ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 17

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 60
18. januára 2017


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Výbor regiónov

 

118. plenárne zasadnutie 15. a 16. júna 2016

2017/C 17/01

Uznesenie k návrhu rozpočtu EÚ na rok 2017

1

2017/C 17/02

Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Príspevok Európskeho výboru regiónov k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2017

4

2017/C 17/03

Uznesenie k situácii informačných centier Europe Direct (EDIC)

11

 

STANOVISKÁ

 

Výbor regiónov

 

118. plenárne zasadnutie 15. a 16. júna 2016

2017/C 17/04

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe

13

2017/C 17/05

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Revízia viacročného finančného rámca (VFR) v polovici uplatňovania

20

2017/C 17/06

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Potravinový odpad

28

2017/C 17/07

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Boj proti radikalizácii a násilnému extrémizmu: mechanizmy prevencie na miestnej a regionálnej úrovni

33

2017/C 17/08

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Odpoveď EÚ na demografickú výzvu

40


 

III   Prípravné akty

 

VÝBOR REGIÓNOV

 

118. plenárne zasadnutie 15. a 16. júna 2016

2017/C 17/09

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Legislatívne návrhy, ktorými sa menia smernice o odpade

46

2017/C 17/10

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Stratégia rozširovania EÚ na roky 2015 – 2016

60


SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Výbor regiónov

118. plenárne zasadnutie 15. a 16. júna 2016

18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/1


Uznesenie k návrhu rozpočtu EÚ na rok 2017

(2017/C 017/01)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

so zreteľom na svoje stanovisko na tému Návrh rozpočtu EÚ na rok 2014, 2015 a 2016;

so zreteľom na svoje stanovisko Preskúmanie viacročného finančného rámca (VFR) v polovici uplatňovania;

keďže rozpočtový postup pre rozpočet EÚ na rok 2017 sa časovo zhoduje s preskúmaním/revíziou viacročného finančného rámca (VFR) v polovici trvania v súlade s článkom 2 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje VFR na roky 2014 – 2020;

1.

zdôrazňuje dôležitú úlohu rozpočtu EÚ na rok 2017 pri stanovovaní a dosahovaní cieľov a priorít Únie na podporu rastu, zamestnanosti a vytvárania nových pracovných miest, ako aj pri posilňovaní účinnej súdržnosti EÚ a konkurencieschopnosti s cieľom riešiť nové výzvy;

2.

zdôrazňuje, že ročný rozpočet EÚ má viacero štrukturálnych nedostatkov z pohľadu VFR, a to:

obmedzené zdroje v celom VFR, najmä však v okruhoch 3 a 4,

systém vlastných zdrojov, ktorý je založený najmä na príspevkoch členských štátov na základe HND,

väčšie využívanie „satelitných“ nástrojov, ktoré síce zvyšuje pružnosť rozpočtu, ale zároveň narúša jednotnosť rozpočtu EÚ, ako aj demokratickú kontrolu zo strany Európskeho parlamentu,

zrušenie viazanosti nevyužitých rozpočtových prostriedkov, ktoré sa definitívne stratia, a neprevedú sa do nasledujúceho roka ako rezerva na nepredvídateľné potreby;

3.

na základe ročného prieskumu rastu Komisie na rok 2016 opakovane poukazuje na to, že je potrebné, aby rozpočet EÚ prispel k hospodárskemu oživeniu a zaplneniu stále výraznej investičnej medzery v EÚ v pokrízovom období, ktorá poškodzuje konkurencieschopnosť a ohrozuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;

4.

zdôrazňuje význam európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), programu Horizont 2020, Erasmus+, programov financovania MSP a iných politík a programov, ktoré stimulujú rozvoj hospodárstva EÚ; vyzýva Komisiu, aby ďalej zvyšovala investície do výskumu, inovácií a infraštruktúry;

5.

konštatuje, že miestne a regionálne orgány členských štátov sú pri riešení náporu veľkého počtu ľudí na úteku a pri riadení integračných opatrení často odkázané len samy na seba a vnútroštátne a európske orgány im zabezpečujú len obmedzenú finančnú pomoc a/alebo koordináciu. Finančné prostriedky by mali byť priamo dostupné miestnym a regionálnym orgánom, aby si tieto mohli plniť svoje záväzky v súvislosti s migráciou a integráciou a mali zabezpečený rýchly prístup k finančným prostriedkom na vnútroštátnej a európskej úrovni. Navrhuje, aby členské štáty a miestne a regionálne orgány dostali praktické usmernenia týkajúce sa možných zdrojov financovania;

6.

pomoc pri riešení migračných tokov sa musí poskytnúť aj miestnym a regionálnym orgánom v krajinách pôvodu a priľahlých regiónoch vrátane „tranzitných“ oblastí. Keďže bez podpory EÚ miestne a regionálne orgány v partnerských krajinách nebudú môcť zabezpečiť dôstojné životné podmienky a základ pre hospodársky rozvoj v krajinách pôvodu. V tomto zmysle by zodpovedná revízia VFR vzhľadom na dohody s tretími krajinami o účinnej kontrole hraníc, znížení migračných tokov, spolupráci v oblasti návratu a boji proti obchodovaniu s ľuďmi mala priniesť zvýšenú finančnú a operačnú podporu aj vďaka novým a inovačným zdrojom financovania;

7.

žiada rozpočtový orgán, aby vzal do úvahy potrebu priameho prístupu k finančným prostriedkom pre európskych poľnohospodárov, ktorých od začiatku súčasného VFR postihli rôzne krízy (napríklad kolísanie cien), najvýraznejšie v mliekárenskom, mäsospracujúcom odvetví a v odvetví ovocia a zeleniny. Poukazuje na vplyv núdzových opatrení prijatých v súvislosti s krízou na rozpočet. V roku 2016 to bolo 500 miliónov EUR a v roku 2015 300 miliónov EUR. Zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch sa odvetvie poľnohospodárstva v súčasnosti nachádza v krízovej situácii;

8.

pripomína, že Európska komisia preskúma v roku 2016 všetky finančné prostriedky pridelené členským štátom v súvislosti s cieľom „Investovanie do rastu a zamestnanosti“ v rámci politiky súdržnosti na roky 2017 až 2020 a celkovú výšku pridelených prostriedkov upraví na základe novších štatistík. Zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť v roku 2017 dosť rozpočtových prostriedkov na financovanie týchto úprav;

9.

vyzýva Európsku komisiu, členské štáty a regióny, aby tieto úpravy využili ako flexibilný nástroj na riešenie nových výziev v rámci politiky súdržnosti, vzhľadom na to, že v článku 7 VFR sa stanovuje, že pri realizácii týchto úprav by sa mala zohľadniť obzvlášť zložitá situácia v členských štátoch postihnutých krízou;

10.

konštatuje, že počiatočné analýzy preukazujú rýchle prijímanie záväzkov a uskutočňovanie projektov v rámci programov Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a negatívne účinky rozpočtových škrtov v obidvoch programoch; žiada rozpočtový orgán, aby v priebehu rozpočtového postupu na rok 2017 kompenzoval rozpočtové škrty v programoch Horizont 2020 a NPE v súvislosti s vytvorením EFSI;

11.

pripomína, že ročný rozpočtový postup môže len dočasne riešiť nedostatok financií, ako aj nárast rozdielov medzi záväzkami a platbami a že tieto otázky by sa mali riešiť v rámci plnohodnotnej revízie viacročného finančného rámca v polovici trvania;

12.

vyjadruje poľutovanie nad znížením finančných prostriedkov pre investície do energetiky v rámci NPE, zdôrazňuje, že táto prioritná oblasť by nemala trpieť v dôsledku prevodu ďalších súm do iných položiek. Odporúča zabezpečiť pri uplatňovaní NPE v oblasti energetiky lepšiu geografickú vyváženosť, aby nielen juhovýchodné regióny EÚ a jej susedia, ale aj iné regióny mohli geograficky vyváženejším spôsobom využívať lepšie prepojenia, ktoré sú kľúčové pre fungovanie vnútorného trhu s energiou v celej EÚ;

13.

považuje iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí za kľúčovú politickú prioritu, pretože s podporou európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) predstavuje konkrétny nástroj na podporu vstupu mladých ľudí na trh práce; navrhuje preto, aby sa z celkovej rozpočtovej položky schválenej na obdobie 2014 až 2020 vo výške 3,2 miliardy EUR vyčlenil v rozpočte na rok 2017 na túto iniciatívu dostatok viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov;

14.

vyzdvihuje skutočnosť, že po počiatočných oneskoreniach sa tempo vykonávania EŠIF zvyšuje, a preto žiada zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte EÚ na rok 2017, aby sa predišlo oneskoreniu platieb v budúcnosti; vyzýva Komisiu, aby pravidelne monitorovala vývoj nesplatených záväzkov a aby zriadila mechanizmus včasného varovania;

15.

navrhuje, aby Európsky parlament vykonal niekoľko pilotných projektov v rámci rozpočtu na rok 2017 na preskúmanie potrieb a potenciálu rastu premostení chýbajúcich prepojení v dopravnej infraštruktúre v cezhraničných oblastiach;

16.

zdôrazňuje, že prípadné nové nepredvídané platobné potreby v budúcnosti by mali byť financované prostredníctvom nových platobných rozpočtových prostriedkov a nie prostredníctvom prerozdelenia existujúcich zdrojov;

17.

upozorňuje, že rozpočet EÚ by mal byť zameraný na výsledky, a preto podporuje každé úsilie Európskej komisie o zjednodušenie rozpočtových pravidiel, lepšiu komplementárnosť rozličných nástrojov financovania a zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky politiky a programy EÚ, pokiaľ ide o pravidlá štátnej pomoci, verejné obstarávanie a požiadavky pre nahlasovanie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa pri rozpočte EÚ uplatňoval prístup miestne zameraného viacúrovňového riadenia;

18.

zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by sa mal riadiť miestne zameraným viacúrovňovým prístupom, aby fondy a politiky EÚ prinášali lepšie výsledky vďaka využitiu miestnych a regionálnych špecifík;

19.

pripomína, že dohoda COP 21 z decembra 2015 zaväzuje darcovské krajiny, aby rozvojové krajiny podporili sumou 100 miliárd USD ročne, ale že spoločná metodika pre financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy musí byť dohodnutá pred konferenciou COP 22 v Marakéši. Žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby predložila konsolidovaný jednotný európsky regulačný rámec pre financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a začlenila ho do svojho návrhu rozpočtu na rok 2017 berúc do úvahy, že EÚ tiež súhlasila s tým, že najmenej 20 % prostriedkov z VFR na roky 2014 – 2020, t. j. 180 mld. EUR, by sa malo použiť na opatrenia súvisiace s klímou;

20.

na záver konštatuje, že mnohé miestne a regionálne orgány nedávno zaviedli politiky zostavovania rozpočtu zohľadňujúce rodovú príslušnosť, a žiada Európsku komisiu, aby v návrhu rozpočtu na rok 2017 zohľadnila rodový vplyv;

21.

poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Európskemu parlamentu, Rade a predsedovi Európskej rady.

V Bruseli 15. júna 2016

Predseda Európskeho výboru regiónov

Markku MARKKULA


18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/4


Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Príspevok Európskeho výboru regiónov k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2017

(2017/C 017/02)

Predkladajú politické skupiny SES, EĽS, ALDE, EA a EKR

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júna 2015 o svojich prioritách na roky 2015 – 2020 a zo 4. decembra 2015 k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2016 a Protokol o spolupráci s Európskou komisiou z februára 2012,

so zreteľom na zásadu subsidiarity a zásadu proporcionality považuje za dôležité, aby Komisia vo svojej práci naďalej vyjadrovala svoju oddanosť týmto zásadám uplatňovaním integrovaného a viacúrovňového politického prístupu, a požaduje intenzívnejšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho rozhodovacieho procesu,

Zamestnanosť, rast, investície a politika súdržnosti

1.

žiada Komisiu, aby na základe preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici jej uplatňovania a stavu realizácie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja včas predložila návrh novej dlhodobej stratégie EÚ v oblasti udržateľného rozvoja (európska stratégia udržateľnosti) do roku 2030;

2.

vyzdvihuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri riešení prekážok investovania, ako sa to zdôrazňuje v správach o jednotlivých krajinách a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny z roku 2016, a upozorňuje, že všetky úrovne verejnej správy by mali partnersky spolupracovať pri zisťovaní takýchto prekážok vo svojich krajinách;

3.

vyzýva Európsku komisiu a EIB, aby podnikli ďalšie kroky na zabezpečenie vzájomnej doplnkovosti a dodatočnosti Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ako aj iných programov financovaných Európskou úniou, a opakuje svoju výzvu, aby bol zapájaný do uplatňovania, monitorovania a hodnotenia investičného plánu, hlavne pokiaľ ide o podporu investičných platforiem a analýzu skutočného vplyvu EFSI na riešenie problematiky nedostatočných investícií na regionálnej a miestnej úrovni;

4.

zdôrazňuje, že Európska komisia by v spolupráci s Európskou investičnou bankou mala presnejšie vymedziť úlohu regionálnych rozvojových bánk a iných finančných inštitúcií v systéme nových investičných platforiem ako nástrojov na realizáciu Investičného plánu pre Európu (1);

5.

zdôrazňuje, že na zvýšenie vplyvu a zlepšenie využívania programov EŠIF je potrebné zjednodušenie a navrhuje, aby sa na súčasné programové obdobie rýchlo prijali viaceré zjednodušujúce opatrenia. Zároveň navrhuje zintenzívniť prácu na zásadnom preskúmaní systému uplatňovania politiky súdržnosti na nasledujúce programové obdobie zintenzívnením práce skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie a začatím všeobecného viacúrovňového dialógu, najmä s miestnymi a regionálnymi samosprávami;

6.

navrhuje stanoviť rozsiahlejšie výnimky pre výdavky EŠIF z pravidiel o štátnej pomoci;

7.

víta cezhraničné preskúmanie na odstránenie právnych a administratívnych prekážok cezhraničnej spolupráce a nabáda Komisiu, aby v roku 2017 predstavila konkrétne činnosti na odstránenie týchto prekážok a zohľadnila pri tom návrh luxemburského predsedníctva Rady EÚ o „Európskom cezhraničnom dohovore o špecifických ustanoveniach v cezhraničných regiónoch“; vyzýva Komisiu, aby podrobne sledovala uplatňovanie smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti 2011/24/EÚ s cieľom odstrániť je prípadné nedostatky;

8.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že preskúmania rôznych programov a iniciatív EÚ v polovici obdobia ich uplatňovania, ktoré sa majú dokončiť v treťom štvrťroku 2017, nie sú zosúladené so zodpovedajúcim preskúmaním/revíziou súčasného viacročného finančného rámca (VFR), a preto vyzýva Komisiu, aby do 1. júla 2017 svoje preskúmania ukončila a prikročila ku komplexnému návrhu ďalšieho VFR, ktorý má predstaviť 1. januára 2018. V tejto súvislosti dúfa, že omeškanie s preskúmaním týchto programov nespôsobí neskoršie prijatie legislatívnych návrhov ďalšieho VFR;

9.

podčiarkuje význam uplatňovania mestskej agendy EÚ dohodnutej najvyššími predstaviteľmi štátov a vlád v partnerstve s miestnymi a regionálnymi samosprávami. Zdôrazňuje aké dôležité je zabezpečiť, aby mestská agenda EÚ bola v súlade s programom lepšej tvorby právnych predpisov EÚ, žiada, aby sa Komisia mestskej agende EÚ venovala vo svojom pracovnom programe na rok 2017 a navrhuje, aby sa príprava bielej knihy o uplatňovaní mestskej agendy EÚ zaradila do pracovného programu na rok 2017;

10.

žiada Komisiu, aby do svojho pracovného programu na rok 2017 zaradila vypracovanie územnej vízie do roku 2050. Zdôrazňuje potrebu novej územnej vízie, keďže je potrebné aktualizovať Európsku koncepciu územného rozvoja z roku 1999, ako sa to zdôrazňuje v záveroch z ministerského stretnutia k územnej súdržnosti a mestskej politike z 27. novembra 2015;

11.

vyzýva Komisiu, aby svoje úsilie zamerala na odstránenie dopravného preťaženia a zabezpečila primerané cezhraničné dopravné spojenia, ktoré budú riešiť najmä problematiku chýbajúcich cezhraničných dopravných spojení na miestnej a regionálnej úrovni. Primerané financovanie sa musí poskytnúť najmä na infraštruktúry malého rozsahu s cezhraničným významom. Očakáva, že Európska komisia predstaví konkrétny návrh a časový plán zavedenia plánovačov cezhraničných multimodálnych ciest a interoperabilných integrovaných systémov predaja cestovných lístkov;

12.

opätovne vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala zelenú knihu o mobilite v zemepisne a demograficky znevýhodnených regiónoch;

13.

nabáda Komisiu, aby opäť začala diskusiu o tom, ako „prekročiť rámec HDP“, a overila, či je vytvorenie doplňujúcich ukazovateľov hospodárskej výkonnosti, blahobytu a udržateľného rozvoja potrebné a uskutočniteľné;

14.

odporúča, aby Európska komisia vyvinula „záruku minimálnej úrovne kvalifikácie a zručností“, ktorú budú uznávať a osvedčovať všetky členské štáty, a to pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov podľa článku 165 ZFEÚ, a očakáva, že podmienky uznávania neformálneho a informálneho vzdelávania budú účinné najneskôr od roku 2018. Zdôrazňuje, že je potrebné dať do súladu pracovné zručnosti s potrebami trhu a v pracovnom programe Európskej komisie na rok 2017 zohľadniť potreby odborného vzdelávania nezamestnaných mladých ľudí;

15.

vyzýva Komisiu, aby pripravila stratégiu EÚ pre oblasť demografických zmien, zahrnula do preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici jej uplatňovania hlavnú iniciatívu týkajúcu sa demografických otázok a vopred s VR prerokovala budúcu definíciu regiónov postihnutých vážnym a trvalým demografickým znevýhodnením;

16.

očakáva, že začiatkom roku 2017 Komisia predstaví legislatívny návrh o európskom pilieri sociálnych práv s cieľom odstrániť asymetriu medzi ekonomickými slobodami a sociálnymi právami;

17.

žiada Komisiu, aby predložila právny rámec, ktorý by obsahoval súbor spoločných definícií rôznych európskych foriem sociálneho hospodárstva, napr. družstiev, nadácií, vzájomných spoločností a združení, aby sa spoločnostiam sociálneho hospodárstva umožnilo pôsobiť na bezpečnom právnom základe a využívať výhody vnútorného trhu a voľného pohybu a obehu;

18.

žiada Komisiu, aby navrhla novú stratégiu rodovej rovnosti a práv žien na roky 2016 – 2020 a predložila legislatívny návrh revízie smernice Rady 92/85/EHS o materskej dovolenke;

19.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ním a členskými štátmi predložila druhú správu o Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 a preskúmala možnosť ďalšieho rozvíjania tejto stratégie;

20.

vyzýva Komisiu, aby riešila fenomén „schránkových spoločností“;

21.

hodlá prispieť k Európskemu roku kultúrneho dedičstva (2018) sprístupnením poznatkov o kultúrnom dedičstve širšiemu publiku na miestnej úrovni;

22.

zdôrazňuje potrebu obnovenej európskej stratégie cestovného ruchu a poukazuje na to, že pripravuje zodpovedajúce stanovisko na tému Cestovný ruch ako hnacia sila regionálnej spolupráce v EÚ a Komisii predloží návrhy k tejto obnovenej európskej stratégii;

23.

vyzýva Komisiu, aby systematickejšie zohľadňovala vidiecky rozmer všetkých oblastí politiky EÚ a predložila bielu knihu o vidieckych oblastiach, ktorá by slúžila ako východisko politiky rozvoja vidieka po roku 2020;

24.

vyzýva Komisiu, aby ďalej propagovala modrý rast a nový komplexný plán rozvoja modrej ekonomiky v Európe založeného predovšetkým na spoločnej európskej stratégii mapovania pobrežia a využívania námorných dát s cieľom pomôcť pri rozvoji modrej ekonomiky lepšou dostupnosťou dát a zároveň zabrániť fragmentácii a využívaním cezhraničných synergií. Prihovára sa aj za vytvorenie znalostného a inovačného spoločenstva za modrú ekonomiku;

25.

žiada Komisiu, aby do svojich politík a fondov zakomponovala zásadu investovania do odolnosti voči katastrofám a aby po konzultácii a v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami, vládami štátov a ostatnými zainteresovanými subjektmi vypracovala usmernenie o tom, čo pre Európu znamená Sendaiský rámec na znižovanie rizika katastrof a ako ho možno čo najlepšie implementovať;

Udržateľný rozvoj

26.

vyzýva Komisiu, aby naplno uplatňovala akčný plán pre obehové hospodárstvo a vyhodnotila potrebu predložiť v roku 2017 potrebné návrhy vrátane ambicióznej stratégie týkajúcej sa plastov v obehovom hospodárstve, legislatívy, ktorou by sa stanovili minimálne kvalitatívne požiadavky na opätovne používanú vodu a nových iniciatív pre stavebníctvo a sektor demolačných prác;

27.

vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie územného vplyvu všetkých jestvujúcich a environmentálnych záväzných cieľov;

28.

žiada Komisiu, aby preskúmala klimatické ciele EÚ a prostriedky potrebné na ich dosiahnutie v súlade s globálnymi cieľmi prijatými počas konferencie COP 21 v Paríži, a pripomína jej svoje pôvodné odporúčanie 50 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Domnieva sa, že pri akýchkoľvek nových cieľoch by sa mal posúdiť ich územný vplyv a nemalo by sa obmedzovať právo členských štátov určovať svoju kombináciu energetických zdrojov;

29.

žiada Komisiu, aby začala vykonávať 15. preambulu rámcového dohovoru o zmene klímy a uznala pritom význam prístupu podľa zásady viacúrovňového riadenia, ktorý nezahŕňa iba mestá, ale aj regióny;

30.

žiada o pridruženie k fóru EÚ pre energetickú infraštruktúru, aby mohol reprezentovať miestne a regionálne samosprávy v procese tvorby politiky týkajúcej sa investícií do energetickej infraštruktúry, hlavne v oblasti decentralizovanej výroby energie, vrátanie jej mikroprodukcie a distribúcie;

31.

žiada, aby bol už v skorých etapách plánovania politiky zapojený do preskúmania smerníc EÚ o energetickej účinnosti, podpore energie z obnoviteľných zdrojov a koncepcii trhu s elektrickou energiou;

32.

vyzýva Komisiu, aby navrhla špecifickejšie iniciatívy v oblasti kogenerácie a sietí diaľkového vykurovania a chladenia s cieľom ďalej znižovať emisie CO2 a zvýšiť energetickú bezpečnosť;

33.

domnieva sa, že Komisia by mala zväčšiť svoje ambície v politike presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov ďalšou podporou, prispôsobovaním a šírením modelu podľa Dohovoru primátorov a starostov v EÚ aj mimo nej, pomocou pri transformácii správy miest, klimatickými opatreniami a dôslednejším a trvalejším zapojením občanov;

34.

vyzýva na úplnú implementáciu 7. environmentálneho akčného programu EÚ na roky 2014 – 2020 a naliehavo žiada Komisiu, aby predstavila návrh smernice EÚ, ktorá by zaviedla ustanovenia na zabezpečenie súladu do všetkých právnych predpisov EÚ o ochrane životného prostredia (2);

35.

vyzýva na úplnú implementáciu stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a v súvislosti s tým naliehavo žiada Komisiu, aby v roku 2017 predstavila svoju dávno očakávanú iniciatívu za nulovú čistú stratu biodiverzity a ekosystémové služby. Rovnako opakuje svoju požiadavku, aby Komisia nerevidovala smernice o ochrane prírody, ale aby čo najskôr predstavila oznámenie, ktoré by zahŕňalo konkrétne činnosti na podporu ich lepšej implementácie (3);

36.

vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o udržateľných potravinových systémoch, v ktorom sa stanoví politický rámec zosúladený v celej EÚ na riešenie problematiky udržateľnosti poľnohospodárstva, výroby potravín a dodávateľských reťazcov a preberú sa obchodné aspekty, a pripomína jej svoju výzvu z minulosti, aby sa stanovilo viac špecifických cieľov na zníženie potravinového odpadu do roku 2025 o 30 % (4). Rovnako opakuje svoju výzvu, aby sa zaviedlo nové logo a určil nový spoločný symbol a systém identifikovania miestnych výrobkov;

37.

vyzýva Komisiu, aby zverejnila novú stratégiu boja proti nadmernému užívaniu alkoholu na roky 2016 – 2025, ktorá bude vychádzať z najnovších poznatkov, zohľadňovať spoločenské zmeny a podporovať programy, ktoré sa už realizujú na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

Vnútorný trh a hospodárska súťaž

38.

podporuje výzvu Európskeho parlamentu, aby sa do európskeho semestra začlenil pilier jednotného trhu so systémom pravidelného monitorovania a hodnotenia;

39.

víta pripravovaný súbor predpisov o zjednodušení DPH pre malé a stredné podniky (MSP) a iniciatívu na podporu začínajúcich podnikov ako konkrétne kroky na zmenšenie regulačných a administratívnych prekážok pre tieto podniky. Zdôrazňuje potrebu značného ďalšieho zjednodušenia predpisov, najmä pokiaľ ide o prístup MSP k verejnému obstarávaniu a ich účasť v projektoch financovaných z EŠIF;

40.

víta, že Komisia venuje pozornosť hospodárstvu spoločného využívania zdrojov, ale opakuje, že pri akejkoľvek prísnej regulačnej iniciatíve by sa mal zachovať odvetvový prístup a pri vypracúvaní regulačných opatrení by sa malo zohľadniť kritérium rozsahu pôsobnosti iniciatívy;

41.

je presvedčený, že Komisia musí lepšie reagovať na významné výzvy, pokiaľ ide o financovanie služieb všeobecného záujmu, a preto ju vyzýva, aby posúdila územný vplyv právnych predpisov EÚ na poskytovanie týchto služieb s osobitným zameraním na pravidlá štátnej pomoci a verejného obstarávania a využila každý vhodný priestor na zjednodušenie vrátane zjednodušenia finančných nástrojov EÚ. Vzhľadom na to očakáva, že bude riadne konzultovaný pri revízii tzv. Almuniovho balíka v roku 2017, pokiaľ ide o financovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu;

42.

navrhuje, aby po prebiehajúcom hodnotení smernice o nápravných opatreniach v oblasti verejného obstarávania Komisiou nasledovalo preskúmanie tejto smernice s cieľom riešiť nedostatky z pohľadu miestnych a regionálnych samospráv;

Hospodárska a menová únia (HMÚ) a európsky semester

43.

opakovane vyzýva Európsku komisiu a Európsky parlament, aby zaviedli etický kódex, ktorým sa zabezpečí štruktúrované zapájanie miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra, a zaväzuje sa, že o tejto problematike bude s Komisiou viesť dialóg;

44.

opakovane vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv nových pravidiel ESA z roku 2010 na investičnú schopnosť miestnych a regionálnych samospráv;

45.

vyzýva Európsku komisiu, aby ho zapojila do prípravy bielej knihy o reforme HMÚ, v ktorej sa treba zaoberať konkurencieschopnosťou a sociálnym rozmerom HMÚ;

Jednotný digitálny trh, výskum a inovácie

46.

je presvedčený, že jedna z hlavných výziev digitálneho jednotného trhu spočíva vo vytvorení udržateľného dátového hospodárstva, a to aj v priemyselnom kontexte (Priemysel 4.0); odporúča vytvoriť podmienky, ktoré by umožnili pripojiť všetky oblasti na širokopásmové služby, a pracovať s Komisiou a Európskou investičnou bankou na tom, aby sa začali čerpať finančné prostriedky a využívať systémy podpory infraštruktúry IKT, a vyzýva Komisiu, aby v rámci realizácie jednotného digitálneho trhu pravidelne informovala aj o dosiahnutom pokroku pri prekonávaní „digitálnej priepasti“, najmä na regionálnej a miestnej úrovni;

47.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy týkajúce sa lepšieho využívania výskumných programov financovaných Európskou úniou ďalším rozvojom synergií medzi financovaním z programu Horizont 2020, EŠIF a EFSI a posilnením prepojenia medzi regionálnymi stratégiami inteligentnej špecializácie; navrhuje, aby sa pri priebežnom hodnotení venovala osobitná pozornosť vplyvu programu Horizont 2020 na rast a riešil problém „inovačnej priepasti“;

48.

navrhuje, aby bol v roku 2017 intenzívne zapojený do revízie stratégie pre biohospodárstvo;

49.

zdôrazňuje, že pri využívaní nových nástrojov EÚ, akým je Európska rada pre inovácie a iniciatívy za otvorený prístup k údajom a za otvorené inovácie, sa musí zohľadňovať regionálny rozmer a prispievať k zmenšeniu „inovačnej priepasti“;

Obchodná politika EÚ

50.

požaduje od Komisie, aby každá významná iniciatíva v oblasti obchodnej politiky bola sprevádzaná posúdením územného vplyvu a aby nové obchodné dohody nezavádzali pre miestne a regionálne samosprávy nové obmedzenia v poskytovaní služieb všeobecného záujmu;

51.

žiada Komisiu, aby systematicky vykonávala hodnotenia ex post s cieľom posúdiť kladný a záporný hospodársky, environmentálny, sociálny a územný vplyv obchodných dohôd;

52.

žiada Komisiu, aby s cieľom riešiť problémy s transparentnosťou pri tvorbe obchodnej politiky na úrovni členských štátov EÚ predstavila usmernenia o tom, ako sa ciele obchodnej politiky majú formulovať pred začatím rokovaní, t. j. v štádiu, keď 28 členských štátov udelí mandát;

Spravodlivosť, základné práva a migrácia

53.

pokiaľ ide o súdnictvo, vyzýva Komisiu, aby presadzovala stimuly, ktoré by štátom pomáhali zlepšiť väzenské podmienky zadržaných osôb a podnecovali uplatňovanie mediácie v oblasti trestného práva a restoratívnej spravodlivosti, podporu alternatív k zadržiavaniu a odbornú prípravu, ktoré pomáhajú vyslobodiť sa zo spoločenského kontextu založeného na protiprávnom konaní a trestnej činnosti;

54.

víta ochotu Európskej komisie riešiť problémy prameniace z bezprecedentného prílevu žiadateľov o azyl, utečencov a ekonomických migrantov do Európy a návrhy zreformovať dublinský systém považuje za dôležitý krok týmto smerom, avšak očakáva, že v roku 2017 budú nasledovať ďalšie konkrétne návrhy vytvoriť komplexnú migračnú a azylovú politiku EÚ založenú na rešpektovaní základných práv a medzinárodných záväzkov a na zásade solidarity;

55.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi pokračovala v práci na dohode o spoločnom európskom zozname bezpečných krajín pôvodu a aby s krajinami pôvodu a tranzitu, ktoré sú považované za bezpečné, uplatňovala účinnú a pohotovú politiku repatriácie s plným rešpektovaním ľudských práv a medzinárodných záväzkov;

56.

vyzýva Komisiu, aby navrhla základné mechanizmy, ktoré by žiadateľom o azyl umožnili požiadať o humanitárne vízum mimo EÚ, čo by im umožnilo legálne vstúpiť do EÚ;

57.

uznáva významný prínos migrácie k rastu európskeho hospodárstva a žiada, aby sa tento rozmer zohľadnil v európskom semestri, hlavne v súvislosti s nevyhnutnými výdavkami na zabezpečenie integrácie migrantov;

58.

považuje za dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby sa zachoval schengenský priestor, a naliehavo žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vyvinula všetko úsilie o obnovenie potrebnej stability schengenského systému. Pripomína, že pozastavenie schengenskej dohody o bezhraničnom pohybe má vážne dôsledky, pokiaľ ide o fyzické kontroly, a mohlo by spôsobiť vážne ekonomické účinky bez toho, aby sa vyriešil problém migračných tlakov;

59.

naliehavo žiada Komisiu, aby miestnym a regionálnym samosprávam vyčlenila viac finančných prostriedkov, vďaka ktorým by mohli účinnejšie plniť svoju úlohu pri podpore a integrácii žiadateľov o azyl, utečencov a migrantov;

60.

domnieva sa, že lepšie prideľovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov na regionálnej a miestnej úrovni je nevyhnutnou podmienkou pre podporu integračných politík. V tejto súvislosti žiada, aby sa vyčlenilo viac prostriedkov, a tiež, aby sa tieto prostriedky lepšie rozdeľovali a efektívnejšie využívali na riešenie problému žiadateľov o azyl, utečencov a migrácie v nadchádzajúcich rokoch;

61.

vyzýva Komisiu, aby 1. podporovala miestne a regionálne samosprávy vo vývoji miestnych, regionálnych a celoštátnych stratégií prevencie v reakcii na radikalizáciu; 2. pokračovala v zbieraní a zverejňovaní osvedčených postupov na predchádzanie radikalizácii v príručke; 3. podporovala spoluprácu medzi mestami pri riešení problému radikalizácie;

62.

poukazuje na obavu, pokiaľ ide o ťažkosti pri monitorovaní prítomnosti maloletých bez sprievodu a riziko ich zapojenia do obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania; naliehavo vyzýva, aby sa zaviedli programy na začleňovanie a vzdelávanie určené najmä maloletým prítomným na danom území a aktivovali postupy na prijatie zapájajúce komunity pôvodu týchto maloletých, ktoré už zapustili korene v hostiteľskej krajine, aby sa tak maloletým zaručila možnosť žiť v rodine alebo v prostredí rodinného charakteru;

Stabilita a spolupráca mimo Európskej únie

63.

zdôrazňuje, že pri uplatňovaní obnovenej európskej susedskej politiky je potrebné dať významnú prioritu iniciatívam na podporu decentralizovaných procesov, vytváraniu partnerstiev a budovaniu kapacít na vnútroštátnej úrovni; naliehavo žiada Komisiu, aby oživila pôsobnosť nástroja pre miestnu správu (LAF) a rozšírila ho na všetky susedné krajiny, a opakuje svoj návrh používať pri uplatňovaní revidovanej európskej susedskej politiky metódy, koncepcie a nástroje európskej politiky súdržnosti;

64.

naliehavo žiada Komisiu, aby v súvislosti so svojou ročnou správou o pokroku pri rozširovaní EÚ podrobnejšie preskúmala proces decentralizácie, a takisto situáciu miestnych samospráv v kandidátskych krajinách;

65.

trvá na tom, že miestne a regionálne samosprávy EÚ musia zodpovedajúco prispieť k rozvojovej spolupráci, aby sa dosiahli trvalé výsledky, a takisto aj k činnosti nadväzujúcej na konferenciu OSN o otázkach bývania a udržateľnom rozvoji miest (Habitat III);

66.

vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť ochrane utečencov v oblastiach ich pôvodu ako významný prvok riešenia rastúceho počtu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. V tejto súvislosti víta návrh Európskej komisie na vytvorenie nového rámca partnerstva s tretími krajinami, ktoré prijali veľký počet utečencov. Tieto krajiny musia vytvoriť udržateľné prijímacie kapacity a poskytnúť dlhodobú perspektívu v blízkosti domova pre milióny ľudí, ktorí utekajú pred vojnou a prenasledovaním. Preto uznáva potrebu externého investičného plánu prostredníctvom mobilizácie investícií v tretích krajinách a žiada, aby boli európske miestne a regionálne orgány plne zapojené do tohto procesu. Miestne a regionálne samosprávy treba nabádať, aby svojim hostiteľským partnerom mimo EÚ pomáhali poskytovaním technickej pomoci a obhajovaním štruktúrovanejšieho prístupu k ochrane utečencov;

Občianstvo, správa vecí verejných a lepšia tvorba právnych predpisov

67.

opakuje svoju výzvu zjednodušiť a zlepšiť právny rámec európskej iniciatívy občanov ako jediného nástroja priamej účasti na úrovni EÚ;

68.

upozorňuje Komisiu na svoju úspešnú činnosť pri organizovaní decentralizovaných komunikačných aktivít o problematike EÚ v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi médiami, občianskou spoločnosťou a inštitúciami EÚ a žiada ju, aby zintenzívnila svoje snahy v tejto oblasti včas pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019;

69.

vyzýva Komisiu, aby pre celú EÚ vytvorila štandardnú definíciu nadmernej regulácie (gold plating) s cieľom vytvoriť právnu istotu pri implementácii a uplatňovaní právnych predpisov EÚ a obmedziť prílišnú byrokraciu;

70.

vyzýva na zvýšenie transparentnosti, vzájomnej spolupráce a efektívnosti inštitúcií EÚ po prijatí novej medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe právnych predpisov a zapojenie VR vo všetkých etapách legislatívneho procesu, aby sa naplno využil ich potenciál v legislatívnom cykle a konzultáciách;

71.

zdôrazňuje dobrú spoluprácu s Komisiou na pilotnom teste posúdenia územného vplyvu, ktorý sa vykonal v rokoch 2015 a 2016. Vychádzajúc z tejto dobrej spolupráce vyzýva Komisiu, aby posúdenie územného vplyvu uplatňovala ako štandardný postup pri posudzovaní vplyvu legislatívy, ktorá by prípadne mohla mať asymetrické územné účinky, a aj v širšom zmysle v programe lepšej tvorby právnych predpisov;

72.

očakáva ešte užšiu spoluprácu s Európskou komisiou a Európskym parlamentom pri monitorovaní subsidiarity a v súvislosti so svojou konferenciou venovanou subsidiarite, ktorá sa uskutoční v roku 2017;

73.

poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Európskemu parlamentu, Rade a predsedovi Európskej rady.

V Bruseli 15. júna 2016

Predseda Európskeho výboru regiónov

Markku MARKKULA


(1)  ECON-VI/007

(2)  COR-2015-05660.

(3)  COR-2015-02624.

(4)  Uznesenie VR o udržateľných potravinách.


18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/11


Uznesenie k situácii informačných centier Europe Direct (EDIC)

(2017/C 017/03)

Predkladajú politické skupiny SES, EĽS, ALDE, EA a EKR

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2012 na tému Situácia informačných centier Europe Direct (EDIC) (CdR 84/2012),

so zreteľom na svoje stanovisko na tému Znovu spojiť Európu s jej občanmi – potreba širšej a lepšej komunikácie na miestnej úrovni z 3. decembra 2014 (COR-2014-04460),

1.

konštatuje, že EÚ čelí závažným politickým a hospodárskym výzvam. Skutočnosť, že pretrváva demokratický deficit a občania sú čoraz viac sklamaní z EÚ, poukazuje na to, že je potrebné, aby všetci aktéri v európskej politike vyvinuli spoločné úsilie s cieľom zvýšiť zapojenie občanov EÚ do európskeho projektu a aby európske politiky zaistili svoju legitímnosť;

2.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány majú dobré postavenie na to, aby pomohli lepšie prepojiť občanov s aktérmi európskej politiky a informovali európskych lídrov o bezprostredných potrebách občanov. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa pripisoval väčší význam decentralizovanému európskemu komunikačnému procesu;

3.

zaväzuje sa zintenzívniť spoluprácu s informačnými centrami Europe Direct v rámci svojej komunikačnej stratégie na roky 2015 – 2020;

4.

pripomína, že v decentralizovanej európskej komunikačnej stratégii zohráva významnú úlohu sieť Europe Direct a jej terajších 518 informačných centier v členských štátoch. Ide o jeden z najvýznamnejších nástrojov Európskej komisie na informovanie občanov na miestnej a regionálnej úrovni o konkrétnom význame rôznych európskych politických tém pre ich každodenný život;

5.

víta prebiehajúci proces hodnotenia rámca Európskej komisie pre obsah a technické aspekty informačných centier Europe Direct v súvislosti s prípravou finančného obdobia 2018 – 2023 a stanovením nových rámcových podmienok pre informačné centrá Europe Direct;

6.

poukazuje na zásadný význam činnosti centier EDIC pri nadväzovaní kontaktov s európskymi inštitúciami a ostatnými informačnými sieťami Európskej komisie a na ich úlohu pri vytváraní prepojení na orgány a potreby jednotlivých území, miestnych orgánov a občianskej spoločnosti;

7.

konštatuje, že v súvislosti so súčasnou krízou je činnosť informačných centier Europe Direct ešte dôležitejšia a náročnejšia. Vzhľadom na početné výzvy, ktorým EÚ čelí, by cieľom malo byť využitie plného potenciálu informačných centier Europe Direct a ďalšie posilnenie úlohy európskeho komunikačného procesu. Treba pritom zaistiť vyvážené geografické rozdelenie a nesmie dôjsť k zníženiu súčasného počtu subjektov v jednotlivých miestnych a regionálnych orgánoch;

8.

konštatuje, že činnosť informačných centier Europe Direct sa môže v budúcnosti zaručiť zlepšením už aj tak intenzívnej spolupráce a financovania zo strany EÚ;

9.

navrhuje, aby v terajšom viacročnom finančnom rámci boli podstatne navýšené finančné zdroje vyčlenené pre informačné centrá Europe Direct na ďalšie finančné obdobie. Predovšetkým by sa mal zdvojnásobiť paušálny príspevok vyčlenený na základnú ponuku informácií pre každé informačné centrum Europe Direct a navýšiť by sa mal aj štandardný paušálny príspevok na financovanie rozličných modulov. Zároveň treba zabezpečiť, aby sa informačné centrá Europe Direct usilovali zlepšiť svoju efektívnosť a maximalizovali vhodné využívanie svojich zdrojov. A napokon vyčlenenie väčších finančných prostriedkov na pilotné moduly by umožnilo reagovať na krízové situácie. Týmto spôsobom by sa mohlo pokryť zvýšenie nákladov napríklad na platy a nájomné;

10.

očakáva, že vďaka zvýšeným požiadavkám na EDIC sa zlepší financovanie. Preto by sa mal vo výraznej miere zvýšiť objem podpory;

11.

trvá na tom, že z dôvodu verejnoprospešného charakteru aktivít EDIC musia byť tieto aktivity naďalej oslobodené od DPH;

12.

zdôrazňuje, že je potrebné výrazne znížiť administratívnu záťaž;

13.

potvrdzuje, že opatrenia Európskej komisie týkajúce sa európskej komunikačnej činnosti v podstate zasahujú jej cieľové skupiny. Priority Európskej komisie však len čiastočne zodpovedajú potrebám občanov, pokiaľ ide o európske politiky. Čím je daná téma abstraktnejšia, tým menej ju občania budú vnímať ako dôležitú politickú otázku. Z tohto dôvodu by sa mala venovať osobitná pozornosť riešeniu európskych politických otázok, ktoré ovplyvňujú každodenný život občanov;

14.

považuje za vhodné zintenzívniť vzťahy informačných centier Europe Direct s miestnymi a regionálnymi sieťami združení vytvorením obojsmerného komunikačného kanála s cieľom identifikovať rôzne oblasti záujmu občanov, aby informácie poskytované zo strany EÚ zodpovedali ich požiadavkám;

15.

konštatuje, že systém modulov možno vo všeobecnosti považovať za pozitívny. Je však potrebná séria úprav, ako je napríklad zaistenie väčšej flexibility rozličných modulov;

16.

vyzýva Európsku komisiu, aby informačným centrám Europe Direct umožnila prispôsobiť plánované opatrenia komunikačným preferenciám Komisie aj miestnym potrebám. Ak chcú európski politickí aktéri dosiahnuť, aby mal európsky projekt budúcnosť, musia komunikovať s občanmi takým spôsobom, aby občania znovu vnímali Európu ako spoločný domov, spoločenstvo hodnôt a mieru, hybnú silu sociálneho a kultúrneho pokroku a spravodlivosti. Informačné centrá Europe Direct môžu vďaka tomu, že občanom ponúkajú informácie v ich blízkosti, vytvoriť prepojenie medzi oboma stranami a propagovať medzi občanmi Európu pozitívnym spôsobom;

17.

navrhuje, aby sa na začiatku nového rozpočtového obdobia na roky 2018 – 2023 uskutočnila informačná kampaň zameraná na vyzdvihnutie pridanej hodnoty značky Europe Direct a zviditeľnenie každodennej činnosti informačných centier Europe Direct a ich európskych aktivít na miestnej a regionálnej úrovni ako doplnku zvyčajného informovania zo zasadnutí na vysokej úrovni, ktoré občanom neposkytuje komplexný obraz o európskom projekte;

18.

navrhuje, aby sa systém modulov otvoril regionálnym prioritám, formátom a skupinám, ktoré doteraz neboli stanovené ako ciele, a odporúča najmä flexibilnejšie využívanie dostupných modulov. Cieľom je prispôsobiť komunikáciu v maximálnej miere miestnym potrebám; Nové oznámenie by malo umožniť predkladanie projektov na regionálnej úrovni s cieľom čo najviac prispôsobiť komunikáciu miestnym potrebám. Takto by sa zlepšilo partnerstvo medzi rozličnými organizáciami, ktoré spoločne zabezpečujú pokrytie územia primeranými verejnými službami, kvalitnejšie a modernejšie komunikačné stratégie a štruktúrovanejšie vzťahy so zainteresovanými stranami a ostatnými európskymi sieťami. Malo by sa umožniť čiastočné využívanie niektorých foriem partnerstiev, ktoré zahŕňajú spoluprácu medzi verejnými a súkromnými subjektmi, k čomu nakoniec nabáda aj samotná Európska komisia pri programovaní európskych fondov na roky 2014 – 2020. Pre tieto projekty by sa mali zabezpečiť primerané finančné prostriedky na základe počtu obyvateľov a verejných kontaktných miest;

19.

požaduje, aby sa zaviedla možnosť financovať spoluprácu medzi jednotlivými informačnými centrami, ktorá by bola zameraná na uľahčenie výmeny osvedčených postupov medzi centrami v rôznych oblastiach, ako aj na využívanie synergií, a to najmä v prípade cieľových skupín s podobnými charakteristikami a potrebami;

20.

na záver zdôrazňuje, že úloha informačných centier Europe Direct je kľúčová pre miestne a regionálne orgány, ktoré najlepšie poznajú miestne a regionálne zúčastnené strany, ako aj oblasti záujmu občanov. Sú obzvlášť kompetentné na to, aby určili, aký druhy informácií a aké metódy najlepšie pomôžu osloviť občanov a zaujať ich. Ich úloha v oblasti európskej komunikácie je preto mimoriadne dôležitá a mala by sa ešte viac posilniť najmä prostredníctvom užšej spolupráce s európskymi inštitúciami;

21.

podporuje výzvu Európskeho parlamentu adresovanú Európskej komisii, aby poskytla primerané a komplexné usmernenia organizátorom európskych iniciatív občanov (1);

22.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila spoluprácu medzi rozličnými európskymi sieťami s cieľom zlepšiť informovanie a komunikáciu s občanmi, ktorým poskytne viac možností reagovať na ich požiadavky.

V Bruseli 16. júna 2016

Predseda Európskeho výboru regiónov

Markku MARKKULA


(1)  Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 28. októbra 2015 k európskej iniciatíve občanov [2014/2257(INI)].


STANOVISKÁ

Výbor regiónov

118. plenárne zasadnutie 15. a 16. júna 2016

18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/13


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe

(2017/C 017/04)

Spravodajkyňa:

Isolde RIES (DE/SES), 1. podpredsedníčka sárskeho krajinského snemu

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke – Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe

COM(2016) 155 final

VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Význam oceliarskeho sektora v Európskej únii a rámcové podmienky

1.

zdôrazňuje, že oceliarstvo zohrávalo a naďalej zohráva centrálnu úlohu v procese európskej integrácie a je jedným zo základných kameňov blahobytu, tvorby hodnôt, investícií a zamestnanosti v Európe. Predstavuje jedno z kľúčových strategických odvetví EÚ, ktoré zamestnáva 330 000 osôb a má 500 výrobných miest v 23 členských štátoch. V roku 2014 dokázalo toto odvetvie hospodárstva vyrobiť zhruba 169 miliónov ton ocele, čo predstavovalo 10 % celosvetovej produkcie, a vygenerovať celkový obrat vo výške 166 miliárd EUR, čo je 1,3 % hrubého domáceho produktu EÚ;

2.

zdôrazňuje, že napriek poklesu výroby a znižovaniu počtu pracovných miest v uplynulých rokoch zostáva oceliarstvo jedným z kľúčových faktorov reindustrializácie Európy. Cieľ, ktorý Komisia stanovila v oznámení z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu, zvýšiť do roku 2020 podiel priemyslu na hrubom domácom produkte na 20 %, sa dá dosiahnuť len pomocou konkurencieschopného oceliarskeho priemyslu;

3.

poukazuje na silné vzájomné hospodárske prepojenie oceliarskeho sektora s dodávateľskými a spracovateľskými odvetviami. Spolu s dodávateľmi, ktorí sú na predchádzajúcom stupienku rebríčka tvorby hodnôt, teda ťažobným priemyslom, energetickým hospodárstvom, dopravným odvetvím a podnikmi poskytujúcimi služby, ako aj odberateľmi ako kovospracujúci, automobilový, strojársky či stavebný priemysel, tvorí oceliarsky priemysel rozsiahle siete tvorby hodnôt a zhluky;

4.

dôrazne pripomína, že budúci vývoj európskeho oceliarskeho priemyslu priamo aj nepriamo ovplyvňuje regionálny a miestny rozvoj, a že konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel je okrem toho predpokladom hospodárskeho oživenia a procesov rastu v mnohých európskych regiónoch. Podotýka, že oceliarstvo je zároveň dôležitým zdrojom nepriamych pracovných miest, keďže má veľký význam aj pre mnohé ďalšie priemyselné odvetvia;

5.

poukazuje na skutočnosť, že európsky oceliarsky priemysel je neoddeliteľnou súčasťou medzinárodných trhov so surovinami a obstarávaním, ako aj odbytísk, a preto je odkázaný na spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže;

6.

zdôrazňuje, že podniky oceliarskeho priemyslu sú náročné na energiu a že náklady na energiu predstavujú približne 40 % prevádzkových nákladov. Toto odvetvie priemyslu je preto závislé od cenovo dostupných a bezpečných dodávok energie;

7.

zdôrazňuje prínos oceliarskeho priemyslu pre rozvoj prechodu na iné zdroje energie a ochrany klímy. Novátorské oceliarske produkty sú nevyhnutné napríklad pri stavbe zariadení na výrobu veternej energie, vysoko účinných elektrární či elektrických vozidiel. Napriek tomu, že výroba ocele je jedným z hlavných zdrojov CO2, inovatívna oceľ dokáže ušetriť šesťkrát viac CO2, než je množstvo, ktoré vznikne pri jej výrobe.

8.

pripomína, že oceliarsky priemysel má strategický význam pre vytvorenie železničnej infraštruktúry na celom európskom kontinente a že rovnako dôležitý je jeho prínos k vytváraniu sietí miestnej železničnej dopravy, ktorá je hodnotnou alternatívou odbremenenia cestnej dopravy najmä vzhľadom na zlepšenie kvality života a životného prostredia vo veľkomestských oblastiach.

9.

zdôrazňuje, že producenti ocele usídlení v Európe sa snažia, aby ich produkcia bola čo najviac nákladovo efektívna a čo najviac šetrila zdroje, pričom ju musia neustálymi investíciami sústavne udržiavať na najaktuálnejšej technickej úrovni. Dlhodobá konkurencieschopnosť závisí aj od ich schopnosti vyvíjať prevratné technológie v oblastiach, ako je napríklad energetická účinnosť. Rovnako dôležité však je aj to, aby EÚ a jej členské štáty pri rozhodovaní stále zohľadňovali aj vplyv na celoštátnu a medzinárodnú konkurencieschopnosť oceliarskeho priemyslu a dlhodobé hospodárske vplyvy;

10.

konštatuje, že oceliarsky priemysel musí na zabezpečenie svojej ďalšej existencie aj naďalej dokazovať, že je prostredníctvom inovácie a ekologizácie pripravený čeliť budúcim výzvam. K tomu patria aj príklady aktívneho prínosu k ochrane životného prostredia a klímy, ale aj dôsledné dodržiavanie technických noriem v oblasti politiky ochrany životného prostredia a ochrany klímy, pokiaľ ide o reinvestície;

11.

vyzdvihuje vysoké sociálne normy európskeho oceliarskeho priemyslu a jeho úsilie v oblasti ochrany klímy a životného prostredia;

12.

konštatuje, že recyklovanie ocele šetrí suroviny, energiu a emisie skleníkových plynov a posilňuje obehové hospodárstvo. Osobitne treba vyzdvihnúť skutočnosť, že oceľ ako materiál je recyklovateľná na 100 %. Opätovné použitie a recyklovanie ocele by sa malo ďalej rozvíjať so zreteľom na cieľ vybudovať konkurencieschopné a udržateľné obehové hospodárstvo, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že bilancia EÚ v oblasti obchodovania so šrotom je pozitívna; Rozvoj nových druhov ocele, zliatin železa, spôsobov odlievania a výrobných postupov, ako aj zvyšujúce sa využívanie kovového šrotu, má veľký trhový potenciál.

13.

vyzdvihuje, že európsky oceliarsky priemysel vďaka najmodernejším technológiám a kvalitne vyškoleným pracovníkom podáva špičkové výkony a zameriava sa pritom na výskum a vývoj produktov orientovaný na požiadavky zákazníkov. Vývoj inovatívnych a vysokokvalitných výrobkov pomáha udržať a zlepšiť konkurencieschopnosť podnikov;

14.

zdôrazňuje, že moderná výroba ocele závisí od neustáleho rozvoja kvalitnej odborne vyškolenej pracovnej sily, ktorá je schopná nájsť riešenia vhodné aj pre budúcnosť. Podotýka, že program pre nové zručnosti sa bude zasadzovať za nepretržité investovanie do ľudí vrátane opatrení v záujme rekvalifikácie a zvyšovania zručností. Bude to prospešné pre širokú škálu hospodárskych odvetví vrátane oceliarskeho priemyslu;

15.

podporuje úsilie európskeho oceliarskeho priemyslu zabezpečiť väčšiu rovnosť príležitostí pre všetkých pracovníkov tohto sektora. Napríklad podiel žien v oceliarskom odvetví sa za posledných 10 rokov zvýšil a momentálne sa pohybuje medzi 6 % a 25 %, v závislosti od príslušného pracovného zaradenia a členského štátu. Podniky pôsobiace v oceliarskom priemysle okrem toho za posledné dva roky v rôznych členských štátoch odštartovali celý rad iniciatív, ktorých cieľom je prilákať ženy do oceliarskeho odvetvia;

16.

konštatuje, že oceliarsky priemysel EÚ je na poprednom mieste v oblasti zdravia a bezpečnosti a platia v ňom celosvetovo najvyššie normy ochrany zdravia pri práci. O výmene osvedčených postupov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku sa na úrovni EÚ detailne diskutuje. Okrem toho sa oceliarsky priemysel EÚ zapája do intenzívneho sociálneho dialógu na úrovni EÚ;

17.

zdôrazňuje, že digitálne zručnosti a technológie sa musia vo väčšom rozsahu začleniť do vzdelávania a odbornej prípravy, najmä učňovskej. Zdôrazňuje, že digitalizácia výrobného procesu si z dôvodu vyššej komplexnosti úloh vyžaduje, aby mali zamestnanci väčšie zručnosti (1);

18.

podčiarkuje skutočnosť, že digitalizácia výrobného procesu vyžaduje z dôvodu vyššej komplexnosti úloh, aby mali zamestnanci väčšiu schopnosť abstrakcie a riešenia problémov. Okrem toho musia byť zamestnanci schopní pracovať samostatne a mať rozsiahle schopnosti, pokiaľ ide o interdisciplinárne a samostatné konanie, ako aj komunikáciu;

19.

poukazuje na to, že nadmerná svetová kapacita, obdobia nízkych cien, vysoké ceny energie, ako aj odvody a poplatky za niektoré zdroje energie, pripravovaná reforma systému EÚ na obchodovanie s emisiami, ale aj dumpingové praktiky mimoeurópskych výrobcov ocele, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, predstavujú pre Európu ako miesto pôsobenia oceliarskeho priemyslu obrovskú výzvu. Výroba surovej ocele a podiel európskeho oceliarskeho sektora na celosvetovom trhu klesajú, čo vedie k procesom prispôsobenia sa z podnikateľského hľadiska aj hľadiska zamestnanosti;

20.

s obavami konštatuje, že zatváranie podnikov alebo znižovanie výroby v oceliarňach a železiarňach má pre miestne a regionálne spoločenstvá zničujúce sociálne a hospodárske dôsledky, preto je nevyhnutné zavádzať opatrenia, ktoré im pomôžu pozviechať sa a rásť;

21.

považuje európsku stratégiu pre budúcnosť európskeho oceliarskeho priemyslu za zmysluplnú a správnu pre dosiahnutie cieľa. Pritom je nevyhnutne nutné zapojiť miestne a regionálne orgány do zosúlaďovania a rozhodovacích procesov a zohľadniť príslušné miestne danosti a špecializácie podnikov;

22.

vyslovuje sa za priemyselnú politiku EÚ, ktorá by bola založená na vzoroch konkurencieschopného oceliarskeho odvetvia a rámcových podmienkach, ktoré podporujú spravodlivú hospodársku súťaž, a ktorá by umožnila zachovať a rozšíriť súčasné oceliarne a pracovné miesta;

23.

podobne ako Komisia vo svojom Pláne postupu v energetike do roku 2050 sa domnieva, že zníženie emisií CO2 energetického hospodárstva a scenár s vysokým podielom energie z obnoviteľných zdrojov môžu byť z dlhodobého hľadiska nákladovo účinnejšie, než pokračovanie v súčasnej politike, a že náklady na jadrovú energiu a energiu z fosílnych palív sa postupom času pravdepodobne budú ďalej zvyšovať, zatiaľ čo náklady spojené s energiou z obnoviteľných zdrojov môžu klesať. Súčasne v tejto súvislosti uznáva snahu členských štátov začleniť ustanovenia, ktoré by primerane kompenzovali nadmerné finančné zaťaženie spojené s rozvojom energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré musí oceliarsky priemysel, ktorý sa nachádza v medzinárodnej hospodárskej súťaži, znášať. Žiada však, aby európska úroveň zabezpečila, že vnútroštátne kompenzačné mechanizmy, najmä v oblasti štátnej pomoci, nepovedú k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu EÚ;

24.

poukazuje na potrebu pomôcť spoločenstvám, ktoré sa spoliehajú na miestnu oceľ pri rozširovaní rozsahu ich ekonomík pred zavedením reštrukturalizačných opatrení. Diverzifikácia miestnej hospodárskej štruktúry by mala mať za cieľ najmä synergie medzi udržateľnými priemyselnými odvetviami a službami a mohla by sa podporovať aj prostredníctvom daňových úľav;

Reforma systému EÚ na obchodovanie s emisiami

25.

víta, že sa Európska rada vo svojich záveroch z 23. a 24. októbra 2014 usiluje dosiahnuť rovnováhu medzi cieľmi znižovania emisií skleníkových plynov na jednej strane a zabezpečením konkurencieschopnosti európskeho priemyslu na strane druhej;

26.

poukazuje však na to, že ročný koeficient zníženia stropu maximálnych povolených emisií priemyslu, ktorého zvýšenie z 1,74 % v 3. obchodnom období 2013 – 2020 na 2,2 % v 4. obchodnom období 2021 – 2030 Európska rada schválila, môže aj napriek pokračujúcemu prideľovaniu bezplatných emisných práv na základe ukazovateľov viesť k výraznému nedostatku certifikátov na potrebný objem, a tým k ďalším nákladom pre oceliarsky priemysel, ktoré podniky v hospodárskej súťaži so sídlom v krajinách bez systému obchodovania s emisiami znášať nemusia;

27.

nazdáva sa, že je nevyhnutné zaviesť systém obchodovania s emisiami na celosvetovej úrovni, aby sa zabezpečila konkurencieschopnosť európskych podnikov a predišlo úniku uhlíka tým, že sa zabráni ďalšiemu zvýšeniu kvót, s ktorými sa obchoduje formou aukcie. Ďalšie záruky môžu mať podobu harmonizovaných mechanizmov kompenzácie za nepriame náklady (ako sú náklady na elektrickú energiu) alebo referenčných hodnôt založených na presných a aktuálnych údajoch;

28.

v tejto súvislosti tiež pripomína, že ukazovateľ pre prideľovanie certifikátov oceliarskemu priemyslu je pre surové železo už v 3. obchodnom období 2013 – 2020 stanovený približne o 10 % nižšie, než je fyzikálne a technicky možné. Okrem toho je aj ukazovateľ aglomerátu stanovený vecne nesprávne, keďže zahŕňa aj zariadenia na pelety; Prideľovanie musí prebiehať na základe aktuálneho stavu a v plnej miere zahŕňať výrobu elektriny z odpadových plynov oceliarskeho priemyslu a byť zodpovedajúco prispôsobované technickému pokroku. Súčasne je potrebné, aby sa certifikáty prideľovali dynamicky v procese celej výroby;

29.

víta skutočnosť, že Komisia svoj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií predložila s dostatočným predstihom pred začiatkom 4. obchodného obdobia európskeho systému obchodovania s emisiami;

30.

dúfa preto, že všetci aktéri budú môcť mať včas jasno v tom, aké budúce rámcové podmienky budú platiť pre systém EÚ na obchodovanie s emisiami;

31.

súčasne je presvedčený, že sú potrebné intenzívnejšie dohovory a diskusie so všetkými zainteresovanými o reforme systému EÚ na obchodovanie s emisiami;

32.

súčasne s obavou konštatuje, že návrh smernice Komisie nezohľadňuje dostatočne snahu Európskej rady zabezpečiť medzinárodnú konkurencieschopnosť priemyslu, keďže práve európsky oceliarsky priemysel bude čeliť výrazným finančným zaťaženiam, ktoré môžu ohroziť jeho existenciu;

33.

žiada preto, aby bol tento návrh smernice v ďalšom priebehu legislatívneho konania od základu prepracovaný, pričom bude zachovaná účinnosť systému EÚ na obchodovanie s emisiami a primerane sa rozdelia náklady medzi všetky odvetvia hospodárstva, a aby boli doň začlenené najmä tieto aspekty:

zásadne upustiť od zaťaženia najúčinnejších zariadení,

pokračovať v stimulovaní technického vývoja a znižovania environmentálneho zaťaženia tým, že sa stanovia realistické a hospodársky dosiahnuteľné ukazovatele na základe 10 % najúčinnejších zariadení,

v plnej miere zohľadniť emisie výroby elektrickej energie z odpadových plynov pri stanovovaní ukazovateľov,

odstrániť paušálne znižovanie ukazovateľov a korekčný koeficient,

nezhoršovať kompenzáciu cien elektrickej energie pre energeticky náročné odvetvia a možnosť započítať celkové nepriame náklady, pričom na európskej úrovni treba zvážiť aspoň zavedenie porovnávacích parametrov s cieľom zamedziť narušeniu hospodárskej súťaže v rámci jednotného európskeho trhu,

začleniť predchádzajúce výrobky energeticky náročných priemyselných odvetví do ustanovení na predchádzanie presunov zo zahraničia a

prispôsobiť prideľované množstvá meniacemu sa objemu produkcie;

34.

považuje za nevyhnutne nutné v plnom rozsahu kompenzovať náklady za skleníkové plyny, prenesené na cenu elektrickej energie, aby sa zabránilo možnému presunu emisií CO2. Keďže táto kompenzácia je v súčasnosti možná v jednotlivých členských štátoch rôznym spôsobom, nedá sa vylúčiť narušenie hospodárskej súťaže. Európska komisia by preto mala preskúmať, či by sa táto kompenzácia mal v budúcnosti zjednotiť alebo poskytovať na úrovni EÚ;

35.

výslovne víta skutočnosť, že sa svetové spoločenstvo v rámci konferencie o ochrane klímy v Paríži v rámcovej dohode po prvý raz pre štáty záväzne dohodlo na cieli obmedziť otepľovanie zemského povrchu na menej ako 2 oC a bude podnikať seriózne úsilie obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 oC. Hlavná myšlienka, ktorou je dosiahnuť v druhej polovici storočia neutralitu z hľadiska emisií skleníkových plynov, si však ešte vyžaduje konkretizáciu, pokiaľ ide o jej vplyv na rozvoj výrobných odvetví. Možnosť, ktorá je ešte stále otvorená, teda vytvoriť a dohodnúť trhové mechanizmy pre celosvetový a nákladovo efektívny systém obchodovania s emisiami, je príležitosťou zmierniť narušenia hospodárskej súťaže súvisiace s ochranou klímy alebo im zabrániť;

Zahraničný obchod EÚ

36.

považuje nerovnaké podmienky, nekalé praktiky v oblasti zahraničného obchodu zo strany jednotlivých podnikov, ako aj rozdielnu politiku v oblasti zahraničného obchodu zo strany krajín mimo EÚ za závažnú hrozbu pre európsky oceliarsky priemysel;

37.

vníma preto politiku zahraničného obchodu EÚ spolu s jej nástrojmi na ochranu obchodu ako nenahraditeľný prostriedok na zabezpečenie medzinárodnej konkurencieschopnosti európskeho oceliarskeho priemyslu a podporuje výzvu Parlamentu na celkovú reformu nástrojov EÚ na ochranu obchodu s cieľom odstrániť zo systému EÚ tzv. „prvky WTO +“ a najmä zaručiť pre priemysel EÚ rovnaké podmienky ako má Čína (2);

38.

s obavou konštatuje, že v súčasnosti zaznamenáva celosvetový oceliarsky priemysel 452 miliónov ton nadmernej kapacity a že práve nadmerná kapacita čínskeho oceliarskeho priemyslu má opakovane za následok dovoz do EÚ za dumpingové ceny, niekedy prostredníctvom tretích krajín, ktorý bez účinných protiopatrení EÚ v oblasti politiky zahraničného obchodu priamo i nepriamo ohrozuje existenciu oceliarskeho priemyslu ako celku, ako aj množstvo pracovných miest;

39.

vyzýva na vytvorenie mechanizmu, ktorý by mohol pôsobiť v tretích krajinách a bol by určený na kontrolu prevádzky zariadení na spracovanie druhotných surovín (šrotu) v krajinách určenia s cieľom predchádzať vývozu do tretích krajín, ktoré odpad nespracúvajú spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia.

40.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby povolili Komisii použiť neštandardnú metodiku pri antidumpingovom a antisubvenčnom vyšetrovaní dovozu z Číny podľa oddielu 15 Protokolu o pristúpení Číny k WTO, pokiaľ Čína nesplní všetkých päť kritérií požadovaných na to, aby bola uznaná za trhové hospodárstvo. Okrem toho s veľkým znepokojením poukazuje na to, že ak sa v decembri 2016 prizná Čínskej ľudovej republike štatút trhového hospodárstva, bolo by z dôvodu zmenenej metodiky na výpočet dumpingového rozpätia takmer nemožné zaviesť účinné antidumpingové opatrenia. Zároveň zdôrazňuje, že neexistuje žiadna požiadavka, aby členovia WTO v roku 2016 automaticky priznali Číne štatút trhového hospodárstva;

41.

pripomína v tejto súvislosti, že Čína v súčasnosti spĺňa len jedno z piatich kritérií EÚ, potrebných na uznanie za trhové hospodárstvo. K technickým kritériám patria podnikateľské rozhodnutia na základe trhových signálov, vedenie podnikových účtov v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, žiadne vážne narušenie výrobných nákladov a finančnej situácie podnikov v dôsledku predchádzajúceho systému netrhového hospodárstva, predpisy týkajúce sa majetku a konkurzu, zabezpečenie právnej istoty a stability pre vedenie podniku, ako aj prepočty výmenných kurzov mien podľa trhového kurzu;

42.

žiada preto Komisiu, aby si pri vypracúvaní štúdie o hospodárskych a sociálnych vplyvoch priznania štatútu trhového hospodárstva Číne počkala na stanovisko príslušných hospodárskych kruhov a zosúladila svoj postoj s inými dôležitými členmi WTO, ako napríklad USA, kým dospeje k rozhodnutiu o štatúte trhového hospodárstva;

43.

žiada vytvorenie rovnocenných a účinných nástrojov na ochranu spravodlivého obchodu v prípade, že Číne bude priznaný štatút trhového hospodárstva. V tejto súvislosti by sa malo uvažovať aj o takom riešení, že krajiny bez trhového hospodárstva sa v budúcnosti už nebudú explicitne uvádzať v antidumpingovom všeobecnom nariadení EÚ, ale sa v ňom pre tieto krajiny stanoví určitá všeobecná úprava. Metóda porovnávania krajín by sa pritom mohla nahradiť aj inou metódou, ale tak, aby krajiny bez trhového hospodárstva mali rovnako ako doteraz povinnosť dokazovať prítomnosť trhového hospodárstva;

44.

žiada vytvorenie rovnocenných a účinných nástrojov na ochranu spravodlivého obchodu v prípade, že Číne bude priznaný štatút trhového hospodárstva;

45.

víta skutočnosť, že Komisia uložila vo februári 2016 dočasné antidumpingové clá na dovoz plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena z Ruska a Číny;

46.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia v prípade čínskych oceľových výrobkov použila pravidlo nižšieho cla, a teda uložila dočasné antidumpingové clo, ktoré je nižšie než zistené dumpingové rozpätia;

47.

považuje používanie tohto pravidla za nedostatočnú ochranu konkurencieschopnosti európskeho oceliarskeho priemyslu;

48.

pripomína, že ustanovenia WTO nevyžadujú takéto pravidlo a iné regióny, ako napríklad USA, ho ani nepoužívajú;

49.

považuje preto za dôležité, aby sa v rámci reformy nástrojov na ochranu obchodu pravidlo nižšieho cla zrušilo, a to hlavne v prípade existencie nadmerných kapacít;

50.

víta, že Európska komisia 28. apríla 2016 rozhodla, ako už oznámila v akčnom pláne, opätovne vytvoriť systém predbežného dohľadu v prípade dovozu výrobkov z ocele do EÚ, v rámci ktorého bude požadovať licencie na dovoz výrobkov z ocele do EÚ, a ktorý bude slúžiť na predvídanie krátkodobého vývoja trhu a pomáhať Komisii náležite riešiť nekalý dovoz s možnosťou začať postupy v prípadoch, že dovozné trendy by mohli ohroziť producentov v EÚ;

51.

víta úsilie Komisie, ktoré sa prejavuje už v teraz platných opatreniach na ochranu obchodu s oceliarskymi výrobkami EÚ, pomôcť presadiť pravidlá spravodlivej medzinárodnej hospodárskej súťaže a tým prispieť k zabezpečeniu konkurencieschopnosti európskeho oceliarskeho priemyslu;

52.

súčasne sa však domnieva, že antidumpingové konania EÚ, najmä v porovnaní s konaniami iných krajín, ktoré sú členmi WTO, trvajú príliš dlho, čím trpí účinnosť ochrany konkurencieschopnosti európskeho oceliarskeho priemyslu;

53.

žiada preto, aby sa v rámci reformy nástrojov na ochranu obchodu EÚ pozornosť zamerala aj na urýchlenie antidumpingových konaní EÚ;

54.

Podporuje Komisiu v jej úsilí dosiahnuť prostredníctvom rozhovorov a rokovaní pokrok v otázke celosvetovo rovnakých podmienok hospodárskej súťaže;

55.

očakáva, že Rada zahrnie do každého nového mandátu na rokovanie o dohode o voľnom obchode (FTA) kapitoly o energetike a surovinách;

56.

vyzýva Komisiu, aby prijala VR ako inštitucionálneho zástupcu európskych miestnych a regionálnych samospráv do skupiny na vysokej úrovni pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, ktorá existuje od mája 2015, aby sa tak zaručilo, že zainteresované strany, ktoré v tejto skupine už pôsobia, dokázali zohľadniť aj záujmy a potenciál na miestnej a regionálnej úrovni;

Sprievodné opatrenia na zabezpečenie konkurencieschopnosti oceliarskeho odvetvia EÚ

57.

zdôrazňuje, že príslušné programy EÚ na podporu investícií do nového vybavenia, výskumu a vývoja, ako aj kvalifikácie a ďalšieho vzdelávania môžu výrazne prispieť k zabezpečeniu konkurencieschopnosti, dodržiavaniu noriem v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, ako aj práv zamestnancov v oceliarskom odvetví;

58.

upriamuje pozornosť na ciele výskumného fondu pre uhlie a oceľ (VFUO), európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ako aj Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), z ktorých môžu byť podporované výskumné a investičné projekty v oceliarskom odvetví, a to aj vďaka možnej synergii a koordinácii iniciatív. Poukazuje však na pomerne obmedzený potenciál EFSI pre oceliarske odvetvie, keďže trhové podmienky nemôžu zaručiť primeranú návratnosť investícií pri súčasnej nízkej úrovni cien ocele. Cenným prínosom by mohla byť v rámci prísnych pravidiel štátnej pomoci oceliarskemu priemyslu aj spolupráca miestnych a regionálnych samospráv s konkrétnymi prioritami v oblasti ocele;

59.

poukazuje na to, že verejné investície a na európskej úrovni prostriedky programu Horizont 2020 majú obrovský význam, pokiaľ ide o podnecovanie pokrokových inovácií v oceliarskom priemysle a zvyšovanie environmentálnej a energetickej účinnosti odvetvia;

60.

dúfa, že vzhľadom na špecifiká oceliarskeho priemyslu, ktoré si vyžadujú tak výskumnú činnosť, ako aj opatrenia štrukturálnej povahy, bude pri hodnotení výskumu v rámci programu Horizont 2020 pridelený väčší počet bodov tým projektom, ktoré zahŕňajú európske partnerstvo aj s využitím štrukturálnych fondov s cieľom zabezpečiť účinnejšie prepojenie rôznych európskych programov;

61.

zdôrazňuje cieľ kvalifikácie a udržania úrovne zamestnanosti v rámci konkurencieschopnejšieho oceliarskeho priemysle EÚ, pričom v prípade priemyselnej reštrukturalizácie oceňuje význam Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), pokiaľ ide o sprievodné opatrenia v sociálnej oblasti pri znižovaní stavu pracovníkov, keďže v situáciách, keď jeden jediný podnik prepustí 500 pracovníkov (vrátane dodávateľov a podnikov, ktoré sú ďalej v reťazci), alebo keď v jednom alebo viacerých susediacich regiónoch príde o prácu väčšie množstvo pracovníkov v jednom priemyselnom odvetví, sa z tohto fondu dajú až do výšky 60 % financovať náklady na projekty, ktoré majú prepusteným zamestnancom pomôcť nájsť si novú prácu alebo založiť si vlastný podnik. Vyjadruje však pochybnosti, či je ročný rozpočet na obdobie 2014 – 2020 vo výške maximálne 150 miliónov EUR dostatočný na zvládnutie tejto výzvy;

62.

podčiarkuje, že odovzdávanie skúseností a poznatkov novým generáciám pracovníkov v oceliarskom priemysle EÚ už zohráva dôležitú úlohu a že kompetencie resp. priemyselný know-how vyškolených pracovníkov by sa mal posilniť prostredníctvom cielených doškoľovacích opatrení a opatrení v oblasti ďalšieho vzdelávania;

63.

považuje za nutné vybudovať a ďalej vo všetkých výrobných závodoch oceliarskeho priemyslu rozvíjať systémy obehového hospodárstva na efektívne využívanie zdrojov, aby sa tak rozsiahlejším využívaním vedľajších produktov a recyklovanej ocele zlepšila konkurencieschopnosť zariadení, ako aj v súlade s tým, čo bolo v akčnom pláne Komisie pre obehové hospodárstvo stanovené v súvislosti s „priemyselnou symbiózou“, rozšíriť spôsoby využívania odpadu vznikajúceho pri výrobe ocele;

V Bruseli 15. júna 2016

Predseda Európskeho výboru regiónov

Markku MARKKULA


(1)  CDR 1319/2014 – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie.

(2)  Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2016 o štatúte trhového hospodárstva Číny [2016/2667(RSP)].


18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/20


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Revízia viacročného finančného rámca (VFR) v polovici uplatňovania

(2017/C 017/05)

Spravodajca:

Luc VAN DEN BRANDE (BE/EĽS)

predseda správnej rady kontaktnej kancelárie Flámsko – Európa, VLEVA

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Revízia VFR: všeobecné pripomienky

1.

zastáva názor, že viacročný finančný rámec (VFR) je v prvom rade politickým nástrojom na stanovenie a dosahovanie európskych strategických cieľov a keďže je zdrojom finančných prostriedkov na fungovanie Európskej únie, jeho preskúmanie je predmetom najmä politickej a nie technickej diskusie;

2.

zdôrazňuje význam VFR pre zabezpečenie predvídateľnosti dlhodobých výdavkov EÚ a ich realizáciu v súlade so vzájomne dohodnutými spoločnými politikami. Tieto všeobecné zásady sú dôležité pre miestne a regionálne orgány a ostatných príjemcov finančných prostriedkov EÚ;

3.

poznamenáva, že VFR má mimoriadny význam pre regionálne a miestne orgány, keďže zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vykonávaní cieľov európskej politiky; v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že regióny a miestne orgány sa zapájajú – priamo a/alebo nepriamo – do správy alebo čerpania 75 % rozpočtu EÚ;

4.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnom VFR sú stropy po prvýkrát stanovené nižšie ako v predchádzajúcom období a v dôsledku toho je Európska únia nútená preberať viac úloh, pričom má k dispozícii menej finančných prostriedkov; opätovne zdôrazňuje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o stropy VFR, ako to už vyjadril vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (1):

5.

opakovane zdôrazňuje, že účinnosť európskej politiky závisí od správneho uplatňovania zásady viacúrovňového riadenia, ktorá sa považuje za všeobecnú zásadu pri správe štrukturálnych fondov (2) a ktorou sa stanovuje, že všetky úrovne správy, každá na základe svojich právomocí, účinne spolupracujú na dosiahnutí politických cieľov. V tejto súvislosti varuje pred obmedzením spoločného riadenia programov a pokusmi o centralizáciu riadenia fondov na európskej úrovni. Zdôrazňuje, že pre účinnosť politík EÚ je veľmi dôležitý aj prístup založený na miestnom kontexte, ktorý zapája rôzne úrovne riadenia, odvetvia a zainteresované strany do spolupráce s cieľom riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú na určitom zemepisnom území;

6.

konštatuje, že EÚ čelí neustálemu poklesu investícií, čo vedie k nedostatku investícií v EÚ, ktorý Komisia odhaduje až na 370 miliárd EUR pod historickým priemerom. Podporuje úsilie Komisie, ktorá chce prispieť k riešeniu tohto nedostatku aj pomocou užšej spolupráce so súkromným sektorom a snahy zmobilizovať súkromný kapitál, t. j. Investičného plánu pre Európu a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

7.

víta zámer Komisie predložiť na jeseň 2016 legislatívny návrh na posilnenie EFSI po roku 2018, ktorým by sa mala rozvinúť najmä súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) a Európskym fondom pre strategické investície (EFSI). V tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné kritériá na určenie doplnkovosti projektov EFSI a aby riešila zemepisnú nevyváženosť projektov EFSI, chýbajúce cezhraničné projekty a deficit investícií do udržateľnej infraštruktúry v oblasti širokopásmových sietí, energetickej účinnosti a dopravy. Okrem toho zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom je revízia VFR zahŕňajúca navýšenie rozpočtových položiek, ktoré by mohli poskytnúť finančný základ pre posilnený EFSI (EFSI 2.0);

8.

zastáva názor, že treba preskúmať, či by sa viac investícií dalo získať úpravou doložky o investíciách, ktorá členským štátom umožňuje, aby sa za určitých podmienok odchýlili od svojich strednodobých cieľov alebo od dohodnutého priebehu úpravy rozpočtu v rámci paktu stability a rastu. Ako investície prichádzajú do úvahy o. i. výdavky členských štátov určené na projekty spolufinancované Európskou úniou v rámci štrukturálnej politiky a politiky súdržnosti (vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí) a v rámci EFSI;

9.

víta snahy podporiť vyššie súkromné investície a prepojiť ich s verejnými investíciami s cieľom vytvoriť pracovné miesta a rast v európskych regiónoch a miestnych orgánoch;

10.

poukazuje na to, že súčasný VFR už dosiahol svoje hranice, pričom sa vyčerpali stropy v niektorých oblastiach a využili sa všetky v súčasnosti dostupné nástroje flexibility;

11.

zdôrazňuje potrebu celkovej revízie VFR v polovici uplatňovania. Dôsledná revízia stropov VFR, ako aj osobitných ustanovení nariadenia o VFR v polovici uplatňovania, je veľmi potrebná. Musia sa v nej zohľadniť zistenia z preskúmania a poskytnúť EÚ realizovateľný rozpočtový rámec na riešenie jej politických priorít a výziev;

12.

zdôrazňuje, že ak sa stanovia nové priority, inštitúcie budú musieť prevziať zodpovednosť za zabezpečenie financovania nových úloh buď tým, že jasne určia politické oblasti, ktoré viac nebudú patriť medzi priority Únie alebo tým, že budú súhlasiť so zvýšením stropov VFR;

13.

pripomína inštitúciám, že v dôsledku nedostatočných zdrojov by sa nemali obmedziť spoločné priority EÚ;

14.

vyzýva inštitúcie, aby čo najskôr dokončili revíziu VFR a poskytli tým Komisii dostatok času na prípravu návrhov na VFR na obdobie po roku 2020, ktoré majú byť predložené do 1. januára 2018;

Revízia VFR: konkrétne odporúčania

15.

vopred upozorňuje, že hoci má pochopenie pre naliehavé potreby, využívanie niektorých mechanizmov financovania a trustových fondov nemôže byť zámienkou na to, aby boli iniciatívy Únie (čiastočne) vyčlenené z rozpočtu EÚ – čím by sa dostali spod demokratického dohľadu Európskeho parlamentu – a aby sa dostali pod správu členských štátov;

Politické priority a výzvy v druhej polovici uplatňovania VFR

16.

zdôrazňuje, že v druhej polovici uplatňovania VFR by sa mala pozornosť venovať týmto politickým prioritám a výzvam, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na blaho európskych občanov:

podpora rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti: Európsky fond pre strategické investície (EFSI) nebol zriadený na základe revízie stropov VFR, ale na základe prerozdelenia prostriedkov existujúcich programov (zníženie prostriedkov na program Horizont 2020 o 2,2 miliardy EUR a prostriedkov na Nástroj na prepájanie Európy o 2,8 miliardy); v revízii VFR by mala byť zahrnutá náhrada týchto škrtov v uvedených programoch súvisiacich s EFSI;

dosiahnutie väčších synergií medzi programami EÚ na podporu verejných a súkromných investícií v regiónoch a mestách, najmä pokiaľ ide o cieľ územnej súdržnosti EÚ; Opakuje svoju požiadavku komplexnej územnej vízie pre mestské a vidiecke oblasti ako komplementárne funkčné priestory;

boj proti nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých ľudí: preto sa aspoň do roku 2020 musí pokračovať v iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí a osobitná pozornosť sa musí venovať ich začleňovaniu na trhu práce;

začleňovanie dlhodobo nezamestnaných na trhu práce;

riešenie príčin destabilizácie a vonkajších kríz;

riešenie migračnej a utečeneckej krízy: prostriedky dostupné v súčasnom okruhu 3 VFR nestačia na riešenie tohto problému v nasledujúcich rokoch, a preto je na zabezpečenie prijímania a integrácie migrantov, ktorých prijímajú najmä miestne a regionálne orgány, nutné zvýšiť príslušné stropy VFR. Nový VFR predstavuje možnosť zvýšiť zdroje určené na realizáciu priorít európskej migračnej agendy;

zaručenie vnútornej bezpečnosti a boj proti terorizmu: mohlo by sa preto zvážiť zvýšenie stropov VFR pre okruh 3;

podpora sociálnej ochrany v súvislosti s cieľom implementácie sociálneho rozmeru HMÚ, pričom sociálnu ochranu treba považovať za nevyhnutnú podmienku sociálneho zmieru a hospodárskeho rastu v jednotlivých krajinách;

riešenie demografickej výzvy, predovšetkým pomocou lepšieho sledovania výdavkov súvisiacich s demografickou otázkou, a to najmä v rámci EŠIF a EFSI.

riešenie rôznych kríz, ktorým od začiatku súčasného VFR musia čeliť európski poľnohospodári;

Kompenzácia rozpočtových škrtov súvisiacich s EFSI

17.

poznamenáva, že Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy (NPE) vykazujú znaky nesprávneho plnenia rozpočtu: medzi cieľmi a pridelenými prostriedkami k dispozícii na celé programové obdobie 2014 – 2020 je obrovský rozdiel, aj bez ohľadu na rozpočtové škrty v prospech nedávno založeného Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

18.

takisto však poznamenáva, že projekty financované z programov Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy majú veľkú európsku pridanú hodnotu;

19.

nazdáva sa, že je príliš skoro na hodnotenie toho, či vytvorením fondu EFSI prišli európske výskumné projekty a projekty v oblasti infraštruktúry o celkové finančné prostriedky;

20.

opätovne zdôrazňuje potrebu posilniť programy Horizont 2020 a NPE pomocou každoročného rozpočtového postupu s cieľom v čo najväčšej miere kompenzovať škrty dohodnuté na rokovaniach o fonde EFSI a umožniť im dosiahnuť príslušné ciele, na ktorých sa dohodli pred viac ako dvomi rokmi;

Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí

21.

víta kroky, ktoré už v rokoch 2014 a 2015 podnikla Európska komisia a rozpočtový orgán na vyčlenenie celého finančného krytia iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, keďže tým vyslali jasný signál o rozhodujúcom význame celej iniciatívy pre mladých ľudí v najviac postihnutých regiónoch;

22.

vyzýva na pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a to v nadväznosti na dôsledné posúdenie jej výkonnosti a následné úpravy, ktorých cieľom bude prekonať existujúce prekážky pri jej vykonávaní vrátane poskytnutia nových viazaných rozpočtových prostriedkov od roku 2017;

23.

vyzýva inštitúcie, aby si splnili povinnosti, ku ktorým sa zaviazali počas rokovaní o rozpočte EÚ na rok 2016, a vyzýva Európsku komisiu, aby vyvodila ponaučenie z výsledkov hodnotenia iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a v prípade potreby posunula návrhy na pokračovanie tejto iniciatívy do roku 2020;

24.

v súvislosti s iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí žiada Komisiu, aby navrhla osobitnú iniciatívu na stimuláciu začleňovania dlhodobo nezamestnaných do trhu práce;

Flexibilita

25.

je za flexibilitu VFR a ročné rozpočty s cieľom reagovať na neočakávané udalosti alebo nové výzvy, upozorňuje však na príliš veľké očakávania v tejto oblasti. Väčšia flexibilita nie je riešením nedostatku finančných prostriedkov na dosahovanie európskych cieľov;

26.

vyzýva Európsku komisiu, aby všetky ustanovenia nariadenia o VFR týkajúce sa flexibility posúdila s cieľom odstrániť prekážky, ktoré by mohli brániť ich úplnému využívaniu, a zlepšiť ich výkonnosť;

27.

opätovne upozorňuje Európsku komisiu a rozpočtový orgán na to, že existuje niekoľko možností, ktoré sa líšia zložitosťou a uskutočniteľnosťou, ktoré treba riadne prediskutovať bez akejkoľvek zaujatosti či podozrenia;

28.

uvádza, že pri posudzovaní možností väčšej flexibility a predvídateľnosti v rámcových podmienkach pre členské štáty a hospodárske subjekty sa musí dodržať zásada dobrej viery a stability, pričom sa musia zohľadniť skôr prerozdelené prostriedky z jednotlivých kategórií.

29.

zastáva názor, že uvedené možnosti by mohli zahŕňať:

väčšiu flexibilitu pri prerozdeľovaní zdrojov, najprv medzi nástrojmi a medzi okruhmi;

zjednodušenie používania nástroja flexibility v zmysle odseku 12 medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013, pretože jeho využívaniu bránia rozhodovacie postupy;

zjednodušený postup na prispôsobenie a zvýšenie stropov pre výdavky s cieľom riešiť nepredvídateľné okolnosti alebo zmenu v politických prioritách;

zvýšenie stropov VFR pre platobné rozpočtové prostriedky, ako aj viazané rozpočtové prostriedky, aby odrážali politické a rozpočtové priority EÚ;

v krajnom prípade zvýšenie rezervy na nepredvídané udalosti zo súčasných 0,03 % HND na vyššiu mieru;

30.

upozorňuje Radu, že platobné rozpočtové prostriedky určené na osobitné nástroje (nástroj flexibility, Fond solidarity EÚ, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a rezerva na núdzovú pomoc) by sa mali počítať nad rámec stropov VFR, ako je to v prípade záväzkov;

31.

poukazuje na skutočnosť, že prostriedkami určenými na politiku súdržnosti nemožno zásadne a dostatočne flexibilne riešiť súčasné krízy. Medzi príčiny tohto problému patrí dlhodobé plánovanie týchto prostriedkov, ich zameranie na štrukturálne investície a tematické zameranie. Vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrhy na riešenie tohto problému, a to nad rámec prostriedkov určených na politiku súdržnosti;

32.

hoci predbežne pridelené krytie pre jednotlivé štáty, vrátane krytia v rámci politiky súdržnosti, sa nemá po revízii v polovici uplatňovania znížiť, vyzýva Európsku komisiu, aby vo svojom návrhu predstavila presný postup, akým bude krytie pre politiku súdržnosti tento rok upravené v súlade s článkom 7 nariadenia o VFR a aký to bude mať dosah na zavedené mechanizmy flexibility (3);

Oneskorené platby

33.

poznamenáva, že ak sa jeho obavy potvrdia, VFR na roky 2014 – 2020 bude mať za následok ďalší deficit európskeho rozpočtu (4); Komisia nebude schopná pre nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov splniť svoje záväzky. Ide o vývoj, ktorý vyvoláva mimoriadne obavy (5);

34.

vyzdvihuje skutočnosť, že oneskorené platby majú negatívny vplyv na regióny a rôzne zainteresované strany, ktoré sú prijímateľmi prostriedkov z rozpočtu EÚ, ako napríklad riziko straty investícií, obmedzenie činností, odstúpenie od projektov, krátkodobé pôžičky a oneskorené vykonávanie operačných programov. Vzhľadom na nízku stabilitu financovania to takisto obmedzuje záujem subjektov oprávnených prijímať túto pomoc;

35.

varuje pred súčasnými oneskorenými platbami a príliš optimistickými predpokladmi Európskej komisie o poklese oneskorených platieb na konci roka 2016;

36.

upozorňuje, že jedným z prvkov, ktoré prispievajú k ich poklesu, je miera využívania prostriedkov z programov politiky súdržnosti v programovom období 2007 – 2013. Miera využívania prostriedkov je v súčasnosti asi 88,9 % (bez žiadostí o záverečné platby) a po skutočnej úhrade všetkých žiadostí o záverečné platby určite nedosiahne 100 %. Viazanosť prostriedkov na značnú časť programov politiky súdržnosti bude preto zrušená, čo bude mať naopak negatívny vplyv na hospodársku, územnú a sociálnu súdržnosť EÚ;

37.

vyjadruje obavu, že niektoré aspekty môžu prispieť k novým oneskoreným platbám v druhej polovici VFR, v dôsledku čoho môžu byť ohrozené alebo oneskorené platby všetkým zainteresovaným stranám. Ide o tieto aspekty: súčasné platobné stropy sa od roku 2018 ešte stlačia z dôvodu kompenzácie mobilizácie rezervy na nepredvídané udalosti z roku 2014; časť platobných rozpočtových prostriedkov na roky 2014 a 2015 sa používa na zaplatenie neuhradených platieb z minulosti; vyčlenenie 2 miliárd EUR na platby Grécku z EŠIF v rokoch 2015 a 2016 bez navýšenia platobných rozpočtových prostriedkov a nepredpokladá sa žiadne zvýšenie platieb v rámci dodatočných záväzkov v oblasti migrácie;

38.

vyjadruje znepokojenie nad neskorým prijatím operačných programov financovaných z fondov EŠIF a rizikom nahromadenia nových oneskorených platieb v druhej polovici a najmä na konci VFR. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby predložila platobný plán pre politiku súdržnosti do konca programového obdobia 2014 – 2020 s cieľom zabezpečiť dostatočný objem finančných prostriedkov na realizáciu platieb určených pre členské štáty;

39.

vyzýva na zrušenie vracania prebytku do vnútroštátnych rozpočtov členských štátov a odpočítavania z príspevku členského štátu do rozpočtu EÚ na nasledujúci rok;

Rozpočet zameraný na výsledky a správu hospodárskych záležitostí

40.

poznamenáva, že pri rokovaniach o súčasnom VFR inštitúcie nedokázali správne posúdiť možné dôsledky nepredvídateľných kríz a mali vniesť viac flexibility do VFR. Okrem väčšej flexibility môže byť jedným z riešení tejto otázky zostavovanie rozpočtu podľa výkonnosti na základe výsledkov;

41.

víta iniciatívu Európskej komisie s cieľom predstaviť rozpočet zameraný na výsledky, ktorý sa zameria na spôsob, akým sa rozpočet využíva, na oblasti, v ktorých sa využíva, na spôsob hodnotenia jeho využívania a spôsob oznamovania výsledkov, ako aj s cieľom stanoviť kritéria odmeňovania pre členské štáty a regióny, ktoré najefektívnejšie riadia dostupné zdroje;

42.

vyzýva Európsku komisiu na zlepšenie predkladania správ o finančnom hospodárení. To znamená najmä vypracovávanie aktuálnych správ v pravidelných intervaloch a v štandardizovanej forme o príslušných kľúčových údajoch týkajúcich sa všetkých nástrojov/okruhov VFR;

43.

vyslovuje sa za to, aby sa výdavky EÚ užšie spájali s výzvami hospodárskej politiky členských štátov a koordináciou hospodárskej politiky EÚ; žiada Európsku komisiu, aby zaistila účinnejšie prepojenie zdrojov EÚ s koordináciou hospodárskej politiky v EÚ s cieľom výraznejšie prepojiť investície s požiadavkami hospodárskej a fiškálnej politiky a politiky zamestnanosti. Tento prístup by mal byť predmetom dôslednej predbežnej analýzy v súvislosti s jeho výsledkami v rámci politiky súdržnosti, aby sa predišlo tomu, že regióny a ich občania budú trpieť v dôsledku makroekonomických politík členských štátov a znášať dôsledky konania na vnútroštátnej úrovni;

Európska pridaná hodnota

44.

zdôrazňuje, že koncept európskej pridanej hodnoty musí byť ešte predmetom riadnej diskusie, v ktorej sa zohľadnia konkrétne potreby a záujmy európskych regiónov a miestnych orgánov;

45.

navrhuje, aby sa vyvinuli spoločné hodnotiace normy, ktoré by sa používali na meranie európskej pridanej hodnoty operácií spolufinancovaných z rozpočtu EÚ na základe výsledkov. Subsidiarita by mala byť jasným hodnotiacim kritériom pri posudzovaní pridanej hodnoty EÚ, keďže niektoré investície EÚ sa z dôvodu ich rozsahu lepšie realizujú prostredníctvom celoeurópskych programov, iné by zase dosiahli lepší účinok, ak by boli riadené na miestnej alebo regionálnej úrovni. Tieto normy by mohli okrem porovnávania doplnkovosti rôznych európskych programov slúžiť ako základ pre zásahy v budúcnosti alebo ako ich odôvodnenie, prideľovanie finančných zdrojov medzi programami a presnejšie cielenými politikami; odporúča Európskej komisii, aby prekonzultovala tento koncept s Výborom regiónov;

46.

poznamenáva, že počas rokovaní o nasledujúcom VFR sa znovu objaví nikdy nekončiaci boj medzi členskými štátmi a Európskou komisiou týkajúci sa priamej alebo spoločnej správy programov. Kým členské štáty obhajujú najmä vnútroštátne prerozdeľovanie, keďže sa ľahšie spravuje, miestne a regionálne potreby a právomoci sa budú musieť rešpektovať v súlade so zásadou subsidiarity. Na druhej strane však len dôsledné uplatňovanie zásady doplnkovosti povedie k dosiahnutiu európskej pridanej hodnoty; konštatuje, že spoločné riadenie programov sa ukázalo ako správny prístup k spojeniu týchto síl;

47.

navrhuje, aby sa rozsah podielov vnútroštátneho spolufinancovania nezakladal len na kapacitách financovania členských štátov, ale aj na úrovni hospodárskeho rozvoja príslušného regiónu a na príspevku, ktorým sa výdavky EÚ podieľajú na hlavných cieľoch Únie, alebo na jeho európskej pridanej hodnote: vyššia miera spolufinancovania EÚ pre európske priority a nižšie miery spolufinancovania EÚ pre prevažne vnútroštátne priority;

48.

zastáva názor, že makroregionálne stratégie a európska územná spolupráca by sa mali využívať ako nástroj spolupráce funkčných území presahujúcich administratívne hranice a nástroj na uspokojovanie konkrétnych potrieb európskych občanov a podnikov;

VFR po roku 2020

Trvanie nasledujúceho VFR

49.

v súlade so stanoviskami VR k VFR na obdobie rokov 2014 – 2020 prijatými v rokoch 2011 (6) a 2012 (7) a k rozpočtu EÚ na rok 2014 (8) poznamenáva, že sa jednoznačne prikláňa k predĺženému rozpočtovému obdobiu v trvaní desiatich rokov vrátane povinnej veľkej revízie v polovici uplatňovania po prvých piatich rokoch;

50.

zastáva názor, že táto možnosť by bola najlepšia pri viacročných programoch, keďže na jednej strane poskytuje väčšiu stabilitu a predvídateľnosť, najmä pokiaľ ide o spoločne riadené programy v oblasti politiky súdržnosti a rozvoja vidieka, a na druhej strane v prípade revízie v polovici uplatňovania zabezpečuje dostatočnú flexibilitu;

51.

poznamenáva, že uprednostňované obdobie VFR na 5 + 5 rokov by dokonale zodpovedalo mandátom Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Európskeho výboru regiónov, čo by viedlo k posilneniu demokratickej legitimity a zodpovednosti nasledujúceho VFR;

Vlastné zdroje

52.

domnieva sa, že reforma vlastných zdrojov je nevyhnutná pre demokratickú a zodpovednú správu európskych fondov, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že v tejto oblasti nedošlo k žiadnemu významnému pokroku;

53.

vyzýva, aby sa v nasledujúcom VFR zaviedli nové vlastné zdroje, vďaka ktorým by sa podstatne znížili príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ založené na HND; To musí byť predmetom úvahy v rámci revízie VFR s cieľom včas pripraviť pôdu pre politickú podporu nových iniciatív týkajúcich sa vlastných zdrojov, ktoré by sa uplatňovali počas nasledujúceho VFR;

54.

zdôrazňuje kľúčový význam skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje a vyzýva na náležité zapojenie národných parlamentov a miestnych a regionálnych samospráv do blížiacich sa diskusií o nových vlastných zdrojoch EÚ;

Jednotnosť rozpočtu

55.

vyzýva, aby boli do VFR začlenené súčasné osobitné nástroje, akými sú Európsky rozvojový fond, rezerva na núdzovú pomoc, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, Fond solidarity Európskej únie a nástroj flexibility, a to s cieľom zaručiť demokratickú legitimitu a zodpovednosť rozpočtu EÚ;

56.

poznamenáva, že EÚ by sa mala zameriavať na svoje skutočné potreby a nie na 1 % strop HND, ktorý je jednou z hlavných príčin toho, že členské štáty vytvárajú satelitné nástroje mimo rozpočtu EÚ a mimo demokratickej kontroly Európskeho parlamentu s cieľom čeliť výzvam, ktoré nemožno zvládnuť s tak nedostatočne financovaným rozpočtom;

Finančné nástroje

57.

žiada, aby sa skôr, ako Európska komisia predstaví svoj návrh nového VFR, uskutočnila dôkladná analýza využívania finančných nástrojov v súčasnom VFR. Hoci nemožno poprieť ich jedinečnú úlohu pri získavaní súkromných investícií, podpore rastu a vytváraní pracovných miest, existujú oblasti, v ktorých nie je ich použitie tak účinné z dôvodu jasného nedostatku trhových príležitostí;

58.

zdôrazňuje potrebu dosiahnuť správnu rovnováhu medzi tradičnými grantmi a inovatívnymi finančnými nástrojmi. To znamená viac využívať finančné nástroje, ktoré sa v praxi javia ako užitočné, a navrhovať alternatívy, ak užitočné nie sú. Vo všeobecnosti by malo zostať využívanie finančných nástrojov pre členské štáty nepovinné, najmä v prípade programov politiky súdržnosti. Vhodná kombinácia grantov s nižšou mierou spolufinancovania z prostriedkov EÚ v prípade prevažne vnútroštátnych priorít a s vyššou mierou spolupracovania zo strany EÚ v prípade európskych a regionálnych priorít, lepšie využívanie účinných finančných nástrojov a dôraz na európsku pridanú hodnotu sa spolu javia ako prostriedok na dosiahnutie efektívnosti rozpočtu EÚ, ktorý bude prinášať viac výsledkov pomocou menšieho množstva zdrojov;

Zjednodušenie postupov

59.

konštatuje, že rozhodujúcou výzvou pre EÚ dnes nie je nedostatok nápadov či riešení, ale zdĺhavosť a nepružnosť prijímania rozhodnutí. Zjednodušenie postupov a väčšia flexibilita preto musia byť prvými aspektmi, o ktorých sa bude rozhodovať po začatí rokovaní o blížiacom sa VFR;

60.

víta verejnú konzultáciu o revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a je pripravený spolupracovať pri vypracúvaní návrhov na zjednodušenie postupov na základe problémov zistených v tejto oblasti;

Konkrétne pripomienky

61.

zdôrazňuje, že v nasledujúcom viacročnom finančnom období je v rámci vytvárania novej generácie európskych štrukturálnych a investičných fondov potrebné začleniť opatrenia dopĺňajúce HDP, ako sa uvádza v nedávnom stanovisku VR na tému Ukazovatele územného rozvoja – nad rámec HDP;

62.

domnieva sa, že v nasledujúcom VFR by sa mala väčšia pozornosť venovať vidieckemu a miestnemu rozvoju, predovšetkým opatreniam pre riedko osídlené oblasti, pretože investície do miestnych a vidieckych programov udržiavajú hospodársku a sociálnu štruktúru a majú preukázaný multiplikačný účinok. Dá sa to dosiahnuť tým, že sa regiónom prizná rozhodujúca úloha v správe investícií. Hoci zistenia naznačujú, že návratnosť investícií môže byť v okrajových oblastiach potenciálne vyššia ako v kľúčových regiónoch, pripomína, že kritériá ekonomickej efektívnosti samy osebe nepostačujú na prijímanie rozhodnutí o rozdelení finančných prostriedkov a že sú nevyhnutné aj politické a sociálne kritériá. Aj programy európskej územnej spolupráce by sa vzhľadom na ich prínos k budovaniu spoločnej európskej identity mali viacej zhodnocovať a lepšie integrovať do politiky súdržnosti;

63.

chcel by upriamiť pozornosť na význam programov LIFE a ich primeraného financovania v novom VFR. Program LIFE je dôležitým nástrojom pomoci na financovanie a mobilizáciu miestnych a regionálnych environmentálnych a klimatických politík a projektov s európskou pridanou hodnotou. Projekty LIFE sa osvedčili ako dôležitý katalyzátor pri mobilizácií iných fondov EÚ;

64.

zastáva názor, že je potrebné venovať viac pozornosti dôsledkom demografických zmien v Európskej únii. V tejto súvislosti žiada Komisiu, aby využila VFR po roku 2020 na riešenie demografických výziev a pri vytváraní nových nástrojov a prijímaní politických rozhodnutí prihliadala na miestnu a regionálnu demografickú situáciu a jej vývoj;

65.

v tejto súvislosti pripomína, že v rámci rozpočtu EÚ existuje najmenej 20 samostatných nástrojov EÚ na financovanie miestneho rozvoja. Ustanovenia týkajúce sa integrovaného miestneho rozvoja a spoločného strategického rámca platného nariadenia o EŠIF sú zjavne nedostatočné na to, aby sa predišlo prekrývaniu a aby sa skutočne zabezpečilo integrované financovanie z piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov. Preto by sme mali preskúmať možnosť:

jednoduchšieho a ucelenejšieho nástroja financovania EÚ, ktorý sa konkrétne zameria na územný a miestny rozvoj,

lepšej podpory miestnych komunít pri rozvoji vlastných lokálne orientovaných prístupov,

zredukovania vertikálnej štruktúry riadenia fondu a existujúcich horizontálnych izolovaných organizačných štruktúr v Komisii a na úrovni ministerstiev,

posunu smerom k predkladaniu správ o výkonnosti založených na výsledkoch a jednoduchšiemu režimu auditu.

V Bruseli 15. júna 2016

Predseda Európskeho výboru regiónov

Markku MARKKULA


(1)  CDR275-2013_00_00_TRA_AC (23 – 24).

(2)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 – {SEC(2011) 1141 final} {SEC(2011) 1142 final}.

(3)  Podľa článku 90 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 Komisia prehodnotí oprávnenosť členských štátov na podporu z Kohézneho fondu na základe údajov Únie o HND pre EÚ-27 na obdobie rokov 2012 – 2014 a krytie pre jednotlivé štáty sa následne prepočíta, pričom celkový čistý účinok týchto úprav nepresiahne 4 miliardy EUR (ako sa stanovuje v nariadení o VFR).

(4)  Súčasný VFR začal „dlhom“ z predchádzajúceho rámca vo výške 23,4 miliardy EUR a na konci roku 2014 tento dlh dosiahol bezprecedentnú úroveň 24,7 miliardy EUR za programy politiky súdržnosti v rokoch 2007 – 2013.

(5)  CDR275-2013_00_00_TRA_AC.

(6)  CdR 283/2011 fin.

(7)  CDR1777-2012_00_00_TRA_AC.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou č. 5.


18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/28


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Potravinový odpad

(2017/C 017/06)

Spravodajca:

Ossi MARTIKAINEN (FI/ALDE)

poslanec zastupiteľstva mesta Lapinlahti

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

Úvod: prehľad celkovej situácie, terminológia

1.

považuje potravinový odpad a odpad vznikajúci pri výrobe, spracovaní, distribúcii a konzumácii potravín za závažný celosvetový problém, ktorý výrazne bráni dosiahnutiu hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov v oblasti rozvoja. Tento problém možno riešiť len prostredníctvom širokej a angažovanej spolupráce rôznych úrovní riadenia a prepájaním rôznych oblastí politiky; Do opatrení musí byť plne zapojená občianska spoločnosť a podniky;

2.

považuje súčasnú situáciu (1) za neúnosnú, pretože:

jedna tretina výrobkov určených na ľudskú spotrebu sa stratí v jednotlivých fázach výrobného procesu (ako suroviny, polotovary a hotové výrobky),

na 28 % všetkej ornej pôdy na svete (1,4 mld. hektárov) sa každoročne produkujú potraviny, ktoré končia v odpade,

klimatický vplyv nevyužitých výrobkov v rôznych fázach procesu predstavuje 3,6 Gt ekvivalentu CO2 (pričom sa neberú do úvahy emisie spôsobené zmenami vo využívaní pôdy),

nehospodárne modely výroby a spotreby spôsobujú značný celosvetový úbytok vodných zdrojov, ohrozujú biodiverzitu ornej pôdy, ktorá bola zbytočne obrobená alebo je neproduktívna, vedú k vyčerpaniu pôdy a plytvaniu inými obmedzenými prírodnými zdrojmi,

veľký objem potravinového odpadu vo výrobnom reťazci alebo vo fáze hotového produktu znehodnocuje poľnohospodársku a potravinársku výrobu a deformuje distribúciu medzi jednotlivými subjektmi – a aj na úrovni spotrebiteľa – v rámci hodnotového reťazca potravinárskych výrobkov a spôsobuje znevýhodnenie; ročná finančná strata v dôsledku potravinového odpadu sa odhaduje na 1 bilión dolárov, environmentálne náklady na 700 mld. dolárov a sociálne náklady na 900 mld. dolárov;

3.

vypracoval toto stanovisko z vlastnej iniciatívy s cieľom podporiť celé medzinárodné spoločenstvo, ako aj OSN a jej špecializované agentúry, v ich úsilí o zlepšenie súčasnej situácie, a to najmä pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja 2 a 12 (úplné odstránenie hladu a zodpovedná spotreba a výroba), ktoré sa zameriavajú na zníženie objemu potravinového odpadu do roku 2030 o polovicu (2);

4.

zastáva názor, že iniciatívy Európskej komisie týkajúce sa efektívneho využívania zdrojov a obehového hospodárstva sú tiež dobrou príležitosťou na rozvoj projektov a právnych predpisov na zlepšenie udržateľnosti výroby a spotreby potravín;

5.

žiada Európsku komisiu, aby podnikla kroky smerom k vytvoreniu štandardnej terminológie a definícií v tejto oblasti na európskej úrovni, a vyzýva ju, aby sa zapojila do medzinárodného dialógu a usmerňovala ho a tiež aby zaručila, že medzinárodné pripomienky a odporúčania sa v opatreniach EÚ zohľadnia. Tým by sa uľahčila identifikácia problémov a porovnávanie, ako aj zohľadnenie týchto problémov v právnych predpisoch EÚ a v rámci spolupráce s jej obchodnými a rozvojovými partnermi (3). EÚ je okrem iného vnútorným trhom a má spoločnú poľnohospodársku politiku, a preto treba zaviesť spoločné pojmy, postupy a porovnateľné ukazovatele; To by mohlo byť základom pre zavedenie porovnateľných kritérií na regionálnej a medziregionálnej úrovni s cieľom znížiť objem potravinového odpadu a predchádzať jeho vzniku;

Politiky Európskej únie

Európsky výbor regiónov sa domnieva, že politiky Európskej únie a spoločné politiky s členskými štátmi ponúkajú značný potenciál na riešenie problému potravinového odpadu.

6.

návrh na revíziu smernice o odpade (smernica 2008/98/ES) signalizuje pokus o ďalšie zníženie tvorby odpadu vrátane potravinového odpadu;

7.

pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku, malo by sa vyvinúť väčšie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa výroba potravín efektívne využívajúca zdroje a opatrenia na ochranu prírody a životného prostredia považovali za samostatné oblasti činnosti; „Poľnohospodárstvo za dotácie“ a obmedzovanie výrobného úsilia sú postupy, ktoré vedú k nízkym výnosom a nepozbieranej úrode, čo znamená plytvanie tak v zmysle konečného výsledku, ako aj celkového výrobného úsilia;

8.

obchodná a spotrebiteľská politika by mala tak na domácom trhu, ako aj v medzinárodnom obchode podporovať zmluvné postupy a procesy, ktoré znižujú tvorbu odpadu. Napríklad veľkosti balení prijaté v maloobchode a normy týkajúce sa tvaru a veľkosti potravinárskych výrobkov vedú k výraznému plytvaniu potravinami. Uprednostňovanie predaja nebalených výrobkov a používania recyklovateľných vlastných nádob, vďaka čomu by sa znížili náklady pre spotrebiteľa, by mohlo pomôcť naučiť spotrebiteľa nakupovať len toľko, koľko potrebuje, a nie predurčené množstvá, ktoré sú často neprimerane veľké alebo lákavé vzhľadom na nižšiu cenu;

9.

postupy a označovanie týkajúce sa dátumu spotreby potravín zavedené na posilnenie ochrany spotrebiteľa a verejného zdravia nie sú vhodné pre všetky výrobky, čo má za následok, že jedlé potraviny sa zbytočne vyhadzujú. Komisia zohráva kľúčovú úlohu pri posudzovaní, či by bolo možné vypracovať usmernenia pre lepšie využívanie zdrojov, napríklad pokiaľ ide o darovanie potravín charitatívnym organizáciám a potravinovým bankám a používanie potravín, ktorým vypršal dátum spotreby, ako krmivo v súlade s požiadavkami na bezpečnosť potravín. Treba vzdelávať všetky zainteresované strany, výrobcov, predajcov a spotrebiteľov, aby lepšie rozumeli označeniam dátumu spotreby. Treba napríklad lepšie vysvetliť význam označenia „dátum minimálnej trvanlivosti“, ktoré neznamená, že potraviny sa po tomto dátume stávajú toxickými;

10.

Európska únia musí v rámci svojej rozvojovej politiky spojiť sily s ostatnými veľkými darcami s cieľom uzavrieť dohody o regionálnej hospodárskej a obchodnej spolupráci a investovať do procesov, ktoré lepšie prepoja výrobu so spotrebiteľmi, do infraštruktúry a technológií, a predovšetkým do udržateľného rozvoja prírodných zdrojov a poľnohospodárstva. Dôležitým nástrojom môžu byť v tejto súvislosti programy spravodlivého obchodu, a v neposlednom rade tie programy, ktoré podporujú miestne a regionálne orgány. Dôležité je posilniť fungovanie miestnych trhov a zabezpečiť prístup miestnych produktov na tieto trhy, a to aj internalizáciou externých nákladov (napr. preprava potravín);

11.

opatrenia na poskytovanie pomoci pre odkázané osoby by mali aj naďalej obsahovať zložku potravinovej pomoci a mali by zlepšiť prepojenie medzi humanitárnymi organizáciami a miestnymi výrobcami, maloobchodníkmi a stravovacími službami, pričom by sa malo uvažovať aj o priamom predaji výrobkov, ktorých dátum spotreby onedlho vyprší, za „symbolické“ ceny a takým spôsobom, aby sa tým, ktorí takéto výrobky dostanú alebo si ich kúpia, zaručila dôstojnosť a ochrana súkromia. Spolupráca s tretím sektorom by sa mala zameriavať na blízke miestne siete a na darovanie alebo dodávky do domácností v rámci jednotlivých obcí alebo sietí obcí, aby sa v čo najväčšej miere zamedzilo hromadeniu a veľkodistribúcii darovaných produktov v rámci rozsiahlych územných sietí. Množstvo potravinového odpadu sa zníži diverzifikáciou potravinových výrobkov a začlenením miestnych a sezónnych produktov do týchto programov (4);

12.

pravidlá verejného obstarávania by mohli obsahovať ustanovenia zamerané na znižovanie objemu potravinového odpadu a predchádzanie jeho vzniku.

Návrhy praktických opatrení z pohľadu miestnych a regionálnych orgánov

Európsky výbor regiónov

13.

pripomína Európskej komisii svoje predchádzajúce výzvy na stanovenie konkrétnejších cieľov z hľadiska zníženia objemu potravinového odpadu o 30 % do roku 2025 (5) a vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednotné metódy merania, pokiaľ ide o hodnotenie cieľov na zníženie objemu potravinového odpadu;

14.

víta záväzok Európskej komisie podporovať dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom primeraných opatrení, účasti zainteresovaných strán, rozdelenia prínosných a úspešných inovácií a príslušného referenčného porovnávania (6);

15.

nalieha na Komisiu, aby zvážila možnosť stanoviť individuálne ciele v oblasti znižovania objemu odpadu pre každú fázu potravinového reťazca: výrobu, spracovanie, predaj a distribúciu, stravovacie služby, domácnosti a zhodnotenie potravinového odpadu. Tieto ciele by sa mohli spojiť do spoločného cieľa EÚ, pričom by sa vypracovali programy a úlohy pre jednotlivé krajiny na dosiahnutie tohto cieľa, a to na základe charakteristík každej krajiny v každej zo spomínaných fáz, ako to bolo v prípade politiky v oblasti zmeny klímy. V snahe plne zohľadniť technické, hospodárske a environmentálne súvislosti by programy a plány pre jednotlivé krajiny boli vypracované v spolupráci všetkých úrovní štátnej správy;

16.

odporúča, aby Európska komisia vytvorila európsku platformu, ktorá by združila rôzne úrovne riadenia a príslušné zainteresované strany s cieľom predchádzať plytvaniu potravinami a znížiť objem potravinového odpadu a zlepšiť spôsoby nakladania s týmto odpadom; vyjadruje záujem o zapojenie do činností súvisiacich s porovnávaním praktických opatrení a podporou osvedčených postupov;

17.

žiada Európsku komisiu, aby presadzovala a podporovala uzatváranie dohôd medzi sektorom potravinárskeho maloobchodu a charitatívnymi organizáciami v členských štátoch EÚ (napr. iniciatíva Francúzska, ktoré nedávno prijalo zákon, ktorý bráni veľkým obchodom, aby vyhadzovali kvalitné potraviny blížiace sa k dátumu minimálnej trvanlivosti a tiež aby likvidovali nepredané potraviny, ktoré sú vhodné na konzumáciu). Usmernenia pre darovanie potravín sú potrebné aj pre priemysel a charitatívne organizácie s cieľom objasniť zodpovednosť a nabádať podniky, aby začlenili mechanizmy prerozdeľovania do svojich procesov v rámci dodávateľského reťazca. Podobné postupy by sa mali zaviesť aj v iných oblastiach potravinárskeho sektora, ako sú reštauračné služby a služby cestovného ruchu. V každej oblasti pôsobnosti by sa na základe kritérií špecificky prispôsobených týmto oblastiam mali posúdiť otázky týkajúce sa bezpečnosti a verejného zdravia.

18.

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby pre potraviny stiahnuté alebo odstránené z prvotnej distribúcie vytvorili účinné druhotné distribučné reťazce (ako napríklad model sociálnych obchodov s potravinami) a zaručili prístup znevýhodnených osôb k použiteľným potravinám; odporúča, aby bola charitatívnym organizáciám a potravinovým bankám udelená finančná pomoc s cieľom zvýšiť ich prevádzkovú kapacitu;

19.

zároveň upozorňuje na vyhadzovanie úlovkov, ktoré predstavuje jeden z významných zdrojov potravinového odpadu; vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila komplexný plán (odporúčania/usmernenia) pre spracovanie a uvádzanie na trh rybích produktov z vedľajších úlovkov; Takýto plán by mohol obsahovať odporúčania o spôsobe využitia nechcených úlovkov, ktoré sú vhodné na ľudskú spotrebu;

20.

vyzýva miestne a regionálne orgány, ktoré poskytujú stravovacie služby, aby vypracovali svoje vlastné programy na predchádzanie vzniku potravinového odpadu a efektívne využívanie vzniknutého potravinového odpadu; výbor vyzýva, aby sa od spoločností, ktoré majú zmluvu na poskytovanie stravovacích služieb týmto orgánom, žiadalo zavedenie rovnakých opatrení (7);

21.

zdôrazňuje, že je potrebné pristúpiť k rozsiahlej zmene osvedčených postupov. Táto zmena by sa mala týkať najmä podpory programov zameraných na rozvoj miestnej spotreby výrobkov predávaných miestnymi výrobcami prostredníctvom krátkych dodávateľských reťazcov, ako aj prostredníctvom darovania. Využívanie osvedčených postupov získaných na základe skúseností môže pôsobiť ako stimul na prijímanie vhodných opatrení, pričom treba orgánom miestnej správy poskytnúť postačujúce informácie potrebné na realizáciu takéhoto rozvojového programu a taktiež povzbudzovať tých, ktorí doteraz v tomto smere nepokročili;

22.

odporúča, aby sa ako základné suroviny pre stravovacie služby v rámci možností využívali miestne a regionálne a sezónne výrobky (vrátane zariadení verejného stravovania, turistických zariadení, ako aj penziónov, reštaurácií a iných zariadení prevádzkujúcich podobné aktivity), a podporuje uprednostňovanie lokálne vyrobených potravín s cieľom skrátiť reťazec výroby a spotreby, čím sa zníži počet etáp procesu spracovania, a teda aj objem odpadu vznikajúceho počas jednotlivých fáz;

23.

odporúča zaviesť v potravinárskych podnikoch, reštauračných a ubytovacích zariadeniach kódexy osvedčených postupov s cieľom optimálne využívať produkty, a to tak, že sa potravinové prebytky venujú na sociálne ciele prostredníctvom účinných distribučných sietí a so všetkými zárukami, aby ich mohli využiť sociálne subjekty a znevýhodnené rodiny;

24.

nabáda obce a miestne orgány poskytujúce základné školské vzdelávanie a iné vzdelávanie, aby problematiku potravinového odpadu a jeho znižovania začlenili do svojho programu, napríklad prostredníctvom tematických dní, študijných pobytov a vzdelávania študentov o tom, ako sa potraviny spracovávajú v ich vlastnej ustanovizni, ako aj napríklad zapájaním študentov a ostatných užívateľov stravovacích služieb do rozvoja týchto služieb; je dôležité, aby čo najviac žiakov a študentov už počas štúdia získalo celkový obraz o tom, ako výroba a spotreba potravín vplývajú na hospodárstvo, životné prostredie a sociálne a eticky udržateľné správanie spotrebiteľov;

Takisto treba realizovať informačné a osvetové kampane o zodpovednej spotrebe, ktoré by boli určené spotrebiteľom vo všeobecnosti, nielen žiakom, a ktoré by sa zameriavali najmä na nákup výrobkov v súlade s reálnymi potrebami a na ich skladovanie;

25.

podporuje, aby sa znižovanie objemu potravinového odpadu a predchádzanie jeho vzniku začlenilo aj do programov celoživotného vzdelávania, v rámci ktorých možno rozvinúť vyučovacie metódy a prístupy zamerané na rôzne vekové skupiny a štádiá života;

26.

vyzýva obce a miestne orgány, aby v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti zintenzívnili osvetu o význame plánovania stravovania pre domácnosti;

27.

vyzdvihuje dôležitú úlohu a úsilie organizácií a subjektov občianskej spoločnosti z rôznych regiónov, ktoré zhromažďujú a rozdeľujú potraviny pochádzajúce z potravinového odpadu. Zastáva názor, že so zreteľom na zásadu subsidiarity je potrebná užšia spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi a sociálnymi organizáciami, ktoré majú na starosti zhromažďovanie a rozdeľovanie potravín pochádzajúcich z potravinového odpadu;

28.

odporúča, aby miestne a regionálne orgány zodpovedné za nakladanie s odpadom vytvorili systémy triedenia a recyklácie odpadu, jasnejšie označovali podiel potravinového odpadu a všeobecne sprístupnili zozbierané údaje s cieľom zvýšiť mieru recyklácie potravinového odpadu, napríklad v podobe bioplynu a kompostu. To by mohlo mať pozitívny vplyv aj na miestnu ekonomiku, zamestnanosť a miestnu inováciu;

29.

nabáda všetkých členov VR, aby vo svojich miestnych alebo regionálnych orgánoch propagovali ciele tohto stanoviska a implementovali vlastné programy zamerané na znižovanie potravinového odpadu a predchádzanie jeho vzniku. Ide o jednu z najúčinnejších a rýchlo uplatniteľných metód, ktorú môžu miestne a regionálne orgány priamo použiť na dosiahnutie ekologicky a ekonomicky udržateľného rozvoja.

V Bruseli 15. júna 2016

Predseda Európskeho výboru regiónov

Markku MARKKULA


(1)  Údaje použité na opísanie situácie vychádzajú zo správy Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) s názvom Food wastage footprint – Impacts on natural resources (2013).

(2)  V rámci cieľa udržateľného rozvoja 12.3 (znížiť do roku 2030 celosvetovo potravinový odpad v maloobchode a u spotrebiteľa na jedného obyvateľa na polovicu a znížiť potravinové straty vo výrobných a dodávateľských reťazcoch vrátane strát po zbere úrody) a cieľa 12.5 (podstatne znížiť do roku 2030 vznik odpadu pomocou prevencie, znižovania objemu odpadu, jeho recyklácie a opätovného využitia) sa konkrétne žiada o zavedenie programov a opatrení vytvorených spoločne na rôznych úrovniach riadenia. Cieľ udržateľného rozvoja 2 (odstrániť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť, zlepšiť výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo) môžu plniť všetky miestne a regionálne orgány na miestnej a medzinárodnej úrovni.

(3)  Rozdielne definície a metódy výpočtu môžu viesť k odlišným záverom. Podľa FAO potravinové straty znamenajú zníženie množstva alebo kvality potravín premietnuté do výživovej hodnoty, ekonomickej hodnoty alebo potravinovej bezpečnosti všetkých potravín vyrobených na ľudskú spotrebu, ktoré však ľudia neskonzumovali, a potravinový odpad je súčasťou potravinových strát a znamená vyhadzovanie alebo alternatívne („nepotravinové“) využívanie bezpečných a výživných potravín určených na ľudskú spotrebu v celom potravinovom dodávateľskom reťazci. (FAO, 2014) http://www.fao.org/fileadmin/user_upload/save-food/PDF/FLW_Definition_and_Scope_2014.pdf. FUSIONS (2014) definuje potravinový odpad (alebo „potravinové zvyšky“) ako všetky potraviny a nejedlé častí potravín, ktoré boli z potravinového dodávateľského reťazca odstránené bez použitia.

(4)  VR opakuje svoj postoj k obsahu nariadenia o FEAD.

(5)  Uznesenie VR o udržateľných potravinách.

(6)  COM(2015) 614 final.

(7)  Napríklad EHSV a VR majú svoje vlastné pravidlá pre ekologické riadenie a praktickú spoluprácu zameranú na recykláciu nadbytočných potravín s pomocou miestnych organizácií.


18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/33


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Boj proti radikalizácii a násilnému extrémizmu: mechanizmy prevencie na miestnej a regionálnej úrovni

(2017/C 017/07)

Spravodajca:

Bart SOMERS (ALDE, Belgicko) primátor mesta Mechelen a predseda frakcie Open Vld vo Flámskom parlamente

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

ÚVOD

1.

víta návrh uznesenia Európskeho parlamentu o predchádzaní násilnej radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami, ako aj stanovisko jeho Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie;

2.

zdôrazňuje, že boj proti terorizmu a predchádzanie násilnej radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami zostáva v základnej právomoci členských štátov, ale že na dosiahnutie účinného riešenia je tiež nevyhnutná miestna, európska a medzinárodná spolupráca. Je zhrozený z nedávnych teroristických útokov spáchaných radikalizovanými a bezohľadnými jednotlivcami a vyjadruje úprimnú sústrasť obetiam a ich rodinám a priateľom. Zdôrazňuje, že tieto udalosti opäť ukázali, že je naliehavo potrebná európska a medzinárodná spolupráca v boji proti násilnej radikalizácii a medzinárodnému terorizmu. Je presvedčený, že na obranu hodnôt otvorených rešpektujúcich, inluzívnych a rozmanitých spoločností a prevenciu násilia je nevyhnutná oveľa intenzívnejšia výmena informácií a spolupráca medzi všetkými úrovňami bezpečnostných služieb a služieb presadzovania práva, ale aj sociálnymi aktérmi, občianskou spoločnosťou a jednotlivými úrovňami správy;

3.

zdôrazňuje, že nemôže byť povolený ani tolerovaný žiadny typ paralelného spoločenského modelu, ktorý je v rozpore s týmito hodnotami;

4.

nabáda európske a národné orgány, aby si v čo najväčšej miere vymieňali spravodajské informácie s miestnymi orgánmi bez ohrozovania bezpečnosti;

5.

považuje za potrebné zaoberať sa fenoménom násilnej radikalizácie, pretože je hrozbou pre občanov v Európe, ako aj pre univerzálne hodnoty Európy založené na jej kultúrnom a humanistickom dedičstve;

6.

zdôrazňuje v tejto súvislosti, že spolunažívanie si vyžaduje vzdelávacie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby demokracia, právny štát a zásada ľudskej dôstojnosti boli súčasťou hodnôt príslušníkov komunít v EÚ;

7.

vyzýva Komisiu, členské štáty, miestne a regionálne orgány, ako aj občiansku spoločnosť a najmä vedeckú obec, aby zintenzívnili svoje úsilie a predovšetkým spoluprácu medzi krajinami/odvetviami s cieľom preskúmať prvotné príčiny násilnej radikalizácie, proces tejto radikalizácie a rôzne vplyvy a činitele, ktoré k nej vedú, keďže to môže prispieť k vývoju nástrojov, pomocou ktorých môžu členské štáty a EÚ vypracovať politické opatrenia vychádzajúce z dôkazov;

8.

poukazuje na to, že násilná radikalizácia je medzinárodným javom a že sa možno poučiť zo skúseností získaných v mnohých iných častiach sveta. Víta v tejto súvislosti vytváranie nových a rozširovanie existujúcich multidisciplinárnych sietí, akou je napríklad sieť silných miest, ktorých cieľom je ešte užšie prepojiť mestá a iné miestne orgány na medzinárodnej úrovni v záujme posilnenia prístupov miestnej úrovne na predchádzanie násilnému extrémizmu. Zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť sieť EÚ s cieľom pomôcť dosiahnuť intenzívnejšiu miestnu a regionálnu spoluprácu v boji proti radikalizácii, násilnému extrémizmu a terorizmu. Ďalej podporuje sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii a sieť pre strategickú komunikáciu, aby pokračovali vo vytváraní účinných preventívnych opatrení, najmä zlepšením skorého odhaľovania príznakov radikalizácie na miestnej úrovni, bojom proti rétorike prostredníctvom komunikačných stratégií a vypracúvaním spoľahlivých rehabilitačných programov;

9.

konštatuje, že v Európe už existuje niekoľko nástrojov boja proti násilnej radikalizácii európskych občanov a že EÚ a jej členské štáty ich musia v plnej miere využívať a pri reakcii na výzvy, pred ktorými v súčasnosti stoja, sa musia snažiť o ich zlepšenie;

10.

zdôrazňuje, že na to, aby sa vyriešil problém radikalizácie a náboru teroristov, je nevyhnutné riešiť príčiny, a to najmä monitorovaním internetu a dialógom s náboženskými komunitami a vodcami, ako aj prostredníctvom stretnutí, celodenných akcií, osvetových kampaní a zvyšovania povedomia vo všeobecnosti so zapojením celej občianskej spoločnosti;

11.

v tejto súvislosti poukazuje na významnú úlohu siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) a novo zriadeného centra excelentnosti. Okrem toho víta pokrok, ktorý dosiahlo holandské predsedníctvo Rady Európskej únie;

12.

Zdôrazňuje, že RAN by mala vyvinúť ďalšie úsilie na dosiahnutie menších miest a obcí a umožniť malým subjektom rovnaký prístup k sieti RAN;

Vymedzenie pojmu radikalizácia

13.

vyzýva Európsku komisiu, aby sa snažila čo najskôr dosiahnuť dohodu, pokiaľ ide o spoločnú definíciu fenoménu násilnej radikalizácie, ktorá by bola východiskovým bodom koordinovanejšieho prístupu jednotlivých krajín, ku ktorému by prispeli aj regionálne a miestne orgány, pričom by sa tiež zohľadnila skutočnosť, že skúsenosť každého členského štátu je do veľkej miery ovplyvnená jedinečnými politickými, kultúrnymi a právnymi prvkami;

14.

keďže neexistuje všeobecne prijatá definícia násilnej radikalizácie, pod pojmom radikalizácia rozumie jav, keď ľudia považujú násilie za legitímne a/alebo ho používajú na dosiahnutie svojich politických cieľov, ktoré narúšajú demokratický právny poriadok a základné práva, z ktorých tento poriadok vychádza;

15.

násilnú radikalizáciu považuje za ideologický boj, v ktorom radikalizovaní jednotlivci a radikalizované zoskupenia chcú svojimi názormi násilne zvrátiť európsky model, ktorý je založený na ľudských právach, slobode prejavu, slobode náboženského vyznania alebo viery, právnom štáte, rovnosti mužov a žien a nediskriminácii, a ich názory sú nezlučiteľné s týmito hodnotami;

16.

zdôrazňuje, že násilná radikalizácia predstavuje komplexný a dynamický jav, ktorý sa zakladá na rade globálnych, sociologických, politických, geopolitických, ale aj osobných činiteľov, a nemožno ho posudzovať bez ich zohľadnenia. Konštatuje tiež, že znepokojujúcim nedávnym trendom sa zdá byť skutočnosť, že nielen radikáli rôznych presvedčení sa snažia obrátiť viac jednotlivcov k násiliu, ale aj niektoré skupiny sa cielene snažia naberať jednotlivcov s kriminálnou minulosťou, ktorí majú skúsenosti s násilím, na účely radikalizácie;

17.

upozorňuje, že k náboru na násilnú radikalizáciu stále častejšie dochádza za zatvorenými dverami, v online komunitách a fórach, kde je dostupné množstvo presvedčivých posolstiev prislúchajúcich k násilnej ideológii a kde je možné osloviť veľa osôb, ktoré ľahko podľahnú takýmto posolstvám;

18.

zdôrazňuje, že táto násilná radikalizácia nezodpovedá určitému profilu a že ide o mužov i ženy, a najmä mladých Európanov z rôznych sociálnych vrstiev, ktorí majú spoločné to, že sa z dôvodu rozporu identity, údajnej alebo zakúsenej nespravodlivosti, diskriminácie a sociálneho vylúčenia často cítia vylúčení zo spoločnosti;

19.

poukazuje na to, že v mnohých prípadoch ide o európskych občanov, ktorí sa v Európe narodili a chodili tu do školy, a predsa sa rozhodli pre násilnú radikálnu ideológiu;

20.

varuje, že terorizmus a násilná radikalizácia vedú k mnohým stereotypným predstavám o náboženstvách, ktoré sa zasa používajú na ospravedlnenie radikalizácie z druhej strany, ako sú neonacistické a neofašistické hnutia, a dochádza k nenávistným slovným prejavom a trestným činom z nenávisti z dôvodu rasizmu, xenofóbie a iných foriem neznášanlivosti voči určitému názoru, viere alebo náboženstvu;

21.

konštatuje, že napriek skutočnosti, že oprávnenou hlavnou obavou z hľadiska bezpečnosti, o ktorej informovali členské štáty EÚ, sú fundamentalisti cestujúci do a z konfliktných oblastí, násilná radikalizácia sa neobmedzuje na určitú ideológiu alebo vieru, ale že k nej môže dôjsť v rôznych ideológiách a zneužitím každej viery, a že boj proti násilnej radikalizácii sa preto nemôže obmedzovať na islamský fundamentalistický radikalizmus;

22.

zdôrazňuje, že kľúčovým nástrojom boja proti násilnej radikalizácii je politický záväzok na všetkých úrovniach správy. To zahŕňa aj potrebu poučiť sa zo zlých, ako aj z dobrých skúseností v minulosti a pred zbieraním politických bodov uprednostniť otvorenosť spolupráci so všetkými silami spoločnosti, ktoré môžu pomôcť;

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

Ľudské práva a rozmanitosť ako východiská

23.

zastáva názor, že v politike EÚ zameranej na boj proti terorizmu a predchádzanie násilnej radikalizácii musia mať ústredné postavenie ľudské práva;

24.

žiada, aby sa pri všetkých opatreniach, ktoré členské štáty a EÚ prijmú na prevenciu a potláčanie násilnej radikalizácie, dodržiavali základné práva a občianske slobody, najmä právo na súkromie, právo na ochranu údajov, prezumpcia neviny, právo na spravodlivý a riadny proces, sloboda prejavu, sloboda vierovyznania a sloboda združovania;

25.

zdôrazňuje, že ústrednú úlohu zohráva spoločnosť, v ktorej sa plne dodržiavajú ľudské práva všetkých skupín obyvateľstva a ktorá pri prevencii a potláčaní násilnej radikalizácie (vrátane potláčania diskriminácie, rasizmu a iných foriem neznášanlivosti) dodržiava všetky medzinárodné a regionálne normy;

26.

demokratické hodnoty Európskej únie pritom považuje za prostriedok, ktorý európskym občanom zaručuje slobodu;

27.

poukazuje na význam odstránenia živnej pôdy, na ktorej by sa mohlo dariť násilnej radikalizácii, počnúc rasizmom a diskrimináciou. Hoci nejestvuje vzájomný vzťah medzi rasizmom, diskrimináciou a násilnou radikalizáciou a hoci rasizmus a diskriminácia nesmú slúžiť na ospravedlnenie násilnej radikalizácie, môže sa spoločnosť, na ktorej sa všetci budú aktívne podieľať, zaručiť iba za predpokladu, že sa bude dôsledne uplatňovať politika rovnakých príležitostí a nediskriminácie;

28.

vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty a ich miestne a regionálne orgány na uplatňovanie aktívnejšej a ochotnejšej antidiskriminačnej politiky, najmä vo vzdelávaní, na trhu práce a trhu s bývaním, a inšpirovala sa pri tom politikami už uplatňovanými regiónmi, ktoré zaviedli integračné opatrenia, napr. decentralizované prijímanie. Ak chceme čeliť šíreniu radikalizmu, je v prvom rade potrebné zamerať sa na skutočnú sociálnu a kultúrnu integráciu, ktorá by bola založená na konštruktívnom dialógu medzi rozdielnymi stranami a na vzdelaní. Na tento účel je vhodné, aby všetky subjekty občianskej spoločnosti, ktorých aktivity sa zameriavajú na túto oblasť, boli podporované, ocenené a mali vhodné podmienky na to, aby vykonávali svoju činnosť účinnejšie;

29.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa na jednotlivých úrovniach riadenia (na národnej a regionálnej úrovni a na úrovni EÚ), ako aj na úrovni spoločenstiev občanov štátov a európskych občanov zaviedli kódy, súbory opatrení alebo modely osvedčených postupov, pokiaľ ide o vzťahy medzi spoločenstvami, etnikami, náboženstvami, politikami atď., ktoré umožnia užšiu vzájomnú výmenu poznatkov medzi potenciálnymi aktérmi konfliktu alebo osobami, ktoré sú vystavené násilnému radikalizmu. Najprv by išlo o čisto teoretickú rovinu, ktorá by sa mohla začať uplatňovať v praxi prostredníctvom regionálnych a národných orgánov, ako aj orgánov na úrovni EÚ;

30.

vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty a regionálne a miestne orgány pri zvyšovaní rozmanitosti na trhu práce vo všeobecnosti;

31.

dôrazne žiada členské štáty EÚ a ich miestne a regionálne orgány, aby spoločne s inštitúciami EÚ presadzovali európsky model ako model, v ktorom je rozmanitosť v Európe podstatným prvkom jej sociálnej štruktúry a základným kultúrnym bohatstvom. Základné práva Európskej únie, napríklad sloboda prejavu, právny štát a oddelenie náboženstva od štátu, ktoré túto rozmanitosť zaručujú, nesmú byť za žiadnych okolností spochybňované, či už totalitným myslením radikálnych zoskupení, alebo s ohľadom na opatrenia, ktoré sa majú prijať v boji proti násilnej radikalizácii;

32.

žiada, aby sa v úzkej spolupráci s členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi vypracovali iniciatívy s cieľom zasahovať vo štvrtiach a v oblastiach, v ktorých bujnejú rôzne formy organizovanej trestnej činnosti. Tieto špecifické územia sa musia spoločne zmapovať a na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií uprednostňovať a osobitne podporovať. Proti nelegálnym kruhom, v ktorých sa môžu prať špinavé peniaze a ktoré podrývajú zásady právneho štátu, sa musí účinne policajne a justične zasahovať. Vďaka tomu nevzniknú štvrte, v ktorých absentuje právny štát, nedodržiavajú sa normy a panuje bezprávie a v ktorých už zjavne nie sú prítomné základy demokratického právneho štátu v sociálnej realite a živote jednotlivcov. Toto vákuum dáva všetky príležitosti extrémistickým sieťam, aby nezákonnou činnosťou získavali finančné prostriedky a stúpencov a spochybňovali legitímnosť demokratického právneho štátu;

33.

naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a dosiahnutie príslušných súvisiacich cieľov, a to najmä pokiaľ ide o ciele 1, 4, 8, 11 a 16. Dosiahnutím týchto cieľov, ktoré sa zaviazali podporiť spoluprácou všetky členské štáty EÚ, by sa mohlo predísť hlavným príčinám radikalizácie a extrémizmu v Európe a vo svete. Pripomína, že ciele trvalo udržateľného rozvoja sa takisto realizujú na území Únie a že základnými podmienkami pre ľudský rozvoj všetkých občanov sveta sú dôstojnosť, inklúzia, odolnosť a udržateľnosť. Táto cesta smerom k udržateľnému ľudskému rozvoju nie je len preventívnym opatrením proti radikalizácii a extrémizmu, ale je to aj spôsob, ako napokon zabezpečiť rešpektovanie ľudských práv všetkých obyvateľov našej planéty;

34.

pripomína význam predchádzania vzniku zanedbaných štvrtí bez rozmanitosti a s prevahou určitého etnicko-kultúrneho spoločenstva. Európska komisia musí svojim členským štátom a regionálnym a miestnym orgánom pomáhať podporovať sociálnu súdržnosť a inklúziu ako nástroj predchádzania násilnej radikalizácii a musí členské štáty povzbudiť, aby sprístupnili prostriedky potrebné na dosiahnutie pokroku v tomto úsilí;

35.

vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla finančné prostriedky, ktoré by miestnym orgánom umožnili identifikovať a prepojiť ľudí a siete schopné produkovať protiargumenty;

36.

domnieva sa, že je dôležité rozvíjať protiargumenty v rámci moslimskej komunity a mobilizovať tých moslimov, ktorí odmietajú pokusy extrémistov zmocniť sa ich náboženstva. Vyzýva starostov a primátorov, aby spolupracovali s miestnymi moslimskými komunitami pri rozvoji takýchto protiargumetov;

37.

žiada, aby sa novým utečencom a novým migrantom poskytli v našej spoločnosti skutočné počiatočné príležitosti tým, že sa im v každom členskom štáte, regióne a obci poskytne poradenstvo o prispôsobených integračných kurzoch, ktoré by sa mohli aktívnejšie zamerať na otázky, ako sú rovnosť mužov a žien, oddelenie náboženstva od štátu, demokratické záujmy a znášanlivosť, právne zásady platné pre všetkých občanov a všeobecne platné pravidlá správania na verejnosti, a praktickými príkladmi poukázať na vplyv týchto oblastí na spoločnosť, pričom rozhodujúci význam musí mať znalosť jazyka príslušnej krajiny, ktorý je nástrojom na sprostredkovanie spoločných hodnôt, poznatkov a identity;

38.

vyzýva Komisiu, aby sa takisto vážne zaoberala nezamestnanosťou alochtónneho obyvateľstva a predčasným ukončovaním školskej dochádzky v spolupráci s miestnymi orgánmi a regiónmi, ktoré sú obzvlášť postihnuté týmito javmi, pretože tieto problémy a následná nedostatočná perspektíva pre mladých ľudí môžu byť významnou živnou pôdou násilnej radikalizácie;

39.

nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby vypracovali taký politický postup, v ktorom sa nástroje sociálnej politiky (vrátane opatrení zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy, integrácie a nediskriminácie), humanitárna pomoc a iné oblasti politiky skombinujú so špecifickými opatreniami v záujme prevencie a potláčania násilnej radikalizácie;

Úloha miestnych a regionálnych samospráv

40.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby si pri prevencii a potláčaní násilnej radikalizácie boli všetci aktéri na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni vedomí svojej zodpovednosti;

41.

poukazuje na rozhodujúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri prevencii a potláčaní násilnej radikalizácie, keďže ide o orgány, ktoré sú ako prvé a najviac postihované týmto problémom a majú právomoc spolupracovať s inými aktérmi, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu pri riešení tejto problematiky;

42.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby európske mestá a regióny dostávali finančné prostriedky z fondov EÚ a aby k nim mali prístup najmä miestne a regionálne orgány s cieľom realizovať projekty alebo programy zamerané na predchádzanie násilnému radikalizmu, ako aj kampane zamerané na zisťovanie problémov, ktoré môžu vyvolávať konflikty, a na zvyšovanie povedomia obyvateľov.

43.

uvedomuje si, že môžu jestvovať veľké rozdiely medzi členskými štátmi v rozsahu, v akom sa zasadzujú za potláčanie nebezpečenstva násilnej radikalizácie a za predchádzanie náboru teroristickými organizáciami, a že niektoré členské štáty už prijali účinné opatrenia, kým iné v tom zaostávajú;

44.

súhlasí s tým, že je potrebné zintenzívniť výmenu informácií a operačnú spoluprácu, dosiahnuť pokrok v oblasti boja proti nezákonnému obchodovaniu so strelnými zbraňami a bojovať proti financovaniu terorizmu. Okrem toho zastáva názor, že je nevyhnutné vytvoriť účinné nástroje na kontrolu „skrytého internetu“ (dark web), ktorý často slúži na šírenie radikálneho obsahu, a posilniť kontroly na vonkajších hraniciach na základe ukazovateľov rizík;

45.

žiada Komisiu, aby pomohla členským štátom pri koordinácii ich stratégií poskytovaním informácií a skúseností, ktorými disponujú ich miestne a regionálne orgány, zoskupovaním osvedčených postupov a zručností, hodnotením prijatých opatrení a spoluprácou na prijatí nových iniciatív za boj proti násilnej radikalizácii;

46.

vyzýva Komisiu, aby zdôraznila dôležitú úlohu miestnych orgánov pri predchádzaní radikalizácii a násilnému extrémizmu a podporovala túto kľúčovú úlohu tým, že dá prioritu vytvoreniu európskeho rámca činnosti v boji proti násilnej radikalizácii na miestnej, regionálnej a štátnej úrovni, ktorý členským štátom poskytne odporúčania ako v tejto oblasti vyvinúť (alebo ďalej vyvíjať) vlastnú politiku;

47.

žiada Komisiu, aby sa zasadzovala za ďalšie zhromažďovanie a sprístupňovanie osvedčených postupov v usmerňujúcej pracovnej príručke, ktoré sú už dostupné okrem iného prostredníctvom centra excelentnosti RAN, čím budú miestne samosprávy, ktoré majú často obmedzené kapacity, podporované vo vývoji vlastných miestnych opatrení;

48.

považuje za nevyhnutné, aby Komisia podporovala miestne a regionálne orgány pri rozvoji miestnych a národných prevenčných stratégií potláčania násilnej radikalizácie, napríklad tým, že zainteresovaným orgánom poskytne odborníkov centra excelentnosti RAN. Zdôrazňuje význam výmeny skúseností medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako sú osvedčené postupy a získané poznatky;

49.

zastáva názor, že celkový politický postup riešenia problematiky násilnej radikalizácie pozostáva z troch úrovní: prevencia (predchádzanie násilnej radikalizácii, napríklad odstránením živnej pôdy), intervencia (špecializované výchovné sprevádzanie osôb náchylných na násilnú radikalizáciu) a represia (ucelená justičná odozva na jav násilnej radikalizácie);

50.

považuje za dôležité, aby celoštátne, regionálne a miestne orgány investovali do špecifických preventívnych a intervenčných opatrení na boj proti radikalizácii, a neuplatňovali len reaktívnu a represívnu politiku. Rovnako dôležité je financovať výskumné programy zamerané na pochopenie príčin radikalizmu a spôsob boja proti nemu;

51.

vidí dôležitú úlohu občianskych organizácií a miestnych aktérov pri rozvoji projektov prevencie a potláčania násilnej radikalizácie, ktoré budú prispôsobené ich obci alebo organizácii, a zdôrazňuje, že je potrebný prístup založený na účasti a konzultácii so zapojením viacerých partnerov a sektorov, pretože násilná radikalizácia je multidisciplinárnym problémom, ktorý si vyžaduje multidisciplinárne riešenia. Podporuje preto úzku spoluprácu medzi všetkými aktérmi organizovanej občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach a intenzívnejšiu spoluprácu medzi zainteresovanými stranami pracujúcimi v teréne, ako sú združenia a mimovládne organizácie;

52.

zdôrazňuje potrebu dialógu medzi kultúrami rôznych komunít, vedúcich predstaviteľov a odborníkov, ktorého cieľom bude v prvom rade lepšie pochopiť násilnú radikalizáciu, čo tiež prispeje k jej lepšej prevencii;

53.

vidí dôležitú úlohu občianskych organizácií a miestnych aktérov pri rozvoji projektov prevencie a potláčania násilnej radikalizácie, ktoré budú prispôsobené ich obci alebo organizácii;

54.

v tejto súvislosti považuje za úplne nevyhnutné, aby sa pre pracovníkov prvého kontaktu a terénnych pracovníkov pripravili také špecializované školenia, vďaka ktorým budú schopní rozpoznať znepokojivé zmeny v správaní a budú môcť správne postupovať pri výchovnom sprevádzaní mladých ľudí náchylných na násilnú radikalizáciu;

55.

za nevyhnutné považuje aj špecializované školenia pre tvorcov politiky a politikov pôsobiacich na rôznych politických úrovniach, vďaka ktorým budú lepšie chápať význam cieleného preventívneho pôsobenia a nevyhnutnosť povinného oboznamovania s touto problematikou;

56.

žiada Komisiu, aby podporovala členské štáty pri uskutočňovaní osvetových kampaní na zvýšenie povedomia mládeže a mladých dospelých o problematike násilnej radikalizácie, pri ktorých sa bude stimulovať kritické uvažovanie;

57.

považuje za potrebné, aby sa v každom členskom štáte zriadili nevyhnutné štruktúry na odhalenie radikalizácie zodpovedné za strategickú komunikáciu a protiargumentáciu, ktoré budú prispôsobené realite každej krajiny a skupinám jej obyvateľstva, budú poskytovať poradenstvo a individuálne výchovné sprevádzanie osôb, pri ktorých hrozí, že sa budú radikalizovať, a pre rodiny, priateľov, učiteľov a iné kontaktné osoby budú kontaktným miestom na ohlasovanie možnej radikalizácie a získanie pokynov, ako na to reagovať. Takéto štruktúry by sa mali vytvoriť v úzkej spolupráci medzi európskou, národnou, miestnou a regionálnou úrovňou;

58.

považuje za potrebné, aby individuálne mentorské programy dostatočne zodpovedali prostrediu a okoliu, v ktorom jednotlivec žije, a preto má zásadný význam zapájať do navrhovania týchto programov miestne a regionálne orgány, ako aj sociálne subjekty, ktoré sa tejto problematike venujú v teréne. Domnieva sa, že športové, kultúrne a vzdelávacie ustanovizne môžu pri integrácii pôsobiť ako rámec na zmenšovanie prekážok;

59.

konštatuje, že združenia a organizácie, do činnosti ktorých nezasahujú orgány správy, môžu dosahovať veľmi dobré výsledky pri opätovnom začleňovaní radikalizovaných občanov do spoločnosti;

60.

je presvedčený, že treba presadzovať vzdelávacie programy podporujúce kritické myslenie a intelektuálnu otvorenosť, ako aj znalosti a zásady, na ktorých spočíva náš demokratický právny štát;

61.

domnieva sa, že v záujme opätovného začlenenia do spoločnosti sa sprievodné opatrenia musia ponúknuť aj odsúdeným osobám po návrate z väzenia a že aj vo väzeniach sa musí vyvinúť účinná stratégia na odhaľovanie a potláčanie radikalizácie;

62.

zdôrazňuje, že experti v preventívnych oblastiach boja proti radikalizácii a v zaobchádzaní s radikalizovanými väzňami vo väzeniach musia konať v súlade s normami národnej bezpečnosti každej krajiny. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné dosiahnuť integrovaný a koordinovaný priestor na zásah, v ktorom budú prevencia, politiky boja proti terorizmu a zamestnanci väzení konať súdržne v súlade so zásadami stanovenými jasnými bezpečnostnými normami a modelmi;

63.

dôrazne vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako by sa tieto individuálne mentorské programy mohli uznať za opatrenia v boji proti násilnej radikalizácii, čím by sa zabezpečilo, že pozornosť sa bude venovať nielen odhaľovaniu násilnej radikalizácie, ale aj opätovnému začleňovaniu ľudí do spoločnosti;

64.

zdôrazňuje význam spájania programov individuálnej deradikalizácie s inými opatreniami, ako je vytváranie partnerstiev so zástupcami spoločenstiev, investovanie do sociálnych a lokálnych projektov na odstránenie hospodárskej a zemepisnej marginalizácie, ako aj mentorských programov pre odcudzených a vylúčených mladých ľudí, u ktorých je riziko radikalizácie;

65.

zdôrazňuje význam rodinnej podpory v boji proti násilnej radikalizácii. Niektorí odborníci tvrdia, že sa často kladie príliš veľký dôraz na prácu s jednotlivcami namiesto práce s rodinami. Rodiny by mohli pomáhať pri predchádzaní radikalizácii a pri opätovnom začleňovaní radikalizovaných jednotlivcov vrátane tých, ktorí sa vrátia z oblastí konfliktov. Vyzýva preto členské štáty a ich miestne a regionálne orgány, aby uznali význam tejto podpory a potrebu pomáhať rodinám v takejto situácii vytvorením vhodných programov;

66.

zdôrazňuje, že nedávny výskum naznačuje, že ženy sa čoraz častejšie radikalizujú a sú cieľom náboru do teroristických organizácií, a domnieva sa, že EÚ a členské štáty musia pri vypracúvaní stratégií predchádzania radikalizácii aspoň do určitej miery zohľadňovať tento rodový rozmer. Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi uplatňovali prísnejšiu politiku rovnosti mužov a žien vychádzajúc z toho, že ide o základ nášho európskeho modelu spolužitia. V tejto súvislosti požaduje, aby sa rozhodnejšie preventívne a represívne vystupovalo proti sexuálnemu obťažovaniu a násiliu;

67.

žiada Komisiu, aby poskytovala svoju podporu všeobecným programom, ktoré budú mladým ženám dodávať odvahu, aby sa snažili o väčšiu rovnosť;

68.

považuje za zásadné, aby sa v každom členskom štáte v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi vytvoril systém varovania v záujme získania pomoci a výchovného sprevádzania, čím by sa okoliu alebo rodine poskytla pomoc alebo sa im umožnilo ľahko a rýchlo podať oznámenie, ak sa u nejakej osoby náhle objaví správanie, ktoré môže poukazovať na progresívnu násilnú radikalizáciu, alebo ak nejaká osoba odíde, aby vstúpila do teroristickej organizácie;

69.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že „horúce linky“ priniesli výsledky, ale že treba rozlišovať medzi ohlasovňami násilnej radikalizácie (oznamovacia linka) a miestami podpory priateľov a rodiny pri riešení výnimočnej situácie (linka pomoci);

70.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je možné zriadiť takýto systém vo všetkých členských štátoch EÚ;

71.

nakoniec zdôrazňuje, že tieto opatrenia je možné realizovať len pomocou dlhodobých programov spoločenských investícií, a dôrazne vyzýva Komisiu aj členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby z tejto vízie vychádzali pri príprave politiky prevencie a potláčania násilnej radikalizácie, a zároveň ju žiada, aby zabezpečila, že pri príprave opatrení na boj proti násilnej radikalizácii sa bude veľmi pozorne sledovať vplyv, ktorý by tieto opatrenia mohli mať z dlhodobého hľadiska na budúcnosť inkluzívnej a interkultúrnej európskej spoločnosti.

V Bruseli 16. júna 2016

Predseda Európskeho výboru regiónov

Markku MARKKULA


18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/40


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Odpoveď EÚ na demografickú výzvu

(2017/C 017/08)

Spravodajca:

Juan Vicente HERRERA CAMPO (ES/EĽS), predseda vlády autonómnej oblasti Kastília a León

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Demografické výzvy, ktorým čelí EÚ

1.

pripomína, že demografické zmeny predstavujú jednu z hlavných výziev, ktorým musí Európska únia čeliť. Medzi ich faktory patria starnutie obyvateľstva, pokles počtu mladých ľudí a nízka miera pôrodnosti. Demografický rast preto do veľkej miery závisí od migračných pohybov, ktoré sú v jednotlivých regiónoch EÚ veľmi odlišné. V dôsledku ich nerovnováhy musia oblasti, ktoré sa vyľudňujú, ako aj rozľahlé prijímajúce mestské oblasti čeliť rôznym výzvam;

2.

sa však nazdáva, že prínos migrácie je len krátkodobým a nepostačujúcim riešením problému poklesu pôrodnosti. Migrácia síce bezprostredne prináša ďalšiu pracovnú silu, ale tiež zvyšuje percento dospelej populácie na území Európy a nerieši problém klesajúcej pôrodnosti a všeobecného starnutia obyvateľstva;

3.

upozorňuje, že populačný rast v Európe je od roku 2000 veľmi nízky v porovnaní s predchádzajúcimi 50 rokmi: približne 0,5 % ročne. V roku 2014 zaznamenalo dvanásť členských štátov úbytok obyvateľstva, zatiaľ čo šestnásť vykazovalo rast. Existujú výrazné rozdiely medzi východnou a západnou časťou Európy a tiež, hoci v menšej miere, medzi severom a juhom. Regionálne rozdiely sa často vyskytujú dokonca aj v rámci jedného štátu. Vo väčšine európskych krajín možno konkrétne pozorovať globálny trend väčšieho rastu v mestských oblastiach než na vidieku. Odľahlé vidiecke oblasti na celom kontinente zápasia s demografickými problémami. V dôsledku nedávnej hospodárskej krízy sa ešte viac vyhrotila polarizácia trendov na európskej aj na národnej úrovni a vystupňovali problémy spojené s úbytkom obyvateľstva na regionálnej úrovni;

4.

zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť prognózy do roku 2060 uvedené v správe o starnutí obyvateľstva za rok 2015 (2015 Ageing Report). Na základe vývoja pôrodnosti, strednej dĺžky života a migrácie možno očakávať veľké zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva EÚ. Pomer obyvateľov v produktívnom veku k ekonomicky závislým obyvateľom sa zo 4:1 zmení približne na 2:1. Európske obyvateľstvo bude v roku 2060 nielen staršie, ale aj veľmi nerovnomerne rozložené. Podľa spomínaných prognóz budú veľké rozdiely medzi členskými štátmi, ako aj v rámci nich, zhruba v polovici z nich počet obyvateľov klesne a v druhej polovici vzrastie;

5.

upozorňuje, že demografické zmeny majú obrovský dosah na hospodárstvo, spoločnosť, rozpočet a životné prostredie tak na celoštátnej, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni. Ovplyvňujú udržateľnosť dôchodkových systémov a systémov zdravotnej starostlivosti. Určujú vývoj sociálneho štátu, predovšetkým tlakom na systémy zdravotnej starostlivosti a sociálne služby zamerané na starostlivosť o staršie a závislé osoby. Vplývajú na rozvoj jednotlivých regiónov EÚ a na zachovanie tradičných ekosystémov a infraštruktúry. Výbor poukazuje na riziko vyľudňovania v určitých oblastiach EÚ. Napríklad vzdialené regióny čelia špecifickým geografickým a demografickým výzvam vzhľadom na svoje obmedzenia v oblasti mobility. A hoci sa niektorých oblastí alebo regiónov, v závislosti od ich charakteristík, tieto zmeny dotknú neskôr alebo v menšej miere, je nesporné, že ich dôsledky sa prejavia v celej EÚ;

6.

zdôrazňuje, že by bolo vhodné zamerať sa na tieto faktory v kontexte celosvetového demografického vývoja. V tejto súvislosti oceňuje prácu OECD, pokiaľ ide o zber porovnateľných údajov o obyvateľstve na miestnej a regionálnej úrovni, čo umožňuje lepšie pochopiť kontext demografických výziev, ktorý presahuje európsky rozmer. Užitočnými nástrojmi na pochopenie demografických výziev a získavanie údajov o demografických zmenách by mohli byť demografické mapy na úrovni EÚ. Išlo by o digitálne nástroje, ktoré by sa používali na hĺbkovú analýzu údajov a mapovanie demografických ukazovateľov pomocou geografického informačného systému (GIS);

Reakcia regiónov a miest na demografické výzvy

7.

konštatuje, že európske regióny a mestá reagujú na demografické výzvy rôznymi spôsobmi:

prostredníctvom opatrení na podporu výrobnej činnosti a zamestnanosti, ktoré sú nevyhnutné v snahe čeliť tak nárastu, ako aj poklesu počtu obyvateľov,

prostredníctvom politík na pomoc rodinám a opatrení na zosúladenie pracovného a rodinného života, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na dosiahnutie vyššej pôrodnosti,

prostredníctvom opatrení určených na zachovanie vzdelávacích inštitúcií v izolovaných vidieckych oblastiach,

opatreniami, ktorých cieľom je pomôcť mladým ľuďom osamostatniť sa a získať stabilitu a prispôsobením kvalifikácií potrebám trhu práce,

spustením iniciatív týkajúcich sa návratu emigrantov a spätného získavania talentov,

zaručením rovnakých príležitostí pre ženy a mužov a zlepšením integrácie prisťahovalcov,

prispôsobením zdravotníckych a sociálnych služieb starnutiu obyvateľstva, s dôrazom na podporu samostatného bývania, na zlepšenie prevencie alebo na koordináciu nástrojov, a to v situácii obmedzených zdrojov a zvyšujúceho sa dopytu,

prispôsobením miest tak, aby sa z nich stali príjemnejšie miesta, a to predovšetkým pre starších a závislých ľudí,

prispôsobením dopravnej politiky a ďalších špecifických opatrení na zabezpečenie mobility a zvýšenie vzájomného prepojenia v rámci všetkých regiónov aj medzi nimi prostredníctvom inovatívnych postupov, ako je doprava na objednávku.

8.

nabáda európske mestá a regióny, aby sa ďalej usilovali riešiť tieto problémy a aby okrem toho využili aj príležitosti spojené s demografickými zmenami, napríklad tie, ktoré ponúka tzv. strieborná ekonomika podnikom a subjektom, ktoré koncipujú a ponúkajú inovatívne výrobky a služby pre seniorov, a aby sa táto možnosť využívala obzvlášť v tých oblastiach, v ktorých majú demografické zmeny najväčší vplyv. Tieto výzvy poskytujú zároveň príležitosť zvýšiť investície do ľudského kapitálu, lepšie využívať miestne zdroje, vybudovať účinnejšie a efektívnejšie verejné služby a vytvoriť nové spôsoby, ako zlepšiť kvalitu života všetkých občanov. Cieľom je zlepšiť kvalitu života, ale aj blahobyt, chápaný ako trojrozmerný stav fyzickej, duševnej a spoločenskej pohody. Medzi príležitosti súvisiace s demografickými zmenami patria aj pracovné príležitosti spojené so službami pre starších (fyzické, digitálne, služby v oblasti zdravého životného štýlu atď.);

9.

zdôrazňuje, že je potrebné upraviť štruktúry na poskytovanie služieb v regiónoch s ubúdajúcim obyvateľstvom tak, aby ľudia, ktorí zostávajú v týchto regiónoch a sú často starší, mali prístup k službám v súlade so svojimi základnými právami. To bude znamenať vývoj foriem poskytovania služieb prostredníctvom vertikálnej spolupráce a iniciatív rôznych úrovní, čím sa zabezpečí, že miestna a regionálna úroveň budú mať zdroje potrebné na prispôsobenie sa demografickým zmenám;

10.

sa zaväzuje, že bude ďalej podporovať iniciatívu európsky Pakt o demografických zmenách, ktorú propaguje platforma AGE Europe v úzkej spolupráci s WHO-Europe na základe projektu AFE-Innovnet, platformy miestnych a regionálnych samospráv na podporu vytvárania prostredia prispôsobeného starším osobám v oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne služby, bývanie, informačné a komunikačné technológie alebo urbanizmus a mobilita;

11.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby obce a regióny zohrávali významnú úlohu pri uplatňovaní európskych politík v oblasti boja proti demografickým výzvam, najmä pri vytváraní iniciatív, ktoré vyzdvihnú hodnotu rozmanitosti a podporia interkulturalitu. Okrem toho je potrebné venovať sa vytváraniu regionálnych a miestnych stratégií v snahe podporovať prepojenie stredísk výskumu a vývoja, podnikov a verejných orgánov, podporovať podnikateľské inkubátory a vidiecky cestovný ruch atď. s cieľom vytvárať pracovné miesta a zvýšiť atraktívnosť týchto oblastí pre populáciu v produktívnom veku;

12.

zdôrazňuje, že v súvislosti s demografickými zmenami je veľmi dôležitá horizontálna spolupráca. Programy územnej spolupráce už boli niekedy zamerané na tento cieľ, najmä v úsilí čeliť starnutiu obyvateľstva, úpadku vidieckych oblastí alebo, v oveľa menšej miere, rôznym aspektom spojeným s mierou pôrodnosti v kontexte demografických zmien. VR víta rámce pre diskusiu a výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti, ako je Európska sieť regiónov s demografickými výzvami (DCRN), ktorá poskytla primeraný priestor na vytváranie spoločných iniciatív a formulovanie spoločných odpovedí;

13.

sa domnieva, že demografické zmeny v Európe majú taký veľký rozsah, že nebude možné zvládnuť ich bez účinných iniciatív aj v oblasti vertikálnej spolupráce, ktoré vďaka intervenciám navrhnutým na národnej a nadnárodnej úrovni podporia opatrenia iniciované na regionálnej a miestnej úrovni;

Súčasná reakcia EÚ na demografické výzvy

14.

konštatuje, že súčasná reakcia EÚ na demografické výzvy je neúplná a slabo rozvinutá. Neúplná preto, lebo sa zameriava takmer výlučne na starnutie obyvateľstva a nevenuje pozornosť ďalším aspektom, ako je nízka pôrodnosť alebo úbytok obyvateľstva zo sociálno-ekonomických dôvodov a problémy v oblasti dopravy a mobility a emigrácie. Slabo rozvinutá preto, lebo mnohé politiky, ktoré by mohli prispieť k úsiliu čeliť demografickým výzvam sa na túto oblasť špecificky nezameriavajú;

15.

podotýka, že politiky v oblasti inovácie a výskumu, ktoré podnietili viacero iniciatív zameraných na boj proti demografickým výzvam, sa takmer vždy sústredili na problém starnutia obyvateľstva. Stratégia Európa 2020 spustila v rámci jednej z hlavných iniciatív Inovácia v Únii európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie. Program Horizont 2020 sa vo svojom treťom pilieri zaoberá spoločenskou výzvou, ktorú predstavujú demografické zmeny. Iniciatíva spoločného plánovania Dlhší a lepší život (More Years Better Lives), znalostné a inovačné spoločenstvo pre inováciu v oblasti aktívneho a zdravého starnutia alebo program na pomoc starším osobám pri samostatnom bývaní (Ambient Assisted Living) sú ďalšími príkladmi;

16.

zdôrazňuje, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) prispieva k úsiliu zvládnuť demografické výzvy v rámci svojho druhého piliera, ktorý je venovaný rozvoju vidieka. V programovom období 2014 – 2020 je hlavným cieľom stimulovať rozvoj služieb a infraštruktúry, ktoré vedú k sociálnej integrácii, a odvrátiť trend spoločenského a hospodárskeho úpadku a vyľudňovania vidieckych oblastí. Starnutie obyvateľstva je závažným problémom vidieka, preto SPP podporuje generačnú výmenu a zamestnanosť žien;

17.

upozorňuje, že politika súdržnosti by mala byť dôraznejšie zapojená do boja proti demografickým výzvam v súlade s jej poslaním výslovne uvedeným v článku 174 ZFEÚ. Podľa jeho ustanovení „je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny“. Okrem toho podľa článku 175 ZFEÚ musí formulovanie a uskutočňovanie politík a činností Únie prihliadať na ciele uvedené v predchádzajúcom článku, dosiahnutie týchto cieľov sa musí podporovať prostredníctvom štrukturálnych fondov, EIB a ďalších finančných nástrojov. Prípustné sú aj iné osobitné opatrenia. Tieto zámery však doteraz neboli dostatočne rozvinuté a neboli prijaté pozitívne opatrenia v závislosti od existencie demografických znevýhodnení;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé európske politiky, ktoré by mohli pomôcť v úsilí čeliť demografickým výzvam, neobsahujú osobitné opatrenia na podporu oblastí zasiahnutých týmito problémami. Ide o politiky v oblastiach, ako sú doprava, informačná spoločnosť, zamestnanosť a sociálna sféra, životné prostredie a klíma, podnikanie atď.;

19.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa demografickým problémom nevenuje väčšia pozornosť v rámci európskeho semestra, v ktorom sa zatiaľ zohľadňuje len vplyv starnutia na udržateľnosť rozpočtov členských štátov. Predovšetkým ľutuje, že sa viac neprihliada na miestny a regionálny rozmer, a to tak pri zisťovaní problémov, ako aj pri navrhovaní odporúčaní pre členské štáty;

Žiaduca reakcia EÚ na demografické výzvy

20.

zastáva názor, že reakcia EÚ na demografické zmeny by sa mala opierať o širokú, koordinovanú a integračnú víziu, pretože ide o prierezovú tému. Je nevyhnutné vytvoriť európsku stratégiu na riešenie demografických výziev, ktorá pomôže viac zohľadniť túto problematiku vo všetkých oblastiach politiky, ako sú súdržnosť, inovácia, doprava, zdravie, sociálna politika a politika zamestnanosti, IKT, rozvoj vidieka, emigrácia atď. Táto stratégia by mala pevne spočívať na spoločných hodnotách EÚ, rovnom zaobchádzaní a ľudských právach. Strategický prístup by mal zahŕňať aj analýzu nákladov a prognóz na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

21.

pripomína, že Európsky parlament vo svojom uznesení z 9. septembra 2015 o správe o realizácii, výsledkoch a celkovom hodnotení roku 2012, ktorý bol Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (1), „vyzýva Komisiu, aby prijala stratégiu EÚ v oblasti demografickej zmeny na koordináciu činnosti EÚ v rôznych oblastiach s cieľom zabezpečiť synergie a maximalizovať ich pozitívny vplyv na európskych občanov, hospodárstvo a tvorbu pracovných miest, ako aj chrániť ľudské práva starších osôb vo všetkých politikách EÚ“;

22.

sa domnieva, že takáto stratégia by sa mala prioritne zamerať na vytváranie príležitostí umožňujúcich podporiť a vniesť život, ktoré pomôžu prilákať a udržať mladých ľudí na celom území a podporia vyvážený rast medzi husto osídlenými oblasťami a oblasťami, ktoré sa vyľudňujú, ako aj oblasťami s veľmi rozptýleným osídlením, a zasadzovať sa za poskytovanie kvalitných verejných služieb všetkým občanom. Takisto by mala podporiť vytváranie rodinne zameraných politík prostredníctvom opatrení, ktoré odstránia prekážky odrádzajúce od čerpania otcovskej dovolenky a prispejú k zvýšeniu miery pôrodnosti. Ďalej by mala začleniť rodové hľadisko, podporiť nezávislé bývanie starších ľudí, predĺžiť strednú dĺžku života v zdraví a obmedziť závislosť, bojovať proti sociálnemu vylúčeniu, ktorému čelia niektoré skupiny obyvateľstva, a podporovať ďalšie úsilie, ktoré posilní uznávanie neplatenej práce v domácnosti a takisto zavádzanie opatrení na zosúladenie pracovného a rodinného života;

23.

pripomína, že budúca európska stratégia by mala zapojiť celú spoločnosť a náležite zohľadniť úlohu regionálnych a miestnych samospráv v boji proti demografickej zmene, podporovať výmenu osvedčených postupov medzi nimi a uprednostňovať prístupy založené na včasnej intervencii a prevencii;

24.

sa zaväzuje, že bude zdôrazňovať význam európskej reakcie na demografické výzvy prostredníctvom systému ESPAS, ktorý je platformou pre politické prognózy združujúcou rôzne inštitúcie a orgány EÚ. Táto platforma by mohla využívať skúsenosti mnohých sietí pôsobiacich na úrovni EÚ, ktoré sa venujú problematike zdravého starnutia, ako je pracovná skupina pre zdravé starnutie na úrovni WHO, Sieť miest priaznivých pre starších ľudí (Age-Friendly Cities Network), európsky dohovor o demografických zmenách, AFE-Innovnet či AGE Platform Europe;

25.

zdôrazňuje, že všetky politiky a opatrenia EÚ by mali zohľadňovať demografické výzvy a obsahovať mechanizmy na ich riešenie. EÚ by sa mala snažiť o začlenenie demografického hľadiska do všetkých oblastí politiky. EÚ by mala mať túto skutočnosť na zreteli aj pri zostavovaní budúcich viacročných finančných rámcov, mala by zahrnúť do svojho rozpočtu položky, ktoré umožnia rozvinúť tieto politiky, a stanoviť prioritné mechanizmy pre regióny, ktoré demografické zmeny obzvlášť zasiahli; Toto zohľadnenie by sa malo urobiť na základe územnej klasifikácie NUTS 3;

26.

zdôrazňuje, že demografické zmeny ovplyvňujú mobilitu v demograficky znevýhodnených regiónoch, predovšetkým vo vidieckych oblastiach ležiacich v blízkosti veľkých mestských centier, do ktorých sa sťahuje obyvateľstvo, a opakuje svoju žiadosť o vypracovanie zelenej knihy na túto tému (2);

27.

sa domnieva, že EÚ by mala v členských štátoch podporovať prisťahovalecké politiky založené najmä na zamestnanosti, ktoré by dokázali zmierniť uvedené negatívne demografické trendy, a poukazuje na potrebu dlhodobej vízie pre integráciu migrantov, čím by sa prispelo k rozvoju medzikultúrnej spoločnosti, ktorá rešpektuje základné európske hodnoty. V tejto súvislosti vyzdvihuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov, ktoré musia mať dostatočné právomoci, aby mohli integračné politiky úspešne uplatňovať v praxi, a to aj v malých obciach vo vidieckych oblastiach;

28.

upozorňuje, že vzhľadom na starnutie obyvateľstva a kombinované tlaky na verejné financie sa miestne orgány budú musieť pripraviť na starnúcu pracovnú silu, budú musieť rátať s tým, že v najbližších rokoch veľký počet ľudí odíde do dôchodku, a zabezpečiť, že budú môcť prilákať dostatočný počet mladých, kvalifikovaných odborníkov. Nábor a udržanie mladých ľudí, emigrantov, ktorí sa vracajú, a staršie osoby si vyžadujú väčšiu pozornosť na všetkých úrovniach verejnej správy;

29.

zastáva názor, že politika súdržnosti sa musí jednoznačne zamerať na riešenie demografickej výzvy. Tento aspekt treba zdôrazňovať v diskusiách o budúcnosti tejto politiky po roku 2020, čo by sa malo odraziť na jej dosahu a prístupe a jej budúcich mechanizmoch vykonávania, aby pomáhala využiť silné stránky každého územia a prekonať prekážky vrátane demografických, ktoré bránia jeho vyváženému rozvoju. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento aspekt nebol doteraz dostatočne rozvinutý, a to i napriek tomu, že Lisabonskou zmluvou sa do tejto politiky zahrnul územný rozmer;

30.

sa domnieva, že služby v oblasti bývania a plánovania, ktoré poskytujú regionálne a miestne orgány, musia zohľadňovať aj potreby bývania starších ľudí a podľa možností rešpektovať ich želanie zostať v prostredí, ktoré im je najbližšie, a zameriavať sa aj na zmenu alebo prispôsobenie existujúcich bytov. Treba podporovať vypracúvanie inkluzívnych koncepcií v rámci výstavby a realizovať tiež projekty sociálneho bývania, ak to umožňujú dostupné prostriedky;

31.

žiada európske inštitúcie, aby presne vymedzili, čo znamená charakteristika „závažne a trvalo znevýhodnené demografickými podmienkami“, ktorá je použitá v článku 174 ZFEÚ. Okrem toho by mala EÚ na podporu tejto definície zaviesť primerané štatistické ukazovatele;

32.

pripomína, že vo svojom stanovisku Ukazovatele územného rozvoja – nad rámec HDP (3) upozornil na to, že HDP nie je presným meradlom schopnosti spoločnosti vyriešiť otázky, ako sú napríklad demografické zmeny, a žiadal, aby sa na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni stanovili indexy na meranie pokroku nad rámec HDP. Ak by sa na základe toho rozhodlo zvážiť doplnkové ukazovatele k HDP, by bolo vhodné posúdiť aj zavedenie ukazovateľov na vyhodnotenie demografickej situácie krajiny, regiónu alebo konkrétneho územia;

33.

žiada tiež, aby sa v rámci politiky súdržnosti zaviedli špecifické nástroje pre oblasti, ktoré demografické výzvy zasiahli najviac, ako je väčšia váha demografických kritérií v systéme prideľovania prostriedkov alebo väčšia pružnosť pri výbere tematických cieľov alebo z hľadiska miery spolufinancovania. V tejto súvislosti opakuje to, čo už uviedol vo svojom stanovisku na tému Demografická budúcnosť Európy, a síce, že podpora regiónov s najväčšími ťažkosťami predstavuje „možnosť vyvinúť primerané nástroje na riešenie demografických zmien pre celú Európu“ (4);

34.

zdôrazňuje, že Európsky fond regionálneho rozvoja môže prispieť k tomu, aby sa v oblastiach s vysokým indexom starnutia, vidieckeho charakteru a úbytku obyvateľstva zlepšila dopravná a telekomunikačná infraštruktúra a infraštruktúra cestovného ruchu, preklenula digitálna priepasť, zabezpečili lepšie verejné služby, investovalo do prispôsobenia bytov a rezidencií atď.;

35.

sa domnieva, že Európsky sociálny fond môže zohrávať veľmi dôležitú úlohu v súvislosti s odbornou prípravou mladých ľudí, môže zastaviť ich odchod a uľahčiť im návrat do miesta, odkiaľ pochádzajú. Môže tiež pomôcť zlepšiť zamestnateľnosť žien, podporovať lepšiu rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom a bojovať proti sociálnemu vylúčeniu starších ľudí;

36.

zastáva názor, že by sa mala zintenzívniť spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi aktérmi v otázkach súvisiacich s demografickými zmenami. Navrhuje preto, aby sa do európskeho programu územnej spolupráce zahrnula možnosť vytvárať združenia na cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej úrovni s cieľom spolupracovať pri riešení demografických výziev;

37.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o dopravnú politiku, je dôležité, aby demograficky menej aktívne oblasti, ako aj oblasti so závažnými demografickými a prírodnými znevýhodneniami (často ide o vidiecke, okrajové, horské a vzdialené oblasti), nezostali izolované, a neboli tak väčšmi vylúčené;

38.

pripomína, že vo svojom stanovisku na tému Mobilita v geograficky a demograficky znevýhodnených regiónoch (5) konštatuje, že znevýhodnené regióny plnia pre vyvážený vývoj EÚ základné úlohy, a to najmä prostredníctvom prístupu k surovinám, poľnohospodárstva, rybolovu, ochrany životného prostredia, cestovného ruchu, cezhraničných vzťahov a možností na rekreáciu. Lepšie dopravné spojenia v rámci týchto regiónov, ako aj so zvyškom EÚ by preto mali byť základnou súčasťou politiky súdržnosti EÚ aj politík EÚ v oblasti mobility, a to nielen pokiaľ ide o mobilitu osôb, ale aj tovaru. Podpora väčšieho hospodárskeho rastu v znevýhodnených regiónoch by prispela k účinnému fungovaniu vnútorného trhu a územnej súdržnosti Únie ako celku;

39.

zdôrazňuje, že pri zlepšovaní životných podmienok v oblastiach, ktoré najviac postihli demografické výzvy, môžu mať zásadný význam informačné a komunikačné technológie, ako aj tzv. inteligentné prostredie. V tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby prihliadala na digitálnu priepasť, ktoré je v mnohých týchto oblastiach realitou;

40.

vyzýva európske inštitúcie, aby v rámci politiky v oblasti životného prostredia a boja proti zmene klímy uznali kľúčovú úlohu, ktorú mnohé vidiecke a riedko osídlené oblasti, ako aj oblasti s veľmi rozptýleným osídlením, zohrávajú v úsilí zachovať vidiecke prostredie, biodiverzitu a krajiny;

41.

nabáda, aby sa v rámci SPP zavádzali ďalšie opatrenia s cieľom uľahčiť generačnú výmenu vo vidieckych oblastiach, podporovať zamestnanosť žien a propagovať diverzifikáciu hospodárstva. Poukazuje na potrebu zlepšiť metodiku programu Leader tak, aby boli viac zapojené subjekty z vidieckeho prostredia, ako aj vypracovať a uplatňovať integrované stratégie rozvoja;

42.

žiada, aby sa v rámci iniciatívy lepšej tvorby práva do posúdenia vplyvu vypracovaného pred začatím akejkoľvek európskej legislatívnej iniciatívy zahrnul jej možný demografický dosah;

43.

zastáva názor, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) má potenciál stať sa dôležitým nástrojom na podporu investícií v prioritných oblastiach EÚ, ako sú energetika, doprava, intermodálna logistika, cestovný ruch, kultúra, informačné a komunikačné technológie, výskum, inovácie, MSP, vzdelávanie, zdravotníctvo, environmentálna účinnosť, sociálna infraštruktúra, sociálna a solidárna ekonomika, ako sa uvádza v článku 9 písm. g) nariadenia o EFSI (6). Bolo by vhodné, keby prostriedky z tohto fondu mohli využívať aj regióny s nižšou demografickou dynamikou, aby sa predišlo územným rozdielom;

44.

odporúča, aby stratégia Európa 2020 väčšmi prihliadala na demografické výzvy na regionálnej a miestnej úrovni a aby sa do nej doplnila hlavná iniciatíva zameraná na demografické otázky. Zaväzuje sa, že v rámci platformy na monitorovanie tejto stratégie sa bude riešeniu demografických otázok venovať osobitná pozornosť;

45.

zdôrazňuje, že demografické zmeny by sa mali zohľadniť v európskom semestri, ktorý by mal mať územný rozmer. Miestne a regionálne orgány by mali byť aktívnymi aktérmi, pokiaľ ide o opatrenia prijaté v rámci európskeho semestra s cieľom čeliť demografickým výzvam, a v odporúčaniach pre členské štáty v záujme riešenia týchto výziev by sa na ne malo prihliadať;

46.

súhlasí s tým, že starnutie predstavuje bezpochyby výzvu, avšak je taktiež úspechom vyplývajúcim z pokrokov rôzneho druhu, ktoré dosiahla európska spoločnosť a ktoré predstavujú príležitosť pre súdržnosť, zamestnanosť a napredovanie;

47.

na záver konštatuje, že pri tom, ako bude EÚ napredovať na ceste k opísanému scenáru, je nevyhnutné ďalej upozorňovať všetky orgány na závažnosť demografických výziev a na základe existujúcich nástrojov podniknúť kroky správnym smerom.

V Bruseli 16. júna 2016

Predseda Európskeho výboru regiónov

Markku MARKKULA


(1)  2014/2255 (INI), bod 41.

(2)  CDR 1621/2014 na tému Mobilita v geograficky a demograficky znevýhodnených regiónoch.

(3)  CDR-2015-04287.

(4)  Pozri CdR 341/2006 fin, bod 26.

(5)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).


III Prípravné akty

VÝBOR REGIÓNOV

118. plenárne zasadnutie 15. a 16. júna 2016

18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/46


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Legislatívne návrhy, ktorými sa menia smernice o odpade

(2017/C 017/09)

Spravodajca:

Domenico GAMBACORTA (IT/EĽS), predseda provincie Avellino

Referenčné dokumenty:

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení

COM(2015) 593 final – 2015/0272 (COD)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov

COM(2015) 594 final – 2015/0274 (COD)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade

COM(2015) 595 final – 2015/0275 (COD)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov

COM(2015) 596 final – 2015/0276 (COD)

NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení – COM(2015) 593 final – 2015/0272 (COD)

Článok 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá Výborom regiónov

Zmena smernice 2006/66/ES

Zmena smernice 2006/66/ES

Smernica 2006/66/ES sa mení takto:

Smernica 2006/66/ES sa mení takto:

 

1.

V článku 2 (rozsah pôsobnosti) sa dopĺňa tento odsek 3:

„3.     Táto smernica sa nevzťahuje na batérie a akumulátory, ktorých zásobník energie neobsahuje žiadne kovy alebo ich zlúčeniny ako aktívne materiály alebo elektródové materiály, a ktoré taktiež neobsahujú nebezpečné látky.“

1.

Článok 22 sa vypúšťa.

2.

Článok 22 sa vypúšťa.

2.

Článok 23 sa mení takto:

3.

Článok 23 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„Komisia najneskôr do konca roka 2016 vypracuje správu o vykonávaní tejto smernice a jej vplyve na životné prostredie a fungovanie vnútorného trhu.“;

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„Komisia najneskôr do konca roka 2016 vypracuje správu o vykonávaní tejto smernice a jej vplyve na životné prostredie a fungovanie vnútorného trhu.“;

b)

v odseku 2 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Komisia do svojej správy zahrnie hodnotenie týchto aspektov tejto smernice:“.

b)

v odseku 2 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Komisia do svojej správy zahrnie hodnotenie týchto aspektov tejto smernice:“.

Zdôvodnenie

Hlavným cieľom tejto smernice je minimalizovať negatívny vplyv batérií na životné prostredie tým, že sa zabráni vypúšťaniu nebezpečných látok (ťažkých kovov) do životného prostredia. V smernici sa stanovujú pravidlá umiestňovania batérií na trh a ich špeciálnej likvidácie.

Členské štáty podporujú výskum ekologických a nákladovo efektívnych metód recyklovania všetkých typov batérií a akumulátorov. Organické batérie sú novou generáciou batérií, ktoré neobsahujú nebezpečné materiály. V celej Európe sa vedú výskumné a inovačné činnosti. Okrem environmentálne bezpečných komponentov majú batérie obrovský ekonomický potenciál a široké uplatnenie.

Bez navrhovaného pozmeňovacieho návrhu sa na organické batérie budú vzťahovať špeciálne požiadavky na likvidáciu konvenčných batérií, i keď sú z environmentálneho hľadiska bezpečné. Znamenalo by to prekážku v technologických inováciách podporujúcich environmentálne ciele, a teda tieto inovácie by sa nemohli podieľať na raste a zamestnanosti v Európe. Organické batérie by sa preto mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti smernice.

Pozmeňovací návrh 2

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov – COM(2015) 594 final

Článok 1 ods. 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá Výborom regiónov

6.

Článok 15 sa nahrádza takto:

6.

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

„Článok 15

Podávanie správ

Podávanie správ

1.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 5 ods. 2 a 5 za každý kalendárny rok. Tieto údaje zasielajú elektronicky do 18 mesiacov od konca roka nahlasovania, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 5. Prvá správa sa vzťahuje na obdobie od 1. januára [zapísať rok transpozície tejto smernice + 1 rok] do 31. decembra [zapísať rok transpozície tejto smernice + 1 rok].

1.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 5 ods. 2 a 5 za každý kalendárny rok. Tieto údaje zasielajú elektronicky do 18 mesiacov od konca roka nahlasovania, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 5. Prvá správa sa vzťahuje na obdobie od 1. januára [zapísať rok transpozície tejto smernice + 1 rok] do 31. decembra [zapísať rok transpozície tejto smernice + 1 rok].

2.   Členské štáty nahlasujú údaje o plnení cieľov stanovených v článku 5 ods. 2 do 1. januára 2025.

2.   Členské štáty nahlasujú údaje o plnení cieľov stanovených v článku 5 ods. 2 do 1. januára 2025.

3.   K údajom, ktoré členské štáty nahlasujú v súlade s týmto článkom, sa pripojí správa o kontrole kvality.

3.   K údajom, ktoré členské štáty nahlasujú v súlade s týmto článkom, sa pripojí správa o kontrole kvality.

4.   Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s týmto článkom a uverejní správu o výsledkoch svojho preskúmania. Táto správa obsahuje posúdenie systému zberu údajov, zdrojov údajov a metodiky použitej v členských štátoch, ako aj úplnosti, spoľahlivosti, aktuálnosti a konzistentnosti údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracúva každé tri roky .

4.   Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s týmto článkom a uverejní správu o výsledkoch svojho preskúmania. Táto správa obsahuje posúdenie systému zberu údajov, zdrojov údajov a metodiky použitej v členských štátoch, ako aj úplnosti, spoľahlivosti, aktuálnosti a konzistentnosti údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát na nahlasovanie údajov podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 17 ods. 2 tejto smernice.“

5.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát na nahlasovanie údajov podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 17 ods. 2 tejto smernice.

 

6.     Vždy, keď to bude možné, a v súlade so zásadou lepšej právnej regulácie by sa všetky ďalšie povinnosti v súvislosti s podávaním správ vychádzajúce z tejto smernice mali prednostne vykonať použitím alebo zlepšením existujúcich vnútroštátnych povinností v tejto oblasti za predpokladu, že sa zaručí požadovaný súlad informácií poskytovaných v súvislosti s odpadom. Vytváranie nových predpisov týkajúcich sa podávania správ výlučne na dosiahnutie súladu s touto smernicou by malo byť posledným riešením, najmä pokiaľ ide o miestne a regionálne orgány. Členské štáty a Komisia spoločne posúdia ďalšie potreby podávania správ pred tým, ako členské štáty zavedú vykonávacie predpisy na zabezpečenie súladu s povinnosťami podávať správy stanovenými v tejto smernici.

Zdôvodnenie

V súlade s prioritami EÚ v oblasti lepšej právnej regulácie a nedávnym stanoviskom VR o vykonávaní politík EÚ týkajúcich sa životného prostredia. Informácie musia byť zosúladené, aby sa dali porovnať pri prijímaní opatrení na zlepšenie nakladania s odpadom.

Pozmeňovací návrh 3

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade – COM(2015) 595 final – 2015/0275 (COD)

Článok 1 ods. 8

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá Výborom regiónov

8)

Vkladá sa tento článok 8a:

8)

Vkladá sa tento článok 8a:

„Článok 8a

„Článok 8a

Všeobecné požiadavky na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu

Všeobecné požiadavky na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu

[…]

[…]

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby držitelia odpadu, na ktorých sú zacielené systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu zriadené podľa článku 8 ods. 1, boli informovaní o dostupných systémoch zberu odpadu a  predchádzania znečisťovaniu odpadom. Členské štáty takisto prijmú opatrenia na vytvorenie stimulov pre držiteľov odpadu, aby sa zapojili do zavedených systémov triedeného zberu, predovšetkým, vo vhodných prípadoch, v podobe hospodárskych stimulov alebo predpisov.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby držitelia odpadu, na ktorých sú zacielené systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu zriadené podľa článku 8 ods. 1, boli informovaní o dostupných systémoch spätného odberu, strediskách pre opätovné použitie, povolenej príprave na strediská pre opätovné použitie a  systémoch zberu odpadu a o  predchádzaní vzniku odpadu a  znečisťovaniu odpadom. Členské štáty takisto prijmú opatrenia na vytvorenie stimulov pre držiteľov odpadu , výrobcov a maloobchodníkov , aby sa zapojili do zavedených systémov triedeného zberu, predovšetkým, vo vhodných prípadoch, v podobe hospodárskych stimulov alebo predpisov.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby organizácia zriadená na vykonávanie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu v mene výrobcov výrobku:

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby organizácia zriadená na vykonávanie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu v mene výrobcov výrobku:

a)

mala jasne vymedzený rozsah pôsobnosti vzhľadom na zemepisné územie, výrobky a materiály;

a)

mala jasne vymedzený rozsah pôsobnosti vzhľadom na zemepisné územie, výrobky a materiály;

b)

mala prevádzkové a finančné prostriedky potrebné na plnenie svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu;

b)

mala prevádzkové a finančné prostriedky potrebné na plnenie svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu;

c)

zaviedla primeraný mechanizmus sebakontroly, podporovaný pravidelnými nezávislými auditmi na posúdenie:

c)

zaviedla primeraný mechanizmus sebakontroly a vymedzenie minimálnych požiadaviek na hodnotenie rozšírenej zodpovednosti výrobcu sprevádzané pravidelnými nezávislými auditmi na posúdenie:

 

finančného riadenia organizácie vrátane dodržiavania podmienok stanovených v odseku 4 písm. a) a b),

kvality zozbieraných a nahlásených údajov v súlade s odsekom 1 treťou zarážkou a požiadavkami nariadenia (ES) č. 1013/2006;

 

finančného riadenia organizácie vrátane dodržiavania podmienok stanovených v odseku 4 písm. a) a b),

kvality zozbieraných a nahlásených údajov v súlade s odsekom 1 treťou zarážkou a požiadavkami nariadenia (ES) č. 1013/2006;

d)

uverejnila dostupné informácie o:

d)

uverejnila dostupné informácie o:

 

svojich vlastníckych pomeroch a členstve,

finančných príspevkoch, ktoré platia výrobcovia,

postupe výberu prevádzkovateľov nakladania s odpadom.

 

svojich vlastníckych pomeroch a členstve,

finančných príspevkoch, ktoré platia výrobcovia,

postupe výberu prevádzkovateľov nakladania s odpadom.

4.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby finančné príspevky, ktoré výrobca platí v rámci plnenia svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu:

4.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby finančné príspevky, ktoré výrobca platí v rámci plnenia svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu:

a)

pokrývali všetky náklady nakladania s odpadom pri výrobkoch, ktoré uvádza na trh v Únii vrátane:

a)

pokrývali všetky náklady skončenia životnosti a  nakladania s odpadom pri výrobkoch, ktoré uvádza na trh v Únii vrátane:

 

nákladov na triedený zber, činností triedenia a spracovania vyžadovaných na dosiahnutie cieľov nakladania s odpadom uvedených v odseku 1 druhej zarážke, pričom sa zohľadňujú príjmy z opätovného použitia alebo predaja druhotných surovín z ich výrobkov,

nákladov na poskytovanie primeraných informácií držiteľom odpadu v súlade s odsekom 2,

nákladov na zhromažďovanie a nahlasovanie údajov v súlade s odsekom 1 treťou zarážkou;

 

nákladov na systémy spätného odberu pre použité výrobky,

nákladov na systémy opätovného použitia,

nákladov na triedený zber a dopravu do zariadení na triedenie a spracovanie vrátane dopravy z ostrovov alebo izolovaných oblastí zakaždým, keď to je uskutočniteľné , činností triedenia a spracovania vyžadovaných na dosiahnutie cieľov nakladania s odpadom uvedených v odseku 1 druhej zarážke, pričom sa zohľadňujú príjmy z opätovného použitia alebo predaja druhotných surovín z ich výrobkov,

nákladov na poskytovanie primeraných informácií držiteľom odpadu v súlade s odsekom 2,

nákladov na zber a spracovanie netriedeného odpadu z výrobkov, ktoré uvádza na trh Únie, ktoré sa zbierajú a spracúvajú ako súčasť zvyškového odpadu alebo skončia ako znečisťujúci odpad a zbierajú a spracúvajú ich príslušné orgány,

všetkých dodatočných nákladov, ktoré musia znášať obecné alebo iné verejné orgány, ktoré majú konečnú zodpovednosť za zber odpadu, najmä v prípade, že systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu neplnia svoje úlohy,

nákladov na zhromažďovanie a nahlasovanie údajov v súlade s odsekom 1 treťou zarážkou;

b)

boli stanovené na základe skutočných nákladov pri skončení životnosti jednotlivých výrobkov alebo skupín podobných výrobkov, pričom je potrebné zohľadniť predovšetkým ich opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť;

b)

boli stanovené na základe skutočných nákladov pri skončení životnosti jednotlivých výrobkov alebo skupín podobných výrobkov, pričom je potrebné zohľadniť predovšetkým ich opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť;

c)

boli založené na optimalizovaných nákladoch na poskytnuté služby v prípadoch, keď sú za vykonávanie prevádzkových úloh v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcu zodpovední verejní prevádzkovatelia nakladania s odpadom.

c)

boli založené na optimalizovaných nákladoch na poskytnuté služby v prípadoch, keď sú za vykonávanie prevádzkových úloh v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcu zodpovední verejní prevádzkovatelia nakladania s odpadom.

5.   Členské štáty vytvoria primeraný rámec monitorovania a presadzovania predpisov s cieľom zabezpečiť, aby si výrobcovia výrobkov plnili povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcu, aby sa prostriedky využívali náležitým spôsobom a aby všetci aktéri zapojení do uplatňovania systému nahlasovali spoľahlivé údaje.

5.   Členské štáty vytvoria primeraný rámec monitorovania a presadzovania predpisov s cieľom zabezpečiť, aby si výrobcovia výrobkov plnili povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcu, aby sa prostriedky využívali náležitým spôsobom a aby všetci aktéri zapojení do uplatňovania systému nahlasovali spoľahlivé údaje.

Ak na území jedného členského štátu povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcu v mene výrobcov vykonávajú viaceré organizácie, daný členský štát zriadi nezávislý orgán, ktorý bude dohliadať na vykonávanie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu.

Ak na území jedného členského štátu povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcu v mene výrobcov rovnakého typu výrobkov vykonáva jú viaceré organizácie, daný členský štát alebo príslušný orgán na nižšej vnútroštátnej úrovni zriadi nezávislý orgán (klíringové stredisko) , ktorý bude dohliadať na vykonávanie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu.

6.   Členské štáty vytvoria platformu na zabezpečenie pravidelného dialógu medzi zainteresovanými stranami zapojenými do uplatňovania rozšírenej zodpovednosti výrobcu vrátane súkromných alebo verejných subjektov pôsobiacich v oblasti nakladania s odpadom, miestnych orgánov a v prípade potreby aj uznaných prevádzkovateľov prípravy na opätovné použitie.“

[…]

6 .    Členské štáty zabezpečia, aby systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu, prispievali k prevencii a zberu odpadu a podporovali iniciatívy na jeho odstraňovanie.

 

7.    Členské štáty vytvoria platformu na zabezpečenie pravidelného dialógu medzi zainteresovanými stranami zapojenými do uplatňovania rozšírenej zodpovednosti výrobcu vrátane súkromných alebo verejných subjektov pôsobiacich v oblasti nakladania s odpadom, miestnych orgánov a v prípade potreby aj povoleného opätovného využívania a  prevádzkovateľov prípravy na opätovné použitie.“

[…]

Zdôvodnenie

Právne predpisy EÚ by mali umožniť plnú zodpovednosť výrobcov za vzniknutý odpad. Vzhľadom na celoeurópsky rozsah trhu sa to musí zabezpečiť prostredníctvom minimálnych spoločných kritérií. V súlade so zásadou subsidiarity by sa mala rozšírená zodpovednosť výrobcu stanoviť na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni.

Pozmeňovací návrh 4

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade – COM(2015) 595 final – 2015/0275 (COD)

Článok 1 ods. 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá Výborom regiónov

9.

Článok 9 sa nahrádza takto:

9)

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

„Článok 9

Predchádzanie vzniku odpadu

Predchádzanie vzniku odpadu

1.   […]

1.   […]

2.   Členské štáty monitorujú a posudzujú vykonávanie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu. Na tento účel používajú primerané kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele a ciele, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na množstvo zneškodneného alebo energeticky zhodnoteného komunálneho odpadu na obyvateľa.

2.   Členské štáty monitorujú a posudzujú vykonávanie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu. Na tento účel používajú primerané kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele a  absolútne ciele, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na množstvo zneškodneného alebo energeticky zhodnoteného komunálneho odpadu na obyvateľa.

[…]“;

[…]“;

Zdôvodnenie

Ukazovatele by mali vychádzať z množstva vyprodukovaného odpadu, napríklad 100 kg zvyškového odpadu na obyvateľa, s cieľom určiť reprezentatívny a účinný cieľ aj pre krajiny s malými ekonomikami a/alebo krajiny, ktoré už teraz produkujú menej odpadu.

Pozmeňovací návrh 5

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade – COM(2015) 595 final – 2015/0275 (COD)

Článok 1 ods. 10 písm. a)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá Výborom regiónov

10.

Článok 11 sa mení takto:

10.

Článok 11 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

a)

v odseku 1 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

 

„1.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na podporu činností prípravy na opätovné použitie, najmä prostredníctvom podpory vytvárania sietí opätovného využívania a opravy, poskytovania podpory pre takéto siete a uľahčenia prístupu takýchto sietí k miestam zberu odpadu a prostredníctvom podpory využívania hospodárskych nástrojov, kritérií na obstarávanie, kvantitatívnych cieľov alebo iných opatrení.

 

„1.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na podporu činností prípravy na opätovné použitie, najmä prostredníctvom podpory vytvárania sietí opätovného využívania a opravy, poskytovania podpory pre takéto siete a uľahčenia prístupu takýchto sietí k miestam zberu odpadu alebo vytváraním vopred určených miest zberu odpadu na opätovné využitie a prostredníctvom podpory využívania hospodárskych nástrojov, kritérií na obstarávanie, kvantitatívnych cieľov alebo iných opatrení.

 

Členské štáty prijmú opatrenia na podporu vysokokvalitnej recyklácie a na tento účel zriadia systémy triedeného zberu v prípadoch, keď je technicky, environmentálne a hospodársky realizovateľný a vhodný, aby sa splnili potrebné kvalitatívne normy pre príslušné oblasti recyklácie a dosiahli ciele stanovené v odseku 2.“;

 

Členské štáty prijmú opatrenia na podporu vysokokvalitnej recyklácie a na tento účel zriadia systémy triedeného zberu v prípadoch, keď je technicky, environmentálne a hospodársky realizovateľný a vhodný, aby sa splnili potrebné kvalitatívne normy pre príslušné oblasti recyklácie a dosiahli ciele stanovené v odseku 2.“;

 

 

Členské štáty vykonajú v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, ako aj zásadami lepšej tvorby právnych predpisov a na základe posúdenia vplyvu, ktoré je prílohou smernice, posúdenie vplyvu cieľov navrhovaných v tejto smernici na miestnu a regionálnu úroveň, najmä ak sú tieto úrovne zodpovedné za nakladanie s odpadom. Komisia využije výsledky na podporu uplatňovania systému včasného varovania a flexibility pri vykonávaní tejto smernice podľa článkov 15 a 16 a kapitoly V.“;

Zdôvodnenie

Nová smernica stanovuje celý rad mechanizmov na riešenie problému a nedostatočného súladu alebo nesúladu, ale aj na podporu pokroku. Avšak vo väčšine prípadov má nedostatočné chápanie regionálnej a miestnej zodpovednosti v súvislosti s odpadom na úrovni EÚ za následok zlyhanie cieľov EÚ.

Pozmeňovací návrh 6

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade – COM(2015) 595 final – 2015/0275 (COD)

Článok 1 ods. 10 písm. c)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá Výborom regiónov

c)

v odseku 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

c)

v odseku 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

 

„b)

do roku 2020 sa zvýši miera prípravy stavebného a demolačného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, na opätovné použitie, miera jeho recyklácie a jeho využitia na spätné zasypávanie, s výnimkou prirodzene sa vyskytujúceho materiálu definovaného v kategórii 17 05 04 v zozname odpadov, najmenej na 70 % podľa hmotnosti;“;

 

„b)

do roku 2020 sa zvýši miera prípravy stavebného a demolačného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, na opätovné použitie, miera jeho recyklácie a jeho využitia na spätné zasypávanie, s výnimkou prirodzene sa vyskytujúceho materiálu definovaného v kategórii 17 05 04 v zozname odpadov, najmenej na 70 % podľa hmotnosti.

Komisia posúdi nakladanie s týmto druhom odpadu a skutočnosť, či ciele recyklácie pre konkrétne stavebné materiály, ktoré sa majú splniť do roku 2025 a 2030, by sa mali stanoviť do roku 2020;“ ;

Zdôvodnenie

Opatrenia navrhnuté na účely bezpečného stavebného a demolačného odpadu, ktoré tvoria podstatnú časť všetkých odpadov, nie sú v tomto ohľade dostatočne ambiciózne. Namiesto tohto kombinovaného cieľa pre prípravu na opätovné použitie, recykláciu a spätné zasypávanie, navrhujeme, aby – aspoň ako všeobecný prístup – boli stanovené osobitné ciele týkajúce sa recyklácie špecifických stavebných materiálov s cieľom nasmerovať úsilie na obehové hospodárstvo.

Pozmeňovací návrh 7

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade – COM(2015) 595 final – 2015/0275 (COD)

Článok 1 ods. 10 písm. d)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá Výborom regiónov

d)

v odseku 2 sa dopĺňajú tieto písmená c) a d):

d)

v odseku 2 sa dopĺňajú tieto písmená c) a d):

 

„c)

do roku 2025 sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a miera recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 60 % podľa hmotnosti;

d)

do roku 2030 sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a miera recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 65  % podľa hmotnosti.“;

 

„c)

do roku 2025 sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a miera recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 60 % podľa hmotnosti;

d)

do roku 2030 sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a miera recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 70  % podľa hmotnosti.“;

Zdôvodnenie

Udržanie cieľa vo výške 70 %, ktorý Európska komisia navrhla v minulom roku, sa považuje za premárnenú príležitosť, keďže recyklácia vytvára pracovné miesta na miestnej úrovni a produkuje menej emisií v porovnaní so skládkovaním alebo spaľovaním. VR mal príležitosť zdôrazniť, že z dobrých výsledkov dosiahnutých v niektorých členských štátoch a niektorých regiónoch vyplýva, že je možné dosiahnuť ambiciózne ciele alebo sa k nim priblížiť, ak sú na to správne celkové podmienky a ak sa vytvorila administratívna kapacita tam, kde predtým neexistovala (1).

Pozmeňovací návrh 8

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade – COM(2015) 595 final – 2015/0275 (COD)

Článok 1 ods. 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá Výborom regiónov

Článok 1 bod 13

Článok 1 bod 13

13.

Článok 22 sa nahrádza takto:

13.

Článok 22 sa nahrádza takto:

„Členské štáty zabezpečia triedený zber biologického odpadu v  prípadoch, keď je technicky, environmentálne a hospodársky realizovateľný a vhodný , aby sa zabezpečili relevantné kvalitatívne normy týkajúce sa kompostu a dosiahli ciele stanovené v článku 11 ods. 2 písm. a), c) a d) a článku 11 ods. 3.

„Členské štáty zabezpečia triedený zber biologického odpadu , ak sa nepreukáže jeho nerealizovateľnosť z technického, environmentálneho a hospodárskeho hľadiska, aby sa zabezpečili relevantné kvalitatívne normy týkajúce sa kompostu a dosiahli ciele stanovené v článku 11 ods. 2 písm. a), c) a d) a článku 11 ods. 3.

V prípade potreby v súlade s článkami 4 a 13 prijmú opatrenia na podporu:

V prípade potreby v súlade s článkami 4 a 13 prijmú opatrenia na podporu:

a)

recyklácie vrátane kompostovania a digescie biologického odpadu;

a)

recyklácie vrátane kompostovania a digescie biologického odpadu;

b)

spracovania biologického odpadu takým spôsobom, ktorý spĺňa vysokú úroveň ochrany životného prostredia;

b)

spracovania biologického odpadu takým spôsobom, ktorý spĺňa vysokú úroveň ochrany životného prostredia;

c)

používania environmentálne bezpečných materiálov vytvorených z biologického odpadu.“

c)

používania environmentálne bezpečných materiálov vytvorených z biologického odpadu.“

 

Komisia spoločne s členskými štátmi posúdi do roku 2018 potrebu stanoviť minimálne kvalitatívne kritériá týkajúce sa vykonávania kompostovania a digescie biologického odpadu s cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.“

Zdôvodnenie

Cieľom navrhovanej zmeny je zaviesť povinný zber organickej časti. Považuje sa za výhodnejšie spresniť formuláciu uvedenú v písmene a) v zmysle spojenia recyklácie organického odpadu s výrobou kvalitného kompostu a digestátu, inak namiesto recyklácie končí často na skládkach.

Pozmeňovací návrh 9

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade – COM(2015) 595 final – 2015/0275 (COD)

Článok 1 ods. 17

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá Výborom regiónov

17.

Článok 29 sa mení takto:

17.

Článok 29 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:

a)

V odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:

 

1.   Členské štáty zavedú programy predchádzania vzniku odpadu, v ktorých stanovia opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu v súlade s článkami 1, 4 a 9.“;

 

1.   Členské štáty zavedú programy predchádzania vzniku odpadu, v ktorých stanovia opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu v súlade s článkami 1, 4 a 9 zamerané na zníženie množstva komunálneho odpadu vyprodukovaného v roku 2025 o 10 % v porovnaní s úrovňou zaznamenanou v roku 2015 a zníženia potravinového odpadu aspoň o 30 % do roku 2025 a o 50 % do roku 2030 .“

b)

odseky 3 a 4 sa vypúšťajú.

b)

odseky 3 a 4 sa vypúšťajú.

Zdôvodnenie

Predchádzanie vzniku komunálneho odpadu je v súlade s cieľmi stanovenými v 7. environmentálnom akčnom programe a s úlohou Komisie, ktorá jej bola zverená v súlade s článkom 9 písm. c) rámcovej smernice. Viaceré vnútroštátne programy predchádzania vzniku odpadu už obsahujú kvantitatívne ciele.

Pozmeňovací návrh 10

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov – COM (2015)596 final – 2015/0276 (COD)

Článok 1 bod 3 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá Výborom regiónov

b)

V odseku 1 sa dopĺňajú tieto písmená f) až i):

b)

V odseku 1 sa dopĺňajú tieto písmená f) až i):

 

f)

najneskôr do 31. decembra 2025 sa bude pripravovať na opätovné použitie a recyklovať 65 % hmotnosti všetkých odpadov z obalov;

g)

najneskôr do 31. decembra 2025 budú v prípade týchto konkrétnych materiálov, ktoré sa nachádzajú v odpadoch z obalov, splnené tieto minimálne hmotnostné ciele v oblasti prípravy na opätovné použitie:

55 % plastov;

60 % dreva;

75 % železných kovov;

75 % hliníka;

75 % skla;

75 % papiera a lepenky;

h)

najneskôr do 31. decembra 2030 sa bude pripravovať na opätovné použitie a recyklovať 75 % hmotnosti všetkých odpadov z obalov;

i)

najneskôr do 31. decembra 2030 budú v prípade týchto konkrétnych materiálov, ktoré sa nachádzajú v odpadoch z obalov, splnené tieto minimálne hmotnostné ciele v oblasti prípravy na opätovné použitie:

75 % dreva;

85 % železných kovov;

85 % hliníka;

85 % skla;

85 % papiera a lepenky.“

 

f)

najneskôr do 31. decembra 2025 sa bude pripravovať na opätovné použitie a recyklovať 65 % hmotnosti všetkých odpadov z obalov;

g)

najneskôr do 31. decembra 2025 budú v prípade týchto konkrétnych materiálov, ktoré sa nachádzajú v odpadoch z obalov, splnené tieto minimálne hmotnostné ciele v oblasti prípravy na opätovné použitie:

55 % plastov;

60 % dreva;

75 % železných kovov;

75 % hliníka;

75 % skla;

75 % papiera a lepenky;

h)

najneskôr do 31. decembra 2030 sa bude pripravovať na opätovné použitie a recyklovať 75 % hmotnosti všetkých odpadov z obalov;

i)

najneskôr do 31. decembra 2030 budú v prípade týchto konkrétnych materiálov, ktoré sa nachádzajú v odpadoch z obalov, splnené tieto minimálne hmotnostné ciele v oblasti prípravy na opätovné použitie:

75 % dreva;

85 % železných kovov;

85 % hliníka;

85 % skla;

85 % papiera a lepenky.“

Komisia predloží v rámci stratégie obehového hospodárstva v priebehu niekoľkých rokov nový cieľ pre plastové obaly, a to na základe údajov založených na výskume.

Zdôvodnenie

Neexistuje žiaden cieľ stanovený na rok 2030 týkajúci sa prípravy plastových obalov na opätovné použitie a ich recyklácie. Ako minimum by sa mala stanoviť povinnosť Komisie predložiť tento cieľ v priebehu niekoľkých rokov.

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

víta legislatívne návrhy na zmenu smernice o odpade v rámci nového balíka opatrení pre obehové hospodárstvo a poukazuje na ich prínos pre spotrebiteľov, podniky, životné prostredie a hospodárstvo EÚ;

2.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prechod na obehové hospodárstvo vytvorí nové pracovné miesta, zvýši konkurencieschopnosť malých, stredných i veľkých podnikov EÚ, rozprúdi rozvoj čistých technológií a zníži závislosť Európy od dovozu surovín a energie;

Zosúladenie vymedzenia pojmov

3.

víta jasný súbor harmonizovaných vymedzení v rôznych smerniciach o odpadoch a vyzýva Európsku komisiu, aby naďalej zabezpečovala, aby všetky vymedzenia boli v súlade s európskym katalógom odpadov, aby sa predišlo nejednoznačnosti a aby boli k dispozícii porovnávacie údaje o pokroku členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov;

4.

odporúča však, aby spoluzákonodarcovia vymedzili pojem „znečisťovanie odpadom“.

Kontroly

5.

odporúča posilniť kontroly nezákonnej prepravy odpadu, ktoré okrem iného výrazne znižujú dostupnosť dostatočného množstva odpadu na území EÚ, potrebného na fungovanie obehového hospodárstva, ktoré sa zakladá na hodnote recyklácie a opätovného použitia;

Označovanie

6.

požaduje začleniť povinné označovanie spotrebných výrobkov prítomných na trhu Európskej únie, s cieľom jasne stanoviť, ako triediť odpad podľa kategórií odpadu do makrokategórií triedeného odpadu, pre časti, pre ktoré existuje zriadený triedený zber. Ak výrobok vytvára odpad, ktorý patrí do rôznych kategórií, malo byť by konkrétne uvedené, ako separovať jednotlivé komponenty do rôznych kategórií triedených materiálov, ak by to spotrebiteľ mohol docieliť pomocou jednoduchých úkonov;

Rozšírená zodpovednosť výrobcu

7.

poukazuje na to, že návrh na harmonizáciu minimálnych požiadaviek je nevyhnutný na zvýšenie výkonnosti systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu vo všetkých členských štátoch;

8.

naliehavo žiada spoluzákonodarcov, aby neoslabili tieto požiadavky a zachovali kľúčové ustanovenia, ako sú tie, ktoré sú zamerané na zaistenie transparentnosti a plné pokrytie nákladov výrobcov voči miestnym a regionálnym orgánom v súvislosti so zberom, riadením a nakladaním s tokmi odpadu a na informovanie verejnosti. Jedným z najdôležitejších spôsobov predchádzania vzniku odpadu by mohlo byť vykupovanie opätovne použiteľných obalov (fľaše zo skla, resp. PET fľaše) veľkými obchodnými reťazcami.

Predchádzanie vzniku odpadov

9.

zdôrazňuje potrebu konkrétnejšieho vymedzenia „minimálnych noriem kvality“ potravín a navrhuje vymedziť „minimálny štandardný postup“ pri zhodnocovaní potravín pri zaistení bezpečnosti potravín, ktorý bude jednotne uplatniteľný v členských štátoch.

10.

vyzýva miestne, regionálne i ústredné orgány, aby spustili komunikačné a osvetové kampane na zvýšenie povedomia o predchádzaní vzniku odpadu;

Iniciatívy na odstraňovanie odpadu „Let‘s do it!“ a „Clean-up-day“

11.

vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby v každom ohľade podporili rôzne iniciatívy občianskej spoločnosti zamerané na odstraňovanie odpadu (napríklad miestnu kampaň „Let‘s do it“ alebo celosvetovú jednodňovú akciu „Let‘s clean up the world in just one day!“);

Opätovné použitie a recyklácia

12.

opätovne vyzýva na stanovenie ďalších cieľov v oblasti opätovného používania, ktoré by boli záväzné, nezávislé a týkali by sa osobitných druhov odpadu, najmä nábytku, textilu a odpadu z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Príprava na opätovné použitie je dôležitá z hľadiska predchádzania vzniku odpadu, nachádza sa spolu s recykláciou na najvyšších úrovniach v hierarchii odpadového hospodárstva a predstavuje bezpečný potenciál pre rozvoj obehového hospodárstva (2);

13.

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby stanovila cieľ týkajúci sa prípravy na opätovné použitie a recykláciu odpadu z plastových obalov najmenej na 70 % podľa hmotnosti do roku 2030;

14.

podotýka, že na rozdiel od procesov recyklácie a prípravy na opätovné používanie, v rámci ktorých sa využívajú materiály považované za odpad, sa prevencia a opätovné používanie vzťahujú na činnosti využívajúce látky a predmety, ktoré sa v súčasnosti za odpad nepovažujú. Vzhľadom na právne dôsledky, ktoré podnikom a inštitúciám vyplývajú na základe štatútu odpadu, sa odporúča bližšie objasniť, čo sa za odpad považuje a čo nie;

15.

navrhuje vymedziť koncepciu recyklácie a opätovného použitia (napr. v európskom zozname odpadov), ktoré v súčasnosti zahŕňajú dve skupiny rôznych zariadení zodpovedajúce rozdielnym osobitným postupom a potrebám. a) Odpad určený na recykláciu prichádza na triediaci pás v staniciach pre systémové triedenie odpadu, kde sa opätovne rozdelí podľa potrieb priemyselných odvetví. b) Pokiaľ ide o odpad určený na opätovné použitie, existuje možnosť zabrániť tomu, aby sa takýto odpad dostal do systému na nakladanie s odpadom. Veľkým obchodným reťazcom treba navrhnúť možnosť jeho vykupovania, avšak o jeho konečnom osude rozhodne zákazník;

16.

nalieha na spoluzákonodarcov, aby členským štátom odporučili zaviesť finančné stimuly vo svojich programoch predchádzania vzniku odpadu pre výrobné procesy s nižšou produkciou odpadov. Podobne vyzýva miestne a regionálne orgány, aby prijali stimulačné opatrenia na zníženie množstva odpadu, ktorý nie je určený na recykláciu;

17.

odporúča Európskej komisii, aby zvážila potrebu zaradiť do rámcovej smernice povinnosť členských štátov informovať o priemyselnom odpade (inom ako nebezpečnom) a povinnosť Európskej environmentálnej agentúry monitorovať a zhromažďovať tieto údaje. Komisia by mala preskúmať situáciu do roku 2020, a to so zreteľom na vymedzenie cieľov spojených s prípravou na opätovné použitie a recykláciu takéhoto toku odpadu (3);

18.

zdôrazňuje, že prechod od cieľov spojených s recykláciou k cieľom spojeným s prípravou na opätovné použitie a recykláciou: i) zhoršuje samostatné meranie recyklácie a prípravy na opätovné použitie obalov a odpadov z obalov; ii) vyžaduje si ďalšie vysvetlenie;

19.

považuje za potrebné určiť harmonizované metódy na výpočet miery recyklácie v celej EÚ, a pokiaľ ide o drevný odpad a stavebný a demolačný odpad, zaviesť ustanovenia, ktorými sa určia nástroje a subjekty poverené monitorovaním údajov o znížení vytvárania odpadu v rámci celého reťazca výroby, spracovania a spotreby;

20.

navrhuje, aby Európska komisia vypracovala ukazovatele environmentálnej hodnoty rôznych druhov odpadu. V súčasných právnych predpisoch ani v návrhu Európskej komisie sa nezohľadňujú rozdiely, pokiaľ ide o environmentálnu hodnotu jednotlivých druhov odpadu. Týmto spôsobom sa ozrejmí, ktorým materiálom sa musí venovať osobitná pozornosť, aby sa zlepšilo nakladanie s odpadom a znížil sa jeho dosah na životné prostredie.

Energetické zhodnocovanie a skládkovanie

21.

v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva vyzýva členské štáty, aby podporovali rozvoj vysokej účinnosti energie z odpadu v kontexte iniciatívy Európskej komisie „Premena odpadu na energiu“; konštatuje, že takéto zariadenia na získavanie energie z odpadu môžu pomôcť Únii, aby sa stala menej závislou od dovozu energie v súlade s iniciatívou energetickej únie;

22.

uznáva význam postupného zavedenia obmedzení skládkovania a podporuje zmenu prístupu Komisie, ktorého cieľom je zakázať skládkovanie odpadu, ktorý vzniká pri separovanom zbere, a to aj vrátane organického odpadu, s prihliadnutím na oznámenie COM(2015) 614 o obehovom hospodárstve, ktorým sa podporuje používanie kaskádového využívania biologických zdrojov, ktoré môžu podnecovať hospodársku súťaž v oblasti ich opätovného použitia (4);

23.

odporúča aj naďalej uprednostňovať kvalitatívny a ambicióznejší prístup zameraný na odstránenie skládkovania recyklovateľného a biologicky rozložiteľného odpadu;

24.

vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala možnosť rozšíriť cieľ 10-percentnej hornej hranice pre skládkovanie komunálneho odpadu do roku 2030 na všetky druhy odpadu (5).

Výnimky pre niektoré členské štáty týkajúce sa cieľov v súvislosti s komunálnym odpadom a skládkovaním

25.

odôvodňuje výnimky udelené 7 členským štátom, ktoré majú najnižšiu úroveň nakladania s odpadmi, ale trvá na tom, aby sa dodržiavali navrhované ustanovenia, podľa ktorých členské štáty, ktoré oznámia výnimku, musia predložiť plány vykonávania s podrobným rozvrhom všetkých potrebných opatrení na dosiahnutie svojich cieľov.

Povinnosť evidencie údajov a oznamovacia povinnosť

26.

zdôrazňuje, že chýba ustanovenie, ktoré Európska komisia navrhla už v roku 2014 v rámcovej smernici a podľa ktorého spoločnosti podnikajúce v oblasti priemyslu a obchodu musia viesť evidenciu odpadu, ktorý nie je nebezpečný, s ktorým nakladajú, a na požiadanie musia tieto údaje poskytnúť príslušným orgánom.

Delegované akty

27.

vyjadruje znepokojenie nad rozsiahlou právomocou prijímať delegované akty, ktoré sa podľa navrhovaných smerníc udeľujú Európskej komisii, a vyzýva spoluzákonodarcov, aby obmedzili ich vydávanie, pretože oslabujú právomoci v oblasti kontroly a vymykajú sa demokratickému a legislatívnemu procesu (6).

Dohovor primátorov a starostov o nakladaní s odpadom

28.

vzhľadom na veľký úspech „Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike“ navrhuje vytvoriť podobnú štruktúru pre nakladanie s odpadom. V tejto súvislosti vyzdvihuje úlohu Výboru regiónov ako zhromaždenia Európskej únie združujúceho regionálnych a miestnych zástupcov pri mobilizácii miestnych a regionálnych orgánov a zintenzívňovaní úsilia smerom k väčšej efektívnosti zdrojov, zníženiu plytvania a zlepšeniu využívania recyklácie, opätovného používania a zhodnocovania odpadov v mestách.

Subsidiarita a proporcionalita

29.

poukazuje na to, že návrhy Európskej komisie nevyvolávajú obavy v súvislosti s dodržiavaním subsidiarity, ale vyvolávajú obavy týkajúce sa dodržiavania proporcionality (7).

V Bruseli 15. júna 2016

Predseda Európskeho výboru regiónov

Markku MARKKULA


(1)  COM(2014) 397 final.

(2)  CDR-1617-2013.

(3)  CDR-1617-2013.

(4)  COR-2014-04083, CdR 3751/2013, CdR 1617/2013.

(5)  CDR-1617-2013.

(6)  COR-2014-04083; Konzultácia expertnej skupiny pre subsidiaritu a preskúmanie relevantných rozhodnutí národných a regionálnych parlamentov týkajúcich sa aspektov spojených so subsidiaritou a proporcionalitou balíka predpisov o obehovom hospodárstve – syntéza a analýza, COR-2016-1521.

(7)  Pozri tiež Konzultáciu expertnej skupiny pre subsidiaritu a preskúmanie relevantných rozhodnutí národných parlamentov a regionálnych zhromaždení týkajúcich sa aspektov spojených so subsidiaritou a proporcionalitou balíka predpisov o obehovom hospodárstve – syntéza a analýza, COR-2016-1521.


18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/60


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Stratégia rozširovania EÚ na roky 2015 – 2016

(2017/C 017/10)

Spravodajkyňa:

Anna MAGYAR (HU/PPE), podpredsedníčka zastupiteľstva Čongrádskej župy

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia rozširovania EÚ COM(2015) 611 final

NÁVRHY A POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Horizontálne poznámky

1.

potvrdzuje svoj záväzok týkajúci sa procesu rozširovania, ktorý je investíciou do stability a prosperity. Pripomína, že rozširovanie v minulosti pomohlo prekonať historické rozdelenia v Európe, viedlo k zvýšeniu prosperity a ukázalo, že rozšírenie je najsilnejším nástrojom zahraničnej politiky EÚ;

2.

pripomína, že Európska komisia neočakáva počas svojho súčasného funkčného obdobia žiadne ďalšie rozširovanie, ktoré sa však nesmie úplne zastaviť. Uznáva, že na prípravu je potrebný čas, ale upozorňuje, že je nevyhnutné podporiť proces rozširovania prostredníctvom prísnych a spravodlivých podmienok a stáleho pokroku v očakávaných príslušných úlohách a prostredníctvom dôveryhodnej a realistickej európskej perspektívy, aby sa zabránilo strate angažovanosti a motivácie kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín, ako aj zastaveniu reforiem a napredovaniu. Toto je v záujme každého členského štátu EÚ a kandidátskej a potenciálnej kandidátskej krajiny;

3.

zdôrazňuje význam zachovania existujúcej štruktúry Únie prostredníctvom transparentných a primeraných politík, ktoré zabezpečia a zachovajú pevnú politickú, hospodársku a územnú súdržnosť. Zabezpečenie blahobytu a rozvoja členských štátov, ako aj európskej bezpečnosti, so zreteľom na rôzne hrozby, je hlavným krokom smerom k ďalšiemu rozšíreniu Európskej únie;

4.

domnieva sa, že súbor opatrení týkajúci sa rozširovania, ktorý Komisia predložila vo svojom oznámení, a správy o jednotlivých krajinách za rok 2015, vo všeobecnosti predstavujú presné a celkovo priaznivé posúdenie vzhľadom na skutočnosť, že v každej kandidátskej a potenciálnej kandidátskej krajine existuje v niektorých otázkach viditeľný pokrok, aj keď pretrvávajú výrazné nedostatky (či v niektorých prípadoch zhoršenie) a na dosiahnutie udržateľných výsledkov je potrebné ďalšie úsilie;

5.

naliehavo žiada členské štáty, kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny a inštitúcie EÚ, aby zabezpečili úspech procesu rozširovania. Pripomína kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám zodpovednosť a odhodlanie, ktoré sú v tejto súvislosti potrebné;

6.

zdôrazňuje, že proces rozširovania by mal byť úkonom, do ktorého sa zapojí celá spoločnosť, a zdôrazňuje zásadnú úlohu miestnej a regionálnej úrovne, ktorá je najbližšie k občanom, pokiaľ ide o subsidiaritu, komunikáciu, participatívnu demokraciu, rozmanitosť a identitu. Taktiež je rozhodujúca pre hospodársky rozvoj, cezhraničnú spoluprácu, čerpanie fondov EÚ a vykonávanie právnych predpisov EÚ;

7.

víta zmienku Komisie o rozhodujúcej úlohe miestnych a regionálnych orgánov. Zdôrazňuje však, ako už mnohokrát predtým, že v budúcich oznámeniach a správach sa treba lepšie a podrobnejšie zamerať na riadenie na miestnej a regionálnej úrovni, aj keď v tejto oblasti neexistuje samostatná kapitola acquis ani zavedený model EÚ týkajúci sa otázky decentralizácie a viacúrovňového riadenia. Domnieva sa, že silné, demokratické a efektívne riadenie na miestnej a regionálnej úrovni je základným prvkom predvstupovej prípravy, keďže vykonávanie reforiem a súdržné a dôveryhodné výsledky týchto reforiem sa často dosiahnu na miestnej úrovni, a zároveň zdôrazňuje význam subsidiarity ako kľúčovej zásady EÚ zakotvenej v zmluvách;

8.

zdôrazňuje úlohu miestnych orgánov, pokiaľ ide o poukazovanie na výhody vyplývajúce z členstva v EÚ, ako aj povzbudzovanie občanov pri využívaní nástrojov, ktoré im Únia ponúka ako európskym občanom. Z práva na využívanie výhod, ktoré ponúka európske občianstvo, vyplývajú aj mnohé konštruktívne príležitosti na úrovni jednotlivca, a preto treba podporiť Úniu nielen z hľadiska spoločných, ale aj individuálnych výhod;

9.

zdôrazňuje, že zapojenie miestnych a regionálnych orgánov má takisto kľúčový význam pri rozširovaní s cieľom zabezpečiť podporu procesu zo strany verejnosti tým, že sa bude poukazovať na výhody pre širokú verejnosť. V tejto súvislosti zdôrazňuje aj význam spolupráce s občianskou spoločnosťou;

10.

domnieva sa, že nový prístup zahŕňajúci štvorročnú stratégiu rozširovania ponúka spoľahlivejšiu perspektívu so súdržnými podmienkami. Víta jasnejšiu metodiku, harmonizované podmienky a lepšie určenie úloh ako príležitosť na porovnateľnosť a podporuje výraznejšie sústredenie sa na aktuálny stav a pokrok dosiahnutý v rôznych oblastiach a na opatrenia, ktoré boli označené za nevyhnutné pre ďalší pokrok;

11.

domnieva sa, že základné a prioritné oblasti sú v oznámení a správach Komisie vo všeobecnosti vhodne určené. Vyzýva preto Komisiu, aby zvážila zameranie sa aj na ďalšie podobné horizontálne otázky, ktoré sú dôležité v každej kandidátskej a potenciálnej kandidátskej krajine, medzi svoje prioritné oblasti (napr. sociálnu politiku, ohrozené alebo znevýhodnené skupiny a menšiny);

12.

zdôrazňuje, že v každej krajine zapojenej do procesu rozširovania je potrebné úsilie na zosúladenie úloh miestnych a regionálnych orgánov s príslušnými zdrojmi a kapacitami a žiada, aby boli miestne a regionálne orgány zapojené do tvorby politík s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie;

Právny štát a základné práva

13.

súhlasí s tým, že ďalší pokrok v oblasti právneho štátu a základných práv, vrátane ochrany menšín, má skutočne kľúčový význam a predstavuje výzvu pre každú kandidátsku a potenciálnu kandidátsku krajinu. Toto hodnotenie zároveň potvrdzuje platnosť „nového prístupu“ k rozširovaniu, ktorý je založený na zvýšenej pozornosti zameranej na súdnictvo a základné práva a na spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť. Zdôrazňuje význam spolupráce v týchto otázkach v Rade Európy a s ňou a jej Kongresom miestnych a regionálnych samospráv v súvislosti so základnými právami, právnym štátom a miestnou demokraciou;

14.

víta sústredenie pozornosti na slobodu prejavu, zdôrazňuje však, že rovnaká pozornosť je potrebná aj v otázke ohrozených a znevýhodnených skupín a menšín, ktorá sa taktiež týka každej kandidátskej a potenciálnej kandidátskej krajiny (vrátane národnostných, etnických a náboženských menšín a Rómov ako často mnohonásobne znevýhodnenej skupiny a predchádzania diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodu a voči osobám so zdravotným postihnutím, deťom a starším, ako aj voči vnútroštátne presídleným osobám a utečencom), pričom upozorňuje, že zvyšovanie informovanosti, zodpovednosť a najmä riadne a dôveryhodné vykonávanie a výsledky sú potrebné aj na miestnej a regionálnej úrovni; v tomto zmysle treba starostlivo sledovať situáciu v uvedených krajinách, najmä pokiaľ ide o zraniteľné skupiny;

15.

žiada ďalšie úsilie na odpolitizovanie verejnej správy a zvýšenie transparentnosti v prípade každej kandidátskej a potenciálnej kandidátskej krajiny, keďže rozsiahle politické zasahovanie je naďalej výzvou a prekážkou spolupráce medzi úrovňami riadenia;

16.

zdôrazňuje význam boja proti korupcii vo verenom aj súkromnom sektore na všetkých úrovniach riadenia a spoločnosti a zdôrazňuje, že dôveryhodné výsledky v tejto oblasti si zvyčajne vyžadujú pokrok aj na miestnej úrovni;

17.

zdôrazňuje potrebu boja proti radikalizácii, extrémizmu, terorizmu a problému zahraničných bojovníkov najmä predchádzania radikalizácii mladých ľudí, aby sa ich potenciál nestratil, ale aby im bola ponúknutá dôveryhodná perspektíva, pokiaľ ide o zamestnanie, vzdelávanie, posilnenie rôznych miestnych spoločenstiev, vrátane ochrany a rešpektovania ich identity, kultúrneho a náboženského dedičstva, čím sa posilnia aj základné európske hodnoty, ktoré vyplývajú z kresťanskej kultúry. Vyzýva preto miestne spoločenstvá, aby podporili vzdelávanie v oblasti tolerancie a zmierenia, a vyzýva vlády, aby to umožnili;

18.

odsudzuje teroristické útoky a všetky formy použitia násilia vrátane hrozby použitia násilia. Okrem toho zdôrazňuje, že použitie násilia je neprijateľné v každej politickej diskusií;

Hospodársky rozvoj a prepojenie

19.

zdôrazňuje, že hospodársky rozvoj je rozhodujúcim činiteľom na zabezpečenie stability (napr. prostredníctvom pracovných príležitostí a sociálneho začlenenia). Víta programy hospodárskych reforiem, posilňovanie spolupráce a koordináciu v podobe zasadnutia hospodárskeho a finančného dialógu medzi EÚ, krajinami západného Balkánu a Turecka;

20.

žiada efektívnejšie a transparentnejšie riadenie a prideľovanie predvstupových fondov EÚ v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách, a to aj na miestnej úrovni, aby sa zabránilo nevyužívaniu finančných prostriedkov z dôvodu nedostatočného politického plánovania, odbornej prípravy, koordinácie a kapacít efektívneho čerpania na miestnej úrovni. Okrem toho vyzdvihuje význam, ktorý má zapájanie väčších aj menších miest do vzdelávacích a podporných programov;

21.

víta pozornosť zameranú na oblasť prepojenia agendy zo strany EÚ a regionálne iniciatívy, ktoré by mali byť inkluzívnejšie (berlínsky proces atď.), pričom zdôrazňuje potrebu zapojenia väčšieho počtu miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách aj v členských štátoch a zároveň podporuje ďalšie investície (doprava, energetika, digitalizácia, telekomunikácie, vzdelávanie, mládež atď.);

22.

zdôrazňuje, že je potrebné prispôsobiť proces likvidácie odpadu úrovniam EÚ a obmedziť ponechávanie odpadu na nepovolených skládkach;

23.

podporuje a víta činnosť národných investičných výborov v prijímajúcich krajinách na západnom Balkáne s cieľom vytvoriť jednotnú databázu projektov a žiada koordináciu štrukturálnych nástrojov;

24.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu regionálnej a miestnej demokracie pri posilňovaní demokratických inštitúcií a ich administratívnych kapacít. Vyzdvihuje úlohu miestnych a regionálnych volených zhromaždení ako miesta dialógu a rozvoja občianskej spoločnosti v diskusii medzi tvorcami rozhodnutí a zainteresovanými stranami. Pripomína, že miestne a regionálne orgány zohrávajú významnú úlohu pri zvyšovaní informovanosti verejnosti o politických témach a európskej integrácii. Ďalej zdôrazňuje, že posilnenie orgánov miestnej a regionálnej správy podporuje zavádzanie administratívnych reforiem a vylepšuje poskytovanie služieb občanom;

Regionálna spolupráca medzi krajinami zapojenými do procesu rozširovania

25.

opakovane poukazuje na to, že dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca sú základnými prvkami procesu rozširovania, ako aj procesu stabilizácie a pridruženia. Víta a povzbudzuje v zásade pozitívny rozvoj v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách a vyzdvihuje ich úsilie, pričom však žiada, aby tieto krajiny preukázali hmatateľný pokrok v otázkach, ktoré zatiaľ neboli vyriešené, a aby sa snažili dosiahnuť udržateľné výsledky. Vyzýva miestne a regionálne orgány, aby prispeli k tomuto procesu;

26.

vyzýva všetkých aktérov, aby pomohli pokračovať v tomto pozitívnom trende, vrátane podpory zmierenia v spoločenstve a na miestnej úrovni a aby podporili medzietnický, medzináboženský a medzikultúrny dialóg;

27.

nabáda kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, aby využili existujúce programy vytvárania partnerstiev (Twinning) alebo programy nástroja technickej pomoci a výmeny informácií (TAIEX);

28.

zároveň upozorňuje, že Výbor regiónov a jeho pracovné skupiny a zmiešané poradné výbory poskytujú vhodné fórum na budovanie kontaktov a výmenu osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, a víta pozitívne výstupy z nedávnych zasadnutí zmiešaných poradných výborov a pracovných skupín vrátane zakladajúcej schôdze zmiešaného poradného výboru so Srbskom; okrem toho so záujmom očakáva výsledky Dňa rozšírenia, v rámci ktorého sa stretnú všetky tieto subjekty, aby preskúmali otázky horizontálnej a tematickej povahy, ktoré všetky uvedené subjekty považujú za dôležité;

Migrácia

29.

víta skutočnosť, že Komisia zdôrazňuje otázku migrácie, keďže nebývalá situácia týkajúca sa utečencov a ekonomických migrantov postihuje celý región (najmä Turecko a takisto bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko a Srbsko) a členské štáty nachádzajúce sa na migračných trasách a žiadne riešenie sa nedá nájsť bez spoločného úsilia, solidarity a vzájomného plnenia záväzkov. Žiada vykonávanie odporúčaní konferencie o trase cez východné Stredozemie a západný Balkán, ako aj vyhlásení EÚ a Turecka z 29. novembra 2015 a 18. marca 2016 a spoločného akčného plánu;

30.

víta úsilie, ktoré vynaložili členské štáty a najmä kandidátske krajiny v súvislosti s vysporiadaním sa s krízou a zdrojmi, ktoré poskytli, vrátane problémov vyskytujúcich sa na migračnej trase v Srbsku a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a najväčšieho počtu migrantov a utečencov na svete, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v Turecku. Zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ pokračovala v poskytovaní pomoci, z ktorej by mali mať prospech miestne a regionálne orgány, a posilnila investície v regióne s cieľom vytvárať pracovné miesta, aby nedošlo k strate sociálneho a hospodárskeho potenciálu migrantov a utečencov;

31.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu miestnych spoločenstiev, zvlášť spoločenstiev na migračných trasách, ktoré sú ako prvé postihnuté prílevom migrantov a utečencov. Zdôrazňuje však, že miestne kapacity sú obmedzené a nerovnomerné, čo znamená, že je potrebné poskytovať ďalšiu pomoc na miestnej úrovni, zapájať miestne a regionálne orgány a venovať pozornosť potrebám, obavám, bezpečnosti a problémom miestnych spoločenstiev, ktoré sú postihnuté zmiešaným migračným tokom. Podporuje partnerstvá medzi miestnymi spoločenstvami na migračných trasách s cieľom realizovať výmenu informácií, osvedčených postupov a vedeckých poznatkov, vrátane otázok integrácie, odbornej prípravy, vzdelávania, zamestnanosti, návratu, azylu a boja proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi;

32.

so zreteľom na priority a opatrenia stanovené v nedávnych záveroch Európskej rady zdôrazňuje potrebu prevencie v súvislosti so situáciou v krízových regiónoch, vrátane efektívnej politiky v oblasti rozvoja, a sústredenia úsilia na utečencov so skutočnou a s legitímnou potrebou medzinárodnej ochrany. Zdôrazňuje preto potrebu zabezpečenia dôkladného a rýchleho spracovania žiadostí o azyl a v prípade zamietnutých žiadostí potrebu uľahčenia efektívneho návratu v súlade so spoločnými normami EÚ a podporuje návrh zoznamu EÚ bezpečných krajín pôvodu;

33.

zdôrazňuje, že je potrebné prehodnotiť a prípadne zreformovať logiku tradičnej pomoci a radšej pomôcť priamo riešiť príčiny ekonomickej migrácie. Rovnako je potrebné zapojiť miestnu a regionálnu úroveň tak členských štátov, ako aj kandidátskych krajín, do strategických rozhodnutí týkajúcich sa rozvojovej politiky, zameranej aj na zlikvidovanie hladu, chudoby a príčin ekonomickej migrácie;

34.

zároveň zdôrazňuje potrebu väčšieho zapojenia EÚ do iniciatív a politík zameraných na územia a regióny pôvodu migrantov, ktorých cieľom je radikálne znížiť prílev utečencov prinútených opustiť svoju krajinu a ekonomických migrantov, ktorí podnikajú nebezpečnú cestu do Európskej únie. Zároveň treba zvýšiť diplomatické intervencie na podporu dosiahnutia mieru v krajinách, ktoré postihli konflikty;

Turecko

35.

zdôrazňuje kľúčové partnerstvo a vzájomnú závislosť medzi EÚ a Tureckom a podporuje posilnenú spoluprácu na základe spoločných záujmov. Víta záväzok Turecka týkajúci sa reforiem a pristúpenia k EÚ a žiada, aby sa táto obnovená dynamika zachovala v rámci záverov Európskej rady a Rady EÚ, ako aj spoločných vyhlásení EÚ a Turecka. Žiada, aby sa v plnej miere implementoval plán liberalizácie vízového režimu vo vzťahu so všetkými členskými štátmi;

36.

uznáva, že prístupové rokovania dostali nový impulz v súlade s nedávnymi závermi Rady, Európskej rady a summitov EÚ – Turecko, a podporuje ďalší pokrok v súlade s rámcom rokovaní a relevantnými závermi Rady. Pripomína, že na podporu primeranej úrovne prípravy v niektorých oblastiach je potrebné odstrániť nedostatky, alebo, v iných prípadoch, závažné problémy v iných oblastiach;

37.

domnieva sa, že pokrok v otázkach týkajúcich sa právneho štátu a základných práv je rozhodujúcim krokom vpred, a preto vyzýva Turecko, aby spolupracovalo s Komisiou na prípravných prácach na kapitole 23 a kapitole 24 bez toho, aby bola dotknutá pozícia členských štátov. Zdôrazňuje, že v týchto oblastiach treba urobiť viac, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu a myslenia, slobodu médií, slobodu svedomia a náboženského vyznania a slobodu zhromažďovania a združovania v spojení s dodržiavaním ľudských práv, vrátane práv menšín, rodovej rovnosti a boja proti korupcii. Zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je nevyhnutné dosiahnuť zásadné výsledky a dôveryhodné úspechy a žiada, aby sa v týchto oblastiach vyvíjalo väčšie úsilie, prijímali sa záväzky a zodpovednosť v súlade s acquis EÚ, a to aj na miestnej úrovni. V tejto súvislosti poukazuje na veľký význam medzináboženského a medzikultúrneho dialógu na všetkých úrovniach pri posilňovaní občianskej spoločnosti a medzinárodných partnerstiev;

38.

víta prijatie národnej stratégie regionálneho rozvoja zahŕňajúcej regionálne rozvojové agentúry, koordinačný mechanizmus a akčné plány a vyzýva na ich realizáciu a povzbudzuje zlepšenie, pokiaľ ide o rozdiely medzi regiónmi. Okrem toho vyzýva všetky zainteresované strany, aby vyvíjali úsilie zamerané na uľahčenie mieru a procesu zmierenia v súvislosti s kurdskou otázkou;

39.

zdôrazňuje, že treba bojovať proti terorizmu, odsudzuje nedávne teroristické útoky a vyjadruje solidaritu s obeťami. Taktiež vyzýva na zamedzenie radikalizácii, vrátane podpory začleňovania na miestnej úrovni;

40.

pripomína, že fiškálna decentralizácia a zdroje na miestnej a regionálnej úrovni sú stále obmedzené, a zdôrazňuje, že je potrebné ísť nad rámec zmien zákona o obciach z roku 2012;

41.

povzbudzuje spravodlivé, komplexné a životaschopné riešenie cyperskej otázky vychádzajúce z príslušných uznesení BR OSN, medzinárodného práva a hodnôt, na ktorých je založená EÚ. Víta pozitívnu dynamiku a angažovanosť smerom k vzájomne akceptovateľnému riešeniu a vyzýva Turecko, aby aktívne podporovalo úsilie v tomto smere;

42.

vyzýva na úplné a nediskriminačné vykonávanie dodatkového protokolu k Dohode o pridružení medzi EÚ a Tureckom vo vzťahu ku všetkým členským štátom EÚ, vrátane Cyperskej republiky. Žiada Turecko, aby udržiavalo dobré susedské vzťahy so všetkými svojimi susedmi, keďže tieto vzťahy sú kľúčovým prvkom prístupového procesu. Zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať zvrchovanosť a zvrchované práva všetkých členských štátov v súlade so zásadami EÚ, s rezolúciami OSN a medzinárodným právom a vyzýva Turecko, aby začalo sťahovať svoje ozbrojené sily z Cypru a v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 550 (1984). Podčiarkuje, že opatrenia na budovanie dôvery by mohli priniesť ekonomický, sociálny a regionálny rast obom komunitám. Poznamenáva, že dohodu je možné podporiť prostredníctvom rozhovorov medzi rôznymi spoločenstvami a dialógu medzi občianskou spoločnosťou v miestnych komunitách;

43.

žiada, aby sa vyvíjalo ďalšie úsilie zamerané na zmenu pracovnej skupiny Výboru regiónov a Turecka na zmiešaný poradný výbor.;

44.

domnieva sa, že je nevyhnutné, aby bola občianska spoločnosť členských štátov vo väčšej miere zapojená do celého procesu.

Čierna Hora

45.

víta záväzok Čiernej Hory a pokrok, ktorý dosiahla v procese pridruženia k EÚ, ako aj príležitosť na posilnenie stability, ktorá je spojená s pozvánkou na vstup do NATO;

46.

vyzýva všetky strany, aby zintenzívnili vzájomný politický dialóg naprieč politickým spektrom a všetky úrovne riadenia, aby zabezpečili, že budúce voľby sa uskutočnia v súlade s najvyššími demokratickými normami na základe nových volebných zákonov;

47.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dôveryhodné výsledky vo vzťahu k právnemu štátu a základným právam, a to aj na miestnej úrovni. V tejto súvislosti víta miestne akčné plány zamerané na predchádzanie korupcii, ktoré pripravila veľká väčšina obcí, spolu s miestnymi plánmi sociálneho začlenenia, a žiada, aby sa riadne realizovali a monitorovali;

48.

víta úsilie vyvíjané v súvislosti s profesijným rozvojom zamestnancov verejnej správy na miestnej úrovni, zdôrazňuje však, že je potrebný ďalší pokrok (napr. odborná príprava a transparentnejšie výberové konania založené na zásade zásluh). Víta zmeny prijaté k zákonu o financovaní miestnej samosprávy a podporuje ďalšie úsilie na zabezpečenie finančnej sebestačnosti miestnej samosprávy;

49.

víta programy ministerstva hospodárstva na podporu menej rozvinutých obcí a presadzovanie vývozu miestnych a regionálnych spoločností;

Srbsko

50.

víta záväzok Srbska týkajúci sa pristúpenia k EÚ, ktorý už priniesol výsledky, pokiaľ ide o postup včasného dokončenia preverovania a otvorenie prvých rokovacích kapitol, a povzbudzuje Srbsko, aby pokračovalo v týchto pozitívnych krokoch (napr. dokončenie rôznych strategických dokumentov) plnením svojich záväzkov. Osobitne vyzýva orgány, aby vyvíjali trvalejšie a udržateľnejšie úsilie v oblasti boja proti korupcii;

51.

víta predloženie akčných plánov pre kapitolu 23 a kapitolu 24 a s potešením víta vytvorenie legislatívneho prostredia na zaručenie základných práv, zdôrazňuje však potrebu zabezpečenia účinného a súdržného vykonávania v celej krajine;

52.

víta skutočnosť, že vláda prijala akčný plán vyhradený pre národnostné menšiny, a vyzýva na jeho náležitú realizáciu a v tejto súvislosti upozorňuje na stanoviská poradného výboru Rady Európy. Oceňuje vysoký stupeň ochrany národnostných a etnických menšín vo Vojvodine a žiada, aby sa tieto práva zabezpečili aj na miestnej úrovni (pokiaľ ide o vzdelávanie, prístup k médiám a bohoslužbám, používanie jazykov menšín, a to aj v konaniach verejnej správy a matrike, a pomerné zastúpenie vo verejnom sektore). Víta všeobecne dobré vzťahy medzi etnikami a podporuje ďalší pokrok. Víta rétoriku ústretovú voči etnickým a iným menšinám, ktorá prevláda v prejavoch najvyšších vládnych predstaviteľov;

53.

považuje rady pre národnostné menšiny za dobrý príklad a zdôrazňuje potrebu zabezpečenia zlučiteľnosti medzi zákonom o národných radách a sektorovými právnymi predpismi pri zachovaní úrovne už dosiahnutých práv a právomocí;

54.

upozorňuje, že kapacity na miestnej úrovni sú často slabé a nerovnomerné a žiada vyčleniť náležité zdroje na decentralizovanej úrovni, ktoré budú primerané prideleným úlohám a v rámci ktorých bude existovať prepojenie medzi účinnosťou verejného financovania a následnými príjmami. Upozorňuje, že je ešte potrebné prijať zákon o financovaní Vojvodiny;

55.

víta stratégiu reformy verejnej správy a stratégiu odbornej prípravy v oblasti miestnej samosprávy a žiada jej riadne vykonávanie a prijatie zákona o verejnej službe pre zamestnancov miestnej samosprávy. Činnosť národného konventu pre európsku integráciu a miestne konzultácie považuje za pozitívne príklady;

56.

žiada vykonávanie odporúčaní OBSE/ODIHR pre voľby do orgánov územnej samosprávy;

57.

víta a podporuje pozitívny vývoj v procese normalizácie a dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktorý ľuďom prináša výsledky, a podporuje ďalší pokrok prostredníctvom plnenia záväzkov a vykonávania dohôd, čo vedie k posilneniu spolupráce a dôvery. Vyzýva orgány, aby aktívne podporovali normalizáciu;

Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko

58.

zdôrazňuje, že táto krajina ako prvá podpísala Dohodu o stabilizácii a pridružení, a vzhľadom na túto skutočnosť vyjadruje znepokojenie nad zabrzdením procesu integrácie a presadzovania záväzkov a reforiem. Žiada, aby sa v krajine obnovila politická vôľa a aby EÚ potvrdila jej dôveryhodnú európsku perspektívu s cieľom podporiť splnenie záväzkov krajiny;

59.

žiada všetky strany, aby plnili svoje úlohy, pokiaľ ide o úplné a konštruktívne vykonávanie politickej dohody z júna/júla 2015 a vykonávanie naliehavých priorít reforiem. Zdôrazňuje, že je potrebné riešiť zhoršenie v oblasti slobody prejavu, najmä pokiaľ ide o právny štát vrátane súdnictva a dôvery v politický systém. Zároveň podporuje ďalší pokrok (nadväzujúci na dosiahnuté výsledky, pokiaľ ide o pomerne dobrú úroveň súladu s acquis), založený na dôveryhodných výsledkoch vrátane miestnej úrovne;

60.

očakáva na základe uvedených skutočností, že Komisia bude môcť rozšíriť svoje odporúčanie na otvorenie prístupových rokovaní v súlade so závermi Rady a stanovenými podmienkami;

61.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné ďalšie vykonávanie programu decentralizácie. V tejto súvislosti víta strategický program na roky 2015 – 2020 a žiada, aby sa začala realizovať druhá fáza fiškálnej decentralizácie;

62.

zdôrazňuje, že dobré susedské vzťahy, vrátane hľadania dohody a vzájomne prijateľného riešenia otázky názvu štátu pod záštitou OSN, majú naďalej zásadný význam a že miestne a regionálne orgány v tomto procese zohrávajú konštruktívnu úlohu v  tomto smere v súlade s príslušným záväzkom predsedov hlavných politických strán v rámci dohody z júna a júla 2015. V tomto duchu zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa vyhláseniam alebo krokom, ktoré by mohli mať negatívny dosah na dobré susedské vzťahy;

Albánsko

63.

víta náležité zameranie a trvalý pokrok, ktorý Albánsko uskutočňuje v oblasti kľúčových reformných priorít, najmä v oblasti justície, a nabáda ho k tomu, aby zrýchlilo tempo reforiem najmä v oblastiach kľúčových priorít s osobitným zreteľom na právny štát, depolitizáciu verejnej správy, účinnú ochranu ľudských práv vrátane práv menšín v celom Albánsku a zabezpečilo uplatňovanie vlastníckych práv, a aby taktiež ďalej zlepšovalo podnikateľské a investičné prostredie a riešila vysoká miera tieňovej ekonomiky v záujme toho, aby bolo možné začať prístupové rokovania. Poukazuje na to, že treba zabezpečiť udržateľné, komplexné a inkluzívne vykonávanie kľúčových priorít. Víta najmä novú legislatívu o vylúčení odsúdených osôb z parlamentu a zároveň zdôrazňuje, že výsledky sa musia riadne zaznamenávať. Víta aj legislatívu týkajúcu sa protikorupčnej stratégie a akčného plánu, pričom výbor naliehavo žiada, aby sa dosiahol ďalší pokrok pri prijímaní opatrení v politickej a legislatívnej oblasti a v náležitej realizácii;

64.

vyjadruje potešenie v súvislosti s tým, že komunálne voľby v roku 2015 sa uskutočnili bez významnejších mimoriadnych udalostí, vyzýva však k väčšej nestrannosti a odbornosti. Výbor ďalej víta vytvorenie ad hoc výboru, ktorý vytvoril parlament na účel realizácie volebnej reformy, a v tejto súvislosti poukazuje na odporúčania OBSE/ODIHR, ako aj na odporúčania Kongresu Rady Európy a volebnej pozorovateľskej misie VR, v ktorých sa vyzýva na depolitizáciu verejnej správy a zabezpečenie nestrannosti;

65.

žiada, aby bol proces reforiem široko inkluzívny a aby boli do neho zapojení všetci politickí a občianski aktéri, vrátane opozície a príslušných zainteresovaných strán, a v tejto súvislosti vyzdvihuje prácu Národnej rady pre európsku integráciu ako pozitívny príklad;

66.

víta národnú stratégiu decentralizácie s presne vymedzenými prioritami a fond na prechodné obdobie. Požaduje ďalší pokrok v reforme územnej správy inkluzívnym spôsobom prostredníctvom trvalého a úzkeho dialógu so všetkými zainteresovanými stranami, vrátane menšín. Víta nový organický zákon o miestnej samospráve, ktorý objasňuje zodpovednosti a zlepšuje interinštitucionálnu spoluprácu medzi rôznymi úrovňami riadenia a zároveň zdôrazňuje význam jeho účinného vykonávania;

Bosna a Hercegovina

67.

víta skutočnosť, že krajina je na správnej ceste v integračnom procese vzhľadom na to, že európska perspektíva je kľúčovým stimulom pre krajinu, a nabáda na ďalšiu realizáciu programu reforiem, keďže nadobudnutie účinnosti Dohody o stabilizácii a pridružení (DSP) poukazuje na to, že záväzky môžu priniesť výsledky;

68.

vyjadruje preto potešenie v súvislosti s tým, že Bosna a Hercegovina 15. februára 2016 podala žiadosť o členstvo v EÚ, čo je povzbudením pre krajinu, ako aj pre proces rozšírenia. Poukazuje preto na to, že je potrebné využiť tento moment na dosiahnutie zmysluplného pokroku pri vykonávaní programu reforiem s  cieľom podniknúť ďalšie kroky v tomto smere;

69.

žiada, aby sa DSP v plnej miere prispôsobila v nadväznosti na pristúpenie Chorvátska a aby sa podnikli kroky, ktoré zabezpečia, že ústava bude v súlade s rozsudkami ESĽP;

70.

žiada lepšiu koordináciu medzi úrovňami riadenia s cieľom odstrániť prekážky v oblasti fungovania štátu, účinného vykonávania programu reforiem, mobility, investícií a prepojení v rôznych oblastiach politík a vytvárania jednotného hospodárskeho priestoru. Upozorňuje, že decentralizácia neznamená rozdrobenosť a že sú tiež potrebné koordinované rámcové stratégie, keďže reformy musia napredovať na všetkých úrovniach. Povzbudzuje rozvoj spoločných cieľov, ktoré sú kompatibilné, ale presahujú individuálne záujmy;

71.

v tejto súvislosti bude pre krajinu nevyhnutné hladké fungovanie účinného koordinačného mechanizmu pre európske záležitosti, aby dokázala čeliť výzvam týkajúcim sa integrácie do EÚ. Pokrok takisto umožní, aby Bosna a Hercegovina mohla v plnej miere využívať dostupné finančné prostriedky EÚ;

72.

domnieva sa, že právne predpisy na úrovni entít sú zväčša v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy, žiada však efektívnejšie rozdelenie právomocí medzi entitami, kantónmi a obcami;

Kosovo  (1)

73.

víta podpísanie a ratifikáciu Dohody o stabilizácii a pridružení a nadobudnutie jej účinnosti k 1. aprílu 2016, ktoré by mohlo signalizovať novú kapitolu vo vzťahoch Kosova s EÚ. Podporuje Kosovo, aby pokračovalo vo vykonávaní reforiem súvisiacich s EÚ (napr. prijatie balíka zákonov v oblasti ľudských práv) a ďalších pozitívnych krokov (napr. zriadenie špecializovaných komôr ústavného súdu, proces normalizácie);

74.

zdôrazňuje, že marenie politickej diskusie násilnými prostriedkami je neprijateľné a žiada všetky strany, aby sa vrátili k dialógu a zvyčajným postupom;

75.

víta výsledky dosiahnuté v oblasti liberalizácie víz, zdôrazňuje význam splnenia všetkých príslušných stanovených podmienok a podporuje ďalší pokrok;

76.

zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v úsilí na ochranu kultúrneho a náboženského dedičstva, a to najmä na miestnej úrovni;

77.

víta a podporuje pozitívny vývoj v procese normalizácie a dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktorý ľuďom prináša výsledky, a podporuje ďalší pokrok prostredníctvom plnenia záväzkov a vykonávania dohôd, čo vedie k posilneniu spolupráce a dôvery. Vyzýva orgány, aby aktívne podporovali normalizáciu.

V Bruseli 16. júna 2016

Predseda Európskeho výboru regiónov

Markku MARKKULA


(1)  Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.