10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/1

Spravodajca:

Thierry LIBAERT

1.1.

EHSV prostredníctvom tohto stanoviska vyjadruje želanie, aby spoločnosť začala hospodársky prechod, a teda prešla z fázy nadmerného využívania zdrojov a plytvania do udržateľnejšej fázy zameranej viac na ocenenie kvality než kvantity a na intenzívnejšie vytváranie pracovných miest. EHSV potvrdzuje, že si želá, aby Európa prevzala iniciatívu pri hľadaní nových foriem hospodárstva.

1.2.

EHSV sa domnieva, že je potrebné podporovať funkčné hospodárstvo (FH), keďže umožňuje reagovať na všetky alebo niektoré uvedené výzvy. Funkčné hospodárstvo nie je cieľom samo osebe, ale prostriedkom na dosiahnutie nových cieľov modelu spotreby.

1.3.

Keďže v súvislosti s predpokladanými výhodami FH pre hospodárske, environmentálne a sociálne aspekty existuje mnoho neistôt alebo neznámych, bolo by vhodné uskutočniť kompletné posúdenie typov výrobkov alebo služieb s cieľom definovať silné stránky a prípadne podmienky, ktoré treba dodržiavať, aby sa FH úspešne zaviedlo.

1.4.

Ďalej bude potrebné podporovať označovanie vplyvu (environmentálneho, sociálneho, hospodárskeho atď.) výrobku alebo služby získaného podľa riešenia FH, t. j. „prístup“ alebo „využitie“ verzus „vlastníctvo.“ Takéto označovanie umožní spotrebiteľovi zistiť, či je vhodnejšie kúpiť výrobok alebo službu a rozhodnúť sa na základe informácií. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitá kvalita a spoľahlivosť informácií. Treba preto určiť orgány a mechanizmy, ktoré to v očiach spotrebiteľov zaručia.

1.5.

EHSV odporúča členským štátom a zainteresovaným stranám, aby podporovali zodpovednú spotrebu, najmä vo fáze vzdelávania, a zdôrazňovali funkčné hospodárstvo. Ak sa toto hospodárstvo bude zavádzať rozumne, môže pomôcť prekonať množstvo problémov spojených so spotrebou v súčasnosti.

1.6.

EHSV v súvislosti s FH všeobecnejšie odporúča urýchliť hľadanie a uskutočňovanie nových spôsobov výroby a spotreby.

1.7.

Európsky súbor legislatívnych predpisov by umožnil štruktúrovať ponuky FH najmä v súvislosti s novými otázkami spotreby – spotreba založená na spolupráci, zastarávanie výrobkov, porozumenie týmto modelom zo strany spotrebiteľa – a vytvoriť právny a fiškálny kontext priaznivejší pre inovatívne podniky.

1.8.

Územné prispôsobenie FH umožňuje reagovať na nové výzvy udržateľného rozvoja území prostredníctvom experimentovania s novými hospodárskymi modelmi. Funkčné hospodárstvo je užitočné, pretože zvýrazní silné stránky území, umožní vymaniť sa z normalizácie hromadnej výroby, ktorá je čiastočne zodpovedná za rozčarovanie zo súčasnej spotreby, a umožní zohľadniť všetky externality výrobného systému. Okrem toho, vzhľadom na svoju hustotu, ktorá podporuje združovanie, sú mestá jedným z najvhodnejších území pre vývoj riešení funkčného hospodárstva.

1.9.

S cieľom čeliť zásadnému prechodu na nový hospodársky model, ktorý bude mať veľké a systémové dôsledky na mnoho oblastí, sa odporúča, aby bola v EHSV vytvorená nová stála prierezová štruktúra, ktorá by tento vývoj analyzovala.

1.10.

Keďže zatiaľ existuje málo dobrých príkladov, ktorým sa nie vždy venuje pozornosť, ktorú si zaslúžia, bolo by vhodné vytvoriť platformu na výmenu, ktorá by na európskej úrovni zviditeľnila iniciatívy FH. Táto platforma by mohla byť súčasťou návrhu európskej platformy o obehovom hospodárstve, ktorý schválil EHSV pri hlasovaní o svojom stanovisku na tému Súbor predpisov o obehovom hospodárstve, ktorý predložila Európska komisia.

1.11.

Funkčné hospodárstvo môže umožniť preformulovať jednotlivé hodnoty tvoriace hodnotu určitého statku. Treba nájsť spôsob, aby v rámci funkčného hospodárstva mohli spoločne existovať úžitkové hodnoty, ako aj hodnota práce.

1.12.

Objasnenie a zjednodušenie otázok týkajúcich sa poistenia modelov FH bude mať zásadný význam. Bude preto potrebné zabezpečiť, aby boli pre konečného spotrebiteľa zrozumiteľnejšie v súvislosti s rozvojom nových ponúk FH.

2.1.

Funkčné hospodárstvo sa zameriava skôr na používanie výrobkov, než na ich vlastníctvo. Ide však o to, aby sa okrem jednoduchého začlenenia „služieb“ pridaných k „výrobku“ zohľadnili všetky zmeny v spotrebe, pričom sa musí lepšie zohľadniť koncový užívateľ, hospodárske modely efektívne využívajúce zdroje a dokonca aj produkcia spoločných výhod pre územia. Podľa tejto logiky podniky nepredávajú výrobok, ale jeho funkciu, za ktorú sa platí podľa jej využívania. Je preto a priori v záujme podnikov, aby v rámci svojich hospodárskych modelov produkovali predmety, ktoré sú odolné, opraviteľné a jednoducho udržiavateľné a aby takisto zabezpečili primeraný výrobný reťazec a primeranú logistiku.

2.1.1.

Základným hospodárskym modelom zostáva skutočnosť, že hodnota spočíva v prínosoch plynúcich z používania, čiže z úžitkovej hodnoty, ale aj v samotnom výrobku či službe alebo v pohľade iných na výrobok či službu, t. j. z jeho pracovnej hodnoty alebo výmennej hodnoty.

2.1.2.

V tradičnom hospodárskom systéme výrobcovia vytvárajú hodnotu a spotrebitelia ju spotrebou ničia. Vo funkčnom hospodárstve sa záujmy obidvoch strán musia zjednotiť alebo aspoň zosúladiť, aby každý hodnotu zachoval prípadne vytvoril. Jedným z týchto nových zdrojov a hodnôt vytvorených obidvoma stranami je v súčasnej digitálnej revolúcii získavanie a využívanie údajov na základe ich používania a vedomostí o týchto údajoch.

2.1.3.

Nová dynamika vznikajúca v súvislosti s pojmom „prozument“, ktorý je v súčasnosti čisto teoretický (výrobca-spotrebiteľ, neologizmus, ktorý spája dve historicky odlišné úlohy producenta čiže výrobcu a konzumenta čiže spotrebiteľa), ilustruje tento prechod od veľmi lineárnych alebo vertikálnych hospodárskych vzťahov k prepojenejším alebo horizontálnejším systémom a organizáciám.

2.1.4.

FH môže podporiť dematerializáciu hospodárstva tým, že všetky náklady začlení do konečnej ceny. Musí umožniť podporu oddelenia hospodárskej činnosti od vplyvu na životné prostredie.

2.2.

Na viac-menej prepracované uplatňovanie koncepcie FH odkazujú dve teórie. Prvá teória sa zoberá ponukou služieb zameraných na používanie a odkazuje na všeobecnú myšlienku ekonomiky služieb. Prehodnocuje vlastnícke vzťahy, ale vôbec sa nezaoberá výrobkami. Druhá teória sa zameriava na externality FH, ktoré umožňujú definovať nové riešenia, v ktorých sa predaj tovaru a služieb považuje za integrovaný celok (zameriava sa na prácu alebo aj produkciu nemateriálnych zdrojov najmä pre územia) a spotrebiteľ je neoddeliteľnou súčasťou vypracovaného riešenia.

2.3.

EHSV odporúča vyvážený prístup. Zámerom nie je rovnomerne podporovať funkčné hospodárstvo, ale robiť tak pod podmienkou, že prináša riešenia uvedených nových výziev.

3.1.

FH je zaujímavé preto, lebo teoreticky, alebo v každom prípade za určitých podmienok, môže vyriešiť mnohé výzvy, či už hospodárske, sociálne, environmentálne alebo kultúrne, spojené so súčasnou spotrebou.

3.2.

V rámci integrovaného prístupu najmä v územných celkoch môže priniesť spoločné prínosy alebo pozitívne externality. Napríklad samosprávy začleňujú prostredníctvom prierezových spôsobov spolupráce do poskytovania svojich služieb verejného osvetlenia ekonomickú výkonnosť, zabezpečenie verejných priestorov, ale aj znižovanie svetelného znečistenia a spotreby energie. Začlenenie týchto jednotlivých cieľov, skôr než optimalizácia jediného parametra, umožňuje vyriešiť viacero problémov, pričom náklady sú pod kontrolou.

3.2.1.

FH je vďaka spájaniu investícií prostriedkom na podporu inovácií v prospech udržateľného rozvoja, a najmä čistých a ekologických technologických inovácií. Tieto inovácie sú často finančne náročnejšie než klasické riešenia, a tak využívajú hospodársky model, ktorý podporuje ich šírenie prostredníctvom spotrebiteľov, ktorí by jednotlivo nemali dostatočnú finančnú kapacitu. Napríklad zmluva o energetickej efektívnosti umožní užívateľovi na základe nízkych mesačných poplatkov využívať účinné technológie a služby, ktoré sú niekedy nákladné.

3.3.

Z environmentálneho hľadiska súčasné modely spotreby založené na individuálnom vlastníctve spôsobujú nedostatočné využívanie statkov, a tým značné plytvanie prírodnými zdrojmi (napríklad auto je v súčasnosti na 95 % nevyužité a v meste ho využíva sotva viac ako jedna osoba – 1,2 osoby).

3.3.1.

Získanie služby v oblasti mobility (sedadlo na určitý počet kilometrov, auto na určitý čas a stanovený počet kilometrov atď.) umožňuje zintenzívniť využívanie týchto zdrojov. FH teda môže zvýšiť mieru používania mnohých spotrebných výrobkov, a tak vytvoriť vyššiu hodnotu s nižším vplyvom na životné prostredie.

3.3.2.

Určovanie cien FH, ktoré začlení všetky náklady na produkt a služby a nielen marginálne náklady, umožní, aby užívateľ lepšie pochopil skutočné náklady. To prináša cenový signál, ktorý sa približuje skutočnému vplyvu výroby, a podporuje tak zodpovednejšie správanie (napríklad: pri kúpe hodiny spoločného využívania auta užívateľ zaplatí odpis vozidla, poistenie, parkovanie, benzín atď., čiže celkovo úmerne prepočítané všetky náklady. Spotrebiteľ tak bude ochotnejší rozumne využívať dané vozidlo, než keby ho využíval ako vlastník, ktorý zvyčajne ako náklady vníma iba benzín).

3.4.

Zo sociálneho hľadiska, znížením nákladov na prístup k výrobku alebo službe, či už vďaka spoločnému spojeniu investícií alebo obmedzením nákladov iba na platby za prístup, môže FH umožniť väčšiemu počtu spotrebiteľov prístup k službám, ktoré pre nich boli doteraz nedostupné. Zásadná otázka z hospodárskeho, ako aj právneho hľadiska či z hľadiska poistenia, sa týka investora a vlastníka kapitálu, ktorý je užívateľom poskytnutý k dispozícii. Výzvy nových právnych predpisov, ktoré treba vytvoriť v súvislosti s týmito otázkami, sa zdajú veľmi dôležité.

3.4.1.

Existuje mnoho sociálnych otázok, ktoré treba rovnako ako environmentálne výzvy dôkladne preskúmať, aby bolo možné rozhodnúť, či je funkčné hospodárstvo v tejto oblasti prínosné alebo nie, a najmä, aby sa mohlo rozhodnúť o podmienkach zavádzania FH v záujme sociálneho pokroku.

3.5.

Zmena modelu, ktorá prináša prechod od „vlastníctva“ na „prístup“, nie je bezvýznamná. Podporuje prechod z modelu spotreby založeného na okázalosti a túžbe napodobňovať k miernejšej spotrebe, ktorá bude menej vychádzať z impulzívnych pohnútok, v každom prípade menej závislých od vlastníctva hmotného majetku.

3.6.

Digitálne technológie môžu umožniť rozšíriť rozsah FH tým, že sa nebudú viazať na pôvodnú výlučnú sféru vzťahov medzi podnikmi (business to business). Digitálne riešenia môžu znížením nákladov najmä na šírenie a zavádzanie každému priniesť riešenia funkčného hospodárstva vo veľmi rozmanitých oblastiach (hudba, mobilita, vybavenie, bývanie atď.) V tejto súvislosti a s cieľom podporiť spoločnú existenciu so súčasným hospodárskym modelom treba urýchlene vypracovať a zaviesť primeraný daňový a regulačný rámec.

3.7.

Nedávne práce a spätná väzba ukazujú, že postupy FH sú úspešné a prijímané vtedy, ak riešenia zlepšujú skúsenosť užívateľa a kvalitu života spotrebiteľa, skôr než v závislosti od výlučne hospodárskych alebo environmentálnych kritérií. Prípad spoločného používania auta to dokazuje v súvislosti s kľúčovou otázkou parkovania v centre mesta, ktorú tento systém umožňuje riešiť, alebo prípad streamingu vďaka možnosti prístupu k obrovskej ponuke takmer v reálnom čase.

4.1.

FH môže v určitých prípadoch viesť k zrýchleniu tempa spotreby a obnovy výrobkov. V oblasti mobilných telefónov alebo predaja vozidiel v dlhodobom leasingu nie je zjavne isté, či tieto modely (zvyčajne dlhodobý leasing s možnosťou nákupu) prispievajú k predĺženiu životnosti výrobkov alebo k zlepšeniu ich recyklácie na konci životnosti.

4.2.

Hoci konkrétne príklady najviac zavádzajú najväčšie priemyselné skupiny, tradičné odvetvia ako poľnohospodárstvo (napríklad prostredníctvom kolektívnych nákupných zmlúv), ale aj začínajúce podniky zohrávajú úlohu pri upevňovaní a rozširovaní funkčného hospodárstva v spoločnosti. Okrem toho sa zdá, že aj MSP môžu nájsť nové riešenia pre svojich klientov v rámci tejto koncepcie a jej zavádzania. Štruktúry vo forme družstiev môžu tiež podporiť viac horizontálne spôsoby riadenia, do ktorých je užívateľ plne zapojený.

4.3.

FH môže byť pre občanov s najnižšími príjmami výhodou, pretože zníži náklady na prístup k výrobku alebo službe. Umožňuje tiež určitú prispôsobivosť a pružnosť pri prístupe k službám a výrobkom. Zároveň však môže zvýšiť zraniteľnosť týchto občanov, ak by už neboli schopní platiť poplatky za prístup k určitej službe, jej používanie alebo predplatné. Z tohto hľadiska a v súčasnom kontexte rastúcej chudoby v mnohých európskych krajinách sa vlastníctvo môže zdať vhodnejšie, a teda spoľahlivejšie pre občanov v neistej situácii. Okrem toho v súvislosti s prístupom k určitým výrobkom alebo službám nerovnaký prístup nie je len otázkou ekonomického kapitálu (finančných zdrojov), ale aj kultúrneho alebo vzdelávacieho kapitálu (sociálne prostredie a vzdelávanie).

4.4.

Zo spoločenského hľadiska môže FH spôsobiť, že spotrebiteľ čiže občan bude ešte viac závislý od ekonomických organizácií alebo od daného technického alebo ekonomického systému. Poskytnutý výrobok je ťažké, či dokonca nemožné opraviť, prispôsobiť, zmeniť atď., ak je už súčasťou danej služby. FH tak môže zvýšiť závislosť od vonkajších činiteľov, ak služby dostatočne nezapoja užívateľov do navrhovania výrobkov a vypracovaných riešení. Bude treba nájsť a podporovať hospodárske a administratívne modely, ktoré podporujú samostatnosť spotrebiteľov (v ich voľbe, postupoch a užívaní).

4.5.

Digitálne technológie môžu umožniť rozšíriť rozsah pôsobnosti FH na všetkých spotrebiteľov. Vyvolávajú však aj mnoho otázok: otázku zachytávania hodnoty niektorými platformami, optimalizácie alebo vyhýbania sa daniam, rešpektovania súkromného života (najmä prostredníctvom využívania zozbieraných údajov), hospodárskej koncentrácie (monopoly platforiem) a otázky týkajúce sa práce (ako sa uvádza v bode 1.6).

4.6.

Prostý prechod na „ekonomiku služieb“ nemôže ochrániť funkčné hospodárstvo pred týmito rizikami alebo prekážkami. Mohol by ich umožniť vyriešiť integrovanejší prístup FH, ktorý by sa zaoberal súčasne riadením podniku, prácou a vzťahom k danému územiu a ktorý by zohľadňoval spotrebiteľa už od navrhovania služby a počas celého životného cyklu výrobku.

4.7.

Avšak pri niektorých z týchto otázok a najmä v oblasti hospodárskej súťaže a rešpektovania súkromného života je určite nevyhnutný právny zásah.

5.1.

Existuje veľa dôvodov, prečo sa Európska únia musí zaoberať témou funkčného hospodárstva. Majú environmentálny, sociálny, kultúrny, ale aj hospodársky charakter. Dôležitý význam v týchto úvahách majú okrem toho aj digitálne výzvy a všeobecne spojenie s novými hospodárskymi modelmi, ako je hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, obehové hospodárstvo atď., najmä vzhľadom na rýchle zmeny, ktoré prinášajú.

5.2.

V Európe sa FH javí ako prostriedok pre podniky na vytváranie pridanej hodnoty a na podporu intenzívnych riešení v oblasti zamestnanosti (najmä následne v oblasti údržby, opravy atď., ale aj na začiatku pri vývoji inovačných hospodárskych modelov a súvisiacich služieb), a najmä na posilnenie konkurencieschopnosti určitých odvetví. Toto hospodárstvo môže pomôcť obnoviť dôveru medzi podnikmi a spotrebiteľmi a prinavrátiť zmysel spotrebe rozvíjaním ponuky služieb, ktoré budú čo najlepšie zodpovedať potrebám spotrebiteľov, než zabezpečovaním štandardnej a nedostatočne prispôsobenej výroby.

5.3.

Zatiaľ čo inovačné služby veľkých podnikov, územné celky a mnoho expertov sa zasadzuje za podporu funkčného hospodárstva, európska dynamika je prekvapivo slabá. Hoci je funkčné hospodárstvo jadrom obehového hospodárstva, vôbec sa neuvádza v nedávnej správe Komisie na túto tému s názvom Kruh sa uzatvára.

5.3.1.

Napriek týmto neistotám a obmedzeniam a v neistej politickej a hospodárskej situácii, ktorá v súčasnosti vládne v Európe, je FH príležitosťou pre Európu využiť a rozvíjať know-how a zručnosti mnohých subjektov.

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/6

Spravodajca:

Antonio GARCÍA DEL RIEGO

1.1.

EHSV povzbudzuje Komisiu, aby vytrvala v úsilí prinášať politické návrhy, ktorých cieľom je podpora vytvárania inovačných a rýchlo rastúcich podnikov a odporúča, aby tieto iniciatívy riadilo, viedlo a koordinovalo jedno oddelenie zodpovedné za hodnotenie, monitorovanie a hľadanie synergií medzi inovačnými politikami, ktoré uplatňujú rozličné GR. Tieto politické návrhy by mali posilniť jednotný trh, klastre a ekosystémy, v ktorých sa vytvárajú inovačné začínajúce podniky, rozvíjať prvok vlastného imania európskych kapitálových trhov, podnietiť zameranie akademickej agendy na pracovné miesta budúcnosti a minimalizovať náklady a byrokratickú záťaž pri štarte nového podnikania.

1.1.1.

Komisia by mala pokračovať v úsilí dodržiavať existujúce pravidlá jednotného trhu: projekty dlhodobej harmonizácie, ako sú štandardy účtovníctva a nesolventnosti, automatické uznávanie profesionálnych a akademických kvalifikácií, rýchlejšie vykonávanie stratégie digitálneho jednotného trhu a plné rozvinutie iniciatívy Únia kapitálových trhov (1) by EÚ výrazne pomohlo naplno využiť potenciál skutočného jednotného trhu. Jednoduché a efektívne pravidlá pre cezhraničné kontrakty by mali zintenzívniť cezhraničné elektronické obchodovanie, znížiť právne rozdiely v spotrebiteľskom práve a náklady na dodržiavanie predpisov pre podniky.

1.1.2.

Kapitálové financovanie treba viac rozšíriť na podporu začínajúcich podnikov v ich rozvojovej fáze. Okrem iných faktorov to znamená neutrálnejší daňový systém, ktorý sa týka rovnako dlhového a kapitálového financovania tým, že umožní odpočet úrokov, ako aj vyplatenie dividend (2). Začínajúce podniky by mali mať možnosť využiť na prilákanie a udržanie talentov balíčky opcií na akcie.

1.1.3.

Mala by sa vytvoriť a podporovať kultúra kapitálu vrátane vzdelávacích a nelegislatívnych iniciatív. Európsky finančný systém potrebuje rozvíjať likvidné investičné produkty vhodné pre retailových investorov s cieľom podnietiť ich investovať do inovačných malých podnikov.

1.1.4.

Kľúčovým je aj odstraňovanie nepotrebnej administratívnej záťaže a zbytočných predpisov, aby sa minimalizovala administratívna záťaž a zabránilo zbytočným nákladom a časovej neefektívnosti pre podnikateľov.

1.1.5.

Rozvoj nových druhov spolupráce medzi univerzitami a podnikmi vrátane veľkého priemyslu a malých firiem treba v členských štátoch zintenzívniť a urýchliť, pričom je nutné prijať nové politické opatrenia, ktorých cieľom bude dosiahnuť, aby EÚ priťahovala talenty.

1.1.5.1.

EHSV nabáda Komisiu, aby odstránila všetky právne prekážky pre výmenu študentov a mladých podnikateľov (3), napríklad vytvorením programu Erasmus pre mladých podnikateľov.

1.1.5.2.

EHSV sa zasadzuje za vytvorenie informačnej databázy na základe platformy, ktorá by bola integrovaná do Európskeho centra investičného poradenstva (EIA) a Európskeho portálu investičných projektov (EIPP) (4) s cieľom zlepšiť informovanosť o sľubných spoločnostiach. Do tejto databázy by boli zaradené rýchlo rastúce podniky v EÚ v rozličných odvetviach na základe objektívnych a transparentných kritérií, ktoré umožnia porovnanie medzi jednotlivými spoločnosťami a stanovenie referenčných hodnôt.

1.1.6.

EHSV sa domnieva, že výmena a hodnotenie osvedčených postupov ponúkajú cenné poznatky pre experimentovanie s novými politikami (5).

1.2.

Požaduje sa, aby Európsky investičný fond (EIF) a Európska investičná banka (EIB) podporovali inovačné podniky so špecifickým rizikovým a zárodkovým kapitálom na uľahčenie transferu technológií z univerzít a výskumných centier. Mohlo by sa tak konať štruktúrovane vo forme záruk prvého úveru, ktoré by pomohli prekonať počiatočnú neochotu súkromného financovania.

1.3.

Európsky fond pre strategické investície (EFSI) s objemom 21 miliárd EUR tvorený zárukami Európskej únie a kapitálom Európskej investičnej banky by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri pomoci inovačným projektom rozvinúť sa a vstúpiť na trh. Navyše EFSI by mohol byť vzorom pre budúce rozpočty EÚ, pričom by sa tradičné financovanie projektov založené na grantoch zmenilo na efektívnejší model vedený investíciami, ktorý by „tlačil“ na prostriedky pre projekty. EFSI úspešne financuje relatívne rizikové oblasti, ktoré by sa mohli ľahko prehliadnuť (6).

1.4.

EHSV vyzýva na budovanie rozsiahlejšieho súboru nástrojov na stimulovanie investícií vo fáze rastu vrátane „asymetrických fondov“, ktoré prinášajú rozličnú návratnosť rozličným triedam investorov aktív, ako aj na alternatívne finančné nástroje, akým je crowdfunding (7). Treba tiež uvažovať o vytvorení čiastkových trhov (sub-markets) s cieľom uľahčiť prístup na trhy pre európske MSP.

1.5.

Komisia by mala riešiť odlišnosti v regulácii medzi Európou a USA v súvislosti so zaobchádzaním s investíciami do softvéru a odstrániť regulačné prekážky, ktoré bránia európskemu finančnému sektoru pri investovaní do digitálneho rozvoja.

2.1.

Malé a stredné podniky (MSP) sú dôležitým prvkom európskeho hospodárstva, pričom výraznou mierou prispievajú k vytváraniu pracovných miest a hospodárskemu rastu (8).

2.1.1.

V roku 2015 viac ako 22,3 miliónov MSP v Európskej únii tvorilo 99,8 % všetkých nefinančných podnikov, zamestnávalo 90 miliónov ľudí (66,9 % celkovej zamestnanosti), vytváralo 57,8 % celkovej pridanej hodnoty (9) a 85 % nových pracovných miest. Európa musí zaistiť, aby sa vytvoril nový typ MSP s cieľom kompenzovať 200 000 podnikov, ktoré každoročne skrachujú (10), pričom to ovplyvní 1,7 milióna pracovníkov. Viac však z hľadiska budúceho hospodárskeho rastu záleží na podnikoch, ktoré chcú inovovať, rásť a exportovať.

2.2.

Zakladanie začínajúcich podnikov s vysokou mierou rastu má zásadný význam, pretože sa zameriavajú na inovácie v rýchlo rastúcich sektoroch s vysokou pridanou hodnotou. Sú to podniky, ktoré v budúcnosti vytvoria pracovné miesta a budú hnacou silou rastu produktivity, ktorá je kľúčom k zlepšeniu životnej úrovne. Hoci Európa vykazuje pokrok v niektorých oblastiach, zaostáva v prechode od počiatočnej fázy k fáze rozvíjania, ktorá by mala v konečnom dôsledku viesť k rastu a vytváraniu pracovných miest, ktoré Európa potrebuje (11).

2.3.

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy sa zameriava na rozvíjajúce sa podniky: podniky s rýchlym rastom s priemerným ročným nárastom zamestnancov (alebo obratu) viac ako 20 % počas trojročného pozorovaného obdobia a s viac ako desiatimi zamestnancami na začiatku pozorovaného obdobia (12). Kľúčovou vlastnosťou rozvíjajúcich sa podnikov, že uplatňujú obchodné modely, ktoré sa môžu výrazne rozširovať. Šíriteľnosť je schopnosť rásť z hľadiska prístupu na trh, príjmov a štruktúry, ktorú spúšťa napr. rýchle zopakovanie podnikateľského modelu na odlišných trhoch alebo v nových riadiacich postupoch.

2.3.1.

Štúdia OECD z 11 krajín (13) preukázala, že rozvíjajúce sa podniky predstavujú menej než 10 % podnikov v 11 krajinách, ale vytvárajú až dve tretiny všetkých nových pracovných miest (14).

2.4.

Začínajúce podniky zvyknú byť menej ziskové v krátkodobom horizonte a sú závislé od vonkajšieho financovania. Ak tieto inovačné podniky nie sú schopné financovať svoje plány na rozširovanie, nedokážu sa rozvíjať a potenciál pre rast produktivity a vytváranie pracovných miest sa pravdepodobne spomalí.

2.4.1.

Podľa analýzy Svetovej banky (15) sa odhaduje, že priemerná miera nesplácaných úverov poskytnutých malým a stredným podnikom na rozvinutých trhoch v roku 2007 bola 6,93 %, čo je viac než dvojnásobok v porovnaní s úvermi pre veľké podniky vo výške 2,54 %. Podiel nesplácaných úverov prudko vzrástol počas krízy v Portugalsku, Španielsku, Taliansku a Írsku na úroveň od 10 % do 25 %.

2.4.1.1.

Politiky, ktoré stimulujú banky na rozšírenie úverov pre rizikovejšie podniky, najmä spoločnosti v počiatočnej fáze rozvoja s obmedzenými zárukami, by mohli vytvoriť súbor rizikových bánk, obmedzenie úverov a zvýšili by finančnú nestabilitu (16).

2.5.

Európa sa musí sústrediť na bezproblémové fungovanie „financovania prechodu“, ktoré je v súčasnosti narušené.

2.5.1.

Financovanie prechodu pozostáva zo štyroch kapitol: počiatočná fáza (financované prostredníctvom grantov, zárodkového kapitálu, rodiny a priateľov); fáza rastu kapitálu (crowdfunding, mikrofinancovanie, podnikateľskí anjeli); trvalý rast (sekuritizácia, súkromný kapitál, rizikový kapitál, inštitucionálni investori, súkromné umiestňovanie) a zánik (akvizícia, trhy verejného kapitálu).

3.1.

Úspešné inovačné ekosystémy, ktoré podporujú rozvíjajúce sa podniky charakterizujú silne prepojené siete výskumných a vzdelávacích inštitúcií, veľkých priemyselných podnikov, investorov rizikového kapitálu a prítomnosť kreatívneho a podnikateľského talentu (17).

3.1.1.

Začínajúce podniky zvyčajne vznikajú v technologických centrách založených na špičkových univerzitách, ktoré vystupujú ako kľúčoví aktéri v oblasti rozvoja dynamického podnikateľského prostredia, pretože sú zdrojom talentov, a to z hľadiska študentov, ako aj akademických pracovníkov. Účinné a dobre prepojené klastre zlepšujú produktivitu podnikov, udávajú smer a tempo inovácií a stimulujú vznik nových podnikov. USA a Čína, ako aj niektoré centrá v Európe vedú dlhodobý boj s cieľom prilákať talenty a kapitál a podporiť inovácie.

3.1.2.

Fragmentácia európskeho trhu však brzdí prechod od začínajúcich na rozvíjajúce sa podniky. Z tohto hľadiska je nesmierne dôležité uľahčiť mobilitu pracovnej sily v rámci EÚ, ako aj prilákať talenty z tretích krajín, čo slúži ako magnet, a tým by sa vytvoril účinný cyklus.

3.1.3.

Mohol by sa podporiť program Erasmus pre mladých podnikateľov. Je to v súlade s hlavnou zásadou rastu a zamestnanosti, pričom ide o iniciatívu, ktorá by uľahčila mobilitu a mala by priaznivý ohlas zo strany podnikov.

3.1.3.1.

Nedávno boli prijaté niektoré opatrenia na pritiahnutie talentov spoza hraníc EÚ. Modrá karta zavedená v roku 2009 urýchlila vstup pre kvalifikovaných pracovníkov, ktorí majú zamestnávateľa v EÚ (18). Na vnútroštátnej úrovni niektoré európske krajiny už zaviedli osobitné postupy vydávania víz pre podnikateľov a ďalšie krajiny ich začínajú zavádzať (19).

3.1.4.

Mimoriadne úspešným príkladom technologického centra je „Oxbridge“, ktorý predstavuje oblasť vplyvu zahŕňajúcu univerzity Oxford a Cambridge v Spojenom kráľovstve. Špičková komunita v Spojenom kráľovstve naďalej rástla a prinášala inovácie aj počas dlhého obdobia hospodárskej stagnácie a recesie v rokoch 2008 a 2012 (20).

3.1.4.1.

Mnohé európske univerzity však nemajú postavenie, štruktúru alebo tendenciu vytvárať predpoklady na rast podnikov na akademickej pôde alebo na presadzovanie tohto programu u vlád (21). Vedúci predstavitelia a vláda by mali vytvoriť prepojenia s priemyslom, a to pomocou investícií do subjektov uskutočňujúcich prenos technológií v kampusoch a pomocou vzdelávania v oblasti podnikania (22).

3.1.5.

Vedľajšie produkty vytvorené v dôsledku prenosu technológií z univerzít majú ťažkosti pri rozširovaní z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a špecializovaného manažmentu. Preto je dôležité, aby sa mohli spoliehať na inštitucionálnu verejnú podporu na prekonanie počiatočnej zdržanlivosti súkromných poskytovateľov finančných prostriedkov investovať do vedľajších produktov, pretože sú vnímané ako príliš technické a rizikové a často nie sú správne pochopené.

3.2.

Napriek podobnej úrovni vzdelania Európania zakladajú nové podniky výrazne menej často než Američania. Dôvodmi sú neochota riskovať, vysoká úroveň administratívnej záťaže, nedostatočne rozvinutá kultúra druhej šance, nedostatočný rozvoj vzdelávacích programov súvisiacich s podnikaním a chýbajúca kultúra súkromného kapitálu. Pozornosť by sa mala tiež venovať včasnému rozvoju podnikateľskej kultúry na úrovni základných a stredných škôl.

3.2.1.

Európania sa pri zakladaní nového podniku skutočne najviac obávajú bankrotu: 43 % v Európe v porovnaní s 19 % v USA. V USA (23) pomerne účinný a nerepresívny systémy podnikových konkurzov, ako aj všeobecne väčšie akceptovanie úpadku podnikov prispievajú k ochote riskovať. Rozvoj podnikateľskej kultúry by mal byť prioritou pre tvorcov politík, ako aj pre vzdelávacie inštitúcie.

3.2.1.1.

Nedávna štúdia ukazuje, že podniky, ktoré založili podnikatelia začínajúci odznovu, majú vyšší obrat a rast zamestnanosť, ako aj väčšie šance prilákať externé financovanie (24). V Španielsku uspeje len približne 20 % podnikateľov, ktorí vytvárajú svoj prvý začínajúci podnik. Avšak, v prípade, že sa o to pokúsia druhýkrát, je to až prekvapivých 80 %.

3.3.

Rýchlo rastúcim a inovačným podnikom banky častejšie zamietnu úver, pretože im chýba kapitál, ktorý je zásadným prvkom, podľa ktorého banky posudzujú úverovú bonitu (25). Kapitálové financovanie je preto zásadné pre začínajúce podniky a podniky s plánom výrazného rozvoja, ale neistými peňažnými tokmi alebo s ich negatívnou vyhliadkou. Bankové úvery by preto mali byť doplnené o väčšiu rozmanitosť a flexibilitu finančných zdrojov s osobitným dôrazom na úlohu kapitálového financovania.

3.4.

V Európe by sa mala vytvárať a propagovať kultúra kapitálu a európske finančné systémy by mali rozvíjať investičné produkty, ktoré sú vhodné pre retailových investorov a poskytujú potrebnú likviditu na to, aby investovali do inovačných malých podnikov.

3.4.1.

Vzhľadom na chýbajúce financovanie neskorších fáz európske začínajúce podniky nedokážu držať krok s narastajúcim tempom súperov v USA a buď musia vytvárať príjmy skôr, aby ostali fungovať, alebo sa predčasne predávajú za zníženú cenu. Do roku 2009 bolo len 5 % európskych spoločností vytvorených od úplného začiatku od roku 1980 medzi prvými 1 000 z hľadiska trhovej kapitalizácie. V USA predstavoval tento podiel 22 % (26).

3.4.1.1.

Je pozoruhodné, že viac než polovica celosvetového rizikového kapitálu je poskytnutá v USA, v Európe je to len 15 %. V roku 2013 sa v USA poskytlo 26 miliárd EUR rizikového kapitálu a v Európe 5 miliárd EUR, pričom tzv. podnikateľskí anjeli v úlohe investorov poskytli 6 miliárd EUR pre európske začínajúce podniky a 20 miliárd EUR pre podniky v USA.

3.4.1.2.

EÚ preto trpí veľkým deficitom podnikateľských anjelov a financovania rizikového kapitálu, ktoré je trojnásobne až päťnásobne vyššie v USA. Toto je zásadný rozdiel, pretože tento druh kapitálu je nevyhnutný na to, aby sa firmy premenili na väčšie a úspešnejšie podniky.

3.4.1.3.

Hlavným dôvodom je vysoká fragmentácia odvetvia rizikového kapitálu v EÚ pozdĺž vnútroštátnych hraníc. So zhruba 60 miliónmi EUR dosahuje priemerný európsky fond rizikového kapitálu len polovicu veľkosti priemerného fondu v USA a 90 % investícií rizikového kapitálu v EÚ sa sústreďuje len v ôsmich členských štátov EÚ (Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo) (27). Firmy poskytujúce rizikový kapitál majú pri získavaní finančných prostriedkov rámci Európy vysoké náklady vzhľadom na rozmanitosť predpisov v členských štátoch. V dôsledku toho sú malé a majú menej kapitálu na podporu rastúcich podnikov. Ak by boli európske trhy s rizikovým kapitálom také rozvinuté ako trhy v USA, v rokoch 2008 až 2013 by bolo k dispozícii ďalších 90 miliárd EUR na financovanie podnikov (28).

3.4.1.4.

Problematické je tiež nedostatočné zapojenie súkromných investorov. Za posledné desaťročie sa európsky sektor rizikového kapitálu stáva čoraz viac závislým od verejných inštitúcií, ktoré prispeli 31 % (29) celkových investícií v roku 2015 a iba 15 % (30) v roku 2007. Cieľom by nemalo byť menej verejných finančných prostriedkov, ale viac súkromných zdrojov. Investorská základňa sa musí rozšíriť a diverzifikovať, ak má byť toto odvetvie samostatne udržateľné v dlhodobom horizonte.

3.4.1.5.

Mala by sa zvážiť stimulácia verejno-súkromných partnerstiev a asymetrických fondov. Ide o fondy rizikového kapitálu, kde majú investori odlišné podmienky a návratnosť na základe svojich investičných cieľov so zreteľom na rôzne záujmy partnerov pri rozličnej spolupráci. Existujú už vo Fínsku, v Grécku Spojenom kráľovstve a Holandsku.

3.4.2.

Treba tiež uvažovať o vytvorení čiastkových trhov (sub-markets) s cieľom uľahčiť prístup na trhy pre európske MSP. Mali by umožniť nízke náklady kótovania a flexibilný prístup prispôsobený potrebám menších dynamických podnikov. Dobrými príkladmi sú londýnsky Alternative Investment Market (AIM), parížsky Nouveau Marché alebo madridský Mercado Alternativo Bursatil (MAB). Tento flexibilný regulačný systém môže byť dvojsečnou zbraňou. Malé podniky môžu mať ľahší prístup k uvedeniu akcií na burze, ale na druhej strane neskúsení investori môžu mať ťažkosti pri posudzovaní presného rizikového profilu spoločnosti.

3.4.3.

Osobitná odvetvová regulácia niekedy brzdí schopnosť európskych podnikov investovať do rozvoja technológie v porovnaní s ich americkými konkurentmi. Existuje napríklad regulačná asymetria medzi európskymi, americkými a švajčiarskymi finančnými subjektmi týkajúca sa potrebných investícií do softvéru a iných nehmotných aktív, ktoré sú nevyhnutné pre digitálny rozvoj.

3.4.3.1.

Bankový sektor je jednoznačne najväčším odvetvím informačných technológií vo svete: 700 miliárd dolárov sa vynakladá na inovácie informačných technológií – každé piate euro vynakladá finančný sektor a zároveň 5 až 10 % investícií (31). Banky sú teda hlavným aktérom v rámci digitálnej transformácie a zároveň hlavným finančníkom digitálneho hospodárstva.

3.4.3.2.

Napriek tomu regulačný rámec trestá ich veľmi potrebné investície do informačných technológií. Finančná regulácia by mala pristupovať k softvéru ako bežnému aktívu a nemala by nútiť európske banky, aby odpočítali túto investíciu na účely kapitálových požiadaviek.

3.5.

Rozdielne daňové zaobchádzanie medzi členskými štátmi a medzi rôznymi druhmi financovania predstavuje prekážku pre rozvoj celoeurópskych kapitálových trhov a má vplyv na investorov a emitentov.

3.5.1.

Väčšina systémov dane z príjmov právnických osôb v Európe uprednostňuje financovanie dlhom, a nie kapitálom tým, že umožňuje odpočet úrokových nákladov. V prípade kapitálu sa neuplatňuje odpočet pre vyplatenie dividend. Takéto zvýhodňovanie dlhu by sa mohlo riešiť daňovým odpočtom pri kapitálovom, ako aj dlhovom financovaní (32).

3.5.1.1.

Daňové stimuly zohrávajú významnú úlohu pri poskytovaní financií rýchlo rastúcim podnikom v počiatočnej fáze a niektoré vlády vo svete umožňujú daňové odpočty pre jednotlivcov a podniky, ktoré investujú do začínajúcich podnikov s vyspelými technológiami alebo kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu (33).

3.5.1.2.

Tradične atraktívnym benefitom pre zamestnancov a začínajúcich podnikateľov je zaviesť programy akciových opcií, pretože mnoho z nich by sa vzdalo mzdového odmeňovania. Vo väčšine členských štátov má daňové zaobchádzanie s akciovými opciami veľmi sankčný charakter, pretože sa považujú za bežný príjem a zdaňujú sa hraničnou sadzbou. Podporovať by sa malo zvýhodnené daňové zaobchádzanie s akciovými opciami podobne v prípade Incentive Stock Options (ISOs) (34) v USA.

3.5.2.

Pre podniky je nákladné dodržiavať povinnosti súvisiace s DPH, najmä ak spoločnosť predáva tovar alebo služby cezhranične. EHSV víta, že Komisia v rámci svojej stratégii digitálneho jednotného trhu oznámila, že predloží do konca roku 2016 legislatívne návrhy s cieľom znížiť administratívnu záťaž podnikov spôsobenú rôznymi režimami DPH. Jedným z týchto opatrení je, že Komisia navrhuje zaviesť prah oslobodený od DPH s cieľom pomôcť začínajúcim podnikom a mikropodnikom (35).

3.6.

Uvoľnenie plného potenciálu jednotného trhu je nevyhnutné na to, aby začínajúce podniky mohli ponúkať svoje služby a produkty v celej EÚ v počiatočnej fáze a urýchlene sa rozvíjať a konkurovať na svetových trhoch.

3.6.1.

Jednoduché a účinné cezhraničné zmluvné pravidlá pre spotrebiteľov a podniky sú prioritou v rámci stratégie pre digitálny jednotný trh. Podporili by cezhraničný elektronický obchod v EÚ odstránením právnej roztrieštenosti v oblasti spotrebiteľského zmluvného práva. Odstránenie prekážok spôsobených rozdielmi v zmluvnom práve by zvýšilo spotrebu EÚ o 18 miliárd EÚ a hrubý domáci produkt by sa zvýšil o 4 miliardy EUR v porovnaní so súčasnou úrovňou (36).

3.7.

Zbytočná administratívna záťaž tiež podnikateľom prináša dodatočné náklady a časovú neefektivitu.

3.7.1.

Počas rokov 2013 – 2015 boli priemerné náklady na začatie podnikania v EÚ 4,1 % HDP na osobu, zatiaľ čo v USA to bolo 1,17 % (37).

3.7.2.

Pokiaľ ide o čas potrebný na založenie podniku v EÚ, v priemere bola registrácia ukončená do 11,6 dní. V USA trvá založenie podniku len 6 dní.

3.8.

Informačná asymetria je ďalším z dôvodov, prečo v Európe nevzniká dostatok rýchlo rastúcich firiem. Investori nemajú dostatočný prehľad o všetkých investičných príležitostiach. Okrem toho mimoeurópski investori sa musia vyrovnať s ďalšími obmedzeniami v úsilí pochopiť osobitosti na rôznych vnútroštátnych trhoch. Osobitný portál spojený s Európskym centrom investičného poradenstva (EIAH) a Európskym portálom investičných projektov (EIPP) (38) by pomohol zabezpečiť zviditeľnenie projektov s vysokým rastom a zmenšil by informačnú asymetriu.

4.1.

Niektoré krajiny vypracovali osvedčené postupy s cieľom podporiť začínajúce a rozvíjajúce sa podniky. EHSV odporúča, aby Komisia dôkladne preskúmala možnosti na ich vykonávanie na európskej úrovni.

4.1.1.

Nemecko požaduje od firiem, aby vstúpili do nemeckej obchodnej komory (IHK), ktorá zasa poskytuje podporu a poradenstvo (39).

4.1.2.

Preskúmať by sa mali vládne programy záruk za úvery, ako sú v Taliansku, Spojenom kráľovstve, Poľsku a Francúzsku, podobne aj štátne spolufinancovanie napríklad v Nemecku a vo Švédsku (40).

4.1.3.

Spojené kráľovstvo poskytuje daňové stimuly na zvýšenie toku finančných prostriedkov do rizikovejších aktív pomocou systémov EIS, SEIS a VCT (41).

4.1.4.

Regiónu Piemont v Taliansku vyvinul siete v 12 priemyselných klastroch, čím sa prepojili firmy, univerzity a miestne samosprávy (42).

4.1.5.

V Baskicku v Španielsku družstvo Elkar-Lan podporuje vytváranie iných družstiev prostredníctvom dôkladného preskúmania životaschopnosti projektu, odbornej prípravy a prístupu k dotáciám a finančnej pomoci (43).

4.1.6.

Digitalizácia verejných služieb, ako to dokazuje prípad Estónska, by mohla byť významným prelomom pri podpore rastu inovačných podnikov v oblasti špičkových technológií. V celoeurópskom meradle by mal rozvoj elektronickej verejnej správy rozsiahly vplyv.

4.1.7.

V ére hospodárstva založeného na údajoch môžu konkurenčnú výhodu predstavovať nehmotné aktíva, ktorých hodnotu je ťažké posúdiť a vyhodnotiť pomocou tradičných mechanizmov financovania. Úrad duševného vlastníctva Spojeného kráľovstva vypracoval spôsoby ako identifikovať a merať tieto aktíva z hľadiska peňažných tokov (44).

4.1.8.

V Spojenom kráľovstve špecializovaný tím v rámci Tech City UK s názvom Future Fifty podporuje 50 špičkových digitálnych spoločností vo fáze rastu v Spojenom kráľovstve. Program poskytuje prístup k odborným poznatkom v rámci verejného a súkromného sektora, buduje väzby s inštitucionálnou základňou investorov v Spojenom kráľovstve a poskytuje cielenú podporu s cieľom pomáhať firmám rýchlo rásť rýchlo a vytvoriť základ pre IPO (45) pripravenosť, fúzie a akvizície a globálnu expanziu (46).

4.1.9.

V roku 2015 americká vláda zaviedla systém STEM, ktorého cieľom je podnietiť deti k štúdiu vedy, techniky, inžinierstva a matematiky. Ústredným pilierom je príprava študentov pre budúce potreby trhu práce (47). Čoraz väčší dôraz sa kladie na prenosné zručnosti a na STEAM, pričom „A“ je skratkou pre umenie (arts).

5.1.

Európska komisia vyvinula pozoruhodné úsilie na podporu podnikateľov, spustila viaceré iniciatívy v posledných rokoch niekoľko, pričom na čele stoja rôzne generálne riaditeľstvá, konkrétne GR CONNECT (48), GR EAC (49), GR GROW (50), GR RTD (51) a GR FISMA (52).

5.2.

Mnohé z týchto iniciatív sú nové a ešte je priskoro na posúdenie ich vplyvu. EHSV sa však nazdáva, že Komisia je na správnej ceste, a nabáda ju, aby naďalej podnikala kroky v tomto smere, a to vždy po konzultácii s príslušnými európskymi a národnými zainteresovanými stranami.

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/14

Spravodajkyňa:

Vladimíra DRBALOVÁ

1.1.

Výbor považuje za zásadné, aby boli podniky transparentné, a podporuje všetky iniciatívy smerujúce k dlhodobej udržateľnosti a predvídateľnosti podnikania. Transparentnosť je dôležitá pre všetky zainteresované strany, ako aj pre samotné podniky, a to z hľadiska zlepšenia ich renomé a zvýšenia dôvery zo strany pracovníkov, spotrebiteľov a investorov.

1.2.

Výbor uznáva, že väčšina podnikov pôsobiacich v EÚ je naozaj transparentná, ale vzhľadom na viaceré škandály z posledného obdobia sa ukázalo, že je potrebné, aby sa transparentnosť zlepšila a stala sa celkovo súčasťou udržateľnej stratégie podnikov. Pre čoraz viac investorov a akcionárov sú určujúce nielen ukazovatele ziskovosti podnikov, ale aj ukazovatele kvality v oblasti ich sociálnej zodpovednosti (1), ktoré prispievajú k znižovaniu sociálnych rizík a zaručujú ich udržateľný rozvoj. Aby bolo možné uspokojiť potreby podnikov a ostatných zainteresovaných strán, informácie by mali byť relevantné a z hľadiska ich získavania musia byť nákladovo efektívne.

1.3.

Výbor poznamenáva, že vlády členských štátov by mali podniky motivovať a nabádať k tomu, aby transparentnosť ponímali ako prínos, pretože predstavuje dobrú príležitosť aj z hľadiska podnikania, a mali by ich pri plnení týchto požiadaviek podporovať.

1.4.

Výbor sa domnieva, že je potrebné zamerať sa na účelnosť a rozsah poskytovaných informácií a zároveň aj na ich kvalitu a spoľahlivosť. Proces zvyšovania transparentnosti by sa mal orientovať ako na dosiahnuté výsledky, tak aj na proces podávania správ a zverejňovania informácií. Podávanie správ by sa malo zameriavať na budúcnosť, ako aj na informovanie o doterajšej výkonnosti.

1.5.

Výbor odporúča, aby Komisia stanovila ďalšie kroky, vďaka ktorým by mohli podniky splniť svoje povinnosti spojené s transparentnosťou a zároveň si udržať konkurencieschopnosť na svetovom trhu.

1.6.

EHSV vo všeobecnosti chápe, že malé a stredné podniky fungujú v odlišných podmienkach. Pravidlá pre ne by sa preto mali zjednodušiť, aby sa im umožnilo podávať správy vhodnejším spôsobom s cieľom zaistiť plnú transparentnosť. EHSV víta projekt budovania kapacít, ktorý má MSP pomôcť čeliť týmto výzvam.

1.7.

Výbor sa domnieva, že každá ďalšia iniciatíva v oblasti zverejňovania informácií by sa mala zameriavať na skutočné informačné potreby zainteresovaných strán, mala by zahŕňať spoločný súbor ukazovateľov a zároveň by mala zohľadňovať druh podniku a odvetvie, v ktorom tento podnik pôsobí.

1.8.

Výbor zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov a politika transparentnosti sú je v rámci podniku neúčinné, ak do nich nie sú zapojení zamestnanci, ktorí by sa preto mali zúčastňovať na konzultáciách so sociálnymi partnermi.

1.9.

Cieľová skupina podnikového výkazníctva sa zväčšuje a o aspekty podnikových záležitostí sa zaujíma čoraz viac zainteresovaných strán. Výbor preto považuje za dôležité vyhodnotiť súčasný model podávania správ a zabezpečiť, aby zodpovedal svojmu účelu.

2.1.

V roku 2010 Komisia zverejnila oznámenie, ktoré obsahovalo 50 návrhov, ako zlepšiť vnútorný trh. K spoločnému úsiliu musia prispieť aj podniky, a to tým, že preukážu svoju zodpovednosť a transparentnosť voči zamestnancom a akcionárom, ako aj celkovo voči spoločnosti. Komisia zdôraznila, že riadenie podnikov sa môže ešte viac skvalitniť, najmä pokiaľ ide o zloženie a diverzitu správnych rád vrátane zastúpenia žien, s cieľom zlepšiť zamestnanosť, podnikanie a obchodovanie (2). Podnikateľská etika a hodnoty boli uznané ako príspevok k hospodárskemu oživeniu.

2.2.

V roku 2011 Komisia zverejnila oznámenie o obnovenej stratégii EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na roky 2011 – 2014  (3), v ktorom nanovo definuje sociálnu zodpovednosť podnikov ako „zodpovednosť podnikov za ich vplyv na spoločnosť“. Jedným zo základných prvkov tejto stratégie sa stal akčný plán, ktorý presadzuje začlenenie podávania správ o finančných a sociálnych otázkach.

2.3.

Výbor prijal v roku 2012 stanovisko na tému obnovenej stratégie EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov (4) (SZP), v ktorom zdôraznil, že v ťažkej hospodárskej a politickej klíme poskytuje politická iniciatíva SZP príležitosť na vytvorenie pozitívneho vzťahu s podnikateľskou sférou. Je dôležité si uvedomiť rôzne pohnútky činnosti spojenej so SZP. V oznámení sa popisujú rôzne výhody, ktoré by sa mali vo väčšej miere podporovať spolu s príkladmi osvedčených postupov, aby bolo možné informovať a podporovať podniky v ich snahe o intenzívnejšiu angažovanosť v rámci SZP.

2.4.

Výbor vypracoval v uplynulých rokoch viacero stanovísk, na ktoré sa v tomto stanovisku odkazuje. V uvedených stanoviskách sa zdôrazňuje význam sociálnej zodpovednosti podnikov, ich transparentnosti, zverejňovania nefinančných informácií a zapojenia príslušných zainteresovaných strán – investorov, spotrebiteľov, zamestnancov a ich odborárskych zástupcov, mimovládnych organizácií – do tohto procesu. V predloženom stanovisku by sa chcel výbor zamerať na vhodný rámec pre celý tento proces.

3.1.

Hospodárska kríza z roku 2008 a jej sociálne dôsledky do určitej miery negatívne ovplyvnili dôveru občanov voči podnikom. Pozornosť verejnosti a investorov sa zamerala na spoločenské a etické správanie sa podnikov. Viac zainteresovaných skupín sa v súčasnosti zaujíma o viaceré aspekty podnikových záležitostí.

3.2.

Investori chcú transparentnosť a kontrolu nad svojimi investíciami a chcú vedieť, aký vplyv majú ich peniaze – v negatívnom či pozitívnom smere – na životné prostredie a spoločnosť. Medzi najdôležitejšie zdroje nefinančných informácií pre investorov sú správy o udržateľnosti, resp. sociálnej zodpovednosti podnikov a výročné správy. Kvalitatívne vyhlásenia o politike sú síce z hľadiska posúdenia finančnej odmeny dôležité, ale za zásadné sa považujú kvantitatívne kľúčové ukazovatele výkonnosti.

3.3.

Pracovníci sú prvými obeťami podnikov, ktoré nevenujú veľkú pozornosť právnym predpisom a svojej nedostatočnej transparentnosti. Avšak práve zamestnanci zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji podnikov: závisí od toho istota ich zamestnania, mzda, zdravie aj pracovné podmienky. Majú právo požadovať transparentnosť a byť informovaní a zapojení do rozhodovania, ktoré sa týka finančnej situácie a sociálnych, environmentálnych a hospodárskych politík v príslušných podnikoch.

3.4.

Spotrebitelia si želajú transparentnosť a očakávajú ju v niektorých konkrétnych oblastiach, ktoré sú pre nich dôležité. Je určite v záujme podnikov, pokiaľ ide o ich vzťahy s ďalšími zainteresovanými stranami (pracovníci, občania a spotrebitelia), aby uplatňovali politiku transparentnosti. Často to jednoducho znamená poskytovať zákazníkom fakty a umožniť im, aby nakupovali na základe informovaných rozhodnutí. V konečnom dôsledku to budú práve tieto podniky, ktoré získajú lojálnosť informovanejších zákazníkov (5). Veľmi citlivou oblasťou je v tomto smere potravinársky priemysel. Z najnovšieho výskumu Strediska pre integritu potravín (Centre for Food Integrity, CFI) (6) vyplýva, že väčšia transparentnosť vedie k zvýšeniu dôvery spotrebiteľov voči potravinám a predstavuje jasnú cestu, ako ju dosiahnuť.

3.5.

V dôsledku globalizácie má veľa obchodných partnerov a zainteresovaných strán záujem o viac informácií týkajúcich sa širšieho spektra podnikových záležitostí z väčšieho počtu krajín.

3.6.

Transparentnosť vytvára dôveru a podniky dôveru spoločnosti potrebujú. Avšak často existuje zásadný rozdiel medzi tým, čo občania očakávajú, a tým, čo vnímajú ako realitu správania sa podnikov. Takýto rozdiel je na jednej strane často spôsobený príkladmi nezodpovedného správania sa niektorých podnikov a na strane druhej prípadmi niektorých podnikov, ktoré zveličujú svoje environmentálne a spoločenské zásluhy. K tomuto nepomeru prispieva aj nedostatočná informovanosť časti občanov o úspechoch podnikov a problémoch, s ktorými sa pri svojej činnosti stretávajú.

3.7.

Z tohto dôvodu začala Európska komisia v roku 2009 organizovať sériu seminárov zameraných na transparentnosť podnikov. Európske podniky vnímali tento krok pozitívne ako dobre načasovanú iniciatívu práve v období krízy, keď transparentnosť a sociálna zodpovednosť podnikov mohli všeobecne pomôcť obnoviť dôveru verejnosti voči podnikaniu, ktorá bola tiež do určitej miery poškodená pretrvávajúcou hospodárskou krízou. Iniciatíva bola zameraná na jednotlivé skupiny zainteresovaných strán (zamestnávatelia, odbory, mimovládne organizácie, médiá). Prieskum mal slúžiť Komisii ako východiskový materiál, na základe ktorého by vypracovala ďalšie kroky.

3.7.1.

Ponaučenia vyplývajúce z tejto iniciatívy:

4.1.

Komisia v stratégii EÚ v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov uvádza, že zverejňovanie sociálnych a environmentálnych informácií vrátane informácií týkajúcich sa klímy môže podporiť spoluprácu so zainteresovanými stranami a identifikáciu závažných rizík spojených s udržateľnosťou. Ide o dôležitú zložku zodpovednosti, ktorá môže prispieť k budovaniu dôvery verejnosti voči podnikom. Aby bolo možné uspokojiť potreby podnikov a ostatných zainteresovaných strán, malo by ísť o relevantné informácie.

4.1.1.

Komisia takisto uznáva, že čoraz viac spoločností zverejňuje sociálne a environmentálne informácie. Malé a stredné podniky často takéto informácie oznamujú neformálne a dobrovoľne. Z odhadov jedného zdroja vyplýva, že približne 2 500 európskych podnikov zverejňuje správy o sociálnej zodpovednosti alebo trvalej udržateľnosti, čo EÚ stavia do pozície celosvetového lídra (7).

4.2.

Na základe iniciatívy Európskeho parlamentu predložila Komisia v roku 2013 legislatívny návrh týkajúci sa transparentnosti sociálnych a environmentálnych informácií poskytovaných podnikmi zo všetkých odvetví  (8). Cieľom novely tzv. smernice o účtovníctve bolo stanoviť niektorým veľkým spoločnostiam (v súčasnosti ide približne o 6 000 spoločností a subjektov v EÚ) požiadavku zverejňovať relevantné nefinančné informácie o rozmanitosti vo výročnej správe.

4.2.1.

V niektorých krajinách sa smernica transponuje do vnútroštátnej legislatívy po konzultácii s podnikmi, aby sa pri uplatňovaní smernice využila jej flexibilita, aby transpozícia nepresahovala rámec smernice, priniesla podnikom právnu istotu a zodpovedala reálnym požiadavkám podnikov. V tejto súvislosti EHSV vypracoval stanovisko (9), v ktorom zdôrazňuje právo využívať tento flexibilný a primeraný nástroj na zlepšenie komunikácie s akcionármi, investormi, zamestnancami a inými zainteresovanými stranami, a víta skutočnosť, že návrh sa týka len veľkých spoločností.

4.2.2.

Komisia práve pripravuje nezáväzné usmernenia na podávanie nefinančných správ na základe výsledkov verejnej konzultácie. S cieľom uľahčiť následnú konzultáciu so zainteresovanými stranami (10) Komisia predstavila názorný podkladový dokument mapujúci hlavné zásady týkajúce sa zverejňovania nefinančných informácií. Vykazované nefinančné informácie by mali byť podstatné, spoľahlivé, vyvážené a zrozumiteľné, úplné a presné, strategické a zamerané na budúcnosť, zainteresované strany, konkrétny podnik a na odvetvie a takisto by mali byť kvalitatívne aj kvantitatívne a zároveň systematické.

4.3.

V súlade so stratégiou Európa 2020, v rámci ktorej sa vyzýva na zlepšenie podnikateľského prostredia v Európe, Komisia zverejnila v roku 2014 návrh smernice, ktorej cieľom je podporiť vytvorenie moderného a účinného rámca správy a riadenia spoločností pre európske podniky, investorov a zamestnancov  (11), ktorý by zodpovedal potrebám dnešnej spoločnosti a meniacemu sa hospodárskemu prostrediu.

4.3.1.

Návrh by mal prispieť k dlhodobej udržateľnosti spoločností v EÚ a dlhodobejšej perspektíve akcionárov zabezpečujúcej lepšie podmienky fungovania pre spoločnosti, s ktorých akciami sa obchoduje na regulovaných trhoch v EÚ. Výbor vo svojom stanovisku (12) zdôraznil, že návrh bude viesť k stabilnejšiemu a udržateľnejšiemu riadeniu podnikov a investičnému prostrediu v Európe, a takisto poznamenal, že podľa tvrdenia Komisie v jej hodnotení vplyvu spôsobia jej návrhy iba nepatrné zvýšenie administratívneho zaťaženia kótovaných spoločností. Pri hodnotení smernice bude potrebné túto rovnováhu posúdiť.

4.4.

V októbri 2015 Komisia zverejnila novú stratégiu „Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike“ prinášajúcu víziu o smerovaní politiky EÚ, v ktorej sa premieta potreba zodpovednejšej a transparentnejšej obchodnej politiky.

4.4.1.

V kapitole o obchodnej a investičnej politike založenej na hodnotách Komisia deklaruje posilnenie práv spotrebiteľov rozvojom iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a náležitej starostlivosti (due diligence) v celom výrobnom reťazci s dôrazom na dodržiavanie ľudských práv vrátane pracovných práv a na environmentálne aspekty hodnotových reťazcov. Komisia plánuje posilniť aspekt udržateľného rozvoja v dohodách o voľnom obchode.

4.4.2.

Vo svojom stanovisku (13) zameranom na dôstojnú prácu v globálnych dodávateľských reťazcoch výbor uvádza: „EHSV má veľa skúseností v oblasti udržateľnosti, účasti na vykonávaní a monitorovaní špecializovaných kapitol dohôd o voľnom obchode, so zapojením do širokej škály výborov občianskej spoločnosti, ktoré mu umožňujú navrhovať spravodlivú rovnováhu medzi nevyhnutnými požiadavkami právnych predpisov v oblasti ľudských práv a pracovných práv, transparentnosti, boja proti korupcii a potrebnou flexibilitou nadnárodných spoločností pri organizovaní a rozvíjaní ich globálnych dodávateľských reťazcov účinným spôsobom a s ohľadom na rôzne miestne pomery.“

4.4.3.

Prísnejšie normy týkajúce sa zverejňovania správ o nefinančných záležitostiach by mohli byť dôležitou otázkou v rámci obchodnej politiky. Reguláciou na celosvetovej úrovni vrátane obchodných dohôd by sa mala zvýšiť transparentnosť pri zverejňovaní nefinančných informácií v krajinách, ako sú napríklad USA a Čína, aby sa európskym podnikom zabezpečili rovnaké podmienky.

4.4.4.

EK chystá posilniť stimuly najmä pre nadnárodné spoločnosti v súvislosti s poskytovaním informácií o náležitej starostlivosti, ambicióznejší prístup k ťažbe nerastov v oblastiach ovplyvnených konfliktom  (14), vyhľadávanie nových oblastí pre posilnené partnerstvo pre zodpovedné hodnotové reťazce, zverejňovanie prehľadu správ podnikov o zodpovednom hodnotovom reťazci.

4.4.5.

Vzhľadom na uplatňovanie Akčného plánu pre ľudské práva na roky 2015 – 2018 (15) možno očakávať nové požiadavky na podniky, aj pokiaľ ide o požiadavky EK týkajúce sa etického obchodu a podpory a ochrany ľudských práv. Rada pre zahraničné veci (jún 2016) vo svojich záveroch zdôraznila rozhodujúcu úlohu, ktorú má transparentnosť podnikania pre schopnosť trhov uznať, stimulovať a odmeňovať dodržiavanie ľudských práv.

4.5.

V januári 2016 Komisia predložila balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktorého cieľom je zabezpečiť účinné zdaňovanie a zvyšovanie transparentnosti daní.

4.5.1.

Jednou zo sledovaných oblastí, ktorá sa dotkne nadnárodných podnikov a skupín, je tzv. vykazovanie podľa jednotlivých krajín (country-by-country reporting), t. j. povinnosť spracovať a finančnej správe odovzdať výkaz transakcií v skupine s údajmi o výnosoch, ziskoch, zaplatených daniach z príjmov a pod. Balík opatrení sa v tejto fáze vzťahuje na výmenu informácií medzi jednotlivými daňovými správami členských štátov.

4.6.

Začiatkom apríla 2016 (16) Komisia navrhla, aby nadnárodné podniky zverejňovali osobitnú správu o daniach z príjmov, ktoré platia, ako aj ostatné príslušné daňové informácie. Nadnárodné podniky, či už so sídlom v EÚ alebo mimo nej, s konsolidovaným čistým obratom vyšším než 750 miliónov EUR budú musieť dodržiavať tieto dodatočné požiadavky na transparentnosť. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na ich pobočky a dcérske spoločnosti. V tejto súvislosti výbor nedávno prijal stanovisko týkajúce sa boja proti daňovým únikom (17), v ktorom nabáda Komisiu, aby bola ambicióznejšia pri vyžadovaní daňovej transparentnosti od podnikov, a to znížením spomenutého stropu 750 miliónov EUR alebo vypracovaním harmonogramu na jeho postupné znižovanie.

4.6.1.

Komisia by však mala vziať do úvahy zásady vnútorného trhu EÚ a konkurencieschopnosť EÚ. Jednosmerné požiadavky v rámci EÚ by mohli viesť k neželaným vplyvom, pokiaľ by podniky mimo EÚ boli od tejto povinnosti oslobodené. Preto by sa táto povinnosť mala vzťahovať aj na podniky z krajín mimo EÚ, a to prostredníctvom rokovaní o medzinárodných obchodných dohodách.

4.7.

Európska komisia spolupracuje s ostatnými medzinárodnými organizáciami, ako je napríklad Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodná organizácia práce (MOP), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Svetová banka, a posilňuje synergie s ich nástrojmi zameranými na dobrú správu a riadenie spoločností, transparentnosť a zodpovednosť podnikov (18). Tieto nástroje sa pravidelne revidujú a na základe nich sa stanovujú požiadavky na zodpovednosť a transparentnosť podnikov v rámci ich politík v oblasti sociálnych vecí, životného prostredia a ľudských práv. Takisto podnecujú k prevencii a analýze rizík, ako aj vymedzovaniu opatrení v rámci náležitej starostlivosti. Tieto nástroje sú primárne určené nadnárodným spoločnostiam, ale majú slúžiť ako usmernenia pre spoločnosti pôsobiace na vnútroštátnej úrovni. Akákoľvek revízia týchto nástrojov by sa mala zameriavať predovšetkým na ich lepšie uplatňovanie.

4.8.

Stupňujúce sa globálne a európske požiadavky na transparentnosť podnikov sa prenášajú na podniky pôsobiace v jednotlivých členských štátoch. Úlohou EK by malo byť riadiť a koordinovať politiky členských štátov EÚ a tým znižovať riziko odlišných prístupov (19).

4.8.1.

Stratégia Komisie v oblasti zodpovedného podnikania a odporúčania adresované členským štátom často vyvolávajú na vnútroštátnej úrovni domnienku, že zodpovedné podnikanie a transparentnosť má riadiť iba štát, ktorý má nad nimi vykonávať aj dohľad.

4.8.2.

Podniky uznávajú, že sú hybnou silou transparentného a zodpovedného správania. Uznáva sa to aj v oznámení Komisie na tému Implementácia partnerstva pre rast a zamestnanosť: Európa ako pilier najvyššej kvality v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti (20).

4.8.3.

Prvoradou zodpovednosťou každého podniku je vytvárať hodnoty, a to nielen pre svojich akcionárov, ale aj zamestnancov, okolie a komunitu, a zároveň vytvárať a udržiavať pracovné miesta Členské štáty by im preto mali vytvárať podmienky a podporovať ich v snahe byť zodpovednými a transparentnými.

5.1.

Výbor uznáva, že zverejňovanie nefinančných správ je veľmi dôležitou súčasťou podnikového výkazníctva, pretože pomáha vytvoriť úplný obraz o podnikových záležitostiach.

5.2.

Regulačné podnikateľské prostredie sa pre podniky stáva čoraz zložitejším. S cieľom lepšie reagovať na potreby zainteresovaných strán treba stanoviť vhodný rámec podnikového výkazníctva a zároveň predchádzať zbytočnej administratívnej a finančnej záťaži. Je potrebné podporovať sociálnu zodpovednosť podnikov a transparentnosť a využívať ich ako príležitosť pre podniky v snahe zabrániť sociálnemu riziku a zabezpečiť ich vlastný trvalo udržateľný rozvoj.

5.3.

Počas uplynulého desaťročia sa začala venovať väčšia pozornosť rôznym aspektom nefinančných informácií. Existuje niekoľko medzinárodných rámcov na zverejňovanie sociálnych a environmentálnych informácií vrátane globálnej iniciatívy pre podávanie správ (GRI – Global Reporting Initiative).

5.4.

Otázka teda znie, či bude všetkým zainteresovaným stranám stačiť rovnaká správa, alebo budú potrebovať súbor správ. Malo by sa vypracovávať viacero rôznych správ alebo by mala existovať koncepcia jednotnej komplexnej správy, ako je napríklad koncepcia Core&More (21), ktorú v roku 2015 navrhla Federácia európskych účtovníkov (FEE)?

5.5.

V diskusii o budúcom podnikovom výkazníctve sa musia zohľadniť rozdiely v informačných potrebách jednotlivých skupín zainteresovaných strán, a to na základe veľkosti a charakteru oznamujúceho subjektu.

5.6.

Ako Európsky hospodársky a sociálny výbor uvádza vo svojom stanovisku na tému Zverejňovanie nefinančných informácií, Komisia bola vyzvaná na začatie alebo uľahčenie procesu zapojenia „viacerých zainteresovaných strán“ (22) s cieľom lepšie vymedziť hlavné zásady a referenčné normy, ktoré uľahčia porovnateľnosť a z dlhodobejšieho hľadiska harmonizáciu.

5.6.1.

Výbor už v tejto súvislosti zdôraznil, že je potrebné zakročiť proti poškodzovaniu podnikových hodnôt, ktoré spôsobuje myslenie v krátkodobom horizonte. Vo svojom stanovisku o spoluúčasti a zapojení zamestnancov (23) upozornil, že je potrebné ukázať cesty, ako by sa v súčasnosti prevládajúci prístup, teda jednostranne vytvoriť v podniku transparentnosť pre jeho akcionárov, dal vďaka európskej politike nahradiť širším chápaním podniku ako „udržateľnej spoločnosti“ v záujme dlhodobého rozvoja.

5.7.

Aj v prípade, ak bude budúcnosť udržateľného podnikania silne prepojená so spoločenským prostredím a rešpektom k spotrebiteľovi, každá ďalšia iniciatíva v oblasti zverejňovania informácií by sa mala zamerať na skutočné potreby zainteresovaných strán.

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/21

Spravodajca:

Simo TIAINEN

1.1.

Počas polstoročia SPP pomáhala pri budovaní Európskej únie. V súčasnej dobe by mal byť návrat k základom príležitosťou sformulovať novú, dlhodobú koncepciu SPP s jasným a konkrétnym smerovaním nielen vo vzťahu k poľnohospodárom, ale aj k miliónom občanov. EHSV vždy tvrdil, že budúca SPP by mala obhajovať európsky model poľnohospodárstva, ktorý je založený na zásadách potravinovej sebestačnosti, udržateľnosti a reaguje na reálne potreby európskych občanov, či už ide o poľnohospodárov, pracovníkov zamestnaných v poľnohospodárstve alebo spotrebiteľov.

1.2.

EHSV víta prvé diskusie a úvahy týkajúce sa budúcnosti SPP po roku 2020. Hoci ciele SPP stanovené v zmluve sa od roku 1957 nezmenili a nové výzvy, ktoré musí riešiť, neboli nikdy také relevantné, je mimoriadne dôležité vykonať hĺbkovú analýzu súčasnej SPP a výsledku predchádzajúcej reformy. Účelom tohto stanoviska je sformulovať návrhy a zapojiť sa do úvah o budúcnosti SPP.

1.3.

Po prvé, vzhľadom na zložitosť SPP a ťažkosti s vykonávaním poslednej reformy potrebujú poľnohospodári politickú stabilitu a dlhodobú koncepciu poľnohospodárskej politiky. Najmä v rámci Lisabonskej zmluvy bude nevyhnutne potrebných niekoľko rokov na úvahy, dohodnutie cieľov, prediskutovanie výzev a nájdenie riešení. Európske inštitúcie by preto mali urýchlene súhlasiť s predĺžením obdobia platnosti súčasnej SPP najmenej o dva roky.

1.4.

Podporovanie zakladania poľnohospodárskych podnikov mladými a novými farmármi a farmárkami by sa malo v rámci SPP posilniť nielen prostredníctvom špecifických nástrojov, ale aj prostredníctvom skutočnej stability politiky. Poľnohospodári skutočne potrebujú viac stability, aby mohli investovať na viacero desaťročí a riešiť výzvu spojenú s generačnou obnovou.

1.5.

Budúca SPP by mala zohľadniť na jednej strane rozmanitosť poľnohospodárskych modelov a regionálnych špecifík a na druhej strane rozmanitosť svojich hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov. Vlastná produkcia potravín a vlastné poľnohospodárstvo sú dôležité a tvoria súčasť kultúry každého národa na svete. Základom európskej potravinovej politiky by mali byť zdravé potraviny dobrej kvality a táto politika by mala fungovať v súčinnosti so SPP. Jednou z hlavných zásad SPP by malo byť udržanie životaschopného a udržateľného poľnohospodárstva vo všetkých regiónoch EÚ.

1.6.

Zjednodušenie by malo byť prvou základnou prioritou budúcej reformy SPP. Implementácia SPP musí byť ľahšia a musí sa navrhnúť rozumnejší systém kontrol a sankcií. Je nanajvýš dôležité zabezpečiť včasné platby poľnohospodárom.

1.7.

Vzhľadom na to, že SPP je politikou zahŕňajúcou priamu intervenciu na európskej úrovni a že rozpad preferencie Spoločenstva povedie k poklesu výrobných cien, musí byť budúca SPP schopná reagovať na všetky výzvy, ktorým čelí, vrátane výkyvov na trhu. Preto je potrebné presmerovať strategický rámec s cieľom riešiť všetky tieto nové výzvy a poskytnúť vhodné nástroje na európskej úrovni.

1.8.

Európska komisia bude v roku 2017 pokračovať vo svojej práci a uskutoční široké konzultácie na tému zjednodušenia a modernizácie SPP. Je dôležité, aby európska občianska spoločnosť plnila v tomto procese aktívnu úlohu. EHSV by mal vytvoriť študijnú skupinu, ktorá bude tento proces sledovať a prispievať k nemu.

2.1.

Poľnohospodárstvo je v centre strategických, ekonomických, environmentálnych a sociálnych výzev zajtrajška. SPP je jedným z úspechov Európy hlavne preto, že európskym spotrebiteľom v posledných desaťročiach priniesla bezpečnejšie potraviny s klesajúcimi cenami. V niektorých oblastiach však čelíme problémom súvisiacim s biodiverzitou, životným prostredím a krajinou, ktorými sa treba zaoberať. Produkcia vysokokvalitných potravín v rámci udržateľného poľnohospodárstva je pre občanov a spotrebiteľov v centre ich záujmov. V záujme splnenia týchto očakávaní je potrebná spoločná poľnohospodárska politika, aby sa zaručili zdravé a bezpečné potraviny, vysoká kvalita za spravodlivú cenu, ochrana životného prostredia, zachovanie krajiny a dynamické hospodárstvo vo vidieckych oblastiach.

2.2.

Keď poľnohospodári produkujú potraviny v našej trhovo orientovanej spoločnosti, ovplyvňujú taktiež dostupnosť a kvalitu vody, kvalitu ovzdušia a pôdy alebo prírodné prostredie ako celok, pričom zároveň vytvárajú zamestnanosť vo vidieckych oblastiach a udržiavajú vidiecku krajinu. Mnohé uvedené vedľajšie produkty by sa mali považovať za verejné statky.

2.3.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo sú úzko vzájomne prepojené, pretože na ne pripadá veľká časť pôdy využívanej v EÚ. Lesné hospodárstvo sa preto často podieľa na poskytovaní verejných statkov.

2.4.

Faktory, ktoré ovplyvnia SPP po roku 2020, sú v prvom rade výzvy, pred ktorými stojí poľnohospodárstvo, ale aj skutočnosť, že ide o európsku otázku so špecifickým procesom reformy a s rozpočtovými prostriedkami, a najmä jasná koncepcia na nasledujúce desaťročia.

2.5.

Spoločná poľnohospodárska politika bola vždy jednou z kľúčových oblastí politiky EÚ. SPP je zo širšieho hľadiska pre európsku občiansku spoločnosť relevantná. Preto je pre EHSV dôležité, aby sa proaktívne zapojil do prípravy budúcej reformy SPP, ktorá sa vzťahuje na obdobie po roku 2020.

3.1.

Vzhľadom na očakávané demografické trendy bude v roku 2050 nutné uživiť asi 9 miliárd ľudí. V dôsledku zlepšovania životnej úrovne vo viacerých regiónoch sveta pozorujeme zvýšený dopyt po potravinách a zmenu v stravovaní, ktoré zahŕňa viac živočíšnych produktov. Tento vývoj pravdepodobne povedie k zdvojnásobneniu dopytu po potravinách. EÚ musí prevziať zodpovednosť za svetovú potravinovú bezpečnosť, avšak vývoz európskych poľnohospodárskych produktov nerieši svetový problém hladu. Treba poznamenať, že základom potravinovej bezpečnosti by mali byť udržateľné miestne potravinové sústavy. Každá krajina musí niesť zodpovednosť za svoju vlastnú potravinovú bezpečnosť, čo odporúča aj FAO. Podľa EHSV je potrebné, aby sa EÚ sústredila tiež na prenos poznatkov a výmenu skúseností s tým, ako sa v iných častiach sveta môže udržateľným spôsobom miestne vyrábať viac lepších potravín.

3.2.

Zároveň sa očakáva, že dopyt po potravinách v Európe zostane pomerne stabilný, ale rôznorodý z hľadiska kvality, zdravia, etických zásad, pôvodu atď.

3.3.

Poľnohospodárstvo a životné prostredie sú rôznym spôsobom veľmi úzko prepojené vo všetkých regiónoch. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo majú zásadný význam pre zachovanie prírody, ochranu biodiverzity, kvalitu vody, kvalitu pôdy a nižšiu mieru znečistenia.

3.4.

V rámci EÚ pre klímu a energetiku sa stanovil cieľ zvýšiť do roku 2030 podiel obnoviteľných zdrojov energie v spotrebe energie na aspoň 27 %. Tento podiel sa má v budúcnosti zvýšiť. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo by mohli poskytovať biomasu, aby sa tento cieľ dosiahol v rámci hospodárstva založeného na ekologickom raste. Musí sa takisto zlepšiť ich energetická hospodárnosť.

3.5.

Komisia 20. júla 2016 predstavila súbor legislatívnych návrhov obsahujúcich podrobné pravidlá týkajúce sa rámca pre politiku EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Ide o odpoveď EÚ na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy podľa dohody uzavretej na konferencii COP21 v decembri 2015. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo sú súčasťou riešenia na zníženie emisií a viazania uhlíka v pôde alebo dreve. Ako odpoveď na výzvu spojenú s potravinovou bezpečnosťou a na zmiernenie zmeny klímy bude potrebný agroekologický prístup a udržateľné zintenzívnenie v rámci efektívnej poľnohospodárskej výroby. Prispôsobenie klimatickej zmene bude okrem toho rozhodujúce pre budúcnosť poľnohospodárstva.

3.6.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, ako aj všetky formy biohospodárstva, ktoré sú s nimi spojené, majú zásadný význam pre udržiavanie dynamiky vidieka a posilňovanie vyváženého rozvoja vidieka. Sú dôležité z hľadiska zamestnanosti, kultúry, územnej súdržnosti a cestovného ruchu vo vidieckych oblastiach v celej EÚ. Dominantným demografickým trendom v mnohých odľahlých oblastiach, horských regiónoch alebo znevýhodnených oblastiach naďalej zostáva vyľudňovanie a starnúce obyvateľstvo. Účelom verejných politík, najmä SPP, by malo byť udržanie poľnohospodárstva a výrobcov v celej EÚ vrátane regiónov so špecifickými problémami. Platby poľnohospodárskym podnikom vo vidieckych oblastiach s nevýhodnými prírodnými podmienkami majú zásadný význam pre rozvoj vidieka. Inak by poľnohospodárska činnosť v takýchto oblastiach nebola životaschopná.

3.7.

Súčinnosť oboch týchto pilierov SPP je dôležitá a mala by sa posilniť. Poslednou reformou sa posilňuje prepojenie a súlad medzi všetkými fondmi EŠIF a v tomto by sa malo pokračovať.

3.8.

EHSV podporuje väčšie a povinné využívanie metódy CLLD (miestny rozvoj vedený komunitou) v rámci všetkých európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v záujme vyváženého rozvoja vidieka. Využívanie miestnych akčných skupín (LAG) ako miestnych partnerstiev – za účasti poľnohospodárov – na vyhľadávanie a financovanie miestnych projektov má pozitívny vplyv na kvalitu života obyvateľov. Tým by sa mohlo účinne brániť vyľudňovaniu a starnutiu obyvateľstva vo vidieckych oblastiach EÚ.

3.9.

Kľúčovou otázkou pre zachovanie poľnohospodárstva je generačná výmena a zakladanie poľnohospodárskych podnikov mladými alebo novými farmármi a farmárkami by sa malo podporovať prostredníctvom všetkých dostupných nástrojov. Viazané platby sú nutné aj pre tie sektory alebo regióny, kde sú špecifické typy poľnohospodárskej činnosti alebo špecifické poľnohospodárske sektory mimoriadne dôležité z ekonomických, sociálnych alebo environmentálnych dôvodov. V rámci SPP by sa mal klásť tiež jasný dôraz na podporovanie aktívnych poľnohospodárov a produkciu.

3.10.

Poľnohospodárstvo je špecifickou hospodárskou činnosťou, na ktorú sa nevzťahujú normálne ekonomické zákony. V trhovom hospodárstve sú zmeny v cenách a príjmoch výsledkom zmeny ponuky a dopytu. Charakter potravín ako základnej potreby však vo svojej podstate znamená, že ich cena je nepružná. Na zmeny cien nemôže rýchlo reagovať ani ponuka potravín. Neočakávané zmeny v objemoch produkcie si preto často vyžadujú dlhšie časové obdobie a veľké zmeny cien, aby sa nastolila rovnováha trhu. Z týchto dôvodov sa poľnohospodárske trhy považujú vo veľkej miere za nestabilné. Iné inovatívne trhové mechanizmy by sa tiež mohli otestovať.

3.11.

Spotrebitelia žiadajú bezpečné, udržateľné, výživné a vysokokvalitné potraviny. Takisto chcú potraviny za dostupné ceny a táto požiadavka sa s krízou zvýraznila. Mnoho spotrebiteľov oceňuje vysledovateľnosť potravín a miestne vyrobené potraviny. Zo špeciálneho eurobarometra 410 vyplýva, že veľká väčšina respondentov zo všetkých členských štátov považuje informáciu o pôvode mäsa za nevyhnutnú. Je povinnosťou všetkých subjektov potravinového reťazca reagovať na túto výzvu.

3.12.

Budúca SPP by podobne ako ostatné politiky EÚ mala byť v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. SPP je dôležitá pre mnohé ciele, ale cieľ 2 je najdôležitejší: „Odstrániť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo“.

3.13.

Úloha medzinárodného obchodu sa v budúcnosti nevyhnutne zvýši. Nedávny zákaz potravinových výrobkov z Európskej únie v Rusku však spôsobil veľkú neistotu z hľadiska medzinárodného obchodu. V dôsledku ruského embarga nastal obrovský tlak na poľnohospodárske trhy EÚ, najmä v niektorých členských štátoch. Pre budúcnosť poľnohospodárstva bude kľúčové vyriešiť výzvy spojené s neistotou v medzinárodnom obchode.

3.14.

Za posledné roky došlo k presunu vyjednávacej sily v potravinovom dodávateľskom reťazci najmä v prospech maloobchodného odvetvia a niektorých nadnárodných spoločností a na úkor dodávateľov, predovšetkým poľnohospodárov. Budúca SPP by mala posilniť vyjednávacie postavenie poľnohospodárov.

4.1.

Poľnohospodárstvo je pre EÚ kľúčovou otázkou. Ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky boli stanovené v pôvodnej Rímskej zmluve v roku 1957. Sú naďalej platné. Pribudli k nim aj nové výzvy, ako sú environmentálne obavy, otázky rozvoja vidieka, otázky kvality a zdravia a problematika hladu vo svete bez toho, aby zatiaľ došlo k úprave zmlúv.

4.2.

SPP je základnou európskou a integrovanou politikou, ktorá je v čoraz väčšej miere prepojená s ostatnými politikami, ako je zamestnanosť, životné prostredie, klíma, hospodárska súťaž, rozpočet, obchod a výskum so špecifickou európskou pridanou hodnotou.

4.3.

SPP je podmienkou dosiahnutia jednotného trhu v potravinárskom odvetví v EÚ. Európske potravinárske odvetvie je najväčším priemyselným odvetvím v EÚ, ktorý zabezpečuje viac než 5 miliónov pracovných miest.

4.4.

Komplexnosť a subsidiarita sú kľúčovými slovami pri prispôsobení SPP všetkým odvetviam a územiam. V nedávnej reforme sa tieto prvky posilnili. Príprava spoločných pravidiel podľa Lisabonskej zmluvy a rokovania o nich za účasti 28 členských štátov a Európskeho parlamentu boli mimoriadne komplexnou záležitosťou.

4.5.

Súčasné strategické opatrenia neboli zatiaľ predmetom posúdenia. Posúdenie implementácie ekologizačných záväzkov zavedených pred rokom zatiaľ prebieha. To isté platí aj pre oblasti ekologického záujmu. Je dôležité neunáhliť sa s ďalšou reformou SPP bez jasného a dôkladného posúdenia súčasnej SPP, aby sme zistili, do akej miery politické opatrenia dosiahli svoje politické ciele. To si vyžaduje riadne posúdenie, najmä v prípade opatrení, pri ktorých je potrebný dlhší čas, aby boli výsledky viditeľné, napr. ekologizačné opatrenia.

4.6.

Posledná reforma bola spustená v roku 2010 a jej implementácia sa začala v roku 2015, takže dokončenie reformy si vyžiadalo päť rokov. Počas súčasného funkčného obdobia Komisie a Európskeho parlamentu nebude dostatok času na dokončenie budúcej reformy SPP tak, aby sa jej implementácia začala v roku 2021. Z tohto dôvodu je potrebné prechodné obdobie na pokračovanie súčasnej SPP počas dostatočne dlhého obdobia po roku 2020.

4.7.

Od svojho vytvorenia v roku 1962 vychádza SPP z troch základných zásad: trhová jednota, preferencia Spoločenstva a finančná solidarita. Jednotný trh je dnes skutočnosťou, avšak preferencia Spoločenstva a finančná solidarita sa na politickej úrovni musia znovu zdôrazniť.

4.8.

V kontexte globalizácie využívajú USA na propagovanie svojej poľnohospodárskej výroby medzi spotrebiteľmi finančnú podporu prostredníctvom programu potravinových známok (Food stamp programme) a zákona o uprednostňovaní nákupu výrobkov amerického pôvodu (Buy American Act). Európska únia by mala zaviesť recipročné opatrenia a mohla by taktiež zdôrazniť strategický význam uprednostňovania európskej produkcie prostredníctvom právneho predpisu o uprednostňovaní nákupu výrobkov európskeho pôvodu, tzv. Buy European Act.

5.1.

Brexit bude mať veľký vplyv na EÚ, najmä na jednotný trh a medzinárodný obchod, a preto aj na budúcnosť SPP. Ak Spojené kráľovstvo počas rokovaní o Brexite opustí colnú úniu EÚ, súčasný obchodný tok by sa mal použiť ako kľúč na rozdelenie kvót WTO, ktoré sa vzťahujú na 28-člennú EÚ, medzi Spojené kráľovstvo a novú EÚ.

5.2.

Od reformy v roku 1992 a zavedenia priamych platieb sa konkurencieschopnosť stala hlavnou prioritou SPP. Na dosahovanie konkurencieschopnosti, produktivity a udržateľnosti sú však potrebné nové stimuly zamerané na podporovanie inovácií (vývoj, šírenie a zavádzanie nových technológií).

5.3.

Do poľnohospodárskeho sektora sú potrebné veľké investície, čo možno dosiahnuť vtedy, ak očakávaný príjem bude dostatočný a ekonomické riziká zvládnuteľné. V súčasnej situácii je podporovanie príjmov poľnohospodárov pomocou priamych platieb nevyhnutnosťou.

5.4.

Producenti v EÚ už nie sú izolovaní od celosvetového trhu a s tým spojenej volatility cien. Na poľnohospodárstvo majú okrem toho vplyv extrémne prírodné udalosti a väčšie množstvo zdravotných problémov v dôsledku zvýšenej mobility tovaru a osôb (pandémie), čo vedie k značným stratám produkcie. SPP by mala poľnohospodárskemu sektoru poskytnúť špecifické nástroje umožňujúce tieto riziká obmedziť a zvládať.

5.5.

V rámci súčasnej SPP je dostupných niekoľko nástrojov na riadenie rizík. Intervenčné ceny, súkromné skladovanie, propagácia alebo termínované trhy a nástroje poskytované jednotnou spoločnou organizáciou trhov by sa mali zachovať alebo ďalej rozvíjať.

5.6.

Je však jasné, že sú potrebné nové nástroje:

5.7.

Environmentálna problematika je v poľnohospodárstve jasne prioritou. V dôsledku toho sa v rámci poslednej reformy zaviedla ekologizácia. Politickí činitelia opakovane zdôrazňujú tento významný vývoj SPP. Environmentálny rozmer SPP je celosvetový a komplexný, pretože poľnohospodárstvo zahŕňa pôdu, vodu, biodiverzitu, lesníctvo a emisie CO2. Účinnejšia politika by mala byť pre poľnohospodárov zrozumiteľnejšia, ľahšie realizovateľná a jednoduchšia.

5.8.

Potrebné sú platby, ktoré poľnohospodárom nahradia poskytovanie verejných statkov (najmä ekosystémových služieb).

5.9.

Holandsko počas svojho predsedníctva Rady EÚ zvlášť presadzovalo myšlienku spoločnej potravinovej politiky. V súvislosti s novou SPP EÚ uznáva, že európske poľnohospodárstvo musí dosiahnuť vyššiu mieru udržateľnej výroby bezpečných a kvalitných potravín. V rámci SPP sa v školách propagujú programy na podporu konzumácie ovocia a mlieka, ktoré sú určené školákom a zamerané na podporovanie dobrých stravovacích návykov od raného veku. Podporuje sa tiež ekologická výroba prostredníctvom informovaného rozhodovania s jasnými pravidlami označovania a špecifické podporné programy v rámci politiky rozvoja vidieka.

5.10.

Propagovanie verejného zdravia, zdravého stravovania a životného štýlu je súčasnosti záležitosťou členských štátov. Európska únia však musí prostredníctvom udržateľných potravinových systémov zabezpečiť všetkým európskym občanom prístup k zdravým potravinám dobrej kvality. Zatiaľ čo opatrenia na úrovni EÚ dopĺňajú a koordinujú úsilie na národnej úrovni, medzi SPP a budúcou potravinou politikou by sa mala rozvíjať väčšia súčinnosť.

5.11.

Vzhľadom na očakávania občanov a dopyt spotrebiteľov by sa malo vyvinúť mimoriadne úsilie na rozvoj miestnych potravinových systémov, a teda krátkych dodávateľských reťazcov, najmä v spoločnom stravovaní.

5.12.

Od roku 1990 sa ekologická stopa poľnohospodárstva zmenšuje. Do roku 2030 však treba pokračovať v znižovaní emisií z poľnohospodárstva. To sa musí dosiahnuť v súlade s európskym poľnohospodárskym modelom a pomocou nákladovo efektívnej politiky znižovania emisií. Existuje potenciál zvýšiť obsah uhlíka v pôde a nahradiť energiu z fosílnych zdrojov a petrochemické produkty výrobkami pochádzajúcimi z poľnohospodárstva a lesníctva.

5.13.

Mali by sa zohľadniť rozličné ciele v sektore poľnohospodárstva a využívania pôdy, kde existuje nižší potenciál znižovania emisií, ako aj potreba zabezpečiť súlad medzi cieľmi EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti a zmeny klímy (1).

5.14.

Na úrovni poľnohospodárskych podnikov, v skúšobných ústavoch a laboratóriách sa neustále vyvíjajú dôležité inovácie. Úsilie v oblasti výskumu a vývoja by sa malo zintenzívniť a malo by sprevádzať vývoj poľnohospodárskej činnosti smerom k udržateľnejším systémom. Rovnako mimoriadne dôležité je s týmito inováciami oboznámiť iné zainteresované subjekty. Mali by sa podporovať osvetové služby, spolupráca medzi zúčastnenými subjektmi a ďalšie spôsoby šírenia inovácií a výmeny osvedčených postupov.

5.15.

V budúcom programovom období by sa mal posilniť výskumný program EÚ v oblasti poľnohospodárstva, aby sa prihliadlo na výzvy a geostrategický význam potravín v 21. storočí. Nasledujúcou „poľnohospodárskou revolúciou“ by sa po ekologickej revolúcii v 20. storočí mohlo stať digitálne hospodárstvo.

5.16.

Existujú jasné dôkazy o zlom fungovaní dodávateľského reťazca takmer v každom členskom štáte vzhľadom na vysokú koncentráciu v jeho distribučnej časti. Rozdelenie pridanej hodnoty medzi subjektmi potravinového dodávateľského reťazca je nespravodlivé.

5.17.

Vzhľadom na právomoci EÚ v záležitostiach týkajúcich sa hospodárskej súťaže a jednotného trhu by sa mal tento problém riešiť na európskej úrovni. Európska komisia by mala navrhnúť európske regulačné rámce pre úpravu zmluvných vzťahov v rámci reťazca a zákonných možností, ktoré umožnia poľnohospodárom podať hromadné žaloby. Organizácie výrobcov zohrávajú totiž dôležitú úlohu v potravinovom dodávateľskom reťazci a prispievajú k posilňovaniu postavenia výrobcov. Budúca SPP by mala posilniť vyjednávacie postavenie organizácií výrobcov. Prihliadnuť by sa malo aj na výsledky práce osobitnej skupiny pre poľnohospodárske trhy.

5.18.

SPP sa musí prispôsobiť realite a rýchlosti hospodárskej zmeny. Články 219 až 222 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 sa musia rozpracovať, aby boli pre Európsku komisiu a producentov funkčné a dosiahnuteľné.

5.19.

Svetový obchod a otvorené trhy prispievajú k väčšej konkurencieschopnosti a môžu znížiť ceny potravín. Spravodlivý obchod má však pre EÚ mimoriadny význam, aby mohla pomocou rovnakých výrobných metód a pravidiel konkurovať tretím krajinám. Medzinárodný rozvoj môžu ohroziť necolné prekážky. Z hľadiska rôznych a početných riešení na dosiahnutie celosvetovej potravinovej bezpečnosti zohráva úlohu obchod, a to vzhľadom na rastúci objem poľnohospodárskeho vývozu.

5.20.

SPP a obchodná politika by však mali európskym producentom umožniť konkurovať dovážaným produktom za rovných podmienok. EU by preto mala vyžadovať, aby dovážané produkty spĺňali rovnaké normy.

5.21.

SPP je tradične financovaná na európskej úrovni. SPP predstavuje dôležitý podiel rozpočtu EÚ (38 % v roku 2015), avšak iba 0,4 % európskych verejných výdavkov. Rozpočet SPP je nižší než ekvivalentný americký alebo čínsky rozpočet. Okrem toho je už niekoľko rokov napriek rozšíreniam EÚ stabilný alebo sa znižuje. SPP musí reagovať na mnoho dôležitých výzev, ktorým bude v budúcnosti čeliť; preto je na európskej úrovni potrebné zvýšiť rozpočet na poľnohospodársku politiku.

5.22.

Obrovským obmedzením v koncepcii SPP sú špecifické aspekty európskeho rozpočtu, ako napr. zásada ročnej platnosti. Tieto obmedzenia majú vplyv na vzájomné fondy alebo krízové opatrenia. Okrem toho je rozdelenie rozpočtu zdrojom politického napätia a môže viesť k neefektívnosti.

5.23.

Zjednodušenie bolo v rámci SPP dlhé roky prioritou, a to najmä v prvých rokoch implementácie reformy SPP z roku 2013. Napriek tomu by zjednodušenie malo byť prvou základnou prioritou budúcej reformy. Konkrétne by sa mali zaviesť systémy vhodnejších kontrol a primeranejších sankcií. Zníženie platieb za ekologizáciu a opatrenia v rámci environmentálnej podmienenosti môžu byť v súčasnosti bezdôvodné a neprimerané. Je nanajvýš dôležité zabezpečiť včasné platby priamej podpory.

5.24.

V posledných desaťročiach boli základom štruktúry SPP dva piliere. Zatiaľ čo I. pilier sa v plnej miere financuje zo zdrojov EÚ, II. pilier spolufinancujú členské štáty a prostredníctvom viacročných programov sa prispôsobuje potrebám každého členského štátu. Vzhľadom na rozmanitosť členských štátov a regiónov a ich rôzne potreby je nevyhnutné, aby sa v budúcej SPP zachovala dvojpilierová štruktúra.

5.25.

Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2017 uverejnenom 25. októbra 2016 uvádza, že bude pokračovať v zjednodušení a modernizácii SPP, aby optimalizovala jej príspevok k desiatim prioritám Komisie a cieľom udržateľného rozvoja. Dôležitý význam má aktívne zapojenie európskej občianskej spoločnosti do tohto procesu.

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/28

Spravodajca:

Thierry LIBAERT

1.1.

Koncepcia nudge je nástrojom verejnej politiky, ktorý dopĺňa nástroje, ktoré už európske verejné orgány využívajú (informovanie a zvyšovanie povedomia, finančné stimuly, právne predpisy a príklady). Zdá sa však, že využitie koncepcie nudge je zaujímavé najmä pri riešení niektorých sociálnych, ekologických a ekonomických výziev.

1.2.

Treba sa zasadzovať za to, aby sa koncepcia nudge uplatňovala vo verejných politikách spolu s tradičnými nástrojmi, a najmä aby prostredníctvom nej došlo k zmene prístupu, ktorú táto koncepcia navrhuje, pokiaľ ide o správanie jednotlivcov. Koncepcia nudge by sa tak mohla začleniť do rámca celosvetových verejných politík a urýchliť ich realizáciu s nižšími nákladmi. Jej pružnosť a jednoduchosť umožňujú jej simultánne využitie v rôznych kontextoch a prostredníctvom rôznych kategórií aktérov: prostredníctvom medzivládneho orgánu, v rámci interných oddelení na každom ministerstve, prostredníctvom územných spoločenstiev, MVO, súkromných aktérov atď.

1.3.

Uprednostniť treba najmä takú koncepciu nudge, ktorá zodpovedá cieľom v environmentálnej a sociálnej oblasti atď. (energetická/ekologická transformácia, boj proti plytvaniu zdrojmi, sociálny blahobyt, zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov atď.). Táto koncepcia môže byť súčasťou opatrení, ktoré reagujú na spoločné vopred stanovené ciele, pre ktoré sú však tradičné nástroje verejnej politiky neúčinné a/alebo príliš nákladné.

1.4.

Treba uľahčovať výmenu informácií a osvedčených postupov v súvislosti s koncepciou nudge medzi všetkými kategóriami potenciálnych aktérov (verejné orgány, samosprávy, podniky, združenia, MVO atď.) na úrovni EÚ. Mohla by sa vytvoriť platforma evidujúca všetky iniciatívy a/alebo stredisko na monitorovanie tejto oblasti.

1.5.

Bolo by vhodné podrobnejšie preskúmať diferencovaný vplyv koncepcie nudge podľa kultúr, sociálno-ekonomických profilov, území atď. Umožnilo by to lepšie pochopiť výhody a obmedzenia vyplývajúce zo šírenia a transpozície koncepcie nudge v jednotlivých krajinách, sektoroch atď. Predmetom podrobnejších štúdií by mohlo byť najmä trvanie vplyvu koncepcie nudge na správanie jednotlivcov.

1.6.

Treba určiť všeobecné podmienky používania koncepcie nudge , ktoré umožnia zmenšiť jej negatívne účinky a zaručia jej etickú prijateľnosť. Mohli by sa zoskupiť v charte osvedčených postupov, na ktorej vypracovaní by sa spolupodieľali rôzne zainteresované strany a ktorá by sa prijala na celoeurópskej úrovni a následne prispôsobila danostiam jednotlivých členských štátov. Taktiež by sa mohla zverejniť sprievodná príručka, ktorá by sa distribuovala príslušným aktérom.

1.7.

Treba zaviesť informačné postupy týkajúce sa používania rôznych typov koncepcie nudge, ktoré zaručia jej transparentnosť pre osoby, ktorým sú určené. Na to, aby sa koncepcia nudge prijala v čo najširšom meradle, je potrebné jej rozumieť, diskutovať o nej a spoločne ju využívať. Zabránilo by sa tým „odchýlkam“ a riziku manipulácie pri jej používaní.

1.8.

Pri používaní koncepcie nudge treba zabezpečiť skutočnú profesijnú etiku, a zabrániť tak tomu, aby sa využívala na nezodpovedné ciele. Zavádzanie koncepcie nudge sa musí realizovať v súlade so štyrmi podmienkami: transparentnosť celého procesu, pružnosť vo vzťahu k príslušným osobám, ktoré musia mať vždy možnosť rozhodnúť sa, ako budú konať, spoľahlivosť informácií, ktoré sú im poskytované, a nevyvolávanie pocitu viny u jednotlivcov.

1.9.

Je potrebné vypracovať nástroje na monitorovanie a hodnotenie koncepcie nudge podľa rôznych kritérií (sociálne, environmentálne a hospodárske kritériá). Na tento účel môže byť potrebné realizovať prvú skúšobnú fázu, ktorá pomôže pochopiť konkrétny účinok koncepcie nudge v závislosti od jej povahy, cieľovej skupiny, prostredia atď. Vďaka tomu bude možné pohotovo prispôsobiť využívanie tejto koncepcie, ak neprinesie uspokojivé výsledky, alebo ju dokonca úplne zastaviť, ak sa preukáže, že je neúčinná.

1.10.

V rámci systémov vzdelávania (základného aj celoživotného) je potrebné podporovať disciplíny týkajúce sa behaviorálnej ekonómie. Umožnilo by to zlepšiť poznatky o tomto nástroji a podporiť jeho uvážené a kritické využívanie rôznymi skupinami (úradníci vo verejných službách, zamestnanci podnikov, volení zástupcovia atď.). Predpokladom je aj potreba prepojiť rôzne univerzitné odbory, keďže koncepcia nudge je založená na prierezovom prístupe.

1.11.

V rámci používania koncepcie nudge je potrebné zabezpečiť určitú pružnosť, aby sa jej potenciál mohol využiť v čo najväčšej miere. Tak ako všetky ostatné nástroje, ktoré majú verejné orgány k dispozícii, ani koncepcia nudge nie je zázračným ani úplne novým nástrojom, môže však byť užitočným doplnkom, ktorý napomáha zmeniť určité správanie. Jej hlavným cieľom je podnecovať, aby sa v rámci koncepcie verejných politík zohľadňoval aj psychologický rozmer správania, a nie iba jeho „ekonomická racionalita“.

1.12.

Na podnet EHSV by sa mala zorganizovať prvá európska konferencia o koncepcii nudge , ktorá by ponúkla jedinečnú príležitosť na výmenu skúseností medzi príslušnými aktérmi v Európskej únii, ktorých sa tento nástroj týka.

1.13.

V snahe zvládnuť radikálny prechod na nový hospodársky model, ktorý bude mať v mnohých oblastiach výrazné systémové dôsledky, treba v rámci EHSV vytvoriť nový stály prierezový orgán, ktorého úlohou bude analyzovať tento vývoj, vrátane koncepcie „nudge“ a iných súvisiacich tém, ako je obehové hospodárstvo, hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a funkčné hospodárstvo.

2.1.

Ak chcú verejné orgány docieliť zmenu správania jednotlivcov, môžu na to využiť štyri druhy tradičných nástrojov: informovanie a zvyšovanie povedomia, finančné stimuly, právne predpisy (zákazy alebo povinnosti) a príklady. Tieto štyri nástroje sa však ukázali ako nedostatočné, najmä pokiaľ ide o zodpovedné správanie a spotrebu, t. j. šetrnejšie využívanie prírodných zdrojov. V skutočnosti často pretrváva rozdiel v tom, čo si príslušná osoba uvedomuje a aké je jej každodenné správanie.

2.2.

Príčinami tohto rozdielu medzi úmyslom a konaním sa zaoberá behaviorálna ekonómia a behaviorálne vedy, t. j. disciplína špecializujúca sa na pochopenie faktorov, ktoré ovplyvňujú správanie jednotlivca. Podľa výskumných pracovníkov pôsobiacich v tomto odbore sú činy jednotlivcov determinované mnohými faktormi. Sme zložité bytosti, náš rozum má svoje hranice, sme do značnej miery emocionálni a ovplyvňujú nás ostatní ľudia a sociálne interakcie, ale aj kontext a prostredie, v ktorom prijímame svoje rozhodnutia.

2.3.

Naše rozhodnutia a naše správanie vychádzajú koniec koncov prevažne z toho, čo Daniel KAHNEMAN, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu, nazýva „systémom 1“: spôsob myslenia, ktorý je do značnej miery nevedomý, automatický a veľmi rýchly a umožňuje nám prijímať každodenne množstvo rozhodnutí s vynaložením minimálneho úsilia a pozornosti, ktorý je však založený na stereotypoch a asociáciách a často nám bráni v tom, aby sme uvažovali matematicky racionálne.

3.1.

Behaviorálna ekonómia predpokladá, že tradičné nástroje verejných politík sa môžu ukázať ako nedostatočné, ak sa má docieliť zmena správania, keďže nezohľadňujú, aké rôzne rozmery môžu ovplyvniť rozhodovanie. Vychádzajúc z tohto konštatovania dvaja americkí profesori, Richard THALER (profesor ekonómie v Chicagu a jeden z hlavných predstaviteľov behaviorálnej ekonómie) a Cass SUNSTEIN (profesor práva na Harvardskej univerzite), vydali v roku 2008 prvú knihu o koncepcii nudge  (1), ktorá sa zakladá na myšlienke, že zmeny správania musia vychádzať z „jemných stimulov“. Autori definujú koncepciu nudge ako „akýkoľvek aspekt štruktúry rozhodovania, ktorý predvídateľným spôsobom mení správanie ľudí, pričom nezakazuje žiadnu možnosť, ani zásadne nemení finančné stimuly“. Ak sa má určitý čin považovať za jednoduchý nudge (z angl. štuchanec), musí byť možné ľahko sa mu vyhnúť, pretože táto koncepcia nemá záväzný charakter.

3.2.

Cieľom koncepcie nudge je vytvoriť také „štruktúry rozhodovania“, aby sa uprednostnila voľba, ktorá sa považuje za výhodnú pre jednotlivca alebo spoločenstvo, bez toho, aby sa pritom zmenil počet možností voľby alebo ich povaha. Ide o to, aby si spotrebiteľ alebo užívateľ vybral to, čo sa považuje za lepšie. Koncepcia nudge má tri charakteristické črty: jednotlivec má úplne slobodnú voľbu, jej zavedenie je jednoduché a jej použitie nie je nákladné.

3.3.

Verejné orgány niektorých krajín prejavujú rastúci záujem o túto koncepciu, pretože má dve veľké výhody: neobmedzuje slobodu jednotlivca a nie je nákladná, pričom ale môže byť veľmi účinná. Môže byť teda doplnkovým nástrojom v rámci verejných politík s cieľom zmeniť správanie ľudí tak, aby boli „zodpovednejší“, pokiaľ ide o zdravie, životné prostredie atď. Na druhej strane koncepcia nudge zjednodušuje človeku voľbu a uľahčuje mu rozhodovanie.

4.1.

Štandardná voľba. Táto koncepcia spočíva v tom, že sa predkladá štandardné automatické riešenie, ktoré príslušný orgán považuje za najlepšie, ale aj za najľahšie realizovateľné. Vychádza sa pritom z istej zotrvačnosti jednotlivcov. Dôkazom sú napr. daňové priznania vo Francúzsku, v rámci ktorých sa od roku 2005 štandardne predpokladá, že každá domácnosť je vybavená televízorom. Odhadovaná miera podvodov sa tým znížila zo 6 % na 1 %. Štandardnú voľbu využívajú v narastajúcej miere aj banky, dodávatelia energie a ďalšie spoločnosti, ktoré namiesto papierových faktúr zasielajú elektronické, resp. obojstranne tlačené atď.

4.2.

Sila spoločenských noriem, ktorú považujú priaznivci koncepcie nudge za silný determinant správania. Môže sa teda využívať na povzbudzovanie jednotlivca, aby konal určitým spôsobom. Ide najmä o to, že sa vyzdvihuje väčšinové správanie jeho blízkeho okolia (susedia, kolegovia atď.). Cieľom tohto posolstva je stimulovať jednotlivca, aby sa v záujme prispôsobenia sa spoločenským normám správal rovnako. Spoločnosť OPOWER, dodávateľ energie v USA, uskutočnila v roku 2011 experiment. Na základe informácií o spotrebe elektrickej energie v 600 000 domácnostiach boli týmto domácnostiam poštou zaslané listy napr. s takouto informáciou: „počas minulého mesiaca ste spotrebovali o 15 % elektrickej energie viac ako vaši najšetrnejší susedia“. Pomocou grafov bolo možné porovnať spotrebu energie v danej domácnosti so spotrebou susedov a ostatných spotrebiteľov. Ak spotreba klesla, pri výsledku bol emotikon so smajlíkom. Vďaka týmto listom došlo podľa spoločnosti OPOWER v skúmaných domácnostiach k priemernému zníženiu spotreby elektrickej energie o 2 %, v dôsledku čoho sa celkovo ušetrilo 250 miliónov USD (2). Pri mnohých ďalších podobných pokusoch sa spotreba elektrickej energie znížila o 1 až 20 %.

4.3.

Riziko straty, ktorého cieľom je upozorniť na straty (najmä finančné), ktoré hrozia v prípade, ak jedinec nezmení svoje správanie, napr. v oblasti spotreby energie. Napríklad sa mu predloží približná kalkulácia, o koľko peňazí príde, ak nezmení svoje postupy, alebo naopak, koľko by mohol získať, ak svoje správanie zmení. Táto strata sa môže znázorniť aj pomocou nefinančných ukazovateľov (kalórie, objem emisií CO2 atď.).

4.4.

Súťaživosť, ktorá spočíva napríklad v organizovaní súťaží na podporu určitých postupov, akým je boj proti plytvaniu. Francúzska MVO Prioriterre sa týmto spôsobom snaží zvyšovať povedomie o úspore energie. Na tento účel každoročne organizuje akciu s názvom Rodiny s pozitívnou energiou, do ktorej sa v roku 2014 zapojilo približne 7 500 rodín, ktoré mali znížiť svoju spotrebu energie o 8 %, aby získali rôzne odmeny (3).

4.5.

Využívanie hier a zábavných prezentácií. Jedna z najznámejších koncepcií nudge bola zavedená na letisku v Amsterdame. Na vnútornú stranu pisoárov boli namaľované muchy so zámerom podnietiť mužov, aby mierili lepšie. V roku 2009 premenila spoločnosť Volkswagen v Štokholme schody vedúce k východu v stanici metra Odenplan na gigantickú klaviatúru. Pri stúpaní sa na každom schode rozozvučala jedna hudobná nota (4). Cieľom bolo podnietiť užívateľov, aby namiesto eskalátorov používali schody. V Južnej Kórei sú na zemi značky upozorňujúce na to, že osobám, ktoré používajú eskalátor, hrozí nadváha.

4.6.

Cieľom koncepcie nudge môže byť aj zmena prezentácie možností voľby alebo vzhľadu určitých produktov, prostredníctvom ktorej sa môžu vyzdvihnúť tie, ktoré sú zdravšie, ekologickejšie a pod. Tento typ koncepcie nudge sa niekedy môže podobať systému označovania výrobkov. Viaceré experimenty boli realizované aj v jedálňach s cieľom motivovať stravníkov, aby konzumovali zdravé potraviny. Na tento účel boli zdravé potraviny vystavené na začiatku pultu, vďaka čomu sa v niektorých prípadoch zdvojnásobila ich spotreba v porovnaní so situáciou, keď boli umiestnené v strede alebo na konci. Niektoré iné jedálne sa snažili obmedziť plytvanie tak, že zmenšili veľkosť tanierov, pričom taniere zostali plné, ale servírované množstvo bolo menšie (so zreteľom na to, že stravníkom možno vždy pridať, ak si to želajú) (5).

5.1.

Od roku 2008 sa čoraz viac krajín zaujíma o potenciál, ktorý ponúkajú nástroje verejných politík vychádzajúce z koncepcie nudge, ktoré sľubujú trojnásobný prínos – pre verejnosť sú prijateľnejšie než normy a dane, nie sú nákladné a sú účinné. V nasledujúcich bodoch sú uvedené len niektoré z početných príkladov.

5.2.

V roku 2010 britská vláda pod vedením Davida CAMERONA vytvorila skupinu s názvom Behavioural Insights Team na čele s Davidom HALPERNOM, ktorá bola poverená, aby behaviorálne vedecké disciplíny uplatnila na verejné politiky v Spojenom kráľovstve. Táto skupina napríklad zmenila internetovú stránku vlády tak, aby umožňovala darcovstvo orgánov. Na stránke, na ktorej sa konkrétne uvádza: „Každý deň sa tisíce ľudí, ktorí navštívia túto stránku, rozhodnú zaregistrovať,“ bolo umiestnené logo britského národného systému zdravotnej starostlivosti NHS (National Health Service). V priebehu jedného roka sa účasť na tomto programe zvýšila z 2,3 na 3,2 % (nárast o 96 000 osôb). Útvar Nudge Unit pôsobí nezávisle od roku 2014 a poskytuje poradenstvo zahraničným vládam, miestnym orgánom, podnikom atď. (6).

5.3.

Aj administratíva prezidenta Obamu vytvorila v roku 2014 skupinu pre koncepciu nudge (Nudge Squad), ktorú vedie Maya SHANKAR. V septembri 2015 bol zverejnený dekrét, v ktorom prezident OBAMA „povzbudzuje“ vládne oddelenia a agentúry, aby využívali prínosy behaviorálnej vedy (7). Vlády Singapuru, Austrálie a Nemecka taktiež zriadili tímy odborníkov v oblasti behaviorálnej ekonómie.

5.4.

Generálny sekretariát pre modernizáciu verejnej služby (SGMAP) a generálne riaditeľstvo pre verejné financie (DGFIP) (8) vo Francúzsku realizuje od roku 2013 pokusy spojené s uplatňovaním koncepcie nudge.

5.5.

Európska komisia vytvorila v rámci Spoločného výskumného centra útvar Výhľady a prínos behaviorálnych vied, ktorého vedením bolo poverený Xavier Troussard. Útvar v roku 2016 zverejnil správu, v ktorej sa zdôrazňuje, že verejné politiky Európskej únie v narastajúcej miere využívajú prínosy behaviorálnej ekonómie (9). Uvádza sa v nej, že v tejto oblasti je potrebné rozvíjať výmenu informácií medzi politickou sférou a akademickou obcou. Odporúča sa v nej najmä zvýšiť mieru využívania nástrojov behaviorálnej ekonómie vo všetkých etapách rozvoja verejných politík a zlepšiť informovanie o ich používaní a poznatky o ich vplyve.

6.1.

Prístup nudge má svoje obmedzenia. Vyžaduje si veľmi prísnu koncepciu a uplatňovanie a vzbudzuje technické aj etické otázky. Nemôže nahradiť potrebu informovať občanov a pôsobiť na nich pedagogicky, aby sa rozhodovali uvedomelo, a taktiež nemôže nahradiť tradičné opatrenia verejných orgánov, ako sú zákony a hospodárske stimuly. Okrem toho by sa nemali podceňovať riziká a obmedzenia spojené s jej používaním.

6.2.

V súčasnosti existuje iba niekoľko štúdií o účinnosti koncepcie nudge, najmä zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. V niektorých z nich sa zdôrazňuje, že reakcie ľudí na tento nástroj môžu byť rôzne. V rámci uvedeného experimentu spoločnosti OPOWER napríklad došlo k tomu, že v domácnostiach, v ktorých bola spotreba elektrickej energie pôvodne pod priemerom, sa po poskytnutí informácie o tejto skutočnosti prejavila tendencia zvyšovať spotrebu. A naopak, u obyvateľov, ktorí sa dozvedeli, že majú oveľa vyššiu spotrebu elektrickej energie ako ich susedia, môže koncepcia nudge vyvolať pocit viny a menejcennosti. Podľa niektorých štúdií sa vnímavosť voči koncepcii nudge môže líšiť aj v závislosti od hodnôt a názorov jednotlivcov (10), ale aj politického a kultúrneho kontextu. V realizovaných štúdiách sa vo všeobecnosti zdôrazňuje, že účinky koncepcie nudge sú rozdielne v závislosti od cieľovej skupiny, kultúry a kontextu. Tieto účinky teda treba posúdiť priamo alebo na základe náhodného výberu.

6.3.

Okrem toho je namieste aj otázka týkajúca sa dĺžky trvania vplyvu koncepcie nudge. Pokiaľ ide o spotrebu vody a elektrickej energie, štúdie ukázali, že opakovaný účinok sociálnych noriem postupom času skôr klesá, aj keď sa môže niekoľko rokov udržať v obmedzenejšej miere (11). Dlhodobý účinok koncepcie nudge závisí od toho, aké výrazné zmeny v návykoch dokáže vyvolať. Ak dôjde k zmene štandardnej voľby a táto nová voľba sa zachová, nie je dôvod predpokladať, že toto správanie nebude pretrvávať. Problém spočíva skôr v tom, či je možné ísť ešte ďalej alebo niečo upraviť. Zdá sa totiž, že je jednoduchšie postupne upravovať dane alebo normy, ako meniť štandardné voľby.

6.4.

Koncepcia nudge môže vyvolať negatívne účinky, ktoré sa prejavia tak, že jednotlivec, ktorý konal zle, môže mať tendenciu konať lepšie, a naopak. Skúsenosti napríklad ukázali, že nákup ekologického spotrebného tovaru môže viesť za určitých okolností k častejším negatívnym javom, ako sú podvody a krádeže (12). Úsilie zamerané na podporu správneho správania v určitej oblasti teda môže mať negatívne dôsledky v iných oblastiach. Ak sa tieto protichodné účinky potvrdia, bude veľmi ťažké komplexne hodnotiť túto koncepciu. Pravdepodobne sú ojedinelé a nespochybňujú význam opatrení koncepcie nudge. Nie je však možné takýto druh účinku vylúčiť.

6.5.

Účinnosť koncepcie nudge sa stanovuje podľa žiaduceho správania, čo vyvoláva otázku, ako definovať to, čo je žiaduce, a do akej miery je to žiaduce. Môže byť totiž veľmi ťažké získať názory občanov na to, čo ich robí šťastnými. Koncepcia nudge nastoľuje aj otázku, kto rozhoduje o sledovanom cieli, teda o tom, čo je žiaduce pre jednotlivca a/alebo spoločnosť. Ak ide o verejného činiteľa, môže tento cieľ, ako aj koncepciu nudge oportunisticky usmerniť, alebo aj neúmyselne, napríklad ak nemá dostatok informácií.

6.6.

Niekedy je veľmi ťažké určiť hranicu medzi informovaním, komunikáciou a manipuláciou. Niektoré z mnohých hotelov, ktoré svojich hostí nabádajú, aby tie isté uteráky použili viackrát, uvádzajú napríklad počet hostí, ktorí už tak konajú, pričom tento počet umelo „navyšujú“ (13). Cieľom týchto odkazov nie je oklamať cieľovú skupinu, ale vytvoriť určité sebanaplňujúce proroctvo, a tým zabezpečiť, že sa stane skutočnosťou. Zákazníci však týmto spôsobom menia svoje správanie na základe lži. Používanie lži, aj keď má za následok lepšie správanie, nie je z morálneho hľadiska prijateľné, a už vonkoncom nie zo strany verejného činiteľa. Môže to poškodiť aj jeho povesť a nakoniec znížiť účinnosť koncepcie nudge, pretože sa so spotrebiteľmi zaobchádza ako s deťmi.

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/33

Spravodajca:

Carlos TRIAS PINTÓ

Pomocný spravodajca:

Mihai MANOLIU

1.1.

Vznik decentralizovaného digitálneho hospodárstva naznačuje, že značná časť nových vzájomných hospodárskych výmen (tzv. peer-to-peer) bude úzko prepojená so spoločenskými vzťahmi a zakotvená v komunitách, v dôsledku čoho sa zmení ponímanie toho, čo znamená vykonávať určitú podnikateľskú činnosť alebo zamestnanie, a to v zmysle „demokratizovať spôsob, akým vyrábame, spotrebúvame, vládneme a riešime sociálne problémy“. Zároveň je potrebné rázne zabrániť tomu, aby táto zmena znamenala neisté pracovné miesta a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, ako aj tomu, aby sa pridaná hodnota výrazne presunula od priemyselných aktérov k majiteľom súkromných digitálnych platforiem (1).

1.2.

Vzhľadom na túto novú paradigmu EHSV vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnejší a inkluzívnejší konceptuálny prístup ku kolaboratívnemu hospodárstvu, a zabránila tak skresleniam, na základe ktorých by bolo stotožňované s digitálnym hospodárstvom. Kolaboratívne hospodárstvo, ktoré má podobne ako sociálne hospodárstvo demokratickú a participatívnu dynamiku, sa vyznačuje týmito vlastnosťami:

1.3.

Kolaboratívne hospodárstvo zahŕňa rozličné formy, ktoré majú osobitný prínos a problémy. Napríklad „hospodárstvo založené na prístupe“ prináša na trh nedostatočne využívané vlastnosti, čím vytvára väčšiu ponuku pre spotrebiteľov a umožňuje účinnejšie využívanie zdrojov, nesie však so sebou riziko, že jeho spätný účinok bude stimulovať celkovú výrobu. V rámci „hospodárstva založeného na dopyte“ dochádza k roztriešteniu pracovnej sily, čím sa síce vytvára väčšia flexibilita, ale zároveň sa zvyšuje riziko neistých pracovných miest. „Hospodárstvo darovania“ (gift economy), v rámci ktorého sa spoločne využívajú statky a služby altruistickým spôsobom, umožňuje posilnenie spoločenstiev, často je však neviditeľné z pohľadu správnych orgánov.

1.4.

Digitálne platformy, najmä tie, ktoré podporujú ziskovú činnosť, si zaslúžia plnú pozornosť Európskej komisie, a to v záujme regulácie a harmonizácie ich činnosti a zaručenia rovnakých podmienok na základe transparentnosti, informácií, neobmedzeného prístupu, nediskriminácie a náležitého využívania údajov. Konkrétne je nevyhnutné opätovne definovať koncepciu právnej podriadenosti vzhľadom na ekonomickú závislosť pracovníkov a zaručiť pracovné práva nezávisle od formy danej činnosti.

1.5.

Výzva teda spočíva vo vymedzení rôznych foriem tohto hospodárstva a navrhnutí diferencovaných regulačných prístupov (2), ktorými by sa v duchu sociálnych inovácií zvýhodnili digitálne iniciatívy založené na demokratickom, solidárnom a inkluzívnom riadení, čo vyústi do potreby informovať spotrebiteľov o ich charakteristických hodnotách a spôsoboch organizácie a riadenia. V tejto súvislosti EHSV odporúča uskutočniť kvalitatívny prieskum v sieti vzťahov, ktoré vytvorili jej subjekty priamo v prostredí kolaboratívneho hospodárstva.

1.6.

EHSV preto odporúča vypracovať osobitnú metodiku na reguláciu a meranie, resp. posudzovanie nového hospodárstva pomocou odlišných noriem. V tejto súvislosti zohráva hodnota dôvery – z hľadiska informačnej symetrie – hlavnú úlohu. Takisto je potrebné, aby sa pri hodnotení výrobku alebo služby posilnili kritériá transparentnosti, čestnosti a objektivity a neuchyľovalo sa len k automatickému uplatňovaniu algoritmov.

1.7.

EHSV rovnako odporúča zriadiť nezávislú európsku ratingovú agentúru pre digitálne platformy s harmonizovanými právomocami vo všetkých členských štátoch, ktorá by mohla hodnotiť ich riadenie v oblasti hospodárskej súťaže, zamestnanosti a zdaňovania.

1.8.

Pri rozoberaní problematiky kolaboratívneho hospodárstva sa v oznámení nevenuje pozornosť zásadným otázkam, ako sú napríklad otázky súvisiace s virtuálnymi a sociálnymi menami ako operačnými nástrojmi tohto hospodárstva alebo poznatky, informácie a energia, ktoré sa v rámci neho vymieňajú, či úloha, ktorú v kolaboratívnom hospodárstve zohrávajú okrem iného spoluvytváranie a technologické inovácie.

1.9.

Vzhľadom na zložitý prístup ku kolaboratívnemu hospodárstvu v súčasnom kontexte EHSV odporúča zabezpečiť vyváženú koexistenciu modelov, ktoré zaručia jeho plný rozvoj, a to bez toho, aby sa na trhu vytvárali negatívne externality, najmä pokiaľ ide o ochranu hospodárskej súťaže, zdaňovanie a kvalitné pracovné miesta. Na to je nevyhnutné vypracovať v spolupráci so zainteresovanými stranami (organizáciami zamestnávateľov, odbormi, združeniami spotrebiteľov atď.) návrh vhodného rámca pre dohľad a monitorovanie nových parametrov kolaboratívneho hospodárstva.

1.10.

V záujme riešenia problematiky prechodu na nové hospodárstvo, ktorý bude mať zásadné systémové dôsledky, sa odporúča, aby EHSV zriadil stálu horizontálnu štruktúru, ktorá by tieto novovznikajúce javy analyzovala a spojila svoje úsilie s prácou Európskej komisie, Výboru regiónov a Európskeho parlamentu.

2.1.

Sociálna kultúra, spotrebné návyky a spôsoby uspokojovania potrieb spotrebiteľov prechádzajú obdobím zásadných zmien. Spotreba sa reviduje a racionalizuje z inkluzívnejšieho hľadiska, faktor ceny sa prelína s faktormi environmentálneho a sociálneho vplyvu výrobkov a služieb, pričom na to všetko má rušivý vplyv internet a sociálne siete.

2.2.

Vlastníctvo statkov na osobnú spotrebu, silná mena a trvalé platené zamestnanie na mieste ustúpia virtuálnym výmenám, spoločnému prístupu, digitálnym peniazom a väčšej flexibilite pracovnej sily.

2.3.

Určité odvetvia hospodárskej činnosti zasiahlo počas prechodu na nové formy výroby a spotreby silné cunami, ktoré spôsobil príchod nových aktérov. Niektorých z nich motivuje spolupráca a záväzky voči komunite, iných jednoducho lákajú podnikateľské príležitostí (pričom sa nie vždy rešpektuje zásada rovnakých podmienok).

2.4.

Keďže viaceré strany požadovali nový regulačný rámec (3) pre oblasť spotreby založenej na spolupráci (ktorý by namiesto vytvárania nových centralizovaných monopolov podporil využívanie digitálnych technológií na využívanie nevyužitej decentralizovanej kapacity), Európska komisia – po tom, ako zistila, že národné a miestne subjekty EÚ riešia danú situáciu prostredníctvom širokej palety rôznych regulačných opatrení – sa rozhodla zaviesť Európsku agendu pre kolaboratívne hospodárstvo. Vyplýva to zo skutočnosti že spotreba založená na spolupráci má rôznu formu v závislosti od konkrétneho odvetvia.

2.5.

Tento roztrieštený prístup nových obchodných modelov vyvoláva neistotu (hospodárskej alebo normatívnej povahy, v súvislosti s pracovnou silou atď.) a pochybnosti (pokiaľ ide o dôveru, nové digitálne nástroje, ako sú blockchains, bezpečnostné siete a súkromie) medzi tradičnými operátormi, novými poskytovateľmi služieb a spotrebiteľmi, pričom obmedzuje inováciu, vytváranie pracovných miest a rast.

2.6.

Komisia preto v snahe pomôcť účastníkom trhu a verejným orgánom z rôznych členských štátov zverejnila tieto usmernenia:

3.1.

Postup Komisie je zavádzajúci, pretože mieša digitálne platformy s kolaboratívnym hospodárstvom bez toho, aby sa usilovala o vytvorenie koncepcie, ktorá by prepojila kolaboratívne hospodárstvo so všeobecným záujmom, a to počnúc uznaním jeho pozitívnych účinkov pri zavádzaní hodnôt spolupráce a solidarity do praxe.

3.2.

Komisia vo svojom oznámení nesplnila to, čo malo byť jej hlavným cieľom, a neodpovedala na legitímne očakávania zainteresovaných strán: nedefinovala model ani parametre jasného a transparentného právneho rámca, ktorý by umožňoval rozvoj a fungovanie rôznych foriem kolaboratívneho hospodárstva v európskom priestore, ich podporu, zavádzanie a budovanie dôveryhodnosti a spoľahlivosti.

3.3.

Model digitálneho hospodárstva má štyri špecifické charakteristiky: presun činností, hlavná úloha digitálnych platforiem, význam sietí a masívne využívanie údajov (4). Napriek tomu, že ide o oblasti rozličnej povahy, existujú priesečníky s kolaboratívnym hospodárstvom, pretože oba druhy často fungujú v podobnom prostredí: participatívne siete s nejasnými hranicami medzi súkromnou a profesionálnou sférou, stálym a príležitostným zamestnaním, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo zamestnancom atď.

3.4.

V snahe uľahčiť definovanie tejto koncepcie EHSV navrhuje, aby Európska komisia začlenila do kolaboratívneho hospodárstva pojem sociálne orientované nerecipročné správanie, čím sa jasne vymedzí spoločné využívanie bez zisku a poskytne sa priestor interakcii s cieľom spoločnej spotreby, výroby, spoločného financovania a spoločných znalostí.

3.5.

Model kolaboratívneho hospodárstva ako taký znamená transformáciu, ktorá je nielen hospodárskej, ale tiež sociálnej a environmentálnej povahy. Naznačuje sa to aj v oznámení, ktoré sa zmieňuje o udržateľnosti a prechode na obehové hospodárstvo alebo pri opise sociálnych trhov ako priestorov typických pre kolaboratívne hospodárstvo.

3.6.

Opomínať tieto okolnosti znamená venovať sa len čiastočne závažnosti, ktorú majú v súčasnosti tieto kolaboratívne iniciatívy, a to isté platí aj pre prípad, ak sa analýza obmedzí na výmenu služieb alebo na kolaboratívne platformy bez toho, aby sa zohľadnili aspekty, ako je návrat tovaru do obehu alebo jeho výmena, optimalizácia využívania aktív a budovanie sociálnych kontaktov.

3.7.

Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa neistoty pri uplatňovaní právnych rámcov na reguláciu iniciatív kolaboratívneho hospodárstva, je pravda, že existujú ťažkosti, ktoré spomína Komisia, platí to však aj o odhodlaní „normalizovať“ alebo „prispôsobiť“ nový hospodársky model „tradičným kritériám hodnotenia“. Môže si to vyžadovať určité úsilie na vypracovanie nových kritérií a noriem pri riešení tejto otázky z právneho, pracovného a daňového hľadiska, predovšetkým z uhla prechodu na nový model výroby a spotreby, ktorý so sebou prináša nové vymedzenie zainteresovaných subjektov.

3.8.

Rovnako bude možné hovoriť o novom inkluzívnejšom hospodárstve, ktoré vytvára sociálnu súdržnosť len vtedy, ak sa všetkým občanom zaistí nadobudnutie digitálnych a finančných zručností, aby mohli mať prístup k tomuto hospodárstvu a mohli ho využívať. Verejné politiky musia okrem toho dohliadať na zaistenie úplnej prístupnosti pre osoby, ktorým najviac hrozí digitálne vylúčenie, predovšetkým osoby so zdravotným postihnutím.

3.9.

A napokon EHSV nemôže prehliadať tieto aspekty, ktoré Komisia vo svojom oznámení nezohľadnila:

4.1.1.

EHSV chápe, že v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ, predovšetkým so smernicou o službách a smernicou o elektronickom obchode, musia členské štáty podporiť prístup na kolaboratívne trhy. Dôvodom je skutočnosť, že pestrejšia ponuka stimuluje spotrebu, pretože v prípade potreby vytvára podmienky motivované výlučne verejným záujmom, ktorý by bolo treba riadne odôvodniť. Treba rátať s tým, že dôjde k legislatívnemu konfliktu, pretože kolaboratívne hospodárstvo vytvára nové formy poskytovania už známych služieb, ktoré boli tradične veľmi regulované.

4.1.2.

Vzhľadom na to, že kolaboratívne hospodárstvo je mixom iniciatív, ktoré nie sú priestorovo ani časovo obmedzené, treba pripomenúť, že si vyžadujú otvorený a delokalizovaný prístup, pretože akékoľvek obmedzenie vychádzajúce z reštriktívnych územných kritérií môže vyústiť do daňovej a sociálnej súťaže, ktorá naruší ich priaznivé vplyvy.

4.1.3.

Viac než len argumentovať nadnárodným prístupom na trh je potrebné vnímať kolaboratívne hospodárstvo ako prejav posilnenia postavenia občanov (zisky ľudského kapitálu), ktorý musí byť vo vzájomnom vzťahu s dvomi základnými otázkami: na jednej strane so zásadou harmonizácie, ktorá bráni nerovnému zaobchádzaniu vedúcemu k novým asymetriám trhu, a na strane druhej s potrebou dosiahnuť pokrok v spoločnej právnej úprave (5) (modely: regulácia peer-to-peer, samoregulačné orgány a regulácia delegovaná prostredníctvom údajov).

4.1.4.

EHSV sa rovnako ako Komisia zasadzuje za pružnejšiu reguláciu trhov so službami (nové vymedzenie práce v kolaboratívnom hospodárstve), a preto požaduje, aby sa v každom členskom štáte posúdila opodstatnenosť a primeranosť právnych predpisov týkajúcich sa kolaboratívneho hospodárstva v súlade s cieľmi verejného záujmu (právna úprava, ktorá má riešiť zlyhania trhu a uľahčiť podporu dôvery) a zohľadnili sa osobitné charakteristiky rozličných obchodných modelov a prístup k nástrojom v oblasti kvality a bezpečnosti.

4.1.5.

EHSV takisto vyzdvihuje skutočnosť, že v dôsledku rozmanitosti modelov vznikajú nástroje na hodnotenie a zachovanie dobrej povesti poskytovateľov, čo plní cieľ verejného záujmu, ktorým je znížiť riziká pre spotrebiteľov týkajúce sa nevyváženosti informácií, a zároveň môže viesť k „nevhodnému výberu“ a „morálnemu riziku“. Verejné orgány a správcovia digitálnych platforiem musia v tejto súvislosti zaistiť kvalitu a spoľahlivosť informácií, hodnotení a klasifikácie kolaboratívnych platforiem a využívať nezávislé kontrolné orgány.

4.1.6.

EHSV súhlasí s názorom, že užitočnou metódou na prekonanie roztrieštenosti trhov EÚ môže byť stanovenie prahových hodnôt na rozlíšenie poskytovania profesionálnych služieb zo strany neprofesionálnych poskytovateľov podľa jednotlivých sektorov. Môže sa však stať, že to nebude také účinné ako sa predpokladá pre začlenenie neprofesionálnych aktivít peer-to-peer.

4.2.1.

EHSV chápe, že zachovanie terajšieho režimu zodpovednosti (6) pre sprostredkovateľov má kľúčový význam pre rozvoj digitálneho hospodárstva Európskej únie.

4.2.2.

V snahe posilniť dôveryhodnosť a spoľahlivosť, ktoré sú zásadné pre rozvoj kolaboratívneho hospodárstva, trvá EHSV v súlade s oznámením Európskej komisie na prijatí dobrovoľných reštriktívnych opatrení na boj proti nelegálnemu obsahu, ktorý sa šíri online prostredníctvom súvisiacich alebo základných služieb bez toho, aby bolo potrebné vzdať sa kvôli tomu prínosu plynúceho z výnimky zo zodpovednosti.

4.2.3.

EHSV však opakovane zdôrazňuje, že je vhodné dôkladne sa zaoberať kolaboratívnou činnosťou bez ohľadu na centrálnu hodnotu, ktorá sa pripisuje digitálnym platformám, aby sa táto činnosť nevzdialila od občianskeho ducha, ktorý ju inšpiruje.

4.3.1.

V novom scenári, v ktorom sa stierajú hranice medzi výrobcom a spotrebiteľom („katalyzátory posilňovania postavenia osôb, spolutvorcovia, poskytovatelia kolektívneho mikrofinancovania, peer-to-peer, zákazníci“), sa EHSV zasadzuje za taký systém, ktorý by zaručil práva spotrebiteľov. Vzhľadom na zvláštnosti kolaboratívneho hospodárstva sa nesmie obmedziť pluralita iniciatív, ktoré toto hospodárstvo ponúka.

4.3.2.

K viacstranným vzťahom, ktoré sa v ňom vytvárajú, preto treba pripojiť ďalšie, ktoré vznikli na základe vytvorenia kategórie výrobcov-spotrebiteľov (ide o najdôležitejší hospodársky prínos pre kolaboratívne hospodárstvo, a preto ho treba chrániť, zabezpečiť a definovať). Výrobcovia-spotrebitelia budú v kolaboratívnom hospodárstve zohrávať veľmi dôležitú úlohu, rovnako ako postupy vytvárania spoločných hodnôt, predovšetkým z hľadiska obehového hospodárstva a funkčnosti.

4.3.3.

EHSV vždy podporoval spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže. Podľa hlavných zásad nekalých obchodných praktík patria medzi faktory, ktoré treba zohľadniť v rámci vymedzenia spotrebiteľov a obchodníkov nereštriktívnym spôsobom (7): frekvencia služieb, snaha dosiahnuť zisk a výška obratu.

4.3.4.

EHSV súhlasí s týmto prístupom, no podotýka, že bude potrebné, aby prehodnotil svoj postoj, ako aj účelnosť ďalších faktorov pri uplatňovaní kritérií pre náležitú kategorizáciu. Poukazuje na chýbajúcu snahu o úplnosť vzhľadom na zložitosť a premenlivosť, ktorou sa kolaboratívne hospodárstvo môže vyznačovať, ako aj zložitosť prognózy jeho vývoja v budúcnosti (model, ktorý by mal byť nezávislý, prenosný, univerzálny a priaznivý z hľadiska inovácií).

4.3.5.

EHSV opakuje, že najužitočnejším spôsobom, ako zlepšiť dôveru spotrebiteľov, je zvýšiť dôveryhodnosť a spoľahlivosť tzv. služieb peer-to-peer („bezpečný prístav“ pre špecifické platformy kolaboratívneho hospodárstva, ktorý by umožňoval poskytovanie pôžičiek, vzdelávania, poistenia a ďalších foriem ochrany) prostredníctvom príslušných služieb (8) online hodnotenia, a externej certifikácie (značky kvality) a nového systému „občianskeho arbitrážneho konania“. Toto tvrdenie úzko súvisí s dôverou a povesťou harmonického rozvoja kolaboratívneho hospodárstva vyúsťujúceho do nového hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho súradnicového systému.

4.4.1.

V rámci európskeho piliera sociálnych práv EHSV jednoznačne podporuje preskúmanie právnych predpisov s cieľom zaručiť spravodlivé pracovné podmienky a primeranú sociálnu ochranu vychádzajúc pritom z (kumulatívnych) kritérií podriadenosti poskytovateľa služby, povahy práce a odmeny.

4.4.2.

Konkrétne je potrebné – rešpektujúc vnútroštátne právomoci – stanoviť právny rámec pre pracovníkov, ktorý by presne definoval príslušné pracovné predpisy: dôstojná mzda, právo zúčastniť sa na kolektívnom vyjednávaní, ochrana pred svojvoľnosťou, právo na odhlásenie, aby bola doba digitálnej práce v rámci parametrov dôstojnosti, atď.

4.4.3.

EHSV sa okrem toho zasadzuje za uskutočnenie dôkladnejšej analýzy pracovných modelov kolaboratívneho hospodárstva, ktoré sú prepojené so sociálne orientovaným nerecipročným správaním.

4.4.4.

Osobitným charakterom kolaboratívneho hospodárstva ako hnacej sily zamestnanosti sa treba zaoberať konvergentným spôsobom vo všetkých členských štátoch, aby prijaté politiky nezmenili kolaboratívny postup a niesli sa v podnikateľskejšom duchu, pokiaľ ide o inkubáciu, nezávislosť a infraštruktúru.

4.5.1.

EHSV si uvedomuje riziká agresívneho daňového plánovania a daňovej neprehľadnosti v oblasti digitálneho hospodárstva, a preto sa zasadzuje za podporu systému kontroly obchodných tokov prostredníctvom digitálnych platforiem, keďže tieto môžu sledovať výrobok alebo službu a uľahčiť výber daní. Estónsko so svojimi platformami pre spolujazdu (tzv. ride-sharing) predstavuje príklad, ktorý by mali nasledovať ostatné členské štáty.

4.5.2.

Prispôsobenie rôznych daní, predovšetkým DPH, modelom kolaboratívneho hospodárstva si bude vyžadovať zásadné preskúmania. Na digitálne platformy, ktorých zisky pochádzajú v značnej miere z predaja údajov o jednotlivcoch obchodným podnikom, sa musia takisto plne vzťahovať dane z príjmov právnických osôb tam, kde sa uskutočňuje daná činnosť, aby sa tak zabránilo daňovej súťaži medzi členskými štátmi.

4.5.3.

EHSV si je vedomý významu dobrej správy v daňových záležitostiach a snaží sa o vytvorenie ad hoc nástrojov (jednotné kontaktné miesta a on-line mechanizmy spätnej väzby), ako aj opatrení na zjednodušenie administratívy, harmonizáciu, transparenciu a spoluprácu medzi daňovými správami.

4.6.1.

Monitorovacie opatrenia navrhnuté v oznámení sú vhodné na dosiahnutie stanoveného cieľa. EHSV sa obzvlášť zasadzuje za posilnenie dialógu medzi zainteresovanými stranami (odbormi, organizáciami zamestnávateľov, združeniami spotrebiteľov atď.) s cieľom nájsť osvedčené postupy a rozvinúť iniciatívy samoregulácie a spoločnej regulácie, ktoré by sa venovali novým parametrom kolaboratívneho hospodárstva (9) na európskej úrovni (napríklad v oblasti ubytovania, dopravy, obchodných nehnuteľností, zdravotnej starostlivosti a dodávok energie).

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/40

Samostatná spravodajkyňa:

Elżbieta SZADZIŃSKA

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu na rok 2017, ktorý je súčasťou komplexného balíka dokumentov v súvislosti s normalizáciou.

1.2.

Ročný plán, ktorý predložila Komisia, je pokračovaním a doplnením prác stanovených v pracovnom programe na rok 2016, ku ktorým sa už výbor vyjadril vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (1).

1.3.

Výbor opakovane zdôrazňuje význam noriem pre zlepšenie konkurencieschopnosti jednotného trhu a rozvoj inovačných produktov a služieb, ako aj nevyhnutnosť zlepšiť ich kvalitu a bezpečnosť v prospech spotrebiteľov, pracovníkov, podnikov a životného prostredia.

1.4.

Výbor ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti podporuje taký systém normalizácie, ktorý reaguje na potreby spoločnosti aj hospodárstva.

1.5.

Výbor znovu pripomína, že zabezpečenie pluralizmu európskeho systému normalizácie zapojením organizácií, ktoré sú uvedené v prílohe III nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, je zárukou zvýšenia transparentnosti a prístupnosti tohto systému. Účasť zástupcov spoločnosti na systéme normalizácie by sa nemala obmedzovať len na úroveň EÚ, ale normalizačné systémy jednotlivých krajín musia byť takisto otvorené pre týchto zainteresovaných aktérov.

1.6.

Normy sa vypracúvajú na podporu legislatívy a politiky EÚ (normy spojené s „novým legislatívnym prístupom“, energetickou úniou atď.). Okrem toho vzhľadom na rozvoj digitalizácie v priemysle, dodávateľskom reťazci a službách sú normy IKT a normy v oblasti služieb rozhodujúce pre činnosť v rôznych odvetviach hospodárstva. Komisia v tejto súvislosti rozhodla, že opatrenia v týchto dvoch oblastiach budú prioritami, a výbor s týmto rozhodnutím súhlasí.

1.7.

Výbor zároveň upozorňuje, že je nevyhnutné posilniť konkurencieschopnosť MSP prostredníctvom ich zapojenia do vypracúvania a zavádzania noriem a tiež prostredníctvom primeraných vzdelávacích opatrení na zvýšenie informovanosti o prínose noriem.

1.8.

Rokovania, ktoré Komisia v súčasnosti vedie o partnerstve TTIP, a dokončené rokovania o dohode CETA ukazujú, že normalizácia je vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými systémami hlavným bodom diskusie. Preto je podľa názoru výboru nevyhnutné informovať zainteresované strany o rozdieloch medzi normalizačnými systémami rokujúcich strán a poukázať na potenciálne hrozby, ako aj na výhody, ktoré by z týchto rozdielov mohli vyplynúť.

1.9.

Výbor podporuje návrh podnietiť medziinštitucionálny dialóg o normalizácii, ako to už vyjadril v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (2).

1.10.

Podporu si podľa neho zasluhuje aj návrh Komisie vypracovať štúdiu o vplyve noriem na hospodárstvo a spoločnosť.

2.1.

Komisia v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 predstavila vo svojom oznámení ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu na rok 2017.

2.2.

Ročný program je súčasťou komplexného balíka dokumentov, ktorý tvorí oznámenie Komisie Európske normy pre 21. storočie, pracovný dokument útvarov Komisie o normalizácii v oblasti služieb a oznámenie o správe o vykonávaní nariadenia podľa článku 24.

2.3.

Pracovný program pre normalizáciu na rok 2017 dopĺňa opatrenia uvedené v programe na rok 2016, z ktorých väčšina je momentálne v realizačnej fáze.

2.4.

Strategickými prioritami európskej normalizácie na rok 2017 sú okrem iného:

2.5.

Komisia okrem toho s cieľom zlepšiť informačnú základňu ročného cyklu riadenia politiky EÚ v oblasti normalizácie vykoná tieto dva kroky:

3.1.

Výbor oceňuje ďalší ročný pracovný program pre normalizáciu, keďže, ako to už mnohokrát zdôraznil, používanie noriem vo výrobe a službách pomáha zvýšiť konkurencieschopnosť na jednotnom trhu.

3.2.

Výbor pozitívne hodnotí skutočnosť, že Komisia pokračuje v opatreniach obsiahnutých v minuloročnom programe, čo umožňuje zachovať kontinuitu a realizovať priority stratégie jednotného trhu.

3.2.1.

V ročnom pracovnom programe na rok 2017 sa spresňujú a dopĺňajú priority, ktoré sa už realizujú. Cieľom tohto úsilia je prispôsobiť európsky normalizačný systém meniacej sa medzinárodnej situácii a výzvam na svetovom trhu.

4.1.

V ére rýchleho rozvoja informačných technológií je nevyhnutné vypracovať primerané normy, ktoré zabezpečia interoperabilitu a bezpečnosť v kybernetickom priestore.

4.1.1.

Technológie ako komunikácie 5G, cloud computing, internet vecí, technológie veľkých dát sa využívajú v oblastiach, ako sú elektronické zdravotníctvo, inteligentná energia, inteligentné mestá, vyspelé výrobné technológie a inteligentné továrne, prepojené a automatizované vozidlá, a vyžadujú si normy z hľadiska kybernetickej bezpečnosti a riadenia rizík, ako aj usmernenia pre audit určené pre subjekty alebo regulačné orgány vykonávajúce dohľad.

4.1.2.

Úroveň bezpečnosti, ochrana údajov a dostupnosť na internete vecí sa ešte musia zlepšiť. Normalizácia v tejto oblasti môže byť základným predpokladom pre interoperabilitu internetu vecí a zaručenie bezpečnosti siete, ochrany údajov a dostupnosti pre spotrebiteľov.

4.2.

Výbor oceňuje skutočnosť, že kým Komisia požiada európske normalizačné organizácie o vypracovanie nových noriem v oblasti služieb, požiada ich, aby skontrolovali existujúce príslušné normy.

4.2.1.

Výbor sa zároveň domnieva, že na účely budúcich prác je osvedčeným postupom informovať zainteresované strany o tom, na ktorých mandátoch Komisie sa ešte stále pracuje a ktoré sa skončili alebo boli zrušené.

4.2.2.

Pri posudzovaní existujúcich noriem treba prihliadať na to, či zodpovedajú osobitným potrebám zraniteľných skupín, ako sú napríklad osoby so zdravotným postihnutím. Príkladom môžu byť normy týkajúce sa elektronického podpisu, ktoré nezodpovedajú potrebám zdravotne postihnutých spotrebiteľov. V takom prípade by bolo opodstatnené odporučiť vypracovanie novej normy.

4.2.3.

Keď sa začínajú nové procesy normalizácie, malo by sa v rámci definovania daného procesu v prípade potreby prihliadať na osobitné potreby zraniteľných skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím. Mal by sa zaviesť nový postup, ktorý umožní, aby sa experti na prístupnosť a organizácie zdravotne postihnutých osôb mohli bezplatne podieľať na procese normalizácie, ak je to potrebné.

4.3.

Výbor už mnohokrát zdôraznil, že normy majú rozhodujúci vplyv na kvalitu produktov a služieb na jednotnom trhu, a preto pozitívne hodnotí zámer Komisie zlepšiť vypracúvanie noriem z hľadiska služieb tým, že sa budú monitorovať vnútroštátne normy a potreby trhu a že sa určí, v ktorých oblastiach sú potrebné nové normy.

4.3.1.

Výbor súhlasí s odporúčaním Komisie, aby vnútroštátne normalizačné orgány rozhodujúce o vypracovaní vnútroštátnych noriem v oblasti služieb zohľadňovali európsky rozmer a zvážili, či by nebolo vhodnejšie vypracovať európsku normu. Mohlo by to pomôcť odstrániť prekážky a predísť potenciálnym konfliktom v oblasti služieb.

4.4.

Čoraz rozšírenejšie využívanie online služieb, tak súkromných, ako aj verejných (nemocnice, opatrovateľské zariadenia, inteligentná doprava atď.) si vyžaduje také technické riešenia, ktoré spotrebiteľom zabezpečia väčšiu anonymitu a obmedzia riziko nadbytočného spracovania ich údajov.

4.5.

Budúce normalizačné práce by mali pomôcť zlepšiť kvalitu, dostupnosť a bezpečnosť dopravných služieb a tiež znížiť znečistenie životného prostredia spôsobené dopravnými prostriedkami.

4.6.

V oblasti energetiky sa opatrenia Komisie zamerajú na spájanie infraštruktúry, diverzifikáciu energetických zdrojov, zníženie spotreby energie a podporu ekologických technológií.

4.6.1.

Výbor súhlasí s názorom, že vypracovaním jednotných noriem pre inteligentné energetické siete sa zlepší interoperabilita sústavy a že optimalizácia všetkých jej prvkov pomôže znížiť náklady, zvýšiť efektívnosť a lepšie integrovať decentralizované zdroje energie vrátane obnoviteľných zdrojov. Vďaka tomu budú môcť koncoví používatelia plne využívať inteligentné energetické systémy.

4.7.

Výbor s uspokojením konštatuje, že Komisia sa v dokumente venuje aj otázke biologickej rozložiteľnosti plastových obalov, výrobe udržateľných chemických látok z druhotných surovín a metódam hodnotenia rizík v prípade látok, ktoré nie sú uvedené v zozname a používajú sa pri výrobe plastových predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami.

4.7.1.

Vzhľadom na vysoké riziko musia normy týkajúce sa uvedených oblastí obsahovať prísne požiadavky zaručujúce ochranu zdravia spotrebiteľov, ako aj ochranu životného prostredia.

5.1.

Komisia vyzýva európske normalizačné organizácie, aby presadzovali medzinárodné a európske normy vo svete v záujme podpory európskeho priemyslu a ľahšieho prístupu na trh.

5.2.

V situácii, keď po skončení rokovaní dohoda CETA s Kanadou vyvoláva v členských štátoch kontroverzné reakcie a ešte stále prebiehajú rokovania o TTIP, je nevyhnutné neustále zdôrazňovať význam noriem vo svetovom obchode.

5.2.1.

Dialóg s mimoeurópskymi partnermi (Čína, India atď.) by mal okrem prospešného odstránenia technických prekážok v obchode pomôcť pri popularizácii európskeho modelu normalizácie, pri výmene informácií medzi európskymi a vnútroštátnymi normalizačnými organizáciami a uplatňovaní noriem ISO a IEC, ako aj pri rozvoji a uplatňovaní európskych noriem v odvetviach, kde medzinárodná normalizácia nie je postačujúca alebo celkom chýba.

6.1.

Výbor podporuje myšlienku úzkeho spojenia normalizácie s vedeckým výskumom a aplikácie vedy v normách.

6.2.

Dialóg medzi výskumnými inštitútmi a technickými výbormi CEN, Cenelec a ETSI v rámci programu Horizont 2020 by mal priniesť väčšiu inovatívnosť.

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/44

Hlavný spravodajca:

Daniel MAREELS

1.1.

Za okolností a podmienok uvedených v tomto stanovisku EHSV súhlasí s návrhom Komisie odložiť dátum začatia uplatňovania nariadenia o PRIIP (1) o jeden rok na 1. januára 2018.

1.2.

Nariadenie o PRIIP obsahuje súbor opatrení, ktorých cieľom je zlepšiť ochranu investorov a obnoviť dôveru spotrebiteľov v odvetvie finančných služieb zväčšením transparentnosti retailového investičného trhu. Konkrétne od tvorcov týchto štrukturalizovaných retailových investičných produktov a investičných produktov založených na poistení (PRIIP) sa v nariadení vyžaduje, aby vypracovali dokument s kľúčovými informáciami (DKI (2)).

1.3.

Dátum začatia uplatňovania sa odkladá na žiadosť Európskeho parlamentu a väčšiny členských štátov po tom, čo Európsky parlament 14. septembra 2016 zamietol delegovaný akt Komisie týkajúci sa PRIIP (3). Cieľom delegovaného aktu bolo vytvoriť na základe návrhov vypracovaných spoločnými európskymi orgánmi dohľadu technické regulačné predpisy týkajúce sa DKI pre PRIIP.

1.4.

EHSV sa už vo svojom skoršom stanovisku kladne vyjadril k zavedeniu dokumentov s kľúčovými informáciami pre investičné produkty, pričom zdôraznil význam právneho predpisu, ktorý prvýkrát upravuje všetky druhy zložitých finančných produktov a určuje ich vzájomnú porovnateľnosť nezávisle od toho, ktorý subjekt ich vytvoril, teda či išlo o banku, poisťovňu alebo investičnú spoločnosť (4).

1.5.

Výbor v stanovisku vyzval na vytvorenie jednotného finančného trhu, na ktorom budú k dispozícii jasné, presné, jednoduché a porovnateľné informácie, a jednotného, zjednodušeného a normalizovaného systému informovania, ktorý umožňuje porovnateľnosť a zrozumiteľnosť informácií a zvyšuje transparentnosť a efektívnosť trhu (5).

1.6.

Ak by nedošlo k odkladu, podľa názoru výboru by existovalo nebezpečenstvo, že sa ohrozia hlavné ciele stanovené v tejto oblasti (pozri vyššie a nižšie), čo by bolo veľmi nežiaduce. Výbor súhlasí s tým, že väčšia transparentnosť a harmonizácia povinného poskytovania informácií, s ktorou sa počíta v nariadení o PRIIP, sú pre jednotný trh s finančnými službami prínosom, pretože vytvárajú rovnaké podmienky pre rôzne produkty a distribučné kanály. Tento právny predpis bude teda prínosom nielen pre retailových zákazníkov a investorov, ale prispeje aj k ďalšej obnove dôvery spotrebiteľov vo finančný sektor. Zamietnutie delegovaného aktu menej ako 4 mesiace pred dátumom začatia uplatňovania by okrem toho trhovým subjektom spôsobilo právnu neistotu a veľmi vážne problémy s vykonávaním.

1.7.

Pokiaľ ide o zvolené obdobie jedného roku, výbor sa domnieva, že z toho istého dôvodu s ním možno súhlasiť, o to skôr, že dátum začatia uplatňovania sa potom bude zhodovať so začiatkom účinnosti nového nariadenia MiFID II. Výbor považuje za nevyhnutné, aby tento odklad zostal výnimočný a jednorazový a aby sa toto obdobie využilo na prijatie a zverejnenie konečného delegovaného aktu v čo najkratšom čase. Skutočne ide o to, aby sa trhovým subjektom, ale aj retailovým zákazníkom a investorom čo najrýchlejšie zabezpečila jednoznačnosť a istota.

1.8.

Výbor zastáva názor, že sa tým nesmú ohroziť ciele a výsledky nariadenia o PRIIP. Preto je nevyhnutné, aby sa možné úpravy delegovaného aktu vykonali v tomto rámci, a to tým skôr, že nariadenie o PRIIP sa bude hodnotiť už po jednom roku a pri hodnotení sa môžu prerokovať prípadné otázky a zohľadniť prvé skúsenosti z praxe a skúsenosti s dohľadom. Uvedené zmeny by mali už od začiatku prispievať k účinnému zvýšeniu dôvery spotrebiteľov. Zároveň by mali zostať v súlade s pravidlami, ktoré by mali byť súčasťou budúceho predpisu o MiFID.

2.1.

Nariadením (EÚ) č. 1286/2014 Európskeho parlamentu a Rady (nariadenie o PRIIP) sa zavádzajú opatrenia, ktoré majú zlepšiť transparentnosť na trhu s retailovými investíciami (6). Konkrétnejšie toto nariadenie ukladá tvorcom PRIIP povinnosť vypracovať dokument s kľúčovými informáciami (DKI).

2.2.

Nariadením sa európskym orgánom dohľadu udeľuje právomoc vypracovať regulačné technické predpisy (RTP) na špecifikáciu prvkov DKI (7).

2.3.

Po tom, čo európske orgány dohľadu Komisii odovzdali svoje spoločné návrhy týkajúce sa spomenutých RTP, prijala Komisia koncom júna 2016 delegovaný akt na účinné dodržiavanie stanovených RTP.

2.4.

Európsky parlament (EP) vzniesol uznesením zo 14. septembra 2016 námietku voči delegovanému nariadeniu prijatému Komisiou (8). Európsky parlament požiadal Komisiu o prehodnotenie ustanovení, ktoré sa týkajú produktov s viacerými možnosťami, scenárov budúcej výkonnosti a upozornenia týkajúceho sa pochopenia.

2.5.

Okrem toho EP spolu s veľkou väčšinou členských štátov požiadal o posunutie dátumu začatia uplatňovania nariadenia.

2.6.

V predloženom návrhu nariadenia sa navrhuje, aby sa dátum začatia uplatňovania celého právneho predpisu posunul o jeden rok na 1. januára 2018.

3.1.

Nariadenie o PRIIP ako celok postačuje na lepšiu ochranu retailových zákazníkov a investorov, najmä tých, ktorí investujú do PRIIP. Väčšia transparentnosť a harmonizácia povinného poskytovania informácií, s ktorou sa počíta v nariadení o PRIIP, sú pre jednotný trh s finančnými službami prínosom, pretože vytvárajú rovnaké podmienky pre rôzne produkty a distribučné kanály. To tiež prispeje k obnoveniu dôvery spotrebiteľov v odvetvie finančných služieb.

3.2.

V snahe splniť tieto ciele sa vyžaduje, aby tvorcovia PRIIP spĺňali jednotný súbor požiadaviek na poskytovanie informácií o produkte a aby retailoví investori dostali DKI o ponúkaných PRIIP. To musí retailovým investorom umožniť lepšie chápať ekonomickú povahu a riziká určitého produktu a porovnávať rôzne ponuky.

3.3.

V pôvodnom znení nariadenia sa predpokladá, že sa začne uplatňovať na konci roku 2016. Tento termín platí v zásade aj pre vykonávacie opatrenia, ktoré Komisia stanovila delegovaným aktom v polovici tohto roka na základe návrhu regulačných technických predpisov (RTP) európskych orgánov dohľadu. Tieto RTP stanovujú podrobnosti poskytovania a obsahu DKI, jeho normalizovaný formát, metodiku informovania o rizikách a výnosoch a metodiku výpočtu nákladov, ako aj podmienky a minimálnu frekvenciu vyhodnocovania informácií obsiahnutých v DKI a podmienky na splnenie požiadavky poskytovať DKI retailovým investorom.

3.4.

Zatiaľ čo Rada počas obdobia skúmania nevzniesla voči delegovanému aktu Komisie žiadne námietky, EP jeho znenie zamietol uznesením zo 14. septembra 2016 (9).

3.5.

Hoci sa má nariadenie o PRIIP priamo uplatňovať od konca roku 2016 a predkladanie DKI nie je viazané na delegovaný akt, EP v tom istom čase požiadal o odklad dátumu začatia uplatňovania nariadenia. Aj veľká väčšina členských štátov predložila rovnakú požiadavku odkladu. Pritom sa poukazuje na to, že absencia technických predpisov by bola prekážkou riadneho vykonávania nariadenia.

3.6.

EHSV za daných okolností podporuje odklad dátumu začatia uplatňovania nariadenia. V opačnom prípade by vzniklo nebezpečenstvo, že najdôležitejšie stanovené ciele (pozri vyššie a nižšie) sa dosiahnu iba čiastočne, alebo sa nedosiahnu vôbec. Ďalej treba povedať, že k zamietnutiu delegovaného aktu došlo menej ako 4 mesiace pred dátumom začatia uplatňovania, čo by trhovým subjektom spôsobilo právnu neistotu a veľmi vážne problémy s vykonávaním.

3.7.

Okrem toho EHSV pripomína svoje predchádzajúce stanovisko o PRIIP, v ktorom sa kladne vyslovil o zodpovedajúcich návrhoch a smerovaní (10). EHSV pri tej príležitosti zdôraznil význam právneho predpisu, ktorý prvýkrát upravuje všetky druhy zložitých finančných produktov a určuje ich vzájomnú porovnateľnosť nezávisle od toho, ktorý subjekt ich vytvoril, teda či išlo o banku, poisťovňu alebo investičnú spoločnosť.

3.8.

Okrem toho výbor vyzval na vytvorenie jednotného finančného trhu, na ktorom budú k dispozícii jasné, presné, jednoduché a porovnateľné informácie (11). Taktiež sa vyjadril, že jednotný, zjednodušený a normalizovaný systém informovania umožňuje porovnateľnosť a zrozumiteľnosť informácií a zvyšuje transparentnosť a efektívnosť trhu (12). Výbor vtedy k tomu dodal, že uvedené zmeny by mali už od začiatku prispievať k účinnému zvýšeniu dôvery spotrebiteľov. Preto musí byť zrejmé, ktoré produkty sú zložité a vyžadujú si prijatie informovaného rozhodnutia a pozornosť, pokiaľ ide o náklady a výnosy. Aby sa predišlo nezrovnalostiam, je pritom potrebné zohľadniť pravidlá, ktoré budú stanovené v budúcom nariadení MiFID (13).

3.9.

Výbor tiež zastáva názor, že so zvoleným obdobím jedného roku je možné súhlasiť, ak tento odklad zostane výnimočný a jednorazový a ak sa toto obdobie využije na prijatie a zverejnenie konečného delegovaného aktu. K tomu by malo dôjsť v čo najkratšom čase, aby sa trhovým subjektom, retailovým zákazníkom a investorom čo najrýchlejšie zabezpečila jednoznačnosť a istota.

3.10.

Okrem toho sa voľbou obdobia jedného roku dosiahne, že dátum začatia uplatňovania nariadenia o PRIIP sa opäť bude zhodovať so začiatkom účinnosti nariadenia MiFID II, ktoré takisto prinesie prospech spotrebiteľom (14). Začiatok účinnosti nariadenia MiFID II už bol takisto odložený o jeden rok (15), s čím výbor súhlasil (16).

3.11.

Pritom sa nesmú ohroziť už skôr stanovené ciele schválené výborom. Preto je nevyhnutné, aby sa prípadné úpravy delegovaného aktu vykonali v súčasnom rámci PRIIP.

3.12.

Z vyššie uvedených dôvodov, a pokiaľ to bude potrebné, sa javí ako vhodnejšie počkať s preskúmaním nariadenia o PRIIP, ktoré sa podľa predloženého návrhu posunutia dátumu začatia uplatňovania má uskutočniť po jednom roku uplatňovania (17). Pri hodnotení sa potom budú môcť zohľadniť prvé skúsenosti z praxe a skúsenosti s dohľadom.

„A.

keďže je nevyhnutné, aby spotrebiteľské informácie o investičných produktoch boli porovnateľné s cieľom podporovať rovnaké podmienky na trhu bez ohľadu na typ finančného sprostredkovateľa, ktorý ich vytvára alebo uvádza na trh;

B.

keďže by bolo zavádzajúce pre investorov, keby sa úverové riziko vyňalo z výpočtu kategorizácie rizík poistných produktov;

C.

keďže treba ešte stále objasniť prístup k produktom s viacerými možnosťami (multi-option products), najmä na základe výslovnej výnimky udelenej fondom PKIPCP podľa nariadenia (EÚ) č. 1286/2014;

D.

keďže delegovaný akt prijatý Komisiou obsahuje chyby v metodike výpočtu scenárov budúcej výkonnosti a nespĺňa preto požiadavku podľa nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 poskytovať informácie, ktoré sú presné, pravdivé, jasné a nezavádzajúce, a najmä neuvádza pre niektoré PRIIP, že investori by mohli prísť o peniaze, a to ani v prípade nepriaznivého scenára, a dokonca ani pre produkty, ktoré pravidelne viedli k stratám počas odporúčanej minimálnej doby držby;

E.

keďže nedostatok podrobných usmernení v delegovanom nariadení o upozornení týkajúcom sa pochopenia vytvára vážne riziko nejednotného uplatňovania tohto prvku v dokumente s kľúčovými informáciami v rámci jednotného trhu;

F.

keďže Európsky parlament naďalej zastáva názor, že ďalšia normalizácia okolností, za ktorých sa použije upozornenie týkajúce sa pochopenia, by sa mala zaviesť ako dodatočný mandát RTS;

G.

keďže v prípade ponechania bez zmien existuje riziko, že pravidlá stanovené v delegovanom nariadení budú protirečiť zmyslu a cieľu právneho predpisu, ktorým je poskytnúť jasné, porovnateľné, zrozumiteľné a nezavádzajúce informácie o PRIIP retailovým investorom;

H.

keďže v liste zaslanom Komisii 30. júna 2016 predsedom Výboru pre hospodárske a menové veci požiadal rokovací tím Európskeho parlamentu Komisiu, aby zhodnotila, či by sa vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 následne malo odložiť;“

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/48

Spravodajca:

Giuseppe GUERINI

Pomocný spravodajca:

Michael IKRATH

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta snahy, ktoré za posledné roky vyvíja Európska komisia a členské štáty na prekonanie hospodárskej stagnácie. Zároveň nemôže opomenúť vyžadovať od inštitúcií EÚ viac odhodlania pri určovaní a realizácii komplexnej stratégie na financovanie reálnej ekonomiky.

1.2.

EHSV sa domnieva, že je dôležité zabezpečiť, aby európske investície boli v prvom rade prínosom pre reálnu ekonomiku, ktorá sa vyznačuje schopnosťou inovácie, rastom a sociálnom zodpovednosťou.

1.3.

Malé a stredné podniky (MSP) sú oporou európskeho hospodárstva. Zabezpečenie uspokojivého prístupu k financovaniu pre MSP a rýchlo rastúce podniky je preto kľúčovým predpokladom pre rozvoj týchto podnikov, ako aj pre inovácie, hospodársky rast, zamestnanosť a zabezpečenie európskej konkurencieschopnosti a sociálnej zodpovednosti. Úverové financovanie predstavuje v EÚ hlavný zdroj financovania pre MSP. S ohľadom na potrebu rozvíjať nové oblasti rastu a dostať Európu na pozíciu lídra v oblasti inovácií je potrebné uplatňovať nové spôsoby financovania na podporu začínajúcich podnikov, inovatívnych MSP a rýchlo rastúcich podnikov (scale-up).

1.4.

EHSV sa zasadzuje za rozšírenie európskych fondov rizikového kapitálu (EuVECA) a európskych fondov sociálneho podnikania (EuSEF) a poukazuje na to, že pritom treba zaručiť ochranu investorov.

1.5.

EHSV je preto presvedčený, že tradičné úverové financovanie podnikov uvedených v bode 1.2 treba doplniť o alternatívne metódy financovania, ako sú rizikový kapitál, kolektívne financovanie, súkromný kapitál atď. EÚ musí preto stanoviť konkrétne a dôsledné opatrenia na jednej strane s cieľom znovu povoliť bankám, aby plnili svoju hlavnú úlohu financovať reálnu ekonomiku, a na druhej strane s cieľom významne zlepšiť možnosti financovania vlastným kapitálom a financovania na kapitálovom trhu a odbúrať prekážky, ktoré existujú v súvislosti so zriadením únie kapitálových trhov.

1.6.

EHSV víta a podporuje iniciatívu Európskej komisie vykonať preskúmanie nariadenia o európskych fondoch rizikového kapitálu a nariadenia o európskych fondoch sociálneho podnikania.

1.7.

EHSV zastáva názor, že prostredníctvom nástroja v podobe nariadenia by sa malo podariť obmedziť riziko rôznych výkladov na vnútroštátnej úrovni, a tým podporiť vytvorenie únie kapitálových trhov. Okrem toho sa vyslovuje za odstránenie existujúcich rozdielov vo výklade na vnútroštátnej úrovni.

1.8.

EHSV vyzýva Európsku úniu, aby sa zasadzovala za posilnenie súčinnosti medzi cieľmi stratégie Európa 2020, ako napríklad jednotného digitálneho trhu a energetickej únie/COP 21 a 17 cieľmi OSN pre udržateľný rozvoj s cieľom zabezpečiť dlhodobé investície s vysokou účinnosťou. Prehĺbenie hospodárskej integrácie na zabezpečenie globálnej konkurencieschopnosti EÚ musí byť najvyššou prioritou aj pri všetkých investičných stratégiách.

1.9.

EHSV konštatuje, že niektoré časti finančného hospodárstva dávajú prednosť alternatívnym investičným cieľom pred investovaním do reálnej ekonomiky. Tieto ciele sú často spájané so značným rizikom špekulácií v prospech maximalizovania návratnosti investícií. K tomu prispievajú aj predpisy európskych bánk o vlastnom kapitáli, ktoré výrazne uprednostňujú investície do cenných papierov, a to najmä do štátnych dlhopisov, oproti úverovému financovaniu podnikov. Treba tiež poznamenať, že právne predpisy EÚ doteraz urobili znepokojivo málo pre reguláciu finančných podnikov, ktoré fungujú čisto špekulatívne (hedgeové fondy, tieňové banky). EHSV preto odporúča inštitúciám EÚ, aby rozhodne uprednostňovali produktívne investície do reálnej ekonomiky a bojovali proti finančným špekuláciám s vysokým rizikovým profilom. Aktuálny príklad tohto neradostného vývoja: financovanie zelenej ekonomiky (ekologické financovanie) bolo centrálnou témou tohtoročného zasadnutia MMF vo Washingtone. Čínska strana rozpoznala toto nové pole pôsobnosti už skôr a presadzovala ho aj v rámci svojho predsedníctva v skupine G20. EÚ by preto mala aj v rámci EuVECA a EuSEF prijať opatrenia, ktoré podporia a posilnia financovanie zelenej ekonomiky (v nadväznosti na COP 21), aby tak bolo možné včas čeliť finančným špekuláciám v tejto oblasti (ekologické financovanie) (1).

1.10.

V konkrétnom prípade tohto nariadenia EHSV poukazuje na skutočnosť, že v súčasnosti existuje na úrovni EÚ celý rad podstatných zdrojov financovania, ako je napríklad InnovFin v rámci programu Horizont 2020, COSME alebo EaSI – aby sme uviedli tie najdôležitejšie popri EŠIF alebo EFSI. EHSV preto očakáva, že v rámci nového smerovania nariadenia o európskych fondoch rizikového kapitálu a nariadenia o európskych fondoch sociálneho podnikania dôjde k úzkej koordinácii. Treba mať na pamäti, že Komisia podstatne zmierňuje doteraz veľmi obmedzené prístupové kritériá, ako aj ďalšie obmedzujúce podmienky, v snahe viditeľne zlepšiť efektívnosť fondov v súlade so stanovenými cieľmi. Hlavnou zásadou musí byť vysoký stupeň flexibility.

1.11.

EHSV dúfa, že táto revízia bude takisto viesť k zmenám v úverových predpisoch dohôd Bazilej III, aby sa okrem tzv. faktora na podporu MSP (SME Supporting Factor) zaviedol aj faktor na podporu sociálnych podnikov (Social Enterprises Supporting Factor). Tým by sa malo umožniť znížiť požiadavky na vlastný kapitál pri úverovom riziku v súvislosti s finančným zapojením do sociálneho podniku.

1.12.

S cieľom rozšíriť účasť v takýchto investičných fondoch EHSV navrhuje, aby sa umožnilo vytvorenie „fondu fondov“. To by mohlo prispieť k väčšiemu zapojeniu neinštitucionálnych investorov – aj v podobe záujmových skupín – tým, že by sa vytvorili „záručné fondy“ podporované z verejných prostriedkov a spravované na úrovni EÚ. Tieto fondy by mali byť podporované z investícií do podnikov a inštitúcií so silným sociálnym zameraním.

1.13.

Podľa EHSV je nemenej dôležité vytvoriť rámcové podmienky, ktoré umožnia pozitívny rozvoj finančných cieľov sociálnych investičných fondov, napríklad sú podniky sociálneho hospodárstva (SE) a organizácia sociálneho sektora (SSO). To si vyžaduje odstránenie takých prekážok, ktoré týmto aktérom v obrovskej miere sťažujú fungovanie vo v spravodlivých trhových podmienkach. Obzvlášť potrebné sú inovatívne nástroje, ktoré umožnia verejnému sektoru uskutočňovať sociálne zamerané iniciatívy v rámci obchodných partnerstiev s SE/SSO.

1.14.

V zmysle stanoviska TEN/584 na tému Digitálny pilier rastu: e-seniori, potenciál 25 % európskej populácie EHSV okrem toho v súvislosti s nariadením o európskych fondoch rizikového kapitálu a nariadením o európskych fondoch sociálneho podnikania požaduje uľahčiť prístup k financovaniu pre tzv. striebornú ekonomiku. To má následne tiež pozitívny vplyv na rozpočty jednotlivých krajín, v ktorých dôchodkový systém odľahčujú aktívni starší zakladatelia a zakladateľky nových podnikov. Vzniká nový hodnotový reťazec, ktorý otvára nové zdroje príjmov pre štát. Platí to rovnako pre ženy (2) ako podnikateľky a zakladateľky začínajúcich podnikov, sociálnych podnikov atď.

2.1.

Cieľom návrhu je zosúladiť fondy EuVECA a EuSEF s opatreniami, ktoré už boli prijaté na úrovni EÚ na podporu oživenia hospodárstva (t. j. Investičný plán pre Európu, Akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov, Európsky fond pre strategické investície).

2.2.

Podľa Komisie je prístup k rizikovému kapitálu a kapitálu na sociálne podnikanie kľúčový na financovaniu rastu začínajúcich podnikov v EÚ, inovatívnych MSP a sociálnych podnikov.

2.3.

Pokiaľ ide o trh rizikového kapitálu, však EÚ stále viac zaostáva za USA namiesto toho, aby ich dobiehala.

2.4.

Komisia preto upravuje rámec nariadenia o európskych fondoch rizikového kapitálu a nariadenia o európskych fondoch sociálneho podnikania ešte pred pôvodne plánovaným preskúmaním (2017), aby sa zabezpečilo, že tieto fondy v koordinácii s ďalšími opatreniami výrazne prispejú k podpore rizikového kapitálu a sociálnych investícií v celej EÚ.

2.5.

Návrh na zmenu sa zameriava na tieto ustanovenia: i) ako fondy investujú do aktív; ii) spôsob, ako správcovia fondov spravujú fondy; iii) ako sú obidve nariadenia v súčinnosti s inými platnými právnymi predpismi o investičných fondoch; iv) požiadavky, ktoré musia fondy spĺňať, aby mohli pôsobiť cezhranične.

2.6.

Návrh Komisie sa zakladá na článku 114 ZFEÚ a opiera sa o rozsiahle posúdenie vplyvov (3).

3.1.

EHSV víta iniciatívu Európskej komisie vykonať preskúmanie nariadenia o európskych fondoch rizikového kapitálu a nariadenia o európskych fondoch sociálneho podnikania. K obidvom sa kladne vyjadril už pri prvých návrhoch na ich zavedenie v roku 2012 vo svojich stanoviskách o európskych fondoch rizikového kapitálu“ (4) a o európskych fondoch sociálneho podnikania (5), a to tiež predovšetkým vzhľadom na Akčný plán EÚ na vybudovanie únie kapitálových trhov (6).

3.2.

EHSV schvaľuje a podporuje snahy o zvýšenie financovania nových podnikov. Cieľovou skupinou sú MSP, najmä začínajúce podniky a individuálni podnikatelia s inovačnou schopnosťou, a to nielen v počiatočnej fáze, ale najmä v druhej a tretej fáze rastu. Stredobodom pozornosti musia byť najmä MSP, ktoré môžu rýchlo rásť, ale pre kapitálový trh sú príliš malé a nespĺňajú kritériá na pôžičky. Rovnako dôležité je zamerať sa na spoločnosti so sociálnymi cieľmi a s udržateľným obchodným modelom (Social Entrepreneur).

3.3.

EHSV považuje za nevyhnutné, aby inštitúcie EÚ a členské štáty prijali opatrenia na vývoj kapitalizačných, investičných a finančných nástrojov pre podnikateľské činnosti, ktoré budú slúžiť ako doplnenie bankových úverov. Treba však pripustiť, že mnohé európske banky – najmä regionálne banky, ako sú družstevné banky a sporiteľne v členských štátoch – prijali opatrenia na podporu nových podnikov a patria k najdôležitejším poskytovateľom financií pre sociálne podniky a inovatívne začínajúce podniky (7).

3.4.

Treba však poznamenať, že obmedzený kapitál majú k dispozícii často nielen MSP, ale aj sociálne podniky a začínajúce podniky. Preto nedokážu splniť mimoriadne prísne úverové kritériá bonity pre bankové úvery stanovené smernicou o kapitálových požiadavkách a nariadením o kapitálových požiadavkách (CRD IV/CRR). Hrozí, že tento neuspokojivý stav sa ešte zhorší na základe dohody Bazilej IV.

3.5.

EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že aktualizácia nariadenia o európskych fondoch rizikového kapitálu a nariadenia o európskych fondoch sociálneho podnikania je rozumným, ale nie jediným nevyhnutným opatrením. Okrem zlepšenia týchto nariadení treba podniknúť ďalšie kroky s cieľom vytvoriť dynamickejšiu investičnú kultúru, ktorá je zameraná na všetky formy podnikania, ktoré sú v súčasnosti zastúpené na trhu. Na jednej strane to posilní podnikanie a na strane druhej pomôže uskutočniť sociálny pilier EÚ.

3.6.

Kriticky treba poznamenať, že časť sveta financií nemá nijaký záujem na udržateľnom financovaní reálnej ekonomiky, ale investuje výhradne tam, kde možno dosiahnuť okamžité vysoké výnosy, a to často za veľmi krátky čas, napríklad medzi kúpou a následným predajom spoločnosti. Inštitúcie EÚ urobili málo na to, aby obmedzili vplyv takýchto čisto špekulatívnych investičných fondov alebo investičných bánk (hedgeové fondy, tieňové banky) a podrobili ich prísnemu regulačnému režimu.

3.7.

Inštitúcie EÚ by sa mali pričiniť o to, aby sa investície do podnikateľských činností v reálnej ekonomike – a nielen do finančných nástrojov – aj prostredníctvom stimulov stali oveľa zaujímavejšie, a mali by predložiť ambiciózny program rozvoja.

3.8.

EHSV podobne ako Komisia zastáva názor, že prostredníctvom ďalšieho rozvoja európskeho fondu rizikového kapitálu a európskeho fondu sociálneho podnikania získajú inovačné podniky a sociálne podniky, ako aj MSP prístup k bankovým úverom a že financovanie prostredníctvom úverov a rizikového kapitálu bude možno navzájom kombinovať vzhľadom na pozitívny pákový efekt. EHSV odporúča vytvorenie „európskeho spôsobu financovania rizikového kapitálu“.

3.9.

Z analýzy európskeho fondu rizikového kapitálu vyplýva, že 8 z 11 najaktívnejších fondov je podporovaných z verejných prostriedkov alebo aspoň za značnej spoluúčasti verejných subjektov, pričom sa situácia v jednotlivých členských štátoch líši. EHSV preto odporúča, aby sa pri zameriavaní fondu zohľadnili hlavné európske projekty, ako je akčný plán pre jednotný digitálny trh, pre energetickú úniu, ako aj zavedenie sociálneho piliera EÚ.

3.10.

Je nutné urýchlene skoordinovať nové zameranie opatrení v rámci nariadenia o európskych fondoch rizikového kapitálu a nariadenia o európskych fondoch sociálneho podnikania s týmito nástrojmi: a) Európsky investičný fond; b) iniciatíva Únia kapitálových trhov; c) Európsky fond pre strategické investície (jeho význam neustále narastá, mal by sa však možno viac zohľadňovať v národných hospodárskych a bankových systémoch, ktoré ešte úplne nevyužívajú jeho potenciál).

3.11.

Návrh na preskúmanie nariadenia o európskych fondoch rizikového kapitálu a nariadenia o európskych fondoch sociálneho podnikania prispieva k napĺňaniu hlavného cieľa politiky EÚ: zlepšiť možnosti prístupu MSP a sociálnych podnikov k úverom. EHSV je preto presvedčený, že príslušné úverové predpisy dohody Bazilej III, ktoré sa v EÚ presadzujú prostredníctvom smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV) a nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR), sa musia zmeniť. Zároveň sa do nariadenia o kapitálových požiadavkách musí okrem tzv. faktora na podporu MSP („SME Supporting Factor“) zahrnúť aj faktor na podporu sociálnych podnikov („Social Enterprises Supporting Factor“), aby sa zásadne znížili požiadavky na vlastný kapitál pri úverovom riziku v súvislosti s finančným zapojením do sociálneho podniku. Ide o ľahko zistiteľné koeficienty, ktoré nepredstavujú žiadne náklady pre verejné financie členských štátov. Podľa EHSV to je nevyhnutné, pretože MSP sú oporou hospodárstva EÚ a zabezpečujú celosvetovú konkurencieschopnosť EÚ. Na základe toho sú kľúčom k rastu a zamestnanosti.

3.12.

Treba pripomenúť, že nielen podniky sociálneho hospodárstva, ale aj rôzne MSP sa v mnohých prípadoch vyznačujú silnými väzbami na miestne komunity; tie by mohli mať záujem o investovanie napríklad do sociálnych zariadení alebo do družstevných dodávok energie z obnoviteľných zdrojov (8). Súčasná podoba nariadenia o fondoch EUVECA a EuSEF umožňuje iba účasť profesionálnych investorov. Ak je však potrebné získať väčší objem investícií, treba podľa EHSV rozšíriť okruh investorov, ktorí majú potenciálne záujem.

3.13.

Bez toho, aby bola dotknutá potreba zabezpečiť primeranú ochranu investorom, by sa mohlo umožniť záujemcom z radov neinštitucionálnych investorov podieľať sa na tomto fonde. Na vzostupe sú už alternatívne metódy získavania kapitálu, ako je kolektívne financovanie (crowdfunding), ktoré sa často uskutočňujú úplne neformálne a bez jasných pravidiel. Mierne otvorenie európskeho fondu rizikového kapitálu a európskeho fondu sociálneho podnikania aj pre neinštitucionálnych investorov by preto mohlo byť zaujímavé, pričom by sa mohla zahrnúť aj možnosť zaradiť neinštitucionálnych investorov do jednotných skupín.

3.14.

Takisto je vítaná pozornosť, ktorá sa venuje podnikom strednej veľkosti (do 499 zamestnancov). Tie v žiadnom prípade nemožno zanedbať, aby sa konsolidoval, a pokiaľ možno, ďalej posilnil ich rast – za ten často možno vďačiť rozvoju podnikov, ktoré pôvodne začínali ako MSP.

3.15.

Zásada subsidiarity je v návrhu primerane zohľadnená. Sú preto vítané opatrenia na úrovni EÚ (namiesto opatrení na vnútroštátnej úrovni) s pomocou európskeho fondu rizikového kapitálu a európskeho fondu sociálneho podnikania s cieľom vytvoriť harmonizovaný rámec na európskej úrovni bez toho, aby sa príliš obmedzila sloboda členských štátov, pokiaľ ide o všeobecný prístup k téme rizikového kapitálu. EHSV v tejto súvislosti víta regulačné ustanovenia. Harmonizovanejší rámec by mohol pomôcť zabrániť koncentrácii rizikového kapitálu iba v niekoľkých členských štátoch a prispieť k väčšiemu geografickému rozšíreniu a väčšiemu vplyvu. Investície realizované vo forme rizikového kapitálu v súčasnosti predstavujú iba 0,1 % HDP EÚ a sústreďujú sa len na niekoľko členských štátov.

3.16.

Vhodným riešením sa zdá byť povoliť správcom alternatívnych investičných fondov podľa smernice 2011/61/EÚ prístup k európskemu fondu rizikového kapitálu a európskemu fondu sociálneho podnikania s cieľom umožniť uplatňovanie a pôsobenie týchto fondov prostredníctvom krížového odkazu na platné právne predpisy na európskej úrovni.

3.17.

Kvalitatívne a kvantitatívne rozšírenie možnosti prístupu podnikov k fondom je preto úplne v súlade so všeobecným prístupom prijatým Komisiou na posilnenie obidvoch fondov.

3.18.

Rozumné sa zdá aj rozhodnutie zachovať minimálnu hranicu investícií potrebnú na prístup k fondom. Zároveň by sa však mali podporovať mechanizmy na rozšírenie účasti. Jeden z možných návrhov by spočíval v umožnení vzniku „fondu fondov“ – to je napokon možnosť spomenutá aj v analýze Európskej komisie, ktorá je pripojená k návrhu na preskúmanie týchto nariadení.

3.19.

Veľmi chvályhodné je navrhované zníženie administratívnych nákladov na registráciu, najmä pokiaľ sa zameriava na odstránenie byrokratických prekážok plného rozvoja opatrení podporovaných Komisiou, aby sa zabránilo tomu, že náklady na prístup budú odrádzať potenciálnych investorov, ktorí majú záujem. Títo investori by mali mať možnosť sústrediť sa na rozvojový potenciál podnikov, ktoré získavajú prístup k rizikovému kapitálu, a nie na náklady na prístup k príliš zložitému systému.

3.20.

Technická regulácia vlastného kapitálu, ktorým musia investori disponovať, aby získali prístup k fondom, sa správne prenáša na technický orgán, ako je Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA). Ten dokáže najlepšie zabezpečiť vysokokvalitnú úroveň regulácie vo veľmi technickej oblasti. EHSV očakáva, že táto sekundárna regulácia môže byť vykonaná v dialógu so zainteresovanými stranami a pri zapojení sociálnych partnerov tak, že dostanú príležitosť predložiť pripomienky a komentáre k predbežnému zneniu textov, o. i. s ohľadom na zjednodušenie niekedy nadmernej regulácie.

3.21.

Európsky fond rizikového kapitálu a európsky fond sociálneho podnikania by mohli zohrávať obzvlášť dôležitú úlohu pri smerovaní a klasifikácii investícií, a to najmä v oblasti inovácií, sociálnych inovácií a environmentálnej udržateľnosti v súlade so stanovenými prioritami Európskej komisie. V tejto súvislosti by mohlo byť veľmi užitočné zavedenie „záručných fondov“ – financovaných z verejných prostriedkov a riadených najlepšie na európskej úrovni – na podporu a presadzovanie investícií do oblastí s veľmi vysokou sociálnou a ekologickou hodnotou a významom z hľadiska politiky zamestnanosti. EHSV na záver zdôrazňuje, že Európska komisia sa musí zasadzovať za rozsiahle opatrenia na podporu rozvoja zamerané na vytvorenie prierezovej a ucelenej stratégie, pretože súbor jednotlivých opatrení už nie je na zvýšenie konkurencieschopnosti európskych ekonomík v čoraz zložitejšom globálnom prostredí postačujúci.

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/53

Spravodajca:

Petru Sorin DANDEA

1.1.

EHSV schvaľuje a podporuje iniciatívu Európskej komisie predĺžiť súčasný európsky štatistický program (EŠP) na roky 2018 až 2020.

1.2.

EHSV sa domnieva, že možnosť politiky, ktorú uprednostňuje Komisia, najlepšie spĺňa požiadavky používateľov v súvislosti so štatistickými údajmi a takisto môže prispieť k vývoju štatistických produktov, ktoré by mohli byť užitočné pre politických predstaviteľov, ktorí by tak pri tvorbe politík v rámci európskeho semestra mohli mať k dispozícii presnejšie štatistické podklady.

1.3.

Výbor sa domnieva, že prioritou Európskeho štatistického systému by malo byť zlepšovanie existujúcich a vývoj nových produktov potrebných na meranie pokroku EÚ v súvislosti so 17 cieľmi a 169 čiastkovými cieľmi stratégie OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

1.4.

EHSV opakovane poukazuje na návrh, ktorý vyslovil v minulosti (1) a odporúča Komisii, aby využila príležitosť, ktorú ponúka skúmané nariadenie, a zaviedla opatrenia na vytvorenie nástroja štatistického výskumu na úrovni EÚ a členských štátov, ktorý umožní hodnotiť ekonomickú hodnotu vytvorenú prostredníctvom dobrovoľníckej práce. Výbor sa nazdáva, že metodický prístup by mal vychádzať z Príručky o meraní dobrovoľníckej práce, ktorú vypracovala Medzinárodná organizácia práce (MOP).

1.5.

EHSV sa domnieva, že medzi nové štatistické produkty na meranie globalizácie navrhnuté Komisiou by bolo potrebné zahrnúť aj štatistické prieskumy umožňujúce merať pozitívne alebo negatívne účinky na jednotný trh, ako napr. vplyv premiestňovania podnikov na trh práce v EÚ alebo tlak nekalej hospodárskej súťaže založenej na lacnej pracovnej sile a nerešpektovaní noriem Medzinárodnej organizácie práce v oblasti pracovných vzťahov, najmä pokiaľ ide o európsky priemysel a služby.

1.6.

Výbor súhlasí s návrhom Komisie začať prieskumnú prácu pre budúci sociálny prieskum na úrovni EÚ. Tento prieskum by mal zahŕňať aj údaje o primeranosti systémov sociálneho zabezpečenia a ich udržateľnosti v novom demografickom kontexte.

1.7.

Pokiaľ ide o nárast migračných tokov, EHSV odporúča, aby sa urýchlene identifikovali a korigovali nedostatky štatistických prieskumov o migrácii a azyle. V spolupráci s národnými štatistickými úradmi treba v plnej miere realizovať program týkajúci sa integrácie štatistík o migrácii.

1.8.

EHSV odporúča členským štátom, aby zvýšili objem investícií na rozvoj EŠS, aby tento systém mohol reagovať na zvýšený dopyt po údajoch a aby sa mohlo urýchliť ich spracovanie a šírenie.

1.9.

Výbor opakovane poukazuje na žiadosť, ktorú uviedol vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (2), aby Eurostat, ako aj národné štatistické úrady disponovali posilnenými ľudskými zdrojmi, materiálnym vybavením a IT technológiami, ktoré sú nevyhnutné na plnenie čoraz dôležitejších úloh, ktoré si vyžaduje produkovanie kvalitných štatistických informácií v stále kratšom čase.

1.10.

EHSV odporúča dbať o to, aby úsilie Komisie a EŠS zlepšovať kvalitu štatistických údajov a vyvíjať nové štatistické produkty neviedlo k nadmernému zvýšeniu administratívnej záťaže pre poskytovateľov údajov, domácnosti alebo podniky.

1.11.

Keďže sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti môžu vo významnej miere pomôcť zlepšiť štatistické produkty tak, aby viac zodpovedali požiadavkám používateľov údajov, EHSV podporuje návrh Komisie na pravidelný dialóg, ktorý by sa mal viesť medzi používateľmi štatistických údajov a EŠS.

2.1.

Návrhom nariadenia (3) Európskej komisie sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 99/2013 o európskom štatistickom programe na roky 2013 až 2017 predĺžením jeho trvania na roky 2018 až 2020.

2.2.

V súlade s nariadením č. 223/2009 má európsky štatistický program poskytovať rámec na rozvoj, tvorbu a šírenie európskych štatistík v období, ktoré zodpovedá obdobiu viacročného finančného rámca. Nariadenie (EÚ) č. 99/2013 sa vzťahuje len na obdobie od roku 2013 do roku 2017, zatiaľ čo súčasný viacročný finančný rámec siaha do roku 2020. Európsky štatistický program sa preto musí predĺžiť do roku 2020.

2.3.

Cieľom návrhu je predĺžiť trvanie EŠP na obdobie rokov 2018 až 2020 a zabezpečiť finančnú podporu, ktorú EŠS potrebuje, aby bol schopný:

2.4.

V nadväznosti na posúdenie vplyvu a konzultácie (4) so zainteresovanými stranami si Komisia z piatich pôvodne navrhnutých možností politiky zvolila tú, ktorú uprednostní. Zvolená možnosť 2c by mala mať najpriaznivejší vplyv na včasnosť údajov, pričom nové opatrenia by boli zamerané na zvýšenú včasnosť štatistík nerovnosti, chudoby a materiálnej deprivácie a údajov z oblasti energetiky a životného prostredia.

2.5.

Rozpočet vyčlenený na pokračovanie EŠP v období rokov 2018 – 2020 je 218,1 milióna EUR.

3.1.

Vzhľadom na to, že je potrebné zosúladiť európsky štatistický program s viacročným finančným rámcom, EHSV schvaľuje a podporuje iniciatívu Európskej komisie predĺžiť súčasný európsky štatistický program (EŠP) na roky 2018 až 2020.

3.2.

Možnosť politiky, ktorú uprednostnila Komisia, si vyžaduje lepšie zosúladiť štatistické ukazovatele s desiatimi politickými prioritami Komisie prostredníctvom zlepšenia súčasných štatistických nástrojov, ako aj vývoja nových produktov. EHSV sa domnieva, že táto voľba najlepšie spĺňa požiadavky používateľov v súvislosti so štatistickými údajmi, a takisto môže prispieť k rozvoju štatistických produktov, ktoré by mohli byť užitočné pre politických predstaviteľov, ktorí by tak pri tvorbe politík v rámci európskeho semestra mohli mať k dispozícii presnejšie štatistické podklady.

3.3.

EHSV víta návrh začleniť medzi nové štatistické výstupy aj prieskumy merajúce pokrok pri dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Prioritou európskeho štatistického systému by malo byť zlepšovanie existujúcich a vývoj nových produktov potrebných na meranie pokroku EÚ v súvislosti so 17 cieľmi a 169 čiastkovými cieľmi stratégie OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

3.4.

Štatistickým ukazovateľom používaným celosvetovo na meranie úrovne rozvoja bol dlho hrubý domáci produkt (HDP). Komisia vo svojom oznámení (5) z roku 2009 uznala obmedzenia tohto ukazovateľa, pokiaľ ide o správne hodnotenie vývoja v sociálnej alebo environmentálnej oblasti. EHSV opakovane poukazuje na návrhy uvedené v stanoviskách (6) vypracovaných v tom čase a neskôr, ktoré považuje za osobitne dôležité v súvislosti s návrhom nariadenia, ktorý predložila Komisia.

3.5.

EHSV opakovane poukazuje na návrh, ktorý vyslovil v minulosti (7) a odporúča Komisii, aby využila príležitosť, ktorú ponúka skúmané nariadenie, a zaviedla opatrenia na vytvorenie nástroja štatistického výskumu na úrovni EÚ a členských štátov, ktorý umožní hodnotiť ekonomickú hodnotu vytvorenú prostredníctvom dobrovoľníckej práce. Metodický prístup by mal vychádzať z Príručky o meraní dobrovoľníckej práce, ktorú vypracovala MOP. Príručka obsahuje definíciu, ktorá popisuje dobrovoľnícku prácu a zdôrazňuje jej tri hlavné črty. Dobrovoľnícka práca je definovaná ako aktivity, ktoré majú charakter produktívnej práce, sú neplatené, nie sú povinné a nevyužívajú sa v prospech vlastnej domácnosti.

3.6.

Sociálne a environmentálne ukazovatele sa musia lepšie integrovať do rámca národných účtov. EHSV nabáda Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí v tejto oblasti v rámci EŠP na roky 2018 – 2020.

3.7.

Pokiaľ ide o nové štatistické produkty na meranie globalizácie, EHSV sa domnieva, že by bolo potrebné zahrnúť medzi ne aj štatistické prieskumy umožňujúce merať pozitívne alebo negatívne účinky na jednotný trh, ako napr. vplyv premiestňovania podnikov na trh práce v EÚ alebo tlak nekalej hospodárskej súťaže založenej na lacnej pracovnej sile a nerešpektovaní noriem Medzinárodnej organizácie práce v oblasti pracovných vzťahov, najmä pokiaľ ide o európsky priemysel a služby.

3.8.

EHSV sa domnieva, že dôvera používateľov štatistických údajov sa môže zvýšiť, ak vlády členských štátov zavedú do praxe odporúčanie (8) Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky (ESGAB) o stanovení záväzkov na zaistenie dôvery v štatistiku.

3.9.

Výbor súhlasí s návrhom Komisie začať prieskumnú prácu pre budúci sociálny prieskum na úrovni EÚ. Vzhľadom na starnutie obyvateľstva v Európe by tento prieskum mal zahŕňať údaje o primeranosti systémov sociálneho zabezpečenia a ich udržateľnosti v novom demografickom kontexte. Takisto by bolo potrebné urýchlene identifikovať a korigovať nedostatky štatistických prieskumov o migrácii a azyle.

3.10.

Výbor opakovane poukazuje na žiadosť, ktorú uviedol vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (9), aby Eurostat, ako aj národné štatistické úrady disponovali posilnenými ľudskými zdrojmi, materiálnym vybavením a IT technológiami, ktoré sú nevyhnutné na plnenie čoraz dôležitejších úloh, ktoré si vyžaduje produkovanie kvalitných štatistických informácií v stále kratšom čase. EHSV odporúča členským štátom, aby zvýšili objem investícií na rozvoj EŠS, aby tento systém mohol reagovať na zvýšený dopyt po údajoch a takisto aby sa mohlo urýchliť spracovanie a šírenie údajov.

3.11.

EHSV odporúča dbať o to, aby úsilie Komisie a EŠS zlepšovať kvalitu štatistických údajov a vyvíjať nové štatistické produkty neviedlo k nadmernému zvýšeniu administratívnej záťaže pre poskytovateľov údajov, domácnosti alebo podniky.

3.12.

EHSV podporuje návrh Komisie na pravidelný dialóg, ktorý by sa mal viesť medzi používateľmi štatistických údajov a EŠS. Organizácie občianskej spoločnosti môžu výrazne pomôcť zlepšiť štatistické produkty tak, aby viac zodpovedali požiadavkám používateľov údajov. ESGAB vo svojej výročnej správe za rok 2016 vypracoval návrh v tomto zmysle.

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/57

Spravodajca:

Alberto MAZZOLA