18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/1

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Taliansko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne. Uvedené odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí 18. a 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Taliansko ako krajina, ktorej menou je euro, by malo aj vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedeného odporúčania.

(2)

Správa o Taliansku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Taliansko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, ako aj pokrok Talianska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila 8. marca 2016 výsledky hĺbkového preskúmania. Z analýzy Komisie vyplýva záver, že v Taliansku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Ide predovšetkým o pomalý rast produktivity, ktorý brzdí oživovanie konkurencieschopnosti a sťažuje znižovanie vysokého verejného dlhu. Potreba konať je obzvlášť dôležitá, a to v záujme zníženia rizika nepriaznivých účinkov na talianske hospodárstvo a vzhľadom na jeho veľkosť na negatívne účinky presahovania na hospodársku a menovú úniu.

(3)

Taliansko predložilo 28. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Taliansko sa nachádza v preventívnej časti Paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň prechodné dlhové pravidlo na obdobie rokov 2013 – 2015 a od roku 2016 dlhové pravidlo. Podľa programu stability sa predpokladá, že pomer dlhu verejnej správy k HDP dosiahne vrchol v roku 2015 na úrovni 132,7 % a postupne klesne na 123,8 % v roku 2019. V prognóze Komisie z jari 2016 sa očakáva, že pomer dlhu k HDP sa v roku 2016 stabilizuje a začne mierne klesať až od roku 2017. Zavedenie významného privatizačného programu, ktorý predložili talianske orgány, je pre Taliansko hlavnou výzvou vzhľadom na jeho očakávaný prínos k úsiliu zameranému na zníženie dlhu. Napriek tomu, že privatizácia prebiehala v súlade s plánmi v roku 2015, cieľ dosiahnuť 0,5 % príjmy z privatizácie ročne v období rokov 2016 – 2018 a 0,3 % v roku 2019 sa zdá byť veľmi ambiciózny aj vzhľadom na oneskorenie súvisiace s niektorými privatizačnými projektmi. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy, je vierohodný.

(6)

Dňa 18. mája 2016 Komisia uverejnila správu podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ, pretože Taliansko nedosiahlo dostatočný pokrok smerom k dodržaniu dlhového pravidla v roku 2015. Analýza zahŕňala všetky príslušné faktory a vyplynul z nej záver, že dlhové kritérium by sa malo považovať za splnené. Komisia preskúma svoje posúdenie a vypracuje novú správu v súlade s článkom 126 ods. 3 zmluvy na základe prognózy Komisie z jesene 2016, keď budú k dispozícii ďalšie informácie o obnovení postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa na rok 2017.

(7)

Na jar 2015 sa Taliansku udelila dočasná odchýlka vo výške 0,4 percentuálneho bodu HDP od požadovaného postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2016 s cieľom zohľadniť rozsiahle štrukturálne reformy s pozitívnym vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. V roku 2016 Taliansko vo svojom návrhu rozpočtového plánu požiadalo o dodatočnú odchýlku vo výške 0,1 percentuálneho bodu HDP od požadovaného postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2016 s cieľom zohľadniť ďalšie štrukturálne reformy s pozitívnym vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Podrobnosti, na ktorých sa zakladajú všetky tieto reformy, boli stanovené v národnom programe reforiem Talianska na rok 2016, ktorým sa vo všeobecnosti potvrdzuje reformná agenda. Medzi oblasti reforiem, ktoré podľa programu budú mať vplyv na udržateľnosť verejných financií, patria: i) zjednodušenie verejnej správy; ii) trhy s výrobkami a službami; iii) trh práce; iv) občianske právo; v) vzdelávanie; vi) posun daňového zaťaženia; vii) opatrenia na zníženie objemu nesplácaných úverov a zreformovanie konkurzných konaní a viii) preskúmanie výdavkov ako finančné opatrenie. Talianske orgány odhadujú vplyv všetkých týchto reforiem na reálny HDP na úrovni 2,2 percentuálneho bodu do roku 2020; tento odhad sa zdá byť vierohodný. Ak sa tieto reformy vykonajú včas, budú mať pozitívny vplyv na udržateľnosť verejných financií. Taliansko sa v súčasnosti môže považovať za krajinu, ktorá spĺňa podmienky na požiadanie o úplnú dočasnú odchýlku vo výške 0,5 percentuálneho bodu HDP v roku 2016, za predpokladu, že bude zodpovedajúcim spôsobom uskutočňovať dohodnuté reformy, ktoré sa budú sledovať v rámci európskeho semestra a na základe podmienok uvedených v odôvodnení 10.

(8)

V roku 2016 Taliansko vo svojom návrhu rozpočtového plánu požiadalo o dodatočnú odchýlku vo výške 0,3 percentuálneho bodu HDP od požadovaného postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2016 s cieľom zohľadniť vnútroštátne investičné výdavky na projekty spolufinancované EÚ. Informácie poskytnuté v programe stability na rok 2016 podľa všetkého potvrdzujú, že odchýlka Talianska od postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2016 sa účinne využíva na zvyšovanie investícií. Stále však existujú pochybnosti o uskutočniteľnosti celého predpokladaného objemu spolufinancovaných investícií v priebehu roka 2016. Taliansko sa v súčasnosti môže považovať za krajinu, ktorá spĺňa podmienky na dočasnú odchýlku vo výške 0,25 percentuálneho bodu HDP v roku 2016, za predpokladu, že bude zodpovedajúcim spôsobom uskutočňovať plánované investície a na základe podmienok uvedených v odôvodnení 10. Komisia vykoná následné hodnotenie s cieľom overiť skutočnú výšku vnútroštátnych výdavkov na spolufinancované investičné projekty a súvisiacich príspevkov, na ktoré je Taliansko oprávnené v rámci tzv. investičnej doložky.

(9)

V programe stability na rok 2016 sa uvádza, že vplyv mimoriadneho prílevu utečencov, ako aj mimoriadnych bezpečnostných opatrení na rozpočet je značný a že tieto okolnosti by sa mali považovať za mimoriadne udalosti, ktoré sú mimo kontroly vlády, ako je vymedzené v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97. Komisia sa domnieva, že dodatočný vplyv je v súlade s odhadmi podľa programu stability a predstavuje 0,03 % HDP v roku 2015 a 0,04 % v roku 2016, pokiaľ ide o výdavky súvisiace s prílevom utečencov, a 0,06 % HDP v roku 2016, pokiaľ ide o bezpečnostné opatrenia. V tejto súvislosti Taliansko požiadalo o dočasnú odchýlku od postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa. V ustanoveniach vymedzených v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov, ako aj závažnosť teroristických hrozieb sú výnimočnými udalosťami, ich vplyv na verejné financie Talianska je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní odchýlka od postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa. Preto sa požadovaná úprava smerujúca k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa na rok 2015 znížila, aby sa zohľadnili dodatočné náklady spojené s prílevom utečencov. Pokiaľ ide o rok 2016, konečné posúdenie vrátane posúdenia oprávnených súm sa uskutoční na jar 2017 na základe zaznamenaných údajov poskytnutých talianskymi orgánmi.

(10)

Vo svojom stanovisku k návrhu rozpočtového plánu Talianska na rok 2016 Komisia uviedla, že v súvislosti s „celkovým posúdením“ možnej odchýlky od postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa zohľadní prípadnú oprávnenosť Talianska na flexibilitu v rámci Paktu stability a rastu, pričom osobitnú pozornosť bude venovať skutočnosti, či sa odchýlka od postupu úprav účinne využíva na zvyšovanie investícií, existencii dôveryhodných plánov na obnovenie postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa a pokroku dosiahnutému v rámci programu štrukturálnych reforiem pri zohľadnení odporúčaní Rady. Komisia zastáva názor, že Taliansko má nárok na ďalší príspevok vo výške 0,35 percentuálneho bodu HDP v roku 2016, pričom sa zohľadní pokrok v rámci programu štrukturálnych reforiem, plánované investície, ako aj záväzok vlády zabezpečiť dodržiavanie postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého cieľa v roku 2017, ktoré Komisia prehodnotí na jeseň.

(11)

Na základe prognózy Komisie z jari 2016 predpokladané štrukturálne zhoršenie o –0,7 % HDP v roku 2016 poukazuje na riziko určitej odchýlky od záväzkov Talianska v rámci preventívnej časti Paktu stability a rastu, berúc do úvahy odchýlku povolenú v oblasti investícií a vykonávanie štrukturálnych reforiem. Za predpokladu nezmenenej politiky vyplýva v roku 2017 z prognózy Komisie nulové štrukturálne úsilie, v dôsledku čoho existuje riziko významnej odchýlky od požadovanej štrukturálnej úpravy vo výške 0,6 % HDP. Odhaduje sa, že Taliansko v rokoch 2016 a 2017 nedodrží dlhové pravidlo.

(12)

Rada na základe svojho posúdenia programu stability na rok 2016 a po zohľadnení prognózy Komisie z jari 2016 celkovo zastáva názor, že Taliansku hrozí, že nedodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Komisia prehodnotí, či Taliansko spĺňa požadovanú úpravu smerujúcu k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa na základe svojej prognózy z jesene 2016, keď budú k dispozícii ďalšie informácie týkajúce sa obnovenia postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa na rok 2017, vrátane návrhu rozpočtového plánu na rok 2017.

(13)

Napriek tomu, že prebiehajú iniciatívy zamerané na reformu fiškálneho rámca, dosiaľ sa uskutočnili len obmedzené kroky na zabezpečenie prínosu preskúmania výdavkov pre fiškálnu konsolidáciu. Došlo najmä k ďalšiemu zníženiu cieľov týkajúcich sa preskúmania výdavkov a skutočnosť, že preskúmavanie výdavkov nie je v plnej miere zahrnuté do rozpočtového procesu, vplýva na celkovú efektívnosť v tejto oblasti. Očakáva sa, že v rámci dokončenia komplexnej reformy rozpočtového procesu, ktorá prebieha od roku 2009, sa tieto nedostatky budú riešiť a v rozpočtovom procese sa bude uplatňovať prístup, ktorý bude viac orientovaný na výkonnosť. Na zlepšenie udržateľnosti verejného dlhu je tiež dôležité urýchliť zavedenie privatizačného plánu. Taliansky daňový systém sťažuje hospodársku efektívnosť a naďalej čelí viacerým výzvam. Tieto výzvy súvisia s veľmi nízkou daňovou disciplínou a s dávno očakávanou reformou daňových výdavkov, najmä pokiaľ ide o znížené sadzby dane z pridanej hodnoty, ako aj reformou starého systému katastrálnych hodnôt. Vo všetkých uvedených prípadoch ide o aspekty vykonávacích právnych predpisov pre reformu daňového systému, ktoré dosiaľ neboli vykonané alebo boli vykonané iba čiastočne. Okrem toho nedávny vývoj, ako napríklad zrušenie dane z nehnuteľnosti v prípade prvej obytnej nehnuteľnosti, je v rozpore s cieľom rozšírenia daňového základu a presunutia daňového zaťaženia z výrobných faktorov na majetok a spotrebu.

(14)

Reforma verejnej správy je dôležitý krok, ktorý – ak sa požadované legislatívne vyhlášky prijmú a implementujú – by Taliansku umožnil využiť očakávané prínosy v podobe zvýšenej efektívnosti a kvality vo verejnom sektore. Legislatívne vyhlášky, ktoré vláda navrhla v januári 2016 a ktoré sa týkajú štátnych podnikov a miestnych verejných služieb, ako aj pripravovaná vyhláška o verejnej službe sú mimoriadne dôležité pre riešenie základných príčin neefektívnosti. Zatiaľ čo nedávno sa prijali opatrenia na zintenzívnenie boja proti korupcii, a to aj zvýšením sankcií a predĺžením premlčacích lehôt na konkrétne trestné činy korupcie, dlhodobo odporúčaná systematická revízia inštitútu premlčania je stále pozastavená. Účtovné podvody sú tiež dôležitou otázkou. V oblasti súdnictva sú zdĺhavé súdne konania a vysoký počet prebiehajúcich súdnych sporov v občianskoprávnych a obchodných veciach aj naďalej veľkým problémom. Dôsledné monitorovanie vplyvu opatrení prijatých v posledných rokoch na riešenie týchto otázok pomôže pri posudzovaní toho, či je potrebné doplniť tieto opatrenia ďalšími opatreniami.

(15)

Určitý pokrok sa dosiahol pri zlepšovaní kvality aktív v bankovom sektore. Napriek tomu, že miera výskytu nových nesplácaných úverov sa v posledných mesiacoch znížila, ich počet zostáva na veľmi vysokej úrovni a naďalej tak vyvíja tlak na ziskovosť a zdroje bánk. Okrem toho taliansky systém platobnej neschopnosti a rámce vymáhania dlhov nepostačujú na rýchle riešenie znehodnotených úverov. Od polovice roka 2015 boli prijaté viaceré zákony s cieľom zjednodušiť a urýchliť postupy zhabania majetku v prípade neplatenia hypotéky a platobnej neschopnosti a bol predložený návrh vykonávacieho právneho predpisu pre organickú reformu konkurzného rámca v prípade bankrotu. Vplyv týchto reforiem na dĺžku konaní a na hodnoty vymáhaných súm sa ešte len ukáže. Od začiatku roka 2015 Taliansko prijalo niekoľko opatrení na riešenie nedostatkov v oblasti správy a riadenia bánk, najmä pokiaľ ide o väčšie družstevné banky, banky, ktorých akcionármi sú nadácie, a malé vzájomné banky. Vykonávanie týchto reforiem v plnom rozsahu by napomohlo zvýšiť odolnosť tohto sektora a zaistilo by sa ním efektívnejšie udeľovanie úverov v reálnom hospodárstve. Keďže nízka úroveň nákladovej efektívnosti v bankovom sektore obmedzuje ziskovosť a tvorbu interného kapitálu, prostredie, ktoré sa vyznačuje nízkym rastom a mierou úrokových sadzieb, predstavuje ďalšiu výzvu. Na základe nového rámca EÚ na riešenie krízovej situácie bánk (5) sa zmenil profil rizík pre dlhopisy vydávané bankami, ktorých významné sumy sú v držbe talianskych retailových klientov, čo poukazuje na dôležitosť finančnej gramotnosti u širokej verejnosti.

(16)

V roku 2015 Taliansko dôkladne zreformovalo svoje pravidlá a inštitúcie trhu práce prostredníctvom reformy zákona o pracovných miestach. Vykonávanie reformy aktívnych politík trhu práce je kľúčom k aktivácii tých, ktorí sú od trhu práce najviac vzdialení, najmä dlhodobo nezamestnaných a mladých ľudí. V súčasnosti existuje celý rad administratívnych a politických výziev a výziev v súvislosti so zdrojmi. V tejto súvislosti je potrebné najmä posilniť verejné služby zamestnanosti a podrobne monitorovať poskytovanie služieb. Zreformoval sa systém učňovskej prípravy, tak aby zahŕňal aj dospelé prepustené osoby a rozšíril príležitosti pre mladých ľudí, ale jeho implementácia stále prebieha. Druhostupňové vyjednávanie nie je v Taliansku dostatočne rozvinuté a brzdí zavádzanie inovačných riešení na úrovni podnikov, ktoré by mohli zlepšiť produktivitu a lepšie prispôsobiť mzdy podmienkam na trhu práce. Opatrenia v tejto oblasti sa musia prijímať až po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi. Sociálni partneri nedosiahli dohodu o reforme kolektívneho vyjednávania. Reforma sa očakáva do konca roka 2016, tak ako sa plánuje v národnom programe reforiem. Miera účasti žien na trhu práce patrí medzi najnižšie v EÚ. Ženy prevládajú na atypických a neistých pracovných miestach, predstavujú väčšinu neštandardných pracovníkov a hrozí im, že sa ich obzvlášť nepriaznivo dotkne tieňová ekonomika. Daňový systém a systém sociálnych dávok odrádzajú druhé zárobkovo činné osoby v domácnostiach od nástupu do práce a zákon o pracovných miestach tento problém účinne nevyriešil. Obmedzená dostupnosť cenovo prístupných služieb starostlivosti zároveň bráni účasti žien s deťmi a účasti starších príbuzných na trhu práce. Miery chudoby sú vysoké – viac ako štvrtina Talianov je ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením – a poskytovanie sociálnej pomoci je naďalej slabé a fragmentované. Prijatie a vykonávanie národnej stratégie na boj proti chudobe a racionalizácia výdavkov v sociálnej oblasti by mohli byť prvým krokom smerom k postupnému zavádzaniu systému primeranej sociálnej pomoci založeného na zásade aktívneho začlenenia na vnútroštátnej úrovni vo všeobecnosti rozpočtovo neutrálnym spôsobom. Významný pokrok sa dosiahol v oblasti reformy vzdelávania. Školská reforma bola schválená v júli 2015 a vykonávacie vyhlášky sa majú prijať do januára 2017.

(17)

Obmedzený pokrok sa dosiahol pri podpore hospodárskej súťaže v oblasti služieb. O každoročnom zákone o hospodárskej súťaži z roku 2015 sa v súčasnosti stále diskutuje v parlamente. Niekoľko ustanovení, napríklad o právnických povolaniach, bolo počas parlamentného procesu oslabených. Na mnohé oblasti sa stále vzťahuje príliš vysoká ochrana alebo príliš silná regulácia, predovšetkým ide o regulované povolania, sektor zdravotníctva, miestnu verejnú dopravu a taxíky, prístavy a letiská. Maloobchodný sektor brzdia viaceré nedostatky spôsobené prísnou reguláciou trhu. Verejný proces udeľovania práv na vykonávanie hospodárskej činnosti vo verejnej sfére nepodporuje hospodársku súťaž najmä vzhľadom na udeľovanie povolení bez konkurencieschopných a transparentných postupov. Opatrenia na otvorenie trhu by mali byť podporované priaznivým podnikateľským prostredím. Určitý pokrok sa dosiahol v oblasti zjednodušenia v rámci programu zjednodušenia na obdobie rokov 2015 – 2017, ktorý umožňuje jednoduchšiu a efektívnejšiu spoluprácu medzi ústrednými a regionálnymi orgánmi verejnej správy. Podnikateľské prostredie v Taliansku však stále nie je priaznivé pre rast a investície a je nepriaznivo ovplyvňované roztriešteným a viacvrstvovým systémom zákonov a právnych predpisov, ktoré sú výsledkom rozhodovania na rôznych úrovniach štátnej správy. Hospodárske subjekty musia naďalej čeliť administratívnej a regulačnej záťaži. Výhody, pokiaľ ide o založenie podniku alebo riešenie platobnej neschopnosti, sú oslabené nedostatkami, pokiaľ ide o vybavovanie stavebných povolení, vymáhateľnosť zmluvného plnenia, platenie daní alebo získanie úveru. Vykonávanie národnej stratégie v oblasti verejného obstarávania, ktorá bola prijatá začiatkom roka 2016, by mohlo takisto pomôcť riešiť niektoré systémové a rozsiahle nedostatky.

(18)

Komisia vykonala v rámci európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Talianska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Taliansku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Taliansku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sa premietli do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 5.

(19)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(20)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 5,

1.

Obmedziť v roku 2016 dočasnú odchýlku od požadovanej úpravy vo výške 0,5 % HDP smerujúcej k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa vo výške 0,75 % HDP, ktorá je povolená na uľahčenie investícií a vykonávania štrukturálnych reforiem, pod podmienkou obnovenia postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2017. Dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu vo výške najmenej 0,6 % HDP smerujúcu k dosiahnutiu strednodobého cieľa v roku 2017. Dokončiť reformu rozpočtového procesu v priebehu roka 2016 a zabezpečiť, že preskúmanie výdavkov bude jej neoddeliteľnou súčasťou. Zaistiť včasnú realizáciu privatizačného programu a použiť neočakávané príjmy na zrýchlenie znižovania pomeru verejného dlhu. Presunúť daňové zaťaženie z výrobných faktorov na spotrebu a majetok. Znížiť množstvo a rozsah daňových výdavkov a do polovice roka 2017 dokončiť reformu katastrálneho systému. Prijať opatrenia na zlepšenie daňovej disciplíny, a to aj prostredníctvom elektronickej fakturácie a elektronických platieb.

2.

Vykonať reformu verejnej správy prostredníctvom prijatia a vykonávania všetkých potrebných legislatívnych vyhlášok, a najmä tých, ktorými sa reformujú podniky vo verejnom vlastníctve, miestne verejné služby a riadenie ľudských zdrojov. Zintenzívniť boj proti korupcii aj prostredníctvom revízie inštitútu premlčania do konca roka 2016. Skrátiť trvanie občianskoprávnych súdnych konaní presadzovaním reforiem a prostredníctvom účinného riadenia súdnych prípadov.

3.

Urýchliť znižovanie objemu nesplácaných úverov, a to aj ďalším zlepšením rámca pre platobnú neschopnosť a vymáhanie dlhov. Urýchlene dokončiť vykonávanie prebiehajúcich reforiem správy a riadenia v bankovom sektore.

4.

Uskutočniť reformu aktívnych politík trhu práce najmä prostredníctvom posilnenia účinnosti služieb zamestnanosti. Uľahčiť nástup/návrat do práce pre druhé zárobkovo činné osoby v domácnostiach. Prijať a vykonávať národnú stratégiu na boj proti chudobe a preskúmať a racionalizovať výdavky v sociálnej oblasti.

5.

Urýchlene prijať a vykonávať prerokúvané právne predpisy o hospodárskej súťaži. Podniknúť ďalšie kroky na posilnenie hospodárskej súťaže v prípade regulovaných profesií v sektore dopravy, zdravotníctva a maloobchodu a v rámci systému udeľovania povolení.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/7

(1)

Komisia 26. novembra 2015 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. až 18. marca 2016. Komisia 26. novembra 2015 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej Španielsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne. Toto odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí 18. – 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Španielsko by ako krajina, ktorej menou je euro, malo aj vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedeného odporúčania.

(2)

Správa o Španielsku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. V tejto správe sa posudzoval pokrok, ktorý Španielsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, ako aj pokrok Španielska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila výsledky hĺbkového preskúmania 8. marca 2016. Na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Španielsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Slabým miestom je naďalej predovšetkým vysoký vonkajší a vnútorný dlh vo verejnom aj v súkromnom sektore v kontexte vysokej nezamestnanosti. Je veľmi potrebné prijať opatrenia na zníženie rizika nepriaznivých účinkov na španielske hospodárstvo a, vzhľadom na jeho veľkosť, aj na zníženie rizika negatívnych účinkov presahovania na hospodársku a menovú úniu. Napriek tomu, že došlo k zlepšeniu salda bežného účtu, čisté vonkajšie záväzky podľa prognóz nedosiahnu v krátkodobom horizonte obozretnú úroveň. Pokračuje znižovanie pákového efektu v súkromnom sektore, ktoré je čiastočne podporované priaznivými podmienkami rastu. Potreba znižovať pákový efekt je však veľká a verejný dlh zostáva naďalej vysoký. Opatrenia sa prijali vo finančnom sektore, ako aj v prípade rámcov platobnej neschopnosti právnických a fyzických osôb. Ďalšie úsilie je však potrebné, pokiaľ ide o inovácie a zručnosti a dodržiavanie Paktu stability a rastu.

(3)

Španielsko predložilo 29. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a 30. apríla 2016 svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

(6)

Podľa článku 10 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (5) bude Komisia pravidelne monitorovať vykonávanie opatrení, ktoré Španielsko prijme v reakcii na najnovšie odporúčanie Rady podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ: Komisia preto odporučí Rade vhodné kroky, ktoré sa majú podniknúť v rámci postupu pri nadmernom deficite.

(7)

Od roku 2012 bol fiškálny rámec Španielska posilnený, okrem iného s cieľom predchádzať odchýlkam a zaistiť, aby orgány na všetkých úrovniach verejnej správy spĺňali ciele v oblasti deficitu, dlhu a výdavkov. Okrem toho bolo v polovici roka 2015 schválené aplikačné pravidlo na regionálnej úrovni (na dobrovoľnej báze a od roku 2016 záväzné pre väčšinu regiónov), ktoré má obmedziť rast výdavkov na zdravotnú starostlivosť a farmaceutické výrobky, a v novembri 2015 bola podpísaná dohoda medzi vládou a farmaceutickým priemyslom s cieľom racionalizovať výdavky na farmaceutické výrobky. Napriek tomu v roku 2015 väčšina regiónov, ako aj sektor sociálneho zabezpečenia výrazne zaostali za svojimi domácimi fiškálnymi cieľmi. Podsektory ústrednej, regionálnej a miestnej verejnej správy nedodržiavali výdavkové pravidlo zákona o stabilite, pričom rast výdavkov na farmaceutické výrobky (najmä v nemocniciach) sa ešte viac posilnil, a to aj bez zohľadnenia novej liečby hepatitídy typu C.

(8)

V oblasti verejného obstarávania dosahuje Španielsko dobré výsledky, pokiaľ ide o kvalitu právnych predpisov a dostupné postupy preskúmania. Dochádzalo k snahám o racionalizáciu zadávania verejných zákaziek, najmä prostredníctvom mechanizmov spoločného obstarávania. Medzi jednotlivými orgánmi verejnej správy však existujú rozdiely v realizácii verejného obstarávania a nedostatočné kontrolné mechanizmy sú prekážkou pre riadne uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania. Počet údajných porušení právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania, na ktoré bola Komisia upozornená, je v posledných rokoch pomerne vysoký. Španielsky dvor audítorov okrem toho poukázal na niektoré nedostatky, ako je časté využívanie rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia, opakované úpravy zmlúv, delenie zákaziek na menšie celky a nedostatočná presnosť a jasnosť niektorých súťažných podkladov a správnych rozhodnutí.

(9)

Španielsko dosiahlo značný pokrok v reštrukturalizácii finančného sektora. Do praxe sa zaviedol zákon o sporiteľniach, ktorý má posilniť ich riadenie a znížiť kontrolné podiely bankových nadácií. Výrazne pokročila realizácia plánov na reštrukturalizáciu bánk, ktoré dostávajú štátnu pomoc. Španielska národná banka (Banco de España) zmenila existujúci účtovný režim pre úverové inštitúcie a prijala nový rámec pre španielsku spoločnosť pre správu aktív SAREB. Nový rámec umožní spoločnosti SAREB dosiahnuť primerané nakladanie so znehodnotenými aktívami a pomôže jej, aby prispôsobila svoje politiky na znižovanie pákového efektu dôveryhodným trhovým predpokladom.

(10)

Vďaka reformám trhu práce realizovaným v posledných rokoch teraz zamestnanosť výraznejšie reaguje na rast. Opäť sa začali vytvárať pracovné miesta, k čomu prispela aj zvýšená flexibilita a pretrvávajúce zmiernenie rastu miezd. Kolektívne zmluvy podporujú tento trend, k čomu prispela aj medziodborová dohoda podpísaná v júni 2015. Nedávny nárast celkovej zamestnanosti bol spôsobený najmä krátkodobými zmluvami, hoci počet novopodpísaných pracovných zmlúv na dobu neurčitú sa pomaly zvyšuje. Stimuly na prijímanie nových stálych zamestnancov sa však stále využívajú len v malej miere a podiel dočasných pracovníkov je naďalej jedným z najvyšších v Únii, zatiaľ čo príležitosti pre dočasných pracovníkov na prechod na trvalú pracovnú zmluvu zostávajú zriedkavé. Krátke trvanie zmlúv na dobu určitú znižuje motiváciu investovať do ľudského kapitálu, čo brzdí rast produktivity. Nezamestnanosť zostáva napriek rýchlemu poklesu stále veľmi vysoká, najmä medzi mladými ľuďmi, pričom jej priemerná dĺžka je tiež veľmi vysoká. Pretrvávajúca vysoká dlhodobá nezamestnanosť znamená, že riziko nezamestnanosti sa prehlbuje, čo vplýva negatívne na pracovné a sociálne podmienky. Takmer 60 % dlhodobo nezamestnaných sú osoby s nízkou kvalifikáciou, čo si vyžaduje adekvátne aktívne a pasívne politiky trhu práce a odbornej prípravy, aby sa odstránil všadeprítomný nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a aby sa zabránilo úpadku zručností v tejto skupine. Spolupráca so zamestnávateľmi pri tvorbe programov odborného vzdelávania je stále slabá.

(11)

Účinnosť aktivačných a aktívnych opatrení na trhu práce závisí vo veľkej miere od toho, či majú služby zamestnanosti kapacitu na vytváranie a ponúkanie individualizovanej podpory klientom. Zavádzanie nedávnych reforiem aktívnej politiky trhu práce napreduje len pomaly a kapacity verejných služieb zamestnanosti, pokiaľ ide poskytovanie účinného individualizovaného poradenstva a pomoci pri hľadaní zamestnania, sú stále obmedzené. Spolupráca medzi regionálnymi verejnými službami zamestnanosti a súkromnými agentúrami sprostredkujúcimi prácu je naďalej slabá. Spolupráca medzi službami zamestnanosti a sociálnymi službami funguje navyše v jednotlivých regiónoch nerovnomerne, čo bráni v poskytovaní koordinovanej pomoci pre tých, ktorí sú od trhu práce viac vzdialení, a najmä pre poberateľov minimálneho príjmu. Medzi jednotlivými regiónmi sú značné rozdiely v systémoch podpory príjmu, napríklad s ohľadom na mechanizmy vyplácania, podmienky oprávnenosti, ich rozsah a primeranosť, pričom ťažkosti s prevodom sociálnych dávok komplikujú medziregionálnu pracovnú mobilitu. Informácie o prechode zo systémov minimálneho príjmu do zamestnania sú okrem toho pomerne obmedzené. Španielsko v súčasnosti pripravuje mapu národných a regionálnych systémov podpory príjmu v krajine, ktorá bude zahŕňať národnú aj regionálnu úroveň. Pokiaľ ide o znižovanie chudoby, účinnosť rodinných dávok a príspevkov na bývanie je napriek zavedeniu určitých opatrení naďalej obmedzená, pričom nedostatok primeranej a cenovo dostupnej starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti odrádza najmä ženy od nástupu do zamestnania.

(12)

Čoraz rýchlejšia zmena v sektorovom zložení zamestnanosti, ktorú Španielsko zažíva od roku 2008, je sprevádzaná zvyšovaním nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami. Celková nízka úroveň zručností brzdí prechod smerom k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou a obmedzuje rast produktivity. Napriek vysokej miere dosiahnutého terciárneho vzdelania platí, že ponúkané zručnosti nie sú dostatočne zosúladené s potrebami trhu práce a že miera zamestnateľnosti čerstvých absolventov terciárneho vzdelávania patrí medzi najnižšie v Európe, pričom značná časť z nich obsadzuje pracovné miesta, ktoré si nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Spolupráca medzi univerzitami a podnikmi je okrem toho naďalej slabá, a to aj napriek miernemu zlepšeniu, ku ktorému došlo v priebehu posledných piatich rokov čiastočne vďaka iniciatívam na zvýšenie zastúpenia podnikov v správnych radách univerzít. Užšej spolupráci bráni zmes faktorov, ktorými sú obmedzená mobilita akademických pracovníkov, nepružnosť systému riadenia univerzít a administratívne prekážky, ktorým čelia úrady na prenos výsledkov výskumu (Oficinas de transferencia de resultados de investigación).

(13)

Výskumná a inovačná politika v Španielsku čelí viacerým výzvam. Interakcia medzi verejným a súkromným výskumom je slabá. Intenzita výskumu a vývoja (výdavky na výskum a vývoj v pomere k HDP) a výkonnosť v oblasti inovácií v Španielsku naďalej klesá. Dochádza k tomu v kontexte relatívne nízkeho počtu inovačných firiem a obmedzených stimulov na spoluprácu verejného výskumu s podnikmi. Španielsko zaostáva vo väčšine ukazovateľov v oblasti inovácie podnikov. Rozdiel v intenzite výdavkov na výskum a vývoj je oproti Únii ako celku obzvlášť značný, pokiaľ ide o investície do výskumu a vývoja zo strany súkromného sektora (0,6 % v Španielsku v porovnaní s 1,3 % v Únii ako celku). Využívanie rizikového kapitálu je v Španielsku stále zriedkavé, najmä v počiatočnej fáze. Slabá koordinácia politík v oblasti výskumu a inovácií v Španielsku a fragmentovaná regionálna štruktúra orgánov a programov na podporu inovačných činností a spolupráce medzi vedou a podnikaním spôsobujú podnikom – predovšetkým menším firmám – značné problémy. Nízke zapojenie podnikov do inovačných činností by mohlo poukazovať na nedostatok absorpčnej kapacity, slabé rámcové podmienky pre inovácie a nedostatočné stimuly. Ako sa v roku 2014 zdôrazňovalo v partnerskom preskúmaní výboru ERAC (Výbor pre Európsky výskumný priestor) týkajúcom sa španielskeho systému výskumu a inovácií, najúspešnejšie verejné výskumné systémy fungujú na báze vyšších stupňov vyhodnocovania a povinnosti zodpovedať sa, než je tomu v Španielsku. V tejto súvislosti treba uviesť, že prideľovanie inštitucionálnych verejných finančných zdrojov univerzitám a verejným výskumným ústavom nie je spravidla založené na výsledkoch vo výskume a inovácii, čo znižuje motiváciu zlepšovať kvalitu a relevantnosť vedeckých výstupov.

(14)

Malá priemerná veľkosť španielskych firiem pomáha pochopiť pretrvávajúcu nízku produktivitu hospodárstva. Rast firiem v spojení so zlepšeniami v oblasti ľudského kapitálu, inovácií, technológií, prístupu k financovaniu a v oblasti efektívnej justície by mohli podnietiť celkovú produktivitu. V roku 2015 sa podnikateľské investície zvýšili v kontexte dynamickej situácie na strane dopytu, nízkych nákladov na úvery a pôžičky a prebiehajúceho ozdravovania súvah podnikového sektora a domácností. Španielsko prijalo rôzne opatrenia na uľahčenie rastu podnikov. Napríklad nedávno prijatý zákon o financovaní podnikov má podľa očakávaní uľahčiť prístup k financovaniu pre malé a stredné podniky (MSP). Okrem toho sa teraz zaviedla povinnosť vypracúvať predbežné posúdenie potenciálnych vplyvov nových právnych predpisov na MSP. Časová investícia a počet povolení, ktoré sú potrebné na začatie podnikania a spustenie určitých ekonomických činností, sú však naďalej relatívne značné.

(15)

Výrazné rozdiely medzi regiónmi v Španielsku, pokiaľ ide o regulačné postupy vrátane podnikateľských licencií, môžu obmedzovať schopnosť podnikov rásť. Zákon o jednote trhu má obmedziť prekážky prístupu k ekonomickým činnostiam a prekážky ich výkonu naprieč regiónmi Španielska a zlepšiť reguláciu. Tento zákon by mohol mať potenciálne značný vplyv na odstránenie prekážok pre investície a mohol by uľahčiť udeľovanie podnikateľských licencií, podnikateľské aktivity a rast spoločností. Vykonávanie zákona o jednote trhu si vyžaduje plné zapojenie všetkých orgánov verejnej správy. V treťom roku jeho uplatňovania ho však regionálne vlády zavádzajú len pomaly. Podobne platí, že pozitívne účinky reformy maloobchodného sektora z roku 2014 sú podmienené vykonávacími aktmi, ktoré musia prijať regionálne vlády. Je pravdepodobné, že odstránenie prekážok vstupu v sektore odborných služieb povedie k zlepšeniu produktivity aj v iných sektoroch, v ktorých sa využívajú tieto vstupy. Okrem transpozície smernice o službách do španielskeho práva sa nedosiahol žiadny pokrok v horizontálnej reforme regulačného rámca pre regulované profesie a profesijné združenia, s výnimkou pokroku v oblasti certifikácie projektov profesijným združením. Reforma plánovaná už v niekoľkých národných programoch reforiem nebola prijatá. Cieľom tejto reformy bolo definovať povolania, ktoré si vyžadujú registráciu v profesijnej organizácii, zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť profesijných orgánov, sprístupniť neodôvodnene vyhradené činnosti a chrániť jednotu trhu, pokiaľ ide o prístup k odborným službám v Španielsku a o ich výkon.

(16)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra analýzu hospodárskej politiky Španielska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Španielsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Španielsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 4.

(17)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1.

(18)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a program stability. Odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 4,

1.

Zabezpečiť trvalú nápravu nadmerného deficitu v súlade s príslušnými rozhodnutiami alebo odporúčaniami podľa postupu pri nadmernom deficite, a to prijatím potrebných štrukturálnych opatrení a využívaním neočakávaných príjmov na znižovanie deficitu a dlhu. Vykonávať na všetkých úrovniach verejnej správy nástroje stanovené vo fiškálnom právnom rámci. Posilniť kontrolné mechanizmy vo verejnom obstarávaní a koordináciu politík verejného obstarávania na jednotlivých úrovniach verejnej správy.

2.

Prijať ďalšie opatrenia na zlepšenie integrácie do trhu práce, s dôrazom na individualizovanú podporu a posilnenie účinnosti vzdelávacích opatrení. Zlepšiť kapacitu regionálnych služieb zamestnanosti a posilniť ich koordináciu so sociálnymi službami. Riešiť nedostatky a rozdiely v systémoch minimálneho príjmu a zlepšiť systémy na podporu rodín vrátane prístupu ku kvalitnej starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti.

3.

Prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie relevantnosti terciárneho vzdelávania pre trh práce, a to aj stimulovaním spolupráce medzi univerzitami, podnikmi a výskumnými inštitúciami. Zvýšiť financovanie verejných výskumných ústavov a univerzít založené na dosiahnutých výsledkoch a podporovať výskum a inovácie v súkromnom sektore.

4.

Urýchliť vykonávanie zákona o jednote trhu na regionálnej úrovni. Zaistiť, aby autonómne regióny vykonávali prijaté reformné opatrenia v maloobchodnom sektore. Prijať plánovanú reformu týkajúcu sa odborných služieb a profesijných združení.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/12

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Spojené kráľovstvo určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Spojenom kráľovstve na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Spojené kráľovstvo dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých 14. júla 2015 Radou, ako aj pokrok Spojeného kráľovstva pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila výsledky hĺbkového preskúmania 8. marca 2016. Na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Spojenom kráľovstve neexistujú makroekonomické nerovnováhy. Vysoký dlh v sektore domácností, vysoké ceny obytných nehnuteľností a vysoký deficit bežného účtu môžu predstavovať slabé miesta. Bilancie domácností sú zároveň v súhrnnom vyjadrení silné a odolnosť bankového sektora sa stále zlepšuje. Zdá sa, že odolnosť sektora domácností a širšieho hospodárstva pri zvládaní rizík, ako sú otrasy týkajúce sa úrokových sadzieb alebo otrasy týkajúce sa zamestnania, sa v krátkodobom horizonte posilnila. Hoci vládne iniciatívy majú určitý vplyv na ponuku bývania, nerovnováha medzi ponukou a dopytom v oblasti bývania zostáva veľká. Riziká spojené s veľkým deficitom bežného účtu sú zmierňované priaznivým inštitucionálnym rámcom a nízkou úrovňou devízových záväzkov. Nárast deficitu bol podnietený stúpaním deficitu primárnych príjmov a očakáva sa, že následkom zmierňovania nepriaznivých cyklických podmienok bude klesať.

(3)

Spojené kráľovstvo predložilo 24. marca 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj konvergenčný program na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Spojené kráľovstvo sa v súčasnosti vzťahuje nápravná časť Paktu stability a rastu. Pokiaľ Spojené kráľovstvo dosiahne trvalú nápravu nadmerného deficitu v období rokov 2016 – 2017, od obdobia 2017 – 2018 sa naň bude vzťahovať preventívna časť Paktu stability a rastu a prechodné dlhové pravidlo. Vláda v konvergenčnom programe na obdobie rokov 2015 – 2016 očakáva, že celkový deficit bude v období 2016 – 2017 nižší ako 3 % HDP a v období 2017 – 2018 plánuje jeho ďalší pokles na 2,0 % HDP. Prepočítaný (4) štrukturálny deficit poukazuje na štrukturálne zlepšenie o 0,6 percentuálneho bodu HDP v období rokov 2015 – 2016; o 0,9 percentuálneho bodu HDP v období rokov 2016 – 2017 a o 0,7 percentuálneho bodu HDP v období rokov 2017 – 2018. Konvergenčný program neobsahuje strednodobý rozpočtový cieľ. Na základe konvergenčného programu sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP sa zníži z 88,9 % v období rokov 2015 – 2016 na 88,3 % HDP v období rokov 2016 – 2017 a následne klesne na 87,1 % v období rokov 2017 – 2018. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Opatrenia na podporu plánovaných cieľových deficitov v obdobiach rokov 2016 – 2017 a 2017 – 2018 sú dostatočne konkretizované. Účinok niektorých opatrení v období rokov 2017 – 2018, ktorých vplyv na rozpočet sa odhaduje približne na 0,2 % HDP, je však menej istý. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 sa v období rokov 2015 – 2016 očakáva, že Spojené kráľovstvo dosiahne odporúčaný celkový deficit vo výške 4,1 % HDP a že vynaloží odporúčané fiškálne úsilie. Predpokladá sa, že Spojené kráľovstvo napraví svoj nadmerný deficit do termínu rokov 2016 – 2017, ako odporúča Rada, i keď nedodrží odporúčaný cieľ celkového deficitu vo výške 2,7 % HDP. Predpokladá sa, že počas obdobia postupu pri nadmernom deficite sa kumulatívne vynaloží fiškálne úsilie, ktoré bude mierne nižšie než odporúčané úsilie. Očakáva sa, že v období rokov 2017 – 2018 za predpokladu nezmenenej politiky Spojené kráľovstvo dodrží odporúčanú úpravu smerom k minimálnemu strednodobému rozpočtovému cieľu. Takisto sa predpokladá, že Spojené kráľovstvo dodrží v období rokov 2017 – 2018 prechodné dlhové pravidlo. Rada na základe svojho posúdenia konvergenčného programu a po zohľadnení prognózy Komisie z jari 2016 zastáva názor, že v prípade Spojeného kráľovstva sa vo všeobecnosti očakáva dodržanie ustanovení Paktu stability a rastu.

(6)

Produktivita v Spojenom kráľovstve od roku 2008 stagnovala. To možno pripísať rôznym faktorom, ako sú nízke kapitálové investície, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a posun v zložení hospodárstva smerom k podnikateľským sektorom s nižšou produktivitou. V tomto kontexte treba zohľadniť aj výzvy súvisiace s nedostatočným bývaním, najmä v geografických oblastiach s vysokým hospodárskym rastom. Vo vládnom dokumente z júla 2015 s názvom „Fixing the foundations- creating a prosperous nation“ (Oprava základov – vytváranie prosperujúcej krajiny) sa detailne vysvetľuje rozsiahla reakcia na tieto výzvy. Vzhľadom na určité prekážky brániace investíciám, ktoré stále existujú, a nízku úroveň verejných a súkromných investícií v Spojenom kráľovstve prichádzajú vládne opatrenia na zvýšenie úrovne zručností, inovácií a investícií do infraštruktúry v správnom čase, hoci dôležité bude ich účinné vykonávanie. Jednou z hlavných investičných výziev je zabezpečenie dostatočnej sieťovej infraštruktúry. V národnom pláne pre infraštruktúru, ktorý bol aktualizovaný v marci 2016, sa uvádzajú podrobné informácie o napredovaní projektov infraštruktúry v medziach súdržného a konzistentného rámca. Tento plán sa pri veľkej časti investícií spolieha na zaistenie zvýšených súkromných financií. Veľmi dôležitými prvkami sú: plnenie a monitorovanie a kľúčovými: aj transparentnosť a povinnosť zodpovedať sa. Napriek viacerým vládnym iniciatívam dopyt po bývaní aj naďalej predstihuje ponuku, čo sa odzrkadľuje vo vysokých a stúpajúcich cenách nehnuteľností. Nedostatok bývania je najpálčivejší v rýchlo rastúcich regiónoch, ako je Londýn a juhovýchod krajiny. Územné plánovanie sa riadi zásadami stanovenými v národnom rámci pre územné plánovanie a účinné vykonávanie reformovaného systému územného plánovania by mohlo uľahčiť nárast bytovej výstavby.

(7)

Trh práce Spojeného kráľovstva zostáva dynamický. V roku 2015 dosiahla miera zamestnanosti (veková skupina 20 až 64 rokov) 76,9 %, zatiaľ čo miera nezamestnanosti aj naďalej klesala a dosiahla 5,3 %. Opäť poklesla aj nezamestnanosť mladých ľudí a miera mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Napriek tomu však zostáva priestor pre zlepšenie, pokiaľ ide o vyhliadky pre neaktívne a podzamestnané osoby a pre nízkokvalifikovaných pracovníkov. Lepšie vyhliadky na postup na trhu práce a jasnejšie spôsoby na zvyšovanie úrovne zručností by mohli pomôcť tým, ktorí majú prácu s nízkou mzdou a/alebo s nízkym počtom odpracovaných hodín. Vyriešil by sa tým aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý je zjavný v niektorých častiach hospodárstva, napríklad v stavebníctve. Pozornosť si bude vyžadovať úspešné využitie zdrojov plynúcich z učňovskej dane. Návrhy na zlepšenie ponuky služieb starostlivosti o deti si budú vyžadovať včasné vykonanie, keďže prístup k starostlivosti o deti a jej cenová dostupnosť stále predstavujú výzvu.

(8)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Spojeného kráľovstva, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila konvergenčný program, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Spojenému kráľovstvu v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Spojenom kráľovstve, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú hospodársku správu a riadenie Európskej únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 3.

(9)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1,

1.

Do obdobia rokov 2016 – 2017 sa usilovať udržateľným spôsobom napraviť nadmerný deficit. Po náprave nadmerného deficitu dosiahnuť v období rokov 2017 – 2018 fiškálnu úpravu vo výške 0,6 % HDP smerom k minimálnemu strednodobému rozpočtovému cieľu.

2.

Riešiť nedostatky v investíciách do sieťovej infraštruktúry, a to aj plnením priorít národného plánu pre infraštruktúru. Prijať ďalšie kroky na oživenie ponuky bývania, a to aj prostredníctvom vykonania reforiem národného rámca pre územné plánovanie.

3.

Riešiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a zabezpečiť postup v oblasti zručností, a to aj posilnením kvality učňovskej prípravy. Ďalej zlepšiť prístup k cenovo dostupnej, vysokokvalitnej a celodennej starostlivosti o deti.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/15

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Slovensko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Poľsku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Táto správa obsahovala posúdenie pokroku, ktorý Poľsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, ako aj pokrok Poľska pri dosahovaní národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Poľsko predložilo 28. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj konvergenčný program na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

Poľsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vo svojom konvergenčnom programe na rok 2016 vláda plánuje zvýšenie celkového deficitu z 2,6 % HDP v roku 2015 na 2,9 % HDP v roku 2017 pred tým, ako v roku 2019 poklesne na 1,3 % HDP. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je deficit vo výške 1 % HDP v štrukturálnom vyjadrení, sa podľa očakávaní do roku 2019 (obdobie, na ktoré sa vzťahuje program) nedosiahne. Podľa konvergenčného programu sa očakáva, že sa pomer verejného dlhu k HDP zvýši z 51,3 % v roku 2015 na 52,5 % v roku 2017 pred tým, ako v roku 2019 poklesne na 50,4 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný na rok 2016 a následne priaznivý. Z prognózy Komisie z jari 2016 vyplýva, že existuje riziko značnej odchýlky od odporúčanej úpravy v roku 2016 a pri nezmenených politikách aj v roku 2017. Na základe posúdenia konvergenčného programu a po zohľadnení prognózy Komisie z jari 2016 Rada zastáva názor, že existuje riziko, že Poľsko nedodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Na zabezpečenie dodržiavania uvedených ustanovení v roku 2016 a 2017 budú preto potrebné ďalšie opatrenia.

(6)

Aj keď má Poľsko nezávislé fiškálne inštitúcie, ktoré plnia niektoré z funkcií fiškálnej rady, je jediným členským štátom bez plnohodnotnej nezávislej fiškálnej rady a podľa všetkého ju ani neplánuje zriadiť. Okrem dlhovej brzdy, ktorá je súčasťou poľskej ústavy, zaviedlo Poľsko v roku 2013 aj pravidlo na stabilizáciu výdavkov, ktoré sa v plnej miere uplatnilo po prvýkrát v rozpočte na rok 2015. Toto pravidlo sa však zmenilo v decembri 2015 a umožní vyššie výdavky, najmä v súčasnom prostredí nízkej inflácie. V dlhodobejšom horizonte existujú značné riziká pre udržateľnosť verejných financií vzhľadom na nepriaznivú počiatočnú rozpočtovú pozíciu a prognózovaný nárast nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, najmä pokiaľ ide o výdavky na zdravotnú starostlivosť. Z hľadiska udržateľnosti dlhovej služby je vzhľadom na predpokladané zvýšenie objemu dlhu fiškálne riziko v strednodobom horizonte pri nezmenených politikách vysoké.

(7)

Príjmy z DPH za rok 2015 podľa prognóz zostali v pomere k HDP na nízkej úrovni, a to aj napriek dosiaľ zavedeným opatreniam, ktoré zahŕňajú mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti a spoločnú zodpovednosť firiem v citlivých sektoroch. Pre vládu je zlepšenie výberu DPH a boj proti podvodom v oblasti DPH prioritou a v súčasnosti sa v tejto súvislosti pripravuje stratégia. Podľa očakávaní bude zahŕňať opatrenia, ako sú nové IT nástroje na odhaľovanie podvodov v oblasti DPH a na boj proti nim, ako aj reformu daňovej správy. V januári 2017 sa zavedie znížený strop pre hotovostné platby medzi podnikmi. Poľsko stále zápasí s dlhodobým problémom neefektívnej daňovej správy. Miera nákladov na výber, t. j. administratívne náklady/čisté príjmy z vybraných daní, je najvyššia v Únii.

(8)

Poľsko aj naďalej uplatňuje znížené sadzby DPH na veľké množstvo tovarov a služieb. To prispieva k strate príjmov a znižuje účinnosť systému DPH. Z dôkazov vyplýva, že znížené sadzby DPH nie sú účinným nástrojom sociálnej politiky, a to najmä preto, že nie sú osobitne zamerané na zraniteľné domácnosti. Zvyčajne fungujú ako nemalé dotácie pre bohatých daňových poplatníkov. Sociálne dávky a daň z príjmov sa považujú za cielenejšie, a teda za vhodnejšie na dosiahnutie cieľov z hľadiska prerozdeľovania. Potenciálna strata príjmov v dôsledku znížených sadzieb DPH a voliteľných výnimiek patrí v Únii medzi najvyššie.

(9)

Poľský trh práce čelí napriek nedávnym zlepšeniam stále nemalým výzvam, ktorými sú: starnúca pracovná sila, nízka produktivita a vysoká segmentácia trhu práce. Tieto výzvy sú spojené s nedostatkami v systéme vzdelávania. Hoci sa systém vzdelávania v posledných rokoch výrazne zlepšil, stále nedokáže žiakov dostatočne vybaviť prierezovými zručnosťami, ktoré sú potrebné pre rýchlo sa meniaci trh práce a inovácie. Relatívne nízka priemerná úroveň poľského vysokoškolského vzdelávania a vedy negatívne vplýva na kvalitu výučby. Miera internacionalizácie poľského vysokoškolského vzdelávania je veľmi obmedzená, a to tak z hľadiska počtu zahraničných študentov, ako aj z hľadiska účasti na medzinárodnej vedeckej spolupráci. Model financovania vysokoškolského vzdelávania dostatočne nepodporuje kvalitu, keďže vychádza vo veľkej miere z hodnotenia univerzít v minulosti a využíva kvantitatívne ukazovatele, ako je napríklad počet študentov a akademických pracovníkov. Absolventom podľa zamestnávateľov chýbajú prierezové zručnosti, ako je riešenie problémov, kritické myslenie alebo tímová práca. Účasť na celoživotnom vzdelávaní je nízka a odborné vzdelávanie a príprava nezodpovedajú potrebám trhu.

(10)

Hoci sa v posledných rokoch výrazne zvýšila dostupnosť a využívanie predškolského vzdelávania, dostupnosť služieb starostlivosti o najmenšie deti zostáva jednou z najslabších v Únii. Zvýšenie veku povinného začatia školskej dochádzky na sedem rokov a zrušenie povinnosti navštevovať predškolské zariadenia pre päťročné deti môžu mať – v kombinácii s novými prídavkami na deti – nepriaznivý vplyv na účasť na trhu práce najmä v prípade žien, a táto zmena si zasluhuje dôkladné monitorovanie.

(11)

Napriek tomu, že sa v roku 2015 výrazne zvýšil počet trvalých pracovných zmlúv, podiel pracovných zmlúv na dobu určitú v Poľsku patrí v Únii medzi najvyššie. Poľsko prijalo v poslednom čase celý rad opatrení proti segmentácii trhu práce. Zaviedla sa novela zákonníka práce, podľa ktorej sa príspevky na sociálne zabezpečenie spojené s určitými občianskoprávnymi zmluvami zvýšili a v januára 2017 sa očakáva zavedenie minimálnej hodinovej mzdy pracujúcich na základe občianskoprávnych zmlúv. Niektoré prvky zákonníka práce však zamestnávateľov pri nábore zamestnancov odrádzajú od podpisovania zmlúv na dobu neurčitú a používanie takýchto zmlúv zostáva naďalej obmedzené. Dôvodom je predovšetkým zložitosť regulácie týkajúcej sa práce a vysoké implicitné náklady na prepúšťanie v rámci takýchto zmlúv. Tie zahŕňajú vysoké procesné náklady, náklady spojené so zdĺhavými a nejasnými mechanizmami riešenia sporov, ako aj ustanovenia, akým je napríklad osobitná ochrana starších pracovníkov pred prepúšťaním.

(12)

Preferenčné sektorové dohody o sociálnom zabezpečení, najmä vysoko dotovaný dôchodkový systém pre poľnohospodárov a baníkov, predstavujú vysoké rozpočtové náklady a môžu prispievať k obmedzeniu pracovnej mobility. Počet poistených osôb v systéme osobitného zabezpečenia pre farmárov od roku 2007 pomaly klesá a v roku 2019 sa dostane podľa očakávaní vlády na úroveň 1,18 milióna osôb, pričom počet poberateľov dôchodkových dávok, ktorý predstavuje 1,229 milióna osôb, bude pravdepodobne až do roku 2018 narastať. Od roku 2011 predstavujú výdavky zo štátneho rozpočtu na dôchodkový systém poľnohospodárov (KRUS) konštantne 1 % HDP. Farmári nemajú žiadnu všeobecnú daňovú povinnosť ani požiadavku mať účtovný systém, pričom samofinancovanie systému KRUS je nízke. V roku 2014 bolo v Poľsku 1,382 milióna fariem, z ktorých 52 % rozlohou neprekračuje 5 hektárov (GUS). Baníci sú vyňatí zo všeobecného verejného dôchodkového systému s pevne stanovenými príspevkami, pričom majú osobitné preferenčné dôchodkové multiplikačné koeficienty, čo pre verejné financie predstavuje značné ročné náklady vo výške viac než 0,5 % HDP. Nepriaznivé demografické vyhliadky sa už premietli do poklesu populácie v produktívnom veku. Zásadný význam má preto udržiavanie pozitívneho trendu zamestnanosti najmä v prípade starších pracovníkov, a to aj v záujme zachovania primeranosti a udržateľnosti verejného dôchodkového systému. Hoci sa priemerný skutočný vek odchodu do dôchodku v posledných rokoch zvýšil, stále je výrazne nižší než zákonný vek odchodu do dôchodku. Preto platí, že zvýšenie skutočného veku odchodu do dôchodku je kľúčové pre dlhodobú sociálnu primeranosť budúcich dôchodkov a stabilitu verejných financií, ako aj v záujme zvýšenia účasti na trhu práce.

(13)

Problémové miesta a nedostatky v dopravných, energetických a komunikačných sieťach pretrvávajú aj napriek rozsiahlym investíciám posledných rokov. Investičnú činnosť brzdia prekážky týkajúce sa fungovania verejnej správy, zdaňovania, prostredia pre činnosti výskumu, vývoja a inovácií, ako aj zdĺhavé vymáhanie zmlúv. Nedostatky v riadiacej a správnej kapacite majú negatívny vplyv na včasnú realizáciu investičných projektov v odvetví železničnej a inej dopravy, energetiky a telekomunikačných infraštruktúrnych projektov. Poľská ekonomika je naďalej energeticky a uhlíkovo náročná a potenciálne prínosy vyplývajúce zo zlepšenia energetickej účinnosti by boli značné. Zariadenia na výrobu elektriny zastarávajú a sú stále veľmi výrazne závislé od uhlia. Sieť elektrickej energie nie je dostatočne prepojená so susednými krajinami. Systém podpory energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2016, sa oneskoril, čo spôsobuje neistotu z hľadiska investícií. Kľúčovými faktormi, ktoré bránia investíciám najmä v stavebníctve, sú: veľmi nízky rozsah a nestabilnosť priestorového plánovania, najmä na miestnej úrovni, ako aj nadmerná regulácia a regulačný a administratívny nesúlad, ktorý brzdí vydávanie stavebných povolení.

(14)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Poľska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila konvergenčný program, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Poľsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Poľsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 3.

(15)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (4) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1,

1.

Dosiahnuť v rokoch 2016 a 2017 ročnú fiškálnu úpravu vo výške 0,5 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Posilniť fiškálny rámec vrátane zriadenia nezávislej fiškálnej rady. Zlepšiť výber daní zaistením lepšieho dodržiavania predpisov o DPH a obmedziť rozsiahle využívanie znížených sadzieb DPH.

2.

Zabezpečiť udržateľnosť a primeranosť dôchodkového systému a zvýšiť účasť na pracovnom trhu, a to začatím reformy preferenčných dôchodkových mechanizmov, odstránením prekážok pre trvalejšie formy zamestnávania a zvýšením relevantnosti vzdelávania a odbornej prípravy pre trh práce.

3.

Prijať opatrenia na odstránenie prekážok pre investície do dopravnej, stavebnej a energetickej infraštruktúry a zvýšiť rozsah priestorového plánovania na miestnej úrovni.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/19

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. až 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Nemecko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne. Toto odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí 18. – 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Nemecko ako krajina, ktorej menou je euro, by malo aj vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedeného odporúčania.

(2)

Správa o Nemecku bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Nemecko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, a pokrok Nemecka pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia 8. marca 2016 prijala oznámenie, v ktorom predstavila výsledky hĺbkového preskúmania. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Nemecku existujú makroekonomické nerovnováhy. Veľký a pretrvávajúci prebytok bežného účtu odzrkadľuje nadmerné úspory a utlmené investície v súkromnom aj verejnom sektore. Slabé domáce investície brzdia potenciálny rast a výrazné spoliehanie sa na externý dopyt v kontexte utlmeného zahraničného dopytu so sebou prináša makroekonomické riziká. Prebytok bežného účtu má vzhľadom na jeho veľkosť aj nepriaznivé dôsledky na hospodársku výkonnosť eurozóny. Riešenie tejto situácie posilnením investícií by zvýšilo rastový potenciál Nemecka a pomohlo by udržať hospodárske oživenie v eurozóne.

(3)

Nemecko predložilo 15. apríla 2016 svoj program stability na rok 2016 a 29. apríla 2016 svoj národný program reforiem. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Nemecko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2016 plánuje vyrovnaný stav celkového rozpočtu v rokoch 2016 až 2020. Počas celého programového obdobia sa aj naďalej s rezervou dodržiava strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP. Na základe programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP postupne klesne na 59,5 % v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy a ktorý neschválil nezávislý orgán, je vierohodný. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 sa predpokladá, že štrukturálne saldo zaznamená v rokoch 2016 a 2017 prebytok vo výške 0,4 % HDP, čo znamená, že bude nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Možné budúce odchýlky, vrátane odchýlok na uspokojenie potrieb verejných investícií, by sa posudzovali na základe požiadavky na udržanie štrukturálneho salda na úrovni strednodobého rozpočtového cieľa. Predpokladá sa, že hrubý dlh bude aj naďalej vykazovať stabilnú klesajúcu tendenciu nad rámec požiadaviek dlhového pravidla. To vytvára priestor na oživenie verejných investícií. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a po zohľadnení prognózy Komisie z jari 2016 zastáva názor, že Nemecko podľa očakávania dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(6)

Hoci spolková vláda prijala viacero opatrení na zvýšenie investícií do infraštruktúry v nasledujúcich rokoch, zdá sa, že tieto prostriedky ešte neprivodili udržateľný stúpajúci trend vo verejných investíciách a nespĺňajú požiadavky na investície do infraštruktúry. Tvorba čistého fixného kapitálu bola naďalej výrazne negatívna na úrovni obcí, čo poukazuje na nízku mieru investícií. Celkové výdavky na vzdelávanie a výskum sa v posledných rokoch zvýšili len mierne a je možné, že v roku 2015 nedosiahli národný cieľ 10 % HDP. Pokračujúce investície do vzdelávania, výskumu a inovácií sú pre zabezpečenie konkurenčného postavenia Nemecka v budúcnosti kľúčové. Keďže sa očakáva, že rozpočet v celkovom aj štrukturálnom vyjadrení zostane v rokoch 2016 – 2017 vyrovnaný, stále existuje dostatočný fiškálny priestor na vyššie verejné investície bez toho, aby sa porušili pravidlá Paktu stability a rastu a národnej dlhovej brzdy. Reforma dôchodkového systému by prispela k zabezpečeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Súčasná štruktúra fiškálneho vyrovnávania je zložitá a má sklon znižovať stimuly na zlepšenie príjmov v jednotlivých spolkových krajinách. Prebiehajúca revízia spolkových fiškálnych vzťahov poskytuje možnosť posilniť tento rámec aj zabezpečením dostatočných verejných investícií na všetkých úrovniach verejnej správy, najmä pre obce. Súčasný kompromisný návrh dojednaný spolkovými krajinami by priniesol zjednodušené horizontálne fiškálne vyrovnávanie. Zostáva však nejasný, pokiaľ ide o ďalšie oddelenie právomocí v oblasti výdavkov, a nedosahuje sa ním zvýšenie autonómie príjmov. Zároveň platí, že alternatívne nástroje tradičného štátneho financovania dopravnej infraštruktúry, aj pomocou verejno-súkromných partnerstiev, sa využívajú len v obmedzenej miere. Zložité kompetencie v oblasti plánovania medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy, úzke miesta súvisiace s administratívnymi kapacitami a zložité schvaľovacie postupy predstavujú prekážky brániace investíciám. Efektívnejšie využívanie verejného obstarávania by mohlo mať pozitívny dosah na investície, keďže objem súťaží verejného obstarávania vyhlásených v rámci v celej EÚ zostáva výrazne pod priemerom EÚ.

(7)

Zložitosť systému dane z príjmu právnických osôb stále brzdí investície súkromného sektora a celkové daňové zaťaženie príjmov podnikov, vrátane miestnej živnostenskej dane (Gewerbesteuer) a solidárneho príplatku, zostáva vysoké. Miestna živnostenská daň vykazuje znaky neefektívnosti, keďže jej daňový základ obsahuje neziskové prvky. Daňový systém zvýhodňuje dlhové financovanie pred kapitálovým financovaním, pričom príslušný ukazovateľ „zvýhodňovania dlhu“ bol v roku 2015 ôsmym najvyšším v Únii. Podiel daní zo spotreby a periodických daní z nehnuteľností, ktoré sú relatívne priaznivé pre rast, na celkovom zdaňovaní zostával v rokoch 2007 až 2014 stabilný na úrovni približne 28 – 29 % HDP, čo je v porovnaní s priemerom Únie (približne 32 – 33 %) nízky podiel. Namiesto toho, aby sa dával väčší dôraz na menej rušivé periodické dane z nehnuteľností, pokračuje trend zvyšovania dane z prevodu nehnuteľností. Opatrenia prijaté na modernizáciu daňovej správy zahŕňali len právne predpisy na zjednodušenie postupov daňovej správy, ktoré prijala spolková vláda. Stále neexistuje automatická výmena daňových údajov medzi daňovými správami 16 spolkových krajín, ktorá by mohla zvýšiť efektívnosť daňových kontrol. Celkovo možno konštatovať, že štrukturálne nedostatky a meškajúca modernizácia majú za následok relatívne nízku výkonnosť daňovej správy a neefektívnosť pri výbere daní.

(8)

Podmienky financovania v Nemecku sú vo všeobecnosti priaznivé. Trh s rizikovým kapitálom však zostáva v medzinárodnom meradle nedostatočne rozvinutý a rámcové podmienky týkajúce sa zdaňovania môžu obmedziť jeho veľkosť. Zlepšenie prístupu k rizikovému kapitálu je dôležitým faktorom pri podnecovaní podnikateľskej činnosti, a to aj v odvetviach špičkových technológií a službách založených na znalostiach. Spolková vláda urobila celý rad opatrení na zlepšenie podmienok pre rizikový kapitál a o ďalších opatreniach sa diskutuje. Preskúmanie regulačného rámca pre rizikový kapitál môže navyše prispieť k oživeniu súkromných investícií, a to aj od zahraničných investorov.

(9)

Opatrenia na podnietenie hospodárskej súťaže v odvetví služieb, a to najmä profesijných služieb, sú obmedzené. Nemecko patrí medzi členské štáty s vysokými regulačnými prekážkami v oblasti služieb. Reštriktívne predpisy v oblasti trhov s výrobkami ovplyvňujú ceny a produktivitu. Nemecko má rozsiahly priestor na zlepšenie výkonnosti profesijných služieb, čo naznačuje nízka produktivita práce a vysoké marže. Problémy v oblasti služieb pre podniky vyplývajú z požiadaviek na povolenie, obmedzení týkajúcich sa viacodborových činností, požiadaviek na poistenie a pevne stanovených sadzieb. Aj naďalej sa uplatňujú požiadavky na právnu formu subjektov a podiel na kapitále. V akčnom pláne, ktorý predložilo Nemecko v nadväznosti na vzájomné hodnotenie prístupu k regulovaným profesiám a ich výkonu, sa navrhuje iba obmedzený počet opatrení, hoci jednoznačne existuje priestor pre ambicióznejšie návrhy.

(10)

Hoci je celková výkonnosť trhu práce veľmi silná, najmä pri historicky nízkej nezamestnanosti, Nemecku hrozí starnutie pracovnej sily a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, čo si vyžiada plné využitie existujúcej pracovnej sily. Keďže tieto trendy predstavujú výzvu nielen pre trh práce, ale aj pre udržateľnosť a primeranosť dôchodkového systému, silnejšie stimuly pre neskorší odchod do dôchodku sa javia ako nevyhnutné. Miera rizika chudoby v starobe (16,3 % v roku 2014) je nad priemerom EÚ (13,8 %) a miera náhrady v zákonnom dôchodkovom systéme sa postupne znižuje, zatiaľ čo miera účasti v druhom alebo treťom pilieri dôchodkových systémov je príliš nízka na to, aby toto riziko zmiernila. Počet dôchodcov, ktorí poberajú minimálny príjem pre dôchodcov podmienený zisťovaním majetkových pomerov, sa od roku 2003 do 2014 takmer zdvojnásobil. Návrhy na zvýšenie stimulov pre neskorší odchod do dôchodku (Flexi-Rente) však ešte nemajú formálnu podobu. Budúcnosť ukáže, do akej miery môžu byť účinné pri vyrovnávaní účinku stimulov pre predčasný odchod do dôchodku zavedených v roku 2014.

(11)

Potenciál trhu práce v prípade určitých skupín, najmä žien a osôb s migrantským pôvodom, zostáva nevyužitý a stále existujú stimuly, ktoré odrádzajú ľudí, najmä druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti, od práce. Osobitné charakteristiky daňového systému a zdravotného poistenia odrádzajú druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti od nástupu do zamestnania alebo od zvýšenia počtu odpracovaných hodín. Prispieva to k nízkemu podielu žien pracujúcich na plný úväzok a k jednému z najnižších počtov priemerných hodín odpracovaných ženami v Únii, a to napriek vysokej miere zamestnanosti žien. Hoci v dôsledku zavedenia minimálnej mzdy došlo k miernemu prechodu od „minizamestnaní“ k štandardnému zamestnaniu, približne sedem miliónov zamestnancov stále tvoria „minizamestnané“ osoby (z ktorých 5 miliónov má minizamestnanie ako jedinú zárobkovú činnosť). Oslobodenie minizamestnaní od dane z príjmu fyzických osôb – a v mnohých prípadoch aj od všetkých sociálnych príspevkov zamestnancov – môže odrádzať pracovníkov od toho, aby prešli na pracovné miesta so zárobkom vyšším, než je prahová hodnota pre minizamestnania vo výške 450 EUR mesačne. Tieto negatívne stimuly sú v mnohých prípadoch ešte silnejšie v prípade manželov, ktorí podliehajú spoločnému zdaňovaniu príjmu. Pozitívny dosah na príjmy domácností a spotrebu pochádzajúci z mierneho nárastu viacerých dávok a kompenzácie fiškálnej záťaže zvýšenej v dôsledku inflácie môže byť vo veľkej miere vykompenzovaný vyššími sociálnymi príspevkami zamestnancov. Daňovo-odvodové zaťaženie na úrovni minimálnej mzdy je v porovnaní s inými členskými štátmi vysoké, čo má za následok nižšie príjmy na spodnom konci mzdovej škály. Zníženie zamestnaneckých príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo dane z príjmov fyzických osôb, a to aj prostredníctvom cielených príspevkov alebo náhrad, by toto daňovo-odvodové zaťaženie znížilo, čím by sa následne zvýšil disponibilný príjem osôb s nízkou mzdou a tým aj možnosti spotreby.

(12)

Vysoký prílev utečencov zaznamenaný v minulom roku má pre Nemecko viaceré sociálne a hospodárske dôsledky. Hoci v krátkodobom horizonte sa predpokladá, že prílev utečencov zvýši verejné výdavky a vytvorí dodatočný domáci dopyt, a tým zvýši HDP, strednodobý vplyv na zamestnanosť a rast závisí od úspešnej integrácie utečencov na trhu práce a od ich sociálneho začlenenia, a to aj prostredníctvom vzdelávacej podpory. Táto záležitosť je na poprednom mieste politického programu na úrovni EÚ aj členských štátov a bude pozorne monitorovaná a analyzovaná okrem iného aj v správe o tejto krajine na rok 2017.

(13)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Nemecka, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Nemecku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Nemecku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 3.

(14)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a zastáva názor (5), že Nemecko podľa očakávania dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(15)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 3,

1.

Dosiahnuť udržateľný stúpajúci trend vo verejných investíciách, najmä do infraštruktúry, vzdelávania, výskumu a inovácie, a to pri rešpektovaní strednodobého cieľa. Zlepšiť štruktúru spolkových fiškálnych vzťahov, a to aj s ohľadom na narastajúcu úroveň verejných investícií, najmä na úrovni obcí.

2.

Znížiť neefektívnosť v daňovom systéme, a to najmä preskúmaním zdaňovania právnických osôb a miestnej živnostenskej dane, zmodernizovať daňovú správu a preskúmať regulačný rámec pre rizikový kapitál. Zintenzívniť opatrenia na podnietenie hospodárskej súťaže v odvetví služieb, najmä v oblasti služieb pre podniky a regulovaných profesií.

3.

Zvýšiť stimuly pre neskorší odchod do dôchodku a znížiť stimuly odrádzajúce druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti od práce. Znížiť vysoké daňovo-odvodové zaťaženie osôb s nízkou mzdou a uľahčiť prechod od „minizamestnaní“ k štandardnému zamestnaniu.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/23

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada 17. – 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Českú republiku neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Českej republike na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Česká republika dosiahla pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, ako aj pokrok Českej republiky pri dosahovaní jej národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Česká republika predložila 11. mája 2016 svoj konvergenčný program na rok 2016 a 12. mája svoj národný program reforiem na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

Česká republika v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2016 predpokladá mierne zhoršenie celkového salda na -0,6 % HDP v roku 2016 a všeobecné ustálenie na -0,5 % od roku 2017. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 1 % HDP, sa v časovom horizonte programu naďalej dodržiava. Podľa konvergenčného programu sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP zostane v roku 2016 na úrovni 41,1 % a v roku 2019 klesne na 39,3 %. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov od roku 2017 však neboli dostatočne konkretizované. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 sa predpokladá, že štrukturálne saldo dosiahne -0,7 % v roku 2016 a -0,9 % HDP v roku 2017, a bude tak nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Prípadné budúce odchýlky by sa posudzovali na základe požiadavky zachovávať štrukturálne saldo na úrovni strednodobého rozpočtového cieľa. Rada na základe svojho posúdenia konvergenčného programu a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že v prípade Českej republiky sa očakáva, že dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(6)

V dlhodobom horizonte existujú v prípade Českej republiky stredné riziká fiškálnej udržateľnosti. Tieto riziká vyplývajú predovšetkým z prognózovaného účinku verejných výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, ale aj v oblasti dôchodkov. Nedávno prijaté alebo plánované opatrenia na zmenu dôchodkového systému by v prípade ich realizácie viedli v dlhodobom horizonte k zhoršeniu verejných financií. Po prvé, vláda vo februári 2016 prijala právne predpisy, ktoré jej dávajú právomoc pružnejšie upravovať mechanizmus indexácie dôchodkov. Po druhé, rokuje sa o návrhoch, ktorými sa má stanoviť strop pre zákonný vek odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov a vytvoriť mechanizmus pravidelného preskúmavania veku odchodu do dôchodku. V súčasnosti neexistujú žiadne plány na zvýšenie nízkeho zákonného veku odchodu do dôchodku. Pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, prognózovaný rast dlhodobých výdavkov je tiež zdrojom obáv. Česká republika musí riešiť výzvy týkajúce sa zlepšovania riadenia a nákladovej účinnosti svojho systému zdravotnej starostlivosti, aj keď v súčasnosti sa už celý rad opatrení nachádza v rôznych štádiách vykonávania. Ukazovatele poukazujú na vysokú spotrebu tovarov a služieb a na pomerne vysokú mieru využívania nemocničnej starostlivosti, ktorá je drahšia ako ambulantné služby. Zdá sa, že dostupné zdravotné údaje sa účinne nevyužívajú na plánovanie a racionalizáciu kapacít nemocničnej starostlivosti. Systém preplácania nákladov za nemocničnú starostlivosť je v súčasnosti predmetom preskúmania vzhľadom na rôzne nedostatky, akým bola napríklad malá vzorka nemocníc použitá na výpočet referenčných sadzieb. Stále sa dostatočne nepreskúmali možnosti, akými sú posilnenie koordinácie ambulantnej starostlivosti, zlepšenie úlohy prvotného kontaktu všeobecných lekárov a obmedzenie zbytočného využívania ambulantných služieb.

(7)

Fiškálny rámec Českej republiky sa radí medzi najslabšie v Únii. Reformný balík zameraný na riešenie hlavných nedostatkov v tejto oblasti vláda schválila vo februári 2015, stále sa však čaká na jeho ratifikáciu parlamentom. Týmto balíkom sa má do vnútroštátnych právnych predpisov transponovať smernica Rady 2011/85/EÚ (4). V navrhovanej reforme sa počíta s posilnením výdavkových stropov a s ich priamym prepojením so strednodobým rozpočtovým cieľom. V rámci tejto reformy by vláda mala povinnosť prijať rozpočet, ktorým sa zaručí dlhodobá udržateľnosť verejných financií, a zriadila by sa nezávislá fiškálna rada na monitorovanie verejných financií a zvýšenie transparentnosti.

(8)

Investície v Českej republike sú vo vyjadrení na obyvateľa naďalej pod priemerom EÚ a sú výrazne koncentrované v regióne hlavného mesta. Administratívne a regulačné prekážky naďalej zhoršujú efektívnosť podnikateľského prostredia a pôsobia ako brzda pre investície. Osobitné problémové miesta existujú v realizácii projektov dopravnej a energetickej infraštruktúry. Čerpanie fondov EÚ v programovom období 2007 – 2013 bolo pomalé, najmä v dôsledku zložitých postupov, nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly, neefektívnych prvkov v postupoch verejného obstarávania a nedostatočných administratívnych kapacít subjektov zapojených do realizácie projektov. V oblasti dopravnej infraštruktúry sú administratívnymi prekážkami pre investície okrem iného aj zdĺhavé postupy vydávania územných povolení a oneskorenia vyplývajúce z konaní v dôsledku sťažností na protimonopolnom úrade. V oblasti energetickej efektívnosti možno konštatovať, že verejné programy na zníženie energetickej náročnosti sú fragmentované a nákladovo neefektívne. Existujú náznaky, že úspory energie nenapredujú v súlade s národným akčným plánom energetickej efektívnosti. V sektore služieb existujú určité dôkazy, ktoré svedčia o regulačnej reštriktívnosti. Platí to najmä v prípade niektorých sektorov individuálnych odborných služieb, v ktorých sa prekážky pre vstup do profesie a jej výkon zdajú vyššie, než je priemer EÚ. Slabé využívanie kvalitných verejných online služieb takisto brzdí podnikateľské prostredie a odzrkadľuje nedostatky na strane ponuky. Služby elektronickej verejnej správy v plnej miere nevyužívajú technologické možnosti na zvýšenie spokojnosti používateľov a patria medzi najmenej sofistikované elektronické služby v Únii. Dostupné dôkazy poukazujú na to, že v Českej republike dochádza k relatívne vysokému výskytu daňových únikov. Vyriešenie tohto problému – najmä v oblasti DPH – je na poprednom mieste politického programu. Na druhej strane sa však neplánujú žiadne opatrenia na zníženie relatívne vysokých nákladov spojených s platením daní ani opatrenia na zjednodušenie daňového systému. Daňové orgány ponúkajú služby vopred vyplnených formulárov len v obmedzenej miere. Daňovníci málo využívajú možnosť podávať daňové priznania elektronicky, aj keď v oblasti DPH došlo k istému pokroku. Náklady na výber daní sú navyše relatívne vysoké, ako vyplýva z najnovších medzinárodných správ. Vysoké sociálne príspevky zamestnávateľov sú jednou z príčin celkovo vysokého daňového zaťaženia práce, pričom diverzifikácia aj do iných oblastí, ako sú napr. napr. dane z nehnuteľností, je obmedzená.

(9)

Mnohé ukazovatele poukazujú na závažné nedostatky vo verejnej správe. Určitý pokrok sa dosiahol pri prijímaní legislatívnych a nelegislatívnych opatrení z protikorupčného plánu z roku 2015. Zákon o registri zmlúv parlament schválil v novembri 2015. Jeho včasným vykonávaním a ďalším rozvíjaním by sa zlepšila transparentnosť a nákladová účinnosť verejných obstarávaní. Niektoré z kľúčových protikorupčných zákonov, ako je napríklad novela zákona o konflikte záujmov a nový zákon o financovaní politických strán, stále neboli prijaté. Viaceré prijaté opatrenia sú ťažko vynútiteľné a majú len obmedzený vplyv, zatiaľ čo viaceré plánované opatrenia sa opakovane presúvajú do nadchádzajúceho akčného plánu. Aj napriek istému úsiliu o odstránenie nedostatkov českého systému verejného obstarávania ešte existuje priestor pre ďalšie zlepšenie jeho výkonnosti, pokiaľ ide o hospodársku súťaž v obstarávaní, a teda o hodnotu za vynaložené peniaze. Čiastočne je to spôsobené chýbajúcou vhodnou odbornou prípravou pracovníkov, ktorí realizujú obstarávanie, a nedostatočným dôrazom na kvalitatívne kritériá pri zadávaní zákaziek. Verejný sektor vo veľkej miere využíva postupy bez súťaže, s obmedzenou možnosťou prilákať uchádzačov, pričom hromadné obstarávanie sa organizuje len zriedkavo. Očakáva sa však, že vykonávanie nedávno transponovaných smerníc o verejnom obstarávaní týkajúcich sa modernizovaných postupov verejného obstarávania bude príležitosťou zaviesť v politike verejného obstarávania strategický a na dôkazoch založený prístup, pokiaľ ide o profesionalizáciu, hromadné verejné zákazky, vyšší dôraz na kvalitatívne kritériá a na integritu pracovníkov, ktorí obstarávanie realizujú.

(10)

V posledných rokoch došlo k významnému nárastu investícií do výskumu a vývoja, no výsledky sú stále slabé a existujú obavy týkajúce sa udržateľnosti infraštruktúry pre výskum a vývoj. V českom výskumnom systéme v súčasnosti prebieha proces zavádzania dlho odkladaných, ale podstatných reforiem riadenia, najmä s ohľadom na hodnotenie a financovanie. Existujúci mechanizmus financovania je fragmentovaný a vyznačuje sa nedostatočnou koordináciou medzi príslušnými orgánmi a nejasným rozdelením povinností a priorít. V súčasnosti sa tvorí komplexný hodnotiaci rámec pre výskum a vývoj, ktorý bude previazaný na financovanie, ale tieto práce napredujú len pomaly. Vynakladané úsilie o posilnenie prepojení medzi akademickou obcou a podnikateľmi je nevýrazné. Na takéto prepojenia nepriaznivo vplýva hodnotiaci rámec pre verejné výskumné inštitúcie, v ktorom sa nezohľadňuje úroveň spolupráce s podnikmi.

(11)

V januári 2016 parlament prijal reformu vysokoškolského vzdelávania. Atraktívnosť učiteľského povolania je naďalej výzvou a relatívne nízke mzdy sú vnímané ako jedna z príčin, pričom zároveň dochádza k starnutiu populácie učiteľov. Pracuje sa na novom kariérnom systéme pre učiteľov a pedagogických pracovníkov s cieľom zvýšiť atraktívnosť tohto povolania, jeho vykonávanie sa však odložilo. Výsledky vzdelávania sú vo všeobecnosti dobré, ale sú silne ovplyvnené sociálno-ekonomickým zázemím študentov. Slabé výsledky v oblasti vzdelávania znevýhodnených skupín, predovšetkým rómskej komunity, vzbudzujú nemalé obavy. Odhaduje sa, že veľmi vysoký podiel rómskych detí ukončuje školskú dochádzku predčasne. Mnohé rómske deti sa vzdelávajú v iných než bežných školách a v dôsledku toho sa na ne kladú nižšie študijné nároky než na deti zvyšnej časti obyvateľstva. Možnosti odbornej prípravy pre učiteľov s cieľom pomôcť im vyrovnať sa s touto problematikou sú nedostatočné, pričom len malý podiel učiteľov sa zúčastňuje na činnostiach profesionálneho rozvoja spojeného s výučbou zmiešaných skupín a inkluzívnym vzdelávaním. Prijalo sa značné množstvo legislatívnych a administratívnych opatrení zameraných na inkluzívne vzdelávanie, ktoré sa teraz začínajú vykonávať. Očakáva sa, že tieto opatrenia prispejú k znižovaniu rozdielov v dosiahnutom stupni vzdelania a vo výsledkoch vzdelávania medzi rómskymi a nerómskymi deťmi. Parlament v marci 2016 prijal novely zákona o vzdelávaní, ktorými sa povinná školská dochádzka rozširuje aj na posledný rok predškolského vzdelávania a ktorými sa zabezpečí, aby menšie deti mali nárok na miesto v materskej škole. Napriek tomu však platí, že rozdiely vo vzdelávacom systéme sú prekážkou pre zvyšovanie kvality ľudského kapitálu a v neskoršom živote sťažujú presadenie sa na trhu práce.

(12)

Situácia na trhu práce sa v Českej republike zlepšila, avšak ďalší nárast miery zamestnanosti bude podmienený väčšou účasťou nedostatočne zastúpených skupín. Tieto skupiny zahŕňajú ženy s malými deťmi, nízko kvalifikovaných pracovníkov a členov rómskej komunity. K zvýšeniu účasti zraniteľných skupín by prispela schopnosť verejných služieb zamestnanosti šíriť osvetu v spojení s vhodnými a cielenými aktívnymi politikami trhu práce a individualizovanými službami. Prekážkou účasti žien s malými deťmi na trhu práce je pretrvávajúci nedostatok cenovo dostupných a kvalitných služieb starostlivosti o deti, najmä pre deti do troch rokov, ako aj obmedzené využívanie pružného pracovného času. V posledných rokoch sa prijali určité opatrenia na vyriešenie tohto problému, ale stále existuje priestor na zintenzívnenie tohto úsilia.

(13)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Českej republiky, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila konvergenčný program, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Českej republike v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Českej republike, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 3.

(14)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a zastáva názor (5), že Česká republika podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu,

1.

Podniknúť kroky na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií vzhľadom na budúce riziká v oblasti zdravotnej starostlivosti. Prijať právne predpisy na posilnenie fiškálneho rámca.

2.

Znížiť regulačné a administratívne prekážky pre investície, najmä v oblasti dopravy a energetiky, a zvýšiť dostupnosť služieb elektronickej verejnej správy. Prijať zostávajúce protikorupčné reformy a zlepšiť postupy verejného obstarávania.

3.

Posilniť riadenie systému v oblasti výskumu a vývoja a uľahčiť prepojenie medzi akademickou obcou a podnikmi. Zvyšovať atraktívnosť učiteľského povolania a prijať opatrenia na zvýšenie integrácie znevýhodnených detí vrátane Rómov do bežných škôl a predškolských zariadení. Odstrániť prekážky, ktoré bránia väčšej účasti nedostatočne zastúpených skupín a najmä žien na trhu práce.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/27

(1)

Na Cyprus sa do 31. marca 2016 vzťahoval program makroekonomických úprav v súlade s článkom 1 ods. 2 vykonávacieho rozhodnutia Rady 2013/463/EÚ (3). Podľa článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 (4) bol Cyprus počas trvania tohto programu vyňatý z monitorovania a posudzovania v rámci európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík. Po vystúpení z programu je momentálne Cyprus opäť plne integrovaný do európskeho semestra.

(2)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej uviedla, že situácia Cypru sa posúdi v kontexte postupu pri makroekonomickej nerovnováhe po skončení programu makroekonomických úprav. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne. Toto odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí v dňoch 18. a 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (5). Cyprus ako krajina, ktorej menou je euro, by aj vzhľadom na úzke prepojenia medzi hospodárstvami v hospodárskej a menovej únii mal zabezpečiť úplné a včasné vykonávanie odporúčania.

(3)

Správa o Cypre na rok 2016 bola uverejnená 7. apríla 2016. Posudzovala sa v nej hospodárska a sociálna situácia Cypru, výzvy po jeho vystúpení z programu makroekonomických úprav 31. marca 2016, ako aj pokrok Cypru pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila 7. apríla 2016 výsledky hĺbkového preskúmania. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že na Cypre existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Dôležité je najmä to, aby sa Cyprus zaoberal veľkými nerovnováhami vo forme previsu súkromného, verejného a vonkajšieho dlhu a vysokou úrovňou nesplácaných úverov.

(4)

Cyprus predložil 28. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a 13. mája 2016, po termíne, svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (6) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Po zrušení postupu pri nadmernom deficite sa Cyprus nachádza v preventívnej časti paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň prechodné dlhové pravidlo. Odhaduje sa, že štrukturálna rovnováha v roku 2015 je v prebytku 1,7 % HDP, čím presahuje strednodobý cieľ o rovnakú hodnotu. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 sa očakáva, že strednodobý rozpočtový cieľ sa splní aj v roku 2016. Za predpokladu nezmenenej politiky však hrozí v roku 2017 určitá odchýlka od strednodobého cieľa. Predpokladá sa, že štrukturálne saldo Cypru sa zhorší viac, než je dovolené na základe prechodného dlhového pravidla. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a s prihliadnutím na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že existuje riziko, že Cyprus nedodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Preto budú v roku 2017 v záujme ich dodržania potrebné ďalšie opatrenia.

(7)

Cyprus uskutočnil v rámci svojho programu makroekonomických úprav dôležité fiškálno-štrukturálne reformy. Niektoré sekundárne právne predpisy, pokiaľ ide o postupy pri príprave rozpočtu, požiadavky na rozpočtové úpravy v priebehu daného roka a úlohy úradníkov zodpovedných za kontrolu záväzkov, sa ešte neprijali. Vo verejnom sektore sú naďalej markantné prípady neefektívnosti. Najmä verejná správa sa vyznačuje jednými z najvyšších mzdových nákladov (ako percentuálny podiel HDP) v eurozóne, pričom ukazovatele efektívnosti stále zostávajú priemerné a možno ich pripísať nedostatočnej mobilite a chýbajúcim výkonnostným stimulom. Verejnoprospešné služby poskytované štátom (telekomunikácie, energetika) sa vyznačujú vysokými cenami a sú stále relatívne chránené pred konkurenciou. Cyprus sa v rámci programu makroekonomických úprav zaviazal prijať záväzný mechanizmus na obmedzenie zvyšovania miezd zamestnancov verejnej správy ako prostriedok na zaručenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Návrh zákona sa pripravil a predložil Snemovni reprezentantov, stále sa však čaká na jeho schválenie. V rámci programu makroekonomických úprav bola s cieľom zlepšiť efektívnosť verejného sektora predložená horizontálna reforma verejnej správy, plán reformy miestnych samospráv a nový zákon o správe a riadení štátnych subjektov, prijaté však ešte neboli.

(8)

Dlh súkromného sektora na Cypre stále zostáva nadmerný. Hoci reformované rámce na zhabanie majetku v prípade neplatenia hypotéky a pre platobnú neschopnosť predstavujú dôležitý krok pri vyvažovaní práv dlžníkov a veriteľov, existuje priestor na zvýšenie ich efektívnosti a rozšírenie ich využitia. Viaceré nedostatky vo fungovaní týchto rámcov bránia tomu, aby súkromný dlh nadobudol udržateľnú klesajú tendenciu, ako aj rýchlejšiemu znižovaniu objemu nesplácaných úverov. To zároveň negatívne vplýva na schopnosť poskytovať podnikateľom druhé príležitosti. Pretrvávajú aj mnohé nedostatky vo fungovaní riešení reštrukturalizácie dlhu súkromného sektora. Prijatie všetkých potrebných predpisov a pravidiel v oblasti občianskeho práva procesného je navyše dôležité pre účinné vykonávanie právnych predpisov v oblasti platobnej neschopnosti. Na plné sfunkčnenie Služby správy konkurzov jej treba zabezpečiť primerané personálne zabezpečenie, informačno-technologickú infraštruktúru a dostatočný počet riadne vyškolených a akreditovaných konkurzných správcov. Okrem toho sú spoľahlivé a rýchle systémy na vydávanie a prevod listov vlastníctva rozhodujúce na to, aby sa zabránilo hromadeniu nevybavených záležitostí a aby sa kupujúcim poskytli záruky, ktorými sa zabezpečí správne určenie vlastníckych práv a ktoré prispejú k obnoveniu dôvery na trhu s obytnými nehnuteľnosťami.

(9)

Cyprus zároveň čelí zásadným výzvam, pokiaľ ide o fungovanie súdneho systému. Neefektívne súdne konania a obmedzená kapacita vedú k značným prieťahom pri spracúvaní súdnych prípadov, ktoré bránia fungovaniu rámcov na zhabanie majetku v prípade neplatenia hypotéky a pre platobnú neschopnosť a oslabujú celkové podnikateľské prostredie. Keďže reforma občianskeho súdneho poriadku sa neuskutočnila, spracovanie a výkon súdnych rozhodnutí, ako aj znižovanie počtu nevybavených prípadov sú stále pomalé.

(10)

V rámci programu makroekonomických úprav sa pri reštrukturalizácii a obnovovaní dôvery v cyperský finančný systém dosiahol značný pokrok. Cyprus však stále čelí výzve, ktorou je obnovenie normálneho poskytovania úverov do hospodárstva a zníženie objemu nesplácaných úverov, ktoré predstavujú približne 55 % z celkového objemu úverov domácnostiam a nefinančným korporáciám. Vysoká miera dlhu podnikov spôsobuje, že sú menej konkurencieschopné, a negatívne vplýva na ich schopnosť investovať a rásť. Hoci sa dosiahol určitý pokrok, úsilie bánk o reštrukturalizáciu dlhu životaschopných dlžníkov sa zatiaľ nepretavilo do hmatateľných výsledkov a financovanie nesplácaných expozícií zostáva relatívne mierne. Nedostatky v oblasti vymáhateľnosti zmlúv a splátkovej disciplíny negatívne vplývajú na schopnosť riešiť strategické zlyhania a zabraňovať vzniku nesplácaných úverov. Banky majú napriek vytvoreniu úverového registra len obmedzený prístup k informáciám o príjme a majetku dlžníkov.

(11)

Cyprus prešiel vo vyvedení hospodárstva z recesie dlhú cestu, ale investície zostávajú na nízkej úrovni a rastový potenciál hospodárstva je nevysoký. Cyprus prijal v rámci programu makroekonomických úprav akčný plán pre rast, ktorý bol zameraný na zlepšenie hospodárskej súťaže, posilnenie inovačných stimulov a podporu investícií vytvorením transparentnejšieho a efektívnejšieho prostredia pre podnikanie a zjednodušením postupov udeľovania licencií a povolení. Cieľom uskutočňovania plánu privatizácie a posilnenia národných regulačných orgánov je prilákať zahraničné investície zamerané na zvýšenie produktivity. Začínajúce a malé a stredné podniky majú v súčasnosti veľmi obmedzené možnosti prístupu k financovaniu, okrem iného v dôsledku prísnych úverových podmienok a neexistencie alternatívnych zdrojov financovania. Prístup k financiám by sa mohol uľahčiť zlepšením koordinácie nástrojov EÚ, napr. európskych štrukturálnych a investičných fondov, Európskeho fondu pre strategické investície a programov EÚ na zvýšenie konkurencieschopnosti.

(12)

Pracovný trh začal v roku 2015 vykazovať znaky oživenia, ale nezamestnanosť, hoci klesá, je aj naďalej vysoká. Obavy vzbudzuje najmä nezamestnanosť mládeže a dlhodobá nezamestnanosť. Prijali sa určité opatrenia v oblasti aktívnych politík trhu práce a verejných služieb zamestnanosti. V týchto službách však stále chýba kapacita na uspokojenie dopytu, na poskytovanie kvalitnej pomoci pri hľadaní zamestnania a poradenstva a na poskytovanie pomoci neevidovaným nezamestnaným. Oneskorili sa plány na posilnenie administratívnej kapacity verejných služieb zamestnanosti vrátane špecializácie a zvýšenia počtu poradcov, ktorí priamo riešia potreby zákazníkov. Účinnosť aktívnych politík trhu práce je obmedzená nedostatkom účinného monitorovania kvality súčasných programov.

(13)

Účasť mladých ľudí na odbornom vzdelávaní a príprave je stále nízka a vyznačuje sa nedostatočne aktívnym zapojením zamestnávateľov do vzdelávania študentov. V súčasnosti sa však vykonávajú opatrenia v súlade so stratégiou odborného vzdelávania a prípravy.

(14)

Na Cypre neexistuje všeobecná zdravotná starostlivosť a jeho systém zdravotnej starostlivosti neposkytuje primeraný a účinný prístup k zdravotnej starostlivosti. Neuspokojené potreby sú kvôli nízkej úrovni verejného financovania zdravotnej starostlivosti a v dôsledku nákladov a hotovostných doplatkov výrazne vyššie než v iných členských štátoch EÚ. Existuje priestor na zlepšenie efektívnosti pri využívaní zdrojov. Medzi opatrenia, ktoré sa považovali za relevantné pre zlepšenie primeranosti a nákladovej účinnosti cyperského systému zdravotnej starostlivosti, ale ešte sa neprijali, patrí väčšia autonómia verejných nemocníc a vytvorenie národného systému zdravotnej starostlivosti.

(15)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Cypru, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Posúdila aj program stability a národný program reforiem Cypru. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na Cypre, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Európskej únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 5.

(16)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (7) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1.

(17)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 5,

1.

Po náprave nadmerného deficitu dodržiavať v rokoch 2016 a 2017 strednodobý rozpočtový cieľ. Do konca roka 2016 prijať záväzný mechanizmus obmedzujúci tempo rastu odmeňovania zamestnancov verejnej správy. Do konca roka 2016 prijať horizontálnu reformu verejnej správy a zákon o správe a riadení štátnych subjektov a uskutočniť reformu miestnych samospráv. Do konca roka 2016 prijať sekundárne právne predpisy na dokončenie nového rozpočtového rámca.

2.

Do júna 2017 odstrániť prekážky úplného vykonávania rámcov na zhabanie majetku v prípade neplatenia hypotéky a pre platobnú neschopnosť a zabezpečiť primerané zdroje pre Službu správy konkurzov. Zabezpečiť spoľahlivé a rýchle systémy na vydávanie listov vlastníctva a prevod vlastníckych práv na nehnuteľnosti. Zvýšiť efektívnosť a kapacitu súdneho systému. Uskutočniť reformu občianskeho súdneho poriadku.

3.

Do konca roka 2016 prijať ďalšie opatrenia na zaistenie znižovania objemu nesplácaných úverov a na presné oceňovanie kolaterálu na účely tvorby rezerv. Zvýšiť rozsah informácií dostupných veriteľom a zlepšiť informácie, ktoré sa poskytujú v súčasnosti, s cieľom plne sfunkčniť úverový register.

4.

Odstrániť zábrany brániace investíciám najmä vykonaním akčného plánu pre rast, uskutočnením plánu privatizácie a posilnením národných regulačných orgánov. Prijať opatrenia na zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu.

5.

Zvýšiť kapacitu verejných služieb zamestnanosti a ich poskytovanie dlhodobo nezamestnaným; zlepšiť pomoc neevidovaným nezamestnaným. Prijať právne predpisy na reformu nemocníc a pokročiť v plánovanom zabezpečení všeobecnej zdravotnej starostlivosti.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/32

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. až 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Bulharsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Bulharsku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Bulharsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, a pokrok Bulharska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia prijala 8. marca 2016 oznámenie, v ktorom predstavila výsledky hĺbkového preskúmania. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Bulharsku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Hospodárstvo sa vyznačuje predovšetkým pretrvávajúcou nestabilitou vo finančnom sektore a vysokou zadlženosťou podnikov v kontexte vysokej nezamestnanosti.

(3)

Bulharsko predložilo 15. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a konvergenčný program na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Bulharsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2016 plánuje postupne zlepšovať celkové saldo na – 1,9 % HDP v roku 2016 a ďalej na – 0,2 % HDP v roku 2019. Dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 1 % HDP, je naplánované od roku 2017. Na základe konvergenčného programu sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP dosiahne vrchol v roku 2018 na úrovni 31,8 % a postupne klesne na 30,8 % v roku 2019. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je mierne priaznivý. Opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 však neboli dostatočne konkretizované. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 existuje za predpokladu nezmenenej politiky riziko určitej odchýlky od postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v rokoch 2016 a 2017. Rada na základe svojho posúdenia konvergenčného programu a po zohľadnení prognózy Komisie z jari 2016 zastáva názor, že možno očakávať, že Bulharsko vo všeobecnosti dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Napriek tomu budú v rokoch 2016 a 2017 v záujme ich dodržania potrebné ďalšie opatrenia.

(6)

Bulharsko dosiahlo určitý pokrok pri plnení minuloročného odporúčania zefektívniť výdavky na zdravotnú starostlivosť, najmä vytvorením národnej mapy zdravia, ktorá umožní, aby plánovanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť bolo v súlade s územnými kritériami a potrebami obyvateľstva. Bulharský systém zdravotnej starostlivosti čelí závažným výzvam, ako je obmedzený prístup k starostlivosti, nízka úroveň financovania a zlé výsledky v oblasti zdravotnej starostlivosti. Napriek nedávnemu úsiliu o zlepšenie výberu daní zostáva tieňové hospodárstvo aj naďalej veľkou výzvou ovplyvňujúcou verejné príjmy. Neevidovaná práca vrátane nepriznávania odmeňovania a vyhýbania sa plateniu príspevkov sociálneho zabezpečenia deformuje pracovný trh a znižuje rozpočtové príjmy.

(7)

Prípady nerozvážnych podnikateľských praktík vo finančnom sektore, najmä v bankovom sektore, vytvorili spolu s neefektívnym dohľadom prostredie, v ktorom sa hromadia nerovnováhy. Dôveru vo finančný sektor posilní transparentné dokončenie nedávno začatých preskúmaní sektorov bankovníctva, poisťovníctva a dôchodkových fondov podľa najlepších medzinárodných postupov a prijatie nevyhnutných nadväzných opatrení. Pokračujúce úsilie o zlepšenie finančného dohľadu v bankovom aj nebankovom sektore bude navyše zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní finančného systému a jeho umiestňovaní tak, aby podporoval vznikajúce makroekonomické oživenie.

(8)

Trh práce zaznamenal mierne oživenie, ale pretrvávajúce nedostatky aj naďalej brzdia rast a obmedzujú adaptačnú schopnosť hospodárstva. Štrukturálna povaha dlhodobej nezamestnanosti, zmenšujúca sa a starnúca pracovná sila, nízka účasť na trhu práce a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami bránia úpravám na trhu práce. Zatiaľ čo nezamestnanosť sa postupne znižuje, stále existujú značné výzvy, napríklad pokiaľ ide o dlhodobo nezamestnaných a mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Aktívne politiky trhu práce by mohli zohrávať výraznejšiu úlohu pri pomoci týmto skupinám získať prístup na trh práce. Aktivácia ľudí poberajúcich sociálne dávky je obmedzovaná rozdrobenosťou rôznych agentúr, ktoré vyplácajú dávky a poskytujú služby integrácie na trh práce, a obmedzenou spoluprácou medzi nimi. V rámci pilotného projektu sa vytvorili špecializované strediská pre zamestnanosť a sociálnu pomoc, ktoré spájajú služby úradu práce a agentúry pre sociálnu pomoc, ale zatiaľ nebolo prijaté žiadne rozhodnutie rozšíriť záber tohto projektu po jeho skončení v decembri 2016.

(9)

Hoci minimálna mzda v Bulharsku je stále najnižšia v Únii, od roku 2011 sa značne zvýšila a skutočnosť, že neexistujú objektívne kritériá na stanovovanie minimálnej mzdy, vytvára neistotu. Napriek úsiliu vlády a sociálnych partnerov v tejto oblasti Bulharsko stále nemá jasné usmernenia alebo transparentné kritériá pre stanovovanie minimálnej mzdy, ktoré zohľadňujú jeho dosah na vytváranie pracovných miest, sociálne podmienky a konkurencieschopnosť.

(10)

V Bulharsku pretrváva veľmi vysoké riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ako aj vysoká miera nerovnosti. Pokrok pri riešení chudoby a sociálneho vylúčenia obmedzujú pretrvávajúce výzvy v oblasti integrácie Rómov do pracovnej sily, uľahčovania prechodu zo školy do zamestnania a zlepšenia pokrytia a účinnosti sociálnej politiky, politiky zdravotnej starostlivosti a politiky trhu práce. Všeobecný systém minimálneho príjmu poskytuje obyvateľstvu len veľmi obmedzenú podporu a pomoc. Tento príspevok je pod hranicou chudoby a nezvyšoval sa v súlade s vývojom minimálnej a priemernej mzdy v posledných rokoch. Odhady pokrytia naznačujú, že veľká časť zamýšľaných príjemcov nedostáva dávky. Zmierniť chudobu by pri zachovaní fiškálnej zodpovednosti pomohla lepšia pomoc cieľovým skupinám.

(11)

Vzdelávací systém má len obmedzenú kapacitu na zahrnutie ohrozených skupín a na vybavenie vzdelávajúcich sa osôb potrebnými zručnosťami. Ohrozené skupiny, ako sú Rómovia a žiaci z chudobných rodín, aj naďalej čelia značným prekážkam v prístupe k vzdelaniu a pri ukončovaní vzdelávania. Úroveň zápisu Rómov do všetkých úrovní vzdelávania je značne nižšia než v prípade nerómskej populácie. Miera predčasného ukončovania školskej dochádzky sa naďalej zvyšuje a vo vidieckych oblastiach a menej rozvinutých oblastiach je mimoriadne vysoká. Na zlepšenie vzdelávacích výsledkov a zabránenie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky je kľúčové odstránenie prekážok účasti znevýhodnených detí na vzdelávaní v ranom detstve. Parlament prijal v septembri 2015 nový zákon o predškolskom a školskom vzdelávaní, ktorý je dôležitým krokom na ceste ku komplexnej reforme školského systému. Vykonávanie týchto právnych predpisov, spolu s cielenými opatreniami na prekonanie nelegislatívnych prekážok brániacich plnej účasti znevýhodnených skupín na vzdelávaní, by malo v dlhodobom horizonte prispieť k zlepšovaniu rastového potenciálu bulharského hospodárstva a sociálnej súdržnosti. Miera zápisov a počet absolventov v terciárnom vzdelávaní stúpajú a miera zamestnanosti čerstvých absolventov sa pomaly zvyšuje, hoci zostáva výrazne pod priemerom EÚ.

(12)

Riziká vyplývajúce z vysokej zadlženosti podnikov a z prekážok pri znižovaní pákového efektu sú stále značné. Existujúci rámec pre platobnú neschopnosť poskytuje len obmedzený priestor na účinný proces reštrukturalizácie dlhu a nerieši vysokú úroveň zadlženosti podnikov. Reformy na zjednodušenie konkurzného konania podnikov by mohli zlepšiť znižovanie pákového efektu a viesť k novému poskytovaniu úverov a investíciám.

(13)

Systém verejného obstarávania v Bulharsku naďalej trpí štrukturálnymi nedostatkami vrátane systematických nezrovnalostí v postupoch verejného obstarávania, nedostatku administratívnych kapacít a nedostatočných kontrolných mechanizmov v spojení so systematickými súdnymi opravnými prostriedkami, ktoré často spôsobujú oneskorenie prác v teréne. Pri prechode na plne elektronické verejné obstarávanie sa dosiahol len obmedzený pokrok. Nedostatky bulharského systému verejného obstarávania viedli k prerušeniu platieb a k finančných opravám v programoch financovania z prostriedkov EÚ a negatívne vplývajú na širšie podnikateľské prostredie.

(14)

Nestabilné politiky a nedostatok dôvery v kľúčové verejné inštitúcie, napríklad súdnictvo, majú odrádzajúci účinok na investície do bulharského hospodárstva. Pokrok v zlepšovaní investičnej klímy brzdí pomalé vykonávanie reformy verejnej správy a reforiem v určitých odvetviach, ako je výskum, inovácie a energetika. Hoci Bulharsko prijalo strategický rámec pre reformu a modernizáciu verejnej správy, pokrok je len mierny a jeho vykonávanie sa často odkladá. Nové právne predpisy nepodliehajú systematickému posudzovaniu vplyvu, hoci bolo zaznamenané určité úsilie túto situáciu zmeniť. Časté zmeny právneho rámca vytvárajú neistotu a negatívne ovplyvňujú podnikateľské prostredie. Korupcia stále zostáva závažným problémom a reakcii vnútroštátnych orgánov na tento problém aj naďalej bránia slabé a rozdrobené inštitúcie. Bulharsko dostáva v rámci mechanizmu spolupráce a overovania odporúčania v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Tieto oblasti majú kľúčový význam pre celkové podnikateľské prostredie, a preto nie sú zahrnuté v odporúčaniach pre Bulharsko.

(15)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Bulharska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila konvergenčný program, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Bulharsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Bulharsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Európskej únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 4.

(16)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (4) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1.

(17)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a konvergenčný program. Odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 4,

1.

Dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu vo výške 0,5 % HDP smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa v rokoch 2016 a 2017. Ďalej zlepšiť výber daní a prijať opatrenia na zníženie rozsahu neformálnej ekonomiky vrátane neevidovanej práce.

2.

Do konca roku 2016 dokončiť posúdenie kvality aktív a stresové testy bánk. Do konca roku 2016 dokončiť posúdenie súvah a stresové testy poisťovní a posúdenie aktív súkromných dôchodkových fondov. Podľa potreby prijať nadväzné opatrenia vo všetkých troch sektoroch a naďalej zlepšovať bankový aj nebankový dohľad.

3.

Posilniť a integrovať sociálnu pomoc vrátane relevantných sociálnych služieb a aktívne politiky trhu práce, najmä pre dlhodobo nezamestnaných a mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Skvalitniť poskytovanie vzdelávania pre znevýhodnené skupiny vrátane Rómov. Zlepšiť efektívnosť systému zdravotnej starostlivosti zlepšením prístupu k zdravotnej starostlivosti, jej financovania a výsledkov v oblasti zdravotnej starostlivosti. V spolupráci so sociálnymi partnermi vypracovať usmernenia a kritériá na stanovovanie minimálnej mzdy. Zvýšiť pokrytie a primeranosť systému minimálneho príjmu.

4.

Uskutočniť reformu rámca pre platobnú neschopnosť v záujme urýchlenia postupov ozdravenia a riešenia úpadku a zlepšiť ich účinnosť a transparentnosť. Zvýšiť kapacitu súdov týkajúcu sa konkurzných konaní. Posilniť kapacitu agentúry pre verejné obstarávanie a verejných obstarávateľov a skvalitniť koncepciu a kontrolu postupov verejného obstarávania, konkrétne úplným vykonaním národnej stratégie rozvoja sektora verejného obstarávania (2014 – 2020). Urýchliť zavedenie elektronického verejného obstarávania.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/36

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority obsiahnuté v ročnom prieskume rastu schválila Európska rada 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Belgicko určilo za jeden z členských štátov, v súvislosti s ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V rovnaký deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny. Toto odporúčanie schválila Európska rada 18. a 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Ako krajina, ktorej menou je euro, a vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii by Belgicko malo zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania.

(2)

Správa o krajine na rok 2016 bola pre Belgicko uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Belgicko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, a bolo v nej zahrnuté hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia prezentovala 8. marca 2016 výsledky hĺbkového preskúmania. Z analýzy Komisie vyplýva záver, že v Belgicku v súčasnosti neexistujú makroekonomické nerovnováhy. Oslabená výkonnosť v oblasti vývozu v kombinácii s vysokou mierou verejnej zadlženosti môže v budúcnosti predstavovať riziká. Nedávny vývoj však naznačuje zlepšenie konkurencieschopnosti. Nápravné opatrenia, medzi ktoré patrí zmierňovanie mzdových požiadaviek a zníženie výšky príspevkov na sociálne zabezpečenie, viedli k spomaleniu rastu nákladov práce. Verejný dlh neklesá, no krátkodobé riziká sa javia byť pod kontrolou.

(3)

Belgicko predložilo 29. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

V programe stability na rok 2016 sa ukazuje, že vplyv mimoriadneho prílevu utečencov v rokoch 2015 a 2016 a mimoriadnych bezpečnostných opatrení v roku 2016 na rozpočet je významný a poskytuje primeraný dôkaz o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie oprávnené dodatočné výdavky na utečencov v roku 2015 dosiahli 0,03 % HDP, zatiaľ čo dodatočný vplyv v roku 2016 sa odhaduje na 0,17 % HDP, pokiaľ ide o výdavky súvisiace s utečencami, a na 0,12 % HDP, pokiaľ ide o bezpečnostné opatrenia. Ustanovenia uvedené v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov, ako aj závažnosť teroristickej hrozby sú výnimočnými udalosťami, ich vplyv na verejné financie Belgicka je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní odchýlka od postupu úprav smerujúcich k strednodobému rozpočtovému cieľu. Preto bola požadovaná úprava smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu na rok 2015 znížená s cieľom zohľadniť dodatočné náklady súvisiace s utečencami. Pokiaľ ide o rok 2016, na jar 2017 sa na základe zistených údajov poskytnutých belgickými orgánmi vykoná konečné posúdenie vrátane oprávnených súm.

(6)

Belgicko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň prechodné dlhové pravidlo. Komisia uverejnila 18. mája 2016 správu podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ, pretože Belgicko v roku 2015 nedosiahlo dostatočný pokrok smerom k dodržaniu dlhového pravidla. V rámci analýzy sa dospelo k záveru, že dlhové kritérium by sa malo považovať za dodržané. Vo svojom programe stability na rok 2016 vláda plánuje postupné zlepšenie celkového salda z deficitu 2,6 % HDP v roku 2015 na –0,2 % HDP v roku 2019. Revidovaný strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení, sa plánuje dosiahnuť do roku 2018. Prepočítané štrukturálne saldo (5) však stále ukazuje štrukturálny deficit vo výške 0,4 % HDP v roku 2018. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP dosiahne vrchol v roku 2016 na úrovni 106,2 % a postupne klesne na 99,6 % do roku 2019. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Opatrenia, ktoré sú potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017, však neboli dostatočne konkretizované. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 pri nezmenenej politike existuje riziko značnej odchýlky od odporúčanej úpravy v roku 2016, ako aj za celé obdobie rokov 2016 a 2017. V prípade, že by sa z posúdenia vylúčil vplyv mimoriadneho prílevu utečencov a mimoriadnych bezpečnostných opatrení, projektovaná odchýlka v roku 2016 by už nebola významná. Belgicko podľa predpokladov nedodrží v roku 2016 prechodné dlhové pravidlo a po skončení prechodného obdobia ani referenčnú hodnotu znižovania dlhu v roku 2017. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a s prihliadnutím na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že Belgicku hrozí nedodržanie ustanovení Paktu stability a rastu. Preto budú v rokoch 2016 a 2017 potrebné ďalšie opatrenia na zabezpečenie súladu.

(7)

Vysokú verejnú zadlženosť sprevádzajú slabé výsledky v oblasti vývozu a konkurencieschopnosti. Vonkajšia výkonnosť sa od roku 2000 zhoršila, ako to dokazujú straty podielu na celosvetovom trhu, a situáciu zhoršuje aj vývoz, ktorý je orientovaný hlavne na menej dynamické trhy. Hoci v posledných rokoch došlo k zastaveniu negatívneho trendu v oblasti podielu na trhu, akumulované straty sú naďalej značné. Vývozným kapacitám krajiny neprospieva ani špecializácia na trhové segmenty, ktoré sú viac vystavené cenovej konkurencii. Je to osobitne ťažko zlučiteľné s vysokými nákladmi práce v tejto krajine. Jednotkové náklady práce donedávna rýchlo stúpali v dôsledku nízkeho rastu produktivity, a najmä v dôsledku rýchleho rastu miezd. Rýchly rast miezd možno pripísať najmä určitým prvkom systému stanovovania miezd. Na jednej strane marže pre reálny rast miezd boli opakovane nastavené príliš vysoko. Na druhej strane inflácia opakovane prevyšovala očakávania a úroveň inflácie v susedných krajinách. Štrukturálny rozdiel v mierach jadrovej inflácie medzi Belgickom a susednými krajinami je spôsobený hlavne vyšším rastom cien za služby a suboptimálnym fungovaním maloobchodného trhu. Táto inflácia sa premietla do rastu miezd cez všeobecnú prax automatickej indexácie miezd. Spoločne tieto faktory zhoršili účinnosť vysokokoordinovaného systému stanovovania miezd. V snahe zvrátiť pokles konkurencieschopnosti a jeho negatívny vplyv na vývoz a zamestnanosť belgické orgány v posledných rokoch zasahovali do procesu stanovovania miezd. Uložili sa opatrenia v oblasti zmierňovania mzdových požiadaviek vrátane obmedzení zvyšovania reálnych miezd a pozastavenia programov indexácie miezd. Okrem toho sa pracuje na uzákonení znížení príspevkov do sociálneho zabezpečenia. V snahe zabezpečiť trvalosť tejto nápravy sú však potrebné štrukturálne reformy rámca stanovovania miezd v súlade s odporúčaniami Rady z posledných rokov. Hoci vláda má v úmysle zrevidovať zákon z roku 1996 o podpore zamestnanosti a ochrane konkurencieschopnosti, ktorý poskytuje základ, na ktorom sociálni partneri každé dva roky stanovujú „mzdovú normu“, dosiaľ nebol zaznamenaný výraznejší pokrok. Ak by sa zabezpečilo formálnejšie prepojenie medzi mzdami a produktivitou, pomohlo by to zmraziť doterajšie nárasty a predišlo by sa opätovnému výskytu minulých problémov.

(8)

K určitému pokroku došlo v oblasti celkového fungovania trhu práce. Stimuly, ktoré majú motivovať k práci, boli posilnené opatreniami na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia a zmenami v systéme dávok v nezamestnanosti. Rozsiahle rozdiely v zamestnanosti medzi špecifickými skupinami obyvateľstva však naďalej vedú k chronicky nedostatočnému využívaniu pracovnej sily, a to najmä medzi nízkokvalifikovanými osobami, mladými ľuďmi, staršími ľuďmi a osobami z prostredia migrantov. Navyše marginálne sadzby dane pri vstupe alebo návrate na trh práce vytvárajú nečinnosť a pasce nízkej mzdy pre druhé zárobkovo činné osoby a špecifické druhy domácností, ako napr. slobodné osoby a osamelých rodičov. Je preto dôležité doladiť a vykonávať politiky, ktoré by sa zameriavali na podnecovanie osôb na prechod od nečinnosti alebo nezamestnanosti do zamestnania. Nerovnosti v oblasti vzdelávania súvisiace so sociálno-ekonomickým zázemím patria medzi najvyššie v Únii, pričom pozorovanú nedostatočnú výkonnosť osôb z prostredia migrantov na trhu práce čiastočne vysvetľujú slabé výsledky vzdelávania. Reformy v oblasti vzdelávania, ktorých zavádzanie práve prebieha, sú osobitne navrhnuté s cieľom riešiť predčasné ukončovanie školskej dochádzky a zlepšiť poskytovanie starostlivosti v ranom detstve a vzdelávanie v ranom detstve. Cieľom príslušných orgánov je zvýšiť kvalitu a relevantnosť systému odborného vzdelávania a prípravy. Týmito reformami by sa mohol umožniť ľahší prechod smerom k intenzívnejšiemu znalostnému a čoraz viac na služby orientovanému hospodárstvu a zmierniť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ako aj pretrvávajúci nedostatok pracovných síl v určitých povolaniach. Veľmi nízka miera hospodárskej aktivity a zamestnanosti starších pracovníkov navyše nabáda zaviesť taký druh politík, ktoré by podporovali aktívne starnutie a podnecovali pracovný trh, aby najímal starších pracovníkov. Ako opodstatnené by sa napokon mohli javiť aj dodatočné daňové opatrenia, ktoré by uľahčovali nástup, resp. návrat do práce.

(9)

Je tu stále značný priestor na zlepšenie nenákladových aspektov vonkajšej konkurencieschopnosti. S cieľom ochrániť a zlepšiť súčasnú úroveň blahobytu by sa väčší dôraz mal klásť na rast produktivity a investovanie do znalostného kapitálu. To si vyžaduje nepretržité úsilie zamerané na produkty a súvisiace služby na vyšších úrovniach hodnotového reťazca na základe silnejšej výkonnosti v oblasti inovácií a využívania výsledkov výskumu a vývoja. Napriek svojmu vysokokvalitnému systému verejného výskumu má Belgicko pomerne málo rýchlo rastúcich spoločností v inovatívnych sektoroch. Podnikateľské prostredie navyše čelí administratívnym a regulačným prekážkam, ktoré bránia vytváraniu a rozširovaniu spoločností. Dynamike trhu s obchodnými službami nedovoľujú naplno fungovať požiadavky v oblasti držby podielov a obmedzenia týkajúce sa hlasovacích práv, právnej formy a multidisciplinárnych činností. Rovnaký účinok v sektore maloobchodu majú prevádzkové obmedzenia a obmedzenia týkajúce sa toho, kde maloobchodní predajcovia smú zakladať svoje prevádzky. Navyše existujú nedostatky v oblasti efektívnosti justičného systému, v ktorom existuje nízka miera využívania informačných a komunikačných technológií. Spoločne tieto faktory predstavujú pre súkromné investície významnú prekážku. Subštandardná infraštruktúra a rozsiahle problémové miesta takisto ohrozujú rast produktivity a investície. Dopravná sieť je oblasťou, v ktorej najviac cítiť potrebu investícií. Zemepisná poloha Belgicka spoločne s prítomnosťou medzinárodných organizácií umožnila krajine prilákať mnohé distribučné centrá, logistické základne a medzinárodné ústredia najrôznejších spoločností. Dochádza však k narastajúcemu problému, ktorým sú dopravné zápchy v čase dopravnej špičky, ktorý zhoršuje atraktívnosť krajiny v očiach zahraničných investorov a s ktorým sú spojené značné hospodárske a environmentálne náklady. Belgicko zároveň podľa očakávaní nedosiahne do roku 2020 svoj cieľ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a prejavujú sa tu závažné problémy v oblasti znečistenia ovzdušia. Vzhľadom na vysokú koncentráciu hospodárskej činnosti v okolí hlavného mesta a prístavov je najnaliehavejšou výzvou modernizácia základnej železničnej a cestnej dopravnej infraštruktúry a riešenie neexistujúcich prepojení medzi hlavnými hospodárskymi centrami. Zároveň je dôležité riešiť dopravné zápchy v čase dopravnej špičky tak, že sa zlepšia služby verejnej dopravy, optimalizuje riadenie premávky a odstránia narušenia trhu a nepriaznivé daňové stimuly, ako napríklad priaznivé zaobchádzanie, pokiaľ ide o služobné vozidlá.

(10)

Ďalšia výzva sa týka primeranosti domácej výroby energie a bezpečnosti dodávok vo všeobecnosti. Neplánované výpadky viacerých jadrových zariadení viedli k obavám, pokiaľ ide o spôsob vyváženia dopytu po elektrickej energii a jej ponuky, pričom opakované revidovanie harmonogramu na postupné ukončenie činnosti jadrových zariadení vytvorilo atmosféru, ktorá neprospieva prijímaniu dlhodobých investičných rozhodnutí. To sa premieta do vyššieho dovozu energie zo zahraničia a čoraz ohrozenejšej bezpečnosti dodávok energie. Aj keď riziká týkajúce sa krátkodobých dodávok boli zmiernené, dlhodobejšie investičné potreby sú stále značné. Okrem značných nových domácich výrobných kapacít a ďalšieho zlepšovania prepojení sú potrebné aj inteligentné siete, aby sa rozvinulo i riadenie spotreby energie. Vzhľadom na značný čas, ktorý si pred samotným spustením vyžadujú rozsiahle projekty v energetickom sektore, a vzhľadom na naliehavú potrebu náhradných kapacít v priebehu nasledujúceho desaťročia budú potrebné rýchle opatrenia najmä vo forme vhodného právneho rámca, ktorým sa podporí zvyšovanie výrobnej kapacity.

(11)

Belgicko dosiahlo určitý pokrok pri reforme daňového systému, a to najmä presunom zdaňovania práce na iné základy dane, čím sa postupne zníži daňovo-odvodové zaťaženie práce. Pri zmenšovaní rozdielu pomôže aj zníženie dane z príjmu fyzických osôb a zníženie príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie. Daňový systém však stále zostáva zložitý a na základy dane majú nepriaznivý vplyv osobitné výnimky, odpočty a znížené sadzby dane. S niektorými z nich súvisia straty na príjmoch, narušenia hospodárstva a veľké administratívne zaťaženie. Navyše sa zdá, že daňový presun nie je z rozpočtového hľadiska neutrálny. Stále existuje značný priestor na zlepšovanie podoby daňového systému, a to ďalším rozširovaním základov dane, ustanovením nižších zákonných sadzieb a menším počtom narušení. Zároveň existuje výrazný potenciál pre „ekologický“ daňový presun, ktorým sa má okrem iného odstrániť priaznivé daňové zaobchádzanie so služobnými vozidlami a palivovými kartami, ktoré prispievajú k znečisťovaniu, dopravným zápcham a emisiám skleníkových plynov.

(12)

Belgicko v posledných rokoch dosiahlo významný pokrok v reforme svojho dôchodkového systému. V zákone z 10. augusta 2015 o zvýšení dôchodkového veku, podmienkach predčasného starobného dôchodku a minimálnom veku pre pozostalostné dôchodky sa stanovujú kritériá súvisiace s novým minimálnym vekom a dĺžkou zamestnania pre riadny dôchodok. Aj po nedávnych reformách je však predpokladané zvýšenie pomeru dôchodkových výdavkov značné. Automatickým nadviazaním na zmeny strednej dĺžky života, ako bolo odporúčané v minulosti, by sa znížili riziká udržateľnosti v strednodobom až dlhodobom horizonte. V tejto súvislosti vláda ohlásila zámer zaviesť dôchodkový systém viazaný na kreditnú situáciu, ktorý by umožňoval automatické úpravy v nadväznosti na demografický vývoj. Táto problematika bude naďalej predmetom dôkladného monitorovania v rámci európskeho semestra.

(13)

V rámci európskeho semestra Komisia vykonala komplexnú analýzu hospodárskej politiky Belgicka a uverejnila ju v správe o krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Belgicku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Belgicku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sa premietli do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 3.

(14)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) sa uvádza najmä v nižšie uvedenom odporúčaní 1,

1.

Dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni najmenej 0,6 % HDP smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v rokoch 2016 a 2017. Využiť neočakávané zisky na urýchlenie zníženia pomeru verejného dlhu k HDP. Dohodnúť sa na vykonateľnom rozdelení fiškálnych cieľov medzi všetky úrovne verejnej správy. Zjednodušiť daňový systém a odstrániť rušivé daňové výdavky.

2.

Uskutočniť po konzultácii so sociálnymi partnermi plánované preskúmanie zákona z roku 1996 o podpore zamestnanosti a ochrane konkurencieschopnosti. Zabezpečiť, aby vývoj miezd mohol zodpovedať vývoju produktivity. Zabezpečiť účinnosť aktivačných politík trhu práce. Pokročiť s reformami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a poskytnúť znevýhodneným skupinám podporu pri odbornej príprave, najmä osobám z prostredia migrantov.

3.

Posilniť kapacitu v oblasti inovácií najmä podporou investícií do znalostného kapitálu. Zvýšiť hospodársku súťaž v sektore obchodných služieb a v maloobchodnom sektore odstránením neopodstatnených prevádzkových obmedzení a obmedzení týkajúcich sa zriaďovania prevádzok. Riešiť nedostatky v oblasti investícií do dopravnej infraštruktúry a kapacít na výrobu energie.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/41

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority obsiahnuté v ročnom prieskume rastu schválila Európska rada 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej Holandsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne. Toto odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí v dňoch 18. a 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Holandsko ako krajina, ktorej menou je euro, by malo aj vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedeného odporúčania.

(2)

Správa o krajine na rok 2016 bola pre Holandsko uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Holandsko uskutočnilo pri riešení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015 a pokrok Holandska smerom k dosiahnutiu vnútroštátnych cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila 8. marca 2016 výsledky hĺbkového preskúmania. Z analýzy Komisie vyplýva záver, že v Holandsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Je dôležité riešiť veľmi veľký objem dlhu domácností. Veľký a pretrvávajúci prebytok bežného účtu, ktorý je odzrkadlením štrukturálnych prvkov hospodárstva a politického prostredia, pokiaľ ide o nefinančné korporácie, je naďalej výzvou, a to aj s ohľadom na presahujúci vplyv na iné členské štáty eurozóny.

(3)

Holandsko predložilo 28. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Holandsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň prechodné dlhové pravidlo. Podľa programu stability na rok 2016 vláda plánuje postupne zlepšiť celkové saldo na 0,1 % HDP v roku 2019. Vláda zároveň plánuje zhoršenie prepočítaného štrukturálneho salda (5) v roku 2016 na – 1,4 % HDP a následne jeho zlepšenie. Plánuje sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP, sa dosiahne v roku 2019. Podľa prepočítaného štrukturálneho salda by sa však strednodobý rozpočtový cieľ dosiahol už od roku 2018. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP dosiahne v roku 2016 úroveň 65,4 % a následne postupne klesne na 58,9 % v roku 2019. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 existuje určité riziko, že sa Holandsko v roku 2016, ako aj za celé obdobie rokov 2016 a 2017 pri nezmenenej politike mierne odchýli od požiadaviek preventívnej časti paktu. Holandsko podľa predpokladov dodrží v roku 2016 prechodné dlhové pravidlo a po skončení prechodného obdobia aj referenčnú hodnotu znižovania dlhu v roku 2017. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a po zohľadnení prognózy Komisie z jari 2016 zastáva názor, že v prípade Holandska sa vo všeobecnosti očakáva dodržanie ustanovení Paktu stability a rastu. V snahe zabezpečiť súlad však budú v rokoch 2016 a 2017 potrebné ďalšie opatrenia.

(6)

Nedávny nárast zamestnanosti možno v plnej miere pripísať zvýšenému počtu osôb zamestnaných na dobu určitú a počtu samostatne zárobkovo činných osôb. Aj keď Holandsko prijalo opatrenia na riešenie tejto problematiky, potrebný je komplexnejší prístup. Nízka miera prechodu pracovníkov z pracovného pomeru na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú stále predstavuje riziko segmentácie trhu práce. Vysoký a narastajúci percentuálny podiel zmlúv na dobu určitú bol zaznamenaný v kontexte veľkých rozdielov medzi ustanoveniami na ochranu zamestnanosti týkajúcimi sa zmlúv na dobu určitú na jednej strane a zmluvami na dobu neurčitú na strane druhej. Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nezamestnávajú ďalších zamestnancov, sú častejšie nedostatočne poistené proti invalidite, nezamestnanosti a starobe, čo by v dlhodobom horizonte mohlo ovplyvniť udržateľnosť systému sociálneho zabezpečenia. Zavedených bolo niekoľko opatrení, ktorými sa znížili rozdiely medzi zmluvami na dobu určitú a zmluvami na dobu neurčitú. Vďaka priaznivým daňovým režimom a neexistencii povinnosti uhrádzať určité sociálne odvody stále existuje finančná motivácia pre samostatne zárobkovo činné osoby.

(7)

Kľúčovú výzvu pri riešení vysokej zadlženosti domácností predstavuje trh s bývaním, na ktorom sa počas uplynulých desaťročí nahromadili nepružnosti a rušivé stimuly, ktoré sa premietli do spôsobov financovania bývania a modelov odvetvových úspor. Tendencia domácností ručiť za hrubý hypotekárny dlh svojím nehnuteľným majetkom vo veľkej miere odzrkadľuje dlhotrvajúce fiškálne stimuly, najmä daňovú odpočítateľnosť hypotekárnych úrokov. Od roku 2012 sa realizoval rad opatrení, ktorých cieľom bolo čiastočne riešiť túto problematiku, nedošlo však k zintenzívneniu ich vykonávania v súlade s odporúčaním Rady z roku 2015. Vývoj dobre fungujúceho trhu so súkromným nájomným bývaním obmedzujú dotácie v ostatných subsektoroch trhu s nehnuteľnosťami. Sektor sociálneho bývania patrí k najväčším v Únii, no prideľovanie bývania neprebieha vždy efektívne v prospech tých, ktorí ho skutočne potrebujú. V sektore sociálneho bývania bola zavedená väčšia miera diferenciácie nájomného na základe príjmov. Bytové podniky budú musieť oddeliť činnosti všeobecného hospodárskeho záujmu (t. j. sociálne bývanie) od iných činností. Keďže na trhu sociálneho bývania došlo k odstráneniu určitých rušivých stimulov, na základe ktorých bolo nájomné prepojené s príjmami, je teraz vhodné presunúť túto časť odporúčania Rady z roku 2015 na monitorovanie situácie. Súčasne je však trh s bývaním naďalej výrazne narušený a naďalej podnecuje domácnosti k zadlžovaniu. V tejto otázke je nutné dosiahnuť ďalší pokrok.

(8)

Popri narušeniach trhu s bývaním majú na disponibilný príjem domácností vplyv aj povinné nedaňové príspevky do druhého dôchodkového piliera. Druhý dôchodkový pilier dosahuje dobré výsledky, pokiaľ ide o kvalitu a primeranosť, no figurujú v ňom nedostatky, pokiaľ ide o medzigeneračnú spravodlivosť, transparentnosť a odolnosť proti hospodárskym otrasom. V ostatných rokoch došlo k zlepšeniu udržateľnosti dôchodkového systému, keďže vek odchodu do dôchodku sa do roku 2021 zvýši na 67 rokov a následne sa prepojí so strednou dĺžkou života. Dôchodkové príspevky sa v priemere znížili, keďže došlo k zníženiu maximálnej akruálnej sadzby oslobodenej od dane. Ak by došlo k vhodnej vnútrogeneračnej a medzigeneračnej distribúcii nákladov a rizík nad rámec pravidiel, ktoré boli prijaté v oblasti indexácie a finančných vankúšov (rámec finančného posudzovania), pomohlo by to rodinám alokovať ich finančné prostriedky spôsobom, ktorý je priaznivejšie naklonený rastu. Vláda oznámila svoj zámer uskutočniť významnú reformu druhého dôchodkového piliera s účasťou sociálnych partnerov, aby sa vytvoril systém, ktorý by bol transparentnejší a aktuársky spravodlivejší.

(9)

Investície sa počas hospodárskej krízy značne prepadli a zatiaľ došlo iba k ich čiastočnej obnove. Zdá sa, že nedostatky v oblasti investícii majú v celom hospodárstve silne cyklický charakter. Ich príčinou bol pokles na trhu s bývaním a zvolené spôsoby fiškálnej konsolidácie. Zatiaľ čo prekážky brániace investíciám sú zdanlivo nevýrazné, zdá sa, že nízka miera investícií v sektoroch stavebníctva a energie z obnoviteľných zdrojov súvisí s neistotou na trhu a regulačnými faktormi. Napriek zlepšeniu v oblasti úverových podmienok dochádza v súčasnom finančnom prostredí k zintenzívneniu rizík týkajúcich sa poskytovania nových úverov. Výdavky verejnej správy na výskum a vývoj od roku 2014 klesajú, pričom výdavky súkromného sektora na výskum a vývoj sú stále nízke. Rada preto v roku 2015 odporučila Holandsku, aby presunulo výdavky verejnej správy na podporu investícií na výskum a vývoj a aby zapracovalo na zvýšení výdavkov súkromného sektora do tejto oblasti. Verejné a súkromné výdavky na výskum a vývoj sú nízke vo vzťahu k úrovni dosahovaného vzdelania, akademickým výsledkom i hospodárskemu vývoju.

(10)

V rámci európskeho semestra Komisia vykonala komplexnú analýzu hospodárskej politiky Holandska a uverejnila ju v správe o krajine za rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Holandsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Holandsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 3.

(11)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1.

(12)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedeného odporúčania 3,

1.

Obmedziť odchýlku od strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2016 a dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,6 % HDP v roku 2017. Prioritizovať verejné výdavky tak, aby bola uprednostnená podpora väčších investícií do výskumu a vývoja.

2.

Odstrániť zostávajúce prekážky brániace zamestnávaniu pracovníkov na dobu neurčitú a uľahčiť prechod z pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú. Riešiť vysoký nárast počtu samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré nezamestnávajú ďalších zamestnancov, a to aj znížením daňových nezrovnalostí, na základe ktorých je uprednostňovaná samostatná zárobková činnosť, bez toho, aby došlo k ohrozeniu podnikania, a ďalej podporou prístupu samostatne zárobkovo činných osôb k cenovo dostupnej sociálnej ochrane.

3.

Prijať opatrenia s cieľom dosiahnuť vyššiu transparentnosť druhého dôchodkového piliera a dosiahnuť v ňom vyššiu medzigeneračnú spravodlivosť a odolnosť proti otrasom. Prijať opatrenia na zníženie zvyšných narušení na trhu s bývaním a zníženie motivácie domácností zadlžovať sa, a to najmä znižovaním daňovej odpočítateľnosti hypotekárnych úrokov.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/45

(1)

Komisia 26. novembra 2015 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. až 18. marca 2016. Komisia 26. novembra 2015 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Estónsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne. Toto odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí 18. – 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Ako krajina, ktorej menou je euro, a vzhľadom na úzke prepojenia medzi hospodárstvami v hospodárskej a menovej únii by Estónsko malo zabezpečiť úplné a včasné vykonávanie tohto odporúčania.

(2)

Správa o Estónsku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Estónsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, ako aj pokrok Estónska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila 8. marca 2016 výsledky hĺbkového preskúmania. Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Estónsku neexistujú makroekonomické nerovnováhy.

(3)

Estónsko predložilo 28. apríla 2016 svoj program stability na rok 2016 a 10. marca 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Estónsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vo svojom programe stability na rok 2016 vláda plánuje celkový deficit na úrovni približne 0,5 % HDP v období rokov 2016 – 2018 a následne by sa mal dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. V štrukturálnom vyjadrení Estónsko počas celého programového obdobia aj naďalej plní strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaný rozpočet. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP zostane v roku 2017 na úrovni 10 % HDP a následne klesne na 9,5 % HDP v roku 2020. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný na rok 2016, ale optimistický na rok 2017. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 sa predpokladá, že štrukturálne saldo sa z prebytku vo výške 0,6 % HDP v roku 2015 zmení na vyrovnaný rozpočet v roku 2016 a na malý deficit vo výške 0,2 % HDP v roku 2017, čo možno považovať za úroveň blízku strednodobému rozpočtovému cieľu. Ďalšie odchýlky by sa posudzovali vzhľadom na požiadavku udržať štrukturálne saldo na úrovni strednodobého rozpočtového cieľa. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a po zohľadnení prognózy Komisie z jari 2016 zastáva názor, že možno očakávať, že Estónsko dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(6)

Estónsko prijalo dôležité kroky na zlepšenie účasti na trhu práce, okrem iného aj vykonaním reformy v oblasti pracovnej spôsobilosti. Reforma, ktorá nadobudla účinnosť v januári 2016 a v plnom rozsahu sa bude vykonávať od januára 2017, prinesie celkové zvýšenie ponuky pracovnej sily. Opätovné začlenenie osôb, ktoré boli mimo trhu práce dlhší čas, bude výzvou. Zavádzajú sa nové aktívne opatrenia trhu práce s cieľom pomôcť príjemcom v rámci reformy v oblasti pracovnej spôsobilosti vstúpiť na trh práce a zotrvať na ňom, pričom k zmenám došlo aj v rámci systému finančnej podpory.

(7)

Estónsko prijalo opatrenia na zlepšenie pracovných stimulov tým, že znížilo daňové zaťaženie práce v prípade všetkých príjmových skupín vrátane osôb s nízkym príjmom. To mohlo prispieť k tomu, že Estónsko má v porovnaní s priemerom EÚ nižšiu mieru nezamestnanosti a vyššiu mieru zamestnanosti nízkokvalifikovaných pracovníkov. V rámci opatrení, ktoré sa už prijali, sa od roku 2017 plánuje dodatočné vrátenie dane pre osoby s nízkym príjmom. To však vedie k vysokým účinným hraničným daňovým sadzbám, čo by mohlo vytvoriť riziko pasce nízkej mzdy a riziko vyplácania mzdy v hotovosti. Vplyv týchto opatrení bude známy až po ich vyhodnotení.

(8)

Vykonávanie stratégie celoživotného vzdelávania 2020 spolu s programom odborného vzdelávania a prípravy na roky 2015 – 2018 pomohlo zvýšiť účasť na odbornom vzdelávaní a odbornej príprave a ich relevantnosť pre trh práce. Očakáva sa, že vzrastie podiel študentov odborného vzdelávania a odbornej prípravy zapojených do učňovskej prípravy, ale miera predčasného ukončenia školskej dochádzky v rámci odborného vzdelávania a odbornej prípravy aj naďalej vyvoláva obavy.

(9)

Stále existujú určité nedostatky, pokiaľ ide o vzdelávanie v ranom detstve a zariadenia starostlivosti o deti vo veku do 3 rokov, ale situácia sa zlepšuje a každý rok vznikajú nové zariadenia.

(10)

Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v Estónsku je najvyšší v celej Únii a v roku 2014 predstavoval 28,3 %. V dôsledku toho vzniká riziko, že potenciál žien sa nevyužíva v plnej miere. Príčinou rozdielu v odmeňovaní žien a mužov je okrem iných faktorov profesijná a sektorová rodová segregácia na trhu práce, nedostatočná transparentnosť miezd v súkromnom sektore a dlhšie obdobia prerušenia kariéry u žien z dôvodu povinností súvisiacich so starostlivosťou o iné osoby. Vláda ohlásila súbor opatrení na riešenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Plánované opatrenia, ku ktorým okrem iného patrí zlepšenie zberu údajov, poverenie inšpektorátov práce úlohou monitorovať, ako zamestnávatelia uplatňujú zásadu rovnakej odmeny, podpora transparentnosti miezd, poskytovanie stimulov otcom, aby si čerpali časť rodičovskej dovolenky, a zlepšenie prístupu k zariadeniam starostlivosti o deti, sa ešte musia prijať a vykonať. Plán sociálnej starostlivosti na obdobie rokov 2016 – 2023 zahŕňa ciele v oblasti rodovej rovnosti, ako aj opatrenia na boj proti rodovej segregácii na trhu práce a boj proti stereotypom. Plánujú sa opatrenia zamerané na zníženie záťaže súvisiacej so starostlivosťou v rodinách a podporu návratu osôb, ktoré sa starajú o iné osoby, na trh práce, čo by malo mať pozitívny vplyv na účasť žien na trhu práce.

(11)

V Estónsku nie je prístup k verejným službám zaručený vo všetkých obciach a poskytovanie kvalitných služieb v oblastiach, ako je doprava, vzdelávanie, dlhodobá starostlivosť o starších ľudí a iné sociálne služby, je na miestnej úrovni stále výzvou. V marci 2016 vláda predložila parlamentu návrh zákona o administratívnej reforme, ktorý by mal pripraviť pôdu pre reformu miestnej samosprávy. Táto reforma predpokladá dobrovoľné fúzie i fúzie iniciované vládou s cieľom ponúknuť dostupné a kvalitné služby a zabezpečiť efektívnejšiu a kompetentnejšiu správu vecí verejných. V zmenenom zákone o sociálnej starostlivosti sa stanovujú minimálne požiadavky pre deväť sociálnych služieb, ale jeho vykonávanie ohrozujú nedostatky pri poskytovaní služieb obcami. Navrhovaná reforma miestnej samosprávy ešte nebola prijatá.

(12)

Estónsko má jeden z najvyšších podielov investícií na HDP v súkromnom i vo verejnom sektore. Estónsko však stojí pred určitými výzvami, pokiaľ ide o ďalšie zlepšenie jeho investičného prostredia. Estónsko prijalo opatrenia na vykonanie stratégie pre oblasť výskumu, vývoja a inovácií pod názvom „Knowledge-based Estonia“ (Estónsko založené na poznatkoch) a stratégie pre rast v oblasti podnikania, ktoré spolu vytvárajú rámec pre inteligentnú špecializáciu. Zabezpečenie priaznivej súčinnosti medzi týmito stratégiami môže pomôcť v stimulovaní súkromných investícií do výskumu, vývoja a inovácií, a to najmä vzhľadom na to, že investície do podnikového výskumu a technológií klesli v roku 2014 na 0,6 % HDP a Estónsko pravdepodobne v roku 2020 nedosiahne svoj cieľ týkajúci sa investícií do výskumu, vývoja a inovácií na úrovni 3 % HDP. Počet podnikov spolupracujúcich s výskumnými inštitúciami je obmedzený, čo má za následok nižší počet patentových prihlášok. V posledných rokoch sa zdá, že celková štruktúra vývozu spracovaných výrobkov z Estónska sa posunula smerom k výrobkom nižšej hodnoty. Nedostatok pracovnej sily a zručností môže byť prekážkou brániacou vo vyššej miere investovania do odvetví špičkových technológií.

(13)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Estónska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Estónsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Estónsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 a 2.

(14)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a zastáva názor, že možno očakávať, že Estónsko dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

1.

Zabezpečiť poskytovanie a dostupnosť vysoko kvalitných verejných služieb, a to najmä sociálnych služieb, na miestnej úrovni okrem iného aj prijatím a vykonaním navrhovanej reformy miestnej samosprávy. Prijať a vykonať opatrenia na zníženie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov vrátane tých, ktoré sú stanovené v pláne sociálnej starostlivosti.

2.

Podporovať súkromné investície do výskumu, vývoja a inovácií, a to aj posilnením spolupráce medzi akademickou obcou a podnikmi.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/49

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Maďarsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Maďarsku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Maďarsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, ako aj pokrok Maďarska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila 8. marca 2016 výsledky hĺbkového preskúmania. Z analýzy Komisie vyplýva záver, že v Maďarsku v súčasnosti neexistujú makroekonomické nerovnováhy. Konkrétne, hoci potreby spojené s odložením splatnosti vysokého zahraničného dlhu a podiel nesplácaných úverov aj naďalej vyvolávajú obavy, riziká spojené s vonkajšími a vnútornými záväzkami sa znížili.

(3)

Maďarsko predložilo 29. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj konvergenčný program na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 až 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

V konvergenčnom programe sa uvádza, že vplyv výnimočného prílevu utečencov na rozpočet je významný a v doplnení zo 6. mája sa uvádzajú dostatočné dôkazy o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa hodnotenia Komisie oprávnené dodatočné výdavky v roku 2015 predstavovali 0,04 % HDP a v súčasnosti sa neočakávajú žiadne ďalšie prírastkové náklady v roku 2016. Ustanovenia uvedené v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov je výnimočnou udalosťou, jeho vplyv na verejné financie Maďarska je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa. Preto sa požadovaná úprava smerujúca k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa na rok 2015 znížila s cieľom zohľadniť tieto náklady. Pokiaľ ide o rok 2016, konečné posúdenie vrátane posúdenia oprávnených súm sa uskutoční na jar 2017 na základe získaných údajov, ktoré poskytnú maďarské orgány.

(6)

Na Maďarsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. V konvergenčnom programe na rok 2016 vláda plánuje zvýšenie celkového deficitu na 2,4 % HDP do roku 2017, pričom následne by mal postupne klesnúť na 1,2 % do roku 2020. Vláda plánuje postupné zlepšovanie štrukturálneho salda v záujme dosiahnutia revidovaného strednodobého rozpočtového cieľa, to znamená deficitu vo výške 1,5 % HDP v štrukturálnom vyjadrení, do roku 2019. Prepočítaný (4) štrukturálny deficit však zostane vyšší než strednodobý rozpočtový cieľ. Na základe konvergenčného programu sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP bude postupne klesať z úrovne 75,3 % v roku 2015 a v roku 2020 bude pod úrovňou 65 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je vcelku vierohodný do roku 2017 a pre nasledujúce obdobie je čoraz priaznivejší. Opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov od roku 2017 neboli dostatočne konkretizované, najmä na obdobie po roku 2017. Z prognózy Komisie z jari 2016 vyplýva, že existuje vysoké riziko značnej odchýlky od požadovanej úpravy v roku 2016 a pri nezmenených politikách aj v rokoch 2016 a 2017 posudzovaných spolu. Zároveň sa predpokladá, že Maďarsko dodrží referenčnú hodnotu pre znižovanie dlhu v rokoch 2016 a 2017. Rada na základe svojho posúdenia konvergenčného programu a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že existuje riziko, že Maďarsko nedodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Preto budú v oboch rokoch v záujme ich dodržania potrebné ďalšie opatrenia.

(7)

Vnútorné finančné nerovnováhy sa znížili a bankový systém sa stal menej zraniteľným, stále však existujú veľké výzvy. Značný pokrok sa dosiahol pri znižovaní dlhu súkromného sektora, ktorý bol predtým denominovaný väčšinou v cudzej mene. Pokiaľ ide o úvery domácnostiam, zaznamenali sa náznaky oživenia, ale obrat v oblasti úverov podnikom sa ešte len musí uskutočniť. Ziskovosť bankového sektora sa začala obnovovať aj vďaka lepšiemu hospodárskemu prostrediu a umiernenosti predchádzajúcich politík vo vzťahu k zdaňovaniu bánk. Napriek tomu banky zostávajú obozretné pri poskytovaní úverov napriek tomu, že sú dobre kapitalizované a vysoko likvidné. Medzi hlavné zostávajúce výzvy pre banky patrí zníženie ešte stále vysokého podielu nesplácaných úverov, ktoré brzdia poskytovanie nových úverov a vytvárajú tlak na zisk. Riziká súvisiace s podmienenými záväzkami spojené s posilnením štátneho vlastníctva v bankovom sektore sú stále vysoké.

(8)

Napriek nedávnemu značnému zlepšeniu v oblasti daňovej politiky a daňovej správy zostáva spoliehanie sa Maďarska na sektorové dane potenciálnou prekážkou pre investície. Selektívna štruktúra týchto daní spôsobuje narušenia v jednotlivých odvetviach. Zatiaľ čo sa naďalej uplatňuje niekoľko ďalších sektorových daní, poplatky pre úverové inštitúcie sa výrazne znížili a zrušili sa progresívne sadzby poplatku za potravinové kontroly. Daňovo-odvodové zaťaženie pre osoby s nízkymi príjmami je však stále vysoké, najmä v prípade tých, ktorí nemajú deti. Môže to mať negatívny vplyv na ich schopnosť zamestnať sa a tiež to môže brzdiť investície. Boli podniknuté kroky na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia (vrátane zníženia jednotnej daňovej sadzbe dane z príjmov fyzických osôb o jeden percentuálny bod a zvýšenia daňovej úľavy pre rodiny s dvoma deťmi). Opatrenia však nie sú dostatočne dobre cielené na to, aby mali významný vplyv na osoby s nízkymi príjmami. Existuje potenciál presunutia daňového zaťaženia z práce na oblasti, ktoré majú menej rušivý vplyv na rast. Bolo prijatých niekoľko opatrení na zlepšenie súladu a zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov, hoci náklady na dodržiavanie daňovej disciplíny sú naďalej vysoké. Napriek zlepšeniam v posledných rokoch Maďarsko stále čelí výzvam týkajúcim sa efektívnosti výberu daní. Vláda ohlásila podstatnú inštitucionálnu reformu, ktorá sa má začať v roku 2016 a bude zameraná na efektívnosť daňovej správy.

(9)

Obmedzený pokrok sa dosiahol, pokiaľ ide o podporu hospodárskej súťaže a transparentnosti vo verejnom obstarávaní (napríklad prijatím nového zákona o verejnom obstarávaní, pričom jeho súlad s právnymi predpismi EÚ sa zatiaľ neposudzoval), zatiaľ čo nepredvídateľné zmeny regulačného a administratívneho zaťaženia brzdia súkromné podnikanie a investície. Vysoký počet rokovacích konaní bez predchádzajúceho zverejnenia a zadávanie zákaziek s jedinou ponukou poukazujú na to, že v oblasti obstarávania pretrváva nízka úroveň hospodárskej súťaže. V máji 2016 vláda predložila stratégiu elektronického obstarávania. Jej vykonávanie a vplyv na zvýšenie efektívnosti a transparentnosti je potrebné monitorovať a pretrváva riziko korupcie. Zmeny by boli potrebné na to, aby bol nový Národný akčný plán boja proti korupcii (NAP) na obdobie rokov 2015 až 2018 účinnejší pri predchádzaní korupcii vo verejných inštitúciách a uplatňovaní odrádzajúcich sankcií. Vláda neobnovila svoj predchádzajúci záväzok revidovať zákon o oznamovateľoch korupcie z roku 2013, v ktorom chýbajú ustanovenia, ktoré by primerane chránili informátorov pred odvetou. V rámci NAP sa plánuje revízia neambiciózneho systému majetkových priznaní a na základe nových legislatívnych zmien schválených v roku 2015 sa zaviedli niektoré ďalšie obmedzenia týkajúce sa prístupu verejnosti k informáciám. Vláda podnikla kroky na zníženie administratívnej záťaže, ale obmedzujúce právne predpisy Maďarska v sektoroch služieb a nestabilné regulačné prostredie naďalej prinášajú obavy pre podniky, a tým vytvárajú neistotu pre investorov. Obmedzenia týkajúce sa zriaďovania a prevádzky podnikov v maloobchodnom sektore predstavujú značné prekážky vstupu na trh a expanzie. Marže v maďarskom maloobchodnom sektore sú tretie najvyššie v Únii a počas posledného desaťročia sa nepretržite zvyšovali, zatiaľ čo ukazovateľ alokačnej efektívnosti patrí medzi najnižšie v Únii.

(10)

Nedávny vývoj na trhu práce v Maďarsku je priaznivý, pričom miera nezamestnanosti klesla na úroveň spred krízy. Vytváranie pracovných miest v súkromnom sektore sa síce zrýchľuje, na druhej strane však program verejných prác prispel okrem iného aj k zníženiu nezamestnanosti. Tento program je hlavnou aktívnou politikou trhu práce v Maďarsku. Rozpočtové náklady na tento program sa za posledných päť rokov zvýšili viac ako štvornásobne. Zdá sa však, že program nezabezpečuje dostatočné zlepšenie opätovného začlenenia účastníkov na otvorený trh práce. V prvej polovici roku 2015 predstavovala miera úspešného ukončenia účasti na tomto programe a prechodu k riadnemu zamestnaniu 13,1 %, ale približne 60 % účastníkov, ktorí svoju účasť na programe ukončili, sa doň do 180 dní opäť vrátilo. Prináša to výrazné riziko zablokovania účastníkov v programe, najmä nízkokvalifikovaných pracovníkov a ľudí žijúcich v znevýhodnených regiónoch. Aj keď sa tento program zameriava na dlhodobo nezamestnaných, ľudí s nízkou kvalifikáciou a nezamestnaných žijúcich v znevýhodnených oblastiach, 47 % účastníkov v roku 2015 predstavovali osoby so stredoškolským alebo vysokoškolským vzdelaním. Podiel nezamestnaných osôb zapojených do verejných prác je významný aj v krajoch s dobre fungujúcimi trhmi práce. Nedávna reforma verejných služieb zamestnanosti pravdepodobne zníži ich účinnosť. Keďže zodpovednosť za verejné služby zamestnanosti je v súčasnosti rozdelená medzi štyri ministerstvá, administratívna zložitosť mechanizmov riadenia môže výrazne ohroziť účinné riadenie a intenzívnejšie zameranie sa na výsledky. Maximálne trvanie poskytovania dávok v nezamestnanosti (tri mesiace) je najkratšie v Únii a podstatne kratšie než priemerný čas potrebný na nájdenie si zamestnania. Ukazovatele chudoby sa zlepšujú, zostávajú však vysoké, najmä v rámci najviac znevýhodnených skupín, konkrétne u Rómov a detí. Primeranosť a rozsah pôsobnosti sociálnej pomoci zostáva výzvou a nedávne reformy by mohli ešte viac obmedziť podmienky prístupu k niektorým dávkam.

(11)

Priemerný výkon maďarských študentov, pokiaľ ide o základné zručnosti, bol nižší ako priemer EÚ stanovený v rámci Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie študentov (PISA) z roku 2012 a podiel študentov, ktorí dosahujú slabé výsledky, sa v rokoch 2009 až 2012 zvýšil. Vplyv sociálno-ekonomického zázemia a lokality školy na dosiahnuté výsledky patrí medzi najsilnejšie v Únii. Selektívnosť vzdelávacieho systému prehlbuje rozdiely vo výkonnosti medzi študentmi rôznych typov škôl a tieto rozdiely sa postupne zväčšujú. Chýbajúci rovnaký prístup ku kvalitnému všeobecnému vzdelávaniu je osobitne akútny v prípade Rómov. S výnimkou predškolského vzdelávania, kde v posledných rokoch došlo k výraznému zlepšeniu, stále pretrvávajú veľké rozdiely medzi mierami úspešného ukončenia školskej dochádzky u rómskych žiakov/študentov a nerómskych žiakov/študentov na všetkých úrovniach vzdelávania, t. j. na úrovni základného, stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania. Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky medzi Rómami je naďalej vysoká. Maďarsko zaviedlo viaceré opatrenia, ktorých cieľom je účinnejšie riešiť nízku úroveň dosiahnutého vzdelania. Dôležité informácie o vykonávaní týchto opatrení však zatiaľ nie sú k dispozícii, a preto je ťažké zhodnotiť ich potenciálny vplyv. Ešte nebol vypracovaný systematický prístup k presadzovaniu inkluzívneho všeobecného vzdelávania. Oznámený plán realizácie pre stratégiu na boj proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky ešte nebol uverejnený. Prechod medzi rôznymi formami a stupňami vzdelávania je naďalej zložitý a vykonávanie nedávnych reforiem v oblasti odborného vzdelávania by sa malo zamerať na jeho uľahčenie.

(12)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Maďarska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila konvergenčný program, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Maďarsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Maďarsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Európskej únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sa premietli do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 3.

(13)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1,

1.

Vzhľadom na vysoké riziko značnej odchýlky, dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu o 0,3 % HDP smerujúcu k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2016 a o 0,6 % HDP v roku 2017, pokiaľ sa strednodobý rozpočtový cieľ nepodarí dodržať pri nižšom úsilí, a to tak, že sa prijmú potrebné štrukturálne opatrenia.

2.

Ďalej znižovať sektorové dane a znížiť daňovo-odvodové zaťaženie osôb s nízkymi príjmami. Posilniť transparentnosť a hospodársku súťaž v oblasti verejného obstarávania prostredníctvom systémov elektronického verejného obstarávania, intenzívnejšieho uverejňovania výberových konaní a ďalších zlepšení protikorupčného rámca. Zlepšiť regulačné prostredie v sektore služieb a v maloobchodnom sektore odstránením obmedzujúcich právnych predpisov a zabezpečením predvídateľnosti.

3.

Uľahčiť prechod z programu verejných prác na primárny trh práce a posilniť ďalšie aktívne politiky trhu práce. Zlepšiť primeranosť a rozsah pôsobnosti sociálnej pomoci a dávok v nezamestnanosti. Prijať opatrenia na zlepšenie výsledkov vzdelávania a na zvýšenie účasti znevýhodnených skupín, najmä Rómov, na inkluzívnom všeobecnom vzdelávaní.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/53

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Švédsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Švédsku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Švédsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, ako aj pokrok Švédska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia 8. marca 2016 predstavila výsledky hĺbkového preskúmania. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že vo Švédsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Najmä vysoký a narastajúci dlh domácností súvisiaci s vysokými a rastúcimi cenami nehnuteľností v kontexte pozitívnych úverových tokov predstavuje riziká neusporiadanej nápravy s dôsledkami pre reálnu ekonomiku a bankový sektor. Boli prijaté politické opatrenia v oblasti makroprudenciálneho dohľadu, ktoré však môžu byť ešte stále nedostatočné. Naďalej ostávajú medzery v politike v oblasti zdanenia bývania, amortizácie hypoték, fungovania ponuky bývania a trhu s prenájmom.

(3)

Švédsko predložilo 28. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj konvergenčný program na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Švédsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Podľa konvergenčného programu na rok 2016 vláda plánuje dosiahnuť celkové saldo na úrovni –0,4 % HDP a počas celého programového obdobia aj naďalej dosahovať strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP. Podľa konvergenčného programu sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP klesne v roku 2016 na 42,5 % a bude aj naďalej klesať až na úroveň 39,1 % v roku 2019. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný do roka 2016 a následne opatrný. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 sa predpokladá, že štrukturálne saldo bude v roku 2016 –0,5 % HDP a v roku 2017 –0,9 % HDP, teda nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Možné budúce odchýlky by sa posudzovali vzhľadom na požiadavku udržať štrukturálne saldo nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Rada na základe svojho posúdenia konvergenčného programu a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že možno očakávať, že Švédsko dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(6)

Dlh domácností je vo Švédsku na veľmi vysokej úrovni a za posledné desaťročie zaznamenáva jednu z najvyšších mier rastu v Únii. Pomer dlhu domácností k ročnému disponibilnému príjmu dosiahol v roku 2015 podľa odhadov Riksbank (centrálna banka Švédska) 175 % a vo vzťahu k HDP bol na úrovni 87 %. Švédsko má jeden z najsilnejších daňových stimulov pre vlastníctvo obytných nehnuteľnosti v Únii vďaka pomerne nízkym daniam z nehnuteľností a vysokej odpočítateľnosti úrokov z hypotekárnych úverov. Vysoká úroveň zadlženia domácností predstavuje riziko pre makroekonomickú stabilitu. Vláda prijala určité opatrenia na zastavenie zadlženia domácností vrátane právnej úpravy, ktorú parlament prijal 23. marca 2016 a ktorej cieľom je ukladať povinné amortizačné požiadavky na nové hypotekárne úvery. Prijatie tohto kľúčového opatrenia sa značne oneskorilo z dôvodu polemiky o tom, či má švédsky orgán makroprudenciálneho dohľadu právny mandát na zavedenie takejto požiadavky. Ak nedôjde k revízii právneho rámca týkajúceho sa právomoci orgánu makroprudenciálneho dohľadu, existuje riziko, že z podobných dôvodov sa môžu oneskoriť aj ďalšie opatrenia, ktoré budú možno potrebné na riešenie narastajúcich nerovnováh vo Švédsku. Vláda okrem toho neprijala žiadne opatrenia na prispôsobenie fiškálnych stimulov, a to napríklad znížením daňovej odpočítateľnosti hypotekárnych úrokov alebo revíziou zdaňovania nehnuteľností.

(7)

Švédsky trh s bývaním je aj naďalej potenciálnym zdrojom nestability. V posledných 20 rokoch ceny obytných nehnuteľností takmer neustále rástli, najmä v metropolitných oblastiach Štokholmu a Göteborgu. Ceny obytných nehnuteľností stále rastú, a to nielen z dôvodu pevných základných ukazovateľov, ako je rast disponibilných príjmov, ale tiež v dôsledku štrukturálnych nedostatkov na trhu s bývaním. Ponuku obytných nehnuteľností brzdí neúčinné využívanie existujúceho bytového fondu, vysoký stupeň regulácie nájmu, slabá hospodárska súťaž v stavebníctve, nedostatočná dostupnosť pozemkov pre novú výstavbu a zdĺhavé a zložité plánovacie postupy. Súčasná koncepcia dane z transakcií týkajúcich sa kapitálových ziskov z predaja nehnuteľností obmedzuje potenciál efektívnejšieho využívania súčasného bytového fondu. Štrukturálne nedostatky vedú k nedostatočným investíciám do bývania a všeobecnej nedostatočnej ponuke bývania a prispievajú k neustálemu nárastu cien obytných nehnuteľností. Nedostatok cenovo dostupného bývania takisto obmedzuje mobilitu na trhu práce a je prekážkou účinného začlenenia prisťahovalcov do trhu práce. Vláda prijala určité opatrenia vrátane zvýšenia verejného financovania pre investície do sektora bývania a zjednodušenia niektorých postupov plánovania. V decembri 2015 sa v rámci prieskumu hospodárskej súťaže v stavebníctve navrhol súbor možných opatrení, ako napr. zvýšenie transparentnosti v oblasti zákaziek na výstavbu sociálneho bývania. Vláda však nedosiahla žiadny pokrok pri reforme systému stanovovania nájomného.

(8)

Napriek pomerne dobrým výsledkom v oblasti investícií Švédsko čelí problémom, ktoré môžu mať negatívny vplyv na jeho dlhodobú konkurencieschopnosť. Najmä štrukturálne nedostatky na trhu s bývaním brzdia investície do tejto oblasti. Investície do infraštruktúry na zlepšenie miery prepojenia v mestských oblastiach a medzi nimi sú nedostatočné vzhľadom na obmedzenia spôsobené nedostatočnou ponukou bývania.

(9)

Podľa prieskumu PISA Švédsko zaznamenalo v poslednom desaťročí najväčší prepad spomedzi krajín OECD, pokiaľ ide o výsledky vo vzdelávaní 15-ročných, a teraz je v tejto oblasti pod priemerom EÚ i OECD. Hrozí, že zhoršujúce sa výsledky v oblasti školského vzdelávania môžu v dlhodobom horizonte vyvinúť tlak na konkurencieschopnosť a inovačné kapacity Švédska. Významné rozdiely vo výsledkoch medzi študentmi s migrantským pôvodom a ostatnými študentmi ešte zhoršujú problémy vo vzdelávaní. Tieto rozdiely si zasluhujú osobitnú pozornosť so zreteľom na vysoký počet novoprišlých mladých migrantov, ktorých je potrebné začleniť do vzdelávacieho systému. Nejasné mechanizmy financovania škôl v kombinácii s nesystematickým monitorovaním používania finančných prostriedkov na rôznych úrovniach školského systému bránia v efektívnom využívaní zdrojov. Vláda sprístupnila ďalšie finančné prostriedky na zlepšenie výsledkov a rovnosti vo vzdelávaní a podniká kroky na začlenenie novoprišlých migrantov do vzdelávania.

(10)

Vysoký prílev utečencov zaznamenaný za posledný rok má pre Švédsko viaceré sociálne a hospodárske dôsledky. Kým v krátkodobom horizonte sa očakáva, že prílev utečencov zvýši verejné výdavky a vytvorí dodatočný domáci dopyt, a tým zvýši HDP, strednodobý vplyv na zamestnanosť a rast závisí od úspešnej integrácie utečencov na trhu práce a ich sociálneho začlenenia, a to aj prostredníctvom vzdelávacej podpory. Táto záležitosť je na poprednom mieste politického programu na úrovni EÚ aj členských štátov a bude pozorne monitorovaná a analyzovaná okrem iného aj v správe o tejto krajine na rok 2017.

(11)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Švédska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila konvergenčný program, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Švédsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Švédsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedeného odporúčania 1.

(12)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a zastáva názor (4), že možno očakávať, že Švédsko dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(13)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a konvergenčný program. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedeného odporúčania 1,

1.

Riešiť nárast dlhu domácností prispôsobením fiškálnych stimulov, a to najmä postupným obmedzením daňovej odpočítateľnosti platieb úrokov z hypotekárnych úverov alebo zvýšením periodických daní z nehnuteľného majetku. Zabezpečiť, aby orgán makroprudenciálneho dohľadu mal právny mandát na včasné vykonanie opatrení na zabezpečenie finančnej stability. Podporiť investície do bývania a zlepšiť efektívnosť trhu s bývaním, a to aj prostredníctvom zavedenia väčšej pružnosti pri stanovovaní cien nájomného a prostredníctvom revízie koncepcie dane z kapitálových ziskov s cieľom umožniť viac transakcií s obytnými nehnuteľnosťami.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/57

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Rakúsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne. Toto odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí v dňoch 18. a 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Rakúsko by ako krajina, ktorej menou je euro, malo aj vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedeného odporúčania.

(2)

Správa o Rakúsku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Rakúsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, a pokrok Rakúska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila výsledky hĺbkového preskúmania 8. marca 2016. Na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Rakúsku neexistujú makroekonomické nerovnováhy.

(3)

Rakúsko predložilo 26. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a 27. apríla 2016 svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Program stability ukazuje, že vplyv mimoriadneho prílevu utečencov na rozpočet je značný a poskytuje primeraný dôkaz o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie oprávnené dodatočné výdavky dosiahli 0,09 % HDP v roku 2015 a v súčasnosti sa odhadujú na 0,26 % HDP v roku 2016. Tieto sumy predstavujú zvýšenie v porovnaní s odhadmi uvedenými v návrhu rozpočtového plánu na rok 2016, v ktorom sa očakávali dodatočné výdavky vo výške približne 0,08 % HDP v roku 2015 a 0,16 % HDP v roku 2016. Ustanovenia vymedzené v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa vzťahujú na tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov je výnimočnou udalosťou, jeho vplyv na verejné financie Rakúska je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní odchýlka od postupu úprav smerujúcich k strednodobému rozpočtovému cieľu. Keďže Rakúsko spĺňalo v roku 2015 svoj strednodobý rozpočtový cieľ, nevyužilo možnosť dočasnej odchýlky. S cieľom zabezpečiť, aby sa Rakúsku povolila rovnaká dočasná odchýlka ako krajinám, ktoré ešte nespĺňajú svoj strednodobý rozpočtový cieľ, sa však Rakúsku povolí odchýliť sa od jeho strednodobého rozpočtového cieľa v rokoch 2016 a 2017 o sumu považovanú za oprávnenú na rok 2015. Pokiaľ ide možnú dodatočnú odchýlku v roku 2016, na jar 2017 sa vykoná konečné posúdenie vrátane oprávnených súm na základe zistených údajov poskytnutých rakúskymi orgánmi.

(6)

Na Rakúsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a prechodné dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2016 očakáva zhoršenie celkového deficitu na 1,6 % HDP v roku 2016 a následne jeho postupné zlepšovanie na 0,4 % HDP v roku 2020. Plnenie strednodobého rozpočtového cieľa, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,45 % HDP do roku 2016 a prehodnotený tak, aby sa stal štrukturálnym deficitom vo výške 0,5 % HDP od roku 2017, sa plánuje od roku 2018. Na základe prepočítaného štrukturálneho salda by sa však strednodobý rozpočtový cieľ pravdepodobne splnil až od roku 2019. Na základe programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP dosiahol vrchol v roku 2015 na úrovni 86,2 % a že postupne klesne na 76,6 % v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Zároveň však opatrenia na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 neboli dostatočne konkretizované. Podľa prognózy Komisie z jari 2016 existuje v roku 2016 riziko určitej odchýlky. Ak by sa však z posúdenia vylúčil aj dodatočný vplyv mimoriadneho prílevu utečencov plánovaný na rok 2016, Rakúsko by v roku 2016 podľa očakávania dodržalo ustanovenia Paktu stability a rastu. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v roku 2017 riziko významnej odchýlky od odporúčanej úpravy. Predpokladaná odchýlka v roku 2017 by však už nebola významná po zohľadnení ďalšej povolenej rezervy spojenej s vplyvom mimoriadneho prílevu utečencov na rozpočet, ktorá sa možno povolí na rok 2016. Predpokladá sa, že Rakúsko v roku 2016 dodrží prechodné dlhové pravidlo a po ukončení prechodného obdobia v roku 2017 aj referenčnú hodnotu na zníženie dlhu. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a s prihliadnutím na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že existuje riziko, že Rakúsko nedodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Preto budú v rokoch 2016 a 2017 v záujme ich dodržania potrebné ďalšie opatrenia.

(7)

Rozpočtový vplyv nedávnej daňovej reformy stále predstavuje prvok neistoty. Pri prijímaní opatrení na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti treba zohľadniť skutočnosť, že napriek nedávnym reformám zostáva daňové zaťaženie práce vysoké a že Rakúsko má v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Zároveň sa nedostatočne využívajú tie zdroje zdaňovania, ktoré viac podporujú rast a umožňujú zníženie daňového zaťaženia práce. Tento problém by pomohli vyriešiť opatrenia, ktorými by sa daňové zaťaženie práce presunulo smerom k inému zdaňovaniu, ktoré by bolo menej škodlivé pre rast.

(8)

V roku 2015 bola miera zamestnanosti osôb vo veku 55 až 64 rokov na úrovni 46,3 % (priemer EÚ: 53,3 %) a v porovnaní s ostatnými členskými štátmi sa Rakúsko umiestnilo na 19. mieste. Od roku 2014 sú v platnosti ďalšie opatrenia na zvýšenie skutočného veku odchodu do dôchodku, ktoré boli do určitej miery účinné. Zatiaľ nie je jasné, či tieto opatrenia v strednodobom horizonte zvrátia trend zaostávania skutočného veku odchodu do dôchodku v Rakúsku za priemerom Únie. Dĺžka dôchodku sa navyše zvyšuje následkom vyššej strednej dĺžky života. Zákonný vek odchodu do dôchodku pre ženy sa bude len postupne zvyšovať a zosúlaďovať so zákonnými vekom pre mužov – tento proces sa začne v roku 2024 a skončí sa v roku 2033. V Rakúsku nie je zákonný vek odchodu do dôchodku viazaný na zvyšovanie strednej dĺžky života. Podľa odhadov Komisie v roku 2040 výdavky na dôchodky vzrastú o 0,8 % HDP v porovnaní s rokom 2013. V dlhodobom horizonte (2060) sa očakáva nárast výdavkov na dôchodky o 0,5 % HDP. V roku 2040 sa očakáva aj nárast výdavkov na zdravotnú starostlivosť o 1 % HDP a v roku 2060 o 1,3 % HDP oproti roku 2013. Spolu s predpokladaným zvýšením výdavkov na dlhodobú starostlivosť to predstavuje stredne závažné riziko pre fiškálnu udržateľnosť Rakúska.

(9)

Fiškálne mechanizmy na jednotlivých úrovniach vlády (spolkovej, krajinskej a miestnej) sú zložité a príjmové a výdavkové povinnosti v mnohých oblastiach politiky, ako je napríklad zdravotná starostlivosť, nie sú zosúladené. Zatiaľ čo podľa údajov OECD z roku 2014 majú nižšie úrovne štátnej správy povinnosti v oblasti verejných výdavkov vo výške 16 % HDP, podiel daní na nižších úrovniach, než je národná, dosahuje výšku len približne 2 % HDP. Toto zložité usporiadanie je nákladné a môže znižovať rozpočtovú disciplínu. O prerozdeľovaní príjmov medzi danými tromi úrovňami štátnej správy na obdobie od roku 2017 sa v súčasnosti rokuje, čím sa vytvára príležitosť túto záležitosť vyriešiť.

(10)

Rakúsko má tradične jednu z najnižších mier nezamestnanosti v Únii. Od roku 2011 sa však zvyšuje a v roku 2015 dosiahla 5,7 %. Miera nezamestnanosti mladých ľudí je takisto nízka: v roku 2015 to bolo 10,6 % osôb vo veku 15 až 24 rokov. Rakúsko má takisto vysokú mieru zamestnanosti. Zatiaľ čo miera zamestnanosti žien je s hodnotou 70,2 % nad priemerom EÚ, relatívne veľká časť žien pracuje na čiastočný pracovný úväzok kvôli povinnostiam spojeným so starostlivosťou o deti alebo o staršie osoby. To prispieva k jednému z najvyšších rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v Únii a k vysokému rozdielu v dôchodkoch žien a mužov. V prípade starších zamestnancov (vo veku 55 až 64 rokov) je miera zamestnanosti pod priemerom EÚ.

(11)

Rakúsko už prekonalo svoje národné ciele stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania. V roku 2015 bola miera predčasného ukončenia školskej dochádzky na úrovni 7,3 % a miera dosiahnutého terciárneho vzdelania bola 38,7 %. Výsledky v oblasti vzdelávania však vo veľkej miere závisia od sociálno-ekonomického zázemia. Intergeneračná mobilita vo vzdelávaní patrí k najnižším zo všetkých krajín OECD, pre ktoré sú k dispozícii údaje. Miera predčasného ukončenia štúdia žiakov s migrantským pôvodom je viac než trikrát vyššia oproti žiakom bez migrantského pôvodu a ďalšiu výzvu predstavuje integrácia mladých utečencov a migrantov v školopovinnom veku a starších do systému vzdelávania a odbornej prípravy.

(12)

Hoci rakúske banky čelia výzvam na domácich aj zahraničných trhoch, opatrenia v oblasti dohľadu na národnej a európskej úrovni pomohli riešiť riziká vyplývajúce zo zhoršenia kvality aktív v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe. Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu a likvidáciu finančných subjektov v ťažkostiach, fiškálne riziká už boli zahrnuté do účtov verejných financií. Hoci nemožno vylúčiť ďalšie riziká, zdá sa, že sa obmedzia len na zdedené problémy niekoľkých konkrétnych inštitúcií.

(13)

Rakúsko má vyššiu mieru investícií, než je priemer EÚ, v prípade všetkých zložiek HDP okrem obydlí. Úroveň investícií v Rakúsku je však od roku 2012 slabá, a to napriek dobrej likvidite podnikov a priaznivým podmienkam financovania. V záujme podpory investícií a rastu by sa mali odstrániť zložité administratívne postupy a prekážky. Možno napríklad konštatovať, že regulačné prekážky a administratívne zaťaženie v oblasti poskytovania služieb nenapomáhajú zakladaniu nových podnikov. Pokiaľ ide o prekážky pri zriaďovaní interdisciplinárnych spoločností, ako sa uvádza v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2015, Rakúsko začalo zvažovať určité zlepšenia, ale ešte sa neprijali žiadne rozhodnutia. V oblasti služieb pre podniky existujú osobitné výzvy, ktoré vyplývajú z reštriktívnych požiadaviek na udeľovanie povolení, a pokiaľ ide o určité profesie, z obmedzení právnej formy a držby podielov, ktoré majú za následok nízku dynamiku trhu a záporný rast produktivity. V akčnom pláne pre prístup k regulovaných profesiám a pre ich výkon, ktorý predložilo Rakúsko v nadväznosti na vzájomné hodnotenie, sa navrhuje iba obmedzený počet opatrení napriek tomu, že jednoznačne existuje priestor pre ambicióznejšie návrhy.

(14)

Vysoký prílev utečencov zaznamenaný v minulom roku má pre Rakúsko viaceré sociálne a hospodárske dôsledky. Hoci v krátkodobom horizonte sa predpokladá, že prílev utečencov zvýši verejné výdavky a vytvorí dodatočný domáci dopyt, a tým zvýši HDP, strednodobý vplyv na zamestnanosť a rast závisí od úspešnej integrácie utečencov na trhu práce a od ich sociálneho začlenenia, a to aj prostredníctvom vzdelávacej podpory. Táto záležitosť je na poprednom mieste politického programu na úrovni Únie aj členských štátov a bude pozorne monitorovaná a analyzovaná okrem iného aj v správe o tejto krajine na rok 2017.

(15)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Rakúska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Rakúsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Rakúsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 3.

(16)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1,

1.

Zabezpečiť, aby sa odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa v rokoch 2016 a 2017 obmedzila na povolenú rezervu spojenú s vplyvom mimoriadneho prílevu utečencov v roku 2015 na rozpočet, a na tento účel dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu vo výške 0,3 % HDP v roku 2017, ak sa nepodarí dodržať strednodobý rozpočtový cieľ pomocou menšieho úsilia. Zabezpečiť udržateľnosť systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému nadviazaním zákonného veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života. Zjednodušiť, zracionalizovať a zefektívniť fiškálne vzťahy a povinnosti v rámci rôznych úrovní štátnej správy.

2.

Zvýšiť účasť žien na trhu práce. Prijať opatrenia na zlepšenie úrovne dosiahnutého vzdelania znevýhodnených mladých ľudí, najmä mladých ľudí s migrantským pôvodom.

3.

Znížiť v oblasti služieb administratívne a regulačné prekážky brániace investíciám, ako sú reštriktívne požiadavky na udeľovanie povolení a obmedzenia právnej formy a držby podielov, ako aj zábrany pri zriaďovaní interdisciplinárnych spoločností.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/61

(1)

Dňa 26. novembra 2015 Komisia prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. až 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Slovensko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne. Toto odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí v dňoch 18. a 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Slovensko ako krajina, ktorej menou je euro, by malo aj vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedeného odporúčania.

(2)

Správa o Slovensku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, ako aj pokrok Slovenska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Slovensko predložilo 29. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 až 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

Slovensko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2016 plánuje zlepšiť celkový deficit na úroveň – 1,9 % HDP v roku 2016 a ďalej postupne na úroveň – 1,3 % HDP v roku 2017. Podľa programu stability by sa mal strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP, dosiahnuť v roku 2019. Na základe programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP dosiahne v roku 2016 52,9 % a bude ďalej klesať až na úroveň 47,3 % v roku 2019. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 však neboli dostatočne konkretizované. Z prognózy Komisie z jari 2016 vyplýva, že v prípade Slovenska existuje v roku 2016 riziko určitej odchýlky od strednodobého rozpočtového cieľa, pričom v roku 2017 krajina pri nezmenených politikách podľa očakávaní dosiahne odporúčanú úpravu. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a po zohľadnení prognózy Komisie z jari 2016 zastáva názor, že v prípade Slovenska sa vo všeobecnosti očakáva dodržanie ustanovení Paktu stability a rastu. Na zabezpečenie dodržiavania uvedených ustanovení v roku 2016 však budú potrebné ďalšie opatrenia. Na tento účel by malo zásadný význam prijatie dlho odkladaných záväzných výdavkových stropov a vykonávanie programu Hodnota za peniaze na zvýšenie efektívnosti verejných výdavkov, v rámci ktorého sa plánuje revízia výdavkov vo vybraných oblastiach.

(6)

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Slovensku je naďalej problematická. Príčinou je najmä predpokladaný rast nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva v oblasti zdravotnej starostlivosti a dôchodkov. Očakáva sa, že nárast dôchodkových výdavkov Slovenska do roku 2060 bude jeden z najvyšších v Únii, pričom ho spôsobí starnutie obyvateľstva. Zákonný vek odchodu do dôchodku na Slovensku je relatívne nízky – čiastočne kvôli faktorom súvisiacim so strednou dĺžkou života. Výdavky na zdravotnú starostlivosť sú hlavným faktorom zvyšovania nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva. Výdavky na verejnú zdravotnú starostlivosť podľa očakávaní v dlhodobom horizonte výrazne narastú, hoci pôjde o nárast z relatívne nízkej úrovne. Zdravotné ukazovatele sú na Slovensku napriek istému zlepšeniu stále veľmi nízke. S cieľom zvýšiť nákladovú účinnosť v zdravotníctve prijala vláda opatrenia v oblasti nemocničnej aj ambulantnej starostlivosti. Pokračujú snahy zaviesť model integrovanej starostlivosti. Úspech tejto reformy bude pravdepodobne závisieť od toho, do akej miery sa ho zhostia kľúčové zainteresované strany, ako aj od integrácie centier zdravotnej starostlivosti a nemocníc a od primeraného personálneho zabezpečenia. Napriek opatreniam prijatým s cieľom predísť ďalšiemu hromadeniu dlhu verejných nemocníc sú viaceré z nich stále v zlej finančnej situácii. Na úplné zvrátenie negatívnych trendov vo výdavkovej oblasti treba ešte riešiť výzvy, ako je reštrukturalizácia nemocničných kapacít, zavedenie systému prospektívnych náhrad a posilnenie hospodárskej súťaže pri verejnom obstarávaní v oblasti zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o ambulantnú starostlivosť, všeobecní lekári si neplnia dostatočne svoju úlohu prvotného kontaktu, čo je čiastočne dôsledkom neoptimálneho rozdelenia kompetencií medzi všeobecnými lekármi a špecialistami a vedie k tomu, že pacienti sa uchyľujú k nákladnejšej špecializovanej starostlivosti. Pokiaľ ide o zdaňovanie, opatrenia vlády na boj proti daňovým podvodom prispeli k lepšiemu výberu daní, najmä v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH). Výpadky príjmov z DPH sú však naďalej vysoké, čiže problém v oblasti dodržiavania predpisov pretrváva. V dôsledku silného dôrazu na výber DPH v posledných rokoch sa venovala menšia pozornosť iným dôležitým daňovým oblastiam, ako je napríklad zdaňovanie príjmov. Dôraz kladený na audit navyše spôsobil, že iné funkcie daňovej správy – napríklad vymáhanie daňových dlhov – sú nedostatočne rozvinuté. Zdá sa preto, že v prideľovaní zdrojov v rámci daňového systému existuje priestor na zlepšenie. Stratégia, v ktorej by sa stanovili ciele na zlepšovanie daňovej disciplíny, zatiaľ nebola vypracovaná.

(7)

Napriek zlepšeniam na trhu práce, ktoré sú výsledkom dobrého hospodárskeho oživenia a nedávnych politických opatrení, zostáva dlhodobá nezamestnanosť aj naďalej problémom. Miera dlhodobej nezamestnanosti je stále jedna z najvyšších v Únii (7,6 % v porovnaní so 4,3 % v Únii ako celku v treťom štvrťroku 2015). Týka sa predovšetkým marginalizovaných Rómov, osôb s nízkou kvalifikáciou a mladých ľudí. Opatrenia na riešenie nezamestnanosti boli prijaté v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, dotovaných pracovných miest a pracovného poradenstva. Úspešná realizácia väčšiny z týchto reforiem však bude závisieť od kapacity verejných služieb zamestnanosti. Napriek tomu, že na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny došlo k reorganizácii a že sa zlepšil prístup k odbornej príprave, stále pretrvávajú ťažkosti pri zavádzaní individualizovanej podpory pre dlhodobo nezamestnaných a zraniteľné skupiny. Účasť Rómov na slovenskom trhu práce je naďalej veľmi nízka a zvyšovanie miery ich zamestnanosti napreduje len pomaly. Nízky stupeň vzdelania a úroveň zručností spolu s diskrimináciou sú faktory, ktoré ovplyvňujú ich nízku účasť na trhu práce. Nízka miera zamestnanosti žien v plodnom veku odzrkadľuje dlhú rodičovskú dovolenku (maximálna možná dĺžka tri roky), nedostatok zariadení starostlivosti o deti (najmä v prípade detí do troch rokov), vysoké náklady na starostlivosť o dieťa a obmedzené využívanie pružného pracovného času. Okrem toho pretrvávajú aj regionálne rozdiely – miera nezamestnanosti na východnom Slovensku je stále dvakrát taká vysoká ako v Bratislave. Pokiaľ ide o riadenie služieb trhu práce, opatrenia prijaté v posledných mesiacoch neposkytujú na mieru šitý prístup k štrukturálnym problémom slovenského trhu práce.

(8)

Vzdelávací systém nie je dostatočne zameraný na zvyšovanie hospodárskeho potenciálu Slovenska. Výsledky v oblasti vzdelávania sú v medzinárodnom porovnaní slabé a ešte viac sa zhoršili. Do veľkej miery to súvisí s nedostatočným vzdelávaním učiteľov a nízkou atraktívnosťou učiteľského povolania. Napriek tomu, že platy učiteľov sa v roku 2016 zvýšili o 4 %, nízke mzdy a nedostatočná praktická príprava spolu s ďalšími faktormi spôsobujú, že toto povolanie je pre mladých ľudí neatraktívne. Nedávno prijaté právne predpisy proti segregácii sa ešte musia implementovať, aby priniesli pozitívne zmeny a zvýšili zapojenie Rómov do hlavného prúdu vzdelávania (vrátane predškolského vzdelávania).

(9)

Verejnú správu stále brzdí neefektívnosť. Vzhľadom na jej fragmentovanú a nepružnú štruktúru chýba účinná koordinácia. Prijatie stratégie riadenia ľudských zdrojov v októbri 2015 je krok správnym smerom. Nový zákon o štátnej službe, ktorý je nevyhnutným predpokladom jej úspešného vykonávania, však zatiaľ nebol prijatý. Vláda prijala viaceré opatrenia na boj proti korupcii, ich účinok bol však dosiaľ len mierny. Slovensko dosahuje obmedzené výsledky, pokiaľ ide o začatie trestných konaní a stíhanie prípadov korupcie vrátane nezákonných postupov pri verejnom obstarávaní. Postupy pri udeľovaní stavebného povolenia v prípade rozsiahlych investičných a infraštruktúrnych projektov sa skrátili. Nekonsolidované riadenie, chýbajúce koncipovanie postupov verejného obstarávania založené na dôkazoch, nedostatočná odbornosť, konflikty záujmov, súťažné špecifikácie šité na mieru a nadmerné užívanie kritéria najnižšej ceny vedú k tomu, že obstarávanie na základe kvality prebieha len v obmedzenom rozsahu. V správach sa neustále poukazuje na nedostatky vo verejnom obstarávaní, ktoré negatívne ovplyvňujú efektívnosť prideľovania verejných zdrojov. Časté zmeny právnych predpisov a zaťažujúce administratívne postupy a požiadavky nepriaznivo vplývajú na podnikanie na Slovensku. Vysoké administratívne a regulačné prekážky v súvislosti s niektorými odbornými službami a sieťovými odvetviami, nedostatky v niektorých oblastiach, ako je vymáhateľnosť zmlúv a riešenie platobnej neschopnosti, ako aj dlhotrvajúce obavy týkajúce sa kvality súdneho systému poškodzujú podnikateľské prostredie a odrádzajú investorov. Boli prijaté určité opatrenia na uľahčenie podnikania, ako napríklad Centrum lepšej regulácie zriadené v októbri 2015 a otvorenie Národného podnikateľského centra začiatkom roka 2016. Schválenie iniciatívy „Small Business Act“ (SBA) v rámci stratégie rozvoja MSP však bolo odložené.

(10)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Slovenska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Slovensku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na Slovensku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 3.

(11)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1,

1.

V roku 2016 dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu o 0,25 % HDP a v roku 2017 o 0,5 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Zvýšiť nákladovú efektívnosť v systéme zdravotnej starostlivosti. Prijať opatrenia na zlepšenie daňovej disciplíny.

2.

Zlepšiť aktivačné opatrenia pre dlhodobo nezamestnané osoby a iné znevýhodnené skupiny vrátane individualizovaných služieb a cielenej odbornej prípravy. Uľahčiť zamestnávanie žien, a to najmä rozšírením poskytovania cenovo dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti. Zlepšiť výsledky v oblasti vzdelávania zvyšovaním atraktívnosti učiteľského povolania a posilňovaním účasti rómskych detí od raného detstva v hlavnom prúde vzdelávania.

3.

Skonsolidovať spôsob riadenia, posilniť prechod od súťaží orientovaných výlučne na cenu k obstarávaniu na základe kvality a zlepšiť stíhanie nezákonných praktík pri verejnom obstarávaní. Zlepšiť transparentnosť, kvalitu a účinnosť riadenia ľudských zdrojov vo verejnej správe – najmä prijatím nového zákona o štátnej službe –, ako aj účinnosť súdneho systému. Prijať komplexný plán na riešenie administratívnych a regulačných prekážok pre podnikateľský sektor.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/65

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. až 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Írsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. Komisia v ten istý deň prijala odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne. Európska rada toto odporúčanie schválila 18. – 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Ako krajina, ktorej menou je euro, a vzhľadom na úzke prepojenia medzi hospodárstvami v hospodárskej a menovej únii by Írsko malo zabezpečiť úplné a včasné vykonávanie uvedených odporúčaní.

(2)

Správa o Írsku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Írsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, a pokrok Írska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila 8. marca 2016 výsledky hĺbkového preskúmania. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Írsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Zásadný význam má predovšetkým riešiť veľký objem čistých vonkajších záväzkov a verejného a súkromného dlhu, čo predstavuje slabé miesta, a to aj napriek uskutočneným zlepšeniam.

(3)

Írsko predložilo 29. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Po ukončení postupu pri nadmernom deficite sa Írsko nachádza v preventívnej časti Paktu stability a rastu a podlieha prechodnému dlhovému pravidlu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2016, ktorý je založený na predpoklade nezmenenej politiky, plánuje postupné zlepšenie celkového salda až po dosiahnutie prebytku vo výške 0,4 % HDP v roku 2018. Očakáva sa, že revidovaný strednodobý rozpočtový cieľ –, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP, sa dosiahne v roku 2018. Ročnou zmenou prepočítaného (5) štrukturálneho salda o 0,1 % HDP v roku 2016 sa však nezabezpečuje dostatočný pokrok smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa. Na základe programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP klesne v roku 2016 na úroveň 88,2 % a bude ďalej klesať až na úroveň 85,5 % v roku 2017. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Opatrenia na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 však neboli dostatočne konkretizované. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 existuje riziko určitej odchýlky od odporúčanej fiškálnej úpravy v roku 2016, a predpokladá sa, že v roku 2017 Írsko tento cieľ za predpokladu nezmenenej politiky dodrží. Írsko by malo podľa prognóz v rokoch 2016 a 2017 dodržať prechodné dlhové pravidlo. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a po zohľadnení prognózy Komisie z jari 2016 zastáva názor, že v prípade Írska sa vo všeobecnosti očakáva dodržanie ustanovení Paktu stability a rastu. Napriek tomu však budú v roku 2016 v záujme ich dodržania potrebné ďalšie opatrenia.

(6)

Úsilie o rozšírenie základu dane bolo obmedzené a nedávne daňové opatrenia boli zamerané na škrty a úľavy. Mal by sa dosiahnuť ďalší pokrok v upravovaní daňového systému tak, aby bol efektívnejší a aby viac podporoval rast. Írske orgány vykonávajú priebežný program preskúmavania daňových výdavkov, ktorého výsledky sa uverejňujú vo výročnej správe. Preskúmavanie však nezahŕňa daňové výdavky súvisiace s DPH a stále existuje priestor na rozšírenie základu dane prostredníctvom zvýšenia najmenej deformačných daní.

(7)

Nákladová účinnosť, rovnaký prístup a udržateľnosť zostávajú zásadnými výzvami systému zdravotnej starostlivosti. Určité prvky reforiem napredujú, ale výdavky na farmaceutické výrobky, najmä z dôvodu vysokých nákladov na lieky od jedného dodávateľa, aj naďalej zaťažujú nákladovú účinnosť. Systémy finančného riadenia a informačné systémy sú aj naďalej slabé a nerovný prístup k primárnej zdravotnej starostlivosti je stále problémom. Približne 40 % obyvateľstva má bezplatný prístup k všeobecným lekárom, pričom zvyšok obyvateľstva hradí plné náklady. So všeobecnou reformou systému zdravotníctva sa spája výrazná neistota, keďže model všeobecného zdravotného poistenia sa nachádza v náročnej situácii.

(8)

V záujme podpory trvalého a vyváženého rastu v budúcnosti by sa mali riešiť infraštruktúrne potreby. Verejné investície po dosiahnutí vrcholu na úrovni 5,2 % HDP v roku 2008 klesli na najnižšiu úroveň 1,8 % HDP v roku 2013, po čom nasledovalo mierne oživenie v roku 2014, ale stále sa nachádzali výrazne pod priemerom EÚ. Okrem toho sa zdá, že kríza viedla k štrukturálnemu posunu v zložení výdavkov verejnej správy, a to od investícií smerom k bežným výdavkom. Kapitálové výdavky dosahovali v rokoch 2010 – 2013 v priemere iba 4,8 % celkových výdavkov, čo je menej ako polovica dlhodobého priemeru v rokoch 1995 – 2008. Sedem rokov trvajúce prudké znižovanie verejných investícií malo negatívny dosah na kvalitu a primeranosť infraštruktúry a na vládnu podporu nehmotných investícií. Existujú závažné kapacitné nedostatky v oblasti bývania, vody, verejnej dopravy a zmiernenia zmeny klímy. Dopyt po novom bývaní v hlavných mestských oblastiach v súčasnosti výrazne prevyšuje ponuku. V dôsledku toho sa ceny a nájom obytných nehnuteľností v mestských oblastiach v roku 2014 prudko zvýšili, po čom nasledovalo spomalenie ich rastu v roku 2015. V súčasnosti neexistuje žiadny dôkaz nadhodnotenia, ale ak sa nevyriešia prekážky, ktoré obmedzujú odvetvie stavebníctva a ponuku bývania vrátane niektorých prekážok viazaných na verejnú infraštruktúru, mohlo by to vytvoriť riziká nerovnováh. Uvedený posun v oblasti verejných výdavkov ovplyvnil aj podporu verejného sektora v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktorá bola v roku 2014 nižšia ako v roku 2007. V súčasnosti sa Írsko nachádza na 22. mieste v Únii, pokiaľ ide o verejný výskum a vývoj vyjadrený ako percentuálny podiel HDP. To má negatívny dosah na konkurencieschopnosť MSP.

(9)

Nezamestnanosť poklesla pod priemer EÚ a v marci 2016 dosiahla 8,6 %. Dlhodobá nezamestnanosť a nízka intenzita práce domácností však zostávajú zdrojom obáv. Predovšetkým, hoci miera dlhodobej nezamestnanosti v posledných rokoch klesala, podiel nezamestnaných, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, zostáva stále vysoký na úrovni 56,3 % vo štvrtom štvrťroku 2015, čo prevyšuje priemer EÚ – 48,3 %. V roku 2014 (posledné porovnateľné údaje) bol percentuálny podiel obyvateľstva žijúceho v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce najvyšší v EÚ na úrovni 21,1 %, a tento fenomén bol obzvlášť rozšírený najmä v domácnostiach s jedným rodičom. Podiel detí (vo veku 0 až 17 rokov) ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE) v roku 2014 klesol na 30,3 %, ale i tak zostáva vyšší ako priemer EÚ (27,8 %). Zodpovedajúci údaj AROPE pre domácnosti s jedným rodičom (62,5 % v roku 2014) je omnoho vyšší než priemer EÚ (48,2 %).

(10)

Írsko začalo zavádzať program JobPath na riešenie potrieb dlhodobo nezamestnaných a rozvíja aktivačný prístup na podporu tých, ktorí majú potenciál a chuť zohrávať na trhu práce aktívnejšiu úlohu. Výzvou zostáva rozšírenie podpory služieb zamestnanosti na ľudí, ktorí sú zvyčajne vylúčení z trhu práce, vrátane ľudí so zdravotným postihnutím a ľudí s opatrovateľskými povinnosťami. Celkovo fungoval systém sociálneho zabezpečenia dobre, pokiaľ ide o obmedzenie vplyvov krízy na chudobu a nerovnosť, pretrvávajú však prekážky inkluzívneho rastu. V postupnom znižovaní dávok sa dosiahol určitý pokrok, ale pretrvávajú obavy týkajúce sa pascí nečinnosti v prípade niektorých domácností. Čisté náklady na starostlivosť o dieťa v Írsku, vyjadrené ako percentuálny podiel na mzdách, patria medzi najvyššie v Únii, sú druhé najvyššie v prípade párov a najvyššie v prípade jedného rodiča. Pretrvávajú obavy týkajúce sa kvality poskytovania starostlivosti o deti. V roku 2014 napríklad podiel absolventov pracujúcich v odvetví vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (15 %) zostal výrazne pod odporúčanou hodnotou. Nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami pretrváva a v niektorých oblastiach sa ukazuje nedostatok zručností, zatiaľ čo možnosti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie sú naďalej nedostatočné, a zníženie výdavkov na vzdelávanie by mohlo mať negatívny dosah na výsledky v oblasti vzdelávania v budúcnosti.

(11)

Vysoký pákový efekt súkromného sektora odráža pretrvávajúce problémy so znehodnocovaním úverov. Koncom júna 2015 bol nekonsolidovaný dlh súkromného sektora na úrovni 266,3 % HDP, čo je značne nad priemerom eurozóny. Hoci podiel nesplácaných úverov klesá v dôsledku hospodárskeho oživenia a reštrukturalizačných činností, na konci roku 2015 bol aj naďalej jedným z najvyšších v eurozóne a dosahoval vyše 16 % všetkých domácich bankových úverov. Okrem toho bolo na konci roku 2015 14,7 % objemu hypoték v sklze, pričom hypotekárne účty s omeškaním dlhším ako dva roky predstavovali takmer 10 % celkového zostatku hypotekárnych úverov. I keď sa dosiahol určitý pokrok, väčšina reštrukturalizácií hypoték je dočasná, čo poukazuje na riziko opakujúcej sa platobnej neschopnosti, najmä v prípade makroekonomického zhoršenia alebo vonkajších šokov. Komerčné úvery na nehnuteľnosti v držbe domácich bánk a úvery pre MSP a podnikateľov zostávajú takisto problematickými oblasťami s podielmi nesplácaných úverov vo výške 37,3 % a 13,8 %. Aj keď sa dosiahol pokrok, na reštrukturalizáciu týchto účtov udržateľným spôsobom bude treba oveľa viac času a úsilia. Naďalej sa málo využívajú konkurzné konania v prípade fyzických osôb, bankrot, tzv. examinership (súdna ochrana pre podnik v ťažkostiach podľa írskeho práva) a iné spôsoby čiastočného odpustenia dlhov, ktorých cieľom je obnova životaschopnosti domácností a podnikov. Zavedenie centrálneho úverového registra je pomalé, napriek tomu, že je rozhodujúce pre podporu obozretnej úverovej politiky.

(12)

Zákon o regulácii právnych služieb z roku 2015 bol schválený, ale v pokročilom štádiu procesu sa urobili ústupky voči právnickým povolaniam, ktoré výrazne znížili pôvodné ambície reformy. Vykonávanie nového rámca sa ešte len začína a je príliš skoro na to, aby bolo opodstatnené presvedčenie, že podporí hospodársku súťaž a zníži náklady. Právne služby sú vstupom pre všetky odvetvia hospodárstva a náklady na ne majú vplyv na konkurencieschopnosť Írska. Skutočné zníženie nákladov možno dosiahnuť len vtedy, ak sa ustanovenia plánovaného regulačného rámca týkajúce sa zvyšovania hospodárskej súťaže a znižovania nákladov po verejných konzultáciách uzákonia alebo ak sa začlenia do predpisov, ktoré má vydať regulačný orgán právnych služieb.

(13)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Írska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Írsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Írsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Európskej únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 3.

(14)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1.

(15)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 a 3,

1.

Po náprave nadmerného deficitu dosiahnuť v rokoch 2016 a 2017 ročnú fiškálnu úpravu vo výške 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Využiť neočakávané zisky plynúce z priaznivých hospodárskych a finančných podmienok, ako aj z predaja aktív na urýchlenie znižovania dlhu. Znížiť zraniteľnosť voči hospodárskym výkyvom a šokom, okrem iného rozšírením základu dane. Zvýšiť kvalitu výdavkov, a to najmä zvyšovaním nákladovej účinnosti zdravotnej starostlivosti a uprednostňovaním verejných kapitálových výdavkov do výskumu a vývoja a do verejnej infraštruktúry, najmä do dopravy, vodohospodárskych služieb a bývania.

2.

Rozšíriť a urýchliť vykonávanie aktivačných politík na zvýšenie intenzity práce domácností a na riešenie rizika chudoby detí. Uskutočniť opatrenia na stimulovanie zamestnanosti postupným znižovaním dávok a doplnkových platieb. Zlepšiť poskytovanie kvalitnej a cenovo dostupnej celodennej starostlivosti o deti.

3.

Dokončiť trvalé reštrukturalizačné riešenia s cieľom znížiť nesplácané úvery, zabezpečiť udržateľnosť zadlženosti domácností a povzbudiť veriteľov znížiť dlh podnikov s nadmerným pákovým efektom, ktoré sú však stále životaschopné. Urýchliť postupné zavádzanie plne funkčného centrálneho úverového registra pre všetky kategórie veriteľov a dlžníkov.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/69

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Litvu neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne. Toto odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí 18. a 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Litva ako krajina, ktorej menou je euro, by malo aj vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedeného odporúčania.

(2)

Správa o Litve bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Litva dosiahla pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých 14. júla 2015, ako aj pokrok Litvy pri dosahovaní jej národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Litva predložila 29. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 až 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Litva vo svojom programe stability na rok 2016 požiadala o dočasnú odchýlku od požadovaného postupu úprav smerujúcich k strednodobému cieľu v roku 2017 vo výške 0,6 % HDP s cieľom zohľadniť rozsiahle štrukturálne reformy s pozitívnym vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Kým sa nedosiahne konečná dohoda, pretrváva neistota v súvislosti so súborom reformných opatrení, ako aj s ich vykonávaním. Hoci Litva má dostatočný fiškálny priestor na to, aby mohla využiť dočasnú odchýlku, nezdá sa, že by spĺňala kritérium oprávnenosti týkajúce sa vykonávania reformy, aby mohla využiť doložku o štrukturálnej reforme. Okrem toho v súčasnosti nie je možné posúdiť, či je dosah reformy odhadovaný vládou, vierohodný. Preto dosah týchto reforiem nebol dosiaľ zohľadnený v rámci požadovanej úpravy smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu na rok 2017.

(6)

Na Litvu sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2016 plánuje zlepšenie celkového salda z deficitu vo výške 0,8 % HDP v roku 2016 na prebytok vo výške 0,9 % HDP v roku 2019. Štrukturálne saldo (prepočítané (5)) má v roku 2016 a po ňom zostať nad strednodobým rozpočtovým cieľom, ktorým je deficit vo výške 1 % HDP v štrukturálnom vyjadrení. Postup úprav zahŕňa systémovú dôchodkovú reformu v roku 2016, ale neodzrkadľuje plánovanú štrukturálnu reformu v roku 2017. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP klesne z 39,9 % HDP v roku 2016 na 35,7 % v roku 2019. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľov týkajúcich sa deficitu od roku 2018 neboli dosiaľ dostatočne konkretizované. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 sa predpokladá štrukturálne saldo na úrovni – 1,2 % HDP v roku 2016, ktoré možno považovať za blízke strednodobému rozpočtovému cieľu, a na úrovni – 0,8 % HDP v roku 2017, čo znamená, že bude nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Na základe posúdenia programu stability a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2016 možno očakávať, že Litva dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(7)

Pokles populácie v produktívnom veku spôsobený starnutím, zlým zdravotným stavom a značnou mierou čistej emigrácie môže poškodiť rastový potenciál Litvy a v konečnom dôsledku jej budúci spôsob konvergencie, pričom zároveň ohrozuje udržateľnosť jej dôchodkového systému a systému dlhodobej starostlivosti. Odhaduje sa, že do roku 2030 dôjde ku kumulatívnej strate populácie v produktívnom veku vo výške 35 %. Ak sa tento vývoj nezvráti, ohrozí to dostupnosť vhodných zdrojov pracovnej sily, udržateľnosť dlhodobého hospodárskeho rastu a systémov sociálneho zabezpečenia, najmä dôchodkového systému.

(8)

Súčasné demografické trendy podčiarkujú potrebu komplexnej reformy dôchodkového systému v Litve, ktorou by sa riešili riziká v oblasti strednodobej udržateľnosti a primeranosti súčasného dôchodkového systému. Miera chudoby medzi staršími osobami v Litve patrí k najvyšším v Únii. V súčasnosti však neexistujú žiadne indexačné mechanizmy pre dôchodky vyplácané z verejných zdrojov a výdavky na dôchodky zo systému sociálneho poistenia sú pomerne nízke. Parlament dosiaľ neprijal návrh zákona, ktorý navrhla vláda, na zavedenie indexačného mechanizmu, nadviazanie dôchodkového veku na zmeny v strednej dĺžke života po roku 2026 a zlepšenie spôsobu, akým sa financuje základná časť dôchodkov zo systému sociálneho poistenia.

(9)

V Litve je situácia v oblasti zdravia najhoršia v Európske únii. Najmä miera úmrtnosti obyvateľstva vo vekovej skupine od 20 do 64 rokov je najvyššia v Únii, čo má významný vplyv na potenciálne dostupnú pracovnú silu a produktivitu práce. K nedostatkom v systéme zdravotníctva patrí prílišná závislosť od nemocničnej starostlivosti a nízke výdavky na prevenciu a verejné zdravie. Je potrebné riešiť negatívny demografický vývoj.

(10)

Je dôležité, aby Litva posilnila investície do ľudského kapitálu s cieľom bojovať proti niektorým negatívnym dôsledkom zmenšujúcej sa populácie v produktívnom veku a podporiť prechod Litvy na hospodárstvo s vyššou pridanou hodnotou. Napriek tomu, že úroveň dosiahnutého vzdelania sa zvýšila, podiel žiakov s nedostatočnými základnými zručnosťami je vysoký. Malo by sa vynaložiť úsilie na zabezpečenie vysokokvalitnej výučby, ktorá má zásadný význam v boji proti neuspokojivým výsledkom a nedostatkom vo vzdelávaní. Okrem toho existujú nedostatky v kvalite výučby vo vysokoškolskom vzdelávaní a v jeho schopnosti podporovať inovácie. Dlhotrvajúca nízka úroveň účasti na vzdelávaní dospelých podkopáva snahy o zlepšenie kvality ľudského kapitálu a zvyšovanie produktivity. V určitých odvetviach hospodárstva existujú príznaky vznikajúceho nedostatku zručností. Očakáva sa, že uvedené nedostatky zručností sa stanú v budúcnosti ešte naliehavejšími. Silný rast miezd a spomalenie rastu produktivity môže oslabiť nákladovú konkurencieschopnosť. Preto je dôležité zlepšiť relevantnosť vzdelávania pre trh práce, zefektívniť štruktúru a financovanie systému vzdelávania, rozvinúť celoživotné vzdelávanie a zlepšiť zacielenie a účinnosť aktívnych politík trhu práce. Litva podnikla kroky na zlepšenie svojich aktívnych opatrení trhu práce a iných služieb na podporu uchádzačov o zamestnanie, ale stále existuje priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o zameranie sa na osobitné skupiny, najmä na veľmi dlhodobo nezamestnané osoby a osoby bez potrebných zručností. Výdavky na účinné opatrenia politiky trhu práce zostávajú obmedzené a záchranné sociálne siete v Litve sú veľmi slabé. Približne 27 % obyvateľstva Litvy je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením a v Litve panuje jedna z najvyšších nerovností príjmov v Únii. Vláda plánuje zlepšiť dosah a primeranosť dávok v nezamestnanosti a dávok sociálnej pomoci, ale dosiaľ sa neprijali príslušné právne predpisy.

(11)

Parlament prerokúva komplexnú revíziu zákonníka práce a sociálneho modelu. Zámerom je zvýšiť pružnosť vzťahov na trhu práce a zabezpečiť väčšiu istotu, ale príslušné právne predpisy ešte neboli prijaté. Dôležité je zapojenie sociálnych partnerov do vykonávania reformy a širšieho sociálneho dialógu.

(12)

Od vypuknutia hospodárskej krízy došlo pomaly k oživeniu investícií, ktoré budú v nadchádzajúcich rokoch podporované zo štrukturálnych a z investičných fondov EÚ. Napriek tomu sa vývoj a využívanie nových technológií nerozšírili do celého hospodárstva a inovácie sú na nízkej úrovni, čo brzdí rast produktivity. Súkromné investície do výskumu a inovácií sú takisto na nízkej úrovni, čo môže byť spôsobené nedostatočnými stimulmi pre podnikový výskum a inovácie a nedostatočnou spoluprácou medzi verejným a súkromným sektorom. Posilnenie súkromných investícií by mohlo zmierniť riziká súvisiace so závislosťou verejných investícií do výskumu a inovácií v Litve od štrukturálnych a investičných fondov EÚ. Systém terciárneho vzdelávania vykazuje nedostatky, pokiaľ ide o výstupy v oblasti kvality a inovácií, pričom spolupráca so zahraničnými univerzitami a výskumnými strediskami je obmedzená. Systém výskumu a inovácií je roztrieštený a charakterizuje ho prekrývanie a duplikácia. To Litve bráni v dosiahnutí kritického množstva, pokiaľ ide o výskumné a vývojové kapacity, ktoré sú potrebné na zvýšenie inovačných znalostí. Stimuly pre inováciu a spoluprácu medzi akademickou obcou a podnikateľskou sférou je potrebné zvýšiť, a to okrem iného rozvojom ľudského kapitálu a investovaním do neho, čo by mohlo zvýšiť mieru prenosu technológií do reálnej ekonomiky. Zvýšenie obmedzenej kapacity litovských spoločností absorbovať externé poznatky a uplatňovať ich na komerčné účely by zvýšilo úroveň inovácií.

(13)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Litvy, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Litve v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Litve, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 3.

(14)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1,

1.

Zabezpečiť, aby sa odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa obmedzila len na to, čo je povolené v súvislosti so systémovou dôchodkovou reformou v rokoch 2016 a 2017. Znížiť daňové zaťaženie v prípade osôb s nízkymi príjmami presunom daňového zaťaženia na iné zdroje, ktoré sú menej škodlivé pre rast, a zlepšiť daňovú disciplínu najmä v oblasti DPH.

2.

Posilniť investície do ľudského kapitálu a riešiť nedostatky zručností zlepšením relevantnosti vzdelávania pre trh práce, zvýšením kvality výučby a vykonávaním aktívnejších politík trhu práce a vzdelávania dospelých. Zlepšiť dosah a efektívnosť aktívnych politík trhu práce. Posilniť úlohu mechanizmov sociálneho dialógu. Zlepšiť výkonnosť systému zdravotnej starostlivosti posilnením ambulantnej starostlivosti, prevencie chorôb a podpory zdravia. Zlepšiť dosah a primeranosť dávok v nezamestnanosti a dávok sociálnej pomoci.

3.

Prijať opatrenia na posilnenie produktivity a zlepšiť vývoj a využívanie nových technológií v celom hospodárstve. Zlepšiť koordináciu politík v oblasti inovácie a podnietiť súkromné investície okrem iného aj rozvojom alternatívnych spôsobov financovania.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/73

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Rumunsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o krajine za rok 2016 bola pre Rumunsko uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Rumunsko dosiahlo pri riešení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015 a pokrok Rumunska smerom k dosiahnutiu vnútroštátnych cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila 8. marca 2016 výsledky hĺbkového preskúmania. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Rumunsku neexistujú makroekonomické nerovnováhy.

(3)

Rumunsko predložilo 28. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj konvergenčný program na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

V poradí tretí program finančnej pomoci v oblasti platobnej bilancie (2013 – 2015) sa skončil v septembri 2015 bez akéhokoľvek preskúmania. Tretia formálna hodnotiaca misia (16. – 30. júna 2015), ktorej cieľom bolo posúdiť plnenie podmienok programu, nebola dokončená. Napriek tomu, že v niektorých oblastiach sa dosiahol pokrok, v kľúčových oblastiach došlo k ohrozeniu súčasných aj predošlých výsledkov. Dohľad po ukončení programu sa začal 1. októbra 2015 a bude pokračovať, až kým nebude splatených aspoň 70 % úveru poskytnutého v rámci prvého programu platobnej bilancie, t. j. aspoň do jari 2018.

(6)

Rumunsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2016 plánuje zhoršenie celkového deficitu z – 0,7 % HDP v roku 2015 na – 2,9 % HDP v rokoch 2016 a 2017. Očakáva sa, že štrukturálne saldo sa tiež zhorší. Predpokladá sa, že program bude vychádzať zo strednodobého rozpočtového cieľa, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP, ktorý sa dosiahol v rokoch 2014 a 2015 a návrat k nemu sa počas programového obdobia nepredpokladá. Podľa konvergenčného programu sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP zostane počas trvania programu na úrovni 40 %. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný na rok 2016 a mierne priaznivý na rok 2017. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 existuje riziko významného odklonu v roku 2016, ako aj v roku 2017, pokiaľ nedôjde k zmene politík. Prognóza Komisie z jari 2016 ďalej predpokladá celkový deficit verejných financií na úrovni 3,4 % HDP na rok 2017, čo presahuje referenčnú hodnotu 3 % uvedenú v zmluve. Rada na základe svojho posúdenia konvergenčného programu a s prihliadnutím na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že Rumunsku hrozí nedodržanie ustanovení Paktu stability a rastu. V snahe zabezpečiť súlad budú preto v rokoch 2016 a 2017 potrebné ďalšie opatrenia.

(7)

Ustanovenia fiškálneho rámca v Rumunsku sú vyhovujúce, rámec sa však neuplatňuje účinne. Žiadne z nedávnych fiškálnych opatrení zvyšujúcich deficit nebolo iniciované ani prijaté ako súčasť štandardného rozpočtového postupu. V roku 2015 nebola splnená požiadavka na zahrnutie overeného posúdenia vplyvu zo strany ministerstva financií pre nové legislatívne iniciatívy, ktoré zvyšujú verejné výdavky alebo znižujú verejné príjmy, s cieľom rešpektovať výdavkové stropy a navrhnúť kompenzačné opatrenia k zníženiu príjmov. Fiškálna rada má v skutočnosti veľmi málo času, aby dokázala reagovať na rozpočtové návrhy a jej stanoviská a odporúčania nie sú dostatočne zohľadňované. V zákone o rozpočte na rok 2016 je fiškálny deficit stanovený na 2,95 % HDP, čo vedie k významnej odchýlke od strednodobého cieľa. Toto predstavuje odklon od národného fiškálneho rámca.

(8)

Na zlepšenie výberu daní a dodržiavania daňových predpisov sa vykonáva viacero opatrení. Tieto opatrenia zahŕňajú povinné registračné pokladnice, posilnenie pravidiel pre platby v hotovosti, nový postup registrácie platcov DPH, posilnenie auditu daňového úradu (ANAF) a jeho prebiehajúcu reorganizáciu. Vysoká miera daňových únikov a nízka úroveň dodržiavania daňových predpisov sú však naďalej výzvou. Nelegálna práca a priznávanie nižších než skutočných zárobkov aj naďalej zaťažujú daňové príjmy a narúšajú hospodárstvo. Účinnosť opatrení určených na zamedzenie nelegálnej práce, medzi ktoré patria aj opatrenia inšpektorátu práce, je naďalej obmedzená.

(9)

Zákon o vyrovnaní veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy čaká na schválenie parlamentom od roku 2013. Jeho prijatie by významne zvýšilo účasť starších žien na trhu práce, čím by sa znížili rozdiely v dôchodkoch žien a mužov a zmiernilo by sa riziko ich chudoby v starobe.

(10)

Podmienky trhu práce sa v roku 2015 zlepšili. Nezamestnanosť je nízka a miera zamestnanosti sa zvyšuje. Dlhodobá nezamestnanosť je pod priemerom EÚ. Pretrvávajú však významné výzvy najmä v súvislosti s vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí, vzdelávaním a odbornou prípravo, a na ich účinné riešenie existuje len obmedzený dosah.

(11)

Národný úrad práce zaostáva v sprostredkovaní personalizovaných služieb pre uchádzačov o zamestnanie a neposkytuje dostatočné služby zamestnávateľom napriek tomu, že ho povinne upovedomujú o voľných pracovných miestach. Bol prijatý postup na poskytovanie podpory, osobitne prispôsobený rôznym kategóriám nezamestnaných osôb, zatiaľ sa však nevykonáva. Spolupráca medzi službami v oblasti zamestnanosti a sociálnymi službami je veľmi obmedzená, čo ešte viac sťažuje aktiváciu sociálnej pomoci pre jej príjemcov.

(12)

Minimálna mzda, ktorá je jednou z najnižších v rámci Únie, od roku 2013 výrazne vzrástla a nedostatok objektívnych kritérií jej stanovenia spôsobuje neistotu. Bola zriadená tripartitná pracovná skupina s cieľom pracovať na reforme stanovenia minimálnej mzdy, stále však neexistujú jasné usmernenia, ktoré by zohľadňovali jej vplyv na vytváranie pracovných miest, sociálne podmienky a konkurencieschopnosť. Sociálny dialóg je vo všeobecnosti naďalej slabý.

(13)

Rumunsko je jednou z krajín s najvyšším rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia v Únii. Aktivácia osôb, ktoré sú odkázané na sociálnu pomoc, je na trhu práce, najmä vo vidieckych oblastiach, veľmi obmedzená. Sociálny referenčný ukazovateľ, na ktorom sa zakladajú sociálne dávky, sa neaktualizuje pravidelne v súlade s hospodárskym kontextom, čo môže postupom času ovplyvniť primeranosť dávok. Zákon o minimálnom inkluzívnom príjme, od ktorého sa očakáva zlepšenie zacielenia a primeranosti dávok a aktivácia príjemcov minimálneho inkluzívneho príjmu na trhu práce, čaká na prijatie parlamentom. Viaceré opatrenia vládneho balíčka boja proti chudobe však majú za cieľ riešenie tejto otázky, pričom využívajú interaktívny prístup (vzdelávanie, zdravotníctvo, bývanie, sociálna ochrana, doprava).

(14)

Rumunsko naďalej čelí výzvam v oblasti vzdelávania. Viacero stratégií sa venuje celoživotnému vzdelávaniu, odbornému vzdelávaniu a príprave, terciárnemu vzdelávaniu a predčasnému ukončeniu školskej dochádzky. Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky však zostáva výrazne nad priemerom EÚ, čo je sčasti spôsobené oneskoreným vykonávaním stratégie schválenej roku 2015. Programy prevencie a nápravy sú obmedzené. Zraniteľné skupiny ako Rómovia alebo deti z chudobných rodín naďalej čelia prekážkam súvisiacim s prístupom ku kvalitnému vzdelaniu a jeho ukončením, najmä vo vidieckych oblastiach. V oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve podniklo Rumunsko opatrenia na podporu zapojenia znevýhodnených žiakov v rámci materských škôl (3- až 6-roční). Poskytovanie služieb v ranom detstve pre deti vo veku od 0 do 3 rokov je naďalej obmedzené. Nedávna legislatíva v oblasti rozšírenia ustanovení o rodičovskej dovolenke spolu s nedostatočnými pracovnými stimulmi môže zvýšiť prekážky účasti žien na pracovnom trhu. Účasť na vyššom sekundárnom odbornom vzdelávaní a príprave je nad priemerom EÚ, ale miera predčasného ukončenia školskej dochádzky je stále vysoká. Miera dosiahnutia terciárneho vzdelávania vzrastá, ale obmedzená je kvalita a význam vyššieho vzdelávania pre pracovný trh. Účasť na vzdelávaní dospelých je veľmi nízka.

(15)

Výsledky v oblasti zdravia sú v Rumunsku neuspokojivé. Stredná dĺžka života pri narodení je tak u mužov, ako aj u žien pod priemerom EÚ. Prístup k zdravotnej starostlivosti a prílišné spoliehanie sa na nemocničnú starostlivosť zostáva hlavným problémom. Rozšírené neformálne platby znižujú možnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti pre osoby s nízkymi príjmami. Rumunsko prijalo opatrenia na zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti pre dôchodcov s nízkymi príjmami a osoby vo vzdialených a izolovaných komunitách. Vytvára sa sieť sociálnych a zdravotných mediátorov a existuje aj návrh zákona o komunitných službách. Výzvou zostáva aj deinštitucionalizácia osôb so zdravotným postihnutím.

(16)

Rumunsko podniklo opatrenia na riešenie otázky nízkej úrovne financovania systému zdravotnej starostlivosti a neefektívneho využívania verejných zdrojov v tejto oblasti. Uvedené reformy zahŕňali vyrovnávanie nedoplatkov v sektore zdravotníctva, zvyšovanie udržateľnosti výdavkov na farmaceutický priemysel, zavádzanie elektronických zdravotníckych riešení, zlepšovanie financovania systému zdravotnej starostlivosti, vytváranie stratégie na presun zdrojov z nemocničnej starostlivosti smerom k preventívnej a primárnej starostlivosti a centralizované postupy obstarávania. Nedostatok administratívnych kapacít však odďaľuje vykonávanie národnej stratégie v oblasti zdravotníctva na roky 2014 – 2020. Účinnosť systému zdravotnej starostlivosti je obzvlášť obmedzená oneskorením zjednocovania postupov v rámci nemocničného sektora a zmeny z nemocničnej na nákladovo účinnejšiu ambulantnú zdravotnú starostlivosť.

(17)

Kľúčové rozdiely v Rumunsku sa týkajú rozvoja mestských a vidieckych oblastí. Výsledky v oblasti zamestnanosti, sociálnej a zdravotnej starostlivosti a vzdelávania sú vo vidieckych oblastiach horšie a obyvateľstvo sa musí vyrovnať s obmedzeným prístupom k vzdelávaniu, zdravotníckym službám, základným a verejným službám, a to v dôsledku roztrieštených administratívnych kapacít na miestnej úrovni. Okrem toho sociálno-ekonomický rozvoj vidieckych oblastí je obmedzený nedostatočne rozvinutou dopravnou infraštruktúrou a limitovanou verejnou a súkromnou dopravou spolu s vysokými nákladmi na dochádzanie a nedostatočným prístupom k širokopásmovej infraštruktúre. Nízka pridaná hodnota v poľnohospodárstve a nedostatok hospodárskej diverzifikácie vo vidieckych oblastiach oslabujú rozvoj udržateľného vidieckeho hospodárstva. Veľká časť vidieckej pracovnej sily pracuje v samozásobiteľskom alebo polosamozásobiteľskom poľnohospodárstve, ktoré je spojené so skrytou nezamestnanosťou alebo nezárobkovou činnosťou v domácnosti, nízkou produktivitou a chudobou. Balíček opatrení boja proti chudobe, ktorý je financovaný najmä z fondov EÚ, poskytuje integrovaný prístup k boju proti chudobe a zahŕňa aj vidiecke oblasti. Plány na vytvorenie integrovaných komunitných tímov, ktoré poskytnú viaceré integrované služby znevýhodneným komunitám, však ešte neboli zavedené.

(18)

Strategický rámec reformy verejnej správy sa vykonáva od roku 2014, tento proces však bol v roku 2015 veľmi pomalý. Niektoré kľúčové iniciatívy prijaté v roku 2016 majú za cieľ zvýšenie transparentnosti a účinnosti fungovania verejnej správy. Oneskorenia v prijímaní všeobecného a transparentného prístupu k riadeniu ľudských zdrojov, najmä pokiaľ ide o prijímanie alebo vymenúvanie zamestnancov, hodnotenie ich výsledkov, platové ohodnotenie, kariérny postup vo všetkých zamestnaneckých kategóriách a ich odbornú prípravu, však vytvárajú priestor pre svojvoľný prístup ku kľúčovým postupom a rozhodnutiam. Spolu s nestabilnými organizačnými štruktúrami má toto negatívny vplyv na nezávislosť a profesionalitu štátnej služby, a tým aj na jej účinnosť a efektivitu. Zložité administratívne postupy, neefektívny systém verejného obstarávania a rozšírená korupcia obmedzujú poskytovanie služieb (vrátane služieb elektronickej verejnej správy) štátnym aj súkromným podnikom. Strategické plánovanie, programové rozpočtovanie, konzultačné postupy a tvorba politík založených na dôkazoch sú naďalej nedostatočne využité. Tieto výzvy brzdia vykonávanie dôležitých politík v mnohých oblastiach vrátane účinného využívania dostupných fondov EÚ a ďalšej finančnej podpory.

(19)

Štátne podniky, ktoré prevládajú v kľúčových sektoroch hospodárstva, majú tendenciu dosahovať nižšiu výkonnosť. Ovládajú najmä kľúčové priemyselné odvetvia, ako je sektor energetiky, v ktorom sa podieľajú 44 % na obrate a 77 % na zamestnanosti, alebo sektor dopravy, v ktorom vytvárajú 24 % obratu a zamestnávajú 28 % pracovnej sily. Mimoriadny výnos vlády 109/2011 o správe a riadení štátnych podnikov bol 10. mája 2016 zmenený na zákon so zmenami, vďaka ktorým je lepšie zosúladený s medzinárodne osvedčenými postupmi. Rumunsko obnovilo spoluprácu s odborníkmi v oblasti riadenia a nahradilo dočasný manažment vo viacerých štátnych podnikoch, pokrok v tejto oblasti je však pomalší, než sa pôvodne očakávalo. K transparentnosti a zodpovednosti štátnych podnikov by prispelo urýchlenie schvaľovania ročných rozpočtov a odsúhlasovania a zverejňovania auditovaných ročných účtovných závierok. Pripravuje sa nový zákon o privatizácii. Je však možné, že bude obsahovať ustanovenia, ktoré budú v rozpore s legislatívou v oblasti správy a riadenia spoločností. Pravdepodobné sú najmä presahy zodpovednosti osobitného správcu privatizácie a vedenia spoločnosti.

(20)

Napriek úsiliu súdnych orgánov o vyriešenie problému korupcie na vysokej úrovni je tento problém stále aktuálny v mnohých hospodárskych sektoroch a týka sa aj vymenovaných a volených činiteľov na všetkých vládnych úrovniach, ako aj štátnych úradníkov a zamestnancov verejných inštitúcií. Napriek tomu, že sa vykonávajú zásadné reformy v justičnej oblasti, naďalej pretrvávajú obavy z vysokej pracovnej záťaže na súdoch, predvídateľnosti, riadneho vykonávania súdnych rozhodnutí a vonkajšieho tlaku na súdnictvo. V rámci mechanizmu spolupráce a overovania dostáva Rumunsko odporúčania v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii. Tieto oblasti preto v prípade Rumunska nie sú zahrnuté do odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

(21)

Stav finančného sektora sa zlepšil. Sektor je však aj naďalej citlivý na domáce zákonné iniciatívy. Nedávno prijatý zákon o oddlžení existujúcich úverov so spätným uplatňovaním môže znamenať výzvu pre viacero úverových inštitúcií a viesť k oslabeniu úverovej činnosti. Zákon môže zvýšiť riziká stability finančného sektora so značným vplyvom na hospodárstvo ako celok. K ďalším opatreniam, ktoré môžu mať negatívny vplyv na banky, patrí návrh na zmenu úverov v cudzej mene na úvery v miestnej mene a niektoré rozhodnutia súdov o neprijateľných zmluvných podmienkach v úverových zmluvách.

(22)

Nedostatočná alebo nekvalitná infraštruktúra patrí medzi najproblematickejšie faktory podnikania v Rumunsku a predstavuje prekážku obchodu a hospodárskeho rozvoja. Napriek nedávnemu miernemu zlepšeniu sa Rumunsko naďalej nachádza na poslednom mieste v porovnaní so susednými krajinami v danom regióne, pokiaľ ide o vnímanie kvality dopravy a komunikačnej infraštruktúry. Cestná a diaľničná sieť je redšia v porovnaní so susednými krajinami a v pomere k veľkosti krajiny. Prijatie nosného dopravného plánu a s ním spojená železničná reforma boli opakovane odložené.

(23)

Verejné investície od roku 2008 klesajú napriek veľkému objemu dostupných finančných prostriedkov, osobitne z fondov EÚ. Tento trend sa zvrátil v roku 2015, avšak očakáva sa, že verejné investície sa od roku 2016 znížia, keďže program na obdobie rokov 2014 – 2020 sa nezačal plniť v plnej miere a nie je pripravený dostatočný počet zrelých projektov. Rumunsko vyvinulo v poslednom období úsilie na posilnenie medzirezortnej spolupráce, reorganizáciu systému verejného obstarávania a zlepšenie plánovania a vykonávania investičných projektov. Príprava verejných investičných projektov však stále nie je dostatočná a naďalej podlieha vonkajším vplyvom. Výber projektov je obmedzený nedostatkom strednodobého a dlhodobého plánovania a strategických priorít, potrebou dosiahnuť dohodu medzi viacerými subjektmi s rozhodovacou právomocou, nedostatočnou právomocou presadzovania práva zo strany oddelenia pre posudzovanie verejných investícií ministerstva verejných financií a nedostatočnými výberovými kritériami v národnom programe miestneho rozvoja.

(24)

Napriek významným zlepšeniam v oblasti nákladovej účinnosti a obchodných výsledkov zostáva necenová konkurencieschopnosť Rumunska naďalej výzvou. Štrukturálne prekážky bránia prechodu k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou a obmedzujú schopnosť Rumunska podporovať udržateľný rast. Zložitosť administratívnych postupov, kolísavosť fiškálnej a daňovej politiky a slabo rozvinuté podnikateľské prostredie naďalej negatívne ovplyvňujú investičné rozhodnutia. Vysoká úroveň daňových únikov a nelegálna práca znižujú daňové príjmy a narúšajú hospodárstvo. Prístup k financovaniu malých a stredných podnikov je naďalej obmedzený.

(25)

V rámci európskeho semestra Komisia vykonala komplexnú analýzu hospodárskej politiky Rumunska a uverejnila ju v správe o krajine z roku 2016. Zároveň posúdila konvergenčný program, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Rumunsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Rumunsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 4.

(26)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (4) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1,

1.

Znížiť odchýlku od strednodobého rozpočtového cieľa na rok 2016 a dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,5 % HDP v roku 2017, ak nie je možné dosiahnuť tento cieľ s vyvinutím menšieho úsilia. Zabezpečiť uplatňovanie fiškálneho rámca a ďalšie posilnenie dodržiavania daňových predpisov a výberu daní. Zabezpečiť, aby legislatívne iniciatívy neohrozovali právnu istotu a fiškálnu stabilitu. Ak to bude potrebné, prijať opatrenia na zmiernenie uvedených rizík.

2.

Posilniť služby Národného úradu práce poskytované zamestnávateľom a uchádzačom o zamestnanie najmä tým, že sa prispôsobia profilom uchádzačov, lepšie sa prepoja so sociálnou pomocou vrátane sociálnych služieb a zahrnú aj nezaregistrovaných mladých ľudí. V konzultácii so sociálnymi partnermi stanoviť objektívne kritériá stanovenia minimálnej mzdy. Podniknúť opatrenia na zamedzenie predčasného ukončenia školskej dochádzky a na skvalitnenie vzdelávania najmä u rómskych detí. Prijať opatrenia na vyrovnanie veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy.

3.

Obmedziť neformálne platby v systéme zdravotnej starostlivosti a zvýšiť dostupnosť ambulantnej starostlivosti. Posilniť nezávislosť a transparentnosť riadenia ľudských zdrojov vo verenej správe. Zjednodušiť administratívne postupy pre podniky a verejnosť. Posilniť správu a riadenie štátnych podnikov.

4.

Zlepšiť prístup k integrovaným verejným službám, rozšíriť a podporiť hospodársku diverzifikáciu najmä vo vidieckych oblastiach. Prijať a realizovať nosný dopravný plán. Posilniť prioritizáciu a prípravu projektov verejných investícií.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/79

(1)

Dňa 26. novembra 2015 Komisia prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. až 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Fínsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne. Toto odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí 18. a 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Ako krajina, ktorej menou je euro, a vzhľadom na úzke prepojenia medzi hospodárstvami v hospodárskej a menovej únii by Fínsko malo zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedených odporúčaní.

(2)

Správa o Fínsku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Fínsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, ako aj pokrok Fínska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila 8. marca 2016 výsledky hĺbkového preskúmania. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že vo Fínsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Predovšetkým je nevyhnutné riešiť stratu nákladovej konkurencieschopnosti, ktorá sa naakumulovala počas niekoľkých rokov najmä v dôsledku toho, že mzdy rástli rýchlejším tempom než produktivita počas dlhšieho obdobia, čo viedlo k prudkému zhoršeniu bežného účtu v rokoch 2008 až 2012. Analýza takisto poukazuje na značné strednodobé a dlhodobé riziká pre udržateľnosť už aj tak zaťažených verejných financií.

(3)

Fínsko predložilo 14. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

V programe stability na rok 2016 sa uvádza, že vplyv mimoriadneho prílevu utečencov na rozpočet je značný, a poskytuje dostatočné dôkazy o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie oprávnené dodatočné výdavky dosiahli v roku 2015 výšku 0,05 % HDP a podľa súčasného odhadu by v roku 2016 mali dosiahnuť výšku 0,2 % HDP. Ustanovenia uvedené v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov je výnimočnou udalosťou, jeho vplyv na verejné financie Fínska je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa. Preto sa požadovaná úprava smerujúca k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa na rok 2015 znížila s cieľom zohľadniť tieto náklady. Pokiaľ ide o rok 2016, konečné posúdenie vrátane posúdenia oprávnených súm sa vykoná na jar 2017 na základe zistených údajov poskytnutých fínskymi orgánmi.

(6)

Na Fínsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Komisia 18. mája 2016 uverejnila správu podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ, pretože dlh verejnej správy Fínska prekročil v roku 2015 referenčnú hodnotu 60 % HDP. V rámci analýzy sa dospelo k záveru, že dlhové kritérium dlhu by sa v danom čase malo považovať za dodržané. Vo svojom programe stability na rok 2016 vláda plánuje zlepšiť celkové saldo tak, aby v roku 2016 dosiahlo úroveň –2,5 % HDP a v roku 2020 úroveň –1,3 % HDP. Vláda plánuje dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je deficit vo výške 0,5 % HDP v štrukturálnom vyjadrení, do roku 2019. Na základe programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP dosiahne vrchol v roku 2019 na úrovni 67,4 % a postupne klesne na 67,2 % v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Opatrenia potrebné na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa do roku 2019 neboli dostatočne konkretizované. Z prognózy Komisie z jari 2016 vyplýva, že existuje riziko určitej odchýlky od odporúčanej úpravy v roku 2016. Záver týkajúci sa roku 2016 by sa nezmenil ani v prípade, ak by bol z posúdenia vylúčený vplyv výnimočného prílevu utečencov na rozpočet. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje riziko významnej odchýlky od odporúčanej úpravy v roku 2017. Podľa prognózy bude pomer dlhu k HDP aj naďalej vykazovať stúpajúci trend a v roku 2017 dosiahne úroveň 66,9 %. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že existuje riziko, že Fínsko nedodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Preto budú v rokoch 2016 a 2017 v záujme ich dodržania potrebné ďalšie opatrenia.

(7)

Predpokladá sa, že výdavky na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť sa v dôsledku starnutia obyvateľstva a zmenšovania objemu pracovnej sily zvýšia z 23,1 % HDP v roku 2013 na 26,9 % HDP do roku 2030. V januári 2016 Fínsko schválilo dôchodkovú reformu, na základe ktorej sa od roku 2027 zosúladí zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku so zmenou strednej dĺžky života. Sociálne služby a služby zdravotnej starostlivosti poskytované obcami dosahujú 10 % HDP. Ak nedôjde k reforme systému, výdavky budú podľa prognózy každoročne rásť o 2,4 % v nominálnom vyjadrení a budú rásť aj ako podiel HDP. Boli dohodnuté hlavné črty rozsiahlej administratívne reformy a reštrukturalizácie služieb zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb. K hlavným cieľom reformy patrí zníženie medzery udržateľnosti v dlhodobom horizonte o 3 miliardy EUR prostredníctvom lepšej kontroly nákladov. To sa dosiahne prostredníctvom integrácie služieb, väčších poskytovateľov služieb a digitalizácie. Je ešte potrebné rozpracovať všetky podrobnosti a prijať plány riadenia zmien, aby sa reforma mohla začať vykonávať od roku 2019, tak ako bolo naplánované. Vláda oznámila, že opatrenia na vykonanie reformy budú predstavené koncom roka 2016. Veľký rozsah reformy a jej prísny harmonogram znamenajú, že jej realizácia bude výzvou. Preto je dôležité, aby sa legislatívne návrhy prijali včas.

(8)

S cieľom obnoviť konkurencieschopnosť Fínska je potrebné viacerými spôsobmi zlepšiť fungovanie trhu práce. Na agregovanej úrovni bol rast miezd miernejší od prijatia centrálne odsúhlasenej dohody o mzdách v roku 2013. Podľa tejto dohody sa medziročný nárast dohodnutých miezd spomalil z 1,3 % v poslednom štvrťroku 2013 na 0,5 % vo štvrtom štvrťroku 2015. V júni 2015 sa sociálni partneri rozhodli predĺžiť platnosť dohody do roku 2016. Dosiaľ však nedošlo k obnove rastu produktivity práce, a preto sa očakáva, že nominálne jednotkové náklady práce budú rásť, hoci pomalším tempom. Uskutočnili sa rokovania v záujme obnovy nákladovej konkurencieschopnosti. Sociálni partneri sa 29. februára 2016 dohodli na pakte pre konkurencieschopnosť. Táto dohoda sa musí premietnuť do odvetvových dohôd pred tým, než ju bude možné vykonať. Pakt pre konkurencieschopnosť budú dopĺňať opatrenia, na ktorých sa dohodli sociálni partneri v záujme zabezpečenia väčšej flexibility trhu práce a nového modelu rastu miezd prostredníctvom zafixovania miezd v iných odvetviach na mzdy v odvetviach, ktoré sú vystavené vonkajšej konkurencii. Je dôležité vykonať opatrenia trhu práce spôsobom, ktorý plne rešpektuje úlohu sociálnych partnerov.

(9)

Vzhľadom na klesajúci počet obyvateľov v produktívnom veku je dôležité zvýšiť mieru účasti na trhu práce. To si vyžaduje nepretržité snahy o začlenenie starších pracovníkov, mladých ľudí, dlhodobo nezamestnaných a osôb s nízkou kvalifikáciou na trh práce. Miera zamestnanosti klesla o viac ako dva percentuálne body z predkrízového maxima 70,6 % v roku 2008 na 68,5 % v roku 2015, pričom nezamestnanosť stúpla zo 6,4 % na 9,4 %. Miera zamestnanosti starších ľudí sa postupne zlepšuje, ale niektoré možnosti predčasného odchodu do dôchodku pretrvávajú vo forme predĺženého poskytovania dávok v nezamestnanosti starším pracovníkom až do ich odchodu do dôchodku (tzv. tunel nezamestnanosti), a ak sa tieto možnosti nezredukujú, mohlo by to obmedziť pozitívny vplyv dôchodkovej reformy prijatej v roku 2016. Účinky zmien parametrov tunelu nezamestnanosti v predchádzajúcej dôchodkovej reforme sa posúdia v roku 2019. Dlhodobá nezamestnanosť sa v období rokov 2008 až 2014 značne zvýšila z 1,2 % na 1,9 % celkovej pracovnej sily napriek tomu, že mnoho dlhodobo nezamestnaných už netvorí súčasť pracovnej sily. Nezamestnanosť mladých ľudí sa v roku 2015 zvýšila na úroveň 22,4 %. Osoby s nízkou kvalifikáciou sú najviac ovplyvnené nedostatočnou výkonnosťou trhu práce. Zníženie rozpočtu pre aktívne politiky trhu práce v čase, keď rastie dopyt po takýchto opatreniach, by mohlo narušiť príležitosti uvedených skupín osôb, aby sa vrátili do práce. Pokiaľ ide o aktiváciu, zložitý systém dávok a rôzne druhy jeho príspevkov môžu viesť k významným pasciam nečinnosti a nízkej mzdy. Vzhľadom na zníženie rozpočtu pre aktívne politiky trhu práce je mimoriadne dôležité riešiť tieto pasce a zavádzať pozitívne stimuly, ktoré budú motivovať k práci napríklad tým, že sa zlepšia možnosti kombinovať prácu a dávky. Príchod pomerne vysokého počtu migrantov a utečencov do Fínska v roku 2015 by mohol prispieť k boju proti vplyvom starnutia obyvateľstva, ale len vtedy, ak sa dokážu úspešne začleniť do trhu práce a systému vzdelávania. Na trhu práce existujú problémy so zosúlaďovaním dopytu po pracovných miestach s ponukou, čo je čiastočne spôsobené štrukturálnymi zmenami v hospodárstve, keďže nové pracovné miesta vznikajú v iných zemepisných oblastiach a odvetviach ako v tých, kde došlo k ich zániku. Je potrebné prijať opatrenia, ktoré zlepšujú prístup k cenovo dostupnému bývaniu v oblasti Helsínk, a účinné politiky, ktoré majú ľuďom pomôcť zvýšiť si zručnosti a nájsť si prácu.

(10)

Podnikateľské prostredie vo Fínsku je rovnako dobré, ak nie lepšie, ako v ostatných vyspelých ekonomikách. Nedostatočná hospodárska súťaž, a to najmä v službách zameraných predovšetkým na domáci trh, ako napríklad maloobchodné a dopravné služby, však ovplyvňuje celkovú konkurencieschopnosť fínskeho hospodárstva. Podniky považujú prehnané regulačné požiadavky za prekážky pre vstup na niektoré trhy a rast na týchto trhoch. Tieto prehnané požiadavky je potrebné riešiť v záujme podpory podnikania a investícií. V maloobchodnom sektore sa reformou predpisov o plánovaní stanovia pružnejšie pravidlá, pokiaľ ide o veľkosť a umiestnenie maloobchodných predajní. Obchodovateľný sektor bude pokračovať vo svojej reštrukturalizácii a mal by prínos z rozvoja nových trhov, výrobkov a služieb, najmä tých s vysokou pridanou hodnotou. Štrukturálnu zmenu môžu uľahčiť politiky podporujúce expanziu, internacionalizáciu a inovácie spoločností. Legislatívne zmeny boli prijaté na jeseň 2015, ale väčšina z nich sa má vykonať až v období rokov 2016 – 2018. Vláda oznámila, že sa vykonajú ďalšie štrukturálne reformy s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž na trhu.

(11)

Komisia vykonala v rámci európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Fínska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Fínsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Fínsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 3.

(12)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(13)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 2 a 3,

1.

Dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu smerujúcu k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa na úrovni najmenej 0,5 % HDP v roku 2016 a 0,6 % v roku 2017. Použiť všetky neočakávané zisky na urýchlenie znižovania pomeru verejného dlhu. Zabezpečiť včasné prijatie a vykonanie administratívnej reformy s cieľom zlepšiť nákladovú efektívnosť sociálnych služieb a služieb zdravotnej starostlivosti.

2.

Rešpektujúc úlohu sociálnych partnerov, zabezpečiť, aby sa systémom stanovovania miezd posilnilo mzdové vyjednávanie na miestnej úrovni a odstránila nepružnosť, čím by sa podporila konkurencieschopnosť a prístup, ktorý by bol viac zameraný na vývozné odvetvie. Zvýšiť stimuly, ktoré motivujú prijať prácu, a zabezpečiť cielené a dostatočné aktívne opatrenia trhu práce, a to aj pre osoby s migrantským pôvodom. Prijať opatrenia na zníženie nesúladu medzi dopytom po pracovných miestach a ich ponukou v regiónoch a medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami.

3.

Pokračovať v úsilí o zvýšenie hospodárskej súťaže v oblasti služieb vrátane maloobchodných služieb. Podporovať podnikanie a investície, a to aj prostredníctvom zníženia administratívnej a regulačnej záťaže, s cieľom podporiť rast výroby s vysokou pridanou hodnotou.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/83

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Lotyšsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne. Toto odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí v dňoch 18. a 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Lotyšsko ako krajina, ktorej menou je euro, by malo aj vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedeného odporúčania.

(2)

Správa o Lotyšsku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Lotyšsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, ako aj pokrok Lotyšska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Lotyšsko predložilo 14. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 až 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Lotyšsko vo svojom programe stability na rok 2016 požiadalo o dočasnú odchýlku od požadovaného postupu úprav smerujúcich k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017 vo výške 0,5 % HDP s cieľom zohľadniť rozsiahle štrukturálne reformy s pozitívnym vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, najmä pokiaľ ide o prebiehajúcu reformu zdravotníctva, ktorá vychádza zo stratégie v oblasti zdravia na obdobie rokov 2014 až 2020. Podrobnosti reformy sú zhrnuté v programe stability. Cieľom je zvýšiť verejné financovanie zdravotníctva na 4 % HDP do roku 2020 v porovnaní s 3 % HDP v roku 2015. Odhaduje sa, že úplné vykonanie reformy prinesie do roku 2023 zvýšenie zamestnanosti o 0,6 % a úrovne HDP o 2,2 %, čo bude mať pozitívny vplyv na udržateľnosť verejných financií v dlhodobom horizonte. Pozitívny vplyv na rast a dlhodobú udržateľnosť verejných financií sa hodnotí ako vierohodný. Lotyšsko sa v súčasnosti môže považovať za krajinu, ktorá spĺňa podmienky na požiadanie o dočasnú odchýlku v roku 2017, za predpokladu, že bude primerane vykonávať dohodnuté reformy, ktoré sa budú monitorovať v rámci európskeho semestra. Rozsah povolenej dočasnej odchýlky je však podmienený dodržaním minimálnej referenčnej hodnoty (t. j. štrukturálneho deficitu na úrovni 1,7 % HDP). V dôsledku toho sa v prognóze Komisie z jari 2016 uvádza rozsah dodatočnej dočasnej odchýlky vo výške 0,1 % HDP v roku 2017.

(6)

Lotyšsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2016 plánuje postupné zlepšovanie celkového salda, ktoré má v roku 2019 dosiahnuť 0,5 % HDP. V rámci plánovaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorým je deficit vo výške 1 % HDP v štrukturálnom vyjadrení, sa zohľadňujú požadované odchýlky týkajúce sa systémovej dôchodkovej reformy v rokoch 2017 a 2018 a rozsiahlej štrukturálnej reformy v zdravotníctve v období rokov 2017 až 2019. Na základe programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP sa v roku 2016 zvýši na 40 % HDP pred tým, než klesne na 38 % v roku 2018. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 však neboli dostatočne konkretizované. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 celkové hodnotenie poukazuje na riziko určitej odchýlky v roku 2016 a za predpokladu nezmenenej politiky aj v rokoch 2016 a 2017 posudzovaných spolu. Rada na základe posúdenia programu stability a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že v prípade Lotyšska sa vo všeobecnosti očakáva dodržanie ustanovení Paktu stability a rastu. Na zabezpečenie dodržiavania uvedených ustanovení v roku 2016 však budú potrebné ďalšie opatrenia.

(7)

Ponuka pracovných miest je obmedzovaná poklesom populácie v produktívnom veku, pričom mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita, čo ohrozuje nákladovú konkurencieschopnosť. Preto sú na podporu konkurencieschopnosti potrebné opatrenia na zvýšenie zamestnateľnosti a zlepšenie ľudského kapitálu.

(8)

Miera rizika chudoby a miera sociálneho vylúčenia v Lotyšsku patria k najvyšším v EÚ. Pripravuje sa zavedenie úrovne minimálneho príjmu, ale jej vykonávanie je neisté a jej všeobecné uplatňovanie je oslabené z dôvodu fiškálnych nákladov. Okrem toho sa primeranosť dávok sociálnej pomoci nezlepšila od roku 2009, čo je prekážkou v účinnom znižovaní chudoby. Očakáva sa, že reforma hranice minimálneho príjmu zníži súčasnú roztrieštenosť sociálnej pomoci a bude pôsobiť motivačne na zamestnanosť.

(9)

Dosah aktivačných opatrení je aj naďalej nízky, najmä v prípade dlhodobo nezamestnaných. V kombinácii so slabými službami v zdravotníctve a s nedostatočnými sociálnymi službami to bráni v účinnej reintegrácii na trh práce. Intenzívnejšie využívanie aktivačných opatrení by podporilo zamestnanosť.

(10)

Z dôvodu nízkeho verejného financovania zdravotnej starostlivosti, základných štrukturálnych nedostatkov, vysokých hotovostných doplatkov a suboptimálnej nákladovej účinnosti nie je možné uspokojovať potreby veľkej časti obyvateľstva v oblasti zdravotnej starostlivosti. Hoci prístup k zdravotnej starostlivosti v kritických prípadoch vyžadujúcich lekársku starostlivosť bol stanovený za prioritu, finančné obmedzenia obmedzujú všeobecnú ponuku služieb.

(11)

Hoci Lotyšsko dosiahlo pokrok pri reforme systému vysokoškolského vzdelávania, a to najmä zavedením stimulov, ktoré odmeňujú kvalitu, a zavedením nezávislého akreditačného systému, je potrebné zlepšiť odborné vzdelávanie a odbornú prípravu, najmä pokiaľ ide o reformu učebných osnov a zavedenie regulačného rámca pre vzdelávanie na pracovisku s cieľom zlepšiť ich kvalitu a dostupnosť. Sociálni partneri môžu pri rozvoji programov typu učňovskej prípravy zohrávať rolu, ako sa uvádza v zákone o odbornom vzdelávaní.

(12)

Investície brzdia problémy v oblasti inovácií, nedostatky v podnikateľskom prostredí a zmenšujúci sa objem pracovnej sily. Nedostatočné snahy o inováciu a roztrieštená výskumná základňa bránia rýchlemu a účinnému prechodu Lotyšska na činnosti, ktoré prinášajú vyššiu pridanú hodnotu a intenzívnejšie využívajú znalosti. Nízka ochrana investorov v prípade uplatnenia režimu platobnej neschopnosti spolu s nedostatkami vo verejnej správe ešte viac brzdia investície.

(13)

Vláda prijala kroky na zníženie súčasnej roztrieštenosti verejnej výskumnej základne, zlepšenie jej kvality a posilnenie inovačnej kapacity v podnikateľskom sektore. Napriek pokroku sú verejné i súkromné investície do výskumu a inovácií aj naďalej na veľmi nízkej úrovni v porovnaní s priemerom EÚ. Je potrebné pokračovať v konsolidácii výskumnej základne a zároveň zvýšiť počet výskumníkov a kvalitu výskumu. Úplné vykonanie reforiem vychádzajúcich zo stratégie inteligentnej špecializácie a plné využívanie súčasných nástrojov v príslušných oblastiach politiky by stimulovalo súkromné investície do inovácií.

(14)

Režim platobnej neschopnosti podnikateľská sféra vníma ako prekážku pre investície vzhľadom na to, že miery vymáhania majetku sú nízke a správcovia konkurznej podstaty podliehajú len slabému dohľadu.

(15)

Lotyšsko zaviedlo viacero úspešných iniciatív na zlepšenie efektívnosti a kvality súdnictva. Režim na predchádzanie konfliktom záujmov verejných činiteľov je síce komplexný, ale je zložitý a rigidný a uprednostňuje formálne dodržiavanie pravidiel pred individuálnym posúdením jednotlivých prípadov. Úrad na boj proti korupcii a jej predchádzanie oslabilo vnútorné napätie, čo viedlo k jeho destabilizácii a zníženiu dôvery verejnosti v jeho činnosť a ochotu prioritne riešiť prípady trestnej činnosti vysokopostavených osôb.

(16)

Všeobecná neefektívnosť vo verejnej správe, ktorá je zapríčinená najmä relatívne vysokou fluktuáciou zamestnancov, oneskorenia v rámci reformy verejnej služby a nedostatočné projektové riadenie neprispievajú k priaznivému investičnému prostrediu. Odmeňovanie zamestnancov vo verejnom sektore neodzrkadľuje náležite ich povinnosti.

(17)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Lotyšska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Lotyšsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Lotyšsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 3.

(18)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1,

1.

Zabezpečiť, aby sa odchýlka od postupu úprav smerujúceho k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v rokoch 2016 a 2017 obmedzila len na prostriedky týkajúce sa systémovej dôchodkovej reformy a rozsiahlej štrukturálnej reformy v zdravotníctve. Znížiť daňovo-odvodové zaťaženie pre pracovníkov s nízkymi príjmami jeho presunom na dane priaznivé pre rast, ako sú environmentálne dane a dane z nehnuteľností, ako aj zlepšením daňovej disciplíny.

2.

Zlepšiť primeranosť dávok sociálnej pomoci a zintenzívniť opatrenia na podporu príjemcov pri hľadaní zamestnania a snahách o jeho udržanie, a to aj prostredníctvom rozšírenia dosahu aktivačných opatrení. Urýchliť reformu učebných osnov v odbornom vzdelávaní, stanoviť za účasti sociálnych partnerov regulačný rámec pre programy vzdelávania na pracovisku a rozšíriť ich ponuku. Zvýšiť dostupnosť, kvalitu a nákladovú efektívnosť systému zdravotnej starostlivosti.

3.

Vykonať konsolidáciu výskumných inštitúcií a poskytnúť stimuly pre súkromné investície do inovácií. Posilniť režim na predchádzanie konfliktom záujmov a zriadiť spoločný právny rámec pre všetkých zamestnancov verejnej správy. Zvýšiť povinnosť správcov konkurznej podstaty zodpovedať sa a posilniť verejný dohľad nad nimi.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/87

(1)

Komisia 26. novembra 2015 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada 17. – 18. marca 2016. Komisia 26. novembra 2015 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Dánsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Dánsku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Dánsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, ako aj pokrok Dánska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Dánsko 26. apríla 2016 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj konvergenčný program na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Dánsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Podľa konvergenčného programu na rok 2016 vláda plánuje zlepšenie celkového salda, aby sa v roku 2020 dosiahol vyrovnaný rozpočet. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je deficit vo výške 0,5 % HDP v štrukturálnom vyjadrení, sa podľa predpokladov dosiahne v roku 2016. Podľa konvergenčného programu sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP dosiahne v roku 2020 úroveň 35,1 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 sa predpokladá, že Dánsko v rokoch 2016 a 2017 dosiahne odporúčanú fiškálnu úpravu. Rada na základe svojho posúdenia konvergenčného programu a po zohľadnení prognózy Komisie z jari 2016 zastáva názor, že možno očakávať, že Dánsko dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(6)

Zabezpečenie ponuky pracovnej sily vzhľadom na starnutie obyvateľstva je nevyhnutným predpokladom pre udržateľný rast v Dánsku. Viaceré zásadné reformy trhu práce za posledné roky sa zamerali najmä na zvýšenie pracovných stimulov a zlepšenie efektívnosti aktívnych politík trhu práce. Tieto reformy by mohli prispieť k dosiahnutiu dánskeho cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a k udržateľnosti dánskeho modelu sociálneho zabezpečenia. Národný cieľ stratégie Európa 2020 týkajúci sa sociálneho začlenenia, zameraný na zníženie počtu ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce, však nie je ani zďaleka dosiahnutý. Začlenenie na trh práce a zlepšenie zamestnateľnosti znevýhodnených skupín naďalej zostáva výzvou. Platí to predovšetkým pre ľudí s prisťahovaleckým pôvodom z tretích krajín vrátane tých, ktorí majú bydlisko v Dánsku už dlhú dobu, a mladých ľudí s nízkym dosiahnutým vzdelaním. Opatrenia týkajúce sa pracovnej integrácie, ktoré boli odsúhlasené na trojstranných rokovaniach v roku 2016, by mohli zlepšiť situáciu utečencov a migrantov, ktorí práve pricestovali. Mali by sa však prijať ďalšie opatrenia s cieľom účinnejšie zahrnúť na trh práce ďalšie marginalizované skupiny.

(7)

Na udržanie relatívne vysokej úrovne sociálneho zabezpečenia v Dánsku je nevyhnutný väčší rast produktivity. V priebehu posledných dvoch desaťročí bol však rast produktivity pomalý. K faktorom, ktoré k takémuto stavu prispievajú, aj naďalej patrí nedostatočná hospodárska súťaž v sektore domácich služieb, najmä v oblasti maloobchodu a stavebníctva. Dánsko preto musí zvýšiť úsilie na zlepšenie produktivity v sektore stavebníctva odstránením prekážok a zabezpečením primeraných systémov udeľovania povolení tam, kde sa takéto systémy považujú za potrebné. Takisto je potrebné zredukovať obmedzenia pre maloobchodné prevádzky, najmä vykonávaním reforiem, ktoré vláda načrtla.

(8)

Od prudkého poklesu súkromných investícií počas hospodárskej krízy je celková úroveň investícií v Dánsku nízka. Táto situácia čiastočne odzrkadľuje nízke investície do bývania v nadväznosti na prasknutie bubliny na trhu s nehnuteľnosťami a nevyužitú kapacitu v podnikovom sektore. Oživenie investícií by Dánsku pomohlo posilniť hospodársky rast a zvýšiť produktivitu. Prekážky brániace investíciám boli identifikované v sektore služieb a vo výskumnom sektore. Sektory maloobchodu a stavebníctva čelia prekážkam vstupu na trh, čo má následne vplyv na hospodársku súťaž a rast produktivity. Mohlo by sa posliniť úsilie premieňať výsledky univerzitného výskumu na obchodné inovácie.

(9)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Dánska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila konvergenčný program a národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Dánsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Dánsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté v nižšie uvedených odporúčaniach 1 a 2.

(10)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (4) sa uvádza najmä v nižšie uvedenom odporúčaní 1.

1.

Dodržať strednodobý rozpočtový cieľ v roku 2016 a dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,25 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017.

2.

Zvýšiť produktivitu a investície súkromného sektora zvýšením hospodárskej súťaže v sektore domácich služieb, najmä uľahčením vstupu na trh v oblasti maloobchodu a stavebníctva. Podnecovať spoluprácu medzi podnikmi a univerzitami.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/90

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Európska rada 17. a 18. marca 2016 schválila priority ročného prieskumu rastu. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Slovinsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. Komisia v ten istý deň prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike v eurozóne. Európska rada uvedené odporúčanie schválila na zasadnutí 18. a19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Ako krajina, ktorej menou je euro, a vzhľadom na úzke prepojenia medzi hospodárstvami v hospodárskej a menovej únii by Slovinsko malo zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania.

(2)

Správa o Slovinsku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Táto správa obsahovala posúdenie pokroku, ktorý Slovinsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015 a národných cieľov stratégie Európa 2020. Správa obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia 8. marca 2016 predložila výsledky hĺbkového preskúmania. Z analýzy Komisie vyplýva záver, že v Slovinsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Nedostatky v bankovom sektore, zadlženosť podnikov, nedostatok investícií a dlhodobé riziká v oblasti fiškálnej udržateľnosti predstavujú zraniteľné miesta, ktoré si vyžadujú pozornosť. Do slovinského bankového sektora sa vrátila dôvera. Úverový rast však zostáva negatívny a úroveň nesplácaných úverov je naďalej relatívne vysoká. Je nevyhnutné, aby sa Slovinsko zaoberalo rizikami v oblasti fiškálnej udržateľnosti, ktoré pramenia z rastúceho tlaku na jeho systém zdravotnej starostlivosti a dôchodkový systém, a aby znížilo vysoký verejný dlh. Potrebné je tiež ďalšie obmedzenie prekážok brániacich investíciám, a to najmä v oblasti verejnej správy. Treba posilniť zapojenie sociálnych partnerov do tvorby politík a vykonávania štrukturálnych reforiem, a to najmä v oblasti dôchodkov, zdravotníctva, dlhodobej starostlivosti a politík trhu práce.

(3)

Slovinsko predložilo 15. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Program stability Slovinska na rok 2016 naznačuje, že vplyv mimoriadneho prílevu utečencov na rozpočet je významný a poskytuje primerané dôkazy o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových výdavkov. Podľa Komisie dodatočné oprávnené výdavky predstavovali 0,06 % HDP v roku 2015, pričom na rok 2016 sa v súčasnosti odhadujú vo výške 0,07 % HDP. Ustanovenia uvedené v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov je výnimočnou udalosťou, jeho vplyv na verejné financie Slovinska je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa. Keďže toto ustanovenie neplatí na rok 2015, pretože sa na Slovinsko vzťahoval postup pri nadmernom deficite, konečné posúdenie týkajúce sa roku 2016 vrátane oprávnených súm sa uskutoční na jar 2017 na základe zistených údajov poskytnutých slovinskými orgánmi.

(6)

Po ukončení postupu pri nadmernom deficite sa na Slovinsko vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a prechodné dlhové pravidlo. Podľa programu stability na rok 2016 vláda plánuje postupne znížiť celkové saldo z 2,2 % HDP v roku 2016 na 0,4 % HDP v roku 2019. Predpokladá sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaný rozpočet v štrukturálnom vyjadrení a ktorý nezohľadňuje požiadavky Paktu stability a rastu, sa dosiahne v roku 2020, teda nad rámec programového horizontu. Prepočítané štrukturálne saldo (5) však ukazuje štrukturálny deficit vo výške 1,2 % HDP v roku 2019. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP klesne v roku 2016 na 80,2 % a bude naďalej klesať až na 73,8 % v roku 2019. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Opatrenia na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 však neboli dostatočne konkretizované. Podľa prognózy Komisie z jari 2016 slovinská produkčná medzera na rok 2017 predstavuje 1,8 % HDP, zatiaľ čo potenciálny rast sa odhaduje na úrovni 1,1 % HDP a rast reálneho HDP na úrovni 2,3 % HDP. Na základe týchto údajov sa usudzuje, že Slovinsko sa v roku 2017 bude nachádzať v „priaznivom období“ s požadovanou štrukturálnou úpravou na úrovni 1 % HDP. V konkrétnom v prípade Slovinska však existuje značná neistota v súvislosti s výpočtom potenciálneho rastu a produkčnej medzery, a to vzhľadom na osobitú situáciu na pracovnom trhu, obzvlášť výrazný pokles hospodárskej činnosti v rokoch 2008 až 2013 a prebiehajúce štrukturálne reformy. Alternatívne odhady produkčnej medzery v rámci dlhšieho časového horizontu, odzrkadľujúce prebiehajúce preskúmanie metódy odhadu, naznačujú miernejší profil produkčnej medzery v Slovinsku, čo znamená, že by bolo predčasné konštatovať, že slovinské hospodárstvo sa v roku 2017 bude nachádzať v „priaznivom období“. Javí sa preto vhodné požadovať za súčasnej situácie štrukturálne úsilie v roku 2017 v súlade s „bežnými podmienkami“. Zdá sa, že existuje riziko určitej odchýlky od odporúčanej úpravy smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa v roku 2016 a významnej odchýlky v roku 2017 za predpokladu, že nedôjde k zmene politík. Závery pre rok 2016 by sa nezmenili v prípade, ak by sa z posúdenia vylúčil vplyv na rozpočet spôsobený mimoriadnym prílevom utečencov. Predpokladá sa, že Slovinsko v roku 2016 dodrží prechodné dlhové pravidlo a v roku 2017 ho bude dodržiavať vo všeobecnosti. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že existuje riziko, že Slovinsko nedodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Preto budú v rokoch 2016 a 2017 potrebné ďalšie opatrenia na zaručenie ich dodržania.

(7)

Parlament prijal v júli 2015 zákon o fiškálnych pravidlách. Treba však ešte zriadiť nezávislú fiškálnu radu, ktorá by dohliadala na vykonávanie pravidiel. Okrem toho sa stále nevykonali úpravy zákona o verejných financiách potrebné na plné fungovanie zákona o fiškálnych pravidlách a zamerané na zaistenie zákonného postavenia viacročného prístupu k zostavovaniu rozpočtu.

(8)

Vysoký verejný dlh na úrovni viac ako 60 % HDP spôsobuje, že Slovinsko je zraniteľné voči otrasom v oblastiach nominálneho rastu a úrokových sadzieb. Obyvateľstvo v Slovinsku zároveň v porovnaní s väčšinou členských štátov starne rýchlejšie. Slovinsko čelí vysokým rizikám v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií, keďže zaznamenáva najvyšší ukazovateľ medzery dlhodobej udržateľnosti spomedzi všetkých členských štátov, ktorý vyplýva z plánovaného zvýšenia verejných výdavkov na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. Plánované verejné výdavky na dôchodky sú najvyššie spomedzi všetkých členských štátov, pričom sa odhaduje nárast z 11,8 % HDP v roku 2013 na 15,3 % HDP v roku 2060. Odhaduje sa, že miera odkázanosti obyvateľstva v dôchodkovom veku sa od roku 2013 do roku 2060 viac ako zdvojnásobí, čo vytvorí významný tlak na dôchodkové systémy. Plánované implicitné záväzky, ktoré sa týkajú výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, sú odzrkadlením dlhodobých výziev v tejto oblasti. Navyše v budúcnosti možno očakávať problémy s primeranosťou pracovníkov pre trh práce v prípadoch neúplnej dĺžky pracovného života, keďže počet osôb s neúplnými alebo krátkymi pracovnými kariérami sa zvyšuje, čo vyplýva aj z ich neskorého vstupu na pracovný trh, krátkodobých zamestnaní a nízkej miery príspevkov do dôchodkového systému. Biela kniha o dôchodkoch bola uverejnená v apríli 2016 a slúži ako základ rozsiahlej verejnej konzultácie. Výsledky tejto verejnej konzultácie sa premietnu do novej dôchodkovej reformy, ktorá by sa mala prijať v súčasnom volebnom období, pričom ju odštartuje rýchla dohoda so sociálnymi partnermi o jej kľúčových aspektoch, najmä o veku odchodu do dôchodku, výške dôchodkov, indexácii a optimalizácii druhého piliera.

(9)

Odhaduje sa, že verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť sa v dôsledku starnutia obyvateľstva do roku 2060 viac ako zdvojnásobia. Toto predstavuje veľkú výzvu v oblasti fiškálnej udržateľnosti v Slovinsku. Očakáva sa, že podiel obyvateľstva vo veku 80 rokov a viac vzrastie trojnásobne, zo 4,6 % v roku 2013 na 12,4 % v roku 2060. Celkové výdavky na dlhodobú starostlivosť vzrástli od roku 2003 do roku 2013 o 85 %, pričom súkromné výdavky rástli rýchlejšie ako verejné. V Slovinsku neexistuje integrovaný systém dlhodobej starostlivosti. Výdavky v Slovinsku sú zamerané na formálne vecné dávky, pričom väčšina z nich je určená skôr na ústavnú ako na domácu starostlivosť, hoci hodnoty v oboch oblastiach sa nachádzajú pod priemerom EÚ. Existuje značný priestor na zlepšenie nákladovej účinnosti v systéme zdravotnej starostlivosti tým, že sa posilnia opatrenia na zlepšenie primárnej starostlivosti, ktorá predstavuje prvý kontakt s pacientom, zabezpečí sa presun z nemocničnej na ambulantnú starostlivosť, zlepší sa efektivita a riadenie nemocníc, ako aj postupy pri zazmluvňovaní pri verejných súťažiach a platbách v oblasti zdravotníckych služieb, budú sa poskytovať kvalitnejšie informácie o nákladoch na prispôsobenie importovaných diagnosticky príbuzných skupín a bude sa pokračovať vo vytváraní rámca na monitorovanie kvality. Podiel spoločného obstarávania je nízky a najnižšia cena je často hlavným kritériom výberu. Dokončilo sa komplexné preskúmanie systému zdravotnej starostlivosti a uznesenie o národnom pláne v oblasti zdravotnej starostlivosti na roky 2016 – 2025 prijala vláda koncom roka 2015 a parlament v marci 2016. Toto uznesenie predstavuje strategický plán rozvoja systému zdravotnej starostlivosti. Niektoré z jeho opatrení sa vykonávajú, zatiaľ čo návrhy ďalších kľúčových záväzných vykonávacích opatrení sú v štádiu prípravy a ešte neboli predložené. Okrem toho nie je zrejmé, či sa reforma bude venovať kľúčovým otázkam, ako je vytvorenie schém zabudovaných automatických stabilizátorov, ktoré by zmiernili výkyvy príjmov počas hospodárskeho cyklu alebo prístup k poskytovaniu služieb a ich kvalitu. Prijatie zákona o dlhodobej starostlivosti a zákona o zdravotnej starostlivosti a zdravotnom poistení sa opakovanie oddialilo a súčasný plán realizácie ich prijatia sa javí byť optimistický v druhej polovici roka 2016.

(10)

Výkonnosť trhu práce sa postupne zlepšuje a sociálne podmienky sa stabilizovali. Vytváranie pracovných miest výrazne vzrástlo a nezamestnanosť klesá. Miera účasti starších a nízkokvalifikovaných pracovníkov na trhu práce je však stále výzvou. Dlhodobá nezamestnanosť stále predstavuje viac ako polovicu celkovej nezamestnanosti, pričom výrazným podielom k nej prispievajú nízkokvalifikovaní pracovníci alebo pracovníci starší ako 50 rokov. Usmernenia k opatreniam aktívnej politiky trhu práce 2016 – 2020 predstavujú pokračovanie doteraz uplatňovaného prístupu, no výdavky na túto oblasť politiky zostávajú nízke. V novembri 2015 boli prijaté dočasné výnimky zo sociálnych príspevkov zamestnávateľov pre nových pracovníkov nad 55 rokov. Očakáva sa, že ďalšie opatrenia týkajúce sa predĺženia pracovného života, ktoré zahŕňajú aj prispôsobenie pracovného prostredia a sú dôležité aj pre udržateľnosť dôchodkového systému, sa predložia v roku 2016. Rast miezd je naďalej v súlade s rastom produktivity a stále podporuje vonkajšiu konkurencieschopnosť. V novembri 2015 Parlament na návrh odborových organizácií schválil zákon, ktorý nanovo definoval zloženie minimálnej mzdy, s cieľom vylúčiť určité príspevky. Organizácie zamestnávateľov v dôsledku toho odstúpili od sociálnej dohody, čím významne oslabili sociálny dialóg.

(11)

Napriek tomu, že nesplácané úvery zostávajú na vysokej úrovni v porovnaní s obdobím pred krízou, podarilo sa dosiahnuť pokrok v ich reštrukturalizácii. Slovinsko podniklo viacero politických opatrení s cieľom zlepšiť udržateľnosť bankového sektora. Patria medzi ne: posilnenie reštrukturalizačnej kapacity bánk a zavedenie opatrení na stanovenie osobitných cieľov na zníženie nesplácaných úverov. Slovinsko zaviedlo aj niekoľko opatrení na riadenie úverového rizika. Do polovice roka 2016 sa očakávajú prvé pozitívne výsledky. Politickými prioritami v krátkodobom horizonte však naďalej ostávajú: riešenie otázky nesplácaných úverov a riadenie úverového rizika. Dokončila sa prevádzková a finančná reštrukturalizácia veľkých podnikov a rámcové reštrukturalizačné dohody sa neustále monitorujú. Spoločnosť pre správu aktív bánk (BAMC) je plne funkčná a jej stratégia na roky 2017 – 2022 bola vytýčená. Reštrukturalizácia úverového portfólia naďalej zostáva významným rizikom pre udržateľnosť verejných financií, a to aj napriek tomu, že BAMC dosiahla v tejto oblasti určitý pokrok. Jej činnosť v roku 2015 prispela 1 % HDP k celkovému deficitu verejných financií, ktorý predstavoval 2,9 %. Dohľad nad aktivitami BAMC sa zdá byť nedostatočný, keďže orgány výrazne – o 0,7 % HDP – podcenili jej deficit v roku 2015 a zjavne si neboli vedomé úrovne odpisov, ktoré BAMC realizovala. K dispozícii sú aj ďalšie nástroje reštrukturalizácie. Na základe významného pokroku v reštrukturalizácii veľkých podnikov začalo Slovinsko aj s reštrukturalizáciou viacerých malých a stredných podnikov. Banky v súčasnosti vykonávajú usmernenia k tejto reštrukturalizácii MSP. Dosiahol sa pokrok v zlepšení prístupu MSP a mikropodnikov k financovaniu. Prístup k alternatívnym zdrojom financovania, akým je napríklad rizikový kapitál, je však obmedzený. Malé podniky sú stále príliš závislé od bankových úverov, a to aj napriek zvyšujúcej sa dostupnosti dlhových nástrojov a nástrojov vlastného imania na trhu. Tento segment je preto veľmi citlivý na vývoj na trhu s úvermi.

(12)

Útlm rastu investícií zaznamenaný v posledných rokoch obmedzil hospodárske výsledky Slovinska a jeho vyhliadky na budúci rast. Súkromné investície počas hospodárskej krízy prudko poklesli a odvtedy klesá aj ich podiel na HDP. Keďže verejné investície výrazne závisia od dynamiky finančných prostriedkov EÚ, na podporu a udržanie hospodárskeho rastu sú potrebné produktívnejšie investície. Priame zahraničné investície v Slovinsku za posledné dva roky výrazne vzrástli, a to najmä vďaka vyššiemu úsiliu v oblasti privatizácie. Podnikateľské prostredie v Slovinsku je však naďalej brzdené prebiehajúcim procesom znižovania pákového efektu a vysokou úrovňou administratívneho zaťaženia, a to najmä v oblasti výstavby, priestorového plánovania a dodržiavania daňových predpisov, ale aj reštriktívnymi opatreniami v oblasti prístupu k regulovaným povolaniam a ich vykonávaniu, čo zabraňuje prílevu investícií. Zjednodušenie podnikania v Slovinsku závisí od upevnenia podnikateľskej dôvery a ďalšieho odstránenia neefektívnosti verejnej správy a byrokracie, ktoré pramenia z vysokého počtu zákonov a súvisiacich predpisov a ich častých zmien. Približne polovica opatrení na zníženie administratívneho zaťaženia, ktoré boli stanovené v jednotnom dokumente vlády, bola vykonaná, ale niektoré relevantné opatrenia týkajúce sa najmä stavebných povolení a priestorového plánovania boli odložené.

(13)

Stratégia rozvoja verejnej správy na obdobie rokov 2015 – 2020, ktorú Slovinsko prijalo ako súčasť splnenia predpokladov na získanie prístupu k európskym štrukturálnym a investičným fondom na obdobie rokov 2014 – 2020, zasahuje do viacerých portfólií, čím sa stáva kľúčovou medziministerská koordinácia, ak sa má implementovať v správnom čase a riadnym spôsobom. Vo februári 2016 vláda prijala druhú predbežnú správu o vykonávaní programu nulovej tolerancie voči korupcii. V rámci tohto programu sa dosiahol určitý pokrok. Niektoré opatrenia programu (spoločné verejné obstarávanie v oblasti zdravotnej starostlivosti, vyšetrovanie trestných činov v bankovom sektore a prijatie zákona o integrite a prevencii korupcie) však boli odložené. Plánovaná zmena zákona o integrite a prevencii korupcie poskytne príležitosť zlepšiť fungovanie komisie pre prevenciu korupcie tým, že sa bude venovať otázkam dôveryhodnosti a účinnosti jej práce. V justičnom systéme sa dĺžka súdnych pojednávaní opäť skrátila a veľký počet nedoriešených prípadov sa znížil, čiastočne aj vďaka menšiemu počtu nových prípadov. Tento pokles je do istej miery spôsobený aj zmenami v procedurálnom a štatistickom spracúvaní prípadov vymáhania práva. Najvyšší súd aj naďalej aktualizuje pracovné procesy na súdoch a reformuje systém správy prípadov. Napriek vylepšenému rámcu pre platobnú neschopnosť, ktorý ponúka podnikom väčšie možnosti reorganizácie, sú likvidačné konania naďalej zdĺhavé a neúčinné.

(14)

Štát do hospodárstva aj naďalej výrazne zasahuje. Štát je najväčším zamestnávateľom, správcom aktív a držiteľom podnikových dlhopisov v Slovinsku. V nadväznosti na odporúčania k tejto otázke, ktoré boli vydané v období rokov 2012 až 2015, Slovinsko vytvorilo nový rámec pre Slovinskú štátnu holdingovú spoločnosť. Rámec zahŕňa stratégiu riadenia štátneho vlastníctva, súbor výkonnostných kritérií aktív a plán riadenia na rok 2016. Tento systém dopĺňa nový kódex správy a riadenia pre štátom riadené spoločnosti, ktorý bol prijatý koncom roka 2014. Stratégia potvrdzuje mieru štátnych zásahov do hospodárstva a viac sa zameriava na lepšiu výkonnosť štátnych podnikov. O to potrebnejšie je preto vykonávanie vylepšeného rámca Slovinskou štátnou holdingovou spoločnosťou s cieľom zabezpečiť oddelenie štátneho vlastníctva od regulačných funkcií a profesionálneho riadenia štátnych firiem. Spolu s ďalšou privatizáciou vybraných aktív by tieto činnosti mali pomôcť znížiť podmienené záväzky pre rozpočet z tejto oblasti. Privatizácia banky Nova Ljubljanska Banka (NLB) sa má začať v roku 2016 v súlade s plánom riadenia Slovinskej štátnej holdingovej spoločnosti.

(15)

Komisia vykonala v rámci európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Slovinska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Slovinsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Slovinsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Európskej únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sa premietli do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 4.

(16)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(17)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1, 3 a 4,

1.

V nadväznosti na nápravu nadmerného deficitu dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,6 % HDP smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v rokoch 2016 a 2017. Stanoviť strednodobý rozpočtový cieľ, ktorý zohľadňuje požiadavky Paktu stability a rastu. Posilniť fiškálny rámec zriadením nezávislej fiškálnej rady a zmenou zákona o verejných financiách. Dokončiť a uskutočniť reformu dlhodobej starostlivosti a systému zdravotnej starostlivosti, aby sa stali nákladovo efektívnejšími a aby sa zabezpečila dlhodobá udržateľnosť dostupnej a kvalitnej starostlivosti. Do konca roka 2017 prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a primeranosti dôchodkového systému.

2.

V konzultácii so sociálnymi partnermi zvýšiť zamestnateľnosť nízkokvalifikovaných a starších pracovníkov, a to aj poskytovaním celoživotného vzdelávania a aktivačných opatrení.

3.

Zlepšiť podmienky financovania pre dôveryhodné podniky vrátane sprostredkovania trvalého riešenia otázky nesplácaných úverov a prístupu k alternatívnym zdrojom financovania. Zabezpečiť riadne vykonávanie stratégie spoločnosti pre správu aktív bánk.

4.

Prijať opatrenia na modernizáciu verejnej správy a znížiť administratívne zaťaženie podnikov. Zlepšiť riadenie a výkonnosť štátnych podnikov.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/96

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej Chorvátsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Chorvátsku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, ako aj pokrok Chorvátska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila 8. marca 2016 výsledky hĺbkového preskúmania. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Chorvátsku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Je predovšetkým nevyhnutné riešiť slabé miesta spojené s vysokou úrovňou verejného dlhu, dlhu podnikov a vonkajšieho dlhu v kontexte vysokej nezamestnanosti. Ďalšie problémové oblasti, ktoré si vyžadujú osobitné opatrenia príslušnej politiky, zahŕňajú fiškálne riadenie, správu a riadenie štátnych podnikov, efektívnosť verejnej správy a riešenie nesplácaných úverov.

(3)

Chorvátsko predložilo 28. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj konvergenčný program na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne. Národný program reforiem obsahuje pomerne ambiciózny program reforiem, ktoré by mohli pomôcť riešiť makroekonomické rovnováhy v krajine, ak sa v plnej miere vykonajú do uvedených termínov. Obsahuje príslušné opatrenia na zlepšenie riadenia verejných financií, sektora zdravotníctva a podnikateľského prostredia a nachádzajú sa v ňom záväzky k ambicióznym reformám v oblasti verejnej správy, dôchodkového systému, sociálneho zabezpečenia a zlepšenia správy a riadenia štátnych podnikov. Na základe posúdenia záväzkov Chorvátska v príslušných oblastiach politiky nie je v tejto fáze potrebné sprísnenie postupu pri makroekonomickej nerovnováhe.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Chorvátsko sa v súčasnosti vzťahuje nápravná časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2016 očakáva, že celkový deficit sa v roku 2016 zníži na 2,6 % HDP, čo je pod úrovňou 3 % HDP, a bude sa ďalej znižovať až na úroveň 1,0 % HDP do roku 2019. Vláda navyše očakáva, že bude dosahovať strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je deficit vo výške 1,75 % HDP v štrukturálnom vyjadrení, počas celého programového obdobia. Pomer verejného dlhu k HDP dosiahol vrchol v roku 2015 na úrovni 86,7 %, ale na základe konvergenčného programu sa očakáva, že bude postupne klesať na 80,0 % v roku 2019. V nominálnom vyjadrení je pomer dlhu k HDP na základe prognóz v programe v súlade s referenčnou hodnotou pre zníženie dlhu. Zatiaľ čo makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný v reálnom vyjadrení, nominálny rast HDP, najmä na rok 2016, je vyšší, ako sa predpokladá v prognóze Komisie. Predpokladané zníženie pomeru dlhu k HDP preto závisí od priaznivých prognóz nominálneho rastu; okrem toho sa zakladá aj na výrazných zosúladeniach dlhu a deficitu, ktoré znižujú dlh, z predaja finančných aktív, ktoré nie sú dostatočne konkretizované. Okrem toho nie sú opatrenia na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 poväčšine špecifikované. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 sa predpokladá, že deficit verejnej správy v roku 2016 dosiahne 2,7 % HDP, čo je v súlade s cieľom celkového deficitu, ktorý je zahrnutý v odporúčaní Rady z 21. januára 2014 podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ. Predpokladá sa, že v rámci postupu pri nadmernom deficite sa dosiahne odporúčané fiškálne úsilie. Na druhej strane však prognóza Komisie nepočíta so splnením výhľadovej referenčnej hodnoty pre zníženie dlhu. Zatiaľ čo štrukturálna úprava vo výške 0,2 % HDP v roku 2017 by bola dostatočná na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa, na splnenie referenčnej hodnoty na zníženie dlhu by bola potrebná väčšia štrukturálna úprava. Vzhľadom na vysoký dlh a súčasné cyklické podmienky v Chorvátsku by sa ako primeraná javila konkrétne úprava presahujúca referenčnú hodnotu 0,5 % HDP. V súčasnosti sa predpokladá, že štrukturálne saldo sa v roku 2017 zhorší o 0,2 % HDP. Rada na základe svojho posúdenia konvergenčného programu a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že existuje riziko, že Chorvátsko nedodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Preto budú v roku 2017 v záujme ich dodržania potrebné ďalšie opatrenia.

(6)

V rozpočtovom plánovaní Chorvátska sa stále nachádzajú závažné nedostatky napriek niektorým zlepšeniam, ktoré sa zaviedli novelou zákona o rozpočte z roku 2015. Prepojenia medzi viacročným rozpočtovým rámcom a ročným rozpočtami sú aj naďalej slabé a neexistujú jasné pravidlá týkajúce sa zmien rozpočtových plánov v priebehu daného roka. Strategické plánovanie jednotlivých rozpočtových jednotiek nie je predmetom systematickej kontroly a nedostatočne podporuje zosúladenie prioritných politík so strednodobými fiškálnymi cieľmi. Rozpočtový postup takmer vôbec nezohľadňuje značné mimorozpočtové transakcie a účtovné úpravy, ktoré vplývajú na deficit verejných financií a verejný dlh. V súčasnosti sa prehodnocujú numerické fiškálne pravidlá. Jednou z hlavných výziev je zlepšiť ich funkčnosť a lepšie ich zosúladiť s Paktom stability a rastu. Určité úsilie treba takisto vyvinúť na zlepšenie štatistického základu rozpočtového plánovania.

(7)

Komisia pre fiškálnu politiku, ktorá je zodpovedná za monitorovanie dodržiavania fiškálnych pravidiel na národnej úrovni, je úzko prepojená s národnými fiškálnymi orgánmi a nemá dostatočné personálne obsadenie. Za týchto podmienok nie je zaručená jej politická a funkčná nezávislosť. Na tretí štvrťrok 2016 je ohlásené prehodnotenie inštitucionálnej štruktúry a mandátu Komisie pre fiškálnu politiku.

(8)

Chorvátsko začalo reformovať systém obecných poplatkov, ktorý predstavilo ako súčasť širšej reformy zdaňovania nehnuteľností. Kombinované príjmy z periodických daní z nehnuteľností a obecných poplatkov sú v pomere k HDP relatívne nízke.

(9)

Kľúčovými výzvami sú vysoká úroveň daňových nedoplatkov, podvody v oblasti DPH a tieňová ekonomika. Podnikajú sa kroky na zlepšenie daňovej disciplíny vrátane vytvorenia systému riadenia rizík pre dodržiavanie daňových predpisov. Dôkazy o účinnosti prijatých opatrení sú však stále obmedzené.

(10)

Objem verejného dlhu je vysoký a stále stúpa, čo znamená, že je nevyhnutné zaviesť výhľadovo orientovaný proaktívny prístup k riadeniu verejného dlhu. Čoskoro sa má prijať stratégia riadenia dlhu na roky 2016 až 2018. Chorvátsku však stále chýba komplexnejší prístup k riadeniu dlhu zahŕňajúci okrem iného každoročné revízie, v ktorých sa zohľadňuje vývoj na trhu, vhodnú stratégiu riadenia rizika a posilnenie funkcie na vykonávanie súvisiacich úloh.

(11)

Veľká časť obyvateľstva v produktívnom veku nie je aktívna na trhu práce. Jednou z príčin je predčasný odchod do dôchodku, ktorý využívajú aj muži v najproduktívnejších rokoch. Predčasný odchod do dôchodku je možný celých päť rokov pred zákonným vekom odchodu do dôchodku a finančná motivácia pracovať do tohto veku (a po jeho dovŕšení) je slabá. Okrem toho sú pre dôchodkový systém príznačné viaceré mimoriadne ustanovenia pre osobitné kategórie zamestnancov a veľkorysé možnosti predčasného odchodu do dôchodku pre určité povolania. Zákonný vek odchodu do dôchodku pre mužov a ženy sa zosúlaďuje a zvyšuje sa na 67 rokov, ale len pomaly. Súčasná aj budúca primeranosť dôchodkov je nízka a vytvára vysoké riziko chudoby v staršom veku, najmä pre ľudí s krátkym pracovným životom.

(12)

Problém vysokého podielu ekonomicky neaktívneho obyvateľstva ešte znásobuje vysoká nezamestnanosť; nízke využívanie pracovného potenciálu brzdí rast. Nezamestnanosť mladých zostáva zásadným problémom a poukazuje na nedostatky v systéme vzdelávania; stále existuje priestor na zlepšenie účinnosti, monitorovania a hodnotenia systému záruky pre mladých ľudí. Dlhodobá miera nezamestnanosti nedávno poklesla, ale stále je približne dvojnásobne vyššia než priemer EÚ. Účasť na celoživotnom vzdelávaní je v dôsledku nedostatočne vyvinutého systému vzdelávania dospelých stále veľmi nízka.

(13)

Existujú regionálne rozdiely vo výdavkoch na sociálnu ochranu na obyvateľa a nezrovnalosti týkajúce sa kritérií oprávnenosti pre všeobecný systém sociálnej ochrany a kritérií určených pre osobitné kategórie. Navyše sa len malá časť celkového rozpočtu na sociálnu ochranu vynakladá na celoštátny systém minimálneho príjmu. To vedie k neefektívnosti a k nedostatočnej ochrane najchudobnejších ľudí. Pokiaľ ide o konsolidovanie rôznych dávok a zriaďovanie jednotných kontaktných miest ako jediných administratívnych miest poskytovania služieb sociálnej ochrany, reforma systému sociálneho zabezpečenia zaostáva.

(14)

Funkčné rozdelenie kompetencií verejnej správy medzi ústrednú a miestnu úroveň je zložité a systém je roztrieštený. Prideľovanie decentralizovaných správnych funkcií nezodpovedá fiškálnej kapacite zodpovedných miestnych jednotiek. Z tohto dôvodu sú miestne jednotky silne závislé od transferov ústrednej štátnej správy, pričom pri poskytovaní verejných služieb pretrvávajú značné regionálne rozdiely. Roztrieštenosť verejnej správy negatívne vplýva na poskytovanie služieb verejnej správy, podnikateľské prostredie a efektívnosť verejných výdavkov. Reforma verejnej správy doteraz podstatným spôsobom nenapreduje. Zaviedol sa právny rámec na dobrovoľné zlúčenie jednotiek miestnej samosprávy, ale neposkytli sa stimuly na využitie tejto možnosti. Racionalizácia systému štátnych agentúr napreduje pomaly.

(15)

Mzdy vo verejnom sektore sa v jednotlivých verejných inštitúciách riadia nejednotnými ustanoveniami pri vymedzení zložitosti náplne práce, zamestnaneckých výhod a mzdových príplatkov. To obmedzuje vládnu kontrolu miezd vo verejnom sektore a negatívne vplýva na jeho efektívnosť. Vzhľadom na pomerne vysoký podiel verejného sektora na celkovej zamestnanosti je vývoj miezd vo verejnom sektore dôležitý aj pre ekonomiku v širšom zmysle.

(16)

Štátne vlastníctvo spoločností je v hospodárstve veľmi výrazné. Nedostatky v riadení vrátane nedostatočného monitorovania výkonnosti aj naďalej vedú k výrazne nižšej ziskovosti štátnych podnikov oproti porovnateľným súkromným podnikom, čo má negatívny dosah na verejné financie. Kótovanie akcií štátnych podnikov na burze môže pomôcť zlepšiť ich správu a riadenie najmä pomocou zlepšenia podávania správ a mechanizmov vnútornej kontroly. V minulom roku pokročilo otváranie štátnych podnikov súkromnému vlastníctvu len pomaly.

(17)

Národná podporná banka Chorvátska banka pre obnovu a rozvoj (HBOR), ktorá je štátnym subjektom, by mohla zohrávať rozhodujúcu úlohu pri hospodárskom oživení Chorvátska. Jej úverová činnosť by mohla mať výrazný vplyv na podporu investícií pri súbežnom riešení zlyhaní trhu. Na obmedzenie rizika spojeného s jej činnosťou – obzvlášť preto, že HBOR je čoraz aktívnejšia pri poskytovaní priamych úverov – je potrebný vhodný regulačný rámec a dobrá správa a riadenie.

(18)

Nezávislé posúdenie kvality aktív úverového portfólia HBOR, ktoré orgány plánujú vykonať v roku 2017, je jedným krokom pri riešení výziev uvedených vyššie. Medzitým je potrebné posilniť mechanizmy monitorovania a zodpovednosti, ktoré sa na HBOR vzťahujú.

(19)

Miera čerpania prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov bola doteraz nízka v dôsledku činiteľov, ako je napríklad nedostatočná administratívna kapacita, zaťažujúce postupy a obmedzený počet projektov, ktoré možno okamžite uskutočniť.

(20)

Podnikateľské prostredie v Chorvátsku stále dopláca na závažné nedostatky, ktoré negatívne vplývajú na investičnú klímu. Mnohé parafiškálne poplatky ukladané firmám stále oslabujú podnikateľské prostredie. Regulačné prostredie pre poskytovateľov služieb a regulované profesie zostáva aj naďalej reštriktívne. Existujú obmedzenia prístupu k niektorým regulovaným profesiám vrátane právnických profesií a daňových poradcov a obmedzenia ich výkonu. Chorvátsko skúma nevyhnutnosť a proporcionalitu týchto obmedzení, ale konkrétne opatrenia sa ešte neprijali. Regulované profesie a podniky navyše poškodzuje vysoká administratívna záťaž.

(21)

Regulačná nestabilita a vnímaná nízka kvalita právnych predpisov takisto negatívne vplývajú na podnikateľské prostredie. Kvalitu a efektivitu súdneho systému, a najmä obchodných súdov postihujú výzvy, ako sú zdĺhavé súdne konania, množstvo nevyriešených prípadov a nejednotná judikatúra. Systémy IKT nie sú dostatočne rozvinuté, najmä pri komunikácii s účastníkmi súdnych konaní a pri elektronickom doručovaní súdnych dokumentov.

(22)

Riešenie nesplácaných úverov je zásadné pri odstraňovaní previsu dlhu v hospodárstve. V tejto súvislosti boli podniknuté dôležité kroky, a to posilnením rámca pre fázu pred platobnou neschopnosťou a rámca pre platobnú neschopnosť pre podniky a prijatím konkurzného konania v prípade fyzických osôb. Dosah týchto nových rámcov si vyžaduje podrobné monitorovanie. Právna neistota pri zdaňovaní odpisov dlhov stále predstavuje prekážku rýchlemu odstraňovaniu nesplácaných úverov bánk.

(23)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Chorvátska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila konvergenčný program, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Chorvátsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Chorvátsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 5.

(24)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (4) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1.

(25)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a konvergenčný program. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 5,

1.

Do roku 2016 zabezpečiť trvalú nápravu nadmerného deficitu. Následne na to dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu vo výške minimálne 0,6 % HDP v roku 2017. Využiť všetky neočakávané zisky na urýchlenie znižovania pomeru verejného dlhu. Do septembra 2016 posilniť numerické fiškálne pravidlá a posilniť nezávislosť a mandát Komisie pre fiškálnu politiku. Do konca roka 2016 zlepšiť rozpočtové plánovanie a posilniť viacročný rozpočtový rámec. Do konca roka 2016 spustiť reformu periodických daní z nehnuteľností. Posilniť rámec pre riadenie verejného dlhu. Prijať a začať vykonávať stratégiu riadenia dlhu na roky 2016 až 2018.

2.

Do konca roka 2016 prijať opatrenia na odrádzanie od odchodu do predčasného dôchodku, urýchliť prechod na zvýšený zákonný vek odchodu do dôchodku a zosúladiť ustanovenia dôchodkového systému pre osobitné kategórie s pravidlami všeobecného systému. Zabezpečiť vhodné opatrenia na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu v záujme zvýšenia zamestnateľnosti obyvateľstva v produktívnom veku so zameraním na nízkokvalifikovaných pracovníkov a dlhodobo nezamestnaných. Konsolidovať dávky sociálneho zabezpečenia vrátane osobitných systémov zosúladením kritérií oprávnenosti, integrovaním ich správy a sústredením sa na podporu tých, ktorí to najviac potrebujú.

3.

Do konca roka 2016 začať znižovať roztrieštenosť a zlepšovať funkčné rozdelenie kompetencií verejnej správy s cieľom zlepšiť efektívnosť a znížiť územné rozdiely v poskytovaní verejných služieb. Po konzultáciách so sociálnymi partnermi harmonizovať právne rámce na stanovovanie miezd vo verejnej správe a verejných službách. Pokročiť v procese odpredaja štátneho majetku a posilniť monitorovanie výkonnosti štátnych subjektov a zodpovednosti predstavenstiev, a to aj pokročením v kótovaní akcií štátnych podnikov.

4.

Výrazne znížiť parafiškálne poplatky. Odstrániť neodôvodnené regulačné obmedzenia, ktoré sťažujú prístup k regulovaným profesiám a ich výkon. Znížiť administratívne zaťaženie podnikov.

5.

Prijať opatrenia na zvýšenie kvality a efektívnosti súdneho systému na obchodných a správnych súdoch. Uľahčiť riešenie nesplácaných úverov najmä zlepšením zohľadnenia nesplácaných úverov pri zdaňovaní.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/101

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority obsiahnuté v ročnom prieskume rastu schválila Európska rada 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Luxembursko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V rovnaký deň Komisia prijala odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny. Uvedené odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí 18. a 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Luxembursko by ako krajina, ktorej menou je euro, malo aj vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedeného odporúčania.

(2)

Správa o krajine bola pre Luxembursko uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Luxembursko uskutočnilo pri riešení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015 a pokrok Luxemburska smerom k dosiahnutiu vnútroštátnych cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Luxembursko predložilo 29. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Luxembursko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vo svojom programe stability na rok 2016 vláda plánuje dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2017 a následne mierne prebytky, ktoré v roku 2020 dosiahnu 0,4 % HDP. Strednodobý rozpočtový cieľ sa bude naďalej dosahovať počas celého programového obdobia. Vo svojom programe stability však Luxembursko oznamuje, že strednodobý rozpočtový cieľ sa zo štrukturálneho prebytku 0,5 % HDP dosahovaného do roku 2016 zmení od roku 2017 na štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa postupne zvýši na 23,5 % HDP v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný s výnimkou rokov 2017 a 2018, v ktorých je priaznivý. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 sa predpokladá, že štrukturálny prebytok sa v roku 2016 zníži na 1,4 % HDP a že v roku 2017 sa ďalej zníži na 0,3 % HDP, teda zostane nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Ďalšie možné odchýlky v budúcnosti by sa posudzovali vo vzťahu k požiadavke zachovať štrukturálne saldo na úrovni strednodobého rozpočtového cieľa, majúc pritom na zreteli, že je potrebné zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, najmä v oblasti dôchodkov. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a po zohľadnení prognózy Komisie z jari 2016 zastáva názor, že v prípade Luxemburska sa očakáva dodržanie ustanovení Paktu stability a rastu.

(6)

Luxemburské orgány ohlásili hlavné body komplexnej daňovej reformy, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť v roku 2017. V rámci reformy sa počíta so zavedením zmien hlavne v oblasti priameho zdaňovania tak pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby. Jej cieľom je postupné znižovanie sadzby dane z príjmov právnických osôb (s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť) a znížená progresívnosť dane z príjmov fyzických osôb (s cieľom zvýšiť spravodlivosť). So zvyšovaním určitých daňových výdavkov, najmä pokiaľ ide o bývanie, zároveň súvisia riziká zužovania daňového základu. Na podobu luxemburského daňového systému môže mať zároveň vplyv aj určitý medzinárodný vývoj, ktorý môže zvýrazniť nestabilitu aspoň časti fiškálnych príjmov. Na zabezpečenie ich predvídateľnosti treba využiť priestor na ďalšie rozšírenie daňového základu najmä prehodnotením v súčasnosti nízkeho zdanenia obytných nehnuteľností a širším využitím alternatívnych zdrojov vrátane environmentálneho zdanenia. V tejto súvislosti zrušenie špeciálneho režimu zdaňovania duševného vlastníctva (intellectual property box) umožňuje určité rozšírenie základu dane právnických osôb. Prijatie a vykonanie daňových reforiem sa bude naďalej pozorne monitorovať v rámci európskeho semestra.

(7)

Luxemburské orgány sa snažia diverzifikovať hospodárstvo, pričom uznávajú existenciu rizík súvisiacich s nadmernou závislosťou od finančného sektora. Vzhľadom na vysokú úroveň nákladov práce v tejto krajine sú tu činnosti s vyššou pridanou hodnotou, ktoré ponúkajú potenciál sprístupniť alternatívne zdroje rastu. Úspešná diverzifikácia luxemburského hospodárstva preto vo veľkej miere závisí práve od tých sektorov, ktoré sú menej citlivé na úrovne nákladov práce. Vo veľkej miere ide o oblasť výskumu a inovácií, ktorá má tendenciu výrazne sa sústreďovať na technológie a vedomosti. Hospodárstvo by mohlo pomôcť diverzifikovať aj ďalšie rozšírenie už aj tak úspešného sektora nefinančných služieb. Znížením, resp. odstránením existujúcich prekážok brániacich investíciám a inováciám, ktoré obmedzujú hospodársky rozvoj, by sa odomkol inovačný potenciál a napomohlo by sa diverzifikácii. Hoci je miera verejných investícií nad úrovňou priemeru eurozóny, súkromné investície nedosahujú potrebnú úroveň. Ak sa majú zachovať vyhliadky rastu, je nevyhnutné udržať vysokú úroveň investícií. Analýza v správe o krajine ukazuje, že Luxembursko je krajinou s najreštriktívnejším regulačným režimom v Únii, pokiaľ ide o obchodné služby a retailové prevádzky. Hlavné obmedzenia sa týkajú požiadaviek na držbu akcií, hlasovacích práv a multidisciplinárnych obmedzení v sektore obchodných služieb, ako aj prevádzkových požiadaviek a požiadaviek na usadenie v retailovom sektore.

(8)

Prekážkou v predpokladanom zvyšovaní počtu obyvateľov a pracovnej sily by sa mohol stať pokračujúci nárast cien nehnuteľností v ostatných desaťročiach, ako aj očakávaná výrazná dynamika v oblasti počtu obyvateľov a zamestnanosti v nadchádzajúcich rokoch. Táto eventualita je o to pravdepodobnejšia, že hospodárstvo vo veľkej miere závisí od vstupov vysokokvalifikovaných pracovníkov zo susedných krajín, ktorí predstavujú približne jednu tretinu celkovej zamestnanosti. Dynamika cien obytných nehnuteľností je spôsobená nesúladom medzi dopytom a ponukou, a to najmä nedostatkom dostupného a cenovo výhodného bývania. Nedostatočná dostupnosť pozemkov na novú výstavbu a neoptimálne výsledky týkajúce sa administratívnych postupov udeľovania stavebných povolení sú prekážkou pružnosti pri ponuke nehnuteľností na bývanie. Významná časť daňových dotácií, ktoré sú k dispozícii v rámci súčasných politík, sa vzhľadom na nepružnú ponuku bývania pravdepodobne takisto premietne do cien nehnuteľností. Zintenzívniť by sa mohlo aj úsilie zamerané na poskytovanie sociálneho bývania za dostupné ceny. Súčasný trh s bývaním nielenže bráni domácnostiam v tom, aby sa usadili v Luxembursku, ale zároveň zhoršuje problém preťaženia dopravy a znečistenia. Nové demografické projekcie uvedené v správe o starnutí obyvateľstva za rok 2015 ešte viac zintenzívňujú tlaky na odstránenie problémových miest pre investície v oblastiach dopravy a bývania a mali by byť zohľadnené v štyroch nadchádzajúcich sektorových plánoch (o bývaní, doprave, zónach hospodárskej činnosti a ekologickom prostredí).

(9)

Dosahovanie hospodárskej diverzifikácie sa môže brzdiť tým, že vývoj miezd v niektorých sektoroch nemusí zodpovedať vývoju produktivity. Tým dochádza k ďalším obmedzeniam v sektoroch, na ktoré sú opatrenia zamerané, teda hlavne v sektoroch s vysokou pridanou hodnotou. V priebehu posledného desaťročia rástli jednotkové náklady práce v Luxembursku rýchlejšie než vo väčšine členských štátoch eurozóny. Automatická indexácia miezd v celom hospodárstve prispieva k obmedzovaniu rôznorodosti miezd v rôznych sektoroch, čím môže brániť v tom, aby sa zohľadňovali rozdiely v produktivite práce. Pretrvávajúce prostredie s nízkou infláciou však spôsobilo, že došlo k oneskorenej aktivácii automatickej úpravy miezd, čo prispelo k zmierneniu vývoja miezd. V prostredí slabého vývoja miezd a nárastu produkcie sa však predišlo stratám na nákladovej konkurencieschopnosti. V tomto kontexte je nutné monitorovať vývoj miezd.

(10)

Dlhodobým rizikom sú naďalej záväzky súvisiace so starnutím obyvateľstva, najmä pokiaľ ide o dôchodkové náklady. Luxembursko dosiahlo obmedzený pokrok, pokiaľ ide o odstránenie rozdielu medzi zákonným a skutočným vekom odchodu do dôchodku, keď zaviedlo obmedzenia predčasného odchodu do dôchodku. V júli 2015 bol parlamentu predložený návrh zákona o systéme predčasného odchodu do dôchodku. Hoci jeden program bude zrušený, podmienky dostupnosti pre iné programy predčasného odchodu do dôchodku budú zjednodušené. V júli 2015 bol prijatý zákon o reklasifikácii pracovníkov so zníženou pracovnou schopnosťou a od 1. januára 2016 sa tento zákon vykonáva. Zákon zvyšuje možnosti pracovníkov so zníženou pracovnou schopnosťou zotrvať na trhu práce a následne vedie k zníženiu počtu osôb, ktoré využijú systém predčasného odchodu do dôchodku. Predčasný odchod do dôchodku je stále veľmi rozšírený a motivácia pracovať dlhšie je obmedzená. Stále absentuje úplná stratégia v oblasti vekovej politiky, ktorej cieľom by bolo motivovať starších pracovníkov na dlhšie zotrvanie v pracovnom pomere a poskytnúť im stimuly a zručnosti na ich vrátanie sa do práce. Parlament stále rokuje o takzvanom vekovom pakte, ktorého cieľom je podpora udržiavania starších pracovníkov v spoločnostiach s viac než 150 zamestnancami.

(11)

Podľa dôchodkovej reformy z roku 2012 by sa malo každých päť rokov od prijatia reformy uskutočniť monitorovanie a vyhodnotenie udržateľnosti dôchodkového systému. Vláda potvrdila svoj zámer vykonať toto hodnotenie predčasne už v roku 2016 namiesto roku 2017 (ako sa pôvodne plánovalo) a vytvorila pracovnú skupinu pre dôchodky, ktorú poverila vykonaním posúdenia. V oblasti prepojenia zákonného veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života, ako to predtým odporučila Rada, nedošlo k žiadnemu pokroku. Luxembursko je jediným členským štátom, v ktorom nebolo na obdobie rokov 2013 až 2060 schválené ďalšie zvyšovanie zákonného a predčasného veku odchodu do dôchodku. V správe o starnutí obyvateľstva z roku 2015 došlo k revízii predpokladaného zvýšenia výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva smerom nadol, no táto revízia je takmer výlučne vysvetlená priaznivejšími demografickými projekciami v kontexte prostredia, v ktorom neboli prijaté žiadne nové reformy. Aj po tejto revízii je totiž predpokladané zvýšenie výdavkov na dôchodky najvyššie v Únii. Luxembursko navyše čelí rizikám v súvislosti s očakávaným zvýšením výdavkov na dlhodobú starostlivosť, ktoré sú ako percentuálny podiel HDP jednými z najvyšších spomedzi všetkých členských štátov. To je zasa zjavne spôsobené najvyšším predpokladaným nárastom podielu závislých obyvateľov v Únii do roku 2060. Realizované boli prípravné práce v oblasti reformy, ktorej cieľom je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť poistenia dlhodobej starostlivosti.

(12)

V rámci európskeho semestra Komisia vykonala komplexnú analýzu hospodárskej politiky Luxemburska a uverejnila ju v správe o krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Luxembursku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Luxembursku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 a 2.

(13)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a dospela k názoru (5), že Luxembursko podľa predpokladov dodrží Pakt stability a rastu,

1.

Zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných dôchodkov zvýšením skutočného veku odchodu do dôchodku, obmedzením predčasného odchodu do dôchodku a zvýšením motivácie pracovať dlhšie a prispôsobením zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku zmenám strednej dĺžky života.

2.

Odstrániť prekážky brániace investíciám a inováciám, ktoré obmedzujú hospodársky vývoj v sektore obchodných služieb. Riešiť problémové miesta, ktoré bránia investíciám do bývania.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/105

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Maltu neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne. Toto odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí v dňoch 18. a 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Malta ako krajina, ktorej menou je euro, by mala aj vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedeného odporúčania.

(2)

Správa o Malte na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Malta dosiahla pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, ako aj pokrok Malty pri dosahovaní jej národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Malta predložila 15. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Maltu sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2016 plánuje zlepšenie celkového salda na prebytok vo výške 0,1 % HDP do roku 2019. Štrukturálne saldo sa postupne zlepší tak, že Malta dosiahne svoj strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení, do roku 2019. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP v roku 2016 klesne na 62,6 % a v roku 2019 ďalej klesne na 55,5 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je na rok 2016 vierohodný a na obdobie rokov 2017 – 2019 opatrný. Opatrenia na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 však neboli dostatočne konkretizované. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 existuje vysoké riziko významnej odchýlky od odporúčanej úpravy smerujúcej k dosiahnutiu strednodobého cieľa v rokoch 2015 a 2016 posudzovaných spoločne, ktorá v podstate vyplýva zo sklzu v roku 2015 a ktorú treba napraviť v roku 2016, a to pri nezmenených politikách v roku 2017. Sklz v roku 2015 možno čiastočne vysvetliť nárastom investícií, vo veľkej miere v dôsledku mimoriadne vysokého čerpania finančných prostriedkov EÚ v rámci príprav na ukončenie programového obdobia 2007 – 2013. S cieľom zmierniť odchýlku v priebehu dvoch rokov 2015 – 2016 sú v programe stability na rok 2016 zahrnuté dodatočné opatrenia na rok 2016, ktoré ešte nemohli byť zahrnuté v prognóze Komisie z jari 2016. Tieto opatrenia sú zamerané na zníženie primárnych výdavkov (o 0,16 % HDP) najmä v oblasti odmien zamestnancov, medzispotreby a kapitálových transferov. Okrem toho odhady niektorých príjmových opatrení na obdobie rokov 2016 – 2019 boli revidované tak, aby odrážali aktuálnejšie informácie, ako aj skutočný dosah opatrení na rok 2015. Ako celok majú tieto opatrenia účinok, ktorý pomáha znížiť čistý deficit o 0,2 % HDP. V porovnaní s prognózou Komisie by sa zohľadnením týchto opatrení zlepšilo štrukturálne úsilie a štrukturálne saldo by poukazovalo na istú odchýlku v priemere za obidva roky 2015 a 2016, zatiaľ čo riziko významnej odchýlky by pretrvávalo aj v roku 2017. Malta podľa predpokladov splní referenčnú hodnotu znižovania dlhu v roku 2016 aj v roku 2017. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a s prihliadnutím na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že Malte hrozí nedodržanie ustanovení Paktu stability a rastu. Na zabezpečenie plnenia uvedených ustanovení v rokoch 2016 a 2017 budú preto potrebné ďalšie opatrenia.

(6)

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Malte je naďalej problematická. Príčinou je najmä vplyv nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, ako sú náklady v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a dôchodky, na rozpočet. Dôchodkový systém čelí dvojitej výzve – dosiahnuť udržateľnosť a zároveň zabezpečiť primerané dôchodkové príjmy. Výdavky na dôchodky boli nižšie ako priemer EÚ v roku 2013 a dosiahli úroveň 9,6 % HDP, predpokladá sa však, že do roku 2060 sa zvýšia na 12,8 % a budú patriť medzi najvyššie v Únii. V marci 2016 vláda prijala viaceré opatrenia na riešenie udržateľnosti a primeranosti dôchodkového systému, ale ich vplyv na rozpočet zatiaľ nebol posúdený. V záujme zvýšenia primeranosti systému sa národný minimálny príspevkový dôchodok v roku 2016 naďalej vyvíja s cieľom dosiahnuť 60 % mediánu príjmov v roku 2027 a rozširuje sa jeho pokrytie. Efektívnosť tejto reformy bude podmienená zachovaním zamestnateľnosti vyšších vekových kategórií. Okrem dôchodkov budú podľa predpokladov rásť rýchlejšie ako priemer EÚ aj verejné výdavky na zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť a dosiahnu úroveň 2,1 % HDP v prípade zdravotnej starostlivosti a 1,2 % HDP v prípade dlhodobej starostlivosti. Orgány prijali stratégiu pre vnútroštátne systémy zdravotníctva a vykonávajú preskúmanie výdavkov v oblasti zdravotnej starostlivosti s cieľom zvýšiť efektívnosť výdavkov. Úspory vyplývajúce z tohto úsilia o zefektívnenie výdavkov však ešte nemožno reálne vyčísliť. Pre udržateľnosť v dlhodobom horizonte by bolo prospešné využívanie potenciálnych úspor s cieľom riešiť plánované zvyšovanie výdavkov.

(7)

Uskutočnili sa rozsiahle investície, ale výsledky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sú stále pod cieľovou hodnotou. Má to vplyv na kvalitu ponuky pracovnej sily a na mieru účasti na trhu práce. Dosiahnutý stupeň vzdelania pracovnej sily na Malte patrí stále medzi najnižšie v Únii. Malta vykonáva komplexnú stratégiu celoživotného vzdelávania, ale účasť na programoch celoživotného vzdelávania je stále obmedzená, najmä u ľudí s nízkym dosiahnutým vzdelaním. Problémy v tejto oblasti zahŕňajú dosah cielených činností, lepší prístup k odbornej príprave a partnerstvá medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy a zamestnávateľmi. V roku 2015 bol schválený právny akt, ktorým sa zriadil inštitút pre ďalší profesijný rozvoj učiteľov (Inštitút pre vzdelávanie). Medzi jeho hlavné ciele patrí: i) poskytovať znalosti potrebné v ich každodennej pracovnej činnosti; ii) slúžiť ako centrum pre pedagógov, aby sa mohli stretávať a vymieňať si svoje skúsenosti, a iii) podporovať vedenie v oblasti vzdelávania. Inštitút v súčasnosti vstupuje do aktívnej prevádzkovej fázy a očakáva sa, že sa stane hlavnou hybnou silou pri riešení potrieb profesijného rozvoja učiteľov. Bude potrebné sledovať pokrok v tejto oblasti.

(8)

Okrem jednorazových rozsiahlych projektov v období rokov 2014 – 2015 boli investície na Malte nevýrazné, čo odráža štrukturálne zmeny v hospodárstve a prekážky. Súvisí to najmä s rastúcim významom odvetví služieb, ktoré sú menej náročné z hľadiska kapitálu a ktoré znižujú investičné potreby hospodárstva v budúcnosti. Niektoré problémy, ktoré ovplyvňujú investičné činnosti v krajine, však naďalej pretrvávajú: patria medzi ne nedostatočné schopnosti inovovať, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, neefektívnosť vo verejnej správe a v súdnictve, regulačná záťaž a významné dopravné preťaženie.

(9)

Dopravná a logistická infraštruktúra patrí medzi hlavné prekážky, pokiaľ ide o zahraničné investície. Externé náklady na dopravu, ktoré znáša hospodárstvo Malty, sú značné. Vyplývajú najmä z neefektívneho využívania dopravnej siete krajiny a z nedostatku reálnych alternatív, ktoré by nahradili používanie osobných automobilov. Okrem toho vysoký počet súkromných vozidiel, znečistenie a dopravné preťaženie predstavujú výzvy pre udržateľnosť odvetvia vnútroštátnej dopravy. Dosiaľ sa nevykonala žiadna komplexná dopravná stratégia, a to aj napriek tomu, že rozvoj národnej dopravnej stratégie a príslušného základného plánu je predpokladom prístupu k európskym štrukturálnym a investičným fondom (2014 – 2020), ktoré sa majú využívať na spolufinancovanie investícií do dopravy.

(10)

Vláda prijala viaceré opatrenia na zlepšenie prístupu k financiám pre malé a stredné podniky (MSP). Tieto opatrenia boli zamerané na poskytovanie kapitálu a rizikového kapitálu, čo bolo v posledných rokoch označené za prekážku. Budúce opatrenia ďalej zahŕňajú založenie centrálneho úverového registra a rozvojovej banky a spustenie platformy, ktorú bude zastrešovať maltská burza a ktorej hlavným účelom bude pomáhať MSP získavať finančné prostriedky prostredníctvom kapitálových trhov. Problémy v oblasti prístupu k nebankovým nástrojom pretrvávajú, MSP na Malte však využívajú lepšie finančné prostredie než mnohé iné MSP v EÚ.

(11)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Malty, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Malte v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na Malte, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 a 2.

(12)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1,

1.

Dosiahnuť vzhľadom na vysoké riziko významnej odchýlky ročnú fiškálnu úpravu o 0,6 % HDP smerujúcu k strednodobému rozpočtovému cieľu v rokoch 2016 a 2017 tým, že sa prijmú potrebné štrukturálne opatrenia. Urýchliť opatrenia na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

2.

Prijať opatrenia na posilnenie ponuky pracovných síl najmä prostredníctvom zvýšenej účasti nízkokvalifikovaných osôb na celoživotnom vzdelávaní.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/109

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Portugalsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne. Toto odporúčanie schválila Európska rada na zasadnutí 18. a 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Portugalsko by ako krajina, ktorej menou je euro, malo aj vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedeného odporúčania.

(2)

Správa o Portugalsku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Portugalsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, ako aj pokrok Portugalska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila výsledky hĺbkového preskúmania 8. marca 2016. Na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Portugalsku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Najmä veľký objem čistých vonkajších záväzkov, súkromného a verejného dlhu a vysoký podiel nesplácaných úverov predstavujú slabé miesta v kontexte zvýšenej nezamestnanosti. Pretrvávajú nedostatky v politike, ktoré sa týkajú trhov s výrobkami a so službami, reštrukturalizácie podnikového dlhu, fiškálnych záležitostí a vybraných oblastí trhu práce.

(3)

Portugalsko predložilo 29. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne. Národný program reforiem Portugalska je dostatočne ambiciózny na účely riešenia nadmerných nerovnováh, načrtáva príslušné opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti a zníženie súkromného dlhu a odvoláva sa na výzvy vytýčené v správe o krajine a odporúčaniach pre eurozónu na rok 2016 s dôrazom na potrebu oživenia investícií a zabezpečenia udržateľnosti verejných financií. Ak sa tento plán v plnej miere a rýchlo vykoná, tieto opatrenia by Portugalsku pomohli riešiť makroekonomické nerovnováhy. Na základe posúdenia politických záväzkov Portugalska nie je v tejto fáze potrebné zintenzívniť postup pri makroekonomických nerovnováhach.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Portugalsko sa v súčasnosti vzťahuje nápravná časť Paktu stability a rastu. Portugalsko nenapravilo nadmerný deficit do stanoveného termínu, t. j. do roku 2015, a nevyvinulo fiškálne úsilie odporúčané Radou. Vo svojom programe stability na rok 2016 vláda plánuje napraviť nadmerný deficit a dosiahnuť v roku 2016 celkový deficit vo výške 2,2 % HDP. Po dosiahnutí trvalej nápravy nadmerného deficitu sa na Portugalsko začne vzťahovať preventívna časť Paktu stability a rastu a prechodné dlhové pravidlo. (Prepočítané (5)) štrukturálne saldo sa má v období rokov 2016 – 2020 zlepšovať len približne o 0,35 % HDP ročne, čo je menej ako požadovaných 0,6 % HDP, a neočakáva sa, že sa v časovom horizonte programu dosiahne strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny prebytok vo výške 0,25 % HDP. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP klesne v roku 2016 na 124,8 % a bude ďalej klesať, až dosiahne úroveň 110,3 % v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je pomerne optimistický. Opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 však neboli dostatočne konkretizované. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 sa predpokladá, že deficit verejných financií dosiahne v roku 2016 úroveň 2,7 % HDP, čo je pod referenčnou hodnotou 3 % HDP stanovenou v zmluve, a v roku 2017 dosiahne úroveň 2,3 % HDP. Keďže sa predpokladá, že štrukturálny deficit sa v rokoch 2016 a 2017 mierne zvýši, fiškálne úsilie nie je v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Okrem toho sa nepredpokladá, že Portugalsko dodrží v roku 2017 prechodné dlhové pravidlo. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že existuje riziko, že Portugalsko nedodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Na zabezpečenie plnenia uvedených ustanovení v roku 2016 a 2017 budú preto potrebné ďalšie opatrenia.

(6)

V súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1467/97 bude Komisia pravidelne monitorovať vykonávanie prijatých opatrení Portugalskom v reakcii na odporúčanie Rady z 21. júna 2013 podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ; Komisia preto navrhne Rade vhodné kroky, ktoré je potrebné podniknúť v rámci postupu pri nadmernom deficite.

(7)

Včasné a dôsledné vykonanie zreformovaného rámcového zákona o rozpočte, zákona o kontrole záväzkov a ďalšie zlepšenia výberu príjmov a kontroly výdavkov môžu významne prispieť k dosiahnutiu požadovanej fiškálnej úpravy. Portugalsko čelí dvojakej výzve, a to dosiahnuť dlhodobú fiškálnu udržateľnosť systému zdravotnej starostlivosti a zároveň zachovať úroveň prístupu k zdravotnej starostlivosti zlepšením efektívnosti tohto systému. Hoci podiel verejných výdavkov na celkových výdavkoch na zdravotníctvo v Portugalsku je jeden z najnižších v Únii, v Portugalsku sa predpokladá najvyšší nárast výdavkov na zdravotnú starostlivosť, a to o 2,5 % HDP do roku 2060. So zreteľom na riešenie výziev v sektore zdravotníctva súvisiacich s dlhodobou udržateľnosťou sa ešte neprijali komplexné opatrenia zamerané na podporu prevencie chorôb a politík v oblasti verejného zdravia, ako aj na zabezpečenie poskytovania primárnej zdravotnej starostlivosti v počiatočnej fáze, v ktorej sú náklady nižšie. V krátkodobom horizonte je dôležitou výzvou presné plánovanie a vykonávanie rozpočtov v nemocniciach s cieľom zabezpečiť vyrovnanie nedoplatkov. Hoci sa dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému riešila v nedávnych reformách, výzvy týkajúce sa jeho krátkodobej až strednodobej udržateľnosti sa dosiaľ neriešili. Verejný dôchodkový systém charakterizuje vysoká závislosť od presunov rozpočtových prostriedkov a rozdiely medzi regiónmi. Oneskorenia vo vymáhaní prostriedkov a nedostatky v politike stále brzdia fiškálnu udržateľnosť štátnych podnikov, najmä v odvetví dopravy. Posilnenie opatrení na zvýšenie efektívnosti v ich reštrukturalizačných plánoch má aj naďalej zásadný význam z hľadiska dosiahnutia fiškálnych úspor.

(8)

Vynaložilo sa značné úsilie na obmedzenie daňových únikov ďalším zlepšením efektívnosti daňovej správy. Prijímajú sa opatrenia na boj proti daňovým podvodom, zlepšenie výmeny informácií s finančnými inštitúciami a posilnenie rámca na boj proti praniu špinavých peňazí. Napriek dosiahnutému pokroku stále existuje priestor na posilnenie daňovej disciplíny. K podpore investícii by prispela aj reforma zameraná na zefektívnenie daňovej správy.

(9)

Celkový vývoj miezd bol mierny a odzrkadľoval vysokú nezamestnanosť a potrebu podporovať obnovu vonkajšej rovnováhy v súlade s rastom produktivity v strednodobom horizonte. Kolektívne vyjednávanie na úrovni odvetví podporovalo tento trend, hoci osobitosti systému kolektívneho vyjednávania stále obmedzujú mieru úprav na úrovni podnikov. V kontexte nízkej inflácie a vysokej nezamestnanosti sa v januári 2016 zvýšila minimálna mzda z 505 EUR na 530 EUR mesačne a plánuje sa jej ďalšie postupné zvyšovanie až na úroveň 600 EUR za mesiac v roku 2019 (vypláca sa 14-krát za rok). Ak sa minimálna mzda vyjadruje ako percento priemernej mzdy, Portugalsko sa nachádza v strede rebríčka členských štátov EÚ. Ak sa však minimálna mzda vyjadruje ako percento mediánu mzdy, Portugalsko patrí ku krajinám s najvyššou minimálnou mzdou. Z toho vyplýva, že v Portugalsku vo veľkej miere prevládajú nízke mzdy a že pri ďalšom náraste minimálnej mzdy sa môže rýchlo zvýšiť podiel dotknutých pracovníkov, ktorý v roku 2016 dosiahol takmer štvrtinu zamestnancov. Hoci toto by mohlo pomôcť znížiť intenzitu chudoby pracujúcich osôb, má to zároveň za následok mzdovú kompresiu, ktorá spôsobuje tlak na zvyšovanie celkových miezd. Ak popri tom nedôjde k zodpovedajúcemu zvýšeniu produktivity, mohlo by to priniesť riziko zhoršenia výhľadov v oblasti zamestnanosti a konkurencieschopnosti, najmä v prípade odvetví náročných na pracovnú silu. Takisto hrozí riziko zníženia motivácie investovať do zručností.

(10)

V rokoch 2014 a 2015 pokračovalo oživenie portugalského trhu práce a vynaložilo sa značné úsilie na reformu aktivačných politík, modernizáciu verejných služieb zamestnanosti a zlepšenie dosahu na neregistrovaných mladých ľudí, hoci stále pretrvávajú určité problémy súvisiace s vykonávaním. Vzhľadom na nedávne zhoršenie sociálnej situácie, najmä pokiaľ ide o zvýšenie miery chudoby detí, sa prijali dôležité opatrenia na posilnenie sociálnej pomoci najmä v oblasti režimu minimálneho príjmu, prídavkov na deti a nízkych dôchodkov. Vplyv týchto opatrení na obmedzenie intenzity chudoby je potrebné posúdiť. Výzvou však aj naďalej zostáva vysporiadať sa s veľkou skupinou dlhodobo nezamestnaných, čo má negatívny vplyv na hospodársky rast a sociálnu situáciu. Existuje priestor pre ďalšiu aktiváciu dlhodobo nezamestnaných, a to prostredníctvom cielených politík trhu práce a posilnenej koordinácie medzi službami zamestnanosti a sociálnymi službami. Hoci oživenie prinieslo mnoho nových pracovných miest na dobu neurčitú, segmentácia na trhu práce je aj naďalej významná. Podiel zamestnancov s pracovným pomerom na dobu určitú je aj naďalej jedným z najvyšších v Európe a miera prechodu z dočasného do trvalého pracovného pomeru je nízka.

(11)

Vysoká zadlženosť súkromného sektora je aj naďalej jednou z najväčších slabín portugalského hospodárstva a podmienky, za akých majú malé a stredné podniky prístup k financovaniu, zostávajú zložité. Určitý pokrok sa dosiahol pri znižovaní nadmerného dlhu podnikov a súkromnému sektoru sa umožnilo znížiť zadlženosť, ale portugalský súkromný sektor je stále jedným z najviac zadlžených v Únii. To je závažnou prekážkou pre investície a potenciálny rast produkcie. Nefinančné korporácie upravujú svoje súvahy, ale v nižšej miere ako domácnosti. Vysoký a narastajúci objem nesplácaných úverov v podnikateľskom sektore zaťažuje súvahy nefinančného i finančného sektora a je hlavnou prekážkou pre investície. Na rôznych úrovniach sa prijali opatrenia na riešenie zadlženosti podnikov, ale výsledky sa prejavujú len veľmi pomaly. Zvýhodňovanie dlhu pri zdaňovaní právnických osôb je aj naďalej vysoké. V posledných niekoľkých rokoch sa vláda snažila riešiť tento problém zavedením pravidiel o podkapitalizácii a odpočítateľnej položky pre vlastné imanie podnikov. V roku 2015 bol však rozdiel v nákladoch na kapitál (pred zdanením a po ňom) medzi dlhovými alebo kapitálovými investíciami aj naďalej jedným z najvyšších v Únie. Prístup podnikov k úverom je stále nákladný a zložitý, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky alebo začínajúce podniky. Alternatívne zdroje financovania, ako napr. súkromný kapitál, rizikový kapitál, kolektívne financovanie a podnikateľskí anjeli, sa stále využívajú len okrajovo a zostávajú veľmi nedostatočne rozvinuté.

(12)

Napriek tomu, že sa dosiahol pokrok, regulačné prekážky a slabá inštitucionálna kapacita aj naďalej brzdia rast podnikov, konkurencieschopnosť a investície. Efektívnosť portugalského súdneho systému je aj naďalej nízka, a to najmä pri riešení daňových sporov. Verejné obstarávanie je v Portugalsku prevažne transparentné. Podľa údajov zo špecializovanej online platformy „BASE“ však verejní obstarávatelia v Portugalsku často používajú priame zadávacie konanie, ktoré sa v období rokov 2013 – 2015 uplatnilo v priemere v 87,3 % všetkých prípadov verejného obstarávania, čo predstavuje 47 % hodnoty celkového obstarávania. Transparentnosť zostáva problematická, pokiaľ ide o udeľovanie koncesií a verejno-súkromné partnerstvá, a to najmä na miestnej a regionálnej úrovni. Pracovná skupina ministerstva financií pre verejno-súkromné partnerstvá vykonáva dohľad nad niektorými verejno-súkromnými partnerstvami spravovanými ústrednou správou, ale nemonitoruje koncesie ani regionálne alebo miestne verejno-súkromné partnerstvá. Reformy v sektore prístavov sa neustále odkladajú a vstupu nových aktérov bránia prekážky. Registrácia podnikov sa zjednodušila, ale udeľovanie licencií je aj naďalej ťažkopádne a zložité správne postupy poškodzujú dôveru investorov. Stále existujú problémy súvisiace s postupmi týkajúcimi sa prístupu na trh v odvetví stavebníctva, získania stavebného povolenia a účinného vykonávania efektívnejších pravidiel udeľovania environmentálnych povolení. Regulačné prekážky v niektorých odvetviach podnikateľských služieb bránia v efektívnom prideľovaní zdrojov, najmä pokiaľ ide o právne služby. Súvisiace právne predpisy, ktorými sa riadia profesijné organizácie, najmä tie, ktoré sa týkajú ich stanov a vnútorných pravidiel, sú obmedzujúce a môžu fyzickým i právnickým osobám brániť v prístupe k určitým povolaniam. To sa týka najmä právnických povolaní, v ktorých sa okrem iného uplatňujú obmedzenia na reklamu a na vykonávanie multidisciplinárnych činností.

(13)

Portugalsko dosahuje slabé výsledky v oblasti vedecko-obchodnej spolupráce a komercializácie poznatkov. Bariéry, ktoré bránia v spolupráci medzi univerzitami a podnikateľským sektorom, sú vysoké, a to z dôvodu regulačných i byrokratických prekážok, ako aj z dôvodu nedostatočných stimulov pre spoluprácu v akademickom svete. To má negatívny vplyv na zamestnateľnosť absolventov a na inováciu. Otvorenie nového krátkodobého vyššieho technického štúdia poskytlo nové príležitosti na spoluprácu medzi polytechnickými a regionálnymi hospodárskymi aktérmi, ale modernizačný proces sa netýka univerzitných programov.

(14)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Portugalska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Portugalsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Portugalsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 5.

(15)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(16)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 5,

1.

Zabezpečiť trvalú nápravu nadmerného deficitu v súlade s príslušnými rozhodnutiami alebo odporúčaniami podľa postupu pri nadmernom deficite, a to prijatím potrebných štrukturálnych opatrení a využívaním všetkých neočakávaných ziskov na znižovanie deficitu a dlhu. Následne dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu vo výške najmenej 0,6 % HDP. Do februára 2017 vykonať komplexné preskúmanie výdavkov a posilniť kontrolu výdavkov, nákladovú efektívnosť a primerané zostavovanie rozpočtu na všetkých úrovniach verejnej správy. Zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť v sektore zdravotníctva bez toho, aby sa ohrozil prístup k primárnej zdravotnej starostlivosti. Znížiť závislosť dôchodkového systému od presunov rozpočtových prostriedkov. Do konca roka 2016 zmeniť zameranie reštrukturalizačných plánov štátnych podnikov, ktoré sa v súčasnosti vykonávajú.

2.

Na základe konzultácie so sociálnymi partnermi zabezpečiť, aby minimálna mzda zodpovedala cieľu podporovať zamestnanosť a konkurencieschopnosť vo všetkých odvetviach.

3.

Zabezpečiť účinnú aktiváciu dlhodobo nezamestnaných osôb a zlepšiť koordináciu medzi službami zamestnanosti a sociálnymi službami. Posilniť stimuly pre podniky, aby pracovníkov najímali prostredníctvom trvalých pracovných zmlúv.

4.

Prijať opatrenia do októbra 2016 s cieľom uľahčiť očistenie súvah úverových inštitúcií a riešiť vysokú mieru nesplácaných úverov. Obmedziť zvýhodňovanie dlhu v oblasti zdaňovania podnikov a prostredníctvom kapitálového trhu uľahčiť prístup k financiám pre začínajúce podniky a malé a stredné podniky.

5.

Zvýšiť transparentnosť a efektívnosť verejného obstarávania, pokiaľ ide o verejno-súkromné partnerstvá a udeľovanie koncesií. Do konca roka 2016 zlepšiť a urýchliť správne postupy a postupy udeľovania licencií, zrýchliť riešenie daňových sporov a znížiť regulačné prekážky, najmä pokiaľ ide o podnikateľské služby. Zaviesť stimuly pre spoluprácu medzi univerzitami a podnikateľskou sférou.

18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/114

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority obsiahnuté v ročnom prieskume rastu schválila Európska rada 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Francúzsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V rovnaký deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny. Toto odporúčanie schválila Európska rada 18. a 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Francúzsko by ako krajina, ktorej menou je euro, malo aj vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie tohto odporúčania.

(2)

Správa o krajine na rok 2016 bola pre Francúzsko uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Francúzsko dosiahlo pri riešení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, a pokrok Francúzska smerom k dosiahnutiu vnútroštátnych cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila 8. marca 2016 výsledky hĺbkového preskúmania. Z analýzy Komisie vyplýva záver, že vo Francúzsku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. V situácii mierneho rastu a nízkej inflácie existuje vo Francúzsku najmä vysoký a zvyšujúci sa verejný dlh a zhoršujúca sa konkurencieschopnosť. Potreba konať je obzvlášť dôležitá, a to v záujme zníženia rizika nepriaznivých účinkov na francúzske hospodárstvo a vzhľadom na jeho veľkosť negatívnych účinkov presahovania na hospodársku a menovú úniu.

(3)

Francúzsko predložilo 29. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Francúzsko v súčasnosti podlieha nápravnej časti Paktu stability a rastu. Vo svojom programe stability na rok 2016 vláda v súlade s odporúčaním Rady z 10. marca 2015 plánuje odstrániť nadmerný deficit do roku 2017. Celkový deficit sa má podľa plánu ďalej znižovať, a to až na 1,2 % HDP v roku 2019. Predpokladá sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,4 % HDP, sa dosiahne do roku 2018. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP dosiahne vrchol v roku 2017 na úrovni 96,5 % HDP a následne v roku 2019 klesne na 93,3 % HDP. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy, je vierohodný. Opatrenia na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 však neboli dostatočne konkretizované. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 sa predpokladá, že celkový deficit v roku 2016 dosiahne 3,4 % HDP, čo je v súlade s deficitom, ktorý odporúčala Rada v roku 2015. Na základe predpokladu nezmenenej politiky sa v roku 2017 očakáva celkový deficit na úrovni 3,2 % HDP, čím sa ohrozí dodržanie termínu na odstránenie nadmerného deficitu. Odporúčané fiškálne úsilie sa podľa očakávaní v rokoch 2016 a 2017 nerealizuje, keďže konsolidačná stratégia, ktorú uskutočňuje Francúzsko, sa opiera primárne o zlepšovanie cyklických podmienok a pretrvávanie prostredia s nízkymi úrokovými sadzbami, na ktoré však orgány nemajú žiadny dosah, z čoho vyplývajú riziká nedodržania. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a s prihliadnutím na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že hoci sa v súčasnosti očakáva, že Francúzsko dosiahne svoj cieľ celkového deficitu v roku 2016, hrozí nedodržanie ustanovení Paktu stability a rastu. Potrebné preto budú ďalšie opatrenia, aby sa do roku 2017 zabezpečilo trvalé odstránenie nadmerného deficitu.

(6)

Pomer verejných výdavkov k HDP vo Francúzsku je jedným z najvyšších v Únii a napriek miernemu poklesu v roku 2015 zostáva výrazne nad priemerom eurozóny. Francúzsko vykonáva plán na zníženie verejných výdavkov o 50 miliárd EUR v porovnaní s trendom rastu v rozmedzí rokov 2015 až 2017 na všetkých úrovniach verejnej správy, no na dosiahnutie výrazného zníženia verejných výdavkov to nemusí postačovať. Efektívnosť tohto plánu by pomohlo zvýšiť spresnenie opatrení, ktorými sa majú znížiť výdavky, pričom sa zároveň zabezpečí, aby sa v úsporných opatreniach zohľadňovala inflácia blížiaca sa nule.

(7)

Stále pretrváva výzva, ktorou je ďalšie zníženie pomeru výdavkov podľa plánov, keďže identifikácia rozsiahlych oblastí potenciálnych úspor nepriniesla dostatočné výsledky a preskúmania výdavkov priniesli dosiaľ len skromné výsledky. V sektore bývania predstavujú výdavky Francúzska takmer dvojnásobok výdavkov jeho európskych partnerov, pričom na trhu s bývaním sa to výrazne neprejavuje. Kombinovaný účinok plánovaného znižovania úrovne grantov ústrednej štátnej správy pre miestne orgány a prísnejšej kontroly výdavkov miestnych samospráv – a to najmä obmedzením nárastu administratívnych nákladov miestnych orgánov – by mohol pomôcť zachovať ich investičnú kapacitu. Vhodným nástrojom na identifikáciu takýchto úspor by mohli byť prieskumy výdavkov. Nedávna reforma miestnej samosprávy má navyše v strednodobom až dlhodobom horizonte potenciál na zvýšenie efektívnosti systému.

(8)

Rozsiahle krátkodobé úspory nie je možné dosiahnuť bez toho, aby sa významne obmedzilo zvyšovanie výdavkov na sociálne zabezpečenie, ktoré predstavuje viac než polovicu výdavkov verejnej správy. Udržateľnosť dôchodkového systému sa zlepšila prostredníctvom dohody o doplnkových dôchodkových systémoch v roku 2015, mohla by však naďalej čeliť deficitu v krátkodobom až strednodobom horizonte, najmä v prípade nepriaznivých makroekonomických podmienok. Navyše sa očakáva, že predchádzajúcimi dôchodkovými reformami sa súčasná vysoká úroveň verejných výdavkov na dôchodky zmierni až po roku 2025. Francúzsko si na roky 2016 a 2017 stanovilo ambiciózne ciele obmedziť rast výdavkov na zdravotníctvo. Doplnkom k týmto cieľom by mohli byť ďalšie snahy o identifikáciu spôsobov, ako v strednodobom až dlhodobom horizonte zvýšiť efektívnosť.

(9)

Boli prijaté politické opatrenia na zníženie nákladov práce a zlepšenie ziskových marží podnikov prostredníctvom daňovej úľavy vo výške 20 miliárd EUR na konkurencieschopnosť a zamestnanosť a 10 miliárd EUR v podobe dodatočných škrtov v príspevkoch zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie v rámci paktu zodpovednosti a solidarity. Podoba týchto opatrení, ktoré predstavujú 1,5 % HDP a prispievajú k zníženiu medzery medzi Francúzskom a priemerom eurozóny z hľadiska nákladov práce, môže znižovať ich účinnosť. Výsledky plánovaných hodnotení týchto opatrení na znižovanie nákladov napomôžu pri rozhodovaní o budúcej podobe týchto programov, aby sa zabezpečilo, že tieto opatrenia budú spĺňať príslušné ciele v oblastí efektívnosti. Účinok na tvorbu miezd a zamestnanosť je pri týchto hodnoteniach obzvlášť dôležitý.

(10)

V súčasnej situácii vysokej nezamestnanosti existujú riziká, že náklady práce pri minimálnej mzde budú brániť zamestnávať nízkokvalifikovaných pracovníkov. Zatiaľ čo v porovnaní s mediánom mzdy je minimálna mzda vysoká, v nákladoch práce pri minimálnej mzde došlo na základe výnimiek zo sociálnych príspevkov k zníženiu. Zvýšenia minimálnej mzdy stimulujú nárast mzdy vo väčšine kategórií zamestnancov a hrozí, že budú vytvárať tlaky na zvyšovanie mzdy. Kvôli mechanizmu indexácie minimálnych cien existuje cyklická spätná väzba medzi zvyšovaním priemernej mzdy a zmenami minimálnej mzdy, pri ktorej sa oneskoruje nevyhnutná úprava miezd v nadväznosti na slabú hospodársku situáciu.

(11)

Nedávne reformy vytvorili len obmedzenú flexibilitu pre zamestnávateľov na odchýlenie sa od dohôd, ktoré sa uzatvárajú na úrovni pobočiek. Týka sa to všetkých aspektov podmienok zamestnanosti vrátane miezd, pracovného času, zamestnávania a pracovných podmienok a obmedzuje to možnosti, ktoré majú spoločnosti k dispozícii na úpravu pracovnej sily podľa svojich potrieb. V súčasnosti môžu pobočky zabrániť spoločnostiam v tom, aby v jednotlivých prípadoch a po rokovaniach so sociálnymi partnermi určovali podmienky, za akých sa pracovný čas môže odchýliť od dohôd platiacich pre celú pobočku. Využívanie výnimiek z dohôd na úrovni pobočiek a všeobecných právnych ustanovení o podmienkach zamestnávania prostredníctvom dohôd na úrovni spoločností by sa mohlo po konzultácii so sociálnymi partnermi uľahčiť.

(12)

V roku 2015 vzrástla miera nezamestnanosti na 10,4 %. Nezamestnanosť je vyššia u mladých ľudí, štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ a nízkokvalifikovaných osôb. Štruktúra trhu práce je čoraz viac polarizovaná, keďže pracovníci s vysokou kvalifikáciou sú zamestnávaní na trvalé pracovné zmluvy a konštantný podiel pracovných miest pre nízkokvalifikovaných pracovníkov sa stáva čoraz neistejším. Podiel zmlúv uzavretých na dobu určitú v trvaní menej než jeden mesiac na celkovom počte najímaných pracovníkov vzrástol v roku 2015 takmer na 70 %. Právny rámec upravujúci pracovné zmluvy, najmä pokiaľ ide o právne predpisy v oblasti prepúšťania pri zmluvách na dobu neurčitú, môže prispievať k vysokej segmentácii pracovného trhu. Dlhotrvajúce zhoršovanie pracovného trhu vyvíja tlaky na udržateľnosť systému dávok v nezamestnanosti. Vo februári 2016 sa predpokladalo, že deficit v roku 2015 bude 4,5 miliardy EUR, 4,2 miliardy EUR v roku 2016 a 3,6 miliardy EUR v roku 2017. Tým by došlo k ďalšiemu zvýšeniu dlhu v rámci systému z 25,8 miliardy EUR v roku 2015 na 30,0 miliárd EUR v roku 2016 a 33,6 miliardy EUR v roku 2017. Pri výpočte dávok sa uprednostňuje séria po sebe nasledujúcich krátkodobých zamestnaní na plný úväzok pred dlhodobým zamestnaním na čiastočný úväzok a vytvára sa motivácia pre zamestnávateľov ponúkať krátkodobé pracovné miesta, pri ktorých sa zároveň vyplácajú dávky podpory v zamestnanosti. Podoba systému dávok v nezamestnanosti, najmä pokiaľ ide o podmienky oprávnenosti a degresívnosť dávok, môže navyše oslabovať motiváciu pracovníkov vrátiť sa do práce.

(13)

Prechod zo vzdelávania do práce je naďalej problematický, pričom najviac postihnutými sú najmenej kvalifikovaní mladí ľudia. Využívanie učňovskej prípravy sa u nízkokvalifikovaných kategórií znižuje v kontexte diferencovaných regionálnych stratégií a obmedzenej kapacity systému prispôsobiť sa novým hospodárskym potrebám. Ponuka odbornej prípravy pre nezamestnaných, menej kvalifikovaných pracovníkov, zamestnancov MSP je naďalej nedostatočná. Prebiehajúce reformy odborného vzdelávania, a to aj v oblastiach riadenia, stimulov, poradenstva a nových cielených plánov odbornej prípravy nezamestnaných, sa stále plne neuplatňujú a mali by sa posilniť. Nevyhovujúca spolupráca medzi jednotlivými aktérmi, ktorí sú zapojení do priebežnej odbornej prípravy, bráni efektívnemu prideľovaniu prostriedkov. Nadchádzajúci účet osobnej činnosti môže pomôcť pri opätovnom zabezpečení vyváženého prístupu.

(14)

Podnikateľské prostredie Francúzska dosahuje naďalej priemerné výsledky, pričom v oblasti zaťaženia štátnou reguláciou je Francúzsko v medzinárodnom porovnaní na pomyselnom rebríčku veľmi nízko. Program zjednodušení sa realizuje podľa plánov, no pokrok pri jeho vykonávaní je nerovnomerný, najmä pokiaľ ide o opatrenia zamerané na spoločnosti, a vo viacerých oblastiach pretrvávajú problémy.

(15)

Francúzske hospodárstvo má oproti ostatným členským štátom nepomerne vysoký podiel malých podnikov, čo obmedzuje ich produktivitu. Očakáva sa, že nedávne iniciatívy na zmiernenie vplyvu požiadaviek týkajúcich sa veľkosti nebudú mať významný vplyv na rast firiem najmä vzhľadom na ich obmedzený rozsah pôsobnosti a dočasnú povahu niektorých opatrení. V dôsledku toho budú účinky prahových hodnôt naďalej obmedzovať rast francúzskych spoločností.

(16)

V niektorých sektoroch služieb došlo k zlepšeniu hospodárskej súťaže, no v ostatných sektoroch pretrvávajú prekážky, najmä v oblasti obchodných služieb (keďže na významnú časť týchto služieb nemali vplyv nedávne reformy) a sieťových odvetví. Hospodársku činnosť regulovaných profesií obmedzuje viacero prekážok pri vstupe na trh, predpisov a ciel, čo má zasa vplyv na produktivitu iných sektorov, ktoré dané služby využívajú. Prijatie Macronovho zákona v roku 2015 zmiernilo niektoré obmedzenia, ale je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie. Ďalšie problémy vyplývajú z reštriktívneho uplatňovania požiadaviek na udeľovanie povolení.

(17)

Francúzsko naďalej zaostáva za lídrami EÚ v oblasti inovácií, a to aj napriek veľkorysej verejnej podpore v tejto oblasti. Za posledných 15 rokov došlo k inflácii a nestabilite verejných programov podpory inovácií, z čoho vyplývajú obavy o celkovú koordináciu, konzistentnosť a efektívnosť týchto programov. Vplýva to najmä na MSP.

(18)

Pomer daní k HDP je jedným z najvyšších v Únii. Jeho zloženie nie je priaznivo naklonené hospodárskemu rastu, keďže sa sústreďuje hlavne na výrobné faktory, no už menej na spotrebu. Zdanenie korporácií začalo v roku 2014 mierne klesať a Francúzsko začalo vyrovnávať rozdiel oproti priemeru EÚ, pokiaľ ide o environmentálne dane, no príjmy z DPH sú stále nízke tak v pomere k HDP, ako aj v percentuálnom vyjadrení k celkovým daniam, a to v dôsledku nízkych sadzieb, rozsiahleho uplatňovania znížených sadzieb a vysokého výskytu výnimiek oproti priemeru v EÚ. Nad rámec prebiehajúceho postupného odstránenia solidárnej dane pre spoločnosti a zrušenia mimoriadnej dane z príjmov právnických osôb je ešte potrebné úplne špecifikovať konkrétne kroky na dosiahnutie ohláseného cieľa, ktorým je zníženie zákonnej sadzby dane z príjmu právnických osôb na 28 % do roku 2020.

(19)

Daňový systém je veľmi komplikovaný. Pretrváva veľký počet neefektívnych daní, ktoré prinášajú len nízke príjmy, resp. neprinášajú žiadne príjmy, pričom zdaňovanie príjmu fyzických osôb je obzvlášť zložité, s čím sú spojené značné administratívne náklady. Napriek tomu, že v zákone o programovaní verejných financií na roky 2014 – 2019 bola zavedená požiadavka pravidelného posudzovania a monitorovania daňových výdavkov, predpokladané zníženie daňových výdavkov na rok 2016 je po niekoľkých rokoch zvyšovania len mierne.

(20)

Celkovo možno konštatovať, že prekážky brániace súkromným investíciám sú mierne, pričom hlavným problémom je vysoké regulačné zaťaženie a vysoké sadzby daní z príjmov právnických osôb. Investičné prostredie by sa zlepšilo vtedy, ak by došlo k zlepšeniu podnikateľského prostredia, zníženiu daní z výroby a príjmov právnických osôb a zjednodušeniu daňového systému. Všetky opatrenia prijaté na zlepšenie nákladovej a nenákladovej konkurencieschopnosti francúzskych spoločností majú potenciál zvýšiť úroveň investícií a podnietiť spoločnosti, aby v záujme zlepšenia produktivity investovali do fyzického a ľudského kapitálu. Dlhodobý rastový potenciál brzdia aj nevýrazné investície do inovačných činností.

(21)

V rámci európskeho semestra Komisia vykonala komplexnú analýzu hospodárskej politiky Francúzska a uverejnila ju v správe o krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Francúzsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Francúzsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 5.

(22)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1.

(23)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 1 až 5,

1.

Zabezpečiť trvalé odstránenie nadmerného deficitu do roku 2017 tým, že sa prijmú požadované štrukturálne opatrenia a všetky neočakávané zisky sa využijú na zníženie deficitu a dlhu. Konkretizovať výdavkové škrty plánované na nadchádzajúce roky a zintenzívniť úsilie o zvýšenie objemu úspor, ktoré budú výsledkom preskúmaní výdavkov vrátane výdavkov miestnej samosprávy, do konca roka 2016. Posilniť nezávislé hodnotenia verejnej politiky, aby sa vo všetkých subsektoroch verejnej správy identifikovali možnosti zvyšovania efektívnosti.

2.

Zabezpečiť, aby bolo možné udržiavať znižovanie nákladov práce a aby vývoj v oblasti minimálnej mzdy zodpovedal vytváraniu pracovných miest a konkurencieschopnosti. Reformovať pracovné právo s cieľom poskytnúť pre zamestnávateľov viac motivačných faktorov na uzatváranie zmlúv na dobu neurčitú.

3.

Zlepšiť prepojenia medzi sektorom vzdelávania a trhom práce najmä reformou systému učňovskej a odbornej prípravy s dôrazom na nízkokvalifikovaných pracovníkov. Do konca roka 2016 prijať opatrenie na reformu systému dávok v nezamestnanosti s cieľom vrátiť tento systém na udržateľnú rozpočtovú úroveň a poskytnúť viacej motivačných faktorov pre návrat do práce.

4.

Odstrániť prekážky brániace činnosti v sektore služieb, najmä v oblasti obchodných služieb a regulovaných profesií. Prijať opatrenia na zjednodušenie a zefektívnenie programov v oblasti inovačnej politiky. Do konca roka 2016 uskutočniť ďalšiu reformu kritérií týkajúcich sa veľkosti spoločností pri predpisoch, ktoré bránia ich rastu, a naďalej zjednodušovať administratívne, fiškálne a účtovné pravidlá spoločností tak, že sa bude realizovať program zjednodušení.

5.

Prijať opatrenia na zníženie daní z výroby a zákonných sadzieb príjmu právnických osôb pri rozšírení daňového základu zo spotreby, najmä pokiaľ ide o DPH. Odstrániť neefektívne daňové výdavky, odstrániť dane, ktoré prinášajú len nízke príjmy, resp. neprinášajú žiadne príjmy, a prijať reformu zrážkovej dane z príjmu fyzických osôb do konca roka 2016.