20.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 264/1

Spravodajca:

José María ZUFIAUR NARVAIZA

1.1

EHSV súhlasí s potrebou preskúmať súčasnú Európsku bezpečnostnú stratégiu (EBS) z roku 2003 s cieľom reagovať na medzinárodnú situáciu, ktorá sa podstatne zmenila. Ako poradný orgán európskych inštitúcií a zástupca organizovanej občianskej spoločnosti považuje za nevyhnutné, aby sa s ním v procese prípravy novej stratégie viedli konzultácie, ako aj to, aby sa na tomto procese štruktúrovaným spôsobom zúčastnila občianska spoločnosť. Podľa EHSV by sa revízie globálnej stratégie mali vykonávať v kratších lehotách, napríklad každých päť rokov, súbežne s funkčným obdobím Parlamentu a Komisie.

1.2

EÚ čelí kríze, ktorej hlavnými charakteristikami sú sociálna dezintegrácia, vzájomná závislosť, slabosť inštitúcií a globálna povaha nerovnosti. Vstúpili sme do éry, keď je sociálne vylúčenie hlavným faktorom konfliktov, pri ktorých je vojenský zásah jednoznačne nedostatočný.

1.3

Zvýšená nestabilita v oblasti geopolitickej a geohospodárskej konkurencie a pretrvávajúca snaha niektorých mocností rozdeľovať svet na sféry vplyvu majú dosah na európsky strategický model založený na spolupráci a pozitívnej podmienenosti, v dôsledku čoho treba tento model upraviť.

1.4

Podľa EHSV budú Európania v takomto zložitom medzinárodnom prostredí schopní brániť svoje hodnoty a záujmy len v prípade väčšej jednoty cieľov, politík a prostriedkov. Európska zahraničná politika začína doma, keďže prepojenie domácich a zahraničných politík je neoddeliteľné.

1.5

Európski občania zmenia svoju súčasnú ľahostajnosť, začnú sa cítiť Európanmi a prijmú záväzok, ktorý predstavuje Únia, iba vtedy, ak EÚ zmení svoje smerovanie a ako zástanca rovnosti sa stane subjektom presadzujúcim bezpečnosť, slobodu a prosperitu v Európe a vo zvyšku sveta.

1.6

Je nevyhnutné zvýšiť európsku politickú integráciu s cieľom dosiahnuť suverenitu v globalizovanom svete, prijímať rozhodnutia, ktoré pomôžu obnoviť nadšenie pre európsky projekt a obnovenú spoločenskú zmluvu, a riešiť demokratický deficit.

1.7

Zahraničná politika a európska bezpečnostná a obranná politika, na ktoré by sa malo vyčleniť viac finančných prostriedkov, si vyžadujú, aby sa používali pružnejšie pracovné metódy, ktoré budú zároveň väčšmi koordinované medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami.

1.8

Obrana EÚ si vyžaduje väčšiu koordináciu a spoločné plánovanie s vyhliadkami na vytvorenie európskej obrannej únie. V tomto záujme je nevyhnutné zvýšiť objem financovania a rozvíjať európsky obranný priemysel, pričom treba prostredníctvom nástrojov združovania a spoločného využívania zabrániť duplicite vo výdavkoch. V tejto súvislosti má zásadný význam lepšia verejná správa a súdržná inštitucionálna štruktúra, ako aj podpora rozsiahlych spoločných projektov, a to bez toho, aby boli dotknuté transatlantické vzťahy a úzka spolupráca s partnerstvami a organizáciami, do ktorých je zapojená väčšina krajín EÚ, ako je napríklad NATO.

1.9

EHSV sa domnieva, že medzi prioritou novej globálnej stratégie by malo byť: a) posilniť prístupové smerovanie kandidátskych krajín, najmä krajín západného Balkánu, a stabilizovať východné a južné susedstvo, pričom treba pozornosť venovať aj migračným tokom a utečencom; b) podporovať lepšiu, účinnejšiu a viditeľnejšiu spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku za pomoci silnej a jasnejšie definovanej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB); c) posilniť efektívny a prepracovaný mulilaterálny systém pre riadenie bezpečnosti, socio-ekonomické riadenie a riadenie rozvoja; a d) podporovať obchod a investície. Uvedené priority by mali zahŕňať dva prierezové rozmery: udržateľný rozvoj v širšom zmysle slova a posilnenie organizácií občianskej spoločnosti.

1.10

EÚ by svojou tradičnou preventívnou a viacstrannou diplomaciou mala byť normatívnou a konštruktívnou mocnosťou, ktorá bude podporovať inkluzívnu správu a vsadí na účasť krajín s rozvíjajúcou sa ekonomikou vo viacstranných inštitúciách.

1.11

EÚ, ktorá vznikla s cieľom posilniť mier v Európe, by sa vo svojej globálnej stratégii mala zasadzovať predovšetkým o zachovanie a podporu mieru. Na to je nevyhnutná bezpečnostná a obranná politika, diplomatická činnosť a úloha občianskej spoločnosti.

1.12

V súvislosti s utečeneckou krízou považuje EHSV za nevyhnutné, aby EÚ mala spoločnú utečeneckú, azylovú a prisťahovaleckú politiku, ktorú by vykonávala jedna európska inštitúcia, čím by sa zaručilo, že európske štáty si svoje povinnosti budú plniť spoločne, proporčne a solidárne.

1.13

EHSV sa domnieva, že by sa mali zaviesť zmeny v systéme prideľovania európskych fondov na rozvoj, aby boli pružnejšie, viacúčelové a prispôsobené konkrétnym okolnostiam.

1.14

Súbor obrovských obchodných dohôd, ktoré sa nachádzajú v procese rokovania alebo ratifikácie, nadobúda nad rámec svojich čisto obchodných aspektov nesporný geopolitický rozmer. Hlavnou zložkou budúcej globálnej stratégie EÚ bude riešenie geopolitického vplyvu tohto typu dohôd, posilnenie ich viacstranných vzťahov a zabránenie stretom medzi obchodnými blokmi. A pokiaľ majú tieto dohody vplyv na životný štýl, je podľa EHSV nevyhnutné venovať pozornosť požiadavkám a obavám občianskej spoločnosti a občanov vo všeobecnosti, ktoré sa ich týkajú.

1.15

Pre vykonávanie zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ je podľa EHSV zásadne nevyhnutné posilniť občiansku spoločnosť, jej činnosti a vzťahy súbežne s diplomatickou činnosťou. EHSV je preto zástancom toho, aby sa do SZBP výslovne zaviedol tento dôležitý prvok ako jeden z jej prioritných cieľov.

1.16

Domnievame sa, že EHSV má ako poradný orgán európskych inštitúcií a zástupca všetkých veľkých organizácií organizovanej občianskej spoločnosti najlepšie predpoklady na to, aby bol jedným z hlavných partnerov pre inštitúcie EÚ zapojené do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, najmä pre ESVČ a Európsku komisiu.

1.17

EHSV preto navrhuje spoločne preskúmať uvedené priority a spôsob, ako formalizovať spoluprácu medzi ESVČ a EHSV.

1.18

EHSV ponúka ESVČ svoju pomoc, pokiaľ ide o vypracovanie hodnotiacej správy o skutočnej účasti občianskej spoločnosti v oblasti európskej zahraničnej politiky.

1.19

V rámci EHSV navrhujeme každý rok usporiadať vypočutie týkajúce sa zahraničnej a bezpečnostnej politiky s účasťou významných európskych organizácií občianskej spoločnosti a za prítomnosti vysokej predstaviteľky.

2.1

EHSV konštatuje, že je potrebná stratégia, ktorá by všetky nástroje vonkajšej činnosti EÚ vrátane nástrojov v oblasti bezpečnosti a obrany zahrnula do uceleného a aktualizovaného všeobecného rámca. Preto je nevyhnutné zmeniť ciele, priority, záujmy a nástroje európskej vonkajšej činnosti a uplatniť celistvý prístup, ktorým sa prekoná zameranie sa na čiastkové prístupy a odpor štátov a posilní koordinácia a flexibilita (1), (2).

2.2

Napriek veľkému sociálnemu pokroku v rôznych aspektoch zahrnutých do miléniových rozvojových cieľov, iné javy, ako je strata vplyvu Západu, upevnenie nových rozvíjajúcich sa mocností, rastúci vplyv informačných technológií, demografické tendencie a väčšia nerovnosť, naznačujú zložitejšiu svetovú geopolitickú situáciu, v ktorej sa pokrok modelu založeného na normách a hodnotách vlastných otvoreným spoločnostiam stretne s väčším odporom. Dochádza k tomu v rámci viacstranných inštitúcií, ktoré sa neprispôsobili novému multipolárnemu svetu. V dôsledku toho sa narušujú medzinárodné normy a zároveň sa mení význam geopolitiky. Väčší počet subjektov, vrátane neštátnych subjektov a nadnárodných podnikov, a rozvoj rušivých technológií sťažujú vytvorenie strategického programu a riadenie zložitých situácií.

2.3

Najnaliehavejšie výzvy, ktoré musí EÚ riešiť, sú: riadenie migračných tokov, ochrana kontinentu pred teroristickými hrozbami a odrádzanie od prípadných vojenských a kybernetických útokov proti členským štátom EÚ. Ďalšie výzvy, hrozby a nebezpečenstvá sú teraz v podstate globálne: zmena klímy, finančná a hospodárska kríza, daňové úniky, korupcia, organizovaný zločin, pandémie, humanitárna kríza atď. V prípade všetkých musí Únia zohrávať dôležitú úlohu. SZBP sa musí zmeniť v oveľa účinnejší nástroj, než je v súčasnosti, aby mohla brániť záujmy Únie a členských štátov, čo je na druhej strane nevyhnutné na to, aby sa tieto štáty v oveľa väčšej miere zapájali do zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Ako poznamenala vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie, „potrebujeme stratégiu, ktorá bude aktívne chrániť naše záujmy, pričom treba mať na pamäti, že posilňovanie našich hodnôt je neoddeliteľnou súčasťou našich záujmov“.

2.4

Od stratégie z roku 2003 došlo k dvom podstatným štrukturálnym zmenám.

2.4.1

Prvou z nich je, že čelíme kríze, ktorej hlavnými charakteristikami sú sociálna dezintegrácia, vzájomná závislosť, slabosť inštitúcií a globálna povaha nerovnosti. Globalizácia v dnešnej dobe znamená blízkosť, viditeľnosť a hustotu obyvateľstva. Nerovnosť sa stala globálnym parametrom. Táto intenzita sociálnych kontrastov je základom hromadných presunov a tento stále viac zjednocovaný a mimoriadne nerovnaký svet je zdrojom nestability a neistoty. Vstúpili sme do éry konfliktov z dôvodu sociálneho vylúčenia, v súvislosti s ktorými je vojenský zásah jednoznačne nedostatočný. Stojíme pred celosvetovou sociálnou otázkou, ktorú je potrebné vymedziť a zodpovedať, tak, ako tomu bolo v 19. a 20. storočí v národných európskych štátoch a v medzinárodnom prostredí v prípade priekopníckej Filadelfskej deklarácie z roku 1944. Na tento účel budú potrebné politiky v oblasti regulácie, solidarity a spolupráce.

2.4.2

Druhá zmena spočíva v tom, že geopolitický konkurenčný boj má opäť väčšiu váhu, a to nielen v európskom susedstve. Ovplyvňuje nás tiež naša geografická poloha. Napríklad konflikty na Ukrajine, v Sýrii, Iraku, Líbyi a v oblasti Sahelu nás priamo ovplyvňujú z obchodného hľadiska, z hľadiska džihádistického terorizmu, dodávok energie alebo pohybu utečencov či prisťahovalcov. To má vplyv na európsky strategický model založený na spolupráci a pozitívnej podmienenosti.

2.4.3

Aj naďalej je pravdivé tvrdenie platnej stratégie, že „najlepšou ochranou našej bezpečnosti je svet demokratických štátov s dobrou správou vecí verejných“. Táto stratégia však odhalila určité nedostatky: 1) daná koncepcia vo všeobecnosti nepriniesla očakávané výsledky okrem niektorých prípadov, ktoré súviseli najmä s procesom pristúpenia k EÚ; 2) existuje iné vnímanie rôznych oblastí, a to od špecifických výkladov náboženstva, ako napríklad v samozvanom Islamskom štáte, alebo určitý typ autoritárskeho nacionalizmu, ako v prípade Ruska a Číny (veľké mocnosti, ktoré priamo ovplyvňujú širšie susedstvo EÚ), ktorých geopolitická koncepcia je založená na oblastiach vplyvu; 3) často nebola zohľadnená rozmanitosť medzi krajinami, s ktorými sa EÚ pokúsila vytvoriť združenia; 4) často chýbala súdržnosť medzi prejavom EÚ a vykonávanou politickou praxou; 5) dostatočne nebola zohľadnená skutočnosť, že demokracia a právny štát sa nezavádzajú zvonka, ale že musia vzniknúť vnútri.

2.5

EÚ bola pri obrane svojich zásad a všeobecných hodnôt vyzvaná, aby v záujme ich účinnejšej podpory svoju stratégiu prispôsobila prostredníctvom toho, čo ESVČ nazýva „pragmatickým idealizmom“.

3.1

Tvrdenie, že zahraničná politika je predĺžením domácej politiky, sa všeobecne akceptuje. Preto musia v záujme svojej účinnosti reagovať na rovnaké ciele, musia byť integrované, koordinované a ich ústredné a spoločné prvky musia byť jednotné. EHSV sa domnieva, že doma sa vytvárajú dva základné piliere globálnej stratégie zahraničnej politiky EÚ.

3.1.1

Prvý z nich je základný prvok atraktívnosti EÚ vo svete: jej spôsob života založený na slobode a ľudských právach, a na sociálnej súdržnosti celej populácie. Nie je realistické uvažovať o štruktúrovanejšej, spoločnejšej a účinnejšej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ bez toho, aby došlo k zvráteniu nárastu hospodárskych a sociálnych nerovností medzi jej členmi, oslabovania jej sociálneho modelu, príznakov nesolidárnosti a nedôvery, sťahovania sa do vnútroštátneho priestoru, ťažkostí dohodnúť sa na spoločných rozhodnutiach a rastúcej ľahostajnosť občanov alebo nárastu populistických, xenofóbnych a eurofóbnych hnutí. Je nevyhnutné zvýšiť európsku politickú integráciu, pravdepodobne prostredníctvom posilnenej spolupráce na základe zmlúv, s cieľom dosiahnuť suverenitu v globalizovanom svete, prijímať rozhodnutia, ktoré obnovia nadšenie pre európsky projekt a obnovenú spoločenskú zmluvu, a postaviť prijímanie rozhodnutí a demokraciu na rovnakú úroveň.

3.1.2

Druhý pilier odkazuje na väčšiu európsku integráciu a vytvorenie spoločných politík a nástrojov činnosti v oblastiach, ako sú migračné toky, dodávky energie, zmena klímy, medzinárodný terorizmus, potravinová bezpečnosť, obchodná politika, boj proti organizovanému zločinu, účinný európsky plán pre investície a vytváranie zamestnanosti, európsky sociálny rozmer alebo dokončenie vnútorného trhu. Európski občania prestanú byť ľahostajní, začnú sa cítiť Európanmi a prijmú záväzok, ktorý predstavuje Únia, iba vtedy, ak EÚ zmení svoje smerovanie a ako zástanca rovnosti sa stane subjektom presadzujúcim bezpečnosť, slobodu a prosperitu v Európe a vo zvyšku sveta.

3.2

EHSV sa domnieva, že prioritou EÚ je zdokonalenie jednotného európskeho trhu – priemyselnej politiky, finančného systému, politiky v oblasti telekomunikácií a dopravy, digitálnych technológií a odvetvia obrany. Zahraničná politika by sa mala venovať aj čoraz väčšiemu počtu tém, ktoré súvisia napríklad so sociálnou, environmentálnou, energetickou, digitálnou, hospodárskou, priemyselnou alebo dopravnou politikou EÚ. Takisto je potrebné vymedziť dlhodobú víziu EÚ, v ktorej bude zahraničná hospodárska politika jedným z hlavných pilierov pri podpore obchodu a investícií. Okrem toho je nevyhnutné zaviesť spoločnú energetickú politiku, ako aj spoločnú politiku v oblasti migrácie a azylu.

3.3

EÚ nemá vzhľadom na nové geostrategické politické usporiadanie sveta inú možnosť než rozvíjať svoje kapacity v oblasti bezpečnosti a obrany. To si nevyhnutne vyžaduje vytvoriť integrovanejšiu zahraničnú politiku (význam členských štátov na medzinárodnej úrovni sa postupne zmenšuje a pre všetkých je prospešné postupovať spoločne) a poskytnúť väčší priestor európskej obrannej politike. To všetko za predpokladu oveľa širšej koncepcie bezpečnosti a obrany, než je použitie sily. Ale takisto sa musí upevniť chápanie, že obranná politika sa musí používať preventívne, že má aj odstrašujúcu úlohu, ale že je tiež nástrojom krajného riešenia v prípadoch, keď životné záujmy a zodpovednosť za ochranu nemožno brániť iným spôsobom. To si vyžaduje viacej zdrojov a ich lepšie využívanie. Napriek 28 rôznym vojenským štruktúram vynakladá EÚ na obranu 40 % toho, čo vynakladajú Spojené štáty. Navyše tu okrem iného existuje aj značná duplicita a rozvoj obranného priemyslu je slabý, preto sú potrebné väčšie finančné prostriedky a spoločné nástroje plánovania a kontroly. Vlády a občania EÚ si musia byť vedomí, že bezpečnosť, prosperita a sloboda sú neoddeliteľné. Väčšia strategická autonómia EÚ v oblasti obrany však nesmie byť nezlučiteľná s transatlantickými vzťahmi či v protiklade s nimi a musí byť kooperatívna so združeniami a organizáciami, ktorých členmi je väčšina členských štátov EÚ, najmä NATO, ktorá je naďalej základným pilierom jej spoločnej obrany.

3.4

Európska obranná politika by sa mala zameriavať na dve základné oblasti: 1) aktuálna geopolitická situácia si vyžaduje, aby sa EÚ – ako záruka bezpečnosti za svojimi hranicami – zameriavala na širšie susedstvo, podporu ľudských práv a pomoc pri rozvoji susedných krajín; 2) podporovať slobodný prístup k svetovým verejným statkom a medzinárodný poriadok na základe predpisov.

3.5

Obranný priemysel EÚ musí pri získavaní strategickej autonómie Európskej únie zohrávať dôležitú úlohu. Jeho konkurencieschopnosť je hodnota, ktorá ďaleko presahuje záujmy súkromného sektora. Je nevyhnutné odstrániť jeho roztrieštenosť. Úspech tohto procesu do veľkej miery súvisí s uplatňovaním niektorých kľúčových nástrojov, ako napríklad realizácia projektov v oblasti spolupráce, vyčlenenie primeraných finančných prostriedkov na najbližšiu prípravnú akciu (3) a vytvorenie osobitného rozpočtového riadku v budúcom viacročnom finančnom rámci.

3.6

Myšlienka, že stabilita v našom reálnom susedstve – naši susedia a susedia našich susedov – má zásadný význam pre našu vlastnú stabilitu, sa vzťahuje priamo na teroristickú hrozbu pochádzajúcu zo samozvaného Islamského štátu. Znamená to napríklad, že nájsť politické riešenie vojny v Sýrii je zodpovednosť, ktorá má priamy dosah na EÚ. Pretože si to vyžaduje zamerať sa na jednu z príčin tohto problému. Vyžaduje si to tiež zlepšiť koordináciu činností v oblasti boja proti terorizmu a spravodajských informácií. Nevyhnutnosťou by malo byť zintenzívnenie výmeny informácií medzi členskými štátmi, vrátane vytvorenia európskej spravodajskej služby. Okrem toho je potrebné vypracovať komplexnú stratégiu boja proti terorizmu, ktorá bude analyzovať jeho príčiny, zabráni konfrontácii medzi náboženskými názormi a naopak podporí spoluprácu medzi komunitami rôznych vierovyznaní v boji proti fanatickému terorizmu. Je mimoriadne dôležité podporiť arabsko-islamský svet (najviac zasiahnutý útokmi tzv. Islamského štátu), aby sám povstal do boja proti tejto hrozbe vo svojich vlastných radoch. Podobne by súčasťou európskej stratégie boja proti terorizmu mali byť aktivity zamerané proti predaju zbraní a obchodovaniu s nimi alebo proti zdrojom ich financovania. Vzťahy medzi občianskou spoločnosťou v našom širšom susedstve môžu zohrávať pozitívnu úlohu v tomto úsilí.

3.7

Bolo by vhodné zvýšiť flexibilitu vonkajšej činnosti. Väčšia miera flexibility nesmie viesť k roztriešteniu, ale musí sa dosiahnuť pomocou plného využívania nástrojov stanovených v ZEÚ a ZFEÚ. Preto je potrebné zvýšiť konštruktívne zdržanie sa hlasovania členských štátov v Rade, pokiaľ ide o SZBP a SBOP. Pokiaľ ide o posilnenie medzinárodnej bezpečnosti, EHSV v tejto súvislosti opätovne poukazuje na potrebu zachovať určené hodnoty v oblasti zahraničnej politiky, najmä dodržiavanie Charty OSN. Ak sa však v rámci existujúcich nástrojov nemôže dospieť k uspokojivému riešeniu, bude potrebné vytvoriť skupiny ad hoc za prítomnosti vysokej predstaviteľky alebo iných orgánov európskych inštitúcií tak, aby zásada jednomyseľnosti neochromila možnosti Únie v zahraničnej politike. Sieť zelenej diplomacie (GDN), ktorá bola pôvodne zriadená na podporu integrácie environmentálnych cieľov do vonkajších vzťahov EÚ a ktorá zohrávala dôležitú úlohu pri mobilizácii a koordinácii diplomatických krokov EÚ pred konferenciou COP 21, môže slúžiť ako vzor pre ďalšie siete.

3.8

Pokiaľ ide o prijatie väčšieho množstva prostriedkov v oblasti zahraničnej politiky, EÚ by nemala čakať na ďalšiu krízu. Tieto prostriedky musia byť zjednotené s cieľmi a nesmú sa podstatne líšiť v závislosti od situácie. Náležité plánovanie by malo určiť oblasti, v ktorých je Únia nedostatočne financovaná. Zabránilo by sa tak reaktívnemu konaniu, ktoré bolo v posledných rokoch vzhľadom na rôzne krízy typické pre činnosť EÚ. Je potrebné zvýšiť rozpočet EÚ určený na vonkajšiu činnosť, najmä v humanitárnej, migračnej, rozvojovej, vzdelávacej, protiteroristickej a diplomatickej oblasti, a posilniť organizovanú občiansku spoločnosť.

4.1

EHSV sa domnieva, že nová stratégia znamená revíziu analýzy medzinárodných súvislostí, ktorú vykonala EÚ, a úlohy, ktoré plánuje vykonávať v budúcnosti. Je nevyhnutné získať nový pohľad, ktorého rozmery bezpečnosti, slobody a prosperity budú založené na aktívnom zapojení v oblasti rovnosti medzi občanmi, a je dôležité zdôrazniť silné stránky, ktoré EÚ má. Medzi tieto silné stránky patria skutočnosť, že je najväčším vnútorným trhom na svete, aktívna obchodná politika, najviac dotovaná politika v oblasti spolupráce a humanitárnej pomoci na svete, spôsob života založený na dodržiavaní právneho štátu a demokratických zásad, sociálny model založený na hospodárskej a sociálnej súdržnosti, obrana modelu udržateľného rozvoja založeného na boji proti nerovnosti a ochrane životného prostredia vrátane pevných cieľov v oblasti klimatickej politiky.

4.2

Nedostatok vnútornej súdržnosti a politickej vôle tradične obmedzujú úlohu EÚ vo svete. Únia sa neusiluje stať sa superveľmocou, ale použiť svoju silu účinnejším spôsobom, a to spôsobom, ktorý sa musí sústrediť na oblasti, v ktorých jej činnosť prinesie pridanú hodnotu a môže mať významnejší vplyv, najmä vo svojom okolí a v medzinárodných inštitúciách, ako je OSN, MMF, Svetová banka alebo skupina G20, v ktorých je koordinácia medzi členskými štátmi nedostatočná a obmedzuje ich schopnosť mať vplyv. EHSV považuje v tomto zmysle za pozitívny návrh Komisie z októbra 2015 v prospech jednotného zastúpenia eurozóny v MMF a v iných medzinárodných orgánoch.

4.3

EÚ musí pokračovať vo svojej tradičnej preventívnej a viacstrannej diplomacii a usilovať sa o to, aby sa stala normatívnou a konštruktívnou mocnosťou. Obrana celosvetového otvoreného poriadku založeného na normách je základnou črtou Únie v medzinárodnom prostredí. EÚ ako veľká obchodná mocnosť využíva prepojený svet, či už v energetickej alebo finančnej oblasti, kybernetického priestoru alebo námorných ciest (približne 90 % zahraničného obchodu EÚ tvorí námorný obchod). Jadrová bezpečnosť a energetická bezpečnosť musia zostať v centre záujmu.

4.4

Musí pokračovať aj v spolupráci v rámci rôznych procesov regionálnej integrácie, ako je ECOWAS, ASEAN alebo Mercosur.

4.5

EÚ musí umožniť demokratickú a inkluzívnu správu tým, že bude podporovať účasť rozvíjajúcich sa ekonomík vo viacstranných inštitúciách, s cieľom pokojným spôsobom uvoľniť napätie a odradiť od vytvárania alternatívnych mechanizmov správy, ktoré by boli nepriateľské voči súčasným mechanizmom.

4.6

EÚ musí zachovávať svoje hodnoty a zásady, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv, boj proti trestu smrti a násiliu na ženách a dievčatách, ochranu práv osôb s odlišnou sexuálnou identitou (LGBTI). V rámci svojej zahraničnej a bezpečnostnej politiky tak musí vychádzať zo sociálneho modelu, ktorý je pre ňu typický a ktorý je základom pre jej bezpečnosť, slobodu a prosperitu.

5.1

Súčasná verzia globálnej stratégie by mala jasne odrážať význam východných a južných susedov Európy pre jej vlastnú bezpečnosť prosperitu, a EÚ by vďaka nej mala mať väčšiu váhu a možnosť viac vplývať na dôležité udalosti, ku ktorým dochádza v týchto oblastiach, a reagovať na migračné toky a prílev utečencov a regulovať ich. Uvedené priority by mali zahŕňať dva prierezové rozmery: udržateľný rozvoj a posilnenie organizácií občianskej spoločnosti (4), (5).

5.2

Širšie alebo strategické susedstvo (od Sahelu po Perzský záliv a od strednej Ázie po Arktídu) je oblasť, ktorá má veľký význam nielen pre európsku vonkajšiu činnosť, ale aj pre vnútorný rozmer členských štátov. V tomto priestore v súčasnosti dochádza k hlbokému sociálnemu a inštitucionálnemu rozvratu, ktorý má viacero príčin, ako sú vojnové konflikty, násilné vysídľovanie, medzinárodný terorizmus, kolaps štátnych štruktúr, korupcia, organizovaný zločin, návraty autoritárskych režimov, ako v prípade Turecka, alebo asertivita mocností, ako je Rusko, a vojenské alebo hybridné útoky. To so sebou prináša dlhodobé, hlboké štrukturálne problémy a má to silný vplyv na Úniu.

5.3

EÚ musí vzhľadom na túto neuspokojivú skutočnosť prevziať väčšiu zodpovednosti za zlepšenie hospodárskej, sociálnej a bezpečnostnej situácie vo svojom susedstve. EÚ sa nesmie vzdať obrany demokracie, právneho štátu a základných ľudských a sociálnych práv (medzi ktoré patrí sloboda združovania a právo na kolektívne vyjednávanie) vo svojom susedstve, a na tento účel je nevyhnutná podpora miestnej občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov, ako aj ochrana jej nezávislosti.

5.4

EHSV považuje za pozitívnu revíziu európskej susedskej politiky a potvrdenie väzby medzi nestabilitou, chudobou, nerovnosťou a nedostatkom príležitostí, ktoré môžu zvýšiť zraniteľnosť voči radikalizácii. V tomto zmysle môže vonkajšia činnosť pri zlúčení bezpečnosti, rozvoja a obchodu vytvárať synergie. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné ukončiť porušovanie práva na združovanie a práva na slobodnú organizáciu podnikateľov, pracovníkov alebo organizácií tretieho sektora. Takisto treba posilniť nástroje včasného varovania s cieľom zabrániť možným krízam v budúcnosti.

5.5

EHSV sa zasadzuje za zachovanie striktného, nie však reštriktívneho prístupu, pokiaľ ide o rozšírenie a liberalizáciu vízového režimu v prípade, že budú podmienené kontrolovateľnými reformami.

5.6

S týmto susedstvom je úzko spojený africký kontinent, ktorý by podľa názoru EHSV mal byť druhou prioritnou geografickou oblasťou zahraničnej politiky EÚ. Nielen preto, že odtiaľ pochádza veľká časť hrozieb, ale aj z dôvodov možných spojenectiev, ktoré môžu prispieť k hospodárskemu rozvoju a celosvetovému riadeniu (6). Program pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 a parížska dohoda o zmene klímy poskytujú jasné príležitosti na vytváranie a posilňovanie partnerstiev s Afrikou.

5.7

Z geopolitického hľadiska si stabilita nášho širšieho susedstva vyžaduje zaoberať sa aj veľmocami, ktoré majú na ňu najväčší vplyv, predovšetkým Ruskom a Čínou. Obnovená ruská asertivita a čínska politika „Jedno pásmo, jedna cesta“ (rozsiahle investície do prepojovacej infraštruktúry) spôsobujú, že teraz je dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby EÚ vystupovala voči týmto dvom veľmociam jednotne a nie ako 28 štátov.

5.8

V súvislosti s utečeneckou krízou považuje EHSV za nevyhnutné, aby EÚ mala spoločnú azylovú a utečeneckú politiku, ktorú by vykonávala jedna európska inštitúcia, čím by sa zaručilo, že európske štáty si svoje povinnosti budú plniť spoločne, proporčne a solidárne. Posilnenie ciest pre legálnu migráciu je zásadné z toho dôvodu, aby sa reagovalo na dopyt po zamestnaní a útočisku, aj preto, aby sa uspokojili potreby migrantov v EÚ, ktorí prišli v dôsledku jej demografického poklesu, ako aj s cieľom zamedziť obchodovaniu s ľuďmi. Takisto je nevyhnutné dodržiavať medzinárodný právny poriadok a právny poriadok EÚ, na úrovni Spoločenstva reagovať na humanitárnu krízu, ktorá sa týka osôb, ktoré sa už nachádzajú na území Únie, zvýšiť zdroje určené na ochranu spoločných hraníc a záchranu na mori, a zriadiť európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, ako to navrhla Európska komisia.

6.1

EÚ musí zosúladiť domácu a zahraničnú politiku s cieľmi programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. Vo svojej rozvojovej politike by EÚ mala klásť osobitný dôraz na akčný program z Addis Abeby. Dohoda o zmene klímy, uzatvorená v Paríži ukázala, že svet nevyhnutne smeruje k ekologickému hospodárstvu, čo je proces, v ktorom EÚ zohráva priekopnícku úlohu.

6.2

EHSV víta činnosť s cieľom presmerovať oficiálnu rozvojovú pomoc do najmenej rozvinutých krajín, financovanie „Novej dohody o angažovanosti v nestabilných štátoch“, strategické hodnotenie pomoci v prospech rovnosti pohlaví, zvýšenie dotácií na ochranu biodiverzity a záväzky EIB v oblasti boja proti zmene klímy, ako aj finančnú pomoc pre rozvojové krajiny vo výške 100 miliárd USD ročne do roku 2020 prisľúbenú v parížskej dohode.

6.3

Mal by sa posilniť hospodársky rozmer európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, pričom by sa nemal obmedzovať len na obchodnú oblasť. Takisto je potrebné podporovať vzdelávanie, inováciu a podnikanie, pretože stabilizácia našich susedov je spojená s ich hospodárskym a sociálnym rozvojom. Krajiny, ako sú napríklad Tunisko, Libanon alebo Jordánsko, by mali využiť rozvojový plán, ktorý umožňuje posilniť ich hospodárstvo. Pomoc tretím krajinám pri prechode na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, okrem iného prostredníctvom účinného prenosu technológií a spolupráce, ponúka vzájomné príležitosti.

6.4

EHSV podotýka, že zmena klímy je jedným z faktorov, ktoré prispievajú k migrácii v dôsledku nestability štátov, neistoty a nedostatku zdrojov. EÚ musí podporovať rozvojové krajiny, najmä tie najzraniteľnejšie, pomôcť im prejsť priamo na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2 a posilniť ich odolnosť voči zmene klímy

6.5

EHSV zdôrazňuje, že napriek súčasným rozpočtovým obmedzeniam v mnohých členských štátoch musí byť cieľ vynaložiť aspoň 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc prioritou. Takisto je potrebné posilniť súdržnosť politík v záujme rozvoja a podporiť koordináciu medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ (7).

6.6

Pokiaľ ide o financovanie cieľov udržateľného rozvoja, je nevyhnutné zapojiť všetky typy subjektov vrátane občianskej spoločnosti a finančných inštitúcií pre rozvoj, a do riadenia projektov vo väčšej miere tiež zapájať sociálnych partnerov (8).

6.7

EHSV sa domnieva, že by sa mali zaviesť zmeny v systéme prideľovania európskych fondov na rozvoj, aby boli pružnejšie, viacúčelové a prispôsobené konkrétnym okolnostiam. V tejto súvislosti by bolo potrebné okamžite zaviesť okrem iného postupy, ako napríklad „rámcové dohody“, prevádzkové granty, kaskádové granty, viacročné dohody, fondy pre urgentné prípady alebo uplatňovanie tzv. súboru nástrojov, ktorý je definovaný v štruktúrovanom dialógu (9).

7.1

EHSV podporuje voľný obchod, ktorý je jedným z pilierov samotnej Európskej únie. Zároveň konštatuje, že je potrebné zohľadniť nesúmernosť vyjednávacích strán a dodržiavanie základných pracovných práv, ako aj noriem v oblasti životného prostredia. Naďalej podporuje viacstranný prístup WTO k obchodnej regulácii. Poradenská a skutočná účasť organizácií, ktoré najlepšie zastupujú organizovanú občiansku spoločnosť v rámci dohôd, musí byť podľa názoru EHSV dôkladne premyslená (10).

7.2

Obrovské dohody ako dohoda o Transpacifickom partnerstve, komplexná hospodárska a obchodná dohoda, Transatlantická dohoda o obchode a investíciách, dohody o voľnom obchode s Japonskom a Indiou alebo Komplexné regionálne ekonomické partnerstvo získavajú nad rámec svojich čisto obchodných aspektov nesporný geopolitický rozmer. Priťahujú tiež rastúci záujem občianskej spoločnosti, pretože ovplyvňujú pravidlá a normy s významnými dôsledkami na ich spôsob života. Je to mimoriadne dôležité z hľadiska vplyvu na prijímanie demokratických rozhodnutí, mechanizmy urovnávania sporov medzi investorom, štátom a výbormi pre legislatívnu spoluprácu.

7.3

Problém, ktorému EÚ v tejto oblasti čelí, je, že súčasne s otváraním hospodárskych a geostrategických perspektív musí zabezpečiť európske normy a štandardy, verejné služby a ochranu zásadných oblastí politickej regulácie, ako sú hygienické a pracovné normy a normy na ochranu životného prostredia (11). EHSV sa rovnako ako občianska spoločnosť domnieva, že je potrebné, aby riadne súdy alebo, pokiaľ nie sú k dispozícii, nezávislý medzinárodný tribunál zriadený OSN zabezpečili ochranu investorov. Ďalej je priaznivo naklonený účinnému zapojeniu organizovanej občianskej spoločnosti do dohôd, ktoré budú v reálnom čase prepojené s politikou transparentnosti v oblasti informovania, a to v rámci rokovaní, ako aj rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú občiansku spoločnosť (12).

8.1

EHSV sa domnieva, že organizovaná občianska spoločnosť je jedným zo zakladajúcich prvkov demokracie. Občianska spoločnosť so slobodou a právami, so silnými sociálnymi partnermi, s účinným zapojením do rozhodovania a s inštitucionálnym uznaním je nevyhnutná na dosiahnutie a upevnenie demokracie, zabránenie nárastu autoritárskych režimov, podporu hospodárskeho rozvoja, budovanie mieru, podnietenie sociálnej súdržnosti, boj za rovnosť v jej rôznych podobách, presadzovanie a uskutočňovanie modelu udržateľného rozvoja a obohatenie demokratického inštitucionálneho rámca. Je takisto zásadná pre upevnenie väzieb s občianskymi spoločnosťami iných krajín a regiónov sveta prostredníctvom činnosti súbežnej s diplomatickou činnosťou, ktorá je nevyhnutná na posilnenie svetových dejín, kultúr, presvedčení a cieľov.

8.2

EHSV je preto zástancom toho, aby sa do SZBP výslovne zaviedol tento dôležitý prvok ako jeden z jej prioritných cieľov. Na toto posilnenie by sa mali použiť rôzne prostriedky, ako sú fondy určené na spoluprácu a rozvoj v oblasti ľudských práv; diplomatické kroky a požiadavky; skutočná a účinná, konzultačná a nie iba „poslucháčska“ účasť občianskej spoločnosti na obchodných dohodách alebo dohodách o pridružení, pričom bude tvoriť ich súčasť a bude mať právomoci vo všetkých jej oblastiach; posilnenie politiky smerujúcej k tomu, aby európske podniky pôsobiace v iných krajinách dodržiavali základné dohovory MOP a rozvíjali politiky sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré zastáva EÚ.

8.3

EHSV považuje na tento účel za nevyhnutné, aby SZBP do vymedzenia a realizácie svojich cieľov a priorít zapojila európsku organizovanú občiansku spoločnosť. EHSV sa domnieva, že úloha občianskej spoločnosti by sa mohla zlepšiť:

9.1

Domnievame sa, že EHSV má ako poradný orgán európskych inštitúcií a zástupca všetkých veľkých organizácií občianskej spoločnosti štátov, ktoré tvoria EÚ, najlepšie predpoklady na to, aby bol jedným z hlavných partnerov ESVČ a Európskej komisie pri posilňovaní a ďalšom rozvoji účinnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Toto tvrdenie podporuje jeho trojstranné zloženie, globálna vízia, dlhoročné skúsenosti a vzťahy s občianskou spoločnosťou z iných častí sveta, ktoré z väčšej časti vychádzajú z mandátov získaných prostredníctvom rôznych typov medzinárodných dohôd, ktoré uzavrela EÚ: dohody o pridružení, dohody o strategickom partnerstve, dohody o voľnom obchode, dohody o pristúpení s kandidátskymi krajinami (13).

9.1.1

V rámci EHSV navrhujeme každý rok usporiadať vypočutie týkajúce sa zahraničnej a bezpečnostnej politiky s účasťou významných európskych organizácií občianskej spoločnosti a za prítomnosti vysokej predstaviteľky.

9.2

EHSV sa domnieva, že by bolo veľmi vhodné vybudovať strategický vzťah s ESVČ založený na presvedčení oboch strán o význame občianskej spoločnosti v rámci zahraničnej politiky EÚ, najmä pri realizácii určitých prioritných cieľov. EHSV preto navrhuje spoločne preskúmať uvedené priority a spôsob, ako formalizovať spoluprácu medzi ESVČ a EHSV.

9.3

EHSV môže ESVČ pomôcť pri vypracovaní hodnotiacej správy o súčasnej účasti občianskej spoločnosti v oblasti európskej zahraničnej politiky.

9.4

EHSV v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky zintenzívni svoju spoluprácu s organizáciami OSN, ako sú Medzinárodná organizácia práce (MOP) alebo Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).

20.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 264/11

Spravodajkyňa:

Laura GONZÁLEZ DE TXABARRI ETXANIZ

Pomocná spravodajkyňa:

Dorthe ANDERSEN

1.1

EHSV sa domnieva, že Komisia a členské štáty musia v súčasnom politickom kontexte vyvinúť osobitné úsilie na to, aby zaručili a podporili voľný pohyb pracovníkov v EÚ, odstránili diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti a zabránili neopodstatneným obmedzeniam pre pracovníkov a podniky, keďže ide o základné slobody zakotvené v ZFEÚ a jeden z najuznávanejších úspechov európskej integrácie. EHSV podporuje iniciatívy, ktoré môžu povzbudiť a podporiť spravodlivú pracovnú mobilitu v EÚ v súlade s vyjadreniami holandského predsedníctva a cieľom Komisie podporovať mobilitu.

1.2

Keď sa mobilita pracovnej sily uskutočňuje na základe spravodlivých podmienok a predstavuje pozitívnu voľbu, môže byť pre pracovníkov, zamestnávateľov a celú spoločnosť obohatením a prínosom. Mobilita pracovnej sily je základným kameňom vnútorného trhu a európskym občanom a podnikom môže priniesť pracovné príležitosti a prosperitu. Môže výrazným spôsobom prispieť k úsiliu dosiahnuť ciele v oblasti zamestnanosti a hospodárskeho rastu v EÚ a keďže pomáha vyrovnať rozdiely v miere zamestnanosti v členských štátoch a prináša pracovné sily a talenty tam, kde sú potrebné, môže umožniť lepšie rozdelenie ľudských zdrojov a tiež podporiť prenos poznatkov, inováciu a rozvoj zručností, čo je vo svete plnom technologických zmien veľmi dôležité. Zároveň môže pomôcť zmierniť dôsledky starnutia pracovnej sily v cieľovej krajine.

1.3

Mobilita pracovnej sily však môže v niektorých prípadoch a niektorých sektoroch spôsobiť aj tzv. únik mozgov, keď najmä mladí ľudia z niektorých krajín s vysokou nezamestnanosťou odchádzajú s cieľom nájsť si zamestnanie alebo za lepšími pracovnými príležitosťami. Pozitívnu hodnotu voľného pohybu pracovnej sily však nesmie oslabiť alebo spochybniť neopodstatnený strach pred akýmkoľvek zneužitím.

1.4

Aby sa predišlo takýmto situáciám, EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali hospodárske politiky zamerané na posilnenie rastu a produktivity a vytváranie kvalitných pracovných miest vo všetkých členských štátoch s cieľom zlepšiť životné podmienky všetkých európskych občanov.

1.5

V záujme spravodlivej mobility je nevyhnutné zaručiť dodržiavanie zásad rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti v súlade s európskym acquis pre európskych mobilných pracovníkov, ktorí využívajú právo na voľný pohyb a ktorí musia rešpektovať pracovné podmienky a pravidlá určovania miezd v hostiteľskej krajine, a to v plnom súlade so systémami kolektívneho vyjednávania a pracovných vzťahov v jednotlivých krajinách.

1.6

EHSV žiada Komisiu, aby sa v spolupráci so sociálnymi partnermi zamerala na všetky dôležité otázky v súvislosti s vyslanými pracovníkmi v snahe zamedziť nekalým praktikám, ktoré vedú k sociálnemu dumpingu. Okrem toho sa pri všetkých nových opatreniach na európskej úrovni musia rešpektovať národné právomoci z hľadiska kolektívneho vyjednávania a rôzne systémy pracovných vzťahov.

1.7

Pokiaľ ide o cezhraničných/pohraničných pracovníkov, EHSV zastáva názor, že je potrebné sledovať situáciu a zhromažďovať údaje na úrovni EÚ, aby sa odstránili prípadné prekážky a zaručil voľný pohyb a spravodlivá mobilita týchto pracovníkov.

1.8

EHSV vyzýva Komisiu, aby v súlade so svojou snahou odstrániť sociálny dumping a zneužívanie nedovolila, aby ich nakoniec umožňovali iné iniciatívy v oblasti vnútorného trhu (vrátane plánovaného „pasu služieb“).

1.9

Kľúčovú úlohu v snahe zaručiť spravodlivú mobilitu by mala zohrávať inšpekcia práce. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby národným inšpektorátom práce a orgánom, ktoré vykonávajú kontrolu trhu práce, poskytli náležitú odbornú prípravu a dostatočné ľudské zdroje a finančné prostriedky. Výbor zároveň podporuje úsilie zlepšiť európske cezhraničné nástroje inšpekcie trhu práce, vrátane zlepšenia cezhraničného vymáhania pokút.

1.10

EHSV takisto podporuje snahu zjednodušiť pravidlá koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia a spoluprácu medzi členskými štátmi v záujme ich uplatňovania a zdôrazňuje, že pri revízii nariadenia (ES) č. 883/2004 (1) by sa mala v každom prípade rešpektovať zásada rovnakého zaobchádzania s mobilnými pracovníkmi, aby sa nestalo, že stratia nadobudnuté práva alebo si žiadne práva nebudú môcť uplatniť, lebo odišli za prácou do iného členského štátu.

2.1

EHSV vypracoval toto prieskumné stanovisko o spravodlivejšej mobilite pracovnej sily v EÚ na žiadosť holandského predsedníctva, ktoré vo svojich prioritách konštatuje, že mobilita pracovníkov môže podporiť hospodársky rast a zamestnanosť, treba však odstrániť jej nevýhody v snahe získať väčšiu verejnú podporu pre voľný pohyb pracovníkov.

2.2

Voľný pohyb pracovníkov je jednou zo základných slobôd vnútorného trhu a jedným z pilierov európskej integrácie. Zároveň je to jeden z výdobytkov, ktorý si európski občania najviac cenia. Na základe voľného pohybu vznikol vnútorný trh, ktorý pomáha vytvárať hospodársky rast, zamestnanosť a príležitosti pre občanov, pracovníkov a podniky. Mobilita pracovnej sily, ktorá sa uskutočňuje za spravodlivých podmienok, môže byť pre pracovníkov, podniky a celú spoločnosť prínosom, preto je nevyhnutné uľahčiť ju a v čo najväčšej miere odstrániť prekážky, ktoré jej bránia. Nespravodlivú hospodársku súťaž a diskrimináciu pracovníkov na vnútornom trhu nesmieme akceptovať.

2.3

Mobilita pracovnej sily môže mať aj určité nevýhody, ktorými sa treba zaoberať, aby sa znížili ich riziká a aby pracovníci aj podniky mohli v plnej miere využívať príležitosti, ktoré ponúka.

2.4

EÚ sa usiluje o zvýšenie mobility pracovnej sily v Európe za spravodlivých podmienok odstraňovaním prekážok, ktoré jej bránia. Európska komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2016 oznámila, že budú predložené návrhy v oblasti mobility pracovnej sily, ktoré budú zahŕňať „opatrenia na boj proti zneužívaniu vďaka lepšiemu presadzovaniu a koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia“ a tiež „cielenú revíziu smernice o vysielaní pracovníkov (2) s cieľom odstrániť nekalé praktiky vedúce k sociálnemu dumpingu a odlevu mozgov tým, že zaistíme, aby sa rovnaká práca na rovnakom území odmeňovala rovnakou mzdou“, ako aj opatrenia na podporu mobility pracovnej sily v EÚ.

2.5

Cieľom tohto stanoviska je zamerať sa na rôzne aspekty spojené s mobilitou pracovnej sily v súvislosti s trhmi práce, ktoré sa naďalej vyznačujú vysokou mierou nezamestnanosti a v kontexte globalizácie, spoločenských zmien a technologickej inovácie prechádzajú zásadnými zmenami.

2.6

Po desaťročiach, keď bola mobilita v rámci Spoločenstva veľmi nízka, sa vďaka rozšíreniu Únie, ako aj v dôsledku krízy, ktorá vypukla v roku 2008, a nárastu nezamestnanosti, mobilita pracovníkov zvýšila. V roku 2014 využívalo túto mobilitu 15 miliónov ľudí v EÚ, zatiaľ čo v roku 2006 to bolo necelých 12 miliónov (3). Počet mobilných pracovníkov v produktívnom veku, ktorí pracovali a žili v inom členskom štáte, bol v tom istom roku 8,3 milióna, čo predstavuje 3,4 % celkovej pracovnej sily, ak nepočítame 1,6 milióna osôb, ktoré žijú v jednej krajine a pracujú v druhej (cezhraniční pracovníci) (4).

2.7

Voľný pohyb občanov a pracovníkov v EÚ je však v súčasnosti v dôsledku rôznych faktorov spochybňovaný. EHSV tento vývoj situácie znepokojuje. Jeden z najuznávanejších úspechov európskej integrácie by mohli zasiahnuť obmedzenia, ktoré niektoré členské štáty z dôvodu veľkého prílevu utečencov zavádzajú v schengenskom priestore (5), a tiež výnimky z hľadiska rovnakého zaobchádzania s mobilnými pracovníkmi v EÚ, ktoré boli udelené Spojenému kráľovstvu na zasadnutí Európskej rady 18. a 19. februára 2016 (6).

2.8

Voľný pohyb pracovníkov a odstránenie akejkoľvek formy diskriminácie na základe štátnej príslušnosti sú základné zásady zakotvené v ZFEÚ, ktoré sa musia zaručiť a podporovať. Schengenský priestor je navyše jedným z kľúčových prvkov európskej integrácie, ktorý má zásadný význam pre dobré fungovanie hospodárstva EÚ. Zabezpečiť, aby hranice zostali otvorené a aby občania mohli slobodne cestovať, pracovať a žiť za rovnakých podmienok vo všetkých členských štátoch, by malo byť prioritou a spoločnou zodpovednosťou EÚ a jej členských štátov.

2.9

Keďže sa to týka najmä pracovníkov a podnikov, musí Komisia nevyhnutnosť akejkoľvek iniciatívy v tejto oblasti a jej možný obsah konzultovať so sociálnymi partnermi v danom odvetví, ako i na medziodvetvovej úrovni. Okrem toho sa pri všetkých nových opatreniach na európskej úrovni musia rešpektovať národné právomoci z hľadiska kolektívneho vyjednávania a rôzne systémy pracovných vzťahov.

3.1

Voľný pohyb pracovníkov sa riadi článkom 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článkami 4 ods. 2 písm. a), 20, 26 a 45 až 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. Umožňuje prístup k právu na mobilitu, pobyt a k hospodárskym a sociálnym právam, ktorý upravujú základné pravidlá ustanovené v smernici 2004/38/ES o voľnom pohybe a pobyte v EÚ (7) a smernici 2014/54/EÚ o opatreniach v záujme ľahšieho uplatňovania práva pracovať v inom členskom štáte (8).

3.2

Voľný pohyb pracovníkov im dáva právo voľne sa pohybovať a zdržiavať v členskom štáte na účely výkonu zamestnania v súlade s právnymi, regulačnými a administratívnymi ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú na zamestnávanie štátnych príslušníkov daného štátu. Preto zahŕňa samotnú slobodu pohybu a právo na rovnaké zaobchádzanie, okrem iného pokiaľ ide o zamestnanie, sociálne služby, vzdelávanie a odbornú prípravu.

3.3

Mobilita pracovnej sily, ktorá sa uskutočňuje za spravodlivých podmienok, môže byť pre pracovníkov, podniky a celú spoločnosť prínosom. Môže byť pre občanov a pracovníkov jedinečnou príležitosťou na osobný, hospodársky a sociálny rozvoj, a preto ju treba uľahčovať.

3.4

Mobilita je kľúčovým faktorom pre zamestnateľnosť a rozvoj talentov a môže byť prostriedkom, ako vyrovnať rozdiely v miere zamestnanosti jednotlivých členských štátov, ktorý môže pomôcť vykompenzovať nedostatok pracovnej sily tam, kde k nemu dochádza, a lepšie využiť zručnosti pracovníkov a pracovníčok. Pracovníkom a pracovníčkam prináša viac pracovných príležitostí a zamestnávateľom ponúka väčší priestor pre hľadanie talentov. V tomto zmysle môže byť mobilita jedným z kľúčových prvkov na dosiahnutie cieľov v oblasti zamestnanosti a hospodárskeho rastu stanovených v stratégii Európa 2020.

3.5

Mobilita pracovnej sily môže tiež pomôcť podporiť prenos poznatkov, inováciu a rozvoj ľudského kapitálu, ktorý je v kontexte rýchlych technologických zmien a globalizácie obzvlášť dôležitý. Spravodlivá mobilita pracovnej sily by za primeraných podmienok mala podporovať interakciu medzi európskymi občanmi a pomôcť im, aby sa navzájom lepšie spoznali a akceptovali, a tak prispieť k väčšej tolerancii a lepšiemu začleneniu v spoločnosti.

3.6

Nemôžeme však prehliadať skutočnosť, že mobilita pracovnej sily má aj určité nevýhody. Európski pracovníci, ktorí pracujú v inom členskom štáte, sú niekedy a z rôznych dôvodov zraniteľnejší, pokiaľ ide o zneužívanie a diskrimináciu v oblastiach, ako sú sociálne zabezpečenie, pracovné podmienky a mzdy, prístup k sociálnym dávkam a vzdelávaniu, zdaňovanie atď. Tieto aspekty môžu takisto spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže medzi podnikmi, najmä v odvetviach náročných na pracovnú silu ako stavebníctvo, ktoré sa vyznačuje vysokou koncentráciou veľmi malých podnikov. Mobilita môže mať za následok aj rozdelenie rodín a ťažkosti s integráciou v inej krajine z dôvodu jazykovej a kultúrnej bariéry atď. EHSV vypracoval viacero stanovísk, v ktorých poukázal na to, aké dôležité je podporovať mobilitu v EÚ a odstrániť tieto prekážky (9).

3.7

Vzhľadom na pretrvávajúce negatívne hospodárske perspektívy, vysokú mieru nezamestnanosti a slabé pracovné vyhliadky v niektorých krajinách EÚ sa niektorí pracovníci, najmä mladí ľudia, usilujú nájsť si prácu alebo získať vyššiu mzdu a lepšie pracovné podmienky v iných krajinách. Môže to mať pozitívny účinok, keďže mladí ľudia tak môžu pracovať v inej krajine, získať skúsenosti a rozvinúť svoje zručnosti namiesto toho, aby boli nezamestnanými vo svojej krajine pôvodu. Okrem toho môžu po návrate získané skúsenosti zúročiť v prospech svojej krajiny. Na druhej strane však môže nastať problém tzv. úniku mozgov a dôsledky starnutia obyvateľstva v krajinách pôvodu sa môžu ešte zhoršiť.

3.8

Vysoká mobilita môže spôsobiť vážne problémy a vyvolať napätie na trhu práce v cieľových krajinách, najmä ak hospodárska situácia nezaručuje primeranú mieru rastu a vytvárania pracovných miest, ktoré by zabránilo nárastu nezamestnanosti.

3.9

Ak chceme, aby mobilita pracovnej sily v EÚ prinášala čo najviac výhod a zároveň sa znížili riziká, ktoré sa s ňou spájajú a aby pracovníci aj podniky mohli v plnej miere využívať príležitosti, ktoré ponúka, je nevyhnutné podporovať hospodársku politiku zameranú na posilnenie rastu, produktivity a vytvárania pracovných miest, ktorá umožní zlepšiť životné podmienky vo všetkých krajinách.

3.10

Skutočnosť, že v niektorých krajinách sa verejnosť domnieva, že mobilita pracovnej sily vedie k sociálnej a mzdovej konkurencii, a neopodstatnené presvedčenie, že mobilní pracovníci zneužívajú verejné a sociálne služby (tzv. „sociálny turizmus“), napomáha udržiavať nevraživosť voči mobilite pracovnej sily. Pokiaľ ide o tohto presvedčenie, rôzne štúdie dospeli k záveru, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by jednou z hlavných príčin mobility pracovnej sily bola existencia vyšších dávok sociálnej pomoci v niektorých štátoch v porovnaní s krajinami pôvodu. Potvrdzuje to aj fakt, že mobilní pracovníci v rámci EÚ využívajú tieto dávky v menšej miere než štátni príslušníci hostiteľských krajín. V prípade, že mobilní pracovníci niektoré z týchto dávok využívajú viacej, je to v dôsledku ich špecifickej sociálno-ekonomickej situácie (10). Štúdie ukazujú, že spojitosť medzi mobilitou a sociálnymi dávkami je minimálna, omnoho viac rozhoduje miera nezamestnanosti v krajine alebo úroveň miezd (11).

4.1.1

Takisto je potrebné prekonať administratívne, inštitucionálne a jazykové bariéry, ktoré stále bránia mobilite pracovnej sily, a prijať v tejto súvislosti konkrétne opatrenia, napríklad opatrenia s cieľom zlepšiť poskytovanie informácií a poradenstva pre mobilných pracovníkov v spolupráci so sieťou EURES a európskou sieťou verejných služieb zamestnanosti, opatrenia v záujme zlepšenia jazykových zručností, uznávania odborných kvalifikácií atď., v súlade s návrhmi uvedenými v predchádzajúcich stanoviskách EHSV (12).

4.1.2

Spravodlivú mobilitu pracovnej sily by mali sprevádzať aj opatrenia, ktoré zabezpečia rast a vytváranie pracovných miest vo všetkých krajinách EÚ, aby sa zabránilo prehlbovaniu rozdielov medzi nimi a aby mohla byť táto mobilita pre všetkých prínosom.

4.1.3

Iba za týchto podmienok sa môže zaručiť spravodlivá mobilita pracovnej sily, ktorá bude pre pracovníkov a pracovníčky pozitívnou voľbou, a nie rozhodnutím, ku ktorému ich donútili okolnosti.

4.2.1

V prípade vyslaných pracovníkov sa uplatňuje odlišný právny režim, keďže títo pracovníci nevyužívajú právo na voľný pohyb, ale ich zamestnávatelia využívajú slobodu poskytovať služby na to, aby ich dočasne vyslali do inej krajiny. Zamestnávateľ aj zamestnanec profitujú z toho, že nemusia zmeniť miesto pracoviska uvedené v zmluve a môžu ponechať príspevky sociálneho zabezpečenia v krajine pôvodu.

4.2.2

Právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vysielaných pracovníkov, sú stanovené v smernici 96/71/ES (13) a smernici 2014/67/EÚ (14) o uplatňovaní právnych predpisov o vysielaní pracovníkov prijatej v máji 2014.

4.2.3

Hoci neexistujú žiadne oficiálne štatistiky v súvislosti so mzdami vyslaných pracovníkov, v správe, ktorú dala vypracovať Európska komisia (15), sa konštatuje, že v odvetví stavebníctva a dopravy majú títo pracovníci niekedy až o 50 % nižšie mzdy než miestni pracovníci. Tieto rozdiely môžu vyplývať z nesprávneho uplatňovania minimálnych miezd a z iných príčin, ako je napríklad tendencia zaraďovať vyslaných pracovníkov v tradičnom systéme klasifikácie do nízkych platových tried. Rozdiely, aj keď menšie, existujú aj iných výrobných odvetviach, ktoré sa líšia v závislosti od jednotlivých krajín. Treba vyzdvihnúť, že informácie pochádzajú z rôznych zdrojov: inšpekcie práce, správy odborových zväzov a organizácií zamestnávateľov a médiá (16).

4.2.4

Súdny dvor EÚ sa už zaoberal otázkou miezd, ktoré sa vyplácajú vyslaným pracovníkom, a svojou judikatúrou prispel k značnej polemike. Táto situácia podnietila Komisiu, aby navrhla smernicu 2014/67/EÚ (17), ktorej cieľom je pomôcť účinnejšie bojovať proti podvodom a zneužívaniu v súvislosti s vysielaním pracovníkov. Členské štáty majú na transpozíciu vykonávacej smernice lehotu do 18. júna 2016. EHSV už konštatoval, že hoci táto smernica predstavuje krok smerom k posilneniu sociálneho rozmeru vnútorného trhu, na splnenie požiadaviek výboru nestačí (18).

4.2.5

Komisia avizovala, že v rámci súboru opatrení v oblasti mobility pracovnej sily predloží „cielenú revíziu smernice o vysielaní pracovníkov s cieľom odstrániť nekalé praktiky vedúce k sociálnemu dumpingu a odlevu mozgov tým, že zaistíme, aby sa rovnaká práca na rovnakom území odmeňovala rovnakou mzdou“ (19). Svoj legislatívny návrh na revíziu tejto smernice (20) zverejnila 8. marca, teda ešte pred predložením súboru opatrení v oblasti mobility pracovnej sily a pred uplynutím lehoty na transpozíciu vykonávacej smernice. EHSV sa všetkými otázkami v súvislosti s týmto návrhom bude zaoberať v osobitnom stanovisku k návrhu Komisie.

4.2.6

V každom prípade EHSV víta zámer Európskej komisie odstrániť sociálny dumping. Opakuje to, čo už vyjadril v stanovisku SOC/460, v ktorom zdôraznil „význam zabezpečenia ochrany vyslaných pracovníkov, pričom je potrebné zohľadniť rôzne modely pracovného trhu v členských štátoch a predchádzať sociálnemu dumpingu a nekalej hospodárskej súťaži“. Je dôležité – takisto do budúcnosti – dosiahnuť správnu rovnováhu medzi potrebou podporovať slobodu poskytovať služby a potrebou chrániť práva vyslaných pracovníkov. Výbor sa k tejto otázke ešte vráti.

4.2.7

EHSV vyzýva Komisiu, aby v súlade so svojou snahou odstrániť sociálny dumping a zneužívanie nedovolila, aby ich nakoniec umožňovali iné iniciatívy v oblasti vnútorného trhu (vrátane plánovaného „pasu služieb“).

4.4.1

EHSV zastáva názor, že národné inšpektoráty práce musia zohrávať kľúčovú úlohu v boji proti schránkovým spoločnostiam, neprimerane nízkym mzdám a nelegálnej práci, presadzovať rešpektovanie a uplatňovanie práv mobilných a vyslaných pracovníkov a zabrániť zneužívaniu. Takto bude možné zamedziť aj narušeniu hospodárskej súťaže medzi podnikmi.

4.4.2

Nedostatočná kontrola v niektorých krajinách – buď preto, že neexistuje primeraná štruktúra inšpektorátov práce alebo z dôvodu nepostačujúcich právomocí, chýbajúceho primeraného know-how či nedostatku potrebných zdrojov – uľahčuje zneužívanie. Inšpektoráty práce a iné orgány kontroly trhu práce môžu svoju činnosť účinne vykonávať len vtedy, ak majú na to dostatočné finančné prostriedky a dostatočný a dobre vyškolený personál. V tejto súvislosti je nevyhnutné zaviesť celoeurópske pravidlá, vrátane zlepšenia cezhraničného vymáhania pokút, a zabezpečiť podporu členským štátom, ktoré majú s vytvorením takejto infraštruktúry ťažkosti.

4.4.3

Keby sa navyše zlepšili európske nástroje cezhraničnej kontroly, ako sa navrhuje v uznesení Európskeho parlamentu zo 14. januára 2014 (21), pomohlo by to odhaľovať prípady sociálneho dumpingu a bojovať nemu, najmä prostredníctvom odhaľovania schránkových spoločností.

4.4.4

Bolo by to plne v súlade s nedávno vytvorenou európskou platformou EÚ na boj proti nelegálnej práci.

4.5.1

EHSV takisto podporuje snahu zjednodušiť pravidlá koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia a spoluprácu medzi členskými štátmi v záujme ich uplatňovania a zdôrazňuje, že pri revízii nariadenia (ES) č. 883/2004 by sa mala v každom prípade rešpektovať zásada rovnakého zaobchádzania s mobilnými pracovníkmi, aby sa nestalo, že stratia nadobudnuté práva alebo si žiadne práva nebudú môcť uplatniť, lebo odišli za prácou do iného členského štátu.

4.5.2

V záujme spravodlivej mobility je takisto nevyhnutné zaručiť prenosnosť sociálnych práv mobilných pracovníkov, či už pre tých, ktorí idú pracovať do inej krajiny, alebo pre tých, ktorí sa po tom, ako pracovali v inej krajine, vracajú domov.

4.5.3

V snahe uľahčiť voľný pohyb osôb a podporiť mobilitu pracovnej sily sa v EÚ rozvinula koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia, ktorej cieľom je regulovať vzťahy medzi vnútroštátnymi systémami bez toho, aby sa menil obsah ich pravidiel.

4.5.4

Pri vypracúvaní zmlúv sa ustanovili aj pravidlá koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, medzi inými nariadenie (EHS) č. 1408/71 (základné nariadenie) a nariadenie (EHS) č. 574/72 (vykonávacie nariadenie), nahradené nariadením (ES) č. 883/2004 (základné) a nariadením (ES) č. 987/2009 (22) (vykonávacie nariadenie). V súčasnosti sa pripravuje revízia nariadenia (ES) č. 883/2004.

4.5.5

EHSV plánuje vypracovať podrobnú správu, hneď ako Komisia predloží návrh na revíziu nariadenia (ES) č. 883/2004. Ako už výbor uviedol v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk, právny rámec sa musí prispôsobiť meniacej sa realite sveta práce, novým formám zamestnania a najmä novým formám mobility (23).

4.5.6

EHSV sa domnieva, že zásady ako rovnaké zaobchádzanie, sčítanie období, prenosnosť dávok a vymedzenie platného práva (zásada jednotnosti) sú pre voľný pohyb pracovnej sily nevyhnutné a mali by byť pri revízii nariadenia (ES) č. 883/2004 v každom prípade zaručené.

4.5.7

Pokiaľ ide o voľný pohyb osôb, ktoré si hľadajú zamestnanie v inej krajine, EHSV poukazuje na príhovor, ktorý 13. novembra 2015 v Dubline predniesla členka Komisie Marianne Thyssen: „Právo na voľný pohyb uchádzačov o zamestnanie sa podľa nášho názoru takisto musí zachovať, najmä vzhľadom na veľmi rozdielnu mieru nezamestnanosti v jednotlivých členských štátoch. Dôležité však je, aby to nebolo na úkor systému sociálneho zabezpečenia hostiteľskej krajiny. So zreteľom na to chceme umožniť ľudom, ktorí sa stanú nezamestnanými, aby si mohli preniesť svoje dávky v nezamestnanosti do inej krajiny, kde budú mať možno lepšiu šancu nájsť si prácu. Dnes je to už možné na obdobie troch mesiacov.“ Komisia chce toto obdobie predĺžiť na šesť mesiacov.

4.5.8

Zložitosť nariadenia (ES) č. 883/2004 si vyžaduje úzku spoluprácu orgánov členských štátov, aby sa zabezpečilo, že rozmanitosť vnútroštátnych právnych predpisov nebude brániť voľnému pohybu a že poskytované informácie budú čo najzrozumiteľnejšie, aby príjemcovia týchto služieb a podniky poznali svoje práva a povinnosti. Takisto je nevyhnutné, aby sa zvýšilo využívanie elektronických prostriedkov a zintenzívnila spolupráca medzi členskými štátmi s cieľom čo najviac zredukovať požiadavky na informácie, ktoré musia poskytovať pracovníci a spoločnosti.

20.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 264/19

Spravodajkyňa:

Christa SCHWENG

Pomocný spravodajca:

Panagiotis GKOFAS

2.1

EHSV je presvedčený, že ak chceme zachovať sociálnu súdržnosť, je pre našu spoločnosť nevyhnutná integrácia.

2.2

Podľa názoru EHSV treba okamžite zaviesť do praxe spoločný európsky azylový systém, ako aj dôkladnú reformu Dublinského nariadenia a európskeho plánu pre prisťahovalectvo, a to v záujme účinnosti a obnovenia dôvery v hodnoty našich spoločností.

2.3

EHSV zdôrazňuje, že integrácia je dvojsmerný proces. Najlepšie postupy pri integračných politikách sú zamerané nielen na utečencov, ale zahŕňajú aj miestnych obyvateľov. Takýto prístup má kľúčový význam pre prijatie opatrení v oblasti integrácie. Médiá, miestne orgány, odbory, zamestnávateľské organizácie a mimovládne organizácie zohrávajú v tomto procese významnú úlohu. V záujme vytvorenia priaznivého prostredia voči utečencom v prijímajúcich krajinách, najmä v časoch slabých prognóz hospodárskeho rastu a obmedzeného trhu práce v niektorých krajinách, by sa miestnemu obyvateľstvu aj utečencom mali poskytnúť integračné opatrenia a sociálne investície, ktoré by pokryli osobitné potreby každej cieľovej skupiny.

2.4

Jazykové kurzy by sa mali poskytovať hneď po registrácii, ak možno očakávať pozitívne rozhodnutie o štatúte azylanta. Tieto kurzy by mali zahŕňať aj základné informácie o hodnotách, kultúrach a postupoch, ako aj zistenie zručností a určenie kvalifikácií. Stredisko Cedefop by mohlo pomôcť pri vypracúvaní postupov na zistenie kvalifikácie získanej v krajine pôvodu.

2.5

EHSV odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala maloletým, najmä maloletým bez sprievodu, ktorí často prežili traumu a potrebujú sociálno-pedagogickú podporu. Mala by sa zabezpečiť rýchla integrácia do školského systému alebo poradenstvo týkajúce sa možností odbornej prípravy.

2.6

EHSV zdôrazňuje, že utečenci musia mať prístup k informáciám o právach a povinnostiach v prijímajúcej krajine všeobecne a konkrétne na trhu práce. S utečencami sa musí na pracovnom trhu zaobchádzať rovnako ako s miestnymi obyvateľmi, aby sa zabránilo nekalej hospodárskej súťaži, ako aj sociálnemu a mzdovému dumpingu.

2.7

EHSV opakovane oceňuje solidaritu, ktorú prejavili skupiny občianskej spoločnosti, odbory, organizácie zamestnávateľov, jednotlivci a podniky, najmä mikropodniky a remeselnícke MSP, ktorí dobrovoľne pomáhajú žiadateľom o azyl. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité chrániť a podporovať takéto individuálne záväzky podporujúce solidaritu v občianskej spoločnosti primeranými podnetmi najmä počas humanitárnych kríz.

2.8

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ svoju bezprostrednú reakciu na situáciu založila na solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti a nákladov, ako sa uvádza v článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

2.9

Členské štáty, príslušné orgány EÚ vrátane „tranzitných“ krajín by mali spolupracovať s organizáciami občianskej spoločnosti pri monitorovaní, aktualizácii údajov a koordinácii činností s cieľom vypracovať spoločnú efektívnejšiu azylovú politiku EÚ. Mali by sa vypracovať spoločné, harmonizované a aktuálne štatistické systémy s cieľom vymedziť politické možnosti EÚ a členských štátov.

2.10

Aby bola integrácia utečencov trvalo úspešná, je potrebné zintenzívniť úsilie pri investovaní do podpory hospodárskeho rastu a zamestnanosti, okrem iného prostredníctvom Junckerovho plánu. Miestnemu obyvateľstvu aj utečencom by sa mali poskytnúť dodatočné investície do integračných opatrení a sociálne investície, ktoré by pokryli osobitné potreby každej cieľovej skupiny. EHSV konštatuje, že daň z finančných transakcií môže mať pozitívny vplyv na verejné financie, pretože zabezpečuje spravodlivejšie prispievanie finančného sektora. Vzhľadom na mimoriadne okolnosti a v súlade s Paktom stability a rastu by dodatočné náklady na prijímanie utečencov nemali byť po dôkladnom preskúmaní vykazované ako schodok verejných financií členských štátov. Investície do integračných opatrení sú nákladné v krátkodobom a strednodobom horizonte, je však potrebné ich vnímať ako investíciu do ľudí, ktorá sa vyplatí z dlhodobého hľadiska. Ak bude integrácia úspešná, povedie k sociálnej súdržnosti, hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest. Aby sa dosiahlo lepšie spolufinancovanie opatrení na integráciu utečencov, mali by sa zároveň primerane navýšiť prostriedky Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Európskeho sociálneho fondu (ESF), najmä v členských štátoch, ktoré prijali viac utečencov, ako bolo stanovené kvótami.

3.1

Konflikty na Blízkom východe spôsobili bezprecedentný prílev utečencov do Európy. Ľudí z vojnou postihnutých krajín zmiešaných s ľuďmi, ktorí opustili svoje krajiny z ekonomických dôvodov. Všetky európske krajiny podpísali Ženevský dohovor z roku 1951 o právnom postavení utečencov, ktorý zaručuje základné práva utečencov s cieľom chrániť túto zraniteľnú skupinu. Vzhľadom na vysoký počet ľudí a s cieľom dosiahnuť súlad so Ženevským dohovorom a všeobecnými zásadami ľudských práv je dôležité jasne rozlišovať medzi ekonomickými migrantmi a utečencami, čiže osobami, ktoré potrebujú chránené postavenie (najmä azyl alebo doplnkovú ochranu).

3.2

Hoci je plne zrozumiteľné z individuálneho hľadiska, že jednotlivci opúšťajú svoju krajinu, aby našli lepšie hospodárske podmienky v zahraničí, súčasná situácia a spoločenské prostredie vo väčšine členských štátov si vyžadujú toto jasné rozlíšenie. Ekonomickí migranti sa musia vrátiť do svojej krajiny pôvodu, ak žiadajú chránené postavenie neopodstatnene. V prípadoch, keď bola žiadosť o medzinárodnú ochranu zamietnutá, by sa členské štáty mali riadiť akčným plánom EÚ v oblasti návratu, ako aj príručkou o návrate.

3.3

To si vyžaduje spoločný európsky azylový systém s účinnou ochranou vonkajších hraníc, riadnou registráciou na tzv. hotspotoch, rýchlym spracovaním žiadostí o azyl a pri nepriznaní medzinárodnej ochrany v prípade zamietnutia žiadosti o azyl návratmi do krajiny pôvodu, resp. do tretej krajiny, s ktorou bola uzavretá dohoda o readmisii. Taktiež by mohlo byť dôležité a účinné zriadiť pre registráciu a podávanie žiadostí o azyl hotspoty v tretích krajinách susediacich s EÚ, s ktorými má EÚ dohody o migračnej politike.

3.4

Udalosti, ku ktorým došlo počas druhej polovice roka 2015, ukázali, že štátni príslušníci tretích krajín často prichádzajú do Európy s nesprávnymi očakávaniami a idealizovanými predstavami o živote v EÚ, ktoré im zvyčajne poskytujú prevádzači. Po konfrontácii so skutočnosťou je ich reakciou sklamanie a v niektorých prípadoch dobrovoľný návrat domov. V rámci programu dobrovoľného návratu by účastníci mohli prispieť k šíreniu realistickejšieho obrazu života v Európe občanom v ich domovských krajinách, čo by mohlo ostatných odradiť od toho, aby sa vydali na nebezpečnú cestu do Európy.

3.5

Okrem potreby zabezpečiť riadne fungovanie spoločného európskeho azylového systému, stanoviť udržateľné a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a nákladov a s cieľom zmierniť tlak na súčasný azylový systém bude potrebné urýchlene prijať nový európsky prístup k migrácii a uskutočniť dôkladnú reformu Dublinského nariadenia, na základe ktorej by bolo možné riešiť krátkodobé aj dlhodobé výzvy, ako ohlásil predseda Juncker na prvý štvrťrok 2016. V tejto súvislosti EHSV vyjadrí svoje názory v samostatnom stanovisku.

3.6

Vo svojom uznesení prijatom v decembri 2015 EHSV zdôraznil, že „vzhľadom na súčasnú situáciu by EÚ mala vytvoriť bezpečné humanitárne koridory pre utečencov z krajín, ktoré postihla vojna a ohrozuje terorizmus, a mala by to urobiť v spolupráci s krajinami, kde sa títo utečenci najviac koncentrujú“. EHSV opakovane zdôrazňuje, že proces registrácie by mal prebiehať ešte pred vstupom na územie EÚ.

3.7

Vojny, zmena klímy a nedostatočné vyhliadky v tretích krajinách môžu viesť k nepretržitému a dokonca intenzívnejšiemu prílevu utečencov a migrantov. Obmedzenie tlakových faktorov migrácie vo všeobecnosti je celosvetovou výzvou. Toto stanovisko je však výlučne zamerané na integráciu jednotlivcov, ktorým bolo priznané chránené postavenie, alebo osôb, ktoré o takéto postavenie žiadajú.

4.1

Holandské predsedníctvo požiadalo, aby sa z predchádzajúcich kríz, ktoré vyvolali veľký prílev utečencov, vyvodili ponaučenia. EHSV dospel k záveru, že súčasná utečenecká kríza nie je porovnateľná s predchádzajúcimi jednak vzhľadom na počet osôb, ktoré sú v pohybe, keďže v roku 2015 prekročilo hranice EÚ cez Grécko vyše 900 000 migrantov, jednak vzhľadom na rýchlosť vývoja, ktorý prehĺbil neistotu u miestneho obyvateľstva. Ak sa pozrieme napríklad na Rakúsko, kam na začiatku 90. rokov minulého storočia prišlo asi 90 000 utečencov, ktorí utekali pred vojnou v bývalej Juhoslávii, rozdiely sú dosť jasné: ľudia z Bosny mali v Rakúsku často príbuzných alebo tam už pracovali. Kvalifikácie získané v krajine pôvodu mali bezprostredný prínos pre rakúske spoločnosti a ženy boli zvyknuté plne sa zapojiť do trhu práce. To zvýšilo príjem rodiny a prispelo k jej mobilite, čím sa zabránilo vytváraniu vymedzených oblastí a podporilo lepšie sociálne premiešanie v školách a na trhu práce.

4.2

Skúsenosti zo situácie v 90. rokoch nie sú úplne porovnateľné s dnešnou situáciou. Osoby prichádzajúce dnes pochádzajú z rôznych prostredí, niektoré majú akademické tituly, ktoré možno porovnať s európskymi, iné majú vzdelanie, ktoré nemusí byť v Európe okamžite použiteľné, ďalšie majú veľmi obmedzené vzdelanie a veľa žien nebolo nikdy aktívnych na trhu práce. Okrem toho obyvatelia prijímajúcich krajín stále znášajú dôsledky hospodárskej krízy a majú tendenciu byť skôr rezervovaní voči cudzincom, ktorí predstavujú konkurenciu na pracovnom trhu.

5.1

Podľa UNHCR neexistuje v rozvinutých krajinách zhoda, pokiaľ ide o definíciu integrácie prisťahovalcov, a ani v medzinárodnom utečeneckom práve neexistuje oficiálna definícia. Mnoho vládnych a akademických pokusov vymedziť integráciu alebo integrovanú spoločnosť vychádza z rozšíreného chápania integrácie ako individuálneho a obojstranného procesu.

5.2

„Jadrom definície UNHCR je koncepcia integrácie ako obojstranného procesu a tento prístup sa zakladá na ‚adaptácii‘ jednej strany a ‚prijatí‘ druhou stranou. Od utečenca však nepožaduje, aby sa vzdal svojej kultúrnej identity a integrácia sa preto líši od asimilácie“ (1). Táto definícia zodpovedá názoru EHSV (2).

5.3

EHSV zdôrazňuje potrebu prepojenia integrácie s hodnotami a princípmi zadefinovanými v Zmluve, s Chartou základných práv, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, so stratégiou Európa 2020, zamestnaneckými politikami a sociálnou agendou. EHSV to považuje za kľúčové, keďže zohľadňuje existenciu krízy hodnôt v niektorých sociálnych a politických sektoroch v Európe. Integrácia a hospodárska i sociálna súdržnosť sú dvomi stranami tej istej mince (3). Zabezpečenie dôstojných životných podmienok a možností pre všetkých podporí prijatie integračných opatrení.

5.4

Spoločné základné zásady pre politiku integrácie prisťahovalcov (2004) a nástroj na ich vykonávanie, spoločný program pre zahrnutie (2005) tvoria základ, z ktorého vychádza integrácia migrantov v EÚ. Súčasťou integrácie sú podľa nich tieto aspekty:

5.5

Hoci tieto zásady nerozlišujú medzi integráciou migrantov a utečencov, EHSV ich považuje aj za základ pre integráciu utečencov. Vzhľadom na vysoký počet ľudí prichádzajúcich do Európy je však nevyhnutné ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť jazykové vzdelávanie, bývanie a začlenenie na trh práce.

5.6

V záujme vytvorenia priaznivého prostredia voči utečencom v prijímajúcich krajinách, najmä v časoch slabých prognóz hospodárskeho rastu a obmedzeného trhu práce v niektorých krajinách, by sa miestnemu obyvateľstvu aj utečencom mali poskytnúť integračné opatrenia a sociálne investície, ktoré by pokryli osobitné potreby každej cieľovej skupiny. EHSV skonštatoval, že je dôležité prepojiť a začleniť sociálne ciele do kontextu integrácie (4).

5.7

EHSV je presvedčený, že ak chceme zachovať sociálnu súdržnosť, je pre našu spoločnosť absolútne nevyhnutná integrácia utečencov. Nedostatočná integrácia môže viesť k paralelným spoločnostiam, ktoré by mohli destabilizovať prijímajúce krajiny. Preto je v našom vlastnom záujme začať uplatňovať integračné opatrenia už v počiatočnom štádiu. Médiá treba povzbudzovať k tomu, aby zobrali na vedomie význam integrácie a dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú pri vytváraní pozitívneho politického a spoločenského prostredia.

5.8

Demografický vývoj vo väčšine európskych krajín ukazuje pokles populácie v produktívnom veku. Začlenenie všetkej pracovnej sily do pracovného trhu bez ohľadu na napríklad pohlavie, vek, telesnú spôsobilosť, náboženské vyznanie, sexuálnu orientáciu alebo (etnický) pôvod sa musí stať prioritou, aby sa zachovala udržateľnosť našich sociálnych systémov pre budúce generácie. Investície do integračných opatrení sú nákladné v krátkodobom a strednodobom horizonte, je však potrebné ich vnímať ako investíciu do ľudí, ktorá sa vyplatí z dlhodobého hľadiska. Ak bude integrácia úspešná, povedie k sociálnej súdržnosti, hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest.

5.9

Rozhodujúcu úlohu v integračnom procese zohráva miestna úroveň, keďže ide o miesto, kde ľudia žijú spolu a kde je nedostatočná integrácia hneď viditeľná. Spoločenstvám by sa malo poskytnúť poradenstvo a pokyny týkajúce sa dobre fungujúcich integračných opatrení, ako je prizvanie utečencov, aby sa zapojili do činnosti miestnych dobrovoľníckych združení (ako sú napríklad odbory, MVO, hasičské zbory alebo športové kluby).

5.10

Internetová stránka Európskej komisie venovaná integrácii (5) obsahuje množstvo informácií o príkladoch integrácie. Pomocou vyhľadávacích filtrov je možné nájsť príklady osvedčených postupov podľa napríklad krajiny, oblasti integrácie, cieľovej skupiny. Táto stránka by sa mala ďalej podporovať, aby inšpirovala členské štáty, miestne orgány, mimovládne organizácie a sociálnych partnerov pri integračných činnostiach.

5.11

Na základe návrhu EHSV už funguje štruktúrovaná spolupráca medzi organizáciami občianskej spoločnosti, EHSV a Európskou komisiou prostredníctvom Európskeho fóra pre migráciu, ktoré sa zaoberá všetkými otázkami týkajúcimi sa migrácie, azylu a integrácie. Okrem toho by mohlo byť užitočné rozšíriť rozsah pôsobnosti poradného výboru pre voľný pohyb osôb na integráciu utečencov, keďže ide o orgán, prostredníctvom ktorého členské štáty diskutujú a vymieňajú si názory so sociálnymi partnermi. Tento výbor by mohol poskytnúť dodatočný priestor na výmenu najlepších postupov.

6.1

Žiadatelia o azyl prichádzajúci do Európy po (vo väčšine prípadov) vyčerpávajúcej a často traumatizujúcej ceste potrebujú v prvom rade ubytovanie a odpočinok. Tento čas by mali orgány využiť na ich riadnu registráciu a zbežné posúdenie ich vyhliadok na získanie postavenia utečenca. V tomto prípade by integračné opatrenia mali začať už v počiatočnom štádiu. Podľa nedávneho výskumu Svetovej zdravotníckej organizácie je potrebná osobitná lekárska starostlivosť pre utečencov, u ktorých sa prejavila posttraumatická stresová porucha, keďže toto je často významná prekážka integračného procesu.

6.2

Integrácia je nemysliteľná bez aspoň základnej znalosti jazyka prijímajúcej krajiny. Jazykové kurzy by preto mali začať čo najskôr počas konania o azyle. To si vyžaduje vytvorenie nových štruktúr, ako aj zlepšené riadenie rozhraní, aby bolo možné zvládnuť veľký počet žiadateľov o azyl. Jazykové kurzy by sa tiež mali využiť na to, aby žiadateľov o azyl oboznámili s hodnotami (napr. rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi, sloboda prejavu, zákaz domáceho násilia) a kultúrou prijímajúcej krajiny. Taktiež by sa na týchto kurzoch mohli žiadateľom o azyl poskytnúť základné pokyny, pokiaľ ide o organizácie, inštitúcie a informácie, na koho sa obrátiť, ak sa vyskytnú problémy. Žiadatelia o azyl často prichádzajú z veľmi odlišných kultúr. Konanie vyplývajúce z nedostatočnej informovanosti o základných hodnotách, právach a povinnostiach v prijímajúcich krajinách môže poškodiť integráciu.

6.3

Deti utečencov by mali čo najskôr chodiť do školy s miestnymi deťmi a dostať podporu pri vzdelávaní v štátnom jazyku. Osobitnú pozornosť treba venovať maloletým, najmä maloletým bez sprievodu, ktorí často prežili traumu. Ak už nemôžu pre svoj vek chodiť školy, treba im poskytnúť primerané možnosti navrhnuté osobitne pre túto skupinu, aby sa zabránilo frustrácii. Členské štáty by si mali byť vedomé osobitných potrieb traumatizovaných detí a maloletých bez sprievodu a ponúknuť im sociálno-pedagogickú podporu (napr. mesto Viedeň sa snaží umiestniť deti bez sprievodu do pestúnskej starostlivosti prostredníctvom existujúcich systémov).

6.4

Včasná identifikácia a klasifikácia osvedčení, zručností a kvalifikácií má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia rýchlej integrácie do trhu práce. Už na začiatku konania o azyle by sa mali v spolupráci s odborníkmi na trh práce získať informácie o odborných zručnostiach a kvalifikáciách žiadateľa o azyl. Tieto aspekty sú nevyhnutné pre cielenú jazykovú podporu, začatie kurzu odbornej prípravy, uznanie odborných kvalifikácií, poskytnutie potrebných sekundárnych kvalifikácií a účinné zabezpečenie vhodného zamestnania. Zistenie zručností však môže byť veľmi náročný proces. Mnohí utečenci nemajú ani len svoje osobné doklady a už vôbec nie potvrdenia alebo osvedčenia poskytujúce dôkaz o úrovni ich kvalifikácie. Rôzne členské štáty (napr. Rakúsko, Nemecko) vyvíjajú rozličné metódy na testovanie zručností a schopností. Cedefop by mohlo vytvoriť platformu pre vzájomné učenie sa a výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti.

6.5

Azylové konanie často trvá veľmi dlho a ponecháva žiadateľa o azyl v neistote. Dlhé obdobie, počas ktorého žiadateľ o azyl nemôže rozhodovať o svojom živote, môže spôsobiť psychosociálnu nestabilitu, stratu sebadôvery a syndróm závislosti, čo môže znížiť jeho vyhliadky nájsť si zamestnanie dokonca aj po získaní štatútu utečenca. Deti sú ešte viac postihnuté, pretože potrebujú stabilné prostredie. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby v konaní o azyle rozhodli čo najrýchlejšie. Podľa údajov OECD (6) o podpore integrácie žiadateľov o azyl azylové konania v Grécku, Belgicku a Dánsku sú najkratšie a zahŕňajú jazykové kurzy spojené so vzdelávaním dospelých a s odbornou prípravou na zamestnanie.

6.6

So zreteľom na predpokladaný hospodársky rast a situáciu na trhu práce môžu krajiny vyskúšať opatrenia na zníženie čakacej doby na prístup na trh práce. Zatiaľ čo Nemecko a Maďarsko už skrátili čakacie doby na prístup k práci, Fínsko, Belgicko a Luxembursko urobili niektoré kroky na ich zníženie. Spravodlivé, transparentné a primerané predpisy na zaručenie prístupu na trh práce žiadateľom o azyl bránia nelegálnej práci a zvyšujú akceptáciu u miestnych obyvateľov. Zároveň by ľudia s chráneným postavením mali mať perspektívu zostať v hostiteľskej krajine, ak sú začlenení do trhu práce alebo hostiteľskej spoločnosti. Žiadatelia o azyl musia byť informovaní, že ich prístup na trh práce závisí od krajiny, kde požiadali o azyl. Z dôvodu nedostatku znalostí niektorí cestujú do iných členských štátov s nádejou, že zamestnanie nájdu tam. V skutočnosti sa ocitnú v neregulárnej situácii, ktorej by sa mohlo ľahko predísť prostredníctvom náležitých informácií.

6.7

V súvislosti s integráciou je veľmi dôležité bývanie: prijímacie centrá riešia okamžitú potrebu miesta na odpočinok (a často na oveľa dlhšiu dobu než sa plánovalo), ale dlhšie pobyty integráciu sťažujú. V Rakúsku bol zavedený projekt „Kosmopolis“ na sprístupnenie súkromného bývania. V novovybudovanej oblasti je určitý počet bytov vyhradený pre utečencov, ktorí už sú zamestnaní. S cieľom vyhnúť sa nedorozumeniam medzi utečencami a inými ľuďmi, ktorí tam žijú, bolo v blízkosti zriadené informačné centrum. V Portugalsku umožnila dohoda medzi mestom Lisabon a portugalskými mimovládnymi organizáciami poskytnúť utečencom bývanie a prístup k službám mesta v oblasti odbornej prípravy, vzdelávania a začleňovania do trhu práce (7).

6.8

Po kladnom rozhodnutí o štatúte azylanta si utečenec musí nájsť ubytovanie sám. Toto obdobie je často veľmi zložité, keďže pomoc, ktorú pôvodne poskytoval štát, skončí a utečenec si má nájsť zamestnanie rovnakým spôsobom ako štátni príslušníci prijímajúcej krajiny.

6.9

Verejné služby zamestnanosti zohrávajú v tomto kontexte kľúčovú úlohu. V prvom rade by mali aktívne plniť svoju úlohu ako sprostredkovateľ udržateľného zamestnania. Zároveň však musia rozhodnúť o tom, akú dodatočnú kvalifikáciu môže utečenec potrebovať, ak má uspieť na trhu práce. Treba konštatovať a vziať do úvahy skutočnosť, že aj po štyroch rokoch pobytu má zamestnanie len 25 % utečencov, a dokonca po desiatich rokoch je to len približne 50 % (8). S každým utečencom by sa mohla uzatvoriť individuálna integračná dohoda, ktorá by obsahovala príslušné činnosti, ktoré treba uskutočniť (ďalšie školenia, počet žiadostí atď.) s cieľom začleniť sa do trhu práce. EHSV zdôrazňuje, že s utečencami sa musí zaobchádzať rovnako ako s miestnymi obyvateľmi na pracovnom trhu, aby sa zabránilo nekalej hospodárskej súťaži, ako aj sociálnemu a mzdovému dumpingu. Ak utečenec nie je schopný v primeranom čase nájsť si zamestnanie, vhodnou alternatívou by mohla byť dobrovoľná činnosť v rámci verejnoprospešných prác. Mohlo by to prispieť k zdokonaleniu jeho jazykových zručností a k integrácii do spoločnosti.

6.10

Dobrým príkladom je Nemecko, ktoré sa nedávno rozhodlo zaviesť preukaz totožnosti špeciálne pre žiadateľov o azyl. Po prvej registrácii sa preukaz stane ústredným a povinným prostriedkom identifikácie, ktorý bude prepojený s centrálnou databázou, ktorá obsahuje informácie, ako je vzdelanie a odbornú prax danej osoby.

6.11

Medzi utečencami, ako aj miestnym obyvateľstvom existujú ľudia s podnikateľskými záujmami a schopnosťami. Mali by dostávať informácie a usmernenia o tom, ako začať podnikať a stať sa zamestnávateľom.

6.12

V súčasnosti prebiehajú v Nemecku a na Slovensku diskusie o tom, ako prostredníctvom zrýchlených postupov umožniť prístup na trh práce utečencom s vysokou odbornou kvalifikáciou, ale s nedostatkom zručností.

6.13

Utečenci potrebujú informácie o trhu práce vo všeobecnosti, o možnostiach odborného vzdelávania a dostupných pracovných miestach. Keďže vysoký podiel utečencov je v typickom študentskom veku od 16 do 25 rokov, je potrebné poskytnúť im základné informácie alebo prípravné kurzy v rôznych odborných oblastiach ešte pred začatím odbornej prípravy. V Nemecku začali obchodné a priemyselné komory iniciatívy na podporu pracovného zaradenia, napríklad formou pohovorov na spôsob tzv. rýchleho zoznámenia. Nemecké obchodné a priemyselné komory podporujú podniky, aby utečencom poskytovali možnosť získať kvalifikáciu a odbornú prípravu prostredníctvom projektu Záväzok k odbornej príprave. Snažia sa tiež získať dobrovoľných sponzorov, ktorí by pomáhali utečencom a podnikom, a poskytujú poradenstvo obidvom stranám. Poskytujú aj podporu utečencom, ktorí si chcú založiť vlastný podnik.

6.14

V Rakúsku začal projekt zameraný na umiestnenie mladých utečencov do neobsadených učňovských miest s pomocou verejných služieb zamestnanosti a školiteľov. Podpisu oficiálnej dohody o učňovskej príprave môže predchádzať stáž. Okrem toho Rakúska železničná spoločnosť (ÖBB) spustila projekt Rozmanitosť ako šanca (Diversität als Chance) a ponúkla 50 utečencom bez sprievodu vo veku 15 až 17 rokov učňovskú prípravu.

6.15

S cieľom uľahčiť integráciu vysoko kvalifikovaných migrantov vypracovala rakúska federálna hospodárska komora program Mentorstvo pre migrantov, ktorý bol rozšírený na vysoko kvalifikovaných utečencov. Školitelia sú osoby, ktoré sa dobre začlenili do rakúskeho trhu práce a podporujú migrantov pri hľadaní zamestnania poskytovaním informácií alebo dokonca prístupom k ich vlastnej profesionálnej sieti. Tento program tiež pomáha predchádzať kultúrnym nedorozumeniam.

6.16

V mnohých členských štátoch sa o utečencov starajú tzv. Refugee Buddies (priatelia utečencov). Dobrovoľne sa angažujú v rôznych organizáciách a pravidelne sa stretávajú s jedným utečencom, aby nadviazali osobné vzťahy. Je to o to dôležitejšie vzhľadom na to, že veľa utečencov sú maloleté osoby bez sprievodu, ktoré opustili svoje rodiny. Títo priatelia môžu tiež vystupovať ako obhajcovia utečencov, aby zlepšili imidž utečencov v krajine.

6.17

Organizácie sociálnych partnerov v niektorých členských štátoch (napr. v Španielsku, vo Francúzsku, v Nemecku, Českej republike, Rakúsku) vyzvali vlády, aby účinnejšie spolupracovali pri integrácii utečencov. V Španielsku bolo do politík ročného plánu zamestnanosti zahrnuté dodatočné opatrenie osobitne zamerané na pracovnú integráciu utečencov.

6.18

Dánsko používa na integráciu utečencov do trhu práce tzv. schodiskový model (staircase model): v prvom kroku (4 – 8 týždňov) sa určia schopnosti jednotlivých utečencov a poskytnú hodiny dánčiny. V druhom kroku (26 – 52 týždňov) utečenec absolvuje stáž v niektorom podniku (zamestnávateľ nenesie žiadne náklady) a ďalšie hodiny dánčiny. Potom je utečenec pripravený nastúpiť do zamestnania za dotovanú mzdu. Účinné vykonávanie takýchto modelov by malo podporiť vytváranie ďalších pracovných príležitostí a predchádzať vytláčaniu miestnych obyvateľov (bez tzv. účinku otáčavých dverí).

6.19

V záujme zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže sa musia plne dodržiavať pracovné podmienky vrátane miezd bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo štatút pracovníka (zásada lex loci laboris). Na presadenie tejto zásady musia členské štáty zabezpečiť účinné opatrenia, nástroje a administratívne kapacity. Odbory podporujú utečencov alebo migrujúcich pracovníkov bez dokladov pri uplatňovaní ich práv (Ecole des solidarités v Belgicku, UNDOK v Rakúsku).

7.1

EHSV upozorňuje, že ak má mať akékoľvek opatrenie trvalý pozitívny vplyv na našu spoločnosť, musí byť riadne financované. Aby bola integrácia utečencov trvalo úspešná, je potrebné zintenzívniť úsilie pri investovaní do podpory hospodárskeho rastu a zamestnanosti, okrem iného prostredníctvom Junckerovho plánu. Miestnemu obyvateľstvu aj utečencom by sa mali poskytnúť dodatočné investície do integračných opatrení a sociálne investície, ktoré by pokryli osobitné potreby každej cieľovej skupiny. EHSV konštatuje, že daň z finančných transakcií môže mať pozitívny vplyv na verejné financie, pretože zabezpečuje spravodlivejšie prispievanie finančného sektora. Vzhľadom na mimoriadne okolnosti a v súlade s Paktom stability a rastu by dodatočné náklady na prijímanie utečencov nemali byť po dôkladnom preskúmaní vykazované ako schodok verejných financií členských štátov (9).

7.2

Členské štáty, ktoré utečencov prijali ako prvé, napríklad Taliansko, Malta, Španielsko a Grécko, by mali dostať priamu finančnú pomoc na každého utečenca alebo migranta, aby mohli dôkladne a rýchlo spracúvať žiadosti o azyl alebo zabezpečiť návrat v prípade, že požiadavky na poskytnutie azylu nie sú splnené. Členské štáty, ktoré prevezmú zodpovednosť za spoločenskú integráciu väčšieho počtu utečencov, než vyžaduje zásada solidarity, by mali takisto mať možnosť spoľahnúť sa na finančnú podporu EÚ.

7.3

Finančné prostriedky Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) by mali byť navýšené s cieľom lepšie spolupracovať s členskými štátmi pri financovaní integrácie utečencov, najmä programov vykonávaných miestnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami. Aj Európsky sociálny fond by sa mal dostatočne navýšiť na uľahčenie sociálnej integrácie utečencov, zabezpečenie rovnosti žien, podporu podnikov a začlenenie utečencov do trhu práce, čo si vyžaduje dialóg a spoluprácu so sociálnymi partnermi. Okrem toho v rámci fondu regionálneho rozvoja by mali byť k dispozícii dodatočné zdroje pre mestské oblasti, ktoré vykonávajú opatrenia potrebné na prijatie a integráciu utečencov.

7.4

Mala by sa preskúmať medzinárodná spolupráca v oblasti financovania integrácie utečencov v osobitnej spolupráci s UNHCR a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu.

20.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 264/28

Spravodajca:

Vitas MAČIULIS

1.1

Energetika je neoddeliteľnou súčasťou medzinárodnej politiky a v súčasnosti je prioritou v programe EÚ. Keďže niektoré medzinárodné subjekty sa snažia využívať energiu ako nástroj na dosahovanie politických cieľov, je v záujme občanov EÚ, aby Únia bola opatrná, pokiaľ ide o otázky súvisiace s energetikou.

1.1.1

Pri vonkajšom rozmere energetiky sú dôležité tri faktory: diverzifikácia, jednotné vystupovanie a správne rozvinutá vnútorná energetická sústava.

1.2

Diverzifikácia energetických zdrojov EÚ, dodávateľov a zásobovacích trás je zásadná pre vonkajšiu energetickú politiku. Ako sa zdôrazňuje v stratégii energetickej únie EÚ, hlavným problémom EÚ je, že viac než polovica spotrebovanej energie pochádza z dovozu, ktorý treba zabezpečiť prostredníctvom určitých obchodných politík.

1.2.1

Okruh dovozných partnerov v oblasti energetiky sa musí rozširovať nepretržitým hľadaním nových, spoľahlivých a predvídateľných dodávateľov energie a nadväzovaním dialógov s nimi.

1.2.2

Nové veľké infraštruktúrne projekty prispievajúce k cieľom diverzifikácie by mali spĺňať ciele stratégie energetickej únie a mali by byť plne v súlade s acquis EÚ. Rovnako ako s cieľom rozvíjať decentralizovaný energetický systém, v ktorom zohrávajú kľúčovú úlohu zdroje energie z obnoviteľných zdrojov.

1.2.3

Mala by sa podporovať spolupráca medzi zástupcami súkromného a politického sektora s cieľom nájsť najvhodnejšie spôsoby a partnerov pre rozvoj v oblasti vonkajšej energetiky. Vždy by sa však mali zohľadňovať ciele energetickej bezpečnosti a udržateľnosti.

1.3

Treba vystupovať jednotne napriek tomu, že jednotlivé členské štáty majú rozličný energetický mix, štruktúry na energetický dovoz a tradičných partnerov. Spoločná interná pozícia EÚ je kľúčom k silnému vonkajšiemu rozmeru.

1.3.1

EHSV naliehavo žiada členské štáty, aby koordinovali svoje individuálne záujmy v oblasti energetiky a sústavne medzi sebou zachovávali solidaritu a transparentnosť.

1.3.2

EHSV víta návrh Komisie zo 16. februára 2016, ktorým sa posilňuje súčasný mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody a nezáväzné nástroje.

1.3.3

Spoločné environmentálne normy a normy jadrovej bezpečnosti v projektoch v oblasti energetiky, ktoré sa realizujú v krajinách susediacich s EÚ, by mali byť dôležitým prvkom vonkajšej energetickej politiky EÚ. Nákup energie z krajín, ktoré nedodržiavajú tieto normy, by sa mal obmedziť.

1.4

Silný vnútorný energetický systém je základom znižovania externého dosahu: jedným zo základných rozmerov energetickej únie je vytvorenie plne funkčného a transparentného vnútorného trhu EÚ s energiou. To sa priamo odzrkadlí v účinnejšom prístupe EÚ k otázkam vonkajšej energetickej politiky.

1.4.1

Treba vytvoriť všetky potrebné časti energetickej infraštruktúry, čo umožní optimalizáciu a zefektívnenie dovozu energetických zdrojov do EÚ.

1.4.2

EHSV poukazuje na potrebu v plnej miere začleniť energetické siete a systémy všetkých členských štátov do vnútorného trhu EÚ a zabezpečiť ich plné zosúladenie.

1.4.3

Konkurencieschopnosť výrobcov energie z EÚ sa musí zachovať prostredníctvom vytvorenia rovnakých podmienok pre európskych a mimoeurópskych výrobcov energie.

1.4.4

EHSV žiada, aby sa pri navrhovaní a vykonávaní vonkajšej energetickej politiky EÚ zohľadnila potreba zabezpečiť pre európsky priemysel, najmä pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, konkurencieschopné, stabilné a predvídateľné dodávky energie, aby mohli fungovať za rovnakých podmienok, aké majú ich medzinárodní konkurenti.

1.5

Prezieravá energetická politika, ktorá pomôže plniť ciele EÚ vo vonkajšej oblasti aj v kontexte dohody COP21, by sa mala spoliehať najmä na systematické zohľadňovanie cieľov európskej klimatickej politiky a úsilie medzinárodného spoločenstva zmierňovať zmenu klímy, a to predovšetkým rozvíjaním troch ústredných faktorov: energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a výskumu a vývoja.

1.5.1

Obnoviteľné zdroje energie predstavujú základný prvok v oblasti zvyšovania energetickej bezpečnosti a znižovania závislosti od dovozu.

1.5.2

EÚ by mala vynaložiť maximálne úsilie, aby si udržala vedúcu pozíciu v tejto oblasti.

1.5.3

Energetická účinnosť je jedným zo základných opatrení na zníženie objemu spotreby energie EÚ, a tým aj na zníženie objemu dovozu energie Preto je veľmi dôležité znižovať výdavky súkromných a komerčných spotrebiteľov.

1.6

Výskum a vývoj musia dostávať primerané zdroje, čo povedie k zvýšeniu účinnosti a zníženiu nákladov na výrobu energie. Medzinárodná spolupráca je v tejto súvislosti samozrejme tiež dôležitá.

1.7

Keďže energia by mala byť cenovo dostupná pre spotrebiteľov a podporovať konkurencieschopnosť priemyslu, EHSV vyzýva Komisiu a vlády členských štátov, aby dali občianskej spoločnosti, sociálnym partnerom a spotrebiteľským organizáciám väčší priestor konať. Z tohto dôvodu EHSV požaduje európsky dialóg o energetike a európske energetické fórum, do ktorých by boli zapojené všetky zainteresované strany. Je to rozhodujúce pre vytvorenie inteligentnej, efektívnej a udržateľnej vonkajšej energetickej politiky EÚ.

1.7.1

EHSV musí mobilizovať svoje medzinárodné subjekty, aby zohrávali aktívnu úlohu pri tvorbe efektívnej a odolnej vonkajšej energetickej politiky EÚ.

2.1

Energetické otázky len nedávno nadobudli v rámci politických diskusií EÚ a zaujali popredné miesto v programe Európskej komisie. EHSV takisto aktívne pôsobí v oblasti vonkajšieho rozmeru energetiky a už vydal niekoľko stanovísk na túto tému (1).

2.2

Vzhľadom na rastúcu závislosť EÚ od dovozu energií, najmä ropy a plynu, sa vonkajší rozmer energetickej politiky EÚ stáva rozhodujúcim pre posilnenie bezpečnosti dodávok zdrojov energie.

2.2.1

Vyše polovica (53,2 %) hrubej domácej spotreby energie EÚ pochádza z dovozu. Európska únia dováža 44,2 % tuhých palív (z čoho vyše polovica je antracit), 87,4 % ropy a ropných produktov a 65,3 % zemného plynu (údaje Eurostatu, 2013).

2.2.2

Tieto čísla jasne ukazujú rozsah závislosti EÚ od obchodu s dodávateľmi z tretích krajín. A preto, ak by sa dodávateľ ukázal byť nespoľahlivý alebo neistý, alebo ak by infraštruktúra nebola riadne udržiavané, energetická bezpečnosť celej EÚ by mohla byť vážne poškodená.

3.1

EÚ by mala hľadať nové príležitosti na spoluprácu a posilniť existujúce partnerstvá v oblasti energetiky s tretími krajinami, pokiaľ ide o diverzifikáciu zdrojov, dodávateľov a trás.

3.2

Rusko s najväčšou pravdepodobnosťou v blízkej budúcnosti ostane hlavným dovozným partnerom EÚ v oblasti energetiky. Obzvlášť významným partnerom je v súvislosti s potrubným plynom.

3.2.1

Kľúčovou prioritou Ruska je minimálne udržať si priaznivé postavenie na trhu s energiou EÚ, ktorá je súčasne jeho najväčšou destináciou pre vývoz zdrojov energie a veľmi spoľahlivým zákazníkom.

3.2.2

Projekt plynovodu Nord Stream II je v súčasnosti hlavným bodom energetickej agendy Ruska zameranej na zvýšenie vývozu zemného plynu do EÚ. V EÚ zazneli otázky, či tento projekt nebude v rozpore so stratégiou energetickej únie EÚ v súvislosti s diverzifikáciou dodávok plynu. EHSV sa domnieva, že najdôležitejšou úlohou Komisie je dôkladné vyhodnotenie projektu Nord Stream II a jeho súladu s acquis EÚ vrátane tretieho energetického balíka, ako aj vyhodnotenie cieľov stratégie energetickej únie, predovšetkým diverzifikácie zdrojov energie, dodávateľov a trás.

3.2.3

Pri vytváraní spoločného stanoviska EÚ, pokiaľ ide o plynovod Nord Stream II, sa musia zohľadniť záujmy každého členského štátu. Obchodné aspekty projektu by nemali byť jediným faktorom pri rozhodovaní, najmä vzhľadom na tendenciu Ruska využívať energiu ako nástroj na dosiahnutie svojich geopolitických cieľov.

3.3

Nórsko je cenným partnerom EÚ na medzinárodnej scéne, pričom s ňou má spoločné politické priority vrátane priorít v odvetví energetiky. Nórsko je ako člen dohody o Európskom hospodárskom priestore súčasťou vnútorného trhu EÚ.

3.3.1

Význam severnej dimenzie sa pravdepodobne zvýši, podobne ako spolupráca v severných oblastiach so zreteľom na náleziská ropy a zemného plynu v Severnom ľadovom oceáne. Napriek tomu by sa mal klásť osobitný dôraz na citlivú otázku životného prostredia, ak a keď podniky začnú dôkladne preskúmavať potenciál zdrojov v tejto oblasti.

3.4

Energetická spolupráca EÚ s partnermi z južného a východného Stredozemia získala nový impulz prostredníctvom nedávneho vytvorenia regionálnych platforiem zahŕňajúcich plyn, elektrinu, obnoviteľné zdroje energie a energetickú účinnosť. Pri týchto platformách sa počíta s tým, že pomôžu uľahčiť a zlepšiť spoluprácu v oblasti energetiky.

3.5

Vzhľadom na to, že Stredná Ázia je región strategického významu s bohatými zdrojmi energií, Európska únia sa zaviazala nadviazať s týmto regiónom trvalý a stabilný vzťah. Ako sa uvádza v záveroch Rady pre zahraničné veci o stratégii EÚ pre Strednú Áziu prijatej 22. júna 2015, EÚ chce posilniť energetické prepojenia, ktoré by prispeli k vzájomnej energetickej bezpečnosti.

3.6

Prepojením regiónu Kaspického mora s trhom EÚ prostredníctvom južného koridoru zemného plynu sa otvoria nové možnosti pre obchod so zemným plynom a prispeje to k cieľu EÚ v oblasti diverzifikácie. Transanatólsky plynovod (TANAP) bude popri Transjadranskom plynovode (TAP) tvoriť najdôležitejšiu časť prepojenia.

3.7

Vzťahy so Spojenými štátmi v oblasti energetiky majú v programe EÚ čoraz väčší význam, čo sa odzrkadľuje v Rade pre energetiku EÚ-USA. Spojené štáty v súčasnosti zažívajú obdobie lacného plynu z dôvodu nekonvenčnej ťažby plynu. Európska únia by mala toto obdobie využiť a podporiť vznik transatlantického obchodu so skvapalneným zemným plynom (LNG), keďže by to značne prispelo k diverzifikácii dodávok energie.

3.7.1

Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) by sa mohlo stať významným nástrojom na podporu transatlantickej energetickej bezpečnosti, okrem iných oblastí. EHSV naliehavo žiada príslušné strany, aby všetko svoje úsilie zamerali na náležité riešenie energetických otázok v tejto dohode.

3.8

Energetická bezpečnosť EÚ úzko súvisí s otázkami týkajúcimi sa energetiky v jej susedstve, čo znamená, že EÚ by mala naďalej úzko spolupracovať so svojimi susedmi a rozširovať rozsah vzájomne prínosnej spolupráce.

3.8.1

EHSV vyzýva Komisiu, aby ešte viac posilnila Energetické spoločenstvo, najmä pokiaľ ide o vykonávanie acquis EÚ v oblasti energetiky týkajúceho sa zmluvných strán (2).

3.8.2

Hlavným cieľom Energetického spoločenstva je rozšírenie vnútorného trhu EÚ s energiou. Európska únia musí ďalej posilňovať spoluprácu so susednými krajinami a ich občianskou spoločnosťou s cieľom vytvoriť skutočne celoeurópsky trh s energiou. EHSV víta návrh Komisie na nariadenie o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok energie, ktoré sa priamo týka krajín Energetického spoločenstva.

3.9

Po zrušení medzinárodných sankcií proti Iránu sa EÚ musí chopiť príležitosti a obnoviť vzťahy v oblasti energetiky vzhľadom na úlohu, ktorú by Irán mohol mať pri diverzifikácii zdrojov dodávok energie EÚ.

3.10

Európska únia by takisto mala zrýchliť a posilniť úsilie o upevnenie dôveryhodných partnerstiev s rozdielnymi, ale významnými tretími krajinami, ako sú Kanada, Turecko a Alžírsko. EHSV víta, že s týmito krajinami sa v roku 2015 nadviazali dialógy o energetike na vysokej úrovni.

3.11

Energetický rozmer by mal byť náležite zohľadnený v obchodných dohodách s tretími krajinami. Dohody s dodávateľmi z tretích krajín v oblasti energetiky navyše musia byť plne v súlade s právnymi predpismi EÚ a so zásadami energetickej bezpečnosti.

4.1

Rada pre zahraničné veci 20. júla 2015 schválila akčný plán diplomacie v oblasti energetiky na podporu vonkajšieho rozmeru stratégie energetickej únie. Plán je zameraný na posilnenie spoločných odkazov s cieľom umožniť, aby EÚ vystupovala jednotne v súvislosti s hlavnými energetickými otázkami, a s cieľom splniť energetické ciele v zmysle solidarity a spoločného záujmu, namiesto opätovného presunutia politiky na národnú úroveň.

4.1.1

Medzi hlavné rozmery akčného plánu diplomacie v oblasti energetiky patrí diplomatická podpora diverzifikácie zdrojov energie, dodávateľov a trás, zvýšenie spolupráce s tranzitnými krajinami (najmä s Ukrajinou) a kľúčovými partnermi v oblasti energetiky z tretej krajiny, ďalšie posilnenie Energetického spoločenstva a udržiavanie strategickej účasti EÚ na viacstranných iniciatívach súvisiacich s energetikou.

4.2

Rozhodnutím, ktoré prijali Európsky parlament a Rada 25. októbra 2012, bol vytvorený mechanizmus na výmenu informácií pre medzivládne dohody, aby sa zabezpečila právna jasnosť a transparentnosť dohody, ako aj súlad jej ustanovení s právom EÚ. Vo februári 2016 Komisia predstavila návrh na posilnenie existujúceho mechanizmu.

4.2.1

EHSV víta pokusy o začlenenie súladu s právnymi predpismi a transparentnosti do dohôd EÚ s tretími stranami (3), a preto podporuje posilnenie aktuálneho mechanizmu na výmenu informácií.

4.3

Európska únia by mala ostať verná podpore a nepretržitému zlepšovaniu environmentálnych noriem a noriem jadrovej bezpečnosti v tretích krajinách.

4.3.1

Mimoriadna pozornosť sa musí venovať výstavbe jadrových elektrární v tretích krajinách v blízkosti hraníc EÚ (t. j. jadrovej elektrárni Astraviec v Bielorusku, ktorá podľa zistení nie je v súlade s ustanoveniami Dohovoru z Espoo). Európska únia by pre tretie strany mala zdôrazniť, že je dôležité zabezpečiť všestrannú bezpečnosť podobných projektov v súlade s dohovorom MAAE o jadrovej bezpečnosti a s inými relevantnými medzinárodnými dohodami. Komisia by mala zvýšiť svoje úsilie o zabezpečenie toho, aby krajiny, ktoré súhlasili s jadrovými záťažovými testami podľa pravidiel EÚ, čo najskôr splnili tento záväzok. Okrem toho by sa mal obmedziť prístup nebezpečných elektrární na trh s energiou v EÚ.

5.1

Silný vnútorný energetický systém sa bezprostredne prejavuje odolnou vonkajšou pozíciou. Preto by sa EÚ mala zamerať na zefektívnenie svojho vnútorného prístupu k energetickým otázkam.

5.2

Stratégia energetickej únie je prioritnou iniciatívou, ktorej cieľom je konsolidovať spoločnú reakciu EÚ na problémy súvisiace s energetikou. Nakoľko je energetická bezpečnosť nosným pilierom hospodárskej a sociálnej prosperity EÚ, ide o kolektívnu zodpovednosť členských štátov, výrobcov energie, spotrebiteľov, tranzitných krajín a medzinárodného spoločenstva, pričom na súčasných globalizovaných trhoch s energiou sa ich všetkých týka energetická bezpečnosť.

5.2.1

Hlavným pilierom energetickej únie je zlepšenie prepojení medzi členskými štátmi a plné vykonávanie acquis v oblasti vnútorného trhu s energiou. Úplnou integráciou vnútorného trhu EÚ sa zvýši konkurencia medzi poskytovateľmi energií, čo zas povedie k lepším cenám pre koncových spotrebiteľov.

5.2.2

Skvapalnený zemný plyn je celosvetovo čoraz dostupnejší a ponúka EÚ nové príležitosti pre diverzifikáciu dodávok plynu. Preto treba posilniť a rozvíjať vnútornú infraštruktúru pre skvapalnený zemný plyn. V tomto kontexte EHSV víta stratégiu pre skladovanie skvapalneného zemného plynu a zemného plynu, ktorú Komisia prijala vo februári 2016.

5.2.3

Úplná integrácia EÚ znamená odstránenie tzv. energetických ostrovov. EHSV poukazuje na potrebu v plnej miere začleniť energetické siete a systémy všetkých členských štátov do vnútorného trhu EÚ, a to prostredníctvom vývoja fyzickej infraštruktúry na prepojenie sústav a konečným vyriešením otázky prepojenia troch pobaltských štátov (4), keďže prevádzka ich elektrizačnej sústavy v súčasnosti závisí od prevádzkovateľa tretej krajiny (Rusko).

5.2.4

Zachovať sa musí konkurencieschopnosť výrobcov energie z EÚ. Musia sa stanoviť rovnaké podmienky pre výrobcov energie z Európy a z krajín mimo Európy, aby sa zabezpečilo, že pravidlá hospodárskej súťaže EÚ budú dodržiavať všetci účastníci trhu s energiou.

6.1

Obnoviteľné zdroje energie predstavujú pre EÚ priamu príležitosť, aby nielen znížila svoju závislosť od dovážaných fosílnych palív, ale aj zvýšila trvalú udržateľnosť svojej vlastnej výroby energií. EHSV považuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie za jedno z najdôležitejších opatrení zameraných na bezpečnejšiu energetickú budúcnosť. EÚ by sa však nemala spoliehať na úspechy z minulosti a mala by vynaložiť maximálne úsilie, aby si udržala vedúcu pozíciu v tejto oblasti. Okrem toho by predstavitelia EÚ mali nabádať tretie krajiny, aby si stanovili ambiciózne ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

6.1.1

Európska únia už hľadí za rok 2020 a stanovila si ešte ambicióznejšie ciele na rok 2030. Spoločný cieľ, aby aspoň 27 % energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov, si od členských štátov vyžiada zvýšiť spoluprácu na regionálnej úrovni a ďalej konsolidovať odvetvie energetiky EÚ.

6.1.2

EHSV v súvislosti so zmierňovaním zmeny klímy víta dohodu COP21 a záväzok EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % (v porovnaní s úrovňou v roku 1990), ako sa stanovuje v rámci politík v oblasti klímy. EÚ by mala nielen nabádať svojich partnerov, aby aktívne pracovali v tejto oblasti, ale poskytnúť aj praktickú pomoc, ak to bude potrebné.

6.1.3

Decentralizovaná výroba energie, ako aj energetické družstvá, prispejú k tomu, že EÚ bude môcť splniť ciele v oblasti klímy a energetiky. Decentralizovaná výroba umožňuje, aby sa do úsilia o dosiahnutie energetickej nezávislosti a bezpečnosti v jednotlivých krajinách a v celej EÚ zapojila širšia spoločnosť. Preto by sa mali prijať osvedčené postupy nákladovo efektívnych zariadení na vlastnú výrobu a spotrebu.

6.2

Energetická účinnosť tiež predstavuje nepriamy spôsob riešenia problému vysokej úrovne dovozu energie do EÚ. Cieľ zlepšiť energetickú účinnosť aspoň o 27 % (rovnako ako pre energiu z obnoviteľných zdrojov) bol stanovený na rok 2030 v celej EÚ, pričom Európska komisia sa vážne usiluje o zavedenie zásady prvoradosti energetickej účinnosti. Energetická únia zas bude ďalej podporovať lepší prístup k finančným nástrojom pre energetickú účinnosť, predovšetkým v odvetví dopravy a stavebníctva, a motivovať členské štáty, aby vo svojich vlastných politikách viac zohľadňovali primárne energetickú účinnosť.

6.3

Primeraná finančná podpora na oblasť výskumu a vývoja je rozhodujúca na zachovanie technologického pokroku pri výrobe energií a v rámci inteligentnej distribúcie. Týka sa to najmä energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom zlepšiť jej cenovú dostupnosť a spoľahlivosť. Okrem toho by sa malo pokračovať vo vývoji najmodernejších technológií, napríklad využívanie vodíka, palivové články a jadrová syntéza na výrobu energie.

6.4

EHSV naliehavo žiada, aby EÚ zaujala vedúcu úlohu pri hľadaní udržateľných riešení energetických problémov rozvojových krajín prostredníctvom politík a iniciatív zameraných na rozšírenie finančnej, technickej a právnej pomoci. Podpora vzdelávania a odbornej prípravy v súvisiacich oblastiach by mala byť hlavným nástrojom rozširovania spolupráce s rozvojovými krajinami.

7.1

Keďže spotrebitelia očakávajú, že energia bude dostupná a bude oporou konkurencieschopnosti priemyslu, EHSV vyzýva Komisiu a národné vlády, aby do záležitostí súvisiacich s energetikou zapojili organizácie občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a spotrebiteľské organizácie a aby s nimi viedli otvorený dialóg. Výrazne by to prispelo k lepšiemu chápaniu energetických výziev.

7.1.1

Energetická chudoba je celosvetovým problémom, ktorý nemožno prehliadať v rámci vnútorných, ani vonkajších energetických politík EÚ. Tým, ktorí sú ňou najviac ohrození, sa musí podať pomocná ruka.

7.2

Občianska spoločnosť by mala byť iniciatívnejšia v procese tvorby politiky v oblasti energetiky. EHSV víta spoločné vyhlásenie o energetike, ktoré 11. februára 2016 podpísala platforma občianskej spoločnosti EÚ a Ukrajiny a ktorého cieľom je posilniť úlohu občianskej spoločnosti a pripraviť pre príslušné orgány odporúčania týkajúce sa zásad právneho štátu.

7.2.1

Energetika musí byť súčasťou programu medzinárodných stretnutí EHSV, ako aj dôležitou témou diskusie s občianskou spoločnosťou partnerských krajín.

1)

Prínos občianskej spoločnosti k preskúmaniu stratégie EÚ pre Strednú Áziu, stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 242, 23.7.2015, s. 1.

2)

Strategický rámec pre energetickú úniu, stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 84.

3)

Energetika – faktor rozvoja a prehĺbenia prístupového procesu na západnom Balkáne, stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 32, 28.1.2016, s. 8.

4)

Zabezpečenie dôležitého dovozu pre EÚ prostredníctvom aktuálnej obchodnej politiky EÚ a iných súvisiacich politík, stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 47.

5)

Medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami, stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 68, 6.3.2012, s. 65.

6)

Stanovisko EHSV na tému Zapojiť občiansku spoločnosť do vytvorenia budúceho európskeho energetického spoločenstva, Ú. v. EÚ C 68, 6.3.2012, s. 15.

7)

Vonkajší rozmer energetickej politiky EÚ, stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 8 .

20.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 264/35

Spravodajkyňa:

Milena ANGELOVA

1.1

EHSV víta deklarovaný cieľ Komisie uverejnenia tejto zelenej knihy a skutočnosť, že Komisia je na správnej ceste a má ambiciózny program na vykonávanie Akčného plánu na vybudovanie únie kapitálových trhov (1).

1.2

EHSV podporuje snahu Komisie o uľahčenie cezhraničného prieniku retailových finančných služieb a možností pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o zmenu poskytovateľov. Prijatím takýchto opatrení by sa mala zabezpečiť konkurencieschopnejšia štruktúra trhu a mali by sa zlepšiť podmienky pre spotrebiteľov v oblasti finančných služieb, a to aj podporou rovnakého prístupu k mechanizmom mimosúdneho riešenia sporov vo všetkých členských štátoch (2).

1.3

EHSV víta prístup, ktorý Komisia zaujala v rámci zelenej knihy zameraný na hľadanie vhodných politík na stimuláciu oboch strán trhu s retailovými finančnými službami: ponuky aj dopytu.

1.4

EHSV podporuje myšlienku, že spotrebitelia by podľa možnosti mali mať vždy príležitosť porovnať si rôzne produkty, aby mohli prijať informované rozhodnutie. EHSV v tejto súvislosti plne podporuje smernicu o trhoch s finančnými nástrojmi (МiFID) II – pričom súčasne pripravuje svoje stanovisko k nedávno navrhnutým revíziám (3) – a nariadenie o štrukturalizovaných retailových investičných produktoch a investičných produktoch založených na poistení, ktoré si vyžadujú lepšiu transparentnosť a sprístupňovanie informácií (4).

1.5

Jedným z cieľov zelenej knihy je zmenšiť roztrieštenosť trhu s retailovými finančnými službami. EHSV by chcel preto poukázať na to, že neexistuje absolútne spoľahlivý dôkaz o tom, že cenové rozdiely sú zapríčinené len zlyhaním trhu v rámci EÚ. Na ceny produktov a služieb majú vplyv aj vnútroštátne a miestne faktory, čím sa sťažuje harmonizácia cien medzi členskými štátmi. Napríklad poistné pre spotrebiteľa, ktorý uzatvára zmluvu na poistenie automobilu, a rovnocenné poistné v inom členskom štáte by mohli byť úplne odlišné v dôsledku pomeru straty, ktorý vychádza z počtu dopravných nehôd alebo z počtu prípadov podvodu v každej z týchto krajín. Podobne platí, že úrokové sadzby za spotrebiteľské úvery sa môžu medzi jednotlivými členskými štátmi líšiť v závislosti od ich úrovne nedobytnej pohľadávky. V zelenej knihe sa správne odkazuje na takéto miestne faktory, no aj tak si zaslúžia ešte hlbšiu analýzu. EHSV preto netrpezlivo čaká na výsledky konzultácie a vyzýva Komisiu, aby naďalej hľadala všetky dôkazy o nedostatočnej hospodárskej súťaži a jasnejšie dôvody, ktoré by vysvetľovali zistené cenové rozdiely. Toto preskúmanie by malo vykonať aj v rámci posúdenia vplyvu, ktoré by malo prebehnúť ešte pred predložením očakávaných právnych návrhov.

1.6

EHSV chce zároveň zdôrazniť, že mnohé problémy, na ktoré sa poukázalo v zelenej knihe o retailových finančných službách z roku 2007 (5), sú stále platné aj v súčasnej zelenej knihe, teda o osem rokov neskôr. EHSV túto skoršiu zelenú knihu vo všeobecnosti podporil (6) a ocenil opatrenia, ktoré boli prijaté v snahe nájsť niektoré praktické riešenia (7). Napriek istým pozitívnym výsledkom sa však podarilo dosiahnuť len obmedzený pokrok a problémy súvisiace s fungovaním jednotného trhu s retailovými finančnými službami pretrvávajú. Podľa názoru EHSV je preto potrebné, aby sa tentoraz výsledky konzultácie o tejto zelenej knihe premietli do ambicióznejšieho programu, pomocou ktorého sa podarí prekonať dlhodobé problémy.

1.7

V zelenej knihe sa zohľadňuje široká škála finančných produktov, pričom väčší výber a väčšie príležitosti sa nemôžu vyskytovať súbežne pri všetkých týchto produktoch. Je jasné, že si budú vyžadovať rôznu prioritizáciu a rôzne harmonogramy. EHSV navrhuje, aby sa výsledky konzultačného procesu uplatňovali predovšetkým na jednoduchšie produkty, pre ktoré majú miestne faktory pomerne menší význam. Proces vytvárania jednotného trhu s finančnými produktmi tak naberie na sile aj na dôvere. Príkladmi takýchto produktov by mohli byť platobné služby, celoeurópske dôchodkové produkty, sporiace účty, poistenie vozidla a životné poistenie. Jedným z prvých krokov by mohlo byť uplatňovanie systému bonus-malus v rámci poistenia vozidiel vo všetkých členských štátoch, na základe ktorého sa zmenšuje význam miestnych faktorov a poistné sa úzko naväzuje na profily jednotlivcov. V rámci harmonogramu by mali nasledovať produkty, ako sú hypotekárne úvery, spotrebiteľské úvery, profesijné poistenie a správa aktív.

1.8

Hoci sa v zelenej knihe kladie dôraz najmä na digitálne technológie, podľa EHSV by sa mali vziať do úvahy aj dva faktory, ktoré sú významné pre vyšší cezhraničný dopyt po produktoch:

1.9

EHSV považuje za nevyhnutné vyvinúť maximálne úsilie o to, aby sa zabránilo opätovnému otvoreniu smerníc (napríklad revidovanej smernice o platobných službách a smernice o hypotekárnych úveroch (9)), ktoré boli práve prijaté. Musí sa poskytnúť určitý čas na účinné uplatnenie opatrení a zavádzanie nových regulačných opatrení by malo prebiehať opatrne, aby nedochádzalo k nadmernej regulácii finančných trhov.

2.1

Európska komisia uverejnila zelenú knihu v súvislosti s Akčným plánom na vybudovanie únie kapitálových trhov (10) s cieľom preskúmať, ako by sa dal európsky trh s retailovými finančnými službami – konkrétne s poistením, úvermi, platbami, bežnými a sporiacimi účtami a inými retailovými produktmi – ďalej otvoriť, čo by prinieslo lepšie výsledky pre spotrebiteľov a firmy a zároveň by sa zachovala primeraná úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov na európskej aj vnútroštátnej úrovni.

2.2

Zelená kniha sa do značnej miery venuje reakcii na výzvy spojené s digitalizáciou, ktorá môže pomôcť znížiť ceny a zlepšiť porovnateľnosť produktov, čím sa posilní postavenie spotrebiteľov pri ich finančných voľbách. Z dlhodobého hľadiska by mohli firmy vďaka digitalizácii sprístupňovať svoje produkty kdekoľvek v Únii, čím by sa ešte viac zreálnila myšlienka jednotného európskeho trhu.

2.3

Ďalšou dôležitou otázkou uvedenou v zelenej knihe je, ako budovať dôveru, ktorá je pre rozšírenie jednotného trhu s retailovými finančnými službami nevyhnutná. V záujme dosiahnutia týchto cieľov sa dokument zameriava na to, ako zvýšiť zrozumiteľnosť služieb a produktov.

2.4

V zelenej knihe sa tiež skúma, čo možno spraviť pre to, aby jednotný trh s finančnými službami priniesol do života ľudí v EÚ konkrétne zlepšenia a aby sa na trhu vytvorili nové príležitosti pre dodávateľov, čím by sa podporil rast európskeho hospodárstva a vytváranie pracovných miest.

3.1

EHSV sa domnieva, že roztrieštenosť trhov s retailovými finančnými službami, ktorá sa zdôrazňuje v zelenej knihe, je výsledkom kombinovaného vplyvu vnútroštátnych a miestnych faktorov na ceny produktov a služieb (právne, regulačné a kultúrne špecifiká, ako aj špecifiká z hľadiska verejných systémov sociálnej ochrany), ako aj výziev, ktorým trh čelí na strane dopytu aj ponuky a ktoré bude treba v budúcnosti vyriešiť.

3.2

Medzi hlavné výzvy na strane ponuky patria:

3.3

Medzi hlavné výzvy na strane dopytu patria:

3.4

EHSV takisto súhlasí s tým, že rozvoj digitalizácie vytvára nové prostredie a značne rozširuje rozsah poskytovania nových služieb a intenzívnejšej cezhraničnej činnosti. Treba však dbať na to, aby sa pokrok v digitálnej oblasti nevyužíval na zavádzanie spotrebiteľov poskytovaním príliš zložitých, irelevantných alebo ťažko porovnateľných informácií o finančných službách.

3.5

EHSV poukazuje na to, že finančná gramotnosť ľudí sa na jednotlivých miestach stále veľmi líši a v porovnaní s inými rozvinutými krajinami, ako sú napríklad Spojené štáty, Austrália a Kanada, je pomerne nízka (12). Finančné poradenstvo poskytované pred predajom nie je dobre regulované a nezaručuje, že si zákazníci vyberú tie najvhodnejšie produkty, pričom profesionálne služby v oblasti finančného poradenstva nie sú v porovnaní s niektorými krajinami mimo EÚ dostatočne rozvinuté.

3.6

Možnosti, ktoré ponúkajú nové technológie a zvýšená ponuka vrátane cezhraničnej ponuky, vytvárajú príležitosti, ale prinášajú tiež určité potenciálne riziká. Ak spotrebiteľom chýbajú potrebné finančné znalosti, mohli by tieto možnosti viesť k vysokému zadlženiu, nesplácaniu hypotekárneho úveru a k početnejším prípadom platobnej neschopnosti. Spotrebitelia, ktorí si kupujú poistné a dôchodkové produkty online, by mohli byť vystavení riziku, keďže si často nerobia dostatočný prieskum a môžu sa zmluvne zaviazať bez toho, aby o tom vedeli (13). Vnútroštátne regulačné orgány by preto mali zabezpečiť, aby si spoločnosti predávajúce produkty online plnili „povinnosť poskytovať poradenstvo“ s cieľom chrániť spotrebiteľov. Existuje viac ako dosť argumentov, ktoré dokazujú význam finančného vzdelávania a náležitého poradenstva.

3.7

Spotrebitelia, ktorí nerozumejú koncepcii zloženého úroku, si nahromaďujú väčšie dlhy a znášajú vyššie úrokové sadzby a transakčné náklady (14), zatiaľ čo tí, ktorí majú finančné znalosti, plánujú lepšie, ušetria si viac na dôchodok (15) a diverzifikujú finančné riziká (16). To isté platí na makroekonomickej úrovni, kde môže mať finančná gramotnosť výrazne priaznivý vplyv na vnútroštátne úspory a akumuláciu bohatstva (17). Na tento účel sa dôrazne odporúča, aby sa jasne rozlišovalo medzi činnosťami zahrnutými do marketingových produktov a tými, ktoré sú súčasťou predaja produktov, a to najmä v prípadoch poskytovania poradenstva. Poradenstvo by sa v žiadnom prípade nemalo používať ako marketingový nástroj a poradcovia by mali byť skutočne nezávislí. Informácie poskytované pred podpisom zmluvy by sa mali podávať a prezentovať jasným a zrozumiteľným spôsobom. EHSV je hlboko presvedčený o tom, že na obnovu dôvery k trhom s finančnými službami, zintenzívnenie cezhraničnej činnosti a zlepšenie prenosnosti finančných produktov je nevyhnutné prijať cielené opatrenia na vzdelávanie jednotlivých investorov a zlepšenie finančného poradenstva.

4.1.1

Zelená kniha obsahuje otázky týkajúce sa rôznych bankových a nebankových produktov a služieb, ale existujú značné rozdiely medzi hlavnými transakčnými produktmi (ako sú napríklad bežné účty alebo termínované vklady) a zmluvnými produktmi (ako sú napríklad hypotekárne úvery alebo sporiace a investičné produkty). Pokiaľ ide o sporiace a investičné produkty, po nadobudnutí účinnosti budú mať na trh vplyv aj niektoré iné právne nástroje EÚ (ako napríklad smernica o trhoch s finančnými nástrojmi alebo iniciatíva v oblasti vybudovania únie kapitálových trhov).

4.1.2

Cezhraničné poskytovanie má potenciál zvyšovať konkurencieschopnosť na domácich trhoch v prípade všetkých produktov, ktoré sa rozoberajú v zelenej knihe. Produktmi s najväčším potenciálom sú však v tomto štádiu nepochybne dôchodkové a investičné produkty. Podľa bodovacieho systému Komisie sa trh s týmito produktmi nachádza na poslednom mieste z 31 spotrebiteľských trhov (18). Ponúkané dôchodkové produkty sa vyznačujú miestnou obmedzenosťou a vysokými poplatkami. Ak vezmeme do úvahy infláciu, poplatky za správu a ďalšie platby, tieto produkty majú často mínusovú skutočnú návratnosť a vykazujú horšie výsledky ako príslušné trhové indexy (19). EHSV preto dôrazne podporuje myšlienku jednotného trhu s dôchodkovými produktmi a najmä rozvoj celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (20), ktorý povedie k vyšším úsporám z rozsahu, nižším cenám a väčšiemu výberu pre spotrebiteľov.

4.1.3

Pokiaľ ide o poistné produkty, niektoré z nich sú ľahko prenosné, ako napríklad produkty životného poistenia, pri ktorých je zákazník chránený dokonca aj vtedy, keď sa presťahuje za miestne hranice. Iné však obsahujú prvky, ktoré sú regulované na miestnej úrovni, a ak sa ich príslušné subjekty snažia distribuovať v iných krajinách, vyžadujú si isté úpravy. V článku 11 smernice o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (21) sa stanovuje, že členské štáty musia zriadiť jednotné kontaktné miesto zodpovedné za poskytovanie informácií o pravidlách „všeobecného prospechu“ vo svojom príslušnom členskom štáte, a orgán EIOPA sa poveruje tým, aby na svojej internetovej stránke uvádzal hypertextové odkazy na stránky príslušných orgánov, na ktorých sa uverejňujú informácie o týchto pravidlách „všeobecného prospechu“. Navyše, plné cezhraničné poskytovanie aj tak nebude možné, dokonca ani žiaduce, a to vzhľadom na skutočné potreby zákazníkov, ktorým sa produkty poskytujú, a vzhľadom na rozdiely v správaní a rizikové faktory, ktoré majú vplyv na podmienky týkajúce sa produktu. EHSV víta riešenia, ktoré pomôžu zmierniť nedostatočnú prenosnosť produktov, a odporúča, aby sa v niektorých prípadoch našli aspoň čiastočné riešenia, ako sú napríklad možnosti pre poistencov, aby platili len za rozdiely medzi vyšším krytím a nižším krytím v rôznych členských štátoch.

4.1.4

Najvýraznejšie prekážky na strane ponuky sú uvedené v bode 3.2. Na prekonanie týchto prekážok je potrebné:

4.1.5

Najvýraznejšie prekážky na strane dopytu sú uvedené v bode 3.3.

4.1.6

Vďaka novým technológiám, a najmä digitalizácii, je po prvý raz možné dosiahnuť skutočný prelom v cezhraničnom poskytovaní finančných produktov. Mohli by zohrávať významnú úlohu pri poskytovaní početnejších a kvalitnejších informácií, pri zvyšovaní transparentnosti a porovnateľnosti produktov a pri identifikácii zákazníkov. Mohli by tiež priniesť úsporu nákladov odstránením potreby zachovania fyzických kontaktných miest. Nie sú však žiadnou náhradou za prekonanie iných významných prekážok, ako je napríklad rozdielna miera harmonizácie právnych režimov a ochrany spotrebiteľa.

4.1.7

Je nepochybné, že v budúcnosti stále budú ľudia, ktorí z takého či onakého dôvodu nebudú schopní používať digitálne technológie. To by však nemalo odrádzať od úsilia podporovať používanie takýchto technológií pri poskytovaní finančných produktov. Dôvodom je po prvé to, že tradičné prostriedky poskytovania takýchto produktov budú naďalej existovať ešte dlhý čas, a po druhé to, že títo ľudia budú mať prístup k širšej škále produktov na základe náležite regulovaných služieb finančného poradenstva.

4.1.8

Rozsiahle využívanie digitálnych technológií nepochybne prinesie určité výzvy v oblasti bezpečnosti informácií a ochrany údajov a spotrebiteľov. Súbežne s rôznymi právnymi predpismi, ktorými sa upravuje ponuka a dopyt v oblasti finančných produktov prostredníctvom takýchto technológií, by sa preto malo vykonať posúdenie rizík, ktoré tieto výzvy predstavujú, a mali by sa navrhnúť spôsoby, ako ich minimalizovať.

4.1.9

Neexistuje žiadna všeobecne akceptovaná definícia bezpečných, jednoduchých a zrozumiteľných finančných produktov. Existuje však všeobecná zhoda v tom, že takéto produkty by sa mali vyznačovať vlastnosťami, ako sú transparentnosť cien, primeranosť a zrozumiteľnosť v jazyku používateľov na zabezpečenie účinnej komunikácie, možnosti pre porovnanie s podobnými produktmi, jasnosť a priame výsledky. Dosiahnuť tieto vlastnosti v takom zložitom prostredí, ako je finančný trh, nie je jednoduché.

4.1.10

Produkty s týmito vlastnosťami v presnom význame slova sú na trhoch dostupné len zriedka, a tak k nim spotrebitelia nemajú ľahký prístup. Platí to pre krajiny s dobre rozvinutými finančnými trhmi aj pre tie, ktorých trhy sú menej rozvinuté. Široká škála produktov, ktorá existuje v niektorých členských štátoch, nie je pre spotrebiteľov nevyhnutne prínosná, keďže môže viesť k zmätku, ťažkostiam pri rozhodovaní a v konečnom dôsledku k zlej voľbe.

4.1.11

Prístup k takýmto produktom sa môže poskytovať stanovením základnej triedy finančných produktov (22) na európskej úrovni, ktoré sú v súlade s osobitnými štandardizovanými požiadavkami v závislosti od potrieb, ktoré majú napĺňať. Mali by byť certifikované a niesť osobitný názov, aby ich spotrebitelia mohli ľahko rozpoznať. Takáto trieda môže zahŕňať bežné produkty, ako sú napríklad rôzne sporiace účty a termínované životné poistenie. Na základe pomerne vysokej miery cezhraničného marketingu PKIPCP možno očakávať, že celoeurópske osobné dôchodkové produkty by sa mohli vytvoriť na základe faktorov úspechu PKIPCP a mohli by byť zaradené do tej istej triedy. Existencia takejto triedy produktov by zvýšila dôveru k finančným trhom.

4.1.12

V mnohých krajinách bola zaznamenaná nadmerná regulácia (tzv. goldplating) (23), rôzne výklady európskych právnych predpisov, omeškania pri harmonizácii a rozdiely v transpozícii európskych právnych predpisov do vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj rozdiely v konkrétnom uplatňovaní, a to všetko spôsobom, ktorý vedie k nadmerne vysokým administratívnym požiadavkám a prekážkam. Všetko sú to prekážky integrácie a majú nepriaznivý vplyv na dôveru spotrebiteľa.

4.1.13

Za ochranu spotrebiteľa sú zodpovedné európske orgány dohľadu (ESA). EHSV by podporil vykonávanie tejto úlohy v súlade s týmito zásadami:

4.1.14

Európske orgány dohľadu by mali vždy uprednostňovať postupy, ktoré sú lepšie pre zákazníkov. Prioritu by malo mať:

4.1.15

Zelená kniha sa náležite zaoberá v súčasnosti prevládajúcimi trendmi, a to nedostatočnou cezhraničnou hospodárskou súťažou v oblasti retailových finančných služieb a obmedzeným výberom finančných produktov pre spotrebiteľov.

4.2.1.1

Lepšie informácie pre zákazníkov a ako im pomôcť pri prenose produktov

4.2.1.1.1

Zvyšovanie finančnej gramotnosti a prístupnosť finančného poradenstva sú nepochybne základným predpokladom. Spotrebitelia by nielenže mali mať dostupné informácie, ale tiež by mali byť schopní rozumieť im alebo mať prístup k vysokokvalitným a zodpovedajúcim službám v oblasti finančného poradenstva.

4.2.1.2

Napriek rastúcemu trendu medzi spotrebiteľmi, ktorým je využívanie digitálnych služieb na získavanie informácií, značná časť z nich stále uprednostňuje osobný kontakt, najmä pri rokovaní o produktoch. Vzhľadom na súčasný stav poznatkov, správania a preferencií spotrebiteľov by banky mohli uvažovať nad vhodnejšími spôsobmi zvyšovania znalostí spotrebiteľov o finančných službách – napríklad prostredníctvom celoeurópskej internetovej stránky. O zdrojoch financovania takejto stránky by sa malo ďalej diskutovať, ale môžu spájať úsilie národných vlád, miestnych orgánov a združení tretích strán. Pri vytváraní takéhoto nástroja by sa mala zohľadniť skutočnosť, že nástroje na porovnávanie poistenia patria predovšetkým do kontextu národného kultúrneho chápania. Bude preto veľmi náročné, aby celoeurópske porovnanie poistenia úspešne vyhovelo rozmanitým používateľom/zákazníkom v Európe, najmä pokiaľ ide o porovnanie pokrytých rizík, ktoré existuje v národnom a miestnom kultúrnom, právnom, fiškálnom, sociálnom atď. kontexte.

4.2.1.2.1

EHSV podporuje úsilie o zvýšenie efektívnosti, flexibility a transparentnosti trhu a podporuje zameranie súčasnej regulačnej iniciatívy na lepšiu ochranu spotrebiteľa. Zastáva názor, že kvalita služieb poskytovaných spolu s finančnými službami by sa dala zlepšiť aj prostredníctvom lepšieho využívania výhod digitalizácie a využívaním potenciálu rôznych sprostredkovateľov, s dobre vyškoleným a kvalifikovaným personálom a primeranou metodikou na poskytovanie úplných, objektívnych a porovnateľných informácií, ktoré spotrebitelia potrebujú pri výbere.

4.2.1.2.2

Poskytované informácie by mali byť presné, zrozumiteľné a relevantné pre používateľov. Malo by sa predchádzať zahlcovaniu spotrebiteľov informáciami, ako aj prílišnému zjednodušovaniu reality s cieľom klásť dôraz na lepšie výnosy. Dobrým príkladom je v tomto prípade postup zmeny poskytovateľa finančných služieb v Spojenom kráľovstve, kde správnosť presunu medzi posielajúcou a prijímajúcou bankou zaručuje nezávislá tretia strana, ktorá zabezpečuje, že proces presunu prebieha jednoducho, transparentne a do siedmich pracovných dní. Ďalším osvedčeným postupom je prenosnosť hypotekárnych úverov v Taliansku zavedená v roku 2006 (25).

4.2.1.3

Riešenie zložitých a neúnosne vysokých poplatkov za zahraničné transakcie

4.2.1.4

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 (26) sa už odstránili rozdiely v poplatkoch účtovaných za cezhraničné platby v eurách vzhľadom na analogické platby v eurách na vnútroštátnej úrovni. Mohlo by sa urobiť ad hoc hodnotenie s cieľom zistiť, či by uplatňovanie tohto ustanovenia na všetky meny v rámci EÚ (t. j. zosúladenie poplatkov za cezhraničné a vnútroštátne platby denominované v danej mene) malo zmysel a prinieslo by výhody pre spotrebiteľov. Pokiaľ ide o informácie pre používateľov platobných služieb, v rámci novej druhej smernice o platobných službách (SPS2) (27) musia poskytovatelia platobných služieb informovať zákazníka – užívateľa platobných služieb – pred tým, ako bude viazaný zmluvou alebo ponukou, o všetkých poplatkoch, ktoré má zaplatiť poskytovateľ platobných služieb, ako aj o aktuálnom alebo referenčnom výmennom kurze, ktorý sa má na platobnú transakciu uplatniť v prípade, ak sa prepočet meny uplatňuje. PSD2 obsahuje podobné ustanovenia o informáciách, ktoré majú poskytovatelia platobných služieb poskytovať platiteľovi a príjemcovi po vykonaní transakcie. EHSV sa domnieva, že nie sú potrebné žiadne ďalšie opatrenia, keďže PSD2 už stanovuje jasné požiadavky na transparentnosť pre poskytovateľov platobných služieb. Okrem toho uplatňovanie nariadenia (ES) č. 924/2009 o cezhraničných platbách by sa mohol rozšíriť na iné meny iné ako euro v EÚ.

4.2.1.5

EHSV sa nazdáva, že PSD2 stanovuje jasné požiadavky na transparentnosť, ktoré umožnia platiteľom a príjemcom, aby bol riadne informovaný o výmennom kurze platnom pred a po uskutočnení cezhraničnej transakcie. Táto smernica musí byť transponovaná do vnútroštátnych právnych predpisov do 13. januára 2018, a preto nie sú potrebné žiadne ďalšie opatrenia.

4.2.2.1

Pre poisťovateľov je miesto bydliska dôležité, pretože:

Miestne faktory, ako sú napríklad klíma alebo seizmografia, treba brať do úvahy vtedy, keď sa rozhoduje napríklad o podmienkach a cenotvorbe poistenia domácnosti. Bez určitého kritického množstva nie je možné poskytovať výhodné služby. Modely aktuárov fungujú s vysokou toleranciou chybovosti v prípadoch, keď počet udalostí použitých na výpočty nie je dostatočne vysoký. Navyše, pri zabezpečovaní rizík prostredníctvom zaistenia sa v rámci modelov zaistenia oceňuje zabezpečovanie rôzne, a to v závislosti od lokality.

4.2.2.2

Zvýšenie prenosnosti produktov

4.2.2.2.1

Vo všeobecnosti platí, že poistné produkty, v rámci ktorých sa poskytuje náhrada alebo obyčajné vyplatenie, by sa prenášali jednoduchšie ako tie, v rámci ktorých sa poskytuje istá služba alebo sa vybavujú pohľadávky.

4.2.2.2.2

Produkty životného poistenia už sú do istej miery prenosné v tom zmysle, že zákazník je pri cestovaní do zahraničia krytý, okrem určitých prípadov, ak cestuje do vysoko rizikových krajín. Miestne životné poistenie mu zároveň poskytuje krytie bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Stále tu však ostáva prípad, keď sa poistník presťahuje do inej krajiny nie ako cestovateľ, ale ako osoba s trvalým pobytom. V takejto situácii by mal mať možnosť pokračovať vo svojom poistení po úprave poistného alebo krytia poistky. Vždy by šlo o prípady, keď sa na základe poistných produktov vypláca presne určená suma peňazí.

4.2.2.2.3

Ostatné poistné produkty nie sú sami osebe ľahko prenosné, pretože ich podmienky zásadne súvisia s prvkami danej krajiny. Napríklad v prípade zdravotného poistenia návrh a ocenenie produktu do značnej miery závisia od krytia, ktoré poskytuje systém verejného zdravotníctva v jednotlivých krajinách.

4.2.2.2.4

V súvislosti s tým sa vynára aj otázka rozsahu: prispôsobenie produktu pre konkrétneho zákazníka skutočným podmienkam, ktoré by mohol požadovať počas života v zahraničí, je teoreticky možné, ale znamenalo by to, že poskytovateľ by sa musel vzdať možností dosiahnuť úspory z rozsahu. Takýto produkt by bol príliš prispôsobený konkrétnemu spotrebiteľovi a subjekt poskytujúci tento produkt by bol menej konkurencieschopný než miestni poskytovatelia. Najlepšou možnosťou by v tomto prípade bolo podporiť spoluprácu medzi poisťovňami so sídlom v rôznych európskych krajinách.

4.2.2.3

Ďalším prípadom poistných produktov, na základe ktorých sa poskytujú určité služby, sú poistenie domácnosti a vozidla. Tieto produkty, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje oprava škody alebo sa riešia dopravné nehody, si vyžadujú, aby mala poisťovňa dohody s poskytovateľmi služieb v celej krajine, čo si zase vyžaduje istý rozsah, aby bola komerčne životaschopná. Reálnou možnosťou je však podporovať spoluprácu s miestnymi (poisťovacími) spoločnosťami, aby túto službu poskytovali v iných krajinách.

4.2.2.4

Uľahčenie prístupu k cezhraničnému poisteniu zodpovednosti za škodu pri výkone povolania a zlepšenie jeho uznávania

16.

4.2.3

Jedným zo spôsobov, ako umožniť prístup k povinnému poisteniu zodpovednosti za škodu pri výkone povolania na cezhraničnom základe by bolo zosúladiť sumy a podmienky v oblasti povinného poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone povolania.

4.2.3.1

Vybudovať u ľudí dôveru, aby mohli využívať dostupné príležitosti aj inde v Európe

4.2.3.2

Uľahčenie prístupu k cezhraničnému poisteniu zodpovednosti za škodu pri výkone povolania a zlepšenie jeho uznávania

4.2.3.2.1

EHSV sa nazdáva, že nezávislé internetové stránky, ktoré poskytujú informácie a umožňujú porovnanie konkrétnych produktov a služieb ponúkaných rôznymi poskytovateľmi v rôznych členských štátoch poskytujú dobrú príležitosť na zvýšenie informovanosti. Dôrazne podporuje návrh internetovej stránky so špecifickým obsahom, ktorú by spravoval buď administrátor určený na legislatívnej úrovni, pričom poskytovatelia by boli povinní sami si aktualizovať príslušné informácie v určitých časových intervaloch, alebo by bola spravovaná prostredníctvom siete vytvorenej spotrebiteľskými organizáciami v členských štátoch. Rôzne internetové stránky by zároveň mohli byť spojené v rámci decentralizovaného prepojeného systému.

Pri používaní digitálnych riešení na porovnávanie by sa na platformách mali poskytovať jasné informácie na účely porovnávania ekvivalentných produktov a rizík, ktorým by spotrebitelia mohli čeliť pri ich využívaní. Ak existuje viac rozdielov, ako možno na platforme porovnať (platformy sa zvyčajne zameriavajú najmä na cenu), mali by sa jasne určiť charakteristiky, ktoré sa neporovnávajú. Tiež by sa mali uviesť všetky významné podmienky týkajúce sa rozlíšenia produktov. Spotrebitelia by mali byť jasne upozornení na možné riziká spojené s využívaním porovnávacích platforiem (napríklad tým, že dochádza k zhromažďovaniu ich osobných údajov).

4.2.3.2.2

Porovnávanie by malo zahŕňať dôležité parametre a nemalo by byť zavádzajúce. Používanie osobných údajov by sa malo obmedzovať na absolútne minimum nevyhnutné na poskytovanie výhod spotrebiteľom, pričom informácie by sa mali poskytovať jasným a ľahko zrozumiteľným spôsobom.

4.2.3.3

Zlepšenie možností prostriedkov nápravy v oblasti retailových finančných služieb

4.2.3.3.1

Mimosúdne riešenie sporov je značne flexibilnejší postup ako súdne konanie: je lacnejšie, rýchlejšie a zahŕňa podstatne menej formalít. Takýto postup je mimoriadne užitočný na medzinárodnej úrovni a vzhľadom na požadované zvýšenie cezhraničnej ponuky a dopytu v oblasti finančných služieb by sieť FIN-NET mala zohrávať väčšiu úlohu. Bohužiaľ, informovanosť spotrebiteľov o tom, čo musí sieť FIN-NET ponúkať, je však v tomto štádiu pomerne nízka a mali by sa prijať opatrenia na jej zlepšenie. Navyše nie všetky členské štáty EÚ – len 22 z 28 – sú členmi siete FIN-NET (29). Ak bude táto situácia pretrvávať, očividne nebude možné, aby sa sieť FIN-NET používala ako infraštruktúra na podporu budovania jednotného trhu s finančnými službami. V tejto súvislosti by sa preto mali dôkladne zvážiť možnosti regulačných požiadaviek.

4.2.3.3.2

Takýto prístup vo väčšine prípadov neexistuje. Pojem zavádzajúci predaj sa stále do značnej miery nechápe a prakticky sa nepoužíva, keďže jeho formulácia je nejasná a regulačné orgány s ním nemajú dostatok skúseností (30). Testy na určovanie finančných produktov vhodných pre zákazníkov sú na mnohých miestach len formalitou a nevedú k výberu produktov, ktoré sú pre nich najvhodnejšie.

4.2.3.3.3

Zaručiť prístup k finančnému odškodneniu bude možné vtedy, keď sa zavedie jednotné, presné a praktické vymedzenie pojmu „zavádzajúci predaj“ a keď sa presadí celoeurópsky regulačný postup na postihovanie takéhoto predaja (31).

4.2.3.4

Ochrana obetí v prípade platobnej neschopnosti poisťovateľov motorových vozidiel

4.2.3.5

Osvedčeným príkladom je postup používaný v Španielsku. Španielsky subjekt „Consorcio de Compensación de Seguros“ vystupuje ako poisťovateľ v prípade, že neexistuje poisťovňa, ktorá by na seba vzala riziko, alebo ak poisťovňa nie je k dispozícii – napríklad v prípade platobnej neschopnosti a vždy, keď ide o dcérsku spoločnosť. Záruka tohto subjektu sa vždy vzťahuje len na španielske subjekty. S cieľom zaručiť, aby boli obete automobilových nehôd kryté na rovnakej úrovni, bude musieť Európska komisia požadovať zavedenie podobného systému záruk vo všetkých členských štátoch. Mohlo by sa pouvažovať o celoeurópskom rozšírení podobného nástroja aj v krajinách, v ktorých takýto nástroj neexistuje.

4.2.3.6

Zvýšenie transparentnosti a porovnateľnosti doplnkového poistenia

4.2.3.6.1

V novej smernici o distribúcii poistenia (32) sa zdôrazňujú požiadavky na transparentnosť informácií poskytovaných distribútorom poistenia vrátane vedľajších poistných sprostredkovateľov, hoci v ich prípade s istými obmedzeniami (istým prahom). Navyše päť najväčších požičovní áut sa v roku 2015 zaviazalo, že zlepšia svoje internetové stránky, aby spotrebiteľov lepšie informovali o dobrovoľných výnimkách a poistných produktoch. Ide o správne kroky vpred. Členské štáty budú musieť do 23. februára 2018 transponovať smernicu o distribúcii poistenia, a preto je príliš skoro na to, aby sa dalo povedať, či sú potrebné ďalšie opatrenia. Zároveň by bolo vhodné, keby Komisia monitorovala, či si požičovne áut plnia svoje záväzky, čo nie je len o poistných produktoch, a keby zvážila ďalšie opatrenia na zvýšenie transparentnosti a na predchádzanie škodám pre spotrebiteľov.

4.2.3.6.2

V prípade sektora prenajímania automobilov je dôležité vziať do úvahy skutočnosť, že požiadavky na doplnkové poistné produkty sa často líšia v závislosti od rizikového profilu prenajímateľa (zvyčajne v súvislosti s limitom na kreditnej karte) alebo v závislosti od pomeru nárokov plynúcich z poistenia motorových vozidiel alebo iných charakteristík trhu členského štátu. Ale v každom prípade, informácie poskytované pred uzavretím zmluvy a úsilie poskytovať rôzne porovnateľné ponuky sú pre spotrebiteľov dôležité, a preto by bolo vhodné počkať do úplného zavedenia požiadaviek tejto smernice, aby sa mohlo preskúmať, či sú potrebné ďalšie opatrenia.

4.3.1.1

Ako pomôcť firmám lepšie využívať digitalizáciu

4.3.1.1.1

EHSV víta podporu inovačných digitálnych finančných služieb v celej Európe. Pripúšťa však, že banky sú najväčšími poskytovateľmi finančných služieb a že ich tiež treba podporovať, aby aktívne využívali príležitosti, ktoré im ponúka digitálna revolúcia. Musia preto podliehať rovnakým pravidlám ako ich konkurenti poskytujúci podobné služby, čo si vyžaduje preskúmanie hlavných úrovní regulácie bánk v značnom počte oblastí, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky hospodárskej súťaže z hľadiska:

4.3.1.2

Umožnenie elektronických podpisov a overovania totožnosti

4.3.1.2.1

Stále existujú rozdiely medzi právnymi predpismi o elektronickej identifikácii a požiadavkami založenými na zásadách poznaj svojho klienta a boja proti praniu špinavých peňazí. Platné právne predpisy na trvalé prijatie zákazníkov vyžadujú osobnú identifikáciu a osobné posúdenie. Takéto požiadavky obmedzujú rozvoj plne digitálnych finančných služieb, čím vznikajú výrazné prekážky pri prijímaní nových zákazníkov a zvyšujú sa náklady.

4.3.1.2.2

Treba prijať ďalšie opatrenia na prekonanie skutočnosti, že pre rozdiely vo vnútroštátnych postupoch neexistuje celoeurópsky mechanizmus na elektronickú identifikáciu a elektronické podpisy: Hoci sa v právnych predpisoch stanovujú spoločné normy pre digitálne podpisy v členských štátoch, spôsob, akým ich miestni poskytovatelia uplatňujú na vnútroštátnej úrovni, bráni cezhraničnému uznávaniu digitálnych podpisov. Miestni prevádzkovatelia digitálnych technológií nie sú prepojení a to obmedzuje ich schopnosť ponúkať európskym spotrebiteľom plne digitalizované finančné služby.

4.3.1.2.3

Áno, treba prijať opatrenia, pokiaľ ide o:

4.3.1.3

Zlepšenie prístupu k finančným údajom a ich použiteľnosti

4.3.1.3.1

Hoci existuje všeobecná zhoda, pokiaľ ide o aspekty finančnej situácie zákazníka, ktoré by sa mali používať na posudzovanie jeho úverovej bonity, veritelia používajú na posudzovanie a spracovanie jednotlivých prípadov svoje vlastné odborné posúdenia a interné metódy. Malo by sa preto zamedziť iniciatívam, ktoré banky alebo iné úverové inštitúcie nútia vymieňať si spracované informácie, ktoré získavajú o úverovej bonite svojich zákazníkov. Zároveň by sa mohli vymieňať prvotné (nespracované) údaje – s dovolením dotknutého zákazníka a v súlade s normami EÚ v oblasti ochrany údajov. Tým by sa zlepšila porovnateľnosť posúdenia úverovej bonity.

4.3.1.3.2

Finančné inštitúcie sa snažia dôkladnejšie oboznámiť so správaním spotrebiteľov, aby mohli úspešnejšie diverzifikovať a personalizovať svoje produkty a služby. Neexistujú však jasné pravidlá toho, ako by sa mali zozbierané údaje používať, dokonca ani v prípade, že spotrebitelia poskytli svoj súhlas. EHSV sa nazdáva, že by bolo dobré väčšmi objasniť uplatniteľnosť pravidiel v tejto oblasti, aby sa zabezpečila ochrana spotrebiteľa a zároveň aby spotrebitelia mohli využívať výhody finančných inovácií.

4.3.1.3.3

História poistných nárokov obsahuje citlivé údaje od zákazníkov. Domáca poisťovňa nemôže tieto informácie poskytnúť inej zainteresovanej strane, ale len konkrétnemu zákazníkovi. Je na ňom, či túto históriu poskytne novej poisťovni. To však nevytvára prekážku v cezhraničnom poskytovaní služieb, keďže zákazník si môže svoju históriu preniesť do krajiny, ktorej dáva prednosť. Komisia by za pomoci orgánu EIOPA zároveň mala preskúmať spôsoby, ako podporiť štandardizáciu výmeny histórie poistných nárokov medzi poisťovňami a prijatie systémov bonus-malus.

4.3.1.4

Uľahčenie poskytovania popredajných služieb

4.3.1.4.1

Služby poskytované po podpise zmluvy v inom členskom štáte by sa nemali líšiť od služieb poskytovaných v krajine, v ktorej sú predmetné produkty dostupné. To znamená, že predmetný produkt a súvisiace služby poskytované po podpise zmluvy by sa pri cezhraničnej ponuke finančných produktov mali považovať za jeden celok. Uplatňovanie tejto zásady musí byť zaručené, inak sa zákazníci dostanú do nerovnocenného postavenia. Je dôležité, aby príslušné regulačné orgány monitorovali uplatňovanie tejto zásady.

4.3.1.4.2

Platformy, ktoré podporujú podniky (firmy) pri cezhraničnom ponúkaní ich produktov, by tiež mali zahŕňať oddiely zamerané na služby poskytované po podpise zmluvy. Praktickým spôsobom ponúkania takýchto služieb poskytovaných po podpise zmluvy by bolo, keby boli spoločnosti motivované k vytváraniu skupín a spolupracovali, aby dosiahli dostatočný rozsah prevádzky.

4.3.1.5

Zbližovanie postupov pri osobnej platobnej neschopnosti, oceňovaní majetku a vymáhaní kolaterálu

4.3.1.5.1

Hlavný problém v tejto oblasti sa týka núteného vymáhania dlhov v prípade, že dlžníci nedokážu plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Veritelia preto v súčasnosti nepovažujú poskytovanie hypotekárnych úverov v zahraničí za lákavé, takže na stimuláciu vnútorného trhu EÚ v tejto oblasti treba prijať ďalšie opatrenia.

4.3.1.5.2

Hypotekárne úvery a pôžičky patria medzi finančné produkty, ktorých poskytovanie v zahraničí čelí mnohým prekážkam, ktoré sa ťažko prekonávajú. Je pravdepodobné, že z celej škály finančných služieb bude práve pri týchto produktoch prekonanie prekážok trvať najdlhšie. V tomto štádiu je preto lepšie zamerať počiatočné úsilie na iné retailové finančné služby, pri ktorých existuje menej prekážok, a získať praktické skúsenosti a hybnú silu prostredníctvom aktívnej práce práve na týchto službách.

4.3.2

4.3.2.1

Ako firmám zjednodušiť dodržiavanie zákonných požiadaviek platných v iných členských štátoch

4.3.2.1.1

Uplatňovanie európskych právnych predpisov v mnohých oblastiach – okrem iného napríklad pri ponúkaní investičných produktov – je v rôznych členských štátoch nejednotné a protichodné. Následne je potrebné žiadať o pomoc vnútroštátne orgány, aby sa obmedzila nadmerná regulácia.

Medzi ďalšie dobré iniciatívy patrí sieť SOLVIT, ktorá na úrovni EÚ pomáha podnikom, keď narazia na problémy s verejnými orgánmi neuplatňujúcimi právo EÚ správnym spôsobom, a tzv. jednotné kontaktné miesta, ktoré poskytujú pomoc firmám pri plnení ich povinností pri cezhraničnom poskytovaní služieb (33).

4.3.2.1.2

Po zúročení skúseností so sieťou SOLVIT má zmysel, aby sa vyvinula snaha o dosiahnutie riešenia zameraného konkrétne na finančné produkty, na lepšiu spoluprácu a koordináciu medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi vrátane pomoci regulačných orgánov inovatívnym firmám, aby pochopili svoje povinnosti.

4.3.2.2

Naplno využiť slobodu usadiť sa

Pre poisťovateľov je miestne zastúpenie často potrebné na získavanie lepších poznatkov o rizikách na mieste a o spotrebiteľoch, ktorí majú byť poistení. Sloboda usadiť sa na danom mieste je preto nevyhnutná pre poisťovateľov, akými sú vzájomné poisťovne. Keďže formy podnikov sociálneho hospodárstva vrátane vzájomných poisťovacích spoločností nie sú na európskej úrovni uznané, nemôžu sa tieto spoločnosti usadiť v členskom štáte, ktorý takýto model podnikania neuznáva, čo brzdí ich cezhraničný rozvoj, ako aj rozvoj trhov a hospodárskej súťaže. EHSV vyzýva Komisiu, Radu Európskej únie, Európsky parlament a členské štáty, aby presadzovali uznávanie modelu vzájomných poisťovní v Európskej únii.

4.3.2.3

Vytvorenie autonómnych alebo užšie harmonizovaných celoeurópskych režimov

4.3.2.3.1

Z hľadiska cezhraničnej distribúcie si pozornosť zasluhujú tieto otázky:

4.3.2.3.2

Umiestnenie rizika je zvyčajne miesto zvyčajného bydliska poistenej osoby, s určitými výnimkami v prípadoch nehnuteľností, keď ide o polohu budovy. Táto zásada je zvyčajne štandardizovaná na celom svete a má pre zúčastnené strany právne a daňové dôsledky. EHSV sa domnieva, že zásada umiestnenia rizika v oblasti poistenia zodpovedá istému účelu. Chápe však, že pravidlá týkajúce sa všeobecného dobra treba zrevidovať, keďže dávajú členským štátom možnosť prijímať právne predpisy, ktoré môžu brániť cezhraničnej distribúcii poistných produktov.

20.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 264/51

Spravodajca:

Denis MEYNENT

1.1

EHSV ľutuje, že v skúmanom oznámení Komisia nepredkladá konkrétnejšie návrhy, ale len súhrn možností bez toho, aby sa k nim vyjadrila, čo je na škodu dobrému štruktúrovaniu diskusie.

1.2

Autorské právo je naďalej dôležitým prostriedkom ochrany a spravodlivého odmeňovania autorov a účastníkov šírenia diel a predstavení prostredníctvom navzájom prepojených digitálnych sietí.

1.3

Výbor požaduje rýchlu ratifikáciu Marakéšskej zmluvy; výnimky v oblasti vyučovania, vedeckého výskumu a výmeny poznatkov by mali byť tiež prioritou; rovnako sa vyslovuje za digitalizáciu osirelých diel.

1.4

EHSV sa domnieva, že zjednotenie pravidiel v oblasti súkromného kopírovania v Európe je možné a žiaduce. Významná časť príjmov z odmien za súkromné kopírovanie by logicky mala byť nasmerovaná na financovanie literárnej a umeleckej tvorby a podporu kultúrnej rozmanitosti, ako aj na spoločné programy napríklad v oblasti vzdelávania a výskumu.

1.5

EHSV odporúča vytvoriť právne prostredie, ktoré bude priaznivé tak pre tvorbu diel chránených autorským právom, ako aj pre uplatňovanie nových modelov licencií a nových obchodných modelov pri budovaní jednotného európskeho trhu, a zároveň bude chrániť zmluvnú slobodu a práva autorov a tvorcov tak, aby mohli mať plný úžitok z výsledkov svojej tvorby.

1.6

EHSV sa domnieva, že nariadenie je veľmi vhodným nástrojom budovania jednotného digitálneho trhu; rovnako by sa malo konsolidovať aj existujúce právo.

1.7

EHSV nabáda Komisiu, aby uskutočnila podrobné štúdie a hĺbkový prieskum o obchodných modeloch spojených s bezplatnými licenciami, o ich súčasnom a potenciálnom hospodárskom význame, príjmoch a pracovných miestach, ktoré by sa vďaka nim mohli vytvoriť v rôznych oblastiach, ako aj o možných právnych návrhoch, ktoré by boli potrebné na ich podporu a využívanie.

1.8

EHSV sa nazdáva, že kultúrna rozmanitosť Európy je podstatnou súčasťou európskej identity a mala by sa medzi členskými štátmi podnecovať a podporovať.

1.9

V boji proti porušovaniu autorských práv by sa malo predovšetkým zastaviť a postihovať porušovanie v komerčnom rozsahu; tu je nevyhnutná spolupráca a výmena informácií medzi orgánmi presadzovania práva a súdnymi orgánmi členských štátov.

1.10

Riešiť by sa mal aj prenos hodnoty v online prostredí, z ktorého v súčasnosti profitujú samozvaní sprostredkovatelia, ktorí sa vyhýbajú súhlasu tvorcov a ich odmeňovaniu.

2.1

Skúmaný akčný plán sa zameriava na zmodernizovanie európskych pravidiel v oblasti autorských práv. Komisia vo svojom oznámení uvádza podstatné prvky s cieľom spresniť svoju stratégiu pre jednotný digitálny trh – rozšírenie prístupu k obsahu v celej Únii, stanovenie výnimiek z autorských práv, vytvorenie spravodlivejšieho trhu a boj proti komerčnému pirátstvu – a súčasne nabáda na zjednotenie autorských práv v dlhodobom horizonte.

2.2

Komisia v oznámení okrem iného predstavuje návrh nariadenia o zaistení cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb (1), ktoré by pre európskych spotrebiteľov znamenalo nové právo a ktoré by malo začať platiť od roku 2017, keď budú v Únii zrušené roamingové poplatky.

3.1

Prenos digitálnych dát medzi európskymi štátmi je veľmi slabý (4 % celkového počtu), väčšina digitálnych služieb sa nachádza v USA a k prenosu ostatných digitálnych dát dochádza v rámci jednotlivých štátov. V súčasnosti je európsky jednotný digitálny trh veľmi málo rozvinutý. Pretrvávajú prekážky brániace najmä kultúrnej výmene medzi mnohými európskymi jazykovými menšinami, ktoré žijú na oboch stranách hraníc niekoľkých štátov.

3.2

Vo svojom programe „Nový začiatok pre Európu“ (2) stanovil predseda Komisie za prioritu vytvorenie veľkého prepojeného digitálneho trhu pre všetky členské štáty EÚ, a to bez rozdielov medzi jednotlivými štátmi.

3.3

Autorské právo je právnym pilierom tvorby a základom pre výpočet odmeny autorov, tvorcov, interpretov a iných držiteľov práv, a všeobecnejšie pre ekosystém kultúrnych a tvorivých činností a odvetví. Autorské právo je teritoriálne právo, ktoré je v každom členskom štáte odlišné. Všade zaručuje výhradné a hmotné práva držiteľom práv, ktorí majú príjmy nielen z licencií, ale jednoducho len z možnosti, že ich dielo by mohlo byť kopírované na iné nosiče alebo že by ho nadobúdateľ príslušnej licencie mohol poskytnúť tretím osobám bez toho, aby bolo nutné preukázať, že taká kópia bola skutočne vyhotovená (vyberanie poplatkov za súkromné kópie a daňové zaťaženie čistých nosičov, ktoré by sa mohli použiť na vyhotovenie ilegálnej kópie). V niektorých štátoch existuje dokonca trestný sadzobník za činy, ktorých sa čestní užívatelia môžu dopustiť v dobrej viere, na rozdiel od iných štátov, kde takéto konanie nie je trestné.

3.4

Výnimky z autorského práva a jeho obmedzenia sú vo všetkých členských štátoch minimálne. Autorské právo bolo vytvorené v čase tlače na papier a pre technológie tej doby, v prvom rade pre vydávanie kníh a následne aj vydávanie novín, časopisov a hudobnín. Už však celkom nezodpovedá dnešnej digitálnej spoločnosti, ktorá využíva vzájomne prepojené siete širokopásmového internetu a neustále sa vyvíja, a preto musí byť spresnené. V iných oblastiach, ako sú napríklad nové postupy v oblasti prístupu k hudbe a audiovizuálnej tvorbe, sa z dôvodu fragmentácie repertoáru skomplikovala správa práv, čo by sa malo riešiť v novej smernici o kolektívnej správe autorských práv (3). Od vinylovej platne po DVD sa toho zmenilo len málo, najmä pokiaľ ide o distribúciu alebo požičiavanie diel. Nové technológie úplne zmenili tento model a takmer všetky obchody predávajúce vinylové platne a DVD zanikli a nahradili ich nové formy distribúcie alebo elektronického požičiavania online. To isté platí aj pre film, televíziu a všetky druhy umenia, ktoré možno sprístupniť online.

3.5

Keďže v oblasti uplatniteľného nedošlo k veľkému pokroku, nedajú sa plne využiť všetky možnosti, ktoré so sebou prináša digitalizácia diel a nehmotné diela a následne ich pohyb na internete, ktorý sa veľmi rýchlo rozvíja a stáva samozrejmosťou.

4.1

EHSV ľutuje, že v skúmanom oznámení Komisia nepredkladá konkrétnejšie návrhy, ale len súhrn možností bez toho, aby sa k nim vyjadrila, čo je na škodu dobrému štruktúrovaniu diskusie.

4.2

Vo svojom stanovisku z 26. októbra 2006 (4) EHSV vyzýva predovšetkým Komisiu, aby vypracovala návrhy na podporu a ochranu slobodných licencií, najmä licencie LGPL pre technickú dokumentáciu alebo licencie „Creative Commons“ pre literárne a umelecké diela. Napriek dôležitosti tejto otázky – veľká väčšina serverov a fariem serverov vo svete funguje na základe slobodných licencií, ako je Debian, alebo LPG na GNU/Linux – treba konštatovať, že Komisia odvtedy nepredložila vôbec žiaden návrh, ktorý by bol zameraný na túto problematiku.

4.3

To má negatívne účinky na rozvoj prenosu dát a cezhraničných služieb v rámci jednotného európskeho trhu. Licencia „Creative Commons“ a verejná doména predstavujú totiž nové univerzálne územia, ktoré vznikli vďaka digitalizácii a prepojenej sieti, avšak fragmentácia práva vytvára toľko prekážok ako v prípade hraničných bariér brániacich cezhraničnému obchodu.

4.4

Právo musí umožniť využiť úžasný potenciál internetu pre autorov a tvorcov na jednej strane a používateľov na strane druhej, namiesto toho, aby ich obmedzovalo a spútavalo. Právne predpisy EÚ by mali umožniť odstrániť čo najviac prekážok, ktorá bránia cezhraničným výmenám, pokiaľ ide o menšinové jazyky v Európskej únii a ľahký prístup k službám a dielam.

4.5

Držitelia práv by sa nemali takéhoto vývoja obávať, mali by sa skôr chopiť príležitostí, ktoré ponúka. Voľný neznamená automaticky aj bezplatný, napríklad voľný softvér umožňuje odlišný obchodný model založený na službách a tvorbe pracovných príležitostí, na rozdiel od niektorých súčasných postupov, v rámci ktorých sa uprednostňujú platby vlastníkovi práva a jeho právna ochrana.

4.6

EHSV znovu nabáda Komisiu, aby uskutočnila podrobné štúdie a hĺbkový prieskum o obchodných modeloch spojených s bezplatnými licenciami, ich súčasnom a potenciálnom hospodárskom význame, príjmoch a pracovných miestach, ktoré by mohli vytvoriť v rôznych oblastiach, ako aj o možných právnych návrhoch, ktoré by boli potrebné na ich podporu a využívanie.

4.7

Prípady, keď boli na internete na základe voľnej licencie zverejnené vedecké publikácie, záznamy o výskumoch realizovaných s prispením verejných dotácií, súbory univerzitných prednášok s cieľom kompenzovať neprimerané náklady na vysokoškolské štúdium v niektorých krajinách, ako napríklad všetky prednášky, ktoré ponúka MIT, si zasluhujú osobitnú pozornosť a musia byť preskúmané so zreteľom na ich možné uplatňovanie v EÚ (MOOC). V tejto súvislosti sa vysokoškolské vzdelávanie a kultúra stávajú spoločnými hodnotami podporujúcimi vytvorenie znalostnej spoločnosti, ktorú chceme v EÚ vybudovať.

4.8

Spôsob výroby sa mení a nehmotné tovary a služby distribuované vzájomne prepojenými sieťami predstavujú nový horizont hospodárskeho rozvoja a tvorby pracovných miest a inovačných podnikov. Spôsoby spotreby sa začali meniť a nové spôsoby rýchlo presadzovať. Buďme však realistickí. Aj napriek tomu ešte stále neexistuje jednotný európsky trh, pokiaľ ide o súčasných poskytovateľov nehmotných služieb. Súvisí to predovšetkým s preferenciami a kultúrnymi praktikami v jednotlivých členských štátoch, s jazykom spotrebiteľov a tiež fragmentáciou autorského práva, ktoré neumožňuje rozvoj európskeho trhu ani vytvorenie multiteritoriálnych, alebo dokonca európskych licencií.

4.9

EHSV odporúča vytvoriť právne prostredie, ktoré bude priaznivé tak pre tvorbu diel chránených autorským právom, ako aj pre uplatňovanie nových modelov licencií a nových obchodných modelov pri budovaní jednotného európskeho trhu, a zároveň bude chrániť zmluvnú slobodu a práva autorov a tvorcov tak, aby mohli mať plný úžitok z výsledkov svojej tvorby. Tieto nové modely môžu byť vyvinuté súbežne s modelmi obsiahnutými v zmluvách WIPO. Táto otázka by mala byť súčasťou digitálnej stratégie, ktorú Komisia ohlásila v mája 2015, a skúmaného plánu modernizácie autorského práva.

4.10

Ďalšou bariérou sú výnimky. EHSV vyzýva členské štáty, aby čo najrýchlejšie ratifikovali Marakéšsku zmluvu, ktorá zavádza výnimku pre nevidiacich alebo slabozrakých. EÚ túto zmluvu podpísala, ale ratifikovať ju musia jednotlivo členské štáty, až potom nadobudne platnosť. EHSV odporúča Komisii, aby sa riadila stanoviskom Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 a vyzvala členské štáty, aby čo najskôr ratifikovali túto zmluvu, ktorú bolo veľmi ťažké dojednať vzhľadom na konzervatívne postoje niektorých zainteresovaných strán. Okrem toho výbor dôrazne vyzýva Európsku radu, aby urobila všetko pre urýchlenie tejto ratifikácie.

4.11

Treba tiež zvýšiť produkciu diel, ktoré budú prístupné pre nevidiacich alebo slabozrakých, keďže momentálne je pre nich vyše 95 % kníh nedostupných.

4.12

Mali by byť zohľadnené aj ďalšie výnimky súvisiace s digitálnou érou a sieťami, najmä pokiaľ ide o verejný výskum, digitalizáciu literárnych diel vo verejnom vlastníctve alebo osirotených diel v univerzitných a verejných knižniciach, požičiavanie elektronických kníh a audio a video nosičov vzhľadom na rýchly nárast počtu čítačiek elektronických kníh a širokú škálu nových nosičov. Zároveň je dôležité poznamenať, že niektoré technologizované odvetvia sa pokúšajú znovu získať ochranu toho, čo je už vo verejnej sfére, a tým obmedziť prístup pre obchodné stratégie.

4.13

Rozčlenenie na zemepisné oblasti je tiež prekážkou šírenia diel. Postihuje to všetkých potenciálnych užívateľov, a osobitne jazykové menšiny, v EÚ veľmi početné, keďže existujú rozdiely medzi politickou a jazykovou mapou Európy, ktoré sú dedičstvom histórie a dôsledkom vojen v 19. a 20. storočí. Vzhľadom na silnejúcu populistickú a nacionalistickú rétoriku dostáva riešenie tohto problému naliehavý politický rozmer. Európska charta regionálnych jazykov bola vo veľkej miere ratifikovaná, ale v dôsledku súčasných prekážok sa napríklad výrazne znížil kultúrny vplyv televízneho vysielania v regionálnych jazykoch.

4.14

EHSV sa nazdáva, že kultúrna rozmanitosť Európy je podstatnou súčasťou európskej identity a mala by sa medzi členskými štátmi podnecovať a podporovať.

4.15

EHSV považuje tieto otázky za prioritné a nabáda Komisiu, aby zohľadnila jeho návrhy, ktoré nie sú v rozpore s medzinárodnými zmluvami o autorských právach a môžu otvoriť nové možnosti pre dokončenie jednotného digitálneho trhu EÚ.

5.1

V blízkej budúcnosti budú potrebné rozsiahle zmeny v súvislosti so stratégiou so 16 iniciatívami uverejnenou v máji 2015 a predchádzajúcimi všeobecnými pripomienkami, ktoré ponúkajú novú dôležitú iniciatívu na podporu verejných statkov, interoperability a cezhraničných vzťahov a voľných licencií. EHSV vo svojich stanoviskách na tému Digitálne zmluvné právo (INT/775) a Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a samoregulácia (INT/779) uznáva význam autorských práv pre správne vymedzenie práv zainteresovaných strán v rámci zmlúv o poskytovaní digitálneho obsahu a v hospodárstve spoločného využívania zdrojov.

5.2

EHSV so záujmom konštatuje, že Komisia jasne uvádza, že pravidlá EÚ v oblasti autorského práva je potrebné upraviť tak, aby sa všetci účastníci trhu a občania mohli chopiť príležitostí, ktoré toto nové prostredie prináša, a že potrebujeme európskejší rámec, aby sme odstránili fragmentáciu a spory v rámci fungujúceho jednotného trhu. Výbor súhlasí s týmto cieľom, ale pripomína, že vlády bránia teritorialitu ako jediný spôsob, ktorým možno zabezpečiť financovanie tvorby. Existujú aj iné prostriedky, ktoré sa musia preskúmať. Nesmieme predsa zatvoriť dvere skôr, než sa objektívne preskúmajú možné alternatívy.

5.3

Výbor sa domnieva, že stagnácia a odmietanie zmien v oblasti autorského práva nie je v súlade s rýchlymi technologickými zmenami a inováciami v oblasti služieb a distribúcie, ktoré nevyhnutne vznikajú a ďalej sa vyvíjajú s rozvojom internetu a sietí, ako aj širokopásmového pripojenia. Súhlasí s názorom Komisie, že by bolo vhodné, aby „sa pravidlá týkajúce sa autorských práv v prípade potreby prispôsobili novej technologickej realite a mohli aj naďalej plniť svoje ciele“.

5.4

Pokiaľ ide o výnimky, ktoré úzko súvisia so vzdelávaním, výskumom a prístupom k vedomostiam, možno konštatovať veľkú rozmanitosť, a táto rozmanitosť môže byť ešte väčšia v budúcnosti. Môže siahať od jednoduchého použitia na účely príkladu alebo ilustrácie až po – ak nie v zmysle práva, tak v praxi – neobmedzené sprístupnenie diel, kníh alebo lekcií na vzdelávacie účely.

5.5

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES (5) o autorských právach obsahuje zoznam výnimiek. Uplatňovanie výnimiek z tohto zoznamu a ich vývoj by sa mal prediskutovať v súlade s postupmi participatívnej demokracie s cieľom dosiahnuť posun vpred z hľadiska individuálnych aj kolektívnych názorov a vytvoriť konzistentné a jednotné európske právo v oblasti výnimiek, ktoré musia byť jasne špecifikované a definované, aby sa dali ľahšie uplatniť. EHSV súhlasí s názorom Komisie, že prioritnými by mali byť výnimky v oblasti vzdelávania, vedeckého výskumu a výmeny poznatkov. Zároveň by sa mali vykonať štúdie o iných spoločných statkoch s cieľom pripraviť budúcnosť.

5.6

EHSV sa domnieva, že zjednotenie pravidiel v oblasti súkromného kopírovania v Európe je možné a žiaduce. Podporuje Komisiu, aby v tejto súvislosti čo najskôr konala, pretože vnútroštátne rozdiely predstavujú vážnu prekážku jednotného trhu s elektronickým tovarom, práve keď sa objavili nové nosiče. Konzistentnosť je nevyhnutná pre voľný pohyb tovaru, ktorého súčasťou sú takéto nosiče. Pri rozdeľovaní príjmu z poplatkov za nosiče by sa mala zohľadniť skutočnosť, že väčšina týchto nosičov nie je určená na kopírovanie diel chránených autorským právom. Značná časť zdrojov by sa teda logicky mala nasmerovať na financovanie vytvárania a podpory kultúrnej rozmanitosti, ako sa to už robí v niektorých štátoch, a na spoločné statky, napríklad v oblasti vzdelávania a výskumu.

5.7

Výbor je presvedčený, že zásada neutrality by mala zostať neoddeliteľne spojené s internetom, aby bola zabezpečená úplná rovnosť spotrebiteľov bez ohľadu na ich hospodársku silu. Neutralita siete je základnou zásadou internetu, ktorá zaručuje, že prevádzkovatelia telekomunikačných sietí nerobia v komunikácii rozdiely medzi jednotlivými používateľmi, ale len jednoducho prenášajú informácie. Táto zásada umožňuje všetkým používateľom, bez ohľadu na ich finančné prostriedky, získať prístup k rovnakej sieti v celom rozsahu. Táto definícia a potvrdenie ochrany tejto neutrality by mali byť jasne stanovené v právnych predpisoch EÚ.

5.8

V boji proti porušovaniu autorských práv by sa malo predovšetkým zastaviť a postihovať porušovanie v komerčnom rozsahu, ktoré oberá autorov o veľkú časť ich príjmov. Výbor sa už niekoľkokrát vyjadril k problémom boja proti falšovaniu tovarov a všetkým formám porušovania autorských a súvisiacich práv, odkazuje preto na svoje predchádzajúce stanoviská, ktoré sú podľa jeho názoru stále platné (6).

5.9

Autorské právo zostáva aj naďalej dôležitým prostriedkom ochrany autorov a účastníkov šírenia diel a predstavení prostredníctvom navzájom prepojených digitálnych sietí. Autorské právo sa musí zmeniť, aby sa prispôsobilo veľmi rýchlym technologickým zmenám a inováciám v oblasti distribúcie a služieb. Takáto modernizácia by mala prebiehať v rámci, ktorý umožní zaručiť práva tvorcov a umelcov, spravodlivé odmeňovanie ich tvorivého úsilia, ich podiel na komerčnom úspechu diel a zachovanie vysokej úrovne ochrany a financovania diel. Preskúmať sa musí najmä právne postavenie platforiem poskytujúcich služby online v oblasti autorských práv. Hoci sú tieto platformy hlavným kanálom, ktorým sa používatelia dostávajú k online obsahu, vydávajú sa len za čisto technických sprostredkovateľov, a teda odmietajú odmeňovať tvorcov obsahu. Oslabuje to efektívnosť fungovania trhu, narúša hospodársku súťaž a znižuje celkovú hodnotu online kultúrneho obsahu.

5.10

Ak odmietneme prispôsobiť toto právo globálnemu charakteru internetu, širokopásmovému pripojeniu a novým očakávaniam spotrebiteľov, môže sa znížiť hodnotu toto práva, ktoré je užitočné pre pokrok výsledkov duševnej tvorby a ich šírenie. Bude však potrebné akceptovať výnimky odôvodnené na základe práv ďalších zainteresovaných strán, ktorých sociálne potreby sa vyvíjajú, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, študenti alebo verejné knižnice. Potrebný bude aj ďalší vývoj smerom k postupnej „europeizácii“ autorských práv a s nimi súvisiacich práv v členských štátoch, ktoré v skutočnosti disponujú hlavnými právnymi nástrojmi budúcich zmien.

5.11

EHSV sa domnieva, že nariadenie je tým najvhodnejším nástrojom na budovanie jednotného digitálneho trhu, pretože rôznorodosť vnútroštátnych právnych predpisov je nepochybne dôkazom takmer úplnej blokády, ktorú táto rôznorodosť predstavuje a ktorú je potrebné riešiť prostredníctvom dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami bez rozdielu, vrátane zástupcov voľných softvérových licencií a obsahov a nových služieb a obchodných modelov, ktoré s nimi súvisia. Takisto by sa mali podrobne preskúmať prekážky, ktoré bránia multiteritoriálnym licenciám, a spôsoby, ako ich prekonať.

5.12

Sila rôznych záujmov a predsudkov v oblasti autorského práva je taká veľká, že pravdepodobne bude možné napredovať len krok za krokom, na základe prísneho posúdenia a primeranej reakcie, musíme však urobiť všetko preto, aby sme skutočne vstúpili do znalostnej a informačnej spoločnosti, ktorá jediná môže vyviesť Európu zo stagnácie a krízy ohrozujúcej samotné základy európskeho ideálu. V dynamickom sociálnom trhovom hospodárstve by mal verejný záujem prevážiť nad niektorými osobnými záujmami.

20.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 264/57

Spravodajca:

Jorge PEGADO LIZ

1.1

EHSV súhlasí s potrebou a vhodnosťou regulácie niektorých oblastí, ako to bolo oznámené v oznámení Komisie [COM(2015) 633 final], najmä oblastí obsiahnutých v návrhu smernice o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu.

1.2

EHSV sa však nazdáva, že ďalšie faktory, ktoré uvádza, sú omnoho dôležitejšie ako regulácia zmluvných práv v zmluvách o online predaji hmotného hnuteľného majetku a majú rozhodujúci a prioritný význam pre ciele Komisie zamerané na vytvorenie jednotného digitálneho trhu a zároveň predstavujú väčšie prekážky rozvoja cezhraničného obchodu.

1.3

A pokiaľ ide o uvedené aspekty, EHSV nesúhlasí s právnym základom, ktorý použila Komisia a navrhuje článok 169 ZFEÚ.

1.4

Z toho v zásade vyplýva, že prijímané opatrenia musia vychádzať zo smerníc o minimálnej harmonizácii, ako vyplýva z odseku 2 písm. a) a odseku 4 uvedeného článku a bolo všeobecne akceptované európskym zákonodarcom.

1.5

EHSV sa nazdáva, že regulácia týchto oblastí prostredníctvom dvoch smerníc namiesto jediného nástroja je prijateľná len preto, že regulácia online obchodu s digitálnym obsahom je naliehavá a vhodná.

1.6

Takisto sa domnieva, že nie je dostatočne odôvodnená voľba úplnej cielenej harmonizácie namiesto inej harmonizácie, ako je napr. harmonizácia vzorových zmlúv certifikovaných ochrannou známkou EÚ alebo minimálna harmonizácia v súlade s článkom 169 ZFEÚ.

1.7

Pokiaľ ide o aspekty, ktoré sú v súčasnosti samostatne regulované návrhom týkajúcim sa zmlúv o online predaji hmotného hnuteľného majetku, bolo by podľa názoru výboru správnejšie regulovať ich spoločne, súbežne revíziou smernice 1999/44/ES, ktorá obsahuje kapitolu týkajúcu sa týchto aspektov, v rámci realizácie programu REFIT v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa spotrebiteľov.

1.8

Komisia návrhom o online predaji hmotného tovaru zároveň vytvorila dva systémy, čím zavádza rozdielny prístup pri predaji tovaru online a offline, čo je neprijateľné.

1.9

Ak sa zámer Komisie odsúhlasí v súčasnej podobe, EHSV navrhuje viacero zlepšení vo formulácii navrhovaného znenia, aby nedošlo k obmedzeniu práv spotrebiteľov a skutočne sa zaručila vysoká úroveň ochrany, ako sa vyžaduje v ZFEÚ:

1.10

najmä v prípade regulácie predaja digitálneho obsahu, ktorú považuje za prioritnú a pre ktorú z pragmatických dôvodov akceptuje postup maximálnej cielenej harmonizácie navrhnutý Komisiou;

1.11

v tejto oblasti sa však vyskytujú prognostické nedostatky a chybné ustanovenia, ktoré sú nezlučiteľné s maximálnou harmonizáciou, čo vedie k neprekonateľným problémom pri transpozícii a uplatňovaní v členských štátoch, ktoré sa výbor snaží napraviť súborom konkrétnych návrhov.

2.1

Predkladaným oznámením Komisia uskutočnila prvý krok k vykonávaniu stratégie pre jednotný digitálny trh v Európe (1) a prijala jedno z najdôležitejších opatrení svojho pracovného programu na rok 2015 (2). Cieľom návrhu je zaručiť „lepší prístup spotrebiteľov a podnikov k online tovarom a službám v celej Európe“ a tvoria ho tieto dva právne nástroje:

2.2

Keďže Komisia si uvedomuje, že zo systematického hľadiska hlavné aspekty týchto dvoch návrhov úzko súvisia so smernicou o predaji spotrebného tovaru (3), zdôraznila, že sú „do maximálnej možnej miery súdržné“. Vysvetlila však, že sa rozhodla „prijať dva legislatívne nástroje“, vzhľadom na to, že „špecifiká digitálneho obsahu si vyžadujú, aby určité pravidlá boli upravené inak, ako v prípade online predaja [iného] tovaru“ a že „pre rýchly technický a obchodný rozvoj v oblasti digitálneho obsahu [bude] potrebné túto smernicu preskúmať“, ako aj preto, aby odôvodnila skutočnosť, že tieto ustanovenia „budú obsiahnuté v jedinom právnom nástroji, a to menovite v smernici o dodávaní digitálneho obsahu“.

2.3

Komisia chce týmito dvomi návrhmi dosiahnuť päť cieľov:

2.4

Komisia sa domnieva, že v oboch prípadoch je najvhodnejším spôsobom „cielená“ harmonizácia. Plne sa harmonizujú predpisy uplatniteľné v zmluvách o dodávaní digitálneho obsahu a online predaji a kúpe tovaru, ako aj práva a záväzky platné pre strany zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu a online predaji a kúpe iného tovaru. Takáto harmonizácia zahŕňa takmer všetky ustanovenia smernice s výnimkou pravidiel týkajúcich sa vypracovania, platnosti a účinkov zmlúv vrátane dôsledkov ukončenia zmluvy (článok 1 ods. 4 návrhu smernice o predaji na diaľku) a určitých aspektov ich vykonávania.

2.5

Komisia výslovne obmedzila rozsah pôsobnosti na zmluvné právo v zmluvách týkajúcich sa vzťahov medzi podnikmi a spotrebiteľmi, a to z dôvodu, ako sa uvádza v posúdení vplyvu (s. 23), že sa nepreukázalo, že by rozdiely v zmluvnom práve bránili podnikom v EÚ nakupovať online v iných členských štátoch. Uznáva, že MSP ako slabšie strany s menšou vyjednávacou silou tiež čelia ťažkostiam súvisiacim so zmluvným právom, a to najmä pri používaní digitálneho obsahu. S osobitným zreteľom na stanoviská zainteresovaných strán a členských štátov sa teda Komisia rozhodla preskúmať túto otázku v kontexte ďalších iniciatív oznámených v rámci stratégie pre jednotný digitálny trh.

2.6

Pokiaľ ide o zvolený právny nástroj, Komisia odôvodňuje voľbu smernice miesto nariadenia na základe presvedčenia, že smernice predstavujú vhodnejšie nástroje, keďže členským štátom poskytujú slobodu pri výbere formy transpozície do vnútroštátneho práva. Podľa jej názoru sa touto možnosťou spolu s plnou cielenou harmonizáciou záväzných práv spotrebiteľov vytvorí primeraná rovnováha medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľov v EÚ a značným nárastom možností pre podniky.

2.7

Hospodárske odôvodnenie týchto smerníc Komisia vidí v niekoľkých predpokladoch, predovšetkým týchto:

2.8

Na dosiahnutie týchto predpokladaných výsledkov však tieto dve v súčasnosti navrhované smernice nestačia. Sú súčasťou väčšieho balíka opatrení, z ktorých Komisia poukazuje predovšetkým na:

2.9

Komisia napokon zdôrazňuje potrebu konať skôr, ako bude neskoro, keďže prípadné oneskorenie v oblasti digitálneho obsahu prináša riziko, že sa objavia vnútroštátne ustanovenia, ktorých výsledkom bude roztrieštenie jednotného trhu a prekážky pre zapojenie spotrebiteľov a dodávateľov do cezhraničných transakcií.

3.1

Predpokladá sa, že základné ekonomické a psychologické faktory, ktoré ukážu, aký je vzťah medzi navrhovanými legislatívnymi nástrojmi a zvýšením objemu elektronického obchodu a ich nevyhnutný vplyv na rast na európskej úrovni, by sa mali uvádzať v štúdii priloženej k posúdeniu vplyvu. Napriek tomu z jej podrobnej analýzy jasne a presvedčivo nevyplýva, že údaje, z ktorých sa v vychádza a ku ktorým sa došlo, sú absolútne spoľahlivé, že nie sú ovplyvnené inými faktormi a že by iné možnosti neviedli k lepším výsledkom.

3.1.1

Aj keď pripustíme správnosť niektorých východiskových štatistických údajov, podľa ktorých by 62 % (s. 10) európskych obchodníkov, čo predstavuje vyše 122 000 podnikov, a vyše 13,5 % (s. 13) spotrebiteľov, čo predstavuje 8 až 13 miliónov spotrebiteľov, čím sa celkový počet zvyšuje na 70 miliónov, začalo uskutočňovať online transakcie v cezhraničných operáciách, pokiaľ by sa odstránili uvádzané prekážky a ďalšie náklady priamo vyplývajúce zo súčasného platného právneho systému, nemožno z nich samozrejme určiť, aký nárast uskutočneného obchodu by viedol k následnému odhadovanému zvýšeniu európskeho HDP o 0,03 %, čo zodpovedá približne 4 mld. EUR ako nevyhnutnému a výlučnému dôsledku, ale naopak je jasné, že každý podnik bude musieť vynaložiť v priemere 7 000 EUR s cieľom prispôsobiť zmluvné nástroje novému režimu.

3.1.2

Na druhej strane z tejto štúdie na základe náležitých výpočtov tiež nevyplýva, že iné dodatočné faktory, ako napríklad jazyková stránka daňových systémov, kvalita, cena a dostupnosť vysokorýchlostných internetových služieb, riziko podvodu, náklady na súdne konania, bezpečnosť platobných prostriedkov, overovanie totožnosti a dôveryhodnosti predajcov, nedostatočná dôvera v postupy súdneho a mimosúdneho riešenia sporov, nebudú aj naďalej značným spôsobom ovplyvňovať možnosti online transakcií na cezhraničnej úrovni, a to možno vo väčšej miere ako súčasný právny systém (opísané na s. 7 a nasl., a na s. 18 a nasl. posúdenia vplyvu).

3.1.2.1

Obzvlášť dôležité, keďže sa ako také spomínajú vo všetkých štúdiách, ktoré zadala Komisia, sú v tomto kontexte oneskorenie transpozícií a ťažkosti pri uplatňovaní a nefunkčnosť určitých systémov alternatívneho riešenia sporov (ARS) zriadených smernicou 2013/11/EÚ (5) z dôvodov, ktoré často súvisia s nedostatkom finančných prostriedkov v niektorých členských štátoch, a v ešte väčšej miere očividná nefunkčnosť systému riešenia sporov online (RSO) zavedeného nariadením (EÚ) č. 524/2013 (6), ktorý nadobudol účinnosť 15. februára 2016 a ktorý má zásadný význam pre fungovanie jednotného digitálneho trhu.

3.1.3

Taktiež sa jasne nepreukázalo, aký je relatívny podiel pružnosti ponuky a dopytu pri výpočte nasýtenia trhu v podmienkach dokonalej hospodárskej súťaže, čo je dôležité pre dôveryhodnosť tohto modelu, hoci ide o čisto teoretickú hypotézu, nehovoriac o externých faktoroch makroekonomickej politiky, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú rozhodnutia spotrebiteľov týkajúce sa nákupu, ako napríklad dôsledky politík šetrenia v porovnaní s politikami rastu založenými na spotrebe a investíciách keynesiánskeho typu.

3.1.4

V posúdení, ktoré Komisia uskutočnila, sa kladie dôraz na navrhovaný model a dostatočne sa v ňom nezohľadnili ekonomické dôsledky ďalších štyroch modelov, ktoré boli na výber (posúdenie vplyvu, s. 23 a nasl.) a ktoré by rovnako prispeli k odstráneniu tých istých prekážok, s cieľom umožniť porovnávaciu analýzu, a to najmä v prípade možnosti č. 5 – nepovinná európska vzorová zmluva v kombinácii so značkou dôveryhodnosti EÚ (s. 25), napriek tomu, že ide o jednoduchú alternatívu s nízkymi nákladmi a malou administratívnou záťažou (s. 38 a nasl.), čiže by najlepšie zodpovedala zásadám balíka lepšej právnej regulácie (7) a programu REFIT (8), a počas prípravných konzultácií získala podporu.

3.2

Takisto nie je riadne odôvodnený výber smerníc zameraných na maximálnu harmonizáciu. EHSV sa vo všeobecnosti vyjadril, že je viac naklonený prijímaniu podľa potreby čo najpodrobnejších nariadení, pokiaľ ide o harmonizáciu oblastí týkajúcich sa najmä fungovania vnútorného trhu a ukázal tiež, že v záležitostiach, ktoré sa konkrétne týkajú práv spotrebiteľov, uprednostňuje smernice, ktorými sa zavádza minimálna harmonizácia tak, ako to okrem iného vyplýva z výslovného ustanovenia ZFEÚ (článok 169 ods. 4).

3.2.1

EHSV sa naopak opakovane vyjadril proti prevládajúcim tendenciám Komisie v minulých rokoch prijímať smernice, ktorými sa zavádzala maximálna harmonizácia a v ktorých sa stanovila nízka úroveň ochrany a nezohľadňujú sa záujmy hospodárskych subjektov (9).

3.2.2

V analyzovanom prípade existuje viacero otázok, ktorými sa smernice nezaoberajú a ktoré je potrebné harmonizovať, napr. spôsobilosť maloletých uzatvárať zmluvy v digitálnom prostredí (ktorá sa v poslednom znení smernice o ochrane údajov pohybuje v rozmedzí 13 až 16 rokov), vymedzenie kategórií nekalých podmienok špecifických pre online zmluvy, ktoré neboli uvedené v smernici 93/13/EHS (10), najnovšia praktika využívania tlačidla „zaplatiť teraz“ (pay now) na niektorých sociálnych sieťach bez odkazu na stránku nejakej zodpovednej platformy a žiaduce vloženie štandardnej doložky o koregulácii.

3.3

Odôvodnená nie je tiež voľba dvoch smerníc namiesto jednej, keďže sa ňou zbytočne zdvojujú právne ustanovenia, vyžaduje si väčšie úsilie pri transponovaní s cieľom dosiahnuť súdržnosť s internými predpismi jednotlivých členských štátov a zaväzuje k väčšiemu úsiliu pri výklade, ktorý je úplne zbytočný, pokiaľ by sa ako základ zobralo znenie smernice o online predaji hmotného tovaru a špecifiká predaja nehmotného tovaru by sa do základného režimu zahrnuli ako výnimky, pričom je isté, že rozdiel medzi hmotným tovarom a digitálnym obsahom nie je zrejmý, najmä pokiaľ sú vzájomne prepojené.

3.4

Podľa Komisie sa výber nástroja uskutočnil na základe 189 odpovedí získaných v rámci konzultácií so všetkými kategóriami zainteresovaných strán v celej EÚ, počas konzultácie so skupinou zloženou z 22 organizácií zastupujúcich širokú škálu záujmov, ktorá sa stretla sedemkrát, na seminároch s členskými štátmi a na stretnutiach s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, na schôdzi výboru pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa a s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za ochranu spotrebiteľov na schôdzi siete pre politiku v oblasti spotrebiteľov (máj 2015), ktorá neskôr namietala proti platnosti tejto vzorky vzhľadom na jej obmedzený rozsah (11).

3.4.1

Podľa známych a uverejnených výsledkov (12) však neexistuje jasná väčšina v prospech vybratej možnosti. Organizácie spotrebiteľov jednoznačne namietajú proti akémukoľvek uplatňovaniu zákona v prospech predávajúceho v akejkoľvek forme, zatiaľ čo väčšina profesijných organizácií a niektorí akademici sa vyjadrujú v prospech tejto možnosti. Väčšina členských štátov zase pochybovala o potrebe nových právnych predpisov v oblasti nakupovania na diaľku (ktorá už zahŕňa online predaj) a predovšetkým o vhodnosti dvoch smerníc vzhľadom na ťažkosti pri získavaní presných a jasne vymedzených usmernení. Na prvý pohľad sa na základe objektívnej analýzy odpovedí zdalo, že možnosť 5 vzbudzuje všeobecný súhlas hospodárskych subjektov a spotrebiteľov – čo zjavne závisí od obsahu vzorových zmluvných pravidiel, s ktorými bude odvetvie súhlasiť, a od stupňa používania a prijímania značky dôveryhodnosti zo strany podnikov v EÚ, najmä preto, že pre hospodárske subjekty znamená najmenšie náklady.

3.5

Na záver treba pripomenúť, že EHSV mal príležitosť zoširoka sa vyjadriť na tému práv spotrebiteľov v digitálnom prostredí vo viacerých svojich stanoviskách, v ktorých vymedzil základne zásady, podľa ktorých by mali byť tie isté práva, ktoré sa uznávajú vo „fyzickom“ svete offline (v zmluvách uzavretých osobne), súdržné s online prostredím, pričom by nemali negatívne ovplyvniť špecifiká alebo vhodné formy transakcií digitálneho obsahu (nehmotného tovaru), ale vždy by ich mali posilniť, a nie znížiť alebo oslabiť. Komisia návrhom o online predaji hmotného tovaru zároveň vytvorila dva systémy, čím zavádza rozdielny prístup pri predaji tovaru online a offline, čo je neprijateľné.

4.1

Uvedené pripomienky neznamenajú, že by EHSV plne nepodporoval potrebu a príležitosť regulovať niektoré oblasti, ktoré sú obsahom analyzovaných smerníc, najmä pokiaľ ide o online predaj digitálneho obsahu. Pokiaľ ide o online predaj hmotného majetku, EHSV odporúča, aby sa opatrenia prijali vo vhodnom čase v rámci programu REFIT. V pripomienkach, ktoré sa z dôvodu obmedzeného priestoru týkajú vždy jedného z návrhov, sa uvádzajú len body, v ktorých výbor nesúhlasí s navrhovanými ustanoveniami.

4.2

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o online a iných predajoch tovaru na diaľku [COM(2015)635 final – 2015/0288 (COD)]

4.2.1

Hneď pokiaľ ide o právny základ sa zástupcovia spotrebiteľov, ako aj väčšina členov EHSV v súlade s predchádzajúcimi stanoviskami výboru domnievajú, že by ním mal byť skôr článok 169 ods. 2 ZFEÚ, keďže v zásade ide o vymedzenie práv spotrebiteľov a ich ochranu, a nie výlučne o vytváranie jednotného trhu. Niektorí členovia EHSV, najmä zástupcovia profesijných organizácií, oceňujú aspekt dokončenia jednotného trhu a súhlasia s Komisiou.

4.2.2

EHSV sa domnieva, že pokiaľ sa zvolí jedna smernica, mala by sa ňou zavádzať minimálna harmonizácia podľa vzoru súčasnej smernice o predaji a zárukách (smernica 1999/44/ES), keďže prijatá možnosť vedie k väčšej fragmentácii, menšej právnej bezpečnosti a dvom kategóriám ochrany, pričom je zrejmé, že najnovšie zavádzané „vylepšenia“ by sa mali uplatňovať taktiež na „fyzický svet“.

4.2.3

Vzhľadom na zložitosť právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa má navrhovaná smernica spoločné body s inými predpismi, pričom ich dopĺňa (13), ale vyžaduje si zbytočné a namáhavé úsilie pri výklade v rozpore s účinnými pravidlami uvedenými v balíku lepšej právnej regulácie a vytvára ďalšie ťažkosti pri transpozícii v snahe dosiahnuť kompatibilitu s existujúcimi vnútroštátnymi predpismi, ktorými sa transponovali a vykonali spomínané predpisy EÚ a ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia.

4.2.4

EHSV by preto uprednostnil, keby pravidlá obsiahnuté v tomto návrhu smernice pripojili k revízii smernice 1999/44/ES v rámci programu REFIT.

4.2.5

Ďalej sa navrhujú určité konkrétne zmeny v niektorých ustanoveniach návrhu:

1.

Pojem „obchodná záruka“ by mal zahŕňať aj ďalšie formy kompenzácie, pokiaľ sa nepovažujú za zahrnuté už v pravidlách uvedených v článku 15.

2.

Pojem „hmotný hnuteľný predmet“ nie je riadne vymedzený, čo vedie členské štáty k rozdielnemu výkladu.

3.

Tiež nie sú vylúčené iné druhy výrobkov, ktorých sa týkajú vlastné právne predpisy, ako napríklad farmaceutické výrobky a zdravotnícke pomôcky, a na ktoré sa neuplatňujú ostatné právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľov.

4.

Nevymedzuje sa, či sa môžu online platformy považovať za „predávajúcich“.

5.

Tiež nie je vymedzený pojem „výrobca“, aby sa mu mohla v súlade s článkom 16 vyvodiť priama zodpovednosť voči spotrebiteľovi.

1.

Malo by sa doplniť kritérium „trvanlivosti“ (14), ktorým by sa stanovili podmienky pre platnosť záruky.

2.

Vymedzenie požiadaviek týkajúcich sa súladu by sa malo formulovať záporne s cieľom výslovne spotrebiteľa oslobodiť od povinnosti dokazovať, že tovar nie je v súlade so zmluvou, keďže je to povinnosťou predávajúceho.

3.

Znenie výnimiek z tohto článku vedie k situácii všeobecného vylúčenia zodpovednosti predávajúceho, ktorú nemožno vyžadovať od spotrebiteľov bez porušenia práva na nápravu (uplatniteľné v prípade VW).

1.

Na záver ods. 2 doplniť: „s výnimkou situácií, v ktorých si mimoriadna zložitosť inštalácie vyžaduje dlhší čas, na ktorom sa dohodne s predávajúcim“.

2.

Práva poskytnuté v tomto návrhu týkajúce sa predajcu by sa mali presunúť na všetky osoby konajúce v dobrej viere.

1.

V tomto ustanovení sa ako počiatočná možnosť vylučuje možnosť okamžitého vrátenia tovaru a platby, čo predstavuje porušenie práv spotrebiteľov vo viacerých členských štátoch, a to so značnými rozdielmi (Grécko, Portugalsko, Írsko, Spojené kráľovstvo, Dánsko, Litva).

2.

Pojem „primeraná lehota“ je subjektívny a dáva priestor rôznym transpozíciám v dôležitej oblasti, čo je nezlučiteľné s charakterom maximálnej harmonizácie. Napríklad v krajinách ako Bulharsko, Francúzsko, Portugalsko a Luxembursko je táto lehota 30 dní a v Maďarsku, Rumunsku, Grécku a Estónsku je to 15 dní. V tomto ustanovení by sa mala určiť lehota, ktorá by zodpovedala maximálnej lehote uplatňovanej v niektorých krajinách EÚ, a to 15 dní.

3.

Vyjadrenie „nie sú možné“ v ods. 3 písm. a) by sa malo nahradiť slovami „nie sú technologicky možné“.

4.

Rovnako je subjektívny aj pojem „značné ťažkosti“ a mal by sa zrušiť alebo nahradiť formuláciou z rakúskeho zákona – „najmenšie možné ťažkosti“ – a doplniť možnosťou dať okamžite spotrebiteľovi k dispozícii podobný tovar ako dočasnú náhradu až do ukončenia opravy.

5.

V návrhu Komisie sa nezohľadnila požiadavka, ktorú už obsahujú viaceré vnútroštátne právne predpisy (Francúzsko, Malta, Grécko, Rumunsko, Portugalsko a Slovinsko), na záväzok výrobcov zásobujúcich obchodníkov udržiavať primerané zásoby náhradných kusov alebo dodať ich v riadnom čase, počas očakávanej životnosti tovaru, čo súvisí s plánovaným zastarávaním a záručnou lehotou nahradeného kusu.

6.

Komisia by mala stanoviť, aby bol predávajúci povinný poskytnúť dočasnú náhradu za tovar.

1.

Komisia nestanovila pozastavenie zákonnej záruky počas opravy alebo výmeny, pričom vo väčšine vnútroštátnych zákonov sa to uvádza. Rovnako to platí pre obdobia prípadných mediácií, rozhodcovských konaní alebo vykonávania opravných prostriedkov.

2.

V prípade výmeny by mal tovar, ktorý je predmetom výmeny, dostať novú záručnú lehotu, ktorá by sa počítala od jeho dodania.

1.

Pojem „značné“ by sa mal z dôvodov, ktoré už boli uvedené, vypustiť.

2.

V prípade „opakovaného výskytu“ chýb sa spotrebiteľovi musí automaticky poskytnúť možnosť ukončiť zmluvu.

1.

Povinnosť spotrebiteľa platiť v prípade ukončenia zmluvy za používanie alebo zhoršenie stavu či stratu tovaru je veľmi sporná.

2.

Súdny dvor navyše už uviedol, že v prípade uplatnenia práva na výmenu sa od spotrebiteľa nesmie vyžadovať, aby zaplatil náhradu za používanie chybného tovaru (vec Quelle (15)).

3.

Nie je jasné, akú sumu treba nahradiť, ak sa nákup uskutočnil za celkovú cenu za viacero nerozlíšených tovarov.

1.

K ods. 1 pripojiť nové písmeno d): ďalších zárukách, ktoré ponúka predávajúci v mene tretích osôb s cieľom poskytnúť záruku (poistenie vybavenia, záruka značky atď.).

2.

Tiež by mal obsahovať informácie o možnosti prevodu obchodnej záruky na tretie osoby.

1.

Neharmonizovanie tejto oblasti predstavuje významný zdroj rozdielov pri vykonávaní smernice, ktoré budú mať negatívne dôsledky pre obchod.

2.

V predpise by sa mala ustanoviť priama, spoločná a nerozdielna zodpovednosť výrobcu voči spotrebiteľovi v prípadoch, keď sa spotrebiteľ rozhodne pre opravu alebo výmenu tovaru.

3.

Malo by sa takisto stanoviť, že v prípade vrátenia tovaru od predajcu výrobcovi, má predajca nárok na náhradu vynaložených výdavkov v plnej výške.

4.

Podobne ako v predchádzajúcich bodoch by sa mala ustanoviť spoločná a nerozdielna zodpovednosť online platforiem, na ktorých si spotrebiteľ tovar zakúpil.

4.3

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu [COM(2015) 634 final — 2015/0287 (COD)]

4.3.1

Ako potvrdzuje aj samotná Komisia, odôvodnenie návrhu, získavanie odborných poznatkov a posúdenie vplyvu sa týkajú oboch návrhov, keďže obe smernice boli navrhnuté ako jeden súbor so spoločnými cieľmi. EHSV preto nebude opakovať otázky všeobecného charakteru, ktoré sú spoločné pre oba návrhy, a obmedzí sa na pripomienky týkajúce sa špecifických aspektov. Hneď na začiatku však treba uviesť, že EHSV vo všeobecnosti s návrhom súhlasí, a to najmä pokiaľ ide o:

4.3.2

Ďalej sa navrhujú určité konkrétne zmeny v niektorých ustanoveniach návrhu, ktorý tvorí 24 článkov (a nie 20, ako sa nesprávne uvádza v niektorých verziách, bod 5):

1.

EHSV môže súhlasiť s tým, aby sa platby uskutočňovali v naturáliách (za iné nefinančné protiplnenie) za predpokladu, že by sa tento koncept riadne vymedzil, pokiaľ ide o jeho obsah, a v prípade poskytovania osobných alebo iných údajov bude potrebné špecifikovať, ktoré to budú a za akých podmienok a okolností sa budú poskytovať.

2.

Tiež bude potrebné objasniť, či sem patria určité služby, napríklad televízia s plateným prístupom (pay TV) alebo služby Google a Facebook Messenger, a či sa určité fyzické platformy na prístup na internet vecí považujú za hmotný alebo nehmotný tovar.

3.

Nie je jasné, či výnimka v ods. 5 písm. a) zahŕňa aj zdravotnú starostlivosť, služby v oblasti platených hier alebo finančné služby. Táto otázka si vyžaduje ďalšie objasnenia, aby sa zabránilo vzniku právnej neistoty.

4.

Nie je jasné, či tento rozsah pôsobnosti zahŕňa aj tzv. skryté platby alebo, inak povedané, služby, ktoré sú poskytované bezplatne, ale počas realizácie môžu zahŕňať iné služby, za ktoré sa už musí platiť.

5.

Rozsah pôsobnosti by mal v prípade údajov, ktorých spracovanie je nevyhnutné podľa článku 3 ods. 4, zahŕňať nielen plnenie, ale aj „uzatvorenie zmluvy“. Spracúvanie takýchto údajov by sa malo povoľovať v súlade s pravidlami stanovenými v právnych predpisoch v oblasti osobných údajov.

6.

Taktiež je zásadne dôležité vysvetliť rozdiel medzi produktmi a službami poskytovanými online a produktmi a službami, ktoré sú plne prepojené s hmotnými tovarmi, ako je to v prípade zariadení nositeľných na tele (wearables) alebo internetu vecí, v rámci ktorých sa väčšina procesov odohráva na digitálnej úrovni bez vplyvu na existenciu hmotného tovaru, ktorý slúži ako ich základ.

7.

Musí byť jasné, že služby dátových centier, najmä cloud computingu, budú v tomto návrhu jasne označené nezávisle od toho, či sú bezplatné alebo poliehajú nejakému protiplneniu, pričom treba zohľadniť, že často súvisia s inými službami alebo produktmi poskytovanými spotrebiteľom, v dôsledku čoho môže hroziť, že budú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

8.

Tiež sa ukázalo, že je potrebné ujasniť, či rozsah pôsobnosti tohto nástroja zahŕňa aj kombináciu služieb digitálneho obsahu s komunikačnými službami, ako je Facebook Messenger alebo Google Hangout, keďže tieto v súčasnosti nie sú regulované smernicou 2002/21/ES týkajúcou sa služieb elektronickej komunikácie, a dospelo sa k názoru, že niektoré z týchto služieb treba považovať za služby elektronickej komunikácie so zvýšenou ochranou, pokiaľ ide o spotrebiteľa.

9.

Rovnako nie je jasný rozdiel medzi situáciami, v ktorých sú získané osobné údaje potrebné len na plnenie zmluvy alebo na dodržiavanie právnych predpisov. EHSV preto navrhuje obozretne uplatňovať smernicu na všetky služby, ktoré sa poskytujú prostredníctvom dodávania osobných údajov, s výnimkou tých služieb, v rámci ktorých poskytovateľ preukáže, že tieto údaje sú potrebné len na plnenie zmluvy alebo na dodržiavanie právnych predpisov.

10.

V súvislosti s ods. 4 ešte treba uviesť, že bude potrebné objasniť, kedy je zhromažďovanie údajov určené na plnenie zmluvy alebo dodržiavanie právnych predpisov, pričom treba vziať do úvahy, že v iných sektoroch, ako sú telekomunikácie alebo energetika, sa osobné údaje napriek tomu, že boli poskytnuté na plnenie zmluvy, často používajú na reklamné kampane samotných spoločností, a najmä, či sa zhromažďovanie údajov uplatňuje aj na iné nepeňažné typy protiplnenia.

1.

V ods. 1 vypustiť slová „podľa konkrétnych okolností“.

2.

V ods. 1 písm. b) po slovách „na ktorý ho spotrebiteľ žiada“ doplniť „alebo predpokladá, že ho bude legitímne žiadať“.

3.

V ods. 2 písm. b) vypustiť „ak je to relevantné“.

1.

V ods. 2 písm. b) nahradiť „dodávateľ prijme všetky opatrenia, ktoré od neho možno očakávať, aby sa zdržal…“ slovami „dodávateľ sa musí zdržať“.

2.

Písmená c), d) a e) závisia od regulácie autorského práva, ktorá ešte nie je známa.