ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 212

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 59
14. júna 2016


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

II   Oznámenia

 

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európska komisia

2016/C 212/01

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8013 – PitPoint/Primagaz/PitPoint.LNG JV) ( 1 )

1

2016/C 212/02

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.7941 – Saint-Gobain Glass France/Corning/JV) ( 1 )

1

2016/C 212/03

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8063 – Caixabank/Banco BPI) ( 1 )

2


 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Rada

2016/C 212/04

Rozhodnutie Rady z 9. júna 2016, ktorým sa vymenúva člen a náhradník Poradného výboru pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia za Slovensko

3

2016/C 212/05

Závery Rady z 30. mája 2016 o rozvoji mediálnej gramotnosti a kritického myslenia prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy

5

2016/C 212/06

Závery Rady o úlohe Europeany z hľadiska digitálnej dostupnosti, viditeľnosti a využívania európskeho kultúrneho dedičstva

9

2016/C 212/07

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o posilnení čestnosti, transparentnosti a dobrej správy v súvislosti s významnými športovými podujatiami

14

 

Európska komisia

2016/C 212/08

Výmenný kurz eura

18


 

V   Oznamy

 

KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

 

Európska komisia

2016/C 212/09

Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.7815 – Groupe Bouygues/ADP/Meridiam/Ravinala Airports) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )

19


 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

 


II Oznámenia

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Európska komisia

14.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 212/1


Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Vec M.8013 – PitPoint/Primagaz/PitPoint.LNG JV)

(Text s významom pre EHP)

(2016/C 212/01)

Dňa 7. júna 2016 sa Komisia rozhodla nevzniesť námietku voči uvedenej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1). Úplné znenie rozhodnutia je dostupné iba v holandskom jazyku a bude zverejnené po odstránení akýchkoľvek obchodných tajomstiev. Bude dostupné:

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lexu (http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk) pod číslom dokumentu 32016M8013. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.


(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.


14.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 212/1


Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Vec M.7941 – Saint-Gobain Glass France/Corning/JV)

(Text s významom pre EHP)

(2016/C 212/02)

Dňa 17. mája 2016 sa Komisia rozhodla nevzniesť námietku voči uvedenej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1). Úplné znenie rozhodnutia je dostupné iba v anglickom jazyku a bude zverejnené po odstránení akýchkoľvek obchodných tajomstiev. Bude dostupné:

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lexu (http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk) pod číslom dokumentu 32016M7941. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.


(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.


14.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 212/2


Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Vec M.8063 – Caixabank/Banco BPI)

(Text s významom pre EHP)

(2016/C 212/03)

Dňa 8. júna 2016 sa Komisia rozhodla nevzniesť námietku voči uvedenej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1). Úplné znenie rozhodnutia je dostupné iba v anglickom jazyku a bude zverejnené po odstránení akýchkoľvek obchodných tajomstiev. Bude dostupné:

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk) pod číslom dokumentu 32016M8063. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.


(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.


IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Rada

14.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 212/3


ROZHODNUTIE RADY

z 9. júna 2016,

ktorým sa vymenúva člen a náhradník Poradného výboru pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia za Slovensko

(2016/C 212/04)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (1), a najmä na jeho článok 75,

so zreteľom na zoznamy kandidátov, ktoré Rade predložili vlády členských štátov,

keďže:

(1)

Rada svojím rozhodnutím z 13. októbra 2015 (2) vymenovala členov a náhradníkov Poradného výboru pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia na obdobie od 20. októbra 2015 do 19. októbra 2020.

(2)

Vláda Slovenska navrhla ďalších kandidátov na dve neobsadené miesta,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Za člena a náhradníka Poradného výboru pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia sa na obdobie od 20. októbra 2015 do 19. októbra 2020 vymenúvajú:

I.   ZÁSTUPCOVIA ORGANIZÁCIÍ ZAMESTNÁVATEĽOV

Krajina

Člen

Náhradník

Slovensko

pani Miriam ŠPÁNIKOVÁ

pán Peter MOLNÁR

Článok 2

Členov a náhradníkov, ktorí ešte neboli navrhnutí, vymenuje Rada neskôr.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Luxemburgu 9. júna 2016

Za Radu

predseda

G.A. VAN DER STEUR


(1)  Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.

(2)  Rozhodnutie Rady z 13. októbra 2015, ktorým sa vymenúvajú členovia a náhradníci Poradného výboru pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ C 341, 16.10.2015, s. 4).


14.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 212/5


ZÁVERY RADY

z 30. mája 2016

o rozvoji mediálnej gramotnosti a kritického myslenia prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy

(2016/C 212/05)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

PRIPOMÍNAJÚC:

článok 2 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa uvádza, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám,

BERÚC DO ÚVAHY:

Parížske vyhlásenie prijaté 17. marca 2015 (1), v ktorom sa zdôrazňuje, že je dôležité posilniť schopnosť detí a mladých ľudí rozmýšľať kriticky a uplatňovať úsudok, aby najmä v kontexte internetu a sociálnych médií dokázali chápať realitu, rozlišovať medzi faktmi a názormi, spoznať propagandu a odolávať všetkým formám indoktrinácie a nenávistným slovným prejavom,

Spoločnú správu ET 2020 z 15. decembra 2015 (2), v ktorej sa nadviazanie na Parížske vyhlásenie označuje za kľúčovú prioritu nového pracovného cyklu (2015 – 2020) prostredníctvom spoločnej analýzy, stretnutí, partnerského učenia, šírenia osvedčených postupov a konkrétnych opatrení opierajúcich sa o financovanie,

uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 24. februára 2016 o podpore sociálno-ekonomického rozvoja a inkluzívnosti v EÚ prostredníctvom vzdelávania (3), ktoré obsahuje záväzok popri zlepšovaní sociálnych zručností mladých ľudí a ich kompetencií v oblasti občianstva posilňovať aj ich digitálnu a mediálnu gramotnosť, ako aj schopnosť kriticky myslieť,

A VZHĽADOM NA:

odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (4), v ktorých sa za kľúčové kompetencie, ktoré by mali získať všetci občania, označujú: „digitálna kompetencia“, ktorá si vyžaduje kritický a zvažujúci postoj k dostupným informáciám a zodpovednému používaniu interaktívnych médií; „spoločenské a občianske kompetencie“, ktoré zahŕňajú schopnosť porozumieť odlišným stanoviskám a pripravenosť rešpektovať hodnoty iných ľudí, a „kultúrne povedomie a vyjadrovanie“, ktoré zahŕňajú zmysel pre identitu ako základ otvoreného postoja k rozmanitosti a jej rešpektovaniu,

Závery Rady z novembra 2012 o európskej stratégii vytvárania lepšieho internetu pre deti (5), v ktorých sa zdôrazňuje, že oblasť vzdelávania, ako aj rodičia zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní pomoci deťom, pokiaľ ide o prospešné a kreatívne využívanie príležitostí, ktoré ponúka internet, ako aj o identifikáciu rizík, s ktorými sa na internete stretávajú, a ich reakciu na ne, a že samotní učitelia a rodičia potrebujú pomoc a odbornú prípravu nielen na to, aby mohli držať krok s rýchlymi a nepredvídateľnými zmenami vo virtuálnom živote detí, ale aj neustále sa vyvíjajúcimi technológiami,

oznámenie Komisie z januára 2014 o predchádzaní radikalizácii vedúcej k terorizmu a násilnému extrémizmu (6), v ktorom sa užšia spolupráca s občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom pri riešení internetových hrozieb a zintenzívnenie úsilia o povzbudenie mladých ľudí ku kritickému postoju k extrémistickým názorom zdôrazňujú ako hlavné opatrenia na predchádzanie radikalizácii,

Závery Rady z novembra 2014 o európskej audiovizuálnej politike v digitálnej ére (7), v ktorých sa Komisia a členské štáty vyzývajú, aby podporovali osvedčené postupy a výskum zameraný na začlenenie mediálnej gramotnosti do formálneho vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj do neformálneho vzdelávania a informálneho učenia,

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o úlohe sektora mládeže v rámci integrovaného a medziodvetvového prístupu k prevencii radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu mladých ľudí a k boju proti takejto radikalizácii, v ktorých sa členské štáty a Komisia vyzývajú, aby podporovali mladých ľudí v boji proti extrémistickým vplyvom na internete a v sociálnych médiách a pri rozvoji kritického myslenia a príslušných vedomostí a zručností potrebných na pochopenie rôznych zdrojov a programov, ktoré sa skrývajú za poskytnutými informáciami, vrátane propagandy a nenávistných slovných prejavov (8),

SA DOMNIEVA, ŽE:

internet, a najmä sociálne médiá, ponúkajú bezprecedentné, takmer neobmedzené možnosti z hľadiska delenia sa o vedomosti a idey. Tým, že poskytujú okamžitý prístup k obrovskému množstvu informácií, ako aj prístup k širokej škále zdrojov, môžu mať značný vplyv na názory, postoje a vnímanie. Zároveň všetkým poskytujú platformu na to, aby sami vytvárali a publikovali obsah a delili sa oň, čím pomáhajú uplatňovať talenty, podporovať tvorivosť a inováciu.

Dnešný svet je charakterizovaný ľahkým a nepretržitým prístupom k internetu, pričom ľudia, najmä mladí ľudia trávia na internete čoraz viac času (9). Virtuálne komunity a kontakty, najmä prostredníctvom sociálnych médií a služieb okamžitých správ, nadobúdajú čoraz väčší význam,

V TEJTO SÚVISLOSTI TIEŽ KONŠTATUJE, ŽE:

mediálna gramotnosť, t. j. všetky technické, kognitívne, sociálne, občianske a tvorivé schopnosti, ktoré nám umožňujú pristupovať a zaujať kritický postoj k tradičným i novým formám médií (10) a interagovať s nimi, je čoraz dôležitejšia. Úzko súvisí s aktívnou účasťou na demokratickom živote, občianstvom a schopnosťou uplatňovať kritický a nezávislý úsudok, ako aj zamyslieť sa nad vlastným konaním, a tým zvyšovať odolnosť mladých ľudí voči extrémistickým názorom a dezinformáciám.

Digitálna kompetencia, ktorá zahŕňa sebaisté, kreatívne a kritické používanie IKT, je zásadným prvkom mediálnej gramotnosti. Nízka úroveň digitálnej kompetencie môže viesť k znevýhodneniu osôb, a to nielen na trhu práce, kde si takmer všetky pracovné miesta vyžadujú určitú úroveň digitálnej kompetencie, ale aj v spoločnosti ako celku. Existuje jasné prepojenie medzi zvyšovaním digitálnej kompetencie a úsilím o vytváranie otvorenejších a súdržnejších spoločností.

Mediálna gramotnosť, ktorá je prepojená s gramotnosťou a komunikačnými zručnosťami vo všeobecnosti, zahŕňa aj iné kľúčové kompetencie, najmä spoločenské a občianske kompetencie, ktoré sú jasne prepojené s kritickým myslením a zabezpečujú, aby si ľudia cenili rozmanitosť a rešpektovali názory a hodnoty iných, ale aj kultúrne povedomie a vyjadrovanie, ktoré sú podporené schopnosťou spájať vlastný spôsob vyjadrovania názorov so spôsobom vyjadrovania názorov iných vrátane osôb s rôznym kultúrnym pozadím,

UZNÁVA, ŽE:

hoci digitálna kompetencia sa stáva čoraz nevyhnutnejšou, znepokojivo veľa ľudí ešte stále nedosiahlo jej základnú úroveň (11), pričom im hrozí nezamestnanosť a sociálne vylúčenie. Môže to prispieť k vytvoreniu „digitálnej priepasti“, čo môže viesť k sociálnym a ekonomickým nerovnostiam, ktoré predstavujú jasnú výzvu pre naše systémy vzdelávania a odbornej prípravy.

Hoci internet a sociálne médiá môžu priniesť mnohé výhody a príležitosti, predstavujú aj potenciálne hrozby a nebezpečenstvá najmä tým, že sprístupňujú online obsah, ktorý je pre deti a mladých ľudí neprimeraný alebo dokonca škodlivý, vrátane nenávistných slovných prejavov a nenávistného obsahu, ktoré zľahčujú násilie. Medzi ďalšie nežiaduce javy patrí tzv. online grooming a kybernetické šikanovanie, ktoré môže významne ovplyvniť blahobyt a vývoj detí a zároveň mať negatívny vplyv na ich študijné výsledky.

Nedávne teroristické útoky v Európe a iné prípady násilného extrémizmu vyvolali veľké znepokojenie v súvislosti s jedinečnými možnosťami, ktoré internet a sociálne médiá poskytujú extrémistickým skupinám všetkých druhov na voľné šírenie nenávisti a názorov podnecujúcich násilie a na nájdenie publika v radoch nespokojných mladých ľudí. Radikalizácia, ktorá vedie k násiliu, má často nadnárodný rozmer, čo sieťam extrémistov umožňuje nadväzovať kontakty so zraniteľnými mladými ľuďmi bez ohľadu na hranice. Hoci je nepravdepodobné, že zvýšenie dosiahnutého stupňa vzdelania by zastavilo všetky formy násilného extrémizmu, vzdelávanie a odborná príprava môžu a mali by prispievať k predchádzaniu radikalizácii,

SÚHLASÍ S TÝM, ŽE:

ako súčasť ich celkového poslania, ktorým je pripraviť mladých ľudí pre spoločnosť a trh práce, ako aj podporovať ich pri dosahovaní osobného naplnenia, zohráva vzdelávanie a odborná príprava dôležitú úlohu pri pomoci mladým ľuďom stať sa mediálne gramotnými a zodpovednými občanmi budúcnosti.

Jedným z hlavných prvkov poslania vzdelávania a odbornej prípravy je vštepiť mladým ľuďom základné hodnoty, ako sú hodnoty zakotvené v Zmluve o Európskej únii, a rozvíjať a udržať otvorenú a poznaniachtivú myseľ a zároveň schopnosť myslieť nezávisle a kriticky, uplatňovať zdravý úsudok pomocou faktov podložených vedomosťami a odolávať extrémistickým názorom, indoktrinácii a dezinformáciám a bojovať proti nim.

Na to, aby vzdelávanie a odborná príprava boli relevantné, je dôležité, aby pracovníci v sektore vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach udržiavali krok s týmto rýchlym vývojom a učiacim sa poskytovali kompetencie – vedomosti, zručnosti a postoje – a hodnoty, ktoré sú potrebné pre bezpečný a zodpovedný prístup k informáciám a inému mediálnemu obsahu, ich výklad, vytváranie a používanie, a to najmä v kontexte internetu a sociálnych médií.

Komplexné „celoškolské“ prístupy zahŕňajúce celú školskú komunitu, ako aj iné príslušné zainteresované strany môžu mať veľký význam, keďže výučba zodpovedného používania internetu a sociálnych médií sa často odohráva mimo učebných miestností v neformálnom a informálnom prostredí,

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:

1.

nabádali na to, aby sa dostatočná pozornosť venovala rozvoju mediálnej gramotnosti a kritického myslenia vo vzdelávaní a odbornej príprave na všetkých úrovniach, a to aj prostredníctvom občianskej a mediálnej výchovy;

2.

usilovali sa zvýšiť úroveň digitálnej kompetencie vo všetkých vekových skupinách učiacich sa z hľadiska celoživotného vzdelávania ako dôležitú podmienku posilnenia ich schopnosti aktívne sa zapájať do demokratického života našich moderných spoločností, ako aj zvýšenia ich zamestnateľnosti;

3.

zvážili popri vnútroštátnych rámcoch a nástrojoch používanie Európskeho rámca digitálnych kompetencií pre občanov a Rámca Rady Európy pre kompetencie v demokratickej kultúre a Rámca Unesco na posúdenie globálnej mediálnej a informačnej gramotnosti;

4.

nabádali na sociálne bezpečné vzdelávacie prostredie online i offline, v ktorom je možné otvorene diskutovať o kontroverzných otázkach a zachovať si slobodu prejavu, a posilnili postavenie pedagogických zamestnancov, aby takéto diskusie iniciovali a moderovali;

5.

podporovali pedagogických zamestnancov a vedenie škôl na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy, aby prostredníctvom počiatočnej odbornej prípravy a ďalšieho profesijného rozvoja rozvíjali vlastnú digitálnu kompetenciu, ako aj pedagogické zručnosti potrebné na využívanie nových technológií a otvorených vzdelávacích zdrojov vo svojej výučbe a riešili otázku mediálnej gramotnosti a kritického myslenia účinným spôsobom u učiacich sa všetkých vekových skupín a z akéhokoľvek prostredia;

6.

spolu s rodičmi a inými zainteresovanými stranami zo širokej verejnosti sa usilovali o zmenšenie digitálnej priepasti medzi generáciami a podporovali spoločnú kultúru dialógu a vzájomného porozumenia;

7.

posilnili dialóg, spoluprácu a partnerstvá medzi sektorom vzdelávania a odbornej prípravy a mediálnym sektorom – vrátane novinárov –, ako aj všetkými inými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti a mládežníckych organizácií vzhľadom na to, že účinný rozvoj mediálnej gramotnosti a kritického myslenia si vyžaduje multidisciplinárny prístup, a na dôležitú úlohu, ktorú v tejto súvislosti môže zohrávať neformálne vzdelávanie a informálne učenie;

8.

podporovali inovačné, kreatívne a participatívne spôsoby rozvíjania mediálnej gramotnosti a kritického myslenia vo vzdelávaní a v odbornej príprave napríklad uskutočňovaním výskumu a využívaním potenciálu, ktorý môže ponúknuť kultúra a umenie, medzikultúrne prístupy a školská mediálna produkcia ako spôsoby posilnenia otvorenosti voči iným kultúram a aktívneho občianstva,

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ:

1.

v kontexte strategického rámca ET 2020 naďalej presadzovali partnerské učenie, a to aj zhromažďovaním a šírením osvedčených postupov v oblasti mediálnej gramotnosti a kritického myslenia, a zároveň venovali osobitnú pozornosť účinnému prístupu k znevýhodneným učiacim sa a učiacim sa, ktorí sú ohrození marginalizáciou;

2.

zabezpečili súdržnosť politík na úrovni EÚ v oblasti mediálnej gramotnosti, aby sa odborná práca, ktorá sa vykonáva v rôznych relevantných oblastiach politiky, napríklad v oblasti vzdelávania, mládeže, kultúry a audiovizuálnej politiky, ako aj v oblasti boja proti terorizmu, dopĺňala a zároveň sa zohľadnili osobitosti sektora vzdelávania a odbornej prípravy;

3.

podporovali úsilie o to, aby mali pedagogickí zamestnanci zručnosti a nástroje nevyhnutné na riešenie otázok mediálnej gramotnosti a kritického myslenia účinným spôsobom pri učiacich sa všetkých vekových skupín a z akéhokoľvek prostredia, okrem iného prostredníctvom využívania portálu School Education Gateway a podporou partnerského učenia prostredníctvom platformy e-twinningu;

4.

pokračovali v spolupráci s inými multilaterálnymi fórami, ako napríklad Rada Európy (12), Unesco a OECD, a zohľadňovali ich prácu, keďže výzvy nepoznajú hranice a ovplyvňujú krajiny v rámci Európskej únie i mimo nej;

5.

nabádali na využívanie možností financovania, ktoré na podporu tohto úsilia ponúkajú všetky príslušné fondy a programy EÚ, najmä Erasmus+, Nástroj na prepájanie Európy, európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020, Kreatívna Európa a Európa pre občanov.


(1)  Vyhlásenie o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, Paríž 17. marca 2015.

(2)  Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 25.

(3)  Ú. v. EÚ C 105, 19.3.2016, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.

(5)  Ú. v. EÚ C 393, 19.12.2012, s. 11.

(6)  Dokument 5451/14.

(7)  Ú. v. EÚ C 433, 3.12.2014, s. 2.

(8)  Dokument 9640/16.

(9)  Viac ako polovica všetkých Európanov využíva sociálne siete; väčšina používateľov sú mladí ľudia. 84 % Európanov mladších ako 30 rokov využíva sociálne médiá a čím je veková skupina mladšia, tým viac sa tento podiel blíži k 100 %.

(10)  Tieto schopnosti nám umožňujú používať kritické myslenie a zároveň sa zapájať do hospodárskych, sociálnych a kultúrnych aspektov spoločnosti a zohrávať aktívnu úlohu v demokratickom procese. Tento koncept zahŕňa rôzne médiá: vysielanie, video, rozhlas, tlač, a to prostredníctvom rôznych kanálov: tradičných kanálov, internetu, sociálnych médií a zároveň sa venuje potrebám rôznych vekových skupín.

(11)  V EÚ nemá 40 % občanov žiadne digitálne zručnosti alebo ich má len na nízkej úrovni, pričom pri približne 90 % pracovných miest v EÚ sa odhaduje potreba aspoň nejakej úrovne digitálnych zručností. Získať tieto zručnosti sa preto rýchlo stáva predpokladom, aby sa pracovníci stali a zostali zamestnateľní.

(12)  Najmä v kontexte stratégie v oblasti práv dieťaťa na obdobie rokov 2016 – 2021, ktorú 2. marca 2016 prijal výbor ministrov a ktorá sa zaoberá otázkou ochrany a podpory práv detí v digitálnom prostredí.


14.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 212/9


Závery Rady o úlohe Europeany z hľadiska digitálnej dostupnosti, viditeľnosti a využívania európskeho kultúrneho dedičstva

(2016/C 212/06)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

PRIPOMÍNAJÚC, ŽE

1.

Digitalizácia a online sprístupňovanie kultúrneho dedičstva a jeho dlhodobé uchovávanie sú nevyhnutné na to, aby mohli mať všetci prístup ku kultúre a znalostiam, aby sa podporovalo bohatstvo a rozmanitosť európskeho kultúrneho dedičstva a aby sa prispievalo k dosiahnutiu jednotného digitálneho trhu zvyšovaním ponuky nových a inovačných produktov a služieb (1);

2.

Europeana, založená v roku 2008 ako knižnica, ktorá umožňuje spoločný prístup online k digitálnemu kultúrnemu materiálu v mnohých jazykoch (2) a prepája digitálne zbierky kultúrneho dedičstva členských štátov, sa stala spoločným európskym kultúrnym projektom na sprístupňovanie a prezentáciu európskeho kultúrneho dedičstva;

3.

Rada (3), Komisia (4) a Európsky parlament (5) podporili ďalší rozvoj Europeany a vnútroštátnych politík v oblasti digitálneho kultúrneho dedičstva;

4.

opakované použitie digitálneho dedičstva sa podporilo tým, že sa za určitých podmienok inštitúcie kultúrneho dedičstva začlenili do rozsahu pôsobnosti smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora (6) a tým, že sa prijala smernica o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (7);

BERIE NA VEDOMIE

5.

zámer Komisie posúdiť možnosti a zvážiť legislatívne iniciatívy na uľahčenie digitalizácie komerčne nedostupných diel a ich sprístupňovanie online, a to aj v EÚ, ako súčasť jej avizovanej iniciatívy za modernizáciu autorských práv (8);

POZNAMENÁVA, ŽE

6.

Europeana je vo svojej súčasnej podobe internetovou platformou, ktorá umožňuje mnohojazyčný prístup k digitálnemu kultúrnemu dedičstvu, ktoré sa nachádza v jednotlivých inštitúciách kultúrneho dedičstva. Je tiež mnohostrannou platformou (9) zameranou na tvorbu hodnôt pre koncových používateľov, členské štáty, inštitúcie kultúrneho dedičstva, výskum a kreatívne opakované využitie.

Europeana je v súčasnosti:

prevádzkovaná konzorciom, ktorého ústredným koordinátorom a hlavným príjemcom finančných prostriedkov EÚ je nadácia Europeana (10),

podporovaná zo strany EÚ z Nástroja na prepájanie Európy (NPE) (11) ako infraštruktúra digitálnych služieb pre „prístup k digitálnym zdrojom európskeho kultúrneho dedičstva“,

podporovaná členskými štátmi, ktoré spoločne využívajú obsah, metaúdaje a odborné znalosti prostredníctvom svojich inštitúcií kultúrneho dedičstva a poskytujú dobrovoľné finančné príspevky nadácii Europeana,

podporovaná združením siete Europeana, ktoré spája, odborníkov na kultúrne dedičstvo a z kreatívnych a technických odvetví, ktorí podporujú každodenné činnosti Europeany a poskytujú poradenstvo v súvislosti s jej stratégiou;

SÚHLASÍ S TÝM, ŽE

7.

individuálne a spoločné úsilie inštitúcií kultúrneho dedičstva, členských štátov a Komisie viedlo k pokroku na ceste k digitalizácii, online dostupnosti a (dlhodobému) digitálnemu uchovávaniu kultúrneho dedičstva (12);

8.

význam digitálneho uchovávania svetového kultúrneho dedičstva, ktoré sa nachádza v európskych zbierkach, je dôležitý najmä vo svetle ničenia a ohrozenia kultúrneho dedičstva v konfliktných oblastiach;

9.

koordinácia úsilia prostredníctvom Europeany v záujme online dostupnosti kultúrneho dedičstva pomohla:

stimulovať budovanie kapacít vytvorením siete odborníkov a inštitúcií kultúrneho dedičstva, ktorá podporuje rozvoj, zavádzanie a konzistentné používanie modelov, noriem a rámcov na spoločné využívanie obsahu a metaúdajov,

inštitúciám kultúrneho dedičstva spoločne využívať svoje zbierky v rámci rôznych odvetví a cezhranične prostredníctvom mnohostrannej internetovej platformy, ktorá v súčasnosti poskytuje prístup k viac než 50 miliónom položiek z približne 3 700 inštitúcií,

zlepšiť dostupnosť vysokokvalitných údajov pripravených na opakované využitie (13), čím sa zlepšuje dostupnosť kultúrneho dedičstva na otvorených platformách a sociálnych médiách a podporuje jeho opakované využitie v iných odvetviach;

10.

prepojenie zbierok digitálneho dedičstva prostredníctvom Europeany prispieva na úrovni EÚ aj k plneniu týchto cieľov:

poskytovať širokému spektru záujemcov prístup k bohatstvu a rozmanitosti európskych kultúr, ako aj k svetovému kultúrnemu dedičstvu,

uľahčiť výskum a poznanie rôznorodej kultúry a histórie Európy,

uľahčiť opakované využívanie v rámci nových a inovačných cezhraničných online služieb, a tým prispievať k digitálnemu jednotnému trhu;

ZDÔRAZŇUJE, ŽE

11.

opakované a spoločné využívanie obsahu a prístup k nemu sa musia vykonávať v úplnom súlade s autorskými a súvisiacimi právami;

UZNÁVA, ŽE PRED NAMI SÚ EŠTE TIETO VÝZVY:

12.

niektoré technické aspekty internetovej platformy Europeana, ako napríklad sémantická interoperabilita (14), by sa mali posilniť, aby sa mohli inštitúcie kultúrneho dedičstva prepojiť a spoločne využívať a aktualizovať svoj obsah a metaúdaje pružným jednoduchým a udržateľným spôsobom;

13.

ako jeden z bodov prístupu k digitálnemu kultúrnemu dedičstvu by sa mal viacjazyčný prístupový bod Europeany stať používateľsky prístupnejším, najmä zlepšením kvality a vyhľadateľnosti obsahu a ďalším rozvojom funkcií sémantického a viacjazyčného vyhľadávania v súlade s najlepšími postupmi;

14.

s cieľom lepšie osloviť a zapojiť koncových používateľov je potrebné obsah spoločne využívaný prostredníctvom Europeany prezentovať atraktívnym a rôznorodým spôsobom, najmä zapojením inštitúcií kultúrneho dedičstva a tretích strán ako viacerých prístupových a informačných bodov, napríklad prostredníctvom kultúrnych transeurópskych projektov, ako sú projekty venované prvej svetovej vojne (1914 – 1918) a pádu železnej opony či iným revolučným udalostiam roku 1989;

15.

správa Europeany sa musí stať inkluzívnejšou, tak, aby sa vlády členských štátov, širšia sieť zhromažďovateľov a inštitúcie kultúrneho dedičstva zapojili do stanovovania strategických priorít a rozvoja kultúrnych projektov orientovaných na používateľa na základe dostupných finančných prostriedkov; v prípade potreby sa môžu zohľadniť názory hlavných kultúrnych činiteľov;

16.

je naďalej potrebné vymieňať si a aktualizovať znalosti a identifikovať spoločné riešenia v rámci siete odborníkov v oblasti kultúrneho dedičstva vrátane združenia siete Europeana;

17.

súčasný model verejného financovania (založený na grantoch) nepredstavuje dostatočne stabilný základ pre udržanie investícií do Europeany na doterajšej úrovni a na zaistenie jej budúcej kvality, dostupnosti a spoľahlivosti z týchto dôvodov:

nadácia Europeana bola zriadená ako organizácia bez vlastných zdrojov a v dohľadnej budúcnosti nebude možné získať zo služieb Europeany významné príjmy,

v rámci grantového modelu EÚ existujú vždy neoprávnené náklady, ktoré sa musia pokryť z iných zdrojov, ako sú napríklad priame dobrovoľné príspevky členských štátov, ktoré od roku 2014 klesajú a sú svojou povahou nestabilné;

A PRETO

18.

by sa mala posilniť hodnota Europeany z hľadiska kultúry a digitálnej inovácie prostredníctvom prehodnotenia platformy základných služieb v rámci NPE s dôrazom na:

podporu sietí odborníkov, ako je napríklad združenie siete Europeana,

dosiahnutie technického pokroku,

prevádzku mnohostrannej internetovej platformy na spoločné a opakované využívanie metaúdajov a obsahu a

poskytovanie všeobecného viacjazyčného prístupu ku kultúrnemu obsahu.

Mala by sa posilniť aj prostredníctvom realizácie kultúrnych projektov orientovaných na používateľa, ktoré stavajú na infraštruktúre Europeany a ktoré sa majú spolufinancovať v rámci NPE ako všeobecné služby za účasti inštitúcií kultúrneho dedičstva a iných verejných a súkromných subjektov;

VYZÝVA PREVÁDZKOVATEĽA EUROPEANY, ABY:

19.

dosiahol významný pokrok pri riešení výziev identifikovaných v týchto záveroch;

20.

sa zaoberal nevyriešenými otázkami v existujúcich partnerských organizáciách alebo obavami potenciálnych partnerských organizácií, najmä v krajinách a oblastiach, v ktorých tento projekt ešte nie je dostatočne známy;

21.

preskúmal možnosti spolupráce s príbuznými európskymi iniciatívami vrátane oblasti výskumu;

22.

úzko zapojil členské štáty do tvorby politík a prijímania rozhodnutí. V prípade nadácie Europeana by sa toto mohlo zorganizovať konkrétne tak, že možnosť účasti v správnej rade by mal členský štát predsedajúci Rade EÚ, členský štát, ktorý jej predsedal predtým, a členský štátu, ktorý bude vykonávať predsedníctvo v nasledujúcom období;

23.

nadviazal systematickejšie kontakty s členskými štátmi, zlepšil a zabezpečil trvalý prístup k štatistikám používateľov z jednotlivých krajín a inštitúcií a zlepšil zodpovednosť za výsledky a výdavky projektu;

24.

naďalej skúmal možnosti tvorby vlastných príjmov;

VYZÝVA KOMISIU, aby:

25.

do októbra 2017 predložila Rade nezávislé hodnotenie Europeany a poskytla jasné smerovanie pre strednodobý a dlhodobý rozvoj Europeany posúdením alternatív týkajúcich sa budúceho rozsahu, udržateľného financovania a správy Europeany na úrovni EÚ vrátane možnosti transformovať Europeanu na európsky právny subjekt alebo ju do takéhoto subjektu začleniť, a to pri zohľadnení dvojitej povahy Europeany ako kultúrneho a aj digitálneho inovačného projektu;

26.

do októbra 2017 zmenila metódu financovania infraštruktúry digitálnych služieb Europeany v rámci NPE na kombináciu verejného obstarávania a grantov. V rámci tohto modelu sa verejným obstarávaním EÚ plne pokryje platforma základných služieb v záujme zabezpečenia stability a interoperability, pričom granty EÚ (do 75 % oprávnených nákladov) budú k dispozícii na súvisiace projekty zamerané na používateľa (napr. všeobecné služby v rámci NPE), ktoré môžu členské štáty dobrovoľne spolufinancovať buď priamo a/alebo prostredníctvom zúčastnených národných organizácií;

27.

v rámci postupu obstarávania stanovila podmienky pre platformu základných služieb, pričom sa od prevádzkovateľa bude žiadať, aby zachoval jej charakter verejnej infraštruktúry a komunity pre kultúru a digitálnu inováciu, a to najmä prostredníctvom:

umožnenia kontinuálneho zapojenia členských štátov a inštitúcií kultúrneho dedičstva do rozvoja platformy základných služieb Europeany,

rešpektovania vnútroštátnych kultúrnych inštitúcií ako držiteľov práv na metaúdaje a obsah;

28.

zabezpečila, aby všeobecné služby Europeany, na ktoré sa poskytujú granty, vychádzali z platformy základných služieb a boli s ňou prepojené;

29.

do decembra 2016:

obnovila a zrevidovala mandát skupiny expertov členských štátov pre digitalizáciu a digitálne uchovávanie (MSEG) do roku 2020,

posilnila jej úlohu preskúmavať a prerokúvať politiky pre digitálne kultúrne dedičstvo, ako aj poskytovať usmernenia pre ročné pracovné programy Europeany,

úzko zapojila MSEG do vymedzenia všeobecných cieľov, priorít činnosti a plánovanej úrovne financovania, ktoré sa navrhnú pre platformu základných služieb Europeany a pre jej všeobecné služby v ročných pracovných programoch NPE predkladaných výboru NPE na zaujatie stanoviska;

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY V SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY:

30.

ďalej presadzovali digitalizáciu zbierok kultúrneho dedičstva, ako aj čo najširší prístup k digitálnemu kultúrnemu dedičstvu a jeho opakované využitie;

31.

zaviedli alebo zachovali stratégie a operačné mechanizmy, ako sú napríklad národní a regionálni zhromažďovatelia, a podnecovali online dostupnosť vysokokvalitného obsahu a metaúdajov kultúrneho dedičstva z národných a regionálnych zbierok;

32.

podnecovali inštitúcie kultúrneho dedičstva, aby sa zapojili do Europeany a podporovali ju spoločným využívaním obsahu a metaúdajov, účasťou v združení siete Europeana a úsilím v oblasti propagácie a šírenia s využitím projektov financovaných z grantov EÚ;

33.

sa angažovali v MSEG ako vo fóre na diskusiu o politikách pre digitálne kultúrne dedičstvo, ako aj o stratégii a financovaní Europeany a snažili sa zabezpečiť koordináciu medzi delegátmi MSEG, výborom NPE a prípravným orgánom Rady v oblasti kultúry;

34.

zvážili podporu činností Europeany prostredníctvom dobrovoľných finančných príspevkov do nadácie Europeana so zreteľom na to, že tieto príspevky sú potrebné, pokiaľ sa nezavedie nový systém založený na obstarávaní, a následne zvážili dobrovoľné spolufinancovanie projektov Europeany financovaných z grantov EÚ;

VYZÝVA PREVÁDZKOVATEĽA EUROPEANY, KOMISIU A ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

35.

propagovali význam Europeany ako európskeho kultúrneho projektu slúžiaceho verejnému záujmu a ako siete odborníkov medzi všetkými zainteresovanými stranami, a to tak, že zaangažujú aj sektor výskum a inovácie, vzdelávania, cestovného ruchu a kreatívnej činnosti.


(1)  Závery Rady z 10. mája 2012 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho sprístupňovaní online a o digitálnom uchovávaní (Ú. v. EÚ C 169, 15.6.2012, s. 5).

(2)  Závery Rady z 20. novembra 2008 o európskej digitálnej knižnici EUROPEANA (Ú. v. EÚ C 319, 13.12.2008, s. 18).

(3)  Závery Rady z 10. mája 2012 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho sprístupňovaní online a o digitálnom uchovávaní (Ú. v. EÚ C 169, 15.6.2012, s. 5), závery Rady z 21. mája 2014 o kultúrnom dedičstve ako strategickom zdroji pre udržateľnú Európu (Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 36) a závery Rady o participatívnej správe kultúrneho dedičstva (Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 1).

(4)  Odporúčanie Komisie z 27. októbra 2011 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov (Ú. v. EÚ L 283, 29.10.2011, s. 39).

(5)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2010 s názvom „Europeana – ďalšie kroky“ 2009/2158(INI).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (Ú. v. EÚ L 299, 27.10.2012, s. 5).

(8)  Ako sa uvádza v oznámení Komisie z 9. decembra 2015 s názvom „Kroky smerom k modernému, európskejšiemu rámcu autorských práv“ (15264/15).

(9)  „Mnohostranná platforma“ je jedným z prevládajúcich modelov internetovej ekonomiky. Mnohostranné platformy vytvárajú hodnotu uľahčovaním interakcie medzi dvoma alebo viacerými odlišnými, ale vzájomne prepojenými skupinami. Takáto platforma je hodnotná pre jednu skupinu používateľov len vtedy, ak je prítomná aj druhá skupina používateľov. (Na základe http://divergence.academy/business-models/what-is-a-multi-sided-platform/.)

(10)  Nadácia Europeana je súkromná nadácia zriadená podľa holandského práva.

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129) v spojení s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14).

(12)  Odhaduje sa, že digitalizovaných je 10 % kultúrneho dedičstva (približne 300 miliónov objektov) v členských štátoch, z čoho približne jedna tretina je dostupná online.

http://www.enumerate.eu/fileadmin/ENUMERATE/documents/ENUMERATE-Digitisation-Survey-2014.pdf.

(13)  Vysokokvalitné údaje pripravené na opakované využitie sú snímky s vysokým rozlíšením; strojovo čitateľné, otvorené a interoperabilné formáty; bohaté opisy a metaúdaje vhodné na automatické vyhľadávanie; informácie o geografickej polohe a autorských právach.

(14)  Sémantickou interoperabilitou sa zabezpečuje to, aby si programy mohli vymieňať informácie, kombinovať ich s inými zdrojmi informácií a následne ich zmysluplne spracovávať (európsky rámec interoperability pre poskytovanie celoeurópských služieb elektronickej správy: http://ec.europa.eu/idabc/servlets/Docd552.pdf?id=19529).

V prípade Europeany by mohlo ísť o vývoj nástrojov a technológií na zlepšenie automatického prijímania a výkladu metaúdajov, ktoré poskytujú kultúrne inštitúcie, napríklad prostredníctvom mapovania mien umelcov tak, aby bol umelec známy pod viacerými menami rozpoznaný ako tá istá osoba.


14.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 212/14


Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o posilnení čestnosti, transparentnosti a dobrej správy v súvislosti s významnými športovými podujatiami

(2016/C 212/07)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ZASADAJÚCICH V RADE,

BERÚC NA VEDOMIE:

1.

uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 21. mája 2014 o pracovnom pláne Európskej únie pre šport (2014 – 2017), v ktorom sa za jednu z troch hlavných priorít určila čestnosť v športe;

2.

zásady dobrej správy v športe, ktoré predložila skupina odborníkov pre dobrú správu vecí verejných v roku 2013 a usmerňujúce zásady súvisiace s demokraciou, ľudskými právami a pracovnými právami, najmä v súvislosti s postupom prideľovania práva usporiadať významné športové podujatia, ktoré predložila táto skupina expertov v januári 2016 (1);

3.

odporúčania týkajúce sa významných športových podujatí, najmä z hľadiska ich odkazu s dôrazom na sociálnu, hospodársku a environmentálnu udržateľnosť, ktoré v januári 2016 predložila skupina odborníkov pre hospodársky rozmer športu (2);

4.

globálne iniciatívy (3) vrátane iniciatív medzinárodného športového hnutia, ako je napríklad Olympijská agenda 2020, ktorú prijal Medzinárodný olympijský výbor na svojom 127. zasadnutí 12. decembra 2014, obsahujúca odporúčania, v rámci ktorých sa značná pozornosť venuje otázkam čestnosti a udržateľného rozvoja ako neoddeliteľnej súčasti významných športových podujatí vrátane olympijských hier (4);

ZDÔRAZŇUJÚC, ŽE:

5.

významné športové podujatia (5) sú dobré príležitosti na oslavu športových výkonov a hodnôt a prínosu športu na národnej a medzinárodnej úrovni. Významné športové podujatia môžu byť výkladnou skriňou športu, ktorá priťahuje veľkú pozornosť športovcov, zainteresovaných strán i širokej verejnosti, a môžu inšpirovať dospelých a deti k športovaniu;

6.

významné športové podujatia môžu zohrávať dôležitú úlohu pri rozvoji regiónu či mesta a v prípade, ak sa starostlivo naplánujú od čo najskoršej fázy, môžu mať na ne výrazný hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv. Odkaz významných športových podujatí a ich udržateľnosť môže byť veľmi dôležitá z hľadiska ich legitímnosti a podpory;

7.

v súvislosti s významnými športovými podujatiami sa vynárajú náležité otázky čestnosti a dobrej správy, ako sú napríklad demokratické a transparentné rozhodovanie, zodpovednosť, udržateľný rozvoj a pozitívny odkaz, ľudské práva vrátane práv detí a práv pracujúcich a rodovej rovnosti, ako aj predchádzanie všetkým formám diskriminácie a hrozbám pre čestnosť v športe, ako sú doping, ovplyvňovanie výsledkov zápasov a násilie;

8.

vzhľadom na pozornosť, ktorú významné športové podujatia priťahujú, a na značné finančné a hospodárske záujmy s nimi spojené, sú zraniteľné z hľadiska procesov, ktoré môžu poškvrniť čestnosť športu, čím sa významné športové podujatia nielen dostávajú do polohy platformy pre čestnosť, ale sú takisto význačnou skúškou čestnosti, transparentnosti a dobrej správy vrátane ich udržateľnosti a odkazu;

UVEDOMUJÚC SI:

9.

výzvy, ktorým čelia športové organizácie, verejné orgány na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, podniky, médiá a ďalší partneri, aby dokázali zabezpečiť udržateľné vybavenie a priestory a vytvorenie vhodných podmienok pre všetky fázy významného športového podujatia (skúmanie uskutočniteľnosti, kandidatúra, prípravy, organizácia, odkaz);

10.

v niektorých prípadoch obmedzenú transparentnosť v rámci postupov a procesov rozhodovania počas všetkých fáz významného športového podujatia zo strany subjektov, ktoré prideľujú právo usporiadať toto podujatie, i uchádzajúcich sa subjektov; a obmedzené uplatňovanie zásady dobrej správy zo strany medzinárodných športových federácií;

11.

finančné, technické, politické a legislatívne požiadavky na významné športové podujatia a s nimi súvisiace náklady (6), ako aj čoraz konkurencieschopnejšie kandidatúry a prípadne predimenzované kandidatúry vedúce k zodpovedajúcemu nárastu nákladov na hostenie podujatí, čo často menšie krajiny EÚ a mestá diskvalifikuje z kandidatúry na usporiadanie i samotnú organizáciu takýchto podujatí;

12.

stiahnutie kandidatúry na organizovanie významných športových podujatí zo strany viacerých miest i krajín v rámci EÚ, klesajúci podiel významných športových podujatí organizovaných v EÚ a klesajúcu úroveň podpory organizovania týchto športových podujatí zo strany európskych občanov (7);

13.

zvýšený záujem krajín EÚ a športových federácií organizovať niektoré významné športové podujatia spoločne vo viacerých krajinách, regiónoch a mestách;

PODČIARKUJÚC:

14.

úlohu vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov verejnej moci, ktoré sú zapojené do významných športových podujatí, napr. pri ich financovaní, či pokiaľ ide o infraštruktúru, ochranu životného prostredia, bezpečnosť a ochranu, ako aj plánovanie a zabezpečenie udržateľnosti a odkazu týchto podujatí;

15.

skutočnosť, že od športových organizácií sa očakáva, aby riadili svoje športy v súlade so základnými a uznávanými zásadami dobrej správy, ako sú transparentnosť, demokratické procesy, systém bŕzd a protiváh a solidarita, a to vzhľadom na prevažne samoregulačnú organizáciu športu;

16.

význam posilneného a trvalého dialógu a spolupráce medzi verejnými orgánmi a športovými organizáciami, ktoré sú podporované náležitým dialógom medzi EÚ a medzinárodným športovým hnutím, čoho výsledkom sú spoločné hodnoty, pokiaľ ide o čestnosť, transparentnosť a dobrú správu a udržateľný rozvoj, ako aj k spoločným dohodám a dojednaniam, v ktorých sa prihliada na vzájomné povinnosti a záujmy;

NA ZÁKLADE TOHO VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY

BERÚC DO ÚVAHY ZÁSADU SUBSIDIARITY:

17.

podporovali a uplatňovali čestnosť, transparentnosť a dobrú správu v súvislosti s významnými športovými podujatiami v každej fáze podujatia (skúmanie uskutočniteľnosti, kandidatúra, príprava, organizácia, zhodnotenie, odkaz) vrátane obdobia po skončení podujatia, a to presadzovaním týchto zásad u všetkých zainteresovaných strán ako partnerov podujatia, prostredníctvom iniciatív, ako je napríklad:

a)

uplatňovanie transparentných a demokratických postupov v každej fáze významných športových podujatí a požiadavka smerom ku všetkým ostatným partnerom, aby ich tiež uplatňovali, a to s osobitnou pozornosťou venovanou informovaniu a zapojeniu verejnosti, ako aj nezávislému podávaniu správ, auditu, hodnoteniu a vyvodeniu zodpovednosti; pred rozhodnutím o kandidatúre vypracovanie a uverejnenie analýzy nákladov a prínosov;

b)

používanie transparentných a relevantných kritérií pre verejnú podporu zapojených organizácií, požadujúc napr. uplatňovanie základných zásad dobrej správy, ako aj kritérií pre transparentnosť a demokratické postupy používané týmito organizáciami;

c)

požiadanie všetkých zainteresovaných strán zapojených ako partnerov do významných športových podujatí, aby dodržiavali uznané medzinárodné normy a zúčastňovali sa na iniciatívach, ako sú napríklad iniciatíva globálny pakt OSN, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, ISO 26000 a 20121;

d)

používanie transparentných a náležitých zásad ako základ pre zabezpečenie verejnej podpory významným športovým podujatiam v súvislosti so špecifickými otázkami čestnosti, ako sú ľudské práva vrátane práv detí a práv pracujúcich a rodovej rovnosti, ako aj predchádzanie všetkým formám diskriminácie a hrozbám pre čestnosť v športe, ako sú doping, ovplyvňovanie výsledkov zápasov a násilie;

18.

zabezpečili dlhodobý a pozitívny odkaz významných športových podujatí ako súčasť dobrej správy, ako aj sociálnu, hospodársku a environmentálnu udržateľnosť v rámci mestského a regionálneho rozvoja v členských štátoch EÚ;

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A EURÓPSKU KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ:

19.

začlenili čestnosť, transparentnosť, dobrú správu, udržateľnosť a odkaz významných športových podujatí do budúcej práce na úrovni EÚ týkajúcej sa oblasti športu, a to vrátane uľahčenia výmeny informácií a diskusií o relevantných otázkach v súvislosti s významnými športovými podujatiami;

20.

podporovali v náležitých prípadoch uplatňovanie kritérií a postupov týkajúcich sa čestnosti, transparentnosti a dobrej správy vrátane udržateľnosti a odkazu v súvislosti s významnými športovými podujatiami, a to na základe existujúcich usmernení a odporúčaní a v súlade s uznanými medzinárodnými dohovormi a normami, ktoré by mohli členské štáty a miestne orgány používať ako referenčný bod na verejnú podporu významných športových podujatí;

21.

identifikovali a rozvíjali modely verejno-súkromnej spolupráce a vymieňali si osvedčené postupy týkajúce sa tejto spolupráce, ktoré by mohli využívať členské štáty a miestne orgány pri uzatváraní dohôd o partnerstve na organizovanie významných športových podujatí, s osobitným dôrazom na športové podujatia, ktoré sa konajú vo viacerých krajinách, regiónoch a mestách;

VYZÝVA EURÓPSKU KOMISIU, ABY:

22.

uskutočnila štúdiu o organizovaní významných športových podujatí vo viacerých krajinách a regiónoch v EÚ zohľadňujúc možné administratívne a legislatívne prekážky na vnútroštátnej i európskej úrovni a očakávaný vplyv takýchto podujatí;

23.

Podporovala nadnárodné projekty a v primeraných prípadoch nezávislý výskum týkajúci sa čestnosti, transparentnosti a dobrej správy v súvislosti s významnými športovými podujatiami vrátane udržateľnosti a aspektov ich odkazu, a to v rámci programov financovania EÚ, ako sú napr. Erasmus+ a Horizont 2020;

24.

podporovala výmenu a zverejňovanie osvedčených postupov a skúseností a uľahčovala výmenu poznatkov medzi členskými štátmi EÚ a športovým hnutím, pokiaľ ide o čestnosť, transparentnosť a dobrú správu v súvislosti s významnými športovými podujatiami, vrátane udržateľnosti a aspektov ich odkazu, ako aj podporovala a presadzovala identifikáciu metód a nástrojov a v prípade potreby aj ich rozvoj vrátane:

a)

spoľahlivých analýz nákladov a prínosov;

b)

merania podpory obyvateľstva;

c)

merania sociálnych, hospodárskych a environmentálnych vplyvov a odkazu významných športových podujatí;

d)

externých a nezávislých hodnotení významných športových podujatí;

25.

vytvorila jednoduchý monitorovací systém, ako napríklad tzv. listinu záväzkov alebo prostredníctvom iniciatívy globálneho paktu OSN, na meranie pokroku na ceste k čestnosti, transparentnosti a dobrej správy uplatňovaných hostiteľskými organizáciami významných športových podujatí v členských štátoch EÚ;

BERÚC DO ÚVAHY AUTONÓMNOSŤ ŠPORTOVÉHO HNUTIA, VYZÝVA MEDZINÁRODNÉ ŠPORTOVÉ HNUTIE, ABY ZVÁŽILO:

26.

pokračovanie v organizovaní prístupných a príťažlivých významných športových podujatí, ktoré sú výkladnými skriňami pozitívnych hodnôt športu a úlohy športu v spoločnosti, ako aj podpory sociálnej súdržnosti;

27.

podporovanie uplatňovania základných zásad dobrého riadenia vedúcich k transparentnosti, demokratických procesov, systému bŕzd a protiváh a solidarite v súvislosti s organizáciou významných športových podujatí a dodržiavanie uznaných medzinárodných noriem a zapájanie sa do iniciatív, akou sú iniciatíva globálneho paktu OSN, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a normy ISO 26000 a 20121;

28.

podporu, uplatňovanie a monitorovanie čestnosti, transparentnosti a dobrej správy v kontexte významných športových podujatí v každej ich fáze (skúmanie uskutočniteľnosti, kandidatúra, príprava, organizácia, hodnotenie, odkaz) a presadzovalo túto koncepciu u všetkých zainteresovaných strán, ktoré sú ako partneri zapojené do tohto podujatia;

29.

uplatňovanie transparentných a demokratických postupov počas každej fázy významných športových podujatí a požiadavku smerom na všetkých ostatných partnerov, aby ich tiež uplatňovali, s osobitným dôrazom na informovanie a účasť národných, regionálnych a miestnych športových organizácií a širokej verejnosti, ako aj na nezávislé podávanie správ, audit, hodnotenie a zodpovednosť;

30.

vypracovanie a uverejnenie katalógu realistických požiadaviek na fázu uchádzania sa o usporiadanie významných športových podujatí vrátane transparentných výberových konaní a relevantných kritérií výberu pri prideľovaní práva organizovať významné športové podujatia, ktoré sa týkajú konkrétnych otázok čestnosti, ako sú ľudské práva vrátane práv detí a práv pracujúcich a rodovej rovnosti, ako aj predchádzanie všetkým formám diskriminácie a hrozbám pre čestnosť v športe, akými sú napríklad doping, ovplyvňovanie výsledkov zápasov a násilie;

31.

aktívnu podporu sociálnej, hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti a dlhodobého a pozitívneho odkazu významných športových podujatí ako súčasti dobrej správy, v rámci povinností vyplývajúcich zo zmluvy s hostiteľskou organizáciou, ako aj monitorovanie podujatia (8);

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, EURÓPSKU KOMISIU A MEDZINÁRODNÉ ŠPORTOVÉ HNUTIE, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ:

32.

pokračovali v dialógu medzi členskými štátmi, Európskou komisiou a športovým hnutím o čestnosti, transparentnosti a dobrej správe v súvislosti s významnými športovými podujatiami vrátane udržateľnosti a odkazu týchto podujatí;

33.

dosiahli dohodu o spoločnom programe, s ktorým by sa v prvom rade stotožnilo olympijské hnutie a zodpovedné medzinárodné futbalové organizácie, s vyhliadkou jeho rozšírenia na medzinárodné športové federácie, a to s cieľom zvýšiť úroveň čestnosti, zlepšiť dobrú správu a zvýšiť transparentnosť vo všetkých fázach významných športových podujatí, a presadzovali tieto otázky vo vzťahu k všetkým zainteresovaným stranám v rámci partnerstiev, ktoré sú potrebné na usporiadanie takýchto podujatí, aktivujúc tak tiež pozitívny potenciál a udržateľnosť, ako aj odkaz významných podujatí a obnovujúc dôveru občanov EÚ;

34.

vykonávali spoločné opatrenia, ako sú:

a)

vypracovanie usmerňujúcich modelov verejno-súkromnej spolupráce na účely organizovania významných športových podujatí na vnútroštátnej úrovni;

b)

vypracovanie kódexu správania pre všetky verejné a súkromné subjekty zapojené do organizácie významných športových podujatí, ak je to vhodné;

c)

výmena informácií a diskusie o témach týkajúcich sa budúcich významných športových podujatí, ako napr. udržateľnosť a ich odkaz, kritériá týkajúce sa čestnosti a dobrej správy, osobitné požiadavky združení a súvisiace náklady, možné administratívne a legislatívne prekážky na európskej úrovni a bezpečné a chránené prostredie pre podujatia;

d)

využitie existujúcich modelov a v náležitých prípadoch vypracovanie nových modelov spoločných významných športových podujatí konajúcich sa vo viacerých krajinách;

e)

podpora organizátorov podujatí pri uskutočňovaní prieskumov sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho vplyvu podujatia na hostiteľskú krajinu, región alebo mesto po skončení podujatia;

35.

organizovali pravidelný dialóg na vysokej úrovni v rámci štruktúrovaného dialógu EÚ o športe (9) s vládnymi predstaviteľmi, zástupcami európskeho a medzinárodného olympijského hnutia a európskych a medzinárodných športových federácií zapojených do významných športových podujatí a – ak je to vhodné – aj s nezávislými odborníkmi. Na základe spoločného programu a opatrení, ktoré sú uvedené v bode 34, by sa mohlo diskutovať o témach týkajúcich sa významných športových podujatí, v rámci ktorých vlády a športové organizácie nesú spoločne zodpovednosť a vymieňajú si v súvislosti s nimi informácie.


(1)  Dokument 14183/13 a dokument skupiny odborníkov pre dobrú správu vecí verejných s názvom „Usmerňujúce zásady súvisiace s demokraciou, ľudskými právami a pracovnými právami, najmä v súvislosti s postupom prideľovania práva na usporiadanie významných športových podujatí“ v konečnej verzii z 13. januára 2016.

(2)  Skupina odborníkov pre hospodársky rozmer športu (XG ECO) – odporúčania týkajúce sa významných športových podujatí, najmä z hľadiska ich odkazu s dôrazom na sociálnu, hospodársku a environmentálnu udržateľnosť. (Správa XG ECO).

(3)  Napr. Berlínske vyhlásenie prijaté na 5. medzinárodnej konferencii ministrov a vysokých úradníkov zodpovedných za telesnú výchovu a šport (MINEPS V) 28. – 30. mája 2013.

(4)  Medzinárodný olympijský výbor (2014): Olympijská agenda 2020, 20 + 20 odporúčaní.

(5)  Skupina odborníkov EÚ pre hospodársky rozmer športu definuje „významné športové podujatie“ ako podujatie organizované jedným alebo viacerými hostiteľskými krajinami, regiónmi alebo mestami, na ktorom sa zúčastňujú rôzne medzinárodné delegácie s cieľom venovať sa jednému alebo viacerým druhom športu. Takéto podujatia často charakterizujú významné a logistické výzvy. Významné športové podujatia majú veľký mediálny profil, zúčastňuje sa na nich niekoľko tisíc ľudí vrátane fanúšikov, novinárov, technického personálu a často trvajú niekoľko po sebe nasledujúcich dní.

(6)  Napr. prevádzkové náklady a náklady na infraštruktúru späté s podujatím, na dopravu a ubytovanie, na bezpečnosť a ochranu.

(7)  Hover, P. a kol. (2016): Integrity and sport events, position paper (Čestnosť a športové podujatia, pozičný dokument). Utrecht: Mulier Instituut (marec 2016).

(8)  Správa XG ECO, najmä odporúčania 1 – 7 a 21.

(9)  Ú. v. EÚ C 322, 27.11.2010.


Európska komisia

14.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 212/18


Výmenný kurz eura (1)

13. júna 2016

(2016/C 212/08)

1 euro =


 

Mena

Výmenný kurz

USD

Americký dolár

1,1268

JPY

Japonský jen

119,51

DKK

Dánska koruna

7,4356

GBP

Britská libra

0,79515

SEK

Švédska koruna

9,3265

CHF

Švajčiarsky frank

1,0888

ISK

Islandská koruna

 

NOK

Nórska koruna

9,3265

BGN

Bulharský lev

1,9558

CZK

Česká koruna

27,035

HUF

Maďarský forint

312,37

PLN

Poľský zlotý

4,3884

RON

Rumunský lei

4,5178

TRY

Turecká líra

3,2939

AUD

Austrálsky dolár

1,5228

CAD

Kanadský dolár

1,4390

HKD

Hongkongský dolár

8,7470

NZD

Novozélandský dolár

1,5949

SGD

Singapurský dolár

1,5272

KRW

Juhokórejský won

1 322,63

ZAR

Juhoafrický rand

17,1000

CNY

Čínsky juan

7,4212

HRK

Chorvátska kuna

7,5305

IDR

Indonézska rupia

15 011,14

MYR

Malajzijský ringgit

4,6108

PHP

Filipínske peso

52,002

RUB

Ruský rubeľ

74,0264

THB

Thajský baht

39,669

BRL

Brazílsky real

3,8760

MXN

Mexické peso

21,0672

INR

Indická rupia

75,6125


(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.


V Oznamy

KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

Európska komisia

14.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 212/19


Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec M.7815 – Groupe Bouygues/ADP/Meridiam/Ravinala Airports)

Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu

(Text s významom pre EHP)

(2016/C 212/09)

1.

Európskej komisii bolo 8. júna 2016 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou skupina Bouygues (Francúzsko), podniky Aéroports de Paris („ADP“, Francúzsko) a Meridiam SAS („Meridiam“, Francúzsko) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia o fúziách spoločnú kontrolu nad podnikom Ravinala Airports (Madagaskar) prostredníctvom kúpy akcií.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

—   Bouygues: diverzifikovaná priemyslová skupina pôsobiaca v oblasti stavebníctva, telekomunikácií a v mediálnej oblasti,

—   ADP: zriadenie, prevádzka a rozvoj rôznych letiskových zariadení v regióne Ile-de-France, a to najmä na letiskách Paríž-Charles de Gaulle a Paríž-Orly,

—   Meridiam: investície do projektov v oblasti infraštruktúry,

—   Ravinala Airports: financovanie, koncepcia, rozvoj, prevádzka, servis a údržba dvoch letísk na Madagaskare [Ivato (Antananarivo) a Nosy Be].

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia o fúziách. V súlade s oznámením Komisie o zjednodušenom postupe pri riešení niektorých koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby jej predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu: COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla M.7815 – Groupe Bouygues/ADP/Meridiam/Ravinala Airports na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

Merger Registry

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË


(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 („nariadenie o fúziách“).

(2)  Ú. v. EÚ C 366, 14.12.2013, s. 5