2.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 34/1

Spravodajca:

Petr ZAHRADNÍK

1.1.

EHSV sa domnieva, že rozpočet EÚ môže predstavovať zásadný nástroj na riešenie aktuálnych výziev a ich štrukturálnych zmien. Je však potrebné dôsledne preskúmať a vyhodnotiť, na čo sa prostriedky z neho vynakladajú, ako sa vynakladajú, ako sa vyhodnocuje výkonnosť takto vynaložených prostriedkov a ako sa informuje  (1) o dosiahnutých výsledkoch. Za týchto predpokladov sa rozpočet EÚ môže chopiť prioritných výziev EÚ a môže prispieť k obnoveniu dôvery európskeho obyvateľstva v EÚ aj v podmienkach absolútneho a relatívneho zníženia jeho objemu.

1.2.

Predpokladom pre posilnenie výkonnosti rozpočtu EÚ je súčasne aj stanovenie jasne vymedzených prioritných cieľov v prospech občanov EÚ, príslušných agregovaných ukazovateľov a presvedčivého systému podávania správ vzťahujúcich sa na reálne aktivity financované z rozpočtu EÚ, čím by sa dosiahla maximalizácia value for money. Možným spôsobom by mohli byť predbežné podmienky, finančné nástroje či flexibilita a schopnosť čeliť náhlym výzvam (2). Primárne kvantitatívny aspekt rozpočtu EÚ, ktorý má aj z pohľadu EHSV veľký význam na určenie základných priorít a politík, ktoré s nimi súvisia, musí sprevádzať aj jeho kvalitatívny rozmer.

1.3.

EHSV sa stotožňuje s prístupom, v rámci ktorého sa rešpektuje, že v prípade výdavkov z rozpočtu EÚ nejde iba o zabezpečenie súladu s pravidlami zákonnosti a riadnosti (legality and regularity), ale aj o cielené a systematické zameranie na výsledky a výkonnosť, ktoré rozpočet EÚ dosahuje pri zabezpečovaní prioritných oblastí EÚ.

1.4.

EHSV súhlasí s tým, že osvojenie si pravidiel kultúry výkonnosti (performance culture) v súvislosti s rozpočtom EÚ si vyžaduje zabezpečenie úzkej prepojenosti medzi objemom a charakterom výdavkov na jednej strane a uceleným súborom agregovaných ukazovateľov výkonnosti, ktorými sa výkonnosť a výsledky merajú, na strane druhej.

1.5.

EHSV zároveň zastáva názor, že osvojenie si kultúry výkonnosti nepredstavuje jednorazový krok, ale vývojový proces predpokladajúci zodpovedajúce právne prostredie, ako aj výber nástrojov, ktoré povedú kľúčových aktérov k tomu, aby konali žiadúcim smerom. V nadchádzajúcej diskusii a v rámci implementácie výkonnostne orientovaného rozpočtu EÚ sa musí navyše bližšie špecifikovať jeho obsah.

1.6.

EHSV je presvedčený, že výkonnostne orientovaný rozpočet EÚ zabezpečuje dosahovanie reálnych výsledkov a vplyvov v prioritných oblastiach EÚ, ktoré prinášajú jasne vymedziteľnú pridanú hodnotu. Diskusia o výkonnostnom rozpočte EÚ je teda zároveň diskusiou o prioritných politikách EÚ, ktoré majú schopnosť zabezpečiť potrebné štrukturálne zmeny.

1.7.

Doteraz sa uskutočnili pilotné testy, ktorými sa meria vplyv rozpočtu EÚ na plnenie priorít a kvantifikovaných cieľov stratégie Európa 2020. EHSV túto činnosť hodnotí ako pozitívny krok správnym smerom, v ktorom treba systematicky a ešte výrazne komplexnejšie pokračovať. Testy odhalili vysokú mieru nesúladu medzi zamýšľanými cieľmi a výsledkami, ktoré im zodpovedajú, a sériu príkladov neefektívneho využívania prostriedkov EÚ a procesných zlyhaní, ktoré ich sprevádzajú.

1.8.

EHSV podporuje ďalšie lepšie a užšie prepojenie a väzbu medzi stratégiou Európa 2020 a viacročným finančným rámcom na roky 2014 – 2020, resp. jednotlivými rozpočtami EÚ na príslušné roky, a to prostredníctvom ukazovateľov analýzy vplyvu a jej následného výkladu. Pritom je žiaduce zamyslieť sa nad tým, či je stratégia Európa 2020 zameraná na skutočné rozvojové priority EÚ aj v druhej polovici tohto desaťročia.

1.9.

EHSV tiež súhlasí s tým, že je potrebné zabezpečiť, aby dohody o partnerstve a operačné programy boli schopné efektívne pretransformovať ciele a priority EÚ do podoby operačných cieľov realizovaných na úrovni jednotlivých členských štátov buď v podobe zlepšenia zdieľaného hospodárenia (shared management) alebo zlepšenia procesných postupov pri programoch, ktoré v jednotlivých členských štátoch riadi priamo Európska komisia.

1.10.

EHSV odporúča motivovať členské štáty k tomu, aby do svojich dohôd o partnerstve a operačných programov zahrnuli vzájomne porovnateľný súbor kvantifikovateľných výsledkov, ktoré by sa mali dosiahnuť pomocou podpory zo zdrojov rozpočtu EÚ a následne by sa mali vyhodnotiť. Všetky dohody o partnerstve a programy by mali obsahovať spoločné ukazovatele výsledkov na prierezovej/horizontálnej báze s jasnou identifikáciou prínosu jednotlivých fondov, ako aj EŠIF ako celku, navrhnuté tak, aby bolo možné monitorovanie pokroku na úrovni EÚ, členských štátov a ich jednotlivých regiónov.

1.11.

EHSV vníma nadchádzajúce preskúmanie viacročného finančného rámca 2014 – 2020 v polovici uplatňovania ako príležitosť na silnejšie presadenie výkonnostného a výsledkovo orientovaného prístupu, ktorý by sa mal následne naplno prejaviť v podobe viacročného finančného rámca počnúc rokom 2021.

1.12.

EHSV sa domnieva, že viacročný finančný rámec by mal od roku 2021 – spoločne s novou stratégiou konkurencieschopnosti a rozvoja a vznikajúcim sociálnym pilierom – predstavovať kľúčovú strednodobú strategickú platformu (s rovnakým časovým horizontom, ako má stratégia konkurencieschopnosti) so štruktúrou a váhou jednotlivých výdavkových položiek prispôsobenú skutočným potrebám a prioritám, a zároveň by mal umožniť väčšiu flexibilitu na zaistenie novovznikajúcich potrieb. EHSV by takisto privítal zmenu spôsobu zaobchádzania s prostriedkami z rozpočtu EÚ v snahe o vyššiu efektívnosť prostredníctvom širšieho uplatnenia návratných nástrojov a hľadania ich komplementárnosti s dotačnými prostriedkami. Navyše existuje stále veľký priestor na zlepšenie spôsobov vyhodnocovania rozpočtu EU a jeho účinnosti. Parameter zodpovedajúci rozpočtovej flexibilite je veľmi podstatný z hľadiska schopnosti rozpočtu EU reagovať na novovzniknuté podnety, hrozby a príležitosti a udržanie akcieschopnosti EÚ (príkladom môže byť migračná kríza, potreba riešiť ekonomické šoky či zmena počtu členov EÚ a jej vplyv na rozpočtové toky, príslušná zdrojová základňa Fondu solidarity pre prípad prírodných katastrof) a týka sa nielen objemu a štruktúry výdavkov z rozpočtu EU, ale tiež jeho príjmovej strany.

1.13.

EHSV odporúča, aby sa do rozpočtovej politiky EÚ po roku 2020 premietla tiež identifikácia zodpovedajúca výške príjmovej strany rozpočtu EÚ a spôsobu jej vytvárania (nájdenie vyváženej a solidárnej väzby medzi príspevkami členských štátov a vlastnými rozpočtovými zdrojmi).

1.14.

EHSV súhlasí s ďalším rozšírením možností aktívnej fiškálnej politiky, napríklad vrátane možnosti vydávať cenné papiere. Na tento účel je žiaduce zlepšiť fiškálny rámec a procedúry rozpočtu EÚ a tiež uspokojivo vyriešiť otázku pôsobnosti rozpočtovej politiky EÚ voči štátom eurozóny na jednej strane a ostatným členským štátom EÚ na strane druhej.

2.1.1.

Rozpočet EÚ s objemom približne 1 % HDP EÚ predstavuje významný a kľúčový nástroj na financovanie priorít EÚ. V roku 2015 dosahoval jeho objem 145,3 mld. EUR. Rozpočet EÚ sa podieľa pomerne významnou časťou na zabezpečovaní hospodárskej politiky v jednotlivých členských štátoch a predstavuje v priemere 1,9 % verejných výdavkov v členských štátoch EÚ, hoci v určitých prípadoch tento podiel významne presahuje 10 %.

2.2.1.

Pri takomto objeme finančných prostriedkov je dôležité zabezpečiť, aby boli prideľované nielen v súlade s pravidlami (zákonne a riadne – legally and regularly), ale aby pri rešpektovaní týchto pravidiel boli zároveň predovšetkým schopné dosiahnuť ciele a zodpovedajúce výsledky a dodržiavať zásady riadneho finančného hospodárenia (sound financial management) a kultúry výkonnosti (performance culture). Identifikácia skutočných vplyvov využívania rozpočtu EÚ meraná relevantnými makroekonomickými ukazovateľmi a kritériami sa stáva predmetom všetkých politických úvah, ktoré sa rozpočtovej politiky EÚ v súčasnosti týkajú.

2.2.2.

Rozpočet EÚ a jeho využívanie by mali byť v súlade s týmito prioritami:

2.2.3.

Rozpočet EÚ obsahuje niektoré nové prvky spojené s fungovaním nového finančného rámca na roky 2014 – 2020, ktoré sú relevantné z hľadiska posilnenia prístupu založeného na výkonnosti a zameraného na výsledky:

2.2.4.

Cieľom je lepšie prispôsobiť fiškálnu politiku EÚ a praktické fungovanie rozpočtu EÚ potrebám prostredníctvom relevantnejšej vyváženosti medzi formálnymi a procedurálnymi záležitosťami využívania rozpočtu EÚ na jednej strane a prístupmi založenými na výkonnosti a zameranými na výsledky na strane druhej. Za veľmi potrebný možno označiť s ohľadom na výkonnosť a výsledok aj prístup spoločného vnímania a chápania (common understanding) tohto konceptu.

2.2.5.

Pre prípad merania nesúladu s formálnymi pravidlami sa dlhodobo používa ukazovateľ miery chybovosti (error rate). Jej výška sa pohybuje okolo 4 % (približne 4 % výdavkov rozpočtu EÚ nie sú vynaložené v súlade s oficiálnymi pravidlami, čo nie je zlý výsledok; v absolútnych číslach však tento údaj predstavuje približne 6 mld. EUR). Vývoj súhrnnej miery chybovosti v nedávnom období je uvedený v tejto tabuľke:

2.2.6.

Kľúčovou zásadou pre rozpočet EÚ je „zdravie“ (soundness) finančných tokov a nimi financovaných skutočných programov a projektov, ktoré umožňuje vyhodnotenie optimálneho využitia zdrojov EÚ vo všetkých svojich aspektoch. EHSV súhlasí s aktuálnym trendom kladenia väčšieho dôrazu na výkonnosť a výsledky, ktorý sa prejavuje v činnostiach Európskej komisie (Budget Focused on Results Initiative (4)) aj Európskeho dvora audítorov (štruktúra jeho Výročnej správy za rok 2014 (5) a osobitná kapitola zameraná na výkonnosť; pasáže o zdieľanom hospodárení (shared management) zahŕňajú ako výsledky vyhodnotenia výkonnosti programov pochádzajúce z pilotnej skúšky).

2.2.7.

EHSV podporuje prístup uplatnený v rámci pilotnej skúšky, ktorá je zameraná na analýzu vzťahu a prepojenia medzi stratégiou Európa 2020 a dohodami o partnerstve, resp. operačnými programami ako kľúčovými nástrojmi vykonávania politiky súdržnosti EÚ a ako významnej zložky výdavkovej strany rozpočtu EÚ. Túto skúšku možno považovať za počiatok komplexného poňatia pri vyhodnocovaní výkonnosti a výsledkov rozpočtu EÚ (6).

2.2.8.

Na dosiahnutie vyváženého sledovania formálnych aj výkonnostných charakteristík spojených s rozpočtom EÚ má kľúčový význam proces riadenia a spoločného využívania údajov a informácií a zaobchádzania s nimi medzi orgánmi a inštitúciami EÚ (predovšetkým Európskou komisiou) a členskými štátmi. Využívanie rozpočtu EÚ sprevádza obrovské množstvo údajov a informácií, ktoré sú však len vo veľmi obmedzenej miere prakticky využívané na zaistenie toho, aby bolo možné objektívne vyhodnotiť mieru chybovosti, ako aj osobitné splnenie reálnych výsledkov, ktoré dosahuje rozpočet EÚ, a stanoviť postupy, ako zistený stav zlepšiť.

3.1.

EHSV zastáva názor, že hlavným cieľom existencie rozpočtu EÚ je prinášať prospech občanom EÚ a súčasne chrániť finančný záujem EÚ; prínosy spočívajú v podpore založenej na rešpektovaní rozvojových a prevádzkových priorít, ktorá je v súlade s rámcom hospodárskej politiky a skutočnou predpokladanou ekonomickou výkonnosťou; ochrana finančného záujmu EÚ predstavuje zodpovedajúce využitie výdavkov rozpočtu EÚ v súlade s pravidlami a bez chýb a podvodného konania. Súčasný politický prístup by mal prispieť k dosiahnutiu plného súladu a vyváženosti medzi nimi.

3.2.

EHSV sa nazdáva, že posun smerom k výkonnostne orientovanému rozpočtu EÚ nemožno uskutočniť ako jednorazový krok. Je nevyhnutné, aby základné právne normy a ciele rozpočtu EÚ a jeho politiky boli koncipované s úmyslom naplniť kvalitatívne zamerané indikátory a dosiahnuť merateľné výsledky.

3.3.

Výkonnostne orientovanému rozpočtu EÚ by významne pomohlo aj dosiahnutie budúceho časového súladu medzi rozpočtovým obdobím (v súčasnosti sedemročný finančný rámec) a obdobím vymedzeným v rámci kľúčovej rozvojovej stratégie EÚ (v súčasnosti stratégia Európa 2020 na obdobie desať rokov). Rok 2021 bude z tohto pohľadu predstavovať príležitosť na dosiahnutie tohto súladu a vytvorenie podmienok pre optimálne fungovanie rozpočtu EÚ zameraného na výsledky a výkonnosť.

3.4.

EHSV berie na vedomie a rešpektuje zistenia Výročnej správe za rok 2014, ktorú publikoval Európsky dvor audítorov, a ktorá odhalila mnohé problémové miesta, kde prepojenie stratégie Európa 2020 a dohôd o partnerstve, resp. operačných programov nefunguje úplne optimálne. V tejto správe sa konštatuje, že tieto rôzne nástroje nie sú koncipované tak, aby umožnili systematický prevod politických cieľov stratégie Európa 2020 do praktických operačných cieľov (vymedzených v dohodách o partnerstve a v operačných programoch) (7).

3.5.

EHSV zastáva názor, že potenciálne prínosy plynúce z dosiahnutia synergií piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) pod záštitou jedného regulačného a riadiaceho rámca (regulatory and management framework) a jednej dohody o partnerstve v každom členskom štáte sa doposiaľ nenaplnili, pričom stále pokračuje prax rozdielnych pravidiel vzťahujúcich sa na jednotlivé fondy, ktoré vedú k fragmentácii plánovania programov (na rozdiel od potrebného dosahovania synergií medzi nimi).

3.6.

Podľa EHSV veľký priestor na posilnenie prístupu zameraného na výkonnosť a výsledok umožňuje existencia dvoch nových prvkov na využívanie prostriedkov EÚ v období 2014 – 2020 – kondicionalít a výkonnostnej rezervy. Práve plnenie makroekonomických kondicionalít by malo zabezpečovať, že výdavky rozpočtu EÚ budú v jednotlivých členských štátoch alokované v adekvátne zdravom makroekonomickom prostredí, resp., že nebude umožnené, aby členský štát, ktorý sa neusiluje o nápravu svojich makroekonomických problémov, mohol v plnej miere tieto prostriedky využívať. Existencia výkonnostnej rezervy by mala tiež členské štáty adekvátne motivovať k výkonnosti zameranej na naplnenie strategických cieľov EÚ s podporou rozpočtu EÚ.

3.7.

EHSV sa nazdáva, že po pilotnej snahe o testovanie rozpočtu EÚ zameraného na výkonnosť a výsledky prostredníctvom záväzkov voči prioritám stratégie Európa 2020 by v každom prípade malo ďalej nasledovať rozšírenie o ďalšie relevantné oblasti tak, aby vyhodnotenie rozpočtu EÚ zameraného na výkonnosť a výsledky mohlo byť skutočne ucelené a komplexné – pozornosť by sa mala venovať napríklad odporúčaniam pre jednotlivé krajiny (Country Specific Recommendations – CSRs) a súladu s indikátormi vychádzajúcimi z plnenia európskeho semestra.

3.8.

EHSV odporúča, aby sa v rámci úvah o fungovaní rozpočtu EÚ zvážil koncept zlyhania trhu, na odstránenie ktorého by sa mali zamerať prostriedky z rozpočtu EÚ; prejavy zlyhania trhu (market imperfections/failures), ktoré môžu spočívať napríklad v informačnej nevyváženosti, prípadne v spôsobe komerčného ocenenia návratnosti investícií zo strany finančných inštitúcií, ktoré bránia financovaniu určitých typov projektov, pretože nie sú zohľadnené určité pozitívne externality a širšie sociálne prínosy, ktoré nie sú relevantné pre samotný komerčný prípad, ale majú význam pre podporu poskytnutú financovaním EÚ.

3.9.

EHSV súhlasí s potrebou zásadného zlepšenia oblasti zdieľaného riadenia medzi orgánmi a inštitúciami EÚ (najmä Európskou komisiou) a členskými štátmi. Prostredníctvom zdieľaného hospodárenia sa alokuje 76 % všetkých výdavkov z rozpočtu EÚ. Čím lepšie budú členské štáty plniť vnútroštátne kvantifikované ciele stratégie Európa 2020, čím viac bude rozpočet EÚ s cieľmi stratégie Európa 2020 prepojený, a čím lepšie budú tieto ciele odrážať skutočné ekonomické, sociálne, územné či environmentálne potreby EÚ, tým priaznivejšie prostredie zdravého finančného hospodárenia vytvoríme pre jednoduché prepojenie medzi Európskou komisiou a členskými štátmi.

3.10.

EHSV sa domnieva, že významným prejavom posilnenia výkonnosti a orientácie na výsledok rozpočtu EÚ je dôraz na väčšie využívanie nástrojov finančného inžinierstva (NFI), resp. inovatívnych finančných nástrojov, ktorých povaha úplne zásadne mení spôsob, akým sú verejné zdroje EÚ využívané a aké očakávania sú s nimi spojené. Napriek nespornému potenciálu nástrojov finančného inžinierstva sa približne len 65 % týchto prostriedkov vzťahujúcich sa na obdobie 2007 – 2013 dostalo ku konečným príjemcom (zvyšok prostriedkov bol v NFI iba uložený, aby bolo formálne podložené ich vyčerpanie). Táto problematika nadobudne ešte väčší význam po roku 2020 aj v súvislosti s potrebou posilnenia komplementárnosti s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) a predstavuje kľúčovú strategickú úvahu, pokiaľ ide o zameranie spoločných rozpočtových prostriedkov EÚ počnúc rokom 2021.

3.11.

EHSV zároveň zastáva názor, že silnejšie zameranie na výkonnosť a výsledok pochopiteľne neznamená podceňovanie zákonnosti a riadnosti. Dôraz na súlad s právnymi a procesnými predpismi sa nesmie dostať do úzadia. Vzhľadom na to, že miera chybovosti sa týka všetkých prípadov, keď by finančné prostriedky nemali byť vyplatené, pretože neboli použité v súlade s pravidlami, sa akosi automaticky predpokladá, že tieto pravidlá sú správne a samotné neobsahujú vnútorné rozpory či nežiaduce prvky. Aj preto by postup, ktorý je v súlade s pravidlami riadneho finančného hospodárenia, mal obsahovať posúdenie vplyvov týchto regulačných pravidiel, aby sa otestovala ich kompatibilita a súlad s potrebami a cieľmi EÚ (8).

3.12.

EHSV súhlasí s tým, že využívanie rozpočtu EÚ je v praxi veľmi komplikované K splneniu požiadavky riadneho finančného hospodárenia prispeje aj aktuálne úsilie o zjednodušenie všetkých činností spojených s rozpočtom EÚ, ktoré sa týkajú procedurálnych záležitostí, ako aj záležitostí spojených s obsahom; úsilie o zjednodušenie by sa malo prejaviť v znížení nadmernej administratívneho zaťaženia a obmedzení výskytu praktiky „gold-plating“ v jednotlivých členských štátoch.

3.13.

EHSV sa domnieva, že návrhy uvedené v časti 3 tohto stanoviska, ktoré vedú ku konečným záverom a odporúčaniam (časť 1), predstavujú kľúčové koncepčné úvahy o budúcej rozpočtovej politike EÚ, ktoré možno čiastočne uplatniť v súvislosti s procesom preskúmania viacročného finančného rámca 2014 – 2020 v polovici uplatňovania, ale ktorých úplné premietnutie do rozpočtových pravidiel je možné až počnúc rokom 2021. Koncepcia výhľadu a reformných potrieb, ktorá sa týka rozpočtu a viacročného finančného rámca po roku 2020, sa môže opierať o nedávne stanoviská k tejto problematike na úrovni EHSV alebo môže na ne nadväzovať. (9).

2.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 34/8

Spravodajca:

José Antonio MORENO DÍAZ

Pomocný spravodajca:

Ákos TOPOLÁNSZKY

1.1.

Európska únia nie je len spoločným trhom; je to únia spoločných hodnôt, ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy. Okrem toho uznáva práva, slobody a zásady stanovené v Charte základných práv EÚ. Tieto hodnoty, na ktorých je Európska únia založená, tvoria základ integrácie a sú súčasťou európskej identity. Okrem toho, že sú kritériami na pristúpenie, ich aj členské štáty musia následne dodržiavať v praxi. Je preto nevyhnutné, aby sa v prípade útoku na tieto hodnoty uplatňovali postupy uvedené v Zmluve. EHSV sa domnieva, že európske inštitúcie by pri svojich politických činnostiach mali zaujať iniciatívny a preventívny prístup, aby dokázali predvídať problémy a predchádzať im.

1.2.

EHSV je ako mnoho európskych organizácií občianskej spoločnosti znepokojený zhoršovaním dodržiavania ľudských práv, rozširujúcim sa populistickým a autoritárskym trendom a rizikom, ktoré predstavuje pre kvalitu demokracie a ochranu základných práv, práv, ktoré zaručujú Európsky dvor pre ľudské práva aj Súdny dvor Európskej únie a ktoré predstavujú všeobecné zásady legislatívy EÚ (1).

1.3.

Na uvedené hodnoty sa útočí v celej Európe. Mnoho organizácií občianskej spoločnosti odsudzuje situáciu vo viacerých členských štátoch a dúfa, že EHSV prijme nové iniciatívy, aby inštitúcie EÚ reagovali rozhodne. Nie je ohrozená len Európska únia, ale aj dôvera občanov vo vnútroštátne a európske demokratické inštitúcie. EHSV sa domnieva, že riziko je veľmi závažné a má systémovú povahu.

1.4.

Konkrétny obsah zásad a noriem, ktoré vyplývajú z právneho štátu, sa na vnútroštátnej úrovni môže odlišovať v závislosti od ústavného systému každého členského štátu. Tieto zásady a hodnoty EÚ sa však stanovujú v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj v dokumentoch vypracovaných Radou Európy, najmä Benátskou komisiou. Tieto zásady zahŕňajú zákonnosť, čo znamená transparentný, zodpovedný, demokratický a pluralitný legislatívny proces; zákaz svojvôle zo strany predstaviteľov výkonnej moci; nezávislé a nestranné súdy; účinné súdne preskúmanie vrátane dodržiavania základných práv; rovnosť pred zákonom a ochranu ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.

1.5.

Súdny dvor Európskej únie aj Európsky súd pre ľudské práva potvrdili, že tieto zásady nie sú čisto formálnymi a procesnými požiadavkami, ale predstavujú prostriedky na zabezpečenie dodržiavania a rešpektovania demokracie a ľudských práv. Právny štát je ústavnou zásadou s procesnými a vecnými prvkami.

1.6.

Dodržiavanie zásad právneho štátu je neoddeliteľne spojené s rešpektovaním demokracie a základných práv: bez dodržiavania zásad právneho štátu nemôže existovať demokracia a ochrana základných práv a naopak: základné práva sú účinné len vtedy, keď sú vymáhateľné. Demokracia je chránená prostredníctvom zásadnej úlohy súdnictva vrátane ústavných súdov. Treba doplniť, že ide o práva ľudí, nie práva členských štátov alebo vlád. Naliehavou prioritou by preto mala byť ich obhajoba.

1.7.

So zreteľom na prácu Výboru pre ústavné veci Európskeho parlamentu a po zohľadnení správ Komisie a uznesenia Európskeho parlamentu z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii je EHSV presvedčený, že článok 51 (2) Charty základných práv EÚ by sa mal v primeranom čase pozmeniť, aby sa rozšíril jeho rozsah a aby sa zabezpečilo, aby boli všetky ustanovenia Charty uplatniteľné v členských štátoch (3).

1.8.

Súdny dvor Európskej únie a Európsky súd pre ľudské práva vedú pravidelný dialóg; tento dialóg by sa dal ešte posilniť, keby sa EÚ zmluvne zaviazala dodržiavať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP). EHSV navrhuje, aby Komisia v prvej polovici roka 2017 predložila návrh, aby EÚ podpísala tento dohovor, ako sa uvádza v článku 6 ods. 2 zmluvy.

1.9.

Povinnosti uložené kandidátskym krajinám na základe kodanských kritérií sa v členských štátoch po ich pristúpení k EÚ musia v zmysle článku 2 zmluvy naďalej uplatňovať, a EHSV je preto presvedčený, že všetky členské štáty by sa mali priebežne hodnotiť s cieľom overiť, či naďalej dodržiavajú základné hodnoty EÚ, a s cieľom predchádzať narúšaniu vzájomnej dôvery.

1.10.

EHSV je presvedčený, že inštitúcie EÚ musia posilniť postupy a mechanizmy na ochranu a presadzovanie demokracie, právneho štátu a základných práv vo všetkých členských štátoch. V posledných rokoch, najmä pred rokom 2014, sme si s obavami všimli, že Komisii sa napriek tomu, že v niekoľkých prípadoch začala konanie vo veci porušenia predpisov, nepodarilo účinne vykonávať svoju úlohu strážkyne zmlúv a že nebola schopná zabezpečiť primeranú reakciu na porušovanie európskych zásad a hodnôt, ku ktorému došlo v niekoľkých členských štátoch.

1.11.

EHSV nabáda Komisiu, aby zvolila aktívny prístup pri ochrane a obhajovaní hodnôt a zásad EÚ vymedzených článkom 2 Zmluvy o EÚ vo všetkých členských štátoch a v plnom rozsahu využívala platný rámec z roku 2014.

1.12.

EHSV navrhuje prijatie spoločného prístupu tromi hlavnými inštitúciami EÚ (Komisiou, Radou a Parlamentom). Dialóg a spolupráca medzi inštitúciami sú pri takej významnej otázke zásadné. EHSV odporúča, aby Rada podporila existujúci rámec Komisie, a to prijatím rozhodnutia Rady, ktorým sa tento rámec upevní a ďalej sa podporí posilňovanie právneho štátu.

1.13.

Organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní demokratických hodnôt, pri náležitom fungovaní právneho štátu a ochrane základných práv. Vzhľadom na zmenšovanie demokratického priestoru a obmedzenia, ktorým MVO čelia v členských štátoch, je pozitívna úloha, ktorú MVO zohrávajú v blízkosti občanov, obdivuhodná. Výbor veľmi aktívne pracuje so sociálnymi partnermi a MVO na ochrane základných práv a práv menšín, utečencov a imigrantov.

1.14.

EHSV, orgán zastupujúci európsku organizovanú občiansku spoločnosť, si želá začať dialóg s Radou, Komisiou a Parlamentom s cieľom zlepšiť správu vecí verejných a posilniť koordináciu politík medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, ako aj s cieľom zaviesť systém včasného varovania.

1.15.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné vytvoriť právne záväzný európsky mechanizmus, rámec, do ktorého sa aktívne zapoja Komisia, Parlament a Rada a v ktorom bude EHSV zohrávať významnú úlohu zastupovaním občianskej spoločnosti. Tento mechanizmus doplní rámec Komisie a medzivládny dialóg, ktorý zaviedla Rada. Tento mechanizmus by sa mohol nazývať „nový kodanský mechanizmus“ (4) a podliehal by demokratickému a súdnemu dohľadu (5).

V rámci tohto mechanizmu by sa mali okrem iného preskúmať aspekty, ako sú zákonnosť, hierarchia noriem, právna istota, rovnosť, nediskriminácia, slobodný prístup k spravodlivosti a riadnemu procesu, predchádzanie zneužívaniu zákona a svojvôli zo strany verejných orgánov, deľba moci, dodržiavanie a ochrana politickej plurality, menšín a sociálnej a sexuálnej rozmanitosti atď., dodržiavanie slobody prejavu a tlače, a to s ohľadom na určenie súčasných nedostatkov a výzvu na ich nápravu.

1.16.

Výbor si želá, aby sa prijal návrh správy, o ktorom rokuje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu, aby sa dosiahla medziinštitucionálna dohoda o vykonávaní Paktu Európskej únie o demokracii, právnom štáte a základných právach. EHSV vo všeobecnosti podporuje návrh, pretože obsahuje základ vykonávania medziinštitucionálnej dohody, ktorá je právne záväzná a posilňuje európsku správu vecí verejných a koordináciu politík medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi. EHSV by mal byť zapojený do tohto paktu, čím by sa zabezpečila diskusia občianskej spoločnosti v EHSV, pričom EHSV by mal mať úlohu v navrhovanom semestri v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv.

1.17.

Mechanizmus by mal byť založený na ukazovateľoch, ktoré sú zase založené na kvantitatívnych a kvalitatívnych údajoch:

1.18.

Výbor zdôrazňuje význam hláv I, II, III a IV charty pre vypracovanie ukazovateľov, pričom zohľadňuje, že základné hospodárske, sociálne a kultúrne práva sú „neoddeliteľné“ od občianskych a politických práv.

1.19.

Je dôležité, aby členské štáty, ako aj inštitúcie, orgány a agentúry EÚ dodržiavali základné práva vrátane sociálnych práv, a to najmä v časoch krízy. Malo by sa to vzťahovať aj na vzťahy a dohody s tretími krajinami, a to nielen z hľadiska súladu s týmito právami, ale aj zabezpečenia, aby sa presadzovali.

1.20.

Mechanizmus si vyžaduje zavedenie systému monitorovania a hodnotenia použitím transparentných postupov. Agentúre pre základné práva by sa výslovne mal poskytnúť mandát na pomoc takémuto mechanizmu. EHSV podporuje návrh Parlamentu vytvoriť skupinu nezávislých odborníkov (6), ktorej bude predsedať vedecký výbor FRA.

1.21.

Výbor navrhuje, aby bol súčasťou tejto skupiny. Navrhuje aj, aby týmito odborníkmi vymenovanými príslušnými vládami boli ombudsmani každého členského štátu.

1.22.

Na základe ukazovateľov a pomocou transparentných postupov bude skupina odborníkov skúmať a posudzovať situáciu v každom členskom štáte. EHSV môže prispieť tým, že bude organizovať služobné cesty do členských štátov s cieľom preskúmať situáciu v spolupráci s miestnou občianskou spoločnosťou a vypracúvať správy.

1.23.

EHSV podporuje vykonávanie semestra v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv. Na základe správ odborníkov Komisia každoročne vypracuje správy pre jednotlivé krajiny vrátane odporúčaní, Parlament bude viesť medziparlamentnú diskusiu a vypracuje uznesenie, Rada bude viesť každoročný dialóg a prijme závery. Mechanizmus musí fungovať v kontexte nového ročného politického cyklu s cieľom zabezpečiť spoločný a jednotný prístup v EÚ.

1.24.

Výbor by sa rád zúčastnil na príprave medziinštitucionálnej dohody a môže zvážiť zriadenie stálej skupiny s cieľom organizovať vypočutia s občianskou spoločnosťou a vypracúvať správy v tejto súvislosti.

1.25.

Ako súčasť semestra v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti by výbor mohol zorganizovať výročné fórum na preskúmanie situácie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv a mohol by vypracovať návrhy a odporúčania, ktoré by sa postúpili Komisii, Rade a Parlamentu. Výbor by tiež mohol spolupracovať s ostatnými inštitúciami pri vypracúvaní posúdení vplyvu.

2.1.

V posledných rokoch sa zdôraznil nedostatok primeraných mechanizmov na ochranu hodnôt stanovených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), v ktorom sa uvádza, že „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“

2.2.

Únia je založená na týchto hodnotách, ktoré zahŕňajú rešpektovanie demokracie, právneho štátu a ochranu ľudských práv. EÚ má príležitosť overiť súlad s týmito hodnotami pred pristúpením štátu k EÚ podľa kritérií známych ako „kodanské kritériá“ alebo „prístupové kritériá“ (7). Predpokladom členstva je, aby žiadateľská krajina zabezpečila stabilitu inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín.

2.3.

Po pristúpení sa však na členské štáty nevzťahuje žiadny podobný mechanizmus. Nedostatočnému mechanizmu monitorovania demokracie, právneho štátu a základných práv sa hovorí „kodanská dilema“.

2.4.

Riadne fungovanie EÚ je založené na „vzájomnej dôvere“ medzi európskymi inštitúciami a členskými štátmi, ako aj medzi samotnými členskými štátmi, na dôvere, že prijaté zákony a politické rozhodnutia sú v súlade s rovnakými zásadami v oblasti právneho štátu, demokracie a základných práv. To vytvára rovnaké podmienky medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o voľný pohyb osôb, tovarov, služieb a kapitálu. Vďaka tomu môžu vlády spolupracovať v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí vrátane trestného práva, azylu a prisťahovalectva.

2.5.

Európska únia bola vytvorená s cieľom zaistiť mier a prosperitu v jej členských štátoch a zvýšiť blahobyt jej národov, pričom to záleží nielen od existencie voľného obchodu, ale aj od ochrany základných hodnôt EÚ. Tieto základné hodnoty zabezpečujú, aby občania EÚ mohli žiť bez útlaku a neznášanlivosti s demokraticky zvolenými a zodpovednými vládami, ktoré konajú v súlade so zásadami právneho štátu.

2.6.

V posledných rokoch podnietili politické a legislatívne rozhodnutia prijaté v rozličných členských štátoch diskusie a spory s európskymi inštitúciami a s ostatnými členskými štátmi, a tak došlo k narušeniu „vzájomnej dôvery“. V mnohých prípadoch neboli náležite zohľadnené pravidlá demokracie, právneho štátu a základných práv, pričom Európska únia nebola schopná zabezpečiť primeranú reakciu.

2.7.

EHSV s veľkými obavami konštatuje, že v rôznych členských štátoch sa prijímajú právne predpisy a vykonávajú politiky, ktoré naznačujú vážne zhoršenie kvality demokracie: porušovanie ľudských práv, najmä práv menšín, nedostatočnú nezávislosť súdnictva a ústavných súdov, obmedzenia deľby moci, obmedzovanie slobody tlače, slobody prejavu, slobody zhromažďovania, obmedzenia slobody združovania, slobody informácií, kolektívnych konzultácií a vyjednávania, ako aj obmedzenie iných základných občianskych a sociálnych práv. Európska únia už pri viacerých príležitostiach čelila krízam v niektorých členských štátoch vyplývajúcich zo špecifických otázok týkajúcich sa právneho štátu a Komisia riešila tieto udalosti tak, že vyvíjala politický tlak a začala konania vo veci porušenia právnych predpisov.

2.8.

Doteraz sa nijako nevyužili preventívne a sankčné mechanizmy uvedené v článku 7 ZEÚ, ktorý je jediným článkom v zmluvách, v ktorom sa rieši porušovanie zásad demokracie, právneho štátu a základných práv v oblastiach mimo legislatívnej právomoci EÚ. Existujú dva prístupy, jeden je preventívny, druhý je založený na sankciách. V praxi sa však tieto prístupy nikdy nevyužili, a to z dôvodu politického dosahu a prísnych požiadaviek, ktorými sa riadilo ich vykonávanie: len v prípade „jasného rizika“ a „vážneho a pretrvávajúceho porušovania“.

2.9.

Komisia a Parlament môžu zasiahnuť v preventívnej fáze. V druhej fáze môže Rada udeliť sankciu členskému štátu, a to pozastavením určitých práv vrátane hlasovacích práv ich zástupcov v Rade.

2.10.

Rada má však pri uplatňovaní široký priestor na voľnú úvahu, keďže nemá k dispozícii osobitné a transparentné kritériá týkajúce sa aktivácie tohto postupu či ukazovateľov, ktoré použije, ani podoby postupov hodnotenia. Európsky parlament, Európska komisia a Súdny dvor majú v týchto situáciách veľmi obmedzený mandát (8) a neexistuje ani žiadne ustanovenie týkajúce sa konzultácie s EHSV.

3.1.

Európska komisia prijala v marci 2014 oznámenie s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014) 158). Rámec sa využije v prípadoch, keď členské štáty prijímajú opatrenia alebo tolerujú situácie, ktoré sú systematické a je pravdepodobné, že majú nepriaznivý vplyv na celistvosť, stabilitu alebo riadne fungovanie inštitúcií a ochranných mechanizmov zavedených na vnútroštátnej úrovni na zabezpečenie právneho štátu. To by zahŕňalo otázky týkajúce sa ich ústavných štruktúr, deľby moci, nezávislosti a nestrannosti súdnictva alebo ich systému súdnej kontroly vrátane ústavného súdnictva.

3.2.

Cieľom rámca Komisie je riešiť ohrozenia právneho štátu v členských štátoch pred splnením podmienok na aktiváciu mechanizmov stanovených v článku 7 ZEÚ. Za to je zodpovedná Komisia a cieľom je preklenúť medzeru. Nie je to alternatíva, ale mechanizmus, ktorý časovo predchádza použitiu mechanizmov podľa článku 7 a dopĺňa ich. V prípadoch, keď existuje jasný dôkaz o existencii systémového ohrozenia právneho štátu v členskom štáte, by tento rámec uľahčil štruktúrovaný dialóg medzi Európskou komisiou a členským štátom. Proces výmeny by mal tri hlavné etapy: stanovisko Komisie, odporúčanie Komisie a činnosti nadväzujúce na odporúčanie. Komisia môže pri vykonávaní hodnotenia konzultovať s odborníkmi (9).

3.3.

Výbor víta rámec na posilnenie právneho štátu, ktorý prijala Európska komisia. Tento rámec má však niekoľko obmedzení:

3.3.1.

V rámci hodnotenia sa nestanovujú pravidelné porovnávacie analýzy problémov a sporov predložených členskými štátmi vo vzťahu k demokracii, právnemu štátu a základným právam. Podľa vymedzenia sa rámec môže aktivovať len vtedy, keď sa tento problém stal „systémovým“, čo predstavuje vysoké prahové hodnoty. K „systémovej“ hrozbe môže dôjsť, keď súdnictvo už nie je schopné zabezpečiť, aby vláda konala v rámci obmedzení zákona, čo už je pomerne neskoro.

3.3.2.

Spôsob, akým Komisia analyzuje informácie, musí byť transparentný a musia existovať osobitné ukazovatele alebo objektívne postupy. Musí tiež zaviesť protokoly týkajúce sa konzultácií s občianskou spoločnosťou a EHSV.

3.3.3.

Rámec nezahŕňa žiadnu osobitnú úlohu pre Európsky parlament, hoci Parlament v tejto súvislosti začal svoje vlastné politické iniciatívy.

3.3.4.

Neposkytuje ani žiadny model užšej medziinštitucionálnej spolupráce.

3.4.

EHSV je znepokojený aj tým, že Rada nepodnikla žiadne následné kroky v nadväznosti na rámec s cieľom posilniť právny štát.

3.4.1.

Rada pre všeobecné záležitosti na svojom zasadnutí 16. decembra 2014 prijala závery o úlohe Rady pri zabezpečovaní dodržiavania právneho štátu. Rada sa zaviazala zaviesť každoročný dialóg medzi členskými štátmi, ktorý sa bude konať v rámci Rady pre všeobecné záležitosti a ktorý bude pripravený výborom Coreper. Luxemburské predsedníctvo začalo tento dialóg v novembri 2015 a má sa vzťahovať na rozličné konkrétne témy, ktoré ešte neboli zverejnené: vlády boli vyzvané, aby hovorili o akomkoľvek aspekte právneho štátu, o ktorom chcú, a aby uviedli jeden príklad, kde sa im ho darí dodržiavať dobre, a jeden príklad, kde je to pre nich výzvou. Výsledkom však bola skôr séria monológov ako dialóg. Štáty medzi sebou spolu príliš nekomunikovali a neposkytovali si podporu, pomoc či kritiku, neboli vydané ani prijaté žiadne odporúčania a ani sa nezaviazali prijať následné opatrenia na zlepšenie zistených problémov. Na konci roka 2016 počas slovenského predsedníctva uskutoční Rada hodnotenie tejto skúsenosti.

3.4.2.

V záveroch Rady sa nezohľadnil rámec Komisie v oblasti právneho štátu ani sa naň neodkazovalo. Závery neposkytujú jasný obraz o presnej úlohe, ktorú budú Komisia, Parlament a EHSV zohrávať v tomto dialógu.

3.5.

Komisia predsedu Junckera určila právny štát za jednu zo svojich priorít a vymenovala pána Timmermansa za podpredsedu zodpovedného za právny štát a základné práva. Nie je však známe, či Komisia vypracuje kritériá a ukazovatele na vykonávanie rámca právneho štátu.

3.6.

Európska komisia prvýkrát aktivovala tento rámec v prípade Poľska začatím konania pre porušenie pravidiel EÚ, pričom zohľadnila kritické posúdenie stavu Benátskou komisiou, ktorá je orgánom Rady Európy (10).

3.7.

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu v súčasnosti prerokúva návrh správy z vlastnej iniciatívy (11) na tému „odporúčanie pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv“ (2015/2254 (INL) – Spravodajkyňa: Sophia in’t Veld), v ktorom okrem iného „žiada Komisiu, aby do konca roku 2016 na základe článku 295 ZFEÚ predložila návrh na uzatvorenie paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach v podobe medziinštitucionálnej dohody, v ktorej sa stanovujú opatrenia umožňujúce spoluprácu inštitúcií Únie a jej členských štátov v rámci článku 7 ZEÚ a ktorou sa zjednocujú, zlaďujú a dopĺňajú súčasné mechanizmy, a to na základe podrobných odporúčaní uvedených v prílohe k tomuto uzneseniu“.

3.7.1.

Príloha obsahuje NÁVRH MEDZIINŠTITUCIONÁLNEJ DOHODY: PAKT EURÓPSKEJ ÚNIE O DEMOKRACII, PRÁVNOM ŠTÁTE A ZÁKLADNÝCH PRÁVACH, ktorý sa musí dohodnúť medzi Parlamentom, Radou a Komisiou.

3.7.2.

Pakt obsahuje porovnávací prehľad, každoročnú medziparlamentnú diskusiu a opatrenia na nápravu možných rizík a porušení a na aktiváciu preventívnych alebo nápravných opatrení podľa článku 7.

3.7.3.

Parlament navrhuje zavedenie semestra v oblasti medziinštitucionálnej demokracie, právneho štátu a základných práv s cieľom začleniť rámec Komisie, každoročný dialóg Rady a medziparlamentnú diskusiu. Európskemu semestru bude pomáhať sekretariát a skupina odborníkov, ktorej bude predsedať predseda vedeckého výboru FRA, ktorý vypracuje ukazovatele a zhodnotí situáciu v členských štátoch a odporúčania.

3.7.4.

Politický cyklus v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv bude zahŕňať výročné správy Komisie, Rady a Parlamentu a bude zriadená medziinštitucionálna pracovná skupina pre posúdenie vplyvu.

2.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 34/15

Spravodajca:

Ioannis VARDAKASTANIS

1.1.

Ratifikácia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) Európskou úniou je pre EÚ a jej členské štáty medzníkom práv v oblasti zdravotného postihnutia. Preskúmaním, ktoré v mene EÚ vykonal výbor pre UNCRPD v roku 2015, sa uzatvára prvé obdobie vykonávania UNCRPD. V záverečných pripomienkach výboru pre UNCRPD sa od inštitúcií EÚ žiada, aby plnili svoje záväzky, keďže by mali organizovať a koordinovať vykonávanie UNCRDP podľa záverečných pripomienok. V záverečných pripomienkach sa potvrdilo, že tvorba politík EÚ v oblasti zdravotného postihnutia si vyžaduje dôkladnú zmenu spôsobu, akým sa politiky doposiaľ pripravovali. EÚ zatiaľ naozaj nevykonala skutočnú úpravu tvorby svojich politík podľa tejto novej zmeny, ktorá sa vyžaduje podľa UNCRPD.

1.2.

EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby uplatňovali hľadisko záverečných pripomienok v súčasnej a budúcej tvorbe právnych predpisov a politík EÚ. Žiada tiež Európsku komisiu (EK), aby do jesene 2016 predložila správu výboru pre UNCRPD.

1.3.

EHSV sa domnieva, že UNCRPD a záverečné pripomienky výboru sú pre EK jedinečnou príležitosťou na predloženie všeobecnej stratégie EÚ pre oblasť práv osôb so zdravotným postihnutím. Záverečné pripomienky sú impulzom, ktorý by mali inštitúcie EÚ zužitkovať a ktorý by mal viesť k systematickému začleneniu práv osôb so zdravotným postihnutím do všetkých právnych predpisov, politík a programov EÚ.

1.4.

EHSV zdôrazňuje, že na uplatňovanie hľadiska práv osôb so zdravotným postihnutím musí EK prierezovo a komplexne zmapovať všetky svoje právne predpisy, politiky a programy s cieľom zabezpečiť úplnú harmonizáciu s ustanoveniami UNCRPD a aktívne do tohto procesu zapojiť organizácie zastupujúce osoby so zdravotným postihnutím. Toto mapovanie by malo byť sprevádzané analýzou nedostatkov na posúdenie nedostatkov v súčasných právnych predpisoch, tvorbe politík a uplatňovaní hľadiska práv osôb so zdravotným postihnutím a UNCRPD. Mapovanie a analýza nedostatkov by mali byť výslovne zahrnuté do revidovanej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia.

1.5.

EHSV pripomína EK jej záväzok okamžite vykonať revíziu a aktualizáciu vyhlásenia o právomociach a jeho zoznamu nástrojov. Mala by tiež predniesť vlastný záväzok preskúmať a revidovať vyhlásenie o právomociach aspoň raz počas svojho funkčného obdobia.

1.6.

EHSV uznáva, že preskúmanie EÚ, ktoré vykonal výbor pre UNCRPD, sa uskutočnilo v polovici programového obdobia 2014 – 2020 a uznáva ťažkosti pri uplatňovaní hľadiska nového programu práv osôb so zdravotným postihnutím vyplývajúceho zo záverečných pripomienok pre EÚ v rámci preskúmania stratégií, politík, programov a nástrojov financovania v polovici trvania. Odporúča však, aby EK vynaložila maximálne úsilie na uplatňovanie hľadiska záverečných pripomienok a ich začlenenie v týchto procesoch preskúmania a vyčlenila potrebné zdroje na vykonávanie ich záväzkov podľa UNCRPD.

1.7.

V UNCRPD sa výslovne stanovuje, že je nevyhnutné vykonávať konzultácie s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím a zapojiť ich do procesu vykonávania a monitorovania dohovoru. EHSV vyzýva EK, aby zrealizovala skutočný a zmysluplný štruktúrovaný dialóg s Európskym hnutím osôb so zdravotným postihnutím (podľa článku 4 ods. 3 a článku 33 ods. 3). EK by mala okrem toho zaviesť program budovania kapacít pre organizácie osôb so zdravotným postihnutím s cieľom zvýšiť ich spôsobilosti na plnenie ich základných úloh.

1.8.

EHSV sa domnieva, že pri vykonávaní UNCRPD má najvyšší význam spolupráca a partnerstvo inštitúcií EÚ. Odporúča preto, aby sa zaviedol medziinštitucionálny koordinačný mechanizmus s cieľom napomôcť hladké a plynulé vykonávanie záverečných pripomienok a UNCRPD vrátane konzultácií a zapojenia organizácií osôb so zdravotným postihnutím.

1.9.

V záverečných pripomienkach sa vyžaduje dôkladné preskúmanie a revízia európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia. EHSV preto žiada EK, aby zohľadnila vývoj v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím a rozšírila rozsah pôsobnosti európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia zavedením väčšieho počtu oblastí činnosti a jej prepojením s preskúmaním a revíziou politík, programov a nástrojov financovania (napr. stratégia Európa 2020, stratégia pre oblasť rodovej rovnosti, stratégia pre oblasť práv dieťaťa, záväzky EÚ v oblasti vonkajšej činnosti) s jasným časovým rámcom vykonávania, rozpočtom a konkrétnymi a presnými referenčnými hodnotami a ukazovateľmi.

1.10.

EÚ sa zaviazala k plnému vykonávaniu cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sa stanovujú v programe OSN do roku 2030, a musí zabezpečiť, aby EÚ plne zohľadnila záverečné pripomienky a ustanovenia UNCRPD, a to interne aj externe. EHSV preto dôrazne odporúča, aby EK začlenila vykonávanie programu 2030 do revidovanej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia stanovením európskych cieľov a opatrení na dosiahnutie všetkých cieľov udržateľného rozvoja v rámci EÚ, aj pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím.

1.11.

EHSV je pevne presvedčený, že EÚ by mala predchádzať využívaniu finančných prostriedkov EÚ na vytváranie alebo na pokračovanie prevádzky štruktúr ústavnej starostlivosti. EHSV plne podporuje využívanie finančných prostriedkov EÚ na vytváranie služieb komunitnej starostlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislý život vo svojich spoločenstvách. Umiestňovanie osôb so zdravotným postihnutím do ústavnej starostlivosti je porušovaním ich práv a EHSV naliehavo žiada EK, aby systematickejšie a účinnejšie presadzovala deinštitucionalizáciu prostredníctvom osobitných politík, programov a nástrojov financovania.

1.12.

EHSV vyzýva EK, aby okamžite pristúpila k ratifikácii opčného protokolu k UNCRPD, Marrákešskej zmluvy a Istanbulského dohovoru Rady Európy.

1.13.

EHSV dôrazne navrhuje EK, aby zriadila kontaktné miesta na všetkých generálnych riaditeľstvách, v agentúrach a orgánoch EK s plným začlenením a zapojením organizácií osôb so zdravotným postihnutím do procesu tvorby politík s cieľom vytvoriť horizontálne a vertikálne štruktúry, ktoré budú presadzovať plné začlenenie a uplatňovanie hľadiska práv osôb so zdravotným postihnutím v právnych predpisoch, politikách a programoch EÚ.

1.14.

EHSV sa domnieva, že EK by mala iniciovať proces v spolupráci s ostatnými inštitúciami, agentúrami a orgánmi EÚ s cieľom starostlivo pripraviť a vypracovať nový globálny program pre oblasť práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2020 – 2030, ktorý by mal byť plne integrovaný a ktorého hľadisko by sa malo plne uplatňovať v globálnych sociálnych a makroekonomických stratégiách (napr. stratégia Európa 2020 a jej vykonávacie mechanizmy), a odporúča, aby sa vytvorila pracovná skupina s účasťou všetkých zainteresovaných strán a organizácií osôb so zdravotným postihnutím na realizáciu a vykonávanie tejto iniciatívy. EHSV navrhuje, aby EK začala vykonávať globálny program pre oblasť práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2020 – 2030 Európskym rokom práv osôb so zdravotným postihnutím v roku 2021.

1.15.

EHSV uznáva pozitívne iniciatívy EK v oblasti prístupnosti, najmä dohodu trialógu o smernici o prístupnosti webových sídel orgánov verejného sektora a návrh EK týkajúci sa Európskeho aktu o prístupnosti, a naliehavo žiada inštitúcie EÚ, aby uzavreli rokovania. EHSV je však znepokojený v súvislosti s horizontálnou smernicou o rovnakom zaobchádzaní a žiada, aby sa odblokovali rokovania a aby sa v tejto novej fáze zohľadnili záverečné pripomienky a UNCRPD.

1.16.

EHSV vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že úsporné opatrenia neovplyvnia spôsobilosť osôb so zdravotným postihnutím uplatňovať svoje práva zakotvené v UNCRPD, a žiada preto EK, aby vytvorila potrebné minimá sociálnej ochrany na dosiahnutie tohto cieľa a rešpektovanie aj ich práva na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu.

1.17.

EHSV žiada EK a Eurostat, aby vytvorili štatistické nástroje na meranie vplyvu vykonávania UNCRPD na osoby so zdravotným postihnutím na európskej a vnútroštátnej úrovni. Domnieva sa tiež, že zber údajov založených na prístupe k zdravotnému postihnutiu zohľadňujúcom ľudské práva a rozčlenených podľa zdravotného postihnutia, veku a pohlavia bude mať pozitívny vplyv na tvorbu a vykonávanie právnych predpisov, politík a programov EÚ.

1.18.

EHSV uznáva, že EÚ má právomoci na doplnenie vnútroštátnych opatrení s cieľom zabezpečiť, aby si boli všetci občania EÚ rovní pred zákonom, aby nielen že neboli zbavení svojej právnej spôsobilosti a svojich práv, ale aby sa mohli zúčastňovať aj na európskych voľbách a všetkých voľbách v rámci EÚ na rovnakom základe ako ostatní. Vyzýva preto EK a osobitne GR pre spravodlivosť, aby prijali program na základe otvorenej metódy koordinácie s cieľom uľahčiť približovanie sa členských štátov smerom k zásade rovnakého uznávania pre zákonom.

1.19.

EHSV sa usiluje ísť príkladom vo vykonávaní osobitných záväzkov, zdôraznených výborom pre UNCRPD, ktoré má plniť EÚ ako verejná správa, a zabezpečuje, aby jeho ľudské zdroje, práva členov EHSV a komunikačné nástroje boli v súlade s UNCRPD.

2.1.

EHSV víta záverečné pripomienky, ktoré vydal výbor pre UNCRPD (1), keďže poskytujú EÚ komplexný program na posun jej tvorby politík smerom k prístupu k zdravotnému postihnutiu sústredenému na ľudí a založenému na ľudských právach.

2.2.

EHSV pripomína, že návrh smernice o rovnakom zaobchádzaní predložila EK pred uzavretím UNCRPD. V rámci rokovaní medzi Európskym parlamentom a Európskou radou boli navyše postupne zavedené zmeny, ktoré nie sú v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z UNCRPD. EHSV preto žiada EK, aby v súčasných medziinštitucionálnych rokovaniach predložila návrh na úpravu navrhovanej smernice tak, aby bola v súlade s UNCRPD a samozrejme so záverečnými pripomienkami v oblasti zdravotného postihnutia, a aby zahrnula zákaz viacnásobnej a prierezovej diskriminácie a diskriminácie na základe vzťahu k inej osobe.

2.3.

EHSV zdôrazňuje, že úsporné opatrenia majú nepriaznivý vplyv na životné podmienky osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín. V dôsledku hospodárskej krízy, ktorá sa v mnohých členských štátoch stala krízou ľudských práv, sa zvyšuje miera chudoby, vylúčenia, diskriminácie a nerovností, pričom veľký počet osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín zostáva úplne bez ochrany. EHSV preto vyzýva EÚ, aby stanovila minimá sociálnej ochrany s cieľom chrániť práva osôb so zdravotným postihnutím a ich primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu. Tento mechanizmus by mal byť začlenený do procesu európskeho semestra.

2.4.

Výbor pre UNCRPD ďalej odporučil, aby EÚ vytvorila všeobecnú stratégiu pre UNCRPD platnú pre všetky inštitúcie EÚ s osobitne vyčleneným rozpočtom integrovaným do viacročného finančného rámca. EHSV sa preto domnieva, že je potrebné stretnutie na najvyššej úrovni vedúcich predstaviteľov inštitúcií a orgánov EÚ, aby sa začal proces prípravy a prijatia medziinštitucionálneho programu UNCRPD s osobitnými cieľmi, ktoré sa majú dosiahnuť, a úlohami, ktoré sa majú splniť. Vo všeobecnej stratégii by sa mali určiť zodpovednosti jednotlivých inštitúcií EÚ pri vykonávaní UNCRPD.

2.5.

EÚ musí zaviesť skutočný a zmysluplný štruktúrovaný dialóg s európskymi organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím, aby sa zabezpečila ich spôsobilosť účinne a zmysluplne sa podieľať na tvorbe právnych predpisov a politík EÚ a tiež aktívne vykonávať svoje kampane na presadzovanie UNCRPD. EÚ musí okrem toho zabezpečiť, aby organizácie osôb so zdravotným postihnutím mali finančnú kapacitu na podporu svojej činnosti. Preto sa musí osobitne stanoviť rozpočtová položka pre budovanie kapacít organizácií osôb so zdravotným postihnutím.

2.6.

Všeobecné a prierezové uplatňovanie hľadiska ustanovení UNCRPD a ich vykonávanie Európskou úniou a vypracovanie nového programu EÚ pre UNCRPD si vyžaduje vytvorenie participatívneho riadenia a partnerského rámca, prostredníctvom ktorého sa budú môcť všetky hlavné subjekty a zainteresované strany plne a inkluzívnym spôsobom zúčastňovať na tvorbe politík spolu s inštitúciami EÚ.

2.7.

Európska komisia by mala okamžite a naliehavo uskutočniť mapovanie a analýzu rozdielov všetkých vnútorných aj vonkajších politík a programov EÚ s cieľom zabezpečiť, aby boli v súlade s ustanoveniami UNCRPD. Okrem toho musia byť v súlade so záverečnými pripomienkami všetky globálne stratégie a politiky EÚ vrátane stratégie Európa 2020 a európskeho semestra, európskeho piliera sociálnych práv, programu OSN do roku 2030 a nástrojov financovania, akým sú EŠIF.

2.8.

Najdôležitejšie je, aby sa vykonávanie záverečných pripomienok Európskou úniou riešilo na najvyššej politickej úrovni. Z konkrétnejšieho pohľadu by EK mala do svojho pracovného programu na rok 2017 začleniť politickú iniciatívu osobitne venovanú tomuto účelu. Úplné uplatňovanie hľadiska záverečných pripomienok a ich integrácia do politík a programov EÚ si vyžaduje, aby EK vypracovala všeobecnú stratégiu pre UNCRPD. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby okamžite začala proces na dosiahnutie stratégie pre UNCRPD pri komplexných konzultáciách s organizáciami osôb so zdravotným postihnutím a pri ich plnom zapojení.

2.9.

Rok 2021 bude rokom 10. výročia uzatvorenia UNCRPD Európskou úniou. EHSV sa domnieva, že to bude vhodný rok na to, aby sa stal druhým Európskym rokom práv osôb so zdravotným postihnutím. EHSV pripomína, že EK vyhlásila prvý Európsky rok osôb so zdravotným postihnutím v roku 2003. EHSV preto navrhuje, aby sa inštitúcie EÚ začali okamžite pripravovať a podnikli potrebné kroky na vyhlásenie roku 2021 za druhý Európsky rok práv osôb so zdravotným postihnutím.

3.1.1.

Napriek tomu, že EÚ ratifikovala UNCRPD, zatiaľ ešte neuskutočnila prierezové a komplexné preskúmanie právnych predpisov, politík a programov EÚ. EHSV vyzýva EK, aby naliehavo vykonala toto preskúmanie. EK by okrem toho mala na každom generálnom riaditeľstve zriadiť kontaktné miesto pre UNCRPD a poveriť ho plnením tejto úlohy.

3.1.2.

Poľutovaniahodné je, že EÚ zatiaľ neratifikovala opčný protokol k dohovoru. EHSV preto žiada EÚ, aby bez ďalšieho odkladu pristúpila k ratifikácii opčného protokolu a umožnila tak osobám so zdravotným postihnutím, aby v prípade porušenia ich práv zakotvených v dohovore predložili sťažnosť výboru pre UNCRPD.

3.1.3.

Prístup k zdravotnému postihnutiu založený na ľudských právach by sa mal plne zahrnúť a integrovať do tvorby právnych predpisov a politík EÚ. EHSV vyzýva právne oddelenia inštitúcií EÚ, aby vypracovali komplexnú štúdiu o dôsledkoch ratifikácie UNCRPD pre právny systém EÚ s cieľom zaviesť ho ako primeraný rámec pre tvorbu právnych predpisov a politík. Právne služby EÚ nedostatočne prihliadajú na záväzky EÚ vo vzťahu k UNCRPD.

3.1.4.

EHSV vyzýva generálneho tajomníka EK, aby preskúmal usmernenia pre posudzovanie vplyvu a zmenil ich tak, aby obsahovali komplexnejší zoznam problémov a otázok na lepšie posúdenie súladu s dohovorom.

3.1.5.

Výbor pre UNCRPD požiadal EÚ, aby predložila preskúmanie vyhlásenia o právomociach a jeho zoznamu nástrojov do jesene 2016 s prihliadnutím na komplexný pohľad stanovený v záverečnej pripomienke č. 17. Revízia uvedeného vyhlásenia by sa mala uskutočniť aspoň raz za funkčné obdobie.

3.2.1.

EK nezaviedla stratégiu EÚ pre nediskrimináciu a rovnosť osôb so zdravotným postihnutím, ktorá by bola v súlade s ustanoveniami UNCRPD a záverečnými pripomienkami, EHSV preto vyzýva EK, aby prijala okamžité opatrenia týkajúce sa horizontálnej smernice o rovnakom zaobchádzaní (pozri bod 2.2) a prikročila tiež k preskúmaniu smernice 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní.

3.2.2.

EK by mala do svojej politiky pre rodovú rovnosť začleniť hľadisko žien a dievčat so zdravotným postihnutím vrátane úsilia Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, pokiaľ ide o zber údajov. Práva žien a dievčat so zdravotným postihnutím by mali byť okrem toho plne integrované v rámci strategickej angažovanosti EK v oblasti rodovej rovnosti v rokoch 2016 – 2019 a jej legislatívnej a politickej činnosti v oblasti vyváženosti medzi pracovným a súkromným životom. EHSV vyzýva EÚ, aby čo najskôr ratifikovala Istanbulský dohovor Rady Európy.

3.2.3.

EÚ by mala do obnoveného programu EÚ pre práva dieťaťa zahrnúť a integrovať komplexnú stratégiu pre chlapcov a dievčatá so zdravotným postihnutím založenú na právach a uplatňovať hľadisko práv detí so zdravotným postihnutím vo všetkých politikách EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia. Deti so zdravotným postihnutím a ich rodiny by mali byť tiež zapojené do prijímania všetkých rozhodnutí EÚ v súlade s článkom 4 ods. 3 UNCRPD.

3.2.4.

EÚ by mala uznať, že mladí ľudia so zdravotným postihnutím sa nachádzajú v špecifickej situácii, ako aj skutočnosť, že vo svojom každodennom živote čelia viacnásobnej diskriminácii, najmä pokiaľ ide o rovnosť príležitostí mladých ľudí na trhu práce a aktívnu účasť mladých ľudí so zdravotným postihnutím na dianí v spoločnosti všeobecne. EÚ by preto mala posúdiť túto špecifickú situáciu mladých ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí žijú v EÚ a navrhnúť vhodné zlepšenia (2). Okrem toho by mala EÚ zabezpečiť, aby táto perspektíva bola zahrnutá aj v budúcej stratégii EÚ pre mládež.

3.2.5.

EÚ by mala v spolupráci s verejnoprávnymi médiami (vrátane sociálnych médií) zorganizovať a zrealizovať komplexnú kampaň na zvýšenie informovanosti o dohovore s cieľom bojovať proti predsudkom voči osobám so zdravotným postihnutím. Je nanajvýš dôležité, aby sa prostredníctvom organizácií, ktoré ich zastupujú, na tejto kampani zúčastnili samotné osoby so zdravotným postihnutím.

3.2.6.

EÚ by mala presadzovať, uľahčovať a financovať odbornú prípravu pre pracovníkov v oblasti dopravy a cestovného ruchu, pokiaľ ide o informovanosť a rovnosť osôb so zdravotným postihnutím, a podporovať spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi európskymi organizáciami pracujúcimi v oblasti zdravotného postihnutia a verejnými a súkromnými orgánmi zodpovednými za oblasť dopravy. Všetky materiály týkajúce sa, okrem iného, budovania kapacít, odbornej prípravy, zvyšovania informovanosti a verejných vyhlásení, by mali byť k dispozícii v prístupných formátoch.

3.2.7.

EHSV víta návrh EK týkajúci sa Európskeho aktu o prístupnosti, ktorý musí byť v plnom súlade s článkom 9 a ostatnými ustanoveniami UNCRPD, spolu s účinnými a prístupnými vnútroštátnymi mechanizmami presadzovania a podávania sťažností. Vyzýva inštitúcie EÚ, aby zohľadnili závery a odporúčania uvedené v stanovisku (3) EHSV k Európskemu aktu o prístupnosti a prostredníctvom organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím zabezpečili ich účasť v procese jeho prijímania.

3.2.8.

EHSV víta medziinštitucionálnu dohodu v trialógu o návrhu smernice o prístupnosti webových sídel orgánov verejného sektora a naliehavo žiada inštitúcie, aby ho zmenili na rozhodnutie, a národné vlády, aby ustanovenia návrhu bezodkladne transponovali. EHSV zároveň víta, že do konečného znenia smernice bol začlenený podstatný počet odporúčaní prijatých v jeho stanovisku (4).

3.2.9.

EÚ zatiaľ zásadným spôsobom nezačlenila dostatočné opatrenia týkajúce sa osôb so zdravotným postihnutím do stratégií na znižovanie rizika katastrof. EHSV preto žiada, aby Rada EÚ prijala rámec na znižovanie rizika katastrof vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím v Európe.

3.2.10.

EÚ by mala zaviesť všetky potrebné opatrenia na sprístupnenie núdzového čísla 112 pre všetkých. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa naliehavo prijali rovnako vhodné opatrenia na zaručenie prístupnosti vo vnútroštátnych núdzových strediskách.

3.2.11.

EHSV vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím prijali prístup k migračným a utečeneckým politikám založený na ľudských právach. EHSV okrem toho zdôrazňuje, že zdravotné postihnutie môže byť v niektorých krajinách pomerne často dôvodom na prenasledovanie a diskrimináciu, a vyzýva preto orgány EÚ, aby pre svoje agentúry a pre členské štáty vypracovali usmernenia a zrealizovali informačné kampane (prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím) o zdravotnom postihnutí, migrácii a azyle a systematicky uplatňovali hľadisko zdravotného postihnutia v migračných a utečeneckých politikách EÚ.

3.2.12.

EÚ by mala prijať prístup k zdravotnému postihnutiu založený na ľudských právach v situáciách rizika a núdze prijatím vykonávacieho plánu v súlade so závermi Rady o riadení katastrof s prihliadnutím na zdravotné postihnutie a sendaiskom rámci, ktoré boli prijaté vo februári 2015. Okrem toho je potrebné zvyšovanie informovanosti a poskytovanie informácií osobám so zdravotným postihnutím a úradníkom núdzových služieb a služieb civilnej ochrany o iniciatívach na znižovanie rizika katastrof.

3.2.13.

EK by mala zohrávať vedúcu úlohu v oblasti spravodlivosti a ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím. EHSV žiada, aby GR pre spravodlivosť usporiadalo európsku konferenciu zameranú na všetky služby v oblasti spravodlivosti, ktorá by zahŕňala diskusiu o právach osôb so zdravotným postihnutím na prístup k spravodlivosti a o spôsobe, akým tieto práva súvisia s inými právami, akým je právna spôsobilosť a rovnaké uznanie pred zákonom.

3.2.14.

EK by mala poskytovať potrebné finančné prostriedky na odbornú prípravu súdnych úradníkov na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni v oblasti právnych predpisov EÚ a UNCRPD. EHSV okrem toho naliehavo žiada EÚ a vnútroštátne súdy, aby uplatňovali svoje vnútorné pravidlá a pokyny spôsobom, ktorý osobám so zdravotným postihnutím uľahčí prístup k spravodlivosti. Pri výkone spravodlivosti na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni by sa malo tiež prihliadať na všeobecné odporúčania výboru pre UNCRPD. EHSV navyše odporúča, aby GR pre spravodlivosť využilo otvorenú metódu koordinácie s cieľom dosiahnuť vyvážený a koordinovaný prístup členských štátov k tejto veľmi dôležitej otázke, a otvoriť tým cestu pre európsku reakciu na rovnaké uznávanie pred zákonom. EK by mala vytvoriť európske normy a presadzovať referenčné porovnávanie v prístupe k spravodlivosti.

3.2.15.

EHSV vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zrušili diskriminačné zákony o poručníctve a umožnili tak všetkým osobám so zdravotným postihnutím využívať ich politické práva na rovnakom základe ako ostatné osoby. Výbor pripomína, že je nevyhnutná primeraná úprava a prístupnosť, pokiaľ ide o volebné postupy, zariadenia a materiály.

3.2.16.

Žiaľ, neznámy počet Európanov so zdravotným postihnutím je zbavený slobody a bezpečnosti a vystavený nútenému zaobchádzaniu a zadržiavaniu vrátane nútenej sterilizácie. EHSV vyzýva EK, aby prijala účinné opatrenia na ukončenie tejto neznesiteľnej situácie, poskytla prostredníctvom Eurostatu spoľahlivé údaje a zaviedla účinný mechanizmus posudzovania.

3.2.17.

EHSV nalieha na EÚ, aby preskúmala svoje etické usmernenia týkajúce sa výskumu, a najmä aby uviedla príklady osvedčených postupov vypracovaním formulárov o poskytnutí súhlasu v prístupných a ľahko čitateľných formátoch a zabránila zástupnému rozhodovaniu v tejto oblasti.

3.2.18.

EÚ by mala prijať právne predpisy na harmonizáciu ochrany a boj proti násiliu, zneužívaniu a využívaniu a na ratifikáciu dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (5). EÚ musí prijať európske legislatívne a politické opatrenia proti cezhraničným činnostiam v krajinách EÚ zahŕňajúcim obchodovanie so ženami a deťmi so zdravotným postihnutím a žiada EÚ, aby bojovala proti násiliu voči deťom so zdravotným postihnutím prostredníctvom osobitných opatrení a prístupných podporných služieb.

3.2.19.

V iniciatíve EK týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv by sa mali plne integrovať ustanovenia UNCRPD a uplatňovať ich hľadisko, a malo by sa vytvoriť potrebné minimum sociálnej ochrany a účinné mechanizmy na predchádzanie chudobe, zraniteľnosti a sociálnemu vylúčeniu a na ich zmierňovanie medzi osobami so zdravotným postihnutím a ich rodinami, s osobitným ohľadom na ženy, deti a staršie osoby so zdravotným postihnutím.

3.2.20.

Existuje jasná potreba vytvorenia systému EÚ na koordináciu dávok sociálneho zabezpečenia v EÚ vrátane jasného rámca pre prenosnosť práv s maximálnym počtom dní pre postup na uznanie zdravotného postihnutia.

3.2.21.

EÚ by mala vypracovať a zaviesť dlho očakávanú a veľmi žiadanú európsku stratégiu pre deinštitucionalizáciu (6), ktorá by mala zahŕňať predovšetkým veľmi prísne monitorovanie využívania finančných prostriedkov EŠIF s cieľom zabezpečiť, aby sa využívali výhradne na rozvoj podporných služieb pre osoby so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislý život v miestnych spoločenstvách. EHSV tiež vyzýva na vytvorenie samostatného európskeho fondu pre deinštitucionalizáciu.

3.2.22.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že EK doposiaľ nepredložila analýzu vplyvu EŠIF na osoby so zdravotným postihnutím v súlade s povinnosťou stanovenou nariadením o Európskom sociálnom fonde, pokiaľ ide o každoročné podávanie správ o opatreniach prijatých v oblasti zdravotného postihnutia. Ich súčasťou by malo byť posilnenie monitorovania zo strany EK, pokiaľ ide o využívanie EŠIF v súlade s UNCRPD a po konzultáciách s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím konania o porušení povinnosti (prerušenie, odňatie, vymáhanie), ktoré začala EÚ za nedodržanie podmienenosti ex-ante.

3.2.23.

Potrebné sú účinnejšie vnútroštátne orgány na presadzovanie: ich právomoci sa musia harmonizovať a posilniť s cieľom uľahčiť presadzovanie práv cestujúcich vo všetkých spôsoboch dopravy a musí sa zjednodušiť postup na predkladanie sťažností. EHSV okrem toho vyzýva EK, aby zaručila bezplatné cestovanie pre opatrovateľov vo všetkých spôsoboch dopravy vrátane leteckej dopravy, ako to už je podľa nariadenia (ES) č. 1371/2007 (7) a nariadenia (EÚ) č. 1177/2010 (8).

3.2.24.

EK by mala plne a okamžite oficiálne uznať posunkový jazyk a Braillovo písmo a vykonať posúdenie svojich komunikačných kanálov a vnútorných procesov s cieľom pripravovať a predkladať informácie spôsobom prístupným pre osoby so zdravotným postihnutím. Malo by to zahŕňať rôzne prístupné formáty, akými sú posunkový jazyk, Braillovo písmo a augmentatívna a alternatívna komunikácia vrátane ľahko čitateľného formátu. EÚ by mala zabezpečiť, aby mali všetky osoby so zdravotným postihnutím prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu bez ohľadu na svoju finančnú spôsobilosť.

3.2.25.

EÚ by mala prijať povinný inkluzívny rámec kvality pre výmeny v oblasti vzdelávania, ktorým sa stanovia minimálne kritériá prístupnosti, aby sa zabezpečila mobilita všetkých, najmä mladých študentov so zdravotným postihnutím v EÚ v sekundárnom, terciárnom a odbornom vzdelávaní. Všetky partnerské vysoké školy v študentskom výmennom programe Erasmus by mali umožňovať prístupnosť vzdelávacích programov a zariadení, aby sa zabezpečila plná účasť všetkých, najmä mladých študentov so zdravotným postihnutím.

3.2.26.

EÚ by mala ratifikovať Marrákešskú zmluvu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO), uľahčiť a podporiť jej ratifikáciu členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni, a umožniť tak voľný tok prístupných verzií tlačeného materiálu pre osoby so zrakovým postihnutím a postihnutím ovplyvňujúcim schopnosť čítania tlačeného textu.

3.2.27.

EHSV vyzýva EK, aby vypracovala a zaviedla osobitnú iniciatívu na uplatňovanie programu 2030 a cieľov udržateľného rozvoja pre osoby so zdravotným postihnutím v rámci EÚ a v jej vonkajších politikách vrátane rozvojovej spolupráce a medzinárodného obchodu.

3.3.1.

EHSV naliehavo žiada Eurostat, aby usporiadal konferenciu s cieľom schváliť zjednotený mechanizmus pre štatistické úrady všetkých členských štátov, a zabezpečil tak následné činnosti v nadväznosti na záverečnú pripomienku č. 71. Potrebné je vytvorenie európskeho štatistického mechanizmu pre ľudské práva v oblasti zdravotného postihnutia rozčleneného podľa zdravotného postihnutia, rodu a veku na zber prevádzkových informácií pre európske a vnútroštátne politiky zamerané na osoby so zdravotným postihnutím.

3.3.2.

EK by mala systematicky uplatňovať hľadisko práv osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých politikách a programoch medzinárodnej spolupráce EÚ. EHSV víta pilotný projekt EÚ s názvom Prekonávanie rozdielov a žiada prijatie programu financovania EÚ v oblasti zdravotného postihnutia pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Tento program financovania by sa mal zaviesť, tak ako je to v niektorých európskych krajinách, v úzkej spolupráci s európskymi organizáciami osôb so zdravotným postihnutím ako sprostredkovateľskými orgánmi zodpovednými za riadenie, správu a stanovenie priorít v oblasti politiky a financovania. Dôležité je zabezpečiť, aby sa európske finančné prostriedky neposkytovali na projekty, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami UNCRPD.

3.3.3.

EK musí plne dodržiavať záverečnú pripomienku č. 75 vytvorením a zriadením koordinačných stredísk vo všetkých generálnych riaditeľstvách, agentúrach a orgánoch. Všetky koordinačné strediská by mali usporiadať ročne aspoň tri stretnutia, na ktorých by sa mali zúčastňovať a plne podieľať predstavitelia organizácií osôb so zdravotným postihnutím. Každý rok 3. decembra by mala EK vydať výročnú správu o vykonávaní UNCRPD Európskou úniou a jej členskými štátmi.

3.3.4.

EHSV víta rozhodnutie EK odstúpiť z rámca pre nezávislé monitorovanie, čím otvorila cestu k vytvoreniu skutočne nezávislého mechanizmu pod dohľadom riadiaceho orgánu zloženého z členov nezávislého rámca. Naliehavo by sa však mali vyčleniť finančné a ľudské zdroje, aby rámec EÚ mohol účinne plniť svoje úlohy.

3.4.1.

Zjavne je veľmi potrebné, aby inštitúcie EÚ preskúmali svoje politiky ľudských zdrojov a zosúladili ich s ustanoveniami UNCRPD s cieľom zabezpečiť, aby sa osobám so zdravotným postihnutím a pracovníkom, ktorí majú príbuzných so zdravotným postihnutím, poskytla primeraná úprava a podpora, aby mohli dosiahnuť vhodnú vyváženosť medzi pracovnými a rodinnými povinnosťami. EHSV vyzýva EÚ, aby preskúmala svoj spoločný systém zdravotného poistenia, dôchodkový systém a opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany týkajúce sa zdravotného postihnutia s cieľom zabezpečiť nediskrimináciu a rovnaké príležitosti pre všetky osoby so zdravotným postihnutím, okrem iného uznaním, že zdravotné potreby spojené so zdravotným postihnutím nie sú chorobou, a presadzovaním nezávislého bývania a práce prostredníctvom poskytovania plnej náhrady dodatočných nákladov na potrebné vybavenie alebo služby.

3.4.2.

Rozhodujúce je, aby všetky inštitúcie EÚ aktívne vykonávali iniciatívy na dodržiavanie ustanovení o prístupnosti smernice o prístupnosti webových sídel orgánov verejného sektora s konkrétnym termínom a poskytli tak dobrý príklad v tejto základnej oblasti práv týkajúcich sa zdravotného postihnutia.

3.4.3.

EHSV vyzýva EK a Radu guvernérov európskych škôl, aby prijali plán a vyčlenili potrebné finančné a ľudské zdroje na vytvorenie a vykonávanie inkluzívneho systému kvalitného vzdelávania na všetkých úrovniach európskych škôl, ktorý zabezpečí primerané úpravy, podporu a politiku neodmietania pre všetkých študentov so zdravotným postihnutím v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.

3.4.4.

Keďže zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v EÚ je na nízkej úrovni, EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby zaviedli režim zamestnávania na základe pozitívnej diskriminácie (vrátane osobitných výberových konaní) na zvýšenie počtu osôb so zdravotným postihnutím zamestnaných v ich službách poskytovaním primeraných úprav a podpory. Vykonávanie tejto politiky sa musí preskúmať každé dva roky s cieľom vyhodnotiť, či sú potrebné opravné opatrenia.

3.4.5.

EHSV žiada inštitúcie, agentúry a orgány EÚ, aby zabezpečili úplné a účinné vykonávanie platného služobného poriadku v súlade s UNCRPD a vypracovanie vnútorných pravidiel a vykonávacích ustanovení v plnom súlade s ustanoveniami dohovoru.

3.4.6.

EHSV sa zaväzuje vypracovať štruktúru na vykonávanie záverečných pripomienok vo svojej inštitúcii, pokiaľ ide o politiku ľudských zdrojov, zariadenia na komunikáciu s občanmi a členmi EHSV a plné začlenenie a rovnosť pre členov EHSV so zdravotným postihnutím. Zabezpečí tiež, aby sa to presadzovalo v jeho vzťahoch s podnikateľskými kruhmi, odborovými zväzmi a občianskou spoločnosťou. Táto nová politika sa vypracuje v úzkej spolupráci s jeho stálou študijnou skupinou pre práva osôb so zdravotným postihnutím.

2.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 34/24

Spravodajca:

Antonello PEZZINI

Pomocný spravodajca:

Enrico GIBELLIERI

1.1.

EHSV sa domnieva, že verejno-súkromné partnerstvo (PPP) (1) v oblasti výskumu a inovácií vo svojich rôznych typoch predstavuje recept na excelentnosť a mocný nástroj na riešenie kľúčových otázok, ktoré majú vplyv na konkurencieschopnosť Európy a majú schopnosť účinne reagovať na sociálno-ekonomické výzvy a výzvy v oblasti zamestnanosti a environmentálnej udržateľnosti.

1.2.

Výskum a inovácia nie je jednorozmerný lineárny proces. EHSV sa domnieva, že plná integrácia technologických, environmentálnych a sociálnych rozmerov v rámci PPP programu Horizont 2020 si vyžaduje nový prístup založený na väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o dosiahnuté výsledky a sociálno-ekonomický vplyv.

1.3.

EHSV sa domnieva, že by sa mal v rámci partnerstiev zabezpečiť širší pohľad na inováciu, s prihliadnutím na inovácie v oblasti služieb, sociálne inovácie, potrebnú modernizáciu MSP a subjektov sociálneho hospodárstva s cieľom väčšmi ich začleniť do celej demonštračnej a vývojovej fázy uplatnení.

1.4.

Sociálna legitimita inovácie by sa mala podporovať v rámci JTI a cPPP, čím sa zvýši účasť ekonomicky slabších záujmových skupín (odbory, MSP, MVO) pri usmerňovaní a strategickom plánovaní činností v oblasti výskumu a inovácie v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o normalizácii najmä v oblasti stratégií a výberu projektov a ich spoločenskej užitočnosti.

1.5.

EHSV sa domnieva, že je potrebné zlepšiť trhovú orientáciu PPP o osobitným dôrazom na aspekty, ako sú interoperabilita, štandardizácia, harmonizácia a cezhraničný transfer technológií tak, aby sa dosahovali udržateľné výsledky na úrovni územia, ktoré by boli realizovateľné v celej EÚ.

1.6.

EHSV pokladá za žiaduce, aby sa JTI a cPPP realizovali s cieľom:

1.7.

EHSV odporúča zaviesť nové inovačné opatrenia, pokiaľ ide o JTI a cPPP, s cieľom lepšie komunikovať s poprednými investormi pri vytváraní inovačných obchodných modelov a pokrokových profesijných profilov, pri rozvoji fór, ktoré zahŕňajú sociálnych partnerov, pri podpore, ktorá sa viac zameriava na rýchle využitie projektu po uvedení na trh.

1.8.

EHSV sa domnieva, že je dôležité posilniť monitorovanie kapacity a konzistencie realizácie JTI a cPPP s novými nástrojmi, ktoré sú pružnejšie a lepšie reagujú na potreby trhu; dynamickejšie prístupy k zabezpečovaniu kvality vrátane kompletného systému dynamických kľúčových ukazovateľov výkonnosti KPDI (key performance dynamic indicators), porovnateľné s rôznymi iniciatívami, s cieľom predložiť európskym a národným inštitúciám a európskym daňovníkom prehľadné celoročné hodnotenie všetkých JTI a cPPP.

1.9.

EHSV žiada vynaložiť viac úsilia na zabezpečenie vnútornej konzistencie medzi cieľmi a prioritami 9. rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu a stratégiami v oblasti výskumu a inovácie v priemyselnom odvetví v podobe JTI a cPPP v koordinácii so všetkými ostatnými formami partnerstva pre inováciu, ktoré pôsobia na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni.

1.10.

EHSV navrhuje zavedenie Európskej rady pre inováciu so silnou priemyselnou a sociálnou zložkou, s paneurópskymi sieťami infraštruktúrnej podpory inovácie, ako užitočný nástroj na lepšiu koordináciu iniciatív, a to aj vrátane akčných línií ostatných európskych a medzinárodných organizácií v oblasti výskumu a inovácie, ako aj podobných medzinárodných (2) partnerstiev.

1.11.

EHSV vyzýva regionálne úrady a magistráty, aby prikladali inovácii v oblasti príslušných JTI a cPPP vysokú prioritu pri plánovaní a realizácii opatrení, ako sú stratégie pre inteligentnú špecializáciu, operačné programy a programy spolupráce v oblasti politiky súdržnosti, programy pre výskum a inováciu a vývoj projektov na vykonávanie plánov adaptácie na zmenu klímy.

1.12.

EHSV sa domnieva, že strategické, inteligentné a včasné investície do vhodných inovačných riešení, ktoré šetria životné prostredie, a do zelenej infraštruktúry, sú základom na obnovenie zdravého a efektívneho procesu reindustrializácie založenej na výskume a inovácii a ich trhovom uplatnení.

1.13.

EHSV zdôrazňuje potrebu „zosúladiť výskumné a inovačné nástroje a programy v Európe“ s nástrojmi a programami ďalšieho rámcového programu s cieľom „zabezpečiť trvalé investície do tých odvetví, v ktorých má Európa vedúce postavenie vo svete“ (3), založené na hľadisku stability a pod podmienkou pravidelných testov účinnosti.

1.14.

EHSV vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby spoločne uvažovali o čo najskoršom zorganizovaní medziinštitucionálnej konferencie o úlohe technologických partnerstiev verejného a súkromného sektora v európskej reindustrializácii so zreteľom na budúci rámcový program pre výskum a inovácie po roku 2020.

2.1.

JTI sú partnerstvá verejného a súkromného sektora v kľúčových oblastiach európskeho výskumu a inovácií upravené v rozhodnutí č. 1982/2006/ES (4). Už počas 7. rámcového programu (RP7) sa preukázalo, že tradičné nástroje nepostačujú na dosiahnutie cieľov zvýšenia a zlepšenia konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Priemyselné partnerstvá sú zamerané na výskum a inováciu s: presne vymedzenými cieľmi na priemyselnom trhu, lepšou koncentráciou finančných a ľudských zdrojov, pákovým efektom, ktorý môže poskytnúť rozhodujúci impulz na urýchlenie prenosu vedeckých a technologických objavov do inovácií na trhu.

2.2.

Do štruktúry aktuálneho rámcového programu Horizont 2020 sa zaviedli zásadné nové prvky a ponechal sa väčší priestor na vzájomný vplyv a synergie s priemyslom a členskými štátmi prostredníctvom rôznych modelov PPP na podporu odvetví, ktoré:

2.3.

Na podporu rozličných foriem partnerstiev zameraných na priemyselné odvetvie a podporovaných vedeckou komunitou alebo riadených verejnými orgánmi boli zavedené rôzne iniciatívy.

2.4.

Inštitúcie EÚ poskytli významnú podporu európskym technologickým platformám (ETP) vytvoreným z iniciatívy priemyslu s cieľom stanoviť spoločné ciele a strategické priority postupom zdola nahor.

2.5.

Súčasných 38 ETP, ku ktorým sa pridávajú 3 prierezové iniciatívy, má strategickú, mobilizačnú a propagačnú funkciu. Na vykonávanie svojej úlohy boli zapojené do týchto hlavných činností:

2.6.

JTI spájajú EK, členské štáty, akademickú obec a priemysel vo vedeckých a technologických oblastiach s vysokou hodnotou pre spoločnosť, pričom podporujú najmä spoločný výskum a inováciu v Európe, kde sú jasne vytýčené spoločné technologické a hospodárske ciele.

2.7.

Hlavným cieľom JTI je zvýšiť vplyv verejných a súkromných investícií do výskumných činností a posilniť Európsky výskumný a inovačný priestor a prispievať k stimulácii pokrokových vedeckých a technologických inovácií v rámci stratégie Európa 2020.

2.8.

Základnou myšlienkou JTI je otvorenosť pre nových účastníkov a schopnosť komunikovať so širokou verejnosťou, stimulovať pákový efekt pomocou európskych hospodárskych príspevkov, v rámci prehľadnej štruktúry, a nabádať priemysel, MSP, subjekty sociálneho hospodárstva a členské štáty, aby zvýšili svoju účasť a investície.

2.9.

JTI vznikli predovšetkým z práce európskych technologických platforiem  – ku ktorým EHSV vypracoval stanovisko z vlastnej iniciatívy (5) s cieľom načrtnúť spoločné vízie vývoja odvetví pomocou identifikácie problémov, ktoré treba riešiť.

2.10.

Kritériá na stanovenie odvetví, v ktorých je potrebné vytvoriť JTI, boli vymedzené takto: strategická dôležitosť odvetvia a jasné ciele; vysoká pridaná hodnota opatrení na európskej úrovni; pákový efekt veľkých a dlhodobých investícií; primeraná a rýchla reakcia na výzvy rastu, udržateľnosti a klímy.

2.11.

Na posúdenie intenzity inovácií nestačí zohľadňovať investované prostriedky, ale je potrebné zaviesť ukazovatele ekonomickej výkonnosti a úspešnosti na trhu zodpovedajúce týmto výdavkom. cPPP musia predkladať výročné správy, pokiaľ ide o: vykonávané činnosti, skutočné zvýšenie európskej pridanej hodnoty, účinnosť pákového efektu inovačných finančných nástrojov a dosiahnutie sociálno-ekonomických cieľov z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska podľa vopred stanovených ukazovateľov.

2.12.

Účelom tohto stanoviska je zdôrazniť, ako sú priemyselná politika a priemyselné zmeny ovplyvnené priamym zapojením priemyselných odvetví do výskumu a inovácie financovaných formou inštitucionálnych partnerstiev – JTI a zmluvných partnerstiev – cPPP, a predložiť návrhy na zlepšenie.

3.1.

Skúsenosti z rámcových programov EÚ v oblasti výskumu a inovácie poukázali na ťažkosti pri zohľadnení skutočných potrieb európskeho priemyslu, ktoré sa až príliš často prehliadajú, jednak pri vymedzovaní všeobecných cieľov, jednak v rámci pracovných programov, čo ešte vyhrocuje európsky paradox: vysoká vedecká hodnota v Európe a obmedzená a ťažkopádna schopnosť premeniť ju na inovácie na trhu v porovnaní so svojimi globálnymi konkurentmi.

3.2.

Práca a činnosť európskych technologických platforiem postupne zmenila tento prístup. Európsky priemysel bol schopný vytvoriť ciele a stanoviť priority hlavných výrobných odvetví, ktoré boli z väčšej časti začlenené do štruktúry a cieľov programu Horizont 2020.

3.3.

Z prístupu zhora nadol sa prešlo na prístup zdola nahor s cieľom pokryť celý inovačný cyklus a zamerať sa na výsledky na vyššej úrovni technologickej pripravenosti (TRL) s cieľom zaviesť nové výrobné technológie, nové výrobky a nové zručnosti.

3.4.

JTI a cPPP by mali byť kľúčovými nástrojmi na zabezpečenie aktívnej úlohy priemyselných odvetví vo viacročnom plánovaní a vykonávaní činnosti Únie v rámci programu Horizont 2020. Súkromný sektor sa zaviazal investovať okolo 10 miliárd EUR do JTI na stimuláciu inovácie v siedmich sektoroch, čo pomôže zvrátiť úpadok európskej priemyselnej výroby.

4.1.

EHSV je presvedčený, že partnerstvá v oblasti výskumu a inovácie v ich rôznych formách predstavujú recept na excelentnosť v záujme rozvoja a účinný nástroj na riešenie hlavných problémov, ktoré majú vplyv na konkurencieschopnosť EÚ.

4.2.

EHSV sa domnieva, že JTI a cPPP predstavujú pozitívne skúsenosti s vytváraním partnerstiev na európskej úrovni, ak sú schopné na základe viacročného rámca spájať zdroje EÚ a členských štátov so súkromnými zdrojmi, know-how a kapacitami pre výskum a inováciu, s cieľmi v oblasti výmeny vedomostí a šírenia kľúčových inovácií v oblastiach, ktoré majú zásadný význam pre úspech na globálnom trhu.

4.3.

Podľa EHSV musia JTI a cPPP účinne plniť svoje povinnosti, pokiaľ ide o:

Vývoj nových technológií a inovácií dosiahnutých v priemysle by mal viesť ku kvalitnému vzdelávaniu ľudských zdrojov a k novým pokročilým profesionálnym zručnostiam s užším a systematickejším zapojením sociálnych partnerov a miestnych orgánov pri vymedzení a vykonávaní strategických línií odvetvia.

4.4.

Z počiatočných výsledkov kvalitatívnych prieskumov z posledných správ (6) zverejnených v roku 2016 Európskou komisiou (7) vyplýva, že zatiaľ čo program Horizont 2020 reaguje primerane na potrebu otvorenosti voči PPP, tieto vzorce vo väčšej miere nereagujú na požiadavky otvorenosti a stimuláciu účasti novo prichádzajúcich aktérov, a zároveň ani ich schopnosť podporovať zamestnanosť, rast, investície a zrýchlenie vývoja jednotného digitálneho trhu nevyvoláva plný súhlas, na rozdiel od schopnosti reagovať na energetické a klimatické výzvy.

4.5.

Rovnako tak schopnosť JTI a cPPP úspešne komunikovať s ostatnými finančnými nástrojmi Únie, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) a Európsky fond pre strategické investície (EFSI), je vnímaná na mimoriadne nízkej úrovni, hoci niektoré JTI podpísali v tejto súvislosti protokoly. EHSV považuje za dôležité, že sú iniciované synergie, ktoré podporujú účasť miestnych a regionálnych subjektov, čo uľahčuje začlenenie k bežným prevádzkovým normám.

4.6.

Keďže miera poklesu projektových návrhov sa zvýši pravdepodobne na úroveň medzi 7 a 1 v programe Horizont 2020 – v porovnaní so 7. rámcovým programom s úrovňou medzi 5 a 1 – bolo by vhodné vyvážiť panel expertov – nezávislých posudzovateľov, ktorým sa predkladajú projektové návrhy, keďže účasť priemyslu v prvých oznámeniach o cPPP v rámci programu Horizont 2020 v tomto paneli je viac ako 50 %, zatiaľ čo v paneloch expertov – nezávislých posudzovateľov viac ako polovica členov pochádza z akademickej sféry, pričom účasť súkromného sektora len o málo presahuje jednu pätinu.

4.7.

Dostupné rámce pre JTI a cPPP majú významné pozitívne črty pre udržateľnosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Tieto činnosti boli vymedzené súkromnými partnermi prostredníctvom širokého otvoreného konzultačného procesu na vypracovanie pracovných programov a súvisiacich ponúk v reakcii na skutočné potreby priemyslu a ich zachovávanie, s vysokou mierou mobilizácie a silným pákovým efektom v hodnote od 3 do 9.

4.8.

Pokiaľ ide o rámcové „čiastočné výberové konania pre JTI vykonané v roku 2014“, tento typ partnerstva by mal mať jasnejšiu inštitucionálnu formu a úroveň riadenia v reakcii na potreby európskych daňovníkov a orgánov Únie.

4.9.

Podľa EHSV JTI a cPPP musia reagovať, a to aj v rámci úvodných mechanizmov a postupov prístupu zameraného na účasť, na prioritné potreby v súlade so silnou politikou rastu s plnou podporou sociálnych partnerov.

4.10.

JTI a cPPP sa v skutočnosti zapájajú do celosvetových pretekov o prvenstvo vo vývoji nových technológií budúcnosti a ich uvádzaní na trh, a preto si vyžadujú rozvoj a realizáciu jasných cieľov priemyselnej stratégie, ako sú:

4.11.

EHSV zdôrazňuje potrebu zapojiť všetkých aktérov kľúčových priemyselných odvetví Európy, a to z hľadiska typu komoditného sektora, z hľadiska veľkosti podniku, ako aj z hľadiska ľudských zdrojov, ich vzdelávania a rozvoja a ich zástupcov, s cieľom zlepšiť integráciu sociálnych aspektov a aspektov týkajúcich sa MSP a zapojenie zainteresovaných strán do projektov v oblasti výskumu a inovácie.

4.12.

V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že je dôležité zaviesť zodpovedajúce sociálne a vzdelávacie nástroje a monitorovať prostredníctvom dynamických kľúčových ukazovateľov výkonnosti (key performance dynamic indicators – KPDI), nielen patenty a vedecké publikácie, ale aj a predovšetkým vývoj vplyvu na sociálno-ekonomickú sféru a na vzdelávanie nových pracovníkov.

4.13.

EHSV sa domnieva, že kľúčovým faktorom na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti rastu a zamestnanosti, najmä cieľa dosiahnuť 3 % investícií do výskumu a inovácie, je umožnenie mobilizácie investícií zo súkromného sektora pomocou pákového efektu, začínajúc verejným financovaním.

4.14.

Inovačné činnosti na vyššej úrovni technologickej pripravenosti by mali naďalej ťažiť z plánov na podporu investícií, založených na vyhliadkach stability, sprevádzaných pravidelnými testami účinnosti a zameraných na priemyselné infraštruktúry a zariadenia v súlade s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) predsedu Junckera.

4.15.

Podľa názoru EHSV by bolo vhodné väčšie zapojenie zainteresovaných strán z priemyselného odvetvia do programov v oblasti výskumu a inovácie a do programových výborov, ktoré sú kľúčovým faktorom na rozvoj rozšírenej priemyselnej účasti jednotlivých členských štátov.

4.16.

Napokon, EHSV sa domnieva, že členské štáty a Európska komisia by mali, tam kde je to možné a vhodné, preskúmať a zjednotiť priemyselný regulačný rámec pre odvetvia, v ktorých pôsobia JTI a cPPP, ktoré musia ponúkať maximalizáciu pridanej hodnoty z hľadiska environmentálnych, hospodárskych a sociálnych prínosov a prínosov v oblasti zamestnanosti, inteligentných obchodných modelov a riešení v integrovaných územných oblastiach, nových zručností a sociálnych inovácií (8).

4.17.

Podľa názoru EHSV, väčšia súdržnosť a lepšia koordinácia činností v oblasti výskumu a inovácie s komplexným pohľadom EÚ do vnútorných a vonkajších rozmerov musia byť charakteristickou črtou rôznych vytvorených foriem partnerstva v oblasti výskumu a inovácie, ktoré sa realizujú v rámci mnohých politík EÚ aj mimo programu Horizont 2020. Vytvorenie Európskej rady pre inováciu so silnou priemyselnou a sociálnou zložkou spolu s paneurópskymi sieťami na infraštruktúrnu podporu inovácie by mohlo podporiť efektívnejší rámec.

4.18.

Vzhľadom na 9. rámcový program (9) EHSV považuje za vhodné stanoviť transparentný rámec pre kvalitatívne a kvantitatívne vyhodnotenie úspešnosti/zlyhania činností súčasných JTI a cPPP z hospodársko-inovačného, sociálneho a environmentálneho hľadiska, prostredníctvom začlenenia koncových priemyselných používateľov a sociálnych partnerov a zástupcov MSP a občianskej spoločnosti, s cieľom posúdiť strategické priority a nanovo koncipovať budúce partnerstvá, na ktoré je potrebné zameriavať úsilie s výhľadom do roku 2030.

2.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 34/31

Spravodajkyňa:

pani Madi SHARMA

Pomocný spravodajca:

pán Dirk JARRÉ

1.1.

Európa vždy zohrávala kľúčovú úlohu v oblasti výroby, inovácií a rozvoja kozmetických výrobkov a výrobkov na osobnú hygienu a skrášľovanie. V posledných rokoch jej vedúce postavenie postupne slabne z dôvodu globálnej hospodárskej súťaže a podmienok, v rámci ktorých sa nezohľadňuje tlak na technologické inovácie a komerčná realita udržiavania konkurencieschopnosti.

1.2.

V tomto stanovisku sa uvažuje o posilnení európskeho priemyselného odvetvia kozmetických výrobkov a výrobkov na osobnú hygienu a skrášľovanie, a to najmä tých výrobkov, ktoré sú zahrnuté v nariadení (ES) č.1223/2009 o kozmetických výrobkoch. „Kozmetický výrobok“ je každá látka alebo zmes, ktorá je určená na kontakt s rôznymi vonkajšími časťami ľudského tela (pokožka, vlasový systém, nechty, pery a vonkajšie pohlavné orgány) alebo so zubami a sliznicou ústnej dutiny na účely výlučne, alebo najmä ich čistenia, parfumovania, zmeny ich vzhľadu, ich ochrany, udržiavania v dobrom stave alebo úpravy telesného pachu; za kozmetický výrobok považovať látku alebo zmes, ktorá sa má prehltnúť, vdýchnuť, vpichnúť alebo implantovať do ľudského tela.

1.3.

Odvetvia výroby toaletného papiera, hygienických obrúskov a sanitárnych výrobkov nespadajú do rozsahu pôsobnosti nariadenia o kozmetických výrobkoch, ale môžu sa zohľadniť v mnohých odporúčaniach z dôvodu ich pridanej hodnoty pre odvetvie osobnej hygieny.

1.4.

Stanovisko nezahŕňa lieky, tetovania, permanentný make-up, služby estetickej starostlivosti ani výrobky aplikované prostredníctvom chirurgického zákroku alebo nástrojov, ani výrobky určené na starostlivosť o pokožku zvierat. EHSV však odporúča, aby sa všetky vyššie uvedené výrobky a služby posúdili v samostatnom dokumente vzhľadom na čoraz častejšie obavy spotrebiteľov v súvislosti so škodlivými chemikáliami.

1.5.

Hoci je schopnosť inovácie špecializovaných podnikov v Európe ohromujúca, samotné inovácie, a tým aj výroba a komercializácia európskych vynálezov, sa presunuli do ďalších častí sveta, čo má vážne hospodárske a sociálne následky. Vytvorenie a umožnenie podmienok na prechod od štvrtej priemyselnej revolúcie, v ktorých by sa prostredníctvom vhodných stratégií zohľadnil značný pokrok v oblasti biotechnológií, povedie k väčším snahám o relokalizáciu priemyslu a vývoju nových výrobkov.

1.6.

EHSV uznáva, že toto odvetvie je už v súčasnosti dobre regulované s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov, ďalšie právne predpisy sa považujú za zbytočné, ale mala by sa zvážiť väčšia transparentnosť, a poskytuje tieto odvetvové odporúčania:

2.1.

Kozmetické výrobky a výrobky na osobnú starostlivosť sú základnou dennou potrebou pre vyše 500 miliónov európskych spotrebiteľov zo všetkých vekových skupín. Patrí sem celá škála výrobkov od výrobkov každodennej hygieny, ako je mydlo, šampón a zubná pasta, až po luxusné výrobky na skrášľovanie, ako sú parfumy a make-up. Odvetvie má samo osebe hodnotu 77 miliárd EUR (v roku 2015) a bolo jedným z mála odvetví, ktoré nezasiahla celosvetová finančná kríza. Európa má v tomto odvetví postavenie svetového lídra a je hlavným vývozcom kozmetických výrobkov. Obchod mimo Európy dosiahol v roku 2015 17,2 miliardy EUR.

2.2.

Z dôvodu veľkej konkurencie je v kozmetickom priemysle dôležité dobré meno značky. Vernosť zákazníkov je založená na dôveryhodnej reklame, kvalite, bezpečnosti a vývoji nových výrobkov a možno ju porovnať so situáciou v módnom priemysle s jeho sezónne meniacimi sa trendmi.

2.3.

Odvetvie tvoria spoločnosti rôznych veľkostí, pričom v Európe patrí do kozmetického priemyslu 4 600 MSP. Podľa odhadov tvorí segment MSP 30 % trhu, v niektorých štátoch EÚ to však môže byť až 98 %. Portfólio výrobkov sa pohybuje v rozmedzí od vyše 20 000 výrobkov vo veľkých spoločnostiach až po približne 160 výrobkov v menších spoločnostiach. Veľkí výrobcovia kozmetiky majú portfólio s približne 2 000 zložkami, MSP majú približne 600, pričom obe skupiny každoročne zvyšujú počet zložiek o 4 %. Tieto nové zložky majú značný vplyv na ziskovosť a rast.

2.4.

V rámci hodnotového reťazca od výroby po maloobchodný predaj sú v Európe zamestnané minimálne 2 milióny ľudí. Iba vo výrobe bolo v roku 2015 zamestnaných 152 000 pracovníkov (1), pričom žien bolo o trochu viac (56 %) ako mužov (44 %). Za posledných päť rokov stúpla priama a nepriama zamestnanosť v tomto priemysle o 2,3 %, čo predstavuje viac ako 39 000 pracovných miest (2).

2.5.

Výdavky na výskum a vývoj v roku 2015 sa odhadujú na 1,27 miliardy EUR. V jednotlivých krajinách sa značne líšia. V priemysle je zamestnaných vyše 26 000 vedcov, ktorí skúmajú nové oblasti vedy, pracujú s novými zložkami, vyvíjajú nové zloženia a posudzujú bezpečnosť, a výsledkom ich práce je každoročne ohromujúci počet patentov v EÚ.

2.6.

Európsky papierenský priemysel, a to najmä odvetvie výroby hygienického papiera (tzv. tissue papier) dosahuje hodnotu vyše 10 miliárd EUR a predstavuje 25 % celosvetového trhu s tissue papierom. Častejšie používanie kvalitných výrobkov z hygienického papiera, ako sú papierové utierky, vreckovky, toaletný papier a pod., je dôležitým prvkom lepšej kvality života a celkových hygienických podmienok doma aj mimo domova, a tým významne prispieva k rozvoju odvetvia kozmetických výrobkov.

2.7.

Európske kozmetické odvetvie sa zaslúžilo o hlavnú podporu zákazu testovania na zvieratách, pričom stále podporuje inovácie a konkurencieschopnosť. Hnacími silami trhu sú v súčasnosti v rovnakej miere bezpečnosť a inovácie zahŕňajúce nové farebné palety, rôzne druhy ošetrení pokožky, výrobky spomaľujúce starnutie a jedinečné zloženia. Spotrebitelia si neustále žiadajú viac možností výberu, lepšiu personalizáciu a ešte vyššiu účinnosť. Do prvých fáz vývoja sa preto pravidelne zapájajú spotrebiteľské skupiny a organizácie s cieľom efektívnejšie reagovať na preferencie a očakávania používateľov.

3.1.

Sledovanie zložiek a kritériá testovania vrátane zákazu testovania na zvieratách, ochrany životného prostredia a označovania podliehajú právnym predpisom a usmerneniam EÚ. Regulačný rámec pre prístup na trh, medzinárodné obchodné vzťahy a zbližovanie v oblasti regulácie sleduje Európska komisia.

3.2.

Nariadenie o kozmetických výrobkoch, nariadenie (ES) č. 1223/2009, sa uplatňuje od roku 2013, keď nahradilo smernicu 76/768/EHS prijatú v roku 1976. Jeho cieľom je harmonizovať pravidlá, aby sa dosiahol jednotný trh s kozmetickými výrobkami a vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.

3.3.

Kozmetické výrobky uvádzané na trh v EÚ musia byť bezpečné bez ohľadu na spôsob výroby alebo distribučný reťazec. V nariadení o kozmetických výrobkoch (vrátane príloh) a jeho zmenách sa uvádzajú regulačné požiadavky a obmedzenia pre všetky látky používané v kozmetike. „Zodpovedná osoba“ určená pre jednotlivé kozmetické výrobky zodpovedá za bezpečnosť výrobku a musí zabezpečiť, že pred predajom výrobku sa vykoná odborné posúdenie jeho bezpečnosti. Databáza CosIng, ktorá obsahuje informácie o kozmetických látkach a zložkách, umožňuje jednoduchý prístup k údajom o týchto látkach. Zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov tiež znamená, že príslušné vedecké výbory by mali osobitne zohľadňovať potenciálne zdravotné riziká pre určité profesijné skupiny (napr. v kaderníckych a kozmetických službách), ktoré denne používajú kozmetické výrobky pri výkone svojej profesionálnej činnosti, a preto sú ich vplyvom vystavené vo vyššej miere než široká verejnosť.

4.1.

Na zachovanie konkurencieschopnosti výrobcovia neustále zavádzajú inovácie s cieľom objaviť nové zložky, existujúce zložky využívajú novými spôsobmi a vytvárajú personalizovanejšie výrobky. Nemôžu však pracovať izolovane, a preto Európska komisia, vlády jednotlivých štátov a zainteresované strany, a to najmä zástupcovia spotrebiteľov a zamestnancov, musia spolupracovať a vytvoriť prostredie, ktoré umožňuje rast.

4.2.

EHSV uznáva, že hlavné výzvy v oblasti rastu v odvetví sú porovnateľné s výzvami vo všetkých priemyselných odvetviach, a pre kozmetické odvetvie a odvetvie výrobkov na osobnú starostlivosť poskytuje tieto odporúčania:

4.2.1.

Väčšie zbližovanie v rámci odvetvia inžinierstva v oblasti vedy o živote, a to tiež medzi výskumom genómu a odvetvím estetickej kozmetiky a osobnej starostlivosti, by lepšie podporilo diverzifikáciu výrobkov. Koža je najväčším orgánom ľudského tela, ale zdá sa, že sa stráca rozdiel medzi používaním kozmetických výrobkov určených na pokožku a liečbou pomocou liekov. Je potrebné zohľadniť niektoré účinky, ako napríklad podráždenie pokožky, alergie a rakovinu kože. Iniciatívy, ako je napríklad EIT Health (3), ktoré zahŕňajú kľúčové oblasti zdravotnej starostlivosti vrátane oblasti liekov, medicínskych technológií, biotechnológií a elektronického zdravotníctva, predstavujú dobrý príklad spolupráce. Kozmetické výrobky vedú k lepšej osobnej hygiene, lepším životným podmienkam a/alebo faktorom životného štýlu (pozitívnym účinkom, ktoré sa v právnych predpisoch neuvádzajú, napríklad zníženie stresu, zvýšenie sebavedomia a lepší spánok). Hoci kozmetické výrobky nie sú lieky, sú založené na pokročilých vedeckých poznatkoch o koži a jej funkcii. Vývoj kozmetických výrobkov by preto mohol profitovať z pokroku v oblasti biologických vedných disciplín, a to najmä v rámci farmaceutického priemyslu. Mala by sa podporovať spolupráca v oblasti výskumu s cieľom zamerať sa na individualizáciu a zvážiť produkty prispôsobené príslušnému životnému štýlu a dobrým životným podmienkam.

4.2.2.

Lepšia spolupráca medzi veľkými a malými spoločnosťami a vybudovanie odvetvových inkubátorov (4) alebo klastrov by mohla zvýšiť konkurencieschopnosť a posilniť rast. Všetky kozmetické výrobky musia pred svojím uvedením na trh prejsť vedeckým posúdením bezpečnosti, ktoré môže byť pre menšie spoločnosti administratívne a finančne obmedzujúce. Hoci je zásadne dôležité zachovať posúdenia bezpečnosti, menšie inovačné spoločnosti by mali využívať súbor opatrení na podporu podnikania, ktoré by im mohli pomôcť v období vývoja medzi inovačným procesom a vývojom nového výrobku a úspešným uvedením konečného výrobku na trh, aby sa tak znížilo riziko neúspechu. Tieto opatrenia by zahŕňali lepšiu výmenu informácií prostredníctvom transferu technológií a znalostí, spoluprácu na účely investičných príležitostí, analýzu zníženia nákladov a prístup k zdrojom financovania (5). Vlády by okrem toho mali presunúť svoje zameranie z výroby na podporu miestnej produkcie a vytvárania pracovných miest v Európe.

4.2.3.

Rozsiahlejšie informácie o trhu a poskytovanie údajov z akademického prostredia, priemyslu a od spotrebiteľov posilnia rast prostredníctvom prenosu znalostí. Trendy v oblasti osobnej starostlivosti sa posunuli smerom k ekologickým a prírodným výrobkom, výrobkom na ochranu pred slnečným UVB a UVA žiarením, výrobkom určeným pre starších ľudí a výrobkom na spomalenie starnutia, čím sa rozšíril priestor pre inovácie. V súčasnosti ponúkajú priestor na rozvoj segmentu estetickej kozmetiky inovácie v oblasti menopauzy a starnutia, ktorých cieľovou skupinou je veľké množstvo ľudí, ktorým výrobky pomáhajú vyzerať a cítiť sa čo najlepšie. Vzhľadom na vedecko-technický pokrok v mapovaní ľudského genómu a pokrok pri porozumení jeho rôznym funkciám a jeho absolútnej osobitosti leží budúcnosť kozmetického priemyslu v mimoriadne vysokom stupni personalizácii výrobkov. V rámci tohto prístupu sú kľúčovými oblasťami tohto odvetvia výskum a investície v spolupráci so zdravotníckymi a akademickými pracovníkmi.

4.2.4.

Podpora väčšieho zapojenia zamestnancov. Zamestnanci majú pri inovácii výrobkov popredné miesto, keďže majú celkový prehľad o odvetví, a to od vývoja až po spätnú väzbu od spotrebiteľov. Rozsiahlejšie konzultácie vrátane podpory vlastnej podnikateľskej iniciatívy v zamestnaní (tzv. intrapreneurship) by mohli podporiť rast spoločnosti. Odvetvie ponúka rozmanité príležitosti na zamestnanie a vďaka zlepšeniu komunikácie s cieľom ukázať zručnosti a kompetencie potrebné na súčasný a budúci rozvoj bude toto odvetvie ešte atraktívnejšie. V Európe sa do tvorby nového výskumu a príležitostí na rozsiahlejšiu spoluprácu medzi odvetviami zapojilo vyše 514 000 študentov vedy o živej prírode (6). Rozsiahlejšia spolupráca medzi akademickým prostredím a priemyslom by teda pomohla prilákať širšie spektrum zamestnancov.

4.2.5.

Na udržateľnosť rastu je potrebné zabezpečiť výskum a vývoj, investície, výdavky na výskum a vývoj a bezpečnostné ustanovenia. Mohli by sa zvážiť verejné a súkromné mechanizmy financovania pre výskum a vývoj, registrácie patentov a vývoj nových výrobkov v rámci výroby v Európe.

4.2.6.

Porušovanie patentov a falšovanie tovaru predstavuje pre ziskovosť veľkých a malých spoločností v EÚ vážne riziko a zároveň je hrozbou pre zdravie spotrebiteľov. V roku 2006 stáli falšované parfumy a kozmetické výrobky EÚ 3 miliardy EUR v rámci ušlého zisku. Vyššiu ochranu duševného vlastníctva značiek by bolo možné zabezpečiť uvedením krajiny výroby na výrobok.

4.2.7.

Záväzok vypracovať reguláciu „založenú na rizikách“: V súčasnosti sa látky neregulujú na základe svojich vnútorných vlastností (napr. dráždivosť), ale na základe toho, či sa vlastnosť látky pri reálnych podmienkach používania naozaj prejaví (napr. používanie v koncentrácii pod prahovou hodnotou dráždivosti). Tento prístup je možný vďaka presnému určeniu používania kozmetických výrobkov a možnosti plného posúdenia rizika. Líši sa od právnych predpisov týkajúcich sa chemických látok (bez presne určeného použitia), ktoré sú založené na „nebezpečnosti“ vnútorných vlastností. Aby bolo v budúcnosti odvetvie schopné inovácií a rastu, je veľmi dôležité, aby sa v právnych predpisoch a politike EÚ zachoval primeraný rozdiel medzi nebezpečnosťou a rizikom.

4.2.8.

Podpora zložiek špecifických pre jednotlivé oblasti. Uľahčenie výskumu a certifikácie prírodných výrobkov, ktoré sú špecifické pre jednotlivé regióny, prostredníctvom chráneného zemepisného označenia (7) (napr. korzická slamienka) by umožnilo podporovať regionálne výrobky z EÚ, čím by sa zvýšilo zameranie na lokálne komodity a remeselné výrobky. V súčasnosti podnikateľov a MSP obmedzujú náklady na izotopové analýzy alebo laboratórne analýzy prírodných výrobkov.

4.2.9.

Zákaz testovania na zvieratách: V nariadení o kozmetických výrobkoch sa stanovil zákaz testovania (zákaz testovania konečných kozmetických výrobkov a kozmetických zložiek na zvieratách) a zákaz uvádzania na trh (zákaz uvádzania konečných kozmetických výrobkov a zložiek, ktoré boli testované na zvieratách, na trh v EÚ). O zrušení tohto zákazu sa neuvažuje. Výrobcovia však pri zavádzaní inovácií, vývoji nových výrobkov a vývoze musia riešiť tieto problémy:

4.2.10.

Riadenie zdrojov a nakladanie s odpadom: rast populácie, zvyšovanie spotreby a vyčerpanie zdrojov, najmä vody, predstavujú témy, ktoré sa týkajú spotrebiteľov aj odvetvia v kontexte udržateľnej spotreby a sociálnej zodpovednosti podnikov. Prioritou odvetvia je vyrábanie produktov šetrných k životnému prostrediu pri zohľadnení riadenia zdrojov a nakladania s odpadom. Balík Komisie týkajúci sa obehového hospodárstva a usmernenia združenia Cosmetics Europe z roku 2012 pre kozmetické spoločnosti, a najmä MSP („Guidelines for Cosmetic Companies, especially SMEs“) predstavujú cenný prínos, ale je potrebné vykonať oveľa viac, keďže naďalej pretrvávajú závažné problémy. Ochrana zdrojov potrebných pre dané odvetvie je spojená s nevyhnutnosťou chrániť biologickú diverzitu, a to ako spoločný statok pre súčasné aj budúce generácie. Hľadanie nových produktov sa nesmie uskutočňovať na úkor pôvodného obyvateľstva a ich intelektuálneho dedičstva. Je užitočné a mimoriadne potrebné, aby sa medzi podnikmi pôsobiacimi v tomto odvetví rozšírili zásady spravodlivého obchodu a kódexy správania týkajúce sa životného prostredia. Nemenej dôležitý je aj postoj spotrebiteľov: tí nesmú tolerovať produkty vyrobené spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadami udržateľného rozvoja.

4.2.11.

Väčšia transparentnosť: Pre zabezpečenie ochrany spotrebiteľov má kľúčový význam dohľad nad trhom. Rozsiahlejšia spolupráca medzi vnútroštátnymi spotrebiteľskými orgánmi, spotrebiteľskými organizáciami, používateľmi a zdravotníckymi pracovníkmi na vnútroštátnej úrovni by zvýšila dôveru spotrebiteľov a transparentnosť. V rámci celého procesu vývoja výrobku a inovácií by sa mali viesť konzultácie so zainteresovanými stranami. Nahlásenie výrobku do systému RAPEX umožňuje spotrebiteľom požadovať lepšiu bezpečnosť v rámci celého dodávateľského reťazca, spotrebitelia však trvajú na tom, že oznámenia o závažnom riziku by sa mali podávať čo najskôr. Je potrebná väčšia transparentnosť v štátoch spotrebiteľov, pokiaľ ide o:

4.2.12.

Príležitosti na nových trhoch vrátane príležitostí zameraných na zmenu nákupných zvykov spotrebiteľov, ako sú elektronický obchod a priamy predaj, ponúkajú nové modely predaja spolu s cezhraničným obchodom. Z počiatočných výsledkov odvetvového prieskumu elektronického obchodu vyplynulo, že polovica skúmaných spoločností v odvetví kozmetiky a zdravia v EÚ nepredáva do zahraničia. Hoci kozmetické spoločnosti vstúpili do digitálneho veku, stále ich obmedzujú regulačné požiadavky, ktoré sú často špecifické pre jednotlivé krajiny, a to vrátane označovania v úradnom jazyku, právnych predpisov o testovaní na zvieratách a požiadaviek na sledovanie kozmetických výrobkov.

4.2.13.

Prekážky obchodu: EÚ má v oblasti kozmetických výrobkov dobrú obchodnú bilanciu, Európska komisia by však naďalej mala naliehať na zbližovanie na fórach, ako je fórum pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti kozmetických výrobkov (International Cooperation on Cosmetics Regulation), a v obchodných rokovaniach, pri ktorých sa európska regulácia stala medzinárodnou normou. Nariadenie EÚ o kozmetických výrobkoch stále zostáva vzorom pre bezpečnosť spotrebiteľov v rozvíjajúcich sa regiónoch (ASEAN, Rusko, Latinská Amerika, Čína). To poskytuje európskym regulačným orgánom a odvetviu príležitosť prispieť k regulačným systémom hlavných vývozných trhov, ktoré budú vysoko kompatibilné so systémom EÚ.

2.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 34/38

Spravodajca:

Martin SIECKER

Pomocný spravodajca:

Richard ADAMS

1.1.

Vlastníci lodí z EÚ kontrolujú približne 40 % svetovej obchodnej flotily. Zodpovedajú tiež za približne jednu tretinu tonáže po skončení životnosti uloženej na plážach v nevyhovujúcich zariadeniach v južnej Ázii. EÚ je najväčším trhom, z ktorého sa lode po skončení životnosti posielajú na nebezpečné rozobratie znečisťujúce životné prostredie. V EÚ sídli najviac vlastníkov lodí a má teda osobitnú zodpovednosť za reguláciu recyklácie lodí.

1.2.

EHSV tvrdí, že existujú silné sociálne a morálne dôvody na odstránenie zneužívania vyplývajúceho z nezodpovedného rozoberania lodí prostredníctvom systému vytvárajúceho pridanú hodnotu lode po skončení životnosti, ktorá je dostatočná na uhradenie vyšších nákladov na zodpovednú recykláciu. Recyklácia väčšiny lodí by sa pravdepodobne naďalej vykonávala v krajinách s nízkymi nákladmi práce, ale so zlepšenými pracovnými a environmentálnymi podmienkami. Zároveň to umožní aj väčšiu konkurencieschopnosť demontážnych zariadení v EÚ.

1.3.

Opatrenia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) mali zatiaľ malý účinok, treba však naďalej vynakladať maximálne úsilie na dosiahnutie všeobecného právne záväzného nástroja prostredníctvom tohto fóra. Úloha EÚ v tomto procese môže byť vplyvná a dynamická. Hľadanie účinného riešenia nezodpovedného rozoberania lodí je na programe EÚ dlhé roky a zatiaľ viedlo k vypracovaniu nariadenia EÚ o recyklácii lodí, ktoré sa začne v plnom rozsahu uplatňovať najneskôr 31. decembra 2018. Zásadným nedostatkom však je, že vlastníci lodí by mohli nariadenie EÚ o recyklácii lodí ľahko obísť jednoducho tým, že loď zaregistrujú v krajine mimo EÚ.

1.4.

V nariadení chýba hospodársky nástroj, ktorý by Komisia mohla použiť na usmerňovanie vývoja želaným smerom. Vo veľmi podrobnej správe sa teraz vypracoval plán na takýto nástroj prostredníctvom zavedenia režimu licencií na recykláciu lodí. Komisia do konca tohto roka predloží návrh založený na tejto myšlienke, ktorý poskytne vlastníkom lodí stimuly, aby svoje plavidlá s blížiacim sa koncom životnosti nechali rozmontovať v zariadeniach schválených EÚ spôsobmi, ktoré sú sociálne aj environmentálne prijateľné.

1.5.

Výhodou navrhovaného finančného mechanizmu je, že zabezpečí súčinnosť s existujúcim regulačným rámcom. Kontrolné mechanizmy by nemali vplyv na mechanizmy v rámci nariadenia EÚ o recyklácii lodí. Na spravovanie a zavedenie takejto licencie sú už k dispozícii existujúce inštitúcie EÚ. EHSV však naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila aj riziko toho, že obchodní partneri EÚ budú tento návrh považovať za protisúťažný zásah do fungovania medzinárodnej lodnej dopravy.

1.6.

Súčasné škodlivé praktiky možno odstrániť len uznaním zodpovednosti vlastníka lode na základe zásady „znečisťovateľ platí“ a zahrnutím nákladov na zodpovednú recykláciu medzi prevádzkové náklady lodí. Svoju úlohu majú všetci prevádzkovatelia a používatelia lodnej prepravy voľne loženého tovaru, nákladnej aj osobnej lodnej dopravy. V prvom rade uznaním existencie závažného problému a následne podporou progresívneho a vykonateľného finančného mechanizmu, akým sú licencie na recykláciu lodí, ktorý sa môže celosvetovo rozšíriť pod záštitou IMO a pomocou informačnej kampane siahajúcej za hranice EÚ.

1.7.

EHSV Komisiu v tomto úsilí podporuje. Okrem skutočnosti, že veľmi dobre zapadá do politiky recyklujúcej spoločnosti EÚ, môže byť aj veľkým krokom vpred v reformovaní odvetvia nebezpečného a znečisťujúceho rozoberania lodí v južnej Ázii a v zabránení jeho vybudovaniu na nejakom inom mieste. EHSV uznáva potenciál Hongkonského medzinárodného dohovoru o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí (HKD) za predpokladu, že zahrnie zásady nariadenia EÚ o recyklácii lodí, a zdôrazňuje tiež, že finančný nástroj je potrebný. Vyzývame EÚ, aby poskytla technickú pomoc recyklačným zariadeniam na celom svete, aby splnili tieto podmienky.

2.1.

Bez lodnej dopravy by svetové hospodárstvo nefungovalo. Každoročne sa na demontáž predá približne 1 000 veľkých oceánskych plavidiel (tankerov, kontajnerových, nákladných a osobných lodí). Viac ako 70 % týchto lodí po skončení životnosti končí na plážach v Indii, Bangladéši či Pakistane, kde sa rozoberajú nebezpečným spôsobom. Ostatné sa demontujú najmä v Číne a Turecku, kde je riadna infraštruktúra vhodnejšia na čistejšie a bezpečnejšie postupy, pokiaľ sa uplatňujú primerané procesy (1).

2.2.

Demontáž väčšiny vyradených lodí sa vykonáva neprijateľným spôsobom, a to takzvanou „plážovou“ metódou. Táto metóda zahŕňa uloženie lodí na piesočnatých plážach, kde ich väčšinou rozoberajú nekvalifikovaní pracovníci (vrátane ohlásených prípadov detskej práce v Bangladéši) bez vhodného vybavenia a s malou alebo so žiadnou ochranou pred veľkými množstvami unikajúcich nebezpečných látok (2).

2.3.

Odvetvie recyklácie lodí sa presunulo do východnej Ázie (Čína a Taiwan) v 70. rokoch 20. storočia, keď sa v Európe zaviedli prísnejšie normy v oblasti životného prostredia a ochrany zdravia pri práci. V 80. rokoch 20. storočia odvetvie čelilo prísnejšej regulácii aj vo východnej Ázii a následne sa presunulo do južnej Ázie. Za posledných 30 rokov bolo v Indii hlásených 470 úmrtí. V roku 2014 bolo v zariadeniach v južnej Ázii hlásených 25 úmrtí a 50 vážnych úrazov. Minulý rok prišlo v zariadeniach v Bangladéši o život 16 pracovníkov a tento rok tam zatiaľ zomrelo dvanásť pracovníkov. Omnoho viac pracovníkov je vážne zranených alebo ochorie v dôsledku toxických výparov a umiera bolestivou smrťou na rakovinu v dôsledku vystavenia nebezpečným materiálom, napríklad azbestu. Prírodné prostredie v okolí týchto plážových zariadení je vážne znehodnotené (3).

3.1.

Jadrom problému recyklácie lodí je, že chýba efektívne medzinárodné riadenie na dosiahnutie celosvetového riešenia. Medzinárodná námorná organizácia (IMO), ktorá je agentúrou OSN, pripravila Hongkonský medzinárodný dohovor o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí (HKD), ktorý zostáva neratifikovaný a jeho účinok je neistý. Tak ako v mnohých iných oblastiach môže EÚ presadzovaním osvedčených postupov a praktických riešení ponúknuť regulačný a právny rámec, ktorý by dokázal priniesť pozitívne výsledky na celom svete a bol by účinný pri riešení osobitného súboru extrateritoriálnych otázok rozšírených v odvetví námornej dopravy.

3.2.

Podľa medzinárodného práva sa vyžaduje, aby bola každá obchodná loď registrovaná v niektorej krajine. Unctad (Konferencia Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj) uvádza, že takmer 73 % svetovej námornej flotily je registrovaných v inej krajine alebo označených vlajkou inej krajiny, ako je krajina, kde má registrované sídlo skutočný vlastník plavidla. K dôvodom na registráciu lode v inej krajine patrí vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, možnosť vyhnúť sa vnútroštátnym pracovnoprávnym a environmentálnym predpisom a možnosť najímať posádky z krajín s nižšími mzdami. Mnohé z týchto otvorených registrov sa tiež označujú ako lacné vlajky (FOC – Flag of Convenience) alebo vlajky umožňujúce porušovanie predpisov (FONC – Flag of Non-Compliance). Ide o vlajky krajín, ktoré sú známe veľmi slabým presadzovaním medzinárodného práva. Približne 40 % všetkých lodí po skončení životnosti, ktoré sú uložené na plážach v južnej Ázii, bolo dovezených pod lacnou vlajkou alebo vlajkou porušovania predpisov, akými sú vlajky krajín Svätý Krištof a Nevis, Komory a Tuvalu. Tieto vlajky, ktoré sa používajú po skončení životnosti, sa zriedkavo používajú počas prevádzkovej životnosti niektorej lode a ponúkajú sa s nimi osobitné diskontné sadzby na posledné cesty a rýchla a jednoduchá krátkodobá registrácia bez akýchkoľvek požiadaviek týkajúcich sa štátnej príslušnosti.

3.3.

Len malý počet vlastníkov lodí prijal dobrovoľné opatrenia na zabezpečenie ekologickej a bezpečnej recyklácie svojich zastaraných plavidiel. Menej ako 8 % lodí, ktoré sa predávajú na rozobratie, má stále európsku vlajku a tie sa zväčša demontujú bezpečným a udržateľným spôsobom. Väčšina plavidiel sa po ukončení prevádzky predáva takzvaným nákupcom za hotovosť, ktorí dopravia plavidlo na jeho konečné miesto určenia v južnej Ázii. Väčšina vlastníkov lodí neobchoduje so samotnými recyklačnými zariadeniami: pohodlne sa dištancujú od konečnej likvidácie a nechajú ju na týchto nákupcov za hotovosť, ktorí sa špecializujú na lode po skončení životnosti a pôsobia ako sprostredkovatelia medzi vlastníkmi lodí a zariadeniami na rozoberanie lodí. Ich služby zahŕňajú presun a zabezpečenie posádky lode na jej poslednej plavbe a vybavenie potrebnej administratívy a komunikáciu s orgánmi v mieste demontáže.

K týmto praktikám sa uchyľujú súkromní aj verejní vlastníci lodí.

3.4.

Tento obchod je výhodný pre:

3.5.

Hoci od roku 2009 existujú dobrovoľné koordinované opatrenia vlastníkov lodí, napríklad súbor usmernení na prípravu súpisov nebezpečných materiálov a iné opatrenia týkajúce sa skončenia životnosti lodí prijaté v roku 2015, preferovaným miestom určenia pre lode po skončení životnosti bol Bangladéš, ktorý je známy najhoršími podmienkami (4).

4.1.

IMO v roku 2009 prijala osobitný nástroj, Hongkonský dohovor (HKD), ktorým sa stanovuje rámec právnych predpisov s konečným cieľom dosiahnuť požadované udržateľné rovnaké podmienky v oblasti činností spojených s recykláciou lodí na celom svete. Táto požiadavka v skutočnosti nie je predmetom kontroly. Ide o malý krok vpred a ustanovenia na vykonávanie a presadzovanie sú slabé a otvorené širokému výkladu, nestanovuje sa žiadne nezávislé osvedčovanie ani audit a plážová metóda je prakticky stále povolená.

4.2.

HKD nadobudne platnosť až po 24 mesiacoch po ratifikácii 15 štátmi predstavujúcimi 40 % globálnej tonáže, ktorých ročná kapacita na recykláciu lodí predstavuje aspoň 3 % kombinovanej tonáže signatárov. HKD zatiaľ ratifikovalo len päť krajín vrátane Panamy ako jedinej významnej vlajkovej krajiny, pričom žiadna z nich nemá požadovanú kapacitu na recykláciu lodí na uplatňovanie dohovoru. Nadobudnutie platnosti dohovoru sa teda neočakáva v blízkej budúcnosti.

4.3.

Ďalšia iniciatíva IMO, Medzinárodný trustový fond na recykláciu lodí, nezískala medzinárodnú podporu. Hoci IMO dosiahla vo viacerých oblastiach pozitívne reformy týkajúce sa námorníctva, účinné opatrenie týkajúce sa demontáže lodí k nim nepatrí. Odvetvie recyklácie lodí má tendenciu umiestňovať alebo premiestňovať prevádzky do krajín s nízkymi nákladmi na prácu, kde sú navyše nedostatočné normy v oblasti životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré sa ani nepresadzujú. „Napomáhajúcu“ úlohu takýchto štátov možno eliminovať len vyčlenením významného, nezávisle spravovaného finančného fondu pre každú jednotlivú loď a prostriedky z tohto fondu si možno vyžiadať späť len za predpokladu, že sa loď recykluje zodpovedne. Námorná doprava je globálne odvetvie, zatiaľ čo rozoberanie lodí – so 70 % všetkých lodí demontovanými na troch plážach v južnej Ázii – je regionálnym škandálom, ktorý si vyžaduje účinné riešenie.

4.4.

Vyradené lode sa v rámci EÚ považujú za nebezpečný odpad a patria do rozsahu pôsobnosti Bazilejského dohovoru, ktorým sa upravujú všetky druhy prepravy nebezpečného odpadu a ktorý je na úrovni EÚ transponovaný prostredníctvom nariadenia o preprave odpadu. Tým by sa teoreticky malo zabrániť tomu, aby sa lode vo vlastníctve EÚ likvidovali nezodpovedne. Vlastníci lodí tiež systematicky obchádzajú pravidlá dohovoru a nariadenia o preprave odpadu predajom plavidiel, ktorým sa má skončiť životnosť nákupcom za hotovosť, len čo tieto plavidlá opustia vody EÚ a vyplávajú na poslednú cestu. Po nadobudnutí účinnosti nariadenia EÚ o recyklácii lodí v EÚ však vyradené lode, ktoré sa plavia pod vlajkou členského štátu EÚ, budú od roku 2019 vyňaté z uplatňovania nariadenia EÚ o preprave odpadu a Bazilejského dohovoru, ktorým sa upravujú všetky druhy prepravy nebezpečného odpadu.

4.5.

EÚ a jej členské štáty na základe analýzy dospeli k záveru, že Hongkonský dohovor aj Bazilejský dohovor zrejme poskytujú rovnakú úroveň kontroly a presadzovania, pokiaľ ide o lode klasifikované ako odpad. Mimovládne organizácie na celom svete, osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva a toxický odpad, ako aj Európsky parlament a EHSV kritizujú HKD za to, že neposkytuje náležité riešenia.

4.6.

Hľadanie účinného riešenia má EÚ v programe už dlhé roky. Európska komisia v roku 2007 vydala na túto tému zelenú knihu (5), po ktorej v roku 2008 nasledovalo oznámenie (6) a napokon v roku 2012 návrh nariadenia EÚ o recyklácii lodí (7). Nariadenie nadobudlo platnosť 30. decembra 2013, ale v plnom rozsahu sa má uplatňovať až od 31. decembra 2018. Nariadením sa včas uvádzajú do platnosti viaceré požiadavky HKD. Okrem toho sa ním ustanovuje európsky zoznam schválených recyklačných zariadení, kde sa budú musieť demontovať plavidlá registrované v EÚ. Tieto zariadenia musia mať nezávislé osvedčenie a musia sa v nich vykonávať nezávislé kontroly. Nariadenie EÚ o recyklácii lodí navyše presahuje rámec HKD stanovením prísnejších noriem pre recyklačné zariadenia a prihliadaním na následné nakladanie s odpadom a pracovné práva.

4.7.

Nariadenie EÚ o recyklácii lodí je však oproti predchádzajúcej zelenej knihe a oznámeniu na rovnakú tému výrazne oslabené. V týchto dvoch dokumentoch sa uvádza presná analýza problémov týkajúcich sa recyklácie lodí v južnej Ázii a vyjadruje sa presvedčenie, že na nápravu neprijateľných podmienok v týchto krajinách sú potrebné rozsiahle opatrenia. Opatreniami v nariadení EÚ o recyklácii lodí sa však tieto problémy neriešia. Hoci nariadením EÚ o recyklácii lodí sa stanovujú prísne normy pre zariadenia na recykláciu lodí, ktorými sa účinne vylučuje nevyhovujúca plážová metóda, pre vlastníkov lodí je veľmi jednoduché obísť tieto normy prevodom vlastníctva alebo jednoduchou registráciou v krajine mimo EÚ. EHSV dospel k záveru, že na vyvodenie zodpovednosti voči odvetviu námornej dopravy zjavne chýba politická vôľa a zastáva názor, že Komisia mala predložiť lepší, tvorivejší a odvážnejší návrh bohatší na iniciatívy a v súlade úrovňou ambícií predchádzajúcich dokumentov Komisie (8).

5.1.

V nariadení chýba hospodársky nástroj, ktorý by Komisia mohla použiť na usmerňovanie vývoja želaným smerom. Komisia vo svojom pôvodnom návrhu z roku 2012, ktorý obsahoval doložku o „zodpovednosti predposledného vlastníka“, uznala zásadný nedostatok v tom, že vlastníci lodí môžu nariadenie EÚ o recyklácii lodí ľahko obísť jednoduchou registráciou v tretej krajine. Hoci táto doložka bola počas rokovaní tripartity zamietnutá, EP zabezpečil, aby bol do nariadenia zaradený článok, ktorým sa od Komisie požadovalo, aby preskúmala možné alternatívne finančné mechanizmy.

5.2.

Komisia v júli tohto roka uverejnila novú štúdiu o licencii na recykláciu lodí, ktorú uskutočnili spoločnosti Ecorys, DNV-GL a Erasmova univerzita v Rotterdame. Jej cieľom je podnietiť vlastníkov lodí, aby konečne prevzali zodpovednosť za ekologickú a bezpečnú demontáž lodí.

5.3.

V rámci licencie na recykláciu lodí by sa vytvoril osobitný vyhradený fond pre každú loď, uložený na viazanom účte vo významnej finančnej inštitúcii, kde by sa budoval kapitál na financovanie bezpečnej a udržateľnej recyklácie. Suma licencie by sa určila na základe kombinácie tonáže, druhu dopravy, frekvencie príchodov do prístavov EÚ, dizajnu založeného na zásade „od kolísky ku kolíske“ a prítomnosti toxických materiálov na palube. Kapitál by ukladali majitelia lodí, ktorí by zakaždým, keď jedno z ich plavidiel zakotví v prístave EÚ, zaplatili príslušný poplatok do fondu viazaného na toto konkrétne plavidlo.

5.4.

Prostriedky z tohto fondu by si bolo možné vyžiadať späť po skončení životnosti, ak by sa loď skutočne recyklovala v zariadení schválenom EÚ, a tým by sa kompenzovala strata príjmu vyplývajúca z rozhodnutia pre zodpovednú demontáž. Komisia do konca tohto roka predloží formálnu pozíciu k tejto štúdii.

5.5.

Hlavnou výhodou navrhovaného finančného mechanizmu je súčinnosť s existujúcim regulačným rámcom, ktorú by priniesol. Kontrolné mechanizmy v rámci navrhovaného finančného mechanizmu by tiež veľmi dobre fungovali v súčinnosti s existujúcimi kontrolnými mechanizmami podľa nariadenia EÚ o recyklácii lodí, akým je vykonávanie kontrol zariadení na mieste pred ich zaradením a po ich zaradení do európskeho zoznamu. Licencie by tiež mohli byť zaradené do zoznamu osvedčení, ktoré má pravidelne kontrolovať štátna prístavná kontrola v rámci už existujúcich povinností. Podobne sa ako najvhodnejšia na plnenie úloh kontroly a vydávania licencií javí už existujúca Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA), zatiaľ čo najvhodnejšia na správu príjmu z možnej licencie na recykláciu lodí by zrejme bola jedna z európskych finančných inštitúcií ako Európska investičná banka (EIB) alebo Európsky investičný fond (EIF). EHSV naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila aj riziko toho, že obchodní partneri EÚ budú tento návrh považovať za protisúťažný zásah do fungovania medzinárodnej lodnej dopravy.

5.6.

Takýto fond by bol určitým krokom smerom k návrhu EHSV na podporu rozsiahlejšieho a životaschopnejšieho odvetvia recyklácie lodí v Európe. V EÚ existuje dostatok kapacít, ktoré sa už nevyužívajú na stavbu a opravu lodí, ale sú vhodné na vyraďovanie a recykláciu lodí. To je v súlade s cieľom EÚ stať sa udržateľnou recyklujúcou spoločnosťou s obehovým hospodárstvom, v ktorom sa odpad mení na surovinu prostredníctvom dômyselného a rozvinutého systému recyklácie. Vzhľadom na striedavo nestále a stabilne rastúce ceny surovín a vysokú nezamestnanosť v mnohých európskych členských štátoch a vzhľadom na skutočnosť, že viacerým ropným plošinám vo vodách EÚ sa končí ich obdobie ekonomickej životaschopnosti, by to mohlo byť pre Európu ako celok vysoko rentabilné. Odvetvie zamerané na recykláciu lodí po skončení životnosti by navyše bolo príležitosťou na rozvoj prímorských oblastí a na odbornú prípravu mladých ľudí a nezamestnaných v oblasti nových zručností.

5.7.

Komisia 12. apríla 2016 uverejnila technické usmernenia pre zariadenia na recykláciu lodí, ktoré sa usilujú o získanie schválenia podľa nariadenia EÚ o recyklácii lodí. Zariadenia, ktoré chcú byť zaradené do zoznamu schválených zariadení EÚ, musia zabezpečiť zdravé a bezpečné pracovné podmienky, kontrolu znečistenia – vrátane riadneho následného nakladania s odpadom – a presadzovanie medzinárodných pracovných práv. O zaradenie do zoznamu môžu požiadať zariadenia z EÚ i tretích krajín. Okrem zariadení EÚ sa v zozname, ktorý sa uverejní do konca tohto roka, najpravdepodobnejšie objavia lepšie zariadenia z Číny a Turecka. Recyklačné zariadenia využívajúce plážovú metódu už požiadali o zaradenie do zoznamu EÚ. EHSV súhlasí s Parlamentom a Komisiou v tom, že súčasná plážová metóda by nemala byť pripustená do zoznamu EÚ.

5.8.

Ak Európa chce, aby sa jej lode demontovali zodpovedným spôsobom, potom je primerané, aby zabezpečila začlenenie nákladov na túto činnosť do prevádzkových nákladov plavidla. V trhovom hospodárstve nič nie je zadarmo, všetko má svoju cenu. Cena za zodpovednú demontáž lodí sa platí v peniazoch. Pri nezodpovednej demontáži lodí sa táto cena platí inou menou, akou je ničenie miestneho životného prostredia a strata ľudských životov. Keďže EÚ nechce tieto hodnoty akceptovať ako legálne platobné prostriedky, nemala by ich používanie akceptovať ako legitímnu menu vo svojich platobných stykoch s rozvojovými krajinami mimo Európy.

5.9.

V období nadbytočnej kapacity a nízkych ziskov v tomto odvetví existujú silné náznaky, že veľká väčšina vlastníkov lodí vzdoruje akýmkoľvek opatreniam, ktoré zahŕňajú vyššie poplatky. Dosah na vlastníkov lodí však bude mierny. Odhaduje sa, že opatreniami potrebnými na dosiahnutie cieľa zmeny správania 42 % vlastníkov lodí sa zvýšia prevádzkové náklady menších lodí o 0,5 % a najväčších kategórií lodí približne o 2 %. Ak sa sadzby licenčných poplatkov zvýšia a/alebo ak sa skráti trvanie akumulácie kapitálu, percento lodí predaných na udržateľnú recykláciu lodí sa zvýši až na 68 %. V správe sa odhaduje, že z dlhodobého hľadiska bude môcť až 97 % lodí prevádzkovaných v európskych prístavoch zhromaždiť dostatočné prostriedky na pokrytie rozdielu vyplývajúceho zo správnej recyklácie (9).

5.10.

Musí sa však preukázať, že fond výnosov z licencií na recykláciu lodí pokrýva náklady na zodpovednú recykláciu a že sa bude uplatňovať a ukladať spravodlivo vo vzťahu k všetkým prevádzkovateľom prichádzajúcim do prístavov EÚ. Avšak regionálne (kontinentálne) opatrenia, ako sú licencie EÚ na recykláciu lodí, sa nedajú účinne uplatňovať celosvetovo bez spolupráce zo strany majiteľov lodí a IMO. Finančný nástroj EÚ, uplatniteľný na všetky lode, ktoré zakotvia v niektorom prístave EÚ, by mohol veľmi ľahko podnietiť takéto riešenie na globálnej úrovni, ktoré by sa mohlo rozširovať prostredníctvom IMO. Vlády členských štátov, v ktorých sídlia významní vlastníci flotíl, musia vynaložiť značné úsilie na predloženie príslušných právnych predpisov v súlade s politikami na boj proti podvodom a s usmerneniami WTO.

5.11.

Politické odhodlanie však môže vytvoriť a podporiť aj informovaná verejná mienka. Zverejnenie hanebných podmienok vo väčšine juhoázijských recyklačných zariadení má určitý účinok, ale znepokojení občania v súčasnosti nemajú žiadnu možnosť priamo ovplyvňovať odvetvie námornej dopravy nákupom alebo bojkotom príslušných lodných služieb. To sa musí zmeniť podporovaním významných spoločností, ktoré využívajú služby nákladnej námornej dopravy, aby žiadali prepravu svojho tovaru plavidlami, na ktoré sa vzťahujú zodpovedné a neodvolateľné politiky týkajúce sa skončenia životnosti.

5.12.

Tak ako v mnohých iných oblastiach zohráva EÚ presadzovaním osvedčených postupov a praktických riešení určitú úlohu a môže ponúknuť podporný regulačný rámec, ktorý by dokázal priniesť pozitívne výsledky na celom svete a bol by účinný pri riešení osobitného súboru extrateritoriálnych otázok rozšírených v odvetví námornej dopravy.

2.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 34/44

Spravodajca:

Janusz PIETKIEWICZ

1.1.

EHSV zastáva názor, že rozsiahly rozvoj decentralizovanej výroby energie spotrebiteľmi by mal byť dôležitou a stabilnou súčasťou energetickej politiky Európskej únie. Toto riešenie je prospešné, a môže byť dokonca nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti dodávok energie, ako aj z environmentálneho a sociálneho hľadiska.

1.2.

Rozsah podielu výroby energie spotrebiteľmi v celkovej výrobe energie by sa mal prispôsobiť danostiam jednotlivých členských štátov. EHSV preto navrhuje, aby Európska komisia vypracovala rámcové zásady pre výrobu energie spotrebiteľmi, konkrétne právne predpisy v tejto oblasti by však mali zostať záležitosťou každého členského štátu.

1.3.

Výroba energie spotrebiteľmi sa môže opierať o širokú škálu druhov energie z obnoviteľných zdrojov, a jej opodstatnenosť sa týka každého terénu nezávisle od klimatických podmienok.

1.4.

To, že spotrebitelia vyrábajúci energiu môžu vo veľkej miere pôsobiť na trhu, je možné vďaka novým technológiám, digitálnej revolúcii a očakávaniam spotrebiteľov, pokiaľ ide o priame zapojenie do hospodárskych postupov.

1.5.

V záujme lepšieho pochopenia pojmu výrobca-spotrebiteľ (prozument) sa odporúča, aby Komisia vymedzila rámcovú definíciu tohto pojmu, ktorá by obsahovala základné spoločné prvky, ako je napr. veľkosť zariadenia, individuálna a kolektívna výroba energie, vlastníctvo zariadenia, otázka prebytku vytvorenej energie.

1.6.

Spotrebiteľ sa môže stať výrobcom bez ohľadu na to, či je vlastníkom danej nehnuteľnosti, zariadenia alebo zariadení. Výrobcom-spotrebiteľom môže byť napríklad vlastník rodinného domu, ako aj nájomca bytu v bytovke.

1.7.

Hospodárske výhody, ktoré prináša výroba energie spotrebiteľmi, ako sú nižšie náklady na prenos energie, lepšie využitie miestnych zdrojov energie a podnecovanie pracovnej činnosti v miestnych spoločenstvách, by v dohľadnom čase mali tejto energetike umožniť fungovať bez dodatočných mechanizmov podpory.

1.8.

Úspory a sociálne výhody v dôsledku uvedomelejšej a aktívnejšej spotreby, decentralizované využívanie obnoviteľných zdrojov energie, obmedzenie sieťových strát a väčšia efektívnosť vďaka spolupráci môžu rýchlo zabezpečiť dobrú návratnosť investícií do zariadení na výrobu energie spotrebiteľmi, rozvoja prenosu, distribúcie a miestnych sietí a ich systému riadenia, ako aj do rozvoja skladovania energie.

1.9.

Systémy podpory pre výrobcov-spotrebiteľov by v žiadnom prípade nemali narúšať hospodársku súťaž na trhu s energiou ani eliminovať iné subjekty, a mali by tiež prihliadať na to, že sú aj takí spotrebitelia energie, ktorí sa nemôžu alebo nechcú stať výrobcami-spotrebiteľmi.

1.10.

Finančné riešenia, ktoré môžu mať vplyv na výrobcov-spotrebiteľov, ako sú okrem iného dane, sadzby a poplatky, musia byť pre tieto subjekty výhodné. V žiadnom prípade nesmú diskriminovať výrobcov-spotrebiteľov na trhu s energiou.

1.11.

Základnou podmienkou dynamického rozvoja výroby energie spotrebiteľmi je vytvorenie dobrých partnerských vzťahov medzi výrobcami-spotrebiteľmi, inými výrobcami energie a podnikmi zameranými na prenos a distribúciu energie. Je nevyhnutné vytvoriť také podmienky, aby mali z rozvoja výroby energie spotrebiteľmi úžitok všetci aktéri na trhu s energiou. EHSV odporúča Komisii, aby preskúmala túto problematiku s cieľom navrhnúť vhodné riešenia.

1.12.

Je nevyhnutné zaviesť opatrenia na ochranu výrobcov-spotrebiteľov pred praktikami podnikov, ktoré majú monopol na prenos a distribúciu energie, a veľkých výrobcov energie.

1.13.

Výrobca-spotrebiteľ väčšinou vyrába energiu pre vlastnú potrebu (svoju, skupiny občanov, domácností, poľnohospodárskych podnikov, malých podnikov). Výkon zariadení nie je možné presne prispôsobiť vlastnému dopytu po energii. Preto je veľmi dôležité vyriešiť otázku, ako zaobchádzať s prebytkom energie. Táto otázka má ešte väčší význam, ak chceme, a niekedy aj musíme, motivovať výrobcu-spotrebiteľa, aby spotreboval menej energie.

1.14.

Optimalizáciu spotreby energie medzi výrobcami-spotrebiteľmi treba podporovať systémami smart living. EHSV navrhuje, aby sa to zohľadnilo v systémových riešeniach, ktoré navrhne Európska komisia.

1.15.

Keďže jednotliví výrobcovia-spotrebitelia vyrobia pomerne malý objem energie, nemali by byť obmedzovaní v prístupe k sieti.

1.16.

Rozvoj výroby energie spotrebiteľmi si vyžaduje náležité prispôsobenie a fungovanie distribučných a prenosových sietí. Výrobcovia-spotrebitelia sa musia podieľať na nákladoch, ktoré sa s tým spájajú, treba však stanoviť transparentné zásady participácie na týchto nákladoch.

1.17.

Dôležitou podmienkou rozvoja výroby energie spotrebiteľmi je paralelný rozvoj inteligentných sietí, ktoré sa nachádzajú v blízkosti. EHSV vníma rozšírenie inteligentných meračov ako súčasť sieťovej infraštruktúry, a preto by finančné náklady v tejto súvislosti nemali znášať priamo spotrebitelia. EHSV upozorňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť ochranu získaných údajov.

1.18.

Výhody spojené s výrobou energie spotrebiteľmi budú rýchlo narastať v dôsledku rozvoja malých zásobníkov energie. Výbor odporúča, aby sa veda a výskum ďalej zameriavali na zdokonaľovanie existujúcich a hľadanie nových technológií uskladňovania energie.

1.19.

Rozvoj výroby energie spotrebiteľmi by sa mohol zintenzívniť aj vytváraním družstiev na výrobu energie alebo iných zoskupení výrobcov-spotrebiteľov. Výrobcovia-spotrebitelia, ktorí pracujú v skupine, sú efektívnejší, čo sa prejaví okrem iného nižšími nákladmi na výrobu energie, posilnením ich postavenia na trhu s energiou a priamym podielom na zvyšovaní miestnej energetickej bezpečnosti.

1.20.

Skupina výrobcov-spotrebiteľov môže svoju výrobu energie lepšie prispôsobiť dopytu. Vďaka tomu možno ešte viac obmedziť prenos energie, a tým znížiť náklady členov skupiny na energiu. Skupina výrobcov-spotrebiteľov lepšie vplýva na distribučnú a prenosovú sústavu vďaka menším výkyvom ponuky a dopytu.

1.21.

EHSV odporúča Európskej komisii, aby v rámci činnosti zameranej na presadzovanie budov s takmer nulovou spotrebou energie poukazovala na to, aký dôležitý je v tomto procese rozvoj výroby energie spotrebiteľmi.

1.22.

Výbor navrhuje Komisii, aby otázky súvisiace s výrobou energie spotrebiteľmi zohľadnila v návrhu koncepcie trhu s elektrickou energiou a pri revízii balíka predpisov o obnoviteľných zdrojoch energie, na ktorých sa v súčasnosti pracuje.

1.23.

EHSV sa domnieva, že výhody, ktoré prináša výroba energie spotrebiteľmi, by sa mali využiť v aktívnej politike na boj proti energetickej chudobe a ochranu mimoriadne zraniteľných sociálnych skupín, ako aj pri riešení problémov spojených s tzv. striebornou ekonomikou a starnutím obyvateľstva. V tejto súvislosti bude dôležité zapojenie organizácií občianskej spoločnosti.

1.24.

Všeobecný rozvoj výroby energie spotrebiteľmi je zároveň príležitosťou na aktivizáciu miestnych podnikov, vrátane tvorby nových pracovných miest súvisiacich s výrobou potrebných zariadení a poskytovaním služieb.

1.25.

Nesmierny vplyv na ďalší rozvoj výroby energie spotrebiteľmi má zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do tohto procesu. EHSV odporúča Komisii, aby túto otázku zohľadnila v činnosti Dohovoru primátorov a starostov.

1.26.

Vzhľadom na rozdielnu úroveň rozvoja výroby energetiky spotrebiteľmi v členských štátoch, je potrebné umožniť rôzne formy výmeny skúseností. Výbor odporúča Komisii, aby monitorovala rozvoj výroby energie spotrebiteľmi v členských štátoch ako súčasť každoročného podávania správ v rámci energetickej únie. Zozbierané údaje budú veľmi užitočné pre činnosť, ktorú vyvíjajú členské štáty.

1.27.

Všeobecné rozšírenie výroby energie spotrebiteľmi je komplexný, mnohostranný a dlhodobý proces. Preto je dôležité, aby opatrenia stimulujúce rozvoj výroby energie spotrebiteľmi mali v dlhodobom časovom horizonte stabilný charakter.

2.1.

Prístup k zdrojom energie, bezpečnosť jej dodávok, cenová politika zohľadňujúca záujmy sociálnych skupín a spotrebiteľov, ktorí sa ocitli v ťažkej situácii, sú základné výzvy pre spoločnosť a každú politickú správu, ako aj pre jednotlivých spotrebiteľov.

2.2.

Donedávna ľudia nevedeli účinne získavať energiu iným spôsobom ako spaľovaním, možno s výnimkou využívania vodnej energie. Technologický pokrok umožnil získavať energiu vo veľkom rozsahu bez nutnosti akéhokoľvek spaľovania. Človek sa naučil získavať energiu v najčistejšej forme zo slnečného žiarenia a neznečisťovať životné prostredie. Tento zdroj energie je pritom zadarmo a nevyčerpateľný, náklady predstavujú len zariadenia.

2.3.

Rovnako účinne je možné získavať elektrickú energiu z veternej energie, čiže z toho istého zdroja, slnka, ktoré nerovnomerným zohrievaním zeme spôsobuje prúdenie vzduchu. To isté platí pre biomasu, ktorá sa obnovuje vďaka fotosyntéze.

2.4.

Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie je nevyhnutný. Dôvodom je obmedzená dostupnosť fosílnych palív v dôsledku ich čoraz väčšieho využívania, závislosť mnohých krajín od dovozu, globálne otepľovanie a znečisťovanie ovzdušia. Tieto problémy spôsobili, že Európa a s ňou väčšina najdôležitejších hospodárstiev začali investovať do obnoviteľných zdrojov energie.

2.5.

V roku 1992 boli na Samite Zeme v Riu de Janeiro prijaté základné zásady v oblasti sociálnej a hospodárskej politiky, ktorými sa nariaďuje ochrana životného prostredia, okrem iného Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

2.6.

V septembri 2015 prijalo Valné zhromaždenie OSN ciele trvalo udržateľného rozvoja. Jeden z týchto cieľov sa týka zabezpečenia prístupu k udržateľnej energii pre všetkých (cieľ č. 7). V súčasnosti nemá 1,2 miliardy ľudí na svete prístup k elektrickej energii.

2.7.

Viac než 120 miliónom obyvateľov EÚ hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie. 10 % Európanov žije v domácnostiach, kde nikto nemá zamestnanie. Počet obyvateľov bez strechy nad hlavou narastá. Tieto údaje zároveň vyjadrujú energetickú chudobu.

2.8.

Občianska spoločnosť očividne veľmi podporuje obnoviteľné zdroje energie. Túto skutočnosť potvrdili v roku 2015 aj encykliky pápeža Františka o životnom prostredí a vyhlásenia náboženských vodcov islamu, hinduizmu a budhizmu týkajúce sa zmeny klímy. Vyzývali náboženské spoločenstvá, aby sa zapojili do úsilia o budúcnosť s nulovými, resp. nízkymi emisiami.

2.9.

Nevyhnutnosť odkloniť sa od fosílnych zdrojov energie potvrdilo prijatie cieľov na konferencii COP21 v Paríži v roku 2015, na ktorej sa zúčastnilo takmer 200 krajín. Ide predovšetkým o cieľ udržať nárast priemernej globálnej teploty na výrazne nižšej úrovni než o 2 oC v porovnaní s hodnotami pred priemyselnou revolúciou a pokračovať v úsilí znížiť nárast teploty o 1,5 oC.

3.1.

Počas uplynulého polstoročia sa počet obyvateľov strojnásobil. Krehkosť globálneho finančného systému ohrozila dlhodobá stagnácia svetového hospodárstva. Vysoká miera nezamestnanosti a rast nákladov na energie spôsobili nestabilitu v mnohých krajinách. Zvýšili sa náklady na podnikanie a vznikla ďalšia záťaž pre spotrebiteľov.

3.2.

Ukázalo sa, že je potrebné zmeniť hospodársky model a prepracovať obchodné modely, a to aj v sociálnej oblasti. Vďaka svetovej digitálnej revolúcii a internetu vecí sa objavili nástroje nového systému.

3.3.

Do roku 2020 bude na trhu fungovať viac ako 50 miliárd zariadení zapojených do sietí, čo je sedemkrát viac, ako je počet ľudí na svete. Nie osobný počítač, ale smartfón sa stal najdôležitejším komunikačným oknom so svetom. V roku 2020 ich bude na trhu približne 6,1 miliardy.

3.4.

Internet vecí umožnil miliónom ľudí stretávať sa na sociálnych sieťach. Vznikol model spotreby založenej na spoločnom využívaní zdrojov (sharing economy), ktorý je lepšie prispôsobený usporiadaniu spoločnosti a zameraný na sociálnu súdržnosť. Hospodárstvo sa začína meniť, od centralizovaných inštitúcií riadených zhora prechádza k myšlienke spoločného využívania, a veľa sociálne vylúčených skupín dostáva šancu aktívne sa podieľať na hospodárskom živote.

3.5.

Vďaka online platformám sa spotrebiteľ môže stať výrobcom, ktorý vytvára a sám šíri informácie a produkty vyrobené pomocou tlačiarní 3D. Platformy umožňujú podeliť sa o autá, domy, šaty a iné veci. Spotrebiteľ/výrobca môže sám na internete viesť školenia, získať lekársku radu a nájsť remeselníka na renováciu bytu. Sociálni podnikatelia, ktorí vďaka sociálnemu financovaniu nepotrebujú bankové inštitúcie, môžu svoju podnikateľskú činnosť financovať v rámci mladého hospodárstva založeného na spoločnom využívaní zdrojov.

3.6.

Vo svete digitálnych možností sa sociálny kapitál stáva rovnako dôležitým ako finančný kapitál, prístup je dôležitejší ako vlastníctvo a „výmennú hodnotu“ na kapitalistických trhoch čoraz častejšie nahrádza „hodnota, o ktorú sa ľudia delia“ v spoločenstve spolupráce.

3.7.

Rozvoj digitálnych technológií a nové obchodné modely v energetike vrátane decentralizovanej výroby energie umožňujú vnímať vidiecke oblasti, predmestia aglomerácií, osady s rodinnými domami, domové spoločenstvá a bytové družstvá ako veľké elektrárne s obrovským potenciálom. Ako mračno roztrúsených zdrojov, ktoré tvoria novú doktrínu energetickej bezpečnosti budovanej zdola, od domácností, poľnohospodárskych podnikov, malých podnikov alebo mikrodružstiev.

3.8.

V energetike internet v rámci spoločnej spotreby umožnil, aby sociálne siete využívali milióny ľudí, ktorí vyrábajú elektrickú energiu vo svojich domoch, kanceláriách a na strechách skladov a potom sa o ňu delia prostredníctvom „internetu energie“ rovnakým spôsobom, ako si dnes na sieti vytvárame a vymieňame informácie. Prvky toho systému, ktoré sa musia ešte značne rozvinúť, sú uskladňovanie energie, „internetizácia“ energetických sústav a automobily na elektrický pohon.

4.1.

V dôsledku získavania čistej energie na doplnenie trhu a v dôsledku nahradzovania fosílnych palív sa transformácia energetických systémov a zavedenie pravidiel týkajúcich sa účasti nových subjektov na tomto trhu stali potrebnými krokmi.

4.2.

V súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy (článok 2 ods. 3) sa udržateľný rozvoj v Európe uskutočňuje v sociálnom trhovom hospodárstve. Dôležitú úlohu tu zohrávajú partneri z radov občianskej spoločnosti a kľúčové je, aby transformáciu energetických systémov akceptovala spoločnosť, najmä na miestnej úrovni.

4.3.

EÚ stanovila ciele do roku 2030 týkajúce sa energetickej únie a pretvorenia Európy na hospodárstvo s vysokou účinnosťou a nízkymi emisiami CO2. Dvoma hlavnými cieľmi je znížiť emisie skleníkových plynov o 40 % a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 27 %, pričom tento ukazovateľ na vnútroštátnej úrovni nebol spresnený. Nízkoenergetické hospodárstvo má zaistiť energetickú bezpečnosť a hospodársky rast súčasne s nízkou úrovňou emisií CO2 a v ďalšom časovom horizonte nárast výroby a spotreby lokálne vyrábanej energie. Podľa najnovších dostupných údajov bolo možné vďaka obnoviteľným zdrojom energie znížiť v roku 2014 emisie CO2 o 380 Mt.

4.4.

Medzi jednotlivými cieľmi, ktoré EÚ stanovila do roku 2030, je aj zníženie výdavkov za energiu zo strany súkromných spotrebiteľov a podnikov. Spotrebitelia a podniky majú aktívne vstupovať na energetický trh vďaka možnostiam, ktoré vytvorili nové technológie.

4.5.

Energetická bilancia je v EÚ závislá od obchodu. Viac ako polovica objemu hrubej ročnej spotreby energie v EÚ v hodnote 400 mld. EUR pochádza z dovozu. Z niektorých analýz vyplýva, že v roku 2030 môže miera závislosti Únie od vonkajších dodávok energie dosahovať 70 %. Odhaduje sa, že vďaka obnoviteľným zdrojom energie sa používanie fosílnych palív obmedzilo v roku 2014 vo svete o 114 Mtoe.

4.6.

Zlepšenie energetickej bilancie EÚ sa stalo kľúčovou záležitosťou. Jedným z riešení je bezprostredné získavanie energie z rôznych miestnych zdrojov jednotlivými spotrebiteľmi. Ak si získavanie energie z obnoviteľných zdrojov na uspokojenie miestnych potrieb nezíska všeobecnú podporu zdola, môže byť pre veľa krajín problematické zaručiť bezpečnosť svojich systémov.

4.7.

Rozvoj technológií výroby energie v zariadeniach v blízkosti domácností, čoraz šikovnejšie riešenia umožňujúce v týchto zariadeniach skladovať energiu, jej prenos prostredníctvom inteligentných sietí a meranie inteligentnými meračmi, riadenie miestneho dopytu po energii, vďaka tomu všetkému môžu zariadenia spotrebiteľov vplývať na energetický mix každej krajiny.

4.8.

Odvetvie obnoviteľných zdrojov energie je silným činiteľom v oblasti technologickej inovácie. Je nevyhnutné pre zásadnú transformáciu energetického systému Európy v rámci stratégie jednotného digitálneho trhu.

4.9.

Premenu pasívnych spotrebiteľov na aktívnych výrobcov-spotrebiteľov (prozumentov) v rôznych sektoroch a možnosť zapojiť do digitálnej éry internetu vecí mikropodnikateľov a stratégiu jednotného trhu vymedzuje Európska komisia v stratégii pre jednotný digitálny trh [COM(2015) 192 final]. avizovanej v máji 2016. Stratégia spočíva na troch pilieroch: 1) lepší prístup online k digitálnemu tovaru a službám; 2) prostredie, v ktorom môžu prosperovať digitálne siete a služby a 3) digitalizácia ako hnacia sila rastu. Hospodárstvu EÚ to môže priniesť 415 miliárd EUR ročne a môžu sa vytvoriť tisíce nových pracovných miest aj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

4.10.

Trh, na ktorom dominujú veľkí výrobcovia a distribútori energie, sa musí otvoriť pre individuálne subjekty a musí byť decentralizovanejší. Elektrická energia nebude distribuovaná odberateľom len centrálne regulovaným spôsobom z veľkých elektrární „zhora“. Bude sa získavať z viacerých decentralizovaných zdrojov obnoviteľnej energie.

4.11.

Miera rozptýlenia výroby elektrickej energie musí byť prispôsobená špecifikám odberateľov energie. Rozdiely v tejto oblasti môžu byť spojené predovšetkým s fungovaním energeticky náročných odvetví v danej krajine.

4.12.

Energetická bezpečnosť v súčasnosti čoraz viac závisí od odolnosti energetického systému voči teroristickým útokom. Rozvojom decentralizovanej výroby zároveň zvyšujeme energetickú bezpečnosť, pretože decentralizovaná výroba je menej vystavená teroristickým hrozbám.

4.13.

Decentralizované zdroje energie umožňujú zamerať sa na problém kontinuity dodávok energie subjektom, ktorých činnosť je do veľkej miery závislá od elektrického prúdu (napr. hydinárske podniky, spracovateľské závody, chladiarne). V niektorých členských štátoch EÚ predstavujú výpadky prúdu maximálne 20 minút ročne, ale sú aj také, kde priemerné výpadky prúdu trvajú priemerne od 450 do 500 minút. Mikrozariadenia výrobcov-spotrebiteľov sú pre týchto výrobcov zárukou podnikania.

4.14.

Možnosti, ktoré ponúka všeobecný rozvoj decentralizovanej výroby energie spotrebiteľmi, sa dajú využiť v sociálne dôležitých oblastiach EÚ v rámci stratégie Európa 2020: pri riešení demografických problémov spojených so starnutím obyvateľstva a v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

4.14.1.

Jedným z cieľov stratégie je dosiahnuť, aby sa počet chudobných alebo sociálne vylúčených ľudí znížil aspoň o 20 miliónov vzhľadom na obrovský počet – 122 miliónov občanov – ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie Majú pri tom pomôcť operačné programy podpory, aktívne nástroje trhu práce a účelovo viazané finančné prostriedky vrátane aspoň 20 % prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu. Logistická a finančná podpora, ktorá týmto ľuďom umožní zakladať mikrodružstvá na výrobu energie a/alebo zapájať sa do existujúcich miestnych projektov v oblasti internetu vecí, im môže otvoriť cestu k pracovnému a sociálnemu začleneniu a pomôcť vyhnúť sa biede, ktorá im hrozí.

4.14.2.

Podobne je to s výzvou v rámci striebornej ekonomiky. Európska únia stojí pred historickou výzvou, ktorej nikdy predtým žiadne spoločenstvo nečelilo, ide konkrétne o rýchlo rastúcu dlhovekosť a súčasne všeobecnú digitalizáciu života, čo si vyžaduje zavádzanie neštandardných hospodárskych riešení, ako aj nových sociálnych stratégií.

4.14.3.

V roku 2060 budú na jedného mladého obyvateľa pripadať až dvaja seniori (1). Starší občania a starší pracovníci by nemali byť vnímaní ako hrozba a príťaž spoločnosti, ale ako príležitosť vytvoriť v ére digitálnej revolúcie hospodárstvo, v rámci ktorého existuje veľa pracovných miest (job-rich economy) a ktoré využije obrovské skúsenosti a voľný čas seniorov a ich – hoci skromný – finančný kapitál na uloženie do bezpečných investícií digitálnej doby. Jednou z možností môže byť zapojenie starších osôb ako e-seniorov do pracovnej činnosti v energetike, napríklad v družstevných zariadeniach na sídliskách alebo v bytovkách.

5.1.

Pre súčasný kapitalizmus bola charakteristická definícia koncepcie spotreby vo vzťahu k procesu výroby a uvádzaniu výrobkov na trh, pričom spotreba prestala byť výsadou bohatých elít a stala sa masovým javom.

5.2.

Termín „prozument“ (výrobca-spotrebiteľ) zaviedol v roku 1980 spisovateľ a futurista Alvin Toffler. Vo svojej knihe „Tretia vlna“ opísal „prozum“ ako jav, ktorý spôsobí, že trh nebude viac rozdelený na sféru výroby a sféru spotreby. Treťou vlnou nazval proces zahŕňajúci zapojenie jednotlivcov alebo organizovaných skupín prozumentov do výroby výrobku určeného na ich vlastnú spotrebu, teda posunutie hranice medzi subjektmi, ktoré vyrábajú a spotrebúvajú.

5.3.

Koncepcia trhu, v ktorom boli spotrebitelia vrátane domácností vnímaní len ako pasívni účastníci na trhu, nezodpovedala výzvam technologického rozvoja. Už v roku 1972 Marshall McLuhan a Barrington Nevitt predpovedali, že s rozvojom elektrických technológií sa spotrebiteľ bude môcť stať výrobcom.

5.4.

Základom hospodárstva v modernej spoločnosti sú bezpečné dodávky energie odberateľom za dostupné ceny, pričom sa prihliada na nevyhnutnosť chrániť zraniteľné sociálne skupiny v rámci boja proti energetickej chudobe.

5.5.

Prozumenti sú jednotlivci, skupiny občanov alebo domácnosti a poľnohospodárske podniky, ktoré môžu pôsobiť v organizovaných formách ako združenia, nadácie, družstvá, ktoré sú výrobcami a zároveň spotrebiteľmi energie vyrábanej v malých zariadeniach umiestnených na dvoroch pri domoch alebo na obytných a hospodárskych budovách (malé veterné turbíny, fotovoltické panely, solárne kolektory, tepelné čerpadlá). Prozumentmi môžu byť takisto malé podniky vrátane sociálnych podnikov a miestnych orgánov.

5.6.

Táto koncepcia zahŕňa okrem výroby elektrickej energie aj výrobu tepla a chladenie.

5.7.

Prozument v zásade pracuje pre svoj vlastný prospech. Stáva sa spolutvorcom tovaru, ktorý spotrebúva. Za prozumentov sa považujú aj jednotlivci, ktorí vytvárajú približne také množstvo energie, aké spotrebujú, aj keď sa oba tieto procesy neodohrávajú súčasne, napr. produkujú energiu hlavne počas dňa a vtedy ju pomerne málo využívajú na vlastnú potrebu, pričom prebytok predávajú iným spotrebiteľom a sami využívajú väčšinu energie vtedy, keď ju produkujú v značne menšom množstve.

5.8.

Individuálna výroba-spotreba vedie k inej organizácii života. Spája sa predovšetkým s nespokojnosťou s masovou a štandardizovanou výrobou. Moderní spotrebitelia v ére digitalizácie chcú, aby sa k nim pristupovalo jednotlivo, vidia možnosť uspokojiť svoje potreby a túžby individuálne. Uvedomelo sa zapájajú do projektov týkajúcich sa ochrany životného prostredia a boja s emisiami skleníkových plynov.

5.9.

Prozumenti spájajú prechod na modernú energetiku s rozvojom, potrebou kreativity a nezávislosti. Internetová generácia predstavuje skupinu prozumentov, ktorá je najaktívnejšia na trhu. Odlišuje sa tým, že nevníma svet z hľadiska spotreby, ale z hľadiska tvorby. Usiluje sa uspokojiť svoje potreby späté so slobodou, vierohodnosťou v očiach spoločnosti, rýchlym životným tempom a inovatívnosťou.

5.10.

Prvé „prozumentské“ postupy majú svoj pôvod v jednoduchej samoobsluhe v službách a elektronickom obchode, v oddelení činnosti spotrebiteľa od trhu. Ďalšími dôvodmi pre vznik výroby-spotreby boli zmeny na trhu práce, elektronizácia každodenných činností, možnosť pracovať z domu (telepráca), viac voľného času a potreba využiť ho čo najlepšie.

5.11.

Trhovou príčinou rozvoja výroby-spotreby, nielen v oblasti energetiky, sa stal pokles príjmov domácností v čase krízy, narastajúce ceny tovaru a služieb, nevyhnutnosť dennodenne šetriť a z ekonomických dôvodov si svojpomocne zabezpečiť potrebné služby alebo produkty.

5.12.

Veľa krajín uznáva výhody, ktoré prináša súbežný rozvoj decentralizovaných zdrojov energie vrátane mikrozariadení. Horná hranica ich výkonu je zvyčajne 50 – 100 kW. Týka sa to najmä zariadení prozumentov.

5.13.

Výrobu energie spotrebiteľmi je možné považovať za základný prvok prechodu na decentralizovanú výrobu, ktorá je všeobecne žiaducim riešením z hľadiska energetickej bezpečnosti, životného prostredia a spoločnosti.

5.14.

Všeobecné rozšírenie výroby-spotreby by malo zásadne uľahčiť plnenie úloh vyplývajúcich zo záverov COP 21 v Paríži

5.15.

EÚ postavila spotrebiteľov do centra svojej energetickej politiky a umožňuje im aktívne využívať nové technológie. V uplynulých rokoch sa objavili nové technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie tak pre veľkopriemyselné zariadenia, ako aj pre projekty v malom rozsahu, a zároveň sa značne znížili náklady na základné investície. Napríklad cena solárnych fotovoltických modulov klesla v rokoch 2008 až 2012 o 80 %. Výsledkom je, že podniky a domácnosti mohli začať nákladovo efektívne vyrábať a spotrebúvať vlastnú elektrickú energiu.

5.16.

Vzhľadom na výhody vyplývajúce z rozvoja výroby energie spotrebiteľmi je dôležité podporovať potenciálnych prozumentov v činnostiach v tejto oblasti. Táto podpora môže zahŕňať odstránenie bariér a zjednodušenie administratívnych postupov, uľahčenie pripojenia k sieti alebo zabezpečenie výhodných podmienok pre predaj prebytku energie.

6.1.

Energetické družstvá sú dobrovoľné zoskupenia neobmedzeného počtu osôb, ktoré majú právnu subjektivitu a ktorých cieľom je spoločne uspokojovať energetické potreby svojich členov.

6.2.

Prozumentom je možné byť samostatne alebo spolu so susedmi v bytovke. O družstve môžeme hovoriť vtedy, keď do „prozumentského“ zariadenia investovalo niekoľko osôb. Môžu to byť celé skupiny obyvateľov danej oblasti. Cieľom je vyrábať elektrickú alebo tepelnú energiu z obnoviteľných zdrojov pre vlastnú potrebu a prípadný prebytok predávať do siete. V Nemecku na to stačia 3 fyzické osoby, v Poľsku 10 fyzických osôb alebo 3 právnické osoby.

6.3.

Z nemeckých skúseností z uplynulých rokov vyplýva, že cieľom družstiev nie je maximalizácia zisku, ale predovšetkým hospodárska pomoc a pomoc svojim členom. Približne z tisíc družstiev bolo každé štvrté financované len z podielov jeho členov. V prípade ostatných družstiev dve tretiny prostriedkov poskytli družstevné banky. Každý člen má jeden hlas nezávisle od výšky finančného vkladu. Zvyčajne nejde o vysokú sumu a táto suma sa stanovuje v stanovách. Ak družstvo utrpí straty, členovia ich kryjú do výšky svojho vkladu.

6.3.1.

Družstvá musia byť hospodársky efektívne rovnako ako všetky ostatné podniky. Výhodou družstiev bol zanedbateľný percentuálny podiel bankrotov tohto typu podnikov (približne 0,1 % všetkých bankrotov v Nemecku). Po počiatočnom období dividend v priemernej výške 5 až 6 %, družstvá v súčasnosti vynášajú 2 až 3 %.

6.3.2.

Obce v Nemecku sú veľmi dôležitými partnermi energetických družstiev, nielen pokiaľ ide o sprístupňovanie obecných striech a budov na investície. S iniciatívou založiť energetické družstvo často prišiel starosta, ktorý sa usiloval presvedčiť o tejto myšlienke obyvateľov.

6.4.

Podstatnou výhodou založenia energetického družstva je možnosť získavať energiu za nižšie ceny, ako by to bolo v prípade jednotlivca.

6.5.

Energetické družstvo značne posilňuje pozíciu prozumentov vo vzťahu k veľkým subjektom na trhu s energiou.

6.6.

Okrem toho sa prostredníctvom energetických družstiev môžu obyvatelia priamo zapojiť do zvyšovania energetickej bezpečnosti vo svojej lokalite. Má to nesmierny význam pre optimalizáciu riešení, ktoré by mali byť prispôsobené potrebám a podmienkam miestnych komunít.

6.7.

Družstevné hnutie, najmä v starých krajinách EÚ, zohrávalo značnú úlohu pri stimulovaní rastu a zvyšovaní konkurencieschopnosti hospodárstva a podporovalo európske hodnoty solidarity, samosprávy a demokracie. Hospodársky potenciál družstiev je v starých krajinách EÚ naďalej obrovský. V niekdajších socialistických krajinách v strednej a východnej Európe sa socialistický pôvod družstevného hnutia a politika podriadiť družstvá centrálnym a územným orgánom verejnej správy, ktorá sa v týchto krajinách vtedy uplatňovala, zdajú byť dnes brzdou a zle vplývajú na atmosféru okolo družstiev prozumentov.

6.8.

Model vlastnej výroby a spotreby (self-consumption model) otvoril možnosti, ako znížiť náklady na energiu, najmä pre malé a stredné podniky, pre ktoré boli vysoké ceny energie veľkou záťažou. Medzi spotrebiteľmi v obytných domoch sa objavili nové návyky, od fotovoltických panelov na strechách patriacich domácnostiam alebo tretím osobám, až po projekty realizované občianskymi družstvami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

2.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 34/53

Spravodajca:

Stéphane BUFFETAUT

1.1.

Vedci a inžinieri už niekoľko rokov pracujú na získavaní energie z oceánov. Morské prúdy, príliv a odliv a sila morských vĺn predstavujú zásoby energie, ktoré sa neustále obnovujú. Vo Francúzsku v roku 1966 generál de Gaulle slávnostne uviedol do prevádzky elektráreň na výrobu elektriny z prílivovej energie La Rance spoločnosti EDF s 24 turbínami a celkovým výkonom 240 MW, pričom výkon jednej turbíny je 10 MW. Veterné turbíny poslednej generácie vyrábajú nanajvýš 8 MW. Táto technológia je teda účinná, hoci priehrada La Rance bola dlhú dobu jediným príkladom takéhoto zariadenia na svete. Ďalším príkladom porovnateľného zariadenia je dnes elektráreň na jazere Sihwa v Južnej Kórei s výkonom 254 MW. Existujúce projekty vo Veľkej Británii boli zablokované alebo pozastavené z dôvodu námietok ekologického charakteru.

1.2.

Je zrejmé, že takéto investície sú relevantné vtedy, ak sú umiestnené na vhodných geografických miestach s veľkými slapovými koeficientmi a v národnej energetickej skladbe by sa mali lepšie zohľadniť.

1.3.

Prvé priemyselné zariadenia sa zrealizovali, čo dokazuje, že tieto technológie by sa nemali považovať za riskantné experimenty, ale mali by sa považovať za čisté zdroje energie, ktoré treba rozvíjať.

1.4.

EHSV sa preto domnieva, že výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov by sa mala rozvíjať a nemali by sme sa zameriavať len na technológie využívajúce veternú alebo slnečnú energiu. Morská energia samozrejme nie je využiteľná kdekoľvek, bolo by však nesprávne nevenovať pozornosť predvídateľnému obnoviteľnému zdroju energie so slabým alebo s kontrolovateľným vplyvom na životné prostredie. Je všeobecne známe, že v budúcnosti budú základom energetiky rôzne zdroje zásobovania.

1.5.

Nemecko, Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Nórsko, Holandsko a Švédsko sa 6. júna 2016 rozhodli posilniť spoluprácu v oblasti veternej energie na mori. S komisármi EÚ v oblasti energetiky a klímy podpísali osobitný akčný plán pre severné moria kontinentu. Táto spolupráca sa bude okrem iného týkať harmonizácie predpisov a režimu subvencovania veternej energie na mori a prepojenia elektrických sietí.

1.5.1.

EHSV dôrazne odporúča, aby sa pri energii z morských zdrojov, či už ide o vodné turbíny alebo prílivové priehrady, zaujal podobný prístup založený na spolupráci medzi členskými štátmi alebo krajinami susediacimi s Európskou úniou, ktoré majú vhodné miesta pre tento typ zariadení (hlavne krajiny pri pobreží Atlantického oceánu a Severného mora).

1.6.

Domnieva sa, že by sa nemalo zabúdať na technológie, ktoré ešte nie sú v plnej miere vyvinuté, ako napr. využitie energie morských vĺn alebo morskej termálnej energie. V období nedostatku verejných zdrojov však ich financovanie musí zodpovedať kritériám účinnosti a prioritu by preto mali dostať technológie, ktoré sú najsľubnejšie.

1.7.

Zdôrazňuje, že investície do tejto oblasti by Európskej únii umožnili presadiť sa napokon ako líder v oblasti nových obnoviteľných zdrojov energie. Európske podniky vlastnia už 40 % všetkých patentov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. EHSV odporúča, aby sa pokračovalo vo výskume a vývoji v oblasti energie z morských zdrojov, ale aj v oblasti uskladňovania energie vyrobenej z premenlivých zdrojov energie, aby sa mohla kompenzovať výroba energie z obnoviteľných zdrojov.

1.8.

Varuje pred pokušením obmedziť dotácie len na tradičné obnoviteľné zdroje energie, pretože takýto prístup by zúžil možnosti a narušil odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov v prospech technológií, ktoré účinne presadzuje určitá lobby.

2.1.

Väčšinu našej planéty pokrývajú oceány a bolo by preto správnejšie nazývať ju planéta More než planéta Zem. Človek odpradávna využíval rybolovné zdroje pre svoju obživu. V poslednej dobe sa človeku darí využívať zdroje, ktoré sa nachádzajú na morskom dne alebo pod ním (polymetalické konkrécie, ropa atď.). Energia oceánov sa využíva už celé stáročia, ale v malom rozsahu a v podobe prílivových mlynov, ktoré možno nájsť v niektorých pobrežných oblastiach.

2.2.

Potreba bojovať proti znečisteniu všetkého druhu a znížiť emisie skleníkových plynov by nás v súčasnosti mala viesť k tomu, že sa budeme zaujímať o energetický potenciál morí. Ako by Európska únia a členské štáty s prístupom k moru mohli prehliadať možnosti, ktoré im v oblasti energetiky môžu ponúknuť oceány?

2.3.

Napriek značnému rozmeru európskej námornej oblasti je využívanie obnoviteľných zdrojov energie z týchto rozľahlých plôch stále iba v zárodkoch. Európska únia a členské štáty by sa však mohli podieľať na podporovaní nových technológií na získavanie energie z morských zdrojov prostredníctvom inovatívnych spoločností a priemyselných skupín z odvetvia energetiky. Toto je aj ambíciou fóra pre energiu z morských zdrojov.

2.4.

More ponúka rôzne zdroje obnoviteľnej energie: vzdúvanie, vlny, prúdy, prílivový prúd, rozdiel v teplote povrchových vôd, vetry. Každá technika a každá metóda sa vyznačuje geografickými a ekologickými požiadavkami, čo znamená, že tieto inovatívne techniky sú uskutočniteľné, iba ak sa zohľadnia uvedené obmedzenia a dôsledky, ktoré z nich vyplývajú.

3.1.

Každý, kto niekedy pozoroval oceán, či už pokojný alebo rozbúrený, vie, že táto masa je v neustálom pohybe a pôsobia v nej rôzne sily. Preto je prirodzené položiť si otázku, či je možné využívať alebo zachytávať energiu z mora.

3.2.

Aké sú v praxi postupy, ktoré boli skúmané alebo realizované?

3.3.

V praxi sa najsľubnejšou technikou zdá byť hlavne využívanie prílivových prúdov. Potenciál týchto technológií však vo veľkej miere závisí od miesta umiestnenia zariadenia. Oblasti Atlantického oceánu a Severného mora, kde sú slapové koeficienty najvyššie, sú najzaujímavejšie. Najvyššia účinnosť je totiž v oblastiach s veľkým rozdielom hladiny mora pri prílive a odlive. Obrovskou výhodou tohto spôsobu získavania energie sú predvídateľné a pravidelné dodávky energie, pretože príliv a odliv sú stále a ich rozsah je dobre známy vopred.

Podľa spoločnosti EDF by Európska únia mohla vyrábať približne 5 GW (z toho 2,5 GW na francúzskom pobreží), teda ekvivalent 12 jadrových reaktorov s výkonom 10 800 MW. Využívanie prílivových prúdov je však vo fáze technologického výskumu a zatiaľ nie je v prevádzke s výnimkou priehrady La Rance.

3.4.

Aké technológie na princípe vodných turbín sa testujú?

4.1.

Existuje celá škála riešení na získavanie energie z pohybu vĺn. Niektoré prototypy sú ponorené do vody, iné inštalované na hladine pri pobreží alebo na mori. Systémy zachytávania energie sa pri jednotlivých prototypoch líšia: zachytávanie energie na hladine (vlnenie) alebo pod vodou (pozdĺžny alebo orbitálny pohyb), zachytávanie zmien tlaku pri prechode vĺn (zmeny výšky hladiny) alebo fyzické zachytávanie vodnej masy v retenčnej nádrži.

4.2.

Hlavnou nevýhodou je to, že na rozdiel od prílivovej energie je energia zo vzdúvania mora málo predvídateľná. V súčasnosti je získavanie energie zo vzdúvania a z vĺn v štádiu technologického výskumu a nie je zatiaľ v prevádzke. Testuje sa však šesť rôznych techník:

5.1.

Ide o využívanie rozdielu teploty povrchových vôd a hlbokomorských vôd oceánov. Často používanou skratkou je skratka OTEC (ocean thermal energy conversion). V textoch Európskej únie sa používa pojem hydrotermálna energia pre „energiu uloženú vo forme tepla v povrchových vodách“.

5.2.

Vďaka slnečnej energii je pri hladine teplota vody vysoká a v medzitropickom pásme môže niekedy dosahovať viac ako 25 oC. Vo veľkých hĺbkach, kde slnečné žiarenie nepreniká, je voda chladná s teplotou približne 2 až 4 oC okrem uzavretých morí, ako je napr. Stredozemné more. Okrem toho sa chladné vrstvy nemiešajú s teplými vrstvami. Tento rozdiel teploty sa dá využiť pri tepelnom stroji. Tepelný stroj potrebuje na výrobu energie chladný zdroj a teplý zdroj a ako zdroje používa vodu pochádzajúcu z veľkých hĺbok a povrchovú vodu.

5.3.

Tento druh využívania tepelnej energie oceánov je však optimálny a rentabilný iba vtedy, ak sú zariadenia inštalované v špecifických oblastiach s určitou teplotou povrchových vôd a s určitou hĺbkou vôd. Potrubie, ktoré je pri tom nevyhnutné, môže totiž siahať až do hĺbky približne tisíc metrov, a to za prijateľné náklady a s využitím súčasných technológií. Bolo by teda nezmyselné budovať takéto zariadenia kilometre od pobrežia, pretože by si to vyžadovalo dlhšie potrubie a ďalšie náklady. V praxi sa optimálne pásmo nachádza medzi obratníkom Raka a obratníkom Kozorožca, teda medzi 30o s.z.š. 30o j.z.š., čo sú okrajové oblasti Európskej únie.

6.1.

Hoci v pravom zmysle slova nejde o energiu z morských zdrojov, treba sa taktiež zmieniť o veterných elektrárňach pripevnených ku dnu alebo plávajúcich na hladine (ale samozrejme ukotvené), ktoré sú na mori zďaleka najrozvinutejšie a ktoré sa v porovnaní s technológiami opísanými vyššie zdajú konvenčné. Majú však vplyv na životné prostredie a jasný vizuálny vplyv. Často sa spomína otázka konfliktného záujmu v súvislosti s rybármi. V praxi predstavujú parky veterných elektrární so základňou upevnenou na morskom dne skutočné morské oblasti, v ktorých sa ryby rýchle množia. Tieto zariadenia prinášajú nepriamo osoh aj rybárom, pretože umožňujú obnovu populácií v oblastiach so zákazom rybolovu, kde základy konštrukcie plnia úlohu umelých útesov.

6.2.

V Európe je táto metóda v súčasnosti najrozšírenejšia a zaznamenáva veľký rozmach. Momentálne je inštalovaných asi sto fariem veterných elektrární hlavne v Severnom mori, Atlantickom oceáne (Veľká Británia) a Baltskom mori. V Stredozemnom mori, ktoré má veľkú hĺbku a malý alebo žiadny kontinentálny šelf, je umiestnený malý počet zariadení alebo projektov.

6.3.

Hlavné etapy realizácie uvedených technológií možno zhrnúť nasledovne:

6.4.

Existujú taktiež dva významné projekty pri francúzskom pobreží, jeden v Bretónsku, druhý medzi ostrovmi Noirmoutier a Yeu. Boli zverejnené výzvy na predkladanie ponúk a vybraté konzorciá prevádzkovateľov.

6.5.

Hospodárska výnosnosť veterných fariem na mori je podmienená miestom a najmä silou a pravidelnosťou vetra a pri niektorých farmách môže byť až dvojnásobná. Niekedy sa počas nízkeho dopytu predávajú prebytky energie, ktoré dodáva veterná elektráreň, na spotových trhoch za záporné ceny. Značný rozmach takéhoto spôsobu získavania elektrickej energie možno povedie k vzniku ťažko využiteľných prebytkov, pretože vo veľkej miere závisia od miestnych a náhodných meteorologických javov (pozri stanovisko profesora Wolfa na tému nestálych zdrojov energie).

6.6.

V dôsledku rozvoja tejto metódy a technologického pokroku vo využívaní veterných elektrární v posledných dvadsiatich rokoch došlo k zníženiu investičných a prevádzkových nákladov. Na začiatku 21. storočia bola cena megawatthodiny 190 EUR, v súčasnosti sa pohybuje medzi 140 a 160 EUR. Pre porovnanie, moderný jadrový reaktor typu EPR vyrobí megawatthodinu za 130 EUR, ale výroba je stabilná a predvídateľná.

6.7.

Je zrejmé, že iné metódy získavania energie na mori budú musieť dokázať čeliť hospodárskej súťaži, aby sa mohli rozvíjať na priemyselnej úrovni a preukázať, že ponúkajú konkurenčné výhody v porovnaní s veternými elektrárňami na mori, ktoré si vyžadujú značné náklady na údržbu a dozor. V súčasnosti sa ako najúčinnejšie a hospodársky najefektívnejšie systémy javia podmorské vodné turbíny a priehrady v ústí riek. Jednou z výhod sú predvídateľné a pravidelné dodávky energie.

7.1.

Keďže ide o zelené zdroje energie, vzťahujú sa na ne rôzne európske alebo vnútroštátne systémy podpory, najmä preferenčná nákupná cena. Okrem veterných elektrární na mori však tieto technológie, najmä podmorské vodné turbíny, zatiaľ neboli vyskúšané v reálnych podmienkach. Ostáva dúfať, že novým technológiám, ktoré sú vo fáze testovania, nebude brániť ekologický konzervatizmus. Ako vieme, priehrady v ústí riek sa doteraz nemohli budovať vzhľadom na silný odpor ochrancov prírody a rybárov. Každé zariadenie má vplyv na životné prostredie. Musíme ho preto vedieť čo najpresnejšie odhadnúť, aby sme mohli posúdiť skutočnú rovnováhu medzi nákladmi a prínosmi.

7.2.

Nedávno bol dobudovaný prvý podmorský park vodných turbín Paimpol-Bréhat. Prílivové prúdy poháňajú lopatky turbín; každé zariadenie môže dosiahnuť výkon 1 MW a tieto vodné turbíny môžu zásobovať elektrickou energiou 3 000 domácností.

7.3.

Účinnosť všetkých technológií získavania energie z morských zdrojov závisí od ich umiestnenia. Nepredstavujú preto všeobecne účinný zdroj energie. Bude preto potrebné preukázať väčšiu mieru zdravého rozumu než to bolo v prípade niektorých iných dotovaných energií z obnoviteľných zdrojov, ako napr. solárne panely, ktoré sú niekedy inštalované skôr z dôvodov daňovej výhodnosti než účelnosti. Treba taktiež zdôrazniť, že technológie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú v súčasnosti v začiatočnom štádiu, budú vďaka zdaňovaniu CO2 ekonomicky zaujímavé.

2.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 34/58

Spravodajca:

Ioannis VARDAKASTANIS

1.1.

EHSV víta program 2030, keďže zahŕňa ambiciózny súbor cieľov a úloh na premenu nášho sveta a predstavuje historický posun v spôsobe ako riešiť hospodárske, sociálne a environmentálne rozdiely na celom svete. Keďže Európska únia (EÚ) zohráva dôležitú úlohu na medzinárodnej scéne v oblasti diplomacie, podpory ľudských práv, obchodu, rozvojovej a humanitárnej pomoci, ako aj v spolupráci s viacstrannými organizáciami a bilaterálne s tretími krajinami, môže mať obrovský vplyv na proces dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja na celosvetovej úrovni. Avšak, dobrovoľné podávanie správ môže ohroziť jednotné, účinné a merateľné vykonávanie programu 2030. EHSV vyzýva EÚ, aby vnímala realizáciu programu 2030 ako povinnosť a možnosť formovať budúce politiky a programy EÚ. EHSV tiež poukazuje na to, že EÚ by sa mala uvítať program 2030, pretože ponúka a poskytuje novú perspektívu ako urobiť z EÚ úniu udržateľného rozvoja a predstavuje občanom EÚ a zvyšku sveta novú víziu inkluzívneho ľudského rozvoja.

1.2.

Program 2030 plne odráža európske hodnoty prosperity pre všetkých, ľudské práva, sociálnu spravodlivosť, boj proti chudobe, demokratickú správu vecí verejných, sociálne trhové hospodárstvo a ochranu životného prostredia. Preto sa očakáva, že EÚ bude zohrávať vedúcu úlohu pri vykonávaní programu 2030 a prispievať k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja na celosvetovej úrovni. EÚ tak bude považovaná za vedúceho aktéra pri podpore ekologicky, sociálne a ekonomicky zodpovedného a udržateľného rozvoja, ako aj pri dodržiavaní ľudských práv, rodovej rovnosti, nediskriminácii a podpore zraniteľných skupín. Odstránenie chudoby by malo byť najvyššou prioritou v politikách a programoch EÚ. Okrem toho zásady spravodlivosti v oblasti klímy a „spravodlivého prechodu“ by sa mali plne a účinne začleňovať a integrovať do komplexnej stratégie EÚ pre vykonávanie programu 2030.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že EÚ bude môcť splniť svoje záväzky v oblasti udržateľného rozvoja na globálnej úrovni, a teda výrazne a účinne podporovať vykonávanie programu 2030, len ak vykoná potrebné zmeny v záujme vyváženého a inkluzívneho prispôsobenia politík a programov trom pilierom cieľov udržateľného rozvoja. EÚ a členské štáty majú morálnu a politickú povinnosť voči občanom EÚ aj zvyšku sveta riešiť vykonávanie programu 2030 politicky koherentným a koordinovaným spôsobom. Inštitúcie EÚ a členské štáty sa musia urýchlene dohodnúť na ďalšom postupe na najvyššej politickej úrovni prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody medzi Komisiou, Radou a Parlamentom s cieľom vytvoriť pevný základ pre ďalšie politické opatrenia (1). Táto dohoda o vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja by mala tvoriť základ celkovej stratégie začleňovania programu 2030 s cieľom vytvoriť z EÚ úniu udržateľného rozvoja.

1.4.

Podobne ako vo svojom predchádzajúcom stanovisku (2) EHSV vyzýva na vytvorenie fóra občianskej spoločnosti pre udržateľný rozvoj s cieľom podporovať a monitorovať vykonávanie programu 2030, aby sa zabezpečil súlad s vnútornými a vonkajšími politikami a programami EÚ. Do tohto fóra by sa mali v plnej miere zapojiť ako kľúčoví aktéri všetky zainteresované strany vrátane Rady, Komisie, Parlamentu a občianskej spoločnosti, aby bola práca fóra transparentná a podliehala kontrole európskych občanov. EHSV je pripravený podporiť tento proces ako sprostredkovateľ.

1.5.

Samotná EÚ by mala od roku 2017 aktívne predkladať zasadnutiu politického fóra OSN na vysokej úrovni pravidelné dobrovoľné hodnotenie svojich vnútorných a vonkajších politík a programov. EÚ bude prvou regionálnou organizáciou, ktorá tak urobí. Okrem toho by EÚ mala vypracovať výročné tematické správy v súlade s ročným tematickým preskúmaním politického fóra OSN na vysokej úrovni. Občianska spoločnosť by mala byť v plnej miere zapojená do tohto procesu podávania správ prostredníctvom Európskeho fóra udržateľného rozvoja. EHSV je pripravený podporiť tento proces ako sprostredkovateľ (3).

1.6.

EÚ je povinná v plnej miere dodržiavať medzinárodné a európske dohovory a dohody o ochrane životného prostredia, ľudských práv, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. Preto by medzinárodné a európske právne predpisy mali podporiť prístup EÚ k implementácii, monitorovaniu a preskúmaniu programu 2030. Dobrovoľný charakter programu 2030 by nemal narúšať povinnosť plne a účinne zahrnúť a integrovať záväzky vyplývajúce z medzinárodného a európskeho práva do komplexnej stratégie EÚ na realizáciu cieľov udržateľného rozvoja. Medzinárodné záväzky EÚ by sa mali vzťahovať na všetky európske politické opatrenia a programy.

1.7.

Európska komisia sa musí zaoberať tým, ako sa program 2030 zohľadňuje v nástrojoch vonkajšej činnosti. Mapovanie vonkajších politík je prvým krokom. Nestačí však a musí ho doplniť podrobná a komplexná analýza nedostatkov a posúdenie s cieľom identifikovať konkrétne nedostatky, ktoré existujú medzi súčasnými a budúcimi vonkajšími politikami a programami, ktoré by mali byť v plnej miere zapojiť, zosúladiť a vyvážene a spravodlivo zahrnúť hospodárske, sociálne a environmentálne piliere programu 2030. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby podnikla konkrétne kroky a zahrnula uvedené hľadiská do pripravovaného oznámenia o vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja.

1.8.

Európska komisia musí plne integrovať a začleniť program 2030 do vonkajšej činnosti Európskej únie. EÚ je významným aktérom celosvetového rozvíjania vzťahov s inými zainteresovanými stranami (verejnými, medzivládnymi, súkromnými a mimovládnymi) prostredníctvom vonkajších činností//vonkajšej činnosti a nástrojov. Preto by Európska komisia mala plne využívať kľúčové oblasti, ako sú obchodná a rozvojová politika, susedská politika, politika v oblasti životného prostredia a klímy, zahraničná a bezpečnostná politika, sociálne a solidárne hospodárstvo, presadzovanie ľudských práv, humanitárna pomoc, znižovanie rizika katastrof a transfer technológií, aby aktívne presadzovala vykonávanie programu 2030. Európska komisia musí využívať program 2030 a v plnej miere ho začleniť do Európskeho konsenzu o rozvoji. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento program nebol dostatočne zahrnutý do globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky (4). Európska komisia by mala zahrnúť do dlho očakávaného a výrazne meškajúceho oznámenia o programe 2030 zmysluplný program na dosiahnutie súdržnosti politiky a koordinácie politiky v rámci jej vonkajších činností a programov s cieľom zaručiť prístup k udržateľnému rozvoju, ktorý je začlenený do všetkých vonkajších politík.

1.9.

Európska komisia, a najmä vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku by mali zaviesť účinné mechanizmy na koordináciu oficiálnej rozvojovej pomoci a akčného programu z Addis Abeby jednotným spôsobom tak, aby sa zabezpečilo, že oficiálna rozvojová pomoc bude smerovať do partnerstiev a konkrétnych programov a projektov, ktoré sú vypracované v súlade s tromi piliermi programu 2030, pričom sa plne zohľadnia zásady odstránenia chudoby, „nikto na nikoho sa nezabudne“, spravodlivosti v oblasti klímy, spravodlivého prechodu, inkluzívneho rastu a rozvoja, podpora modernizácie, rozvoj infraštruktúry a udržateľných podnikov, boj proti nerovnosti a zabezpečenie dodržiavania ľudských práv.

1.10.

EHSV odporúča, aby Európska komisia využila prístup podmienenosti európskych štrukturálnych a investičných fondov počas procesu začlenenia programu 2030 do nástrojov pre vonkajšiu činnosť, a preto by sa podobný prístup podmienenosti programu 2030 mal uplatňovať vo všetkých politikách a programoch súvisiacich s cieľmi udržateľného rozvoja.

1.11.

Delegácie EÚ v tretích krajinách by mali vykonávať prieskumy s cieľom skúmať verejné povedomie a pochopenie cieľov udržateľného rozvoja. Európska komisia by mala organizovať a vykonávať činnosti a kampane na zvyšovanie informovanosti, aby sa program udržateľného rozvoja do roku 2030 stal európskym programom. Európska komisia by mala vykonávať pravidelné prieskumy Eurobarometra s cieľom skúmať verejné povedomie a pochopenie cieľov udržateľného rozvoja medzi občanmi EÚ. Organizácie občianskej spoločnosti majú v tomto procese kľúčovú úlohu.

1.12.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vydala výročnú správu o vykonávaní vonkajšej činnosti a zdrojoch v súvislosti s programom 2030. To by malo byť súčasťou plánovanej výročnej správy EÚ o plnení cieľov udržateľného rozvoja. Európska komisia by mala tiež vypracovať a zahrnúť súbor ukazovateľov a referenčných hodnôt programu 2030 do svojich vonkajších politík a programov s cieľom uľahčiť hodnotenie, posudzovanie a podávanie správ o tom, ako účinne vonkajšie nástroje EÚ smerujú zdroje na projekty a programy súvisiace s cieľmi udržateľného rozvoja, a konkrétne ako sa zohľadňuje hospodársky, sociálny a environmentálny pilier programu 2030 v nástrojoch vonkajšej činnosti EÚ.

1.13.

Európska komisia by mala vo svojich vonkajších politikách a programoch podporovať model riadenia viacerými zainteresovanými stranami, a tak urobiť z organizácií občianskej spoločnosti v tretích krajinách skutočných partnerov pri vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja. Transparentnosť, zodpovednosť a partnerstvo by mali byť základom tohto nového prístupu ku konzultáciám a participatívnemu rozhodovaniu. Demokratické vykonávanie programu 2030 si vyžaduje úplné zapojenie organizácií občianskej spoločnosti vo všetkých fázach vrátane monitorovania a revízie.

1.14.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby začlenila budovanie kapacít organizácií občianskej spoločnosti do svojich finančných nástrojov, ako aj vonkajších politík a programov. Komisia by mala zaviesť konkrétny program a zabezpečiť financovanie na podporu budovania kapacít organizácií občianskej spoločnosti, aby sa mohli naplno zúčastňovať na tomto procese. Existujúce programy budovania kapacít musia byť výraznejšie otvorené organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré premosťujú miestne otázky a a otázky riadenia (5).

1.15.

EHSV spolupracuje s rozsiahlym okruhom partnerov v mnohých krajinách na celom svete, a je teda pripravený podporiť skutočné a zmysluplné zapojenie všetkých partnerov (najmä z občianskej spoločnosti) do vykonávania a monitorovania cieľov udržateľného rozvoja a v tejto súvislosti sa zaväzuje uľahčiť zapojenie občianskej spoločnosti do vykonávania programu na vnútroštátnej úrovni.

2.1.

EHSV víta záväzok s názvom „Transformujeme náš svet“ zo strany svetových lídrov z 25. septembra 2015 k programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, v ktorom sa stanovuje súbor cieľov na ochranu planéty, odstránenie chudoby a zabezpečenie prosperity pre všetkých. Každý cieľ obsahuje osobitné čiastkové ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v najbližších 15 rokoch. Od programu 2030 sa preto očakáva, že bude podporovať vytvorenie a zavedenie silných a inkluzívnych partnerstiev medzi všetkými zainteresovanými stranami a že rozhodne podporí zavedenie nového modelu riadenia na globálnej úrovni.

2.2.

Program 2030 sa vyznačuje univerzálnym, nedeliteľným a integrovaným prístupom k hospodárskym, sociálnym a environmentálnym pilierom, čím sa vytvorí jedinečná rovnováha medzi tromi rozmermi udržateľného rozvoja. To je dôvod, prečo program 2030 predstavuje historickú zmenu v spôsobe ako riešiť hospodárske, sociálne a environmentálne rozdiely na celom svete.

2.3.

Program 2030 je akčným plánom pre ľudí, planétu a prosperitu. Stanovuje 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDG) a 169 čiastkových cieľov, ktoré rovnako riešia hospodárske, environmentálne a sociálne rozmery udržateľného rozvoja s cieľom zabezpečiť prosperitu pre všetkých, vychádzať z úspechov miléniových rozvojových cieľov, riešiť nedostatky miléniových rozvojových cieľov a ponúknuť svetu novú víziu pre udržateľný rozvoj a inkluzívny rast, ktorý prinesie úžitok všetkým skupinám obyvateľstva. Cieľom programu 2030 je tiež chrániť, presadzovať a vykonávať ľudské práva a rovnosť pre všetkých s väčším dôrazom na rodovú rovnosť (cieľ č. 5).

2.4.

EHSV súhlasí a plne podporuje význam zásady „na nikoho sa nezabudne“, ktorá sa vzťahuje na všetky ciele udržateľného rozvoja, a preto by sa mala plne začleniť do rozvojových partnerstiev, politík a opatrení na vykonávanie a monitorovanie programu 2030.

2.5.

Program 2030 vytvoril v OSN riadiacu štruktúru na vysokej úrovni tzv. politické fórum na vysokej úrovni, ktoré je mnohostrannou platformou, ktorej úlohou je vykonávať systematické preskúmanie a nadväzné kroky v rámci vykonávania programu 2030. Prvé zasadnutie politického fóra na vysokej úrovni po podpise programu 2030 sa konalo v júli 2016 a 22 krajín vrátane štyroch členských štátov EÚ predložilo prvé dobrovoľné národné preskúmania (NVR) o snahe uplatňovať program 2030 pre udržateľný rozvoj v ich krajinách (Estónsko, Fínsko, Francúzsko a Nemecko, ako aj Čína, Kolumbia, Egypt, Gruzínsko, Madagaskar, Mexiko, Čierna Hora, Maroko, Nórsko, Filipíny, Kórejská republika, Samoa, Sierra Leone, Švajčiarsko, Togo, Turecko, Uganda a Venezuela).

2.6.

Počas realizácie programu 2030 by sa mal klásť väčší dôraz na činnosť, politiky, programy a vytvorenie multilaterálnych, transparentných a účastníckych partnerstiev zameraných na odstraňovanie ekonomických, sociálnych a environmentálnych rozdielov vo svete na základe zásad univerzálnosti, nedeliteľnosti, transparentnosti, zodpovednosti a ľudských práv.

2.7.

Univerzálny a nedeliteľný charakter programu 2030 platí rovnako pre rozvojové aj rozvinuté krajiny a jeho uplatňovanie si vyžaduje transformačné hospodárske, spoločenské a environmentálne zmeny na všetkých stranách. Keďže sa očakáva, že EÚ bude príkladom pri vykonávaní programu 2030, EÚ a členské štáty by mali zosúladiť všetky politiky a programy zamerané na splnenie cieľov boja proti chudobe a nerovnosti, ochranu planéty a tvorbu inkluzívneho hospodárskeho rastu vyváženým a koherentným spôsobom, ktorý bude rovnako prospešný pre všetky skupiny obyvateľstva, ako aj pre integrovanie a začleňovanie troch pilierov cieľov udržateľného rozvoja.

2.8.

Inštitúcie EÚ budú musieť začať postupy na vysokej úrovni, ktorých výsledkom budú politické rozhodnutia na vysokej úrovni s cieľom urobiť z EÚ úniu udržateľného rozvoja. Preto je mimoriadne dôležité rozvíjať zastrešujúcu stratégiu pre plnenie cieľov udržateľného rozvoja, aby sa vyváženým spôsobom podporila, zabezpečila a začlenila súdržnosť a koordinácia do politík a programov EÚ a rovnako sa zohľadnili tri piliere programu 2030.

3.1.

Najväčším problémom pri realizácii programu 2030 je odstránenie chudoby vo všetkých jej formách vrátane extrémnej chudoby. Ide tiež o kľúčovú prierezovú zásadu a hodnotu zakotvenú v zmluvách Európskej únie a ktorá je základným predpokladom na dosiahnutie udržateľného rozvoja (cieľ č. 1). EÚ je silným svetovým hráčom, a teda sa de facto stala hlavným aktérom s veľkým vplyvom na hospodársky rast a rozvoj politík na celom svete. Má preto jedinečnú príležitosť prispôsobiť vonkajšie politiky a programy realizácii programu 2030 na celosvetovej úrovni, a to zabezpečením toho, že sa tri piliere programu 2030 vyvážene začlenia do všetkých nástrojov EÚ pre vonkajšiu činnosť. Vzhľadom na univerzálnosť a nedeliteľnosť programu 2030 by EÚ mala očakávať, že bude dôkladne pozorovaná, najmä to, ako je schopná vysporiadať sa s týmto problémom.

3.2.

EÚ by mala hľadať mechanizmy na rozdelenie záťaže a prínosov zmeny klímy, keďže tá má dosah na ľudské práva, chudobu a rovnosť. Jeden takýto mechanizmus je „spravodlivosť v oblasti klímy“, ktorý sa používa na to, aby bolo globálne otepľovanie etickou a politickou otázkou, a nie výlučne environmentálnou alebo fyzikálnou. Deje sa tak spojením dôsledkov zmeny klímy s konceptom spravodlivosti, najmä environmentálnej a sociálnej spravodlivosti, ako aj preskúmaním otázok, ako sú rovnosť, ľudské práva, kolektívne práva a historická zodpovednosť za zmenu klímy. Základným tvrdením klimatickej spravodlivosti je, že tí, ktorí sú najmenej zodpovední za zmenu klímy, sú ňou najviac zasiahnutí.

3.3.

Je rovnako dôležité zapracovať a začleniť do vonkajších a vnútorných politík a programov EÚ koncept „spravodlivého prechodu“, ktorý pomáha chrániť ľudské práva a práva pracovníkov (napr. dôstojná práca) a zároveň modernizovať a viesť národné ekonomiky a podnikateľské subjekty k šetrnosti voči životnému prostrediu a k sociálnej zodpovednosti prostredníctvom vonkajších nástrojov EÚ.

3.4.

Spravodlivé uplatňovanie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho piliera programu 2030 prostredníctvom vonkajšej činnosti EÚ by malo obsahovať stratégie na podporu nízkouhlíkového a obehového hospodárstva a hospodárstva spoločného využívania zdrojov, udržateľnej výroby a spotreby potravín, investícií do inovácií a dlhodobej modernizácie infraštruktúry a podpory udržateľných podnikov (6).

3.5.

Program 2030 je založený na zásade dobrovoľnosti a dobrovoľnom prístupe, čo môže brániť jeho plnej a hladkej realizácii. EÚ by však mala urobiť realizáciu programu 2030 povinnou interne aj externe. Jeho 17 cieľov je plne v súlade so zásadami a hodnotami EÚ stanovenými v zmluvách, a preto potrebujú byť zahrnuté a plnené prostredníctvom európskych politík a programov. Vonkajšia činnosť EÚ by mala vychádzať z týchto zásad a hodnôt.

3.6.

Dôsledná realizácia programu 2030 zo strany EÚ si vyžaduje skutočný záväzok na najvyššej politickej úrovni zo strany inštitúcií EÚ a členských štátov s cieľom účinne a rýchlo začleniť, integrovať a zahrnúť ciele udržateľného rozvoja do všetkých politík a programov EÚ.

3.7.

Univerzálny charakter programu 2030 a záväzkov prijatých v krajinách na celom svete, bez ohľadu na úroveň ich hospodárskeho a sociálneho rozvoja a ich životnú úroveň, predstavuje veľmi významnú výzvu pre EÚ zaujať vedúce postavenie a udať smer pre postupné vykonávanie programu 2030 na globálnej úrovni. Avšak na dosiahnutie tohto cieľa a umožnenie EÚ byť motorom programu 2030 treba prijať nevyhnutné rozhodnutia a uskutočniť potrebné zmeny v politikách a programoch EÚ.

3.8.

Je potrebné poznamenať, že už prešiel rok od prijatia programu 2030, pričom Európska komisia sa realizáciou tohto programu zaoberá veľmi nejednotne a nekoordinovane. Prvé zasadnutie politického fóra na vysokej úrovni sa uskutočnilo v júli 2016 na pôde OSN, na ktorom štyri členské štáty (Estónsko, Fínsko, Francúzsko a Nemecko) predstavili svoje dobrovoľné prieskumy. EHSV vyjadruje poľutovanie, že Európska komisia nepredložila ucelenú a koordinovanú stratégiu na prvom zasadnutí politického fóra na vysokej úrovni s cieľom umožniť lepšiu koordináciu a poskytnúť synergie tak medzi členskými štátmi EÚ navzájom, ako aj medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ.

3.9.

Tento nedostatok koordinácie sa odráža aj v konzultačných dokumentoch pre Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie a nový Európsky konsenzus o rozvoji, ktorý odzrkadľuje obmedzenú integráciu a začleňovanie programu 2030. Na začiatku roku Európska komisia začala konzultáciu o európskom pilieri sociálnych práv bez toho, aby sa zmienila o programe 2030 a konkrétnejšie o jeho sociálnom pilieri. Treba poznamenať, že EHSV v súčasnosti pripravuje stanovisko o európskom pilieri sociálnych práv, ktoré predstavuje názory výboru. EHSV dôrazne pripomína, že EÚ nemôže a nemala by program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 vykonávať izolovane.

3.10.

Rozvojová pomoc zo strany EÚ a členských štátov smeruje do približne 150 krajín. Ide o najväčších darcov oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá predstavuje viac ako 50 % celkovej každoročnej svetovej oficiálnej rozvojovej pomoci. Predbežné údaje ukazujú, že celková oficiálna rozvojová pomoc EÚ (inštitúcie EÚ a členské štáty) sa zvýšila na 68 miliárd EUR v roku 2015 – nárast tretí rok za sebou, zvýšenie o 15 % od roku 2014 a v súčasnosti dosahuje svoju najvyššiu úroveň. EHSV vyzýva EÚ a členské štáty, aby navýšili celkovú oficiálnu rozvojovú pomoc: v roku 2015 predstavovala 0,47 % celkového hrubého národného dôchodku (HND) EÚ, pričom treba dosiahnuť cieľ 0,7 %.

3.11.

Z prieskumu Eurobarometra vyplýva, že takmer deväť občanov EÚ z desiatich podporuje rozvojovú pomoc (89 %, čo predstavuje zvýšenie o 4 percentuálne body od roku 2014). Viac ako polovica tvrdí, že EÚ by mala poskytnúť prisľúbenú výšku pomoci (7). Európski občania očakávajú, že EÚ splní svoje záväzky v oblasti cieľov udržateľného rozvoja, poskytne novú víziu pre udržateľnú Európu a splní svoje povinnosti pri realizácii.

3.12.

Európska komisia by mala preskúmať politiky a programy zamerané na tretie krajiny, aby sa zabezpečilo, že sú v súlade s programom 2030. Túto mapovaciu činnosť, ktorú Európska komisia uskutočňuje, by mala dopĺňať komplexná a podrobná analýza rozdielov s cieľom identifikovať nedostatky a nesúlad medzi politikami a programami EÚ zameranými na tretie krajiny a s cieľmi udržateľného rozvoja.

3.13.

Nie je k dispozícii dostatok spoľahlivých a rozčlenených údajov o situácii zraniteľných ľudí vo svete. Európska komisia by preto mala podporovať činnosť medziagentúrnej expertnej skupiny pre ukazovatele cieľa udržateľného rozvoja. Eurostat musí posilniť svoju schopnosť hodnotiť dosah programu 2030 na zraniteľné skupiny v rámci EÚ. EHSV vyzýva, aby sa každoročne vydala výročná správa o vykonávaní činností a o fondoch v súvislosti s programom 2030. To by malo byť súčasťou plánovaných výročných správ Eurostatu o plnení cieľov udržateľného rozvoja pre Európu.

3.14.

Inštitúcie EÚ by mali prijať potrebné kroky, aby mohli splniť ciele uplatňovania zásady „na nikoho sa nezabudne“ v praxi a plne začleniť túto zásadu do svojich politík a programov. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebný dostatok rozčlenených, spoľahlivých a dostupných údajov.

3.15.

Európska komisia by mala pri vypracovaní súhrnného prehľadu alebo zavádzaní postupov na monitorovanie vykonávania programu 2030 vždy prizvať aj občiansku spoločnosť a viesť s ňou konzultácie. EHSV sa však domnieva, že Európska komisia by mala začleniť budovanie kapacít pre občiansku spoločnosť do všetkých svojich politík a programov a urobiť tak z občianskej spoločnosti skutočného partnera pri plnení cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom poskytnutia financií na medzinárodnú spoluprácu organizácií občianskej spoločnosti EÚ a iných regiónov. V tejto súvislosti EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby podporila vytvorenie Európskeho fóra udržateľného rozvoja, ako sa odporúča v stanovisku EHSV na tému Fórum európskej občianskej spoločnosti v oblasti udržateľného rozvoja  (8).

3.16.

Inštitúcie EÚ by mali vytvoriť medziinštitucionálny koordinačný mechanizmus s cieľom účinne, rýchlo a ucelene zapracovať a začleniť ciele programu 2030 do všetkých politík a programov vonkajších opatrení EÚ. Komplexná angažovanosť pri plnení cieľov udržateľného rozvoja na celosvetovej úrovni zo strany EÚ si vyžaduje strategické plánovanie budúcnosti vonkajšej politiky EÚ a programov. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby:

3.16.1.

predložila v nadchádzajúcom oznámení o programe 2030 zmysluplný program na dosiahnutie súdržnosti politík a koordinácie v rámci jej vonkajšej činnosti a programov. Oznámenie bez zmysluplného plánu transformácie vonkajších politík EÚ na politiky založené na programe 2030 nesplní očakávania ľudí na celom svete. Tento plán by mal byť súčasťou celkovej stratégie EÚ týkajúcej sa nevyhnutných opatrení a realizácie nevyhnutných zmien s cieľom realizovať program 2030 ucelene v politikách a programoch EÚ na celosvetovej úrovni. Model správy viacerými zainteresovanými stranami by mal byť základným prvkom globálnej stratégie, ktorým sa zabezpečí plné zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do plnenia cieľov v oblasti udržateľného rozvoja (9);

3.16.2.

zabezpečila, že globálna stratégia Európskej únie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky bude širším mechanizmom na začlenenie programu 2030 do takých oblastí, akými sú obchod, rozvoj, demokracia, ľudské práva, humanitárna pomoc, znižovanie rizika katastrof, transfer technológií a opatrenia v oblasti klímy;

3.16.3.

zabezpečila, že návrh budúceho konsenzu o rozvoji ustanoví skutočnú koordináciu medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi pri poskytovaní pomoci tretím krajinám. Táto koordinácia by mala zahŕňať spoločné využívanie zdrojov. Konsenzus by mal zahŕňať účinnú dvojstrannú koordináciu medzi EÚ a členskými štátmi pri ich vnútroštátnych prioritách, partnerstvá s EÚ a začleňovanie ostatných verejných a súkromných darcov. Očakáva sa, že to bude mať multiplikačný účinok na plnenie programu 2030 a zníži negatívne vplyvy roztrieštenosti a prekrývania pomoci, ako je to v súčasnosti;

3.16.4.

podporila sociálne a solidárne hospodárstvo prostredníctvom vonkajších politík a programov. EHSV sa domnieva, že sociálne a solidárne hospodárstvo je plne v súlade s dosahovaním cieľov udržateľného rozvoja, a preto toto odvetvie hospodárstva môže byť nástrojom na vyvážené uplatňovanie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho piliera programu 2030.

3.16.5.

objasnila a špecifikovala prostriedky používané na vykonávanie programu 2030 a zároveň, aby sa usilovala o úzku synergiu s akčným programom z Addis Abeby a financovaním fóra pre rozvoj.

3.17.

Nový holistický prístup programu rozvoja 2030 s univerzálnym a nedeliteľným charakterom troch vzájomne súvisiacich pilierov poukazuje na komplexnejší model ľudského rozvoja, a preto sa výsledky programu 2030 nedajú merať tradičným spôsobom, s výlučným využitím HDP na meranie hospodárskeho rastu a inkluzívneho rozvoja.

3.18.

Európska únia by mala vypracovať a uplatňovať konkrétne politiky a programy s cieľom úplnej realizácie programu 2030 s osobitným zameraním na presadzovanie demokracie, ľudských práv, environmentálnych politík, zásad právneho štátu a inkluzívneho rastu so skutočným zlepšením životných podmienok zraniteľných skupín. To by mali byť základné zložky vonkajšej činnosti, politík a programov EÚ, a mali by zdôrazňovať podporu vyváženého vykonávania troch pilierov programu 2030.

3.19.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mala tiež pripraviť a implementovať ucelený plán tak, aby zahŕňal merateľnú činnosť a iniciatívy. Cieľom by malo byť, aby vďaka jej vedúcej úlohe pri konzistentnom začleňovaní programu 2030 do svojej činnosti, politík a programov zvyšok sveta považoval EÚ za spoločenstvo, ktoré dláždi cestu pre vyvážené a spravodlivé vykonávanie programu 2030.

3.20.

Európska komisia by mala zaviesť podmienenosť programu 2030, ktorú by formovalo 17 cieľov, a táto podmienenosť by mala byť zahrnutá do všetkých politík a programov financovaných z prostriedkov EÚ v rámci jej vonkajšej činnosti. Príjemcovia týchto programov by mali byť zodpovední za splnenie tejto podmienenosti pri ich vykonávaní. Podmienenosť programu 2030 musí nepochybne rovnako a plne platiť pre všetky politiky a programy EÚ. Zásada podmienenosti už bola zahrnutá do regulačného rámca európskych štrukturálnych a investičných fondov (10).

3.21.

Je všeobecne známe, že program 2030 prináša zásadnú zmenu prístupu k rozvojovej agende, a že táto skutočnosť by sa mala naplno odzrkadliť v programoch rozvojovej spolupráce EÚ. Preto by sa 17 cieľov programu 2030 malo v plnej miere začleniť a integrovať do agendy rozvojovej spolupráce EÚ. EÚ by tiež mala plne rešpektovať a zohľadňovať medzinárodné zmluvy vrátane zmlúv o ľudských právach pri príprave a vykonávaní vonkajšej činnosti (11).

3.22.

Európska komisia by do svojich vonkajších politík a programov mala zahrnúť opatrenia na meranie toho, ako ľudia chápu a vnímajú vplyv vykonávania programu 2030. Preto by Európska komisia mala vykonať prieskum Eurobarometra v členských štátoch EÚ a príslušné prieskumy v partnerských krajinách. Treba poznamenať a zdôrazniť, že podľa prieskumov Eurobarometra iba jedna tretina Európanov počula alebo čítala o cieľoch udržateľného rozvoja (36 %).

4.1.

V programe 2030 sa vyzýva, aby svet prešiel na model správy viacerými zainteresovanými stranami, v ktorom má významnejšiu úlohu občianska spoločnosť. Toto si vyžaduje nové spôsoby práce založené na väčšej spolupráci, inkluzívnosti, participatívnom rozhodovaní.

4.2.

Proces rokovaní o programe 2030 zmobilizoval a prilákal nových aktérov z kruhov občianskej spoločnosti, a preto treba toto zapojenie občianskej spoločnosti využiť, posilniť a formalizovať počas procesu vykonávania. Pozitívny a účinný príspevok organizácií občianskej spoločnosti počas rokovaní o programe 2030 skutočne poukázal na nespochybniteľnú úlohu občianskej spoločnosti pri vykonávaní tohto programu, čím sa de facto stala partnerom v tomto procese.

4.3.

Občianska spoločnosť musí zohrávať kľúčovú úlohu pri realizácii programu 2030 na celosvetovej, regionálnej a národnej úrovni. Treba zabezpečiť, aby občianska spoločnosť takisto zohráva aktívnu úlohu na vnútroštátnej úrovni v členských štátoch EÚ a v partnerských krajinách. Aby sa táto účasť a partnerstvo stalo skutočnosťou, EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby začlenila a integrovala činnosti na budovanie kapacít občianskej spoločnosti do svojich politík a programov.

4.4.

EHSV si je vedomý obmedzení, bariér a prekážok, s ktorými sa stretávajú organizácie občianskej spoločnosti v mnohých častiach sveta, a že táto poľutovaniahodná situácia sťažuje ich skutočnú a účinnú účasť na tomto procese. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby zaviedla povinnosť pre partnerské krajiny uľahčovať skutočnú účasť občianskej spoločnosti prostredníctvom systematických konzultácií a účasti na plánovaní, vykonávaní a monitorovaní projektov a programov súvisiacich s programom 2030, najmä tých, ktoré sú financované EÚ. Na dosiahnutie tohto cieľa by mali delegácie EÚ v partnerských krajinách pozorne monitorovať a podávať správy Európskej komisii a vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Delegácie OSN v partnerských krajinách by tiež mali organizovať konzultačné stretnutia s organizáciami občianskej spoločnosti o programoch financovania z EÚ.

4.5.

Občianska spoločnosť by sa však mala aktívne usilovať prispôsobiť sa požiadavkám programu 2030 s cieľom účinne ovplyvniť jeho realizáciu. Je zrejmé, že program 2030 vyzýva organizácie občianskej spoločnosti, aby sa stali skutočnou hnacou silou jeho realizácie, čo znamená, že občianska spoločnosť by mala pristúpiť k tomuto procesu so zásadnou zmenou spôsobu, akým je organizovaná a ako funguje. To možno dosiahnuť len vtedy, ak sa samotná občianska spoločnosť na to pripraví a reštrukturalizuje tak, aby bola schopná plne sa podieľať na rozhodovacom procese. Organizácie občianskej spoločnosti by mali byť reprezentatívne, demokratické, transparentné a zodpovedné.

4.6.

Budúce zriadenie fóra udržateľného rozvoja v EÚ predstavuje dobrý model platformy, ktorý by sa mohol uplatňovať aj v iných regiónoch a krajinách sveta, prispôsobený miestnym podmienkam (12).