31.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 34/5

STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 8. novembra 2017

k zmenám rámca Únie pre kapitálové požiadavky úverových inštitúcií a investičných spoločností

(CON/2017/46)

(2018/C 34/05)

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 2. februára 2017 žiadosť Rady Európskej únie a 20. februára 2017 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (1) (ďalej „navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách“).

ECB prijala 17. februára 2017 žiadosť Európskeho parlamentu a 20. februára 2017 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia dohľadu a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (2) (ďalej len „navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách a smernice o kapitálových požiadavkách obsahujú ustanovenia súvisiace s úlohami ECB, ktoré sa týkajú politiky prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v súlade s článkom 127 ods. 6 zmluvy, ako aj ustanovenia súvisiace s príspevkom ESCB k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako sa uvádza v článku 127 ods. 5 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

ECB podporuje reformný balík Komisie, ktorý sa týka bankového sektora a ktorý do právnych predpisov Únie zavedie významné prvky programu globálnej regulačnej reformy. Od návrhu Komisie sa očakáva, že výrazne posilní regulačnú architektúru, čím prispeje k zníženiu rizík v bankovom sektore. Takýto pokrok pri znížení rizík vytvorí podmienky na dosiahnutie súbežného a pretrvávajúceho pokroku, pokiaľ ide o rozdelenie rizík.

Toto stanovisko rieši otázky, ktoré sú pre ECB mimoriadne významné a ktoré sú rozdelené do dvoch častí: 1. zmeny existujúceho regulačného rámca a rámca dohľadu Únie a 2. implementácia medzinárodne dohodnutých noriem pre dohľad.

1. Zmeny existujúceho regulačného rámca a rámca dohľadu Únie

1.1. Zlepšenia piliera 2

1.1.1.

Cieľom navrhovaných zmien implementácie požiadaviek piliera 2 rámca Bazilej III (3) v smernici o kapitálových požiadavkách (4) (CRD) je dosiahnuť väčšiu konvergenciu v oblasti dohľadu v Únii jednoznačnejším vymedzením prvkov kapitálovej štruktúry a zavedením usmernenia k výške dodatočných vlastných zdrojov v rámci piliera 2 (pillar 2 guidance – P2G), ako aj výrazným sprísnením podmienok, na základe ktorých príslušné orgány môžu v tejto súvislosti vykonávať svoje právomoci v oblasti dohľadu.

1.1.2.

Hoci ECB vo všeobecnosti podporuje konvergenciu v oblasti dohľadu, návrh na vypracovanie regulačných technických predpisov o dodatočných požiadavkách na vlastné zdroje nepredstavuje primeraný nástroj na dosiahnutie tohto cieľa.

Po prvé, požiadavky piliera 2 sú špecifické pre každú inštitúciu, čo si vyžaduje, aby príslušné orgány používali úsudok pri výkone dohľadu. Len spoliehaním sa na regulačné technické predpisy Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) alebo ich použitím pre časti rizikových prvkov sa nedosiahne prístup špecifický pre každú inštitúciu a založený na riziku, ktorý by zohľadňoval rôznorodosť rizikových profilov daných inštitúcií, a v skutočnosti by to príslušným orgánom znemožnilo včas reagovať na vývoj v oblasti rizík a v príslušnom odvetví.

Po druhé, usmernenia EBA o spoločných postupoch a metodikách postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) (5) už poskytujú spoločný základ pre ustálené uplatňovanie SREP v Únii, čo umožňuje prijateľný stupeň úsudku pri výkone dohľadu a môžu byť doplnené používaním partnerských hodnotení EBA. V priebehu posledných rokov sa konvergencia značne zlepšila spolu s implementáciou týchto usmernení (6) a implementáciou metodiky SREP ECB, ktorá sa jednotne uplatňuje v rámci celého Jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) (7).

Vzhľadom na tento pozitívny vývoj ECB zastáva názor, že súčasný rámec je primeraný a že jednotný trh bude i naďalej z hľadiska konvergencie ťažiť z existujúcich nástrojov, ktoré môžu byť prípadne doplnené o ďalšie využívanie partnerských preskúmaní EBA.

1.1.3.

Okrem toho navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách udeľujú úverovým inštitúciám, a nie orgánom dohľadu, právomoc za určitých podmienok rozhodnúť o zložení vlastných zdrojov držaných s cieľom splniť požiadavky piliera 2 a vylučujú možnosť stanovenia požiadaviek piliera 2 tak, aby boli splnené v plnom rozsahu pomocou vlastného kapitálu Tier 1. Podľa názoru ECB by si orgány dohľadu mali ponechať právomoc určovať požiadavku týkajúcu sa zloženia dodatočných vlastných zdrojov a vyžadovať, aby požiadavky na dodatočné vlastné zdroje boli splnené iba pomocou vlastného kapitálu Tier 1. Z prudenciálneho hľadiska banková kríza a najnovšie udalosti na trhu ukázali, že napríklad s nástrojmi dodatočného kapitálu Tier 1 môžu byť spojené značné problémy, keďže schopnosť týchto nástrojov absorbovať straty nie je taká ako v prípade vlastného kapitálu Tier 1 a náklady na tieto nástroje by ešte viac ohrozili ziskovosť úverových inštitúcií. Okrem toho, odkedy ECB prevzala úlohy v oblasti prudenciálneho dohľadu, postupovala v praxi tak, že vyžadovala splnenie požiadaviek piliera 2 pomocou vlastného kapitálu Tier 1. Povinnosťou spĺňať vankúše iba pomocou vlastného kapitálu Tier 1 legislatívne orgány Únie stanovili, že uprednostňujú najkvalitnejší kapitál. Zmena v postupoch by viedla k nižšej predvídateľnosti pre úverové inštitúcie a k nerovnakým podmienkam.

1.1.4.

Zatiaľ čo zavedenie spoločného základu pre stanovenie usmernenia k výške vlastných zdrojov bude pomáhať pri konzistentnej implementácii takéhoto usmernenia v celej Únii, ECB zastáva názor, že z navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách by mala jasnejšie vyplývať potreba flexibility pri stanovení P2G. Predovšetkým by sa mal zohľadniť vzťah medzi prahovou hodnotou stresového testu a stanovením P2G. Keďže stresové testy v oblasti dohľadu slúžia ako východiskový bod pre stanovenie P2G, navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách by v súlade s najlepšími súčasnými medzinárodnými postupmi mali tiež príslušným orgánom umožniť uplatnenie pevnej prahovej hodnoty pri stresových testoch v prípade všetkých úverových inštitúcií, ktorá môže byť nižšia ako celkové kapitálové požiadavky SREP (total SREP capital requirements – TSCR). Flexibilita pri využívaní pevnej prahovej hodnoty by mala byť k dispozícii natrvalo. Okrem toho by sa využívanie TSCR malo prispôsobiť metodike používanej v stresovom teste. Používanie prahovej hodnoty pre TSCR pri nepriaznivom scenári si napríklad vyžaduje uplatnenie prístupu dynamickej súvahy. Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách by mali tiež zahŕňať ustanovenie o preskúmaní v lehote troch rokov.

1.1.5.

Okrem toho by sa mali ďalej objasniť spôsob, ako sa vzájomne ovplyvňujú P2G a požiadavky na kombinovaný vankúš. Malo by sa najmä zabrániť možným rozporom s cieľom proticyklického kapitálového vankúša. To vyžaduje vypustenie odkazu na riešenie „cyklických hospodárskych fluktuácií“ ako cieľa P2G. Okrem toho, aj keď by sa malo zabrániť akémukoľvek prekrývaniu medzi P2G a požiadavkami piliera 2, navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách musia objasniť, že ak stresový test identifikuje dodatočné druhy kreditných rizík v hypotetickej situácii, a tie sú súčasťou požiadaviek piliera 2, majú príslušné orgány možnosť uplatňovať opatrenia zamerané na riešenie takýchto rizík v P2G.

1.1.6.

Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách obmedzujú právomoci príslušných orgánov vyžadovať od úverových inštitúcií, aby im poskytli doplňujúce alebo častejšie informácie. Hoci ECB plne podporuje základný cieľ predísť duplicite pri predkladaní správ a znížiť náklady na vykazovanie, možnosť požadovať jednorazové podrobné údaje je nevyhnutná na riadne posúdenie rizikových profilov úverových inštitúcií, okrem iného na účely SREP. Tieto riziká sa ťažko v plnej miere zachytávajú vopred prostredníctvom harmonizovaného vykazovania, najmä kvôli spôsobu, akým sa rozvíjajú činnosti a riziká úverových inštitúcií. Okrem toho, príslušné orgány budú musieť vždy zhromažďovať dodatočné podrobné údaje s cieľom primerane posúdiť silné a slabé stránky úverových inštitúcií v súvislosti so špecifickými rizikami alebo triedami aktív, napr. v súvislosti s nesplácanými úvermi. ECB preto zastáva názor, že tieto obmedzenie by sa z navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách mali vypustiť.

1.1.7.

Príslušným orgánom by malo byť umožnené ukladať požiadavky na vlastné zdroje, ak úrokové riziko predstavuje podstatný zdroj obáv a nie iba vtedy, ak riziká presahujú určitú vopred stanovenú prahovú hodnotu. Mandátu navrhovaný pre EBA, ktorý spočíva v špecifikácii určitých pojmov na účely preskúmania expozície úverových inštitúcií voči úrokovému riziku vyplývajúcemu z činností mimo obchodnej knihy, navyše ponúka vyčerpávajúci zoznam okolností, za ktorých sa vyžadujú opatrenia dohľadu v dôsledku možných zmien úrokových sadzieb (8). ECB zastáva názor, že príslušné orgány by mali mať väčšiu flexibilitu pri ukladaní opatrení dohľadu.

1.1.8.

Podľa navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách sú príslušné orgány povinné poradiť sa s orgánmi pre riešenie krízových situácií pred prijatím akejkoľvek dodatočnej kapitálovej požiadavky (9). Hoci ECB podporuje cieľ dosiahnuť účinnú koordináciu s orgánmi pre riešenie krízových situácií, návrh na formálnu konzultáciu s orgánmi pre riešenie krízových situácií pred stanovením dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje alebo pred poskytnutím usmernenia, ako sa uvádza v smernici o kapitálových požiadavkách, by v praxi predstavoval zbytočnú záťaž a bol by zbytočne formalistický, bez zlepšenia podstaty súčasných mechanizmov. Okrem toho, existujúce memorandum o porozumení medzi ECB a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (10), ktoré bolo po prvýkrát implementované v súvislosti s vypracovaním rozhodnutí SREP 2016, už zabezpečuje účinnú spoluprácu. Berúc do úvahy nezáväznú povahu kapitálového usmernenia, rozhodnutie uložiť takéto usmernenie by malo zostať mimo rámca spoločných rozhodnutí a malo by podliehať iba výmene informácií medzi členmi kolégia.

1.2. Vzájomné pôsobenie mikroprudenciálnych a makroprudenciálnych právomocí

ECB vo všeobecnosti podporuje odstránenie piliera 2 ako nástroja zo súboru makroprudenciálnych nástrojov, ale zdôrazňuje svoj názor, že odstránenie požiadaviek piliera 2 by nemalo viesť k tomu, že orgány nebudú mať dostatočné nástroje na vykonávanie svojho mandátu a dosiahnutie cieľov svojej politiky (11). Preto ECB podporuje navrhované vypustenie požiadaviek piliera 2 zo súboru makroprudenciálnych nástrojov iba pod podmienkou, že uvedený súbor nástrojov bude rozšírený a funkčný. Funkčný a účinný makroprudenciálny rámec je osobitne dôležitý v menovej únii, v ktorej sú potrebné makroprudenciálne politiky na odstraňovanie nerovnováh jednotlivých krajín alebo jednotlivých sektorov, čím zohráva kľúčovú doplňujúcu úlohu pri riešení rôznorodosti vo finančných a obchodných cykloch v jednotlivých členských štátoch, a tým pomáha zachovávať integritu jednotného trhu a chrániť finančnú stabilitu. Revidovaný rámec by sa zároveň mal vyhnúť podpore rozhodnutí o vyčlenení prostriedkov na určitý účel, ktoré by mohli zvýšiť riziko fragmentácie trhu a brániť konsolidácii bankového systému.

Zo všeobecnejšieho hľadiska ECB zdôrazňuje dôležitosť dôkladného makroprudenciálneho preskúmania, ako to uviedla vo svojom príspevku ku konzultácii Európskej komisie k prehodnoteniu rámca Únie pre makroprudenciálnu politiku. Pokiaľ ide o zlepšenie funkčnej účinnosti makroprudenciálneho rámca, prednostne sa minimálne vyžadujú tieto úpravy súčasného rámca. Po prvé mala by sa vypustiť existujúca hierarchia postupnosti mechanizmu aktivácie (tzv. pecking order). Táto hierarchia poskytuje nepriaznivé stimuly, pokiaľ ide o výber nástrojov, a vedie k uprednostňovaniu nečinnosti. Po druhé rôzne postupy oznamovania a aktivácie pre makroprudenciálne opatrenia by mali byť zjednotené, zjednodušené a harmonizované. To by okrem iného znamenalo zavedenie jednotného a zjednodušeného postupu aktivácie pre používanie makroprudenciálnych nástrojov ustanovených v článku 458 nariadenia o kapitálových požiadavkách (12) (CRR) a harmonizáciu postupov aktivácie pre rôzne kapitálové vankúše takým spôsobom, ktorý umožňuje makroprudenciálnym orgánom konať účinne, efektívne a včas. V tejto súvislosti by sa mali tiež zvážiť zmeny pravidiel týkajúcich sa vankúša iných systémovo významných inštitúcií a vankúša na krytie systémového rizika, aby sa objasnil účel týchto vankúšov, čím by sa odstránilo prekrývanie a zvýšila účinnosť ich použitia dotknutými orgánmi. Po tretie postup stanovený v článku 136 ods. 3 smernice o kapitálových požiadavkách by mal byť zjednotený spôsobom, ktorý každému určenému orgánu umožní posúdiť primeranú mieru proticyklického kapitálového vankúša štvrťročne, pričom mieru nastaví alebo znovu nastaví, iba ak nastane zmena v intenzite cyklických systémových rizík. V tejto súvislosti by sa postupy oznamovania miery proticyklického vankúša mali zmeniť s cieľom požadovať od určených orgánov členských štátov zúčastňujúcich sa na jednotnom mechanizme dohľadu, aby informácie uvedené v článku 136 ods. 7 písm. a) až g) smernice o kapitálových požiadavkách oznamovali aj ECB. ECB v neposlednom rade považuje za mimoriadne dôležité, aby bol rámec makroprudenciálnej politiky pravidelne revidovaný, berúc do úvahy vývoj v analytickom rámci, ako aj praktické skúsenosti s vykonávaním príslušnej politiky. V tejto súvislosti by sa mala zaviesť doložka o komplexnom preskúmaní makroprudenciálneho rámca počas nasledujúcich troch rokov, vrátane rozsahu a primeranosti súboru nástrojov.

1.3. Cezhraničná výnimka pre prudenciálne požiadavky

1.3.1.

ECB vo všeobecnosti podporuje zavedenie možnosti pre príslušný orgán udeliť výnimku z uplatňovania prudenciálnych požiadaviek na individuálnom základe dcérskej spoločnosti, ktorej ústredie sa nachádza v inom členskom štáte než ústredie jej materskej spoločnosti, čo je v súlade so zriadením Jednotného mechanizmu dohľadu a založením bankovej únie.

1.3.2.

Dodatočné prudenciálne záruky a technické úpravy by mohli riešiť prípadné obavy o finančnú stabilitu, ktoré vyplývajú z uplatňovania tohto mechanizmu výnimiek na bankovú úniu, ktorá sa stále dokončuje. Najmä by sa mohli zaviesť tieto dve dodatočné podmienky na to, aby mohli dcérske spoločnosti výnimku využiť: a) dcérske spoločnosti oprávnené na udelenie výnimky nesmú samy osebe presiahnuť určitú prahovú hodnotu, napr. prahové hodnoty významnosti stanovené v nariadení o jednotnom mechanizme dohľadu; a b) na výnimku by sa malo uplatňovať dolné ohraničenie 75 %, t. j. minimálna požiadavka na vlastné zdroje sa môže znížiť najviac z 8 % na 6 % celkovej hodnoty rizikovej expozície. V tejto súvislosti by záruka bola potrebná iba v súvislosti s časťou požiadaviek na vlastné zdroje, na ktorú sa vzťahuje skutočná výnimka. ECB ďalej odporúča, aby boli tieto podmienky preskúmané 3 roky po tom, ako nadobudli účinnosť a mala by sa zohľadniť najmä skutočnosť, či by sa dolné ohraničenie malo ešte viac znížiť vzhľadom na vývoj bankovej únie.

1.3.3.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách by mali navyše upraviť, že záruka materskej spoločnosti voči dcérskej spoločnosti sa musí riadne zohľadniť v prudenciálnych požiadavkách pre kreditné riziko uplatniteľných pre materskú spoločnosť. Materská spoločnosť by najmä mala mať 100 % hlasovacích práv v dcérskej spoločnosti.

1.3.4.

Mali by sa tiež zaviesť primerané prechodné opatrenia, ktorými sa vykonávajú cezhraničné výnimky z kapitálových požiadaviek, berúc do úvahy plánovaný budúci vývoj bankovej únie načrtnutý v dokumente Komisie s názvom Oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o dobudovaní bankovej únie (13) (ďalej len „oznámenie o dobudovaní bankovej únie“).

1.4. Implementácia medzinárodného štandardu finančného výkazníctva 9 (IFRS 9)

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách stanovujú prechodné obdobie pre rezervy pri očakávaných úverových stratách podľa IFRS 9 (14) s cieľom zmierniť vplyv IFRS 9 na regulačný vlastný kapitál Tier 1 úverových inštitúcií (15). ECB odporúča, aby sa prechodné opatrenia pre IFRS 9 začali uplatňovať od 1. januára 2018 s postupným lineárnym zavádzaním (16). V tejto súvislosti sa predsedníctvo Rady nabáda, aby zrýchlene schválilo právne predpisy, ktorými sa vykonávajú prechodné opatrenia pre IFRS 9.

Okrem toho by bolo vhodnejšie uplatniť postupné zavedenie iba na počiatočné zníženie vlastného kapitálu Tier 1 (statický prístup) k 1. januáru 2018, a nie na výšky očakávaných strát vypočítané podľa IFRS 9 k dátumu vykazovania v prechodnom období (dynamický prístup), keďže tento posledný uvedený prístup by v skutočnosti spôsobil omeškania pri uplatňovaní IFRS 9 v plnom rozsahu (17).

Aby sa predišlo dvojitému započítaniu súm doplnených do vlastného kapitálu Tier 1, ECB odporúča počas prechodného obdobia vykonať úpravy všetkých častí nariadenia o kapitálových požiadavkách, ktoré predpokladajú zníženie vlastného kapitálu Tier 1, to znamená úpravy súm doplnených do kapitálu Tier 2, súm neodpočítaných z odložených daňových pohľadávok a úpravy týkajúce sa zníženia hodnôt expozícií v prípade štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko, ukazovateľa finančnej páky a rámca veľkej majetkovej angažovanosti.

Prechodné opatrenia by mali byť povinné pre všetky inštitúcie; v opačnom prípade inštitúcie, ktoré sa rozhodnú ich neuplatniť, by mohli naviesť ostatné inštitúcie na predčasné plnenie požiadaviek, čo by bolo v rozpore so samotným cieľom poskytnúť viac času na prispôsobenie sa počiatočnému zníženiu vlastného kapitálu Tier 1 pri prechode na IFRS 9.

1.5. Dodatočné odpočty a úpravy vlastného kapitálu Tier 1

ECB víta vysvetlenie Komisie ohľadom oblasti pôsobnosti článku 104 ods. 1 písm. d) smernice o kapitálových požiadavkách a článku 16 ods. 2 písm. d) nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu, ako je uvedené v Správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o jednotnom mechanizme dohľadu zriadenom v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2013 (ďalej len „správa o jednotnom mechanizme dohľadu“) (18), a najmä potvrdenie, že príslušné orgány môžu vyžadovať od úverovej inštitúcie, aby použila osobitné úpravy (odpočty, filtre alebo podobné opatrenia) pri výpočte vlastných zdrojov, ak nie je postup účtovania uplatňovaný úverovou inštitúciou považovaný z hľadiska dohľadu za obozretný. ECB sa domnieva, že v záujme zabezpečenia právnej istoty by sa takéto vysvetlenie malo zahrnúť priamo do smernice o kapitálových požiadavkách.

1.6. Materská spoločnosť v EÚ na medzistupni

ECB víta požiadavku založiť materské spoločnosti v EÚ na medzistupni, čo platí pre bankové skupiny z tretích krajín s dvoma alebo viacerými inštitúciami založenými v Únii za predpokladu, že sú splnené určité kritériá alebo prekročené prahové hodnoty (19), keďže to orgánu konsolidovaného dohľadu umožní hodnotiť riziká a finančné hospodárenie celej bankovej skupiny v Únii a uplatniť prudenciálne požiadavky na konsolidovanom základe.

V prípade niektorých aspektov navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách sa však vyžaduje ďalšie vysvetlenie, aby sa zabránilo regulatórnej arbitráži. Po prvé požiadavka by mala platiť pre úverové inštitúcie, ako aj pobočky z tretích krajín (to znamená aj v prípadoch, keď sa činnosti skupiny z tretích krajín v Únii výlučne alebo čiastočne vykonávajú prostredníctvom pobočiek). Po druhé po založení materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni, by sa malo vyžadovať, aby existujúce pobočky rovnakej bankovej skupiny z tretích krajín, ktoré prekračujú určitú prahovú hodnotu, boli opätovne založené ako pobočky úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v Únii, s cieľom zabrániť vzniku príležitostí na regulatórnu arbitráž, keďže dohľad nad pobočkami z tretích krajín nie je harmonizovaný. Z dlhodobého hľadiska je tiež dôležité harmonizovať regulačný rámec a rámec dohľadu pre pobočky z tretích krajín v Únii. Po tretie bez ohľadu na to, či je materská spoločnosť v EÚ na medzistupni založená ako finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo ako úverová inštitúcia, je potrebné zabezpečiť, aby rámec na určenie dohľadu na konsolidovanom základe neviedol k výsledku, ktorý nie je primeraný, a ktorý by mohol ohroziť vykonávanie efektívneho a účinného dohľadu zo strany príslušných orgánov, ktoré vykonávajú dohľad nad subjektmi patriacimi do skupiny z tretích krajín na individuálnom základe. V dôsledku toho, ak je materská spoločnosť v EÚ na medzistupni založená ako úverová inštitúcia a s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky, by sa malo zvážiť zavedenie kritéria podobného tomu, ktoré je ustanovené v článku 111 ods. 5 smernice o kapitálových požiadavkách, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje na finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti. Okrem toho by sa mal objasniť rozsah pôsobnosti a postup spojený s uplatňovaním článku 111 ods. 5 smernice o kapitálových požiadavkách. Po štvrté v prípade rozporu medzi právnymi predpismi tretej krajiny a požiadavkou na jedinú materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni, čo by mohlo zabrániť alebo nadmieru skomplikovať dodržiavanie požiadavky týkajúcej sa materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni, by sa mala zvážiť možnosť udeliť výnimku, ktorá by príslušným orgánom umožnila vo výnimočných prípadoch a na základe voľnej úvahy povoliť zriadenie dvoch samostatných materských spoločností v EÚ na medzistupni (alebo umožniť oddelenie určitých podnikov od jedinej materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni). V takom prípade by sa prahová hodnota pre požiadavku na materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni mala uplatňovať na úrovni celej skupiny z tretích krajín skôr, než sa vykoná voľná úvaha, aby uplatnenie takejto voľnej úvahy neviedlo k obídeniu prahových hodnôt uplatniteľných na požiadavku založenia materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni, ako je ustanovené v navrhovaných zmenách smernice o kapitálových požiadavkách.

1.7. Proporcionalita pri predkladaní správ

Pokiaľ ide o povinnosti predkladania správ pre menšie inštitúcie, ECB vo všeobecnosti podporuje primeraný prístup. V niektorých prípadoch by sa na menšie inštitúcie mali vzťahovať zjednodušené požiadavky na predkladanie správ podľa veľkosti, zložitosti a rizikovosti týchto inštitúcií.

Navrhované zníženie frekvencie predkladania správ regulačným orgánom (20) malými úverovými inštitúciami bráni príslušným orgánom, aby nad týmito úverovými inštitúciami vykonávali primeraný dohľad (21). Regulačné správy sú veľmi dôležité, keďže sú jedným z hlavných zdrojov informácií pre nepretržitý dohľad nad menšími inštitúciami. Dostupnosť vhodných informácií umožňuje príslušným orgánom upraviť intenzitu opatrení orgánov dohľadu v súvislosti s týmito inštitúciami. Okrem toho, hoci by zníženie frekvencie predkladania správ znížilo náklady menších úverových inštitúcií na dodržiavanie predpisov z hľadiska ľudských zdrojov, je nepravdepodobné, že by to bolo menej zaťažujúce z hľadiska informačných technológií, keďže v každom prípade by tieto menšie inštitúcie museli mať k dispozícii vhodné informačné systémy a väčšina týchto nákladov už vznikla.

Namiesto zníženia frekvencie predkladania správ regulačným orgánom ECB navrhuje možnosť zmeniť rozsah informácií, ktoré sa majú predkladať menším inštitúciám po tom, ako EBA posúdi finančný vplyv vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 680/2014 (22) v zmysle nákladov na dodržiavanie predpisov a výhod súvisiacich s dohľadom (23).

Konzistentné uplatňovanie zásady proporcionality by sa malo systematickejšie uznať v celom nariadení o kapitálových požiadavkách. Mali by sa určiť prípady, v ktorých by primeranejší prístup mohol znížiť náklady na dodržiavanie predpisov bez ohrozenia režimu prudenciálneho dohľadu. Tiež by sa mohol stanoviť primeranejší prístup, najmä v oblasti vnútornej správy, režimu odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, odmeňovania a zverejňovania.

1.8. Automatické obmedzenia rozdeľovania výnosov

Pokiaľ ide o navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách týkajúce sa maximálnej rozdeliteľnej sumy (MRS), ECB víta objasnenie v súvislosti s kapitálovou štruktúrou. ECB navyše navrhuje, aby všetky predbežné alebo koncoročné zisky, ktoré ešte neboli zahrnuté do vlastného kapitálu Tier 1 (bez už vyplatených výnosov), a nie len zisky, ktoré boli dosiahnuté po poslednom rozdelení, boli zahrnuté do MRS. Zamerať sa na najnovšie rozdelenie alebo platbu obmedzuje zisky, ktoré možno použiť na výpočet MRS. Úverové inštitúcie majú často rôzne dátumy prijímania rozhodnutí pre výplatu kupónov, dividend a bonusov. Čím častejšie úverová inštitúcia prijme rozhodnutia o rozdelení výnosov alebo ich vyplatí, o to viac sa skráti časové obdobie, počas ktorého dochádza k vytvoreniu ziskov, a teda je nižšia výška ziskov, ktoré možno použiť na výpočet MRS. Toto obmedzenie nie je odôvodnené, ak predbežné alebo koncoročné zisky, ktoré boli dosiahnuté, a ešte neboli zahrnuté do vlastného kapitálu Tier 1, sú vyššie ako rozdelené výnosy.

1.9. Kreditné riziko a kreditné riziko protistrany

1.9.1.

Hoci legislatíva na úrovni 2 komplexne objasnila modelovanie vo vzťahu ku kreditnému, trhovému a operačnému riziku, takéto špecifikácie stále chýbajú, pokiaľ ide o kreditné riziko protistrany. ECB odporúča zmeniť nariadenie o kapitálových požiadavkách s cieľom požadovať, aby EBA vypracoval regulačné technické predpisy so špecifickými kritériami posudzovania pre metódu interných modelov (IMM) a pre pokročilú metódu na výpočet rizika úpravy ocenenia pohľadávok (A-CVA). Tieto regulačné technické predpisy by mali podrobnejšie vymedziť hodnotenie závažnosti zmien a rozšírení modelov pre IMM, ako aj pre A-CVA. V neposlednom rade by sa malo doplniť ustanovenie, ktoré by od úverových inštitúcií vyžadovalo, aby od príslušných orgánov získali povolenie na uplatnenie prístupu A-CVA.

1.9.2.

Úverové inštitúcie, ktoré už zaviedli IMM, ju nepoužívajú výlučne, ale spolu s ostatnými (neinternými) metódami na výpočet niektorých z ich expozícií. To vyvoláva obavy z toho, že mnoho úverových inštitúcií nemusí byť schopných spĺňať požiadavku, že IMM nemožno uplatňovať v kombinácii s ostatnými metódami. Preto by sa nariadenie o kapitálových požiadavkách malo zmeniť, aby úverovým inštitúciám umožnilo získať povolenie na stále čiastočné používanie IMM pre kreditné riziko protistrany, ako im je to umožnené v prípade ostatných typov rizík.

1.9.3.

Okrem toho by sa súčasné pravidlá nariadenia o kapitálových požiadavkách na určenie parametra splatnosti mali rozšíriť na pokrytie expozícií vyplývajúcich z derivátových transakcií a z transakcií financovania cenných papierov a na pokrytie transakcií s neurčitou splatnosťou.

1.9.4.

Vymedzenie delty na účely dohľadu, ktorú navrhuje Komisia pre nový štandardizovaný prístup pre merania expozícií voči kreditnému riziku, by malo byť v súlade s matematicky správnymi normami Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS).

1.10. Zaobchádzanie s finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami

1.10.1.

ECB podporuje harmonizáciu a posilnenie dohľadu nad finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami. Je dôležité, aby opatrenia konsolidovaného dohľadu mohli byť priamo zamerané na materskú spoločnosť bankovej skupiny, bez ohľadu na to, či ide o inštitúciu alebo holdingovú spoločnosť. V tejto súvislosti je hlavným cieľom dohľadu zabezpečiť, aby materská spoločnosť riadila a koordinovala svoje dcérske spoločnosti spôsobom, ktorý účinne posilňuje konsolidovaný dohľad. Vo všeobecnosti by mal nový režim umožniť náležité zohľadnenie osobitných charakteristík finančnej holdingovej spoločnosti a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a ich úlohy v rámci skupiny, s cieľom zabrániť nadmerným prekážkam pre fungovanie skupiny.

1.10.2.

Bolo by vhodné zlepšiť alebo objasniť niektoré aspekty navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách a nariadenia o kapitálových požiadavkách. Napríklad je potrebné objasniť, akým spôsobom navrhované zmeny týkajúce sa schválenia finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností ovplyvňujú existujúce pravidlá dohľadu nad kvalifikovanými podielmi. Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách a nariadenia o kapitálových požiadavkách navyše neuvádzajú dostatočne jasne, ktoré zo súčasných ustanovení odkazujúcich na úverovú inštitúciu by sa na účely konsolidovaného dohľadu mali chápať ako odkazy na finančnú holdingovú spoločnosť a zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť. Okrem toho sa tiež vyžaduje ďalšia špecifikácia v súvislosti s prebiehajúcimi opatreniami dohľadu, ktoré orgán dohľadu na konsolidovanom základe môže uplatniť na finančnú holdingovú spoločnosť a zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

1.10.3.

Navyše je potrebné zvážiť vplyv navrhovaných zmien v článku 111 smernice o kapitálových požiadavkách. Zvláštnu obavu vyvoláva skutočnosť, že orgán dohľadu na konsolidovanom základe by sa mohol nachádzať v inej jurisdikcii, akou je jurisdikcia finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. V takom prípade by orgán dohľadu na konsolidovanom základe musel zabezpečiť, aby konsolidované požiadavky spĺňala finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť usadená v inom členskom štáte. Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách by mali obsahovať ustanovenia, ktoré podrobnejšie vymedzia, ako v tomto prípade uskutočňovať účinnú cezhraničnú spoluprácu.

1.10.4.

Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách by tiež mali obsahovať ustanovenia, ktoré upravia zaobchádzanie s existujúcimi finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, na ktoré sa tieto ustanovenia vzťahujú.

1.11. Dohľad nad veľkými cezhraničnými investičnými spoločnosťami

Veľké a zložité investičné spoločnosti podobné bankám, ktoré poskytujú investičné služby, ktoré majú vplyv na ich súvahu, najmä tie s cezhraničnými operáciami, môžu predstavovať zvýšené riziká pre finančnú stabilitu, ako aj zvýšené riziko nepriaznivých účinkov na iné banky. ECB zastáva názor, že je potrebné zvážiť konsolidovaný a individuálny dohľad nad veľkými cezhraničnými investičnými spoločnosťami v Únii, ktoré sú podobné bankám, s cieľom zabezpečiť, aby obozretné a jednotné normy pre dohľad zodpovedali rizikám, ktoré tieto spoločnosti predstavujú. Jednou z možností by mohla byť zmena nariadenia a smernice o kapitálových požiadavkách s cieľom zabezpečiť, aby sa veľké cezhraničné investičné spoločnosti považovali za úverové inštitúcie (24). To by sa týkalo investičných spoločností, ktoré často vykonávajú činnosti podobné bankovým činnostiam, ktoré vykonávajú tiež banky. Pre investičné spoločnosti, ktoré nespadajú do tejto kategórie, by malo byť zachované súčasné odlišné zaobchádzanie zohľadnené vo vnútroštátnej úprave.

1.12. Vnútroštátne právomoci

1.12.1.

Nariadenie o JMD poveruje ECB osobitnými úlohami, ktoré sa týkajú prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, s cieľom prispieť k bezpečnosti a zdravému fungovaniu úverových inštitúcií a stabilite finančného systému. Tieto úlohy sa vykonávajú s plným ohľadom na jednotu a integritu vnútorného trhu a rovnaké zaobchádzanie s úverovými inštitúciami a s cieľom predchádzať regulatórnej arbitráži (25). ECB je na tento účel povinná uplatňovať celé príslušné právo Únie a v prípade, keď sa toto právo Únie skladá zo smerníc, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú (26), najmä smernicu o kapitálových požiadavkách a smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (27)(BRRD). Niektoré právomoci v oblasti dohľadu však nie sú osobitne uvedené v práve Únie a rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch vytvárajú asymetrie v právomociach ECB v oblasti dohľadu v zúčastnených členských štátoch.

1.12.2.

V tejto súvislosti ECB už preskúmala oblasť pôsobnosti a rozsah súčasných právomocí v oblasti dohľadu a stanovila prístup na zabezpečenie jednotného výkladu svojich právomocí. Napriek tomuto objasneniu právomocí ECB by zakotvenie týchto existujúcich právomocí v oblasti dohľadu vo forme spoločného právneho základu v práve Únie, vyvolalo potrebu ich transpozície a napomohlo pri objasnení výkladu, či určitá právomoc priznaná na základe vnútroštátneho práva je súčasťou osobitnej úlohy, ktorou bola ECB poverená. Prostredníctvom harmonizácie právomocí príslušných orgánov v oblasti dohľadu sa tiež podporili rovnaké podmienky v bankovom dohľade Únie. Aby sa to dosiahlo a s cieľom predísť právnej neistote v súvislosti s priamymi právomocami ECB v oblasti dohľadu a zabezpečiť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu v bankovej únii, by právo Únie malo obsahovať jasný odkaz na dodatočné právomoci v oblasti dohľadu vo viacerých oblastiach. Tieto oblasti súvisia predovšetkým s akvizíciami v tretích krajinách, fúziami, prevodmi aktív a ďalšími strategickými rozhodnutiami, zmenami stanov úverových inštitúcií a dohodami akcionárov týchto inštitúcií o výkone hlasovacích práv, poskytovaním úveru spriazneným stranám, externým zabezpečovaním činností úverovými inštitúciami, právomocami, pokiaľ ide o externých audítorov v oblasti dohľadu a dodatočnými právomocami týkajúcimi sa udeľovania povolenia na výkon činnosti úverových inštitúcií.

1.13. Posúdenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a osoby zastávajúce kľúčové funkcie

1.13.1.

Smernica o kapitálových požiadavkách v súčasnosti nestanovuje požiadavky pre postupy, ktoré majú používať príslušné orgány pri posudzovaní členov svojich riadiacich orgánov. V dôsledku toho sa vnútroštátne postupy značne odlišujú, pokiaľ ide o trvanie posúdenia, lehoty, a či sa posúdenie vykonáva pred vymenovaním do funkcie alebo hneď po ňom. ECB odporúča zmeniť právo Únie s cieľom ďalej harmonizovať postupy pre posúdenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti.

1.13.2.

Osoby zastávajúce kľúčové funkcie majú výrazný vplyv na každodenné riadenie úverových inštitúcií a ich celkovú riadiacu štruktúru. ECB odporúča, aby sa právo Únie zmenilo, s cieľom vymedziť osoby zastávajúce kľúčové funkcie a objasniť vymedzenie vrcholového manažmentu. Okrem toho, s cieľom harmonizovať vnútroštátne prístupy, by sa malo zaviesť ustanovenie o právomociach príslušných orgánov týkajúcich sa posúdenia osôb zastávajúcich kľúčové funkcie vo významných inštitúciách.

1.14. Výmena informácií

Súčasný rámec Únie uvádza iba málo osobitných odkazov na potrebu spolupráce medzi príslušnými orgánmi zodpovednými za prudenciálny dohľad a orgánmi poverenými bojom proti praniu špinavých peňazí (28). Neexistujú ani výslovné ustanovenia upravujúce spoluprácu medzi príslušnými orgánmi zodpovednými za prudenciálny dohľad a orgánmi zodpovednými za uplatňovanie pravidiel o štrukturálnom oddelení. ECB navrhuje, aby sa ustanovenia smernice o kapitálových požiadavkách týkajúce sa výmeny dôverných informácií zmenili tak, aby sa v nich výslovne stanovila povinnosť spolupráce s týmito ostatnými orgánmi.

1.15. Režim v oblasti vynucovania a sankcií

Zoznam porušení, za ktoré sa podľa smernice o kapitálových požiadavkách ukladajú sankcie, nezahŕňa niektoré závažné porušenia, t. j. tie, ktoré sa týkajú kapitálových požiadaviek piliera 1, vnútroštátnych predpisov v oblasti dohľadu a rozhodnutí vydaných príslušným orgánom, povinnosti podať žiadosť o udelenie predchádzajúceho povolenia a oznamovacích povinností voči príslušnému orgánu. Členské štáty majú preto voľnosť pri rozhodovaní, či príslušným orgánom udelia právomoc ukladať v takýchto prípadoch správne sankcie. Tento prístup môže viesť k nesúladu medzi členskými štátmi a môže narušiť účinné vynucovanie prudenciálnych požiadaviek. Aby sa tomu zabránilo, ECB navrhuje rozšíriť zoznam porušení, za ktoré sa ukladajú sankcie.

1.16. Možnosti a právomoci

1.16.1.

Existencia vnútroštátnych možností a právomocí v oblasti prudenciálnej regulácie bráni možnosti vypracovať na úrovni Únie jednotný súbor pravidiel a zvyšuje mieru zložitosti a nákladov, a zároveň poskytuje príležitosti na regulatórnu arbitráž. Predovšetkým možnosti členských štátov bránia účinnému fungovaniu JMD, ktorý musí zohľadniť rôzne právne úpravy a postupy v zúčastnených členských štátoch. Súbežné a rozdielne uplatňovanie týchto možností vedie k regulačnej spleti, ktorá môže narušiť plynulé fungovanie dohľadu ECB v zúčastnených členských štátoch a v súvislosti s expozíciami týkajúcimi sa tretích krajín.

1.16.2.

Tieto rozdiely môžu mať v niektorých prípadoch vplyv na právomoci v oblasti dohľadu. Preto tieto nevhodné možnosti a právomoci, ktoré nie sú odôvodnené z prudenciálneho hľadiska, by sa mali priamo harmonizovať prostredníctvom právnych predpisov úrovne 1. Podobne by sa malo vyhnúť zavedeniu nových možností a právomocí, ako je to napríklad v navrhovaných zmenách nariadenia o kapitálových požiadavkách v oblasti kapitálových investícií do fondov.

1.17. Požiadavky na vlastné zdroje pre expozície voči centrálnym protistranám (CCP)

ECB podporuje, aby sa v navrhovaných zmenách nariadenia o kapitálových požiadavkách zaviedlo vopred stanovené obdobie platnosti výnimky, pokiaľ ide o požiadavky na vlastné zdroje pre expozície voči CCP. Toto vopred stanovené obdobie platnosti výnimky by inštitúciám umožnilo považovať za CCP centrálnu protistranu z tretej krajiny, ktorá požiadala o uznanie v súlade s článkom 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (29). Takéto obdobie platnosti výnimky je dôležité s cieľom poskytnúť inštitúciám právnu istotu v súvislosti so zaobchádzaním s ich expozíciami v relevantnom časovom horizonte. ECB sa napriek tomu domnieva, že udelenie maximálneho obdobia platnosti výnimky v dĺžke piatich rokov po predložení žiadosti o uznanie (ak Komisia ešte neprijala vykonávací akt), by sa mohlo považovať za neúmerné vzhľadom na potenciálne dôsledky na finančnú stabilitu vyplývajúce z expozícií voči neuznaným centrálnym protistranám z tretích krajín. ECB preto navrhuje zavedenie kratšieho časového obdobia platnosti výnimky pre expozície voči centrálnym protistranám z tretích krajín, ktoré ešte neboli uznané podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

2. Implementácia medzinárodne dohodnutých noriem pre dohľad

ECB víta implementáciu medzinárodne dohodnutých noriem pre dohľad v práve Únie. Vzhľadom na vzájomnú previazanosť globálneho finančného systému sú globálne normy nevyhnutné na zabezpečenie porovnateľnosti a rovnakých podmienok.

2.1. Ukazovateľ finančnej páky

2.1.1.

ECB podporuje zavedenie požiadavky na ukazovateľ finančnej páky v práve Únie a jej kalibráciu na úrovni 3 %, čo je v súlade s normami BCBS a odporúčaniami EBA (30). ECB odporúča, aby sa pri podrobnej implementácii noriem týkajúcich sa ukazovateľa finančnej páky v Únii náležite zohľadnili výsledky prebiehajúcich medzinárodných diskusií, najmä v rámci BCBS, ako aj akýkoľvek ďalší vývoji na medzinárodnej úrovni.

2.1.2.

Navrhovaná zmena nariadenia o kapitálových požiadavkách ruší existujúce vlastné uváženie príslušných orgánov pri vyňatí akýchkoľvek vnútroskupinových expozícií, ktoré už boli vyňaté z rizikových váh a expozícií, ktoré vyplývajú z postúpenia regulovaných vkladov, z veľkosti expozície ukazovateľa finančnej páky (31), a namiesto toho zavádza automatické výnimky pre tieto expozície (32). ECB sa domnieva, že úverovým inštitúciám by sa malo povoliť vylúčiť tieto expozície z ukazovateľa finančnej páky, iba ak to vopred schválil príslušný orgán na základe posúdenia príslušných rizík súvisiacich s finančnou pákou, ako je to v prípade v súčasnosti platných právnych predpisov Únie. V súvislosti s významnými inštitúciami v rámci JMD je posúdenie založené na dokumente Všeobecné zásady ECB týkajúce sa možností a právomocí ustanovených v práve Únie (33).

2.1.3.

Ak má byť vyňatie z expozícií vyplývajúcich zo štátom podporovaných exportných úverov (34) zachované, malo by byť obmedzené na nevyhnutnú mieru, a to vzhľadom na potreby celej Únie a nie na základe vnútroštátnych preferencií, pretože predstavuje odchýlenie od noriem BCBS. Automatické vyňatie z expozícií, ktoré vyplýva z podporných úverov z merania expozície (35) sa tiež odchyľuje od noriem BCBS a je v rozpore so základnou logikou ukazovateľa finančnej páky ako opatrenia, ktoré nie je založené na riziku. Táto automatická výnimka navyše nie je v súlade s odporúčaniami EBA a bráni efektívnemu porovnávaniu ukazovateľov finančnej páky na trhu. Napokon znenie viacerých výnimiek, ktoré je často nejasné, pokiaľ ide o podmienky, ktoré sa majú splniť, môže viesť inštitúcie k rôznym výkladom výnimiek, a môže spôsobiť, že výnimky sa budú uplatňovať širšie a nebudú zamerané na veľmi špecifické prípady.

2.1.4.

ECB podporuje zavedenie prirážky k ukazovateľu finančnej páky predovšetkým pre globálne systémovo dôležité inštitúcie (G-SII), ktoré by malo vychádzať z medzinárodných noriem týkajúcich sa návrhu a kalibrácie takýchto požiadaviek, hneď ako budú dokončené. Dodatočné požiadavky na globálne systémovo dôležité inštitúcie by mali odrážať ich systémový význam a poskytnúť dodatočnú schopnosť absorbovať straty, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie dodatočnej ochrany pred ich možným zlyhaním.

2.1.5.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách tiež ustanovujú kompenzáciu počiatočnej marže v prípade derivátnych expozícií súvisiacich so zúčtovaním klientov, čo tiež predstavuje odchýlenie od noriem BCBS. Zaobchádzanie s počiatočnou maržou pre tieto transakcie je citlivá téma, ktorá sa v súčasnosti preskúmava na medzinárodnej úrovni. Zavedenie v Únii by malo zodpovedať záverom tohto preskúmania po jeho dokončení (36).

2.1.6.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách zachovávajú súčasný prístup k výpočtu ukazovateľa finančnej páky na základe súvahy ku koncu štvrťroka (37). ECB odporúča preskúmať toto ustanovenie vzhľadom na prebiehajúcu medzinárodnú diskusiu, pokiaľ ide o referenčné obdobie pre výpočet ukazovateľa finančnej páky.

2.1.7.

Otázka ako zaobchádzať s rezervami centrálnych bánk na účely výpočtu expozície ukazovateľa finančnej páky je ďalšou citlivou témou, ktorá je v súčasnosti preskúmavaná na medzinárodnej úrovni. Implementácia ukazovateľa finančnej páky podľa práva Únie by mala zohľadniť závery tohto preskúmania po jeho dokončení.

2.1.8.

ECB súhlasí s odporúčaniami EBA, že na CCP by sa nemali vzťahovať požiadavky na ukazovateľ finančnej páky, aj keď tieto subjekty majú bankovú licenciu v niektorých členských štátoch. Vyňatie týchto CCP z požiadavky na ukazovateľ finančnej páky je opodstatnené osobitnými zárukami, ktoré vo vzťahu k CCP stanovuje nariadenie (EÚ) č. 648/2012 a skutočnosťou, že záväzky CCP, ako napríklad marže držané vo forme vkladov, sú akumulované predovšetkým na účely riadenia rizík, a nie na financovanie investičných aktivít.

2.2. Ukazovateľ čistého stabilného financovania (NSFR)

2.2.1.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách sa odchyľujú od noriem BCBS, pokiaľ ide o zaobchádzanie s vysokokvalitnými likvidnými aktívami úrovne 1 tým, že uplatňujú koeficient požadovaného stabilného financovania (RSF) vo výške 0 %, a nie koeficient vo výške 5 % (38). ECB navrhuje, aby sa požiadavka na stabilné financovanie zachovala pre vysokokvalitné likvidné aktíva úrovne 1 (s výnimkou peňažných prostriedkov a rezerv uložených v centrálnych bankách, ktoré by mali podliehať koeficientu RSF vo výške 0 %), keďže na takéto aktíva sa vzťahuje určité cenové riziko v časovom horizonte jedného roka, dokonca aj v prípade neexistencie stresového scenára. Uplatnenie rovnakého zaobchádzania ako v prípade ukazovateľa krytia likvidity nie je primerané vzhľadom na rôzne časové rámce oboch noriem.

2.2.2.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách sa tiež odchyľujú od noriem BCBS, pokiaľ ide o zaobchádzanie s rizikom budúceho financovania v derivátových zmluvách (39). ECB víta mandát udelený EBA informovať Komisiu o možnosti prijať opatrenie citlivejšie na riziko (40), keďže normy BCBS nie sú dostatočne citlivé na riziko (41). Navrhované prechodné opatrenia však obsahujú určité koncepčné nedostatky, ktoré vytvárajú príležitosti na regulatórnu arbitráž, a ich vplyv na úverové inštitúcie ešte nebol posúdený. Z tohto dôvodu, až kým sa neobjaví primeraná metodika, ECB navrhuje, aby bol prechodný režim zosúladený s normami BCBS.

2.2.3.

Pokiaľ ide o zaobchádzanie so zabezpečenými transakciami požičiavania, navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách uplatňujú na zabezpečené a nezabezpečené transakcie s finančnými protistranami so zostávajúcou splatnosťou menej ako šesť mesiacov koeficient RSF, ktorý je nižší ako ten, ktorý ustanovujú normy BCBS (42). Malo by sa uskutočniť holistické preskúmanie faktorov uplatňovaných na všetky zabezpečené transakcie zahrnutých do NSFR, založené na hĺbkovej analýze, s cieľom stanoviť, či faktory pre konkrétnu zábezpeku a splatnosť sú riadne nastavené. Až do vykonania uvedeného preskúmania ECB navrhuje, aby sa uplatnili koeficienty RSF ustanovené na základe noriem BCBS.

2.2.4.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách zahŕňajú výnimku z požiadavky NSFR pre aktíva a pasíva priamo spojené s krytými dlhopismi, ktoré sú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (43), a pre dlhopisy s možnosťou predĺžiť lehotu splatnosti (soft bullet) alebo podmienené dlhopisy so splatnosťou typu pass through, ktoré spĺňajú určité kritériá spúšťajúce splatnosť (44). ECB podporuje odporúčanie EBA, že by sa mali vyňať iba štruktúry krytých dlhopisov so splatnosťou typu pass through, keďže nepredstavujú žiadne riziko financovania pre vydávajúcu banku (45). ECB naopak navrhuje nevyňať z NSFR ostatné kryté dlhopisy, keďže tieto dlhopisy, podobne ako ostatné dlhodobé pasíva, predstavujú významné riziká financovania, ktoré nie sú zmiernené ich štrukturálnymi vlastnosťami. Vzhľadom na význam krytých dlhopisov pri financovaní bánk faktické vyňatie väčšiny nesplatených krytých dlhopisov vedie k významnému oslabeniu prudenciálnych noriem.

2.3. Hĺbkové preskúmanie obchodnej knihy

2.3.1.

ECB víta návrh na implementáciu novej normy BCBS do práva Únie, ktorá sa týka trhového rizika a ktorá vznikla v nadväznosti na hĺbkový prieskum obchodnej knihy (FRTB) (46). ECB odporúča, aby boli pri podrobnej implementácii normy BCBS v Únii, najmä pri vhodných prechodných opatreniach, náležite zohľadnené výsledky prebiehajúcej medzinárodnej diskusie, najmä v rámci BCBS, ako aj ďalší vývoj na medzinárodnej úrovni. Navyše v súčasnosti predpokladané dvojročné obdobie implementácie nemusí byť pre inštitúcie dostatočné na preukázanie, že spĺňajú modelové požiadavky, a pre orgány dohľadu na riadne preskúmanie a schválenie modelov pre trhové riziko. Je to tak vzhľadom na skutočnosť, že technická špecifikácia viacerých významných aspektov prístupu interných modelov bude upravená v regulačných technických predpisoch, ktoré budú k dispozícii až dlho po nadobudnutí účinnosti navrhovaných zmien nariadenia o kapitálových požiadavkách. Z tohto dôvodu by bolo vhodné predĺžiť obdobie implementácie.

2.3.2.

Navrhovaný prechodný režim, ktorý zavádza významnú úpravu kapitálových požiadaviek smerom nadol (o 35 %) podľa hĺbkového prieskumu obchodnej knihy počas obdobia troch rokov, vyvoláva obavy, pretože by mohol viesť k nastaveniu kapitálových požiadaviek na trhové riziko na úroveň, ktorá je výrazne pod súčasnými úrovňami pre niektoré inštitúcie. Hoci prechodné obdobie môže prispieť k zmierneniu vplyvu na kapitálové požiadavky úverových inštitúcií, ECB navrhuje, aby sa prechodná úprava postupne ukončila podľa vopred stanoveného kalendára a aby sa uplatňovala súčasne s minimálnou úrovňou, ktorá kapitálových požiadavkám na trhové riziko zabráni klesnúť pod súčasnú úroveň.

Pokiaľ ide o dodatočné zmeny rámca trhového rizika s cieľom dosiahnuť väčšiu proporcionalitu, ECB považuje navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách, ktoré inštitúciám s obchodnými knihami s menším rozsahom umožňujú používať zjednodušené prístupy, za vhodný doplnok za predpokladu, že prahové hodnoty pre uplatňovanie sa ponechajú na úrovniach stanovených v návrhu. Navrhovaný zjednodušený štandardizovaný prístup by však mal byť dostatočne citlivý na riziko a mal by viesť ku kapitálovým požiadavkám, ktoré sú primerané v porovnaní s novými prístupmi uplatniteľnými na väčšie úverové inštitúcie. Preto by budúce revízie nariadenia o kapitálových požiadavkách mali zohľadniť relevantné zmeny na úrovni BCBS.

2.3.3.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách nezahŕňajú priamo v právnych predpisoch úrovne 1 niektoré kľúčové prvky noriem BCBS, ako napríklad špecifikáciu testovania prideľovania ziskov a strát, a ponechávajú ich na budúce delegované právne predpisy. ECB navrhuje, aby boli tieto prvky zahrnuté priamo v nariadení o kapitálových požiadavkách s výnimkou niektorých technických špecifikácií, ktoré by sa mali implementovať v technických predpisoch.

2.3.4.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách udeľujú úverovým inštitúciám značnú mieru voľnosti, ktorá môže viesť k závažným rozdielom v postupoch v oblasti dohľadu a v modelovaní rizika. Aby sa tomu zabránilo, ECB navrhuje zahrnúť do nariadenia o kapitálových požiadavkách obmedzenia modelovania stanovené v rámci hĺbkového prieskumu obchodnej knihy na základe porovnávacích štúdií.

2.3.5.

Na rozdiel od noriem BCBS, navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách umožňujú, aby si úverové inštitúcie bez akýchkoľvek obmedzení vybrali, pre ktoré obchodné útvary požadujú schválenie interných modelov, a pre ktoré obchodné útvary budú naďalej uplatňovať štandardizovaný prístup. S cieľom zabrániť regulatórnej arbitráži by príslušné orgány mali mať možnosť v závislosti od prístupu zvoleného úverovými inštitúciami pre porovnateľné obchodné útvary rozhodnúť, ktoré obchodné útvary by podľa ich názoru mali patriť do oblasti pôsobnosti prístupu interných modelov.

Pozmeňujúce návrhy ECB na zmenu navrhovaných zmien nariadenia o kapitálových požiadavkách a smernice o kapitálových požiadavkách sú spolu s ich odôvodnením uvedené v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument nebol prijatý Radou guvernérov. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webovom sídle ECB.

Vo Frankfurte nad Mohanom 8. novembra 2017

Prezident ECB

Mario DRAGHI

(1) COM(2016) 850 final.

(2) COM(2016) 854 final.

(3) K dispozícii na webovom sídle Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) www.bis.org.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(5) Pozri usmernenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo EBA/GL/2014/13 z 19. decembra 2014 o spoločných postupoch a metodikách postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP).

(6) Pozri správu EBA Report on the convergence of supervisory practices (EBA-Op-2016-11), 14. júl 2016, dostupnú na webovom sídle EBA na www.eba.europa.eu.

(7) Podľa článku 4 ods. 1 písm. f) nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63) (nariadenia o JMD) ECB vykonáva preskúmania v rámci dohľadu a na tento účel vymedzila spoločnú metodiku SREP, pozri najmä Príručku o bankovom dohľade, ktorú ECB uverejnila v novembri 2014, dostupnú na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu. V dôsledku toho výrazne vzrástla konzistentnosť dodatočných požiadaviek uložených významným úverovým inštitúciám. Predovšetkým vo vzťahu k významným úverovým inštitúciám v rámci JMD sa korelácia medzi celkovým skóre SREP a kapitálovými požiadavkami zvýšila z 26 % pred rokom 2014 na 76 % v roku 2014 (pozri stranu 44 dokumentu SSM SREP Metodická príručka SREP, verzia 2016, k dispozícii na webovom sídle bankového dohľade ECB www.bankingsupervision.europa.eu).

(8) Pozri navrhovaný nový článok 98 ods. 5a) smernice o kapitálových požiadavkách.

(9) Pozri navrhovaný nový článok 104c smernice o kapitálových požiadavkách.

(10) Memorandum o porozumení medzi Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií a Európskou centrálnou bankou z 22. decembra 2015 v súvislosti so spoluprácou a výmenou informácií, dostupné na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(11) Pozri dokument ECB contribution to the European Commission’s consultation on the review of the EU macroprudential policy framework z 12. decembra 2016, dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(13) COM(2017) 592 final.

(14) Pozri finančné nástroje zaradené do IFRS 9 (2014) Rady pre medzinárodné účtovné štandardy, dostupné na webovom sídle www.ifrs.org.

(15) Pozri navrhovaný nový článok 473a smernice o kapitálových požiadavkách.

(16) V súlade s navrhovaným odsekom 96A dokumentu Bazilej III pozri „BCBS Standards: Regulatory Treatment of accounting provisions – interim approach and transitional arrangements“, marec 2017, dostupné na webovom sídle BIS www.bis.org. Na základe tohto odseku sa percentá pre každý rok určujú na rovnomernom základe.

(17) Pozri navrhovaný nový článok 473a smernice o kapitálových požiadavkách.

(18) COM(2017) 591 final.

(19) Pozri navrhovaný nový článok 21b smernice o kapitálových požiadavkách.

(20) Pozri navrhované nové články 99 ods. 4, 101 ods. 5, 394 ods. 3 a 430 ods. 1 smernice o kapitálových požiadavkách.

(21) Tento návrh by mal vplyv na približne 80 % zo všetkých menej významných inštitúcií.

(22) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).

(23) Pozri navrhovaný nový článok 99 ods. 7 smernice o kapitálových požiadavkách.

(24) Pozri oznámenie o dobudovaní bankovej únie, s. 19 a správu o jednotnom mechanizme dohľadu, s. 8.

(25) Pozri článok 1 ods. 1 nariadenia o JMD.

(26) Pozri článok 4 ods. 3 nariadenia o JMD.

(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(28) Smernica o kapitálových požiadavkách, ani smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73), neobsahujú osobitné ustanovenia o spolupráci takéhoto druhu.

(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(30) Správa EBA Report on the leverage ratio requirements under Article 511 of the CRR (č. EBA-Op-2016-13), 3. August 2016, dostupná na webovom sídle EBA na www.eba.europa.eu.

(31) Pozri navrhovaný nový článok 429a ods. 1 písm. j) smernice o kapitálových požiadavkách.

(32) Pozri navrhovaný nový článok 429a smernice o kapitálových požiadavkách.

(33) Pozri Všeobecné zásady ECB týkajúce sa možností a právomocí ustanovených v práve Únie (konsolidované znenie), november 2016, dostupné na webovom sídle ECB o bankovom dohľade na www.bankingsupervision.europa.eu.

(34) Pozri navrhovaný nový článok 429a ods. 1 písm. f) nariadenia o kapitálových požiadavkách.

(35) Pozri navrhovaný nový článok 429a ods. 1 písm. e) nariadenia o kapitálových požiadavkách.

(36) Pozri konzultačný dokument BCBS Revisions to the Basel III leverage ratio framework, 25. apríl 2016, dostupné na webovom sídle BIS na www.bis.org.

(37) Pozri navrhovaný nový článok 429 ods. 2 nariadenia o kapitálových požiadavkách v spojení s článkom 14 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 680/2014.

(38) Pozri navrhovaný nový článok 428r ods. 1 písm. a) nariadenia o kapitálových požiadavkách a odsek 37 dokumentu Bazilejského výboru pre bankový dohľad Basel III: the net stable funding ratio, október 2014 (ďalej len „rámec pre ukazovateľ čistého stabilného financovania Bazilejského výboru pre bankový dohľad“), dostupné na webovom sídle BIS na www.bis.org.

(39) Pozri navrhovaný nový článok 428u ods. 2 a článok 428x ods. 2, 3 a 4 smernice o kapitálových požiadavkách.

(40) Pozri navrhovaný nový článok 510 ods. 4 a 5 smernice o kapitálových požiadavkách.

(41) Pozri dokument Eurosystem contribution to the European Commission’s DG FISMA consultation paper on further considerations for the implementation of the net stable funding ratio in the European Union, 14. september 2016.

(42) Pozri navrhovaný nový článok 428s písm. b) a článok 428u ods. 1 písm. a) a b) nariadenia o kapitálových požiadavkách a odseky 38 a 39b rámca NSFR Bazilejského výboru pre bankový dohľad.

(43) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(44) Pozri navrhovaný nový článok 428f ods. 2 písm. c) a d) smernice o kapitálových požiadavkách.

(45) Pozri odporúčanie 6 správy EBA Report on Net Stable Funding Requirements under Article 510 of the CRR (č. EBA-Op/2015/22) z 15. decembra 2015, dostupné na webovom sídle EBA na www.eba.europa.eu.

(46) Normy BCBS: Minimum capital requirements for market risk, január 2016, dostupné na webovom sídle BIS na www.bis.org.

31.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 34/17

STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 8. novembra 2017

k úpravám rámca Únie pre krízové riadenie

(CON/2017/47)

(2018/C 34/06)

Úvod a právny základ

ECB prijala 17. februára 2017 žiadosť Európskeho parlamentu a 20. februára 2017 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia dohľadu a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (3) (ďalej len „navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách“).

ECB prijala 2. februára 2017 žiadosť Rady Európskej únie a 20. februára 2017 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu úverových inštitúcií a investičných spoločností (4) (ďalej len „navrhované zmeny nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií“).

ECB prijala 20. februára 2017 žiadosti Rady Európskej únie a Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a ktorou sa mení smernica 98/26/ES, smernica 2002/47/ES, smernica 2012/30/EÚ, smernica 2011/35/EÚ, smernica 2005/56/ES, smernica 2004/25/ES a smernica 2007/36/ES (5) (ďalej len „navrhované zmeny smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk“) (ďalej spoločne len „navrhované zmeny nariadení a smerníc“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované zmeny nariadení a smerníc obsahujú ustanovenia súvisiace s úlohami ECB, ktoré sa týkajú politiky prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v súlade s článkom 127 ods. 6 zmluvy, ako aj ustanovenia súvisiace s príspevkom Európskeho systému centrálnych bánk k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako sa uvádza v článku 127 ods. 5 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

1. Implementácia normy týkajúcej sa celkovej kapacity na absorpciu strát (TLAC) v Únii

ECB víta navrhované zmeny nariadení a smerníc, ktorých cieľom je implementácia normy TLAC pre globálne systémovo dôležité inštitúcie (G-SII) usadené v Únii, ktorú pripravila Rada pre finančnú stabilitu (FSB) (6). Rozšírenie rozsahu pôsobnosti požiadaviek (TLAC) na ďalší súbor úverových inštitúcií, napr. na iné systémovo významné inštitúcie (O-SII), by mohlo spôsobiť problémy súvisiace s kalibráciou, keďže tieto inštitúcie majú veľmi rôznorodé profily. Ak sa však uvažuje o rozšírení rozsahu, jednou z možností by mohlo byť zahrnutie podsúboru O-SII, ktoré sa podobajú na G-SII veľkosťou, zložitosťou, obchodným modelom, vzájomnou prepojenosťou a systémovým významom, pokiaľ možno s nižšou minimálnou kalibráciou. To by umožnilo presnejšie zohľadnenie rozdielov v porovnaní s G-SII.

2. Zmeny týkajúce sa minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL)

2.1.

MREL je zložená z dvoch častí: výška absorpcie strát a výška rekapitalizácie. Navrhované zmeny smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (7) a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (8) poskytujú orgánu pre riešenie krízových situácií možnosť úpravy výšky rekapitalizácie v rámci MREL tak, aby primerane zohľadnil riziká vyplývajúce z obchodného modelu, modelu financovania ako aj celkového rizikového profilu (9). To umožňuje orgánu pre riešenie krízových situácií zohľadniť pravdepodobné zníženie výšky aktív a iný rizikový profil inštitúcie po uplatnení nástrojov na riešenie krízových situácií, ako aj upraviť výšku rekapitalizácie vzhľadom na novú nižšiu bilančnú sumu.

ECB navyše zastáva názor, že orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať možnosť upraviť po konzultácii s príslušným orgánom výšku rekapitalizácie v rámci MREL smerom nahor s cieľom zabezpečiť „bezpečnostnú rezervu“. Táto malá rezerva zabezpečí, aby skupina a subjekty vzniknuté pri riešení krízových situácií mali dostatočné zdroje na krytie dodatočných neočakávaných strát a nepredpokladaných nákladov, ktoré môžu vzniknúť počas riešenia krízovej situácie a ktoré môžu napr. vyplynúť z konečného výsledku ocenenia alebo môžu súvisieť s nákladmi spojenými s implementáciou plánu reorganizácie obchodnej činnosti. Výška takejto bezpečnostnej rezervy by sa mala stanoviť v závislosti od konkrétneho prípadu a od plánu riešenia krízovej situácie pre dotknutú úverovú inštitúciu.

2.2.

Navrhované zmeny smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií umožnia orgánu pre riešenie krízových situácií poskytnúť subjektu usmernenia, aby držal vlastné zdroje a oprávnené záväzky nad rámec MREL za účelom pokrytia prípadných dodatočných strát subjektu a za účelom zabezpečenia dôvery trhu v prípade riešenia krízových situácií (10). ECB odporúča, aby boli navrhované usmernenia pre MREL odstránené, keďže zväčšujú zložitosť rámca bez poskytnutia jednoznačných výhod. Po prvé usmernenia pre MREL môžu zvýšiť celkovú kalibráciu MREL, keďže trh môže tieto usmernenia považovať za požiadavku, ktorú je potrebné vždy dodržať. Právomoc orgánu pre riešenie krízových situácií zmeniť usmernenia pre MREL pri ich sústavnom porušovaní na záväznú požiadavku MREL (11) môže posilniť vnímanie zo strany trhu, že usmernenia pre MREL v podstate prispievajú k zvyšovaniu požiadavky MREL. Po druhé usmernenia pre MREL nie sú potrebné za účelom dosiahnutia súladu s požiadavkou MREL, keďže požiadavka na kombinovaný vankúš už predstavuje ďalšiu vrstvu nad rámec požiadavky MREL v návrhu Komisie. Po tretie usmernenia pre MREL nemožno odôvodniť zámerom vyhnúť sa obmedzeniam týkajúcim sa automatickej maximálnej rozdeliteľnej sumy, keďže nesplnenie požiadaviek na kombinovaný vankúš, ktoré predstavujú ďalšiu vrstvu nad rámec MREL, by v žiadnom prípade nemalo viesť k okamžitému automatickému obmedzeniu rozdeľovania (12). Po štvrté usmernenia pre MREL sa nejavia ako nevyhnutné na zvýšenie flexibility orgánu pre riešenie krízových situácií, keďže požiadavka MREL sa môže v prípade potreby tiež upraviť, napríklad zohľadnením navrhovanej bezpečnostnej rezervy.

2.3.

Podľa navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách (13) (14) úverové inštitúcie nesplnia požiadavku na kombinovaný vankúš, ak nemajú dostatočné vlastné zdroje a oprávnené záväzky na súčasné splnenie požiadavky na kombinovaný vankúš, kapitálových požiadaviek a MREL. Keďže požiadavka na kombinovaný vankúš predstavuje ďalšiu vrstvu nad rámec MREL (15) (prvý scenár), ako aj nad rámec kapitálových požiadaviek (16) (druhý scenár), musia sa právomoci umožňujúce riešiť porušenie požiadaviek na vankúše upraviť v závislosti od danej situácie. Kým orgán pre riešenie krízových situácií má dobré postavenie na požadovanie plánu na obnovenie súladu s MREL v prípade prvého scenára, príslušný orgán by mal konať v súlade so smernicou o kapitálových požiadavkách v prípade druhého scenára.

2.4.

Postup na riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešeniu krízovej situácie vzhľadom na porušenie vankúšov, ktoré sú ďalšou vrstvou nad rámec MREL (17), by sa mal upraviť tak, aby zahŕňal konzultáciu s príslušným orgánom, ako je to už ustanovené v súvislosti s inými prekážkami. Orgány pre riešenie krízových situácií by navyše mali mať väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o lehoty, aby mala úverová inštitúcia v prípade potreby dostatok času na vypracovanie najvhodnejšej stratégie pre riešenie porušenia požiadaviek na vankúše. ECB tiež víta návrh Komisie, ktorý umožňuje orgánu pre riešenie krízových situácií v rámci opatrení na riešenie prekážok brániacich riešeniu krízovej situácie požadovať od inštitúcie, aby zmenila profil splatnosti nástrojov MREL (18).

2.5.

ECB odporúča, aby navrhované zmeny smernice o ozdravení a riešení krízových situácií a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií zahŕňali úpravu, podľa ktorej by mali orgány pre riešenie krízových situácií úlohu monitorovať úrovne dostupných nástrojov spôsobilých na účely MREL a samotný pomer MREL, a to pri zohľadnení všetkých odpočtov. Podobne by sa malo upraviť, že orgány pre riešenie krízových situácií majú tiež úlohu monitorovať súlad s MREL a informovať príslušný orgán o porušeniach a iných udalostiach, ktoré by mohli mať vplyv na schopnosť úverovej inštitúcie splniť MREL alebo usmernenia pre MREL.

2.6.

V prípade porušenia MREL a súčasného porušenia kapitálových požiadaviek by mal príslušný orgán najprv riešiť porušenie kapitálových požiadaviek prijatím príslušných opatrení, t. j. opatrení dohľadu alebo použitia právomocí včasnej intervencie po porade s orgánom pre riešenie krízových situácií. Táto konzultácia by mala byť krátka, aby sa zabezpečila pohotová reakcia na porušenie kapitálových požiadaviek. Orgán pre riešenie krízových situácií musí navyše pri výkone svojej právomoci riešiť porušenie MREL zohľadniť opatrenia prijaté príslušným orgánom.

2.7.

Podľa navrhovaných zmien nariadenia o kapitálových požiadavkách (19) je na predčasné splatenie oprávnených záväzkov potrebný predchádzajúci súhlas, aby sa zabránilo erózii záväzkov schopných záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal byť zodpovedný za poskytnutie takéhoto súhlasu, keďže je zodpovedný aj za stanovenie MREL a určenie hodnoty a kvality nástrojov, ktoré budú potrebné pre uprednostňovanú stratégiu riešenia krízových situácií (20).

Orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať povinnosť poradiť sa s príslušným orgánom v tých prípadoch, kedy úverová inštitúcia konvertuje oprávnené záväzky MREL na nástroje vlastných zdrojov, aby zabezpečila súlad s kapitálovými požiadavkami, keďže schválenie takéhoto opatrenia môže byť potrebné na zachovanie kapitálovej pozície inštitúcie umožňujúcej pokračovanie v jej činnosti. Zmeny by mali tiež upraviť, že na nástroje oprávnených záväzkov so zostatkovou splatnosťou menej ako jeden rok sa tiež vzťahuje táto požiadavka na predchádzajúci súhlas, ak subjekt alebo skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nespĺňajú príslušnú MREL.

2.8.

ECB považuje za užitočné navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách, ktoré ustanovujú, že obmedzenia týkajúce sa maximálnej rozdeliteľnej sumy sa neuplatňujú automaticky v prípadoch, keď je dôvodom nesplnenia požiadavky na kombinovaný vankúš neschopnosť inštitúcie nahradiť záväzky, ktoré už nespĺňajú kritériá oprávnenosti alebo splatnosti týkajúce sa MREL (21). Táto výnimka by sa mala rozšíriť tak, aby zahŕňala situáciu, keď inštitúcia nesplní požiadavku na kombinovaný vankúš, ktorá predstavuje ďalšiu vrstvu nad rámec požiadavky MREL (22), pretože sa u nej znížili vlastné zdroje, ale nenastalo nesplnenie požiadavky na kombinovaný vankúš, ktorá predstavuje ďalšiu vrstvu nad rámec kapitálových požiadaviek. V takejto situácii môže mať úverová inštitúcia stále relatívne vysokú úroveň vlastných zdrojov, čo by pri samostatnom posúdení bez ohľadu na MREL postačovalo na splnenie požiadaviek na vlastné zdroje a požiadavky na kombinovaný vankúš.

2.9.

ECB odporúča, aby navrhovaná výnimka z uplatňovania obmedzení týkajúcich sa maximálnej rozdeliteľnej sumy nebola obmedzená na obdobie šiestich mesiacov, keďže akékoľvek automatické uplatnenie obmedzení týkajúcich sa maximálnej rozdeliteľnej sumy v takýchto prípadoch môže ešte viac zvýšiť napätie na trhoch financovania, ak je potrebné emitovať nový kapitál alebo dlhové nástroje (23). Táto výnimka by mala platiť počas obdobia dvanástich mesiacov, čo poskytne dodatočný čas pre inštitúciu, aby vydala nástroje spôsobilé na účely MREL. Toto je obzvlášť dôležité, keďže nástroje MREL majú vo všeobecnosti kratšiu lehotu splatnosti ako nástroje vlastných zdrojov, a preto sú s nimi spojené väčšie riziká refinancovania, k čomu môže dôjsť v čase budúceho napätia na trhoch financovania.

2.10.

Z hľadiska finančnej stability nie sú žiaduce krížovo držané záväzky MREL medzi úverovými inštitúciami. Za účelom zabránenia dvojitému započítaniu a obmedzenia účinkov nákazy by sa mali na všetky držané externé záväzky MREL, t. j. vydané subjektom mimo skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, uplatniť pravidlá odpočítavania bez ohľadu na druh úverovej inštitúcie, teda nielen na G-SII. Rovnaká metóda, ako sa navrhuje pre G-SII by sa mala uplatňovať na všetky úverové inštitúcie, t. j. odpočítanie sa vykoná z oprávnených záväzkov MREL a z vlastných zdrojov na základe príslušného postupu odpočítania. Vo všeobecnosti by mali byť ďalšie aspekty pravidiel odpočítavania v súlade s tým, čo sa schválilo na medzinárodnej úrovni pre TLAC, t. j. v norme TLAC Rady pre finančnú stabilitu a v rámci Bazilej III (24), vrátane bankových skupín s viac ako jedným subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, a skupinou, ktorej krízová situácia sa rieši.

2.11.

Z hľadiska finančnej stability by mohlo dôjsť k zníženiu riešiteľnosti krízových situácií, ak by boli nové „neuprednostňované“ nadriadené dlhové nástroje, ako aj podriadené dlhové nástroje v držbe retailových investorov. Preto by sa malo zvážiť zavedenie jasných a ľahko zrozumiteľných požiadaviek na poskytovanie informácií a iných záruk, ktoré by zvýšili povedomie investorov o rizikách spojených s takýmito nástrojmi. Zároveň by sa mohlo zvážiť zavedenie požiadavky na minimálnu jednotkovú nominálnu hodnotu pre každý nástroj vo výške 100 000, - EUR. To by zvýšilo hraničnú hodnotu investícií, čo by tiež zvýšilo povedomie investorov, a tým by sa obmedzili priame retailové investície. V súvislosti s týmito otázkami by sa mal vytvoriť spoločný rámec na úrovni Únie, aby sa zamedzilo prijímaniu protichodných prístupov v jednotlivých členských štátoch, čo by viedlo k fragmentácii v rámci trhu Únie pre tieto nástroje (25).

2.12.

Je potrebné jasnejšie upraviť zaobchádzanie so skupinami, ktorých krízová situácia sa má riešiť s použitím prístupu riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch. Po prvé, vymedzenie pojmu „skupina, ktorej krízová situácia sa rieši“, by nemalo zahŕňať dcérske spoločnosti v tretích krajinách, ktoré predstavujú samotné vstupné body, keďže sa budú v prípade riešenia krízovej situácie posudzovať samostatne (26). Po druhé by zmeny mali jasne upraviť, že na úrovni subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, je potrebné dosiahnuť súlad s MREL na konsolidovanom základe na úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši (27). Po tretie, navrhované pravidlá pre odpočty od oprávnených záväzkov, ktoré platia pre skupiny, ktorých krízová situácia sa má riešiť s použitím prístupu riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch (28), by mali v plnom rozsahu zohľadňovať normu TLAC, pokiaľ ide o povolené úpravy a zložky vzorca.

3. Prechodné opatrenia týkajúce sa MREL

3.1.

Jedným z kľúčových faktorov pri uplatňovaní MREL špecifickej pre určitý subjekt je stanovenie primeraného prechodného obdobia. Potenciálne veľké výpadky v plnení MREL, ktoré sa môžu vyskytnúť pri zavádzaní nových harmonizovaných úrovní, by mohli pre niektoré úverové inštitúcie predstavovať výrazné problémy z hľadiska včasného splnenia týchto požiadaviek za súčasných makroekonomických podmienok. ECB preto navrhuje zavedenie primeraného minimálneho prechodného obdobia pre všetky úverové inštitúcie, pričom toto obdobie by nemalo byť kratšie ako obdobie platné pre G-SII stanovené v norme TLAC. Orgán pre riešenie krízových situácií by navyše mal mať možnosť v jednotlivých prípadoch stanoviť konečnú lehotu pre splnenie požiadaviek, ktorá by bola dlhšia ako uvedené minimálne obdobie. ECB odporúča stanoviť, že akékoľvek predĺženie prechodného obdobia, ktoré presahuje minimálne prechodné obdobie pre danú inštitúciu, by malo vychádzať z posúdenia problémov so splnením požiadavky MREL, ktorým by táto inštitúcia mohla čeliť vzhľadom na obmedzený prístup na trh alebo obmedzenú kapacitu trhu, alebo podobné obmedzenia v príslušnom makroekonomickom prostredí.

3.2.

ECB navyše považuje za vhodné zaviesť nové kritériá oprávnenosti pre nástroje spôsobilé na účely MREL, ktoré zladia kritériá oprávnenosti týkajúce sa MREL s kritériami oprávnenosti týkajúcimi sa TLAC (29) a zavedú ďalšie prvky, ktoré zvýšia stálosť nástrojov spôsobilých na účely MREL (30). Tieto pomôžu zabezpečiť kapacitu MREL na absorpciu strát v čase riešenia krízovej situácie. Ďalšie prvky, ktoré presahujú rámec kritérií oprávnenosti TLAC, by však mohli viesť k ďalším medzerám v plnení MREL, napr. tým, že záväzky s možnosťou vyhlásenia predčasnej splatnosti prestanú byť oprávnenými, čo by sa malo zohľadniť pri stanovení konečného prechodného obdobia pre súlad s MREL v jednotlivých prípadoch. Znenie navrhovaných zmien nariadenia o kapitálových požiadavkách by sa prípadne mohlo upraviť tak, aby stanovilo, že na záväzky, ktoré boli predtým spôsobilé na účely MREL, ale nie sú v súlade s novými dodatočnými prvkami, sa budú vzťahovať ustanovenia o zachovaní predchádzajúceho stavu, čo znamená, že budú oprávnené, ak sú oprávnenými podľa súčasnej úpravy. Takéto ustanovenia o zachovaní predchádzajúceho stavu by mali postupne v primeranom čase strácať platnosť.

3.3.

Pokiaľ ide o požiadavku, že záväzky, ktoré vznikajú z dlhových nástrojov s vloženými derivátmi musia byť vylúčené z oprávnených záväzkov, je potrebné spresnenie vymedzenia pojmu „vložené deriváty“. To by sa mohlo dosiahnuť vypracovaním primeraných regulačných technických predpisov (31).

4. Opatrenia včasnej intervencie

4.1.

Opatrenia upravené v smernici o kapitálových požiadavkách (32), nariadení o JMD (33) a opatrenia včasnej intervencie ustanovené v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa výrazne prekrývajú, tak pokiaľ ide o obsah, ako aj o podmienky ich uplatnenia. Toto prekrývanie spôsobuje výrazné problémy pri praktickom uplatňovaní rámca pre včasné intervencie, najmä pokiaľ ide o nejasnosť podmienok pre včasnú intervenciu.

4.2.

Právomoci ECB na včasnú intervenciu sa musia navyše vykonávať na základe jednotlivých vnútroštátnych transpozícií smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (34). Výsledkom toho je neistota v súvislosti s dostupnými opatreniami a podmienkami pre ich uplatnenie v každom členskom štáte.

4.3.

ECB preto odporúča odstrániť zo smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk tie opatrenia včasnej intervencie, ktoré už sú upravené v smernici o kapitálových požiadavkách a v nariadení o JMD, ako aj zmeniť nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií tak, aby poskytovalo právny základ pre právomoci ECB na včasnú intervenciu za účelom ich jednotného uplatňovania.

5. Moratórium uplatňované pred riešením krízových situácií

5.1.

Navrhované zmeny smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk zverujú tak príslušným orgánom, ako aj orgánom pre riešenie krízových situácií, nové právomoci pozastaviť platobné povinnosti a povinnosti týkajúce sa dodania. Hoci ECB vo všeobecnosti víta harmonizáciu takýchto právomocí na úrovni Únie, očakáva, že sa tieto rozsiahle právomoci uplatnia iba za mimoriadnych okolností, ak vôbec. Vzhľadom na výnimočnú povahu moratória a jeho nepriaznivý vplyv na zmluvy by sa o ňom malo rozhodnúť v úzkej spolupráci medzi všetkými príslušnými orgánmi. ECB navrhuje zaviesť postup na pridelenie zodpovednosti za moratórium buď príslušnému orgánu alebo orgánu pre riešenie krízových situácií v závislosti na tom, či sa moratórium uplatní pred určením, že dotknutý subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, alebo až po ňom. Takýto postup by mal spravidla zabrániť zavedeniu ďalších moratórií. Len výnimočne, ak je to odôvodnené osobitnými okolnosťami, a v súlade so zásadou proporcionality, by mal mať orgán pre riešenie krízových situácií možnosť zaviesť dodatočné moratórium s cieľom preklenúť obdobie od určenia, že dotknutý subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, až do prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie.

5.2.

Vo všeobecnosti by moratórium uplatňované pred riešením krízových situácií malo byť samostatné a nezávislé od opatrení včasnej intervencie. Hlavným cieľom moratória uplatňovaného pred riešením krízových situácií by malo byť zabránenie vážnemu zhoršeniu bilancie úverovej inštitúcie. Moratórium uplatňované pred riešením krízovej situácie by najmä v prípade potreby poskytlo príslušnému orgánu dostatok času na dokončenie posúdenia, či dotknutý subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, a to aj s ohľadom na čas potrebný na prijatie takéhoto formálneho rozhodnutia, kedy je tiež potrebné poradiť sa s orgánom pre riešenie krízových situácií. Moratórium navyše poskytuje orgánu pre riešenie krízových situácií dodatočný čas, aby sa súčasne začal pripravovať na svoje úlohy v oblasti riešenia krízových situácií. Maximálna doba trvania moratória by mala byť päť pracovných dní; ide o obmedzenie, ktoré je nevyhnutné vzhľadom na vážny dopad moratória na práva veriteľov. ECB upozorňuje na to, že dlhšie obdobia, počas ktorých vkladatelia nemajú prístup k ich vkladom, narúšajú dôveru v bankový systém a mohli by vytvárať riziká ohrozujúce finančnú stabilitu.

5.3.

Účinné moratórium uplatňované pred riešením krízovej situácie musí mať čo najširší možný rozsah, aby bolo možné včas reagovať na záporné toky likvidity. Všeobecná výnimka pre kryté vklady a pohľadávky v rámci systémov náhrad pre investorov by sa mala nahradiť obmedzenými výnimkami, o udelení ktorých by rozhodoval príslušný orgán, aby sa zachoval určitý stupeň flexibility. Pri uplatnení tohto prístupu by príslušný orgán mohol napríklad vkladateľom umožniť, aby denne vyberali obmedzené sumy vkladov v súlade s úrovňou ochrany stanovenou na základe smernice o systémoch ochrany vkladov (35), pričom by zohľadnil prípadné obmedzenia súvisiace s likviditou, ako aj technické obmedzenia. Mali by sa zaviesť určité záruky na ochranu práv vkladateľov, ako napríklad jasné oznámenie, kedy bude prístup k vkladom obnovený. Nakoniec je potrebné posúdiť možné následky podľa smernice o systémoch ochrany vkladov, keďže moratórium uplatňované pred riešením krízových situácií by nebolo užitočné, ak by v jeho dôsledku neboli dostupné vklady podľa smernice o systémoch ochrany vkladov.

5.4.

ECB odporúča rozšírenie existujúcich výnimiek z moratória týkajúceho sa infraštruktúr finančných trhov vrátane centrálnych protistrán tiež na a) centrálne depozitáre cenných papierov z tretích krajín uznané Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy podľa nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov (36) a b) platobné systémy z tretích krajín, ktoré podliehajú spoločnému dohľadu s účasťou aspoň jednej centrálnej banky Európskeho systému centrálnych bánk. Pozastavenie, ktorým sa účastníkovi (úverovej inštitúcii) zakáže uskutočňovať platby v prospech infraštruktúry finančného trhu, bude mať v skutočnosti za následok, že účastník už viac nebude schopný splniť svoje záväzky, keď nastane ich splatnosť. V prípade platobných záväzkov voči infraštruktúram finančného trhu by týmto nastalo zlyhanie účastníka. Bez existencie výnimky pre tento druh platby by mohlo moratórium v skutočnosti viesť k vzniku a šíreniu systémového rizika skôr, než sa uplatnia záruky týkajúce sa infraštruktúr finančného trhu (37).

5.5.

Navrhovanou harmonizáciou právomocí týkajúcich sa moratória uplatňovaného pred riešením krízových situácií by nemali byť dotknuté iné právomoci týkajúce sa moratória, napr. právomoci v oblasti dohľadu alebo súdnictva, ktoré boli zavedené na vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania s veriteľmi (par condicio creditorum) po začatí insolvenčného konania. Ak po uplatnení moratória nedôjde k riešeniu krízovej situácie úverovej inštitúcie, napr. z dôvodu, že orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že riešenie krízovej situácie by nebolo vo verejnom záujme, môžu takéto vnútroštátne nástroje opäť nadobudnúť význam. Podobná situácia by mohla nastať v prípade, že sa zlyhávajúci subjekt dostane po uplatnení nástrojov na riešenie krízových situácií do platobnej neschopnosti.

5.6.

Je potrebné rozšíriť výnimky uplatniteľné na centrálne banky, ktoré sú upravené v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, vrátane tých, ktoré sa týkajú moratória uplatňovaného pred riešením krízových situácií, a to tak, aby sa vzťahovali aj na Banku pre medzinárodné zúčtovanie. Banke pre medzinárodné zúčtovanie bola zverená úloha podporovať spoluprácu centrálnych bánk, poskytovať dodatočné prostriedky pre medzinárodné finančné operácie a vystupovať ako správca alebo sprostredkovateľ pri medzinárodných finančných vyrovnaniach. Je preto namieste, aby sa s ňou podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk zaobchádzalo podobne ako s centrálnou bankou.

5.7.

Mala by sa tiež posúdiť otázka uznania moratória podľa právnych predpisov tretej krajiny, osobitne v tých prípadoch, ak ešte nebol vytvorený mechanizmus uznávania. Náležitá pozornosť by sa tiež mala venovať možným dôsledkom moratória v súvislosti s dokumentom Medzinárodnej asociácie pre swapy a deriváty s názvom Universal Resolution Stay Protocol z roku 2015, ktorý uznáva iba kratšiu dobu pozastavenia, s výnimkou jurisdikcií, ktoré následne zmenia dĺžku zákonnej doby pozastavenia.

5.8.

Je potrebné dôkladne posúdiť možné následky požiadaviek prudenciálnej regulácie vzhľadom na navrhované trvanie moratória a pre predpokladané pozastavenie práv ukončiť zmluvu alebo práv na čisté zúčtovanie či na vzájomné započítanie.

6. Posúdenie, či dotknutý subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ktoré sa týka menej významných úverových inštitúcií patriacich do priamej zodpovednosti Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB)

Hoci zmeny nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií navrhované Komisiou sa tejto otázky netýkajú, je potrebné venovať naliehavú pozornosť postupu riešenia krízových situácií upravenému v nariadení o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií. Nesúlad medzi právomocami ECB a právomocami SRB v spojení so súčasným znením nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií spôsobuje právnu neistotu v súvislosti s určením, ktorý orgán je zodpovedný za posúdenie, či menej významná úverová inštitúcia, ktorá patrí do priamej zodpovednosti SRB, zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Hoci podľa doslovného výkladu článku 18 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií sa javí, že ECB je zodpovedná za uskutočnenie posúdenia, či niektoré menej významné úverové inštitúcie zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, tento výklad nezohľadňuje obmedzenia vyplývajúce z primárneho práva Únie. Zo systematického výkladu právneho rámca Únie v skutočnosti vyplýva, že na posúdenie, či menej významné cezhraničné skupiny a iné menej významné úverové inštitúcie, ktoré patria do priamej zodpovednosti SRB, zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, by nemala spadať priamo do právomoci ECB, ale skôr do právomoci príslušných vnútroštátnych orgánov, ktoré sú na základe nariadenia o JMD (38) príslušnými orgánmi dohľadu pre menej významné úverové inštitúcie. ECB odporúča rozšírenie navrhovaných zmien nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií tak, aby výslovne ustanovili, že za posúdenie, či menej významná úverová inštitúcia, ktorá patrí do právomoci SRB, zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, je zodpovedný dotknutý príslušný vnútroštátny orgán (39).

Pozmeňujúce návrhy ECB na zmenu navrhovaných zmien nariadení a smerníc sú spolu s ich odôvodnením uvedené v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument nebol prijatý Radou guvernérov. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webovom sídle ECB.

Vo Frankfurte nad Mohanom 8. novembra 2017

Prezident ECB

Mario DRAGHI

(1) COM(2016) 850 final.

(2) ECB prijala osobitné stanovisko k niektorým navrhovaným zmenám nariadenia o kapitálových požiadavkách a smernice o kapitálových požiadavkách, pozri stanovisko CON/2017/46. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(3) COM(2016) 854 final.

(4) COM(2016) 851 final.

(5) COM(2016) 852 final.

(6) Pozri dokument FSB „Principles on Loss-absorbing and Recapitalisation Capacity of G-SIBs in Resolution Total Loss-absorbing Capacity (TLAC) Term Sheet“ z 9. novembra 2015 (ďalej len „norma TLAC Rady pre finančnú stabilitu“), dostupný na webovom sídle FSB www.fsb.org.

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

(9) Navrhovaný nový článok 45c ods. 3 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a navrhovaný nový článok 12d ods. 3 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

(10) Pozri navrhovaný nový článok 45e ods. 1 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a navrhovaný nový článok 12f ods. 1 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

(11) Pozri navrhovaný nový článok 45e ods. 3 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií.

(12) Pozri odsek 2.9 a 2.10.

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(14) Pozri navrhovaný nový článok 141a smernice o kapitálových požiadavkách.

(15) Pozri navrhovaný nový článok 141a ods. 1 písm. d) smernice o kapitálových požiadavkách.

(16) Pozri navrhovaný nový článok 141a ods. 1 písm. a), b) a c) smernice o kapitálových požiadavkách.

(17) Pozri navrhovaný nový článok 17 ods. 5 písm. h1) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

(18) Pozri navrhovaný nový článok 17 ods. 5 písm. j1) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(20) To je v súlade s názorom vyjadreným v odseku 2.6.

(21) Pozri navrhovaný nový článok 141a ods. 2 smernice o kapitálových požiadavkách.

(22) Pozri navrhovaný nový článok 141a ods. 1 písm. d) smernice o kapitálových požiadavkách.

(23) Je potrebné poznamenať, že k porušeniu požiadavky na kombinovaný vankúš môže dôjsť aj na vysokých úrovniach regulačného kapitálu, ak úverová inštitúcia v skutočnosti spĺňa významnú časť MREL prostredníctvom vlastných zdrojov a nie prostredníctvom iných oprávnených záväzkov MREL.

(24) Dostupné na webovom sídle Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) www.bis.org.

(25) Pozri tiež odsek 3.5 stanoviska CON/2017/23.

(26) Takéto spresnenie týkajúce sa zaobchádzania s dcérskymi spoločnosťami v tretích krajinách môže mať značný dopad na MREL pre tieto druhy skupín.

(27) Pozri navrhovaný nový článok 11 ods. 3 nariadenia o kapitálových požiadavkách.

(28) Pozri navrhovaný nový článok 72e ods. 4 nariadenia o kapitálových požiadavkách.

(29) Hlavným zostávajúcim rozdielom je, že sa nevyžaduje podriadenosť pre všetky inštitúcie a že štruktúrované cenné papiere sú za určitých podmienok oprávnené pre MREL.

(30) Pozri nový navrhovaný článok 72b ods. 2 nariadenia o kapitálových požiadavkách, a to písm. h) v súvislosti so stimulmi, ktoré by mali byť umorené, písm. j) v súvislosti s kúpnymi opciami uplatniteľnými výlučne na základe rozhodnutia emitenta, písm. k) v súvislosti s potrebou splnenia podmienok stanovených v článkoch 77 a 78 nariadenia o kapitálových požiadavkách, písm. l) o neuvedení predčasného splatenia, písm. m) o neposkytnutí práv na urýchlenie držiteľovi a písm. n) o výške platieb, ktorá je nezávislá od úverovej bonity inštitúcie.

(31) Pozri tiež odsek 2.1.2 stanoviska CON/2017/6.

(32) Pozri najmä článok 104 smernice o kapitálových požiadavkách.

(33) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63), najmä článok 16

(34) V súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia o JMD.

(35) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149). Napríklad článok 8 ods. 4 tejto smernice ustanovuje, že počas prechodného obdobia majú mať vkladatelia do piatich pracovných dní po dodaní žiadosti prístup k primeranej sume svojich krytých vkladov na pokrytie životných nákladov.

(36) Pozri článok 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).

(37) Z tohto dôvodu existuje všeobecná zhoda na úrovni Únie ako aj na medzinárodnej úrovni (právne predpisy o konečnom zúčtovaní a kľúčové atribúty Rady pre finančnú stabilitu), pokiaľ ide o potrebu chrániť pred účinkami moratória finančné záväzky vo vzťahu k infraštruktúram finančného trhu.

(38) Pozri článok 6 ods. 4 nariadenia o JMD.

(39) To isté platí primerane aj na ustanovenia článku 21 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

31.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 34/27

Rozhodnutie Úradu pre európske politické strany a európske politické nadácie

z 31. augusta 2017

o registrácii Európskeho kresťanského politického hnutia

(Iba anglické znenie je autentické)

(2018/C 34/10)

ÚRAD PRE EURÓPSKE POLITICKÉ STRANY A EURÓPSKE POLITICKÉ NADÁCIE

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (1), najmä na jeho článok 9,

so zreteľom na žiadosť Európskeho kresťanského politického hnutia,

keďže:

(1)	Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie (ďalej len „úrad“) prijal od Európskeho kresťanského politického hnutia (ďalej len „žiadateľ“) dňa 11. júla 2017 žiadosť o registráciu ako európska politická strana podľa článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

(2)	Podľa článku 9 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 úrad požiadal dňa 8. augusta 2017 žiadateľa, aby predložil ďalšie informácie na doplnenie žiadosti,

(3)	Žiadateľ predložil revidované verzie častí žiadosti dňa 15. augusta 2017, 22. augusta 2017, 24. augusta 2017 a 29. augusta 2017,

(4)

Žiadateľ predložil dokumenty potvrdzujúce, že spĺňa podmienky stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 a predovšetkým že je zastúpený aspoň v jednej štvrtine členských štátov minimálne týmito poslancami Európskeho parlamentu, národných parlamentov, regionálnych parlamentov alebo regionálnych zhromaždení: Hrvoje Zekanović (Hrvatski rast, Chorvátsko), Franck Margain (Parti chrétien-démocrate, Francúzsko), Ivars Brīvers (Kristīgi demokrātiskā savienība, Lotyšsko), Bastiaan Belder (Staatkundig Gereformeerde Partij, Holandsko), Marek Jurek (Prawica Rzeczypospolitej, Poľsko) a Petronela-Mihaela Csokany (Uniunea Bulgară din Banat, Rumunsko), ktorí sú členmi členských strán žiadateľa, a Branislav Škripek (Slovensko), ktorý je priamo členom žiadateľa,

(5)	Žiadateľ predložil vyhlásenie v podobe stanovenej v prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 a svoje stanovy, ktoré obsahujú ustanovenia požadované v článku 4 uvedeného nariadenia,

(6)	žiadateľ predložil dodatočné dokumenty v súlade s článkami 1 a 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/2401 (2),

(7)	na základe článku 9 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 úrad žiadosť a predložené podporné dokumenty preskúmal a domnieva sa, že žiadateľ spĺňa podmienky registrácie stanovené v článku 3 nariadenia a stanovy obsahujú ustanovenia požadované v článku 4 tohto nariadenia,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Európske kresťanské politické hnutie sa týmto registruje ako európska politická strana.

Európsku právnu subjektivitu nadobúda dňom zverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho oznámenia.

Článok 3

Toto rozhodnutie je adresované

Európskemu kresťanskému politickému hnutiu

Bergstraat 33

3811 NG Amersfoort

HOLANDSKO

V Bruseli 31. augusta 2017

Za Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie

riaditeľ

M. ADAM

(1) Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1.

(2) Delegované nariadenie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/2401 z 2. októbra 2015 o obsahu a fungovaní registra európskych politických strán a nadácií (Ú. v. EÚ L 333, 19.12.2015, s. 50).

PRÍLOHA

Article 1

Name and logo

1. The name of the association is European Christian Political Movement (EPCM).

2. The logo exists out of the letters E, C, P, M, in blue and green.

Article 2

Registered office

The registered office of the Association is located at The Hague, The Netherlands (Chamber of Commerce, Koninginnegracht 13, 2514 AA Den Haag). The ECPM head office is at the Bergstraat 33, 3811 NG, Amersfoort, The Netherlands.

Article 3

Objects

1. The objects of the association are to reinforce Christian politics on a European, national, regional and local level, as expressed in the basic programme of the association.

2. The association may pursue its objects with all legal means, including in particular by:

a.	promoting mutual contacts among political parties endorsing the association’s objects;

b.	promoting and exchanging knowledge and experience that may contribute to achieving the association’s objects;

c.	organizing trainings in order to increase the knowledge and skills of the members and their officers;

d.	promoting the further shaping of Christian politics in Europe;

e.	promoting concrete legislation to conform to the basic programme of the association;

f.	participating in European elections.

3. The organisation does not pursue profit goals.

Article 4

Members

Members may be:

a.	Political parties in Europe endorsing the basic programme, as mentioned in article 3;

politicians who qualify for Article 3(1)(b) of Regulation (EC) No 2004/2003 (including amendments from Regulation (EC) No 1524/2007) of the European Parliament and of the Council of the fourth day of November two thousand and three on the regulations governing political parties at European level and the rules regarding their funding and who are also endorsing the basic programme, as mentioned in article 3 and members of national parliaments from nations which have full membership in the Council of Europe.

c.	The association with limited legal competence: European Christian Political Youth (ECPYouth) with its registered office in the Hague, the Netherlands.

Article 5

Associated Bodies

1. Associated bodies are organizations or individual members of the European Parliament that (can) support the association’s work, either financially or by contributing expertise or otherwise.

2. Associated bodies do not have any rights and obligations other than those conferred and imposed on them by or pursuant to this charter.

Article 6

Admission

1. The board shall decide on the admission of members and associated bodies.

2. In the event of non-admission as a member, the general assembly may still decide to admit the relevant party or individual.

Article 7

Termination of membership

1. The membership shall end:

a.	by the member’s notice of termination;

by notice of termination by or on behalf of the association, which may be given if a member has ceased to meet the requirements for membership as set in this charter, if the member fails to perform its obligations vis-à-vis the association, as well as if the association cannot reasonably be required to continue the membership;

c.	by disqualification, which may be pronounced only if a member acts contrary to the association’s charter, the regulations or the resolutions, or prejudices the association.

2. Notice of termination on behalf of the association shall be given by the board.

3. Notice of termination of the membership by the member may be given only with effect from the end of the association year and with due observance of a four-week notice period. The membership may, however, be terminated with immediate effect if the association or the member cannot reasonably be required to continue the membership.

4. Notice of termination contrary to the provisions of the foregoing paragraph shall result in termination as per the earliest possible time following the effective date of termination stated in the notice.

5. A member shall not be authorized by means of notice of termination of its membership to exclude vis-à-vis itself a resolution imposing more stringent financial obligations on the members.

6. Disqualification from the membership shall be effectuated by then board.

7. The person involved may lodge an appeal against a resolution of the association to terminate the membership based on the argument that the association cannot reasonably be required to continue the membership, and against a resolution to disqualify a member from membership within one month of receipt of the notice of the resolution at the general assembly. The person involved shall be notified of the resolution in writing, stating the reasons, as soon as possible. During the appeal period and pending the appeal, the member will be suspended.

8. In the event of termination of the membership in the course of any association year, the annual contribution shall, nevertheless, remain due in full.

Article 8

Termination of the rights and obligations of associated bodies

An associated body’s rights and obligations may at all times mutually be terminated by giving notice, provided that a financial contribution for the current association year promised shall remain due in full.

Article 9

Notice of termination on behalf of the association shall be given by the board.

Article 10

Annual contributions

1. The members shall pay an annual contribution to be determined by the general assembly.

2. Under special circumstances the board may grant a full or partial exemption from the obligation to pay a contribution.

Article 11

Board

1. The board shall consist of at least four private individuals who are either a:

member;

b.	member of a member-party or;

c.	member or staff member of an associate or an individual member, and who are to be elected by the general assembly.

2. The number of board members shall be determined by the general assembly based on a motion of the board.

3. Board members will be appointed by the general assembly.

4. The standing orders may give further regulations on the appointment of board members.

Article 12

Termination of board membership - Periodic membership - Suspension

1. Every board member shall retire ultimately four years after appointment. The retiring board member shall be eligible for reappointment once

2. Every board member, even if appointed for a limited period of time, may at all times be dismissed or suspended by the general assembly. Any suspension not followed by a dismissal resolution within three months shall end by expiry of such term. The retiring board member shall be eligible for reappointment. A person appointed to fill a temporary vacancy shall take the place of his predecessor in the rotation schedule.

3. Furthermore, a board membership shall end:

a.	by termination of a member’s membership of the association;

b.	by resignation.

Article 13

Board offices - Board decision - Making process

1. The chairman shall be appointed to office by the general assembly. The other offices shall be divided among the board members in mutual consultation, provided that the board may also assign the duties of the secretary and the treasurer to non-board members.

2. Standing orders may set additional regulations in respect of the meetings and decision-making process of the board.

Article 14

Board duties - Representation

1. Save as restricted in this charter, the board shall be responsible for the management of the association.

2. In the event of vacancies on the board, the board shall retain its powers. It shall, however, convene a general assembly as soon as possible to discuss the filling of the vacancy or vacancies.

3. The board shall be authorized to have committees to be appointed by the board perform certain parts of the board’s duties under the responsibility of the board.

4. The board shall be authorized to enter into agreements to purchase, alienate or encumber property subject to public registration, to enter into agreements in which the association binds itself as a guarantor or as joint and several debtor, warrants performance by third parties, or binds itself as security for a third-party debt.

5. The association shall be represented both in and out of court either by the board or by the chairman acting jointly together with another board member.

6. With regard to daily management, the association is validly represented by the General Director.

Article 15

Financial management, annual report and reporting

1. The General Director is responsible for the daily financial management, including expenditure and fundraising and is fully authorized with regard to bank matters and loans below €25.000. In consultation with the Board, the General Director appoints an independent administrator to conduct the administration. The administrator can transfer funds only with written approval of the General Director. The General Director will inform the Board of the financial developments and reports on all transfers over €1.000. The independent administrator prepares the accounts after which they are adopted by the General Director and verified by the Board. The Board will be fully transparent to its members and the European Parliament regarding donations and the financial accounts while maintaining the protection of personal data and privacy as long as this does not conflict with any ruling in this charter.

2. The General Director will sign off spending which will be recorded by the administrator. All expenditure will be conducted in accordance with the rules and guidelines for expenditure concerning European political parties. Other staff members can only do expenditure within an established limit and with the sole purpose of arranging travel and stay and meeting rooms.

3. The board remains the final administrative and financial representation of the association and shall keep records of the association’s financial position, so as to show its rights and obligations at all times.

4. The board shall issue its annual report at a congress within six months of the end of the association year - save an extension of such term by the general assembly -, reporting on its management as conducted over the past financial year, under simultaneous submission of a balance sheet and a statement of income and expenditure. After expiry of the said term any member may demand in court that the board report in accordance with the foregoing sentence.

5. The European Parliament appoints the auditor. The General Director and administrator will cooperate with the auditor to establish the annual accounts. These accounts will be submitted to the Board and General Assembly for approval.

6. The association year shall run from the first day of January until the thirty-first day of December. (change of order, was article 15.1)

Article 16

The General Assembly

1. The general assembly is the general meeting by law. All powers in the association not conferred on the board by law or in this charter shall vest in the General Assembly.

2. Ultimately six months after the end of each association year, a congress – the annual meeting - shall be held to discuss, inter alia:

a.	the annual report and the report as referred to in article 15, as well as the report of the committee referred to in such article;

b.	the appointment of the committee referred to in article 15 for the following association year;

c.	the filling of vacancies, if any;

d.	motions submitted by the board or by the members, if any, as announced in the notice convening the meeting.

3. Any other assemblies shall be held as often as the board deems appropriate.

4. Furthermore, on the written request of at least such number of members as are entitled to cast one tenth of the votes, the board shall convene a congress within a maximum term of four weeks. If the request is not complied with within fourteen days, the requesting members may convene the meeting themselves by giving notice in accordance with article 20 or by placing an advertisement in a daily newspaper at least widely read in the place where the association has its registered office.

Article 17

Access and voting right

1. In compliance with article 20, the general assembly shall be open to members of the association, board members, representatives of the associated bodies and invited guests. Suspended members and suspended board members shall not have access to the congress.

2. Other than those referred to in paragraph 1 have admission to the general assembly, unless casu quo the general assembly decides to meet in camera.

3. Every member of the association who is not suspended shall have the right to cast a vote.

4. Every associated body has a right to cast a vote on subjects concerning: political content.

5. In the general assembly each member party has three votes and every individual member has one vote. Every associate body has one vote. The number of votes by individual members and associates can only make up for forty-nine percent (49 %) of the total votes. If the votes of individual members exceed forty-nine percent (49 %) of the total votes then the chairman of the association (or his substitute) is allowed to determine an alternative division of the votes that ensures that the individual members will receive forty-nine percent (49 %) of the total votes.

6. A memberparty may cast his vote only through a representative having power of attorney to the satisfaction of the chairman of the meeting.

Article 18

Chair - Minutes

1. The general assembly shall be chaired by the chairman of the association or his deputy. In the absence of the chairman and his deputy, one of the other board members to be designated by the board shall act as chairman. If the chair is not filled according to this procedure either, the meeting shall appoint its own chairman.

2. The secretary or another person designated for such purpose by the chairman shall keep minutes of the proceedings at each meeting, to be adopted and signed by the chairman and the person keeping the minutes.

Article 19

Congress decision - Making process

1. The decision pronounced at the general assembly by the chairman to the effect that a resolution has been adopted shall be decisive. The same shall be true for the substance of a resolution adopted to the extent that a vote was taken on a motion not set forth in writing.

2. If, however, immediately after the decision referred to in paragraph 1 is pronounced, the correctness thereof is challenged, a new vote shall be taken if the majority of the meeting or, if the original vote was not taken by roll-call or by ballot, a person entitled to vote so requires. Such new vote shall supersede the legal consequences of the original vote.

3. To the extent not provided otherwise by law or in this charter, all resolutions of the general assembly shall be adopted by an absolute majority of the votes cast.

4. Blank votes shall be deemed not to have been cast.

5. If, in an election of persons, none of the candidates has obtained an absolute majority of the votes, a second vote or, in the event of a binding nomination, a second vote between the nominated candidates, shall be held. If in such second vote none of the candidates has obtained an absolute majority either, revotes shall be taken until either one person has obtained an absolute majority of the votes or a vote held between two persons ends in a tie. Such revotes (not including the second vote) shall at all times be held between the persons between whom the preceding vote had been held, with the exception of the person who had obtained the least votes during such preceding vote. If during the preceding vote the least votes had been obtained by more than one person, a drawing of lots shall decide who of such persons can no longer be voted for in the new vote. In the event that a vote between two persons ends in a tie, a drawing of lots shall decide who of such two persons is elected.

6. In the event that a vote on a motion other than on an election of persons ends in a tie, the motion shall be deemed to have been rejected.

7. All votes shall be taken orally, unless the chairman deems a vote by ballot appropriate or if any of the persons entitled to vote so requires prior to the vote. Written votes shall be taken by secret, unsigned ballot. Resolutions may be adopted by acclamation, unless any of the persons entitled to vote requires a vote by roll-call.

8. A unanimous resolution of all members, even outside a meeting, shall have the same force as a resolution of the congress of the general assembly, provided adopted with the prior knowledge of the board.

9. As long as all members are present or represented at a general assembly, valid resolutions may be adopted, provided unanimously, with respect to all items to be discussed - thus, including a motion to amend this charter or to dissolve the association - even if no notice convening a congress has been sent or has been sent in accordance with the requirements in that respect or any other requirements with respect to convening and holding meetings, or any related formalities, have not been observed.

10. Decisions are only valid if at least one quarter of the members are present during the meeting.

Article 20

Convening the General Assembly

1. The general assembly shall be convened by the board. The notice convening the general assembly shall be sent to the addresses of the members according to the membership register as referred to in article 4. The term for convening a congress shall be at least seven days.

2. The notice convening the general assembly shall state the items to be discussed, without prejudice to the provisions of article 21. In the notice convening the general assembly, the board can indicate some items that shall exclusively be discussed by the members. Items mentioned in article 17.4 can never be indicated by the board as to be discussed exclusively.

Article 21

Amendment of the Charter

1. This charter of the association may be amended only by a resolution of the general assembly, the notice convening such meeting stating that a motion to amend the charter shall be discussed at such meeting.

2. Those who had convened the congress of the general assembly to discuss a motion to amend the charter shall deposit a copy of such motion in which the proposed amendment is quoted verbatim, at a suitable location, for inspection by the members, at least five days prior to the meeting until the end of the day of the meeting. Furthermore, a copy as referred to above shall be sent to all members.

3. A resolution to amend the charter shall require at least two thirds of the votes cast in a meeting at which at least two thirds of the members are present or represented. If two thirds of the members are not present or represented, a second meeting shall be convened and held within four weeks thereafter, in which a resolution may be passed on the motion as discussed in the previous meeting, irrespective of the number of members present or represented, provided by a majority of at least two thirds of the votes cast.

4. An amendment of the charter shall not take effect until after having been set forth in an instrument executed before a civil-law notary. Every board member shall be authorized to have the instrument executed, in accordance with the of the general assembly.

Article 22

Dissolution

1. The association may be dissolved by a resolution of the general assembly. The provisions of paragraphs 1, 2 and 3 of the foregoing article shall apply mutatis mutandis.

2. The appropriation of any credit balance after liquidation shall be determined by the general assembly in the resolution to dissolve the association.

Article 23

Standing orders

1. The general assembly may adopt standing orders.

2. The standing orders may not be contrary to the law, even where nonmandatory, or with this charter.

Article 24

Affiliated foundation

Sallux is the foundation affiliated to ECPM and will function as its sole European political foundation in accordance with the Regulation (EC) No 1141/2014 of the European Parliament and of the Council on the regulations governing political foundations and the rules regarding their funding.

Annex I

List of Members of the European Christian Political Movement on June 1, 2017

Full name	English translation	Acronym	Type of membership	Member state
Hayastani Qristonea-Demokratakan Miowt'yown	Christian Democratic Union of Armenia	HQDM	Full membership	Armenia
Hrvatski rast	Croatian Growth	HRAST	Full membership	Croatia
Eesti Kristlikud Demokraadid	Estionian Christian Democrats	EKD	Full membership	Estonia
Parti Chrétien-Démocrate	Christian Democratic Party	PCD	Full membership	France
Christian Democratic People’s party		CDPP	Full membership	Georgia
Bündnis C – Christen für Deutschland	Alliance C – Christians for Germanny	Bundnis-C	Full membership	Germany
Kristigi Demokratiska Savieniba	Christian Democratic Union	KDS	Full membership	Latvia
Partidul Popular Crestin Democrat	Christian Democratic People's party	PPCD	Full membership	Moldova
ChristenUnie	Christian Union	CU	Full membership	The Netherlands
Staatkundig Gereformeerde Partij	Politically Reformed Party	SGP	Full membership	The Netherlands
Prawica Rzeczypospolitej	Right Wing of the Republic	PR	Full membership	Poland
Uniunea Bulgara din Banat	Bulgarian Union in Banat	UBB	Full membership	Romania
Evangelische Volkspartei	Evangelical People's Party	EVP	Full membership	Switzerland
Khrystiyansko Demokratichnyj Soyuz	Christian-Democratic Union	KDS	Full membership	Ukraine
Christian Peoples Alliance		CPA	Full membership	United Kingdom

31.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 34/37

Oznámenie o začatí antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne

(2018/C 34/11)

V súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), bol Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) doručený podnet, podľa ktorého je dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne subvencovaný, a preto spôsobuje ujmu (2) výrobnému odvetviu Únie.

1. Podnet

Podnet podala 18. decembra 2017 Európska rada pre bionaftu (European Biodiesel Board, ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby bionafty v Únii.

2. Prešetrovaný výrobok

Prešetrovaným výrobkom sú monoalkylestery mastných kyselín a/alebo parafínové plynové oleje získané syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, bežne známe ako „bionafta“, v čistom stave alebo obsiahnuté v zmesi (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

3. Tvrdenie o subvencovaní

Údajným subvencovaným výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Argentíne (ďalej len „dotknutá krajina“), v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN ex 1516 20 98 (kódy TARIC 1516209821, 1516209829 a 1516209830), ex 1518 00 91 (kódy TARIC 1518009121, 1518009129 a 1518009130), ex 1518 00 95 (kód TARIC 1518009510), ex 1518 00 99 (kódy TARIC 1518009921, 1518009929 a 1518009930), ex 2710 19 43 (kódy TARIC 2710194321, 2710194329 a 2710194330), ex 2710 19 46 (kódy TARIC 2710194621, 2710194629 a 2710194630), ex 2710 19 47 (kódy TARIC 2710194721, 2710194729 a 2710194730), 2710 20 11, 2710 20 15, 2710 20 17, ex 3824 99 92 (kódy TARIC 3824999210, 3824999212 a 3824999220), 3826 00 10 a ex 3826 00 90 (kódy TARIC 3826009011, 3826009019 a 3826009030). Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu.

Podnet zahŕňa dostatočné informácie o tom, že výrobcovia prešetrovaného výrobku z Argentíny sú zvýhodňovaní vďaka viacerým subvenciám, ktoré poskytuje vláda Argentíny.

Subvenčné praktiky okrem iného pozostávajú z:

i)	tovaru alebo služieb, ktoré vláda poskytuje za nižšiu než primeranú odplatu, napríklad poskytovanie sójových bôbov;

ii)	vládneho obstarávania tovaru za vyššiu ako primeranú odplatu a/alebo príjmovej alebo cenovej podpory, ako je vládou objednané obstarávanie bionafty (dohoda o dodávkach bionafty);

iii)	priameho prevodu finančných prostriedkov, napríklad poskytovanie úverov a financovania vývozu za zvýhodnených podmienok, ako napr. poskytovanie zvýhodnených úverov Národnou bankou Argentíny (Banco de la Nación Argentína, ďalej len „BNA“) a

iv)

ušlých alebo nevybraných štátnych príjmov, ako sú napríklad zrýchlené odpisovanie v prospech výrobcov bionafty podľa zákona z roku 2006 o biopalivách, výnimka z povinnosti odviesť minimálnu predpokladanú daň z príjmu pre výrobcov bionafty podľa zákona z roku 2006 o biopalivách prípadne odklad takejto povinnosti a viacero prípadov miestneho oslobodenia od daní.

Navrhovateľ ďalej tvrdí, že uvedené opatrenia predstavujú subvencie, pretože zahŕňajú finančný príspevok od argentínskej vlády alebo iných regionálnych vlád (vrátane verejnoprávnych subjektov) a poskytujú výhodu vyvážajúcim výrobcom prešetrovaného výrobku. Údajne sú obmedzené len na určité podniky, odvetvie alebo skupinu podnikov, a preto sú špecifické a napadnuteľné. Na základe toho sa zdá, že výška údajných subvencií je v prípade dotknutej krajiny významná.

So zreteľom na článok 10 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia Komisia vypracovala správu o dostatočnosti dôkazov, ktorá obsahuje posúdenie Komisie týkajúce sa všetkých dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii a na základe ktorých začína prešetrovanie. Túto správu možno nájsť v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie.

Komisia si vyhradzuje právo prešetriť ďalšie relevantné subvencie, ktoré môžu byť odhalené v priebehu prešetrovania.

4. Tvrdenie o hrozbe ujmy a príčinná súvislosť

Navrhovateľ poskytol dôkazy o tom, že dovoz prešetrovaného výrobku z dotknutej krajiny sa v absolútnom vyjadrení a z hľadiska podielu na trhu celkovo zvýšil, a to vo výraznej miere, čo naznačuje pravdepodobnosť značne zvýšených dovozov. Okrem toho tvrdí, že uvedené dovozy vstupujú na trh Únie za ceny, ktoré už mali okrem iných dôsledkov negatívny vplyv na úroveň predajných cien, predané množstvá, podiel na trhu a zisky výrobného odvetvia Únie.

Navrhovateľ navyše poskytol dôkazy o tom, že existuje dostatočná, voľne použiteľná kapacita v Argentíne, čo naznačuje pravdepodobnosť značne zvýšených dovozov.

Okrem toho by mohli mať údajné predmetné subvencie vzhľadom na svoju povahu nepriaznivé účinky na obchod.

Takisto tvrdí, že príliv subvencovaných dovozov sa pravdepodobne značne zvýši v dôsledku nedávneho zníženia zavedených antidumpingových opatrení proti dovozu prešetrovaného výrobku do EÚ (3) a nedávneho zavedenia vyrovnávacích opatrení v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“) proti prešetrovanému výrobku. To naznačuje pravdepodobnosť presmerovania vývozov do Únie, ktoré by viedlo k výraznému zvýšeniu subvencovaného dovozu. Navrhovateľ tvrdí, že uvedená zmena okolností je jasne predvídateľná a predstavuje bezprostrednú hrozbu. V dôsledku ďalšieho bezprostredne hroziaceho subvencovaného dovozu by vznikla značná ujma.

Navrhovateľ tiež tvrdí, že perspektíva nekontrolovaného dovozu za nespravodlivých podmienok je hlavnou príčinou bezprostrednej hrozby ujmy a že neexistujú žiadne ďalšie faktory, ktoré by mohli narušiť túto príčinnú súvislosť.

5. Postup

Keďže Komisia po tom, ako informovala členské štáty, stanovila, že podnet bol podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene a že existujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie začatia konania, začína týmto prešetrovanie v súlade s článkom 10 základného nariadenia.

Týmto prešetrovaním sa stanoví, či je prešetrovaný výrobok s pôvodom v dotknutej krajine subvencovaný a či tento subvencovaný dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu alebo hrozí, že ju spôsobí. Ak sa tieto závery potvrdia, prešetrovaním sa preverí, či by uloženie opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie.

Vláda Argentíny bola vyzvaná na konzultácie.

5.1. Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa bude vzťahovať na obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa bude vzťahovať na obdobie od 1. januára 2014 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

5.2. Postup stanovenia subvencovania

Vyvážajúci výrobcovia (4) prešetrovaného výrobku z dotknutej krajiny a orgány dotknutej krajiny sa vyzývajú, aby sa zúčastnili na prešetrovaní zo strany Komisie. Ostatné strany, od ktorých si Komisia vyžiada relevantné informácie na stanovenie existencie a výšky napadnuteľných subvencií poskytnutých na prešetrovaný výrobok, sa takisto vyzývajú, aby s Komisiou spolupracovali v čo najväčšej možnej miere.

5.2.1. Prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov

Postup pri výbere vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa majú prešetriť v dotknutej krajine

a) Výber vzorky

Vzhľadom na možný veľký počet vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách, ktorých sa toto konanie týka, a s cieľom dokončiť prešetrovanie v rámci stanovených lehôt môže Komisia obmedziť počet vyvážajúcich výrobcov, ktorí budú predmetom prešetrovania, na primeraný počet vybraním vzorky (tento postup sa nazýva aj „výber vzorky“). Výber vzorky sa vykoná v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, všetci vyvážajúci výrobcovia alebo zástupcovia konajúci v ich mene sa týmto vyzývajú, aby sa Komisii prihlásili. Tieto strany tak musia urobiť do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je stanovené inak, a to tak, že Komisii poskytnú informácie o svojej spoločnosti, resp. spoločnostiach požadované v prílohe I k tomuto oznámeniu.

Komisia s cieľom získať informácie, ktoré považuje za potrebné na výber vzorky vyvážajúcich výrobcov, osloví aj orgány dotknutej krajiny a môže osloviť všetky známe združenia vyvážajúcich výrobcov.

Všetky zainteresované strany, ktoré by chceli predložiť akékoľvek ďalšie relevantné informácie týkajúce sa výberu vzorky, s výnimkou už uvedených požadovaných informácií, tak musia urobiť do 21 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je stanovené inak.

Ak je výber vzorky potrebný, vyvážajúci výrobcovia môžu byť vybraní na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. Všetkým známym vyvážajúcim výrobcom, orgánom dotknutej krajiny a združeniam vyvážajúcich výrobcov Komisia oznámi spoločnosti, ktoré boli vybrané do vzorky.

Komisia s cieľom získať informácie, ktoré považuje za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s vyvážajúcimi výrobcami, zašle dotazníky vyvážajúcim výrobcom vybraným do vzorky, všetkým známym združeniam vyvážajúcich výrobcov a orgánom dotknutých krajín.

Všetci vyvážajúci výrobcovia vybraní do vzorky a orgány dotknutej krajiny budú musieť predložiť vyplnený dotazník do 37 dní odo dňa oznámenia výberu vzorky, pokiaľ nie je stanovené inak.

Bez toho, aby bolo dotknuté prípadné uplatňovanie článku 28 základného nariadenia, spoločnosti, ktoré súhlasili so svojím prípadným zaradením do vzorky, ale neboli do nej vybrané, sa budú považovať za spolupracujúce (ďalej len „spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky“). Bez toho, aby bolo dotknuté ďalej uvedené písmeno b), vyrovnávacie clo, ktoré môže byť uplatnené na dovoz realizovaný spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami nezaradenými do vzorky, nepresiahne vážený priemer výšky subvencovania stanovený pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky (5).

b) Individuálna výška napadnuteľnej subvencie pre spoločnosti nezaradené do vzorky

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky môžu podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia požiadať, aby Komisia stanovila ich individuálnu výšku subvencie. Vyvážajúci výrobcovia, ktorí by chceli požiadať o individuálnu výšku subvencie, si musia vyžiadať dotazník a vrátiť ho riadne vyplnený do 37 dní odo dňa oznámenia výberu vzorky, pokiaľ nie je stanovené inak.

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí žiadajú o individuálnu výšku subvencie, by však mali vziať na vedomie, že Komisia sa môže napriek tomu rozhodnúť nestanoviť žiadnu individuálnu výšku subvencie, ak je napríklad počet vyvážajúcich výrobcov taký veľký, že takéto stanovenie by predstavovalo neprimeranú záťaž a bránilo by včasnému ukončeniu prešetrovania.

5.2.2. Prešetrovanie neprepojených dovozcov (6) (7)

Neprepojení dovozcovia prešetrovaného výrobku z dotknutej krajiny do Únie sa vyzývajú, aby sa zúčastnili na tomto prešetrovaní.

Vzhľadom na možný veľký počet neprepojených dovozcov, ktorých sa toto konanie týka, a s cieľom dokončiť prešetrovanie v rámci stanovených lehôt môže Komisia obmedziť počet neprepojených dovozcov, ktorí budú predmetom prešetrovania, na primeraný počet vybraním vzorky (tento postup sa nazýva aj „výber vzorky“). Výber vzorky sa vykoná v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, všetci neprepojení dovozcovia alebo zástupcovia konajúci v ich mene sa týmto vyzývajú, aby sa Komisii prihlásili. Tieto strany tak musia urobiť do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je stanovené inak, a to tak, že Komisii poskytnú informácie o svojej spoločnosti, resp. spoločnostiach požadované v prílohe II k tomuto oznámeniu.

Komisia s cieľom získať informácie, ktoré považuje za potrebné na výber vzorky neprepojených dovozcov, môže osloviť aj všetky známe združenia dovozcov.

Ak je výber vzorky potrebný, dovozcovia môžu byť vybraní na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine v Únii, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. Všetkým známym neprepojeným dovozcom a združeniam dovozcov Komisia oznámi spoločnosti, ktoré boli vybrané do vzorky.

Komisia s cieľom získať informácie, ktoré považuje za potrebné na účely svojho prešetrovania, zašle dotazníky neprepojeným dovozcom vybraným do vzorky a všetkým známym združeniam dovozcov. Tieto strany musia predložiť vyplnený dotazník do 37 dní odo dňa oznámenia výberu vzorky, pokiaľ nie je stanovené inak.

5.3. Postup stanovenia ujmy a prešetrovanie výrobcov z Únie

Stanovenie ujmy sa zakladá na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie objemu subvencovaného dovozu, jeho účinkov na ceny na trhu Únie a následný vplyv takéhoto dovozu na výrobné odvetvie Únie. V záujme stanovenia, či výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, sa výrobcovia z Únie vyrábajúci prešetrovaný výrobok vyzývajú, aby sa zúčastnili na prešetrovaní zo strany Komisie.

Prešetrovanie výrobcov z Únie

Vzhľadom na veľký počet výrobcov z Únie, ktorých sa toto konanie týka, a s cieľom dokončiť prešetrovanie v rámci stanovených lehôt sa Komisia rozhodla obmedziť počet výrobcov z Únie, ktorí budú predmetom prešetrovania, na primeraný počet vybraním vzorky (tento postup sa nazýva aj „výber vzorky“). Výber vzorky sa vykoná v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

Komisia predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Podrobnosti možno nájsť v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie. Zainteresované strany sa týmto vyzývajú, aby sa so spisom oboznámili (na tento účel by sa mali obrátiť na Komisiu s využitím kontaktných údajov uvedených ďalej v bode 5.7). Ostatní výrobcovia z Únie alebo zástupcovia konajúci v ich mene, ktorí sa domnievajú, že existujú dôvody, na základe ktorých by mali byť zaradení do vzorky, sa musia obrátiť na Komisiu do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Všetky zainteresované strany, ktoré by chceli predložiť akékoľvek ďalšie relevantné informácie týkajúce sa výberu vzorky, tak musia urobiť do 21 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je stanovené inak.

Všetkým známym výrobcom z Únie a/alebo združeniam výrobcov z Únie Komisia oznámi spoločnosti, ktoré boli s konečnou platnosťou vybrané do vzorky.

Komisia s cieľom získať informácie, ktoré považuje za potrebné na účely svojho prešetrovania, zašle dotazníky výrobcom z Únie vybraným do vzorky a všetkým známym združeniam výrobcov z Únie. Tieto strany musia predložiť vyplnený dotazník do 37 dní odo dňa oznámenia výberu vzorky, pokiaľ nie je stanovené inak.

5.4. Postup posudzovania záujmu Únie

Ak sa preukáže existencia subvencovania a ním spôsobenej ujmy, rozhodne sa podľa článku 31 základného nariadenia o tom, či by prijatie antisubvenčných opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie. Výrobcovia z Únie, dovozcovia a ich zastupujúce združenia, používatelia a ich zastupujúce združenia a organizácie zastupujúce spotrebiteľov sa vyzývajú, aby sa prihlásili do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je stanovené inak. Aby sa organizácie zastupujúce spotrebiteľov mohli zúčastniť na prešetrovaní, musia v rámci tej istej lehoty preukázať objektívnu súvislosť medzi svojou činnosťou a prešetrovaným výrobkom.

Strany, ktoré sa prihlásia v rámci uvedenej lehoty, môžu Komisii poskytnúť informácie týkajúce sa záujmu Únie do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je stanovené inak. Tieto informácie môžu byť poskytnuté v ľubovoľnom formáte alebo prostredníctvom vyplnenia dotazníka vyhotoveného Komisiou. V každom prípade sa informácie predložené v súlade s článkom 31 zohľadnia len vtedy, ak budú v čase ich predloženia podložené konkrétnymi dôkazmi.

5.5. Iné písomné podania

V súlade s ustanoveniami tohto oznámenia sa týmto všetky zainteresované strany vyzývajú, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy. Tieto informácie a podporné dôkazy musia byť Komisii doručené do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je stanovené inak.

5.6. Možnosť vypočutia útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie

Všetky zainteresované strany môžu požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie. Každá žiadosť o vypočutie by mala byť podaná písomne a mali by sa v nej uvádzať dôvody žiadosti. Žiadosť o vypočutie vo veciach týkajúcich sa začiatočnej fázy prešetrovania sa musí predložiť do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Neskôr sa žiadosti o vypočutie musia predkladať v rámci osobitných lehôt stanovených Komisiou pri jej komunikácii so stranami.

5.7. Pokyny na predkladanie písomných podaní a zasielanie vyplnených dotazníkov a korešpondencie

Na informácie predkladané Komisii na účely prešetrovaní na ochranu obchodu sa nesmú vzťahovať autorské práva. Zainteresované strany si musia pred tým, ako Komisii predložia informácie a/alebo údaje, na ktoré sa vzťahujú autorské práva tretej strany, vyžiadať od držiteľa autorských práv osobitné povolenie, v ktorom sa výslovne povoľuje, že: a) Komisia môže používať dané informácie a údaje na účely tohto konania na ochranu obchodu a b) dané informácie a/alebo údaje sa môžu poskytnúť zainteresovaným stranám tohto prešetrovania, a to vo forme, ktorá im umožní uplatniť ich práva na obhajobu.

Všetky písomné podania vrátane informácií požadovaných v tomto oznámení, vyplnených dotazníkov a korešpondencie, ktoré zainteresované strany poskytujú ako dôverné, sa označia ako „Limited“ (8). Od strán, ktoré predkladajú informácie v rámci tohto prešetrovania, sa požaduje, aby predložili dôvody, pre ktoré žiadajú dôverné zaobchádzanie.

Od strán, ktoré poskytujú informácie označené ako „Limited“, sa požaduje, aby v súlade s článkom 29 ods. 2 základného nariadenia predložili súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter a ktorý sa označí ako „For inspection by interested parties“. Tento súhrn by mal byť dostatočne podrobný, aby umožnil primerane pochopiť podstatu predložených dôverných informácií.

Ak strana, ktorá poskytuje dôverné informácie, nepreukáže dostatočný dôvod žiadosti o dôverné zaobchádzanie alebo nepredloží ich súhrn, ktorý nemá dôverný charakter, v požadovanom formáte a kvalite, Komisia nemusí brať takéto informácie do úvahy, pokiaľ jej nemožno pomocou vhodných zdrojov uspokojivo dokázať, že predmetné informácie sú správne.

Zainteresované strany sa vyzývajú, aby všetky podania a žiadosti vrátane naskenovaných splnomocnení a osvedčení predkladali prostredníctvom e-mailu; výnimku tvoria rozsiahle odpovede, ktoré sa predkladajú osobne alebo zasielajú doporučene na nosičoch CD-ROM alebo DVD. Použitím e-mailu zainteresované strany vyjadrujú súhlas s pravidlami platnými pre elektronické podania uvedenými v dokumente „KOREŠPONDENCIA S EURÓPSKOU KOMISIOU V PRÍPADOCH TÝKAJÚCICH SA OCHRANY OBCHODU“ uverejnenom na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre obchod: http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2011/june/tradoc_148003.pdf.

Zainteresované strany musia uviesť svoje meno (názov), adresu, telefónne číslo a platnú e-mailovú adresu a mali by zabezpečiť, aby bola uvedená e-mailová adresa funkčným oficiálnym pracovným e-mailom, ktorý sa denne kontroluje. Po poskytnutí kontaktných údajov bude Komisia komunikovať so zainteresovanými stranami iba prostredníctvom e-mailu, pokiaľ výslovne nepožiadajú o doručenie všetkých dokumentov Komisie inými komunikačnými prostriedkami alebo ak si povaha dokumentov, ktoré sa majú zaslať, nevyžaduje použitie doporučenej zásielky. Ďalšie pravidlá a informácie týkajúce sa korešpondencie s Komisiou vrátane zásad, ktoré sa vzťahujú na podania prostredníctvom e-mailu, nájdu zainteresované strany v už spomínaných pokynoch o komunikácii so zainteresovanými stranami.

Adresa Komisie na účely korešpondencie:

European Commission

Directorate-General for Trade

Directorate H

Office: CHAR 04/039

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

E-mail:

Subvencia: TRADE-AS644-BIODIESEL-SUBSIDY@ec.europa.eu

Ujma: TRADE-AS644-BIODIESEL-INJURY@ec.europa.eu

6. Nespolupráca

V prípadoch, ak niektorá zainteresovaná strana odmietne sprístupniť potrebné informácie, alebo ich neposkytne v príslušných lehotách, alebo významnou mierou bráni v prešetrovaní, predbežné alebo konečné zistenia, či už pozitívne alebo negatívne, možno v súlade s článkom 28 základného nariadenia vypracovať na základe dostupných skutočností.

Ak sa zistí, že niektorá zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, tieto informácie sa nemusia zohľadniť a môžu sa použiť dostupné skutočnosti.

Ak niektorá zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne a zistenia sa preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia zakladajú na dostupných skutočnostiach, výsledok môže byť pre túto stranu menej priaznivý než v prípade, keby bola spolupracovala.

Neposkytnutie odpovede v elektronickej podobe sa nepovažuje za nespoluprácu, pokiaľ zainteresovaná strana preukáže, že poskytnutie odpovede v požadovanej forme by jej spôsobilo ďalšiu neprimeranú záťaž alebo ďalšie neprimerané výdavky. Zainteresovaná strana by sa mala okamžite obrátiť na Komisiu.

7. Úradník pre vypočutie

Zainteresované strany sa môžu obrátiť na úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach. Úradník pre vypočutie je prostredníkom medzi zainteresovanými stranami a útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie. Úradník pre vypočutie skúma žiadosti o prístup k spisu, spory týkajúce sa dôvernosti dokumentov, žiadosti o predĺženie lehôt a žiadosti tretích strán o vypočutie. Úradník pre vypočutie môže usporiadať vypočutie jednotlivej zainteresovanej strany a pôsobiť ako sprostredkovateľ v snahe zabezpečiť plné uplatnenie práv zainteresovaných strán na obhajobu.

Žiadosť o vypočutie úradníkom pre vypočutie by sa mala predložiť písomne a mali by sa v nej uviesť dôvody žiadosti. Žiadosť o vypočutie vo veciach týkajúcich sa začiatočnej fázy prešetrovania sa musí predložiť do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Neskôr sa žiadosti o vypočutie musia predkladať v rámci osobitných lehôt stanovených Komisiou pri jej komunikácii so stranami.

Ďalšie informácie a kontaktné údaje môžu zainteresované strany nájsť na webových stránkach úradníka pre vypočutie na webovej lokalite Generálneho riaditeľstva pre obchod: http://ec.europa.eu/trade/trade-policy-and-you/contacts/hearing-officer/.

8. Harmonogram prešetrovania

V súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia sa prešetrovanie skončí do 13 mesiacov odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. V súlade s článkom 12 ods. 1 základného nariadenia možno uložiť predbežné opatrenia najneskôr do deviatich mesiacov od uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

9. Spracovanie osobných údajov

So všetkými osobnými údajmi získanými počas tohto prešetrovania sa bude zaobchádzať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (9).

(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55.

(2) Všeobecný pojem „ujma“ označuje značnú ujmu, ako aj hroziacu značnú ujmu alebo značné oneskorenie v založení výrobného odvetvia, ako sa uvádza v článku 2 písm. d) základného nariadenia.

(3) Ú. v. EÚ L 239, 19.9.2017, s. 9.

(4) Vyvážajúcim výrobcom je každá spoločnosť v dotknutej krajine, ktorá vyrába a vyváža prešetrovaný výrobok na trh Únie priamo alebo prostredníctvom tretej strany, vrátane akýchkoľvek s ňou prepojených spoločností, ktoré sú zapojené do výroby, predaja na domácom trhu alebo vývozu prešetrovaného výrobku.

(5) Podľa článku 15 ods. 3 základného nariadenia sa do úvahy nebudú brať žiadne nulové sumy a sumy de minimis napadnuteľných subvencií ani sumy napadnuteľných subvencií stanovené za okolností uvedených v článku 28 základného nariadenia.

(6) Do vzorky môžu byť zaradení iba dovozcovia neprepojení s vyvážajúcimi výrobcami. Dovozcovia, ktorí sú prepojení s vyvážajúcimi výrobcami, musia v súvislosti s týmito vyvážajúcimi výrobcami vyplniť prílohu I k dotazníku. V súlade s článkom 127 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, sa dve osoby považujú za prepojené, ak: a) jedna z nich je predstaviteľom alebo riaditeľom podniku druhej osoby alebo naopak; b) sú právne uznanými obchodnými spoločníkmi; c) sú zamestnávateľom a zamestnancom; d) tretia strana priamo alebo nepriamo vlastní, ovláda alebo má v držbe aspoň 5 % hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej aj druhej osoby; e) jedna z nich priamo alebo nepriamo ovláda druhú; f) obe sú priamo alebo nepriamo ovládané treťou osobou; g) spoločne priamo alebo nepriamo ovládajú tretiu osobu alebo h) sú členmi jednej rodiny (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558). Osoby sa považujú za členov jednej rodiny, iba ak majú medzi sebou niektorý z týchto vzťahov: i) manžel a manželka; ii) rodič a dieťa; iii) brat a sestra (vlastní aj nevlastní súrodenci); iv) starý rodič a vnuk alebo vnučka; v) strýc alebo teta a synovec alebo neter; vi) svokor alebo svokra a zať alebo nevesta; vii) švagor a švagriná. V súlade s článkom 5 bodom 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, „osoba“ je fyzická osoba, právnická osoba a akékoľvek združenie osôb, ktoré nie je právnickou osobou, ale je podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva spôsobilá na právne úkony (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(7) Informácie poskytnuté neprepojenými dovozcami môžu byť použité aj v súvislosti s inými aspektmi tohto prešetrovania, než je stanovenie subvencovania.

(8) Dokument označený ako „Limited“ je dokument, ktorý sa považuje za dôverný podľa článku 19 základného nariadenia a článku 12 Dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Tento dokument je chránený aj podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(9) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

PRÍLOHA I

Text obrazu

3. ČINNOSTI VAŠEJ SPOLOČNOSTI A PREPOJENÝCH SPOLOČNOSTÍ (1)

Uveďte podrobné údaje o presných činnostiach vašej spoločnosti a všetkých prepojených spoločností (uveďte, prosím, ich zoznam a ich vzťah k vašej spoločnosti) zapojených do výroby a/alebo predaja (na vývoz a/alebo na domácom trhu) prešetrovaného výrobku. Také činnosti by mohli, okrem iného, zahŕňať nákup prešetrovaného výrobku alebo jeho výrobu v rámci subdodávateľských dohôd, resp. spracovanie prešetrovaného výrobku alebo obchodovanie s ním.

Názov a sídlo spoločnosti

Činnosti

Vzťah

4. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Poskytnite Komisii výročnú správu spoločnosti a/alebo ročnú účtovnú závierku za rok 2016 (v španielčine a ak je k dispozícii, aj v anglickom jazyku).

Uveďte akékoľvek ďalšie relevantné informácie, ktoré spoločnosť považuje za užitočné z hľadiska pomoci Komisii pri výbere vzorky.

5. INDIVIDUÁLNE SUBVENČNÉ ROZPÄTIE

Spoločnosť vyhlasuje, že ak nebude vybraná do vzorky, mala by záujem o dotazník, aby ho mohla vyplniť a takto požiadať o individuálne subvenčné rozpätie.

☐ Áno

☐ Nie

6. OSVEDČENIE

Poskytnutím uvedených informácií spoločnosť súhlasí so svojím prípadným zaradením do vzorky. Ak je spoločnosť vybraná do vzorky, musí vyplniť dotazník a súhlasiť s návštevou svojich priestorov s cieľom overiť ňou uvedené údaje. Ak spoločnosť uvedie, že nesúhlasí so svojím prípadným zaradením do vzorky, bude to znamenať, že nespolupracuje pri prešetrovaní. Zistenia Komisie týkajúce sa nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa zakladajú na dostupných skutočnostiach a výsledok môže byť pre takúto spoločnosť menej priaznivý než v prípade, keby bola spolupracovala.

Podpis oprávnenej osoby:

Meno a funkcia oprávnenej osoby:

Dátum:

(1) V súlade s článkom 127 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, sa dve osoby považujú za prepojené, ak: a) jedna z nich je predstaviteľom alebo riaditeľom podniku druhej osoby alebo naopak; b) sú právne uznanými obchodnými spoločníkmi; c) sú zamestnávateľom a zamestnancom; d) tretia strana priamo alebo nepriamo vlastní, ovláda alebo má v držbe aspoň 5 % hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej aj druhej osoby; e) jedna z nich priamo alebo nepriamo ovláda druhú; f) obe sú priamo alebo nepriamo ovládané treťou osobou; g) spoločne priamo alebo nepriamo ovládajú tretiu osobu alebo h) sú členmi jednej rodiny (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558). Osoby sa považujú za členov jednej rodiny, iba ak majú medzi sebou niektorý z týchto vzťahov: i) manžel a manželka; ii) rodič a dieťa; iii) brat a sestra (vlastní aj nevlastní súrodenci); iv) starý rodič a vnuk alebo vnučka; v) strýc alebo teta a synovec alebo neter; vi) svokor alebo svokra a zať alebo nevesta; vii) švagor a švagriná. V súlade s článkom 5 bodom 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, „osoba“ je fyzická osoba, právnická osoba a akékoľvek združenie osôb, ktoré nie je právnickou osobou, ale je podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva spôsobilá na právne úkony (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

PRÍLOHA II

Text obrazu

☐ Verzia „Limited“ (1)

☐ Verzia „For inspection by interested parties“

(zaškrtnite príslušné políčko)

ANTISUBVENČNÉ KONANIE TÝKAJÚCE SA DOVOZU BIONAFTY S PÔVODOM V ARGENTÍNE

INFORMÁCIE NA ÚČELY VÝBERU VZORKY NEPREPOJENÝCH DOVOZCOV

Cieľom tohto formulára je slúžiť ako pomôcka pre vyvážajúcich výrobcov v Argentíne pri poskytnutí informácií týkajúcich sa výberu vzorky, ktoré sa požadujú podľa bodu 5.2.2 oznámenia o začatí preskúmania.

Obe verzie, teda verzia „Limited“ (Dôverná verzia), ako aj verzia „For inspection by interested parties“ (Verzia na nahliadnutie pre zainteresované strany) by sa mali zaslať späť Komisii e-mailom na adresu TRADE-AS644-BIODIESEL-INJURY@ec.europa.eu.

1. NÁZOV A KONTAKTNÉ ÚDAJE

Uveďte tieto údaje o vašej spoločnosti:

Názov spoločnosti

Adresa

Kontaktná osoba

E-mailová adresa

Telefón

Webová stránka

2. OBRAT A OBJEM PREDAJA

Uveďte celkový obrat spoločnosti v eurách (EUR) a obrat a hmotnosť alebo objem dovozu do Únie (2) a ďalšieho predaja na trhu Únie po dovoze z Argentíny v období prešetrovania (od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017), pokiaľ ide bionaftu podľa vymedzenia v oznámení o začatí konania, ako aj zodpovedajúcu hmotnosť alebo objem.

V tonách

Hodnota v eurách (EUR)

Celkový obrat vašej spoločnosti v eurách (EUR)

Dovoz prešetrovaného výrobku z Argentíny do Únie

Ďalší predaj prešetrovaného výrobku na trhu Únie po dovoze z Argentíny

(1) Tento dokument je určený výlučne na interné použitie. Je chránený podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43). Ide o dôverný dokument podľa článku 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55) a článku 12 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(2) Európsku úniu tvorí týchto 28 členských štátov: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

Text obrazu

3. ČINNOSTI VAŠEJ SPOLOČNOSTI A PREPOJENÝCH SPOLOČNOSTÍ (1)

Názov a sídlo spoločnosti

Činnosti

Vzťah

4. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Uveďte akékoľvek ďalšie relevantné informácie, ktoré spoločnosť považuje za užitočné z hľadiska pomoci Komisii pri výbere vzorky.

5. OSVEDČENIE

Podpis oprávnenej osoby:

Meno a funkcia oprávnenej osoby:

Dátum:

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 34

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 61 31. januára 2018

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Európska komisia
2018/C 34/01	Stanovisko Komisie z 26. januára 2018 k plánu ukladania rádioaktívneho odpadu pochádzajúceho z demontáže zariadenia AMI, ktoré sa nachádza v lokalite jadrovej elektrárne Chinon vo Francúzsku	1

	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2018/C 34/02	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8348 – RAG Stiftung/Evonik Industries/Huber Silica) ( 1 )	3
2018/C 34/03	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8692 – SAICA/Emin Leydier) ( 1 )	3
2018/C 34/04	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8745 – CD&R/D'Ieteren/Belron) ( 1 )	4

	III Prípravné akty
	Európska centrálna banka
2018/C 34/05 CON/2017/46	Stanovisko Európskej centrálnej banky z 8. novembra 2017 k zmenám rámca Únie pre kapitálové požiadavky úverových inštitúcií a investičných spoločností (CON/2017/46)	5
2018/C 34/06 CON/2017/47	Stanovisko Európskej centrálnej banky z 8. novembra 2017 k úpravám rámca Únie pre krízové riadenie (CON/2017/47)	17

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2018/C 34/07	Rozhodnutie Rady z 29. januára 2018, ktorým sa predlžuje funkčné obdobie predsedu odvolacích senátov Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo	24
	Európska komisia
2018/C 34/08	Výmenný kurz eura	25
2018/C 34/09	Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúre Európskej únie	26
	Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie
2018/C 34/10	Rozhodnutie Úradu pre európske politické strany a európske politické nadácie z 31. augusta 2017 o registrácii Európskeho kresťanského politického hnutia	27

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA SPOLOČNEJ OBCHODNEJ POLITIKY
	Európska komisia
2018/C 34/11	Oznámenie o začatí antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne	37
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2018/C 34/12	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.8804 – Bain Capital/Fedrigoni) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	48
2018/C 34/13	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.8775 – Shell/Impello) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	50
2018/C 34/14	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.8783 – Repsol/Kia/JV) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	51

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2421
JPY	Japonský jen	134,98
DKK	Dánska koruna	7,4415
GBP	Britská libra	0,87930
SEK	Švédska koruna	9,7825
CHF	Švajčiarsky frank	1,1589
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	9,5628
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,330
HUF	Maďarský forint	310,38
PLN	Poľský zlotý	4,1449
RON	Rumunský lei	4,6513
TRY	Turecká líra	4,6833
AUD	Austrálsky dolár	1,5345
CAD	Kanadský dolár	1,5304
HKD	Hongkongský dolár	9,7117
NZD	Novozélandský dolár	1,6937
SGD	Singapurský dolár	1,6280
KRW	Juhokórejský won	1 329,25
ZAR	Juhoafrický rand	14,7979
CNY	Čínsky juan	7,8566
HRK	Chorvátska kuna	7,4188
IDR	Indonézska rupia	16 630,48
MYR	Malajzijský ringgit	4,8448
PHP	Filipínske peso	63,753
RUB	Ruský rubeľ	69,5888
THB	Thajský baht	39,014
BRL	Brazílsky real	3,9280
MXN	Mexické peso	23,1289
INR	Indická rupia	79,0570