24.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 399/1

24.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 399/2

—

so zreteľom na osobitnú správu európskej ombudsmanky zo 7. novembra 2013 o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s Frontexom,

—

so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 67 ods. 1, článok 72, článok 228 ods. 1 druhý pododsek a článok 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 41 (Právo na dobrú správu vecí verejných) a článok 47 (Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana, a najmä na jeho článok 3 ods. 7,

—

so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1932 (2013) s názvom Frontex: zodpovednosť v oblasti ľudských práv,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (nariadenie o agentúre Frontex),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1168/2011 z 25. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Akčný plán EÚ v oblasti návratu (COM(2015)0453),

—

so zreteľom na kódex správania agentúry Frontex týkajúci sa spoločných operácií pri navracaní osôb koordinovaných agentúrou Frontex,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 15. októbra 2015, najmä na ich bod 2 písm. n),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 (Ženevský dohovor) a na protokol z New Yorku z roku 1967 o právnom postavení utečencov,

—

so zreteľom na článok 220 ods. 2 prvú vetu rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre petície podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre petície (A8-0343/2015),

A.

keďže v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1168/2011 z 25. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (ďalej len nariadenie o agentúre Frontex), sa vyžaduje, aby agentúra zabezpečila úplné dodržiavanie základných práv a práv migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl;

B.

keďže Frontex ako každá iná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra EÚ musí vo svojej činnosti dodržiavať požiadavky Charty základných práv a keďže táto povinnosť je vyjadrená v článku 263 ZFEÚ, podľa ktorého „Právne akty, ktorými sa zriaďujú orgány, úrady a agentúry Únie, môžu ustanoviť osobitné podmienky a úpravy týkajúce sa žalôb podaných fyzickými alebo právnickými osobami proti aktom týchto orgánov alebo úradov, alebo agentúr Únie, ktoré zakladajú právne účinky voči nim“;

C.

keďže dokonca ani dnes nemožno v praxi oddeliť koordinačnú činnosť Frontexu od činnosti členských štátov, ktorá sa uskutočňuje pod jeho koordináciou, aby mohol mať Frontex (a tým aj EÚ) tiež priamy alebo nepriamy vplyv na práva jednotlivcov a prinajmenšom viedol k mimozmluvnej zodpovednosti EÚ (pozri rozsudok Súdneho dvora T-341/07, Sison III); keďže tejto zodpovednosti sa nemožno vyhnúť jednoducho preto, že existujú administratívne dohody s členskými štátmi zúčastnenými na operácii koordinovanej Frontexom a tieto dohody majú vplyv na základné práva;

D.

keďže Únia má pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy;

E.

keďže v článku 26a nariadenia o agentúre Frontex sa stanovuje stratégia pre základné práva a vyžaduje sa v ňom, aby agentúra vypracovala takúto stratégiu, ďalej ju rozvíjala a vykonávala, aby vytvorila konzultačné fórum a aby vymenovala dôstojníka pre základné práva;

F.

keďže v článku 5 písm. a) kódexu správania pre všetky osoby zúčastňujúce sa na činnosti agentúry Frontex sa zdôrazňuje, že tí, ktorí sa zúčastňujú na činnosti agentúry Frontex, musia okrem iného podporovať poskytovanie informácií o právach a postupoch osobám, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu;

G.

keďže v článku 9 nariadenia (ES) č. 863/2007 sa ustanovuje, že členovia tímov zodpovední za vykonávanie monitorovania a dozoru na vonkajších hraniciach konajú v súlade s právom Spoločenstva a vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu;

H.

keďže európsky ombudsman začal v roku 2012 vyšetrovanie z vlastného podnetu v súvislosti s tým, ako si Frontex plní povinnosti v oblasti základných práv;

I.

keďže návrhy odporúčaní európskeho ombudsmana zahŕňajú zavedenie mechanizmu podávania individuálnych sťažností;

J.

keďže európsky ombudsman okrem toho vydal osobitnú správu, v ktorej trval na zavedení mechanizmu podávania individuálnych sťažností;

K.

keďže podľa článku 220 ods. 2 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu má európsky ombudsman povinnosť informovať Európsky parlament o prípadoch nesprávnych administratívnych postupov a keďže gestorský výbor môže o takýchto prípadoch vypracovať správu;

L.

keďže úlohou Frontexu je zabezpečiť účinné vykonávanie spoločných pravidiel, ktoré sa týkajú noriem a postupov kontroly a dozoru na vonkajších hraniciach, pokiaľ ide o základné práva, a to prostredníctvom užšej koordinácie operačnej spolupráce členských štátov, a keďže tieto činnosti majú jednoznačne dôsledky na oblasť ľudských práv, čo agentúra Frontex a EÚ primerane neriešili;

M.

keďže Frontex ako neoddeliteľnú súčasť svojej činnosti nadväzuje aj operačnú spoluprácu s krajinami mimo EÚ v kľúčových oblastiach, ako sú výmena informácií, analýza rizík, odborná príprava, výskum a vývoj, spoločné operácie (vrátane spoločných operácií navracania osôb) a pilotné projekty;

N.

keďže podľa článku 14 ods. 1 nariadenia o Frontexe agentúra a členské štáty dodržiavajú normy a pravidlá, minimálne rovnocenné s normami a pravidlami stanovenými v právnych predpisoch Únie, a to aj v prípade, keď spolupráca s tretími krajinami prebieha na území týchto krajín;

O.

keďže operačná spolupráca Frontexu s príslušnými orgánmi partnerských krajín sa uskutočňuje prostredníctvom pracovných dohôd, ktoré nie sú právne záväzné, nepatria do rozsahu pôsobnosti medzinárodného práva a ich vykonávanie nemožno považovať za plnenie medzinárodných záväzkov Frontexu a EÚ; keďže táto situácia predstavuje prvok právnej neistoty, čo sa môže považovať za rozporuplné so záväzkami agentúry Frontex v oblasti ľudských práv;

P.

keďže Frontex a členské štáty majú spoločnú, aj keď rozdielnu zodpovednosť, pokiaľ ide o činnosť príslušníkov nasadených v rámci operácií Frontexu a pilotných projektov;

Q.

keďže vzhľadom na rozšírenie právomocí Frontexu od jeho založenia by táto agentúra mala niesť zodpovednosť ako hlavná strana zainteresovaná v procese riadenia hraníc vrátane situácií, keď ide o obvinenia z porušovania základných práv;

R.

keďže väčšinu účastníkov operácií Frontexu tvoria prizvaní príslušníci, ktorých na podporu konkrétnej operácie vyslali iné členské štáty, než je štát, v ktorom sa uskutočňuje operácia Frontexu;

S.

keďže podľa článku 2a nariadenia o agentúre Frontex sa kódex správania uplatňuje v prípade všetkých osôb, ktoré sa podieľajú na činnosti agentúry;

T.

keďže podľa článku 10 ods. 3 nariadenia o agentúre Frontex môžu prizvaní príslušníci zúčastňujúci sa na misiách Frontexu vykonávať len tie úlohy a právomoci, ktorými ich poverili príslušníci pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu, a všeobecne platí pravidlo, že ich vykonávajú za ich prítomnosti;

U.

keďže používanie rôznych uniforiem so znakom Frontexu počas operácií Frontexu sťažuje jednotlivcom možnosť určiť, pod čiu právomoc patrí konkrétny príslušník a kam majú v končenom dôsledku zaslať sťažnosť – či Frontexu alebo priamo príslušnému členskému štátu;

V.

keďže podľa článku 3 ods. 1a nariadenia o agentúre Frontex agentúra nemá výkonné právomoci v členských štátoch a nemá právomoc sankcionovať členské štáty alebo ich príslušníkov;

W.

keďže operačné plány pre spoločné operácie Frontexu sú právne záväzné a podľa článku 3a ods. 1 nariadenia o agentúre Frontex ich musí schváliť výkonný riaditeľ agentúry Frontex a hostiteľský členský štát po konzultácii so zúčastnenými členskými štátmi;

X.

keďže Frontex už vytvoril systém podávania správ o incidentoch, ktorý zahŕňa operačnú divíziu Frontexu, právne oddelenie Frontexu a dôstojníka Frontexu pre základné práva, pričom konečné rozhodnutia prijíma výkonný riaditeľ Frontexu; keďže tento systém zahŕňa interné sťažnosti prijaté od zamestnancov Frontexu a prizvaných príslušníkov, a neslúži preto na priame podávanie sťažností jednotlivcami, ktorí tvrdia, že boli porušené ich základné práva;

Y.

keďže mechanizmus podávania individuálnych sťažností na európskej úrovni už existuje v rámci štruktúry Európskej investičnej banky, Európskej agentúry pre základné práva a európskej siete ombudsmanov; keďže treba poznamenať, že Frontex je operačnou agentúrou, ktorá sa svojím charakterom líši od spomínaných organizácií;

Z.

keďže Komisia sa zaviazala, že v blízkej budúcnosti preskúma činnosť agentúry Frontex;

1.

víta osobitnú správu európskej ombudsmanky v rámci vyšetrovania z vlastného podnetu v súvislosti s Frontexom; podporuje úsilie Frontexu o zohľadnenie 12 z 13 odporúčaní ombudsmanky; uznáva súčasné snahy Frontexu o zlepšenie dodržiavania základných práv aj vo forme vytvorenia systému ohlasovania udalostí, ako aj vypracovania kódexov správania, vytvorenia konzultačného fóra o základných právach a zriadenia úradu pre základné práva;

2.

podporuje odporúčanie európskej ombudsmanky, že Frontex by mal riešiť individuálne sťažnosti týkajúce sa porušovania základných práv, ku ktorému dochádza počas jeho operácií, a mal by na tento účel poskytovať primeranú administratívnu podporu; vyzýva agentúru Frontex, aby vytvorila vhodný mechanizmus podávania sťažností, a to aj v rámci pracovných dohôd uzavretých s príslušnými orgánmi tretích krajín;

3.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad právnym vákuom, v ktorom sa uskutočňuje nasadzovanie príslušníkov tretích krajín počas spoločných operácií návratu, ako sa zdôrazňuje v správe európskej ombudsmanky, ako aj nad nedostatkom zodpovednosti, ktorá by tak existovala v prípade porušenia ľudských práv zo strany príslušníkov tretích krajín;

4.

je presvedčený, že vzhľadom na narastajúce humanitárne a právne problémy na vonkajších hraniciach EÚ a zintenzívňovanie operácií Frontexu vzniká potreba mechanizmu, v rámci ktorého bude možné spracúvať individuálne sťažnosti proti údajným porušeniam základných práv, ku ktorým dochádza v priebehu operácií Frontexu alebo spolupráce s tretími krajinami, čím by sa stal prvostupňovým orgánom pre podávania sťažností;

5.

domnieva sa, že vytvorenie mechanizmu na podávanie individuálnych sťažností by jednotlivcom v prípade porušenia ich základných práv poskytlo možnosť uplatniť svoje právo na účinný opravný prostriedok; uznáva, že zavedením takéhoto mechanizmu podávania sťažností by sa zvýšila transparentnosť a zlepšilo dodržiavanie základných práv, a to aj v kontexte pracovných dohôd Frontexu, keďže by bol spolu s inštitúciami EÚ vo väčšej miere informovaný o prípadných porušeniach základných práv, ktoré by inak zostali nezistené, nenahlásené a nevyriešené; zdôrazňuje, že tento nedostatok transparentnosti sa týka najmä prípadov pracovných dohôd Frontexu, nad ktorými Európsky parlament nemôže vykonávať demokratickú kontrolu, pretože neexistuje povinnosť konzultovať ich pred ich stanovením a Európsky parlament ani nie informovaný o tom, ako sa v praxi vykonávajú;

6.

konštatuje, že podľa nariadenia o agentúre Frontex sa zdá, že neexistujú žiadne právne prekážky pre zavedenie mechanizmu podávania individuálnych sťažností a že takýto mechanizmus by dokonca spadal do pôsobnosti článku 26a ods. 3 nariadenia o agentúre Frontex, podľa ktorého je úlohou dôstojníka pre základné práva prispievať k mechanizmu monitorovania základných práv; poznamenáva, že takýto mechanizmus by bol v súlade s právnymi predpismi Únie a zásadou dobrej správy a posilnil by účinné vykonávanie stratégie agentúry v oblasti základných práv; domnieva sa, že kapacita Frontexu riešiť možné porušenia základných práv by sa mala posilniť v kontexte rozšírenia úlohy agentúry v rámci práva EÚ, najmä jej účasť v podporných tímoch riadenia migrácie pracujúcich v problémových oblastiach (tzv. „hotspotoch“) a jej spolupráca s príslušnými orgánmi partnerských krajín prostredníctvom pracovných dohôd;

7.

domnieva sa, že v rámci koordinačnej úlohy agentúry Frontex by sa jej zodpovednosť nemala obmedziť na zodpovednosť podľa medzinárodného práva a práva EÚ, najmä v súvislosti so zabezpečením toho, aby boli dodržiavané a chránené základné práva migrantov a žiadateľov o azyl; pripomína, že všetky agentúry Únie a členských štátov sú pri uplatňovaní práva Únie viazané ustanoveniami Charty základných práv;

8.

domnieva sa, že oprávnene možno očakávať, že za skutky tých, ktorí sú zapojení do operácií Frontexu, zodpovedá Frontex a vo všeobecnejšej rovine EÚ; zdôrazňuje, že právne vzťahy a odlišná, no spoločná zodpovednosť Frontexu a členských štátov by nemala brániť dodržiavaniu základných práv a ich rešpektovaniu pri spoločných operáciách; pripomína, že agentúra Frontex nemá právomoc sankcionovať členské štáty alebo ich úradníkov; vyjadruje presvedčenie, že by sa preto mala venovať náležitá pozornosť otázke právomocí Frontexu a členských štátov;

9.

zdôrazňuje, že v rámci Frontexu je potrebná oficiálna ústredná štruktúra pre vybavovanie individuálnych sťažností; odporúča, aby kancelária dôstojníka Frontexu pre základné práva zohrávala pri vybavovaní sťažností kľúčovú úlohu; domnieva sa, že úrad by mal najmä objektívne overovať prípustnosť sťažností, triediť ich, postupovať zodpovedným orgánom a dôkladne sledovať ich vybavovanie;

10.

víta skutočnosť, že Frontex už vytvoril podrobný postup vybavovania interných hlásení svojich zamestnancov a prizvaných príslušníkov týkajúcich sa závažných porušení základných práv; poukazuje na to, že tento postup sa už používa na vybavovanie sťažností zo strany tretích osôb, ktoré nie sú bezprostredne zapojené do operácie Frontexu, a odporúča, aby tento postup slúžil ako základ pre zavedenie úplného a prístupného mechanizmu podávania individuálnych sťažností; zdôrazňuje, že Frontex by mal zabezpečiť, aby mechanizmus rešpektoval kritériá prístupnosti, nezávislosti, účinnosti a transparentnosti;

11.

zastáva názor, že osoby, ktoré sa domnievajú, že utrpeli ujmu zo strany pohraničnej stráže, ktorá nosí znak Frontexu, by mali mať právo predkladať sťažnosti; vyzýva agentúru Frontex, aby zabezpečila úplnú dôvernosť a nezverejňovala totožnosť sťažovateľov tretím stranám bez ich súhlasu, okrem prípadov, keď im to z právneho hľadiska ukladá súdne rozhodnutie; domnieva sa ďalej, že Frontex by mal v maximálnej miere zabezpečiť, aby pri vybavovaní sťažností nedochádzalo ku konfliktu záujmov;

12.

uznáva, že treba zaviesť opatrenia proti zneužívaniu mechanizmu podávania sťažností; odporúča preto, aby sa neprijímali anonymné sťažnosti; zdôrazňuje však, že to nevylučuje sťažnosti tretích strán konajúcich v dobrej viere v záujme sťažovateľov, ktorí si neželajú odhaliť svoju totožnosť; navrhuje ďalej, aby sa prijímali iba sťažnosti proti porušeniu základných práv chránených právom EÚ; domnieva sa, že by to nemalo brániť Frontexu, aby aj nad rámec postupu podávania sťažností zohľadňoval ďalšie zdroje informácií týkajúce sa údajného porušovania základných práv vrátane všeobecných správ od mimovládnych organizácií, medzinárodných organizácií a ďalších zainteresovaných strán; zdôrazňuje potrebu jasných kritérií prípustnosti sťažnosti a odporúča vytvorenie štandardizovaného formulára, v ktorom sa budú vyžadovať podrobné informácie, ako sú dátum a miesto incidentu, keďže by to uľahčilo rozhodnutie o prípustnosti sťažnosti; odporúča, aby sa kritériá a štandardizovaný formulár vypracovali v spolupráci s konzultačným fórom;

13.

zdôrazňuje, že uvedený formulár by mal byť dostupný v jazykoch, ktorým migranti a žiadatelia o azyl rozumejú alebo sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumejú, a mal by obsahovať všetky potrebné informácie o spôsobe podania sťažnosti vrátane praktických usmernení vypracovaných zrozumiteľným spôsobom; pripomína, že v nariadení (EÚ) č. 656/2014 sa už ustanovuje prístup k tlmočníkom, právnym poradcom a iným príslušným odborníkom na pobreží; odporúča, aby bolo možné podať sťažnosť ústne osobe, ktorá nosí znak Frontexu a ktorá takúto sťažnosť včas a riadne spracuje v písomnej forme; naliehavo žiada Frontex, aby formulár na podanie sťažnosti sprístupnil na svojej internetovej stránke v elektronickom formáte kompatibilnom so smartfónom a vo formáte, ktorý umožňuje jeho vytlačenie, v monitorovacích strediskách členských štátov, a aby bol k dispozícii u pracovníkov Frontexu a prizvaných príslušníkov zapojených do ktorejkoľvek operácie Frontexu;

14.

odporúča, aby Frontex stanovil primeranú lehotu na podanie sťažnosti a zaručil tak, že sťažnosť bude možné podať aj po ukončení operácie Frontexu; domnieva sa, že to je osobitne dôležité v prípade operácií návratu; odporúča, aby členské štáty riešili sťažnosti v primeranom čase v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami;

15.

uznáva, že prípadné sťažnosti sa môžu týkať výkonu prizvaných príslušníkov, ktorí podliehajú právomoci konkrétneho členského štátu, ale nosia znak Frontexu; konštatuje, že títo príslušníci pri plnení úloh nosia vlastné národné uniformy, na ktorých nemusí byť identifikačné číslo vždy viditeľné; poznamenáva, že kým prizvaní príslušníci sú povinní mať pri sebe akreditačné dokumenty, vyžadovanie preukázania totožnosti môže byť prekážkou pri podávaní sťažnosti proti príslušníkovi; odporúča, aby všetky osoby, ktoré konajú v mene Frontexu, nosili na svojej uniforme viditeľné meno alebo identifikačné číslo;

16.

pripomína, že Frontex nemá právomoc začať disciplinárne konanie s inými osobami, ako sú jej vlastní zamestnanci, a že podľa článku 3 ods. 1a nariadenia o agentúre Frontex disciplinárne opatrenia patria do výlučnej pôsobnosti domovského členského štátu;

17.

berie na vedomie, že členské štáty vybavujú sťažnosti na prizvaných príslušníkov veľmi rozdielnymi spôsobmi; obáva sa, že, že údajné porušovanie základných práv by nemuseli niektoré členské štáty riešiť účinne; vyzýva Frontex a členské štáty, aby úzko spolupracovali a vymieňali si najlepšie postupy s cieľom zabezpečiť riadne vybavovanie sťažností na prizvaných príslušníkov;

18.

odporúča, aby kancelária dôstojníka pre základné práva postúpila sťažnosť na prizvaného príslušníka prostredníctvom riadne vymedzeného systému zriadeného na tento účel príslušnému vnútroštátnemu orgánu; odporúča, aby tento systém zahŕňal aj odvolací mechanizmus pre prípady, keď sa žiadosť vyhlási za neprípustnú alebo je zamietnutá; nazdáva sa, že je dôležité zapojiť národných ombudsmanov alebo akékoľvek iné príslušné orgány s právomocou pre základné práva, ktoré nesú zodpovednosť za vyšetrovanie vnútroštátnych orgánov a úradníkov, keďže dôstojník pre základné práva nemá právo tak urobiť; zdôrazňuje, že je nutné, aby agentúra Frontex spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi pre ľudské práva a s pohraničnými orgánmi jednotlivých štátov;

19.

odporúča, aby bola odborná príprava na základe rodovej príslušnosti povinná pre všetkých pracovníkov agentúry Frontex a pre všetkých pracovníkov ešte skôr, než nastúpia do operácie Frontex, a to najmä s cieľom zvyšovať povedomie o rodovom násilí a zraniteľnosti migrantiek;

20.

zastáva názor, že ak je to nutné, dôstojník pre základné práva by mal v úzkej spolupráci s príslušnou divíziou Frontexu prispievať k vyšetrovaniam zo strany vnútroštátnych orgánov tým, že poskytne ďalšie informácie o incidente;

21.

zdôrazňuje, že Frontex by mal pozorne sledovať vybavovanie sťažností a formálne od príslušného členského štátu vyžadovať spätnú väzbu a prípadne zaslať varovný list odvolávajúci sa na kroky, ktoré môže Frontex podniknúť, ak sa na tento list nereaguje; pripomína, že Frontex má v súvislosti so svojou povinnosťou monitorovať dodržiavanie základných práv vo všetkých svojich činnostiach právo dostávať informácie o prípadoch porušovania základných práv prizvanými príslušníkmi; odporúča, aby Frontex úzko spolupracoval nielen s pohraničnými orgánmi jednotlivých štátov, ale aj s vnútroštátnymi orgánmi pre ľudské práva;

22.

odporúča, aby v prípade, že Frontex neprijme následné opatrenia, poskytla kancelária úradníka pre základné práva sťažovateľovi odôvodnenie vrátane kontaktných údajov príslušného vnútroštátneho orgánu;

23.

pripomína, že disciplinárne konanie Frontexu sa môže uplatniť aj na vyslaných prizvaných príslušníkov a národných expertov, ak s tým príslušný členský štát súhlasí; pripomína, že Frontex môže požiadať členský štát, aby okamžite odvolal dotknutého prizvaného príslušníka alebo vyslaného národného experta z činnosti Frontexu v prípade, že členský štát disciplinárne konanie neumožní, a aby túto osobu v prípade potreby vyňal zo zoznamu prizvaných príslušníkov;

24.

vyzýva výkonného riaditeľa Frontexu, aby zvážil vylúčenie príslušníka, u ktorého sa zistilo porušenie základných práv, z účasti na akejkoľvek operácii alebo pilotnom projekte Frontexu; zdôrazňuje, že to by sa malo vzťahovať aj na národných príslušníkov z partnerských štátov, ktorí sa zúčastňujú operácií Frontex v rámci svojej pracovnej činnosti;

25.

domnieva sa, že by sa mala preskúmať možnosť zrušiť finančnú podporu členským štátom na spoločné operácie alebo pozastaviť účasť členského štátu na spoločných operáciách v prípade závažného porušenia základných práv; okrem toho sa nazdáva, že o pozastavení a v konečnom dôsledku skončení operácie v prípade závažného alebo trvalého porušovania základných práv by sa malo rozhodnúť tak, aby to neohrozilo záchranu životov;

26.

nazdáva sa, že by sa mali určiť jasné kritériá pre rozhodovanie, kedy sa operácie Frontexu pozastavia, a to na základe odporúčaní konzultačného fóra, úradníka pre základné práva a iných príslušných subjektov a mimovládnych organizácií, ako FRA, UNHCR alebo IOM;

27.

zdôrazňuje, že mechanizmus podávania individuálnych sťažností by sa nemal považovať za prostriedok udelenia dodatočných práv prístupu k trestnému súdnictvu pre podávateľov sťažností; pripomína, že trestné vyšetrovanie vykonáva členský štát, v ktorom sa uskutočňujú operácie;

28.

domnieva sa, že mechanizmus podávania individuálnych sťažností môže byť účinný len vtedy, ak sú prípadní sťažovatelia, ako aj príslušníci zúčastňujúci sa na operáciách Frontexu, prostredníctvom účinnej a rodovo citlivej informačnej kampane informovaní o práve jednotlivcov podať sťažnosť v niektorom z úradných jazykov EÚ alebo v jazyku, ktorému uchádzači o azyl rozumejú, alebo možno odôvodnene predpokladať, že mu rozumejú; zastáva názor, že prostredníctvom takejto informačnej kampane a dobre štruktúrovaného overovania prípustnosti by sa mohol podstatne znížiť počet prípadných neprípustných sťažností; poznamenáva, že navrátilci by o svojich právach vrátane práva podať sťažnosť mali byť informovaní pred návratovou operáciou;

29.

nazdáva sa, že mechanizmus podávania individuálnych sťažností by mal byť účinný a transparentný; zdôrazňuje, že kancelária úradníka pre základné práva musí byť na riešenie podaných sťažností primerane vybavená a musí mať primeraný počet zamestnancov, a žiada, aby sa na tento účel poskytli potrebné dodatočné zdroje;

30.

nazdáva sa, že opis úloh pridelených kancelárii dôstojníka pre základné práva je obmedzene a nepresne formulovaný; konštatuje, že úlohy dôstojníka pre základné práva sú v súčasnosti opísané len v oznámení o voľnom pracovnom mieste; navrhuje zahrnúť ustanovenia o úlohách úradníka pre základné práva do nadchádzajúcej revízie nariadenia o agentúre Frontex;

31.

nazdáva sa, že v záujme zvýšenia transparentnosti, zodpovednosti a účinnosti Frontexu a umožnenia dôkladného preskúmania individuálnych sťažností by mal byť Európsky parlament pravidelne informovaný o tom, ako Frontex využíva prostriedky, a údaje o tomto využívaní by sa mali uverejňovať na internetových stránkach Frontexu;

32.

víta pripravenosť európskej ombudsmanky, členov európskej siete ombudsmanov s právomocou v oblasti základných práv a konzultačného fóra Frontexu podporovať Frontex pri vytváraní a realizácii mechanizmu podávania individuálnych sťažností; vyzýva Frontex, aby sa riadil osvedčenými postupmi iných európskych orgánov, ako je Európska investičná banka, a zároveň úzko spolupracoval s európskou ombudsmankou;

33.

odporúča, aby Frontex a európska ombudsmanka nadviazali úzku spoluprácu s cieľom zlepšiť ochranu jednotlivcov pred možnými aktmi nesprávneho úradného postupu týkajúcimi sa činností Frontexu vrátane operácií agentúry za vonkajšími hranicami EÚ vykonávaných v rámci dohôd o vykonaní práce;

34.

vyzýva členské štáty a partnerské krajiny, ktoré uzavreli pracovné dohody s Frontexom,, aby účinne spolupracovali s agentúrou s cieľom zabezpečiť hladké fungovanie mechanizmu podávania sťažností; nabáda Frontex, aby členským štátom a príslušným tretím štátom poskytoval technickú pomoc s cieľom zaručiť účinnosť mechanizmu;

35.

vyzdvihuje potrebu osobitnej ochrany maloletých bez sprievodu, žien, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného prenasledovania, osôb patriacich k LGBTI a ostatných zraniteľných skupín; odporúča, aby Frontex na tento účel konzultoval príslušné agentúry EÚ;

36.

vyzýva Frontex, aby v rámci svojej všeobecnej výročnej správy poskytol verejne dostupné informácie o mechanizme podávania sťažností; odporúča uviesť počet doručených žiadostí, druhy porušenia základných práv, príslušné operácie Frontexu a následné opatrenia, ktoré Frontex prijal; poznamenáva, že tieto informácie by Frontexu pomohli zistiť prípadné nedostatky a zlepšiť vlastné pracovné metódy;

37.

odporúča začleniť ustanovenia o mechanizme podávania individuálnych žiadostí do nadchádzajúcej revízie nariadenia o agentúre Frontex;

38.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, európskej ombudsmanke, národným parlamentom a Frontexu.

24.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 399/10

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2013 s názvom Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje (COM(2013)0913),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o pláne jednotného európskeho dopravného priestoru – vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o európskej mestskej agende a jej budúcnosti v politike súdržnosti (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2009 s názvom Akčný plán mestskej mobility (COM(2009)0490),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2014 s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 25. septembra 2007 s názvom Za novú kultúru mestskej mobility (COM(2007)0551),

—

so zreteľom na osobitný Eurobarometer 406 z decembra 2013 s názvom Postoj Európanov voči mestskej mobilite,

—

so zreteľom na Európsku platformu plánov udržateľnej mestskej mobility, ktorú naštartovala Komisia,

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 29. novembra 1995 s názvom Občianska sieť – napĺňanie potenciálu verejnej osobnej dopravy v Európe (COM(1995)0601),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 1998 s názvom Doprava a CO2 – rozvoj prístupu Spoločenstva (COM(1998)0204),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Parížsky protokol – koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020 (COM(2015)0081),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (3),

—

so zreteľom nariadenie (ES) č. 715/2007 (4) a nariadenie (ES) č. 595/2009 (5), pokiaľ ide o zníženie emisií znečisťujúcich látok z cestných vozidiel,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2015 o meraní emisií v automobilovom priemysle (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2013 s názvom Program Čisté ovzdušie pre Európu (COM(2013)0918),

—

so zreteľom na usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie pre kvalitu ovzdušia a nástroj hospodárskeho hodnotenia v oblasti zdravia;

—

so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie s názvom Chorobnosť súvisiaca s environmentálnym hlukom a vyčíslenie stratených rokov zdravého života v Európe,

—

so zreteľom na záverečnú správu Európskej environmentálnej agentúry z decembra 2013 s názvom Bližší pohľad na mestskú dopravu,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o bezpečnosti cestnej premávky na roky 2011 – 2020 – prvé medzníky na ceste k stratégii proti zraneniam (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. októbra 1988 o ochrane chodcov a o Európskej charte na ochranu chodcov (8),

—

so zreteľom na Viedenský dohovor o cestnej premávke,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom CARS 2020 – akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný automobilový priemysel v Európe (COM(2012)0636),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o CARS 2020 – k silnému, konkurencieschopnému a udržateľnému automobilovému priemyslu v Európe (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu – program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (10),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (11),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 1/2014 s názvom Účinnosť projektov v oblasti mestskej verejnej dopravy podporovaných Európskou úniou,

—

so zreteľom na Chartu z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest;

—

so zreteľom na Dohovor primátorov a starostov,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0319/2015),

A.

keďže podľa odhadov bude v roku 2050 až 82 % občanov EÚ žiť v mestských oblastiach;

B.

keďže očakávaný značný nárast mestského obyvateľstva prináša mestským centrám výzvy v sociálnej oblasti, v oblasti kvality života, ako aj trvalo udržateľného rozvoja, ktoré si budú vyžadovať holistické plánovacie opatrenia;

C.

keďže mestská mobilita stále z veľkej časti spočíva na používaní konvenčne poháňaných vozidiel a keďže jej potreby závisia na 96 % od ropy a jej derivátov alebo predstavujú približne jednu tretinu celkovej spotreby energie;

D.

keďže mestská doprava je zodpovedná za 25 % všetkých emisií CO2 a približne 70 % všetkých emisií v mestských oblastiach, ktoré sú zodpovedné za zmenu klímy, a je jediným sektorom v EÚ, v ktorom sa emisie skleníkových plynov naďalej zvyšujú;

E.

keďže podľa osobitnej správy Eurobarometra 406 z roku 2013 asi 50 % európskych občanov každodenne využíva na prepravu osobné vozidlo, len 16 % využíva verejnú dopravu a 12 % bicykel;

F.

keďže podľa rovnakej správy sa občania EÚ domnievajú, že nižšie ceny verejnej dopravy (59 %), zlepšenie služieb verejnej dopravy (56 %) a zlepšenie infraštruktúry pre cyklistov (33 %) predstavujú účinné opatrenia na zlepšenie mestskej mobility;

G.

keďže približne 50 % trás v mestských oblastiach je kratších ako 5 km, a preto by sa mali zdolávať pešo, na bicykli, verejnou/hromadnou dopravou alebo iným dostupným spôsobom dopravy, ako je spolujazda;

H.

keďže rozsiahle používanie nafty v doprave, najmä v starších vozidlách a tých vozidlách, ktoré nemajú filtre pevných častíc, je jednou z hlavných príčin vysokej koncentrácie častíc v mestách EÚ a keďže preto by sa v mestskej doprave malo podporovať využívanie alternatívnych palív, ako aj zmeny obvyklých spôsobov využívania týchto druhov dopravy, a to bez toho, aby bola ohrozená mestská mobilita;

I.

keďže podľa Európskej environmentálnej agentúry bolo v roku 2011 viac ako 125 miliónov európskych občanov vystavených znečisteniu hlukom nad bezpečnostným limitom 55 dB a spôsobovala ho hlavne cestná premávka;

J.

keďže vysoko kvalitné dopravné služby sú zásadné pre ľudí žijúcich v mestských oblastiach v záujme uspokojenia ich potrieb v oblasti mobility v súvislosti s ich pracovným životom, odbornou prípravou, cestovným ruchom, ako aj s rekreačnými aktivitami; keďže udržateľná mestská doprava môže prispieť k zníženiu spotreby energie, znečistenia ovzdušia a znečistenia hlukom, počtu nehôd, preťaženia dopravy, využívania pôdy a zástavby pôdy;

K.

keďže cielené opatrenia v záujme udržateľnej mestskej mobility sú možné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov EÚ a presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa dopravy a životného prostredia;

L.

keďže s náležitým ohľadom na subsidiaritu na podporu miestnych činností by EÚ mala pomáhať rozvíjať integrovaný a dlhodobý prístup k mestskej mobilite, ktorý zníži znečisťovanie spôsobované premávkou, preťaženosť premávky, hluk a dopravné nehody, poskytovať náležitú podporu mestám a zabezpečiť lepšiu informovanosť, koordináciu a spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ;

M.

keďže je dôležité zdôrazniť význam verejnej dopravy pre mestské hospodárstva vrátane znevýhodnených oblastí a uznať jej sociálne výhody, ako napr. prispievanie k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a zabezpečenie prístupu k pracovným miestam pre všetkých občanov;

N.

keďže dobrá a pohodlná verejná hromadná doprava je najlepším prostriedkom, ako odrádzať od súkromnej dopravy, a jedným z najlepších spôsobov, ako znížiť dopravné zápchy;

O.

keďže 73 % európskych občanov sa domnieva, že bezpečnosť cestnej premávky je vážnym problémom v mestách a keďže k viac ako 30 % smrteľných a vážnych zranení na cestách dochádza v mestských oblastiach a často ide o zraniteľných účastníkov cestnej premávky a chodcov;

P.

keďže k 38 % všetkých smrteľných dopravných nehôd dochádza v mestských oblastiach a k 55 % na medzimestských cestách, keďže obeťami sú najčastejšie cyklisti a iní zraniteľní účastníci cestnej premávky a keďže nehody sú spojené s vysokou koncentráciou vozidiel a ich rýchlosťou;

Q.

keďže udržateľná mestská doprava je jedným z aspektov širších politík územného plánovania a keďže zelené plochy v mestách môžu čiastočne zmierniť vplyv znečistenia spôsobeného cestnou premávkou;

R.

keďže využívanie alternatívnych palív a spôsobov dopravy zahŕňa rozvoj potrebnej infraštruktúry spolu s úsilím zameraným na zmenu správania ľudí súvisiaceho s mobilitou;

S.

keďže mestá a iné väčšie mestské oblasti boli ako významné centrá hospodárskej činnosti a inovácií právom uznané za veľmi dôležité prvky v novej stratégii TEN-T a sú hlavným článkom dopravného reťazca pre osobnú a nákladnú dopravu;

T.

keďže multimodálne siete a integrácia jednotlivých druhov dopravy a služieb v mestských oblastiach a okolí môžu byť prospešné pre zlepšenie efektívnosti osobnej a nákladnej dopravy, a teda môžu pomôcť znížiť uhlíkové a ďalšie škodlivé emisie;

U.

keďže sa hlavy štátov a vlád, ktoré sa v roku 2012 zúčastnili na konferencii Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20), zaviazali podporovať rozvoj trvalo udržateľných dopravných sietí (12);

V.

keďže jednotné riešenie pre všetky mestské oblasti neexistuje a mestá v celej Európskej únii čelia špecifickým situáciám a potrebám, ktoré súvisia najmä s geografickými a klimatickými podmienkami, demografickou štruktúrou, kultúrnymi tradíciami a inými faktormi;

W.

keďže za mestskú mobilitu a riadenie mestskej dopravy sú zodpovedné miestne a regionálne orgány, ktoré vypracúvajú a realizujú verejnú politiku v týchto oblastiach spoločne s platným národným rámcom a mestskou agendou Európskej únie;

X.

keďže je znepokojený, že Komisia hovorí o rozvíjaní dopravných konceptov na európskej úrovni, ktoré by sa potom mali prispôsobiť osobitostiam členských štátov; keďže namiesto zaujatia prístupu zhora nadol v súlade s týmto postojom a bez ignorovania potreby spoločných pravidiel a noriem by bolo vhodnejšie zvoliť prístup zdola nahor, ktorý zahrnuje paralelné experimentovanie na mieste v záujme podpory inovácií; keďže preto dôrazne podporuje vytvorenie platforiem na výmenu skúseností medzi miestnymi zainteresovanými stranami s cieľom umožniť vo väčšej miere šírenie úspešných modelov;

1.

zdôrazňuje, že doteraz vykonaná práca na európskej úrovni a v mnohých mestách bola pozitívna a mala by pokračovať, a preto víta uvedené oznámenie Komisie o mestskej mobilite;

2.

poukazuje na to, že územné plánovanie je najdôležitejšia fáza vytvárania plynulých a bezpečných dopravných sietí, ktoré sú trvalé a majú ozajstný vplyv na objem prepravy a distribúciu; zdôrazňuje, že bezpečnosť musí byť vždy vnímaná ako kľúčový prvok udržateľného mestského plánovania;

3.

je presvedčený, že poskytovanie informácií občanom EÚ, maloobchodníkom, prevádzkovateľom nákladnej dopravy a iným zainteresovaným stranám v oblasti mestskej mobility a konzultácia s nimi sú kľúčové pre transparentnejšie plánovanie, rozvoj a rozhodovanie; zdôrazňuje, že tieto informácie by mali byť voľne a ľahko dostupné; pripomína, že je žiaduce podporovať spoluprácu medzi príslušnými subjektmi a medzi mestami na úrovni EÚ s cieľom podeliť sa o riešenia v oblasti udržateľnej mobility;

4.

je presvedčený, že dlhodobé plány udržateľnej mestskej mobility s podporou IKT technológií sú dôležitými nástrojmi na poskytovanie primeraných a bezpečných riešení mobility pre všetkých občanov; vyzýva príslušné orgány, aby v plánoch udržateľnej mestskej mobility zohľadňovali osobitné potreby, pokiaľ ide o komunikáciu osôb so zníženou pohyblivosťou; zdôrazňuje, že bezbariérová infraštruktúra má zásadný význam pre mobilitu osôb so zníženou pohyblivosťou; zdôrazňuje, že je potrebné, aby plány udržateľnej mestskej mobility zahŕňali osobitné stratégie pre bezpečnosť cestnej premávky a poskytovali bezpečnú infraštruktúru s primeraným priestorom pre najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky;

5.

zdôrazňuje význam plánov udržateľnej mestskej mobility na dosahovanie cieľov EÚ, pokiaľ ide o emisie CO2, hluk, znečistenie ovzdušia a zníženie dopravných nehôd; domnieva sa, že rozvoj udržateľnej mestskej mobility by mal byť dôležitým prvkom, ktorý treba zohľadniť pri financovaní projektov EÚ v oblasti mestskej dopravy, a že financovanie a informačná podpora EÚ by mohla poskytovať stimuly pre tvorbu a plnenie takýchto plánov; vyzýva Komisiu, aby príslušným orgánom zabezpečili potrebné poradenstvo a technickú podporu pri tvorbe plánov udržateľnej mestskej mobility, pričom sa v plnej miere zohľadní zásada subsidiarity;

6.

nabáda orgány členských štátov, aby vypracovali plány udržateľnej mestskej mobility, ktoré uprednostňujú spôsoby dopravy s nízkymi emisiami vrátane elektrického pohonu a vozidiel poháňaných alternatívnymi palivami a ktoré zahŕňajú inteligentné dopravné systémy; podporuje vytvorenie dopravných zón a intermodálnych platforiem, kde sa bude uprednostňovať využívanie verejnej dopravy;

7.

nabáda členské štáty a európske mestá, aby vypracovali politiku parkovania (poskytovanie parkovacích plôch, používanie inteligentných parkovacích systémov a primerané ceny), ktorá môže byť súčasťou integrovanej mestskej politiky, a aby súčasne vyvíjali väčšie úsilie na rozvoj funkčných intermodálnych uzlov, ktoré poskytujú rôzne dopravné služby a umožňujú hladkú kombináciu dopravných riešení, ako sú hromadná doprava, spoločná doprava, bicyklovanie a služby prenájmu; požaduje lepšiu prepojenosť prímestských parkovacích priestorov so železnicou a službami verejnej dopravy napr. využívaním systémov parkovísk s plynulou nadväznosťou prestupu na hromadnú dopravu (tzv. P & R); pripomína, že je potrebné odstrániť nedostatky v službách poskytovaných pre občanov so zdravotným postihnutím;

8.

zdôrazňuje, že vzhľadom na potrebu obmedziť negatívny vplyv na životné prostredie spôsobený závislosťou dopravného systému EÚ od ropy (ktorý prevažne využíva ropu a jej vedľajšie produkty) by sa EŠIF mali systematicky využívať na vypracúvanie a vykonávanie komplexných a integrovaných plánov udržateľnej mestskej mobility, ktoré budú doplnkovo a vzájomne posilňovať opatrenia mestskej mobility v širšom kontexte územného plánovania bez toho, aby sa vytvárali ďalšie dopravné potreby vedúce k nadmernému využívaniu automobilov, a to s dôrazom na integrovaný dopravný systém založený na spolupráci jednotlivých druhov dopravy;

9.

je pevne presvedčený, že platforma Komisie pre plány udržateľnej mestskej mobility by mala rozhodne podporovať mestá a regióny pri navrhovaní a vykonávaní plánov udržateľnej mestskej mobility; zdôrazňuje, že v súvislosti s investíciami do mestskej mobility je dôležité brať do úvahy všetky mestá bez ohľadu na ich veľkosť, ako aj kľúčovú úlohu, ktorú európske mestá a regióny musia zohrávať pri podpore a presadzovaní udržateľnej mestskej mobility; požaduje, aby sa do európskej platformy a do expertnej skupiny členských štátov pre mestskú mobilitu a dopravu zapojili zástupcovia miestnych a regionálnych orgánov rôznych veľkostí a zástupcovia rôznych zainteresovaných strán (napr. združenia cyklistov);

10.

zdôrazňuje, že plány udržateľnej mestskej mobility by mali byť v súlade so súčasným programom EÚ a cieľmi, najmä s ustanoveniami týkajúcimi sa modálneho prechodu od cestnej k železničnej doprave stanovenými v bielej knihe z roku 2011;

11.

naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby posúdili plány mestskej mobility a vykonali ich kontrolu v súlade s účelom a cieľmi stratégie Doprava 2050;

12.

poukazuje najmä na veľké množstvo škodlivých účinkov súčasného modelu dopravy na základné prvky prirodzeného prostredia vrátane ovzdušia, vody a pôdy a na rôzne ekosystémy;

13.

je presvedčený, že znečistenie ovzdušia má miestny, regionálny, národný a cezhraničný rozmer a vyžaduje si opatrenia na všetkých úrovniach riadenia; preto požaduje, aby sa posilnil prístup viacúrovňového riadenia, kde všetci aktéri preberú zodpovednosť za opatrenia, ktoré možno a treba prijať na každej úrovni;

14.

vyzýva mestá, aby starostlivo posúdili potreby občanov a podnikov a osobitosti jednotlivých druhov dopravy s cieľom zabezpečiť udržateľnú mobilitu v mestách a aby prijali opatrenia potrebné na zlepšenie kvality života v mestách, okrem iného podporou prechodu na udržateľné druhy dopravy vrátane chôdze a jazdy na bicykli a presadzovaním integrovanej intermodálnej a/alebo kombinovanej politiky;

15.

vyzýva miestne orgány, aby pri vypracúvaní udržateľných plánov mobility zohľadnili blaho svojich občanov; osobitne vyzýva príslušné orgány, aby prijali opatrenia na zníženie hluku v mestách, ktorý spôsobuje premávka;

16.

nabáda príslušné orgány, aby v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a zásadou proporcionality prijali preventívne opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v mestách a aby zabezpečili, aby koncentrácie znečisťujúcich látok nepresahovali úrovne stanovené v usmerneniach Svetovej zdravotníckej organizácie; na tento účel podporuje vytvorenie zón s nízkymi emisiami na miestnej úrovni; zdôrazňuje, že príslušné orgány sú zodpovedné za poskytovanie bezpečných a zdravých riešení mobility pre svojich občanov; zastáva názor, že takéto riešenia by mali byť založené na cenovo dostupných, inteligentných, spoľahlivých a prístupných systémoch verejnej dopravy; nabáda členské štáty, ako aj miestne orgány, aby v prípade, ak existuje riziko, že uvedené usmernenia WHO nebudú dodržané, zvážili prijatie opatrení s cieľom zlepšiť prístup k verejnej doprave, napríklad striedavou premávkou;

17.

poukazuje na potrebu holistického prístupu k znečisťovaniu ovzdušia v európskych mestách; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla účinné opatrenia, ktoré umožnia členským štátom dosiahnuť súlad so smernicou o kvalite ovzdušia (2008/50/ES), predovšetkým stanovením účinných a ambicióznych emisných stropov na roky 2025 a 2030 podľa smernice o národných emisných stropoch a zabezpečením lepšej koordinácie opatrení podľa smernice o národných emisných stropoch a smernice o kvalite okolitého ovzdušia stanovením ambicióznych emisných noriem pre autá na roky 2025 a 2030 vo včasnom preskúmaní nariadenia (ES) č. 443/2009 o emisných normách CO2 osobných automobilov, ako aj stanovením jasného časového rámca na vykonávanie emisných skúšok počas skutočnej jazdy pre súkromné vozidlá;

18.

vyzýva Komisiu, aby v jednotlivých plánoch členských štátov posúdila umiestnenie staníc na meranie a monitorovanie atmosférického znečistenia v hlavných mestských aglomeráciách, ktoré majú problémy s kvalitou ovzdušia, keďže v dôsledku zlého umiestnenia týchto staníc často dochádza k skresľovaniu údajov, čo môže predstavovať riziko pre zdravie obyvateľstva;

19.

berie na vedomie zmeny v správaní v oblasti vlastníctva a používania vozidla (spoločné využívanie jedného auta viacerými osobami, tzv. carsharing, spájanie sa na účely dopravy, tzv.carpooling); nabáda Komisiu, aby rozvíjala a podporovala dopravné systémy zahŕňajúce kolektívne a verejné formy mobility;

20.

je presvedčený, že Komisia by mala posúdiť, ako by mohli nové formy mobility na základe modelu hospodárstva spoločného využívania zdrojov vrátane spolujázd (ride-sharing) ovplyvniť spoločnosť; zastáva názor, že na vnútroštátnej úrovni by členské štáty mali uplatňovať koncepciu tzv. zdieľaného mesta, ktorá súvisí s mobilitou a dopravou, pretože by občania z toho mohli mať prospech, a to najmä v malých a stredne veľkých mestách, kde sieť verejnej dopravy je menšia, a mohlo by to umožniť rozvoj riešení mobility na základe partnerstva;

21.

zdôrazňuje, že vysoko rozvinutá, efektívna, cenovo prístupná, bezpečná a dostupná verejná doprava je neoddeliteľnou súčasťou udržateľného rozvoja miest; je presvedčený, že spoľahlivé služby verejnej dopravy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní preťaženia, znečistenia ovzdušia a hluku v mestách; vyzýva členské štáty, aby podporovali verejnú dopravu s cieľom zvýšiť jej využívanie do roku 2030; takisto nabáda vnútroštátne a miestne orgány, aby podporovali dostupnosť digitálnych služieb verejnej dopravy a staníc, rozvoj inovatívnych foriem mobility, ako aj využívanie inteligentných dopravných riešení a iných moderných technológií; zdôrazňuje, že služby ako carsharing, carpooling a ride-sharing lepšie využívajú existujúce zdroje a pomáhajú znížiť počet automobilov v mestách; uznáva význam európskych programov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS a mobilných vysokorýchlostných sietí; podporuje vytvorenie právneho rámca, ktorý umožňuje využívanie nových foriem mobility a nových modelov zdieľania, ktoré lepšie využívajú existujúce zdroje;

22.

zdôrazňuje význam verejných informácií o ponukách mestskej verejnej dopravy, ktoré berú do úvahy aj jazykové potreby turistov, a výhody udržateľnej politiky cestovného ruchu; nabáda miestne orgány, aby poskytovali informácie v reálnom čase na internete a na dostatočne početných displejoch v mestách; vyzýva orgány a prevádzkovateľov dopravy, aby zlepšili dostupnosť bezplatných digitálnych služieb verejnej dopravy a staníc;

23.

zdôrazňuje sociálne prínosy koľajovej verejnej dopravy, pokiaľ ide o prístupnosť mestských oblastí, obnovu miest, sociálne začleňovanie a zlepšenie vzhľadu miest;

24.

uznáva kvalitu a rozmanitosť pracovných miest, ktoré ponúkajú prevádzkovatelia verejnej dopravy, a súvisiaci prínos pre hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a zhodnotila príspevok verejnej dopravy k stratégiám týkajúcim sa ekologických pracovných miest a environmentálne udržateľného rastu na vnútroštátnej a európskej úrovni;

25.

vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na zaistenie bezpečnosti verejnej dopravy pri súčasnom rešpektovaní právomocí na miestnej úrovni;

26.

pripomína, že nemotorizovaná individuálna mobilita, napr. chôdza a jazda na bicykli, má najväčší potenciál pre neutralitu, pokiaľ ide o CO2;

27.

nabáda členské štáty, aby zrevidovali svoje stratégie na zlepšenie nemotorizovanej dopravy s cieľom vyhovieť zhodným záujmom na zlepšovaní mobility a mestského životného prostredia; nabáda členské štáty, aby podporovali tam, kde je to vhodné, používanie bicyklov, a to aj stanovením ambicióznych cieľov pre využívanie bicyklov do roku 2030, a aby zlepšili podmienky pre chôdzu a jazdu na bicykli;

28.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť o cyklistike a alternatívnych druhoch dopravy, prispievali k zmene spôsobu dopravy smerom k udržateľným druhom dopravy a naďalej podporovali kampaň Európsky týždeň mobility; vyzýva mestá, aby zriadili systém spoločného využívania bicyklov spojený s verejnou dopravou; víta iniciatívy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom podporovať a organizovať podujatia EÚ „v nedeľu bez áut“ a „deň bicyklov“, zamerané na zlepšenie kvality ovzdušia v mestách;

29.

vyzýva súkromné spoločnosti, správne orgány a inštitúcie EÚ, aby naďalej zlepšovali služby riadenia mobility pre svojich členov, zamestnancov a návštevníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali politiky zamerané na nabádanie podnikov, aby obmedzili cesty do a zo zamestnania, okrem iného podporou telepráce a nabádaním na používanie informačných a komunikačných technológií a telekonferencií; domnieva sa, že opatrenia v oblasti mobility, ako sú tie, ktoré sú koordinované prostredníctvom Európskej platformy pre riadenie mobility, majú veľký potenciál na riešenie preťaženia dopravy v mestách a zabezpečenie dostupnosti pre všetkých;

30.

nabáda členské štáty a miestne orgány, aby v rámci postupov verejného obstarávania vymedzili požiadavky na environmentálne vlastnosti, a to najmä pri nákupe vozidiel pre verejnú dopravu alebo vozidiel, ktoré používajú verejné orgány;

31.

domnieva sa, že energetická efektívnosť a využívanie obnoviteľných zdrojov energie sú kľúčom k dosiahnutiu udržateľnej mestskej mobility, a tiež k zlepšeniu environmentálnych podmienok, a že pri prijímaní opatrení na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti emisií CO2 a úspor energie by sa mala dodržiavať technologická neutralita;

32.

nabáda členské štáty, aby podporovali ciele bielej knihy o doprave znížiť počet konvenčne poháňaných automobilov v mestskej doprave do roku 2030 a postupne ich vyradiť z premávky v mestách do roku 2050; vyzýva mestá, aby presadzovali a podporovali prechod na alternatívne dopravné prostriedky a motorové vozidlá, a pritom zohľadnili ich reálnu uhlíkovú stopu, aby sa dosiahli ciele EÚ v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov o 60 % do roku 2050; víta stimuly pre cestujúcich, aby kombinovali rôzne druhy dopravy;

33.

upozorňuje na význam využívania elektrických vozidiel a vozidiel poháňaných alternatívnymi palivami (biopalivá druhej a tretej generácie, vodík založený na obnoviteľných zdrojoch energie, stlačený zemný plyn (CNG) a skvapalnený zemný plyn (LNG)) na zníženie emisií v mestách; pripomína ustanovenia smernice 2014/94/EÚ týkajúce sa zavádzania alternatívnych palív a nabáda členské štáty, aby v úzkej spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi a príslušným priemyselným odvetvím urýchlene vytvorili infraštruktúry, najmä pozdĺž transeurópskych dopravných sietí (TEN-T); vyzýva verejný a súkromný sektor, aby podporovali inštaláciu nabíjacích zariadení v oblastiach kolektívnych parkovísk;

34.

žiada Komisiu a vnútroštátne a miestne orgány, aby podľa možnosti podporovali vnútrozemskú plavbu ako riešenie integrovanej mobility v záujme ekologickej mobility v mestách;

35.

zdôrazňuje význam postupu zdola nahor; preto dôrazne podporuje napríklad Dohovor primátorov a starostov o znížení emisií skleníkových plynov s viac ako 6 000 podpismi a víta výzvu komisára Caneteho z 13. októbra 2015 v Bruseli s cieľom dosiahnuť ambicióznejší dohovor, o ktorom sa v súčasnosti rokuje; podporuje Komisiu v zohrávaní pozitívnej úlohy aktívneho katalyzátora pre takéto iniciatívy;

36.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ambiciózne opatrenia v záujme udržateľnej mestskej mobility dali na popredné miesto programu COP 21, ktorý bude prebiehať v decembri 2015 v Paríži; nabáda Komisiu, aby aktívne podporovala akčný program iniciatív v oblasti integrovanej udržateľnej mestskej mobility;

37.

pripomína, že inteligentné dopravné systémy umožňujú, aby sa mobilita stala bezpečnejšou, výkonnejšou, ekologickejšou a plynulejšou, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zriaďovanie inteligentných dopravných systémov vrátane inovácií a využívania v oblastiach poskytovania cestovných informácií v reálnom čase, vysoko automatizovaných vozidiel, inteligentných infraštruktúr a inteligentných dopravných signalizačných systémov; pripomína význam inteligentných dopravných systémov pri poskytovaní presných údajov o premávke a cestovaní v reálnom čase, a preto vyzýva Komisiu, aby upriamila pozornosť digitálnej agendy na mestskú mobilitu; vyzýva zainteresované strany, aby úzko spolupracovali pri vývoji interoperabilných a integrovaných služieb mobility, ako je multimodálna verejná doprava, spoločné riešenia v oblasti mobility a intermodálne integrované zariadenia na predaj cestovných lístkov; žiada Komisiu, aby rozvoj inovačných aplikácií a nových technológií, ktoré umožňujú, aby účastníci cestnej premávky hrali proaktívnejšiu úlohu ako investori a poskytovatelia údajov v systéme dopravy, stanovila ako prioritu s cieľom prispieť k vytvoreniu platforiem pre služby mobility, a to v súlade s právom EÚ a ochranou údajov;

38.

nabáda všetky strany, aby plne využívali možnosti údajov a digitalizáciu a používali dereguláciu na podporu nových podnikateľských modelov;

39.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskumné programy týkajúce sa nových technológií, nových obchodných modelov a nových postupov integrovanej udržateľnej mestskej mobility a mestskej logistiky; podporuje priority programu Horizont 2020, pokiaľ ide o spoločenskú výzvu na inteligentnú, ekologickú a integrovanú dopravu a mestskú mobilitu, ako aj rozvoj iniciatív „mobilita ako služba“ v Európe; je presvedčený, že program Horizont 2020 musí podporiť výskum a inovácie v oblasti kvality života, udržateľných pracovných miest, demografie, zmien aktívnej mobility, ako aj životného prostredia a opatrení proti zmene klímy; zastáva názor, že Komisia by mala zohľadniť tieto priority, zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky EÚ pre budúce činnosti v rámci výskumu a vývoja v oblasti mestských železničných systémov a zlepšiť výkonnosť udržateľných dopravných riešení;

40.

konštatuje, že dôkladné bezpečnostné podmienky, ako aj vyspelé riadenie dopravy a rýchlosti vedú k výraznému zníženiu počtu smrteľných nehôd a vážnych zranení v mestách; poukazuje na to, že bezpečnostné sily, ktorých úlohou je riadenie a kontrola dopravy a konzistentné vykonávanie kontrol dopravných priestupkov, ako napr. prekročenia rýchlosti, jazdy pod vplyvom alkoholu, konzumácie drog a liekov a používania mobilných telefónov a iných komunikačných a informačných zariadení, prispievajú k znižovaniu dopravných nehôd v mestách;

41.

vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby v súlade s miestnymi podmienkami do roku 2020 prehodnotili riadenie rýchlosti, a to s cieľom zaručiť bezpečnosť, okrem iného v obytných oblastiach a v okolí škôl, ako aj vzdelávacích a sociálnych zariadení, a aby zvážili navrhnutie a vypracovanie bezpečnejšej cestnej infraštruktúry; vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby využívali všetky moderné riešenia vrátane vyspelého inteligentného riadenia dopravy a aby zaručili bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky vrátane chodcov; nabáda európske mestá, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti riadenia bezpečnosti;

42.

domnieva sa, že rozvoj inovatívnych, udržateľných a ekologických mestských stratégií logistiky zahŕňajúcich verejné aj súkromné subjekty je mimoriadne dôležitý pre riešenie preťaženia a environmentálnych problémov v mestách; zastáva názor, že logistika by mala byť založená na udržateľných druhoch dopravy; žiada lepšiu optimalizáciu dodávateľského reťazca v mestských oblastiach na základe nových, nákladovo efektívnych druhoch prevádzky, technológie a podnikateľského modelu; poukazuje na význam plánov udržateľnej mestskej mobility, ktoré zahŕňajú kombinované logistické stratégie, a zdôrazňuje, že tam, kde je to vhodné, je potrebné, aby koľajnicová doprava, čistá vnútrozemská plavba a námorné prístavy boli integrované do logistických stratégií a plánov udržateľnej mestskej mobility; vyzýva príslušné orgány, aby tam, kde je to možné, znížili premávku nákladných vozidiel v centrách miest;

43.

poukazuje na to, že husto osídlené oblasti a iné oblasti, ako sú nákupné a maloobchodné centrá, čelia zvýšenej cestnej premávke a dopravným zápcham, a poukazuje na význam účinného a komplexného plánovania politiky na prepojenie týchto oblastí na efektívnu verejnú dopravu a inteligentné služby dodávky do domu;

44.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala politiky s cieľom nabádať sektor nákladnej dopravy, aby zmenil svoj automobilový park na ekologický, a aby nabádala miestne orgány, aby poskytovali prevádzkovateľom podporu a stimuly v záujme udržateľnejšej mestskej nákladnej dopravy; pripomína, že železničná doprava a iné udržateľnejšie druhy dopravy spolu s dobre plánovanými výmenami a logistikou môžu zohrávať dôležitú úlohu pri preprave tovaru do prímestských oblastí;

45.

zdôrazňuje skutočnosť, že hodnotenie nákladovej efektívnosti investícií by sa malo zameriavať na maximalizáciu externého spoločenského prínosu a minimalizáciu vonkajších nákladov spôsobených napríklad zmenou klímy, nehodami a otázkami zdravia, hluku, znečistenia ovzdušia, ako aj využívania priestorov;

46.

zdôrazňuje, že mestská mobilita by mala prispievať k cieľom EÚ v oblasti efektívnosti zdrojov a mala by byť v plnej miere začlenená do týchto cieľov, najmä pokiaľ ide o tie, ktoré súvisia s obehovým hospodárstvom;

47.

pripomína, že tvorba cien pre cesty v mestách a parkoviská na základe nediskriminácie, interoperability a zásady „znečisťovateľ platí“ môže byť súčasťou integrovanej politiky v oblasti mestskej mobility;

48.

pripomína zásadu využívania príjmov, pokiaľ ide o cestné poplatky, a požaduje, aby tam, kde je to vhodné, bola časť príjmov z využívania cestnej infraštruktúry (cestné poplatky a/alebo Eurovignette) použitá na zlepšenie udržateľnej mestskej mobility;

49.

domnieva sa, že mestská mobilita by sa mala premietnuť do opatrení v súvislosti s Nástrojom na prepájanie Európy/transeurópskou dopravnou sieťou (TEN-T), ak je to vhodné a v súlade s právnymi predpismi v oblasti TEN-T, vrátane podpory pre mestské uzly a začlenenia plánov mobility pre mestá v cezhraničných oblastiach, pretože to podnecuje hospodársky a sociálny rozvoj a podporuje lepšiu prístupnosť; je presvedčený, že efektívne prepojenia medzi rôznymi druhmi dopravy a medzi dopravnými sieťami vrátane prímestských a medziregionálnych sietí by mohli zlepšiť mobilitu občanov; podporuje rozvoj integrovaných systémov predaja lístkov, ktoré by mohli potenciálne zvýšiť dostupnosť verejnej dopravy;

50.

vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby využívali nové možnosti financovania mestských projektov v rámci Nástroja na prepájanie Európy v mestských uzloch; pripomína, že je možné, aby Nástroj na prepájanie Európy financoval projekty súčinnosti s mimoriadnou mierou spolufinancovania dopravných projektov spolu s energetikou a telekomunikáciami, čo má obrovský potenciál pre mestské projekty; vyzýva Komisiu, aby pri revízii rozpočtu Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu zvážila vhodné financovanie EÚ pre projekty udržateľnej mobility; žiada príslušné orgány, aby zabezpečili pevné prepojenie medzi inteligentnou a udržateľnou politikou mestskej mobility a projektmi mestskej mobility financovanými z fondov EÚ a aby stanovili jasné ciele a ukazovatele využitia s cieľom zabrániť nízkemu využívaniu projektov a oslabeniu ich hospodárskych a sociálnych prínosov; uznáva potrebu nových foriem udržateľného financovania verejnej dopravy, ktoré umožňujú environmentálnu udržateľnosť, digitalizáciu a prístupnosť, stimulujú hospodárstvo mestských oblastí a vytvárajú nové pracovné miesta;

51.

poukazuje na nedávno schválený Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a na osobitnú pozornosť a zameranie tohto nástroja na horizontálne priority a inteligentné a udržateľné mestské projekty; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali projekty udržateľnej mestskej mobility, zabezpečili potrebnú súčinnosť medzi rôznymi zdrojmi financovania a programami a aby rozvíjali prepojenie medzi mestskou mobilitou, novou digitálnou agendou a energetickou úniou;

52.

zdôrazňuje význam budovania kapacít v rámci miestnych orgánov a v prímestských oblastiach, pokiaľ ide o vypracúvanie a realizáciu integrovaných stratégií rozvoja, s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi rozličnými územiami a podporiť tak vzájomnú previazanosť a komplementárnosť;

53.

domnieva sa, že investície do udržateľnej verejnej dopravy nie sú len reakciou na problémy mestskej mobility, ale zahŕňajú aj „prvky obnovy miest“, ktoré majú vplyv na celkový hospodársky systém mesta a uľahčujú vznik ekologického mestského prostredia, ako aj prístup do centier rôznorodých činností (obchodných, rezidenčných, voľnočasových, kultúrnych, vzdelávacích); zdôrazňuje, že riadna koordinácia mobility a mestského plánovania je zásadná, ak majú mať investície čo najväčší vplyv;

54.

požaduje, aby sa iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a ďalšie EŠIF využívali na podporu zamestnanosti v oblastiach, ktoré stimulujú rozvoj udržateľnej mestskej mobility; zdôrazňuje, že realizácia projektov mestskej mobility má pozitívny vplyv na všetky regióny a ich obyvateľstvo, pretože podporuje obsadzovanie existujúcich a voľných inovatívnych pracovných miest v príslušných oblastiach vrátane povolaní, v ktorých je nedostatok pracovných síl;

55.

naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila ľahko dostupné prehľady programov mestskej mobility, ktoré spolufinancuje EÚ; navyše požaduje, aby sa poskytovali používateľsky zrozumiteľné informácie o možnostiach spolufinancovania mestských dopravných projektov z prostriedkov EÚ; žiada Komisiu, aby pri riadení projektov mestskej mobility financovaných z prostriedkov EÚ zabezpečila, aby: a) sa zaviedli riadiace nástroje na monitorovanie kvality služieb a úrovne spokojnosti užívateľov po uvedení projektov do prevádzky, b) sa projekty mestskej mobility začlenili do vhodnej politiky mobility a c) uvedené otázky riešili aj orgány členských štátov; žiada Komisiu, aby v rámci preskúmania využívania EŠIF v polovici trvania poskytla kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu, ako politika súdržnosti podporuje udržateľnú mestskú mobilitu;

56.

žiada členské štáty, aby podporili viacúrovňové riadenie s cieľom posilniť spoluprácu medzi regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi orgánmi v oblasti tvorby politík vrátane návrhu, vykonávania a monitorovania mestských politík, ktoré majú zreteľný vplyv na mestské oblasti;

57.

odkazuje na iniciatívu občianskej siete Komisie ako dobrého základu na presadzovanie a podporu intermodálnych, udržateľných reťazcov mobility založených hlavne na chodení, bicyklovaní, verejnej hromadnej doprave spolu so spoločnými (carsharing) a združenými (carpooling) jazdami autami a taxíkmi;

58.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala a podporovala výmenu osvedčených postupov a usmernení na riešenie výziev mestskej mobility a uľahčenie prenosu znalostí a technológií v oblasti udržateľnej mobility, najmä v prospech verejných a súkromných zainteresovaných strán, ktoré pracujú na riešeniach pre udržateľnú mobilitu, a v prospech družstevného a neziskového sektora a sektora vzájomnej pomoci; vyzýva Komisiu, aby vytvorila sieť udržateľnej mobility s príkladmi osvedčených postupov z oblasti územného plánovania a využívania priestoru; ďalej vyzýva členské štáty, aby podnecovali mestá k účasti na iniciatíve Inteligentné mestá a obce – európske inovačné partnerstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali kampane na zvyšovanie informovanosti verejnosti na podporu mobility, ktorá je účinná, udržateľná a menej závislá od používania súkromných, konvenčne poháňaných automobilov;

59.

podporuje prácu strediska monitorovania mestskej mobility (ELTIS) a domnieva sa, že komunikácia týkajúca sa tejto iniciatívy vrátane tohto portálu by sa mala posilniť;

60.

víta snahu Komisie koordinovať a skonsolidovať iniciatívy EÚ v oblasti mestskej mobility, ako sú CIVITAS 2020 pre výskum a inovácie, stredisko monitorovania mestskej mobility na výmenu najlepších postupov a skúseností a platforma pre plány udržateľnej mestskej mobility; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie obmedziť roztrieštenosť a nedostatočnú koordináciu medzi príslušnými iniciatívami a programami EÚ a zohľadnila úspech programov ako URBAN a URBACT; vyzýva Komisiu, aby nabádala orgány v členských štátoch na vytváranie sietí excelentnosti v oblasti mestskej mobility, na pokračovanie v úsilí iniciatívy CIVITAS 2020 a na podnecovanie väčšieho počtu občanov EÚ, aby sa k tomuto projektu pripojili;

61.

domnieva sa, že by sa počas diskusie o vykonávaní budúcich politík mobility malo vyvinúť ďalšie úsilie na vytváranie sietí a koordináciu pilotných projektov, ako napr. prostredníctvom iniciatív Civitas, Polis a Eltis, a na integrovanie miest s ich praktickými skúsenosťami a know-how; na tento účel naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila ľahko dostupné prehľady programov mestskej mobility, ktoré spolufinancuje EÚ; ďalej žiada objasniť – spôsobom zrozumiteľným užívateľovi – ako získať spolufinancovanie EÚ na projekty mestskej mobility; zdôrazňuje, že je potrebné financovať nielen infraštruktúry, ale aj IT služby, postupy monitorovania a medziregionálne projekty a stanoviť strategické partnerstvá medzi priemyslom a európskymi mestami, a to s cieľom rozvíjať mestské systémy zajtrajška;

62.

vyslovuje sa za pevné prepojenie medzi plánmi mobility, udržateľnosťou miest a ďalšími iniciatívami, ako sú inteligentné mestá a Dohovor primátorov a starostov, ktoré sú zamerané na udržateľnejšie a sebestačnejšie mesto; domnieva sa, že dobrovoľný záväzok stanovený v Dohovore primátorov a starostov môže slúžiť ako odrazový mostík k osloveniu všetkých príslušných strán pri vytváraní plánov mobility a udržateľnosti, ktoré možno propagovať nákladovo efektívnym spôsobom; víta iniciatívu s názvom CiTIEs – mestá zajtrajška – investície do Európy a vyzýva Komisiu, aby využila existujúce platformy na vytvorenie komunikačných nástrojov zameraných na zbližovanie zainteresovaných strán v oblasti udržateľného mestského rozvoja;

63.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

24.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 399/21

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 191, 192 a 194,

—

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej Únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080) a jeho prílohy,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia energetickej bezpečnosti a sprievodné pracovné dokumenty (COM(2014)0330),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o krátkodobej odolnosti európskej plynárenskej sústavy: Pripravenosť na možné prerušenie dodávok z východu počas jesene a zimy 2014/2015 (COM(2014)0654),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci – Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ (COM(2011)0539),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Vykonávanie oznámenia o zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci a záverov Rady pre energetiku z novembra 2011 (COM(2013)0638),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 s názvom Druhý strategický prieskum energetickej politiky: akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť (COM(2008)0781),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2012 s názvom V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s energiou (COM(2012)0663) a na sprievodné pracovné dokumenty a na svoje uznesenie z 10. septembra 2013 o zabezpečení fungovania vnútorného trhu s energiou (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pokrok pri dobudovaní vnútorného trhu s energiou (COM(2014)0634),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – koncepcia integrovanej európskej energetickej siete (COM(2010)0677),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2014 s názvom Ceny energie a náklady na energiu v Európe (COM(2014)0021),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

—

so zreteľom na správu Komisie zo 14. novembra 2012 s názvom Stav európskeho trhu s uhlíkom v roku 2012 (COM(2012)0652),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. mája 2012 o Európe efektívne využívajúcej zdroje (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Energetická efektívnosť a jej prínos k energetickej bezpečnosti v rámci politík v oblasti klímy a energie do roku 2030 (COM(2014)0520),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050 (3),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Budúcnosť zachytávania a ukladania CO2 v Európe (COM(2013)0180),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 (COM(2014)0015),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 19. a 20. marca 2015,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009, a na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2013 s názvom Dlhodobá vízia infraštruktúry v Európe a mimo nej (COM(2013)0711), ktoré obsahuje prvý zoznam projektov spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry pre celú Úniu;

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja Spájame Európu (COM(2011)0665),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES,

—

so zreteľom na tretí energetický balík,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 994/2012/EÚ z 25. októbra 2012, ktorým sa ustanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o zapájaní sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami v oblasti energetickej politiky: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2012 o priemyselných, energetických a ostatných aspektoch bridlicového plynu a ropy (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020 (6),

—

so zreteľom na svoju štúdiu s názvom Mapovanie nákladov v prípade nekonania na úrovni EÚ v rokoch 2014 – 2019,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 o dosiahnutí miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % – príprava európskych elektrických sietí na rok 2020 (8),

—

so zreteľom na Zmluvu o energetickej charte, a najmä na jej články 7 a 20,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0341/2015),

A.

keďže podľa článku 194 ZFEÚ európska energetická politika zabezpečuje fungovanie trhu v oblasti energetiky a bezpečnosť dodávok energie, presadzuje energetickú efektívnosť, úsporu a vývoj nových a obnoviteľných zdrojov energie a podporuje prepojenie energetických sietí; keďže vymedzenie energetického mixu členských štátov zostáva vo výlučnej právomoci členských štátov, a preto zostáva energetický mix vysoko diverzifikovaný;

B.

keďže vytváranie odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy by malo byť založené na prechode k udržateľnému a pokrokovému energetickému systému, ktorého hlavnými piliermi by mali byť energetická efektívnosť, energia z obnoviteľných zdrojov, čo najlepšie využívanie európskych zdrojov energie a inteligentná infraštruktúra; keďže na vytváranie hospodárskeho rastu a pracovných miest a na zabezpečenie vedúceho postavenia EÚ v týchto oblastiach je potrebný dlhodobý stabilný regulačný rámec;

C.

keďže stratégia v oblasti energetickej bezpečnosti musí zahŕňať nákladovo efektívne kroky na zmiernenie dopytu po energii a rovnako účinné kroky na prekonanie významných a bezprostredne hroziacich prerušení, ako aj mechanizmy solidarity a koordinácie na ochranu a posilnenie výroby energie, inteligentnej prenosovej a distribučnej infraštruktúry a prepojovacích vedení; keďže táto infraštruktúra musí byť schopná zvládať premenlivý objem energie z obnoviteľných zdrojov a musí byť zabudovaná do plne integrovaného a dobre fungujúceho vnútorného trhu s energiou ako základná súčasť energetickej únie s diverzifikovanými externými dodávkami a trasami;

D.

keďže Európsky parlament už dvakrát vyzval, aby sa určili záväzné ciele pre rok 2030 v oblasti klímy a energetiky, spočívajúce v znížení emisií CO2 aspoň o 40 %, aspoň 30 % podiele energie z obnoviteľných zdrojov a 40 % energetickej účinnosti, a ktoré sa majú uskutočňovať prostredníctvom jednotlivých národných cieľov; keďže záväzné národné ciele v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a záväzné ciele EÚ v týchto oblastiach vytvárajú rast a pracovné miesta a mohli by zabezpečiť technologické vedúce postavenie EÚ v týchto oblastiach;

E.

keďže opatrenia na rozvoj energetickej únie a dosiahnutie cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky musia plne zohľadniť vplyv na ceny energií a zameriavať sa na synergie a výraznejšiu integráciu trhu, ktorá pomôže znížiť celkové náklady a zvýšiť konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ s cieľom získať potrebnú podporu občanov a priemyslu; keďže v tejto súvislosti všetky potrebné posúdenia vplyvov musia plne zohľadňovať súčasné a budúce kryté a utopené náklady vyplývajúce z nezmenenej energetickej politiky;

F.

keďže energetická únia by mala byť novým energetickým modelom pre Európu, založeným na pevných prierezových legislatívnych základoch a silných cieľoch; keďže riadenie energetickej únie musí byť transparentné, musí zaručovať pevný rámec a musí do rozhodovania zapojiť Európsky parlament a súčasne presadzovať úlohu miestnych orgánov a občanov;

G.

keďže je zásadne dôležité, aby EÚ a členské štáty uznali dôležitosť spotrebiteľských iniciatív ako družstvá a komunitné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, a zdôrazňuje, že treba uvoľniť hospodárske, regulačné a administratívne prekážky a umožniť občanom aktívnu účasť na energetickom systéme;

H.

keďže zmena klímy, nekonkurencieschopné ceny energie a mimoriadne vysoká závislosť od nespoľahlivých dodávateľov z tretích krajín sú faktory, ktoré ohrozujú udržateľnosť európskej energetiky;

I.

keďže cieľom odolnej energetickej únie, ktorej jadrom je ambiciózna politika v oblasti zmeny klímy, je zabezpečiť prechod na nový energetický model, ktorý poskytuje domácnostiam a podnikom možnosť vyrábať a spotrebúvať bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a dostupnú energiu;

J.

keďže problematiku energetickej chudoby je nutné riešiť v rámci energetickej únie tým, že sa posilní postavenie zraniteľných spotrebiteľov, zlepší energetická efektívnosť v prípade tých najzraniteľnejších a vytvoria sa nápravné opatrenia, vďaka ktorým sa energia stane cenovo dostupnou aj pre ľudí v núdzi;

K.

keďže energetickú chudobu možno vymedziť ako neschopnosť domácnosti udržiavať dostatočnú úroveň dodávok energie na zabezpečenie základnej úrovne komfortu a zdravia, a to z dôvodu kombinácie nízkeho príjmu, vysokých cien energie a nízkej kvality bytového fondu;

L.

keďže víziou energetickej únie musí byť únia, v ktorej si členské štáty uvedomujú, že sú navzájom závislé pri poskytovaní bezpečnej, udržateľnej a cenovo dostupnej energie pre svojich občanov, a ktorá je založená na skutočnej solidarite a dôvere a v ktorej Európska únia vystupuje jednotne na svetovej scéne; keďže každý členský štát má preto povinnosť prioritne riešiť energetickú efektívnosť a znižovanie dopytu po energii, a to s cieľom ochrániť celkovú energetickú bezpečnosť EÚ a jej členských štátov;

M.

keďže politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy sa musia navzájom dopĺňať a ich ciele posilňovať; keďže energetická únia by preto mala dopĺňať európske ciele týkajúce sa reindustrializácie a rastu, podporiť prechod na udržateľné hospodárstvo, založené najmä na energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojoch energie, čo zvýši celkovú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, pričom sa účinne zabráni úniku uhlíka;

N.

keďže EÚ dováža viac ako polovicu energie, ktorú spotrebuje, jej závislosť od dovozu je osobitne vysoká v prípade surovej ropy (viac ako 90 %), zemného plynu (66 %) a čierneho uhlia (72 %) a celkový dovoz v roku 2013 dosiahol výšku vyše 400 miliárd EUR; keďže fond budov v EÚ zodpovedá za približne 40 % celkovej energetickej spotreby EÚ a za spotrebu približne 60 % plynu dovážaného do EÚ, v dôsledku čoho je zmiernenie dopytu po energii v EÚ významným faktorom na ceste k dosiahnutiu energetickej nezávislosti;

O.

keďže svetová cena ropy sa výrazne znížila, čo dáva EÚ príležitosť významne vykročiť smerom k transformácii našej energetiky investovaním do výroby energie z obnoviteľných zdrojov, využívaním potenciálu budov v oblasti energetickej efektívnosti a rozvojom inteligentnej infraštruktúry; keďže peniaze využité na dovoz fosílnych palív príliš neprispievajú k investíciám, pracovným miestam alebo rastu v EÚ, a presmerovanie týchto peňazí do vnútorných investícií by stimulovalo rast a vytvorilo kvalitné a kvalifikované miestne pracovné miesta;

P.

keďže mnohé krajiny sú v značnej miere závislé od jedného dodávateľa, v dôsledku čoho by mohli byť ohrozené z hľadiska možného prerušenia dodávok;

Q.

keďže EÚ je veľmi závislá od dovozu energie z Ruska, ktoré je preukázateľne nespoľahlivým partnerom a využíva svoje dodávky energií ako politickú zbraň;

R.

keďže sa stalo významnou časťou ruskej zahraničnej politiky vytvárať a realizovať stratégiu v oblasti strategických zdrojov, najmä ropy a zemného plynu, s cieľom dostať iné krajiny pod politický tlak; konštatuje, že tomu tak bolo v prípade niekoľkých krajín v jeho susedstve a niekoľkých členských štátov Európskej únie;

S.

keďže používanie ropy a zemného plynu na zahraničnopolitické účely a na destabilizáciu iných krajín ohrozuje hospodársky rast a, čo je ešte nebezpečnejšie, demokratickú stabilitu v Európe, ako aj nezávislosť zvrchovaných štátov;

T.

keďže európska energetická bezpečnosť sa musí rozvíjať tak, aby sa tým bránila európska bezpečnosť a zvrchovanosť európskych krajín, a to členských štátov EÚ aj krajín Východného partnerstva;

U.

keďže politika zameraná na energetickú bezpečnosť musí riešiť potrebu stabilných dodávok z rôznych zdrojov energie, ktoré európskemu hospodárstvu poskytnú energiu potrebnú pre dopravu, priemysel a bývanie spôsobom, ktorý podporuje konkurencieschopnosť a politiku v oblasti klímy, pričom súčasne musí minimalizovať závislosť od tých, ktorí chcú zámerne využívať energetické zdroje na vlastné politické účely s cieľom ovplyvňovať politický vývoj v iných krajinách;

V.

keďže žiadny členský štát by nemal mať zmluvné podmienky nekompatibilné s právom EÚ, ktoré využívajú jeho slabé postavenie na trhu s energiou, len na základe geografických a historických faktorov;

W.

keďže v rokoch 2006 a 2009 spory medzi Ruskom a Ukrajinou ako krajinou zabezpečujúcou tranzit plynu spôsobili veľký nedostatok v mnohých krajinách EÚ; keďže prerušenia ukazujú, že doteraz prijaté opatrenia na odstránenie závislosti Európy od ruského plynu neboli dostatočné;

X.

keďže ex post hodnotenie a overovanie všetkých energeticky významných dohôd, pokiaľ ide o dodržiavanie právnych predpisov EÚ, je už možné aj prostredníctvom hospodárskej súťaže a regulácie v oblasti energetiky; keďže nedostatočné ex ante kontroly súladu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ viedli k vážnej deformácii trhu; keďže Komisia uznala tieto nedostatky a zaviazal sa posilniť ustanovenia o hodnotení ex ante komerčných zmlúv o dodávkach plynu;

Y.

keďže do roku 2020 bude potrebné investovať v odvetví energetiky EÚ viac ako 1 bilión EUR a keďže na každé euro neinvestované do energetickej infraštruktúry do roku 2020 bude po roku 2020 potrebné vynaložiť 4,3 EUR na dosiahnutie rovnakých cieľov, čo by zbytočne zaťažilo budúce generácie;

Z.

keďže EÚ musí umožniť financovanie týchto investícií prostredníctvom využitia všetkých existujúcich zdrojov, verejných (štrukturálne fondy, Európska investičná banka – EIB) aj súkromných, podpory usmerňovania úspor domácností a kapacít dlhodobých investorov (dôchodkové fondy, poisťovne) a vytvorenia novej finančnej kapacity EÚ;

AA.

keďže ceny elektrickej energie pre priemysel v EÚ, bez ohľadu na daňové alebo odvodové úľavy pre energeticky náročné odvetvia, sú viac ako dvakrát vyššie ako v USA a v Rusku, o 20 % vyššie ako v Číne, ale o 20 % nižšie než v Japonsku;

AB.

keďže európsky priemysel má ešte stále výraznú konkurenčnú nevýhodu v oblasti cien plynu, a to najmä z toho dôvodu, že do dlhodobých zmlúv s Ruskom je zaradený index ceny ropy;

AC.

keďže cenový rozdiel v porovnaní s inými ekonomikami môže mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť nášho priemyslu, najmä v energeticky náročných priemyselných odvetviach;

AD.

keďže konkurencieschopné ceny energie sú kľúčové na dosiahnutie reindustrializačných cieľov EÚ na úrovni 20 % do roku 2020;

AE.

keďže spoločnosti z EÚ pôsobiace v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, z ktorých mnohé sú MSP, zamestnávajú v Európe 1,2 milióna ľudí a ich podiel na patentoch v oblasti obnoviteľných technológií celosvetovo predstavuje 40 %, vďaka čomu patrí EÚ svetové prvenstvo; keďže toto vedúce postavenie treba udržať aj do budúcnosti prostredníctvom jasnej stratégie EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov;

AF.

keďže napriek dominantnému postaveniu EÚ v oblasti investícií do obnoviteľných zdrojov energie sa v správe o vyhliadkach svetovej energetiky z roku 2014 (World Energy Outlook 2014) predpovedá, že do roku 2040 vzrastie celosvetový dopyt po energii o 37 % a celosvetový dopyt po uhlí o 15 %; keďže v EÚ má byť podľa projekcií zvýšenie výrazne nižšie, a to vďaka veľmi úspešným zlepšeniam v oblasti energetickej efektívnosti;

AG.

keďže strata, pokiaľ ide o úroveň blahobytu v dôsledku neefektívnosti trhu s plynom, predstavuje v EÚ viac než 11 miliárd EUR ročne, okrem iného z dôvodu chýbajúcej infraštruktúry a nízkej úrovne likvidity a transparentnosti trhu;

AH.

keďže hospodársky a fyzicky väčšmi integrovaný jednotný trh s energiou by mohol znamenať výrazné zvýšenie efektívnosti;

AI.

keďže maloobchodný trh EÚ s energiou nefunguje správne, pretože v mnohých členských štátoch majú spotrebitelia príliš obmedzenú voľbu medzi dodávateľmi; keďže problematika koncentrácie na trhu by sa mala riešiť prostredníctvom politiky hospodárskej súťaže EÚ, aby sa spotrebiteľom umožnilo zmeniť dodávateľa, a tým zlepšiť hospodársku súťaž a znížiť ceny; keďže by bolo vhodné venovať pozornosť riziku pre horšie informovaných občanov, u ktorých je nižšia pravdepodobnosť porovnávania a zmeny poskytovateľov a ktorí sú ponechaní napospas nekonkurencieschopným zastaraným tarifám;

AJ.

zdôrazňuje, že plnohodnotné vykonávanie integrovaného európskeho energetického trhu s plynom a elektrickou energiou má zásadný význam pre energetickú bezpečnosť a pre kroky smerom k vytvoreniu energetickej únie; keďže Komisia zodpovedá za zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty vykonávali a dodržiavali všetky časti tzv. tretieho energetického balíka, ktorého cieľom je integrovaný trh s elektrickou energiou a plynom;

AK.

keďže splnením cieľa prepojenosti na úrovni 10 % a zabezpečením lepšej cezhraničnej prepravnej kapacity pre elektrickú energiu a plyn, ako aj ďalším posilnením existujúcich rozvodov sa zvýši energetická bezpečnosť, umožní sa lepšia integrácia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a vytvorí sa rovnováha dodávok a dopytu medzi členskými štátmi, pričom sa zároveň podporí konvergencia cien v prospech spotrebiteľov;

AL.

keďže od prehĺbenia regionálnej spolupráce medzi členskými štátmi sa tiež očakáva zbližovanie a optimalizácia nákladov;

AM.

keďže Energetické spoločenstvo je nástroj na rozšírenie vnútorného trhu s energiou na krajiny susediace s EÚ, čím prispieva k vytvoreniu celoeurópskeho energetického priestoru založeného na spoločných zásadách a právnom štáte;

AN.

keďže energetická únia je odrazom viacerých výziev Európskeho parlamentu na vytvorenie skutočne celoeurópskeho Energetického spoločenstva založeného na silnom spoločnom trhu s energiou, koordinácii nákupu energie za hranicami EÚ a spoločnom európskom financovaní výskumu a inovácií v oblasti nových udržateľných energetických technológií;

AO.

keďže je potrebná väčšia súdržnosť vonkajšieho rozmeru energetickej politiky EÚ, ktorého potenciál sa ešte nevyužíva v plnej miere, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok energie a konkurencieschopnosť Únie;

AP.

keďže 33 infraštruktúrnych projektov identifikovaných v európskej stratégii energetickej bezpečnosti by mal dopĺňať silnejší dôraz na modernizáciu elektrickej distribučnej siete a na posun od uhlia a plynu smerom k biomase, a to v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávok;

AQ.

keďže sa uznáva, že zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) môže zásadným spôsobom prispieť k boju proti zmene klímy a konkrétne môže pomôcť znížiť náklady na prechod na energetický trh bez uhlíka a nízkouhlíkové hospodárstvo;

AR.

keďže kľúčovými hnacími silami energetickej únie sú diverzifikácia dodávok, dobudovanie vnútorného trhu s energiou, zlepšenie energetickej účinnosti a zvýšenie úspor, ďalší rozvoj bezpečných a udržateľných nízkouhlíkových európskych zdrojov energie vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj výskum a vývoj;

AS.

keďže by sa malo presadzovať a podporovať využívanie domácich konvenčných zdrojov ropy a plynu v úplnom súlade s acquis EÚ, a to v tradičných produkčných oblastiach (napr. Severné more) aj v novoobjavených oblastiach (napr. východné Stredozemie, Čierne more);

AT.

keďže domáce energetické zdroje musia byť vždy udržateľné a bezpečné;

AU.

keďže ambíciou EÚ je zvýšiť príspevok priemyslu k HDP do roku 2020 až na 20 % a na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebná energia v konkurencieschopných cenách, ako aj zvýšenie produktivity energie;

1.

víta oznámenie Komisie s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej Únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy; všíma si 5 pilierov energetickej únie, ktoré navrhla Komisia; trvá na tom, aby politiky vykonávané v rámci týchto pilierov vždy prispievali k zaisteniu bezpečnosti dodávok energie, dekarbonizácii, dlhodobej udržateľnosti hospodárstva a zabezpečovaniu dostupných a konkurencieschopných cien energie;

2.

opakuje, že energia je verejné sociálne aktívum, a že EÚ by sa preto mala podrobne venovať otázke energetickej chudoby a presadzovať konkrétne opatrenia na riešenie tohto problému; trvá preto na tom, že energetická únia by mala zabezpečiť rovnaký prístup k energii pre všetkých, prispievať k dostupným cenám energií v prospech spotrebiteľov, podporovať prepojenia a energetickú infraštruktúru, ktoré zohrávajú strategickú úlohu v prospech ľudí, a posilňovať reguláciu;

3.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že všetky legislatívne návrhy, ktoré sú súčasťou energetickej únie, sa budú predkladať v rámci riadneho legislatívneho postupu, a teda za plnej účasti Európskeho parlamentu a pri zabezpečení účinného demokratického dohľadu; očakáva, že rámec riadenia energetickej únie po roku 2020 bude ambiciózny, spoľahlivý, transparentný, demokratický a plne inkluzívny voči Európskemu parlamentu a zabezpečí splnenie klimatických a energetických cieľov do roku 2030, najmä prostredníctvom plného uplatňovania, presadzovania a aktualizácie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa klímy a energetiky; žiada Komisiu, aby bez toho, aby boli dotknuté ostatné povinnosti týkajúce sa podávania správ, na ročnej báze prezentovala správu o plnení cieľov energetickej únie vrátane podrobností o uplatňovaní energetickej legislatívy a pokroku v plnení cieľov na roky 2020 a 2030 a aby rozvíjala a aktualizovala súbor kľúčových ukazovateľov, ktoré majú byť súčasťou správy, a umožnila posúdenie pokroku pri plnení cieľov energetickej únie; takéto ukazovatele môžu zahŕňať okrem iného aj kapacitu prepojenia, integráciu trhu, znižovanie dovozu energie, stupne diverzifikácie, ceny energie a náklady na energiu, rozvoj výroby energie s komunitným a miestnym vlastníctvom a úrovne energetickej chudoby a zraniteľnosti; berie na vedomie závery zo zasadnutia Rady pre energetiku z 26. novembra 2015 týkajúce sa riadenia systému energetickej únie a žiada Komisiu, aby Parlamentu a Rade čo najskôr predložila legislatívny návrh, ktorý zohľadní závery Rady aj názory Parlamentu vyjadrené v tejto správe; súhlasí so závermi Rady, pokiaľ ide o to, že by sa národné plány pre oblasť energetiky a klímy na obdobie rokov 2021 až 2030 nemali zameriavať iba na plnenie cieľov stanovených pre rok 2030, ale mali by brať do úvahy aj dlhodobé hľadisko, konkrétne cieľ, ktorý prijala EÚ, znížiť do roku 2050 emisie o 80-95 % v porovnaní s rokom 1990;

4.

vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s dlhodobým cieľom znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % vypracovali dlhodobé stratégie pre oblasť energetiky, čo by malo byť sprevádzané podobným úsilím zo strany najväčších svetových znečisťovateľov;

5.

uznáva neporušiteľnosť rozhodnutí prijatých vo vnútroštátnych referendách o energetických otázkach;

6.

zdôrazňuje, že energetická únia by mala zaujať komplexný prístup zameraný na aspekty, ako je dosiahnutie plne integrovaného vnútorného trhu s energiou, bezpečnosť dodávok energie, najlepšie možné využívanie energetických zdrojov EÚ, zmiernenie dopytu po energii, zníženie emisií skleníkových plynov založené najmä na obnoviteľných zdrojoch energie a jednotný trh s uhlíkom v rámci EÚ, ako aj na výskum a inovácie s cieľom dosiahnuť vedúce postavenie v oblasti energetických technológií; zdôrazňuje, že občania by mali stáť v centre energetickej únie a mala by sa im poskytnúť bezpečná, udržateľná a dostupná energia;

7.

berie na vedomie nedostatočné ciele Európskej rady do roku 2030 v oblasti klímy a energie, a to znížiť emisie skleníkových plynov o 40 %, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov v európskom energetickom mixe na 27 % a zvýšiť energetickú účinnosť o 27 %; pripomína, že Parlament opakovane vyzval, aby sa určili záväzné ciele pre rok 2030 v oblasti klímy a energetiky, a to zníženie domácich emisií skleníkových plynov aspoň o 40 %, aspoň 30 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov a 40 % energetická efektívnosť, ktoré sa majú uskutočňovať prostredníctvom jednotlivých národných cieľov;

8.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne snažili dosiahnuť udržateľnejšie a konkurencieschopnejšie ceny a náklady dovážanej energie pre európskych občanov a podniky prostredníctvom diverzifikácie dodávok (zdrojov energie, dodávateľov energie a trás); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila výstavbu príslušných prioritných koridorov energetickej infraštruktúry, ako sa uvádza v prílohe I k nariadeniu o transeurópskej energetickej sieti (TEN-E) a časti II prílohy I nariadenia o Nástroji na prepájanie Európy (NPE), s osobitným zameraním na členské štáty s vysokou mierou závislosti; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila existujúce vnútorné kapacity vrátane európskych zdrojov energie;

9.

uznáva, že projekty, ktoré sú v súčasnosti zaradené do zoznamu projektov spoločného záujmu, nepostačujú na dosiahnutie cieľa európskeho prepojenia Pyrenejského polostrova a európskej pevniny; naliehavo vyzýva regionálnu skupinu TEN-E a Komisiu, aby určili dodatočné projekty, ktoré sa zaradia do pripravovaného zoznamu projektov spoločného záujmu pre rok 2015 s cieľom výrazne zvýšiť kapacitu medzi Španielskom a Francúzskom;

10.

zdôrazňuje, že dobre rozvinutá a plne integrovaná infraštruktúra, ktorá umožňuje zlepšenie diverzifikácie dodávok a cezhraničných tokov, je nevyhnutná pre zaistenie bezpečnosti dodávok energie v bežných aj núdzových podmienkach a pre dodávanie energie z konkurencieschopných zdrojov spotrebiteľom v Európskej únii a energetickom spoločenstve;

11.

zdôrazňuje, že značné rezervy plynu v severoafrických krajinách a nedávne nálezy vo východnom Stredozemí poskytujú tomuto regiónu možnosť stať sa rušným centrom plynovodnej siete zásobujúcej Európu; požaduje zvýšenie kapacít LNG pre stredozemský plynárenský uzol; zdôrazňuje, že EÚ by mala využiť príležitosti vyplývajúce z týchto rezerv plynu na posilnenie svojej energetickej bezpečnosti;

12.

zdôrazňuje, že všetky projekty EÚ v oblasti infraštruktúry zamerané na diverzifikáciu zdrojov energie, dodávateľov energie a trás musia byť plne v súlade s právnymi predpismi EÚ a jej dlhodobými cieľmi a prioritami v oblastiach zmeny klímy a energetiky vrátane energetickej bezpečnosti EÚ pri súčasnom zabezpečení intenzívneho a efektívneho využívania už existujúcich energetických infraštruktúry a tranzitných trás do EÚ; vyzýva Komisiu, aby považovala investície do zníženia dopytu po energii, napr. do fondu budov, za oprávnené projekty;

13.

zdôrazňuje, že na dodávateľov energie pochádzajúcich z tretích krajín, keď fungujú na spoločnom trhu, sa musí vzťahovať acquis EÚ, a to najmä právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, a vyzýva Komisiu, aby presadzovala právo EÚ pomocou všetkých dostupných prostriedkov s cieľom podporiť voľný tok energie v EÚ a zabrániť deformáciám vnútorného trhu;

14.

zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité skoncovať s izolovanosťou niektorých členských štátov a regiónov od vnútorného trhu s energiou, čo dokázali aj záťažové testy v oblasti plynu, ktoré uskutočnila Komisia; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vykonávala tieto testy pravidelne; zastáva názor, že EÚ by pri diverzifikácii zdrojov a dodávateľských trás mala v prvom rade pomáhať týmto najzraniteľnejším krajinám; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu, aby bezodkladne vykonávali odporúčania vyplývajúce zo záťažových testov plynárenskej sústavy; odporúča, aby Komisia zvážila vykonávanie záťažových testov v oblasti elektrickej energie s cieľom získať prehľad o odolnosti celého trhu s energiou; zdôrazňuje, že tieto záťažové testy by mali určiť najmä stav, kapacitu a trvanlivosť celých vnútroštátnych prenosových sietí, ako aj úroveň prepojenia cezhraničných kapacít, a že následné odporúčania založené na týchto záťažových testoch musia zahŕňať úplné posúdenia vplyvu vnútroštátnych plánov aj cieľov Únie pri riešení bodov akčného plánu, ktoré z nich vyplývajú;

15.

konštatuje, že v rámci budúcej energetickej únie patria bezpečnosť dodávok energie z kvantitatívnej aj kvalitatívnej perspektívy a konkurencieschopnosť medzi najnaliehavejšie otázky, ktoré nútia členské štáty pri rozvoji energetických politík posilniť koordináciu a spoluprácu so susedmi na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala, ako by bolo možné zlepšiť súčasnú architektúru národných preventívnych a núdzových opatrení, a to na regionálnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

16.

domnieva sa, že vnútroštátne kapacitné mechanizmy by sa mali využiť až ako posledná možnosť, keď už boli zvážené všetky ostatné možnosti, vrátane väčšej miery prepojenia so susediacimi krajinami, opatrení na strane dopytu a ostatných foriem integrácie regionálneho trhu;

17.

domnieva sa, že energetická únia v sebe zahŕňa rokovania s tretími krajinami, v ktorých bude vystupovať jednotne; vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu vhodnosti a potenciálnej štruktúry dobrovoľného mechanizmu kolektívneho nákupu a jeho vplyvu na fungovanie vnútorného trhu s plynom, postihnuté podniky a jeho prínos k zaručeniu bezpečnosti dodávok plynu; konštatuje, že vzhľadom na niekoľko modelov mechanizmov spoločného nákupu treba ďalej pracovať, aby sa mohol určiť najlepší trhový model uplatniteľný na regióny a príslušných dodávateľov EÚ a na podmienky, za ktorých by sa mohol zaviesť dobrovoľný mechanizmus kolektívneho nákupu; domnieva sa, že koordinácia pozícií a kolektívne nakupovanie by sa malo začať na regionálnej úrovni; prechodne odporúča, aby Komisia a sekretariát Energetického spoločenstva podporovali tie členské štáty EÚ, resp. zmluvné strany Energetického spoločenstva, ktoré chcú rokovať o energetických zmluvách na základe dobrovoľnosti v súlade s acquis EÚ pre vnútorný trh, pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, a zabezpečili ochranu citlivých obchodných informácií; zdôrazňuje, že zmluvy o energii musia byť založené na trhových cenách a hospodárskej súťaži;

18.

vyzýva Komisiu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku (PK/VP), aby vytvorila komplexný rámec pre vonkajší rozmer energetickej únie s osobitným odkazom na podporu strategických partnerstiev s tretími krajinami, ktoré sú výrobcami energie a tranzitnými krajinami, najmä v rámci európskeho susedstva a politík rozširovania, a to na základe spoločných hodnôt a so zreteľom na súčasný stav regionálnej spolupráce; v tejto súvislosti treba zohľadniť a preskúmať predchádzajúce a nové strategické partnerstvo s cieľom zlepšiť dialóg a spoluprácu v oblasti ropy a zemného plynu, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov, obchodovania a prepojenia energetickej únie s vonkajšou energetickou infraštruktúrou;

19.

zdôrazňuje, že skutočná spoločná vonkajšia energetická politika EÚ by mala ísť ruka v ruke s jej spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou; v tejto súvislosti naliehavo žiada zabezpečenie lepšej koordinácie medzi PK/VP a príslušnými komisármi s cieľom zvýšiť súlad medzi vonkajšími politikami EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila silnejšie zoskupenie pod vedením PK/VP a vytvorila pozíciu poverenej osoby zodpovednej za koordináciu takýchto politík;

20.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila skupinu pre reflexiu na vysokej úrovni o energetickej bezpečnosti, zahraničnej politike a energetickej únii so silným zastúpením a zapojením Európskeho parlamentu a spoločenských subjektov s cieľom rozvíjať dôveryhodné dlhodobé scenáre dopytu, dodávky a spolupráce s externými partnermi, najmä v oblasti budovania kapacít a výmeny technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a vzťahu medzi energetikou a ľudskými právami;

21.

vyjadruje znepokojenie nad navrhovaným zdvojnásobením kapacity plynovodu Nordstream a účinkami, ktoré by to malo v oblasti energetickej bezpečnosti a diverzifikácie dodávok a na zásadu solidarity medzi členskými štátmi; v kontexte pokračujúcich trojstranných rozhovorov medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dlhodobé dodávky energie na Ukrajinu a cez jej územie;

22.

zdôrazňuje, že zlepšenie energetickej účinnosti v EÚ by znížilo riziko závislosti, a tým by sa posilnila vyjednávacia pozícia EÚ v záležitostiach týkajúcich sa energie;

23.

zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti dohôd v oblasti energetiky, ktorú možno dosiahnuť posilnením úlohy Komisie v rokovaniach týkajúcich sa energie a zapojením jedného alebo viacerých členských štátov a tretích krajín, a to najmä povinnou účasťou Komisie na všetkých rokovaniach v pozícii pozorovateľa s cieľom posilniť pozíciu jednotlivých členských štátov voči tretej krajine, ktorá pôsobí ako dodávateľ, zapojenej do rokovaní, s úmyslom znížiť riziko zneužitia dominantného postavenia zo strany jedného dodávateľa; poznamenáva, že Komisia by okrem toho mala uskutočniť ex-ante a ex-post hodnotenia, pričom by v plnej miere rešpektovala citlivé obchodné informácie, a vypracovať pozitívny a negatívny zoznam zmluvných ustanovení, napríklad zoznam doložiek o zákaze vývozu, o mieste určenia, doložiek typu „ber alebo plať“, indexácie cien plynu podľa cien ropy alebo doložiek, ktoré zakazujú tretej strane podmieňovať dodávky energie udelením zvýhodneného prístupu k infraštruktúre na prepravu energie v EÚ; poukazuje na to, že na základe článku 13 ods. 6 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 994/2010 sa pri uzatváraní nových medzivládnych dohôd s tretími krajinami, ktoré majú vplyv na rozvoj plynárenských infraštruktúr a dodávok plynu, od členských štátov požaduje, aby informovali Komisiu s cieľom umožniť jej posúdiť situáciu týkajúcu sa bezpečnosti dodávok energie na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby začlenila ustanovenia týkajúce sa riadnych ex-ante hodnotení obchodných zmlúv o dodávkach plynu do preskúmania nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu;

24.

zdôrazňuje, že v súlade s rozhodnutím č. 994/2012/EÚ, ktorým sa ustanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami, treba Komisiu pred podpisom informovať o všetkých budúcich medzivládnych dohodách v oblasti energetiky s tretími stranami, aby sa zabezpečilo, že budú v súlade s právnymi predpismi EÚ, najmä tretím energetickým balíkom, a neohrozia bezpečnosť dodávok energie EÚ; zdôrazňuje, že tieto diskusie a konzultácie musia slúžiť ako nástroj na posilnenie vyjednávacej sily členských štátov EÚ a spoločností, pričom musia v plnej miere rešpektovať citlivé obchodné informácie; domnieva sa, že takéto diskusie a konzultácie by v žiadnom prípade nemali mať vplyv na podstatu a obsah dohôd, ale mali by zabezpečiť, že dohody budú v súlade so všetkými príslušnými právnymi predpismi Únie a v najlepšom záujme dotknutých spoločností a členských štátov; vyzýva Komisiu, aby vykonala preskúmanie rozhodnutia č. 994/2012/EÚ s cieľom patrične posilniť mechanizmus výmeny informácií a posilniť úlohu Komisie;

25.

vyzýva Komisiu, aby pripravila návrh modelov zmlúv a usmernení vrátane orientačného zoznamu protiprávnych ustanovení, ktoré by sa mali stať referenčnými dokumentmi pre príslušné orgány a spoločnosti pri činnostiach spojených s kontrahovaním; vyzýva členské štáty, aby zvýšili spoluprácu v oblasti mechanizmu výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody s tretími krajinami v oblasti energetiky, s cieľom zvýšiť transparentnosť a posilniť ich vyjednávaciu pozíciu voči tretím krajinám, a tak zabezpečiť dostupnejšiu energiu pre európskych spotrebiteľov; ďalej naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v uverejňovaní štrvrťročných hodnotení zmluvných podmienok, ako napríklad priemerných dovozných cien;

26.

zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok a posilnenia vyjednávacej pozície spoločností v Únii voči vonkajším dodávateľom by bolo potrebné sprehľadniť a zhromažďovať a pravidelne oznamovať príslušným orgánom základné prvky zmlúv príslušným orgánom, čím by sa získali všetky potrebné informácie, ktoré by mohli využiť samotné príslušné orgány aj spoločnosti pre svoje budúce rokovania, pričom by zároveň bola zaručená dôvernosť citlivých informácií; domnieva sa, že by to pomohlo zabezpečiť skutočnú konkurenciu pri energetických zmluvách, vyhnúť sa zneužívaniu dominantného postavenia tretích krajín a zabezpečiť súlad s právom hospodárskej súťaže EÚ;

27.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétne kroky na zníženie závislosti od dovozu energie, monitorovala stupeň diverzifikácie pri dovoze a pravidelne uverejňovala správy o pokroku, ktorý sa v tomto smere dosiahol;

28.

zdôrazňuje, že treba zvýšiť zapojenie európskeho priemyslu a technológií do celého reťazca výroby energie, ktorý zahŕňa nielen suroviny, ale aj výrobu, rafináciu, uskladňovanie, prepravu a distribúciu, pretože ide o prvky, ktoré sú kľúčové z hľadiska zníženia závislosti EÚ od dovozu energie;

29.

je presvedčený, že energetický mix členských štátov, ktorý vychádza z ich potenciálu, prostredia, geografického umiestnenia, skúseností, poznatkov, ekonomických nákladov a potrieb, pričom prispieva k dosiahnutiu spoločných cieľov stratégie a politík v oblasti energie a klímy, je prínosom pre EÚ ako celok, pretože posilňuje jej odolnosť voči narušeniu dodávok, umožňuje nákladovo optimálnu voľbu zdrojov energie, rozvoj rozličných technológií a ich konkurencieschopnosť na trhu, a tým vedie k poklesu nákladov za energie; trvá však na tom, že odlišnosti na vnútroštátnych úrovniach nesmú predstavovať prekážku pre jednotný trh a že členské štáty musia plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci, poskytovať primerané investície do svojich prenosových infraštruktúr a zabezpečiť vysokú úroveň prepojenia a odolnosti vo svojich vnútroštátnych energetických systémoch s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti energetickej bezpečnosti a trhu s energiou;

30.

je presvedčený, že Únia môže zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť a znížiť svoju závislosť od určitých dodávateľov a palív zvýšením energetickej účinnosti a čo najlepším využívaním európskych zdrojov energie v súlade s cieľmi EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti, životného prostredia a zmeny klímy, ako aj zdravotných a bezpečnostných právnych predpisov, berúc do úvahy osobitosti členských štátov v súvislosti s ich energetickými mixmi, vyhýbajúc sa zbytočnej administratívnej záťaži a dodržujúc zásadu proporcionality; zdôrazňuje, že v zásade by nemali byť diskriminované žiadne palivá alebo technológie, ktoré prispievajú k bezpečnosti dodávok energií a dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy;

31.

vyzýva Komisiu, aby na základe prístupu založeného na porovnaní nákladov a prínosov, ktorý je technologicky neutrálny a v ktorom sa kladie dôraz na internalizáciu externých nákladov, uľahčila efektívne využívanie všetkých existujúcich systémov financovania zo zdrojov EÚ vrátane Európskeho fondu pre strategické investície v záujme získavania investícií na kľúčové projekty infraštruktúry, výskumu a inovácií v oblasti energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov a rozvoja vnútorných kapacít Európy so zámerom naplniť ciele v oblasti klímy a energetiky na rok 2030;

32.

vyzýva na urýchlenú mobilizáciu zdrojov na financovanie projektov spoločného záujmu na účely vybudovania potrebnej infraštruktúry a zabezpečenia hladkého a spoľahlivého zásobovania energiou, ktoré nepodliehajú nijakému politickému tlaku z krajín mimo EÚ;

33.

zdôrazňuje, že EFSI by mal fungovať ako mechanizmus zmeny investície do infraštruktúry na triedu plne likvidných aktív s dlhopismi, ktoré možno používať a obchodovať s nimi na európskych a svetových trhoch; ďalej konštatuje, že inštitucionálnych investorov, ako sú poisťovatelia alebo penzijné fondy, ktoré sú charakteristické poskytovaním dlhodobých investícií do nehnuteľností, by mohli prilákať len štandardizované investičné produkty a dôveryhodné projekty, ktoré môžu zaručiť dobré podnikateľské plány;

34.

vyzýva Komisiu, a najmä GR TRADE, aby aj naďalej trvali na cieli venovať v rámci transatlantického obchodného a investičného partnerstva samostatnú kapitolu energetike s cieľom odstrániť tarifné a netarifné obchodné obmedzenia USA, ktoré sa týkajú skvapalneného zemného plynu (LNG) aj surovej ropy, a obmedziť neodôvodnené protekcionistické opatrenia, a tak znížením rozdielov v nákladoch za energiu na oboch stranách Atlantiku prispieť k vytvoreniu konkurencieschopnejšieho prostredia pre európske podniky; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že takáto energetická kapitola bude obsahovať aj ustanovenia na posilnenie spolupráce na programoch energetického výskumu financovaných vládami EÚ a USA, a to najmä na programe americkej agentúry ARPA-E;

35.

zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ by mala mať za cieľ zvýšenie energetickej bezpečnosti v súlade s článkom 194 ZFEÚ, diverzifikáciu európskeho energetického mixu a obmedzenie závislosti od dovozu od jediného vonkajšieho dodávateľa či jediného zdroja, pričom sa bude rešpektovať príslušné rozdelenie právomocí zakotvené v zmluve;

36.

vyzýva Komisiu, aby v záujme ochrany európskych energetických odvetví pred nekalým dovozom z tretích krajín zabezpečila prísnejšie monitorovanie protisúťažného správania a antidumpingových opatrení;

37.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že rokovania o modernizácii nástrojov na ochranu obchodu pozastavila Rada, a to i napriek tomu, že Európsky parlament vyjadril jasnú podporu prísnejším opatreniam proti nekalému dovozu z tretích krajín;

38.

vyzýva Radu, aby pokročila v modernizácii nástrojov na ochranu obchodu s cieľom zabezpečiť, aby európske výrobné odvetvia, ktoré vyrábajú predovšetkým turbíny, solárne panely, vysoko kvalitnú oceľ a stavebné materiály, mohli v plnej miere využiť transformáciu energetického systému;

39.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli v obchodných dohodách zakotvené ustanovenia týkajúce sa technologickej spolupráce a služieb v oblasti energetickej účinnosti a decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov vrátane údržby a rozvoja softvérov; poukazuje na to, že dekarbonizácia je spoločným cieľom EÚ a mnohých partnerských krajín, regiónov a miest;

40.

vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom medzinárodných obchodných nástrojov povzbudzovala rozvojové krajiny k diverzifikácii ich výroby energie a aby propagovala výrobu solárnej energie, najmä v južných krajinách susediacich s EÚ;

41.

víta rokovania zamerané na dosiahnutie iniciatívy týkajúcej sa ekologického tovaru medzi EÚ a 13 ďalšími členmi WTO vzťahujúcej sa na výrobky, služby a technológie, ktoré prispievajú k ekologickému rastu, ochrane životného prostredia, pôsobeniu v oblasti klímy a trvalo udržateľnému rozvoju, a žiada, aby boli rozhovory uzavreté do konca roka 2015 na Konferencii ministrov WTO v Nairobi;

42.

zdôrazňuje, že rokovania o dohode o ekologickom tovare musia vychádzať z vymedzenia pojmu ekologického tovaru, ktoré je zlučiteľné s politikami EÚ, a nemali by byť v rozpore s opatreniami na pomoc rozvojovým krajinám prijatými v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC);

43.

vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala vytvorenie systému výmeny energie medzi EÚ a Spojenými štátmi vzhľadom na súčasný a budúci rozvoj v oblasti výskumu, inovácií a poskytovania licencií pre sústavy elektrického vedenia, ako sú prepojenia vysokého napätia, s cieľom vytvoriť spoločnú globálnu sieť energie z obnoviteľných zdrojov;

44.

zdôrazňuje, že posilnené energetické spoločenstvo by malo zohrávať kľúčovú úlohu vo vonkajšej energetickej politike EÚ, a vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy vyplývajúce zo správy pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre reformu energetického spoločenstva;

45.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili činnosti energetického spoločenstva hlavne v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok energie okrem iného lepším vykonávaním a presadzovaním právnych predpisov EÚ, ako sú ciele do roku 2020 a 2030, najmä prostredníctvom lepšej správy, zefektívnenia postupov a lepšieho využívania nástrojov IT zameraných na zníženie administratívnej záťaže, posilnenia jej inštitúcií vrátane zriadenia parlamentného zhromaždenia Energetického spoločenstva a realizácie kľúčových projektov v oblasti infraštruktúry, ako sú cezhraničné obojsmerné prepojovacie vedenia, s cieľom zabezpečiť lepšiu integráciu s trhom EÚ s energiou a mechanizmami bezpečnosti dodávok bez toho, aby sa pristúpilo k vytvoreniu vnútroštátnych trhov s kapacitami, čo by mohlo oslabiť efektívnosť vnútorného trhu s energiou;

46.

zdôrazňuje, že treba posilniť európsko-stredomorskú spoluprácu v oblasti plynu, elektriny, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby urýchlila vytvorenie európsko-stredomorskej platformy v oblasti plynu;

47.

je presvedčený, že v budúcej energetickej únii sa musí zakotviť voľný tok energie v krajinách EÚ a Energetického spoločenstva;

48.

zdôrazňuje, že hlavnou oporou budúcej energetickej únie musí byť plne funkčný prepojený vnútorný trh s energiou, ktorý prostredníctvom plne funkčných, bezpečných a spoľahlivých rozvodových sústav poskytne bezpečnú, spravodlivo rozdeľovanú, sociálne a ekologicky zodpovednú, účinnú, konkurencieschopnú, cenovo dostupnú a udržateľnú energiu, ako aj zníženie dopytu po energii, čím podnikom a spotrebiteľom v EÚ umožní prístup k plynu, elektrine, ku kúreniu a k chladeniu čo najudržateľnejším, najúčinnejším, najdemokratickejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom; domnieva sa preto, že by mala existovať snaha ďalej rozširovať existujúce oblasti trhu; považuje za zásadné uprednostňovať integráciu výrobcov-spotrebiteľov do trhu a siete EÚ; poukazuje na zásadné nedostatky zistené v rámci vidieckych spoločenstiev v EÚ ako výsledok nedostatočnej energetickej prepojenosti;

49.

uznáva, že v súčasnosti v Európe neexistuje jednotný trh pre energiu, a že výsledná fragmentácia trhov EÚ s energiou je veľmi škodlivá pre konkurencieschopnosť a energetickú bezpečnosť Európy;

50.

pripomína, že energetické trhy sa od finančných trhov odlišujú daným hmotným majetkom, ktorým sa eliminuje systémové riziko v odvetví energetiky; v tejto súvislosti považuje za potrebné vykonať nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahuje aj na odvetvie energetiky, a to spôsobom, ktorý nenarúša rozvoj dobre fungujúceho vnútorného trhu s energiou;

51.

zdôrazňuje, že na posúdenie skutočnej účinnosti a efektívnosti nákladov treba zvážiť priame a externé náklady rôznych zdrojov energie, ako aj vplyv všetkých druhov verejných intervencií na ich relatívne konkurenčné postavenie;

52.

je presvedčený, že trhové mechanizmy musia byť doplnené o reálne a ambiciózne mechanizmy bezpečnosti dodávok a solidarity, ako je napríklad účinnejšie krízové riadenie na regionálnej úrovni a úrovni EÚ, úprava ambicióznych opatrení na úsporu energie, lepšie využívanie skladovacej infraštruktúry na LNG a zemný plyn, najmä na zabezpečenie dodávok na regionálnej úrovni, čo by sa malo odrážať v právnych predpisoch EÚ vrátane nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu, ktoré treba čo najskôr zrevidovať;

53.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnom rozsahu zabezpečili vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov EÚ týkajúcich sa štátnej pomoci, energie, životného prostredia a klímy; požaduje najmä posúdenie vykonávania tretieho energetického balíka a výhod pre spotrebiteľa; požaduje odstránenie odchýlok od tretieho energetického balíka a urýchlené prijatie a implementáciu európskych sieťových predpisov a usmernení;

54.

vyzýva Komisiu, aby pre Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) vyčlenila navýšené zdroje, a zdôrazňuje, že tejto agentúre by sa mal povoliť nábor ďalších zamestnancov, čo jej umožní úplne a účinne vykonávať monitorovanie trhov s energiou s cieľom zabezpečiť integritu a transparentnosť pri obchodovaní s energiou a súlad s nariadením o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (REMIT) ako podmienku pre riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ s energiou; konštatuje, že by sa mali posilniť právomoci agentúry ACER voči Európskej sieti prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E), Európskej sieti prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSO-G) a iným orgánom, ktoré plnia podstatné funkcie EÚ, aby sa zabezpečilo, že bude môcť plniť svoje úlohy vymedzené v príslušných právnych predpisoch EÚ, a domnieva sa, že agentúra by mala spolupracovať so združeniami zastupujúcimi prevádzkovateľov, spotrebiteľskými organizáciami a inými skupinami občianskej spoločnosti;

55.

opätovne pripomína význam oddelenia vlastníctva, ako sa predkladá v treťom energetickom balíku; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery národné regulačné orgány presadzujú podmienky opísané v stanoviskách Komisie o certifikácii prevádzkovateľov prenosových sústav;

56.

vyjadruje poľutovanie, že siete ENTSO-E a ENTSO-G sú priveľmi závislé od pridelenia rozpočtových prostriedkov od vnútroštátnych prevádzkovateľov prenosovej sústavy, čo ohrozuje ich schopnosť vystupovať v úlohe európskych aktérov;

57.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila ich reguláciu a dohľad nad výmenou právomocí a činnosťami na trhu plynových uzlov;

58.

zdôrazňuje, že na posilnenie našej núdzovej energetickej solidarity a odolnosti voči prerušeniu dodávok musí byť neustále možné vyvážať plyn a elektrickú energiu; v tomto smere poznamenáva, že súčasným systémom cezhraničného prenosu často bránia rozhodnutia vnútroštátnych prevádzkovateľov prenosových sústav; preto vyzýva agentúru ACER, aby kládla väčší dôraz na túto oblasť vo svojej výročnej správe z monitorovania trhu;

59.

poukazuje na to, že plne fungujúci vnútorný trh s energiou nebude dokončený, pokiaľ budú v členských štátoch elektrické sústavy závislé od prevádzkovateľa z tretej krajiny, a zdôrazňuje význam a potrebu zabezpečenia synchronizovanej prevádzky v pobaltských štátoch v rámci európskych kontinentálnych sietí do roku 2025;

60.

zdôrazňuje, že nevyhnutnou potrebou a cieľom vhodne koncipovanej podoby budúceho trhu s elektrinou v EÚ musí byť podpora nevyhnutných investícií na dlhodobé zaistenie dodávok a integrácia obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa bude dôslednejšie opierať o trhové zásady a bude optimálnejšia z hľadiska bezpečnosti siete, pričom sa v plnej miere zohľadní meniaca sa povaha dodávok energie a dopytu po energii vrátane posilňovania mikrogenerácie, technológie na základe dopytu a zvyšujúci sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu jednotných noriem pre inteligentné siete ako kľúčového prvku na zaistenie stabilných dodávok a voľného toku energie cez hranice, teda pre prínos k energetickej bezpečnosti; okrem toho zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať rozvoj inteligentnejších energetických sietí a nových zariadení na uskladňovanie energie pri zvyšovaní úrovne obnoviteľných zdrojov energie v európskom meradle a zabezpečení rozvoja takejto infraštruktúry v spolupráci s regionálnymi uzlami obnoviteľných zdrojov energie;

61.

vyzýva členské štáty a Komisiu, ako aj zmluvné strany Energetického spoločenstva a sekretariát Energetického spoločenstva, aby svoje úsilie zamerali na pokrok v oblasti projektov spoločného záujmu a projektov v záujme Energetického spoločenstva s cieľom dosiahnuť vytvorenie celoeurópskej elektrizačnej sústavy a prepravnej siete pre plyn, ktoré budú schopné prenášať elektrickú energiu a plyn z celej škály zdrojov medzi krajinami EÚ; domnieva sa, že elektrizačná sústava umožní smerovanie energie z miest jej prebytku do miest, v ktorých je jej nedostatok, a umožní tak trhu okamžite reagovať v prípadoch, keď dôjde k nedostatočným dodávkam, kompenzovať denné a sezónne cykly, zaisťovať bezpečnosť dodávok energie a podporovať európsky trh s energiou; domnieva sa, že by sa malo naplánovať urýchlenie procesu schvaľovania a povoľovania projektov a podporenie modernizácie existujúcich spojení; ďalej zdôrazňuje, že takéto úsilie musí byť zamerané najmä na riešenie problémov vyplývajúcich z existujúcich energetických ostrovov;

62.

víta svoje uznesenie z 15. decembra 2015 o dosiahnutí miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % – príprava európskych elektrických sietí na rok 2020;

63.

pripomína svoj záväzok dosiahnuť 10-percentnú prepojenosť s cieľom dokončiť vnútorný trh s energiou v EÚ a víta návrh Európskej rady týkajúci sa dosiahnutia minimálnej úrovne prepojenia elektrických sietí medzi členskými štátmi v rozsahu 15 % do roku 2030; uznáva význam dosiahnutia kvantitatívneho cieľa prepojenosti, a to zabezpečením dostupnosti vnútroštátnej a cezhraničnej infraštruktúry s cieľom zaručiť efektívne využívanie európskych zdrojov energie a zvýšenú bezpečnosť dodávok energie;

64.

zdôrazňuje význam zabezpečenia spoľahlivého, stabilného a predvídateľného regulačného rámca, ktorý umožní dlhodobé záväzky a ktorý je potrebný na zabezpečenie nových investícií do energetickej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby skrátila lehotu, ktorá umožňuje kvalifikovať projekty ako projekty spoločného záujmu; zdôrazňuje, že zavádzanie inteligentných distribučných sietí sa musí uľahčiť prostredníctvom zrýchlených schvaľovacích postupov, ako aj politickej podpory a prispôsobených regulačných rámcov pre prevádzkovateľov siete, ktorí uznávajú meniace sa potreby investícií a stimulujú investície do IKT a automatizácie za rovnakých podmienok, ako v prípade tradičného rozširovania sietí;

65.

zdôrazňuje, že energetická únia by mala prispieť aj k „energetickej investičnej únii“ a zabezpečiť, aby viac ako 1 bilión EUR investícií potrebných v nadchádzajúcich rokoch na oživenie európskeho hospodárstva pochádzalo prevažne od súkromných a verejných investorov; konštatuje, že taká „energetická investičná únia“ by mala poskytnúť príležitosti veľkým investorom, ako aj jednotlivým spotrebiteľom a občanom; poznamenáva, že na vytvorenie prostredia, ktoré uľahčuje a najlepšie využíva súkromné finančné prostriedky, je podstatná istota investorov; trvá na tom, že stabilný rámec možno dosiahnuť iba prostredníctvom silného systému riadenia, ktorý zaručí rovnaké podmienky pre všetkých a stabilné regulačné podmienky, a ktorý posilní dôveru v súkromný sektor;

66.

zdôrazňuje, že vykonávanie týchto projektov strategickej infraštruktúry je prínosom pre strednodobé a dlhodobé aspekty energetickej bezpečnosti a je v plnom súlade s dlhodobými záväzkami EÚ týkajúcimi sa znižovania emisií uhlíka, ako aj s právnymi predpismi EÚ o ochrane životného prostredia a ďalšími relevantnými právnymi predpismi;

67.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby brali investície do prepojovacích vedení pre plyn a elektrinu menšieho rozsahu spájajúcich susedné regióny rovnako vážne ako investície do veľkých projektov spoločného záujmu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri rozvoji týchto prepojovacích vedení úzko spolupracovali s regionálnymi orgánmi;

68.

poznamenáva, že je dôležité zahrnúť plánovanie dopytu po energii a jej dodávky na úrovni vnútorného trhu EÚ s energiou, pričom prioritou je zníženie dopytu a decentralizované riešenia, aby sa dosiahla nákladovo optimálna bezpečnosť dodávok a zabránilo sa zbytočným či prehnaným investíciám do infraštruktúry a uviaznutým nákladom;

69.

domnieva sa, že vzhľadom na rozsiahle potreby investícií do zastaraných a nevhodných distribučných sietí a na to, že väčšina obnoviteľných zdrojov energie je pripojená na úrovni distribučnej sústavy, by Komisia a členské štáty mali zvážiť konkrétne iniciatívy na podporu investícií prevádzkovateľa distribučnej siete vrátane finančných nástrojov; dôrazne odporúča, aby členské štáty uprednostnili takéto investície;

70.

vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako plánuje využiť investičný plán v hodnote 315 miliárd EUR v kombinácii s ostatnými existujúcimi fondmi na maximalizovanie pákového potenciálu EFSI a financovanie infraštruktúr a projektov potrebných na dokončenie energetickej únie;

71.

domnieva sa, že posilnená regionálna spolupráca a koordinácia politík je zásadným krokom k väčšej integrácii trhu s energiou v celej EÚ; podporuje preto regionálny prístup medzi členskými štátmi navzájom, ako aj so zmluvnými stranami Energetického spoločenstva s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok, urýchliť integráciu trhu, a to aj ďalším rozvojom regionálnych centier na zvýšenie likvidity trhu, najmä v regióne strednej a východnej Európy; zdôrazňuje, že takéto mechanizmy spolupráce by mohli zefektívniť trhovú spoluprácu v oblasti politiky a energie a uľahčiť spoločné rozhodnutia o zásadných investíciách do plynárenskej infraštruktúry v týchto regiónoch; domnieva sa, že by sa mohli spoločne rozvíjať znalosti a informácie týkajúce sa aspektov, ako sú zariadenia na uskladňovanie energie a procesy výberového konania na skvapalnený zemný plyn a prepojovacie vedenia; uznáva dôležitú úlohu výmeny právomocí pri posilňovaní likvidného, transparentného a bezpečného obchodovania s energiou; zdôrazňuje potenciál obsiahnutý v cezhraničných projektoch ako páky pre celoeurópske riešenia;

72.

podporuje integráciu energetických systémov kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín prostredníctvom regionálneho prístupu v rámci budúcej európskej energetickej únie;

73.

zdôrazňuje, že väčšia regionálna spolupráca môže prispieť k zvýšeniu energetickej bezpečnosti, zlepšiť plánovanie infraštruktúry, zabezpečiť optimalizáciu nákladov na integráciu obnoviteľných zdrojov energie a znížiť náklady pre spotrebiteľov;

74.

víta význam, ktorý Komisia pripisuje posilneniu regionálnej spolupráce; vyzýva Komisiu, aby preskúmala a stanovila, aký je optimálny rozsah spolupráce v rámci elektrickej a plynárenskej siete (a trhu) v EÚ; poukazuje na to, že v niektorých prípadoch členské štáty samy najlepšie určia, čo je nevyhnutné na ich územiach, zatiaľ čo v iných prípadoch zjavne existuje pridaná hodnota spolupráce riadenej EÚ; poukazuje však na to, že v niektorých prípadoch sa zistilo, že prostredníctvom rozsiahlej spolupráce v oblasti spoločných výziev na regionálnej úrovni dosiahli rýchlejšie výsledky skupiny členských štátov, napríklad na päťstrannom energetickom fóre; súhlasí s Komisiou, že súčasné regionálne ustanovenia môžu byť vzorom pre EÚ ako celok;

75.

vyzýva Komisiu, aby predložila štruktúru riadenia makroregionálnej spolupráce na trhu, v ktorej Európsky parlament aj národné parlamenty tiež zohrávajú svoju úlohu; konštatuje, že v záujme dosiahnutia čo najväčšej optimalizácie nákladov by toto regionálne riadenie malo byť založené na existujúcich regionálnych geografických a trhových subjektoch, a to najmä na: i) pláne prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP); ii) iniciatíve koordinácie v juhovýchodnej Európe; iii) rozšírenom päťstrannom fóre; iv) iniciatíve pre elektrickú sieť na mori krajín Severného mora; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by sa mala posilniť úloha ACER;

76.

vyzýva Komisiu na vypracovanie štúdie optimalizácie nákladov, v ktorej sa vyhodnotia a vyčíslia prínosy regionálnej spolupráce v uvedených regiónoch; je presvedčený, že Komisia a dotknuté členské štáty by mali na základe týchto štúdií spoločne vypracovať a realizovať detailné plány na zriadenie týchto makroregiónov;

77.

vyzýva Komisiu, aby podnietila a podporila projekty regionálnej spolupráce medzi prevádzkovateľmi elektrických a plynárenských distribučných sietí, ktoré majú kľúčový význam z hľadiska bezpečnej, konkurencieschopnej a udržateľnej energie, poskytnutím pomoci pre miestnu výrobu energie (najmä z obnoviteľných zdrojov) a pre zvládnutie technologických zmien (inteligentné siete, inteligentné meradlá atď.) a nových spôsobov výroby a spotreby (napr. elektrické vozidlá);

78.

vyzýva Komisiu, aby podporovala výmeny názorov týkajúce sa projektov v oblasti energetiky medzi územnými subjektmi v Európe (regiónmi, miestnymi orgánmi, mestami atď.) s cieľom informovať a združovať volených zástupcov a širokú verejnosť;

79.

vyzýva na rozvoj dobre integrovaných a konkurencieschopných regionálnych trhov s elektrickou energiou a plynom, ktoré zaistia primeranosť a pružnosť energetického systému pokrývajúceho všetky časti Únie; požaduje, aby Komisia konala rázne a transparentne proti všetkým prípadom protekcionizmu, správania, ktoré narúša hospodársku súťaž, a prekážkam brániacim vstupu na trh a jeho opusteniu; zdôrazňuje význam zaistenia stabilných vnútroštátnych regulačných rámcov, riešenia administratívnych prekážok a zefektívnenia vnútroštátnych administratívnych postupov, a to aj s cieľom zaručiť rovnaké podmienky pre projekty zamerané na občanov;

80.

poukazuje na to, že v záujme úspešného vyváženia vnútorného trhu nie sú potrebné len investície do prepojovacích vedení, ale okrem iného aj do vnútroštátnych sietí, elektrární na fosílne palivá vybavenými technológiou na zachytávanie uhlíka a nových jadrových elektrární (v tých členských štátoch, ktoré o to majú záujem) ako kritického zdroja nízkouhlíkovej elektrickej energie pre základný odber, skladovacích kapacít (ako sú napríklad terminály pre skvapalnený zemný plyn) a do inteligentných sietí a pružnej výroby, s cieľom vyrovnať sa so zvýšenou výrobou energie z obnoviteľných zdrojov a distribuovanou výrobou;

81.

zdôrazňuje, že treba vytvoriť právny rámec, ktorým sa posilní postavenie spotrebiteľov a umožní ich aktívne zapojenie sa na trhu v úlohe investorov, výrobcov a zainteresovaných strán, a to prostredníctvom rozvoja dynamickej cenotvorby a otváraním trhov pre zdroje na strane ponuky a dopytu; konštatuje, že zapojenie občanov možno posilniť okrem iného pomocou finančnej účasti spotrebiteľov, energetických družstiev, mikrogenerácie a uskladňovania, vlastnej spotreby, decentralizácie dodávok energie, zavedenia systémov inteligentných energetických sietí vrátane inteligentných meradiel, väčšej konkurencie na maloobchodných trhoch, úplnej transparentnosti a pružnosti cien a možností výberu pre spotrebiteľov;

82.

zdôrazňuje, že výrobcovia-spotrebitelia, ktorí sieti poskytujú skladovacie kapacity, by mali byť odmenení a mali by sa podporovať v spotrebe vlastnej vyprodukovanej ekologickej elektrickej energie bez toho, aby boli sankcionovaní; poukazuje na skutočnosť, že tieto iniciatívy by mohli prispieť k väčšmi konkurencieschopnému a dobre fungujúcemu vnútornému trhu s energiou, ktorý by na druhej strane mohol prispieť k odolnosti miestnych spoločenstiev, k vytváraniu miestnych pracovných miest a blahobytu a k riešeniu závažných sociálnych problémov, ako je napríklad energetická chudoba a zraniteľnosť spotrebiteľov; žiada Komisiu, aby zhromaždila posúdenia vplyvu a najlepšie postupy týkajúce sa opatrení, ktoré boli prijaté na vnútroštátnej úrovni s cieľom bojovať proti energetickej chudobe, a aby zabezpečila, že tieto najlepšie postupy budú centralizované a propagované príslušným európskym orgánom; zdôrazňuje, že treba prijať vhodné opatrenia s cieľom zaručiť ochranu údajov spotrebiteľov, ktorí sa na trhu priamo zúčastňujú;

83.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili ďalší rozvoj a rozšírenie miestnych a regionálnych obnoviteľných zdrojov energie a miestnych a regionálnych distribučných sietí a sietí diaľkového vykurovania prostredníctvom politík zameraných na riešenie existujúcich prekážok a na uskutočnenie transformácie trhu; vyzýva Komisiu, aby navrhla usmernenia o vlastnej spotrebe energie s cieľom podporiť jej využívanie a chrániť práva spotrebiteľov;

84.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili vlastnú spotrebu a mikrogeneráciu prostredníctvom systémov využívania obnoviteľných zdrojov energie zameraných na najviac zraniteľných spotrebiteľov;

85.

vyzýva Komisiu, aby zapojila miestnych aktérov do energetickej politiky EÚ, aby predložila návrh na zavedenie decentralizovaného poradenstva a centier na budovanie kapacít s cieľom vybaviť a podporiť miestne orgány tak, aby s poskytovateľmi energie rokovali na rovnakej úrovni, a aby podporila rozvoj miestnej výroby energie prostredníctvom družstiev, miestnych spoločností a samosprávnych orgánov;

86.

zdôrazňuje potrebu určiť najlepšie miestne postupy a podporovať ich šírenie v celej Únii, zlepšiť koordináciu medzi miestnymi opatreniami a európskymi politikami a pracovať na otázkach týkajúcich sa prijateľnosti energetických projektov na miestnej úrovni; navrhuje vytvoriť „európske územné fórum“;

87.

domnieva sa, že všetci spotrebitelia EÚ by mali mať rovnaký prospech z jednotného trhu s plynom a elektrinou; v tomto zmysle zdôrazňuje, že súčasné cenové rozdiely medzi vnútroštátnymi trhmi z dôvodu nedostatočnej trhovej integrácie a prepájacích vedení sa už nesmú viac tolerovať; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene navrhla opatrenia na dosiahnutie väčšej cenovej konvergencie a integrácie trhu v Únii;

88.

zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý má integrácia trhu na veľkoobchodné ceny a v konečnom dôsledku aj na maloobchodné ceny v odvetví elektrickej energie; domnieva sa, že v rámci revízie koncepcie trhu s elektrickou energiou treba lepšie prepojiť veľkoobchodné a maloobchodné trhy, čo prispeje k odstráneniu prekážok na maloobchodných a veľkoobchodných trhoch a k rozšíreniu možností spotrebiteľov vyberať si medzi dodávateľmi energie;

89.

domnieva sa, že v rámci každého skúmania maloobchodných trhov s energiou by sa mali prísne zvážiť ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľov, ako sú presadzovanie a podpora režimov spoločnej zmeny dodávateľa, povinnosť uvádzať na účtoch za energiu porovnania s konkurentmi na základe predchádzajúcich modelov spotreby, povinnosť dodávateľov automaticky prideľovať svojim zákazníkom najvýhodnejšiu dostupnú tarifu a zabezpečenie obmedzeného, ľahko porovnateľného rozsahu štandardizovaných taríf;

90.

vyzýva Komisiu, aby si pri vypracúvaní plánu na postupné zrušenie regulovaných cien ponechala možnosť cenovej regulácie a štandardizácie tarifných štruktúr, ak majú obmedzovať monopolné prenájmy alebo neočakávané zisky narúšajúce trh, s cieľom chrániť zraniteľných spotrebiteľov alebo uľahčiť porovnávanie taríf konkurenčných dodávateľov;

91.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala vývoj konečných cien energie v Európe vrátane daní, odvodov, dotácií a iných skrytých nákladov s cieľom určiť opatrenia, ktoré môžu prispieť k zníženiu takýchto cien;

92.

pripomína uznesenia Parlamentu z 5. februára 2014, 26. novembra 2014 a 14. októbra 2015, ktoré obsahujú výzvu týkajúcu sa troch záväzných cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030, najmä cieľa 40 % energetickej efektívnosti; zdôrazňuje, že cieľ EÚ v oblasti energetickej efektívnosti na obdobie po roku 2020 by mal byť záväzný a mal by sa realizovať prostredníctvom samostatných záväzných vnútroštátnych cieľov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla rôzne scenáre týkajúce sa energetickej efektívnosti pre rok 2030 vrátane úrovne, ktorú Parlament stanovil na 40 %; naliehavo žiada Radu, ktorá vyzvala stanoviť celoeurópsky cieľ na úrovni najmenej 27 %, aby svoj cieľ prehodnotila smerom nahor v súlade s cieľom, ktorý prijal Parlament;

93.

konštatuje, že ambiciózne a dosiahnuteľné zlepšenie energetickej efektívnosti v záujme súdržnosti, solidarity a nákladovej efektívnosti by mohlo prispieť k energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti, vytváraniu pracovných miest, rastu a pomôcť udržiavať nízke spotrebiteľské výdavky, prispieť k boju proti energetickej chudobe a naplniť ciele v oblasti klímy a energetiky;

94.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali zásadu „energetickej efektívnosti na prvom mieste“; poznamenáva, že podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu predstavuje energetická účinnosť „prvoradé palivo“ a ponúka najlepšiu návratnosť investícií spomedzi všetkých zdrojov energie; zdôrazňuje, že nárast energetickej efektívnosti, najmä zníženie energetických strát v budovách, má zásadný vplyv na zníženie dovozu energie EÚ z tretích krajín vzhľadom na to, že 61 % plynu dovážaného do Európskej únie sa využíva v budovách, a to najmä na vykurovanie; v tejto súvislosti požaduje, aby sa projekty súvisiace s energetickou účinnosťou a infraštruktúrou považovali za kľúčové investície, ktoré majú podobnú dôležitosť ako investície do nových kapacít na výrobu energie;

95.

zdôrazňuje, že nárast energetickej efektívnosti znižuje účty za energiu pre domácnosti a priemysel a výrazným spôsobom znižuje závislosť EÚ od dovozu z tretích krajín; zdôrazňuje, že v dôsledku opatrení energetickej efektívnosti existuje potenciál na vytvorenie dvoch miliónov pracovných miest do roku 2020, najmä v odvetví stavebníctva, ktoré tvorí 40 % celkového dopytu po energii v EÚ; zdôrazňuje, že zvyšovanie energetickej efektívnosti dopĺňa diverzifikáciu dodávok energie;

96.

vyzýva Komisiu, aby odhalila a odstránila zvyšné prekážky, ktoré stoja v ceste opatreniam energetickej efektívnosti, a aby vytvorila skutočný trh energetickej efektívnosti s cieľom podporiť presun osvedčených postupov a zabezpečiť dostupnosť výrobkov a riešení v celej EÚ, aby sa tak vytvoril skutočný jednotný trh produktov a služieb energetickej efektívnosti;

97.

zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť rozsah a tempo modernizácie budov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri vykurovaní a chladení, a to prostredníctvom vhodných stimulov, s cieľom znížiť energetickú náročnosť; odporúča ďalej zvyšovať normy energetickej hospodárnosti budov a zároveň pritom zohľadňovať a podporovať technické inovácie, najmä využívanie informačných modelov budovy a simulácií vplyvu stavebných produktov počas ich celého životného cyklu vo verejnom obstarávaní; ďalej odporúča neprestajne podporovať výstavbu budov s takmer nulovou spotrebou energie ako ďalší dôležitý krok pri zabezpečovaní energetickej nezávislosti a udržateľného a bezpečného energetického systému;

98.

zdôrazňuje, že investície do zlepšenia energetickej efektívnosti, ktoré doteraz vynaložilo priemyselné odvetvie, sa v rámci diskusie o energetickej efektívnosti v EÚ musia uznať a náležite zohľadniť;

99.

je presvedčený, že priemysel potrebuje od politických predstaviteľov jasné signály na uskutočnenie potrebných investícií pre dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energie; zdôrazňuje preto potrebu ambicióznych cieľov a regulačného rámca, ktoré podporujú inováciu bez toho, aby vytvárali zbytočnú administratívnu záťaž, s cieľom čo najlepšie podporiť energetickú efektívnosť na vnútroštátnej úrovni;

100.

je presvedčený, že cieľ v oblasti energetickej účinnosti musí pôsobiť spoločne s cieľmi v oblasti energie a klímy a musí posilňovať konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ vo vzťahu k jej hlavným obchodným partnerom;

101.

zdôrazňuje, že treba preskúmať právne predpisy v oblasti energetickej efektívnosti vrátane smernice o energetickej hospodárnosti budov a smernice o energetickej efektívnosti spolu s riadnym vykonávaním týchto právnych predpisov členskými štátmi s cieľom uľahčiť dosiahnutie vnútroštátnych cieľov a doplniť existujúce politiky, ktoré sú nastavené podľa rámca pre oblasť klímy a energie do roku 2020; vyzýva Komisiu, aby preskúmala právne predpisy EÚ v oblasti energetickej efektívnosti, ako sa stanovuje v prílohe k rámcovej stratégii o energetickej únii;

102.

zdôrazňuje úlohu energetického štítku EÚ pri posilnení postavenia spotrebiteľov a poskytovaní presných, relevantných a porovnateľných informácií spotrebiteľom o energetickej účinnosti energeticky významných výrobkov; zdôrazňuje potrebu revízie energetických štítkov s cieľom ešte viac uľahčiť energeticky efektívnu voľbu spotrebiteľov a nabádať k výrobe energeticky účinných výrobkov;

103.

zdôrazňuje úspech a ďalší potenciál ekodizajnu, pokiaľ ide o zlepšenie energetickej účinnosti a spotreby energie výrobkov, čo vedie k zníženiu nákladov na energiu pre domácnosti, spotreby a emisií skleníkových plynov; vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na širšiu agendu efektívneho využívania zdrojov zaviedla ďalšie vykonávacie opatrenia a aby preskúmala existujúce opatrenia s cieľom zabezpečiť ich primeranosť;

104.

uznáva nevyhnutnú úlohu miestnych orgánov, podnikov a občanov pri zabezpečovaní energetickej nezávislosti zvyšovaním energetickej efektívnosti prostredníctvom lepšieho plánovania miest, rozvoja internetových a informačných technológií súvisiacich s energetikou, zavádzania inteligentných sietí, systémov na riadenie energie na strane dopytu, kogenerácie, infraštruktúry pre alternatívne palivá a aplikácií tepelných čerpadiel, vlastnej spotreby a vytvárania, modernizácie a rozšírenia systémov diaľkového vykurovania a chladenia; zdôrazňuje potrebu podporovať občianske iniciatívy, ako napríklad družstevné alebo komunitné projekty súvisiace s energiou z obnoviteľných zdrojov, posilniť prepojenie medzi občanmi a spoločnosťami poskytujúcimi energetické služby, podporiť používanie aktívnejších a udržateľnejších modelov cestovania, vypracúvať a zavádzať riešenia pre inteligentné mestá, rozvíjať nadčasovú distribučnú infraštruktúru na podporu mestskej ekologickej mobility a podporovať obnovu a izoláciu budov vrátane homogénnej izolácie; navrhuje, aby sa všetci partneri v rámci viacúrovňového riadenia zlúčili do prevádzkového rozhrania, ktoré aktívne zahŕňa Dohovor primátorov a starostov;

105.

považuje za absolútnu prioritu rozvoj nástrojov financovania a inovačných modelov na mobilizáciu verejných prostriedkov a stimuláciu súkromného financovania na miestnej, celoštátnej, regionálnej a európskej úrovni s cieľom podporovať investície do energetickej efektívnosti v kľúčových odvetviach, ako je oblasť renovácií budov, venujúc náležitú pozornosť osobitostiam dlhodobých investícií; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Európskeho fondu pre strategické investície (ktorý spravuje EIB) a trvá na tom, že treba plne zapojiť vnútroštátne podporné banky; uznáva, že tieto nástroje musí dopĺňať cielená technická pomoc; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nákladovú efektívnosť systémov energetickej efektívnosti vo verejných budovách; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní iniciatívy „inteligentného financovania inteligentných budov“ vzala do úvahy všetky tieto prvky;

106.

domnieva sa, že odlišný rozsah európskych fondov, z ktorých sa financuje zlepšenie energetickej efektívnosti, by mal byť lepšie zameraný a presmerovaný na dosiahnutie zlepšenia medzi zraniteľnými spotrebiteľmi s nízkymi príjmami a na riešenie problému protichodnej motivácie vlastníkov budovy a nájomcov alebo medzi vlastníkmi;

107.

vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s príslušnými priemyselnými odvetviami a národnými, regionálnymi a miestnymi zúčastnenými stranami vymedzila osvedčené postupy financovania energetickej efektívnosti v celej EÚ a zahraničí a následne zahrnula financovanie a mechanizmy inovatívneho financovania do aktivít EBOR, EIB a ďalších fondov EÚ;

108.

zdôrazňuje, že rozvoj novej energetickej kultúry má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a klímy; vyzýva členské štáty, aby zvýšili informovanosť mladej generácie prostredníctvom vhodných vzdelávacích modulov v školách s cieľom vypestovať nové správanie u spotrebiteľov energie;

109.

pripomína, že dohoda dosiahnutá Európskou radou v októbri 2014 týkajúca sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 zahŕňa záväzok znížiť na vnútroštátnej úrovni emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990, čo predstavuje základ pre rozvoj rozmeru dekarbonizácie v rámci energetickej únie; konštatuje, že toto rozhodnutie je tiež najambicióznejším príspevkom k medzinárodným rokovaniam o klíme v záujme uzatvorenia záväznej dohody o klíme na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) v Paríži v decembri 2015;

110.

zdôrazňuje potrebu dosiahnuť na 21. konferencii zmluvných strán komplexnú, ambicióznu a právne záväznú dohodu, ktorá by poskytla solídne záruky udržania zvýšenia globálnej priemernej teploty na menej ako 2 oC v porovnaní s úrovňou pred priemyselným obdobím, spolu s globálnym, stabilným a spoločným systémom transparentnosti a zodpovednosti, ktorý zahŕňa monitorovanie, ohlasovacie povinnosti a efektívny a účinný systém dodržiavania pravidiel; je presvedčený, že medzinárodný režim v oblasti klímy po roku 2020 by mal obsahovať ustanovenia umožňujúce ambicióznejšie projekty, podporovať nákladovo efektívne úsilie o zmiernenie vplyvov zmeny klímy a poskytovať príležitosti na ochranu environmentálnej integrity a trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu pevného záväzku najväčších svetových znečisťovateľov na zníženie emisií; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú bude zohrávať diplomacia EÚ v otázkach zmeny klímy a energetiky;

111.

pripomína, že obmedzenie zvýšenia celosvetovej teploty na priemerne 2 oC nezaručuje, že sa vyhneme významným negatívnym dôsledkom zmeny klímy; zdôrazňuje, že je nutné postupne odstrániť globálne uhlíkové emisie, a to do roku 2050 alebo krátko potom, aby sa svet udržal na nákladovo efektívnej trajektórii emisií, ktorá bude zlučiteľná s cieľom udržať zvýšenie teploty pod 2 oC;

112.

je presvedčený, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie je nevyhnutným prvkom pre Európsku úniu vzhľadom na náklady na energiu; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú prostredníctvom znižovania potreby dovozu energie zohrávajú obnoviteľné zdroje energie v EÚ pri dosahovaní energetickej bezpečnosti a politickej a hospodárskej nezávislosti; podčiarkuje mimoriadnu úlohu obnoviteľných zdrojov energie pri zlepšovaní kvality ovzdušia a vytváraní pracovných miest a rastu; domnieva sa, že z obnoviteľných zdrojov energie sa získava bezpečná, udržateľná, konkurencieschopná a cenovo dostupná energia a že tieto zdroje zohrávajú kľúčovú úlohu v snahe o vedúce postavenie Európy v oblasti ekologického hospodárstva a pri rozvoji nových priemyselných odvetví a technológií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súčasná podoba trhu by mala byť dynamickejšia a pružnejšie, aby do trhu bolo možné začleniť rôzne zdroje energie; upozorňuje na skutočnosť, že výrobné náklady na energie z obnoviteľných zdrojov sa v posledných rokoch značne znížili; zdôrazňuje význam rozvoja cezhraničnej infraštruktúry a zlepšovania výskumu a inovácií v oblasti vývoja inteligentnejších energetických sietí a nových riešení pre uskladňovanie energie, ako aj technológií flexibilnej výroby pre začlenenie obnoviteľných zdrojov energie;

113.

víta záväzok Komisie, aby sa Európska únia stala „svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie“; naliehavo žiada Komisiu, aby predstavila funkčnú a použiteľnú stratégiu, ktorá povedie k naplneniu tohto záväzku; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaručili transparentnosť, súdržnosť, stabilitu a kontinuitu regulačných rámcov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a aby zabránili retroaktívnym zmenám v ekonomických podmienkach investícií s cieľom zvýšiť dôveru investorov a prispieť k nákladovo efektívnemu rozmiestneniu obnoviteľných zdrojov energie naprieč regiónmi EÚ; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie mechanizmov podpory v súlade s usmernením Európskej komisie o navrhovaní mechanizmov podpory obnoviteľných zdrojov s cieľom zabrániť možnému narušeniu trhu a zabezpečiť účinnú podporu obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že primerané trhové podmienky pre investície do energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a inteligentnej infraštruktúry sú kľúčové pre zníženie emisií skleníkových plynov; podčiarkuje, že v energetickej únii by sa mali optimalizovať trhové nástroje na podporu európskych zdrojov energie ako prostriedok na zabezpečenie toho, aby energetická transformácia prebiehala nákladovo najefektívnejším spôsobom, ktorý bude čo najšetrnejší k životnému prostrediu;

114.

zdôrazňuje, že EÚ musí so zreteľom na transformáciu našich energetických systémov zabezpečiť rovnaké interné podmienky, ktoré by nespravodlivo neposilňovali trhovú dominanciu určitých technológií a prevádzkovateľov v súvislosti s vnútroštátnymi dotáciami a režimami pre štátnu podporu; v tejto súvislosti víta správu Komisie o dotáciách a nákladoch na energiu v EÚ z 10. októbra 2014 a vyzýva Komisiu, aby túto správu každoročne aktualizovala s cieľom lepšie identifikovať odvetvia a oblasti, ktoré potrebujú dodatočné finančné prostriedky, a odvetvia, ktoré sa stretávajú s narušeniami trhu vplyvom dotácií;

115.

zdôrazňuje, že treba ukončiť dotácie poškodzujúce životné prostredie, ktoré treba naliehavo identifikovať a postupne zrušiť, pretože predstavujú plytvanie vzácnymi verejnými finančnými prostriedkami, ktoré sa najprv použijú na podporu znečisťujúcich postupov a neskôr na sanáciu;

116.

zdôrazňuje, že prechod na konkurencieschopné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo ponúka významné príležitosti, pokiaľ ide o nové pracovné miesta, inovácie, rast a nižšie účty podnikov a domácností za energie; uznáva však, že tieto možnosti je možné realizovať len prostredníctvom úzkej spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi, občanmi a priemyslom, čo vedie k najúčinnejším stimulom a regulačným rámcom; konštatuje, že náležite riadená dekarbonizácia by nemala viesť k zvýšeným nákladom na energie, k energetickej chudobe, deindustrializácii európskeho hospodárstva ani k nárastu nezamestnanosti; trvá preto na aktívnom zapájaní sociálnych partnerov do riešenia sociálnych dôsledkov prechodu k udržateľnej energetickej únii; zdôrazňuje, že EÚ vyžaduje, aby politiky boli platné v rámci celej EÚ a zároveň mali trhový a technologicky neutrálny charakter a aby sa v nich zohľadňovali všetky podstatné právne predpisy a príslušné ciele EÚ, pričom by boli spojené s čo najnižšími nákladmi pre spoločnosť;

117.

pripomína, že fotovoltaický priemysel musí byť jadrom európskej priemyselnej politiky, aby spĺňal požiadavky rastúceho globálneho trhu v kontexte, kedy sa prevažná časť fotovoltaických článkov a modulov v súčasnosti vyrába mimo Európskej únie, predovšetkým v Číne; zdôrazňuje, že treba, aby sa EÚ plne zúčastňovala tohto nového investičného cyklu, aby udržala svoje vedúce postavenie vo výskume a vývoji, v strojových zariadeniach a v niektorých ďalších segmentoch, ako sú meniče prúdu a rovnováha systémov, a aby znovu získala vedúce postavenie vo výrobe zariadení (články a moduly); domnieva sa, že EÚ by si mala stanoviť cieľ zvýšiť podiel článkov a modulov vyrábaných v EÚ na vlastnom trhu na minimálne 20 % do roku 2020;

118.

uznáva výhody zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie na trhu s teplom, najmä v budovách; zdôrazňuje väčšiu flexibilitu tepelnej infraštruktúry a uskladnenia pri zjednodušení začlenenia nestálych obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom uskladnenia energie vo forme tepla; pripomína, že energetickú bezpečnosť možno zvýšiť prostredníctvom rozvoja sietí diaľkového vykurovania/chladenia, ktoré sú ideálnym prostriedkom na začlenenie udržateľného tepla do miest vo veľkom meradle, pretože môžu zároveň dodávať teplo pochádzajúce z rôznych zdrojov a nie sú úplne závislé od jedného zdroja;

119.

vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty vyžadovali minimálnu úroveň výroby energie z obnoviteľných zdrojov pre nové a modernizované budovy a aby projekty v oblasti obnoviteľnej energie mali prospech z rýchlych administratívnych postupov a postupov pripojenia na sieť, a to najmä presadzovaním článku 13 ods. 4 a článku 13 ods. 1 písm. f) smernice 2009/28/ES a článku 7 ods. 3 smernice 2009/72/ES; vyzýva Komisiu, aby pri preskúmavaní existujúcich príslušných právnych predpisov zvýšila počet budov vybavených systémami s energiou z obnoviteľných zdrojov, aby vyžadovala administratívne postupy prostredníctvom miesta jedného kontaktu pre malé projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a jednoduché oznamovacie postupy pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, v prípade ktorých sa celá vyrobená energia spotrebuje na vlastné účely, a aby vytvorila rámec pre inovatívne opatrenia v oblasti spájania sietí a pre obchod so sieťovými službami na úrovni distribučnej siete;

120.

vyzýva Komisiu, aby prijala stratégiu EÚ pre oblasť vykurovania a chladenia, v rámci ktorej sa určia všetky opatrenia a súčinnosti potrebné v sektore bývania a v obchodnom a priemyselnom sektore s cieľom znížiť túto závislosť, pri súčasnom prispievaní k cieľom EÚ v oblasti energie a klímy, dosahovaní úspor energie, posilňovaní konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, stimulovaní rastu a tvorby pracovných miest a podporovaní inovácií systému; zdôrazňuje, že táto stratégia pre oblasť vykurovania a chladenia by sa mala venovať všetkým piatim rozmerom energetickej únie;

121.

zdôrazňuje, že vodná energia je hlavným, vlastným, obnoviteľným a bezpečným zdrojom energie, ktorý predstavuje 11 % celej európskej výroby elektrickej energie; zdôrazňuje, že vodná energia bude preto aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri výrobe a skladovaní elektrickej energie a bude významným príspevkom k dekarbonizácii európskeho hospodárstva a k zníženiu závislosti EÚ na vonkajších zdrojoch energie;

122.

v súlade s oznámením Komisie o Modrom hospodárstve žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť morským obnoviteľným zdrojom ako odvetviu s veľkým potenciálom, ktoré je však menej etablované než iné odvetvia obnoviteľných zdrojov;

123.

konštatuje, že začlenenie rastúceho podielu bioplynu vyrobeného v tuzemsku by mohlo pozitívne prispieť k energetickej bezpečnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zachovania existujúcej plynovej infraštruktúry na tento účel;

124.

konštatuje, že biomasa z trvalo udržateľného lesného hospodárstva by mohla prispieť k dosiahnutiu cieľov rámca do roku 2030 v oblasti klímy a energetiky;

125.

konštatuje, že súčasná politika EÚ v oblasti biopalív bola široko kritizovaná za to, že nezohľadňovala emisie skleníkových plynov spojené s nepriamou zmenou využívania pôdy (ILUC), ku ktorej môže dochádzať pri zmene existujúcej poľnohospodárskej výroby na neobrábanú pôdu, a to v rámci EÚ, ako aj mimo nej;

126.

domnieva sa, že udržateľný prístup pri napĺňaní cieľov EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti by nemal viesť k ďalšiemu rozšíreniu využívania biopalív pestovaných na pôde a že existujú lepšie možnosti splnenia týchto cieľov, ako je zlepšenie palivovej účinnosti vozidiel, zníženie dopytu po doprave, zníženie intenzívneho chovu hospodárskych zvierat, zvýšenie využívania biopalív z odpadov a zvyškov, ktoré nespôsobujú ďalšie zmeny vo využívaní pôdy;

127.

s potešením víta projekty a investície, ktoré využívajú uhlíkový odpad ako komoditu pre nízkouhlíkové chemikálie a pokročilé biopalivá (t.j. pomocou mikróbov, ktoré sa množia na odpadových plynoch bohatých na uhlík a premieňajú ich na pohonné hmoty a chemikálie, ktoré nahrádzajú pohonné hmoty vyrobené z fosílnych zdrojov alebo biopalivá prvej generácie), a tým znižujú množstvo emisií a znečisťujúcich látok v priemyselných procesoch, ako je výroba ocele, a trvá na podpore týchto projektov a investícií;

128.

zdôrazňuje skutočnosť, že v skutočnom obehovom hospodárstve sa odpad musí vrátiť späť do hospodárstva ako surovina, aby sa čo najdlhšie udržala pridaná hodnota výrobku, a preto má príprava na opätovné použitie a recykláciu oveľa vyššiu prioritu ako spaľovanie; poukazuje na skutočnosť, že mnohé členské štáty už majú nadbytočné kapacity spaľovní; zdôrazňuje potrebu lepšieho plánovania a výmeny informácií a predchádzania efektom zablokovania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy prepojenie medzi energetickou úniou a obehovým hospodárstvom;

129.

pripomína, že európsky priemysel a MSP majú zásadný význam pre európske hospodárstvo, a uznáva, že konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a MSP by význame profitovali z nižších nákladov na energiu;

130.

zdôrazňuje, že inovácia a modernizácia smerom k energeticky a zdrojovo účinnejším priemyselným postupom prispieva k posilňovaniu konkurencieschopnosti priemyslu EÚ; poukazuje na inovácie v oblasti technológií výroby tepla z obnoviteľných zdrojov, ktoré by mohli znížiť dovoz, znížiť náklady a zvýšiť výkonnosť systému v záujme riešenia dopytu po vysokých teplotách v priemyselných odvetviach; zdôrazňuje, že dôležitá úloha renovácie a modernizácie budov v Európe vytvára trh pre vysokovýkonné stavebné materiály, zariadenia a vybavenia, a teda pre európskych výrobcov a montážne podniky v sektore stavebníctva predstavuje významnú príležitosť inovovať a vytvárať pracovné miesta, ktoré nemožno presunúť;

131.

konštatuje, že prostriedky na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 musia byť súčasťou priemyselnej politiky členských štátov so zreteľom na potrebu reindustrializácie; zastáva názor, že regulačný rámec EÚ a ciele politík EÚ v oblasti klímy a energetiky by mali byť konzistentné a prinášať pružnejší trhovo orientovaný prístup s cieľom zabezpečiť odolnú energetickú úniu, ktorá v sebe bude zahŕňať politické ciele v oblasti klímy na rok 2030 a ciele reindustrializácie, čím sa doplní priemyselná politika členských štátov;

132.

zdôrazňuje, že efektívne využívanie výskumu a technologických inovácií podporuje vedúce postavenie európskeho priemyslu a posilňuje konkurenčnú výhodu a obchodnú životaschopnosť európskeho obchodu a priemyslu, vytvára pracovné miesta a zároveň prispieva k hlavným cieľom politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy vrátane zníženia dopytu po energii, bezpečnosti zásobovania, konkurencieschopnosti a udržateľného rozvoja výroby energie, distribúcie, dopravy a spotreby, boja proti energetickej chudobe a cieľov EÚ týkajúcich sa emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti a čo najlepšieho využívania energetických zdrojov Európy;

133.

vyzýva Komisiu, aby sa zaručila za konkurencieschopnosť energeticky náročných odvetví a aby zabezpečila dlhodobú istotu pri plánovaní investícií do priemyslu, v zmysle úsilia Komisie zvýšiť príspevok priemyslu k HDP do roku 2020 až na 20 %;

134.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu systému na obchodovanie s emisiami (ETS) ako nákladovo efektívneho trhového nástroja na dekarbonizáciu energetického systému Európy a na dosiahnutie cieľa EÚ týkajúceho sa zníženia emisií do roku 2030 a po tomto období; zdôrazňuje, že okrem zavedenia rezervy stability trhu by sa mala po roku 2020 vykonať štrukturálna reforma ETS, v rámci ktorej by sa zohľadnil cieľ zníženia emisií CO2 do roku 2030 a ktorá by zahŕňala – pokiaľ sa nevynaloží porovnateľné úsilie v iných významných hospodárstvach – konkrétne a zosúladenejšie opatrenia v oblasti úniku uhlíka na úrovni EÚ;

135.

vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala otázku nepriamych nákladov súvisiacich s emisiami uhlíka, ich vplyvu na ceny elektrickej energie v členských štátoch a ich podielu na týchto cenách;

136.

zdôrazňuje, že príjmy z ETS by sa mali využiť predovšetkým na podporu nízkouhlíkových inovácií, energetickú efektívnosť a ďalšie opatrenia na zníženie emisií CO2;

137.

uznáva, že európske technológie v oblasti energie a účinnosti, ako napríklad kogenerácia, by podstatne prispeli k energetickej bezpečnosti a k naplneniu cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov; v tejto súvislosti je presvedčený o tom, že energetická únia musí vyjadrovať právo členských štátov využívať všetky bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové zdroje energie, ktorými disponujú;

138.

uznáva síce, že energetický mix je predovšetkým v kompetencii členského štátu, chápe však obavy verejnosti týkajúce sa hydraulického štiepenia a dôsledkov, ktoré by táto technológia mohla mať pre klímu, životné prostredie a verejné zdravie a pre plnenie dlhodobého cieľa EÚ v oblasti dekarbonizácie; okrem toho uznáva, že obmedzený potenciál pomoci nekonvenčných palív pri nasycovaní budúceho dopytu EÚ po energii v spojení s vysokými investičnými a prevádzkovými nákladmi a súčasnými nízkymi celosvetovými cenami ropy znamená, že je otázne, či hydraulické štiepenie môže byť v Európskej únii životaschopnou technológiou; domnieva sa, že treba riadne riešiť obavy verejnosti a všetky činnosti súvisiace s hydraulickým štiepením by mali spĺňať najprísnejšie klimatické, environmentálne a zdravotné normy; žiada tie členské štáty, ktoré chcú vykonávať hydraulické štiepenie, aby dodržiavali odporúčania Komisie z roku 2014 o minimálnych zásadách pre prieskum a ťažbu uhľovodíkov (napríklad bridlicového plynu) s použitím vysokoobjemového hydraulického štiepenia;

139.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne usilovali o vyradenie zastaraných, najviac znečisťujúcich alebo nebezpečných elektrární, a to aj s cieľom znížiť súčasné nadbytočné kapacity na trhu;

140.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila podmienky pre zavedenie zachytávania a ukladania CO2(CCS); je presvedčený, že CCS by mohlo pomôcť pri prechode na nízkouhlíkový trh s energiou a že by mohlo zohrávať dôležitú úlohu pri zladení protichodných cieľov energetickej únie, pokiaľ ide o rôznorodé, bezpečné dodávky energie, ktoré súčasne dosahujú zníženie emisií skleníkových plynov potrebné na splnenie cieľov Plánu postupu v energetike do roku 2050;

141.

je presvedčený, že technológie dekarbonizácie, ako je CCS a CCU (zachytávanie a využívanie CO2), bude treba ďalej rozvíjať a zlepšovať prostredníctvom významných výskumných a inovačných snáh, aby sa zabezpečilo, že tieto technológie budú k dispozícii na zníženie, či dokonca zničenie ekologickej stopy fosílnych palív, ktoré stále tvoria viac ako 40 % súčasnej výroby energie v EÚ a pravdepodobne budú dôležitým zdrojom energie aj v budúcnosti;

142.

vyzýva Komisiu, aby zriadila inovačný fond NER400, ktorý by mal podporovať demonštračné nízkouhlíkové projekty, mal by vychádzať z programu NER300 pre CCS a obnoviteľné zdroje energie, ale mal by rozšíriť svoju pôsobnosť aj na nízkouhlíkové inovácie v priemyselných odvetviach;

143.

konštatuje, že v roku 2014 jadrová energia predstavovala 27 % mixu elektrickej energie v EÚ a viac ako polovicu všetkých foriem nízkouhlíkovej energie EÚ a že do roku 2050 sa má vyradiť z prevádzky 130 spomedzi 132 jadrových elektrární v EÚ, čo zanechá veľkú medzeru v energetickom mixe EÚ z hľadiska nízkouhlíkovej elektrickej energie pre základný odber; uznáva, že zatiaľ čo niektoré členské štáty sa rozhodli upustiť od jadrovej energie, iné sa snažia budovať nové jadrové elektrárne na účel splnenia svojich vnútroštátnych cieľov a cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy, a vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila vypracovanie rámca na úrovni EÚ, ktorý umožní zainteresovaným členským štátom, aby realizovali nové projekty v oblasti jadrovej energie v rámci pravidiel EÚ pre vnútorný trh a hospodársku súťaž;

144.

konštatuje, že jadrová energia je jedným z najvýznamnejších prínosov európskeho energetického systému, ktorý prispieva k nižším emisiám CO2 a súčasne obmedzuje závislosť na dovoze, zabezpečuje stabilnú výrobu elektrickej energie, ktorá môže slúžiť vnútornému trhu a môže byť stabilným základom pre energetický systém, v ktorom sa môžu postupne zavádzať obnoviteľné zdroje energie;

145.

vyzýva členské štáty, ktoré postupne vyraďujú jadrovú energiu, aby zabezpečili jej nahradenie takým spôsobom výroby energie, ktorý môže porovnateľne prispieť k zásobovaniu energiou a k stabilizácii spoločného systému výroby a distribúcie;

146.

je presvedčený, že hoci rozhodnutie o energetickom mixe prináleží členským štátom a hoci odpoveď na otázku ako dekarbonizovať vlastné hospodárstvo je zvrchovaným rozhodnutím každého členského štátu, pre plnenie cieľov Európy a členských štátov v oblasti energetiky a klímy je nevyhnutná koordinácia politík a technologického rozvoja na úrovni EÚ; uznáva, že v niektorých oblastiach sú najúčinnejšie politiky na úrovni EÚ a že v iných oblastiach je rozhodujúca úzka spolupráca a koordinácia medzi členskými štátmi; uznáva, že na zaručenie takejto koordinácie je potrebný výrazný a spoľahlivý riadiaci proces;

147.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zriadenie modernizačného fondu, ktorý by mal mať prísne kritériá a usmernenia, ktorými zabezpečí, že financovanie bude zamerané na skutočne modernizačné projekty v oblasti energetiky, ktoré by boli vyberané na základe technologicky neutrálneho prístupu a podľa toho, či sú preukázateľne zlučiteľné s dosiahnutím cieľov EÚ v oblasti skleníkových plynov do roku 2030;

148.

zdôrazňuje, že EIB by sa mala podieľať na vytvorení vyššie uvedených kritérií a usmernení pre modernizačný fond;

149.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby rozvoj energetickej únie garantoval ochranu životného prostredia a klímy, zlepšenú kvalitu ovzdušia, zníženie závislosti na energii zvonku, biodiverzitu, zamestnanosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu založeného na technologických inováciách a vedúcom postavení;

150.

zdôrazňuje, že energia musí byť cenovo dostupná pre všetkých občanov EÚ; domnieva sa, že obmedzenie zbytočnej spotreby zavedením opatrení na zlepšenie účinnosti, silnejších prepojení, väčšej integrácie trhu a udržateľných investícií do energií, predovšetkým v budovách, by umožnilo mnohým domácnostiam získať prístup na jednotný, udržateľný, konkurencieschopný a bezpečný trh s energiou za rovnakých podmienok a uniknúť energetickej chudobe, ktorá v roku 2012 zasiahla jedného zo štyroch občanov EÚ; vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o energetickej chudobe v Európe spolu s akčným plánom na boj proti nej, ktorý bude obsahovať vymedzenie pojmu a ukazovatele energetickej chudoby;

151.

odhaduje, že doprava predstavuje viac ako 30 % konečnej spotreby energie v Európe a že 94 % dopravy využíva ropné produkty; domnieva sa preto, že čistejší energetický systém, ktorý sa vyznačuje jasným prepojením s dekarbonizáciou odvetvia dopravy, by mal byť jadrom rámcovej stratégie na vytvorenie odolnej energetickej únie s progresívnou politikou v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje, že kombinácia opatrení na podporu energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a opatrení na rozvoj inovatívnych energetických technológií má rozhodujúci význam pre snahy o dosiahnutie ekologicky udržateľného energetického mixu pre európske dopravné systémy; domnieva sa, že by sa malo podporovať používanie rôznych obnoviteľných zdrojov energie vrátane skvapalneného zemného plynu v prípade ťažkých nákladných vozidiel a sektora námornej dopravy; nalieha na Komisiu, aby v prípade potreby predložila návrhy na odstránenie daňových dotácií škodlivých pre životné prostredie; nabáda na podporu výskumu a inovácií zameraných na hľadanie lepších riešení v oblasti mobility, ako aj riešení v oblasti podporných technológií a politík;

152.

konštatuje, že dekarbonizácia odvetvia dopravy si vyžaduje prijatie opatrení vo všetkých oblastiach politiky vzťahujúcich sa na energiu, dopravu, obchod, výskum a inováciu; vyzdvihuje dôležitosť koherentných cezhraničných prístupov s cieľom vyhnúť sa vnútroštátnej roztrieštenosti a zdôrazňuje, že treba stanoviť normy a požiadavky na interoperabilitu, ktoré umožnia európskym podnikom využívať trhové príležitosti;

153.

konštatuje, že zlepšené normy pre výkon vozidiel a účinnosť paliva majú zásadný význam pre zníženie závislosti EÚ na rope aj pre znižovanie emisií skleníkových plynov, a preto vyzýva priemysel, členské štáty a Komisiu, aby naďalej vyvíjali a urýchlili svoje úsilie v tejto oblasti a vzhľadom na škandály z posledného obdobia zabezpečili, aby bolo testovanie emisií nielen presné, ale aby zohľadňovalo aj podmienky skutočnej prevádzky; žiada Komisiu, aby preskúmala emisné normy CO2 pre osobné a dodávkové automobily na obdobie po roku 2020; konštatuje však, že dlhodobé riešenia znižovania emisií v doprave a zabezpečenia zníženia dopytu po energiách a diverzifikácie dodávok spočívajú v alternatívnych palivách, v elektrifikácii prostredníctvom obnoviteľných zdrojov elektrickej energie a v podpore udržateľnejších spôsobov dopravy;

154.

podporuje komplexný balík opatrení v cestnej doprave, ktorý podporuje efektívnejšie rámcové stanovovanie cien za používanie infraštruktúry a zavádzanie inteligentných interoperabilných dopravných riešení; zdôrazňuje, že energetická účinnosť sa môže zlepšiť prostredníctvom podpory digitalizácie a využívania inteligentných dopravných systémov a prostredníctvom rozvoja inovatívnych dopravných služieb; požaduje vypracovanie progresívnej stratégie v oblasti výskumu a inovácie pre dopravný sektor; podporuje rozvoj plánov udržateľnej mestskej a vidieckej mobility, ktoré umožnia obmedziť znečistenie spôsobené premávkou, preťaženie dopravy, hluk a počet dopravných nehôd; domnieva sa, že tieto plány by mali byť zamerané na odstránenie nerovností z hľadiska znevýhodnených používateľov a nákladov;

155.

víta posun smerom k najudržateľnejším a energeticky najefektívnejším spôsobom dopravy a dopravným trasám, ako je železničná doprava, príbrežná námorná doprava, vnútrozemská plavba a námorná doprava, zvýšením ich konkurencieschopnosti a efektívnosti z hľadiska znižovania emisií CO2; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť intermodality;

156.

vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú stratégiu cestnej dopravy ako súčasť dekarbonizácie odvetvia dopravy a aby podporila vynaloženie väčšieho úsilia o vývoj a zavádzanie elektrickej mobility v cestnej doprave;

157.

zdôrazňuje, že zavedenie elektrických vozidiel spôsobí veľké zaťaženie z hľadiska výroby elektrickej energie, a žiada, aby sa vykonali hodnotenia s cieľom určiť, do akej miery možno využiť existujúcu výrobnú kapacitu;

158.

vyzýva Komisiu, aby vykonala revíziu spotrebu palív a systému označovania CO2 pre osobné automobily s cieľom zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom poskytovali presnejšie, relevantné a porovnateľné informácie týkajúce sa emisií CO2 a spotreby paliva tak, aby sa voľba spotrebiteľov nasmerovala k energeticky najúčinnejším vozidlám, a následne motivovať výrobcov k zlepšeniu energetickej účinnosti ich vozidiel a zvýšeniu energetickej bezpečnosti;

159.

trvá na tom, aby Komisia urýchlila zavedenie revidovaného testovacieho cyklu s cieľom zabezpečiť, aby emisie CO2 a ďalších znečisťujúcich látok z vozidiel odrážali emisie v reálnych jazdných podmienkach;

160.

vyzýva Komisiu, aby urýchlila začlenenie pokročilých technológií do inovačných železníc prijatím iniciatívy Prechod na železnicu, ktorá môže zohrávať kľúčovú úlohu v čistej verejnej doprave;

161.

pripomína, že medzinárodná lodná doprava je stále vylúčená zo záväzkov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov, pričom z hľadiska premávky zaznamenáva vysoký rast; vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh na stanovenie cieľov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov pre medzinárodnú námornú dopravu, pokiaľ sa do konca roku 2016 nedohodnú záväzné opatrenia v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO);

162.

zdôrazňuje potrebu zvýšenej koordinácie stratégií dopravy, vykurovania a chladenia a dekarbonizácie energií; vyzýva Komisiu, aby predložila celostné plány na zníženie emisií CO2 z odvetví dopravy a vykurovania a chladenia, okrem iného vzhľadom na to, že v prípade nadbytku čistej a lacnej elektriny vyrobenej z premenlivých obnoviteľných zdrojov energie by sa mohla táto energia použiť na nabíjanie elektrických vozidiel a na prevádzku zariadení na vykurovanie a chladenie;

163.

zdôrazňuje, že treba uprednostňovať podporu z EFSI vyčlenenú na dopravné projekty, ktoré umožňujú technologický prechod na čistý a udržateľný dopravný systém; zdôrazňuje, že v rámci iných nástrojov finančnej podpory dostupných na úrovni EÚ by sa mali uprednostňovať investície do infraštruktúry založenej na využívaní intermodality, ako aj železničnej a námornej dopravy a vnútrozemských vodných ciest.

164.

vyzýva Komisiu, aby v súlade s cieľmi EÚ zahrnula do svojej činnosti v oblasti harmonizácie certifikačných kritérií pre udržateľný cestovný ruch kritérium týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj kritérium týkajúce sa znižovania emisií CO2;

165.

vyzýva Komisiu, aby sa intenzívnejšie venovala oblasti výskumu, najmä pokiaľ ide o lepšie využívanie európskych zdrojov energie a zmiernenie ich vplyvu na životné prostredie, s cieľom zabezpečiť udržateľný hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, priemyselnú konkurencieschopnosť, a najmä dlhodobé klimatické a energetické ciele EÚ;

166.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že všetky možnosti financovania EÚ na podporu bezpečných a udržateľných nízkouhlíkových energetických technológií, energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie, inteligentných sietí, decentralizovanej výroby, flexibilnej výroby energie, uskladňovania elektrickej energie a elektrifikácie dopravného systému sa musia plne využívať; vyzýva Komisiu, aby sa intenzívnejšie venovala oblasti výskumu a zavádzaniu týchto technológií, aby tak splnila svoje ciele na roky 2020, 2030 a dlhodobejšie ciele, a tiež zlepšila energetickú bezpečnosť a podporila hospodársku obnovu; očakáva, že preskúmanie výskumného programu Horizont 2020 v polovici trvania bude brať do úvahy tieto priority; pripomína, že energetická výzva programu Horizont 2020 je navrhnutá na podporu prechodu na spoľahlivý, udržateľný a konkurencieschopný energetický systém, ktorého hlavné priority sú uvedené v okruhoch Energetická účinnosť, Nízkouhlíkové technológie a Inteligentné mestá a spoločenstvá; pripomína, že najmenej 85 %, energetických výziev v rozpočte programu Horizont 2020 sa má vynaložiť na oblasti s nefosílnymi palivami, v rámci čoho sa najmenej 15 % z celkového rozpočtu na energetické výzvy má vynaložiť na činnosti týkajúce sa uvádzania obnoviteľných zdrojov energie a energeticky účinných technológií na trh;

167.

je presvedčený, že dôraznejšie úsilie pri rozvoji týchto technológií môže priniesť podstatný dlhodobý úžitok v podobe nákladovo efektívnej dekarbonizácie, zníženia nákladov na výrobu energie a dopytu po energiách, čo posilní konkurencieschopnosť priemyslu;

168.

konštatuje, že EÚ má vedúce postavenie z technologického hľadiska v kľúčových odvetviach, ako sú veterné turbíny, elektrické káble, rozvoj distribučnej sústavy a služieb, systémy mestskej dopravy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto vedúce postavenie je ohrozené, a vyzýva Komisiu, aby prijala naliehavé opatrenia na jeho zachovanie;

169.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala iniciatívu v súvislosti s vedúcim svetovým postavením EÚ z technologického a inovačného hľadiska v oblasti obnoviteľných a nízkouhlíkových energetických technológií vrátane energie z morských vĺn, plávajúcich solárnych technológií a biopalív vyrábaných z rias a aby podporovala verejný a súkromný výskum, vývoj a inovácie v týchto oblastiach;

170.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa usilovali o lepšiu interakciu a koordináciu vnútroštátnych a európskych výskumných programov, najmä v oblasti energetiky, dopravy, informačných a komunikačných technológií a stavebníctva, s cieľom zabezpečiť, aby prioritou boli spoločné výzvy, ako je rastúca energetická účinnosť, a to tým, že sa zamerajú nielen na odvetvie vykurovania, ale aj na chladenie, podporu maloobjemových obnoviteľných zdrojov energie, zníženie emisií skleníkových plynov, ako aj na zvýšenie energetickej bezpečnosti a na rozvoj nových obnoviteľných zdrojov energie, a s cieľom maximalizovať zavádzanie nových technológií na trhu;

171.

zdôrazňuje pridanú hodnotu informačných a komunikačných technológií v rámci energetického systému a vyzýva Komisiu, aby zaviedla spoločné normy pre inteligentné siete na úrovni prenosovej sústavy s cieľom zabezpečiť stabilné dodávky a voľný tok energie cez hranice a prispievať k energetickej bezpečnosti, ako aj na úrovni distribučnej sústavy na zaistenie bezpečnosti dodávok pre miestne spoločenstvá, mestá a regióny; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú rozvíjajúce inteligentnejšie energetické siete a nové zariadenia na uskladňovanie energie môžu zohrávať pri zvýšení úrovne využívania obnoviteľných zdrojov energie;

172.

uznáva, že inteligentné meracie zariadenia významne prispievajú k službám distribučnej siete; zdôrazňuje, že spotrebitelia zostávajú konečnými držiteľmi svojich údajov a že údaje prenášané prevádzkovateľom distribučnej sústavy a ďalším subjektom na trhu by mali byť anonymné, aby bolo plne zachované právo na súkromie;

173.

je presvedčený, že ďalší rozvoj vnútorného trhu s energiou je neodmysliteľne spojený s jednotným digitálnym trhom; vyzýva Komisiu, aby podporovala spojenia medzi energetickou úniou a jednotným digitálnym trhom prostredníctvom maximalizácie prístupu spotrebiteľov k energetickým službám pomocou digitálnych platforiem a prostredníctvom rozvoja vnútorného trhu s energiami, ktorý je konkurencieschopnejší, transparentnejší a začlenený v digitálnom hospodárstve;

174.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili IT bezpečnosť a ochranu kritických energetických infraštruktúr, ktoré poskytujú kľúčové služby spotrebiteľom, najmä vzhľadom na rozvoj priemyselnej výroby a rastúcu úlohu informačných a komunikačných technológií v odvetví energetiky; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam prijatia a včasnej implementácie siete a smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti pre udržanie vysokej úrovne sieťovej a informačnej bezpečnosti kritickej infraštruktúry;

175.

zdôrazňuje, že prioritou členských štátov v rámci programu Horizont 2020 by malo byť zníženie nákladov v prípade udržateľných, bezpečných a menej vyspelých technológií, najmä tých, ktoré prispievajú ku globálnemu znižovaniu emisií skleníkových plynov a dosiahnutiu cieľov EÚ na rok 2030; vyzýva Komisiu aj členské štáty, aby poskytli jasný právny a strategický rámec, ako aj príležitosti na financovanie výskumných a vývojových iniciatív a projektov ich zavádzania, ktoré pomáhajú Európskej únii dosiahnuť jej ciele v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia a posilňovať hospodársku konkurencieschopnosť; víta skutočnosť, že Komisia prijala revidovaný Európsky strategický plán pre energetické technológie; zdôrazňuje, že výskum, vývoj a inovácie by sa mali zamerať skôr na systémové začlenenie rôznych riešení, ktoré sú k dispozícii alebo sa vyvíjajú, a nie na jednotlivé samostatné odvetvia a technológie;

176.

je presvedčený, že pokrok v oblasti ekologických a nákladovo efektívnych inovácií a výskumu a vývoja je tiež veľmi dôležitý pre budúcu konkurencieschopnosť EÚ vrátane európskeho priemyslu;

177.

vyzýva Komisiu, aby predložila zrozumiteľný prehľad rôznych nástrojov na podporu a financovanie, ako sú napríklad program Invest EÚ, Nástroj na prepájanie Európy, fondy v oblasti výskumu a vývoja, štrukturálne a investičné fondy, nástroje na financovanie inteligentných sietí (ERA-Net Plus), program Horizont 2020, činnosti Európskej investičnej banky, Európsky program na podporu oživenia hospodárstva v oblasti energetiky (EEPR), Nástroj na prepájanie Európy – Energetika (CEF-E), NER300, Výskumný fond pre uhlie a oceľ a Eurogia +, a aby objasnila pravidlá oprávnenosti pre každý z týchto programov;

178.

pripomína záväzok 6 000 európskych miest byť lídrom v energetickej transformácii, najmä prostredníctvom Dohovoru primátorov a starostov; vyzýva Komisiu, aby plne zmobilizovala túto sieť, ako aj ďalšie iniciatívy, ako sú Inteligentné mestá a obce, Mestá energie, a poskytla im finančné a ľudské zdroje pre ďalší rozvoj; domnieva sa, že strany Dohovoru primátorov a starostov by mali mať prednostný prístup k európskym fondom;

179.

zdôrazňuje, že stratégie aktívneho vzdelávania/odbornej prípravy a zručností majú zásadný význam pre prechod k udržateľnému hospodárstvu efektívne využívajúcemu zdroje; vyzýva členské štáty, aby zriadili školiace a vzdelávacie programy zamerané na občanov a aby podporovali komunitné vzdelávanie zamerané na znižovanie dopytu po energii a výrobu energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že úspech energetickej únie si na jednej strane vyžaduje rovnaký prístup k počiatočnému, ako aj celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave ako základný prostriedok reakcie na meniace sa okolnosti a ambície občanov a na druhej strane zohľadnenie potrieb trhu práce; pripomína, že programy odbornej prípravy a zvyšovania kvalifikácie zamerané na to, aby pracujúcim umožnili plne využívať potenciál obnoviteľných zdrojov energie pre udržateľné a lokálne pracovné miesta, majú veľmi dôležitý význam;

180.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a zmluvným stranám Energetického spoločenstva.

24.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 399/48

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Dosiahnutie miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % (COM(2015)0082),

—

so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 15. – 16. marca 2002,

—

so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 20. – 21. marca 2014,

—

so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 23. – 24. októbra 2014,

—

so zreteľom na „10-ročný plán rozvoja siete 2014“ Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E),

—

so zreteľom na madridské vyhlásenie zo samitu o energetických prepojeniach konaného za účasti Španielska, Francúzska, Portugalska, Európskej komisie a EIB 4. marca 2015,

—

so zreteľom na Nástroj na prepájanie Európy (NPE, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0330/2015),

1.

víta oznámenie a stratégiu Komisie ako pozitívny krok smerujúci k dosiahnutiu cieľa miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % a k zlepšeniu fungovania vnútorného trhu s elektrinou v EÚ;

2.

uznáva, že energia z obnoviteľných zdrojov, vyššia energetická účinnosť a udržateľný energetický mix vedúce k úsporám energie a k vnútornému trhu s energiou umožňujúcemu voľný tok energie sú dôležitým prostriedkom na dosiahnutie stabilného, bezpečného, nezávislého, inkluzívneho, transparentného a konkurencieschopného energetického systému EÚ, ktorý vytvára kvalitné pracovné miesta a bohatstvo v rámci udržateľného hospodárstva orientovaného na budúcnosť; zdôrazňuje skutočnosť, že na rozvoj takéhoto systému je potrebná vyššia miera prepojenia elektrických sietí, inteligentné siete a nová štruktúra trhu; je presvedčený, že vytvorenie takéhoto systému a skoncovanie s energetickými ostrovmi by mali byť hlavnou politickou prioritou Energetickej únie;

3.

uznáva, že prepojenie elektrických sietí je jedným zo základných predpokladov dobudovania integrovaného vnútorného trhu EÚ s elektrinou, ktorý – ak sa dobre naplánuje – pomôže dosiahnuť naše klimatické ciele vrátane cieľa EÚ byť na vedúcej pozícii v oblasti obnoviteľných zdrojov a zlepšiť geopolitické postavenie EÚ prostredníctvom väčšej energetickej bezpečnosti a nezávislosti, ako aj znížiť energetickú izoláciu a možnosť porúch v energetickom systéme; zdôrazňuje, že prepojenia elektrických sietí je tiež potrebné riešiť, plánovať a vytvárať na základe výraznej a koordinovanej regionálnej spolupráce so zreteľom na právomoci vnútroštátnych orgánov, pokiaľ ide o určovanie energetického mixu, a súčasne rešpektovať dlhodobé ciele EÚ v oblasti zmeny klímy a energetiky;

4.

zdôrazňuje skutočnosť, že výhody výrazne vyššej prepojenosti európskej siete výrazne presahujú hospodársky a geopolitický rozmer; konštatuje, že ide o strategickú zásadu, ktorá by mala viesť k odolnejšej a odolnejšej sieti, lepšie pripravenej na riešenie všetkých druhov zmien a narušení; a ktorá zároveň umožňuje efektívne začlenenie čoraz väčšieho podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov do európskej siete;

5.

pripomína, že IKT majú v rámci elektrických sietí čoraz väčšiu úlohu, preto je bezpečnosť elektrického systému zraniteľnejšia voči počítačovým hrozbám; žiada Komisiu, aby vyhodnotila bezpečnostné rizika elektrického systému a v prípade potreby vytvorila akčný plán boja proti nim;

6.

zdôrazňuje, že plne integrovaný vnútorný trh s elektrinou by uľahčil obchodovanie s elektrinou a služby vyrovnávania zaťaženia a zvýšil by bezpečnosť a znížil nestálosť cien elektriny v prospech občanov a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a podnikov v globálnom hospodárstve, keďže sa odhaduje, že európski spotrebitelia by do roku 2030 mohli ročne ušetriť 12 až 40 miliárd EUR;

7.

poznamenáva, že podľa Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) by investície do potrebných projektov prepojení celoeurópskeho významu mohli do roku 2030 dosiahnuť až 150 miliárd EUR, a so záujmom konštatuje, že prostredníctvom takýchto investícií do prepojenia by sa cena elektriny mohla znížiť aspoň o 2 EUR/MWh, pričom tieto investície by Európe umožnili pokryť veľkú časť jej elektrického zaťaženia obnoviteľnými zdrojmi energie; pripomína, že vnútorný trh s elektrinou musí byť prospešný pre všetkých spotrebiteľov EÚ; žiada, aby príslušné inštitúcie sledovali, či domácnosti, MSP a iní maloobchodní spotrebitelia majú z tejto situácie skutočný prospech, ktorý by sa nemal obmedzovať len na veľkoobchodné ceny;

8.

zdôrazňuje, že postupné ukončovanie regulovaných cien energie pre spotrebiteľov by malo zohľadňovať skutočnú úroveň hospodárskej súťaže na trhu; okrem toho sa poznamenáva, že stratégia Energetickej únie by mala zaistiť, aby spotrebitelia mali prístup k dostupným, bezpečným a udržateľným cenám energie;

9.

uznáva mieru prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 %, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2020, za hodnotný cieľ a významný krok správnym smerom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dvanásť členských štátov, najmä štátov na okraji EÚ, zatiaľ nedosahuje mieru prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 %, a teda je izolovaných od vnútorného trhu s elektrinou; preto zdôrazňuje, že treba urobiť viac pre to, aby sa tým členským štátom, ktorým ich nízka úroveň prepojenia bráni v dokončení vnútorného trhu s elektrinou, poskytla pomoc zameraná na splnenie tohto cieľa; domnieva sa však, že miera prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % samotná nie vždy zohľadňuje situáciu na trhu a nebola stanovená na základe vedeckých dôkazov; pripomína, že cieľ 10 % sa prvýkrát stanovil v roku 2002 na základe inštalovanej kapacity výroby elektriny, ktorá vtedy existovala; uznáva, že hoci je cieľ 10 % dôležitý, neopisuje ani množstvo elektriny prúdiacej medzi krajinami ani kvalitu, pokiaľ ide o dostupnosť existujúcej infraštruktúry prepojení alebo existujúcej vnútroštátnej infraštruktúry medzi prepojeniami; domnieva sa preto, že jednotný cieľ prepojenia na základe inštalovanej kapacity výroby elektriny nie je vhodný pre všetky členské štáty; preto je presvedčený, že v strednodobom horizonte a rozhodne na obdobie do roku 2030 je potrebné dohodnúť sa na ambicióznych a na dôkazoch založených doplnkových cieľoch v oblasti prepojenia, ktoré schvália regióny; domnieva sa, že tieto ciele by sa mali stanoviť na základe rôznych parametrov; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr otvorila odbornú diskusiu o týchto parametroch; zdôrazňuje, že na prekonanie zostávajúcich prekážok brániacich fungovaniu európskeho trhu s elektrinou je okrem kvantitatívneho cieľa mimoriadne dôležitý aj otvorený prístup a dostupnosť prepojení; naliehavo vyzýva Komisiu, Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a vnútroštátne regulačné orgány, aby zabezpečili transparentnosť a dôsledné sledovanie dostupnosti prepojení s cieľom zabrániť vzniku prekážok, ktoré bránia vo fungovaní trhu s elektrinou a zabezpečiť fungovanie elektrických prenosových sústav;

10.

všíma si, že obmedzená prenosová kapacita napríklad v prevádzkovej oblasti Nord Pool Spot spôsobuje rozdiely v regionálnych cenách napriek skutočnosti, že miera prepojenia medzi krajinami je prekročená o výrazný odstup;

11.

poznamenáva, že časté preťaženia prenosových sietí by mohli súvisieť s cezhraničnými vedeniami, ale môže to byť tiež dôsledkom slabých, zastaraných vnútorných sietí a obmedzenej dostupnosti vnútroštátnych sietí; zdôrazňuje, že posilnenie vnútroštátnych sietí je nevyhnutné na to, aby sa plne využila kapacita prepojení; trvá na tom, že holistický prístup by sa mal zaujať pri posudzovaní potreby a priority posilnenia/rozšírenia cezhraničných aj vnútroštátnych prepojení, s cieľom čo najlepšie využiť existujúce prepojovacie vedenia a kapacitu existujúcej vnútroštátnej štruktúry;

12.

zdôrazňuje úlohu Komisie v rámci tretieho energetického balíka ako strážkyne rozčleneného a prístupného trhu s elektrinou a sprostredkovateľky decentralizovaného energetického systému, v ktorom členské štáty menším dodávateľom, najmä tzv. prozumentom (výrobcom, ktorí sú súčasne spotrebiteľmi), umožňujú prístup do siete v súlade so spravodlivými trhovými pravidlami a najlepšími postupmi v oblasti vlastnej spotreby;

13.

konštatuje, že naše energetické prostredie je čoraz decentralizovanejšie vzhľadom na narastajúci význam prozumentov energie; konštatuje preto význam dobre naplánovanej inteligentnej prenosovej a distribučnej sústavy; zdôrazňuje rastúcu a kľúčovú úlohu prevádzkovateľov distribučných sústav (PDS) ako sprostredkovateľov na trhu, keďže veľká väčšina zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov je pripojená k distribučným sieťam; v tomto smere zdôrazňuje, že ak chceme vyriešiť obmedzenia siete, je nutné dôkladné posúdenie s cieľom vymedziť, ktoré kroky alebo kombinácie krokov vrátane budovania nového prenosového vedenia, rozvoja miestnych inteligentných sietí a integrácie efektívnosti a flexibility do systému sú najoptimálnejšie vzhľadom na konkrétnu situáciu;

14.

zdôrazňuje, že prínosy zvyšovania miery prepojenia nemožno dosiahnuť bez vysokej úrovne previazanosti trhu a prevádzkovateľov prenosovej sústavy (PPS); vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie o zabránenie vzniku previazanosti na úrovni zoskupení členských štátov, a aby presadzovala previazanosť na úrovni EÚ zahŕňajúcej všetky členské štáty a ich susedov, najmä krajiny, ktoré sú súčasťou európskej susedskej politiky;

15.

pripomína, že projekty spoločného záujmu posudzujú regionálne skupiny zriadené Komisiou, ktoré tvoria zástupcovia členských štátov, národných regulačných orgánov, prevádzkovateľov prenosových sústav, realizátorov projektov, ENTSO-E, agentúry ACER, Komisie a iných kľúčových zainteresovaných subjektov;

16.

zdôrazňuje skutočnosť, že zoznam projektov spoločného záujmu treba vypracovať transparentnejším a zodpovednejším spôsobom; konštatuje, že ENTSO-E, PPS a realizátori projektov zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vypracovaní harmonizovanej metodiky analýzy nákladov a prínosov, pri príprave desaťročných plánov rozvoja siete a sieťových predpisov a pri hodnotení nákladov a prínosov každého projektu; pripomína, že treba poskytovať úplné hodnotenia vrátane hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby zabezpečila, že tieto hodnotenia budú vykonávať kvalifikovaní odborníci, ktorí budú plne nezávislí od realizátorov projektov; zdôrazňuje, že celý proces treba optimalizovať tým, že sa podporí väčšie zapojenie Európskeho parlamentu a ďalších zainteresovaných strán; vyzýva Komisiu, agentúru ACER a vnútroštátne regulačné orgány, aby zohrávali proaktívnejšiu úlohu s cieľom zabezpečiť neutrálnejší, transparentnejší, vysledovateľnejší a inkluzívnejší konzultačný proces; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila situácie, v ktorých by sa využívanie najlepších dostupných technológií mohlo stanoviť ako významný parameter poskytnutia finančných prostriedkov EÚ na projekty;

17.

vyzýva Komisiu, aby lepšie vysvetlila proces hodnotenia projektov spoločného záujmu; pripomína, že aby sa o nich uvažovalo, mali by byť projekty spoločného záujmu súčasťou desaťročných plánov rozvoja siete ENTSO-E, ale konečné rozhodnutie o financovaní prijíma Komisia na základe vlastných hodnotiacich výberových kritérií projektov; žiada Komisiu, aby tieto kritériá výslovne vysvetlila;

18.

vyzýva Komisiu, aby každoročne podávala Európskemu parlamentu správu o realizácii projektov spoločného záujmu a o pokroku pri dosahovaní miery prepojenia na úrovni 10 %, a to ako súčasť výročného zhodnotenia, s ktorým počíta strategický rámec pre Energetickú úniu;

19.

zdôrazňuje, že zdĺhavý postup vydávania povolení predstavuje hlavný problém v súvislosti s novými vedeniami vysokého napätia v Európe; vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o zrýchlenie tohto postupu pri súčasnom zachovaní primeranej úrovne záruk pre verejný záujem vrátane účinných verejných konzultácií;

20.

pripomína, že projekty na zozname projektov spoločného záujmu majú prospech z preferenčného regulačného zaobchádzania, rýchleho plánovania, záväznej lehoty 3,5 roka na udelenie povolenia a rýchlejších postupov posudzovania vplyvov na životné prostredie a môžu byť tiež oprávnené na dodatočné financovanie v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); žiada Komisiu, aby posúdila, ako sa toto rýchle plánovanie realizuje a dodržiava vo všetkých členských štátoch;

21.

uznáva, že informovanosť a podpora verejnosti sú zásadné pre zabezpečenie rýchlej realizácie projektov prepojenia; uznáva, že pri budovaní nových elektrických vedení sa nesmú oslabovať transparentné a inkluzívne procesy a najprísnejšie environmentálne normy; vyzýva realizátorov projektov na využívanie najlepších dostupných technológií pre nové prepojenia s cieľom posilniť súdržnosť medzi projektovými investíciami do sietí, environmentálnu udržateľnosť a prijímanie na miestnej úrovni;

22.

zdôrazňuje, že uplatňovanie koncepcie „jednotného kontaktného miesta“ prispieva k skráteniu postupov vydávania povolení; pripomína, že v nariadení o TEN-E sa vyžaduje, aby každý členský štát vymenoval príslušný národný orgán zodpovedný za uľahčenie, skrátenie a koordináciu procesu vydávania povolení na vnútroštátnej úrovni; víta v tomto smere posúdenie prístupu založeného na jednotnom kontaktnom mieste, ktoré má Komisia uskutočniť v roku 2017, a nabáda v tomto rámci Komisiu, aby posúdila potenciál jednotného kontaktného miesta na úrovni EÚ;

23.

berie na vedomie nedostatok personálu a zdrojov agentúry ACER; žiada rozpočtový orgán EÚ, aby agentúre poskytol potrebné zdroje, najmä dostatok vlastných zamestnancov, aby agentúra mohla adekvátne a včas plniť úlohy, ktoré jej boli pridelené na základe právnych predpisov; žiada, aby sa posilnila úloha agentúry ACER, najmä vo vzťahu k ENTSO-E a so zreteľom na posilnenie koordinácie národných regulačných orgánov, urovnávanie sporov medzi týmito orgánmi a koordináciu cezhraničných regulačných záležitostí;

24.

zdôrazňuje význam kvalifikovaných zamestnancov národných regulačných orgánov v oblasti energetiky, ktorí budú disponovať požadovanými odbornými vedomosťami, ako aj špecializáciou a nezávislosťou; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do konca roku 2016 uskutočnila nezávislý audit týkajúci sa jednak zdrojov, ktoré majú všetky národné regulačné orgány v oblasti energetiky k dispozícii, a jednak stupňa nezávislosti, ktorý tieto orgány doteraz dosiahli, a zároveň poskytla odporúčania na zlepšenie situácie;

25.

konštatuje, že stále chýba transparentnosť, pokiaľ ide o výpočet cezhraničných kapacít dostupných na trhu a frekvenciu, rozsah a dôvody obmedzenia prepojení; v tejto súvislosti pochybuje, že väčšine významných obmedzení sa venovala plná pozornosť; žiada Komisiu, aby agentúre ACER poskytla primerané kompetencie a právomoci na zhromažďovanie potrebných informácií o každej jednotlivej cezhraničnej prenosovej kapacite, aby agentúra ACER mohla účinne plniť svoje monitorovacie povinnosti; požaduje, aby sa tieto informácie agentúre ACER poskytovali spolu s potrebnými kontextovými informáciami o štruktúre a fungovaní vnútroštátnej siete; víta v tejto súvislosti rýchle dokončenie sieťových kódexov pre oblasť elektroenergetiky; berie na vedomie zámery Komisie rozšíriť mandát, dosah a právomoci agentúry ACER, ako aj jej úvahy o tom, čo to môže priniesť, uvedené v jej nedávnom oznámení s názvom Vytváranie nového prístupu s dôrazom na spotrebiteľov energie; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere predložila konkrétne návrhy s cieľom podporiť realizáciu skutočného vnútorného trhu s energiou; konštatuje, že akékoľvek nové povinnosti pridelené agentúre ACER by mali sprevádzať zodpovedajúce zdroje;

26.

berie na vedomie odhad Komisie, podľa ktorého sú na dosiahnutie miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % vo všetkých členských štátoch do roku 2020 potrebné finančné prostriedky v objeme 35 miliárd EUR; pripomína, že podľa nariadenia o NPE ((EÚ) č. 1316/2013) by sa významná časť finančnej pomoci v rámci finančného krytia pre sektor energetiky z NPE mala sprístupniť na projekty v oblasti elektrickej energie, a trvá na tom, aby Komisia túto skutočnosť náležite zohľadnila; podporuje odporúčanie Komisie, aby sa NPE sústreďoval na niekoľko kľúčových projektov; zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať projektom, ktoré riešia najvýznamnejšie nedostatky v rámci integrovaného trhu EÚ s elektrinou a absenciu dostatočného prepojenia; domnieva sa, že primerané finančné prostriedky EÚ by mali byť naďalej dostupné aj po roku 2020 na podporu výstavby životaschopných nekomerčných projektov elektrických prepojení potrebných na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu s energiou a bezpečného fungovania elektrických prenosových sústav; zdôrazňuje význam EIB pri podpore investorov v súvislosti s komerčne životaschopnými projektmi elektrickej infraštruktúry; berie na vedomie vytvorenie fondu EFSI a nabáda Komisiu na zabezpečenie toho, aby fond účinne priťahoval investície do prepojenia elektrických sietí;

27.

okrem toho naliehavo žiada Komisiu, aby: 1) podporovala investície do najlepšej dostupnej technológie, ktorá môže byť drahšia, ale poskytuje značné finančné výhody počas celého životného cyklu, ako aj časové úspory a výhody vedúceho postavenia v technologickej oblasti v dlhodobom horizonte; 2) vykonala preskúmanie pravidiel financovania s cieľom zefektívniť existujúce mechanizmy; a3) posilnila stimuly pre ďalšie investície do siete okrem iného podporovaním príjmov z poplatkov za prenájom v prípade prenosového preťaženia opätovne investovali do infraštruktúr a technológií na posilnenie siete vrátane dodatočných prepojení;

28.

poznamenáva, že sa očakáva, že plánované vedenia umožnia pobaltským štátom dosiahnuť do konca roku 2015 mieru prepojenia na úrovni 10 %; vyjadruje znepokojenie, že siete pobaltských štátov sú naďalej synchronizované s ruskou prenosovou sústavou pre elektrinu a závisia od nej, čo predstavuje prekážku pre skutočne integrovaný a dobre fungujúci európsky trh s elektrinou; požaduje urýchlenú synchronizáciu elektrických sietí pobaltských štátov s európskou kontinentálnou sieťou s cieľom zabezpečiť úplné začlenenie do vnútorného trhu s elektrinou, vyššiu bezpečnosť dodávok elektriny a bezpečné fungovanie systému; žiada dotknuté členské štáty, aby prijali potrebné kroky na iniciovanie formálneho postupu smerujúceho k rozšíreniu synchrónnej európskej kontinentálnej siete smerom k pobaltským štátom, a sieť ENTSO-E, aby tento postup spustila; vyzýva Komisiu, aby uskutočňovanie tohto projektu podporovala a monitorovala; vyzdvihuje spoločný severský trh s elektrinou ako najlepší postup spolupráce medzi členskými štátmi pri vytváraní a rozvoji vnútorného trhu s elektrinou; uznáva význam väčšieho prepojenia medzi Poľskom a severským trhom s elektrinou, aby Poľsko dosiahlo mieru prepojenia na úrovni 10 %; víta podpis memoranda o porozumení v súvislosti s posilneným plánom prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP); zdôrazňuje, že regionálna spolupráca prostredníctvom BEMIP pokračuje, ako aj skutočnosť, že solidarita medzi členskými štátmi pri realizácii projektov spoločného záujmu sa ešte viac prehĺbila;

29.

uznáva, že veterná energia na mori v oblasti Severného mora má potenciál vytvárať viac ako 8 % dodávok elektriny v Európe do roku 2030; ďalej konštatuje, že koordinácia plánovania a budovania infraštruktúry regionálnej príbrežnej energetickej rozvodovej siete, prístup na trh a rozdelenie rezervy v oblasti Severného mora by mohli viesť k úsporám nákladov vo výške 5 – 13 miliárd EUR ročne do roku 2030 prostredníctvom lepšie integrovaného regionálneho trhu; vyzýva Komisiu a príslušné členské štáty, aby pri príprave štruktúry riadenia na rok 2030 a následnom plánovaní tento potenciál podporovali; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili silnú politickú podporu a propagáciu pre elektrickú sieť na mori v oblasti Severného mora ako kľúčový krok pri budovaní efektívnej energetickej únie; naliehavo vyzýva nadchádzajúce predsedníctva Rady EÚ, aby vypracovali a odsúhlasili právny rámec na schválenie počas holandského predsedníctva v roku 2016 vo forme medzivládnej dohody medzi príslušnými členskými štátmi, v ktorej sa vymedzí spoločná stratégia elektrickej energie pre oblasť Severného mora;

30.

zdôrazňuje, že rakúsko-nemecký spoločný trh s elektrinou znamená pokrok v realizácii integrovaného európskeho trhu s energiou; uznáva, že spoločná ponuková oblasť (zavedená v roku 2002) znamená, že veľkoobchodné ceny elektriny v týchto dvoch krajinách sú rovnaké, a zabezpečilo sa ňou neobmedzené obchodovanie s elektrinou a bezpečnosť dodávok takmer na úrovni 100 %; konštatuje, že rakúsko-nemecká ponuková oblasť je jediná relatívne veľká zóna v Európe, ktorá je spoločná pre dve krajiny; konštatuje, že väčšie ponukové oblasti podporujú potrebné charakteristiky dobre fungujúceho a likvidného trhu s elektrinou, ktorý znižuje obchodné náklady, poskytuje odolné cenové signály pre investičné rozhodnutia a podporuje výraznejšiu hospodársku súťaž; požaduje urýchlený rozvoj sietí s cieľom umožniť začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do trhu s elektrinou a zaručiť stabilitu siete, najmä v južnom Nemecku; vyzýva na zachovanie tohto modelu úspechu a na rozširovanie ponukovej oblasti;

31.

zdôrazňuje, že stredná a juhovýchodná Európa má obrovský – a prevažne nevyužitý – potenciál z hľadiska obnoviteľných zdrojov energie; konštatuje, že spolupráca a koordinácia týkajúca sa dlhodobého plánovania a budovania infraštruktúry regionálnej siete v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy musí presahovať rámec EÚ, aby sa zahrnuli krajiny západného Balkánu mimo EÚ a Turecko; vyzýva na zriadenie novej platformy, kde by všetky kľúčové zainteresované strany v regióne mohli rokovať a poskytovať politickú podporu spoločným projektom zameraným na plné využitie potenciálu regiónu v oblasti elektriny; uznáva, že skupina EÚ na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe, zriadená vo februári 2015, by sa mohla stať takouto platformou, ak sa jej mandát rozšíri s cieľom zahrnúť oblasť elektriny a zapojiť krajiny strednej a juhovýchodnej Európy, ktoré sú mimo EÚ; uznáva, že platforma by umožnila Komisii zaujať vedúce postavenie a poskytnúť politickú podporu;

32.

všíma si, že vysoká závislosť strednej a juhovýchodnej Európy od dovozu energie znamená, že je nevyhnutné zvýšiť cezhraničnú kapacitu elektriny, ktorou by sa pomohlo zabezpečiť bezpečnosť dodávky v regióne a z dlhodobého hľadiska by to prispelo nižším účtom ľudí za elektrinu;

33.

odporúča, aby Komisia dôkladne posúdila vyhliadky na nové prepojenia elektrických sietí v oblasti Stredozemia a medzi juhoeurópskymi a severoafrickými trhmi s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok a rozvíjať obnoviteľné zdroje energie v oboch regiónoch;

34.

zdôrazňuje význam výrazného rozšírenia prepojenia medzi Španielskom a Francúzskom s cieľom podporovať obnoviteľné zdroje energie v regióne a umožniť Pyrenejskému polostrovu v plnej miere sa zapojiť do vnútorného trhu s elektrinou; považuje madridské vyhlásenie, podpísané 4. marca 2015, a vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre prepojenia v juhozápadnej Európe za dôležité kroky na zvýšenie prepojenosti regiónu; uznáva, že súčasná kapacita prepojenia medzi Pyrenejským polostrovom a kontinentálnou Európou je príliš nízka a že projekty zaradené na prvý zoznam projektov spoločného záujmu nestačili na dosiahnutie cieľa prepojenia do roku 2020; vyzýva krajiny tohto regiónu, aby podporovali rozvoj vlastného značného potenciálu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a aby uľahčili prístup tohto odvetvia na integrovaný európsky trh;

35.

víta iniciatívu Komisie, ktorá chce uskutočniť štúdiu prínosov prepojenia Pyrenejského polostrova a Francúzska, Spojeného kráľovstva, Talianska a krajín na južnom brehu Stredozemného mora;

36.

poznamenáva, že od roku 2002, keď sa pôvodne stanovila miera prepojenia sietí na úrovni 10 %, prešiel európsky energetický systém vývojom, pričom predovšetkým obnoviteľné zdroje energie sa rozvinuli na celom kontinente; v tejto súvislosti odporúča, aby cieľ 15 % pre rok 2030 stanovený na základe inštalovanej kapacity nebol jediný a aby bol pozorne a dôkladne posúdený s cieľom zaručiť, že je vhodný na tento účel, relevantný a uskutočniteľný; žiada preto Komisiu, aby posúdila stanovenie regionálnych, doplnkových cieľov a našla lepšie kvalitatívne a kvantitatívne kritériá, ako sú napríklad obchodné toky, toky v čase špičky a obmedzenia, ktoré naznačujú, ako veľmi je prepojenie potrebné;

37.

zdôrazňuje potrebu odvodiť budúci cieľ v oblasti elektrických prepojení od dlhodobých klimatických cieľov EÚ od cieľa udržateľného energetického systému, o ktorý sa EÚ usiluje; v tejto súvislosti poznamenáva, že miera požadovaného prepojenia bude závisieť od niekoľkých parametrov vrátane: a) uplatňovania zásady „prvoradého zohľadňovania energetickej efektívnosti“ a ďalších reakčných opatrení na strane dopytu vo vnútroštátnej politike aj politike EÚ; b) rozvoja decentralizovanej elektriny založenej na obnoviteľných zdrojoch a prepojených inteligentných sústavách; c) vnútroštátnych rozhodnutí o energetickom mixe, ktoré budú zohľadňovať dlhodobé ciele EÚ v oblasti zmeny klímy a energetiky; d) rozvoja technológií uskladňovania energie, a to aj na úrovni domácností a obcí; e) využívania najlepších dostupných technológií v prípade, že to bude vhodné; f) uznania toho, že obyvatelia sú v energetickom systéme prozumentmi; a g) vytvorenia jasných stimulov na investovanie do sietí;

38.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

24.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 399/54

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní európskeho nástroja mikrofinancovania Progress – 2013 (COM(2014)0639),

—

so zreteľom na priebežné hodnotenie Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress z 5. mája 2015 (1),

—

so zreteľom na Štúdiu o nedostatkoch v oblasti mikrofinancovania a možnostiach, ako ich riešiť prostredníctvom finančného nástroja EÚ (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (3) (nariadenie o EaSI),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (4) (ďalej len „nástroj“) (ďalej len „rozhodnutie“),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 s odporúčaniami pre Komisiu o Európskej iniciatíve za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti (5),

—

so zreteľom na hĺbkovú analýzy výskumnej služby Európskeho parlamentu z mája 2015 o európskom nástroji mikrofinancovania Progress – priebežné hodnotenie (6),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 8/2015 s názvom Riešia sa finančnou podporou EÚ potreby mikropodnikateľov primerane?,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0331/2015),

A.

keďže mikrofinancovanie prispieva k plneniu cieľov stratégie Európa 2020; keďže mikrofinancovanie môže ľuďom pomôcť vymaniť sa z chudoby a nezamestnanosti, dať im dôstojnosť a posilniť súdržnosť v komunitách, pretože zlepšuje sociálne začlenenie a minimalizuje sociálne rozdiely;

B.

keďže cieľom nástroja je zlepšiť prístup k financovaniu alebo jeho dostupnosť pre osoby, ktoré stratili zamestnanie alebo im hrozí jeho strata, alebo ktoré majú problémy so začlenením alebo návratom na trh práce, ako aj pre osoby, ktoré čelia hrozbe sociálneho vylúčenia, alebo zraniteľné osoby, ktoré sú v nevýhodnej pozícii z hľadiska prístupu na tradičný úverový trh a ktoré chcú rozbehnúť alebo rozvinúť svoje vlastné mikropodniky, a to vrátane samostatnej zárobkovej činnosti; keďže cieľom nástroja je tiež zvýšiť prístup k mikrofinancovaniu a jeho dostupnosť pre mikropodniky a sociálne hospodárstvo;

C.

keďže cieľom nástroja je zlepšiť kapacitu sprostredkovateľov, aby sa zvýšil počet potenciálnych operácií a stimulovala zamestnanosť prostredníctvom tvorby kvalitných pracovných miest, rastu a sociálneho začleňovania do miestnych komunít;

D.

keďže finančná situácia žien dlžníčok sa javí ako horšia než situácia mužov, pričom vyšší podiel žien je nezamestnaných alebo ohrozených chudobou (7); keďže pomer medzi podnikateľkami a podnikateľmi, ktorí sú príjemcami prostriedkov z nástroja, je 36:64, čo je z hľadiska rodovej rovnováhy stále nepostačujúce;

E.

keďže marginalizácia a viacnásobná diskriminácia niektorých skupín žien ďalej zhoršuje ich ekonomické znevýhodnenie a ťažkosti s prístupom k financovaniu; keďže začlenenie žien, ktoré trpia v dôsledku vylúčenia by malo byť prioritou;

F.

keďže čoraz väčší počet žien zúčastňujúcich sa na trhu práce je tiež hlavnými živiteľkami ich rodín; keďže miera osamelých rodičov je vyššia u žien ako u mužov; keďže mikrofinancovanie by malo byť prínosom pre zvyšujúci sa počet žien;

G.

keďže sociálne hospodárstvo zahŕňa družstvá, vzájomné spoločnosti, neziskové združenia, nadácie a sociálne podniky, ktoré prispievajú k politikám Únie v oblasti zamestnanosti, sociálnej súdržnosti, rozvoja regiónov a vidieka, ochrany životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, rozvoja poľnohospodárstva tretích krajín a sociálneho zabezpečenia;

H.

keďže v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy sa zvýšila miera chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj miera dlhodobej nezamestnanosti, nezamestnanosti mladých ľudí a sociálnej nerovnosti;

I.

keďže nástroj zlepšuje podmienky, za ktorých žiadatelia môžu získavať úvery a sprístupňuje finančné prostriedky pre inak neoprávnené osoby; keďže nástroj už využili sprostredkovatelia mikrofinancovania (SM) v 22 členských štátoch; keďže celkovým cieľom nástroja je vyplatiť 46 000 mikroúverov do roku 2020, čo predstavuje odhadovanú sumu 500 miliónov EUR;

J.

keďže miera splácania úverov ich čerpateľmi sa odhaduje na 95 %; keďže tento nástroj pomohol jednotlivcom vstúpiť alebo opätovne vstúpiť na trh práce alebo pri zakladaní vlastných podnikov a pomohol samostatne zárobkovo činným osobám zachovať alebo rozšíriť svoje mikropodniky z hľadiska zachovania pracovných miest, počtu novo prijatých zamestnancov a obratu; keďže tento nástroj dosiahol odľahlé oblasti Európy a podnietil hospodársku činnosť;

K.

keďže je naďalej zložité posúdiť dosah na menšiny, pretože väčšina SM sa osobitne nezasadzuje o posilnenie dosahu na menšiny; keďže prijímatelia mikroúverov sami seba nevyhnutne nepovažujú za marginalizovanú skupinu ani sa neobávajú diskriminácie pri udávaní svojho etnického pôvodu;

L.

keďže 60 % osôb, ktorých údaje sú k dispozícii, sú v čase podania svojej žiadosti o mikroúver buď nezamestnaní alebo neaktívni; 84 % príjemcov bolo vo vekovej skupine 25 až 54 rokov a 36 % zaznamenaných podnikateľov podporovaných týmito úvermi boli ženy;

M.

keďže tento nástroj by sa mal analyzovať nielen z kvantitatívneho, ale aj kvalitatívneho hľadiska; keďže napriek tomu, že je ľahšie analyzovať nástroj z hľadiska hospodárskej efektívnosti, treba takisto analyzovať jeho účinnosť pri dosahovaní cieľa sociálneho začlenenia, ako aj kvalitu a nepriamy vplyv vytvorených pracovných miest;

N.

keďže cieľový pomer 40:60 medzi podnikateľkami a podnikateľmi sa už takmer dosiahol, a keďže je výrazne vyšší ako priemer Únie;

O.

keďže služby rozvoja podnikania, ako sú odborná príprava a mentorstvo sú kľúčom k úspechu a životaschopnosti mikropodniku;

P.

keďže ako nedostatok nástroja bolo identifikované chýbajúce financovanie podnikov sociálneho hospodárstva;

Q.

keďže existujú náznaky, že mikrofinancovanie by mohlo byť jedným z prvkov pre podporu podnikov pri prechode od tieňového hospodárstva k legálnej hospodárskej činnosti;

R.

keďže väčšia miera zverejňovania údajov súvisiacich s poskytovaním mikroúverov zo strany sprostredkovateľov mikrofinancovania (SM) je najlepším spôsobom, ako podporovať lepšie využitie verejných prostriedkov; keďže väčšia miera zverejňovania údajov uľahčuje porovnanie výkonnosti SM;

S.

keďže existuje potenciál pre súčinnosť medzi nástrojom a Európskym sociálnym fondom (ESF), Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) a inými fondmi EÚ, čo zabráni nežiaducemu prekrývaniu;

T.

keďže v článku 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa ustanovuje, že „rozpočet sa zostavuje a plní v súlade so zásadami jednotnosti, presnosti rozpočtu, ročnej platnosti, vyrovnanosti, zúčtovacej jednotky, všeobecnosti, špecifikácie, riadneho finančného hospodárenia, ktoré si vyžaduje účinnú a efektívnu vnútornú kontrolu, a transparentnosti“;

U.

keďže Európsky nástroj nástroj získava financovanie od EÚ a z finančných príspevkov Európskej investičnej banky, pričom financovanie z oboch zdrojov riadi Európsky investičný fond (EIF); počíta tiež s doplnkovým financovaním zo strany súkromných investorov;

V.

keďže tento nástroj je stále ešte málo známy potenciálnym príjemcom;

1.

zdôrazňuje význam finančného nástroja, ako je tento nástroj, v čase finančnej krízy pri tvorbe nových podnikov, podpore nových pracovných miest a pri zabezpečovaní toho, aby mali nezamestnané osoby a mikropodniky prístup k financovaniu;

2.

konštatuje, že dosah na tvorbu pracovných miest bol menší, než sa pôvodne očakávalo, a to napriek skutočnosti, že nebyť mikroúverov, mnohí príjemcovia by boli z úverového trhu úplne vylúčení; domnieva sa, že tento menší vplyv na tvorbu pracovných miest sa dá čiastočne vysvetliť tým, že vykonávanie nástroja sa časovo zhodovalo s hlbokou hospodárskou krízou, ktorá ovplyvnila tak úverový trh, ako aj údaje o zamestnanosti; konštatuje však, že nástroj významne prispel k zachovaniu pracovných miest; berie do úvahy, že uvedené sa bude riešiť v rámci nového, pružnejšieho nástroja EaSI;

3.

vyjadruje poľutovanie nad vysokým počtom zamietnutých žiadostí o mikrofinancovanie (takmer 2 000 žiadostí bolo zamietnutých čiastočne kvôli nadmernému zadlženiu osôb a podnikov) a nad stále významnou medzerou na trhu mikrofinancovania, a to i napriek nárastu počtu príjemcov mikroúverov; žiada Komisiu, aby vypracovala podrobnejšiu štúdiu dôvodov týchto zamietnutí vrátane spôsobov ich riešenia;

4.

zdôrazňuje význam nástroja, najmä v období krízy, pre jeho úlohu, ktorá spočíva v umožňovaní prístupu nezamestnaných a znevýhodnených osôb k financovaniu; zdôrazňuje, že najmä vzhľadom na súčasnú migračnú a azylovú krízu môže mikrofinancovanie pôsobiť ako zásadná podpora pre utečencov a migrantov, ktorí vstupujú na pracovný trh EÚ;

5.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili národné, regionálne a miestne kontaktné miesta a aby podporovali znalosti prípadných príjemcov a občanov vo všeobecnosti o európskych nástrojoch mikrofinancovania;

6.

na základe doposiaľ získaných skúseností vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali povedomie, a to najmä v odľahlých regiónoch a v komunitách, najmä v menšinových skupinách alebo v rámci organizácií pre osoby so zdravotným postihnutím, o existencii tohto nástroja, jeho výhodách a spôsoboch, ako k nemu získať prístup;

7.

poznamenáva, že v roku 2013 opatrenia financované v rámci nástroja zahŕňali úvery v prvom rade a záruky; ďalej konštatuje, že niektorí SM dostávajú záruku aj úver, ale tieto dva nástroje sa vždy vzťahujú na rozličné portfóliá;.

8.

žiada, aby nástroj zohľadňoval pridanú hodnotu projektov v regiónoch, ktoré sú vážne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú napríklad riedko osídlené regióny alebo regióny postihnuté vyľudňovaním, keďže sa tým nielen podporí tvorba pracovných miest, ale prispeje to aj k udržaniu obyvateľstva v danej oblasti;

9.

víta skutočnosť, že Komisia a Európsky investičný fond (EIF) sprevádzkovali os mikrofinancovania a sociálneho podnikania v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) s cieľom zabezpečiť dostupnosť finančných prostriedkov pre príjemcov; očakáva, že EaSI bude úspešne riešiť nedostatky nástroja;

10.

vyzýva Komisiu, aby posúdila vhodnosť platnej definície mikroúveru s cieľom zabezpečiť, aby budúce finančné nástroje spĺňali potreby trhu a príjemcov a aby spĺňali ciele vytýčené v článku 2 rozhodnutia;

11.

povzbudzuje Komisiu a členské štáty k tomu, aby zhromažďovali a hodnotili údaje o charakteristikách mikropodnikov, ich potrebách a miere prežitia a aby prípadne v priebehu preskúmania v polovici trvania navrhli úpravy nariadenia o EaSI; víta skutočnosť, že zostatky a spätné toky prostriedkov dostupné po ukončení činnosti nástroja sa budú investovať do rozpočtu osi mikrofinancovania a sociálneho podnikania v oblasti EaSI, čím sa zvýši počet záruk a financovaných nástrojov, ktoré sa budú ponúkať klientom;

12.

víta skutočnosť, že všetkých sedem doteraz realizovaných finančných nástrojov EPMF prilákalo dodatočné financovanie zo súkromných zdrojov; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že, ako sa uvádza v správe Dvora audítorov, pokiaľ ide o záruky, presné cieľové hodnoty pre koeficienty pákového efektu sa dosiahli len v jednom zo siedmich prípadov a v dvoch prípadoch sa nedosiahli;

13.

víta zvýšenú pružnosť nového programu v rámci EaSI v reakcii na meniace sa potreby prerozdeľovania prostriedkov medzi osami programu; vyzýva Komisiu, aby predchádzala dvojitému financovaniu vytváraním jasných a transparentných synergií medzi EaSI a inými programami a iniciatívami Únie;

14.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu publicitu a informácie o nástroji a o spôsoboch, ako k nemu získať prístup;

15.

vyzýva Komisiu, aby rozšírila geografický rozsah nástroja, aby obsiahol všetky členské štáty; zdôrazňuje, že je potrebné rozšírenie sektorovej pôsobnosti týchto nástrojov, okrem poľnohospodárstva a obchodu;

16.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre nedostatok jasne vymedzených sociálnych správ nebol sociálny vplyv nástroja presnejšie meraný, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, udržateľnosť podnikania a dosah na menšinové skupiny; vyzýva preto Komisiu, aby empirickým spôsobom dodržiavala normy na meranie sociálnej výkonnosti, aby sa zabezpečil čo najvyšší sociálny dosah, a to aj vzhľadom na ciele stratégie Európa 2020, a aby posúdila, či treba ďalej objasniť vymedzenie cieľových skupín vrátane ľudí so zdravotným postihnutím;

17.

konštatuje, že nástroj začal svoju činnosť ako pilotný projekt; ďalej konštatuje, že boli zistené nedostatky, pokiaľ ide o dosah na zraniteľné skupiny, ako sú migranti a osoby so zdravotným postihnutím; domnieva sa však, že poučenia už boli zohľadnené a niektoré nedostatky sa už riešili v novom nástroji pre (EaSI); víta skutočnosť, že v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 sa vypracovalo strategické hodnotenie cieľov;

18.

vyzýva EIF, aby spolupracoval so SM a požadoval od nich, aby uplatňovali Európsky etický kódex poskytovania mikroúverov a uprednostňovali tých SM, ktorí preukázali schopnosť spolupracovať s organizáciami poskytujúcimi konečným príjemcom ďalšiu podporu; ďalej vyzýva EIF na presadzovanie ustanovení dohôd s SM, ktoré od nich budú vyžadovať, aby užšie spolupracovali s organizáciami zastupujúcimi zraniteľné skupiny s cieľom efektívnejšie oslovovať cieľové skupiny;

19.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila metódy hodnotenia životaschopnosti podnikov po splatení mikroúverov a vplyvu v rámci svojej komunity;

20.

vyzýva Komisiu a EIF na zlepšenie podávania správ o príjemcoch a o SM, pričom uznáva, že treba nájsť rovnováhu tak, aby to nadmerne nezaťažilo SM; zdôrazňuje, že informácie, ktoré by mohli byť potrebné na primerané spravodajstvo, zabezpečujú SM, ako aj klienti uchádzajúci sa o mikroúver;

21.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že údaje o využívaní úverov a záruk z tohto nástroja sú neucelené a neúplné, a že chýbajú podrobné údaje o stave zamestnanosti u konečných príjemcov, a to napriek tomu, že Dvor audítorov skonštatoval, že výkazy sú v súlade s požiadavkami rozhodnutia;

22.

vyzýva EIF, aby zabezpečil, že SM budú zverejňovať údaje o počte a objeme poskytnutých mikroúverov a o type konečných príjemcov;

23.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k mikrofinancovaniu, a do budúcnosti naplánovala rovnaký cieľový pomer medzi podnikateľmi a podnikateľkami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali SM vo vykonávaní konkrétnych stratégií zameraných na ženy a na podporu podnikateľských aktivít žien, a to aj prostredníctvom spolupráce s príslušnými združeniami a organizáciami v danej oblasti;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali viditeľnosť a informácie, pokiaľ ide o možnosti financovania v rámci tohto nástroja, a to aj prostredníctvom informačných kampaní, výmeny osvedčených postupov medzi podnikateľkami, seminárov a odbornej prípravy, ktoré sa špecificky zameriavajú na ženy s cieľom dosiahnuť lepšiu rodovú rovnováhu v prístupe k mikrofinancovaniu;

25.

vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy prínosy mikrofinancovania pre ženy vrátane vytvárania udržateľných pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu názorov a osvedčených postupov medzi podnikateľkami;

26.

uznáva význam cieľového pomeru medzi podnikateľkami a podnikateľmi; domnieva sa však, že úspech nástroja by sa nemal merať iba prostredníctvom cieľov, ale schopnosťou nástroja umožniť mikropodnikateľom a malých a stredných podnikov vydvihnúť svoje projekty z dna a prispievať k hospodárskemu rastu a sociálnej súdržnosti;

27.

nalieha na Komisiu, aby zameriavala svoje úsilie na zlepšenie prístupu k mikrofinancovaniu pre potenciálne vylúčených klientov, ako sú migranti, utečenci, dlhodobo nezamestnaní, mladí ľudia, ľudia s nízkymi príjmami, pracovníci s nízkou kvalifikáciou a ľudia so zdravotným postihnutím, ktoré v súčasnosti neťažia dosť z nástroja;

28.

žiada Komisiu, aby vnímala utečencov a žiadateľov o azyl ako cieľovú skupinu;

29.

žiada Komisiu, aby znásobila iniciatívy a dostupné finančné prostriedky na poskytovanie mikroúverov inovatívnym začínajúcim podnikom, ktoré riadia mladí ľudia, s cieľom podporovať podnikanie mladých ľudí, vysokú úroveň technologických, vedeckých a sociálnych inovácií v časoch hospodárskej krízy a zložitejšieho prístupu k úverom; okrem toho zdôrazňuje, že je nutné, aby sa členské štáty zasadzovali o obmedzenie byrokratických požiadaviek, ktoré musia podnikatelia splniť, aby získali prístup k finančným prostriedkom z Únie;

30.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci nástroja nebol financovaný výraznejší počet sociálnych podnikov; víta preto skutočnosť, že určité percento rozpočtu EaSI je určené na financovanie sociálnych podnikov;

31.

nabáda Komisiu, aby dôsledne sledovala tento nový prvok a aby podporovala členské štáty k výmene údajov, poznatkov a najlepších postupov v tejto oblasti a zabezpečila náležité podávanie správ od SM a motivoval ich k podpore projektov s vysokým sociálnym dosahom na ich potenciálnych klientov;

32.

vyzýva Komisiu, aby posúdila a v prípade potreby zrevidovala obmedzenie výšky úverov pre sociálne podniky v rámci EaSI tak, aby sa im poskytli dostatočné a nevyhnutné prostriedky s cieľom umožniť im priaznivý rozvoj a aby sa splnili potreby trhu;

33.

zdôrazňuje význam začlenenia rodového hľadiska do programov financovania; je presvedčený, že posúdenie rodového vplyvu a rodové rozpočtovanie sú užitočné pri hodnotení a zlepšovaní vplyvu priorít v oblasti financovania na ženy, prideľovania finančných prostriedkov a špecifikácií pre programy financovania; zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli systematicky zhromažďované a pravidelne analyzované údaje rozčlenené na základe rodovej príslušnosti;

34.

víta možnosť financovania budovania kapacít v rámci EaSI pre SM a technickú pomoc pre SM na zvýšenie ich profesionalizácie, poskytovania služieb, ako aj zhromažďovanie a spracovanie údajov s cieľom umožniť lepšiu spätnú väzbu o nástroji;

35.

nabáda Komisiu, aby prepojila nástroj so základnou odbornou prípravou v oblasti mikrofinancií tak, aby sa zabezpečila hospodárska životaschopnosť podnikov a cieľ poskytovania úverov;

36.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že služby rozvoja podnikania vrátane mentoringu a odbornej prípravy, nemožno priamo financovať v rámci EaSI, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala budúce spôsoby financovania pomocou nových špeciálnych nástrojov v spolupráci s národnými fondmi alebo fondmi Únie;

37.

konštatuje, že Európsky sociálny fond (ESF) by mal poskytovať kľúčové financovanie na zakladanie podnikov, životaschopné mikrofinancovanie a sociálne podnikanie sprevádzané programami mentorstva a odbornej prípravy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto nástroje nie sú financované priamo z EaSI;

38.

odporúča Komisii a členským štátom, aby rozvíjali svoju strategickú spoluprácu s miestnymi a regionálnymi organizáciami a inštitúciami, pokiaľ ide o EaSI, ESF a iné možné národné programy, a podporovali svoju spoluprácu so SM a konečnými príjemcami, s cieľom zlepšiť podporu poskytovanú klientom mikroúverov z hľadiska odbornej prípravy, mentorstva a celkovej podpory väčšej obchodnej životaschopnosti;

39.

víta možnosť využívať prostriedky ESF na os mikrofinancovania a sociálneho podnikania v oblasti EaSI, a vyzýva Komisiu a EIF, aby informovali SM o tejto možnosti podľa článku 38 nariadenia o spoločných ustanoveniach (8);

40.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby bol na financovanie mikropodnikov k dispozícii EFSI;

41.

nabáda Komisiu, aby koordinovala ESF a podporu EaSI s cieľom zlepšiť komplementárnosť medzi týmito dvoma programami so zreteľom na nástroje mikrofinancovania so zameraním okrem iného na spoluprácu medzi SM a centrami na podporu podnikania spolufinancovanými z ESF;

42.

víta proces výberu sprostredkovateľov mikroúverov, ktorý je v súlade s pravidlami a postupmi EIF, a opakuje žiadosť Európskemu parlamentu, aby títo sprostredkovatelia konali v súlade s zásadami zodpovedného poskytovania pôžičiek a bránenia nadmernému zadlžovaniu osôb a podnikov;

43.

odporúča, aby sa zjednodušil postup pre prístup k nástroju a aby dohody medzi SM a EIF boli pružnejšie a ľahšie zrozumiteľné, čo menším SM umožní naplno využiť nástroje financovania a rýchlo využiť nástroje EIF;

44.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že množstvo žiadostí o nástroj nebolo úplne vyplnených a EIF ich nemohol schváliť; žiada Komisiu, aby posúdila dôvody tohto neúspechu (napr. nedostatok informácií, dostupnosť alebo byrokratické prekážky, ktoré si vyžadujú zjednodušenie); vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo a tento problém vyriešila;

45.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšiu propagáciu a informovanosť o tomto nástroji a o možnostiach prístupu k nemu, zjednodušila postupy a zvýšila flexibilitu zmlúv medzi sprostredkovateľmi mikrofinancovania a EIF a zjednodušila ich, a umožnila tak rýchlejší prístup menších sprostredkovateľov na trh;

46.

vyzýva Komisiu a EIF, aby posúdili, ako lepšie informovať širokú verejnosť o prínosoch nástroja nad rámec existujúcich požiadaviek uložených pre SM;

47.

vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu medzi SM a organizáciami, ktoré obhajujú záujmy príjemcov, okrem propagácie produktov alebo hľadania nových klientov;

48.

vyzýva členské štáty, aby rozvíjali sektor mikrofinancovania s cieľom umožniť ich rozšírenie potrebné na splnenie cieľov stratégie Európa 2020 a aby využívali nástroj skúmaním možností, ako by mohli vstúpiť na trh mikroúverov nebankoví sprostredkovatelia mikroúverov bez závislosti od partnerskej banky;

49.

nabáda Komisiu, aby posilnila dialóg so subjektmi v oblasti mikrofinancií (SM, banky a nebankové subjekty, siete, ako sú Európska mikrofinančná sieť), ako aj so zainteresovanými stranami v súčasnosti nie sú zahrnuté, pokiaľ ide o dostupnosť, používanie a navrhovanie produktov, ktoré sa majú ponúkať v rámci programov financovaných Úniou;

50.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby uľahčili výmenu najlepších postupov medzi SM z rôznych členských štátov;

51.

vyzýva Komisiu a EIF, aby zabezpečili, aby os mikrofinancovania a sociálneho podnikania v oblasti EaSI ďalej podporovala šírenie a integráciu Európskeho etického kódexu poskytovania mikroúverov v zmluvách so SM;

52.

nazdáva sa, že správa Komisie o vykonávaní Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress – 2013 je veľmi všeobecná a obsahuje málo podrobných informácií o jeho vykonávaní;

53.

nabáda Komisiu, aby zabezpečila, že nástroje EPMF a EaSI budú naďalej prispievať k pridanej hodnote a zviditeľňovaniu EÚ;

54.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.