1. časť

:

text ako celok okrem slov: „na európskej aj vnútroštátnej úrovni“

2. časť

:

tieto slová

1. časť

:

„víta posilňovanie riadiacej úlohy neformálnych orgánov v strategickom rámci ET 2020, ako aj vytvorenie cyklických spätných väzieb prepájajúcich skupinu na vysokej úrovni, zoskupenia na úrovni generálnych riaditeľov a pracovné skupiny;“

2. časť

:

„uznáva úlohu, ktorú organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú pri oslovovaní miestnych, regionálnych a celoštátnych zainteresovaných strán a občanov v súvislosti s európskou spoluprácou v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a požaduje, aby im bola pridelená finančná podpora v rámci programu Erasmus + (KA3) a Európskeho sociálneho fondu;“

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „bolonský proces priniesol významné úspechy, a zastáva názor, že“

2. časť

:

tieto slová

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „s cieľom nájsť vhodný prístup na rýchlu, úplnú a udržateľnú integráciu“ a „utečencov a“

2. časť

:

„s cieľom nájsť vhodný prístup na rýchlu, úplnú a udržateľnú integráciu“

3. časť

:

„utečencov a“

1. časť

:

„zdôrazňuje, že je nutné, aby ministerstvá školstva členských štátov a generálne riaditeľstvo Komisie pre vzdelávanie a kultúru spolupracovali v záujme zabezpečenia rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelaniu, najmä tým, že sa zahrnú najviac znevýhodnené osoby a osoby s rôznym zázemím“

2. časť

:

„vrátane nových migrantov a integrujú sa do priaznivého vzdelávacieho prostredia“

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „utečencov a žiadateľov o azyl“

2. časť

:

tieto slová

1. časť

:

„vyzýva členské štáty, aby sa usilovali urýchlene vytvoriť a zaviesť mechanizmy na lepšie pochopenie a identifikáciu kvalifikácie migrantov“

2. časť

:

„utečencov a žiadateľov o azyl, pretože mnohí z tých, ktorí vstupujú na územie EÚ, prichádzajú bez dokladu o formálnej kvalifikácii“

1. časť

:

„zdôrazňuje významnú úlohu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ako aj účasti na športových a dobrovoľníckych činnostiach pri podnecovaní rozvoja občianskych, sociálnych a medzikultúrnych kompetencií“

2. časť

:

„zdôrazňuje, že niektoré krajiny dosiahli značný pokrok pri vypracúvaní príslušných právnych rámcov, zatiaľ čo iné majú ťažkosti, čo sa týka vytvárania komplexných stratégií potvrdzovania; zdôrazňuje preto potrebu rozvíjať komplexné stratégie, ktoré umožnia potvrdzovanie“

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „utečencov a žiadateľov o azyl“

2. časť

:

tieto slová

1. časť

:

„podčiarkuje rozhodujúcu úlohu vzdelávania a odbornej prípravy pri posilňovaní postavenia žien vo všetkých oblastiach života; zdôrazňuje, že je nutné riešiť problém rodových rozdielov a uznať osobitné potreby mladých žien, a to aj začlenením rodového hľadiska do ET 2020“

2. časť

:

„kladie dôraz na to, že keďže rovnosť medzi mužmi a ženami patrí k základným hodnotám EÚ, je nutné, aby všetky vzdelávacie inštitúcie podporovali túto zásadu a zaviedli ju medzi svojimi študentmi s cieľom prispievať k tolerancii, nediskriminácii, aktívnemu občianstvu, sociálnej súdržnosti a medzikultúrnemu dialógu“

1. časť

:

„keďže vzdelávanie a odborná príprava zohrávajú dôležitú úlohu v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a rozšírenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu môže poskytnúť nové príležitosti pre nízkokvalifikované osoby, nezamestnaných, ľudí s osobitnými potrebami, staršie osoby“

2. časť

:

„a migrantov“

1. časť

:

„podporuje myšlienku vytvorenia asistenčných pracovísk a usmernení pre učiteľov, ktoré im budú ponúkať včasnú podporu, čo sa týka pozitívneho prístupu k rôznym typom rozmanitosti“

2. časť

:

„a presadzovania medzikultúrneho dialógu v triede,“

3. časť

:

„ako aj poradenstvo v prípade konfrontácie so študentmi, ktorým hrozí radikalizácia“

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „pričom umožňujú postupné rušenie dotácií na vyspelé technológie obnoviteľných zdrojov energie“

2. časť

:

tieto slová

1. časť

:

„nabáda členské štáty a Komisiu na propagáciu dôležitosti udržateľného obhospodarovania lesov, a tým aj kľúčovej úlohy lesnej biomasy ako jednej z hlavných obnoviteľných surovín EÚ v kontexte dosahovania energetických cieľov;“

2. časť

:

„upozorňuje na rastúci dopyt po lesnej biomase, čo znamená, že trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov v súlade so stratégiou lesného hospodárstva EÚ by sa malo ešte viac posilniť a podporovať, pretože je nevyhnutné pre biodiverzitu a ekosystémovú funkciu lesov vrátane absorpcie CO2 z atmosféry; zdôrazňuje preto potrebu vyváženého využívania zdrojov vypestovaných v EÚ a dovezených z tretích krajín vzhľadom na veľmi dlhé obdobie, ktoré je potrebné na obnovu lesa“

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „(aktívni spotrebitelia energie ako domácnosti, a to tak vlastníci, ako aj nájomníci, inštitúcie a malé podniky, ktorí sa zapájajú do výroby obnoviteľnej energie samostatne alebo kolektívne prostredníctvom družstiev, iné sociálne podniky alebo združenia)“ a „ktoré by sa zaoberali povoľovaním projektov“

2. časť

:

„(aktívni spotrebitelia energie ako domácnosti, a to tak vlastníci, ako aj nájomníci, inštitúcie a malé podniky, ktorí sa zapájajú do výroby obnoviteľnej energie samostatne alebo kolektívne prostredníctvom družstiev, iné sociálne podniky alebo združenia)“

3. časť

:

„ktoré by sa zaoberali povoľovaním projektov“

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „a nemali by byť penalizovaní ďalšími daňami alebo poplatkami“ a „vyjadruje znepokojenie nad iniciatívami niektorých členských štátov, ktorých cieľom je vytvorenie prekážok výkonu práv na samospotrebu a samovýrobu;“

2. časť

:

„a nemali by byť penalizovaní ďalšími daňami alebo poplatkami“

3. časť

:

„vyjadruje znepokojenie nad iniciatívami niektorých členských štátov, ktorých cieľom je vytvorenie prekážok výkonu práv na samospotrebu a samovýrobu;“

1. časť

:

„konštatuje, že biomasa je v súčasnosti najrozšírenejším obnoviteľným zdrojom energie na vykurovanie a predstavuje približne 90 % všetkých obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie; najmä v strednej a východnej Európe zohráva kľúčovú úlohu pri zvyšovaní energetickej bezpečnosti“

2. časť

:

„udržateľným spôsobom;“

1. časť

:

„konštatuje, že dosiahnutie cieľa 10 % energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 v odvetví dopravy výrazne zaostáva, čiastočne v dôsledku výziev v oblasti stratégie obnoviteľnej energie pre dopravu na základe biopalív; pripomína, že doprava je jediné odvetvie v EÚ, v ktorom od roku 1990 vzrástli emisie skleníkových plynov; zdôrazňuje, že energia z obnoviteľných zdrojov je kľúčová na dosiahnutie udržateľnej mobility; vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie o zavedenie udržateľných opatrení v odvetví dopravy, ako napríklad znižovanie dopytu, modálny presun smerom k udržateľnejším spôsobom dopravy, lepšia efektívnosť a elektrifikácia odvetvia dopravy; vyzýva Komisiu, aby zlepšila rozšírila rámec na presadzovanie používania elektrických vozidiel napájaných elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov a zlepšila legislatívny rámec“

2. časť

:

„s cieľom vytvoriť vyhliadky pre biopalivá s vysokou účinnosťou v oblasti emisií skleníkových plynov, pričom treba zohľadniť nepriamu zmenu využívania pôdy (ILUC) v období po roku 2020;“

1. časť

:

„zdôrazňuje potrebu modálneho prechodu v odvetví dopravy na zosúladenie regulácie a politík v oblasti udržateľnej mobility vrátane intermodality, udržateľných logistických systémov, riadenia mobility a udržateľných mestských politík, ktoré presunú spotrebu energie v doprave na obnoviteľné zdroje a/alebo minimalizujú celkovú spotrebu energie, pričom treba podporiť aktívnejšie spôsoby cestovania, vypracovať a uplatniť riešenia inteligentných miest a podporiť mestskú ekomobilitu a primerané mestské plánovanie; vyzýva členské štáty a EÚ, aby podporili modálny prechod cestujúcich a nákladu z cestnej a leteckej dopravy na železničnú a námornú dopravu;“

2. časť

:

„vyzýva Komisiu, aby posúdila potenciál technológie trolejových nákladných vozidiel;“

1. časť

:

„keďže v súlade s parížskou dohodou COP 21 sa smernica o energii z obnoviteľných zdrojov musí upraviť v súlade s dohodnutým cieľom udržať zvýšenie globálnej teploty do 1,5oC nad predindustriálnou úrovňou;“

2. časť

:

„keďže hospodárstvo založené na 100 % energie z obnoviteľných zdrojov možno dosiahnuť iba znížením spotreby energie, zvýšením energetickej efektívnosti a podporou obnoviteľných zdrojov energie;“

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „vyjadruje znepokojenie nad veľkým počtom krajín (Belgicko, Francúzsko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo), ktoré budú podľa správy Komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov 2014 – 2020 pravdepodobne musieť posilniť svoje politiky a nástroje, aby zabezpečili splnenie cieľov na rok 2020, pričom dosiahnutie týchto cieľov nie je isté ani v prípade Maďarska a Poľska“ a „alebo ich čoskoro splnia v dostatočnom časovom predstihu, ako napr. Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Chorvátsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Rakúsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko;“

2. časť

:

„vyjadruje znepokojenie nad veľkým počtom krajín (Belgicko, Francúzsko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo), ktoré budú podľa správy Komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov 2014 – 2020 pravdepodobne musieť posilniť svoje politiky a nástroje, aby zabezpečili splnenie cieľov na rok 2020, pričom dosiahnutie týchto cieľov nie je isté ani v prípade Maďarska a Poľska“

3. časť

:

„v dostatočnom časovom predstihu, ako napr. Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Chorvátsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Rakúsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko;“

1. časť

:

„zdôrazňuje, že ciele pre obnoviteľné zdroje energie musia byť stanovené v súlade s klimatickými cieľmi, ako sa v decembri 2015 v Paríži dohodlo195 krajín; berie na vedomie návrh Európskej rady na dosiahnutie najmenej 27 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030; pripomína výzvu Parlamentu, aby sa záväzné ciele týkajúce sa najmenej 30 % podielu energie získanej z obnoviteľných zdrojov na spotrebe dosiahli prostredníctvom vnútroštátnych cieľov, a to v záujme zabezpečenia istoty pre investorov a právnej istoty; je presvedčený, že vzhľadom na nedávnu dohodu COP21 sú potrebné výrazne vyššie ambície; zastáva názor, že jasné a ambiciózne ciele v tomto ohľade pomáhajú zlepšiť istotu a zabezpečiť vedúce postavenie EÚ na celosvetovej úrovni;“

2. časť

:

„vyzýva Komisiu, aby predložila ambicióznejší klimaticko-energetický balík do roku 2030, v ktorom sa zvýši cieľ podielu obnoviteľnej energie aspoň na 30 % a ktorý sa bude implementovať prostredníctvom záväzných národných cieľov;“

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „okrem iného uplatňovaním podmienenosti existujúcich fondov – Horizont 2020, štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, Európskeho fondu pre strategické investície – a“

2. časť

:

tieto slová

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „ktoré internalizujú sociálne a environmentálne náklady“

2. časť

:

tieto slová

1. časť

:

„zdôrazňuje, že niektorí spotrebitelia majú pevné vzory spotreby a môžu byť negatívne ovplyvnení zlepšenými mechanizmami efektívnosti založenými na cene;“

2. časť

:

„v tejto súvislosti zdôrazňuje význam politík v oblasti energetickej efektívnosti v členských štátoch, ktoré sú zamerané na spotrebiteľov v zraniteľnej situácii;“

1. časť

:

„domnieva sa, že miestne orgány, komunity, domácnosti a jednotlivci by mali byť pilierom energetického prechodu a mali by sa aktívne podporovať s cieľom pomôcť im stať sa výrobcami a dodávateľmi energie na rovnakej úrovni ako ďalší aktéri na energetickom trhu;“

2. časť

:

„v tejto súvislosti požaduje jednotné komplexné vymedzenie koncepcie ‚výrobcu-spotrebiteľa‘ na úrovni EÚ;“

1. časť

:

„víta komunikačnú stratégiu Komisie pre vykurovanie a chladenie, ale zdôrazňuje nedostatočný pokrok a nízke cieľové hodnoty stanovené pre využívanie obnoviteľných zdrojov pri vykurovaní a chladení, najmä v budovách; zdôrazňuje veľký potenciál na ďalší pokrok v oblasti obnoviteľných zdrojov využívaných pri vykurovaní a chladení; berie na vedomie, že odvetvie vykurovania a chladenia predstavuje polovicu konečnej spotreby energie v EÚ, a preto zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a energie z obnoviteľných zdrojov; uznáva výhody zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie v odvetví vykurovania a chladenia; zdôrazňuje väčšiu flexibilitu tepelnej infraštruktúry a uskladnenia pri uľahčení integrácie kolísavých obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom uskladnenia energie vo forme tepla, keďže ponúka vynikajúcu návratnosť investícií a poskytuje príležitosť na zvýšenie kvality miestnej zamestnanosti; vyzýva Komisiu na preklenutie regulačných medzier v balíku právnych predpisov pre obnoviteľnú energiu na obdobie po roku 2020;“

2. časť

:

„zdôrazňuje, že úsilie v odvetví vykurovania a chladenia má veľký potenciál na zvýšenie energetickej bezpečnosti (vzhľadom na to, že 61 % plynu dovážaného do Európskej únie sa využíva v budovách, prevažne na účely vykurovania), napr. rozvojom sietí diaľkového vykurovania/chladenia, ktoré sú osvedčeným prostriedkom na začlenenie udržateľného tepla do miest vo veľkom meradle, pretože môžu zároveň dodávať teplo pochádzajúce z rôznych zdrojov a nie sú úplne závislé od jedného zdroja;“

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „strednej/východnej Európy“

2. časť

:

tieto slová

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „ako je napríklad vodná energia,“

2. časť

:

tieto slová

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „stabilnej, cenovo dostupnej“ a „s osobitným zameraním na najzraniteľnejšie skupiny“

2. časť

:

„stabilnej, cenovo dostupnej“

3. časť

:

„s osobitným zameraním na najzraniteľnejšie skupiny“

1. časť

:

„vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa Komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov nepredložila odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti prispôsobenia politiky a nástrojov týchto krajín s cieľom zaistiť splnenie ich cieľov do roku 2020;“

2. časť

:

„zdôrazňuje, že prístup ku kapitálu je kľúčový, ale kapitálové náklady sa v štátoch EÚ-28 značne líšia, v dôsledku čoho dochádza k rozdielom medzi severozápadom a juhovýchodom; konštatuje, že v dôsledku rozmanitosti rôznych politík na podporu obnoviteľných zdrojov energie vzniká riziko ďalšieho prehlbovania rozdielov v konkurencieschopnosti medzi členskými štátmi EÚ; poukazuje na potrebnosť finančného mechanizmu EÚ zameraného na znižovanie kapitálových nákladov projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vyplývajúcich z vysokého rizika;“

1. časť

:

„zdôrazňuje, že už schválené ciele na rok 2020 treba brať ako minimálny základ pri neskoršej revízii smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, aby členské štáty nemohli po roku 2020 ísť pod úroveň národných cieľov na rok 2020; zdôrazňuje, že cieľ EÚ na rok 2030 týkajúci sa obnoviteľných zdrojov energie si vyžaduje kolektívne plnenie; zdôrazňuje, že členské štáty by mali vypracovať národné plány včas“

2. časť

:

„a že Komisia by mala zvýšiť kapacity dohľadu“

3. časť

:

„aj po roku 2020 s primeranými nástrojmi na účinné a včasné monitorovanie a možnosť zasiahnuť v prípade kontraproduktívnych opatrení;“

4. časť

:

„domnieva sa, že takéto monitorovanie bude možné len vtedy, ak Komisia určí národné referenčné hodnoty pre členské štáty, s ktorými bude možné porovnať ich pokrok v oblasti využívania obnoviteľnej energie;“

1. časť

:

text ako celok okrem slov „pričom sa zároveň sa umožní plne demokratická kontrola a overovanie energetickej politiky;“„intenzívnu replikáciu súčasného úspešného systému“ a „záväzných národných cieľov“

2. časť

:

„pričom sa zároveň sa umožní plne demokratická kontrola a overovanie energetickej politiky;“

3. časť

:

„intenzívnu replikáciu súčasného úspešného systému“

4. časť

:

„záväzných národných cieľov“

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „zvýšenie energetickej demokracie na energetických trhoch“ a „s rovnakou váhou na trhu s energiou spolu s ostatnými zainteresovanými stranami,“

2. časť

:

„zvýšenie energetickej demokracie na energetických trhoch“

3. časť

:

„s rovnakou váhou na trhu s energiou spolu s ostatnými zainteresovanými stranami,“

1. časť

:

„zdôrazňuje, že výroba biopalív by nemala narúšať výrobu potravín ani ohrozovať potravinovú bezpečnosť;“

2. časť

:

„domnieva sa však, že vyvážené politiky na podporu európskych výnosov z plodín ako pšenica, kukurica, cukrová repa a slnečnica by mohli zahŕňať ustanovenia pre výrobu biopalív pri zohľadnení nepriamej zmeny využívania pôdy (ILUC), a to takým spôsobom, ktorý by európskym poľnohospodárom mohol poskytnúť istý príjem, pritiahnuť investície a pracovné miesta do vidieckych oblastí, pomôcť Európe pri riešení chronického nedostatku (geneticky nemodifikovaného) krmiva s vysokým obsahom bielkovín, aby sa znížila jej závislosť od dovozu fosílnych palív; domnieva sa, že v prípade prebytku uvedených poľnohospodárskych produktov na trhu by výroba biopalív a bioetanolu predstavovala dočasný prostriedok na zachovanie udržateľných nákupných cien, príjmov poľnohospodárov počas kríz a slúžila ako mechanizmus pre stabilitu trhu; zdôrazňuje potrebu podporiť integráciu neobrábanej ornej pôdy, ktorá sa nepoužíva na produkciu potravín, do výroby bioenergie s cieľom splniť národné a európske ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;“ okrem slov „ako pšenica, kukurica, cukrová repa a slnečnica“ a „a bioetanolu“

3. časť

:

„ako pšenica, kukurica, cukrová repa a slnečnica“

4. časť

:

„a bioetanolu“

1. časť

:

„žiada, aby sa prijali opatrenia na zabezpečenie realistických výpočtov úspor a energetickej účinnosti bez zbytočnej byrokracie;“

2. časť

:

„zastáva názor, že smernica o energetickej efektívnosti by v tejto súvislosti mohla slúžiť aj ako rámcový právny predpis; domnieva sa, že do súčasných smerníc (napr. smernice o budovách) by sa mohli začleniť špecifické opatrenia a kritériá účinnosti alebo kombinovaná požiadavka označovania (energetické označovanie, ekodizajn, obehové hospodárstvo, označenie CE);“

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „ako sú odvetvia vystavené riziku úniku uhlíka, MSP a domácnosti ohrozené energetickou chudobou“

2. časť

:

tieto slová

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „a odkloniť sa od fosílnych palív“

2. časť

:

tieto slová

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „záväzný celkový cieľ s“ a „záväzné“

2. časť

:

tieto slová

1. časť

:

„so záujmom očakáva budúci modernizačný fond, ktorý bude zameraný na modernizáciu energetických systémov a na zlepšenie energetickej účinnosti v členských štátoch EÚ s nižšími príjmami,“

2. časť

:

„a vyzýva Komisiu, aby predložila správne štruktúry riadenia vrátane podrobností týkajúcich sa úloh prijímajúcich členských štátov, EIB a iných inštitúcií;“

1. časť

:

„zdôrazňuje, že energetická účinnosť je súčasťou základných cieľov EÚ a že európske krajiny by preto mali zabrániť plytvaniu“

2. časť

:

„spôsobenému spotrebou v priemysle, doprave a stavebníctve, čo sú odvetvia, na ktoré pripadá najväčší podiel spotreby;“

1. časť

:

„konštatuje, že zavádzanie a včasné opatrenia podľa článku 7 ods. 2 už nie sú platné;“

2. časť

:

„pripomína, že na základe článku 7 sa očakáva dosiahnutie viac než polovice cieľa zvýšenia energetickej efektívnosti o 20 % stanoveného v smernici;“

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „vytýčiť ambiciózny cieľ úspory energie a“

2. časť

:

tieto slová

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „konštatuje však, že akékoľvek hodnotenie vykonávania SEE v tomto štádiu ponúka len čiastočný pohľad, vzhľadom na relatívne nedávne nadobudnutie účinnosti a lehotu na transpozíciu;“

2. časť

:

tieto slová

1. časť

:

„zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch flexibilita smernice umožnila mnohým členským štátom prijať opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a je presvedčený, že táto flexibilita v alternatívnych opatreniach je kľúčová, aby mohli členské štáty v budúcnosti realizovať programy a projekty energetickej efektívnosti;“

2. časť

:

„žiada, aby sa odstránili nedostatky existujúcej smernice, ktoré sú zodpovedné za nedostatočné výsledky smernice, najmä článku 7, pri zachovaní primeranej flexibility pre členské štáty voliť si spomedzi opatrení; konštatuje, že štúdia EPRS o vykonávaní článku 7, ktorá vychádza z údajov oznámených členskými štátmi, dospela k záveru, že opatrenia, ako umožnenie členským štátom, aby sa prispôsobili cieľu, prijímali včasné opatrenia alebo oslobodili odvetvia prepravy a ETS z výpočtu ich cieľa, takmer vo všetkých prípadoch viedli k cieľu celkových ročných úspor energie len z polovice (0,75 %); konštatuje, že autori uviedli, že analýza môže byť len taká dobrá ako sú poskytnuté údaje; trvá na tom, že alternatívne opatrenia podľa článku 7 ods. 9 musia byť lepšie vymedzené a mali by sa dať ľahko vyčísliť;“ okrem slov: „pri zachovaní primeranej flexibility pre členské štáty voliť si spomedzi opatrení“ a „konštatuje, že autori uviedli, že analýza môže byť len taká dobrá ako sú poskytnuté údaje;“

3. časť

:

„pri zachovaní primeranej flexibility pre členské štáty voliť si spomedzi opatrení“

4. časť

:

„konštatuje, že autori uviedli, že analýza môže byť len taká dobrá ako sú poskytnuté údaje;“

1. časť

:

„požaduje v prípade záväzkov týkajúcich sa úspor a dokumentácie budov a obnovy (články 4, 5, 6 a 7) lepšiu koordináciu a výmenu názorov a najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom rýchlejšie uplatňovať osvedčené a nové nástroje (daňové úľavy, podporné programy, zmluvné modely a investície do sociálneho bývania); domnieva sa, že článok 5 by sa mal rozšíriť na všetky verejné subjekty, ak je to možné; vyzýva Komisiu na prijatie usmernení pre budúce vnútroštátne plány na zabezpečenie transparentnosti a porovnateľnosti;“

2. časť

:

„vyzýva členské štáty, aby zvážili inovačné trhovo orientované podporné programy;“

1. časť

:

„je presvedčený, že rozšírenie exemplárnej úlohy verejných budov na všetky úrovne verejnej správy, a nielen na ústrednú vládu, pomôže plne využiť potenciál nákladovej efektívnosti budov, pretože toto odvetvie sa ukázalo ako odvetvie s najvyšším potenciálom, a to nielen pre úspory energie, ale aj na poskytovanie iných širších výhod vrátane väčšieho pohodlia a pohody; v tejto súvislosti sa domnieva, že členské štáty by mali zaviesť vnútorný mechanizmus spoločného dosiahnutia 3 % cieľa v oblasti renovácie medzi rôznymi úrovňami verejnej správy,“

2. časť

:

„a že možnosť rozhodnúť sa pre iné opatrenia by sa mal zachovať a ich vplyv by sa mal vyčísliť ako alternatíva k prístupu stanovenom v odsekoch 1 a 2;“

1. časť

:

„vyjadruje poľutovanie nad neambicióznou povahou cieľa (zvýšenie energetickej efektívnosti do roku 2030 aspoň o 27 %), prijatého na Európskej rade v roku 2014, ktorý je zdôvodnený najmä extrémne nerealisticky vysokou diskontnou sadzbou v predchádzajúcom posúdení vplyvu; pripomína, že diskontná sadzba (17,5 %) je nadmerne vysoká; vyzýva Komisiu, aby prešla na komplexnú analýzu nákladov a prínosov s prihliadnutím na viacnásobné prínosy energetickej efektívnosti a na sociálnu diskontnú sadzbu v súlade so svojimi vlastnými usmerneniami o lepšej právnej regulácii; žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali 27 % cieľ energetickej efektívnosti do roku 2030 v zmysle parížskej dohody o zmene klímy, v záujme dosiahnutia cieľa obmedziť nárast globálneho otepľovania výrazne pod 2o C, a aby pokračovali v úsilí obmedziť tento nárast na 1,5o C v súlade s cieľom v oblasti energetickej účinnosti prijatým Parlamentom;“

2. časť

:

„vyzýva Komisiu, aby stanovila záväzný cieľ 40 % energetickej efektívnosti do roku 2030, ktorý bude odrážať úroveň potenciálu účinnosti nákladovo efektívnej energie;“

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „, kogenerácia“ a „konštatuje, že verejný dopyt a trh sú základnými motormi týchto projektov;“

2. časť

:

„, kogenerácia“

3. časť

:

„konštatuje, že verejný dopyt a trh sú základnými motormi týchto projektov;“

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „žiada, aby sa smernica zamerala na aspekty energetickej účinnosti;“

2. časť

:

tieto slová

1. časť

:

„konštatuje, že energetické ohlasovacie povinnosti ako súčasť rámca sú nevyhnutné na zhodnotenie pokroku a vykonávania existujúcich právnych predpisov v oblasti energetickej efektívnosti; vyjadruje však poľutovanie nad uložením nadmerných ohlasovacích povinností, a to aj prostredníctvom pridávania ďalších povinností na rámec požiadaviek EÚ členskými štátmi, podnikom, výrobcom, spotrebiteľom a orgánom verejnej moci, čo obmedzuje potenciál pre rast a inovácie; zdôrazňuje, že ohlasovacie povinnosti by sa mali pokiaľ je to možné zjednodušiť s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a náklady; kritizuje skutočnosť, že údaje získané pri ohlasovaní často nie sú porovnateľné v rámci EÚ v dôsledku rôznych porúch, metodológie a noriem; vyzýva Komisiu, aby zmenšila, a to aj prostredníctvom digitálnych riešení, administratívne zaťaženie týkajúce sa ohlasovacích povinností a aby vytvorila viac usmernení pre porovnateľnosť údajov na lepšie vyhodnotenie údajov; žiada zosúladenie prognóz dopytu po energii v súlade s nákladovo efektívnym potenciálom úspor v kľúčových odvetviach, a verí, že odstránenie byrokracie urýchli vykonávanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti; konštatuje, že uplatňovanie zásady ‚najprv energetická účinnosť‘ si vyžaduje revíziu energetického plánovania a podávania správ a zlepšenie súdržnosti politík s cieľom zabezpečiť ich vzájomné posilňovanie,“ okrem slov: „vyjadruje však poľutovanie nad uložením nadmerných ohlasovacích povinností, a to aj prostredníctvom pridávania ďalších povinností na rámec požiadaviek EÚ členskými štátmi, podnikom, výrobcom, spotrebiteľom a orgánom verejnej moci, čo obmedzuje potenciál pre rast a inovácie;“

2. časť

:

„vyjadruje však poľutovanie nad uložením nadmerných ohlasovacích povinností, a to aj prostredníctvom pridávania ďalších povinností na rámec požiadaviek EÚ členskými štátmi, podnikom, výrobcom, spotrebiteľom a orgánom verejnej moci, čo obmedzuje potenciál pre rast a inovácie;“

3. časť

:

„uznávajúc, že úspory energie sú prvým a najbezpečnejším európskym zdrojom energie;“

4. časť

:

„konštatuje, že energetická efektívnosť môže byť najlepšou investíciou do energetických zdrojov, zlepšiť dostupnosť energie, znížiť potrebu dodatočnej a nákladnej infraštruktúry na strane ponuky a pomôcť v boji proti zmene klímy;“

1. časť

:

„poukazuje na to, že nie všetky riziká súvisiace s investíciami do úspor energie možno riešiť prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS), keďže tento systém pokrýva len 45 % emisií skleníkových plynov v EÚ; poukazuje na to, že smernica o energetickej efektívnosti je prepojená s inými energeticky významnými právnymi predpismi EÚ a má určitý vplyv na uhlíkovú stopu a systém ETS (ceny osvedčení); vyzýva Komisiu, aby preskúmala vzájomné vzťahy a zabezpečila doplnkovosť;“

2. časť

:

„konštatuje, že výsledné nízke ceny kvót ETS sú jedným z viacerých faktorov, ktoré znižujú stimuly pre priemyselné investície do úspor energie;“

1. časť

:

text ako celok okrem slov: „a že ak by tieto dane predstavovali pevnú zložku účtov, mohlo by byť pre spotrebiteľov ťažké pocítiť výhody z úspor energie, čo by zvyšovalo energetickú chudobu;“ a „a zdôrazňuje, že vysoké ceny za energiu v EÚ majú za následok rozdiel v cenách energie medzi členskými štátmi EÚ a našimi hlavnými konkurentmi v mnohých častiach sveta, ktoré brzdia konkurencieschopnosť európskych energeticky náročných odvetví;“

2. časť

:

„a že ak by tieto dane predstavovali pevnú zložku účtov, mohlo by byť pre spotrebiteľov ťažké pocítiť výhody z úspor energie, čo by zvyšovalo energetickú chudobu“

3. časť

:

„a zdôrazňuje, že vysoké ceny za energiu v EÚ majú za následok rozdiel v cenách energie medzi členskými štátmi EÚ a našimi hlavnými konkurentmi v mnohých častiach sveta,“

4. časť