ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 288

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 60
31. augusta 2017


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

526. plenárne zasadnutie EHSV z 31. mája a 1. júna 2017

2017/C 288/01

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Umelá inteligencia - vplyv umelej inteligencie na (digitálny) jednotný trh, výrobu, spotrebu, pracovné príležitosti a spoločnosť (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

1

2017/C 288/02

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Možná transformácia spoločnej poľnohospodárskej politiky (prieskumné stanovisko)

10


 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

 

526. plenárne zasadnutie EHSV z 31. mája a 1. júna 2017

2017/C 288/03

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky [COM(2016) 733 final]

20

2017/C 288/04

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa viacero právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie [COM(2016) 799 final – 2016/0400 (COD)]

29

2017/C 288/05

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: a) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o presadzovaní smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorou sa stanovuje postup oznamovania pre systémy udeľovania povolení a požiadavky súvisiace so službami a ktorou sa mení smernica 2006/123/ES a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu [COM(2016) 821 final – 2016/0398 (COD)]; b) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní [COM(2016) 822 final – 2016/0404 (COD)]; c) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o právnom a operačnom rámci pre európsky elektronický preukaz služieb zavedený nariadením… [ESC Regulation] [COM(2016) 823 final – 2016/0402 (COD)]; d) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení európskeho elektronického preukazu služieb a súvisiacich administratívnych prostriedkoch [COM(2016) 824 final – 2016/0403 (COD)]

43

2017/C 288/06

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o dočasné uplatňovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávaním tovaru a poskytovaním služieb presahujúcich určitú hranicu [COM(2016) 811 final – 2016/0406(CNS)]

52

2017/C 288/07

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci [COM(2017) 11 final – 2017/0004 COD]

56

2017/C 288/08

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Akčný plán v oblasti európskej obrany [COM(2016) 950 final]

62

2017/C 288/09

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje viacročný plán pre populácie malých pelagických druhov v Jadranskom mori a rybolov týchto druhov [COM(2017) 97 final — 2017/0043 (COD)]

68

2017/C 288/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica 2003/87/ES na účely pokračovania súčasných obmedzení rozsahu pôsobnosti v súvislosti s leteckými činnosťami a prípravy na vykonávanie globálneho trhového opatrenia od roku 2021 [COM(2017) 54 final — 2017/0017 (COD)]

75

2017/C 288/11

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke — Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie [COM(2016) 763 final]

81

2017/C 288/12

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska stratégia pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy – míľnik na ceste ku kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobilite [COM(2016) 766 final]

85

2017/C 288/13

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s elektrinou (prepracované znenie) [COM(2016) 861 final – 2016-379-COD]; Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie, ktorým sa zrušuje smernica 2005/89/ES [COM(2016) 862 final – 2016-377-COD]; Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (prepracované znenie) [COM(2016) 863 final – 2016-378-COD]; Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie) [COM(2016) 864 final – 2016-380-COD]

91

2017/C 288/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke – Druhá správa o stave energetickej únie [COM(2017) 53 final] Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Správa o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov [COM(2017) 57 final]

100

2017/C 288/15

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES [COM(2017) 8 final – 2017/0002 (COD)]

107

2017/C 288/16

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/59/ES o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy a smernica 2006/126/ES o vodičských preukazoch [COM(2017) 47 final – 2017/0015 (COD)]

115

2017/C 288/17

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade: Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy [JOIN(2016) 29 final]

120

2017/C 288/18

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú opatrenia na riadenie, ochranu a kontrolu uplatniteľné v oblasti dohovoru Regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva v južnom Tichom oceáne (SPRFMO) [COM(2017) 128 final– 2017/0056 (COD)]

129

2017/C 288/19

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa určuje miera úpravy priamych platieb stanovená v nariadení (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o kalendárny rok 2017 [COM(2017) 150 final – 2017/0068 COD]

130


SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Európsky hospodársky a sociálny výbor

526. plenárne zasadnutie EHSV z 31. mája a 1. júna 2017

31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Umelá inteligencia - vplyv umelej inteligencie na (digitálny) jednotný trh, výrobu, spotrebu, pracovné príležitosti a spoločnosť

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2017/C 288/01)

Spravodajkyňa:

Catelijne MULLER

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

22.9.2016

Právny základ

článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku

 

stanovisko z vlastnej iniciatívy

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu

Prijaté v sekcii

4.5.2017

Prijaté v pléne

31.5.2017

Plenárne zasadnutie č.

526

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

159/3/14

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Umelá inteligencia prechádza v súčasnosti dôležitým vývojom a rýchlo nachádza uplatnenie v spoločnosti. Trh s umelou inteligenciou má hodnotu 664 miliónov USD a očakáva sa, že do roku 2025 dosiahne 38,8 miliardy USD. Umelá inteligencia môže na spoločnosť vplývať tak pozitívne, ako aj negatívne, a preto sa EHSV zaviazal dôsledne sledovať vývoj v tejto oblasti, a to nielen z technického, ale aj výslovne z etického, bezpečnostného a spoločenského hľadiska.

1.2.

EHSV bude ako zástupca európskej organizovanej občianskej spoločnosti v nasledujúcom období formovať, centralizovať a povzbudzovať spoločenskú diskusiu o umelej inteligencii a zapojí do nej všetky relevantné zainteresované strany: politických činiteľov, zástupcov priemyslu, sociálnych partnerov, spotrebiteľov, mimovládne organizácie, vzdelávacie inštitúcie a zdravotnícke zariadenia, akademickú obec a odborníkov z rôznych disciplín (vrátane umelej inteligencie, bezpečnosti, etiky, hospodárstva, pracovných vied, práva, behaviorálnej vedy, psychológie, filozofie).

1.3.

Diskusia o superinteligencii je síce dôležitá, ale momentálne zatieňuje diskusiu o dôsledkoch súčasného využívania umelej inteligencie. Úlohou a cieľom tohto procesu bude preto okrem iného prehĺbiť a rozšíriť poznatky o umelej inteligencii, a tak prispieť k podloženej a vyváženej diskusii bez katastrofických scenárov alebo extrémneho zľahčovania. EHSV sa pritom bude zasadzovať za podporu rozvoja umelej inteligencie v prospech ľudstva. Dôležitou úlohou a cieľom tohto procesu však bude tiež rozpoznať, pomenovať a monitorovať nežiaduci vývoj v rámci rozvoja umelej inteligencie i v spojitosti s ním, aby sa primerane a včas dalo zasiahnuť. Povedie to k výraznejšiemu zapojeniu občianskej spoločnosti, väčšej dôvere a podpore vo vzťahu k ďalšiemu udržateľnému rozvoju a nasadeniu umelej inteligencie.

1.4.

Dosah umelej inteligencie nie je obmedzovaný hranicami, a preto bude nutné ustanoviť nadnárodné rámce. EHSV odporúča EÚ, aby sa ujala úlohy celosvetového lídra v prijímaní globálnych, jednoznačných politických rámcov týkajúcich sa umelej inteligencie v súlade s európskymi hodnotami a základnými právami. EHSV k tomu môže a chce prispieť svojím dielom.

1.5.

EHSV v tejto chvíli upozorňuje na 11 oblastí, v ktorých umelá inteligencia prináša spoločenské výzvy: etika, bezpečnosť, ochrana súkromia, transparentnosť a vysvetliteľnosť, práca, vzdelávanie a zručnosti, (ne)rovnosť a začleňovanie, právne predpisy a nariadenia, správa a demokracia, ozbrojené zásahy a superinteligencia. EHSV ponúka niekoľko odporúčaní.

1.6.

EHSV sa zasadzuje za prístup k umelej inteligencii, pri ktorom je vo velení človek (human-in-command) a ktorého rámcovou podmienkou je zodpovedný, bezpečný a užitočný rozvoj umelej inteligencie, pri ktorom stroje ostanú strojmi a ľudia si nad nimi zachovajú úplnú kontrolu.

1.7.

EHSV požaduje vytvorenie etického kódexu pre rozvoj, nasadenie a využívanie umelej inteligencie, aby tieto systémy boli počas svojho fungovania vždy zlučiteľné so zásadami ľudskej dôstojnosti, integrity, slobody, ochrany súkromia a kultúrnej a rodovej rozmanitosti, ako aj so základnými ľudskými právami.

1.8.

EHSV sa zasadzuje za vypracovanie normovacieho systému na overovanie, potvrdzovanie a kontrolu systémov umelej inteligencie na základe širokého spektra noriem bezpečnosti, transparentnosti, zrozumiteľnosti, vysvetliteľnosti a etických hodnôt.

1.9.

ESHV žiada EÚ, aby vytvorila európsku infraštruktúru umelej inteligencie pozostávajúcu zo vzdelávacích prostredí s otvoreným zdrojovým kódom rešpektujúcich súkromie, ako aj z reálneho testovacieho prostredia a súborov vysokokvalitných údajov na rozvoj a tréning systémov umelej inteligencie. EHSV poukazuje na konkurenčnú výhodu, ktorú EÚ môže získať na svetovom trhu rozvojom a podporou európskych zodpovedných systémov umelej inteligencie s európskym certifikátom a označením.

1.10.

EÚ, vlády členských štátov a sociálni partneri musia spoločne zmapovať, ktoré sektory trhu práce, v akom rozsahu a kedy umelá inteligencia ovplyvní, a tiež hľadať riešenia na zmiernenie následkov pre pracovné príležitosti, náplň práce, sociálne sústavy a (ne)rovnosť. Okrem toho je potrebné investovať do tých sektorov trhu práce, na ktoré má umelá inteligencia len slabý alebo žiadny dosah.

1.11.

EHSV týmto zainteresovaným stranám odporúča spoločne sa zamerať na komplementárne systémy umelej inteligencie a ich spoluvytváranie na pracoviskách, ako sú tímy človek – stroj, pri ktorých umelá inteligencia dopĺňa a zlepšuje výkony človeka. Zainteresované strany by mali takisto investovať do formálneho a neformálneho učenia, vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých, aby dokázali pracovať s umelou inteligenciou, ale aj aby si rozvíjali zručnosti, ktoré umelá inteligencia neprevezme alebo nebude môcť prevziať.

1.12.

Už teraz je nevyhnutné konkrétne posúdenie právnych predpisov a nariadení EÚ v rámci 6 oblastí záujmu, ktoré označil panel na vyhodnocovanie vedeckých a technologických alternatív (STOA) a ktoré sa možno budú musieť preskúmať a upraviť. EHSV môže a bude v tomto procese posudzovania zohrávať úlohu. Je proti zavedeniu určitej formy právnej subjektivity pre roboty alebo umelú inteligenciu. Preventívny nápravný účinok právnej zodpovednosti tým stráca účinok a vzniká morálne riziko pri rozvoji, ako aj využívaní umelej inteligencie a vytvára sa tu príležitosť na zneužívanie.

1.13.

Je nutné aktívne podporovať a propagovať rozvoj spôsobov uplatňovania umelej inteligencie v prospech spoločnosti, na podporu začleňovania a zlepšovanie života ľudí, a to tak verejne, ako aj súkromne. Európska komisia má v rámci svojich programov financovať výskum spoločenského dosahu umelej inteligencie, ako aj inovácií v oblasti umelej inteligencie, ktoré sú financované zo strany EÚ.

1.14.

EHSV podporuje výzvu organizácie Human Rights Watch a iných na zákaz systémov autonómnych zbraní. EHSV víta avizovanú konzultáciu na túto tému v OSN, avšak domnieva sa, že súčasťou tejto konzultácie by mala byť aj problematika využívania umelej inteligencie na kybernetickú vojnu.

2.   Umelá inteligencia

2.1.

Neexistuje žiadna jednotne prijatá a jasne vymedzená definícia umelej inteligencie. Umelá inteligencia je široký pojem označujúci veľký počet (pod)oblastí, ako sú kognitívne systémy výpočtovej techniky (algoritmy, ktoré argumentujú a chápu na vyššej, resp. ľudskej úrovni), strojové učenie (algoritmy, ktoré si osvojujú úlohy), rozšírená inteligencia (spolupráca človeka a stroja), robotika s umelou inteligenciou. Hlavným cieľom výskumu a vývoja v oblasti umelej inteligencie je však automatizácia inteligentného správania, napríklad argumentácie, zhromažďovania informácií, plánovania, učenia, komunikácie, manipulácie, signalizovania a dokonca vytvárania, snívania a vnímania.

2.2.

Umelú inteligencie možno chápať v úzkom slova zmysle a vo všeobecnosti. Úzko chápaná umelá inteligencia sa zameriava na vykonávanie konkrétnych úloh. Všeobecná umelá inteligencia dokáže vykonať akýkoľvek intelektuálny úkon, ktorého je schopný človek.

2.3.

V oblasti úzko chápanej umelej inteligencie sa v poslednom období dosiahol veľký pokrok, najmä vďaka rastu výpočtovej kapacity (computer processing power), dostupnosti veľkých objemov údajov a vývoja strojového učenia. Strojové učenie zahŕňa algoritmy, ktoré si dokážu osvojiť konkrétne úlohy bez toho, aby boli na to naprogramované. Táto metóda spočíva v spracovaní „tréningových údajov“, na základe ktorých sa algoritmus naučí rozpoznávať vzorce a stanoviť pravidlá. Hĺbkové učenie (deep learning) je formou strojového učenia a využíva štruktúry neurónových sietí, ktoré sú voľne založené na ľudskom mozgu a ktoré sa učia cvičením a spätnou väzbou. Výsledkom tohto vývoja je, že medzičasom sa systémy umelej inteligencie (pomocou algoritmov) dokážu samostatne učiť, fungovať a prispôsobovať sa.

2.4.

Hlavný dôraz výskumu a vývoja v oblasti umelej inteligencie sa už nejaký ten čas kladie na prvky argumentácie, získavania znalostí, plánovania, komunikácie a vnímania (vizuálne, zvukové a zmyslové). Viedlo to širokému uplatňovaniu umelej inteligencie, napríklad vo virtuálnych asistentoch, samostatne jazdiacich automobiloch, automatickej agregácii spravodajstva, rozpoznávaní reči, automatickom preklade, programoch na prevod reči na text, automatizovanom finančnom obchodovaní, nakladaní s dôkazmi v elektronickej podobe atď.

2.5.

EHSV konštatuje, že v ostatnom čase sa exponenciálne zvýšili investície do umelej inteligencie a rozšírili možnosti jej uplatnenia. V súčasnosti má trh s umelou inteligenciou hodnotu 664 miliónov USD a očakáva sa, že do roku 2025 dosiahne 38,8 miliardy USD.

3.   Príležitosti a hrozby vyplývajúce z umelej inteligencie

3.1.

Je viac-menej nesporné, že umelá inteligencia má pre spoločnosť značné prínosy. Uplatňuje sa napríklad v udržateľnom poľnohospodárstve, bezpečnejšej doprave, bezpečnejšom finančnom systéme, ekologickejších výrobných postupoch, lepšom zdravotníctve, bezpečnejšej práci, osobnejšom vzdelávaní, lepšom súdnictve a bezpečnejšej spoločnosti. Mohla by dokonca prispieť k eradikácii chorôb a chudoby. Umelá inteligencia môže tiež významne prispieť k rastu priemyslu a zvýšeniu konkurencieschopnosti EÚ.

3.2.

Umelá inteligencia, ako akákoľvek prelomová technológia, však so sebou prináša aj riziká a zložité politické výzvy v oblastiach ako je bezpečnosť a zodpovednosť, sociálno-ekonomické aspekty, etika a ochrana súkromia, spoľahlivosť atď.

3.3.

Nachádzame sa na kritickom mieste a je nevyhnutné stanoviť (rámcové) podmienky pre súčasný a ďalší rozvoj a využitie umelej inteligencie. Prínosy umelej inteligencie však možno udržateľne dosiahnuť len vtedy, ak sa budú primerane riešiť aj výzvy súvisiace s umelou inteligenciou. Na tento účel je potrebné prijať politické rozhodnutia.

a)

Etika

3.4.

Rozvoj umelej inteligencie vyvoláva mnoho etických otázok. Aký má autonómna (samoučiaca sa) umelá inteligencia dosah na našu osobnú integritu, nezávislosť, dôstojnosť, samostatnosť, rovnosť, bezpečnosť a slobodu voľby? Ako zaistíme dodržanie a zachovanie našich základných noriem, hodnôt a ľudských práv?

3.5.

Rozvoj umelej inteligencie okrem toho momentálne prebieha v homogénnom prostredí tvorenom prevažne mladými bielymi mužmi, v dôsledku čoho sa do umelej inteligencie (vedome či nevedome) vnášajú kultúrne a rodové nerovnosti, okrem iného preto, lebo systémy umelej inteligencie sa učia na základe tréningových údajov. Tieto údaje musia byť správne, a popri tom aj kvalitné, rozmanité, dostatočne dôkladné a nestranné. Vo všeobecnosti prevláda viera, že údaje sú vo svojej podstate objektívne, je to však omyl. Údaje sú ľahko manipulovateľné, môžu byť predpojaté a odrážať kultúrne, rodové i iné predsudky a preferencie. Môžu byť tiež chybné.

3.6.

Systémy umelej inteligencie, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú, neobsahujú žiadne etické normy. My ľudia ich musíme systémom umelej inteligencie a prostrediu, v ktorom sa používajú, poskytnúť. Vývoj, zavádzanie a využívanie systémov umelej inteligencie (verejné, ako aj komerčné) sa musí uskutočňovať v medziach našich základných noriem, hodnôt, slobôd a ľudských práv. EHSV preto vyzýva na vytvorenie a ustanovenie jednotného globálneho etického kódexu pre vývoj, zavádzanie a využívanie umelej inteligencie.

b)

Bezpečnosť

3.7.

Využívanie umelej inteligencie v skutočnom svete nepochybne vyvoláva otázky spojené s bezpečnosťou. Rozlišuje sa medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou.

Vnútorná bezpečnosť: Je systém umelej inteligencie dostatočne stabilný, aby (naďalej) dobre fungoval? Je algoritmus dobre naprogramovaný? Nepadá a je odolný voči útokom hackerov? Je účinný? Je spoľahlivý?

Vonkajšia bezpečnosť: Je používanie systému umelej inteligencie v spoločnosti bezpečné? Funguje systém bezpečne nielen v normálnych, ale aj v neznámych, kritických a nepredvídateľných situáciách? Aký je dosah schopnosti samostatne sa učiť na bezpečnosť, predovšetkým ak sa systém po uvedení do prevádzky ďalej učí?

3.8.

EHSV sa domnieva, že systémy umelej inteligencie sa môžu uviesť do prevádzky len vtedy, ak spĺňajú osobitné požiadavky na vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť. Tieto požiadavky stanovia politici spolu s odborníkmi v oblasti umelej inteligencie a bezpečnosti, podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti.

c)

Transparentnosť, zrozumiteľnosť, kontrolovateľnosť, vysvetliteľnosť

3.9.

Prijatie a udržateľný rozvoj a uplatňovanie umelej inteligencie je úzko prepojené s možnosťou chápať, kontrolovať a objasniť fungovanie, kroky a rozhodnutia systémov umelej inteligencie, a to aj spätne.

3.10.

Kroky a rozhodnutia systémov umelej inteligencie (pomocou inteligentných algoritmov) čoraz viac zasahujú do života ľudí. Príkladom je využívanie umelej inteligencie pri policajných vyšetrovaniach na základe spravodajských informácií, pri posudzovaní žiadostí o hypotekárne úvery alebo uzatváraní poistenia. Kľúčovú úlohu tu zohráva zrozumiteľnosť, kontrolovateľnosť a vysvetliteľnosť rozhodovacieho procesu systémov umelej inteligencie.

3.11.

Mnohé systémy umelej inteligencie sú pre užívateľov v súčasnosti už veľmi ťažko pochopiteľné. V čoraz väčšej miere to však platí aj pre tvorcov týchto systémov. Najmä neurónové siete sú často určitou čiernou skrinkou, kde prebiehajú (rozhodovacie) procesy, ktoré už nie sú pochopiteľné a pre ktoré neexistuje mechanizmus ich objasnenia.

3.12.

EHSV sa zasadzuje za transparentné, zrozumiteľné a kontrolovateľné systémy umelej inteligencie, ktorých fungovanie sa dá spätne vysvetliť. Okrem toho sa musí stanoviť, ktoré rozhodovacie procesy sa prenechajú systémom umelej inteligencie a ktoré nie, a v akých prípadoch je žiaduci ľudský zásah.

d)

Ochrana súkromia

3.13.

Otázka ochrany súkromia pri systémoch umelej inteligencie vzbudzuje obavy. Mnohé spotrebiteľské výrobky už majú umelú inteligenciu zabudovanú: domáce spotrebiče, hračky, autá, merače zdravotného stavu a kondície, inteligentné telefóny. Všetky tieto výrobky odovzdávajú (často osobné) údaje cloudovým platformám výrobcov. Je otázne, či je súkromie dostatočne chránené, najmä teraz, keď prekvitá obchod s údajmi, čo znamená, že získané údaje nezostávajú u výrobcu, ale predávajú sa tretím stranám.

3.14.

Umelá inteligencia navyše dokáže prostredníctvom analýzy obrovského množstva (často) osobných údajov ovplyvniť výber ľudí v mnohých oblastiach (od komerčných rozhodnutí až po voľby a referendá). Mimoriadne zraniteľnou skupinou sú deti. EHSV je znepokojený využívaním umelej inteligencie špecificky na ovplyvnenie správania a želaní detí.

3.15.

Je nevyhnutné predísť tomu, aby využívanie umelej inteligencie pri osobných údajoch obmedzovalo reálnu alebo vnímanú slobodu ľudí. Vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov sa v značnej miere ustanovuje ochrana súkromia pri digitálne spracovaných osobných údajoch. Vzhľadom na vývoj v oblasti umelej inteligencie je však potrebné dôsledne monitorovať, či je v praxi v dostatočnej miere zaručené právo na informovaný súhlas a slobodu voľby pri poskytovaní údajov, ale aj na prístup k týmto údajom a na ich úpravu a kontrolu.

e)

Normy, štandardy a infraštruktúra

3.16.

Je potrebné vytvoriť nové systémy normovania na overovanie a schvaľovanie systémov umelej inteligencie na základe širokého spektra noriem, aby sa mohla posudzovať a kontrolovať bezpečnosť, transparentnosť, zrozumiteľnosť, objasniteľnosť a etická zodpovednosť systémov umelej inteligencie.

3.17.

ESHV sa zasadzuje za to, aby EÚ vytvorila vlastnú infraštruktúru umelej inteligencie pozostávajúcu zo vzdelávacích prostredí s otvoreným zdrojovým kódom rešpektujúcich súkromie, ako aj zo súborov vysokokvalitných údajov na rozvoj a tréning systémov umelej inteligencie. EÚ môže navyše podporou európskych zodpovedných systémov umelej inteligencie získať v tejto oblasti (konkurenčnú) výhodu na svetovom trhu. EHSV odporúča v tejto súvislosti preskúmať možnosti európskej certifikácie a označovania systémov umelej inteligencie.

f)

Vplyv na prácu, zamestnanosť, pracovné podmienky a systémy sociálnej ochrany

3.18.

Je zrejmé, že umelá inteligencia bude mať dosah na množstvo pracovných príležitostí a druh a povahu mnohých pracovných miest, a teda aj na systémy sociálnej ochrany, zatiaľ sa však líšia názory na to, ako rýchlo a v akom rozsahu k tomu dôjde.

3.19.

Brynjolfsson a McAfee z Massachusetts Institute of Technology nazývajú súčasný technologický vývoj (vrátane umelej inteligencie) druhou priemyselnou revolúciou. Sú tu však dva významné rozdiely: stroje pôvodne nahradili predovšetkým manuálnu prácu, zatiaľ čo nové stroje nahrádzajú schopnosť myslieť a kognitívne zručnosti, a to postihuje nielen nízko kvalifikovaných pracovníkov (blue collar workers), ale aj pracovníkov so strednou a vysokou kvalifikáciou (white collar workers). Umelá inteligencia je navyše všeobecne uplatniteľnou technológiou, ktorá má dosah na takmer všetky odvetvia zároveň.

3.20.

Umelá inteligencia môže byť veľmi prínosná, ak sa využíva pri nebezpečnej, ťažkej, vyčerpávajúcej, špinavej, nepríjemnej, repetitívnej a jednotvárnej práci. V čoraz väčšej miere môžu systémy umelej inteligencie vykonávať aj rutinizovateľnú prácu a spracovávať a analyzovať údaje, pričom plánovanie alebo prognózovanie zohráva významnú úlohu. Túto prácu často vykonávajú vysokoškolsky vzdelaní pracovníci.

3.21.

Náplň väčšiny pracovných miest však tvoria rôzne pracovné činnosti. Je málo pravdepodobné, že umelá inteligencia alebo roboty prevezmú celú pracovnú náplň určitého zamestnania. Takmer všetci sa stretneme s automatizáciou určitej časti svojich pracovných úloh. Čas, ktorý sa tým ušetrí, sa môže využiť na iné úlohy, ak sa orgány verejnej správy a sociálni partneri o to zasadia. Pritom je nevyhnutné sledovať možný dosah tohto vývoja na odborníkov a riadiacich pracovníkov a podporovať ich účasť v ňom, aby sa v ňom udržali pevne na nohách a nenechali sa vývojom zmietnuť.

3.22

Pribudnú tiež nové pracovné miesta. Nikto však nedokáže predpovedať aké to budú miesta, koľko ich bude a ako rýchlo vzniknú. Spoločnosti ako Google a Facebook vytvárajú obrovské hodnotu s relatívne nízkym počtom zamestnancov. Nové pracovné miesta však nie sú vždy dobré pracovné miesta. Panuje obava, že kvôli ďalšiemu rozvoju umelej inteligencie čoskoro ostanú len drobné, slabo platené úlohy pre rastúcu skupinu pružne nasaditeľných pracovníkov.

3.23.

Umelá inteligencia bude mať vplyv nielen na množstvo dostupnej práce, ale aj na povahu jestvujúcej práce. Systémy umelej inteligencie ponúkajú čoraz viac možností na sledovanie a monitorovanie pracovníkov, čo ohrozuje autonómiu a súkromie. Práca sa už dnes často stanovuje a rozdeľuje pomocou algoritmu bez ľudského zásahu, čo vplýva na prácu a pracovné podmienky. V dôsledku využívania systémov umelej inteligencie existuje riziko ochudobnenia pracovnej činnosti a straty dôležitých zručností.

3.24.

Faktom ostáva, že technológia neprišla zrazu. Orgány verejnej správy a sociálni partneri majú možnosť určovať spôsob, akým sa umelá inteligencia bude ďalej rozvíjať a uplatňovať v pracovnom procese a musia sa tejto možnosti chopiť oboma rukami. Je pritom veľmi dôležité zamerať sa nielen na to, čo umelá inteligencia dokáže, ale hlavne na to, čo dokážu ľudia (tvorivosť, empatia, spolupráca), čo chceme, aby ľudia ďalej robili, a na hľadanie možností zlepšenia spolupráce človeka a stroja (komplementarita).

3.25.

Rozšírená inteligencia (augmented intelligence), t. j. komplementarita, v rámci ktorej človek a stroj spolupracujú a navzájom sa dopĺňajú je zaujímavým uplatnením umelej inteligencie, pretože na rozdiel od vzťahu „človek namiesto stroja“ tu ide o vzťah „človek a stroj“. Spoločné vytváranie má však veľký význam: do vývoja takýchto komplementárnych systémov umelej inteligencie je nutné zapojiť pracovníkov, aby sa zaistilo, že systémy budú užitočné a že si pracovník zachová dostatočnú autonómiu a kontrolu (človek vo velení), ako aj pocit uspokojenia a radosť z práce.

g)

Vzdelávanie a zručnosti

3.26.

Udržanie alebo získavanie digitálnych zručností je nevyhnutné, aby ľudia mali možnosť prispôsobiť sa rýchlemu vývoju v oblasti umelej inteligencie. Európska komisia sa prostredníctvom svojej koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta dôrazne zasadzuje za rozvoj digitálnych zručností. Nie všetci však majú záujem alebo predpoklady vytvárať počítačové kódy či stať sa programátorom. Bude preto nevyhnutné nasmerovať politické opatrenia a finančné prostriedky do vzdelávania a rozvoja zručností v oblastiach, ktoré umelá inteligencia neohrozí (napr. úlohy, pri ktorých stojí v popredí interakcia medzi ľuďmi, resp. človek spolupracuje so strojom, alebo pri ktorých chceme, aby ich ďalej vykonávali ľudia).

3.27.

Ak budeme zameriavať na komplementaritu človeka a umelej inteligencie (rozšírená inteligencia), bude každý človek od raného veku potrebovať vzdelanie v oblasti zaobchádzania a práce so systémami umelej inteligencie, aby sa zaistilo, že ľudia si budú môcť zachovať autonómiu a kontrolu pri svojej práci (človek vo velení). Okrem toho je dôležité aj vzdelávanie v oblasti etiky a ochrany súkromia, pretože umelá inteligencia má v týchto oblastiach značný dosah.

h)

Prístupnosť, sociálna (ne)rovnosť, začleňovanie, deľba

3.28.

Prevažná väčšina rozvoja umelej inteligencie a všetkých jeho prvkov (vývojové platformy, údaje, znalosti a odborné poznatky) je v rukách 5 veľkých technologických firiem (Amazon, Apple, Facebook, Google, Microsoft). Tieto spoločnosti sú síce zástancami otvoreného vývoja umelej inteligencie a niektorí ponúkajú svoje platformy na vývoj umelej inteligencie ako otvorený zdroj, plný prístup k systémom umelej inteligencie to však nezaručuje. EÚ, medzinárodní politickí činitelia a organizácie občianskej spoločnosti tu majú zohrávať dôležitú úlohu tým, že zabezpečia, aby systémy umelej inteligencie boli prístupné všetkým, ale aj aby ich rozvoj prebiehal v otvorenom prostredí.

3.29.

Technologické zmeny zvýhodňujúce kapitál, pri ktorých sú inovácie výhodné predovšetkým pre ich vlastníkov, zhoršujú postavenie práce oproti tomuto kapitálu. Takéto zmeny môžu tiež viesť k (príjmovej) nerovnosti medzi ľuďmi (tak na miestnej, ako aj regionálnej a svetovej úrovni). Umelá inteligencia môže tieto trendy ďalej posilňovať.

3.30.

Je dôležité tieto trendy dôsledne monitorovať a primerane riešiť. Ozvali sa už hlasy požadujúce zdaňovanie umelej inteligencie, zavedenie dividendy z umelej inteligencie a spoločné vlastníctvo systémov umelej inteligencie v rukách zamestnancov a zamestnávateľov. Čoraz častejšie sa hovorí aj o nevyhnutnosti bezpodmienečného základného príjmu.

3.31.

EHSV už v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (1) hovoril o možnosti zavedenia digitálnej dividendy a jej spravodlivom rozdelení s cieľom dosiahnuť kladné účinky na rast. EHSV pripisuje veľký význam hľadaniu všetkých týchto riešení, pričom je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi rozvojom umelej inteligencie, ktorá je pre človeka prínosom, a možnými obmedzujúcimi účinkami v dôsledku týchto riešení. Musí sa tiež predísť morálnemu riziku, že sa zodpovednosť za systémy umelej inteligencie presunie na subjekt, ktorý v skutočnosti nemožno brať na zodpovednosť.

i)

Právne predpisy a nariadenia

3.32.

Umelá inteligencia má značný dosah aj na právne predpisy a nariadenia. Panel STOA Európskeho parlamentu predložil v júni 2016 prehľad európskych právnych predpisov a nariadení, ktoré rozvoj v oblasti robotiky, kyberneticko-fyzikálnych systémov a umelej inteligencie ovplyvní. STOA pomenúva šesť oblastí záujmu (doprava, systémy dvojakého využitia, občianske slobody, bezpečnosť, zdravie a energia), v rámci ktorých je pravdepodobne potrebné preskúmať aspoň 39 nariadení, smerníc, vyhlásení a oznámení, ako aj Chartu základných práv EÚ. K tomuto preskúmaniu je potrebné pristúpiť urýchlene a rozhodne a EHSV môže a bude zohrávať úlohu v tomto procese.

3.33.

Veľa sa diskutuje o tom, kto môže niesť zodpovednosť, ak systém umelej inteligencie spôsobí ujmu. Najmä ak je systém umelej inteligencie samoučiaci sa a po uvedení do prevádzky sa učí ďalej. Európsky parlament vypracoval občianskoprávne odporúčania pre oblasť robotiky, ktoré obsahujú návrh preskúmať možnosť zavedenia tzv. e-subjektivity pre roboty, aby mohli byť podľa občianskeho práva zodpovedné za škodu, ktorú spôsobia. EHSV je proti akejkoľvek forme právneho postavenia pre roboty alebo systémy umelej inteligencie, pretože to vytvára neprijateľné morálne riziko. Z občianskoprávnej zodpovednosti vyplýva preventívne pôsobenie na zmenu správania, ktoré môže zmiznúť hneď, ako už majiteľ nenesie riziko zodpovednosti, pretože táto sa presunula na robota (alebo systém umelej inteligencie). Navyše jestvuje riziko nevhodného používania a zneužívania tejto právnej formy. Porovnanie s obmedzeným ručením spoločností tu nie je na mieste, pretože tu vždy nesie konečnú zodpovednosť fyzická osoba. V tejto súvislosti by sa malo preskúmať, do akej miery dávajú platné právne predpisy, nariadenia a judikatúra členských štátov a EÚ v oblasti zodpovednosti (za výrobky a riziko) a vlastnej viny dostatočnú odpoveď na túto otázku, a ak nie, aké riešenia sa ponúkajú.

3.34.

V záujme správneho prístupu k právnym predpisom a nariadeniam, pokiaľ ide o umelú inteligenciu, bude kľúčové porozumieť tomu, čo umelá inteligencia dokáže a čo nie, prípadne čo bude možné z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska.

3.35.

Umelá inteligencia nie je obmedzená hranicami. Je teda dôležité preskúmať, či je potrebná celosvetová právna úprava, pretože regionálne predpisy budú mať len obmedzený, či dokonca nežiaduci účinok. EHSV odporúča EÚ, aby sa vzhľadom na osvedčený európsky systém noriem týkajúcich sa výrobkov a bezpečnosti, na snahy o protekcionizmus na iných kontinentoch, vysokú úroveň znalostí v Európe, sústavu európskych základných práv, sociálne hodnoty a sociálny dialóg ujala vedúcej úlohy v tvorbe jednoznačných celosvetových politických rámcov pre umelú inteligenciu a tento proces na celom svete stimulovala.

j)

Správa vecí verejných a demokracia

3.36.

Využívanie umelej inteligencie môže prispievať k lepšej účasti ľudí vo verejnej politike a transparentnému rozhodovaniu v správe. EHSV vyzýva EÚ a vlády jednotlivých štátov, aby umelú inteligenciu na tento účel nasadili.

3.37.

Je znepokojený cieleným využívaním systémov umelej inteligencie (v podobe inteligentných algoritmov) na agregáciu spravodajstva napríklad na sociálnych sieťach, čo pravdepodobne viedlo k zúženiu informácií a prehĺbeniu polarizácie spoločnosti (spomeňme si na tzv. vyfiltrované informačné bubliny a tzv. falošné správy na sieťach Twitter a Facebook počas prezidentských volieb v USA).

3.38.

EHSV je tiež znepokojený signálmi, že umelá inteligencia mohla byť nasadená na ovplyvnenie správania ľudí (napríklad pri hlasovaní). Prostredníctvom inteligentných algoritmov sa mohli predvídať a cielene ovplyvniť preferencie a správanie ľudí. Toto je hrozbou pre spravodlivú a otvorenú demokraciu. V dnešnej dobe polarizácie a oslabovania medzinárodných inštitúcií, môže presnosť a sila podobnej propagandistickej technológie rýchlo rozvracať spoločnosť. Je to jeden z dôvodov, prečo sú nevyhnutné normy týkajúce sa transparentnosti a kontrolovateľnosti (inteligentných) algoritmov.

k)

Ozbrojené zásahy

3.39.

V dohovore Organizácie Spojených národov o niektorých konvenčných zbraniach sa stanovilo, že v roku 2017 dostanú odborníci možnosť diskutovať o dôsledkoch autonómnych zbraní. EHSV to víta a podporuje výzvu organizácie Human Rights Watch a iných na zákaz systémov autonómnych zbraní. EHSV sa domnieva, že takýto zákaz sa mal dôsledne preskúmať a zvážiť. To však nepostačuje na adekvátne zvládnutie potenciálu využitia umelej inteligencie vo vojnových a konfliktných situáciách. Predmetom diskusie v rámci OSN by malo byť aj využívanie umelej inteligencie v kybernetickej vojne.

3.40.

Okrem toho je potrebné predísť tomu, aby sa umelá inteligencia dostala do rúk ľudí a režimov, ktorých cieľom je využiť ju na teroristické aktivity.

l)

Superinteligencia

3.41.

Na záver vyvstáva otázka, aké sú možnosti a riziká rozvoja superinteligencie. Podľa Stephena Hawkinga bude rozvoj všeobecnej umelej inteligencie už znamenať koniec ľudstva. V tej chvíli sa umelá inteligencia bude ďalej rozvíjať tempom, ktoré ľudia nedokážu udržať, tvrdí Hawking. Niektorí odborníci sa preto prikláňajú k vytvoreniu tzv. úplného vypínača (kill-switch) alebo resetovacieho tlačidla (reset-button), ktorým by sa superinteligentný systém, ktorý sa vymkol spod kontroly, dal deaktivovať alebo resetovať.

3.42.

EHSV sa zasadzuje za prístup, pri ktorom je vo velení človek a ktorého rámcovou podmienkou je zodpovedný a bezpečný rozvoj a zavádzanie umelej inteligencie, pričom stroje ostanú strojmi a ľudia si nad nimi zachovajú úplnú kontrolu. Diskusia o superinteligencii je pritom dôležitá, ale momentálne zatieňuje diskusiu o dôsledkoch súčasného uplatňovania umelej inteligencie.

4.   Umelá inteligencia v službách ľudstva

4.1.

Veľké komerčné subjekty medzičasom rozvíjajú rôzne iniciatívy na podporu otvoreného, bezpečného a spoločensky zodpovedného rozvoja umelej inteligencie (ako OpenAI). Politickí činitelia však túto oblasť nemôžu prenechať podnikom a musia v nej tiež zohrávať určitú úlohu. Nevyhnutné sú cielené opatrenia a podpora výskumu spoločenských problémov spojených s umelou inteligenciou, ako aj rozvoj bezpečných a spoľahlivých systémov umelej inteligencie.

4.2.

Programy EÚ, vrátane programu Horizont 2020, sú mimoriadne vhodné na riešenie tejto otázky. EHSV skonštatoval, že financovanie v rámci piliera Spoločenské výzvy programu Horizont 2020 zaostáva za financovaním v rámci jeho druhých dvoch pilierov Excelentná veda a Vedúce postavenie priemyslu, a bude sa ešte obmedzovať. EHSV nalieha na to, aby výskum rozsiahlych spoločenských výziev, ako aj spoločenského využitia umelej inteligencie dostal popredné miesto v rámci piliera Spoločenské výzvy.

4.3.

Rovnako je potrebné sa zaoberať možnými prierezovými účinkami umelej inteligencie. Súbežne s financovaním rozvoja disruptívnych inovácií v oblasti umelej inteligencie je potrebné financovať aj výskum a riešenie spoločenského dosahu týchto inovácií.

4.4.

Výskum a vývoj umelej inteligencie v službách ľudstva si navyše vyžaduje širokú škálu vysokokvalifikovaných, verejne dostupných tréningových a skúšobných údajov a reálne testovacie prostredie. Infraštruktúra umelej inteligencie a kvalifikované údaje boli doposiaľ dostupné len obmedzenému počtu súkromných subjektov a určené len im a testovanie umelej inteligencie vo verejnom priestore naráža na prekážky, čo obmedzuje jej uplatňovanie v iných oblastiach. Rozvoj verejne dostupných vysokokvalifikovaných údajov a európska infraštruktúra umelej inteligencie majú kľúčový význam pre vytvorenie bezpečnej, spoľahlivej a užitočnej umelej inteligencie.

5.   Monitorovanie a riešenie

5.1.

Široký spoločenský dosah umelej inteligencie zatiaľ nemožno úplne posúdiť. Je však nesporné, že jej dosah bude veľký. Vývoj umelej inteligencie postupuje v súčasnosti rýchlym tempom, čo si vyžaduje kritické monitorovanie zo širokého hľadiska, aby bolo možné primerane a včas zasiahnuť v prípade dôležitých a nežiaducich zlomových situácií v spojitosti s umelou inteligenciou (gamechangers), a to tak na technickej, ako aj na spoločenskej úrovni.

5.2.

Pri technických zlomových situáciách môže ísť o pozoruhodné alebo významné skoky vo vývoji schopností umelej inteligencie, ktoré môžu byť predzvesťou všeobecnej umelej inteligencie. V prípade spoločenských zlomových situácií môže ísť o významnú stratu pracovných miest bez vyhliadok na náhradné pracovné miesta, nebezpečné situácie, zlyhanie systému, nečakaný medzinárodný vývoj atď.

5.3.

Politickí činitelia, zástupcovia priemyslu, sociálni partneri, spotrebitelia, mimovládne organizácie, vzdelávacie inštitúcie a zdravotnícke zariadenia, akademická obec a odborníci z rôznych disciplín, vrátane (aplikovanej) umelej inteligencie, etiky, bezpečnosti, hospodárstva, pracovných vied, práva, behaviorálnej vedy, psychológie, filozofie, by mali spoločne dôsledne sledovať vývoj v oblasti umelej inteligencie a mapovať a aktualizovať zlomové situácie, aby sa v správnom čase mohli prijať správne opatrenia v podobe politiky, právnych predpisov a nariadení, samoregulácie a sociálneho dialógu.

5.4.

EHSV bude ako zástupca európskej organizovanej občianskej spoločnosti túto multilaterálnu diskusiu zainteresovaných strán o umelej inteligencii v nasledujúcom období formovať, centralizovať a povzbudzovať.

V Bruseli 31. mája 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 161.


31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/10


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Možná transformácia spoločnej poľnohospodárskej politiky

(prieskumné stanovisko)

(2017/C 288/02)

Spravodajca:

John BRYAN

Konzultácia

Komisia, 10/02/2017

Právny základ

článok 302 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

prieskumné stanovisko

Rozhodnutie predsedníctva

21/02/2017

Príslušná sekcia

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Prijaté v sekcii

17/05/2017

Prijaté v pléne

01/06/2017

Plenárne zasadnutie č.

526

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

229/4/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV sa domnieva, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je kľúčovou politikou EÚ, ktorá musí poskytovať európskym občanom a poľnohospodárskemu sektoru skutočne spoločnú politiku, ktorá plní svoje základné ciele stanovené v Rímskej zmluve. Aj keď sa má prieskumným stanoviskom posúdiť transformácia SPP, EHSV prikladá veľký význam tomu, aby sa SPP v záujme zainteresovaných subjektov starostlivo a organicky ďalej rozvíjala. K rozvoju SPP sa musí pristupovať pozitívnym spôsobom a jej rozpočet musí byť primeraný na riešenie existujúcich a nových požiadaviek týkajúcich sa poľnohospodárskej ekonomiky, ako aj sociálnych a environmentálnych kritérií.

1.2.

Transformovaná SPP musí plniť potreby vyplývajúce z nových výziev, ktorým Európa čelí, vrátane záväzkov EÚ v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja stanovených OSN a záväzkov v oblasti zmeny klímy v rámci 21. konferencie zmluvných strán (COP 21), ako aj v oblasti dvojstranných obchodných zmlúv a volatility trhu.

1.3.

V rámci SPP sa musí dôrazne podporovať európsky model poľnohospodárstva s jeho tradičnými rodinnými poľnohospodárskymi podnikmi, poľnohospodárskymi družstvami a spoločnosťami a zároveň sa treba opätovne venovať riešeniu veľkej nerovnosti príjmov medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, ako aj v rámci poľnohospodárstva, a to so zapojením poľnohospodárskych odvetvových organizácií.

1.4.

Tým, že SPP zabezpečuje udržateľné zásobovanie vysokokvalitnými bezpečnými potravinami pre 500 miliónov občanov EÚ a vývoz v hodnote 131 miliárd EUR, ktorý predstavuje 7,5 % z celkového vývozu EÚ, je potrebné v rozpočte SPP, ktorý dosahuje 38 % celkového rozpočtu EÚ, dosiahnuť vyvážený pomer, aby prínos zodpovedal vynaloženým prostriedkom. Financovanie v budúcnosti musí byť dostatočné, aby sa ním mohli riešiť ďalšie finančné požiadavky vyplývajúce z brexitu, tlak na príjmy poľnohospodárskych podnikov a zvýšený dopyt po verejných statkoch.

1.5.

EHSV podporuje zachovanie modelu SPP založeného na dvoch pilieroch. Priamymi platbami v rámci 1. piliera sa musia podporovať príjmy poľnohospodárskych podnikov, opatrenia na riadenie trhu a zvýšené poskytovanie verejných statkov. Platby na rozvoj vidieka v rámci 2. piliera by sa mali zameriavať na hospodárske, environmentálne a sociálne programy založené na cieľoch stanovených na konferencii v Corku (Cork 2.0) na podporu zraniteľných regiónov a sektorov, pričom by mali takisto zabezpečovať cielený prístup k poskytovaniu verejných statkov.

1.6.

Podceňuje sa skutočnosť, že poľnohospodárstvo predstavuje významný prínos pre životné prostredie. Pri platbách v rámci 1. aj 2. piliera SPP treba zohľadniť, chrániť a posilniť záchyty uhlíka v trávnatých porastoch, lesoch, rašeliniskách a živých plotoch.

1.7.

Je potrebné zaviesť dôrazné cielené programy zamerané na mladých poľnohospodárov, najmä ženy, a odchody do dôchodku s cieľom vyriešiť dôležitý problém generačnej výmeny. Ďalej by sa mali prijať programy zamerané na posilnenie celkovej úlohy žien v poľnohospodárstve.

1.8.

Kľúčovým prvkom transformovanej SPP by malo byť zjednodušenie pomocou moderných technológií s cieľom zjednodušiť a znížiť čoraz väčšiu byrokratickú záťaž, s ktorou sa poľnohospodári stretávajú. Mali by sa vykonať zmeny v procese auditu/inšpekcií zahŕňajúce model pre uzatvorenie, systém žltej karty, nižšie požiadavky na krížové plnenie a väčšiu toleranciu, pričom by sa v rámci toho všetkého malo zameriavať na zjednodušenie a lepšie poskytovanie platieb.

1.9.

Transformovaná SPP by mala naďalej dodržiavať zásadu preferencie Spoločenstva a územne vyváženej potravinovej sebestačnosti a poskytovať európske potraviny pre občanov EÚ. Potenciál poľnohospodárstva sa musí zdôrazňovať vo všetkých dvojstranných alebo viacstranných obchodných dohodách, pričom toto odvetvie nemožno obetovať na to, aby sa dosiahli výhody v iných oblastiach. Všetky potraviny dovezené do EÚ musia – pri rešpektovaní zásady súladu – spĺňať všetky normy EÚ v oblasti sanitárnych, fytosanitárnych, pracovných a environmentálnych podmienok.

1.10.

Musí sa posilniť postavenie poľnohospodárov v potravinovom reťazci. Mali by sa prijať a realizovať pozitívne odporúčania osobitnej skupiny EÚ pre poľnohospodárske trhy. Okrem toho je dôležitá ešte intenzívnejšia podpora spolupráce medzi výrobcami a existujúcimi družstvami a organizáciami výrobcov, najmä malými, orientovaná na odvetvia a regióny. Osobitný dôraz by sa mal klásť najmä na tie odvetvia a regióny, kde táto spolupráca nie je dostatočná.

1.11.

Pre transformovanú SPP má zásadný význam silný 1. aj 2. pilier s flexibilnými programami regionálneho rozvoja, ku ktorým majú prístup všetky členské štáty vrátane oblastí s prírodnými prekážkami a ktoré sa zameriavajú na zraniteľné regióny a sektory.

1.12.

Je potrebné ďalej harmonizovať úroveň priamych platieb vyplácaných poľnohospodárom v jednotlivých členských štátoch EÚ s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch a zabezpečiť vyvážený rozvoj vidieckych oblastí v celej EÚ.

2.   Úvod

2.1.

Poľnohospodárstvo je s EÚ prepojené viac ako ktorýkoľvek iný hospodársky sektor. Je to jediný väčší sektor so spoločnou politikou a ústredným financovaním z rozpočtu EÚ. Poľnohospodársky a agropotravinársky sektor je s 11 miliónmi poľnohospodárov, 22 miliónmi poľnohospodárskych pracovníkov a ďalšími 22 miliónmi súvisiacich pracovných miest v oblasti spracúvania potravín, maloobchodu s potravinami a služieb mimoriadne dôležitým zamestnávateľom v rámci celého hospodárstva (1). Mnoho týchto pracovných miest sa nachádza v chudobnejších vidieckych regiónoch. Poľnohospodárstvo prispieva k ekonomickej činnosti v každom členskom štáte a vo všetkých regiónoch. Za posledných desať rokov sa hodnota vývozu agropotravinárskych výrobkov a nápojov z EÚ zvýšila v priemere o 8 % za rok a v roku 2016 dosiahla 131 miliárd EUR (2).

2.2.

SPP je zásadnou politikou EÚ, ktorá zabezpečuje udržateľné dodávky bezpečných a kvalitných potravín za dostupné ceny 500 miliónom občanov EÚ. SPP musí takisto a) zaručiť primeranú úroveň príjmov pre poľnohospodárov v EÚ a b) zabezpečiť sociálny, environmentálny a hospodársky rozvoj vidieckych oblastí. Poľnohospodári a lesníci obhospodarujú vyše 82 % pôdy EÚ (3), a sú tak zásadnou súčasťou multifunkčne zameraného udržateľného pôdohospodárstva.

2.3.

SPP, ktorej rozpočet dosahuje 59 miliárd EUR, poskytuje prostredníctvom priamych platieb, opatrení na podporu trhu a programov rozvoja vidieka zásadnú podporu pre poľnohospodárov a ich podniky. Treba poznamenať, že podpora SPP súvisí s poskytovaním verejných statkov a plnením prísnejších európskych noriem. Tieto priame platby v rámci 1. piliera sú skutočne spojené s krížovým plnením a opatreniami povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia v oblasti bezpečnosti potravín, noriem ochrany zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a rastlín a environmentálnych kontrol a zásadným spôsobom pomáhajú poľnohospodárom stabilizovať príjmy a vyrovnať sa s volatilitou trhu. V súčasnosti 30 % priamych platieb súvisí s ekologizačnými požiadavkami zameranými na kvalitu pôdy, biodiverzitu a sekvestráciu uhlíka, avšak aj napriek tomu naďalej pretrvávajú ekologické a sociálne problémy, ktoré je potrebné vyriešiť. Stále dôležité, a to predovšetkým v čase trhovej krízy, sú trhové opatrenia, hoci pri poslednej reforme SPP boli značne oslabené. Na riešenie volatility sú potrebné nové opatrenia. Spolufinancovaný program rozvoja vidieka poskytuje kľúčové prostriedky z druhého piliera na hospodárske, environmentálne a sociálne programy, ktoré sa vykonávajú na úrovni jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, ako aj vo vidieckych oblastiach.

2.4.

Za uplynulých šesť desaťročí priniesla SPP napriek svojim nedostatkom značné výhody pre občanov EÚ, výrobcov, spotrebiteľov, daňových poplatníkov a európsku spoločnosť v širšom zmysle. V niektorých oblastiach však čelíme problémom súvisiacim s biodiverzitou, životným prostredím a krajinou, ktorými sa treba zaoberať. SPP preukázala, že ju možno prispôsobiť a upraviť podľa požiadaviek doby. Jedinečná štruktúra 1. a 2. piliera SPP umožňuje politike meniť sa a zameriavať sa na rôzne ciele, pričom sa zachováva celkový cieľ posilnenia európskeho modelu poľnohospodárstva a rodinných poľnohospodárskych podnikov.

2.5.

Kompenzačné platby v rámci SPP sa v priebehu rokov dramaticky zmenili z prevažne trhovej a cenovej podpory na oddelenú podporu s podstatným environmentálnym prvkom. Na pomoc zraniteľným regiónom a sektorom sa zaviedol 2. pilier. Tento pilier zabezpečuje, že inteligentný a udržateľný rozvoj vidieka je jadrom poľnohospodárskej politiky EÚ. Poľnohospodárstvo musí disponovať integrovanou politikou rozvoja vidieka.

2.6.

Poľnohospodárstvo v rámci pozitívne transformovanej, modernizovanej a zjednodušenej SPP má zohrávať kľúčovú úlohu pri plnení európskych cieľov v oblasti udržateľnosti, ochrany životného prostredia a prírody, konkurencieschopnosti, rastu a tvorby pracovných miest.

2.7.

Transformovaná SPP si musí zachovať pozitívne prvky súčasnej politiky a musia sa prijať nové opatrenia na riešenie nových výziev, ktoré zahŕňajú dopyt spoločnosti po poskytovaní verejných statkov, záväzky EÚ v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja stanovených OSN, záväzky v oblasti zmeny klímy v rámci COP 21, dvojstranné obchodné dohody a volatilitu trhu. V rámci transformovanej SPP sa musí takisto dosiahnuť správna rovnováha medzi potrebami spotrebiteľov, daňových poplatníkov a výrobcov.

2.8.

EÚ musí v rámci transformovanej SPP naďalej dôrazne podporovať európsky model poľnohospodárstva a udržateľných rodinných poľnohospodárskych podnikov, ktorý je protikladom priemyselného modelu poľnohospodárskej výroby, ktorý sa vyvinul v iných oblastiach, napríklad v rámci Mercosuru, v USA a Oceánii. Osobitnú pozornosť treba venovať malým a stredným poľnohospodárskym podnikom. Pokiaľ ide o bezpečnosť potravín, európski poľnohospodári pracujú podľa zásady predbežnej opatrnosti, čo predstavuje konkurenčnú nevýhodu v celosvetovom obchode so základnými poľnohospodárskymi komoditami a potravinami oproti poľnohospodárom v Severnej/Južnej Amerike, Oceánii a iných oblastiach, ktorí používajú látky, ako sú hormóny a beta-agonisty, ktoré sú všetky v EÚ zakázané.

2.9.

Európsky model poľnohospodárstva predstavuje spoločenskú zmluvu medzi poľnohospodármi v EÚ a spoločnosťou, v rámci ktorej poľnohospodári udržateľným spôsobom produkujú vysokokvalitné potraviny a ďalšie verejné statky, pričom zaručujú ochranu životného prostredia a starostlivosť o krajinu. SPP by zato mala poskytovať podporu pri udržiavaní rodinných poľnohospodárskych podnikov, družstiev a podnikov s udržateľným poľnohospodárskym modelom, ako aj vidieckych oblastí. Tento model, v rámci ktorého sa dodávajú rozmanité, zdravé, bezpečné, cenovo dostupné a vysokokvalitné potraviny, zabezpečil pre európsku spoločnosť statky nesmiernej hodnoty a zachovaním vidieckych oblastí a pomocou pri ochrane životného prostredia a krajiny prispel k územnej rovnováhe.

2.10.

EÚ sa navyše musí viac snažiť o zaručenie toho, že poľnohospodári a občania EÚ budú správne chápať a podporovať SPP a výhody, ktoré s ňou súvisia.

3.   Výzvy pre poľnohospodárstvo a SPP

Príjmy poľnohospodárskych podnikov

3.1.

SPP už Európe a občanom EÚ slúži viac ako 60 rokov, pričom poľnohospodárskemu sektoru prináša značné výhody a daňovým poplatníkom výhodný pomer medzi kvalitou a cenou. V mnohých krajinách EÚ však badať zvyšovanie rozdielov v príjmoch medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, ako aj v rámci poľnohospodárstva. Príjmy poľnohospodárskych podnikov vo väčšine členských štátov nie sú dostatočné a sú podstatne nižšie, než je celoštátny alebo regionálny priemer. Ceny v poľnohospodárstve nerastú podľa inflácie a v súlade so zvyšovaním vstupných cien, napríklad cien hnojív a energie. V posledných rokoch spôsobila volatilita cien problémy v oblasti príjmov poľnohospodárskych podnikov.

Investície vo vidieckych oblastiach

3.2.

Ukázalo sa, že súčasná politika rozvoja vidieka so svojimi rôznymi pružnými nástrojmi má zásadný význam pri podpore vidieckych oblastí, a to najmä oblastí s prírodnými prekážkami. Dôrazný plán rozvoja vidieka stanovený na základe vyhlásenia z konferencie Cork 2.0 s názvom Lepší život vo vidieckych oblastiach musí zostať kľúčovou prioritou transformovanej SPP. Hlavnými výzvami transformovanej SPP je investovanie do životaschopnosti vidieka, ako aj zlepšenie tvorby pracovných miest v hospodársky slabých a vzdialených regiónoch a podpora diverzifikácie poľnohospodárstva (4).

Rozpočet

3.3

V rámci percentuálneho podielu z rozpočtu EÚ klesli výdavky SPP zo 65 – 75 % v 80. rokoch 20. storočia na súčasných 38 %. Očakáva sa však, že poľnohospodárstvo bude okrem poskytovania vysokokvalitných a cenovo dostupných potravín čoraz viac prispievať k plneniu cieľov EÚ v rámci COP 21 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ predstavuje pre financovanie SPP v budúcnosti veľkú výzvu.

Potravinová bezpečnosť

3.4

Keďže sa predpovedá, že svetová populácia sa do roku 2050 zvýši zo 7 miliárd na 9,5 miliardy, je v nasledujúcich rokoch naliehavo potrebné podstatne zvýšiť svetovú produkciu potravín. Jedným z kľúčových cieľov trvalo udržateľného rozvoja stanovených OSN je významne znížiť rozšírenú podvyživenosť, keďže na základe štúdií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa odhaduje, že v súčasnosti je podvyživený každý siedmy človek. Je zrejmé, že svetová produkcia potravín sa bude musieť udržateľným spôsobom zvýšiť, aby nasýtila väčší dopyt po potravinách a pomohla odstrániť hlad. EÚ a transformovaná SPP zohrávajú kľúčovú úlohu ako zodpovedná svetová sila v oblasti produkcie potravín. SPP takisto musí byť zodpovedná, pokiaľ ide o vývoz a musí naďalej motivovať rozvojové krajiny k tomu, aby zlepšili svoju domácu produkciu.

Environmentálna výzva

3.5.

Poľnohospodárstvo EÚ a SPP sú zásadne dôležité pre záväzky EÚ týkajúce sa cieľov trvalo udržateľného rozvoja stanovených OSN a ambicióznych cieľov EÚ v rámci svetovej dohody o zmene klímy COP 21. Emisie uhlíka z poľnohospodárstva EÚ sa od roku 1990 znížili o 23 % a dusičnany v riekach sa od roku 1992 znížili o 17,7 % (5). Hoci v rámci SPP došlo k značnému pokroku, pokiaľ ide o plnenie cieľov v oblasti životného prostredia, pri transformovaní SPP tak, aby bolo poľnohospodárstvo účinnejšie a zohrávalo kľúčovú úlohu v rámci pomoci Európe pri dosahovaní cieľov stanovených v COP 21 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja, nás čakajú nové výzvy.

Ekosystémové služby

3.6.

Poľnohospodársky sektor poskytuje kľúčové ekosystémové služby, prispieva k riadeniu biotopov, ochrane biodiverzity, normám dobrých životných podmienok zvierat, rázu krajiny a ochrane pôdy a vody. Treba tiež uznať, že pokiaľ ide o biodiverzitu, životné prostredie a krajinu, mal by byť prínos odvetvia poľnohospodárstva väčší. Značné množstvo potravín EÚ sa vyrába s použitím prírodnej vody, ktorá by inak nebola využitá. Veľká časť poľnohospodárstva EÚ je takisto zameraná na trávne porasty, lesy a rašeliniská, pričom všetky tieto oblasti zabezpečujú cenné záchyty uhlíka. V transformovanej SPP sa musia zachytiť a podporovať všetky tieto kľúčové ekosystémové prvky poľnohospodárstva.

Potraviny s výhodným pomerom medzi kvalitou a cenou

3.7.

Vďaka SPP sa občania EÚ tešia vysokej potravinovej bezpečnosti a hojným zásobám cenovo dostupných, bezpečných potravín. Percento príjmov, ktoré občania EÚ vynaložia na potraviny, sa znížilo z 50 % v období po 2. svetovej vojne na súčasných 10 %, a to aj napriek značnému zvýšeniu výrobných nákladov. Transformovaná SPP musí zaručiť, že spotrebitelia budú mať naďalej prístup k cenovo dostupným, vysokokvalitným a bezpečným potravinám vyrábaným podľa súčasných európskych noriem.

Generačná výmena

3.8.

Prilákanie mladých ľudí do poľnohospodárstva predstavuje hlavnú výzvu, keďže väčšina poľnohospodárov je starších ako 55 rokov a sektor čelí problémom súvisiacim s generačnou výmenou. Mladí ľudia sa v praxi stretávajú s problémami týkajúcimi sa prístupu k finančným prostriedkom a pôde, nízkych príjmov, ako aj prenosu poznatkov a prístupu k vzdelávaniu. Nízke príjmy poľnohospodárskych podnikov navyše neumožňujú sporiť si na dôchodok. V niektorých oblastiach dochádza k čoraz častejšiemu opúšťaniu pôdy, čo má zrejmé sociálne aj environmentálne dôsledky, a to najmä vo vzdialených regiónoch. Zásadným prvkom transformovanej SPP je veľký dôraz na generačnú výmenu vrátane mladých ľudí, nových subjektov a kvalifikovaných poľnohospodárskych pracovníkov, najmä tých, ktorí už pracujú v poľnohospodárskom podniku, ako aj dôraz na uľahčenie odchodu do dôchodku.

Ženy v poľnohospodárstve

3.9.

Ženy zohrávajú v poľnohospodárskom sektore veľmi dôležitú úlohu: vykonávajú veľké množstvo práce v poľnohospodárskych podnikoch a majú na starosti čoraz väčší podiel byrokratickej záťaže. V mnohých prípadoch sú ženy nedostatočne zastúpené, pokiaľ ide o vlastníctvo poľnohospodárskeho podniku. Ženy takisto významne prispievajú k životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov aj vďaka príjmu, ktorý získavajú mimo poľnohospodárskeho podniku, a to prostredníctvom plateného zamestnania alebo ako súkromné podnikateľky. V prípadoch, ak v poľnohospodárskom podniku pracujú obaja manželia na plný úväzok, mal by byť tento prínos zohľadnený a ocenený v rámci vlastníctva poľnohospodárskeho podniku.

Migrácia

3.10.

Poľnohospodársky a agropotravinársky sektor môžu zohrávať dôležitú úlohu pri začleňovaní prisťahovalcov do pracovnej sily, ako aj v rámci pomoci znevýhodneným skupinám prostredníctvom sociálnych programov.

Zjednodušenie

3.11.

Modernizácia a zjednodušenie SPP majú zásadný význam pri transformácii tejto politiky do budúcnosti. V predchádzajúcich reformách sa stanovila potreba zjednodušiť poľnohospodárske podniky, ale v praxi sa SPP stala oveľa zložitejšou a byrokratickejšou. Týka sa to najmä procesu inšpekcií a auditov a uplatňovania oprávnenosti a krížového plnenia v rámci povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia a dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu.

Obchod a globalizácia

3.12.

EHSV uznáva výrazný prínos vyplývajúci z obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami a ich vývozu, ako aj pracovné miesta vytvorené v tomto kontexte. Avšak veľká výzva vyplývajúca z globalizácie a obchodných dohôd by mohla vážne poškodiť poľnohospodárstvo a ohroziť vysokú úroveň bezpečnosti potravín a noriem kvality EÚ. Je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi otváraním nových trhov a príležitostí a ochranou citlivých sektorov a oblastí, ako aj noriem EÚ. Okrem toho zásada preferencie Spoločenstva a potravinová sebestačnosť musia byť aj naďalej územne vyvážené (6).

Volatilita cien a posilnenie postavenia poľnohospodárov v potravinovom reťazci

3.13.

Medzi veľkými maloobchodníkmi a spracovateľmi na jednej strane a poľnohospodármi na druhej strane existuje veľká nerovnováha moci v rámci potravinového dodávateľského reťazca, dôsledkom čoho je tlak na znižovanie cien často až pod úroveň výrobných nákladov. Postavenie poľnohospodárov v potravinovom reťazci sa musí posilniť prostredníctvom dobre fungujúcich distribučných družstiev. Mal by sa zaviesť európsky právny rámec na boj proti nekalým obchodným praktikám potravinových a maloobchodných reťazcov. Z dôvodu nižšej podpory trhu EÚ, väčšieho vystavenia svetovým trhom a geopolitickej krízy, ako je zákaz dovozu potravín do Ruska, sa volatilita cien a príjmov stala pre poľnohospodárov v EÚ významným problémom. Treba vyzdvihnúť prácu, ktorú v tejto oblasti vykonáva osobitná skupina EÚ pre poľnohospodárske trhy a ktorá musí byť posilnená. Je potrebné bojovať proti nekalým obchodným praktikám a predaju za nižšie ceny ako náklady.

Vyvážený územný rozvoj

3.14.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo majú zásadný význam pre hospodársky a sociálny rozvoj vo vidieckych oblastiach. Takisto zohrávajú dôležitú úlohu v rámci ďalších hospodárskych podnikov a služieb súvisiacich s vidiekom, ako je napríklad cestovný ruch, zamestnanosť alebo kultúrne činnosti na vidieku. Transformovaná SPP so silnou zložkou 2. piliera je zásadne dôležitá na riešenie výziev vo vidieckych oblastiach týkajúcich sa rozvoja vidieka a na zachovanie silného poľnohospodárstva vo všetkých regiónoch EÚ. Cieľom musí byť zachovanie čo najväčšieho počtu poľnohospodárov.

4.   Návrhy pre rozvinutú, modernizovanú a zjednodušenú SPP

4.1.

V transformovanej SPP dôrazne podporujúcej európsky model poľnohospodárstva sa musia zachovať základné ciele stanovené v spoločnej poľnohospodárskej politike, ktorá bola ustanovená Rímskou zmluvou v roku 1957. Mali by sa do nej začleniť aj nové ciele týkajúce sa záväzkov prijatých v rámci cieľov udržateľného rozvoja a COP 21. V článku 39 ZFEÚ sú konkrétne ciele SPP stanovené takto:

1.

zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporovaním technického pokroku a zabezpečovaním optimálneho využívania výrobných faktorov, najmä pracovnej sily;

2.

zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov;

3.

stabilizovať trhy;

4.

zabezpečiť riadne zásobovanie;

5.

zabezpečiť spotrebiteľom primerané ceny.

4.2.

Transformovaná SPP musí takisto zahŕňať riešenie kľúčových výziev v oblasti ochrany životného prostredia, zmierňovania zmeny klímy a ochrany biodiverzity.

4.3.

Tieto zásadné ciele sa budú najlepšie plniť, ak sa zachová súčasná štruktúra modelu SPP založeného na dvoch pilieroch, to znamená, že 1. pilier SPP je založený na priamych platbách aktívnym poľnohospodárom za podpory opatrení na riadenie trhu a 2. pilier SPP na opatreniach rozvoja vidieka a prijímaní politiky na zohľadnenie nových požiadaviek na poskytovanie verejných statkov. Priame platby v rámci 1. piliera majú zásadný význam pri podpore príjmov poľnohospodárskych podnikov a pomoci v prípade volatility súvisiacej s opatreniami krížového plnenia týkajúcimi sa bezpečnosti potravín, noriem v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a rastlín a environmentálnych kontrol. Opatrenia v rámci 2. piliera SPP zabezpečujú ďalšie dôležité hospodárske, environmentálne a sociálne programy podpory.

4.4.

Rozpočet SPP na obdobie po roku 2020 musí byť dostatočný, aby sa ním mohli riešiť ďalšie finančné požiadavky vyplývajúce z brexitu, tlak na príjmy poľnohospodárskych podnikov a zvýšený dopyt po verejných statkoch.

4.5.

V prípade základného modelu platieb sa navrhuje, že krajinám, ktoré prijali iný model, než je systém paušálnych základných platieb, by sa malo umožniť zachovať si tento model aj po roku 2020, keďže lepšie vyhovuje podmienkam týchto krajín. V niektorých krajinách model paušálnych platieb neodráža rozdiely v úrovni investícií, poľnohospodárskej činnosti a zabezpečovaní verejných statkov.

4.6.

Je potrebné ďalej harmonizovať úroveň priamych platieb vyplácaných poľnohospodárom v jednotlivých členských štátoch EÚ, aby sa zohľadnili rozdielne podmienky a následne vytvorili rovnaké podmienky pre poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch a aby sa zabezpečil vyvážený rozvoj vidieckych oblastí v celej EÚ.

4.7.

Priame platby by sa mali vyplácať len aktívnym poľnohospodárom, ktorí poskytujú verejné služby a verejné statky.

4.8.

V záujme podpory a ochrany priamych platieb vyplácaných poľnohospodárom zo silného 1. piliera by sa v rámci transformovanej SPP aktívny poľnohospodár riadil ročným alebo viacročným programom zameraným na životné prostredie, zmenu klímy a biodiverzitu, ktorý by mohol zahŕňať softvérový nástroj na monitorovanie emisií skleníkových plynov (carbon navigator) a plán hospodárenia so živinami. Tento ročný alebo viacročný program by zahŕňal merateľné poskytovanie verejných statkov a poľnohospodárom by ponúkal väčšiu flexibilitu. Merateľnosť musí vychádzať z objektívnych a štandardizovaných kritérií na úrovni EÚ.

4.9.

Priame platby v rámci 1. piliera by sa mali pre jednotlivých poľnohospodárov obmedziť na spravodlivej a primeranej úrovni (t. j. na porovnateľnej úrovni ako je príjem kvalifikovaného pracovníka). Mali by byť možné úpravy a prihliadať by sa malo na partnerstvá, družstvá, spoločnosti a počet zamestnancov, ktorí musia byť poistení.

4.10.

Viazané priame platby by mali byť zamerané na zraniteľné sektory a regióny. Ich cieľom by malo byť zabrániť opúšťaniu pôdy a chrániť biodiverzitu, a to najmä zachovaním chovu hospodárskych zvierat a upadajúcich odvetví.

4.11.

V súčasnej SPP je 30 % platieb v rámci 1. piliera spojených s ekologizáciou a 70 % platieb sa viaže na 15 povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia a 5 požiadaviek týkajúcich sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu, ktoré musia byť splnené na získanie oprávnenia. V záujme skutočného zjednodušenia SPP by bolo vhodné prepojiť plné platby z 1. piliera s poskytovaním verejných statkov. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné správne vyhodnotiť opatrenia zamerané na ekologizáciu a povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia, aby sa naďalej uplatňovali čo najefektívnejšie a dosiahnuteľné opatrenia a aby sa takisto zaviedli nové ciele súvisiace napríklad so zmenou klímy alebo potrebou zvýšiť sekvestráciu uhlíka v pôde.

4.12.

Programy povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia v oblasti krížového plnenia by mali zahŕňať merateľné ciele v oblasti ochrany životného prostredia, zmierňovania zmeny klímy a ochrany biodiverzity na základe vykonávania súčasného príslušného krížového plnenia.

4.13.

Transformovaná SPP by mala zahŕňať koncepciu inteligentného poľnohospodárstva, ktoré prináša dvojité výhody – zvyšuje zisky poľnohospodárskych podnikov a zároveň pôsobí v prospech životného prostredia. Zahŕňalo by to využívanie prenosu poznatkov a technológií, ktoré pomáhajú pri presnom poľnohospodárstve s cieľom znížiť vstupné množstvá vody, energie, priemyselných hnojív a iné vstupy, ako sú pesticídy, a to najmä fungicídy a insekticídy.

4.14.

Trhové opatrenia vrátane intervencií a podpory pre súkromné skladovanie by sa mali zachovať. Je dôležité, aby sa hraničné úrovne pre takúto podporu nastavili v realistickej výške, aby sa výrobcom v prípade potreby poskytla zmysluplná podpora príjmu.

4.15.

Najúčinnejšou ochranou pred volatilitou príjmov sú bezpečné a primerané priame platby v rámci 1. piliera a nástroje riadenia trhu. V časoch extrémnej volatility cien sú však potrebné iné nástroje, ktoré by sa mali posúdiť, a to vrátane systémov zameraných na zníženie produkcie. Mala by sa zjednodušiť možnosť využitia prostriedkov z 2. piliera na opatrenia, ako sú systémy dobrovoľného poistenia.

4.16.

Už 140 rokov výrobné družstvá jasne ukazujú, že sú odolnejšie voči turbulenciám na poľnohospodárskych trhoch a pomáhajú zabraňovať premiestňovaniu potravinovej výroby. Preto je dôležitá ešte intenzívnejšia podpora spolupráce medzi výrobcami a existujúcimi družstvami a organizáciami výrobcov, najmä malými, orientovaná na odvetvia a regióny. Osobitný dôraz by sa mal klásť najmä na tie odvetvia a regióny, kde táto spolupráca nie je dostatočná.

4.17.

Je potrebné viac sa venovať kľúčovým prvkom, ktoré identifikovala osobitná skupina EÚ pre poľnohospodárske trhy, a to zlepšeniu postavenia poľnohospodárov v dodávateľskom reťazci, zvýšeniu transparentnosti, povinnému oznamovaniu cien, opatreniam na riadenie rizika, riešeniu nekalých obchodných praktík a ďalším problémom. V týchto oblastiach sa musia prijať nariadenia, ktoré sa plne začlenia do transformovanej SPP. Navrhuje sa prijatie dôraznejšej regulácie s cieľom zakázať nekalé obchodné praktiky a predaj za nižšie ceny ako náklady a zaviesť povinné oznamovanie cien na úrovni výrobcov, spracovávateľov a maloobchodníkov. Ďalej je potrebné posilniť postavenie poľnohospodárov, a to podporou vytvorenia silných združení výrobcov.

4.18.

Ústredným prvkom transformovanej SPP musí byť zachovanie účinného a riadne fungujúceho jednotného trhu EÚ. Najnovšie trendy opätovného znárodňovania v rámci jednotného trhu vzbudzujú veľké obavy a vedú k väčším rozdielom v cenách a na trhu. Takisto je dôležité zaviesť tam, kde sa ešte nepoužíva, reguláciu povinného označovania a pôvodu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, ktorá je potrebná na to, aby sa zabránilo podvodom a umožnilo spotrebiteľom robiť informované rozhodnutia, a to bez toho, aby sa tým narušil voľný pohyb tovaru v rámci jednotného trhu EÚ alebo sa mu bránilo.

4.19.

Veľkou hrozbou pre EÚ je brexit, ktorý bude mať značný vplyv na SPP a jednotný trh. Akýkoľvek výpadok v rozpočte SPP v dôsledku brexitu musia plne nahradiť členské štáty. Okrem toho je dôležité zachovať medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom obchod s poľnohospodárskymi produktmi bez colných poplatkov a rovnaké normy týkajúce sa zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia, ako aj uplatňovanie spoločného vonkajšieho cla na dovoz do EÚ aj Spojeného kráľovstva.

4.20.

Základným cieľom SPP musí byť zásada preferencie Spoločenstva s potravinami z EÚ pre občanov EÚ. Kľúčovou zásadou tejto politiky musí byť zachovanie a ochrana noriem EÚ týkajúcich sa vysledovateľnosti, bezpečnosti potravín, kontrol zdravia zvierat a rastlín a ochrany životného prostredia, ako aj plná ochrana chránených zemepisných označení (CHZO). Pri akýchkoľvek rokovaniach o obchodnej politike je pre spotrebiteľov z EÚ dôležité, aby EÚ požadovala, že všetky dovážané potraviny budú spĺňať rovnaké normy. Vo všetkých budúcich obchodných rokovaniach je navyše dôležité, aby EÚ zachovala silnú a primeranú colnú ochranu citlivých sektorov a zraniteľných oblastí.

4.21.

Kľúčovým prvkom novej, transformovanej SPP musí byť generačná výmena. Navrhuje sa, aby pokračovalo súčasné zvyšovanie platieb v rámci 1. piliera SPP pre mladých poľnohospodárov do 40 rokov. Navrhuje sa, aby sa prehodnotilo pravidlo piatich rokov s cieľom odstrániť nepružnosť, ktorá mladým poľnohospodárom bráni v prístupe k vyšším úrovniam platieb. Ďalej sa navrhuje, aby sa v rámci všeobecného systému programu rozvoja vidieka uplatňovali vyššie úrovne platieb pre mladých poľnohospodárov. Úrovne platieb pre programy štrukturálnej pomoci pre mladých poľnohospodárov by sa mali zvýšiť na 70 %. Takáto podpora by sa mala umožniť aj mladým poľnohospodárom a mladým pracovníkom v partnerstvách, družstvách, spoločnostiach a ďalších formách podnikov v poľnohospodárstve. Veľmi dôležitá je efektívna štátna rezerva, ktorá mladým poľnohospodárom a novým subjektom umožňuje kedykoľvek sa dostať k podpore. K dispozícii by mala byť možnosť zaviesť v rámci 2. piliera účinný dôchodkový program. Členské štáty by mali mať možnosť zavádzať pre mladých poľnohospodárov, a najmä ženy, dodatočné opatrenia. Dôležité je dôrazne sa zamerať na vzdelávanie a zlepšovanie zručností. S cieľom posilniť postavenie žien v poľnohospodárstve by mali byť pre ženy k dispozícii podobné stimuly ako pre mladých poľnohospodárov, aby sa im zaručil rovnaký prístup k pôde, úverom, odbornej príprave a postaveniu.

4.22.

Poľnohospodárom by sa mohli skutočne zjednodušiť postupy v rámci krížového plnenia/dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu a povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia, a to tým, že sa odkloní od prístupu založeného na auditoch/inšpekciách a začnú sa viac využívať technológie. Tento systém by sa mal prijať spolu s kontrolným zoznamom obsahujúcim kladné a záporné body plnenia. Žiadateľom, ktorí splnia hlavné kľúčové požiadavky a dosiahnu hraničný počet bodov, sa schváli platba bez akejkoľvek penalizácie. Pôjde o rozšírenie nového prístupu žltej karty, ktorý už je zavedený. Počet krížových plnení a povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia by sa mal znížiť tým, že sa odstránia niektoré opatrenia súvisiace s týmito požiadavkami, ktoré už nie sú vhodné alebo dôležité. Dobrým príkladom môže byť odstránenie nutnosti kontrolovať identifikáciu zvierat v poľnohospodárskych podnikoch a vykonávať kontroly s využitím technológií na predajných miestach, ako sú mäsokombináty, zoradiská a dobytčie trhy.

4.23.

Režim inšpekcií týkajúcich sa požiadaviek krížového plnenia by mal takisto v rámci prístupu uzatvorenia zahŕňať právo na nápravu v určitej časovej lehote a bez pokút. Mal by sa uplatňovať primeranejší a spravodlivejší prístup, pokiaľ ide o pokuty a toleranciu. Zjednodušenie by nemalo viesť k znižovaniu ambicióznosti cieľov, najmä nie v oblasti ochrany životného prostredia (ekologizácie) alebo režimu jednotnej platby.

4.24.

Na základe inšpekcií by sa nemali pozastavovať platby a mala by sa uplatňovať politika, v rámci ktorej by sa pokuty súvisiace s oprávnenosťou a krížovým plnením/povinnými požiadavkami týkajúcimi sa hospodárenia ukladali v nasledujúcom roku.

4.25.

Kľúčový význam pre novú transformovanú SPP zameranú na životaschopnosť vidieka a tvorbu pracovných miest má posilnený a účinnejší 2. pilier, ktorý spĺňa hospodárske, environmentálne a sociálne požiadavky regiónov. Mal by sa zakladať na cieľoch stanovených na konferencii Cork 2.0. Ďalej je dôležité, aby členské štáty primerane spolufinancovali všetky opatrenia programu rozvoja vidieka vrátane platieb pre oblasti s prírodnými prekážkami.

4.25.

Vzhľadom na väčšie výzvy pri plnení európskych záväzkov stanovených v rámci cieľov OSN pre trvalo udržateľný rozvoj a cieľov dohody COP 21 je potrebné rozšíriť, zacieliť a financovať väčší počet environmentálnych opatrení v rámci 2. piliera SPP. Aby to bolo možné, musí sa táto ambícia odraziť pri rozdeľovaní budúcich prostriedkov medzi jednotlivé členské štáty, pričom treba rešpektovať súčasné pridelenie rozpočtových prostriedkov v rámci 2. piliera.

4.27.

Viac opatrení a platieb v rámci 2. piliera SPP týkajúcich sa životného prostredia, zmeny klímy a biodiverzity by mohlo byť zameraných na poskytovanie lepších ekosystémových služieb zo strany poľnohospodárov, pričom by sa zameralo na:

1.

platby na lepšie riadenie záchytov uhlíka v pôdach zahŕňajúcich trávne porasty, lesy a rašeliniská;

2.

lepšie obhospodarovanie trvalých trávnych porastov s cieľom zlepšiť záchyty uhlíka;

3.

platby na zatrávnenie určitých obrábaných plôch;

4.

možnosť programov vyňatia pôdy z produkcie a minimálneho obrábania pôdy;

5.

možnosť zníženia intenzity chovu na trávnych porastoch, pričom sa zachová minimálna intenzita chovu;

6.

platby na tvorbu biotopov a prírodných koridorov;

7.

nárazníkové zóny okolo vodných plôch;

8.

riadenie v oblasti priekop a živých plotov;

9.

riadenie v oblasti CO2;

10.

platby na zachovanie rašelinísk;

11.

ochranu rázu krajiny a archeologických nálezísk;

12.

platby na opatrenia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

13.

väčšie platby pre oblasti sústavy Natura a za škody spôsobené voľne žijúcou zverou;

14.

opatrenia na znižovanie dezertifikácie v suchých oblastiach;

15.

agroekológiu a ekologickú poľnohospodársku výrobu;

16.

platby na zvyšovanie organickej hmoty v pôde, obmedzovanie erózie pôdy a zadržiavanie vody v krajine.

4.28.

Pre poľnohospodárov v chudobnejších a izolovanejších regiónoch EÚ sú zásadné dôležité platby v rámci režimu pre oblasti s prírodnými prekážkami.

4.29.

Poskytovanie nízkonákladových finančných prostriedkov má veľký význam pre stimulovanie rastu v poľnohospodárskom sektore, a najmä pre pomoc mladým poľnohospodárom, ktorí sú zásadne dôležití pre generačnú výmenu.

4.30.

Transformovaná SPP by mala dopĺňať komplexnú potravinársku politiku, a to prepojením udržateľného poľnohospodárstva, vyváženého územného rozvoja, zdravého stravovania, zamestnanosti a obchodu. Význam zdravého stravovania pre spotrebiteľov a jeho ďalšie prínosy pre spoločnosť, pokiaľ ide o kvalitu života, zdravý životný štýl, boj proti obezite a zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť, nemožno nikdy preceniť. S cieľom oboznámiť spotrebiteľov je potrebné zvýšiť zdroje a počet programov, a to aj programov na odstránenie plytvania potravinami a podporu recyklácie.

4.31.

V záujme dosiahnutia cieľa EÚ zvýšiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 aspoň na 27 % by sa mali prijať opatrenia na zaručenie stability a právnej istoty. Je potrebné prijať platby zamerané na podporu investícií do slnečnej energie, energie z biomasy, veternej energie a energetickej účinnosti, ako aj úsporné programy.

4.32.

S cieľom udržať konkurencieschopnosť je zásadne dôležité, aby mal poľnohospodársky sektor k dispozícii najnovší výskum a inovácie, a to aj na úrovni poľnohospodárskych podnikov. Sprístupňovať a podporovať sa musí účinný prenos poznatkov, vzdelávanie, najlepšie postupy a poradenské osvetové programy a služby.

4.33.

Vo všetkých vidieckych oblastiach je zásadne dôležité širokopásmové pokrytie, keďže v poľnohospodárstve sa čoraz viac využívajú technológie, a to najmä v prípade inteligentného poľnohospodárstva a pri podpore zjednodušovania.

4.34.

V novom inteligentnom poľnohospodárstve, ktoré viac využíva technológie, je veľmi dôležitá ochrana osobných údajov poľnohospodárov a dôvernosť. Ďalej je dôležité, aby si poľnohospodári udržali vlastníctvo všetkých osobných údajov ukladaných s ohľadom na ich podniky.

4.35.

Obehové hospodárstvo môže mať veľkú úlohu pri znižovaní odpadu vo všetkých sektoroch. Tradičné modely poľnohospodárskych podnikov sú príkladom obehových hospodárstiev s nulovou tvorbou odpadu a efektívne využívajúcich zdroje. Poľnohospodárstvo zohráva pozitívnu úlohu v sektoroch opätovného použitia a recyklácie vrátane šetrného využívania pôdy, vody a ovzdušia.

4.36.

Na zavedenie novej transformovanej SPP je potrebné stanoviť primerané prechodné obdobie po roku 2020, a to najmä nato, aby sa zohľadnili rozpočtové záležitosti súvisiace s brexitom a ďalšie politické rozhodnutia (7).

V Bruseli 1. júna 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Európska komisia, Poľnohospodárske výdavky v EÚ zamerané na výsledky, september 2015.

(2)  Štatistický prehľad o agropotravinárskom obchode – Extra EU 28.

(3)  Eurostat. Krajinná pokrývka, využívanie pôdy a krajiny v roku 2016.

(4)  Stanovisko na tému Od vyhlásenia Cork 2.0 ku konkrétnym opatreniam (zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku).

(5)  Komisár Hogan, Working for Europe’s Farmers, 2016.

(6)  Stanovisko na tému Úloha poľnohospodárstva v multilaterálnych, bilaterálnych a regionálnych obchodných rokovaniach v súvislosti so stretnutím ministrov krajín WTO v Nairobi (Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 20).

(7)  Stanovisko na tému Hlavné faktory, ktoré ovplyvnia SPP po roku 2020 (Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 21).


III Prípravné akty

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

526. plenárne zasadnutie EHSV z 31. mája a 1. júna 2017

31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/20


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky

[COM(2016) 733 final]

(2017/C 288/03)

Spravodajca:

Erik SVENSSON

Pomocná spravodajkyňa:

Ariane RODERT

Konzultácia

Európska komisia, 27/01/2017

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu

Prijaté v sekcii

04/05/2017

Prijaté v pléne

31/05/2017

Plenárne zasadnutie č.

526

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

194/0/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta iniciatívu Európskej komisie pre začínajúce a rozširujúce sa podniky a navrhnuté činnosti, ktorých cieľom je odstrániť hlavné prekážky, ale zdôrazňuje, že nie všetky rýchlo rastúce podniky sú podniky pôsobiace v oblasti špičkových technológií, a preto treba prijať opatrenia vo všetkých sektoroch.

1.2.

Výbor zastáva názor, že aktualizované opätovné spustenie iniciatívy „Small Business Act“, ktorá by sústredila všetky iniciatívy do jednej agendy, by bolo vhodnejšie a pomohlo by zvýšiť viditeľnosť a konzistentnosť.

1.3.

EHSV žiada koordinovaný politický prístup k začínajúcim a rozširujúcim sa podnikom, ktorý zohľadní rôznorodosť podnikových modelov, a víta konkrétne činnosti pre podniky sociálneho hospodárstva. Všetky iniciatívy sa však musia usilovať o celkové zlepšenie podnikateľského prostredia, umožniť podstupovanie rizika a experimentovanie ako súčasť inovačného procesu.

1.4.

Administratívne zaťaženie a byrokracia sú naďalej hlavnými prekážkami pre začínajúce a rozširujúce sa podniky. EHSV preto naliehavo žiada Komisiu, aby vykonávala a v plnej miere presadzovala iniciatívy prijaté v tejto oblasti.

1.5.

EHSV zdôrazňuje význam štrukturálneho zapájania sociálnych partnerov, ako aj dôležitosť presadzovania súladu s právnymi predpismi EÚ o pracovných podmienkach, pracovnom práve a kolektívnych zmluvách.

1.6.

EHSV víta navrhnuté opatrenia týkajúce sa inovácií, ale vyzýva na zjednodušenie pravidiel a podmienok vzhľadom na obmedzené zdroje MSP a mikropodnikov.

1.7.

Posilňovanie partnerstiev a budovanie spoločenstiev zdrojov je kľúčovým faktorom úspechu. Komisia by mala podporovať vytváranie sietí vrátane zriadenia činnosti sprostredkovateľov, facilitátorov, akcelerátorov a inkubátorov.

1.8.

S cieľom uvoľniť rastový potenciál začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov je nevyhnutné rozvinúť cielené financovanie s prístupom k riešeniam v oblasti vlastného a úverového kapitálu, zabezpečiť prístup k verejnému obstarávaniu a zlepšiť fiškálne prostredie. EHSV vo svojich stanoviskách preskúmal vhodné opatrenia.

1.9.

Rozhodujúci je rozvoj skúseností, preto sa treba zamerať na vzdelávacie programy v oblasti podnikania na všetkých úrovniach a na začiatku systému vzdelávania. Okrem toho je potrebné stimulovať a podporovať poradenstvo, výcvikové kurzy na pracovisku a informálne a neformálne programy vzdelávania.

1.10.

Je potrebné prijať opatrenia s cieľom znížiť súčasnú vysokú mieru neochoty riskovať v EÚ, a to prostredníctvom preskúmania zásady druhej šance a poskytovaním rozvojovej podpory, akými sú napríklad finančná gramotnosť resp. vzdelávanie.

1.11.

EHSV vyzýva Komisiu, aby spojila všetky súčasné a nové iniciatívy na podporu podnikov sociálneho hospodárstva v oznámení o akčnom pláne pre sociálne hospodárstvo. Je to v súlade so závermi zo zasadnutia Rady pod názvom Podpora sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe (7. decembra 2015).

2.   Súvislosti

2.1.

V oznámení na tému Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky sa uvádza:

Rýchlo rastúce firmy vytvárajú omnoho viac nových pracovných miest než iné firmy (1). Veľký podiel týchto podnikov predstavujú začínajúce podniky, ktoré sa rozširujú na väčšie firmy. Zvyšujú mieru inovácie a konkurencieschopnosť EÚ, čím posilňujú hospodárstvo. Tieto „rozširujúce sa podniky“ môžu priniesť aj sociálne výhody vrátane ponuky pružnejších a modernejších pracovných podmienok. Komisia vo svojej stratégii jednotného trhu oznámila, že preskúma spôsob, ako by sa jednotný trh mohol zefektívniť pre začínajúce a rozširujúce sa podniky.

Z výsledkov verejnej konzultácie (2) Komisie zo začiatku roka 2016 vyplýva:

začínajúce podniky, ktoré sa snažia o rozšírenie, sa stále stretávajú s priveľkým množstvom regulačných a administratívnych prekážok, a to najmä v cezhraničných situáciách,

začínajúce aj rozširujúce sa podniky majú príliš málo príležitostí nájsť potenciálnych partnerov v oblasti financií, obchodu a miestnej samosprávy a spolupracovať s nimi,

jednou z najväčších prekážok rozširovania je prístup k financovaniu.

2.2.

Komisia vo svojom oznámení navrhuje niekoľko opatrení, ktoré sa majú prijať na zníženie a/alebo odstránenie týchto prekážok.

2.2.1.

Odstraňovanie prekážok:

jednotná digitálna brána, ktorá poskytne jednoduchý online prístup k informáciám,

vytvorenie jednotného priestoru v oblasti DPH,

realizácia spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB),

režim druhej šance a reštrukturalizácia rámca v členských štátoch,

lepší prístup k verejnému obstarávaniu.

2.2.2.

Pomoc pri spolupráci so správnymi partnermi:

spolupráca s univerzitami, výskumnými centrami, investormi a partnermi,

sprístupňovanie príležitostí, hľadanie ľudí so správnymi skúsenosťami, zlepšovanie inovačných príležitostí – najmä sociálnych začínajúcich podnikov.

2.2.3.

Prístup k financiám:

Európsky fond pre strategické investície (okrem únie kapitálových trhov).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Toto stanovisko je reakciou na oznámenie Európskej komisie na tému Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky, v ktorom sa navrhujú opatrenia na úplné využitie potenciálu rýchlo rastúcich podnikov. EHSV sa však rozhodol rozšíriť záber stanoviska a k týmto opatreniam sa vyjadruje z hľadiska všetkých druhov začínajúcich podnikov vrátane potenciálnych začínajúcich a rozvíjajúcich sa podnikov.

3.2.

EHSV víta túto iniciatívu a úsilie na odstránenie hlavných prekážok. EHSV by chcel zdôrazniť rozsiahlu prácu vykonanú v predchádzajúcich stanoviskách zameraných na vytvorenie priaznivého prostredia pre rôzne formy podnikov v EÚ (3), ako aj svoju predchádzajúcu výzvu na viac opatrení týkajúcich sa podnikateľskej agendy (4).

3.3.

Keďže iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky je rozvinutím a rozšírením iniciatívy „Small Business Act“, EHSV zastáva názor, že by bolo efektívnejšie zvážiť aktualizované opätovné spustenie iniciatívy „Small Business Act“ namiesto prijímania osobitných opatrení. EHSV víta a podporuje túto iniciatívu, ako aj ostatné iniciatívy s cieľom podporiť začínajúce a rozvíjajúce sa podniky, ale je ťažké získať prehľad o celom programe bez spojenia jednotlivých iniciatív do spoločného a komplexného politického programu.

3.4.

EHSV zdôrazňuje potrebu prijať všeobecne účinný politický balík, v rámci ktorého sa bude zohľadňovať rôznorodosť podnikov, a preto podporuje cieľ Komisie, ktorým je podpora koordinovaného prístupu vo všetkých politikách EÚ.

3.5.

Výbor upozorňuje Komisiu na stanovisko, ktoré vypracoval a v ktorom sa uvádza niekoľko veľmi dôležitých odporúčaní pre začínajúce a rozširujúce sa podniky:

jedna sieť jedného kontaktného miesta pre všetky MSP EÚ,

presadenie právnej záväznosti zásady „najskôr myslieť na malých“ a „stačí len raz“,

vhodnejšie reagovať na rôznorodosť MSP.

3.6.

EHSV zároveň v stanovisku z decembra 2016 (5) povzbudzuje Komisiu, aby podporila rýchlo rastúce firmy pomocou:

monitorovania a hľadania synergií medzi inovačnými politikami, ktoré uplatňujú rozličné GR,

posilnenia klastrov a ekosystémov, v ktorých sa vytvárajú inovačné začínajúce podniky,

podpory akademickej agendy zameranej na pracovné miesta budúcnosti.

3.7.

Je obzvlášť dôležité uznať veľký potenciál existujúcich mikropodnikov, z ktorých sú mnohé rodinnými podnikmi, ako aj rozvoj príležitostí vo sfére podnikov sociálneho hospodárstva. EHSV okrem toho vyzýva Komisiu, aby zvážila skutočnosť, že nie všetky rýchlo rastúce podniky pôsobia v oblasti špičkových technológií a že je taktiež potrebné podporovať a zameriavať sa na odvetvia, ako je sektor služieb, módny priemysel a elektronický obchod, ako aj ostatné inovatívne odvetvia.

3.8.

EHSV takisto naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky iniciatívy zohľadnia aj nový fenomén v oblasti podnikania, ktorým je kolaboratívne hospodárstvo (6). Všetky tieto subjekty vo svojich začiatkoch a pri rozširovaní sa na jednotnom trhu narážajú na podobné a ďalšie prekážky.

3.9.

EHSV víta opatrenie na zavedenie jednotnej digitálnej brány s cieľom zlepšiť prístup k informáciám, ale zastáva názor, že tento nástroj bude mať obmedzený vplyv na znižovanie počtu zaťažujúcich pravidiel a nariadení. EHSV tiež navrhuje, aby sa do tejto jednotnej digitálnej brány začlenil internetový portál o výskume a rozvoji. Štrukturálna spolupráca so sprostredkovateľskými organizáciami je veľmi účinným prostriedkom na zlepšovanie informácií pre začínajúce podniky.

3.10.

Komisia rieši niektoré z najnaliehavejších prekážok, najmä v oblastiach regulačného, daňového a administratívneho zaťaženia. EHSV chce zdôrazniť, že MSP, vrátane mikropodnikov, rodinných podnikov či podnikov sociálneho hospodárstva majú často malé alebo žiadne vlastné kapacity na to, aby sa vyrovnali s veľmi komplexnými a byrokratickými nariadeniami a administratívnym zaťažením, a preto je zjednodušenie kľúčové.

3.11.

EHSV podporuje navrhnuté partnerské preskúmanie na účel výmeny osvedčených postupov a určenia rozdielov medzi členskými štátmi s cieľom lepšie zosúladiť iniciatívy. Zistenia partnerských preskúmaní musia byť v záujme účinnosti transparentné a musia sa šíriť medzi zainteresovanými stranami.

3.12.

Výbor podporuje aj rozhodnutie Komisie rozšíriť poradenské služby siete Enterprise Europe Network (EEN), pričom špecializovaní poradcovia budú pri zakladaní a rozširovaní podnikov poskytovať poradenstvo v súvislosti s príslušnými vnútroštátnymi a európskymi predpismi, príležitosťami na financovanie, nadväzovaním partnerstiev a prístupom k cezhraničnému verejnému obstarávaniu. Výbor by aj v tomto prípade chcel zdôrazniť význam a prínos štruktúrovanejšej spolupráce so sprostredkovateľskými orgánmi a zainteresovanými organizáciami aj v rámci sociálneho hospodárstva.

3.13.

EHSV podporuje zámer Komisie zahrnúť začínajúce a rozširujúce sa podniky do medzinárodných obchodných dohôd, keďže narastajúci počet začínajúcich a rozširujúcich sa spoločností sa musí rýchlo dostať na celosvetový trh (často vo veľmi obmedzenom segmente).

3.14.

EHSV uznáva a podporuje záväzok Komisie, ktorý je vyjadrený v tejto iniciatíve, s cieľom presadzovať súlad s právnymi predpismi EÚ o pracovných podmienkach, pracovnom práve a kolektívnych zmluvách, a zamerať sa na vytváranie vysokokvalitných pracovných miest.

3.15.

EHSV chce reagovať na túto formuláciu v oznámení Komisie: „vrátane ponuky pružnejších a modernejších pracovných podmienok“. Toto konštatovanie môže viesť k nedorozumeniu a prípadnému zneužitiu.

3.16.

Štrukturálne zapájanie sociálnych partnerov má zásadný význam a malo by sa podporovať, aby sa zaručila spravodlivá hospodárska súťaž medzi podnikmi a zamedzilo sa riziku sociálneho dumpingu, tak ako to už výbor zdôraznil vo viacerých stanoviskách (7).

3.17.

EHSV chce riešiť súčasný proces týkajúci sa geografického blokovania (8). Toto môže byť novou veľkou prekážkou pre začínajúce a rozširujúce sa podniky, ktoré nemajú kapacitu na vstup do niekoľkých krajín s rôznymi jazykmi v rovnakom čase. Je veľmi dôležité uviesť rozdiel medzi aktívnym a pasívnym predajom! Dodržiavanie vnútroštátnych právnych predpisov sa požaduje len v prípade krajín, na ktoré sa zameriava aktívny predaj.

3.18.

EHSV podporuje návrh na zlepšenie prístupu MSP, najmä rozširujúcich sa podnikov, k programom iniciatívy Horizont 2020. Európska rada pre inováciu a inovačný radar môžu byť účinnými nástrojmi za predpokladu, že nebudú príliš zaťažujúce a skutočne dosiahnu plánované ciele MSP. EHSV okrem toho odporúča, aby tieto iniciatívy venovali osobitnú pozornosť sociálnym inováciám, ktoré často podporujú nové obchodné modely.

3.19.

EHSV tiež víta konkrétnu zmienku o opatrení na začatie a rozšírenie sociálneho hospodárstva a sociálneho podniku, čo je oblasť, v ktorej má EHSV konkrétne odborné znalosti a k tejto téme vypracoval viaceré stanoviská (9).

3.20.

EHSV s uspokojením konštatuje, že Komisia uznáva, že MSP majú veľké problémy s obhajovaním svojich práv duševného vlastníctva. Náklady sú pre malú spoločnosť príliš vysoké a rovnako vysoké sú aj náklady na presadzovanie, čo znamená, že si ich nemôže dovoliť takmer žiadna začínajúca alebo rozširujúca sa spoločnosť. EHSV žiada Komisiu, aby hľadala realizovateľné riešenie na odstránenie tohto nedostatku.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.    Partneri, klastre a ekosystémy

4.1.1.

Vytvorenie všeobecného pozitívneho podnikateľského prostredia je základným predpokladom rastu a inovácie. EHSV sa domnieva, že táto iniciatíva Komisie môže uspieť len vtedy, ak sa bude snažiť dosiahnuť celkové skvalitnenie podnikateľského prostredia, ktoré umožní podstupovať riziko a experimentovať v rámci inovačného procesu.

4.1.2.

EHSV súhlasí s Komisiou, že pre začínajúce a najmä pre rozširujúce sa podniky je veľmi dôležité nadväzovať spoluprácu so správnymi partnermi. Vzhľadom na to, že európsky trh je vo všeobecnosti viac tradičný, pokiaľ ide o podstupovanie rizika, a má taktiež primárne vnútroštátny charakter, úsilie sa musí rozdeliť do dvoch hlavných smerov:

1.

EÚ a členské štáty v stálej spolupráci so sprostredkovateľskými organizáciami a orgánmi môžu zohrávať dôležitú úlohu pri podpore vzniku klastrov s univerzitami, výskumnými centrami atď.

2.

Hľadanie investorov a obchodných partnerov je výhradne úlohou trhu, pričom sa nesmú podceňovať európske programy alebo úloha EIB/EIF. Tieto programy však treba posilniť a lepšie koordinovať.

4.1.3.

EHSV podporuje plán Komisie na posilnenie súčasnej iniciatívy Start-up Europe a koordinovanie práce EÚ s cieľom spájať klastre a ekosystémy v Európe.

4.1.4.

Výbor podporuje skutočnosť, že Komisia zdôrazňuje vytváranie spoločenstiev s partnerstvami a prispôsobenými ekosystémami ako kľúčové faktory pre úspešné začínajúce a rozširujúce sa podniky. V tejto súvislosti EHSV víta skutočnosť, že Komisia venuje osobitnú pozornosť podniku sociálneho hospodárstva, uznáva jeho špecifické vlastnosti a prínos pre európske spoločnosti. Výbor preto opäť (10) naliehavo žiada Komisiu, aby spojila všetky súčasné a nové iniciatívy do súvislého akčného plánu EÚ pre sociálne hospodárstvo s cieľom zlepšiť viditeľnosť a prepojenie medzi rôznymi iniciatívami.

4.2.    Príležitosti v oblasti verejného obstarávania

4.2.1.

EHSV dôrazne podporuje zámer Komisie zlepšiť príležitosti v oblasti verejného obstarávania pre začínajúce a rozširujúce sa podniky. EHSV vyzýva Komisiu, aby okrem navrhnutých opatrení pozorne sledovala transpozíciu a uplatňovanie smernice o verejnom obstarávaní na úrovni členských štátov. Je to kľúčom k tomu, aby sa zabezpečilo, že členské štáty využijú všetky príležitosti dostupných ustanovení na zlepšovanie príležitosti v oblasti verejného obstarávania pre MSP vrátane podnikov sociálneho hospodárstva. EHSV odkazuje na svoje predchádzajúce stanovisko o verejnom obstarávaní (11).

4.2.2.

EHSV víta skutočnosť, že v oznámení sa venuje osobitná pozornosť inovačnému obstarávaniu a partnerstvu v oblasti inovácií. Vyžaduje si to však zjednodušený súbor predpisov. Verejné obstarávanie v oblasti inovácií, ako je opísané v smernici, sa zdá byť viac prispôsobené pre veľké spoločnosti. Účasť v partnerstvách v oblasti inovácií si vyžaduje určenie samostatného oddelenia, v dôsledku čoho sa začínajúce a rozširujúce sa podniky nekvalifikujú, keďže začínajúce podniky zvyčajne nemajú špeciálne vyhradené oddelenie.

4.2.3.

EHSV chce zdôrazniť, že zavedenie nástroja Komisie (vlastné vyhlásenie pomocou jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie) zameraného na pomoc MSP, aby sa mohli zapojiť do verejného obstarávania, malo v mnohých prípadoch opačný výsledok a vníma sa ako prekážka pri účasti na verejnom obstarávaní. Začínajúce a rozširujúce sa podniky s ťažkosťami zhromažďujú všetky nevyhnutné informácie a potrebné formuláre. Preto je potrebná podpora, ktorú by mali poskytnúť sprostredkovateľské organizácie (organizácie MSP a iné súvisiace organizácie).

4.3.    Zručnosti

4.3.1.

EHSV súhlasí s tým, že nový program v oblasti zručností pre Európu so svojim dvojitým zameraním na kvalitu a skúsenosti relevantné pre pracovný trh rieši najdôležitejšie otázky. Program však bude úspešný iba vtedy, ak iniciatívy oslovia najdôležitejšie cieľové skupiny, čo si vyžaduje vykonávanie, monitorovanie a sledovanie s cieľom zabezpečiť účinnosť.

4.3.2.

Výbor zdôrazňuje, že nový program v oblasti zručností pre Európu a najmä pripravovaná iniciatíva pre digitálne zručnosti a pracovné miesta budú mimoriadne dôležité a môžu sa stať pilierom budúceho rozvoja.

4.3.3.

Podniky sociálneho hospodárstva reagujú na nové alebo nedostatočne zohľadnené sociálne potreby. Sú priekopníkmi v oblasti sociálnej inovácie. Podnikatelia v oblasti sociálneho hospodárstva (a iní) preto uvádzajú, že okrem iniciatív v oblasti digitálnych zručností sú potrebné opatrenia aj v iných oblastiach zručností, ako je rozvoj obchodu a pripravenosť investovať. Pre úspešný začínajúci podnik sú tieto zručnosti rovnako dôležité.

4.3.4.

EHSV naliehavo žiada Komisiu, aby podporila členské štáty a pomohla im vytvoriť vzdelávacie programy pre podnikateľov, ale aby taktiež uľahčila výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi a zainteresovanými stranami. Takéto programy je vhodné prijímať v počiatočnej fáze vzdelávacieho systému, keďže to má preukázateľne väčší účinok.

4.3.5.

V počiatočných a rozširujúcich sa fázach sú často okrem toho nevyhnutné inkubátory a služby jednotných kontaktných miest (napr. rozvoj, poradenstvo a finančná podpora). Komisia by mala podporovať osvedčené postupy a zabezpečiť výmenu týchto postupov.

4.4.    Zdaňovanie

4.4.1.

EHSV súhlasí s obavami Komisie, pokiaľ ide o to, že zdaňovanie môže pre začínajúce a rozširujúce sa podniky predstavovať značnú prekážku. Kľúčové body, ktorými sa treba zaoberať, sú vysoké náklady na dodržiavanie predpisov, a to najmä tých, ktoré vznikajú v dôsledku rozdielnych vnútroštátnych daňových systémov.

4.4.2.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť neobmedzovať rozsah alebo trvanie prenosu strát, ktoré vznikli pri zakladaní a rozširovaní podnikov.

4.4.3.

EHSV takisto víta možnosť pre MSP, aby sa zapojili do systému spoločného konsolidovaného základu dane, ako sa uvádza v oznámení Komisie.

4.4.4.

Okrem toho je zdaňovanie spotreby v rámci systému DPH pre MSP veľmi zložité. Navyše existuje ďalšie zaťaženie začínajúcich podnikov pri stanovení uplatniteľnej sadzby DPH pre každý konkrétny tovar alebo službu v členských štátoch, čo má za následok vysoké náklady, ktoré v konečnom dôsledku odrádzajú od cezhraničného obchodovania. EHSV preto podporuje zámer Komisie vytvoriť jednotný priestor v oblasti DPH a balík na zjednodušenie DPH pre MSP vrátane začínajúcich podnikov, ktoré budú riešiť závažné prekážky mikropodnikov.

4.4.5.

Zdaňovanie investičného príjmu na individuálnej úrovni v mnohých členských štátoch takisto odrádza investovanie do začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov, predovšetkým ak iné investičné alternatívy majú nižšie daňové zaťaženie alebo nie sú vôbec zdaňované. Osobitnú pozornosť si v tejto súvislosti môže vyžadovať zdaňovanie akciových opcií. EHSV preto podporuje nepretržité monitorovanie daňových plánov/stimulov členských štátov na investovanie do začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov zo strany Komisie.

4.4.6.

Podnikom sociálneho hospodárstva sa musí poskytnúť fiškálny priestor, ktorý im umožní plne využiť ich hospodársky potenciál vzhľadom na ich sociálne a environmentálne ciele a v súlade so zásadami voľnej a spravodlivej hospodárskej súťaže. Tieto ciele možno dosiahnuť prostredníctvom rôznych opatrení:

zmapovať rôzne existujúce daňové stimuly súvisiace s financovaním podnikov sociálneho hospodárstva s cieľom šíriť osvedčené postupy;

posilniť sociálnu inováciu prostredníctvom:

daňových úľav pre dary a investície s mimoriadne nízkou ziskovosťou v oblasti sociálnych inovácií, ktoré zohľadňujú spoločenské priority;

poskytovaním refundovateľných dobropisov na daň v oblasti výskumu a rozvoja pre neziskové podniky s cieľom zavádzať inovácie v sociálnej oblasti a zlepšovať produktivitu osobných a komunitných služieb.

4.5.    Prístup k financovaniu

4.5.1.

Začínajúce a rozvíjajúce sa podniky závisia od prístupu k vlastnému a dlhovému kapitálu. EHSV v predchádzajúcich stanoviskách (12) konštatoval, že prístup k rizikovému kapitálu je v EÚ výrazne nižší ako v USA, čoho hlavným dôvodom je vysoká fragmentácia odvetvia rizikového kapitálu v EÚ (koncentrácia v určitých členských štátoch). EHSV uznáva, že Komisia rieši túto otázku vytvorením celoeurópskeho fondu rizikového kapitálu a vyzýva ju, aby vzala na vedomie návrhy EHSV (13) a starostlivo sledovala ich využitie a účinky.

4.5.2.

Výbor v tom istom stanovisku poukázal na nedostatočné zapojenie súkromných investorov a odporučil stimuly pre verejno-súkromné partnerstvá, pri ktorých by sa mohli zvážiť asymetrické finančné prostriedky (existujú už vo Fínsku, Spojenom kráľovstve, Grécku a Holandsku). EHSV teraz víta podobné riešenie, ktoré umožňuje investičným fondom v súkromnom vlastníctve ťažiť z verejných záruk pri investíciách do začínajúcich a rozširujúcich sa podnikoch.

4.5.3.

EHSV takisto víta návrh na zvýšenie rozpočtu pre EFSI a COSME s cieľom poskytnúť dodatočné financovanie účinnej politiky pre začínajúce a rozširujúce sa podniky, pričom sa zároveň zohľadní ich rôznorodosť.

4.5.4.

Je však dôležité zdôrazniť, že väčšina začínajúcich podnikov je financovaná prostredníctvom bankových úverov naviazaných na osobné alebo rodinné záruky. Zatiaľ čo bankové úvery sú realitou, taktiež je potrebný prístup k vlastnému kapitálu, ktorý ale v Európe nie je dostatočne rozvinutý z dôvodu represívnych daňových režimov, neexistujúcej kultúry vlastného kapitálu, slabej finančnej gramotnosti a rozdrobených systémov v oblasti platobnej neschopnosti.

4.5.5.

EHSV nabáda členské štáty EÚ, aby s pomocou Komisie podporovali a hľadali alternatívne právne formy podnikania, napríklad jednoduchú akciovú spoločnosť s vysokým inovačným potenciálom rastu, ktorá je bežná pre začínajúce podniky (Francúzsko a Slovensko).

4.5.6.

EHSV takisto podporuje členské štáty, aby s pomocou Komisie zjednodušili a zosúladili konkurzné právo vrátane vykonávania „zásady druhej šance“, ktorú výbor navrhol vo svojom stanovisku o platobnej neschopnosti podnikov (14).

4.5.7.

Pri konkurznom konaní a právnych predpisoch je problémom náležité ohodnotenie aktív začínajúceho podniku, ktorý sa nachádza v zložitej situácii. Ako už na to EHSV dávnejšie poukázal (15), v mnohých prípadoch sú hlavným aktívom skôr odborné znalosti ako dlhodobý majetok.

4.5.8.

V predchádzajúcich stanoviskách EHSV komplexne preskúmal finančný ekosystém (16) potrebný pre podniky sociálneho hospodárstva. Podobne ako pri iných začínajúcich podnikoch, existuje potreba poskytovať rôzne kapitálové riešenia s garančným prvkom, ako aj inovatívne nástroje pre sekundárne financovanie a finančné vzdelávanie vrátane pripravenosti investovať. Špecifickým prvkom investícií do podnikov sociálneho hospodárstva a ich financovania je, že návratnosť investície zahŕňa aj sociálny vplyv. Komisia by v tomto smere mala podporovať členské štáty.

5.   Špecifické zohľadnenie podnikov sociálneho hospodárstva a novovznikajúcich foriem podnikov

5.1.

EHSV víta skutočnosť, že v oznámení sa zdôrazňujú predovšetkým špecifické opatrenia zamerané na sektor podnikov sociálneho hospodárstva, ako aj preskúmanie ďalších opatrení pre vznikajúce modely podnikania.

5.2.

V tejto súvislosti je dôležité spomenúť prepojenie medzi sociálnou inováciou a začínajúcimi podnikmi sociálneho hospodárstva a novými obchodnými modelmi, ktoré EHSV preskúmal už predtým (17). Najdôležitejšie je pochopiť, že sociálna inovácia sa opiera o rôzne inovačné procesy založené na konkrétnom kritériu a zásadách. Každý krok na podporu začínajúcich podnikov sociálneho hospodárstva a nových modelov podnikania musí preto uznať kľúčové zásadné hodnoty, ako je meranie sociálnych a environmentálnych vplyvov a spoločná hodnota a aspekty otvorených zdrojov, ktoré sú spojené so sociálnou inováciou (18). Len potom môžu podniky sociálneho hospodárstva a tieto novovznikajúce formy sociálneho podniku využiť podporné opatrenia, byť udržateľné a úspešne sa rozširovať.

5.3.

Taktiež je dôležité pochopiť, ako a či sa podniky sociálneho hospodárstva a tieto nové formy sociálneho podnikov rozširujú (namiesto toho, aby sa sami rozšírili, môžu sa rozhodnúť podeliť sa o dobrý nápad). Ako už EHSV zdôraznil, kľúčový význam má začlenenie logiky týchto rozmanitých podnikových modelov do všetkých iniciatív začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov a náležité prispôsobenie nástrojov podpory. Podporné mechanizmy sú často skôr založené na modeli tradičnej spoločnosti, ktorý je dnes normou, než na týchto modeloch sociálneho hospodárstva alebo novovznikajúcich hospodárskych modeloch.

6.   Zisťovanie ďalších potrieb

6.1.

EHSV neustále zdôrazňoval potrebu zvýšiť viditeľnosť, uznanie a podporu rozličných foriem podnikov. To zahŕňa lepšie zhromažďovanie štatistík a výskumu rôznych obchodných modelov a ich špecifickej logiky, ktoré dnes v EÚ existujú.

6.2.

Veľmi užitočná by mohla byť databáza osvedčených postupov týkajúcich sa opatrení na podporu začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov v rámci celej ich rozmanitosti. Komisia má vhodnú pozíciu na to, aby mohla podporiť túto výmenu osvedčených postupov z členských štátov.

6.3.

Mali by sa podporovať hodnoty, zásady a dôvody existencie podnikov sociálneho hospodárstva, pretože môžu byť pre podnikateľov inšpiráciou Skúsenosti a metódy z tohto sektora je možné ľahko preniesť na ostatné bežné modely podnikov. Sú to napríklad zásady partnerstva a pridruženia založené na spoločnom vytváraní v rámci sektorov a zainteresovaných strán, licenčné zmluvy, budovanie kapacít, prepájanie, ktoré umožňuje rast iných spoločností, otvorený zdroj na rýchle šírenie riešení, budovanie inteligentných sietí založených na spoločnej hodnote a stanovení nových noriem, ako sú hnutia zamerané na zmenu politiky. Príkladom toho je, že sociálna inovácia zvyčajne vedie k inovácii sociálnej politiky. Tradičné podniky sa rovnakým spôsobom môžu inšpirovať podnikmi sociálneho hospodárstva, napríklad v oblasti marketingu, predaja a riadenia podniku, čo opäť poukazuje na význam výmeny osvedčených postupov.

6.4.

EHSV má dobré predpoklady (keďže zastupuje európsku občiansku spoločnosť), aby sa aktívne podieľal na podpore a zlepšovaní podnikateľského rozvoja v EÚ v prospech zamestnanosti, sociálnej starostlivosti a rastu. Výbor preto Komisii ponúka svoje kapacity a schopnosti pre ďalšie iniciatívy pre MSP vrátane podnikov sociálneho hospodárstva.

V Bruseli 31. mája 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Podľa Henreksona a Johanssona (2010) 4 % firiem vytvára 70 % nových pracovných miest. Pozri aj: http://www.kauffman.org/blogs/policy-dialogue/2015/august/deconstructing-job-creation-from-startups.

(2)  http://ec.europa.eu/growth/tools-databases/newsroom/cf/itemdetail.cfm?item_id=8723&lang=sk.

(3)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 22.

(4)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 61.

(5)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 6.

(6)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 33.

(7)  Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 14, Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54, Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 2.

(8)  COM(2016) 289 final.

(9)  http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.social-entrepreneurship-make-it-happen.

(10)  Príspevok EHSV k pracovnému programu Komisie na rok 2017, http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.publications.40059.

(11)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 84.

(12)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 6.

(13)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 48.

(14)  Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 21.

(15)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 6.

(16)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 152.

(17)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 28.

(18)  Index sociálnych inovácií, ktorý vytvorila Európa zajtrajška, a Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2014, s. 14.


31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/29


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa viacero právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

[COM(2016) 799 final – 2016/0400 (COD)]

(2017/C 288/04)

Spravodajca:

Jorge PEGADO LIZ

Konzultácia

Európsky parlament, 13/03/2017

Európska rada, 13/03/2017

Právny základ

článok 43 ods. 2, článok 91, článok 100 ods. 2, článok 114, článok 153 ods. 2 písm. b), článok 168 ods. 4 písm. b), článok 172 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu

Prijaté v sekcii

04/05/2017

Prijaté v pléne

01/06/2017

Plenárne zasadnutie č.

526

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

156/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV ľutuje, že Komisia nezohľadnila jeho predchádzajúce stanoviská a že musela obnoviť rokovania s cieľom prispôsobiť viacero právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou (RPK) článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

1.2.

EHSV pripomína, že vo svojich predchádzajúcich stanoviskách vymedzil smerovanie, ktoré považuje za najvhodnejšie v záujme ochrany základných hodnôt, o ktoré tu ide, a to z hľadiska právnej bezpečnosti, rešpektovania základných práv a účinného, vyváženého a demokratického uplatňovania právomocí inštitúcií.

1.3.

Zastáva názor, že týmito zásadami by sa malo riadiť aj nové úsilie zosúladiť právne akty, na ktoré sa ešte vzťahuje RPK, s novým režimom delegovaných aktov a vykonávacích aktov stanovených v článkoch 290 a 291 ZFEÚ.

1.4.

EHSV vyslovuje súhrnné pripomienky, ktoré považuje za vhodné, v súvislosti s každým legislatívnym návrhom obsiahnutým v tomto návrhu nariadenia, čím sa nevylučuje podrobnejšia analýza pri opätovnom preskúmaní každého aktu, ktorý mu bude predložený na konzultáciu.

2.   Návrh Komisie

2.1.

Komisia vo svojom návrhu konštatuje, že značný počet základných legislatívnych aktov, na ktoré sa vzťahuje režim stanovený rozhodnutím Rady 2006/512/ES („rozhodnutie o komitológii“), je ešte nevyhnutné prispôsobiť článkom 290 a 291 ZFEÚ v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie („nariadenie o komitológii“).

2.2.

Zaviazala sa, že ich do roku 2013 upraví a navrhla v tomto zmysle tri horizontálne zosúladenia v roku 2013 – súhrnné nariadenia I, II a III („Omnibus I, II a III“).

2.3.

Po dlhej diskusii s Európskym parlamentom a mnohých zmenách, ktoré boli navrhnuté, Rada odmietla podporiť toto automatické zosúladenie všetkých aktov RPK s delegovanými aktmi, keďže nebolo zaručené, že sa pri príprave delegovaných aktov budú systematicky uskutočňovať konzultácie s expertmi z členských štátov. Vzhľadom na patovú situáciu, ktorá tak medzi inštitúciami vznikla, Komisia svoje návrhy stiahla.

2.4.

Po revízii Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva a po prijatí Spoločnej dohody o delegovaných aktoch, ktorá je k nej pripojená, predložila Komisia nový návrh, v ktorom prihliada na námietky Rady. Tento návrh zohľadňuje zmeny, ktoré priniesla nová medziinštitucionálna dohoda, pokiaľ ide o konzultáciu s expertmi z členských štátov pri príprave delegovaných aktov a súbežnú konzultáciu s Európskym parlamentom.

2.5.

Návrh obsahuje v prílohe 13 kapitol, v ktorých sa chronologicky uvádza 168 aktov, ktoré Komisia zoradila do 4 tabuliek:

Tabuľka 1: Prehľad aktov, v prípade ktorých sa v súvislosti s určitými splnomocneniami navrhuje zosúladenie s vykonávacími aktmi

Tabuľka 2: Prehľad aktov, v prípade ktorých sa predpokladá vypustenie určitých splnomocnení

Tabuľka 3: Návrhy prijaté Komisiou

Tabuľka 4: Akty, v prípade ktorých sa návrhy plánujú

3.   Predchádzajúce stanoviská a správy EHSV

3.1.

V júli 2013 prijal EHSV veľmi podrobnú informačnú správu, ktorej cieľom bolo „objasniť skutočnosti týkajúce sa delegovaného legislatívneho postupu, ktorý bol zavedený Lisabonskou zmluvou“.

3.2.

Konštatoval v nej, že „presná právna povaha delegovaných aktov je naďalej dosť neurčitá, pojem ‚nepodstatné opatrenie‘ súd vykladá v závislosti od oblastí, ktorých sa týka, a vzhľadom na to, že Komisia môže navrhnúť rozsah a trvanie delegovania, možno povedať, že právomoci Komisie sú širšie“.

3.2.1.

Upozorňoval, že „ostávajú viaceré otázky spojené s transparentnosťou systému predbežných konzultácií, ktorý vyplýva z právne nezáväzného dokumentu s názvom Spoločná dohoda o praktických otázkach používania delegovaných aktov zo 4. apríla 2011“.

3.2.2.

Okrem toho pripomínal, že „uplatňovanie článku 290 ZFEÚ sa stanovuje v oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 9. decembra 2009, ktoré je právne nezáväzným aktom, zatiaľ čo pravidlá týkajúce sa vykonávania výkonných právomocí vyplývajú z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 2011, ktoré je všeobecne záväzným a priamo uplatniteľným právnym aktom“.

3.2.3.

Na záver konštatoval, „že pochybnosti pretrvávajú, pokiaľ ide o jednoduchosť postupu, skutočné vnímanie závažných otázok európskymi občanmi, správne používanie tohto postupu a účinnosť kontrolného mechanizmu“. EHSV preto navrhol, že na túto tému vypracuje stanovisko z vlastnej iniciatívy, aby mohol zaujať postoj k pripomienkam a záverom, ktoré boli v tejto správe objektívne vyjadrené, s cieľom prípadne zlepšiť legislatívny postup EÚ.

3.3.

V júli a septembri 2013 dostal EHSV žiadosti o konzultáciu v súvislosti s dvoma návrhmi nariadení: návrhom nariadenia, ktorým sa viacero právnych aktov odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článku 290 ZFEÚ [COM(2013) 451 final], a návrhom nariadenia, ktorým sa viacero právnych aktov v oblasti spravodlivosti odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článku 290 ZFEÚ [COM(2013) 452 final], a 18. novembra a 10. decembra bol požiadaný konzultáciu v súvislosti s ďalším návrhom nariadenia, ktorým sa viacero právnych aktov odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článkom 290 a 291 ZFEÚ [COM(2013) 751 final]. Tieto súhrnné nariadenia boli nazvané Omnibus I, II a III.

3.3.1.

Vo svojich stanoviskách zo 16. októbra a 2. januára EHSV okrem iného zdôraznil, že uvedené paušálne zosúladenie viac ako 165 právnych nástrojov (nariadení, smerníc a rozhodnutí), ktoré patria do dvanástich rôznych oblastí, vyvoláva mnohé otázky právneho a praktického charakteru.

3.3.2.

„Niektoré prvky postupu delegovania sú ešte stále nejasné. Naďalej treba napríklad vymedziť pojem ‚nepodstatné prvky‘. Rovnako by sa malo presne vyhodnotiť fungovanie tohto nástroja.“

3.3.3.

Okrem iného konštatoval, že „niekoľko návrhov nariadení obsahuje možnosti, ktoré neberú do úvahy rámec stanovený základnými legislatívnymi aktmi a dokonca ustanovujú, že delegovanie sa bude vykonávať počas neobmedzeného časového obdobia alebo stanovujú veľmi krátke termíny pre kontrolu Parlamentu a Rady“.

3.3.4.

Po dôkladnom preskúmaní všetkých návrhov odporučil Komisii, „aby prispôsobila toto paušálne zosúladenie a vo väčšej miere zohľadnila osobitosti určitých základných legislatívnych aktov“, a „Rade a Parlamentu, aby boli mimoriadne opatrní a podrobne preskúmali všetky akty, ktorých sa zosúladenie týka“.

3.3.5.

EHSV zdôraznil, že keby mal tento postup pokračovať tak, ako to navrhla Komisia, sú dôležité nasledujúce prvky:

plné zapojenie Európskeho parlamentu,

racionalizácia a zjednodušenie komitologických postupov,

lepšie informovanie tak o prenášaní právomocí na výbory, ako aj o nevyhnutných opatreniach, ktoré sa určujú vo všetkých štádiách postupu,

úplná dostupnosť informácií občanom a občianskej spoločnosti.

3.3.6.

Výbor na záver žiadal, aby sa posúdil dosah nového regulačného rámca a aby sa Európskemu parlamentu, Rade a výboru predkladala pravidelná správa o účinnosti, transparentnosti a šírení informácií.

3.4.

Komisia medzičasom zverejnila návrh novej medziinštitucionálnej dohody záväzného charakteru, založenej na článku 295 ZFEÚ, v rámci balíka zameraného na lepšiu tvorbu práva, kde sú delegovaným aktom venované dve osobitné prílohy.

3.4.1.

EHSV vo svojom stanovisku z júla 2015 vyjadruje „potešenie z úsilia Komisie dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi základnými hodnotami, ako sú dodržiavanie zásad právneho štátu, demokratická účasť, transparentnosť, blízkosť k občanom a právo na podrobné informácie o legislatívnych postupoch na jednej strane a zjednodušenie právnych predpisov, pružnejšia regulácia, lepšie prispôsobená príslušným záujmom a so zjednodušenou aktualizáciou a revíziou na druhej strane“.

3.4.2.

Okrem toho ocenil aj „skutočnosť, že Komisia sa „zaväzuje, že pred prijatím delegovaných aktov získa všetky potrebné odborné poznatky […] prostredníctvom konzultácií s odborníkmi z členských štátov a verejných konzultácií, a že navrhuje rovnaký konzultačný postup pri prijímaní vykonávacích aktov“.

3.4.3.

EHSV mal však obavy, že všetky tieto konzultácie budú nadmerne a zbytočne predlžovať prípravu aktov.

3.4.4.

Nesúhlasil s kazuistickým prístupom, pri ktorom sa rozlišuje, ktoré oblasti majú byť predmetom delegovaných aktov alebo vykonávacích aktov, lebo použité kritériá neboli jednoznačné a ponechávali príliš široký priestor na voľnú interpretáciu.

3.4.5.

EHSV mal námietky najmä voči týmto aspektom:

a)

nedostatočné informácie v súvislosti s odborníkmi z členských štátov a ich odbornou spôsobilosťou;

b)

chýbajúca primeraná lehota na konzultáciu s odborníkmi, zainteresovanými stranami, Parlamentom a Radou, okrem naliehavých prípadov;

c)

nepovinný charakter konzultácie a oznámenie harmonogramu schôdzí Parlamentu a zainteresovaným stranám;

d)

nekoherentnosť z hľadiska informovania o prijímaní delegovaných aktov, ktoré by malo byť systematické, automatické, aktuálne a online;

e)

zásada časovej neobmedzenosti delegovania: EHSV sa zasadzoval za presne stanovené obdobie, ktoré by sa prípadne mohlo predĺžiť o rovnako dlhé obdobie, s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov.

3.4.6.

EHSV vyjadril želanie, aby sa v usmerneniach výslovne stanovovalo, že delegovania sú vymedzené vo všetkých prvkoch, konkrétne pokiaľ ide o:

a)

stanovené ciele;

b)

presný obsah;

c)

výslovnú pôsobnosť;

d)

presné a vymedzené obdobie.

3.4.7.

EHSV tvrdil, že „znenie článkov 290 a 291 ZFEÚ je možné zlepšiť a že v prípade revízie zmlúv by sa malo spresniť. Ich uplatňovanie by sa tiež malo lepšie upraviť, aby sa zabránilo prijímaniu rozhodnutí o výbere právneho nástroja skôr na politickom ako odbornom základe.“

3.5.

Keďže Európsky parlament a Rada sa na postupe paušálneho zosúladenia nedohodli, Komisia musela svoje návrhy stiahnuť a predkladá tento nový návrh.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

So zreteľom na svoje predchádzajúce stanoviská sa EHSV pýta, či je viac než štvorročné oneskorenie v takejto citlivej oblasti opodstatnené.

4.2.

EHSV predsa jasne naznačil ďalšie smerovanie:

a)

využívanie delegovaných aktov by malo byť výnimkou a nie pravidlom;

b)

v prípade pochybností, pokiaľ ide o podstatný charakter príslušných prvkov alebo „šedú zónu“, by sa Komisia mala zdržať navrhnutia delegovaných aktov a mala by tvoriť právo v rámci základného legislatívneho aktu;

c)

v prípade pochybností, pokiaľ ide o povahu opatrenia, ktoré sa má prijať, by Komisia mala prijať radšej vykonávacie akty ako delegované akty.

4.3.

okrem toho nesúhlasil s Komisiou v otázkach pripomenutých v bode 3.3.5.

4.4.

Mnohé z týchto negatívnych aspektov boli v tomto návrhu opravené. Zostáva však ešte niekoľko sporných bodov:

a)

Komisia trvá na tom, že právomoc prijímať delegované akty sa udeľuje na dobu neurčitú. EHSV sa i naďalej domnieva, že trvanie delegovania musí byť v zásade vždy časovo ohraničené s možnosťou obnovenia, okrem výnimočných a riadne odôvodnených prípadov;

b)

EHSV sa stále obáva, že Európsky parlament a Rada nebudú mať reálnu možnosť včas účinne kontrolovať obsah delegovaných aktov;

c)

naďalej má pochybnosti o presnom rozlišovaní výkonných aktov a delegovaných aktov, najmä pokiaľ ide o „podstatné a nepodstatné opatrenia“ v súvislosti so základnými právami;

d)

na záver opakuje, že keby sa články 290 a 291 ZFEÚ preformulovali, mohli by sa tým raz a navždy odstrániť všetky nejasnosti, ktoré sú príčinou súčasných problémov.

5.   Konkrétne pripomienky

Na základe podrobného preskúmania každého zo 168 návrhov uvedených v prílohe môžeme vysloviť nasledujúce pochybnosti:

Tabuľka 1

Prehľad aktov, v prípade ktorých sa v súvislosti s určitými splnomocneniami navrhuje zosúladenie s vykonávacími aktmi

Číslo v prílohe

Názov aktu (1)

Pripomienky EHSV

2

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009

V článku 12a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka: v roku 2013 Rada aj Európsky parlament uprednostňovali pevne stanovené obdobie 5 rokov s automatickým obnovením na základe správy Komisie predloženej pred uplynutím obdobia platnosti delegovania. V tomto návrhu Komisia zastáva stanovisko, že existujú dôvody na neobmedzené trvanie splnomocnenia, pretože zákonodarca má možnosť splnomocnenie kedykoľvek odvolať [pozri s. 8 návrhu Komisie COM(2016) 799 final].

6

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 626/2008/ES z 30. júna 2008

Rozhodnutie sa týka vykonávacích právomocí udelených Komisii.

Poznámka: Pokiaľ ide o voľbu medzi splnomocnením prijímať delegované akty alebo vykonávacie akty, Komisia predpokladá, že hodnotenie z roku 2013 (návrhy Omnibus) je stále platné, keďže ani rokovania o uvedených návrhoch, ani judikatúra v tejto súvislosti, ani výsledok medziinštitucionálnej dohody neumožnili vymedziť nové kritériá, ktoré by si vyžadovali globálne prehodnotenie [pozri s. 5 návrhu Komisie COM(2016) 799 final].

53

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009

V novom článku 17 ods. 3 sa nestanovuje dĺžka trvania splnomocnenia Komisie prijímať delegované akty.

V novom článku 48a sa spresňuje, že právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 17 ods. 3 a článku 48 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia.

Poznámka:

1.

Pozri okienko 2 tabuľky.

2.

V novom článku 17 ods. 3 sa stanovuje, že odvolacie postupy v prípade rozhodnutí prijatých v nadväznosti na hodnotenie príslušných orgánov zodpovedných za EMAS sa prijímajú na základe splnomocnenia. Zdá sa, že tu ide o právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces, ktoré sú zakotvené v článku 47 charty základných práv. Komisia však nemôže byť splnomocnená prijímať delegovaním ustanovenia týkajúce sa základných práv alebo ich uplatňovania.

58

Nariadenie Rady (ES) č. 530/1999 z 9. marca 1999

V novom článku 10a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka: Pozri okienko 2 tabuľky.

59

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/2002 z 25. novembra 2002

V novom článku 5b sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

60

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 437/2003 z 27. februára 2003

V novom článku 3 ods. 1 sa uvádza, že každý členský štát zhromažďuje štatistické údaje. V novom článku 5 o presnosti štatistík, sa stanovuje, že zber údajov sa zakladá na úplných výkazoch. V článku 10a o vykonávaní delegovania právomocí sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa udeľuje na dobu neurčitú od dátumu, ktorý bude určený neskôr.

Poznámka: EHSV podotýka, že pojem „úplné výkazy“ sa môže uplatňovať aj na osobné údaje definované v článku 8 charty základných práv, a zdôrazňuje, že Súdny dvor EÚ rozhodol, že na tieto údaje sa postup delegovania nemôže vzťahovať (pozri. vec C-355/10 Európsky parlament/Rada, a stanovisko EHSV Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 104).

61

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2003 z 27. februára 2003

V novom článku 11a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka: Pozri okienko 2 tabuľky.

64

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1552/2005 zo 7. septembra 2005

V novom článku 13a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka: Pozri okienko 2 tabuľky.

67

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 716/2007 z 20. júna 2007

V novom článku 9a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka: Pozri okienko 2 tabuľky.

69

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1445/2007 z 11. decembra 2007

V novom článku 10a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu .

Poznámka: Pozri okienko 2 tabuľky.

70

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 177/2008 z 20. februára 2008

V novom článku 15a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

V novom článku 8a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

73

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 452/2008 z 23. apríla 2008

V novom článku 6a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

74

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 453/2008 z 23. apríla 2008

V novom článku 8a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka:

1.

Pozri okienko 2 tabuľky.

2.

EHSV konštatuje, že podľa nového článku 7 je Komisia „splnomocnená […] prijímať delegované akty […] na vytvorenie série realizačných štúdií. Tieto štúdie uskutočnia tie členské štáty, ktoré majú ťažkosti s poskytovaním údajov.“

Pýta sa, či sa údaje o ľudskom zdraví (s. 157-158 prílohy) týkajú zdravia uchádzačov o zamestnanie, pretože v tom prípade by išlo o osobné údaje, ktoré nemôžu byť zahrnuté do postupu delegovania (pozri vec C-355/10).

89

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES

V novom článku 21a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka: Pozri okienko 2 tabuľky.

99

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009

V novom článku 31a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka: Pozri okienko 2 tabuľky.

104

Smernica Rady 97/70/ES z 11. decembra 1997

V novom článku 8a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka: Pozri okienko 2 tabuľky.

114

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 725/2004 z 31. marca 2004

V novom článku 10a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka: Pozri okienko 2 tabuľky.

143

Smernica 2002/46/ES z 10. júna 2002

V novom článku 12a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka:

1.

Pozri okienko 2 tabuľky.

2.

EHSV konštatuje, že smernicou 2002/46/ES sa harmonizujú predpisy týkajúce sa potravinových doplnkov s cieľom ochrániť spotrebiteľov pred prípadnými rizikami pre zdravie a zaručiť, že informácie uvedené na výrobkoch ich nebudú zavádzať. Táto smernica sa teda týka uplatňovania článku 38 charty základných práv. Kontrola, ktorú vykonávajú experti členských štátov a Európskeho parlamentu, musí byť teda čo najprísnejšia.

144

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES z 27. januára 2003

V novom článku 27a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka:

1.

Pozri okienko 2 tabuľky.

2.

EHSV konštatuje, že smernicou sa stanovujú normy kvality a bezpečnosti pre odber ľudskej krvi a zložiek krvi na liečebné účely. Smernica teda pomáha uplatňovať základné právo na ochranu zdravia zakotvené v článku 35 charty základných práv. Kontrola, ktorú vykonávajú experti členských štátov a Európskeho parlamentu, musí byť teda čo najprísnejšia.

147

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003

V novom článku 34 sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka:

1.

Pozri okienko 2 tabuľky.

2.

EHSV konštatuje, že v nariadení sa uvádza, že „zaistiť vysoký stupeň ochrany ľudského života a zdravia je v záujme politiky spoločenstva“ Nariadenie sa teda týka uplatňovania článku 35 charty základných práv o ochrane zdravia. Kontrola, ktorú vykonávajú experti členských štátov a Európskeho parlamentu, musí byť teda čo najprísnejšia.

151

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003 zo 17. novembra 2003

V novom článku 13a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka:

1.

Pozri okienko 2 tabuľky.

2.

EHSV konštatuje, že cieľom nariadenia je „zabezpečiť odhaľovanie a kontrolu salmonely vo všetkých fázach, a predovšetkým počas prvovýroby (v tomto kontexte pri šľachtení a chove hydiny a iných hospodárskych zvierat) a v krmive, s cieľom znižovať jej výskyt a riziko pre verejné zdravie“. Nariadenie sa teda týka uplatňovania článku 35 charty základných práv. Kontrola, ktorú vykonávajú experti členských štátov a Európskeho parlamentu, musí byť teda čo najprísnejšia.

152

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004

V novom článku 28a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka:

1.

Pozri okienko 2 tabuľky.

2.

EHSV konštatuje, že smernica sa týka ochrany zdravia uvedenej v článku 35 charty základných práv a že sa ňou v súlade s článkom 290 ZFEÚ deleguje na Komisiu právomoc prijímať akty s cieľom doplniť túto smernicu o požiadavky na sledovateľnosť. EHSV má dojem, že toto delegovanie má príliš široký rozsah a mohlo by sa týkať podstatných prvkov. Zdá sa byť teda v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (pozri vec C-355/10).

158

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006

V novom článku 24a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka:

1.

Pozri okienko 2 tabuľky.

2.

EHSV konštatuje, že nariadenie sa týka uplatňovania článkov 35 a 38 charty základných práv a že delegovanie zahŕňa „opatrenia určujúce potraviny alebo kategórie potravín, pre ktoré sa majú obmedziť alebo zakázať výživové alebo zdravotné tvrdenia“. EHSV sa domnieva, že použité pojmy by mohli viesť k podstatným opatreniam, ktoré nemôžu byť predmetom delegovania podľa článku 290 ZFEÚ.

159

Nariadenie (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006

V novom článku 13a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka:

1.

Pozri okienko 2 tabuľky.

2.

EHSV konštatuje, že nariadenie sa týka uplatňovania článkov 35 a 38 charty základných práv a jeho cieľom je zlepšiť ochranu spotrebiteľa stanovením doplňujúcich pravidiel označovania.

3.

V tejto súvislosti musia experti členských štátov a Európskeho parlamentu čo najdôslednejšie dohliadať na zmeny príloh I a II tohto nariadenia.

165

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 zo 6. mája 2009

V novom článku 24a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka:

1.

Pozri okienko 2 tabuľky.

2.

EHSV konštatuje, že nariadenie sa týka uplatňovania článku 35 charty základných práv a že delegovanie zahŕňa právomoc Komisie prijímať pravidlá pre opatrenia v prípade potvrdenej prítomnosti zakázanej alebo nepovolenej látky. Zdá sa, že toto delegovanie má príliš široký rozsah a mohlo by sa týkať podstatných prvkov. Zdá sa byť teda v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (pozri vec C-355/10).

166

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009

V novom článku 27a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka: Pozri okienko 2 tabuľky.

167

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009

V novom článku 51a sa stanovuje, že právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od konkrétneho dátumu.

Poznámka: Pozri okienko 2 tabuľky.


Tabuľka 2

Prehľad aktov, v prípade ktorých sa predpokladá vypustenie určitých splnomocnení

Číslo v prílohe

Názov aktu (2)

Pripomienky EHSV

2

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009

Článok 12a OK. Proti neobmedzenej dĺžke trvania.

7

Nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996

OK

36

Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998

Článok 11a OK. Proti neobmedzenej dĺžke trvania.

54

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009

OK Proti neobmedzenej dĺžke trvania.

57

Nariadenie Rady (ES) č. 1165/98 z 19. mája 1998

NIE Delegovanie má príliš široký rozsah a týka sa podstatných prvkov.

66

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 458/2007 z 25. apríla 2007

OK Proti neobmedzenej dĺžke trvania.

92

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/34/ES z 23. apríla 2009

OK Proti neobmedzenej dĺžke trvania.

133

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009

NIE Definícia porušenia a straty bezúhonnosti spadajú do oblasti osobných práv.

168

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008

OK


Tabuľka 3

Návrhy prijaté Komisiou

Oblasť

Nástroj

Označenie návrhu

Pripomienky EHSV

CLIMA

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003

COM(2015) 337

Nový článok 23. Príliš veľa delegovania v citlivých a podstatných otázkach, prehodnotiť. Proti neobmedzenej dĺžke trvania.

CNECT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002

COM(2016) 590

Nový článok 109 s odkazom na články 40, 60, 73, 102 a 108. Príliš veľa delegovania v citlivých a podstatných otázkach, dokonca aj v prílohách, prehodnotiť. Rôzne dĺžky trvania (článok 73 ods. 7 a článok 109).

CNECT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002

COM(2016) 590

Nový článok 109 s odkazom na články 40, 60, 73, 102 a 108. Príliš veľa delegovania v citlivých a podstatných otázkach, dokonca aj v prílohách. Rôzne dĺžky trvania (článok 73 ods. 7 a článok 109).

CNECT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002

COM(2016) 590

Nový článok 109 s odkazom na články 40, 60, 73, 102 a 108. Príliš veľa delegovania v citlivých a podstatných otázkach, dokonca aj v prílohách, prehodnotiť. Rôzne dĺžky trvania (článok 73 ods. 7 a článok 109).

ENER

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/92/ES z 22. októbra 2008

COM(2015) 496

Článok 10 Delegovanie OK. Proti neobmedzenej dĺžke trvania.

GROW

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009

COM(2014) 28 final

Komisia by chcela v súlade s článkom 290 ZFEÚ prijať delegované akty (približne desať), čím sa obmedzuje konkrétny obsah nariadenia.

Niektoré body návrhu, v súvislosti s ktorými by sa mali prijať delegované akty, sa týkajú emisií motorových vozidiel a príslušných emisných limitov. Práve preto, že tieto otázky sú také dôležité, vždy o nich rozhodovali spoluzákonodarcovia.

EHSV vo svojich stanoviskách už viackrát poukázal na problém nadmerného uplatňovania delegovaných aktov. Má pochybnosti o transparentnosti systému, správnom uplatňovaní postupov a účinnosti kontrolných mechanizmov.

GROW

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007

COM(2016) 31 final

Článok 88. Príliš veľa delegovaných aktov v podstatných otázkach. Proti neobmedzenej dĺžke trvania.

GROW

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997

COM(2014) 581 final

Článok 55. Delegovanie a doba trvania päť rokov OK.

GROW

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007

COM(2014) 28 final

Nový článok 15a. Komisia by chcela v súlade s článkom 290 ZFEÚ prijať delegované akty (približne desať), čím sa obmedzuje konkrétny obsah nariadenia.

Niektoré body návrhu, v súvislosti s ktorými by sa mali prijať delegované akty, sa týkajú emisií motorových vozidiel a príslušných emisných limitov. Práve preto, že tieto otázky sú také dôležité, vždy o nich rozhodovali spoluzákonodarcovia.

EHSV vo svojich stanoviskách už viackrát poukázal na problém nadmerného uplatňovania delegovaných aktov. Má pochybnosti o transparentnosti systému, správnom uplatňovaní postupov a účinnosti kontrolných mechanizmov.

ENV

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008

COM(2015) 595

Nový článok 38a. Delegovanie OK. Proti neobmedzenej dĺžke trvania.

ENV

Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999

COM(2015) 594

Nesúhlas s delegovaním. Nový článok 16 príliš nejasný. Proti neobmedzenej dĺžke trvania.

ENV

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994

COM(2015) 593

OK

ENV

Nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996

COM(2012) 403

Vykonávacie akty a delegované akty (články 19 a 20) OK. Proti neobmedzenej dĺžke trvania.

ESTAT

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 zo 16. júna 2003

Dokumentom COM(2016) 551 sa navrhuje zrušenie.

SÚHLAS so zrušením.

MOVE

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2016

COM(2013) 622

NESÚHLAS s delegovaním. Pojem technického a vedeckého pokroku príliš nejasný. Proti neobmedzenej dĺžke trvania.

MOVE

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/30/ES z 26. marca 2002

COM(2011) 828

Článok 12. Delegovanie OK. Proti neobmedzenej dĺžke trvania.

MOVE

Smernica Rady 96/50/ES z 23. júla 1996

COM(2016) 82 final

Delegovanie OK (článok 29). Proti neobmedzenej dĺžke trvania.

MOVE

Smernica Rady 91/672/EHS zo 16. decembra 1991

COM(2016) 82 final

Delegovanie OK (článok 29). Proti neobmedzenej dĺžke trvania.

MOVE

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES zo 6. mája 2009

COM(2016) 369

Delegovanie a vo výnimočných prípadoch neobmedzená dĺžka trvania OK.

MOVE

Smernica Rady 1999/35/ES z 29. apríla 1999

COM(2016) 371

Článok 13. Delegovanie a vo výnimočných prípadoch neobmedzená dĺžka trvania OK.

MOVE

Smernica Rady 98/41/ES z 18. júna 1998

COM(2016) 370

Článok 12a. Delegovanie a vo výnimočných prípadoch neobmedzená dĺžka trvania OK.

SANTE

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004

COM(2014) 557

Delegovanie OK (článok 87a). Proti neobmedzenej dĺžke trvania.


Tabuľka 4

Akty, v prípade ktorých sa návrhy plánujú

Oblasť

Nástroj

Pripomienky EHSV

AGRI

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008

Žiadne pripomienky k týmto aktom, keďže návrhy nie sú k dispozícii.

CLIMA

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009

ENER

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009

ENER

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009

ENER

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009

ENV

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004

ENV

Smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986

ESTAT

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1166/2008 z 19. novembra 2008

ESTAT

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003

V Bruseli 1. júna 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  V prípade týchto aktov sa zosúladenie niektorých ich ustanovení s vykonávacími aktmi navrhovalo už v roku 2013.

(2)  V prípade týchto aktov sa zosúladenie niektorých ich ustanovení s vykonávacími aktmi navrhovalo už v roku 2013.


31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/43


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru:

a) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o presadzovaní smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorou sa stanovuje postup oznamovania pre systémy udeľovania povolení a požiadavky súvisiace so službami a ktorou sa mení smernica 2006/123/ES a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu

[COM(2016) 821 final – 2016/0398 (COD)]

b) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní

[COM(2016) 822 final – 2016/0404 (COD)]

c) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o právnom a operačnom rámci pre európsky elektronický preukaz služieb zavedený nariadením… [ESC Regulation]

[COM(2016) 823 final – 2016/0402 (COD)]

d) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení európskeho elektronického preukazu služieb a súvisiacich administratívnych prostriedkoch

[COM(2016) 824 final – 2016/0403 (COD)]

(2017/C 288/05)

Spravodajca:

Arno METZLER

Pomocný spravodajca:

Stefano PALMIERI

Konzultácia

a)

Rada, 30/01/2017

Európsky parlament, 19/01/2017

b)

Rada, 10/02/2017

Európsky parlament, 01/02/2017

c)

Európsky parlament, 01/02/2017

Európska komisia, 31/05/2017

d)

Rada, 20/02/2017

Európsky parlament, 01/02/2017

Právny základ

a)

článok 53 ods. 1 a články 62 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b)

článok 46, článok 53 ods. 1 a článok 62 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

c)

článok 53 ods. 1 a článok 62 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)

článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu

Prijaté v sekcii

04/05/2017

Prijaté v pléne

31/05/2017

Plenárne zasadnutie č.

526

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

152/3/7

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV oceňuje a podporuje úsilie Európskej komisie o uvoľnenie plného potenciálu jednotného trhu v súvislosti so sektorom služieb. EHSV by však chcel upozorniť na skutočnosť, že – v súčasnej politickej situácii v mnohých členských štátoch – akékoľvek „zásahy“ EÚ týkajúce sa výslovných právomocí členských štátov môžu viesť k politickým sporom. Preto aj v prípadoch, v ktorých je z právneho hľadiska možné uplatniť prísnejšie opatrenia na presadzovanie dodržiavania predpisov, to vo vážnej politickej kríze nemusí byť rozumné. EHSV preto v rámci možností odporúča prijatie pozitívneho prístupu uplatňovania najlepších postupov a konzultácií namiesto opatrení na presadzovanie predpisov.

1.2.

EHSV sa plne stotožňuje s cieľom Komisie podporovať dialóg medzi EÚ a členskými štátmi vo včasnom štádiu akéhokoľvek legislatívneho procesu s cieľom predísť prijímaniu právnych aktov na vnútroštátnej úrovni, ktoré budú prekážkou procesu európskej integrácie. EHSV odporúča rozšíriť tento dialóg a nesústrediť sa len na dodržiavanie smernice o službách, ale aj primárneho práva Únie, a najmä Charty základných práv, aby sa zaručila spravodlivá rovnováha medzi základnými pracovnými právami a ochranou spotrebiteľov na jednej strane a hospodárskymi slobodami na strane druhej. Malo by sa objasniť zloženie orgánu zodpovedného za kontrolu dodržiavania predpisov, ktorým by sa zabezpečilo riadne plnenie vyššie uvedených zákonov a zásad.

1.2.1.

EHSV odporúča, aby sa zaujal pozitívny prístup a stanovila zásada, že len kladný výstup konzultačného postupu má za následok priznanie „záruky súladu“ pre navrhované opatrenie. V prípadoch bez pozitívneho hodnotenia súladu by rozhodnutie Komisie nemalo byť záväzné a mali by sa uplatniť postupy vykonávané po prijatí právneho predpisu, ktoré sú už k dispozícii.

1.3.

EHSV víta zavedenie podrobného a dôkladného testu proporcionality, ktorý majú k dispozícii členské štáty a ktorý je založený na judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. EHSV sa domnieva, že táto koncepcia by mohla zlepšiť vnútroštátne postupy v oblasti proporcionality. EHSV zdôrazňuje, že kontrola proporcionality si bude vyžadovať úzku spoluprácu orgánov a profesijných organizácií členských štátov.

1.3.1.

EHSV sa domnieva, že povinnosť použiť test pred akoukoľvek novou reguláciou povolaní nie je najlepším prístupom, pokiaľ ide o posilnenie účinného a angažovaného uplatňovania takéhoto testu. Odporúča preto zaviesť test len formou služby ponúkanej vnútroštátnym regulačným orgánom.

1.4.

EHSV víta úsilie na podporu mobility poskytovateľov služieb a domnieva sa, že prieskum a plnenie vnútroštátnych požiadaviek týkajúcich sa poskytovania služieb v inom členskom štáte môžu byť pre poskytovateľov služieb stále zložité. Prístup presunutia hlavnej zodpovednosti za postup na orgány domovského členského štátu je však v rozpore so stanovenou zásadou hostiteľského členského štátu, podľa ktorej sa činnosti podnikov a pracovníkov upravujú právom krajiny, v ktorej sa vykonávajú.

1.4.1.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa zásada krajiny pôvodu nezaviedla v nijakej forme. Zdôrazňuje preto, že elektronickým preukazom služieb by sa zaviedlo viacero prvkov založených na tejto zásade tým, že poskytovateľom služieb by sa umožnilo, aby veci riešili výlučne s domovským členským štátom ako sprostredkovateľom, a od hostiteľských členských štátov by sa vyžadovalo, aby akceptovali rozhodnutia domovského členského štátu týkajúce sa pravosti dokumentov, čím by sa obmedzili kontrolné mechanizmy a výmena údajov by sa harmonizovala na základe zásady krajiny pôvodu.

1.4.2.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť, aby hostiteľské členské štáty zostali plne zodpovedné za rozhodnutie o tom, aké postupy sa majú uplatniť na registráciu vedľajšej prevádzky, a to vrátane aspektov uznávania odbornej kvalifikácie. Plne elektronický postup spojený s obmedzenými možnosťami hostiteľských členských štátov overiť informácie poskytnuté domovskému členskému štátu prostredníctvom elektronického preukazu služieb uľahčí zriadenie schránkových spoločností z dôvodu daňových únikov a sociálneho dampingu.

1.4.3.

S cieľom zabezpečiť, aby boli informácie uvedené v elektronickom preukaze služieb vždy aktuálne, a s cieľom zabrániť vzniku databázy neaktuálnych údajov EHSV odporúča prehodnotenie zásady „len raz“ a zavedenie časového obmedzenia platnosti elektronického preukazu služieb.

1.4.4.

EHSV tiež odporúča odstránenie postupov reštriktívneho zrušenia, a najmä potreby konečného rozhodnutia súdu, aby každý členský štát mohol vykonávať účinnú kontrolu hospodárskych činností vykonávaných na jeho území.

1.4.5.

V návrhu sa stanovujú príliš krátke lehoty na kontrolu platnosti informácií, ktoré žiadateľ poskytol pre elektronický preukaz služieb. Malo by sa to opätovne zvážiť, aby sa členským štátom poskytlo na spracovanie žiadostí toľko času, koľko je potrebné.

1.4.6.

V legislatívnom návrhu by sa mala uviesť potreba zavedenia účinných a odrádzajúcich sankcií pre členský štát aj pre žiadajúcu spoločnosť za zneužitie európskeho elektronického preukazu služieb.

1.4.7.

EHSV odporúča, aby sa jasnejšie uviedlo, že smernica o uznávaní odborných kvalifikácií má prednosť pred inými aspektmi uznávania odborných kvalifikácií v súvislosti novým elektronickým preukazom. Musí byť jednoznačne jasné, že elektronický preukaz služieb sa nemôže vydávať osobám vykonávajúcim povolanie, ktoré je regulované v domovskom a/alebo hostiteľskom členskom štáte, a to bez ohľadu na to, či sa toto povolanie vykonáva ako samostatná zárobková činnosť alebo formou spoločnosti.

1.4.8.

EHSV sa nazdáva, že na to, aby sa zabránilo zneužívaniu elektronického preukazu služieb nepravými samostatne zárobkovo činnými osobami, elektronický preukaz by sa nemal vydávať fyzickým osobám, ktoré nemajú organizované zoskupenie osôb a aktív umožňujúce vykonávanie hospodárskej činnosti.

1.4.9.

EHSV by chcel vyjadriť pochybnosti o tom, či existujúci informačný systém o vnútornom trhu v jeho súčasnej podobe, ktorá je založená na štandardizovaných viacjazyčných otázkach/formulároch a manuálnej výmene údajov na žiadosť členských štátov a v ktorom sa počíta s optimálnou spoluprácou medzi členskými štátmi, je aktuálny vzhľadom na súčasný vývoj v oblasti spoločného využívania údajov elektronickými prostriedkami. EHSV sa preto domnieva, že systém IMI sa musí posúdiť s cieľom zaručiť najlepšiu možnú výkonnosť, kompatibilitu a komplementárnosť s existujúcimi vnútroštátnymi systémami výmeny údajov a/alebo systémami výmeny údajov sociálnych partnerov vrátane odvetvových iniciatív, ako sú identifikačné preukazy sociálneho zabezpečenia.

1.4.10.

Návrhom sa zavádza harmonizovaný európsky systém predbežného oznamovania pre vyslaných pracovníkov na základe dobrovoľného rozhodnutia členských štátov o účasti, ktorým by sa vydláždila cesta k povinnému rozšíreniu v neskoršom období, čo nie je ani žiaduce, ani zlučiteľné s ustanoveniami smernice 2014/67/EÚ (1). EHSV preto odporúča opätovné zváženie implementácie takéhoto systému.

1.4.11.

Na základe vyjadrených obáv a na základe skutočnosti, že uvedené požiadavky týkajúce sa záruk nemusia byť pri použití súčasného systému na výmenu údajov dosiahnuteľné, sa EHSV domnieva, že uplatňovanie elektronického preukazu v súčasnej forme by mohlo viesť k negatívnym účinkom uvedeným v tomto stanovisku, ktoré nemusia byť primerané a prevážia nad jeho výhodami. EHSV preto odporúča, aby sa konfigurácia tohto systému podrobnejšie prekonzultovala so zapojenými zainteresovanými stranami a systém sa upravil tak, aby zaručoval účinnú spoluprácu medzi členskými štátmi pred tým, ako budú postupy pokračovať. EHSV by mohol byť požiadaný, aby začal diskusiu s cieľom nájsť alternatívne riešenie pre elektronický preukaz služieb a účinnejšie začleniť už existujúce systémy registrácie a kvalifikácie.

1.5.

EHSV by rád zdôraznil, že z rozdielov medzi samotnými regulačnými koncepciami nevyplýva potreba reformy. EHSV víta nový ukazovateľ reštriktívnosti, ktorý vypracovala Európska komisia, keďže umožňuje vyšší štandard analýzy ako ukazovateľ OECD pre reguláciu trhu s výrobkami. Treba však výslovne vysvetliť, že ukazovateľ reštriktívnosti je neutrálny bez akéhokoľvek vyhlásenia o hodnote alebo odôvodnení regulácií.

1.6.

EHSV konštatuje, že v balíku predpisov o službách sa nezavádza prístup k elektronickým službám, domnieva sa však, že ide o novú a rozširujúcu sa oblasť podnikania, ktorá si vyžaduje osobitnú pozornosť. Vzhľadom na to, že potenciál mobility v tejto oblasti je veľmi vysoký, overovanie kvalifikácie a plnenie právnych požiadaviek a minimálnych požiadaviek kvality je pre spotrebiteľov obzvlášť ťažké odhadnúť a môže si vyžadovať špecifické nástroje. Preto by bola vítaná iniciatíva zameraná na vnútorný trh elektronických služieb. Sú potrebné nové prvky, na ktorých možno stavať osobnú dôveru bez toho, aby sme osobne poznali poskytovateľa.

1.7.

So zreteľom na problém vzájomnej dôvery, ktorá je dôležitým aspektom diskusie o balíku predpisov o službách, a najmä o elektronickom preukaze služieb, EHSV navrhuje posúdenie existujúcich systémov registrácie osôb vykonávajúcich slobodné povolania a podnikov a súvisiacich mechanizmov zabezpečovania kvality a akreditácie. Keďže vnútorný trh služieb stále vyvoláva v členských štátoch značné obavy, EHSV by privítal iniciatívu s cieľom získať viac informácií o vplyve intenzívnejšej cezhraničnej aktivity. Táto iniciatíva by zohľadňovať hospodárske účinky, ale zamerala by sa predovšetkým na iné otázky ako zamestnanosť, pracovné podmienky a ochrana spotrebiteľa. Ak boli problémy zistené objektívne, mohli by sa riešiť s cieľom dlhodobo zvýšiť dôveru členských štátov. Bez dostatočnej vzájomnej dôvery sa vnútorný trh služieb nikdy naozaj nezrealizuje.

2.   Prehľad navrhovaných opatrení

2.1.

Služby predstavujú dve tretiny hospodárstva EÚ a zodpovedajú za 90 % novo vytvorených pracovných miest. Balík opatrení, ktorých cieľom je uľahčiť spoločnostiam a odborným pracovníkom poskytovanie služieb potenciálnej zákazníckej základni 500 miliónov obyvateľov EÚ, podporí rozvoj sektora služieb s cieľom využiť jeho plný potenciál.

2.2.   Postup oznamovania pre systémy udeľovania povolení a požiadavky súvisiace so službami

2.2.1.

Prísnejšie požiadavky týkajúce sa postupu oznamovania, pokiaľ ide o opatrenia súvisiace so smernicami o službách zabránia členským štátom prijímať diskriminačné, neodôvodnené a neprimerané vnútroštátne systémy udeľovania povolení alebo požiadavky súvisiace so službami.

Tento návrh rozširuje rozsah postupu oznamovania podľa smernice o službách a jasnejšie ho definuje. Stanovuje sa ním konzultačné obdobie, ktorým sa zabezpečuje dialóg medzi oznamujúcim členským štátom, Európskou komisiou a ostatnými členskými štátmi o súlade návrhu vnútroštátneho opatrenia so smernicou o službách.

2.3.   Test proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní

2.3.1.

Členské štáty majú často dobré dôvody na reguláciu povolaní na základe potreby chrániť základné ciele verejného záujmu. Je vecou členských štátov, aby na základe jednotlivých prípadov posúdili, či je potrebné zaviesť obmedzenia na prístup k odborným činnostiam a na ich vykonávanie.

2.3.2.

Aby sa predišlo negatívnemu vplyvu na poskytovanie služieb a mobilitu odborníkov spôsobenému nerovnakým posúdením proporcionality regulácie povolaní v rámci EÚ, zavádza sa test proporcionality, ktorý majú členské štáty použiť pred prijatím alebo zmenou vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa povolaní.

2.3.3.

V smernici sa uvádzajú hlavné kritériá, na ktoré sa musí pri posudzovaní prihliadať, ako je napríklad povaha rizík, rozsah pôsobnosti vyhradených činností, prepojenie medzi kvalifikáciou a činnosťami, hospodársky vplyv opatrenia atď.

2.3.4.

Zmluvy špecifikujú, že regulácia musí byť proporčná, avšak rozhodnutie o tom, či a ako povolanie regulovať, zostáva právomocou členských štátov.

2.4.   Európsky elektronický preukaz služieb

2.4.1.

Elektronický preukaz je novým, plne elektronickým postupom pre samostatne zárobkovo činné osoby a spoločnosti v mnohých oblastiach, ako sú odvetvie stavebníctva, upratovanie a služby pre podniky. Nahradí administratívne formality v rôznych jazykoch, keďže poskytovateľ služby vykonáva postup v jazyku domovskej krajiny a s verejnou správou domovskej krajiny.

2.4.2.

Postup vydávania elektronického preukazu sa opiera o spoluprácu medzi domovským a hostiteľským členským štátom, ktorá sa vykonáva prostredníctvom existujúceho informačného systému o vnútornom trhu (IMI). Nemení podstatu platných pravidiel vysielania pracovníkov podľa smerníc 96/71/ES (2) a 2014/67/EÚ (3).

2.4.3.

Európsky elektronický preukaz služieb je podobný európskemu profesijnému preukazu. Zatiaľ čo európsky profesijný preukaz uľahčuje poskytovanie služieb prostredníctvom uznávania odborných kvalifikácií fyzických osôb ako pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb poskytujúcich služby, elektronickým preukazom sa rieši omnoho širší rad požiadaviek.

2.5.   Odporúčania reforiem v oblasti regulácie odborných služieb

2.5.1.

Keďže regulácia odborných služieb je výsadou členských štátov, v platnosti sú rôzne regulačné modely. Zámerom oznámenia je pomôcť členským štátom, bez ohľadu na model platný v jednotlivých krajinách či regiónoch, s odstránením osobitných neodôvodnených vecných obmedzení a vytvoriť „účinnú“ regulačnú informovanosť na strane členských štátov.

2.5.2.

Odporúčania na reformy sa týkajú širokého spektra požiadaviek a poskytujú podrobnú analýzu regulácie, ktorá sa uplatňuje na architektov, stavebných inžinierov, účtovníkov, právnikov, patentových zástupcov, realitných maklérov a sprievodcov cestovného ruchu. Európska komisia ich všetky nepovažuje za porušenie práva Únie.

2.5.3.

Európska komisia vypracovala nový ukazovateľ reštriktívnosti regulácie povolaní s cieľom podporiť kvalitatívnu analýzu prekážok. Tento ukazovateľ zahŕňa aspekty regulačného prístupu, kvalifikačných požiadaviek, iných vstupných požiadaviek a požiadaviek týkajúcich sa vykonávania.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV oceňuje a podporuje úsilie Európskej komisie o uvoľnenie plného potenciálu jednotného trhu v súvislosti so sektorom služieb. Prepojené opatrenia balíka predpisov o službách nepochybne predstavujú spoľahlivý prístup smerom k tomuto cieľu. EHSV by však chcel upozorniť na skutočnosť, že – v súčasnej vážnej politickej kríze v mnohých členských štátoch – akékoľvek „zásahy“ EÚ týkajúce sa výslovných právomocí členských štátov môžu viesť k politickým sporom. Legislatívne právomoci – ktoré sa môžu zdať dotknuté novým postupom oznamovania a povinným testom proporcionality – a dlhodobé tradičné systémy vnútroštátnej regulácie povolaní sa často považujú za základy vnútroštátnych systémov, a preto sa k nim musí pristupovať opatrne. Dokonca aj keď je z právneho hľadiska možné uplatniť prísnejšie opatrenia na presadzovanie dodržiavania predpisov, v súčasnej situácii to nemusí byť rozumné. Ako účinnejší by sa mohol ukázať pozitívny prístup uplatňovania najlepších postupov alebo konzultačného prístupu.

3.1.1.

EHSV zdôrazňuje potrebu venovať náležitú pozornosť kvalite a bezpečnosti služieb poskytovaných v Európskej únii.

3.1.2.

EHSV taktiež upozorňuje na mimoriadne citlivý charakter oblastí zdravotníctva a ochrany pacientov. Ak majú opatrenia prijaté Komisiou dopĺňať opatrenia členských štátov, musí sa rešpektovať ich plná zodpovednosť, ako aj možnosť zaviesť prísnejšie opatrenia na ochranu pacientov, ako sa uvádza v článku 168 ZFEÚ.

3.2.

Keďže treba zabezpečiť, aby hlavné zainteresované strany dodržiavali nové regulačné predpisy týkajúce sa konkrétneho povolania, EHSV navrhuje prekonzultovať so zainteresovanými stranami, ako sú profesijné organizácie, sociálni partneri, inštitúcie na ochranu spotrebiteľov a organizácie občianskej spoločnosti, praktické uplatňovanie plánovaných opatrení, a to s cieľom zaručiť, aby bola táto regulácia dôsledná a účinná.

3.3.

Musíme si uvedomiť, že zavedenie nových povinností a opatrení na presadzovanie predpisov by v tomto kontexte mohlo vyvolať dojem, že členské štáty sa vo všeobecnosti nepovažujú za dostatočne schopné porozumieť požiadavkám smernice o službách a smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, pričom legislatívne nástroje ako testy proporcionality sú v skutočnosti základnou požiadavkou akéhokoľvek vnútroštátneho legislatívneho postupu vo veľkej väčšine členských štátov.

3.4.

Pri mnohých ustanoveniach balíka predpisov o službách hrozí stieranie rozdielu medzi slobodou poskytovať služby a slobodou usadiť sa. EHSV preto zdôrazňuje význam zachovania tohto rozdielu – ktorý sa jasne vymedzuje v smernici o službách a v smernici o uznávaní odborných kvalifikácií, ako aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie – pri posudzovaní výsledkov testu proporcionality uplatňovaného na nové vnútroštátne regulačné predpisy týkajúce sa povolaní a pri vykonávaní nariadenia a smernice o európskom elektronickom preukaze služieb. Na zaručenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi podnikmi by preto mali byť zakázané diskriminačné opatrenia a mali by sa rešpektovať pracovné podmienky stanovené zákonmi a kolektívnymi dohodami v hostiteľskej krajine, ako aj práva spotrebiteľov a predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia.

3.5.

EHSV pripomína, že súčasťou rastu sektora služieb by nemal byť sociálny damping a podvody (4). EHSV preto zdôrazňuje nedostatok záruk na zachovanie základných pracovných práv a ochrany spotrebiteľa na vysokej úrovni vo všetkých členských štátoch a riziko zavedenia zásady krajiny pôvodu, ktorá by bola porušením základných pravidiel, podľa ktorých sa činnosti podnikov a pracovníkov upravujú právom krajiny, v ktorej sa vykonávajú.

3.6.

EHSV súhlasí s názorom zainteresovaných strán v odvetviach, na ktoré sa zameriava návrh európskeho elektronického preukazu služieb a pochybuje o pridanej hodnote legislatívnej iniciatívy a jej užitočnosti.

3.7.

Návrhom balíka predpisov o vnútornom trhu sa, žiaľ, neriešia skutočné otázky, ktorým čelia niektoré z odvetví, na ktoré sú návrhy zamerané. EHSV považuje za dôležité obmedziť potenciál, pokiaľ ide o podvody a zneužívanie vnútorného trhu nečestnými spoločnosťami, a to s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky a vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a rôznymi zainteresovanými stranami.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.   Postup oznamovania pre systémy udeľovania povolení a požiadavky súvisiace so službami

4.1.1.

EHSV sa stotožňuje s cieľom Komisie podporovať dialóg s členskými štátmi vo včasnom štádiu legislatívneho procesu s cieľom predísť prijímaniu noriem, ktoré budú prekážkou jednotného trhu. Malo by sa dokonca zvážiť rozšírenie tohto dialógu, aby sa nesústredil len na dodržiavanie smernice o službách, ale aj na primárne právo Únie, a najmä Chartu základných práv Európskej únie, keďže by to zaručilo spravodlivú rovnováhu medzi základnými pracovnými právami a ochranou spotrebiteľov na jednej strane a hospodárskymi slobodami na strane druhej. Malo by sa objasniť zloženie orgánu zodpovedného za kontrolu dodržiavania predpisov, ktorým by sa zabezpečilo riadne plnenie vyššie uvedených zákonov a zásad, ako aj reprezentatívnosť a nezávislosť.

4.1.2.

EHSV však chce upozorniť na skutočnosť, že návrh zrejme bude mať značný priamy vplyv na vnútroštátne legislatívne postupy.

4.1.3.

Tento návrh rozširuje rozsah postupu oznamovania, ktorý upravuje smernica o službách, a je tiež dosť zložitý. V kombinácii s odkladnou lehotou tak obmedzuje možnosti vnútroštátnych zákonodarcov uskutočniť reformy v krátkom čase, a to dokonca aj v prípade malých legislatívnych zmien.

4.1.4.

Opatrenia na presadzovanie predpisov, ako je odkladná lehota, mechanizmus varovania a rozhodnutie Komisie, ktorým sa od členského štátu vyžaduje, aby upustil od prijatia návrhu opatrenia, výrazne spomaľujú vnútroštátne legislatívne procesy a predstavujú výrazné obmedzenie slobody vnútroštátneho zákonodarcu. Na zaručenie demokratického legislatívneho postupu je nevyhnutné plne zachovať legislatívnu právomoc národných parlamentov. EHSV veľmi pochybuje, či je primerané – alebo rozumné – zasahovať do vnútroštátnych legislatívnych postupov zavádzaním prísnejších opatrení na presadzovanie predpisov, a to aj vo veciach, na ktoré sa vzťahuje zásada subsidiarity, keď sú k dispozícii úplne primerané postupy vykonávané po prijatí právneho predpisu.

4.1.5.

Negatívne rozhodnutia týkajúce sa súladu návrhov vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení by nemali byť záväzné. EHSV odporúča, aby sa „záruka súladu“ priznala navrhovanému opatreniu len v prípade pozitívneho výsledku konzultácie. Takýto pozitívny prístup by členským štátom priniesol značné výhody a bol by motiváciou na plné zapojenie do plánovaného konzultačného postupu a na akceptovanie súvisiaceho úsilia. V prípadoch bez pozitívneho hodnotenia súladu by sa mali uplatniť postupy vykonávané po prijatí právneho predpisu, ktoré sú už k dispozícii.

4.1.6.

EHSV zdôrazňuje, že postup oznamovania nebude mať vplyv na právo vyjednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy, ako sa uvádza v smernici o službách.

4.2.   Test proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní

4.2.1.

EHSV víta zavedenie podrobného a dôkladného testu proporcionality, ktorý majú k dispozícii členské štáty a ktorý je založený na judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Domnieva sa, že táto koncepcia by mohla zlepšiť vnútroštátne postupy v oblasti proporcionality.

4.2.2.

EHSV zdôrazňuje, že kontrola proporcionality, ktorá sa zameriava na odborné požiadavky, si bude vyžadovať úzku spoluprácu orgánov členských štátov a profesijných organizácií s právomocami na zabezpečenie kvality výkonu príslušného regulovaného povolania. Takisto by sa v nej malo stanoviť právo konzultácie sociálnych partnerov a organizácií na ochranu spotrebiteľa s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie práv zamestnancov a spotrebiteľov. Štruktúry týchto organizácií musia zostať v právomoci členských štátov.

4.2.3.

EHSV však pochybuje o tom, či smernica, ktorou sa zavádza povinnosť použiť test pred akoukoľvek novou reguláciou povolaní, je najlepší spôsob na presadzovanie tohto testu. Z tohto dôvodu by uprednostnil zavedenie usmernení, ktoré by členským štátom umožnili prispôsobiť test tak, aby čo najlepšie zodpovedal ich legislatívnym systémom.

4.2.4.

Mnohé z navrhovaných kritérií týkajúcich sa proporcionality, na ktoré sa musí prihliadať, sú pomerne široké a otvorené a umožňujú rôzne odpovede v závislosti od zvoleného prístupu testovania, osôb/orgánov vykonávajúcich testovanie atď. Ako také sú použiteľné ako podporné usmernenia, menej však ako povinný postup so značným vplyvom na celý legislatívny proces. Okrem toho, aby sa zabránilo dojmu, že uvedené kritériá sa považujú za prekážky, vo všeobecnosti by sa malo zaručiť, aby bol zoznam neutrálny bez akéhokoľvek vyhlásenia o hodnote alebo odôvodnení regulácií. V každom prípade by mali byť kritériá podľa možnosti čo najkonkrétnejšie a najobjektívnejšie, aby fungovali ako orientačné prvky.

4.2.5.

Testy proporcionality sú už základnou požiadavkou v akomkoľvek vnútroštátnom legislatívnom postupe vo veľkej väčšine členských štátov. Harmonizácia kritérií proporcionality by zasahovala do vnútroštátnych legislatívnych právomocí a mohla by viesť k vzniku neprimeraných povinností v niektorých členských štátoch a k ďalším deformáciám trhu.

4.2.6.

Smernicou sa rieši len regulácia ex ante (ako je ochrana titulu, povinná registrácia, kvalifikačné požiadavky atď.), napriek tomu, že reguláciou ex post (ako sú systémy osvedčovania odborných kvalifikácií, miestne regulácie alebo stavebné povolenia) sa môžu zaviesť významné obmedzenia vo vzťahu k poskytovaniu služieb. Z tohto dôvodu sa objektívne porovnanie regulačných systémov ukazuje ako zložité.

4.2.7.

Povinnosť predložiť správy o proporcionalite založené na pomerne zložitých – sčasti dokonca vedeckých – systémoch testovania, by mohla výrazne spomaliť, či dokonca zabrzdiť akékoľvek reformy týkajúce sa regulácie povolaní.

4.2.8.

Hoci Európska komisia zdôrazňuje, že rozhodnutie, pokiaľ ide o to, či a ako regulovať povolania, zostáva na členských štátoch, táto sloboda je veľmi teoretická. Ak by bol povinný test negatívny, pre zákonodarcu bude aj tak sotva možné odôvodniť súlad so smernicou o službách. Návrh je okrem toho potrebné vnímať v spojení s návrhom nového postupu oznamovania podľa smernice o službách, pretože pokiaľ ide o reguláciu povolaní, opatrenia by často patrili do rozsahu pôsobnosti oboch smerníc. Priestor pre zákonodarcu je v skutočnosti nulový, keďže povinnosť oznamovania si vyžaduje aj poskytnutie informácií preukazujúcich súlad so smernicou o službách, čo by pri takýchto prekrývajúcich sa opatreniach znamenalo výsledky testu proporcionality.

4.2.8.1.

EHSV preto pochybuje o tom, že negatívny vplyv, ktorý by malo vykonávanie povinnosti uplatňovať harmonizovaný test proporcionality, pokiaľ ide o obmedzenie vnútroštátneho zákonodarcu – vnímané najmä v rámci navrhovaného prísnejšieho postupu oznamovania – by mohol byť odôvodnený jeho výhodami. EHSV sa domnieva, že nepovinné usmernenia alebo ponuka konzultácií by mohli viesť k podobným účinkom bez negatívnych vplyvov.

4.3.   Európsky elektronický preukaz služieb

4.3.1.

EHSV víta úsilie na presadzovanie mobility poskytovateľov služieb a domnieva sa, že skúmanie a plnenie vnútroštátnych požiadaviek týkajúcich sa poskytovania služieb v inom členskom štáte môže byť pre poskytovateľov služieb stále zložité.

4.3.2.

Prístup presunutia hlavnej zodpovednosti za postup na orgány domovského členského štátu je však v rozpore so stanovenou zásadou hostiteľského členského štátu. Elektronický preukaz služieb by nemal prekážať alebo brániť kontrolám, ktoré hostiteľský členský štát musí vykonávať, pokiaľ ide o hospodárske činnosti vykonávané na jeho území. Navrhovaný elektronický preukaz služieb preto nemá obsahovať prvky zásady krajiny pôvodu. EHSV však vyjadruje podporu iniciatíve na zvyšovanie dôvery medzi členskými štátmi, okrem iného jasnými záväzkami, pokiaľ ide o primeranú a riadnu výmenu údajov a systémy kontroly.

4.3.3.

Existujú dôvody domnievať sa, že niektoré prvky elektronického preukazu služieb, ako je zásada jednorazového predkladania informácií, jeho neobmedzená doba platnosti, povinnosť členského štátu použiť informácie obsiahnuté v elektronickom preukaze služieb bez možnosti požadovať dôkaz o platnosti informácií poskytnutých neskôr, ako aj postupy reštriktívneho zrušenia, ktoré si môžu vyžadovať konečné rozhodnutie súdov, by mohli výrazne ohroziť kontrolu súladu s vnútroštátnymi právnymi predpismi a presadzovanie základných pracovných práv a práv spotrebiteľov.

4.3.4.

EHSV takisto zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa používaním systému IMI nemenila podstata platných pravidiel týkajúcich sa vysielania pracovníkov podľa smernice 2014/67/EÚ a aby sa v rámci revízie smernice o vysielaní pracovníkov, ktorú v súčasnosti skúmajú Európsky parlament a Rada, jasne stanovila zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom mieste, rešpektovanie pracovných podmienok stanovených právnymi predpismi a kolektívnymi dohodami v hostiteľskom členskom štáte, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ochrana spotrebiteľa a životného prostredia.

4.3.5.

Nie je jasné, aký by bol vplyv návrhu európskeho elektronického preukazu služieb na existujúce odvetvové identifikačné preukazy sociálneho zabezpečenia, ktoré vznikajú na podnet vnútroštátnych orgánov alebo sociálnych partnerov, a ako by sa navzájom ovplyvňovali s navrhovaným rozšírením systému IMI. Okrem toho existuje dôkaz vrátane osobitnej správy Európskeho dvora audítorov, z ktorého vyplýva, že súčasný systém IMI má nedostatky, ktoré treba riešiť, ako napríklad súvisiace pracovné zaťaženie a nejasnosť odpovedí na žiadosti (5). EHSV sa preto domnieva, že systém IMI sa musí prehodnotiť a v súčasnosti ešte nie je pripravený zaručiť optimálnu spoluprácu medzi členskými štátmi. Systém IMI by sa mal zdokonaliť s cieľom umožniť lepšiu kontrolu v krajine, kde sa vykonáva hospodárska činnosť, a komplementárnosť s existujúcimi systémami, pričom by sa mali zohľadniť možnosti spoločného využívania údajov v reálnom čase (priamy prístup do databáz) navyše k manuálnej výmene údajov, ktorú v súčasnosti umožňuje systém IMI.

4.3.6.

EHSV sa obáva, že zásada krajiny pôvodu by sa mohla zaviesť „zadnými dvierkami“. Elektronickým preukazom služieb by sa zaviedlo viacero prvkov založených na zásade krajiny pôvodu tým, že poskytovateľom služieb by sa umožnilo, aby veci riešili výlučne s domovským členským štátom ako sprostredkovateľom, a od hostiteľských členských štátov by sa vyžadovalo, aby akceptovali rozhodnutia domovského členského štátu týkajúce sa platnosti dokumentov a pravosti ich obsahu, čím by sa obmedzili kontrolné mechanizmy a výmena údajov by sa tak harmonizovala na základe zásady krajiny pôvodu.

4.3.7.

Osobitne problematická sa zdá byť skutočnosť, že – ako sa navrhuje – koordinačný orgán musí skontrolovať vnútroštátne požiadavky v čo najkratšom čase. Tieto lehoty by sa mali prehodnotiť, pretože príslušný orgán zodpovedný za elektronický preukaz služieb musí koordinovať každý prípad s ostatnými príslušnými orgánmi vzhľadom na rozdielne aspekty právnych požiadaviek. Okrem toho by sa malo jasnejšie uviesť, že smernica o uznávaní odborných kvalifikácií má prednosť pri akýchkoľvek aspektoch uznávania povolaní v súvislosti novým elektronickým preukazom.

4.3.8.

Plne elektronický postup spojený s obmedzenými možnosťami hostiteľských členských štátov overiť informácie poskytnuté domovskému členskému štátu prostredníctvom elektronického preukazu služieb uľahčí zriadenie schránkových spoločností na účely daňových únikov a sociálneho dampingu. EHSV sa preto domnieva, že tento postup si vyžaduje ďalšie úpravy s cieľom zaručiť, aby sa dalo predísť takémuto vývoju.

4.3.8.1.

V návrhu sa okrem toho nespresňuje, ktoré prvky by mal posúdiť domovský štát na to, aby sa mohlo vyhlásiť, že poskytovateľ služieb je legálne usadený v tomto štáte. Konkrétne sa neuvádza žiadny odkaz na faktické prvky uvedené v smernici 2014/67/EÚ na zistenie toho, či podnik skutočne vykonáva podstatnú činnosť v členskom štáte.

4.3.9.

Overovanie totožnosti a podrobné preskúmanie originálnych dokumentov sú kľúčové pre to, aby sa zabránilo vstupu nečestných a zločineckých podnikov (podobná diskusia zablokovala smernicu o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom (6)). Za postup vydania európskeho elektronického preukazu služieb preto musí byť plne zodpovedný hostiteľský členský štát.

4.3.9.1.

Hostiteľské členské štáty musia rozhodovať o tom, podľa akých postupov sa majú registrovať vedľajšie prevádzky vrátane aspektov uznávania odborných kvalifikácií. Zapojenie domovských členských štátov ako sprostredkovateľov v postupe zakladania pobočky bude znamenať ďalšie administratívne zaťaženie orgánov domovských a hostiteľských členských štátov a mohlo by zabrániť podrobným kontrolám v krajine, kde sa prejaví napríklad zneužívanie základných práv pracovníkov a spotrebiteľov.

4.3.10.

Hoci sa v návrhu nariadenia uvádza, že systémy predbežného oznamovania pre vyslaných pracovníkov sú z jeho rozsahu pôsobnosti vylúčené, návrhom sa zavádza harmonizovaný európsky systém predbežného oznamovania pre vyslaných pracovníkov na základe dobrovoľného rozhodnutia členských štátov o účasti. Tým by sa vydláždila cesta k povinnému rozšíreniu v neskoršom období, čo nie je ani žiaduce, ani zlučiteľné s ustanoveniami smernice 2014/67/EÚ. Počas politických diskusií o smernici 2014/67/EÚ o presadzovaní bolo jasne dohodnuté, že príslušným vnútroštátnym orgánom na stanovenie nástrojov presadzovania je hostiteľský členský štát (článok 9 smernice 2014/67/EÚ).

4.3.11.

Postupy na zrušenie elektronického preukazu služieb môžu vyžadovať konečné rozhodnutie súdu, aby nadobudli účinnosť, a poskytujú poskytovateľom služieb viacero mechanizmov na to, aby medzitým pokračovali v poskytovaní svojich služieb. To bráni účinným kontrolám hostiteľského členského štátu ex post a znemožňuje presadzovanie základných pracovných práv a existujúcich právnych predpisov. Legislatívne návrhy navyše neobsahujú žiadne odrádzajúce sankcie – ani pre členský štát, ani pre žiadajúcu spoločnosť – za zneužitie európskeho elektronického preukazu služieb.

4.3.12.

Nariadením sa umožňuje, aby o elektronický preukaz služieb požiadali fyzické osoby. V niektorých odvetviach existuje významné riziko, že preukaz sa bude zneužívať, čím sa uľahčí nepravá samostatná zárobková činnosť.

4.3.13.

To, či sa osoba kvalifikuje ako samostatne zárobkovo činná alebo zamestnanec, závisí od spôsobu vykonávania činnosti a vydávajúci orgán domovského členského štátu preto nemôže vydať elektronický preukaz, ktorým potvrdí, že osoba pôsobí ako samostatne zárobkovo činná podľa pravidiel hostiteľského členského štátu.

4.3.14.

Zrušenie elektronického preukazu služieb samostatne zárobkovo činnej osoby si v niektorých prípadoch vyžaduje konečné rozhodnutie súdu. To by zabránilo rýchlemu zrušeniu v prípadoch zneužívania a nepravým samostatne zárobkovo činným osobám by to mohlo umožniť, aby vo svojej činnosti pokračovali až do vynesenia konečného súdneho rozhodnutia. Vznikla by tak veľká medzera, ktorá by zmarila úsilie v oblasti boja proti nelegálnej práci, ako je európska platforma na riešenie problému nedeklarovanej práce.

4.3.15.

EHSV by chcel upozorniť na skutočnosť, že na úrovni EÚ už podobný postup vydávania formulárov PD A1 týkajúci sa vysielania pracovníkov naznačil možné skryté nástrahy výlučného spoliehania sa na domovský členský štát, pokiaľ ide o potvrdenie údajov o prichádzajúcich poskytovateľoch služieb, najmä v prípade nepravej samostatnej zárobkovej činnosti. V tomto prípade sa v posúdení vplyvu, ktoré je súčasťou návrhu, ktorým sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov, uvádza, že presnosť informácií uvedených v dokumentoch PD A1 nie je možné zaručiť, okrem iného vzhľadom na nedostatočnú formálnu kontrolu, ktorú vykonávajú orgány vo vysielajúcich krajinách (7).

4.3.16.

V návrhu sa zavádza harmonizovaný nástroj na poskytovanie informácií o poistnom krytí. Keďže to však bude spojené s elektronickým preukazom služieb, informácie sa budú musieť poskytnúť len raz, vďaka čomu budú inšpekcie a kontroly v hostiteľských členských štátoch potenciálne menej účinné.

4.3.16.1.

Poisťovne budú navyše nútené vypočítavať poistné na základe záznamov v domovskom členskom štáte, čo by zasahovalo do práva a povinnosti poisťovní hodnotiť riziká.

4.3.17.

Komisia si vyhradzuje široké spektrum vykonávacích právomocí na určenie obsahu a technických parametrov elektronického preukazu služieb. Harmonizácia v tejto oblasti však môže obmedziť možnosť členských štátov vykonávať účinné kontroly prichádzajúcich poskytovateľov služieb, pokiaľ ide o práva pracovníkov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

4.4.   Odporúčania reforiem v oblasti regulácie odborných služieb

4.4.1.

EHSV by chcel zdôrazniť, že z rozdielov medzi samotnými regulačnými koncepciami nevyplýva potreba reformy. Mnoho regulácií je založených na tradíciách a skúsenosti. Sú dôležité pre ochranu zákazníka a musia sa zachovať. Zásada rovnocennosti je založená na skutočnosti, že tieto rôzne systémy existujú. EHSV prihliada na skutočnosť, že vnútroštátne systémy povolaní sú založené na dlhodobých tradíciách. Z výskumných projektov vyplývajú pomerne rôzne výsledky, pokiaľ ide o výhody deregulačných opatrení.

4.4.2.

EHSV víta nový ukazovateľ reštriktívnosti, keďže umožňuje vyšší štandard analýzy ako ukazovateľ OECD pre reguláciu trhu s výrobkami. Niektoré detaily by sa mali znovu zvážiť (napr. uvedenie kontinuálneho profesijného rozvoja ako negatívneho obmedzenia sa zdá byť neprimerané). EHSV by chcel zdôrazniť, že na zabezpečenie nediskriminačného prístupu rôznych regulačných systémov by bolo potrebné zahrnúť nielen reguláciu ex ante (napr. ochrana titulov, kvalifikačné požiadavky), ale aj reguláciu ex post (napr. požiadavky v stavebných predpisoch a stavebné povolenie). Okrem toho treba výslovne vysvetliť, že ukazovateľ reštriktívnosti je neutrálny bez akéhokoľvek vyhlásenia o hodnote alebo odôvodnenia regulácií.

V Bruseli 31. mája 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11.

(2)  Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11.

(4)  Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 1.

(5)  Európsky dvor audítorov, osobitná správa za rok 2016, Zabezpečila Komisia účinné vykonávanie smernice o službách?, s. 25.

(6)  COM(2014) 212 final a Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2014, s. 19.

(7)  SWD(2016) 52, s. 8.


31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/52


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o dočasné uplatňovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávaním tovaru a poskytovaním služieb presahujúcich určitú hranicu

[COM(2016) 811 final – 2016/0406(CNS)]

(2017/C 288/06)

Spravodajca:

Giuseppe GUERINI

Konzultácia

Európska rada, 25/01/2017

Právny základ

článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

13/12/2016

Príslušná sekcia

sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť

Prijaté v sekcii

06/04/2017

Prijaté v pléne

31/05/2017

Plenárne zasadnutie č.

526

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

142/1/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV vyjadruje kladné stanovisko k opatreniam, ktoré Európska únia zavádza v oblasti boja proti všetkým formám daňových podvodov, a domnieva sa, že mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti za výber DPH môže byť užitočným nástrojom boja proti tzv. kolotočovým podvodom a daňovým únikom súvisiacim s DPH.

1.2.

Použitie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, ktorý má charakter výnimky zo zavedených zásad v oblasti DPH, však nesmie mať možnosť narúšať vnútorný trh a musí byť dočasné a zodpovedajúcim spôsobom posúdené Komisiou v súvislosti s možným negatívnym vplyvom na vnútorný trh. EHSV je znepokojený nad rizikom prípadnej fragmentácie systému DPH vyplývajúcim z navrhovaných opatrení, a to aj vzhľadom na opatrenia plánované v prvej fáze akčného plánu Komisie v oblasti DPH, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú len na niektoré dodávky tovarov, a nie na poskytovanie služieb (1).

1.3.

Predovšetkým bude vhodné posúdiť, či prínos boja proti podvodom nebude oslabený možnými nepriaznivými účinkami na integritu jednotného trhu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby Komisia neprestajne monitorovala fungovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti a uchovala si právomoc zasiahnuť v prípade nepriaznivého vývoja.

1.4.

EHSV odporúča, aby sa čo najväčšia pozornosť venovala zásade proporcionality, keďže náklady malých a stredných podnikov na dodržiavanie predpisov o zriadení mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti by mohli byť vysoké, a to z hľadiska samotných nákladov na dodržiavanie predpisov, ako aj s ohľadom na peňažné toky, pričom by pretrvávalo riziko problémov s likviditou spôsobených všeobecným mechanizmom prenesenia daňovej povinnosti, ktoré by zaťažovalo najmä MSP.

1.5.

EHSV upriamuje pozornosť na štúdie (2), z ktorých vyplýva, že mechanizmy prenesenia daňovej povinnosti a rozdelených platieb tam, kde sa doposiaľ zaviedli, často viedli k problémom s likviditou mnohých podnikateľov, ktorí si plnia svoje daňové povinnosti. Inými slovami, boj proti daňovým podvodom spáchaným menšinou nepoctivých podnikov spôsobil značné prevádzkové problémy hospodárskym subjektom, ktoré konajú v súlade s daňovými predpismi a vytvárajú pracovné miesta a hodnoty na vnútornom trhu.

1.6.

EHSV zdôrazňuje, že riešenia prijaté na boj proti podvodom v oblasti DPH nesmú neodôvodnene a neprimerane zaťažovať podniky, ktoré si plnia svoje daňové povinnosti, a to najmä MSP. Skutočne, ako už EHSV uviedol so zreteľom na akčný plán v oblasti DPH, podniky konajúce v dobrej viere by mali byť chránené a nemali by sa na ne uvaľovať ďalšie nové neprimerané opatrenia (3).

1.7.

EHSV poznamenáva, že vnútroštátny rozmer boja proti daňovým podvodom si takisto vyžaduje, aby bol každý členský štát plne zodpovedný za fungovanie svojho daňového systému a zavedenie nástrojov na boj proti podvodom v oblasti DPH, ktoré nepoškodzujú fungovanie daňových systémov ostatných členských štátov, ani naň nemajú vplyv.

1.8.

Vo všeobecnosti by podľa názoru EHSV navrhované opatrenia nemali mať negatívny vplyv na ciele stanovené v akčnom pláne o DPH, ani sťažiť alebo oddialiť jeho úplnú a včasnú realizáciu. Výbor sa nazdáva, že nastal čas, aby sa v tejto oblasti urobil kvalitatívny krok vpred (zásadný posun), s cieľom podporiť jednotný trh a prispieť k zamestnanosti, rastu, investíciám a konkurencieschopnosti. Okrem toho výbor považuje za dôležité, aby sa všetky časti akčného plánu zrealizovali v rámci jedného nedeliteľného celku (4).

1.9.

Na zabezpečenie správneho vykonávania návrhu Komisie a zníženie potreby ďalších výnimiek v budúcnosti s ohľadom na zavedené zásady a pravidlá pre fungovanie systému DPH v EÚ by bolo užitočné, aby členské štáty žiadajúce o uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti ukladali konkrétne a špecifické povinnosti v oblasti elektronickej fakturácie s cieľom zabezpečiť plnú vysledovateľnosť platieb.

2.   Návrh Komisie

2.1.

Európska komisia vo svojom oznámení zo 7. apríla 2016 predstavila svoj akčný plán o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Na toto oznámenie bude v priebehu roka 2017 nadväzovať legislatívny návrh s cieľom reformovať a modernizovať existujúce európske pravidlá v oblasti DPH.

2.2.

Cieľom akčného plánu Komisie a budúceho legislatívneho návrhu, ktorého prijatie sa očakáva v roku 2017, je okrem iného zníženie tzv. výpadku príjmov z DPH – čiže rozdielu medzi tým, čo by malo byť vybraté, pokiaľ ide o príjmy z DPH, a koľko bolo skutočne zaplatené – obmedzením podvodov spáchaných v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty.

2.3.

V očakávaní dokončenia reformy európskeho systému DPH a na žiadosť niektorých národných vlád Komisia uznala naliehavú potrebu dočasne umožniť niektorým členským štátom zaviesť všeobecné mechanizmy prenesenia daňovej povinnosti.

2.4.

Európska komisia stanovila vytvorenie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v návrhu smernice, ktorý je predmetom tohto stanoviska (2016/0406 – CNS) a prostredníctvom ktorého sa navrhuje zmena platnej smernice 2006/112/ES.

2.5.

Keďže všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti ruší jeden zo základných kameňov európskeho nariadenia o DPH – rozdelené platby – Komisia sa rozhodla umožniť zavedenie tohto mechanizmu členskými štátmi po splnení osobitných podmienok.

2.6.

Konkrétne: a) výpadok príjmov z DPH v členskom štáte presahuje najmenej o 5 percentuálnych bodov medián výpadku príjmov z DPH v celej EÚ; b) výpadok príjmov z DPH v členskom štáte je vo väčšej miere ako 25 % dôsledkom tzv. kolotočových podvodov; c) musí sa preukázať, že iné kontrolné opatrenia nie sú dostatočné na boj proti podvodom na území daného členského štátu.

2.7.

S cieľom predísť tomu, aby plošné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti spôsobovalo problémy, pokiaľ ide o fragmentáciu vnútorného trhu, ako už bolo zdôraznené niektorými členskými štátmi, Komisia predpokladá možnosť prehodnotiť uplatňovanie mechanizmov v prípade, ak je preukázaný ich nepriaznivý vplyv na vnútornom trhu v rozpore so všeobecnými cieľmi Európskej únie.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Podvody v oblasti DPH sú európskou epidémiou, proti ktorej je vhodné a potrebné bojovať. Cieľom mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v konaní o DPH je zabrániť najzákernejšej forme podvodov v oblasti DPH, tzv. kolotočovým podvodom.

3.2.

To je dôvod, prečo EHSV vyjadruje kladné stanovisko k zavádzaniu vhodných mechanizmov na boj proti daňovým podvodom, pričom poznamenáva, že akákoľvek odchýlka od jednotnosti európskeho systému DPH musí byť dočasná, primeraná a riadne posúdená z hľadiska možného negatívneho vplyvu na vnútorný trh. Predovšetkým treba zohľadniť skutočnosť, že článok 113 zmluvy, na základe legislatívneho návrhu Komisie, poskytuje možnosť zasahovať do daňovej oblasti „harmonizačnými“ opatreniami na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu a nenarúšania hospodárskej súťaže.

3.3.

Vo všeobecnosti by navrhované opatrenia nemali mať negatívny vplyv na ciele stanovené v akčnom pláne o DPH, ani sťažiť alebo oddialiť jeho úplnú a včasnú realizáciu. Nastal čas, aby sa urobil kvalitatívny krok vpred (zásadný posun), s cieľom podporiť jednotný trh a prispieť k zamestnanosti, rastu, investíciám a konkurencieschopnosti.

3.4.

Okrem toho je dôležité usilovať sa o to, aby sa všetky časti akčného plánu zrealizovali v rámci jedného nedeliteľného celku, keďže by to tiež umožnilo riešiť podstatnú časť podvodov v oblasti DPH komplexným spôsobom.

3.5.

Zásada proporcionality uvedená v návrhu Komisie bude teda musieť byť rešpektovaná, pričom bude potrebné primerane zohľadňovať zosúladenie s rôznymi verejnými záujmami vrátane všeobecného záujmu, aby nedošlo k zníženiu harmonizácie vnútroštátnych systémov DPH s cieľom plnej konsolidácie vnútorného trhu.

3.6.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné uznať, že politika boja proti podvodom, a to aj v oblasti harmonizovaných daní, zostáva predovšetkým v rukách členských štátov a že daňové orgány majú silný domáci charakter. Zároveň sú vo vnútroštátnom uvažovaní zakotvené aj štatistické poznatky o fenoméne podvodov, ako aj o praktikách a formách daňových únikov a boji proti nim.

3.7.

Z tohto pohľadu, nástroj s charakterom výnimky z uplatňovania právnych predpisov EÚ zameraný na boj proti daňovým únikom a aktivovaný členským štátom je v súlade s prevahou zodpovednosti a právomocí národných vlád v oblasti boja proti podvodom. V tejto súvislosti návrh Komisie rešpektuje zásadu subsidiarity, ktorá umožňuje štátom prijať opatrenia na úrovni členských štátov v boji proti nezákonným javom v oblasti daní.

3.8.

EHSV však poznamenáva, že vnútroštátny rozmer boja proti daňovým podvodom si takisto vyžaduje, aby bol každý členský štát plne zodpovedný za fungovanie svojho daňového systému a zavedenie nástrojov na boj proti podvodom v oblasti DPH, ktoré nepoškodzujú fungovanie daňových systémov ostatných členských štátov, ani naň nemajú vplyv.

3.9.

Výnimka ustanovená v návrhu Komisie prostredníctvom mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti nie je všeobecná, ale podlieha osobitným podmienkam, a členské štáty môžu v každom prípade využívať jej uplatňovanie na dobrovoľnom základe v prípade splnenia presne stanovených podmienok.

3.10.

Členské štáty žiadajúce o výnimku prostredníctvom mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti by mal dosahovať úroveň výpadku príjmov z DPH, ktorá presahuje medián EÚ o 5 percentuálnych bodov. Ak sa zváži, že medián pre výpadok príjmov z DPH v rámci EÚ predstavuje 14 %, presiahnutie o 5 percentuálnych bodov sa javí ako dostatočné na to, aby pretrvávali dôvody skutočného a podstatného významu prijatia mimoriadnych opatrení zameraných na zníženie výpadku príjmov z DPH (5).

3.11.

Podobne požiadavku, ktorú navrhla Komisia s odkazom na tzv. kolotočové podvody ako príčinu výpadku príjmov z DPH (25 %), podporujú vhodné predbežné dôkazy, ak sa porovná s priemerom výpadku príjmov z DPH v rámci EÚ (24 %), pokiaľ ide o tento druh trestného činu (6).

3.12.

Treba vysloviť súhlas aj so všeobecným ustanovením, podľa ktorého musí mať členský štát administratívne ťažkosti pri boji proti podvodom v oblasti DPH, lebo tento stav poukazuje na to, že zavedenie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti je najúčinnejším a primeraným opatrením na dosiahnutie cieľa, ktorým je zníženie výpadku príjmov z DPH v súlade s verejným záujmom EÚ aj členských štátov.

3.13.

V návrhu Komisie sa stanovuje, že mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti sa bude uplatňovať na transakcie v hodnote viac ako 10 000 EUR. Považujeme toto pravidlo de minimis za prijateľné, a to vzhľadom na rozmanité a často diametrálne odlišné záujmy, ktoré je potrebné súčasne zohľadniť v boji proti daňovým únikom, pri harmonizácii daňových systémov a zjednodušovaní daňových povinností podnikov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Z posúdenia vplyvu regulácie uskutočneného Komisiou vyplýva, že zavedenie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti neodstráni všetky možnosti podvodov a že k novým podvodom by mohlo dochádzať v iných formách alebo v iných členských štátoch, než sú tie, ktoré sú najviac postihnuté v súčasnosti. Je preto dôležité, aby Komisia riadne monitorovala fungovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti a aby si zachovala právomoc zasiahnuť v prípade negatívneho vplyvu na fungovanie jednotného európskeho trhu.

4.2.

Pre správne fungovanie legislatívneho návrhu, ktorý je predmetom tohto stanoviska, a v budúcnosti zníženie potreby ďalších výnimiek zo stanovených zásad a pravidiel fungovania systému DPH v EÚ by bolo užitočné, aby členské štáty, ktoré požiadajú o uplatňovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, ukladali daňovým subjektom osobitné povinnosti v oblasti elektronickej fakturácie s cieľom zabezpečiť plnú vysledovateľnosť platieb.

4.3.

V tomto ohľade sa s osobitným zreteľom pripomína možnosť znížiť alebo odstrániť mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti a rozdeliť platbu v prípade správneho a rozšíreného používania elektronickej fakturácie na potvrdenie výnosov z predaja. Používaním tohto typu fakturácie zodpovedajúcim spôsobom by bolo možné overiť v reálnom čase správne zaplatenie dane z pridanej hodnoty a vyhnúť sa negatívnemu finančnému vplyvu na podniky, ktoré si plnia svoje daňové povinnosti.

4.4.

Boj proti podvodom s DPH je nepochybne cieľ, ktorý je potrebné dôrazne sledovať zavádzaním príslušných legislatívnych opatrení zo strany členských štátov. Treba však poznamenať, že zavádzanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súkromnoprávnych vzťahoch medzi podnikmi a mechanizmu rozdelených platieb vo vzťahu medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, môže významne postihovať podniky, ktoré si plnia svoje daňové povinnosti.

4.5.

Po prvé, ako vyplýva z posúdenia vplyvu regulácie, ktoré vypracovala Komisia, náklady malých a stredných podnikov na plnenie požiadaviek na zavedenie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti budú veľmi vysoké vo vzťahu k domácim transakciám a ešte vyššie, pokiaľ ide o cezhraničné transakcie. Podľa hodnotenia vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, má mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti za následok 43 % nárast nákladov na dodržiavanie daňových predpisov pre podniky (7). Hoci zavedenie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti by malo priniesť nižšie náklady na dosiahnutie súladu ako prenesenie daňovej povinnosti obmedzené na určitý sektor, stále sa ukazuje, že náklady na dodržiavanie predpisov sa radikálne zvýšia.

4.6.

Po druhé, štúdie (8) ukázali, že mechanizmy prenesenia daňovej povinnosti a rozdelených platieb tam, kde sa doposiaľ zaviedli, často viedli k problémom s likviditou mnohých podnikateľov, ktorí si plnia svoje daňové povinnosti.

4.7.

Inými slovami, boj proti daňovým podvodom spáchaným menšinou nepoctivých podnikov spôsobil značné prevádzkové problémy hospodárskym subjektom, ktoré konajú v súlade s daňovými predpismi a vytvárajú pracovné miesta a hodnoty na vnútornom trhu.

4.8.

Z tohto dôvodu EHSV upozorňuje Komisiu a členské štáty na potrebu rešpektovania zásady proporcionality v návrhu Komisie a v jednotlivých vnútroštátnych právnych systémoch, a to nielen v tom zmysle, že prijaté opatrenie musí zodpovedať záujmu boja proti podvodom v oblasti DPH bez poškodenia vnútorného trhu. Zároveň by v súlade s tou istou zásadou prijaté riešenia mali bojovať proti nezákonnej činnosti, a to bez uvalenia nadmernej a neprimeranej záťaže na podniky, najmä na MSP.

4.9.

Tieto úvahy zvyšujú dôvody na podporu „dočasnosti“ všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Inak by sme boli svedkami neúnosnej byrokratickej záťaže, najmä pre MSP, a súčasne skresľovania dynamiky jednotného európskeho trhu, lebo existuje vážne riziko diferencovaného toku hotovosti podnikov pôsobiacich v rôznych členských štátoch.

V Bruseli 31. mája 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 43, bod 1.3.

(2)  Pozri štúdiu talianskeho združenia remeselníkov: CNA, Reverse Charge e Split Payment: in Fumo la Liquidità delle Imprese, 2015.

(3)  Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 43, bod 1.9.

(4)  Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 43, body 1.1 a 1.2.

(5)  SWD(2016) 457 final, s. 18

(6)  SWD(2016) 457 final, s. 15

(7)  COM(2016) 811 final, s. 43.

(8)  Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 43, bod 1.9.


31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/56


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci

[COM(2017) 11 final – 2017/0004 COD]

(2017/C 288/07)

Spravodajkyňa:

Marjolijn BULK

Konzultácia

Európsky parlament, 19.1.2017

Rada, 16.2.2017

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

24.1.2017

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Prijaté v sekcii

3.5.2017

Prijaté v pléne

31.5.2017

Plenárne zasadnutie č.

526

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

149/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta začatie revízie smernice o karcinogénoch a je pripravený prispieť k tejto dôležitej diskusii.

1.2.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zhodnotila vplyv možného rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice o karcinogénoch a mutagénoch (ďalej len „smernica“) na látky, ktoré sú toxické z hľadiska reprodukčného zdravia.

1.3.

Výbor dôrazne odporúča, aby sa v rámci revízií smernice a jej zmien a doplnení plánovaných na rok 2018 venovala väčšia pozornosť vystaveniu žien účinkom karcinogénov pri práci.

1.4.

EHSV považuje za dôležité, aby Komisia na základe konzultácií so sociálnymi partnermi, členskými štátmi a inými zainteresovanými subjektmi zlepšila v smernici spoločnú metodiku na prijatie záväzných limitných hodnôt vystavenia účinkom týchto látok pri práci.

1.5.

Tieto limitné hodnoty sa musia stanoviť na základe vedeckých a štatistických dôkazov, pričom sa musia zohľadňovať rozličné činitele, ako je uskutočniteľnosť a možnosť merania úrovní expozície. V Holandsku a Nemecku sa používa prístup založený na posúdení rizík, ktorý pomáha pri stanovovaní záväzných limitných hodnôt vystavenia pri práci tak, že úroveň rizika sa zohľadňuje ako primárny určujúci činiteľ sociálneho kompromisu.

1.6.

EHSV považuje za potrebné, aby sa v rámci národných sústav sociálneho zabezpečenia alebo verejného zdravotníctva vytvorili programy, ktoré umožnia celoživotné sledovanie zdravia všetkých osôb, ktoré boli na pracovisku vystavené karcinogénom.

1.7.

EHSV zdôrazňuje, že na zlepšenie ochrany pracovníkov pred účinkami karcinogénnych, mutagénnych a reprotoxických látok pri práci by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich inšpektoráty práce mali dostatočné finančné a ľudské zdroje na vykonávanie svojich povinností.

1.8.

EHSV podporuje spoločný postoj európskych sociálnych partnerov a odporúča prijať záväznú limitnú hodnotu vystavenia účinkom formaldehydu pri práci.

1.9.

EHSV odporúča, aby Komisia pri vymedzovaní právnej definície pojmu výfukových plynov zo vznetových (dieselových) motorov zohľadnila zistenia SCOEL o týchto plynoch.

2.   Súvislosti návrhu

2.1.

Rakovina je hlavnou príčinou úmrtí v dôsledku pracovných podmienok. V roku 2013 zomrelo v EÚ podľa odhadov 1,314 milióna osôb na rakovinu. Viac ako 100 000 úmrtí v EÚ bolo spôsobených rakovinou ako chorobou z povolania. Rakovina je v EÚ najčastejšou príčinou úmrtí súvisiacich so zamestnaním. Približne 20 miliónov pracovníkov v EÚ je pri práci vystavených účinkom karcinogénov. V štúdii, ktorú v roku 2015 uverejnil holandský Národný ústav zdravia a životného prostredia (1), sa ročné náklady na liečbu týchto druhov rakoviny ako choroby z povolania odhadujú na 334 miliárd EUR.

2.2.

Právne predpisy o ochrane pracovníkov sa rakovinou ako chorobou z povolania zaoberajú v niekoľkých smerniciach. Všeobecné povinnosti podľa rámcovej smernice z roku 1989 sa vzťahujú na všetky riziká a vymedzujú všeobecné opatrenia, ktoré sa musia vykonávať na pracovisku (2). Smernica o chemických faktoroch sa vzťahuje na všetky nebezpečné chemikálie (3). Smernica o azbeste zohľadňuje niektoré osobitné potreby z hľadiska prevencie chorôb spôsobených azbestom (4). Najdôležitejším právnym predpisom je smernica o karcinogénoch prijatá v roku 1990.

2.3.

V smernici o karcinogénoch a mutagénoch sú stanovené všeobecné minimálne požiadavky. Zamestnávatelia sú povinní zistiť a posúdiť riziká expozície a v prípade existencie rizika musia tejto expozícii zabrániť. Ak je to technicky možné, vyžaduje sa nahradiť proces alebo chemické činidlo (faktor) bezpečným alebo menej nebezpečným procesom alebo činidlom. Ak nahradenie nie je technicky možné, chemické karcinogény sa musia v rámci technických možností vyrábať a používať v uzavretom systéme, aby sa zabránilo expozícii. Ak ani to nie je technicky možné, vystavenie pracovníkov účinkom týchto látok sa musí znížiť na najnižšiu technicky možnú úroveň.

2.4.

Okrem týchto všeobecných minimálnych požiadaviek sa ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu ochrany pracovníkov v smernici stanovujú limitné hodnoty vystavenia účinkom konkrétnych karcinogénov a mutagénov pri práci. Konkrétne záväzné limitné hodnoty pre konkrétne chemické činidlá (faktory) sú uvedené v prílohe III k smernici. V tejto prílohe sú v súčasnosti vymedzené záväzné limitné hodnoty len pre tri látky alebo procesne spôsobené expozície. Tieto záväzné limitné hodnoty pokrývajú len malé percento pracovníkov vystavených karcinogénnym, mutagénnym alebo reprotoxickým látkam (CMR).

2.5.

Európska komisia v roku 2016 oznámila, že smernica sa bude revidovať v troch etapách. V máji tohto roku prijala prvý návrh, ktorý je v súčasnosti predmetom diskusií v Európskom parlamente a Rade ministrov. Druhý návrh bol prijatý v januári 2017 a tretí je naplánovaný na rok 2018.

2.6.

Revízia smernice je neustály proces. Prvý návrh obsahuje preskúmanie dvoch existujúcich záväzných limitných hodnôt a prijatie 11 nových. V správe Marity Ulvskogovej Európsky parlament podporil revíziu smernice a okrem iného navrhol rozšíriť rozsah jej pôsobnosti tak, že sa do nej zaradia reprotoxické látky, zavedú sa prísnejšie limitné expozičné hodnoty pre šesť posudzovaných látok a stanovia sa prechodné limitné hodnoty, aby sa zamestnávateľom poskytol dodatočný časť na implementáciu (5). Európsky parlament tiež zdôraznil, že revízie prílohy III smernice 2004/37/ES v rokoch 2017 a 2018 by mali zahŕňať aj také látky, zmesi a procesy, ako sú výfukové plyny zo vznetových motorov, formaldehyd, kadmium a jeho zlúčeniny, zlúčeniny niklu, arzén a jeho zlúčeniny a akrylonitril, avšak nemalo by sa obmedziť iba na ne. Prevažná väčšina politických skupín podporila kompromisné znenie, ktoré navrhol Európsky parlament.

2.7.

Hlavným cieľom druhého návrhu je prijať päť nových záväzných limitných hodnôt expozície. Aj keď sa komplexné zmesi polycyklických aromatických uhľovodíkov a použité motorové oleje objavili v prílohe, v ktorej sa vymedzuje rozsah pôsobnosti smernice, pre tieto dve karcinogénne látky neboli stanovené žiadne limitné hodnoty. Na základe vlastnej analýzy Komisia rozhodla, že v tomto štádiu by sa nemali prijímať žiadne opatrenia pre päť karcinogénov (6).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Rozsah pôsobnosti smernice je v súčasnosti obmedzený na karcinogény a mutagény, pričom by sa malo zvážiť rozšírenie pôsobnosti na reprotoxické látky. Podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) sa účinky expozície pri práci na reprodukčnú sústavu mužov a žien môžu prejaviť ako zmena v úrovni pohlavných hormónov, znížené libido a znížená potencia, menštruačné poruchy, predčasná menopauza, oneskorená prvá menštruácia, porucha funkcie vaječníkov, zhoršenie akosti semena a znížená mužská a ženská plodnosť. Vystavenie účinkom jedovatých látok môže spôsobiť priame poškodenie buniek vyvíjajúcich sa spermií a vajíčok. Expozícia matiek počas tehotenstva môže narušiť vývoj plodu […]. Vystavenie účinkom jedovatých látok môže privodiť množstvo ďalekosiahlych účinkov, napr. úmrtie plodu, spomalenie rastu vo vnútri maternice, predčasné narodenie, vrodené poruchy, úmrtie po narodení, poruchy poznávacích schopností a zmeny imunologickej citlivosti alebo detskú rakovinu. Vystavenie matiek účinkom chemických látok pri práci môže spôsobiť aj kontamináciu materského mlieka. Niektoré hormonálne aktívne chemické látky známe ako endokrinné disruptory môžu ovplyvňovať činnosť endokrinnej sústavy a následne mať neblahé účinky na reprodukčnú sústavu, ako je nedostatočná akosť semena a poškodenie reprodukčných tkanív u mužov a niektoré gynekologické zdravotné ťažkosti u žien.

3.1.1

Podľa nariadenia REACH a viacerých špecifických legislatívnych dokumentov (o kozmetických výrobkoch, biocídoch a pesticídoch) sú karcinogénne, mutagénne a reprotoxické látky posudzované v zastrešujúcej skupine veľmi pozorne sledovaných látok. Majú niektoré spoločné charakteristiky, medzi ktoré patrí ich akútny vplyv na zdravie, náročnosť posúdenia rizika (keďže následky expozície sa často objavia po dlhom latentnom období), náročnosť riadenia rizík a problémy súvisiace s „koktejlovým účinkom“, čo je vystavenie účinkom dvoch alebo viacerých rozličných látok alebo procesov. V legislatíve viacerých členských štátov bol prijatý takýto prístup s podporou národných sociálnych partnerov. EHSV vyzýva Komisiu, aby zhodnotila vplyv možného rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice o karcinogénoch a mutagénoch na látky, ktoré sú toxické z hľadiska reprodukčného zdravia.

3.2.

V stratégii EÚ proti rakovine ako chorobe z povolania by sa malo viac pozornosti venovať ženám.

3.2.1.

Charakteristiky vystavenia a druhy rakoviny sa u mužov a žien môžu líšiť. Rakovina prsníka je napríklad u mužov veľmi zriedkavým ochorením, kým u žien ide o najbežnejšie rakovinové ochorenie. Viacnásobná expozícia pri práci môže prispieť k vzniku rakoviny prsníka.

3.2.2.

Výbor dôrazne žiada Komisiu, aby pri revízii smernice a jej zmenách a doplneniach naplánovaných na rok 2018 systematickejšie zohľadňovala vystavenie žien účinkom karcinogénov pri práci. V mnohých povolaniach, v ktorých prevažujú ženy (zdravotníctvo, upratovacie a kadernícke služby atď.), sú pracovníčky vystavované účinkom karcinogénnych látok, ktoré sa zanedbávajú. Je potrebné stanoviť kritériá zisťovania a klasifikácie endokrínnych disruptorov, ktoré prispievajú k vzniku niektorých rakovinových ochorení. V zdravotníckych povolaniach by sa mala sprísniť prevencia, pokiaľ ide o používanie cytostatických výrobkov (t. j. chemoterapeutík). Aj keď ionizačné žiarenie nie je predmetom tohto stanoviska, EHSV dôrazne poukazuje na potrebu sprísniť aj iné smernice, konkrétne smernicu 2013/59/Euratom.

3.3.

Medzi zainteresovanými subjektmi jestvuje rozsiahly konsenzus o úlohe a význame záväzných limitných hodnôt vystavenia pri práci. Záväzné limitné hodnoty sú dôležité, pretože pomáhajú znižovať riziko, aj keď nejestvuje bezpečná úroveň expozície. Musia sa stanoviť na primeranej úrovni a zohľadňovať vedecké dôkazy a aspekty vykonateľnosti.

3.3.1.

Na odvodenie limitných hodnôt však v EÚ nejestvuje jednotná metodika. V súčasnosti Komisia postupuje „od prípadu k prípadu“. Vo väčšine prípadov by sa mohla zväčšiť transparentnosť a dôslednosť. Niektoré limitné hodnoty sú dobré, iné neposkytujú dostatočnú ochranu. EHSV sa domnieva, že ak ide o zdravie a ľudské životy, musia ambície zodpovedať výzvam.

3.3.2.

Ďalším faktorom je, že členské štáty majú rozdielne prístupy. Niektoré z nich si stanovili záväzné limitné hodnoty pre vyše sto rozličných karcinogénnych, mutagénnych alebo reprotoxických látok, iné pre menej ako desať. Tieto záväzné hodnoty sa v jednotlivých krajinách môžu líšiť. To spôsobuje ťažkosti spoločnostiam pôsobiacim v rôznych krajinách s rozličnými normami a v niektorých prípadoch by to mohlo viesť k nespravodlivej hospodárskej súťaži.

3.3.3.

Preto EHSV považuje za dôležité, aby Komisia v smernici stanovila metodiku prijímania záväzných limitných hodnôt expozície. Takýto proces by mal zahŕňať rozsiahlu konzultáciu so sociálnymi partnermi, členskými štátmi a ostatnými zainteresovanými subjektmi, vrátane mimovládnych organizácií. Národné skúsenosti pomôžu určiť osvedčené postupy. Podľa EHSV by sa mali osobitne zohľadniť nasledujúce dva prvky.

3.3.3.1.

Po prvé, dôslednosť záväzných limitných hodnôt vystavenia účinkom jedovatých látok, aby sa zabránilo stavu, keď pracovníci vystavení účinku určitých látok budú znášať oveľa väčšie riziko, než pracovníci vystavení účinkom iných látok. Sociálni partneri v Nemecku a Holandsku podporujú prístup založený na posudzovaní rizika. To pomáha pri stanovovaní limitných hodnôt expozície tak, že úroveň rizika sa zohľadňuje ako primárny určujúci činiteľ sociálneho kompromisu.

3.3.3.2.

Po druhé, záväzné limitné hodnoty vystavenia pri práci sa musia stanovovať na základe vedeckých dôkazov. Pritom sa musia zohľadňovať rozličné činitele, ako je uskutočniteľnosť a možnosť merania úrovní expozície. Aby sa zamestnávateľom pri preventívnych opatreniach pomohlo určovať priority, mali by tieto hodnoty zodpovedať úrovni rizika súvisiaceho s úrovňou expozície.

3.4.

Vo väčšine prípadov je medzi expozíciou a vznikom rakoviny dlhé latentné obdobie. EHSV preto považuje za potrebné, aby exponovaní pracovníci a pracovníci v dosahu rizika expozície boli chránení tým, že sa im ponúkne celoživotné sledovanie zdravotného stavu vykonávané v rámci národných sústav sociálneho zabezpečenia alebo zdravotníctva a dostupné pre všetkých exponovaných pracovníkov.

3.5.

EHSV odporúča zamerať viac úsilia na oblasť vedeckých a štatistických štúdií. Rakovina ako choroba z povolania môže byť spôsobená aj stresom, faktormi súvisiacimi s organizáciou práce, napr. práca na zmeny atď. Väčšia pozornosť a viac finančných prostriedkov by sa mali venovať výskumu následkov a potenciálnej synergie kombinovaného vystavenia rôznym činiteľom, ako sú chemické a biologické alebo fyzikálne činidlá, chemické látky, organizácia práce atď.

3.6.

EHSV zdôrazňuje, že jednou z hlavných úloh v oblasti ochrany pracovníkov pred účinkom karcinogénnych, mutagénnych a reprotoxických látok na pracovisku je zintenzívniť kontrolu vykonávania a uplatňovania smernice. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby inšpektoráty práce mali dostatok finančných a ľudských zdrojov na plnenie svojich úloh a zároveň pomôcť spoločnostiam, najmä malým a stredným podnikom, dodržiavať tieto nové ustanovenia. Mali by zintenzívniť svoju spoluprácu s Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Jedným zo zodpovedajúcich nástrojov je OIRA, internetová platforma na interaktívne posudzovanie rizík on-line, ktorá jednoduchým a štandardizovaným postupom umožňuje vytvoriť v ktoromkoľvek jazyku odvetvové nástroje na posudzovanie rizík.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

V druhom návrhu smernice sa zavádzajú záväzné limitné hodnoty vystavenia účinkom ďalších piatich karcinogénnych látok na pracovisku.

4.1.1.

(Chlórmetyl)oxirán je karcinogén bez limitnej hodnoty. V EÚ je počet exponovaných pracovníkov 43 813. Komisia navrhuje záväznú limitnú hodnotu expozície 1,9 mg/m3. Pätnásť členských štátov bude musieť limitnú hodnotu zaviesť (7) alebo aktualizovať (8), aby ju znížili na 1,9 mg/m3. Odhaduje sa, že okolo 69 % exponovaných pracovníkov pracuje v týchto pätnástich členských štátoch, a teda zlepšenie právnej ochrany zavedením tejto limitnej hodnoty by bolo pre nich prínosom. EHSV sa domnieva, že navrhnutá limitná hodnota by prispela k zníženiu výskytu rakoviny ako choroby z povolania.

4.1.2.

Etyléndibromid je genotoxický karcinogén bez limitnej hodnoty. Odhaduje sa, že potenciálne je tomuto 1,2-dibrómetánu v EÚ vystavených menej ako 8 000 pracovníkov. Komisia navrhuje záväznú limitnú hodnotu expozície 0,8 mg/m3. Dvadsať členských štátov bude musieť limitnú hodnotu zaviesť (11) alebo aktualizovať (9), aby ju znížili na 0,8 mg/m3. Odhaduje sa, že 81 % exponovaných pracovníkov pracuje v týchto dvadsiatich členských štátoch, a teda zlepšenie právnej ochrany zavedením tejto limitnej hodnoty by bolo pre nich prínosom. Očakáva sa, že dodatočné náklady budú pre spoločnosti (medzi nimi aj mikropodniky a malé podniky) veľmi nízke. EHSV sa domnieva, že navrhnutá limitná hodnota by prispela k zníženiu výskytu rakoviny ako choroby z povolania.

4.1.3.

Etyléndichlorid je podľa nariadenia CLP klasifikovaný ako karcinogén 1B. Odhaduje sa, že jeho účinkom je v Európe potenciálne vystavených menej ako 3 000 pracovníkov (7). Komisia navrhuje záväznú limitnú hodnotu expozície 8,2 mg/m3 alebo 2 ppm. Dvadsaťtri členských štátov bude musieť limitnú hodnotu zaviesť (5) alebo aktualizovať (18), aby ju znížili na 2 ppm, takže sa očakáva, že pre veľkú časť exponovaných pracovníkov by zlepšenie právnej ochrany bolo prínosom. EHSV sa domnieva, že navrhnutá limitná hodnota by prispela k zníženiu výskytu rakoviny ako choroby z povolania.

4.1.4.

4,4'-metylénedianilín je genotoxický karcinogén. Odhaduje sa, že v chemickom priemysle je približne 70 až 140 ľudí vystavených účinkom tejto látky vdychovaním. Počet ľudí vystavených jej pôsobeniu na pokožku je podstatne vyšší a odhaduje sa, že ide o 390 000 až 3,9 milióna pracovníkov (8). Komisia navrhuje záväznú limitnú hodnotu expozície 0,08 mg/m3. Dvadsaťtri členských štátov bude musieť limitnú hodnotu zaviesť (12) alebo aktualizovať (11), aby ju znížili na 0,08 mg/m3. EHSV sa domnieva, že navrhnutá limitná hodnota by prispela k zníženiu výskytu rakoviny ako choroby z povolania.

4.1.5.

Trichlóretylén je podľa Medzinárodnej agentúry na výskum rakoviny (IARC) klasifikovaný ako karcinogén skupiny 2A a v EÚ podľa nariadenia CLP ako karcinogén kategórie 1B. Odhaduje sa, že potenciálne je v EÚ účinku tejto látky vystavených 74 000 pracovníkov. Komisia navrhuje kombináciu limitnej hodnoty 54,7 mg/m3 alebo 10 ppm a krátkodobý expozičný limit 164,1 mg/m3 alebo 30 ppm. Z dvadsiatichdvoch členských štátov, ktoré už majú svoju záväznú limitnú hodnotu vystavenia účinkom trichlóretylénu pri práci, šestnásť prijalo aj krátkodobý expozičný limit. Sedemnásť členských štátov bude musieť limitnú hodnotu zaviesť (6) alebo aktualizovať (11), aby ju znížili na 54,7 mg/m3 (10 ppm). Odhaduje sa, že takmer 74 % exponovaných pracovníkov pracuje v týchto sedemnástich členských štátoch, a teda zlepšenie právnej ochrany zavedením tejto limitnej hodnoty by bolo pre nich prínosom. EHSV konštatuje, že v niektorých členských štátoch bol pre trichlóretylén zavedený nižší limit, ktorý podporili organizácie zamestnávateľov a odborové organizácie. Aby sa zmenšil výskyt rakoviny ako choroby z povolania, mohlo by sa aj na úrovni EÚ uvažovať o nižšom limite.

4.2.

Aj keď sa komplexné zmesi polycyklických aromatických uhľovodíkov a použité motorové oleje objavili v prílohe, v ktorej sa vymedzuje rozsah pôsobnosti smernice, pre tieto dve karcinogénne látky neboli stanovené žiadne limitné hodnoty.

4.2.1.

Komplexné zmesi polycyklických aromatických uhľovodíkov s obsahom benzo[a]pyrénu ako indikátorom. Ide o rozsiahlu triedu organických zlúčenín. EHSV sa domnieva, že navrhnuté opatrenie by prispelo k zníženiu výskytu rakoviny ako choroby z povolania.

4.2.2.

Minerálne oleje ako použité motorové oleje. Vystavenie účinkom minerálnych olejov v podobe použitých motorových olejov môže spôsobiť rakovinu kože. Počet exponovaných pracovníkov sa odhaduje na 1 milión a ide väčšinou o zamestnancov v údržbe a opravách motorových vozidiel. EHSV sa domnieva, že navrhnuté opatrenie by prispelo k zníženiu výskytu rakoviny ako choroby z povolania.

5.   Ďalšie látky a procesy, ktoré by sa mali doplniť

5.1.

Formaldehyd. Pre formaldehyd Komisia nenavrhla záväzné limitné hodnoty. V roku 2009 IARC dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy priamej spojitosti medzi formaldehydom a myeloidnou leukémiou u ľudí. Dostupné informácie o formaldehyde sú dostatočné na odvodenie zdravotne relevantnej limitnej hodnoty, 8-hodinového časovo váženého priemeru a krátkodobého expozičného limitu. Na základe dostupných údajov SCOEL odvodil limitnú hodnotu vystavenia účinkom formaldehydu 0,3 ppm (8-hodinový časovo vážený priemer) a krátkodobý expozičný limit 0,6 ppm. Na základe toho Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSHW) tiež rozhodol odporučiť túto limitnú hodnotu Komisii. V roku 2016 európski sociálni partneri požiadali Komisiu, aby navrhované zdravotne relevantné hodnoty stanovené výborom SCOEL použila ako záväznú limitnú hodnotu vystavenia účinkom tejto chemickej látky pri práci (9). EHSV podporuje tento spoločný postoj a domnieva sa, že navrhnutá limitná hodnota by sa mala schváliť.

5.2.

Výfukové plyny zo vznetových (dieselových) motorov. V roku 2012 Medzinárodná agentúra na výskum rakoviny (IARC) zaradila všetky emisie výfukových plynov zo vznetových motorov medzi karcinogény triedy 1 (látka s overeným karcinogénnym účinkom na ľudský organizmus). Podľa Komisie sú účinkom emisií výfukových plynov zo vznetových motorov v EÚ pri práci vystavené viac ako tri milióny pracovníkov. Celkový počet pracovníkov vystavených týmto výfukovým plynom aspoň počas určitej časti svojej profesionálnej kariéry predstavoval v roku 2010 12 miliónov a do roku 2060 by sa mohol zvýšiť na 20 miliónov. V hodnotení vplyvu vykonanom Komisiou sa uvádza, že v dôsledku toho, že nejestvuje legislatíva, ktorá by zakazovala vystavenie účinkom výfukových plynov zo vznetových motorov pri práci, zomrie v rokoch 2010 až 2 069 230 000 ľudí.

5.2.1.

Hlavným argumentom Komisie na vylúčenie výfukových plynov zo vznetových motorov z prílohy I a prílohy III smernice je, že by bolo ťažké nájsť právnu definíciu, ktorá by rozlišovala medzi novými a starými motormi. EHSV zastáva názor, že cieľom smernice nie je stanoviť technické normy pre motory, ale právne vymedziť výfukové plyny zo vznetových motorov ako karcinogénny proces podľa vedeckých dôkazov a posúdenia IARC. Na pracovisku môžu byť pracovníci vystavení účinkom výfukových plynov z viacerých vznetových motorov, ktoré spĺňajú rozličné expozičné normy. Významnú úlohu pri charakterizovaní expozície zohrávajú aj iné činitele: teplota spaľovania a údržba a čistenie motorov. Mohla by sa stanoviť záväzná limitná hodnota vystavenia pri práci, ktorá zohľadní koncentráciu elementárneho uhlíka (EC) v ovzduší. EHSV sa domnieva, že by sa malo brať do úvahy toto zistenie výboru SCOEL: „Hoci toxikologické údaje podporujú stanovenie prahovej hodnoty (podľa možnosti na 0,02 mg emitovaných častíc/m3 alebo menej, čo zodpovedá 0,015 mg EC/m3), z epidemiologických údajov vyplýva značné riziko vzniku rakoviny už pod týmito úrovňami expozície. Preto celkový limit expozície pri práci, ktorý by primerane ochraňoval pracovníkov, nie je možné stanoviť na základe údajov a analýz, ktoré sú v súčasnosti dostupné. Toxikologické aj ľudské epidemiologické údaje sa však ďalej zhromažďujú a vyhodnocujú.“ (10)

V Bruseli 31. mája 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Work related cancer in the European Union. Size, impact and options for further prevention, Rijksinstituut voor Volksgezondheid en Milieu (RIVM), 2015.

(2)  Opatrenia na zlepšenie ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov pri práci, smernica Rady 89/391/EHS (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1).

(3)  Ochrana zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci, smernica Rady 98/24/ES (Ú. v. ES L 131, 5.5.1998, s. 11).

(4)  Ochrana pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci, smernica 2009/148/ES (Ú. v. EÚ L 330, 16.12.2009, s. 28).

(5)  Správa Marity Ulvskogovej.

(6)  Berýlium a jeho anorganické zlúčeniny, hexachlórbenzén, výfukové plyny zo vznetových motorov, výpary a prach zo spracovania kaučuku a 4,4'-metylénbis(2-chlóranilín).

(7)  Údaje z roku 2009.

(8)  Research project P937/9 on 4,4'-Methylenedianiline, Institute of Medicine, máj 2011 (v roku 2016 bol premenovaný na Health and Medicine Division).

(9)  Request to include Formaldehyde in Annex III of the Carcinogens and Mutagens Directive 2004/37/EC, EPF, ETUC, EAMA, ETRMA, Formacare a EPRA, 15. júla 2016.

(10)  Stanovisko SCOEL č. 403 z roku 2016.


31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/62


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Akčný plán v oblasti európskej obrany

[COM(2016) 950 final]

(2017/C 288/08)

Spravodajca:

Christian MOOS

Pomocný spravodajca:

Jan PIE

Konzultácia

27. 1. 2017

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Príslušný orgán

poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)

Prijaté v CCMI

7. 4. 2017

Prijaté v pléne

31. 5. 2017

Plenárne zasadnutie č.

526

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

104/1/7

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje vytvorenie európskej obrannej únie, ako aj akčný plán v oblasti európskej obrany, vrátane vytvorenia spoločného európskeho fondu pre obranu.

1.2.

EHSV požaduje výrazný kvalitatívny pokrok v oblasti európskej obrannej spolupráce, keďže obranný priemysel a trh sú príliš roztrieštené, čo spôsobuje neefektívne prideľovanie zdrojov, prekrývanie právomocí, nedostatok interoperability a technologické rozdiely.

1.3.

EHSV podporuje cieľ strategickej nezávislosti v určených oblastiach kritických priemyselných kapacít a technológií. NATO zostáva základom európskej kolektívnej obrany.

1.4.

EÚ by mala pokračovať hlavne v preventívnej a multilaterálnej diplomacii. Vojenské spôsobilosti sú však dôležitým prvkom vykonávania globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

1.5.

EHSV zdôrazňuje, že nevyhnutnou podmienkou rozvoja spoločných obranných spôsobilostí je posilnenie európskeho obranného priemyslu a technologickej základne vrátane vysoko kvalifikovanej pracovnej sily.

1.6.

EHSV je dôrazným zástancom toho, aby sa osobitná pozornosť venovala MSP, a to aj v oblasti výskumu a vývoja na obranné účely.

1.7.

Fondy EÚ môžu podporiť technické inovácie tam, kde je ťažké, ak nie nemožné, jasne rozlišovať medzi vojenským a nevojenským účelom.

1.8.

EHSV však odmieta, aby sa na obranné účely v užšom zmysle tohto pojmu uvoľnili existujúce fondy, ktoré slúžia ekonomickým alebo sociálnym cieľom. Ciele nariadenia o EFSI, fondy EŠIF a program COSME, ako aj investície EIB slúžia na nevojenské účely.

1.9.

EHSV odmieta osobitné zohľadnenie rozpočtových prostriedkov členských štátov vyčlenených na obranu v rámci Paktu stability a rastu. Ten sa musí posudzovať v kontexte prehlbovania HMÚ a nielen v jednom odvetví. Výdavky na obranu by nemali narušiť stabilitu verejných financií.

1.10.

EHSV podporuje vytvorenie obranného fondu s osobitne vyčlenenými prostriedkami na výskum a na spôsobilosti. Rozpočet EÚ sa však musí zvýšiť, keďže výskum na obranu nesmie byť financovaný na úkor výskumu v iných odvetviach. EHSV je za financovanie spôsobilostí výlučne prostredníctvom príspevkov členských štátov. Obstarávanie výrobkov obranného priemyslu členskými štátmi nemôže byť financované z rozpočtu EÚ.

1.11.

EHSV víta vytvorenie koordinačného výboru. Konečné rozhodnutia v tomto výbore musia byť vyhradené civilným politickým predstaviteľom.

1.12.

EHSV podporuje výzvu Komisie na plné uplatňovanie obidvoch smerníc (1) o verejnom obstarávaní a o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ. Je potrebné vyvinúť oveľa väčšie úsilie najmä s cieľom zabezpečiť čo najlepšie využitie smernice o transferoch.

1.13.

EHSV podporuje vypracovanie spoločných noriem pre zbrane a položky s dvojakým využitím bez toho, aby sa zdvojovali existujúce normy, predovšetkým normy NATO.

1.14.

Vývoz zbraní by sa mal obmedziť na strategických partnerov a spojencov a mal by podliehať dôkladnej demokratickej kontrole.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Európa čelí sérii konfliktov vo svojom susedstve, ako je napríklad občianska vojna v Sýrii, ktorých priamymi dôsledkami sú napríklad celosvetové presuny obyvateľstva v rokoch 2015/2016. Anexiou Krymu Ruskom a jeho angažovaním v ozbrojenom konflikte na východnej Ukrajine bola narušená územná integrita nezávislého štátu a tým porušené medzinárodné právo. Severná Afrika a Blízky východ zostávajú nestabilnými regiónmi, v ktorých hrozí riziko zlyhania štátu. Zároveň sa zdá, že Európa a Blízky východ už nie sú kľúčovou súčasťou bezpečnostnej politiky USA. Európa čelí rastúcemu riziku, že sa ocitne na periférii svetového diania a transatlantickými partnermi bude vnímaná ako záťaž.

2.2.

Vzhľadom na túto geostrategickú situáciu a vývoj v oblasti bezpečnosti musí Európa zväčšiť svoje bezpečnostné a obranné kapacity. O spoločných strategických cieľoch Únie je nevyhnutné mať jasnú predstavu, ktorá stále chýba a je naliehavo potrebná. To je predpokladom stanovenia nevyhnutných spoločných a národných spôsobilostí, ktoré musia byť podporené udržateľnou európskou obrannou, technologickou a priemyselnou základňou.

2.3.

EHSV poukazuje na požiadavky (2) uvedené v stanoviskách CCMI/116 (2013) a CCMI/100 (2012). Globálna stratégia EÚ (3) a plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany (4) tiež poskytujú v tejto súvislosti dôležité prístupy. EHSV sa domnieva, že je naliehavé, aby sa tieto prístupy zaviedli dôsledne v súlade s ustanoveniami spoločného vyhlásenia EÚ a NATO z júla 2016, ako aj zásady OSN týkajúcej sa kolektívnej bezpečnosti.

2.4.

EHSV sa domnieva, že optimalizácia európskych civilných prevenčných a vojenských obranných spôsobilostí je naliehavo potrebná na to, aby sa zaručila sloboda a mier v Európe, prenášala do susedstva Európy stabilita, ktorá bude odrážať hodnoty EÚ, ako sú základné ľudské práva, a aby bolo možné úspešne podporovať celosvetové opatrenia OSN na udržiavanie mieru.

2.5.

EHSV preto vyzýva na zvýšenie kvality európskej obrannej spolupráce. Podporuje vytvorenie jednotnej Európskej obrannej únie a EÚ v rámci osobitného mechanizmu „stálej štruktúrovanej spolupráce“ (SŠS) podľa článku 42 ods. 6 a článku 46 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ako dôležitý krok víta európsky obranný plán so zriadením spoločného európskeho fondu pre obranu.

2.6.

EHSV súhlasí s Komisiou, ktorá sa kriticky stavia k nadmernej fragmentácii trhu, ktorá vedie k neefektívnemu prideľovaniu zdrojov, prekrývaniu právomocí, nedostatku interoperability a technologickým medzerám.

2.7.

Väčšina verejných rozpočtov v členských štátoch EÚ je pod konsolidačným tlakom, takže neefektívne využívanie verejných prostriedkov je veľmi ťažko odôvodniteľné. EHSV preto vyzýva na dôsledné uplatňovanie prístupov založených na spolupráci. EHSV sa však domnieva, že intenzívnejšia spolupráca v rámci prioritných oblastí uvedených Komisiou je len prvým krokom.

2.8.

EHSV podporuje cieľ strategickej nezávislosti v určených oblastiach kritických priemyselných kapacít. NATO je aj naďalej základom kolektívnej obrany a bezpečnosti Európy, ako je to potvrdené aj v spoločnom vyhlásení EÚ a NATO. V tejto súvislosti je dôležité, aby všetci členovia NATO splnili požiadavky, ktoré sú nich kladené.

2.9.

EHSV poukazuje na to, že nie všetky prvky akčného plánu sú nové, ale víta zriadenie fondu pre obranu. To však v rozhodujúcej miere závisí od politickej vôle, vyčleniť dodatočné prostriedky z rozpočtov členských štátov. EHSV má však pochybnosti o ochote niektorých členských štátov konať. Okrem toho musí Komisia zintenzívniť svoje úsilie o predloženie plánu jednotného režimu bezpečnosti dodávok v rámci EÚ a zabezpečenie náležitého uplatňovania oboch smerníc o obrane.

2.10.

Bratislavský plán (5) síce ukazuje správny smer, je však len opakovaním dobre známych starých plánov obrany. Plánu chýba najmä strategický súlad, je príliš zameraný na súčasné výzvy, ktoré prináša migračná kríza, a na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Rozsiahle presuny utečencov síce súvisia s bezpečnostno-politickými výzvami, ale keď už raz vzniknú, vojenskými prostriedkami ich riešiť nemožno.

2.11.

Nevyhnutným predpokladom rozvoja spoločných spôsobilostí je vytvorenie alebo prehĺbenie vnútorného trhu obrany. EHSV sa domnieva, že priemyselnú základňu Európy bude možné posilniť len vtedy, ak sa bude zároveň riešiť aj problém zručností. Obranný priemysel sa neustále usiluje o zachovanie technologického náskoku a preto sa nezaobíde bez vysoko kvalifikovaných pracovníkov. V iniciatíve Európskej komisie pre oblasť zručností, o ktorej hovorí akčný plán, sa tento problém rieši a preto je táto iniciatíva všade vítaná.

2.12.

Viac investícií a spolupráce v tomto priemyselnom odvetví prispieva tiež k zachovaniu existujúcich pracovných miest a vytváraniu nových pracovných miest. Boj proti nezamestnanosti v Európe však nemôže byť hybnou silou rozhodnutí o investíciách v oblasti obrany. Nezamestnanosť treba znížiť inak, nie cez zbrojenie. Posilnenie európskych obranných spôsobilostí by sa malo zakladať výlučne na strategických úvahách, ako aj na fundovanom posúdení toho, čo je potrebné na ochranu Európy a zabezpečenie jej schopnosti vytvárať vojenské zoskupenia. To by však nemalo narušiť stabilitu verejných financií. EÚ by mala pokračovať hlavne v preventívnej a multilaterálnej diplomacii. Vojenské spôsobilosti sú však nevyhnutné na vykonávanie bezpečnostných a obranných priorít v rámci globálnej stratégie EÚ.

2.13.

EHSV súhlasí s názorom, že výskum v oblasti obrany môže priniesť pozitívne výsledky aj pre vývoj civilných technológií, ako aj naopak.

2.14.

Je stále ťažšie rozlišovať medzi vojenským a nevojenským účelom, pokiaľ ide o kybernetické útoky, ako aj vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť, ktoré sú stále previazanejšie.

2.15.

EHSV zdôrazňuje, že napríklad výskum technológií kybernetickej bezpečnosti môže mať civilný i obranný účel, a takých príkladov by sa našlo viac. Preto ani netreba hovoriť, že takýto vývoj a inovácie sa môžu a musia financovať aj z jestvujúcich európskych programov, akým je Horizont 2020. Obranný výskum v užšom zmysle tohto pojmu, ktorý sa má ako taký realizovať, sa však musí posudzovať oddelene.

2.16.

EHSV podporuje vytvorenie silného konkurencieschopného európskeho obranného priemyslu a spoločného trhu v oblasti obrany v Európe. Tento cieľ by sa nemal obmedzovať len na krajiny, ktoré sú hlavnými výrobcami. Pri realizácii obranného výskumu a obranných projektov by sa mali využívať existujúce schopnosti primeraného počtu zainteresovaných členských štátov s cieľom podporiť oddanosť spoločnej veci.

2.17.

EHSV odmieta, aby sa na obranné účely uvoľnili existujúce fondy, ktoré slúžia ekonomickým alebo sociálnym cieľom, a aby sa výdavky na obranu riešili v rámci Paktu stability a rastu. EHSV podporuje vytvorenie európskeho fondu pre obranu, ktorý bude obmedzený na výskum v oblasti obrany, ako aj na rozvoj a získavanie vojenských spôsobilostí. Zároveň by sa tento fond mal jasne oddeliť od Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a teda neobsahovať výnimky, ako sú tzv. „jednorazové opatrenia“ v zmysle Paktu stability a rastu.

2.18.

EHSV vyzýva v záujme všetkých aspektov budúcej obrany na plné zapojenie Európskeho parlamentu, ako aj na nepretržitý dialóg medzi zástupcami politických strán, vojenských kruhov a občianskej spoločnosti. EHSV ako poradný orgán EÚ zastupujúci všetky hlavné organizácie európskej občianskej spoločnosti by mal v oblasti obrannej politiky pôsobiť ako kľúčový partner.

3.   Osobitné pripomienky

3.1.   Zriadenie európskeho obranného fondu

3.1.1.

EHSV podporuje vytvorenie obranného fondu s osobitne vyčlenenými prostriedkami na výskum a na spôsobilosti, pričom toto vyčlenenie by malo byť zabezpečené od roku 2020.

3.1.2.

EHSV je za samostatné oddelené zdroje pre tieto dve oblasti financovania. Výskum na obranu však nesmie byť financovaný na úkor výskumu v iných odvetviach. EHSV je za financovanie spôsobilostí výlučne prostredníctvom príspevkov členských štátov. Pokiaľ Únia nemá k dispozícii žiadne vlastné variabilné príjmy, sú za obstarávanie vojenských spôsobilostí ozbrojených síl zodpovedné členské štáty. Práve preto by sa rozpočet EÚ nemal využívať na obstarávanie prostredníctvom vyčlenených prostriedkov plánovaného fondu pre obranu.

3.1.3.

EHSV víta zriadenie plánovaného koordinačného výboru. Na rozhodovaní tohto výboru by sa však mali podieľať len politickí predstavitelia. Zástupcovia armády, priemyslu a občianskej spoločnosti sa na ňom budú môcť zúčastniť v poradnej funkcii. V tomto výbore musí mať svoje miesto a hlas aj Európsky parlament.

3.1.4.

Pri spolufinancovaní projektov by mala byť úloha Komisie obmedzená na financovanie výskumu, ale aj tu musí existovať konkrétny a jasne definovaný program výskumu v oblasti obrany EÚ po roku 2020 (6). EHSV podporuje myšlienku preniesť vykonávanie programu na Európsku obrannú agentúru (EDA).

3.1.5.

EHSV podporuje obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím na spoluprácu pri obstarávaní s cieľom znížiť príslušné vysoké investičné riziko zúčastnených podnikov.

3.1.6.

Možné synergie medzi civilným výskumom a výskumom v oblasti obrany by sa mali využiť, ale podpora civilného výskumu z prostriedkov EÚ (Horizont 2020) by nemala byť zameriavaná na vojenské účely na úkor iných oblastí.

3.1.7.

EHSV podporuje zoskupovanie národných fondov na získavanie nových obranných spôsobilostí. Zdá sa, že možno pochybovať o tom, či päť miliárd EUR ročne bude postačovať ako spoločná referenčná hodnota na financovanie spôsobilostí. EHSV považuje za vhodné prípravné štúdie na preverenie tejto referenčnej sumy v súlade s akčným plánom. EHSV sa nazdáva, že ročná výška spoločného financovania musí byť nastavená tak, aby sa dosiahol cieľ zvýšenia synergií, odľahčenia rozpočtu a efektívneho získania a zabezpečenia obranných spôsobilostí.

3.1.8.

EHSV podporuje takú podobu financovania spôsobilostí, akú navrhla Komisia, teda zastrešujúcu štruktúru pre rámec prípadne pravidlá spoločného financovania a druhú úroveň konkrétnych projektov spolupráce členských štátov. Je logické, že pokiaľ ide o množstvo a kvalitu jednotlivých projektov, musia byť jasne vymedzené a finančne navzájom nezávislé.

3.1.9.

Výbor podporuje vytvorenie stálej kapitálovej štruktúry pre oblasť spôsobilostí. Ručenie musia niesť členské štáty ako zainteresované subjekty. EHSV odmieta osobitné zohľadnenie rozpočtových prostriedkov členských štátov vyčlenených na tento účel v rámci Paktu stability a rastu.

3.1.10.

EHSV pripomína, že podľa článku 41 Zmluvy o EÚ nesmie byť rozpočet EÚ použitý na financovanie vojenských operácií. Upustenie od tejto zásady by bolo v rozpore s osobitnou povahou bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov (článok 42 ods. 1 ZEÚ).

3.2.   Podpora investícií v rámci dodávateľského reťazca v oblasti obrany

3.2.1.

EHSV je dôrazným zástancom toho, aby sa osobitná pozornosť venovala MSP, a to aj v oblasti výskumu a vývoja na obranné účely. EŠIF, EFSI a program COSME by sa nemali uprednostňovať pre projekty v oblasti obrany. Ciele nariadenia o EFSI, fondy EŠIF a program COSME, ako aj investície EIB však slúžia na nevojenské účely. Okrem toho by použitím týchto prostriedkov na vojenské účely mohlo vzniknúť riziko ďalšej duplicity a ešte výraznejšieho rozdrobenia trhu s obrannými zariadeniami.

3.2.2.

Keďže EÚ potrebuje zdravú a udržateľnú priemyselnú a technologickú základňu v oblasti obrany, spočíva výzva v tom, ako nájsť správnu rovnováhu medzi ochotou EÚ financovať túto základňu a želaním vyhnúť sa závislosti na vývoze. Vývoz zbraní by sa mal zamerať na strategických partnerov a spojencov a nemal by sa riadiť inými hospodárskymi dôvodmi, ktoré môžu prispieť k roznecovaniu konfliktov v iných častiach sveta. V súčasnosti existujú tiež vážne pochybnosti, pokiaľ ide o niektorých spojencov. Preto je pri vývoze zbraní potrebná dôkladná demokratická kontrola.

3.2.3.

Výbor je za podporu regionálnych zoskupení excelentnosti. Mala by sa realizovať cez prostriedky vyčlenené na výskum alebo cez osobitný program pomoci EÚ, ktorý sa má zriadiť.

3.3.   Posilnenie jednotného trhu v oblasti obrany

3.3.1.

EHSV požaduje vhodne koncipovanú európsku priemyselnú politiku pre odvetvie obrany, pre ktoré sú príznačné osobitné charakteristiky štátnych požiadaviek a verejného financovania. Podporuje preto výzvu Komisie na plné uplatňovanie obidvoch smerníc (7) o verejnom obstarávaní a o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ.

3.3.2.

Podľa článku 346 ZFEÚ môžu členské štáty z ustanovení vyňať zmluvy týkajúce sa obrany a bezpečnosti, ak je to potrebné na ochranu ich základných bezpečnostných záujmov. Týmito dvoma smernicami, 2009/81/ES a 2009/43/ES, je teraz možné tieto výnimky obmedziť na absolútne minimum. EHSV súhlasí s kritikou, že sa značná časť obstarávania v oblasti obrany stále realizuje bez uplatňovania pravidiel EÚ o verejnom obstarávaní, a domnieva sa, že tu existuje potenciál na dosiahnutie úspor, ktoré by sa mohli efektívnejšie investovať v rámci obranného fondu.

3.3.3.

Podporuje zjednodušený postup autorizácie prostredníctvom všeobecnej licencie na transfery vojenského tovaru v rámci jednotného trhu. EHSV preto víta ohlásené výkladové usmernenia a odporúčania. Je však potrebné ešte vyvinúť oveľa väčšie úsilie najmä s cieľom zabezpečiť čo najlepšie využitie smernice o transferoch výrobkov obranného priemyslu.

3.3.4.

EHSV rovnako víta výskum v oblasti bezpečnosti dodávok surovín v rámci stratégie EÚ v oblasti surovín, ako aj možnosti nahradenia kritických surovín. EHSV zároveň vyjadruje poľutovanie, že Európska komisia nedostála svojmu povereniu z decembra 2013 vypracovať plán pre komplexný režim bezpečnosti dodávok v celej EÚ, ktorý by mohol byť tiež podnetom pre politicky ambiciózne vykonávania smernice o transferoch výrobkov obranného priemyslu.

3.3.5.

EHSV zastáva názor, že fungujúci vnútorný trh výrobkov obranného priemyslu musí byť jedným z kľúčových cieľov akčného plánu. Obranná únia nie je mysliteľná bez cezhraničného prístupu na trh a otvorených dodávateľských reťazcov. Obzvlášť malé a stredné podniky, ktoré v tomto odvetví vytvárajú významné inovácie, musia mať prístup k verejnému obstarávaniu.

3.3.6.

EHSV podporuje vypracovanie spoločných noriem a nastolenie úplnej interoperability tak pre zbrane, ako aj položky s dvojakým využitím (hybridné normy) bez toho, aby sa zdvojovali existujúce normy, predovšetkým normy NATO. Zodpovedajúci plán už bol naplánovaný na rok 2014 (8).

3.3.7.

EHSV podporuje rozvoj spoľahlivých, bezpečných a nákladovo efektívnych služieb satelitnej komunikácie pre EÚ a národné orgány, ako aj investície v oblasti európskeho kozmického priemyslu.

3.3.8.

EHSV si uvedomuje, že vzťah medzi civilným a vojenským využívaním systému Copernicus nie je vyjasnený, ale aj to, že armáda ako spolutvorca a užívateľ je dôležitým partnerom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Tu by sa mohli vytvoriť užitočné synergie. Využívanie programu Copernicus však musia hodnotiť spoločne politické, vedecké a vojenské orgány. Zámer využívať ho na vojenské účely však nesmie byť na úkor vesmírnej politiky EÚ, ani negatívne ovplyvniť civilné využívanie tohto systému.

3.3.9.

EHSV dôrazne podporuje presadzovanie zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti a obrany a civilno-vojenskú spoluprácu na základe stratégie EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti (9).

3.3.10.

EHSV podporuje spoločné prístupy k podpore námornej bezpečnosti v civilnej a vojenskej oblasti, ako aj optimalizáciu interoperatívnych spôsobilostí námorného dozoru.

V Bruseli 31. mája 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnostia o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(2)  Pozri tiež stanoviská EHSV Obranný priemysel: priemyselné, inovačné a sociálne aspekty (Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 17) a Stratégia na posilnenie sektora obrany v Európe (Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 125).

(3)  Stanovisko EHSV Nová stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 1).

(4)  Závery Európskej rady o bezpečnosti a obrane (14149/16), 14. novembra 2016.

(5)  Pracovný program navrhnutý predsedom Európskej rady, predsedníctvom Rady a predsedom Komisie na zasadnutí 27 najvyšších predstaviteľov štátov a predsedov vlád 16. septembra 2016, http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/09/16-bratislava-declaration-and-roadmap.

(6)  Správa Európskeho parlamentu o „Európskej obrannej únii“ [2016/2052(INI)].

(7)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(8)  Závery zo zasadnutia Európskej rady z 19. a 20. decembra 2013 (EUCO 217/13).

(9)  Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie – Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor, JOIN(2013) 1 final; Závery Rady o spoločnom oznámení Komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku: Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie – Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor (11357/13).


31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/68


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje viacročný plán pre populácie malých pelagických druhov v Jadranskom mori a rybolov týchto druhov

[COM(2017) 97 final — 2017/0043 (COD)]

(2017/C 288/09)

Spravodajca:

Emilio FATOVIC

Konzultácia

Európsky parlament 1. 3. 2017

Rada 4. 4. 2017

Právny základ

článok 43 ods. 2, článok 114 ods. 1 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

24. 1. 2017

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Prijaté v sekcii

17. 5. 2017

Prijaté v pléne

31. 5. 2017

Plenárne zasadnutie č.

526

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

187/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV súhlasí s tým, že je potrebné, ako konštatovala komisia GFCM-FAO (1), prijať opatrenia na ochranu populácií malých pelagických druhov v dôsledku nadmerného rybolovu a súhlasí s celkovým cieľom zaviesť čo najskôr systém udržateľného rybárstva a dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (2) v súlade so spoločnou rybárskou politikou (3) (SRP).

1.2.

Výbor podporuje rozhodnutie Komisie využiť ako legislatívny nástroj nariadenie s cieľom vytvoriť viacročný plán na ochranu populácií malých pelagických druhov a harmonizovať existujúce pravidlá a posilniť procesy riadenia.

1.3.

Napriek tomu, že EHSV podporuje ciele ochrany životného prostredia a biodiverzity, domnieva sa, že návrh Komisie je v mnohých ohľadoch neúplný a rozporný. Tieto problémy sú prirodzeným dôsledkom série rozporov v rámci SRP, na ktoré výbor upozornil už vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (4). EHSV je predovšetkým hlboko znepokojený tým, že predložený návrh, ak nebude zodpovedajúcim spôsobom integrovaný a preformulovaný, by mohol ohroziť dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia a spôsobiť závažné škody podnikom a pracovníkom v odvetví (5).

1.4.

Výbor sa domnieva, že model riadenia navrhnutý Komisiou, ktorý sa zakladá na stanovení ročných rybolovných možností Radou, sa nedá prispôsobiť biologickým charakteristikám malých pelagických druhov Jadranského mora a rozmanitosti druhov rýb (6), ktoré sa v ňom vyskytujú, rybolovným technikám a typom plavidiel a posádok (drobný rybolov) (7), a ani počtu a veľkosti prístavov. Výbor je preto presvedčený, že návrh MEDAC (8) na posilnenie opatrení v oblasti rybárskeho úsilia v rámci „semaforového“ prístupu je z hľadiska svojej podstaty a metódy vhodnejší, keďže je výsledkom širokého konsenzu v rámci organizovanej občianskej spoločnosti.

1.5.

EHSV s prekvapením konštatuje, že návrh Komisie nie je založený na podrobnom posúdení ekonomických a sociálnych vplyvov (9). Tento nedostatok je ešte umocnený skutočnosťou, že odvetvie rybárstva v Stredozemí je v kríze viac ako dvadsať rokov (10) a hrozí, že nové drastické pravidlá, ktoré neboli náležite zvážené, zasadia poslednú ranu tomuto odvetviu. EHSV okrem toho konštatuje úplný nedostatok opatrení zameraných na finančné zabezpečenie a/alebo konverziu podnikov a pracovníkov v súvislosti s návrhom na zníženie výlovu sardiniek a sardel, hoci predstavujú kľúčový zdroj pre hospodárstvo malých miestnych komunít (z ktorých mnohé sú ostrovné) a priemyslu (11).

1.6.

Výbor preto víta rýchle zapojenie GR pre zamestnanosť a aktiváciu odvetvových procesov sociálneho dialógu prostredníctvom konzultácií s Výborom pre námorný sociálny dialóg (EUSSDC) s cieľom určiť najvhodnejšie opatrenia na kompenzáciu hospodárskych a sociálnych vplyvov. V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že ENRF je najvhodnejším finančným nástrojom na podporu podnikov a pracovníkov pri prechode na trvalo udržateľné rybárstvo. Výbor sa tiež domnieva, že konverzia podnikov v rybolovnom cestovnom ruchu (modrá ekonomika  (12)) alebo v akvakultúre (13) môže určite predstavovať životaschopnú alternatívu, ktorá však v žiadnom prípade nemôže nahradiť zásadu, že úloha tradičného rybolovu sa nesmie zmenšiť ani vylúčiť, a to najmä s ohľadom na biologické vlastnosti rýb (má sa na mysli ich potreba priestoru).

1.7.

Vzhľadom na významné dôsledky tohto opatrenia na životné prostredie, hospodárstvo a zamestnanosť sa výbor domnieva, že nový plán riadenia rybárstva nemôže byť vytvorený prostredníctvom delegovaných aktov, a žiada, aby ho Komisia jednoznačne a transparentne objasnila v záujme všetkých zúčastnených subjektov (14).

1.8.

Výbor pripomína, že akékoľvek opatrenie na ochranu životného prostredia bude pravdepodobne zbytočné, ak sa nebudú riešiť problémy nekalej súťaže a nezákonného rybolovu posilnením kontrol, sprísnením sankcií a zavedením integrovaného systému vysledovateľnosti „z vody na stôl (15)“ s komplexnými hygienickými kontrolami na hraniciach aj v mieste pôvodu. Výbor predovšetkým považuje za nevyhnutné obnoviť spoluprácu medzi všetkými krajinami v oblasti Stredozemného mora na základe programu a cieľov stanovených v ministerskom vyhlásení podpísanom na Malte 30. marca 2017 (16).

1.9.

Výbor sa domnieva, že cieľ MSY by sa mal dosiahnuť v primeranej lehote. Konečný termín 31. decembra 2020 sa nejaví ako reálny. Tento návrh je založený na poznatkoch o prirodzenej dobe doplnenia populácií malých pelagických druhov a prispôsobení kontrolných orgánov, podnikov a pracovníkov novým právnym predpisom (najmä ak boli drasticky zmenené prechodom od úsilia o stanovenie kvót). Okrem toho sa EHSV domnieva, že akékoľvek použitie ochranných doložiek nie je uskutočniteľnou možnosťou z dôvodu ich neprimerane veľkého sociálneho a hospodárskeho vplyvu.

1.10.

Výbor vyzýva Komisiu, aby lepšie vymedzila prevádzkové aspekty regionalizácie, a to tak, aby ciele udržateľnosti rybolovných zdrojov boli už od začiatku prepojené so skutočnými úrovňami nákladov vynaložených podnikmi s cieľom zabezpečiť ich prežitie.

1.11.

V záujme európskych spotrebiteľov EHSV žiada, aby sa čo najskôr uskutočnilo podrobné hodnotenie vplyvu vývoja cien druhov, ktoré podliehajú ochrane, a to pokiaľ ide o ryby určené na priamy predaj, ako aj na spracovanie. Výbor tiež vyzýva Komisiu, aby zaviedla systémy certifikácie kvality „udržateľného rybolovu“ s cieľom posilniť informovanosť spotrebiteľov a vytvoriť pridanú hodnotu pre podniky (17).

2.   Úvod

2.1.

Jadranské more (18) je subregión Stredozemia, ktorý je mimoriadne bohatý na ryby, pričom malé pelagické druhy (19), hlavne sardely a sardinky (20), patria k najvýnosnejším. Podľa nedávnych údajov GFCM-FAO (21) a STECF (22) populácie sardel a sardiniek trpia v dôsledku nadmerného rybolovu a potrebujú väčšiu ochranu.

2.2.

Loví ich prevažne Taliansko a Chorvátsko v severnej časti Jadranského mora. Slovinsko sa na tejto činnosti zúčastňuje len nepatrne (menej ako 1 %), podobne ako Albánsko, Bosna a Hercegovina a Čierna Hora, ktoré majú podobne malý podiel na výlove (približne 1 % (23)).

2.3.

Existujúci rámec riadenia je založený na obmedzovaní rybolovného úsilia (24), čo je sprevádzané doplňujúcimi opatreniami, ako sú obdobia a oblasti zákazu rybolovu a minimálna veľkosť vyloďovaných jedincov. Členské štáty však neuskutočnili tieto opatrenia koordinovaným, nepretržitým a jednotným spôsobom (najmä doby biologického odpočinku (25)), čím sa vytvoril zmätok medzi prevádzkovateľmi a zabránilo sa doplneniu populácií.

2.4.

Rada MEDAC v súlade so svojim mandátom vypracovala stanovisko o malých pelagických druhoch v Jadranskom mori, vrátane prevádzkových návrhov, ktoré sú výsledkom dva roky trvajúcich konzultácií medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami (podnikateľmi, zamestnancami, družstvami, ochrancami životného prostredia, spotrebiteľmi) zverejnených 11. marca 2016 (26).

3.   Zhrnutie návrhu Komisie

3.1.

S cieľom chrániť populácie malých pelagických druhov v Jadranskom mori, najmä sardinky a sardely, Európska komisia vypracovala nariadenie, ktorého cieľom je vypracovať viacročný plán na riešenie environmentálnej núdzovej situácie. Konečným cieľom je dosiahnuť do roku 2020 maximálny udržateľný výnos (27) (MSY), ako to stanovuje spoločná rybárska politika (SRP). Viacročný plán ako celok by sa mal hodnotiť každých päť rokov.

3.2.

V súlade so všetkými opatreniami riadenia, ktoré sa doteraz uplatňovali v tejto oblasti, sa v návrhu nariadenia ustanovuje jednotný systém riadenia, ktorý obmedzuje štátne výnimky (najmä doby biologického odpočinku a kontrolné postupy) a predovšetkým predpokladá, že systém riadenia je založený na obmedzení výlovu (28) (TAC) a nie na znížení rybolovného úsilia.

3.3.

Tento návrh inšpirovaný modelom a obsahom viacročného plánu pre určité populácie rýb v Baltskom mori (29) má svoj základ v stanovisku STECF, pričom je súčasne v rozpore so stanoviskom rady MEDAC založenom na prísnejšom preformulovaní rybolovného úsilia (semaforový systém (30)).

3.4.

Komisia navrhuje najmä stanovenie ochranných referenčných ochranných hodnôt vyjadrených v tonách biomasy neresiacej populácie, ako aj stanovenie miery úhynu pri rybolove. Ak sa vo vedeckých stanoviskách uvádza, že populácia je nižšia ako referenčná hodnota, výlov sa musí znížiť. Pokiaľ ide o účinnú formuláciu nového systému riadenia, Komisia sa odvoláva na delegované akty.

3.5.

V návrhu sa stanovuje regionálna spolupráca medzi členskými štátmi na účely prijatia špecifických ochranných opatrení. Prostredníctvom „regionalizácie“ možno upraviť určité technické opatrenia (napr. veľkosť ôk sietí a vlastnosti rybárskeho výstroja).

3.6.

V návrhu sa tiež stanovuje, že príslušné orgány sú schopné systematicky identifikovať, lokalizovať a kontrolovať činnosti a úlovky všetkých plavidiel s dĺžkou najmenej osem metrov alebo viac, a to prostredníctvom vhodného digitálneho prístrojového vybavenia (napr. elektronický rybársky denník). Všetky prístavy musia byť tiež vybavené digitálnymi prístrojmi na kontrolu úlovkov každého plavidla po vyložení. Na tento účel musí každá loď oznámiť svoj príchod do prístavu príslušným orgánom najmenej štyri hodiny vopred.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

EHSV berúc do úvahy vedecké štúdie publikované na túto tému súhlasí s tým, že je potrebné zaviesť opatrenia na ochranu populácií malých pelagických druhov v Jadranskom mori, ktoré v súčasnosti trpia.

4.2.

Výbor tiež súhlasí s tým, že je potrebné využiť legislatívny nástroj v podobe nariadenia s cieľom posilniť riadenie a zaviesť jednotné a záväzné pravidlá pre všetky členské štáty a zainteresované strany, aby sa prekonali problémy súvisiace s negatívnym vplyvom rybolovu na životné prostredie, a to najmä v dôsledku nerovnomerného a nekoordinovaného uplatňovania súčasných opatrení riadenia.

4.3.

EHSV v súlade so SRP a so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami tvrdí, že prioritou je dosiahnutie úrovne maximálneho udržateľného výnosu (MSY) s cieľom zabezpečiť súčasné splnenie environmentálnych, potravinových, hospodárskych a výrobných požiadaviek (31).

4.4.

EHSV sa však domnieva, že návrh Komisie je v mnohých kľúčových krokoch neúplný a protirečivý a obáva sa, že takéto nedostatky môžu ohroziť dosiahnutie cieľov environmentálne udržateľného rozvoja a poškodzovať pracovníkov, podniky a miestne komunity.

5.   Pripomienky

5.1.   Potreba riadneho posúdenia hospodárskeho a sociálneho vplyvu opatrení na kompenzáciu účinkov viacročného plánu na podniky a zamestnanosť

5.1.1.

V rozpore s očakávaniami komisie GFCM-FAO a rady MEDAC v tomto návrhu chýba dôkladné posúdenie sociálno-ekonomického vplyvu (32). Tento aspekt zohráva kľúčovú úlohu, keďže odvetvie rybárstva v oblasti Stredozemného mora sa už niekoľko rokov nachádza vo vážnej kríze (33) a nesprávne zvážená reforma by mohla mať nepriaznivé účinky na podniky a pracovníkov.

5.1.2.

Treba tiež poznamenať, že Komisia predložila svoj návrh bez toho, aby čakala na výsledok pracovnej skupiny GFCM-FAO zriadenej v súlade s odporúčaním 40/2016/3 ods. 14 na účely posúdenia vplyvu súboru opatrení zahŕňajúcich obmedzenia výlovu, ako aj režim úsilia o udržateľné riadenie rybolovu malých pelagických druhov v Jadranskom mori.

5.1.3.

EHSV sa tiež domnieva, že navrhované opatrenia nemôžu predstavovať „nulové náklady“ vzhľadom na zníženie úlovkov o 30 %, zníženie príjmov podnikov o 25 % a stratu 10 % pracovných miest. Okrem uvedeného metodologického problému získavania údajov Komisia nestanovuje žiadne opatrenia na zmiernenie účinkov nariadenia, čím sa hospodárske a sociálne náklady viacročného plánu presúvajú výlučne na členské štáty.

5.1.4.

EHSV berie na vedomie, že Komisia v plnej miere nezohľadnila vplyv na priemyselné odvetvie, na miestne komunity, ktoré sa tradične zaoberajú rybárstvom (mnohé z nich sa nachádzajú na ostrovoch), na pravdepodobný nárast cien a pochybnú kvalitu a udržateľnosť výrobkov dovezených nevyhnutne z tretích krajín (predovšetkým zo severnej Afriky) na uspokojenie domáceho dopytu.

5.1.5.

V nariadení sa nestanovuje nijaký mechanizmus finančnej podpory ani konverzie podnikov (napr. akvakultúra), a ani nijaké opatrenia na podporu príjmov, vzdelávacích činností a/alebo opätovného začlenenia do trhu práce pre pracovníkov (rybárov alebo pracovníkov z odvetvia), ktorí stratia prácu.

5.2.   Biologické osobitosti Jadranského mora

5.2.1.

EHSV sa domnieva, že úspešný model viacročného plánu pre určité populácie rýb v Baltskom mori nemožno vhodným spôsobom uplatniť v prípade Jadranského mora. Ako uviedla komisia GFCM-FAO, Baltské more je monodruhové more, v ktorom je ľahké vykonávať cielený rybolov, keďže v ňom žije len niekoľko druhov rýb, a preto je ľahšie stanoviť obmedzenia výlovu. Naproti tomu, Jadranské more, ako aj celé Stredomorie, je multidruhové more, kde žije veľa druhov rýb v rovnakej oblasti (34). Jediný precedens v rámci Stredozemného mora predstavujú limity na výlov tuniaka modroplutvého, pričom ide v zásade o návrh EHSV (35) a týka sa druhu, ktorý sa svojimi vlastnosťami (predovšetkým veľkosť) a technikami rybolovu veľmi odlišuje od malých pelagických druhov.

5.2.2.

EHSV tiež poznamenáva, že v Jadranskom mori sa ryby tradične lovia spôsobom, ktorý sa výrazne líši od rybolovu v Baltskom mori. Podniky v oblasti Jadranského mora majú rodinný charakter a používajú malé plavidlá (8 – 12 metrov). Vlastníci plavidiel sú často rybári a priemerná posádka má okolo 3 členov. Úlovky sa vykladajú v mnohých malých prístavoch, ale predstavujú po stáročia dôležitý hospodársky faktor pre zainteresované (často ostrovné) komunity.

5.3.   Systém riadenia a delegované akty

5.3.1.

Návrh neobsahuje nijaké jasné a konkrétne podrobnosti o systéme riadenia založenom na úlovkoch, ale stanovuje sa v ňom iba legislatívny rámec, ktorý bude následne doplnený delegovanými aktmi. Keďže ide o mimoriadne citlivú problematiku z environmentálneho a hospodárskeho hľadiska, ako aj z hľadiska zamestnanosti, táto skutočnosť bude predstavovať veľké obmedzenie pre podniky, pokiaľ ide o plánovanie ich rybolovnej činnosti, od ktorej závisí ich vlastné prežitie.

5.4.   Požiadavka načasovania cieľa maximálneho udržateľného výnosu (MSY)

5.4.1.

V platnom nariadení pre Baltské more, ktoré bolo schválené v roku 2016, sa stanovila lehota piatich rokov (do roku 2020), aby podniky, ale aj populácie rýb, dosiahli udržateľné úrovne rybolovu, keď skončí platnosť SRP. V prípade Jadranského mora však Komisia predpokladá zavedenie oveľa prísnejšieho plánu, s lehotou kratšou ako dva roky (2019 – 2020) s jediným cieľom dodržať lehotu podľa SRP bez zohľadnenia prirodzenej doby biologickej reprodukcie malých pelagických druhov (ktorá sa mení v závislosti od mnohých faktorov), ako aj doby potrebnej na to, aby sa podniky a miestne orgány mohli prispôsobiť reštriktívnejším správnym opatreniam, ktoré sa úplne odlišujú od opatrení vykonávaných v posledných 30 rokoch, pričom existuje reálne riziko nedosiahnutia stanoveného environmentálneho cieľa a zničenia odvetvia (ako aj jeho priemyslu), od existencie ktorého závisia stovky pobrežných komunít.

5.5.   Nekalá konkurencia tretích krajín a nezákonný rybolov

5.5.1.

Odvetvie rybárstva v Stredozemí vrátane Jadranského mora sa už viac ako dvadsať rokov nachádza vo vážnej kríze, a to z mnohých dôvodov vrátane nekalej konkurencie tretích krajín (najmä krajín severnej Afriky, kde sa loví a predáva bez akejkoľvek kontroly) a nezákonného rybolovu (s ktorým sa často spája aj nelegálna práca). V súčasnosti sa väčšina podnikov nachádza na hranici prežitia (36) a úplnému kolapsu odvetvia bránia len silné osobné alebo rodinné väzby vlastníka lode a čoraz menšieho počtu členov posádky.

5.5.2.

V dôsledku toho sa EHSV domnieva, že prechod zo systému založeného na úsilí na systém založený na úlovkoch (nižších o 30 %) bez primeraných opatrení na boj proti nekalým alebo nezákonným postupom by viedol len k okamžitému zatvoreniu veľmi vysokého počtu podnikov prevádzkovaných zákonným spôsobom a strate pracovných miest, a to bez potrebného vyriešenia environmentálnych problémov.

5.6.   Regionalizácia

5.6.1.

V návrhu sa podrobne neuvádzajú spôsoby výlovu. Táto medzera by mohla spôsobiť vážny problém v oblasti hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi v dôsledku existencie rozdielnych nákladov na podnikanie medzi jednotlivými členskými štátmi spojených s rôznymi faktormi, ako sú mzdové, sociálne a poistné náklady, trhy.

5.6.2.

EHSV konštatuje najmä, že ak by sa regionalizácia vymedzila len z hľadiska ochrany rybolovných zdrojov, EÚ by musela zvládnuť nové a silné konflikty, keď by sa zisky spoločností líšili skôr v závislosti od ich nákladov než od úlovkov.

5.7.   Technické vybavenie a kontroly

5.7.1.

EHSV súhlasí s potrebou zefektívniť kontroly pomocou digitálnych technológií, ale poukazuje na to, že pobrežie Jadranského mora sa na rozdiel od Baltského mora vyznačuje mnohými malými prístavmi (FAO-ADRIAMED uvádza 238 prístavov používaných na rybolov medzi Talianskom, Slovinskom a Chorvátskom (37)) a mnohými malými plavidlami. Z tohto dôvodu budú príslušné orgány a podniky (nachádzajúce sa už v kríze) potrebovať čas a zdroje na prispôsobenie novému legislatívnemu plánu.

5.7.2.

Okrem toho sa EHSV na rozdiel od návrhu Komisie domnieva, že vykonanie výberu medzi prístavmi, v ktorých sa ryby vykladajú (okrem najmenších prístavov), by predstavovalo vážne poškodenie miestnych komunít. Podľa názoru výboru by sa prehĺbil aj hospodársky vplyv tohto opatrenia na menšie plavidlá, keďže podľa nariadenia by sa mal vzťahovať na lode s dĺžkou 8 metrov a viac.

5.8.   Osvedčovanie kvality

5.8.1.

V návrhu sa neupravujú mechanizmy osvedčovania kvality, resp. označovania na podporu výrobného odvetvia, ktoré má prejsť reformou. Tento prvok by veľmi ocenili spotrebitelia, ktorí neustále hľadajú zdravé, kvalitné a udržateľné výrobky. Takéto opatrenia by tiež boli účinné v boji proti nezákonným praktikám a nekalej súťaži.

5.9.   Zmeny cien

5.9.1.

V návrhu Komisie sa náležite nezohľadňuje prijatie opatrení na potlačenie prirodzeného nárastu cien malých pelagických druhov v dôsledku zníženia úlovkov, čo navyše znamená, že sa nakupujú z tretích krajín bez zodpovedajúcich kontrol a záruk, najmä environmentálneho charakteru.

5.10.   Zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti

5.10.1.

EHSV s prekvapením konštatuje, že stanovisko zverejnené 11. marca 2016 (38), ktoré poskytla rada MEDAC a ktoré je výsledkom zhrnutia názorov všetkých zainteresovaných strán (podnikateľov, pracovníkov, družstiev, ochrancov životného prostredia, spotrebiteľov) a vyše dvoch rokov trvajúcich prác, nebolo zodpovedajúco spôsobom, a to do tej miery, že návrh Komisie je s ním v úplnom rozpore a v niektorých aspektoch mu priamo protirečí.

V Bruseli 31. mája 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more.

(2)  Maximálny udržateľný výnos (MSY) udáva maximálne množstvo rýb, ktoré možno uloviť počas neurčenej doby bez poškodenia populácie. Táto zásada predstavuje jeden zo základných kameňov Spoločnej rybárskej politiky (SRP).

(3)  Nariadenie (EÚ) č. 1380/2013.

(4)  Stanovisko EHSV, Spoločná organizácia trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 183).

(5)  Stanovisko EHSV, Spoločná organizácia trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 183) bod 1.17. „EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že sociálny rozmer zohľadňovaný vo všetkých etapách sektora rybolovu a akvakultúry (výroba, spracovanie a obchod) nie je súčasťou návrhu v podobe konkrétnych opatrení na zlepšenie životných a pracovných podmienok a domnieva sa, že by sa malo podnecovať zapojenie sociálnych partnerov na príslušnej úrovni“.

(6)  Stanovisko EHSV, Spoločná organizácia trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 183), bod 1.6. „EHSV podporuje návrh na stanovenie viacročných plánov s cieľom podľa možnosti obnoviť a zachovať do roku 2015 všetky populácie rýb na úrovniach, ktoré dokážu poskytnúť maximálny udržateľný výnos. Tento chvályhodný cieľ však možno len ťažko dosiahnuť v zmiešaných rybolovných oblastiach a EHSV preto od Komisie požaduje praktické riešenia problémov, ktoré môžu vzniknúť v týchto oblastiach“.

(7)  Stanovisko EHSV, Spoločná organizácia trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 183), bod 1.19. „EHSV sa domnieva, že definícia drobného rybolovu, ktorá je založená len na kritériu dĺžky lode, je príliš jednoduchá a v podstate sa tým značná časť drobného rybolovu stavia na úroveň priemyselného rybolovu“.

(8)  MEDAC je poradný orgán združujúci európske organizácie občianskej spoločnosti a národných zástupcov príslušného odvetvia pôsobiacich v oblasti Stredozemia. Úlohou výboru MEDAC je príprava stanovísk o riadení rybárstva a sociálno-ekonomických aspektoch zachovania rybolovu v Stredozemnom mori, ktoré sú určené členským štátom a európskym inštitúciám a majú prispieť k dosiahnutiu cieľov SRP poskytnutím technických riešení a návrhov na požiadanie členských štátov.

(9)  Stanovisko EHSV, Zelená kniha – Reforma spoločnej rybárskej politiky (Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 53), bod 3.1.2.2. „V rámci snahy neustále zlepšovať prírodné zdroje a stabilizovať ich využívanie na udržateľnej úrovni by sa mali vypracovať štúdie o sociálno-hospodárskom vplyve, ktoré by presadzovali opatrenia finančnej podpory pre sektor rybolovu zamerané na zamestnanosť a na to, aby podniky investovali do inovácie a rozvoja, ako aj na odbornú prípravu. Okrem toho je potrebné, aby mali rybári zaručené slušné príjmy počas období, keď sa z dôvodu obnovenia populácie rýb prerušuje rybolov“.

(10)  Podľa výboru STECF sa v Stredozemí v rokoch 2008 až 2014 zrušilo viac ako 10 000 pracovných miest, pričom počet plavidiel sa znížil o 14 % a zamestnanosť klesla o 8 % (údaje z roku 2016). Pri podrobnejšom pohľade na „drobný rybolov“ (plavidlá s dĺžkou do 12 metrov), ktorý predstavuje viac ako 50 % odvetvia, sa počet plavidiel znížil o 16 %, zatiaľ čo zamestnanosť klesla o 13 %. Je tiež potrebné zvážiť, že v priamo postihnutých krajinách by plán mohol mať ničivý vplyv, ak by nebol náležite zvážený, stačí pripomenúť, že v Chorvátsku malé pelagické druhy predstavujú 90 % úlovku. Okrem toho sa v Taliansku v rokoch 2004 až 2015 kapacita rybárskej flotily znížila o 17 %, pokiaľ ide o počet plavidiel, a zaniklo viac ako 20 % pracovných miest.

(11)  Stanovisko EHSV, Spoločná organizácia trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 183), bod 3.3.6. „Výbor sa domnieva, že uplatňovanie opatrení na zachovanie alebo obnovu všetkých populácií rýb nad úrovňami, ktoré sú schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos, ovplyvní rybolovnú kapacitu flotíl členských štátov. […] Komisia by preto mala zaviesť kompenzačné opatrenia poskytujúce alternatívy v sociálnej a pracovnej oblasti, ktoré by zabránili aktuálnemu úbytku pracovných miest spôsobenému zlým stavom populácií rýb“.

(12)  Stanovisko EHSV, Stratégia Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora (Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2014, s. 27), body 3.3, 3.4, 3.5.

(13)  Stanovisko EHSV, Odstránenie prekážok udržateľnej akvakultúry v Európe (Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 73).

Stanovisko EHSV, Inovácia v modrej ekonomike (Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 93), bod 1.7.

(14)  Stanovisko EHSV, Delegované akty (Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 145), bod 1.8.

(15)  Stanovisko EHSV, Spoločná organizácia trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 183), bod 1.21.

(16)  Európska komisia dosiahla na najbližších desať rokov záväzok chrániť populácie rýb v Stredozemnom mori, IP/17/770 [tlačová správa nie je dostupná v slovenčine].

(17)  Stanovisko EHSV, Spoločná organizácia trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 183), bod 4.5.

(18)  Jadranské more zodpovedá geografickej podoblasti 17 a 18 GFCM.

(19)  Ide o malé druhy, ktoré plávajú v blízkosti hladiny (napr. makrela atlantická, sleď atlantický, stavrida ostroboká, treska belasá, drsnatec obyčajný, sardela európska, striebristka perleťová, sardinka európska, šprota severná).

(20)  V Chorvátsku predstavuje pelagický rybolov 90 % z celkových úlovkov.

(21)  Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more bola zriadená v roku 1949 v rámci FAO. Hlavnou úlohou GFCM je podporovať rozvoj a zachovanie morských biologických zdrojov a správne hospodárenie s nimi.

(22)  Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo bol zriadený v roku 1993 a je poradným orgánom podliehajúcim priamo Európskej komisii. Tvorí ho skupina odborníkov, ktorí poskytujú Komisii stanoviská v oblasti rybného hospodárstva.

(23)  The State of Mediterranean and Black Sea Fisheries, GFCM, 2016, s. 25.

(24)  Riadenie rybolovného úsilia kombinuje obmedzenia kapacity flotily s dobou, ktorú je možné stráviť na mori.

(25)  Doba biologického odpočinku je doba, počas ktorej je rybolov v určitých oblastiach zakázaný. Ide o nástroj, ktorý sa v EÚ uplatňuje už 30 rokov a je zameraný na ochranu zdrojov morských rýb, čo podporuje prirodzené rozmnožovanie najčastejšie lovených druhov. Zastavenie rybolovu na niekoľkých po sebe idúcich dní v skutočnosti znamená, že rybám sa umožní bezpečné dokončenie ich reprodukčného cyklu, čím sa zabezpečuje ochrana populácií rýb.

(26)  Medac advice on LTMP for small pelagics in GSA 17 (Northern Adriatic), MEDAC, prot. 94/2016, marec 2016.

(27)  Maximálny udržateľný výnos (MSY) určuje maximálny počet rýb, ktoré možno uloviť počas neurčeného obdobia bez poškodenia populácie.

(28)  Celkový povolený výlov (TAC) predstavuje limity pre rybolov určitých populácií rýb vyjadrené v tonách. Komisia ich určuje na základe vedeckých stanovísk o stave populácií, ktoré poskytujú poradné orgány ako ICES a STECF.

(29)  Patrí sem treska, sleď, šprota, losos.

(30)  Medac advice on LTMP for small pelagics in GSA 17 (Northern Adriatic), MEDAC, prot. 94/2016, marec 2016, s. 7 – 8.

(31)  Stanovisko EHSV, Spoločná organizácia trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 183).

(32)  SWD(2017) 63 final.

(33)  Talianske ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, národný plán rybárstva 2017 – 2019. V období rokov 2004 až 2015 sa kapacita talianskej rybárskej flotily znížila o 17 % z hľadiska počtu lodí, o 26 % z hľadiska tonáže a o 21 % z hľadiska výkonu motorov (kW). Zníženie rybolovnej kapacity bolo obzvlášť veľké v rokoch 2010 až 2012, a to čiastočne v dôsledku hospodárskej krízy a čiastočne v dôsledku spontánneho odhlásenia mnohých plavidiel po prijatí opatrenia trvalého ukončenia ustanoveného v rámci SRP.

(34)  The State of Mediterranean and Black Sea Fisheries, GFCM 2016, s. 26.

(35)  Stanovisko EHSV, Viacročný plán obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori (Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 116), bod 1.1. „EHSV podporuje návrhy Európskej komisie a uznáva úsilie, ktoré vyvíjajú členské štáty, ako aj samotní rybári, v snahe úspešne zrealizovať náročný plán obnovy tuniaka modroplutvého, ktorý vypracovala Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT) a ktorý už prináša prvé výsledky, hoci jeho realizácia bude mať pravdepodobne veľké sociálno-hospodárske dôsledky, ktoré by sa mali zohľadniť“.

(36)  Priemerný príjem rybára je 18 – 20 tisíc EUR ročne, kým v Baltskom a Severnom mori sa priemerný príjem pohybuje medzi 60 až 80 tisícmi EUR ročne.

(37)  Pre jednotlivé krajiny sa uvádza tento počet prístavov: Chorvátsko 147, Taliansko 89, Slovinsko 3 (www.faoadriamed.org).

(38)  Medac advice on LTMP for small pelagics in GSA 17 (Northern Adriatic), MEDAC, prot. 94/2016, marec 2016.


31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/75


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica 2003/87/ES na účely pokračovania súčasných obmedzení rozsahu pôsobnosti v súvislosti s leteckými činnosťami a prípravy na vykonávanie globálneho trhového opatrenia od roku 2021

[COM(2017) 54 final — 2017/0017 (COD)]

(2017/C 288/10)

Spravodajca:

Thomas KROPP

Konzultácia

Rada 21. 2. 2017

Európsky parlament 13. 2. 2017

Právny základ

článok 192 ods. 1 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Rozhodnutie predsedníctva

21. 2. 2017

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Prijaté v sekcii

17. 5. 2017

Prijaté v pléne

31. 5. 2017

Plenárne zasadnutie č.

526

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

192/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Napriek tomu, že zmeny, ktoré navrhla Komisia, budú mať za následok zachovanie regulačného rámca špecifického len pre letecké spoločnosti, ktoré prevádzkujú lety v Európskom hospodárskom priestore (EHP) po roku 2017, navrhované zmeny vytvárajú podmienky na podporu a uplatňovanie hospodársku súťaž nenarúšajúceho celosvetového systému kompenzácie a znižovania emisií CO2 pre medzinárodné letectvo (Carbon Offsetting and Reduction Scheme for International Aviation – CORSIA) (1) pod vedením EÚ od roku 2020.

1.2.

Výbor súhlasí s návrhom Komisie (ďalej len „návrh“) s určitými výhradami. Ak bude návrh prijatý, environmentálne ambície systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) by boli nižšie ako celý rozsah EU ETS a takýto systém by bol do istej miery negatívny z hľadiska dosiahnutia interných cieľov EÚ v oblasti klímy aj medzinárodných záväzkov, no zároveň by EÚ hodnoverne preukázala svoju podporu globálnemu opatreniu, vďaka ktorému by sa mohol dosahovať vplyv zmierňovania na celom svete.

1.3.

Rozšírenie rozsahu pôsobnosti súčasného EU ETS pre leteckú dopravu tak, aby zahŕňal všetky prílety a odlety do/z EHP, by viedlo k riziku sporov v rámci medzinárodného obchodu o platnosti jednostranného, extrateritoriálneho uplatňovania cieľov EÚ a oddialilo by proces budovania konsenzu, ktorým sa má zabezpečiť jednotné vykonávanie viacstranne dohodnutého systému.

1.4.

Sú potrebné opatrenia EÚ, aby sa pri vykonávaní globálneho trhového opatrenia v Európskej únii predišlo narúšaniu hospodárskej súťaže v rámci jednotného trhu v oblasti letectva a aby sa na základe skúseností so systémom EU ETS zabezpečila čo najväčšia environmentálna integrita systému CORSIA. V politickej diskusii o funkčnosti samostatného európskeho postupu sa musí zohľadniť vypracovávanie systému CORSIA a otázka, či nakoniec splní svoje ciele.

1.5.

Treba urýchliť legislatívny proces. Návrhy je potrebné prijať do konca roka 2017, aby sa na začiatku roku 2018 mohli realizovať prípravné opatrenia na zavedenie systému CORSIA. Právne predpisy platné v EÚ by sa mali preskúmať a meniť len na účely podpory globálnych trhových opatrení. Výbor vyzýva Radu a Európsky parlament, aby nepoľavovali v úsilí a zaviedli systém CORSIA včas, jednotne a takým spôsobom, aby nenarúšal hospodársku súťaž.

1.6.

Výbor podporuje vyvážený prístup, ktorý zastáva Komisia a v ktorom sa zachováva pákový efekt, ktorý Komisia v rámci EU ETS vytvorila, pričom globálna otázka sa v ňom rieši globálnym spôsobom, takže znižuje pretrvávajúce riziko úniku uhlíka a konkurenčné nevýhody pre Európu. Komisia bola požiadaná, aby informovala spotrebiteľov o tom, že emisie pochádzajúce z medzinárodnej leteckej dopravy sú celosvetovou záležitosťou. Ak sa budú všetky členské štáty Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) náležite zaoberať systémom CORSIA, tento systém umožní uhlíkovo neutrálny rast, ktorý by oddelil rast dopravy od nárastu emisií, a to bez ohľadu na to, kde sa letecká doprava uskutočňuje.

1.7.

Výbor sa rozhodol zorganizovať verejnú konferenciu EHSV za účasti všetkých relevantných zainteresovaných strán, a poskytnúť im tak možnosť vyjadriť názory organizovanej občianskej spoločnosti týkajúce sa politických, sociálnych, hospodárskych a environmentálnych dôsledkov tejto regulačnej iniciatívy.

2.   Súvislosti

2.1.

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) bol zavedený v roku 2005 a určil sa ním strop emisií pochádzajúcich z priemyselných odvetví v rámci EHP. Tento strop pozostáva z kvót, ktoré sa spolu rovnajú množstvu ton CO2, ktoré možno v rámci stropu emitovať. Všeobecný strop sa každoročne znižuje o 1,74 %, čo je výhodné pre priemyselné odvetvia, ktoré potrebujú nižšie kvóty, a znečisťujúce odvetvia to núti kupovať viac kvót. V rámci systému sa od vlád požaduje, aby stanovili, ako možno dosiahnuť prednostné ciele zníženia emisií tak, aby sa znížili celkové emisie CO2 v EÚ.

2.2.

EÚ sa v roku 2008 dohodla, že do ETS bude od roku 2012 zaradený aj sektor letectva. Po prvýkrát bol dodržiavaním cieľov zníženia emisií poverený nejaký sektor, a nielen členské štáty. Strop pre emisie z leteckej dopravy bol v období rokov 2004 – 2006 provizórne stanovený pod ich priemernou úrovňou. Strop pre povolenia v letectve bol oddelený od stropu pre celkové emisie v rámci EU ETS. Podľa ETS pre leteckú dopravu boli prevádzkovatelia lietadiel od roku 2012 povinní odovzdávať emisné kvóty za každú tonu CO2 emitovanú v rámci letov na letiská v EHP a z nich. S cieľom vyrovnať sa s nárastom dopravy, a tým aj potrebou rastu leteckej dopravy bolo leteckým dopravcom poskytnuté právo kúpiť ďalšie zásoby kvót na aukciách, do ktorých dali k dispozícii povolenia ostatné sektory. Strop pre kvóty pre leteckú dopravu sa znížil z 97 % historických emisií (z rokov 2004 – 2006) v roku 2012 na 95 % tohto základu v období rokov 2013 – 2020. Počas tohto časového rámca sa 82 % kvót prideľuje prevádzkovateľom lietadiel bezodplatne a 15 % sa získava na aukciách.

2.3.

Zaradenie leteckej dopravy do systému obchodovania s emisiami je predmetom veľmi kontroverzných diskusií. Ťažkosti vyplývajú zo samotnej podstaty leteckej dopravy ako medzinárodného odvetvia služieb, ktorého zdroje emisií CO2 sú mobilné, takže poveriť úlohou prideľovania emisií CO2 v danom vzdušnom priestore vládu určitého štátu je zložité. Niektoré základné otázky sú však na medzinárodnej úrovni nesporné:

2.3.1.

Letecká doprava zodpovedá prinajmenšom za 2 % globálnych emisií a medzinárodná letecká doprava z toho predstavuje 1,3 %.

2.3.2.

Žiadne odvetvie by nemalo byť oslobodené od zmierňovania účinkov emisií na zmenu klímy, takže odvetvia námornej a leteckej dopravy by mali byť zapojené do globálnych systémov na zmierňovanie vplyvu CO2 na zmenu klímy.

2.3.3.

Časom sa dospelo k zhode, že nevýhody zdaňovania emisií CO2 prevažujú nad výhodami trhovo orientovaných opatrení. Dane sa v plnej výške platia od prvého dňa, kým v systémoch ako ETS sa predpokladá, že ako stimul budú čo najúčinnejšie počiatočné bezodplatné kvóty a že prostredníctvom obchodovania s nevyužitými kvótami sa z nákladov stane zdroj príjmov. Dane navyše nie sú založené na cieľoch, ale platia sa do štátnych pokladníc, kým trhové mechanizmy môžu byť spojené s kompenzačnými opatreniami na priamu kompenzáciu emisií.

2.4.

Spor o začlenenie leteckej dopravy do EU ETS sa sústredil najmä na otázku uplatňovania systému na medzinárodnej úrovni. Európska komisia zastávala názor, že zmenu klímy ako celosvetový fenomén nemožno účinne riešiť len prostredníctvom regionálnych opatrení. Preto požadovala uplatňovanie EU ETS pre leteckú dopravu pre všetkých leteckých dopravcov lietajúcich na letiská/z letísk v Európskej únii bez ohľadu na to, či sú registrovaní v nejakom členskom štáte. Jednostranné uloženie požiadavky takéhoto mechanizmu na tretie krajiny je však v rozpore so zvrchovanosťou jednotlivých štátov vo svete. Keďže neexistuje dvojstranná alebo viacstranná medzinárodná dohoda o zavedení trhového opatrenia pre služby medzi zvrchovanými štátmi, stále nie je jasné, podľa akého právneho základu by Európska únia mohla tretím krajinám uložiť povinnosť používať takýto systém. Európsky súdny dvor potvrdil zákonnosť zahrnutia letov do tretích krajín a z tretích krajín zo strany EÚ v roku 2016 (2). Okrem právnych výziev (3) čelila EÚ aj hrozbe odvetných obchodných sankcií zo strany štátov s významným obchodom.

2.5.

Viacero obchodných veľmocí, ako sú Čína, Brazília, USA, India a Rusko, spojilo svoje úsilie s cieľom protestovať proti jednostrannému uplatňovaniu systému. Na základe medzinárodného tlaku vydala Komisia 12. novembra 2012 návrh na odloženie účinnosti ETS pre leteckú dopravu o jeden rok. Návrh na odloženie účinnosti formálne prijali v apríli 2013 Rada a Európsky parlament tesne predtým, ako sa od leteckých dopravcov požadovalo odovzdanie kvót za rok 2012. So spätnou platnosťou sa obmedzil rozsah pôsobnosti ETS pre leteckú dopravu na lety v rámci EHP.

2.6.

V marci 2014 bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 421/2014 (4), ktorým sa predĺžilo odloženie účinnosti s rozsahom pôsobnosti v rámci EHP do konca roka 2016, keď by sa malo vrátiť k pôvodnému rozsahu pôsobnosti ETS (všetky lety na letiská a z letísk v EHP), pokiaľ zhromaždenie ICAO v roku 2016 nezabezpečí dostatočne výrazný pokrok smerom ku globálnemu systému.

2.7.

Prevláda všeobecný názor, že Parížska dohoda na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy podpísaná 12. decembra 2015 (5) v Paríži predstavovala významný prielom smerom k medzinárodnému konsenzu o potrebe ďalších medzinárodne koordinovaných opatrení na zmiernenie vplyvu na zmenu klímy, hoci viacero MVO pochybovalo o tom, či je dohoda dostatočná na splnenie praktických účelov. Dohoda poslúžila ako katalyzátor spoločnej činnosti na všetkých úrovniach. V mesiacoch nasledujúcich po jej zverejnení (6) začalo dohodu podpisovať čoraz viac vlád.

2.8.

Parížska dohoda vychádza z dohovoru a vôbec prvýkrát združuje všetky národy, aby sa usilovali o ambicióznu spoločnú vec, a to boj proti zmene klímy a prispôsobenie sa jej vplyvom, pričom by v tomto úsilí mali dôraznejšie pomáhať rozvojovým krajinám. Dohoda sama osebe predstavuje nové smerovanie celosvetového úsilia v oblasti klímy (7).

2.8.1.

Ústredným cieľom Parížskej dohody je posilniť globálnu reakciu na hrozbu zmeny klímy tým, že sa celkový nárast teploty podarí udržať pod úrovňou 2 stupňov Celzia v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia, a pokračovať v úsilí ešte viac obmedziť zvýšenie teploty, a to na 1,5 stupňa Celzia. Ďalej je cieľom dohody posilnenie schopnosti krajín vyrovnať sa s účinkami zmeny klímy. Na dosiahnutie týchto ambicióznych cieľov sa prijme vhodný finančný mechanizmus, nový technologický rámec a posilnený rámec pre budovanie kapacít, čím sa podporí činnosť v rozvojových a najzraniteľnejších krajinách v súlade s ich vlastnými národnými cieľmi. V dohode sa takisto stanovuje lepšia transparentnosť činností a podpory prostredníctvom pevnejšieho rámca pre transparentnosť (8).

2.8.2.

V Parížskej dohode sa od všetkých zmluvných strán požaduje, aby prostredníctvom „vnútroštátne stanovených príspevkov“ preukázali svoje najlepšie úsilie a aby toto úsilie v ďalších rokoch posilnili. To zahŕňa požiadavky, aby všetky zmluvné strany pravidelne vykazovali stav svojich emisií a úsilie o vykonávanie dohody (9). Zmluvné strany v roku 2018 zhodnotia spoločné úsilie súvisiace s pokrokom pri plnení cieľov stanovených v Parížskej dohode a informujú o príprave vnútroštátne stanovených príspevkov. Každých päť rokov sa takisto bude globálne vyhodnocovať spoločný pokrok pri dosahovaní cieľa dohody a informovať o ďalších individuálnych činnostiach zmluvných strán.

2.9.

Prevláda všeobecný názor, že Parížska dohoda umožnila dosiahnuť výsledok na zhromaždení ICAO v roku 2016, najmä v oblasti civilného letectva (10). Po troch rokoch rokovaní nasledujúcich po 38. zhromaždení ICAO v roku 2013 sa členské štáty ICAO 6. októbra dohodli na zavedení globálneho trhového opatrenia na kompenzáciu rastu emisií v medzinárodnom letectve po roku 2020. Plénum prijalo uznesenie, ktorým sa zavádza systém kompenzácie a znižovania emisií CO2 pre medzinárodné letectvo (CORSIA) (11). V rámci tohto systém sa od leteckých dopravcov požaduje, aby kompenzovali určité množstvo svojich emisií, pričom však nemusia znižovať vlastné emisie.

2.10.

Podľa uznesenia zhromaždenia prestavuje priemerná úroveň emisií CO2 z medzinárodnej leteckej dopravy, ktorých sa bude týkať systém v rokoch 2019 – 2020, základ pre uhlíkovo neutrálny rast od roku 2020, s ktorým sa budú porovnávať emisie v nasledujúcich rokoch. Keď v akomkoľvek roku od roku 2021 prekročia emisie CO2 z medzinárodnej leteckej dopravy patriace do systému priemerné základné emisie z rokov 2019 – 2020, predstavuje tento rozdiel požiadavky na kompenzáciu pre odvetvie za daný rok.

2.11.

ICAO sa na základe postupného vykonávania rozhodla zohľadniť osobitné okolnosti a príslušné možnosti zmluvných štátov. Systém bude od začiatku dobrovoľný a zapoja sa doň všetky štáty s výnimkou niektorých oslobodených štátov.

ICAO sa rozhodla postupovať podľa postupu založeného na trasách s cieľom minimalizovať vplyv systému CORSIA na konkurencieschopnosť poskytovateľov služieb. Trasy, ktorých sa týkajú výnimky, budú oslobodené pre všetkých leteckých dopravcov, ktorí na nich pôsobia.

2.12.

Pilotná fáza (2021 – 2023) a prvá fáza (2024 – 2026) sa týkajú štátov, ktoré sa rozhodli dobrovoľne do nich zapojiť. Od 12. októbra 2016 má 66 štátov v úmysle dobrovoľne sa od začiatku zapojiť do vykonávania globálneho trhového opatrenia. Druhá fáza (2027 – 2035) sa bude týkať všetkých štátov okrem oslobodených štátov, s výnimkou prípadu, že by sa chceli dobrovoľne zapojiť. EHSV víta túto dohodu, avšak iné odvetvia budú možno musieť vzhľadom na jej dobrovoľný charakter kompenzovať rozdiel, aby sa splnili ciele EÚ v oblasti klímy.

2.13.

Základnými prvkami systému CORSIA, na ktorých sa musí ICAO dohodnúť a zverejniť ich, sú metodika monitorovania, vykazovania a overovania emisií jednotlivých prevádzkovateľov (MRV), kritériá pre emisnú jednotku (EUC) a registre. ICAO však všetkým členským štátom poskytne zdroje na to, aby mohli vybudovať potrebnú infraštruktúru (12). Zatiaľ neboli dohodnuté podrobnosti týchto aspektov, ktoré budú kritické z hľadiska environmentálnej efektívnosti systému CORSIA, čo by malo byť v súlade s ambicióznymi štandardmi.

2.14.

Leteckí dopravcovia budú môcť splniť svoje kompenzačné požiadavky zakúpením kompenzačných kreditov na trhu s uhlíkom. Emisná jednotka (jedna jednotka sa rovná 1 tone CO2) sa tak zníži mimo odvetvia medzinárodnej leteckej dopravy. Kritéria pre emisnú jednotku sa ešte musia vypracovať. Kľúčovou úlohou bude zabezpečiť, aby sa tona CO2 emitovaná prevádzkovateľom lietadla skutočne rovnala tone CO2 ušetrenej v inom sektore.

2.15.

So zreteľom na diskusie v ICAO, ktoré trvajú už vyše desaťročia, sa dohoda dosiahnutá v roku 2016 považuje za historickú. Podarilo sa v nej vyriešiť rozdiely, ktoré v minulosti opakovane viedli k neúspechu pri dosahovaní konsenzu. Dôvodom rozdielnych názorov členských štátov ICAO je rozdielna hospodárska vyspelosť dotknutých štátov, ako aj ich hospodársky vplyv a všeobecná politika v oblasti životného prostredia. Veľký počet štátov pripravených zapojiť sa do systému CORSIA hneď od začiatku poskytne impulz pre zvyšné štáty, aby sa takisto zapojili do systému. V súčasnosti je však potrebné, aby CORSIA dosiahol do 1. januára 2019 dohodu o MRV, do roku 2018 dohodu o EUC, do roku 2020 dohodu o vykonávaní regulačného rámca a do januára 2021 dohodu o zavedení registrov.

3.   Posúdenie návrhu

3.1.

Pokiaľ sa v nariadení (EÚ) č. 421/2014 nevykonajú nijaké zmeny, bude mať text v súčasnom znení za následok, že EU ETS sa vráti k svojmu pôvodnému rozsahu pôsobnosti a bude tak zahŕňať všetky medzinárodné lety na letiská/z letísk v EHP. To by znamenalo, že prevádzkovatelia lietadiel budú musieť odovzdať kvóty za svoje celkové emisie pochádzajúce z letov do a z tretích krajín do 30. apríla 2018 (13). Ako už bolo uvedené (14), nariadenie (EÚ) č. 421/2014 sa pozastavilo až do vykonania posúdenia výsledku zhromaždenia ICAO v roku 2016. Komisia sa vo svojom posúdení (15) domnieva, že uznesenie ICAO o zásadách globálneho trhového mechanizmu je v súlade s ambicióznymi cieľmi a politikami EÚ. Preto je potrebné zmeniť znenie nariadenia (EÚ) č. 421/2014 tak, aby sa znovu predišlo vykonávaniu nástroja EÚ, hoci sa dosiahol konsenzus EÚ vo veci globálneho trhového opatrenia. Návrh Komisie je založený na týchto skutočnostiach:

3.1.1.   Formát

So zreteľom na obmedzený čas na dokončenie legislatívneho procesu Komisia navrhuje, aby opatrenie malo formu nariadenia, ktoré by sa priamo uplatňovalo na všetky členské štáty a bolo vo svojej celistvosti záväzné, takže všetky členské štáty by mohli zaviesť a vykonať zmeny jednotným spôsobom pred uplynutím lehoty na dosiahnutie súladu v marci a apríli 2018.

3.1.2.   Posúdenie vplyvu (16)

Komisia uprednostňuje zachovanie súčasného stavu, t. j. v období rokov 2017 – 2020 pokračovať v súčasnom uplatňovaní EU ETS pre lety v rámci EHP (a teda sa nevracať k pôvodnému rozsahu pôsobnosti na medzinárodné lety od roku 2017). Komisia potvrdzuje, že EU ETS vo svojom súčasnom rozsahu pôsobnosti v rámci EHP prispieva k ročnému znižovaniu približne o 17 miliónov ton CO2, vďaka čomu letectvo prispieva k dosahovaniu cieľov v oblasti zmeny klímy tak, ako ostatné sektory. Komisia ďalej potvrdzuje, že zachovanie rozsahu pôsobnosti v rámci EHP by privítali tretie krajiny a umožnilo by zamerať sa na vykonanie potrebných krokov na včasné a harmonizované zavedenie globálneho trhového opatrenia.

3.1.3.   Termíny

Komisia navrhuje v podstate predĺžiť prístup založený na odložení účinnosti aj po roku 2016, aby sa v roku 2017 uplatňoval rovnakým spôsobom ako v roku 2016, a poskytnúť ICAO možnosť vytvoriť potrebné nástroje na účinné uplatňovanie globálneho trhového opatrenia. Komisia by potom vykonala ďalšie posúdenia a preskúmala EU ETS na obdobie po roku 2020. Na toto nové preskúmanie nariadenia nie sú stanovené nijaké lehoty.

3.1.4.

Článok 28a sa mení tak, aby sa odchýlky pre medzinárodné lety na letiská/z letísk v EHP predĺžili aj na obdobie po roku 2016, pričom na lety v rámci EHP sa ustanovenia naďalej vzťahujú.

3.1.5.

Vkladá sa nový článok 28b zameraný na prípravu na zavedenie globálneho trhového opatrenia. Týmto článkom sa spája vykonávanie globálneho trhového opatrenia s požiadavkami podávania správ Komisie Európskemu parlamentu, pokiaľ ide o stav vykonávania a mieru, do akej si EU ETS vyžaduje zmeny, aby sa mohol plne uplatňovať aj v EHP (17).

3.1.6.

Článkom 28c sa Komisia splnomocňuje, aby prijala mechanizmy MRV na účely vykonávania globálneho trhového opatrenia.

3.1.7.

Pokiaľ ide o technickú stránku, mení sa príloha I, a to predĺžením platnosti výnimky pre nekomerčné lietadlá, ktorých emisie nepresiahnu v rokoch 2020 – 2030 1 000 ton CO2 ročne. Predstavujú len 0,2 % všetkých emisií a ich zahrnutie by znamenalo neprimeranú administratívnu záťaž.

3.2.

Z diskusií na rôznych fórach a z toho, čo uvádza Komisia (18), vyplývajú potenciálne spory v troch veciach:

3.2.1.

Potreba prísnejších ustanovení v smernici o EU ETS na obdobie rokov 2017 – 2020. Odhliadnuc od otázky uskutočniteľnosti vzniká otázka, či je takáto kontroverzná diskusia užitočná v čase, keď by sa pozornosť mala sústreďovať na vykonávanie globálneho trhového opatrenia, alebo či dokonca nepoškodzuje konkurencieschopnosť odvetvia a pozíciu EÚ v medzinárodných rokovaniach o technických stránkach globálneho trhového opatrenia. Ďalej existujú pochybnosti o tom, či by sa zmenami EU ETS v tejto fáze dosiahla dostatočná pridaná hodnota, pokiaľ ide o znižovanie CO2, ktorá by odôvodnila globálne hospodárske, politické a obchodné riziká. Takéto úvahy sa prinajmenšom zdajú predčasné až dovtedy, kým nebudú jasnejšie perspektívy, ktoré ponúka CORSIA.

3.2.2.

Potreba zaviesť lehotu na nové preskúmanie EU ETS. Je to pochopiteľné, keďže opakované zmeny na účely odloženia účinnosti sa nemôžu stať konečným regulačným postupom. Zároveň však doteraz nie je známa konečná podoba systému CORSIA, pričom jeho európsku integráciu do politiky EÚ bude potrebné krátko pred rokom 2020 znovu posúdiť. Je tu však riziko, že bude ohrozená stabilita plánovania v prípade, že zainteresované strany budú vedieť, že nariadenie je časovo ohraničené, ale nebudú vedieť, či staré nariadenie bude nahradené novým, alebo či začnú platiť pôvodné ustanovenia, čo by obnovilo spory v oblasti medzinárodného obchodu, ktorých opakovanie si mnoho zainteresovaných strán neželá. Neexistencia lehoty má jednoznačnú výhodu v tom, že Komisia môže dokončiť svoje posúdenia vplyvu a preskúmania predtým, ako predloží zmeny smernice o EU ETS.

3.2.3.

Potreba rýchleho konsenzu medzi Európskym parlamentom a Radou. Tieto inštitúcie EÚ by sa nemali nechať zatiahnuť do vlečúcich sa diskusií o vplyve EU ETS v minulosti, ale mali by svoje politické diskusie zamerať na najlepší spôsob, ako presadiť harmonizované a včasné vykonávanie globálneho trhového opatrenia. Rokovania o návrhu Európskej komisie by sa mali ukončiť do konca roka 2017, aby sa predišlo uplatňovaniu pôvodných ustanovení.

4.

EHSV má vzhľadom na svoje jedinečné zloženie a odborné znalosti ideálnu možnosť vniesť do politickej diskusie názory organizovanej občianskej spoločnosti, ktoré sa týkajú politických, sociálnych, hospodárskych a environmentálnych dôsledkov tejto regulačnej iniciatívy. EHSV sa preto rozhodol, že v súvislosti s týmto stanoviskom zorganizuje konferenciu za účasti všetkých relevantných zainteresovaných strán.

V Bruseli 31. mája 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Plénum na 39. zasadnutí zhromaždenia ICAO odporučilo prijať konečné uznesenie, ktorým sa zavádza systém kompenzácie a znižovania emisií CO2 pre medzinárodné letectvo (Carbon Offsetting and Reduction Scheme for International Aviation).

(2)  Dokument 62015CJO272 uverejnený v úradnom vestníku – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 21. decembra 2016 vo veci C-272/15.

(3)  Po rozhodnutí z roku 2008 zahrnúť od roku 2012 leteckú dopravu do systému EU ETS podal dopravca z USA v Spojenom kráľovstve súdnu žalobu s tvrdením, že ETS je z hľadiska medzinárodného práva nezákonný.

(4)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2014, s. 1.

(5)  http://unfccc.int/documentation/documents/advanced_search/items/6911.php?priref=600008865.

(6)  Zo 197 strán dohovor ratifikovalo 43 strán. Dňa 5. októbra 2016 bol dosiahnutý minimálny počet na nadobudnutie platnosti Parížskej dohody. Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016. Prvé zasadnutie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžilo ako stretnutie strán Parížskej dohody (CMA 1) sa konalo 15. – 18. novembra 2016 v Marrákeši (Maroko).

(7)  Text prevzatý z webového sídla UNFCCC.

(8)  Ďalšie informácie o kľúčových prvkoch dohody možno nájsť tu.

(9)  Ďalšie informácie o vnútroštátne stanovených príspevkoch možno nájsť tu.

(10)  Neexistuje žiadna ekvivalentná medzinárodná nižšia organizácia OSN, ktorá by sa zoberala emisiami z vojenských lietadiel. Emisie z vojenských lietadiel sa neupravujú ani v rámci EU ETS. Samozrejme s výnimkou letov v rámci oficiálnych misií študijná skupina vyjadrila záujem o hodnotenie vplyvu vojenských cvičných letov na hladiny CO2. O emisiách z vojenských lietadiel sa na regionálnej, vnútroštátnej ani globálnej úrovni nezbierajú nijaké verejné informácie.

(11)  CORSIA je jedným z prvkov súboru opatrení zameraných na technológie lietadiel a motorov, prevádzku a udržateľné alternatívne pohonné hmoty ako nové zdroje energie.

(12)  Podrobný zoznam všetkých požiadaviek sa uvádza v prílohe 1.

(13)  Ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 87/2003/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(14)  Pozri bod 2.6.

(15)  Dôvodová správa k návrhu nariadenia 0017/2017(COD).

(16)  Pozri dôvodovú správu, s. 6.

(17)  Tento článok odráža skutočnosť, že lety v rámci EHP sú medzinárodné lety a že systém CORSIA by v súlade s uznesením ICAO z roku 2016 mal byť jediným trhovým opatrením pre medzinárodné letectvo.

(18)  Zhrnutie posúdenia vplyvu priložené k dokumentu, ktorým sa mení smernica 2003/87/ES.


31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/81


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke — Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie

[COM(2016) 763 final]

(2017/C 288/11)

Spravodajca:

Christophe QUAREZ

Konzultácia

Európska komisia, 17.2.2017

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť

Prijaté v sekcii

16.5.2017

Prijaté v pléne

1.6.2017

Plenárne zasadnutie č.

526

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

173/2/7

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyjadruje potešenie z toho, že Komisia potvrdila svoj zámer urýchliť prechod na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo prostredníctvom globálnej stratégie zameranej na stimulovanie súkromných investícií, primeraných finančných nástrojov a financovania zameraného na výskum a inováciu.

1.2.

Komisia vo svojom oznámení (1) predstavuje množstvo rôznych nástrojov a spôsobov financovania na podporu nízkouhlíkovej inovácie. EHSV podporuje úmysel Komisie stimulovať nové investície počas celého hodnotového reťazca inovácií.

1.3.

EHSV však vyjadruje znepokojenie nad zložitosťou a rozmanitosťou tejto pomoci. Víta preto zámer Komisie zriadiť jednotný poradenský nástroj, ktorého cieľom bude usmerňovať predkladateľov projektov a investorov, ale žiada, aby sa vynaložilo úsilie na zjednodušenie možností financovania. Výbor sa domnieva, že nástroje finančnej pomoci sú príliš početné a ťažko dostupné pre veľmi malé podniky a miestne samosprávy.

1.4.

EHSV navrhuje, aby Komisia vyzvala členské štáty, aby spojili svoje zdroje určené na realizáciu projektov veľkého rozsahu v oblasti nízkouhlíkovej inovácie s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi hlavnými aktérmi európskeho výskumu. Zlepší sa tým koordinácia medzi aktérmi výskumu v záujme zvýšenia ich konkurencieschopnosti.

1.5.

EHSV pripomína, že v rámci európskych politík v oblasti klímy by sa mali investície a inovácia využívať na stimulovanie transformácie týchto sektorov, a rozhodne nie na to, aby spôsobili ich úpadok. Premiestňovanie výrobných činností by v žiadnom prípade nemalo nahrádzať politiku na boj proti zmene klímy.

1.6.

EHSV sa domnieva, že najlepším hnacím motorom nízkouhlíkovej inovácie je regulačný rámec, ktorým by sa pre CO2 stanovila vysoká cena (dnes je jeho cena približne 7 EUR za tonu), čím by sa investorom vyslal veľmi jasný signál, že v strednodobom horizonte už nebude v Európe miesto pre uhlíkové technológie.

1.7.

EHSV sa nazdáva, že Európska únia je v celosvetovom meradle jedným z hlavných aktérov v oblasti výskumu a inovácie týkajúcich sa čistej energie a jedným z hlavných poskytovateľov verejného financovania v tejto oblasti, na ktorú vynakladá vyše 10 miliárd EUR. Výskum a inovácie sú kľúčom k podpore globálnej konkurencieschopnosti Európy a k tomu, aby si udržala celosvetové vedúce postavenie v oblasti vyspelých energetických technológií a riešení energetickej efektívnosti.

1.8.

EHSV oceňuje, že sa pripisuje dôležitosť obom koncom inovačného reťazca, v rámci ktorého zohráva kľúčovú úlohu program Horizont 2020 vďaka svojmu vzostupnému prístupu k financovaniu priekopníckeho základného výskumu, a to prostredníctvom Európskej rady pre výskum, ako aj vďaka plánovanému zriadeniu Európskej rady pre inováciu, ktorej cieľom bude pomáhať priemyslu, najmä malým s stredným podnikom (MSP), vytvárať nové trhy.

1.9.

EHSV by chcel lepšie pochopiť projekty Komisie, ktorých zámerom je preskúmať nové prístupy v záujme cieľovo motivovaného výskumu a inovácie. Konkrétne je potrebné podrobnejšie opísať spôsob určovania a výberu takýchto projektov.

1.10.

EHSV vyzýva na zapojenie občianskej spoločnosti v rámci novej platformy pre výskum v oblasti energetiky, ktorú Komisia zamýšľa zriadiť s cieľom spojiť odborníkov na energetiku z oblasti spoločenských vied, ako aj zo sféry humanitných a technických vied.

2.   Zhrnutie návrhu oznámenia Európskej komisie

2.1.

Komisia potvrdzuje svoj cieľ urýchliť prechod na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo.

2.2.

Na tento účel predstavuje balík legislatívnych opatrení zameraný na tri všeobecné ciele:

energetická efektívnosť v prvom rade,

Európa ako globálny líder v oblasti obnoviteľných zdrojov energie,

spravodlivé podmienky pre spotrebiteľov.

2.3.

V tejto súvislosti Komisia predstavuje globálnu stratégiu, ktorá obsahuje hlavné strategické páky, ktoré môže EÚ použiť na to, aby stimulovala súkromné investície do inovácie v oblasti čistej energie:

vytváranie silných a súdržných stimulov pre súkromné investície do výskumu a vývoja čistých technológií,

zavádzanie cielených finančných nástrojov na zníženie rizika súkromných investícií do nevyskúšaných, ale sľubných technológií alebo obchodných modelov v oblasti čistých technológií, najmä z dôvodu vedeckej, technologickej alebo trhovej neistoty,

zameranie financovania zo strany EÚ na výskum a inováciu (konkrétne v rámci programu Horizont 2020),

úprava regulačného rámca s cieľom zamerať dotácie členských štátov v oblasti energetiky na bezuhlíkové, a nie fosílne zdroje energie.

2.4.

Komisia vo svojom oznámení uvádza štyri prioritné technologické oblasti:

dekarbonizácia fondu budov EÚ do roku 2050. Spotreba budov predstavuje 40 % celkovej spotreby energie, pričom približne 75 % fondu budov EÚ by sa malo obnoviť, aby zodpovedali kritériám energetickej efektívnosti,

posilnenie vedúcej úlohy EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a udržanie jej celosvetovej dominantnej pozície v oblasti týchto technológií,

rozvoj cenovo dostupných riešení uskladňovania energie, konkrétne podporou obnovenia výroby batériových článkov v Európe,

podpora elektromobility rozvojom lacnejších a autonómnejších batérií, ako aj vývojom riešení umožňujúcich rýchlejšie nabíjanie.

2.5.

Komisia okrem toho navrhuje uľahčiť koordináciu úsilia o inováciu v oblasti čistej energie s mestami, regiónmi a členskými štátmi.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Európska komisia predložila 30. novembra 2016 obsiahly balík opatrení s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý pozostáva zo súboru návrhov zameraných na reorganizáciu trhu s energiou, predovšetkým energiou z obnoviteľných zdrojov, s cieľom dodržať záväzky prijaté podpísaním Parížskej dohody o zmene klímy.

3.2.

Podpísaním Parížskej dohody sa EÚ zaviazala znížiť do roku 2030 svoje emisie skleníkových plynov o 40 %. V októbri 2014 zároveň stanovila rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 spolu s dvoma ďalšími cieľmi: dosiahnuť, aby do roku 2020 výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov predstavovala 20 % a v roku 2030 najmenej 27 %, a v tom istom časovom rámci znížiť spotrebu energie najprv o 20 % a potom najmenej o 27 %.

3.3.

EHSV vo viacerých stanoviskách podporil potrebu urýchliť prechod na konkurencieschopné nízkouhlíkové európske hospodárstvo, pričom by sa mali zohľadniť postoje a návrhy, ktoré vyjadrila občianska spoločnosť.

3.4.

Vyzývajúc na „spravodlivý prechod“ EHSV vždy odmietal stavať zamestnanosť a ochranu životného prostredia proti sebe. Oba tieto ciele treba presadzovať s rovnakým odhodlaním.

3.5.

EHSV sa nazdáva, že v rámci európskych politík v oblasti klímy by sa mali investície a inovácia využívať na stimulovanie transformácie týchto sektorov, a rozhodne nie na to, aby spôsobili ich úpadok. Premiestňovanie výrobných činností by v žiadnom prípade nemalo nahrádzať politiku na boj proti zmene klímy.

3.6.

Politika EÚ v oblasti energetickej inovácie sa doposiaľ sústredila najmä na rozvoj technológií a prehliadala to, čo je pre občanov skutočne dôležité: uspokojenie ich energetických potrieb, ako je vykurovanie, mobilita alebo osvetlenie.

3.7.

Komisia vo svojom oznámení už uznáva, že spotrebitelia musia mať v energetickom systéme ústredné postavenie ako výrobcovia v rámci decentralizovaných energetických sietí alebo aktéra, ktorý žiada konkurencieschopné nízkouhlíkové riešenia.

3.8.

ESHV tento vývoj víta, pretože inovačná stratégia pre občanov sa začína analýzou ich potrieb a ich energetického správania.

3.9.

Komisia predstavuje vo svojom oznámení množstvo rôznych finančných nástrojov a spôsobov financovania na podporu nízkouhlíkovej inovácie. EHSV podporuje zámer Komisie stimulovať dodatočné investície v rámci celého hodnotového reťazca inovácie, je však znepokojený zložitosťou a rozmanitosťou tejto pomoci, ktorá je preto ťažko dostupná pre veľmi malé inovačné podniky alebo pre miestne alebo regionálne orgány.

3.10.

Preto EHSV víta zámer Komisie zriadiť jednotný poradenský nástroj, ktorého cieľom bude usmerňovať predkladateľov projektov a investorov, ale žiada, aby sa vynaložilo úsilie na zjednodušenie možností financovania.

3.11.

Je skutočne zložité orientovať sa medzi Fondom na inováciu systému obchodovania s emisiami, Európskym fondom 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru, fondom „InnovFin“, „InnoEnergy“, programom Horizont 2020, Európskym fondom pre strategické investície alebo Európskou investičnou bankou (EIB) (2).

3.12.

Vo svojom stanovisku na tému Energetické technológie a inovácie  (3) EHSV pripomína, že významné inovácie nepochádzajú z priemyselných odvetví a podnikov s prevahou na trhu, ale od „špecialistov“, napríklad zo sektora malých a stredných podnikov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV víta zámer Komisie znížiť dotácie na ropu a uhlie v niektorých členských štátoch, pripomína však, že je potrebné predvídať s tým súvisiace priemyselné zmeny a navrhnúť alternatívy v oblasti odbornej prípravy a zamestnania pre pracovníkov, ktorých to zasiahne, a to najmä v baníckom priemysle.

4.2.

Pre politickú podporu členských štátov je nevyhnutné, aby verejnosť akceptovala transformáciu energetiky z hľadiska pracovných miest.

4.3.

EHSV sa domnieva, že najlepším hnacím motorom nízkouhlíkovej inovácie je regulačný rámec, ktorým by sa pre CO2 stanovila vysoká cena (dnes je jeho cena približne 7 EUR za tonu), čím by sa investorom vyslal veľmi jasný signál, že v strednodobom horizonte už nebude v Európe miesto pre uhlíkové technológie.

4.4.

Technológia zachytávania a ukladania CO2 sa spomína len okrajovo, hoci ju Komisia považuje za nevyhnutnú na dosiahnutie cieľov do roku 2050.

4.5.

V tejto súvislosti EHSV vyjadruje počudovanie nad tým, že Komisia nevysvetľuje, prečo nástroje na podporu technológií zachytávania a ukladania CO2 používané od roku 2008 nefungujú.

4.6.

EHSV podporuje zámer Komisie dekarbonizovať do roku 2050 fond budov Únie. Tento fond budov predstavuje viac ako 40 % konečnej spotreby energie v Únii.

4.7.

Výzva, ktorú predstavuje tepelná renovácia fondu budov, je značná, ale EHSV nevidí v oznámení Komisie žiadne hmatateľné nástroje a finančnú podporu na dosiahnutie tohto cieľa.

4.8.

Technické riešenia (izolácia, obnoviteľné zdroje energie na vykurovanie a ohrev úžitkovej vody) existujú v prípade nových budov, často vďaka špecifickým právnym predpisom v oblasti energetiky v členských štátoch, ale je známe, že podpora tepelnej renovácie starších budov je nedostatočná, hoci často práve v nich žijú najviac znevýhodnené rodiny.

4.9.

Pokiaľ ide o dopravu, ktorá je ďalším sektorom s vysokými emisiami CO2, EHSV podporuje ciele Komisie, má však isté pochybnosti v súvislosti s niektorými prvkami návrhu:

Dosiahnuť pokrok v oblasti elektromobility prostredníctvom výroby batériových článkov v Európe a integrácie uskladňovania energie do elektrických systémov je skutočne nevyhnutné, ale EHSV udivuje, že oznámenie neobsahuje regulačné alebo finančné opatrenia na rozvoj nabíjacích staníc v rámci cestnej a diaľničnej siete Únie napriek tomu, že sú nevyhnutné na to, aby sa elektrické vozidlá presadili.

V záujme doplnenia opatrení zameraných na technologickú inováciu umožňujúcu dekarbonizáciu sektora dopravy EHSV vyzýva Komisiu, aby sa zaujímala o cestnú nákladnú dopravu a podporovala intermodálne riešenia prostredníctvom systému pozemnej kombinovanej dopravy a nákladnej dopravy po vnútrozemských vodných cestách. Takisto je potrebné podporovať modálny prechod z osobných vozidiel na verejnú dopravu.

4.10.

Pokiaľ ide o financovanie inovácie, EHSV sa domnieva, že kľúčovú úlohu by mohlo zohrať kolektívne financovanie. Ide o rozmáhajúci sa sektor, ktorý bude čoskoro významnejší ako rizikový kapitál a ktorý občanom umožňuje priamo sa zapojiť do procesu inovácie v oblasti čistej energie.

4.11.

EHSV vyzýva Komisiu, aby podporovala kolektívne financovanie a nasmerovala finančné prostriedky na štyri technologické oblasti, ktoré považuje za prioritné (energia z obnoviteľných zdrojov, riešenia na uskladňovanie energie, elektromobilita a budovy s pozitívnou energetickou bilanciou).

V Bruseli 1. júna 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  COM(2016) 763 final.

(2)  Ú. v. EÚ C 268, 14.8. 2015, s. 27.

(3)  Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 132.


31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/85


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska stratégia pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy – míľnik na ceste ku kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobilite

[COM(2016) 766 final]

(2017/C 288/12)

Spravodajca:

Stefan BACK

Konzultácia

Európska komisia, 27/01/2017

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť

Prijaté v sekcii

16/05/2017

Prijaté v pléne

31/05/2017

Plenárne zasadnutie č.

526

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

150/0/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta oznámenie Komisie o európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy, COM(2016) 766 (ďalej len „stratégia“) a jej ambiciózny cieľ zaviesť v roku 2019 prvý súbor služieb (služby v etape 1), za ktorým bude nasledovať druhý súbor služieb (služby v etape 1.5).

1.2.

EHSV berie na vedomie početné potenciálne prínosy uplatňovania stratégie, vrátane efektívnejšej osobnej a nákladnej dopravy, vplyvov na transeurópsku dopravnú sieť, vyššej energetickej účinnosti, zníženia emisií a menšieho rizika nehôd v cestnej doprave. Stratégia je dôležitým míľnikom rozvoja kooperatívnych inteligentných dopravných služieb (IDS) a v konečnom dôsledku automatizovanej mobility. EHSV podporuje tento projekt a berie na vedomie vysokú mieru spolupráce medzi jednotlivými odvetviami, ako je doprava, energetika a komunikácie, ktorá je potrebná na vybudovanie digitálnych dopravných systémov vrátane infraštruktúry, vozidiel a inovatívnych služieb.

1.3.

EHSV oceňuje prínos služieb v etape 1 a služieb v etape 1.5 k mobilite, hlavne k osobnej a nákladnej doprave vrátane systémov distribúcie, a berie na vedomie niekoľko skúšobných projektov uskutočňovaných v európskych aglomeráciách, ktoré prekračujú rámec stratégie a už zahŕňajú skúšanie automatických vozidiel v osobnej doprave. V tejto súvislosti si EHSV takisto uvedomuje význam, ktorý sa v stratégii prikladá predchádzaniu spätným účinkom, ako je zvýšenie hustoty premávky a objemu emisií, a to opatreniami, ktorými sa kooperatívne a automatické vozidlá začlenia do udržateľného plánovania mobility a logistiky a propagovania verejnej dopravy.

1.4.

EHSV berie na vedomie aj priaznivé účinky na úroveň kompetencií v informačných technológiách, rozvoj nových zručností a zlepšenie konkurencieschopnosti odvetvia spracovania údajov, automobilového priemyslu a dopravy v EÚ, hlavne z dlhodobého hľadiska.

1.5.

EHSV poukazuje aj na význam ochrany súkromia a údajov, ako to už uviedol vo svojom stanovisku k smernici o IDS (1). Zdôrazňuje, že údaje týkajúce sa kooperatívnych IDS by sa mali používať iba na účely využívania týchto IDS a nemali by sa ukladať, ani používať na iné účely, iba ak na to užívateľ udelí súhlas. EHSV sa domnieva, že na vytvorenie dôvery v systém je mimoriadne dôležité, aby sa toto jasne vyjadrilo právne záväznými ustanoveniami a bolo v súlade s právnymi predpismi, vrátane článku 8 Charty základných práv EÚ (2).

1.6.

EHSV zdôrazňuje, že z hľadiska uplatňovania vnútorného digitálneho trhu a zabezpečenia efektívnej cezhraničnej dopravy majú veľký význam spoločné normy a cezhraničná interoperabilita.

1.7.

EHSV podčiarkuje, že je dôležité, aby uplatňovanie stratégie ponechalo priestor na miestne a/alebo podnikovo špecifické riešenia, a to aj na úkor požiadaviek všeobecnej záruky interoperability a transparentnosti, ak je to riadne odôvodnené a primerané a ak sú takéto riešenia prínosom. Rovnako sa požiadavky normalizácie a transparentnosti nesmú uplatňovať takým spôsobom, ktorý bude brzdiť inovácie.

1.8.

EHSV poukazuje na význam prísnych bezpečnostných noriem na predchádzanie napadnutiam hackermi a kybernetickým útokom, prísnych noriem ochrany údajov a účinného posudzovania zhody. Z tých istých dôvodov bude často potrebné zachovávať dôvernosť špecializovaných bezpečnostných riešení.

1.9.

Vykonávanie stratégie môže byť veľmi náročným procesom, pri ktorom si zvolená otvorená metóda koordinácie bude od Komisie vyžadovať neustálu komunikáciu, sledovanie a následné opatrenia. Pre úspešnú implementáciu môže byť rozhodujúce vybudovanie dôvery partnerov v uplatňovanie stratégie, aj dôvery celej verejnosti vrátane spotrebiteľov. EHSV v tejto súvislosti upozorňuje na právo osôb so zdravotným postihnutím na začlenenie, ako je stanovené v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006. EHSV pripomína, že vďaka svojim vzťahom s občianskou spoločnosťou by mohol byť užitočným partnerom na vytvorenie dialógu o implementácii.

1.10.

Pokiaľ ide o legislatívne opatrenia uvedené v stratégii, EHSV zdôrazňuje, že je dôležité nenariaďovať priveľa. Preto sa interoperabilita a spoločné normy nesmú stať samotným cieľom a mali by sa uplatňovať iba tam, kde budú slúžiť určitému účelu, ktorý bude prínosom, a nebudú brzdiť inovácie a prekážať potrebám riešiť špecifické problémy na miestnej úrovni alebo na úrovni podnikov.

1.11.

V stratégii sa prvý krok implementácie kooperatívnych IDS rieši s pomerne obmedzeným vplyvom na zamestnanosť a pracovné podmienky (služby v etape 1 a 1.5). Zdá sa pravdepodobné, že bude nasledovať zavedenie automatizovaných vozidiel s významnejším vplyvom na pracovnú silu. EHSV sa domnieva, že z tohto dôvodu a v záujme vytvorenia atmosféry vzájomnej dôvery je dôležité začať v skorej fáze sociálny dialóg na riešenie prípadných problémov týkajúcich sa zamestnanosti a pracovných podmienok.

1.12.

EHSV podčiarkuje, že je naliehavo potrebné napredovať k ďalším krokom implementácie kooperatívnych IDS, čiže vyvinúť systémy, ktoré budú zahŕňať aj komunikáciu medzi vozidlami a riadenie dopravy. Zdá sa, že v členských štátoch s automobilovým priemyslom sa dobre rozbehli skúšobné projekty a legislatívne plánovanie, a preto má podľa názoru EHSV zásadný význam časový faktor, ak chce EÚ zohrávať významnú úlohu v podpore európskeho úsilia.

1.13.

Zámerom vytvorenia platformy C-Roads v októbri 2016 bolo, aby zohrávala významnú úlohu v uplatňovaní stratégie. Zatiaľ sa však do nej nezapojili všetky členské štáty. EHSV považuje za naliehavé, aby sa všetky členské štáty zapojili do činnosti tohto orgánu.

1.14.

EHSV oceňuje vôľu Komisie podporiť uplatňovanie stratégie finančným príspevkom. V tejto súvislosti tiež upozorňuje na potrebu poskytnúť priestor na primerané plánovanie vykonávacích opatrení na podnikovej úrovni, pričom treba okrem iného brať do úvahy finančné obmedzenia v odvetví nákladnej cestnej dopravy.

1.15.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýba jasné časové plánovanie služieb v etape 1.5 a neskôr. Vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že chýba posúdenie vplyvu. Platforma pre kooperatívne IDS obsahuje prvky, ktoré umožňujú hodnotenie určitých aspektov stratégie, ale podľa názoru EHSV to nie je dostatočné.

2.   Súvislosti

2.1.

Oznámenie Komisie o európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy [COM(2016) 766] (ďalej len „stratégia“) je úzko späté s politickými prioritami Komisie, najmä jej programom rozvoja zamestnanosti, rastu a investícií, zavádzaním jednotného digitálneho trhu a stratégiou energetickej únie. Návrh bol predložený ako súčasť tzv. „zimného balíka“, ktorý obsahoval hlavne návrhy týkajúce sa koncepcie vnútorného trhu s elektrickou energiou, energetickej efektívnosti a obnoviteľných palív.

2.2.

Stratégia sa priamo netýka energetickej problematiky. Rieši sa v nej hlavne rozvoj a praktické a právne aspekty rozvoja kooperatívnych dopravných systémov vrátane prepojených automobilov, automatických vozidiel a infraštruktúry. Súvisí tiež s vytvorením digitálneho vnútorného trhu a európskou stratégiou nízkoemisnej mobility.

2.3.

V stratégii sa zdôrazňuje potenciál vývoja kooperatívnych IDS, pokiaľ ide o rozprúdenie hospodárskej súťaže európskeho priemyslu s veľkým trhovým potenciálom a potenciálom tvorby pracovných miest. Prínos činnosti na úrovni EÚ vyplýva z vyšších objemov na väčšom trhu so spoločnými normami. Rozvoj kooperatívnych IDS je prvým krokom smerom k automatizovaným vozidlám. Služby kooperatívnych IDS musia byť založené na spoločných normách a zavádzané od roku 2019. Budú založené na komunikácii medzi vozidlami navzájom a komunikácii vozidiel s infraštruktúrou, pričom bude naďalej potrebné mať vo vozidle vodiča.

2.4.

V stratégii sú vymedzené viaceré služby kooperatívnych IDS, ktoré je možné zaviesť naraz (zoznam služieb v etape 1) a ďalšie služby, ktoré by sa zaviedli v druhej fáze (zoznam služieb v etape 1.5), keďže do roku 2019 nemusia byť úplné špecifikácie a normy pripravené na šírenie. Zoznam služieb v etape 1 obsahuje aplikácie na notifikáciu rizikových miest a signalizačné aplikácie a zoznam služieb v etape 1.5 obsahuje také funkcie, ako sú informácie o čerpacích a nabíjacích staniciach, správa parkovísk a informácie o parkovaní (na uliciach aj mimo nich), informácie o parkovaní s využitím verejnej hromadnej dopravy osôb (park-and-ride), prepojené a kooperatívne informácie v mestách aj mimo nich, dopravné informácie a inteligentná voľba trasy.

2.5.

V stratégii sa dôraz kladie na medziodvetvový charakter zavádzania kooperatívnych IDS, ktoré sa týka všetkých druhov dopravy, priemyslu a telekomunikácií. Uľahčenie dopravy vyplývajúce z vykonávania stratégie nesmie spôsobiť zvýšenie intenzity dopravy a objemu emisií.

2.6.

Stanovuje sa niekoľko špecifických opatrení na vykonávanie stratégie. Týkajú sa nasledujúcich ôsmich oblastí.

Vo veľkom rozsahu sa v roku 2019 činnosťou členských štátov, miestnych samospráv, výrobcov vozidiel, správcov ciest a priemyslu IDS s finančnou podporou (NPE, EFSI, EŠIF) zavedú prinajmenšom služby v etape 1. Služby pre etapu 1.5 a ďalšie vyvíjané kooperatívne IDS ešte nie sú vyzreté a ich vývoj bude Komisia podľa možnosti podporovať prostredníctvom programu Horizont 2020 a EŠIF a zoznam služieb sa bude aktualizovať v rámci neustálej činnosti platformy pre kooperatívne IDS.

Spoločná bezpečnostná a certifikačná politika sa bude presadzovať v spolupráci medzi Komisiou a všetkými zainteresovanými subjektmi. Bude tiež základom riešenia vyššej úrovne služieb (medzi vozidlami navzájom, medzi vozidlami a infraštruktúrou). Komisia musí urobiť analýzu úloh a zodpovedností európskeho modelu zodpovednosti pre kooperatívne IDS a svojej možnej riadiacej úlohy.

Poskytovatelia služieb kooperatívnych IDS by konečným používateľom mali ponúknuť jasné a zrozumiteľné podmienky. V roku 2018 Komisia zverejní prvý súbor usmernení o ochrane súkromia a vďaka iniciatívam na šírenie kooperatívnych IDS by sa konečným používateľom mali poskytnúť informácie a mala by sa u nich vybudovať dôvera, mal by sa ukázať prínos využívania osobných údajov a mali by sa uskutočniť konzultácie s orgánmi EÚ na ochranu údajov s cieľom vypracovať vzor na posudzovanie opatrení na ochranu údajov.

Komisia a zainteresované subjekty prijmú opatrenia na zabezpečenie fungovania komunikácií vo frekvenčnom pásme poskytnutom Komisiou.

Platforma C-Roads sa začne využívať na koordináciu zavádzania kooperatívnych IDS na prevádzkovej úrovni vrátane skúšania a schvaľovania. Aj ďalšie členské štáty sú nabádané, aby sa zapojili do činnosti platformy.

Prostredníctvom iniciatív pre kooperatívne IDS sa vyvinie a zverejní postup posudzovania zhody služieb v etape 1. Komisia pripraví vzor tohto postupu.

V roku 2018 Komisia v súlade so smernicou o IDS prijme delegované akty o kontinuite a bezpečnosti služieb kooperatívnych IDS, o praktickom vykonávaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov, pokiaľ ide o kooperatívne IDS, o hybridnom komunikačnom prístupe a o interoperabilite a zhode postupov hodnotenia.

Komisia rozprúdi medzinárodnú spoluprácu týkajúcu sa týchto IDS.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta stratégiu a konštatuje, že jej úspešné uplatňovanie môže mať viaceré kladné účinky, ako je zefektívnenie nákladnej aj osobnej dopravy, zvýšenie energetickej účinnosti a zníženie objemu emisií, zvýšenie bezpečnosti na cestách a rozvoj digitálneho hospodárstva.

3.2.

Stratégia súvisí s viacerými dôležitými už uplatňovanými stratégiami, konkrétne so stratégiou rozvoja digitálneho jednotného trhu, stratégiou pre energetickú úniu a európskou stratégiou nízkoemisnej mobility. Všetky tieto stratégie EHSV privítal. EHSV podporuje aj medziodvetvový prístup k stratégii a nový rozmer, ktorým prispieva k dopravnej politike.

3.3.

EHSV v tejto súvislosti berie na vedomie odkaz na stratégiu digitalizácie európskeho priemyslu, pokiaľ ide o kooperatívne, prepojené a automatizované vozidlá ako prioritnú oblasť na zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, ako aj odhad trhového potenciálu týchto vozidiel v desiatkach miliárd eur ročne a odhad, že sa vytvoria státisíce pracovných miest. V tejto súvislosti EHSV považuje za vhodné zopakovať svoje upozornenie zo stanoviska TEN/574 k stratégii jednotného digitálneho trhu, že predpokladať takéto možné výsledky by mohlo byť zbytočným rizikom a dokonca by to mohlo negatívne ovplyvniť dôveru, predovšetkým v takomto prípade, keď úspešné vykonávanie stratégie závisí vo veľkej miere od záujmu členských štátov, miestnych samospráv, automobilového priemyslu a iných zainteresovaných subjektov.

3.4.

EHSV takisto upozorňuje na význam stratégie pre efektívnu mobilitu, vrátane mestskej mobility, prvej a poslednej časti trasy pri nákladnej doprave a prepravy cestujúcich.

3.5.

Okrem toho prikladá význam cezhraničnej interoperabilite služieb, ktorá sa musí zabezpečiť, aby sa zaistili plynulé dopravné toky na cezhraničných prepojeniach. Pri účinnej implementácii TEN-T, konkrétne koridorov základnej siete TEN-T veľmi pomôžu služby dostupné už dnes (služby v etape 1), ako aj služby, ktoré sú už takmer pripravené na zavedenie alebo ktorých zavádzanie sa má začať od roku 2019, aj keď nie sú ešte úplne pripravené na rozsiahle zavedenie (služby v etape 1.5).

3.6.

Vzhľadom na to, že stratégia bola predstavená ako súčasť tzv. zimného balíka predpisov z oblasti energetickej politiky, EHSV by bol privítal nielen opakované uvedenie dobre známych údajov o podiele cestnej dopravy na emisiách, ale aj určitého predpokladu očakávaných účinkov stratégie, pokiaľ ide o zlepšenie energetickej účinnosti a zníženie emisií.

3.7.

Stratégia sa má do veľkej miery uplatňovať na základe spolupráce Komisie, členských štátov, miestnych samospráv a priemyslu. Na koordináciu uplatňovania a zavádzania služieb kooperatívnych IDS, skúšania a schvaľovania, ktorým sa má zabezpečiť interoperabilita a vývoj systémových testov, chce Komisia využiť platformu C-Roads, ktorá bola vytvorená v októbri 2016 a ktorú zatiaľ tvorí 12 členských štátov. Komisia podporí vývoj zavedením postupu posudzovania zhody. EHSV súhlasí s tým, že úspešné vykonávanie stratégie si nevyhnutne vyžaduje koordinačnú funkciu, ale vyslovuje poľutovanie nad tým, že nie všetky členské štáty sa pripojili k platforme C-Roads, čo sa javí ako značný nedostatok, pokiaľ ide o jej schopnosť pôsobiť ako účinné koordinačné fórum (v súčasnosti osem členských štátov s plným členstvom a štyri pridružené členské štáty). EHSV preto navrhuje, aby Komisia začala urýchlene vyvíjať politický tlak na členské štáty s cieľom zabezpečiť účasť všetkých členských štátov na platforme.

3.8.

EHSV oceňuje, že Komisia má v úmysle prijať opatrenia na zabezpečenie súladu v mnohých dôležitých bodoch. Napríklad v roku 2017 zverejní usmernenie o európskej politike bezpečnosti a certifikácie kooperatívnych IDS a v roku 2018 usmernenie o ochrane údajov. Komisia okrem toho vyhradí pre služby kooperatívnych IDS frekvenčné pásmo, ktoré sa v súčasnosti využíva pre bezpečné služby podľa európskych telekomunikačných noriem (ETS) (3). EHSV však zároveň konštatuje, že Komisia tiež zvažuje prijať v roku 2018 podľa smernice 2010/40/EÚ o IDS podľa potreby delegované akty o bezpečnosti IDS, ochrane údajov, komunikačnom prístupe a interoperabilite. Navyše možno budú prijaté právne predpisy o kontinuite služieb IDS a posudzovaní zhody. EHSV vyslovuje poľutovanie nad tým, že nič nepoukazuje na to, na základe čoho chce Komisia rozhodovať, či pripraví legislatívny návrh alebo či zostane pri usmerneniach, ktoré nie sú právne záväzné. Pokiaľ ide o plán Komisie prijať legislatívne akty podľa smernice 2010/40/EÚ o IDS, EHSV opakuje svoj názor, ktorý už vyjadril v stanovisku k uvedenej smernici, že pre takéto akty treba dodržať medze stanovené v článku 290 ZFEÚ. EHSV tiež zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné predĺžiť sedemročné obdobie mandátu na prijatie delegovaných aktov podľa uvedenej smernice, keďže tento mandát skončí v auguste 2017.

3.9.

EHSV súhlasí s cieľom dosiahnuť medziodvetvové a viacúrovňové zapojenie zainteresovaných subjektov do zavádzania služieb kooperatívnych IDS, čiže zapojenie členských štátov, miestnych samospráv, výrobcov vozidiel a prevádzkovateľov dopravy. Úspešné zapojenie týchto subjektov do vykonávania by mohlo poskytnúť možnosť na vytvorenie dôvery v nové služby a prispieť k ich úspešnému zavedeniu. EHSV v tejto súvislosti upozorňuje na právo osôb so zdravotným postihnutím na začlenenie, tak ako je stanovené v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatom 13. decembra 2006.

3.10.

EHSV súhlasí s tým, že vo všetkých vzťahoch s koncovými používateľmi zohráva dôležitú úlohu jasný a zrozumiteľný jazyk, ktorý sa vyzdvihuje ako dôležitý prostriedok na získanie dôvery v ponúkané služby. Právne predpisy by mali zodpovedať zásadám programu lepšej tvorby právnych predpisov.

3.11.

EHSV tiež zdôrazňuje, že pri vykonávaní stratégie je dôležité vyhnúť sa prílišnému prikazovaniu. Je dôležité, aby bol priestor na súbežné alebo špecializované riešenia na konkrétne účely a priestor na inovácie. Príliš podrobné a nepružné požiadavky tu môžu byť prekážkou a môžu sa ukázať ako kontraproduktívne.

3.12.

EHSV súhlasne berie na vedomie význam pripisovaný financovaniu a ochotu Komisie poskytnúť na už prevádzkovo dostupné služby kooperatívnych IDS finančné zdroje EÚ, napríklad z NPE, EFSI a EŠIF, a na služby, ktoré sú ešte v štádiu vývoja, z programu Horizont 2020. EHSV zdôrazňuje význam posudzovania prínosov projektov, aby sa zabezpečilo čo najlepšie využitie obmedzených zdrojov. EHSV v tejto súvislosti poukazuje aj na veľkú konkurenciu v cestnej nákladnej doprave, ktorá sa v stratégii osobitne zdôrazňuje a ktorá si vyžaduje predvídateľnosť a priestor na dlhodobé plánovanie investícií na inštaláciu alebo modernizáciu komponentov kooperatívnych IDS.

3.13.

V úvodnej časti stratégie sa veľká pozornosť venuje vývoju automatickej jazdy, t. j. vozidlám, ktoré pri jazde nevyžadujú obsluhu vodičom. EHSV napriek tomu chápe, že stratégia končí zavedením komunikácie medzi vozidlami navzájom a medzi vozidlami a infraštruktúrou. Služby v etape 1, ktoré sa majú zaviesť v roku 2019, budú riešiť problematiku notifikácie rizikových miest a signalizačných aplikácií, kým služby v etape 1.5 sa budú zaoberať plánovaním trasy, informáciami o čerpacích a nabíjacích staniciach, informáciami o parkovacích možnostiach atď. Keďže služby, ktoré sú predmetom stratégie budú poskytované pod ľudským dohľadom, EHSV sa vo svojom stanovisku nezaoberá dôležitou problematikou zodpovednosti za systémové vady alebo nesprávnu funkciu, ani dôležitými sociálnymi problémami spôsobenými nahrádzaním zamestnancov robotmi. EHSV však chce už v tejto súvislosti zdôrazniť, že pri rozvoji systémov kooperatívnych IDS, vrátane plne automatických vozidiel, by sa osobitná pozornosť mala venovať potrebám ľudí so zdravotným postihnutím.

3.14.

EHSV súhlasne berie na vedomie súlad, s ktorým sa počíta pri uplatňovaní stratégie vďaka prijatému medziodvetvovému pohľadu na úlohu kooperatívnych IDS v sústave dopravy prostredníctvom synergií medzi jednotlivými druhmi dopravy a zlepšených možností plánovania mobility/logistiky umožnených určitými službami kooperatívnych IDS a rozvojom rozličných zručností.

3.15.

EHSV taktiež berie na vedomie analýzu nákladov a prínosov, ktorá bola predstavená v januári 2016 v záverečnej správe platformy pre kooperatívne IDS a prezentuje očakávané výsledky úspešného zavedenia služieb etapy 1 v rokoch 2018 až 2030, podľa ktorej prínosy pri posudzovaní celého tohto obdobia ďaleko presiahnu ročné náklady, a to v pomere 3:1. Zo záverov analýzy tiež vyplýva, že prínosy sa začnú akumulovať päť až desať rokov po prvotných investíciách a očakávané výsledky budú závisieť od ochoty prijať služby. EHSV napriek tomu vyslovuje poľutovanie nad tým, že Komisia, ako sa zdá, nevykonala žiadnu analýzu nákladov a prínosov stratégie.

3.16.

EHSV opätovne zdôrazňuje význam udržania aktívneho a neustáleho tlaku na vykonávanie, aby sa zabránilo tomu, že sa zopakuje neúspešná implementácia európskeho elektronického systému spoplatňovania ciest, o ktorom sa rozhodlo už v roku 2004, ale ktorý sa napriek opakovaným snahám doteraz neuplatňuje.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV berie na vedomie, že sa spomínajú súvislosti medzi prepojenými vozidlami a európskymi satelitnými navigačnými systémami EGNOS a GALILEO, a zdôrazňuje, že schopnosť vozidiel komunikovať so satelitnými navigačnými systémami musí byť technologicky neutrálna, a preto by všetky satelitné navigačné systémy mali byť prepojiteľné, hoci podľa možnosti by sa mali uprednostňovať európske systémy.

4.2.

EHSV zdôrazňuje význam začatia dialógu so sociálnymi partnermi už v rannej etape, aby sa vytvorila atmosféra transparentnosti a dôvery. Podľa názoru EHSV to má mimoriadny význam už v súčasnej etape zavádzania kooperatívnych IDS, v ktorej sa zdá, že účinky na sociálne podmienky a/alebo podmienky zamestnávania budú nepatrné alebo žiadne, a to s cieľom vytvoriť atmosféru dôvery vzhľadom na oveľa vážnejšie účinky, ktoré vyplynú zo zavádzania automatických vozidiel. V tejto súvislosti EHSV takisto poukazuje na význam ochrany súkromia a potrebu zabezpečiť, aby sa údaje týkajúce sa súkromia nepoužívali bez súhlasu na iné účely, než je využívanie kooperatívnych IDS. Na zvládnutie tejto problematiky by sa mal vytvoriť jednoznačný a právne záväzný rámec.

4.3.

EHSV oceňuje pozornosť, ktorá sa sústreďuje na otázku bezpečnosti, vrátane rizika napadnutí hackermi a kybernetických útokov. EHSV zastáva názor, že táto otázka má zásadný význam a je mimoriadne dôležité, aby sa vo všetkých členských štátoch a v prípadnej spolupráci s tretími krajinami uplatňovali rovnako prísne bezpečnostné normy. EHSV poukazuje na skutočnosť, že povinnosť zverejňovať bezpečnostné opatrenia môže byť v neprospech samotného účelu takýchto opatrení.

4.4.

EHSV zdôrazňuje význam kontinuity pri zavádzaní komunikačných systémov, aby sa čo najviac zabránilo strate investícií.

V Bruseli 31. mája 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ (Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1) a Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 85.

(2)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31; Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 90.

(3)  Rozhodnutie Komisie 2008/671/ES (Ú. v. EÚ L 220, 15.8.2008, s. 24).


31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/91


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s elektrinou (prepracované znenie)

[COM(2016) 861 final – 2016-379-COD]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie, ktorým sa zrušuje smernica 2005/89/ES

[COM(2016) 862 final – 2016-377-COD]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (prepracované znenie)

[COM(2016) 863 final – 2016-378-COD]

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie)

[COM(2016) 864 final – 2016-380-COD]

(2017/C 288/13)

Spravodajca:

Alfred GAJDOSIK

Konzultácia

Európsky parlament, 16/01/2017

Rada Európskej únie, 19/01/2017

Právny základ

článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť

Prijaté v sekcii

16/05/2017

Prijaté v pléne

31/05/2017

Plenárne zasadnutie č.

526

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

185/2/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta návrhy Komisie týkajúce sa novej koncepcie trhu, nariadenia o pripravenosti na riziká a novej organizácie spolupráce regulačných orgánov v oblasti energetiky. Predstavujú ďalší krok smerujúci od štátnych regulovaných trhov k trhovému prístupu k elektrine v EÚ, ktorý je zárukou bezpečnosti dodávok energie za najnižšie možné ceny, čo zodpovedá hlavnému záujmu všetkých európskych spotrebiteľov elektrickej energie vrátane priemyselných, obchodných a rezidenčných subjektov. Tento cieľ sa však dosiahne len vtedy, ak dôjde k posunu smerom k rozsiahlejšej elektrifikácii hospodárstva, ktorá je najúčinnejším a najflexibilnejším prostriedkom na jeho realizáciu.

1.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor v súlade s predchádzajúcimi stanoviskami zdôrazňuje, že dobre fungujúce trhy s elektrinou sú predbežnou podmienkou dosiahnutia cieľov energetickej únie (1). Súhlasí s názorom Komisie, že dobré fungovanie trhu si nutne vyžaduje významné zmeny jeho koncepcie, predovšetkým z dôvodu stále častejšieho používania variabilných obnoviteľných zdrojov elektrickej energie (2). Začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do existujúceho trhu nepomôže. Je potrebný nový trh. Všeobecný náčrt súboru predpisov týkajúceho sa koncepcie trhu považuje za dobrú odpoveď na potrebu uvedených zmien a domnieva sa, že otvára cestu k nákladovo účinnej a finančne únosnej energetickej transformácii.

1.3.

EHSV oceňuje všeobecné smerovanie súboru predpisov týkajúceho sa koncepcie trhu, a najmä ciele urobiť zo spotrebiteľov ústredné subjekty trhu s energiou, zvýšiť dodávky elektriny a posilniť regionálnu spoluprácu. Prijatie zodpovedajúcich trhových pravidiel a regulačného rámca je dôležitým krokom smerom k stabilným dodávkam čistej energie všetkým európskym spotrebiteľom za čo najnižšie ceny. Napriek tomu je stále priestor na niektoré ďalšie zlepšenia. V prvom rade sú potrebné konkrétnejšie pravidlá (3).

1.4.

Dekarbonizácia je jedným zo strategických cieľov energetickej únie, a preto treba podporiť tiež cieľ zvýšenia investícií do dekarbonizácie trhu s elektrinou. Najlepšou cestou k dosiahnutiu pokroku v tejto oblasti sú rovnaké a spravodlivé trhové podmienky, ktoré budú prínosom pre spotrebiteľov aj prínosom k ekologickej transformácii. Na dosiahnutie účinnej a efektívnej dekarbonizácie má kľúčový význam úplná internalizácia externých nákladov konvenčnej výroby elektriny, ktorá bude zahŕňať aj škody súvisiace so zmenou podnebia a ujmy na zdraví obyvateľstva. Najlepším prístupom na usmerňovanie investícií do ekologickej výroby elektrickej energie je vhodné zdaňovanie.

1.5.

EHSV je dôrazným zástancom toho, aby sa stanovilo, že všetci spotrebitelia vrátane priemyslu, obchodných spoločností a domácností majú sami právo na výrobu a akumuláciu energie a obchodovanie s ňou a že miestne energetické spoločenstvá majú právo podporovať, rozvíjať a prenajímať svoje siete. Je však potrebné stanoviť konkrétnejšie pravidlá, aby sa umožnilo presadzovanie týchto práv a prekonanie jestvujúcich prekážok (prístup do siete, nespravodlivé a neprimerané sieťové poplatky, právne a administratívne prekážky atď.).

1.6.

Ďalším cieľom musí byť možnosť pre európskych spotrebiteľov plne sa zapojiť do trhu s elektrinou v jeho celosti, teda aj do obchodovania s elektrinou a do jej dodávok. V návrhoch Komisie chýbajú konkrétne pravidlá, ktorými by sa vytvorili nevyhnutné podmienky takéhoto zapojenia. Je potrebné rozvíjať decentralizované obchodné miesta a štruktúry obchodovania, ktoré otvárajú príležitosti na priame obchodovanie aj malým energetickým jednotkám. Aj keď je decentralizácia dodávok elektrickej energie a obchodovania s ňou predpokladom úplného začlenenia spotrebiteľov do trhu, táto decentralizácia neznamená rozdrobovanie európskeho trhu s elektrickou energiou.

1.7.

Komisia síce správne reaguje na cieľ posilniť krátkodobé trhy, z dlhodobého hľadiska to však nebude stačiť na to, aby sa investície do elektriny z obnoviteľných zdrojov zakladali na trhových mechanizmoch. Na tento účel je nutné poskytnúť príležitosť na obchodovanie s elektrinou z obnoviteľných zdrojov formou forwardových a termínových obchodov na decentralizovaných trhoch, ktoré bude možné iba vtedy, ak sa s vyvažovacími produktmi bude obchodovať s využitím možností flexibility.

1.8.

Keďže v mnohých európskych krajinách v súčasnosti nie je problémom nedostatok výrobnej kapacity, ale kapacitný nadbytok, kapacitný mechanizmus konvenčnej výroby elektriny by sa mal používať len ako krátkodobé riešenie, pokiaľ sa ukáže, že vyvažovacie produkty nestačia na zaručenie potrebnej bezpečnosti dodávok energie so zohľadnením investičnej stability všetkých účastníkov trhu.

1.9.

EHSV opätovne pripomína, že v budúcej politike smerovania k nízkouhlíkovej spoločnosti je nutné zohľadniť problém energetickej chudoby. Výroba s bezprostrednou spotrebou môže byť jedným z prístupov na riešenie tohto problému, pokiaľ sa zraniteľným spotrebiteľom sprístupní potrebný kapitál, a to verejnými pôžičkami alebo s pomocou obcí, regiónov alebo iných subjektov, napríklad mimovládnych organizácií.

1.10.

EHSV poukazuje na to, že vzhľadom na zvyčajný malý rozsah výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a z kogenerácie v blokových zariadeniach kombinovanej výroby elektriny a tepla rastie význam dobre fungujúcich, moderných a sofistikovaných distribučných sústav. Štátna regulácia musí umožniť prevádzkovateľom sústav, aby uskutočnili nutné investície a nabádať ich k investovaniu. Rovnako je nutné investovať do zlepšovania prepojenia štátnych elektrizačných sústav. To spoločne pomôže zabezpečiť dodávky energie a vytvorí nové pracovné miesta v Európe.

1.11.

EHSV zdôrazňuje, že cieľ zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti dodávok elektrickej energie v trhových podmienkach, pričom spotrebitelia budú zohrávať ústrednú úlohu, si vyžaduje intenzívne využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT), nových metód plánovania a nových nástrojov na prevádzku elektrizačnej sústavy, ktoré spolu v reálnom čase umožnia identifikovať potreby spotrebiteľov a sietí. Bude si to vyžadovať značné investície do výskumu, vývoja a inovácie (pozri bod 3.13).

1.12.

Pokiaľ ide o flexibilitu, elektromobilitu, akumuláciu energie a iné vyvažovacie možnosti, EHSV podporuje postoj Komisie k udeleniu výsady nezávislým trhovým subjektom, ktorá im umožní rozvíjať tieto dôležité trhy, a to predtým, než sa prevádzkovateľom elektrizačnej sústavy dovolí prevziať úlohu správcu alebo prevádzkovateľa príslušných zariadení.

2.   Obsah oznámenia Komisie

2.1.

Komisia v navrhovanom súbore predpisov poukazuje na to, že predpokladom dosiahnutia cieľov energetickej únie je dôkladná reforma trhu s elektrinou. Začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do existujúceho trhu nepomôže. Je potrebný nový trh.

2.2.

Európska komisia orientuje svoju novú trhovú politiku podľa dvoch zásad:

musia sa zaviesť nové trhové pravidlá, ktoré budú odrážať hlavné vlastnosti energie z obnoviteľných zdrojov – decentralizáciu a flexibilitu – a prispejú k zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie a nákladovej účinnosti,

v centre nového trhu s energiou by mali stáť spotrebitelia.

2.3.

Návrh Komisie sa tiež zameriava na otázku, ako posilniť bezpečnosť dodávok prostredníctvom pripravenosti na riziká.

2.4.

Štvrtým aspektom je reforma regulačného dohľadu, ktorá nanovo vymedzuje úlohu a kompetencie Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER).

Legislatívne texty sa v tomto stanovisku, ktoré je sektorové, budú hodnotiť predovšetkým podľa toho, do akej miery sa v nich dodržiavajú zásady uvedené v bode 2.2. Keďže táto otázka sa rieši hlavne v dokumentoch týkajúcich sa vnútorného trhu s elektrinou [COM(2016) 861 final a COM(2016) 864 final], predmetné stanovisko sa podľa názoru EHSV zameriava najmä na uvedené dva dokumenty.

3.   Všeobecné pripomienky ku koncepcii trhu

3.1.

Na dekarbonizáciu celej energetickej sústavy vrátane odvetvia vykurovania a mobility je potrebný primerane vysoký podiel energie z obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny. Z tohto hľadiska je prístup Komisie v zásade správny: musí sa rozvinúť európsky trh s elektrinou, aby bol zlučiteľný s energiou z obnoviteľných zdrojov. Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje tento jasný prístup ako dôležitý krok k realizácii európskeho trhu s elektrinou, ktorý pomáha prekonávať existujúce prekážky, napríklad fyzické nedostatky spôsobené chýbajúcimi prepojeniami, ako aj regulačné a daňové odlišnosti medzi členskými štátmi.

3.2.

Dôležitá počiatočná úvaha spočíva v tom, že energia z premenlivých obnoviteľných zdrojov je svojou povahou decentralizovaná, inými slovami, že:

veterné a fotovoltické zariadenia na pevnine sú v priemernom ponímaní o dosť menšie než konvenčné zariadenia na výrobu elektriny,

energia vetra a slnečného žiarenia je na pevnine dostupná prakticky všade,

pokiaľ sa zohľadnia správne trhové podnety, dá sa využívanie tejto energie naplánovať tak, že bude zosúladené so spotrebou. Napriek tomu, že obnoviteľné zdroje nemožno ovládať, možno s vysokou mierou presnosti predvídať ich dostupnosť.

Rovnaké charakteristiky majú často aj ďalšie technológie, napríklad kogenerácia v blokových zariadeniach kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktorá bude hrať dôležitú úlohu ako možnosť flexibility a vyvažovania na budúcich trhoch s energiou vďaka svojej vysokej efektívnosti.

3.3.

Z uvedených charakteristík na jednej strane vyplývajú špecifické výhody, o ktorých sa Európska komisia do určitej miery zmieňuje vo svojich návrhoch novej koncepcie trhu. Návrh Komisie by však mohol byť ucelenejší a stručnejší, pokiaľ ide o orientovanie pravidiel trhu na tieto výhody. V tejto súvislosti upozorňujeme na zodpovedajúce postoje EHSV uvedené v stanovisku „Revízia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov“, TEN/622 (4). Pre koncepciu trhu má mimoriadny význam skutočnosť, že energia z obnoviteľných zdrojov a ďalšie decentralizované technológie prispievajú k trhovej likvidite, ktorá sa významne zvyšuje.

3.4.

Ako Komisia správne zdôrazňuje, v porovnaní s konvenčnou štruktúrou výroby elektrickej energie, ktorá sa vyznačuje veľmi malým počtom elektrární, sa nový energetický trh bude vyznačovať oveľa väčším počtom zariadení na výrobu elektriny. Vďaka tomu sa významne zvýši rozmanitosť subjektov podieľajúcich sa na výrobe elektriny. Kľúčovú úlohu v tejto oblasti zohráva zapojenie spotrebiteľov ako aktívnejších účastníkov. Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov a kogenerácia umožňuje spotrebiteľom, aby sa stali výrobcami, ako to Komisia uznala vo svojom návrhu.

3.5.

Je dôležité poznamenať, že myšlienka „zmeniť spotrebiteľov na aktívnych spotrebiteľov“ sa má vzťahovať na všetky kategórie spotrebiteľov vrátane komerčných a priemyselných odberateľov energie, ktorí môžu dosiahnuť značné úspory nákladov investovaním do decentralizovanej výrobnej technológie určenej na pokrytie vlastnej spotreby. Aktivácia spotrebiteľov tak povedie nielen k zvýšeniu likvidity trhov s elektrinou, ale aj k vzniku ďalších hospodárskych impulzov: malé a veľké podniky môžu využiť prínos konkurenčných výhod, pridaná hodnota sa bude vytvárať na mieste, je možné podnietiť vznik nových pracovných miest. Na druhej strane mnohé domácnosti nemajú finančné prostriedky potrebné na to, aby sa stali výrobcami-spotrebiteľmi. Pomôcť by mohli dostupné spotrebiteľské pôžičky a aktívna pomoc obcí a regiónov.

3.6.

Zaktivizovanie spotrebiteľov však obmedzujú tri prvky.

3.6.1.

Po prvé, takmer žiadne externé náklady uhoľných a jadrových elektrární nie sú internalizované. Spomedzi týchto nákladov treba hlavne zvažovať náklady na ujmy na zdraví a na škody spôsobené zmenou podnebia. Neinternalizácia týchto nákladov spôsobuje značné konkurenčné znevýhodnenie obnoviteľných zdrojov energie, ktoré nemajú porovnateľné externé účinky. Keďže hlavne obnoviteľné zdroje energie umožňujú spotrebiteľom, aby boli aktívnejší, musíme urobiť záver, že politickí činitelia si obmedzenú účasť spotrebiteľov želajú, alebo ju prinajmenšom ochotne tolerujú. V rámci celého zimného balíka sa neprejavuje žiadna snaha o nápravu tejto deformácie trhu. Narušenie je ešte väčšie tým, že neinternalizácia externých nákladov konvenčnej výroby elektrickej energie zvyšuje potrebu rozsiahleho dotovania jej výroby z obnoviteľných zdrojov.

3.6.2.

Je aj iný dôvod, pre ktorý sú decentralizované technológie, napríklad energia z obnoviteľných zdrojov alebo blokových zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla, v systémovej nevýhode oproti konvenčným elektrárňam. Súčasná štruktúra veľkoobchodných trhov uprednostňuje veľké zariadenia na výrobu elektriny. Priemerné zariadenia na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a blokové kogeneračné zariadenia sú o dosť menšie, takže nedosahujú potrebné úspory z rozsahu a sú konkurenčne znevýhodnené.

3.6.3.

Napokon veľa menších subjektov nie je schopných vstúpiť na energetické obchodné trhy z dôvodu právnych obmedzení, administratívnych pravidiel a licenčných a byrokratických požiadaviek. To má vplyv na domácnosti, ako aj na obchodných, a dokonca priemyselných spotrebiteľov.

3.7.

Uvedené tri nedostatky súčasného trhu s elektrinou by bolo možné okamžite napraviť, keby na to bola politická vôľa. EHSV sa však obáva, že príslušné pravidlá navrhnuté Komisiou nie sú dostatočne jasné.

3.8.

V záujme odstránenia deformácie trhu v prospech konvenčnej výroby elektriny, ako je opísaná v bode 3.6.1, je potrebné prinajmenšom primerané zdaňovanie emisií CO2, ktoré predstavujú jeden z najvážnejších problémov, pokiaľ ide o spomenuté externé náklady. EHSV to už požadoval viackrát (5).

3.9.

Trh s elektrinou by sa mal otvoriť decentralizovanejším štruktúram, hlavne pokiaľ ide o obchodovanie, aby sa kompenzovali nevýhody uvedené v bodoch 3.6.2 a 3.6.3.

3.10.

Decentralizácia nesmie viesť k fragmentácii európskej elektrizačnej sústavy. Predpoklad Komisie, podľa ktorého by sa malo umožniť, aby elektrina „voľne prúdila tam, kde ju najviac treba“, je správny. Sú však potrebné veľké investície na zlepšenie prepojení štátnych prenosových sústav a musí sa vytvoriť taký model refinancovania, ktorý nebude príliš zaťažovať spotrebiteľov.

3.11.

Najlepší spôsob, ako udržať minimálnu úroveň nákladov na rozširovanie sústavy, predstavuje výroba elektriny orientovaná na dopyt, ako aj využitie možností flexibility a vyvažovania, ako sú zariadenia na akumuláciu elektrickej energie a technológie power-to-heat, power-to-gasvehicle-to-grid. To vysvetľuje, prečo výroba s bezprostrednou spotrebou, priame transakcie medzi výrobcami elektriny a spotrebiteľmi a posilnenie zodpovednosti za vyvažovanie sústavy, ktoré navrhuje Komisia, predstavujú dôležité nástroje pomáhajúce zaručiť bezpečnosť dodávok energie.

3.12.

V návrhu Európskej komisie sa vo všeobecnosti odrážajú tieto mechanizmy. EHSV podporuje takýto prístup, ktorý bude mať kladný vplyv najmä na nedostatočne rozvinuté trhy s elektrinou v niektorých členských štátoch trpiace silnou a nadmernou reguláciou.

3.13.

Návrh Komisie však v tejto súvislosti príliš ignoruje potenciál digitalizácie. Digitalizácia umožňuje podrobné elektronické zaznamenávanie údajov o spotrebe a výrobe až po najmenšie jednotky (t. j. jednotlivé kilowatty). Zaznamenávanie špecifických a individuálnych spotrebiteľských profilov inteligentnými meracími zariadeniami a v budúcnosti prostredníctvom internetu vecí a spolu s ním rozmanitosť subjektov podieľajúcich sa na výrobe energie doslova dáva jednotlivým spotrebiteľom príležitosť, aby sa stali svojimi vlastnými manažérmi vyvažovania sústavy. Programy vzdelávania a odbornej prípravy sú dôležité na to, aby čo najviac spotrebiteľov bolo schopných plniť túto úlohu a aby sa tak odstránili štrukturálne nevýhody (konkrétne obmedzená trhová likvidita) decentralizovaných foriem obchodovania, napríklad priamych transakcií.

3.14.

Najprv treba prijať pravidlá vyvažovania sústavy [články 4 a 5 návrhu nariadenia COM(2016) 861 final], aby sa energetické jednotky merania mohli zaznamenávať s vysokou časovou presnosťou. Mali by sa zriadiť špecifické krátkodobé trhy na obchodovanie s týmito najmenšími množstvami energie. Príslušným spôsobom by sa mali zmeniť články 6 a 7 návrhu nariadenia COM(2016) 861 final.

3.15.

Európska komisia žiaľ nenavrhla žiadnu iniciatívu v tomto smere. Namiesto toho sa v článku 3 návrhu nariadenia COM(2016) 861 final konštatuje, že účasť spotrebiteľov a malých podnikov na trhu sa má umožniť prostredníctvom agregátorov. Hlavným opodstatnením agregátorov sú portfóliové účinky a transakčné náklady. Keby sa obchodovanie s elektrinou decentralizovalo, tento dôvod by prestal existovať. Spotrebitelia elektrickej energie a malé podniky – ak by mali záujem zohrávať aktívnu úlohu a ak by to dokázali – by tak mali možnosť v plnej miere a priamo sa zapojiť do trhu s elektrickou energiou. Je príznačné, že Európska komisia sa vôbec nezmieňuje o obchodovaní s elektrinou v súvislosti s „rovnakými podmienkami“ uvedenými v článku 3 ods. 1 písm. i).

3.16.

Z tohto hľadiska sa zdajú osobitne ekonomicky sľubné priame transakcie medzi výrobcami a spotrebiteľmi, pretože v rámci jedného cenového signálu môžu reflektovať rôzne cenové zložky, ktoré sú (na rozdiel od súčasnej situácie v mnohých členských štátoch) do veľkej miery formované trhom. Napríklad cenový signál priamych transakcií môže odrážať rozmanité faktory, ako je:

paušálny príspevok k financovaniu sieťovej infraštruktúry,

dynamický príspevok špecifický pre danú transakciu, ktorý odráža použitie doplnkových služieb nutne potrebných pre špecifickú transakciu v elektrizačnej sústave,

kapacitná prirážka na financovanie zariadení na výrobu, akumuláciu a konverziu elektriny, ktorá je predmetom rokovaní strán transakcie.

3.17.

V niektorých členských štátoch (napr. Holandsku a Estónsku) sa začínajú vyvíjať obchodné modely decentralizovaného obchodovania s elektrinou. Existujú však veľmi ambiciózne modely, ktoré sa už používajú na niekoľkých trhoch mimo Európy, napríklad v USA a Austrálii. Ide o jasný celosvetový trend. Európa bude schopná maximálne využiť svoje príležitosti na globálnych trhoch s energiou len vtedy, keď európske podniky vyvinú presvedčivý model decentralizovaného a digitalizovaného obchodovania s elektrinou. Európska únia by mala svojim spoločnostiam tiež poskytnúť príležitosť na počiatočnú praktickú realizáciu uvedených modelov na domácich trhoch.

4.   Konkrétne pripomienky ku konkrétnym aspektom návrhu smernice COM(2016) 864 final, ako aj k návrhom nariadení COM(2016) 861 final, COM(2016) 862 final a COM(2016) 863 final

4.1.

EHSV víta jasný záväzok Európskej únie dekarbonizovať trh s elektrinou. Dosiahnutie tohto cieľa však sťažuje obmedzenie prednostného dispečingu stanovené v článku 11 návrhu nariadenia COM(2016) 861 final, s prihliadnutím na odôvodnenie uvedené v bode 3.6, prinajmenšom dovtedy, kým nebudú plne internalizované externé náklady konvenčnej výroby elektriny. V zásade je správne určiť technologickú neutralitu za základné pravidlo dispečingu, to však predpokladá existenciu rovnakých podmienok. Keďže sa neinternalizujú externé náklady konvenčnej výroby energie, nie sú rovnaké podmienky činnosti. Najskôr sa musí dosiahnuť úplná internalizácia externých nákladov a až potom je možné snažiť sa o vážne obmedzenie prednostného dispečingu podľa predpokladov z návrhu Komisie.

4.2.

Preto by sa malo stanoviť, že sa prednostný dispečing zachová na určité obdobie v tých členských štátoch, v ktorých je podiel energie z obnoviteľných zdrojov nižší ako 15 %. Členské štáty s vyšším podielom by mali predložiť príslušný rámec dispečingu na posúdenie Európskej komisii. Rámec dispečingu by nemal deformovať mechanizmus voľného trhu pre nízkouhlíkové a nákladovo efektívne možnosti flexibility. Európska komisia by mala tento rámec preskúmať a posúdiť, či je schopný pomôcť pri dekarbonizácii.

4.3.

V každom prípade by sa v záujme vyváženosti politiky mali hodnoty de minimis stanovené v článku 11 ods. 3 návrhu nariadenia COM(2016) 861 final nahradiť príslušnými uvedenými číselnými údajmi (poznámky pod čiarou č. 125 a 127 usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky (6)) s cieľom umožniť drobným účastníkom trhu, aby mali aj naďalej možnosť zapojiť sa do spravodlivej hospodárskej súťaže.

4.4.

Ďalšiu prekážku dosiahnutia cieľa dekarbonizácie predstavujú pravidlá redispenčingu a obmedzenia stanovené v článku 12 návrhu nariadenia COM(2016) 861 final. Keďže predovšetkým uhoľné elektrárne majú relatívne vysoké náklady na spustenie a odstávku, prevádzkovatelia týchto elektrární zahrnú uvedené náklady do svojich ponúk redispečingu. Veterné a solárne energetické zariadenia tieto náklady nemajú. Výsledkom bude, že zariadenia na výrobu elektriny z veternej a slnečnej energie budú častejšie vylučované zo sústavy, čo znamená zhoršenie pre Európu z hľadiska dekarbonizácie. Trhovo založený redispečing by sa teda mal obmedziť na energiu z iných ako obnoviteľných zdrojov.

4.5.

EHSV podporuje názor Európskej komisie, že v záujme spotrebiteľov treba prechádzať deformáciám trhu. Nabáda Európsku komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na predchádzanie súčasným a budúcim deformáciám trhu. Kapacitné mechanizmy pre konvenčné elektrárne, ktoré sú stanovené v nariadení COM(2016) 861 final, by mohli spôsobiť ďalšie závažné deformácie trhu, čo priznáva aj samotná Európska komisia. Kapacitné mechanizmy sa musia považovať za poslednú možnosť na zaručenie bezpečnosti dodávok energie a za krátkodobé riešenie. Existuje naliehavá potreba oveľa konkrétnejších pravidiel, ktoré by upravovali prípustnosť použitia kapacitných mechanizmov.

4.6.

Treba pamätať na to, že elektrina z nestálych obnoviteľných zdrojov (vietor a slnečné žiarenie) sa ako taká jednoducho nemôže zapojiť do kapacitných mechanizmov a ani sa s ňou nedá obchodovať na termínových trhoch. Preto je správne, aby sa posilnilo denné a vnútrodenné obchodovanie, ale z osobitnej nákladovej štruktúry slnečnej a veternej energie (t. j. nulové medzné náklady) vyplýva, že ani toto posilnenie nepovedie k refinancovaniu investícií a energie z obnoviteľných zdrojov. S energiou z obnoviteľných zdrojov musí byť možné obchodovať na termínových trhoch. Jediným predvídateľným spôsobom dosiahnutia tohto cieľa je spojenie energie z obnoviteľných zdrojov s možnosťami flexibility a vyvažovania. Podobne ako ukladanie v akumulátoroch aj tento spôsob zahŕňa hlavne technické možnosti, ako sú technológie power-to-heatpower-to-gas  (7).

4.7.

Existujú však významné regulačné prekážky na úrovni členských štátov, v dôsledku ktorých sa vyvažovacie produkty v súčasnosti neodrážajú v podnikateľských modeloch. Legislatívne texty týkajúce sa koncepcie trhu neponúkajú žiadne riešenia v tomto smere. Aspoň znenie článku 3 ods. 1 písm. f) návrhu nariadenia COM(2016) 861 final by sa malo doplniť v tom zmysle, že trhové pravidlá a rámec dispečingu, ktoré majú stanoviť členské štáty, by mali stimulovať využívanie možností flexibility. To môže pomôcť aj pri riešení problémov s fungovaním, resp. pri predchádzaní týmto problémom.

4.8.

EHSV v tejto súvislosti vyzýva na stanovenie jasných priorít. Využitie kapacitných mechanizmov pre konvenčné elektrárne by bolo možné len vtedy, keby členské štáty preukázali, že kapacitné problémy nie je možné vyriešiť vyvažovaním dodávok energie z obnoviteľných zdrojov pomocou možností flexibility. Túto povinnosť treba zahrnúť do článku 8 návrhu smernice COM(2016) 864 final a príslušným spôsobom treba zmeniť článok 14 návrhu nariadenia COM(2016) 861 final.

4.9.

Takéto koncepcie vyvažovania majú dve dodatočné výhody. Keďže umožňujú obchodovanie s elektrinou z obnoviteľných zdrojov na trhu s futuritami, predstavujú v súčasnosti jedinú možnosť, ktorá sľubuje refinancovanie investícií do zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na trhu. Okrem toho sú miestne orientované a využívajú skutočnosť, že energia z obnoviteľných zdrojov je k dispozícii prakticky všade (pozri bod 3.2), čím sa zvyšuje miestna pridaná hodnota energie z obnoviteľných zdrojov.

4.10.

Ak budú k dispozícii správne trhové stimuly, decentralizovaná výroba elektriny môže znížiť poplatky v sústave. V praxi sa to však nedeje. Výpočet sieťových poplatkov [článok 16 nariadenia COM(2016) 861 final] by sa mal zmeniť aspoň tak, aby podnecoval výrobu elektrickej energie v tesnej blízkosti spotrebiteľov, ktorá bude odrážať skutočnú spotrebu. Špecifické sieťové náklady individuálnych výrobných a odberných transakcií je vo všeobecnosti možné určiť pomocou inteligentných meracích zariadení. Zo zásady reflektovania skutočného použitia vyplýva, že uvedené inteligentné meracie zariadenia by mali slúžiť ako základ výpočtu sieťových poplatkov.

4.11.

Výrobu elektriny zosúladenú so spotrebou uľahčujú tiež presné cenové zóny. EHSV teda plne podporuje stanoviská k tejto veci uvedené v odôvodnení 14 a článku 13 návrhu smernice COM(2016) 864 final. Ak sa však nezrealizuje výzva uvedená v bode 4.10, prínos presnejších cenových zón z hľadiska efektívnosti by sa mohol zrušiť a stratiť z dôvodu stanovenia sieťových poplatkov takým spôsobom, ktorý neodráža skutočné použitie. Okrem toho by pomohla európska referenčná hodnota pre zdaňovanie energií, ktorá by zintenzívnila cenové signály.

4.12.

Presnejšie cenové zóny by sa nemali chybne považovať za odklon od potreby dobre prepojenej európskej prenosovej sústavy, ktorá predstavuje najlepší spôsob, ako zaručiť vysokú bezpečnosť dodávok energie nákladovo efektívnym spôsobom.

4.13.

Ako sa uvádza v bode 3.14, otvorenie obchodovania s elektrinou pre spotrebiteľov a výrobcov-spotrebiteľov je dôležité na zabezpečenie plnej účasti na energetickom trhu. Príslušným spôsobom by sa mal vysvetliť článok 3 návrhu smernice COM(2016) 864 final. Účasť spotrebiteľov, ktorá je v článku 3 ods. 1 obmedzená na výrobu, akumuláciu a elektromobilitu, musí tiež zahŕňať obchodovanie s elektrinou. V článku 3 ods. 2 je potrebné jasnejšie vymedziť prekážky vstupu na trh. Podľa bodu 3.6.3 tohto stanoviska tieto prekážky zahŕňajú predovšetkým úspory z rozsahu a administratívne prekážky.

4.14.

Jedným zo spôsobov zmiernenia týchto prekážok je zriadenie osobitných štruktúr na obchodovanie pre drobných výrobcov, spotrebiteľov a výrobcov-spotrebiteľov členskými štátmi. Zodpovednosť za monitorovanie plnenia tejto požiadavky by mala niesť Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky. Okrem toho by sa do článku 4 návrhu nariadenia COM(2016) 861 final mohli pre združenia malých výrobcov-spotrebiteľov začleniť zjednodušené pravidlá účtovania. Napokon v článku 15 ods. 1 písm. a) návrhu smernice COM(2016) 864 final by sa slovo „obchodovať“ malo nahradiť slovom „predávať“.

4.15.

Pokiaľ ide o problém energetickej chudoby [odôvodnenie 14 a článok 5 návrhu smernice COM(2016) 864 final a články 28 a 29 návrhu nariadenia COM(2016) 861 final], EHSV niekoľkokrát jasne uviedol, že problém energetickej chudoby je potrebné riešiť a že budúce politické opatrenia smerujúce k nízkouhlíkovej spoločnosti musia tento problém zohľadniť. EHSV preto zastáva názor, ktorý sformuloval vo svojom predchádzajúcom stanovisku k tejto veci (8). Podporuje tiež postoj a špecifické návrhy Komisie k tejto otázke. Európsky hospodársky a sociálny výbor však zdôrazňuje svoj názor vyjadrený v predchádzajúcich stanoviskách (9), že energia z obnoviteľných zdrojov a konkrétne výroba s bezprostrednou spotrebou môžu za určitých okolností predstavovať trvalý spôsob ako predísť pretrvávaniu energetickej chudoby, ak sa zraniteľným spotrebiteľom s pomocou obcí, regiónov alebo iných subjektov, napríklad mimovládnych organizácií, poskytnú verejné pôžičky a zlepší dostupnosť kapitálu. V tejto súvislosti je potrebné chápať aj význam pravidiel týkajúcich sa aktívnych spotrebiteľov a miestnych energetických komunít, na ktorý sa poukazuje v článkoch 15 a 16 návrhu smernice COM(2016) 864 final. Výrobu s bezprostrednou spotrebou ako možný spôsob predchádzania energetickej chudobe treba osobitne spomenúť v článku 5 ods. 2 návrhu smernice COM(2016) 864 final.

4.16.

Pokiaľ ide o práva spotrebiteľov, EHSV víta skutočnosť, že v návrhu smernice COM(2016) 864 final je posilneniu postavenia a ochrane spotrebiteľov vyhradená osobitná kapitola. V článku 10 by sa malo výslovne konštatovať, že spotrebitelia musia mať právo uvádzať špecifické preferencie týkajúce sa ich dodávok elektriny a kontrolovať dodržiavanie týchto preferencií. Znenie článku 15 ods. 1 písm. b) treba doplniť konštatovaním, že sieťové poplatky musia byť špecifické, aby sa spotrebiteľom účtovali len tie konkrétne sieťové poplatky, ktoré súvisia s ich vlastnou individuálnou činnosťou, t. j. vyplývajú z výroby, akumulácie a spotreby elektriny alebo z obchodovania s elektrinou. Aj systém sieťových poplatkov by mal podnecovať činnosti vhodné pre sieť, ako je presúvanie zaťaženia, vlastná spotreba alebo akumulácia elektrickej energie. Členské štáty musia ukázať, ako sa uskutočňujú výpočty sieťových poplatkov podľa skutočnej potreby. Aby mohli spotrebitelia zodpovedajúco investovať, potrebujú v tejto súvislosti hlavne predvídateľnosť.

4.17.

EHSV víta skutočnosť, že v článku 16 návrhu smernice COM(2016) 864 final sú vymedzené miestne energetické komunity a udeľujú sa im príslušné práva. Výbor to požadoval vo svojom stanovisku „Výroba energie spotrebiteľmi a družstvá spotrebiteľov na výrobu energie“ (10). V tomto dokumente sa uvádza, že poplatky uvedené v článku 16 ods. 1 písm. d) musia odrážať skutočné použitie, t. j. podľa rovnakej zásady, aká je stanovená v bode 4.16 tohto stanoviska v súvislosti s článkom 15 návrhu smernice COM(2016) 864 final.

4.18.

Európsky hospodársky a sociálny výbor schvaľuje, že energetická komunita má nárok na prevádzkovanie svojich vlastných sietí, zároveň však tvrdí, že energetické komunity by tiež mali mať právo na vykonávanie činnosti základného dodávateľa. V takýchto prípadoch by sa na ne mali vzťahovať všetky príslušné povinnosti.

4.19.

Články 15 a 16 návrhu smernice COM(2016) 864 final si zasluhujú varovanie: aktívnejšie zapojenie spotrebiteľov a vytvorenie miestnych energetických komunít si vyžaduje použitie energie z obnoviteľných zdrojov. Ak nedôjde k náprave problémov opísaných v bode 3.6 a nedostatkov uvedených v návrhu smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (11), citeľne sa oslabí, dokonca naruší proces zvyšovania aktivity spotrebiteľov, ako aj miestnych energetických komunít.

4.20.

Pokiaľ ide o údaje z inteligentných meracích systémov, veľkú príležitosť predstavuje digitalizácia, ako je to podrobne uvedené v bode 3.13 tohto stanoviska. Tá zároveň prináša určité riziká z hľadiska ochrany údajov a zabezpečenia. EHSV víta skutočnosť, že Európska komisia rieši túto otázku v článkoch 19 až 23 návrhu smernice COM(2016) 864 final.

4.21.

EHSV schvaľuje, že Komisia prikladá primeraný význam účinnej ochrane údajov, ktoré sa vytvárajú v inteligentných meracích zariadeniach, a že norma EÚ týkajúca sa ochrany údajov sa vzťahuje aj na údaje súvisiace so spotrebou elektriny. Komisia však nevenuje dostatočnú pozornosť otázkam správy údajov, vlastníctva údajov a problematike otvorených údajov. V článku 23 by sa preto malo zaručiť, že údaje sa sprístupnia všetkým zainteresovaným subjektom v anonymizovanej a dostatočne súhrnnej podobe, pričom zostane nedotknutá ochrana údajov a súkromia. Na aktiváciu celého potenciálu digitalizácie je potrebné vzdelávanie a odborná príprava, ktorými sa bude riešiť digitálna negramotnosť a vylúčenie spotrebiteľov.

4.22.

Pokiaľ ide o úlohu prevádzkovateľov sústav, decentralizácia vo všeobecnosti znamená, že distribučné sústavy nadobudnú strategický význam, aký má prepojenie celoštátnych sústav. Je mimoriadne dôležité, aby členské štáty vytvorili rámec, ktorý prevádzkovateľom sústav poskytne efektívne a účinné stimuly na investovanie do zlepšovania európskych elektrizačných sústav. Investície podnietia hospodársky rast a tvorbu ďalších pracovných miest. Vzhľadom na uvedené skutočnosti EHSV podporuje návrh Komisie rozšíriť kompetencie ACER, ktorá by mala v tomto smere dohliadať nad štátnymi politikami.

4.23.

V článkoch 32, 33 a 36 návrhu smernice COM(2016) 864 sa prevádzkovateľom distribučnej sústavy udeľujú podmienené práva týkajúce sa prevádzky možností flexibility a nabíjacích staníc pre elektromobily. EHSV víta rýchly pokrok v oblasti flexibility, elektrickej mobility a prenikania akumulačných zariadení na trh, avšak je dôležité, aby výsada poskytnutá nezávislým trhovým subjektom podľa návrhu Komisie skutočne nadobudla účinnosť a aby ju prevádzkovatelia distribučnej sústavy a národné regulačné orgány uznávali. To isté sa týka prevádzkovania akumulačných zariadení prevádzkovateľmi prenosových sústav [článok 54 návrhu smernice COM(2016) 864 final].

4.24.

Výsledkom zriadenia Európskej organizácie prevádzkovateľov distribučných sústav (subjektu PDS EÚ), ktoré je stanovené v článku 50 návrhu nariadenia COM(2016) 861 final, by nemalo byť nezávislé stanovovanie sieťových predpisov, pretože sa tým ešte viac posilní potenciálna trhová sila prevádzkovateľov distribučných sústav. Právomoc na prípravu vhodného rámca by mala dostať ACER a národné regulačné orgány by sa mali v tomto ohľade posilniť.

V Bruseli 31. mája 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 84, Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 117.

(2)  Pozri aj stanovisko Stav energetickej únie za rok 2016, TEN/626 (pozri stranu 100 tohto úradného vestníka).

(3)  Pozri aj stanovisko Balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých, TEN/624 (zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku).

(4)  Zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku.

(5)  Ú. v. EÚ C 82, 3.3.2016, s. 13.

(6)  Ú. v. EÚ C 200, 28.6.2014, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ C 82, 3.3.2016, s. 13.

(8)  Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 21.

(9)  Ú. v. EÚ C 198, 10.7.2013, s. 1; Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 44; Ú. v. EÚ C 82, 3.3.2016, s. 13.

(10)  Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 44.

(11)  Pozri aj stanovisko „Revízia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov“, TEN/622 (zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku).


31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/100


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke – Druhá správa o stave energetickej únie

[COM(2017) 53 final]

Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Správa o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

[COM(2017) 57 final]

(2017/C 288/14)

Spravodajkyňa:

Tellervo KYLÄ-HARAKKA-RUONALA

Konzultácia

Európska komisia, 17.2.2017

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť

Prijaté v sekcii

16.5.2017

Prijaté v pléne

31.5.2017

Plenárne zasadnutie č.

526

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

190/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta druhú správu o stave energetickej únie ako súčasť procesu monitorovania implementácie a rozvoja stratégie energetickej únie. EHSV opakovane vyzýva na intenzívny dialóg o energetike s občianskou spoločnosťou na európskej, štátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom uľahčiť a podporiť hmatateľné opatrenia na podporu silnej energetickej únie.

1.2.

EHSV vždy považoval myšlienku energetickej únie za mimoriadne významnú pre úspech Európskej únie. Pokrok by sa preto mal hodnotiť nielen z hľadiska prvkov samotnej energetickej únie, ale aj z hľadiska jej prínosu pre občanov a podniky, vrátane malých a stredných podnikov (MSP).

1.3.

EHSV preto vyzýva Komisiu, aby monitorovala pokrok z rôznych hľadísk, a to: hospodárske prínosy, vývoj zamestnanosti, pokrok v každodennom živote občanov, samotný energetický systém, politické a spoločenské hnacie sily a využívanie nástrojov politiky.

1.4.

EHSV žiada, aby sa už začaté iniciatívy bez ťažkostí prijali a aby sa v prvom rade a predovšetkým včas zaviedli na úrovni EÚ a v členských štátoch. Národné plány majú kľúčový význam, a členské štáty musia brať do úvahy nevyhnutný vplyv svojich opatrení na iné krajiny.

1.5.

EHSV poukazuje na to, že aj napriek pokroku ešte stále existujú značné nedostatky, pokiaľ ide o energetickú infraštruktúru a energetické trhy. K energetickej bezpečnosti prispieva hlavne dostatočná a spoľahlivá kapacita výroby energie a dobre fungujúce trhy s energiou, ako aj energetická efektívnosť. Na tento účel treba pokračovať v iniciatívach regionálnej spolupráce spolu s rozvojom domácich zdrojov energie a geografickou diverzifikáciou dovozu energie.

1.6.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité naďalej zabezpečovať pozitívny vývoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Podstatné zmeny energetického systému spôsobené prudkým nárastom variabilnej a decentralizovanej energie z obnoviteľných zdrojov si vyžadujú osobitnú pozornosť a musia sa úspešne zvládnuť.

1.7.

EHSV víta druhú fázu Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) ako príležitosť zvýšiť verejné a súkromné investície. Pokiaľ ide o súkromné investície, trhové stimuly sú v súčasnosti slabé, vo veľkej miere v dôsledku nesúdržných politík. Na povzbudenie súkromných investorov je nevyhnutné zabezpečiť predvídateľné investičné prostredie, v ktorom má kľúčový význam dlhodobý a stály charakter politických rozhodnutí a právnych predpisov.

1.8.

EHSV vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexné posúdenie súčasných nástrojov politiky znižovania emisií oxidu uhličitého s cieľom zabezpečiť, že sa budú používať vhodné nástroje na dosiahnutie cieľov čo najefektívnejším spôsobom. Väčšia pozornosť by sa mala venovať riešeniu problémov súvisiacich s daňami a poplatkami, ktoré zvyšujú spotrebiteľské ceny, ako aj dotáciami, ktoré narúšajú trhy s energiou a investičné signály.

1.9.

Z energetickej únie môžu vyplynúť sociálne výhody vďaka vytváraniu pracovných miest a priamemu a nepriamemu využívaniu energie občanmi v každodenných činnostiach. Avšak dosiahnutie nízkouhlíkového energetického systému je veľkou výzvou, ktorá sa musí zvládať takým spôsobom, ktorý zabezpečí spravodlivý prechod.

1.10.

So zreteľom na svoje postavenie celosvetového lídra v oblasti prechodu na čistú energiu by sa EÚ mala snažiť maximalizovať svoj pozitívny vplyv na celosvetovú klímu namiesto toho, aby sa sústreďovala výhradne na svoje vlastné emisie. Znamená to zdôrazňovať úlohu inovácie a politík v oblasti obchodu a investícií, ako aj potrebu podporovať globálne oceňovanie emisií oxidu uhličitého.

2.   Kontext

2.1.

Toto stanovisko sa zameriava na druhú správu Komisie o stave energetickej únie a jej dodatky, ako aj správu Komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Tieto dokumenty poukazujú na pokrok dosiahnutý v rôznych oblastiach energetickej únie a zdôrazňujú otázky a oblasti, v ktorých je potrebné prijať ďalšie opatrenia.

2.2.

Hlavná správa hodnotí stav energetickej únie z týchto hľadísk: prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo účinne využívajúce energiu a zdroje, posilnenie postavenia spotrebiteľa, nadčasovosť infraštruktúry, investičné výzvy a vonkajší rozmer silnej energetickej únie. Takisto hodnotí situáciu, pokiaľ ide o päť pilierov energetickej únie, t. j. energetickú bezpečnosť, vnútorný energetický trh, energetickú efektívnosť, dekarbonizáciu a výskum, inováciu a konkurencieschopnosť.

2.3.

V správe sa uvádza aj možnosť okružnej cesty zástupcov Komisie po členských štátoch, ktorá by sa venovala problematike energetickej únie. O tejto ceste sa uvažuje v súvislosti s prípravou národných plánov v oblasti energetiky a klímy, a jej cieľom je takisto nadviazanie kontaktov s miestnymi aktérmi.

2.4.

V samostatnej správe o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sa opisuje situácia v členských štátoch v rôznych oblastiach, ako je napríklad elektrická energia, vykurovanie a chladenie a doprava. Správa sa zaoberá aj administratívnymi prekážkami pri zavádzaní projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a udržateľnosťou biopalív a bioenergie.

2.5.

Pokiaľ ide o budúcnosť, správy odkazujú na opatrenia, ktoré Komisia navrhla vo svojom balíku opatrení „Čistá energia pre všetkých Európanov“ z novembra 2016. Hlavná správa obsahuje aj aktualizovaný plán energetickej únie založený na pôvodnom pláne z rámcovej stratégie energetickej únie z roku 2015.

3.   Poznámky k hlavnej myšlienke energetickej únie

3.1.

EHSV vždy považoval myšlienku energetickej únie za mimoriadne významnú pre úspech Európskej únie. Energetická únia by preto mala reagovať na potreby európskych občanov a podnikov.

3.2.

Jednou z hlavných myšlienok energetickej únie je maximalizovať výhody prostredníctvom spolupráce medzi členskými štátmi. Politická súdržnosť a jednota je zásadnou a kľúčovou podmienkou dosiahnutia významného pokroku. To platí tak pre rozvoj jednotného trhu s energiou, ako aj vonkajšie vzťahy v oblasti energetiky.

3.3.

Je to o to dôležitejšie, že EÚ čelí v súčasnosti veľkej neistote, rizikám a hrozbám na celosvetovej úrovni. Zároveň sme na štátnej úrovni konfrontovaní s nástupom nacionalizmu a protekcionizmu, ktoré by mohli ohroziť pokrok jednotného energetického trhu. V najlepšom prípade by energetická únia mohla zohrať dôležitú úlohu pri zvyšovaní celkovej jednoty a následne aj globálnej sily EÚ.

3.4.

V oblasti samotnej energetiky robí vnútorný a vonkajší vývoj energetickú úniu čoraz významnejšou. V členských štátoch je v každodennom živote jasne viditeľná vzájomná závislosť členských štátov a ich rozhodnutia v oblasti energetiky, pričom vonkajšia energetická scéna je stále menej predvídateľná.

3.5.

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že energetická únia je viac než len samotná energetika a klíma. Energetická únia je jednou zo základných zložiek hospodárskeho rozvoja, tvorby pracovných miest a blahobytu občanov. Ide tu o udržateľnosť EÚ z hľadiska hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výhod.

3.6.

Energetická únia môže vytvárať budúce hospodárske výhody niekoľkými spôsobmi: prostredníctvom hospodárskych činností, ktoré vytvárajú pridanú hodnotu využívaním energie ako faktora výroby, prostredníctvom samotného energetického sektora a prostredníctvom hospodárskych aktérov, ktorí poskytujú energetické a klimatické riešenia, či už technológiami, službami alebo novými podnikateľskými modelmi. Aby sa táto vízia naplnila, energetická únia musí európskym spoločnostiam a podnikom poskytnúť stabilné a priaznivé prostredie, vrátane podmienok pre nákladovú konkurencieschopnosť a diferenciáciu v oblasti inovácií. Toto by sa malo vykonať, aby mali možnosť a záujem investovať a vytvárať pracovné miesta, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať MSP.

3.7.

Sociálne výhody sa dosiahnu vytváraním pracovných miest a priamym a nepriamym využívaním energie občanmi v širokej škále každodenných činností. Avšak dosiahnutie nízkouhlíkového energetického systému je veľkou výzvou, ktorá sa musí zvládnuť takým spôsobom, ktorý zabezpečí spravodlivý prechod a vytváranie dôstojných pracovných miest, najmä v regiónoch, ktoré boli závislé od činností produkujúcich veľký objem emisií oxidu uhličitého. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť do národných plánov adaptačné opatrenia, a vyzýva Komisiu, aby tieto snahy uľahčila.

3.8.

Dostupnosť a fyzický prístup k cenovo prijateľnej energii majú kľúčový význam pre zabránenie energetickej chudobe, problému, ktorý tiež bráni občanom prejsť na nízkoemisné riešenia. Stredisko pre monitorovanie energetickej chudoby by napokon tiež malo začať vykonávať svoju činnosť. Ako sa uvádza v stanovisku EHSV k prvej správe o stave energetickej únie, „Európania budú merať úspech energetickej únie prostredníctvom veľmi praktických kritérií, najmä ceny, dostupnosti sietí, bezpečnosti dodávok a informovaní spotrebiteľov o zariadeniach, ktoré používajú“.

3.9.

Vzhľadom na prínosy pre klímu sú energetické a klimatické ciele často považované za ciele samé o sebe. Musia sa však vnímať ako prostriedok na dosiahnutie hlavného cieľa: uspokojovanie potrieb občanov a vytváranie hospodárskej prosperity spôsobom, ktorý súčasne prispieva k zmenšovaniu zmeny klímy v súlade s požiadavkami stanovenými v Parížskej dohode. Okrem toho energetická únia prispieva k zníženiu znečistenia ovzdušia a tým pozitívne vplýva na zdravie.

3.10.

EHSV súhlasí s Komisiou, že energetickú úniu nemožno oddeliť od ostatných kľúčových európskych politík, ako sú politiky v oblasti digitalizácie, kapitálových trhov a investícií, zručností, obehového hospodárstva a bezpečnosti. EHSV tiež zdôrazňuje úzke prepojenie medzi energetickou úniou a dopravnou politikou. Energetické a klimatické aspekty dopravy by sa nemali riešiť oddelene od problémov dopravného trhu.

3.11.

EHSV zdôrazňuje, že sú to nakoniec práve podniky, zamestnanci, spotrebitelia a občania, ktorí uskutočňujú zmeny v praxi. EHSV preto opakovane vyzýva na intenzívny dialóg o energetike s občianskou spoločnosťou. Tento by sa mal uskutočňovať na všetkých úrovniach: vo vzťahu k tvorbe politiky na úrovni EÚ, pri príprave plánov v oblasti energetiky a klímy na štátnej úrovni, a nakoniec pri uľahčovaní opatrení na miestnej úrovni.

4.   Pripomienky k správe o stave energetickej únie a následné kroky

4.1.   Uplatňovanie

4.1.1.

Európska komisia označila rok 2016 za rok výsledkov. Väčšinu naplánovaných iniciatív energetickej únie už Európska komisia uverejnila. Väčšina týchto početných iniciatív však ešte len musí byť prijatá a vykonaná. EHSV žiada, aby sa už začaté iniciatívy bez ťažkostí prijali a aby sa v prvom rade a predovšetkým včas zaviedli na úrovni EÚ a v členských štátoch.

4.1.2.

Národné plány v oblasti energetiky a klímy sú nevyhnutnou súčasťou procesu realizácie stratégie energetickej únie. Vzhľadom na odlišné podmienky v členských štátoch predstavuje príprava národných plánov racionálny prístup. Tieto plány by mali sa mali vypracovať participačným a kooperatívnym spôsobom. Zároveň je dôležité vytvoriť riadny mechanizmus riadenia, aby sa zabezpečilo nielen to, že tieto plány budú vykonávané, ale aj to že budú zosúladené a budú zodpovedať spoločným cieľom. Tiež je potrebné zabezpečiť, aby úlohy a povinnosti členských štátov, EÚ a iných aktérov boli jasne vymedzené.

4.1.3.

Rozhodnutia, ktoré sa prijímajú v rámci energetickej únie, sú dlhodobé a čiastočne nezvratné. EHSV preto zdôrazňuje, že dlhodobé ciele sa musia brať do úvahy počas celého procesu. Zároveň musí byť zabezpečená dostatočná pružnosť na štátnej úrovni a úrovni EÚ, pretože praktické opatrenia nie sú predlžované lineárne z roka na rok, a meniace sa podmienky si vyžadujú rýchle reakcie.

4.1.4.

Vykonávanie politických cieľov a právnych predpisov by pri posudzovaní stavu energetickej únie nemalo byť jediným kritériom a namiesto toho by sa hlavná pozornosť mala zamerať na skutočné životné situácie na úrovni EÚ a v členských štátoch. Obzvlášť relevantné je to vzhľadom na zložitosť mnohých cieľov energetickej únie, jej piliere a číselné ciele. EHSV očakáva, že v ďalšej správe o pokroku energetickej únie Komisia opíše dosiahnutý praktický pokrok a uvedie príklady úspešne ukončených projektov, ako aj plány na ďalšie kroky, ktoré prispejú k zvýšenej prepojenosti, lepšie fungujúcim trhom a sociálnej adaptácii na prechod.

4.1.5.

EHSV nedávno vypracoval stanoviská na tému rôznych aspektov balíka „Čistá energia pre všetkých Európanov“. Preto tu odkazuje na tieto stanoviská, ktoré poskytujú podrobnejší prehľad o riadení a rôznych oblastiach energetickej únie.

4.2.   Infraštruktúra, investície a trhy

4.2.1.

Samotný energetický systém, ktorý je jadrom energetickej únie, musí správne fungovať a rozvíjať sa. Musí spĺňať tri základné ciele: energetickú bezpečnosť, primeranosť nákladov a cien a zmierňovanie zmeny klímy, a to z pohľadu občanov a podnikov.

4.2.2.

Energetická bezpečnosť zostáva aj naďalej dôležitým cieľom, pretože moderné hospodárstvo a moderná spoločnosť nemôžu ani na chvíľu fungovať bez energie. K energetickej bezpečnosti prispieva hlavne dostatočná a spoľahlivá kapacita výroby energie a dobre fungujúce trhy s energiou, ako aj energetická efektívnosť. Energetická bezpečnosť by sa nemala považovať za synonymum energetickej sebestačnosti. Rovnako ako pri iných komoditách cezhraničná výmena, tak interne, ako aj externe skutočne zvýši bezpečnosť dodávok a zároveň prispeje k udržaniu cien na konkurenčnej úrovni. To nevylučuje skutočnosť, že existujú politické dôvody na zabránenie vysokej závislosti od energetického