklad Kanady, mala poučiť, aby zhodnotila a zlepšila účinnosť vymáhateľných mechanizmov dodržiavania, ktoré by prípadne mohli byť zavedené v rámci kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji. Jedným z možných obmedzení je riziko, že EÚ by odradila obchodných partnerov od začatia rokovaní alebo by oslabila svoju pozíciu v rámci týchto rokovaní.

4.8.

EHSV je pripravený pomôcť Komisii pri vytváraní účinného mechanizmu, ktorý zlepší vykonávanie a monitorovanie kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách o voľnom obchode EÚ a presadí úplný súlad, pričom vychádza zo skúseností iných krajín, ako aj z návrhov, ktoré vypracovali podniky, environmentálne skupiny, zástupcovia pracovnej sféry a ďalšie skupiny občianskej spoločnosti.

---

(1)  http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/july/tradoc_155686.pdf.

(2)  http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/october/tradoc_153846.pdf.

(3)  https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/reflection-paper-globalisation_en.pdf.

(4)  Stanovisko EHSV na tému Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike, spravodajca: Jonathan Peel (UK – I) (Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 123).

(5)  REX/486 – Stanovisko EHSV na tému Kľúčová úloha obchodu a investícií pri dosahovaní a realizácii cieľov udržateľného rozvoja, spravodajca: Jonathan Peel (UK – I), pomocný spravodajca: Christophe Quarez (FR – II) (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(6)  Stanovisko EHSV na tému Dohoda o voľnom obchode medze EÚ a Kóreou – hodnotiaca správa o kapitole o obchode a udržateľnom rozvoji, spravodajca: Dumitru Fornea (RO – II) (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 201).

(7)  Konferencia venovaná kapitolám o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách Európskej únie a možnostiam ich skutočného vplyvu. – Súhrn hlavných bodov: http://www.eesc.europa.eu/sites/default/files/files/summary_conference_on_tsd_chapters_in_eu_trade_agreements.pdf.

(8)  Pozri vyššie.

(9)  Pozri vyššie.

(10)  List členky Komisie Cecilie Malmström predsedovi výboru INTA pánovi Langemu, január 2017, https://ec.europa.eu/carol/index-iframe.cfm?fuseaction=download&documentId=090166e5af9d7b2e&title=letter.pdf.

(11)  List členky Komisie Cecilie Malmström kanadskému ministrovi medzinárodného obchodu pánovi Champagnovi, október 2017, https://ec.europa.eu/carol/index-iframe.cfm?fuseaction=download&documentId=090166e5b568bc60&title=letter.pdf.

(12)  Spoločná listina o výklade Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou a Európskou úniou a jej členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 11, 14.1.2017, s. 3).

(13)  http://trade.ec.europa.eu/doclib/press/index.cfm?id=1689.

(14)  Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní dohôd o voľnom obchode, uverejnená 9. novembra 2017.

(15)  REX/486 – Stanovisko EHSV na tému Kľúčová úloha obchodu a investícií pri dosahovaní a realizácii cieľov udržateľného rozvoja, spravodajca: Jonathan Peel (UK – I), pomocný spravodajca: Christophe Quarez (FR – II) (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(16)  REX/486 – Stanovisko EHSV na tému Kľúčová úloha obchodu a investícií pri dosahovaní a realizácii cieľov udržateľného rozvoja, spravodajca: Jonathan Peel (UK – I), pomocný spravodajca: Christophe Quarez (FR – II) (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(17)  http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/ditccplpmisc2016d1_en.pdf.

(18)  List členky Komisie Cecilie Malmström kanadskému ministrovi medzinárodného obchodu pánovi Champagnovi, október 2017, pozri vyššie.

(19)  Stanovisko EHSV na tému Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike, spravodajca: Jonathan Peel (UK – I) (Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 123); stanovisko EHSV na tému Postoj EHSV k osobitným kľúčovým otázkam pri rokovaniach o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), spravodajca: Philippe De Buck, pomocná spravodajkyňa: Tanja Buzek (Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 30). Stanovisko EHSV na tému Dohoda o voľnom obchode medze EÚ a Kóreou – hodnotiaca správa o kapitole o obchode a udržateľnom rozvoji, spravodajca: Dumitru Fornea (RO – II), (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 201).

(20)  List komisárke Malmström o vládnych konzultáciách v súlade s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou, december 2016, http://ec.europa.eu/carol/?fuseaction=download&documentId=090166e5af1bf802&title=EU_DAG%20letter%20to%20Commissioner%20Malmstrom_signed%20by%20the%20Chair%20and%20Vice-Chairs.pdf

(21)  Stanovisko EHSV na tému Dohoda o voľnom obchode medze EÚ a Kóreou – hodnotiaca správa o kapitole o obchode a udržateľnom rozvoji, spravodajca: Dumitru Fornea (RO – II) (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 201).

(22)  Vlády, ktoré usmernenia dodržiavajú, sú povinné zriadiť národné kontaktné miesto, ktorého hlavnou úlohou je posilňovať účinnosť usmernení tým, že vykonávajú osvetovú činnosť, zaoberajú sa žiadosťami a prispievajú k riešeniu problémov, ktoré môžu v špecifických prípadoch vyplývať z údajného nedodržiavania usmernení. Národné kontaktné miesta pomáhajú podnikom a zainteresovaným stranám prijať vhodné opatrenia na podporu dodržiavania usmernení. Poskytujú mediáciu a zmierovaciu platformu na riešenie praktických problémov, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní usmernení.

(23)  Neoficiálny dokument založený na spoločnom návrhu Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) a Americkej federácie práce a Kongresu priemyselných organizácií (AFL-CIO), september 2016, https://www.etuc.org/en/page/non-paper-introducing-independent-labour-secretariat-ceta.

(24)  Návrh vzorovej kapitoly o práci v obchodných dohodách EÚ, ktorú vypracovala Friedrich-Ebert-Stiftung (FES) v spolupráci s predsedom výboru INTA Berndom Langem, jún 2017, http://www.fes-asia.org/news/model-labour-chapter-for-eu-trade-agreements/.

(25)  http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---dgreports/---integration/documents/publication/wcms_229374.pdf.

(26)  Pozri https://www.ictsd.org/bridges-news/bridges/news/trade-dispute-panel-issues-ruling-in-us-guatemala-labour-law-case.

---

28.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 227/35

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Podpora opatrení v oblasti klímy neštátnymi subjektmi

(prieskumné stanovisko na žiadosť Európskej komisie)

(2018/C 227/05)

Spravodajca:	Mindaugas MACIULEVIČIUS
Pomocný spravodajca:	Josep PUXEU ROCAMORA

Konzultácia	Európska komisia, 28.11.2017
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie predsedníctva	4.7.2017
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	6.2.2018
Prijaté v pléne	15.2.2018
Plenárne zasadnutie č.	532
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	192/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Posun smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu odolnému voči zmene klímy do veľkej miery podnecujú iniciatívy vychádzajúce zdola, t. j. od občanov, inovatívnych podnikov a rôznych zainteresovaných strán občianskej spoločnosti spoločne označovaných ako neštátne subjekty a subjekty na vnútroštátnej úrovni.

1.2.

Tieto subjekty môžu výrazne prispieť k urýchleniu nízkouhlíkového, ako aj udržateľného rozvoja. Okamžité neštátne opatrenie znižuje náklady prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a tiež zmierňuje okamžitý vplyv prebiehajúcej zmeny klímy.

1.3.

V nedávnych rokoch rýchlo vzrástol počet, pôsobnosť a rozsah neštátnych opatrení v oblasti klímy (1). Neštátne subjekty sa však stále stretávajú s ohromnými prekážkami, ktoré im sťažujú podmienky pre úspešné vytváranie a vykonávanie svojich opatrení v oblasti klímy.

1.4.

Okrem toho rozmanitosť neštátnych aktérov a ich opatrení v oblasti klímy je čoraz väčšia, keďže pôsobia v rôznych prostrediach s osobitnými potrebami a zdrojmi. Riadna analýza a pochopenie tejto rozmanitosti je základnou podmienkou na dosiahnutie urýchlenia opatrení v oblasti klímy.

1.5.

Ako prejav uznania veľkého potenciálu neštátnych subjektov viesť celosvetové úsilie o zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie jej dôsledkom EHSV požaduje, aby sa v rámci Európskeho dialógu o neštátnych opatreniach v oblasti klímy posilnila a rozšírila pôsobnosť a rozsah neštátnych opatrení európskych subjektov v oblasti klímy.

1.6.

Európsky dialóg, ktorý EHSV navrhuje, by mal poskytovať prehľad opatrení v oblasti klímy v EÚ a pomôcť sledovať pokrok takýchto opatrení na celosvetovej úrovni.

1.7.

EHSV zdôrazňuje, že uznanie a zdôraznenie účinných, inovatívnych a tvorivých opatrení v oblasti klímy môže byť nákladovo efektívny spôsob motivácie k novým činnostiam a podpory prebiehajúcich projektov. Uznanie opatrení v oblasti klímy možno dosiahnuť prostredníctvom online platformy, podujatí na vysokej úrovni a/alebo udeľovaním ocenení.

1.8.

Európsky dialóg o opatreniach v oblasti klímy by mal priebežne zhromažďovať názory a riešiť regulačné problémy s verejnými orgánmi s cieľom postupne vybudovať priaznivé administratívne prostredie pre opatrenia v oblasti klímy vychádzajúce zdola. Dialóg by mal byť založený na ďalších podobných iniciatívach, ako je európsky dialóg o energetike, ktorý bol vytvorený na žiadosť EHSV s cieľom koordinovať energetickú transformáciu.

1.9.

Konečným cieľom navrhovaného dialógu je urýchliť opatrenia v oblasti klímy zatraktívnením účasti veľkého počtu neštátnych subjektov na týchto opatreniach a dosiahnuť, aby sa tieto opatrenia stali novým bežným prístupom.

1.10.

EHSV zdôrazňuje, že v našich pretekoch v znižovaní emisií, ochrane klímy a podpore sociálnej a hospodárskej spravodlivosti sa musí zaviesť sociálny dialóg v záujme spravodlivého a rýchleho prechodu k spoločnosti bez emisií CO2 a bez chudoby.

1.11.

EHSV navrhuje, aby účelom dialógu bolo nielen zvýrazňovať a prezentovať opatrenia, ale aj reagovať na potreby neštátnych subjektov podnecovaním partnerstiev medzi štátnymi a neštátnymi subjektmi, uľahčovaním partnerského učenia, odbornej prípravy a výmeny poradenstva medzi neštátnymi subjektmi a uľahčovaním prístupu k financovaniu.

1.12.

Navrhovaný európsky dialóg by fungoval v širšom ekosystéme riadenia klímy po Parížskej dohode. Organizácia dialógu by mala byť jednoduchá, pričom prioritou by malo byť radšej strategické prepojenie existujúcich programov, iniciatív a inštitúcií, než vytváranie nových inštitúcií. EHSV v tejto súvislosti podporuje návrh Európskeho parlamentu zriadiť celoštátne „viacúrovňové platformy pre dialóg o klíme a energetike“.

1.13.

EHSV bude mať vedúcu úlohu pri nadväzovaní dialógu a vyzýva ostatné inštitúcie EÚ, najmä Európsku komisiu, aby sa pripojili k tomuto úsiliu o vytvorenie priaznivého prostredia pre neštátne subjekty v oblasti ochrany klímy spoluprácou pri pomoci so spustením dialógu.

1.14.

Prvým krokom Európskeho dialógu o neštátnych opatreniach v oblasti klímy by malo byť podujatie v prvom polroku 2018, na ktorom sa stretnú všetky zainteresované siete aktérov, ako aj zástupcovia iných inštitúcií EÚ a členských štátov, ktoré sa organizuje v duchu tzv. dialógu Talanoa (2) a slúži na stanovenie jasného akčného plánu pre dialóg.

1.15.

Prostredníctvom takého dialógu EHSV očakáva výrazné zlepšenie postavenia všetkých neštátnych subjektov – podnikov vrátane malých a stredných podnikov, sociálnych podnikov a družstiev, skupín občianskej spoločnosti, komunít, miestnych a regionálnych orgánov a ďalších príslušných zainteresovaných strán, aby mohli skutočne a konkrétne prispievať k riešeniu zmeny klímy.

2.   Súvislosti

2.1.

Ide o prieskumné stanovisko na žiadosť Európskej komisie.

2.2.

Toto stanovisko vychádza zo stanoviska na tému Koalícia na plnenie záväzkov stanovených v parížskej dohode, ktoré bolo prijaté v júli 2016, a z protokolu z následnej konferencie na tému Vytvorenie rámca pre ochranu klímy zdola nahor, ktorá poslúžila na výmenu najlepších postupov a určenie problémov, ktoré spomaľujú úsilie neštátnych subjektov o zmiernenie zmeny klímy.

2.3.

Posun smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu odolnému voči zmene klímy podnecujú iniciatívy vychádzajúce zdola, t. j. od občanov, miestnych orgánov, spotrebiteľov a inovatívnych podnikov. Ich ďalšiemu pokroku však často bránia administratívne a regulačné prekážky, nedostatok vhodných konzultačných mechanizmov a neprimerané finančné postupy.

3.   Naliehavosť neštátnych opatrení v oblasti klímy

3.1.

Pojem neštátne subjekty sa vzťahuje na subjekty, ktoré nie sú stranami Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC). Toto širšie chápanie zahŕňa rôzne typy podnikov vrátane malých a stredných podnikov a mikropodnikov, investorov, družstvá, mestá a regióny, odborové zväzy, spoločenstvá a občianske skupiny, náboženské organizácie, mládežnícke skupiny a ďalšie mimovládne organizácie. V tomto stanovisku sa osobitná pozornosť venuje novým príspevkom zdola nahor od subjektov v oblasti klímy, ktoré ešte nie sú plne uznané európskymi inštitúciami a členskými štátmi.

3.2.

Opatrenia neštátnych subjektov v oblasti klímy sú čoraz naliehavejšie aspoň zo štyroch dôvodov: — koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére stále rastie a aj keď sa splnia všetky štátne záväzky, zostane prebytok 11 – 13 gigaton ekvivalentu CO2 (3). Krátkodobé štátne a neštátne opatrenia v oblasti klímy môžu pomôcť tento prebytok odstrániť, a je veľmi dôležité, aby sa zabránilo radikálnejším a nákladnejším opatreniam; — vplyv zmeny klímy, ku ktorej už dochádza, cítiť na celom svete. Patrí sem zvyšujúci sa počet prípadov extrémneho počasia, nárast strát a škôd a meniacich sa poveternostných podmienok, a tiež urýchľovanie vysídľovania a migrácie ohrozených komunít (4); — súčasné politické otrasy – napríklad v Spojených štátoch – a nedostatok verejných zdrojov ohrozujú úplné vykonávanie štátnych záväzkov. Aj viaceré európske krajiny, ktoré sa plne zaviazali k plneniu Parížskej dohody, ešte stále nedosahujú ciele potrebné na obmedzenie globálneho otepľovania pod 2 oC; — vlády stanovujú politický rámec, ale opatrenia v praxi vykonávajú neštátne subjekty a subjekty na vnútroštátnej úrovni, z ktorých mnohé sú skutočnými lídrami inovatívnych a účinných opatrení, najmä menšie, nové subjekty v oblasti klímy prichádzajúce zdola.

3.3.

Neštátne subjekty v oblasti klímy môžu výrazne prispieť k urýchleniu nízkouhlíkového, ako aj udržateľného rozvoja. Okamžité neštátne opatrenia znižujú náklady prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a tiež zmierňujú okamžitý vplyv prebiehajúcej zmeny klímy. Všeobecne však chýba uznanie toho, že iniciatívy zdola nahor môžu pomôcť riešiť sociálne problémy spojené s dekarbonizáciou a ekologickou transformáciou.

3.4.

Z projektu TESS financovaného Európskou úniou a zameraného na vplyv komunít z ekologických dedín vyplýva, že keby sa päť percent občanov EÚ zapojilo do účinných komunitných iniciatív na zmiernenie zmeny klímy, zodpovedajúce zníženie emisií oxidu uhličitého by stačilo na to, aby 28 krajín EÚ dosiahlo takmer 85 % svojich dohodnutých cieľov zníženia emisií do roku 2020 (5).

3.5.

Neštátne opatrenia v oblasti klímy môžu tiež pomôcť posilniť celkové riadenie v oblasti klímy. Napríklad: — neštátne opatrenia by mohli inšpirovať ambicióznejšie politiky v oblasti klímy tým, že by vládam ukázali, že ambicióznejšie ciele v oblasti klímy sú možné; — neštátne opatrenia by mohli pomôcť vládam vykonávať štátne politiky a prispievať k plneniu štátnych požiadaviek v rámci vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) EÚ; — neštátne subjekty by mohli pomôcť zistiť príležitosti na posilnenie regulačného prostredia (6).

3.6.

Neštátne opatrenia tiež môžu slúžiť na preukázanie toho, že prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo odolné voči zmene klímy je pre EÚ príležitosťou na zvýšenie svojej konkurencieschopnosti, z ktorej budú mať prospech podniky EÚ. Okrem toho poskytujú príležitosť riešiť nielen výzvy v oblasti zmeny klímy, ale aj udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o plnenie cieľov udržateľného rozvoja.

3.7.

V nedávnych rokoch rýchlo vzrástol počet, pôsobnosť a rozsah neštátnych opatrení v oblasti klímy (7). Neštátne subjekty sa však stále stretávajú s ohromnými prekážkami, ktoré im sťažujú podmienky pre úspešné vytváranie a vykonávanie svojich opatrení v oblasti klímy. [Pozri stanovisko EHSV o koalícii na plnenie záväzkov z Parížskej dohody (8)]

3.8.

Okrem toho rozmanitosť neštátnych aktérov a ich opatrení v oblasti klímy je čoraz väčšia, keďže pôsobia v rôznych prostrediach s osobitnými potrebami a zdrojmi. Riadna analýza a pochopenie tejto rozmanitosti je základnou podmienkou na dosiahnutie urýchlenia opatrení v oblasti klímy.

4.   EÚ potrebuje strategický prístup k uľahčeniu neštátnych opatrení v oblasti klímy

4.1.

Európska únia je lídrom neštátnych opatrení na medzinárodnej úrovni. — EÚ podporuje iniciatívy medzinárodnej spolupráce viacerých zainteresovaných strán, ktoré riešia zmierňovanie v kontexte UNFCCC. — EÚ prispela k rozsiahlym iniciatívam viacerých zainteresovaných strán v oblasti klímy (9). — Jednotlivé členské štáty podporili program medzinárodných opatrení v oblasti klímy. Napríklad Francúzsko vynaložilo úsilie na širokú mobilizáciu na ceste k Parížskej dohode. Severské štáty a Holandsko prispeli k vytvoreniu platformy pre iniciatívy v oblasti klímy (v súčasnosti pod záštitou Programu OSN pre životné prostredie). — Európske subjekty vedú približne 54 % iniciatív spolupráce v oblasti opatrení týkajúcich sa klímy registrovaných v rámci UNFCCC (10).

4.2.

V ostrom protiklade s jej silným vedúcim postavením na medzinárodnej úrovni v súčasnosti EÚ nemá rámec, ktorý by vytváral také priaznivé prostredie, ktoré by pomohlo urýchliť neštátne opatrenia v oblasti klímy v Európe. Bez takéhoto rámca môžu EÚ chýbať hmotné príspevky od lídrov z radov neštátnych subjektov a subjektov na vnútroštátnej úrovni. Súčasná podpora niekoľkých rozsiahlych opatrení viacerých zainteresovaných strán Európskou úniou nie je dostatočná pre ten druh transformácie, ku ktorému sa zaviazala v Parížskej dohode.

4.3.

Treba sa oveľa viac zamerať na nové, ešte neuznané subjekty v oblasti klímy prichádzajúce zdola, ktoré sú v súčasnosti nedostatočne zastúpené v iniciatívach podporovaných EÚ. Ich potenciálne príspevky sú veľmi dôležité. Vytváranie priaznivého prostredia pre takéto opatrenia v oblasti klímy je efektívny a nízko nákladový spôsob, ako využiť ich obrovský spoločenský potenciál.

4.4.

Okrem toho je vytvorením priaznivého prostredia možné riešiť súčasné nerovnosti medzi neštátnymi opatreniami v oblasti klímy. Napríklad: — mikropodniky, malé a stredné podniky a podniky sociálneho hospodárstva (vrátane družstiev) sú v súčasnosti nedostatočne zastúpené v iniciatívach podporovaných EÚ, ako aj v kontexte UNFCCC (11); — opatrenia v oblasti klímy vykonávané vidieckymi komunitami a menšími a stredne veľkými mestami sú nedostatočne zastúpené v porovnaní s veľkými metropolitnými mestami (12).

4.5.

Keďže bežné mobilizačné úsilie sa väčšinou uskutočňuje na úrovni medzinárodných politík v oblasti klímy so zameraním na obzvlášť veľké a/alebo pútavé príklady, opatrenia na úrovni EÚ sú naliehavo potrebné s cieľom doplniť medzinárodné úsilie aktivovaním a podporovaním väčšieho počtu a rôznych typov subjektov.

4.6.

Ako prejav uznania veľkého potenciálu neštátnych subjektov viesť celosvetové úsilie o zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie jej dôsledkom sa v tomto stanovisku navrhuje Európsky dialóg o neštátnych opatreniach v oblasti klímy na posilnenie a rozšírenie pôsobnosti a rozsahu neštátnych opatrení európskych subjektov v oblasti klímy.

5.   Prioritné oblasti pre opatrenia v oblasti klímy a príklady a potreby subjektov v teréne

5.1.

Prioritné tematické oblasti by sa mali stanoviť po konzultácii s občianskou spoločnosťou.

5.2.

Úzka spojitosť s tematickými oblasťami v kontexte UNFCCC, najmä Marrákešského partnerstva pre globálnu činnosť v oblasti klímy, by mohla zabezpečiť silné prepojenie s cieľmi Parížskej dohody.

5.3.

Medzi prioritné oblasti by mohlo patriť: poľnohospodárstvo a potravinárstvo, lesníctvo, využívanie pôdy a udržateľné biohospodárstvo, ochrana a rozvoj pobrežných oblastí, vodné hospodárstvo, mestá a regióny, doprava, energetika, obehové hospodárstvo a priemysel.

5.4.

Medzi prierezové témy, ktorými by sa navrhovaný dialóg mohol zaoberať, patria: kompromisy a synergie v oblasti klímy a udržateľného rozvoja, úloha digitalizácie, participatívne prístupy a spravodlivý prechod.

5.5.

Sociálne podnikanie, iniciatívy občanov a komunitná činnosť sú len pár príkladmi toho, ako možno uskutočňovať opatrenia v oblasti klímy prostredníctvom prístupu zdola nahor. Existuje už mnoho úspešných iniciatív, mnohé ďalšie už boli začaté, ale nemali úspech alebo boli prerušené z rôznych dôvodov. Obe kategórie projektov môžu byť v dialógu použité s cieľom poskytnúť cenné poznatky pre neštátne subjekty a tvorcov politiky.

5.5.1.

Prípad decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov je najlepším príkladom. Mala by prebiehať v miestnych alebo regionálnych štruktúrach, takže hodnoty by sa vďaka využívaniu vetra, slnka a biomasy vytvárali na mieste. EÚ však nevyužíva v dostatočne rozsiahlej miere potenciál občianskej spoločnosti v tejto oblasti a zapojeniu miestnych subjektov až príliš často bránia regulačné, finančné a štrukturálne prekážky. V roku 2015 EHSV úspešne žiadal, aby sa vytvoril európsky dialóg o energetike vedený občianskou spoločnosťou na koordináciu energetickej transformácie (13) (ktorá je sama osebe najväčším jednotným opatrením, ktoré EÚ musí realizovať v súvislosti so stabilizáciou klímy).

5.5.2.

Viac ako 1 000 miestnych a regionálnych samospráv z 86 krajín, ktoré zastupujú 804 miliónov obyvateľov, zaznamenalo svoje ciele zníženia emisií na platforme carbonn Climate Registry. Ak sa tieto ciele dosiahnu, mohli by viesť do roku 2020 k zníženiu o 5,6 gigaton ekvivalentu CO2 (Gt CO2e) a do roku 2050 o 26,8 Gt CO2e v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Celkový vplyv 7 494 miest a miestnych samospráv zastupujúcich viac ako 680 miliónov ľudí, ktoré pristúpili k Celosvetovému dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike, by znamenal zníženie emisií do roku 2030 spoločne bežným prístupom o 1,3 Gt CO2e ročne, čím by sa za obdobie od 2010 do 2030 (14) dosiahlo celkové zníženie 15,64 Gt CO2e.

5.5.3.

Komunitne podporované poľnohospodárstvo v Európe v posledných rokoch narastalo. V roku 2016 viac ako šesť tisíc široko definovaných iniciatív občianskej spoločnosti v 22 európskych krajinách vyprodukovalo potraviny pre 1 milión ľudí (15). Takéto iniciatívy siahajú od partnerstiev medzi spotrebiteľmi a poľnohospodármi po vytvorenie komunitných záhrad a poľnohospodárskych podnikov. Vytvárajú užšie väzby medzi výrobcami a spotrebiteľmi, ponúkajú príležitosti pre miestne podniky a nové pracovné miesta a obnovujú vzťah komunít k potravinám, a tak menia mechanizmy výroby a spotreby potravín a umožňujú občanom vytvárať participatívnejšie formy riadenia.

5.5.4.

Koncepcia spravodlivého prechodu spája pracovníkov, komunity, zamestnávateľov a vlády v kontexte sociálneho dialógu s cieľom stanoviť konkrétne plány, politiky a potrebné investície, aby sa zabezpečilo, že transformácia bude rýchla a spravodlivá. Zameriava sa na pracovné miesta a živobytie a jej cieľom je zabezpečiť, aby nikto nezaostával v našich pretekoch v znižovaní emisií, ochrane klímy a podpore sociálnej a hospodárskej spravodlivosti. S cieľom zaručiť a nastoliť sociálny dialóg pre spravodlivý prechod zriadila Medzinárodná konfederácia odborových zväzov a jej partneri Stredisko pre spravodlivý prechod. Stredisko bude združovať a podporovať odborové zväzy, podniky, spoločnosti, komunity a investorov v rámci sociálneho dialógu so zameraním na vypracovanie plánov, dohôd, investícií a politík na rýchly a spravodlivý prechod k spoločnosti bez emisií CO2 a bez chudoby.

5.5.5.

Vykonávanie opatrení v oblasti energie, znižovania emisií a šetrenia s vodou je súčasťou dobrovoľných programov a iniciatív na znižovanie spotreby zo strany priemyslu. Tieto úspechy podnikov sa kontrolujú a často zverejňujú. Týmito typmi najlepších postupov možno tiež vytvoriť porovnávanie medzi spoločnosťami a krajinami.

5.6.

S cieľom pochopiť dôležitú rozmanitosť neštátnych subjektov, ich rôzne potreby a zdroje EHSV vykonal prieskum (16), ktorý ukázal, že medzi najnaliehavejšími potrebami neštátne subjekty uvádzajú: — priaznivé politické/legislatívne prostredie; — finančné potreby: prístup k verejným finančným prostriedkom a fiškálne stimuly; — technickú podporu: uľahčiť vzájomné učenie, budovanie kapacít, výmenu vedomostí a osvedčených postupov a zvyšovať povedomie; — väčšiu dôveryhodnosť, zviditeľnenie, porozumenie a uznanie ich príspevkov; — lepšiu spoluprácu medzi rôznymi subjektmi v súkromnej a verejnej sfére.

6.   Funkcie navrhovaného európskeho dialógu o neštátnych opatreniach v oblasti klímy

6.1.

V záujme vytvárania priaznivého prostredia pre neštátne opatrenie v oblasti klímy a na posilnenie a zväčšenie pôsobnosti a rozsahu opatrení európskych subjektov by európsky dialóg mal reagovať na politické a operačné požiadavky neštátnych subjektov a prípadne riešiť tieto navzájom prepojené funkcie: 1. posudzovanie opatrení; 2. uznávanie opatrení; 3. zlepšenie riadenia; 4. urýchlenie opatrení; a 5. podporovanie opatrení (funkcie ARIAS).

6.2.

Posudzovanie a sledovanie opatrení. EÚ a jej členské štáty majú prospech z lepšieho pochopenia prínosu neštátnych opatrení v oblasti klímy. Navrhovaný dialóg môže poskytnúť prehľad opatrení v oblasti klímy v Európe a tiež pomôcť sledovať pokrok takýchto opatrení na celosvetovej úrovni v kontexte UNFCCC. Lepšie pochopenie prínosu spojeného so zmierňovaním zmeny klímy a iných prínosov je prospešné z viacerých dôvodov: — môže byť prvým krokom k začleneniu neštátnych opatrení do implementácie štátnej a európskej politiky v oblasti klímy; — podrobné štúdie konkrétnych opatrení v oblasti klímy môžu pomôcť pri tvorbe verejných politík a identifikácii regulačných prekážok, stupňovateľných riešení, ako aj okolností, za ktorých by konkrétne opatrenia boli účinné; — môže vytvoriť praktické vedomosti, ktoré neštátnym subjektom umožnia, aby sa účinne zapájali do boja proti zmene klímy.

6.2.1.

Navrhovaný rámec by mal umožniť sledovanie pokroku aspoň niektorých opatrení neštátnych subjektov a subjektov na vnútroštátnej úrovni, najmä ak prispievajú k vyčísliteľnému znižovaniu emisií. Mohlo by to mať podobu súhrnného hodnotenia európskych opatrení v oblasti klímy, ako aj dobrovoľných mechanizmov podávania správ. Mali by sa zvážiť záruky proti environmentálne klamlivej reklame (tzv. greenwashing, keď sa bežný prístup prezentuje ako čistý a v súlade s cieľmi Parížskej dohody). Prinajmenšom by sa však malo preukázať, že tieto iniciatívy sú viac ako záväzky na papieri bez toho, aby sa na ne uvalili zaťažujúce povinnosti podávania správ a monitorovania. V rámci monitorovacích a hodnotiacich postupov by sa okrem kvantitatívnych prístupov mohol uplatňovať kvalitnejší, naratívny prístup, aby sa ukázalo, čo je možné dosiahnuť.

6.3.

V súčasnosti väčšina opatrení v oblasti klímy v Európe nie je vôbec alebo takmer vôbec uznávaná na európskej úrovni. Príležitosť uznať a zdôrazniť najmä účinné, inovatívne a tvorivé opatrenia v oblasti klímy však môže byť nákladovo efektívny spôsob motivácie k novým činnostiam a podpory prebiehajúcich projektov. Uznanie opatrení v oblasti klímy môže mať rôzne podoby, napríklad: — široké uznanie nových a existujúcich záväzkov prostredníctvom online platformy; — otvorenie možností pre nové subjekty v oblasti klímy predstaviť sa na podujatiach (na vysokej úrovni) na európskej úrovni, ako aj v kontexte medzinárodných rokovaní; — udeľovanie cien obzvlášť vydareným opatreniam v oblasti klímy, napríklad v osobitných tematických oblastiach.

6.4.

Zlepšenie a posilnenie riadenia. Priekopníci v skupinách neštátnych subjektov by mohli určiť prekážky a príležitosti na zlepšenie riadenia. Ich skúsenosti môžu pomôcť identifikovať regulačné prekážky na európskej, národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a iniciovať ich odstránenie, ako aj vytvoriť primeraný regulačný rámec prospešný pre opatrenia v oblasti klímy. Prostredníctvom európskeho dialógu o neštátnych opatreniach v oblasti klímy by sa mali priebežne zhromažďovať názory a riešiť problémy s verejnými orgánmi s cieľom postupne vybudovať priaznivé administratívne prostredie pre opatrenia v oblasti klímy vychádzajúce zdola. To nie je možné dosiahnuť bez riešenia politického vákua medzi neštátnymi subjektmi a tvorcami politiky.

6.5.

Urýchlenie opatrenia v oblasti klímy – konečným cieľom navrhovaného dialógu je urýchliť opatrenia v oblasti klímy ich zatraktívnením pre veľký počet neštátnych subjektov a dosiahnuť, aby sa opatrenie v oblasti klímy stalo novým bežným prístupom. V praxi by to malo znamenať: — čoraz väčší počet nových neštátnych záväzkov v oblasti klímy. S cieľom prispieť k urýchleniu iniciatív by sa v rámci dialógu – prípadne v spolupráci s UNFCCC a ďalšími partnermi – mali propagovať nové záväzky; — rýchle šírenie riešení a poučení vyplývajúcich z neštátnych opatrení v oblasti klímy na európskej úrovni. V záujme tohto urýchlenia by sa do dialógu mohlo začleniť usporadúvanie regionálnych stretnutí technických expertov podľa vzoru podobných stretnutí v rámci zasadnutí UNFCCC, ktoré by z týchto stretnutí čerpali podnety; — partneri, ktorí sa zúčastňujú na organizovaní dialógu, môžu tiež príležitostne sprostredkovať nové partnerstvá a opatrenia v oblasti klímy v obzvlášť sľubnej alebo naliehavej oblasti s využitím procesu dialógu a svojej vlastnej organizačnej schopnosti; — niekedy môžu sektorové alebo územné iniciatívy medzi sebou súťažiť, ak nie je určený a podporovaný správny prístup k spolupráci. Na identifikáciu nedostatkov, možností spolupráce a sprostredkovanie nového partnerstva je potrebná „vtáčia perspektíva“.

6.6.

Podpora opatrení v oblasti klímy. V rámci navrhovaného dialógu by sa mali nielen zvýrazňovať a prezentovať opatrenia, ale aj reagovať na potreby neštátnych subjektov. Podpora môže mať rôzne podoby, napríklad: — poskytnutie siete priaznivej pre sprostredkovanie nových partnerstiev medzi štátnymi a neštátnymi subjektmi; — uľahčovanie partnerského učenia a výmeny poradenstva medzi neštátnymi subjektmi, ktoré im pomôže prekonať regulačné prekážky; — poskytovanie vzdelávania a učenia, ako aj podnecovanie inovácií, napr. prostredníctvom hromadných otvorených online kurzov (MOOC), webových seminárov a seminárov o osobitných otázkach (17); — uľahčenie prístupu k financovaniu napríklad mapovaním existujúcich kanálov, preskúmaním inovatívnych finančných nástrojov (vrátane partnerského financovania, kolektívneho financovania a mikrofinancovania), navrhovaním zjednodušenia fiškálnych pravidiel a vytvorením nových príležitostí financovania, t. j. napr. uľahčiť prístup k súkromným, medzinárodným a mnohostranným finančným fondom.

7.   Zavedenie navrhovaného európskeho dialógu o neštátnych opatreniach v oblasti klímy

7.1.

Navrhovaný európsky dialóg by fungoval v širšom ekosystéme riadenia klímy po Parížskej dohode. Vznikajú ďalšie regionálne a národné akčné programy a rámce (napríklad v Latinskej Amerike a USA). Európsky dialóg by mohol využívať spoluprácu s týmito platformami a učiť sa od nich.

7.2.

Organizácia dialógu by mala byť jednoduchá, pričom prioritou by malo byť radšej strategické prepojenie existujúcich programov, iniciatív a inštitúcií, než vytváranie nových inštitúcií. EHSV bude zohrávať jasnú úlohu pri nadväzovaní dialógu a hľadaní podpory a partnerstva s Európskou komisiou, ako aj s ostatnými inštitúciami EÚ. Tento inštitucionálny systém by prepožičal dôveryhodnosť pri riešení zmeny klímy na európskej úrovni. EHSV v tejto súvislosti podporuje návrh Európskeho parlamentu zriadiť celoštátne „viacúrovňové platformy pre dialóg o klíme a energetike“ s cieľom viesť v každom členskom štáte rozsiahle diskusie o budúcnosti klimatickej a energetickej politiky príslušnej krajiny.

7.3.

Online platforma v rámci európskeho dialógu môže fungovať ako informačné stredisko, zaznamenávať európske opatrenia v oblasti klímy a poskytovať ich prehľad a môže poskytnúť komplexný archív údajov, ktoré môžu byť podkladom strategickej analýzy a miestnych, národných a európskych politík. S cieľom optimalizovať používanie informačného strediska by webová stránka mala byť dostupná a malo by sa na nej dať vyhľadávať. Takáto stránka by mohla byť prepojená s platformami, ktoré pôsobia v kontexte UNFCCC, vrátane platformy NAZCA (18).

7.4.

V rámci navrhovaného dialógu by sa mali iniciovať podujatia na podporu uznávania, spätnej väzby, vzdelávania a vytvárania sietí pre neštátne subjekty. Časť týchto podujatí už existuje, ale získali by nový význam. Napríklad: — existujúce stretnutia expertov Strediska EHSV pre monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja by mohli získať dodatočný význam, keby sa vo forme „stretnutí technických expertov“ stali súčasťou procesu UNFCCC alebo tematických a regionálnych dialógov s cieľom získať informácie o existujúcich opatreniach v oblasti klímy; — Európsky deň udržateľných spoločenstiev – podujatie organizované ECOLISE v spolupráci s EHSV by mohlo upozorniť na miestne spoločenstvá a uznať ich príspevky k opatreniam v oblasti klímy; — v rámci každoročných podujatí, ktoré podporujú európske inštitúcie (napr. Zelený týždeň, Európsky týždeň udržateľných zdrojov energie, Európsky týždeň udržateľného rozvoja, atď.) by sa mohli konať stretnutia venované opatreniam v oblasti klímy zo strany neštátnych subjektov.

7.5.

Pre navrhovaný dialóg by mohlo byť prospešné vymenovanie odvetvových alebo tematických „vyslancov pre opatrenia v oblasti klímy“. Úlohou vyslancov by mohlo byť sprostredkovanie spolupráce medzi viacerými zainteresovanými stranami, stanovovanie strategických/tematických priorít, organizovanie podujatí a nabádanie k novým opatreniam v oblasti klímy. Môžu pôsobiť aj ako kontaktné miesta pre neštátne opatrenia v oblasti klímy, napr. vo vzťahu k Európskej komisii, členským štátom a UNFCCC.

7.6.

Navrhovaný proces by mal podporovať prístup k finančným prostriedkom pre opatrenia neštátnych subjektov. To by mohlo zahŕňať: — zmapovanie možností financovania; — poradenstvo v súvislosti s financovateľnými plánmi; — analýzu súčasného dialógu a konzultácií s neštátnymi subjektmi s cieľom stanoviť nové techniky a najlepšie postupy na posilnenie využívania prostriedkov z existujúcich európskych a medzinárodných fondov; — presadzovanie toho, aby nadchádzajúci viacročný finančný rámec EÚ slúžil vyšším ambíciám v oblasti klímy neštátnych subjektov a aby stimuloval opatrenia týchto subjektov; — preskúmanie inovatívneho financovania (partnerské financovanie, kolektívne financovanie, mikrofinancovanie, zelené dlhopisy atď.).

7.7.

S cieľom zabezpečiť dôveryhodnosť a jednoduchosť inštitucionálneho rámca by sa ako organizační partneri mali prizvať títo potenciálni prispievatelia: — na podporu funkcie „posudzovanie“ by iniciátori dialógu mali spolupracovať s existujúcimi výskumnými skupinami, iniciatívami na sledovanie opatrení v oblasti klímy a dátovými platformami; — na podporu funkcie „uznávanie“ je potrebné usilovať o spoluprácu s existujúcimi iniciatívami na udeľovanie cien, napríklad ocenenia UNFCCC Momentum For Change (Podnet k zmene) a ocenenia SEED (19), Cena EHSV pre občiansku spoločnosť, atď.; — na podporu funkcií „zlepšenie riadenia“ a „urýchlenie“ by sa mali vytvoriť komunikačné kanály napríklad prostredníctvom facilitačných dialógov a postupov technického poradenstva v rámci UNFCCC, ako aj príslušných procesov na úrovni EÚ a členských štátov, ako sú Európske poradné rady pre životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj (EEAC); — v súvislosti s funkciou „podporovanie“ by sa malo vytvoriť prepojenie s existujúcimi programami. Napríklad, prístup k financovaniu a najlepším postupom možno koordinovať s programom EÚ LIFE, nástrojom na financovanie opatrení v oblasti životného prostredia a klímy, s grantmi alebo pôžičkami EIB a/alebo inými európskymi programami, a zároveň by sa medzi účastníkmi dialógu mohla všeobecne šíriť kompilácia výsledkov výskumov v rámci programu Horizont 2020 týkajúcich sa neštátnych subjektov.

7.8.

Prvým krokom Európskeho dialógu o neštátnych opatreniach v oblasti klímy by malo byť podujatie v prvom polroku 2018, ktoré inicioval EHSV v spolupráci s Európskou komisiou a na ktorom sa stretnú všetky zainteresované siete aktérov, ako aj zástupcovia iných inštitúcií EÚ a členských štátov.

7.8.1.

Toto podujatie by malo prispieť k Talanoa dialógu pred zasadnutím COP24, v rámci ktorého sú zmluvné strany a subjekty, ktoré nie sú zmluvnými stranami dohovoru, vyzvané, aby spolupracovali pri zvolávaní miestnych, vnútroštátnych, regionálnych alebo celosvetových podujatí s cieľom pripraviť a sprístupniť relevantné informácie o aktuálnej situácii, o želanej budúcnosti a ako ju dosiahneme.

7.8.2.

Toto podujatie by malo slúžiť aj na stanovenie akčného plánu pre Európsky dialóg o neštátnych opatreniach v oblasti klímy na obdobie 2018 – 2020 s cieľom uviesť ho do praxe, a to vrátane podrobného plánu na plnenie funkcií ARIAS dialógu.

---

(1)  Yearbook of Global Climate Action 2017, Marrákešské partnerstvo, UNFCCC 2017.

(2)  Talanoa je tradičný výraz používaný na Fidži a v Tichomorí s cieľom vyjadriť proces inkluzívneho, participatívneho a transparentného dialógu. Cieľom Talanoa je šíriť príbehy, budovať empatiu a prijímať múdre rozhodnutia pre spoločné blaho. Dialóg Talanoa na vyhodnotenie kolektívneho úsilia zmluvných strán v súvislosti s pokrokom pri dosahovaní dlhodobého cieľa uvedeného v článku 4 Parížskej dohody začne v roku 2018 a na tento účel bude sprístupnená online platforma pre príspevky.

(3)  The Emissions Gap Report 2017: A UN Environment Synthesis Report, UNEP 2017.

(4)  Závery Rady: Európska diplomacia v oblasti klímy po zasadnutí COP21: prvky budúcej diplomacie v oblasti klímy v roku 2016.

(5)  Towards European Societal Sustainability, http://www.tess-transition.eu/about/.

(6)  Napríklad odstraňovaním regulačných prekážok a/alebo navrhovaním inteligentných politík v oblasti zmeny klímy.

(7)  Yearbook of Global Climate Action 2017, Marrákešské partnerstvo, UNFCCC 2017.

(8)  Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 20.

(9)  Významnými príkladmi sú: Celosvetový dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike, Regionálny dohovor primátorov a starostov, Inovačná misia, Koalícia pre klímu a čisté ovzdušie, Africká iniciatíva v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, InsuResilience a Partnerstvo pre vnútroštátne stanovené príspevky.

(10)  Yearbook of Global Climate Action 2017, Marrákešské partnerstvo, UNFCCC 2017.

(11)  Napriek tomu, že predstavujú viac ako 99 % všetkých podnikov v EÚ a približne 58 % hospodárskeho výkonu meraného podľa hrubej pridanej hodnoty, https://ec.europa.eu/growth/smes_sk.

(12)  V EÚ žije približne 35 % populácie v mestských oblastiach a viac ako 22 % v prevažne vidieckych oblastiach. [Eurostat, 2014, Eurostat Regional Yearbook (Regionálna ročenka Eurostatu) 2014. Dostupné na: http://ec.europa.eu/eurostat/en/web/products-statistical-books/-/KS-HA-14-001, nahliadnuté 16. januára 2018].

(13)  Stanovisko na tému Rozvoj systému riadenia navrhovaného v súvislosti s politickými opatreniami v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 (Ú. v. EÚ C 291, 4.9.2015, s. 8).

(14)  https://www.cities-and-regions.org/lgma-at-the-apa-resumption/.

(15)  https://urgenci.net/new-report-european-csa-overview-released-by-the-european-csa-research-group/.

(16)  EESC Survey „Boosting non-state climate actors“.

(17)  Napríklad „Ako vytvoriť akčný plán?“, Ako získať podporu?“, „Ako motivovať voličov, aby konali?“ atď.

(18)  http://climateaction.unfccc.int/.

(19)  Ocenenia za podnikanie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

---

28.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 227/45

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Za fungujúce a prínosné verejné obstarávanie v Európe

[COM(2017) 572 final]

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Napomáhanie investovaniu prostredníctvom dobrovoľného ex ante posúdenia aspektov týkajúcich sa verejného obstarávania v súvislosti s veľkými projektmi v oblasti infraštruktúry

[COM(2017) 573 final]

Odporúčanie Komisie z 3. októbra 2017 k profesionalizácii verejného obstarávania – Budovanie architektúry profesionalizácie verejného obstarávania

[C(2017) 6654 final – SWD(2017) 327 final]

(2018/C 227/06)

Spravodajca:

Antonello PEZZINI

Konzultácia	Európska komisia, 17. 11. 2017
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	24. 1. 2018
Prijaté v pléne	14. 2. 2018
Plenárne zasadnutie č.	532
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	107/1/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je presvedčený, že jedine transparentný, otvorený a konkurencieschopný systém verejného obstarávania na jednotnom trhu by mohol zabezpečiť nielen efektívnosť verejných výdavkov, ale aj poskytovanie tovarov a služieb vysokej kvality pre občanov, vytvorením skutočnej európskej kultúry inovatívneho, inteligentného, udržateľného a sociálne zodpovedného obstarávania.

1.1.1.

V tejto súvislosti EHSV odporúča presadzovať uplatňovanie „ekonomicky najvýhodnejšej ponuky“ ako kritéria pri výbere ponúk, najmä v prípade služieb v oblasti intelektuálnej činnosti.

1.2.

Výbor s potešením víta nový balík opatrení v oblasti verejného obstarávania a zdôrazňuje, že je potrebné — podporovať kvalitu a inováciu pri verejnom obstarávaní, — začleniť environmentálne a sociálne aspekty, — zefektívniť verejné obstarávanie a vykonávať ho inteligentnejšie.

1.3.

Výbor zdôrazňuje význam inteligentného využívania verejného obstarávania na komplexné zvládanie globálnych výziev, ako sú zmena klímy, nedostatok zdrojov, nerovnosti a starnutie spoločnosti, podporou opatrení sociálnej politiky, urýchľovaním prechodu na udržateľnejšie a konkurencieschopnejšie dodávateľské reťazce a obchodné modely, zlepšením prístupu k verejnému obstarávaniu pre malé a stredné podniky (MSP) a podniky sociálneho hospodárstva.

1.3.1.

EHSV sa domnieva, že je dôležité rozvíjať väčšiu otvorenosť členských štátov voči mechanizmom dobrovoľných posúdení ex ante pre veľké projekty v oblasti infraštruktúry.

1.3.2.

Výbor zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa zatraktívnilo využívanie mechanizmu posúdenia ex ante prostredníctvom udelenia označenia „osvedčenie o zhode“ obstarávateľským subjektom. EHSV podporuje väčšiu profesionalizáciu všetkých zainteresovaných strán a väčšiu účasť sociálnych podnikov zameraných na boj proti podvodom a korupcii posilnením digitálnej transformácie obstarávania.

1.4.

Výbor víta najmä úsilie o zlepšenie prístupu MSP a podnikov sociálneho hospodárstva na trhy verejného obstarávania, zdôrazňuje, že ešte stále existuje mnoho prekážok, ktoré im bránia v plnej účasti, a ako opatrenie na ich ochranu a podporu odporúča zaangažovať komory a/alebo profesijné orgány.

1.4.1.

Sociálne a environmentálne aspekty nadobudli rozhodujúci význam pri špecifikácii verejných obstarávaní a EHSV vyzdvihuje hodnotu a užitočnosť týchto aspektov a odporúča zahrnúť osobitné materiály o sociálnych a environmentálnych otázkach do programov odbornej prípravy jednotlivých štátov i EÚ.

1.4.2.

Bolo by vhodné spustiť kampaň na podporu uplatňovania technických noriem z environmentálnej oblasti (ISO 14000), sociálnej oblasti (ISO 26000, SA 8000:2014) a príslušných dohovorov MOP (1), z oblasti kvality riadenia a výroby (UNI 11648:2016 vymedzujúca funkciu project manager a ISO 9000) alebo podobných technických kvalitatívnych požiadaviek, ako to pre špecifikácie obstarávania vyžadujú právne predpisy jednotlivých štátov, čo by pomohlo menším podnikom spĺňať tieto normy prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu.

1.5.

Podľa EHSV je nevyhnutné odhodlane sa usilovať o výraznú profesionalizáciu obstarávateľských subjektov s jasným uznaním nových získaných kvalifikácií, vytvorením jednotného európskeho rámca pre technické a informatické znalosti a zručnosti, čo by umožnilo spoločný prístup v rámci celého európskeho vnútorného trhu.

1.6.

EHSV sa nazdáva, že by bolo vhodnejšie, keby Komisia namiesto odporúčania prijala smernicu s cieľom zaručiť účinnú a konzistentnú architektúru profesionalizácie verejného obstarávania.

1.7.

Podľa výboru by bolo vhodné vytvoriť verejný digitálny register verejného obstarávania, aj s cieľom umožniť rozšírenie skupiny potenciálne zainteresovaných podnikov a zároveň lepšie vyhodnotiť efektívnosť a integritu procesu verejného obstarávania.

1.8.

Výbor pokladá za zásadné rázne opatrenia EÚ na podporu prístupu na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách na základe reciprocity, vrátane pristupujúcich krajín a partnerských krajín európskej susedskej politiky, za rovnakých podmienok, ako platia pre tuzemské podniky.

1.9.

EHSV sa domnieva, že odporúčania Európskej komisie (EK) určené jednotlivým členským štátom by mali byť sprevádzané výrazným úsilím v oblasti vzdelávania so zameraním na možnosti prístupu k programom a štrukturálnym fondom a na technické normy digitalizácie, pričom by sa mal na európskej úrovni prijať etický kódex pre verejné obstarávanie.

1.10.

EHSV odporúča podporovať začlenenie a využívanie opatrení sociálneho charakteru ako strategické nástroje na presadzovanie progresívnych politík v tejto oblasti.

1.11.

EHSV odporúča preskúmať možnosť prijať spoločný regulačný režim pre nadnárodné obstarávania ako 28. režim, ktorý by obstarávateľské subjekty mohli dobrovoľne uplatňovať so zárukou rovnakých postupov v celom európskom hospodárskom priestore.

2.   Kontext a súčasný stav

2.1.

Verejné obstarávanie ponúka obrovský potenciálny trh pre inovatívne produkty a služby, ak sa použijú strategicky na stimuláciu hospodárstva a uvoľnenie investícií, najmä prostredníctvom investičného plánu pre Európu, na zlepšenie produktivity a začlenenia, ako aj na reagovanie na štrukturálne a infraštrukturálne zmeny nevyhnutné na podporu inovácie a rastu.

2.2.

Značný podiel verejných nákupov a investícií v európskom hospodárstve sa uskutočňuje prostredníctvom verejného obstarávania: verejné orgány EÚ vynakladajú každý rok na verejné obstarávanie služieb, prác a dodávky tovaru približne 19 % HDP EÚ.

2.2.1.

Až pri 55 % postupov verejného obstarávania sa žiaľ ako jediné kritérium na vyhodnotenie ponúk používa najnižšia cena, a teda sa osobitne neprihliada na kvalitu, udržateľnosť, inovácie a sociálne začlenenie.

2.3.

Deväť z desiatich veľkých projektov v oblasti infraštruktúry nie je realizovaných v súlade s plánovaním uvedenom vo fáze zmluvnej realizácie projektu, a nedodržiava výšku prostriedkov zadanú do rozpočtu, ani harmonogram so stanovenými termínmi a často prekračuje pôvodne stanovené náklady až o 50 % (2).

2.4.

Právny rámec v oblasti verejného obstarávania má tradične dosť štruktúrovanú a komplexnú formu, ku ktorej sa pridáva mimoriadne rozdrobená inštitucionálna štruktúra, keďže je v kompetencii širokej škály aktérov na ústrednej, regionálnej i odvetvovej úrovni s nie vždy jasne vymedzenými úlohami a povinnosťami.

2.5.

Riadenie postupov verejného obstarávania a investícií do infraštruktúry si vyžaduje obzvlášť dobre rozvinuté schopnosti verejných orgánov na rôznych úrovniach, ktoré však majú naopak rôzne problémy, ako sú: nerovnomerné kapacity v oblasti plánovania a včasného vymedzenia primeraných nástrojov a prostriedkov; nízka profesionalizácia obstarávateľských subjektov; hospodárenie s výdavkovými kapitolami zverené rôznorodým orgánom verejnej správy; nedostatky, pokiaľ ide o systematické zhromažďovanie podporných informácií a nejednotné databázy v správe rôznych subjektov s často nedostatočnými úrovňami kvality a spoľahlivosti.

2.6.

Táto komplexnosť nebola v plnej miere odstránená balíkom opatrení v oblasti verejného obstarávania v roku 2014.

2.7.

V EÚ sa využívanie digitálnych nástrojov na podporu riadenia verejného obstarávania udomácňuje len pomaly: zaviedli ho iba štyri krajiny, v roku 2016 (3). To poukazuje na potrebu lepšieho využitia nových technológií na zjednodušenie a zrýchlenie postupov verejného obstarávania.

3.   Návrhy Komisie

3.1.

Tento predstavený balík zahŕňa štyri hlavné oblasti:

3.1.1.

vymedzenie prioritných oblastí, ktoré sa majú vylepšiť, s cieľom vypracovať strategický prístup k verejnému obstarávaniu so zameraním na šesť priorít;

3.1.2.

dobrovoľné posúdenia ex ante týkajúce sa veľkých projektov v oblasti infraštruktúry so zriadením asistenčnej služby spolu s mechanizmami oznamovania a výmeny informácií, ktorá bude schopná poskytovať asistenciu v počiatočnej fáze projektov s odhadovanou hodnotou viac ako 250 miliónov EUR a projektov, ktoré sú výrazne prospešné pre určitý členský štát a presahujú hodnotu 500 miliónov EUR;

3.1.3.

odporúčania na profesionalizáciu verejných správ a verejných obstarávateľov s cieľom zaistiť, aby mali odborné schopnosti a technické a procesné znalosti potrebné na dodržiavanie predpisov a zabezpečenie vysokej kvality z hľadiska inovatívnosti a udržateľnosti a najvýhodnejšieho pomeru medzi kvalitou a cenou investície, a to aj v oblasti sociálnej zodpovednosti;

3.1.4.

usmernenia na posilnenie inovácie prostredníctvom verejného obstarávania tovaru a služieb.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

Výbor s veľkým potešením víta nový balík opatrení v oblasti verejného obstarávania a opätovne zdôrazňuje, ako už urobil svojho času, že je potrebná „podpora kvality a inovácie pri verejnom obstarávaní, odstránenie zbytočnej byrokracie, začlenenie environmentálnych a sociálnych aspektov (na podporu ochrany zamestnanosti a pracovných podmienok, ako aj v prospech osôb so zdravotným postihnutím a iných znevýhodnených skupín)“, ako aj presadzovanie využívania popri ekonomicky najvýhodnejšej ponuke v oblasti intelektuálnej činnosti možnosti jedinej ponuky, ktorá sa považuje za najlepšiu, aj keď nie je najlacnejšia.

4.2.

Uplatňovanie environmentálnych a sociálnych kritérií by malo podporiť inteligentnejšie a efektívnejšie verejné obstarávanie, zdôrazniť potrebu väčšej profesionalizácie, zvýšiť účasť malých a stredných podnikov vrátane sociálnych podnikov, bojovať proti protekcionárstvu, podvodom a korupcii, či podporovať európske verejné zákazky s cezhraničným charakterom (4).

4.3.

Výbor zdôrazňuje predovšetkým význam inteligentného využívania verejného obstarávania na komplexné zvládanie globálnych výziev, ako sú zmena klímy a nedostatok zdrojov alebo starnutie spoločnosti, podporou opatrení sociálnej politiky, urýchľovaním prechodu na udržateľnejšie a konkurencieschopnejšie dodávateľské reťazce a obchodné modely a vytvorením lepších podmienok pre prístup MSP k verejnému obstarávaniu.

4.4.

EHSV sa domnieva, že je dôležité rozvíjať čoraz väčšiu otvorenosť členských štátov na dobrovoľnom základe s cieľom: — zabezpečiť rozsiahlejšie rozšírenie strategického obstarávania s využitím mechanizmu dobrovoľných posúdení ex ante pre veľké projekty v oblasti infraštruktúry, — zaviesť systematickú výmenu osvedčených postupov v oblasti strategického obstarávania, — propagovať aktualizované riešenia pre zelené, sociálne a inovačné verejné obstarávanie.

4.5.

Podľa EHSV je nevyhnutné odhodlane sa usilovať o výraznú profesionalizáciu obstarávateľských subjektov s osvedčením povinných minimálnych požiadaviek, vytvorením jednotného európskeho rámca pre technické a informatické znalosti a zručnosti, čo by umožnilo spoločný prístup v rámci celého európskeho vnútorného trhu na základe jediného centra kompetencií a interaktívnej databázy.

4.5.1.

Vzhľadom na rozhodujúci význam, ktorý nadobudli sociálne a environmentálne aspekty v rámci verejného obstarávania a hodnotu, ako aj záruku, ktoré by mohlo dodržiavanie týchto aspektov predstavovať pre ciele sociálneho začlenenia a sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, EHSV navrhuje a odporúča, aby všetky programy odbornej prípravy v záujme väčšej profesionalizácie zamestnancov zapojených do verejného obstarávania zahŕňali osobitné materiály o sociálnych a environmentálnych právnych predpisoch, a najmä o sociálnych a environmentálnych aspektoch stanovených v právnych predpisoch o verejnom obstarávaní.

4.5.2.

Začlenenie týchto aspektov je reakciou na nové výzvy, aby sa v plnej miere využíval potenciál v snahe strategicky prispieť k cieľom horizontálnej politiky a k spoločenských hodnotám, ako sú inovácie, sociálne začlenenie a hospodárska a environmentálna udržateľnosť.

4.5.3.

Podľa EHSV je preto potrebné zabezpečiť prísne dodržiavanie týchto opatrení, ak sú záväzné, a presadzovať ich väčšie využívanie v prípade, že ide o opatrenia, ktoré verejní obstarávatelia môžu uplatňovať na dobrovoľnom základe. EHSV dôrazne žiada, aby sa viedla kampaň na podporu uplatňovania technických noriem z environmentálnej oblasti (ISO 14000), sociálnej oblasti (ISO 26000, SA 8000:2014), ôsmich základných dohovorov MOP, dohovoru MOP 155 (hygiena a bezpečnosť na pracoviskách), dohovorov MOP 131, 1 a 102; a z oblasti riadenia a výroby (UNI 11648:2016 vymedzujúca funkciu project manager); a z oblasti výrobnej kvality (ISO 9000). Pri uplatňovaní týchto noriem a v technických špecifikáciách nových generácií obstarávania musí byť zabezpečená veľká podpora MSP a podnikov sociálneho hospodárstva s cieľom vyhnúť sa ich vylúčeniu a znížiť ich náklady.

4.5.4.

Začlenenie inovačných kritérií si najmä v prípade veľkých projektov v oblasti infraštruktúry vyžaduje spoločnú strategickú víziu na výber ponuky na základe kvalitatívnych kritérií nákladovej efektívnosti, ako aj na výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky na základe prístupu, v rámci ktorého sa môžu zohľadňovať sociálne, environmentálne a iné kritériá, ako napríklad kritériá pre obehové hospodárstvo.

4.5.5.

Podobne vzhľadom na to, že členské štáty v nedostatočnej miere využívajú možnosti, ktoré ponúka verejné obstarávanie, pokiaľ ide o kritériá a sociálne opatrenia ako strategické nástroje na podporu udržateľných cieľov sociálnej politiky, navrhuje a odporúča podporovať rozhodné začleňovanie a uplatňovanie takýchto kritérií a opatrení sociálneho charakteru podporovaných právnymi predpismi EÚ o verejnom obstarávaní.

4.5.6.

Výbor víta najmä úsilie o zlepšenie prístupu MSP a podnikov sociálneho hospodárstva na trhy verejného obstarávania a zdôrazňuje, že ešte stále existuje mnoho prekážok, ktoré im bránia v účasti.

4.5.7.

EHSV sa nazdáva, že by bolo vhodné klásť väčší dôraz na odstránenie týchto prekážok, a to posilnením systému opravných prostriedkov. V tejto súvislosti je užitočné a potrebné nabádať a poveriť zodpovednosťou komory a/alebo profesijné orgány, aby kolektívne riešili spory v prípade menších podnikov.

4.5.8.

Bolo by vhodné vytvoriť verejný digitálny register verejného obstarávania, aj s cieľom umožniť rozšírenie skupiny potenciálne zainteresovaných podnikov a lepšie vyhodnotiť efektívnosť a integritu procesu verejného obstarávania.

4.5.9.

Dôležité by okrem iného bolo aj spustenie pilotných projektov na podporu účasti MSP prostredníctvom obchodných sprostredkovateľov a sprostredkovateľov inovácií, ako aj zavedenie európskych iniciatív v oblasti pilotných projektov, ktoré sa týkajú odbornej prípravy, na posilnenie profesionalizácie európskych MSP v záujme podpory jazykových a procedurálnych znalostí menších podnikov v centrálnych obstarávacích organizáciách.

4.6.

EHSV s presvedčením podporuje presadzovanie spoločného cezhraničného verejného obstarávania, najmä pre inovačné projekty a nadnárodné siete infraštruktúry, pričom treba nabádať menšie podniky na účasť prostredníctvom obchodných sprostredkovateľov a sprostredkovateľov inovácií a požadovať aj vysokú úroveň kvality práce subdodávateľov, ktorých využívanie by však malo byť obmedzené.

4.7.

Výbor zdôrazňuje význam ráznych opatrení EÚ na podporu prístupu na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách na základe reciprocity, vrátane pristupujúcich krajín a partnerských krajín európskej susedskej politiky, za rovnakých podmienok, ako platia pre tuzemské podniky, a to aj vytvorením vhodných doložiek v rámci dvojstranných a viacstranných dohôd o voľnom obchode.

4.8.

EHSV podporuje vytvorenie verejne prístupného európskeho registra zmlúv plne interoperabilného so štátnymi registrami, a to v záujme väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o zadané zákazky a ich zmeny, pri zachovaní plnej ochrany citlivých údajov a osobných údajov prostredníctvom digitálnej transformácie a so zavedením povinného elektronického verejného obstarávania do roku 2018.

4.9.

Výbor pripomína, že je dôležité viesť štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou na základe dostupnosti otvorených a transparentných údajov s cieľom vytvárať jednak lepšie analytické nástroje na tvorbu politiky zameranú na potreby, jednak varovné systémy a systémy na boj proti korupcii, aj prostredníctvom lepšieho využívania projektového financovania.

4.10.

Treba posilniť ľahko používateľný mechanizmus výmeny informácií ako nástroj na riadenie znalostí, ktorý by mali používať štátne orgány a verejní obstarávatelia na spoločné využívanie najlepších postupov, vzájomné učenie zo skúseností a vytvorenie platformy EÚ o rôznych aspektoch týkajúcich sa projektov.

4.10.1.

Treba výrazne zlepšiť odbornú prípravu členov obstarávateľských subjektov.

5.   Partnerstvo medzi Európskou komisiou, regionálnymi a celoštátnymi orgánmi a podnikmi: mechanizmus ex ante

5.1.

Nový mechanizmus ex ante, ktorý navrhla Európska komisia, môže podľa EHSV predstavovať užitočný nástroj, ak si zachová svoju flexibilitu a dobrovoľný ráz a ak poskytne možnosť oddelene využívať tri zložky, z ktorých pozostáva: — asistenčnú službu, — mechanizmus oznamovania pre veľké projekty v oblasti infraštruktúry s hodnotou nad 500 miliónov EUR, — mechanizmus výmeny informácií, ktoré musia byť použiteľné ľahko a nezávisle pre každý projekt a pri plnom rešpektovaní záruky dôvernosti.

5.2.

EHSV pokladá za dôležité, aby si štandardný notifikačný formulár zachoval jednoduchú a nekomplikovanú formu a aby elektronický postup zaručil dôvernosť citlivých informácií.

5.3.

EHSV zastáva názor, že asistenčná služba by mala mať štruktúru siete jednotlivých asistenčných pracovísk vytvorených na národnej/regionálnej úrovni s cieľom zaistiť čo najbezprostrednejšiu asistenciu s podporou sietí BC-Net a SOLVIT.

5.4.

Mechanizmus výmeny informácií by mal zabezpečiť interaktívnu a ľahko používateľnú databázu zostavenú na základe potrieb používateľov, s osobitným riadiacim a kontrolným výborom zloženým zo zástupcov obstarávateľských subjektov a podnikov v členských štátoch.

5.5.

Pokiaľ ide o mechanizmus posúdenia ex ante, výbor zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby bol atraktívny vďaka uznaniu označenia „osvedčenie o zhode“, ktoré by bolo výsledkom posúdenia Európskou komisiou.

6.   Architektúra profesionalizácie verejného obstarávania

6.1.

S odporúčaním Komisie adresovaným členským štátom sa dá v plnej miere súhlasiť. EHSV by však uprednostnil, keby Komisia s cieľom zaručiť účinnú a konzistentnú architektúru profesionalizácie verejného obstarávania prijala namiesto právne nezáväzného odporúčania radšej smernicu.

6.2.

EHSV sa domnieva, že na takéto odporúčania by mohli nadväzovať náležité kroky za predpokladu, že:

6.2.1.

sa zrealizuje spoločná pilotná iniciatíva v oblasti odbornej prípravy profesijných profilov rôznych verejných a súkromných aktérov zapojených do procesu obstarávania, počnúc cezhraničnými, aj s cieľom vymedziť schopnosti a zručnosti, ktoré by mali mať všetci odborníci v oblasti verejného obstarávania;

6.2.2.

sa CEN, Cenelec a ETSI udelí mandát na vypracovanie technických noriem na digitalizáciu verejného obstarávania, aby sa zabezpečila transparentnosť, prístupnosť a úplná interoperabilita;

6.2.3.

sa pre MSP a podniky sociálneho hospodárstva urýchlene spustia pilotné projekty na stimuláciu ich účasti prostredníctvom obchodných sprostredkovateľov a sprostredkovateľov inovácií;

6.2.4.

sa zabezpečí prístup aktérov procesu verejného obstarávania k programu Spravodlivosť na roky 2014 – 20, pokiaľ ide o odbornú justičnú prípravu vrátane jazykového vzdelávania v oblasti právnej terminológie s cieľom podporiť spoločnú právnu a justičnú kultúru v oblasti obstarávania a vzájomné učenie;

6.2.5.

sa začlení medzi programové osi štrukturálnych fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu, opatrenia na spoločnú profesionalizáciu aktérov verejného obstarávania na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

6.2.6.

sa vytvorí 300 štipendií EÚ pre účasť na príslušných kurzoch Európskeho inštitútu pre verejnú správu v Maastrichte a Akadémie európskeho práva v Trieri;

6.2.7.

aktéri verejného obstarávania prijmú na európskej úrovni etický kódex pre verejné obstarávanie v rámci dialógu s občianskou spoločnosťou, a to aj s cieľom zabezpečiť dodržiavanie prísnych sociálnych a environmentálnych noriem.

6.3.

EHSV dúfa, že sa preskúma jednotný dodatočný regulačný režim pre veľké transeurópske obstarávania, ktorý by sa ponúkol obstarávateľským subjektom na základe dobrovoľnosti ako 28. režim s rovnakými podmienkami a postupmi na celom jednotnom trhu.

---

(1)  Základné dohovory MOP, dohovor MOP 155 (hygiena a bezpečnosť na pracoviskách) a dohovory MOP 131, 1 a 102.

(2)  http://ec.europa.eu/smart-regulation/roadmaps/docs/2017_grow_046_ex_ante_voluntary_assesment_en.pdf [nedostupné v slovenčine].

(3)  COM(2017) 572 final, 2. kapitola.

(4)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 84.

---

28.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 227/52

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá ako súčasť integrovaného prístupu Únie na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel, a ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 715/2007 (prepracované znenie)

[COM(2017) 676 final – 2017/0293 (COD)]

(2018/C 227/07)

Spravodajca:

Dirk BERGRATH

Žiadosť	Európsky parlament, 5. 2. 2018 Rada, 9. 2. 2018
Právny základ	článok 192 prvý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	24. 1. 2018
Prijatie v pléne	14. 2. 2018
Plenárne zasadnutie č.	532
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	124/1/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV v zásade víta návrhy Komisie ako vyvážený kompromis medzi cieľmi z hľadiska klimaticky neutrálnej mobility, inovačnej schopnosti európskeho automobilového priemyslu a zachovania kvalitných pracovných miest.

1.2.

Výbor považuje najmä priebežný cieľ, aby sa v porovnaní s rokom 2021 znížil do roku 2025 objem emisií o 15 %, za veľmi náročný, keďže požadované úpravy, ktoré treba vykonať na spaľovacích motoroch, sú na hranici technických možností. EHSV očakáva, že Komisia bude priebežne monitorovať typové schválenia nových vozidiel, aby sa zabránilo ďalšiemu montovaniu neprípustných komponentov motorov. Bude obzvlášť ťažké dosiahnuť do roku 2025 ciele týkajúce sa zníženia emisií u ľahkých úžitkových vozidiel s dlhšími výrobnými a vývojovými cyklami. EHSV však napriek tomu vníma rozvoj trhu s vozidlami s nulovým a nízkym objemom emisií resp. hybridmi ako príležitosť.

1.3.

EHSV víta lepší dohľad nad trhom prostredníctvom merania a kontroly skutočnej spotreby paliva na základe povinnosti výrobcu montovať do nových vozidiel normalizované prístroje.

1.4.

Štrukturálna zmena zameraná na prechod k alternatívnym druhom pohonu bude spolu s digitalizáciou, autonómnou jazdou a. i. spojená so zásadnou zmenou automobilových hodnotových reťazcov. EHSV víta postoj Komisie v súvislosti s tým, aby sa hodnotový reťazec v oblasti výroby elektronických automobilov sústreďoval v Európe (Aliancia EÚ pre batérie), žiada však energickejšie konanie.

1.5.

Od rýchlosti tejto štrukturálnej zmeny závisí aj to, či budú ohrozené pracovné miesta a zamestnanosť. EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že túto štrukturálnu zmenu budú sprevádzať aj opatrenia v oblasti priemyselnej politiky, keďže nie je k dispozícii komplexné posúdenie vplyvu v sociálnej a hospodárskej oblasti. Výbor odmieta hromadné prepúšťanie.

1.6.

V rámci priebežného hodnotenia naplánovaného na rok 2024 by sa podľa názoru EHSV malo preskúmať, v akej miere boli splnené politické ciele v oblasti klímy, inovácie a zamestnanosti. To závisí najmä od toho, ako sa bude rozvíjať trh pre alternatívne pohony do roku 2024, v akom rozsahu sa budú budovať nabíjacie miesta a v akej miere budú pretransformované alebo zmodernizované elektrické siete s cieľom pokryť výrazne väčší dopyt po elektrickej energii.

1.7.

EHSV žiada, aby sa v rámci priebežného hodnotenia vykonalo preskúmanie kvalifikácie, rekvalifikácie a odbornej prípravy zamestnancov a aby sa taktiež vypracovala aktualizovaná analýza oblastí, v ktorých treba prijať (dodatočné) opatrenia s cieľom ďalej rozvíjať zručnosti a kvalifikácie zamestnancov v automobilovom priemysle potrebné na realizáciu štrukturálnej zmeny.

1.8.

Výbor sa nazdáva, že pokiaľ ide o súčasné, ako aj nové nariadenie, prípadné sankčné platby by sa mali použiť na to, aby sa podporil prechod sektoru a jeho pracovníkov na výrobu nízkouhlíkových produktov. Mali by sa poskytnúť dodatočné finančné prostriedky, aby sa pre zamestnancov zaručil prístup na trh práce.

2.   Úvod

2.1.

V októbri 2014 stanovili hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ (1) záväzný cieľ znížiť do roku 2030 emisie produkované v celom hospodárstve EÚ minimálne o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tento cieľ vychádza z globálnych prognóz, ktoré sú v súlade so strednodobým harmonogramom Parížskej dohody o zmene klímy (COP 21) (2). Mnohé krajiny v súčasnosti realizujú opatrenia týkajúce sa dopravy s nízkou úrovňou emisií, o. i v podobe noriem pre vozidlá, často aj v spojitosti s opatreniami na zlepšenie kvality ovzdušia.

2.2.

V Európskej stratégii pre nízkoemisnú mobilitu (3), ktorá bola zverejnená v júni 2016, sa stanovuje cieľ, že do roku 2050 sa v porovnaní s rokom 1990 musia minimálne o 60 % znížiť emisie skleníkových plynov z dopravy a musia vykazovať jasnú tendenciu smerujúcu k nulovým hodnotám. V stratégii sa jasne uvádza, že sa musí zvýšiť miera využívania vozidiel s nízkymi resp.- nulovými emisiami tak, aby tieto vozidlá mali do roku 2030 významný podiel na trhu a aby EÚ z dlhodobého hľadiska dôsledne smerovala k mobilite s nulovými emisiami.

2.3.

Prvým krokom bolo koncipovanie stratégie v rámci súboru právnych predpisov (4) predložených v máji 2017 a jej vykonanie spolu s oznámením na tému Európa v pohybe – Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých (5), ktoré bolo zverejnené takisto v máji 2017.

2.3.1.

Cieľom tohto oznámenia je zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky, podporiť spravodlivejšie spravodlivejší výber mýta, znížiť úroveň emisií CO2, znečistenie ovzdušia, preťaženie v oblasti dopravy a administratívne náklady pre podniky, bojovať proti nezákonnému zamestnávaniu a takisto zaručiť primerané podmienky a čas odpočinku pre pracovníkov.

2.3.2.

V tomto oznámení sa spresňuje, že EÚ chce vyvíjať, ponúkať a vyrábať najlepšie nízkoemisné, prepojené a automatizované riešenia v oblasti mobility, vybavenie a vozidlá a taktiež chce mať najmodernejšiu podpornú infraštruktúru. Okrem toho sa v ňom zdôrazňuje, že EÚ musí pri riadení neustálych zmien v automobilovom priemysle zohrávať v celosvetovom meradle vedúcu úlohu a vychádzať pritom z už dosiahnutého významného pokroku.

2.4.

Návrh nariadenia je súčasťou rozsiahlejšieho balíka v oblasti mobility (6), ktorý zahŕňa aj opatrenia na strane dopytu zamerané na podporu opatrení na strane ponuky obsiahnutých v tomto návrhu. Cieľom smernice 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy je podporiť trh s ekologickými a energeticky úspornými vozidlami cestnej dopravy. Na základe navrhovanej zmeny (7) sa zabezpečí, že smernica bude zahŕňať všetky príslušné spôsoby obstarávania a bude vysielať jasné a dlhodobé trhové signály. Okrem toho sa zjednodušia jej ustanovenia a zabezpečí sa jej účinné uplatňovanie. Dopravný sektor by sa mal taktiež podporiť v tom, aby prispieval k znižovaniu emisií CO2 a emisií znečisťujúcich ovzdušie, pričom by sa mala podporiť aj jeho konkurencieschopnosť a rast.

3.   Návrh nariadenia (8)

3.1.

Zámerom návrhu Komisie je dosiahnuť ciele formulované v Parížskej dohode o zmene klímy, znížiť náklady na palivá pre spotrebiteľov, posilniť konkurencieschopnosť automobilového priemyslu a vytvoriť ďalšie pracovné miesta. Smerovanie k dekarbonizácii, a to najmä prostredníctvom alternatívnych foriem pohonu, sa považuje za nezvratné.

3.2.

Komisia od návrhu očakáva zníženie objemu emisií CO2 približne o 170 miliónov ton v období 2020 až 2030 a tým aj zlepšenie kvality ovzdušia. Hrubý domáci produkt by sa do roku 2030 mal zvýšiť na 6,8 miliardy EUR a malo by sa vytvoriť 70 000 nových pracovných miest.

3.3.

Pokiaľ ide o spotrebiteľov, Komisia očakáva, že v roku 2025 bude pri kúpe nového vozidla priemerná úspora výdavkov vo výške 600 EUR, resp. v roku 2030 až 1 500 EUR (so zreteľom na životný cyklus vozidla). Na úrovni EÚ by úspora nákladov na palivá mala predstavovať 18 miliárd EUR ročne, teda celkovo 380 miliónov ton ropy v rokoch 2020 až 2040.

3.4.

Návrh Komisie na zníženie emisií CO2 osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel obsahuje tieto hlavné prvky:

3.4.1.

Do roku 2030 by malo dôjsť k ďalšiemu zníženiu cieľových hodnôt CO2 o 30 % na základe cieľových hodnôt pre rok 2021 v objeme 95 g/km pre osobné automobily a 147 g/km pre ľahké úžitkové vozidlá do roku 2021 (testovací cyklus v rámci nového európskeho jazdného cyklu). Priebežným cieľom je znížiť cieľové hodnoty CO2 o 15 % tak, aby bolo možné čo najskôr dosiahnuť celkový cieľ (t. j. aj istotu investícií v priemyselných odvetviach).

3.4.2.

Od roku 2021 vychádzajú hodnoty emisií z cyklu WLTP (Worldwide Harmonised Light Vehicle Test Procedure) (celosvetový harmonizovaný skúšobný postup pre ľahké úžitkové automobily), ktorý je v platnosti od 1. septembra 2017. V dôsledku zmeny tohto testovacieho cyklu sa ciele stanovené na roky 2025 a 2030 budú uvádzať v percentuálnom vyjadrení.

3.4.3.

Projekt je v zásade otvorený pre všetky druhy technológií. Rozlišovať sa bude medzi vozidlami s nulovými emisiami (zero-emission vehicles – ZEV) a vozidlami s objemom emisií nižším ako 50 g CO2/km (low-emission vehicles – LEV) – ide predovšetkým o vozidlá, ktoré majú okrem spaľovacieho motora aj elektrický pohon (plug-in Hybrid – PHEV). Pre oba typy vozidiel je stanovená referenčná hodnota vo výške 15 % do roku 2025 a 30 % do roku 2030. Výrobcovia, ktorí prekonajú tieto referenčné hodnoty, získajú bonus pre svoju cieľovú hodnotu špecificky určenú pre každého výrobcu v maximálnom objeme 5 g/km. Pri stanovovaní tohto podielu sa zohľadnia emisné parametre príslušných vozidiel, pričom sa uprednostnia vozidlá s nulovými emisiami pred vozidlami s nízkym objemom emisií. Nepočíta sa so zavedením sankčných opatrení.

3.5.

Naďalej sa bude prihliadať na tzv. ekologické inovácie, ktoré sa neprejavujú pri oficiálnom rutinnom testovaní, a to až v objeme 7 g CO2/km. Opätovné preskúmanie tohto osobitného režimu je naplánované na rok 2025. Od roku 2025 budú energeticky účinnejšie klimatizačné zariadenia prvýkrát považované za ekologické investície.

3.6.

V prípade prekročenia priebežných resp. cieľových hodnôt špecifických pre každého výrobcu sa počíta s uložením pokuty vo výške 95 EUR na gram CO2/km a na vozidlo. Monitorovanie emisií CO2 bude v prípade nových zaregistrovaných vozidiel vykonávať Európska environmentálna agentúra. Výnimku majú výrobcovia, ktorí budú mať ročne do 1 000 nových zaregistrovaných vozidiel.

3.7.

Návrh nariadenia dopĺňajú početné odkazy na dodatočné činnosti, iniciatívy a programové priority, pričom v tejto súvislosti treba vyzdvihnúť informačný list Driving Clean Mobility: Europe that defends its industry and workers. Komisia tu poukazuje na skutočnosť, že v rokoch 2007 až 2015 sa do výskumu batérií investovalo 375 miliónov EUR a ďalších 200 miliónov EUR sa v rokoch 2018 až 2020 poskytne z programu Horizont 2020. V tejto súvislosti treba podporovať najmä ďalšiu generáciu batérií a v roku 2018 má byť predložený plán pre Alianciu EÚ pre batérie. Cieľom je dosiahnuť, aby bol celý hodnotový reťazec v oblasti výroby batérií umiestnený v Európe (9).

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

EHSV v zásade víta návrhy Komisie ako vyvážený kompromis medzi rôznymi cieľmi. Návrh je dôležitým krokom smerom ku klimaticky neutrálnej mobilite, pričom sa podporí inovačná schopnosť európskeho automobilového priemyslu, zachovajú sa kvalitné pracovné miesta a umožní sa postupný sociálny prechod na nové výrobné štruktúry. Cieľ znížiť objem emisií CO2 o 30 % zodpovedá cieľu, ktorý je zahrnutý v pláne EÚ na ochranu klímy do roku 2030 pre oblasť, ktorá nepatrí do ETS.

4.2.

Návrh EÚ predstavuje novú kapitolu v oblasti mobility a zdá sa, že ho akceptuje aj čoraz viac obyvateľov. Táto zmena myslenia u občanov nastala aj v dôsledku naftového škandálu. Patrí sem aj zmena správania v oblasti mobility, posilnenie verejnej osobnej dopravy a nakoniec aj cieľ rozvíjať a presadzovať ucelené a integrované dopravné koncepcie.

4.3.

EHSV považuje priebežný cieľ, aby sa v porovnaní s rokom 2021 znížil do roku 2025 objem emisií o 15 %, za veľmi náročný. Dosiahnutie tohto cieľa si bude vyžadovať úpravy spaľovacích motorov, ktoré sú na hranici technických možností. Platí to najmä pre ľahké úžitkové vozidlá, ktoré majú dlhšie výrobné a vývojové cykly. Preto bude potrebné vykonať v roku 2024 posúdenie, na základe ktorého sa rozhodne, či sa majú zachovať ciele stanovené do roku 2030, resp. či ich bude treba nanovo definovať. Pri súčasnom vývoji uvádzania vozidiel s nulovým alebo nízkym objemom emisií a plug-in hybridných elektrických vozidiel na trh sa tento priebežný cieľ zdá byť náročný, no dosiahnuteľný.

4.4.

EHSV víta doplňujúcu úpravu, vďaka ktorej sa zlepší dohľad nad trhom prostredníctvom merania a kontroly skutočnej spotreby paliva na základe povinnosti výrobcu montovať do nových vozidiel normalizované prístroje. Tieto zozbierané údaje sa poskytnú na vyhodnotenie nielen samotným výrobcom, ale aj nezávislým tretím subjektom. Mohol by to byť funkčný ekvivalent na meranie objemu emisií v skutočných jazdných podmienkach, ktoré z dôvodu porovnateľnosti výsledkov testov nie je možné uplatniť.

4.5.

EHSV poznamenáva, že prístup na základe „výfukových plynov“(tail pipe approach), ktorý sa v návrhu nariadenia zvolil, má aj napriek všetkým výhodám naďalej obmedzenú výpovednú hodnotu. Pri výrobe vozidiel, batérií a elektrickej energie totiž dochádza k produkcii emisií CO2, na ktoré vplýva aj výkon a správanie počas jazdy. EHSV takisto poukazuje na to, že úsilie vyvíjané v oblasti konštrukcie vozidiel by mohlo byť zmarené zo strany iných druhov dopravy, napr. v dôsledku predpokladaného nárastu objemu leteckej dopravy.

4.6.

Výbor poukazuje na svoje aktivity týkajúce sa štrukturálnych zmien v automobilovom priemysle zamerané na prechod na alternatívne (ekologické) druhy pohonu, digitalizáciu, prepájanie sietí a autonómnu jazdu, ktoré môžu ohroziť zamestnanosť a z ktorých možno odvodiť trendy pre nové kvalifikácie. EHSV v tejto súvislosti napríklad odporúča, aby Európska komisia vytvorila právny a regulačný rámec, ktorý umožní rýchle využívanie podporných programov v procese reštrukturalizácie (10). V prvom rade by tu malo ísť o štrukturálne fondy EÚ, ako napr. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a Európsky sociálny fond. Do úvahy prichádzajú aj projekty podľa vzoru spoločnosti Airbus.

4.7.

Európsky automobilový priemysel zamestnáva približne 2,3 milióna zamestnancov priamo v oblasti výroby vozidiel a má osempercentný podiel na celkovej pridanej hodnote. Tento sektor, ktorý je mimoriadne inovačný, pretože doň smeruje 20 % financií určených na priemyselný výskum v Európe, nepriamo zamestnáva ďalších 10 miliónov pracovníkov.

4.8.

EÚ patrí medzi najväčších svetových výrobcov motorových vozidiel a je najväčším súkromným investorom v oblasti výskumu a vývoja. Toto odvetvie je tiež svetovým lídrom o. i. v oblasti inovácií produktov, výrobných technológií, prvotriedneho dizajnu a alternatívnych foriem pohonu. V dôsledku toho bolo v celosvetovom meradle v roku 2016 každé štvrté osobné vozidlo vyrobené v montážnych závodoch v Európe a automobilový priemysel sa na európskom HDP podieľa štyrmi percentami (11).

4.9.

EHSV víta návrh Komisie, aby transformácia automobilového sektora mala sociálny rozmer. Štrukturálna zmena zameraná na prechod k alternatívnym druhom pohonu bude spolu s digitalizáciou, autonómnou jazdou a. i. spojená so zásadnou zmenou automobilových hodnotových reťazcov. Čiastočne ide o otázku, ktoré súčiastky vyrábajú samotní výrobcovia a ktoré sa nakupujú. Pridaná hodnota vývojových zložiek je zatiaľ predmetom obchodovania prevažne pre subdodávateľov, pričom v prípade batériových článkov dominujú ešte výrobcovia v Ázii. EHSV preto víta postoj Komisie v súvislosti s tým, aby sa hodnotový reťazec v oblasti elektronických automobilov sústredil v Európe (pozri bod 3.7 dokumentu na tému EU Battery Alliance). Zatiaľ nie je jasné, ako má vyzerať ďalšia generácia batériových článkov a ako sa bude časovo vyvíjať pomer ceny a výkonu. EHSV v tejto súvislosti odporúča Komisii, aby tento vývoj priebežne monitorovala.

4.9.1.

Plánovaný prechod z tradičnej hnacej sústavy založenej na spaľovacom motore na alternatívne hnacie sústavy bude mať za následok podstatnú zmenu štruktúry. Tradičná výroba sa bude musieť nahradiť výrazne modifikovanou alebo novou výrobou. Pokiaľ ide o čisto elektrické vozidlá, bude sa to týkať spaľovacieho motora, celkových prevodových mechanizmov, výfukových systémov a. i. K tomu treba pripočítať elektrický motor a batériu vrátane výroby batériových článkov. Pokiaľ však ide o príslušné súčiastky, ich podiel na tvorbe pridanej hodnoty v oblasti konštrukcie vozidiel je výrazne odlišný, a teda aj ich dôsledky na zamestnanosť a požiadavky na kvalifikáciu.

4.9.2.

Z výsledkov štúdie spoločnosti FEV (12) vyplýva, že náklady na výrobu automobilov s elektrickou batériou, navrhnutých ako vozidlá strednej kategórie, predstavujú približne 16 500 EUR. Hlavnými súčiastkami sú elektromotory (800 EUR), výkonová elektronika (1 400 EUR) a batéria (6 600 EUR). V rámci samotnej batérie, ktorá predstavuje 40 % nákladov, pripadá 70 % na výrobu článkov. Elektrické vozidlá sú výrazne menej zložité a v súvislosti s veľkovýrobou si vyžadujú zmenu kvalifikácie zamestnancov: elektrotechnika/elektronika, elektrochémia, technológia povrchovej úpravy, riadenie sústav tepelnej energie, technika riadenia a regulácie v inžinierstve, znalosť vysokonapäťovej technológie a zásad účinku elektrickej energie, ako aj správania materiálu a. i. pri montáži a oprave.

4.9.3.

Aj keď Komisia vychádza z pozitívnych vplyvov na zamestnanosť, existujú určité riziká. Inštitút Fraunhofer IAO v jednej z aktuálnych štúdií (13) skúma kvantitatívne vplyvy na zamestnanosť na základe scenára, podľa ktorého by mal v roku 2030 podiel elektrických vozidiel predstavovať 25 % a podiel plug-in hybridných elektrických vozidiel 15 % a ktorý teda približne zodpovedá návrhu Komisie. Z prvých výsledkov vyplýva, že do roku 2030 v najlepšom prípade zanikne v súvislosti s prechodom na nové technológie približne 10 – 12 % pracovných miest v oblasti výroby pohonných systémov. Iba v Nemecku by to predstavovalo 25 000 až 30 000 pracovných miest. Čím menší pritom bude skutočný podiel plug-in hybridných elektrických vozidiel, tým bude tento negatívny účinok výraznejší (v prípade podielu vo výške 5 % by zaniklo 15 – 18 % pracovných miest). To isté by platilo aj v prípade urýchleného ukončenia používania dieselovej technológie, ktorá má z dôvodu väčšej zložitosti najmä v súvislosti s dodávanými dielmi o 30 – 40 % väčší vplyv na zamestnanosť, ako súčiastky do benzínových motorov. Okrem toho vznikajú súbežne riziká v oblasti zamestnanosti vyplývajúce z účinkov digitalizácie a častejšej lokalizácie výroby vo veľkých regiónoch sveta.

4.9.4.

Vo všeobecnosti sa očakáva, že tieto negatívne účinky sa budú prejavovať asymetricky z časového aj územného hľadiska. Koneční výrobcovia a veľkí dodávatelia sú im schopní čeliť lepšie prostredníctvom inovácií a nových obchodných modelov než malí a úzko špecializovaní dodávatelia súčiastok. Okrem toho sa pracovné miesta spojené s novými technológiami a službami budú viac sústreďovať v mestských aglomeráciách a v menšej miere v okrajových regiónoch, čo sa musí zohľadniť pri príprave príslušných rámcových programov.

4.9.5.

Od rýchlosti tejto štrukturálnej zmeny závisí aj to, či budú ohrozené pracovné miesta a zamestnanosť. Výbor preto víta návrh Komisie, ktorý už v súčasnosti predstavuje istotu investícií v tomto priemyselnom odvetví a umožňuje, aby sa mohlo okamžite pristúpiť k realizácii a príprave tejto štrukturálnej zmeny. EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že túto štrukturálnu zmenu budú sprevádzať aj opatrenia v oblasti priemyselnej politiky s cieľom zabrániť nežiaducim dôsledkom na zamestnancov. Rozhodujúci význam majú v tejto súvislosti trojstranný a dvojstranný dialóg.

4.9.6.

EHSV konštatuje, že prvé kroky už urobili niektorí výrobcovia, keď avizovali ďalšie modely elektrických automobilov do roku 2025 a ich plánované podiely na nových zaregistrovaných vozidlách, aj keď zatiaľ iba v obmedzenom rozsahu.

4.10.

Komisia plánuje v rámci Nástroja na prepájanie Európy poskytnúť 800 miliónov EUR na zavedenie interoperabilných nabíjacích staníc s cieľom podporiť trvalú a regionálne vyváženú dekarbonizáciu dopravného sektoru. Mali by sa tým stimulovať významné dodatočné verejné a súkromné investície (v EÚ je v súčasnosti v prevádzke 200 000 nabíjacích miest, pričom potrebných by ich bolo 800 000). Ďalších 200 miliónov EUR bude poskytnutých na vytvorenie verejno-súkromného partnerstva na vývoj batérií novej generácie. Komisia chce napokon podporiť zavádzanie alternatívnych hnacích sústav prostredníctvom cieľov stanovených pre verejné orgány, ktoré by si mali viac než doteraz zaobstarávať vozidlá s nulovým objemom emisií resp. vozidlá s nízkym objemom emisií.

4.11.

EHSV sa nazdáva, že pokiaľ ide o súčasné, ako aj nové nariadenie, prípadné sankčné platby by sa mali použiť na to, aby sa podporil prechod sektoru a jeho pracovníkov na výrobu nízkouhlíkových produktov. V súčasnosti je iba menšina výrobcov automobilov na dobrej ceste k splneniu cieľov v oblasti znižovania objemu emisií do roku 2021.

4.12.

Znižovanie závislosti od dovozu ropy treba síce privítať, môžu však vzniknúť nové druhy závislosti, ako napr. závislosť od dostupnosti surovín (dovoz lítia, kobaltu a niklu z odľahlých oblastí). EHSV takisto očakáva, že budú zabezpečené dostatočné dodávky energie z obnoviteľných zdrojov.

4.13.   Priebežné hodnotenie nariadenia

4.13.1.

Komisia v roku 2024 vykoná strednodobé preskúmanie nariadenia s cieľom zistiť, či je zvolená cesta prínosom.

4.13.2.

Keďže z dnešného pohľadu nie je možné kvantitatívne odhadnúť rozsah štrukturálnej zmeny pri prechode zo spaľovacích motorov na alternatívne pohonné systémy, bolo by vhodné najmä preskúmať, ako sa vyvíjal trh s alternatívnymi pohonnými systémami do roku 2024, v akom rozsahu boli inštalované nabíjacie miesta (ako nevyhnutná podmienka) a v akej miere boli pretransformované a zmodernizované siete elektrickej energie s cieľom pokryť výrazne väčší dopyt po elektrickej energii.

4.13.3.

EHSV od tohto priebežného hodnotenia očakáva, že získa informácie o tom, aké opatrenia boli prijaté v oblasti kvalifikácie, rekvalifikácie a odbornej prípravy zamestnancov, resp. v ktorých oblastiach treba v záujme štrukturálnej zmeny prijať konkrétne (ďalšie) kroky s cieľom ďalej rozvíjať zručnosti a kvalifikáciu zamestnancov v automobilovom priemysle a kam siahajú plánované opatrenia (pozri radu pre zručnosti v automobilovom priemysle) zamerané na to, aby sa mohlo zabezpečiť presadzovanie zmien v oblasti kvalifikácie. EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že by malo byť povinnosťou najmä odborových zväzov v tomto sektore, aby ďalej stimulovali trojstranné dialógy v oblasti priemyselnej politiky. Okrem toho sa musia poskytnúť potrebné zdroje, ktoré umožnia, aby zamestnanci mohli naďalej zostať na trhu práce.

---

(1)  Závery Európskej rady z 24. októbra 2014.

(2)  http://unfccc.int/paris_agreement/items/9485.php.

(3)  COM(2016) 501 final.

(4)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 95; Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 181; Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 188; Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 195.

(5)  COM(2017) 283 final.

(6)  COM(2017) 675 final, COM(2017) 647 final, COM(2017) 648 final, COM(2017) 652 final, COM(2017) 653 final.

(7)  COM(2017) 653 final.

(8)  Táto kapitola vychádza z dokumentov: COM(2017) 676 final a Proposal for post2020 CO2 targets for cars and vans (https://ec.europa.eu/clima/policies/transport/vehicles/proposal_en.

(9)  Európska komisia: Drive Clean Mobility, Europe that defends its industry and workers.

(10)  Informačná správa CCMI/148 (bod 1.5).

(11)  Informačná správa CCMI/148 (bod 1.5).

(12)  Frankfurter Allgemeine Zeitung, 16. 12. 2016, (FEV, Forschungsgesellschaft für Energietechnik und Verbrennungsmotoren – (Výskumná spoločnosť pre elektroenergetiku a spaľovacie motory).

(13)  Fraunhofer IAO 2017: ELAB 2.0 – Wirkungen der Fahrzeugelektrifizierung auf die Beschäftigung (Účinky elektrifikácie vozidiel na zamestnanosť), Stuttgart (predbežné výsledky).

---

28.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 227/58

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zmenený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES

[COM(2017) 637 final]

(2018/C 227/08)

Spravodajcovia:

Christophe LEFÈVRE Jorge PEGADO LIZ Lech PILAWSKI

Konzultácia	Európska rada, 17.11.2017 Európsky parlament, 13.11.2017
Právny základ	články 114 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v pléne	15/02/2018
Plenárne zasadnutie č.	532
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	160/5/13

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Rozdiely v zmluvnom práve jednotlivých členských štátov odrádzajú spotrebiteľov od nákupu v iných krajinách EÚ.

1.2.

Dôvera podnikateľov voči cezhraničnému predaju sa takisto stále nezlepšuje. V najnovšom prieskume realizovanom v rámci Európskej únie 58 % všetkých maloobchodníkov v EÚ vyhlásilo, že dôveruje online predaju, avšak len 28 % má dôveru voči online predaju do iných krajín EÚ (1).

1.3.

Postoje Európskeho parlamentu a Rady k návrhom, ktoré Komisia predložila v roku 2015 (2) v súvislosti s online predajom tovaru a osobným predajom, ukázali, podobne ako to vyjadril EHSV vo svojom stanovisku o týchto návrhoch (3), že pravidlá uplatňované na predaj tovaru by mali byť rovnaké, a to bez ohľadu na predajný kanál.

1.4.

EHSV preto víta skutočnosť, že v tomto zmenenom návrhu sa rozsah pôsobnosti návrhu smernice o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o online predajoch rozširuje na predaj za osobnej účasti.

1.5.

EHSV však vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu zohľadnila nasledujúce odporúčania: a) návrh by nemal viesť k skráteniu záručnej lehoty v niektorých členských štátoch ani k vytvoreniu hierarchie práv; b) možnosť odchýliť sa od obligatórneho charakteru smernice, na čo stačí len dohoda medzi zmluvnými stranami, by sa mala uplatňovať, len ak takáto dohoda zaručuje nezávislosť a účinnú ochranu spotrebiteľa; c) návrh by mal spotrebiteľom umožniť vzniesť žalobu na súde priamo proti výrobcovi; d) do ustanovení smernice by sa malo doplniť kritérium trvanlivosti (zásoby náhradných dielov); e) návrh by mal zahŕňať pravidlá týkajúce sa predĺženia záruky v prípade, že daný výrobok je určitý čas nedostupný z dôvodu opravy, alebo počas nedostupnosti danej služby; f) návrh by mal zahŕňať upresnenia, pokiaľ ide o zabezpečenie platforiem na úhradu alebo spoločnú zodpovednosť nákupných platforiem (Marketplace) v prípade podvodu alebo uplatnenia záruky; g) výrobca a predávajúci by mali mať spoločnú zodpovednosť v prípadoch, keď sa spotrebiteľ rozhodne dať tovar opraviť alebo ho vymeniť, čo mu nebráni uplatniť si právo na nápravu uvedené v článku 16 a obrátiť sa najprv na predávajúceho. h) mali by sa vyjasniť ustanovenia týkajúce sa 14-dňovej lehoty na vrátenie tovaru a ceny.

1.6.

EHSV napokon vyzýva Komisiu, aby zvážila pripomienky obsiahnuté v tomto stanovisku.

2.   Predmet a kontext zmeneného návrhu smernice

2.1.   Predmet zmeneného návrhu smernice

2.1.1.

V tomto zmenenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady (4) sa navrhuje rozšíriť rozsah pôsobnosti návrhu smernice o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o online a iných predajoch tovaru na diaľku, a to s cieľom pokryť aj predaj za osobnej účasti.

2.1.2.

Mal by sa tak v súlade so závermi Európskej rady z júna 2016 uľahčiť rýchly pokrok v oblasti, ktorá je ťažiskom stratégií jednotného trhu.

2.1.3.

Zmenený návrh sa vzťahuje na každý druh predaja, zameriava sa na rovnaký cieľ a prispieva k nemu ešte viac ako predchádzajúce návrhy (5): reaguje na neistoty a negatívne dôsledky vyplývajúce z rozdielov v zmluvnom práve jednotlivých členských štátov.

2.1.4.

Revidovaný návrh je v súlade so súborom horizontálnych alebo odvetvových právnych aktov, ktoré už v EÚ platia (6), ako aj legislatívnych návrhov, ktoré sa v súčasnosti posudzujú, a dopĺňa ich.

2.2.   Stručné zhrnutie návrhov obsiahnutých v predchádzajúcich smerniciach (7)

2.2.1.

Rozhodnutie prijať dva legislatívne nástroje Komisia vo svojich predchádzajúcich návrhoch odôvodnila tým, že špecifický charakter digitálneho obsahu si vyžaduje iné pravidlá, než sú tie, ktoré sa uplatňujú na ostatné výrobky.

2.2.2.

Svojimi dvomi návrhmi chcela Komisia dosiahnuť päť cieľov: a) znížiť náklady vyplývajúce zo zmluvných rozdielov; b) zaistiť právnu bezpečnosť pre podniky; c) podporiť cezhraničný online nákup v EÚ; d) obmedziť škody vzniknuté v dôsledku zakúpeného chybného digitálneho obsahu; e) zabezpečiť celkovú rovnováhu medzi záujmami spotrebiteľov a záujmami podnikov a zlepšiť každodenný život.

2.2.3.

Návrhy Komisie podľa nej umožnia vytvoriť potrebnú rovnováhu medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľov v EÚ a výrazným nárastom obchodných možností.

2.3.   Stanovisko EHSV o počiatočných návrhoch (8)

2.3.1.

EHSV vo svojom stanovisku z 27. apríla 2016 kritizoval rozhodnutie zaviesť dve smernice namiesto jednej, ktorým Komisia nastolila odlišný prístup k online a offline predaju tovaru a spôsobila neprehľadnosť pre spotrebiteľov a podnikateľov pri transpozícii do vnútroštátneho práva;

2.3.2.

EHSV poukazoval aj na to, že Komisia sa nezaoberala viacerými otázkami, ktoré by sa podľa jeho názoru mali zosúladiť: spôsobilosť maloletých uzatvárať zmluvy v digitálnom prostredí, vymedzenie kategórií nekalých podmienok špecifických pre online zmluvy, ktoré neboli uvedené v smernici 93/13/EHS, najnovšia praktika využívania tlačidla „zaplatiť teraz“ (pay now) a žiaduce vloženie štandardnej doložky o koregulácii.

2.3.3.

EHSV napokon pripomenul, že vo svojich stanoviskách o právach spotrebiteľov v digitálnom prostredí neustále presadzoval základnú požiadavku, aby práva uznávané v rámci osobného predaja boli v súlade s rámcom predaja online alebo na diaľku bez ohľadu na formu digitálnej transakcie, pričom cieľom by stále malo byť posilnenie týchto práv, a nie ich oslabenie.

2.3.4.

Postoje Európskeho parlamentu a Rady počas diskusií o návrhoch potvrdili názor EHSV, že sa treba vyhnúť právnej roztrieštenosti.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Zmenený návrh Komisie obsahuje súbor návrhov a možností, ktoré sú v súlade s doterajšími názormi EHSV, ako je spomínaná možnosť jedného režimu pre predaj tovaru na internete aj mimo neho.

3.2.

Ďalšie zmeny, ktoré sa novým návrhom zavádzajú, si takisto zaslúžia podporu EHSV. Ide hlavne o: a) článok 2 – zavedenie pojmu „výrobca“ a vyjasnenie v súvislosti s „bezplatnou“ výmenou tovaru; b) článok 8 – zavedenie lehoty na zistenie nesúladu so zmluvou, ktorá je rovnaká ako záručná lehota, lebo v opačnom prípade by sa v praxi skrátila zákonná záručná lehota, keďže spotrebiteľ väčšinou nemá možnosť dokázať nesúlad tovaru so zmluvou; c) rôzne zlepšenia a vyjasnenia týkajúce sa použitej právnej terminológie.

3.3.

EHSV však zastáva názor, že možnosť odchýliť sa od obligatórneho charakteru smernice uvedená v článku 18, na čo stačí len dohoda medzi zmluvnými stranami, by mala existovať, len ak príslušná dohoda umožňuje zaručiť skutočnú ochranu a nezávislosť rozhodovania spotrebiteľa.

3.4.

Zmenený návrh by mal okrem toho podľa názoru EHSV: a) obsahovať pravidlá, ktoré by v prípade nesúladu tovaru so zmluvou umožnili spotrebiteľovi vzniesť žalobu proti výrobcovi priamo na súde, ako to vyžadujú právne predpisy viacerých štátov; b) zahŕňať vo svojich ustanoveniach kritérium trvanlivosti, ako o to EHSV viackrát žiadal vo svojich stanoviskách (9); c) stanovovať maximálnu lehotu na opravu (10) podľa osvedčených postupov v odvetví; d) ukladať výrobcom povinnosť udržiavať primerané zásoby náhradných dielov počas priemernej životnosti tovaru, ako to stanovujú právne predpisy viacerých štátov (11); e) zahŕňať ďalšie záruky, ktoré predávajúci v súvislosti s tovarom a službami ponúka (značka/výrobca/poistenie vybavenia atď.); f) stanovovať, že do povinného obsahu záručného listu musia byť zahrnuté podrobné informácie o bezplatnosti alebo o cene, o nákladoch, ktoré treba uhradiť, a o spôsobe platby; g) obsahovať ustanovenie o tom, že v prípade prevodu vlastníctva tovaru alebo služby a v medziach bežných podmienok používania sa v úplnej miere prenesú aj práva vyplývajúce zo záruky; h) zahŕňať ustanovenie o priamej a spoločnej zodpovednosti výrobcu a predávajúceho voči spotrebiteľovi v prípadoch, keď sa spotrebiteľ rozhodne dať tovar opraviť alebo ho vymeniť, čo mu nebráni uplatniť si právo na nápravu uvedené v článku 16 a obrátiť sa najprv na predávajúceho; i) zahŕňať ustanovenie o spoločnej zodpovednosti internetových platforiem (ktoré by sa nevzťahovalo sa na jednoduchých sprostredkovateľov), ak spotrebiteľ zakúpil tovar prostredníctvom nákupnej platformy na nákup (Marketplace), a to bez toho, aby bolo dotknuté právo na nápravu.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.   Článok 1

4.1.1.

EHSV sa pýta, aké dôvody viedli k tomu, že z rozsahu pôsobnosti smernice sú vylúčené zmluvy o predaji použitého tovaru vo verejných aukciách, kde spotrebitelia majú možnosť byť pri predaji osobne prítomní, ako je stanovené v odseku 4.

4.2.   Článok 9

4.2.1.

EHSV opäť odkazuje na pripomienky, ktoré vyslovil vo svojom predchádzajúcom stanovisku (12), pričom treba mať na zreteli, že týmto návrhom a obmedzením práv spotrebiteľov, iniciálne len na právo na opravu alebo výmenu, budú práva spotrebiteľov v niektorých členských štátoch menej chránené než prostredníctvom v súčasnosti platných predpisov.

4.2.2.

Postup uvedený v odseku 3 písm. b) a d) takisto v praxi závisí od pojmov, ktoré neboli vymedzené. O tom, že oprava alebo výmena „nie sú možné“ rozhoduje totiž predávajúci, preto by bolo vhodné nahradiť tento výraz výrazom „nie sú technicky možné“.

4.3.   Článok 10

4.3.1.

EHSV odporúča, aby sa na výnimku uvedenú v odseku 1 takisto vzťahovali podmienky, na ktoré poukázal v bode 3.3.

4.4.   Článok 11

4.4.1.

EHSV opäť pripomína, že právo na opravu alebo výmenu sa obmedzuje tým, že predávajúci má zvážiť, či v určitej individuálnej a konkrétnej situácii uplatnenie niektorého z týchto práv neznamená preňho neprimerané náklady, a to vzhľadom na všetky okolnosti.

4.5.   Článok 13

4.5.1.

EHSV sa domnieva, že by sa mali vyjasniť ustanovenia týkajúce sa 14-dňovej lehoty na vrátenie tovaru a ceny.

4.5.2.

EHSV sa pýta, či sa ustanovenie uvedené v písmene d) tohto článku uplatňuje len na prípady straty alebo zničenia tovaru, ako to podľa všetkého vyplýva z kontextu.

4.6.   Článok 14

4.6.1.

EHSV žiada, aby sa zachovala vyššia záručná lehota, ktorá platí v niektorých členských štátoch, lebo v opačnom prípade by to znamenalo, že sa v týchto členských štátoch ochrana práv spotrebiteľov oslabí.

---

(1)  Podľa analýzy vykonanej v rámci kontroly vhodnosti spotrebiteľského a marketingového práva EÚ sa 46 % maloobchodníkov, ktorí využívajú spôsoby predaja na diaľku, domnieva, že hlavnou prekážkou cezhraničného predaja sú náklady spojené s dodržiavaním rôznych zásad ochrany spotrebiteľov a zmluvného práva. Podľa názoru 72 % spotrebiteľov sú pri rozhodovaní o kúpe v inej krajine EÚ s fyzickou účasťou, veľmi dôležité rozdiely v právach spotrebiteľov v prípade chybných výrobkov.

(2)  COM(2015) 634 final a COM(2015)635 final.

(3)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 57.

(4)  COM(2015) 635 final.

(5)  COM(2015) 634 final a COM(2015) 635 final. Stanovisko EHSV Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 57.

(6)  Pozri najmä smernicu 2011/83/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 a (ES) č. 593/2008.

(7)  COM(2015) 634 final a COM(2015) 635 final.

(8)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 57.

(9)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 57, bod 4.2.5.4.

(10)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 57, bod 4.2.5.7.

(11)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 57, bod 4.2.5.7.

(12)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 57.

---