ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 67

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 59
20. februára 2016


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

ODPORÚČANIA

 

Rada

2016/C 067/01

Odporúčanie Rady z 15. februára 2016 týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce

1


 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európska komisia

2016/C 067/02

Výmenný kurz eura

6

2016/C 067/03

Oznámenie Komisie o aktuálnych úrokových sadzbách pre vymáhanie štátnej pomoci a referenčných/diskontných sadzbách pre 28 členských štátov platných od 1. marca 2016 [Uverejnené v súlade s článkom 10 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004 ( Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1 )]

7

2016/C 067/04

Oznámenie Komisie o dátume začatia uplatňovania regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu alebo protokolov o pravidlách pôvodu, ktorými sa stanovuje diagonálna kumulácia medzi zmluvnými stranami tohto dohovoru

8

 

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov

2016/C 067/05

Zhrnutie stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov Čeliť výzvam tzv. veľkých dát: Výzva v záujme transparentnosti, používateľskej kontroly, špecificky navrhnutej ochrany údajov a zodpovednosti

13

 

INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

2016/C 067/06

Reorganizačné opatrenia – Rozhodnutie o reorganizácii poisťovne INTERNATIONAL LIFE General Insurance S.A.

16


 

V   Oznamy

 

INÉ AKTY

 

Európska komisia

2016/C 067/07

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

17


 

Korigendá

2016/C 067/08

Korigendum k oznámeniu o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitého príslušenstva na rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele používaného na zváranie na tupo, tiež dokončeného, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Taiwane ( Ú. v. EÚ C 357, 29.10.2015 )

20


SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

ODPORÚČANIA

Rada

20.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/1


ODPORÚČANIE RADY

z 15. februára 2016

týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce

(2016/C 67/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292 v spojení s článkom 148 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Po finančnej a hospodárskej kríze v rokoch 2008 – 2009 miera nezamestnanosti v Únii vzrástla na historicky vysokú úroveň. V súčasnosti klesá, ale dlhodobá nezamestnanosť zostáva veľmi vysoká. Dlhodobá nezamestnanosť postihuje každý členský štát v rôznej miere, hlavne preto, že vplyv krízy nie je rovnomerný a makroekonomická situácia, hospodárska štruktúra a fungovanie trhu práce sa líšia v jednotlivých členských štátoch.

(2)

Po rokoch utlmeného rastu a obmedzenej tvorby pracovných miest sa v roku 2014 dlhodobá nezamestnanosť definovaná Eurostatom ako počet osôb, ktoré sú bez práce a najmenej jeden rok si aktívne si hľadajú zamestnanie, týkala viac než 12 miliónov pracovníkov, alebo 5 % aktívneho obyvateľstva Únie, pričom 62 % z nich bolo bez zamestnania najmenej dva po sebe nasledujúce roky.

(3)

Dlhodobá nezamestnanosť ovplyvňuje osoby, ktoré sú ňou postihnuté, znižuje potenciálny rast hospodárstiev Únie, zvyšuje riziko sociálneho vylúčenia, chudoby a nerovnosti a zvyšuje náklady na sociálne služby a zaťaženie verejných financií. Dlhodobá nezamestnanosť vedie k strate príjmov, zhoršeniu zručností, vyššiemu výskytu zdravotných problémov a nárastu chudoby domácností.

(4)

Osoby najviac ohrozené dlhodobou nezamestnanosťou sú ľudia s nedostatočnými zručnosťami alebo nízkou kvalifikáciou, štátni príslušníci tretích krajín, osoby so zdravotným postihnutím a znevýhodnené menšiny, napríklad Rómovia. Predchádzajúce zamestnanie jednotlivca takisto zohráva dôležitú úlohu, pretože v niektorých krajinách sú sektorové a cyklické aspekty kľúčovými faktormi vysvetľujúcimi pretrvávajúcu dlhodobú nezamestnanosť.

(5)

V dôsledku neúspešnej snahy nájsť si zamestnanie každoročne stratí motiváciu a prestane byť aktívna takmer pätina dlhodobo nezamestnaných osôb v Únii. Keďže prekážky integrácie do trhu práce sú rôzne a často sa hromadia, vyžaduje si integrácia do trhu práce prispôsobený, individualizovaný prístup a koordinované poskytovanie služieb.

(6)

Dlhodobo nezamestnané osoby predstavujú polovicu z celkového počtu nezamestnaných osôb v Únii, ale menej ako pätinu účastníkov na aktívnych opatreniach na trhu práce. Podobne sa dávky v nezamestnanosti vzťahujú na nízky podiel dlhodobo nezamestnaných (v priemere 24 %).

(7)

Mali by sa zlepšiť a zefektívniť investície do ľudského kapitálu s cieľom poskytnúť väčšiemu počtu ľudí kvalitné a relevantné zručnosti a kompetencie, riešiť nedostatok zručností a položiť základy hladkého prechodu zo vzdelávania do práce a zachovania zamestnateľnosti. Zlepšenie výkonnosti a relevantnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy pomôže znížiť počet novo nezamestnaných osôb. Na tento účel by sa mali modernizovať systémy vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s európskym semestrom, závermi Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (1) a odporúčaním Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (2).

(8)

S cieľom vypracovať koordinovanú stratégiu zamestnanosti sa v usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov na rok 2015 (3) vyzýva na výrazné zníženie dlhodobej a štrukturálnej nezamestnanosti prostredníctvom komplexných a vzájomne sa posilňujúcich stratégií, ktoré zahŕňajú individualizovanú aktívnu podporu návratu na trh práce.

(9)

Zatiaľ čo členské štáty majú naďalej právomoc zvoliť si opatrenia trhu práce, ktoré najlepšie vyhovujú ich individuálnej situácii, v usmerneniach sa členské štáty vyzývajú, aby podporovali zamestnateľnosť investovaním do ľudského kapitálu, a to účinnými a efektívnymi systémami vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré zvyšujú úroveň zručností pracovnej sily. V usmerneniach sa tiež členské štáty konkrétne vyzývajú, aby podporovali systémy učenia sa prácou, napríklad duálne vzdelávanie, a modernizovali odbornú prípravu. V usmerneniach sa všeobecnejšie požaduje, aby členské štáty brali do úvahy zásady flexiistoty a posilnili aktívne opatrenia na trhu práce zlepšením ich efektívnosti, zacielenia, dosahu, rozsahu a vzájomného pôsobenia s podporou príjmu a poskytovaním sociálnych služieb.

(10)

Opatrenia navrhované v tomto odporúčaní by mali byť v plnom súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny vydanými v kontexte európskeho semestra a ich vykonávanie by malo prebiehať v plnom súlade s pravidlami Paktu stability a rastu.

(11)

Odporúčanie Komisie 2008/867/ES z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (4) stanovuje integrovanú komplexnú stratégiu aktívneho začleňovania osôb vylúčených z trhu práce, ktorá je kombináciou primeranej podpory príjmu, inkluzívnych trhov práce a prístupu ku kvalitným službám. Jej cieľom je uľahčiť integráciu do udržateľného kvalitného zamestnania osôb, ktoré môžu pracovať, a poskytnúť im prostriedky postačujúce na dôstojný život.

(12)

Európsky sociálny fond je hlavným finančným nástrojom Únie na riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Na obdobie rokov 2014 – 2020 členské štáty vyčlenili značné finančné prostriedky na podporu integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce. Iné fondy, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, takisto môžu dopĺňať opatrenia financované z Európskeho sociálneho fondu v súlade s rozdelením prostriedkov na príslušné investičné priority na roky 2014 – 2020, predovšetkým podporou tvorby pracovných miest, modernizáciou verejných služieb zamestnanosti a odborného vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. V tomto rámci by sa v príslušných budúcich rokovaniach malo zvážiť, ako ďalej posilniť integráciu do trhu práce pre dlhodobo nezamestnaných.

(13)

V odporúčaní Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia (5) sa vyžaduje prijatie opatrení s cieľom poskytnúť jednotlivcom možnosť preukázať, čo sa naučili mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy.

(14)

Závery Európskej rady z 14. – 15. marca 2013 zdôraznili, že riešenie nezamestnanosti je najdôležitejšou sociálnou výzvou, ktorej čelíme a že veľmi dôležité znížiť dlhodobú nezamestnanosť a zaistiť plnú účasť starších pracovníkov.

(15)

Dlhodobá nezamestnanosť bola Európskym parlamentom označená za hlavnú prekážku rastu.

(16)

Malo by sa vyvinúť intenzívne úsilie o integráciu do trhu práce v prípade tých, ktorých dlhodobá nezamestnanosť postihuje najviac, a to pri zohľadnení vnútroštátnych postupov. Toto úsilie by sa malo vyvíjať spoločne so zlepšovaním evidencie u služieb zamestnanosti a iných príslušných agentúr s cieľom riešiť nedostatočný dosah podporných opatrení. Krajiny s vysokým počtom evidovaných dlhodobo nezamestnaných osôb môžu vo svojom úsilí uprednostniť tých, ktorí sú už zaevidovaní.

(17)

Z hľadiska efektívnosti a účinnosti by bolo vhodné uplatniť prístup prevencie. Mali by sa posilniť a podľa potreby doplniť opatrenia zamerané na prevenciu a aktiváciu zamerané predovšetkým na začiatok obdobia nezamestnanosti. Osobitné opatrenia zamerané na evidovaných dlhodobo nezamestnaných by sa mali prijímať najneskôr v čase, keď obdobie ich nezamestnanosti dosiahne 18 mesiacov, pretože v mnohých členských štátoch sa podporné mechanizmy a služby pre túto špecifickú skupinu menia práve v tejto fáze.

(18)

Individualizované prístupy v súvislosti s podporou dlhodobo nezamestnaných by sa mali zameriavať na odstraňovanie prekážok vedúcich k pretrvávajúcej nezamestnanosti a na aktualizáciu a dopĺňanie počiatočného posúdenia pri evidencii. Dlhodobo nezamestnané osoby to nasmeruje k podporným službám v dostatočnej miere prispôsobeným ich individuálnym potrebám, ako sú poradenstvo týkajúce sa dlhov, pomoc pri zaradení sa do života, sociálne podporné služby, služby starostlivosti, integrácia migrantov, podpora na bývanie a dopravu, ktorých cieľom je odstrániť prekážky brániace zamestnaniu a umožniť týmto osobám dosahovať jasné ciele vedúce k zamestnaniu.

(19)

Zapojenie zamestnávateľov do integrácie dlhodobo nezamestnaných osôb je mimoriadne dôležité a malo by sa podporovať poskytovaním špecializovaných služieb zo strany služieb zamestnanosti spolu s cielenými finančnými stimulmi a zapojením sociálnych partnerov. Výraznejšia angažovanosť zamestnávateľov, doplnená o opatrenia na posilnenie tvorby pracovných miest v hospodárstve, môže ďalej zvýšiť účinnosť integračných opatrení.

(20)

Nedávne politické iniciatívy, ako napríklad odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí (6), si vyžadujú partnerstvo fungujúce ako nový spôsob implementácie sociálnej politiky a politiky zamestnanosti. Poskytovanie koordinovaných služieb má zásadný význam, najmä v členských štátoch, v ktorých je zodpovednosť za podporu dlhodobo nezamestnaných rozdelená medzi verejné služby zamestnanosti, agentúry sociálneho zabezpečenia a miestne samosprávy.

(21)

Dohoda o pracovnej integrácii, navrhnutá tak, aby zohľadňovala individuálnu situáciu dlhodobo nezamestnanej osoby, by mala obsahovať informácie o súbore individualizovaných opatrení dostupných na vnútroštátnej úrovni (napríklad v oblasti trhu práce, vzdelávania, odbornej prípravy a sociálnych podporných služieb), ktoré majú dlhodobo nezamestnanej osobe poskytnúť podporu a napomôcť jej pri prekonávaní konkrétnych prekážok zamestnania. V takých dohodách by sa mali vymedziť ciele, časový plán, povinnosti dlhodobo nezamestnanej osoby a ponuka poskytovateľa alebo poskytovateľov služieb a tiež by sa v nich mali uviesť integračné opatrenia, ktoré sú k dispozícii.

(22)

V opatreniach navrhovaných v tomto odporúčaní by sa mala zohľadniť rôznorodosť členských štátov a ich odlišné východiskové pozície z hľadiska makroekonomickej situácie, miera dlhodobej nezamestnanosti, ako aj ich miera fluktuácie, inštitucionálne usporiadanie, regionálne rozdiely a kapacita rôznych účastníkov na trhu práce. Uvedené opatrenia by mali dopĺňať a výraznejšie posilňovať politický prístup, ktorý v súčasnosti uplatňujú mnohé členské štáty, najmä zavedením flexibilných prvkov, ako je individualizovaný prístup a koordinované poskytovanie služieb, ako aj zapojením zamestnávateľov.

(23)

Týmto odporúčaním sa náležite dodržiavajú, posilňujú a podporujú základné práva stanovené predovšetkým v článku 29 a článku 34 Charty základných práv Európskej únie,

ODPORÚČA ČLENSKÝM ŠTÁTOM:

Podporovať evidenciu uchádzačov o zamestnanie a väčšiu mieru orientácie integračných opatrení na trh práce, okrem iného aj prostredníctvom užšieho prepojenia so zamestnávateľmi.

Zabezpečovať individuálne posudzovanie pre evidované dlhodobo nezamestnané osoby.

Ponúkať konkrétnu dohodu o pracovnej integrácii najneskôr v čase, keď obdobie nezamestnanosti dlhodobo nezamestnanej osoby dosiahne 18 mesiacov. Na účely tohto odporúčania sa dohodou o pracovnej integrácii rozumie písomná dohoda medzi evidovanou dlhodobo nezamestnanou osobou a jednotným kontaktným miestom, ktorej cieľom je uľahčiť uvedenej osobe prechod do zamestnania na trhu práce.

Na tento účel odporúča:

Evidencia

1.

Podporovať evidenciu uchádzačov o zamestnanie u služieb zamestnanosti, najmä prostredníctvom lepšieho poskytovania informácií o dostupnej podpore.

Individuálne posudzovanie a prístup

Služby zamestnanosti spolu s ostatnými partnermi podporujúcimi integráciu do trhu práce poskytujú dotknutým osobám individualizované poradenstvo.

2.

Zabezpečiť, aby sa evidovaným dlhodobo nezamestnaným osobám ponúklo hĺbkové individuálne posúdenie a poradenstvo najneskôr v čase, keď obdobie ich nezamestnanosti dosiahne 18 mesiacov. Toto posúdenie by sa malo týkať vyhliadok ich zamestnateľnosti, prekážok zamestnanosti a predchádzajúceho úsilia nájsť si zamestnanie.

3.

Informovať evidované dlhodobo nezamestnané osoby o pracovných ponukách a dostupnej podpore v rôznych odvetviach hospodárstva a podľa potreby v rôznych regiónoch a iných členských štátoch, najmä prostredníctvom Európskych služieb zamestnanosti (EURES).

Dohody o pracovnej integrácii

Evidovaným dlhodobo nezamestnaným osobám, na ktoré sa nevzťahuje záruka pre mladých ľudí, sa dohoda o pracovnej integrácii ponúka najneskôr v čase, keď obdobie ich nezamestnanosti dosiahne 18 mesiacov. Dohoda by mala obsahovať minimálne individuálnu ponuku služieb zameraných na získanie zamestnania a určenie jednotného kontaktného miesta.

4.

Zamerať sa na konkrétne potreby evidovaných dlhodobo nezamestnaných osôb prostredníctvom dohody o pracovnej integrácii, v ktorej sa kombinujú relevantné služby a opatrenia poskytované rôznymi organizáciami.

a)

V dohode o pracovnej integrácii by sa mali podrobne opísať jasné ciele, časový plán a povinnosti, ktoré musí evidovaná dlhodobo nezamestnaná osoba splniť, ako napríklad vyvíjať aktívne úsilie o nájdenie zamestnania, prijať ponuky vhodnej práce a aktívne sa zúčastňovať na opatreniach týkajúcich sa vzdelávania alebo odbornej prípravy, rekvalifikácie alebo zamestnania.

b)

V dohode o pracovnej integrácii by sa tiež mala podrobne opísať ponuka poskytovateľa alebo poskytovateľov služieb dlhodobo nezamestnanej osobe. V závislosti od dostupnosti pomoci v jednotlivých členských štátoch a na základe individuálnych okolností evidovanej dlhodobo nezamestnanej osoby by dohoda o pracovnej integrácii mohla zahŕňať: pomoc pri hľadaní zamestnania a po jeho získaní; potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia; pomoc pri zaradení sa do života; poradenstvo a usmerňovanie; vzdelávanie; odborné vzdelávanie a prípravu; pracovné skúsenosti; sociálnu podporu; vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve; zdravotnú starostlivosť a služby dlhodobej starostlivosti; poradenstvo týkajúce sa dlhov; a podporu na bývanie a dopravu.

c)

Dohoda o pracovnej integrácii by sa mala pravidelne monitorovať vzhľadom na zmeny v osobnej situácii evidovanej dlhodobo nezamestnanej osoby a v prípade potreby by sa mala upraviť tak, aby sa ňou podporoval prechod uvedenej osoby do zamestnania.

5.

Zaviesť opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity a určiť jednotné kontaktné miesto zodpovedné za podporovanie evidovaných dlhodobo nezamestnaných osôb prostredníctvom ponuky koordinovaných služieb zahŕňajúcich dostupné služby zamestnanosti a sociálne podporné služby. Toto kontaktné miesto môže vychádzať z rámca medziinštitucionálnej koordinácie a/alebo sa môže určiť v rámci existujúcich štruktúr.

Uľahčiť hladký a bezpečný prenos relevantných informácií o histórii podpory poskytovanej evidovaným dlhodobo nezamestnaným osobám a individuálnych posúdení medzi relevantnými poskytovateľmi služieb v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov, a zabezpečiť tak kontinuitu služieb.

Umožniť ľahšie odovzdávanie relevantných informácií o voľných pracovných miestach a príležitostiach odbornej prípravy zapojeným poskytovateľom služieb a zabezpečiť, aby sa tieto informácie dostali k dlhodobo nezamestnaným osobám.

Užšie vzťahy so zamestnávateľmi

6.

Podporovať a rozvíjať partnerstvá medzi zamestnávateľmi, sociálnymi partnermi, službami zamestnanosti, orgánmi štátnej moci, sociálnymi službami a poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, aby poskytovali služby, ktoré budú lepšie zodpovedať potrebám podnikov a evidovaných dlhodobo nezamestnaných osôb.

7.

Rozvíjať služby pre zamestnávateľov, napríklad monitorovanie voľných pracovných miest, podpora pri umiestňovaní uchádzačov, mentorstvo a odborná príprava na pracovisku a podpora po nástupe do zamestnania s cieľom uľahčiť opätovnú pracovnú integráciu evidovaných dlhodobo nezamestnaných osôb.

8.

Zamerať akékoľvek finančné stimuly na systémy podpory integrácie do trhu práce, napríklad dotácie na nábor pracovníkov a zníženie príspevkov na sociálne poistenie, s cieľom zvýšiť počet pracovných príležitostí pre evidované dlhodobo nezamestnané osoby.

ODPORÚČA ČLENSKÝM ŠTÁTOM A KOMISII:

Posudzovanie a monitorovanie

9.

V rámci Výboru pre zamestnanosť a v úzkej spolupráci s Výborom pre sociálnu ochranu v súvislosti s poskytovaním sociálnych služieb a zabezpečovaním príjmu monitorovať vykonávanie tohto odporúčania prostredníctvom viacstranného dohľadu v rámci európskeho semestra, ako aj prostredníctvom rámca spoločného hodnotenia indikátorov. Toto monitorovanie by sa malo zamerať na mieru, v akej evidované dlhodobo nezamestnané osoby opätovne získali zamestnanie, či je ich integrácia do trhu práce udržateľná a ako sú využívané dohody o pracovnej integrácii. K tomuto monitorovaniu by mala prispievať aj európska sieť verejných služieb zamestnanosti.

10.

Podporovať posudzovanie výkonnosti verejných služieb zamestnanosti v súvislosti s integráciou evidovaných dlhodobo nezamestnaných osôb do trhu práce, výmenu skúseností a osvedčených postupov v procese referenčného učenia v rámci európskej siete verejných služieb zamestnanosti zriadenej podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2014/EÚ z 15. mája 2014 o posilnenej spolupráci medzi verejnými službami zamestnanosti (VSZ) (7).

11.

Spolupracovať na čo najlepšom využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s príslušnými investičnými prioritami programov na roky 2014 – 2020.

ODPORÚČA KOMISII:

12.

Podporovať a koordinovať dobrovoľné iniciatívy a aliancie spoločností zapojených do udržateľnej integrácie dlhodobo nezamestnaných osôb do trhu práce.

13.

Podporovať projekty sociálnej inovácie na integráciu dlhodobo nezamestnaných osôb do trhu práce, najmä prostredníctvom osi Progress v programe Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI);

14.

V spolupráci s členskými štátmi a na základe konzultácií s dotknutými zainteresovanými stranami vyhodnotiť opatrenia prijaté v nadväznosti na toto odporúčanie a predložiť Rade do 15. februára 2019 správu o uvedenom hodnotení.

V Bruseli 15. februára 2016

Za Radu

predseda

M.H.P. VAN DAM


(1)  Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.

(2)  Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.

(3)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1848 z 5. októbra 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov na rok 2015 (Ú. v. EÚ L 268, 15.10.2015, s. 28).

(4)  Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11.

(5)  Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 32.


IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Európska komisia

20.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/6


Výmenný kurz eura (1)

19. februára 2016

(2016/C 67/02)

1 euro =


 

Mena

Výmenný kurz

USD

Americký dolár

1,1096

JPY

Japonský jen

125,40

DKK

Dánska koruna

7,4625

GBP

Britská libra

0,77715

SEK

Švédska koruna

9,3838

CHF

Švajčiarsky frank

1,1017

ISK

Islandská koruna

 

NOK

Nórska koruna

9,5358

BGN

Bulharský lev

1,9558

CZK

Česká koruna

27,023

HUF

Maďarský forint

309,11

PLN

Poľský zlotý

4,3777

RON

Rumunský lei

4,4670

TRY

Turecká líra

3,2903

AUD

Austrálsky dolár

1,5605

CAD

Kanadský dolár

1,5274

HKD

Hongkongský dolár

8,6268

NZD

Novozélandský dolár

1,6761

SGD

Singapurský dolár

1,5617

KRW

Juhokórejský won

1 368,69

ZAR

Juhoafrický rand

17,1380

CNY

Čínsky juan

7,2378

HRK

Chorvátska kuna

7,6180

IDR

Indonézska rupia

14 988,04

MYR

Malajzijský ringgit

4,6836

PHP

Filipínske peso

52,843

RUB

Ruský rubeľ

85,1924

THB

Thajský baht

39,668

BRL

Brazílsky real

4,4854

MXN

Mexické peso

20,2927

INR

Indická rupia

75,9715


(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.


20.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/7


Oznámenie Komisie o aktuálnych úrokových sadzbách pre vymáhanie štátnej pomoci a referenčných/diskontných sadzbách pre 28 členských štátov platných od 1. marca 2016

[Uverejnené v súlade s článkom 10 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1)]

(2016/C 67/03)

Základné sadzby vypočítané podľa oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 6). V závislosti od použitia referenčnej sadzby sa musia k tejto základnej sadzbe naďalej pripočítavať príslušné marže, ako je stanovené v uvedenom oznámení. V prípade diskontnej sadzby to znamená zvýšenie o maržu 100 bázických bodov. Nariadenie Komisie (ES) č. 271/2008 z 30. januára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004, stanovuje, že pokiaľ nie je osobitným rozhodnutím stanovené inak, úroková sadzba pre vymáhanie štátnej pomoci sa tiež vypočíta pripočítaním 100 bázických bodov k základnej sadzbe.

Upravené sadzby sú vyznačené tučným písmom.

Predchádzajúca tabuľka bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 15, 16.1.2016, s. 8.

Od

Do

AT

BE

BG

CY

CZ

DE

DK

EE

EL

ES

FI

FR

HR

HU

IE

IT

LT

LU

LV

MT

NL

PL

PT

RO

SE

SI

SK

UK

1.3.2016

0,06

0,06

1,63

0,06

0,46

0,06

0,30

0,06

0,06

0,06

0,06

0,06

1,92

1,37

0,06

0,06

0,06

0,06

0,06

0,06

0,06

1,83

0,06

1,65

– 0,22

0,06

0,06

1,04

1.2.2016

29.2.2016

0,09

0,09

1,63

0,09

0,46

0,09

0,36

0,09

0,09

0,09

0,09

0,09

1,92

1,37

0,09

0,09

0,09

0,09

0,09

0,09

0,09

1,83

0,09

1,65

– 0,22

0,09

0,09

1,04

1.1.2016

31.1.2016

0,12

0,12

1,63

0,12

0,46

0,12

0,36

0,12

0,12

0,12

0,12

0,12

1,92

1,37

0,12

0,12

0,12

0,12

0,12

0,12

0,12

1,83

0,12

1,65

0,22

0,12

0,12

1,04


20.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/8


Oznámenie Komisie o dátume začatia uplatňovania regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu alebo protokolov o pravidlách pôvodu, ktorými sa stanovuje diagonálna kumulácia medzi zmluvnými stranami tohto dohovoru

(2016/C 67/04)

Na účely uplatňovania diagonálnej kumulácie pôvodu medzi zmluvnými stranami (1) regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (2) (ďalej len „dohovor“) si strany prostredníctvom Európskej komisie navzájom oznamujú s ostatnými zmluvnými krajinami platné pravidlá pôvodu.

Na základe týchto oznámení sa v pripojených tabuľkách uvádza dátum, od ktorého sa diagonálna kumulácia začína uplatňovať.

Dátumy uvedené v tabuľke 1 sa vzťahujú na:

dátum začatia uplatňovania diagonálnej kumulácie na základe článku 3 dodatku I k dohovoru, pričom príslušná dohoda o voľnom obchode sa vzťahuje na dohovor, v tom prípade sa pred dátumom uvádza značka „(C)“,

v ostatných prípadoch dátum začatia uplatňovania protokolov o pravidlách pôvodu na zabezpečenie diagonálnej kumulácie, ktoré sú pripojené k príslušnej dohode o voľnom obchode.

Pripomína sa, že diagonálna kumulácia sa môže uplatňovať iba v prípade, že zmluvné krajiny konečnej výroby a konečného určenia uzavreli dohody o voľnom obchode obsahujúce rovnaké pravidlá pôvodu so všetkými zmluvnými krajinami, ktoré získali štatút pôvodu, t. j. so všetkými krajinami, v ktorých majú použité materiály pôvod. Materiály s pôvodom v zmluvnej krajine, ktorá neuzavrela dohodu so zmluvnými krajinami finálnej výroby a konečného určenia, sa považujú za materiály bez pôvodu. Konkrétne príklady sú uvedené vo vysvetlivkách týkajúcich sa paneuro-stredomorských protokolov o pravidlách pôvodu (3).

Dátumy uvedené v tabuľke 2 sa odvolávajú na dátum začatia uplatňovania protokolov o pravidlách pôvodu na zabezpečenie diagonálnej kumulácie pripojených k dohodám o voľnom obchode medzi EÚ, Tureckom a účastníkmi stabilizačného a asociačného procesu EÚ. Vždy sa uvedie odkaz na dohovor v dohode o voľnom obchode medzi stranami v tejto tabuľke, pred dátumom sa uvádza značka „(C)“ v tabuľke 1.

Takisto sa pripomína, že materiály s pôvodom v Turecku, na ktoré sa vzťahuje colná únia EÚ – Turecko, sa môžu považovať za materiály s pôvodom na účely diagonálnej kumulácie medzi Európskou úniou a krajinami, ktoré sa podieľajú na stabilizačnom a asociačnom procese a v ktorých platí protokol o pôvode.

Kódy pre zmluvné krajiny uvedené v tabuľkách:

Európska únia

Štáty EZVO:

Island

IS

Švajčiarsko (vrátane Lichtenštajnska) (4)

CH (+LI)

Nórsko

NO

Faerské ostrovy

FO

Účastníci barcelonského procesu:

Alžírsko

DZ

Egypt

EG

Izrael

IL

Jordánsko

JO

Libanon

LB

Maroko

MA

Predjordánsko a pásmo Gazy

PS

Sýria

SY

Tunisko

TN

Turecko

TR

Účastníci stabilizačného a asociačného procesu EÚ:

Albánsko

AL

Bosna a Hercegovina

BA

bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko

MK (5)

Čierna Hora

ME

Srbsko

RS

Kosovo (6)

KO

Moldavská republika

MD

Toto oznámenie nahrádza oznámenie 2015/C 214/05 (Ú. v. EÚ C 214, 30.6.2015, s. 5).

Tabuľka 1

Dátum začatia uplatňovania protokolov o pravidlách pôvodu na zabezpečenie diagonálnej kumulácie v paneuro-stredomorskej zóne

 

 

Štát EZVO

 

Účastníci barcelonského procesu

 

Účastníci stabilizačného a asociačného procesu EÚ

 

 

CH (+LI)

IS

NO

FO

DZ

EG

IL

JO

LB

MA

PS

SY

TN

TR

AL

BA

KO

ME

MK

RS

MD

 

1.1.2006

(C)

1.2.2016

1.1.2006

(C)

1.5.2015

1.1.2006

(C)

1.5.2015

1.12.2005

(C)

12.5.2015

1.11.2007

1.3.2006

(C)

1.2.2016

1.1.2006

1.7.2006

 

1.12.2005

1.7.2009

 

1.8.2006

 (7)

(C)

1.5.2015

 

 

(C)

1.2.2015

(C)

1.5.2015

(C)

1.2.2015

 

CH (+LI)

1.1.2006

(C)

1.2.2016

 

1.8.2005

(C)

1.7.2013

1.8.2005

(C)

1.7.2013

1.1.2006

 

1.8.2007

1.7.2005

17.7.2007

1.1.2007

1.3.2005

 

 

1.6.2005

1.9.2007

(C)

1.5.2015

(C)

1.1.2015

 

(C)

1.9.2012

1.2.2016

(C)

1.5.2015

 

IS

1.1.2006

(C)

1.5.2015

1.8.2005

(C)

1.7.2013

 

1.8.2005

(C)

1.7.2013

1.11.2005

 

1.8.2007

1.7.2005

17.7.2007

1.1.2007

1.3.2005

 

 

1.3.2006

1.9.2007

(C)

1.5.2015

(C)

1.1.2015

 

(C)

1.10.2012

1.5.2015

(C)

1.5.2015

 

NO

1.1.2006

(C)

1.5.2015

1.8.2005

(C)

1.7.2013

1.8.2005

(C)

1.7.2013

 

1.12.2005

 

1.8.2007

1.7.2005

17.7.2007

1.1.2007

1.3.2005

 

 

1.8.2005

1.9.2007

(C)

1.5.2015

(C)

1.1.2015

 

(C)

1.11.2012

1.5.2015

(C)

1.5.2015

 

FO

1.12.2005

(C)

12.5.2015

1.1.2006

1.11.2005

1.12.2005

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

DZ

1.11.2007

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

EG

1.3.2006

(C)

1.2.2016

1.8.2007

1.8.2007

1.8.2007

 

 

 

 

6.7.2006

 

6.7.2006

 

 

6.7.2006

1.3.2007

 

 

 

 

 

 

 

IL

1.1.2006

1.7.2005

1.7.2005

1.7.2005

 

 

 

 

9.2.2006

 

 

 

 

 

1.3.2006

 

 

 

 

 

 

 

JO

1.7.2006

17.7.2007

17.7.2007

17.7.2007

 

 

6.7.2006

9.2.2006

 

 

6.7.2006

 

 

6.7.2006

1.3.2011

 

 

 

 

 

 

 

LB

 

1.1.2007

1.1.2007

1.1.2007

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

MA

1.12.2005

1.3.2005

1.3.2005

1.3.2005

 

 

6.7.2006

 

6.7.2006

 

 

 

 

6.7.2006

1.1.2006

 

 

 

 

 

 

 

PS

1.7.2009

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SY

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1.1.2007

 

 

 

 

 

 

 

TN

1.8.2006

1.6.2005

1.3.2006

1.8.2005

 

 

6.7.2006

 

6.7.2006

 

6.7.2006

 

 

 

1.7.2005

 

 

 

 

 

 

 

TR

 (7)

1.9.2007

1.9.2007

1.9.2007

 

 

1.3.2007

1.3.2006

1.3.2011

 

1.1.2006

 

1.1.2007

1.7.2005

 

 

 

 

 

 

 

 

AL

(C)

1.5.2015

(C)

1.5.2015

(C)

1.5.2015

(C)

1.5.2015

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(C)

1.2.2015

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

BA

 

(C)

1.1.2015

(C)

1.1.2015

(C)

1.1.2015

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(C)

1.2.2015

 

(C)

1.4.2014

(C)

1.2.2015

(C)

1.2.2015

(C)

1.2.2015

(C)

1.4.2014

KO

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

 

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

ME

(C)

1.2.2015

(C)

1.9.2012

(C)

1.10.2012

(C)

1.11.2012

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(C)

1.4.2014

(C)

1.2.2015

(C)

1.4.2014

 

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

MK

(C)

1.5.2015

1.2.2016

1.5.2015

1.5.2015

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(C)

1.4.2014

(C)

1.2.2015

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

 

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

RS

(C)

1.2.2015

(C)

1.5.2015

(C)

1.5.2015

(C)

1.5.2015

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(C)

1.4.2014

(C)

1.2.2015

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

 

(C)

1.4.2014

MD

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

(C)

1.4.2014

 


Tabuľka 2

Dátum začatia uplatňovania protokolov o pravidlách pôvodu, ktorými sa ustanovuje diagonálna kumulácia medzi Európskou úniou, Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko, Čiernou Horou, Srbskom a Tureckom

 

AL

BA

MK

ME

RS

TR

 

1.1.2007

1.7.2008

1.1.2007

1.1.2008

8.12.2009

 (8)

AL

1.1.2007

 

22.11.2007

26.7.2007

26.7.2007

24.10.2007

1.8.2011

BA

1.7.2008

22.11.2007

 

22.11.2007

22.11.2007

22.11.2007

14.12.2011

MK

1.1.2007

26.7.2007

22.11.2007

 

26.7.2007

24.10.2007

1.7.2009

ME

1.1.2008

26.7.2007

22.11.2007

26.7.2007

 

24.10.2007

1.3.2010

RS

8.12.2009

24.10.2007

22.11.2007

24.10.2007

24.10.2007

 

1.9.2010

TR

 (8)

1.8.2011

14.12.2011

1.7.2009

1.3.2010

1.9.2010

 


(1)  Zmluvnými stranami sú Európska únia, Albánsko, Alžírsko, Bosna a Hercegovina, Egypt, Faerské ostrovy, Island, Izrael, Jordánsko, Kosovo [podľa rezolúcie 1244 (1999) Bezpečnostnej rady OSN], Libanon, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Maroko, Nórsko, Srbsko, Švajčiarsko (vrátane Lichtenštajnska), Sýria, Tunisko, Turecko a západný breh Jordánu a pásmo Gazy.

(2)  Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2013, s. 4.

(3)  Ú. v. EÚ C 83, 17.4.2007, s. 1.

(4)  Švajčiarsko a Lichtenštajnské kniežatstvo tvoria colnú úniu.

(5)  Kód ISO 3166. Predbežný kód, ktorým nie je žiadnym spôsobom dotknuté konečné označenie tejto krajiny, ktoré sa dohodne po prijatí záverov z rokovaní prebiehajúcich v súčasnosti pod záštitou OSN.

(6)  Týmto označením nie sú dotknuté pozície týkajúce sa štatútu, pričom je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1244 a stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(7)  V prípade tovaru, na ktorý sa vzťahuje colná únia EÚ – Turecko, je dátum začatia uplatňovania 27. júl 2006.

V prípade poľnohospodárskych výrobkov je dátum začatia uplatňovania 1. január 2007.

V prípade výrobkov z uhlia a ocele je dátum začatia uplatňovania 1. marec 2009.

(8)  V prípade tovaru, na ktorý sa vzťahuje colná únia EÚ –Turecko, je dátum začatia uplatňovania 27. júl 2006.


Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov

20.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/13


Zhrnutie stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov „Čeliť výzvam tzv. veľkých dát: Výzva v záujme transparentnosti, používateľskej kontroly, špecificky navrhnutej ochrany údajov a zodpovednosti“

[Úplné znenie tohto stanoviska sa nachádza v anglickom, vo francúzskom a v nemeckom jazyku na webovej lokalite európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov www.edps.europa.eu]

(2016/C 67/05)

„Právo byť ponechaný sám je skutočne začiatkom každej slobody“  (1).

Ak sa k veľkým dátam (tzv. big data) pristupuje zodpovedne, môžu priniesť významné výhody a prínos pre spoločnosť a jednotlivcov nielen v zdravotníctve, vedeckom výskume, prostredí a iných osobitných oblastiach. Vážne obavy sa však spájajú so skutočným a možným vplyvom spracovania obrovských množstiev údajov na práva a slobody fyzických osôb vrátane ich práva na súkromie. Výzvy a riziká týkajúce sa veľkých dát si preto vyžadujú účinnejšiu ochranu údajov.

Technológia by nám nemala diktovať hodnoty a práva, ale ani propagovanie inovácie a zároveň zachovávanie základných práv by sa nemalo vnímať ako nezlučiteľné. Nové obchodné modely využívajúce nové schopnosti na hromadný zber, okamžitý prenos, spájanie a opätovné používanie osobných informácií na iné ako plánované účely spôsobili, že sa zásady ochrany údajov dostali pod nový tlak, ktorý si vyžaduje nové uvažovanie o spôsobe ich uplatňovania.

Európske právne predpisy o ochrane údajov boli vyvinuté na ochranu základných práv a hodnôt vrátane nášho práva na súkromie. Otázkou nie je, či uplatňovať právne predpisy o ochrane údajov na veľké dáta, ale skôr ako ich uplatniť inovatívne v nových prostrediach. Naše súčasné zásady ochrany údajov vrátane transparentnosti, primeranosti a obmedzenia účelu poskytujú základnú líniu, na ktorej bude potrebné dynamickejšie chrániť naše základné práva vo svete veľkých dát. Musia však byť doplnené o tzv. nové zásady, ktoré sa vyvinuli v priebehu rokov, ako je špecificky navrhnutá a štandardná zodpovednosť a súkromie. Očakáva sa, že súbor reforiem v oblasti ochrany údajov EÚ posilní a zmodernizuje regulačný rámec (2).

Zámerom EÚ je maximalizovať rast a konkurencieschopnosť prostredníctvom využívania veľkých dát. Jednotný digitálny trh však nemôže nekriticky prijímať technológie a obchodné modely založené na údajoch, ktoré sa stali ekonomickým hlavným prúdom v iných častiach sveta. Namiesto toho musí preukázať vedúce postavenie vo vývoji zodpovedného spracúvania osobných údajov. Internet sa vyvinul tak, že sledovanie – sledovanie správania ľudí – sa považuje za neodmysliteľný model príjmov pre niektoré z najúspešnejších spoločností. Tento vývoj si vyžaduje kritické posúdenie a hľadanie iných možností.

V každom prípade a bez ohľadu na zvolený obchodný model musia organizácie, ktoré spracúvajú veľké objemy osobných informácií, dodržiavať príslušné právne predpisy o ochrane údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) sa domnieva, že zodpovedný a udržateľný rozvoj veľkých dát sa musí opierať o štyri základné prvky:

organizácie musia byť oveľa transparentnejšie v tom, ako spracúvajú osobné údaje,

používateľom sa musí poskytnúť vyššia miera kontroly nad tým, ako sa ich údaje používajú,

navrhnúť ochranu údajov zameranú na používateľov do svojich produktov a služieb a

stať sa zodpovednými za to, čo robia.

Pokiaľ ide o transparentnosť, fyzickým osobám sa musia poskytovať jasné informácie o tom, aké údaje sa spracúvajú vrátane údajov, ktoré sú o nich zaznamenané alebo implicitné. Musia byť lepšie informované o tom, ako a na aké účely sa ich informácie používajú vrátane logiky použitej v algoritmoch na stanovenie predpokladov a predpovedí o nich.

Používateľská kontrola prispeje k zabezpečeniu toho, aby boli fyzické osoby oprávnenejšie lepšie zistiť nespravodlivé odchýlky a namietať voči chybám. Takto sa prispeje k zabráneniu sekundárnemu používaniu údajov na účely, ktoré nespĺňajú ich oprávnené očakávania: S novou generáciou používateľskej kontroly získajú fyzické osoby v relevantných situáciách možnosti skutočnejšieho a lepšie informovaného výberu a budú sami požívať väčšie možnosti na to, aby lepšie používali svoje osobné údaje.

Silné práva na prístup a na prenosnosť údajov a účinné mechanizmy na ukončenie používania údajov môžu slúžiť ako predpoklad na to, aby mali používatelia väčšiu kontrolu nad svojimi údajmi, a takisto môže prispieť k rozvoju nových obchodných modelov a účinnejšiemu a transparentnejšiemu používaniu osobných údajov.

Vďaka začleneniu ochrany údajov do návrhu svojich systémov a procesov a nastaveniu ochrany údajov tak, aby umožňovala skutočnejšiu transparentnosť a používateľskú kontrolu, budú môcť zodpovední správcovia údajov takisto využívať výhody veľkých dát a zároveň zaistiť, že bude rešpektovaná dôstojnosť a slobody fyzických osôb.

Ochrana údajov je však len časť odpovede. EÚ musí využívať dostupné moderné nástroje jednotnejším spôsobom, a to aj v oblasti ochrany spotrebiteľov, antitrustu, výskumu a rozvoja s cieľom zaistiť ochranné opatrenia a možnosť výberu na trhu, na ktorom môžu prekvitať služby zohľadňujúce súkromie.

Ak chceme riešiť výzvy týkajúce sa veľkých dát, je potrebné umožniť inovácie a zároveň chrániť základné práva. Teraz je na spoločnostiach a iných organizáciách, ktoré venujú veľké úsilie hľadaniu inovatívnych spôsobov využívania osobných údajov, aby použili rovnako inovatívne zmýšľanie pri uplatňovaní právnych predpisov v oblasti ochrany údajov.

EDPS stavia na predchádzajúcich príspevkoch od akademikov a mnohých regulačných orgánov a zainteresovaných strán a chce stimulovať novú, otvorenú a informovanú diskusiu v EÚ a mimo nej tak, že lepšie zapojí občiansku spoločnosť, pôvodcov, spoločnosti, akademikov, verejné orgány a regulačné orgány do toho, ako čo najlepšie využiť kreatívny potenciál odvetvia na uplatňovanie právnych predpisov a ochranu nášho súkromia a iných základných práv najlepším možným spôsobom.

6.   Ďalšie kroky: zavedenie zásad do praxe

Ak chceme riešiť výzvy týkajúce sa veľkých dát, je potrebné umožniť inovácie a zároveň chrániť základné práva. Na tento účel by sa mali zachovať zásady stanovené v európskych právnych predpisoch o ochrane údajov, ale mali by sa uplatňovať novými spôsobmi.

6.1.   Nariadenie zamerané na budúcnosť

Rokovania o návrhu všeobecného nariadenia o ochrane údajov sú v posledných etapách. Naliehali sme na zákonodarcov EÚ, aby prijali súbor reforiem v oblasti ochrany údajov, ktorým sa posilňuje a modernizuje regulačný rámec tak, aby zostal účinný v ére veľkých dát posilnením dôvery a istoty fyzických osôb online a na jednotnom digitálnom trhu (3).

V stanovisku 3/2015 sprevádzanom odporúčaniami úplného znenia návrhu nariadenia sme objasnili, že naše súčasné zásady ochrany údajov vrátane nevyhnutnosti, primeranosti, minimalizácie údajov, obmedzenia účelu a transparentnosti musia zostať hlavnými zásadami. Poskytujú základ, ktorý potrebujeme na ochranu našich základných práv vo svete veľkých dát (4).

Zároveň musia byť tieto zásady posilnené a účinnejšie uplatňované modernejším, pružnejším, kreatívnejším a inovatívnejším spôsobom. Musia byť takisto doplnené novými zásadami, ako je špecificky navrhnutá a štandardná zodpovednosť a ochrana údajov a súkromie.

Zvýšená transparentnosť, účinné práva na prístup a na prenosnosť údajov a účinné mechanizmy na ukončenie používania údajov môžu slúžiť ako predpoklad na to, aby mali používatelia väčšiu kontrolu nad svojimi údajmi a takisto môže prispieť k rozvoju efektívnejších trhov s osobnými údajmi v prospech spotrebiteľov, ako aj podnikov.

Napokon, rozšírenie pôsobnosti právnych predpisov EÚ o ochrane údajov na organizácie zamerané na fyzické osoby v EÚ a vybavenie orgánov pre ochranu údajov právomocami uplatňovať primerané prostriedky nápravy vrátane účinných pokút, ktoré sú stanovené v navrhovanom nariadení, bude takisto kľúčovou požiadavkou na účel účinného presadenia našich právnych predpisov v globálnom prostredí. Reformný proces v tomto smere plní kľúčovú úlohu.

Na zabezpečenie toho, aby boli pravidlá účinne presadzované, musia byť nezávislé orgány pre ochranu údajov vybavené nielen zákonnými právomocami a silnými nástrojmi, ale aj zdrojmi potrebnými na to, aby bola ich kapacita v súlade s rastom podnikov založených na údajoch.

6.2.   Ako EDPS zabezpečí pokrok v tejto debate

Dobré nariadenie, aj keď je nevyhnutné, nestačí. Spoločnosti a iné organizácie, ktoré venujú veľké úsilie hľadaniu inovatívnych spôsobov využívania osobných údajov, by mali používať rovnako inovatívne zmýšľanie pri uplatňovaní zásad ochrany údajov. Orgány pre ochranu údajov by zase mali presadzovať a oceňovať účinné dodržiavanie súladu a zabrániť nie nevyhnutnej byrokracii a administratívnej práci.

Cieľom EDPS, ako bolo oznámené v stratégii EDPS na obdobie rokov 2015 – 2019, je prispieť k posilneniu tohto úsilia.

Naším zámerom je vytvoriť externú poradnú skupinu pre etiku zloženú z uznávaných a nezávislých osobností so spojenými skúsenosťami v mnohých disciplínach, ktoré môžu „skúmať vzťahy medzi ľudskými právami, technológiou, trhmi a obchodnými modelmi v 21. storočí“, analyzovať vplyv veľkých dát do hĺbky, posúdiť vyplývajúce zmeny našich spoločností a pomôcť určiť problémy, ktoré by mali byť predmetom politického procesu (5).

Budeme takisto vyvíjať model čestných informačných politík pre orgány EÚ ponúkajúce online služby, ktoré prispejú k najlepšej praxi pre všetkých správcov údajov.

Nakoniec, budeme takisto umožňovať diskusie, napríklad so zreteľom na identifikáciu, podnietenie a propagovanie najlepšej praxe na zvýšenie transparentnosti a používateľskej kontroly a využitie príležitostí alebo pamätí s osobnými údajmi a prenosnosti údajov. Zámerom EDPS je organizovať workshop o ochrane veľkých dát pre politických činiteľov a osoby nakladajúce s veľkým objemom osobných informácií v inštitúciách EÚ a externých expertov a s cieľom určiť, kde sú potrebné osobitné usmernenia a na uľahčenie práce Siete pre spravovanie súkromia na internete (IPEN) ako medzidisciplinárneho znalostného centra pre inžinierov a expertov na súkromie.

V Bruseli 19. novembra 2015

Giovanni BUTTARELLI

európsky dozorný úradník pre ochranu údajov


(1)  Public Utilities Commission/Pollak, 343 U.S. 451, 467 (1952) (nesúhlasné stanovisko sudcu Williama O. Douglasa).

(2)  Európska komisia prijala 25. januára 2012 súbor reforiem európskeho rámca pre ochranu údajov. Balík obsahuje i) oznámenie [(COM(2012) 9 final]; ii) návrh všeobecného nariadenia o ochrane údajov (návrh nariadenia) [COM(2012) 11 final] a iii) návrh smernice o ochrane údajov v oblasti presadzovania trestného práva [COM(2012) 10 final].

(3)  Stanovisko EDPS 3/2015.

(4)  Musíme odolať pokušeniu zoslabiť súčasnú úroveň ochrany v pokuse o uspokojenie vnímanej potreby laxnejšieho regulačného prístupu, pokiaľ ide o veľké dáta. Ochrana údajov sa musí naďalej vzťahovať na spracovanie vo svojej celistvosti, a to nielen vrátane používania údajov, ale aj ich zberu. Neexistujú opodstatnenia pre bianco výnimky na spracovanie pseudonymných údajov alebo na spracovanie verejne dostupných údajov. Vymedzenie osobných údajov musí zostať nedotknuté, ale mohlo by sa ísť smerom k ďalším objasneniam v znení samotného nariadenia. Naopak, musia sa vzťahovať na údaje, ktoré sa týkajú každej fyzickej osoby, ktorá je identifikovaná, vyčlenená alebo môže byť identifikovaná, alebo vyčlenená – či už správcom údajov alebo inou stranou.

(5)  Stanovisko EDPS 4/2015.


INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

20.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/16


Reorganizačné opatrenia

Rozhodnutie o reorganizácii poisťovne „INTERNATIONAL LIFE General Insurance S.A.“

(2016/C 67/06)

Uverejnenie v súlade s článkom 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní.

Poisťovňa

„INTERNATIONAL LIFE Ανώνυμος Εταιρία Γενικών Ασφαλίσεων (I. L. všeobecná poisťovňa S. A.)“ so sídlom na adrese Κifisias 7 a Νeapoleos 2, 15123 Μarousi, IČ vo všeobecnom obchodnom registri (ΓΕΜΗ) 000314501000, DIČ (ΑΦΜ) 094130304, IČO (LEI) 213800NED3OUL1K2V349

Dátum, druh rozhodnutia a nadobudnutie účinnosti

Rozhodnutie 171/2/14.12.2015 výboru banky Bank of Greece (Τράπεζα της Ελλάδος) pre úvery a poistenie (ΕΠΑΘ) v súvislosti s:

1.

vymenovaním splnomocnenca konajúceho spoločne s dozornou radou dotknutej poisťovne v súlade s ustanoveniami článku 17c ods. 9 legislatívneho nariadenia 400/1970. Splnomocnenec zabezpečuje riadne fungovanie a správu poistného portfólia, pokračovanie činnosti poisťovne, preskúmanie všetkých vhodných opatrení, hodnotenie kapitálovej primeranosti s dátumom na predloženie správy do 31.12.2015. Do 1.2.2016 splnomocnenec predloží banke Bank of Greece správu o kapitálovej primeranosti a hospodárskej, administratívnej a organizačnej situácii poisťovne;

2.

predkladaním týždenných správ registru poistenia (o viazaných poistných aktívach a neviazaných aktívach).

Nadobudnutie účinnosti: 14.12.2015

Skončenie účinnosti: neurčené

Príslušné orgány

Bank of Greece

Adresa: E. Venizelou 21

102 50 Αθήνα/Atény

ΕΛΛΑΔΑ/GRÉCKO

Orgány dozoru

Bank of Greece

Adresa: E. Venizelou 21

102 50 Αθήνα/Atény

ΕΛΛΑΔΑ/GRÉCKO

Vymenovaný správca

 

Rozhodné právo

Grécke právo v súlade s ustanoveniami článku 9 a článku 17 písm. a) až c) legislatívneho nariadenia č. 400/1970.


V Oznamy

INÉ AKTY

Európska komisia

20.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/17


Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2016/C 67/07)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„KRUPNIOKI ŚLĄSKIE“

EÚ č.: PL-PGI-0005-01315 – 23.02.2015

CHOP ( ) CHZO ( X )

1.   Názov:

„Krupnioki śląskie“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Poľsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.2. Mäsové výrobky (tepelne spracované, solené, údené atď.)

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Krupnioki śląskie“ sú netrvanlivé, varené a korenené jaternice z vedľajších jatočných produktov z ošípaných v prírodnom čreve. Priemer jaterníc je od 30 do 40 mm a dĺžka od 15 do 25 cm; každá jaternica má hmotnosť 200 až 300 g.

Fyzikálne a chemické vlastnosti

Jaternice „krupnioki śląskie“ sú výrobky v prírodnom čreve. Je pre ne charakteristický čistý, mierne vlhký povrch. Črevo tesne dolieha k náplni, ktorá je mletá na jemné kúsky s veľkosťou maximálne 5 mm. Suroviny na priečnom reze musia byť rovnomerne rozmiestnené, konzistencia musí byť pevná, plátky hrubé 10 mm sa nesmú rozpadávať, hrudky nezmiešaných prísad nie sú prípustné.

Obsah tuku nesmie presiahnuť 35 % a obsah soli 2,5 %. Obsah dusičnanov a dusitanov (vyjadrený ako NaNO2 mg/kg) nesmie presiahnuť 50.

Organoleptické vlastnosti

Farba povrchu: sivá až hnedá alebo tmavohnedá.

Farba na priečnom reze: primeraná použitým surovinám, varenej bravčovine, krúpam, tuku a koži, hnedá s nádychom fialovej alebo bronzovej – typická pre použité suroviny.

Konzistencia a textúra: pevná konzistencia, drobivá textúra, malé kúsky chudého mäsa a krúpy zmiešané do jednej hmoty.

Chuť a vôňa: po mäse a vnútornostiach, jačmenných alebo pohánkových krúpach, varenom tuku a koži, mierne slaná chuť, jasne rozpoznateľné koreniny. Chuť alebo vôňa prísad, ktoré nie sú čerstvé alebo sú plesnivé, je neprípustná, takisto nemôžu chutiť ani voňať kyslo, horko alebo zvláštne.

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Suroviny na výrobu jaterníc „krupnioki śląskie“ by mali byť nekonzervované a nesolené. Výrobca môže zvoliť solené suroviny, ale musí túto skutočnosť zohľadniť pri určovaní množstva soli, ktorá sa pridáva do náplne.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Tieto kroky výroby sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti:

 

umývanie a/alebo namáčanie,

 

tepelná úprava,

 

mletie,

 

miešanie a ochucovanie koreninami,

 

plnenie a viazanie čriev,

 

oparovanie,

 

chladenie.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisná oblasť, v ktorej sa „krupnioki śląskie“ vyrábajú, zahŕňa Sliezske a Opolské vojvodstvo a obec Dziadowa Kłoda (okres Oleśnica, Dolnosliezske vojvodstvo).

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Jaternice „krupnioki śląskie“ získavajú svoju špecifickosť na základe špecifických vlastností a povesti výrobku.

Záznamy o výskyte jaterníc „krupnioki śląskie“ na stoloch obyvateľov Sliezska existujú odvtedy, ako sa prvýkrát začal etnografický výskum o regionálnych jedlách. Prvýkrát sa spomínajú na konci 18. storočia v dedine okolo mesta Gliwice. V prameňoch z 19. storočia sa vyskytujú početné zmienky. „Krupnioki śląskie“ sa vyskytovali okrem iného na svadobných menu a v 30. rokoch 19. storočia sa stali jedným z najčastejšie podávaných jedál v Sliezsku. To bolo nepochybne spojené s prudkým nárastom počtu domácich zvierat vrátane ošípaných v Sliezsku v 19. storočí. Práve v tomto období sa rozšírilo používanie mäsa z hláv jatočných hospodárskych zvierat ako surovín na výrobu jaterníc „krupnioki śląskie“. Obľúbenosť jaterníc „krupnioki śląskie“ v 19. storočí rástla aj s rozvojom baníctva v Sliezsku. Možno to pripísať skutočnosti, že ľudia, ktorí ťažko pracovali v uhoľných baniach, potrebovali stravu bohatú na kalórie a živiny.

Výroba jaterníc „krupnioki śląskie“ je v zásade spojená so zabíjačkami ošípaných, čo bol v Sliezsku zvláštny a dôležitý obrad. Od 19. storočia žilo mnoho Slezanov v priemyselných centrách a nemalo možnosti ako ľudia žijúci na vidieku, ktorí vlastnili polia alebo sady. Ľudia žijúci v mestách mali prístup k malému pozemku a chlievu, kde chovali ošípané, zajace a holuby. Do zabíjačiek ošípaných sa zapájali všetci rodinní príslušníci, pričom v deň zabíjačky riadil všetky postupy mäsiar. Po zabití sa krv použila na výrobu tlačenky a jaterníc „krupnioki śląskie“, ktoré sa tradične vyrábali vo veľkých množstvách a rozdávali sa rodine a susedom, ktorí rodine poskytovali zvyšky jedál a šupy na výkrm ošípanej. Poľnohospodári sa zvykli deliť o zabíjačkové výrobky vrátane jaterníc „krupnioki śląskie“ s príbuznými, ktorí sa na zabíjačke nezúčastnili. Suroviny, ktoré sa používali na výrobu daného výrobku, umožňovali optimálne využitie vedľajších jatočných produktov z ošípanej po jej zabití. To bolo veľmi dôležité z ekonomického hľadiska pre rodiny baníkov, ktoré najmä v 19. storočí nemali príliš veľa peňazí. Keďže je v súčasnosti technicky možné bezpečne prepravovať suroviny na výrobu jaterníc „krupnioki śląskie“ do oblasti vymedzenej v bode 4, je povolené používať suroviny, ktoré nepochádzajú z tejto oblasti.

„Krupnioki śląskie“ získavajú svoje špecifické vlastnosti predovšetkým pri výrobnom procese v uvedenej zemepisnej oblasti, a to na základe zručností výrobcov pri výbere surovín a pri vykonávaní výrobného procesu pri optimálnych technických parametroch. Zručnosti ľudí vyrábajúcich jaternice „krupnioki śląskie“, ktoré sa vyvíjali vďaka skúsenostiam a vedomostiam prenášaným z generácie na generáciu, sa odrážajú na špecifickej kvalite konečného výrobku uvedeného v bode 3.2.

Jaternice „krupnioki śląskie“ sa odlišujú od iných výrobkov patriacich do tej istej kategórie svojím vysokým obsahom kalórií, svojou osobitou chuťou, vôňou, ako aj drobivou textúrou. To sa dá pripísať nielen rozdielom v pomere surovín v porovnaní s inými výrobkami z vnútorností tohto typu, ale aj zručnostiam a skúsenostiam uplatňovaným výrobcami, aby získali výrobok s charakteristickými organoleptickými vlastnosťami. Vyššie uvedené znaky jaterníc „krupnioki śląskie“ sa môžu pripísať predovšetkým vyváženej zmesi všetkých surovín a korenín, predovšetkým zvolených krúp, pečene, cibule a čierneho korenia, ktoré dodávajú konečnému výrobku špecifickú chuť a vôňu.

Základný rozdiel v zložení jaterníc „krupnioki śląskie“ v porovnaní s podobnými výrobkami je, že obsahujú iba 15 % krúp, pričom iné výrobky ich obsahujú 20 – 25 %. Minimálne 85 % surovín na výrobu jaterníc „krupnioki śląskie“ je živočíšneho pôvodu, čo je najvyššie percento spomedzi tradičných výrobkov tejto kategórie (pri ktorých je 75 – 80 % surovín živočíšneho pôvodu), ako sa potvrdzuje vo vnútornom nariadení č. 21 prijatom ústredným úradom poľského mäsového priemyslu v roku 1964.

Povesť jaterníc „krupnioki śląskie“ pretrváva desaťročia nielen v Sliezsku, ale aj v celom Poľsku a za jeho hranicami. To potvrdzuje aj množstvo asociácií výrobku so Sliezskom, z ktorých jedna je: „Niektorí ľudia si spájajú Sliezsko s uhlím a poľnohospodárstvom, iní s jaternicami a roládou“, čo len potvrdzuje význam jaterníc „krupnioki śląskie“. Mnohí výrobcovia jaterníc „krupnioki śląskie“ sa takisto zúčastňujú na početných kulinárskych udalostiach, ako sú veľtrhy a festivaly (vrátane veľtrhu Polagra v Poznani, súťaže Nasze Kulinarne Dziedzictwo – Smaki Regionów, veľtrhu Meat Meeting v meste Sosnowiec, festivalu Święto krupnioka śląskiego v meste Nikiszowiec (Katowice), festivalu Świętomięs Polski a iných pravidelne organizovaných regionálnych, celoštátnych a zahraničných veľtrhov). Aj keď povesť jaterníc „krupnioki śląskie“ je už tradičná, nové festivaly jedla v Opolskom Sliezsku a Hornom Sliezsku upevňujú ich pozíciu ako potraviny úzko spojenej s regiónom.

Ďalší dôkaz o povesti jaterníc „krupnioki śląskie“ je skutočnosť, že ich názov prenikol do sliezskeho nárečia ako súčasť porekadiel a prísloví. Povesť jaterníc „krupnioki śląskie“ potvrdzuje aj veľký počet článkov v novinách a turistických publikáciách, kde sa opisuje regionálna kuchyňa príslušných oblastí. Príklady zahŕňajú sprievodcu Sliezskym a Opolským vojvodstvom uverejneného v sérii publikácií Polska niezwykła, kde sa spomínajú a stručne opisujú jaternice „krupnioki śląskie“, a najnovšie vydanie Michelinovho sprievodcu poľskými reštauráciami, kde sa tieto jaternice uvádzajú medzi 15 poľskými regionálnymi výrobkami.

V diele nazvanom O śląskich obyczajach, śląskich potrawach i niektórych śląskich słowach [O sliezskych obyčajoch, sliezskych jedlách a niektorých sliezskych slovách] autor uvádza toto tvrdenie: „Najúžasnejšiu dráhu však mali niektoré sliezske jedlá a ich názvy, ktoré prenikli do štandardnej poľštiny v niekoľkých formách. Najobľúbenejšie v celom Poľsku sú asi ‚krupnioki‘ (zo slova ‚krupy‘, teda krúpy), ktoré sa navyše často označujú ako ‚krupnioki śląskie‘, t. j. sliezske ‚krupnioki‘. Podstatné meno sa rozšírilo so svojím prídavným menom. Niečo veľmi sliezske sa skrýva za slovom …“

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

http://www.minrol.gov.pl/Jakosc-zywnosci/Produkty-regionalne-i-tradycyjne/Zlozone-wnioski-o-rejestracje-Produkty-regionalne-i-tradycyjne


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.


Korigendá

20.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/20


Korigendum k oznámeniu o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitého príslušenstva na rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele používaného na zváranie na tupo, tiež dokončeného, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Taiwane

( Úradný vestník Európskej únie C 357 z 29. októbra 2015 )

(2016/C 67/08)

Na strane 5 v bode 2: Výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania

namiesto:

„Výrobok, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, sú rúry a rúrky používané na zváranie na tupo, z druhov austenitickej nehrdzavejúcej ocele používaných na aplikácie odolné proti korózii, ktoré zodpovedajú (podľa AISI A269) WP 304, 304L, 316, 316L, 316Ti, 321 a 321H a ich ekvivalentom v iných normách, s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 406,4 mm a hrúbkou steny najviac 16 mm, tiež dokončené (ďalej len ‚výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania‘).“

má byť:

„Výrobok, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, sú rúry a rúrky používané na zváranie na tupo, z druhov austenitickej nehrdzavejúcej ocele používaných na aplikácie odolné proti korózii, ktoré zodpovedajú druhom AISI 304, 304L, 316, 316L, 316Ti, 321 a 321H a ich ekvivalentom v iných normách, s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 406,4 mm a hrúbkou steny najviac 16 mm, tiež dokončené (ďalej len ‚výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania‘).“