ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 239

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 60
24. júla 2017


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Súdny dvor Európskej únie

2017/C 239/01

Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

1


 

V   Oznamy

 

SÚDNE KONANIA

 

Súdny dvor

2017/C 239/02

Vec C-562/14 P: Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 11. mája 2017 – Švédske kráľovstvo/Darius Nicolai Spirlea, Mihaela Spirlea, Európska komisia, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Španielske kráľovstvo, Fínska republika (Odvolanie — Právo verejnosti na prístup k dokumentom — Nariadenie (ES) č. 1049/2001 — Článok 4 ods. 2 tretia zarážka — Výnimky z práva na prístup k dokumentom — Nesprávny výklad — Ochrana účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly — Prevažujúci verejný záujem, ktorý odôvodňuje zverejnenie dokumentov — Všeobecná domnienka dôvernosti — Dokumenty týkajúce sa postupu EU Pilot)

2

2017/C 239/03

Stanovisko 2/15: Stanovisko Súdneho dvora (plénum) zo 16. mája 2017 – Európska komisia (Stanovisko vydané podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ — Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou — Dohoda novej generácie dojednaná po nadobudnutí platnosti Zmlúv o EÚ a o FEÚ — Právomoc na uzavretie dohody — Článok 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ — Spoločná obchodná politika — Článok 207 ods. 1 ZFEÚ — Obchod s tovarom a službami — Priame zahraničné investície — Verejné obstarávanie — Obchodné aspekty duševného vlastníctva — Hospodárska súťaž — Obchod s tretími štátmi a trvalo udržateľný rozvoj — Sociálna ochrana pracovníkov — Ochrana životného prostredia — Článok 207 ods. 5 ZFEÚ — Služby v oblasti dopravy — Článok 3 ods. 2 ZFEÚ — Medzinárodná dohoda, ktorou môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti — Predpisy sekundárneho práva Únie v oblasti slobodného poskytovania služieb v oblasti dopravy — Iné než priame zahraničné investície — Článok 216 ZFEÚ — Dohoda potrebná na dosiahnutie jedného z cieľov stanovených Zmluvami — Voľný pohyb kapitálu a platieb medzi členskými štátmi a tretími štátmi — Postupnosť zmlúv v oblasti investícií –Nahradenie zmlúv v oblasti investícií medzi členskými štátmi a Singapurskou republikou — Urovnávanie sporov medzi investorom a štátom — Urovnávanie sporov medzi zmluvnými stranami)

3

2017/C 239/04

Vec C-68/15: Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 17. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Grondwettelijk Hof – Belgicko) – X/Ministerraad (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sloboda usadiť sa — Smernica o materských a dcérskych spoločnostiach — Daňová právna úprava — Daň zo ziskov spoločností — Prerozdelenie dividend — Zrážková daň — Dvojité zdanenie — Fairness tax)

3

2017/C 239/05

Vec C-133/15: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 10. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Centrale Raad van Beroep – Holandsko) – H.C. Chavez-Vilchez a i./Raad van bestuur van de Sociale verzekeringsbank a i. (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Občianstvo Únie — Článok 20 ZFEÚ — Právo na pobyt v členskom štáte, ktoré je podmienkou na prístup k sociálnej pomoci, ako aj k prídavkom na deti — Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má v každodennej a skutočnej starostlivosti svoje maloleté dieťa, ktoré je štátnym príslušníkom tohto členského štátu — Povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny preukázať nespôsobilosť druhého rodiča, ktorý je štátnym príslušníkom uvedeného členského štátu, postarať sa o dieťa — Zamietnutie práva na pobyt, ktoré môže viesť k povinnosti dieťaťa opustiť územie členského štátu alebo dokonca územie Únie)

4

2017/C 239/06

Vec C-421/15 P: Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 11. mája 2017 – Yoshida Metal Industry Co. Ltd/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), Pi-Design AG, Bodum France SAS, Bodum Logistics A/S (Odvolanie — Ochranná známka Európskej únie — Zápis označení predstavovaných povrchom s čiernymi bodkami — Vyhlásenie neplatnosti — Nariadenie (ES) č. 40/94 — Článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) — Článok 51 ods. 3)

5

2017/C 239/07

Vec C-437/15 P: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 17. mája 2017 – Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo/Deluxe Entertainment Services Group Inc. (Odvolanie — Ochranná známka Európskej únie — Obrazová ochranná známka obsahujúca slovný prvok deluxe — Zamietnutie zápisu prieskumovým pracovníkom)

6

2017/C 239/08

Vec C-617/15: Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 18. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf – Nemecko) – Hummel Holding A/S/Nike Inc., Nike Retail B.V. (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Duševné vlastníctvo — Nariadenie (ES) č. 207/2009 — Ochranná známka Európskej únie — Článok 97 ods. 1 — Medzinárodná právomoc — Žaloba o porušenie podaná proti spoločnosti so sídlom v treťom štáte — Poddcérska spoločnosť so sídlom na území členského štátu súdu, ktorý prejednáva žalobu — Pojem podnik)

6

2017/C 239/09

Vec C-624/15: Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) z 18. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vilniaus apygardos administracinis teismas – Litva) – UAB Litdana/Valstybinė mokesčių inspekcija prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Dane — Daň z pridanej hodnoty (DPH) — Smernica 2006/112/ES — Článok 314 — Úprava zdaňovania prirážky — Podmienky uplatňovania — Odmietnutie vnútroštátnych daňových orgánov priznať zdaniteľnej osobe právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky — Označenia na faktúrach týkajúce sa tak uplatnenia úpravy zdaňovania prirážky dodávateľom, ako aj oslobodenia od DPH — Neuplatnenie úpravy zdaňovania prirážky na dodanie dodávateľom — Okolnosti vzbudzujúce podozrenie na existenciu nezrovnalostí alebo podvodu pri dodaní)

7

2017/C 239/10

Vec C-682/15: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour administrative – Luxembursko) – Berlioz Investment Fund S.A./Directeur de l'administration des Contributions directes (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Smernica 2011/16/EÚ — Administratívna spolupráca v oblasti daní — Článok 1 ods. 1 — Článok 5 — Žiadosť o informácie adresovaná tretej osobe — Odmietnutie odpovedať — Sankcia — Pojem predvídateľná relevantnosť požadovaných informácií — Kontrola dožiadaného orgánu — Súdne preskúmanie — Rozsah — Charta základných práv Európskej únie — Článok 51 — Vykonávanie práva Únie — Článok 47 — Právo na účinné súdne preskúmanie — Prístup súdu a tretej osoby k žiadosti o informácie zaslanej dožadujúcim orgánom)

8

2017/C 239/11

Vec C-690/15: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 10. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour administrative d’appel de Douai – Francúzsko) – Wenceslas de Lobkowicz/Ministère des Finances et des Comptes publics (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Úradník Európskej únie — Služobný poriadok — Povinné príspevky do systému sociálneho zabezpečenia inštitúcií Európskej únie — Príjmy z prenájmu nehnuteľností v členskom štáte — Povinnosť platiť všeobecný sociálny príspevok, sociálny odvod a dodatočné príspevky na základe práva členského štátu — Účasť na financovaní sociálneho zabezpečenia tohto členského štátu)

9

2017/C 239/12

Vec C-36/16: Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 11. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Naczelny Sąd Administracyjny – Poľsko) – Minister Finansów/Posnania Investment SA (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Dane — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Smernica 2006/112/ES — Článok 2 ods. 1 písm. a) — Článok 14 ods. 1 — Zdaniteľné plnenia — Pojem dodanie tovaru za protihodnotu — Postúpenie nehnuteľnosti štátu alebo územnej samospráve s cieľom zaplatiť daňový dlh — Vylúčenie)

10

2017/C 239/13

Vec C-44/16 P: Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) z 11. mája 2017 – Dyson Ltd/Európska komisia (Odvolanie — Smernica 2010/30/EÚ — Udávanie spotreby energie a štandardných informácií o výrobkoch na energetických štítkoch výrobkov — Delegované nariadenie (EÚ) č. 665/2013 — Označovanie vysávačov energetickými štítkami — Energetická efektívnosť — Metóda merania — Rámec delegovanej právomoci — Skreslenie dôkazov — Povinnosť odôvodnenia, ktorá prináleží Všeobecnému súdu)

10

2017/C 239/14

Vec C-48/16: Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda – Slovensko) – ERGO Poist’ovňa, a.s./Alžbeta Barlíková (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Samostatní obchodní zástupcovia — Smernica 86/653/EHS — Provízia obchodného zástupcu — Článok 11 — Čiastočná nerealizácia zmluvy uzatvorenej medzi treťou osobou a zastúpeným — Dôsledky pre nárok na províziu — Pojem okolnosti pripísateľné zastúpenému)

11

2017/C 239/15

Vec C-59/16: Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 11. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden – Holandsko) – The Shirtmakers BV/Staatssecretaris van Financiën (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Colná únia — Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 — Colný kódex Spoločenstva — Článok 32 ods. 1 písm. e) bod i) — Colná hodnota — Prevodná hodnota — Určenie — Pojem náklady na dopravu)

12

2017/C 239/16

Vec C-99/16: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 18. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Lyon – Francúzsko) – Jean-Philippe Lahorgue/Ordre des avocats du barreau de Lyon, Conseil national des barreaux CNB, Conseil des barreaux européens CCBE, Ordre des avocats du barreau de Luxembourg (Návrh začatie prejudiciálneho konania — Slobodné poskytovanie služieb — Smernica 77/249/EHS — Článok 4 — Výkon advokátskeho povolania — Schránka na pripojenie sa k dátovej virtuálnej privátnej sieti pre advokátov (RPVA) — Schránka RPVA — Odopretie poskytnutia advokátovi zapísanému v advokátskej komore iného členského štátu — Diskriminačné opatrenie)

12

2017/C 239/17

Vec C-131/16: Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 11. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajowa Izba Odwoławcza – Poľsko) – Archus sp. z o.o., Gama Jacek Lipik/Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A. (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Verejné zákazky — Smernica 2004/17/ES — Zásady zadávacieho konania — Článok 10 — Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi — Povinnosť verejných obstarávateľov požiadať uchádzačov o úpravu alebo doplnenie ich ponuky — Právo verejného obstarávateľa ponechať si bankovú záruku v prípade odmietnutia — Smernica 92/13/EHS — Článok 1 ods. 3 — Postupy preskúmania — Rozhodnutie o zadaní zákazky — Vylúčenie uchádzača — Žaloba o neplatnosť — Záujem na konaní)

13

2017/C 239/18

Vec C-150/16: Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 18. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Craiova – Rumunsko) – Fondul Proprietatea SA/Complexul Energetic Oltenia SA (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Štátna pomoc — Pohľadávka spoločnosti, v ktorej má Rumunsko obchodný podiel zodpovedajúci väčšine základného imania, voči spoločnosti, ktorej jediným akcionárom je tento štát — Prevod aktíva na splatenie dlhu — Pojem štátna pomoc — Povinnosť oznámenia Európskej komisii)

14

2017/C 239/19

Vec C-154/16: Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 18. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa – Lotyšsko) – Latvijas dzelzceļš VAS/Valsts ieņēmumu dienests (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Colný kódex Spoločenstva — Nariadenie (EHS) č. 2913/92 — Článok 94 ods. 1 a článok 96 — Colný režim vonkajšieho tranzitu Spoločenstva — Zodpovednosť hlavného zodpovedného — Články 203, 204 a článok 206 ods. 1 — Vznik colného dlhu — Odňatie spod colného dohľadu — Neplnenie jednej z povinností vyplývajúcich z použitia colného režimu — Úplné zničenie alebo nenahraditeľná strata tovaru z dôvodu samotnej povahy tovaru alebo následkom nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci — Článok 213 — Zaplatenie colného dlhu spoločne a nerozdielne — Smernica 2006/112/ES — Daň z pridanej hodnoty (DPH) — Článok 2 ods. 1, ako aj články 70 a 71 — Zdaniteľná udalosť a vznik daňovej povinnosti — Články 201, 202 a 205 — Osoby povinné zaplatiť daň — Zistenie colného úradu určenia, že chýba náklad — Nesprávne zatvorené alebo poškodené spodné vypúšťacie zariadenie cisternového vozňa)

15

2017/C 239/20

Vec C-302/16: Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 11. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Noord-Nederland – Holandsko) – Bas Jacob Adriaan Krijgsman/Surinaamse Luchtvaart Maatschappij NV (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Letecká doprava — Nariadenie (ES) č. 261/2004 — Článok 5 ods. 1 písm. c) — Náhrada a pomoc cestujúcim v prípade zrušenia letu — Oslobodenie od povinnosti náhrady — Prepravná zmluva uzatvorená prostredníctvom online cestovného agenta — Letecký dopravca, ktorý včas informoval cestovného agenta o zmene plánu letu — Cestovný agent, ktorý oznámil uvedenú informáciu cestujúcemu emailom desať dní pred letom)

16

2017/C 239/21

Vec C-337/16 P: Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 17. mája 2017 – Portugalská republika/Európska komisia (Odvolanie — EPZF a EPFRV — Vykonávacie rozhodnutie Európskej komisie — Oznámenie adresátovi — Neskoršia oprava tlačového formátu prílohy — Uverejnenie rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie — Lehota na podanie žaloby — Začiatok plynutia — Omeškanie — Neprípustnosť)

17

2017/C 239/22

Vec C-338/16 P: Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 17. mája 2017 – Portugalská republika/Európska komisia (Odvolanie — EPZF a EPFRV — Vykonávacie rozhodnutie Európskej komisie — Oznámenie adresátovi — Neskoršia oprava tlačového formátu prílohy — Uverejnenie rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie — Lehota na podanie žaloby — Začiatok plynutia — Omeškanie — Neprípustnosť)

17

2017/C 239/23

Vec C-339/16 P: Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 17. mája 2017 – Portugalská republika/Európska komisia (Odvolanie — EPZF a EPFRV — Vykonávacie rozhodnutie Európskej komisie — Oznámenie adresátovi — Neskoršia oprava tlačového formátu prílohy — Uverejnenie rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie — Lehota na podanie žaloby — Začiatok plynutia — Omeškanie — Neprípustnosť)

18

2017/C 239/24

Vec C-365/16: Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 17. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État – Francúzsko) – Association française des entreprises/Ministre des finances et des comptes publics (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Spoločný systém zdaňovania uplatňovaný v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch — Smernica 2011/96/EÚ — Zamedzenie dvojitého zdanenia — Dodatočný príspevok vo výške 3 % k dani z príjmov právnických osôb)

18

2017/C 239/25

Vec C-595/16: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per la Sicilia (Taliansko) 23. novembra 2016 – Emmea Srl, Commercial Hub Srl/Comune di Siracusa a i.

19

2017/C 239/26

Vec C-54/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato (Taliansko) 1. februára 2017 – Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato/Wind Telecomunicazioni SpA

19

2017/C 239/27

Vec C-55/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato (Taliansko) 1. februára 2017 – Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato/Vodafone Omnitel NV

21

2017/C 239/28

Vec C-162/17 P: Odvolanie podané 30. marca 2017: Poľská republika proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) z 19. januára 2017 vo veci T-701/15, Stock Polska/EUIPO – Lass & Steffen (Lubelska)

22

2017/C 239/29

Vec C-191/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 13. apríla 2017 – Bundeskammer für Arbeiter und Angestellte/ING-DiBa Direktbank Austria Niederlassung der ING-DiBa AG

24

2017/C 239/30

Vec C-213/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Den Haag, miesto pojednávania Amsterdam, (Holandsko) 25. apríla 2017 – X/Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

24

2017/C 239/31

Vec C-220/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin (Nemecko) 27. apríla 2017 – Planta Tabak-Manufaktur Dr. Manfred Obermann GmbH & Co. KG/Land Berlin

25

2017/C 239/32

Vec C-221/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State (Holandsko) 27. apríla 2017 – M. G. Tjebbes a i./Minister van Buitenlandse Zaken

26

2017/C 239/33

Vec C-234/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 4. mája 2017 – XC a i.

27

2017/C 239/34

Vec C-236/17 P: Odvolanie podané 8. mája 2017: Canadian Solar Emea GmbH, Canadian Solar Manufacturing (Changshu), Inc., Canadian Solar Manufacturing (Luoyang), Inc., Csi Cells Co. Ltd, Csi Solar Power (China), Inc. proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 28. februára 2017 vo veci T-162/14, Canadian Solar Emea GmbH a i./Rada

27

2017/C 239/35

Vec C-237/17 P: Odvolanie podané 8. mája 2017: Canadian Solar Emea GmbH, Canadian Solar Manufacturing (Changshu), Inc., Canadian Solar Manufacturing (Luoyang), Inc., Csi Cells Co. Ltd, Csi Solar Power (China), Inc. proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 28. februára 2017 vo veci T-163/14, Canadian Solar Emea a i./Rada

28

2017/C 239/36

Vec C-244/17: Žaloba podaná 10. mája 2017 – Európska komisia/Rada Európskej únie

29

2017/C 239/37

Vec C-247/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein oikeus (Fínsko) 16. mája 2017 – Oikeusministeriö/Denis Raugevicius

30

2017/C 239/38

Vec C-250/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supremo Tribunal de Justiça (Portugalsko) 12. mája 2017 – Virgílio Tarragó da Silveira/Massa Insolvente da Espírito Santo Financial Group, SA

31

2017/C 239/39

Vec C-260/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias (Grécko) 16. mája 2017 – Αnodiki Ypiresies Diacheirisis Perivallontos, Oikonomias, Dioikisis EPE (Αnodiki Services EPE)/GNA Ο Εvaggelismos – Ofthalmiatreio Αthinon – Polykliniki Geniko Nosokomeio Athinon Georgios Gennimatas, Geniko Ogkologiko Nosokomeio Kifisias – (GONK), Oi Agioi Anargyroi

31

2017/C 239/40

Vec C-274/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Margarethe Yüce, Ali Yüce, Emin Yüce, Emre Yüce/TUIfly GmbH

32

2017/C 239/41

Vec C-275/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Friedemann Schoen, Brigitta Schoen/TUIfly GmbH

33

2017/C 239/42

Vec C-276/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Michael Siegberg/TUIfly GmbH

34

2017/C 239/43

Vec C-277/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Heinz-Gerhard Albrecht/TUIfly GmbH

34

2017/C 239/44

Vec C-278/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Susanne Meyer a i./TUIfly GmbH

35

2017/C 239/45

Vec C-279/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Thomas Kiehl/TUIfly GmbH

36

2017/C 239/46

Vec C-280/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Ralph Eßer/TUIfly GmbH

37

2017/C 239/47

Vec C-281/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Thomas Schmidt/TUIfly GmbH

37

2017/C 239/48

Vec C-282/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Werner Ansorge/TUIfly GmbH

38

2017/C 239/49

Vec C-290/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 22. mája 2017 – Angelina Fell, Florian Fell, Vincent Fell/TUIfly GmbH

39

2017/C 239/50

Vec C-291/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 22. mája 2017 – Helga Jordan-Grompe, Sven Grompe, Yves-Felix Grompe, Justin Joel Grompe/TUIfly GmbH

40

2017/C 239/51

Vec C-301/17: Žaloba podaná 23. mája 2017 – Európska komisia/Rumunsko

40

2017/C 239/52

Vec C-313/17 P: Odvolanie podané 26. mája 2017: George Haswani proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 22. marca 2017 vo veci T-231/15, Haswani/Rada

41

 

Všeobecný súd

2017/C 239/53

Vec T-442/12: Rozsudok Všeobecného súdu z 1. júna 2017 – Changmao Biochemical Engineering/Rada (Dumping — Dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Číne — Zmena konečného antidumpingového cla — Čiastočné predbežné preskúmanie — Štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve — Náklady na hlavné vstupy, ktoré podstatným spôsobom odrážajú trhové hodnoty — Zmena okolností — Povinnosť odôvodnenia — Lehota na prijatie rozhodnutia týkajúceho sa štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve — Právo na obhajobu — Článok 20 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009)

43

2017/C 239/54

Vec T-341/13 RENV: Rozsudok Všeobecného súdu z 8. júna 2017 – Groupe Léa Nature/EUIPO – Debonair Trading Internacional (SO’BiO ētic) (Ochranná známka Európskej únie — Námietkové konanie — Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie SO’BiO ētic — Skoršia slovná ochranná známka Európskej únie a skoršia slovná národná ochranná známka SO…? — Relatívne dôvody zamietnutia — Pravdepodobnosť zámeny — Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 — Poškodenie dobrého mena — Článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009)

44

2017/C 239/55

Vec T-673/15: Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2017 – Guardian Europe/Európska únia (Mimozmluvná zodpovednosť — Zastupovanie Únie — Premlčanie — Zmarenie právnych účinkov rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť — Spresnenie návrhu — Prípustnosť — Článok 47 Charty základných práv — Primeraná lehota na rozhodnutie — Rovnosť zaobchádzania — Majetková ujma — Vzniknuté straty — Ušlý zisk — Nemajetková ujma — Príčinná súvislosť)

44

2017/C 239/56

Vec T-726/15: Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2017 – Blaž Jamnik a Blaž/Parlament (Verejné obstarávanie služieb — Zákazka na nehnuteľnosť — Postup verejného obstarávania — Rokovacie konanie bez zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania — Priestory pre dom Európskej únie v Ľubľane — Zamietnutie ponuky po preskúmaní miestneho trhu — Zadanie zákazky inému uchádzačovi — Nepreskúmanie dokumentov priložených k ponuke — Nesprávne právne posúdenie — Zjavne nesprávne posúdenie)

45

2017/C 239/57

Vec T-6/16: Rozsudok Všeobecného súdu z 8. júna 2017 – AWG/EUIPO – Takko (Southern Territory 23o48’25’’S) (Ochranná známka Európskej únie — Konanie o vyhlásenie neplatnosti — Slovná ochranná známka Európskej únie Southern Territory 23o48’25’’S — Skoršia slovná ochranná známka Európskej únie SOUTHERN — Relatívny dôvod zamietnutia — Článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 53 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009)

46

2017/C 239/58

Vec T-294/16: Rozsudok Všeobecného súdu z 8. júna 2017 – Kaane American International Tobacco/EUIPO – Global Tobacco (GOLD MOUNT) (Ochranná známka Európskej únie — Konanie vo veci zrušenia — Obrazová ochranná známka Európskej únie GOLD MOUNT — Neexistencia riadneho používania ochrannej známky — Nedostatok riadneho dôvodu na nepoužívanie — Článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009)

46

2017/C 239/59

Vec T-221/17: Žaloba podaná 15. apríla 2017 – Mémora Servicios Funerarios/EUIPO – Chatenoud (MEMORAME)

47

2017/C 239/60

Vec T-262/17: Žaloba podaná 30. apríla 2017 – Metrans/Komisia a INEA

47

2017/C 239/61

Vec T-263/17: Žaloba podaná 3. mája 2017 – SD/EIGE

48

2017/C 239/62

Vec T-275/17: Žaloba podaná 10. mája 2017 – Michela Curto/Parlament

49

2017/C 239/63

Vec T-289/17: Žaloba podaná 15. mája 2017 – Keolis CIF a i./Komisia

50

2017/C 239/64

Vec T-296/17: Žaloba podaná 15. mája 2017 – Buck-Chemie/EUIPO – Henkel (Zobrazenie závesného čističa do WC)

51

2017/C 239/65

Vec T-323/17: Žaloba podaná 29. mája 2017 – Martinair Holland/Komisia

51

2017/C 239/66

Vec T-324/17: Žaloba podaná 29. mája 2017 – SAS Cargo Group a iní/Komisia

53

2017/C 239/67

Vec T-325/17: Žaloba podaná 29. mája 2017 – Koninklijke Luchtvaart Maatschappij/Komisia

53

2017/C 239/68

Vec T-326/17: Žaloba podaná 29. mája 2017 – Air Canada/Komisia

55

2017/C 239/69

Vec T-328/17: Žaloba podaná 26. mája 2017 – Foundation for the Protection of the Traditional Cheese of Cyprus named Halloumi/ÚHVT – M. J. Dairies (BBQLOUMI)

56

2017/C 239/70

Vec T-334/17: Žaloba podaná 31. mája 2017 – Cargolux Airlines/Komisia

57

2017/C 239/71

Vec T-335/17: Žaloba podaná 30. mája 2017 – Help – Hilfe zur Selbsthilfe/Komisia

59

2017/C 239/72

Vec T-339/17: Žaloba podaná 31. mája 2017 – Shenzhen Jiayz Photo Industrial/EUIPO – Seven (sevenoak)

60

2017/C 239/73

Vec T-340/17: Žaloba podaná 30. mája 2017 – Japan Airlines/Komisia

60

2017/C 239/74

Vec T-341/17: Žaloba podaná 31. mája 2017 – British Airways/Komisia

62

2017/C 239/75

Vec T-342/17: Žaloba podaná 30. mája 2017 – Deutsche Lufthansa a i./Komisia

63

2017/C 239/76

Vec T-343/17: Žaloba podaná 31. mája 2017 – Cathay Pacific Airways/Komisia

64

2017/C 239/77

Vec T-344/17: Žaloba podaná 31. mája 2017 – Latam Airlines Group a Lan Cargo/Komisia

65

2017/C 239/78

Vec T-346/17: Žaloba podaná 31. mája 2017 – Hotelbeds Spain/EUIPO – Guidigo Europe (Guidego what to do next)

68

2017/C 239/79

Vec T-350/17: Žaloba podaná 1. júna 2017 – Singapore Airlines and Singapore Airlines Cargo/Komisia

68

2017/C 239/80

Vec T-352/17: Žaloba podaná 2. júna 2017 – Korwin-Mikke/Parlament

69

2017/C 239/81

Vec T-355/17: Žaloba podaná 2. júna 2017 – Daico International/EUIPO – American Franchise Marketing (RoB)

70

2017/C 239/82

Vec T-356/17: Žaloba podaná 2. júna 2017 – Daico International/EUIPO – American Franchise Marketing (RoB)

71

2017/C 239/83

Vec T-358/17: Žaloba podaná 31. mája 2017 – Mubarak/Rada

71

2017/C 239/84

Vec T-226/16: Uznesenie Všeobecného súdu z 24. apríla 2017 – Ipuri/EUIPO – van Graaf (IPURI)

72


SK

 


IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Súdny dvor Európskej únie

24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/1


Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

(2017/C 239/01)

Posledná publikácia

Ú. v. EÚ C 231, 17.7.2017

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 221, 10.7.2017

Ú. v. EÚ C 213, 3.7.2017

Ú. v. EÚ C 202, 26.6.2017

Ú. v. EÚ C 195, 19.6.2017

Ú. v. EÚ C 178, 6.6.2017

Ú. v. EÚ C 168, 29.5.2017

Tieto texty sú dostupné na adrese:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu


V Oznamy

SÚDNE KONANIA

Súdny dvor

24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/2


Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 11. mája 2017 – Švédske kráľovstvo/Darius Nicolai Spirlea, Mihaela Spirlea, Európska komisia, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Španielske kráľovstvo, Fínska republika

(Vec C-562/14 P) (1)

((Odvolanie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) č. 1049/2001 - Článok 4 ods. 2 tretia zarážka - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Nesprávny výklad - Ochrana účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly - Prevažujúci verejný záujem, ktorý odôvodňuje zverejnenie dokumentov - Všeobecná domnienka dôvernosti - Dokumenty týkajúce sa postupu EU Pilot))

(2017/C 239/02)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Royaume de Suède (v zastúpení: A. Falk, C. Meyer-Seitz, U. Persson, N. Otte Widgren, E. Karlsson a L. Swedenborg, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Darius Nicolai Spirlea, Mihaela Spirlea, Európska komisia (v zastúpení: H. Krämer a P. Costa de Oliveira, splnomocnení zástupcovia), Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, D. Hadroušek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia), Dánske kráľovstvo (v zastúpení: C. Thorning, splnomocnený zástupca), Španielske kráľovstvo (v zastúpení: M. J. García-Valdecasas Dorrego, splnomocnená zástupkyňa), Fínska republika (v zastúpení: S. Hartikainen, splnomocnený zástupca)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje Európsku komisiu: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: T. Henze a A. Lippstreu, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

Švédske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou.

3.

Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Španielske kráľovstvo a Fínska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 46, 9.2.2015.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/3


Stanovisko Súdneho dvora (plénum) zo 16. mája 2017 – Európska komisia

(Stanovisko 2/15) (1)

((Stanovisko vydané podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ - Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou - Dohoda „novej generácie“ dojednaná po nadobudnutí platnosti Zmlúv o EÚ a o FEÚ - Právomoc na uzavretie dohody - Článok 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ - Spoločná obchodná politika - Článok 207 ods. 1 ZFEÚ - Obchod s tovarom a službami - Priame zahraničné investície - Verejné obstarávanie - Obchodné aspekty duševného vlastníctva - Hospodárska súťaž - Obchod s tretími štátmi a trvalo udržateľný rozvoj - Sociálna ochrana pracovníkov - Ochrana životného prostredia - Článok 207 ods. 5 ZFEÚ - Služby v oblasti dopravy - Článok 3 ods. 2 ZFEÚ - Medzinárodná dohoda, ktorou môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti - Predpisy sekundárneho práva Únie v oblasti slobodného poskytovania služieb v oblasti dopravy - Iné než priame zahraničné investície - Článok 216 ZFEÚ - Dohoda potrebná na dosiahnutie jedného z cieľov stanovených Zmluvami - Voľný pohyb kapitálu a platieb medzi členskými štátmi a tretími štátmi - Postupnosť zmlúv v oblasti investícií –Nahradenie zmlúv v oblasti investícií medzi členskými štátmi a Singapurskou republikou - Urovnávanie sporov medzi investorom a štátom - Urovnávanie sporov medzi zmluvnými stranami))

(2017/C 239/03)

Jazyk konania: všetky úradné jazyky

Žiadateľka

Európska komisia (v zastúpení: U. Wölker, B. De Meester, R. Vidal-Puig a M. Kocjan, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou patrí do výlučnej právomoci Únie, s výnimkou nasledujúcich ustanovení, ktoré patria do delenej právomoci medzi Úniou a členskými štátmi:

ustanovenia oddielu A (Ochrana investícií) kapitoly 9 (Investície) tejto dohody v rozsahu, v akom sa týkajú iných než priamych investícií medzi Úniou a Singapurskou republikou,

ustanovenia oddielu B (Urovnávanie sporov medzi investorom a štátom) tejto kapitoly 9 a

ustanovenia kapitoly 1 (Ciele a všeobecné vymedzenie pojmov), kapitoly 14 (Transparentnosť), kapitoly 15 (Urovnávanie sporov medzi zmluvnými stranami), kapitoly 16 (Mediačný mechanizmus) a kapitoly 17 (Inštitucionálne, všeobecné a záverečné ustanovenia) uvedenej dohody v rozsahu, v akom sa týkajú ustanovení uvedenej kapitoly 9, ak tieto ustanovenia patria do delenej právomoci medzi Úniou a členskými štátmi.


(1)  Ú. v. EÚ C 363, 3.11.2015.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/3


Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 17. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Grondwettelijk Hof – Belgicko) – X/Ministerraad

(Vec C-68/15) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sloboda usadiť sa - Smernica o materských a dcérskych spoločnostiach - Daňová právna úprava - Daň zo ziskov spoločností - Prerozdelenie dividend - Zrážková daň - Dvojité zdanenie - Fairness tax))

(2017/C 239/04)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Grondwettelijk Hof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: X

Žalovaná: Ministerraad

Výrok rozsudku

1.

Slobodu usadiť sa treba vykladať v tom zmysle, že nebráni daňovej právnej úprave členského štátu, ako je úprava dotknutá vo veci samej, podľa ktorej tak spoločnosť nerezident, ktorá v tomto členskom štáte vykonáva hospodársku činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ako aj spoločnosť rezident, vrátane dcérskej spoločnosti rezidenta spoločnosti nerezidenta, podliehajú dani, ako je fairness tax v prípade, že tieto spoločnosti rozdeľujú dividendy, ktoré sa z dôvodu využitia určitých daňových výhod stanovených vnútroštátnym daňovým ustanovením nezahrnú do ich konečného zdaniteľného výsledku, za podmienky, že spôsob určenia základu tejto dane v skutočnosti nevedie k tomu, že so spoločnosťou nerezidentom sa zaobchádza menej priaznivo ako so spoločnosťou rezidentom, čo musí overiť vnútroštátny súd.

2.

Článok 5 smernice Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni daňovej právnej úprave členského štátu, ako je úprava dotknutá vo veci samej, podľa ktorej tak spoločnosti nerezidenti, ktoré v tomto členskom štáte vykonávajú hospodársku činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ako aj spoločnosti rezidenti, vrátane dcérskej spoločnosti rezidenta spoločnosti nerezidenta, podliehajú dani, ako je fairness tax v prípade, že tieto spoločnosti rozdeľujú dividendy, ktoré sa z dôvodu využitia určitých daňových výhod stanovených vnútroštátnym daňovým ustanovením nezahrnú do ich konečného zdaniteľného výsledku.

3.

Článok 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/96 v spojení s odsekom 3 uvedeného článku sa má vykladať v tom zmysle, že tomuto ustanoveniu odporuje vnútroštátna daňová právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá v situácii, keď materská spoločnosť zisky, ktoré prijala od dcérskej spoločnosti, rozdelí neskôr ako v roku, v ktorom ich získala, vedie k tomu, že tieto zisky podliehajú zdaneniu, ktoré prekračuje hranicu 5 % upravenú v tomto ustanovení.


(1)  Ú. v. EÚ C 146, 4.5.2015.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/4


Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 10. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Centrale Raad van Beroep – Holandsko) – H.C. Chavez-Vilchez a i./Raad van bestuur van de Sociale verzekeringsbank a i.

(Vec C-133/15) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Občianstvo Únie - Článok 20 ZFEÚ - Právo na pobyt v členskom štáte, ktoré je podmienkou na prístup k sociálnej pomoci, ako aj k prídavkom na deti - Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má v každodennej a skutočnej starostlivosti svoje maloleté dieťa, ktoré je štátnym príslušníkom tohto členského štátu - Povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny preukázať nespôsobilosť druhého rodiča, ktorý je štátnym príslušníkom uvedeného členského štátu, postarať sa o dieťa - Zamietnutie práva na pobyt, ktoré môže viesť k povinnosti dieťaťa opustiť územie členského štátu alebo dokonca územie Únie))

(2017/C 239/05)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Centrale Raad van Beroep

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: H.C. Chavez-Vilchez, P. Pinas, U. Nikolic, X.V. Garcia Perez, J. Uwituze, I.O. Enowassam, A.E. Guerrero Chavez, Y.R.L. Wip

Žalovaní: Raad van bestuur van de Sociale verzekeringsbank, College van burgemeester en wethouders van de gemeente Arnhem, College van burgemeester en wethouders van de gemeente ’s-Gravenhage, College van burgemeester en wethouders van de gemeente ’s-Hertogenbosch, College van burgemeester en wethouders van de gemeente Amsterdam, College van burgemeester en wethouders van de gemeente Rijswijk, College van burgemeester en wethouders van de gemeente Rotterdam

Výrok rozsudku

1.

Článok 20 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia toho, či by dieťa, ktoré je občanom Európskej únie, muselo opustiť územie Únie ako celok a bolo by tak zbavené možnosti účinne požívať podstatu práv, ktoré mu priznáva tento článok, v prípade, že jeho rodičovi, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, bolo odopreté právo na pobyt v dotknutom členskom štáte, je okolnosť, že druhý rodič, ktorý je občanom Únie, je skutočne schopný a pripravený vykonávať každodennú a skutočnú starostlivosť o dieťa, relevantná, no nie je dostatočná na to, aby bolo možné konštatovať, že medzi rodičom, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, a dieťaťom neexistuje taký vzťah závislosti, aby bolo toto dieťa rovnako nútené opustiť územie Únie v prípade takéhoto odopretia. V najlepšom záujme dotknutého dieťaťa sa takéto posúdenie musí zakladať na zohľadnení všetkých okolností prejednávanej veci, a to najmä jeho veku, fyzického a emočného vývoja, úrovne jeho citovej väzby tak s rodičom, ktorý je občanom Únie, ako aj s rodičom, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, a tiež rizika, ktoré by odlúčenie od posledného uvedeného rodiča znamenalo pre jeho citovú rovnováhu.

2.

Článok 20 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát podmienil právo štátneho príslušníka tretej krajiny, rodiča maloletého dieťaťa, ktoré je štátnym príslušníkom tohto členského štátu a ktoré je v každodennej a skutočnej starostlivosti tohto rodiča, na pobyt na svojom území tým, že tento štátny príslušník tretej krajiny musí uviesť skutočnosti umožňujúce preukázať, že v dôsledku rozhodnutia o odopretí práva na pobyt rodičovi, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, by dieťa nemohlo účinne požívať podstatu práv vyplývajúcich z postavenia občana Únie, keďže by muselo opustiť územie Únie ako celok. Príslušným vnútroštátnym orgánom dotknutého členského štátu však prináleží vykonať na základe skutočností, ktoré uviedol štátny príslušník tretej krajiny, prieskum nevyhnutný na to, aby vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci bolo možné posúdiť, či by rozhodnutie o odopretí malo takéto dôsledky.


(1)  Ú. v. EÚ C 178, 1.6.2015.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/5


Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 11. mája 2017 – Yoshida Metal Industry Co. Ltd/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), Pi-Design AG, Bodum France SAS, Bodum Logistics A/S

(Vec C-421/15 P) (1)

((Odvolanie - Ochranná známka Európskej únie - Zápis označení predstavovaných povrchom s čiernymi bodkami - Vyhlásenie neplatnosti - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) - Článok 51 ods. 3))

(2017/C 239/06)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Yoshida Metal Industry Co. Ltd (v zastúpení: J. Cohen, solicitor, T. St Quintin, barrister, G. Hobbs QC)

Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, D. Gaja a J. Crespo Carrillo, splnomocnení zástupcovia), Pi-Design AG, Bodum France SAS, Bodum Logistics A/S (v zastúpení: H. Pernez, avocate a R. Löhr, rechtsanwalt)

Výrok rozsudku

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

Yoshida Metal Industry Co. Ltd je povinná nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 389, 23.11.2015.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/6


Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 17. mája 2017 – Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo/Deluxe Entertainment Services Group Inc.

(Vec C-437/15 P) (1)

((Odvolanie - Ochranná známka Európskej únie - Obrazová ochranná známka obsahujúca slovný prvok „deluxe“ - Zamietnutie zápisu prieskumovým pracovníkom))

(2017/C 239/07)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: S. Palmero Cabezas, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania: Deluxe Entertainment Services Group Inc. (v zastúpení: L. Gellman, advocate a M. Esteve Sanz, abogada)

Výrok rozsudku

1.

Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 4. júna 2015, Deluxe Laboratories/ÚHVT (deluxe) (T-222/14, neuverejnený, EU:T:2015:364), sa zrušuje.

2.

Vec sa vracia Všeobecnému súdu Európskej únie.

3.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.


(1)  Ú. v. EÚ C 346, 19.10.2015.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/6


Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 18. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf – Nemecko) – Hummel Holding A/S/Nike Inc., Nike Retail B.V.

(Vec C-617/15) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Duševné vlastníctvo - Nariadenie (ES) č. 207/2009 - Ochranná známka Európskej únie - Článok 97 ods. 1 - Medzinárodná právomoc - Žaloba o porušenie podaná proti spoločnosti so sídlom v treťom štáte - Poddcérska spoločnosť so sídlom na území členského štátu súdu, ktorý prejednáva žalobu - Pojem „podnik“))

(2017/C 239/08)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Düsseldorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Hummel Holding A/S

Žalované: Nike Inc., Nike Retail B.V.

Výrok rozsudku

Článok 97 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že právne samostatná a v členskom štáte usadená poddcérska spoločnosť materskej spoločnosti, ktorá nemá svoje sídlo v Únii, predstavuje „podnik“ tejto materskej spoločnosti v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ je táto dcérska spoločnosť strediskom činností, ktorá má v členskom štáte, kde sa nachádza, skutočnú a stabilnú formu prezentácie, z ktorej sa vykonáva obchodná činnosť, a ktorá dlhodobo vystupuje navonok ako expozitúra uvedenej materskej spoločnosti.


(1)  Ú. v. EÚ C 38, 1.2.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/7


Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) z 18. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vilniaus apygardos administracinis teismas – Litva) – UAB „Litdana“/Valstybinė mokesčių inspekcija prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos

(Vec C-624/15) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Dane - Daň z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Článok 314 - Úprava zdaňovania prirážky - Podmienky uplatňovania - Odmietnutie vnútroštátnych daňových orgánov priznať zdaniteľnej osobe právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky - Označenia na faktúrach týkajúce sa tak uplatnenia úpravy zdaňovania prirážky dodávateľom, ako aj oslobodenia od DPH - Neuplatnenie úpravy zdaňovania prirážky na dodanie dodávateľom - Okolnosti vzbudzujúce podozrenie na existenciu nezrovnalostí alebo podvodu pri dodaní))

(2017/C 239/09)

Jazyk konania: litovčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vilniaus apygardos administracinis teismas

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: UAB „Litdana“

Žalovaný: Valstybinė mokesčių inspekcija prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos

za účasti: Klaipėdos apskrities valstybinė mokesčių inspekcija

Výrok rozsudku

Článok 314 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli zdaniteľnej osobe, ktorá dostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa tak úpravy zdaňovania prirážky, ako aj oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH), právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, aj keď z následnej kontroly vykonanej uvedenými orgánmi vyplýva, že zdaniteľný obchodník, ktorý dodal použitý tovar, v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto tovaru, pokiaľ príslušné orgány nezistia, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.


(1)  Ú. v. EÚ C 48, 8.2.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/8


Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour administrative – Luxembursko) – Berlioz Investment Fund S.A./Directeur de l'administration des Contributions directes

(Vec C-682/15) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 2011/16/EÚ - Administratívna spolupráca v oblasti daní - Článok 1 ods. 1 - Článok 5 - Žiadosť o informácie adresovaná tretej osobe - Odmietnutie odpovedať - Sankcia - Pojem „predvídateľná relevantnosť“ požadovaných informácií - Kontrola dožiadaného orgánu - Súdne preskúmanie - Rozsah - Charta základných práv Európskej únie - Článok 51 - Vykonávanie práva Únie - Článok 47 - Právo na účinné súdne preskúmanie - Prístup súdu a tretej osoby k žiadosti o informácie zaslanej dožadujúcim orgánom))

(2017/C 239/10)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour administrative

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Berlioz Investment Fund S.A.

Žalovaný: Directeur de l'administration des Contributions directes

Výrok rozsudku

1.

Článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát vykonáva právo Únie v zmysle tohto ustanovenia, a teda dôjde k uplatneniu Charty základných práv Európskej únie, keď ukladá vo svojej právnej úprave peňažnú sankciu účastníkovi správneho konania, ktorý odmieta poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi daňovými orgánmi, založenú najmä na ustanoveniach smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS.

2.

Článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že účastník správneho konania, ktorému bola uložená peňažná sankcia za nesplnenie správneho rozhodnutia, ktoré mu podľa smernice 2011/16 ukladalo povinnosť poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi vnútroštátnymi daňovými správami, má právo napadnúť zákonnosť tohto rozhodnutia.

3.

Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že „predvídateľná relevantnosť“ informácií, ktoré si jeden členský štát vyžiadal od iného členského štátu, je podmienkou, ktorú musí uvedená žiadosť o informácie spĺňať, aby dožiadanému členského štátu vznikla povinnosť vyhovieť tejto žiadosti, a tým aj podmienkou zákonnosti rozhodnutia o uložení povinnosti adresovanej týmto členským štátom účastníkovi správneho konania a podmienkou sankčného opatrenia uloženému tomuto účastníkovi správneho konania za nesplnenie tohto rozhodnutia.

4.

Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že overenie dožiadaného orgánu, ktorému dožadujúci orgán podal žiadosť o informácie podľa tejto smernice, sa neobmedzuje na formálnu správnosť tejto žiadosti, ale musí tomuto dožiadanému orgánu umožniť zabezpečenie toho, aby požadované informácie neboli úplne zbavené predvídateľnej relevantnosti z hľadiska určenia dotknutého platiteľa dane a určenia tretej osoby, ktorá bola prípadne informovaná, ako aj z hľadiska potreby predmetného daňového vyšetrovania. Tieto isté ustanovenia smernice 2011/16 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci žaloby podanej účastníkom správneho konania proti sankčnému opatreniu, ktoré mu bolo uložené dožiadaným orgánom z dôvodu nedodržania rozhodnutia o uložení povinnosti prijatého týmto orgánom na základe žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim orgánom na základe smernice 2011/16, má vnútroštátny súd okrem právomoci zmeniť uloženú pokutu právomoc preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia o uložení povinnosti. Pokiaľ ide o podmienku zákonnosti uvedeného rozhodnutia týkajúcu sa predvídateľnej relevantnosti požadovaných informácií, súdne preskúmanie sa obmedzuje na overenie zjavnej neexistencie takejto relevantnosti.

5.

Článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že súd dožiadaného členského štátu má v rámci výkonu svojej súdnej právomoci právo na prístup k žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim členským štátom dožiadanému členskému štátu. Dotknutý účastník správneho konania naopak nemá právo na prístup k celej žiadosti o informácie, ktorá zostáva tajným dokumentom v súlade s článkom 16 smernice 2011/16. Na to, aby bola jeho záležitosť prejednaná v celom rozsahu v súvislosti s neexistenciou predvídateľnej relevantnosti požadovaných informácií, v zásade stačí, aby mal informácie uvedené v článku 20 ods. 2 tejto smernice.


(1)  Ú. v. EÚ C 78, 29.2.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/9


Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 10. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour administrative d’appel de Douai – Francúzsko) – Wenceslas de Lobkowicz/Ministère des Finances et des Comptes publics

(Vec C-690/15) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Úradník Európskej únie - Služobný poriadok - Povinné príspevky do systému sociálneho zabezpečenia inštitúcií Európskej únie - Príjmy z prenájmu nehnuteľností v členskom štáte - Povinnosť platiť všeobecný sociálny príspevok, sociálny odvod a dodatočné príspevky na základe práva členského štátu - Účasť na financovaní sociálneho zabezpečenia tohto členského štátu))

(2017/C 239/11)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour administrative d’appel de Douai

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Wenceslas de Lobkowicz

Žalovaný: Ministère des Finances et des Comptes publics

Výrok rozsudku

Článok 14 protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluvám o EÚ, FEÚ a ESAE, ako aj ustanovenia služobného poriadku úradníkov Európskej únie týkajúce sa systému spoločného sociálneho zabezpečenia inštitúcií Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá stanovuje, že z príjmov z prenájmu nehnuteľností poberaných v členskom štáte úradníkom Európskej únie, ktorý má svoje bydlisko na účel platenia daní v tomto členskom štáte, sa musia odvádzať sociálne príspevky a odvody, ktoré sa používajú na financovanie systému sociálneho zabezpečenia toho istého členského štátu.


(1)  Ú. v. EÚ C 98, 14.3.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/10


Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 11. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Naczelny Sąd Administracyjny – Poľsko) – Minister Finansów/Posnania Investment SA

(Vec C-36/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Dane - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty - Smernica 2006/112/ES - Článok 2 ods. 1 písm. a) - Článok 14 ods. 1 - Zdaniteľné plnenia - Pojem „dodanie tovaru za protihodnotu“ - Postúpenie nehnuteľnosti štátu alebo územnej samospráve s cieľom zaplatiť daňový dlh - Vylúčenie))

(2017/C 239/12)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Naczelny Sąd Administracyjny

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Minister Finansów

Odporkyňa: Posnania Investment SA

Výrok rozsudku

Článok 2 ods. 1 písm. a) a článok 14 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zdaniteľnou osobou na účely DPH na štátnu pokladnicu členského štátu alebo na územnú samosprávu takého štátu, ku ktorému došlo ako vo veci samej z dôvodu úhrady daňového nedoplatku, nie je dodaním tovaru za protihodnotu, ktoré podlieha dani z pridanej hodnoty.


(1)  Ú. v. EÚ C 145, 25.4.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/10


Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) z 11. mája 2017 – Dyson Ltd/Európska komisia

(Vec C-44/16 P) (1)

((Odvolanie - Smernica 2010/30/EÚ - Udávanie spotreby energie a štandardných informácií o výrobkoch na energetických štítkoch výrobkov - Delegované nariadenie (EÚ) č. 665/2013 - Označovanie vysávačov energetickými štítkami - Energetická efektívnosť - Metóda merania - Rámec delegovanej právomoci - Skreslenie dôkazov - Povinnosť odôvodnenia, ktorá prináleží Všeobecnému súdu))

(2017/C 239/13)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Dyson Ltd (v zastúpení: E. Batchelor a M. Healy, solicitors, F. Carlin, barrister, A. Patsa, advocate)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: K. Herrmann a E. White, agents)

Výrok rozsudku

1.

Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 11. novembra 2015, Dyson/Komisia (T-544/13, EU:T:2015:836), sa zrušuje v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá prvá časť prvého žalobného dôvodu a tretí žalobný dôvod.

2.

Vec sa vracia Všeobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o prvej časti prvého žalobného dôvodu a treťom žalobnom dôvode.

3.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.


(1)  Ú. v. EÚ C 145, 25.4.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/11


Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda – Slovensko) – ERGO Poist’ovňa, a.s./Alžbeta Barlíková

(Vec C-48/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Samostatní obchodní zástupcovia - Smernica 86/653/EHS - Provízia obchodného zástupcu - Článok 11 - Čiastočná nerealizácia zmluvy uzatvorenej medzi treťou osobou a zastúpeným - Dôsledky pre nárok na províziu - Pojem „okolnosti pripísateľné zastúpenému“))

(2017/C 239/14)

Jazyk konania: slovenčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Okresný súd Dunajská Streda

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: ERGO Poist’ovňa, a.s.

Žalovaná: Alžbeta Barlíková

Výrok rozsudku

1.

Článok 11 ods. 1 prvá zarážka smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas.

2.

Článok 11 ods. 2 a 3 smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade čiastočnej nerealizácie zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou, nie je „odchýlením v neprospech obchodného zástupcu“ v zmysle článku 11 ods. 3 tejto smernice, pokiaľ časť provízie, ktorá sa musí vrátiť, je primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia tejto zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému.

3.

Článok 11 ods. 1 druhá zarážka smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“ sa nevzťahuje len na právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale vzťahuje sa na všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy.


(1)  Ú. v. EÚ C 136, 18.4.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/12


Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 11. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden – Holandsko) – The Shirtmakers BV/Staatssecretaris van Financiën

(Vec C-59/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Colná únia - Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 - Colný kódex Spoločenstva - Článok 32 ods. 1 písm. e) bod i) - Colná hodnota - Prevodná hodnota - Určenie - Pojem „náklady na dopravu“))

(2017/C 239/15)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: The Shirtmakers BV

Žalovaný: Staatssecretaris van Financiën

Výrok rozsudku

Článok 32 ods. 1 písm. e) bod i) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „náklady na dopravu“ v zmysle tohto ustanovenia zahŕňa dodatočnú sumu, ktorú účtuje zasielateľ dovozcovi a ktorá zodpovedá marži a výdavkom tohto zasielateľa za jeho služby v súvislosti s obstaraním prepravy tovaru dovezeného na colné územie Európskej únie.


(1)  Ú. v. EÚ C 145, 25.4.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/12


Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 18. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Lyon – Francúzsko) – Jean-Philippe Lahorgue/Ordre des avocats du barreau de Lyon, Conseil national des barreaux „CNB“, Conseil des barreaux européens „CCBE“, Ordre des avocats du barreau de Luxembourg

(Vec C-99/16) (1)

((Návrh začatie prejudiciálneho konania - Slobodné poskytovanie služieb - Smernica 77/249/EHS - Článok 4 - Výkon advokátskeho povolania - Schránka na pripojenie sa k dátovej virtuálnej privátnej sieti pre advokátov (RPVA) - Schránka „RPVA“ - Odopretie poskytnutia advokátovi zapísanému v advokátskej komore iného členského štátu - Diskriminačné opatrenie))

(2017/C 239/16)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de grande instance de Lyon

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Jean-Philippe Lahorgue

Žalované: Ordre des avocats du barreau de Lyon, Conseil national des barreaux „CNB“, Conseil des barreaux européens „CCBE“, Ordre des avocats du barreau de Luxembourg

za účasti: Ministère public

Výrok rozsudku

Odopretie poskytnutia schránky na pripojenie sa k dátovej virtuálnej privátnej sieti pre advokátov vydanej príslušnými orgánmi členského štátu advokátovi, ktorý je riadne zapísaný v zozname advokátskej komory pôsobiacej v inom členskom štáte, z jediného dôvodu, že tento advokát nie je zapísaný v zozname advokátskej komory pôsobiacej v prvom členskom štáte, v ktorom chce vykonávať svoje povolanie ako samostatne zárobkovo činná osoba, v prípade, ak povinnosť spolupracovať s iným advokátom nie je vyžadovaná zákonom, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 4 smernice Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby v spojení s článkom 56 a článkom 57 tretím odsekom ZFEÚ. Je úlohou vnútroštátneho súdu preskúmať, či takéto odopretie vzhľadom na kontext, v ktorom je namietané, skutočne zodpovedá cieľom ochrany spotrebiteľov a riadneho výkonu spravodlivosti spôsobilým ho odôvodniť a či sa obmedzenia, ktoré z neho vyplývajú, nejavia vzhľadom na tieto ciele ako neprimerané.


(1)  Ú. v. EÚ C 165, 10.5.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/13


Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 11. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajowa Izba Odwoławcza – Poľsko) – Archus sp. z o.o., Gama Jacek Lipik/Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A.

(Vec C-131/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Verejné zákazky - Smernica 2004/17/ES - Zásady zadávacieho konania - Článok 10 - Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi - Povinnosť verejných obstarávateľov požiadať uchádzačov o úpravu alebo doplnenie ich ponuky - Právo verejného obstarávateľa ponechať si bankovú záruku v prípade odmietnutia - Smernica 92/13/EHS - Článok 1 ods. 3 - Postupy preskúmania - Rozhodnutie o zadaní zákazky - Vylúčenie uchádzača - Žaloba o neplatnosť - Záujem na konaní))

(2017/C 239/17)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Krajowa Izba Odwoławcza

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Archus sp. z o.o., Gama Jacek Lipik

Žalovaná: Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A.

za účasti: Digital-Center sp. z o.o.

Výrok rozsudku

1.

Zásada rovnosti zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi stanovená v článku 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby verejný obstarávateľ v rámci zadávacieho konania vyzval uchádzača, aby predložil vyhlásenia alebo dokumenty, ktoré mali byť poskytnuté v zmysle špecifikácií, pričom v lehote stanovenej na predkladanie ponúk poskytnuté neboli. Tento článok naopak nebráni tomu, aby verejný obstarávateľ vyzval uchádzača na objasnenie ponuky alebo na opravu zjavnej vecnej chyby nachádzajúcej sa v ponuke, avšak pod podmienkou, že takáto výzva je adresovaná všetkým uchádzačom nachádzajúcim sa v rovnakej situácii, že so všetkými uchádzačmi sa zaobchádza rovnako a lojálne a že toto objasnenie alebo oprava nie je v skutočnosti novou ponukou, čo musí overiť vnútroštátny súd.

2.

Smernica Rady 92/13/ES z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore, zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii ako vo veci samej, keď boli v zadávacom konaní predložené dve ponuky a verejný obstarávateľ prijal súčasne dve rozhodnutia, pričom jedno sa týkalo odmietnutia ponuky jedného z uchádzačov a druhé zadania zákazky druhému, odmietnutý uchádzač, ktorý podal žalobu proti uvedeným dvom rozhodnutiam, musí mať možnosť žiadať o vylúčenie ponuky úspešného uchádzača, takže pojem „určitá zákazka“ v zmysle článku 1 ods. 3 smernice 92/13, zmenenej a doplnenej smernicou 2007/66, sa môže za istých okolností vzťahovať na prípadné začatie nového zadávacieho konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 211, 13.6.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/14


Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 18. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Craiova – Rumunsko) – Fondul Proprietatea SA/Complexul Energetic Oltenia SA

(Vec C-150/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Štátna pomoc - Pohľadávka spoločnosti, v ktorej má Rumunsko obchodný podiel zodpovedajúci väčšine základného imania, voči spoločnosti, ktorej jediným akcionárom je tento štát - Prevod aktíva na splatenie dlhu - Pojem „štátna pomoc“ - Povinnosť oznámenia Európskej komisii))

(2017/C 239/18)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel Craiova

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Fondul Proprietatea SA

Žalovaná: Complexul Energetic Oltenia SA

Výrok rozsudku

1.

Spoločnosti, v ktorej má väčšinový obchodný podiel členský štát, že s cieľom uspokojenia pohľadávky namiesto jej zaplatenia súhlasí s prevodom aktíva vo vlastníctve inej obchodnej spoločnosti, ktorej je tento členský štát jediným akcionárom, a vyplatí sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi ocenenou hodnotou tohto aktíva a výškou tejto pohľadávky, môže predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ, pokiaľ:

toto rozhodnutie predstavuje výhodu poskytnutú priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov a je pripísateľné štátu,

podnik príjemcu by nezískal porovnateľné úľavy od súkromného veriteľa a

uvedené rozhodnutie môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušiť hospodársku súťaž.

Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sú tieto podmienky splnené.

2.

Ak bude vnútroštátny súd považovať za štátnu pomoc rozhodnutie obchodnej spoločnosti, v ktorej má väčšinový obchodný podiel členský štát, že s cieľom uspokojenia pohľadávky namiesto jej zaplatenia súhlasí s prevodom aktíva vo vlastníctve inej obchodnej spoločnosti, ktorej je tento členský štát jediným akcionárom, a vyplatí sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi ocenenou hodnotou tohto aktíva a výškou tejto pohľadávky, orgány uvedeného členského štátu sú povinné oznámiť túto pomoc Európskej komisii pred jej vykonaním, na základe článku 108 ods. 3 ZFEÚ.


(1)  Ú. v. EÚ C 200, 6.6.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/15


Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 18. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa – Lotyšsko) – „Latvijas dzelzceļš“ VAS/Valsts ieņēmumu dienests

(Vec C-154/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Colný kódex Spoločenstva - Nariadenie (EHS) č. 2913/92 - Článok 94 ods. 1 a článok 96 - Colný režim vonkajšieho tranzitu Spoločenstva - Zodpovednosť hlavného zodpovedného - Články 203, 204 a článok 206 ods. 1 - Vznik colného dlhu - Odňatie spod colného dohľadu - Neplnenie jednej z povinností vyplývajúcich z použitia colného režimu - Úplné zničenie alebo nenahraditeľná strata tovaru z dôvodu samotnej povahy tovaru alebo následkom nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci - Článok 213 - Zaplatenie colného dlhu spoločne a nerozdielne - Smernica 2006/112/ES - Daň z pridanej hodnoty (DPH) - Článok 2 ods. 1, ako aj články 70 a 71 - Zdaniteľná udalosť a vznik daňovej povinnosti - Články 201, 202 a 205 - Osoby povinné zaplatiť daň - Zistenie colného úradu určenia, že chýba náklad - Nesprávne zatvorené alebo poškodené spodné vypúšťacie zariadenie cisternového vozňa))

(2017/C 239/19)

Jazyk konania: lotyština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Augstākā tiesa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa:„Latvijas dzelzceļš“ VAS

Žalovaná: Valsts ieņēmumu dienests

Výrok rozsudku

1.

Článok 203 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005, sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa neuplatňuje v prípade, keď celkový objem tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, nebol predložený colnému úradu určenia v rámci tohto režimu, a to z dôvodu úplného zničenia alebo nenahraditeľnej straty časti tohto tovaru, ktoré boli dostatočným spôsobom preukázané.

2.

Článok 204 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 648/2005, sa má vykladať v tom zmysle, že keď celkový objem tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, nebol predložený colnému úradu určenia v rámci tohto režimu, a to z dôvodu úplného zničenia alebo nenahraditeľnej straty časti tohto tovaru, ktoré boli dostatočným spôsobom preukázané, táto situácia, ktorá predstavuje neplnenie jednej z povinností súvisiacich s týmto režimom, konkrétne povinnosti predložiť tovar v nezmenenom stave colnému úradu určenia, v zásade spôsobuje vznik colného dlhu pri dovoze v súvislosti s časťou tovaru, ktorá nebola predložená tomuto úradu. Prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či taká okolnosť ako poškodenie vypúšťacieho zariadenia v tomto prípade spĺňa kritériá charakterizujúce pojmy „vyššia moc“ a „nepredvídateľná okolnosť“ v zmysle článku 206 ods. 1 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 648/2005, a to, či sa javí ako neobvyklá pre hospodársky subjekt vykonávajúci činnosť v oblasti prepravy kvapalných látok a nezávislá od jeho vôle, a či sa nedalo zabrániť jej dôsledkom napriek všetkej vynaloženej náležitej starostlivosti. V rámci tohto overenia musí tento súd predovšetkým zohľadniť, či hospodárske subjekty ako hlavný zodpovedný a dopravca dodržali platné pravidlá a požiadavky, pokiaľ ide o technický stav cisterien a bezpečnosť prepravy kvapalných látok, ako je rozpúšťadlo.

3.

Článok 2 ods. 1 písm. d), ako aj články 70 a 71 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že táto daň nie je splatná za časť úplne zničeného alebo nenahraditeľne strateného tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva.

4.

Ustanovenia článku 96 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanoveniami článku 204 ods. 1 písm. a) a článku 204 ods. 3 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 648/2005, sa majú vykladať v tom zmysle, že hlavný zodpovedný zodpovedá za zaplatenie colného dlhu, ktorý vznikol v súvislosti s tovarom prepusteným do colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, aj keď dopravca nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 96 ods. 2 tohto nariadenia, predovšetkým povinnosť predložiť tento tovar v nezmenenom stave colnému úradu určenia v stanovenej lehote.

5.

Článok 96 ods. 1 písm. a), článok 96 ods. 2, článok 204 ods. 1 písm. a), článok 204 ods. 3, ako aj článok 213 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 648/2005, sa majú vykladať v tom zmysle, že colný orgán členského štátu nemá povinnosť vyvodiť spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť voči dopravcovi, ktorý sa má súčasne s hlavným zodpovedným považovať za zodpovedného za colný dlh.


(1)  Ú. v. EÚ C 191, 30.5.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/16


Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 11. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Noord-Nederland – Holandsko) – Bas Jacob Adriaan Krijgsman/Surinaamse Luchtvaart Maatschappij NV

(Vec C-302/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Letecká doprava - Nariadenie (ES) č. 261/2004 - Článok 5 ods. 1 písm. c) - Náhrada a pomoc cestujúcim v prípade zrušenia letu - Oslobodenie od povinnosti náhrady - Prepravná zmluva uzatvorená prostredníctvom online cestovného agenta - Letecký dopravca, ktorý včas informoval cestovného agenta o zmene plánu letu - Cestovný agent, ktorý oznámil uvedenú informáciu cestujúcemu emailom desať dní pred letom))

(2017/C 239/20)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Noord-Nederland

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Bas Jacob Adriaan Krijgsman

Žalovaná: Surinaamse Luchtvaart Maatschappij NV

Výrok rozsudku

Článok 5 ods. 1 písm. c) a článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa majú vykladať v tom zmysle, že prevádzkujúci letecký dopravca je povinný zaplatiť náhradu upravenú týmito ustanoveniami v prípade zrušenia letu, ak o tom nebol cestujúci informovaný aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu vrátane prípadu, ak tento dopravca oznámil toto zrušenie aspoň dva týždne pred týmto časom cestovnému agentovi, prostredníctvom ktorého bola uzatvorená prepravná zmluva s dotknutým cestujúcim, a ak ho tento agent neinformoval v tejto lehote.


(1)  Ú. v. EÚ C 326, 5.9.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/17


Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 17. mája 2017 – Portugalská republika/Európska komisia

(Vec C-337/16 P) (1)

((Odvolanie - EPZF a EPFRV - Vykonávacie rozhodnutie Európskej komisie - Oznámenie adresátovi - Neskoršia oprava tlačového formátu prílohy - Uverejnenie rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie - Lehota na podanie žaloby - Začiatok plynutia - Omeškanie - Neprípustnosť))

(2017/C 239/21)

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Portugalská republika (v zastúpení: L. Inez Fernandes, M. Figueiredo, J. Saraiva de Almeida a P. Estêvão, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: D. Triantafyllou a M. França, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

Portugalská republika je povinná nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 326, 5.9.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/17


Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 17. mája 2017 – Portugalská republika/Európska komisia

(Vec C-338/16 P) (1)

((Odvolanie - EPZF a EPFRV - Vykonávacie rozhodnutie Európskej komisie - Oznámenie adresátovi - Neskoršia oprava tlačového formátu prílohy - Uverejnenie rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie - Lehota na podanie žaloby - Začiatok plynutia - Omeškanie - Neprípustnosť))

(2017/C 239/22)

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Portugalská republika (v zastúpení: L. Inez Fernandes, M. Figueiredo, J. Saraiva de Almeida a P. Estêvão, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: D. Triantafyllou a M. França, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

Portugalská republika je povinná nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 326, 5.9.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/18


Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 17. mája 2017 – Portugalská republika/Európska komisia

(Vec C-339/16 P) (1)

((Odvolanie - EPZF a EPFRV - Vykonávacie rozhodnutie Európskej komisie - Oznámenie adresátovi - Neskoršia oprava tlačového formátu prílohy - Uverejnenie rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie - Lehota na podanie žaloby - Začiatok plynutia - Omeškanie - Neprípustnosť))

(2017/C 239/23)

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Portugalská republika (v zastúpení: L. Inez Fernandes, M. Figueiredo, J. Saraiva de Almeida a P. Estêvão, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: D. Triantafyllou a M. França, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

Portugalská republika je povinná nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 326, 5.9.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/18


Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 17. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État – Francúzsko) – Association française des entreprises/Ministre des finances et des comptes publics

(Vec C-365/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločný systém zdaňovania uplatňovaný v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch - Smernica 2011/96/EÚ - Zamedzenie dvojitého zdanenia - Dodatočný príspevok vo výške 3 % k dani z príjmov právnických osôb))

(2017/C 239/24)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Association française des entreprises privées (AFEP), Axa, Compagnie générale des établissements Michelin, Danone, ENGIE, anciennement GDF Suez, Eutelsat Communications, LVMH Moët Hennessy-Louis Vuitton SA, Orange SA, Sanofi SA, Suez Environnement Company, Technip, Total SA, Vivendi, Eurazeo, Safran, Scor SE, Unibail-Rodamco SE, Zodiac Aerospace

Žalovaný: Ministre des finances et des comptes publics

Výrok rozsudku

Článok 4 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2014/86/ES z 8. júla 2014, sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje daňové opatrenie členského štátu materskej spoločnosti, o aké ide vo veci samej, ktoré stanovuje výber dane v prípade prerozdelenia dividend materskou spoločnosťou, pričom vymeriavací základ tejto dane predstavujú sumy vyplatených dividend, vrátane súm pochádzajúcich od dcérskych spoločností tejto spoločnosti, ktoré nie sú rezidentmi.


(1)  Ú. v. EÚ C 335, 12.9.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/19


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per la Sicilia (Taliansko) 23. novembra 2016 – Emmea Srl, Commercial Hub Srl/Comune di Siracusa a i.

(Vec C-595/16)

(2017/C 239/25)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale per la Sicilia

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Emmea Srl, Commercial Hub Srl

Žalované: Comune di Siracusa, Assessorato delle Attività Produttive per la Regione Siciliana, Libero Consorzio Comunale – già Provincia di Siracusa, Camera di Commercio di Siracusa

Súdny dvor (desiata komora) uznesením z 27. apríla 2017 rozhodol, že návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý uznesením z 20. októbra 2016 podal Tribunale amministrativo regionale per la Sicilia, je zjavne neprípustný.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/19


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato (Taliansko) 1. februára 2017 – Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato/Wind Telecomunicazioni SpA

(Vec C-54/17)

(2017/C 239/26)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato

Odporkyňa: Wind Telecomunicazioni SpA

Prejudiciálne otázky  (1)

1.

Bránia články 8 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 (2) výkladu zodpovedajúcich vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa tieto články prebrali [t. j., v uvedenom poradí, články 24 a 25 talianskeho Codice del consumo (spotrebiteľský zákonník)], na základe ktorého sa vychádza z predpokladu, že za „neprimeraný vplyv“ a teda za „agresívnu obchodnú praktiku“ spôsobilú „významne“ zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa možno označiť postup telefónneho operátora spočívajúci v neinformovaní o prednastavení určitých telefónnych služieb (t. j. hlasovej odkazovej služby alebo internetovej služby) na SIM kartách, a to najmä v situácii, keď sa dotknutému telefónnemu operátorovi nepripisuje nijaký ďalší a odlišný konkrétny skutok?

2.

Možno bod 29 Prílohy I smernice 2005/29/ES … vykladať v tom zmysle, že o „zotrvačný predaj“ ide v prípade, ak mobilný operátor požiada zákazníka o zaplatenie ceny za hlasovú odkazovú službu a za internetovú službu, a to v situácii, ktorá sa vyznačuje týmito skutočnosťami:

telefónny operátor pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní mobilných telefónnych služieb spotrebiteľa riadne neinformoval o tom, že hlasová odkazová služba a internetová služba sú na SIM karte prednastavené a spotrebiteľ môže z tohto dôvodu uvedené služby eventuálne využívať bez osobitého úkonu, pokiaľ ide o nastavenia (setting);

spotrebiteľ musí v každom prípade vykonať príslušné úkony, ktoré sú potrebné na účely skutočného využívania uvedených služieb (napríklad zadať číslo hlasovej odkazovej služby alebo aktivovať príkazy spúšťajúce prehliadanie internetu);

vôbec nejde o námietky týkajúce sa technických a prevádzkových podmienok, na základe ktorých spotrebiteľ dané služby konkrétne využíva, ani informácií o týchto podmienkach a o cene samotných služieb, pričom operátorovi sa vytýka iba neoznámenie prednastavenia služieb na SIM karte?

3.

Bránia zmysel a účel „všeobecnej“ smernice č. 2005/29/ES ako „bezpečnostnej siete“ na ochranu spotrebiteľov, ako aj odôvodnenie 10 a článok 3 ods. 4 tejto smernice vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zasadzuje posudzovanie dodržiavania osobitných povinností na ochranu spotrebiteľov stanovených sektorovou smernicou č. 2002/22/ES (3) do rozsahu pôsobnosti všeobecnej smernice č. 2005/29/ES o nekorektných obchodných praktikách, s tým dôsledkom, že tak vylučuje zásah orgánu príslušného na potláčanie porušovania sektorovej smernice, a to vo všetkých prípadoch, ktoré môžu zahŕňať aj prvky nekalej/nekorektnej obchodnej praktiky?

4.

Má sa zásada prednosti lex specalis podľa článku 3 ods. 4 smernice č. 2005/29/ES vykladať ako zásada upravujúca vzťahy medzi systémami právnej úpravy (všeobecnou a sektorovou právnou úpravou) alebo vzťahy medzi právnymi predpismi (všeobecnými a osobitnými predpismi) alebo vzťahy medzi orgánmi zodpovednými za reguláciu a dohľad v príslušných odvetviach?

5.

Možno pojem „rozpor“ uvedený v článku 3 ods. 4 smernice č. 2005/29/ES považovať za naplnený iba v prípade podstatného protirečenia medzi ustanoveniami právnych predpisov týkajúcich sa nekorektných obchodných praktík a inými predpismi práva Únie upravujúcimi osobitné sektorové aspekty obchodných praktík, alebo postačuje, že predmetné právne predpisy stanovujú natoľko odlišnú úpravu než právne predpisy o nekorektných obchodných praktikách v súvislosti s osobitosťami príslušného odvetvia, že to vedie ku kolízii predpisov (Normenkollision), pokiaľ ide o rovnakú konkrétnu situáciu?

6.

Týka sa pojem právne predpisy Spoločenstva uvedený v článku 3 ods. 4 smernice 2005/29/ES iba ustanovení uvedených v nariadeniach a smerniciach Únie a tiež predpisov, ktorými sa uvedené ustanovenia priamo preberajú, alebo daný pojem zahŕňa aj zákonné a podzákonné ustanovenia, ktorými sa vykonávajú zásady práva Únie?

7.

Bránia zásada prednosti lex specialis podľa odôvodnenia 10 a článku 3 ods. 4 smernice 2005/29/ES, ako aj články 20 a 21 smernice 2002/22/ES a články 3 a 4 smernice 2002/21/ES (4) výkladu zodpovedajúcich vnútroštátnych vykonávacích predpisov, na základe ktorého sa usudzuje, že vždy, keď v nejakom regulovanom odvetví, na ktorý sa vzťahuje sektorová „spotrebiteľská“ právna úprava priznávajúca regulačné a sankčné právomoci príslušnému sektorovému orgánu, dôjde k postupu, ktorý možno spojiť s pojmom „agresívna praktika“ v zmysle článkov 8 a 9 smernice 2005/29/ES alebo „za každých okolností“ agresívna podľa Prílohy I smernice 2005/29/ES, je potrebné uplatniť všeobecný právny predpis o nekorektných praktikách, a to aj v prípade, ak existuje sektorový právny predpis prijatý na ochranu spotrebiteľov a založený na ustanoveniach práva Únie, ktorý úplným spôsobom upravuje rovnaké „agresívne praktiky“ ale „za každých okolností agresívne“ praktiky alebo, v každom prípade, uvedené „nekorektné praktiky“?


(1)  N.B. Uvedené číslovanie prejudiciálnych otázok je odlišné od číslovania uvedeného v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, ktoré obsahuje dve skupiny otázok, ktoré neboli očíslované nadväzujúcim spôsobom.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, 2002, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim vyd. 13/029, s. 349).


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/21


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato (Taliansko) 1. februára 2017 – Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato/Vodafone Omnitel NV

(Vec C-55/17)

(2017/C 239/27)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato

Odporca: Vodafone Omnitel NV

Prejudiciálne otázky  (1)

1.

Bránia články 8 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (2) z 11. mája 2005 výkladu zodpovedajúcich vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa tieto články prebrali [t. j., v uvedenom poradí, články 24 a 25 talianskeho Codice del consumo (spotrebiteľský zákonník)], na základe ktorého sa vychádza z predpokladu, že za „neprimeraný vplyv“ a teda za „agresívnu obchodnú praktiku“ spôsobilú „významne“ zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa možno označiť postup telefónneho operátora spočívajúci v neinformovaní o prednastavení určitých telefónnych služieb (t. j. hlasovej odkazovej služby alebo internetovej služby) na SIM kartách, a to najmä v situácii, keď sa dotknutému telefónnemu operátorovi nepripisuje nijaký ďalší a odlišný konkrétny skutok?

2.

Možno bod 29 Prílohy I smernice 2005/29/ES … vykladať v tom zmysle, že o „zotrvačný predaj“ ide v prípade, ak mobilný operátor požiada zákazníka o zaplatenie ceny za hlasovú odkazovú službu a za internetovú službu, a to v situácii, ktorá sa vyznačuje týmito skutočnosťami:

telefónny operátor pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní mobilných telefónnych služieb spotrebiteľa riadne neinformoval o tom, že hlasová odkazová služba a internetová služba sú na SIM karte prednastavené a spotrebiteľ môže z tohto dôvodu uvedené služby eventuálne využívať bez osobitého úkonu, pokiaľ ide o nastavenia (setting);

spotrebiteľ musí v každom prípade vykonať príslušné úkony, ktoré sú potrebné na účely skutočného využívania uvedených služieb (napríklad zadať číslo hlasovej odkazovej služby alebo aktivovať príkazy spúšťajúce prehliadanie internetu);

vôbec nejde o námietky týkajúce sa technických a prevádzkových podmienok, na základe ktorých spotrebiteľ dané služby konkrétne využíva, ani informácií o týchto podmienkach a o cene samotných služieb, pričom operátorovi sa vytýka iba neoznámenie prednastavenia služieb na SIM karte?

3.

Bránia zmysel a účel „všeobecnej“ smernice č. 2005/29/ES ako „bezpečnostnej siete“ na ochranu spotrebiteľov, ako aj odôvodnenie 10 a článok 3 ods. 4 tejto smernice vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zasadzuje posudzovanie dodržiavania osobitných povinností na ochranu spotrebiteľov stanovených sektorovou smernicou č. 2002/22/ES (3) do rozsahu pôsobnosti všeobecnej smernice č. 2005/29/ES o nekorektných obchodných praktikách, s tým dôsledkom, že tak vylučuje zásah orgánu príslušného na potláčanie porušovania sektorovej smernice, a to vo všetkých prípadoch, ktoré môžu zahŕňať aj prvky nekalej/nekorektnej obchodnej praktiky?

4.

Má sa zásada prednosti lex specalis podľa článku 3 ods. 4 smernice č. 2005/29/ES vykladať ako zásada upravujúca vzťahy medzi systémami právnej úpravy (všeobecnou a sektorovou právnou úpravou) alebo vzťahy medzi právnymi predpismi (všeobecnými a osobitnými predpismi) alebo vzťahy medzi orgánmi zodpovednými za reguláciu a dohľad v príslušných odvetviach?

5.

Možno pojem „rozpor“ uvedený v článku 3 ods. 4 smernice č. 2005/29/ES považovať za naplnený iba v prípade podstatného protirečenia medzi ustanoveniami právnych predpisov týkajúcich sa nekorektných obchodných praktík a inými predpismi práva Únie upravujúcimi osobitné sektorové aspekty obchodných praktík, alebo postačuje, že predmetné právne predpisy stanovujú natoľko odlišnú úpravu než právne predpisy o nekorektných obchodných praktikách v súvislosti s osobitosťami príslušného odvetvia, že to vedie ku kolízii predpisov (Normenkollision), pokiaľ ide o rovnakú konkrétnu situáciu?

6.

Týka sa pojem právne predpisy Spoločenstva uvedený v článku 3 ods. 4 smernice 2005/29/ES iba ustanovení uvedených v nariadeniach a smerniciach Únie a tiež predpisov, ktorými sa uvedené ustanovenia priamo preberajú, alebo daný pojem zahŕňa aj zákonné a podzákonné ustanovenia, ktorými sa vykonávajú zásady práva Únie?

7.

Bránia zásada prednosti lex specialis podľa odôvodnenia 10 a článku 3 ods. 4 smernice 2005/29/ES, ako aj články 20 a 21 smernice 2002/22/ES a články 3 a 4 smernice 2002/21/ES (4) výkladu zodpovedajúcich vnútroštátnych vykonávacích predpisov, na základe ktorého sa usudzuje, že vždy, keď v nejakom regulovanom odvetví, na ktorý sa vzťahuje sektorová „spotrebiteľská“ právna úprava priznávajúca regulačné a sankčné právomoci príslušnému sektorovému orgánu, dôjde k postupu, ktorý možno spojiť s pojmom „agresívna praktika“ v zmysle článkov 8 a 9 smernice 2005/29/ES alebo „za každých okolností“ agresívna podľa Prílohy I smernice 2005/29/ES, je potrebné uplatniť všeobecný právny predpis o nekorektných praktikách, a to aj v prípade, ak existuje sektorový právny predpis prijatý na ochranu spotrebiteľov a založený na ustanoveniach práva Únie, ktorý úplným spôsobom upravuje rovnaké „agresívne praktiky“ ale „za každých okolností agresívne“ praktiky alebo, v každom prípade, uvedené „nekorektné praktiky“?


(1)  N.B. N.B. Uvedené číslovanie prejudiciálnych otázok je odlišné od číslovania uvedeného v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, ktoré obsahuje dve skupiny otázok, ktoré neboli očíslované nadväzujúcim spôsobom.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, 2002, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim vyd. 13/029, s. 349).


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/22


Odvolanie podané 30. marca 2017: Poľská republika proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) z 19. januára 2017 vo veci T-701/15, Stock Polska/EUIPO – Lass & Steffen (Lubelska)

(Vec C-162/17 P)

(2017/C 239/28)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Odvolateľka: Poľská republika (v zastúpení: Bogusław Majczyna)

Ďalší účastník konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo

Návrhy odvolateľky

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) z 19. januára 2017, Stock Polska/EUIPO – Lass & Steffen (Lubelska), T-701/15, v celom rozsahu,

vrátiť vec Všeobecnému súdu na nové konanie,

rozhodnúť, že každý účastník znáša vlastné trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Poľská republika navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) z 19. januára 2017, Stock Polska/EUIPO – Lass & Steffen (Lubelska), T-701/15, (EU:T:2017:16), v celom rozsahu a vrátiť vec Všeobecnému súdu na nové konanie.

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol žalobu Stock Polska sp. z o.o. so sídlom v Lubline proti rozhodnutiu odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT; teraz po zmene názvu Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo – EUIPO) z 24. septembra 2015 vo veci R 1788/2014-5, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie EUIPO zo 14. mája 2014 o zamietnutí prihlášky ochrannej známky spoločnosti Stock Polska sp. z o.o.

Rozsudok Všeobecného súdu a predchádzajúce rozhodnutia EUIPO konštatujú zamietnutie prihlášky ochrannej známky „Lubelska“ vzhľadom na jej podobnosť s ochranou známkou „Lubeca“, pričom táto podobnosť vedie k pravdepodobnosti zámeny známok u verejnosti v Nemecku z dôvodu, že v Nemecku je skoršia ochranná známka „Lubeca“ chránená v súvislosti s tovarom označeným touto ochrannou známkou na základe článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

Poľská republika uvádza proti napadnutému rozsudku nasledujúce odvolacie dôvody:

1.

Odvolací dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (1) tým, že sa komplexne neposúdila pravdepodobnosť zámeny na základe celkového dojmu s ohľadom na odlišujúce a dominujúce prvky, a to najmä vzhľadom na nedôvodné obmedzenie posúdenia podobnosti označenia so skoršou ochrannou známkou na jediný prvok tohto označenia (slovný prvok).

Všeobecný súd nesprávne uznal možnosť obmedzenia posúdenia podobnosti dvoch ochranných známok len na jeden z prvkov tvoriacich komplexnú ochrannú známku (slovný prvok) a jeho porovnania s inou ochrannou známkou, pričom z posúdenia vylúčil obrazový prvok bez toho, aby vopred určil, že slovný prvok je dominantný a že obrazový prvok je irelevantný. Všeobecný súd iba konštatoval, že obrazový prvok má slabšiu rozlišovaciu spôsobilosť a nezohľadnil, že slabšia rozlišovacia spôsobilosť daného prvku nemusí byť rovnocenná s nedominantnou vlastnosťou tohto prvku.

2.

Odvolací dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a zásad rovnosti zaobchádzania, riadnej správy vecí verejných a právnej istoty, pretože sa nezohľadnila skutočnosť neuplatnenia predchádzajúcej rozhodovacej praxe EUIPO, ktorá je sformulovaná v usmerneniach EUIPO, ako aj z dôvodu akceptácie rozhodovania, ktoré je v rozpore s touto praxou.

Všeobecný súd opomenul okolnosť, že EUIPO sa odchýlil od predchádzajúcej rozhodovacej praxe, ktorá je sformulovaná v usmerneniach EUIPO a ktorá sa týka uplatnenia 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, a že neexistovali osobitné okolnosti, ktoré by odôvodňovali odchýlenie od tejto praxe.

3.

Odvolací dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, pretože pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny boli považované za pravdivé skutočnosti, ktoré nie sú všeobecne známe, a boli opomenuté všeobecne známe a podstatné skutočnosti, čo v konečnom dôsledku viedlo ku skresleniu skutkových okolností a dôkazov, konkrétne tým, že:

a)

sa považovalo za všeobecne známu skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ nepozná význam názvu Lubeca bez ohľadu na skutočnosť, že stupeň znalosti latinských názvov miest (t. j. Lubeca) nesúvisí so stupňom znalosti latinčiny ako takej, a bez ohľadu na skutočnosť, že spotrebitelia alkoholických nápojov kladú dôraz ma geografický pôvod týchto nápojov;

b)

sa považovalo za všeobecne známu skutočnosť, že sa vo všeobecnosti obrazový prvok v podobe koruny objavuje v označeniach alkoholických nápojov.

4.

Odvolací dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 tým, že:

a)

sa neuviedlo, ktorý z prvkov označenia Všeobecný súd uznal za dominantný;

b)

sa neuviedli okolnosti, ktoré odôvodňujú, že význam slova „Lubeca“ nie je známy priemernému nemeckému spotrebiteľovi.


(1)  Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/24


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 13. apríla 2017 – Bundeskammer für Arbeiter und Angestellte/ING-DiBa Direktbank Austria Niederlassung der ING-DiBa AG

(Vec C-191/17)

(2017/C 239/29)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Bundeskammer für Arbeiter und Angestellte

Žalovaná: ING-DiBa Direktbank Austria Niederlassung der ING-DiBa AG

Prejudiciálna otázka

Treba článok 4 bod 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica o platobných službách“) (1) vykladať v tom zmysle, že aj on-line sporiaci účet, na ktorý môže príslušný klient (s disponibilitou na dennej báze a bez osobitného sprostredkovania bankou) uskutočňovať prostredníctvom telebankingu vklady na referenčný účet (bežný účet – Girokonto v Rakúsku), ktorý je vedený na jeho meno, ako aj výbery z tohto účtu, treba subsumovať pod pojem „platobný účet“ (článok 4 bod 14), a preto spadá do pôsobnosti smernice o platobných službách?


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 2007, s. 1).


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/24


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Den Haag, miesto pojednávania Amsterdam, (Holandsko) 25. apríla 2017 – X/Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

(Vec C-213/17)

(2017/C 239/30)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Den Haag, miesto pojednávania Amsterdam

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: X

Žalovaný: Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 23 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (1) (ďalej len „dublinské nariadenie“) chápať v tom zmysle, že Taliansko sa stalo štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorú tam žalobca podal 23. októbra 2014, napriek tomu, že zodpovedným členským štátom bolo v prvom rade Holandsko z dôvodu žiadostí o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. d) dublinského nariadenia, ktoré tam boli podané skôr a z ktorých naposledy podaná žiadosť bola v tom čase ešte posudzovaná v Holandsku, pretože [Raad van State (Štátna rada)] ešte nerozhodla o opravnom prostriedku, ktorý podal žalobca proti rozhodnutiu Rechtbank zo 7. júla 2014…?

2.

Vyplýva z článku 18 ods. 2 dublinského nariadenia, že holandské orgány mali bezodkladne po podaní dožiadania na prijatie späť 5. marca 2015 prerušiť posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré vtedy ešte prebiehalo v Holandsku, a po uplynutí lehoty stanovenej v článku 24 ho zastaviť v dôsledku späťvzatia alebo zmeny skôr prijatého rozhodnutia z 11. júna 2014, ktorým bola zamietnutá žiadosť o azyl zo 4. júna 2014?

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, platí, že zodpovednosť za posúdenie žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu neprešla na Taliansko, ale zostala na strane holandských orgánov, pretože žalovaný nevzal späť ani nezmenil rozhodnutie z 11. júna 2014?

4.

Porušili holandské orgány tým, že neoznámili, že [Raad van State (Štátna rada)] v Holandsku ešte prejednáva opravný prostriedok v druhom konaní o azyle, svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 24 ods. 5 dublinského nariadenia poskytnúť talianskym orgánom informácie, ktoré by im umožnili overiť, či je ich štát zodpovedný na základe kritérií stanovených v tomto nariadení?

5.

V prípade kladnej odpovede na štvrtú otázku, vedie toto porušenie povinnosti k záveru, že zodpovednosť za posúdenie žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu neprešla na Taliansko, ale zostala na strane holandských orgánov?

6.

Pokiaľ zodpovednosť nezostala na strane Holandska, mali by holandské orgány v takom prípade so zreteľom na vydanie žalobcu z Talianska do Holandska v rámci trestného konania proti žalobcovi na základe článku 17 ods. 1 dublinského nariadenia a odchylne od článku 3 ods. 1 dublinského nariadenia posúdiť žiadosť žalobcu o medzinárodnú ochranu, ktorú podal v Taliansku, a v dôsledku toho by pochopiteľne nemali využiť oprávnenie dožiadať talianske orgány, aby prijali žalobcu späť, ktoré je stanovené v článku 24 ods. 1 dublinského nariadenia?


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 31).


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/25


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin (Nemecko) 27. apríla 2017 – Planta Tabak-Manufaktur Dr. Manfred Obermann GmbH & Co. KG/Land Berlin

(Vec C-220/17)

(2017/C 239/31)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Berlin

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Planta Tabak-Manufaktur Dr. Manfred Obermann GmbH & Co. KG

Žalovaný: Land Berlin

Prejudiciálne otázky

1.

a)

Sú odseky 1 a 7 článku 7 smernice 2014/40/EÚ (1) v spojení s článkom 7 ods. 14 tejto smernice neplatné z dôvodu porušenia zásady právnej istoty, pretože členským štátom ukladajú povinnosť zakázať uvádzanie určitých tabakových výrobkov na trh bez toho, aby bolo jasné a zrejmé, ktoré z týchto tabakových výrobkov sa konkrétne majú zakázať už od 20. mája 2016 a ktoré až od 20. mája 2020?

b)

Sú odseky 1 a 7 článku 7 smernice 2014/40 v spojení s článkom 7 ods. 14 tejto smernice neplatné z dôvodu porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, pretože v súvislosti so zákazmi, ktoré majú prijať členské štáty, rozlišujú podľa objemu predaja bez toho, aby pre to existoval oprávnený dôvod?

c)

Sú odseky 1 a 7 článku 7 smernice 2014/40 neplatné z dôvodu porušenia zásady proporcionality a/alebo článku 34 ZFEÚ, pretože členským štátom ukladajú povinnosť zakázať už od 20. mája 2016 uviesť na trh tabakové výrobky s charakteristickou arómou, ktorých objem predaja v rámci celej Únie dosahuje menej ako 3 % konkrétnej kategórie výrobkov?

d)

V prípade zápornej odpovede na otázky 1 a) až 1 c): Ako treba chápať pojem „kategória výrobkov“ v článku 7 ods. 14 smernice 2014/40/EÚ? Treba rozdelenie do „kategórií výrobkov“ uskutočniť podľa typu charakteristickej arómy alebo podľa typu (aromatizovaného) tabakového výrobku alebo na základe kombinácie oboch kritérií?

e)

V prípade zápornej odpovede na otázky 1 a) až 1 c): Ako treba stanoviť, že s ohľadom na určitý tabakový výrobok je dosiahnutá hranica 3 % v zmysle článku 7 ods. 14 smernice 2014/40/EÚ, pokiaľ o tom neexistujú žiadne oficiálne a verejne dostupné čísla a štatistiky?

2.

a)

Môžu členské štáty pri transpozícii článkov 8 až 11 smernice 2014/40/EÚ do vnútroštátneho práva prijať doplňujúce prechodné ustanovenia?

b)

V prípade zápornej odpovede na prejudiciálnu otázku 2 a):

(1)

Sú článok 9 ods. 6 a článok 10 ods. 1 druhá veta písm. f) smernice 2014/40/EÚ neplatné z dôvodu porušenia zásady proporcionality a/alebo článku 34 ZFEÚ, pretože stanovenie určitých kritérií týkajúcich sa označovania a balenia delegujú na Komisiu bez toho, aby jej na to stanovili lehotu alebo upravili podrobnejšie prechodné ustanovenia či lehoty, ktoré zabezpečia, že dotknutým podnikom zostane dostatok času na prispôsobenie sa požiadavkám smernice?

(2)

Sú článok 9 ods. 1 druhá veta (text varovania) a ods. 4 druhá veta (veľkosť písma), článok 10 ods. 2 druhá veta písm. b) (informácie o odvykaní od fajčenia) a písm. e) (umiestnenie varovaní), ako aj článok 11 ods. 1 prvá veta (označovanie) smernice 2014/40/EÚ neplatné z dôvodu rozporu so zásadou proporcionality a/alebo s článkom 34 ZFEÚ, pretože členským štátom poskytujú rôzne možnosti výberu a úpravy bez toho, aby im na to určili lehotu alebo stanovili podrobnejšie prechodné ustanovenia či lehoty, ktoré zabezpečia, že dotknutým podnikom zostane dostatok času na prispôsobenie sa požiadavkám smernice?

3.

a)

Treba článok 13 ods. 1 písm. c) v spojení s odsekom 3 smernice 2014/40 vykladať v tom zmysle, že členským štátom ukladá povinnosť, aby použitie informácií, ktoré sa týkajú chute, vône, aromatických alebo iných prídavných látok, zakázali aj vtedy, keď nejde o propagačné informácie a použitie zložiek je naďalej dovolené?

b)

Je článok 13 ods. 1 písm. c) smernice 2014/40/EÚ neplatný, pretože je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv Európskej únie?


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 2014, s. 1).


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/26


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State (Holandsko) 27. apríla 2017 – M. G. Tjebbes a i./Minister van Buitenlandse Zaken

(Vec C-221/17)

(2017/C 239/32)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľky: M. G. Tjebbes, G. J. M. Koopman, E. Saleh Abady, L. Duboux

Odporca: Minister van Buitenlandse Zaken

Prejudiciálne otázky

Treba článok 20 a článok 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie okrem iného s ohľadom na článok 7 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že z dôvodu absencie preskúmania jednotlivého prípadu podľa zásady proporcionality, pokiaľ ide o dôsledky straty štátnej príslušnosti na situáciu dotknutej osoby z hľadiska práva Únie, bránia takej zákonnej úprave, o ktorú ide v spore vo veci samej a ktorá stanovuje, že:

a)

plnoletá osoba, ktorá má zároveň štátnu príslušnosť tretieho štátu, stratí zo zákona štátnu príslušnosť členského štátu, a teda občianstvo Únie, pretože počas nepretržitého obdobia desať rokov sa jej obvyklé bydlisko nachádzalo v zahraničí a mimo Európskej únie, hoci existujú možnosti, ako prerušiť plynutie tejto desaťročnej lehoty?

b)

maloletá osoba z dôvodu straty štátnej príslušnosti svojho rodiča v zmysle skutočností uvedených v písmene a) stráca za určitých okolností zo zákona štátnu príslušnosť svojho členského štátu, a tým občianstvo Únie?


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/27


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 4. mája 2017 – XC a i.

(Vec C-234/17)

(2017/C 239/33)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovatelia: XC, YB, ZA

Prejudiciálna otázka

Má sa právo Únie, predovšetkým článok 4 ods. 3 ZEÚ, v súvislosti so zásadami ekvivalencie a efektivity, ktoré sa z neho odvodzujú, vykladať v tom zmysle, že zaväzuje Oberster Gerichtshof, aby na základe návrhu dotknutej osoby preskúmal právoplatné rozhodnutie trestného súdu so zreteľom na údajné porušenie práva Únie (v tomto prípade: článok 50 Charty základných práv Európskej únie, článok 54 Schengenského dohovoru), keď vnútroštátne právo (§ 363a StPO) stanovuje také preskúmanie len so zreteľom na údajné porušenie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo jedného z jeho dodatkových protokolov?


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/27


Odvolanie podané 8. mája 2017: Canadian Solar Emea GmbH, Canadian Solar Manufacturing (Changshu), Inc., Canadian Solar Manufacturing (Luoyang), Inc., Csi Cells Co. Ltd, Csi Solar Power (China), Inc. proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 28. februára 2017 vo veci T-162/14, Canadian Solar Emea GmbH a i./Rada

(Vec C-236/17 P)

(2017/C 239/34)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Canadian Solar Emea GmbH, Canadian Solar Manufacturing (Changshu), Inc., Canadian Solar Manufacturing (Luoyang), Inc., Csi Cells Co. Ltd, Csi Solar Power (China), Inc. (v zastúpení: J. Bourgeois, avocat, S. De Knop, advocaat, M. Meulenbelt, advocaat, A. Willems, avocat)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Európska komisia

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-162/14,

vyhovel žalobe podanej v prvostupňovom konaní a zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek,

uložil odporcovi povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania odvolateliek v prvostupňovom aj odvolacom konaní,

uložil akýmkoľvek ďalším účastníkom konania povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania,

alternatívne

zrušil rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-162/14,

vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie,

rozhodol, že o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania sa rozhodne v konečnom rozsudku Všeobecného súdu,

uložil akýmkoľvek ďalším účastníkom konania povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď vyžadoval, aby odvolateľky preukázali právny záujem v súvislosti s prvým a druhým žalobným dôvodom; v každom prípade Všeobecný súd pochybil pri kvalifikácii skutkového stavu, keďže odvolateľky mali takýto právny záujem.

2.

Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď vyžadoval, aby odvolateľky preukázali právny záujem v súvislosti s tretím žalobným dôvodom; Všeobecný súd pochybil pri výklade článku 2 ods. 7 písm. a) nariadenia č. 1225/2009 (ďalej len „základné nariadenie“) (1).

3.

Všeobecný súd pochybil, keď rozhodol, že na prejednávané antidumpingové vyšetrovanie (2) sa vzťahuje nariadenie č. 1168/2012; Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že skutočnosť, že Komisia nerozhodla o žiadosti odvolateliek o trhovohospodárke zaobchádzanie, nemá za následok neplatnosť napadnutého nariadenia.

4.

Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď umožnil inštitúciám, aby stanovili antidumpingové clo vo výške zodpovedajúcej ujme spôsobenej inými okolnosťami než dovozy poznačené dumpingom; Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď neoprávnene preniesol dôkazné bremeno.


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51). Článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia bol nahradený v rovnakom znení článkom 2 ods. 7 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1168/2012 z 12. decembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 344, 2012, s. 1).


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/28


Odvolanie podané 8. mája 2017: Canadian Solar Emea GmbH, Canadian Solar Manufacturing (Changshu), Inc., Canadian Solar Manufacturing (Luoyang), Inc., Csi Cells Co. Ltd, Csi Solar Power (China), Inc. proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 28. februára 2017 vo veci T-163/14, Canadian Solar Emea a i./Rada

(Vec C-237/17 P)

(2017/C 239/35)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Canadian Solar Emea GmbH, Canadian Solar Manufacturing (Changshu), Inc., Canadian Solar Manufacturing (Luoyang), Inc., Csi Cells Co. Ltd, Csi Solar Power (China), Inc. (v zastúpení: J. Bourgeois, avocat, S. De Knop, advocaat, M. Meulenbelt, advocaat, A. Willems, avocat)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Európska komisia

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-163/14,

vyhovel žalobe podanej v prvostupňovom konaní a zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek,

uložil odporcovi povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania odvolateliek v prvostupňovom aj odvolacom konaní,

uložil akýmkoľvek ďalším účastníkom konania povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania,

alternatívne

zrušil rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-163/14,

vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie,

rozhodol, že o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania sa rozhodne v konečnom rozsudku Všeobecného súdu,

uložil akýmkoľvek ďalším účastníkom konania povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď vyžadoval, aby odvolateľky preukázali právny záujem v súvislosti s prvým a druhým žalobným dôvodom; v každom prípade Všeobecný súd pochybil pri kvalifikácii skutkového stavu, keďže odvolateľky mali takýto právny záujem.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/29


Žaloba podaná 10. mája 2017 – Európska komisia/Rada Európskej únie

(Vec C-244/17)

(2017/C 239/36)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: L. Gussetti, P. Aalto, L. Havas, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor

zrušil rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/477 z 3. marca 2017 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie prijať v Rade pre spoluprácu zriadenej na základe Dohody o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej v súvislosti s organizáciou práce Rady pre spoluprácu, Výboru pre spoluprácu, špecializovaných podvýborov alebo akýchkoľvek iných orgánov (1),

uložil Rade Európskej únie povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia tvrdí, že pridanie procesného právneho základu v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), konkrétne článku 31 ods. 1 ZEÚ vyžadujúceho jednomyseľnosť, porušuje Zmluvu, ako ju vykladá judikatúra Súdneho dvora.

Tento žalobný dôvod je založený na nasledujúcich argumentoch:

Po prvé, podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora má byť rozhodnutie na základe článku 218 ods. 9 ZFEÚ prijaté kvalifikovanou väčšinou, a to aj v prípade, keď by si jeden alebo viacero hmotnoprávnych základov na uzavretie medzinárodnej zmluvy inak vyžadovali jednomyseľnosť. Pridanie akéhokoľvek právneho základu, inak zameraného na zaručenie jednomyseľnosti, nemá žiaden vplyv na postup prijatia aktu v Rade.

Cieľom rozhodnutia Rady prijatého postupom stanoveným v článku 218 ods. 9 ZFEÚ nie je doplnenie alebo zmena inštitucionálneho rámca zmluvy alebo zmena jeho štruktúry, a preto ho nemožno prirovnať k uzavretiu dodatku k medzinárodnej zmluve, ale takéto rozhodnutie je zamerané na zabezpečenie jeho účinného vykonávania. Takéto rozhodnutie by v súlade s článkom 218 ods. 8 prvým pododsekom ZFEÚ a článkom 218 ods. 9 ZFEÚ malo byť prijaté kvalifikovanou väčšinou. Vyžadovanie jednomyseľného prijatia rozhodnutia je protiprávne.

Po druhé, ako tiež objasnila judikatúra Súdneho dvora, článok 218 ZFEÚ stanovuje „jednotný a všeobecne uplatniteľný postup dojednávania a uzatvárania medzinárodných dohôd Európskou úniou vo všetkých oblastiach jej činnosti, vrátane SZBP“. Špecifická povaha SBZP sa premieta do skutočnosti, že návrh predkladá spoločne Komisia (pokiaľ ide o prvky mimo SBZP) a vysoký predstaviteľ (pokiaľ ide o SBZP). To však nemôže zmeniť záver, že rozhodnutie podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ má byť prijaté kvalifikovanou väčšinou.

Kombinácia týchto dvoch línií judikatúry vedie k záveru, že nielen rokovanie o medzinárodnej zmluve a jej prijatie, ale tiež prijatie pozícií, ktorými sa takáto zmluva vykonáva, sa spravujú jednotným postupom upraveným v článku 218 ZFEÚ, v danom prípade v článku 218 ods. 9 ZFEÚ, ktorý stanovuje rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Nie je možné pridať žiadne ďalšie procesné ustanovenia. Aj keby Rada takéto ustanovenie pridala, nemôže to zmeniť postup prijímania rozhodnutia.


(1)  Ú. v. EÚ L 73, s. 15.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/30


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein oikeus (Fínsko) 16. mája 2017 – Oikeusministeriö/Denis Raugevicius

(Vec C-247/17)

(2017/C 239/37)

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein oikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Oikeusministeriö

Odporca: Denis Raugevicius

Prejudiciálne otázky

1.

Treba vnútroštátne predpisy upravujúce vydávanie osôb za trestný čin, pokiaľ ide o voľný pohyb štátnych príslušníkov iného členského štátu, hodnotiť rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, či sa žiadosť o vydanie tretieho štátu, ktorá je založená na dohovore o vydávaní osôb, predloží na účely výkonu trestu alebo, ako tomu bolo vo veci Petruhhin (1), na účely trestného stíhania? Je relevantné, že osoba, ktorej vydanie sa požaduje, má okrem občianstva Únie aj štátnu príslušnosť štátu, ktorý predložil žiadosť o vydanie?

2.

Uvádza vnútroštátna úprava, podľa ktorej sa na výkon trestu mimo Únie nevydajú iba vlastní štátni príslušníci, štátneho príslušníka iného členského štátu neoprávneným spôsobom do nevýhodnejšej situácie? Treba aj v prípade, v ktorom ide o výkon (trestu), uplatniť mechanizmy práva Únie, ktorými možno menej reštriktívnym spôsobom dosiahnuť cieľ, ktorý je sám osebe legitímny? Ako treba reagovať na žiadosť o vydanie osoby, ak o nej bol druhý členský štát informovaný uplatniac uvedené mechanizmy, tento štát však, napríklad pre právne prekážky, neprijme žiadne opatrenia týkajúce sa jeho štátneho príslušníka?


(1)  Rozsudok zo 6.9.2016, C-182/15, ECLI:EU:C:2016:630.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/31


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supremo Tribunal de Justiça (Portugalsko) 12. mája 2017 – Virgílio Tarragó da Silveira/Massa Insolvente da Espírito Santo Financial Group, SA

(Vec C-250/17)

(2017/C 239/38)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Supremo Tribunal de Justiça

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Virgílio Tarragó da Silveira

Odporkyňa v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Massa Insolvente da Espírito Santo Financial Group, SA

Prejudiciálna otázka

Má sa pravidlo stanovené v článku 15 nariadenia (ES) č. 1346/2000 (1) z 29. mája 2000 vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na konanie vedené na súde členského štátu, v ktorom sa žalobca domáha, aby súd uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť peňažnú čiastku, ktorú mu dlhuje na základe zmluvy o poskytovaní služieb, a zaplatiť peňažnú náhradu za nesplnenie tejto povinnosti, s prihliadnutím na to, že a) na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz v konaní začatom na súde iného členského štátu a b) vyhlásenie konkurzu sa vzťahuje na celý majetok dlžníka?


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Ú. v. ES L 160, 2000, s. 1; Mim. vyd. 19/001, s. 191).


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/31


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias (Grécko) 16. mája 2017 – Αnodiki Ypiresies Diacheirisis Perivallontos, Oikonomias, Dioikisis EPE (Αnodiki Services EPE)/GNA „Ο Εvaggelismos – Ofthalmiatreio Αthinon – Polykliniki“ Geniko Nosokomeio Athinon „Georgios Gennimatas“, Geniko Ogkologiko Nosokomeio Kifisias – (GONK), „Oi Agioi Anargyroi“

(Vec C-260/17)

(2017/C 239/39)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Symvoulio tis Epikrateias

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Αnodiki Ypiresies Diacheirisis Perivallontos, Oikonomias, Dioikisis EPE (Αnodiki Services EPE)

Žalované: GNA „Ο Εvaggelismos – Ofthalmiatreio Αthinon – Polykliniki“ Geniko Nosokomeio Athinon „Georgios Gennimatas“, Geniko Ogkologiko Nosokomeio Kifisias – (GONK), „Oi Agioi Anargyroi“

Prejudiciálne otázky

1.

Je na účely kvalifikácie zmluvy ako „pracovnej zmluvy“ podľa článku 10 písm. g) smernice 2014/24 (1) postačujúce, aby predmetná zmluva predstavovala zmluvu o závislej práci alebo má táto zmluva obsahovať natoľko špecifické charakteristiky (napríklad pokiaľ ide o druh práce, podmienky uzavretia zmluvy, kvalifikáciu uchádzačov a súčasti postupu ich výberu), že výber každého pracovníka je výsledkom samostatného posúdenia a subjektívneho hodnotenia jeho osobnosti zamestnávateľom? Možno pracovné zmluvy na dobu určitú uzavreté na základe objektívnych kritérií, ako dĺžka obdobia, počas ktorého bol uchádzač nezamestnaný, predchádzajúce pracovné skúsenosti alebo počet maloletých detí, a to po formálnom overení podpornej dokumentácie a podľa vopred stanoveného postupu prideľovania bodov v závislosti od uvedených kritérií, akými sú zmluvy uvedené v § 63 zákona 4430/2016, považovať za „pracovné zmluvy“ v zmysle článku 10 písm. g) smernice 2014/24?

2.

Môžu orgány verejnej moci podľa ustanovení smernice 2014/24 (článok 1 ods. 4, článok 18 ods. 1 a 2, článok 19 ods. 1 a tiež články 32 a 57 v spojení s odôvodnením 5 preambuly), Zmluvy o fungovaní Európskej únie (články 49 a 56) a Charty základných práv (články 16 a 52), ako aj podľa zásad rovnakého zaobchádzania, transparentnosti a proporcionality použiť na účely vykonávania svojich funkcií vo verejnom záujme iné prostriedky, vrátane pracovných zmlúv, než postupy verejného obstarávania a ak áno, za akých podmienok, pokiaľ použitie týchto prostriedkov nespĺňa charakteristiky trvalej organizácie verejnej služby, ale – ako v prípade stanovenom v článku 63 zákona 4430/2016 – realizuje sa po určitú dobu, a to s cieľom čeliť mimoriadnym okolnostiam a tiež z dôvodov súvisiacich s účinnosťou hospodárskej súťaže alebo so zákonnosťou činnosti podnikov pôsobiacich na trhu verejných zákaziek? Možno uvedené dôvody a okolnosti, akými sú nemožnosť nerušeného vykonania verejného obstarávania alebo dosiahnutie väčšej ekonomickej výhodnosti v porovnaní s (tým, čo by sa mohlo dosiahnuť) verejným obstarávaním, považovať za naliehavé dôvody všeobecného významu, ktoré vedú k opodstatnenosti prijatia opatrenia zahŕňajúceho závažné obmedzenie, pokiaľ ide o rozsah a trvanie, podnikania v oblasti verejných zákaziek?

3.

Je rozhodnutie orgánu verejnej moci, akým sú rozhodnutia napadnuté vo veci samej, týkajúce sa zmluvy, ktorá údajne nesúvisí s rozsahom pôsobnosti smernice 2014/24 (napríklad z dôvodu, že má ísť o „pracovnú zmluvu“) vyňaté zo súdnej ochrany podľa smernice 89/665, tak, ako sa táto ochrana vymedzuje v článku 1 platného znenia tejto smernice, v prípade, že žalobcom je hospodársky subjekt, ktorý má oprávnený záujem na tom, aby získal verejnú zákazku s rovnakým predmetom, pričom poukazuje na to, že v danej veci sa nezákonne nevykonala smernica 2014/24, a to na základe presvedčenia, že sa na túto vec nevzťahuje?


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/32


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Margarethe Yüce, Ali Yüce, Emin Yüce, Emre Yüce/TUIfly GmbH

(Vec C-274/17)

(2017/C 239/40)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Hannover

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Margarethe Yüce, Ali Yüce, Emin Yüce, Emre Yüce

Žalovaná: TUIfly GmbH

Prejudiciálne otázky

1.

Predstavuje neprítomnosť z dôvodu práceneschopnosti značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 (1)? V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Predstavuje spontánna neprítomnosť značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu z dôvodu prerušenia práce, ktoré nie je z hľadiska pracovného práva ani právnej úpravy kolektívnych zmlúv legitímne (tzv. divý štrajk), mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004? V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Je potrebné, aby mimoriadna okolnosť nastala pri samotnom zrušenom lete alebo je prevádzkujúci letecký dopravca oprávnený vypracovať nový letový plán z dôvodov hospodárnosti?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Vzťahuje sa pojem „dalo sa zabrániť“ na mimoriadnu okolnosť alebo na dôsledky vzniku mimoriadnej okolnosti?


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91; Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/33


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Friedemann Schoen, Brigitta Schoen/TUIfly GmbH

(Vec C-275/17)

(2017/C 239/41)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Hannover

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Friedemann Schoen, Brigitta Schoen

Žalovaná: TUIfly GmbH

Prejudiciálne otázky

1.

Predstavuje neprítomnosť z dôvodu práceneschopnosti značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004? (1) V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Predstavuje spontánna neprítomnosť značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu z dôvodu prerušenia práce, ktoré nie je z hľadiska pracovného práva ani právnej úpravy kolektívnych zmlúv legitímne (tzv. divý štrajk), mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004? V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Je potrebné, aby mimoriadna okolnosť nastala pri samotnom zrušenom lete alebo je prevádzkujúci letecký dopravca oprávnený vypracovať nový letový plán z dôvodov hospodárnosti?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Vzťahuje sa pojem „dalo sa zabrániť“ na mimoriadnu okolnosť alebo na dôsledky vzniku mimoriadnej okolnosti?


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91; Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/34


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Michael Siegberg/TUIfly GmbH

(Vec C-276/17)

(2017/C 239/42)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Hannover

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Michael Siegberg

Žalovaná: TUIfly GmbH

Prejudiciálne otázky

1.

Predstavuje neprítomnosť z dôvodu práceneschopnosti značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004? (1) V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Predstavuje spontánna neprítomnosť značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu z dôvodu prerušenia práce, ktoré nie je z hľadiska pracovného práva ani právnej úpravy kolektívnych zmlúv legitímne (tzv. divý štrajk), mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004? V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Je potrebné, aby mimoriadna okolnosť nastala pri samotnom zrušenom lete alebo je prevádzkujúci letecký dopravca oprávnený vypracovať nový letový plán z dôvodov hospodárnosti?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Vzťahuje sa pojem „dalo sa zabrániť“ na mimoriadnu okolnosť alebo na dôsledky vzniku mimoriadnej okolnosti?


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91; Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/34


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Heinz-Gerhard Albrecht/TUIfly GmbH

(Vec C-277/17)

(2017/C 239/43)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Hannover

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Heinz-Gerhard Albrecht

Žalovaná: TUIfly GmbH

Prejudiciálne otázky

1.

Predstavuje neprítomnosť z dôvodu práceneschopnosti značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 (1)? V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Predstavuje spontánna neprítomnosť značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu z dôvodu prerušenia práce, ktoré nie je z hľadiska pracovného práva ani právnej úpravy kolektívnych zmlúv legitímne (tzv. divý štrajk), mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004? V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Je potrebné, aby mimoriadna okolnosť nastala pri samotnom zrušenom lete alebo je prevádzkujúci letecký dopravca oprávnený vypracovať nový letový plán z dôvodov hospodárnosti?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Vzťahuje sa pojem „dalo sa zabrániť“ na mimoriadnu okolnosť alebo na dôsledky vzniku mimoriadnej okolnosti?


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91; Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/35


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Susanne Meyer a i./TUIfly GmbH

(Vec C-278/17)

(2017/C 239/44)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Hannover

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Susanne Meyer, Sophie Meyer, Jan Meyer

Žalovaná: TUIfly GmbH

Prejudiciálne otázky

1.

Predstavuje neprítomnosť z dôvodu práceneschopnosti značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 (1)? V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Predstavuje spontánna neprítomnosť značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu z dôvodu prerušenia práce, ktoré nie je z hľadiska pracovného práva ani právnej úpravy kolektívnych zmlúv legitímne (tzv. divý štrajk), mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004? V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Je potrebné, aby mimoriadna okolnosť nastala pri samotnom zrušenom lete alebo je prevádzkujúci letecký dopravca oprávnený vypracovať nový letový plán z dôvodov hospodárnosti?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Vzťahuje sa pojem „dalo sa zabrániť“ na mimoriadnu okolnosť alebo na dôsledky vzniku mimoriadnej okolnosti?


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91; Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/36


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Thomas Kiehl/TUIfly GmbH

(Vec C-279/17)

(2017/C 239/45)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Hannover

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Thomas Kiehl

Žalovaná: TUIfly GmbH

Prejudiciálne otázky

1.

Predstavuje neprítomnosť z dôvodu práceneschopnosti značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 (1)? V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Predstavuje spontánna neprítomnosť značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu z dôvodu prerušenia práce, ktoré nie je z hľadiska pracovného práva ani právnej úpravy kolektívnych zmlúv legitímne (tzv. divý štrajk), mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004? V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Je potrebné, aby mimoriadna okolnosť nastala pri samotnom zrušenom lete alebo je prevádzkujúci letecký dopravca oprávnený vypracovať nový letový plán z dôvodov hospodárnosti?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Vzťahuje sa pojem „dalo sa zabrániť“ na mimoriadnu okolnosť alebo na dôsledky vzniku mimoriadnej okolnosti?


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91; Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/37


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Ralph Eßer/TUIfly GmbH

(Vec C-280/17)

(2017/C 239/46)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Hannover

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Ralph Eßer

Žalovaná: TUIfly GmbH

Prejudiciálne otázky

1.

Predstavuje neprítomnosť z dôvodu práceneschopnosti značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 (1)? V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Predstavuje spontánna neprítomnosť značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu z dôvodu prerušenia práce, ktoré nie je z hľadiska pracovného práva ani právnej úpravy kolektívnych zmlúv legitímne (tzv. divý štrajk), mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004? V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Je potrebné, aby mimoriadna okolnosť nastala pri samotnom zrušenom lete alebo je prevádzkujúci letecký dopravca oprávnený vypracovať nový letový plán z dôvodov hospodárnosti?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Vzťahuje sa pojem „dalo sa zabrániť“ na mimoriadnu okolnosť alebo na dôsledky vzniku mimoriadnej okolnosti?


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91; Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/37


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Thomas Schmidt/TUIfly GmbH

(Vec C-281/17)

(2017/C 239/47)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Hannover

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Thomas Schmidt

Žalovaná: TUIfly GmbH

Prejudiciálne otázky

1.

Predstavuje neprítomnosť z dôvodu práceneschopnosti značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 (1)? V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Predstavuje spontánna neprítomnosť značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu z dôvodu prerušenia práce, ktoré nie je z hľadiska pracovného práva ani právnej úpravy kolektívnych zmlúv legitímne (tzv. divý štrajk), mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004? V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Je potrebné, aby mimoriadna okolnosť nastala pri samotnom zrušenom lete alebo je prevádzkujúci letecký dopravca oprávnený vypracovať nový letový plán z dôvodov hospodárnosti?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Vzťahuje sa pojem „dalo sa zabrániť“ na mimoriadnu okolnosť alebo na dôsledky vzniku mimoriadnej okolnosti?


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91; Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/38


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 18. mája 2017 – Werner Ansorge/TUIfly GmbH

(Vec C-282/17)

(2017/C 239/48)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Hannover

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Werner Ansorge

Žalovaná: TUIfly GmbH

Prejudiciálne otázky

1.

Predstavuje neprítomnosť z dôvodu práceneschopnosti značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 (1)? V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Predstavuje spontánna neprítomnosť značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu z dôvodu prerušenia práce, ktoré nie je z hľadiska pracovného práva ani právnej úpravy kolektívnych zmlúv legitímne (tzv. divý štrajk), mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004? V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Je potrebné, aby mimoriadna okolnosť nastala pri samotnom zrušenom lete alebo je prevádzkujúci letecký dopravca oprávnený vypracovať nový letový plán z dôvodov hospodárnosti?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Vzťahuje sa pojem „dalo sa zabrániť“ na mimoriadnu okolnosť alebo na dôsledky vzniku mimoriadnej okolnosti?


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91; Ú. v. EÚ L 46 , s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/39


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 22. mája 2017 – Angelina Fell, Florian Fell, Vincent Fell/TUIfly GmbH

(Vec C-290/17)

(2017/C 239/49)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Hannover

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Angelina Fell, Florian Fell, Vincent Fell

Žalovaná: TUIfly GmbH

Prejudiciálne otázky

1.

Predstavuje neprítomnosť z dôvodu práceneschopnosti značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 (1)? V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Predstavuje spontánna neprítomnosť značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu z dôvodu prerušenia práce, ktoré nie je z hľadiska pracovného práva ani právnej úpravy kolektívnych zmlúv legitímne (tzv. divý štrajk), mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004? V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Je potrebné, aby mimoriadna okolnosť nastala pri samotnom zrušenom lete alebo je prevádzkujúci letecký dopravca oprávnený vypracovať nový letový plán z dôvodov hospodárnosti?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Vzťahuje sa pojem „dalo sa zabrániť“ na mimoriadnu okolnosť alebo na dôsledky vzniku mimoriadnej okolnosti?


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91; Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/40


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover (Nemecko) 22. mája 2017 – Helga Jordan-Grompe, Sven Grompe, Yves-Felix Grompe, Justin Joel Grompe/TUIfly GmbH

(Vec C-291/17)

(2017/C 239/50)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Hannover

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Helga Jordan-Grompe, Sven Grompe, Yves-Felix Grompe, Justin Joel Grompe

Žalovaná: TUIfly GmbH

Prejudiciálne otázky

1.

Predstavuje neprítomnosť z dôvodu práceneschopnosti značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 (1)? V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Predstavuje spontánna neprítomnosť značnej časti pracovníkov potrebných na uskutočnenie letov prevádzkujúceho leteckého dopravcu z dôvodu prerušenia práce, ktoré nie je z hľadiska pracovného práva ani právnej úpravy kolektívnych zmlúv legitímne (tzv. divý štrajk), mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004? V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Aká vysoká musí byť miera neprítomnosti na uznanie takej okolnosti?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Je potrebné, aby mimoriadna okolnosť nastala pri samotnom zrušenom lete alebo je prevádzkujúci letecký dopravca oprávnený vypracovať nový letový plán z dôvodov hospodárnosti?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Vzťahuje sa pojem „dalo sa zabrániť“ na mimoriadnu okolnosť alebo na dôsledky vzniku mimoriadnej okolnosti?


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91; Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/40


Žaloba podaná 23. mája 2017 – Európska komisia/Rumunsko

(Vec C-301/17)

(2017/C 239/51)

Jazyk konania: rumunčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: L. Nicolae a E. Sanfrutos Cano, splnomocnené zástupkyne)

Žalovaný: Rumunsko

Návrhy žalobkyne

určiť, podľa článku 258 ZFEÚ, že Rumunsko si tým, že v prípade 68 skládok nevykonalo svoju povinnosť prijať v súlade s článkom 7 písm. g) a článkom 13 všetky opatrenia potrebné na čo najrýchlejšie zatvorenie tých skládok, ktorým nebolo podľa článku 8 vydané povolenie pokračovať v prevádzke, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 14 písm. b) v spojení s článkom 13 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov,

zaviazať Rumunsko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Účelom žaloby Európskej komisie proti Rumunsku je určenie nesplnenia povinnosti, ktoré Rumunsku vyplývajú z článku 14 písm. b) v spojení s článkom 13 smernice Rady 1999/31/ES v prípade 68 skládok, ktorým nebolo podľa článku 8 vydané povolenie pokračovať v prevádzke a ktoré mali byť v tohto dôvodu v súlade s článkom 7 písm. g) a článkom 13 smernice zatvorené.

Komisia tvrdí, že článok 14 smernice 1999/31/ES stanovuje derogačný prechodný režim týkajúci sa už povolených skládok alebo skládok, ktoré sú už v prevádzke ku dňu vykonania smernice, ktorý má dosiahnuť, aby boli tieto skládky v súlade s novými požiadavkami týkajúcimi sa životného prostredia stanovenými v článku 8 tejto smernice najneskôr do 16. júla 2009. Podľa článku 14 písm. b) po predložení plánu úpravy skládky príslušné orgány prijmú na základe zmieneného plánu a tejto smernice konečné rozhodnutie o tom, či prevádzka tejto skládky môže pokračovať. Členské štáty prijmú v súlade s článkom 7 písm. g) a článkom 13 potrebné opatrenia na čo najrýchlejšie zatvorenie tých skládok, ktorým nebolo podľa článku 8 vydané povolenie pokračovať v prevádzke.

Podľa článku 13 skládka alebo jej časť môže byť považovaná za definitívne uzatvorenú len vtedy, ak príslušný orgán vykoná záverečnú inšpekciu priamo na mieste skládky, vyhodnotí všetky správy predložené prevádzkovateľom a oznámi prevádzkovateľovi svoj súhlas s uzatvorením skládky.

Pokiaľ ide o 68 skládok uvedených v žalobe zastáva Komisia názor, že Rumunsko nepredložilo dostatok údajov umožňujúcich Komisii overiť, či okrem skončenia prevádzky bolo ich uzatvorenie skutočne vykonané v súlade s požiadavkami smernice 1999/31/ES. V tomto zmysle Komisia tvrdí, že Rumunsko sa nemôže pri odôvodňovaní nesplnenia si povinností, ktoré mu vyplývajú zo smernice, odvolávať na čisto vnútroštátnu situáciu, ako napríklad, že prevádzkovatelia upadli do platobnej neschopnosti, na súdne spory týkajúce sa práva vlastniť majetok, priebeh správnych konaní alebo zodpovednosť miestnych orgánov.

Lehota na prebratie smernice do vnútroštátneho práva uplynula 16. júla 2009.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/41


Odvolanie podané 26. mája 2017: George Haswani proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 22. marca 2017 vo veci T-231/15, Haswani/Rada

(Vec C-313/17 P)

(2017/C 239/52)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: George Haswani (v zastúpení: G. Karouni, avocat)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Európska komisia

Návrhy odvolateľa

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2017 (vec T-231/15) v bodoch 39 až 47, ktoré vyhlasujú za neprípustnú žalobu o neplatnosť rozhodnutia Rady (SZBP) 2016/850 z 27. mája 2016, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (1) a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2016/840 z 27. mája 2016, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (2), ako aj jeho body výroku č. 1, 3, 4 a 5,

v dôsledku toho nariadiť výmaz mena pána Georgea Haswaniho z príloh pripojených k vyššie uvedeným aktom,

rozhodnúť vo veci samej a zrušiť rozhodnutie 2015/1836 (3) a vykonávacie nariadenie 2015/1828 (4),

rozhodnúť vo veci samej a uložiť Rade povinnosť zaplatiť sumu 700 000 eur ako náhradu škody vrátane úrokov za všetky spôsobené ujmy,

zrušiť napadnutý rozsudok v jeho bodoch výroku 4 a 5 a v jeho bodoch odôvodnenia 91 až 93 v rozsahu, v akom sa pánovi Georgeovi Haswanimu ukladá povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť dve tretiny trov konania vynaložených Radou,

v súlade s článkom 184 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uložiť Rade povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení tým, že Všeobecný súd v bodoch 39 až 47 svojho rozsudku vyhlásil, že vzhľadom na požiadavky podľa článku 86 ods. 4 jeho rokovacieho poriadku, sú návrhy na zrušenie rozhodnutia 2016/850 a vykonávacieho nariadenia 2016/840 predložené pánom Georgeom Haswanim v jeho druhom návrhu na úpravu neprípustné. Toto nesprávne právne posúdenie je osobitne zjavné v bode 45 napadnutého rozsudku.

Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení tým, že Všeobecný súd v bodoch 39 až 47 svojho rozsudku, a najmä v bode 47, vyhlásil, že v prípade chýbajúcich náležitostí uvedených v článku 86 ods. 4 jeho rokovacieho poriadku môže jednotlivé návrhy uvedené v návrhu na úpravu zamietnuť aj bez toho, aby preskúmal, či tajomník žalobcovi zaslal alebo nezaslal žiadosť o odstránenie nedostatkov.

Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení v bodoch 39 až 47 napadnutého rozsudku, konkrétnejšie v jeho bode 46, a to tým, že Všeobecný súd konštatoval, že pán Haswani vo svojom návrhu na úpravu okrem upravených návrhov uviedol aj nové znenie upravených žalobných dôvodov.

Vo štvrtom rade Súdny dvor v rámci svojej priznanej právomoci rozhodnúť vo veci samej môže len konštatovať protiprávnosť rozhodnutia a vykonávacieho nariadenia z roku 2015 (2015/1836 a 2015/1828), podľa ktorých sa zmrazujú finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria vplyvným podnikateľom a podnikateľkám vyvíjajúcim činnosť v Sýrii.


(1)  Ú. v. EÚ L 141, 2016, s. 125.

(2)  Ú. v. EÚ L 141, 2016, s. 30.

(3)  Ú. v. EÚ L 266, 2015, s. 75.

(4)  Ú. v. EÚ L 266, 2015, s. 1.


Všeobecný súd

24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/43


Rozsudok Všeobecného súdu z 1. júna 2017 – Changmao Biochemical Engineering/Rada

(Vec T-442/12) (1)

((„Dumping - Dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Číne - Zmena konečného antidumpingového cla - Čiastočné predbežné preskúmanie - Štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve - Náklady na hlavné vstupy, ktoré podstatným spôsobom odrážajú trhové hodnoty - Zmena okolností - Povinnosť odôvodnenia - Lehota na prijatie rozhodnutia týkajúceho sa štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve - Právo na obhajobu - Článok 20 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009“))

(2017/C 239/53)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Changmao Biochemical Engineering Co. Ltd (Changzhou, Čína) (v zastúpení: E. Vermulst, S. Van Cutsem, F. Graafsma a J. Cornelis, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: S. Boelaert, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci pôvodne G. Berrisch, advokát, a N. Chesaites, barrister, neskôr G. Berrisch a B. Byrne, solicitor, napokon N. Tuominen, advokát)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne M. França a A. Stobiecka-Kuik, neskôr M. França a J.-F. Brakeland, splnomocnení zástupcovia), Distillerie Bonollo SpA (Formigine, Taliansko), Industria Chimica Valenzana SpA (Borgoricco, Taliansko), Distillerie Mazzari SpA (Sant’Agata sul Santerno, Taliansko), Caviro Distillerie Srl (Faenza, Taliasnko) a Comercial Química Sarasa, SL (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: R. MacLean, solicitor)

Predmet veci

Návrh založený na článku 263 ZFEÚ a smerujúci k zrušeniu vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 626/2012 z 26. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 349/2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 182, 2012, s. 1) v rozsahu, v akom sa uplatňuje na žalobkyňu

Výrok rozsudku

1.

Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 626/2012 z 26. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 349/2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, sa zrušuje v rozsahu, v akom sa uplatňuje na Changmao Biochemical Engineering Co. Ltd.

2.

Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložila Changmao Biochemical Engineering.

3.

Changmao Biochemical Engineering znáša polovicu svojich vlastných trov konania.

4.

Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

5.

Distillerie Bonollo SpA, Industria Chimica Valenzana SpA, Distillerie Mazzari SpA, Caviro Distillerie Srl a Comercial Química Sarasa, SL, znášajú svoje vlastné trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 366, 24.11.2012.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/44


Rozsudok Všeobecného súdu z 8. júna 2017 – Groupe Léa Nature/EUIPO – Debonair Trading Internacional (SO’BiO ētic)

(Vec T-341/13 RENV) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie SO’BiO ētic - Skoršia slovná ochranná známka Európskej únie a skoršia slovná národná ochranná známka SO…? - Relatívne dôvody zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 - Poškodenie dobrého mena - Článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009“))

(2017/C 239/54)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Groupe Léa Nature SA (Périgny, Francúzsko) (v zastúpení: S. Arnaud, avocat)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Gája, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Debonair Trading Internacional Lda, (Funchal, Portugalsko) (v zastúpení: T. Alkin, Barrister)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO z 26. marca 2013 (vec R 203/2011-1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Debonair Trading Internacional a Groupe Léa Nature

Výrok rozsudku

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Groupe Léa Nature SA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a vedľajšieho účastníka konania pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom.


(1)  Ú. v. EÚ C 260, 7.9.2013.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/44


Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2017 – Guardian Europe/Európska únia

(Vec T-673/15) (1)

((„Mimozmluvná zodpovednosť - Zastupovanie Únie - Premlčanie - Zmarenie právnych účinkov rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť - Spresnenie návrhu - Prípustnosť - Článok 47 Charty základných práv - Primeraná lehota na rozhodnutie - Rovnosť zaobchádzania - Majetková ujma - Vzniknuté straty - Ušlý zisk - Nemajetková ujma - Príčinná súvislosť“))

(2017/C 239/55)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Guardian Europe Sàrl (Bertrange, Luxembursko) (v zastúpení: F. Louis, avocat, a C. O’Daly, solicitor)

Žalovaná: Európska únia, zastúpená Európskou komisiou (v zastúpení: N. Khan, A. Dawes a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia) a Súdnym dvorom Európskej únie (v zastúpení: J. Inghelram a K. Sawyer, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 268 ZFEÚ na priznanie náhrady škody, ktorú žalobkyňa údajne utrpela jednak z dôvodu dĺžky konania vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 27. septembra 2012, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia (T-82/08, EU:T:2012:494), a jednak z porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, ku ktorému došlo v rozhodnutí Komisie K(2007) 5791 v konečnom znení z 28. novembra 2007 o konaní podľa článku [101 ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39165 – Ploché sklo) a v rozsudku z 27. septembra 2012, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia (T-82/08, EU:T:2012:494)

Výrok rozsudku

1.

Európska únia zastúpená Súdnym dvorom Európskej únie je povinná zaplatiť náhradu vo výške 654 523,43 eura spoločnosti Guardian Europe Sàrl z dôvodu majetkovej ujmy, ktorú táto spoločnosť utrpela z dôvodu nedodržania primeranej lehoty na rozhodnutie vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 27. septembra 2012, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia (T-82/08, EU:T:2012:494). Táto náhrada bude za obdobie od 27. júla 2010 do vydania tohto rozsudku zvýšená o kompenzačné úroky vo výške ročnej miery inflácie konštatovanej Eurostatom (Štatistický úrad Európskej únie) v členskom štáte, v ktorom má táto spoločnosť sídlo.

2.

Náhrada uvedená v prvom bode sa zvýši o úroky z omeškania odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku až do úplného zaplatenia uvedenej náhrady škody v sadzbe stanovenej Európskou centrálnou bankou (ECB) pre hlavné operácie refinancovania, zvýšenej o dva percentuálne body.

3.

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.

Guardian Europe je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Únia zastúpená Európskou komisiou.

5.

Guardian Europe na jednej strane a Únia zastúpená Súdnym dvorom Európskej únie na strane druhej znášajú vlastné trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 59, 15.2.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/45


Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2017 – Blaž Jamnik a Blaž/Parlament

(Vec T-726/15) (1)

((„Verejné obstarávanie služieb - Zákazka na nehnuteľnosť - Postup verejného obstarávania - Rokovacie konanie bez zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania - Priestory pre dom Európskej únie v Ľubľane - Zamietnutie ponuky po preskúmaní miestneho trhu - Zadanie zákazky inému uchádzačovi - Nepreskúmanie dokumentov priložených k ponuke - Nesprávne právne posúdenie - Zjavne nesprávne posúdenie“))

(2017/C 239/56)

Jazyk konania: slovinčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Jožica Blaž Jamnik a Brina Blaž (Ľubľana, Slovinsko) (v zastúpení: D. Mihevc, avocat)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: V. Naglič, P. López-Carceller a B. Simon, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Hlavným predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ a smerujúci k zrušeniu rozhodnutia Parlamentu z 12. októbra 2015, ktorým po preskúmaní miestneho trhu zamietol ponuku podanú žalobkyňami v rámci konania o zadanie zákazky na nehnuteľnosť INLO.AO-2013-051-LUX-UGIMBI-06 týkajúcej sa budúceho domu Európskej únie v Ľubľane, a rozhodnutia zadať zákazku inému uchádzačovi, a subsidiárne, návrh na náhradu škody, ktorá žalobkyniam údajne vznikla, založený na článku 268 ZFEÚ

Výrok rozsudku

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Jožica Blaž Jamnik a Brina Blaž sú povinné nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 98, 14.3.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/46


Rozsudok Všeobecného súdu z 8. júna 2017 – AWG/EUIPO – Takko (Southern Territory 23o48’25’’S)

(Vec T-6/16) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Slovná ochranná známka Európskej únie Southern Territory 23o48’25’’S - Skoršia slovná ochranná známka Európskej únie SOUTHERN - Relatívny dôvod zamietnutia - Článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 53 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009“))

(2017/C 239/57)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: AWG Allgemeine Warenvertriebs GmbH (Köngen, Nemecko) (v zastúpení: T. Sambuc, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Schifko, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO: Takko Holding GmbH (Telgte, Nemecko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 10. novembra 2015 (vec R 735/2015-4) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi spoločnosťou Takko Holding a spoločnosťou AWG

Výrok rozsudku

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

AWG Allgemeine Warenvertriebs GmbH znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).


(1)  Ú. v. EÚ C 98, 14.3.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/46


Rozsudok Všeobecného súdu z 8. júna 2017 – Kaane American International Tobacco/EUIPO – Global Tobacco (GOLD MOUNT)

(Vec T-294/16) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Konanie vo veci zrušenia - Obrazová ochranná známka Európskej únie GOLD MOUNT - Neexistencia riadneho používania ochrannej známky - Nedostatok riadneho dôvodu na nepoužívanie - Článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009“))

(2017/C 239/58)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Kaane American International Tobacco Company FZE, predtým Kaane American International Tobacco Co. Ltd. (Jebel Ali, Spojené arabské emiráty) (v zastúpení: G. Hinarejos Mulliez a I. Valdelomar, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: H. O’Neill, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Global Tobacco FZCO (Dubaj, Spojené arabské emiráty) (v zastúpení: G. Hussey, solicitor, a B. Brandreth, barrister)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 8. apríla 2016 (vec R 1857/2015-4), týkajúcemu sa konania vo veci zrušenia medzi Global Tobacco a Kaane American International Tobacco

Výrok rozsudku

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Kaane American International Tobacco Company FZE je povinná nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 279, 1.8.2016.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/47


Žaloba podaná 15. apríla 2017 – Mémora Servicios Funerarios/EUIPO – Chatenoud (MEMORAME)

(Vec T-221/17)

(2017/C 239/59)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Mémora Servicios Funerarios SLU (Zaragoza, Španielsko) (v zastúpení: C. Marí Aguilar a J. Gallego Jiménez, abogados)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Georges Chatenoud (Thiviers, Francúzsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie „MEMORAME“ – prihláška č. 12 929 071.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 10. februára 2017 vo veci R 1308/2016-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie EUIPO z 10. februára 2017, vo veci R 1308/2016-4, ktorým sa čiastočne vyhovelo prihláške ochrannej známky Európskej únie č. 12 929 071 „MEMORAME“ a v dôsledku toho zamietol v celom rozsahu prihlášku ochrannej známky Európskej únie č. 12 929 071 „MEMORAME“,

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne podľa článku 87 ods. 2 a 3 nariadenia.

Uvádzané žalobné dôvody

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009,

žalobkyňa zdôrazňuje, že odvolací senát žalovaného primerane nezohľadnil, že namietaná ochranná známka „MEMORA“ je na území Európskej únie všeobecne známa.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/47


Žaloba podaná 30. apríla 2017 – Metrans/Komisia a INEA

(Vec T-262/17)

(2017/C 239/60)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Metrans a.s. (Praha, Česká republika) (v zastúpení: A. Schwarz, advokát)

Žalované: Európska komisia a Výkonná agentúra pre inovácie a siete (INEA)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

s okamžitou platnosťou zrušil položku označenú kódom 2015-CZ-TM-0330-M s názvom Multimodálny kontajnerový terminál Paskov, fáza III, a položku označenú kódom 2015-CZ-TM-0406-W s názvom Intermodálny terminál Mělník, fázy 2 a 3, v prílohe vykonávacieho rozhodnutia Komisie z 5. augusta 2016, ktorým sa stanovuje zoznam návrhov vybratých na poskytovanie finančnej pomoci v oblasti Nástroja na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility, CEF) – Odvetvie dopravy, na základe výziev na predkladanie návrhov z 5. novembra 2015 v rámci viacročného pracovného programu,

zrušil grantovú dohodu v rámci Nástroja na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility, CEF) – Odvetvie dopravy, č. INEA/CEF/TRAN/M2015/1133813 uzavretú medzi Výkonnou agentúrou pre inovácie a siete (INEA) a spoločnosťou Advanced World Transport a.s. (AWT) (týkajúcu sa projektu 2015-CZ-TM-0330-M s názvom Multimodálny kontajnerový terminál Paskov), alebo subsidiárne, vyhlásil túto dohodu za neplatnú, alebo nariadil agentúre INEA ukončiť túto dohodu týkajúcu sa terminálu Paskov,

zrušil grantovú dohodu v rámci Nástroja na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility, CEF) – Odvetvie dopravy, č. INEA/CEF/TRAN/M2015/1138714 uzavretú medzi agentúrou INEA a spoločnosťou České přístavy, a.s. (týkajúcu sa projektu 2015-CZ-TM-0406-W s názvom Intermodálny terminál Mělník, fázy 2 a 3), alebo subsidiárne, vyhlásil túto dohodu za neplatnú, alebo nariadil agentúre INEA ukončiť túto dohodu týkajúcu sa terminálu Mělník,

zaviazal agentúru INEA a Komisiu, aby spoločne a nerozdielne nahradili trovy konania, vzniknuté žalobkyni.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnuté opatrenie porušuje základné zásady Zmlúv EÚ, ktoré sa týkajú ochrany voľného trhu a hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

Žalobkyňa najmä tvrdí, že vytvorenie a zabezpečenie fungovania vnútorného trhu sú základnými zásadami a povinnosťami, na ktorých je Únia založená (článok 26 ZFEÚ). Všetky opatrenia prijaté Úniou musia byť vždy v súlade s touto vymedzujúcou zásadou a všetky opatrenia, ktoré sú v rozpore s touto zásadou, musia byť vždy prijaté zodpovedajúcim a podporným spôsobom.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté opatrenie porušuje článok 93 ZFEÚ a ďalšie články ZFEÚ (články 3, 26, 93, 107, 119, článok 170 ods. 2, článok 171 ods. 1, protokol 8 a jeho článok 1, protokol 27).

Žalobkyňa najmä tvrdí, že napadnuté opatrenie predstavuje podporu, ktorá nezodpovedá potrebe koordinácie dopravy.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté opatrenie porušuje nariadenie (EÚ) č. 1316/2013 a nariadenie (EÚ) č. 1315/2013 a súvisiace právne predpisy.

Žalobkyňa okrem iného tvrdí, že poskytnutie grantov nespĺňalo všetky nevyhnutné podmienky (aj keby bolo v súlade s inými právnymi predpismi Únie) a preto granty nemali byť poskytnuté.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/48


Žaloba podaná 3. mája 2017 – SD/EIGE

(Vec T-263/17)

(2017/C 239/61)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: SD (v zastúpení: L. Levi a A. Blot, lawyers)

Žalovaný: European Institute for Gender Equality (EIGE)

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil implicitné rozhodnutie EIGE z 26. augusta 2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu z 26. apríla 2016 o druhé obnovenie jeho pracovnej zmluvy,

v prípade potreby zrušil aj rozhodnutie EIGE z 20. januára 2017, doručené žalobcovi 23. januára 2017, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu podaná 3. októbra 2016 proti implicitnému rozhodnutiu EIGE,

nahradil žalobcovi vzniknutú majetkovú a nemajetkovú ujmu,

rozhodol o náhrade všetkých trov vynaložených v tomto konaní.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti uviesť odôvodnenie, a tým aj na porušení zásady riadnej správy vecí verejných.

Žalovaný nepredložil žalobcovi odôvodnené meritórne rozhodnutie o žiadosti a následnej sťažnosti. Úplný nedostatok odôvodnenia je v rozpore s povinnosťou uviesť odôvodnenie a zásadou riadnej správy vecí verejných.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 8 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov EÚ a rozhodnutia EIGE č. 82 z 28. júla 2014 o postupe obnovovania/neobnovovania zmlúv vzťahujúcich sa na dočasných a zmluvných zamestnancov (ďalej len „rozhodnutie 82“).

Žalovaný riadne nevykonal diskrečnú právomoc, ktorú mu udeľujú vyššie uvedené ustanovenia, a nevykonal úplné alebo podrobné preskúmanie všetkých relevantných skutkových okolností daného prípadu.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na procesných pochybeniach vrátane porušenia interných procesných pravidiel stanovených v rozhodnutí 82, na porušení práva na obranu, práva byť vypočutý, zásady riadnej správy vecí verejných a povinnosti starostlivosti.

Žalovaný nielen že nepostupoval v súlade s rozhodnutím 82, ale stanovisko žalobcu nevypočul ani iným spôsobom. Pred prijatím rozhodnutia z 26. augusta 2016 tak od žalobcu nezískal relevantné informácie ohľadne jeho záujmov a neumožnil žalobcovi, aby si riadne pripravil svoju obranu.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/49


Žaloba podaná 10. mája 2017 – Michela Curto/Parlament

(Vec T-275/17)

(2017/C 239/62)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Michela Curto (Janov, Taliansko) (v zastúpení: L. Levi a C. Bernard-Glanz, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie z 30. júna 2016, ktorým sa zamieta žiadosť žalobkyne o pomoc, a nevyhnutnom rozsahu rozhodnutie, ktorým sa zamietla sťažnosť,

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 10 000 eur alebo akúkoľvek inú sumu, ktorú Všeobecný súd považuje za primeranú, ako náhradu nemateriálnej ujmy, spolu s úrokmi vo výške zákonnej sadzby až do úplného zaplatenia,

uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení

Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný nesprávne rozhodol, že dotknuté konanie nebolo neprimerané a ďalej nesprávne rozhodol, že nemalo za následok poškodenie osobnosti, dôstojnosti alebo fyzickej a psychickej integrity žalobkyne.

2.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 24 Služobného poriadku a povinnosti poskytnúť pomoc

Žalobkyňa tvrdí, okrem iného, že žalovaný sa nezaoberal jej žiadosťou o pomoc seriózne a promptne, ako to stanovuje platná judikatúra.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/50


Žaloba podaná 15. mája 2017 – Keolis CIF a i./Komisia

(Vec T-289/17)

(2017/C 239/63)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyne: Keolis CIF (Le Mesnil-Amelot, Francúzsko), Keolis Val d’Oise (Bernes-sur-Oise, Francúzsko), Keolis Seine Sénart (Draveil, Francúzsko), Keolis Seine Val de Marne (Athis-Mons, Francúzsko), Keolis Seine Esonne (Ormoy, Francúzsko), Keolis Vélizy (Versailles, Francúzsko), Keolis Yvelines (Versailles) a Keolis Versailles (Versailles) (v zastúpení: D. Epaud a R. Sermier, avocats)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

primárne konštatoval čiastočné zrušenie rozhodnutia Európskej komisie z 2. februára 2017 o schéme pomoci SA.26763 2014/C (ex 2012/NN) zavedenej Francúzskom v prospech podnikov autobusovej dopravy v regióne Ile-de-France, a to v rozsahu, v akom vo svojom článku 1 konštatuje, že režim pomoci bol „protiprávne“ zavedený, pričom v skutočnosti ide o existujúcu schému pomoci,

subsidiárne konštatoval čiastočné zrušenie rozhodnutia Európskej komisie z 2. februára 2017 o schéme pomoci SA.26763 2014/C (ex 2012/NN) zavedenej Francúzskom v prospech podnikov autobusovej dopravy v regióne Ile-de-France, a to v rozsahu, v akom vo svojom článku 1 konštatuje, že režim pomoci bol protiprávne zavedený v období pred 25. novembrom 1998,

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod uvedený primárne a založený na skutočnosti, že dotknutá schéma regionálnej pomoci nebola protiprávne zavedená, keďže nepodliehala povinnosti prechádzajúceho oznámenia. Schéma regionálnej pomoci je v skutočnosti existujúcou schémou pomoci v zmysle článku 108 ods. 1 ZFEÚ a ustanovení článku 1 písm. b) a kapitoly VI nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) (ďalej len „nariadenie č. 2015/1589“). Podľa pravidiel uplatniteľných na existujúce schémy pomoci, ich zavedenie nie je protiprávne, pričom Komisia môže prípadne len stanoviť vhodné opatrenia zamerané na ich prispôsobenie alebo zrušenie v budúcnosti.

2.

Druhý žalobný dôvod uvedený subsidiárne a založený na skutočnosti, že aj v prípade, že by dotknutá schéma pomoci nepredstavovala existujúcu schému pomoci, Komisia nemohla svoje preskúmanie rozšíriť nad obdobie 10 rokov pred 25. novembrom 2008 ako dátumom, kedy Komisia zaslala francúzskym úradom žiadosť o informácie. Článok 17 nariadenia č. 2015/1589 totiž stanovuje, že desaťročná premlčacia doba sa prerušuje len úkonom Komisie alebo členského štátu konajúceho na žiadosť Komisie. Žalobkyne sa teda domnievajú, že Komisia mohla svoje preskúmanie rozšíriť len po 25. november 1998.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/51


Žaloba podaná 15. mája 2017 – Buck-Chemie/EUIPO – Henkel (Zobrazenie závesného čističa do WC)

(Vec T-296/17)

(2017/C 239/64)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Buck-Chemie GmbH (Herrenberg, Nemecko) (v zastúpení: C. Schultze, J. Ossing, R.-D. Härer, C. Weber, H. Ranzinger, C. Brockmann a C. Gehweiler, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania v konaní pred odvolacím senátom: Henkel AG & Co. KGaA (Düseldorf, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ sporného dizajnu: ďalší účastník konania v konaní pred odvolacím senátom.

Sporný dizajn: dizajn Spoločenstva č. 1663618-0003.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu EUIPO z 8. marca 2017 vo veci R 2113/2015-3.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

uložil žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni v konaní pred odvolacím senátom a Všeobecným súdom.

Uvádzané žalobné dôvody

porušenie článkov 62 a 63 nariadenia č. 6/2002,

porušenie článku 25 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 6/2002,

porušenie článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002,

porušenie článku 4 ods. 1 nariadenia č. 6/2002,

porušenie článkov 5 a 6 nariadenia č. 6/2002.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/51


Žaloba podaná 29. mája 2017 – Martinair Holland/Komisia

(Vec T-323/17)

(2017/C 239/65)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Martinair Holland NV (Haarlemmeer, Holandsko) (v zastúpení: M. Smets, lawyer)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

v plnom rozsahu zrušil rozhodnutie Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúce sa konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (Vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava), z dôvodu porušenia zásady zákazu svojvoľnosti a zásady rovnosti zaobchádzania (prvý žalobný dôvod) a nedostatku právomoci v oblasti leteckej dopravy z letísk nachádzajúcich sa mimo EHP na letiská nachádzajúce sa v EHP (druhý žalobný dôvod) (v prvom rade),

zrušil článok 1 ods. 2 písm. d) a článok 1 ods. 3 písm. d) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nich konštatuje, že žalobca sa dopustil porušenia v oblasti leteckej dopravy z letísk nachádzajúcich sa mimo EHP na letiská nachádzajúce sa v EHP (druhý žalobný dôvod) (subsidiárne),

zrušil článok 1 ods. 1 písm. d), článok 1 ods. 2 písm. d), článok 1 ods. 3 písm. d) a článok 1 ods. 4 písm. d) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nich konštatuje, že jediné a nepretržité porušenie zahŕňa nezaplatenie provízií z prirážok (tretí žalobný dôvod), a

zaviazal Komisiu na náhradu trov tohto konania, ak Všeobecný súd zruší napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu alebo čiastočne.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady zákazu svojvoľnosti a zásady rovnakého zaobchádzania.

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákazom svojvoľnosti z dôvodu, že z výroku napadnutého rozhodnutia vylučuje podniky, ktoré sa podľa jej odôvodnenia podieľali na tom istom správaní ako adresáti napadnutého rozhodnutia.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania z dôvodu, že sankcionuje žalobkyňu za porušenie, ukladá jej pokutu a pripisuje jej občianskoprávnu zodpovednosť, pričom podniky, ktoré sa podľa jej odôvodnenia podieľali na tom istom správaní ako adresáti napadnutého rozhodnutia, sú z výroku napadnutého rozhodnutia vylúčené.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci týkajúcej sa leteckej nákladnej dopravy z letísk mimo EHP na letiská v EHP.

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nesprávne vychádza z predpokladu, že jediné a pokračujúce porušenie týkajúce sa leteckej dopravy z letísk mimo EHP na letiská v EHP bolo vykonávané v EHP.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nesprávne vychádza z predpokladu, že jediné a pokračujúce porušenie týkajúce sa leteckej dopravy z letísk mimo EHP na letiská v EHP malo podstatný, okamžitý a predvídateľný dopad na hospodársku súťaž v EHP.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na nedostatočnom odôvodnení a zjavne nesprávnom posúdení v rozsahu, v akom sa v napadnutom rozhodnutí dospelo k záveru, že nezaplatenie provízií z prirážok predstavuje samostatný prvok porušenia.

Žalobkyňa tvrdí, že dva predpoklady, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza na účely kvalifikácie nezaplatenie provízií z prirážok ako samostatného prvku porušenia, si vzájomne odporujú vzhľadom na hospodársky a regulačný rámec predmetného odvetvia.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že nezaplatenie provízií z prirážok nie je možné rozoznať od postupov týkajúcich sa palivovej a bezpečnostnej prirážky a nepredstavuje samostatný prvok porušenia.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/53


Žaloba podaná 29. mája 2017 – SAS Cargo Group a iní/Komisia

(Vec T-324/17)

(2017/C 239/66)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: SAS Cargo Group A/S (Kastrup, Dánsko), Scandinavian Airlines System Denmark-Norway-Sweden (Štokholm, Švédsko), SAS AB (Štokholm) (v zastúpení: B. Creve, M. Kofmann a G. Forwood, lawyers a J. Killick, Barrister)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

v plnom rozsahu alebo čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie K(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúceho sa konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (Vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava),

subsidiárne značne znížil výšku pokuty uloženú žalobkyniami,

prijal potrebné opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo nariadenie vykonania dokazovania, či všetky ostatné opatrenia, ktoré Všeobecný súd považuje za potrebné, a

zaviazal Komisiu na náhradu trov tohto konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádzajú žalobkyne päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práv žalobkýň na obhajobu a na porušení zásady rovnosti zbraní z dôvodu, že Komisia im zamietla prístup k relevantným dôkazom, či už v ich prospech alebo neprospech, a to vrátane dôkazov, ktoré získala po zaslaní oznámenia o výhradách.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci na uplatnenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP na služby nákladnej leteckej dopravy prichádzajúce do EHP ako aj trasy medzi Švajčiarskom a tromi štátmi mimo EÚ/EHP.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne posúdila dôkazy, a že dospela k záveru, že tieto dôkazy preukazujú účasť žalobkýň na jedinom a pokračujúcom medzinárodnom porušení konštatovanom v napadnutom rozhodnutí, resp., že žalobkyne o tomto porušení vedeli.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 266 ZFEÚ, článku 17 Charty základných práv Európskej únie a článku 296 ods. 2 ZFEÚ z dôvodu, že napadnutému rozhodnutiu chýba vnútorná koherencia, najmä pokiaľ ide o pripísanie zodpovednosti za údajné porušenie.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia uložila žalobkyniam pokutu nesprávne, pretože im nemôže byť priznaná zodpovednosť za údajné porušenie, a že každopádne sa Komisia dopustila chyby pri výpočte vzhľadom na hodnotu predajov, faktor závažnosti týkajúci sa osobitnej situácie, v ktorej sa nachádza spoločnosť SAS Cargo, trvanie, zvýšenie za opakovanie a rôzne poľahčujúce okolnosti. Pokuta musí byť preto zrušená, alebo subsidiárne, značne znížená.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/53


Žaloba podaná 29. mája 2017 – Koninklijke Luchtvaart Maatschappij/Komisia

(Vec T-325/17)

(2017/C 239/67)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV (Amsterdam, Holandsko) (v zastúpení: M. Smets, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil v celom rozsahu rozhodnutie Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúceho sa konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (Vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava) z dôvodu porušenia zákazu svojvoľnosti a zásady rovnosti zaobchádzania v súlade s jej prvým žalobným dôvodom; z dôvodu nedostatku právomoci týkajúcej sa leteckej dopravy z letísk mimo EHP na letiská v rámci EHP v súlade s jej druhým žalobným dôvodom (v prvom rade); z dôvodu porušenia článku 49 Listiny základných práv EÚ, článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave a Usmernení k metóde stanovenia pokút (1) v súlade s jej štvrtým žalobným dôvodom (v prvom rade), alebo

zrušil článok 1 ods. 2 písm. d) a článok 1 ods. 3 písm. d) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom tieto ustanovenia uvádzajú, že sa žalobkyňa dopustila protiprávneho konania týkajúceho sa leteckej dopravy z letísk mimo EHP na letiská v rámci EHP, v súlade s jej druhým žalobným dôvodom (subsidiárne), a

zrušil článok 1 a článok 1 ods. 1 písm. d), článok 1 ods. 2 písm. d), článok 1 ods. 3 písm. d) a článok 1 ods. 4 písm. d) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom tieto ustanovenia uvádzajú, že jediné a pokračujúce porušenie zahŕňalo zrušenie prirážky, v súlade s jej tretím žalobným dôvodom, a

subsidiárne, ak Všeobecný súd v plnom rozsahu nezruší napadnuté rozhodnutie v súlade s jej prvým, druhým a štvrtým žalobným dôvodom, uplatnil svoju neobmedzenú právomoc na zníženie pokuty uloženej žalobkyni v článku 3 písm. c) a d) napadnutého rozhodnutia v súlade s jej prvým, druhým, tretím a štvrtým žalobným dôvodom, a nakoniec,

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ak Všeobecný súd úplne alebo sčasti zruší napadnuté rozhodnutie alebo zníži pokutu.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení zákazu svojvoľnosti a zásady rovnosti zaobchádzania.

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje zákaz svojvoľnosti tým, že z výroku napadnutého rozhodnutia vylučuje podniky, ktoré sa podľa jej tvrdení podieľali na rovnakom konaní ako adresáti napadnutého rozhodnutia.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že sankcionuje žalobkyňu za porušenie, ukladá jej pokutu a pripisuje jej občianskoprávnu zodpovednosť, zatiaľ čo podniky, ktoré sa podľa jej odôvodnenia podieľali na rovnakom konaní ako adresáti napadnutého rozhodnutia, sú z výroku napadnutého rozhodnutia vylúčené.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci týkajúcej sa leteckej nákladnej dopravy z letísk mimo EHP na letiská v EHP.

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nesprávne vychádza z predpokladu, že jediné a pokračujúce porušenie týkajúce sa leteckej dopravy z letísk mimo EHP na letiská v EHP bolo uplatňované v EHP.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nesprávne vychádza z predpokladu, že jediné a pokračujúce porušenie týkajúce sa leteckej dopravy z letísk mimo EHP na letiská v EHP malo podstatný, okamžitý a predvídateľný dosah na hospodársku súťaž v EHP.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení a zjavne nesprávnom posúdení v rozsahu, v akom sa v napadnutom rozhodnutí dospelo k záveru, že zrušenie prirážky predstavuje samostatný prvok porušenia.

Žalobkyňa tvrdí, že dva predpoklady, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza za účelom kvalifikácie zrušenia prirážky ako samostatného prvku porušenia, si vzhľadom na hospodársky a regulačný rámec dotknutého odvetvia vzájomne odporujú.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že zrušenie prirážky nie je možné rozoznať od praktík týkajúcich sa palivovej a bezpečnostnej prirážky a nepredstavuje samostatný prvok porušenia.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že pokuta porušuje zásadu zákonnosti a primeranosti pokút podľa článku 49 Listiny základných práv EÚ, článku 101 ZFEÚ a Usmernení k metóde stanovenia pokút a že je zjavne nesprávna.

Žalobkyňa tvrdí, že hodnotou tržieb spoločnosti KLM Cargo, ktorých sa týka porušenie, je hodnota palivovej a bezpečnostnej prirážky a rozhodne nie celý obrat spoločnosti KLM Cargo.

Hodnota tržieb spoločnosti KLM Cargo, z ktorej vychádza základná čiastka pokuty, by nemala zahŕňať tržby spoločnosti KLM Cargo mimo EHP.

15 % zníženie pokuty z dôvodu vládneho zásahu nezodpovedá stupňu vládneho zásahu v dobe trvania porušenia.


(1)  Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2).


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/55


Žaloba podaná 29. mája 2017 – Air Canada/Komisia

(Vec T-326/17)

(2017/C 239/68)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Air Canada (Saint-Laurent, Quebec, Kanada), (v zastúpení: T. Soames, G. Bakker a I.-Z. Prodromou-Stamoudi, advokáti, a J. Joshua, barrister)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúce sa konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (Vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava) v celom rozsahu alebo čiastočne, v každom prípade v rozsahu, v akom sa jej týka,

zrušil alebo subsidiárne znížil podstatne sumu pokuty, a

zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení práv na obhajobu, porušení práva byť vypočutý a porušení podstatných formálnych náležitostí.

Podľa žalobkyne oznámenie Komisie o výhradách neobsahuje vyjadrenie teórie, na ktorej je založená celá vec, tak ako je prezentovaná po prvý krát v napadnutom rozhodnutí, čo zabránilo žalobkyni brániť sa. Tieto dôvody sú dostatočné na zrušenie napadnutého rozhodnutia ako celku.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení práv na obhajobu, nedostatku odôvodnenia a porušenia podstatných formálnych náležitostí.

Podľa žalobkyne Komisia porušila jej práva na obhajobu tým, že i) neposkytla žiadne primerané odôvodnenie, ba dokonca žiadne odôvodnenie na potvrdenie konštatovania existencie jediného a pokračujúceho porušenia na všetkých linkách, ii) nedefinovala povahu a rozsah údajného porušenia/porušení na úrovni podrobnosti vyžadovanej právnou úpravou a iii) neopravila inherentný rozpor, ktorý existuje medzi jediným a pokračujúcim porušením a štyrmi samostatnými porušeniami, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia Komisie C (2010) 7694 final z 9. novembra 2010. Tieto dôvody sú dostatočné na zrušenie napadnutého rozhodnutia ako celku.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení a zjavne nesprávnom právnom posúdení pokiaľ ide o nemožnosť, aby dopravcovia mimo EÚ/EHP prevádzkovali vnútro-európske linky.

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia i) nesprávne konštatovala v článku 1 ods. 1 a 4 napadnutého rozhodnutia, že sa zúčastnila na jednom alebo viacerých porušeniach na linkách vo vnútri EHP a medzi letiskami nachádzajúcimi sa v Únii a letiskami nachádzajúcimi sa vo Švajčiarsku na ktorých nemala z právneho hľadiska právo poskytovať služby nákladnej leteckej dopravy, ii) zanedbala alebo nepochopila medzinárodný právny režim a právny režim Únie, ktorý zakotvuje práva leteckej dopravy a iii) nesprávne uplatňuje relevantnú judikatúru, keď konštatuje, že neexistovala „neprekonateľná prekážka“, ktorá by jej bránila poskytovať svoje služby na vnútro-európskych linkách a že teda ju nesprávne kvalifikovala ako potenciálneho konkurenta na týchto linkách. Podľa žalobkyne tieto zjavné nesprávne posúdenia a tieto zjavne nesprávne právne posúdenia, prijaté individuálne alebo ako celok, predstavujú dostatočné dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia ako celku alebo subsidiárne článku 1 ods. 1 a 4 tohto rozhodnutia.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom skutkovom posúdení v oblasti právomoci.

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté nesprávnym právnym a skutkovým posúdením, ktoré spočívajú v tom, že Komisia i) nesprávne vychádzala z absolútne oprávneného správania na linkách s tretími krajinami na účely dokázania alebo preukázania porušenia na vnútro-európskych linkách, čo je zakázané (dostatočný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia ako celku) a ii) neoprávnene uplatnila svoju právomoc na údajnú kolúziu v rámci „prichádzajúcej“ dopravou na linkách s tretími krajinami (dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia ako celku alebo subsidiárne článku 1 ods. 2 a 3).

5.

Piaty žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení dôkazov uvádzaných proti žalobkyni.

Podľa žalobkyne Komisia i) neuplatňuje správne právnu úpravu týkajúcu sa dôkazov o existencii jediného a pokračujúceho porušenia; ii) nezhromaždila všetky spoľahlivé dôkazy a nepreukázala dostatočne z právneho hľadiska jej vytýkané skutkové okolnosti a iii) neoprávnene odmietla späťvzatie jej zle formulovanej žiadosti o zhovievavosť a neskúmala účinky tohto späťvzatia na dôkazy uvádzané proti nej. Tieto dôvody sú dostatočné na zrušenie napadnutého rozhodnutia ako celku.

6.

Šiesty žalobný dôvod: v súlade s prvým, druhým, tretím, štvrtým a piatym žalobným dôvodom žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil pokutu uloženú v článku 3 alebo subsidiárne podstatne znížil jej výšku na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci podľa článku 261 ZFEÚ, článku 31 nariadenia č. 1/2003 a judikatúry.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/56


Žaloba podaná 26. mája 2017 – Foundation for the Protection of the Traditional Cheese of Cyprus named Halloumi/ÚHVT – M. J. Dairies (BBQLOUMI)

(Vec T-328/17)

(2017/C 239/69)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Foundation for the Protection of the Traditional Cheese of Cyprus named Halloumi (Nikózia, Cyprus) (v zastúpení: S. Malynicz, QC a V. Marsland, Solicitor)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: M. J. Dairies EOOD (Sofia, Bulharsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie obsahujúca slovný prvok „BBQLOUMI“ – prihláška č. 13 069 034.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 16. 3. 2017 vo veci R 497/2016-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/57


Žaloba podaná 31. mája 2017 – Cargolux Airlines/Komisia

(Vec T-334/17)

(2017/C 239/70)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Cargolux Airlines International SA (Sandweiler, Luxembursko) (v zastúpení: G. Goeteyn, Solicitor, E. Aliende Rodríguez, lawyer, a C. Rawnsley, barrister)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

v prípade, že vyhovie prvému, druhému, tretiemu a štvrtému žalobnému dôvodu, v plnom rozsahu zrušil článok 1 ods. 1 až 4 rozhodnutia Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúceho sa konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (Vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava), v rozsahu, v ako sa týkajú spoločnosti Cargolux,

v prípade, že vyhovie piatemu žalobnému dôvodu,

v plnom rozsahu zrušil článok 1 ods. 1 uvedeného rozhodnutia, alebo, ak článok 1 ods. 1 uvedeného rozhodnutia nebude zrušený v plnom rozsahu, zrušil článok 1 ods. 1 bod i) uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka bezpečnostných prirážok a provízií; zrušil bod ii) v rozsahu, v akom sa týka obdobia od 22. januára 2001 do konca roka 2002, a bod iii) v rozsahu, v akom sa v ňom uvádza konštatovanie o účasti na karteli v zmysle, v akom sa tejto pojem bežne chápe, najskôr pred 10. júnom 2005,

v plnom rozsahu zrušil článok 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia, alebo, ak článok 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutí nebude zrušený v plnom rozsahu, zrušil článok 1 ods. 2 bod i) v rozsahu, v akom sa týka bezpečnostných prirážok a provízií; a bod ii) v rozsahu, v akom sa v ňom uvádza konštatovanie o účasti na karteli v zmysle, v akom sa tejto pojem bežne chápe, najskôr pred 10. júnom 2005,

v plnom rozsahu zrušil článok 1 ods. 3 a 4.

v prípade, že vyhovie šiestemu žalobnému dôvodu, zrušil článok 1 ods. 2 a 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nich uvádza, že spoločnosť Cargolux sa zúčastnila na porušení týkajúcom sa prichádzajúcich trás (t. j. na linkách smerujúcich z letísk v tretích krajinách do krajín v rámci EÚ alebo na Island a do Nórska),

zrušil pokutu uloženú spoločnosti Cargolux v článku 3 uvedeného rozhodnutia, a ak Všeobecný súd túto pokutu nezruší v plnom rozsahu, aby ju podstate znížil na základe svojej neobmedzenej právomoci,

prijal nevyhnutné nadväzujúce opatrenia týkajúce sa článku 4 v rozsahu, v sa tento článok týka spoločnosti Cargolux,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila spoločnosť Cargolux.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa sedem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa údajne dopustila Komisia tým, že prekročila svoje právomoci, keďže sa opierala o dôkazy týkajúce sa leteckých tras a období, ktoré nespadali do jej právomoci.

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia neoprávnene prekročila svoju právomoc, keďže sa opierala o dôkazy pochádzajúce z obdobia pred a) 1. májom 2004 v súvislosti s leteckými trasami medzi EÚ a tretími krajinami; pred 19. májom 2005 v súvislosti s leteckými trasami medzi EHP (štáty, ktoré nie sú členmi EÚ) a tretími krajinami; a c) pred 1. júnom 2002 v súvislosti s trasami EÚ–Švajčiarsko, ktoré tvorili základ ňou zisteného porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení podstatnej procesnej náležitosti, porušení práva na obhajobu a zjavne nesprávnom posúdení, keďže Komisia porušila podstatné procesné náležitosti a právo žalobkyne na obhajobu tým, že pred opätovným prijatím rozhodnutia nevydala nové vyhlásenie o námietkach.

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne konštatovala, že pred opätovným prijatím napadnutého rozhodnutia nemala povinnosť vydať nové vyhlásenie o námietkach, čím porušila právo žalobkyne na obhajobu.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, keďže Komisia nevykonala nevyhnutné posúdenie právneho a hospodárskeho kontextu potrebného na platné konštatovanie porušenia z hľadiska cieľa.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení podstatnej procesnej náležitosti, nedostatku odôvodnenia, porušení práva na obhajobu a zjavne nesprávnom právnom a skutkovom posúdení, keďže Komisia dostatočne presne nevymedzila rozsah a kritériá údajného porušenia článku 101 ZFEÚ a ďalších relevantných ustanovení.

Žalobkyňa tvrdí, že široké vymedzenie pojmu jediné a pokračujúce porušenie viedlo k nejasnému určeniu rozsahu porušenia, ktoré nie je možné napraviť, a má za následok nemožnosť určenia jeho predmetu.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, keďže Komisia nepredložila spoľahlivé dôkazy, na ktorých založila svoje konštatovanie, ani z právne hľadiska dostatočne nepreukázala skutočnosti, o ktoré svoje konštatovanie opiera.

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne skutkové zistenia a nesprávne posúdenia týkajúce sa všetkých troch zložiek (palivové prirážky, bezpečnostné prirážky a provízie z prirážok) zakladajúcich údajné jediné a pokračujúce porušenie. Žalobkyňa takisto zastáva názor, že Komisia zneužila pojem jediné a pokračujúce porušenie ako všetko zahrňujúce ustanovenie, ktoré jej umožňuje predkladať ako „dôkaz“ rôznorodý súbor skutočností a kontaktov, vrátane správania, ktoré je v súlade s právom alebo nie je relevantné.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, keďže Komisia si nesprávne priznala právomoc rozhodovať o údajnej koordinácii narušujúcej hospodársku súťaž, pokiaľ ide o lety z letísk v tretích krajinách na letiská v EHP, a dopustila sa nesprávneho právneho posúdenia, keďže na tieto činnosti sa nevzťahuje pôsobnosť článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody EHP.

7.

Siedmy žalobný dôvod, ktorý sa týka návrhu na opätovné súdne preskúmanie pokuty s ohľadom na neobmedzenú právomoc Súdneho dvora, je založený na zjavne nesprávnom posúdení a porušení zásady proporcionality.

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne stanovila hodnoty tržieb, keďže nesprávne zohľadnila prichádzajúce lety a veľmi nadhodnotila celkovú závažnosť údajného porušenia. Komisia vo vzťahu k žalobkyni nesprávne posúdila závažnosť a dobu trvania údajného porušenia a chybne zamietla poľahčujúce okolnosti.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/59


Žaloba podaná 30. mája 2017 – Help – Hilfe zur Selbsthilfe/Komisia

(Vec T-335/17)

(2017/C 239/71)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Help – Hilfe zur Selbsthilfe e.V. (Bonn, Nemecko) (v zastúpení: V. Jungkind a P. Cramer, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie žalovanej z 21. marca 2017 [Ares(2017)1515573], ktorým žiadala o vrátenie časti sumy na podporu projektu Food Security Promotion for very food insecure farming households in Zimbabwe (ECHO/ZWE/BUD/2009/02002) vo výške 643 627,72 eura, a tiež žiadosť o platbu zo 7. apríla 2017 vyplývajúca z uvedeného rozhodnutia (č. 3241705513), na základe ktorej žalovaná požiadala o zaplatenie prvej splátky vo výške 321 813,86 eura a

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že prístup, ktorý vytýka žalovaná, nie je porušením hmotného práva

Postup žalobkyne, ktorý vytýka žalovaná, pri uzavretí dvoch zmlúv na doručenie poľnohospodárskych výrobkov neporušil záväzné hmotnoprávne požiadavky na organizáciu verejného obstarávania v oblasti humanitárnych projektov. Tento postup je predovšetkým v súlade so záväznými zásadami verejného obstarávania stanovenými podľa článku 184 ods. 1 pravidiel uplatňovania nariadenia o rozpočtových pravidlách z roku 2009 a podľa článku 2 ods. 3 pravidiel a postupov uvedených v prílohe IV Rámcovej dohody o partnerstve týkajúcej sa spolupráce EÚ a mimovládnych organizácií v oblasti humanitárnej pomoci z roku 2008.

Vytýkaný postup navyše neporušuje požiadavku dokumentácie podľa článku 23 ods. 4 všeobecných pravidiel stanovených v prílohe III rámcovej dohody o partnerstve.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii ďalších dôvodov na vrátenie

Ďalšie dôvody na vrátenie finančnej pomoci takisto neexistujú. Spoločnosť, ktorú žalobkyňa vybrala, dodala objednaný tovar včas, v plnom rozsahu a v primeranej kvalite. Žalobkyňa okrem toho úspešne realizovala projekt podpory, čo potvrdili celkovo štyri nezávislé hodnotenia tretích strán.

Zo strany zamestnancov žalobkyne nedošlo k nijakému konaniu zakladajúcemu trestnoprávnu zodpovednosť. Staatsanwaltschaft Bonn (Prokuratúra Bonn, Nemecko) nezačala vyšetrovanie, keďže neexistovalo podozrenie zo spáchania trestného činu.

3.

Tretí žalobný dôvod (subsidiárny) založený na neuplatnení voľnej úvahy a na neprimeranosti

Žalovaná prijala rozhodnutie o vrátení poskytnutej finančnej pomoci na základe nesprávneho predpokladu, že na rozhodnutie sa vzťahovalo záväzné odporúčanie o vrátení prostriedkov Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). Žalovaná tak neuplatnila voľnú úvahu a vrátenie je preto protiprávne.

Vrátanie čiastočnej sumy v celkovej výške 643 627,72 eura je okrem toho protiprávne vzhľadom na porušenie zásady proporcionality v zmysle článku 5 ods. 4 ZEÚ. Presahuje hranicu toho, čo je nevyhnutné na ochranu rozpočtu, a osobitne vzhľadom na úspešnú realizáciu projektu podpory nie je primerané bremenu, ktoré znáša žalobkyňa.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/60


Žaloba podaná 31. mája 2017 – Shenzhen Jiayz Photo Industrial/EUIPO – Seven (sevenoak)

(Vec T-339/17)

(2017/C 239/72)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Shenzhen Jiayz Photo Industrial Ltd (Shenzhen, Čína) (v zastúpení: M. de Arpe Tejero, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Seven SpA (Leinì, Taliansko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka EÚ obsahujúca slovný prvok „SEVENOAK“ – prihláška č. 13 521 125.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 23. marca 2017 veci R 1326/2016-1.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

vyhovel prihláške ochrannej známky EÚ č. 13 521 125 „SEVENOAK“ pre všetky tovary uvedené v prihláške,

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/60


Žaloba podaná 30. mája 2017 – Japan Airlines/Komisia

(Vec T-340/17)

(2017/C 239/73)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Japan Airlines Co. Ltd (Tokio, Japonsko) (v zastúpení: J.-F. Bellis and K. Van Hove, lawyers, a R. Burton, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúce sa konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (Vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava) v celom rozsahu, pokiaľ ide o žalobkyňu,

subsidiárne znížil pokutu uloženú žalobkyni pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci, a

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza jedenásť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila zásadu ne bis in idem a článok 266 ZFEÚ, keď konštatovala, že žalobkyňa bola zodpovedná za aspekty porušenia, v prípade ktorých Komisia odmietla zodpovednosť žalobkyne v rozhodnutí z roku 2010 a v každom prípade Komisia porušila uplatniteľnú premlčaciu lehotu, keď žalobkyni uložila pokutu za tieto aspekty a nepreukázala legitímny záujem nato, aby sa formálne konštatovalo porušenie v prípade týchto aspektov.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila zásadu zákazu diskriminácie, keď znovu prijala napadnuté rozhodnutie, keďže žalobkyňa je v menej výhodnom postavení ako ostatní adresáti rozhodnutia z roku 2010, pre ktorých sa rozhodnutie z roku 2010 stalo právoplatným a záväzným.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila článok 101 ZFEÚ a článok 53 EHP, prekročila svoju právomoc a porušila práva na obhajobu žalobkyne, keď ju považovala za zodpovednú za porušenie na linkách v rámci EHP a linkách medzi Úniou a Švajčiarskom v okamihu, keď nemala právomoc uplatňovať článok 101 ZFEÚ a článok 53 EHP voči leteckým spoločnostiam, ktoré prevádzkovali len linky medzi EHP a tretími krajinami, takže správanie žalobkyne na linkách medzi EHP a tretími krajinami bolo zákonné.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila článok 101 ZFEÚ a článok 53 EHP, keď konštatovala, že žalobkyňa sa zúčastnila na jedinom a pokračujúcom porušení, ktoré zahŕňa linky, ktoré žalobkyňa neprevádzkovala a z právneho hľadiska ani nemohla prevádzkovať.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila článok 101 ZFEÚ a článok 53 EHP tým, že vyhlásila, že má právomoc riešiť služby prichádzajúcej leteckej nákladnej dopravy na linkách medzi EHP a tretími krajinami, pretože tieto služby sú fakturované zákazníkom nachádzajúcim sa mimo EHP.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila práva žalobkyne na obhajobu, zásadu zákazu diskriminácie a zásadu proporcionality, keď uplatnila rôzne dôkazné požiadavky na rôznych leteckých dopravcov.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila usmernenia k metóde stanovenia pokút (1) a zásadu proporcionality, keď zahrnula do hodnoty predajov, ktoré slúžia ako základ pre výpočet pokuty príjmy vyplývajúce z prvkov ceny týkajúcich sa služieb leteckej nákladnej dopravy, ktoré nesúvisia s porušením, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia.

8.

Ôsmy žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006 a zásadu legitímnej dôvery, keď zahrnula do hodnoty predajov, ktoré slúžia ako základ pre výpočet pokuty príjmy vyplývajúce zo služieb prichádzajúcej leteckej nákladnej dopravy na linkách medzi EHP a tretími krajinami.

9.

Deviaty žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila zásadu proporcionality, keď obmedzila na 15 % zníženie pokuty priznané žalobkyni z titulu regulačného rámca.

10.

Desiaty žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila zásadu zákazu diskriminácie, zásadu proporcionality, ako aj práva žalobkyne na obhajobu, keď jej nepriznala zníženie sumy pokuty o 10 % z titulu jej obmedzenej účasti na porušení, kým iným adresátom rozhodnutia z roku 2010 bolo priznané toto zníženie a nachádzajú sa v objektívne podobnom postavení ako je postavenie žalobkyne.

11.

Jedenásty žalobný dôvod založený na tom, že Všeobecný súd mal využiť svoju neobmedzenú súdnu právomoc a podstatne znížiť pokutu.


(1)  Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2).


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/62


Žaloba podaná 31. mája 2017 – British Airways/Komisia

(Vec T-341/17)

(2017/C 239/74)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: British Airways plc (Harmondsworth, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: J. Turner, QC, R. O’Donoghue, barrister a A. Lyle-Smythe, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrh

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Komisie K(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej preprave (vec AT.39258 – Airfreight) úplne alebo čiastočne,

ďalej alebo alternatívne, v rámci úplnej právomoci Všeobecného súdu, zrušil alebo znížil pokutu uloženú žalobkyni na základe napadnutého rozhodnutia,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza deväť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a porušila podstatnú formálnu náležitosť tým, že prijala rozhodnutie o protiprávnom konaní žalobkyne založené na dvoch protichodných posúdeniach relevantných skutkových a právnych okolností, ktoré bolo preto nekoherentné, nezlučiteľné so zásadou právnej istoty a mohlo viesť k nejasnostiam v rámci právneho poriadku EÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia porušila svoju povinnosť podľa článku 266 ZFEÚ, pretože prijala opatrenie na odstránenie základných pochybení, ktoré Všeobecný súd zistil vo veci T-48/11, a ktoré spočívalo v opätovnom prijatí rozhodnutia proti žalobkyni, ale v dôsledku toho sa pochybenie ešte znásobilo, nie napravilo.

3.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a porušenia podstatnej formálnej náležitosti tým, že dostatočne neodôvodnila uloženie pokuty žalobkyni. Podľa žalobkyne sa uloženie pokuty zakladalo na zisteniach porušenia, ktoré neboli obsiahnuté v spornom opatrení, a boli v rozpore so zisteniami uvedenými v tomto spornom opatrení. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že Komisia v tejto súvislosti nemala právomoc takto postupovať.

4.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia nemala právomoc uplatniť článok 101 ZFEÚ alebo článok 53 Dohody o EHP na údajné obmedzenia hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o poskytovanie služieb leteckej prepravy na trasách do EÚ nebo EHP. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že tieto obmedzenia nepatria do oblasti pôsobnosti článku 101 ZFEÚ ani článku 53 Dohody o EHP.

5.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na koordináciu poplatkov za služby nákladnej leteckej prepravy do niektorých krajín alebo z týchto krajín v dôsledku platných právnych a regulačných režimov a ich praktických účinkov, a zníženie pokuty, ktoré sa v tejto súvislosti uplatnilo, bolo svojvoľné a neprimerané. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že odôvodnenie Komisie je pokiaľ ide o niektoré právomoci, zjavne neprimerané.

6.

Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia sa dopustila pochybenia vo svojom závere, že žalobkyňa sa zúčastnila protiprávneho konania týkajúce sa (ne)zaplatenia provízie za príplatky.

7.

Siedmy žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia nesprávne určila „hodnotu tržieb“ na účely stanovenia pokút v rozhodnutí. Podľa žalobkyne mala rozhodnúť, že relevantné sú len výnosy spojené s príplatkami, a mala vylúčiť obrat spojený so službami na trasách do EÚ alebo EHP.

8.

Ôsmy žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď rozhodla, že žalobkyňa je na deviatom mieste, pokiaľ ide o zhovievavosť, a preto má nárok na zníženie pokuty len o 10 %, hoci žalobkyňa požiadala o zhovievavosť ako prvá po žiadateľovi o imunitu, a jej informácie mali významnú pridanú hodnotu.

9.

Deviaty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia sa dopustila pochybenia vo svojom posúdení týkajúcom sa začiatku protiprávneho konania žalobkyne. Podľa žalobkyne je relevantným začiatkom október 2001 a dôkazy, ktoré boli predložené na preukázanie skoršieho dátumu nespĺňajú právne nevyhnutné požiadavky.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/63


Žaloba podaná 30. mája 2017 – Deutsche Lufthansa a i./Komisia

(Vec T-342/17)

(2017/C 239/75)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Deutsche Lufthansa AG (Kolín, Nemecko), Lufthansa Cargo AG (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko), Swiss International Air Lines AG (Bazilej, Švajčiarsko) (v zastúpení: S. Völcker, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil článok rozhodnutia Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (Vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava),

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, vrátane trov konania žalobkýň.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou týkajúcou sa odôvodnenia, keďže vo výroku a v odôvodnení nie je jednoznačne stanovený zemepisný rozsah protiprávneho konania.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 11 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave, keďže sa opiera o kontakty medzi konkurentmi, ktoré sa uskutočnili vo Švajčiarsku a týkali sa predovšetkým nákladnej leteckej dopravy medzi Švajčiarskom a tretími krajinami.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu zákazu spätnej účinnosti zákona, keďže sa opiera o kontakty, ktoré sa týkali iba liniek mimo EHP a ktoré sa uskutočnili predtým, ako nariadenie č. 1/2003 (1) nadobudlo účinnosť.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 101 ZFEÚ, článok 53 Dohody o EHP a článok 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave konštatovaním, bez primeraného posúdenia, že kontakty, ktoré sa uskutočnili mimo EHP, kontakty týkajúce sa aliancie WOW (aliancia medzi Japan Airlines Cargo, Lufthansa Cargo, SAS Cargo a Singapore Airlines Cargo) a kontakty týkajúce sa úhrady provízií z príplatkov, tvoria súčasť toho istého jediného a pokračujúceho porušenia spolu s kontaktmi medzi konkurentmi, ktoré sa uskutočnili na úrovni ústredia.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP v rozsahu, v akom je založené na predpoklade, že kontakty medzi konkurentmi, ktoré sa uskutočnili mimo EHP, predstavujú porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP. Podľa žalobkýň dohody alebo konania vo vzájomnej zhode týkajúce sa nákladov smerujúcich do EHP neobmedzujú hospodársku súťaž v EHP a neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi. Okrem toho podľa žalobkýň napadnuté rozhodnutie uplatňuje nesprávne právne kritérium pri analýze, či vládny zásah v určitých relevantných jurisdikciách bráni použitiu článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP.


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/64


Žaloba podaná 31. mája 2017 – Cathay Pacific Airways/Komisia

(Vec T-343/17)

(2017/C 239/76)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Cathay Pacific Airways Ltd (Hongkong, Čína) (v zastúpení: R. Kreisberger a N. Grubeck, barristers, M. Rees, solicitor a E. Estellon, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil konštatovania porušenia uvedené v článku 1 ods. 1 až 4 rozhodnutia Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúceho sa konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (Vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava) v rozsahu v akom sa týkajú žalobkyne,

zrušil článok 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu v akom ukladá pokutu 57 120 000 eur žalobkyni alebo subsidiárne znížil sumu pokuty, a

zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho skutkového a/alebo právneho posúdenia, keď zahrnula žalobkyňu do článku 1 ods. 1 a 4 výroku napadnutého rozhodnutia a keď konštatovala, že sa zúčastnila na údajnom jedinom a pokračujúcom porušení a/alebo na tom, že Komisia nepreukázala tieto konštatovania z právneho hľadiska dostatočne.

Žalobkyňa tvrdí, že žiadny právny základ neumožňuje zahrnúť ju do vnútro-európskych porušení.

Žalobkyňa tvrdí, že neexistuje žiadny skutkový základ, ktorý by umožňoval zahrnúť ju do vnútro-európskych porušení.

Žalobkyňa takisto tvrdí, že to, že Komisia vychádzala z nových dôvodov predstavuje porušenie jej práv na obhajobu.

Žalobkyňa nakoniec tvrdí, že to, že Komisia ju neoprávnene zahrnula do článku 1 ods. 1 až 4 marí jej pokus preukázať, že sa zúčastnila na jedinom a pokračujúcom porušení.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia tým, že prijala druhé rozhodnutie proti žalobkyni, ktorým jej pripísala nové porušenie, porušila článok 25 nariadenia č. 1/2003, ako aj zásady právnej istoty, spravodlivosti a riadneho výkonu spravodlivosti.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tom, že Komisia nepreukázala dostatočne z právneho hľadiska, že žalobkyňa môže byť považovaná za zodpovednú za účasť na údajnom jedinom a pokračujúcom porušení.

Podľa žalobkyne Komisia neskúmala osobitnú situáciu žalobkyne a nepreukázala jednotlivé zložky jediného a pokračujúceho porušenia voči nej.

Žalobkyňa takisto tvrdí, že Komisia nepreukázala celkový plán sledujúci spoločný cieľ.

Žalobkyňa takisto tvrdí, že Komisia nepreukázala, že sa podieľala na jedinom a pokračujúcom porušení alebo mala vyžadovaný zámer zúčastniť sa na ňom.

Žalobkyňa nakoniec tvrdí, že neexistuje žiadne konštatovanie v tomto zmysle, že by vedela o porušení.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia neodôvodnila dostatočne svoje konštatovanie podľa ktorého sa žalobkyňa zúčastnila na údajnom jedinom a pokračujúcom porušení.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď vychádzala z činností žalobkyne v regulovaných jurisdikciách tretích krajín ako dôkaz jej účasti na údajnom jedinom a pokračujúcom porušení a v tejto súvislosti jej rozhodnutie neodôvodňuje.

Podľa žalobkyne Komisia nedodržala uplatniteľný dôkazný štandard, pokiaľ ide o správanie žalobkyne v Hongkongu a/alebo dostatočne neodôvodnila svoje rozhodnutie.

Žalobkyňa takisto tvrdí, že Komisia nepreukázala, že jej správanie v Hongkongu malo protisúťažný cieľ.

Žalobkyňa takisto tvrdí, že právna úprava v Hongkongu ju núti predkladať kolektívne návrhy.

Žalobkyňa nakoniec tvrdí, že došlo k porušeniu zásad slušnosti a nezasahovania.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na tom, že Komisia nie je oprávnená uplatňovať článok 101 ZFEÚ na správanie týkajúce sa prichádzajúcich letov, teda na služby leteckej nákladnej dopravy pochádzajúcej z tretej krajiny s cieľovým určením v Európe.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri výpočte pokuty uloženej žalobkyni.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/65


Žaloba podaná 31. mája 2017 – Latam Airlines Group a Lan Cargo/Komisia

(Vec T-344/17)

(2017/C 239/77)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Latam Airlines Group SA (Santiago, Čile), Lan Cargo SA (Santiago) (v zastúpení: B. Hartnett, barrister, O. Geiss, advokát a W. Sparks, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej preprave (vec AT.39258 – Airfreight) v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,

ďalej alebo alternatívne, znížil pokutu uloženú žalobkyniam, a

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú sedem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne vyložila dôkazy predložené proti žalobkyniam, nesprávne uplatnila článok 101 ZFEÚ, článok 53 Dohody o EHP a článok 8 dohody so Švajčiarskom, a nepredložila dostatočné odôvodnenie, keď žalobkyniam pripísala zodpovednosť za protiprávne konanie v rozsahu, v akom sa týka bezpečnostnej prirážky a nezaplatenia prirážky.

Žalobkyne tvrdia, že Komisia nesprávne konštatovala, že si boli vedomé svojho protiprávneho konania v súvislosti s bezpečnostnými príplatkami a nezaplatením provízie.

Okrem toho tvrdia, že tieto aspekty jediného a trvajúceho protiprávneho konania nemožno oddeliť od celku, a napadnuté rozhodnutie tak musí byť zrušené v celom rozsahu.

2.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne vyložila dôkazy predložené proti žalobkyniam, nesprávne uplatnila relevantné ustanovenia a nepredložila dostatočné odôvodnenie v súvislosti so svojím konštatovaním, že žalobkyne sa podieľali na protiprávnom konaní týkajúcom sa palivovej prirážky.

Žalobkyne tvrdia, že Komisia v požadovanej miere nepreukázala, sa zúčastnili údajného protiprávneho konania v rozsahu, v akom sa týka palivovej prirážky.

Žalobkyne ďalej tvrdia, že prostredníctvom tlačových správ sa nemohlo dozvedieť o údajnom karteli.

Žalobkyne napokon uvádzajú, že obmedzené dôkazy týkajúce sa ich zmlúv s prepravcami nepreukazujú žiadne konanie v rozpore s hospodárskou súťažou, ktorého by sa mali dopustiť, ani nepreukazujú, že vedeli o takomto konaní ostatných prepravcov alebo ho mohli predpokladať.

3.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala zodpovednosť žalobkýň na trasách uvedených v článkoch 1 ods. 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia a neposkytla dostatočné odôvodnenie.

Žalobkyne tvrdia, že Komisia ich nesprávne zahrnula do konštatovania zodpovednosti v článku 1 ods. 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, pretože uplynula premlčacia lehota.

Žalobkyne ďalej tvrdia, že Komisia nemá právomoc konštatovať, že sú zodpovedné za porušenie článku 101 ZFEÚ na trasách v rámci EHP pred 1. májom 2004, alebo za porušenie článku 53 Dohody o EHP pred 19. májom 2005.

Žalobkyne ďalej uvádzajú, že Komisia nemá právomoc konštatovať, že sú zodpovedné za porušenie v súvislosti s trasami medzi EÚ a Švajčiarskom.

Žalobkyne napokon uvádzajú, že uvedené konštatovania porušujú zásadu ne bis in idem.

4.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala existenciu údajného kartelu a neposkytla dostatočné odôvodnenie.

Žalobkyne uvádzajú, že konštatovanie Komisie týkajúce sa toho, že sa zúčastnili kartelu, nie je dostatočne odôvodnené.

Žalobkyne ďalej tvrdia, že toto konštatovanie sa zakladá na nesprávnom predpoklade, protiprávne konanie sa týkalo všetkých trás.

Žalobkyne ďalej uvádzajú, že Komisia prekročila svoje právomoci a vyvolala nejasnosti, pokiaľ ide o geografický rozsah údajného protiprávneho konania.

Žalobkyne napokon uvádzajú, že to vedie k nezrovnalostiam medzi dôvodmi a výrokovou časťou v súvislosti s jej predmetom, a žalobkyne v dôsledku toho nechápu povahu a rozsah údajného protiprávneho konania.

5.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala, že údajné konanie predstavuje jediné a trvajúce porušenie, a neposkytla dostatočné odôvodnenie pre toto konštatovanie.

Žalobkyne uvádzajú, že dotknuté konanie nesmerovalo k jedinému protisúťažnému cieľu.

Ďalej uvádzajú, že dotknuté konanie sa netýkalo jediného výrobku alebo služby.

Žalobkyne ďalej tvrdia, že dotknuté konanie sa netýkalo toho istého podniku.

Ďalej tvrdia, že údajné porušenie nemalo jedinú povahu.

Ďalej tvrdia, že prvky údajného porušenia neboli preskúmané paralelne.

A napokon tvrdia, že Komisia neposkytla dostatočné dôkazy a nevykonala analýzu podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ v súvislosti s nezaplatením prirážky.

6.

Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia porušila práva žalobkýň na obranu a neposkytla dostatočné odôvodnenie.

Žalobkyne uvádzajú, že nemohli reagovať na konštatovanie Komisie týkajúce sa toho, že vedeli o porušení týkajúcom sa bezpečnostnej prirážky a nezaplatenia prirážky.

Ďalej uvádzajú, že Komisia predložila nové skutočnosti na podporu konštatovania o údajnom karteli.

Žalobkyne tvrdia, že Komisia sa opiera o dôkazy, ktoré sú vo vzťahu k nim neprípustné.

Ďalej tvrdia, že nezrovnalosti medzi dôvodmi napadnutého rozhodnutia a výrokovou časťou vedú k chybnému odôvodneniu.

Napokon tvrdia, že nemohli predložiť svoje stanovisko k rozhodnutiu o odstránení 13 prepravcov a troch aspektov porušenia z prešetrovania po oznámení o námietkach, a Komisia k tomu nepredložila odôvodnenie.

7.

Siedmy žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia pri výpočte pokuty žalobkýň a neposkytla dostatočné odôvodnenie.

Žalobkyne uvádzajú, že sa nerozlíšilo medzi zosúladeným postupom týkajúcim sa konečnej ceny a zosúladeným postupom týkajúcim sa obmedzených aspektov ceny.

Ďalej uvádzajú, že sa neprihliadlo na obmedzený kombinovaný podiel na trhu adresátov a zákonnými požiadavkami odvetvia.

Žalobkyne tvrdia, že Komisia považovala ich konanie sa rovnako závažné ako konanie ostatných adresátov, vrátane „jadra“, ktoré bolo oveľa závažnejšie.

Žalobkyne napokon uvádzajú, že sa neprihliadlo na ich omnoho obmedzenejšiu účasť na porušení, ako v prípade ostatných adresátov, ktorých pokuta bola tiež znížená v dôsledku poľahčujúcich okolností.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/68


Žaloba podaná 31. mája 2017 – Hotelbeds Spain/EUIPO – Guidigo Europe (Guidego what to do next)

(Vec T-346/17)

(2017/C 239/78)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Hotelbeds Spain, SL (Palma de Mallorca, Španielsko) (v zastúpení: L. Broschat García, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Guidigo Europe SARL (Paríž, Francúzsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie obsahujúca slovné prvky „Guidego what to do next“ – prihláška č. 12 944 898.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 21. marca 2017 vo veci R 449/2016-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

uznal prihlášku ochrannej známky Európskej únie č. 12 944 898 pre tovary služby zaradené do tried 39, 41 a 43.

Uvádzaný žalobný dôvod

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/68


Žaloba podaná 1. júna 2017 – Singapore Airlines and Singapore Airlines Cargo/Komisia

(Vec T-350/17)

(2017/C 239/79)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Singapore Airlines Ltd (Singapur, Singapur) a Singapore Airlines Cargo Pte Ltd (Singapur) (v zastúpení: J. Kallaugher a J. Poitras, Solicitors a J. Ruiz Calzado, lawyer)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

v plnom rozsahu alebo čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie K(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúceho sa konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (Vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava),

okrem toho alebo subsidiárne, značne znížil výšku pokuty uloženú žalobkyniam,

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania a

prijal všetky opatrenia, ktoré sa budú považovať za vhodné vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádzajú žalobkyne šesť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie má byť zrušené, keďže v súvislosti s jeho hlavným zistením o jedinom a pokračujúcom porušení, ktoré sa týka služieb leteckej nákladnej dopravy na všetkých trasách z letísk a na letiská v EÚ, došlo k závažným nesprávnym právnym a skutkovým posúdeniam.

Žalobkyne tvrdia, že v napadnutom rozhodnutí konkrétne nebola preukázaná i) existencia celosvetového kartelu; ii) právomoc rozhodovať o správaní v súvislosti s tržbami za služby leteckej nákladnej dopravy mimo EÚ; iii) uplatnenie článku 101 ZFEÚ na správanie, ktoré podlieha regulácií cudzích štátov alebo ktoré tieto štáty vyžadujú; iv) dostatočná spojitosť medzi správaním, ktoré zahrňovalo tri údajné zložky, v ktorých spočívalo jediné a pokračujúce porušenie, t. j. palivové prirážky, bezpečnostné prirážky a údajné odmietnutie provízií z prirážok; a v) dostatočná spojitosť medzi kontaktmi leteckých spoločností na úrovni vedenia a správaním sa na miestnych trhoch.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie má byť zrušené v rozsahu, v akom v ňom bolo zistené porušenie, ktoré sa týka koordinácie platieb provízií dodávateľom za provízie z prirážok.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie má byť zrušené v rozsahu, v akom sa konštatovanie porušenia, na ktorom sa zúčastnili žalobkyne, opiera o dôkazy spočívajúce len na kontaktoch medzi členmi aliance leteckých nákladných dopravcov WOW.

Žalobkyne tvrdia, že v napadnutom rozhodnutí bolo uplatnené nesprávne právne kritérium na posúdenie plnej spolupráce zo strany aliancie leteckých spoločností a boli v ňom uvedené zásadné nesprávne posúdenia týkajúce sa spôsobu fungovania aliancie WOW. Žalobkyne ďalej tvrdia, že ich kontakty s partnermi v rámci WOW prebiehali v rámci skutočného úsilia o vytvorenie úspešnej aliancie, a nemohlo tak ísť o prejav spoločného konania alebo plánu, ktoré by boli považované za základ jediného a pokračujúceho porušenia.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie má byť zrušené, keďže v ňom nebola preukázaná účasť žalobkýň na jedinom a pokračujúcom porušení.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že (na rozdiel od štvrtého žalobného dôvodu), ak by sa žalobkyne zúčastnili na niektorých prvkoch jediného a pokračujúceho porušenia, v napadnutom rozhodnutí nie je preukázané, že by vedeli o všetkých ostatných prvkoch správania, ktoré je uvedené v napadnutom rozhodnutí, najmä o zjavne protiprávnej koordinácii na úrovni hlavnej skupiny, alebo, že by o takomto správaní mali vedieť, ako sa to vyžaduje v judikatúre.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že ak nebude napadnuté rozhodnutie zrušené v plnom rozsahu, mala by byť znížená pokuta uložená žalobkyniam, pretože Komisia nepostupovala podľa požiadaviek, ktoré sú jednoznačne stanovené v pokynoch pre výpočet pokút (1), pokiaľ ide o stanovenie relevantného obratu, a keďže uložená pokuta neodráža obmedzenú účasť žalobkýň na jedinom a pokračujúcom porušení a nižšiu závažnosť správania žalobkýň (ako sa uvádza v treťom, štvrtom a piatom žalobnom dôvode).


(1)  Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. ES 2006, C 210, s. 2).


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/69


Žaloba podaná 2. júna 2017 – Korwin-Mikke/Parlament

(Vec T-352/17)

(2017/C 239/80)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Janusz Korwin-Mikke (Józefów, Poľsko) (v zastúpení: M. Cherchi, A. Daoût a M. Dekleermaker, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,

a v dôsledku toho

zrušil rozhodnutie predsedníctva Európskeho parlamentu z 3. apríla 2017,

zrušil predchádzajúce rozhodnutie predsedu Parlamentu zo 14. marca 2017,

nariadil náhradu finančnej a nemajetkovej ujmy spôsobenej napadnutými rozhodnutiami a priznal žalobcovi sumu vo výške 19 180 eur,

v každom prípade uložiť Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 11 Charty základných práv Európskej únie, všeobecnej zásady slobody prejavu v spojení s článkom 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 52 Charty základných práv, s ohľadom na osobitné okolnosti, že výroky, na ktoré sa vzťahujú napadnuté rozhodnutia, predniesol poslanec Európskeho parlamentu pri výkone svojich povinností a v rámci inštitúcií Európskej únie, ako aj na porušení článku 166 Rokovacieho poriadku Parlamentu Európskej únie, článku 41 Charty základných práv Európskej únie, zásady odôvodnenia aktov inštitúcií Európskej únie, článku 296 ZFEÚ, na zjavne nesprávnom posúdení a na prekročení právomoci.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený porušení článku 41 Charty základných práv Európskej únie, zásady odôvodnenia aktov inštitúcií Európskej únie, všeobecnej zásady proporcionality, na zjavne nesprávnom posúdení a na prekročení právomoci.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/70


Žaloba podaná 2. júna 2017 – Daico International/EUIPO – American Franchise Marketing (RoB)

(Vec T-355/17)

(2017/C 239/81)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Daico International BV (Amsterdam, Holandsko) (v zastúpení: M. Kassner, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: American Franchise Marketing Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie „RoB“ – ochranná známka Európskej únie č. 5 284 104.

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 9. marca 2017 vo veci R 1405/2016-2.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

porušenie článku 75 ods. 1 nariadenia č. 207/2009,

porušenie pravidla 62 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/71


Žaloba podaná 2. júna 2017 – Daico International/EUIPO – American Franchise Marketing (RoB)

(Vec T-356/17)

(2017/C 239/82)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Daico International BV (Amsterdam, Holandsko) (v zastúpení: M. Kassner, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: American Franchise Marketing Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa.

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie „RoB“ – ochranná známka Európskej únie č. 5 752 324.

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 21. marca 2017 vo veci R 1407/2016-2.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

porušenie článku 75 ods. 1 nariadenia č. 207/2009,

porušenie pravidla 62 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/71


Žaloba podaná 31. mája 2017 – Mubarak/Rada

(Vec T-358/17)

(2017/C 239/83)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Mohamed Hosni Elsayed Mubarak (Káhira, Egypt) (v zastúpení: B. Kennelly, QC, J. Pobjoy, barrister, G. Martin, M. Rushton a C. Enderby Smith, solicitors)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/496 z 21. marca 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2011/172/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu v Egypte („napadnuté rozhodnutie“; Ú. v. EÚ 2017, L 76, s. 22) a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2017/491 z 21. marca 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 270/2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu v Egypte („napadnuté nariadenie“; Ú. v. EÚ 2017, L 76, s. 10) v rozsahu, v akom sa vzťahujú na žalobcu,

vyhlásil, že článok 1 ods. 1 rozhodnutia Rady 2011/172/SZBP z 21. marca 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu v Egypte („rozhodnutie“, Ú. v. EÚ 2011, L 76, s. 63) a článok 2 ods. 1 nariadenie Rady (EÚ) č. 270/2011 z 21. marca 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu v Egypte („nariadenie“, Ú. v. EÚ 2011, L 76, s. 4) sa na žalobcu neuplatňujú, a v dôsledku toho zrušil rozhodnutie (SZBP) 2016/411 v rozsahu, v akom sa vzťahuje na žalobcu,

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že článok 1 ods. 1 rozhodnutia a článok 2 ods. 1 nariadenia sú protiprávne, pretože a) im chýba právny základ a/alebo b) porušujú zásadu proporcionality.

2.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení žalobcových práv podľa článku 6 v spojení s článkami 2 a 3 ZEÚ a článkami 47 a 48 Charty základných práv EÚ v dôsledku toho, že Rada predpokladala, že súdne konania v Egypte je v súlade so základnými ľudskými právami.

3.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Rada nesprávne usudzovala, že kritérium pre zaradenie žalobcu pod článok 1 ods. 1 rozhodnutia a článok 2 ods. 1 nariadenia bolo splnené.

4.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Rada porušila práva žalobcu na obranu a práva na riadnu správu a účinné súdne preskúmanie. Konkrétne, Rada nepreskúmala dôkladne a nestranne, či údajne uvedené dôvody na opätovné označenie boli odôvodnené na základe vyjadrení, ktoré žalobca urobil pred opätovným označením.

5.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Rada bez odôvodnenia a neprimerane porušila žalobcove základné práva vrátane jeho práva na ochranu vlastníctva a dobrého mena. Napadnuté rozhodnutie a napadnuté nariadenie majú ďalekosiahle dôsledky pre žalobcu, jednak na jeho vlastníctvo a jednak na jeho dobré meno v celosvetovom meradle. Rada nepreukázala, že zmrazenie jeho majetku a hospodárskych zdrojov súvisí s legitímnym cieľom alebo je ním odôvodnené, a už vôbec nie je takému cieľu primerané.


24.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/72


Uznesenie Všeobecného súdu z 24. apríla 2017 – Ipuri/EUIPO – van Graaf (IPURI)

(Vec T-226/16) (1)

(2017/C 239/84)

Jazyk konania: nemčina

Predseda štvrtej komory nariadil výmaz veci.


(1)  Ú. v. EÚ C 232, 27.6.2016.