ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 173

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 60
31. mája 2017


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

523. plenárne zasadnutie EHSV z 22. a 23. februára 2017

2017/C 173/01

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Vysokokvalitné vzdelávanie pre všetkých (prieskumné stanovisko)

1

2017/C 173/02

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Hodnotenie programu LIFE v polovici jeho trvania (prieskumné stanovisko)

7

2017/C 173/03

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Efektívnosť využívania financií z ESF a FEAD v rámci činnosti občianskej spoločnosti v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v kontexte stratégie Európa 2020 (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

15

2017/C 173/04

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Úloha poľnohospodárstva v multilaterálnych, bilaterálnych a regionálnych obchodných rokovaniach v súvislosti so stretnutím ministrov krajín WTO v Nairobi (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

20


 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

 

523. plenárne zasadnutie EHSV z 22. a 23. februára 2017

2017/C 173/05

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Rady o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia v Európskej únii [COM(2016) 686 final – 2016/0338 (CNS)]

29

2017/C 173/06

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny [COM(2016) 726 final] a Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Smerom k pozitívnym zámerom fiškálnej politiky pre eurozónu [COM(2016) 727 final]

33

2017/C 173/07

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na poskytovanie dodatočnej pomoci členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami [COM(2016) 778 final — 2016/0384 (COD)]

38

2017/C 173/08

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o poradie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania [COM(2016) 853 final – 2016/0363 (COD)]

41

2017/C 173/09

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti [COM(2016) 381 final] — na tému Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa vytvorenia záruky získania zručností [COM(2016) 382 final – 2016/0179 (NLE)] — na tému Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, ktorým sa zrušuje odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie [COM(2016) 383 final – 2016/0180 (NLE)] — na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom rámci na poskytovanie lepších služieb v oblasti zručností a kvalifikácií (Europass) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2241/2004/ES [COM(2016) 625 final – 2016/0304 (COD)] — a na tému Zlepšovanie zručností osôb na trhu práce [prieskumné stanovisko (maltské predsedníctvo)]

45

2017/C 173/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu[COM(2016) 501 final]

55

2017/C 173/11

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Vytvorenie záruky EFSD a záručného fondu EFSD[COM(2016) 586 final]

62

2017/C 173/12

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Vytvorenie nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy[COM(2016) 385 final]

66

2017/C 173/13

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke – Ročný prieskum rastu na rok 2017 [COM(2016) 725 final]

73

2017/C 173/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica Rady 87/217/EHS, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013, smernica Rady 86/278/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES, pokiaľ ide o procesné pravidlá týkajúce sa podávania správ v oblasti životného prostredia, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/692/EHS [COM(2016) 789 final – 2016/0394 COD]

82


SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Európsky hospodársky a sociálny výbor

523. plenárne zasadnutie EHSV z 22. a 23. februára 2017

31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Vysokokvalitné vzdelávanie pre všetkých

(prieskumné stanovisko)

(2017/C 173/01)

Spravodajca:

Benjamin RIZZO

Žiadosť maltského predsedníctva Rady EÚ

16. 9. 2016

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Dátum schválenia v sekcii

3. 2. 2017

Dátum schválenia v pléne

22. 2. 2017

Plenárne zasadnutie č.

523

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

207/1/5

1.   Závery a odporúčania

EHSV:

1.1.

podnecuje členské štáty, aby vzali na seba silnejší záväzok v oblasti vysokokvalitného vzdelávania pre všetkých v snahe splniť ciele EÚ do roku 2020 a ciele OSN do roku 2030;

1.2.

zdôrazňuje význam štátom financovaného vysokokvalitného vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých a zároveň poukazuje na potrebu vzdelávať občanov v súvislosti s ľudskými právami, úlohou, ktorá im ako občanom prislúcha, a posilňovať európske hodnoty vo všetkých vzdelávacích programoch členských štátov;

1.3.

žiada o silnejšiu podporu vzdelávania v ranom detstve (rozhodujúce pre nadobudnutie jazykových vedomostí, socializáciu, prispôsobenie sa základnému a ďalšiemu vzdelávaniu) a celoživotného vzdelávania (rozhodujúce pre úspešnú integráciu do spoločnosti a pracovného prostredia);

1.4.

zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť príležitosti na odbornú prípravu pre mladých ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, nízkokvalifikovaných pracovníkov a migrujúcich pracovníkov a uznať výsledky neformálneho a informálneho vzdelávania;

1.5.

domnieva sa, že budúcnosť práce a výzvy digitalizácie sú hlavnými témami, ktorým musí EÚ a jej členské štáty venovať kľúčovú pozornosť v politickej diskusii a v rámci sociálneho dialógu o vysokokvalitnom vzdelávaní pre všetkých;

1.6.

podnecuje EÚ a jej členské štáty, aby sa usilovali o väčšiu súčinnosť a spoločné celoeurópske stratégie v oblasti vzdelávania pre všetkých;

1.7.

pripomína Európskej komisii (EK) a členským štátom, že učiteľov a pedagogických pracovníkov treba podporovať v ich úsilí zlepšovať všetky aspekty ich profesionálneho rozvoja s cieľom zlepšiť ich výkon v práci. Preto odporúča investovať do kvalifikácií učiteľov a školiteľov, usilovať sa zabezpečiť rodovú rovnosť pri nábore do zamestnania a zabezpečiť im všetkým stabilnú prácu, dobré podmienky na kariérny postup a dobré mzdy;

1.8.

žiada účinnejšie využitie eurofondov, najmä Európskeho sociálneho fondu (ESF) a programu Horizont 2020, s cieľom podporiť kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu, rozvoj talentov, ako aj výskum a inováciu.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV víta, že maltské predsedníctvo Rady EÚ si zvolilo tému Vysokokvalitné vzdelávanie pre všetkých za zastrešujúcu tému a požiadalo EHSV, aby vypracoval o tejto otázke prieskumné stanovisko. Európa by nemala zabúdať na zásadnú úlohu vysokokvalitného vzdelávania pre všetkých pri budovaní európskej spoločnosti, ktorá rešpektuje základné práva a hodnoty. Cieľom Malty je podporovať začlenenie rozmanitými spôsobmi vo formálnom a neformálnom vzdelávaní, a to tak, že sa poskytnú spravodlivé a rozmanité spôsoby vzdelávania. V tomto zmysle usporiadala Malta v januári 2017 týždeň vzdelávania so zameraním na „spravodlivosť a vzdelávanie“ a „digitálne vzdelávanie“.

2.2.

EHSV tiež víta, že EK 7. decembra predstavila tri oznámenia pod hlavičkou Iniciatíva pre mladých ľudí (1). Toto stanovisko sa zameriava na oznámenie „Zlepšiť a zmodernizovať vzdelávanie: Vysokokvalitné vzdelávanie pre všetkých“. EHSV ako zástupca európskej občianskej spoločnosti na úrovni EÚ navyše očakáva, že sa s ním bude konzultovať a že bude zohrávať aktívnu úlohu v ďalšom vývoji v súvislosti s týmito iniciatívami. Obáva sa však, že hodnotu týchto iniciatív môžu znížiť úsporné opatrenia, ktoré naďalej uplatňujú mnohé spoločnosti, čo im znemožňuje plne profitovať z vysoko kvalitného vzdelávania.

2.3.

Hoci vzdelávanie ostáva výhradne v právomoci národných vlád, EHSV sa domnieva, že EÚ by mala využiť svoj vplyv a finančnú kapacitu a pomôcť členským štátom investovať do vysokokvalitného vzdelávania pre všetkých.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.    Kvalita vzdelávania

3.1.1.

Kvalitné vzdelávanie pomáha vychovávať slobodných, kritických, uvedomelých, aktívnych a nezávislých mužov a žien, ktorí budú schopní podieľať sa na pokroku spoločnosti, v ktorej žijú, budú chápať spoločné hodnoty slobody a solidarity. Vytvára tiež základy, ktoré ľuďom umožňujú zvládnuť výzvy vo svete práce.

3.1.2.

Angažovanosť v záujme kvalitného vzdelávania si vyžaduje konkrétne kroky, ako sú:

lepšie podporovať vzdelávanie v ranom detstve (rozhodujúce pre nadobudnutie jazykových vedomostí, socializáciu, prispôsobenie sa základnému a ďalšiemu vzdelávaniu) a celoživotné vzdelávanie (rozhodujúce pre úspešnú integráciu do spoločnosti a pracovného prostredia),

zabezpečiť, aby vzdelávanie reagovalo na výzvy globalizácie, digitalizácie a zmeny vo svete práce,

vytvoriť príležitosti na odbornú prípravu pre mladých ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, nízkokvalifikovaných pracovníkov a migrujúcich pracovníkov a nezabúdať pri tom na digitálnu gramotnosť,

zabezpečiť, aby sa vo vzdelávacom procese rozvíjala schopnosť selektovať informácie,

uznať výsledky neformálneho a informálneho vzdelávania,

podporovať spojenectvá medzi rôznymi subjektmi v oblasti vzdelávania so zapojením celej vzdelávacej komunity,

investovať do počiatočnej a priebežnej odbornej prípravy pre učiteľov a pedagogických pracovníkov,

povýšiť učiteľskú profesiu a zabezpečiť lepšie pracovné podmienky a mzdy,

zabezpečiť, aby politické opatrenia v súvislosti s hospodárskou krízou a štátnym dlhom neohrozovali kvalitu vzdelávania a odbornej prípravy,

investovať do lepšej vzdelávacej infraštruktúry a nástrojov, ako sú napríklad IKT,

zlepšiť verejné investície do kvalitného vzdelávania, výskumu a odbornej prípravy a pokračovať v podpore a financovaní programu Erasmus+,

lepšie využiť eurofondy, najmä Európsky sociálny fond (ESF) a program Horizont 2020, s cieľom podporiť kvalitu vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu a inovácií,

posilniť príležitosti na mobilitu v rámci EÚ pre študentov, akademických pracovníkov, učiteľov, školiteľov a výskumníkov, ktorí by mali mať možnosť stráviť istý čas v inom členskom štáte – toto by sa nemalo týkať len formálneho vzdelávania, ale aj neformálnych systémov, odbornej prípravy a učňovskej prípravy,

hľadať celoeurópske synergie a spoločné stratégie v oblasti vzdelávania, a

podporovať spoluprácu a dialóg medzi podnikmi a systémami a poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom identifikovať potrebné zručnosti a podporovať zamestnanosť.

3.2.    Vzdelávanie a ľudské práva

3.2.1.

EHSV sa domnieva, že zatiaľ čo hlavným cieľom vzdelávania je rozvoj človeka, ako už bolo uvedené, odborná príprava predstavuje disciplínu a činnosť, ktorá je relevantnejšia z praktického hľadiska a úzko súvisí s vytváraním podmienok pre začlenenie do sveta práce. EHSV už poukázal na rozdiely a spojenia medzi vzdelávaním a odbornou prípravou, ktoré navzájom nepochybne súvisia, ale majú vlastné ciele. EHSV v mnohých stanoviskách prispel k uznaniu vzdelávania za základné ľudské právo, verejný statok a základnú zodpovednosť vlád.

3.2.2.

V Deklarácii o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, ktorú podpísali ministri školstva v marci 2015 v Paríži po útokoch spáchaných vo Francúzsku a v Dánsku, sa uvádza, že EÚ potvrdzuje svoje odhodlanie spoločne podporovať základné hodnoty, ktoré sú srdcom EÚ: úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda (vrátane slobody prejavu), demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv.

3.2.3.

Žiaľ, v roku 2016 malo násilie v rôznych podobách (vrátane krajne pravicových politických skupín, ktoré sa stotožňujú s xenofóbnymi a rasistickými vyjadreniami, terorizmu používajúceho náboženské argumenty a jednoznačného odmietania utečencov, ktorí utekajú pred vojnou a konfliktmi) opäť neblahé následky. Vo všetkých vzdelávacích programoch členských štátov treba preto posilniť vzdelávanie zamerané na ľudské práva a občianstvo, ako aj na hodnoty EÚ.

3.2.4.

V tomto zmysle musia členské štáty doplniť do vzdelávania nové aspekty – jeho prepojenie so základnými právami a budúcnosťou práce – a musia zabezpečiť pripravenosť na kultúrne a funkčné zmeny, ktoré prináša environmentálny vývoj, ako aj to, aby odborná príprava zodpovedala úlohám a zručnostiam potrebných v hospodárstve udržateľného rozvoja.

3.2.5.

Jednou z výziev, pred ktorými stojí súčasné vzdelávanie, je schopnosť využívať informácie. Prístup k informáciám patrí medzi občianske práva, využívanie informácií je však zložitá otázka. Schopnosť selektovať, interpretovať a využívať informácie, to sú aspekty, ktoré by sa prostredníctvom vzdelávania mohli a mali rozvíjať v prospech jednotlivca i spoločnosti. Schopnosť využívať informácie je jedným z kritérií vysokokvalitného vzdelávania.

3.3.    Hospodárska kríza, chudoba, sociálne vylúčenie

3.3.1.

V správe Eurostatu sa konštatuje, že v roku 2015 bolo približne 25 miliónov detí, čo je 26 % populácie vo veku 0 až 17 rokov, v EÚ ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. V roku 2015 bola ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením viac ako tretina detí v šiestich členských štátov: Rumunsko, Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Španielsko a Taliansko. Najvyšší nárast zaznamenalo Grécko (z 28,7 % v roku 2010 na 37,8 % v roku 2015, t. j. nárast o 9,1 percentuálneho bodu. Tieto znepokojujúce čísla poukazujú na spojitosť medzi krízou a nárastom chudoby.

3.3.2.

Najnovšie správy EÚ o sektore vzdelávania poskytujú ďalšie dôkazy o otázke, ktorej sa venovali mnohé predchádzajúce analýzy a vyhlásenia občianskej spoločnosti, a to, že chudoba úzko súvisí so sociálno-ekonomickou a kultúrnou situáciou rodín a sociálnych skupín. Eurostat potvrdzuje, že počet detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v EÚ klesá so stúpajúcou úrovňou vzdelania ich rodičov. V roku 2015 boli chudobou ohrozené takmer dve tretiny (65,5 %) detí, ktorých rodičia mali nízku úroveň vzdelania (nanajvýš druhý stupeň základného vzdelania), v porovnaní s 30,3 % detí, ktoré žili s rodičmi, ktorí mali strednú úroveň vzdelania, a 10,6 % detí s rodičmi s vyššou úrovňou vzdelania.

3.3.3.

Vzdelanostná chudoba alebo podiel mladých ľudí, ktorí nedosiahli minimálne normy v oblasti vzdelania je jednou z najväčších súčasných výziev v Európe. Na druhej strane sa kvalita systémov vzdelávania a odbornej prípravy zhoršuje z dôvodu hospodárskej krízy a prísnych rozpočtových a fiškálnych obmedzení. To zvyšuje riziko chudoby a vylúčenia a ohrozuje zásadu vysokokvalitného verejného vzdelávania pre všetkých.

3.3.4.

Tento trend treba zvrátiť, hoci niektoré európske krajiny sa rozhodli škrtať rozpočet na vzdelávanie, znižovať mzdy pracovníkov, obmedziť nábor pracovníkov, zastaviť stavby škôl alebo neprideliť dostatočné zdroje na zachovanie bezpečnej a udržateľnej infraštruktúry vzdelávacích inštitúcií. V roku 2014 predstavovali verejné výdavky na vzdelávanie len 1,1 % v reálnych hodnotách a desať členských štátov svoje výdavky v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013 znížilo (2). EHSV preto naliehavo vyzýva národné vlády, aby prehodnotili a upravili úsporné programy, ktoré by mohli vážne ohroziť plnenie záväzkov v oblasti vzdelávania prijatých na európskej a medzinárodnej úrovni, ako sú agendy 2020 a 2030.

3.4.    Vzdelávanie a budúcnosť práce

3.4.1.

Budúcnosť práce je dôležitá téma, ktorá musí mať popredné miesto v politickej diskusii a v rámci sociálneho dialógu o vysokokvalitnom vzdelávaní. Navyše sa v dôsledku rôznych zmien menia spôsoby práce. Výsledkom je, že vo svete práce je v súčasnosti veľmi zložité čokoľvek predvídať, či už zo strany pracovníkov, alebo zo strany podnikov, a to napriek tomu, že sa otvára priestor pre nové príležitosti premeniť inovácie na nové pracovné miesta. Túto nepredvídateľnosť a zložitosť, v spojení s novými pozitívnymi príležitosťami, ešte zvyšujú zmeny, ktoré so sebou prináša digitálna revolúcia. Ako to uvádza prvý Monitor vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý vypracovala Junckerova Komisia: „Príprava ľudí na zamestnanie je len jednou zo súčastí celku. Vzdelávanie má tiež dôležitú úlohu pri budovaní lepšej spoločnosti.“ V dnešnej dobe však aj najkvalifikovanejší pracovníci môžu prísť o prácu. Hoci sú naďalej kľúčové, vzdelávanie a odborná príprava samy osebe už nezaručia dobrú, stabilnú a dobre platenú prácu. Zdá sa, že nerovnosti na trhu práce sa stali ďalším problémom, ktorý treba primerane riešiť.

3.4.2.

Odborná príprava a školenia získavajú v boji s nezamestnanosťou na význame, je nutné ich zlepšiť, sprístupniť a urobiť relevantnejšími. Treba vyčleniť primerané ľudské a finančné zdroje, aby sa zabezpečila kvalita výsledkov vzdelávania a zamestnateľnosť ľudí, ktorých sa to týka.

3.4.3.

Hodnotiaca správa EK o investíciách v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) za obdobie 2007 – 2013 ukazuje, že do konca roka 2014 si najmenej 9,4 milióna obyvateľov Európy našlo prácu a 8,7 milióna získalo kvalifikáciu alebo certifikát. 13,7 milióna účastníkov uviedlo ďalšie pozitívne výsledky, ako napr. vyššia úroveň zručností. Tieto pozitívne správy by mali povzbudiť členské štáty, aby neustále bojovali proti nezamestnanosti v Európe, ktorá je v mnohých krajinách naďalej vysoká.

3.4.4.

EHSV tiež odporúča EÚ a jej členským štátom viac investovať do výskumu a inovácií, aby tak vytvárali nové a lepšie pracovné miesta do budúcnosti.

3.4.5.

Pretrváva priepasť medzi ženami a mužmi. V novembri 2015 komisárka Jourová uviedla: „Ženy naďalej pracujú takmer dva mesiace zdarma ročne, pretože priemerná hodinová mzda žien je o 16,4 % nižšia než u mužov. Rovnosť medzi mužmi a ženami je jednou zo základných hodnôt Európskej únie, ale tento deň nám pripomína, že nejde o jednu z jej základných skutočností.“. Vzhľadom na prevahu žien v odvetví vzdelávania by sa mali prehodnoť mzdy a zlepšiť kariérne príležitosti.

3.5.    Verejné vzdelávanie

3.5.1.

Členské štáty musia potvrdiť úlohu verejného vzdelávania v úsilí dosiahnuť rovnosť a sociálnu súdržnosť. Pri posudzovaní najnovších údajov EÚ o chudobe a riziku sociálneho vylúčenia nemožno podceňovať význam verejného vzdelávania, ktoré pomáha budovať spravodlivejšiu spoločnosť.

3.5.2.

Vysokokvalitné vzdelávanie by sa malo poskytovať spravodlivo a nezištne. Hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie primeraných zdrojov na všeobecne dostupné vzdelávanie majú vlády, keďže to vyplýva z ich záväzkov na medzinárodnej a európskej úrovni. Investície do vzdelávania, najmä verejného vzdelávania, by sa mali stať politickou prioritou.

3.5.3.

Keďže nie všetci pracovníci majú možnosti byť odolní voči spoločenským, osobným a profesionálnym rizikám, kľúčom je prístup k vysokokvalitným príležitostiam na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu a k primeranej sociálnej ochrane počas celého života. EHSV ako zástupca občianskej spoločnosti na úrovni EÚ zdôrazňuje potrebu posilniť a zlepšiť financovanie verejných zariadení na školenie nezamestnaných a migrujúcich pracovníkov.

3.5.4.

EHSV sa tiež domnieva, že sociálni partneri a vzdelávacia komunita by mali mať monitorovacie právomoci a hodnotiť efektívnosť verejných výdavkov na vzdelávanie.

3.6.    Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie

3.6.1.

Sociálny dialóg v odvetví vzdelávania v Európe musí reagovať na mnohé výzvy vyplývajúce z interných a externých faktorov. Naliehavejšie ekonomické problémy spôsobili, že sociálny dialóg sa dostal na okraj politickej agendy. O absencii sociálneho dialógu svedčí skutočnosť, že rozhodnutia, ktoré vplývajú na pracovníkov v oblasti vzdelávania a školstva, sa často prijímajú mimo formálnych konzultácií so sociálnymi partnermi. V mnohých krajín sa rozsah vyjednávania zúžil práve v okamihu, keď sa mal rozšíriť, aby umožnil reagovať na mnohé nové výzvy, ktoré sa objavili v oblasti vzdelávania.

3.6.2.

EHSV preto povzbudzuje členské štáty a sociálnych partnerov, aby zlepšili súlad medzi národným a európskym sociálnym dialógom a diskutovali o tom, ako rozšíriť rozsah kolektívneho vyjednávania. Európsky sociálny dialóg v odvetví vzdelávania je kľúčovým pre plnenie cieľov stratégie Európa 2020 a Agendy 2030, pretože spája európskych zamestnávateľov a zamestnancov v tejto oblasti, aby sa mohli dohodnúť, ako zvládnuť výzvy v odvetví. Zapojiť by sa mala aj celá vzdelávacia komunita (rodičia, študenti, organizácie občianskej spoločnosti atď.).

3.7.    IKT vo vzdelávaní

3.7.1.

V nedávnych rokoch sa svet posunul od ekonomiky zameranej prevažne na výrobu k ekonomike viac zameranej na služby. Tvorba poznatkov sa stala jedným z hlavných hodnotových faktorov či už pre výrobu alebo služby.

3.7.2.

Informačné a komunikačné technológie v globalizovanom svete menia ekonomickú integráciu a vzájomnú prepojenosť na všetkých úrovniach. Navyše digitálna transformácia prináša dôležité zmeny v priemysle a službách. Týka sa to aj prechodu od tradičných pracovných miest na digitálne. IKT sa využívajú mnohorako. Podporujú tiež sociálne a/alebo politické virtuálne siete. V tomto smere IKT zohrávajú čoraz väčšiu úlohu pri socializácii detí a mladých ľudí.

3.7.3.

Hoci IKT ponúkajú príležitosti v mnohých oblastiach, otvárajú dvere skutočnému nebezpečenstvu, akým je počítačová kriminalita, škodlivý a nebezpečný obsah, rastúca komercializácia služieb, ako aj možnosť technologického monitorovania a zneužitia osobných údajov. Ochrana osobných údajov a bezpečnosť informácií v oblasti vzdelávania by sa mali riešiť v rámci európskej stratégie. Okrem toho niektoré európske krajiny už majú národné stratégie na podporu využívania IKT v rozličných oblastiach vrátane konkrétnej stratégie venovanej vzdelávaniu, naďalej však pretrvávajú veľké nedostatky pri realizácii.

3.7.4.

Zavádzanie digitálnych zariadení vo vzdelávaní je pre vzdelávaciu komunitu a spoločnosť jednou z kľúčových tém. EK vo svojej digitálnej agende a v strategickom rámci pre vzdelávanie a odbornú prípravu na rok 2020 zdôraznila potrebu inovatívnych vyučovacích a študijných postupov v členských štátoch, aby sa zlepšili digitálne zručnosti a pripravili pracovníci pre digitálne pracovné miesta budúcnosti. Výskumné štúdie a správy OECD a Unesco tiež poukazujú na to isté: nevyhnutnosť zabezpečiť, aby vzdelávacie ustanovizne boli riadne vybavené a mohli pri vyučovaní používať IKT, a posilniť danosti výučby, pokiaľ ide o pedagogické využitie IKT na všetkých úrovniach vzdelávania, a tak tvoriť budúcnosť.

3.7.5.

Integrácia nových technológií vo vzdelávaní by mohla podporiť zručnosti, ktoré sú potrebné na prispôsobenie sa rýchlo sa meniacim technológiám a prípravu študentov na celoživotné vzdelávanie a aktívne demokratické občianstvo. Hoci však IKT majú potenciál zlepšiť vyučovanie a štúdium, predstavujú pre učiteľov a študentov aj mnohé výzvy, ako napríklad tie, ktoré sú uvedené v tomto stanovisku.

3.7.6.

Treba konštatovať, že ak si EÚ chce zachovať vedúce postavenie v oblasti vyššieho vzdelávania a vedeckého výskumu, musí zvýšiť investície do rozvoja talentov a do výskumu a inovácií.

3.8.    Učitelia, architekti budúcnosti

3.8.1.

Je všeobecne známe, že učitelia zohrávajú jednu z kľúčových úloh, pokiaľ ide o úspech alebo nezdar vzdelávacích iniciatív a programov. EHSV vyzýva zodpovedné orgány v oblasti vzdelávania a vzdelávacie zariadenia, aby poskytovali neustálu formálnu pedagogickú a technickú podporu učiteľom, pomáhali im prispôsobiť sa novým digitálnym systémom a zamedzili takému využívaniu IKT, ktoré by prinieslo zhoršenie pracovných podmienok. EHSV odporúča investovať do kvalifikácie vyučujúcich a učiteľov, pričom sa treba usilovať o rodovú rovnosť pri nábore, a to tak, že sa vyberú najlepší pracovníci príslušnej profesionálnej kategórie, a poskytnúť stabilnú prácu, dobré podmienky na kariérny postup a dobré mzdy.

3.8.2.

Keďže technologické normy jednotlivých členských štátov v oblasti vzdelávania sa majú výrazne zmeniť, národné orgány zodpovedné za vzdelávanie by mali vykonávať konzultácie so zástupcami pedagogických pracovníkov pri plánovaní nových stratégií a programov, ktoré sa týkajú ich každodennej práce. Do počiatočnej a priebežnej odbornej prípravy by mali byť zahrnuté témy, ako sú pokrytie médiami, manipulácia s médiami, prezentácia a uverejňovanie v médiách, tvorba internetových stránok, zadávanie údajov, práca s databázami, zhromažďovanie informácií, prostredie, v ktorom sa spolupracuje a spoločné využívanie súborov. Je dôležité, aby každý učiteľ získal tieto zručnosti a kompetencie.

3.8.3.

EHSV tiež odporúča, aby členské štáty podporili príležitosti na mobilitu pre učiteľov a pedagogických pracovníkov pri cestách do rôznych členských štátov, pričom treba zachovať ich sociálne a dôchodkové práva, aby sa profesia učiteľa a školiteľa stali pre mladé generácie atraktívnejšími.

V Bruseli 22. februára 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  COM(2016) 940 final, COM(2016) 941 final a COM(2016) 942 final.

(2)  Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2015.


31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/7


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Hodnotenie programu LIFE v polovici jeho trvania

(prieskumné stanovisko)

(2017/C 173/02)

Spravodajca:

Lutz RIBBE

Konzultácia

25. 8. 2016

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Rozhodnutie predsedníctva

15. 3. 2016

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Prijaté v sekcii

6. 2. 2017

Prijaté v pléne

23. 2. 2017

Plenárne zasadnutie č.

523

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

169/25/18

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV sa opätovne a dôrazne zasadzuje (1) za zachovanie a ďalší rozvoj samostatného programu EÚ na financovanie životného prostredia, ochranu a zlepšovanie biodiverzity, efektívne využívanie zdrojov, udržateľný rozvoj, komunikáciu a informovanie, ako aj podporu mimovládnych environmentálnych organizácií.

1.2.

Za uplynulých 25 rokov mal program LIFE rozhodujúci význam pre európsku politiku v oblasti životného prostredia, a v čoraz väčšej miere aj pre politiku udržateľnosti. Medzičasom ho možno právom označiť za neodmysliteľnú súčasť politiky EÚ v oblasti životného prostredia, ktorá bola programom LIFE do veľkej miery posilnená.

1.3.

A to hneď v dvojakom zmysle. Projekty LIFE

a)

prispeli bezprostredne k dosahovaniu priamych a znateľných úspechov. Napríklad sa podarilo vďaka projektom financovaným z programu LIFE ochrániť pred vyhynutím určité ohrozené druhy, ktoré sú podľa právnych predpisov EÚ chránené;

b)

názorne ukázali obyvateľstvu na mieste, aký pozitívny vplyv môže mať politika EÚ v oblasti životného prostredia a aký úžitok táto politika prináša ľuďom, životnému prostrediu a prírode. Program LIFE sa tak sčasti stal akýmsi sprostredkovateľom medzi politikou EÚ a „Európou občanov a regiónov“. To má osobitný význam v časoch, keď sa čoraz častejšie vynára otázka, aký prínos Európa vôbec predstavuje.

1.4.

Program LIFE, u ktorého treba predovšetkým osobitne oceniť jeho sústavné prispôsobovanie sa novým výzvam, však ukázal aj to, že v občianskej spoločnosti existuje veľký potenciál a obrovská ochota zasadzovať sa za uplatňovanie a ďalší rozvoj politiky EÚ v oblasti životného prostredia a politiky udržateľnosti. Uplatňovanie právnych predpisov EÚ je viac než len legislatívny krok, ktorý musia členské štáty vykonať. Politika v oblasti životného prostredia a politika udržateľnosti stojí a padá na tom, či ju občania prijmú, treba ju spraviť transparentnou a sprostredkovať občanom, a aj v tejto oblasti je program LIFE obrovským prínosom.

1.5.

Projekty LIFE však často poukážu aj na priame alebo nepriame rozpory medzi politickými rozhodnutiami, a to aj na úrovni EÚ. A hoci to môže mnohým rozhodujúcim politickým činiteľom byť nepríjemné, treba to považovať za dôležitý prínos, ktorý v konečnom dôsledku môže viesť k širšej integrácii ochrany životného prostredia do iných oblastí politiky.

1.6.

Uplatňovanie programu 2030 OSN (tzv. cieľov trvalo udržateľného rozvoja – SDG) v európskej politike je jednou z veľkých výziev, ktorým bude EÚ v nadchádzajúcich rokoch čeliť. LIFE tu bude musieť plniť podpornú funkciu. Nejde pritom len o rozvíjanie úzkeho dialógu so sociálnymi partnermi a skupinami z radov občianskej spoločnosti pri hľadaní najefektívnejších spôsobov uplatňovania, ale aj o to, aby predovšetkým mnohé útvary Komisie a (z hľadiska úrovne členských štátov) mnohé ministerstvá a úrady, venovali viac pozornosti politike udržateľnosti, ktorá bola doteraz len krajovou témou, aby sa toľko diskutovaná integrácia ochrany prírody a životného prostredia do iných oblastí politiky stala realitou.

1.7.

EHSV navrhuje niekoľko zmien:

program LIFE by sa mal stať hlavným nástrojom financovania sústavy Natura 2000. Niekdajší prístup založený na financovaní sústavy Natura 2000 predovšetkým prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja a 2. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zjavne neosvedčil. Výbor v tejto súvislosti poukazuje na svoje stanovisko (2) a vyjadruje sa za príslušné navýšenie účelovo viazaných prostriedkov v programe LIFE. Pozornosť by sa pri tom mala venovať súladu všetkých podporných opatrení. Je teda nutné zamedziť protichodnej alebo dvojitej podpore vo vzťahu k ostatnými fondom EÚ,

malo by sa preskúmať, ako by sa dali lepšie projekty podporované prostredníctvom programu LIFE pretransformovať na skutočné „vzorové projekty“ tak, aby sa – podľa možnosti bez ďalšej podpory – dali zopakovať na iných miestach v Európe,

klasické výskumné projekty by sa nemali podporovať prostredníctvom programu LIFE, aby sa ešte jasnejšie vymedzili hranice voči programu Horizont 2020.

1.8.

Časť súvisiaca s politikou v oblasti zmeny klímy by sa mala rozšíriť, a to najmä pokiaľ ide o možné opatrenia na prispôsobenie sa, ktoré môžu prijať predovšetkým občania, poľnohospodári, mestá/obce a regióny, ktorých sa zmeny klímy dotkla.

2.   Dôvod vypracovania stanoviska z vlastnej iniciatívy

2.1.

Program LIFE, založený v roku 1992, je najdôležitejším nástrojom EÚ na podporu životného prostredia. Jeho úlohou je ochrana biodiverzity a biotopov (najmä prostredníctvom siete Natura 2000), ako aj efektívne využívanie zdrojov, ochrana klímy, komunikácia a informovanie. Program LIFE má na obdobie rokov 2014 – 2020 vyčlenené prostriedky zhruba vo výške 3,456 miliárd EUR, v predchádzajúcom sedemročnom období boli k dispozícii približne 2 miliardy EUR.

2.2.

Program má tieto hlavné ciele:

prispieť k rozvoju hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje, má nízke emisie CO2 a je odolné voči zmene klímy, a zároveň prispieť aj k ochrane životného prostredia a zachovaniu biologickej rozmanitosti,

lepšia politika v oblasti životného prostredia, lepšie uplatňovanie a kontrola právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, ako aj zohľadnenie cieľov politiky v oblasti životného prostredia a zmien klímy v iných oblastiach politiky, ako aj v postupoch verejných a súkromných organizácií,

podporovať na všetkých úrovniach lepšiu správu v oblasti životného prostredia a klímy, predovšetkým prostredníctvom lepšieho zapojenia občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a miestnych aktérov,

podporovať uplatňovanie 7. environmentálneho akčného programu, ako aj (budúce) uplatňovanie programu 2030 OSN v európskej politike.

2.3.

V porovnaní s programovacím obdobím 2007 – 2013 vykazuje program LIFE viacero nových znakov:

vytvorenie podprogramu „Ochrana klímy“,

zavedenie novej kategórie projektov, tzv. „integrované projekty“, popri tých „klasických“ projektoch, projektoch na budovanie kapacít a prípravných projektoch,

zavedenie finančných nástrojov, konkrétne nástroja na financovanie prírodného kapitálu (NCFF), ktorých ťažiskom sú ekosystémové služby a ochrana prírodného kapitálu, ako aj nástroja na súkromné financovanie energetickej efektívnosti (PF4EE),

postupne sa ruší vnútroštátne prideľovanie prostriedkov pre projekty: od roku 2018 budú projekty vyberané už len na základe svojej vhodnosti, bez ohľadu na ich geografické rozdelenie (platí pre tradičné projekty),

Komisia už program vykonáva prostredníctvom výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky (EASME).

2.4.

V programovacom období 2014 – 2020 má LIFE takúto štruktúru:

podprogram „Životné prostredie“, ktorý sa zameriava na oblasti „životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“, „príroda a biodiverzita“, „správa a informovanie v oblasti životného prostredia“, na ktorý pripadá približne 75 % rozpočtových prostriedkov (2 592 miliónov EUR),

podprogram „Ochrana klímy“, ktorý sa zameriava na oblasti „zmena klímy“, „adaptácia na zmenu klímy“, „správa a informovanie v oblasti životného prostredia“, ktorý je vybavený približne 25 % rozpočtových prostriedkov (864 miliónov EUR).

2.5.

Európska komisia vykonáva do 30. júna 2017 hodnotenie programu LIFE v polovici jeho trvania, pričom požiadala EHSV a Výbor regiónov, aby sa ešte pred zverejnením tohto hodnotenia v polovici trvania vyjadrili k novej forme programu LIFE, s ohľadom na novinky zavedené v roku 2014.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Na kvalifikované hodnotenie súčasného programovacieho obdobia v polovici trvania je podľa názoru EHSV ešte príliš skoro, keďže prvé projekty nového programovacieho obdobia boli zadané až v januári 2015 a prevažná väčšina týchto projektov ešte nebola ani ukončená, nieto ešte aby sa už dali hodnotiť. Aj napriek tomu však chce vzhľadom na hodnotenie doterajších programovacích období prispieť v prvej fáze k formovaniu programu LIFE v programovacom období 2021 – 2028.

Doterajšie úspechy a prínos, ale aj hranice programu LIFE

3.2.

Za uplynulých 25 rokov mal program LIFE rozhodujúci význam pre európsku politiku v oblasti životného prostredia, a v čoraz väčšej miere aj pre politiku udržateľnosti. Program LIFE mimoriadne výraznou mierou prispel k ochrane biodiverzity. Medzičasom ho možno právom označiť za neodmysliteľnú súčasť politiky EÚ v oblasti životného prostredia, ktorá bola programom LIFE do veľkej miery posilnená.

3.3.

A to hneď v dvojakom zmysle. Projekty LIFE

a)

prispeli bezprostredne k dosahovaniu priamych a znateľných úspechov. Napríklad sa podarilo vďaka projektom financovaným z programu LIFE ochrániť pred vyhynutím určité ohrozené druhy, ktoré sú podľa právnych predpisov EÚ chránené. Program LIFE často bol a je jedinou možnosťou financovania, keďže členské štáty často nezriadili príslušné vlastné programy ochrany, resp. o ne nejavia záujem;

b)

názorne ukázali obyvateľstvu na mieste, aký pozitívny vplyv môže mať politika EÚ v oblasti životného prostredia a aký úžitok táto politika prináša ľuďom, životnému prostrediu a prírode. Program LIFE sa tak sčasti stal akýmsi sprostredkovateľom medzi politikou EÚ a „Európou občanov a regiónov“. To má osobitný význam v časoch, keď sa čoraz častejšie vynára otázka, aký prínos Európa vôbec predstavuje.

3.4.

Program LIFE a mnoho projektov, ktoré z neho boli doteraz financované, ukázal, že v občianskej spoločnosti existuje veľký potenciál a obrovská ochota zasadzovať sa za uplatňovanie a ďalší rozvoj politiky EÚ v oblasti životného prostredia a politiky udržateľnosti. Uplatňovanie právnych predpisov EÚ je viac než len legislatívny krok, ktorý musia členské štáty vykonať. Politika v oblasti životného prostredia a politika udržateľnosti stojí a padá na tom, či ju občania prijmú, treba ju spraviť transparentnou a sprostredkovať občanom, a aj v tejto oblasti je program LIFE obrovským a neodmysliteľným prínosom.

3.5.

Projekty LIFE však často poukážu aj na priame alebo nepriame rozpory medzi politickými rozhodnutiami, a to aj na úrovni EÚ. A hoci to môže mnohým rozhodujúcim politickým činiteľom byť nepríjemné, treba to považovať za dôležitý prínos, ktorý v konečnom dôsledku môže viesť k širšej integrácii ochrany životného prostredia do iných oblastí politiky.

3.6.

A tu už sa črtajú hranice programu LIFE: úlohou LIFE by nemalo a nemôže byť vyvážiť existujúce nedostatky, ktoré sú výsledkom nedostatočného uplatňovania existujúcich právnych predpisov v oblasti životného prostredia resp. nedostatočného zohľadnenia environmentálnych aspektov v iných oblastiach politiky. To sa dá ukázať na troch príkladoch:

3.6.1.

Program LIFE môže napr. pomôcť verejne poukázať na to, že hlavným cieľom politiky čistoty ovzdušia je znížiť ohrozenie zdravia občanov v dôsledku škodlivých látok. Program LIFE však nemôže vyriešiť problémy, ktoré existujú napríklad v Nemecku medzi politikmi v oblasti ochrany životného prostredia a dopravy a ktorých jadrom je otázka, aký výdobytok je viac hodný ochrany („ochrana zdravia obyvateľov miest pred jemnými prachovými časticami“ alebo „právo vodiča motorového vozidla na slobodnú mobilitu“).

3.6.2.

Program LIFE napr. výnimočným spôsobom prostredníctvom projektu „Urban Bees“ (3) širokej verejnosti ukázal význam, dôvody ohrozenia, ale aj možnosti konania, pokiaľ ide o ochranu opeľovačov. Ohrozenia, ktoré vyplývajú napr. z využívania určitých poľnohospodárskych postupov alebo povoľovania určitých druhov postrekov, ktoré potenciálne ohrozujú včely, sa dajú odstrániť len vtedy, keď sa tým iné úrady EÚ budú v dostatočnej miere zaoberať a dôsledne sa bude uplatňovať platná zásada predbežnej opatrnosti.

3.6.3.

Od roku 1999 bol v Rakúsku z verejných finančných prostriedkov v celkovej výške už 45 miliónov EUR, pričom časť z nich pochádzala z programu LIFE, financovaný úspešný program na ochranu globálne ohrozeného druhu ryby, hlavátky podunajskej (4). Povodie Sávy je hlavnou oblasťou rozšírenia tohto druhu. Jedna z aktuálnych štúdií ukazuje, že v oblasti rozšírenia hlavátky podunajskej sa plánuje výstavba približne 600 vodných elektrární. Odborníci predpokladajú, že populácia hlavátky sa v dôsledku tohto zásahu zníži až o 70 %. Výstavba niektorých z týchto elektrární má byť financovaná aj z prostriedkov EÚ.

3.7.

Preto je vítané, že program LIFE sa už vo väčšej miere zameriava na lepšie uplatňovanie právnych predpisov, nielen na príslušných úradoch, ale aj v oblasti kontrolných orgánov.

Vývoj programu LIFE

3.8.

EHSV víta vysokú úroveň pružnosti a schopnosť prispôsobiť sa novým výzvam, ako aj nazbieraným skúsenostiam, ktoré boli hlavnou črtou programu LIFE v uplynulých rokoch. To sa odzrkadľuje aj v novom programovacom období 2014 – 2020:

ťažisko na krajiny s veľkými nedostatkami pri uplatňovaní,

odstránenie vnútroštátnych kvót,

zlepšené možnosti zapájania podnikov,

väčšia prioritizácia inovácií,

viac synergií s inými programami, počínajúc novými integrovanými projektmi, ktoré boli zavedené v roku 2014. EHSV v tejto súvislosti víta, že jeho odporúčanie (5) jasne rozdeliť finančné prostriedky medzi „tradičné“ a „integrované“ projekty bolo zohľadnené,

zavedenie úplne nových nástrojov financovania v oblasti životného prostredia (PF4EE, NCFF),

vytvorenie rozmeru zmeny klímy.

4.   Odporúčania EHSV

Zachovať a posilniť program LIFE

4.1.

Žiadny program nie je taký dobrý, aby nemohol byť lepší. Napriek tomu EHSV v prvom rade zdôrazňuje (6) svoju výslovnú podporu pokračovaniu tohto z rozpočtového hľadiska oddeleného finančného programu aj po skončení súčasného programovacieho obdobia. Je to potrebné, pretože napriek mnohým sľubným pokrokom a napriek smerodajným rozhodnutiam (o. i. program 2030 OSN, závery dohody o klíme z Paríža, stratégia EÚ v oblasti biodiverzity) ešte stále nie sú ani zďaleka doriešené problémy v oblasti životného prostredia a nie je poriadne rozbehnutý ani prechod na politiku EÚ založenú na efektívnom využívaní zdrojov, nízkych emisiách CO2 a zachovaní biodiverzity. Práve naopak: Európska komisia a Európska environmentálna agentúra samy v rôznych správach konštatujú, že záťaž sa sčasti dokonca ešte zvýši (7).

4.2.

Analýzy smerníc v oblasti ochrany životného prostredia v rámci procesu REFIT jasne ukázali, že právny rámec je primeraný, avšak finančné prostriedky nie sú ani zďaleka dostačujúce na cielené riadenie sústavy Natura 2000. Táto základná úloha ochrany biodiverzity v Európe si nutne vyžaduje primerané financovanie.

4.3.

Trvácnosť programu LIFE je neodmysliteľným predpokladom účinnosti a dôveryhodnosti politiky EÚ v oblasti životného prostredia, čo treba poistiť horizontálnou integráciou 7. environmentálneho akčného plánu, programu trvalo udržateľného rozvoja OSN a závery dohody o klíme z Paríža do všetkých ostatných európskych oblastí politiky a programov financovania. EHSV pripomína, že sa okrem toho opakovane zasadzoval za spravodlivejší európsky semester zameraný na životné prostredie.

Vplyvy zmien z roku 2014

4.4.

Zavedenie dvoch nových nástrojov financovania do programu LIFE ako pilotných projektov bolo novinkou, ktorú EHSV víta. Na hodnotenie tohto prístupu je však ešte príliš skoro, keďže prvé projekty z oboch nástrojov (nástroj na financovanie prírodného kapitálu – NCFF, ako aj z ako aj nástroja na súkromné financovanie energetickej efektívnosti – PF4EE) boli vybrané len nedávno, ale ešte neboli zrealizované.

4.5.

Tento prístup je začiatkom úplne novej cesty na vytvorenie inovatívnych možností financovania pre projekty v oblasti ochrany prírody a energetickej účinnosti u súkromných malých investorov. To je skutočne potrebné, lebo sľubné projekty často stroskotajú na klasickom financovaní.

4.6.

Do akej miery bude tento podprogram v konečnom dôsledku úspešný, či sa dohodnutá spolupráca s EIB ukáže byť prostriedkom k cieľu, či sú modality podávania žiadostí dosť jednoduché a podmienky financovania, vrátane využitia rizikového kapitálu, vhodné, sa v súčasnosti ešte nedá odhadnúť, preto EHSV žiada, aby sa práve táto časť nového programu LIFE ešte raz veľmi presne zhodnotila neskôr.

4.7.

Vo svojom vlastnom hodnotení by mala Komisia preskúmať, ako by sa prípadne dali ešte lepšie projekty podporované prostredníctvom programu LIFE pretransformovať na skutočné „vzorové projekty“ tak, aby sa – podľa možnosti bez ďalšej podpory – dali zopakovať na iných miestach v Európe, so zdôraznením prenosu know-how a hospodárskej realizovateľnosti. Jedným z krokov by mohlo byť prevádzkovateľov mimoriadne úspešných projektov v rámci ďalšieho projektového kroku požiadať, aby zodpovedali túto otázku.

4.8.

Program LIFE vníma EHSV ako nástroj na financovanie realizácie opatrení EÚ a politík, a nielen ako program zameraný primárne na financovanie projektov, ktoré sú najmä v záujme jednotlivých krajín. Môže sa však stať, že napr. projekty v rámci programu LIFE, navrhnuté organizáciami občianskej spoločnosti, sú síce v európskom, ale menej v národnom záujme. Otázka spolufinancovania musí byť v budúcnosti preto stanovená tak, aby príslušné projekty nestroskotali na tom, že im bude odmietnuté národné spolufinancovanie (EHSV sú takéto prípady známe). Okrem toho vyzýva EHSV Komisiu, aby preskúmala, do akej miery by sa dali, najmä v prípade MVO, uplatniť ešte vyššie sadzby spolufinancovania. Vlastné príspevky predstavujú najmä pre MVO len ťažko prekonateľnú prekážku. K tomu treba pripočítať, že tieto pochádzajú veľmi často z verejných rozpočtov a poskytovateľ spolufinancovania teda zjavne uplatňuje „politiku výberu“.

Integrované projekty/vzájomné dopĺňanie sa s ostatnými oblasťami politiky EÚ

4.9.

Zvláštnu formu predstavujú tzv. „integrované projekty“, ktoré boli vyvinuté v rámci programu LIFE a ktorých význam EHSV veľmi hodnotí. Vynikajúcim príkladom je „Belgian Nature Integrated Project“ (Integrovaný projekt Belgická príroda, BNIP), ktorý zahŕňa celú plochu Belgicka, integruje 28 zainteresovaných strán a podporuje 18 zvláštnych projektov ochrany, 48 jasne vymedzených činností a celkove vyše 300 plánov riadenia (napr. pre oblasti siete Natura 2000). V rámci tohto projektu bolo vytvorených 7 rôznych tímov s celkovým počtom 52 pracovníkov. Úspešne prepojil rôzne dostupné zdroje financovania EÚ, ale aj vnútroštátne zdroje.

Práve takéto obsahové a štrukturálne prepojenia by sa mali v budúcnosti ešte viacej posilňovať. Napríklad by sa mali vytvárať možné synergie medzi programom LIFE a ekologickejšou SPP.

Nové úlohy pre program LIFE

4.10.

Zlepšiť však možno nielen obsahovú previazanosť programu LIFE a SPP, v každom prípade by malo dôjsť k dôležitým administratívnym alebo rozpočtovým inováciám.

4.11.

Doposiaľ je Európsky fond regionálneho rozvoja a 2. pilier SPP hlavným nástrojom financovania siete Natura 2000, a to na základe návrhu Komisie z roku 2004 (8). EHSV tento návrh vtedy podporili pod podmienkou, že v rámci uvedeného fondu budú zodpovedajúcim spôsobom poskytnuté účelovo viazane prostriedky aj v postačujúcej výške. Nestalo sa tak. EHSV teda považuje vtedajší prístup za nepostačujúci (9).

4.12.

Doposiaľ poskytnuté prostriedky nepokrývajú ani čiastočne sumy potrebné na kompenzáciu nákladov na ochranu prírody ani náklady na vypracovanie plánov riadenia a vykonávanie nutných opatrení. Natura 2000 je typickým príkladom oblasti kompetencií v zodpovednosti EÚ, a preto musí byť jasný aj jej rozpočet.

4.13.

Výbor namiesto toho navrhuje, aby od budúceho finančného obdobia boli všetky finančné prostriedky potrebné na vykonávanie a zachovanie siete Natura 2000 čerpané z programu LIFE a potrebné zodpovedajúce rozpočtové prostriedky boli naplánované dodatočne. Žiada Komisiu, aby okrem toho interne spresnila, či by LIFE nebol vhodným nástrojom na vykonávanie transeurópskych sietí Zelená infraštruktúra (10). Museli by byť stanovené a dodatočne poskytnuté zodpovedajúce prostriedky. Pozornosť by sa pri tom mala venovať súladu všetkých podporných opatrení. Je teda nutné zamedziť protichodnej alebo dvojitej podpore vo vzťahu k ostatnými fondom EÚ.

4.14.

EHSV zdôrazňuje, že pri financovaní siete Natura 2000 ide o základnú investíciu do dôležitej časti zelenej infraštruktúry Európy, ktorá sa vyplatí nielen kvôli zvýšenej kvalite života a vyššej kvalite životného prostredia, ale aj nárastu miestnych príjmov.

4.15.

Plnenie cieľov udržateľného rozvoja, teda uplatňovanie programu 2030 OSN, si vyžiada mnohé základné zmeny v európskych politických prístupoch (11). Vyžiada si to taktiež:

a)

čiastočne radikálnu zmenu myslenia predovšetkým v tých útvaroch Komisie, ktoré boli doteraz v oblasti politiky udržateľnosti málo aktívne.

b)

úplne nový prístup riadenia usilujúci sa o výrazne intenzívnejšie zapojenie subjektov občianskej spoločnosti a oveľa väčšie využívanie prístupu zdola nahor.

4.16.

EHSV odporúča Komisii, aby v záujme posilnenie požiadaviek uvedených v bode 4.15 vytvorila v novej fáze programu LIFE po roku 2020 nové aktivity a možnosti projektov.

4.17.

Pri klasických výskumných projektoch, ktoré boli v minulosti čiastočne financované z programu LIFE, by bolo potrebné položiť si otázku, či by tu v budúcnosti nebolo vhodnejšie použiť formu klasických výskumných programov financovaných Komisiou. Tým by bol tento program jasne vymedzený voči programu Horizont 2020.

4.18.

Časť programu, ktorá sa zaoberá otázkami klímy, by sa mala v budúcnosti ešte viacej rozšíriť, a to najmä pokiaľ ide o možné opatrenia na prispôsobenie sa, ktoré môžu prijať predovšetkým občania, poľnohospodári, mestá/obce a regióny, ktorých sa zmeny klímy dotkla.

V Bruseli 23. februára 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 111).

(2)  Pozri stanovisko EHSV „Politika EÚ v oblasti biodiverzity“ (Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 14).

(3)  http://urbanbees.eu/

(4)  Chránený na základe prílohy II smernice o biotopoch.

(5)  Stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 111).

(6)  Stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 111).

(7)  Životné prostredie Európy – Stav a perspektíva 2015, Európska environmentálna agentúra, Kodaň, 2015.

(8)  COM(2004) 431 z 15. 7. 2004„Financovanie sústavy Natura 2000“.

(9)  Pozri stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 14).

(10)  http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/strategy/index_en.htm.

(11)  Pozri stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 117, 30.4.2004, s. 22) a stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 41).


PRÍLOHA

k stanovisku výboru

Tento pozmeňovací návrh, ktorý získal viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, bol v priebehu diskusie zamietnutý:

Bod 3.6.2

Zmeniť

 

„Program LIFE napr. výnimočným spôsobom prostredníctvom projektu ‚Urban Bees‘  (12) širokej verejnosti ukázal význam, dôvody ohrozenia, ale aj možnosti konania, pokiaľ ide o ochranu opeľovačov. Ohrozenia, ktoré vyplývajú napr. z využívania určitých nevhodných poľnohospodárskych postupov alebo povoľovania určitých druhov postrekov, ktoré potenciálne ohrozujú včely, sa dajú odstrániť len vtedy, keď sa tým iné úrady EÚ budú v dostatočnej miere zaoberať a dôsledne vhodne sa bude uplatňovať platná zásada predbežnej opatrnosti.“

Zdôvodnenie

Európske poľnohospodárstvo je bezpochyby najprísnejšie, pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa rešpektovania životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat, ochrany životného prostredia a hospodárenia s pôdou a vodou, keďže podlieha najstriktnejším normám na celosvetovej úrovni a dodržiavanie tejto „podmienenosti“, t. j. dodržiavanie týchto kritérií, je záväzné pre všetkých európskych poľnohospodárov.

Povolenie prípravkov na ochranu rastlín okrem toho podlieha tiež overovaniu a kontrole zo strany Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, a preto by kritériá mali byť založené na vedeckých poznatkoch a analýze možného rizika vzniku škody. Táto databáza by mala slúžiť ako návod na správne uplatňovanie zásady predbežnej opatrnosti.

Výsledok hlasovania

Za:

75

Proti:

95

Zdržalo sa:

33


(12)  http://urbanbees.eu/


31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/15


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Efektívnosť využívania financií z ESF a FEAD v rámci činnosti občianskej spoločnosti v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v kontexte stratégie Európa 2020

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2017/C 173/03)

Spravodajca:

Krzysztof BALON

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

21. 1. 2016

Právny základ

článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku

 

stanovisko z vlastnej iniciatívy

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Prijaté v sekcii

3. 2. 2017

Prijaté v pléne

22. 2. 2017

Plenárne zasadnutie č.

523

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

171/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Vzhľadom na to, že chudoba a sociálne vylúčenie prispievajú v mnohých členských štátoch Európskej únie k nárastu populistických tendencií, EHSV víta závery Rady Európskej únie zo 16. júna 2016 s názvom Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: Integrovaný prístup  (1) a zasadzuje sa za to, aby bol v rámci budúceho finančného výhľadu vytvorený integrovaný európsky fond na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorý by vychádzal z doterajších skúseností s využívaním Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) a Európskeho sociálneho fondu (ESF).

1.2.

Vzhľadom na rôznorodosť problémov aj cieľových skupín v jednotlivých členských štátoch vrátane aspektov, ktoré súvisia s rôznymi formami migrácie, sa musia pri intervenciách z tohto fondu v plnej miere využívať skúsenosti a kapacity organizácií občianskej spoločnosti, pričom sa im musí priznať vedúca úloha aj v oblasti plánovania, zavádzania, monitorovania a vyhodnocovania. Tento fond by mal takisto pomáhať budovať potenciál siete organizácií občianskej spoločnosti, pričom by sa mal klásť osobitný dôraz na organizácie poskytujúce pomoc.

1.3.

EHSV sa domnieva, že Európska komisia by mala účinnejšie monitorovať využívanie prostriedkov z ESF na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a prostriedkov z FEAD na integračné opatrenia v členských štátoch v súčasnom finančnom rámci. Do monitorovania by mali byť úzko zapojené organizácie občianskej spoločnosti, ako aj chudobní a sociálne vylúčení ľudia.

1.4.

EHSV sa domnieva, že kľúčovou otázkou je spolupráca národných orgánov zodpovedných za správu fondov s partnerskými organizáciami (2). Tieto organizácie sú značne prínosné z odborného aj organizačného hľadiska a v rámci využívania FEAD a ESF predstavujú skutočnú pridanú hodnotu. V súvislosti s tým EHSV navrhuje, aby Európska komisia zvážila presnejšiu špecifikáciu minimálnych očakávaní, ktoré budú musieť orgány členských štátov splniť pri realizácii partnerstva, ako aj uloženie sankcií v prípade ich nedostatočného plnenia.

1.5.

EHSV navrhuje, aby Európska komisia zvážila možnosť stanoviť pre členské štáty požiadavku, aby technickú pomoc v rámci FEAD a ESF využívali aj na rozvoj kapacít organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa angažujú v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Okrem toho EHSV podporuje posilnenie praktických a organizačných kapacít európskych sietí organizácií, ktoré pôsobia v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

1.6.

EHSV vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere využívali globálne dotácie a tzv. regranting a podľa možnosti posudzovali nefinančné príspevky rovnako ako finančné. Takisto by sa mala zvážiť možnosť, aby Európska komisia stanovila povinnosť vyčleňovať v rámci operačných programov značnú časť prostriedkov na projekty s nižším rozpočtom. Mohli by sa tak podporiť organizácie pôsobiace na miestnej úrovni a svojpomocné skupiny.

1.7.

EHSV bude systematicky podporovať činnosť organizácií občianskej spoločnosti a ich spoluprácu s verejnými orgánmi a inštitúciami v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. EHSV zároveň vyhlasuje, že je pripravený zriadiť malú skupinu ad hoc zloženú z členov EHSV a príslušných platforiem občianskej spoločnosti pôsobiacich na európskej úrovni, ktorá by ešte v súčasnom finančnom rámci pomohla lepšie skoordinovať využívanie ESF a FEAD a prispela by podnetmi do diskusie o hlavných zásadách budúceho integrovaného európskeho fondu určeného na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. V tejto súvislosti považuje EHSV za nevyhnutnú spoluprácu s Výborom regiónov.

2.   Úvod

2.1.

Cieľom č. 1 programu OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na obdobie do roku 2030 (3) je odstránenie chudoby vo všetkých jej formách na celom svete. Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je zároveň jednou z priorít stratégie Európa 2020. Európske inštitúcie a niektoré členské štáty však naďalej dôrazne presadzujú politiku úsporných opatrení, hoci skutočnosť, že situácia občanov EÚ vystavených chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa rýchlo a viditeľne nezlepšuje, sa zdá byť jednou z hlavných príčin poklesu podpory európskej integrácie v členských štátoch. Nástroje EÚ vo forme fondov na pomoc v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, t. j. Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) a vyčlenenie minimálne 20 % z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu (ESF) na podporu sociálneho začlenenia, by sa mali účinne využívať vo všetkých členských štátoch, no nemali by sa považovať za náhradu komplexnej a integrovanej politiky boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

2.2.

Ako je známe, Európska únia si v rámci stratégie Európa 2020 vytýčila za cieľ dosiahnuť, aby sa do roku 2020 počet ľudí trpiacich alebo ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením znížil minimálne o 20 miliónov. Podľa údajov za rok 2014 (4) je stále až 24,4 % obyvateľov EÚ, t. j. takmer 122 miliónov osôb, ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením (v porovnaní s 24,2 % v roku 2011 a 23,4 % v roku 2010). Z analýzy rôznych ukazovateľov, ktoré boli jednotlivo porovnávané, vyplýva, že každý z nich sa v porovnaní s rokom 2008 zvýšil – ohrozenie chudobou po sociálnych transferoch (zo 16,6 na 17,2 %), hlboká materiálna deprivácia (z 8,5 na 8,9 %), osoby vo veku 0 – 59 rokov žijúce v rodinách s nízkou intenzitou práce (z 9,1 na 11,1 %). Zároveň, ako uvádza Rada Európskej únie, „narastajúce rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich zdôrazňujú význam opatrení prijímaných v celej Únii.“ (5)

2.3.

Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je jednou z hlavných oblastí spolupráce organizácií občianskej spoločnosti, ako sú združenia, nadácie, sociálne družstvá, ale aj odbory a organizácie zamestnávateľov, s verejnými orgánmi a inštitúciami členských štátov. Na odstránenie (alebo zásadné zníženie) chudoby a sociálneho vylúčenia je nevyhnutné, aby sa prostredníctvom neziskových organizácií poskytovali rôzne formy materiálnej a nemateriálnej pomoci (vrátane sociálnych služieb), vytvárali – aj v rámci sociálneho dialógu – priaznivé podmienky na integráciu do trhu práce a vyčlenili primerané finančné prostriedky na úrovni členských štátov a EÚ. V súvislosti s tým sa EHSV domnieva, že tento cieľ stratégie Európa 2020 možno dosiahnuť iba v rámci Európskej únie, ktorou sa rozumie komunita európskej občianskej spoločnosti, členských štátov a inštitúcií EÚ.

2.4.

Najmä v súvislosti so zvyšovaním počtu chudobných pracujúcich a s demografickým vývojom možno uskutočniteľnosť cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu zaručiť len realizáciou projektov zameraných na odstránenie príčin, a nie iba prejavov chudoby a sociálneho vylúčenia, v širšom kontexte zahŕňajúcom aj hospodársku, rodinnú, daňovú a menovú politiku.

2.5.

Aj preto, napriek tomu, že pomoc pre najodkázanejšie osoby bola v EHSV veľakrát predmetom diskusie (6), vypracoval výbor po konzultácii so zainteresovanými stranami a Európskou komisiou toto stanovisko, ktoré obsahuje konkrétne pripomienky a odporúčania vychádzajúce z doterajších skúseností s využívaním FEAD a ESF na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

3.   FEAD a ESF ako nástroje na podporu boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu

3.1.

Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) bol na rozdiel od doterajších programov potravinovej pomoci zaradený do rámca politiky súdržnosti. Zameriava sa na dosiahnutie cieľa, ktorým je zmiernenie „najhorších foriem chudoby […] prostredníctvom potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci a činností, ktorých cieľom je sociálne začlenenie, v záujme sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb.“ (7)

3.2.

Cieľom Európskeho sociálneho fondu je dosiahnuť vysokú úroveň zamestnanosti a vysokú kvalitu pracovných miest, podporovať vysokú úroveň vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých, bojovať proti chudobe, zlepšiť sociálne začlenenie a presadzovať rodovú rovnosť, nediskrimináciu a rovnaké príležitosti.

3.3.

Činnosti financované z FEAD musia dopĺňať opatrenia financované z ESF. Zatiaľ čo FEAD sa musí sústreďovať na pomoc v prípadoch najťažšej materiálnej deprivácie a na podporu základnej sociálnej aktivácie dlhodobo vylúčených osôb, činnosti financované z ESF majú týmto osobám o. i. otvárať cestu k ďalšej profesijnej a sociálnej integrácii. FEAD má teda pomáhať pri prvých krokoch zameraných na prekonanie chudoby a sociálneho vylúčenia, aby bolo príjemcom pomoci umožnené nájsť si zamestnanie alebo zapojiť sa do iných projektov politiky trhu práce. Prostriedky, ktoré boli na realizáciu týchto činností vyčlenené, však na pokrytie skutočných potrieb nestačia.

3.4.

Všetky členské štáty sa zaviazali zabezpečiť súdržnosť podpory z ESF a ďalších štrukturálnych a investičných fondov s príslušnými politikami a prioritami EÚ vrátane uplatňovania zásady partnerstva v duchu európskeho kódexu správania pre partnerstvo (8).

4.   Doterajšie využívanie FEAD a ESF na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v programovom období 2014 – 2020

4.1.

Signály od organizácií občianskej spoločnosti, ako aj všeobecne dostupné informácie a štatistické údaje poukazujú na celý rad závažných ťažkostí pri využívaní FEAD a ESF v tejto oblasti. Medzi tieto problémy, ktoré sa v rôznej intenzite vyskytujú v niektorých členských štátoch, patrí:

4.1.1.

Oneskorená aktivácia podporných mechanizmov FEAD a nedostatočné informovanie verejnosti a cieľových skupín o cieľoch a možnosti využívania tohto programu.

4.1.2.

Neefektívnosť – z hľadiska zmiernenia chudoby a sociálneho vylúčenia – vyčlenenia 20 % prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu, pričom sa uprednostňujú projekty v oblasti začlenenia do trhu práce a opomína otázka dostupnosti a prístupnosti sociálnych služieb pre marginalizované skupiny (9). Napriek tomu, že do roku 2016 sa 25,6 % rozpočtu ESF prideľovalo na uvedený cieľ (10), v prístupe k činnostiam v rámci ESF nebadať viditeľné zmeny.

4.1.3.

Členské štáty nedostatočne využívajú možnosť sprístupniť cieľovým príjemcom pomoci z FEAD „nízkoprahové“ služby profesijnej a sociálnej integrácie financované z ESF.

4.1.4.

Nedostatočné uplatňovanie zásady partnerstva v duchu európskeho kódexu správania pre partnerstvo vo vzťahu k ESF, resp. absencia podobného nástroja v prípade FEAD, ako aj nedostatočné verejné konzultácie a poverovanie verejných inštitúcií prijímaním kľúčových rozhodnutí bez verejných konzultácií. Nedostatočné uplatňovanie zásady partnerstva navyše ovplyvňuje transparentnosť využívania prostriedkov z fondov, čím sa zvyšuje riziko korupcie a zneužívania týchto prostriedkov (11).

4.1.5.

Príliš prísne formálne a administratívne požiadavky, ktoré zavádzajú členské štáty v súvislosti s FEAD aj ESF, ktoré však nie sú nevyhnutné na správne uplatňovanie predpisov EÚ. Tieto požiadavky, ktoré často vychádzajú z mechanizmov fungovania verejnej správy v sociálnej sfére, nezohľadňujú ani špecifickosť cieľových skupín (napríklad bezdomovcov, ktorých formálna identifikácia a registrácia je často nemožná), ani spôsob fungovania organizácií občianskej spoločnosti. V niektorých členských štátoch sa týmto organizáciám ukladajú administratívne a finančné sankcie, ktoré sú vzhľadom na závažnosť porušení predpisov neprimerané.

4.1.6.

Nedostatočná koordinácia medzi štrukturálnymi fondmi a národnými stratégiami, nepokračovanie vo financovaní programov, ktoré sa začali realizovať v rámci fondu, zo štátneho rozpočtu alebo chýbajúci dlhodobý prístup k financovaniu z európskych štrukturálnych a investičných fondov, čo môže vážne narušiť úspešné dosiahnutie cieľov fondu v členských štátoch (12). Ďalším problémom je nezodpovedajúce alebo nejasné vymedzenie ukazovateľov, čo neprispieva k dosahovaniu dlhodobých cieľov opatrení.

4.1.7.

Chýbajúce mechanizmy na posilnenie a podporu budovania kapacít organizácií občianskej spoločnosti vrátane nestability partnerstiev (v prípade FEAD aj akreditácie), chýbajúce predbežné financovanie činností či nesprístupnenie prostriedkov z technickej pomoci na budovanie kapacít organizácií.

4.2.

Z ankety uskutočnenej v rámci národných sietí organizácií, ktoré sa angažujú v oblasti boja proti chudobe (13), vyplýva, že miera ich zapojenia do prípravy operačných programov je až na niekoľko výnimiek veľmi nízka. Názorom organizácií poskytujúcich pomoc sa v monitorovacích výboroch nevenuje náležitá pozornosť.

4.3.

Avšak vzhľadom na to, že FEAD je na rozdiel od ESF nový nástroj, si pozornosť zaslúžia aj pozitívne aspekty doterajšej praxe jeho využívania. V roku 2014 začalo operácie FEAD realizovať osem členských štátov (ďalších 15 v roku 2015). Odhaduje sa, že len v roku 2014 využilo činnosti podporované v rámci FEAD 10,9 milióna osôb (14). Okrem toho spustenie FEAD a požiadavka vyčleniť 20 % prostriedkov z ESF na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu prispeli k zlepšeniu spolupráce Európskej komisie s členskými štátmi a zlepšeniu koordinácie činností rôznych subjektov pôsobiacich v oblasti boja proti chudobe a vylúčeniu. Prepojenie materiálnej pomoci a sprievodnej podpory v rámci FEAD vo väčšine členských štátov vytvára podmienky na lepšiu sociálnu integráciu doterajších príjemcov pomoci z potravinových programov.

4.4.

V tejto súvislosti EHSV oceňuje, že Európska komisia prišla s iniciatívou zriadiť zriadila platformu FEAD Network, ktorá umožňuje výmenu skúseností, nadväzovanie kontaktov a šírenie osvedčených postupov. Domnieva sa však, že by mal byť spolu s hlavnými zastrešujúcimi organizáciami pracujúcimi s FEAD v členských štátoch zapojený do štruktúrovaného dialógu s Európskou komisiou.

5.   Odporúčania týkajúce sa využívania FEAD a ESF na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu

5.1.

EHSV sa zasadzuje za to, aby bol v rámci budúceho finančného výhľadu vytvorený integrovaný európsky fond na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorý by vychádzal z doterajších skúseností s využívaním FEAD a ESF. Tento nástroj by mal zohľadňovať rôznorodosť problémov aj cieľových skupín v jednotlivých členských štátoch vrátane aspektov, ktoré súvisia s rôznymi formami migrácie. Pri využívaní tohto fondu sa musia viac než doteraz uplatňovať skúsenosti a kapacity organizácií občianskej spoločnosti, ktorým sa musia priznať dôležité právomoci v oblasti plánovania, zavádzania, monitorovania a vyhodnocovania. Tento fond by mal takisto prispievať k budovaniu kapacít siete organizácií občianskej spoločnosti, pričom osobitný dôraz by sa mal klásť na organizácie poskytujúce pomoc. Integráciou týchto fondov sa nesmie znížiť objem finančných prostriedkov vyčlenených na plnenie cieľov, ktoré tieto fondy sledujú, ani intenzita sociálnej angažovanosti EÚ v tejto súvislosti.

5.2.

EHSV sa domnieva, že Európska komisia by mala účinnejšie monitorovať využívanie prostriedkov z ESF na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj prostriedkov z FEAD na integračné opatrenia v členských štátoch. V rámci monitorovania by sa mal posudzovať predovšetkým pokrok dosiahnutý v oblasti sociálnej integrácie, a nielen uplatňovanie stanovených kvantitatívnych ukazovateľov. Do monitorovania by mali byť úzko zapojené organizácie občianskej spoločnosti, ako aj chudobní a sociálne vylúčení ľudia. Tieto otázky by mali byť dôležitým prvkom preskúmania v polovici trvania.

5.3.

EHSV navrhuje, aby Európska komisia zvážila presnejšiu špecifikáciu minimálnych očakávaní, ktoré budú musieť orgány členských štátov splniť pri realizácii partnerstva s organizáciami občianskej spoločnosti, ako aj uloženie sankcií v prípade ich nedostatočného plnenia (15).

5.4.

EHSV navrhuje Európskej komisii, aby zvážila možnosť stanoviť pre členské štáty požiadavku zaviesť – prostredníctvom technickej pomoci poskytovanej v rámci FEAD a ESF – účinný systém na podporu rozvoja praktických a organizačných kapacít organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa angažujú v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (16).

5.5.

EHSV sa domnieva, že kľúčovou otázkou je profesionálna spolupráca národných orgánov zodpovedných za správu fondov s partnerskými organizáciami vrátane organizácií občianskej spoločnosti, ako aj regiónov, okresov a obcí, a to na základe jasných zásad a transparentných dohôd. Tieto organizácie sú prínosné z odborného aj organizačného hľadiska a v rámci využívania FEAD a ESF predstavujú skutočnú pridanú hodnotu. Riadiace orgány musia v záujme zlepšenia operačných programov dôkladnejšie konzultovať s partnerskými organizáciami a takisto podporovať a posilňovať spoluprácu, konzultácie a vzájomnú výmenu skúseností (17).

5.6.

Vzhľadom na to, že dohody o partnerstve a operačné programy sú výsledkom rokovaní medzi Európskou komisiou a národnými orgánmi, Komisia by mohla mať v budúcnosti prísnejšie požiadavky pri schvaľovaní týchto dohôd a programov a vyžadovať ich opravu, ak by úplne nerešpektovali zásadu partnerstva (18).

5.7.

EHSV vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere využívali globálne dotácie a tzv. regranting a podľa možnosti posudzovali nefinančné príspevky rovnako ako finančné. Takisto by sa mala zvážiť možnosť, aby Európska komisia stanovila povinnosť vyčleňovať v rámci operačných programov značnú časť prostriedkov na projekty s nižším rozpočtom (19). Vďaka tomu by bolo možné podporovať menšie projekty iniciované zdola, svojpomocné organizácie a skupiny a uľahčilo by sa vytváranie partnerstiev na miestnej úrovni.

5.8.

EHSV zastáva názor, že aj priami príjemcovia pomoci môžu a mali by prispievať k zlepšeniu účinnosti týchto opatrení. Organizácie poskytujúce pomoc na to musia vypracovať príslušné hodnotiace nástroje a v rámci možností urobiť aj nábor dobrovoľníkov spomedzi priamych príjemcov.

5.9.

Okrem toho EHSV podporuje posilnenie praktických a organizačných kapacít európskych sietí organizácií, ktoré pôsobia v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

V Bruseli 22. februára 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10434-2016-INIT/sk/pdf.

(2)  Podľa nariadenia o FEAD [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014] z 11. marca 2014 sa pojmom „partnerské organizácie“ označujú verejné subjekty a/alebo neziskové organizácie, ktoré poskytujú potraviny a/alebo základnú materiálnu pomoc a ktorých operácie vybral riadiaci orgán. V nariadení o ESF [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013] zo 17. decembra 2013 sa hovorí o sociálnych partneroch, mimovládnych organizáciách a ďalších organizáciách.

(3)  http://www.un.org/sustainabledevelopment/sustainable-development-goals/.

(4)  Tlačová správa č. 181/2015, Eurostat, 16.10.2015.

(5)  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10434-2016-INIT/sk/pdf.

(6)  Predchádzajúce stanoviská: (Ú. v. EÚ C 133, 14.4.2016, s. 9), (Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 23).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Podľa tohto nariadenia je definovanie najodkázanejších osôb v právomoci členských štátov.

(8)  Vzhľadom na odlišný právny základ sa tento kódex nevzťahuje na FEAD.

(9)  http://www.eapn.eu/barometer-report-eapns-monitoring-the-implementation-of-the-20-of-the-european-social-funds-for-the-fight-against-poverty/.

(10)  http://ec.europa.eu/contracts_grants/pdf/esif/invest-progr-investing-job-growth-report_en.pdf.

(11)  Pozri stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 1).

(12)  Harnessing cohesion policy to tackle social exclusion, hĺbková analýza, EPRS, 2016 http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2016/583785/EPRS_IDA%282016 %29583785_EN.pdf.

(13)  http://www.eapn.eu/barometer-report-eapns-monitoring-the-implementation-of-the-20-of-the-european-social-funds-for-the-fight-against-poverty/.

(14)  COM(2016) 435 final

(15)  Pozri stanovisko EHSV (Ú. v. C EÚ 487, 28.12.2016, s. 1).

(16)  Pozri stanovisko EHSV (Ú. v. C EÚ 487, 28.12.2016, s. 1).

(17)  Pozri závery Rady zo 16. júna 2016 Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: Integrovaný prístup, bod 15.

(18)  Harnessing cohesion policy to tackle social exclusion, EPRS, hĺbková analýza, máj 2016: http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2016/583785/EPRS_IDA%282016%29583785_EN.pdf

(19)  Napríklad do 50 000 EUR.


31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/20


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Úloha poľnohospodárstva v multilaterálnych, bilaterálnych a regionálnych obchodných rokovaniach v súvislosti so stretnutím ministrov krajín WTO v Nairobi

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2017/C 173/04)

Spravodajca:

Jonathan PEEL

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

21. 1. 2016

Právny základ

článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku

 

stanovisko z vlastnej iniciatívy

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Prijaté v sekcii

6. 2. 2017

Prijaté v pléne

23. 2. 2017

Plenárne zasadnutie č.

523

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

212/0/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Povedané upraveným citátom od Marka Twaina (1): „Správy o smrti WTO pre neúspech rokovaní v Dauhe boli prehnané“. WTO zostáva vhodným a účinným fórom obchodných rokovaní, hlavne o poľnohospodárstve.

1.1.1.

V decembri 2015 v Nairobi to potvrdila 10. ministerská konferencia WTO. Medzi rozhodnutia z tejto konferencie patrilo aj rozhodnutie o skutočnom zrušení dotácií poľnohospodárskeho vývozu. Generálny riaditeľ WTO ho označil za „najvýznamnejšiu dohodu WTO o poľnohospodárstve“ za posledných 20 rokov. Rozhodnutia nasledovali po dohode o uľahčení obchodu uzavretej na Bali v roku 2013 na predchádzajúcej ministerskej konferencii WTO.

1.1.2.

V obchode v poľnohospodárstve (2) sú niektoré hlavné oblasti, v ktorých sa dohody dajú najlepšie dosiahnuť na mnohostrannej úrovni, konkrétne pokiaľ ide o globálnu úroveň domácich dotácií a domácej podpory, dotácií vývozu a o určité aspekty prístupu na trh. Medzi tieto aspekty patrí osobitný ochranný mechanizmus (SSM) a osobitné a diferencované zaobchádzanie (SDT) pre rozvojové krajiny, ktoré sú členmi WTO.

1.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že obchod v poľnohospodárstve, ktorý je často najspornejšou časťou rokovaní, potrebuje nový prístup, nové príspevky a nové impulzy. Vyhlásenie z ministerskej konferencie (3) v Nairobi prvýkrát neobsahuje potvrdenie úplného záväzku uzavrieť rokovania z Dauhy, ale obsahuje „dôrazný záväzok všetkých členov dosiahnuť pokrok v rokovaniach o problémoch, ktoré zostali z rokovaní v Dauhe“, vrátane poľnohospodárstva.

1.2.1.

Multilaterálny prístup k poľnohospodárstvu treba nanovo premyslieť a oživiť, nie však od neho upustiť. Rokovania z Dauhy ako koncepcia obchodných rokovaní medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami sa musia zachovať a zlepšiť, pričom sa musí rešpektovať zásada potravinovej sebestačnosti pre všetkých.

1.2.2.

EÚ má dobré postavenie na to, aby zohrávala vedúcu proaktívnu úlohu v podpore nového vyváženého prístupu. EHSV ju žiada, aby tak urobila, okrem iného preto, že mnohé rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky nevynakladajú žiadne významné úsilie pomôcť iným ekonomikám, ktorých rozvoj stále zaostáva. Budovanie kapacít pre zaostávajúce ekonomiky zostáva mimoriadne dôležité, pretože dáva menej rozvinutým krajinám väčší priestor predísť ohrozeniu ich potravinovej bezpečnosti alebo rozvoja vznikajúcich poľnohospodárskych pododvetví.

1.3.

Treba tiež venovať pozornosť tomu, čo sa dvojstrannými a regionálnymi rokovaniami dá v obchode v poľnohospodárstve najlepšie dosiahnuť, pričom treba zabezpečiť, aby tieto rokovania neboli v rozpore s multilateralizmom.

1.4.

EHSV sa domnieva, že prijatie cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG) Organizáciou Spojených národov a Parížska dohoda (COP 21 (4)) od základu menia program rokovaní o celosvetovom obchode, hlavne o obchode v poľnohospodárstve. Tieto dohody sú zásadné a potreba ich implementácie musí byť teraz ústrednou témou všetkých budúcich rokovaní o obchode.

1.4.1.

Ak sa SDG majú splniť, ústrednú úlohu musí zohrávať obchod a investície. Unctad odhaduje, že na dosiahnutie týchto cieľov bude ročne potrebných navyše 2,5 bilióna USD. SDG majú globálnu povahu a sú univerzálne uplatniteľné, čiže všetky krajiny sú spoločne zodpovedné za ich dosiahnutie. Mali by viesť k novému spôsobu globálnej činnosti, ktorá bude rozsiahlejšia, participatívnejšia a konzultatívnejšia. Na ich dosiahnutie už viac ako 90 krajín požiadalo o pomoc iné krajiny.

1.4.2.

Predovšetkým prostredníctvom environmentálneho a sociálneho pokroku sa dosiahnu intenzívne synergie v podpore a dosahovaní SDG a v propagácii európskych hodnôt na celom svete. Dôrazne odporúčame, aby sa normou stali tie úrovne transparentnosti a zapojenia občianskej spoločnosti, aké nakoniec EÚ dosiahla v rokovaniach so Spojenými štátmi.

1.4.3.

Vo vyhlásení z Nairobi sa zdôrazňuje, že WTO musí zohrávať významnú úlohu pri plnení SDG, čo by bolo oveľa náročnejšie bez účinného mnohostranného obchodného mechanizmu.

1.5.

Výbor víta oznámenie Komisie o ďalších krokoch smerom k udržateľnej európskej budúcnosti zverejnené v novembri 2016, v ktorom sa uvádza, že SDG sa majú úplne začleniť do rámca európskej politiky a medzi súčasné priority Komisie (5).

1.5.1.

To bude osobitne dôležité pri budúcich rokovaniach o obchode v poľnohospodárstve. Poľnohospodárstvo musí zohrávať kľúčovú úlohu pri plnení ak nie všetkých, tak väčšiny SDG, hlavne cieľa 2 (úplné odstránenie hladu), cieľa 12 (zodpovedná výroba a spotreba) a cieľa 15 (zastavenie degradácie pôdy). Obchod pomáha odstraňovať nerovnováhu v dopyte a ponuke, môže podstatne zlepšiť potravinovú bezpečnosť a výživu zvýšením dostupnosti potravín, podporovaním účinného využívania zdrojov a zvýšením investícií, zväčšením trhových príležitostí a hospodárskeho rastu, a tým vytvárať pracovné miesta, dosahovať príjmy a prosperitu na vidieku.

1.6.

EÚ má jedinečné postavenie na to, aby tento program posunula vpred: má váhu ako najväčší svetový vývozca a dovozca poľnohospodárskych výrobkov, už sa nepovažuje za hlavne defenzívnu, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, má dokázateľne trvalý záujem o obchod a rozvoj a predovšetkým v Nairobi ukázala, že je schopná prísť s novým a vyváženým myslením. EÚ má kredibilitu na to, aby zohrávala účinnú úlohu premostenia medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami.

1.7.

Ak má však EÚ túto úlohu účinne plniť, mala by Komisia najprv vykonať úplné posúdenie vplyvu pravdepodobných účinkov implementácie SDG a Parížskej dohody na poľnohospodárstvo v EÚ a obchodnú politiku EÚ, o ktoré ju EHSV týmto žiada.

1.7.1.

Zároveň musí EÚ toto posúdenie vplyvu rozšíriť tak, aby zahŕňalo účinky na poľnohospodárstvo v celej EÚ vyplývajúce z nedávnych obchodných dohôd EÚ, ako aj vývoj svetového obchodu. Poľnohospodárstvo a obchod patria síce medzi právomoci EÚ viac ako 40 rokov, avšak občas pri týchto dvoch kľúčových záujmoch chýbala komunikácia alebo „nadväzujúce“ myslenie.

2.   Súvislosti

2.1.

Ako súčasť Dohody o poľnohospodárstve z uruguajského kola rokovaní z roku 1994 (URAA, článok 20) sa členovia novovytvorenej WTO, ktorá nahradila Všeobecnú dohodu o clách a obchode (GATT) dohodli začať do konca roku 1999 ďalšie rokovania o pokračovaní v reformách poľnohospodárskeho obchodu. V roku 2001 sa tento „program vnútorných reforiem“ stal súčasťou širšieho kola rokovaní v Dauhe, resp. rozvojového programu z Dauhy (DDA). Rokovania sa mali skončiť 1. januára 2005, avšak pokračujú aj po 15 rokoch.

2.2.

Na základe rokovacích príspevkov viac ako 100 členov WTO sa vo vyhlásení z Dauhy uvádza, že dlhodobým cieľom je „vytvoriť prostredníctvom programu zásadných reforiem spravodlivý a trhovo orientovaný systém obchodovania“ (6). Má to zahŕňať „sprísnené pravidlá a špecifické záväzky v oblasti štátnej podpory a ochrany poľnohospodárstva […] na nápravu a prevenciu reštrikcií a narušení svetových poľnohospodárskych trhov“.

2.2.1.

DDA obsahoval tri piliere obchodu v poľnohospodárstve, ako sú stanovené v URAA:

podstatné zmenšenie prekážok v prístupe na trhy,

zníženie všetkých foriem vývozných dotácií s výhľadom ich postupného zrušenia,

podstatné zníženie domácej podpory poľnohospodárstva, ktorá narúša obchod.

2.2.2.

V celom vyhlásení z Dauhy sa odkazuje na rokovania o osobitnom a diferencovanom zaobchádzaní (SDT) s rozvojovými krajinami, ktorým sa má týmto krajinám umožniť uspokojiť svoje potreby, hlavne pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť a rozvoj vidieka. Na základe príspevkov členov sa tiež dohodlo začleniť doň problematiku neobchodnej povahy, napríklad ochranu životného prostredia.

2.3.

Aj keď sa dosiahol značný pokrok na rokovaniach na Bali a v Nairobi, termíny ukončenia rokovaní z Dauhy sa nesplnili, takže tieto rokovania sa nikdy neskončili.

2.3.1.

Hlavným záverom vyhlásenia z Dauhy bol „jednotný postup“, podľa ktorého sa nič nedohodlo, kým sa nedohodlo všetko. Aj keď členovia WTO viackrát takmer dospeli k dohode, naposledy v roku 2008, niektoré problémy zostali nevyriešené. K ozajstnému prielomu došlo na Bali v roku 2013 Dohodou o uľahčení obchodu a niektorými ďalšími dohodami, ku ktorým sa pridali osobitné dohody o poľnohospodárstve dosiahnuté v Nairobi.

2.4.

Aj keď sa v odseku 12 ministerského vyhlásenia z Nairobi uvádza: „Konštatujeme však, že oveľa menší pokrok sa dosiahol v poľnohospodárstve“, prijaté rozhodnutia o zrušení vývozných dotácií generálny riaditeľ WTO označil za „najvýznamnejšiu dohodu WTO o poľnohospodárstve“ za posledných 20 rokov (7). Okrem toho sa ministerským vyhlásením členovia opäť zaviazali pokračovať v práci na vytvorení osobitného ochranného mechanizmu pre rozvojové členské krajiny (SSM) a dosiahnutí trvalého riešenia pokiaľ ide o „verejné skladovanie na účely potravinovej bezpečnosti“, ktoré sa má prijať v roku 2017 na najbližšej konferencii „MC11“. Relevantné je aj ministerské rozhodnutie o bavlne.

3.   Konkrétne pripomienky: budúci mnohostranný pokrok v poľnohospodárstve

3.1.

Ako sa uznalo v URAA aj DDA, akákoľvek účinná globálna dohoda o SSM, SDT alebo celkovej úrovni dotácií v poľnohospodárstve sa najlepšie dosiahne na mnohostrannej úrovni. Ak sa však problematika bude riešiť neucelene ako v Nairobi, zostane menej stimulov riešiť náročnejšie problémy a ponúkne sa menej tým, od ktorých sa očakávajú najväčšie ústupky.

3.1.1.

Vo výbore WTO pre poľnohospodárstvo badať rastúcu ochotu pracovať na konferencii MC11, ktorá sa má konať v decembri 2017 v Buenos Aires, na dohodách v oblasti poľnohospodárstva, vrátane programu vnútorných reforiem URAA (8), aj preto, aby sa upevnil multilaterálny prístup.

3.1.2.

Reálne však proces z Douhy ako taký mal s novým myslením a novými príspevkami, ktoré sú teraz potrebné, voľný priebeh, a to nielen z hľadiska budúcich mnohostranných rokovaní, ale aj z hľadiska toho, čo sa dá najlepšie dosiahnuť na dvojstrannej alebo regionálnej úrovni bez narúšania celkového obrazu.

3.2.

Súbor dohôd z Nairobi obsahuje šesť dohôd o poľnohospodárstve, pričom najdôležitejší je záväzok odstrániť dotácie poľnohospodárskeho vývozu, čiže skutočne uzavrieť jeden z troch pilierov poľnohospodárstva, pričom rozvojovým krajinám sa poskytne trochu viac času na postupné zrušenie týchto dotácií. Jeho súčasťou sú aj hlavné ciele pre cieľ 2 trvalo udržateľného rozvoja (cieľ úplného odstránenia hladu).

3.2.1.

EÚ bola pritom hlavnou hnacou silou, konkrétne pri príprave spoločnej pozície s hlavnými svetovými poľnohospodárskymi vývozcami vrátane Brazílie. Dohoda obsahovala aj záväznú disciplínu pri iných druhoch podpory vývozu, vrátane vývozných úverov, potravinovej pomoci a štátnych podnikov obchodu, ako aj zrušenie dotácií na bavlnu.

3.3.

Diskusie v rámci DDA o prístupe na trh sa zatiaľ sústredili na výšku cla, colné kvóty (TRQ), správu tarifných kvót a osobitnú ochranu, vrátane SDT pre rozvojové krajiny. V dôsledku URAA sa takmer všetky necolné prekážky v poľnohospodárstve museli odstrániť alebo zmeniť na clá, pokiaľ neplatia iné pravidlá WTO, konkrétne Dohoda o sanitárnych a fytosanitárnych normách (SPS) a Dohoda o technických prekážkach obchodu (TBT) (9). Tam, kde „vypočítané ekvivalentné clo“ zostalo príliš vysoké na to, aby bola reálna možnosť dovozu, sa zaviedol systém colných kvót s nižšími clami v rámci týchto kvót.

3.3.1.

O clách a colných kvótach sa naozaj môže rokovať v dvojstranných obchodných rokovaniach, ale osobitná ochrana a SDT sú naozaj problematikou na mnohostranné rokovania. Krajiny môžu aj samy jednostranne znížiť svoje clá alebo dotácie, a mnohé to aj urobili.

3.4.

Domáca podpora poľnohospodárstva je ústrednou témou mnohostranných rokovaní, pričom na rokovaniach MC11 bude teraz na to nový manévrovací priestor a určité vyhliadky dosiahnuť pokrok.

3.4.1.

Väčšina krajín podporuje svojich poľnohospodárov. Niekde je táto podpora minimálna (napr. vedúci vývozcovia, konkrétne Austrália a Nový Zéland). Iné rozvinuté krajiny poskytujú svojim poľnohospodárom veľkú podporu v rôznej podobe, v neposlednom rade ako odmenu za služby poskytované spoločnosti. Robia to aj rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky, pri ktorých sa predpokladá, že podpora výrazne rastie s pribúdaním ich bohatstva, ktoré však majú vážne časové sklzy, pokiaľ ide o nahlasovanie údajov WTO.

3.4.2.

V septembri 2016 USA začali proti Číne konanie pre porušenie dohody týkajúce sa opatrení domácej podpory, konkrétne podpory pšenice, kukurice a niektorých odrôd ryže. Čína naposledy WTO nahlasovala údaje za rok 2010, odkedy sa jej podpora pravdepodobne rýchlo zvýšila. Napriek tomu, že mechanizmy urovnávania sporov môžu byť zdĺhavé a nemusí nasledovať úplné konanie, tento krok vrhá v príprave na konferenciu MC11 zlé svetlo na diskusie WTO o domácej podpore. Zároveň sa javí byť v rozpore s dojednaním z Bali, podľa ktorého sa treba vyhnúť problematike udržiavania verejných zásob, pokiaľ ide o rozvojové krajiny (10).

3.4.3.

Údaje, ktoré vláda USA poskytla WTO zasa ukazujú, že ich domáca podpora sa v roku 2013 zvýšila z 12 miliárd USD na 14 miliárd USD, čo sa približuje celkovej hornej hranici navrhnutej v neúspešnom súbore dohôd z júla 2008 (11). Táto suma zahŕňala 6,9 miliardy USD v tzv. oranžovej kategórii platieb a 7 miliárd v kategórii platieb de minimis. V tzv. zelenej kategórii bola poskytnutá podpora 132 miliárd USD. Celková podpora 140 miliárd USD zodpovedá takmer dvojnásobku výšky podpory za rok 2007. V zodpovedajúcom výkaze je zároveň uvedené, že Čína za rok 2010 nahlásila dotácie narúšajúce obchod (podľa definície stanovenej v rámci dohody o poľnohospodárstve z roku 1994 uzavretej v rámci Uruguajského kola GATT) vo výške približne 18 mld. USD, Japonsko za rok 2012 14 mld. USD, Rusko za rok 2014 5 mld. USD a India za roky 2010 – 2011 2 mld. USD. Brazília za roky 2014 – 2015 nahlásia menej ako 2 mld. USD podpory narúšajúcej obchod (12).

3.4.4.

Údaje, ktoré EÚ oznámila WTO za roky 2012 – 2013, vykazujú ročnú podporu okolo 80 mld. EUR a od začiatku kola rokovaní v Dauhe je tento údaj číselne konzistentný (13). Viac ako 70 mld. EUR z uvedenej podpory však predstavuje podporu v tzv. zelenej kategórii. Celková podpora EÚ narúšajúca obchod, vrátane oranžovej a modrej kategórie a podpory de minimis predstavovala iba 10 mld. EUR. Podpora EÚ v tzv. zelenej kategórii (bez narúšania alebo s minimálnym narúšaním obchodu) zahŕňa ochranu životného prostredia a programy regionálneho rozvoja.

3.4.5.

Veľký posun EÚ od podpory v roku 2001 vo výške 60 miliárd EUR, ktorá narúšala obchod, k podpore v tzv. zelenej kategórii po Luxemburskej dohode o SPP v roku 2003, keď sa pri poľnohospodárskych platbách EÚ prešlo z priamej podpory viazanej na jednotlivé plodiny na neviazanú podporu príjmov. Tento veľký jednostranný krok smerujúci k splneniu hlavného cieľa DDA v poľnohospodárstve dáva EÚ väčšiu kredibilitu budúceho sprostredkovateľa na rokovaniach o poľnohospodárstve.

3.4.6.

Avšak od USA a iných krajín sa významné ústupky v domácej podpore môžu očakávať iba výmenou za veľké ústupky inde, vrátane nepoľnohospodárskych multilaterálnych záležitostí, ale vyhliadky v tejto oblasti nie sú povzbudivé. Niekto by sa mohol domnievať, že vzhľadom na iné prerokovávané mnohoregionálne dohody netreba ísť ďalej.

3.4.7.

Rozvojovým krajinám zostáva vyriešiť aj iné veľmi kontroverzné problémy, konkrétne „verejné skladovanie na účely potravinovej bezpečnosti“, ktoré stavia suseda proti susedovi. V Nairobi sa dohodlo, že sa bude pracovať na trvalom riešení tohto problému, ktorý zostal z Bali, kde ho predniesla India. Podľa rozhodnutia z Bali smú rozvojové krajiny pokračovať v programoch hromadenia zásob potravín, ktoré by inak boli v rozpore s limitmi WTO na domácu podporu.

3.5.

Ako sa však uvádza v oznámení Komisie s názvom „Obchod pre všetkých“, multilateralizmus je ústredným prvkom svetového obchodu a musí zostať „základným kameňom obchodnej politiky EÚ“ (14). WTO vyvíja a posilňuje pravidlá svetového obchodu a zabezpečuje ich celosvetovú kompatibilitu. Opiera sa o svoje mechanizmy urovnávania sporov, ktoré sú široko oceňované a stále používanejšie (15). SDG aj COP 21 sú jasné súbory cieľov. Naproti tomu má WTO jasný mechanizmu proti rozšírenému protekcionizmu a narúšaniu obchodu, ku ktorému dochádzalo pred druhou svetovou vojnou a následným vytvorením GATT.

3.5.1.

Táto úloha pri vytváraní pravidiel je osobitne dôležitá v obchode v poľnohospodárstve. Týka sa to predovšetkým Dohody o sanitárnych a fytosanitárnych normách (SPS) a mimoriadne zložitej oblasti pravidiel pôvodu, aj keď tie nie sú súčasťou DDA. Existuje reálne nebezpečenstvo, že dvojstranné dohody o voľnom obchode budú mať za následok potenciálne sa prekrývajúce, ba až protichodné pravidlá, ktoré by skôr skomplikovali, než objasnili pravidlá svetového obchodu.

3.5.2.

Dohoda WTO o SPS z roku 1995 zahŕňa uplatňovanie predpisov o bezpečnosti potravín a zdraví zvierat a rastlín. V článku 5.7 je zahrnutá zásada obozretnosti, ktorá je teraz zakotvená aj v Lisabonskej zmluve. Akákoľvek snaha zmeniť to na inej ako mnohostrannej úrovni by mala zásadný vplyv na usporiadanie svetového obchodu a budúcu kredibilitu samotnej dohody.

4.   Perspektíva dvojstranných a regionálnych obchodných dohôd

4.1.

V poľnohospodárstve tak ako inde musia byť dvojstranné dohody o voľnom obchode skutočným prínosom. Poskytujú väčší priestor regionálnym a národným rozdielom, ako aj citlivým kultúrnym otázkam. Musí sa tiež posúdiť, či posilňujú multilateralizmus.

4.2.

Zníženie ciel a colné kvóty tvoria kľúčovú súčasť dvojstranných obchodných dohôd. V Japonsku sú clá na potraviny veľmi vysoké, v Číne sú clá oveľa nižšie. EÚ by mohla mať priestor na manévrovanie s niektorými colnými kvótami, možno s tými, ktoré boli stanovené v čase URAA a pri ktorých sa zmenila citlivosť.

4.2.1.

Zemepisné označenia, ktoré vraj majú hodnotu 5,6 miliardy EUR ročne, sú veľmi významnou oblasťou, v ktorej EÚ potrebuje v dvojstranných rokovaniach zmaximalizovať svoje vlastné záujmy (16). Zástupcovia EÚ na rokovaniach do dohody EÚ s Kanadou (CETA (17)) úspešne začlenili 145 zemepisných označení uznaných EÚ a ešte viac do dohody s Vietnamom, ale tento počet sa bude meniť v závislosti od toho, čo je relevantné pre danú dohodu o voľnom obchode. Iné krajiny, konkrétne v juhovýchodnej Ázii sú v určovaní zemepisných označení pomalé, kým USA mnohé výrobky s takýmto označením považujú za generiká.

4.2.2.

EÚ musí tiež v plnom rozsahu chrániť záujmy svojich poľnohospodárov v bilaterálnych rokovaniach a posilniť ich v čo najväčšej možnej miere, najmä v prípade, ak je rokovací partner EÚ významným vývozcom poľnohospodárskych produktov, ako je Mercosur, Austrália alebo Nový Zéland. EÚ sa musí vyhnúť pokušeniu robiť ústupky v oblasti poľnohospodárstva výmenou za zisky v iných oblastiach.

4.3.

Cieľom dvojstranných dohôd by malo byť odstránenie používania dvojakých noriem v poľnohospodárstve, konkrétne v súvislosti s dohodou o SPS a dohodou o TBT, v partnerských krajinách. EÚ bude tiež chcieť propagovať svoje vlastné normy z oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierať, environmentálne a sociálne normy a normy udržateľného rozvoja so širším záberom v súlade s SDG. Výbor víta úroveň transparentnosti a zapojenie občianskej spoločnosti od začiatku rokovaní aké sa nakoniec dosiahli pri Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), a odporúča, aby sa to stalo normou pri budúcich rokovaniach.

4.3.1.

EÚ (a iní) musí začleniť záväzok budovať kapacity, aby sa menej rozvinutým krajinám pomohlo plniť takéto normy, napríklad, aby sa im pomohlo rozvíjať prijateľný certifikovaný veterinárny systém, pričom najdôležitejšie sú normy bezpečnosti potravín.

4.4.

Zabezpečenie a zlepšenie bezpečnosti potravín bude aj základnou politickou hnacou silou pri akýchkoľvek dvojstranných rokovaniach o poľnohospodárstve, ako to výbor uviedol vo svojom stanovisku o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami v kontexte celosvetovej potravinovej bezpečnosti (18). Ako sa v ňom uvádza, poľnohospodársky obchod musí jednak „[uspokojovať] finančne silný dopyt“ (možno prvýkrát), a jednak „[poskytovať] pomoc a podpor[u] tam, kde sa hlad a nedostatok nedajú odstrániť vlastnými silami“. Rovnako dôležité je zachovať dostatočnú úroveň potravinovej sebestačnosti, v neposlednom rade na to, aby boli dovážajúce krajiny chránené pred veľkými fluktuáciami cien dovážaných výrobkov.

4.4.1.

Toto stanovisko načrtlo veľký potenciál mimoeurópskeho dopytu po potravinách a nápojoch z EÚ. Okolo dvoch tretín poľnohospodárskej produkcie EÚ ide na ďalšie spracovanie. Poľnohospodársko-potravinárske vývozy z EÚ dosiahli v roku 2 015 129 mld. EUR, čo je 27 % zvýšenie oproti roku 2011. V druhom štvrťroku 2016 dosiahol celkový vývoz z EÚ 25,4 mld. EUR, a naopak dovoz potravín a nápojov do EÚ 17,8 mld. EUR. Hlavným vývozným artiklom bolo mäso, liehoviny, víno, mliečne výrobky, čokoláda a cukrovinky.

5.   Obchod, poľnohospodárstvo a ciele trvalo udržateľného rozvoja

5.1.

SDG prijaté Organizáciou Spojených národov v septembri 2015, ktoré sú ústrednou témou jej programu udržateľného rozvoja do roku 2030, a realizácia Parížskej dohody (COP 21) (19), budú mať ďalekosiahle účinky na svetový obchod. Zjednocujúca potreba ich implementácie musí byť teraz ústrednou témou všetkých budúcich obchodných rokovaní, hlavne rokovaní o obchode v poľnohospodárstve.

5.2.

SDG budú mať priamejší účinok na obchod v poľnohospodárstve. Vychádzajú z miléniových rozvojových cieľov, ale ovplyvnia každú krajinu. Majú globálnu povahu a sú univerzálne uplatniteľné, čiže všetky krajiny sú spoločne zodpovedné za ich dosiahnutie. Sú úzko prepojené s Parížskou dohodou, keďže najmenej 13 SDG súvisí s klimatickými zmenami.

5.2.1.

Na ich dosiahnutie už viac ako 90 krajín požiadalo o pomoc iných krajín. SDG sú ústrednou témou celosvetovej diskusie, ktorú EÚ pomohla spropagovať. Mali by viesť k novým spôsobom globálnej činnosti, ktorá bude rozsiahlejšia, participatívnejšia a konzultatívnejšia.

5.2.2.

Výbor víta oznámenie Komisie o ďalších krokoch smerom k udržateľnej európskej budúcnosti zverejnené v novembri 2016, v ktorom sa uvádza, že SDG sa majú úplne začleniť do rámca európskej politiky a medzi súčasné priority Komisie (20), k čomu je aj zaviazaná podľa Lisabonskej zmluvy (21). SDG budú „prierezovým rozmerom“ pri implementácii celkovej stratégie EÚ. Ako sa uvádza, EÚ sa „zaslúžila o formovanie“ tohto programu. Dosiahnu sa intenzívne synergie v podpore a dosahovaní SDG a v propagácii európskych hodnôt na celom svete, aj keď tieto ciele priamo nepodporujú dobrú správu vecí verejných, ani právny štát.

5.2.3.

Okrem toho SDG idú oveľa ďalej než miléniové rozvojové ciele tým, že sa pri nich špecificky určujú nástroje alebo implementačné prostriedky na splnenie všetkých 17 SDG a ich 169 špecifických cieľov. Obchod sa konkrétne spomína pri 9 SDG (v porovnaní s jedným odkazom pri miléniových rozvojových cieľoch).

5.2.4.

Ak sa SDG majú skutočne dosiahnuť, rozhodujúcu úlohu musí zohrávať obchod a investície, v neposlednom rade preto, že Unctad odhaduje, že na dosiahnutie týchto cieľov bude treba každoročne nájsť 2,5bilióna USD, pričom veľkú väčšinu z nich v súkromnom sektore. Ako poznamenal generálny riaditeľ WTO, miléniové rozvojové ciele už ukázali „transformačný potenciál obchodu“ (22).

5.3.

Obchod v poľnohospodárstve musí zohrávať ústrednú úlohu aj pri realizácii väčšiny, ak nie všetkých SDG, určite cieľa 2 (odstránenie hladu/potravinová bezpečnosť), cieľa 12 (udržateľná výroba a spotreba) a cieľa 15 (zastavenie degradácie pôdy).

5.3.1.

Podstatnú úlohu bude zohrávať aj pri plnení cieľa 1 (odstránenie chudoby a podvýživy), cieľa 8 (inkluzívny udržateľný hospodársky rast), cieľa 9 (infraštruktúra), cieľa 10 (zmenšenie rozdielov), cieľa 13 (klimatické zmeny), cieľa 3 (kvalita života), cieľa 5 (rodová rovnosť) a cieľa 7 (energetika). Bude tiež musieť byť v úplnej synergii s inými druhmi činnosti vrátane rozvoja.

5.4.

Ako sa uvádza v ministerskom vyhlásení WTO z Nairobi, medzinárodný obchod môže zohrávať svoju úlohu pri dosahovaní udržateľného, odolného a vyváženého rastu pre všetkých (23). Vo vyhlásení z Nairobi sa zdôrazňuje, že WTO musí zohrávať významnú úlohu pri plnení SDG, čo by bolo oveľa náročnejšie bez účinného mnohostranného obchodného mechanizmu.

5.4.1.

Vplyv obchodu v poľnohospodárstve a investícií do poľnohospodárstva na klimatické zmeny sa musí zohľadňovať pri rokovaniach. Plurilaterálna dohoda o environmentálnych statkoch (EGA) sľubuje byť dôležitým krokom k integrácii klimatických zmien do mnohostrannej obchodnej politiky, ale bude potrebná ďalšia multilaterálna činnosť na propagáciu väčšieho súladu.

5.4.2.

Medzinárodný obchod môže podstatne zlepšiť potravinovú bezpečnosť a výživu zvýšením dostupnosti potravín a stimulovaním investícií a rastu. Naopak sa použitím protekcionistických opatrení môže odstrániť základná flexibilita a zabrániť rozvoju regionálnych trhov. Obchodné dohody však musia obsahovať účinné opatrenia na to, aby sa menej rozvinutým krajinám dal väčší priestor na prevenciu ohrozenia ich potravinovej bezpečnosti alebo rozvoja vznikajúcich poľnohospodárskych pododvetví.

5.5.

EÚ zohrala vedúci úlohu pri začleňovaní problematiky udržateľného rozvoja do dohôd o voľnom obchode. Od roku 2010 úspešne zavŕšila 6 takýchto dohôd počnúc Južnou Kóreou, a jednu dohodu o ekonomickom partnerstve (EPA), pričom iné čakajú na ratifikáciu, vrátane dohody s Kanadou, Singapurom a Vietnamom. Dohody obsahujú osobitné kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji, ktoré sa opierajú o spoločné mechanizmy občianskej spoločnosti na monitorovanie vykonávania. V každej inštancii musí EHSV zohrávať kľúčovú úlohu.

5.5.1.

Výbor už požadoval, aby kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji boli súčasťou terajších aj budúcich rokovaní EÚ o samostatných investičných dohodách (24). Aj dohoda o transatlantickom obchodnom partnerstve obsahuje špecifické sociálne a environmentálne kapitoly.

5.6.

Výbor tiež konštatuje, že vo svete mnohí „potravinovo chudobní“ pracujú v poľnohospodárstve a zmiernenie hladu správne tvorí kľúčovú časť miléniových rozvojových cieľov a teraz aj cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 2. Z osôb, ktoré trpia potravinovou neistotou, 70 % žije na vidieku, čo je spôsobené sčasti postupným úpadkom poľnohospodárskych investícií a chronicky nízkymi poľnohospodárskymi výnosmi v chudobných krajinách, ale sčasti aj tým, že chýba účinná poľnohospodárska alebo obchodná politika, ktorá by dostatočne zohľadňovala osobitosti poľnohospodárskej výroby (vrátanie podnebia, zdrojov, živého materiálu, či premenlivosti trhu). Tu treba spomenúť kritériá FAO, hlavne pokiaľ ide o sociálnu ochranu.

5.6.1.

Vnútorný obchod v rámci Afriky je nízky a tvorí 10 – 15 % všetkého afrického obchodu. Umožniť africkým krajinám, aby rozšírili obchod v poľnohospodárstve spojený s SDG, ktoré sa týkajú infraštruktúry, regionálnej integrácie a prehĺbenia vnútorných trhov, a to aj prostredníctvom zvýšeného druhotného spracovania, bude základom toho, aby sa Afrike umožnila kladná účasť na poľnohospodárskom obchode a zlepšenie potravinovej bezpečnosti.

6.   Úloha EÚ v budúcich rokovaniach o obchode v poľnohospodárstve

6.1.

Ako sa ukázalo v Nairobi, kde sa napriek očakávaniam dohodlo významné ministerské vyhlásenie, EÚ je v silnom postavení na to, aby zohrávala vedúcu úlohu v budúcich rokovaniach o obchode v poľnohospodárstve. Vychádza sa pritom z vnímanej vedúcej úlohy EÚ pri podpore udržateľnosti aj rozvoja (úloha, ktorú zohrávala v Nairobi) a skorších reforiem SPP a EÚ už nie je považovaná za hlavne defenzívnu.

6.1.1.

Nové oznámenie Komisie zaväzuje EÚ, aby bola predvojom v implementácii SDG spolu s Parížskou dohodou. Všetky obchodné iniciatívy EÚ teraz musia spĺňať požiadavky stanovené týmito úzko vzájomne súvisiacimi dohodami.

6.2.

Komisia tiež vykonala štúdiu vplyvu budúcich obchodných dohôd na poľnohospodárstvo (25). Štúdia skúma 12 budúcich dohôd o voľnom obchode a potenciál európskych poľnohospodárskych výrobkov na svetovom trhu. Nemohla však pokryť všetky poľnohospodárske výrobky, ani spracované potraviny vo všeobecnosti. Aj sama Komisia priznáva, že táto štúdia je neúplná, keďže v jej hodnotení sa nezohľadnili necolné prekážky, ktoré však majú značný vplyv na obchod.

6.2.1.

Aby sa Komisii umožnilo vypracovať úplnú a účinnú stratégiu obchodu v poľnohospodárstve, mal by sa prístup rozšíriť tak, že bude zahŕňať úplné posúdenie vplyvu pravdepodobných vplyvov implementácie SDG a Parížskej dohody na poľnohospodárstvo EÚ a ďalšie posúdenie vplyvu nedávneho vývoja v svetovom obchode na poľnohospodárstvo v EÚ. Posúdenie by malo zahŕňať nedávne dohody o voľnom obchode uzavreté Európskou úniou vrátane nepriameho vývoja, napríklad keď mala značný vplyv devalvácia partnerských mien.

6.2.2.

Mali by sa posúdiť aj dohody, ktoré predchádzali oznámeniu o globálnej Európe z roku 2006 (26), konkrétne s Južnou Afrikou, Mexikom a Chile, aj preto, že pri posledných dvoch je naplánovaná revízia.

6.3.

Pri vykonávaní týchto posúdení vplyvu musí Komisia zohľadniť potrebu zabezpečiť, aby poľnohospodári mali spravodlivý prospech z takýchto obchodných dohôd. Poľnohospodári zohrávajú kľúčovú úlohu nielen vo výžive miestneho obyvateľstva, ale aj rýchlo rastúcej svetovej populácie. Zásadný význam má udržiavať životaschopné vidiecke spoločenstvá, a tým v celej Európe čo najviac zmierňovať vyľudňovanie.

6.3.1.

Podstatné sú poľnohospodárske postupy s účinným využívaním zdrojov. Je potrebné zlepšiť hospodárenie so zdrojmi a ich dostupnosť zvýšením adaptívnej schopnosti a odolnosti roľníkov, pokiaľ ide o klimatické zmeny, a zlepšením zručností a produktivity na okrajovo využívaných pôdach.

6.4.

Poľnohospodárstvo je skutočne ohrozené klimatickými zmenami. Globálne sú pôdne a vodné zdroje konečné, kolísanie cien sa zvyšuje a výsledkom väčších klimatických extrémov dochádza k dlhodobým posunom v rastových podmienkach. Silné a životaschopné poľnohospodárstvo má zásadný význam pre zachovanie alebo zvýšenie stabilných a istých dodávok bezpečných potravín. Obchod samozrejme pomáha odstraňovať nerovnováhu v dopyte a ponuke, podporovať účinné využívanie zdrojov a zväčšovať trhové príležitosti a hospodársky rast, a tým vytvárať pracovné miesta, dosahovať príjmy a prosperitu na vidieku.

6.4.1.

Očakáva sa, že celosvetovo tá časť obyvateľstva, ktorá predstavuje strednú triedu, vzrastie do roku 2030 na 2 miliardy a aj ona bude chcieť mať výber a rozmanitosť potravín, akú predtým nemala. Exponenciálne tak stúpne dopyt po bielkovinách a iných produktoch poľnohospodárstva.

6.4.2.

Dôležité je tu vyhlásenie Cork 2.0. Poľnohospodári sú ochrancami krajiny a iných vidieckych zdrojov, pričom zásadný význam majú aj dobré životné podmienky zvierat. Relevantné je tu stanovisko na tému „Integrovaná výroba v Európskej únii“ (27).

V Bruseli 23. februára 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Klasický americký autor.

(2)  Pojem WTO, ktorý je použitý v celom texte.

(3)  https://www.wto.org/english/thewto_e/minist_e/mc10_e/mindecision_e.htm

(4)  Parížska konferencia zmluvných strán rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC COP 21).

(5)  SWD(2016) 390 final

(6)  https://www.wto.org/english/thewto_e/minist_e/min01_e/mindecl_e.htm

(7)  https://www.wto.org/english/news_e/spra_e/spra108_e.htm

(8)  https://www.wto.org/english/news_e/news16_e/agng_09mar16_e.htm; ICTSD Bridges report, zv. 20, č. 40, 24.11.2016.

(9)  Dôležité nielen z hľadiska označovania a vysledovateľnosti.

(10)  WTO musí používať klasifikácie OSN a za rozvojové krajiny považovať všetky krajiny, ktoré nie sú klasifikované ako rozvinuté alebo najmenej rozvinuté. Vo svojom všeobecnom systéme preferencií (GSP a GSP+) môže EÚ používať presnejšie kategórie Svetovej banky vychádzajúce z príjmov krajiny.

(11)  Bridges, zv. 20, č. 20, 2.6.2016.

(12)  Bridges, zv. 20, č. 37, 3.11.2016.

(13)  Bridges, zv. 19, č. 38, 12. 11. 2015.

(14)  COM(2015) 497 final, bod 5.1.

(15)  V súčasnosti sa rieši už 513. prípad.

(16)  Podľa vyjadrenia úradníkov Komisie na stretnutí s EHSV v marci 2016.

(17)  Comprehensive Economic and Trade Agreement. Dohoda, ktorá ešte nie je ratifikovaná.

(18)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 97.

(19)  Parížska konferencia zmluvných strán rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC COP 21).

(20)  SWD(2016) 390 final

(21)  Článok 21 ods. 3 ZFEÚ.

(22)  Príhovor v OSN 21. septembra 2016.

(23)  https://www.wto.org/english/thewto_e/minist_e/mc10_e/mindecision_e.htm

(24)  Stanovisko EHSV Ú. v. EÚ C 268, 14. 8. 2015, s. 19.

(25)  http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC103602/lb-na-28206-en-n_full_report_final.pdf.

(26)  COM(2006) 567 final.

(27)  Ú. v. EÚ C 214, 8.7.2014, s. 8.


III Prípravné akty

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

523. plenárne zasadnutie EHSV z 22. a 23. februára 2017

31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/29


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Rady o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia v Európskej únii

[COM(2016) 686 final – 2016/0338 (CNS)]

(2017/C 173/05)

Spravodajca:

Krister ANDERSSON

Konzultácia

Rada Európskej únie 16. 2. 2017

Právny základ

článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť

Prijaté v sekcii

2. 2. 2017

Prijaté v pléne

22. 2. 2017

Plenárne zasadnutie č.

523

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa hlasovania)

174/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta návrh Komisie týkajúci sa smernice Rady s cieľom zlepšiť mechanizmy riešenia sporov týkajúce sa dvojitého zdanenia v EÚ.

1.2.

EHSV súhlasí s Komisiou, že dvojité zdanenie je pre jednotný trh jednou z najväčších prekážok daňovej povahy. Je naliehavo potrebné, aby existovali mechanizmy, ktoré zabezpečia rýchlejšie a rozhodnejšie vyriešenie prípadov dvojitého zdanenia, keď takéto prípady nastanú medzi členskými štátmi.

1.3.

EHSV uznáva, že samotné odstránenie dvojitého zdanenia nestačí na to, aby sa vytvorili rovnaké podmienky v oblasti zdanenia. Je presvedčený, že EÚ potrebuje spoločný pozitívny a perspektívnejší rámec zdaňovania právnických osôb.

1.4.

EHSV víta, že do navrhovanej smernice sa dopĺňajú cielené vykonávacie prvky zamerané na riešenie hlavných zistených nedostatkov v arbitrážnom dohovore Únie (1).

1.5.

EHSV hodnotí veľmi pozitívne skutočnosť, že v prípade, ak členské štáty automaticky nezačnú arbitrážny postup, daňovník sa môže obrátiť na vnútroštátny súd, aby prijal potrebné kroky na zriadenie arbitrážnej komisie, ktorá v stanovenej lehote vydá konečné a záväzné rozhodnutie k veci.

1.6.

EHSV podporuje iniciatívu Komisie rozšíriť každoročné monitorovanie výsledkov jednotlivých krajín na všetky prípady sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia v cezhraničných situáciách, aby sa posúdilo plnenie cieľov smernice.

1.7.

Výbor takisto víta, že členské štáty majú možnosť dohodnúť sa dvojstranne a v závislosti od prípadu na mechanizmoch alternatívneho riešenia sporov. To uľahčuje riešenia pri viacstranných situáciách, keď sa daný spor musí vyriešiť nielen na úrovni EÚ ale aj vo vzťahu k tretím krajinám na základe dvojstranných zmlúv.

1.8.

EHSV súhlasí s ustanovením, podľa ktorého príslušné orgány zverejnia konečné rozhodnutie iba pokiaľ s tým súhlasí každý z dotknutých daňovníkov.

1.9.

Výbor by chcel poukázať na naliehavosť vykonávania tohto návrhu. Počet prípadov dvojitého alebo viacnásobného zdanenia rastie z hľadiska rozsahu aj závažnosti. Je potrebné rýchlo konať.

2.   Súvislosti a návrh Komisie

2.1.

Jedným z najväčších problémov, ktorým podniky pôsobiace cezhranične v súčasnosti čelia, je dvojité zdanenie. Mechanizmy riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia už existujú. Ide o postupy vzájomnej dohody, ktoré sú stanovené v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých medzi členskými štátmi, ako aj v arbitrážnom dohovore Únie o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov.

2.2.

Aj keď existujúce mechanizmy v mnohých prípadoch dobre fungujú, treba ich zlepšiť, pokiaľ ide o prístup daňovníkov k nim, oblasť pôsobnosti, ktorú zastrešujú, ich včasnosť a nezvratnosť. Okrem toho tradičné metódy riešenia sporov už nie celkom zodpovedajú zložitosti a rizikám súčasného globálneho daňového prostredia.

2.3.

Navrhovaná smernica sa zameriava na podniky a spoločnosti ako hlavné zainteresované strany, ktorých sa situácie dvojitého zdanenia dotýkajú. Vychádza z platného arbitrážneho dohovoru Únie, v ktorom sa už teraz stanovuje záväzný arbitrážny mechanizmus, rozširuje sa ňou však jeho pôsobnosť na oblasti, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje, a pridáva vykonávacie prvky zamerané na riešenie hlavných zistených nedostatkov v súvislosti s vykonávaním a účinnosťou tohto mechanizmu. Z tohto dôvodu sa rozsah návrhu vzťahuje na spory týkajúce sa dvojitého zdanenia, ktoré zahŕňajú cezhraničné transakcie v rámci EÚ a majú vplyv na príjmy z podnikania.

2.4.

Návrhom sa dopĺňa výslovná povinnosť členských štátov vo vzťahu k výsledku, ako aj jasne vymedzený časový rámec. Situácie, v ktorých nedošlo k dvojitému zdaneniu, alebo prípady podvodu, úmyselného úpadku či hrubej nedbanlivosti sa vylučujú.

2.5.

Smernica umožňuje uplatňovať postup vzájomnej dohody (MAP) na základe sťažnosti daňovníka, podľa ktorého musia členské štáty slobodne spolupracovať a dosiahnuť dohodu do dvoch rokov.

2.6.

Pôvodnú fázu postupu vzájomnej dohody dopĺňa arbitrážny postup, ktorým sa upravuje riešenie sporu na základe arbitráže v lehote 15 mesiacov v prípade, že členské štáty nedosiahnu dohodu v priebehu prvotnej zmierovacej fázy. Uvedený arbitrážny postup je povinný a začína sa automaticky. Končí sa vydaním konečného záväzného rozhodnutia príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov.

2.7.

Posilnená transparentnosť je jedným z cieľom návrhu smernice. Príslušné orgány môžu zverejniť konečné rozhodcovské rozhodnutie a podrobnejšie informácie len so súhlasom daňovníka. V prípade, že daňovník nesúhlasí, príslušné orgány uverejnia zhrnutie rozhodnutia.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta návrh Komisie týkajúci sa smernice Rady, ktorý je súčasťou balíka opatrení v oblasti dane z príjmov právnických osôb, s cieľom zlepšiť mechanizmy riešenia sporov týkajúce sa dvojitého zdanenia v EÚ. Je naliehavo potrebné, aby existovali mechanizmy, ktoré zabezpečia rýchlejšie a rozhodnejšie vyriešenie prípadov dvojitého zdanenia, keď takéto prípady nastanú medzi členskými štátmi.

3.2.

EHSV súhlasí s vyhlásením Komisie, že Európa potrebuje taký daňový systém, ktorý zodpovedá vnútornému trhu a podporuje ekonomický rast a konkurencieschopnosť, je zaujímavý z investičného hľadiska, pomáha vytvárať pracovné miesta, podporuje inovácie a presadzuje európsky sociálny model. Zdaňovanie by malo poskytovať stabilné príjmy pre verejné investície a politické opatrenia podporujúce rast. Malo by zaručiť, že všetky podniky majú rovnaké podmienky, právnu istotu a v rámci svojej cezhraničnej činnosti sa stretávajú s minimálnymi prekážkami.

3.3.

EHSV rovnako ako Komisia je znepokojený tým, že v dôsledku nesúhlasu členských štátov pokiaľ ide o to, kto má právo zdaňovať určité zisky, často dochádza k dvojitému alebo viacnásobnému zdaňovaniu jedného a toho istého príjmu podnikov. Komisia na základe najnovších čísel uvádza, že v EÚ v súčasnosti prebieha približne 900 sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia v hodnote 10,5 miliárd EUR.

3.4.

Výbor víta prácu Komisie, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby všetky podniky pôsobiace v EÚ platili dane na mieste, kde sa vytvárajú zisky a hodnota. Rovnaké zisky by sa však nemali dvojito alebo viacnásobne zdaňovať. Táto zásada má rozhodujúci význam pre spravodlivé a účinné zdaňovanie. EHSV súhlasí s Komisiou, že pre jednotný trh je jednou z najväčších prekážok daňovej povahy dvojité zdanenie.

3.5.

EHSV vrelo víta iniciatívu Komisiu zameranú na riešenie dvojitého zdaňovania v EÚ koordinovaných spôsobom. Súhlasí s Komisiou, že v záujme podporovania zamestnanosti, rastu a investícií je potrebné vytvoriť priaznivejšie daňové prostredie pre podnikateľov znižovaním nákladov na dodržiavanie predpisov a obmedzovaním administratívneho zaťaženia a zaručením daňovej istoty. Vedúci predstavitelia G20 nedávno uznali, že pri podpore investícií a rastu je dôležitá daňová istota, ktorá sa stala novou celosvetovou ústrednou témou. Členské štáty musia nájsť rovnováhu medzi zavedením potrebných reforiem a zabezpečením spoľahlivého, jasného a predvídateľného daňového prostredia pre podnikateľov.

3.6.

EHSV uznáva, že iba odstránenie dvojitého zdanenia nestačí na to, aby sa vytvorili rovnaké podmienky v oblasti zdanenia. Je presvedčený, že EÚ potrebuje spoločný pozitívny a perspektívnejší rámec zdaňovania právnických osôb. To je zdôvodnením návrhu Komisie opätovne iniciovať spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB).

3.7.

EHSV uznáva, že väčšina členských štátov má uzavreté medzi sebou dvojstranné daňové dohody na zmiernenie dvojitého zdanenia a že existujú postupy riešenia sporov. Tieto postupy sú však z časového hľadiska dlhé, nákladné a nie vždy sa podarí dospieť k dohode. Arbitrážny dohovor Únie poskytuje určitú pomoc. Má ale obmedzený rozsah pôsobnosti, keďže sa vzťahuje len na spory týkajúce sa transferového oceňovania a neexistujú opravné prostriedky umožňujúce zrušiť výklad pravidiel.

3.8.

EHSV víta, že do navrhovanej smernice sa dopĺňajú cielené vykonávacie prvky zamerané na riešenie hlavných zistených nedostatkov v arbitrážnom dohovore Únie, ako sú situácie odmietnutia prístupu (implicitné alebo explicitné) a zablokovanie príslušného postupu alebo prieťahy v ňom.

3.9.

EHSV tiež kladne hodnotí skutočnosť, že mechanizmus sa bude môcť uplatňovať na väčší počet prípadov prostredníctvom záväzného riešenia sporov. Vďaka uvedeným zlepšeniam mechanizmov riešenia sporov ušetria podniky a daňové správy výrazne čas, peniaze a zdroje a posilní sa daňová istota podnikov v EÚ.

3.10.

EHSV hodnotí veľmi pozitívne skutočnosť, že v prípade, ak členské štáty automaticky nezačnú arbitrážny postup, daňovník sa môže obrátiť na vnútroštátny súd, aby prijal potrebné kroky na zriadenie arbitrážnej komisie, ktorá v stanovenej lehote vydá konečné a záväzné rozhodnutie k veci. To umožní zainteresovaným podnikom vyhnúť sa neistote a nadväzuje na mechanizmy a osvedčené postupy, ktoré sa už uplatňujú vo všetkých členských štátoch v cezhraničných sporoch v iných oblastiach, ako je zdaňovanie. EHSV by chcel však zdôrazniť, že členské štáty musia zabezpečiť, aby tieto súdne konania boli krátke, aby sa predišlo výrazným prieťahom pri riešení sporov.

3.11.

EHSV podporuje iniciatívu Komisie rozšíriť každoročné monitorovanie výsledkov jednotlivých krajín na všetky prípady sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia v cezhraničných situáciách, aby sa posúdilo plnenie cieľov smernice. Zo súčasnej analýzy vyplýva, že existujú prípady, ktoré nemožno začať riešiť v rámci existujúcich mechanizmov, na ktoré sa nevzťahuje arbitrážny dohovor Únie ani dohovory o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré uviaznu bez toho, aby bol daňovník informovaný o dôvodoch, alebo ktoré sa vôbec nevyriešia. Podľa EHSV nie sú v tomto štádiu výsledky členských štátov uspokojujúce a preto žiada Komisiu, aby starostlivo dohliadla na fungovanie smernice pri jej vykonávaní a aby uverejnila analýzu a výsledky.

3.12.

EHSV súhlasí s tým, že zamedzenie dvojitého zdanenia by sa malo dosiahnuť tak, že sa vec najprv predloží daňovým orgánom dotknutých členských štátov v snahe urovnať spor uplatnením postupu vzájomnej dohody. V prípade nedosiahnutia takejto dohody v určitej lehote by sa mala vec predložiť poradnej komisii alebo komisii pre alternatívne riešenie sporov, ktoré tvoria zástupcovia dotknutých daňových orgánov a nezávislé osoby. Daňové orgány by mali prijať konečné záväzné rozhodnutie s odkazom na stanovisko poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov.

3.13.

EHSV uznáva potrebu vytvoriť v EÚ účinný minimálny štandard mechanizmov riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia, ktorý bude komplexne a dostatočne podrobne riešiť procesné kroky nevyhnutné na zabezpečenie jednotného a účinného uplatňovania.

3.14.

Výbor takisto víta, že členské štáty majú možnosť dohodnúť sa dvojstranne a v závislosti od prípadu na mechanizmoch alternatívneho riešenia sporov. To uľahčuje riešenia pri viacstranných situáciách, keď sa daný spor musí vyriešiť nielen na úrovni EÚ ale aj vo vzťahu k tretím krajinám na základe dvojstranných zmlúv.

3.15.

EHSV súhlasí s ustanovením, podľa ktorého príslušné orgány zverejnia konečné rozhodnutie iba pokiaľ s tým súhlasí každý z dotknutých daňovníkov.

3.16.

Výbor by chcel poukázať na naliehavosť vykonávania tohto návrhu. Počet prípadov dvojitého alebo viacnásobného zdanenia rastie z hľadiska rozsahu a závažnosti. Je potrebné rýchlo konať.

V Bruseli 22. februára 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov (90/436/EHS).


31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/33


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny

[COM(2016) 726 final]

a

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Smerom k pozitívnym zámerom fiškálnej politiky pre eurozónu

[COM(2016) 727 final]

(2017/C 173/06)

Spravodajca:

Javier DOZ ORRIT

Pomocný spravodajca:

Petr ZAHRADNÍK

Konzultácia

Európska komisia 27. 1. 2017

Právny základ

článok 304 ZFEÚ

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť

Prijaté v sekcii

2. 2. 2017

Prijaté v pléne

22. 2. 2017

Plenárne zasadnutie č.

523

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

218/4/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV oceňuje úsilie Európskej komisie uplatňovať hospodársku politiku, ktorá sa zameriava na podporu intenzívneho, udržateľného, vyváženého a inkluzívneho rastu eurozóny, ako aj vyváženú kombináciu menových, fiškálnych a štrukturálnych nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa, vrátane pozitívnych zámerov fiškálnej politiky.

1.2.

Víta preto odporúčanie Európskej komisie týkajúce sa pozitívnych zámerov fiškálnej politiky v eurozóne, ktoré rešpektuje aj dlhodobú fiškálnu udržateľnosť cieľov.

1.3.

EHSV by chcel vyzvať Európsku komisiu, aby v maximálnej možnej miere využila svoju úlohu strážkyne zmlúv EÚ, ktoré okrem iného zaväzujú k zvyšovaniu blahobytu, zaisteniu sociálneho pokroku a sociálnej spravodlivosti na jednej strane a k hospodárskej prosperite a konkurencieschopnosti na druhej strane, ako aj svoje nedávno rozšírené právomoci flexibilného výkladu fiškálnych pravidiel, aby sa umožnilo výrazné zvýšenie verejných investícií, ktoré by sa za určitých podmienok nemali brať do úvahy pri výpočte deficitu podľa Paktu stability a rastu.

1.4.

Výbor víta dôraz na zvyšovanie investícií a využívanie existujúceho investičného plánu ako východiska. Na tento účel sa musia vyhradiť primerané finančné prostriedky, aby sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mohol podstatne zvýšiť objem úverov poskytnutých EIB. Správne štruktúry by mali zabezpečiť, že finančné prostriedky budú zodpovedajúcim spôsobom smerované do krajín, v ktorých obzvlášť výrazne poklesli investície. Tieto opatrenia sa musia kombinovať s primeranými štrukturálnymi reformami na podporu rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti.

1.5.

Víta, že Európska komisia požaduje symetrickú úpravu deficitov bežného účtu v eurozóne. Tú by mali uskutočniť nielen členské štáty s deficitmi, ale aj členské štáty s prebytkami. O spôsobe úpravy by mali rozhodnúť členské štáty v súlade so spoločným všeobecným smerovaním.

1.6.

Dôraz by sa mal klásť na štrukturálne reformy, ktoré môžu stimulovať dopyt a rast aj v krátkodobom horizonte, pričom sa treba vystríhať tých, ktoré by mohli oslabiť rast zvýšením neistoty zamestnania a príjmu. Prijímané štrukturálne reformy by mali mať potenciál priniesť hmatateľné zlepšenie podmienok podnikania, obmedziť prekážky pre investície a prispieť k dokončeniu jednotného trhu EÚ vo všetkých aspektoch.

1.7.

Prioritným cieľom štrukturálnych reforiem by mal byť rast produktivity. Reformy by mali zaistiť spravodlivé rozdelenie prípadných prírastkov produktivity, aby dosiahlo výraznejšie zlepšenie na strane dopytu i ponuky.

1.8.

Obnovenie a zvýšenie rastu a produktivity by sa malo vnímať ako kľúčový prostriedok na ozdravenie hospodárstiev, ktoré trpia vysokou mierou zadlženosti.

1.9.

Mali by sa uprednostňovať reformy, ktoré podporujú vytváranie vysokokvalitných (t. j. stabilných a spravodlivo odmeňovaných) pracovných miest.

1.10.

EHSV zdôrazňuje, že posilnenie a podpora sociálneho a občianskeho dialógu na úrovni členských štátov i eurozóny je mimoriadne dôležitá na odsúhlasenie a úspešné vykonávanie politík, ktoré sú potrebné na obnovu a dlhodobú hospodársku udržateľnosť.

1.11.

Účinné opatrenia proti praniu špinavých peňazí, daňovým trestným činom, využívaniu daňových rajov a nespravodlivej daňovej konkurencii medzi členskými štátmi prispejú aj k dosiahnutiu cieľov Paktu stability a rastu.

1.12.

EHSV podporuje vytvorenie európskeho systému ochrany vkladov a žiada, aby sa urýchlilo vytvorenie spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií bankovej únie. Na vyriešenie problému nesplácaných úverov by sa mali prijať rozhodujúce kroky, pričom by sa však mali chrániť práva spotrebiteľov a rešpektovať príslušné zásady európskeho piliera sociálnych práv.

1.13.

EHSV podporuje iniciatívy zamerané na dobudovanie hospodárskej a menovej únie vrátane silného európskeho piliera sociálnych práv, zvýšenie fiškálnej flexibility a fiškálnej kapacity pre eurozónu, a to najmä podporou zriadenia ministerstva financií eurozóny, ktoré by pod silnou demokratickou a politickou kontrolou malo napokon vydávať spoločné dlhopisy.

1.14.

Vyzýva na ďalšie zlepšenie európskeho semestra s posilnením koordinačnej úlohy Európskej komisie a jasný záväzok členských štátov vykonávať politiky, ktoré sa dohodli na úrovni Rady, čím sa predíde neistote a vytvorí sa priaznivé investičné prostredie.

2.   Súvislosti

2.1.

V nadväznosti na správu piatich predsedov sa v rámci európskeho semestra prijal záväzok posilniť integráciu na úrovni eurozóny a členských štátov. Podobne ako v roku 2016 aj ročný prieskum rastu na rok 2017 sprevádza odporúčanie k odporúčaniu Rady o hospodárskej politike v eurozóne. Cieľom je poskytnúť príležitosť na včasnú a cielenú diskusiu o eurozóne ako celku ešte pred diskusiami o jednotlivých krajinách, aby sa v opatreniach pre jednotlivé krajiny plne zohľadnili spoločné výzvy.

2.2.

Na účely európskeho semestra Komisia navrhla týchto päť odporúčaní týkajúcich sa hospodárskej politiky v eurozóne:

uskutočňovať politické opatrenia, ktoré podporujú rast a konvergenciu a odstrániť prekážky investovania a vytvárania pracovných miest. Členské štáty s deficitom bežného účtu alebo vysokým vonkajším dlhom by mali zvýšiť produktivitu, zatiaľ čo členské štáty s veľkými prebytkami bežného účtu by mali posilniť domáci dopyt a investície;

naplniť celkové pozitívne zámery fiškálnej politiky, ktoré podporujú reformy a posilňujú oživenie hospodárstva, spájať diferencované úsilie členských štátov o zabezpečenie dlhodobej fiškálnej udržateľnosti a makroekonomickej stabilizácie a zlepšiť štruktúru verejných financií;

vykonať reformy, ktoré podporujú vytváranie pracovných miest, sociálnu spravodlivosť a konvergenciu, a zároveň presunúť daňové zaťaženie z práce, najmä v prípade osôb s nízkymi príjmami;

dohodnúť sa na európskom systéme ochrany vkladov a začať prácu na spoločnom zabezpečovacom mechanizme pre jednotný fond na riešenie krízových situácií. Popri tom je potrebné riešiť ohrozenie životaschopnosti bankového sektora a podporovať znižovanie vysokej úrovne súkromného dlhu;

urýchliť dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie, okrem iného realizáciou zostávajúcich opatrení v rámci 1. etapy správy piatich predsedov.

2.3.

Novinkou v európskom semestri 2017 je oznámenie Smerom k pozitívnym zámerom fiškálnej politiky pre eurozónu. Komisia v tomto dokumente zdôrazňuje potrebu pozitívnych zámerov fiškálnej politiky a vidí tiež príležitosť na ich dosiahnutie. Eurozóna musí v záujme naplnenia týchto zámerov prijať kolektívnejší prístup, ktorý by zohľadňoval rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Komisia odporúča v roku 2017 v celej eurozóne fiškálnu expanziu až do výšky 0,5 % HDP, pričom stanovila rozpätie od 0,3 % po 0,8 %, aby sa zohľadnili rozdiely medzi krajinami s odlišnými rizikami, pokiaľ ide o ich makroekonomickú stabilitu a fiškálnu udržateľnosť.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV kladne hodnotí výzvu Európskej komisie na celkové pozitívne zámery fiškálnej politiky v eurozóne. Zároveň sa však obáva, že obmedzenie fiškálnej expanzie na dva alebo tri členské štáty, ktoré momentálne podľa fiškálnych predpisov EÚ majú fiškálny priestor, pravdepodobne nenaplní navrhované celkové fiškálne zámery. V čase politickej krízy a neistoty, ku ktorým prispel brexit a opatrenia novej vlády USA, a to najmä na ochranárske obchodné účely, má posilnenie hospodárskeho rastu eurozóny a EÚ zásadný význam. Fiškálna expanzia a väčší rast verejných a súkromných investícií budú stimulom pre domáci dopyt ako kľúčový faktor silného rastu. Prispejú k tomu tiež štrukturálne reformy, ktorých cieľom je rast produktivity, zlepšenie podmienok na rozvoj podnikania a odstránenie prekážok brániacich investíciám.

3.2.

Posun v posúdení hospodárskej situácie v eurozóne, ktoré vypracovala Európska komisia je v súlade s predchádzajúcim stanoviskom EHSV o hospodárskej politike v eurozóne (1), v ktorom sa výbor vyjadril za aktívne využívanie fiškálnych opatrení na podporu oživenia eurozóny ako celku. Pozitívne zámery fiškálnej politiky, ktoré navrhla Európska komisia, sú skromné, ale za predpokladu, že sa skombinujú s účinným využívaním investičného plánu a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), by mohli pomôcť prekonať hlbšie problémy pomalého rastu, čiastočnej stagnácie a pretrvávajúcich rozdielov v úrovni hospodárskej výkonnosti krajín eurozóny.

3.3.

EHSV konštatuje, že pozitívne zámery fiškálnej politiky pre eurozónu ako celok by sa mali považovať za krátkodobý alebo strednodobý nástroj, ktorý musí byť zlučiteľný s dlhodobou fiškálnou udržateľnosťou. V súčasnej situácii by sa požiadavky týkajúce sa deficitu HDP a dlhu mali uplatňovať pružne, pričom by sa zohľadňovali ciele a zámery EÚ vo všeobecnosti, HMU a Paktu stability a rastu, ako sa uvádza v článkoch 119 a 120 ZFEÚ.

3.4.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby plnila svoju úlohu strážkyne zmlúv EÚ, najmä článku 3 ZEÚ, v ktorom sa stanovuje cieľ podporovať blahobyt, súdržnosť a sociálnu spravodlivosť. Uznáva, že konkrétne číselné limity uložené Paktom stability a rastu a jeho prísne uplatňovanie nie sú za súčasného stavu stagnácie a historicky nízkych úrokových mier primerané, a ani nevyhnutné. S týmto názorom súhlasí okrem iných aj OECD. Podpora blahobytu, súdržnosti a sociálnej spravodlivosti je plne zlučiteľná s hospodárskym rastom a rastom produktivity.

3.5.

EHSV navrhuje, aby sa pri implementácii Paktu stability a rastu prijalo zlaté pravidlo, podľa ktorého by sa verejné investície, ktoré prispejú k zlepšovaniu rastového potenciálu a hospodárskej konkurencieschopnosti, nemali zahrnúť do cieľového deficitu stanoveného v pakte. EHSV znovu upozorňuje na pripomienky, ktoré vyjadril vo svojich stanoviskách k investičnému plánu pre Európu, Európskemu fondu pre strategické investície (EFSI) a k predĺženiu jeho trvania (2): vyššie verejné investície sú nevyhnutné na stimuláciu rastu z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska, pričom dlhodobý rast je nevyhnutným predpokladom konsolidácie verejného rozpočtu.

3.6.

EHSV varuje, že ak sa nepodarí viesť hospodársku politiku smerom k podpore všeobecných cieľov EÚ a HMÚ, a to aj v pripravovanej bielej knihe o budúcnosti Európy, nemusí sa podariť zastaviť vzostup nálad proti EÚ a proti HMÚ, čo by mohlo byť obzvlášť problematické vzhľadom na súčasné výzvy, medzi ktoré patrí geopolitický vývoj v susedstve EÚ, prílev utečencov a migrantov a klimatické zmeny. Iba jednotná a hospodársky silná Európa s výraznou podporou zo strany obyvateľstva môže uspieť pri premene týchto výziev na príležitosti. Európske inštitúcie by sa mali v spolupráci s občianskou spoločnosťou oddanou európskemu projektu usilovať vhodnými prostriedkami informovať všetkých Európanov o všetkých pozitívach, ktoré by im mala EÚ prinášať v politickej i hospodárskej rovine.

3.7.

Investičný plán pre Európu by mal byť nástrojom, ktorý môže prispieť k obnoveniu rastu a zmierneniu rozdielov. S doterajšou úrovňou financovania mohol iba udržiavať úroveň úverov od EIB z minulosti so silnou preferenciou investícií v krajinách s najmenšími ťažkosťami. Táto otázka by sa mala naliehavo riešiť, pričom by sa zabezpečila dostatočná flexibilita Paktu stability a rastu vo vzťahu k nevyhnutným verejným investíciám, a umožnil sa tak výrazný nárast investícií do transformácie energetiky, vzdelávania a zručností, infraštruktúry a projektov financovaných z ESFI v celej eurozóne, ako aj podporili investície do inovatívnych projektov súkromného sektora.

3.8.

Daňová politika obsahujúca progresívne zdaňovanie je kľúčovým prvkom podpory sociálnej spravodlivosti. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitý optimálny a primeraný fiškálny systém, ktorý podporuje rast. Zníženie zdanenia najnižších príjmov môže prispieť k makroekonomickej stabilite a viac motivovať k platenému zamestnaniu. Akékoľvek znižovanie daní by však malo byť spojené s určením alternatívnych daňových zdrojov, aby sa predišlo rozpočtovým deficitom.

3.9.

EHSV víta výzvu Európskej komisie, aby sa členské štáty s deficitom bežného účtu a vysokým vonkajším dlhom zamerali na zvyšovanie svojho rastu produktivity. V spojitosti s tým konštatuje, že spravodlivé prerozdelenie príjmov a bohatstva pochádzajúcich z prírastkov produktivity by malo zvýšiť rovnosť a mať pozitívny dosah na domáci a agregovaný dopyt v eurozóne. Je dôležité stimulovať domáci dopyt, lebo je to nevyhnutným predpokladom podpory rastu a prekonania krízy.

3.10.

EHSV sa domnieva, že spomedzi štrukturálnych reforiem by sa prioritne mali uskutočňovať tie, ktoré podporia rast produktivity, ale zároveň posilnia istotu zamestnania a systém sociálnej ochrany v rámci vhodných podmienok podnikania. Žiadna z krajín eurozóny nemôže v dnešnom svete konkurovať nízkymi mzdami a voľnými podmienkami práce. Dôraz by sa mal klásť na reformy, ktoré kombinujú dohodnutú flexibilitu s istotami, aby sa podporili zručnosti a inovácie a vytvorili podmienky na ich podporu. Reformy trhu práce by mali podporovať väčšiu stabilitu zamestnania, čo prispeje k posilneniu strany ponuky i dopytu hospodárstva eurozóny, a to dokonca aj z krátkodobého hľadiska.

3.11.

EHSV znovu prízvukuje (3), že súčasné neduhy eurozóny nie sú dôsledkom nedostatočných reforiem v členských štátoch, ale sú spôsobované slabým dopytom, ktorý je sám o sebe výsledkom fiškálnej politiky a asymetrických úprav salda bežného účtu (vychádzajúcich hlavne z nákladov na prácu) uskutočňovaných v nedávnych rokoch počas najväčšej povojnovej hospodárskej recesie. Výbor zdôrazňuje že štrukturálne reformy zamerané na stranu ponuky nebudú znamenať veľkú podporu investícií a rastu, ak sa v eurozóne neprijmú a nebudú napĺňať expanzívne zámery fiškálnej politiky, až kým nebude oživenie v plnom prúde.

3.12.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas krízy sa v členských štátoch upustilo od sociálnych a občianskych dialógov, alebo boli úplne odsunuté na vedľajšiu koľaj, a to najmä v prípade členských štátov, ktoré potrebovali finančnú podporu a prešli rozsiahlymi sociálnymi reformami a reformami trhu práce. Malo by sa odporučiť, aby sa do modelu európskeho semestra zahrnuli niektoré hlavné ukazovatele odrážajúce európsky pilier sociálnych práv v rovnováhe medzi sociálnymi partnermi. EHSV konštatuje, že v EÚ a ani v mnohých členských štátoch nie sú zaručené postupy týkajúce sa sociálneho dialógu, čo bráni sociálnym partnerom účinne sa zapojiť do procesu európskeho semestra.

3.13.

EHSV sa navyše domnieva, že by sa mala zlepšiť koordinácia hospodárskej politiky v rámci európskeho semestra a posilniť úloha Európskej komisie. V záujme zvýšenia dôveryhodnosti tohto procesu by členské štáty mali riadne plniť svoje záväzky, ktoré prijali na zasadnutiach Rady.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV podporuje iniciatívy Európskej komisie na dokončenie bankovej únie, a to vytvorením spoločného systému ochrany vkladov a spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií. Tieto kroky sú nevyhnutné na zmiernenie zaťaženia rozpočtov vlád jednotlivých štátov, ktoré sa spája so zabezpečovaním stability bankového systému ako verejného statku. Sú ešte dôležitejšie vzhľadom na skutočnosť, že pokrok smerom k politickej únii zatiaľ nie je na programe.

4.2.

EHSV tiež poznamenáva, že otázka nesplácaných úverov bánk má mimoriadny význam pre dopĺňanie politických opatrení, ktorých cieľom je oživiť rast. Tento problém by sa mal urýchlene riešiť, pričom by sa však mal brať ohľad na aspekty ochrany spotrebiteľov.

4.3.

Daňové podvody a daňové úniky majú za následok výrazný pokles verejných príjmov, čo má veľmi negatívny vplyv na plnenie cieľov Paktu stability a rastu a kapacitu na zvýšenie verejných investícií. Najmä daňové raje majú zásadný význam pre rozsiahle daňové úniky a s nimi súvisiace trestné činy (napr. pranie špinavých peňazí). Ukončiť využívanie daňových rajov by malo byť prioritou. EHSV vyzýva všetky inštitúcie EÚ a eurozóny, aby na tento účel bezodkladne prijali a implementovali smernice.

4.4.

Nekalá daňová konkurencia medzi členskými štátmi znižuje vo viacerých z nich možnosti výberu daní, a teda ich schopnosť splniť ciele Paktu stability a rastu. EHSV sa domnieva, že orgány EÚ by mali prijať primerané a vyvážené kroky a skoncovať s nekalými konkurenčnými praktikami v oblastí daní v nadväznosti na odporúčania OECD a MMF.

4.5.

Uznáva obrovské úsilie o ďalšie posilnenie a rozvoj eura, ktoré je v súčasnosti nevyhnutné a bude aj v blízkej budúcnosti, ak chceme zabezpečiť dlhodobú prosperitu a stabilitu eurozóny. EHSV sa domnieva, že na to sú okrem iných žiaduce tieto ciele:

zriadiť jednotné vonkajšie zastúpenie eurozóny na medzinárodných fórach (Medzinárodný menový fond, OECD atď.) (4),

rozvíjať fiškálnu flexibilitu a fiškálnu kapacitu pre eurozónu, vrátane možnosti vydávať euroobligácie cez prípadné inštitucionálne kroky, ako napríklad vytvorenie spoločného ministerstva financií eurozóny (5),

posilniť európsky pilier sociálnych práv prostredníctvom riadneho sociálneho dialógu a zapojením sociálnych partnerov do všetkých legislatívnych iniciatív (6),

vytvoriť osobitný postup makroekonomického dialógu v eurozóne, ako bolo naznačené v predchádzajúcich stanoviskách EHSV (7),

posilniť demokratickú kontrolu politických opatrení EÚ (8).

V Bruseli 22. februára 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Ú. v. EÚ C 177, 18.5.2016, s. 41.

(2)  Ú. v. EÚ C 268, 14.8.2015, s. 27Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 57.

(3)  Ú. v. EÚ C 177, 18.5.2016, s. 41.

(4)  Ú. v. EÚ C 177, 18.5.2016, s. 16.

(5)  Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 10; Ú. v. EÚ C 268, 14.8.2015, s. 33; Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 8.

(6)  Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 10 a stanovisko EHSV na tému Európsky pilier sociálnych práv (zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku EÚ).

(7)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 33Ú. v. EÚ C 177, 18.5.2016, s. 35.

(8)  Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 8.


31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/38


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na poskytovanie dodatočnej pomoci členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami

[COM(2016) 778 final — 2016/0384 (COD)]

(2017/C 173/07)

Spravodajca:

Pietro Vittorio BARBIERI

Konzultácia

Rada Európskej únie 11. 1. 2017

Európsky parlament 15. 12. 2016

Právny základ

článok 177 a článok 304 ZFEÚ

Príslušná sekcia

sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť

Prijaté v sekcii

2. 2. 2017

Prijaté v pléne

22. 2. 2017

Plenárne zasadnutie č.

523

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

183/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV kladne hodnotí návrh Komisie COM(2016) 778 final – 2016/0384 (COD), ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 (1), pokiaľ ide o osobitné opatrenia na poskytovanie dodatočnej pomoci členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami.

1.2.

EHSV víta návrh Komisie na zavedenie využívania Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), pričom tieto prostriedky dopĺňajú zdroje dostupné v rámci Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ), s cieľom podporovať členské štáty a regióny zasiahnuté veľkými prírodnými katastrofami.

1.3.

EHSV súhlasí so zavedením osobitnej prioritnej osi pre rekonštrukčné práce financované z EFRR v rámci operačného programu, bez potreby spolufinancovania na vnútroštátnej úrovni, v zmysle nariadenia (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie.

1.4.

EHSV schvaľuje rozšírenie obdobia oprávnenosti výdavkov na opatrenia stanovením jeho počiatočného dátumu na deň, keď došlo k prírodnej katastrofe, a to aj vtedy, ak predchádza dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia.

1.5.

EHSV podporuje návrh umožniť členskému štátu, ktorý už zahrnul svoje zásahy do predchádzajúcej žiadosti o platbu predloženej Komisii, aby vykonal potrebné úpravy v nasledujúcej žiadosti o platbu.

1.6.

V súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami EHSV môže iba uvítať spomenuté body Komisie, ktorých cieľom je zjednodušiť a urýchliť dynamiku pomoci tak, aby mohla byť reakcia na prírodné katastrofy včasnejšia, účinnejšia a viditeľnejšia.

1.7.

Zároveň sa EHSV domnieva, že je potrebné vykonať ďalšiu revíziu fondu s cieľom lepšie vymedziť jeho rozsah pôsobnosti, aby sa nevylučovali katastrofy v dôsledku zmeny klímy a teroristických činov, ako aj prehodnotiť prahové hodnoty pre prístup k fondu, ktoré EHSV považuje za príliš vysoké.

1.8.

EHSV sa domnieva, že fond je dôležitým prejavom európskej solidarity a mal by sa propagovať medzi občanmi Únie.

2.   Argumenty na podporu stanoviska a konkrétne pripomienky

2.1.

Európa má trpké skúsenosti s rôznymi prírodnými katastrofami. Mnohé krajiny EÚ žiaľ v priebehu rokov zasiahla nejaká závažná živelná pohroma.

2.1.1.

V roku 2002 boli krajiny strednej Európy, najmä Nemecko, Rakúsko, Česká republika a Slovensko, ktoré súčasne postihli veľké povodne. EÚ sa v tom istom roku rozhodla zasiahnuť prostredníctvom Fondu solidarity EÚ (FSEÚ) s cieľom reagovať na následky veľkých živelných pohrôm a vyjadriť solidaritu EÚ postihnutým európskym regiónom. Odvtedy už bol fond použitý v reakcii na mnohé a rôzne druhy katastrof vrátane záplav, lesných požiarov, zemetrasení, búrok a sucha (2).

2.2.

EHSV považuje za vhodné využívať Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) (3) ako doplnok k FSEÚ na zásahy v prípadoch závažných katastrof. Tieto dva fondy vychádzajú z rovnakých etických požiadaviek a majú spoločné aj niektoré intervenčné programové kritériá. Oba fondy jednak poskytujú ďalší dôkaz o duchu solidarity EÚ, jednak škála opatrení, ktoré sú nimi vo všeobecnosti financované, má rovnaký cieľ podporiť hospodársky rast a trvalo udržateľný a spravodlivý hospodársky rozvoj v regiónoch Európy (4).

2.3.

EHSV už v minulosti pozoroval, že včasné poskytovanie pomoci je zásadným predpokladom zaručenia jej účinnosti a primeranej viditeľnosti. Konkrétne EHSV už vyjadril svoje názory na byrokratické prieťahy v postupoch FSEÚ (5), ako aj na neúmerne dlhé čakacie lehoty stanovené pre vyplácanie pomoci (6).

2.4.

EHSV znovu opakuje to, čo už bolo povedané, pokiaľ ide o fungovanie fondu:

s konečnou platnosťou objasniť rozsah pôsobnosti fondu tak, aby sa nevyvolávali neopodstatnené očakávania, a vyhnúť sa tomu, aby sa účelovo zneužíval v politickej komunikácii,

nanovo stanoviť prahovú hodnotu hospodárskych následkov, ktorá slúži na posúdenie katastrofických udalostí ako dostatočne závažných, čím sa fond vymedzí pre prípady výnimočného charakteru,

ďalej obmedziť mechanizmy fungovania a lehoty na vyplácanie prostriedkov, aby bola poskytovaná pomoc skutočne okamžitá.

2.4.1.

Okrem toho EHSV znepokojuje nárast počtu prírodných a človekom spôsobených katastrof a zdôrazňuje potrebu posilniť politické opatrenia zamerané na prevenciu.

2.5.

EHSV súhlasí s doplnením odseku 8 do článku 120 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa zavádza Konkrétna prioritná os s mierou spolufinancovania až 100 % prostriedkov z EFRR, a to za predpokladu, že operácie:

vyberajú riadiace orgány v reakcii na veľké prírodné katastrofy (živelné pohromy),

sú zamerané na obnovu v reakcii na prírodnú katastrofu,

sa podporujú v rámci investičnej priority EFRR.

2.6.

EHSV schvaľuje výnimku z článku 65 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, ktoré umožňuje pokladať výdavky na operácie v rámci tejto prioritnej osi za oprávnené odo dňa, keď došlo k prírodnej katastrofe.

3.   Pohľad EHSV

3.1.

EHSV sa domnieva, že návrh nariadenia by sa mal vykladať spolu s nariadením (ES) č. 2012/2002 v znení nasledujúcich zmien, pretože ho dopĺňa a mení. Navrhnuté zmeny sú krokmi správnym smerom, pokiaľ ide o zrýchlenie a zjednodušenie mechanizmov fungovania fondu, ako požadoval EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách. Pretrvávajú však určité problémy, ktorými sa treba znova zaoberať.

3.2.

EHSV teda opakuje, že nariadenie je opatrením osobitného významu, pretože je prejavom európskej solidarity. Riadi sa zásadou subsidiarity a dopĺňa sa s politikami členských štátov, v koordinácii s rôznymi ďalšími politikami Európskej únie, vrátane ostatných programov štrukturálnych fondov a Európskej investičnej banky (EIB). EHSV sa domnieva, že by mal byť doplnený aj o výnimky z Paktu stability pre členské štáty postihnuté prírodnými a človekom spôsobenými katastrofami.

3.3.

V nariadení sa stanovuje, že pomoc sa poskytne v prípade veľkých prírodných katastrof, a teda nenahrádza zásahy členských štátov v prípade katastrof, ktorých škody sa dajú vyčísliť v sume, ktorú EHSV považuje za príliš vysokú, a preto by sa mala prehodnotiť.

3.4.

Oprávnené zásahy nezahŕňajú bývanie, s výnimkou núdzového prechodného ubytovania. V tejto súvislosti sa odkazuje sa na zásah štátu alebo rôznych foriem poistenia. V prípade historických obcí je samotná existencia podmienená hospodárskou činnosťou, ktorá je založená na cestovnom ruchu v oblasti víkendového, resp. prázdninového bývania. EHSV sa domnieva, že by sa mal riešiť rozpor spočívajúci v dvojjedinosti bývania a hospodárskej činnosti.

3.5.

V nariadení sa tiež ustanovuje, že zásahy sa nesmú prekrývať s ďalšími opatreniami EÚ zameranými na prekonávanie ťažkostí území v dôsledku prírodných a človekom spôsobených katastrof. Jedným z prvých predpokladov na prístup k prostriedkom fondu je práve plán na predchádzanie riziku prírodných katastrof. EHSV sa nazdáva, že dôraz, ktorý na prevenciu kladú európske inštitúcie a členské štáty, nie je dostačujúci.

3.6.

V nariadení sa stanovuje, že zásahy, na ktoré sa vzťahuje financovanie, musia byť v súlade s ustanoveniami Zmluvy a s následne prijatými legislatívnymi nástrojmi. Odkazuje sa najmä na riadne finančné hospodárenie, transparentnosť verejného obstarávania, ako aj ochranu životného prostredia a prispôsobenie sa zmene klímy s investíciami zameranými na budovanie infraštruktúr šetrných k životnému prostrediu. V čase prijatia tohto nariadenia nebola v platnosti osobitná smernica o prístupnosti (7). Keďže dopyt po prístupných výrobkoch a službách sa ďalej zvýšil v dôsledku starnutia obyvateľstva Európskej únie (8), EHSV sa domnieva, že prístupnosť iniciatív v oblasti núdzového zásahu a rekonštrukcie by mala byť uvedená ako jedno z kritérií, na ktoré treba klásť dôraz.

V Bruseli 22. februára 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  COM(2016) 778 final – 2016/0384 (COD).

(2)  Finančná pomoc Komisie prostredníctvom FSEÚ bola napríklad nevyhnutná na zvládnutie prírodných katastrof, ktorým boli vystavené Bulharsko, Rumunsko a Taliansko v roku 2014.

(3)  Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) je jedným zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Jeho cieľom je zmenšovať rozdiely medzi rozdielnymi úrovňami rozvoja európskych regiónov, s prihliadnutím na prírodné a demografické nevýhody niektorých regiónov. Cieľom opatrení EFRR je stimulovať hospodársky rast prostredníctvom štrukturálneho prispôsobenia regiónov, ktorých rozvoj zaostáva.

(4)  S cieľom uľahčiť oživenie hospodárskej aktivity v postihnutých regiónoch sa rozhodlo zamerať zásahy na presne stanovené tematické oblasti núdze a obnovy ako napríklad výstavbu dočasného ubytovania pre obyvateľstvo a rekonštrukciu poškodenej kľúčovej infraštruktúry.

(5)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 52.

(6)  Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 45.

(7)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb, COM(2015) 615 final – 2015/0278 (COD).

(8)  Keďže sa očakáva, že v roku 2020 bude približne 120 miliónov osôb v Európskej únii trpieť viacnásobným a/alebo menej závažným zdravotným postihnutím. Treba tiež zdôrazniť, že vidiecke a horské obce postihnuté nedávnymi prírodnými katastrofami sú obývané prevažne staršími osobami.


31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/41


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o poradie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania

[COM(2016) 853 final – 2016/0363 (COD)]

(2017/C 173/08)

Hlavný spravodajca:

Daniel MAREELS

Konzultácia

Rada Európskej únie, 3.1.2017

Európsky parlament, 16.1.2017

Právny základ

článok 114 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť

Prijaté v pléne

22.2.2017

Plenárne zasadnutie č.

523

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

169/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta návrh Komisie na zmenu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD) (1) alebo, presnejšie, na vypracovanie harmonizovaného vnútroštátneho poradia nezabezpečených dlhových nástrojov v rámci konkurzného konania. Návrh je súčasťou širšieho balíka nedávno uverejnených návrhov na ďalšiu reformu bánk (2). Cieľom balíka opatrení je v zásade transponovať dokumenty vypracované na medzinárodnej úrovni, ako v rámci skupiny G20, Bazilejského výboru a Rady pre finančnú stabilitu.

1.2.

Výbor naďalej považuje za veľmi dôležitú odolnosť a dostatočnú kapitalizáciu bankového systému, pretože to je predpokladom a základom zachovania finančnej stability. Zároveň je podstatné, aby sa v prípade krízy v niektorej banke v prvom rade využil súkromný kapitál akcionárov a iných veriteľov bánk (tzv. záchrana pomocou vnútorných zdrojov), a nemuseli sa využívať prostriedky štátu alebo daňovníkov. Ani mzdy a dôchodky zamestnancov nesmú byť vôbec dotknuté.

1.3.

EHSV víta, že sa tento návrh smernice vyňal z balíka (pozri bod 1.1) a rieši sa prednostne. Členské štáty v dôsledku nedávneho vývoja prijímali právne predpisy individuálne a podľa vlastnej interpretácie, čo môže viesť k ťažkostiam, napríklad pri uplatňovaní systému záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Je vhodné zmeniť kurz, zanechať individuálny prístup a namiesto toho sa zamerať na harmonizovaný prístup na úrovni EÚ, aby všade platili rovnaké pravidlá ozdravenia a riešenia krízových situácií bánk.

1.4.

Harmonizovaný prístup zabráni tomu, aby sa ďalej prehlbovali rozdiely medzi členskými štátmi a prekvitala neželaná konkurencia na trhu. Výbor považuje za dôležité, aby platili rovnaké podmienky pre všetky inštitúcie a členské štáty a zmiernili sa riziká vo finančnom sektore.

1.5.

Výbor víta skutočnosť, že návrh prispieva k stabilite mechanizmu riešenia krízových situácií a zároveň zlepšuje a urýchľuje jeho reálnu uplatniteľnosť.

1.6.

Domnieva sa, že pre všetky banky musí existovať mechanizmus absorpcie strát. V tejto súvislosti je pozitívne, že súčasný návrh prispieva k implementácii špecifických opatrení týkajúcich sa globálne systémovo dôležitých bánk. Podľa nich musia mať globálne systémovo dôležité banky (G-SIBs) (3) väčšiu celkovú schopnosť absorbovať straty, ktorá by sa mohla využiť v prípade krízy, tzv. TLAC (4). Tento návrh takisto prispieva k implementácii systému záchrany pomocou vnútorných zdrojov pre ostatné banky tým, že tam, kde je to možné, zmierňuje riziko právnych rozporov.

1.7.

Výbor víta zahrnutie uvedených ustanovení týkajúcich sa celkovej schopnosti absorbovať straty do existujúcich európskych požiadaviek pre všetky banky (tzv. požiadavky MREL (5)), takým spôsobom, že všetky globálne systémovo dôležité banky sú predmetom harmonizovaných predpisov. Ich zahrnutie do jedného systému bude prínosom k účinnosti a efektívnosti riešenia krízových situácií.

1.8.

Banky zohrávajú dôležitú úlohu pri financovaní hospodárstva, a najmä rodín a malých a stredných podnikov. Preto je nevyhnutné čo najviac obmedziť prípadný negatívny účinok na náklady na financovanie bánk. Nové pravidlá však musia nielen uľahčiť vydávanie plánovaných nezabezpečených dlhových nástrojov a umožniť ho v čo najširšom meradle, ale musia tiež zabezpečiť čo najvyššiu úroveň jednoznačnosti a právnej istoty pre všetky zainteresované strany vrátane investorov. Je dôležité, aby predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľov platili v plnej miere a rovnako sa uplatňovali.

1.9.

Navrhovaný prístup, podľa ktorého sa nové pravidlá vzťahujú len na budúce emisie plánovaných dlhových nástrojov, sa zdá byť najrealistickejšou možnosťou, a preto ho tiež treba podporiť.

2.   Súvislosti  (6)

2.1.

Predkladaný návrh (7) je súčasťou balíka piatich legislatívnych návrhov týkajúcich sa regulácie bánk, ktoré Komisia nedávno zverejnila (8), a vychádza z už existujúcich právnych predpisov v tejto oblasti (9). V záujme rýchlejšieho prijatia a implementácie je však tento návrh z balíka vyňatý.

2.2.

Cieľom tohto balíka je transponovať dokumenty, ktoré sa vypracovali v nadväznosti na prácu Bazilejského výboru pre bankový dohľad a Rady pre finančnú stabilitu, a zohľadniť výsledky výzvy na predloženie dôkazov, ktorú zorganizovala Komisia s cieľom posúdiť účinnosť a efektívnosť súčasných právnych predpisov týkajúcich sa bánk.

2.3.

Z globálneho hľadiska je cieľom balíka návrhov:

2.3.1.

zvýšiť odolnosť finančných inštitúcií EÚ a posilniť finančnú stabilitu,

2.3.2.

zlepšiť úverovú kapacitu bánk na podporu hospodárstva Európskej únie,

2.3.3.

uľahčiť úlohu bánk pri dosahovaní hlbších a likvidnejších kapitálových trhov EÚ na podporu vytvorenia únie kapitálových trhov.

2.3.4.

Možno uviesť, že zároveň sa špecifickejšie a prísnejšie uplatňuje zásada proporcionality v prospech malých a/alebo menej komplexných bánk.

2.4.

V tejto súvislosti je cieľom predkladaného návrhu vytvoriť harmonizované vnútroštátne poradie nezabezpečených dlhových nástrojov, ktoré je dôležité pri riešení krízovej situácie banky podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

2.5.

V prípade takéhoto riešenia krízovej situácie je dôležité, aby straty znášal v prvom rade súkromný kapitál, a nie daňovníci alebo štát, čo sa dá dosiahnuť „záchranou pomocou vnútorných zdrojov“, t. j. odpísaním dlhu alebo jeho konverziou na rizikový kapitál.

2.6.

Na tento účel musia mať všetky banky k dispozícii minimum vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, alebo inak povedané, spĺňať požiadavky MREL.

2.7.

Novinkou sú medzinárodné dohody týkajúce sa dodatočných požiadaviek na globálne systémovo dôležité inštitúcie v rámci riešenia problému „príliš veľké na to, aby skrachovali“. Zámerom jedného z ďalších spomínaných návrhov v balíku opatrení je začleniť práve túto požiadavku, známu ako „celková schopnosť absorbovať straty“, do existujúceho systému MREL pre tento typ bánk.

2.8.

Obe povinnosti podnietili niekoľko členských štátov k tomu, aby na vnútroštátnej úrovni prispôsobili svoje konkurzné právo, pokiaľ ide o poradie určitých veriteľov bánk (10).

2.9.

Takéto úpravy sa v jednotlivých členských štátoch uskutočňujú rôznymi spôsobmi, čo nie je optimálne a vzhľadom na stanovené ciele ani žiaduce. Cieľom predkladaného návrhu je zlepšiť tento stav ustanovením harmonizovaného režimu (pozri bod 2.4).

3.   Poznámky a pripomienky

3.1.

Celkovo je tento balík opatrení potrebné privítať. Opatrenia dopĺňajú a vylepšujú kľúčové reformy, ktoré sa po kríze vykonali na posilnenie finančného sektora. Prispievajú tiež k ďalšiemu zníženiu rizika v tomto odvetví.

3.2.

Vo všeobecnosti je naďalej dôležité zaistiť odolnosť a dostatočnú kapitalizáciu bankového systému, čo je zase dôležité pre zachovanie finančnej stability. Predpokladom stability je, že v prípade krízy v niektorej banke sa v prvom rade využije súkromný kapitál akcionárov a iných veriteľov bánk (tzv. záchrana pomocou vnútorných zdrojov). Tento prístup by mal zabrániť tomu, aby sa museli využívať prostriedky štátu alebo daňovníkov. Mzdy, dôchodky a ďalšie stanovené dávky pre zamestnancov musia byť v každom prípade zaručené (11).

3.3.

Tento prístup by sa mal v plnej miere uplatňovať na všetky banky. Z tohto hľadiska výbor víta, že sa pripravuje aj sprísnený režim pre globálne systémovo dôležité inštitúcie (G-SIB), v súlade s dohodami dosiahnutými na úrovni G20.

3.4.

Je dobré, že v tomto návrhu sa požiadavka TLAC zahŕňa do požiadaviek MREL ustanovených v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Nielenže to zlepšuje uplatňovanie existujúcich pravidiel, ale je zároveň základom harmonizovaného režimu pre najväčšie a najvýznamnejšie banky, čo bude mať zase pozitívny efekt na reálnu uplatniteľnosť týchto pravidiel.

3.5.

Vzhľadom na veľmi dôležitú úlohu, ktorú banky zohrávajú v rámci financovania hospodárstva, a najmä domácností a MSP, je nevyhnutné, aby vydávanie takýchto nástrojov prebiehalo v dobrých podmienkach a bolo čo najširšie. Nový systém má obom stranám, vrátane investorov ponúkať jednoznačnosť a právnu istotu. Pozornosť sa musí venovať aj nákladom. Nové pravidlá majú čo najviac obmedziť prípadný negatívny účinok na náklady na financovanie bánk.

3.6.

Je veľmi pozitívne, že viacero členských štátov začalo veľmi rýchlo upravovať svoje vnútroštátne predpisy týkajúce sa konkurzného práva, aby zohľadnili vývoj na európskej a medzinárodnej úrovni (pozri vyššie).

3.7.

Bohužiaľ to však prebehlo rôznymi spôsobmi, čo vyústilo do značných rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi a má aj niekoľko vedľajších účinkov, ako je neistota pre emitentov a investorov, aj pokiaľ ide o prístup k nim pri uplatňovaní systému záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Môže to tiež skomplikovať ozdravovanie a riešenie krízových situácií bánk, ktoré pôsobia vo viac ako jednej krajine.

3.8.

Výbor považuje za nežiaduce, aby existovali rôzne prístupy k nezabezpečeným dlhovým nástrojom, čo by navyše viedlo k nerovnostiam medzi finančnými inštitúciami a členskými štátmi a neželanej konkurencii na trhu.

3.9.

Je preto potrebné urýchlene konať a je dôležité nielen zabrániť individuálnemu riešeniu situácie v každom z členských štátov, ale najmä pokročiť smerom k harmonizovanému prístupu. Povedie to nielen k vyrovnanejším podmienkam pre všetky inštitúcie a členské štáty, ale prispeje to zároveň k dosahovaniu základných cieľov finančnej stability a obmedzenia rizík vo finančnom sektore.

3.10.

Nový systém neobsahuje ustanovenia, ktoré by určitým investorom umožňovali kúpiť alebo získať tieto nezabezpečené dlhové nástroje. Takéto ustanovenie je v rámci BRRD pravdepodobne menej vhodné, a navyše je v konečnom dôsledku dôležité, aby sa v tejto oblasti neobmedzene uplatňovala a v praxi v plnej miere prejavila ochrana spotrebiteľov (12).

3.11.

Tento systém sa vzťahuje iba na budúce emisie a netýka sa už existujúcich emisií. V záujme právnej istoty a prípadných neželaných vplyvov na trhy, emitentov a investorov sa tento prístup ukazuje ako prijateľný, aj keď môže mať pre orgány dohľadu (dočasne) určité dôsledky.

3.12.

A napokon by bolo vhodné hľadať realistický dátum nadobudnutia účinnosti (13).

V Bruseli 22. februára 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Skratka anglického názvu smernice: „Bank Recovery and Resolution Directive“. V slovenskej verzii ide o „smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk“ (a investičných spoločností).

(2)  Tento legislatívny balík obsahuje popri uvedených dokumentoch aj zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (nariadenie o kapitálových požiadavkách alebo CRR), smernice 2013/36/EÚ (smernica o kapitálových požiadavkách alebo CRD) a nariadenia (ES) č. 806/2014 (nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií alebo SRM). Pozri odkazy v poznámkach pod čiarou 8 až 10. V spojitosti s týmito návrhmi pozri tiež pripravované stanovisko EHSV ECO/424 (február 2017).

(3)  Skratka anglického pojmu „Global Systemically Important Banks“.

(4)  Skratka anglického pojmu „Total Loss Absorption Capacity“.

(5)  Skratka anglického pojmu „Minimum Requirement for Eligible Liabilities and Own Funds“. V slovenskej verzii ide o „minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky“.

(6)  Táto časť vychádza okrem iného z informácií, ktoré poskytla Komisia (napr. tlačová správa, otázky a odpovede) o balíku a o návrhu, o ktorom sa práve rokuje.

(7)  COM(2016) 853 final.

(8)  23. novembra 2016. Pozri http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-3731_sk.htm.

(9)  Balík obsahuje zmeny týkajúce sa:

nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) a smernice o kapitálových požiadavkách (CRD) z roku 2013, v ktorých sa stanovujú prudenciálne požiadavky na úverové inštitúcie (t. j. banky) a investičné spoločnosti a pravidlá týkajúce sa správy a dohľadu;

smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií z roku 2014, v ktorých sa stanovujú pravidlá týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií a zavádza sa jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií.

(10)  Alebo podobnú úpravu pripravujú.

(11)  V súlade s článkom 44 ods. 2 písm. g) a písm. i) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

(12)  Pozri predpisy týkajúce sa MiFID a MiFID 2, ktoré nadobudne účinnosť začiatkom roka 2018.

(13)  Podľa súčasného znenia je to 1. júl 2017. Otázkou je, či je to uskutočniteľné.


31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/45


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti

[COM(2016) 381 final]

na tému Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa vytvorenia záruky získania zručností

[COM(2016) 382 final – 2016/0179 (NLE)]

na tému Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, ktorým sa zrušuje odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie

[COM(2016) 383 final – 2016/0180 (NLE)]

na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom rámci na poskytovanie lepších služieb v oblasti zručností a kvalifikácií (Europass) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2241/2004/ES

[COM(2016) 625 final – 2016/0304 (COD)]

a na tému Zlepšovanie zručností osôb na trhu práce

[prieskumné stanovisko (maltské predsedníctvo)]

(2017/C 173/09)

Spravodajkyňa:

Indrė VAREIKYTĖ

Pomocná spravodajkyňa:

Tatjana BABRAUSKIENĖ

Konzultácia

Európsky parlament, 6. 10. 2016

Európska komisia, 17. 2. 2017

Rada Európskej únie, 21. 10. 2016

maltské predsedníctvo, 16. 9. 2016

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Prijaté v sekcii

3. 2. 2017

Prijaté v pléne

22. 2. 2017

Plenárne zasadnutie č.

523

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo)

196/0/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Výbor víta nový program v oblasti zručností pre Európu, ktorý navrhla Komisia, a domnieva sa, že predstavuje pozitívny krok smerom k lepšiemu vyváženiu zručností, ktoré potrebujú jednotlivci, trh práce a spoločnosť. Domnieva sa tiež, že lepším zosúlaďovaním ponúkaných a požadovaných zručností by sa mal zlepšiť prístup osôb s príslušnými zručnosťami a kompetenciami na trh práce.

1.2.

Je pochopiteľné, že nový program a jeho iniciatívy sa zameriavajú na vyriešenie súčasných otázok, najmä zmenou existujúcich nástrojov a opatrení na zlepšenie ich používania a fungovania. Je však potrebné zaviesť inovačnejšie riešenia v oblasti vzdelávania a rozvoja zručností, lebo Európa potrebuje skutočnú zmenu cieľov a fungovania odvetvia vzdelávania a chápania jeho miesta a úlohy v spoločnosti.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že zvýšenie účasti trhu práce, uspokojenie potrieb meniacich sa, neistých a komplexných trhov práce, boj proti chudobe, nerovnostiam a diskriminácii v EÚ nemožno riešiť bez zohľadnenia súvisiacich sociálnych a rodových hľadísk.

1.4.

Výbor žiada Komisiu, aby poskytla širší pohľad na fungovanie a interakciu medzi celkovými systémami vzdelávania a odbornej prípravy, práce a sociálnymi systémami a ich jednotlivými opatreniami, najmä v otázkach týkajúcich sa vyššej úrovne vzdelávania, úlohy celoživotného vzdelávania, cezhraničnej mobility, podnikateľského zmýšľania, kreativity, inovácií, sociálnych a medzikultúrnych zručností.

1.5.

EHSV by chcel vidieť aj jasnejšie spojenia medzi novým programom, európskym semestrom a stratégiou Európa 2020 – najmä pokiaľ ide o ich ciele v oblasti vzdelávania a zamestnanosti. Takisto by chcel predvídať úlohu nového programu v oblasti zručností pre Európu, pokiaľ ide o program 2030, stratégiu digitálneho jednotného trhu, stratégiu pre obehové hospodárstvo, strategický záväzok k rodovej rovnosti na obdobie rokov 2016 – 2019, európsky pilier sociálnych práv a ciele udržateľného rozvoja.

1.6.

Výbor vyjadruje poľutovanie v súvislosti s tým, že v novom programe sa nedostatočne stanovujú špecifické opatrenia týkajúce sa kľúčovej úlohy, ktorú plní neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa a pri príprave mladých ľudí na život. Navyše v novom programe nie je podnikavosť vo svojom širšom zmysle (t. j. zmysel pre iniciatívnosť) zdôraznená ako zručnosť pre život, z ktorej ťažia všetci jednotlivci. V tejto súvislosti by Komisia mala tiež venovať zvláštnu pozornosť osobitným potrebám zručností v prípade slobodných povolaní (1).

1.7.

EHSV nemôže akceptovať, že nie je naplánované žiadne nové financovanie na presadenie nového programu, a je presvedčený, že čo najlepšie možné využitie existujúcich programov financovania nebude postačovať na podporu ambícií programu. Navyše navrhnuté zdroje financovania pre program – konkrétne ESF a Erasmus+ – sa plánujú a rozdeľujú už na vnútroštátnej úrovni, takže ich využitie na účely vykonávania programu je ešte neistejšie.

1.8.

Výbor oceňuje silné zameranie na dialóg so sociálnymi partnermi a podnikmi v programe a podporuje ďalšie zintenzívnenie tohto dialógu, ako aj dialógu s relevantnými organizáciami občianskej spoločnosti (OOS) a organizáciami, ktoré pracujú priamo s príjemcami a majú dosah na zraniteľných ľudí.

1.9.

EHSV sa domnieva, že navrhovaná záruka získania zručností prinesie hmatateľné výsledky, len ak sa získajú ponaučenia z vykonávania záruky pre mladých ľudí.

1.10.

Rozvoj zručností v digitálnej ére sa prebieha v prostredí rýchlych a niekedy rušivých zmien, keď sa môžu zásadne zmeniť obchodné modely. EHSV sa preto domnieva, že len samotná pomoc jednotlivcom pri získaní minimálneho súboru zručností nepostačuje a že je veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa záruka získania zručností stala zaručenou cestou, ktorá ľuďom umožňuje ďalej napredovať a získať najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zručností, a nabáda ich na to. EHSV nalieha na ďalšie riešenia na zvýšenie finančných prostriedkov, napríklad verejné a súkromné investície, ktoré sú potrebné na zabezpečenie rýchleho poskytovania zručností. Preskúmať by sa mali aj nástroje, ktoré používajú niektoré členské štáty EÚ, ako napríklad kolektívne dohody o platenom voľne na odbornú prípravu

1.11.

Zároveň je dôležité uznať, že samotné zlepšenie individuálnych zručností neprinesie želaný účinok zamestnateľnosti, ak sa ďalej nerozvinú aj úzko prepojené podporné sociálne, hospodárske a rodové politiky.

1.12.

EHSV sa domnieva, že úsilie o ďalší rozvoj európskeho kvalifikačného rámca (EKR) by sa malo zamerať na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a všetkými zainteresovanými stranami, význam uznania zručností a ďalšieho vzdelania a na potvrdenie zručností získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa s osobitnou pozornosťou venovanou prierezovým zručnostiam. Ďalej – najmä pokiaľ ide o dosiahnutie vysokej úrovne zručností – je dôležité zlepšiť neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa tak, aby sa mohli bez prekážok integrovať do existujúcich systémov formálneho vzdelávania a odbornej prípravy spôsobom, ktorý bude akceptovateľný pre všetky relevantné zainteresované strany.

1.13.

Rozhodujúce je, aby sa úsilie o zlepšenie EKR nestalo príliš zaťažujúcim a byrokratickým, a takisto dosiahnuť väčšiu súdržnosť medzi nástrojmi kvalifikácie EÚ – konkrétne EKR, Európskym systémom kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) a európskym referenčným rámcom zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET). Európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO) by mala podporovať rozvoj EKR a jeho využívanie, je však dôležité dokončiť priraďovací proces, aby ESCO mohla prispievať.

1.14.

EHSV dôrazne podporuje nový rámec Europass, najmä zmenu z používania Europassu ako nástroja založeného na dokumentoch, na platformu založenú na službách. Domnieva sa, že transparentnosť, použiteľnosť, dostupnosť a účinnosť by mali byť v jeho rozvoji hlavnými hnacími silami. Je mimoriadne dôležité, aby bol obnovený rámec Europass dostupný osobám so zdravotným postihnutím.

1.15.

EHSV má však výhrady k tomu, či je etické využívať prostriedky programu Erasmus+ ako zdroj počiatočného financovania. Komisia by zároveň mala opätovne realistickejšie posúdiť vplyv na rozpočet, najmä pokiaľ ide o finančné dôsledky pre členské štáty a vplyv na rozpočet vyplývajúci z popularizácie nového rámca Europass verejnosti.

2.   Prehľad návrhu Komisie

2.1.

Komisia prijala nový program v oblasti zručností pre Európu s cieľom zabezpečiť, aby si ľudia rozvíjali široký súbor zručností od ranného detstva, a čo najviac využiť ľudský kapitál Európy, čo by malo oživiť zamestnateľnosť, konkurencieschopnosť a rast v Európe.

2.2.

Komisia odhaduje, že 70 miliónom Európanov chýbajú primerané zručnosti v čítaní a písaní, chýba im matematická gramotnosť a viac ako 20 % prakticky nevie pracovať s počítačmi (2), čím sa vystavujú riziku nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia. Na druhej strane viac ako 30 % vysokokvalifikovaných mladých ľudí pracuje v zamestnaniach, ktoré nezodpovedajú ich nadaniu a ambíciám, pričom 40 % európskych zamestnávateľov udáva, že sa im nedarí nájsť ľudí so správnymi zručnosťami v snahe dosahovať rast a inovovať. Zároveň má príliš málo ľudí podnikateľské zmýšľanie a schopnosti, aby mohli začať vlastné podnikanie a prispôsobovali sa meniacim sa požiadavkám trhu práce.

2.3.

Komisia sa domnieva, že zvyšujúca sa úroveň zručností, podpora prierezových zručností a hľadanie spôsobov, ako lepšie predvídať potreby trhu práce, a to aj na základe dialógu s priemyslom, sú veľmi dôležité na zlepšenie šancí ľudí v živote a podporujú spravodlivý, inkluzívny a udržateľný rast, ako aj súdržnejšie spoločnosti. Komisia ako pomoc na riešenie týchto výziev v oblasti zručností navrhuje desať iniciatív, ktoré sa majú realizovať v priebehu ďalších dvoch rokov:

záruka získania zručností na pomoc dospelým ľuďom s nízkou úrovňou zručností získať minimálnu úroveň schopnosti čítať a písať, schopnosti počítať a digitálnych zručností a napredovať smerom k vyššej sekundárnej kvalifikácii,

preskúmanie európskeho kvalifikačného rámca na lepšie pochopenie kvalifikácií a lepšie využitie dostupných zručností na európskom trhu práce,

koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta spájajúca členské štáty a zainteresované strany z oblasti vzdelávania, zamestnanosti a priemyslu v záujme rozvoja veľkého súboru digitálnych talentov a zabezpečenia toho, aby jednotlivci a pracovná sila v Európe boli vybavení primeranými digitálnymi zručnosťami,

koncepcia sektorovej spolupráce v oblasti zručností na účel zlepšenia informovanosti pre oblasť zručností a na boj proti chýbajúcim zručnostiam v hospodárskych odvetviach,

nástroj v oblasti zručností pre štátnych príslušníkov tretích krajín na podporu včasnej identifikácie a včasného vytvárania profilov zručností a kvalifikácií žiadateľov o azyl, utečencov a ďalších migrantov,

revízia rámca Europass, ktorý ľuďom ponúkne lepšie a ľahšie použiteľné nástroje na prezentáciu ich zručností a získanie užitočných informácií v reálnom čase o potrebách a trendoch v oblasti zručností, ktoré im potom môžu pomôcť s rozhodnutiami v oblasti kariéry a vzdelávania,

zabezpečenie, aby sa odborné vzdelávanie a príprava (OVP) stali prvou voľbou tým, že sa podporia príležitosti pre študentov OVP získať študijné skúsenosti na pracovisku a lepšie sa zviditeľnia dobré výsledky OVP na trhu práce,

revízia odporúčania o kľúčových kompetenciách s cieľom pomôcť, aby viac ľudí nadobudlo základný súbor zručností potrebných pre prácu a život v 21. storočí – s osobitným zameraním na podporu podnikateľského a inovačného zmýšľania a zručností,

iniciatíva na sledovanie absolventov na zlepšenie informácií o tom, ako absolventi napredujú na trhu práce,

návrh na ďalšiu analýzu a výmenu najlepších postupov o účinných spôsoboch riešenia úniku mozgov.

3.   Rozsah pôsobnosti dokumentu

3.1.

EHSV sa v tomto stanovisku zameriava na samotný program a tri iniciatívy, ktoré už boli navrhnuté s programom: záruka získania zručností, preskúmanie európskeho kvalifikačného rámca a revízia rámca Europass.

3.2.

Výbor takisto reaguje na žiadosť maltského predsedníctva Rady Európskej únie o poskytnutie prieskumného stanoviska na tému Zvyšovanie zručností osôb na trhu práce. Vzhľadom na podobnosť rozsahu pôsobnosti a oblasti bola odpoveď výboru na uvedenú žiadosť zahrnutá do tohto stanoviska a dopĺňa ho rozvinutím názorov výboru na sociálny rozmer a aspekty zručností a zamestnateľnosti súvisiace s rodom.

4.   Všeobecné poznámky k programu

4.1.

Výbor víta nový program v oblasti zručností pre Európu, ktorý navrhla Komisia, a domnieva sa, že predstavuje pozitívny krok smerom k lepšiemu vyváženiu zručností, ktoré potrebujú spoločnosť a podniky. Hoci je pochopiteľné, že nový program a jeho iniciatívy sa zameriavajú na vyriešenie súčasných otázok najmä úpravou existujúcich nástrojov a opatrení na zlepšenie ich používania a fungovania, EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť inovatívnejšie riešenia v oblasti vzdelávania a rozvoja zručností. Mnohé členské štáty a štáty EHSV už majú zriadené rôzne inovatívne prístupy, ktoré však nie sú monitorované a spomenuté v programe a už vôbec nie sú propagované členským štátom.

4.2.

EHSV je presvedčený, a pomerne malý vplyv celkových opatrení EÚ (3) v oblastiach vzdelávania a zamestnania mladých ľudí od roku 2009 podporuje toto presvedčenie, že teraz je čas na skutočnú zmenu paradigmy cieľov a fungovania odvetvia vzdelávania a odbornej prípravy so zahrnutím všetkých ich prvkov – formálneho, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, pričom treba chápať jeho miesto a úlohu v spoločnosti, ako aj uznať samotné vzdelávanie ako faktor v produktivite. Silnejšie zameranie na investície do rozvoja ľudí má zásadný význam pre budúcnosť Európy; nový program by mal preto poskytnúť nielen čiastočné riešenia existujúcich nerovností trhu práce, ale aj opatrenia na posilnenie každej jednotlivej osoby v EÚ, aby sa stala lepšou, kvalifikovanejšou a flexibilnejšou pri výbere hospodárskych činností.

4.3.

Zvyšovanie a priraďovanie zručností, ako aj rekvalifikácia a kontinuálny profesijný rozvoj sú veľmi dôležité v súvislosti so sociálnymi a politickými záväzkami Európskej únie s cieľom zvýšiť účasť na trhu práce a plniť potreby meniacich sa trhov práce, a takisto bojovať proti chudobe, nerovnostiam a diskriminácii v EÚ. Tieto otázky nemožno riadne riešiť bez zohľadnenia súvisiacich sociálnych a rodových hľadísk. Výbor však vyjadruje poľutovanie nad tým, že nový program sa zameriava na zručnosti a zamestnateľnosť všeobecne, ale nie sú v ňom identifikované konkrétne opatrenia na zapojenie možných jednotlivcov do práce na kratší čas a do neistej práce, ani na zapojenie ekonomicky nečinných žien, starších občanov a osôb so zdravotným postihnutím, ktorí by mohli významne prispieť k rozvoju a rastu EÚ.

4.4.

EHSV sa domnieva, že hlavné aspekty rodových nerovností (4) v súvislosti s rozvojom zručností boli počas fázy plánovania programu vynechané. Patria medzi ne: tlak na ženy, aby prevzali úlohy starostlivosti a zlúčili pracovný a rodinný život, diskriminácia, stereotypy, vyššie zastúpenie žien v neštandardných pracovných miestach, obmedzené voľby zamestnania pre prácu na kratší čas (čo zvyšuje riziko nadmerného vzdelania, najmä v prípadoch horšej práce) a oblasti štúdia, v ktorých sú ženy a muži veľmi zastúpení, takže hrozí vyššia pravdepodobnosť nadmerného vzdelania na trhu práce.

4.5.

Program sa dôrazne zameriava na poskytnutie minimálneho súboru zručností a rozvoj nízkej a strednej úrovne zručností, výbor však konštatuje nedostatočne široký pohľad Komisie na fungovanie a interakciu medzi celkovými systémami vzdelávania, práce a sociálnymi systémami a ich jednotlivými opatreniami. Takýto obmedzený pohľad prehliada rovnako dôležité otázky napríklad vyššej úrovne vzdelania a odbornej prípravy, úlohy celoživotného vzdelávania, cezhraničnej mobility, podnikavosti, kreativity, inovácií, sociálnych zručností a medzikultúrneho vzdelávania. V tejto súvislosti by Komisia mala venovať zvláštnu pozornosť osobitným potrebám zručností v prípade slobodných povolaní (5).

4.6.

EHSV preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala koordinovaný súdržný a dôsledný prístup k svojim politickým iniciatívam, najmä keď zahŕňajú rozvoj zručností. Chýba efektívna koordinácia medzi paralelnými iniciatívami navrhnutými jednotlivými GR, ktoré sú úzko prepojené. Lepšia koordinácia by mohla výrazne zvýšiť efektívnosť a účinok týchto opatrení.

4.7.

Keďže takýto rozvoj zručností má silný vplyv na hospodársky rast, a s cieľom zabezpečiť skutočný účinok, výbor by chcel vidieť aj viac priamych prepojení medzi novým programom a európskym semestrom (najmä odporúčania pre jednotlivé krajiny) a stratégiou Európa 2020. Týka sa to najmä ich cieľov v oblasti vzdelávania a zamestnania, ako aj úlohy programu vo vzťahu k programu 2030, stratégii digitálneho jednotného trhu, stratégii pre obehové hospodárstvo, strategickému záväzku k rodovej rovnosti na obdobie rokov 2016 – 2019, európskemu pilieru sociálnych práv (najmä navrhnutým referenčným schémam) a cieľom udržateľného rozvoja. Zriadením takýchto spojení by sa posilnilo miesto programu medzi dlhodobými cieľmi EÚ a prierezovými politickými rámcami, a tak by sa zaručilo jeho postavenie strategickej iniciatívy.

4.8.

Výbor uznáva, že efektívne zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných zručností je veľmi podstatné, lebo situácia, keď 30 % mladých Európanov je príliš kvalifikovaných pre svoju prácu z hľadiska získaného formálneho vzdelania, a pritom 40 % zamestnávateľov udáva nedostatok zamestnancov s požadovaným súborom zručností, je neudržateľná. Je však veľmi dôležité prepojiť zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných zručností s tvorbou kvalitných pracovných miest a takisto zdôrazňovať význam cezhraničnej mobility ako metódy zosúlaďovania ponúkaných a požadovaných zručností s cieľom dosiahnuť plne funkčnú a efektívnu spoločnosť.

4.9.

V novom programe sa zdôrazňuje význam inklúzie aj získavanie zručností pre zamestnateľnosť. Hoci je zameraný zväčša na potreby priemyslu, EHSV sa okrem toho domnieva, že by sa mal viac zameriavať na zručnosti, ktoré sú všeobecnejšie relevantné pre spoločnosť. Zručnosti sú takisto v širší prospech jednotlivcov a spoločnosti – ako napríklad prierezové, prenosné alebo mäkké zručnosti (napr. kritické a kreatívne myslenie, sociálne, občianske a kultúrne schopnosti) (6). Výbor takisto vyjadruje poľutovanie nad tým, že v novom programe nie je podnikavosť (v širšom zmysle, t. j. zmysel pre iniciatívnosť) zdôraznená ako životná zručnosť, z ktorej ťažia všetci jednotlivci.

4.10.

EHSV ďalej opäť zdôrazňuje premárnenú príležitosť v hodnote viacerých miliárd eur v dôsledku nedostatočnej podpory podnikania žien (7). Ženy v obchode vytvárajú pracovné miesta, inovácie a nové zručnosti vo všetkých odvetviach priemyslu. Okrem toho sú aktívne v sociálnom podnikaní, zlepšujú a podporujú komunitné a sociálne inovácie (8).

4.11.

EHSV uznáva, že je nevyhnutné, aby všetci mladí ľudia mali základné zručnosti, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v novom programe chýbajú konkrétne opatrenia na riešenie kľúčovej úlohy, ktorú neformálne vzdelávanie a informálne učenie plní v príprave mladých ľudí na život. Zručnosti a schopnosti získané mimo formálneho vzdelania a odbornej prípravy poskytujú mladým ľuďom príležitosť zamestnať sa a zaujať miesto v širšej spoločnosti a prispievať k nej. Väčšina komunikačných, kultúrnych, riadiacich a osobných zručností, ktoré zamestnávatelia hľadajú, sa získa prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a tieto schopnosti sa musia potvrdiť a uznať (9).

4.12.

Po zohľadnení prioritizácie finančných investícií do oblastí vzdelávania, ktoré sa považujú za relevantnejšie na oživenie národných hospodárstiev, sa výbor domnieva, že nový program by nemal povzbudzovať vlády, aby odstúpili od záväzkov prijatých v bukureštskom komuniké bolonského procesu týkajúcich sa zabezpečenia náležitého financovania vysokoškolského vzdelávania. Takéto rozdiely by mohli narušiť ostatné oblasti vzdelávania a obmedziť všeobecný prístup k vzdelávaniu a všeobecným zručnostiam.

4.13.

Aby sa ďalej uľahčovalo začleňovanie mladých ľudí do dnešného trhu práce, členské štáty by sa mali opätovne zaviazať k uplatňovaniu strategického rámca pre spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) a programu z Osla z roku 2006, ktoré sú aj dnes naďalej veľmi dôležité. Bez dosiahnutia ďalšieho pokroku v oblasti „STEM“ a v oblasti praktických zručností bude ťažké zlepšiť systém odborného vzdelávania a prípravy a systém učňovskej prípravy.

4.14.

EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že vnútroštátne systémy vzdelávania sú prvou úrovňou zodpovednou za efektívne a dobre fungujúce vzdelávanie a odbornú prípravu. Zodpovednosť za zabezpečenie minimálnych úrovní základných zručností teda nesú vlády členských štátov. Preto je veľmi dôležité, aby Komisia opäť posúdila, či nový program umožní schválenie a presadenie potrebných zmien na vnútroštátnej úrovni a skutočne pomôže členským štátom lepšie využiť existujúce prostriedky. V každom prípade je dôležité podporovať vnútroštátny mechanizmus pre konzultácie medzi vládami a zainteresovanými stranami s cieľom posilniť sociálny dialóg, podporiť spoluprácu, zabezpečiť efektívnu distribúciu najlepších postupov a rýchle zhromažďovanie spätnej väzby a relevantných údajov.

4.15.

Výbor však vyjadruje znepokojenie nad tým, že hodnota navrhnutých iniciatív by sa mohla stratiť, keďže európske krajiny v skutočnosti stále čelia kríze. Rozpočtové škrty, najmä pokiaľ ide o zdroje určené na vzdelávanie a odbornú prípravu, môžu ohroziť nápravu základných nerovností mladých ľudí a podporu vysokokvalitného celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých.

4.16.

EHSV nemôže prijať, že nie je naplánovaná nijaká nová schéma financovania na presadenie nového programu. Navrhuje začleniť program do podporného makroekonomického rámca, kde sa k investíciám do zručností a schopností ľudí nepristupuje ako k nákladom, ale ako k výdavkom, ktoré prinesú časom pozitívny prínos.

4.17.

EHSV je pevne presvedčený, že čo najlepšie využitie existujúcich programov financovania nebude postačovať na podporenie ambícií programu. Preto bude potrebné ďalšie financovanie okrem možných úprav počas preskúmania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 v polovici obdobia, ktoré sú naplánované v dokumente. EHSV takisto nabáda členské štáty, aby zvýšili výdavky na vzdelávanie a zabezpečili ich efektívne vynaloženie. Domnieva sa, že príspevky členských štátov na krytie výdavkov na vzdelávanie a odbornú prípravu by nemali byť zahrnuté v rámci použitom na výpočet ich rozpočtového deficitu.

4.18.

Okrem toho výbor zdôrazňuje, že navrhnuté zdroje financovania pre nový program – konkrétne ESF a Erasmus+ – sa plánujú a rozdeľujú už na vnútroštátnej úrovni, takže ich využitie na účely realizácie programu je ešte neistejšie.

4.19.

Výbor oceňuje, že nový program sa výrazne zameriava na dialóg a konzultáciu so sociálnymi partnermi a s podnikmi, a podporuje ďalšie posilnenie tohto dialógu s cieľom zlepšiť zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných zručností a zabezpečiť lepší prístup kvalifikovaných pracovníkov na trh práce, a to v rámci vyhlásenia Nový začiatok pre sociálny dialóg  (10), ako aj v rámci členských štátov. Takisto je dôležité uznať a podporiť úlohu OOS so zreteľom na ich obrovské skúsenosti s poskytovaním služieb v rámcoch sociálnych podnikov a na ich pripravenosť poskytnúť zručnosti v oblasti sociálneho podnikania, ktoré sú základným stavebným blokom programu. Okrem toho najmä z hľadiska využitia podnikateľského myslenia a podnikateľských zručností je dôležité začleniť do dialógu profesijné zastupiteľské orgány.

4.20.

EHSV vyzdvihuje takisto potrebu klásť väčší dôraz na cielené opatrenia na oslovenie znevýhodnených skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím. To zahŕňa zber údajov na vnútroštátnej úrovni na posúdenie vplyvu súčasných opatrení na cieľové skupiny a zabezpečenie, aby boli opatrenia prispôsobené špecifickým potrebám študentov, pokiaľ ide o prístup, trvanie a prijatie. To znamená prácu v partnerstve s orgánmi s rozhodovacou právomocou, organizáciami a združeniami, ktoré pracujú priamo s možnými príjemcami. Niektoré tieto združenia sú pomerne malé, čo im bráni v prístupe ku grantom EÚ. Mali by sa preto nájsť riešenia na uľahčenie ich prístupu k takejto finančnej podpore.

5.   Návrh na zriadenie záruky získania zručností

5.1.

EHSV sa domnieva, že navrhovaná záruka získania zručností prinesie hmatateľné výsledky, len ak sa z vykonávania záruky pre mladých ľudí získajú ponaučenia (t. j. zamedzenie prelínaniu sa, zabezpečenie väčšej konzistentnosti). Cieľom záruky získania zručností by malo byť najmä zabezpečiť rýchlejšie vykonávanie, integrovaný prístup so sprievodnými sociálnymi službami, viac otvorenosti pre partnerstvá s podnikmi, sociálnymi partnermi a OOS a väčšia flexibilita na vyhovenie používateľom s osobitnými integračnými potrebami. Dôležité je, aby sa záruka získania zručností vnímala ako intervenčné opatrenie s pridanou hodnotou a nie len ako opatrenie na tvorbu pracovných miest.

5.2.

Výbor už v minulosti zdôraznil (11), že rozvoj zručností v digitálnej ére prebieha v prostredí rýchlych a niekedy rušivých zmien, keď sa môžu zásadne zmeniť obchodné modely. Vplyv digitalizácie na zamestnanosť je už čiastočne viditeľný, pričom z rôznych odhadov vyplýva, že približne 50 % dnešných stredne kvalifikovaných pracovných miest je ohrozených nahradením digitálnou technológiou v najbližších dvadsiatich rokoch a že v budúcnosti budú pracovníci potrebovať komplexné rekvalifikačné opatrenia každých päť rokov (12). Preto sa stáva čoraz dôležitejší kontinuálny prístup k rekvalifikácii a celoživotnému vzdelávaniu, ako aj intenzívny dialóg s podnikmi, sociálnymi partnermi a zainteresovanými stranami. EHSV nalieha na ďalšie riešenia na zvýšenie finančných prostriedkov, napríklad verejné a súkromné investície, ktoré sú potrebné na zabezpečenie rýchleho poskytovania zručností. Preskúmať by sa mali aj nástroje, ktoré používajú niektoré členské štáty EÚ, ako napríklad kolektívne dohody o platenom voľne na odbornú prípravu

5.3.

EHSV sa preto domnieva, že len samotná pomoc jednotlivcom pri získaní minimálneho súboru zručností nepostačuje a že je veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa záruka získania zručností stala zaručenou cestou, ktorá ľuďom umožní ďalej napredovať a dosiahnuť najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zručností. Cieľom záruky by nemalo byť len zlepšenie základných zručností, ale aj umožnenie napredovať smerom k vyššej kvalifikácii a širšiemu súboru zručností. Inak zostanú tieto osoby – najmä ženy (13) a staršie osoby – uväznené v nezamestnanosti alebo nízkokvalifikovaných pracovných miestach, ktoré v digitálnom svete neprestajne ubúdajú.

5.4.

Zároveň je dôležité uznať, že samotné zlepšenie individuálnych zručností neprinesie želaný účinok zamestnateľnosti, ak sa ďalej nerozvinú aj úzko prepojené podporné sociálne, hospodárske a rodové politiky. Ide najmä o politiky týkajúce sa týchto oblastí: služby umožňujúce rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, podpora podnikania, podpora služieb pre osamelých rodičov v ťažkostiach, poskytovanie kvalitných, prístupných a dostupných celodenných zariadení pre starostlivosť o deti ako jednu z hlavných hnacích síl na podporu účasti žien aj mužov na trhu práce a dostupnosti riadnych opatrovateľských služieb pre starších obyvateľov atď. (14).

5.5.

EHSV vyzdvihuje kľúčovú úlohu, ktorú v zlepšovaní zručností a rozvoji politík zohrávajú sociálni partneri a ich činnosti (15). Výbor sa tiež domnieva, že úloha relevantných OOS by sa mala lepšie presadzovať vzhľadom na ich rozsiahle skúsenosti s opatreniami na zvyšovanie zručností pre osoby, ktoré v súčasnosti nemajú prístup na trh práce. Tieto skupiny zvyčajne korelujú s nižšou kvalifikáciou a majú slabšie spojenia s inými dodávateľmi zručností, ako sú napríklad verejné služby zamestnanosti, poskytovatelia formálneho vzdelávania a odbornej prípravy atď. Okrem toho rozmanitosť používateľov služieb zoskupených neziskovými poskytovateľmi služieb pomoci pri hľadaní práce – niekedy so zložitými potrebami – znamená, že OOS sú pripravené poskytnúť prispôsobené vzdelávacie ponuky, čo je jedným z troch pilierov záruky získania zručností. Ak majú byť hlavným cieľom záruky získania zručností ľudia s nízkou kvalifikáciou, OOS by teda mali byť uznané ako hlavné subjekty v procese vykonávania.

5.6.

EHSV sa domnieva, že úlohy a zodpovednosti týkajúce sa získavania kvalifikácie a druhej šance a programov zameraných na zvyšovanie úrovne zručností by mali spoločne vykonávať štát, spoločnosti, študenti a poskytovatelia vzdelávania a činnosti by mali budovať na úspešnej spolupráci. Stimuly potrebné na to, aby zamestnávatelia a zamestnanci prijali a spoločne vykonávali tieto úlohy a povinnosti pri zvyšovaní úrovne zručností, však stále nie sú jasné.

6.   Návrh na revíziu európskeho kvalifikačného rámca

6.1.

EHSV sa domnieva, že ďalší rozvoj EKR by mal byť zameraný na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi, sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami, čím sa vybuduje dôvera vo vzájomné kvalifikačné rámce a systémy zabezpečenia kvality vzdelávania. Podľa zásad celoživotného vzdelávania je dôležité mať na zreteli význam uznávania zručnosti a kvalifikácie pre ďalšie vzdelávanie a nielen pre trh práce. Vo formálnej kvalifikácii sa musia nájsť spôsoby potvrdenia zručností získaných neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa s osobitným dôrazom na prierezové zručnosti. Predstavuje to len spôsob získania znalostí iným a flexibilnejším spôsobom učenia sa, ktorému poskytujú pevný základ hlavné zásady výsledkov vzdelávania a kvalifikačné rámce.

6.2.

Treba poznamenať, že aj keď má ESCO veľký potenciál, stále je vo vývoji a v členských štátoch vyvoláva neistotu. ESCO by mala podporovať rozvoj EKR a jeho využívanie, je však dôležité dokončiť priraďovací proces, aby ESCO mohla prispievať.

6.3.

Výbor súhlasí s tým, že je potrebné zlepšiť chápanie a porovnateľnosť rôznych kvalifikácií. Preto je veľmi vítané zameranie navrhnutej revízie na posilnenie transparentnosti a dôslednosti EKR. Je však veľmi dôležité, aby sa úsilie o zlepšenie EKR nestalo príliš zaťažujúcim a byrokratickým.

6.4.

EHSV zdôrazňuje, najmä pokiaľ ide o dosiahnutie vysokej úrovne zručností, že stále je potrebné vynaložiť veľa práce na zlepšenie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa tak, aby sa mohli bez prekážok integrovať do existujúcich systémov formálneho vzdelávania a odbornej prípravy spôsobom, ktorý bude akceptovateľný pre všetky relevantné zainteresované strany. Takáto integrácia je v súčasnosti veľmi obmedzená z dôvodu chýbajúcich spoločne akceptovaných vymedzení rovnosti, malej vzájomnej dôvery vo vnútroštátne kvalifikačné rámce a obrovských rozdielov úrovne priraďovania medzi vnútroštátnymi kvalifikačnými rámcami a EKR.

6.5.

EHSV takisto odporúča zabezpečiť väčšiu súdržnosť medzi kvalifikačnými nástrojmi EÚ – konkrétne EKR, ECVET a EQAVET.

7.   Návrh na revíziu európskeho rámca Europass

7.1.

EHSV dôrazne podporuje nový rámec Europass, najmä zmenu z používania Europassu ako nástroja založeného na dokumentoch na platformu založenú na službách.

7.2.

Výbor sa domnieva, že transparentnosť, použiteľnosť, dostupnosť a efektívnosť by mali byť hlavnými hnacími silami pri zriadení celoeurópskej platformy, prostredníctvom ktorej môžu jednotlivci pristupovať k rôznym službám. Je nevyhnutné, aby bol nový rámec Europass dostupný osobám so zdravotným postihnutím. Je tiež dôležité zohľadniť dostupnosť informácií z hľadiska fyzického prostredia, keďže niektoré zdravotné postihnutia majú vplyv na schopnosť používať systémy IT, a v takýchto prípadoch by mali byť k dispozícii osobitné prístupové miesta alebo iné alternatívne možnosti prístupu.

7.3.

EHSV má však výhrady k tomu, či je etické využívať prostriedky programu Erasmus+ – odhadom 2 500 000 EUR – ako počiatočný zdroj financovania na vývoj webových služieb pre zručnosti a kvalifikácie. Výbor zároveň naliehavo vyzýva Komisiu, aby opätovne realistickejšie posúdila vplyv na rozpočet, keďže nastanú finančné dôsledky pre členské štáty z dôvodu väčšieho rozsahu zhromaždených informácií a vyplývajúcej potreby modernizovať nástroje a kanály na zasielanie ich údajov.

7.4.

Výbor sa domnieva, že je takisto dôležité posúdiť vplyv popularizácie nového Europassu medzi verejnosťou na rozpočet, lebo úspech nového rámca nezávisí do veľkej miery len od všeobecného zvýšenia kvality a počtu služieb, ale aj od zreteľného nárastu používateľov.

V Bruseli 22. februára 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  http://ec.europa.eu/growth/smes/promoting-entrepreneurship/we-work-for/liberal-professions_en.

(2)  Táto miera je vyššia vo vekovej skupine 55 – 65 rokov, z ktorej 50 % dospelých nemá základné zručnosti v oblasti IKT. OECD, Program medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých (PIAAC), jún 2015.

(3)  Napr. Európska komisia, Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2016, september 2016; European Policy Centre, Towards a Europeanisation of Youth Employment Policies? A Comparative Analysis of Regional Youth Guarantee Policy Designs (Smerom k europeizácii politík zamestnanosti mladých ľudí? Komparatívna analýza návrhov regionálnej politiky záruky pre mladých ľudí), september 2016.

(4)  Medzinárodná organizácia práce, Skills mismatch in Europe (Nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v Európe), štatistický prehľad, september 2014.

(5)  http://ec.europa.eu/growth/smes/promoting-entrepreneurship/we-work-for/liberal-professions_en.

(6)  Stanovisko EHSV na tému Podpora tvorivosti, podnikania a mobility vo vzdelávaní a odbornej príprave (Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 20).

(7)  Stanovisko EHSV na tému Ženy – podnikateľky (Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 24).

(8)  Analyzovalo sa desať prípadových štúdií z krajín o vplyve sociálneho podnikania žien v Európe ako súčasť projektu Európskej ženskej loby WEStart.

(9)  Stanovisko EHSV na tému Politiky EÚ a dobrovoľníctvo (Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 150).

(10)  Nový začiatok pre sociálny dialóg, vyhlásenie predsedníctva Rady Európskej únie, Európskej komisie a európskych sociálnych partnerov, 27. júna 2016.

(11)  Stanovisko EHSV na tému Vplyvy digitalizácie na odvetvie služieb a zamestnanosť (Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 161).

(12)  Pozri napr. Bowles, J., The computerisation of European jobs who will win and who will lose from the impact of new technology onto old areas of employment?, 2014, The computerisation of European jobs, Frey, C. M., Osborne, M., The future of employment: How susceptible are jobs to computerisation?, 2013, Pajarinen, M., Rouvinen, P., Ekeland, A., Computerization Threatens One-Third of Finnish and Norwegian Employment, ETLA, 2015.

(13)  Plán Európskej komisie s názvom New start to address the challenges of work-life balance faced by working families (Nový začiatok na riešenie problémov s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, s ktorými sa stretávajú pracujúce rodiny), august 2015.

(14)  Stanovisko EHSV na tému Zamestnanosť žien a hospodársky rast (Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 6).

(15)  Spoločné činnosti, ktoré realizujú európski sociálni partneri, zamerané na odborné vzdelávanie, a najmä na učňovskú prípravu, investície do vzdelávania a odbornej prípravy, riešenie problému predčasného ukončenia školskej dochádzky a dosahovanie lepších študijných výsledkov.


PRÍLOHA

Príklady príslušných stanovísk EHSV

SOC/555

Vysoko kvalitné vzdelávanie pre všetkých, 2017

SOC/552

Hodnotenie programu Erasmus+ v polovici trvania, prebieha (2017)

SOC/524

Angažované vysoké školy formujú Európu, 2015

SOC/523

Zlepšiť výkonnosť vnútroštátnych systémov duálnej odbornej prípravy, 2015

SOC/521

Potvrdzovanie zručností a kvalifikácií získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa – praktický príspevok organizovanej občianskej spoločnosti, 2015

SOC/518

Podpora tvorivosti, podnikania a mobility vo vzdelávaní a odbornej príprave, 2015

CCMI/136

Vplyvy digitalizácie na odvetvie služieb a zamestnanosť v súvislosti s priemyselnými zmenami, 2015

SOC/502

Ženy vo vede, 2014

SOC/499

Návrh odporúčania Rady o rámci kvality pre stáže, 2014

SOC/493

Otváranie systémov vzdelávania, 2014

CCMI/118

Zamestnateľnosť mladých ľudí – zosúladenie odbornej prípravy s požiadavkami priemyslu v kontexte úsporných opatrení, 2014

SOC/486

Zamestnanosť žien a hospodársky rast, 2013

SOC/476

Prehodnotenie vzdelávania, 2013

INT/679

Akčný plán pre podnikanie 2020, 2013

SOC/469

Úloha podnikov vo vzdelávaní v EÚ, 2013

SOC/446

Ženy – podnikateľky, 2012

SOC/439

Mladí ľudia so zdravotným postihnutím, 2012

SOC/438

Erasmus pre všetkých, 2012

SOC/431

Politiky EÚ a dobrovoľníctvo, 2012

SOC/429

Program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania, 2012

SOC/421

Zamestnanosť mladých ľudí, odborné kvalifikácie a mobilita, 2012

SOC/409

Postsekundárne odborné vzdelávanie a príprava ako príťažlivá alternatíva k vysokoškolskému vzdelávaniu, 2012

SOC/404

Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, 2011


31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/55


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu“

[COM(2016) 501 final]

(2017/C 173/10)

Spravodajca:

Stefan BACK

Konzultácia

Európska komisia, 20.7.2016

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť

Prijaté v sekcii

10.2.2017

Prijaté v pléne

23.2.2017

Plenárne zasadnutie č.

523

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

128/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV podporuje Európsku stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu (1) (stratégiu) vrátane jej cieľov a metód, ktoré sú v súlade s Bielou knihou EÚ o dopravnej politike z roku 2011 (bielou knihou) (2) a plánovanými vnútroštátne stanovenými príspevkami, ktoré predložili EÚ a jej členské štáty na konferencii COP 21 a ktoré podporil EHSV (3), ako aj konferencia COP 22 v Marrákeši.

1.2.

EHSV opakuje svoje vyhlásenia zo stanovísk o bielej knihe a jej vykonávaní a o dosahoch konferencie COP 21 na európsku dopravnú politiku s tým, že ciele bielej knihy v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov naďalej platia, hoci metódy ako ich dosiahnuť treba aktualizovať a posilniť.

1.3.

Víta opatrenia v stratégii, ktoré presahujú bielu knihu, najmä podporu inovácií vrátane európskej stratégie pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy (4), rozvoj prepojených, integrovaných a automatizovaných vozidiel a integráciu elektrických vozidiel a energetických systémov prostredníctvom inteligentných sietí, ako aj rozvoj nových modelov podnikania a nových dopravných modelov vychádzajúcich z rozvoja hospodárstva spoločného využívania zdrojov a všeobecného rozvoja digitálnej ekonomiky.

1.4.

EHSV podporuje holistický prístup stratégie, ktorá poskytuje celistvosť medzi dopravou a inými oblasťami politiky, ako sú rozvoj trhu s elektrickou energiou, podpora výskumu a inovácií, rozvoj nových riešení dopravy a nových zručností, ako aj lepšie plánovanie mobility vrátane rozvoja verejnej dopravy. Uvítal by, ak by sa tento prístup viac rozvíjal z hľadiska prepojenia medzi stratégiou a oznámením o rozvoji vnútorného trhu vrátane synergií medzi otváraním trhov a efektívnosťou. Uplatňuje sa to aj so zreteľom na vyhliadky digitálnej ekonomiky vrátane digitálnej mobility, ako aj rozvoja hospodárstva spoločného využívania zdrojov a obehového hospodárstva.

1.5.

EHSV poukazuje na možné vplyvy rozvoja uvedené v bode 1.4 o dopravných modeloch a upozorňuje na ich sociálne dôsledky vrátane vplyvu na používateľov, pracovné podmienky zamestnancov a situáciu mikropodnikov, ktoré pôsobia ako subdodávatelia. Všetky tieto otázky si vyžadujú včasnú pozornosť, aby sa prípadné problémy vyriešili už v počiatočnej fáze. Podobne treba zvážiť vplyvy na izolované komunity.

1.6.

EHSV zdôrazňuje mimoriadny význam obnovy dôvery pri poskytovaní údajov o emisiách vozidiel zo strany výrobcov a podporuje opatrenia zamerané na dosiahnutie tohto výsledku. Rovnako poukazuje na význam podpory zo strany zainteresovaných strán a verejnosti a dialógu s nimi, ako aj na význam krokov podniknutých na prijatie zodpovednosti za chybné údaje z minulosti a na to, aby sa zabránilo opakovaniu.

1.7.

Víta opatrenia na podporu efektívnosti, ako sú podpora implementácie TEN-T, prehodnotenie železničnej siete v záujme konkurencieschopnej nákladnej dopravy, a význam prisudzovaný s propagácii multimodality a stimulovaniu prechodu na režimy s nižšími emisiami vrátane železničnej a kombinovanej dopravy. EHSV berie na vedomie výzvu Komisie týkajúcu sa prístupu autobusovej a autokarovej dopravy na trh, odporúča jej však, aby zvážila aj iné politické opatrenia na rozširovanie sietí verejnej dopravy a podnecovanie prechodu z využívania súkromných áut na iné druhy dopravy. Odporúča preto dôkladnejšie preskúmať dostupné možnosti. Vyjadruje však ľútosť nad tým, že tu chýba zmienka o pravidlách prístupu na trh cestnej nákladnej dopravy a o lepšej energetickej účinnosti, ktorú umožňuje Európsky modulárny systém pre jazdné súpravy. V tejto súvislosti EHSV upriamuje pozornosť na svoje stanovisko Vnútorný trh medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy: sociálny damping a kabotáž (TEN/575) a opäť zdôrazňuje význam jasnej a vykonávateľnej legislatívy a potrebu bojovať proti všetkým formám sociálneho dumpingu, ako aj proti podvodom a zneužívaniu, ktoré sa týka vysielania pracovníkov a sociálnych výhod.

1.8.

EHSV tiež víta plány prehodnotiť smernicu Eurovignette, ale opakuje, že je dôležitá flexibilita s cieľom vyhnúť sa vplyvu neprimeraných nákladov v odľahlých a riedko osídlených oblastiach vrátane ostrovov a horských regiónov. Zdôrazňuje tiež, že je dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky pre rôzne druhy dopravy, pokiaľ ide o poplatky za infraštruktúru a poplatky za externé náklady na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi jednotlivými druhmi dopravy.

1.9.

Berie na vedomie obnovenie európskej služby elektronického výberu mýta, ale pripomína, že sa o nej rozhodlo v roku 2004, ale zatiaľ sa nevykonáva, a preto treba prehodnotiť celý systém, aby sa prekonali prekážky pri vykonávaní.

1.10.

EHSV víta, že sa venuje pozornosť alternatívnym palivám, pričom poukazuje na význam podnecovať inovácie a potrebu vhodného rámca, ktorý umožní cezhraničné využitie elektriny, zemného plynu, vodíka a biopalív, ale ktorý nezasiahne do výroby potravín v súlade s predchádzajúcimi postojmi EHSV. Víta zameranie na interoperabilitu a normalizáciu v elektromobilite.

1.11.

Podobne víta aj pozornosť venovaná dôležitej otázke financovania riešení a poukazuje na potrebu nájsť modely spolufinancovania pre malé projekty.

1.12.

EHSV oceňuje, že stratégia prikladá význam podpore zo strany občianskej spoločnosti. Zdôrazňuje potenciál participatívneho dialógu na získanie podpory a riešenie problémov a možností vytvárať koalície v rámci občianskej spoločnosti a orgánov na nižšej ako celoštátnej úrovni (5).

1.13.

V rámci transparentnosti EHSV navrhuje, aby Komisia uverejnila výročnú hodnotiacu tabuľku emisií pre odvetvie dopravy.

1.14.

Podporuje činnosť ICAO a IMO a navrhuje vykonať ďalšie kroky, ako napríklad napredovanie v štruktúrovanom externom dialógu o doprave s nízkymi emisiami so susediacimi krajinami v príprave na konkrétne projekty.

1.15.

EHSV konštatuje, že návrh o spoločnom úsilí ponecháva jednotlivým členským štátom možnosť rozhodnúť ako zabezpečiť ich príslušné zníženie emisií a odporúča, aby sa požiadavky na dopravu udržali v limitoch stanovených v bielej knihe.

1.16.

EHSV ľutuje, že aktualizácia bielej knihy už nie je na programe Komisie, keďže digitalizácia, vývoj energetickej politiky a holistické hľadisko plánovania a vykonávania politiky súčasnej Komisie si vyžadujú aktualizáciu.

2.   Súvislosti

Záväzky EÚ v oblasti znižovania emisií a biela kniha o doprave z roku 2011

2.1.

Európska komisia 20. júla 2016 rozhodla o balíku opatrení na zníženie emisií v odvetviach, ktoré nezahŕňa systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) (balík).

2.2.

Balík je súčasťou snahy dosiahnuť 40 % zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990, o ktorom rozhodla Európska rada 23. – 24. októbra 2014, a záväzku (vnútroštátne stanoveného príspevku), ktorý prijala Európska rada a jej členské štáty na konferencii COP 21 v decembri 2015 v Paríži.

2.3.

Podľa záverov Rady z októbra 2014 by mali odvetvia ETS znížiť emisie o 43 % a odvetvia mimo ETS vrátane dopravy, okrem leteckej, o 30 %, ktoré sa majú spravodlivo a solidárne rozdeliť medzi členské štáty. V záveroch nefiguruje konkrétna zmienka o doprave.

2.4.

Biela kniha EÚ o dopravnej politike z roku 2011 [COM(2011) 144] konštatuje, že rozvinuté krajiny musia „do roku 2050 vo všeobecnosti znížiť emisie o 80 – 95 % pod úroveň roku 1990“, aby sa globálne otepľovanie udržalo pod 2 oC. V odvetví dopravy sa vyžaduje znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov najmenej o 60 % v porovnaní s rokom 1990. Alebo by postačovalo do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov približne o 20 % pod úroveň roku 2008.

2.5.

Komisia potvrdila, že tieto ciele sú v súlade s rámcom politík z roku 2014 pre oblasť klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030, rámcovou stratégiou pre energetickú úniu z roku 2015 a plánovanými vnútroštátne stanovenými príspevkami (6).

2.6.

Uvádza tiež, že na splnenie týchto cieľov sú potrebné ďalšie kroky po roku 2020 (7).

2.7.

Nedávne zhodnotenie pokroku vo vykonávaní bielej knihy ukázalo, že je príliš skoro na nejaké závery, a kladie dôraz na vykonávanie (8).

Balík

2.8.

Balík pozostáva z týchto častí:

zastrešujúce oznámenie „Rýchlejší prechod Európy na nízkouhlíkové hospodárstvo“ [COM(2016) 500] (oznámenie)

legislatívny návrh o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 [COM(2016) 482] (návrh o týkajúci sa rozdelenia úsilia)

legislatívny návrh o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 (COM(2016) 479)

Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu (COM(2016) 501) (stratégia).

2.9.

Oznámenie stanovuje základné riadiace princípy pre vykonávanie, ako sú rozdelenie záťaže súvisiacej s ekonomikami jednotlivých členských štátov (spravodlivosť a solidarita), flexibilita prostredníctvom využívania emisných práv v odvetviach mimo ETS, zachovanie ambicióznych úrovní znižovania emisií, a to osobitnými jednaniami s každým odvetvím (environmentálna integrita). V oznámení sa zdôrazňuje význam kontextu, ktorý podporuje transformáciu.

2.10.

Návrh o rozdelení záťaže rozdeľuje medzi členské štáty zodpovednosť za plánované vnútroštátne stanovené príspevky v rámci parížskej dohody COP 21. Každý členský štát sa rozhoduje, ako tieto výsledky dosiahnuť.

2.11.

Prostredníctvom stratégie sa vykonávajú ciele bielej knihy znižovať emisie. Zameriava sa na cestnú dopravu a obsahuje tieto hlavné body:

a)

Efektívnosť, správanie, spoplatňovanie používania ciest

optimalizácia dopravných systémov

ovplyvňovanie správania prostredníctvom mýtnych poplatkov

podpora multimodality

b)

Alternatívne palivá

podpora alternatívnej energetiky s nízkymi emisiami v doprave

rozvoj druhej generácie biopalív

smernica o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (2014/94/EÚ)

c)

Vozidlá s nízkymi emisiami

spoločné normy na umožnenie cezhraničného cestovania

podpora vozidiel s nulovými emisiami aj prostredníctvom verejného obstarávania

certifikácia emisií CO2 a spotreba pre autobusy a ťažké nákladné vozidlá

obnova dôvery v meranie emisií v reálnych podmienkach jazdy

d)

Vytváranie kontextu: synergie a nové podnikateľské modely, inovácie, digitálna ekonomika, rozvoj kompetencií, investície a podpora

vytváranie priaznivého kontextu pre nízkoemisnú mobilitu prostredníctvom synergií s inými oblasťami politiky, výskumom, inováciami a budovaním kompetencií

e)

Letectvo a námorná doprava – medzinárodná činnosť

v súčasnosti navrhuje ICAO globálne trhovo orientované opatrenie a IMO rozvíja kritériá konštrukčného riešenia pre lodnú dopravu počnúc monitorovaním emisií.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

V súlade s postojom k bielej knihe a plánovanými vnútroštátne stanovenými príspevkami EÚ (9) EHSV podporuje ciele stanovené v stratégii.

3.2.

EHSV opakuje podporu cieľom bielej knihy a opäť vyjadruje ľútosť, ktorú už vyjadril vo svojom stanovisku z roku 2015 o vykonávaní bielej knihy, že vnútorný dopravný trh ani zďaleka nie je dokončený a uvítal by opatrenia v tomto smere (10). Plná realizácia vnútorného trhu by zlepšila efektívnosť využívania zdrojov a znížila emisie. Treba to dosiahnuť prostredníctvom jasných a vykonávateľných predpisov, spolu s opatreniami na boj proti všetkým formám sociálneho dumpingu, ako aj proti podvodom a zneužívaniu, ktoré sa týka vysielania pracovníkov a sociálnych výhod.

3.3.

EHSV tiež podporuje nové a inovatívne prvky stratégie, akým je C-ITS vrátane rozvoja kooperatívnych, prepojených a automatizovaných vozidiel a integráciu elektrických vozidiel do energetických systémov prostredníctvom inteligentných sietí, ako aj rozvoj nových modelov podnikania a nových dopravných modelov vychádzajúcich z rozvoja hospodárstva spoločného využívania zdrojov prostredníctvom platforiem IT a všeobecného rozvoja digitálnej ekonomiky. Digitálne systémy budú mať rovnako vplyv na osobnú a nákladnú dopravu a budú napríklad optimalizovať dopravné toky a možnosť voliť riešenia s efektívnym využívaním zdrojov, pomocou ktorých sa znížia emisie (11).

3.4.

Zdôrazňuje mimoriadny význam obnovy dôvery pri poskytovaní údajov o emisiách vozidiel zo strany výrobcov a podporuje opatrenie zamerané na dosiahnutie tohto výsledku. Poukazuje na význam podpory zo strany zainteresovaných strán a verejnosti a dialógu s nimi, ako aj na význam krokov podniknutých na prijatie zodpovednosti za chybné údaje z minulosti a na to, aby sa zabránilo ich opakovaniu.

3.5.

Opakuje že mnohé navrhované opatrenia si vyžadujú flexibilitu a úpravu so zreteľom na miestne podmienky vrátane spoplatňovania používania ciest (12).

3.6.

Opätovne vyjadruje podporu cieľom parížskej dohody COP 21 a plánovaným vnútroštátne stanoveným príspevkom a naďalej zastáva názor, že tieto záväzky neprekračujú ciele stanovené v bielej knihe (13). Berie na vedomie, že zainteresované subjekty vyjadrili podporu vykonávaniu parížskej dohody vo vyhlásení z Marrákeša a vytvoreniu Marrákešského partnerstva pre globálnu činnosť so zapojením zainteresovaných, ako aj nezainteresovaných strán.

3.7.

EHSV opakuje, že treba prehodnotiť vykonávanie bielej knihy a rámcovej stratégie odolnej energetickej únie (COM(2015) 80) a prípadne pridať nové opatrenia na splnenie ich cieľov (14).

3.8.

EHSV zdôrazňuje potrebu vytvoriť prostredie, ktoré podnieti vykonávanie stratégie alebo vytvorenie vhodného rámca a v tomto zmysle odkazuje na oznámenie Komisie „Po parížskej konferencii“ (15) o potrebe „opustiť rozdrobený systém nekoordinovaných národných politík, trhových prekážok a energetických ostrovov“. Energetická únia predstavuje rámec pre vytvorenie priaznivého prostredia pre transformáciu energetického systému a nadchádzajúci výskum, inovácie a stratégia konkurencieschopnosti využijú súčinnosť energetiky, dopravy, obehového hospodárstva, priemyselnej a digitálnej inovácie, aby boli súčasné a budúce európske nízkouhlíkové technológie a technológie energetickej účinnosti konkurencieschopnejšie. Ako už bolo uvedené v bode 3.3, zahŕňa to taktiež opatrenia na zlepšenie zručností a podporu výskumu a vývoja.

Potrebná je činnosť viacerých zainteresovaných strán z radov občianskej spoločnosti – občanov, spotrebiteľov, sociálnych partnerov, malých a stredných podnikov, inovatívnych začínajúcich podnikov a celosvetovo konkurencieschopných odvetví. Inteligentné mestá a mestské oblasti a ich úloha pri rozvoji verejnej dopravy a dopravného plánovania sa uvádzajú ako oblasti, v ktorých bude prebiehať veľká časť budúcej transformácie (16).

3.9.

Stratégia podporuje medziodvetvový prístup, napríklad v reakcii na potrebu priaznivého prostredia a pri odkazovaní na digitálne riešenia mobility a prepojenia s energetickou politikou. Tento prístup je v súlade s pracovným dokumentom útvarov Komisie o vykonávaní bielej knihy a s oznámením Komisie o modernizácii jednotného trhu, ktorým sa Komisia usiluje zlepšiť viditeľnosť a pochopenie sektorových politík tým, že ich uvádza v kontexte spoločných stratégií EÚ (17).

3.10.

EHSV podporuje holistický prístup tejto stratégie k dopravnej politike, ale želal by si, aby sa viac rozvinul, napríklad v súvislosti so súdržnosťou medzi stratégiou a oznámením o modernizácii jednotného trhu vrátane synergií medzi otvorením trhu a efektívnosťou, možnosťami digitálneho vnútorného trhu, hospodárstva spoločného využívania zdrojov a obehového hospodárstva, vrátane účinkov na dopravné modely, ako aj sociálne aspekty (18).

3.11.

Pracovný dokument útvarov Komisie sprevádzajúci stratégiu prináša niekoľko nových „spoločenských“ zmien, akými sú hospodárstvo spoločného využívania zdrojov v doprave, automatizované a prepojené vozidlá, digitalizácia a mobilita ako služba. Tieto zmeny vrátane narastajúceho využívania internetových platforiem by mali byť uvedené v stratégii.

3.12.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že v stratégii sa nespomínajú sociálne aspekty vrátane práv spotrebiteľa, vzťahov na trhu práce a postavenie mikropodnikov, niektorých plánovaných iniciatív, ako je napr. plán C-ITS, digitálne hospodárstvo, nové modely dopravy alebo ďalšie otvorenie trhu v jednotlivých odvetviach dopravy. Považuje za dôležité riešiť tieto problémy v počiatočnom štádiu, aby sa zabránilo zbytočnému napätiu.

3.13.

EHSV oceňuje skutočnosť, že sa v stratégii objavuje hľadisko financovania, keďže je zásadne dôležité pre vykonávanie stratégie. Upozorňuje na potreby financovania v oblastiach s obmedzenými finančnými zdrojmi a projektmi, ktoré nie sú dostatočne veľké na to, aby dosiahli stanovené prahové hodnoty na spolufinancovanie EÚ. Možnosti financovania malých projektov by mali byť dostupné aj v odvetví dopravy, ako je to v prípade odvetvia energetiky.

3.14.

EHSV pripisuje veľký význam preskúmaniu bielej knihy, ktoré Komisia plánovala už na rok 2016 (19). Nesúhlasí, že je príliš skoro na hodnotenie vykonávania (20), pretože zmeny, ako sú digitalizácia, vývoj energetickej politiky a holistické plánovanie politiky a vykonávanie zo strany súčasnej Komisie, si vyžadujú aktualizáciu bielej knihy.

3.15.

EHSV podporuje návrhy stanovené v stratégii EÚ pre vonkajšiu činnosť, najmä ďalšie opatrenia v rámci ICAO a IMO týkajúce sa leteckej a námornej dopravy. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že v stratégii sa nespomínajú iné formy vonkajšej činnosti, ako napríklad štruktúrované dialógy a porovnávanie so susednými krajinami vo východnej Európe a v severnej Afrike.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV podporuje akčný plán pripojený k stratégii s týmito pripomienkami:

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že kým v akčnom pláne je zmienka o podpore implementácie TEN-T, preskúmaní európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu a pravidlách pre prístup na trh autokarovej a autobusovej dopravy, chýba v ňom zmienka o plánovaných návrhoch týkajúcich sa lepších pravidiel pre prístup na trh pre tovar prepravovaný cestnou dopravou. Toto nezahŕňa prvok regulácie dopravného trhu, kde existuje značný priestor na zlepšenie fungovania trhu tak, aby sa stal energeticky a zdrojovo efektívnejším dopravným systémom. EHSV upriamuje pozornosť na svoje stanovisko Vnútorný trh medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy: sociálny damping a kabotáž (TEN/575) a opäť zdôrazňuje význam jasnej a vykonávateľnej legislatívy a potrebu bojovať proti všetkým formám sociálneho dumpingu, ako aj proti podvodom a zneužívaniu, ktoré sa týka vysielania pracovníkov a sociálnych výhod.

EHSV s potešením víta plány na revíziu smernice Eurovignette (1999/62/ES), smernice o elektronických cestných mýtnych systémoch (2004/52/ES) a rozhodnutia Komisie z roku 2009 o technických aspektoch EETS.

Opakuje svoj názor, že flexibilita a predchádzanie neprimeraným nákladom v odľahlých a riedko osídlených regiónoch vrátane ostrovov a horských regiónov by mali byť dôležitými prvkami v akomkoľvek pripravovanom návrhu (21).

Smernica o elektronických cestných mýtnych systémoch bola prijatá v roku 2004 a napriek viacerým pokusom sa dosiaľ nevykonáva. EHSV sa domnieva, že v súčasnosti by sa mala táto koncepcia preskúmať s cieľom zvýšiť jeho príťažlivosť pre operátorov a užívateľov.

4.2.

Súhlasí s tým, že európska stratégia pre kooperatívne a inteligentné systémy dopravy má veľký potenciál na poskytovanie pridanej hodnoty prostredníctvom lepšej efektívnosti, a upozorňuje na zmeny C-ITS pre dopravné modely, štruktúru trhu, zmluvné právo a sociálne aspekty, ako napríklad zvýšený počet mikropodnikov spravovaných internetovými platformami. Týmto aspektom by sa mala venovať náležitá pozornosť (22).

4.3.

EHSV súhlasí s cieľom stratégie na podporu multimodality a zdôrazňuje, že v každom konkrétnom prípade by sa mali uprednostniť čo najefektívnejšie dopravné riešenia. Dúfa tiež, že hodnotenie smernice o kombinovanej doprave povedie k užitočnej aktualizácii s dostatočnou flexibilitou na to, aby sa zaručila maximálna efektivita, ale bez toho, aby sa poskytol paralelný prístup na trh v cestnej doprave. Zdôrazňuje, že je dôležité stimulovať prechod na druhy dopravy s nízkymi emisiami vrátane železničnej a kombinovanej dopravy a v tejto súvislosti je dôležité, aby sa poplatky za infraštruktúru a externé náklady riešili spôsobom, ktorý zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž medzi jednotlivými druhmi dopravy.

4.4.

EHSV upriamuje pozornosť na zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov prostredníctvom jazdných súprav do dĺžky 25,25 metrov (európsky modulárny systém) (EMS). Jazdné súpravy dvoch EMS môže previezť náklad troch konvenčných súprav, čo predstavuje vyššiu energetickú účinnosť a nižšie emisie na jednotku. Jazdné súpravy EMS by preto pod podmienkou schválenia jednotlivými členskými štátmi mali byť povolené všade tam, kde sú splnené príslušné podmienky, a to aj v cezhraničnej doprave.

4.5.

Podporuje prístup stratégie k alternatívnym palivám, ako aj potrebu podpory trhu a zavádzania infraštruktúry v súlade s rôznymi potrebami rôznych druhov dopravy, v súčasnosti ide hlavne o a) elektrickú energiu, predovšetkým pre vozidlá; b) zemný plyn v rôznych formách, využívaný najmä pre nákladné automobily, autobusy a lode; a c) biopalivá. EHSV zdôrazňuje, že odvetvie alternatívnych palív sa neustále vyvíja a že môžu nastať zmeny na strane ponuky aj dopytu.

4.6.

EHSV v súlade s predchádzajúcimi stanoviskami (23) podporuje plány na rozvoj biopalív, ktoré nepochádzajú z poľnohospodárskych výrobkov alebo využívania pôdy, čo má vplyv na výrobu potravín, ale z iných zdrojov, ako napríklad z rezíduí, vedľajších produktov a odpadu vrátane z lesného hospodárstva.

4.7.

Zdôrazňuje význam zapojenia občianskej spoločnosti a orgánov na nižšej ako celoštátnej úrovni do vykonávania stratégie. Dôležitou súčasťou tohto úsilia by malo byť väčšie využívanie participatívneho dialógu s občianskou spoločnosťou, a to v súlade s odporúčaniami v stanovisku EHSV z 11. júla 2012 na tému Zapojenie a angažovanosť občianskej spoločnosti  (24), ktoré vyústilo do dvoch konferencií, v Malmö v roku 2015 a v Miláne v roku 2016, o budúcnosti koridorov európskej základnej siete, počas ktorých sa nastolili otázky vykonávania, riadenia a financovania.

4.8.

V záujme lepšej transparentnosti EHSV navrhuje, aby Komisia uverejnila výročnú hodnotiacu tabuľku o znižovaní emisií.

4.9.

Poukazuje tiež na význam budovania koalície na podporu vykonávania a riešenia problémov, ako sa navrhuje v stanovisku EHSV na túto tému (25).

4.10.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu týkajúcom sa rozdelenia úsilia sa nehovorí o možnej potrebe stanoviť ciele znižovania emisií konkrétne podľa odvetví. Podľa stratégie sa biela kniha zameriava na dopravu, založenú na dôkladnom posúdení toho, čo je uskutočniteľné bez negatívneho dosahu na funkcie dopravy. Ďalšie kroky opísané v pracovnom dokumente útvarov Komisie pripojenom k stratégie sú skromné. Emisie z dopravy do roku 2030 by znížili o 18 až 22 % namiesto v súčasnosti plánovaných18 až 19 % (26).

V Bruseli 23. februára 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  COM(2016) 501 final.

(2)  COM(2011) 144 final.

(3)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 146, Ú. v. EÚ C 291, 4.9.2015, s. 14, Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 10.

(4)  COM(2016) 766 final.

(5)  Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 170, Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 20.

(6)  COM(2014) 15 final, s. 14, bod 4.1; COM(2015) 80 final; COM(2011) 112 final, s. 6.

(7)  COM(2014) 15 final, s. 14, bod 4.1.

(8)  SWD(2016) 226.

(9)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 146, Ú. v. EÚ C 291, 4.9.2015, s. 14, Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 10.

(10)  Ú. v. EÚ C 291, 4.9.2015, s. 14, body 1.5 a 1.6.

(11)  COM(2016) 766 final.

(12)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 146.

(13)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 10, body 1.3, 3.1, 4.6, 5.1 a 5.2.

(14)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 10, body 1.4, 5.2 a 5.3.

(15)  COM(2016) 110 final, oddiel 3.1, s. 5.

(16)  COM(2016) 110 final, oddiel 3.1, s. 7.

(17)  SWD (2016) 226, oddiel 4.1 s 27.

(18)  COM(2016) 288 final a COM(2016) 356 final.

(19)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 10, body 1.4 a 5.2.

(20)  SWD(2016) 226, oddiel 5, s. 34 a oddiel 2, s. 4.

(21)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 10 – bod 1.6.

(22)  COM(2015) 192 final.

(23)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 10, bod 1.8.

(24)  Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 170, bod 1.11 a Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 20.

(25)  Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 20.

(26)  SWD(2016) 501, oddiel 5, s. 82-83.


31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/62


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru „Vytvorenie záruky EFSD a záručného fondu EFSD“

[COM(2016) 586 final]

(2017/C 173/11)

Spravodajca:

Jan SIMONS

Konzultácia

24.11.2016

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre vonkajšie vzťahy

Prijaté v sekcii

31.1.2017

Prijaté v pléne

22.2.2017

Plenárne zasadnutie č.

523

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

205/1/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta ustanovenie európskeho vonkajšieho investičného plánu (EIP) a návrh nariadenia o Európskom fonde pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD) a vytvorení záruky EFSD a záručného fondu EFSD ako správne kroky smerom k riešeniu základných príčin nelegálnej migrácie. Ďalším cieľom, na ktorý by sa mal EFSD zameriavať, je odstránenie chudoby.

1.2.

Výbor žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala riešeniu situácie v krajinách, ktoré sú hlavným zdrojom migrácie, kde hospodárske, sociálne a bezpečnostné podmienky spôsobili úpadok hospodárstva a prudký nárast chudoby a bránia akémukoľvek úsiliu o trvalo udržateľný rozvoj.

1.3.

Výbor odkazuje na svoje predchádzajúce stanoviská, v ktorých zdôraznil potrebu zapojiť do rozvoja súkromný sektor, pod podmienkou, že takýto rozvoj bude v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a že súkromný sektor bude rešpektovať základné hospodárske, environmentálne a sociálne práva, základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a program dôstojnej práce. To isté by malo platiť aj pre investičné projekty financované prostredníctvom EFSD.

1.4.

Výbor sa domnieva, že návrh o EFSD je v súlade s jeho odporúčaním využiť rozvojovú pomoc ako multiplikačný nástroj, ktorý umožní zapojiť súkromný kapitál do investícií v rozvojových krajinách a spojiť ich s jasne vymedzenými cieľmi, akými sú vytvorenie väčšieho počtu a lepších pracovných miest, zlepšenie kvality výroby a prenos know-how v oblasti riadenia do súkromného sektora.

1.5.

Výbor vyzýva Komisiu, aby preskúmala a analyzovala skúsenosti s uplatňovaním Investičného plánu pre Európu a využívaním Európskeho fondu pre strategické investície v snahe vyhnúť sa akýmkoľvek nedostatkom a prekážkam a so zreteľom na to, že situácia v partnerských krajinách, na ktoré sa vzťahuje EFSD, je omnoho komplikovanejšia než situácia v členských štátoch EÚ.

1.6.

Výbor víta koordináciu spolupráce a riadenia prostredníctvom Strategickej rady EFSD, kde by mali byť zastúpené všetky príslušné inštitúcie a orgány. Vzhľadom na nenahraditeľnú úlohu občianskej spoločnosti v oblasti rozvojovej spolupráce EHSV žiada, aby mu bol v strategickej rade priznaný štatút pozorovateľa, a odporúča zapojiť reprezentatívne organizácie občianskej spoločnosti v partnerských krajinách do rozhodovacieho procesu, ako aj do prípravy konkrétnych projektov.

1.7.

Výbor odporúča, aby sa jednotné kontaktné miesto, ktoré sa má vytvoriť pre investorov, neobmedzovalo len na investičné otázky, ale aby poskytovalo usmernenia a všetky potrebné informácie a kontakty tým, ktorí by sa chceli zapojiť do rozvojových činností.

1.8.

Výbor odporúča, aby sa do nariadenia doplnil záväzok predĺžiť platnosť EFSD a záruky na obdobie po roku 2020 po vyhodnotení výsledkov ich uplatňovania, a vyzýva Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby na to prihliadali pri príprave nového viacročného finančného rámca.

2.   Zhrnutie návrhu Komisie

2.1.

Európska rada požiadala 28. júna 2016 Komisiu, aby predložila návrh ambiciózneho plánu pre vonkajšie investície (EIP) ako súčasť nového rámca partnerstva EÚ s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy (1). Nový plán je založený na troch pilieroch: nový investičný fond (1. pilier); technická pomoc (2. pilier) s cieľom pomôcť miestnym orgánom a spoločnostiam rozvíjať väčší počet udržateľných projektov a prilákať investorov; a (3. pilier) celý rad účelovo zameraných tematických, národných a regionálnych programov rozvojovej spolupráce EÚ spojených so štruktúrovaným politickým dialógom zameraným na zlepšenie investičnej klímy a celkového politického prostredia v dotknutých krajinách.

2.2.

Prvý pilier sa bude čiastočne vykonávať prostredníctvom zriadenia Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD). Hlavným cieľom EFSD bude poskytovať integrovaný finančný balík na financovanie investícií, ktoré sa začnú v regiónoch Afriky a krajinách európskeho susedstva. EFSD sa bude skladať z regionálnych investičných platforiem, v ktorých sa financovanie z existujúcich nástrojov kombinovaného financovania bude spájať so zárukou EFSD. Bude fungovať ako „jednotné kontaktné miesto“ na prijímanie návrhov na financovanie od finančných inštitúcií a verejných alebo súkromných investorov a poskytovať široké spektrum finančnej podpory pre oprávnené investície.

2.3.

Hlavným cieľom EFSD je poskytnúť integrovaný finančný balík na financovanie investícií pre krajiny, ktoré sú signatármi Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (2), a pre krajiny európskeho susedstva, a vytvárať tak príležitosti pre rast a zamestnanosť, maximalizovať doplnkovosť, prinášať inovačné produkty a prilákať finančné prostriedky súkromného sektora. Očakáva sa, že EFSD do roku 2020 zmobilizuje investície vo výške 44 miliárd EUR s využitím finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie a iných zdrojov vo výške 3,35 miliardy EUR.

2.4.

Únia poskytne na záruku EFSD do roku 2020 celkovo 750 miliónov EUR, ktoré budú pochádzať zo všeobecného rozpočtu Únie, ako aj z 11. Európskeho rozvojového fondu (ERF). Komisia má v úmysle navrhnúť mobilizáciu rezervy na nepredvídané udalosti vo výške 250 miliónov EUR. Iné príspevky z rozpočtu Únie by sa poskytli prostredníctvom prerozdelenia alebo presmerovania programovaných fondov. Ďalšie financovanie by mohlo zahŕňať aj iné príspevky od iných prispievateľov, napríklad od členských štátov.

2.5.

EFSD bude spravovať Komisia a vykonávať sa bude prostredníctvom regionálnych investičných platforiem, v ktorých sa financovanie z existujúcich nástrojov kombinovaného financovania pre Afriku a európske susedstvo bude spájať s poskytovaním záruky EFSD. Komisii bude poskytovať poradenstvo strategická rada a dva prevádzkové panely, jeden pre každú regionálnu investičnú platformu. Komisia bude riadiť sekretariát EFSD, ktorý zabezpečí vykonávanie všetkých úloh a funkcií potrebných na splnenie cieľov EIP.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV zastupuje európsku organizovanú občiansku spoločnosť vo viacerých bilaterálnych výboroch, akými sú AKT – EÚ, Euromed, Východné partnerstvo, Latinská Amerika a ďalšie, a predkladá svoje názory na úlohu občianskej spoločnosti pri podpore rozvoja (3). Občianska spoločnosť môže zohrávať veľmi významnú úlohu pri hodnotení užitočnosti a udržateľnosti investičných projektov, pri dohľade nad transparentnosťou ich financovania a pri monitorovaní ich vykonávania.

3.2.

Výbor považuje vysoký počet utečencov a nelegálnych prisťahovalcov do EÚ za jednu z najväčších výziev, akým EÚ čelila v uplynulých rokoch. Oba javy majú rôzne príčiny a vyžadujú si rôzne riešenia. Medzinárodné spoločenstvo musí v prvom rade vynaložiť všetko úsilie na ukončenie vojenských konfliktov a nastolenie mierovej dohody v snahe vytvoriť podmienky potrebné na skutočný rozvoj a dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. EÚ by ako najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci mala v tomto úsilí zohrávať vedúcu úlohu, spolu s dôležitým príspevkom občianskej spoločnosti v oblasti prevencie, mediácie a riešenia konfliktov.

3.3.

Príčinami nelegálnej migrácie sú často slabé ekonomické vyhliadky a nízky hospodársky rast v krajinách pôvodu spolu so zlými sociálnymi podmienkami a vážnymi problémami z hľadiska bezpečnosti, ktoré vedú k zvýšenej chudobe a nútia tisíce ľudí vydať sa na cestu exilu. Výbor víta úsilie Komisie a Rady nájsť najlepší prístup k riešeniu problému nelegálnej migrácie odstránením jej základných príčin.

3.4.

Oficiálna rozvojová pomoc naďalej zostáva nenahraditeľná v boji proti chudobe, a to najmä v najmenej rozvinutých krajinách, nestabilných štátoch a v prípade zraniteľných skupín obyvateľstva, nemôže však uspokojiť všetky rozvojové potreby.

3.5.

Výbor vo svojich stanoviskách o úlohe súkromného sektora (4) a o financovaní rozvoja (5) dospel k záveru, že je potrebné využiť všetky dostupné zdroje a dať súkromnému sektoru omnoho významnejšiu úlohu na európskej aj miestnej úrovni, pod podmienkou, že tento rozvoj bude v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a že súkromný sektor bude rešpektovať ľudské práva vrátane hospodárskych a sociálnych práv, najmä základné dohovory MOP. Novovytvorené pracovné miesta by mali byť v súlade s programom dôstojnej práce MOP a to isté by malo platiť aj pre investičné projekty realizované vďaka prostriedkom z Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj.

3.6.

Nové nástroje, akými sú záruka EFSD a záručný fond EFSD, by sa mali využiť ako multiplikačný nástroj, ktorý umožní prilákať súkromný kapitál do investícií v rozvojových krajinách a spojiť ich s jasne vymedzenými cieľmi, akými sú vytvorenie väčšieho počtu a lepších pracovných miest, zlepšenie kvality výroby a prenos know-how v oblasti riadenia do súkromného sektora. Kombinovanie verejných a súkromných investícií musí okrem toho byť transparentné a musí sa pri ňom zachovať potrebná rovnováha, aby nedochádzalo k situáciám, keď súkromní investori zožnú všetky výhody a verejný sektor musí pokryť straty. Výsledky projektov sa musia jasne merať a porovnávať s referenčnými hodnotami, pričom sa okrem iných pozitívnych výsledkov musí posúdiť odstránenie príčin nelegálnej migrácie.

3.7.

Keďže EFSD sa inšpiruje Investičným plánom pre Európu a Európskym fondom pre strategické investície, výbor žiada Komisiu, aby vyvodila poučenie z jeho fungovania, keďže ho nemožno označiť za úplne úspešné. Tieto skúsenosti je potrebné starostlivo preskúmať a analyzovať v snahe vyhnúť sa pri riadení EFSD akýmkoľvek nedostatkom a prekážkam a so zreteľom na to, že podmienky v partnerských krajinách sú odlišné a omnoho komplikovanejšie než podmienky v členských štátoch EÚ.

3.8.

V rámci navrhovaného EFSD sa existujúci kombinovaný investičný nástroj pre Afriku (6) a investičný nástroj európskej susedskej politiky (7) zmenia na dve investičné platformy pod jednou strechou. Výbor považuje za potrebné zapojiť do rozhodovacieho procesu, ako aj do prípravy konkrétnych projektov, reprezentatívne organizácie občianskej spoločnosti, aby mohli zohrávať svoju úlohu pri monitorovaní transparentnosti financovania a účinnosti investičných projektov.

3.9.

EÚ má nadmerný počet finančných nástrojov spojených s rozvojovými programami (11. Európsky rozvojový fond s rozmanitým finančným krytím, nástrojmi a platformami, viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (rozpočet EÚ) s rôznymi územnými a regionálnymi programami a sektorovými programami, EIB a jej nástroje a programy, EBOR atď.), preto je pre širokú verejnosť a príslušných partnerov veľmi komplikované porozumieť týmto nástrojom a zistiť, ako sa majú využívať. EFSD sa má stať jednotným kontaktným miestom pre tých, ktorí majú záujem investovať v rozvojových krajinách. Výbor odporúča, aby sa neobmedzoval len na investície, ale aby poskytoval usmernenia a všetky potrebné informácie a kontakty tým, ktorí by sa chceli zapojiť do rozvojových činností.

3.10.

Len 6 % rozvojovej pomoci EÚ išlo do nestabilných štátov a väčšina sa sústredila na 10 krajín, ktoré majú bohaté prírodné zdroje. Výbor dúfa, že EFSD prinesie pozitívne výsledky aj v nestabilných štátoch, najmä v štátoch s vojenskými konfliktmi, zničeným hospodárstvom a zlyhávajúcou správou vecí verejných, kde môže navrhovaná záruka pomôcť súkromným investorom zvládať vyššie riziká, ktorým sú vystavené ich projekty. Výbor je takisto proti pokusom stanoviť maximálny percentuálny podiel, ktorý môže záruka pokryť, čím by sa jej uplatňovanie obmedzilo na investície v nestabilných krajinách.

3.11.

Výbor sa domnieva, že hlavnou kvalitatívnou zmenou súčasnej situácie by mohlo byť zlepšenie koordinácie a zjednodušenie spolupráce a riadenia prostredníctvom Strategickej rady EFSD, kde by mali byť zastúpené všetky príslušné inštitúcie a orgány. Vzhľadom na svoju úlohu v rozvojovej spolupráci EHSV vyzýva Komisiu, aby zástupcom výboru priznala štatút pozorovateľa, aby mohli byť zastúpené názory občianskej spoločnosti.

3.12.

Výbor sa domnieva, že značná pridaná hodnota nového vonkajšieho investičného plánu by sa mala dosiahnuť prostredníctvom jeho druhého piliera týkajúceho sa technickej pomoci a tretieho piliera, ktorý by mal pokryť aspekty súvisiace so zlepšovaním demokracie a správy vecí verejných v partnerských krajinách, najmä transparentnosť, monitorovanie a zodpovednosť, a s vytváraním podnikateľského prostredia priaznivého pre investície, ktoré vedú k rastu a novým pracovným miestam a k odstráneniu chudoby.

3.13.

Potrebné je tiež zlepšiť informovanie o investičnom pláne a jeho konkrétnych projektoch, aby mohla občianska spoločnosť monitorovať jeho vykonávanie.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

V návrhu nariadenia o záruke EFSD sa uvádza (8), že by sa táto záruka mala poskytovať na počiatočné investičné obdobie do 31. decembra 2020, ktoré je podľa názoru výboru príliš krátke na splnenie cieľov EIP. Výbor dúfa, že bude možné predĺžiť EIP a rozšíriť jeho rozsah pôsobnosti na ďalšie krajiny a regióny v závislosti od jeho úspechu, a na túto skutočnosť by sa malo prihliadať pri príprave nového viacročného finančného rámca.

4.2.

Navrhuje sa, aby členské štáty mali možnosť poskytnúť príspevky vo forme záruky vyčlenenej podľa regiónu, odvetvia alebo investičného okna (9). Výbor odporúča doplniť, že príspevky členských štátov by mali byť v súlade s rozvojovými prioritami EÚ.

4.3.

Vítame záväzok Komisie predkladať každoročne Európskemu parlamentu a Rade správu o finančných a investičných operáciách, na ktoré sa vzťahuje záruka EFSD, a s potešením konštatujeme, že správa sa bude zverejňovať, aby sa príslušné zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti mohli k nej vyjadriť. EHSV je pripravený pomôcť posúdiť, či EFSD prispieva k dosahovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a či plní hlavný cieľ, pre ktorý bol vytvorený, t. j. odstrániť príčiny nelegálnej migrácie.

4.4.

Výbor vo všetkých svojich stanoviskách na tému rozvojovej spolupráce trvá na tom, že pomoc sa musí poskytovať úplne transparentným spôsobom, aby sa zamedzilo podvodom, korupcii, praniu špinavých peňazí a daňovým únikom. Preto schvaľuje, že sa tieto zásady v návrhu výslovne uvádzajú (10).

4.5.

Výbor odporúča, aby sa odstránenie chudoby doplnilo k cieľom trvalo udržateľného rozvoja uvedeným v článku 3 ods. 2, na ktoré sa bude EFSD zameriavať, a tiež aby sa uviedlo medzi všeobecnými cieľmi v článku 8 ods. 1 písm. a).

V Bruseli 22. februára 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Stanovisko EHSV REX/478 na tému Nové partnerstvo v oblasti migrácie s tretími krajinami (pozri stranu 66 tohto úradného vestníka).

(2)  Dohoda podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 („Dohoda z Cotonou“).

(3)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 1, Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 138, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 129, Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 133, Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 24.

(4)  Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 49.

(6)  C (2015) 5210 final.

(7)  C (2016) 3436 final.

(8)  Odôvodnenie 9.

(9)  Odôvodnenie 14 a článok 14 ods. 4

(10)  Články 17, 18, 19 a 20


31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/66


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru „Vytvorenie nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy“

[COM(2016) 385 final]

(2017/C 173/12)

Spravodajca:

Cristian PÎRVULESCU

Konzultácia

Komisia, 17.8.2016

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre vonkajšie vzťahy

Prijaté v sekcii

31.1.2017

Prijaté v pléne

22.2.2017

Plenárne zasadnutie č.

523

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

225/4/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európska migračná agenda by mala byť navrhnutá tak, aby v celom svojom rozsahu zohľadňovala humanitárny rozmer. EÚ by pritom nemala zabúdať na svoje základné záväzky a právne záväzné pravidlá na ochranu ľudských životov a ľudských práv, najmä práv ľudí vystavených nebezpečenstvu.

1.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje víziu, ktorá vzišla zo samitu vo Vallette, konaného v novembri 2015, ktorého cieľom bolo poskytnúť dlhodobé riešenie migrácie, jej základných príčin a nadviazať dialóg s tretími krajinami na základe spolupráce a spoločnej zodpovednosti. EHSV dúfa, že euro-africký dialóg o migrácii a rozvoji („rabatský proces“) a chartúmsky proces prispejú k urýchlenej implementácii akčného plánu prijatého vo Vallette.

1.3.

EHSV podporuje individuálne a osobitné dohovory s každou krajinou s plným dodržiavaním ľudských práv. Pružnosť poskytuje správnu perspektívu a kombináciu opatrení a stimulov.

1.4.

Je síce jasné, že politiky je potrebné koordinovať a zjednodušovať, zdá sa však, že z migračnej agendy sa stáva zastrešujúca politika, ktorá pri vykonávaní svojich činností a cieľov (napr. susedstvo, rozvojová pomoc a obchod) nahrádza iné politiky. EHSV uznáva význam migračnej politiky, avšak ostatné politiky považuje za rovnako dôležité a ich uplatňovanie za potrebné, a preto odporúča, aby zapojenie do migračnej politiky nebolo podmienkou spolupráce v iných oblastiach politiky. Hlavným cieľom koordinácie je podporiť synergie, komplementárnosť a ucelenosti medzi rôznymi oblasťami politiky.

1.5.

Malo by sa rozlišovať medzi nedostatkom spolupráce s tretími krajinami v dôsledku nedostatku politickej vôle a nedostatkom spolupráce v dôsledku nedostatku kapacity a zdrojov. Obidva otázky treba riešiť, ale odlišnými prostriedkami. V záujme zabezpečenia udržateľnosti a odolnosti by sa mal dôraz klásť predovšetkým na budovanie kapacít. Pomoc by sa za žiadnych okolností nemala odvíjať od readmisie a kontroly hraníc.

1.6.

Hospodárstvo má zásadný význam pre riešenie základných príčin migrácie. Pritom by sa však nemali prehliadať politické, inštitucionálne a administratívne aspekty stability a prosperity. Stratégia sa musí upraviť tak, aby zahŕňala záväznejšiu a cielenejšiu podporu v týchto troch oblastiach: riešenie konfliktov a budovanie štátu, podpora demokracie a ľudských práv a rozvoj občianskej spoločnosti.

1.7.

Na dlhodobé riešenie pôvodných príčin migrácie krajina potrebuje životaschopnú a legitímnu vládu, silné zastupiteľské inštitúcie, efektívne subjekty, masmédiá a organizácie občianskej spoločnosti. EÚ by mala venovať primeranú pozornosť a podporu demokratickej pomoci a nestavať sa k otázkam demokracie len ako k všeobecnému podnikateľskému prostrediu, keďže je uvedená v rámci tretieho piliera vonkajšieho investičného plánu.

1.8.

Vytvorenie legálnych migračných kanálov a inštitucionálnych kapacít na podporu legálnej migrácie by malo byť pre EÚ, členské štáty a tretie krajiny prioritou rámca partnerstva s tretími krajinami.

1.9.

Organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú významnú úlohu pri tom, aby bolo presídľovanie, cestovanie a prijímanie migrantov a utečencov bezpečnejšie a humánnejšie. V návrhu by sa mala uznať ich úloha a podporiť ich aktivity, či už ide o miestne organizácie v krajinách pôvodu a tranzitu alebo o organizácie, ktoré sa zapájajú do záchranných operácií, prijímania a integrácie. Navyše organizácie občianskej spoločnosti by mali byť zapojené do monitorovania a hodnotenia krokov všetkých príslušných orgánov zapojených do riadenia migrácie.

1.10.

EHSV nabáda verejné orgány na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby sa zapojili do vykonávania azylovej a migračnej politiky na základe medzinárodných právnych záväzkov a s cieľom chrániť ľudské práva a uľahčovať integráciu.

1.11.

EÚ a členské štáty, priamo alebo nepriamo, musia pri vykonávaní týchto krokov a postupov dodržiavať ľudské práva a rešpektovať zásadu nevyhostenia podľa Ženevského dohovoru.

1.12.

EÚ musí mať istotu pri udeľovaní štatútu bezpečnej krajiny pôvodu alebo tranzitu, aby neporušila zásadu nevyhostenia (1).

1.13.

Komisia vytýčila strategickú víziu, ako môže vonkajšia činnosť EÚ podporiť odolnosť a nezávislosť nútene vysídlených ľudí na miestach, ktoré by boli čo najbližšie ku krajinám pôvodu utečencov. Hoci má táto vízia určité výhody, treba poznamenať, že EÚ ako zodpovedný subjekt s dostatočnými zdrojmi má tiež vlastné morálne a právne záväzky pomáhať tým, ktorí hľadajú medzinárodnú ochranu v súlade s medzinárodnými zmluvami.

1.14.

EHSV podporuje rastúci počet návratov a readmisií, prednostne dobrovoľný návrat a zameranie na opätovnú integráciu. Dobrovoľný návrat so zameraním na reintegráciu by mal byť jednou z hlavných strategických volieb, ktoré činia EÚ a členské štáty pri riadení migračného procesu.

1.15.

Pri všetkých dohovoroch a dohodách by mala EÚ zabezpečiť, že sa využijú hlavne pozitívne podnety, správne sa naplánuje a zorganizuje pomoc, ako aj to, že sa bude riešiť otázka inštitucionálnych a administratívnych kapacít riadenia, podporí sa demokracia a ľudské práva a že sa do všetkých procesov, predovšetkým na miestnej a národnej úrovni, zapoja organizácie občianskej spoločnosti.

1.16.

EHSV podnecuje inštitúcie EÚ, členské štáty a vlády tretích krajín, aby čo najviac zapojili a podporili skupiny v diaspóre. Môžu byť cenným zdrojom dlhodobého rozvoja krajín pôvodu a tranzitu a mať hodnotný prínos pre európsku spoločnosť a ekonomiku. Podpora rozmanitosti a otvorenosti svetu je pilierom európskej spoločnosti a migračná politika musí byť v súlade s týmito princípmi.

1.17.

EHSV podporuje členské štáty, aby sa v plnej miere zúčastnili na úsilí koordinovať migračnú politiku EÚ. Solidarita a spolupráca medzi jednotlivými členskými štátmi sú dvomi predpokladmi účinného vykonávania rámca partnerstiev s tretími krajinami.

1.18.

EHSV povzbudzuje Európsku komisiu, aby zriadila plánovanú platformu pre dialóg, v ktorej by sa zohľadnili názory podnikov, odborov a iných sociálnych partnerov, s cieľom maximalizovať výhody migrácie pre európske hospodárstvo a samotných migrantov (2). EHSV je ochotný spolupracovať pri jej zriadení a správnom fungovaní.

2.   Súvislosti (na základe oznámenia EK)

2.1.

Od prijatia Európskej migračnej agendy sa veľa dosiahlo, predovšetkým za hranicami EÚ. Státisíce ľudí boli zachránené na mori (3). Summit vo Vallette v novembri 2015 postavil otázky migrácie do centra pozornosti vzťahov EÚ s africkými krajinami.

2.2.

Treba však urobiť oveľa viac. EÚ sa naďalej musí vyrovnať s humanitárnou krízou. Tretie krajiny a partneri EÚ poskytujú útočisko utečencom, pričom v mnohých prípadoch ide o maloletých bez sprievodu, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy, a ekonomickým migrantom, ktorí sa usilujú dostať do Európy.

2.3.

Konečným cieľom rámca partnerstva je súdržná a cielená angažovanosť a koordinovaný postup, ktorými Únia a jej členské štáty spoja prostriedky, nástroje a páky s cieľom vytvoriť komplexné partnerstvá (dohody) s tretími krajinami v záujme lepšieho riadenia migrácie pri plnom rešpektovaní našich humanitárnych záväzkov a záväzkov v oblasti ľudských práv.

2.4.

V týchto oblastiach treba podniknúť okamžité kroky s kľúčovými partnermi, pričom by sa mali stanoviť konkrétne a merateľné ciele: práca s kľúčovými partnermi s cieľom zlepšiť legislatívny a inštitucionálny rámec pre migráciu; konkrétna pomoc pri budovaní kapacít pri správe hraníc a riadení migrácie vrátane poskytnutia ochrany pre utečencov; vyššia miera návratov a readmisií, prednostne dobrovoľných návratov a zameranie na opätovnú integráciu; zastavenie neregulárnych migračných tokov a ponúknutie legálnych migračných kanálov vrátane vyššieho úsilia pri presídľovaní.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV sa domnieva, že správne riadená migrácia je príležitosťou pre EÚ, krajiny pôvodu, migrantov a ich rodiny. Migrácia je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej spoločnosti. V nedávnej histórii Európanov zohrávala veľmi dôležitú úlohu.

3.2.

Problém nastáva, ak ľudia neodchádzajú dobrovoľne. Ak je veľa migrantov nútených odísť z miesta bydliska v dôsledku extrémnej chudoby, vojny alebo prírodných katastrof. Títo ľudia sú veľmi zraniteľní. Ak európske krajiny nedokážu nastaviť postupy riadenia a zákony, ktoré by uľahčili migráciu prostredníctvom legálnych a transparentných procesov, mnohých ľudí, ktorí migrujú neregulárnou cestou, pričom často riskujú vlastný život, budú zneužívať zločinecké siete zapojené do prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi.

3.3.

EHSV upozorňuje, že politické opatrenia a zákony týkajúce sa riadenia migrácie a kontroly hraníc musia byť v úplnom súlade s Dohovorom o ľudských právach a Chartou základných práv EÚ.

3.4.

Návrh Komisie prináša potrebnú koordináciu a harmonizáciu postupov a nástrojov na riadenie čoraz zložitejšieho procesu migrácie. So zreteľom na povahu a dynamiku najnovších migračných trendov je vítané vykonať prehodnotenie a stanoviť jasnejšiu agendu priorít.

3.5.

EHSV sa domnieva, že zameranie na záchranu ľudí v ohrození počas cesty je plne odôvodnené. Malo by byť absolútnou prioritou pre EÚ, ako aj členské štáty. Hoci naďalej dochádza k stratám ľudských životov na mori, výbor oceňuje úlohu bežných ľudí, organizácií občianskej spoločnosti, vojenského a civilného personálu, ktorí sa zapájajú do záchranných operácií.

3.5.1.

Podobne ako uvedené krátkodobé ciele dohôd: zachraňovať životy v Stredozemnom mori; zvýšiť počet návratov do krajín pôvodu a tranzitu; umožniť migrantom a utečencom ostať blízko domova a vyhnúť sa nebezpečným cestám, EHSV podporuje EK, aby zahrnula ochranu migrantov na tzv. balkánskej trase, ktorých život a bezpečnosť sa môžu ocitnúť v ohrození, ako aj vytvorenie legálnych ciest pre migráciu.

3.6.

EHSV opakuje, že EÚ a jej členské štáty sú najväčším svetovým darcom v rozvojovej a humanitárnej oblasti a že EÚ poskytuje značnú podporu utečencom, vnútorne vysídleným osobám a hostiteľským spoločenstvám, napr. v oblastiach Afrického rohu a Čadského jazera (Keňa, Somálsko, Uganda, Etiópia a Sudán).

3.6.1.

Migračná agenda by mala rozvíjať tak, aby plne zohľadňovala rozsah humanitárneho rozmeru. EÚ má ťažkosti pri riadení súčasných migračných a utečeneckých tokov. Nemala by však zabúdať na svoje základné povinnosti a právne záväzné predpisy chrániť ľudské životy a práva, najmä tých, ktorí sa ocitnú v nebezpečí.

3.7.

Migračná agenda bude úspešná len do takej miery, do akej budú tretie krajiny ochotné a schopné úzko spolupracovať s EÚ a členskými štátmi. Každá krajina je v súvislosti s migráciou v osobitnej situácii. Niektoré z nich sú krajinami pôvodu a trpia konfliktami, napätím a vážnou núdzou, pričom iné sú tranzitnými krajinami, stabilnejšími, ale aj zraniteľnejšími. Do niektorých z nich prichádza neúmerný počet utečencov a migrantov, ktorí hľadajú bezpečnosť a pomoc na ich území, najmä v Libanone, Turecku a Jordánsku. Ich ochota a schopnosť vykonávať opatrenia súvisiace s partnerstvom v oblasti migrácie závisia od zložitých historických, politických, hospodárskych, bezpečnostných a kultúrnych faktorov. Treba preto nájsť správnu perspektívnu a kombináciu krokov a podnetov vo vzťahu ku každému z nich. Zároveň by mali mať všetky dohody spoločne na zreteli inštitucionálny, demokratický, sociálny a hospodársky rozvoj tretích krajín.

3.8.

Migračnú agendu treba viac posilniť a skoordinovať s ostatnými príslušnými oblasťami politiky. V návrhu Komisie sa počíta s tromi takýmito oblasťami: susedstvo, rozvojová pomoc a obchod. V rámci európskej susedskej politiky bude približne polovica financií určená na otázky súvisiace s migráciou. Pokiaľ ide o rozvojovú politiku, návrh počíta s pozitívnymi a negatívnymi stimulmi, ktoré zvýhodnia krajiny, ktoré si plnia svoju medzinárodnú povinnosť znovu prijať svojich štátnych príslušníkov, a tie, ktoré spolupracujú pri riadení tokov neregulárnych migrantov z tretích krajín, ako aj tie, ktoré prijímajú opatrenia umožňujúce náležite prijímať osoby, ktoré utekajú pred konfliktami a prenasledovaním. Plánujú sa tiež dôsledky pre tie krajiny, ktoré nespolupracujú pri readmisii a politike návratu. V súvislosti s obchodnou politikou, kde môže EÚ uplatniť preferenčné zaobchádzanie so svojimi partnermi, EK navrhuje, aby spolupráca pri migračnej politike bola hodnotiacim faktorom obchodných preferencií podľa VSP+ (všeobecný systém preferencií).

3.9.

Okrem toho by všetky oblasti politiky vrátane vzdelávania, výskumu, klimatických zmien, energetiky, životného prostredia a poľnohospodárstva mali byť v princípe súčasťou balíka. Takisto sa predpokladá, že sa budú považovať za citlivé z hľadiska migrácie a že v čo najväčšej miere ovplyvnia diskusie.

3.10.

Hoci je zrejmá potreba koordinovať a zjednodušovať politiky, táto stratégia vzbudzuje určité obavy. Zdá sa, že migračná agenda sa stáva zastrešujúcou politikou, ktorá pri vykonávaní svojich činností a cieľov nahrádza iné politiky. Mohlo by to ovplyvniť tieto iné politiky, pričom každá z nich je legitímnou z hľadiska cieľov a oblasti pôsobnosti. Susedská politika by mala prinášať stabilitu a prosperitu na hraniciach EÚ a nerovnomerné zameranie na migráciu by mohlo odsunúť do úzadia iné relevantné oblasti. Rozvojová pomoc má tiež široké spektrum cieľov vrátane pomoci zraniteľným spoločenstvám a zlepšovania hospodárskych a sociálnych vyhliadok pre desiatky miliónov ľudí. Obchodná politika má rovnako výrazný rozvojový rozmer, pričom prináša viac príležitostí pre občanov EÚ, ako aj tretích krajín.

3.11.

EHSV síce uznáva význam migračnej politiky, domnieva sa však, že aj všetky ostatné politiky sú rovnako dôležité a mali by sa vykonávať. Cieľom koordinácie je hlavne podporiť synergie, komplementárnosť a ucelenosť rôznych oblastí politiky.

3.12.

V súvislosti s tým spresnenie koordinácie politiky navrhuje možnosť podmienečného a nátlakového prístupu – tretie krajiny by mali spolupracovať s EÚ a členskými štátmi pri readmisii a návrate vlastných štátnych príslušníkov, riadiť migračné toky na svojom území a cez hranice a prijímať ľudí utekajúcich pred konfliktom a prenasledovaním. V opačnom prípade by mohol byť ohrozený prístup k finančným prostriedkom a pomoci EÚ, ako aj prístup na trh EÚ. Táto možnosť by sa mohla ukázať ako problematická a v konečnom dôsledku neúčinná. Spoluprácu s tretími krajinami na migračnej agende určujú interné problémy a kapacity. Malo by sa rozlišovať medzi nedostatkom spolupráce v dôsledku politickej vôle a nedostatkom spolupráce v dôsledku nedostatku kapacity a zdrojov. Obidve otázky treba riešiť, ale odlišnými prostriedkami. V záujme zabezpečenia udržateľnosti a odolnosti by sa mal dôraz klásť predovšetkým na budovanie kapacít. Je tiež veľmi dôležité rozlišovať medzi rozvojovou pomocou a spoluprácou pri migrácii. Tá by nemala v žiadnom prípade podmieňovať rozvojovú pomoc.

3.13.

Pri riešení pôvodných príčin migrácie návrh Komisie odkazuje takmer výlučne na ekonomiku. Zdôrazňuje tiež úlohu súkromných investorov hľadajúcich nové príležitosti na rozvíjajúcich sa trhoch. Ako sa uvádza v návrhu: „Namiesto toho, aby nechávali neregulárnych migrantov riskovať svoje životy pri pokuse dosiahnuť európske trhy práce, by sa európske súkromné a verejné zdroje mali mobilizovať na investície v tretích krajinách pôvodu.“

3.14.

Komisia tiež počíta s ambicióznym vonkajším investičným plánom s tromi piliermi: „Prvý pilier by umožnil využitie obmedzených verejných zdrojov inovačným spôsobom na mobilizáciu súkromných investícií tým, že by sa ponúkli dodatočné záruky a zvýhodnené finančné prostriedky. Druhý pilier by sa zameral na technickú pomoc, ktorá by umožnila miestnym orgánom a spoločnostiam vypracovať väčší počet financovateľných projektov a informovať o nich medzinárodnú komunitu investorov. Tretí pilier by sa zameriaval na všeobecné podnikateľské prostredie podporou dobrej správy vecí verejných, bojom proti korupcii, ako aj odstraňovaním prekážok pre investície a deformácií trhu.“

3.15.

Pri riešení pôvodných príčin migrácie je kľúčovou ekonomika. Mala by byť úzko spojená s politickými, inštitucionálnymi, administratívnymi a sociálnymi rozmermi stability a prosperity. Skúsenosti z desaťročia vykonávanej práce v oblasti pomoci a rozvoja ukazujú, že inštitúcie sú základ a ak chýba primeraný rámec a infraštruktúra, nedosiahne sa predpokladaná dynamika. Súkromní investori by neinvestovali v krajinách pôvodu a tranzitu, ak by boli nestabilné. Finančné prostriedky určené na investície, rozvoj a iné oblasti politiky by mali ostať odlišné, ale mali by mať doplňujúce ciele.

3.16.

Mnohé z tretích krajín, najmä krajiny pôvodu utečencov a migrantov majú zásadné problémy so stabilitou a efektívnosťou riadenia. Ich infraštruktúra a ekonomika sú slabé a ich administratívne systémy nedostatočne rozvinuté. Treba preto uvažovať nad ďalšími krokmi, ktoré by viedli k riešeniu konfliktov a budovaniu štátu. Nie je to len prípad Sýrie a Líbye, ale aj mnohých iných krajín. Uznanie tejto skutočnosti by pomohlo určiť priority pre opatrenia a kroky a zamerať sa na pravé dôvody, prečo ľudia utekajú z týchto území alebo nimi prechádzajú. Úzko definované zásahy, ako napr. výcvik pohraničnej stráže alebo ich vybavenie technológiami, rozbitie prevádzačských sietí alebo poskytovanie stimulov na návrat bude mať pozitívny, avšak obmedzený dosah. Migrácia je jav, ktorý súvisí so slabým štátom a zlyhaniami, ktoré majú rôznu povahu a stupeň.

3.17.

Zahrnutie riadenia do tretieho piliera vonkajšieho investičného plánu ako všeobecného podnikateľského prostredia nepostačuje na zachytenie všetkých problémov, ktorými sa treba zaoberať. Na dlhodobé riešenie pôvodných príčin migrácie krajina potrebuje životaschopnú a legitímnu vládu, silné zastupiteľské inštitúcie, efektívne subjekty, masmédiá a organizácie občianskej spoločnosti. EÚ by mala zvážiť venovanie náležitej pozornosti a podpory demokratickej pomoci. Netýka sa to len migrácie, ale aj iných oblastí politiky, napr. susedstva a obchodu.

3.18.

V návrhu Komisie je úloha občianskej spoločnosti nedostatočne uznaná a podporovaná. Organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú významnú úlohu pri tom, aby bolo presídľovanie, cestovanie a prijímanie migrantov a utečencov bezpečnejšie a humánnejšie. Vykonávajú neoceniteľnú službu, či už ide o utečenecké tábory, migračné trasy vrátane mora alebo miesta prijatia v EÚ. V návrhu by sa mala uznať ich úloha a podporiť ich činnosť, či už ide o miestne organizácie v krajinách pôvodu a tranzitu alebo o organizácie, ktoré sa zapájajú do záchranných operácií, prijímania a integrácie. Navyše organizácie občianskej spoločnosti by mali byť zapojené do monitorovania a hodnotenia krokov všetkých príslušných orgánov zapojených do riadenia migrácie. Ich práca a spätná väzba by mohli celý proces priblížiť k normám v oblasti ľudských práv, ktoré uznávajú a chránia medzinárodné zmluvy, ako aj zmluvy EÚ.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EÚ a členské štáty, priamo alebo nepriamo, by mali pri vykonávaní všetkých krokov a postupov dodržiavať ľudské práva a rešpektovať zásadu nevyhostenia podľa Ženevského dohovoru.

4.2.

EHSV je veľmi znepokojený dohodou medzi EÚ a Tureckom a jej vplyvom na základné práva jednotlivcov, ktorých sa týka. Vyhlásenie EÚ a Turecka spochybňujú organizácie občianskej spoločnosti a ochrancovia ľudských práv, keďže Turecko sa v ňom označuje za „bezpečnú krajinu“. EÚ musí mať istotu pri udeľovaní štatútu bezpečnej krajiny pôvodu alebo tranzitu, aby neporušila zásadu nevyhostenia.

4.3.

Komisia vytýčila strategickú víziu, ako môže vonkajšia činnosť EÚ podporiť odolnosť a nezávislosť nútene vysídlených ľudí na miestach, ktoré by boli čo najbližšie ku krajinám pôvodu utečencov (4). Hoci má táto vízia určité výhody, treba poznamenať, že EÚ ako zodpovedný subjekt s dostatočnými zdrojmi má tiež vlastné morálne a právne záväzky pomáhať tým, ktorí hľadajú medzinárodnú ochranu.

4.4.

Operačné kroky zamerané na boj proti prevádzaniu migrantov sú vítané. Prevádzači si pýtajú vysoké sumy za pomoc migrantom a vystavujú ich veľkému nebezpečenstvu. Boj proti prevádzačstvu však nevyrieši štrukturálne problémy migrácie. Riešením je vybudovať legálne trasy pre migráciu, čo by znížilo závislosť migrantov od prevádzačských sietí.

4.5.

Medzi európskou úrovňou a úrovňou členských štátov treba vytvoriť koordinačný mechanizmus, aby sa plnili dohody. Ak majú určité členské štáty historické prepojenie s tretími krajinami, mali by sa tieto väzby využiť na zlepšenie spolupráce.

4.6.

EHSV víta nový návrh na štruktúrovaný systém presídľovania, ktorý poskytne spoločný rámec pre bezpečný a legálny príchod do EÚ pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu prostredníctvom presídľovania, ako priamy dôkaz záväzku EÚ pomáhať krajinám pod najväčším tlakom (5). Akčný plán z Valletty obsahoval záväzok EÚ a členských štátov spustiť pilotné projekty, ktoré zoskupujú ponuky na legálnu migráciu. Návrh by však mal byť oveľa jasnejší a označiť konkrétne projekty, ktoré treba vykonať.

4.7.

EHSV víta reformu modrej karty (6) predstavenú 7. júna 2016, ktorej cieľom je pritiahnuť migrantov s vysokou úrovňou zručností na trh práce EÚ.

4.8.

EHSV víta dohody, ktorých cieľom je zvýšiť účinnosť a udržateľnosť procesu návratu a poskytnúť primeranú finančnú pomoc readmitujúcim krajinám, a najmä spoločenstvám, ktoré budú reintegrovať tých, ktorí sa vracajú. Ak má byť celý proces efektívny, je nevyhnutné poskytnúť stimuly pre orgány a jednotlivcov.

4.9.

EHSV podporuje rastúci počet návratov a readmisií, s jasným uprednostňovaním dobrovoľného návratu a zameraním na opätovnú integráciu. Mala by to byť jedna z hlavných strategických volieb, ktoré činia EÚ a členské štáty pri riadení migračného procesu. Zvyšuje to pravdepodobnosť, že zainteresované subjekty budú spolupracovať a nemenej dôležité je aj to, že migrácia sa môže stať hybnou silou miestneho rozvoja.

4.10.

Úsilie EÚ a členských štátov treba koordinovať na globálnej úrovni. EHSV súhlasí s odporúčaním Európskej komisie podporiť vytvorenie globálneho systému presídľovania podporovaného OSN s cieľom umožniť rýchle a efektívne presídlenie migrantov a utečencov do bezpečných krajín. EÚ má zdroje a zároveň skúsenosti na to, aby mohla vykonať zmeny, o. i. aj prostredníctvom posunu ku globálnejšiemu a multilaterálnejšiemu postupu pri riadení migrácie.

4.11.

EHSV rozhodne podporuje konkrétne partnerstvá s tretími krajinami: uzatvorenie dohôd s Jordánskom a Libanonom, zintenzívnenie spolupráce medzi EÚ a Tuniskom; vytvorenie a uzatvorenie dohôd s Nigerom, Nigériou, Senegalom, Mali a Etiópiou a podpora líbyjskej vlády národnej jednoty. Pri všetkých dohovoroch a dohodách by mala EÚ zabezpečiť, že sa využijú hlavne pozitívne podnety, správne sa naplánuje a zorganizuje pomoc, ako aj to, že sa bude riešiť otázka inštitucionálnych a administratívnych kapacít riadenia, podporí sa demokracia a ľudské práva a že sa do všetkých procesov, predovšetkým na miestnej a národnej úrovni, zapoja organizácie občianskej spoločnosti.

4.12.

EHSV uznáva úsilie všetkých zainteresovaných v záujme operatívneho a efektívneho rámca partnerstva, ako sa to uvádza v prvej správe o pokroku, ktorú uverejnila Európska komisia (7). Spustenie projektu financovaného z trustového fondu EÚ pre Afriku v piatich prioritných krajinách je znakom, že spolupráca je možná. EHSV povzbudzuje inštitúcie EÚ, aby pracovali na rýchlom prijatí nariadenia o Európskom fonde pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý bude kľúčovým nástrojom pri podpore udržateľného rozvoja, inkluzívneho rastu, ako aj hospodárskeho a sociálneho rozvoja a regionálnej integrácie mimo Európy.

V Bruseli 22. februára 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Ú. v. EÚ C 71, 24.2.2016, s. 82

(2)  Európska migračná agenda, COM(2015) 240 final, s. 15-17.

(3)  Len v rámci talianskych operácií Mare Nostrum bolo v Stredozemnom mori zachránených 140 000 ľudí. Od roku 2015 sa vďaka operáciám EÚ v Stredozemnom mori zachránilo viac ako 400 000 ľudí.

(4)  COM(2016) 234 final, 26. apríla 2016.

(5)  Pozri COM(2016) 197 final, 6. apríla 2016.

(6)  COM(2016) 378 final.

(7)  COM(2016) 700 final.


31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/73


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke – Ročný prieskum rastu na rok 2017

[COM(2016) 725 final]

(2017/C 173/13)

Spravodajca:

Etele BARÁTH

Konzultácia

Európska komisia, 8.12.2016

Právny základ

Článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Príslušný podvýbor

SC/046

Prijaté v podvýbore

17.1.2017

Prijaté v pléne

22.2.2017

Plenárne zasadnutie č.

523

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo so)

181/5/36

Spolupráca, disciplína a pružnosť

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) súhlasí s prioritami, ktoré Európska komisia stanovila v ročnom prieskume rastu na rok 2017, o. i. s prioritnou podporou v oblasti vytvárania pracovných miest a rastu prostredníctvom troch pilierov RPR: pokračovanie v štrukturálnych reformách, zabezpečenie zodpovednej fiškálnej politiky a povzbudzovanie investícií. Tento ročný prieskum poskytuje prijateľný základ pre začiatok procesu európskeho semestra a následne pre vypracovanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

1.2.

Európsky semester sa považuje za nástroj, ktorý je vhodný na dosiahnutie ďalšieho pokroku v rámci politík a reforiem a podporuje oživenie a zamestnanosť. V RPR na rok 2017 sa zdôrazňujú najnaliehavejšie hospodárske a spoločenské priority a dopĺňajú ich osobitné odporúčania. EHSV však berie veľmi vážne negatívne aspekty pravidiel Paktu stability a rastu a odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré sa uplatňujú na vnútroštátnej úrovni s cieľom stanoviť zámery fiškálnej politiky eurozóny.

1.3.

RPR uznáva mnohé pozitívne výsledky a znaky oživenia v EÚ. Objem investícií začal rásť a od roku 2013 bolo vytvorených 8 miliónov nových pracovných miest, pričom cieľ dosiahnuť mieru zamestnanosti 75 % je na dosah, existujú štrukturálne zlepšenia vo výkonnosti trhu práce a v niektorých členských štátoch mierne poklesla úroveň deficitu verejných financií.

1.4.

Výbor súhlasí s názorom, že zaručenie sľubnej ekonomickej budúcnosti pre všetkých je základom pre zachovanie európskeho spôsobu života, domnieva sa však, že na tento účel treba vynakladať viac úsilia. V RPR sa otvorene konštatuje, že proces oživenia je stále neistý. Miera nezamestnanosti je naďalej vysoká, riziko chudoby sa dokonca zvýšilo, HDP a miera rastu produktivity sú príliš nízke a objem investícií zostáva znepokojivo na úrovni spred krízy. Naďalej existuje výrazná nerovnováha a rozsiahle riziká v eurozóne a v EÚ vo všeobecnosti.

1.5.

EHSV sa taktiež domnieva, že globalizácia, rovnako ako demografický a technický vývoj a najmä digitalizácia, sú dôležitým zdrojom zmien, z ktorého by mali možnosť ťažiť všetci. Investície podporujúce poznatky, inováciu, vzdelávanie a IKT, ktoré sú hnacou silou rastu, sa považujú za najdôležitejšie.

1.6.

Výbor súhlasí s cieľmi v oblasti rovnosti, spravodlivosti a začleňovania a upozorňuje na význam koordinovaných a reformovaných politík.

1.7.

Zároveň však konštatuje, že v záujme dosiahnutia spoločných cieľov a odstránenia nedostatkov treba posilniť integráciu. Európske riadenie založené na spolupráci, ktoré je zodpovedné, disciplinované a zároveň pružné, predstavuje v tejto súvislosti záruku. Európsky semester dobre poukazuje na to, že vytváranie partnerstiev na vysokej úrovni medzi členskými štátmi je účinným spôsobom, ako riešiť krízové situácie.

1.8.

EHSV súhlasí so zásadami úloh, ktoré sa uvádzajú v prieskume rastu na rok 2017, ako aj s rozdelením úloh medzi Komisiu a členské štáty. Opakovane poukazuje na svoj návrh obohatiť európsky semester, ktorý už uviedol vo svojej analýze prieskumu rastu na rok 2016. Okrem zvyšovania objemu investícií, štrukturálnych reforiem a posilňovania makroekonomickej rovnováhy a pokroku, ktorý treba dosiahnuť v súvislosti s ukazovateľmi „presahujúcimi rámec HDP“, patria tieto cieľové hodnoty medzi hlavné ciele, pokiaľ ide o sociálnu a environmentálnu oblasť a trvácnosť.

1.9.

EHSV sa domnieva, že skutočný hospodársky rast zameraný na výsledky je možné vyjadriť len prostredníctvom komplexného systému ukazovateľov, ako je napríklad súčasný systém, ktorý zohľadňuje aj sociálne a environmentálne dôsledky (GDR, gross development result).

1.10.

Výbor sa nazdáva, že je nevyhnutné zostaviť jednoznačný a jasný prehľad politických a strategických smerovaní, ktoré budú odzrkadľovať bezprostrednú aj vzdialenejšiu budúcnosť. Priority Komisie pod vedením J.C. Junckera, ako aj ciele stanovené do roku 2030 založené na stratégii Európa 2020, do ktorých sú zahrnuté aj výzvy v oblasti udržateľného rozvoja, spoločne určujú proces rozvoja.

1.11.

Z najnovších prognóz Európskej komisie vyplýva (1), že hospodársky rozvoj členských štátov EÚ sa v porovnaní s rokom 2015 v období od roku 2016 do roku 2018 podstatne nezmení. Hlavným zdrojom rastu bude skôr spotreba, ako investície. Táto vyhliadka, ktorá súvisí z nízkym rastom a nízkym objemom investícií, nie je priaznivá aj z toho dôvodu, že zvyšovanie domáceho dopytu je naďalej rovnako dôležité ako v minulosti, pokiaľ ide o podporu investícií.

1.12.

Preto treba posilniť koordináciu všetkých nástrojov sociálnej politiky, a to aj so zreteľom na obmedzené právomoci EÚ. Dobre vypracovaný systém referenčných hodnôt, ktorý bude navrhnutý v rámci budúceho európskeho piliera sociálnych práv, by mohol povzbudiť reformný proces a zabezpečiť lepšiu koordináciu sociálnych politík v rámci európskeho semestra.

1.13.

Jednou z úloh ročného prieskumu rastu by mala byť analýza miery zosúladenia tradičnej politiky na podporu súdržnosti, ktorá je v súčasnosti predmetom preskúmania v polovici jej trvania, jej financovanie (EŠIF) a nové nástroje financovania (EFSI). Keďže ide o jeden z najdynamickejších nástrojov spolupráce medzi Úniou a jej členskými štátmi, treba dbať na lepšiu koordináciu aj počas jeho realizácie. Koordinovať treba najmä realizáciu zlepšení.

1.14.

Najdôležitejším pilierom európskeho semestra je Pakt stability a rastu. Dlhodobý a udržateľný hospodársko-spoločensko-environmentálny rozvoj musí byť založený na primeraných a koordinovaných fiškálnych politikách na úrovni EÚ a na transparentnom a spoľahlivom fungovaní finančných systémov.

1.15.

EHSV upozorňuje na skutočnosť, že štrukturálne zmeny potrebné na dosiahnutie udržateľného rozvoja si vyžadujú značné zdroje, ktoré budú k dispozícii len v prípade, ak budú rozpočtové zdroje využívané účinnejšie a ak sa citeľne zvýši objem investícií.

1.16.

I keď sa prostredníctvom týchto nových európskych strategických investičných fondov umožní podstatne zvýšiť objem zdrojov v oblasti výrobnej a fyzickej infraštruktúry, výraznú prekážku budú naďalej predstavovať nedostatočné investície v spoločenskej a sociálnej oblasti. V tejto súvislosti je preto potrebné zaručiť dostatočnú rozpočtovú pružnosť.

1.17.

EHSV naliehavo odporúča, aby sa prioritne riešili otázky spojené s investíciami do vzdelávania, odbornej prípravy, zdravia a ostatných sociálnych systémov, a to najmä v menej rozvinutých regiónoch.

1.18.

Na ovplyvnenie európskeho riadenia je potrebná spoluzodpovednosť a rozumná pružnosť. EHSV sa jednak domnieva, že na základe opätovného preskúmania rozpočtu Únie v polovici jeho trvania, výrazného navýšenia objemu zdrojov a vlastných príjmov a zvýšenia účinnosti a efektívnosti pri realizácii by sa mohlo podariť vytvoriť taký systém, v rámci ktorého sa pružnosť bude môcť vnímať aj ako spôsob krytia rizika. Zlepšením trhových podmienok a inteligentnou reguláciou by sa na druhej strane mohla podporiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva v širokom zmysle slova (vrátane hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska).

2.   Kontext

2.1.

Európsku úniu nedrží pohromade spoločná politická vôľa budovať budúcnosť, ale právne záruky a nevyhnutná hospodárska spolupráca. Európska únia je rozdelená a naďalej čelí rôznym, opakujúcim sa krízam. Jasným znakom je hlasovanie o brexite a následné zneistenie. Ak bude patová politická situácia vážnejšia ako patová situácia v hospodárstve, výrazné ekonomické rozdiely budú pretrvávať aj napriek obnove hospodárstva, ktoré možno pozorovať v niektorých členských štátoch.

2.2.

Migračná kríza je celosvetovým dramatickým posolstvom, ktoré Európu núti, aby okrem plnenia svojich humanitných povinností, zachovala európske spoločenské a sociálne systémy a posilnila svoju úlohu, ktorú zohráva mimo kontinentu.

2.3.

Pokiaľ ide o fungovanie Únie, prehĺbila sa priepasť medzi vnímaním verejnosti a realitou. Partnerský vzťah, ktorý občianska spoločnosť a jej organizácie vybudovali vo vzťahu k inštitucionálnym štruktúram Únie, nie je vôbec uspokojivý, a Európania pociťujú, že situácia sa ďalej zhoršuje. Občania a malé, stredné alebo veľké podniky očakávajú účinné iniciatívy.

2.4.

Posilnili sa tie politické sily, ktoré voči spoločným výdobytkom stavajú domnelé alebo reálne nároky národnej nezávislosti. V každodennej politike sa žiaľ nezdôrazňujú interakcie, ale rozdiely.

2.5.

Z predložených návrhov týkajúcich sa hodnotenia stratégie Európa 2020 v polovici jej trvania vyplynulo, že v záujme konkrétneho presadzovania európskych hodnôt a realizácie záujmov Únie je potrebné posilniť rozvojové postupy a príslušné nástroje, ktoré sa priamo dotýkajú európskych občanov.

2.6.

Hospodárska kríza a následný pokles objemu investícií narušili jednotu členských štátov založenú na raste a mali za následok stále väčšie napätie. Napriek základnému cieľu Únie narastajú rozdiely v rozvoji medzi členskými štátmi a najmä medzi niektorými regiónmi.

2.6.1.

Navyše pravidlá z roku 2005 týkajúce sa rozpočtového deficitu by sa mali prispôsobiť súčasnej hospodárskej a sociálnej situácii v EÚ, pričom by sa v nich mala zohľadniť skutočnosť, že niektoré verejné výdavky, ako napríklad v oblasti vzdelávania, sa nesmú brať do úvahy pri výpočte deficitu, pretože ide o dôležité investície do budúcnosti.

2.7.

Európska únia je síce veľmi príťažlivá, no vo všeobecnosti ešte stále nenadobudla späť svoj charakter investičného cieľa. Keďže ide o produktívne investície, EÚ postupne stráca vplyv vo vzťahu k členským štátom. Zaostávajúce krajiny brzdia dynamickejšie sa rozvíjajúce krajiny. Nižšia produktivita a nedostatočné procesy v oblasti inovácie znižujú európsku pridanú hodnotu v celosvetovej hospodárskej súťaži.

2.8.

V niektorých krajinách klesajú produktívne investície aj napriek značnému rozpočtovému prebytku. Toto je prekážkou v procese dobiehania. Reakcie na tento stav sú pomalé a byrokratické.

2.8.1.

EHSV sa však domnieva, že investície a spotreba sú veľmi potrebné na to, aby sa mohli vytvoriť podmienky pre hospodársky prechod na udržateľné hospodárstvo, ktoré bojuje proti zmene klímy. Na zvýšenie konkurencieschopnosti Európy je potrebná nová odborná príprava a vytváranie pracovných miest.

2.9.

Európska komisia oznámila v roku 2014 novú paradigmu v rozvoji hospodárstva. Ciele, ktoré vymedzila, ako napr. stimulovať tvorbu pracovných miest a rast, posilniť jednotný európsky trh, zjednodušiť hospodárske regulátory, konsolidovať prioritný rozvoj spoločenstiev, podporiť investície v oblasti energetiky, digitálnych sietí a služieb, prioritne podporiť investície do systému sietí na duševné a fyzické prepájanie Európy a posilňovať zodpovednosť v environmentálnej oblasti, sú výraznou novou hybnou silou pre hospodárstvo.

2.10.

Zdá sa, že opatrenia na realizáciu programu, práce na programe REFIT, Európsky fond pre strategické investície a inštitucionálny rámec potvrdzujú správnosť zámerov. Ako však už bolo predtým uvedené, tieto vyhliadky na rast sú nepostačujúce.

2.11.

Nedostatok rozpočtových politík zameraných na rast v krajinách s vysokým verejným dlhom a rozpočtovým deficitom, ktorý v niektorých prípadoch spôsobil skôr kolaps finančného a bankového sektora, než neuvážené vládne výdavky, sa ukázal ako kontraproduktívny a prispel k ďalšiemu prehlbovaniu rozdielov medzi krajinami s prebytkom a s deficitom. V niektorých prípadoch môže byť účinnejší dlhší čas a postupná náprava, pretože zvyšovanie hospodárskeho rastu zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní deficitu a zadlženosti.

2.12.

Je potrebné zaviesť taký súbor rozvojových nástrojov, ktorý zabezpečí rast, podnieti symetrickú úpravu v celej EÚ a zmierni sociálne napätie. Európsky semester umožňuje plánovať diferencovaný prístup podľa jednotlivých krajín a kontrolovať realizáciu. Ako sa však jasne uvádza v oznámení Komisie o hospodárskej politike v eurozóne (COM(2016) 726), jeho úloha pri stanovovaní zámerov fiškálnej politiky eurozóny je čisto náhodná.

2.13.

Hlavné ciele stratégie Európa 2020 sú naďalej aktuálne. Miera nezamestnanosti, ktorá predstavuje 22 miliónov osôb bez zamestnania v Únii a viac ako 17 miliónov osôb bez zamestnania v krajinách eurozóny, je naďalej neprijateľná. Počet osôb žijúcich na prahu chudoby alebo ohrozených chudobou presahuje 122 miliónov. Pokiaľ ide o budúcnosť Európy, veľkou prekážkou je strata perspektívy pre mladých ľudí. Mobilita pracovnej sily je nízka. Celoživotné vzdelávanie naďalej nie je v centre záujmu politík. Tendencie, ktoré sa stále viac vzďaľujú od cieľov, nie sú povzbudivé. V platnosti je už vyše 70 smerníc týkajúcich sa sociálnych práv. EHSV vo svojom stanovisku na tému Európsky pilier sociálnych práv uvádza, že vzostupná konvergencia sa musí stanoviť za cieľ pre sociálne práva v Európe ako súčasť prípravy ročného prieskum rastu. Rovnako zdôrazňuje, že treba zabezpečiť rast a konkurencieschopnosť v celej EÚ. EHSV v tejto súvislosti vyzdvihuje potrebnú vzájomnú závislosť medzi hospodárskou, zamestnaneckou a sociálnou politikou (2).

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.

Investície

3.1.1.

Ústrednou témou ročného prieskumu rastu Európskej komisie je súhrn opatrení zameraných na ďalší rozvoj finančného systému, ktoré sú dôležité najmä pokiaľ ide o konsolidované fungovanie tohto odvetvia, zlepšenie účinnosti EFSI, odstránenie prekážok v investovaní a zvyšovanie významu európskej ekonomiky vo svete.

3.1.2.

EHSV súhlasí s tým, že prvoradý význam má vytvorenie únie kapitálových trhov a ostatných rámcových podmienok, aby sa zlepšili podmienky financovania, diverzifikovalo riziko a uľahčil prístup k úverom – najmä odstránením prekážok, ktorým čelia MSP – a aby sa začala uplatňovať zásada rovnakých príležitostí.

3.1.3.

V tejto súvislosti možno ako príklad uviesť nariadenie o fonde rizikového kapitálu a ďalší rozvoj fondu sociálneho podnikania, „druhú šancu“ pre neúspešných podnikateľov, zlepšovanie insolvenčného konania alebo zavádzanie systémov preventívnej reštrukturalizácie. Jedným z pilierov rozvoja investičných aktivít musí byť stimulovanie účasti bánk a zvyšovanie ich operatívnej účinnosti.

3.1.4.

Všetko nasvedčuje tomu, že Európsky fond pre strategické investície a najmä jeho rozšírenie, o ktorom už bolo prijaté rozhodnutie, majú veľký stimulujúci účinok na európsky trh s investíciami. To môže byť osobitne dôležité pri realizácii cieľov do roku 2030, ktoré zahŕňajú aj kritériá udržateľného rozvoja. Postupný prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo umožní vytvoriť nové pracovné miesta najmä v sektore služieb a produkty vyhovujúce kritériám udržateľnosti by mohli vytvoriť nové možnosti v oblasti inovácie.

3.1.5.

Výbor už vo svojich predchádzajúcich stanoviskách vyzdvihol, že dobudovanie energetickej únie a stratégia pre jednotný digitálny trh prispejú k tomu, aby sa mohli vytvoriť nové možnosti investovania. Dynamickejší rozvoj týchto oblastí je taktiež podmienený medzinárodnými obchodnými dohodami – pričom niektoré z nich môžu byť nepriaznivo ovplyvnené zmenou postojov v globálnej politike – a dostupnosťou príslušných trhov.

3.1.6.

EHSV sa nazdáva, že je dôležité, aby sa štrukturálne fondy mohli využívať vo väčšej miere ako v súčasnosti, aby sa podporilo vzdelávanie, odborná príprava a mobilita, ktorá sa s nimi spája.

3.2.    Uskutočňovanie štrukturálnych reforiem

3.2.1.

EHSV súhlasí s tým, že štrukturálne reformy sa podľa možnosti musia realizovať diferencovaným spôsobom. Na tento účel treba na úrovni EÚ a celoštátnej úrovni vyčleniť potrebné prostriedky.

3.2.2.

EHSV súhlasí so stanoviskom Európskeho parlamentu, podľa ktorého je dobre fungujúci pružný trh práce jednou z podmienok pozitívnej ekonomickej konjunktúry. Domnieva sa však, že je potrebné posilniť sociálny rozmer jednotného európskeho trhu.

3.2.3.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali byť vykonávané takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že budú zohľadnené rozpočtové kapacity členských štátov, tak aby mohli vypracovať politiky na oživenie rastu a sociálne začlenenie.

3.2.4.

EHSV oceňuje, že EK v marci 2016 začala konzultáciu o európskom pilieri sociálnych práv a súhlasí s tým, že hospodársky rozvoj by mal viesť k väčšiemu sociálnemu pokroku a súdržnosti. Členské štáty s najlepšími hospodárskymi výsledkami vypracovali ambicióznejšie a účinnejšie sociálne politiky, vo všeobecnosti však v Európe treba posilniť konkurencieschopnosť a sociálny rozmer.

3.2.5.

Je dôležité, aby reformy realizované členskými štátmi zaručili prístup ku kvalitným službám a výkonom. Zlepšovanie úrovne vzdelávania, odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti, bývania a starostlivosti o dieťa sú preto základným predpokladom hospodárskeho rozvoja a budú mať priamy vplyv na vývoj spôsobu života a sociálne začlenenie.

3.2.6.

Pri koncipovaní, vypracovaní a realizácii štrukturálnych reforiem zohrávajú osobitne dôležitú úlohu sociálni partneri. Táto úloha musí zahŕňať najmä nový prístup v oblasti sociálneho dialógu, ktorý bude vychádzať zo súčasného dialógu, ale bude využívať posilnené kapitálové nástroje. Zodpovedná občianska angažovanosť značne závisí od jasnej a priamej komunikácie. EHSV víta zámer Európskej komisie výrazne a systematicky zapojiť sociálnych partnerov do cyklu európskeho semestra.

3.2.7.

Uceleným koncipovaním a realizáciou reforiem by sa takisto umožnilo, aby sa v procese európskeho semestra vo väčšej miere zohľadnil sociálny rozmer. Nástroje a metodika hospodárskej politiky by sa mali doplniť o dlhodobé výsledky a sociálne hodnoty, ktoré odrážajú aj aspekt udržateľnosti.

3.2.8.

Pevnou súčasťou reformného procesu musí byť zavedenie systému stimulov, ktorý vytvára spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže, vo väčšej miere podporuje rast a obmedzuje možnosti zneužitia.

3.3.    Pozitívne fiškálne politiky

3.3.1.

Dôležitým prvkom procesu európskeho semestra je zavedenie Paktu stability a rastu, kontrola uplatňovania jeho ustanovení a sledovanie jeho dosahu na ekonomiku jednotlivých členských štátov. Je poľutovaniahodné, že proces európskeho semestra sa ukázal ako jednostranný nástroj, ktorý zakazuje vysoké dlhy a deficity pod hrozbou sankcií, no pritom stanovuje len jednoduché zníženie vysokých prebytkov. EHSV podporuje pružnosť, najmä ak umožňuje, aby sa vďaka verejným investíciám zdynamizovali odvetvia, ktoré sú z dlhodobého hľadiska rovnako užitočné (vzdelávanie, odborná príprava a zdravotná starostlivosť).

3.3.2.

EHSV však považuje za podstatné, aby uplatňovanie Paktu stability a rastu dopĺňalo zavedenie postupu pre prípady sociálnych rozdielov, ktorý by bol podobný súčasnému postupu týkajúcemu sa makroekonomických rozdielov a ktorý by signalizoval a analyzoval sociálne účinky hospodárskych aktivít v členských štátoch. Ako už bolo uvedené, je potrebné venovať osobitnú pozornosť deficitom národných rozpočtov, ak sú spojené s investíciami do budúcnosti, ako je napríklad oblasť vzdelávania, alebo investíciami zameranými na vytváranie podmienok na transformáciu ekonomiky na udržateľné hospodárstvo, ktoré bojuje proti zmene klímy.

3.3.3.

EHSV víta posilnenie úlohy Európskej centrálnej banky a najmä úsilie Komisie, pokiaľ ide o pozitívne zámery fiškálnej politiky vo vzťahu k menovej politike eurozóny. EHSV uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrala ECB pri obnovení stability narušenej v dôsledku krízy. To sa musí doplniť prísnejšími opatreniami, aby sa urýchlilo tempo zvyšovania hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest. V tejto súvislosti je EHSV vážne znepokojený a sklamaný tým, že Rada odmietla odporúčania Komisie týkajúce sa pozitívnych zámerov fiškálnej politiky v eurozóne.

3.3.4.

Súčasná nízka úroková miera umožňuje, aby členské štáty zvyšovali objem verejných financií a zároveň znižovali svoju mieru zadlženia. EHSV sa domnieva, že v rámci Paktu stability a rastu by malo preskúmanie rozpočtu EÚ v polovici jeho trvania, príprava budúceho programového obdobia a zavedenie „rozpočtu EÚ zameraného na výsledky“ ponúknuť príležitosť na zavedenie originálnych investičných postupov, ktoré podporujú hospodársky rast a zabezpečujú dlhodobú udržateľnosť.

3.3.5.

Prognózy v rámci ročného prieskumu rastu na rok 2017 majú pri posudzovaní štrukturálneho vývoja európskej spoločnosti osobitný význam. Úsilie zamerané na zmierňovanie negatívnych účinkov starnutia na spoločnosť v narastajúcej miere zaťažuje rozpočty členských štátov. Treba opakovane zdôrazniť význam odbornej prípravy a rekvalifikácie, úlohu prevencie, ktorú plní sektor zdravotníctva, a potrebu reformovať systém sociálnej ochrany.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

Je naliehavo potrebné detailne vypracovať a zaviesť prioritný program s cieľom v plnej miere konsolidovať finančný systém eurozóny. To by však nemalo viesť k prehĺbeniu rozdielov medzi európskymi štátmi.

4.2.

Prvé obdobie dvojrýchlostného rozvoja oznámené piatimi predsedami, ktorého cieľom je dokončenie európskej hospodárskej a menovej únie, skončí v roku 2017. Biela kniha pripravuje druhú fázu. V spojitosti s brexitom je osobitne dôležité posilniť štyri únie – hospodársku, rozpočtovú, finančnú a politickú. Pre obdobie po brexite sa zdá byť nevyhnutné navýšiť finančnú kapacitu.

4.2.1.

Doteraz sa pozornosť venovala najmä posilňovaniu hospodárskeho a finančného systému eurozóny, a síce zavedeniu rád pre konkurencieschopnosť a produktivitu, posilňovaniu bankovej únie a dosiahnutiu dohody o treťom pilieri, t. j. systéme ochrany vkladov (EDIS), vytvoreniu orgánu dohľadu nad dodržiavaním rozpočtovej disciplíny a pokroku na ceste k úzkej spolupráci na kapitálových trhoch, zároveň by sa však mala zintenzívniť aj vôľa realizovať politickú spoluprácu.

4.2.2.

Ide o jasnú výzvu pre vedúcich predstaviteľov Únie, aby vymedzili všeobecné strategické smerovanie, ktoré bude založené na pružnej hospodárskej politike. V súlade s Lisabonskou zmluvou a regulačným rámcom, ktorým sa riadi jej realizácia, by takéto smerovanie viac zohľadňovalo spoločenské a sociálne osobitosti, ako aj odolnosť každej krajiny, a to aj v prípadoch, ak ich dohody o regulácii hospodárstva a ich nástroje fungujú dobre

(pružnejší prístup, ktorý nedávno prijalo Francúzsko, Španielsko alebo Portugalsko v oblasti znižovania rozpočtového deficitu, dobre odzrkadľuje možný vývoj).

4.3.

Počas uplynulých finančných a rozpočtových období pri vypracovaní úloh a programov vo výraznej miere narástla potreba preukázať „európsku pridanú hodnotu“. Jednotlivé programy, ktoré dostali podporu z európskych fondov, sa v stále väčšej miere zameriavali skôr na také konkrétne formy spolupráce medzi členskými štátmi Únie, ktoré v porovnaní s vnútroštátnou úrovňou priniesli lepší výsledok dosiahnutý spoločnými silami (nástroj na prepájanie Európy, Horizont 2020 atď.) respektíve podporovali prístup na základe spoločných európskych záujmov na miestnej úrovni v rámci členských štátov (boj proti nezamestnanosti a chudobe, rozvoj v oblasti infraštruktúry, regionálny rozvoj a rozvoj miest atď.). Objem dostupných zdrojov však nie je priamo úmerný úlohám.

4.4.

Počas semestra sa v rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny (CSR) venovala zvýšená pozornosť aj priblíženiu cieľov stratégie Európa 2020. Reformné plány členských štátov museli okrem rozpočtových a štrukturálnych úprav obsahovať aj konkrétne ciele a podmienky dosiahnutia týchto cieľov. Tri piliere stratégie Európa 2020, a síce inteligentná, udržateľná a inkluzívna Európa, a jej systém ukazovateľov môžu naďalej slúžiť ako referenčný bod pre riešenia, ktoré sa budú musieť predložiť s cieľom čeliť novým výzvam, ktoré sa objavia do roku 2030.

4.5.

Dlhodobé sociálne a environmentálne ciele a ciele v oblasti udržateľnosti musia v európskom semestri zohrávať dôležitejšiu úlohu. Tento postup je vhodný na to, aby sa viedli rokovania o takých základných otázkach, ako je podpora rôznych investícií v sociálnej a verejnej sfére, zohľadnenie dlhodobej návratnosti investícií v prípade rozpočtového deficitu alebo rozvoj systému inštitúcií zameraných na blahobyt občanov. Treba zaviesť nové „zlaté pravidlo“, ktoré vymedzí, čo je spotreba a čo sú investície. Na tento účel sa môžu zaviesť potrebné podmienky, a to prostredníctvom preskúmania rozpočtových mechanizmov Únie, pričom treba zohľadniť aj možnosť zvýšiť vlastné zdroje príjmov.

4.6.

V rámci konzultácií je dôležité rozdelenie spoluzodpovednosti počnúc určením úloh až po ich riešenie. Taktiež treba uznať osobitnú úlohu konečných príjemcov. Treba posilniť úlohu národných parlamentov a musia sa rešpektovať ich obavy v súvislosti s dodržiavaním zásady subsidiarity.

4.7.

Neexistuje jednotná predstava o budúcnosti, ani politická vôľa alebo schopnosť riadiť. Systém právnych nástrojov je zložitý a účasť sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti je čisto formálna, čoho odrazom je nedostatočná podpora zo strany verejnosti. Tým sa posilňuje demokratický deficit a oslabuje sa dôvera.

4.8.

Rozvojové postupy v súčasnosti charakterizujú dva veľké finančno-ekonomické systémy nástrojov a inštitucionálne systémy, ktoré majú svoje osobitné rozvojové postupy a výrazne sa od seba odlišujú. Je potrebné medzi nimi posilniť komplementárnosť, keďže usmernenia slúžiace na tento účel nie sú postačujúce. Potrebné je systémové riešenie.

4.8.1.

Ide predovšetkým o tradičné európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), ktorých cieľom je podporovať súdržnosť. Majú podobu pomoci v oblasti investícií a rozvoja, ktorá sa nepretržite modernizuje, ale jej podstata je nemenná. Dostupné sú vďaka príspevkom najrozvinutejších členských štátov prostredníctvom prerozdeľovania z rozpočtu EÚ. V niektorých prípadoch prijímatelia pomoci patrične nedoceňujú skutočnú hodnotu týchto finančných prostriedkov, pričom argumentujú tým, že na ne „majú nárok“.

4.8.2.

V rámci strednodobého preskúmania v súlade s postupom sedemročného finančného rámca, ktorý skončí v roku 2020, je potrebné doplniť a zjednodušiť právne predpisy s cieľom podporiť vyššie uvedenú komplementárnosť.

4.8.3.

Do tohto rámca patria návrhy Európskej komisie, ktorých zámerom je posilniť finančné ciele, podporiť investície, čeliť migračným tokom alebo znižovať mieru nezamestnanosti mladých ľudí.

4.8.4.

Kľúčovými prvkami sú posilňovanie pružnosti a zjednodušovanie predpisov v oblasti prístupu k financovaniu.

4.8.5.

Druhým súborom nástrojov na podporu realizácie Junckerovho plánu je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý je novým nástrojom zameraným na trh umožňujúcim podporiť rizikový kapitál a ktorý mobilizuje verejné, bankové a súkromné finančné prostriedky. Zdroje fondu už dosahujú 500 miliárd EUR a jeho referenčné obdobie potrvá do roku 2020. Mohol by zohrávať dôležitú úlohu počas budúceho programového obdobia.

4.9.

Takto vytvorený nový mechanizmus riadenia treba začleniť do budúceho riadenia zameraného na rozvoj. Dva systémy financovania by bolo potrebné zosúladiť aj na úrovni každého členského štátu. Z dlhodobejšieho hľadiska by bolo rozumné kombinovať oba mechanizmy riadenia.

4.10.

EHSV považuje za povzbudivé nové oznámenie Európskej komisie, ktoré sumarizuje na obdobie do roku 2030 strategické orientačné aktivity, ktoré boli doteraz realizované a môžu riešiť otázky udržateľnosti.

4.11.

Úlohy v rámci nového plánovacieho obdobia by sa mali opierať o obmedzený počet jasne formulovaných cieľov. Realizácia predpokladá uplatnenie nového strategického nástroja v rámci Európskej komisie, systému riadenia založeného na koordinácii, ktorý zohľadňuje aj sociálnu kontrolu.

4.12.

Na základe hodnotenia účinnosti a efektívnosti jednotlivých finančných nástrojov sa už teraz zdá, že bude potrebné formulovať návrh na obdobie do roku 2030 s cieľom lepšie rozdeliť úlohy medzi tradičné ciele súdržnosti a investície realizované v súlade s logikou trhu. Mechanizmus hodnotenia projektu v spojitosti s EFSI poskytuje kvalitnú metodickú pomoc aj v prípade využitia tradičných nástrojov v oblasti súdržnosti.

4.13.

V záujme zvýšenia účinnosti a efektívnosti európskeho semestra treba posilniť inštitucionálnu štruktúru partnerstva a sprístupniť ho všetkým občanom EÚ v súlade s právom na zapojenie spoločnosti. Mala by sa im zaručiť možnosť prístupu k príslušným informáciám a možnosť podieľať sa na rozhodnutiach v oblasti plánovania a realizácie. Takisto by mali mať možnosť vyjadrovať sa k návrhom programov, výzvam na predloženie návrhov a hodnotiacim správam.

V Bruseli 22. februára 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Európska komisia: Hospodárska prognóza – zima 2017 – prehľad, 13. februára 2017.

(2)  SOC/542 (Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10).


PRÍLOHA

K STANOVISKU

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Uvedené body stanoviska podvýboru, ktoré boli nahradené pozmeňovacím návrhom prijatým na plenárnom zhromaždení, získali najmenej štvrtinu odovzdaných hlasov (článok 54 ods. 4 rokovacieho poriadku):

a)   Bod 1.9

 

EHSV sa domnieva, že skutočný hospodársky rast zameraný na výsledky, ktorý bude zohľadňovať sociálne a environmentálne dôsledky (GDR, gross development result), je možné vyjadriť len prostredníctvom systému komplexných ukazovateľov.

Výsledok hlasovania

Za:

111

Proti:

109

Zdržalo sa:

13

b)

Bod 2.13

 

Hlavné ciele stratégie Európa 2020 sú naďalej aktuálne. Miera nezamestnanosti, ktorá predstavuje 22 miliónov osôb bez zamestnania v Únii a viac ako 17 miliónov osôb bez zamestnania v krajinách eurozóny, je naďalej neprijateľná. Počet osôb žijúcich na prahu chudoby alebo ohrozených chudobou presahuje 122 miliónov. Pokiaľ ide o budúcnosť Európy, veľkou prekážkou je strata perspektívy pre mladých ľudí. Mobilita pracovnej sily je nízka. Celoživotné vzdelávanie naďalej nie je v centre záujmu politík. Tendencie, ktoré sa stále viac vzďaľujú od cieľov, nie sú povzbudivé. V platnosti je už vyše 70 smerníc týkajúcich sa sociálnych práv. EHSV zdôrazňuje potrebu rastu a konkurencieschopnosti v celej EÚ. Výbor v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu previazanosti hospodárskej, zamestnaneckej a sociálnej politiky  (3).

Výsledok hlasovania

Za:

145

Proti:

62

Zdržalo sa:

14

c)   Bod 3.2.2

 

EHSV súhlasí so stanoviskom Európskeho parlamentu, podľa ktorého je dobre fungujúci pružný trh práce jednou z podmienok pozitívnej ekonomickej konjunktúry. EHSV konštatuje, že EÚ je z hľadiska sociálneho zabezpečenia najrozvinutejšou oblasťou na svete.

Výsledok hlasovania

Za:

141

Proti:

65

Zdržalo sa:

16


(3)  Stanovisko EHSV na tému Európsky pilier sociálnych práv (SOC/542) (Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10).


31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/82


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica Rady 87/217/EHS, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013, smernica Rady 86/278/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES, pokiaľ ide o procesné pravidlá týkajúce sa podávania správ v oblasti životného prostredia, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/692/EHS

[COM(2016) 789 final – 2016/0394 COD]

(2017/C 173/14)

Konzultácia

Európsky parlament, 13.2.2017

Rada Európskej únie, 20.2.2017

Právny základ

článok 192 ods. 1 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Prijaté v pléne

22.2.2017

Plenárne zasadnutie č.

523

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

178/1/2

Keďže výbor usúdil, že návrh je uspokojivý, a vzhľadom na to, že sa už k obsahu návrhu vyjadril vo svojom stanovisku 1491/90, prijatom 18. decembra 1990 (*1), na svojom 523. plenárnom zasadnutí 22. a 23. februára 2017 (schôdza z 22. februára 2017) rozhodol 178 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, zaujať k predmetnému textu kladné stanovisko a odkázať na postoj, ktorý zaujal v spomínanom dokumente.

V Bruseli 22. februára 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(*1)  Stanovisko EHSV 1491/90 k návrhu smernice Rady o harmonizácii a racionalizácii podávania správ o vykonávaní niektorých smerníc v oblasti životného prostredia, Ú. v. ES C 60, 8.3.1991, s. 15 [Pozn. prekl.: Neexistuje v slovenskom jazyku].