ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 81

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 61
2. marca 2018


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

529. plenárne zasadnutie EHSV z 18. a 19. októbra 2017

2018/C 81/01

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Potenciál rodinných a tradičných podnikov na podporu rozvoja a hospodárskeho rastu v regiónoch (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

1

2018/C 81/02

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Financovanie organizácií občianskej spoločnosti Európskou úniou (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

9

2018/C 81/03

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Obce a malé mestá ako katalyzátory rozvoja vidieka – výzvy a príležitosti (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

16

2018/C 81/04

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Klimatická spravodlivosť (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

22

2018/C 81/05

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Rozvojové partnerstvá EÚ a výzva, ktorú predstavujú medzinárodné daňové dohody (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

29

2018/C 81/06

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Hospodárske, sociálne a kultúrne práva v euro-stredozemskom regióne (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

37

2018/C 81/07

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050 (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

44

2018/C 81/08

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nové udržateľné hospodárske modely (prieskumné stanovisko)

57

2018/C 81/09

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zdaňovanie kolaboratívneho hospodárstva – analýza možných daňových politík v súvislosti s rozvojom kolaboratívneho hospodárstva (prieskumné stanovisko na žiadosť estónskeho predsedníctva Rady EÚ)

65

2018/C 81/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Využívanie pôdy na udržateľnú výrobu potravín a ekosystémové služby (prieskumné stanovisko na žiadosť estónskeho predsedníctva)

72

2018/C 81/11

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Kontrola uplatňovania právnych predpisov EÚ (Preskúmanie Európskeho dvora audítorov) (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

81


 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

 

529. plenárne zasadnutie EHSV z 18. a 19. októbra 2017

2018/C 81/12

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Balík opatrení týkajúci sa dodržiavania predpisov — a) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akčný plán na posilnenie siete SOLVIT: Poskytovanie výhod jednotného trhu občanom a podnikom [COM(2017) 255 final – SWD(2017) 210 final]; b) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie informácií a pre postupy a služby pomoci a riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 [COM(2017) 256 final – 2017/0086 (COD)]; c) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o stanovení podmienok a postupu, na základe ktorých môže Komisia požiadať podniky a združenia podnikov o poskytnutie informácií týkajúcich sa vnútorného trhu a súvisiacich oblastí [COM(2017) 257 final – 2017/0087 (COD)]

88

2018/C 81/13

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel [COM(2017) 279 final – 2017/0111 (COD)]

95

2018/C 81/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o preskúmaní vykonávania stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania – Prepojený digitálny jednotný trh pre všetkých [COM(2017) 228 final]

102

2018/C 81/15

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2016 [COM(2017) 285 final]

111

2018/C 81/16

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o preskúmaní akčného plánu únie kapitálových trhov v polovici trvania [COM(2017) 292 final]

117

2018/C 81/17

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Diskusný dokument o prehĺbení hospodárskej a menovej únie [COM(2017) 291 final]

124

2018/C 81/18

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ [COM(2017) 358 final]

131

2018/C 81/19

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) [COM(2017) 343 final – 2017/0143 (COD)]

139

2018/C 81/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Diskusný dokument o sociálnom rozmere Európy [COM(2017) 206] — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vytvorenie európskeho piliera sociálnych práv [COM(2017) 250 final] — Návrh medziinštitucionálneho vyhlásenia Európskeho piliera sociálnych práv [COM(2017) 251 final]

145

2018/C 81/21

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje právny rámec Európskeho zboru solidarity a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1288/2013, (EÚ) č. 1293/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a rozhodnutie (EÚ) č. 1313/2013/EÚ [COM(2017) 262 final – 2017/0102(COD)]

160

2018/C 81/22

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o novom programe EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie [COM(2017) 247 final] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rozvoj škôl a excelentná výučba: kľúč pre výborný štart do života [COM(2017) 248 final]

167

2018/C 81/23

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike [COM(2017) 0424 final – 2017/0190(COD)]

174

2018/C 81/24

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európsky rámec interoperability – stratégia vykonávania [COM(2017) 134 final]

176

2018/C 81/25

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov a uľahčení cezhraničnej výmeny informácií o neplatení cestných poplatkov v Únii [COM(2017) 280 final – 2017/0128 (COD)]

181

2018/C 81/26

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami [COM(2017) 275 final – 2017/0114 (COD)] a Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami, pokiaľ ide o niektoré ustanovenia týkajúce sa zdaňovania vozidiel [COM(2017) 276 final – 2017/0115 (CNS)]

188

2018/C 81/27

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európa v pohybe – Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých [COM(2017) 283 final]

195

2018/C 81/28

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Dohoda o voľnom obchode medze EÚ a Kóreou – hodnotiaca správa o kapitole o obchode a udržateľnom rozvoji

201

2018/C 81/29

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Výmena a ochrana osobných údajov v globalizovanom svete [COM(2017) 7 final]

209

2018/C 81/30

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1295/2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) [COM(2017) 385 final – 2017/0163 (COD)]

215

2018/C 81/31

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Hospodárska politika v eurozóne na rok 2017 (doplňujúce stanovisko)

216


SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Európsky hospodársky a sociálny výbor

529. plenárne zasadnutie EHSV z 18. a 19. októbra 2017

2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Potenciál rodinných a tradičných podnikov na podporu rozvoja a hospodárskeho rastu v regiónoch

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 081/01)

Spravodajca:

Dimitris DIMITRIADIS

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

26. 1. 2017

Právny základ

článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku

 

stanovisko z vlastnej iniciatívy

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť

Prijaté v sekcii

7. 9. 2017

Prijaté v pléne

18. 10.2017

Plenárne zasadnutie č.

529

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

199/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV vo viacerých stanoviskách opakovane vyjadril svoj pozitívny postoj k politike EÚ zameranej na podporu malých a stredných podnikov (MSP) (1). Tieto podniky však tvoria mimoriadne rôznorodú skupinu, čo znamená, že je potrebné vyvinúť osobitné úsilie a správne zamerať opatrenia na jednotlivé podskupiny, a najmä na malé rodinné a tradičné podniky.

1.2.

Význam tejto podskupiny spočíva v tom, že tento druh podnikov vytvára veľkú väčšinu pracovných miest v regiónoch EÚ. EHSV potvrdzuje svoje predchádzajúce závery a pripomína odporúčania, ktoré uviedol vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (2), chce sa však podrobnejšie zamerať na výzvy, ktorým malé rodinné a tradičné podniky čelia a poskytnúť ich analýzu. Zámerom je poskytnúť príležitosť konštruktívne ovplyvniť tvorbu politiky na úrovni EÚ, členských štátov i regiónov.

1.3.

EHSV nabáda Európsku komisiu, aby zvážila možnosti podpory a propagovania týchto podnikov, nakoľko sú kľúčovým prvkom tvorby nových aktivít a hodnôt, udržiavania zamestnanosti a dosahovania príjmov v oblastiach s obmedzenými zdrojmi. Sú prínosom k regionálnemu rozvoju, hlavne v menej rozvinutých regiónoch, keďže sú hlboko zakorenené v miestnom hospodárstve, do ktorého investujú a v ktorom udržiavajú zamestnanosť.

1.4.

Výbor je presvedčený, že jestvuje veľký potenciál rozvoja v mnohých regiónoch, ktoré stále zaostávajú, a že tento nedostatočne využívaný potenciál by sa mohol realizovať prostredníctvom miestnych malých rodinných a tradičných podnikov. Táto výzva by mala zaujímať nielen Európsku komisiu, ale aj iných aktérov, ktorí by sa mohli intenzívne zapojiť, vrátane miestnych samospráv a miestnych sprostredkovateľov, ako sú podnikateľské organizácie a peňažné ústavy.

1.5.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby venovala pozornosť skutočnosti, že súčasný vývoj a trendy v hospodárstve a priemysle negatívne vplývajú na malé rodinné a tradičné podniky. Ich konkurencieschopnosť klesá a pri vykonávaní svojej činnosti zápasia s čoraz väčšími ťažkosťami.

1.6.

EHSV je znepokojený tým, že politické nástroje podpory sa nezameriavajú na malé rodinné a tradičné podniky a je nepravdepodobné, že by pre tieto podniky boli veľmi prínosné. Podpora MSP sa vo všeobecnosti zameriava na podporu výskumu a inovácií v týchto podnikoch a na začínajúce podniky. EHSV chce bez spochybnenia významu týchto politických opatrení zdôrazniť, že budú prínosné len pre zlomok všetkých MSP, pričom malé rodinné a tradičné firmy nebudú patriť do tejto skupiny. EHSV víta zámer Komisie prepracovať vymedzenie pojmu „malé a stredné podniky“, ktorý iniciovalo GR GROW a ktorý je predbežne naplánovaný na začiatok roku 2019 (3).

1.6.1.

Súčasné vymedzenie pojmu „malé a stredné podniky“ je už zastaralé, a preto sa výbor domnieva, že plánované prepracovanie by mohlo pomôcť lepšie pochopiť povahu MSP a navrhnúť pre ne lepšie politické opatrenia. EHSV vyzýva Komisiu, aby do konzultácií zaradila posúdenie, ako sa platná definícia používa pri implementácii politických opatrení zameraných na MSP na úrovni EÚ, členských štátov a regiónov, s osobitným zameraním na malé rodinné a tradičné podniky.

1.6.2.

EHVS sa domnieva, že pri revízii definície by sa malo prinajmenšom:

zrušiť kritérium počtu zamestnancov (4) ako hlavné kritérium a poskytnúť MSP možnosť zvoliť si, ktoré dve kritériá z troch splnia, a to využitím najaktuálnejšieho prístupu stanoveného v smernici 2013/34/EÚ (5),

vykonať dôkladnú analýzu prahových hodnôt stanovených v článku 2 odporúčania a v prípade potreby ich aktualizovať, vrátane ich zosúladenia s hodnotami stanovenými v smernici 2013/34/EÚ,

prehodnotiť a zrevidovať obmedzenia ustanovené v článku 3 prílohy k odporúčaniu.

1.7.

EHSV je presvedčený, že je dôležité uznať malé rodinné a tradičné podniky ako špecifickú podskupinu, pretože zvyčajne ich zlyhanie trhu postihuje najviac. Preto výbor odporúča vytvoriť podporné politické opatrenia zamerané konkrétne na ne. V záujme riešenia najnaliehavejších problémov sa tieto politické opatrenia musia zameriavať aspoň na:

pomoc pri získavaní pracovných síl a ich odbornej príprave,

odbornú prípravu a rekvalifikáciu manažérov/vlastníkov,

poskytovanie prístupu k poradenským a konzultačným službám,

zlepšovanie prístupu k financovaniu,

zaistenie väčšieho počtu informácií a lepšej odbornej prípravy pre zamestnancov miestnych združení zamestnávateľov a miestnych pobočiek bánk,

poskytovanie služieb jedného kontaktného miesta,

revíziu administratívnej záťaže na úrovni miestnych orgánov verejnej správy i EÚ,

zaistenie prístupu k väčšiemu počtu lepších informácií o požiadavkách vyplývajúcich z právnych predpisov, ako aj o miestnom podnikateľskom prostredí a trhových príležitostiach.

2.   Malé rodinné a tradičné podniky – súvislosti a význam

2.1.

EÚ sa pri tvorbe politiky v súčasnosti zameriava na viacero aktuálnych tém a trendov v priemyselnom rozvoji, ako je digitalizácia, stratégia Priemysel 4.0, rýchlo sa meniace modely podnikania, globalizácia, hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a inovatívnejšie zdroje konkurenčných výhod. Zároveň treba rešpektovať právo ľudí žiť kdekoľvek v EÚ, vrátane mnohých regiónov, ktoré stratégia Priemysel 4.0 pravdepodobne tak ľahko nedosiahne.

2.2.

Význam týchto nových trendov netreba spochybňovať a výbor podporuje politické úsilie zamerané na ich podporu, je však nevyhnutné pripomenúť, že veľkú väčšinu pracovných miest v regiónoch EÚ v súčasnosti vytvárajú tradičné malé a stredné podniky (MSP) (6) a malé rodinné podniky (7), pričom väčšina z nich má dlhú históriu a svoje vlastné tradície, skúseností a mnohé úspechy z minulosti. Túto skupinu podnikov tvoria spravidla tieto podskupiny:

malé podniky, mikropodniky a podniky jednotlivcov,

veľmi tradičné MSP pôsobiace v historicky a tradične vymedzených oblastiach,

MSP v odľahlých oblastiach, ako sú malé mestá, dediny, horské oblasti, ostrovy atď.,

malé rodinné podniky,

remeselnícke podniky,

samostatne zárobkovo činné osoby.

2.3.

Ako už EHSV uviedol, malé rodinné a tradičné podniky sú oporou mnohých ekonomík na celom svete a dynamika ich vývoja je ohromujúca. Významne sa podieľajú na regionálnom a miestnom rozvoji a zohrávajú výraznú a konštruktívnu úlohu v miestnych spoločenstvách. Rodinné podniky sú odolnejšie voči ťažkým obdobiam recesie a stagnácie. Spravovanie týchto podnikov má jedinečné vlastnosti, keďže ich vlastníkom veľmi záleží na dlhodobých vyhliadkach podniku, predovšetkým pretože od podniku závisí blahobyt, dobré meno a budúcnosť rodiny. Typickou črtou správy týchto podnikov je nezvyčajná oddanosť kontinuite podniku, čo znamená svedomitejšiu starostlivosť o zamestnancov, ako aj snahu o bližšie vzťahy so zákazníkmi v záujme zachovania podniku. EHSV už v minulosti žiadal Európsku komisiu, aby implementovala aktívnu stratégiu na propagáciu osvedčených postupov v rodinnom podnikaní medzi jednotlivými členskými štátmi (8).

2.4.

Malé rodinné a tradičné podniky čelia pri svojej činnosti v posledných rokoch čoraz väčším ťažkostiam, pretože:

nie sú dobre vybavené predvídať rýchle zmeny v podnikateľskom prostredí a prispôsobovať sa im,

ich tradičné modely podnikania už nie sú také konkurencieschopné ako kedysi vzhľadom na meniace sa modely podnikania, t. j. digitalizáciu, účinnejšie spôsoby riadenia podnikania, vývoj nových technológií,

majú obmedzený prístup k zdrojom, napríklad k financiám, informáciám a ľudskému kapitálu, ako aj slabý potenciál trhovej expanzie atď.,

čelia organizačným prekážkam, ako je nedostatok času, kvality a vlastníckej a manažérskej vízie zameranej na budúcnosť, a tiež zotrvačnosť v konaní,

majú malú schopnosť formovať okolité prostredie a menšiu vyjednávaciu silu, ale sú od nej viac závislé (9).

2.5.

V EÚ pôsobí takmer 23 miliónov malých a stredných podnikov, pričom v južných krajinách EÚ majú MSP väčší podiel na celkovom počte podnikov (10). Malé a stredné podniky tvoria 99,8 % celkového počtu podnikov v nefinančnom sektore v EÚ (11), pričom zamestnávajú takmer 67 % celkového počtu zamestnancov a vytvárajú takmer 58 % celkovej pridanej hodnoty v nefinančnom sektore (12). Zďaleka najviac zastúpené sú mikropodniky, vrátane podnikov jednotlivcov.

3.   Politické smerovanie a priority na úrovni EÚ

3.1.

Podľa spoločného pravidla smeruje podpora MSP predovšetkým do pozdvihnutia výskumu a vývoja v MSP, ako aj do ich rozvoja (13). Hoci schopnosť inovovať a schopnosť pôsobiť globálne sa považujú za dva najdôležitejšie faktory rastu, MSP vo všeobecnosti vykazujú nedostatky vo vzťahu k obom faktorom (14). Polovica typov nástrojov, ktoré boli identifikované počas posledného finančného obdobia, sledujú takmer výlučne ciele spojené s inováciou. Ide o nástroje, ktoré podporujú technologické a netechnologické inovácie, ekologické inovácie, vytvorenie inovatívnych spoločností, projekty výskumu a vývoja, výmenu poznatkov a technológií.

3.2.

V rokoch 2007 – 2013 (15) podpora pre MSP z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) dosiahla približne 47,5 miliardy EUR (76,5 % na podporu podnikania a 16 % celkových prostriedkov EFRR na toto obdobie). Ďalej bolo z 18,5 milióna podnikov približne 246 000 MSP určených ako príjemcovia. Z porovnania počtu príjemcov a celkového počtu podnikov jednoznačne vyplýva, že táto suma je úplne nedostatočná, čo dokazuje, že EÚ nie je schopná podporiť túto veľmi dôležitú kategóriu podnikov. Európska komisia sa tejto dôležitej otázke nevenuje vzhľadom na nedostatok zdrojov a veľkú rôznorodosť charakteristických znakov týchto spoločností.

3.3.

V rovnakom období sa uplatnil pomerne vysoký počet politických nástrojov s vysokým stupňom variability od jedného až po 8 000 – 9 000 príjemcov. Vytváranie nástrojov, ktoré sú uplatniteľné na veľmi malý počet príjemcov je zjavne neúčinné. Naskytá sa teda otázka, či stojí za to vytvárať tak veľa nástrojov. Je potrebné porovnať ľudské a finančné zdroje potrebné na ich vytvorenie s výsledkami, ktoré prinášajú (ak vôbec nejaké prinášajú), a tak posúdiť ich účinnosť a efektívnosť. Prípadové štúdie však zdôrazňujú proces vlastného výberu alebo „mäkkého zamerania“, v rámci ktorého sa už samotná koncepcia daného politického nástroja zameriava na skupinu príjemcov (vo všeobecnosti vyznačujúcu sa vyššou absorpčnou schopnosťou).

3.4.

Komplexné preskúmanie (16) celkovo 670 politických nástrojov 50 operačných programov zavedených v tomto programovom období ukázalo, že rozdelenie medzi jednotlivými oblasťami politiky je dosť nerovnomerné. Ukázalo sa, že menej ako 30 % všetkých politických nástrojov sa zameriavalo na potreby tradičných podnikov. EHSV už vyjadril svoju podporu inovatívnym a rýchlo rastúcim podnikom (17). Zároveň však vyjadruje poľutovanie nad tým, že politické nástroje sa neprimerane a prevažne zameriavajú na ciele MSP v oblasti inovácie, pretože väčšina MSP v EÚ nemá a v blízkej budúcnosti nebude mať žiadny inovačný potenciál a ich hlavná činnosť ho nevyžaduje. Je pravda, že inovatívne produkty by sa mohli vyvíjať s mimoriadne nízkymi nákladmi a mohli by mať veľký potenciál rastu, avšak tento druh rastu je v rodinných podnikoch fungujúcich s úplne odlišnou filozofiou jednoznačne výnimkou a nie pravidlom. Niektoré inovácie sú možné a vhodné a nové generácie začínajú inovovať, pretože majú otvorené zmýšľanie. Vo väčšine prípadov ide však iba o sporadické inovácie a inovácie nie sú súčasťou hlavnej činnosti týchto podnikov (18).

3.5.

Podporné politické nástroje sa nezameriavajú na malé rodinné a tradičné podniky, ako to dokazuje skutočnosť, že menšia časť politických nástrojov (iba 7 % z celkového verejného príspevku) je zameraná na MSP, ktoré pôsobia v konkrétnych sektoroch, najčastejšie v cestovnom ruchu. Svedčí o tom aj skutočnosť, že približne 54 % príjemcov z radov MSP je zo spracovateľského odvetvia a IKT (10 %), a iba 16 % z veľkoobchodu a maloobchodu a 6 % z oblasti ubytovania a stravovania, ktoré sa považujú za tradičné odvetvia. Situáciu ešte zhoršuje skutočnosť, že počas posledného programového obdobia bola podpora pre MSP štruktúrovaná so zreteľom na hlbokú hospodársku krízu, pričom sa zohľadnila potreba presunúť zdroje od inovácií k všeobecnejšiemu rastu.

3.6.

Z údajov však zároveň vyplýva, že v priebehu piatich rokov od začiatku krízy v roku 2008 počet MSP rástol, zatiaľ čo pridaná hodnota a počet zamestnancov klesali (19). Z takýchto štatistík vyplýva, že v tomto období prevažovalo „podnikanie z núdze“ nad „podnikaním na základe príležitosti“. Ľudia sa zjavne snažili nájsť spôsob ako sa vymaniť z krízy a podniky sa snažili prežiť, avšak podpora nebola ani dostatočná, ani primeraná (20).

3.7.

Mnohé aktuálne štúdie poskytli jednoznačné dôkazy, že jestvujú výrazné rozdiely medzi potrebami MSP v severnej a južnej Európe, pričom aj medzi jednotlivými krajinami sú významné rozdiely. Tento názor plne podporuje aj výročná správa Európskej komisie o európskych MSP za roky 2014/2015, podľa ktorej sa krajiny zo skupiny s najnižším hodnotením nachádzajú prevažne v južnej Európe. Tieto krajiny hlásia mimoriadne nízku mieru úspešnosti projektov, a to aj pokiaľ ide o prvok MSP v rámci programu Horizont 2020.

3.8.

Ďalšou významnou výzvou pri poskytovaní podpory pre malé rodinné a tradičné podniky je skutočnosť, že podporné politické opatrenia sa vytvárajú prevažne na základe veľkosti spoločností, ktoré majú byť podporené, a nie na základe relevantnejších vlastností, ktoré majú väčší vplyv na ich činnosť. Tento prístup môže byť zastaralý, príliš všeobecne zameraný a nezohľadňuje rôzne potreby rôznych skupín, ako sú malé rodinné a tradičné podniky. EHSV vo svojich stanoviskách neustále zdôrazňuje potrebu cielenejších a presnejšie vymedzených politík zameraných na propagáciu MSP v Európe, ako aj potrebu upraviť vymedzenie pojmu „malé a stredné podniky“, aby lepšie odrážalo ich rôznorodosť (21).

3.9.

EHSV je znepokojený skutočnosťou, že doposiaľ len malý podiel podpory z EFRR mal preukázateľné účinky, ktorými by sa potvrdilo, že má skutočný dosah na hospodárstvo (22). To spochybňuje skutočný dosah finančných prostriedkov investovaných do podpory MSP a EHSV trvá na tom, aby sa vykonalo skutočné hodnotenie dosahu, vrátane analýzy podpory poskytovanej malým rodinným a tradičným podnikom.

3.10.

EFRR nie je jediným zdrojom podpory malých rodinných a tradičných podnikov. Malým a stredným podnikom sa podpora poskytuje aj z iných zdrojov, napríklad Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) (23), Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka (EPFRV) (24) alebo Európskeho sociálneho fondu (ESF) (25), ktoré sa môžu využívať oddelene alebo prostredníctvom územných nástrojov (miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície). Nie sú však zamerané na malé rodinné a tradičné podniky a tieto podniky z nich dostávajú len veľmi malú časť financovania. Podľa vyjadrenia zástupcov týchto podnikov nie sú ich potreby ani správne chápané, ani riadne uspokojované.

3.10.1.

Možným vysvetlením je skutočnosť, že politici a orgány správy v EÚ a členských štátoch, ako aj na miestnej úrovni sú pri tvorbe politiky určitým spôsobom príliš nepružní, resp. nepružné a nezohľadnili názory podnikov a sociálnych partnerov, ktoré by im pomohli lepšie pochopiť skutočné potreby malých a veľmi malých podnikov.

3.10.2.

Vina by sa samozrejme nemala zvaľovať len na verejnú správu, ale aj na sprostredkovateľské organizácie, ktoré neboli schopné efektívne tlmočiť skutočné potreby MSP. Ako dobrý príklad možno uviesť skutočnosť, že MSP uprednostňujú granty pre podniky, čo je v rozpore s rastúcim dôrazom, ktorý sa v politickej diskusii kladie na kapitálové financovanie, návratnú podporu a nepriamu podporu.

3.10.3.

Aj partnerstvá medzi podnikmi a výskumnými centrami a využívanie sprostredkovateľských subjektov na poskytovanie pomoci MSP sa zdajú byť mene rozvinuté, ako sa očakávalo, hoci sa týmto témam venuje značná pozornosť. Tvrdí sa, že tento nesúlad sa do určitej miery môže vysvetliť krízou, avšak počas hospodárskej recesie sa politici mohli rozhodnúť pre „tradičnejšie“ politické nástroje na podporu miestnych hospodárstiev v kritickom období.

3.10.4.

Pre malé rodinné a tradičné podniky je možnosť využívať rôzne konkrétne finančné nástroje prakticky nedosiahnuteľná vzhľadom na ťažkosti pri ich implementácii a nedostatok skúseností a vedomostí.

4.   Potreba zaoberať sa rôznorodosťou malých a stredných podnikov

4.1.

Malé podniky majú zvyčajne nižší podiel vývozu na obrate než stredné a veľké podniky, čo naznačuje súvislosť medzi veľkosťou firmy a schopnosťou vývozu.

4.2.

Dostupnosť financovania je pre MSP a začínajúce podniky často vážnym problémom. EHSV vo svojej informačnej správe upozornil na skutočnosť, že od roku 2008 činnosť MSP obmedzuje neprimeraná ponuka financovania (26). Situácia sa v poslednom čase síce zlepšuje, čím je však podnik menší, tým je aj pokrok pomalší, čo znovu poukazuje na význam veľkosti podniku pri formovaní jeho potrieb a výkonnosti. Okrem toho sú MSP pri svojom financovaní závislé hlavne od bankových pôžičiek, ale bankový systém nie je MSP, a osobitne malým rodinným a tradičným podnikom dobre prispôsobený.

4.3.

Finančná podpora sa v poslednom čase zameriava hlavne na začínajúce podniky, ktoré tvoria veľmi malú časť MSP v EÚ, avšak zatiaľ sa primerane neriešila naliehavá potreba kapitálu pre rozvíjajúce sa podniky, ani potreba prostriedkov na financovanie bežnej činnosti prevažnej väčšiny tradičných podnikov, ktoré utrpeli ujmu v dôsledku nedávnej krízy. Kolujú správy o bankových zlyhaniach spôsobujúcich problémy s peňažným tokom, v dôsledku ktorých malé podniky jednoducho zbankrotovali.

4.4.

Ďalšia veľká prekážka, ktorú MSP musia na rozdiel od veľkých spoločností prekonávať, sa týka prístupu k informáciám a novým trhom. Je pre ne tiež oveľa ťažšie prijať do zamestnania a udržať vysokokvalifikované pracovné sily a zaistiť súlad s rastúcimi regulačnými a byrokratickými požiadavkami. Táto nevýhodná situácia je ešte horšia pre MSP v menej rozvinutých regiónoch EÚ, ktoré zápasia s nedostatkom príležitostí na spoluprácu s väčšími podnikmi vo svojom hodnotovom reťazci, menším počtom príležitostí stať sa súčasťou konkurenčne schopného zoskupenia, nedostatočným poskytovaním verejných statkov, obmedzeným prístupom k zariadeniam a podporným inštitúciám a často i s klesajúcim počtom zákazníkov. Všetky tieto faktory môžu tiež mať za následok vyššie náklady na uvedenie ich tovaru na trh.

4.5.

Pre tradičné MSP a MSP v menej rozvinutých oblastiach EÚ preto nie sú životne dôležité politické nástroje zamerané na podporu inovácií, prístup k novým trhom, internalizáciu, prístup ku kapitálovým trhom atď., ale skôr nástroje, ktoré im pomáhajú zlepšiť vlastné fungovanie a dosiahnuť lepšie výsledky v ich hlavnej činnosti, ako sú nástroje na uľahčenie prístupu k bežnému financovaniu bankami, informáciám, kvalifikovaným pracovníkom a priamym podnikateľským príležitostiam (zlepšenie každodenného fungovania). Pre tieto podniky tiež nemá z krátkodobého hľadiska zmysel podnecovať zmeny správania, pretože najprv je nevyhnutné zmeniť celkový kontext, v ktorom pôsobia.

4.6.

Podnikateľské inkubátory fungujú v niektorých krajinách hladko, v iných sú ich pozitívne účinky veľmi obmedzené. Kľúčovým faktorom úspechu je kultúra spoločného využívania organizačných zdrojov a podporných sietí, ktoré v zásade v menej rozvinutých regiónoch EÚ nie sú dobre rozvinuté.

4.7.

Rastúci význam znalostnej výroby ako konkurenčná výhoda ďalej zvyšuje rôznorodosť MSP, čím vzniká diskriminácia medzi rýchlo rastúcimi MSP a ostatnými MSP, ktorých rozvoj brzdia prekážky tradične spojené s ich malou veľkosťou, umiestnením a zákazníckou základňou.

4.8.

EHSV žiada Komisiu, aby schválila prístup „najskôr myslieť na malých“ a pri tvorbe politických nástrojov venovala osobitnú pozornosť malým rodinným a tradičným podnikom.

4.9.

Pred 30 alebo 40 rokmi bolo v Európe mnoho zaostávajúcich regiónov, ktoré boli zemepisne alebo funkčne oddelené od motorov hospodárskeho rastu. Niektoré z nich teraz prosperujú vďaka otvoreným, zodpovedne konajúcim a neskorumpovaným miestnym samosprávam, účinnej práci podnikateľských organizácií a vytvoreniu dobre fungujúcich miestnych podnikateľských sietí.

5.   Výzvy a spôsoby, ako ich riešiť s cieľom účelnejšie podporiť rozvoj malých rodinných a tradičných podnikov

5.1.

Prístup k financovaniu je chronickým problémom MSP. Malé rodinné a tradičné podniky vykazujú v porovnaní s väčšími podnikmi väčšie odlišnosti v ziskovosti, pretrvaní a raste, z čoho vyplývajú ich špecifické problémy, pokiaľ ide o financovanie. MSP sú spravidla konfrontované s vyššími úrokovými mierami, ako aj obmedzenými možnosťami získať úver vzhľadom na nedostatočnú zábezpeku. Existujú značné rozdiely v ťažkostiach, s ktorými sa pri financovaní stretávajú podniky s pomalým rastom v porovnaní s podnikmi s rýchlym rastom.

5.2.

Expanzia rizikových fondov, súkromné kapitálové trhy, vrátane neformálnych trhov a podnikateľských anjelov, kolektívne financovanie a rozvoj únie kapitálových trhov vo všeobecnosti zlepšili prístup k rizikovému kapitálu pre niektoré kategórie MSP, ale malé rodinné a tradičné podniky pravdepodobne nebudú mať prospech z tohto vývoja a zostanú veľmi závislé od tradičných bankových pôžičiek. Dokonca ani inovatívne spoločnosti, začínajúce podniky a stredné podniky nemôžu tieto nástroje vždy ľahko využívať a medzi krajinami pretrvávajú značné rozdiely vyplývajúce z úrovne rozvoja miestnych kapitálových trhov a nedostatku vhodných právnych predpisov.

5.3.

Politika Komisie na uľahčenie prístupu k financovaniu poskytovaním záruk je vítaná. Zdá sa však, že zvolený systém narúša trh so zárukami a v konečnom dôsledku neželane ovplyvňuje činnosť záručných inštitúcií. Z dostupných empirických dôkazov vyplýva, že obchodné banky výslovne navrhujú svojim dlžníkom, aby požiadali o záruku, ktorú im EÚ má vydať v podobe priamej záruky, aby banka mohla pokryť bežné riziká zárukami bez potreby zvýšiť ich rizikovú triedu (Španielsko je takým prípadom). Znevýhodnené MSP (t. j. tie, ktoré len ťažko získavajú úver) sú vynechané. Rozsiahlejšie využívanie verejných peňazí prostredníctvom protizáruk zvýši efektívnosť využitia verejných peňazí a na trhu a v hospodárstve vo všeobecnosti vyvolá väčší pákový efekt.

5.4.

Európska a miestna regulačná záťaž je pre malé rodinné a tradičné podniky hlavnou prekážkou, pretože zvyčajne nie sú dostatočne vybavené na riešenie problémov vyplývajúcich z nadmernej regulácie. Na riešenie týchto problémov je potrebný jednoduchý prístup k informáciám o právnych predpisoch a lepšie poskytovanie informácií o technických a environmentálnych normách. Politici sa musia postarať o to, aby postupy dodržiavania predpisov neboli zbytočne nákladné, zložité a zdĺhavé. Relevantné miestne podnikateľské združenia by navyše mali systematicky a dôkladne skúmať nové právne predpisy a ich implementáciu.

5.5.

Prístup k lepším informáciám je potrebný nielen vo vzťahu k regulačným požiadavkám. Pre tradičné a rodinné podniky sú životne dôležité aj informácie o miestnom podnikateľskom prostredí a trhových príležitostiach na regionálnej úrovni. Moderné technológie majú obrovský potenciál odstrániť nedostatok informácií za predpokladu, že majú ľahko použiteľnú podobu. Veľmi by pomohlo, keby sa vytvoril systém jednotného kontaktného miesta, aký už existuje v niektorých krajinách, v rámci ktorého by na jednom mieste boli dostupné všetky informácie, ktoré ovplyvňujú stratégiu a rozhodnutia podniku. Cieľom opatrení na podporu informačných sietí musí byť prispôsobenie databáz a predchádzanie zahŕňaniu informáciami.

5.6.

Nedávne opatrenia na uľahčenie prístupu na trhy sa zameriavali predovšetkým na medzinárodné trhy. Zámerom politiky v tejto oblasti je riešiť nevýhody, s ktorými sa MSP stretávajú vzhľadom na nedostatok ľudských zdrojov a nedostatočný prístup k vonkajším trhom a technológiám. Ako však už bolo uvedené, pre malé tradičné a rodinné podniky je to často málo relevantné. Malo by sa preto vyvinúť úsilie zamerané na lepšiu koordináciu medzi organizátormi obchodných misií na regionálnej úrovni a smerom k zabezpečeniu lepšej pomoci pri hľadaní spoľahlivých obchodných partnerov. Ďalšou možnosťou v rovnakej oblasti je podporiť úsilie zvýšiť tzv. podiel, ktorý malé podniky získavajú z vládnych zákaziek vo verejnom obstarávaní.

5.7.

Veľmi špecifický problém, ktorému malé tradičné a rodinné podniky v súčasnosti čelia je prístup ku kvalifikovanej pracovnej sile. Demografická situácia v odľahlých oblastiach a v mnohých regiónoch, ktoré zaostávajú v rozvoji, sa zhoršuje, a v dôsledku toho je na mnohých miestach významný nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Tieto podniky preto potrebujú pomoc pri hľadaní a získavaní ľudských zdrojov, ako aj pri ich školení. Programy odbornej prípravy by mali byť individuálne prispôsobené a mali by prebiehať mimo sezóny. Mal by sa tiež vytvoriť systém, ktorý by umožňoval ponúkať tieto programy pravidelne, keďže malé podniky môžu vykazovať vysokú fluktuáciu.

5.8.

V rodinných podnikoch je bežné, že v podniku pracujú deti z rodiny, ktorej podnik patrí, alebo z inej rodiny. Je to tradícia a pre podnik je to dobré, pretože to uľahčuje hladký prechod podniku od jednej generácie k nasledujúcej alebo oboznámenie s budúcou prácou. V takýchto prípadoch majitelia/manažéri by mali mať na pamäti, že pracovné podmienky musia byť v súlade s dohovormi MOP č. 182 a č. 138 o detskej práci.

5.9.

Odborná príprava je potrebná nielen pre zamestnancov malých rodinných a tradičných podnikov. Zamestnanci bánk a združení zamestnávateľov vo vidieckych a odľahlých oblastiach často nemajú potuchu o rôznych programoch a možnostiach poskytovaných Komisiou, ani o potrebných dokladoch a postupoch. Sieť sprostredkovateľov je z hľadiska účinnosti podpory pre malé rodinné a tradičné podniky veľmi dôležitá. Mali by sa podporovať osvetové programy a výmena osvedčených postupov medzi týmito sprostredkovateľmi. Zriadiť by sa malo aj jednotné kontaktné miesto pre všetky druhy financovania a programov.

5.10.

Dôležitým politickým opatrením by malo byť zvýšenie kvalít majiteľov, resp. manažérov malých rodinných a tradičných podnikov, pretože všetko v týchto podnikoch priamo súvisí s týmto faktorom. Mohlo by sa to realizovať podporou odbornej prípravy a/alebo poskytovaním jednoduchého prístupu k poradenstvu a konzultačným službám. Malo by sa podporovať celoživotné vzdelávanie, pričom krokom správnym smerom by mohli byť online vzdelávacie nástroje z takých oblastí, ako je podnikateľské plánovanie, výrobné normy, právne predpisy o ochrane spotrebiteľov a ďalšie právne predpisy.

5.11.

Ďalším opatrením je nabádať malé rodinné a tradičné podniky, aby reinvestovali svoje príjmy. Ak sa ich podarí k tomu stimulovať, tieto podniky sa stanú stabilnejšími, budú menej závislé od bankových pôžičiek a menej ohrozované krízami.

5.12.

Bolo by veľmi užitočné vypracovať súhrn osvedčených postupov z rôznych krajín z tých odvetví, v ktorých intenzívne pôsobia malé rodinné a tradičné podniky, ako je cestovný ruch, poľnohospodárstvo, rybolov atď., a predstaviť ho členským štátom.

V Bruseli 18. októbra 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Pozri stanoviská EHSV: Rôzne politické opatrenia, okrem primeraného financovania, ktoré by mohli pomôcť malým a stredným podnikom pri raste a rozvoji, Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 7, Medzinárodné verejné obstarávanie, Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 32, Najskôr myslieť v malom – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu, Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 30, Mimoburzové deriváty, centrálne zmluvné strany a archívy obchodných údajov, Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 44, ako aj informačnú správu Prístup k financovaniu pre MSP a podniky so strednou kapitalizáciou v období rokov 2014 – 2020, EESC-2014-06006-00-00-RI-TRA.

(2)  Pozri stanoviská EHSV: Rodinné podniky v Európe ako zdroj oživenia hospodárskeho rastu a lepších pracovných miest, Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 8, Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu, Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 51, Rôzne typy podnikov, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 22.

(3)  Úvodné posúdenie vplyvu (2017)2868537 z 8. júna 2017.

(4)  Článok 4 prílohy, odporúčanie Komisie 2003/361/ES.

(5)  Smernica 2013/34/EÚ Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2013.

(6)  Tradičné malé podniky sú podniky, ktoré si už dlho zachovávajú rovnaký podnikateľský model a slúžia pomerne malým spoločenstvám, napr. malé reštaurácie a kaviarne, nezávislé čerpacie stanice, pekárne, rodinné hotely, malé dopravné a obchodné podniky atď.

(7)  Jednotná definícia rodinného podniku neexistuje, avšak v priebehu rokov sa vyvinulo niekoľko pracovných definícií. Zdôrazňujú, že rodinné firmy sú tie, v ktorých podnikanie do značnej miery riadi rodina prostredníctvom vlastníckej účasti a zastávaním riadiacich pozícií. (Sciascia a Mazzola, Family Business Review, zv. 21, 4. vydanie, 2008). Rodinné podniky predstavujú spolu viac ako 85 % všetkých firiem v krajinách OECD. Medzi ne patrí i niekoľko veľmi veľkých spoločností, avšak toto stanovisko sa zameriava na malé rodinné podniky.

(8)  Pozri stanovisko EHSV na tému Rodinné podniky v Európe ako zdroj oživenia hospodárskeho rastu a lepších pracovných miest, Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 8.

(9)  Rôzne štúdie (napr. Európsky parlament, 2011; CSES, 2012; EK 2008; OECD, 1998).

(10)  V odporúčaní Komisie 2003/361/ES sa uvádza definícia MSP, ktoré sa ďalej podľa počtu zamestnancov a výšky obratu rozdeľujú do troch kategórií: mikropodniky, malé podniky a stredné podniky. Hlavné štatistické zdroje neposkytujú údaje o podnikoch definovaných ako MSP vzhľadom na prísne uplatňovanie ich vyššie uvedenej definície. Dostupné údaje sú založené na kritériu počtu zamestnancov. Štatistické údaje uvádzané v tomto stanovisku teda vychádzajú z tejto definície. Treba uviesť, že hoci zahrnutie obratu, resp. celkových aktív ako kritérií by nemalo príliš zmeniť štatistiky, uplatnenie pravidiel týkajúcich sa autonómie podnikov by mohlo výsledky ovplyvniť významne. Podľa jednej nemeckej štúdie pri uplatnení tohto pravidla klesol celkový počet MSP o 9 % (CSES, 2012).

(11)  Nefinančný podnikateľský sektor tvoria všetky odvetvia hospodárstiev EÚ-28 alebo členských štátov s výnimkou finančných služieb, služieb verejnej správy, vzdelávania, umenia a kultúry, poľnohospodárstva, zdravotníctva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva.

(12)  Výročná správa Európskej komisie o európskych MSP 2014/2015.

(13)  Súhrnná správa, druhý pracovný balíček: Ex post evaluation of Cohesion Policy programmes 2007-2013, focusing on the European Regional Development Fund (ERDF) and the Cohesion Fund (CF), zmluva: 2014CE16BAT002, http://ec.europa.eu/regional_policy/en/policy/evaluations/ec/2007-2013/.

(14)  Support to SMEs – Increasing Research and Innovation in SMEs and SME Development, druhý pracovný balíček First Intermediate Report, Volume I: Synthesis Report, ex-post evaluation of Cohesion Policy programmes, 2007-2013, focusing on the European Regional, Development Fund (ERDF) and the Cohesion Fund (CF), zmluva: 2014CE16BAT002, júl 2015.

(15)  Rovnaký zdroj ako v poznámke pod čiarou č. 13.

(16)  Rovnaký zdroj ako v poznámke pod čiarou č. 14.

(17)  Pozri stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy na tému Podpora inovačných a rýchlo rastúcich podnikov, Ú. v. ES C 75, 10.03.2017, s. 6.

(18)  Dobrým príkladom je vidiecky cestovný ruch, ktorý sa marketingovo v súčasnosti výrazne spolieha na digitálne platformy.

(19)  Súbor údajov Európskej komisie na preskúmanie výkonnosti MSP (vydanie z roku 2014).

(20)  „Podnikateľ z núdze“ je ten, kto sa stal podnikateľom, pretože nemal lepšiu možnosť. „Podnikateľ na základe príležitosti“ je osoba, ktorá sa aktívne rozhodla založiť nový podnik na základe pocitu, že existuje nevyužitá alebo slabo využitá podnikateľská príležitosť. Existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že podnikanie z núdze a podnikanie na základe príležitosti majú veľmi odlišný dosah na hospodársky rast a rozvoj. Podnikanie z núdze vo všeobecnosti nemá vplyv na hospodársky rozvoj, zatiaľ čo podnikateľské využívanie príležitostí má značný a pozitívny dosah.

(21)  Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 64.

(22)  Podľa informácií dostupných z monitorovacieho systému i ďalších zdrojov (napr. hodnotení ad hoc), iba 12 % všetkých politických nástrojov poskytuje spoľahlivé dôkazy o svojich pozitívnych výsledkoch. Politické nástroje, ktoré možno hodnotiť ako neúčinné, predstavujú až 5 % celkového počtu.

(23)  https://ec.europa.eu/fisheries/cfp/emff_en

(24)  https://ec.europa.eu/agriculture/cap-funding_en

(25)  http://ec.europa.eu/esf/home.jsp

(26)  Pozri informačnú správu EHSV Prístup k financovaniu pre MSP a podniky so strednou trhovou kapitalizáciou v období rokov 2014 – 2020: príležitosti a výzvy.


2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/9


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Financovanie organizácií občianskej spoločnosti Európskou úniou

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 081/02)

Spravodajca:

Jean-Marc ROIRANT

Právny základ

článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku

 

 

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

30. 3. 2017

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Prijaté v sekcii

27. 9. 2017

Prijaté v pléne

19. 10. 2017

Plenárne zasadnutie č.

529

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

188/15/10

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore aktívneho občianstva v Európe. Participatívna demokracia potrebuje sprostredkovateľské orgány na zapájanie občanov a podporu možnosti vyjadriť sa v každom občianskom priestore. Existencia silnej, nezávislej a rozmanitej organizovanej občianskej spoločnosti závisí od primeraného verejného financovania.

1.2.

Okrem sťaženého prístupu k verejným finančným prostriedkom je najnebezpečnejším prvkom pre fungovanie organizácií občianskej spoločnosti a európsku demokraciu zužovanie občianskeho priestoru, ku ktorému dochádza v niektorých členských štátoch EÚ.

1.3.

EHSV sa domnieva, že na európskej a vnútroštátnej úrovni by sa mal vytvoriť politický a legislatívny rámec na podporu rozvoja európskej občianskej spoločnosti, ktorý by mal pri svojej činnosti vychádzať z rámca hodnôt odrážajúcich základné práva.

1.4.

Podobne, ako to urobili niektoré členské štáty na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom tzv. chárt vzájomných záväzkov alebo paktov, aj európske inštitúcie by sa mohli zasadzovať za skutočný európsky občiansky dialóg. Je potrebné pokračovať v diskusiách o štatúte európskeho združenia, ako aj o európskom štatúte pre nadácie a zabezpečiť uplatňovanie článku 11 ZEÚ o štruktúrovanom dialógu s občianskou spoločnosťou.

1.5.

EÚ by mala povzbudzovať členské štáty, aby zachovali alebo rozvíjali daňové stimuly v prípade súkromných darov a aby časť príjmov z daní nasmerovali do organizácií občianskej spoločnosti. EÚ by tiež mala odstrániť prekážky brániace prijímaniu cezhraničných darov prostredníctvom koordinácie daňových právnych predpisov a postupov a investovať do rozvoja filantropie v celej EÚ.

1.6.

Európske inštitúcie by mali propagovať pozitívny obraz organizácií občianskej spoločnosti a zabezpečiť ich nezávislosť, a to najmä posilnením ich schopnosti konať a angažovať sa v oblasti sociálnej inovácie a občianskej účasti.

1.7.

EHSV vyzýva, aby sa navrhla stratégia, ktorá uľahčí rozvoj silnej a nezávislej občianskej spoločnosti v Európe a aby sa vytvorila funkcia ombudsmana EÚ pre slobody týkajúce sa občianskeho priestoru, ktorému by MVO nahlasovali incidenty v spojitosti s prekážkami alebo obmedzovaním ich činnosti.

1.8.

Pokiaľ ide o budúcnosť viacročného finančného rámca, EHSV vyzýva rozpočtové orgány, aby zvýšili podporu organizáciám občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom prevádzkových grantov, ako aj viacročného financovania.

1.9.

EHSV vyzýva Komisiu, aby navrhla zriadiť európsky fond pre demokraciu, ľudské práva a hodnoty v EÚ (1), ktorý by disponoval rozsiahlymi rozpočtovými prostriedkami, bol by priamo prístupný pre organizácie občianskej spoločnosti v celej Európe a bol by spravovaný nezávisle, podobne ako Európska nadácia na podporu demokracie (2) a so zapojením zástupcov EHSV.

1.10.

V záujme posilňovania participatívnej demokracie sa EHSV domnieva, že na program Európa pre občanov by sa mal v rámci budúceho viacročného finančného rámca vyčleniť rozpočet v objeme 500 miliónov EUR, tak ako to navrhoval Európsky parlament (3). Takisto by sa mali zintenzívniť opatrenia v rámci programu Erasmus+, ktoré sa zameriavajú na občiansku spoločnosť.

1.11.

EHSV vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie kódexu správania pre partnerstvo s občianskou spoločnosťou v rámci štrukturálnych fondov. Komisia by taktiež mala vyzvať celoštátne a regionálne orgány, aby uplatňovali ustanovenia o technickej pomoci určenej organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré boli vypracované s cieľom podporiť rozvoj kapacít.

1.12.

EHSV žiada, aby sa viedli hlbšie diskusie o tom, ako zabezpečiť ďalšie zapájanie organizácií občianskej spoločnosti do výskumných programov prostredníctvom zintenzívňovania kontaktov medzi výskumnými pracovníkmi a občianskou spoločnosťou a navrhnutím novej kapitoly o občianskej účasti a demokracii v rámci piliera Spoločenské výzvy v nasledujúcom rámcovom programe pre výskum.

1.13.

Do budúceho viacročného finančného rámca by sa mali zahrnúť aj ciele udržateľného rozvoja a priority v oblasti rodovej rovnosti.

1.14.

EÚ by si mala zachovať a ďalej posilňovať svoje vedúce postavenie ako poskytovateľka humanitárnej pomoci a medzinárodnej spolupráce a proaktívne podporovať plnoprávnu občiansku spoločnosť.

1.15.

EHSV takisto víta návrh, ktorý predložila Komisia vo svojom návrhu na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby sa v rámci oprávnených nákladov zohľadňoval čas, ktorý venujú dobrovoľníci [priama odpoveď na stanovisko EHSV na tému Štatistické nástroje na posudzovanie dobrovoľníckej činnosti (4)], a aby sa uľahčilo zahrnutie nepeňažných príspevkov do spolufinancovania. Takisto víta správu Európskeho parlamentu, ktorý žiada, aby sa zjednodušila kontrola finančných prostriedkov, najmä pokiaľ ide o vzájomné využívanie posúdení a auditov, urýchlenie odpovedí žiadateľom a podpisovanie zmlúv a platieb. EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby v súvislosti so spomínaným návrhom dospeli k dohode, a tak umožnili spravodlivo ohodnotiť čas, ktorý venujú dobrovoľníci.

1.16.

Posilnenie občianskej spoločnosti závisí od lepšieho prístupu k financovaniu pre najmenšie organizácie, ako aj pre najviac znevýhodnené spoločenské skupiny. V tejto súvislosti by Komisia mala stanoviť rôzne spôsoby financovania a ďalej zjednodušovať administratívne formality, poskytovať školenia a pokyny pre plnenie zmlúv a finančných záväzkov a zároveň zabezpečiť konzistentný výklad nariadenia o rozpočtových pravidlách v rámci svojich útvarov.

1.17.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby reagovala rýchlym prijatím príslušných opatrení vrátane začatia konaní o porušení povinnosti voči členským štátom, ak vnútroštátne administratívne alebo právne ustanovenia obmedzujú prístup vnútroštátnych organizácií občianskej spoločnosti k fondom EÚ a ak stanovené podmienky financovania obmedzujú ich zastupiteľskú činnosť.

2.   Úvod

2.1.

EHSV sa v mnohých svojich stanoviskách zaoberal otázkami občianskeho dialógu a participatívnej demokracie, vymedzením týchto pojmov, reprezentatívnosťou rôznych aktérov a opatreniami, ktoré treba prijať na úrovni EÚ. Osobitne zdôraznil, že pre EÚ, ktorá sa usiluje o demokratickú legitimitu v očiach svojich občanov, je mimoriadne dôležité uplatňovanie článku 11 ZEÚ (5).

2.2.

Otázka, ako môže financovanie prispieť k uľahčeniu aktívneho občianstva a participatívnej demokracie, však zatiaľ nebola predmetom osobitného stanoviska.

2.3.

Je naliehavo potrebné preskúmať rozdelenie a efektívnosť financovania zo strany Európskej únie v tomto ohľade, keďže inštitúcie EÚ sa pripravujú na diskusiu o návrhu viacročného finančného rámca po roku 2020 a chystajú sa prijať rozhodnutie o revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.4.

Otázky financovania súvisia aj s uznaním osobitnej úlohy a osobitného štatútu jednotlivých aktérov európskeho občianskeho dialógu. EHSV už niekoľkokrát vyjadril svoj názor na potrebu štatútu európskeho združenia (6).

2.5.

V rámci tohto stanoviska sa „organizáciami občianskej spoločnosti“ rozumejú mimovládne neziskové organizácie nezávislé od verejných inštitúcií a obchodných záujmov, ktorých činnosti prispievajú k cieľom Charty základných práv, ako sú sociálne začlenenie, aktívna účasť občanov, trvalo udržateľný rozvoj vo všetkých jeho formách, vzdelávanie, zdravie, zamestnanosť, práva spotrebiteľa, pomoc migrantom a utečencom a základné práva (7).

3.   Úloha organizácií občianskej spoločnosti

3.1.

Angažovaná, pluralitná a nezávislá občianska spoločnosť zohráva zásadnú úlohu pri podpore aktívnej účasti občanov na demokratickom procese, ako aj v riadení a transparentnosti na úrovni EÚ a na úrovni jednotlivých štátov. Taktiež môže prispieť k politikám, ktoré sú spravodlivejšie a účinnejšie, a podporiť udržateľný rozvoj a inkluzívny rast (8). Keďže organizácie občianskej spoločnosti sú schopné osloviť najzraniteľnejšie a najviac znevýhodnené skupiny obyvateľstva a zastupovať tých, ktorí nemajú dostatočnú možnosť vyjadriť sa, umožňujú väčšiu účasť a prispievajú k vymedzeniu európskych politík (9).

3.2.

Okrem svojich občianskych a spoločenských funkcií niektoré z organizácií občianskej spoločnosti zasahujú aj do sektora tzv. sociálneho a solidárneho hospodárstva, a dokonca nezanedbateľným spôsobom prispievajú k tvorbe pracovných miest.

3.3.

Organizácie občianskej spoločnosti sú osobité tým, že v rámci rôznych projektov združujú prevažne veľmi angažovaných dobrovoľníkov alebo aktívnych zamestnancov. Dobrovoľníctvo ako aktívny prejav občianskej účasti, ktorý umožňuje posilňovanie spoločných európskych hodnôt, ako sú solidarita a sociálna súdržnosť, musí mať vytvorené priaznivé podmienky (10).

3.4.

Skutočná participatívna demokracia potrebuje sprostredkovateľské orgány (napr. odbory, organizácie zamestnávateľov a MSP, mimovládne organizácie a iné neziskové subjekty), aby zapájali verejnosť a pomáhali zabezpečiť ľudovú a občiansku podporu pre európske výzvy a vybudovať spravodlivejšiu, solidárnejšiu a inkluzívnejšiu Európu. Existencia silnej a rozmanitej organizovanej občianskej spoločnosti závisí od existencie primeraného verejného financovania a rámca, ktorý uľahčuje prístup k rôznym formám súkromného financovania.

4.   Rôzne formy financovania

4.1.

Na úrovni Európskej únie existuje mnoho programov v rôznych sektoroch (vzdelávanie, kultúra, sociálna oblasť, občianstvo, životné prostredie, základné práva, výskum, medzinárodná spolupráca, humanitárna pomoc, zdravie atď.), ktoré zahŕňajú osobitné ciele týkajúce sa účasti občianskej spoločnosti, najmä vo forme projektov. Inštitúcie takisto vytvorili prevádzkové granty určené najmä na podporu vytvárania sietí vnútroštátnych organizácií zameraných na rôzne sektory a spoločenské témy. Tieto druhy finančnej podpory tak prispievajú k vytváraniu „európskej verejnej mienky“.

4.2.

Pokiaľ ide o rozširovanie a vonkajšie politiky, najmä medzinárodnú spoluprácu a humanitárnu pomoc, EÚ vytvorila aktívnu politiku na podporu rozvoja občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom osobitných opatrení. EÚ je okrem toho jedným z najväčších svetových prispievateľov na rozvojovú pomoc a humanitárnu pomoc a európski občania tento prístup veľmi podporujú (11).

4.3.

Pokiaľ však ide o vnútornú politiku, od prvého diskusného dokumentu Komisie predloženého v roku 2000 v rámci administratívnej reformy, v ktorom sa zdôrazňovala nutnosť zachovať vysokú úroveň verejnej pomoci na podporu úlohy MVO, stanoviť súdržný prístup v rámci útvarov Komisie a zlepšiť riadenie dotácií, už nedošlo k prehodnoteniu vzťahov EÚ s organizáciami občianskej spoločnosti (najmä v súvislosti s článkom 11 ZEÚ).

4.4.

Financovanie organizácií občianskej spoločnosti sa zameriava predovšetkým na oblasť humanitárnej pomoci a medzinárodnej spolupráce. Podľa údajov z roku 2015 bolo na financovanie mimovládnych organizácií vyčlenených 1,2 miliardy EUR (okolo 15 % v rámci okruhu „Globálna Európa“) (12), zatiaľ čo financovanie organizácií občianskej spoločnosti v iných oblastiach zostalo pomerne obmedzené: 0,08 % v rámci okruhu „Udržateľný rast: prírodné zdroje“, 2,5 % v rámci okruhu „Bezpečnosť a občianstvo“ a menej ako 0,009 % v rámci okruhu „Inteligentný a inkluzívny rast“. Je preto naliehavo potrebné prehodnotiť príslušné sumy, ale takisto účinnosť plánovaných opatrení.

5.   Dostupnosť verejných prostriedkov a zmenšovanie občianskeho priestoru

5.1.

Z nedávnych štúdií a prieskumov, ako aj z vývoja opatrení v niektorých krajinách Únie zároveň vyplýva, že situácia týkajúca sa občianskeho priestoru sa na národnej úrovni v niektorých členských štátoch EÚ zhoršuje (13). Túto skutočnosť nebude možné prehliadnuť ani pri revízii finančného rámca po roku 2020 a prebiehajúcej revízii niektorých programov financovania.

5.2.

Nedávny maďarský zákon o transparentnosti organizácií prijímajúcich zahraničné finančné prostriedky, ktorý bol prijatý v júni 2017, odsúdila Európska komisia, Európsky parlament aj Rada Európy. Táto skutočnosť poukazuje na to, že je potrebné, aby Komisia zabezpečila, že opatrenia prijímané na boj proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí nebudú mať neželaný vplyv na prístup k financovaniu a finančným pôžičkám pre organizácie občianskej spoločnosti.

5.3.

V mnohých európskych krajinách sme svedkami opatrení na zavedenie podmienok v súvislosti s dotáciami pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré majú za následok obmedzenie ich zastupiteľskej úlohy alebo ich procesnej spôsobilosti (14).

5.4.

Finančná a hospodárska kríza mala v mnohých krajinách za následok obmedzenie verejných intervencií v prospech organizácií občianskej spoločnosti a/alebo preorientovanie sa na krátkodobé dotácie. Formy financovania zamerané predovšetkým na projekty môžu primäť organizácie občianskej spoločnosti k tomu, aby upravili svoje priority a odklonili sa od svojho pôvodného poslania a potrieb spoločnosti. V niektorých krajinách dochádza k tomu, že vlády uprednostňujú rozvoj organizácií, ktoré podporujú ich strategické smerovanie a stotožňujú sa s ich politickým plánom, na úkor iných organizácií, v dôsledku čoho možno pozorovať čoraz menšiu transparentnosť pri prideľovaní dotácií.

5.5.

EHSV vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení programov, ako aj v súvislosti s partnerskými dohodami, pozorne monitorovala plnenie ex ante kondicionalít, a to najmä so zreteľom na zamestnanosť, sociálne začlenenie a boj proti diskriminácii, životné prostredie, rodovú rovnosť, práva osôb so zdravotným postihnutím, účasť organizácií občianskej spoločnosti a posilňovanie ich inštitucionálnych kapacít (15), ako aj transparentnosť postupov pri zadávaní zákaziek, a aby pozastavila platby, ak tieto podmienky neboli splnené. EHSV takisto pripomína Komisii, aby dohliadala na vykonávanie článku 125, ktorý riadiacim orgánom ukladá povinnosť uplatňovať výberové konania a kritériá, ktoré sú transparentné a nediskriminačné. Výbor vyzýva Európsky dvor audítorov, aby vo svojej nadchádzajúcej správe posúdil súlad s týmito ustanoveniami, pokiaľ ide o výberové konania pre MVO.

5.6.

Šírenie extrémizmu a populizmu a všetkých antidemokratických činov je výzvou pre všetky demokratické acquis a vytvára nepriateľskú atmosféru pre sprostredkovateľské subjekty. Preto treba potvrdiť dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti, a zvýšiť pre ne finančnú podporu zo strany EÚ.

5.7.

EHSV žiada, aby sa vytvorila funkcia ombudsmana EÚ pre slobody týkajúce sa občianskeho priestoru, ktorému by MVO mohli nahlasovať aj incidenty v spojitosti s prekážkami alebo obmedzovaním ich činnosti.

6.   Možné reakcie na európskej úrovni

6.1.

EHSV sa domnieva, že na európskej a vnútroštátnej úrovni by sa mal vytvoriť politický a legislatívny rámec na podporu rozvoja európskej občianskej spoločnosti, ktorý by mal pri svojej činnosti vychádzať z rámca hodnôt odrážajúcich základné práva.

6.2.

Európske inštitúcie by mali propagovať pozitívny obraz organizácií občianskej spoločnosti a zabezpečiť ich nezávislosť, a to najmä posilnením ich schopnosti konať a angažovať sa v oblasti sociálnej inovácie a občianskej účasti, čo často súvisí s financovaním.

6.3.

Podobne ako niektoré členské štáty, ktoré v tejto súvislosti prijali tzv. charty vzájomných záväzkov alebo pakty, aj európske inštitúcie by mohli urobiť kroky s cieľom uznať zastupiteľské orgány európskych združení a nadviazať s nimi partnerstvo, a tak vytvárať podmienky pre skutočný dialóg európskej občianskej spoločnosti a vykonávať článok 11 ZEÚ, ako aj ostatné príslušné medzinárodné záväzky (16).

6.4.

Takisto narastá potreba obnoviť diskusie o vytvorení štatútu pre európske združenia, ktorý navrhla Komisia v roku 1992 (17), a taktiež o vytvorení štatútu pre európske nadácie. Podporilo by sa tým uznávanie organizácií občianskej spoločnosti a ich vzájomná spolupráca na úrovni EÚ a doplnili by sa stanovy európskej spoločnosti, ktoré boli prijaté v roku 2004 (18).

6.5.

EHSV sa domnieva, že EÚ by mala nabádať členské štáty, aby zachovali a daňové stimuly v prípade súkromných darov a vytvárali ďalšie a takisto aby prerozdeľovali časť daňových príjmov organizáciám občianskej spoločnosti a odstránili prekážky pre cezhraničné dary prostredníctvom koordinácie právnych predpisov a daňových postupov a investovali do rozvoja filantropie v celej EÚ.

6.6.

Pokiaľ ide o budúci viacročný finančný rámec, EHSV vyzýva rozpočtové orgány, aby zvýšili podporu organizáciám občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom prevádzkových grantov, ako aj viacročného financovania na podporu rozvoja dlhodobých opatrení.

6.7.

Od prijatia Charty základných práv nevznikol žiadny skutočný program na podporu občianskej spoločnosti na úrovni ľudských práv pre krajiny Európskej únie. Významná podpora poskytovaná občianskej spoločnosti v krajinách strednej a východnej Európy v rámci ich pristúpenia k EÚ nezostala zachovaná prostredníctvom iných mechanizmov financovania. Nedávny vývoj súvisiaci so vzrastajúcim terorizmom a s extrémistickými a/alebo populistickými hnutiami poukazuje na potrebu zvýšených investícií do občianskej spoločnosti a zabezpečenia súdržnosti medzi krajinami, pokiaľ ide o rozvoj občianskej spoločnosti.

6.8.

EHSV vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky fond pre demokraciu, hodnoty a ľudské práva pôsobiaci v rámci EÚ (19), ktorý by mal ambiciózny rozpočet a bol by prístupný priamo organizáciám občianskej spoločnosti v celej Európe vrátane obhajcov ľudských práv, ktorí sa zameriavajú na podporu a ochranu základných hodnôt EÚ. Tento fond by pokrýval prevádzkové náklady, ako aj súdne spory a kontrolné činnosti a bol by spravovaný nezávisle, podobne ako Európska nadácia na podporu demokracie (20) a so zapojením zástupcov EHSV.

6.9.

Program Európa pre občanov je jediný európsky program, ktorý konkrétne prispieva k znižovaniu demokratického deficitu tým, že umožňuje všetkým Európanom zúčastňovať sa priamo na budovaní európskeho projektu, ale dostáva príliš malé dotácie. V súčasnom kontexte spochybňovania európskych hodnôt a demokracie sa EHSV domnieva, že v nasledujúcom finančnom rámci by sa na tento program mal vyčleniť rozpočet vo výške 500 miliónov EUR v súlade s návrhom Európskeho parlamentu (21). Takisto by sa mali zintenzívniť opatrenia v rámci programu Erasmus+, ktoré sa zameriavajú na občiansku spoločnosť.

6.10.

Väčšina organizácií občianskej spoločnosti má ťažkosti s prístupom k štrukturálnym fondom, najmä z dôvodu požadovaného spolufinancovania. Ustanovenia o technickej pomoci zamerané na podporu rozvoja kapacít sa takisto nevyužívajú v dostatočnej miere a často sú vyhradené len pre verejné správy. Kódex správania pre partnerstvo s občianskou spoločnosťou, ktorý je kľúčovým nástrojom, vo väčšine krajín nebol riadne uplatnený (22). Aj keď sú organizácie občianskej spoločnosti prizvané do dozorných výborov, ich úloha je obmedzená.

6.11.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby reagovala rýchlym prijatím príslušných opatrení vrátane začatia konaní o porušení povinnosti voči členským štátom, ak vnútroštátne administratívne alebo právne ustanovenia obmedzujú prístup vnútroštátnych organizácií občianskej spoločnosti k fondom EÚ a ak stanovené podmienky financovania obmedzujú ich zastupiteľskú činnosť.

6.12.

Vďaka svojim stykom a stálemu kontaktu s občanmi, ako aj vďaka činnostiam v teréne, organizácie občianskej spoločnosti dobre poznajú spoločenské výzvy a potreby, no napriek tomu zohrávajú veľmi marginálnu úlohu vo výskume. Program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) zahŕňa aj prekážky brániace prístupu organizácií občianskej spoločnosti. EHSV požaduje hlbšiu diskusiu o tom, ako podporiť väzby medzi výskumníkmi a občianskou spoločnosťou, a navrhuje vytvoriť v rámci piliera Spoločenské výzvy v nasledujúcom rámcovom programe pre výskum novú kapitolu o zapojení občanov a demokracii.

6.13.

Nezamestnanosť mladých ľudí je stále veľmi vysoká a predstavuje jeden z najnaliehavejších problémov, ktorým EÚ čelí, pričom čoraz väčšiemu počtu mladých ľudí hrozí sociálne vylúčenie. V tejto súvislosti by európske financovanie malo viac podporovať organizácie občianskej spoločnosti, ktoré investujú do rozvoja kvalifikácií a kompetencií mladých ľudí prostredníctvom neformálneho vzdelávania.

6.14.

V kultúrnom sektore väčšina dotácií nie je prispôsobená organizáciám občianskej spoločnosti v oblasti kultúry, ktorým sa takisto odopiera prístup k rôznym finančným nástrojom, ako sú napríklad pôžičky. V čase, keď sa čoraz viac rozširujú prejavy identity a populizmu, chýba reálna práca na európskom rozmere kultúry. EÚ by takisto mala, najmä prostredníctvom nástroja Kreatívna Európa, viac podporovať nezávislú kultúrnu produkciu a investovať do rozvoja a trvácnosti neziskových médií miestnych spoločenstiev.

6.15.

Pokiaľ ide o rozvojovú spoluprácu, Európska únia by mala viac investovať do opatrení v oblasti spolupráce zameraných na obyvateľstvo vrátane aspektov rodovej rovnosti, riadenia, ľudských práv, environmentálnych práv, odolnosti voči zmene klímy, vzdelávania a sociálnej ochrany, a to najmä prostredníctvom tematického prístupu zameraného na jednotlivé krajiny a s úzkym zapojením občianskej spoločnosti.

6.16.

Pri príprave budúceho viacročného finančného rámca treba zohľadniť aj ciele udržateľného rozvoja a priority v oblasti rodovej rovnosti.

6.17.

Posilnenie občianskej spoločnosti závisí od lepšieho prístupu k financovaniu pre najmenšie organizácie, ako aj pre najviac znevýhodnené spoločenské skupiny. Európska komisia by mala v rámci toho zvážiť rôzne spôsoby financovania, ako aj väčšie zapojenie do administratívneho zjednodušenia. Mali by sa systematickejšie využívať mechanizmy opakovaného subvencovania (alebo kaskádového financovania), tak ako sa uplatňujú v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva alebo v rámci financovania EHP. Subvencie by mal udeľovať nezávislý vnútroštátny subjekt na základe postupu verejného obstarávania (23).

6.18.

Organizácie občianskej spoločnosti v krajinách strednej a východnej Európy majú proporcionálne stále obmedzený prístup ku grantom. Európska komisia by mala posilniť svoje informačné kampane o rôznych fondoch určených pre organizácie občianskej spoločnosti a ďalej podporovať partnerstvá medzi organizáciami.

6.19.

Bolo by takisto užitočné zaviesť systematickejšie monitorovanie a podporu organizácií, ktoré sú príjemcami financovania, a to prostredníctvom poskytovania odbornej prípravy v oblasti zmluvných povinností a auditov, ako aj pre rôzne generálne riaditeľstvá zodpovedné za vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách

6.20.

Potenciálni kandidáti by v záujme podpory inovácií a rozvoja partnerstiev mali mať prístup k databázam obsahujúcim opis už zrealizovaných projektov a osvedčených postupov. Komisia by mala pokračovať vo svojom úsilí o zmiernenie administratívnej záťaže v procese podávania žiadostí, ako aj vo finančnom hospodárení, a to najmä prostredníctvom jedného online systému na podávanie žiadostí pre rôzne programy.

6.21.

Hodnotenie programov riadených priamo Komisiou by malo byť transparentnejšie, ale aj dôkladnejšie vzhľadom na veľký počet žiadostí o európske granty a nízku mieru úspešnosti. Spätná väzba by zároveň umožnila neúspešným organizáciám občianskej spoločnosti zlepšiť sa a pomohla by zvýšiť ich dôveru vo výberový proces.

6.22.

Lehoty na oznámenie zmlúv, podpísanie zmlúv a poskytnutie platieb by sa mali výrazne skrátiť, aby sa obmedzila potreba bankových úverov v dôsledku nedostatku financií v pokladni.

6.23.

EHSV takisto žiada Komisiu, aby prehodnotila výšku spolufinancovania, najmä v prípade tých najmenších organizácií, ktoré veľmi ťažko získavajú ďalšie finančné prostriedky, alebo v prípade organizácií, ktoré sú zapojené do zastupiteľských procesov, ako sú predovšetkým organizácie na ochranu spotrebiteľov, združenia na ochranu životného prostredia, organizácie na ochranu ľudských práv a organizácie, ktoré pôsobia v oblasti propagácie občianstva. o to viac, že pravidlá spolufinancovania len zvyšujú administratívnu záťaž organizácií občianskej spoločnosti a riziká, ktoré z toho vyplývajú z dôvodu rozmanitosti zmluvných a finančných pravidiel medzi darcami finančných prostriedkov.

6.24.

EHSV takisto veľmi oceňuje návrh, ktorý predložila Komisia vo svojom návrhu na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách (24), aby sa v rámci oprávnených nákladov zohľadňoval čas, ktorý venujú dobrovoľníci, a aby sa uľahčilo zahrnutie nepeňažných príspevkov do spolufinancovania. Tento návrh je priamou odpoveďou na výzvu, ktorú EHSV vyjadril vo svojom stanovisku na tému Štatistické nástroje na posudzovanie dobrovoľníckej činnosti  (25). EHSV takisto víta správu Parlamentu, ako aj návrh Rady zaviesť výnimku z pravidla neziskovosti pre neziskové združenia. EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby v súvislosti so spomínaným návrhom dospeli k dohode, a tak umožnili spravodlivo ohodnotiť čas, ktorý venujú dobrovoľníci.

6.25.

Transparentnosť prístupu a kontroly financovania by sa mala zlepšiť vďaka vymedzeniu jasných usmernení pre kontroly Komisie a v prípade financovania zahŕňajúceho viacerých darcov by sa mali zohľadniť hodnotenia ex ante a výber partnerov, ale treba tiež dodatočne zohľadniť overenia a audit ostatných darcov.

6.26.

Okrem toho by sa mal uľahčiť prístup verejnosti k sumám a predmetom financovania, a to prostredníctvom reformy systému finančnej transparentnosti Komisie, ktorý by mal zahŕňať ročné platby namiesto viacročných záväzkov a ktorý by mal byť vďaka harmonizácii rôznych programových databáz spoľahlivejší. MVO by zároveň mali naďalej uplatňovať najprísnejšie normy pre vlastné podávanie správ v oblasti transparentnosti.

6.27.

Komisia by napokon mala zabezpečiť, aby sa medzi jednotlivými generálnymi riaditeľstvami a organizáciami občianskej spoločnosti rozvíjal konštruktívny a nepretržitý dialóg s cieľom preskúmať osvedčené aj nesprávne postupy a vytvoriť koherentnejší prístup.

V Bruseli 19. októbra 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Tento fond by sledoval rovnaké ciele ako európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva: http://www.eidhr.eu/whatis-eidhr#.

(2)  Európska nadácia na podporu demokracie je nezávislou organizáciou poskytujúcou granty, ktorá bola zriadená v roku 2013 Európskou úniou a členskými štátmi EÚ s cieľom podporovať demokraciu v krajinách európskeho susedstva aj mimo neho. Všetky členské štáty EÚ sú členmi správnej rady tejto nadácie spoločne s poslancami Európskeho parlamentu a odborníkmi z radov občianskej spoločnosti.

(3)  Uznesenie Európskeho parlamentu o vykonávaní nariadenia, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“.

(4)  Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 11.

(5)  Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2013, s. 8.

(6)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 163.

(7)  Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006, s. 41.

(8)  White Paper on European Governance (Biela kniha o európskom riadení – neexistuje v slovenskom znení) z 25. júla 2001.

(9)  COM(2000) 11 final.

(10)  Európsky rok dobrovoľníckej práce 2011.

(11)  Pozri najmä prieskum z roku 2017: http://ec.europa.eu/echo/eurobarometer_en

(12)  EuropeAid – Generálne riaditeľstvo pre rozvoj a spoluprácu

(13)  „Civic Space in Europe 2016“, Civicus Monitor.

(14)  Pozri zákon Lobbying Act v Spojenom kráľovstve, ktorý znemožňuje, aby MVO vyjadrovali svoje názory počas volebných kampaní, alebo nedávne referendum o členstve v EÚ a súčasný prieskum volebného (pozmeňovacieho) zákona z roku 2011 v Írsku, ktorého cieľom je zabrániť tretím stranám, aby ovplyvňovali volebné kampane, ale ktorého výklad „politických cieľov“ a prahových hodnôt pre dary jednotlivcov určené MVO vzbudili polemiku, a to aj v súvislosti s financovaním kampane na podporu umelého prerušenia tehotenstva.

(15)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(16)  V tejto súvislosti pozri záväzky v rámci cieľov udržateľného rozvoja a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, pokiaľ ide o štruktúrovaný dialóg podporený dostatočným financovaním.

(17)  Ú. v. ES C 99, 21.4.1992, s. 1.

(18)  Stanovy európskej spoločnosti

(19)  Tento fond by sledoval rovnaké ciele ako európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva: http://www.eidhr.eu/whatis-eidhr#.

(20)  Európska nadácia na podporu demokracie je nezávislou organizáciou poskytujúcou granty, ktorá bola zriadená v roku 2013 Európskou úniou a členskými štátmi EÚ s cieľom podporovať demokraciu v krajinách európskeho susedstva aj mimo neho. Všetky členské štáty EÚ sú členmi správnej rady tejto nadácie spoločne s poslancami Európskeho parlamentu a odborníkmi z radov občianskej spoločnosti.

(21)  Uznesenie Európskeho parlamentu o vykonávaní nariadenia, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“.

(22)  AIEDL – Tematická sieť pre partnerstvo.

(23)  Mid-term NGO evaluation released – EEA Grants.

(24)  COM(2016) 605 final

(25)  Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 11.


2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/16


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Obce a malé mestá ako katalyzátory rozvoja vidieka – výzvy a príležitosti

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 081/03)

Spravodajca:

Tom JONES

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

22. 9. 2016

Právny základ

článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku

 

stanovisko z vlastnej iniciatívy

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Prijaté v sekcii

3. 10. 2017

Prijaté v pléne

18. 10. 2017

Plenárne zasadnutie č.

529

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

129/0/1

1.   Závery a odporúčania

Závery

1.1.

EHSV sa domnieva, že aj napriek oslabenej rovnováhe medzi štruktúrou obyvateľov a tradičnou hospodárskou činnosťou v mnohých obciach a malých mestách, sú dostatočne preukázané osvedčené postupy na to, aby sme boli optimistickí, pokiaľ ide o udržateľnú budúcnosť v mnohých, aj keď nie vo všetkých vidieckych sídlach. Takéto sídla môžu fungovať ako katalyzátory rozsiahlejšej obnovy a udržateľného rozvoja vidieka.

1.2.

Tento optimizmus je však podmienený udržateľným holistickým úsilím zapájajúcim ľudí a finančné zdroje na všetkých úrovniach riadenia a vo všetkých troch sektoroch, to jest v súkromnom, verejnom a občianskom sektore.

Odporúčania

1.3.

EHSV v plnej miere podporuje iniciatívu Európskej komisie na podporu inteligentných obcí (Smart Villages Initiave), najmä z dôvodu prísľubov týkajúcich sa spolupráce medzi riaditeľstvami. Programy rozvoja vidieka, ktoré spravuje GR AGRI spolu s členskými štátmi, majú mimoriadny význam, no nikdy nebudú môcť investovať dostatok zdrojov do tejto iniciatívy bez podpory ostatných verejných investícií na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. EHSV podporuje nové stanovisko Výboru regiónov o inteligentných obciach (1).

1.4.

Rýchle širokopásmové pripojenie – v rámci mobilných aj pevných sietí – má zásadný význam pre inteligentne rozvinuté obce a mestá, aby mohli vôbec dúfať v hospodársky a sociálny rozvoj, a musí byť v plnej miere dostupné, tak ako sa to zaručuje v posúdení vplyvu na vidiecke oblasti, na ktoré sa poukazuje vo vyhlásení Cork 2.0 z roku 2016.

1.5.

Pokiaľ ide o využívanie technologických výhod, verejné služby v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ako aj starostlivosti o deti by mali byť prístupné, integrované a inovatívne.

1.6.

Orgány územného plánovania vo vidieckych oblastiach by mali presadzovať proces, ktorý umožní obnovu nadbytočných budov v obciach a malých mestách, čím sa zaistia nízke daňové sadzby pre začínajúce podniky a kompenzačné príspevky z maloobchodných projektov na okraji miest. Pri sprístupňovaní takýchto obnovených budov treba prihliadať na potreby miestnych mimovládnych organizácií, ako aj súkromného a verejného sektora.

1.7.

Ďalšiu výzvu predstavuje slabá dopravná prepojenosť. Preto sa odporúča presadzovať spoločné využívanie dopravy a autobusy a vozidlá vo vlastníctve spoločenstva v oblastiach, z ktorých sa súkromný sektor stiahol.

1.8.

Tam, kde je to možné, by sa zamestnávatelia mali povzbudzovať, aby podporovali prácu na diaľku a využívali potenciálne výhody partnerstiev medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. V tejto súvislosti je veľmi dôležitý prínos agroturizmu a vidieckeho cestovného ruchu, činnosti spojené so zdravím a vytváranie značiek poľnohospodárskych a remeselných výrobkov, ako aj rozširovanie ponuky kultúrnych a historických podujatí. Prostredníctvom podpory programu rozvoja vidieka môžu podnikatelia ľahšie prilákať investície zvonku a rozvíjať a predávať produkty s pridanou hodnotou.

1.9.

Správa vecí verejných na najnižšej miestnej úrovni je vnútroštátnou alebo regionálnou záležitosťou. Obce a malé mestá však musia dostať väčšie právomoci a mať lepší prístup k finančným zdrojom, aby mohli podporovať a realizovať predstavy svojich obyvateľov.

1.10.

Zástupcovia iniciatívy Spoločenstva pre rozvoj vidieka (LEADER) a miestne akčné skupiny by mali dostať plnú podporu, pokiaľ ide o stimulovanie miestneho rozvoja pri zakladaní a rozširovaní súkromných aj neziskových podnikov, a pokiaľ ide o ich úsilie posilňovať a zaisťovať angažovaného a pozitívneho spoločenského ducha. Toto úsilie sa na základe lepšej spolupráce môže posilňovať prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou (CLLD).

1.11.

Najmä obyvatelia obcí a malých miest by mali rozvíjať zmysel pre spoločenstvo, čo nabáda na to, aby sa oni sami chopili iniciatívy. Školy a miestni školitelia by mali propagovať kroky vedúce k prevzatiu zodpovednosti. Noví lídri potrebujú rozsiahlu podporu poradenských agentúr a mimovládnych organizácií, ktoré majú prístup k osvedčeným postupom a podobným relevantným iniciatívam.

1.12.

Rozvíjajúce sa inteligentné obce by sa mali prezentovať ako príklady na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Inštitúcie EÚ a jej zainteresované strany by mali každoročne organizovať oslavy určené na propagáciu úspešných a súdržných obcí a malomestských spoločenstiev.

1.13.

V záujme posilnenia a rozvoja skutočného pocitu partnerstva medzi mestami alebo veľkými mestami a ich susednými obcami EHSV podporuje odporúčania uvedené v dokumente združenia Rurality-Environment-Development (R.E.D.) (2) z roku 2016 s názvom Making Europe Grow with its Rural Territories (Rast pre Európu prostredníctvom jej vidieckych oblastí) a pilotný projekt organizácie Carnegie Trust pre partnerstvá miest. Na mestské/vidiecke partnerstvá by sa mali uplatňovať zásady trvalo udržateľného rozvoja a obehového hospodárstva.

1.14.

Výbor podporuje výzvu uvedenú v Európskom vidieckom manifeste, ktorý bol prijatý na druhom zasadnutí Európskeho vidieckeho parlamentu v novembri 2015, zameranú na posilnenie spolupráce medzi občanmi, organizáciami a orgánmi vo vidieckych a mestských oblastiach s cieľom získať plný prospech zo sociálnych, kultúrnych a hospodárskych vzťahov, ktoré takáto spolupráca môže priniesť, a na intenzívnu výmenu názorov a osvedčených postupov medzi zúčastnenými subjektmi vo vidieckych a mestských oblastiach.

1.15.

EHSV odporúča, aby Európska investičná banka vytvorila systémy podpory prispôsobené malým súkromným aj sociálnym vidieckym podnikom vrátane družstiev, tak ako to prisľúbila vo svojom programe na obdobie 2017 – 2019.

1.16.

Európskej rade mladých poľnohospodárov (CEJA) a ostatným orgánom zastupujúcim mládež by sa mala poskytnúť podpora pri vytváraní fór mládeže v miestnych spoločenstvách, ktoré budú stimulovať prijímanie opatrení zameraných na ich potreby a očakávania. Mládež musí zohrávať dôležitejšiu úlohu, pokiaľ ide o rozvíjanie hospodárskych a sociálnych riešení, pričom odbornú prípravu, mentorstvo a finančnú podporu treba prispôsobiť ich očakávaniam.

1.17.

Cieľ č. 11 v zozname cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorý prijala OSN, odkazuje na mestá a spoločenstvá. Udržateľné obce a malé mestá by sa mali zahrnúť medzi „spoločenstvá“.

1.18.

Kultúrne hodnoty, ktoré sa nachádzajú v obciach a malých mestách, by mali zaujímať popredné miesto v oblasti propagácie, a pokiaľ ide o iniciatívy počas európskeho roku kultúrneho dedičstva 2018. Dôležitú úlohu pri podpore tradícií a kultúry môžu zohrať starší obyvatelia vidieka, a preto im treba vytvoriť podmienky na aktívne pôsobenie v tejto oblasti.

1.19.

Výbor odporúča, aby sa „osvedčené postupy“ vymieňali na všetkých úrovniach. Deje sa to už prostredníctvom Európskej siete pre rozvoj vidieka (ENRD), Európskeho združenia LEADER pre rozvoj vidieka (ELARD), Európskej rady pre dedinu a malé mestá (Ecovast) a programu hospodárskych reforiem (ERP), a nachádzajú sa aj v publikácii The best Village in the World (Najlepšia obec na svete) (3).

2.   Úvod

2.1.

Vidiecke oblasti sú dôležitou súčasťou Európy, od ktorých závisia významné hospodárske sektory ako poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Spoločenstvá v malých mestách a obciach sú súčasťou týchto vidieckych oblastí a vždy boli miestami, kde ľudia žijú a pracujú.

2.2.

Malé mestá vo vidieckych oblastiach sú centrami pre okolité obce a osady. Na druhej strane, malé mestá sa nachádzajú v blízkosti veľkých mestských oblastí. Všetky sú od seba navzájom závislé. Sú nevyhnutnými partnermi v rámci mestských/vidieckych partnerstiev. Ide o koncepciu, ktorú podporujú GR REGIO (4) a OECD, v rámci ktorej majú obaja partneri rovnaké postavenie, pokiaľ ide o riadenie a plánovanie svojej budúcnosti. Obce a malé mestá čelia v celej Európe mnohým výzvam hospodárskej aj sociálnej povahy a musia naďalej vyvíjať úsilie, aby sa prispôsobili každodenným okolnostiam, ktoré so sebou prináša moderná doba.

2.3.

Spolu s obcami a malými mestami, v ktorých prevláda poľnohospodárska a lesohospodárska činnosť, sú „chrbtovou kosťou“ vidieckych oblastí a poskytujú pracovné miesta, služby a vzdelávanie pre ne samotné, ako aj pre okolité obce a osady. Malé mestá zas tvoria zázemie väčších miest a veľkomiest. To vytvára väzby medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, ktoré sú charakteristické pre každý región. Mestské a vidiecke oblasti si navzájom poskytujú služby, pričom mestské oblasti sú závislé od vidieckych oblastí, pokiaľ ide o dodávky potravín, a sú odbytovým trhom pre produkty z vidieka, zatiaľ čo vidiecke oblasti ponúkajú obyvateľom miest oddych a pokoj.

2.4.

V mnohých vidieckych oblastiach existuje tradične silný pocit „spolupatričnosti“ k spoločenstvu. Táto tradícia sa vytráca a mnohé odľahlejšie vidiecke oblasti sa vyľudňujú a upadajú.

3.   Konkrétne výzvy

3.1.

Vidiecke spoločenstvá už niekoľko desaťročí čelia výzvam v spojitosti s tým, že mnohé služby sa majú centralizovať z dôvodu úspor z rozsahu, zmien v oblasti dopravy a cestovania, ako aj spôsobu života ľudí v modernom veku. Miestne firmy poskytujúce služby sa sťahujú z vidieckych spoločenstiev a mnohé obchody, banky, pošty a malé vidiecke školy sa zatvárajú.

3.2.

Nezamestnanosť vo vidieckych oblastiach je skrytá, pretože jej miera je v porovnaní s počtom osôb, ktoré sú bez práce v mestských oblastiach, nízka. Tieto oblasti však čelia aj ďalšiemu problému, ktorým je prístup k pomoci zo strany úradov práce, ktoré sídlia v mestách, a sú často ťažko dostupné z dôvodu obmedzenej verejnej dopravy na vidieku. Nezamestnanosť môže byť nízka aj z toho dôvodu, že veľa mladých ľudí odišlo s cieľom absolvovať odbornú prípravu, vzdelávať sa alebo sa zamestnať, a tí ktorí zostali, pracujú za nízku mzdu.

3.3.

Verejné financie, ktoré sú veľmi dôležité pre podporu vidieckych spoločenstiev, pociťujú zvyšujúce sa požiadavky na rozpočty v dôsledku všeobecného nárastu životných nákladov a zvýšených nákladov na poskytovanie služieb.

3.4.

Investície do výstavby ciest a diaľnic nabádajú na využívanie súkromného vozidla, ako najrýchlejšieho spôsobu ako sa dostať do práce. Ľudia dnes oveľa ochotnejšie cestujú na väčšie vzdialenosti, čo však viedlo k tomu, že sú menej závislí od zamestnania alebo služieb poskytovaných v ich miestnych spoločenstvách.

3.5.

Nákupné správanie ľudí sa zmenilo. Často nakupujú tam, kde pracujú, teda väčšinou v meste alebo veľkomeste, a nie vo svojej obci alebo malom meste. Taktiež často nakupujú online a tovar si nechávajú doručiť domov prostredníctvom zásielkovej služby. To všetko prispelo k zániku miestnych obchodov.

3.6.

Mladí ľudia odchádzajú z vidieckych oblastí, aby mohli absolvovať odbornú prípravu, vzdelávať sa a aby si našli prácu v mestách. Bez zachovania pracovných miest vo vidieckych oblastiach je ťažké prilákať ich späť do vidieckych spoločenstiev. Je naliehavo potrebné, aby bol zohľadnený hlas mladých ľudí, ktorý musí byť v centre miestnej demokracie. Organizácie zastupujúce mladých ľudí by mali dostať podporu a povzbudzovať v tom, aby sa zúčastňovali na riadení. Takisto hospodárske a sociálne agentúry by mali zabezpečiť, aby ich poradenstvo a finančná podpora boli zamerané aj na mladých ľudí.

3.7.

Medzigeneračná súdržnosť je oslabená z dôvodu nevyváženého pomeru vekových skupín. Dostupnosť prispôsobených opatrení v oblasti zamestnanosti, škôl a zariadení starostlivosti o deti a cenovo dostupné bývanie vo vidieckych oblastiach má zásadný význam, aby mohli mladí ľudia a rodiny s deťmi zostať vo vidieckych spoločnostiach alebo sa do nich vrátiť. Obyvatelia obcí majú niekedy iný názor na miestnu hospodársku činnosť. Na dosiahnutie rovnováhy medzi pokojným životom a primeranými iniciatívami na vytvorenie pracovných miest je potrebný dialóg a porozumenie.

4.   Príležitosti

4.1.

Iniciatíva Európskej komisie na podporu inteligentných obcí má zásadný význam najmä z toho dôvodu, že sľubuje vzájomnú spoluprácu medzi riaditeľstvami. Program GR AGRI na rozvoj vidieka nikdy nebude môcť investovať dostatok zdrojov do tejto iniciatívy bez podpory ostatných GR a bez verejných investícií na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Táto pilotná iniciatíva sa po posúdení musí zahrnúť do každej novej spoločnej poľnohospodárskej politiky a nových regionálnych programov a treba ju realizovať tak, aby zahŕňala malé mestá, ako súčasť obnovy vidieka.

4.2.

Širokopásmové pripojenie má zásadný význam pre všetky vidiecke oblasti. Zlepšenie širokopásmového pokrytia – v rámci mobilných aj pevných sietí – by mohlo prispieť k rozvoju širokej škály činností, a to nielen, pokiaľ ide o rozvoj podnikov a schopnosti pracovať z domu, ale aj kvalitu každodenného života ľudí. Umožnil by sa tým rozvoj vzdelávania online, prístup k lepšej zdravotnej starostlivosti a uvádzanie online služieb na trh. Osvedčené postupy ukazujú, že spoločenstvá profitujú z lepšieho prístupu k internetu vo vidieckych oblastiach. Malo by sa sprístupniť základné vzdelávanie, ktoré by umožnilo najmä starším občanom používať internet.

4.3.

Tam, kde je to možné, by sa zamestnávatelia mali povzbudzovať, aby podporovali prácu na diaľku a využívali potenciálne výhody partnerstiev medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. Prostredníctvom podpory programu rozvoja vidieka môžu podnikatelia ľahšie prilákať investície zvonku a rozvíjať a predávať produkty s pridanou hodnotou, ako napr. potraviny, nápoje, prírodné a historické dedičstvo, kultúrne, zdravotné a rekreačné aktivity, pričom sa zároveň zabezpečí kontinuita vidieckych remesiel a zručností.

4.4.

Verejné služby v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zdravotnej a sociálnej starostlivosti by mali byť integrované, skupinové a inovatívne, pokiaľ ide o využívanie technologického pokroku, aby sa zabránilo diskriminácii a vylúčeniu najmä starších a dospievajúcich obyvateľov na vidieku. Geograficky rozptýlené štátne úrady by mohli slúžiť ako príklad pre znižovanie saturácie a znečisťovania miest a mestských oblastí a zároveň podporovať zmysel pre spravodlivý prístup k vidieku. Miestne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri plánovaní zameranom na vidiecke oblasti a zabezpečovaní pozitívnych opatrení v rámci vidieckych spoločenstiev v záujme zabezpečenia a podpory ich budúcnosti. Úrady sa môžu deliť o jednu budovu, resp. nevyužívané budovy sa môžu prispôsobiť novému obchodnému využitiu, pričom sa vytvárajú pracovné miesta, ktoré môžu ponúkať príležitosti pre väčší počet hospodárskych aktivít. Pri sprístupňovaní takýchto obnovených budov treba prihliadať na potreby miestnych mimovládnych organizácií, ako aj súkromného a verejného sektora.

4.5.

Malo by sa vyvíjať úsilie zamerané na rozvíjanie skutočného zmyslu pre partnerstvo medzi mestami resp. veľkomestami a ich susednými sídlam, aby partneri za vzájomne prijateľných podmienok rozvíjali zmysel pre spolupatričnosť, značku alebo spoločné investície. Združenie R.E.D. v spolupráci s ostatnými organizáciami v roku 2016 odporučilo vypracovať európsku politickú stratégiu pre vidiecke územia do roku 2030 (5). Ďalším príkladom je pilotný projekt organizácie Carnegie Trust pre partnerstvá miest. Na mestské/vidiecke partnerstvá by sa mali uplatňovať zásady trvalo udržateľného rozvoja a obehového hospodárstva.

4.6.

Na druhom zasadnutí Európskeho vidieckeho parlamentu v novembri 2015 bol prijatý Európsky vidiecky manifest. Sieť Európskeho vidieckeho parlamentu s partnermi v 40 krajinách sa zaoberá témami vymedzenými v manifeste. Európsky vidiecky parlament podporuje „posilnenú spoluprácu medzi občanmi, organizáciami a orgánmi vo vidieckych a mestských oblastiach s cieľom získať plný prospech zo sociálnych, kultúrnych a hospodárskych vzťahov, ktoré takáto spolupráca môže priniesť, ako aj intenzívnu výmenu názorov a osvedčených postupov medzi zúčastnenými subjektmi vo vidieckych a mestských oblastiach.“ Všetci partneri sa zaoberajú rôznymi témami (napr. malé mestá, udržateľné služby a infraštruktúra, integrovaný rozvoj vidieka a LEADER/CLLD), ktoré budú všetky zahrnuté do správy, ktorá bude predložená a bude predmetom diskusie na treťom zasadnutí Európskeho vidieckeho parlamentu v októbri 2017 vo Venhorste v Holandsku.

4.7.

Európska investičná banka by mala vytvoriť systémy podpory prispôsobené malým súkromným aj sociálnym vidieckym podnikom vrátane družstiev, tak ako to prisľúbila vo svojom programe na obdobie 2017 – 2019. Názorným príkladom jej podpory je podnik Niki’s Sweets v Agrose v pohorí Troodos na Cypre.

4.8.

Dobrovoľnícky sektor je veľmi aktívny vo vidieckych oblastiach, pomáha koordinovať činnosti a poskytuje pomoc ľuďom pri spoločnej práci. Sociálne a komunitné podniky, ako napr. 300 sociálno-hospodárskych spoločností v Dánsku, ktoré sú oprávnené používať značku RSV (Registreret Socialøkonomisk Virksomhed – registrovaná sociálno-hospodárska spoločnosť), alebo kaviareň Cletwr v strednom Walese, v narastajúcej miere prispievajú k nahrádzaniu verejných a súkromných služieb, ktoré boli zrušené. Ich práca je v súlade s koncepciou sociálnej zodpovednosti podnikov. Pri vytváraní a zachovaní udržateľnosti sociálnych a komunitných spoločností je dôležitá podpora a poradenstvo organizácií, ako je Plunkett Foundation.

4.9.

Obyvatelia obcí a malých miest predstavujú všetky sféry života a všetci potrebujú mať hlas vo svojom miestnom spoločenstve. Najnižšia úroveň verejnej správy, t. j. obecné rady alebo (malé) obce, by sa mali zapájať do rozhodovania na miestnej úrovni a mali by sa posilniť a dostať právomoci, aby mohli uspokojovať túto potrebu. Ľudia sú hrdí na svoje miestne spoločenstvá, čo sa môže uznať a využiť ako nástroj na povzbudzovanie ostatných, aby sa zapájali. Podnikatelia na dôchodku a osoby, ktoré pracovali vo verejnom alebo občianskom sektore, môžu ponúknuť mnohé zručnosti. Európske a miestne programy vytvárajú projekty, ktoré podporujú miestne partnerstvá zamerané na rozvoj ich obce alebo malého mesta, a mnoho miestnych podnikateľov vzišlo z tohto procesu. Prišli z rôznych sektorov a stali sa vyslancami svojho spoločenstva.

4.10.

Obce a malé mestá sú dôležitou súčasťou európskej kultúry. Často si zachovávajú svoje miestne zvyky a tradície. Tieto vidiecke sídla sú väčšinou „historické“ a ich architektúra odráža miestne stavebné materiály a štýly v priebehu mnohých storočí. V centrách malých miest sa väčšinou udržalo viac miestnych podnikov a neboli pohltené štandardnou fasádou požadovanou obchodnými reťazcami, tak ako je to v centrách väčších miest. Malé vidiecke sídla sú tiež úzko prepojené s krajinou, v ktorej sa nachádzajú, čo je vo veľkej miere súčasťou atmosféry obce a malého mesta a odzrkadľuje ich veľmi rôznorodý pôvod – obranná poloha na kopci, miesta na prebrodenie rieky, sídla pri prameňoch, na brehoch jazier, ostrovoch, na pobreží, atď. Kultúrne hodnoty v obciach a malých mestách by mali zaujímať popredné miesto pri propagácii Európskeho roku kultúrneho dedičstva 2018 a iniciatív, ktoré sa budú konať v jeho rámci. Dôležitú úlohu pri podpore tradícií a kultúry môžu zohrať starší obyvatelia vidieka, a preto im treba vytvoriť podmienky na aktívne pôsobenie v tejto oblasti.

4.11.

Tieto obce a malé mestá majú cenné aktíva, ktoré môžu uplatniť, s cieľom pomôcť zachovať alebo zlepšiť miestne ekonomiky. Sú prepojené s miestnym poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom a výrobou energie, ako aj s agroturistikou a vidieckym cestovným ruchom, aktivitami týkajúcimi sa zdravia, kultúrnymi festivalmi, ochranou životného prostredia a vzdelávaním. Existujú stovky príkladov z celej Európy, ktoré možno nasledovať, ako napríklad Kozárd v Maďarsku a Alston Manor v Anglicku. Správa organizácie Ecovast s názvom Význam malých miest je takisto hodnotným príspevkom, pokiaľ ide o popis a pochopenie významu úlohy, ktorú zohrávajú obce a malé mestá.

4.12.

Budúce politiky v oblasti rozvoja vidieka, ktoré boli s nadšením schválené na konferencii Cork 2.0 v septembri 2016, by mali členským štátom a regiónom pomôcť vytvoriť podporné politiky pre rozvoj vidieka a povzbudzovať realizáciu projektov v rámci európskych programov. Vykonanie posúdenia vplyvu na vidiecke oblasti, ktoré sa popisuje vo vyhlásení Cork 2.0, má zásadný význam pre EÚ, členské štáty a regióny.

4.13.

Metodika LEADER a miestny rozvoj vedený komunitou financované EÚ poskytujú vidieckym spoločenstvám pomocné nástroje na posilňovanie a získavanie právomocí. Zástupcovia iniciatívy LEADER a miestne akčné skupiny môžu podporovať snahy zakladať a rozširovať súkromné a neziskové podniky a posilňovať a zaisťovať angažovaného a pozitívneho spoločenského ducha. Iniciatívu LEADER do roku 2014 podporoval Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka, ale od roku 2015 môžu túto metodiku uplatňovať aj iné štrukturálne a investičné fondy prostredníctvom financovania z viacerých fondov v spolupráci s miestnym rozvojom vedeného komunitou (CLLD). Táto skutočnosť si vyžaduje lepšiu spoluprácu a príklady osvedčených postupov možno nájsť v IRD Duhallow, SECAD v grófstve Cork a PLANED vo Walese, ktoré realizujú miestny rozvoj vedený komunitou zdola nahor už mnoho rokov.

4.14.

V rámci európskych programov existuje množstvo projektov na rozvoj vidieka, ktoré dobre prezentujú veľkú rozmanitosť osvedčených postupov v malých mestách a obciach. Osvedčené postupy poukazujú aj na potrebu a hodnotu sprostredkovateľov podporujúcich podnikateľov a malé skupiny.

V Bruseli 18. októbra 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Revitalizácia vidieckych oblastí prostredníctvom inteligentných obcí (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  R.E.D.: Rurality – Environment – Development.

(3)  Praktický príklad osvedčených postupov od Ully Herlitz a kol. ENSRD: Európska sieť pre rozvoj vidieka, ELARD: Európske združenie LEADER pre rozvoj vidieka, Ecovast: Európska rada pre dedinu a malé mestá.

(4)  Ecovast bol súčasťou bývalej siete GR Regio RURBAN.

(5)  Making Europe Grow with its Rural Territories (Rast pre Európu prostredníctvom jej vidieckych oblastí).


2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/22


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Klimatická spravodlivosť

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 081/04)

Spravodajca:

Cillian LOHAN

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

23. 2. 2017

Právny základ

článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku

 

stanovisko z vlastnej iniciatívy

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Prijaté v sekcii

3. 10. 2017

Prijaté v pléne

19. 10. 2017

Plenárne zasadnutie č.

529

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

194/12/8

1.   Závery a odporúčania

1.1.

V rámci koncepcie klimatickej spravodlivosti sa globálna zmena klímy chápe aj ako politická a etická otázka, nielen vyslovene environmentálna otázka. Zvyčajne sa poníma v globálnom kontexte vzájomnej priestorovej a časovej závislosti a uznáva sa v nej, že tí najzraniteľnejší a najchudobnejší v spoločnosti musia často znášať najväčší vplyv následkov zmeny klímy, a to aj napriek tomu, že práve tieto skupiny sú najmenej zodpovedné za emisie, ktoré zmenu klímy spôsobujú. V širšom zmysle sa v tomto stanovisku v rámci klimatickej spravodlivosti považuje za potrebné zaoberať otázkou spravodlivosti v súvislosti s často neprimeraným vplyvom zmeny klímy na občanov a komunity v rozvojových aj rozvinutých hospodárstvach.

1.2.

EHSV sa domnieva, že všetci občania majú právo na zdravé a čisté životné prostredie, ako aj právo očakávať, že vlády prevezmú zodpovednosť za záväzky svojich štátov a za vnútroštátne stanovené príspevky na základe Parížskej dohody týkajúce sa faktorov ovplyvňujúcich zmenu klímy a nebezpečenstiev vyplývajúcich zo zmeny klímy a uznajú nielen zjavnejšie environmentálne a ekonomické aspekty, ale aj spoločenský dosah.

1.3.

EHSV navrhuje začať diskusiu o charte EÚ o právach súvisiacich s klímou, ktorá by zahŕňala práva občanov a prírody v súvislosti s výzvami týkajúcimi sa krízy vyvolanej globálnou zmenou klímy. EHSV uznáva vedúcu úlohu EÚ pri presadzovaní stabilného a spravodlivého medzinárodného režimu v oblasti klímy a vyzýva inštitúcie EÚ a národné vlády, aby preskúmali uplatňovanie zásad klimatickej spravodlivosti na všetkých úrovniach: celosvetovej, európskej, vnútroštátnej a komunitnej. Proces európskeho semestra by sa mohol použiť ako nástroj na dosiahnutie tejto ambície. Klimatická spravodlivosť sa týka spravodlivosti pre ľudí aj pre životné prostredie, od ktorého sme závislí, pričom obe otázky sú navzájom prepojené. EHSV v tejto súvislosti pripomína dve nedávne iniciatívy: globálny pakt o životnom prostredí a projekt všeobecnej deklarácie práv ľudstva.

1.4.

Systémy výroby a spotreby sa musia zmeniť tak, aby sa prispôsobili zmene klímy a zmierňovali ju. Tento prechod sa bude musieť uskutočniť na celom svete a v rámci jednotlivých odvetví, pričom EÚ môže zohrávať vedúcu úlohu. Je potrebné identifikovať a náležite podporiť najzraniteľnejšie podnikateľské sektory a najzraniteľnejších pracovníkov. V tejto transformácii treba podporovať najmä potravinové systémy a ich príslušné zainteresované strany. Udržateľná spotreba potravín sa musí začať v počiatočnej fáze prípravy pôdy a riadenia prírodných systémov, aby sa zabezpečil základný stavebný kameň pre získavanie potravín. EÚ by mala poskytnúť jasné vedenie v súvislosti s podporou trvalo udržateľného riadenia a ochrany pôdy.

1.5.

Silu spotrebiteľov pri dosahovaní prechodu možno využiť len vtedy, ak budú mať spotrebitelia možnosť zvoliť si udržateľné etické alternatívy, ktoré by neviedli k výraznému zníženiu pohodlia alebo kvality z hľadiska služieb, použitia alebo dostupnosti. Uskutočniteľné alternatívy pre spotrebiteľov môžu vychádzať z nových hospodárskych modelov, ako je napr. digitálne, kolaboratívne a obehové hospodárstvo, a takisto sa môžu vypracovať na základe medzinárodnej spolupráce v oblasti globálneho, resp. sektorového prechodu na tieto modely.

1.6.

Na zabezpečenie infraštruktúry a primeranej podpory pre spotrebiteľov, ktorí by chceli viesť životný štýl spôsobujúci nízke emisie oxidov uhlíka, by sa mali využívať podporné mechanizmy vrátane verejných prostriedkov a ekonomických nástrojov a stimulov, a to vrátane pomoci pri hradení vyšších nákladov na etické/dlhodobé/udržateľné tovary a služby, pričom by sa malo zároveň zaručiť, že sa tým neohrozí konkurencieschopnosť.

1.7.

Musí sa zmapovať presun pracovných miest v nízkouhlíkovom hospodárstve a čo najskôr sa musia identifikovať príležitosti. Vďaka tomu bude možné navrhnúť a uplatňovať efektívne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že pracovníci budú chránení a že sa pri spravodlivom prechode zachová ich kvalita života.

1.8.

EHSV opakuje svoju výzvu na vytvorenie európskeho strediska pre monitorovanie chudoby (1), ktoré by spojilo všetky zainteresované strany s cieľom pomôcť definovať európske ukazovatele energetickej chudoby. Spravodlivosť pre všetkých občanov znamená zabezpečiť dodávku ekologickej, cenovo dostupnej a prístupnej energie pre každého.

1.9.

EHSV vyzýva na ukončenie dotovania fosílnych palív a zmenu smerom k podpore prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov.

1.10.

Účinné politiky v oblasti udržateľnosti závisia od zabezpečenia toho, že opatrenia na podporu tohto prechodu budú jasne stanovené, prioritné a náležite financované. EÚ musí zároveň začať veľmi komplexné medzinárodné rokovania zamerané na dosiahnutie globálnej dohody, ktorou by sa mohli zmierniť príčiny zmeny klímy a podporiť udržateľnejší model svetového hospodárstva.

2.   Kontext/Dôvod vypracovania stanoviska

2.1.

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy vychádza z pracovného plánu Strediska pre monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja na rok 2017. Klimatická spravodlivosť je témou, ktorá nás všetkých ovplyvňuje, ale na úrovni EÚ sa v súvislosti s ňou vykonáva málo opatrení. Pre EHSV je to príležitosť prevziať vedúcu úlohu a predložiť prvé návrhy najmä v súvislosti s Európou. Mnohé aspekty klimatickej spravodlivosti sa musia ešte do hĺbky prediskutovať, napríklad otázka globálneho a individuálneho prideľovania emisných kvót.

2.2.

EHSV chce zaujať inštitucionálne postavenie s cieľom poskytnúť pohľad organizovanej občianskej spoločnosti EÚ v rámci diskusie o vplyve zmeny klímy a spôsobe, ako sa najlepšie vyrovnať s týmto vplyvom spravodlivým a primeraným spôsobom.

2.3.

Vzhľadom na medzinárodne prijaté ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížsku dohodu a skutočnosť, že dôsledky zmeny klímy sú už citeľné, musíme o to naliehavejšie uplatňovať klimatickú spravodlivosť, a to prostredníctvom konkrétnych opatrení.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

V rámci koncepcie klimatickej spravodlivosti sa globálna zmena klímy chápe aj ako politická a etická otázka, nielen vyslovene environmentálna otázka. Uznáva sa v nej, že tí najzraniteľnejší a najchudobnejší v spoločnosti musia často znášať najväčší vplyv následkov zmeny klímy. Táto koncepcia sa zvyčajne vníma v globálnom kontexte vzájomnej priestorovej a časovej závislosti, a to so zameraním na zodpovednosť krajín, ktorých rozvoj bol založený na využívaní prírodných zdrojov.

3.2.

Ciele trvalo udržateľného rozvoja idú nad rámec svojich predchodcov (miléniových rozvojových cieľov) a uznávajú vzájomnú zodpovednosť, stotožnenie sa s danými cieľmi, spoločný postup a potrebu inkluzívnych participatívnych postupov. EHSV uznáva vedúcu úlohu EÚ pri presadzovaní stabilného a spravodlivého medzinárodného klimatického režimu a vyzýva inštitúcie EÚ a národné vlády, aby preskúmali uplatňovanie zásad klimatickej spravodlivosti na všetkých úrovniach: celosvetovej, európskej, vnútroštátnej a komunitnej. Proces európskeho semestra by sa mohol použiť ako nástroj na dosiahnutie tejto ambície. Preto sa v tomto stanovisku v rámci klimatickej spravodlivosti považuje za potrebné zaoberať otázkou spravodlivosti v súvislosti s často neprimeraným vplyvom zmeny klímy na občanov a komunity v rozvojových aj rozvinutých hospodárstvach.

3.3.

Problematickým aspektom je odpor voči politikám v oblasti zmeny klímy, ktoré sa vnímajú ako penalizácia bežného občana, určitých odvetví (napr. agropotravinárstva alebo dopravy) alebo komunít a jednotlivcov závislých od fosílnych palív, a to aj napriek prínosu týchto politík.

3.4.

Rôzne politické iniciatívy sa zameriavajú na sektory a oblasti, ktoré sú výrazne ovplyvnené klimatickými výzvami, napríklad zdravotníctvo, doprava, poľnohospodárstvo a energetika. Klimatická spravodlivosť môže poskytnúť komplexný integrovaný prístup, ktorým sa zabezpečí, aby sa prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo dosiahol primeraným a spravodlivým spôsobom.

3.5.

Je dôležité poznamenať, že klimatická spravodlivosť sa netýka len tých, ktorí sú priamo zasiahnutí vplyvmi zmeny klímy, ale aj tých, ktorí sú zasiahnutí faktormi ovplyvňujúcimi zmenu klímy prostredníctvom závislosti od tovaru, služieb a životného štýlu, ktoré sú spojené s vysokými emisiami a nízkou efektívnosťou využívania zdrojov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.   Sociálna spravodlivosť

4.1.1.

EHSV sa domnieva, že všetci občania majú právo na zdravé a čisté životné prostredie, ako aj právo očakávať, že vlády prevezmú zodpovednosť za záväzky svojich štátov a za vnútroštátne stanovené príspevky na základe Parížskej dohody týkajúce sa faktorov ovplyvňujúcich zmenu klímy a nebezpečenstiev vyplývajúcich zo zmeny klímy a uznajú nielen zjavnejšie environmentálne a ekonomické aspekty, ale aj spoločenský dosah.

4.1.2.

Pilier sociálnych práv EÚ má slúžiť ako sprievodca pre obnovený proces zbližovania smerom k lepším pracovným a životným podmienkam medzi členskými štátmi. Je založený na 20 zásadách, z ktorých mnohé budú ovplyvnené buď priamo zmenou klímy, alebo nepriamo potrebou prechodu na nové ekonomické modely.

4.1.3.

EHSV navrhuje začať v súvislosti s ľudskými a sociálnymi právami diskusiu o vypracovaní charty o právach súvisiacich s klímou. Táto charta by zahŕňala práva občanov a prírody v súvislosti s výzvami týkajúcimi sa krízy vyvolanej zmenou klímy. EHSV v tejto súvislosti pripomína Všeobecnú deklaráciu práv ľudstva, ktorej návrh vypracovala Corinne Lepage v roku 2015 pri príležitosti COP21.

4.1.4.

Práva prírody sa v súčasnosti uznávajú v rôznych krajinách sveta prostredníctvom legislatívneho postupu. Napríklad v Holandsku v roku 2015 mimovládna organizácia Urgenda vyhrala súdny spor proti vláde vo veci týkajúcej sa klímy. Holandský najvyšší súd dôsledne potvrdil zásadu, že vláda môže byť právne zodpovedná za to, že neprijala dostatočné opatrenia na predchádzanie predvídateľným ujmám vyplývajúcim zo zmeny klímy. Podobné prípady sa pripravujú aj v Belgicku a v Nórsku. Okrem toho aj iniciatívy, ako je Globálny pakt pre životné prostredie, spustený 24. júna 2017, upozorňujú na to, že je potrebné spravodlivé globálne environmentálne riadenie, ktoré sa dosiahne tým, že sa prostredníctvom všeobecného, prierezového, univerzálneho nástroja doplnia „práva tretej generácie“.

4.1.5.

Je potrebné zabezpečiť, aby najzraniteľnejšie osoby v spoločnosti nemuseli znášať nespravodlivé zaťaženie a aby sa náklady na prechod na ekonomický model reagujúci na zmenu klímy spravodlivo rozdelili v celej spoločnosti. Napríklad zásada „znečisťovateľ platí“ by sa mala uplatňovať na úrovni tých, ktorí vytvárajú znečistenie a majú z toho zisk, na rozdiel od úrovne koncového používateľa v prípadoch, keď neexistuje žiadna reálna alternatíva. Dôkladné a relevantné uplatňovanie tejto dôležitej zásady už EHSV preskúmal (2).

4.1.6.

V dôsledku množstva vysídlených osôb sa zvýšia rôzne druhy migrácie (vrátane klimatických utečencov) (3). Už sme boli svedkami slabej pripravenosti EÚ riešiť túto problematiku, ako aj otázku neprimeranej záťaže v jednotlivých členských štátoch. EHSV už zdôraznil, ako môžu nevyvážené hospodárske procesy v tejto súvislosti prispieť k destabilizácii (4).

4.1.7.

Na úrovni EÚ neexistuje žiadny samostatný nástroj, ktorý by sa vzťahoval na „osoby vysídlené z environmentálnych dôvodov“, ako sa zistilo v nedávnej štúdii Európskeho parlamentu o klimatických utečencoch. Smernica o dočasnej ochrane je politicky ťažkopádnym nástrojom na riešenie akéhokoľvek masového vysídľovania a EHSV podporuje postoj, že Lisabonskou zmluvou sa poskytuje dostatočne široký mandát na revíziu prisťahovaleckej politiky s cieľom upraviť štatút „osôb vysídlených z environmentálnych dôvodov“.

4.2.   Agropotravinárske odvetvie

4.2.1.

Systémy potravinárskej výroby a spôsoby stravovania sa zmenia, aby sa prispôsobili zmene klímy a zmierňovali ju. Všetci občania sú závislí od agropotravinárskeho sektora (napr. poľnohospodári, rodiny, osoby pôsobiace v dodávateľskom reťazci, spotrebitelia), a preto by sa prechodom na spoločnosť s nízkymi emisiami oxidov uhlíka malo zabezpečiť, aby sa postihnutým osobám poskytla v rámci tejto zmeny pomoc a podpora. Tento prechod sa navyše bude musieť uskutočniť na celom svete a v rámci jednotlivých odvetví, pričom EÚ môže zohrávať vedúcu úlohu.

4.2.2.

Zmena klímy predstavuje mimoriadne náročnú výzvu pre európske poľnohospodárstvo, ktoré je na jednej strane faktorom podnecujúcim túto zmenu a zároveň odvetvím, na ktoré má zmena klímy najväčší vplyv.

4.2.3.

Tento sektor sa musí nanovo definovať z hľadiska jeho príspevku k prirodzeným absorpčným systémom, ako sú napr. ekosystémové služby, ktoré dokážu zmierniť niektoré vplyvy zmeny klímy. Tie by sa mali uznať a verejné financovanie prostredníctvom SPP by malo smerovať k podpore týchto služieb, ktoré poľnohospodárstvo poskytuje popri dosahovaní svojho cieľa, t. j. produkcie potravín. Táto všeobecná koncepcia bola podporená v nedávno prijatom stanovisku (5).

4.2.4.

Udržateľná spotreba potravín sa musí začať v počiatočnej fáze prípravy pôdy a riadenia prírodných systémov, aby sa zabezpečil základný stavebný kameň pre získavanie potravín. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné začať diskusiu o potrebe rámcovej smernice o pôde a poskytnúť jasné vedenie v súvislosti s významom presadzovania udržateľného riadenia a ochrany pôdy (6). Na ochranu pôdy a jej úlohu v ekosystémových službách sa zameriava súčasné estónske predsedníctvo Rady EÚ (7).

4.2.5.

EHSV presadzuje koncepciu udržateľnej výroby a spotreby. Dosiahnutie konsenzu o potrebe zmeny postojov k spotrebe mäsa bude závisieť od určenia príležitostí a podporných opatrení potrebných na zabezpečenie spravodlivého prechodu pre tých, ktorí sú závislí od agropotravinárskeho sektora.

4.2.6.

Ide o sektor ovplyvnený aj faktormi ovplyvňujúcimi zmenu klímy, najmä svojou závislosťou od fosílnych palív, a to od produkcie potravín cez spracovanie až po prepravu a balenie. Politiky musia byť formulované vzhľadom na uzavretý charakter existujúceho agropotravinárskeho modelu a musia mapovať dosiahnuteľnú cestu k udržateľnej budúcnosti pre poľnohospodárov, ktorá bude šetrná ku klíme.

4.2.7.

Environmentálne politiky nemusia byť v rozpore s okamžitými potrebami poľnohospodárskeho sektora, ak sa považujú za uplatňovanie podporných mechanizmov na uľahčenie prechodu na spoločnosť s nízkymi emisiami oxidov uhlíka.

4.3.   Spotrebitelia

4.3.1.

Silu spotrebiteľov pri dosahovaní prechodu možno využiť len vtedy, ak budú mať spotrebitelia možnosť zvoliť si udržateľné etické alternatívy, ktoré by neviedli k výraznému zníženiu pohodlia alebo kvality z hľadiska služieb, použitia alebo dostupnosti. Uskutočniteľné alternatívy pre spotrebiteľov môžu vychádzať z nových hospodárskych modelov, ako je napr. digitálne, kolaboratívne a obehové hospodárstvo, a takisto sa môžu vypracovať na základe medzinárodnej spolupráce v oblasti globálneho, resp. sektorového prechodu na tieto modely.

4.3.2.

Zásada „znečisťovateľ platí“ sa príliš často uplatňuje nesprávne a poplatky sa vynucujú od spotrebiteľov, ktorí nemajú žiadnu dostupnú životaschopnú alternatívu. Spotrebitelia musia mať možnosť alternatívy predtým, než sa ceny budú môcť stať efektívnym nástrojom na presadzovanie zmeny správania v požadovanom smere.

4.3.3.

Daň z plastových tašiek je dobrým príkladom toho, ako spotrebitelia čelia malej dani, ale majú k dispozícii alternatívne možnosti – priniesť si vlastnú tašku alebo použiť škatuľu, ktorú poskytuje maloobchodník. Pri uplatňovaní takéhoto prístupu sa môže dosiahnuť rozsiahla zmena správania.

4.3.4.

Naproti tomu zdanenie fosílnych palív (napríklad benzínu) na úrovni spotrebiteľa môže spôsobiť nespokojnosť a presmerovanie disponibilného príjmu na palivo. Môže ďalej podnecovať sekundárny nezákonný trh a predovšetkým pritom zachovať zisky výrobcu znečisťujúcej látky. Situáciu zhoršuje aj skutočnosť, že vo väčšine prípadov tieto dane neboli účelovo viazané. Občania majú pocit, že politiky v oblasti zmeny klímy sú spojené s nespravodlivým ukladaním sankcií tým, ktorí nemajú inú možnosť než prevádzkovať podnik v rámci hospodárstva fosílnych palív.

4.3.5.

Na zabezpečenie infraštruktúry a primeranej podpory pre spotrebiteľov, ktorí by chceli viesť životný štýl spôsobujúci nízke emisie oxidov uhlíka, by sa mali investovať podporné mechanizmy vrátane verejných prostriedkov a ekonomických nástrojov, a to vrátane pomoci pri hradení vyšších nákladov na etické/dlhodobé/udržateľné tovary a služby. To by sa mohlo uskutočňovať formou verejno-súkromných partnerstiev. Automobilový priemysel je dobrým praktickým príkladom postupov spätného financovania výrobcov na zlepšenie prístupu spotrebiteľov k novým automobilom. Podobné typy podporných systémov by sa mohli ponúkať aj v iných sektoroch, napríklad pri bielej technike a dodatočnej modernizácii domácnosti alebo podnikov.

4.3.6.

Existuje rozpor z hľadiska klímy vo využívaní verejných prostriedkov na podporu a investovanie do systémov a infraštruktúr, ktoré zvyšujú závislosť konečného spotrebiteľa od faktorov ovplyvňujúcich zmenu klímy a súbežne sa snažia obmedziť a zvládať dosah zmeny klímy. Spotrebitelia znášajú dôsledky tejto situácie ako prví. Možnosť voľby medzi zaplatením vyššej ceny namiesto možností spôsobujúcich znečistenie alebo možnosti zaobísť sa bez daného tovaru či služby nie je „spravodlivá“ voľba, ktorá sa má občanom ponúknuť.

4.3.7.

Je rozšírený názor, že udržateľný životný štýl a udržateľné rozhodnutia v oblasti spotreby sú zlučiteľné len s vysokým disponibilným príjmom. Voľby, ktoré sú etické, šetrné ku klíme a udržateľné, nie sú prístupné všetkým v rovnakej miere. Politický rámec, ktorý by spochybnil tento názor a zvýšil dostupnosť pre všetkých spotrebiteľov, by mal podporiť takú tvorba cien, v ktorej by boli zahrnuté klimatické náklady (vrátane intenzity využívania zdrojov) na tovar a služby.

4.3.8.

Právne predpisy EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa sú staršie než uznanie udržateľnej spotreby za základné právo spotrebiteľa zo strany OSN z roku 1999, a preto sa v nich toto uznanie neuvádza (8). EHSV opakuje svoju výzvu na uplatňovanie politiky udržateľnej spotreby. To je obzvlášť dôležité v kontexte cieľov trvalo udržateľného rozvoja a iniciatívy v oblasti obehového hospodárstva.

4.3.9.

Bez alternatívnej voľby nemá spotrebiteľ inú možnosť, než žiť v chudobe, robiť nesprávne rozhodnutia, rozhodnutia ohrozujúce zdravie či neudržateľné rozhodnutia, čím sa uňho vyvinie odpor voči „environmentálnym“ politikám, ktoré sú vnímané tak, že penalizujú koncových používateľov. Na druhej strane tí, ktorí z tohto systému ťažia, neplatia, ale zarábajú viac peňazí, a tak sa pod maskou environmentálnej politiky zvyšuje nerovnosť, čo je v rozpore so zásadami udržateľnosti.

4.4.   Zmeny na trhu práce

4.4.1.

Je nevyhnutné chrániť počas transformácie všetkých pracovníkov, a to tak osoby s nízkou kvalifikáciou alebo neprenosnými zručnosťami, ako aj osoby na pracovných miestach, ktoré si vyžadujú vysokú kvalifikáciu. Je potrebné identifikovať a náležite podporiť najzraniteľnejšie sektory a najzraniteľnejších pracovníkov. Automatizácia pracovných miest v rámci nízkouhlíkového hospodárstva môže viesť k rušeniu určitých pracovných miest (9).

4.4.2.

Medzi možnosti na dosiahnutie tejto ochrany patria rekvalifikácia a vzdelávanie. Pracovníci, ktorých pracovné miesta zaniknú v dôsledku zmeny klímy alebo v dôsledku potreby ukončiť závislosť od faktorov ovplyvňujúcich zmenu klímy, by nemali byť tí, ktorí zaplatia cenu za túto zmenu.

4.4.3.

Včasná identifikácia zručností, ktoré umožnia plné zapojenie do týchto nových hospodárskych modelov, je jednou časťou riešenia, ale tieto zručnosti by sa mali mapovať aj v kontexte existujúcej zamestnanosti a závislosti od súčasného neudržateľného modelu.

4.4.4.

Je dôležité chrániť a zachovávať komunity tam, kde je to možné, a uľahčiť prechod s minimálnym vplyvom na sociálny aj hospodársky blahobyt postihnutých osôb.

4.4.5.

V nových navrhovaných hospodárskych modeloch sú jasne identifikovateľné nové príležitosti vrátane hospodárstva zameraného na funkčnosť, kolaboratívneho a obehového hospodárstva. V tejto súvislosti by mala EÚ začať nevyhnutné medzinárodné rokovania zamerané na vytvorenie globálneho ekonomického modelu.

4.5.   Zdravie

4.5.1.

Zmena klímy a faktory, ktoré ju spôsobujú, si vyberajú daň v oblasti zdravia. Dá sa to posudzovať napríklad na základe počtu úmrtí a ochorení spojených so znečistením ovzdušia, ktoré predstavujú náklady pre spoločnosť, ako aj pre verejné systémy zdravotnej starostlivosti. Tieto systémy musia zohľadňovať úlohu, ktorú zohráva zmena klímy a jej hnacie faktory v zdravotníctve.

4.5.2.

Zdravie a blahobyt vzájomne súvisia s možnosťou prístupu do prírody (IEEP). Mnohé členské štáty čelia zdravotným a spoločenským problémom, ako je obezita, problémy duševného zdravia, sociálne vylúčenie, hluk a znečistenie ovzdušia, ktoré neúmerne postihujú sociálne a ekonomicky znevýhodnené a zraniteľné skupiny.

4.5.3.

Investovaním do prírody sa rieši problém zmeny klímy nielen z hľadiska eliminácie znečisťujúcich látok, ale aj z hľadiska investícií do ukladania uhlíka v prírodných ekosystémoch. Následné zdravotné prínosy sú dvojaké: prevencia zvyšovania výskytu zlého zdravotného stavu a podpora aktívneho životného štýlu vedúceho k zlepšeniu zdravia občanov a komunít. Rozpoznanie tohto aspektu pomáha pri zabezpečovaní politických rozhodnutí, ktoré sú vyvážené, informované a založené na dôkazoch.

4.6.   Energetika

4.6.1.

Výroba energie z obnoviteľných zdrojov vyjadrená v percentách spotreby elektrickej energie sa v EÚ medzi rokmi 2004 a 2015 viac ako zdvojnásobila (zo 14 % na 29 %). Avšak pokiaľ ide o vykurovanie, budovy, priemysel a dopravu, sú energetické požiadavky stále obrovské. Pokrok je síce badateľný, no východisková úroveň je veľmi nízka. Napríklad podiel energie z obnoviteľných zdrojov v rámci spotreby paliva v doprave sa za rovnaké obdobie zvýšil z 1 % na 6 %.

4.6.2.

Energetická chudoba je problémom v celej Európe a hoci jej význam a kontext sa môžu v jednotlivých krajinách líšiť, predstavuje to ďalší príklad toho, že je potrebné zabezpečiť, aby sa politiky v oblasti zmeny klímy zameriavali na ochranu najzraniteľnejších osôb.

4.6.3.

EHSV opakuje svoju výzvu na vytvorenie európskeho strediska pre monitorovanie chudoby (10), ktoré by spojilo všetky zainteresované strany s cieľom pomôcť definovať európske ukazovatele energetickej chudoby. Spravodlivosť pre všetkých občanov znamená zabezpečiť dodávku ekologickej, cenovo dostupnej a prístupnej energie pre každého.

4.6.4.

Politiky, ktoré podporujú riešenie problému energetickej chudoby v EÚ, môžu byť takisto riešením v súvislosti so zavedením infraštruktúry pre ekologickú energiu a jej dodávky, a to prostredníctvom zmeny zamerania dotácií a koordinácie politickej vôle.

4.6.5.

Politiky, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú dotácie na fosílne palivá, predstavujú zvrátenie zásady „znečisťovateľ platí“ – v týchto prípadoch sa platí znečisťovateľovi. Mnohé z týchto dotácií sú pre koncového používateľa neviditeľné, ale v konečnom dôsledku sa čerpajú z verejných prostriedkov. V nedávnom stanovisku (11) sa už uvádza argument na podporu zastavenia dotácií škodlivých pre životné prostredie v EÚ a v ďalšom stanovisku o mapovaní politík EÚ v oblasti udržateľného rozvoja (12) sa zdôrazňuje potreba plniť existujúce záväzky s cieľom odstrániť dotácie škodlivé pre životné prostredie a takisto dôrazná podpora reformy environmentálnej dane.

4.6.6.

Podpora by mala byť dostupná pre všetkých, dotácie by sa mali zamerať na obnoviteľné zdroje energie, zatiaľ čo dotácie na faktory spôsobujúce zmenu klímy by sa mali okamžite ukončiť a výnimky by sa mali uplatňovať spravodlivejšie, výslovne by sa nemali zameriavať na tých, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť najviac, ani na tých, ktorí zo znečisťovania profitujú. Dotácie na fosílne palivá sa podľa MMF v súčasnosti pohybujú vo výške 10 miliónov USD za minútu. Odstránením týchto dotácií by sa vládne príjmy zvýšili o 3,6 % celosvetového HDP, emisie by sa znížili o viac ako 20 %, výskyt predčasných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia by sa znížil o viac ako polovicu a celosvetová hospodárska prosperita by sa zvýšila o 1,8 bilióna USD (2,2 % celosvetového HDP). Tento údaj poukazuje na nespravodlivú povahu súčasného systému.

4.6.7.

Účinné politiky v oblasti udržateľnosti závisia od zabezpečenia toho, že opatrenia na podporu tohto prechodu budú jasne stanovené, prioritné a náležite financované.

V Bruseli 19. októbra 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Stanovisko EHSV na tému Koordinovaná európska činnosť s cieľom zabrániť energetickej chudobe a bojovať proti nej, Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 21.

(2)  Stanovisko na tému Dosah záverov konferencie COP 21 na európsku dopravnú politiku, Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 10.

(3)  Stanovisko na tému Integrácia utečencov v EÚ, Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 19.

(4)  Európsky konsenzus o rozvoji, Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 71.

(5)  Stanovisko na tému Možná transformácia spoločnej poľnohospodárskej politiky, Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 10.

(6)  Stanovisko na tému Obehové hospodárstvo – Hnojivá, Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 80.

(7)  Stanovisko na tému Využívanie pôdy na udržateľnú výrobu potravín a ekosystémové služby (pozri stranu 72 tohto úradného vestníka).

(8)  Stanovisko na tému Spotreba založená na spolupráci alebo participácii: model udržateľnosti pre 21. storočie, Ú. v. EÚ C 177, 11.6.2014, s. 1.

(9)  Stanovisko na tému Prechod k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050 (pozri stranu 44 tohto úradného vestníka).

(10)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(11)  Stanovisko na tému Trhové nástroje na prechod k hospodárstvu v EÚ s efektívnym využívaním zdrojov a nízkymi emisiami uhlíka, Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 1.

(12)  Stanovisko na tému Trvalo udržateľný rozvoj: Mapovanie vnútorných a vonkajších politík EÚ, Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 41.


2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/29


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Rozvojové partnerstvá EÚ a výzva, ktorú predstavujú medzinárodné daňové dohody

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 081/05)

Spravodajca:

Alfred GAJDOSIK

Pomocný spravodajca:

Thomas WAGNSONNER

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

26. 1. 2017

Právny základ

článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku

 

stanovisko z vlastnej iniciatívy

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre vonkajšie vzťahy

Prijaté v sekcii

28. 9. 2017

Prijaté v pléne

18. 10. 2017

Plenárne zasadnutie č.

529

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

182/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje rozvojovú politiku, ktorá rozvoj vníma ako proces uskutočňovaný rovnocenne zapojenými krajinami, založený na vzájomnom rešpekte a nezávislých rozhodnutiach. Financovanie a dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré boli dohodnuté na úrovni Organizácie Spojených národov (OSN), si vyžaduje celosvetovo koordinované úsilie. EHSV by chcela zdôrazniť, že Hospodárska a sociálna rada OSN by mohla vo vzťahu k daňovým záležitostiam zohrávať významnejšiu úlohu, keďže je vhodným fórom pre túto otázku. To by zaručilo zameranie sa na ciele udržateľného rozvoja v Agende 2030, ako aj zapojenie sa všetkých krajín za rovnakých podmienok.

1.2.

Na základe medzinárodných dohôd o reforme medzinárodného daňového práva, napríklad prostredníctvom akčného plánu OECD v oblasti BEPS, by sa mal posúdiť účinok úsilia o tieto medzinárodné reformy vo vzťahu k cieľom udržateľného rozvoja a mal by sa lepšie zohľadniť pri vytváraní medzinárodných daňových politík. EHSV konštatuje, že dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje finančné zdroje. Mnohé krajiny však čelia veľkým výzvam, pokiaľ ide o generovanie verejných príjmov prostredníctvom výnosov z daní. V rozvojových krajinách dôvody tohto stavu súvisia na jednej strane s ťažkou implementáciou systémov dane z príjmu a dane z obratu, na strane druhej ich nepriaznivo ovplyvňuje celosvetová konkurencia v oblasti dane z príjmu právnických osôb a v neposlednom rade aj forma zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Ďalšími faktormi sú kapacitné obmedzenia a nedostatočný prenos informácií.

1.3.

EHSV výslovne víta, že Európska únia (EÚ) a jej členské štáty vynaložili v rámci medzinárodnej reformy značné úsilie na odstránenie nedostatkov medzinárodného daňového systému. Toto úsilie je vítané a treba ho podporovať, účinne implementovať a aj podrobovať pravidelnému monitorovaniu. V čele tohto úsilia o reformy však v prvom rade stoja veľké rozvinuté krajiny v rámci OECD. Malo by sa určiť, či by OSN z dôvodu globálneho členstva – najmä rozvojových krajín – nebola vhodnejším fórom na vypracovanie medzinárodnej daňovej politiky v celosvetovom meradle. EHSV však poukazuje na nedostatok zdrojov a zamestnancov v príslušných daňových orgánoch OSN. OSN preto treba poskytnúť dostatočné prostriedky.

1.4.

Opatrenia EÚ týkajúce sa medzinárodnej daňovej transparentnosti a akčného plánu BEPS budú mať tiež vplyv na rozvojové krajiny. EHSV víta skutočnosť, že Európsky parlament (EP) a Európska komisia sa už k spoločným aspektom daňovej a rozvojovej politiky vyjadrili. Dobrým krokom je aj vznik platformy pre dobrú správu daňových záležitostí, ktorú zriadila Európska komisia. Na tejto platforme bol ako pracovný dokument predstavený súbor nástrojov týkajúcich sa účinku presahovania zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s rozvojovými krajinami, ktorý slúži ako základ pre úvahy členských štátov o prepracovaní zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s rozvojovými krajinami.

1.5.

EHSV berie na vedomie, že EP v správe z roku 2015 žiadal viacero zlepšení, k ich implementácií však zatiaľ nedošlo. EHSV v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na svoje predchádzajúce stanoviská, v ktorých odzneli pripomienky predovšetkým k vykazovaniu podľa jednotlivých krajín a k boju proti praniu špinavých peňazí, ako aj odporúčania týkajúce sa registrov verejného vlastníctva. EHSV upozorňuje, že sa vypracováva zoznam jurisdikcií, ktoré nespolupracujú, pokiaľ ide o daňové záležitosti. Vyzýva, aby sa vyvinulo intenzívnejšie úsilie implementovať požiadavky EP a odporúča, aby sa zohľadnila príslušná kritika zo strany mimovládnych organizácií. Je zmysluplné usilovať sa o celosvetové zavedenie týchto opatrení prostredníctvom medzinárodných daňových dohôd, aby sa zlepšila dostupnosť informácií pre daňové orgány v rozvojových krajinách. Cieľom by malo byť dosiahnuť rovnaké normy na celom svete, pričom rozvojové krajiny by sa mohli rovnocenne podieľať na ich tvorbe.

1.6.

EHSV vyzýva, aby sa zaistil súlad medzi medzinárodnými daňovými politikami členských štátov a cieľmi rozvojovej politiky, aby sa predišlo konfliktom medzi daňovými politikami jednotlivých krajín a spoločnými rozvojovými prioritami.

1.7.

EHSV vníma posúdenie dosahu medzinárodných daňových politík členských štátov ako dobrý spôsob testovania vplyvu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a daňových stimulov na rozvojové krajiny. Malo by sa podporovať a stať sa bežnou praxou. V prípade potenciálnych konfliktov s európskou rozvojovou politikou by vypracovanie takýchto posúdení bolo vhodné aj zo strany Európskej únie. Existujúce zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia by sa mali preskúmať, zatiaľ čo nové zmluvy, o ktorých sa má rokovať, by sa mali uzavrieť po zohľadnení týchto úvah.

1.8.

Modelová zmluva OECD o zdaňovaní, ktorá je v súčasnosti najpoužívanejšia, sa vytvorila predovšetkým so zreteľom na záujmy rozvinutých krajín. EHSV preto odporúča členským štátom EÚ, aby pri rokovaniach o zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia s rozvojovými krajinami brali väčší ohľad na ich potreby. EHSV berie na vedomie, že na základe zmluvy OECD sa vypracovala taktiež modelová zmluva OSN s cieľom upraviť zdaňovanie medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami a v tejto súvislosti priznať zdrojovým krajinám viac práv pri zdaňovaní.

1.9.

EHSV podporuje súkromné investície na podporu rozvoja, ak je tento rozvoj v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a ak sa rešpektujú základné hospodárske, environmentálne a sociálne práva, základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a program dôstojnej práce. Právna istota je dôležitým faktorom pri podpore podnikateľskej klímy priaznivej pre investície a zároveň aj pre zahraničné priame investície. Keďže otázky zdaňovania sú prepojené s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, dane z príjmu právnických osôb by sa mali odvádzať tam, kde vzniká formou tvorby hodnôt (napr. výrobou, ťažbou nerastných surovín) príslušný zisk.

1.10.

EHSV berie na vedomie, že EÚ a jej členské štáty sa v rámci nového Európskeho konsenzu o rozvoji zaviazali spolupracovať so svojimi partnerskými krajinami pri rozširovaní progresívneho zdaňovania, protikorupčných opatrení a politík prerozdeľovania, ako aj v boji proti nezákonným finančným tokom. V každom prípade by bolo potrebné, aby bola daňová politika ešte významnejšou zložkou európskej rozvojovej politiky. EHSV víta angažovanosť Európskej komisie v oblasti regionálnych fór a organizácií občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách, ktoré sa venujú oblasti daní. Organizácie občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách plnia kontrolnú a podpornú funkciu, a to aj v oblasti daní, preto by sa malo zabezpečiť ich intenzívnejšie zapájanie do procesov a mali by sa podporovať. Podpora vhodných opatrení na budovanie daňových kapacít, vrátane partnerského učenia a spolupráce medzi krajinami juhu, by mala trvalý vplyv na rozvoj projektov.

1.11.

Dobrá správa daňových záležitostí by mala byť neoddeliteľnou súčasťou sociálnej zodpovednosti podnikov v súvislosti s oznamovacou povinnosťou spoločností.

1.12.

EHSV odporúča, aby sa v snahe podporovať trvalo udržateľný rozvoj do všetkých relevantných zmlúv medzi EÚ a tretími krajinami alebo regiónmi začlenili doložky o dobrej správe daňových záležitostí.

1.13.

EHSV odporúča preskúmať možnosť podrobiť pri uzatváraní nových alebo prepracovaných dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a rozvojovými krajinami analýze aj dvojstranné daňové zmluvy. Takéto preskúmanie by sa malo vykonať prostredníctvom posúdenia vplyvu zameraného na účinky medzinárodných daňových politík členských štátov na ciele rozvojovej politiky.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Vo viacerých vedeckých štúdiách (1) bola nastolená otázka, či medzinárodná politika členských štátov, a to najmä veľké množstvo ustanovení v bilaterálnych zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, nepôsobí kontraproduktívne pri dosahovaní cieľov európskej rozvojovej politiky. Okrem toho skutočnosť, že rozvojové krajiny sú čistými vývozcami kapitálu do rozvinutých krajín, je do značnej miery dôsledkom kapitálových tokov na účely vyhýbania sa daňovej povinnosti. To by najviac zasiahlo rozvojové krajiny s najnižšími príjmami, keďže nedisponujú skoro žiadnymi domácimi zdrojmi financovania.

2.2.

EÚ je spolu so svojimi členskými štátmi najväčším darcom finančných prostriedkov na rozvojovú spoluprácu a významným tvorcom medzinárodných dohôd o zdaňovaní. Spolu sa zaviazali splniť ciele trvalo udržateľného rozvoja, hoci iba niekoľko členských štátov dosiahlo cieľ v oblasti zahraničnej pomoci stanovený na 0,7 % HDP. Účinky brexitu na ďalšie financovanie európskej rozvojovej spolupráce sa zatiaľ nedajú odhadnúť. Plánujú sa ďalšie opatrenia na podporu súkromných investícií do plnenia cieľov rozvojovej politiky. Zdroje oficiálnej rozvojovej politiky závisia od politiky darcov.

2.3.

Ciele trvalo udržateľného rozvoja pre rozvojové krajiny zahŕňajú okrem iných mobilizáciu domácich zdrojov, medzinárodnú podporu budovania kapacít na výber daní, obmedzenie nezákonných finančných tokov a účasť na práci v inštitúciách globálneho riadenia. Z toho vyplýva, že stabilný základ verejných príjmov, úsilie o boj proti nezákonnému odlevu zdrojov, a rovnaké právo všetkých krajín pri tvorbe globálnych pravidiel zdaňovania sú dôležitými piliermi udržateľného rozvoja. Deti, ženy a ďalšie zraniteľné skupiny v spoločnostiach rozvojových krajín majú z rozvoja mimoriadny prospech (2).

2.4.

Finančné prostriedky z verejnej rozvojovej spolupráce nie sú dostatočné na financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Na ich dosiahnutie, rovnako, ako to bolo v prípade miléniových rozvojových cieľov, sú nevyhnutné domáce finančné prostriedky (3). Na to, aby sa tieto zdroje mobilizovali, sa musí zlepšiť výber daní a prostredníctvom trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a rozšírenia daňového základu sa musia zvýšiť daňové príjmy.

3.   Výzvy pre rozvojové krajiny

3.1.

Zdaňovanie je stabilnejší zdroj financovania než iné druhy príjmov, avšak pre mnohé rozvojové krajiny je ťažšie vytvárať dostatočné daňové príjmy než pre rozvinuté krajiny.

3.2.

V posledných desaťročia sa prostredníctvom znižovania dovozných a vývozných ciel presadzovala liberalizácia svetového obchodu so zámerom podporiť hospodársky rozvoj, investície a prosperitu celého obyvateľstva. Tieto v zásade pozitívne účinky umožňujú aj rozšíriť daňový základ, pokiaľ ich daňové správy dokážu využiť. Tým sa však znížili aj príjmy rozvojových krajín z dôležitých a ľahko prístupných zdrojov. Rast a investície sa ale musia odraziť aj v štruktúre príjmov rozvojových krajín.

3.3.

Rozvojové krajiny na kompenzáciu straty príjmov často zavádzajú dane z predaja, ktoré môžu mať regresívny účinok. Daňový systém, ktorý je postavený na viacerých rozdielnych druhoch daní, znižuje závislosť na jednom type dane a zaisťuje stabilné domáce príjmy.

3.4.

V rozvojových krajinách je často náročné uplatňovať zdaňovanie pozemkov a majetku. Keďže príjmy sú rozvojových krajinách nízke, výnos z dane z príjmu je pomerne obmedzený. Daň z príjmu sa vyberá predovšetkým od zamestnancov verejného sektora a ľudí, ktorí pracujú pre medzinárodné spoločnosti. Okrem toho tu často existuje rozsiahla tieňová ekonomika.

3.5.

V správe Mbekiho skupiny sa príjmy z vyhýbania sa daňovým povinnostiam zaraďujú medzi nezákonné finančné toky (4). Podľa všetkého tak tieto toky presahujú prílev zdrojov z rozvojovej spolupráce (5). Na zastavenie týchto nezákonných tokov je dôležitá väčšia medzinárodná spolupráca medzi orgánmi, podpora transparentnosti a posilnenie legislatívnych a regulačných opatrení. Významnou prekážku pre odliv kapitálu je aj posilnenie vlastníckych práv.

3.6.

Dane z príjmu právnických osôb v štruktúre daní z príjmov zohrávajú v rozvojových krajinách významnejšiu úlohu ako v rozvinutých. Preto sa na ne aj oveľa viac sústredia stratégie na vyhýbanie sa daňovej povinnosti. Zároveň od 80. rokov 20. storočia klesajú v celosvetovom meradle nominálne aj skutočné sadzby dane z príjmu právnických osôb s cieľom prilákať investície. Daň z príjmu právnických osôb patrí z pohľadu podnikateľa k dôležitejším indikátorom investičnej klímy. Takto sa vytvorila medzinárodná daňová konkurencia, ktorá je pre rozvojové krajiny z hľadiska štruktúry ich daňových príjmov problematickejšia ako v prípade rozvinutých krajín. Medzinárodný menový fond (MMF) sa už zaoberal presahujúcimi účinkami daňovej konkurencie (6). Mnohé rozvojové krajiny tak dokážu pritiahnuť iba malý počet veľkých investičných firiem, ktoré majú významný podiel na príjmoch zo zdanenia právnických osôb.

3.7.

Pre daňové orgány je zložité vypočítať transferové ceny na základe princípu nezávislého vzťahu v prípade cezhraničných transakcií medzi spoločnosťami v rámci skupiny. V rozvojových krajinách existujú na takúto prácu obmedzené kapacity a daňovo motivované manipulovanie ceny za prevod ostáva naďalej významným problémom.

3.8.

V zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia sa jasne stanovujú práva pri zdaňovaní a upravuje sa aj výmena informácií medzi daňovými orgánmi, čím sa vytvára právna istota. Podnikateľské subjekty to môžu považovať za stimul pre priame zahraničné investície, čím sa v konečnom dôsledku môže podporiť aj rast. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia môžu mať efekt aj na práva zdrojových krajín pri zdaňovaní. Sadzby zrážkovej dane na dividendy, úroky a licenčné poplatky sú vo všeobecnosti nižšie ako vnútroštátne daňové sadzby. Iné ustanovenia, ako je napríklad reštriktívne vymedzenie miesta podnikateľskej činnosti, môžu tiež obmedziť práva pri zdaňovaní. Rozvojové krajiny majú samozrejme záujem o ďalšie investície, môžu však prísť o práva pri zdaňovaní. Ak je hlavným cieľom krajiny získať daňové informácie z iných jurisdikcií, lepšou alternatívou by teda mohli byť dohody o výmene informácií týkajúcich sa daní.

3.9.

Najviac využívaná modelová zmluva OECD o zdaňovaní je zameraná viac na záujmy rozvinutých krajín (7). Modelová zmluva OSN predstavuje alternatívu pre rozvojové krajiny a vo väčšej miere sa v nej zohľadňujú ich záujmy (8). Vo všeobecnosti sa v nej stanovuje udeliť viac práv pri zdaňovaní skôr zdrojovým krajinám než krajine, v ktorej sídli výrobca.

3.10.

Rozvojové krajiny môžu prísť o daňové príjmy, ak spoločnosti zriadia účelové subjekty v rôznych krajinách s cieľom nechať krajiny konkurovať si svojimi zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia tak, aby dosiahli nižšie dane. Pre zdrojové krajiny tiež môže byť ťažké zdaniť služby a nepriamy prevod aktív na základe ustanovení zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Mala by sa zohľadniť snaha o vhodné možnosti prenosu technológií s cieľom podporiť trvalo udržateľný rozvoj v rozvojových krajinách.

3.11.

Vzniklo niekoľko štúdií, ktoré sa zameriavajú na straty príjmov rozvojových krajín. Holandská mimovládna organizácia SOMO odhadla ročné straty príjmov zo zrážkovej dane z úrokov a dividend, vyplývajúce zo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Holandskom a 28 rozvojovými krajinami na 554 miliónov EUR (9). Rakúska štúdia dospela k záveru, že by sa mali vykonávať posúdenia vplyvu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, pretože môžu viesť k stratám príjmov, a to aj pri náraste investícií (10). Podľa odhadov Unctad zo správy o svetových investíciách v roku 2015 odviedli nadnárodné koncerny do rozpočtov rozvojových krajín okolo 730 miliárd USD. Ak sa však prichádzajúce zahraničné investície prevedú cez investičné centrá v daňových rajoch, rozvojové krajiny ročne stratia na príjmoch z daní okolo 100 miliárd USD (11), konštatuje sa v správe. Takéto straty príjmov sú v rozpore s už uvedenými cieľmi udržateľného rozvoja.

4.   Opatrenia na štátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni – príspevok Európskej únie a jej členských štátov

4.1.

Podporovanie rozvojových krajín v oblasti daní je predmetom zvýšeného úsilia, napríklad prostredníctvom daňovej iniciatívy Addis. Medzinárodná daňová politika patrí do právomoci členských štátov. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa uzatvárajú dvojstranne, kým legislatívne nástroje EÚ sú v zásade obmedzené na nástroje na dobudovanie vnútorného trhu. Európska únia a jej členské štáty spolupracujú na súdržnosti politík v záujme rozvoja (12). Vplyv medzinárodného daňového systému na rozvoj uznáva aj Európska komisia a tejto problematike sa aj venuje (13). Na zaistenie súdržnosti rozvojovej politiky je nevyhnutné preskúmať, ako na rozvojové krajiny vyplývajú daňové politiky v EÚ, ktoré nie sú zlučiteľné s cieľmi rozvojovej politiky, a prípadne aj prijať náležité opatrenia.

4.2.

Na úrovni OSN sa pracuje na otázkach zdaňovania v rámci procesu Financovania rozvoja, Hospodárskej a sociálnej rady OSN (Ecosoc), daňového výboru OSN a špecializovaných agentúr ako je Unctad. Na žiadosť skupiny G20 sa v OECD schválili ďalekosiahle reformy zahŕňajúce projekt na boj proti narúšaniu základu dane a presun ziskov. Medzi hlavné úlohy bolo zahrnuté obmedzenie hľadania najvýhodnejších zmluvných podmienok, odstraňovanie škodlivých daňových praktík zo strany vlád (ako sú patentové kolónky a neprehľadné rozhodnutia), hybridných nesúladov v zaobchádzaní s dlhom a neúčinného transferového oceňovania a vykazovania. Vzhľadom na význam, ktorý majú príjmy zo zdaňovania príjmu právnických osôb pre rozvojové krajiny, sa očakáva, že aj akčný plán na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (akčný plán BEPS) im prinesie pozitívne vplyvy.

4.3.

Mnohé krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, medzi nimi aj africké krajiny, sa pripojili ku komplexnému rámcu akčného plánu BEPS. Celkovo 103 krajín sa zaviazalo podieľať sa na multilaterálnom dohovore o BEPS prijatom v júni 2017, ktorým sa zjednodušuje interpretácia bilaterálnych daňových zmlúv v zmysle akčného plánu BEPS. OSN, OECD, MMF a Svetová banka okrem toho založili platformu na spoluprácu v oblasti daní so zámerom prehĺbiť medzinárodnú spoluprácu v daňových otázkach. Táto iniciatíva môže prispieť k lepšej súdržnosti práce OECD a orgánov OSN. Bude potrebné monitorovať, či sa dosiahne želaný účinok.

4.4.

EHSV uznáva úsilie, ktoré OECD vynakladá pri vytváraní lepšieho medzinárodného daňového systému. Organizácie občianskej spoločnosti (14) však kritizujú skutočnosť, že rozvojové krajiny v rámci OECD nemajú hlasovacie právo. Pozvanie na účasť dostanú až po tom, ako sa vypracuje akčný plán BEPS. Podobne sa vyjadril aj EP, ktorý vyzval na posilnenie príslušných orgánov OSN s cieľom umožniť rovnoprávne vytvorenie a reformu medzinárodnej daňovej politiky (15). Experti v pracovnom dokumente MMF však vyjadrili aj obavy z dôsledkov, ktoré akčný plán BEPS môže mať pre rozvojové krajiny (16).

4.5.

S cieľom zhodnotiť dôsledky reformných krokov, prípadne ich prispôsobiť, by bolo potrebné posilniť príslušné orgány OSN, predovšetkým výbor OSN pre daňové otázky, a poskytnúť im viac zdrojov. Európska komisia by v každom prípade mala monitorovať účinné vykonávanie multilaterálneho dohovoru BEPS, ktorý bol podpísaný v júni 2017, a pokračovať v prehlbovaní medzinárodnej spolupráce OSN, OECD a medzinárodných finančných inštitúcií v daňovej oblasti.

4.6.   Platné opatrenia Európskej únie majú vplyv na rozvojové krajiny

4.6.1.

V balíku opatrení na boj proti daňovým únikom sa riešili otázky týkajúce sa medzinárodných daňových politík, t. j. nad rámec pôsobnosti EÚ (17). Informácie z rámca vykazovania podľa jednotlivých krajín (18), prijatého EÚ, skupinou G20 a OECD, sú pre daňové správy dôležitým nástrojom. Celosvetové zverejnenie údajov za jednotlivé krajiny poskytuje širšej verejnosti, napríklad aj zamestnancom a zodpovedným investorom, lepší prehľad o tom, do akej miery platia podniky dane práve tam, kde svoje zisky vytvárajú. EHSV berie na vedomie, že EP v správe z roku 2015 žiadal viacero zlepšení, k ich implementácií však zatiaľ nedošlo. EHSV v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na svoje predchádzajúce stanoviská, v ktorých odzneli pripomienky predovšetkým k vykazovaniu podľa jednotlivých krajín a k boju proti praniu špinavých peňazí, ako aj odporúčania týkajúce sa registrov verejného vlastníctva. ESHV upozorňuje, že sa vypracováva zoznam jurisdikcií, ktoré nespolupracujú, pokiaľ ide o daňové záležitosti. Vyzýva, aby sa vyvinulo intenzívnejšie úsilie implementovať požiadavky EP a odporúča, aby sa zohľadnila príslušná kritika zo strany mimovládnych organizácií. Je zmysluplné usilovať sa o celosvetové zavedenie týchto opatrení prostredníctvom medzinárodných daňových dohôd, aby sa zlepšila dostupnosť informácií pre daňové orgány v rozvojových krajinách. Cieľom by malo byť dosiahnuť rovnaké normy na celom svete, pričom rozvojové krajiny by sa mohli rovnocenne podieľať na ich tvorbe.

4.6.2.

Zmenami v smernici o vzájomnej pomoci sa ustanovila automatická výmena daňových informácií v EÚ (19). Rozvojové krajiny však aj naďalej musia uzatvárať dvojstranné dohody o vzájomnej pomoci s európskymi krajinami. Na to je potrebná vzájomná výmena údajov a zaistenie ich bezpečnosti, čo pre rozvojové krajiny často znamená kapacitný problém.

4.6.3.

Komisia v oznámení o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie (20) rieši problematiku, ktorou sa zaoberá toto stanovisko. Spoločný európsky zoznam daňových jurisdikcií, ktoré nie sú ochotné spolupracovať, sa v súčasnosti pripravuje (21). EHSV vypracovanie takéhoto zoznamu uvítal. Mimovládne organizácie sa naopak stavajú k takémuto zoznamu skôr skepticky (22). Aj EP vyzval na celosvetovo platné vymedzenie daňových rajov, ktorý by zahŕňal aj členské štáty EÚ a jej zámorské územia (23).

4.6.4.

Odporúčanie týkajúce sa daňových zmlúv (24) sa zaoberá dôležitými otázkami súvisiacimi so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, a nalieha na členské štáty, aby posilnili svoje daňové zmluvy s cieľom zabrániť ich zneužívaniu a hľadaniu najvýhodnejších zmluvných podmienok. Na druhej strane sa v ňom nepožaduje žiadne posúdenie dosahu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, najmä pokiaľ ide o dosah na súdržnosť rozvojovej politiky alebo presahujúce účinky. Platforma pre dobrú správu daňových záležitostí, ktorej pôsobenie možno uvítať a ktorá sa so zapojením organizácií občianskej spoločnosti venuje otázkam medzinárodného zdaňovania, predložila na tento účel pracovný dokument (25). Členské štáty by to mali zohľadniť.

4.6.5.

Stratégie vyhýbania sa daňovým povinnostiam často súvisia s neprehľadným vlastníctvom majetku. V nadväznosti na zmenu štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (26) neboli zriadené žiadne verejne prístupné registre vlastníctva pre zverenecké fondy a iné spoločnosti, ktoré vykonávajú investície. Takéto registre by rozvojovým krajinám pomohli vyšetrovať prípady podozrenia z prania špinavých peňazí a daňových podvodov.

4.6.6.

Návrhy k spoločnému (konsolidovanému) základu dane z príjmov právnických osôb (CC(C)TB) sú predmetom iného stanoviska EHSV (27). V súvislosti s účasťou na medzinárodných daňových dojednaniach a so vzťahom daňových orgánov rozvojových krajín k nim by takáto dohoda – a z nej vyplývajúce informácie – mohla slúžiť ako vzor pre zmluvy s tretími krajinami o zamedzení dvojitého zdanenia. Údaje z Európy by taktiež mohli poslúžiť ako orientačný bod pre porovnávacie výpočty v rozvojových krajinách. Cieľom by malo byť dosiahnutie rovnakých noriem na celom svete, pričom rozvojové krajiny by mali rovnocenné právo podieľať sa na ich tvorbe.

4.6.7.

EHSV odporúča, aby sa v snahe podporovať trvalo udržateľný rozvoj do všetkých relevantných zmlúv medzi EÚ a tretími krajinami alebo regiónmi začlenili doložky o dobrej správe daňových záležitostí.

4.6.8.

EHSV odporúča preskúmať možnosť podrobiť pri uzatváraní nových alebo prepracovaných dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a rozvojovými krajinami analýze aj dvojstranné daňové zmluvy. Takéto preskúmanie by sa malo vykonať prostredníctvom posúdenia vplyvu zameraného na účinky medzinárodných daňových politík členských štátov na ciele rozvojovej politiky. To by mohlo prispieť aj k vykonávaniu požiadaviek uvedených v správe Európskeho parlamentu.

5.   Ďalšie opatrenia, ktoré EHSV odporúča

5.1.

V súlade s balíkom opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a v záujme zabezpečenia súladu s rozvojovou politikou členských štátov a EÚ sa medzinárodná daňová politika a zmluvy členských štátov o zamedzení dvojitého zdanenia musia pravidelne podrobiť posúdeniu vplyvu (28). Európska komisia by v záujme lepšej koordinácie rozvojovej politiky EÚ a daňových politík členských štátov mala zaistiť, aby členské štáty, ktoré s rozvojovou krajinou rokujú o zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia, zodpovedajúcim spôsobom zohľadnili koordinované rozvojové politiky EÚ. V tejto súvislosti sa víta aj odporúčanie Európskej komisie týkajúce sa vykonávania opatrení proti zneužívaniu daňových zmlúv (29). Prihliadnuc na rozvojové ciele by sa mali lepšie zohľadniť potreby rozvojových krajín. V tomto kontexte by sa mala zvýšiť aj angažovanosť EÚ na úrovni OSN – vo výbore OSN pre daňové otázky – a úsilie na podporu budovania kapacít, pokiaľ ide o vytvorenie globálneho fóra s rovnakým zapojením všetkých štátov.

5.2.

Musia sa stanoviť prechodné obdobia, aby sa rozvojovým krajinám umožnila účasť na opatreniach umožňujúcich automatickú výmenu informácií už v priebehu vytvárania kapacít.

5.3.

Dobrá správa daňových záležitostí by mala byť neoddeliteľnou súčasťou sociálnej zodpovednosti podnikov v súvislosti s oznamovacou povinnosťou spoločností.

5.4.

V súvislosti s plánmi na užšie zapojenie súkromných investorov do európskej rozvojovej politiky sa otázka daňových úľav v záujme angažovanosti do rozvoja stáva pálčivejšou (30). Keďže otázky zdaňovania sú prepojené s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, dane z príjmu právnických osôb by sa mali odvádzať tam, kde formou tvorby hodnôt vzniká zisk (31). Toto by sa malo zabezpečiť podporou zapojenia súkromného sektora.

5.5.

Vo všeobecnosti by sa mala venovať pozornosť aj tomu, aby sa daňovými úľavami neznemožnilo vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

5.6.

EHSV podčiarkuje svoje pripomienky k verejnému registru skutočných vlastníkov bankových účtov, podnikov, zvereneckých fondov a transakcií (32) a považuje za zmysluplné, aby sa prostredníctvom daňových zmlúv presadzovalo zavedenie týchto opatrení na celom svete. Okrem toho by sa mali tieto opatrenia zohľadniť v úsilí o budovanie kapacít na podporu boja proti nezákonným finančným tokom z rozvojových krajín. Keďže pretrvávajú obavy z toho, že mnohé európske podniky pôsobiace v rozvojových krajinách nebudú spadať pod povinnosť vykazovania podľa jednotlivých krajín, EHSV upozorňuje na svoje pripomienky v tejto veci (33). Odporúča zhodnotiť aj iné príslušné pravidlá, najmä tie, ktorých pôsobnosť sa vymedzuje na základe ročného obratu, a to pokiaľ ide o ich vplyv na rozvojové krajiny.

5.7.

EHSV berie na vedomie, že EÚ a jej členské štáty sa v rámci nového Európskeho konsenzu o rozvoji zaviazali spolupracovať so svojimi partnerskými krajinami pri rozširovaní progresívneho zdaňovania, protikorupčných opatrení a politík prerozdeľovania, ako aj v boji proti nezákonným finančným tokom (34). Kým sa v rozvojových krajinách vytvoria technické a personálne kapacity na to, aby sa tieto krajiny v plnej miere zapájali do medzinárodných dohôd, mali by existovať možnosti vzájomnej výmeny informácií s cieľom dosiahnuť ciele uvedené v konsenzuálnych dokumentoch. Uznáva sa angažovanosť Komisie (35) pri podpore regionálnych fór (36) v rámci výboru OSN pre daňové otázky a táto jej činnosť by sa mala posilniť. Je potrebné zabezpečiť, aby tieto fóra charakterizovala vysoká miera účasti zainteresovaných strán a konzultačné postupy. Organizácie občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách plnia kontrolnú a podpornú funkciu aj v oblasti daní, preto by sa mali viac podporovať.

5.8.

V rámci rozvojovej spolupráce by sa mal brať väčší ohľad na daňový systém danej krajiny. Budovaním kapacít by sa krajiny prijímajúce pomoc mali primäť, aby pomohli sami sebe, a zároveň sa posilnili účinné daňové systémy a legitimita štátu. V oblasti priamej výmeny informácií medzi daňovými správami, ktoré čelia podobným výzvam (partnerské učenie), sa získali obzvlášť dobré skúsenosti, to platí rovnako aj pre spoluprácu krajín s podobnými podmienkami rozvoja (napr. spolupráca „juh-juh“). To vytvára možnosti na zladenie činností v reakcii na podobné výzvy a umožňuje výmenu osvedčených postupov, ktoré sú primerané kapacitám.

5.9.

EHSV zdôrazňuje, že pre vývoj v daňových záležitostiach je veľmi dôležitá súdržnosť politiky, pretože opatrenia prijaté v EÚ majú medzinárodný dosah na rozvojové krajiny. Tento účinok sa preto musí zohľadniť a príslušné rozvojové krajiny musia byť zapojené.

V Bruseli 18. októbra 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Eurodad, The State of Finance for Developing countries, 2014; Braun & Fuentes Double Taxation Treaties between Austria and developing countries, Viedeň 2014; Farny a kol. Tax Avoidance, Tax Evasion and Tax Havens, Viedeň, 2015.

(2)  EP, Uznesenie o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako výzvach pre riadenie, sociálnu ochranu a rozvoj v rozvojových krajinách, P8_TA(2015)0265, bod 14.

(3)  Development Finance International & Oxfam, Financing the sustainable development goals, 2015.

(4)  AU/ECA, Illicit Financial Flows – Report of the High Level Panel on Illicit Financial Flows from Africa, (od strany 23).

(5)  Štúdia výskumnej služby Európskeho parlamentu: The inclusion of financial services in EU free trade and association agreements: Effects on money laundering, tax evasion and avoidance, EP 579.326, s. 15.

(6)  MMF „Spillovers in international corporate taxation“, 2014.

(7)  Owens & Lang, The Role of Tax Treaties in Facilitating Development and Protecting the Tax Base, in Bloomberg Daily Tax Report, 1 May 2013.

(8)  Lennard (2009): The UN Model Tax Convention as Compared with the OECD Model Tax Convention – Current Points of Difference and Recent Developments, Asia-Pacific Tax Bulletin, Vol. 49, No 08; V. Daurer and R. Krever (2012): Choosing between the UN and OECD Tax Policy Models: an African Case Study, EUI Working paper RSCAS 2012/60.

(9)  Mc Gauran, Should the Netherlands Sign Tax Treaties with Developing Countries, 2013.

(10)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1 týkajúcu sa štúdie Brauna & Fuentesa.

(11)  Unctad, World Investment Report 2015, s. 200.

(12)  COM(2016) 740 final; pozri aj stanovisko EHSV o novom Európskom konsenze o rozvoji, Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 71.

(13)  C(2016) 271 final, COM(2016) 24 final, EK, Collect More Spend Better, 2015.

(14)  Tlačová správa organizácie Christian Aid z 19. 7. 2013, OECD Action Plan on tax dodging is step forward but fails developing countries; Oxfam, tlačová správa z 13. 11. 2014, Oxfam reaction to OECD’s roadmap to include developing countries in international tax reform.

(15)  Pozri stanovisko EHSV o novom Európskom konsenze o rozvoji, Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 71, bod 13.

(16)  Crivelli, Ruud De Mooij, Keen, Base Erosion, Profit Shifting and Developing Countries, pracovný dokument MMF WP/15/118.

(17)  COM(2016) 25 final – 2016/010 (CNS), COM(2016) 26 final – 2016/011 (CNS), pozri stanovisko ECO/405 – Balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 93.

(18)  Pozri stanovisko EHSV o daňovej transparentnosti, Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 62.

(19)  Pozri stanovisko EHSV na tému Akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov, Ú. v. EÚ C 133, 14.4.2016, s. 17.

(20)  Pozri stanovisko EHSV o balíku opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 93.

(21)  Prístupné na adrese: https://ec.europa.eu/taxation_customs/tax-common-eu-list_en (k 29. 8. 2017).

(22)  napr. Tax Justice Network v. 23. 2. 2017, Verdict on Finance Ministers‘ blacklist: „whitewashing tax havens“.

(23)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2, bod 10.

(24)  Pozri stanovisko EHSV o balíku opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 93.

(25)  Diskusný dokument Európskej komisie pre platformu pre dobrú správu daňových záležitostí, Toolbox spill-over effects of EU tax policies on developing countries, jún 2017, Platform/26/2017/EN.

(26)  COM(2016) 450 final – 2016/0208 (COD), pozri stanovisko EHSV k smernici o boji proti praniu špinavých peňazí, Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 121.

(27)  Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 58.

(28)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2, bod 15.

(29)  Pozri stanovisko EHSV o balíku opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 93.

(30)  Pozri stanovisko EHSV o vytvorení záruky EFSD a záručného fondu EFSD, Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 62.

(31)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2, odôvodnenie A, bod 6.

(32)  Pozri najmä bod 1.5 stanoviska EHSV k smernici o boji proti praniu špinavých peňazí, Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 121.

(33)  Pozri najmä bod 1.11 stanoviska EHSV o daňovej transparentnosti vo verejnom sektore, Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 62.

(34)  Pozri COM(2016) 740 final; pozri aj stanovisko EHSV o novom Európskom konsenze o rozvoji, Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 71.

(35)  Pozri dokument Európskej komisie Collect More Spend Better, 2015.

(36)  Napríklad Fórum afrických daňových správ („African Tax Administrations Forum“ –ATAF), Medziamerické centrum daňových správ („Inter-American Center of Tax Administrations“ – CIAT), alebo aj Globálne fórum transparentnosti a výmeny informácií na daňové účely („Global Forum on Transparency and Exchange of Information for Tax Purposes“ – CREDAF).


2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/37


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Hospodárske, sociálne a kultúrne práva v euro-stredozemskom regióne

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 081/06)

Spravodajkyňa:

Helena DE FELIPE LEHTONEN

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

30. 3. 2017

Právny základ

článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku

 

stanovisko z vlastnej iniciatívy

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre vonkajšie vzťahy

Prijaté v sekcii

28. 9. 2017

Prijaté v pléne

18. 10. 2017

Plenárne zasadnutie č.

529

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

123/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Význam hospodárskych a sociálnych organizácií a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti sa zdôrazňuje už v barcelonskom vyhlásení (1) z roku 1995 ako prvok potrebný na to, aby sa v Stredozemí mohlo podporovať postupné budovanie priestoru mieru a stability, spoločnej prosperity a dialógu medzi kultúrami a civilizáciami, medzi rozličnými krajinami, spoločnosťami a kultúrami tohto regiónu. V súčasnosti sú organizácie občianskej spoločnosti v Stredozemí inkluzívnym priestorom pre účasť a dialóg s verejnými orgánmi vrátane miestnych orgánov s cieľom podporovať hospodárske, sociálne a kultúrne práva v stredozemskom regióne. EHSV sa domnieva, že je potrebné posilniť úlohu hospodárskych a sociálnych rád tam, kde existujú a podporiť ich vytváranie v krajinách, v ktorých zanikli alebo neboli rozvinuté, čím sa zintenzívnia synergie medzi jednotlivými zúčastnenými stranami. Pri presadzovaní týchto práv by hospodárske a sociálne rady a hospodárske a sociálne organizácie mali vytvoriť partnerstvá, aby sa stali účinnejšími a efektívnejšími.

1.2.

Ženy sú obeťami rodových stereotypov, v dôsledku ktorých vznikajú politické, hospodárske a vzdelávacie prekážky, čo má vážne následky z hľadiska rozvoja spoločnosti. EHSV vyzýva na odstránenie priepastných rozdielov medzi právnymi predpismi a realitou. Nazdáva sa preto, že je naliehavo potrebné poskytnúť prostriedky na vzdelávanie a zvyšovanie povedomia orgánov zodpovedných za účinné uplatňovanie týchto právnych predpisov. V záujme posilnenia práv odporúča EHSV prepojiť miestne samosprávy s organizáciami, hospodárskymi a sociálnymi subjektmi a občianskou spoločnosťou a ich sieťami v oblasti rodovej rovnosti pôsobiacich v rôznych oblastiach príslušných spoločností. Túto činnosť treba podporiť príspevkami od univerzít a špecializovaných študijných centier.

1.3.

Proti hrozbe násilného extrémizmu treba bojovať tým, že sa budú riešiť jeho rôzne príčiny, a nie len bezpečnosť. Hospodárske a sociálne organizácie musia v rámci tejto úlohy zohrávať vedúcu úlohu, a to v spolupráci s inštitúciami a sieťami, ktoré sa venujú medzikultúrnemu a medzináboženskému dialógu, aby sa dosiahol väčší vplyv, pričom medzi svoje činnosti musia zahrnúť aj otázky týkajúce sa kultúrneho dedičstva, umeleckej tvorby a kreatívneho priemyslu. EHSV nabáda Európsku komisiu a členské štáty Únie pre Stredozemie, aby podporovali tieto činnosti v rámci medzikultúrneho dialógu aj medzi sociálnymi subjektmi a zároveň posilnili špecializované organizácie, ktoré už dlhé roky pôsobia v oblasti Stredozemia, ako napríklad nadácia Anny Lindhovej (2). Pokiaľ ide o dedičstvo, EHSV podporuje väčšiu spoluprácu v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, ktoré je v súčasnosti ohrozené ozbrojenými konfliktmi a organizáciami používajúcimi násilie.

1.4.

Hospodárske, pracovné a sociálne práva sú rozhodujúce pre hospodársky rozvoj a demokratickú spoločnosť. Medzi hlavné aspekty patria sloboda podnikania, sloboda združovania a činnosti odborov, kolektívne vyjednávanie, sociálna ochrana v oblasti zdravotníctva, vzdelávania alebo staroby. MOP sa už pri svojom zriadení a vo Filadelfskej deklarácii vyjadrila v tom zmysle, že je potrebné podriadiť hospodársku organizáciu sociálnej spravodlivosti. Malo by to byť hlavným cieľom všetkých vnútroštátnych a medzinárodných politík. Vo Filadelfskej deklarácii sa zdôraznilo, že „ekonomika a financie sú prostriedkami, ktoré slúžia ľuďom“.

1.5.

Komunikačné prostriedky majú rozhodujúcu úlohu pri formovaní predstáv a vzájomného vnímania a sú základným nástrojom na zlepšenie medzikultúrneho dialógu a podporu rešpektu, tolerancie a vzájomného spoznávania. EHSV preto víta začatie projektov, ktorými sa zabezpečuje rešpektovanie rozmanitosti a ktoré zvyšujú informovanosť bez zaujatosti, stereotypov a skresleného vnímania. Takisto vyzýva, aby sa tieto nástroje na pozorovanie, vzdelávanie a zvyšovanie povedomia o boji proti rasizmu a islamofóbii využívali intenzívnejšie v komunikačných prostriedkoch. Súčasne trvá na podpore mechanizmov spolupráce a spoločných platforiem profesionálneho rozvoja, a to tak v oblasti etického kódexu, ako aj obrany slobody prejavu.

1.6.

Vzdelávanie predstavuje základnú hybnú silu sociálno-ekonomickej mobility, v dôsledku čoho má potenciál zlepšiť kvalitu života. Naopak, nerovnosť príležitostí ohrozuje stabilitu a bezpečnosť regiónu. EHSV preto vyzýva na spoluprácu pri zvyšovaní kvality základného a stredného vzdelávania, ako aj vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom výmeny skúseností s prípravou študijných programov a s metodickými inováciami. EHSV zároveň považuje za nevyhnutné preklenúť priepasť vo vzájomnom poznávaní sa medzi oboma brehmi Stredomoria. Na tento účel navrhuje podporu spoločných znalostných a výskumných sietí, ktoré by uľahčovali prenos a obeh znalostí, ako aj zvyšovanie mobility učiteľov, študentov, akademických pracovníkov, výskumníkov a pomoc pri prekladoch ich prác, najmä do arabčiny a z arabčiny.

1.7.

Neformálne vzdelávanie je potrebným doplnkom, keďže sa podieľa na formovaní inkluzívnejších a pluralistickejších spoločností. EHSV sa domnieva, že je potrebné posilniť synergie medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním a podporiť tento druh vzdelávania ako nástroja na podporu kultúry mieru a celoživotného vzdelávania. EHSV preto žiada, aby sa na formálne vzdelávanie vyčlenili väčšie finančné prostriedky a aby sa podporil prenos skúseností a znalostí medzi Európou a južným Stredozemím.

1.8.

S cieľom posilniť rozvoj inkluzívneho a konkurencieschopného hospodárstva je potrebné podporiť digitálnu a technologickú integráciu ľudí. EHSV preto zdôrazňuje význam podpory regionálnych a miestnych projektov, ktoré prispievajú k zlepšovaniu schopnosti občanov pri využívaní nových technológií, v oblasti podnikania a digitalizácie, a tiež podpory iniciatív zapájania občanov a digitálneho vzdelávania a tvorby dôstojných pracovných miest, ako sú mestské iniciatívy v oblasti sociálnych a digitálnych inovácií (Labs).

2.   Kontext

2.1.

Nádej arabskej mládeže na zmenu v roku 2011 otriasla politickými systémami, ktoré boli nečakane radikálne spochybnené. V Tunisku, Egypte, Líbyi a Jemene boli zvrhnutí politickí vodcovia, ale ďalšie smerovanie týchto krajín sa veľmi líšilo: počnúc stabilnou zmenou v Tunisku, ku ktorej prispela dynamická občianska spoločnosť, cez zmenu režimu v Egypte až po otvorené konflikty v Líbyi a Jemene. Sýria sa ocitla v krvavej vojne, ktorá má teraz regionálny aj medzinárodný rozmer. Tým došlo k tragickému vysídľovaniu obyvateľstva a bezprecedentným migračným pohybom, ktoré destabilizujú celý euro-stredozemský región.

2.2.

Okrem zmeny režimu bolo zámerom tiež zaviesť spravodlivejší a inkluzívnejší systém, politické slobody, sociálnu spravodlivosť, príležitosti a dôstojnosť. Očakávania sa však nenaplnili, keďže sa nepremietli do sociálnej oblasti. Maria ich aj konkrétne politické okolnosti v týchto krajinách a mimo nich. Po šiestich rokoch sú legitímne požiadavky na hospodárske, sociálne a kultúrne práva stále aktuálne a nevyriešené a naďalej predstavujú možný zdroj nestability v regióne.

2.3.

Preto EHSV považuje za absolútnu prioritu nastolenie mieru a demokracie v celom regióne, ako aj dodržiavanie ľudských a základných práv všetkých občanov.

2.4.

Základné práva: neodvolateľné a nescudziteľné

2.4.1.

EHSV vyzýva všetky krajiny južného aj východného Stredozemia, aby sa pripojili k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (3) a Charte základných práv Európskej únie (4). Zároveň vyzdvihuje význam zásad a hodnôt sekularizmu, ako aj obhajoby práv osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám (5).

2.4.2.

EHSV poukazuje na kľúčový význam ochrany úrovne kvality dôstojného života všetkých osôb. Zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť prístup k pitnej vode a potravinám v dostatočnom množstve a za prijateľných podmienok, prístup k energii, aby sa zabránilo energetickému vylúčeniu jednotlivca, ako aj spoločnosti a rozvoj zdravotníctva, a takisto podporovať dôstojné životné prostredie.

2.4.3.

Rovnako a vzhľadom na osobitné okolnosti, ktorým tento región čelí, je nutné zaručiť na vnútroštátnej aj na medzinárodnej úrovni právo na dôstojné bývanie, a ak nie je dostupné, tak na dôstojné útočisko pre jednotlivca i rodinu. EHSV takisto považuje za vhodné zaručiť právo na inkluzívnu a dôstojnú obnovu zničených oblastí, či už ide o dôsledok prírodných katastrof alebo ozbrojených konfliktov

2.5.

Právo na dôstojnú prácu: faktor sociálnej stability a pokroku

2.5.1.

EHSV sa domnieva, že spoločnosti v susedných krajinách potrebujú spoločné úsilie v záujme väčšej inkluzívnosti a súdržnosti. Podobne je nutné reformovať a inovovať ich hospodárstva, aby sa vytvárali dôstojné pracovné miesta ako kľúčový prvok udržateľného rozvoja.

2.5.2.

EHSV tiež poukazuje na nutnosť zaručiť práva, z ktorých budú vychádzať tieto opisované zásady. V tomto kontexte je potrebné zaručiť v týchto krajinách právo na dôstojnú prácu, a to bez ohľadu na štatút, vierovyznanie alebo národnosť.

2.5.3.

EHSV považuje za nevyhnutné prijať opatrenia na podporu dôstojnej práce ako prvku sociálnej stability v súlade s Deklaráciou Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci a jej následnými opatreniami (6) a s Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (7) ako základ na predchádzanie chudobe a nabáda na podpísanie týchto dokumentov. Je teda rozhodujúce zachovávať základné pracovné práva, ako sú právo na združovanie, na vytváranie odborových organizácií a vstupovanie do nich podľa vlastného uváženia alebo právo na štrajk, skutočné uznanie práva na kolektívne vyjednávanie, ako aj práva na bezpečnosť a hygienu pri práci a mzdu.

2.5.4.

Ako navrhla MOP, je potrebné rozvinúť aj právo na bývanie s cieľom chrániť všetkých obyvateľov a najmä tie skupiny obyvateľov, ktoré sa považujú za najzraniteľnejšie. Je takisto nevyhnutné bojovať proti porušovaniu základných práv, ako sú vykorisťovanie detí alebo nútená práca a podporovať prístup žien alebo osôb so zdravotným postihnutím k práci.

2.6.

Podnikanie: rozhodujúci hnací prvok hospodárskeho rozvoja

2.6.1.

Európska únia považuje za päť rozhodujúcich faktorov mieru, stability, bezpečnosti a prosperity v euro-stredozemskom regióne: hospodársky rozvoj prostredníctvom modernizácie a diverzifikácie hospodárstiev; posilnenie podnikateľského ekosystému a inovatívneho podnikania; vytváranie pracovných miest prostredníctvom kvalifikovaného vzdelávania a odbornej prípravy najmä mladých ľudí; rozvoj súkromného sektora s dôrazom na MSP a energetickú a environmentálnu udržateľnosť (8). Opätovne sa zdôrazňuje potreba vytvárania kvalitného zamestnania ako základu pre hospodársku prosperitu a posilnenia podnikania žien a podnikateľských synergií na obidvoch brehoch Stredozemného mora.

EHSV súčasne chápe, že tieto faktory nemožno oddeliť od sociálneho rozvoja, keďže stabilita, bezpečnosť a prosperita sú vždy založené na integrácii a sociálnej súdržnosti.

2.6.2.

V spoločnom oznámení sa ako rozhodujúci faktor rozvoja týchto hospodárstiev uvádza nutnosť umožniť a zaručiť rovnocenné uplatňovanie možnosti súkromného podnikania. Preto by mal byť zabezpečený právny rámec, ktorý by poskytoval záruky pre právo na súkromné vlastníctvo, ako aj jeho nedotknuteľnosť v súlade s právnym rámcom.

2.6.3.

EHSV kladie takisto dôraz na to, aby verejné orgány chránili slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž, ktorou sa zabezpečujú rovnaké podmienky pre podnikateľov. Za zásadné sa teda považuje zaručenie rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o prístup k financovaniu a dostupnosť služieb mikrofinancovania, ako aj zabezpečenie verejnej správy bez korupcie, ktorá by bola zameraná na vykonávanie verejnej služby.

2.7.

Právo na tvorbu a inovácie: záruka diverzifikovaného hospodárstva a pridanej hodnoty

2.7.1.

Vo vyhlásení ministrov krajín Únie pre Stredozemie o digitálnom hospodárstve (9) sa presadzuje podpora inkluzívneho a prierezového vplyvu nových technológií v kultúrnej, sociálnej, hospodárskej, vládnej a bezpečnostnej oblasti.

2.7.2.

EHSV takisto podporuje prístup uvedený v spoločnom oznámení o potrebe diverzifikovať a udržateľným a inkluzívnym spôsobom rozvíjať hospodárstva v stredomorskom regióne.

2.7.3.

Pri vytváraní nových programov EHSV navrhuje, aby sa vytvorili programy EÚ pre euro-stredomorskú oblasť pre rozvoj inovácie, ktorá umožní hospodársky pokrok v tomto regióne pri zachovaní individuálneho a kolektívneho práva na tvorbu a inováciu. To zahŕňa uznanie práva na duševné vlastníctvo, právo na podieľanie sa na inováciách a ich šírenie a právo na prístup k novým technológiám.

2.7.4.

EHSV uznáva právo na digitálne začleňovanie a slobodný prístup k internetu pre jednotlivcov aj skupiny ako neoddeliteľnú súčasť procesu inovácií.

2.8.

Právo na kvalitné vzdelanie: pilier ľudského rozvoja

2.8.1.

Vzdelávanie predstavuje základnú hybnú silu sociálno-ekonomickej mobility a má potenciál zlepšiť kvalitu života. Rozvojový program Organizácie Spojených národov (UNDP) (10) ukazuje, že hoci v mnohých krajinách regiónu základné vzdelávanie dosiahlo celosvetové normy a aj v oblasti stredoškolského vzdelávania sa dosiahol významný pokrok, kvalita je stále nedostatočná. Svetová banka vypracovala programy pre tento región v spolupráci s inými agentúrami, pričom by bolo vhodné, aby Európska komisia v tomto smere spolupracovala. Taktiež sa tu ukázalo, že značná nerovnosť príležitostí v oblasti vzdelávania ohrozuje sociálnu dohodu v arabských krajinách.

2.8.2.

V pláne Únie pre Stredozemie (11) sa zdôrazňuje potreba posilňovať vzdelávanie ako kľúčový faktor vytvárania udržateľných a kvalifikovaných pracovných miest (najmä pre mladých ľudí, ktorí sú bez práce a ktorí sú zraniteľní voči nekalým pracovným praktikám), výskum a inovácie ako základ modernizácie hospodárstiev a udržateľnosť ako prierezový prvok na zaručenie inkluzívneho sociálneho a hospodárskeho rozvoja.

2.8.3.

Rozvíjanie sociálneho kapitálu má kľúčový význam pre stabilitu a bezpečnosť v regióne. Preto je nutné zabezpečiť základné a stredné vzdelávanie, vysokoškolské vzdelávanie, prístup k vede a vedeckým poznatkom, zamestnateľnosť, zdravie, posilňovanie postavenia a mobilitu mládeže, rodovú rovnosť a podporu sociálneho začleňovania.

2.8.4.

Napriek určitým problémom s prístupom k vzdelávaniu a jeho dostupnosťou pre všetkých a nevyhnutnosti zlepšiť kvalitu základného a stredoškolského vzdelávania je hlavnou výzvou prekonanie rozdielov medzi vzdelávaním a zamestnaním. V tomto smere je nevyhnutné podporovať štruktúry spájajúce trh práce a vzdelávací systém, aby sa zaručilo úplné začleňovanie mladých ľudí do spoločnosti. Na tento účel považuje EHSV za prvoradé podporovať výmenu skúseností s prípravou študijných programov a metodickými inováciami, čo umožní prenos skúseností a postupov, aby bolo možné nadobúdať kompetencie a zručnosti zodpovedajúce trhu práce a tiež podporovať a prehodnotiť vzdelávanie a odbornú prípravu, keďže v najbližších desiatich rokoch bude v arabských krajinách nutné vytvoriť 60 miliónov pracovných miest.

2.8.5.

Sociálni partneri, ako aj iné špecializované organizácie vyzdvihli ústrednú úlohu neformálneho vzdelávania ako kľúčového nástroja a dlhodobého riešenia boja proti radikalizácii a extrémizmu, keďže prispieva k začleňovaniu rizikových skupín obyvateľstva, a to najmä mladých ľudí a žien.

2.8.6.

EHSV víta, že sa uznáva význam neformálneho vzdelávania, ktoré dopĺňa formálne vzdelávanie, a domnieva sa, že treba posilniť ich vzájomnú synergiu. Takisto sa nazdáva, že v súvislosti s neformálnym vzdelávaním je potrebné posilniť politický záväzok a vyčleniť naň významnejšie rozpočtové prostriedky. Toto vzdelávanie totiž uľahčuje proces dospievania a sociálneho začleňovania mladých ľudí, lebo ich vedie k aktívnej účasti a rozvoju demokratických hodnôt a je zároveň dobrým nástrojom na posilňovanie kultúry mieru.

2.9.

Mobilita v akademickom a vzdelávacom prostredí: smerom k odstráneniu rozdielov v znalostiach

2.9.1.

Mobilita mladých ľudí je základnou súčasťou odpovede na výzvy, ktorým Stredozemie čelí. Migrácia v arabských krajinách je vlastne symptómom sociálneho vyčlenenia vysokokvalifikovaných mladých ľudí. Je teda potrebné podporovať migráciu, ktorá je prospešná tak pre krajiny pôvodu, ako aj cieľové krajiny. To zahŕňa väčšie uznávanie kvalifikácií a titulov a tiež uľahčenie akademickej mobility a zlepšenie právnych rámcov pre podmienky vstupu do EÚ a pobytu v EÚ, ktoré platia pre štátnych príslušníkov susedných krajín na účely výskumu, štúdia, výmeny študentov, odbornej prípravy a dobrovoľníckej činnosti.

2.9.2.

Na druhej strane medzi najväčšie rozdiely existujúce medzi dvomi brehmi Stredozemného mora patria rozdiely v znalostiach. EHSV preto považuje za dôležité prijať opatrenia na podporu tvorby a pohybu vedeckých a akademických znalostí a navrhuje vytvorenie a podporu euro-stredozemských vedomostných a výskumných sietí Takisto považuje za rozhodujúce podporovať preklad spomínanej akademickej a vedeckej tvorby, a to najmä z arabčiny a do nej.

2.9.3.

EHSV ďalej požaduje podporu mobility študentov, učiteľov, akademických a vedeckých pracovníkov prostredníctvom pobytov, výmen a stáží ako kľúčového prvku na podporu akademickej kvality, zamestnateľnosti mladých ľudí prostredníctvom posilnenia účinného vykonávania a dosahovania výsledkov programu Erasmus Plus v krajinách euro-stredozemského regiónu a takisto na pohyb znalostí a rozvoj medzikultúrneho dialógu.

2.10.

Komunikačné prostriedky a medzikultúrny dialóg: kľúč k tolerancii

2.10.1.

Pluralizmus, nezávislosť a profesionalita miestnych komunikačných prostriedkov garantujú sociálny pokrok a prispievajú k tomu, aby takéto komunikačné prostriedky fungovali ako hybné sily zmien v susedných krajinách.

2.10.2.

EHSV poukazuje na to, že je dôležité rozvíjať dialóg a spoluprácu medzi komunikačnými prostriedkami v euro-stredozemskom regióne s cieľom zlepšiť a posilniť profesionálne normy a ich legislatívne rámce. Takisto je dôležité prispievať k zaručeniu a ochrane slobody tlače a slobody prejavu.

2.10.3.

Je nevyhnutné uznať, že komunikačné prostriedky zohrávajú úlohu pri zlepšovaní medzikultúrneho dialógu a presadzovaní rešpektu, tolerancie a vzájomného spoznávania. V súčasnej situácii, keď sa na juhu zintenzívňujú protizápadné prejavy a v Európe narastajú xenofóbne populistické prejavy, je ešte dôležitejšie ako kedykoľvek predtým vyvinúť úsilie zamerané na boj proti tomuto druhu rétoriky, ktoré by fungovalo ako protipól k názorom stavajúcim proti sebe národy, kultúry a náboženstvá v manichejskom a vylučujúcom binarizme.

2.10.4.

V tomto kontexte EHSV víta spustenie projektov, ktorými sa zabezpečuje rešpektovanie rozmanitosti existujúcej v Európe a posilňuje tolerancia a informácie nezaťažené zaujatosťou, stereotypmi a skresleným vnímaním, ako je napríklad Stredisko pre sledovanie islamofóbie v komunikačných prostriedkoch v Španielsku (12) propagujúce informácie nezaťažené rasizmom. Na tento účel zároveň podporuje spustenie prierezových projektov.

2.10.5.

Jednou z príčin nestability, ktorá dopĺňa dôvody procesu radikalizácie, môže byť okrem oblasti bezpečnosti aj nedostatok príležitostí najmä pre mladých ľudí. Je zrejmé, že extrémizmu a rasizmu treba predchádzať a bojovať proti nim prostredníctvom podpory medzikultúrneho dialógu. Inštitúcie a siete venujúce sa medzikultúrnemu a medzináboženskému dialógu by preto mali posilniť svoje synergie a dopĺňať svoje činnosti v záujme dosiahnutia významnejšieho vplyvu.

2.10.6.

Do predchádzania radikalizácii a násilnému extrémizmu musia byť zapojené hospodárske a sociálne rady Stredozemia, hospodárske a sociálne subjekty a občianska spoločnosť ako celok. Na tento účel sú potrebné mechanizmy na výmenu a spoluprácu s vyčlenenými rozpočtovými prostriedkami, ako aj riešenie otázok súvisiacich so spravodlivosťou, rodovou nerovnosťou, rasovými prejavmi, nezamestnanosťou mladých ľudí a negramotnosťou, a to v rámci úsilia o rozsiahlejšiu deradikalizáciu, ktorej súčasťou by bol aj rozvoj medzikultúrneho dialógu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na činnosť siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (Radicalisation Awareness Network – RAN) (13) a jej centra excelentnosti.

2.10.7.

EHSV je presvedčený, že je rozhodujúce motivovať výmeny medzi intelektuálmi, umelcami a kultúrnymi subjektami v regióne, keďže ide o hlavné možnosti sociálnej transformácie prostredníctvom podpory spoločných projektov, ktorých súčasťou je aj rozvoj vzájomného dialógu a spoznávania. Taktiež nabáda na väčšiu koordináciu a spoluprácu pri ochrane kultúrneho dedičstva, ako aj pri zvyšovaní informovanosti o rozličných kultúrnych a umeleckých odboroch a citlivých aspektoch súbežne existujúcich v euro-stredozemskom regióne, a ich vyzdvihovaní ako cenného prvku súdržnosti a vzájomného spoznávania.

2.11.

Občianska spoločnosť a synergia medzi sociálnymi subjektmi: priestor na začleňovanie a diskusiu

2.11.1.

Hospodárska kríza a xenofóbia na severe Stredozemia, ale aj požiadavky na slobodu prejavu a boj za ľudské práva v krajinách južného Stredozemia sú prvkami, ktoré rozhodne vplývajú na uplatňovanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv spoločností v krajinách euro-stredozemského regiónu.

2.11.2.

V tomto smere sa v správe Európskeho parlamentu o ľudských právach z novembra 2015 (14) uvádza, že treba viac podporovať občiansku spoločnosť. Napriek tomu je viditeľnosť organizácií občianskej spoločnosti v krajinách južného Stredozemia stále nedostatočná, ak sa vezme do úvahy ich úsilie a niekedy aj riziko, ktoré podstupujú, a tiež úloha, ktorú zohrávajú pri podnecovaní sociálnych zmien. Hospodárske a sociálne rady Stredozemia môžu v tejto súvislosti zohrávať úlohu platformy na šírenie, stretávanie a diskusiu.

2.11.3.

EHSV konštatuje, že asociatívna štruktúra je inkluzívnym priestorom, ktorý prispieva k začleňovaniu. Takisto považuje za potrebné, aby Európska komisia zintenzívnila pomoc pre projekty, ktoré vykonáva organizovaná občianska spoločnosť prostredníctvom svojich hospodárskych a sociálnych organizácií, svojich združení a sietí, ktoré tieto združenia vytvárajú, a aby takisto posilnila partnerstvá a synergie medzi jednotlivými zainteresovanými stranami.

2.11.4.

EHSV sa domnieva, že euro-stredomorskí ministri by mali spolupracovať na konkrétnych projektoch so samitom hospodárskych a sociálnych rád Stredozemia a podobnými inštitúciami bez toho, aby to malo vplyv na podporu občianskych a kultúrnych združení.

2.12.

Žena: stredobod hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv

2.12.1.

Na troch euro-stredomorských ministerských konferenciách o posilnení úlohy žien v spoločnosti, ktoré sa konali v Istanbule (15) (2006), Marrákeši (16) (2009) a v Paríži (17) (2013), sa vlády zaviazali vykonávať prijaté záväzky: rovnosť práv medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o účasť na politickom, hospodárskom, občianskom a sociálnom živote; boj proti všetkým druhom násilia a diskriminácie voči ženám a dievčatám a práca na zmene postojov a správania s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť v záujme posilňovania postavenia žien, a to nielen v právnych predpisoch, ale aj v praxi.

2.12.2.

Napriek legislatívnym zmenám zavedeným v krajinách južného Stredozemia sa UNDP domnieva, že pokiaľ ide o dodržiavanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv žien, dosiahnutie rovnosti žien je ešte ďaleko.

2.12.3.

EHSV si všíma veľký rozdiel, ktorý existuje medzi oficiálnymi vyhláseniami, návrhmi inštitúcií a dokonca aj platnými právnymi predpismi a každodennou realitou žien vo svojich spoločenstvách, a upozorňuje, že je potrebné harmonizovať vnútroštátne právne predpisy s ústavami a vyplniť právne medzery, ktoré stále umožňujú diskriminačné praktiky voči ženám.

2.12.4.

EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť prostriedky na vzdelávanie a zvyšovanie povedomia orgánov zodpovedných za zabezpečenie účinného uplatňovania právnych predpisov – súdnictvo, bezpečnostné zložky, podniky, vzdelávacie inštitúcie, komunikačné prostriedky, inštitúcie ako HSR atď.

2.12.5.

S cieľom posilniť práva a dosiahnuť lepšie výsledky EHSV odporúča prepojiť miestne samosprávy s organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti rodovej rovnosti, keďže majú lepšie informácie o problémoch a požiadavkách obyvateľov. Túto spoločnú prácu rôznych subjektov možno podporiť vyčlenenými príspevkami od akademickej obce (univerzity a špecializované študijné centrá). Ako príklad môže slúžiť Euro-stredomorská nadácia žien (18) (FFEM), ktorá spoločne s Federáciou líg pre práva žien, regionálnou samosprávou Marrákeša, Univerzitou Cadi Ayyad, Regionálnou komisiou pre ľudské práva a inými miestnymi subjektmi uskutočnila kampaň na zvýšenie povedomia o boji proti manželstvám v nízkom či detskom veku.

2.12.6.

EHSV preto žiada ministrov členských štátov Únie pre Stredozemie, aby tieto témy zohľadnili aj na najbližšej ministerskej konferencii a vyčlenili na tieto činnosti a kampane finančné prostriedky.

2.12.7.

EHSV je totiž presvedčený, že ignorovanie týchto bodov by malo závažné dôsledky. Manželstvá v nízkom alebo detskom veku, predčasné ukončenie školskej dochádzky a v dôsledku toho zhoršovanie postavenia žien na trhu práce a ich politického zastúpenia patria medzi prvky, ktoré negatívne vplývajú na uplatňovanie práv, najmä žien a dievčat.

V Bruseli 18. októbra 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  http://ufmsecretariat.org/barcelona-declaration-adopted-at-the-euro-mediterranean-conference-2728-november-1995/.

(2)  http://www.annalindhfoundation.org/.

(3)  http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/CCPR.aspx.

(4)  http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:12012P/TXT&from=SK.

(5)  http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/Minorities.aspx.

(6)  http://www.ilo.org/declaration/thedeclaration/textdeclaration/lang--en/index.htm.

(7)  http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/CESCR.aspx.

(8)  http://eeas.europa.eu/archives/docs/enp/documents/2015/151118_joint-communication_review-of-the-enp_sk.pdf.

(9)  http://ufmsecretariat.org/wp-content/uploads/2014/09/UfMMinistersDeclarationEN.pdf.

(10)  http://www.arabstates.undp.org/content/rbas/en/home/library/huma_development/arab-human-development-report-2016--youth-and-the-prospects-for-/.

(11)  http://ufmsecretariat.org/wp-content/uploads/2017/01/UfM-Roadmap-23-JAN-2017.pdf.

(12)  http://www.observatorioislamofobia.org/.

(13)  https://ec.europa.eu/home-affairs/what-we-do/networks/radicalisation_awareness_network.

(14)  http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A8-2015-0344+0+DOC+XML+V0//SK.

(15)  https://www.euromedwomen.foundation/pg/en/documents/view/4224/ministerial-conclusions-on-strengthening-role-of-women-in-society.

(16)  https://www.euromedwomen.foundation/pg/en/documents/view/4756/second-ministerial-conclusions-on-strengthening-role-of-women-in-society.

(17)  https://www.euromedwomen.foundation/pg/en/documents/view/4226/third-ministerial-conclusions-on-strengthening-role-of-women-in-society.

(18)  https://www.euromedwomen.foundation/.


2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/44


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 081/07)

Spravodajkyňa:

Brenda KING

Pomocný spravodajca:

Lutz RIBBE

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

14. 7. 2016

Právny základ

článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku

 

stanovisko z vlastnej iniciatívy

 

 

Príslušný podvýbor

Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050

Prijaté v podvýbore

21. 9. 2017

Prijaté v pléne

18. 10. 2017

Plenárne zasadnutie č.

529

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

185/8/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Rovnako ako ostatné časti sveta čelí Európa trom hlavným problémom: 1) vyčerpávaniu prírodných zdrojov, zmene klímy a strate biodiverzity; 2) sociálnym nerovnostiam vrátane nezamestnanosti mladých a problematiky osôb, ktoré boli ponechané samy na seba v regiónoch s upadajúcim priemyslom a 3) strate verejnej dôvery vo vládu, politické zriadenie, EÚ a jej riadiace štruktúry, ako aj ostatné inštitúcie.

1.2.

Tieto tri hlavné otázky treba chápať v kontexte digitalizácie (významný megatrend) a globalizácie, keďže tieto javy majú na európske trhy práce zásadný vplyv, ktorý sa v budúcnosti dokonca ešte zosilní. Predovšetkým digitalizácia môže buď uľahčiť hľadanie riešení týchto troch problémov, alebo ich môže zhoršiť. Či bude mať digitalizácia pozitívny alebo negatívny vplyv, bude závisieť od toho, ako je politicky riadená.

1.3.

Na základe dôkladnej analýzy vzájomného pôsobenia medzi týmito tromi veľkými problémami a digitalizáciou EHSV žiada Komisiu, aby vypracovala dlhodobú stratégiu udržateľného rozvoja Európy s cieľom podporiť opatrenia na posilnenie jej hospodárstva na účely dosiahnutia sociálnych a environmentálnych prínosov. Cieľom tohto stanoviska je nastoliť otázky a poskytnúť vstupné informácie, ktoré by sa mali zohľadniť pri príprave dlhodobej stratégie.

Niektorí ľudia odmietajú zmeny. Uprostred sústavných technologických objavov majú niektorí ľudia záujem o zachovanie súčasného stavu. Iní sa môžu cítiť neisto, pokiaľ ide o snahy prispôsobiť sa neustále sa meniacej spoločnosti. Pre ďalších nie sú zmeny dostatočne rýchle (napríklad pre stúpencov zelenej energie). Tvorcovia politík by mali zohľadniť tieto obavy a postaviť sa k problému priamo namiesto zachovávania terajšieho stavu. Prvým krokom by malo byť začatie otvorenej diskusie o týchto otázkach a posilnenie participatívnej demokracie vrátane európskej iniciatívy občanov.

1.4.

Nečinnosť nie je riešením. Na uskutočnenie zmien idúcich správnym smerom je potrebná politická vôľa. Existuje potreba silnejších prepojení medzi hospodárskym rozvojom, ochranou životného prostredia a sociálnou politikou. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zastáva názor, že vykonávanie a realizácia cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG) spolu s Parížskou dohodou, ako aj správne riadený prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu a digitálna ekonomika prinesú riešenia pre hlavné problémy, ktorým Európa čelí, a zaistia, že Európa vyjde víťazne z tejto novej priemyselnej revolúcie. Odporúčame Komisii, aby čo najskôr rozpracovala politiky načrtnuté vo svojom oznámení o ďalších krokoch (pracovný dokument Komisie) (1) a vo väčšej miere sa zamerala na úplné začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody do európskeho politického rámca a súčasných priorít Komisie v snahe stanoviť víziu pre spravodlivú a konkurencieschopnú Európu do roku 2050.

1.5.

Potreba silného politického príspevku sa nesmie interpretovať nesprávne. Zatiaľ čo vhodný regulačný rámec je nevyhnutný na usmerňovanie prechodu, Európa potrebuje program, ktorý bude mať vplyv na celú spoločnosť tým, že sa bude snažiť o spravodlivú globalizáciu, posilnenie konkurencieschopnosti, o to, aby sa z Európy stal líder v oblasti nových technológií, aby nikto nebol ponechaný sám na seba, o odstránenie chudoby a vytvorenie prostredia, v ktorom sa obnoví dôvera ľudí v politické systémy a multilaterálne formy riadenia (2). Politické prístupy sa okrem udávania trendu v rôznych politických oblastiach musia usilovať aj o aktiváciu obrovského potenciálu občianskej spoločnosti. Sociálne podnikanie, iniciatívy občanov a komunitná činnosť sú len niekoľkými príkladmi, ako možno dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom prístupu zdola nahor, najmä pokiaľ ide o potrebný posun smerom k nízkouhlíkovému alebo obehovému hospodárstvu. Prípad decentralizovanej energie z obnoviteľných zdrojov je najlepším referenčným príkladom v tomto kontexte.

1.6.

V blízkej budúcnosti by Komisia a EHSV mali pokračovať v spolupráci v kľúčových strategických oblastiach politiky, ktoré sú predmetom analýzy v tomto stanovisku ako napríklad:

konkurencieschopnosť EÚ v meniacom sa svete;

vplyv digitalizácie na trh práce (vrátane dôstojnej práce) a životné prostredie,

udržateľné financovanie a zdaňovanie,

výzvy týkajúce sa rozvoja nových hospodárskych modelov,

prekážky decentralizovanej výroby energie,

celoživotné vzdelávanie v novom digitálnom veku a v rámci prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo,

podpora mnohostranných koalícií zainteresovaných strán,

demokratický deficit v legislatívnom procese EÚ a obnovená výzva na účasť občianskej spoločnosti,

zapojenie nezávislých odborníkov do procesu tvorby politiky vzhľadom na potrebu posilniť účasť občianskej spoločnosti,

nový európsky mechanizmus určený pre stratégiu trvalo udržateľného rozvoja.

1.7.

Na vykonanie tohto súboru politík je potrebná komplexná a súdržná stratégia. EHSV odporúča, aby sa takáto stratégia zameriavala na dlhodobé hľadisko a aby bola jednoznačná, horizontálne a vertikálne integrovaná, zvládnuteľná a participatívna. EHSV preto považuje za veľmi dôležité, aby sa zabezpečilo, že stratégia prechodu do roku 2050 sa navrhne a vykoná s plným zapojením zástupcov občianskej spoločnosti S cieľom posilniť participatívnu demokraciu by mala Komisia zvážiť, či má právo na legislatívny monopol.

2.   Úvod

V novembri 2016 vydala Komisia oznámenie s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy. EHSV prostredníctvom tohto stanoviska prispieva v podobe svojich odporúčaní k stratégii na riešenie výziev, ktorým Európa čelí. V stanovisku sa požaduje prístup zameraný na ľudí, ktorý zohľadňuje hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer rozvoja z dlhodobého hľadiska. Tento prístup by mal prekonať krátkozraké a izolacionistické uvažovanie prevládajúce v súčasných stratégiách EÚ.

3.   Jeden megatrend a tri globálne otázky

V kontexte (megatrendu) globalizácie bude musieť stratégia trvalo udržateľného rozvoja poskytnúť odpovede na tri hlavné otázky uvedené v časti 1, ktoré majú celosvetový rozsah a ovplyvňujú Európu, ako aj všetky ostatné kontinenty:

1.

Ako sa vyrovnať s obmedzeniami planéty a ekologickou výzvou vo všeobecnosti vrátane zmeny klímy a straty biodiverzity?

2.

Ako reagovať na narastajúce sociálne rozdiely v globalizovanom svete?

3.

Ako prekonať oslabenie podpory verejnosti voči vládam a inštitúciám?

Riešenia týchto problémov si budú vyžadovať spoločné úsilie zo strany zákonodarcov, politikov a občianskej spoločnosti. Okrem toho sa osobitná pozornosť musí venovať rizikám a príležitostiam spojeným s digitalizáciou. V tejto časti predstavujeme body, ktoré treba zohľadniť pri hľadaní riešení na spomenuté tri hlavné otázky (3).

3.1.   Jeden megatrend: Globálna transformácia hospodárstva a spoločnosti prostredníctvom digitalizácie

3.1.1.

Platformové hospodárstvo, umelá inteligencia, robotika a internet vecí – globálny vývoj v týchto oblastiach má širokospektrálny dosah, zrýchľuje sa a skôr či neskôr bude ovplyvňovať všetky zložky hospodárstva a spoločnosti. Digitálne technológie sa stávajú dostupnými pre veľké časti spoločnosti, ale niektoré skupiny nemusia mať prístup k týmto mimoriadne silným digitálnym nástrojom.

3.1.2.

Konvergencia digitálnych technológií s nanotechnológiou, biotechnológiou, vedou o materiáloch, výrobou a uskladňovaním energie z obnoviteľných zdrojov a kvantovou informatikou môže viesť k novej priemyselnej revolúcii (4). Na to, aby Európa získala vedúce postavenie v rámci novej celosvetovej technologickej a hospodárskej súťaže, sú potrebné rozsiahle investície a nové iniciatívy.

3.1.3.

Digitalizácia má veľa prínosov. Vytvára priestor pre vznik nových výrobkov a služieb, ktoré prinášajú úžitok spotrebiteľom. Má potenciál pomáhať pri dosahovaní niektorých cieľov trvalo udržateľného rozvoja zvyšovaním úrovní svetových príjmov, zlepšovaním kvality života ľudí, vytváraním príležitostí pre inkuzívnejšie demokratické modely a zvyšovaním počtu kvalitných pracovných miest, ako aj celkovej konkurencieschopnosti EÚ – presne ako v prípade predchádzajúcich priemyselných revolúcií. Takisto však existujú hrozby – štúdie poukázali na možnosť, že digitalizácia môže zničiť oveľa viac pracovných miest než vytvorí.

3.1.4.

Digitálna technológia oveľa viac zblíži výrobu a spotrebu, čím sa zminimalizuje nadmerná výroba. Tým sa môže znížiť environmentálna stopa EÚ. Priame obchodovanie s tovarom hospodárskeho charakteru – či už prostredníctvom partnerských transakcií alebo cez hospodárstvo spoločného využívania zdrojov – môže znížiť spotrebu zdrojov. Napríklad digitálna technológia podporuje šírenie služieb spoločnej dopravy a vozidiel bez vodiča, čo môže zvýšiť environmentálnu udržateľnosť našich systémov mobility.

3.1.5.

Digitalizácia však sama o sebe nie je udržateľná. Existujú prekážky brániace vstupu na trh a úsporám z rozsahu, ktoré môžu občanom zabraňovať v tom, aby naplno využívali jej potenciál. Digitalizácia môže prehĺbiť nerovnosti, a to najmä vzhľadom na svoj potenciál narušiť trhy práce a tendenciu k polarizácii, keďže mnohé pracovné miesta, ktoré si vyžadujú pracovníkov s nízkou alebo strednou kvalifikáciou, majú najväčšie predpoklady na to, aby boli automatizované. Robotizácia a platformové hospodárstvo môžu predstavovať vážnu hrozbu pre mnohé európske pracoviská a vytvárajú nové riziká, keďže väčšina relevantných technológií funguje na základe údajov, a to vrátane a predovšetkým osobných údajov.

3.1.6.

Z nových príležitostí na vytváranie bohatstva má často úžitok len určitá skupina ľudí: vzdelané osoby s dobrými sociálnymi zručnosťami a vysokou toleranciou rizika. Hlavnými príjemcami digitálnych inovácií sú zvyčajne poskytovatelia intelektuálneho, finančného a fyzického kapitálu: inovátori, akcionári, investori a vysokokvalifikovaní pracovníci. Existujú obavy, že digitálna technológia sa stane jedným z hlavných dôvodov stagnácie alebo dokonca znižovania príjmov.

3.1.7.

Je potrebná účinná a komplexná politika na to, aby sa využili príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia, s odkazom na tri hlavné problémy opísané vyššie. Rovnako treba monitorovať a riadiť riziká vyplývajúce z digitalizácie. EHSV by sa mal naďalej aktívne zaoberať týmito otázkami.

3.2.   Obmedzenia našej planéty a celková ekologická výzva

3.2.1.

Vzhľadom na svoj záväzok k celosvetovému boju proti zmene klímy (t. j. Parížska dohoda) a k ochrane prírodných zdrojov Európa naliehavo potrebuje zásadne znížiť environmentálnu stopu svojho hospodárstva. Ekologická kríza nás už zasahuje. Rast obyvateľstva, dlhodobý hospodársky rast založený na fosílnych palivách a neudržateľné využívanie zdrojov a pôdy kladú z globálneho hľadiska na životné prostredie čoraz väčší tlak. Hlavnou výzvou, ktorá sa odráža aj v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, je zabezpečiť, aby hospodársky rozvoj a rast rešpektoval obmedzenia našej planéty, či už vo vzťahu k ochrane klímy, využívaniu a riadeniu zdrojov, ku kvalite ovzdušia a vody alebo k ochrane suchozemskej a morskej biodiverzity.

3.2.2.

Zásadná dekarbonizácia hospodárstva si vyžaduje naliehavú transformáciu mnohých odvetví hospodárstva. Prechod od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie si vyžaduje väčšiu flexibilitu a odborné znalosti v oblasti energetiky. Všeobecný rozvoj výroby energie „výrobcami-spotrebiteľmi“ (5) by takisto mal byť dôležitou a stabilnou súčasťou energetickej politiky EÚ (6). Dopravné systémy si vyžadujú štrukturálne zmeny prostredníctvom elektrifikácie a car-sharingu. Zlepšiť treba aj bývanie a infraštruktúru. Rozvinuté biohospodárstvo môže byť významným faktorom, ktorý bude podnecovať ekologizáciu hospodárstva.

3.2.3.

Európa musí prejsť od súčasného lineárneho hospodárskeho modelu v duchu hesla „zober, vyrob, spotrebuj a vyhoď“ k obehovému modelu, ktorý je už v rámci koncepcie založený na obnove, využíva podľa možnosti obnoviteľné prírodné zdroje a zachováva hodnotu výrobkov, materiálov a zdrojov v rámci hospodárstva čo možno najdlhšie. V tejto súvislosti môže byť dôležitá digitalizácia (pozri bod 3.1.4).

3.2.4.

Prechod na nízkouhlíkové, obehové a ekologické hospodárstvo je pre EÚ príležitosťou na zvýšenie jej konkurencieschopnosti a odolnosti. Môže zlepšiť kvalitu života a dobré životné podmienky európskych občanov. Zároveň znižuje závislosť od dovozu fosílnych palív a kritických surovín a vytvára stabilný základ pre hospodársku prosperitu.

3.2.5.

Dekarbonizácia a ekologická transformácia však so sebou prinesú sociálne výzvy (7), pretože sa zníži počet pracovísk v priemyselných odvetviach s vysokou ekologickou stopou. Plné využitie potenciálu, ktorý má dekarbonizácia a ekologická transformácia z hľadiska vytvárania nových pracovných miest a zlepšenia sociálneho zabezpečenia, aby tak bola čistá bilancia čo možno najpozitívnejšia, treba považovať za strategickú politickú úlohu.

3.2.6.

Posun smerom k nízkouhlíkovému a obehovému hospodárstvu podnecujú iniciatívy v oblasti energetiky a potravinárstva vychádzajúce zdola, t. j. od občanov, miestnych orgánov, spotrebiteľov a inovatívnych podnikov. Avšak namiesto toho, aby sa v celej Európe propagovali príslušné iniciatívy a získavala ich masová podpora, čo by malo pozitívny dosah na trh práce a sociálne zabezpečenie, administratívne a regulačné systémy často brzdia ďalší pokrok. Chýba rozsiahle povedomie o tom, že iniciatívy zdola nahor môžu byť účinným nástrojom na riešenie sociálnych problémov dekarbonizácie a ekologickej transformácie. Na odhalenie tohto potenciálu je potrebné odstrániť štrukturálne prekážky, ktoré bránia ľuďom s obmedzenými prostriedkami v prístupe k zdrojom, ktoré potrebujú (najmä ku kapitálu a relevantným informáciám).

3.3.   Prehlbovanie sociálnych nerovností

3.3.1.

Zatiaľ čo globalizácia a technologický pokrok viedli k obrovskému nárastu svetového obchodu a svetového bohatstva, kombinácia globalizácie a technologického pokroku prispela aj k nárastu sociálnej (a environmentálnej) nerovnosti. Podľa organizácie Oxfam len osem osôb – všetko mužov – vlastní toľko bohatstva ako najchudobnejšia polovica svetovej populácie.

3.3.2.

Nerovnosť sa v Európe prehlbuje. Podľa nedávnej štúdie OECD zostáva príjmová nerovnosť v Európe na historicky najvyššej úrovni. V 80. rokoch minulého storočia bol priemerný príjem najbohatších 10 % spoločnosti sedemkrát vyšší ako najchudobnejších 10 %. V súčasnosti je 9,5-násobne vyšší. Majetková nerovnosť je ešte väčšia:10 % najbohatších domácností vlastní 50 % celkového majetku, zatiaľ čo 40 % najmenej bohatých vlastní len niečo vyše 3 % (8).

3.3.3.

Jedným z dôvodov prehlbujúcej sa nerovnosti v Európe je oddelenie rastu od čistého príjmu. Hoci HDP eurozóny vzrástol v období 2008 – 2015 o viac ako 16 % (o viac než 17 % v EÚ-28), disponibilný čistý príjem domácností stagnoval, pričom v EÚ-28 vzrástol len o 2 %.

3.3.4.

V 24 krajinách OECD vzrástla od roku 1995 produktivita o 27 %, zatiaľ čo priemerná odmena za prácu zaostávala a zvýšila sa iba o 22 %. Čo je ešte horšie, zvýšenie príjmu z práce bolo podstatne menšie v prípade sociálnych skupín s nižšími čistými mzdami. Táto platová nerovnosť sa posledných 20 rokov zhoršuje vo všetkých európskych krajinách s výnimkou Španielska. Tento trend je najmarkantnejší v Maďarsku, Poľsku, Českej republike a Spojenom kráľovstve (9).

3.3.5.

Existuje riziko, že vzhľadom na meniaci sa charakter práce sa tieto rozdiely budú ešte viac prehlbovať. Napríklad automatizácia a robotizácia zložitých priemyselných procesov môžu znížiť dopyt po stredne kvalifikovaných a dokonca aj po nižších úrovniach vyššie kvalifikovaných zamestnancov, ktorí v súčasnosti plnia tieto zložité úlohy. To môže prispieť k ešte väčšej polarizácii trhu práce, keďže novovytvorené pracovné miesta budú buď pre zamestnancov s (ešte) vyššou kvalifikáciou (vývoj a udržiavanie týchto výrobkov/služieb) alebo pracovníkov s nižšou kvalifikáciou orientovaným viac na služby. Podľa OECD hrozí, že 9 % pracovných miest bude automatizovaných, pričom v prípade ďalších 25 % sa zásadne zmení náplň práce.

3.3.6.

Vlády reagujú na vplyv digitalizácie skôr zdržanlivo než proaktívne a v značnej miere sa zameriavajú na zmiernenie vedľajších účinkov digitalizácie namiesto snáh o využitie jej potenciálnych prínosov. Vlády musia vo svojich reakciách lepšie zohľadniť problematiku zastúpenia zamestnancov a ich účasti, pretože ide o dôležitý aspekt investícií do ľudského kapitálu na meniacom sa trhu práce. EHSV by mohol pokračovať v podrobnej analýze vplyvu digitalizácie na povahu práce.

3.4.   Strata dôvery verejnosti voči vládam a inštitúciám

3.4.1.

Prehlbujúca sa nerovnosť, ktorá len čiastočne vyplýva z globalizácie a technologického pokroku, prispieva k strate dôvery vo vlády, politické zriadenie, medzinárodné organizácie, inštitúcie a globálne riadenie. Okrem toho podnietila nárast populistických hnutí a úpadok tradičných politických strán. Mimoriadne znepokojujúca je volebná neúčasť mladých ľudí (nehovoriac o hlasovaní proti systému): na voľbách v roku 2015 sa zúčastnilo len 63 % Európanov vo veku od 15 do 30 rokov (10).

3.4.2.

Mnohí európski občania sa cítia odstavení od politického rozhodovania na vnútroštátnej a európskej úrovni. Domnievajú sa, že tradičné demokratické procesy im neumožňujú vplývať na dôležité rozhodnutia. Prístup viacerých zainteresovaných strán (napr. podľa Programu OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030) predstavuje nový demokratický model a spôsob na prekonanie tejto nedôvery.

3.4.3.

Prechod k udržateľnosti nemôže a nesmie byť nariadený „zhora“. Úspešný bude len vtedy, ak bude vychádzať zo širokej podpory a aktívnej účasti väčšiny podnikov, miestnych a regionálnych orgánov, pracovníkov a občanov. Musí ísť o spoluprácu „zdola nahor a zhora nadol“. Mnohostranné aliancie zainteresovaných strán sa uplatnili pri formulovaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a objavujú sa aj v oblasti klímy (11). Môžu fungovať ako koncepcia inkluzívneho modelu demokratického riadenia, ktorá by sa mohla preberať vo všetkých oblastiach politiky a stimulovať transformáciu a inovácie.

3.4.4.

Najmä mladšia generácia požaduje netradičné formy politickej angažovanosti ako protiklad konvenčných politických strán a orgánov. Energetické spoločenstvá, partnerstvá medzi občanmi a obcami na posilnenie energetickej účinnosti (napríklad prostredníctvom zmluvných modelov) alebo odpadového hospodárstva, iniciatívy transformujúcich sa miest, poľnohospodárstvo podporované komunitou, politické blogy a iné online formáty alebo dokonca iniciatívy týkajúce sa miestnej meny ponúkajú alternatívne formy politickej angažovanosti. Tieto formy určite nenahradia tradičnú politickú prácu, ale môžu významne prispieť k politickej socializácii a sociálnej integrácii.

3.4.5.

Využitie potenciálu internetu je ďalšou sľubnou koncepciou na prelomenie politických prekážok. Informácie neboli nikdy dostupnejšie než v decentralizovanej sieti bez klasického dohľadu. To má za následok nové výzvy pre spoločnosť, ako možno vidieť v prípade javu tzv. postpravdivých (post-truth) alebo falošných informácií. Sme však zároveň svedkami rozmachu alternatívnych, nehierarchických foriem aktivizmu, ako aj intenzívneho používania online sociálnych sietí medzi občanmi, najmä mladými ľuďmi.

3.4.6.

Elektronická verejná správa môže viesť k modelom riadenia, ktoré sa vyznačujú nevídanou úrovňou účasti verejnosti na tvorbe politík. EÚ by si mala vziať príklad z členských štátov, ako je Estónsko, kde sa už dosiahol značný pokrok. Digitalizácia umožňuje občanom zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch pri relatívne nízkych nákladoch. Dôkazy však naznačujú, že „skreslenie v prospech strednej triedy“ (vyššie zastúpenie príslušníkov strednej triedy na participatívnych fórach) existuje aj vo vzťahu k elektronickej účasti. EHSV má dobré postavenie na to, aby sa zapájal do dialógu o tejto otázke na úrovni občianskej spoločnosti.

4.   Európa, akú chceme

EÚ, ktorá je konfrontovaná s vyššie uvedenými tromi globálnymi otázkami a megatrendom digitalizácie, musí dokázať:

čo najlepšie využiť digitálnu revolúciu na vybudovanie nového, konkurencieschopného a udržateľného hospodárstva,

prejsť na nízkouhlíkové, obehové a ekologické hospodárstvo a zároveň zabezpečiť spravodlivý prechod pre všetkých,

vybudovať silný európsky sociálny model,

zabezpečiť decentralizovanejší a demokratickejší systém, ktorý by bol viac orientovaný na občanov, a zároveň využiť výhody spravodlivej hospodárskej spolupráce na celosvetovej úrovni.

4.1.

EHSV sa domnieva, že ciele trvalo udržateľného rozvoja a Parížska dohoda (COP21) oživia víziu „Európy, akú chceme“ (12)  (13). Je potrebné, aby Komisia dala impulz na vykonávanie týchto dohôd, a to rozvíjaním politík načrtnutých v jej oznámení o ďalších krokoch a ich plným začlenením do rámca európskej politiky a súčasných priorít Komisie. „Európa, akú chceme“, rovnako ako program 2030 (t. j. v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja), stavia jednotlivca do centra spoločnosti a hospodárstva a každému umožní vybrať si, ako chce naplniť svoje potreby v súlade so sociálnym a ekologickým prostredím. Táto koncepcia nie je utópiou. Európa má v skutočnosti technologické a ekonomické prostriedky na naplnenie tejto vízie: internet vecí a veľké dáta, kontrolu zložitých procesov prostredníctvom mobilných aplikácií, tzv. prozum, t. j. výrobu spojenú so spotrebou prostredníctvom obmedzovania výroby a znižovania výrobných nákladov (napríklad obnoviteľné zdroje energie, 3D tlač), nové spôsoby transakcií a platieb (blockchain, bitcoiny a inteligentné zmluvy), kooperativizmus a hospodárstvo spoločného využívania zdrojov ako nové obchodné koncepcie a iné inovácie.

4.2.

Všetky tieto inovácie majú potenciál premeniť víziu na skutočnosť, čo však predpokladá stratégiu, ktorá ponúka riešenia pre tri výzvy súvisiace s inováciami. Táto stratégia zahŕňa novú koncepciu blahobytu, ktorá presahuje rámec HDP, ale snaží sa o hospodársku prosperitu, sociálne začlenenie, environmentálnu zodpovednosť a posilnenie postavenia občanov integrovaným spôsobom.

4.3.

Nečinnosť nie je riešením. Ak EÚ nie je ochotná alebo schopná vypracovať a uplatňovať komplexnú stratégiu, Európa zlyhá nielen v súvislosti s programom 2030 a víziou „Európy, akú chceme“. Nečinnosť znamená veľké riziko zlyhania v prípade všetkých hlavných výziev: zničí sa štruktúra európskeho trhu práce, zastaví sa dekarbonizácia a ochrana zdrojov, pretože sociálne náklady ekologickej transformácie sa považujú za príliš vysoké, a zvýši sa sociálna nerovnosť a odcudzenie, čo bude predstavovať hrozbu pre demokraciu.

4.4.

Je mimoriadne dôležité, aby táto stratégia zahŕňala konkrétne politické odporúčania s cieľom pomôcť riešiť tri hlavné výzvy, ktorým Európa čelí, a urobiť tak z „Európy, akú chceme“, skutočnosť.

5.   Šesť politických prístupov na dosiahnutie Európy, akú chceme

V tomto dokumente sa navrhujú kľúčové politické prístupy, ktoré poskytujú odpovede na tri celosvetové otázky (hranice možností našej planéty, sociálne nerovnosti, strata podpory zo strany verejnosti) a megatrend digitalizácie. Každý z týchto prístupov predstavuje kombináciu politík, ktorá pozostáva z maximálne šiestich prvkov:

inovácie,

regulácia/riadenie,

sociálna politika,

otvorený prístup,

vzdelávanie a odborná príprava,

výskum.

Táto kombinácia politík by sa mala uplatňovať v najmenej štyroch oblastiach politiky: spravodlivé, digitálne a ekologické hospodárstvo (5.1), nové formy riadenia (5.2), udržateľnosť a finančný sektor (5.3) a podpora udržateľnosti prostredníctvom medzinárodného obchodu (5.4). Uvádzame tu problematiku a vstupné informácie, ktoré by mali inštitúcie EÚ a zainteresované strany v dlhodobom horizonte ďalej preskúmať.

5.1.   Spravodlivé, digitálne a ekologické hospodárstvo, ktoré vytvára prosperitu a blahobyt

5.1.1.

Inovácie: nová priemyselná revolúcia je pre Európu príležitosťou na to, aby sa stala technologickým lídrom a zvýšila svoju konkurencieschopnosť na globalizovaných trhoch. Tvorba hospodárskej hodnoty bez vysokých externých nákladov sa musí stať štandardným obchodným modelom. Je potrebné, aby inovačné a ziskové spoločnosti a podniky investovali do udržateľnej výroby, vytvárali kvalitné pracovné miesta a budovali hospodársky základ pre blahobyt. Na to, aby inovácie prispeli k udržateľnejšej Európe, treba vytvoriť rámec, ktorý odmení hospodárske činnosti s nulovými alebo s výrazne obmedzenými externými stopami alebo obmedzenou spotrebou zdrojov. To umožní udržateľným inovátorom (či už občanom, podnikom, mestám alebo regiónom), aby skutočne konkurovali obchodným modelom s vysokým využívaním zdrojov a/alebo veľkou environmentálnou stopou. Aktívnu podporu – napr. sprístupnenie mikroúverov pre malé a stredné podniky, občanov, súkromné domácnosti, komunitné iniciatívy, sociálne podniky a mikropodniky – treba poskytnúť aj inovátorom, ktorí ponúkajú nové riešenia na zvládnutie environmentálnych a sociálnych problémov a sú prvými používateľmi (14). Mohol by tu pomôcť jednotný európsky patent, pokiaľ nebudú náklady na jeho získanie neprimerane vysoké (15). Pokiaľ ide o MSP, treba prehodnotiť opatrenia zamerané na druhú šancu s cieľom znížiť súčasnú vysokú mieru neochoty riskovať, ktorá existuje v EÚ (16). Politika musí takisto otvoriť priestor na experimentovanie v celej Európe, najmä v oblasti mobility, odpadového hospodárstva, energetiky, poľnohospodárstva, vzdelávania alebo zdravotnej starostlivosti. Nové trhy možno nájsť presunutím verejného obstarávania k digitálnym, nízkonákladovým, obehovým a ekologickým službám, ktoré sa poskytujú sociálne inkluzívnym spôsobom.

5.1.2.

Regulácia: Regulačný rámec musí spĺňať tri ciele. Po prvé, vonkajšie účinky musia byť vyčíslené čo najpresnejšie, aby tak bolo možné vypracovať obchodné modely, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele udržateľnosti (17). Po druhé, regulácia musí zaručiť, aby sa v celej Európe vrátane vidieckych oblastí zaviedla dobre rozvinutá digitálna infraštruktúra, ku ktorej bude mať prístup každý (vrátane inteligentného vykurovania, inteligentných elektrizačných sústav a sietí elektrickej mobility). Táto infraštruktúra by sa mala z právneho hľadiska považovať za verejnú službu. A napokon, keďže digitalizácia má tendenciu uprednostňovať platformy, hrozí, že sa na veľkých digitálnych trhoch budú vytvárať monopoly. Sú preto nevyhnutné účinné protimonopolné politické opatrenia (18). EHSV tiež navrhol, aby Komisia premyslela spôsoby, ako by bolo možné podporiť európske platformy tak, aby pridaná hodnota zostala v miestnych hospodárstvach (19). Dôležitú úlohu pri vyrovnávaní ich trhovej sily by mohlo zohrávať zriadenie nezávislej európskej ratingovej agentúry pre digitálne platformy s rovnakými právomocami vo všetkých členských štátoch, ktorá by mohla hodnotiť ich riadenie v oblasti hospodárskej súťaže, zamestnanosti a zdaňovania (20).

5.1.3.

Sociálna politika: zmena, ktorú priniesla dekarbonizácia a digitalizácia (pozri časť 3) predstavuje výzvu pre systémy sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o otázku zvládnutia problému úbytku pracovných miest a poklesu daňových príjmov. Treba preto preskúmať a rozpracovať nové prístupy a modely s cieľom zaistiť udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch, reagovať na odlišné okolnosti budúcej práce a podporiť pracovníkov a komunity v sektoroch a regiónoch, ktoré zasiahol tento prechod. Vo svojom stanovisku o európskom pilieri sociálnych práv sa EHSV venoval výzvam súvisiacim s budúcnosťou práce a predniesol požiadavku na ucelenú európsku stratégiu zamestnanosti, ktorá bude riešiť problematiku investícií a inovácií, zamestnanosti a tvorby kvalitných pracovných miest, spravodlivých pracovných podmienok pre všetkých, spravodlivého a hladkého prechodu podporovaného aktívnymi politikami trhu práce a zapájania všetkých zainteresovaných subjektov, hlavne sociálnych partnerov. Okrem toho treba prostredníctvom verejných investícií podporovať spoločenstvá, regióny a pracovníkov v odvetviach, ktoré už sú zasiahnuté týmto prechodom, ako aj predvídať a uľahčovať budúcu reštrukturalizáciu a prechod na ekologickejšie a udržateľnejšie hospodárstvo (21).

5.1.4.

Otvorený prístup: využitie potenciálu digitalizácie na ekologické a spravodlivé hospodárstvo si vyžaduje predovšetkým všeobecnú otvorenosť hospodárstva umožňujúcu ľuďom, aby sa aktívne zapájali a využívať príležitosti, ktoré ponúka technologický pokrok (napr. kombinácia údajov o digitálnej energii s decentralizovanou výrobou energie). Kľúčový význam má preto odstránenie prekážok hospodárskej účasti prostredníctvom otvorených trhov, otvorených údajov, modelov otvoreného zdroja a otvorených noriem. Každý z týchto prvkov sa musí považovať za hlavnú zásadu politických programov v strategických odvetviach: energetika, doprava, logistika a výrobné postupy. Prostredníctvom európskych právnych predpisov treba vypracovať a uplatňovať koncepciu zvrchovanosti v oblasti dát: európski občania musia mať právo používať vlastné údaje na svoje účely, určiť, ktoré osobné údaje budú používať tretie strany, rozhodovať o tom, ako sú údaje používané, byť informovaní o využívaní údajov a mať nad ním plnú kontrolu a vymazať údaje.

5.1.5.

Vzdelávanie/odborná príprava: ekologické hospodárstvo aj digitálne hospodárstvo si vyžadujú osobitné zručnosti, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v budúcnosti bude digitálna technológia dôležitým nástrojom na dosiahnutie dekarbonizácie európskeho hospodárstva (pozri body 3.1.4 a 3.2.3). Odborná príprava na vývoj potrebných formálnych a neformálnych zručností, a to aj v oblastiach, ako je napríklad spolupráca/komunitná činnosť a podnikanie (22), sa musí začleniť do všeobecného vzdelávania a politík celoživotného vzdelávania. Táto problematika musí byť predmetom intenzívnejšieho dialógu a analýz. Odporúča sa cielenejšie využívanie štrukturálnych fondov, aby sa zabezpečila účinná podpora pre riešenie problematiky súčasných nedostatkov v ekologických a digitálnych zručnostiach, a to najmä v regiónoch, ktoré už sú v procese transformácie alebo sa ich táto transformácia bude týkať v budúcnosti. Bude nevyhnutné nasmerovať prostriedky z európskych vzdelávacích systémov do vzdelávania a rozvoja zručností v oblastiach, kde systémy umelej inteligencie nemôžu nahradiť ľudské schopnosti alebo kde sú potrební ľudia na doplnenie týchto systémov (napr. úlohy, pri ktorých je kľúčová interakcia medzi ľuďmi alebo kde ľudia a stroje spolupracujú, či úlohy, pri ktorých chceme, aby ich ďalej vykonávali ľudia) (23).

5.1.6.

Výskum: digitálne, ekologické a spravodlivé hospodárstvo bude referenčnou hodnotou pre ekonomické modely udržateľné do budúcnosti. Dobre zacielená politika v oblasti výskumu, ktorá je založená na analýze environmentálnych a sociálnych vplyvov inovácií, najmä digitálnych, bude cestou vedúcou k takémuto hospodárstvu. V tejto súvislosti musia byť pre inovátorov vyvíjajúcich nové digitálne technológie a služby, ktoré sa venujú riešeniu environmentálnych a/alebo sociálnych problémov, k dispozícii prostriedky na financovanie výskumu a vývoja. Na ich podporu treba vyvinúť sieť inkubátorov.

5.2.   Nové formy riadenia

5.2.1.

Inovácie: účasť je kľúčovým prvkom demokracie. Voľby a zastúpenie sú jedným zo spôsobov organizovania účasti, ale sú potrebné nové, inovatívne prístupy k organizovaniu účasti vrátane elektronickej účasti. Je dôležité otvoriť tradičnú tvorbu politiky nehierarchickým, sociálne fluidným a menej formálnym formám politických činností a posilniť iniciatívy podnecované občianskou spoločnosťou a iniciatívy zdola nahor.

5.2.2.

Riadenie: zmeny si vyžadujú transparentný a voľne prístupný mnohostranný dialóg zainteresovaných strán pre všetky legislatívne procesy na úrovni EÚ aj na miestnej úrovni. „Občianska spoločnosť“ by sa nemala obmedzovať len na organizovanú občiansku spoločnosť, ale mala by zahŕňať všetkých občanov. Nové partnerstvá sú mimoriadne dôležité pre opatrenia v oblasti klímy a ochrany zdrojov (24). S cieľom posilniť participatívnu demokraciu je potrebné zrušiť takmer výlučný monopol Európskej komisie na právo legislatívnej iniciatívy v prospech väčšieho počtu iniciatív Európskeho parlamentu v kombinácii s legislatívnymi iniciatívami zdola nahor, a to napríklad tým, že sa odstránia problémy technického, právneho a byrokratického charakteru v rámci európskej iniciatívy občanov (25).

5.2.3.

Otvorený prístup: metódy založené na zapojení verejnosti do všetkých právnych predpisov EÚ sú vhodným prístupom k prekonaniu štrukturálnych prekážok, ktoré sťažujú účasť občanov na rozhodovacom procese EÚ. Pri navrhovaní tohto prístupu by sa mala venovať osobitná pozornosť dostupnosti, inkluzívnosti a zodpovednosti. Otvorený prístup k opatreniam a politike možno ďalej posilniť prostredníctvom webového a používateľsky ústretového zverejňovania všetkých činností a údajov EÚ.

5.2.4.

Odborná príprava/vzdelávanie: na prekonanie „skreslenia v prospech strednej triedy“ (pozri bod 3.4.6) sú potrebné programy na posilnenie postavenie občanov. Takéto programy by mali byť navrhnuté tak, aby zapojili tie segmenty obyvateľstva, ktoré majú tendenciu vyhýbať sa aktívnemu zapojeniu do politiky, hospodárstva a spoločnosti. Na informovanosť o účasti a možnosti účasti ako základnú zásadu demokracie sa musí klásť dôraz v rámci všeobecného vzdelávania. Treba poukázať na to, že aktívna účasť na procesoch vytvárania politickej vôle je prínosom pre spoločnosť aj jednotlivcov, ktorých záujmy a názory sú zohľadnené. Je potrebných viac finančných prostriedkov pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na tieto neangažované časti obyvateľstva a snažia sa o dosiahnutie cieľov trvalej udržateľnosti.

5.2.5.

Výskum: spoločenské vedy sa musia viac zamerať na alternatívne demokratické procesy. Jedným z príkladov je možné uplatnenie prototypovej metodiky v politike. S takýmto prístupom by sa politické riešenia navrhovali v krátkom časovom období, následne by boli vykonané v rámci testu trhu a ich vplyv by sa posúdil onedlho na základe spätnej väzby od občanov a iných príslušných zainteresovaných strán. Posúdenie vplyvu by slúžilo ako východisko pre príslušné zmeny politických riešení prv, než sa k nim pristúpi.

5.2.6.

Všeobecnejšie povedané, je potrebné ďalej preskúmať možnosti revízie prepojenia medzi odbornými (vedeckými) znalosťami a tvorbou politiky a spojenia integrácie plne transparentnej, nezávislej expertízy tvorby politík s potrebou posilniť účasť občanov.

5.3.   Udržateľnosť a finančný sektor

5.3.1.

Inovácie: digitálne, ekologické a spravodlivé hospodárstvo predpokladá obrovské investície do súkromných zariadení (napr. do zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov alebo do nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá) aj do verejnej infraštruktúry (napr. do digitalizácie elektrizačných systémov a systémov mobility). Finančný sektor bude preto musieť zohrávať hlavnú úlohu pri uskutočňovaní týchto inovácií. Na investície na podporu udržateľnej transformácie treba vyčleniť finančné zdroje vrátane verejných zdrojov. Dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky si vyžaduje stabilné predvídateľné investičné prostredie a inovatívne finančné nástroje stimulujúce súkromné financovanie investícií, ku ktorým by inak nedošlo (26)  (27).

5.3.2.

Regulácia: cieľom politiky musí byť vybudovať udržateľnejší súkromný finančný systém zahrnutím faktorov udržateľnosti do posúdenia finančného rizika, rozšírením zodpovedností finančných inštitúcií na nefinančné vplyvy investičných rozhodnutí a zvýšením transparentnosti environmentálnych a sociálnych vplyvov investičných rozhodnutí (28). Politické opatrenia by mali tiež nabádať investorov, aby sa dobrovoľne zaviazali investovať do zámerov, ktoré dodržiavajú zásady udržateľnosti. Na posun súkromného financovania od konvenčných investícií k nízkouhlíkovým investíciám odolným voči zmene klímy je preto nevyhnutná ekologizácia bankových noriem. Centrálne banky by mali usmerňovať prideľovanie kapitálu prostredníctvom peňažných a mikro- a makroprudenciálnych politík vrátane noriem týkajúcich sa udržateľnosti.

5.3.3.

Sociálna politika: domácnosti sa však v dôsledku digitalizácie a dekarbonizácie dostanú pod určitý tlak. Je preto potrebná zásadná daňová reforma, aby sa zvýšil disponibilný príjem domácností a zosúladil tento cieľ s požiadavkami dekarbonizácie. EHSV požaduje daňový systém založený na internalizácii environmentálnych nákladov a využití dodatočných príjmov s cieľom znížiť daňové zaťaženie práce. Posun od zdaňovania práce k zdaňovaniu využívania zdrojov napomáha napraviť zlyhania trhu, vytvára nové udržateľné a miestne pracovné miesta, zvyšuje disponibilné príjmy domácností a stimuluje ekologicky inovatívne investície (29).

5.3.4.

Výskum: vplyv digitalizácie a zníženej spotreby fosílnych palív na verejné financie (daňové úniky) je v značnej miere stále neznámy. Výskum by sa mal zamerať na tento aspekt, ako aj na spôsob, akým môže strategická finančná politika vo všeobecnosti prispieť k udržateľnému rozvoju.

5.4.   Podpora udržateľnosti prostredníctvom medzinárodného obchodu

5.4.1.

Inovácie a podnikateľské príležitosti: vzhľadom na globálny rozmer troch hlavných otázok nebude postačovať, aby sa Európa stala udržateľnejšou prostredníctvom jasnej inovačnej politiky. Európa musí v spolupráci s obchodnými partnermi vyvinúť inovačné koncepcie, ktoré sú prenosné do iných regiónov sveta. Obchod tu môže pomôcť, pretože aspekty trvalej udržateľnosti sú kľúčovými kritériami v medzinárodnej obchodnej politike vrátane dvojstranných a mnohostranných obchodných dohôd. Osobitná úloha by mala pripadnúť Svetovej obchodnej organizácii (WTO), ktorá by mala vo väčšej miere zohľadňovať medzinárodnú environmentálnu politiku, ako je Parížska dohoda alebo ciele v oblasti biodiverzity z Aichi. Po prijatí príslušných noriem môžu európski občania, podniky, komunitné iniciatívy, obce a regióny rozvíjať dôležité inovácie (produkty a služby), ktoré sa môžu vyvážať v reakcii na potrebu dekarbonizovať využívajúc možnosti, ktoré poskytuje megatrend digitalizácie. Tieto inovácie majú potenciál stať sa úspešnými vývoznými produktami. Európska komisia by mala v prvom rade spolupracovať s WTO a jej kľúčovými partnermi s cieľom využiť obchodné dohody na posilnenie stanovovania ceny CO2 a všetky ostatné externality, ktoré sú škodlivé pre udržateľné inovácie.

5.4.2.

Regulácia: jedným zo zdrojov zvýšenej environmentálnej stopy našich hospodárstiev je narastajúca vzdialenosť medzi miestami výroby, spracovania, spotreby a niekedy zneškodňovania/zhodnocovania výrobkov. Zabezpečenie zlučiteľnosti medzinárodného obchodu s trvalo udržateľným rozvojom si vyžaduje inteligentný regulačný prístup k liberalizácii, ktorý zohľadňuje a posilňuje miestne systémy malovýroby. Propagácia a podpora politík týkajúcich sa obehového hospodárstva by mali zabezpečiť, aby boli systémy udržateľné, malé, miestne a čisté. V prípade špecifických priemyselných činností môže byť obehový cyklus väčší (30). Nariadenie musí dať odpoveď na tento problém prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych obchodných dohôd.

5.4.3.

EÚ by mala vyzývať Svetovú banku a Medzinárodný menový fond, aby zohrávali dôležitú úlohu pri podpore fiškálnych a finančných reforiem systému v snahe vytvoriť prostredie, ktoré rozvojovým krajinám pomôže mobilizovať viac vlastných zdrojov. To by malo zahŕňať uskutočnenie vnútroštátnych daňových reforiem a tiež mobilizáciu medzinárodného spoločenstva na spoločný boj proti daňovým únikom, praniu špinavých peňazí a nezákonným kapitálovým tokom, v dôsledku čoho je odliv financií z rozvojových krajín väčší než suma, ktorú dostávajú prostredníctvom oficiálnej rozvojovej pomoci. Konkrétne to znamená, že Európska komisia by mala využiť program 2030 definovaný 17 cieľmi trvalo udržateľného rozvoja ako rámec pre všetky vonkajšie politiky a programy financované z prostriedkov EÚ (31).

5.4.4.

Sociálna politika: jeden zo spôsobov naplnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja a podpory progresívnej obchodnej politiky, ktorá je prínosom pre všetkých, vychádza z uplatňovania prístupov mnohých zainteresovaných strán týkajúcich sa zodpovedného podnikania. V rámci týchto prístupov podniky, mimovládne organizácie, odborové zväzy a vlády spoločne stanovia, ako možno dosiahnuť v praxi povinnosť dodržiavať ľudské práva. Narastajú obavy z porušovania ľudských práv v dodávateľských reťazcoch, najmä pokiaľ ide o „nerasty z konfliktných oblastí“, ako je kobalt, ktorý sa používa na výrobu dobíjateľných batérií v mobilných telefónoch, prenosných počítačoch, elektrických vozidlách, lietadlách a elektrickom náradí. Vzhľadom na záväzok k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, pokračujúcu cestu smerom k digitalizácii a zložitosť zodpovedného správania sa podnikov v medzinárodných dodávateľských reťazcoch má kľúčový význam spolupráca viacerých zainteresovaných strán. EHSV preto víta iniciatívu holandskej vlády zvýšiť informovanosť o tom, ako môžu opatrenia viacerých zainteresovaných strán zvyšovať povedomie o zmysluplnom zodpovednom správaní sa podnikov, a to najmä v zložitých dodávateľských reťazcoch, ktoré profitujú z detskej alebo nútenej práce alebo práce v nebezpečných podmienkach. Výbor je potešený, že je partnerom tejto iniciatívy.

5.4.5.

Otvorený prístup: nové obchodné dohody sa musia zakladať na súhlase dosiahnutom prostredníctvom nových demokratických procesov s čoraz väčšou účasťou občanov na spoločnom rozhodovaní. Kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v existujúcich obchodných dohodách EÚ nefungujú tak, ako by mali. Po prvé, kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji by mali obsahovať globálne viacstranné dohody (program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a Parížsku dohodu). Po druhé, monitorovacie mechanizmy občianskej spoločnosti by sa mali posilniť a mala by sa zahrnúť analýza z hľadiska občianskej spoločnosti. Po tretie, mechanizmy presadzovania musia platiť aj pre samotné kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji (32).

5.4.6.

Výskum: je potrebných viac empirických dôkazov, aby sa mohlo uskutočniť hodnotenie vplyvu rýchleho nárastu nových spôsobov spotreby a výroby – v medzinárodnom obchode –, ktoré sa postupne rozširujú na nadnárodné služby, najmä so zreteľom na ich vplyv na cezhraničné zdaňovanie. To by malo byť základom pre rozhodovanie o tom, či ich začleniť do všeobecných pravidiel WTO alebo do dvojstranných a regionálnych dohôd, ako tomu bolo v prípade programu dôstojnej práce.

5.4.7.

Pripomíname Komisii naše predchádzajúce odporúčanie, aby uskutočnila dôsledné hodnotenie vplyvu pravdepodobných účinkov, ktoré bude mať plnenie cieľov udržateľného rozvoja a Parížska dohoda na obchodnú politiku EÚ.

6.   Vymedzenie stratégie pre udržateľnú európsku budúcnosť – štyri kritériá

6.1.

V časti 5 sme určili niekoľko oblastí, v rámci ktorých treba prijať politické opatrenia na vybudovanie udržateľnejšej Európy v radikálne sa meniacom sociálno-ekonomickom kontexte. Možno určiť štyri kritériá pre európsku stratégiu udržateľnosti. Stratégia musí byť:

zameraná na dlhodobý horizont,

jednoznačná,

horizontálne a vertikálne integrovaná,

riaditeľná.

Tieto štyri kritériá sú rozpracované nižšie.

6.2.   Dlhodobé zameranie

6.2.1.

Strategické uvažovanie znamená rozvíjanie dlhodobého plánovania na základe vízie „Európy, akú chceme“ opísanej v časti 4, a určenie cesty, akou sa musí Európa uberať, aby sa táto vízia zmenila na skutočnosť. Bude trvať až tri desaťročia, než sa prejavia spoločenské zmeny zapríčinené celosvetovými problémami a megatrendom digitalizácie opísaným v časti 3. Mnohé závažné rozhodnutia vrátane rozhodnutí o investíciách potrebujú čas na to, aby nadobudli účinnosť. Tri desaťročia sa preto javia ako vhodný časový rámec pre európsku stratégiu trvalej udržateľnosti. Príslušné ciele a zodpovedajúce politické opatrenia musia byť plánované na základe tohto časového rámca (33). Tento prístup spätného stanovenia postupu by znamenal, že za referenčný bod sa berie ako najlepší možný scenár pre rok 2050 a že všetky kroky potrebné na dosiahnutie tejto najlepšej možnosti treba vyvodiť z tohto scenára. Zameranie sa na najlepší možný scenár umožňuje vytvárať pozitívny obraz. Prechod od uhlíkového hospodárstva náročného na zdroje a od centralizovanej spoločnosti 20. storočia sa nesmie vnímať ako trest alebo ako koniec pokroku, ale ako nová, pozitívna éra ponúkajúca atraktívne príležitosti pre občanov.

6.3.   Jednoznačnosť

6.3.1.

Dlhodobé zameranie stratégie udržateľnosti nenaznačuje, že v krátkodobom horizonte netreba prijať žiadne politické opatrenia. Ústredným prvkom stratégie udržateľnosti by malo byť skôr vytvorenie série politických opatrení potrebných na dosiahnutie plánovaných cieľov do roku 2050, pričom by sa malo začať s politickými programami, ktoré nadobúdajú účinnosť v dlhodobom horizonte, potom by mali nasledovať politické plány so strednodobými účinkami a napokon konkrétne opatrenia zamerané na krátkodobý horizont. Na dosiahnutie najvyššieho možného stupňa účinnosti sa musí jasne určiť hierarchia medzi politickými programami, politickými plánmi a politickými opatreniami. V predchádzajúcich prístupoch k udržateľnosti, najmä v tých, ktoré vznikli v rámci lisabonskej stratégie a stratégie Európa 2020, jednoznačne chýbala jednoznačnosť, pokiaľ ide o konkrétne politické opatrenia. Európska stratégia udržateľnosti by si v tomto smere mala brať za príklad göteborskú stratégiu pre trvalo udržateľný rozvoj (34) s jej jasným zameraním na politické opatrenia, ktoré bolo obnovené v oznámení Komisie k Platforme činnosti  (35).

6.4.   Horizontálna a vertikálna integrácia

6.4.1.

Pokiaľ ide o realizáciu politických prístupov opísaných v časti 5 a o vykonávanie rôznych politických opatrení stanovených v tej istej časti, treba brať veľmi vážne túto skutočnosť: tri globálne problémy sú úzko prepojené s megatrendom digitalizácie. Úspešná stratégia musí preto brať do úvahy kontext, musí byť horizontálne integrovaná a musí zahŕňať všetkých šesť oblastí politiky. Takáto zastrešujúca dlhodobá stratégia by mohla slúžiť ako nástupca súčasnej stratégie Európa 2020, ktorou sa spojilo vykonávanie 17 univerzálnych cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja – čo odráža jej silný záväzok k Parížskej dohode o zmene klímy – s pracovnými prioritami Európskej komisie (36).

6.4.2.

Úspešná politika udržateľnosti musí byť integrovaná tiež vertikálne. Trvalo udržateľný rozvoj bude potrebné podporiť na všetkých príslušných úrovniach politiky (miestnej, regionálnej, vnútroštátnej, európskej a svetovej). Je preto nevyhnutné jasne vymedziť, na ktorých úrovniach politiky by sa mali prijať príslušné kroky stanovené v strategickom rámci. EHSV odporúča zaviesť spolu so stratégiou aj rámec pre riadenie a koordináciu v snahe zabezpečiť súlad medzi centralizovanými a decentralizovanými opatreniami a zapojiť organizovanú občiansku spoločnosť na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Mal by sa viac rozvinúť európsky semester, aby sa umožnilo začlenenie mechanizmu pre vertikálnu koordináciu vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

6.5.   Riaditeľnosť

6.5.1.

Trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje politické riadenie. Na základe merateľných cieľov naplánovaných do roku 2050 (pozri bod 6.2) je potrebné stanoviť strednodobé ciele, ktoré budú slúžiť ako určité míľniky. Treba zaviesť nepretržité hodnotenie s cieľom monitorovať, či séria jednoznačných politických opatrení (pozri bod 6.3) prináša plánované výsledky. Ak budú výsledky zaostávať za cieľmi, bude potrebné zaistiť okamžité zosúladenie politických opatrení.

6.5.2.

Na posúdenie pokroku z hľadiska dlhodobého strategického rámca a najlepšieho možného scenára do roku 2050 treba vytvoriť rozsiahlu hodnotiacu tabuľku, ktorá by odrážala komplexný, viacodvetvový prístup opísaný v tomto stanovisku. Táto hodnotiaca tabuľka by mala obsahovať ukazovatele zo všetkých šiestich oblastí politiky, aby sa tak odrážalo prepojenie troch hlavných výziev a megatrendu digitalizácie opísaných v časti 2. Skutočný strategický prístup k udržateľnosti bude možný len vtedy, ak sa splní vysoko analytická úloha spočívajúca v stanovení náležitých ukazovateľov a ich zahrnutí do ucelenej hodnotiacej tabuľky. Riadiť treba aj vertikálnu a horizontálnu koordináciu politiky udržateľnosti (pozri bod 6.4). Na splnenie týchto troch úloh (monitorovania a hodnotenia, zosúladenia politických opatrení a koordinácie horizontálnej a vertikálnej integrácie) sú potrebné správne orgány, ktoré by za ne niesli zodpovednosť. Jedným z riešení by mohlo byť zriadenie generálneho riaditeľstva na úrovni EÚ a podobných orgánov na vnútroštátnej úrovni.

6.5.3.

EHSV tiež uznáva, že v rýchlo sa meniacom svete je potrebné hodnotiť spoločenstvá na základe iných ukazovateľov, než je hospodársky rast. EHSV preto navrhol používanie nového kritéria, ktorým je „pokrok spoločností“. Toto opatrenie predpokladá využitie iných faktorov než je hospodársky rast na posúdenie pokroku spoločenstva. Pokrok spoločností by sa mal považovať za doplnkové kritérium k hospodárskemu rastu, pričom by poskytoval širší obraz o situácii v rámci spoločenstva (37).

V Bruseli 19. októbra 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  SWD(2016) 390 final.

(2)  Vyjadrenie generálneho tajomníka OSN na politickom fóre na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj v júli 2017.

(3)  Prvý podpredseda EK Frans Timmermans na plenárnom zasadnutí EHSV 15. decembra 2016.

(4)  Stanovisko EHSV na tému Inkluzívny digitálny vnútorný trh, Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 8.

(5)  Aktívni spotrebitelia energie, ktorí spotrebúvajú aj vyrábajú elektrickú energiu.

(6)  Stanovisko EHSV na tému Výroba energie spotrebiteľmi a družstvá spotrebiteľov na výrobu energie, Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 44.

(7)  Stanovisko EHSV na tému Klimatická spravodlivosť, NAT/712 (pozri stranu 22 tohto úradného vestníka).

(8)  OECD: Understanding the Socio-Economic Divide in Europe. Background Report 2017.

(9)  Schwellnus, C., Kappeler, A. a Pionnier, P.: OECD Working Papers. Decoupling of Wages from Productivity: Macro-Level Facts.

(10)  Eurobarometer.

(11)  Stanovisko EHSV na tému Koalícia na plnenie záväzkov stanovených v parížskej dohode, Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 20.

(12)  Building the Europe We Want, štúdia Fóra zainteresovaných strán Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, 2015.

(13)  Spoločná výzva európskych organizácií občianskej spoločnosti a odborových zväzov európskym vedúcim predstaviteľom, 21. marca 2017.

(14)  Pripravované stanovisko EHSV na tému Nové udržateľné hospodárske modely, SC/048 (pozri stanu 57 tohto úradného vestníka).

(15)  Stanovisko EHSV na tému Akčný plán EÚ v oblasti práv duševného vlastníctva, Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 72.

(16)  Stanovisko EHSV na tému Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky, Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 20.

(17)  Stanovisko EHSV na tému Trvalo udržateľný rozvoj: Mapovanie vnútorných a vonkajších politík EÚ, Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 41.

(18)  Stanovisko EHSV na tému Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe, Ú. v. EÚ C 71, 24.2.2016, s. 65.

(19)  Stanovisko EHSV na tému Meniaca sa povaha pracovnoprávnych vzťahov a ich vplyv na zachovanie životného minima, Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54.

(20)  Stanovisko EHSV na tému Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo, Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 33.

(21)  Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10.

(22)  Stanovisko EHSV na tému Podpora tvorivosti, podnikania a mobility vo vzdelávaní a odbornej príprave, Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 20.

(23)  Stanovisko EHSV na tému Umelá inteligencia, Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(24)  Stanovisko EHSV na tému Vytvorenie koalície občianskej spoločnosti a orgánov na nižšej ako celoštátnej úrovni na plnenie záväzkov stanovených v parížskej dohode, Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 20.

(25)  Stanovisko EHSV na tému Európska iniciatíva občanov (revízia), Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 35.

(26)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 57.

(27)  Stanovisko EHSV na tému Trhové nástroje na prechod k hospodárstvu v EÚ s efektívnym využívaním zdrojov a nízkymi emisiami uhlíka, Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 1 (bod 3.9.4).

(28)  Správa UNEP na tému Building a Sustainable Financial System in the European Union, UNEP Inquiry and 2o Investing Initiative, marec 2016; pozri tiež iné správy o udržateľných financiách na http://web.unep.org/inquiry.

(29)  Stanovisko EHSV na tému Trhové nástroje na prechod k hospodárstvu v EÚ s efektívnym využívaním zdrojov a nízkymi emisiami uhlíka, Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 1 (bod 1.3).

(30)  Stanovisko EHSV na tému Balík predpisov o obehovom hospodárstve, Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98 (bod 1.3).

(31)  Stanovisko EHSV na tému Program 2030 – Európska únia sa zasadzuje za globálny udržateľný rozvoj, Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 58.

(32)  Stanovisko EHSV na tému Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike, Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 123 (bod 1.9).

(33)  V rozhodnutí UNFCCC pripojenom k Parížskej dohode sa spomínajú „dlhodobé stratégie rozvoja založené na nízkych emisiách skleníkových plynov do polovice storočia“ (bod 35).

(34)  Oznámenie Komisie s názvom Trvalo udržateľná Európa pre lepší svet: Stratégia trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie, COM(2001) 264.

(35)  Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – O preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja – Platforma činnosti, COM(2005) 658 final.

(36)  Stanovisko EHSV na tému Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy, Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 91.

(37)  Stanovisko EHSV na tému Viac ako HDP – zapojenie občianskej spoločnosti do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov, Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 14.


2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/57


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nové udržateľné hospodárske modely

(prieskumné stanovisko)

(2018/C 081/08)

Spravodajkyňa:

Anne CHASSAGNETTE

Pomocný spravodajca:

Carlos TRIAS PINTÓ

Konzultácia

Európska komisia, 7. 2. 2017

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Príslušný podvýbor

podvýbor pre nové udržateľné hospodárske modely

Prijaté v podvýbore

25. 9. 2017

Prijaté v pléne

18. 10. 2017

Plenárne zasadnutie č.

529

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržali sa)

187/3/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Vzhľadom na rastúci počet hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výziev, ktoré sa dotýkajú Európy, vznikajú otázky v súvislosti s hospodárskym modelom založeným na schéme „vyťažiť, vyrobiť, vlastniť a vyhodiť“.

1.2.

Sme svedkami vzniku hybridného hospodárstva, kde tradičnej štruktúre trhu konkuruje nástup mnohých nových modelov, ktoré menia vzťahy medzi výrobcami, distribútormi a spotrebiteľmi.

1.3.

Okrem ekonomickej návratnosti sa niektoré z týchto nových modelov ako napr. funkčné hospodárstvo, hospodárstvo spoločného využívania zdrojov alebo zodpovedné financovanie snažia alebo tvrdia, že sa snažia riešiť ďalšie problémy rozhodujúce pre ľudí a planétu a ktoré sú kľúčové pre udržateľný rozvoj, ako sú:

sociálna spravodlivosť,

participatívne riadenie,

ochrana zdrojov a prírodného kapitálu.

1.4.

Pre Európsku úniu (EÚ) predstavuje podpora týchto inovátorov príležitosť, ako sa stať lídrom hospodárskych inovatívnych modelov, ktoré neoddeliteľne spájajú pojmy hospodárskej prosperity, kvalitného sociálneho zabezpečenia a environmentálnej udržateľnosti a vymedzujú „európsku ochrannú známku“. EÚ teda musí byť v tejto otázke ambiciózna.

1.5.

V tomto stanovisku sa preto uvádza týchto 10 odporúčaní:

1.5.1.

Zabezpečiť v rámci EÚ lepšiu koordináciu prác na udržateľnom hospodárstve prostredníctvom vytvorenia stálej štruktúry nového udržateľného hospodárstva. Táto štruktúra by mala prostriedky na hodnotenie a komunikáciu s cieľom sledovať vývoj nových hospodárskych modelov, ktoré majú potenciál pre udržateľný rozvoj a vykonávanie odporúčaní uvedených v tomto dokumente. Takáto štruktúra by uľahčila dialóg medzi rôznymi zainteresovanými stranami na európskej úrovni. EHSV by mohol prispieť k tomuto úsiliu vytvorením strediska na monitorovanie nového hospodárstva, ako to už odporúčal vo viacerých stanoviskách.

1.5.2.

Verejné orgány EÚ musia podporovať výskum, najmä zodpovedný výskum a zodpovedné investície  (1) s cieľom:

lepšie pochopiť skutočný vplyv na udržateľnosť nových hospodárskych modelov počas celého životného cyklu a pokračovať v skúmaní prekážok rozvoja nových modelov,

vypracovať ukazovatele na monitorovanie týchto nových hospodárskych modelov a zvýšiť ich viditeľnosť.

1.5.3.

Je nevyhnutné ubezpečiť sa, že nové modely naozaj spĺňajú kritériá udržateľnosti. Pod rúškom nového udržateľného hospodárstva niektoré subjekty vytvárajú modely, ktoré nie sú nevyhnutne udržateľné vo všetkých aspektoch. Komisia musí zohľadniť nielen príležitosti, ale aj možné riziká a nežiaduce účinky niektorých nových hospodárskych modelov, najmä pokiaľ ide o sociálne otázky, reguláciu práce a nekalú daňovú súťaž.

1.5.4.

EÚ musí povzbudzovať a podporovať vzdelávanie, odbornú prípravu a informovanosť s cieľom zvýšiť povedomie všetkých subjektov o nových udržateľných hospodárskych modeloch a o úlohe udržateľného financovania. Ide o zdôraznenie kompatibility a prípadného napätia a kompromisov, ktoré existujú medzi výzvami týkajúcimi sa udržateľnosti na jednej strane a ekonomickou návratnosťou na druhej strane.

1.5.5.

Komisia by mala analyzovať a dopĺňať (nie nahrádzať) súkromné iniciatívy, ktorých cieľom je výmena osvedčených postupov a skúseností medzi inovátormi prostredníctvom sietí, internetových platforiem, konferencií atď. EHSV už takéto iniciatívy podporuje tým, že spoločne s Európskou komisiou riadi novú platformu o obehovom hospodárstve.

1.5.6.

Verejné orgány EÚ sa musia ubezpečiť, že nositelia nových skutočne udržateľných hospodárskych modelov majú prístup k financovaniu v ich prvých fázach vývoja a následne. Na zabezpečenie privilegovaného prístupu k verejným finančným mechanizmom a/alebo na uľahčenie ich financovania sociálne zodpovednými investormi sú potrebné nástroje a definície.

1.5.7.

Európska komisia by mohla podporovať experimentovanie s novými modelmi prostredníctvom fondu na financovanie inovácií venovaného udržateľným modelom a otvoreného pre verejno-súkromné partnerstvá. EHSV v tejto súvislosti odporúča zavedenie pilotných projektov schopných vytvoriť spoločnú hodnotu a začleniť sa do sietí nového hospodárstva.

1.5.8.

Verejné orgány EÚ musia začleniť subjekty, ktoré sú nositeľmi týchto nových hospodárskych modelov, do už existujúcich odvetvových politík EÚ, aby ich zviditeľnili a vytvorili „pákový efekt“ prospešný pre ich rozšírenie. Preto by mohlo byť zaujímavé v rámci balíka v oblasti mobility, ktorý sa práve pripravuje, podporiť nové modely car-poolingu alebo car-sharingu s cieľom doplniť ponuku verejnej dopravy.

1.5.9.

Vo všeobecnosti musí EÚ vytvoriť politický, daňový a regulačný rámec na podporu rozsiahleho zavádzania týchto nových udržateľných modelov, ktorý by mal tiež:

odstrániť prekážky v tejto oblasti na politickej úrovni a vypracovať jasnú víziu, ktorá bude udržateľnosť považovať za základný kameň modernizácie svojho sociálneho a hospodárskeho modelu,

podporiť začlenenie sociálno-environmentálnych externých vplyvov do hospodárskej logiky a zmeniť zdaňovanie v členských štátoch na ekologické zdaňovanie. Kým sa tieto externé vplyvy nezahrnú do ceny, budú nášmu hospodárstvu naďalej dominovať produkty a služby lineárneho hospodárstva,

vytvoriť regulačný rámec, ktorý by podporoval udržateľnú spotrebu a výrobu a zároveň posilnil transparentnosť a zodpovednosť existujúcich, ako aj vznikajúcich odvetví s cieľom zohľadniť v rámci celého hodnotového reťazca sociálne a environmentálne vplyvy.

1.5.10.

Je potrebné prehodnotiť spôsob fungovania finančného sektora tak, aby sa stal udržateľným, a opäť vymedziť pojem rizika, aby na mikro a makro úrovni obsahoval dlhodobé environmentálne, sociálne výzvy, ako aj výzvy v oblasti riadenia. Tohto prehodnotenia sa musia zúčastniť všetky subjekty finančného hodnotového reťazca (spotrebitelia, banky, investori, regulačné orgány, vlády). To umožní lepšie výsledky v oblasti investícií a úverov, pokiaľ ide o očakávania zodpovedných spotrebiteľov. EHSV navrhuje, aby sa vytvorila platforma („hub“), ktorá by spotrebiteľom poskytla objektívne informácie, aby sa mohli zorientovať v týchto témach.

2.

Všeobecné pripomienky k potrebe uprednostňovať inovátorov, ktorí navrhujú nové udržateľné hospodárske modely v Európe

2.1.

Čoraz častejšie sa diskutuje o udržateľnosti nášho hospodárskeho modelu – t. j. o jeho schopnosti reagovať na potreby súčasných generácií bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií reagovať na svoje vlastné potreby (2).

2.2.

Na hospodárskej úrovni, masová nezamestnanosť, ktorá pretrváva v niektorých krajinách, poukazuje na ťažkosti, ktoré majú niektoré kategórie obyvateľstva s prístupom na rýchlo sa vyvíjajúci trh práce. Pokles kúpnej sily a slabý rast niektorých rozvinutých krajín vzbudzujú otázky o cieľoch, ku ktorým by mal smerovať náš hospodársky model.

2.3.

Na sociálnej úrovni sa v dôsledku prehlbovania nerovností natíska otázka týkajúca sa rozloženia a spravodlivého rozdelenia (hospodárskych a prírodných) zdrojov. Vylúčenie jednej časti spoločnosti z výhod plynúcich z rastu nás núti pristúpiť k revízii našich spôsobov riadenia s cieľom zaviesť inkluzívnejší a participatívnejší hospodársky model.

2.4.

Na environmentálnej úrovni zase riziká súvisiace so zmenou klímy spochybňujú našu závislosť od energie, ktorá produkuje viac CO2. Lineárnosť našich systémov výroby a spotreby vedie k nadmernému využívaniu prírodných zdrojov a k narúšaniu biodiverzity. Znečistenie, ktoré je výsledkom našich hospodárskych činností, má vplyv na životné prostredie a na dobré životné podmienky občanov.

2.5.

V tomto kontexte súčasnému hospodárskemu modelu konkuruje nástup mnohých inovátorov, ktorí sú nositeľmi „nových hospodárskych modelov“.

2.5.1.

Tieto nové modely, ktoré sa môžu opierať o nové technológie, a najmä o digitálnu technológiu, menia vzťahy medzi výrobcami, distribútormi a spotrebiteľmi, ktorí sa niekedy stávajú „výrobcami-spotrebiteľmi“. Otriasajú určitými tradičnými pojmami, ako je napríklad zamestnanecký pracovný pomer, tým, že ponúkajú flexibilnejšie a delené formy práce. Hoci sú klasifikované ako „nové“, môžu v skutočnosti obnovovať staré postupy.

2.5.2.

Toto stanovisko sa zaoberá všetkými novými hospodárskymi modelmi, ktoré sa okrem snahy o väčšiu ekonomickú návratnosť usilujú alebo tvrdia, že sa usilujú, riešiť ďalšie dôležité problémy trvalo udržateľného rozvoja, ktorými sú:

sociálna spravodlivosť (rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, rozšírenie prístupu k tovaru a službám, spravodlivé rozdelenie zdrojov, spravodlivá cena, solidarita),

participatívny spôsob riadenia (zvýšená účasť zamestnancov a spotrebiteľov na fungovaní a strategickom smerovaní podniku, spôsob výroby a spotreby, ktorý viac súvisí so skutočnými potrebami obyvateľstva a s reálnou situáciou na jednotlivých územiach),

ochrana zdrojov a prírodného kapitálu (oddelenie hospodárskej prosperity a používania zdrojov, zahrnutie negatívnych externých vplyvov na životné prostredie).

2.5.3.

Inovatívni podnikatelia, ktorí navrhujú nové hospodárske modely, ktoré by mali byť udržateľnejšie, ponúkajú celú škálu koncepcií, ako sú napríklad obehové hospodárstvo, funkčné hospodárstvo, hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, hospodárstvo pre spoločné blaho, zodpovedné financovanie. Obohacujú už štruktúrovaný ekosystém podnikateľov, sociálne hospodárstvo, ktoré sa v rámci svojich činností sústreďuje na otázky riadenia a sociálneho a ekologického prínosu. Sociálne hospodárstvo nemožno považovať za „nový“ a „udržateľný“ hospodársky model, vďaka impulzu týchto inovátorov však dochádza k jeho oživeniu. Hoci tieto nové modely nesledujú vždy rovnaký cieľ (niektoré sa zameriavajú na environmentálne aspekty, iné na sociálne aspekty), snažia sa o vytváranie mnohých hodnôt (hospodárskych, sociálnych, environmentálnych), a preto by sa k nim nemalo pristupovať izolovane.

2.6.

EÚ sa musí chopiť príležitosti stať sa lídrom v rámci udržateľného hospodárskeho modelu. Európsky hospodársky model sa musí naďalej pretvárať tak, aby zahŕňal dlhodobé otázky a neoddeliteľne prepojil hospodársku prosperitu s udržateľnosťou.

2.6.1.

V Európe si spotrebitelia čoraz viac uvedomujú sociálny a environmentálny vplyv svojej spotreby. Vznik subjektu „prozumenta“ (výrobcu-spotrebiteľa), najmä v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, prispieva k formovaniu nových vzťahov v hodnotovom reťazci medzi výrobcami, distribútormi a spotrebiteľmi. Platí to aj v rámci hospodárskych subjektov. Vo finančnom sektore napríklad sa pojem riziko rozširuje tak, aby zahŕňal aj „mimofinančné“ kritériá, najmä pre oceňovanie aktív. Niektorí správcovia aktív sa tak snažia uviesť do pohybu určitú dynamiku, ktorá by podniky nabádala k tomu, aby si nad rámec svojich regulačných povinností stanovili určité prvky sociálnej zodpovednosti V tejto dynamike, ktorá je v súčasnosti ešte v začiatočnej fáze, treba pokračovať a posilňovať ju na základe skutočnej zodpovednosti (3). Rozvoj udržateľných financií je najlepším spôsobom, ako preorientovať európsky finančný systém z modelu krátkodobej stabilizácie na model dlhodobého vplyvu.

2.6.2.

Keby sa Európa stala lídrom v rámci tohto nového hospodárstva, mohla by z toho získať mnoho výhod.

2.6.3.

EÚ môže prostredníctvom týchto nových modelov nájsť riešenia, ako reagovať na konkrétne problémy. Car-sharing môže prostredníctvom obnovy našich spôsobov dopravy podporovať inkluzívnejšiu a ekologickejšiu mobilitu. Modely podnikov, ktoré sa zameriavajú na opätovné začlenenie ľudí v ťažkostiach, prispievajú k zlepšovaniu prístupu na trh práce pre časť obyvateľstva.

2.6.4.

Pre EÚ sa môže táto udržateľnosť hospodárskeho modelu zároveň stať odlišujúcim faktorom, ktorý umožní zaviesť európsku „ochrannú známku“.

2.6.5.

EÚ má prostriedky na rozvoj „európskych šampiónov“ v týchto oblastiach. Pre niektoré podniky sa kombinácia ekonomickej návratnosti a kritérií udržateľnosti v rámci ich modelu stáva alebo sa už stala skutočnou komparatívnou výhodou na získanie nových trhov.

2.6.6.

Zaradením pojmu udržateľnosť do centra projektu modernizácie svojho hospodárstva a svojich politických záujmov EÚ môže po šoku z brexitu opäť zmobilizovať členské štáty okolo federalizačného projektu a do stredobodu európskeho projektu opäť postaviť človeka.

3.

Hoci je vznik nových modelov, ktoré v sebe nesú prísľuby udržateľnosti, pre Európu skutočnou príležitosťou, táto „expanzia“ však musí byť dobre pochopená a zohľadnená s cieľom identifikovať a podporiť hnacie sily tejto zmeny.

3.1.

Funkčné hospodárstvo napríklad spočíva v nahradení pojmu predaj tovaru pojmom predaj používania tovaru. Individuálny spotrebiteľ si už nekúpi vozidlo, ale službu v oblasti mobility prostredníctvom poskytovateľa. Z pohľadu udržateľnosti prechod od vlastníctva k používaniu umožňuje a priori: podnecovať poskytovateľov k tomu, aby optimalizovali údržbu výrobkov, aby predlžovali ich životnosť, a dokonca aby ich nadizajnovali ekologicky a recyklovali; spoločne používať rovnaký tovar viacerými spotrebiteľmi, a tak zintenzívňovať používanie tovarov, ktoré už boli vyrobené a často sa nevyužívajú dostatočne; navrhovať nižšie ceny za prístup k týmto tovarom, než je cena za ich vlastníctvo.

3.2.

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov je pojem, ktorého vymedzenie nie je ešte ustálené (4). Vo všeobecnosti sa vzťahuje na podnikateľov vyvíjajúcich digitálne platformy, ktoré jednotlivcom umožňujú vymieňať si tovary alebo služby: car-pooling, prenájom tovarov, nákup použitého tovaru, požičiavanie, darovanie atď. Toto vymedzenie je však predmetom rozsiahlych diskusií, pretože niektorí doň zahŕňajú aj systémy výmen medzi jednotlivcami, ktoré neprebiehajú na digitálnych platformách, iní sem pridávajú podniky prenajímajúce tovary, ktoré stále vlastnia, ďalší zase vylučujú každú iniciatívu podnikov, ktoré sa snažia vytvárať zisk.

3.3.

Obehové hospodárstvo ako také sa buduje v protiklade k lineárnemu modelu (5). Spočíva vo vytváraní „pozitívnych hodnotových cyklov“, ktoré opätovne zaraďujú výrobky alebo materiál na „konci životnosti“ do výrobného cyklu. V ideálnom obehovom modeli sa tovary dizajnujú ekologicky, vyrábajú sa s použitím obnoviteľných alebo recyklovaných zdrojov alebo odpadu z iných odvetví, opätovne sa používajú, opravujú, vylepšujú a napokon recyklujú. K výhodám obehového hospodárstva patrí zmenšovanie rizík, znižovanie nákladov, pridaná hodnota, lojálnosť spotrebiteľov a motivácia zamestnancov.

3.4.

Nové, takzvané udržateľné hospodárske modely nespadajú len pod tri uvedené koncepcie. Tieto koncepcie však umožňujú zdôrazniť nejasnosť niektorých pojmov používaných na opis nových hospodárskych modelov, napríklad pokiaľ ide o diskusie o znakoch hospodárstva spoločného využívania zdrojov alebo blízkeho pojmu kolaboratívne hospodárstvo. Niektoré pojmy sa tiež môžu prekrývať s funkčným hospodárstvom a hospodárstvom spoločného využívania zdrojov a môžu sa považovať za článok obehového hospodárstva.

3.5.

Treba zdôrazniť aj rozmanitosť podnikateľov, ktorí vyvíjajú nové hospodárske modely: veľké spoločnosti, ktoré prechádzajú obnovou po boku start-upov snažiacich sa o exponenciálny rast, sociálne podniky, ktoré môžu byť časťou sociálneho hospodárstva, združenia dobrovoľníkov a občianske iniciatívy.

3.6.

Hoci sa niektorí podnikatelia snažia byť hospodársky rentabilní a riešiť environmentálne a sociálne otázky, ako aj otázky riadenia a udržateľnosť kladú do centra svojho projektu a hodnotia jeho vplyv s cieľom zlepšiť ho, iní sa o tento „zámer“ udržateľnosti nesnažia. Snažia sa teda v prvom rade o rentabilitu a domnievajú sa, že ich hospodársky model má pozitívne externé vplyvy na zvyšok spoločnosti bez toho, aby ich overili alebo zlepšili.

3.7.

Tieto nové modely sa nevyhnutne nesnažia o to, aby boli udržateľné vo všetkých oblastiach. Spoločnosti, ktoré rozvíjajú hospodárske modely vychádzajúce z obehového hospodárstva majú napríklad sklon dávať do centra svojho projektu najmä environmentálne otázky a maximalizovať úspory zdrojov. Aby bol systém však rovnako udržateľný na sociálnej úrovni, je potrebné, aby obehová možnosť ostala pre spotrebiteľa cenovo dostupná. Na druhej strane, hoci vytvorené výrobné cykly môžu mať miestny charakter, a teda uprednostňovať miestne zdroje a pracovné miesta, nie je vylúčené, že zdroje používané ako recyklované materiály sa dovážajú z veľkých vzdialeností. Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov môže mať naopak za prvotný cieľ rozširovanie prístupu používateľov k určitému tovaru bez toho, aby sa zároveň spĺňali environmentálne požiadavky.

3.8.

Okrem toho je nevyhnutné mať na zreteli, že skutočné vplyvy nových takzvaných udržateľných hospodárskych modelov sú nejasné. Prínos platforiem hospodárstva spoločného využívania zdrojov pre životné prostredie teda zostáva diskutabilný. Ekologická bilancia platforiem, ktoré osobám poskytujú možnosť využívať prístup k tovarom iných jednotlivcov namiesto toho, aby si sami kupovali nový tovar, je veľmi často zložitejšia, než sa zdá (6). Car-poolingu na dlhú vzdialenosť napríklad často priamo konkuruje skôr cesta vlakom než individuálne používanie vozidla. Na druhej strane osoby, ktoré nadobúdajú tovary iných jednotlivcov, to nerobia preto, aby obmedzili svoj nákup nových tovarov, ale preto, aby zvýšili svoju spotrebu. Všeobecnejšie povedané, prechod od vlastníctva k používaniu nestačí na zaručenie zmenšenia ekologickej stopy spotreby a na zníženie nákladov pre spotrebiteľa. Podniky ponúkajúce prenájom namiesto predaja smartfónov majú sklon ponúkať svojim používateľom rýchlejšiu obnovu výrobkov a nevyhnutne nezavádzajú systém recyklácie alebo opätovného používania.

3.9.

Napokon uveďme, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov prináša závažné otázky týkajúce sa monopolizácie, ochrany údajov, pracovného práva, zdaňovania obchodu alebo konkurencie medzi tradičnými hospodárskymi modelmi, napríklad pokiaľ ide o diskusie o platformách na ubytovanie medzi jednotlivcami.

3.10.

Ak majú verejné orgány podporovať podnikateľov, ktorí prinášajú inovácie v rámci týchto koncepcií, musia si zachovávať kritický úsudok, pokiaľ ide o ich zámery a skutočný vplyv, a musia si uvedomovať rôznorodosť týchto podnikateľov a nejasnosť koncepcií, ktoré využívajú.

4.

V tejto poslednej časti stanovisko prináša zoznam hlavných „pák“, ktoré by EÚ umožnili podporiť rozširovanie týchto nových modelov a ich udržateľnosť.

4.1.

V prvom rade sa treba zamerať na iniciatívy, ktoré už boli prijaté na európskej úrovni na podporu týchto nových hospodárskych modelov. Táto otázka už skutočne zaujala verejných činiteľov v členských štátoch aj na úrovni Únie. Tí začali monitorovať vývoj, klásť si otázky týkajúce sa skutočného prínosu týchto nových modelov k trvalo udržateľnému rozvoju a uvažovať o nástrojoch verejnej činnosti, ktoré by umožňovali podporu modelov s najväčším vplyvom.

4.1.1.

Na úrovni Európskej komisie prebieha viacero prác v rámci jej oznámenia o inteligentnom, inovatívnom a udržateľnom priemysle, v ktorom sa stanovuje prijatie komplexnej stratégie pre konkurencieschopnosť priemyslu pridaním aktívnej úlohy zúčastnených strán a zvýšením zodpovednosti jednotlivcov:

súbor opatrení v rámci balíka týkajúceho sa „obehového hospodárstva“ (7), ktorý zahŕňa návrhy na revíziu právnych predpisov o odpadoch, ako aj podrobný akčný plán pre obehové hospodárstvo, ktorý zahŕňa plánované opatrenia do roku 2018,

platforma európskych zainteresovaných strán obehového hospodárstva zameraná na podporu výmeny a zviditeľnenia osvedčených postupov medzi zainteresovanými stranami, ako aj vybudovania ich siete,

európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (8) a online platformy (9),

štúdie o udržateľnosti hospodárstva spoločného využívania zdrojov alebo o priemyselnej ekológii,

dobrovoľné usmernenia týkajúce sa výziev na predkladanie ponúk v rámci verejných zákaziek,

odporúčania, na základe ktorých by sa udržateľné financovanie prehľadným spôsobom začlenilo do stratégie Európskej únie, ako aj do únie kapitálových trhov, vypracované skupinou expertov na vysokej úrovni pre udržateľné financie v roku 2017.

4.1.2.

EHSV už prijal rôzne stanoviská k funkčnému hospodárstvu  (10) , hospodárstvu spoločného využívania zdrojov alebo s ním súvisiacemu pojmu kolaboratívne hospodárstvo  (11) , obehovému hospodárstvu  (12) , inováciám ako hybnej sile nových hospodárskych modelov  (13) a hospodárstvu pre spoločné blaho  (14). V týchto stanoviskách sa zdôrazňuje:

potenciál udržateľnosti týchto nových modelov a význam lepšej analýzy ich skutočných vplyvov,

potreba uprednostňovať podniky, ktoré skutočne prijímajú územné, kooperatívne, ekologické a sociálne modely.

4.2.

Tieto stanoviská obsahujú návrhy na opatrenia, ktoré by mali prijať verejné orgány, aby podporili rozvoj podnikov prijímajúcich hospodárske modely, ktoré sú nové a zároveň udržateľné. Tieto opatrenia uvádzame v ďalej uvedenom zozname a dopĺňame ich o ďalšie nápady, ktoré sa objavili počas vypočutí uskutočnených v rámci tohto stanoviska.

4.2.1.

V prvom rade je potrebné vytvoriť stálu štruktúru pre nové hospodárske modely, ktoré majú potenciál pre udržateľný rozvoj, s cieľom sledovať ich vývoj a vykonávanie odporúčaní uvedených v tomto dokumente. Táto štruktúra musí zapojiť európske inštitúcie, v prvom rade Komisiu a EHSV, ako aj zväzy inovačných podnikov, odborové organizácie, združenia a výskumných pracovníkov.

4.2.2.

Ďalej ide o to, aby európske verejné orgány napomáhali lepšie porozumenie a monitorovanie tohto vývoja.

4.2.2.1.

V tomto zmysle by Komisia mohla zvýšiť svoj príspevok na výskum, najmä na zodpovedný výskum, s cieľom lepšie pochopiť skutočné, sociálne a environmentálne vplyvy nových hospodárskych modelov, ktoré vznikajú, ako aj prekážky v ich rozvoji. To by tiež umožnilo ozrejmiť nejasnosť mnohých pojmov. Tieto činnosti by sa mali vykonávať spolu so subjektmi, ktoré sa zúčastňujú na procese výskumu a inovácie, aby sa mohlo vychádzať z ich skúseností.

4.2.2.2.

Na európskej úrovni v spolupráci s Eurostatom, ako aj v členských štátoch v spolupráci s ich príslušnými štatistickými úradmi je dôležité vytvoriť ukazovatele a štatistiky s cieľom sledovať rozvoj týchto modelov a väčšmi ich zviditeľňovať.

4.2.2.3.

Hlavnou pákou na zabezpečenie rozvoja nových hospodárskych modelov je podpora vzdelávania a odbornej prípravy rôznych zúčastnených strán s cieľom zlepšiť ich povedomie o týchto modeloch a väčšmi ich zviditeľňovať. Nové udržateľné hospodárske modely v súčasnosti predstavujú len malý zlomok európskeho hospodárstva. Často narážajú na zaužívanú logiku a mechanizmy a na nedostatok poznatkov o výzvach s nimi spojených. Bolo by preto prospešné vytvoriť určité formy odbornej prípravy:

pre rozhodujúcich verejných činiteľov a ich správne orgány tak, aby pripravili výzvy na predkladanie ponúk, ktoré by dokázali podporovať podniky prinášajúce nové udržateľné hospodárske modely,

pre inovatívne podniky, aby podnecovali podnikateľské inkubátory, aby ponúkali odbornú prípravu na tému udržateľnosti napríklad o opätovnom používaní tovaru,

pre všetky podniky, a najmä MSP, s cieľom zvýšiť ich povedomie o inovatívnych a udržateľných hospodárskych modeloch,

pre zamestnancov a pracovníkov v rozvíjajúcich sa alebo meniacich sa odvetviach s cieľom pomôcť im získať zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre nové hospodárske modely a výzvy v oblasti udržateľnosti,

pre občanov a spotrebiteľov prostredníctvom programu zvyšovania informovanosti o týchto nových hospodárskych modeloch a ich výrobkoch.

4.2.3.

Okrem monitorovania a lepšieho chápania týchto modelov je potrebné aktivovať ďalšie páky:

4.2.3.1.

Je nevyhnutné podporovať výmenu osvedčených postupov a skúseností medzi inovátormi, ako aj s vedeckou obcou prostredníctvom internetových sietí a platforiem. V prípade určitých nových hospodárskych modelov sa už začali súkromné iniciatívy. Komisia by mala preskúmať, ako ich podporiť a doplniť bez toho, aby ich nahrádzala, a mala by sa na nich zúčastňovať, aby tieto inovácie lepšie pochopila a vymieňala si skúsenosti s inovátormi. V rámci iných hospodárskych modelov vznikajú tieto iniciatívy ťažko, najmä pre nedostatok ľudských a finančných zdrojov. Komisia by ich mala dôslednejšie podporovať a aj sa na nich zúčastňovať.

4.2.3.2.

Jednou z úloh týchto sietí by tiež mala byť podpora prístupu inovátorov k európskym mechanizmom podpory, na ktoré majú nárok. Podnikmi, ktoré prinášajú nové udržateľné hospodárske modely, sú veľmi často MSP, ktoré sa sťažujú na problémy s porozumením zložitých postupov EÚ.

4.2.3.3.

Komisia môže podporiť prístup k financovaniu udržateľných hospodárskych modelov prostredníctvom výziev na predkladanie ponúk v oblasti inovácií. Taktiež by sa mala ubezpečiť, že pravidlá verejných súťaží nie sú neprimeranou prekážkou pre nositeľov nových udržateľných hospodárskych modelov, a pouvažovať o mechanizme výnimky na ich ochranu pred konkurenciou, ktorej nemôžu čeliť. Okrem toho tradiční poskytovatelia finančných prostriedkov na inovácie, súkromní alebo verejní, dobre nepoznajú tieto nové modely, a teda váhajú, či ich podporiť, a necenia si ich sociálne a environmentálne prínosy. Európska komisia musí lepšie analyzovať ťažkosti súvisiace s prístupom k financovaniu v záujme nových udržateľných hospodárskych modelov a vypracúvať odporúčania na ich odstránenie. Mohla by tiež pouvažovať o vytvorení alternatívnych mien (virtuálnych, sociálnych) a o úlohe, ktorú by mohli tieto meny zohrávať pri podpore týchto modelov.

4.2.3.4.

Nové udržateľné hospodárske modely si vyžadujú experimentovanie, aby sa mohli rozvíjať. V určitých prípadoch, napríklad v oblasti mobility alebo priemyselnej ekológie, sa tieto experimenty musia uskutočňovať v partnerstve s verejnými orgánmi. Európska komisia môže podnecovať experimentovanie s novými modelmi prostredníctvom fondu na financovanie inovácií určeného pre udržateľné modely a prístupného verejno-súkromným partnerstvám. Komisia by sa mala najmä ubezpečiť, že toto experimentovanie sa týka vidieckych a predmestských oblastí a nielen veľkých miest.

4.2.3.5.

Spätná väzba musí umožniť určiť nové potreby normalizácie, ako aj normy a predpisy, ktoré blokujú vznik určitých inovatívnych a udržateľných modelov. Tieto modely musia byť kompatibilné s inováciami, rovnako ako procesy schvaľovania nových produktov a služieb v stavebníctve. Väčšinu podnikov vytvárajúcich nové hospodárske modely predstavujú malé a stredné podniky (MSP), ktoré nemajú vždy prostriedky na to, aby zvládali pracovnú záťaž vyplývajúcu z noriem.

4.2.3.6.

Začlenenie nových modelov do odvetvových politík EÚ je tiež dôležitou pákou na podporu ich rozvoja. Nové platformy na výmenu tovarov medzi jednotlivcami a podnikmi v rámci funkčného hospodárstva sa teda musia považovať za aktérov v oblasti predchádzania vzniku odpadov a podporovať v rámci európskych politík na podporu obehového hospodárstva. Nejde tu o zavedenie nových iniciatív alebo odvetvových predpisov, ale o zahrnutie nových hospodárskych modelov do rámca novej priemyselnej stratégie (15) a už existujúcich odvetvových politík.

4.2.3.7.

A napokon, Komisia musí zohľadniť možné nežiaduce účinky niektorých nových hospodárskych modelov, najmä pokiaľ ide o sociálne otázky, reguláciu práce a nekalú daňovú súťaž. V súvislosti s kolaboratívnym hospodárstvom musí Európska únia pokračovať v európskom monitorovaní a harmonizácii.

4.2.4.

Vo všeobecnosti sa nové udržateľné hospodárske modely budú rozvíjať len vtedy, ak budú podniky a podnikatelia presvedčení o ich ekonomickom zmysle pre EÚ v roku 2030 alebo 2050. Z tohto dôvodu sa musí udržateľnosť považovať za prierezový cieľ EÚ. Politický, fiškálny a regulačný rámec EÚ musí zabezpečiť zviditeľnenie s cieľom viesť činnosť hospodárskych subjektov, verejných orgánov a občianskej spoločnosti. V tejto súvislosti sa v tomto stanovisku odporúča:

odstrániť prekážky v tejto oblasti na politickej úrovni, pričom udržateľnosť by sa v tomto prípade mala považovať za prierezové kritérium, ktoré umožní modernizáciu európskeho hospodárstva. Ide o zosúladenie európskych politík s kritériami udržateľnosti a začlenenie týchto kritérií do právnych predpisov. Každý nový predpis by tak mohol byť podrobený prísnejšiemu testu udržateľnosti. Na politickej úrovni musí EÚ dôrazne ukázať svoju podporu udržateľnému rozvoju a preukázať svoje vedúce postavenie. To si vyžaduje premietnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do novej stratégie Európy do roku 2030, prijatie jasne vymedzeného súboru ukazovateľov výkonnosti EÚ a ukazovateľov presahujúcich HDP a ich začlenenie do rámca európskeho semestra.

Začleniť sociálno-environmentálne externé vplyvy do hospodárskej logiky a nabádať pritom najmä členské štáty, aby do nej lepšie zahrnuli ekologické zdaňovanie  (16) a zastavili neekologické dotácie. Na európskej úrovni treba posilniť signál o cene uhlíka, najmä prostredníctvom reformy systému obchodovania s emisiami alebo doplnkových opatrení na vnútroštátnej úrovni v energetickom odvetví, ktoré produkuje 60 % emisií CO2. Takéto začlenenie by udržateľným výrobkom a technológiám, ktoré sa zameriavajú na obmedzenie takýchto externých vplyvov a ktorých výroba je preto často drahšia, umožnilo stať sa konkurencieschopnejšími.

Vytvoriť regulačný rámec na podporu udržateľnej spotreby a výroby (normy v oblasti ekodizajnu, predĺženie životnosti tovarov, energetické označovanie, ciele v oblasti predchádzania vzniku odpadov, boj proti znečisteniu, normy energetickej účinnosti v stavebníctve atď.). Existujúce právne predpisy napríklad o ekodizajne dnes nezachádzajú dostatočne ďaleko (17). Normy by mali byť prispôsobené osobitnej situácii MSP („test MSP“).

4.2.4.1.

Napokon, prehodnotiť spôsob fungovania finančného sektora tak, aby sa stal udržateľným, a jasne začleniť environmentálny a sociálny rozmer do výberu investícií a do pojmu rizika v rámci prudenciálnych noriem a platobnej schopnosti. Tento proces už prebieha u sociálne zodpovedných investorov a v niektorých veľkých podnikoch s koncepciou „integrálneho zmýšľania“ pri prijímaní strategických a operačných rozhodnutí (18). V praxi by tieto úvahy mohli tiež viesť k:

zníženiu „krátkodobosti“ začlenením napríklad väčšieho počtu sporiteľov do nákupu dlhodobých aktív,

podpore zavádzania riešení a softvérov s otvoreným zdrojovým kódom vo finančnom odvetví na podporu zdravej hospodárskej súťaže,

podpore zosúladenia kritérií finančných technológií a kritérií udržateľnosti,

posilneniu informovania o výzvach v oblasti udržateľnosti (podpora environmentálneho bodovania/osvedčovania) pre podniky a finančné inštitúcie [pozri odporúčania osobitnej skupiny pre finančné výkazníctvo v súvislosti s opatreniami v oblasti zmeny klímy (Taskforce on Climate Disclosure)],

začleneniu kritérií v oblasti udržateľnosti do fiduciárnej povinnosti,

uskutočneniu testov udržateľnosti pre budúce európske finančné predpisy.

V Bruseli 18. októbra 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Napríklad v rámci deviateho rámcového programu (RP9) na obdobie 2021 – 2027.

(2)  SC/047 – Prechod k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050 (v procese prípravy) (pozri stranu 44 tohto úradného vestníka).

(3)  V tejto súvislosti pozri Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 33, kde je podrobne vysvetlený vývoj „sociálne zodpovedných finančných produktov“.

(4)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 36.

(5)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98.

(6)  Štúdia Inštitútu udržateľného rozvoja a medzinárodných vzťahov (IDDRI) s názvom The sharing economy: making it sustainable.

(7)  http://ec.europa.eu/environment/circular-economy/index_en.htm

(8)  COM(2016) 356 final.

(9)  COM(2016) 288 final.

(10)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 33, Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 36Ú. v. EÚ C 177, 11.6.2014, s. 1.

(12)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 91.

(13)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8. 2016, s. 28.

(14)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1. 2016, s. 26.

(15)  COM(2017) 479 final.

(16)  Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 1.

(17)  Pracovný program pre ekodizajn na roky 2016 – 2019.

(18)  Činnosť skupiny expertov na vysokej úrovni pre udržateľné financie.


2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/65


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zdaňovanie kolaboratívneho hospodárstva – analýza možných daňových politík v súvislosti s rozvojom kolaboratívneho hospodárstva

(prieskumné stanovisko na žiadosť estónskeho predsedníctva Rady EÚ)

(2018/C 081/09)

Spravodajca:

Giuseppe GUERINI

Pomocný spravodajca:

Krister ANDERSSON

Konzultácia

prieskumné stanovisko (na žiadosť estónskeho predsedníctva Rady EÚ), 17.3.2017

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť

Prijaté v sekcii

5.10.2017

Prijaté v pléne

19.10.2017

Plenárne zasadnutie č.

529

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržali sa)

168/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV sa domnieva, že keďže kolaboratívne hospodárstvo vytvára v prostredí digitálneho hospodárstva sociálnu hodnotu, môže priniesť krajinám Európskej únie nové príležitosti rastu a rozvoja, pretože umožňuje zmobilizovať nevyužité zdroje a povzbudiť vlastnú iniciatívu jednotlivých občanov. EHSV jasne rozlišuje medzi kolaboratívnym hospodárstvom, digitálnym hospodárstvom a hospodárstvom digitálnych platforiem vzhľadom na rôznu intenzitu a dosah ich inkluzívneho a kolaboratívneho rozmeru.

1.2.

Hoci je rozšírenie kolaboratívneho hospodárstva priaznivo ovplyvňované a umocňované šírením nových informačných a komunikačných technológií, pričom nachádza najmä v digitálnych platformách a rozsiahlom využívaní smartfónov mimoriadne účinný prostriedok, EHSV sa domnieva, že je dôležité posúdiť fenomén kolaboratívneho hospodárstva komplexne a nestotožňovať ho úplne s digitálnym hospodárstvom.

1.3.

EHSV zastáva názor, že EÚ nesmie premeškať príležitosť, ktorú kolaboratívne hospodárstvo ponúka na inováciu vzťahov medzi inštitúciami, podnikmi, občanmi a trhmi Avšak vzhľadom na osobitnú plynulosť a rýchlosť vývoja v tomto sektore je nevyhnutné, aby sa daňové režimy inteligentne a pružne prispôsobili novému kontextu kolaboratívneho hospodárstva a všeobecnejšie digitálneho hospodárstva.

1.4.

EHSV si nemyslí, že by bol potrebný nový osobitný režim zdaňovania podnikov kolaboratívneho hospodárstva. Za nevyhnutné však považuje zlepšiť spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi a rôznymi príslušnými orgánmi správy vo vnútri jednotlivých členských štátov tak, aby verejné orgány dokázali udržať krok, pokiaľ ide o rýchlosť a dynamiku rozvoja digitálneho a kolaboratívneho hospodárstva.

1.5.

EHSV odporúča, aby sa v systéme zdaňovania kolaboratívneho hospodárstva dodržiavala zásada neutrality (t. j. aby systém nebol v rozpore s vývojom trhu) a stanovili primerané a spravodlivé mechanizmy zdaňovania rozličných foriem podnikov pôsobiacich v rámci kolaboratívneho hospodárstva alebo v tradičných formách.

1.6.

EHSV dúfa, že sa rýchlo vytvorí homogénny a integrovaný európsky systém, ktorý zaručí spoločné pravidlá pre všetky členské štáty, pokiaľ ide o fenomén digitálneho hospodárstva, a zohľadní prirodzenú tendenciu digitálnych sietí fungovať cezhranične. Preto by bolo na škodu, keby sa v každom členskom štáte pripravovali rozdielne pravidlá, a je potrebný autentický európsky prístup.

1.7.

EHSV vyzýva európske orgány, aby vyvinuli čo najväčšie úsilie o vytvorenie takých foriem medzinárodnej mimoeurópskej spolupráce, ktorých cieľom bude stanoviť určité základné pravidlá digitálneho hospodárstva, keďže potenciál digitálnych sietí umožňuje riadiť poskytovanie služieb a výmenu tovaru v ktorejkoľvek časti sveta prostredníctvom digitálnej platformy umiestnenej na jedinom mieste na Zemi.

1.8.

EHSV sa domnieva, že by sa existujúce pravidlá a zásady mali prispôsobiť novým situáciám, ktoré sa líšia od minulosti, a to čiastočne z dôvodu príležitostí vytváraných novými technológiami, aby sa tak zabezpečilo jednotné a primerané posudzovanie všetkých hospodárskych subjektov vykonávajúcich určité činnosti v tradičnej forme alebo v rámci digitálneho hospodárstva.

1.9.

EHSV nabáda Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na prijatí všeobecného právneho rámca pre digitálne hospodárstvo, prostredníctvom ktorého by bolo možné koordinovať a harmonizovať daňové pravidlá uplatňované na túto novú formu hospodárstva.

1.10.

EHSV sa domnieva, že aj v záujme jednoduchšej správy daňového režimu a hlavne na uľahčenie uplatňovania DPH by sa v kontexte stále rozšírenejšieho cezhraničného a menej vnútroštátneho pôsobenia, v ktorom sa vyvíja digitálne a kolaboratívne hospodárstvo, mohlo ako užitočné ukázať testovanie „virtuálnej stálej prevádzkarne“.

1.11.

EHSV okrem toho považuje za potrebné pripomenúť, že okrem vhodného daňového režimu je dôležité zabezpečiť ochranu a rešpektovanie i) práv spotrebiteľov; ii) súkromia a pravidiel spracovania osobných údajov; iii) pracovníkov a poskytovateľov služieb, ktorých sa týkajú nové podnikateľské modely, ako aj činnosť kolaboratívnych platforiem.

2.   Úvod

2.1.

Ako vyplýva z rôznych údajov, kolaboratívne hospodárstvo zväčšuje svoj objem a rýchlo rastie. V roku 2015 sa príjmy súvisiace s kolaboratívnym hospodárstvom v Európskej únii odhadovali približne na 28 miliárd EUR (v predchádzajúcom roku to bola ešte len polovica tejto sumy).

2.1.1.

Významné investície veľkých platforiem od roku 2015 ešte viac podporili rozvoj odvetvia a odhaduje sa, že v budúcnosti by kolaboratívne hospodárstvo mohlo v celej EÚ dosahovať obrat 160 až 572 miliárd EUR.

2.2.

Ako vyplýva z číselných údajov, kolaboratívne hospodárstvo sa rozširuje do čoraz väčšieho počtu odvetví a má potenciál tvoriť pridanú hodnotu, vytvárať pracovné miesta na rôznych úrovniach a zabezpečovať pre európskych spotrebiteľov dobré služby za konkurenčné ceny.

2.3.

Odvetvie kolaboratívneho hospodárstva však zároveň prináša viaceré výzvy pre európskeho zákonodarcu, ktorého povinnosťou je zabezpečovať zásady a pravidlá určené na stanovenie jasného a predvídateľného právneho rámca (1). Jeho regulačná činnosť však nesmie ohroziť veľký inovačný potenciál, ktorý odvetvie doteraz vykazovalo.

2.4.

Anglický pojem collaborative economy (kolaboratívne hospodárstvo) sa často používa zameniteľne s pojmom sharing economy (hospodárstvo spoločného využívania zdrojov). V roku 2015 bol do oxfordského slovníka anglického jazyka pridaný nový pojem sharing economy, pričom bol vymedzený ako „hospodársky systém, v ktorom majetok alebo služby spoločne využívajú súkromnéosoby, a to buď zadarmo, alebo za poplatok, zvyčajne prostredníctvom internetu“.

2.5.

V tomto stanovisku sa bude používať pojem „kolaboratívne hospodárstvo“, ako bol vymedzený v oznámení Európskej komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 2. júna 2016 s názvom „Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo“.

2.6.

Kolaboratívne hospodárstvo sa konkrétnejšie týka podnikateľských modelov, v ktorých sú činnosti sprostredkované kolaboratívnymi platformami umožňujúcimi dočasné využívanie tovaru alebo služieb poskytovaných často súkromnými osobami.

2.6.1.

Kolaboratívne hospodárstvo zahŕňa tri kategórie subjektov: i) poskytovateľov služieb, ktorí spoločne využívajú majetok, zdroje, čas a/alebo spôsobilosti, pričom to môžu byť súkromné alebo odborne spôsobilé osoby; ii) používateľov takýchto služieb; iii) sprostredkovateľov, ktorí prostredníctvom online platforiem (kolaboratívnych platforiem) spájajú poskytovateľov služieb s konečnými používateľmi. Transakcie kolaboratívneho hospodárstva vo všeobecnosti nezahŕňajú zmenu vlastníctva a možno ich vykonávať s cieľom dosahovania zisku alebo neziskovo.

2.7.

Presnejšie povedané, kolaboratívne hospodárstvo otvára prostredníctvom prepojovacích a kooperatívnych platforiem cestu k jednoduchšiemu a efektívnejšiemu prístupu k tovaru a službám než v minulosti, a tým uľahčuje uspokojenie dopytu spotrebiteľov po tovare a službách, ktoré môžu poskytovať odborne spôsobilé osoby (profesionáli) alebo neprofesionáli.

2.8.

Využívanie efektívnych technológií a prepojovacích platforiem radikálne zmenilo rôzne odvetvia, napríklad prepravu na krátke a dlhé vzdialenosti, ubytovacie služby alebo správu prenájmu domov alebo izieb, pretože tieto technológie a platformy umožňujú organizovať služby a zosúladiť dopyt a ponuku veľmi efektívne a rýchlo.

2.8.1.

V tejto súvislosti sa etablovali niektoré veľké subjekty, ktoré navyše majú sídlo mimo Európskej únie a sú jasným príkladom rastúceho rozvoja kolaboratívneho hospodárstva. Tieto príklady ukázali veľký rastový potenciál daného odvetvia, ale aj problémy, ktoré zákonodarcovia musia riešiť z právneho a daňového hľadiska, ako aj v súvislosti s predpismi upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy a sociálne zabezpečenie a poistenie zamestnancov.

2.9.

Do sféry kolaboratívneho hospodárstva patria okrem týchto odvetví čoraz častejšie aj ďalšie oblasti, ako sú určité finančné služby, služby osobnej starostlivosti a zdravotnícke služby. V nadchádzajúcich rokoch sa k nim pripoja ďalšie odvetvia, čím kolaboratívne hospodárstvo získa ešte významnejšie postavenie. Je teda jasné, že úplná diskusia o regulačných a daňových aspektoch tejto problematiky je v súčasnosti nielen užitočná, ale aj nevyhnutná.

3.   Kolaboratívne hospodárstvo a nové podnikateľské modely

3.1.

Rozširovanie nástrojov informačných a komunikačných technológií a tzv. internetu vecí viedlo k vzniku mnohých nových technologických spoločností. V súčasnosti jestvujú viaceré obchodné modely napojené na odvetvie digitálneho a kolaboratívneho hospodárstva. Tieto modely sa odlišujú svojou štruktúrou a veľkosťou podniku, ako aj z hľadiska rozsahu príslušných trhov, spôsobu využívania technológií a organizačného modelu. Pokiaľ ide o daňové posudzovanie, môžeme identifikovať tri kategórie:

model veľmi veľkých podnikov, ktoré plnia rôzne funkcie na digitálnom základe prostredníctvom internetu a v ktorých sa väčšina príjmov dosahuje z predaja a správy údajov a z reklamy (napr. Google),

model platforiem na správu a nadväzovanie kontaktov v dopyte a ponuke založený na vytváraní kontaktov medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi, ktorí digitálne platformy využívajú ako kontaktné štruktúry, kde z transakcií plynú príjmy pre kontaktné platformy aj pre poskytovateľov služieb (napr. Airbnb, Uber),

model platforiem partnerskej výmeny, pri ktorých teoreticky nejestvujú hospodárske plnenia v peňažnej forme, ale vďaka ktorým môže dochádzať k vzájomnej výmene tovaru a služieb medzi užívateľmi a poskytovateľmi.

3.2.

Pokiaľ ide o model veľkých platforiem všeobecného vyhľadávania na internete, takáto platforma umožňuje spracovanie údajov a tvorbu pridanej hodnoty, ktorá sa potom môže prispôsobiť konkrétnemu dopytu spotrebiteľov a predávať.

3.3.

V tejto súvislosti by EHSV rád poukázal na osobitnú hodnotu údajov, ktoré boli dokonca označené za „novú menu“ (2). Pridaná hodnota podlieha DPH a uplatňuje sa zásada krajiny určenia. Môže však byť ťažké posúdiť veľkosť tvorby hodnoty v rôznych fázach, a teda rozdeliť daňové povinnosti.

3.4.

Rýchle pribúdanie nových podnikateľských modelov si vyžaduje celkové posúdenie tvorby hodnoty a daňových povinností.

3.5.

Pokiaľ ide o model platforiem, ktoré sprostredkovávajú nadväzovanie kontaktov v dopyte a ponuke (model Uber), dôležitá predbežná otázka sa týka možnosti stanoviť pravidlá a požiadavky prístupu na trh, ktoré by sa mali vzťahovať na digitálne platformy pôsobiace v kolaboratívnom hospodárstve a predovšetkým na poskytovateľov služieb využívajúcich takéto platformy.

3.5.1.

Požiadavky na prístup na trh môžu zahŕňať potrebu úradného povolenia na podnikanie, licenčné povinnosti alebo minimálne kvalitatívne požiadavky (napr. veľkosť priestorov alebo typu vozidla, poistenie alebo požiadavky na vklad atď.). Dosiahnutý príjem sa často posudzuje a pripisuje osobe alebo obchodnému subjektu podliehajúcemu dani z príjmov právnických osôb.

3.6.

V smernici o službách sa stanovuje, že požiadavky na prístup na trh stanovené v rôznych členských štátoch musia byť odôvodnené a primerané, pričom sa zohľadňuje konkrétny podnikateľský model a súvisiace inovatívne služby bez uprednostňovania niektorého modelu riadenia podniku alebo služieb pred iným (zásada neutrality).

3.7.

EHSV súhlasí s pripomienkou Komisie v jej ročnom prieskume rastu za rok 2016, podľa ktorej by pružnejšia regulácia trhov so službami vrátane trhov v oblasti kolaboratívneho hospodárstva viedla k vyššej produktivite, uľahčeniu vstupu nových hráčov na trh, zníženiu cien za služby a zabezpečeniu rozsiahlejších možností pre spotrebiteľov.

3.8.

Preto dúfa, že požiadavky na prístup na trh, ktoré sa vzťahujú na kolaboratívne hospodárstvo v prípade, že existujú v rôznych národných právnych systémoch, budú v súlade so smernicou o službách a zabezpečia sa nimi: i) rovnaké podmienky pre rôzne hospodárske subjekty v odvetviach, v ktorých súčasne existujú tradiční prevádzkovatelia a prevádzkovatelia kolaboratívneho hospodárstva; ii) regulačné požiadavky, ktoré budú jasné a jednoduché a budú podporovať inovačný potenciál a príležitosti, ktoré kolaboratívne hospodárstvo môže ponúknuť stále väčšiemu počtu osôb.

4.   Inštitucionálny rámec

4.1.

Vzhľadom na to, že odvetvie kolaboratívneho hospodárstva pozostáva z online služieb poskytovaných digitálnymi platformami, presahuje aspoň čiastočne koncepciu územnej pôsobnosti, ktorou sa vyznačujú konvenčné hospodárske činnosti. Preto je dôležité vytvoriť primeraný a jasný regulačný rámec aj pre kolaboratívne hospodárstvo, ktorý by odrážal celkový cieľ Európskej komisie zdaňovať zisky tam, kde sa dosahujú.

4.2.

EHSV sa domnieva, že právna istota by bola podporená pravidlom, podľa ktorého by sa pri podnikoch poskytujúcich alebo podporujúcich kolaboratívne hospodárstvo predpokladalo, že majú daňové väzby na Európu. V súvislosti s tým a hlavne v súvislosti s osobitnými charakteristikami digitálnych podnikov sa diskutuje o možnosti nového modelu virtuálneho sídla podniku, ktoré sa vymedzuje ako „virtuálna stála prevádzkareň“. Ide o zaujímavú formuláciu, ktorou by sa predišlo problémom so stanovovaním miesta podnikania pri tomto druhu činnosti, ale vyžaduje si rozsiahlejšie posúdenie a štúdiu, ktorá by sa mala vykonať v najbližších rokoch. Umožnilo by to určiť sídlo v EÚ, pokiaľ ide o činnosti vykonávané prostredníctvom digitálneho trhu, a zabezpečiť, že ekonomická hodnota plnenia by sa zdaňovala v Európe a všeobecnejšie tam, kde sa vytvára hodnota.

4.3.

Kolaboratívne hospodárstvo by mohlo zjednodušiť prácu štátnych daňových orgánov v dôsledku digitalizácie platieb uskutočnených prostredníctvom kolaboratívnych platforiem a úplnej vysledovateľnosti týchto platieb. Koncepcia platobných systémov by mohla prevádzkovateľom v odvetví uľahčiť plnenie daňových povinností, ako to je v prípade Estónska, kde sa v spolupráci s digitálnymi platformami zjednodušil postup pre vodičov a niektorých poskytovateľov služieb vykazovať svoj príjem.

4.4.

EHSV vo všeobecnosti dúfa, že výmena presných a vysledovateľných informácií medzi daňovými orgánmi, prevádzkovateľmi a kolaboratívnymi platformami pomôže znížiť administratívnu záťaž spojenú s platením daní v odvetví kolaboratívneho hospodárstva a zaťaženie finančných orgánov pri presadzovaní práva, pričom sa zjednoduší a bude istejšia spolupráca v technologickom prostredí, v ktorom sa transakcie uskutočňujú.

5.   Zdaňovanie kolaboratívneho hospodárstva

5.1.

Pokiaľ ide o zdaňovanie kolaboratívneho hospodárstva, treba poznamenať, že vo svojej správe z 28. mája 2014 skupina odborníkov na zdaňovanie digitálnej ekonomiky, ktorú zriadila Európska komisia, upozornila, že by sa nemali zriaďovať osobitné systémy zdaňovania digitálnej ekonomiky a digitálnych podnikov, keďže sa považuje za vhodnejšie upraviť predpisy a existujúce daňové modely na nové podmienky a opierať sa pritom o rozsiahlu vysledovateľnosť na účely zdaňovania tých plnení, ktoré sa uskutočňujú cez platformy kolaboratívneho hospodárstva.

5.2.

V praxi si nové obchodné modely vyžadujú osobitnú pozornosť Európskej komisie a štátnych daňových orgánov, najmä ak ide o platformy so sídlom mimo EÚ, aby sa dosiahlo spravodlivé a primerané rozloženie daňového zaťaženia na hospodársku hodnotu vytvorenú rôznymi subjektmi: dodávateľmi, príjemcami, čiže užívateľmi a sprostredkovateľskými platformami.

5.3.

EHSV sa domnieva, že je potrebné zaujať rozumný a primeraný prístup pri prispôsobovaní všeobecných pravidiel a zásad upravujúcich daňové záležitosti v odvetví kolaboratívneho hospodárstva. Tento prístup by mal zaručiť jasné a predvídateľné pravidlá pre prevádzkovateľov v tomto odvetví, aby nevznikali nadmerné náklady na dodržiavanie predpisov, ktoré by mohli ohroziť rast nedávno rozvinutého odvetvia s vyhliadkami do budúcnosti, ktoré sú rozsiahle, ale ešte nie sú úplne predvídateľné ani merateľné.

5.4.

V rámci každej budúcej európskej iniciatívy týkajúcej sa zdaňovania podnikateľských modelov digitálneho hospodárstva by sa mali zohľadňovať rôzne iniciatívy proti daňovým únikom, ktoré Európska komisia zaviedla v posledných rokoch v daňovej oblasti, a všetky regulačné opatrenia by sa mali vzájomne koordinovať ako súčasť komplexného a koherentného akčného rámca.

5.5.

Na posilnenie vnútorného trhu v Európe a na podporu jeho rastu je potrebná zosúladená iniciatíva za zdaňovanie digitálneho hospodárstva, pretože ide o odvetvie, ktoré už tvorí významnú časť európskeho hospodárstva a v nasledujúcich rokoch má zohrávať ešte dôležitejšiu úlohu.

5.5.1.

V tejto súvislosti poskytujú články 113 a 115 zmluvy solídny právny základ na vypracovanie pravidiel priameho i nepriameho zdaňovania kolaboratívneho hospodárstva zameraných na konsolidáciu vnútorného trhu a zlepšenie jeho fungovania.

5.6.

Niektoré členské štáty sa rozhodli podniknúť kroky na zdanenie odvetvia digitálneho hospodárstva prostredníctvom nových záväzných právnych predpisov, zatiaľ čo iné schválili usmernenia určené prevádzkovateľom v tomto sektore. Ako už bolo spomenuté, bola by potrebná iniciatíva týkajúca sa zdaňovania digitálneho hospodárstva na európskej úrovni.

5.7.

EHSV by preto uvítal legislatívny počin na európskej úrovni týkajúci sa digitálneho hospodárstva, ktorým by sa stanovila primeraná koordinácia a zapojenie členských štátov s cieľom upevniť vnútorný trh a naplno využiť príležitosti vyplývajúce z digitálneho hospodárstva.

5.8.

Poskytovatelia služieb v kolaboratívnom hospodárstve určite podliehajú daňovým povinnostiam. Sú však určité ťažkosti identifikovať daňovníkov, v neposlednom rade preto, že svoju činnosť môžu vykonávať buď profesionálne (napríklad ponúkať trvalo určitú službu), alebo príležitostne (ako formu dosahovania príjmov bez toho, aby sa činnosť stala povolaním). Okrem ťažkostí pri určovaní daňovníkov je často zložitou úlohou presne merať zdaniteľný príjem.

5.9.

V tejto súvislosti EHSV považuje stanovenie minimálnej výšky príjmu ako prahovej hodnoty za užitočný spôsob ako rozhodnúť, či sa určitá činnosť má považovať za profesionálnu alebo nie. Dúfa však, že stanovenie týchto prahových hodnôt bude podložené dôkazmi alebo dôvodmi.

5.10.

Pokiaľ ide o nové obchodné modely, je potrebná koordinácia v celej EÚ s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a obchádzaniu daňovej povinnosti. Členské štáty by mali zaviesť a uplatňovať dobré modely zdaňovania hlavne tých podnikov, ktoré spravujú a vykonávajú činnosti v oblasti zosúlaďovania dopytu a ponuky prostredníctvom digitálnych sprostredkovateľských platforiem. Európska komisia by mala koordináciu noriem zabezpečiť tým, že v zodpovedajúcej smernici stanoví niektoré jednotné a spoločné pravidlá.

5.11.

EHSV zároveň vyzýva štátne finančné správy, aby uverejnili usmernenia s cieľom poskytnúť jasné pokyny poskytovateľom služieb pôsobiacim v kolaboratívnom hospodárstve. Keďže poskytovatelia služieb sú často súkromnými osobami, je skutočne potrebné poskytnúť informácie o daňových povinnostiach, pretože tieto subjekty často nevedia, či podliehajú zdaňovaniu.

5.12.

EHSV dúfa, že sa v európskych a štátnych predpisoch stanovia mechanizmy na podporu spolupráce medzi prevádzkovateľmi v kolaboratívnom hospodárstve a daňovými orgánmi. Vďaka rozsiahlemu používaniu spoľahlivých a vysledovateľných údajov by táto spolupráca mohla prispieť k zjednodušeniu a daňovej transparentnosti s možnosťou dospieť k stavu, že pri takých činnostiach sa digitálne platformy v spolupráci s daňovými orgánmi stanú substitútmi na priame odvádzanie dane.

5.12.1.

V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že pri rýchlom vývoji a raste nových obchodných modelov je potrebné venovať osobitnú pozornosť daňovým istotám, čo zvyšuje obavy z neistoty v daňových veciach a jej vplyvu na cezhraničný obchod a investície, najmä v súvislosti s medzinárodným zdaňovaním (3).

5.13.

EHSV poukazuje na to, že kolaboratívne hospodárstvo by mohlo potenciálne rozšíriť celoštátny daňový základ vytvorením nových pracovných miest a nových zdrojov v hospodárstve. Príslušné štátne orgány by na využitie tohto nového základu mali vytvoriť efektívnejšie systémy vzájomnej výmeny informácií. Tieto údaje by v kombinácii s novými technologickými príležitosťami mohli vytvoriť väčšie daňové istoty s nižšími nákladmi, tak pre poskytovateľov služieb, ako aj pre daňové orgány. Keďže digitálna platforma, poskytovateľ služieb a zákazník sa môžu nachádzať v rôznych členských štátoch, táto problematika by sa mala ďalej skúmať na úrovni EÚ, aby sa náležitá pozornosť venovala cezhraničnej ochrane údajov.

6.   DPH

6.1.

Pokiaľ ide o činnosti súvisiace s kolaboratívnym hospodárstvom a skutočnosť, či podliehajú DPH, treba najskôr rozlišovať medzi činnosťami vykonávanými podľa rôznych nových podnikateľských modelov, napr. priamo prostredníctvom kolaboratívnych platforiem, a službami jednotlivých poskytovateľov služieb registrovaných na takýchto platformách alebo činnosťami podľa modelov, ktoré sa opierajú o platformy a vykonávajú rôzne činnosti, napríklad predaj priestoru alebo údajov užívateľov na umiestňovanie reklamných oznamov.

6.2.

Pokiaľ ide o tieto modely, spoločnosti už podliehajú dani z príjmov právnických osôb. Takáto spoločnosť zhromažďuje informácie od používateľa vždy, keď používateľ zadá pojem na vyhľadávanie. Tieto informácie potom môže predávať inzerentom a iným zainteresovaným subjektom, a ak vznikne hodnota, mala by táto výmena údajov podliehať DPH (zhromažďovanie a predaj informácií).

6.3.

Pokiaľ ide o modely, ktoré pracujú so spájaním dopytu a ponuky, možno sa domnievať, že sa vytvára „pridaná hodnota“ poskytnutím služby a umožnením plnenia/výmeny medzi zákazníkmi a vodičmi, a preto by služba mala podliehať DPH.

6.4.

Všeobecne treba na účely DPH rozlišovať medzi rôznymi situáciami, pokiaľ ide o spôsob platenia za služby poskytované v rámci kolaboratívneho hospodárstva: i) situácie, keď sa služby poskytujú za peňažnú úhradu; ii) situácie, v ktorých sa odmena za službu neposkytuje v peniazoch, ale vo forme inej služby alebo nepeňažnej odmeny a iii) situácie, v ktorých sa služba poskytuje bezplatne bez protihodnoty.

6.5.

Pravidlá zdaňovania daňou z pridanej hodnoty uplatniteľné na situáciu i) možno odvodiť od pravidiel a zásad platných právnych predpisov stanovených Súdnym dvorom EÚ, zatiaľ čo situácia ii) by mohla nepatriť do pôsobnosti terajších pravidiel zdaňovania daňou z pridanej hodnoty.

6.5.1.

Vzhľadom na konkrétne prípady, na ktoré sa potenciálne vzťahuje bod ii), EHSV vyzýva na dôkladné preskúmanie toho, či činnosti kolaboratívnych platforiem podliehajú povinnostiam súvisiacim s DPH. Právny rámec v tejto oblasti je v súčasnosti nejasný, najmä pokiaľ ide o služby, ktoré si, ako už bolo uvedené, nevyžadujú peňažnú platbu, ale používajú sa pri nich na komerčné účely údaje o spotrebiteľoch, ich preferenciách a návykoch.

6.6.

Podľa názoru EHSV je dôležité, aby Komisia v rámci svojho akčného plánu riešila a regulovala problematiku DPH v rámci kolaboratívneho hospodárstva, prípadne uplatňovaním zjednodušených pravidiel a zásad pod určitými limitmi obratu, ako sa už uplatňujú v niektorých krajinách, a to s cieľom obmedziť náklady na dodržiavanie predpisov, najmä pre MSP a príležitostných poskytovateľov služieb.

6.7.

Európska komisia a štátne daňové orgány by mali presadzovať spoluprácu a koordináciu pri uplatňovaní pravidiel v oblasti DPH na odvetvie kolaboratívneho hospodárstva.

7.   Záverečné pripomienky

7.1.

EHSV podporuje stanovisko Európskeho parlamentu týkajúce sa Európskej agendy pre kolaboratívne hospodárstvo, v ktorom EP poznamenáva, že „európski podnikatelia majú silný sklon k vytváraniu kolaboratívnych platforiem na sociálne účely, a uznáva rastúci záujem o kolaboratívne hospodárstvo založené na družstevných podnikateľských modeloch“ (4).

7.2.

Osobité charakteristiky kolaboratívneho hospodárstva, jeho inovačný potenciál a potreba zosúladiť daňové pravidlá s exponenciálnym rastom tohto odvetvia hovoria v prospech zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti do konzultačných a analytických činností pod záštitou Európskej komisie, ktorá by mala spojiť zainteresované strany tohto odvetvia, zástupcov inštitúcií EÚ, štátnych finančných správ a akademických odborníkov s cieľom začať spoločnú diskusiu o problematike zdaňovania kolaboratívneho hospodárstva.

7.3.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla ďalšie odporúčania na zlepšenie výmeny informácií medzi štátnymi daňovými orgánmi a zabezpečenie rovnakého daňového posudzovania poskytovateľov služieb. Výbor sa domnieva, že na ďalšie posúdenie požiadaviek daňovej politiky, ako aj vplyvu a výsledkov zdaňovania digitálneho hospodárstva bude potrebné nadväzujúce stanovisko.

7.4.

Pokiaľ ide o práva pracovníkov a spotrebiteľov zapojených do kolaboratívneho hospodárstva, EHSV odkazuje na stanovisko s názvom Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a samoregulácia  (5). V tejto súvislosti je však dôležité pripomenúť, že vplyv kolaboratívneho hospodárstva na trh práce je veľmi veľký, takže si vyžaduje osobitnú pozornosť z hľadiska ochrany zamestnancov, osobitne pokiaľ ide o príspevky do systému sociálneho a zdravotného zabezpečenia a starostlivosti.

7.4.1.

V tejto súvislosti EHSV opätovne zdôrazňuje potrebu zvážiť vplyv kolaboratívneho hospodárstva na trh práce a poukazuje na to, že úplná ochrana pracovníkov a poskytovateľov služieb je cieľom, ktorý by mali mať zákonodarcovia EÚ a členských štátov neprestajne na zreteli.

V Bruseli 19. októbra 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 36, bod 8.2.4.

(2)  Viac informácií nájdete v článku Svetového obchodného fóra: https://www.weforum.org/agenda/2015/08/is-data-the-new-currency/

(3)  Viac informácií nájdete v správe IMF a OECD pre ministrov financií G20 o daňovej istote.

(4)  Správa o Európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo, 2017/2003(INI), 11. mája 2017.

(5)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 36, bod 8.2.4.


2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/72


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Využívanie pôdy na udržateľnú výrobu potravín a ekosystémové služby

(prieskumné stanovisko na žiadosť estónskeho predsedníctva)

(2018/C 081/10)

Spravodajca:

Roomet SÕRMUS

Konzultácia

list predsedu vlády Estónskej republiky zo 17. marca 2017

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Rozhodnutie predsedníctva

28. 3. 2017

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Prijaté v sekcii

3. 10. 2017

Prijaté v pléne

18. 10. 2017

Plenárne zasadnutie č.

529

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

126/0/2

1.   Záver a odporúčania

1.1.

Spoločný referenčný rámec EÚ by mal rozhodujúci význam pre udržateľné využívanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, pretože by umožnil sledovať pokrok dosiahnutý pri zhromažďovaní a využívaní údajov. Okrem toho by tento rámec mohol slúžiť na to, aby sa stanovila definícia dobrého stavu pôdy, jednotná terminológia, jednotné kritéria monitorovania, ako aj priority a rôzne politické opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu pôdy.

1.2.

Úbytok poľnohospodárskej pôdy v dôsledku jej degradácie, opúšťanie pôdy, zmena klímy a urbanizácia predstavujú vo všetkých členských štátoch závažný problém. EHSV preto navrhuje aktualizovať existujúci právny rámec EÚ s cieľom chrániť v členských štátoch hodnotné poľnohospodárske plochy, ktoré sú dôležité pre výrobu potravín a poskytovanie ostatných ekosystémových služieb, a úrodnosť týchto plôch, a zároveň zlepšiť monitorovanie a poskytovať spoľahlivé informácie.

1.3.

Poľnohospodári ako vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy zohrávajú osobitnú úlohu pri poskytovaní ekosystémových služieb, ktorá sa musí uznať a podporovať. Pôda zabezpečuje najdôležitejšie ekosystémové služby. Je základom veľkej časti globálnej výroby potravín a je nevyhnutná na produkciu biomasy. Pôda dokáže viazať uhlík, a teda prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy.

1.4.

Vzhľadom na modernizáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) by cieľom malo byť o. i. naďalej ochraňovať zdravie a úrodnosť poľnohospodárskej a inej pôdy. Súčasne pritom treba pamätať na potrebu zachovávať a ďalej zvyšovať produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva.

1.5.

V súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy by sa mali podporovať existujúce a nové iniciatívy zamerané na vytvorenie rovnováhy v kolobehu uhlíka v pôde takým spôsobom, ktorý neohrozí výrobu potravín. V záujme zvýšenia obsahu uhlíka v pôde EHSV navrhuje, aby sa zásady udržateľného hospodárenia s pôdou začlenili do politických opatrení EÚ. Podporiť treba okrem iného produkciu biomasy, a to zlepšením prístupu k vode a ostatných pôdnych činiteľov (štruktúra a prevzdušnenie pôdy, dostupnosť živín, hodnota pH, biologická aktivita pôdy), mimoriadne šetrným obrábaním pôdy, pasienkovým hospodárstvom, udržateľným obhospodarovaním zelených plôch, integrovanou poľnohospodárskou výrobou vrátane osvedčených postupov ekologického a konvenčného poľnohospodárstva, o. i. striedaním plodín, pestovaním strukovín, zhodnocovaním organického odpadu, kompostovaním a tvorbou vegetačnej zimnej pokrývky na poliach. S pôdami bohatými na uhlík a trávnymi porastmi sa musí hospodáriť udržateľne, aby sa podporovalo viazanie uhlíka v pôde a rastlinách.

1.6.

Treba nabádať členské štáty a motivovať ich, aby aj v rámci druhého piliera SPP prijali vhodné opatrenia na ochranu pôdy.

1.7.

Je nutné podporiť dodatočné investície do technológií šetrných k životnému prostrediu a klíme a do systémov zlepšovania pôdy s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie zeme a pôdy.

1.8.

Treba podporovať poľnohospodárstvo založené na poznatkoch (t. j. precízne poľnohospodárstvo a agroekologické prístupy). Potenciál precízneho poľnohospodárstva šetrného k zdrojom, pôde a životnému prostrediu možno rozvíjať integráciou údajov o pôde, hnojivách, ochrane rastlín, počasí a výnosoch, čo predpokladá o. i. lepší prístup k využiteľným údajom v celoštátnych databázach, lepšiu mobilitu a ľahšiu použiteľnosť, pričom platí zásada, že poľnohospodári sú vlastníkmi týchto vygenerovaných údajov. Predpokladom toho je prístup poľnohospodárov k internetu, ako aj využívanie informačných a komunikačných technológií.

1.9.

Pri tvorbe politík a rozhodovaní o využívaní pôdy by sa mali vo väčšej miere používať údaje o pôde. Zároveň treba zvýšiť kvalitu a dostupnosť údajov o pôde, najmä v oblastiach, v ktorých sa doposiaľ neuskutočnil dostatočný výskum. Na úrovni EÚ sa treba dohodnúť na jednotnom monitorovaní pôdy.

1.10.

V rámci celého vzdelávacieho systému treba posilniť informovanosť o význame pôdy. Mali by sa pritom využívať moderné pedagogické prostriedky a téma pôdy by sa mala zapracovať do učebných plánov na jednotlivých úrovniach vzdelávania.

1.11.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj opatrenia na zvyšovanie informovanosti poľnohospodárov o pôde a vhodné postupy v poľnohospodárstve. Z toho dôvodu je veľmi dôležitá spoluúčasť poradenských subjektov.

2.   Úvod

2.1.

Toto stanovisko EHSV sa vypracúva na žiadosť estónskeho predsedníctva a jeho cieľom je zdôrazniť kľúčový význam udržateľného využívania zeme (1) a pôdy (2) pre výrobu potravín a poskytovanie ekosystémových služieb.

2.2.

Výbor na žiadosť estónskeho predsedníctva Rady preskúma, ako sa rieši problematika poľnohospodárskej pôdy v rôznych politických oblastiach EÚ. Zváži aj, čo môžu urobiť politici a podniky v EÚ na podporu udržateľného a efektívneho využívania pôdy, zdroja, ktorý je základom výroby potravín a ostatných ekosystémových výkonov.

2.3.

V súčasnosti v EÚ existujú mnohé pravidlá ochrany pôdy. Hoci k ochrane poľnohospodárskej pôdy a udržateľnému hospodáreniu s ňou prispievajú rôzne politické opatrenia EÚ, ochrana pôdy zväčša nie je ich hlavným cieľom. EHSV je presvedčený, že teraz je vhodný čas začať diskutovať o tom, ako by sa na úrovni EÚ mohli lepšie koordinovať rôzne opatrenia.

2.4.

EÚ aj členské štáty musia pri tvorbe politiky vychádzať z cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na obdobie do roku 2030 (3). Súčasťou týchto cieľov je podpora ekosystémov, boj proti rozširovaniu púští, zastavenie a zvrátenie zhoršovania kvality a degradácie pôdy, udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a ich efektívne využívanie a začlenenie opatrení v oblasti zmeny klímy do národných politík, stratégií a plánovania. Nevyhnutným predpokladom udržateľného poľnohospodárstva a výroby potravín je ochrana poľnohospodárskej pôdy, ako aj udržateľné využívanie pôdy, ktorá je obmedzeným a v zásade neobnoviteľným zdrojom.

2.5.

Okrem toho bolo spustených mnoho iniciatív s cieľom propagovať udržateľné hospodárenie s pôdou a zvyšovať povedomie o dôležitej úlohe poľnohospodárskej pôdy v oblasti potravinovej bezpečnosti a zmierňovania zmeny klímy (4).

2.6.

EHSV takisto poukazuje na koncepciu limitov zaťaženia našej planéty. Táto koncepcia by sa mohla použiť pri stanovovaní ekologických hraníc, ktoré ľudia nesmú prekračovať, aby neohrozovali životné prostredie. Výbor konštatuje, že sa už prekročili tri z deviatich limitov zaťaženia planéty (zmena klímy, strata biodiverzity a kolobeh dusíka) (5). Zároveň uznáva, že globálna potravinová bezpečnosť je takisto naliehavou výzvou, ktorou sa Európa musí zaoberať ako súčasťou svojej globálnej zodpovednosti.

3.   Hlavné problémy pri využívaní zeme a pôdy v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou

3.1.

Globálny dopyt po potravinách sa v nadchádzajúcich desaťročiach bude zvyšovať. V niektorých regiónoch sveta preto treba ešte viac zintenzívniť využívanie poľnohospodárskej pôdy, čo môže mať negatívny vplyv na pôdu a životné prostredie v širšom zmysle, ak sa pri využívaní pôdy nebudú zohľadňovať ekologické hľadiská. V záujme zabezpečenia dostatočných dodávok potravín treba zachovať produktivitu existujúcej poľnohospodárskej pôdy a úrodnosť z biologického, chemického a fyzikálneho hľadiska.

3.2.

V stanovisku EHSV na tému Udržateľnejšie potravinové systémy sa opisujú vplyvy nevhodných poľnohospodárskych postupov na výrobu potravín: strata biodiverzity, degradácia pôdy, znečistenie vody a ovzdušia, ako aj emisie skleníkových plynov (6). Treba preto zaistiť efektívne a udržateľné využívanie týchto zdrojov, aby sa zaručili dodávky potravín. Toto musí byť aj súčasťou komplexnej potravinovej politiky tak, ako je popísaná v pripravovanom stanovisku EHSV na tému Príspevok občianskej spoločnosti k vypracovaniu komplexnej potravinovej politiky v EÚ.

3.3.

Zmena klímy vplýva aj na dostupnosť základných prírodných zdrojov: vody a pôdy. Hoci sa prijalo mnoho opatrení proti zmene klímy, obsah uhlíka v pôde na základe údajov o vrchnej vrstve pôdy každým rokom klesá. Realistickejší pohľad na tento trend by poskytli doplňujúce údaje z hlbších vrstiev.

3.4.

V správe s názvom Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2015 Európska environmentálna agentúra (EEA) varovala, že pôdne ekosystémové služby, vrátane výroby potravín, ochrany biodiverzity a ukladania uhlíka, vody a živín v pôde, sú čoraz ohrozenejšie (7). V závislosti od regiónu patrí medzi hlavné problémy identifikované v správe erózia pôdy, úbytok organickej hmoty v pôde, znečistenie a zástavba pôdy, ako aj urbanizácia, opúšťanie poľnohospodárskej pôdy a vplyvy čoraz intenzívnejšej poľnohospodárskej výroby na prirodzené a čiastočne prirodzené biotopy. K ďalším široko uznávaným ohrozeniam pôdy patrí aj strata úrodnosti.

4.   Problematika poľnohospodárskej pôdy v rôznych politických oblastiach EÚ

4.1.

V správe vypracovanej pre Európsku komisiu sa analyzovali opatrenia na ochranu pôdy v 28 členských štátoch EÚ (8). Pri analýze sa zistilo 35 európskych a 671 štátnych politických opatrení na ochranu pôdy. Medzi opatrenia EÚ patria strategické dokumenty, smernice, nariadenia a rôzne sprievodné opatrenia. Tri štvrtiny štátnych opatrení tvoria najmä záväzné pravidlá.

4.2.

Rôznorodosť opatrení v členských štátoch je súčasne aj príležitosťou na väčšie zohľadnenie komplexného charakteru pôdy, ale aj na lepšiu koordináciu. Právo EÚ ponúka čiastočne hodnotné a prísne pravidlá ochrany pôdy, tento systém má však isté slabé stránky. Štátne politiky nestačia na odstránenie medzier v právnych predpisoch EÚ o ochrane pôdy, pričom pravidlá sa medzi krajinami výrazne líšia.

4.3.

V siedmom environmentálnom akčnom programe EÚ, ktorý je účinný od začiatku roku 2014, sa degradácia pôdy uznáva ako závažný problém a ako cieľ EÚ do roku 2020 sa stanovuje dosiahnutie udržateľného hospodárenia s pôdou a primeranej ochrany pôdy, ako aj dosiahnutie pokroku pri rekultivácii kontaminovanej pôdy. EÚ a jej členské štáty sa zaviazali aj k zintenzívneniu opatrení proti erózii pôdy a k zvýšeniu množstva organickej hmoty v pôde.

4.4.

Za relevantné z hľadiska ochrany pôdy a za relatívne účinné možno považovať o. i. tieto opatrenia EÚ: smernica o priemyselných emisiách, smernica o environmentálnej zodpovednosti, pravidlá ochrany vody (rámcová smernica o vode, smernica o dusičnanoch, systém krížového plnenia v rámci SPP, pravidlá týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu). Stav pôdy by sa však zlepšil účinnejším vykonávaním opatrení s flexibilným zohľadnením miestnych podmienok a lepšou vzájomnou koordináciou opatrení.

4.5.

Otázky ochrany pôdy by sa dali riešiť aj využitím rôznych druhov finančnej podpory, ktorá je dostupná prostredníctvom Kohézneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, nástroja LIFE+ a programu Horizont 2020.

4.6.

Priame platby v rámci prvého piliera SPP, ktoré sa vzťahujú na približne 90 % využívanej poľnohospodárskej pôdy v EÚ, sú dôležitým hospodárskym stimulom pri rozhodovaní poľnohospodárov o využívaní a obhospodarovaní pôdy. Priame platby sú striktne viazané na zachovanie poľnohospodárskej pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave, ako aj na dodržiavanie krížového plnenia a ekologizačných požiadaviek podľa základných nariadení SPP. Členským štátom je pritom ponechaný určitý manévrovací priestor. Environmentálnym požiadavkám, ktorých cieľom je zlepšiť kvalitu pôdy, chrániť biodiverzitu a podporovať viazanie uhlíka, podlieha 30 % priamych platieb (9). Je dôležité zaistiť, aby prínosy ekologizácie neboli potláčané nadmernou byrokraciou pri vykonávaní tohto opatrenia.

4.7.

Programy rozvoja vidieka ponúkajú členským štátom v rámci druhého piliera SPP takisto možnosti na realizáciu opatrení EÚ v oblasti ochrany pôdy, ktoré sú prispôsobené miestnym osobitostiam v príslušnom členskom štáte.

4.8.

Riešenia na ochranu pôdy, zmiernenie účinkov zmeny klímy a prispôsobenie jej účinkom by mohlo ponúknuť aj množstvo plánovaných legislatívnych iniciatív (napríklad klimaticko-energetický balík, nariadenie o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (LULUCF), nariadenie o spoločnom úsilí a podobne).

4.9.

Mimoriadny význam pre otázky ochrany pôdy má aj modernizácia nariadenia EÚ o hnojivách, o ktorej sa diskutuje v súvislosti s balíkom obehového hospodárstva a ktorou sa zaistí jednoduchšie používanie organických hnojív a hnojív získaných z odpadov. Recyklovaný materiál, ktorý sa má používať ako zúrodňujúca látka alebo hnojivo, by však nemal obsahovať nebezpečné látky (xenobiotiká). Hoci sa v návrhu Komisie stanovujú hraničné hodnoty koncentrácie škodlivých látok v minerálnych alebo organických hnojivách, potrebné sú aj nové, čisté technické riešenia na výrobu hnojív a látok na zlepšenie stavu pôdy, ktoré sú pre využívanie pôdy nevyhnutné, bez toho, aby mali negatívny vplyv na primárnu produktivitu. EHSV vo svojom stanovisku víta iniciatívu Komisie, pričom poukazuje na to, že úrodnosť a ochrana pôdy sú kľúčovými cieľmi revízie nariadenia (10).

5.   Návrhy na podporu udržateľného využívania pôdy ako základného zdroja na výrobu potravín a zabezpečovanie ekosystémových služieb v Európskej únii

5.1.

Spoločný referenčný rámec EÚ by mal rozhodujúci význam pre udržateľné využívanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, pretože by umožnil sledovať pokrok dosiahnutý pri zhromažďovaní a využívaní údajov. Okrem toho by tento rámec mohol slúžiť na to, aby sa stanovila jednotná terminológia, definícia dobrého stavu pôdy, priority, kritériá monitorovania so zreteľom na rôzne pôdne a klimatické pomery, ako aj rôzne politické opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu pôdy. Ide o nevyhnutný predpoklad primeraného posúdenia pôdnych podmienok a prijatia potrebných opatrení.

5.2.

Úbytok poľnohospodárskej pôdy v dôsledku jej degradácie, opúšťanie pôdy, zmena klímy a urbanizácia predstavujú vo všetkých členských štátoch závažný problém. Poľnohospodárske plochy miznú v dôsledku rozširovania umelých povrchov. V rokoch 2006 až 2012 sa v európskych krajinách zaberalo približne 107 000 hektárov pôdy ročne. Na rozširovanie umelých plôch sa pritom najčastejšie zaberala orná pôda a pôda s trvalými porastmi. Ďalej nasledovali pastviny a poľnohospodárske plochy používané na zmiešané účely (11). EHSV preto navrhuje aktualizovať existujúci právny rámec EÚ s cieľom chrániť v členských štátoch hodnotné poľnohospodárske plochy, ktoré sú dôležité pre výrobu potravín a poskytovanie ostatných ekosystémových služieb, a úrodnosť týchto plôch. Na tento účel by bolo potrebné vytvoriť viac technických možností s cieľom umožniť lepšie monitorovanie a poskytovať spoľahlivé informácie.

Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie

5.3.

V záujme modernizácie SPP by sa v nadchádzajúcom finančnom programovom období malo zaistiť účinné a udržateľné hospodárenie s poľnohospodárskou pôdou. Cieľom by malo byť o. i. naďalej ochraňovať zdravie a úrodnosť poľnohospodárskej a inej pôdy. Súčasne pritom treba pamätať na potrebu zachovávať a ďalej zvyšovať produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva.

5.4.

V rámci ekologizačných opatrení prvého piliera SPP by sa mali nájsť lepšie riešenia na zlepšenie stavu pôdy. V prvom rade by sa malo podporovať striedanie plodín s využitím strukovín alebo tráv. Diskusie o účinnosti ekologizácie sa zameriavajú najmä na otázky biodiverzity, pozitívnemu vplyvu pestovania strukovín na úrodnosť pôdy by sa však mal pripisovať väčší význam ako doteraz (12).

5.5.

Poľnohospodárstvo nielen produkuje vysokokvalitné potraviny, ale zodpovedá aj za biodiverzitu a otvorenú krajinu. Zároveň zohráva dôležitú úlohu pri adaptácii na zmenu klímy a zmierňovaní jej účinkov. Poskytovanie verejných statkov sa zaisťuje hlavne opatreniami na udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, ktoré zvyšujú pridanú hodnotu a riešia vplyv poľnohospodárstva na pôdu, vodu a biodiverzitu.

5.6.

Členské štáty treba nabádať a motivovať, aby v rámci druhého piliera SPP prijímali opatrenia na ochranu pôdy, pri ktorých by mali maximálnu pružnosť na zohľadnenie miestnych daností, odlišných podmienok (vrátane pôdnych druhov) a špecifických problémov.

5.7.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci druhého piliera SPP viac ako doteraz zohľadňovala konkrétne návrhy členských štátov na zlepšovanie kvality pôdy a jej udržateľné využívanie (napríklad prostredníctvom podpory vápnenia v rámci boja proti okysľovaniu pôdy alebo odvodňovania a zavlažovania v záujme boja proti nedostatku alebo prebytku vody). Pri biologickom obhospodarovaní pôdy by sa nemala vylúčiť žiadna možnosť hospodárenia, práve naopak, mali by sa zahrnúť rôzne opatrenia na ochranu pôdy a starostlivosť o ňu.

5.8.

Je nutné podporiť dodatočné investície do životného prostredia a ekologicky vhodných technológií s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie zeme a pôdy. V záujme udržateľnej výroby potravín treba podporovať poľnohospodárstvo založené na poznatkoch (t. j. precízne poľnohospodárstvo a agroekologické prístupy), čím sa zabezpečí, že poľnohospodárske prostriedky budú využité v správnom objeme, na správnom mieste a v správny čas. Osobitný význam má zlepšovanie biologickej činnosti zapracovávaním organického materiálu a dosiahnutie vyváženého obsahu živín v pôde, keďže nadmerné hnojenie predstavuje ekologické riziká, v dôsledku vyplavovania živín, zatiaľ čo nedostatok živín znižuje úrodnosť pôdy. Takisto je potrebné dodržiavať zásadu minimálneho obsahu (13), keďže ak chýba určitá živina (napríklad fosfor), zvyšuje sa aj riziko vyplavovania ostatných živín.

5.9.

Pri využívaní pôdy zohrávajú dôležitú a často rozhodujúcu úlohu aj hospodárske zvieratá, keďže podporujú kolobeh živín, udržiavanie úrodnosti pôdy (14) a sekvestráciu uhlíka. V EÚ existuje veľké množstvo poľnohospodárskej pôdy, o. i. plochy s trávnymi porastmi, ktorá je vhodná len na pasenie hospodárskych zvierat alebo pestovanie kŕmnej trávy. V niektorých regiónoch je preto nutné naďalej podporovať chov hospodárskych zvierat, aby sa poľnohospodári nevzdávali tejto pôdy. Prax udržiavania trvalého trávneho porastu len kosením, ktorá je veľmi rozšírená v niektorých častiach EÚ, nie je alternatívou pasienkového hospodárstva ani z hľadiska výroby potravín, ani z hľadiska efektívneho využívania zdrojov či pôdy. V rámci SPP sú preto potrebné opatrenia na zaistenie ziskovosti chovu hospodárskych zvierat v rôznych regiónoch EÚ, pričom treba hľadať riešenia umožňujúce aktívne a udržateľné využívanie pôdy na výrobu potravín.

5.10.

V niektorých regiónoch EÚ sú veľkým problémom zastarané poľnohospodárske odvodňovacie systémy. Preto by sa odteraz mala aj so zreteľom na zmenu klímy venovať väčšia pozornosť dlhodobým investíciám do poľnohospodárskej infraštruktúry, napríklad do modernizácie odvodňovacích systémov, aby sa zachovalo využívanie poľnohospodárskej pôdy na výrobu potravín a udržala úrodnosť pôdy.

Využívanie pôdy a ekosystémové služby

5.11.

V miléniovom hodnotení ekosystémov z roku 2005 sa ekosystémové služby vymedzujú ako environmentálne, sociálne a hospodárske tovary poskytované ekosystémami ľuďom (15). Tvorba pôdy je ekosystémová služba a nevyhnutný predpoklad všetkých ostatných ekosystémových služieb, napríklad výroby potravín. Udržateľnú výrobu potravín bez ochrany pôdy teda nemožno dosiahnuť.

5.12.

Poľnohospodári zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní ekosystémových služieb, ktoré sa musia uznať a podporovať. Pôda zabezpečuje najdôležitejšie ekosystémové služby (16). Je zdrojom života pre mikróby, rastliny a živočíchy a významným rezervoárom biodiverzity. Filtruje vodu a ukladá sa v nej voda potrebná na rast rastlín. Reguluje záplavy, ukladajú sa v nej živiny, ktoré sprístupňuje rastlinám. Ďalej je schopná transformovať toxíny. Je základom veľkej časti globálnej výroby potravín a je nevyhnutná na produkciu biomasy. Pôda dokáže zachytávať uhlík, a teda prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy.

5.13.

Väčšiu pozornosť treba venovať využívaniu pôdy, ktoré má vplyv na fungovanie ekosystémov, a teda na zabezpečovanie ekosystémových služieb. Degradácia pôdy, neudržateľné využívanie pôdy a rozdrobenie biotopov v dôsledku urbanizácie a výstavby domov a ciest ohrozujú poskytovanie niekoľkých kľúčových ekosystémových služieb, čo ohrozuje biodiverzitu a znižuje odolnosť Európy proti zmene klímy a prírodným katastrofám. To ďalej prehlbuje problém degradácie pôdy a rozširovania púští (17). V záujme odstránenia problémov sa musia vo väčšej miere zohľadniť zásady, na ktoré Európska komisia poukázala vo svojich usmerneniach z roku 2012 týkajúcich sa najlepších postupov na obmedzenie, zmiernenie alebo kompenzovanie zástavby pôdy (18).

5.14.

Funkcie a ekosystémové služby pôdy sú témy, ktoré sa v rámci právnych predpisov riešia len zriedkavo, keďže neexistuje žiadny trh pre tieto služby a spoločnosť ich v dostatočnej miere neuznáva. Základné nariadenie o priamych platbách v rámci SPP tak napríklad obsahuje niekoľko odkazov na kvalitu pôdy, ale sa v ňom vôbec neodkazuje na jej biodiverzitu a jej súčinnosť s primárnou produktivitou. Okrem chemických a fyzikálnych vlastností pôdy kľúčovú funkciu pôdy určuje stav mikroorganizmov a fauny v pôde a biologické procesy, ktoré sú na nich založené, vrátane viazania dusíka a uhlíka, filtrácie vody a schopnosti riešiť vyplavovanie živín. Okrem vlastností pôdy je dôležité aj zdravie kultúr v záujme toho, aby bolo možné v plnej miere využiť potenciál pôdy pre výrobu potravín a viazanie uhlíka.

5.15.

EHSV vo svojom stanovisku o možnej transformácii SPP uviedol, že opatrenia zamerané na životné prostredie, zmenu klímy a biodiverzitu v rámci druhého piliera SPP by sa mohli viac ako doteraz zameriavať na poskytovanie lepších ekosystémových služieb poľnohospodármi (19). Pokiaľ ide o využívanie pôdy a zeme, podporné opatrenia by sa mali zameriavať predovšetkým na hospodárenie s trávnym porastom a organickou pôdou tak, aby sa podporila sekvestrácia uhlíka v pôde. V záujme pôdy by sa jej obrábanie malo obmedziť na minimum. Keďže sa však v neobrábaných pôdnych povrchoch hromadia živiny, určité obrábanie je potrebné na zapracovanie živín do koreňovej oblasti a na zníženie rizika vyplavovania živín. Aj pri zhutňovaní pôdy sa znižuje jej schopnosť zabrániť strate živín.

5.16.

V niektorých regiónoch EÚ by sa mala podporiť premena ornej pôdy na trávne porasty, zníženie hustoty obsadenia na trávnych porastoch pri súčasnom rešpektovaní minimálnej hustoty obsadenia, zachovanie slatín a opatrenia na obmedzenie erózie pôdy a rozširovania púští v suchých oblastiach.

5.17.

V niektorých regiónoch patrí medzi najväčšie výzvy v oblasti poľnohospodárstva zachovanie biodiverzity na poľnohospodárskej pôde, ďalšia podpora udržateľných poľnohospodárskych postupov a zvýšenie efektívnosti výroby bez ďalšieho zintenzívňovania poľnohospodárstva. Iné regióny stoja pred hlavnou úlohou zmiernenia tlaku na využívanie pôdy, zeme a prirodzených ekosystémov. V južných regiónoch je veľkým problémom aj nedostatok vody.

5.18.

Tieto aspekty poľnohospodárskej výroby, ktoré sú veľmi dôležité pre ekosystém, sa musia zohľadniť pri formovaní a transformácii spoločnej poľnohospodárskej politiky a v iných politických oblastiach.

Pôda a zmena klímy

5.19.

Keďže pôda je svetovo najväčšou pozemnou zásobárňou uhlíka na pevnine, zohráva dôležitú úlohu v boji proti zmene klímy a pri sekvestrácii uhlíka (20). V medzinárodnom rámci pre ochranu klímy má udržateľné hospodárenie s pôdou kľúčovú úlohu pri stabilizácii a zvyšovaní obsahu organických látok, ktoré pomáhajú zachovávať funkcie pôdy a predchádzať jej degradácii. V súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy (COP 21) by sa mali podporovať existujúce a nové iniciatívy zamerané na vytvorenie rovnováhy v rámci kolobehu uhlíka v pôde spôsobom, ktorý neohrozí výrobu potravín, ako sa uvádza v článku 2 Parížskej dohody o zmene klímy.

5.20.

V súlade so zásadou č. 9 svetovej charty o pôde Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) všetka pôda poskytuje ekosystémové služby, ktoré majú zásadný význam pre celosvetovú reguláciu klímy (21). V záujme zvýšenia obsahu uhlíka v pôde EHSV navrhuje, aby sa do politických opatrení EÚ začlenili zásady dobrovoľných usmernení pre udržateľné hospodárenie s pôdou, ktoré FAO prijala v roku 2016 (22). Podporiť treba okrem iného produkciu biomasy, a to zlepšením prístupu k vode (napríklad výstavbou zavlažovacích systémov so zreteľom na stav životného prostredia na mieste), obmedzením obrábania pôdy na minimum, pasienkovým hospodárstvom, integrovanou výrobou, ekologickým poľnohospodárstvom, striedaním plodín, pestovaním strukovín, zhodnocovaním organického odpadu, kompostovaním a tvorbou vegetačnej zimnej pokrývky na poliach. S pôdou bohatou na uhlík a trávnymi porastmi sa musí hospodáriť udržateľne.

5.21.

Na európskej úrovni treba podporiť významné iniciatívy v oblasti zmeny klímy. Netreba však zabúdať na to, že stav pôdy sa v členských štátoch výrazne líši, a preto v súvislosti s existujúcimi a novými opatreniami treba brať do úvahy regionálne rozdiely.

Dostupnosť údajov súvisiacich s pôdou a ich využívanie

5.22.

Pri formovaní politík a rozhodovaní v oblasti využívania pôdy treba viac využívať údaje o pôde, aby sa vykonávali politiky založené na faktoch, a na účely plánovania využívania pôdy na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Výmena údajov by sa mala koordinovať so zreteľom na vlastníctvo údajov v rámci dohodnutého regulačného rámca.

5.23.

Zároveň treba zvýšiť kvalitu a zlepšiť dostupnosť údajov o pôde, najmä v oblastiach, kde sa doposiaľ neuskutočnil dostatočný výskum (napríklad údaje o obsahu uhlíka v pôde). Ak chceme zlepšiť dostupnosť údajov, potrebujeme z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska jasné ciele.

5.24.

V záujme zlepšenia prístupu k údajom o pôde a podpory ich využívania je nevyhnutné modernizovať pôdne mapy a ešte viac sprísniť minimálne požiadavky, ktoré musia členské štáty dodržiavať, pokiaľ ide o priestorový rozsah pôdnych máp. Treba však brať do úvahy aj výzvy v oblasti pôdneho mapovania v niektorých regiónoch Európskej únie.

5.25.

Na úrovni EÚ by sa mala dosiahnuť dohoda o harmonizovanom a nepretržitom monitorovaní pôdy spolu s obmedzeným počtom ukazovateľov súvisiacich so zmenami stavu pôdy a účinnosťou opatrení na ochranu pôdy.

5.26.

Poľnohospodári musia každý deň prijímať zložité rozhodnutia v oblasti plánovania výroby. Precízne poľnohospodárstvo šetrné k zdrojom, pôde a životnému prostrediu je nemysliteľné bez využívania informačných a komunikačných technológií. Nevyhnutným predpokladom je, že sa bude podporovať používanie digitálnych riešení poľnohospodármi s možnosťami a pružnosťou podľa pôdno-klimatických podmienok.

5.27.

Potenciál precízneho poľnohospodárstva sa dá naplniť integráciou údajov o pôde, hnojivách, ochranných látkach, počasí a výnosoch, čo si okrem iného vyžaduje lepší prístup k údajom obsiahnutým v národných databázach, väčšiu mobilitu a jednoduchšie používanie. Mali by sa propagovať riešenia, ktoré poľnohospodárom umožnia využívať v rámci ich každodennej práce prístup k veľkým množstvám údajov uloženým v národných databázach, pričom budú využívať softvérové riešenia od verejných aj súkromných dodávateľov, a to aj v spolupráci s poradenskými subjektmi. Dodávatelia softvéru musia napríklad so súhlasom dotknutých strán získať jednoduchší prístup k najpresnejším dostupným údajom o poľnohospodárskej pôde a vzorkách pôdy. Poľnohospodári by mali zostať vlastníkmi údajov, ktoré vyprodukujú.

Rozvoj vedomostnej základne a uplatňovanie výskumu a inovácií

5.28.

Veda zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe nových vedomostí, šírení inovácií, vývoji technológií a stanovovaní podmienok udržateľného používania zeme a pôdy. EHSV súhlasí s odporúčaniami viedenskej deklarácie o pôde, že pôdoznalectvo by sa malo v prvom rade zameriavať na vzťah medzi ľudskou činnosťou a pôdou a jeho vplyv na rôzne zložky životného prostredia (23). Dôležitá je aj spolupráca medzi pôdoznalectvom a súvisiacimi vedeckými odbormi.

5.29.

V rámci programu EÚ Horizont 2020 sa vytvorili pomerne dobré príležitosti na financovanie výskumu pôdy a výroby potravín, ktoré by sa mali zachovať aj pri príprave 9. rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie.

5.30.

Osobitný dôraz treba klásť na postúpenie výsledkov výskumu a vývoja podnikom, čím sa zaistí, aby sa zem a pôda využívali na udržateľnú výrobu potravín. EHSV vyzýva vedcov, poľnohospodárov, poradcov a iné zainteresované strany, aby rozvíjali spoluprácu v tejto oblasti a využívali možnosti, ktoré im ponúka európske partnerstvo v oblasti inovácií (EIP – AGRI).

5.31.

V poľnohospodárstve sa čoraz viac využívajú rôzne biostimulátory na zlepšenie štruktúry pôdy, nutričnej účinnosti rastlín a zásobovania vodou s cieľom zvýšiť výnos plodín a ich kvalitu. Vzhľadom na to, že každá pôda je jedinečná a jej zloženie sa neustále mení, vplyv používania biostimulátorov na biologickú rovnováhu pôdy nie je dostatočne preskúmaný a v tejto oblasti treba uskutočniť viac nezávislých štúdií.

Zvyšovanie informovanosti

5.32.

V záujme zvýšenia informovanosti poľnohospodárov, politických činiteľov a iných zainteresovaných strán o dôležitosti poľnohospodárskej pôdy pre udržateľnú výrobu potravín a poskytovanie ekosystémových služieb je potrebná rozsiahla diskusia o stave pôdy a príležitostiach na jej ochranu s účasťou širokého spektra zainteresovaných strán. Väčšia informovanosť pomôže zaistiť, aby sa viac investovalo do udržateľného využívania pôdy a do výskumu.

5.33.

Na všetkých úrovniach systému vzdelávania treba zvýšiť informovanosť o úlohe pôdy, pričom treba poskytnúť príležitosti na získavanie praktických skúseností. Na preskúmanie otázok súvisiacich s využívaním pôdy a jej ochranou by sa mali používať moderné vyučovacie metódy.

5.34.

Mimoriadne dôležitú úlohu tu plnia opatrenia na zvyšovanie povedomia poľnohospodárov o rôznych zloženiach pôdy, vhodnom obhospodarovaní pôdy, význame striedania plodín, hnojení a podobne. Rozhodujúce je zapojenie poradenských služieb.

V Bruseli 18. októbra 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  „Zem“ je tá časť zemského povrchu, ktorú nepokrýva voda.

(2)  Pôdu možno vymedziť ako vrchnú vrstvu zemskej kôry, ktorú tvoria minerálne častice, organické látky, voda, vzduch a živé organizmy. Tvorí rozhranie medzi zemou, vzduchom a vodou a je životným prostredím pre väčšinu živých organizmov. [http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52006DC0231].

(3)  http://www.un.org/sustainabledevelopment/sustainable-development-goals/.

(4)  K týmto iniciatívam patrí napríklad Medzinárodné desaťročie pôdy (International Decade of Soils), Svetové partnerstvo pre pôdu v rámci Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), francúzska iniciatíva „4 %: pôda pre potravinovú bezpečnosť a ochranu klímy“, európska iniciatíva občanov People4Soil a podobne.

(5)  J. Rockström, et al.: Planetary Boundaries: Exploring the Safe Operating Space for Humanity, Ecology and Society, zväzok 14, 2009, https://www.consecol.org/vol14/iss2/art32/main.html.

(6)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 64.

(7)  https://www.eea.europa.eu/soer.

(8)  Aktualizovaný inventár a hodnotenie politických nástrojov na ochranu pôdy v členských štátoch EÚ, http://ecologic.eu/14567.

(9)  https://ec.europa.eu/agriculture/direct-support/greening_sk.

(10)  Stanovisko EHSV o hnojivách, Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 80.

(11)  https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/land-take-2/assessment-1.

(12)  Hrčkotvorné baktérie rodu Rhizobium, ktoré sa nachádzajú na koreňoch strukovín (ďatelina, komonica, vlčí bôb, hrach, fazuľa a podobne), patria medzi najvýznamnejšie organizmy zúčastňujúce sa na viazaní dusíka, čo má obrovský význam pre zachovanie úrodnosti pôdy.

(13)  https://en.wikipedia.org/wiki/Liebig%27s_law_of_the_minimum.

(14)  Stanovisko EHSV na tému Udržateľnejšie potravinové systémy, Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 64.

(15)  http://www.millenniumassessment.org/en/index.html.

(16)  http://www.iuss.org/index.php?article_id=588.

(17)  https://www.eea.europa.eu/soer-2015/synthesis/report/3-naturalcapital.

(18)  http://ec.europa.eu/environment/soil/pdf/guidelines/EN%20-%20Sealing%20Guidelines.pdf

(19)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 10.

(20)  Pôda obsahuje dvakrát toľko uhlíka ako ovzdušie a trikrát toľko ako flóra počas vegetačného obdobia.

(21)  http://www.fao.org/soils-2015/news/news-detail/en/c/293552/.

(22)  http://www.fao.org/documents/card/en/c/5544358d-f11f-4e9f-90ef-a37c3bf52db7/.

(23)  http://www.iuss.org/index.php?article_id=588.


2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/81


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Kontrola uplatňovania právnych predpisov EÚ

(Preskúmanie Európskeho dvora audítorov)

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 081/11)

Spravodajcovia:

Bernd DITTMANN, Denis MEYNENT, Ronny LANNOO

Rozhodnutie predsedníctva

30. 5. 2017

Právny základ

článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku EHSV

Dátum schválenia v pléne

18. 10. 2017

Plenárne zasadnutie č.

529

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

176/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

V snahe vytvoriť primerané právne predpisy, ktoré umožnia dosiahnuť ciele uvedené v článku 3 ZEÚ, EHSV pripomína význam zásady včasného uplatnenia, zásady subsidiarity a proporcionality, zásady predbežnej opatrnosti, zásady predvídateľnosti, zásady „najprv myslieť na malých“ (think small first), zásady vonkajšieho rozmeru konkurencieschopnosti a skúšky vnútorného trhu.

1.2.

Cieľom právnych predpisov EÚ musí byť vždy vytvorenie právneho rámca, ktorý občanom a podnikom umožní využívať výhody vnútorného trhu a zabráni ich zbytočnému administratívnemu zaťaženiu. EHSV sa preto domnieva, že rozhodujúci význam má kontrola uplatňovania v praxi. Okrem toho podporuje právne predpisy, ktoré sú schopné prispôsobiť sa. Podotýka, že nielen obsah právnych predpisov, ale aj samotný legislatívny proces musí byť možné prispôsobiť, aby zodpovedali potrebám podnikov a občanov.

1.3.

Preto zastáva názor, že na uplatniteľnosť práva Európskej únie treba prihliadať už od začiatku legislatívneho cyklu, pri vypracúvaní štúdií vplyvu, a že európsky ekosystém v tejto oblasti sa musí ešte viac rozvinúť.

1.4.

EHSV sa však domnieva, že zlepšovanie právnych predpisov nenahrádza politické rozhodnutia a v žiadnom prípade nemôže viesť k deregulácii ani k zníženiu úrovne sociálnej ochrany, ochrany životného prostredia a základných práv.

1.5.

Ťažkosti s uplatňovaním a implementáciou práva Európskej únie sú z veľkej časti dôsledkom netransponovania smerníc. Preto EHSV vo svojich stanoviskách odporúča používať skôr nariadenia než smernice.

1.6.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zlepšiť spôsob, akým Komisia uskutočňuje konzultácie so zainteresovanými stranami, aby sa mohli navrhovať právne predpisy, ktoré budú pre členské štáty a zainteresované strany ľahko uplatniteľné.

1.7.

EHSV sa nazdáva, že by mohol v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu ako sprostredkovateľ medzi zákonodarcami a používateľmi právnych predpisov EÚ. EHSV neustále prispôsobuje svoje pracovné metódy. Preto sa nedávno rozhodol aktívne podieľať na hodnotení legislatívneho cyklu a vypracúvať svoje vlastné hodnotenia ex post právnych predpisov EÚ.

2.   Úvod

2.1.

Člen Európskeho dvora audítorov Pietro Russo v liste z 21. decembra 2016 informoval podpredsedu EHSV Michaela Smytha, že na administratívnej úrovni budú nadviazané kontakty v súvislosti so situačnou správou, ktorú Európsky dvor audítorov pripravuje, aby preskúmal, ako Európska komisia kontroluje uplatňovanie právnych predpisov EÚ, v súlade so svojimi povinnosťami. Preskúmanie, ktoré Európsky dvor audítorov požaduje, vychádza z článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), v ktorom sa uvádza: „Komisia podporuje všeobecný záujem Únie a na tento účel sa ujíma vhodných iniciatív. Zabezpečuje uplatňovanie zmlúv, ako aj opatrení prijatých inštitúciami na ich základe. Dohliada na uplatňovanie práva Únie pod kontrolou Súdneho dvora Európskej únie.“

2.2.

Člen Európskeho dvora audítorov Leo Brincat odovzdal 3. mája 2017 generálnemu tajomníkovi EHSV dokument s tromi súbormi otázok.

2.3.

Vzhľadom na politický význam tohto spisu generálny tajomník EHSV o ňom informoval predsedníctvo, ktoré sa rozhodlo vytvoriť trojčlennú skupinu ad hoc poverenú sformulovaním odpovede v podobe stanoviska z vlastnej iniciatívy na základe článku 29. ods. 2 rokovacieho poriadku EHSV. Európsky dvor audítorov musí dostať príspevok EHSV, aby ho mohol začleniť do svojej vlastnej správy, ktorá má byť hotová v máji 2018.

2.4.

Európsky dvor audítorov by chcel v zásade prostredníctvom EHSV zistiť, či kroky, ktoré robí Európska komisia v snahe presadiť dodržiavanie právnych predpisov EÚ, zodpovedajú očakávaniam európskych občanov. Európsky dvor audítorov by chcel vedieť, ktoré konkrétne aspekty kontroly uplatňovania právnych predpisov obzvlášť upútali pozornosť EHSV.

3.   Otázky Európskeho dvora audítorov

3.1.

Európsky dvor audítorov sformuloval tri súbory otázok s cieľom zistiť názor EHSV na tieto aspekty:

a)

hlavné iniciatívy, ktoré rozbehla Komisia v snahe zlepšiť uplatňovanie práva EÚ (Lepšia právna regulácia a Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva), najmä pokiaľ ide o relevantnosť iniciatív, reakcie občianskej spoločnosti a prípadné prvé pozitívne účinky);

b)

hlavné témy spojené s lepším uplatňovaním právnych predpisov EÚ, najmä pokiaľ ide o uplatniteľnosť, transparentnosť a zvyšovanie povedomia verejnosti v tejto súvislosti;

c)

hlavné povinnosti Komisie v záujme lepšieho uplatňovania práva EÚ, najmä pokiaľ ide o to, akým spôsobom EHSV využíva informácie a správy, ktoré predkladá Komisia (1), ako aj návrhy a odporúčania EHSV v súvislosti s tým, ako možno zlepšiť vypracúvanie správ o uplatňovaní právnych predpisov.

3.2.

Odpovede uvedené v tomto stanovisku, ktoré nemá ambíciu vyčerpať všetky možnosti, vychádzajú z postojov vyjadrených v mnohých stanoviskách EHSV (2).

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

Ciele Únie sú uvedené v článku 3 ZEÚ. Okrem iného sa usiluje „o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality. […] Podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi“.

4.2.

EHSV v tejto súvislosti pripomína význam už definovaných zásad na zabezpečenie primeraných právnych predpisov, aby sa uvedené ciele mohli dosiahnuť. Ide okrem iného o zásadu včasného uplatnenia, zásady subsidiarity a proporcionality, zásadu predbežnej opatrnosti, zásadu predvídateľnosti, zásadu „najprv myslieť na malých“, zásadu vonkajšieho rozmeru konkurencieschopnosti a skúšky vnútorného trhu (3).

5.   Konkrétne pripomienky

5.1.

K hlavným iniciatívam, ktoré rozbehla Komisia v snahe zlepšiť uplatňovanie práva EÚ (Lepšia právna regulácia (4) a Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva (5))

5.1.1.

EHSV sa už dlho zaoberá otázkou lepšej právnej regulácie, ktorej sa venoval v mnohých stanoviskách a informačných správach (6) a ktorá bola predmetom nespočetných diskusií, seminárov, štúdií či vypočutí (7).

5.1.2.

Pokiaľ ide o uplatňovanie zásad programu Lepšia právna regulácia, EHSV zastáva názor, že právna regulácia sama osebe nie je prekážkou a že je naopak nevyhnutná na dosiahnutie cieľov stanovených v zmluve. Výbor preto oceňuje, že podpredseda Timmermans niekoľkokrát uviedol, že program REFIT nemôže viesť k deregulácii ani k zníženiu úrovne sociálnej ochrany, ochrany životného prostredia a základných práv (8).

5.1.3.

EHSV sa domnieva, že lepšia a inteligentná právna regulácia je spoločnou úlohou pre všetky európske inštitúcie a členské štáty v záujme občanov, podnikov, spotrebiteľov a zamestnancov. EHSV však zdôrazňuje. že lepšia právna regulácia nenahrádza politické rozhodnutia.

5.1.4.

V stanovisku, ktoré vypracoval v súvislosti s oznámením nazvaným Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov, preto EHSV (9):

ocenil skutočnosť, že opatrenia lepšej právnej regulácie sa budú vzťahovať na celý životný cyklus právneho aktu, a že tak budú pokryté aj opatrenia ex anteex post,

žiadal o zahrnutie poradných orgánov EÚ do medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii,

podporil rozsiahle zapojenie zainteresovaných strán prostredníctvom konzultácií počas celého životného cyklu politických iniciatív,

zdôraznil, že je potrebné vhodne zvoliť zainteresované strany, a žiadal, aby sa pri výbere odborníkov do rôznych orgánov zabezpečila nezávislosť, nestrannosť a transparentnosť,

žiadal o väčšiu transparentnosť v súvislosti s neformálnymi trialógmi a zasadzoval sa za to, aby sa používanie tohto nástroja obmedzilo,

nabádal Komisiu, aby sa väčšmi zamerala na nedostatky pri transpozícii a uplatňovaní právnych predpisov EÚ zo strany členských štátov, a požadoval preto používanie nariadení namiesto smerníc.

5.1.5.

Na druhej strane tým, že EHSV prijal pozvanie Komisie, aby sa podieľal na činnosti platformy REFIT, a že sformuloval návrhy na zlepšenie fungovania tejto platformy (10), ukázal, že sa zasadzuje za vytvorenie takého právneho rámca EÚ, ktorý umožní podnikom a občanom využívať výhody jednotného trhu a zabráni ich zbytočnému administratívnemu zaťaženiu.

5.1.6.

V rámci svojej účasti v diskusnej skupine zainteresovaných strán platformy REFIT sa EHSV aktívne podieľal na príprave viacerých stanovísk platformy, ktoré poslúžili ako podklady na vypracovanie ročného pracovnému programu Komisie a budú k nemu prispievať i naďalej. Priority EHSV boli vymedzené na základe návrhov, ktoré predložili jeho sekcie a ktoré zahŕňali okrem iného aj návrh na zjednodušenie pokiaľ ide o problém prekrývania sa a opakovaných požiadaviek vyplývajúcich z rôznych právnych aktov EÚ, ako aj potrebu jasných a kompletných európskych noriem pre stavebné výrobky (nariadenie o stavebných výrobkoch). Výbor taktiež pomohol vypracovať úplný zoznam návrhov, ako zlepšiť mechanizmy konzultácie Európskej komisie so zainteresovanými stranami, ktorý poslúži pri prebiehajúcej revízii usmernení a súboru nástrojov v záujme lepšej právnej regulácie.

5.2.

K hlavným témam spojeným s lepším uplatňovaním právnych predpisov EÚ (uplatniteľnosť právnych predpisov, transparentnosť a zvyšovanie povedomia verejnosti)

5.2.1.   Uplatniteľnosť

5.2.1.1.

EHSV neustále prispôsobuje svoje pracovné metódy, aby mohol prispieť k posudzovaniu kvality uplatňovania právnych predpisov EÚ. Preto sa ani nie pred dvoma rokmi rozhodol aktívne podieľať na hodnotení legislatívneho cyklu a vypracúvať svoje vlastné hodnotenia ex post právnych predpisov EÚ.

5.2.1.2.

EHSV (11) zastáva názor, že na uplatniteľnosť práva EÚ treba prihliadať už od začiatku legislatívneho cyklu, pri vypracúvaní štúdií vplyvu. Napriek dosiahnutému pokroku sa európsky systém v oblasti posúdenia vplyvu musí ďalej vyvíjať. V snahe zlepšiť kvalitu posúdení vplyvu navrhuje EHSV viacero možností zlepšenia, medzi inými transparentné, prístupné a pluralistické špecifikácie posúdení vplyvu, rozšírenie európskeho registra posúdení vplyvu, potrebu konzistentného metodologického prístupu jednotlivých európskych inštitúcií na úrovni výskumnej matrice posúdení vplyvu. EHSV by tiež mal v budúcnosti analyzovať určité štúdie vplyvu (tie, ktoré súvisia s kľúčovými témami inštitúcie), posudzovať metodologické aspekty a v čo najskoršom štádiu legislatívneho cyklu sa vyjadrovať k prípadnému zohľadneniu hospodárskych, sociálnych, environmentálnych alebo územných aspektov. Uľahčilo by to aj vypracovávanie prípadných poradných stanovísk EHSV, ktoré súvisia s legislatívnymi návrhmi pripravenými na základe rovnakých posúdení vplyvu.

5.2.1.3.

EHSV sa domnieva (12), že cieľom právnych predpisov EÚ musí byť vždy vytvorenie právneho rámca, ktorý občanom a podnikom umožní využívať výhody vnútorného trhu a zabráni ich zbytočnému administratívnemu zaťaženiu. EHSV sa preto domnieva, že rozhodujúci význam má kontrola uplatňovania v praxi. Okrem toho podporuje právne predpisy, ktoré sú schopné prispôsobiť sa.

5.2.1.4.

Európske právne predpisy musia byť dôsledné, pokiaľ ide o ich účel a flexibilitu v rámci ich transpozícií do vnútroštátnej legislatívy, a musia byť vždy v súlade s cieľmi stanovenými v zmluvách (13). V tejto súvislosti EHSV podporuje objasnenie zásad subsidiarity a proporcionality.

5.2.1.5.

EHSV okrem toho podotýka, že nielen obsah právnych predpisov, ale aj samotný legislatívny proces musí byť možné prispôsobiť, aby zodpovedali potrebám podnikov a občanov (14). V tejto súvislosti EHSV odporúča (15):

a)

dôslednejšie uplatňovanie zásad „lepšej právnej regulácie“;

b)

transparentnosť na všetkých úrovniach tvorby právnych predpisov;

c)

vytvorenie systematickejšieho monitorovacieho systému v súvislosti s transpozíciou smerníc na národnej úrovni;

d)

zohľadnenie novej úlohy a posilnených právomocí národných parlamentov vyplývajúcich zo zmlúv;

e)

aby Komisia častejšie využívala svoje výkladové oznámenia;

f)

vyvinúť väčšie úsilie, pokiaľ ide o zjednodušenie legislatívy a kodifikáciu.

5.2.1.6.

Ťažkosti s uplatňovaním a implementáciou práva Európskej únie sú z veľkej časti dôsledkom netransponovania smerníc. Preto EHSV vo svojich stanoviskách odporúča používať skôr nariadenia než smernice (16).

5.2.1.7.

V rámci programu REFIT Komisia okrem iného oznámila, že by sa mali robiť konzultácie v súvislosti s hodnoteniami, kontrolami vhodnosti a vypracúvaním delegovaných aktov a vykonávacích aktov. V tomto duchu by Komisia mala tiež lepšie prihliadať na stanoviská výboru Európskej komisie pre kontrolu regulácie, ktorého právomoci už zahŕňajú aj hodnotenia ex post.

5.2.1.8.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zlepšiť spôsob, akým Komisia uskutočňuje konzultácie so zainteresovanými stranami, aby sa mohli navrhovať právne predpisy, ktoré budú môcť členské štáty a zainteresované strany ľahko uplatňovať. V tejto súvislosti už predložil návrhy, ktoré by mali pomôcť štruktúrovaným spôsobom zlepšiť proces konzultácie (17).

5.2.1.9.

EHSV už vyjadril poľutovanie nad tým, že opatrenia programu Lepšia právna regulácia nedostatočne zohľadňujú úlohu, funkciu a reprezentatívnosť EHSV, ktoré sú zakotvené v zmluvách, a z tohto dôvodu sa v nich nevyužíva potenciál čerpať zo skúseností a odborných znalostí členov výboru a plne oceniť úlohy, ktoré výbor plní. Skutočnosť, že EHSV sa podieľa na práci platformy REFIT (ex post) však dostatočne nepoukazuje na úlohy výboru a jeho zodpovednosť za posilnenie demokratickej legitimity a efektivity inštitúcií (18).

5.2.1.10.

EHSV sa domnieva, že uplatňovanie acquis EÚ poškodzuje aj chýbajúca politická vôľa národných orgánov dodržiavať a presadzovať právne predpisy, ktoré sú považované za „cudzie“ ich právnemu systému a národným tradíciám, ako aj pretrvávajúca tendencia dopĺňať právne ustanovenia EÚ o nové nepotrebné regulačné ustanovenia alebo z nich vyberať len niektoré časti a iné nie (19).

5.2.1.11.

EHSV sa napokon domnieva, že systém EU Pilot (neformálny dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi o nedodržiavaní právnych predpisov EÚ, skôr ako sa začne formálne konanie vo veci porušenia predpisov) je ďalším krokom správnym smerom, ale jeho fungovanie treba ešte vyhodnotiť. Navyše sa tento systém nesmie používať ako náhrada za konania vo veci porušenia predpisov.

5.2.2.   Transparentnosť

5.2.2.1.

EHSV (20) sa domnieva, že všetky právne predpisy musia byť výsledkom verejnej politickej diskusie. Nazdáva sa, že európsky legislatívny proces by sa mal preskúmať v rámci Lisabonskej zmluvy a v prípade potreby v rámci novej zmluvy, aby európske politiky prinášali čo najlepšie výsledky. EHSV by chcel vyzdvihnúť kvalitu, legitímnosť, transparentnosť a inkluzívny charakter právnych predpisov.

5.2.2.2.

Zasadnutia Rady v tých zloženiach, ktoré fungujú na základe kvalifikovanej väčšiny, by mali byť verejné s cieľom zaručiť transparentnosť a demokraciu. EHSV zastáva názor, že zrýchlený legislatívny postup v rámci trialógu by sa mal uplatňovať len v naliehavých prípadoch, čo je tiež v súlade s podmienkami zmluvy (21).

5.2.2.3.

Zasadnutia trialógu nie sú na rozdiel od výborov Európskeho parlamentu ani transparentné, ani prístupné. Obmedziť legislatívny proces na jediné čítanie znamená obmedziť účasť občianskej spoločnosti (22).

5.2.2.4.

Európsky parlament, ale aj orgány ako napr. Európsky výbor regiónov (VR) a EHSV, musia byť lepšie zapojené do cyklu európskeho semestra (23).

5.2.2.5.

V prípade delegovaných aktov by mala Európska komisia zabezpečiť väčšiu transparentnosť pri rozhodovaní (pozri článok 290 ZFEÚ), čo výbor už viackrát zdôraznil (24).

5.2.2.6.

Okrem toho zvyšovanie počtu názvov agend a programov (Lepšia právna regulácia, Inteligentná regulácia, Najskôr myslieť na malých atď.) je do určitej miery zmätočné. Mala by sa objasniť hierarchia a interakcia týchto programov a projektov, aby verejnosť chápala, komu sú určené (25).

5.2.2.7.

Navyše v záujme transparentnosti a legitimity EHSV žiadal (26), aby sa konzultácie Komisie uskutočňovali bez ohľadu na štruktúrovaný občiansky dialóg (článok 11 ods. 2 ZEÚ) alebo konzultácie, ktoré sa uskutočňujú v špecifickom rámci, ako sú napríklad konzultácie so sociálnymi partnermi v rámci sociálneho dialógu (článok 154 ZFEÚ) alebo konzultácie s poradnými orgánmi, ako je Európsky hospodársky a sociálny výbor (článok 304 ZFEÚ).

5.2.3.   Zvyšovanie povedomia verejnosti

5.2.3.1.

Je potrebné podporovať a zlepšovať komunikáciu s verejnosťou. Komunikácia prebúdza záujem, ktorý vedie k pochopeniu. Takzvaná nová vízia pre Európu by sa mala začať stratégiou v oblasti komunikácie a zjednodušenia, ktorá by bola pre Komisiu a členské štáty spoločná. V tomto ohľade sa zdá užitočné zopakovať to, čo EHSV svojho času zdôrazňoval v stanovisku Na ceste k Aktu o jednotnom trhu, t. j., že politické strany, médiá, vzdelávacie inštitúcie a všetky zúčastnené strany nesú historickú zodpovednosť za schopnosť EÚ úspešne riešiť svetové problémy na základe hodnôt, ktoré boli doteraz typické pre naše sociálne trhové hospodárstva (27).

5.2.3.2.

Podporné siete, ktoré vytvorila Komisia, sú zatiaľ veľmi málo známe. Týka sa to najmä siete SOLVIT, ktorej cieľom je pomáhať občanom alebo podnikom EÚ v prípade, že orgány verejnej správy iného členského štátu nerešpektujú ich práva. EHSV víta snahu Komisie lepšie propagovať túto sieť.

5.2.3.3.

Jednou možnosťou (28) by bolo, aby Komisia o porušovaní viac informovala verejnosť, keďže v konečnom dôsledku sú to vlády členských štátov, ktoré nesprávne alebo oneskorene transponujú právne predpisy alebo ich netransponujú vôbec. Boli to takisto ony, kto tieto právne predpisy prijal v Rade. Sú zodpovedné za všeobecne nedostatočné uplatňovanie acquis EÚ, ktoré sa opätovne každý rok potvrdzuje v správach o uplatňovaní právnych predpisov EÚ. Komisia by takisto mala systematicky skúmať, ktoré opatrenia sú nevyhnutné na vykonanie zásadnej zmeny súčasnej situácie, a mala by zohľadniť predchádzajúce návrhy EHSV (29) v tejto súvislosti.

5.3.

K hlavným povinnostiam Komisie v záujme lepšieho uplatňovania práva EÚ (kontrola uplatňovania právnych predpisov EÚ (30) a ich rešpektovanie členskými štátmi)

5.3.1.

Otázka kontroly uplatňovania práva EÚ je samozrejme predmetom záujmu EHSV, ktorý jej venoval niekoľko osobitných stanovísk (31). Zaoberal sa ňou aj v stanoviskách na iné témy (Inteligentná regulácia, Lepšie právne predpisy, Program REFIT atď.) a počas vypočutí a seminárov venovaných tejto téme (najmä v rámci svojho Strediska pre monitorovanie jednotného trhu).

5.3.2.

EHSV v tejto súvislosti často vyzýval Komisiu, aby mu predložila svoju výročnú správu a požiadala ho o stanovisko k nej, s cieľom zohľadniť názory organizovanej občianskej spoločnosti na uplatňovanie legislatívy EÚ, a tak podporiť uplatňovanie práva v EÚ (32).

5.3.3.

EHSV sa totiž nazdáva, že by mohol v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu ako sprostredkovateľ medzi zákonodarcami a používateľmi právnych predpisov EÚ. Môže napríklad osobitne prispieť k iniciatívnej správe Európskeho parlamentu o výročnej správe týkajúcej sa vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi, pričom by sa zameral na doplnenia zo strany členských štátov počas transpozície (33).

5.3.4.

Mimochodom EHSV (34) odporučil niekoľko opatrení na zlepšenie transpozície smerníc, ako napríklad:

včas stanoviť normatívny nástroj na transpozíciu,

urýchliť transpozičný proces hneď po uverejnení smernice v Úradnom vestníku Európskej únie tak, že sa na vnútroštátnej úrovni zverí koordinácia kontaktnému miestu, ktoré bude spravovať databázu vytvorenú na tento účel,

v prípade presných a výslovných ustanovení alebo definícií uprednostniť transpozíciu odpisom,

umožniť transpozíciu konkrétnym odkazom na normatívne/výslovné ustanovenia smernice ako sú zoznamy, tabuľky uvádzajúce výrobky, látky a predmety, ktoré pokrýva smernica, vzory tlačív, osvedčenia uvedené v prílohe,

prispôsobiť vnútroštátne transpozičné postupy v závislosti od pôsobnosti smernice pomocou zrýchlených postupov, avšak nesmie sa pritom zabúdať na povinné domáce konzultácie súvisiace s prijímaním normatívnych textov.

5.3.5.

EHSV sa takisto domnieva, že primerané monitorovanie záležitostí EÚ v členských štátoch by Komisii veľmi pomohlo a zvýšilo by kvalitu jej práce (35).

V Bruseli 18. októbra 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Pozri správu Komisie Monitorovanie uplatňovania právnych predpisov Európskej únie – Výročná správa za rok 2015, COM(2016) 463 final.

(2)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s 47, Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 100, Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 6, Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 87, Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006, s. 52, Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 3, Ú. v. EÚ C 43, 15.2.2012, s. 14, Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 66, Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 57, Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 192, Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 45, Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 51.

(3)  Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 51, bod 2.14.

(4)  COM(2016) 615 final.

(5)  Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2017, s. 10.

(6)  Pozri najmä stanoviská Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov (spravodajca: B. Dittmann, Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 192), Posudzovanie konzultácií Európskej komisie so zainteresovanými stranami (spravodajca: R. Lannoo, Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 57), Program REFIT (spravodajca: D. Meynent, Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 45), Lepšie právne predpisy: vykonávacie akty a delegované akty (informačná správa nezverejnená v úradnom vestníku, spravodajca: J. Pegado Liz).

(7)  Ako príklad môžeme uviesť Európsky deň spotrebiteľov 2016 na tému Zlepšiť predpisy pre spotrebiteľov?, diskusiu s podpredsedom EK Fransom Tmmermansom na plenárnom zasadnutí 18. marca 2017, štúdiu Uplatňovanie lepšej legislatívy – účinok Stoiberovej správy alebo Deň občianskej spoločnosti 2015 na tému Dialóg s občanmi: nástroj na lepšiu tvorbu právnych predpisov vo všeobecnom záujme.

(8)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 45, bod 2.2.

(9)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 192.

(10)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 45, bod 2.12.1.

(11)  Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 11, bod 4.6.1.

(12)  Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 51, bod 1.7.

(13)  Tamže, bod 1.11.

(14)  Tamže, bod 2.7.

(15)  Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 87, bod 3.6.

(16)  Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 9, bod 2.1.

(17)  Ú. V. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 57.

(18)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 192, bod 2.6.

(19)  Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 100, bod 3.5.

(20)  Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 51, body 1.9 a 2.6.

(21)  Tamže, bod 3.11.

(22)  Tamže, bod 3.15.

(23)  Tamže, bod 3.16.

(24)  Tamže, bod 3.17.

(25)  Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 66, bod 5.2.

(26)  Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 57, bod 2.1.2.

(27)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 47, bod 1.7.

(28)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 192, bod 4.4.9.

(29)  Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 66.

(30)  COM(2016) 463 final.

(31)  Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 9; a Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 62.

(32)  Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 62, bod 1.10.

(33)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 45, bod 3.2.4.

(34)  Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 9, bod 5.

(35)  Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 3, bod 6.1.13.


III Prípravné akty

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

529. plenárne zasadnutie EHSV z 18. a 19. októbra 2017

2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/88


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Balík opatrení týkajúci sa dodržiavania predpisov

a) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akčný plán na posilnenie siete SOLVIT: Poskytovanie výhod jednotného trhu občanom a podnikom

[COM(2017) 255 final – SWD(2017) 210 final]

b) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie informácií a pre postupy a služby pomoci a riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012

[COM(2017) 256 final – 2017/0086 (COD)]

c) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o stanovení podmienok a postupu, na základe ktorých môže Komisia požiadať podniky a združenia podnikov o poskytnutie informácií týkajúcich sa vnútorného trhu a súvisiacich oblastí

[COM(2017) 257 final – 2017/0087 (COD)]

(2018/C 081/12)

Spravodajca:

Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER

Konzultácia

a)

Európska komisia, 5. 7. 2017

b)

Európsky parlament, 12. 6. 2017

Rada, 14. 6. 2017

c)

Európsky parlament, 31. 5. 2017

Rada, 10. 10. 2017

Právny základ

a)

článok 304 ZFEÚ

b)

článok 21 ods. 2, článok 48 a článok 114 ods. 1 ZFEÚ

c)

článok 43 ods. 2, články 91, 100, 114, 192, článok 194 ods. 2 a článok 337 ZFEÚ

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu

Prijaté v sekcii

4. 10. 2017

Prijaté v pléne

18. 10. 2017

Plenárne zasadnutie č.

529

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

184/0/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta plány Európskej komisie na vytvorenie kultúry dodržiavania pravidiel jednotného trhu a ich inteligentného uplatňovania, pretože tento trh ponúka množstvo príležitostí osobám, ktoré chcú žiť a pracovať v inom členskom štáte, a podnikom, ktoré chcú rozšíriť svoje trhy.

1.2.

EHSV podporuje akčný plán Komisie na zlepšenie kvality a účinnosti siete SOLVIT. Takisto odporúča, aby Komisia v úzkej spolupráci so všetkými organizáciami občianskej spoločnosti zvyšovala povedomie o jej existencii, aby tak mohli viac využívať služby, ktoré SOLVIT ponúka a ktoré by mali podniky využívať vo väčšej miere v kontexte hospodárskych slobôd jednotného trhu, a preto je dôležité posilňovať tento nástroj.

1.3.

EHSV podporuje iniciatívu obsiahnutú v návrhu nariadenia o „jednotnej digitálnej bráne“, ktorá umožní občanom a podnikom ľahký prístup k úplným informáciám. Považuje za pozitívne, že táto brána poskytne prístup k informáciám, postupom a službám pomoci a riešenia problémov na základe uplatnenia zásad stačí len razprístup na úrovni celej verejnej správy.

1.4.

Pokiaľ ide o návrh nariadenia o stanovení podmienok a postupu, na základe ktorých sa môže požiadať o poskytnutie informácií, existujú rozdiely medzi jednotlivými organizáciami občianskej spoločnosti, keďže niektoré subjekty s návrhom súhlasia, zatiaľ čo iné, napríklad tie, ktoré zastupujú podniky, vyjadrujú vážne obavy. V prípade prijatia návrhu nariadenia v tomto znení EHSV požaduje, aby Komisia tento nástroj používala s maximálnym prihliadaním na zásadu proporcionality a vtedy, ak je to potrebné v prípadoch s veľkým cezhraničným rozmerom pri súčasnom dodržiavaní základných práv dotknutých osôb, a to najmä pokiaľ ide o ochranu dôverných informácií. Pokiaľ ide o informácie, ktoré má EK k dispozícii na odstránenie prekážok jednotného trhu, už existujú rozsiahle existujúce informačné kanály, ktoré by sa mohli preskúmať lepšie a systematickejšie s cieľom identifikovať prekážky na jednotnom trhu vrátane nesúladu s právnymi predpismi EÚ. EHSV v každom prípade dúfa, že do piatich rokov sa uskutoční povinné hodnotenie fungovania nariadenia.

1.5.

EHSV vyzýva členské štáty EÚ na dosiahnutie väčšieho pokroku v oblasti elektronickej verejnej správy, predovšetkým čo sa týka uznávania elektronickej totožnosti a zahraničných dokladov totožnosti, keďže hodnotenie poskytovaných služieb nie je práve najlepšie.

1.6.

EHSV vyzýva Komisiu, aby do tohto procesu zapojila občiansku spoločnosť tým, že využije jej činnosť a výsledky jej práce ako prostriedok na posúdenie situácie na vnútornom trhu EÚ. Organizácie, ktoré sú zastúpené v EHSV, majú v každom prípade skúsenosti, prostriedky a potenciál spolupracovať v súvislosti so sieťou SOLVIT s cieľom zintenzívniť činnosti zamerané na jej prezentáciu a monitorovanie jej kvality v rámci návrhu jednotnej digitálnej brány. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť pri súčasnom prispievaní k hodnoteniam, ktoré sa považujú za vhodné.

2.   Návrhy Komisie

2.1.

V spoločnom vyhlásení o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 z 13. decembra 2016 Európsky parlament, Rada a Európska komisia opätovne potvrdili svoj záväzok podporovať správne uplatňovanie platných právnych predpisov. V ten istý deň Komisia predstavila svoje oznámenie na tému Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva, ktoré stanovuje postupy, prostredníctvom ktorých Komisia zintenzívni svoje snahy zaručiť uplatňovanie právnych predpisov EÚ v prospech všetkých. Najmä vo svojej stratégii pre digitálny jednotný trh Komisia stanovila svojich 10 priorít zameraných na vytvorenie kultúry dodržiavania pravidiel jednotného trhu s osobitným dôrazom na posilnenie siete SOLVIT.

2.2.

V súčasnosti (1) funguje sieť SOLVIT ako sieť centier, ktoré členské štáty (a EHP) zriadili v rámci svojich vnútroštátnych správ ako rýchly a neformálny prostriedok na riešenie problémov, s ktorými sa jednotlivci a podniky stretávajú pri výkone svojich práv na vnútornom trhu.

2.2.1.

Prípady siete SOLVIT sa vymedzujú ako všetky cezhraničné problémy spôsobené možným porušením právnych predpisov Únie, ktorými sa riadi vnútorný trh, verejným orgánom v tých prípadoch a do tej miery, keď tieto problémy nie sú predmetom právnych konaní na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ.

2.2.2.

Sieť SOLVIT je súčasťou vnútroštátnej správy a koná len na neformálnom základe. Nemôže zasahovať v týchto prípadoch:

problémy medzi podnikmi,

práva spotrebiteľa,

náhrada škody,

konania na súde.

2.3.

Tzv. balík opatrení týkajúci sa dodržiavania predpisov, ktorý predložila Komisia, pozostáva z týchto dokumentov:

2.4.

Akčný plán na posilnenie siete SOLVIT (2).

2.4.1.

Komisia sa zaväzuje prijať spolu s členskými štátmi ďalšie kroky na posilnenie strategickej úlohy siete SOLVIT s cieľom zlepšiť fungovanie jednotného trhu v praxi pre občanov a podniky.

2.4.2.

Dopĺňa ciele európskeho piliera sociálnych práv a s ním súvisiacich iniciatív v súlade s prioritou Komisie propagovať sociálnu spravodlivosť a rovnosť príležitostí v EÚ.

2.4.3.

Cieľom tohto oznámenia je podporiť sieť SOLVIT tromi spôsobmi:

i)

zvyšovaním kvality;

ii)

podporovaním činností na zvýšenie informovanosti a

iii)

posilnením jej úlohy v presadzovaní práva Únie.

2.4.4.

Strategickejšie činnosti na zvyšovanie informovanosti o sieti SOLVIT a rozvoj štruktúrovanejšej spolupráce so sprostredkovateľskými organizáciami a príslušnými sieťami všeobecne rozšíria úlohu siete SOLVIT v súvislosti s poskytovaním užitočnej spätnej väzby a dôkazov týkajúcich sa fungovania jednotného trhu v praxi: bude sa rátať s väčším „kritickým množstvom“ prípadov, ktoré sa budú týkať väčšieho množstva podnikov.

2.4.5.

V súlade s akčným plánom EÚ pre elektronickú verejnú správu preskúma Komisia uskutočniteľnosť zásady „stačí len raz“. Zamedzilo by sa tak tomu, aby občania a podniky, ktorí chcú podať Komisii sťažnosť po prvýkrát po tom, ako prípad nebol vyriešený, museli opätovne predkladať informácie, ktoré boli sieti SOLVIT už postúpené.

2.5.

Návrh nariadenia o vytvorení jednotnej digitálnej brány (3).

2.5.1.

Týmto návrhom nariadenia sa stanovujú pravidlá pre zriadenie a fungovanie jednotnej digitálnej brány s cieľom poskytnúť občanom a podnikom jednoduchý prístup k vysokokvalitným a komplexným informáciám, účinným službám pomoci a riešenia problémov a účinným postupom v súvislosti s pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami uplatniteľnými na občanov a podniky, ktorí uplatňujú alebo majú v úmysle uplatňovať svoje práva vyplývajúce z práva Únie v oblasti vnútorného trhu.

2.5.2.

Navrhuje sa tiež, aby sa používateľom z iných členských štátov uľahčilo využívanie postupov, podporuje sa uplatňovanie zásady „stačí len raz“ a stanovujú sa pravidlá podávania správ o prekážkach na vnútornom trhu na základe zhromažďovania spätnej väzby od používateľov, oznámení o fungovaní vnútorného trhu a štatistických údajov zo strany služieb pokrytých bránou.

2.5.3.

Prílohy k tomuto návrhu obsahujú zoznam 13 základných postupov pre občanov a podniky, ktorí sa sťahujú do iného členského štátu, a zoznam služieb pomoci a riešenia problémov stanovených v záväzných aktoch Únie, ktoré sú prístupné prostredníctvom brány.

2.5.4.

Oblasti informácií, ktoré sa týkajú občanov: cestovanie v rámci Únie, práca a odchod do dôchodku v Únii, vozidlá v Únii, pobyt v inom členskom štáte, vzdelávanie alebo stáž v inom členskom štáte, zdravotná starostlivosť, cezhraničné rodinné práva, povinnosti a pravidlá, spotrebitelia v cezhraničných situáciách.

2.5.5.

Oblasti informácií, ktoré sa týkajú podnikov: začatie, vedenie a ukončenie podnikania, zamestnanci, dane, tovar, služby, financovane podnikania, verejné zákazky, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.

2.6.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o stanovení podmienok a postupu, na základe ktorých môže Komisia požiadať podniky a združenia podnikov o poskytnutie informácií týkajúcich sa vnútorného trhu a súvisiacich oblastí (4).

2.6.1.

Cieľom tohto nariadenia je pomôcť Komisii pri monitorovaní a presadzovaní pravidiel vnútorného trhu tak, že na základe predkladania úzko zameraných žiadostí o informácie bude môcť včas získať komplexné a spoľahlivé kvantitatívne a kvalitatívne informácie od vybraných účastníkov trhu.

2.6.2.

Návrh, ktorý vylučuje z rozsahu svojej pôsobnosti „mikropodniky“, neprináša žiadnu dodatočnú administratívnu záťaž, pretože stanovuje výnimočný a doplňujúci postup pre získavanie potrebných informácií v prípadoch, kde by mohli existovať prekážky, ktoré by bránili fungovaniu vnútorného trhu. Informačný nástroj vytvorený na základe tejto iniciatívy je krajným opatrením, ak všetky ostatné prostriedky získania informácií zlyhajú.

2.6.3.

V návrhu sa stanovuje postup, ktorý sa použije pri požadovaní informácií, rozhodnutie, ktorým sa táto žiadosť schváli, spôsob ochrany dôverných informácií a služobného tajomstva, ako aj možnosť ukladania sankcií podnikom, ktoré úmyselne neodpovedia alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti poskytnú nesprávne, neúplné a zavádzajúce informácie. V každom prípade sa upravujú právomoci na súdne preskúmanie zo strany Súdneho dvora.

2.6.4.

Podľa návrhu by spoľahlivé informácie o nedostatkoch na jednotnom trhu Komisii a vnútroštátnym orgánom umožnili zabezpečiť lepšie dodržiavanie právnych predpisov v oblasti jednotného trhu a lepšie koncipovanie politík EÚ. Podľa Komisie by sa tým posilnila dôvera spotrebiteľov v jednotný trh a prispelo by to k maximalizácii jeho potenciálu.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Výbor zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť niektoré prvky balíka opatrení týkajúceho sa dodržiavania predpisov, ktorý navrhla Komisia s cieľom posilniť legitimitu svojho legislatívneho návrhu, splniť očakávania všetkých inštitúcií a orgánov zapojených do jeho budúceho vykonávania a dosiahnuť účinné vykonávanie vo všetkých členských štátoch, ktorým je určený.

3.2.

Hlavným cieľom tohto balíka je posilnenie siete SOLVIT, čoho sa dožadovali členské štáty prostredníctvom výslovných žiadostí Komisii predkladaných prostredníctvom Rady pre konkurencieschopnosť, ako aj Európsky parlament, čo danému legislatívnemu návrhu poskytuje pevný základ demokratickej legitimity.

3.2.1.

Bolo by vhodné rozšíriť a konkretizovať režim a funkcie orgánov a inštitúcií zodpovedných za budúce vykonávanie skúmaného normatívneho rámca a konkrétnejšie nariadenia, ktorým sa stanovujú podmienky a postup, na základe ktorých môže Komisia požiadať podniky a združenia podnikov o poskytnutie informácií týkajúcich sa vnútorného trhu a súvisiacich oblastí.

3.2.2.

EHSV v tejto súvislosti poukazuje na potrebu zmeniť zameranie návrhu Komisie, pretože na jednej strane neobsahuje žiadny odkaz na úlohu výboru vo fáze vykonávania nariadenia, a na druhej strane sa zdá, že jeho hlavným cieľom je posilniť samotnú úlohu Komisie v rámci administratívnej fázy pred podaním žaloby o nesplnenie povinnosti.

3.2.2.1.

Po prvé, uvedený návrh oslabuje legitimitu funkčnej subsidiarity Únie, pretože vylučuje výbor z činností, na vykonávanie ktorých mu boli v zmluvách pridelené právomoci a ktorým úspešne venuje značnú časť svojej činnosti.

3.2.2.2.

EHSV má skúsenosti, nástroje a odborné znalosti na to, aby mohol v značnej miere prispieť k zvyšovaniu povedomia o činnosti siete SOLVIT. Výbor sa takisto vylučuje z akejkoľvek spolupráce v oblasti monitorovania a posudzovania vykonávania navrhovaných nariadení.

3.2.2.3.

Toto zameranie návrhu o „jednotnej digitálnej bráne“ by sa malo zmeniť, pretože v súčasnom znení nie je v súlade s inštitucionálnym rozmerom článku 11 ods. 2 ZEÚ, pokiaľ ide o úlohu výboru ako zástupcu záujmov organizovanej občianskej spoločnosti a ohrozuje samotnú zásadu participatívnej demokracie v jej funkčnom rozmere, v dôsledku čoho sa bude nariadenie vykonávať menej účinne.

3.2.2.4.

Jednotná digitálna brána by mala pomôcť urýchliť zavádzanie účinnej a interoperabilnej elektronickej verejnej správy dostupnej pre všetkých. EHSV podporuje uplatňovanie zásady stačí len raz a zdôrazňuje (5) opodstatnenosť zásady prístupu na úrovni celej verejnej správy, ktorá spočíva v spolupráci medzi jednotlivými verejnými orgánmi nad rámec ich oblasti právomocí, aby mohla žiadateľovi poskytnúť ucelenú odpoveď jedna inštitúcia.

3.2.3.

Po druhé, časť III akčného plánu na posilnenie siete SOLVIT obsahuje dôležité opatrenia na posilnenie úlohy tejto siete ako nástroja na presadzovanie práva EÚ v reakcii na opakované výzvy zo strany Rady pre konkurencieschopnosť a Európskeho parlamentu.

3.3.

Takisto je potrebné predložiť niekoľko pripomienok v snahe dosiahnuť čo najúčinnejšie vykonávanie tohto návrhu oznámenia.

3.3.1.

V prvom rade, pokiaľ ide o zámer propagovať SOLVIT, by sa mala venovať pozornosť dvom otázkam, ktoré nie sú uvedené v akčnom pláne Komisie.

3.3.2.

Vzhľadom na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ, ktorý sa predbežne očakáva v polovici roka 2019, sa rozsah pojmu „trh“, ktorý sa uvádza v časti II tohto plánu, výrazne obmedzí. Ak sa dovtedy neuzatvorí dohoda, ktorá bude upravovať bilaterálny vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, a daný štát nebude súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru, jeho orgány budú automaticky zbavené akejkoľvek povinnosti týkajúcej sa vykonávania plánu, čoho dôsledkom bude poškodenie jeho štátnych príslušníkov a štátnych príslušníkov štátov, v ktorých pôsobí sieť centier SOLVIT.

3.3.3.

Okrem toho, keďže právo EÚ, presnejšie jej základné hospodárske slobody, majú extrateritoriálny dosah, z čoho vyplývajú výhody a povinnosti pre občanov a verejné správy tretích krajín, malo by sa v budúcnosti prípadne zvážiť vytvorenie centier a uplatňovanie siete SOLVIT na území štátov, s ktorými EÚ nadviazala osobitné väzby na základe medzinárodných dohôd, ako sú tie, ktoré sú stanovené v prvých troch zarážkach článku 218 ods. 6 písm. a) ZFEÚ. Bolo by to jasným prínosom pre občanov a podniky, ako aj pre štátnych príslušníkov týchto tretích krajín a viedlo by to k lepšiemu vykonávaniu pravidiel týkajúcich sa vnútorného trhu.

3.4.

Po druhé, je potrebné vytvoriť stimuly pre verejné správy tých členských štátov, ktoré v dôsledku digitálnej priepasti alebo z iných dôvodov požadujú viac prostriedkov než iné štáty na to, aby mohli vykonávať nariadenie o vytvorení jednotnej digitálnej brány.

3.4.1.

Komisia by mohla zvážiť, že navrhne prijať opatrenia zamerané na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Tento postup sa tiež javí ako opodstatnený na motiváciu príslušných podnikov vzhľadom na údaje poskytnuté v časti III spomenutého plánu Komisie, ktoré vykazujú neprimerané rozdiely v počte spisov na jedno centrum SOLVIT, pričom tieto rozdiely nie sú odôvodnené len odlišným demografickým a hospodárskym postavením zúčastnených štátov.

3.5.

A napokon, je nevyhnutné zaviesť povinnosť vo všetkých krajinách, v ktorých pôsobí sieť SOLVIT, aby sa výber vhodných a stabilných zamestnancov, ktorí preskúmavajú žiadosti predložené v centrách tejto siete uskutočnil čo možno najskôr a na základe verejných a transparentných výberových konaní.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.   Pripomienky k sieti SOLVIT

4.1.1.

EHSV podporuje konkrétne zlepšenia s cieľom zdokonaliť činnosť siete SOLVIT. Tá môže byť užitočným nástrojom, pretože poskytuje občanom a podnikom platformu na riešenie širokej škály otázok súvisiacich s vnútorným trhom. Komisia by mala ďalej zlepšovať celkovú viditeľnosť siete SOLVIT.

4.1.2.

Lepšie presadzovanie práva je v prospech občanov aj podnikov. Z údajov vyplýva, že, pokiaľ ide o prípady, ktoré boli predložené sieti SOLVIT, sa v priebehu rokov zvýšil podiel prípadov týkajúcich sa občanov – najmä v súvislosti so sociálnym zabezpečením – v porovnaní s prípadmi týkajúcimi sa podnikov. Na druhej strane bola miera vyriešených prípadov týkajúcich sa podnikov 80 %, čo je menej ako priemer siete (89 %). Komisia musí prijať primerané opatrenia, aby všetci užívatelia mohli využívať možnosti tejto siete. Je dôležité posilniť tento nástroj a EHSV dúfa, že sa naplnia očakávania v súvislosti s plánom posilnenia siete SOLVIT, najmä pokiaľ ide o zavedenie odvolacieho konania pre podniky v oblasti vzájomného uznávania tovarov a poskytnutie priamejšej a efektívnejšej právnej podpory sieti využitím vylepšených možností poskytovania neformálneho právneho poradenstva, interaktívnych vzdelávacích nástrojov a riešenia rozdielnych názorov.

4.2.   Pripomienky k návrhu nariadenia o jednotnej digitálnej bráne

4.2.1.

Výbor podporuje iniciatívu na vytvorenie jednotnej digitálnej brány obsiahnuté v návrhu nariadenia. Brána má občanom a podnikom poskytovať všetky informácie a pomoc, ktoré potrebujú na to, aby mohli pôsobiť na celom vnútornom trhu. Ak bude tento nástroj dobre skoncipovaný, môže pomôcť občanom, ktorí žijú a pracujú v inom členskom štáte EÚ, ako aj podnikom – najmä MSP a začínajúcim podnikom – ktoré chcú využiť niektorú z hospodárskych slobôd v inom členskom štáte.

4.2.2.

Občania a podniky si často nie sú plne vedomí svojich práv a príležitostí na jednotnom trhu. Jednotná digitálna brána má zlepšiť a prepojiť existujúce nástroje a pomôcť podnikom s administratívnymi postupmi a formalitami, ktoré sa najviac využívajú online. Prostredníctvom brány by sa mal jednotný trh stať transparentnejším a zároveň bezpečnejším a spoľahlivejším.

4.2.3.

Je dôležité, aby jednotná digitálna brána poskytovala všetky druhy informácií a pomoci, ktoré podniky potrebujú, aby mohli v zahraničí podnikať jednoduchšie. Sem patria aktuálne a kvalitné informácie o trhu, riešenie problémov a mechanizmov na urovnávanie sporov, ako aj elektronické postupy pre podniky, ktoré chcú vyvíjať cezhraničnú činnosť.

4.3.   Pripomienky k návrhu nariadenia o informačnom nástroji jednotného trhu

4.3.1.

Jednotlivé organizácie občianskej spoločnosti zastúpené v EHSV, predovšetkým podnikateľské organizácie, majú odlišné názory na návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú podmienky a postup, na základe ktorých môže Komisia požiadať podniky a združenia podnikov o poskytnutie informácií týkajúcich sa vnútorného trhu.

4.3.2.

Organizácie zastupujúce podniky majú o tomto návrhu pochybnosti vzhľadom na to, že je v značnej miere zameraný na podniky, avšak za pretrvávajúce prekážky jednotného trhu sú zodpovedné členské štáty.

a)

Lepšie presadzovanie dohodnutých pravidiel je nevyhnutné na účinnejšie fungovanie jednotného trhu. Členským štátom najprv treba poskytnúť usmernenia a pomoc pri transpozícii a vykonávaní predpisov. Komisia by mala zohrávať významnejšiu úlohu v procese presadzovania a zaistiť, aby všetky hospodárske subjekty dodržiavali pravidlá, pričom nesmie váhať so spustením pilotných projektov alebo začatím konania o porušení povinnosti pre nedodržanie súladu.

b)

Pokiaľ ide o informácie, ktoré má EK k dispozícii na odstránenie prekážok jednotného trhu, už existujú rozsiahle informačné kanály, ako je napríklad sieť Enterprise Europe Network, platforma na riešenie sporov online (RSO), TRIS, systém IMI a platforma REFIT. Tieto kanály by sa mohli využívať lepšie a systematickejšie na určenie prekážok a segmentácie na jednotnom trhu vrátane nesúladu s právnymi predpismi EÚ.

c)

Podniky znepokojuje a spôsobuje im obavy otázka zvýšenia administratívnej záťaže v dôsledku novej povinnosti poskytovať – pod hrozbou peňažných pokút a sankcií – dôverné obchodné informácie a citlivé údaje spoločností (cenová politika, obchodná stratégia).

4.3.3.

Organizácie zastupujúce subjekty občianskej spoločnosti na druhej strane vnímajú navrhované nariadenie pozitívne vzhľadom na to, že je dôležité:

a)

mať včasný prístup k spoľahlivým údajom, pretože okrem zvýšenia transparentnosti sa zlepší fungovanie vnútorného trhu a Komisii sa umožní disponovať relevantnými, užitočnými, koherentnými a obzvlášť dôležitými informáciami na prijímanie určitých opatrení;

b)

včas získavať na základe predkladania úzko zameraných žiadostí komplexné a spoľahlivé kvantitatívne a kvalitatívne informácie od vybraných účastníkov trhu;

c)

pomôcť Komisii zabezpečiť dodržiavanie práv občanov a podnikov na jednotnom trhu a posilniť spoluprácu s členskými štátmi.

4.3.4.

V prípade prijatia návrhu nariadenia v tomto znení preto EHSV požaduje, aby Komisia tento nástroj používala s maximálnym prihliadaním na zásadu proporcionality a vtedy, ak je to potrebné v prípadoch s veľkým cezhraničným rozmerom pri súčasnom dodržiavaní základných práv dotknutých osôb, a to najmä pokiaľ ide o ochranu dôverných informácií.

4.3.4.1.

Okrem toho, návrh vykonať posúdenie uvedené v texte návrhu by sa mal začleniť do legislatívneho textu, aby sa stal záväzným pravidlom. Takéto posúdenie právnych predpisov sa uskutoční do piatich rokov od prijatia nariadenia, a to na účely analýzy fungovania týchto činností dohľadu.

5.   Úloha EHSV v tomto procese

5.1.

Dokončenie jednotného trhu EÚ a správne uplatňovanie jeho pravidiel predstavujú jednu z hlavných priorít EHSV.

5.2.

Občania a podniky si často nie sú plne vedomí svojich práv a príležitostí, ktoré im ponúka vnútorný trh. Jednotná digitálna brána má zlepšiť a prepojiť existujúce nástroje a pomôcť podnikom s administratívnymi postupmi a formalitami, ktoré sa najčastejšie používajú online. Prostredníctvom brány by sa mal vnútorný trh stať transparentnejším a zároveň bezpečnejším a spoľahlivejším.

5.3.

EHSV je pripravený zapojiť sa do tejto iniciatívy ako zástupca organizácií občianskej spoločnosti. Z tohto dôvodu chce prispieť k monitorovaniu a hodnoteniu vykonávania nariadenia o jednotnej digitálnej bráne.

5.4.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby s ním úzko spolupracovala a využívala poznatky a skúsenosti jeho členov zo všetkých 28 členských štátov.

V Bruseli 18. októbra 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Odporúčanie Komisie zo 17. 9. 2013 (Ú. v. EÚ L 249, 19.9.2013, s. 10).

(2)  COM(2017) 255 final.

(3)  COM(2017) 256 final.

(4)  COM(2017) 257 final.

(5)  Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 99.


2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/95


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel

[COM(2017) 279 final – 2017/0111 (COD)]

(2018/C 081/13)

Spravodajca:

Dirk BERGRATH

Pomocný spravodajca:

Mihai MANOLIU

Konzultácia

Európsky parlament, 15. 6. 2017

Rada, 22. 6. 2017

Právny základ

článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu

Prijaté v sekcii

4. 10. 2017

Prijaté v pléne

18. 10. 2017

Plenárne zasadnutie č.

529

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

188/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV sa domnieva, že kľúčovými cieľmi politiky EÚ by malo byť vytváranie pracovných miest, ako aj investície zamerané na reindustrializáciu Európy, hospodársky rast, prechod na čistú energiu, nové obchodné modely, špičkové technológie, ochranu životného prostredia a zdravie obyvateľstva.

1.2.

Podľa EHSV dopravcovia premárnili príležitosť znížiť svoje náklady na palivo, ktoré predstavujú štvrtinu ich prevádzkových nákladov. Palivová úspornosť je základným kritériom pri rozhodovaní o kúpe a zníženie spotreby paliva by pomohlo znížiť náklady na dovoz palív. EÚ potrebuje normy pre osvedčovanie, posudzovanie spotreby paliva, ako aj pre oblasť emisií a spotreby, a to by malo byť hnacou silou inovácií. Politiky a plány týkajúce sa elektrických vozidiel viedli k tvrdej konkurencii medzi výrobcami vozidiel. Rovnako ako stavebníctvo, poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo, aj odvetvie dopravy musí prispievať k znižovaniu emisií.

1.3.

Opatrenia EÚ sa odôvodňujú cezhraničným vplyvom zmeny klímy a potrebou zachovať jednotné trhy s palivom, vozidlami a dopravnými službami. Rozdrobenie trhu v oblasti dopravy a strata jeho transparentnosti, rozdiely v právnych predpisoch a odlišné politické postupy v oblasti monitorovania, ako aj neexistencia spoločnej databázy údajov o monitorovaní majú významné sociálne a hospodárske následky.

1.4.

EHSV víta skutočnosť, že návrhom nariadenia sa uľahčuje monitorovanie a šírenie záznamov o emisiách CO2 novo evidovaných ťažkých úžitkových vozidiel v EÚ a zákazníkom – z ktorých väčšinu tvoria malé a stredné podniky (MSP) – sa poskytnú jasné informácie o spotrebe.

1.5.

EHSV víta voľbu tretej možnosti kombinovaného nahlasovania, ktorá sa uvádza v návrhu nariadenia, keďže sa ňou zabezpečuje digitálny tok informácií, čo znamená, že údaje sa zbierajú na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, a sú s ňou spojené len nízke administratívne náklady.

1.6.

EHSV zdôrazňuje, že na veľkých trhoch, ako sú Spojené štáty, Kanada, Japonsko a Čína, sa v posledných rokoch zaviedli opatrenia v oblasti osvedčovania a palivovej úspornosti v podobe noriem spotreby paliva a/alebo emisných noriem s cieľom podporiť inovácie a rýchlo zlepšiť účinnosť vozidiel. Konkurencieschopnosť európskych výrobcov ťažkých úžitkových vozidiel preto závisí od plnenia týchto noriem.

1.7.

Hoci je pravda, že trh v zásade vyvíja na výrobcov tlak, aby naďalej znižovali spotrebu paliva nákladných automobilov v EÚ, dopravné spoločnosti – ide najmä o MSP – často čelia ťažkostiam pri financovaní vyššej obstarávacej ceny palivovo úspornejších ťažkých úžitkových vozidiel.

1.8.

EHSV odporúča, aby sa Komisia pri stanovovaní potenciálnych limitov CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá zameriavala na vytvorenie rovnováhy medzi cieľmi, ktoré možno dosiahnuť v krátkodobom až strednodobom horizonte, a dlhodobým cieľom cestnej dopravy s nulovými emisiami. To znamená, že by sa mali podnecovať inovácie v rámci existujúcej technológie, no bez obmedzovania investícií do vozidiel s nulovými emisiami.

1.9.

V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že odporúčania, ktoré uviedol vo svojom stanovisku k záverečnej správe skupiny na vysokej úrovni CARS 21, by sa mohli vzťahovať aj na ťažké úžitkové vozidlá, predovšetkým pokiaľ ide o časový rámec na ich vykonanie.

1.10.

EHSV vyzdvihuje úlohu verejných investícií a regulácie v rámci znižovania emisií z cestnej dopravy vrátane tých, ktoré produkujú ťažké nákladné automobily.

1.11.

EHSV zdôrazňuje, že všetky regulačné opatrenia musia sprevádzať rozsiahlejšie politické opatrenia na zníženie dopytu po cestnej doprave vrátane dopravy ťažkých nákladov, a to zabezpečením prechodu na iné spôsoby dopravy (železnica, vnútrozemské vodné cesty atď.), ktoré produkujú menej emisií skleníkových plynov.

2.   Úvod

2.1.

Cieľom návrhu nariadenia je stanoviť požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel evidovaných v Európskej únii. Vzťahuje sa len na ťažké úžitkové vozidlá určené a konštruované na prepravu osôb alebo nákladov a prípojné vozidlá (1).

2.2.

Doprava a mobilita sú veľmi dôležité pre hospodárstvo a konkurencieschopnosť Európy. Tento ich význam sa odráža aj v širokej škále ostatných politických rámcov, ktoré majú výrazný vplyv na toto odvetvie. Plnenie priorít energetickej únie, jednotného digitálneho trhu a programu pre zamestnanosť, rast a investície v každom prípade prinesie úžitok aj odvetviu mobility a dopravy.

2.3.

V októbri 2014 hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ (2) stanovili záväzný cieľ znížiť do roku 2030 emisie produkované v celom hospodárstve EÚ minimálne o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tento cieľ vychádza z globálnych prognóz, ktoré sú v súlade so strednodobým harmonogramom Parížskej dohody o zmene klímy (COP 21) (3). Komisia oznámila, že zavedie normy palivovej úspornosti pre nové ťažké úžitkové vozidlá.

2.4.

Podľa údajov priemyselného odvetvia vytvoril vývoz nákladných automobilov v roku 2015 prebytok obchodnej bilancie v objeme 5,1 miliardy EUR. Tento sektor je súčasťou automobilového priemyslu, ktorý v Európe vytvára 12,1 milióna priamych a nepriamych pracovných miest, čo predstavuje 5,6 % celkovej zamestnanosti EÚ.

2.5.

V stratégii odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (z februára 2015) (4) bol za kľúčovú oblasť opatrení označený prechod na energeticky efektívnu dopravu bez emisií uhlíka. Na základe Parížskej dohody o zmene klímy sa teraz vykonávajú opatrenia stanovené v stratégii pre nízkoemisnú mobilitu (z júla 2016) (5). Investície do infraštruktúry v rámci Investičného plánu pre Európu by mali podnietiť vytvorenie budúcej čistej, konkurencieschopnej a prepojenej mobility v Európe.

2.6.

V období 1990 – 2014 sa emisie CO2 z úžitkových vozidiel zvyšovali v EÚ výrazne rýchlejšie než emisie z osobných automobilov. Emisie CO2 z úžitkových vozidiel sa zvýšili o približne 25 %, zatiaľ čo emisie z osobných automobilov sa zvýšili len o približne 12 %. Nákladné automobily a autobusy v súčasnosti produkujú asi štvrtinu emisií CO2 súvisiacich s cestnou dopravou v EÚ. Ich podiel na emisiách naďalej stúpa, keďže v dôsledku čoraz prísnejších limitov CO2 sa znižujú emisie z osobných automobilov a dodávkových vozidiel.

2.7.

Typická európska súprava s ťahačom s pohonom 4 × 2 s hmotnosťou 40 ton spotrebuje v súčasnosti v „skúšobnom cykle na dlhú vzdialenosť“ približne 33,1 l paliva na 100 km na cestách mimo obce a diaľniciach. Typický európsky dodávkový nákladný automobil s pohonom 4 × 2 s hmotnosťou 12 ton spotrebuje v „skúšobnom cykle dodávok v meste“ okolo 21,4 l paliva na 100 km (6).

2.8.

Ťažké úžitkové vozidlá sa zvyčajne vyrábajú vo viacerých etapách, pričom vo všeobecnosti sú k dispozícii len individualizované produkty. Podvozok vyrába jeden výrobca a potom sa k nemu v ďalšej etape primontuje karoséria od iného výrobcu. To znamená, že na spotrebu paliva hotového vozidla, a tým aj na emisie CO2, má vplyv viacero rôznych výrobcov.

2.9.

Nákupcami ťažkých úžitkových vozidiel sú najmä nákladní dopravcovia. Náklady na palivo môžu tvoriť viac ako štvrtinu ich prevádzkových nákladov, a preto považujú palivovú úspornosť za najdôležitejšie kritérium pri nákupe. Hoci sa palivová úspornosť ťažkých úžitkových vozidiel za posledné desaťročia zlepšila, mnohé z vyše pol milióna dopravných spoločností, z ktorých väčšinu tvoria MSP, stále nemajú prístup k normalizovaným informáciám na vyhodnotenie palivovo úsporných technológií a porovnanie nákladných automobilov s cieľom prijímať čo najkvalifikovanejšie rozhodnutia a znižovať svoje náklady na palivo. Túto situáciu ešte viac sťažuje neexistencia spoločne dohodnutej metodiky týkajúcej sa merania spotreby paliva.

2.10.

Nedostatočná transparentnosť trhu sa premieta do menšieho tlaku na výrobcov ťažkých úžitkových vozidiel v EÚ, aby sa ďalej snažili zlepšovať účinnosť vozidiel a investovali do inovácií na tomto konkurenčnom svetovom trhu. V dôsledku toho hrozí, že výrobné odvetvie EÚ by mohlo stratiť svoje súčasné vedúce postavenie v oblasti palivovej úspornosti vozidiel.

2.11.

Transparentnosť v oblasti palivovej výkonnosti vozidiel a ich produkcie CO2 by tiež podnietila hospodársku súťaž v rámci trhu EÚ, kde Komisia v roku 2016 odhalila kartel medzi výrobcami nákladných áut, ktorý existoval od roku 1997 do roku 2011.

3.   Návrh nariadenia

3.1.

Navrhované nariadenie je súčasťou balíka s názvom Európa v pohybe, ktorého cieľom je zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky, podporiť spravodlivejší výber mýta, znížiť emisie CO2, znečistenie ovzdušia, dopravné preťaženie a byrokraciu pre podniky, bojovať proti nelegálnemu zamestnávaniu a zabezpečiť dôstojné podmienky a čas odpočinku pre pracovníkov.

3.2.

V dlhodobom horizonte budú mať tieto opatrenia priaznivý vplyv nielen na odvetvie dopravy, ale sa nimi podporí aj zamestnanosť, rast a investície, posilní sociálna spravodlivosť, rozšíri možnosť výberu pre spotrebiteľov a vydláždi Európe jasná cesta smerom k znižovaniu emisií.

3.3.

Počas nasledujúcich 12 mesiacov sa tento balík doplní o ďalšie návrhy, ktoré budú obsahovať emisné normy platné po roku 2020 pre osobné automobily a dodávkové vozidlá, ako aj – a to po prvý raz – pre ťažké úžitkové vozidlá. Vďaka týmto návrhom sa ešte viac podporia inovácie, posilní sa konkurencieschopnosť, znížia sa emisie CO2 a zlepší sa kvalita ovzdušia, verejné zdravie a bezpečnosť cestnej premávky.

3.4.

Nedostatok informácií sa zredukuje prostredníctvom simulačného softvéru, ktorý je účinným nástrojom na výpočet spotreby paliva a nákladov na palivo. Nové nariadenie o osvedčovaní (typového schválenia), pokiaľ ide o stanovovanie emisií CO2, bude vychádzať z údajov o individuálnom výkone a osvedčeného procesu získavania a spravovania vstupných údajov.

3.5.

Týmto návrhom nariadenia sa vykonáva oznámenie z roku 2014 o stratégii znižovania spotreby paliva a emisií CO2 ťažkých úžitkových vozidiel. V stratégii pre ťažké úžitkové vozidlá sa oznámilo vykonávacie opatrenie, ktorým sa stanovuje postup osvedčovania emisií CO2 z nových ťažkých úžitkových vozidiel uvádzaných na trh EÚ, vypočítaných simulačným nástrojom VECTO, ako aj legislatívny návrh týkajúci sa monitorovania a nahlasovania týchto emisií.

3.6.

Keďže VECTO je len simulačný nástroj, druhý balík by mal zahŕňať testovanie spotreby paliva na ceste, tak ako to Komisia plánuje v prípade automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel. Treba vypracovať metodiku na diferenciáciu poplatkov za používanie infraštruktúry pre nové ťažké úžitkové vozidlá na základe emisií CO2 (preskúmanie smernice Eurovignette a smernice o energetickej účinnosti).

3.7.

EHSV vyzýva Európsku komisiu a členské štáty na dosiahnutie dohody na tom, že zaručia, aby tretie strany (výskumné inštitúty, dopravné spoločnosti, MVO) mali prístup k oficiálnym údajom z nástroja VECTO o spotrebe paliva, aby tak bolo možné podrobiť čísla krížovej kontrole prostredníctvom nezávislého testovania. Treba vykonávať kontrolu kvality a overovanie predložených údajov s cieľom odstrániť akékoľvek nedostatky alebo nezrovnalosti. Tieto kontroly by sa mali vykonávať v súlade so základnými právami.

3.8.

Týmto návrhom sa vykonáva aj európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu z roku 2016, ku ktorej cieľom patrí zníženie emisií skleníkových plynov v cestnej doprave do roku 2050 v porovnaní s úrovňami v roku 1990 minimálne o 60 % a podstatné zníženie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie. V stratégii sa tiež uvádza, že Komisia zrýchli analýzu možností návrhu noriem emisií CO2, aby sa legislatívny návrh mohol vypracovať ešte počas tohto funkčného obdobia Komisie.

3.9.

Na účely monitorovania musia od roku 2020 príslušné orgány členských štátov predkladať údaje o nových vozidlách, ktoré boli počas predchádzajúceho roka prvýkrát zaevidované v EÚ, a výrobcovia ťažkých úžitkových vozidiel musia predkladať údaje o vozidlách s dátumom výroby počas predchádzajúceho kalendárneho roka. Toto každoročné nahlasovanie sa musí zrealizovať vždy do 28. februára príslušného roka. Typ údajov, ktoré treba predložiť, je stanovený v častiach A a B prílohy I k návrhu nariadenia.

3.10.

Centrálnu databázu predložených údajov, ktorá bude verejne prístupná (okrem niektorých citlivých údajov), bude v mene Komisie riadiť Európska environmentálna agentúra (EEA).

3.11.

Príslušné orgány a výrobcovia budú zodpovedať za správnosť a kvalitu údajov, ktoré predkladajú. Komisia však môže vykonať svoje vlastné overenie kvality predložených údajov a v prípade potreby môže prijať potrebné opatrenia na opravu údajov zverejnených v centrálnom registri. Na MSP ani mikropodniky sa nevzťahuje povinnosť priameho nahlasovania.

3.12.

Komisia vypracuje výročnú správu so svojou analýzou údajov predložených členskými štátmi a výrobcami za predchádzajúci kalendárny rok. V analýze sa musia uvádzať prinajmenšom číselné údaje o priemernej spotrebe paliva a emisiách CO2 vozového parku ťažkých úžitkových vozidiel Únie ako celku, ako aj každého výrobcu. Musia sa v nej zohľadniť aj údaje o využívaní nových a pokročilých technológií na znižovanie emisií CO2, ak sú takéto údaje k dispozícii.

3.13.

Komisia je prostredníctvom delegovaných aktov splnomocnená upraviť požiadavky na údaje stanovené v prílohách k návrhu nariadenia a zmeniť proces monitorovania a nahlasovania.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

EHSV podobne ako v predchádzajúcich stanoviskách k legislatívnym návrhom Komisie týkajúcim sa znižovania emisií CO2 potvrdzuje svoju podporu všetkým iniciatívam EÚ, ktoré sú zamerané na dosiahnutie konkrétnych cieľov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov, čo je základným aspektom boja proti zmene klímy. Nemožno preto prehliadnuť žiadne rozumné opatrenie na zníženie emisií pochádzajúcich aj z úžitkových vozidiel, keďže tieto vozidlá tvoria 10 % vozového parku.

4.2.

Zvolený nástroj, teda nariadenie EÚ, je navyše najvhodnejší na zabezpečenie okamžitého rešpektovania prijatých ustanovení a na zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré by mohlo mať dôsledky pre vnútorný trh.

4.3.

Údaje o emisiách CO2 a o spotrebe paliva sa získavajú pomocou simulačného softvéru nazývaného VECTO (Vehicle Energy Consumption Calculation Tool – nástroj na výpočet energetickej spotreby vozidiel).

4.3.1.

K rozhodnutiu vyvinúť tento nástroj sa dospelo po zvážení iných možností skúšobných postupov vrátane testovania motora, testovania dynamometra podvozku a testov v kabíne v skutočnej dopravnej situácii pomocou prenosných systémov na meranie emisií (PEMS). Hlavné dôvody, prečo sa namiesto ostatných skúšobných postupov zvolila radšej simulácia, boli tieto:

1.

porovnateľnosť: výsledky skúšok pre rôzne typy ťažkých úžitkových vozidiel sú priamo porovnateľné;

2.

nákladová efektívnosť: vysoké náklady skúšobných zariadení oproti simulácii;

3.

schopnosť vysporiadať sa s vysokou variabilitou: výrobné série ťažkých úžitkových vozidiel sú veľmi malé, keďže vozidlá sa do značnej miery prispôsobujú požiadavkám koncových používateľov;

4.

reprodukovateľnosť: simulácia ponúka najvyššie skóre z hľadiska reprodukovateľnosti skúšok;

5.

presnosť: možno odhaliť malé úspory z optimalizácie jediného komponentu;

6.

komplexnosť: simuláciu možno použiť na optimalizáciu celkovej konfigurácie vozidla s cieľom dosiahnuť nižšiu spotrebu paliva, keďže táto konfigurácia zahŕňa všetky komponenty (kabínu, pneumatiky, motor, prevodovky atď.). Tento prístup sa potvrdil aj v rámci stratégie pre ťažké úžitkové vozidlá z roku 2014.

4.3.2.

Povinnosť spracovať a sprístupniť údaje získané prostredníctvom nástroja VECTO v prípade všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel umožňuje kupujúcim porovnať rôzne modely vozidiel, technológie v oblasti spotreby paliva a rôzne karosérie vozidiel – napr. žeriav, chladiarenský priestor – a porovnať rôzne kombinácie jednotlivých komponentov. Na rozdiel od automobilov sa rôzne modely ťažkých úžitkových vozidiel používajú veľmi rôznymi spôsobmi podľa ich karosérií, čo vedie k veľkým rozdielom v spotrebe paliva a v produkcii emisií CO2. Možnosťou porovnania sa navyše zvyšuje hospodárska súťaž medzi výrobcami vozidiel aj medzi výrobcami karosérií vozidiel.

4.3.3.

EHSV víta skutočnosť, že návrhom nariadenia sa uľahčuje monitorovanie a šírenie záznamov o emisiách CO2 novo evidovaných ťažkých úžitkových vozidiel v EÚ a zákazníkom – z ktorých väčšinu tvoria malé a stredné podniky (MSP) – sa poskytnú jasné informácie o spotrebe.

4.3.4.

EHSV si uvedomuje, že meranie emisií pri skutočnej jazde prostredníctvom prenosného systému na meranie emisií (PEMS) je vhodnejšie než meranie emisií pomocou dynamometra podvozku alebo, ako sa tu navrhuje, s použitím simulačného softvéru. Po úvodnom období a po zhodnotení skúseností so systémom VECTO by mala Komisia preskúmať, či sa dá uskutočniť testovanie emisií pri skutočnej jazde, a ak áno, akým spôsobom možno takéto testovanie vykonať.

4.4.

Počas posúdenia vplyvu Komisia testovala tri možnosti zberu a nahlasovania údajov agentúre EEA: 1. nahlasovanie vnútroštátnymi orgánmi; 2. nahlasovanie výrobcami ťažkých úžitkových vozidiel; a 3. kombinované nahlasovanie vnútroštátnymi orgánmi a výrobcami.

4.4.1.

EHSV víta voľbu tretej možnosti kombinovaného nahlasovania, ktorá sa uvádza v návrhu nariadenia, keďže sa ňou zabezpečuje digitálny tok informácií, čo znamená, že údaje sa zbierajú na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, a sú s ňou spojené len nízke administratívne náklady.

4.4.2.

EHSV s potešením konštatuje, že údaje, ktoré predkladajú Komisii príslušné vnútroštátne orgány a výrobcovia ťažkých úžitkových vozidiel, sú verejne prístupné. EHSV zároveň víta návrh, aby sa v záujme ochrany údajov a zabezpečenia hospodárskej súťaže nezverejňovalo identifikačné číslo vozidla (VIN), ani výrobné údaje týkajúce sa určitých dodávaných súčiastok (prevodovka, nápravy a pneumatiky).

4.5.

Podľa názoru EHSV by stálo za zváženie zaviesť v prípade ťažkých úžitkových vozidiel poplatky za používanie ciest na základe emisií CO2. Na to by bolo potrebné, aby sa údaje z centrálneho registra (identifikačné číslo vozidla a záznamy o emisiách CO2) prepojili s evidenčnými údajmi (tabuľka s číslom) a následne poskytli subjektom, ktoré spravujú poplatky za používanie ciest.

4.5.1.

EHSV pri viacerých príležitostiach (7) podporil zámer Komisie zaviesť na európskej úrovni jednotný systém poplatkov za používanie ciest, ktorý by sa zakladal na zásade „znečisťovateľ platí“. Verejne spravovaný jednotný systém poplatkov za používanie ciest by bol užitočný aj z hľadiska ochrany údajov.

4.6.

Komisia považuje svoj návrh nariadenia za nevyhnutný krok smerom k vykonávaniu a presadzovaniu budúcich noriem v oblasti emisií CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá. Systém monitorovania a nahlasovania je dôležitý najmä na posudzovanie súladu s takýmito budúcimi normami, ako je to už v prípade osobných automobilov a dodávkových vozidiel.

4.6.1.

V EÚ existujú záväzné limity CO2 pre osobné automobily od roku 2009 a v prípade dodávkových vozidiel od roku 2011. Na rozdiel od nich ťažké úžitkové vozidlá zatiaľ porovnateľným limitom CO2 nepodliehajú. V roku 2018 sa však očakáva legislatívny návrh Komisie, ktorým sa zavedú povinné limity CO2 aj pre tieto vozidlá.

4.6.2.

Na veľkých trhoch, ako sú USA, Kanada, Japonsko a Čína, sa v posledných rokoch zaviedli opatrenia v oblasti osvedčovania a palivovej úspornosti v podobe noriem spotreby paliva a/alebo emisných noriem s cieľom podporiť inovácie a rýchlo zlepšiť účinnosť vozidiel. Konkurencieschopnosť európskych výrobcov ťažkých úžitkových vozidiel preto závisí od plnenia týchto noriem.

4.7.

Je pravda, že trh v zásade vyvíja na výrobcov tlak, aby naďalej znižovali spotrebu paliva nákladných automobilov v EÚ: náklady na palivo totiž predstavujú zďaleka najväčšiu výdavkovú položku (okolo 30 %) v rámci štruktúry nákladov diaľkovej nákladnej dopravy. Dopravné spoločnosti ako nákupcovia ťažkých úžitkových vozidiel preto majú záujem o nákladné autá s čo najnižšou možnou spotrebou paliva.

4.7.1.

Na druhej strane zo skúseností vyplýva, že nezáväzné ciele a trhové sily samy osebe nestačia na významné zníženie spotreby paliva nových vozidiel a následne emisií CO2.

4.7.2.

V odvetví dopravy prevládajú MSP. Jedným z najväčších problémov, ktorým MSP čelia, sú ich ťažkosti s prístupom k financovaniu. Dopravné spoločnosti majú teda často problémy s financovaním vyššej kúpnej ceny palivovo úspornejších ťažkých úžitkových vozidiel.

4.7.3.

EHSV odporúča, aby sa Komisia pri stanovovaní potenciálnych limitov CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá zameriavala na vytvorenie rovnováhy medzi cieľmi, ktoré možno dosiahnuť v krátkodobom až strednodobom horizonte, a dlhodobým cieľom cestnej dopravy s nulovými emisiami. To znamená, že by sa mali podnecovať inovácie v rámci existujúcej technológie, no bez obmedzovania investícií do vozidiel s nulovými emisiami.

4.7.4.

V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že odporúčania, ktoré uviedol vo svojom stanovisku k záverečnej správe skupiny na vysokej úrovni CARS 21 (8), by sa mohli vzťahovať aj na ťažké úžitkové vozidlá. Medzi tieto odporúčania patrilo aj to, aby sa priemyselným výrobcom poskytol čas na úplné vyvinutie technológií potrebných na plnenie prísnejších požiadaviek tak, aby sa to nepremietlo do výrazného zvýšenia cien výrobkov, a tým aj do spomalenia rýchlosti obnovy vozového parku.

4.7.5.

V tejto súvislosti možno za pozitívny príklad predbežného vykonávania považovať nariadenie Spojených štátov amerických o nových ťažkých úžitkových vozidlách, nákladných ťahačoch, prípojných vozidlách a motoroch. V tomto prípade sa druhá fáza uplatňovania právnych predpisov bude vzťahovať na modely s rokmi výroby 2018 až 2027, pričom bude nadväzovať na normy úvodnej fázy 1, ktoré sa vzťahujú na modely s rokmi výroby 2014 až 2018.

4.8.

EHSV vyzdvihuje úlohu verejných investícií a regulácie v rámci znižovania emisií z cestnej dopravy vrátane tých, ktoré produkujú ťažké nákladné automobily.

4.8.1.

Jednou z možností do budúcnosti by mohol byť systém „elektrických diaľnic“ (e-highway), v ktorom by hybridné nákladné automobily boli poháňané z trolejového vedenia umiestneného na hlavných ťahoch nákladnej dopravy podobným spôsobom ako v súčasnosti pri električkách, vlakoch a trolejbusoch. Po pripojení na trolejové vedenie by nákladné vozidlá mohli fungovať naplno na elektrický pohon. Po odchode z elektrifikovaného jazdného pruhu by vozidlo poháňal vznetový motor alebo elektromotor napájaný z akumulátorov vozidla.

4.8.2.

Automatizované zoraďovanie nákladných vozidiel do konvoja má potenciál znížiť emisie CO2 o približne 10 %. Nákladné vozidlá idú tesne za sebou v stanovenej vzdialenosti, pričom používajú najmodernejšiu technológiu konektivity a systémy na podporu riadenia vozidla. Prvé vozidlo vedie celý konvoj. Ak toto zabrzdí, zabrzdia aj ostatné nákladné vozidlá v kolóne. Reakčný čas je v podstate jedna k jednej pre všetky nákladné vozidlá. Automatizované zoraďovanie do konvoja vedie k nižšej spotrebe paliva a vyššej bezpečnosti, ale mohlo by si vyžadovať zmeny právnych predpisov.

4.8.3.

Smernicou (EÚ) 2015/719 (9) sa napokon zaviedli nové zmeny právnych predpisov týkajúcich sa ťažkých úžitkových vozidiel, ktoré umožňujú, aby sa na európske cesty dostali vozidlá s aerodynamickejším dizajnom a s lepšou energetickou efektívnosťou a produkciou emisií. Tieto zmeny zahŕňajú odchýlky od celkovej maximálnej dĺžky ťažkých úžitkových vozidiel, ktoré umožňujú zdokonaliť existujúce nákladné vozidlá prostredníctvom zadných aerodynamických klapiek a vybaviť nové vozidlá týmito doplnkovými aerodynamickými prvkami, ako aj zaoblenejší a predĺžený dizajn kabíny. Výrobcovia prípojných vozidiel však hlásia problémy, ktoré majú pri uplatňovaní týchto nových právnych predpisov s orgánmi pre evidenciu.

4.9.

EHSV zdôrazňuje, že všetky regulačné opatrenia musia sprevádzať rozsiahlejšie politické opatrenia na zníženie dopytu po cestnej doprave vrátane dopravy ťažkých nákladov, a to zabezpečením prechodu na iné spôsoby dopravy (železnica, vnútrozemské vodné cesty atď.), ktoré produkujú menej emisií skleníkových plynov.

V Bruseli 18. októbra 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Kategórie vozidiel podľa definície v smernici 2007/46/ES naposledy zmenené nariadením (ES) č. 385/2009: M1, M2, N1 a N2 s referenčnou hmotnosťou viac než 2 610 kg, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007, všetky vozidlá kategórií M3 a N3 a vozidlá kategórií O3 a O4.

(2)  Závery Európskej rady z 24. októbra 2014, EUCO 169/14, bod 2.

(3)  FCCC/CP/2015/L.9/Rev.1.

(4)  COM(2015) 80 final.

(5)  COM(2016) 501 final.

(6)  Delgado, O., Rodríguez, F., Muncrief, R., Fuel efficiency technology in European heavy-duty vehicles: Baseline and potential for the 2020–2030 timeframe, Medzinárodná rada pre čistú dopravu (ICCT), Biela kniha ICCT, Berlín, júl 2017.

(7)  EESC-2017-02887 (pozri stranu 181 tohto úradného vestníka), EESC-2017-02888 (pozri stranu 188 tohto úradného vestníka), EESC-2017-03231 (pozri stranu 195 tohto úradného vestníka).

(8)  Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s.