19.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/1

19.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/2

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ktorú do zmlúv začleňuje článok 6 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a najmä článok 38 Charty, podľa ktorého politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa,

—

so zreteľom na článok 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje, že „vnútorný trh zahrnie oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmlúv“,

—

so zreteľom na článok 3 ods. 3 ZEÚ, ktorý Úniu zaväzuje k úsiliu „o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality“,

—

so zreteľom na článok 9 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“,

—

so zreteľom na článok 11 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík Únie a činností, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja“,

—

so zreteľom na článok 12 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie“,

—

so zreteľom na články 14 a 114 ods. 3 a článok 169 ZFEÚ a jej protokol 26 o službách všeobecného (hospodárskeho) záujmu,

—

so zreteľom na článok 169 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorého „Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov“,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady 98/560/ES z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a informácií prostredníctvom podpory vnútroštátnych rámcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a účinnej úrovne ochrany neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti (1),

—

so zreteľom na správu o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (COM(2009)0336),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1926/2006/ES z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program Spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky (2007 – 2013) (3),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/952/ES z 20. decembra 2006 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013 – posilniť postavenie spotrebiteľov, zlepšiť ich spokojnosť, účinne ich chrániť a na uznesenie Parlamentu z 20. mája 2008 o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013 (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (7) a ktorého cieľom je vytvoriť celkový rámec pravidiel a zásad, pokiaľ ide o akreditáciu a dohľad nad trhom,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (smernica o bezpečnosti hračiek) (8),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 29. júna 2009 o opatreniach na zlepšenie fungovania jednotného trhu a odporúčanie Komisie z 12. júla 2004 k transpozícii smerníc ovplyvňujúcich vnútorný trh do vnútroštátneho práva (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2009 o presadzovaní spotrebiteľského acquis (COM(2009)0330) a na správu Komisie z 2. júla 2009 o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (COM(2009)0336),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. júla 2009 o harmonizovanej metodike klasifikácie a ohlasovania sťažností a otázok spotrebiteľov (COM(2009)0346) a na sprievodný návrh odporúčania Komisie (SEC(2009)0949),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o ochrane spotrebiteľa (10),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (11)),

—

so zreteľom na správu profesora Maria Montiho z 9. mája 2010 pre Komisiu o revitalizácii jednotného trhu s názvom Nová stratégia pre jednotný trh,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (priebežná správa) (14),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. októbra 2010 s názvom Aby trhy fungovali pre spotrebiteľov – štvrté vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SEC(2010)1257),

—

so zreteľom na správu z 27. októbra 2010 s názvom Správa o občianstve EÚ za rok 2010 – odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ (COM(2010)0603),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 4. marca 2011 s názvom Spotrebitelia doma na jednotnom trhu – piate vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SEC(2011)0299),

—

so zreteľom na výročnú správu siete európskych spotrebiteľských sietí za rok 2010, ktorú vydal Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev v roku 2011,

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 23. júna 2011 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o právach spotrebiteľov (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu (16),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z októbra 2011 s názvom Aby trhy fungovali pre spotrebiteľov – šieste vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SEC(2011)1271),

—

so zreteľom na tzv. Krakovskú deklaráciu prvého Fóra jednotného trhu, ktoré sa konalo v Krakove (Poľsko) 3. až 4. októbra 2011,

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 19. októbra 2011 o zriadení nástroja „Spájame Európu“ (COM(2011)0665),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy (17) a z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2012 o fungovaní a uplatňovaní stanovených práv cestujúcich v leteckej doprave (19),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (20),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 9. novembra 2011 o programe Spotrebitelia na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0707) a na súvisiace dokumenty (SEC(2011)1320 a SEC(2011)1321),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o novej stratégii pre spotrebiteľskú politiku (21),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 19. decembra 2011 s názvom Európska vízia pre cestujúcich – oznámenie o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy (COM (2011)0898),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. januára 2012 s názvom Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb (COM(2011)0942),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 25. januára 2012 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (COM(2012)0011),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2012 o smerovaní k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu (22),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2012 s názvom Stratégia pre elektronické verejné obstarávanie (COM(2012)0179),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. mája 2012 s názvom Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti (COM(2012)0196),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2012 o stratégii posilňovania práv zraniteľných spotrebiteľov (23),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2012 o hodnotení výsledkov vnútorného trhu (24),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 22. mája 2012 s názvom Európsky program pre spotrebiteľov – podpora dôvery a rastu (COM(2012)0225),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 29. mája 2012 s názvom Hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských podmienok – spotrebitelia doma na jednotnom trhu (siedme vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SWD(2012)0165),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 7. decembra 2012 s názvom Aby trhy fungovali v prospech spotrebiteľov – ôsme vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov SWD(2012)0235),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 4. júna 2012 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (COM(2012)0238),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 19. júla 2012 o zlepšení aspektov znalostí o posilnení postavenia spotrebiteľov od roku 2012 do roku 2014 (SWD(2012)0235),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II – spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o dokončení jednotného digitálneho trhu (25),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európsky program pre spotrebiteľov – podpora dôvery a rastu (COM(2012)0225),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0163/2013),

A.

keďže podpora a ochrana spotrebiteľov a ich práv sú základnými hodnotami EÚ;

B.

keďže spotrebitelia zohrávajú zásadnú úlohu v hospodárstve, pretože spotreba je jedným z hlavných hybných síl rastu v Únii;

C.

keďže občania EÚ zohrávajú ako spotrebitelia kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu a úloha spotrebiteľa by sa preto mala uznávať ako súčasť hospodárskej politiky EÚ;

D.

keďže cieľom Únie je dosiahnuť vysokú úroveň informovanosti, posilnenia práv a ochrany spotrebiteľa, ako aj správnu rovnováhu, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť podnikov a hospodárstva Únie, najmä ochranou zdravia spotrebiteľov, bezpečnosti a hospodárskych záujmov, ako aj presadzovaním práv spotrebiteľov na informácie, vzdelávanie a organizáciu;

E.

keďže spotrebitelia netvoria jedinú homogénnu skupinu a v rámci európskeho programu pre spotrebiteľov je nutné riešiť z toho vyplývajúce rôzne problémy, pretože existujú výrazné rozdiely medzi spotrebiteľmi z hľadiska zručností spotrebiteľov, informovanosti o právnych predpisoch, asertivity a vôle dožadovať sa nápravy; keďže pri plnení európskeho programu pre spotrebiteľov sa musí zohľadňovať nediskriminácia a prístupnosť;

F.

keďže je potrebné posilňovať dôveru spotrebiteľov, ich dôveru vo vzťahu k trhu a znalosť ich práv, a to s osobitným zameraním na zraniteľné skupiny spotrebiteľov, napr. deti, staršie osoby a iných zraniteľných spotrebiteľov; keďže v tomto smere je dôležité poskytnúť spotrebiteľom v Únii lepšiu ochranu proti výrobkom a službám, ktoré môžu ohroziť ich zdravie a bezpečnosť;

G.

keďže vhodné a primerané informácie sú informácie, ktoré sú poľahky prístupné, transparentné, nezavádzajúce a porovnateľné;

H.

keďže dosahovanie riadne fungujúceho vnútorného trhu je v súlade s cieľmi lisabonskej stratégie v oblasti zvyšovania rastu a zamestnanosti v prospech 500 miliónov spotrebiteľov v EÚ;

I.

keďže elektronický obchod je mimoriadne užitočný pre všetkých spotrebiteľov, pretože má veľký cezhraničný potenciál, ktorý umožňuje spotrebiteľom v plnej miere využívať jednotný trh; keďže elektronický obchod je ako prostriedok začleňovania takisto veľmi užitočný pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím a pre tých, ktorí žijú vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

J.

keďže neistota v oblasti práv spotrebiteľov, pokiaľ ide o cezhraničné nákupy, podrýva prínosy integrácie trhu;

K.

keďže rozvoj elektronického obchodu spomaľuje pretrvávajúca digitálna priepasť medzi občanmi Únie, najmä v prípade starších ľudí; keďže väčšina verejných a súkromných webových stránok ešte stále nie je prístupná pre osoby so zdravotným postihnutím alebo nižšou úrovňou digitálnej gramotnosti;

L.

keďže roztrieštenosť jednotného digitálneho trhu ohrozuje práva spotrebiteľov; keďže niektoré webové stránky nie sú vhodné pre cezhraničných kupujúcich a spotrebiteľov; keďže revidovaná smernica o alternatívnom riešení sporov a nariadenie o riešení sporov online (RSO) čoskoro nadobudnú účinnosť a budú poskytovať užitočné nástroje pre spotrebiteľov, najmä pre cezhraničné transakcie; keďže je potrebné ďalšie prehodnotenie vhodných mechanizmov na zavedenie účinných kolektívnych opatrení,

M.

keďže nedávna finančná kríza zdôraznila výraznú potrebu ochrany a informovania spotrebiteľov v oblasti finančných a bankových služieb, keďže tieto produkty by mohli mať priamy vplyv na ich celkové dobré životné podmienky, ako aj potrebu nestranného poradenstva pre spotrebiteľov;

N.

keďže európsky program pre spotrebiteľov vymedzuje hlavné opatrenia spotrebiteľskej politiky EÚ určené na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020;

O.

keďže súčasná hospodárska kríza tiež výrazne ovplyvňuje kúpnu silu spotrebiteľov na jednotnom trhu, najmä spotrebiteľov, ktorí sa nachádzajú v zraniteľnej situácii vyplývajúcej z hospodárskych a finančných podmienok; keďže právo spotrebiteľa by sa preto malo uznať v potrebnej miere;

P.

keďže vnútorný trh poskytuje spotrebiteľom Únie prístup ku širokej škále produktov a služieb vysokej kvality za konkurenčné ceny; keďže výroba výrobkov a služieb, ktoré sú priaznivé pre životné prostredie, podporuje zodpovednú spotrebu, a tým stimuluje udržateľný rozvoj, zamestnanosť a hospodársky rast; keďže Komisia by mala riešiť a študovať nové formy spotreby, ako je spolupráca pri spotrebe;

Q.

keďže bude nutné zaviesť potrebné úpravy v súlade s pokrokom v oblasti technických a vedeckých znalostí, a to z hľadiska bezpečnosti potravín a bezpečnosti iného základného spotrebného tovaru;

R.

keďže je potrebné posilniť úlohu spotrebiteľských združení vo všetkých oblastiach prostredníctvom prijatia potrebných právnych a hospodárskych opatrení a podporovať ich rozširovaním kapacít; keďže združenia spotrebiteľov zohrávajú nenahraditeľnú úlohu pri zabezpečovaní dôvery v jednotný trh a jeho rozvoja;

S.

keďže cestujúci nie sú dostatočne informovaní o svojich právach a kvalite služieb, ktorú majú nárok očakávať, a ich právne nároky sa často ťažko formulujú a presadzujú; keďže sú potrebné usmernenia na uľahčenie a zlepšenie uplatňovania rôznych nariadení o právach cestujúcich vo všetkých spôsoboch dopravy; keďže v nadchádzajúcej revízii smernice o balíkoch cestovných služieb musí Komisia v plnej miere preskúmať vplyv elektronického obchodu a digitálnych trhov na správanie spotrebiteľov v rámci európskeho odvetvia cestovného ruchu;

T.

keďže súčasné právne predpisy EÚ ponúkajú základnú ochranu cestujúcim vo všetkých spôsoboch dopravy, ale pre niektorých z týchto cestujúcich nie je uplatňovanie práv, ich monitorovanie a presadzovanie riadne zaistené vo všetkých spôsoboch dopravy a vo všetkých častiach EÚ, čo je skutočnosť, ktorá bráni voľnému pohybu v rámci vnútorného trhu, keďže má vplyv na dôveru občanov pri cestovaní a oslabuje spravodlivú hospodársku súťaž medzi prepravcami;

U.

keďže cestujúci musia byť v kontexte počítačových rezervačných systémov, ktoré sa riadia nariadením (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (prepracované znenie) (26) schopní jednoznačne rozlišovať medzi nedobrovoľnými prevádzkovými nákladmi zahrnutými do taríf a voliteľnými položkami, ktoré možno rezervovať, pretože sa tým zvýši transparentnosť cien pre spotrebiteľov, ktorí si lístky rezervujú na internete;

V.

keďže štyri hlavné ciele stanovené v oznámení Komisie o novom európskom programe pre spotrebiteľov sú: 1) zvýšenie bezpečnosti spotrebiteľa; 2) zlepšenie znalostí; 3) zintenzívnenie presadzovania a zabezpečenie nápravy; a 4) zosúladenie práv a kľúčových politík so zmenami v spoločnosti a hospodárstve; keďže Európsky parlament a národné parlamenty by mali uľahčovať zmenu a účinnú transpozícii právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa;

W.

keďže Únia stanovila ciele pre znižovanie emisií CO2 so zámerom dosiahnuť ciele stanovené pre rok 2020 a zabezpečiť, aby sa veľká časť dodávok energie do roku 2050 získavala z obnoviteľných zdrojov energie;

X.

keďže pripravované návrhy musia byť v súlade so štyrmi hlavnými stanovenými cieľmi;

1.

víta holistický prístup európskeho programu pre spotrebiteľov a predovšetkým skutočnosť, že program zahŕňa takmer všetky politické oblasti dôležité pre spotrebiteľov, a teda vysiela silný signál o presadzovaní úlohy a význame bezpečnosti a práv spotrebiteľov na jednotnom trhu a posilňovaní združení spotrebiteľov; zdôrazňuje však, že sa to musí odraziť aj v legislatívnych a iných návrhoch Komisie;

2.

víta snahu Komisie spolupracovať s obchodníkmi a sprostredkovateľmi na presadzovaní iniciatív, ktoré podporujú bezpečnosť spotrebiteľov, v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov; je presvedčený, že Komisia by mala udržiavať neustály dialóg so súkromným sektorom, aby sa iniciatívy akceptovali a skutočne uplatňovali;

3.

požaduje, aby spotrebitelia mohli jednoduchým a účinným spôsobom uplatňovať svoje práva v základných oblastiach vrátane potravín, zdravia, energie, finančných a digitálnych služieb, prístupu k širokopásmovému pripojeniu, ochrany údajov, dopravy a telekomunikácií;

4.

vyzýva Komisiu, aby pri zavádzaní kampane na zvýšenie znalostí o právach a záujmoch spotrebiteľov v celej Únii úzko spolupracovala s národnými vládami; zdôrazňuje, že pre úspech tejto kampane je dôležité, aby sa do procesu zapojil nielen verejný sektor a organizácie na ochranu spotrebiteľov, ale aj súkromný sektor;

5.

je presvedčený, že je potrebné presadzovať elektronické platformy, ako je európska podporná sieť podnikov (European Enterprise Support Network) a webová stránka Vaša Európa (Your Europe), ktoré prispievajú k rozvoju európskeho jednotného trhu a poskytujú spotrebiteľom a MSP dôležité informácie;

6.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, ako zlepšiť znalosti občanov o finančnom sektore, aby ľudia mali potrebné informácie skôr, než sa rozhodnú vziať si úver; domnieva sa, že by sa mala venovať osobitná pozornosť mladšej generácii a vzdelávaniu spoločnosti o krátkodobých úveroch;

7.

podčiarkuje, že vzdelávanie spotrebiteľov znižuje riziko, pokiaľ ide o nebezpečné alebo sfalšované výrobky, špekulatívne finančné produkty a zavádzajúcu reklamu; zastáva názor, že je potrebné, aby sa vzdelávanie (vrátane finančného vzdelávania) a posilňovanie postavenia spotrebiteľov uskutočňovalo počas celého života a malo by sa začať v škole; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť nadmernému zahŕňaniu informáciami a zdôrazňuje, že namiesto toho je potrebné zmenšovať informačné deficity a zlepšovať informovanosť spotrebiteľov prostredníctvom spoľahlivých, jasných, porovnateľných a cielených informácií;

8.

zdôrazňuje, že sa nesmie zabúdať na úlohu podnikov a ich vzdelávanie a na to, aby mohli spotrebitelia naplno využívať svoje práva; verí, že je dôležité, aby podniky mali dobré znalosti o právach spotrebiteľov, aby sa dosiahlo plné uplatňovanie platných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na tento účel prijali potrebné opatrenia zamerané na malé a stredné podniky;

9.

zdôrazňuje, že na základe zistení rôznych prieskumov sú spotrebitelia dlhodobo znepokojení možnými rozdielmi v kvalite výrobkov s rovnakou značkou a v rovnakom obale, ktoré sú distribuované na jednotnom trhu; domnieva sa, že spotrebitelia v rôznych členských štátoch nemajú na jednotnom trhu pri nákupe výrobkov s rovnakou značkou a v rovnakom balení prístup k rovnakej úrovni kvality; zdôrazňuje, že akákoľvek diskriminácia spotrebiteľov je neprijateľná;

10.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila zmysluplné vyšetrovanie tejto záležitosti, ktoré by umožnilo posúdiť, či je potrebná úprava súčasných právnych predpisov Únie; vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament a spotrebiteľov informovala o výsledkoch vyšetrovania;

11.

žiada Komisiu, aby vytvorila aktualizované a jednotné normy, ktoré by zaručovali bezpečnosť a autentickosť výrobkov; v každom prípade dúfa, že návrh, ktorým sa mení smernica 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov zaručí vysokú úroveň bezpečnosti spotrebného tovaru;

12.

víta návrh Komisie na zavedenie právneho rámca pre bezpečnosť výrobkov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam účinného dohľadu nad trhom, keďže na európskom jednotnom trhu ešte stále existujú nebezpečné výrobky vrátane výrobkov s označením CE;

13.

požaduje, aby spotrebitelia mohli bezpečným spôsobom využívať vedecký a technologický pokrok a aby mali prístup k informáciám, nestrannému poradenstvu a prostriedkom potrebným na spravodlivú a účinnú nápravu;

14.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby presadzovali iniciatívy zamerané na prevod výsledkov vedeckého pokroku, technologického vývoja a iných inovácií do prínosov pre spotrebiteľov, s náležitým zohľadnením právnych predpisov v oblasti bezpečnosti spotrebného tovaru;

15.

požaduje primeranú ochranu spotrebiteľov a bezpečnosť výrobkov na trhoch spotrebného tovaru vyrábaného nanotechnológiou alebo s použitím geneticky modifikovaných organizmov;

16.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nezávislosť a transparentnosť vedeckých expertíz a regulačných stanovísk, a to najmä v oblasti zdravotných, environmentálnych a potravinových politík, aby sa zabezpečila najvyššia úroveň ochrany zdravia spotrebiteľov a ich dôvery;

17.

zdôrazňuje, že je potrebné lepšie chrániť práva skupín zraniteľných spotrebiteľov, ako sú deti a starší ľudia alebo iní zraniteľní spotrebitelia, najmä v súvislosti s dopravou, finančnými službami, energetikou, ako aj IKT; zdôrazňuje, že na úrovni Únie, ako aj vnútroštátnej úrovni je potrebné prijať primerané záruky na ochranu zraniteľných spotrebiteľov;

18.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty podporovali zodpovednú a udržateľnú spotrebu v súlade s cieľmi stanovenými v stratégii Európa 2020 a takisto uľahčovali spotrebiteľom úplnú prístupnosť trhov z hľadiska vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva Únie, ktoré je založené na solidarite; považuje za potrebné riešiť problematiku potravinového odpadu, zvyšovať trvanlivosť spotrebného tovaru, presadzovať recykláciu a spotrebu tovaru z druhej ruky a naďalej vylepšovať energetickú efektívnosť výrobkov dostupných na vnútornom trhu;

19.

trvá na tom, že Komisia by mala naďalej pozorne sledovať to, ako sa uplatňujú právne predpisy podporujúce rozvoj jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné právne kroky proti tým členským štátom, ktoré právne predpisy v oblasti jednotného trhu porušujú a nevykonávajú v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie;

20.

víta ďalšie legislatívne iniciatívy zamerané na vytvorenie plne integrovaného jednotného trhu s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž a efektívnosť a poskytovať spotrebiteľom z Únie väčší výber;

21.

osobitne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili včasné a konzistentné vykonávanie spotrebiteľského acquis Únie, najmä smernice o právach spotrebiteľov (27), smernice o nekalých obchodných praktikách (28), a smernice o klamlivej a porovnávacej reklame (29); ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali účinnosť spotrebiteľského acquis; zdôrazňuje dôkazy, podľa ktorých si občania ešte stále neuvedomujú svoje práva na jednotnom trhu, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci vykonávacieho procesu propagovali dostupnosť jasných a komplexných informácií pre spotrebiteľov, ako aj informácií o dostupných opravných spotrebiteľských nástrojoch;

22.

vyzýva Komisiu, aby prijala aktívnejšie opatrenia na posúdenie miery, do akej majú občania v členských štátoch prístup k bankovým účtom; vyzýva Komisiu, aby o tom, ako sa tento problém rieši, podala Parlamentu správu do konca prvého štvrťroku 2014;

23.

odporúča, aby sa lepšie využívali dostupné informácie o správaní sa spotrebiteľov, a predovšetkým sa domnieva, že existuje priestor pre účinnejšie využívanie výsledkov spotrebiteľskej hodnotiacej tabuľky; preto navrhuje, aby spoločné výskumné centrum uskutočnilo analýzu a monitorovanie, a to vo forme financovaného výskumného projektu s cieľom vymedziť prioritné oblasti občanov, pokiaľ ide o zlepšovanie ich spotrebiteľských práv na jednotnom trhu, a podľa toho prispôsobiť obsah, formát a prácu organizácií šíriacich informácie pre spotrebiteľov;

24.

poukazuje na to, že politika EÚ musí podporovať spoluprácu spotrebiteľských združení s verejnými inštitúciami vo všetkých oblastiach, čím sa uľahčí prístup k potrebným finančným zdrojom, a podporovať výmenu osvedčených postupov a znalostí medzi týmito združeniami; domnieva sa, že by sa mal vytvoriť register európskych združení, ktorý by pomáhal vytvárať takéto združenia;

25.

domnieva sa, že Komisia by sa mala zameriavať nielen na nákup digitálneho obsahu v digitálnom prostredí, ale aj na to, ako propagovať predaj tovaru a služieb v digitálnom prostredí a podporovať dôveru spotrebiteľov, aby spotrebitelia vedeli, ako môžu brániť svoje práva a riešiť spory, ak zakúpia výrobok alebo službu nízkej kvality;

26.

vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť ochrane spotrebiteľov v oblasti krátkodobých úverov, keďže práve najzraniteľnejší ľudia v čase krízy využívajú tieto finančné produkty bez toho, aby si v plnej miere uvedomovali svoje povinnosti a riziká, ktoré im hrozia v prípade, že si vzali úver;

27.

pripomína, že vhodné a relevantné informácie pre spotrebiteľov musia sprevádzať opatrenia na presadzovanie práv s cieľom umožniť spotrebiteľom v plnej miere využívať príležitosti, ktoré na vnútornom trhu existujú;

28.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Európskym parlamentom a vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zlepšovať informácie dostupné spotrebiteľom, pokiaľ ide o lepšie riadenie spotreby energie v domácnosti;

29.

je presvedčený, že je potrebné realizovať cezhraničné energetické projekty, ktoré sú súčasťou programu nástroja Spájame Európu, keďže to podporí hospodársku súťaž medzi dodávateľmi elektriny a plynu a zvýši nezávislosť energetiky v členských štátoch;

30.

žiada, aby sa politika Únie v oblasti hospodárskej súťaže posilnila a aby presadzovanie práv spotrebiteľov bolo v popredí tohto procesu; domnieva sa, že toto preskupenie má osobitný význam pre rozvoj rozsiahleho digitálneho trhu; zdôrazňuje v tejto súvislosti významnú úlohu webových stránok s porovnaním cien a zdôrazňuje tiež, že je potrebné zabezpečiť ich nezávislosť;

31.

žiada Komisiu a členské štáty, aby schválili prostriedky potrebné na účinné uplatňovanie programu, a to aj so zreteľom na viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, a aby vykonávali systematické posudzovanie vplyvu programu;

32.

zdôrazňuje, že stále rýchlejší rozvoj elektronického obchodu má veľký význam pre spotrebiteľov, keďže ponúka širší výber, a to najmä ľuďom, ktorí žijú v menej prístupných, vzdialených alebo odľahlých oblastiach, ako aj ľuďom so zníženou mobilitou, ktorí by inak nemali prístup k širokému výberu tovaru;

33.

vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na boj proti nerovnému zaobchádzaniu so spotrebiteľmi na jednotnom trhu vyvolanému súčasnými obmedzeniami v oblasti predaja na diaľku, ktoré uplatňujú spoločnosti uskutočňujúce cezhraničný predaj na diaľku;

34.

zdôrazňuje, že nie všetci spotrebitelia majú možnosť alebo schopnosť používať internet a že by sa preto mali spotrebiteľom ponúkať služby viacerými kanálmi;

35.

zdôrazňuje, že dôvera spotrebiteľa je nevyhnutná pre domáci aj cezhraničný elektronický obchod; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť kvalitu, bezpečnosť, sledovateľnosť a autentickosť výrobkov, vyhýbať sa zločineckým alebo nezákonným praktikám a dodržiavať ochranu osobných údajov, pričom treba zaručiť, aby v prípade potreby spotrebiteľ udelil informovaný a výslovný súhlas na použitie osobných údajov;

36.

zdôrazňuje, že ochrana osobných údajov je dôležitým predpokladom ochrany spotrebiteľa a fungovania a rastu jednotného digitálneho trhu;

37.

zdôrazňuje, že spotrebitelia očakávajú rýchle, spoľahlivé a konkurencieschopné doručovateľské služby v prípade elektronického obchodu a že dobre fungujúce doručovateľské služby sú potrebné na zabezpečenie dôvery spotrebiteľov;

38.

víta opatrenia, ktoré Komisia zamýšľa prijať v oblasti finančných služieb, a zdôrazňuje potrebu komplexného právneho rámca, ktorý zabezpečí nezávislé poradenstvo pre spotrebiteľov, a to najmä v oblasti finančných služieb; zdôrazňuje, že informácie o trhoch musia byť spoľahlivé, jasné, porovnateľné a prístupné v elektronickej alebo inej forme; zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť nezákonné obchodné praktiky alebo zmluvné ustanovenia; zdôrazňuje, že je potrebné chrániť spotrebiteľov, ktorí sú „zablokovaní“ v súvislosti s finančným produktom;

39.

berie na vedomie nový návrh (COM(2013)0130, 13. marca 2013) nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a nariadenia (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave; žiada, aby sa zoznam práv cestujúcich spoločných pre všetky spôsoby dopravy šíril v rozsiahlej miere, v zhustenej podobe a vo všetkých úradných jazykoch Únie;

40.

zdôrazňuje, že je potrebné umožniť právo na prístup k základnému platobnému účtu pre všetkých spotrebiteľov a poskytovať im jasné a relevantné informácie o investičných produktoch, ako sa okrem iného predpokladá v návrhu nariadenia o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre investičné produkty (COM(2012)0352); zdôrazňuje, že regulácia finančných trhov vyžaduje prísne pravidlá; zdôrazňuje, že súčasná hospodárska a finančná kríza oslabuje postavenie veľkého počtu spotrebiteľov na trhoch a robí ich čoraz zraniteľnejšími a že zvyšovanie neistoty zamestnania a miery nezamestnanosti a strata kúpnej sily prehlbujú nerovnosti; žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní politík zohľadňovala tieto nové trendy;

41.

zdôrazňuje, že je potrebná úzka spolupráca medzi európskymi, národnými a miestnymi orgánmi a spotrebiteľskými združeniami s cieľom zaviesť mechanizmy konzultácií a vykonávať opatrenia naplánované v programe;

42.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby informačný systém RAPEX (systém na rýchlu výmenu informácií v prípade nepotravinárskych výrobkov) bol transparentnejší a účinnejší; zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať sieť európskych spotrebiteľských stredísk a sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa; zastáva názor, že Komisia by mala zvážiť vytvorenie systému typu RAPEX pre služby;

43.

zdôrazňuje, že mechanizmy nápravy, ako je alternatívne riešenie sporov a riešenie sporov online, musia byť rýchle, prístupné a účinné; zdôrazňuje, že účinný prístup ku spravodlivosti v cezhraničných sporoch by nemali brzdiť ťažkosti vyplývajúce z cezhraničnej povahy sporu, nedostatku prostriedkov alebo informácií o prístupnosti právnej pomoci; vyzýva preto, aby sa lepšie uplatňovala smernica Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 a prípadne aby sa uskutočnila jej revízia s cieľom vyriešiť tieto nedostatky;

44.

zdôrazňuje, že mechanizmy alternatívneho riešenia sporov a riešenia sporov online nemôžu nahradiť mechanizmus kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala opatrenia, ktoré by mohli viesť k vytvoreniu konzistentného mechanizmu kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v oblasti ochrany spotrebiteľa pre celú Úniu, ktorý by sa mohol uplatňovať na cezhraničné prípady; zdôrazňuje, že iniciatívy, ktoré nebudú koordinované v rámci Únie, povedú k roztrieštenosti; zdôrazňuje, že prístup EÚ ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov na nápravu by mal v záujme zaistenia účinnosti kolektívneho uplatňovania nárokov a s cieľom predísť možnému zneužitiu zahŕňať konanie v zastúpení iba v prípadoch, ktoré sú riadne uznané na vnútroštátnej úrovni (verejné orgány, napríklad ombudsmani alebo spotrebiteľské organizácie); trvá na tom, že je potrebné založiť prístup Únie ku kolektívnemu odškodňovaniu na zásade predchádzajúceho súhlasu;

45.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dostupnosť tovarov a služieb v Únii, ktorá sa týka problematiky ako zastavané oblasti, doprava a IKT; naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla ambiciózny „akt o prístupnosti v rámci Únie“,

46.

upozorňuje na skutočnosť, že budúci viacročný finančný rámec 2014 – 2020 musí umožniť dostatočne ambiciózne financovanie európskeho programu pre spotrebiteľov;

47.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

19.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/12

—

so zreteľom na smernicu Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (1),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 23. februára 2012 o uplatňovaní smernice 2003/8/ES o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (COM(2012)0071),

—

so zreteľom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0161/2013),

A.

keďže v článku 47 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie sa ustanovuje, že „právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky, v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti“;

B.

keďže smernica Rady 2003/8/ES obsahuje ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje, aby občania, ktorí sú účastníkmi cezhraničných sporov, mali prístup k spravodlivosti;

C.

keďže hlavným ustanovením smernice sa zabezpečuje, aby poskytnutie právnej pomoci nebolo možné odmietnuť len z toho dôvodu, že ide o cezhraničný spor, a každý členský štát si teda zachováva vlastný systém právnej pomoci, ktorý ale musí sprístupniť osobám z iných členských štátov;

D.

keďže smernica ďalej stanovuje podmienky poskytnutia cezhraničnej právnej pomoci, najmä čo sa týka finančných prostriedkov, podstaty sporu a cezhraničného charakteru sporu;

E.

keďže právna pomoc sa musí poskytovať len osobám, ktoré nemajú v dôsledku svojej finančnej situácie možnosť prístupu k spravodlivosti bez takejto pomoci;

F.

keďže finančná situácia sa posudzuje podľa platných usmernení v členskom štáte, v ktorom má daný súd sídlo, pričom v niekoľkých členských štátoch sa uplatňujú pevne stanovené hraničné hodnoty;

G.

keďže v jednotlivých členských štátoch sa uplatňujú značne odlišné hraničné hodnoty a občan, ktorý je v jednom členskom štáte považovaný za osobu, ktorá potrebuje právnu pomoc, nemusí byť za takúto osobu považovaný v inom členskom štáte, pričom článok 5 ods. 4 smernice tento problém čiastočne uznáva;

H.

keďže v záujme riešenia týchto nezrovnalostí treba zvážiť, či by občan mal mať tiež možnosť požiadať o právnu pomoc v členskom štáte pobytu a nechať o svojej žiadosti rozhodnúť orgány tohto členského štátu;

I.

keďže v záujme uľahčenia situácie pre občanov aj orgány, ktoré smernicu uplatňujú, by občania mali mať v prípade cezhraničných žiadostí o právnu pomoc možnosť voľby, či sa o ich žiadosti bude rozhodovať v členskom štáte pobytu alebo v členskom štáte, v ktorom má daný súd sídlo alebo v ktorom sa má rozhodnutie vykonať;

J.

keďže v prípade, že by občania mali takúto možnosť voľby, orgány členských štátov by mohli uplatňovať vlastné kritériá a nemuseli by postupovať žiadosť alebo sa riadiť podmienkami a usmerneniami iného členského štátu;

K.

keďže občania, ktorých nárok na právnu pomoc bol uznaný v ich členskom štáte pobytu, by mohli o tomto uznaní dostať osvedčenie, ktoré by akceptovali orgány členského štátu, v ktorom má daný súd sídlo alebo v ktorom sa má rozhodnutie vykonať;

L.

keďže cezhraničná právna pomoc podľa tejto smernice sa vzťahuje aj na dodatočné náklady, ktoré sú spojené s cezhraničným charakterom vecí, ako sú náklady na tlmočenie a preklady a cestovné náklady;

M.

keďže informácie o pomoci dostupnej občanovi v oblasti spravodlivosti sa musia podávať v jednom z úradných jazykov Únie, aby sa zaručilo, že občan bude náležite informovaný v jazyku, ktorému rozumie;

N.

keďže Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine obsahuje podobné ustanovenia na medzinárodnej úrovni, ale uplatňuje ho len 17 z 27 členských štátov;

O.

keďže by preto bolo potrebné podnietiť členské štáty k tomu, aby tento dohovor podpísali alebo ratifikovali;

1.

víta skutočnosť, že Komisia predložila správu o uplatňovaní smernice 2003/8/ES;

2.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia sa nezaoberá priamo európskymi konaniami, na ktoré sa takisto vzťahuje smernica o právnej pomoci, ako napríklad európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, aj keď uplatňovanie smernice na vyššie uvedené konanie v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010 sa už mohlo určite preskúmať;

3.

s uspokojením poznamenáva, že všetky členské štáty túto smernicu transponovali; konštatuje však, že výklad rozsahu pôsobnosti smernice sa v jednotlivých členských štátoch v niektorých bodoch odlišuje;

4.

poukazuje na to, že v súvislosti s ďalšou správou je potrebné zistiť počet a tematické zameranie vecí v jednotlivých krajinách s cieľom získať podrobný a hodnoverný prehľad využívania tohto nástroja;

5.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že o právach vyplývajúcich z tejto smernice vie len pomerne málo občanov a právnikov;

6.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zvýšenie povedomia o práve na cezhraničnú právnu pomoc v občianskych a obchodných veciach, a tak zlepšili voľný pohyb občanov;

7.

oceňuje dobrú prácu, ktorá sa vykonáva prostredníctvom portálu EÚ e-Justice, justičnej siete EÚ, ako aj projektu e-CODEX (komunikácia prostredníctvom výmeny údajov online), najmä v súvislosti s dostupnosťou formulárov na právnu pomoc uvedených v smernici Rady 2003/8/ES na portáli EÚ e-Justice; vyzýva však na zvýšenie prehľadnosti a uľahčenie prístupu k týmto formulárom právnej pomoci a k vnútroštátnym formulárom právnej pomoci na všetkých týchto platformách vrátane jasných a praktických informácií o tom, ako najlepšie uplatňovať právnu pomoc v jednotlivých členských štátoch v cezhraničných občianskych a obchodných sporoch;

8.

ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali účinnú informačnú kampaň s cieľom osloviť veľký počet potenciálnych príjemcov, ako aj právnikov;

9.

zastáva názor, že ani iné európske konania, napríklad európske konanie s nízkou hodnotou sporu alebo európske konanie o platobnom rozkaze, nie sú známe a že sa prostredníctvom súčasnej informačnej politiky tiež nedosiahne vysoká miera ich známosti;

10.

poukazuje na to, že na sprístupnenie informácií o právnej pomoci by sa mohli použiť nové technologické a komunikačné nástroje; preto odporúča, aby Komisia a členské štáty využívali širokú škálu komunikačných kanálov vrátane internetových kampaní a interaktívnych platforiem, ako napr. Európsky portál elektronickej justície, ako nákladovo efektívnych spôsobov oslovenia občanov;

11.

poukazuje na to, že ak sa má zabezpečiť kontinuita otvoreného konania, je potrebné zlepšiť dočasnú a trvalú možnosť uchovania formulárov žiadostí o právnu pomoc, ako je to v prípade formulárov na ostatné konania, najmä na konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a konanie o platobnom rozkaze, a zabezpečiť okrem iného to, aby boli tieto formuláre zobrazované rovnako vo všetkých jazykoch, a to i na internetovej stránke Európskeho justičného atlasu pre občianske veci a na Európskom portáli elektronickej justície; vyzýva Komisia, aby na tento účel prijala bezodkladné opatrenia;

12.

domnieva sa, že by sa mali zriadiť databázy právnikov s dostatočnými jazykovými znalosťami a znalosťami porovnávacieho práva na riešenie vecí cezhraničnej právnej pomoci, čím by sa zaručilo, aby týmito vecami boli poverení právnici schopní konať v týchto veciach; berie na vedomie existujúce cezhraničné právne databázy, ako napr. platformu Find-a-Lawyer (Nájdi právnika), ktoré sú v tejto oblasti úspešnými príkladmi z praxe, a žiada, aby boli takéto nástroje ďalej rozvíjané s cieľom zapracovať ich do databázy právnikov registrovaných na Európskom portáli elektronickej justície;

13.

tvrdí, že sú žiaduce osobitné programy odbornej prípravy, v ktorých by právnici získali odbornú spôsobilosť v oblasti cezhraničných vecí a ktoré by sa zameriavali na jazykové kurzy a porovnávacie právo; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi podporovala osobitné opatrenia na ďalšie vzdelávanie právnikov, ktorí poskytujú služby v rámci právnej pomoci;

14.

uznáva, že právna podpora a odborná príprava predstavujú pre členské štáty náklady a že v súčasnej hospodárskej situácii môže byť financovanie týchto oblastí v mnohých členských štátoch obmedzené; vyzýva preto Európsku komisiu, aby podľa možnosti poskytla členským štátom finančné prostriedky na zaistenie konzistentnej a vysokej úrovne právnej odbornej prípravy o cezhraničnej právnej pomoci pri občianskych a obchodných sporoch;

15.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol postup predkladania žiadostí jednoduchý, aby boli občania vždy schopní požiadať o právnu pomoc bez pomoci právnika; navrhuje, aby boli občania absolvujúci tieto postupy automaticky informovaní o existencii právneho portálu e-Justice, ktorý im uľahčí prístup k informáciám;

16.

považuje za vhodné určiť v súlade s existujúcimi systémami právnej pomoci samostatný orgán zodpovedný za zabezpečenie cezhraničnej právnej pomoci s ústredným miestom v každom členskom štáte, ktoré by prijímalo a ďalej postupovalo žiadosti o právnu pomoc;

17.

zastáva názor, že na stanovenie hospodárskych kritérií na poskytnutie právnej pomoci by sa mali viac zohľadniť rôzne životné náklady v jednotlivých členských štátoch a malo by sa presnejšie vysvetliť, ako sa majú tieto rozdiely zohľadniť;

18.

navrhuje, aby žiadatelia mali možnosť voľby, či budú žiadať o právnu pomoc v členskom štáte svojho pobytu alebo v členskom štáte, v ktorom má daný súd sídlo alebo v ktorom sa má rozhodnutie vykonať; poznamenáva, že za takýchto podmienok by orgány každého členského štátu mohli pri rozhodovaní o žiadosti uplatňovať vlastné kritériá;

19.

navrhuje, aby každé rozhodnutie orgánov členského štátu pobytu o poskytnutí právnej pomoci, ktoré je doložené spoločným osvedčením, bolo účinné aj v členskom štáte, v ktorom má daný súd sídlo alebo v ktorom sa má rozhodnutie vykonať;

20.

odporúča, aby náklady, ktoré sa vzťahujú na právnu pomoc, zahŕňali aj náklady na akékoľvek povinné predstúpenie pred súd alebo iný orgán, ktorý vyhodnocuje žiadosť, alebo náklady s tým spojené;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť najviac zraniteľnými skupinám s cieľom zabezpečiť, aby boli zohľadnené ich potreby;

22.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zmenu smernice v zmysle predchádzajúcich bodov s cieľom stanoviť spoločný vyšší štandard pre cezhraničnú právnu pomoc;

23.

nabáda členské štáty, aby zaviedli efektívnejšie systémy spolupráce medzi verejnými orgánmi a mimovládnymi organizáciami s cieľom zlepšiť prístup občanov k právnej pomoci a právnemu poradenstvu;

24.

vyzýva na zavedenie systému skorého oznamovania medzi vnútroštátnymi jurisdikciami, aby sa o žiadosti o pomoc podanej v jednom členskom štáte mohli dozvedieť aj ostatné členské štáty;

25.

navrhuje tiež väčšiu spoluprácu medzi Komisiou, členskými štátmi a profesijnými orgánmi a organizáciami v oblasti práva, ako sú napríklad európske a vnútroštátne advokátske komory a združenia právnikov;

26.

víta početné iniciatívy, ktoré sa ukázali ako dobré príklady najlepších postupov v oblasti bezplatného právneho poradenstva vrátane agentúr pro bono a právnych kliník;

27.

povzbudzuje členské štáty k tomu, aby zabezpečili dostupnosť právnej pomoci pred súdnym procesom a uľahčili k nej prístup, a to aj pokiaľ ide o poradenstvo o alternatívnych spôsoboch riešenia sporov, ktoré sa často ukázali ako nákladovo efektívnejšie a časovo menej náročné než súdne konanie;

28.

vyzýva tie členské štáty, ktoré ešte nepodpísali a/alebo neratifikovali Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine, aby tak urobili, keďže sa tým zlepší prístup občanov k spravodlivosti mimo Európskej únie;

29.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a členským štátom.

19.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/16

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 14. marca 2012 o vytvorení, úlohách, početnom zložení a dĺžke mandátu osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí, prijaté v súlade s článkom 184 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na rozhodnutie z 11. decembra 2012 o predĺžení mandátu osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí až do 30. septembra 2013,

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii, článok 67 kapitolu 4 (články 82 – 86) a kapitolu 5 (články 87 – 89) hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 5, 6, 8, 32, 38 a 41, hlavu VI (články 47 – 50) a článok 52,

—

so zreteľom na závery Rady o vytvorení a vykonávaní cyklu politík EÚ na boj proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti, v ktorých sa určuje viacročný proces zameraný na jednotný boj proti najvýznamnejším zločinným hrozbám prostredníctvom optimálnej spolupráce medzi členskými štátmi, EÚ a tretími krajinami,

—

so zreteľom na závery Rady o stanovení priorít EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2011 až 2013,

—

so zreteľom na Štokholmský program v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (1), oznámenie Komisie s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov: Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171) a oznámenie Komisie s názvom Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe (COM(2010)0673),

—

so zreteľom na protidrogovú stratégiu Európskej únie na roky 2005 – 2012 a na akčný plán EÚ na boj proti drogám (2009 – 2012),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo 15. novembra 2000 (rezolúcia 55/25) a otvorilo ho na podpis 12. decembra 2000 v Palerme, ako aj na jeho súvisiace protokoly,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC), ktorý bol otvorený na podpis 9. decembra 2003 v Méride,

—

so zreteľom na Dohovor OSN proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami, prijatý Valným zhromaždením 20. decembra 1988 (rezolúcia 1988/8) a otvorený na podpis vo Viedni od 20. decembra 1988 do 28. februára 1989 a následne v New Yorku do 20. decembra 1989,

—

so zreteľom na trestnoprávny dohovor a občianskoprávny dohovor Rady Európy o korupcii, ktoré boli otvorené na podpis 27. januára, resp. 4. novembra 1999 v Štrasburgu, a na rezolúcie (98) 7 a (99) 5, ktoré prijal Výbor ministrov Rady Európy 5. mája 1998, resp. 1. mája 1999, ktorými sa zakladá skupina štátov proti korupcii (GRECO),

—

so zreteľom na akt Rady z 26. mája 1997, ktorým sa na základe článku K.3 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii riadi boj proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie (2),

—

so zreteľom na Dohovor OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, ktorý bol otvorený na podpis v Paríži 17. decembra 1997 a na jeho následné doplnenia,

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu, otvorený na podpis vo Varšave 16. mája 2005, rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy CM/Res(2010) z 13. októbra 2010 o štatúte Výboru expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí (MONEYVAL),

—

so zreteľom na 40 osobitných odporúčaní Finančnej akčnej skupiny FATF/GAFI pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šírenia zbraní hromadného ničenia),

—

so zreteľom na prácu Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanej trestnej činnosti (3),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (4), rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (5), rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti (6) a rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (7),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou (8) a so zreteľom na správu Komisie KOM(2011)0176 na základe článku 8 uvedeného rozhodnutia,

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (9) a na následné pozmeňujúce akty,

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (10) a na správu Komisie o transpozícii právnych predpisov uvedeného rámcového rozhodnutia (COM(2004)0858),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/902/SVV z 30. novembra 2009 o zriadení Európskej siete na prevenciu kriminality (EUCPN) (11),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (12), a na oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286),

—

so zreteľom na Chartu základných práv a na skutočnosť, že najlepšie záujmy detí, ktorých sa týkajú prípady obchodovania a migrácie, by vždy mali byť prioritou,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (13),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (14) a na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice (COM(2012)0168),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2005 z 26. októbra 2005 o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo vystupujú zo Spoločenstva (15),

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 273/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004 o prekurzoroch drog (16),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (17),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (18) a správu Komisie pre Radu na základe článku 9 rámcového rozhodnutia (COM(2007)0328),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (19) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (20),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (21),

—

so zreteľom na návrh Komisie na smernicu o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (COM(2013)0045),

—

so zreteľom návrh Komisie na smernicu o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (COM(2012)0085),

—

so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice o útokoch na informačné systémy a ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (COM(2010)0517),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom (COM(2012)0722),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Prvá výročná správa o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (COM(2011)0790),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Riešenie otázok trestnej činnosti v digitálnom veku: zriadenie Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (COM(2012)0140),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Smerom ku komplexnému európskemu rámcu v oblasti online hazardných hier (COM(2012)0596),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Mapovanie trestnej činnosti v EÚ: Štatistický akčný plán na roky 2011 – 2015 (COM(2011)0713),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o konkrétnych spôsoboch posilnenia boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom aj vo vzťahu k tretím krajinám (COM(2012)0351),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Smerom k politike EÚ v oblasti trestného práva: zaistenie účinného vykonávania politík EÚ prostredníctvom trestného práva (COM(2011)0573),

—

so zreteľom na správu Komisie Rade o podmienkach zapojenia EÚ do Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) Rady Európy zo 6. júna 2011 (COM(2011)0307),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a rade s názvom Výnosy z organizovaného zločinu: zabezpečiť, aby sa „trestný čin nevyplatil“ (COM(2008)0766),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o prevencii a boji proti organizovanej trestnej činnosti vo finančnom sektore (COM(2004)0262),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2007/425/ES z 13. júna 2007, ktorým sa určuje súbor opatrení na presadzovanie uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (22),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 15. septembra 2011 úsilí EÚ v boji proti korupcii (23), z 25. októbra 2011 o organizovanej trestnej činnosti v Európskej únii (24) a z 22. mája 2012 o prístupe EÚ k trestnému právu (25),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o boji proti nezákonnému rybolovu na globálnej úrovni – úloha EÚ (26),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o ovplyvňovaní výsledkov zápasov a korupcii v športe (27),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o správnom práve procesnom Európskej únie (28),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2005 o návrhu odporúčania Európskeho parlamentu Rade o boji proti financovaniu terorizmu (29),

—

so zreteľom na správu Europolu o hodnotení hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) z roku 2013,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom (30);

—

so zreteľom na závery verejných vypočutí, diskusií o pracovných dokumentoch a výmeny názorov s vysokopostavenými osobnosťami, ako aj z pracovných ciest delegácií osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí;

—

so zreteľom na odpovede v dotazníku zaslanom parlamentom jednotlivých štátov, ktoré sa týkali ich úlohy a skúseností s bojom proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí,

—

so zreteľom na tematické príspevky poslancov Ayaly Senderovej, Díaza de Meru Garcíu Consuegru, McClarkinovej a Mitchella v oblasti organizovanej trestnej činnosti,

—

so zreteľom na tematické príspevky poslancov de Jonga, Gabrielovej, Skylakakisa a Weilerovej v oblasti korupcie,

—

so zreteľom na tematické príspevky poslancov Borghezia a Tavaresa v oblasti prania špinavých peňazí,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na predbežnú správu osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí (A7-0175/2013),

A.

keďže Osobitný výbor pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí (CRIM) bol poverený prešetrením rozsahu organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí pomocou najlepších dostupných spôsobov posudzovania hrozieb a navrhnutím vhodných opatrení pre EÚ na predchádzanie týmto hrozbám, ich riešenie a boj proti nim na medzinárodnej, európskej a vnútroštátnej úrovni;

B.

keďže tradičné zločinecké organizácie postupne rozšírili svoju sféru vplyvu na medzinárodnej úrovni, pričom využívajú možnosti, ktoré ponúka otvorenie vnútorných hraníc Európskej únie, ako aj hospodárska globalizácia a nové technológie, a uzatvárajú spojenectvá so zločineckými skupinami z iných krajín (ako v prípade juhoamerických drogových kartelov a ruskojazyčnej organizovanej trestnej činnosti) s cieľom podeliť si trhy a sféry vplyvu; keďže čoraz viac zločineckých skupín svoje pôsobenie diverzifikuje, pričom vznikajú väzby medzi obchodovaním s drogami, obchodovaním s ľuďmi, uľahčovaním nelegálneho prisťahovalectva a obchodovaním so zbraňami; keďže väzba medzi terorizmom a organizovanou trestnou činnosťou je čoraz organickejšia;

C.

keďže hospodárska kríza nielenže podporuje rozmach rozsiahlych nelegálnych aktivít niektorých jednotlivcov, ale vedie aj k novým typom organizovanej trestnej činnosti, napríklad k podvodom a korupcii v rámci profesionálneho športu, falšovaniu výrobkov dennej spotreby, ako sú potraviny a lieky, nelegálnemu obchodovaniu s lacnou pracovnou silou a obchodovaniu s ľuďmi; keďže organizovaná trestná činnosť, podvody a pranie špinavých peňazí majú prostredníctvom infiltrácie do legálnej ekonomiky devastujúci vplyv na členské štáty;

D.

keďže je veľmi zriedkavé, aby organizovaná zločinecká skupina nemala cezhraničný rozmer, čo je najväčšou neviditeľnou hrozbou pre bezpečnosť a prosperitu európskych občanov, ktorí nie sú informovaní o explozívnom rozmachu cezhraničnej trestnej činnosti alebo o neschopnosti vnútroštátnych orgánov presadzovania práva bojovať proti nej inak než v rámci hraníc vlastného štátu;

E.

keďže badať rastúci sklon k spoliehaniu sa na vzájomnú pomoc medzi týmito zločineckými organizáciami, čo im – aj prostredníctvom ich nových medzinárodných štruktúr a diverzifikácie ich činností – umožňuje prekonávať jazykové a etnické rozdiely, ako aj rozdiely v obchodných záujmoch, a vykonávať spoločné obchodné aktivity, a tým znižovať náklady a maximalizovať zisky v období svetovej hospodárskej krízy;

F.

keďže v správe SOCTA z roku 2013, vypracovanej Europolom, sa odhaduje, že v súčasnosti v EÚ aktívne pôsobí prinajmenšom 3 600 zločineckých organizácií, a uznáva, že najrozšírenejšími vlastnosťami týchto organizácií sú ich sieťový štýl a kooperačný prístup, ich silná prítomnosť v medzinárodnej legálnej ekonomike, ich tendencia zameriavať sa – najmä v prípade väčších organizácií – na rôznu trestnú činnosť súčasne a skutočnosť, že až 70 % existujúcich organizácií má členov s rôznou štátnou príslušnosťou, čo dokazuje nadnárodnú povahu tohto javu;

G.

keďže chudoba uľahčuje organizovanú trestnú činnosť, lebo zločinecké organizácie chudobu zneužívajú;

H.

keďže je zásadne dôležité odstrániť chudobu a zlepšiť prístup ľudí k zamestnanosti a sociálnej ochrane;

I.

keďže za obchodovaním s ľuďmi a ľudskými orgánmi, nútenou prostitúciou, zotročovaním ľudí a vytváraním táborov nútenej práce často stoja nadnárodné zločinecké organizácie; keďže je nutné a naliehavo potrebné jednotným spôsobom monitorovať medzinárodné obchodovanie s orgánmi a jeho väzby na zločinecké organizácie; keďže obchodovanie s ľuďmi je formou trestnej činnosti a rýchlo sa meniacim javom, ktorý v regióne vytvára zisk 25 miliárd EUR ročne a postihuje všetky členské štáty;

J.

keďže celkový počet ľudí vykonávajúcich nútenú prácu v členských štátoch EÚ sa odhaduje na 880 000, z čoho 30 % sú odhadované obete sexuálneho vykorisťovania a 70 % obete vykorisťovania nútenou prácou, pričom väčšinu obetí v EÚ tvoria ženy; keďže nútená práca je pre organizovanú trestnú činnosť veľmi zisková, vedie k sociálnemu dampingu a poškodzuje spoločnosť v dôsledku straty daňových príjmov;

K.

keďže obete obchodovania s ľuďmi pochádzajú z krajín EÚ aj z krajín mimo EÚ;

L.

keďže obete obchodovania s ľuďmi sú násilne, pod nátlakom alebo na základe podvodu získavané, prepravované alebo zadržiavané na účely sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce alebo služieb vrátane žobrania, otroctva, posluhovania, trestnej činnosti, domácich služieb, adopcie alebo vynúteného manželstva, alebo odoberania orgánov; keďže tieto obete sú vykorisťované a úplne podriadené páchateľom obchodovania alebo vykorisťovateľom, majú povinnosť splácať im obrovské dlhy, často sú zbavené svojich identifikačných dokladov, zamykané, izolované a vystavené hrozbám, a teda žijú v strachu z pomsty, bez peňazí a vo vštiepenej obave z miestnych orgánov, pričom strácajú akúkoľvek nádej na útek alebo návrat do normálneho života;

M.

keďže zapečatenie vonkajších hraníc EÚ je nemožné;

N.

keďže v Stredozemnom mori každoročne umiera 2 000 ľudí pri pokuse dostať sa do EÚ;

O.

keďže obete pochádzajú najmä z krajín alebo regiónov, ktoré sú vystavené hospodárskej a sociálnej tiesni a v ktorých sa faktory zraniteľnosti už niekoľko rokov nezmenili, hoci sa obchodovanie s ľuďmi vyvíja s meniacimi sa socioekonomickými okolnosťami; keďže medzi iné príčiny obchodovania s ľuďmi patria prekvitajúci sexuálny priemysel, ako aj dopyt po lacnej pracovnej sile a produktoch, zatiaľ čo spoločným znakom obetí obchodovania s ľuďmi je vo všeobecnosti prísľub lepšej kvality života a existencie pre nich a/alebo ich rodiny;

P.

keďže nezákonný obchod s orgánmi, zbraňami, drogami vrátane chemických, biologických, rádiologických a jadrových látok a prekurzorov, ako aj liekmi, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis, voľne žijúcimi druhmi a časťami ich tiel, cigaretami a tabakom, umeleckými dielami a inými výrobkami a ich pašovanie pochádza z rôznych zdrojov, zásobuje nové zločinecké trhy v celej Európe, zločineckým organizáciám ponúka možnosti obrovských ziskov a predstavuje problém pre bezpečnosť hraníc EÚ a členských štátov, ako aj pre jednotný trh a finančné záujmy EÚ;

Q.

keďže zločinecké skupiny rozšírili trasy pre obchod s drogami a okrem toho začali obchodovať s ďalším tovarom; keďže internet je nástrojom a novou cestou tak pre dodávku prekurzorov na výrobu drog, ako aj pre distribúciu psychotropných látok; keďže obchod s drogovými prekurzormi ako efedrín, pseudoefedrín a acetanhydrid sa v Únii náležite nekontroluje a predstavuje vážne nebezpečenstvo;

R.

keďže kontrola chemických prekurzorov a zariadení používaných na výrobu syntetických drog je kľúčovým prvkom zmenšovania objemu dodávok drog;

S.

keďže chemické látky používané na legálne účely môžu z legálneho obchodu zločinecké organizácie presmerovať a používať ako drogové prekurzory; keďže v roku 2008 sa 75 % celosvetovo zadržaného množstva acetanhydridu, hlavného drogového prekurzora heroínu, zadržalo v EÚ, zatiaľ čo každoročné správy Medzinárodného výboru OSN pre kontrolu omamných látok naďalej uvádzajú nedostatočne prísne opatrenia uplatňované v EÚ na zabránenie presmerovaniu tohto chemického prekurzora na nelegálne účely;

T.

keďže mnohí občania Únie žijú v chudobe a nezamestnanosti, zatiaľ čo rozsah cezhraničnej kriminality sa každoročne zväčšuje;

U.

keďže počet legitímnych pracovných miest v Únii, ktoré zanikli v dôsledku činnosti kriminálnych gangov, nemožno presne spočítať, lebo zločinci nevydávajú správy, ale možno ho odhadnúť na desiatky miliónov;

V.

keďže pokles daňových príjmov národných vlád a Únie možno, podobne, len odhadovať, je však pravdepodobné, že dosahuje každoročne stovky miliárd eur a zvyšuje sa;

W.

keďže nezákonný obchod s cigaretami spôsobuje v štátnych pokladniach ročne stratu približne 10 miliárd EUR; keďže objem obchodu s ručnými zbraňami sa celosvetovo odhaduje na 170 – 320 miliónov amerických dolárov ročne a keďže v Európe je v obehu vyše 10 miliónov nezákonne držaných zbraní, čo predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť občanov, ako aj pre presadzovanie práva; keďže takéto obchody môžu viesť k stratám verejných financií a poškodeniu výrobných podnikov a uľahčujú šírenie iných foriem organizovanej trestnej činnosti, ktoré zase predstavujú závažnú sociálnu hrozbu, pretože tento jav by sa ľahko mohol stať zdrojom financovania terorizmu;

X.

keďže príjmy generované obchodovaním s voľne žijúcimi druhmi a časťami ich tiel sa odhadujú na 18 – 26 miliárd EUR ročne, pričom EÚ je najvýznamnejším trhom určenia na svete;

Y.

keďže nelegálne obchodovanie vedie k stratám štátnych príjmov, poškodzuje výrobné podniky a má nepriaznivý vplyv na pracovné miesta, verejnosť a sociálne prostredie;

Z.

keďže sa rozvinula schopnosť infiltrácie zločineckých organizácií, ktoré sú v súčasnosti aktívne v takých odvetviach, ako sú verejné zákazky, doprava, maloobchodné činnosti veľkého rozsahu, nakladanie s odpadom, obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi a prírodnými zdrojmi, súkromné bezpečnostné služby, zábava pre dospelých a mnohé iné sektory, z ktorých väčšina podlieha politickej kontrole a politickému rozhodovaniu; keďže organizovaná trestná činnosť preto čoraz viac pripomína celosvetový hospodársky subjekt s jasnou podnikateľskou orientáciou, ktorá jej umožňuje súbežne dodávať rôzne druhy nelegálneho, ale čoraz viac aj legálneho tovaru a služieb, a má vplyv na európske a celosvetové hospodárstvo, čo podniky každoročne stojí 870 miliárd USD;

AA.

keďže organizovaná a mafiánska trestná činnosť týkajúca sa životného prostredia – v rôznych formách nelegálneho obchodovania s odpadom a jeho likvidácie, ničenia environmentálneho, krajinného, umeleckého a kultúrneho dedičstva – v súčasnosti už nadobudla medzinárodný rozmer, ktorý vyžaduje spoločné úsilie všetkých európskych krajín o účinnejšie spoločné kroky na predchádzanie vzniku tzv. ekomafií a na boj proti nim;

AB.

keďže obrovské sumy finančných prostriedkov, ktoré generuje organizovaná trestná činnosť a mafiánske siete, smerujú do bánk a na finančné trhy v samotnej EÚ, ktoré sa tým stávajú spolupáchateľmi prania špinavých peňazí;

AC.

keďže medzinárodné banky zohrávajú významnú úlohu pri umožnení prania špinavých peňazí a sú priamo zapojené do prania výnosov z organizovanej trestnej činnosti;

AD.

keďže v správe SOCTA, ktorú Europol zverejnil v roku 2013, sa poukazuje na to, že falšovanie komodít a nelegálne obchodovanie s tovarom je novým kriminálnym trhom živeným hospodárskou krízou; keďže obchod s drogami ostáva najväčším kriminálnym trhom; keďže nelegálne obchodovanie s odpadom a energetické podvody sú nové hrozby, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť;

AE.

keďže pre účinný boj proti organizovanej trestnej činnosti vo všetkých jej podobách je nevyhnutné vypracovať a zaviesť opatrenia, ktorých cieľom by bolo pripraviť zločinecké organizácie o ich finančné zdroje, v prípade potreby aj siahnutím na bankové tajomstvo;

AF.

keďže zločinecké organizácie môžu ťažiť z tajných dohôd s inými subjektmi a pritom sa na účely určitých transakcií spájajú s páchateľmi z okruhu tzv. bielych golierov (podnikateľmi, verejnými úradníkmi na všetkých úrovniach rozhodovania, politikmi, bankami, odborníkmi atď.), ktorí napriek tomu, že sami nie sú súčasťou zločineckých organizácií, nadväzujú s nimi vzájomne výhodné obchodné vzťahy;

AG.

keďže v niektorých európskych krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, ostáva veľká časť spoločnosti v sivej zóne a často žije z trestnej činnosti; keďže sa to týka najmä mladých ľudí;

AH.

keďže k spôsobom fungovania organizovanej trestnej činnosti patrí v súčasnosti okrem násilia, zastrašovania a terorizmu aj korupcia; keďže pranie špinavých peňazí sa spája nielen s typickými činnosťami organizovanej trestnej činnosti, ale aj s korupciou a daňovými trestnými činmi; keďže konflikty záujmov môžu byť príčinou korupcie a podvodov; keďže hoci sú organizovaná trestná činnosť, korupcia a pranie špinavých peňazí rôzne javy, často sú preto vzájomne prepojené; keďže organizovaná trestná činnosť môže využívať aj organizácie verejného a súkromného sektora vrátane neziskových organizácií na to, aby ich kryli na účely korupcie a prania špinavých peňazí;

AI.

keďže investigatívni žurnalisti zohrávajú životne dôležitú úlohu pri odhaľovaní korupcie, podvodov a organizovanej trestnej činnosti, a preto sú vystavení osobitným finančným a bezpečnostným hrozbám; keďže napríklad v priebehu piatich rokov bolo v 27 členských štátoch uverejnených celkovo 233 vyšetrovacích správ o prípadoch podvodov v súvislosti so zneužitím prostriedkov EÚ (31), keďže ďalšie finančné prostriedky, najmä od Komisie a ďalších medzinárodných inštitúcií, sú nevyhnutné na podporu a ďalšie rozšírenie investigatívnej žurnalistiky;

AJ.

keďže pranie špinavých peňazí, korupcia a organizovaná kriminalita páchané európskymi subjektmi majú vážny vplyv na rozvojové krajiny a predstavujú prekážku brániacu ich rozvoju vykrádaním ich prírodných zdrojov, obmedzovaním ich fiškálnych zdrojov a zvyšovaním ich verejného dlhu;

AK.

keďže internet umožňuje zločineckým skupinám konať rýchlejšie a vo väčšom rozsahu, a preto zmenil metódy trestnej činnosti; keďže počítačová kriminalita, najmä vo forme podvodov a využívania detí, je čoraz väčšou hrozbou, pričom zločinecké organizácie využívajú stávkovanie na športové súťaže na internete ako nástroj na generovanie ziskov a pranie špinavých peňazí na celom svete;

AL.

keďže manipulácia športových výsledkov je novou formou kriminality s vysokým výnosom, nízkymi trestami a z dôvodu nízkej miery objasňovania je pre zločincov lukratívnym spôsobom podnikania;

AM.

keďže ochrana občanov a legálnej a konkurencieschopnej ekonomiky závisí od politickej vôle na všetkých úrovniach, ako aj od rozhodných opatrení na boj proti organizovanej trestnej činnosti, obchodovaniu s ľuďmi, korupcii a praniu špinavých peňazí, teda javom, ktoré vážne poškodzujú spoločnosť, a najmä predstavujú hrozbu pre prežitie podnikateľov dodržiavajúcich právo, bezpečnosť občanov a spotrebiteľov a základné demokratické zásady štátu;

AN.

keďže zločinecké skupiny využívajú moderné technológie, prostredia a možnosti odzrkadľujúce legitímne podnikateľské príležitosti a ciele; keďže zločinecké skupiny majú vysoký stupeň odborných znalostí, organizácie, skúseností a sofistikovanosti, a to s podporou väčšej mobility, konektivity a jednoduchosti cestovania; keďže to viedlo k tomu, že organizovaná trestná činnosť sa stala menej lokalizovanou a že je pravdepodobnejšie, že využíva rôzne právne systémy v rozličných vnútroštátnych právnych jurisdikciách;

AO.

keďže podľa odhadov Úradu Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC) predstavujú celosvetové príjmy z nezákonnej činnosti približne 3,6 % celosvetového HDP a toky zlegalizovaných peňazí sa dnes vo svete pohybujú na úrovni okolo 2,7 % celosvetového HDP; keďže Európska komisia odhaduje, že výdavky na korupciu sa len v samotnej EÚ pohybujú okolo 120 miliárd EUR ročne, resp. 1 % HDP v EÚ; keďže sú preto značné zdroje odobraté na úkor hospodárskeho a sociálneho rozvoja, verejných financií a blahobytu občanov;

AP.

keďže príjmy z nelegálnych činností a siete prania špinavých peňazí majú nepriaznivý vplyv na hospodárstvo EÚ tým, že podporujú špekuláciu a finančné bubliny, ktoré poškodzujú reálnu ekonomiku;

AQ.

keďže v niektorých krajinách korupcia predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu a je prekážkou efektívnej a spravodlivej verejnej správy, keďže to odrádza od investovania, narúša fungovanie domácich trhov, bráni spravodlivej hospodárskej súťaži medzi podnikmi a v konečnom dôsledku ohrozuje hospodársky rozvoj nesprávnym rozdelením zdrojov, najmä na úkor verejných služieb vo všeobecnosti, a osobitne sociálnych služieb; keďže zložité mechanizmy byrokracie, znásobené vysokým počtom zbytočných požiadaviek na predbežné schvaľovanie, môžu odrádzať od podnikateľskej činnosti, brzdiť legitímnu hospodársku činnosť a podnecovať podplácanie úradníkov alebo iné formy korupcie;

AR.

keďže rozdiely v právnych predpisoch a presadzovaní práva, pokiaľ ide o podplácanie verejných úradníkov, majú nepriaznivý vplyv na vnútorný trh, a to nielen preto, lebo neexistuje rovnosť podmienok pre spoločnosti, ale aj preto, lebo sa takéto podplácanie odohráva aj v rámci EÚ, keď spoločnosti so sídlom v jednom členskom štáte podplácajú verejných úradníkov z iného členského štátu, čím narúšajú fungovanie trhov;

AS.

keďže 74 % európskych občanov vníma korupciu vo svojom štáte aj na nadnárodnej úrovni ako významný problém (32) a prípady úplatkárstva sa zjavne vyskytujú vo všetkých sektoroch spoločnosti; keďže korupcia ohrozuje dôveru občanov v demokratické inštitúcie a v účinnosť volenej verejnej správy pri ochraňovaní právneho štátu, pretože vytvára privilégiá, a tým sociálnu nerovnosť; keďže nedôvera k politikom je výraznejšia v čase vážnej hospodárskej krízy;

AT.

keďže oblasti, v ktorých je oznámená drobná korupcia z hľadiska percentuálneho podielu prípadov podplácania na kontakt vyššia, sú v priemere: zdravotnícke služby 6,2 %, pozemkové služby 5 %, colná správa 4,8 %, súdnictvo 4,2 %, polícia 3,8 %, služby v oblasti registrov a povolení 3,8 %, školstvo 2,5 %, sieťové odvetvia 2,5 %, daňové príjmy 1,9 %;

AU.

keďže v oblastiach s vysokým výskytom trestnej činnosti si zločinecké organizácie nezákonným spôsobom privlastňujú zdroje miestneho hospodárstva, čo odrádza od bežnej vôle podnikať a zo strany iných štátov tiež investovať; keďže v takýchto oblastiach je pre „zdravé“ podniky ťažšie získať úver, pretože banky zaň požadujú vyššie náklady a väčšie záruky; keďže podniky s hospodárskymi ťažkosťami sú niekedy nútené obrátiť sa na zločinecké organizácie s cieľom získať úver na investície;

AV.

keďže lokalizovaná organizovaná trestná činnosť využíva medzery v legálnej ekonomike a jej páchatelia sa môžu stať významnými aktérmi v oblasti dodávok tovaru každodennej spotreby; keďže to okrem vydierania a zastrašovania, ktoré ohrozuje miestne spoločenstvá, podkopáva legálnu ekonomiku a spoločnosť ako celok, pokiaľ ide o bezpečnosť podnikov a občanov; keďže počítačová kriminalita, falšovanie kreatívneho obsahu alebo nezákonný online obchod s kreatívnym obsahom, detskou pornografiou, farmaceutickými výrobkami, legálnymi psychotropnými látkami a drogovými prekurzormi, komponentmi, náhradnými dielmi a ďalšími výrobkami bežnej každodennej spotreby, ako aj otázky týkajúce sa príslušných práv a licencií ohrozujú verejné zdravie, bezpečnosť, pracovné miesta a sociálnu stabilitu a môžu v dotknutých odvetviach spôsobiť podnikom masívne škody, a to až také, že ohrozia pokračovanie ich existencie;

AW.

keďže zvyšujúci sa počet trestných činov páchaných proti agropotravinárskemu odvetviu nielenže vážne ohrozuje zdravie európskych občanov, ale spôsobuje tiež významné škody tým krajinám, ktoré z vynikajúcej kvality svojich potravín urobili svoju hlavnú výhodu;

AX.

keďže sexuálne zneužívanie detí cez internet a detská pornografia sú osobitnou hrozbou; keďže počítačová kriminalita, a najmä počítačová kriminalita motivovaná ziskom a nepovolený prístup do informačných systémov, sú často spojené s finančnými podvodmi; keďže počítačová kriminalita formou služby (Cybercrime as a Service, CaaS) narastá a množstvo malvéru sa dramaticky zvyšuje; keďže európske orgány, ktoré sa týmito otázkami zaoberajú, si vyžadujú ďalšie financovanie;

AY.

keďže pranie špinavých peňazí nadobúda čoraz zložitejšie podoby, ktoré je ťažké vystopovať; keďže zločinecké organizácie čoraz častejšie využívajú na pranie špinavých peňazí nezákonný a niekedy aj zákonný systém stávkovania a manipulácie športových výsledkov, a to najmä na internete, ako aj banky v krajinách, kde sa peňažné prevody nemonitorujú dostatočne na to, aby sa zabránilo praniu špinavých peňazí a daňovým únikom; keďže manipulácia športových výsledkov by sa mala považovať za výnosnú formu organizovanej trestnej činnosti; keďže legálne hazardné hry by sa ako forma podnikateľskej činnosti mali podporovať na základe zásad subsidiarity a proporcionality;

AZ.

keďže falšovanie účtovných výkazov podnikov často vedie k tvorbe neoficiálnej likvidity, ktorá znižuje výšku splatnej dane a môže sa využívať na účely korupcie a prania špinavých peňazí, pričom poškodzuje poctivú hospodársku súťaž a znižuje schopnosť štátu plniť jeho sociálnu funkciu;

BA.

keďže v čase úspor sa odhaduje, že daňové podvody stoja členské štáty 1 bilión EUR ročne; keďže vyhýbanie sa daňovej povinnosti a daňové úniky sa neobmedzujú na čierny trh, ale možno ich nájsť aj v reálnej ekonomike medzi známymi obchodnými spoločnosťami;

BB.

keďže na európskej úrovni sa vykonala určitá práca na vytvorení vyváženého regulačného a právneho rámca na riešenie organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí;

BC.

keďže najmä v prípade cezhraničnej trestnej činnosti rôzne prístupy uplatňované členskými štátmi v oblasti trestnej činnosti a rozdiely medzi predpismi hmotného a procesného trestného práva môžu nechávať páchateľom trestnej činnosti priestor beztrestnosti a vytvárať slabé miesta v trestnoprávnych, občianskoprávnych a fiškálnych právnych systémoch v celej Európskej únii; keďže daňové raje, krajiny uskutočňujúce uvoľnenú bankovú politiku a krajiny usilujúce sa o samostatnosť, v ktorých chýba silná ústredná autorita, sa stali pre organizovanú trestnú činnosť dôležitými z hľadiska prania špinavých peňazí;

BD.

keďže zločinecké skupiny často majú štruktúru medzinárodnej siete, a preto si táto medzinárodná štruktúra vyžaduje cezhraničnú reakciu vrátane účinnej a komplexnej komunikácie a výmeny informácií medzi rovnocennými vnútroštátnymi a medzinárodnými agentúrami;

BE.

keďže ochrana finančných záujmov EÚ a eura musí byť prioritou, pokiaľ ide o sledovanie rozmáhajúceho sa javu zneužívania európskych fondov zločineckými organizáciami prostredníctvom tzv. podvodov proti Spoločenstvu a falšovania eura;

BF.

keďže na európskej úrovni boli vytvorené programy ako Hercule, Fiscalis, Colníctvo a Pericles na ochranu finančných záujmov EÚ a boj proti nadnárodnej a cezhraničnej trestnej a nelegálnej činnosti;

BG.

keďže veľkým nepriateľom eurozóny je rozdielna miera rastu produktivity v jednotlivých členských štátoch; keďže tá vytvára, v strednodobom a dlhodobom horizonte, rozdiely v oblasti konkurencieschopnosti, ktoré nemožno riešiť devalváciou meny a vedú k tvrdým a politicky neudržateľným úsporným programom zameraným na internú devalváciu; keďže systémová korupcia vo verejnom sektore, ktorá je významnou prekážkou brániacou efektívnosti, priamym zahraničným investíciám a inovácii, tak znemožňuje náležité fungovanie menovej únie;

BH.

keďže v EÚ je prinajmenšom 20 miliónov prípadov drobnej korupcie vo verejnom sektore a je zjavné, že tento jav má účinok presahovania aj do tých častí verejnej správy členských štátov (a na príslušných politikov), ktoré zodpovedajú za správu prostriedkov EÚ a iných finančných záujmov EÚ;

BI.

keďže v Európe existuje veľmi veľká daňová medzera, pričom sa odhaduje, že sa v EÚ každoročne stratí 1 bilión EUR daňových príjmov z dôvodu daňových podvodov a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, čo predstavuje ročné náklady na každého občana EÚ vo výške asi 2 000 EUR;

BJ.

keďže v záujme boja proti organizovanej trestnej činnosti musia byť zákonodarcovia v členských štátoch schopní rýchlo a účinne reagovať na meniace sa štruktúry a nové formy trestnej činnosti, a to tým viac po prijatí Lisabonskej zmluvy, pretože podľa nej sú členské štáty povinné zabezpečovať Úniu, ktorá je slobodná, bezpečná a spravodlivá;

BK.

keďže prístup Európy v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí musí vychádzať z najlepších dostupných spôsobov posudzovania hrozieb a užšej súdnej a policajnej spolupráce, a to aj s krajinami mimo EÚ, zo spoločného vymedzenia trestných činov vrátane účasti v zločineckej organizácii na samopraní špinavých peňazí, z kriminalizácie všetkých foriem korupcie, z aproximácie právnych predpisov členských štátov v oblasti niektorých procesných mechanizmov, ako napríklad ustanovenia o premlčaní, z účinných systémov konfiškácie a získavania majetku nadobudnutého organizovanou trestnou činnosťou a korupciou, z väčšej zodpovednosti verejnej správy, politikov, právnikov, notárov, realitných agentov, poisťovní a iných podnikov, zo vzdelávania sudcov a príslušníkov polície, ako aj z výmeny najlepších postupov v oblasti vhodných nástrojov prevencie;

BL.

keďže vzájomné uznávanie sa uznáva ako základná zásada, o ktorú sa opiera justičná spolupráca v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach medzi členskými štátmi EÚ;

BM.

keďže boj proti obchodovaniu s ľuďmi je pre EÚ prioritou, keďže od deväťdesiatych rokov 20. storočia sa prijali mnohé iniciatívy, opatrenia a programy financovania, ako aj právny rámec; keďže v článku 5 Charty základných práv Európskej únie sa navyše výslovne zakazuje obchodovanie s ľuďmi;

BN.

keďže na to, aby členské štáty mohli spolupracovať v rámci boja proti trestnej činnosti a snahy o fungovanie justičného systému, je nutná vzájomná dôvera medzi justičnými orgánmi v EÚ; keďže zásada vzájomnej dôvery vyžaduje vytvorenie minimálnych noriem ochrany na najvyššej možnej úrovni;

BO.

keďže trestné právo a systémy trestného konania členských štátov sa vyvíjajú celé stáročia; keďže každý členský štát má vlastné charakteristiky a osobitné danosti a keďže je preto nutné ponechať kľúčové oblasti trestného práva na členských štátoch;

BP.

so zreteľom na zásadný rozdiel medzi justičným svedkom a spolupracovníkom justície; so zreteľom na povinnosť členských štátov a Európskej únie chrániť a obhajovať tie osoby, ktoré sa rozhodli postaviť sa proti organizovanému zločinu a proti mafii, riskujúc tým svoj vlastný život i život svojich blízkych;

BQ.

keďže sa zadávanie verejných zákaziek síce dôsledne monitoruje, ale následné výdavky nie sú ani zďaleka transparentné a členské štáty sa veľmi líšia v oblasti vyhlasovaní o záujmoch;

1.

považuje za potrebné pripraviť vhodnú politickú reakciu na boj proti prítomnosti zločineckých organizácií a mafie na úrovni EÚ prostredníctvom podrobného a včasného akčného plánu určujúceho legislatívne a nelegislatívne opatrenia zamerané na rozloženie týchto organizácií a odhalenie a získanie akejkoľvek formy bohatstva, ktorá s nimi priamo či nepriamo súvisí;

2.

je presvedčený, že aby bolo možné poraziť organizovanú a mafiánsku trestnú činnosť a odstrániť javy ako korupcia a pranie špinavých peňazí, ktoré spoločne obmedzujú slobodu, práva a bezpečnosť občanov EÚ a budúcich generácií, je nevyhnutné nielen reagovať na takúto trestnú činnosť, ale tiež vyvinúť významné úsilie na jej predchádzanie;

3.

vyzýva Komisiu, aby navrhla spoločné právne normy a modely integrácie a spolupráce medzi členskými štátmi; predovšetkým ju vyzýva, aby na základe hodnotiacej správy o vykonávaní rámcového rozhodnutia o boji proti organizovanej trestnej činnosti a na základe najpokrokovejších právnych predpisov členských štátov predložila legislatívny návrh, ktorý jednotne vymedzí pojem organizovanej trestnej činnosti, ktorý by mal obsahovať okrem iného aj trestný čin účasti na činnosti mafiánskej organizácie a ktorý zdôrazní skutočnosť, že zločinecké organizácie majú podnikateľskú orientáciu a zastrašujúcu silu, a to s ohľadom na článok 2 ods. a Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu; zdôrazňuje, že návrhy na ustanovenia hmotného trestného práva EÚ musia rešpektovať základné práva a zásady subsidiarity a proporcionality, ako aj pozície Parlamentu obsiahnuté v jeho uznesení z 22. mája 2012 o prístupe EÚ k trestnému právu;

4.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednotné vymedzenie pojmu korupcie s cieľom vypracovať jednotnú celosvetovú politiku boja proti korupcii; odporúča, aby Komisia vo svojej správe o opatreniach prijatých členskými štátmi proti korupcii, ktorej uverejnenie sa očakáva v roku 2013, uvádzala akúkoľvek formu korupcie vo verejnom aj súkromnom sektore vrátane neziskových organizácií, zdôraznila nejlepšie vnútroštátne skúsenosti v boji proti korupcii a uviedla vhodný spôsob posúdenia tohto javu, pričom by zahrnula komplexný prehľad citlivých oblastí korupcie podľa jednotlivých krajín; vyzýva Komisiu, aby pravidelne oznamovala Parlamentu a konferencii zmluvných štátov UNCAC opatrenia zavedené členskými štátmi aj na úrovni EÚ a podľa nich aktualizovala platné európske právne predpisy;

5.

domnieva sa, že účinný regulačný rámec by mal náležite zohľadňovať vzájomné prepojenie predpisov zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a základného práva na ochranu osobných údajov, aby sa pranie špinavých peňazí riešilo bez narušenia platných noriem v oblasti ochrany údajov; v tomto ohľade víta systém na ochranu údajov, ktorý používa Europol;

6.

vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu na zosúladenie trestného práva v oblasti prania špinavých peňazí, ktorý by mala predložiť v roku 2013, zahrnula spoločné vymedzenie trestného činu samoprania na základe najlepších postupov členských štátov a aby za predikatívne trestné činy považovala trestné činy, ktoré sa pokladajú za vážne, pretože z nich pravdepodobne vyplýva zisk pre jeho páchateľa;

7.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na základe článku 18 smernice o obchodovaní s ľuďmi, ktorý nabáda členské štáty, aby postihovali využívanie služieb obetí akejkoľvek formy využívania obchodovania s ľuďmi, či už ide o sexuálne alebo pracovné vykorisťovanie;

8.

domnieva sa, že podmienky a ničivé dôsledky, ktoré postihujú obete obchodovania s ľuďmi, sú neprijateľné a predstavujú trestné porušovanie ľudských práv; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom intenzívnych a trvalých informačných kampaní s jasnými a plánovanými cieľmi na obmedzenie obchodovania s ľuďmi zabezpečila, že takéto konanie bude spoločensky neprijateľné; tieto kampane by sa mali každoročne vyhodnocovať v rámci Európskeho dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi 18. októbra a tiež po piatich rokoch odteraz do Európskeho roka boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

9.

odporúča, aby členské štáty v spolupráci s Komisiou a Európskym parlamentom a s podporou Europolu, Eurojustu a Agentúry pre základné práva vypracovali ukazovatele na úrovni EÚ, ktoré by mali byť čo najjednotnejšie a najsúdržnejšie a ktorými by sa merali aspoň rozsah organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí v EÚ, ako aj nimi spôsobené náklady a spoločenské škody;

10.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zvážili vytvorenie zoznamu zločineckých organizácií v EÚ podľa vzoru zoznamu organizácií v EÚ, ktoré sú považované za teroristické organizácie;

11.

odporúča, aby sa vytvorila európska sieť s cieľom spojiť univerzity zaoberajúce sa organizovanou trestnou činnosťou, korupciou a praním špinavých peňazí a podporovať univerzitný výskum v týchto oblastiach;

12.

upozorňuje, že je potrebné plne uplatňovať existujúce nástroje vzájomného uznávania a že sú nutné európske právne predpisy, ktoré zabezpečia vykonateľnosť trestných rozsudkov a príkazov na konfiškáciu, ktoré vykonáva iný členský štát než ten, ktorý ich vydal; domnieva sa, že by sa mala posilniť vzájomná právna pomoc a vzájomná prípustnosť dôkazov medzi členskými štátmi;

13.

domnieva sa, že kroky v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a nútenej práci je potrebné zamerať na hlavné príčiny, ako sú globálne nerovnosti; žiada preto členské štáty, aby dodržiavali svoje záväzky v oblasti rozvojovej pomoci a miléniových rozvojových cieľov;

14.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby posilnili vonkajší rozmer opatrení a programov vrátane bilaterálnych dohôd zameraných na boj proti obchodovaniu s ľuďmi preventívnymi opatreniami v krajinách pôvodu a tranzitu s osobitným dôrazom na maloleté osoby a deti bez sprievodu;

15.

vyzýva Komisiu, aby vyvinula spoľahlivý monitorovací systém pre celú EÚ, ktorý umožní účinnejšie sledovať pohyb obchodníkov s ľuďmi a obetí obchodovania s ľuďmi;

16.

vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi a medzinárodnými inštitúciami zapojenými do boja proti obchodovaniu s ľuďmi naliehavo vyvinula systém na úrovni EÚ na zber porovnateľných a spoľahlivých údajov na základe odsúhlasených a dôveryhodných ukazovateľov; v záujme zvýšenia viditeľnosti a naliehavosti tohto systému údajov by mohlo byť užitočné zriadiť monitorovacie stredisko pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi v rámci už existujúcej webovej stránky EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi, do ktorého by všetky inštitúcie EÚ a sedem zainteresovaných agentúr povinne prispievalo svojimi údajmi a MVO a iné inštitúcie by boli vyzvané, aby prispievali tiež;

17.

žiada Komisiu, aby realizovala odporúčania uvedené v stratégii EÚ smerom k odstráneniu obchodovania s ľuďmi na roky 2012 – 2016;

18.

vyzýva Komisiu, aby splnila podmienky potrebné na realizáciu európskej linky pomoci pre obete obchodovania s ľuďmi a pomohla tieto obete informovať o ich právach;

19.

vyzýva Komisiu, aby venovala viac prostriedkov na boj proti využívaniu sociálnych sietí počítačovej kriminality na obchodovanie s ľuďmi;

20.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila cezhraničnú spoluprácu súdov a polície medzi členskými štátmi EÚ a agentúrami EÚ v prípadoch, keď trestný čin obchodovania s ľuďmi nie je obmedzený na jeden členský štát;

21.

žiada posilnenie sankcií proti bankovým a finančným inštitúciám, ktoré sa dopúšťajú spolupáchateľstva prijímaním alebo praním príjmov z organizovanej trestnej činnosti;

22.

pokiaľ ide o konfiškácie, vyzýva členské štáty, aby na základe najpokrokovejších vnútroštátnych právnych predpisov uvažovali o zavedení modelov zaistenia majetku na základe občianskeho práva v prípadoch, keď po zvážení pravdepodobnosti a pod podmienkou súhlasu súdu možno konštatovať, že tieto aktíva pochádzajú z trestnej činnosti alebo sa použijú na trestnú činnosť; domnieva sa, že by sa mohli ustanoviť preventívne modely konfiškácie na základe rozhodnutia súdu, a to v súlade s vnútroštátnymi ústavnými zárukami a bez narušenia práva vlastniť majetok a práva na obhajobu; ďalej nabáda členské štáty, aby podporovali používanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti na sociálne účely; odporúča, aby sa podnikli kroky a aktivovali fondy na financovanie ochranných opatrení v záujme zachovania integrity skonfiškovaného majetku;

23.

odporúča ustanoviť ako dôvod vylúčenia hospodárskeho subjektu z účasti na verejnej súťaži v celej EÚ na obdobie najmenej piatich rokov odsúdenie na základe konečného rozsudku vo veci účasti na činnosti zločineckej organizácie, prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, účasti na využívaní obchodovania s ľuďmi alebo detskej práce, korupcie alebo akéhokoľvek iného vážneho trestného činu proti verejnému záujmu, ak takýto trestný čin spôsobuje stratu daňových príjmov alebo sociálnu ujmu, alebo vo veci iného mimoriadne závažného zločinu s cezhraničným rozmerom, ako sa uvádza v článku 83 ods. 1 ZFEÚ (tzv. európske trestné činy), a to aj keď dôvod vylúčenia vznikne počas priebehu verejného obstarávania; domnieva sa, že postupy verejného obstarávania musia vychádzať zo zásady zákonnosti a takisto že v tomto rámci by sa kritérium hospodársky najvýhodnejšej ponuky malo vymedziť v záujme zabezpečenia transparentnosti (v neposlednom rade aj prostredníctvom elektronického verejného obstarávania) a predchádzania podvodom, korupcii a ďalším závažným nezrovnalostiam; vyzýva útvary Komisie, aby vytvorili štruktúru alebo systémy spolupráce, a zaistili tak holistický prístup k boju proti korupčnej trestnej činnosti v súvislosti s verejným obstarávaním;

24.

berie na vedomie, že existuje prepojenie medzi legitímnymi a nezákonnými obchodnými činnosťami, keďže v niektorých prípadoch legitímne úroky poskytujú prostriedky na nezákonné činnosti; zdôrazňuje, že monitorovanie toku legitímnych úrokov môže pomôcť identifikovať majetok získaný z trestnej činnosti;

25.

domnieva sa, že v záujme boja proti obchodu s drogami, ako aj proti iným druhom trestnej činnosti, ktoré sú prejavom organizovaného zločinu, by opatrenia súdnych a policajných orgánov mali byť podporované nielen prostredníctvom spolupráce s Eurojustom a Europolom, ale aj prostredníctvom systémov spolupráce bez toho, aby boli ovplyvnené ich povinnosti týkajúce sa dôvernosti, s odvetvím dopravy a logistiky, s chemickým priemyslom, poskytovateľmi internetových služieb, bankami a finančnými službami v členských štátoch aj v štátoch mimo EÚ; zdôrazňuje význam boja proti zásobovaniu omamnými látkami prísnymi kontrolami drogových prekurzorov a víta návrh Komisie, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 273/2004, ktorým sa stanovujú spôsoby na zlepšovanie prevencie zneužívania acetanhydridu z vnútorného trhu EÚ, napríklad rozšírením požiadavky na jeho registráciu;

26.

vyjadruje obavy z neúčinnosti vyšetrovacích nástrojov používaných v rôznych vnútroštátnych právnych systémoch, ktoré náležite nezohľadňujú potrebu primeraného osobitného súboru nástrojov na boj proti zločineckým a mafiánskym organizáciám; opakuje svoju žiadosť Komisii, už vyjadrenú v uznesení z 25. októbra 2011, aby sa vypracovala porovnávacia štúdia osobitných vyšetrovacích metód, ktoré sa v súčasnosti používajú v jednotlivých členských štátoch, s cieľom poskytnúť základ pre kroky na úrovni EÚ zamerané na vybavenie zodpovedných orgánov potrebnými vyšetrovacími nástrojmi na základe existujúcich najlepších postupov;

27.

vyzýva Komisiu, členské štáty a podniky, aby zaviedli konkrétne opatrenia na zlepšenie vysledovateľnosti výrobkov (napr. označovanie krajiny pôvodu pre agropotravinárske výrobky, overovacie značky na strelných zbraniach alebo digitálne kódy na daňovú identifikáciu cigariet, alkoholických nápojov a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis) v záujme ochrany zdravia spotrebiteľov, zlepšenia bezpečnosti občanov, odrádzania od pašovania a účinnejšieho boja proti nezákonnému obchodovaniu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty si neželali zahrnúť vysledovateľnosť do novej verzie Colného kódexu Únie;

28.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoju námornú spoluprácu s cieľom skoncovať s obchodovaním s ľuďmi a s prílevom drog a nelegálneho alebo falšovaného tovaru cez vnútorné aj vonkajšie námorné hranice EÚ; uznáva, že riadenie hraníc obsahuje aj rozmer migrácie týkajúci sa základných práv migrantov, a to v príslušných prípadoch aj práva na azyl, ako aj ochrany obetí obchodovania s ľuďmi alebo nútenej práce, najmä maloletých, a poskytovania pomoci týmto obetiam;

29.

domnieva sa, že sa už ďalej nesmie odkladať vypracovanie akčného plánu zameraného na legislatívny rámec a operatívne nástroje na európskej úrovni na boj proti počítačovej kriminalite, a to s cieľom dosiahnuť výraznejšiu medzinárodnú spoluprácu a s podporou Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (EC3), v záujme zaistenia vyššej úrovne bezpečnosti pre občanov, najmä zraniteľných osôb, ako aj podnikov a orgánov verejnej moci, pričom sa nebude porušovať právo na slobodu informácií a ochrana osobných údajov;

30.

so znepokojením berie na vedomie výrazné prepojenie medzi organizovanou trestnou činnosťou a terorizmom, pokiaľ ide o financovanie nezákonných činností teroristických skupín z príjmov z medzinárodného nezákonného obchodovania, na čo upozornili súdne orgány a polícia; vyzýva členské štáty, aby posilnili opatrenia na boj proti týmto činnostiam;

31.

vzhľadom na to, že organizované zločinecké skupiny využívajú kybernetický priestor a svoje nezákonné nástroje stále intenzívnejšie, žiada členské štáty, aby bez akéhokoľvek ďalšieho odkladu prijali vnútroštátne stratégie kybernetickej bezpečnosti;

32.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala Chartu EÚ o ochrane a pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi s cieľom zhromaždiť všetky existujúce ukazovatele, opatrenia, programy a prostriedky súdržnejším, efektívnejším a užitočnejším spôsobom pre všetky zainteresované strany s cieľom posilniť ochranu obetí; žiada Komisiu, aby zriadila linku pomoci pre obete obchodovania s ľuďmi;

33.

pripomína Komisii, že pri deťoch, ktoré sú obeťami obchodovania, by sa malo uplatňovať osobitné zaobchádzanie a že by sa mala zvýšiť ochrana maloletých osôb bez sprievodu a detí, ktoré sú obeťou obchodovania zo strany vlastnej rodiny (tieto prípady by sa mali zohľadňovať pri navrhovaní návratu do krajiny pôvodu, identifikácii zákonných zástupcov atď.); trvá na potrebe uplatňovať nielen osobitný rodový prístup, ale tiež zohľadňovať vplyv zdravotných problémov a zdravotného postihnutia;

34.

vyzýva Komisiu na zvýšenie objemu prostriedkov vyčlenených pre špecializované MVO, médiá a výskum s cieľom posilniť podporu, ochranu a pomoc obetiam, aby ich svedectvo na súde bolo menej nevyhnutné; vyzýva tiež Komisiu, aby posilnila aspekty viditeľnosti, zvyšovania povedomia a potrieb obetí s cieľom obmedziť dopyt po obetiach obchodovania s ľuďmi a ich zneužívanie a podporiť nulový výskyt sexuálneho a pracovného vykorisťovania;

35.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala systém efektívnejšieho a aktívnejšieho finančného vyšetrovania ako kľúčový prostriedok na zníženie tlaku na obete obchodovania s ľuďmi vystupujúce v úlohe hlavných svedkov na súdnych pojednávaniach proti obchodníkom s ľuďmi; vyzýva tiež Komisiu, aby poskytla lepšiu špecializovanú odbornú prípravu a dostatočné prostriedky agentúram EÚ bojujúcim proti obchodovaniu s ľuďmi vrátane cezhraničnej spolupráce a spolupráce prekračujúcej hranice; pripomína Komisii, že tieto kroky vyžadujú holistický prístup podporujúci multidisciplinárnu spoluprácu na miestnej, vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni a podnecujúci členské štáty, aby zriadili okrem iného špecializované vnútroštátne policajné spravodajské jednotky a stimulovali spoluprácu medzi administratívnymi orgánmi a orgánmi presadzovania práva;

36.

zdôrazňuje, že je dôležité posilniť spoluprácu a zvýšiť transparentnosť rozvinutím účinnej komunikácie a výmeny informácií medzi súdnymi orgánmi a orgánmi presadzovania práva v členských štátoch, orgánmi Europol, Eurojust, OLAF a ENISA a s príslušnými orgánmi štátov mimo EÚ, a najmä susedných štátov EÚ, v záujme zlepšenia systémov zhromažďovania dôkazov a zabezpečenia účinného spracúvania a výmeny údajov a informácií, ktoré môžu pomôcť pri vyšetrovaní trestných činov vrátane trestných činov proti finančným záujmom EÚ, pričom sa v žiadnom prípade nesmú porušovať zásady subsidiarity a proporcionality, ani základné práva Únie; v tejto súvislosti vyzýva príslušné orgány v členských štátoch, aby používali prijaté nástroje na súdnu spoluprácu v trestnoprávnych veciach, ktoré sú dôležitými nástrojmi na zaistenie účinného boja proti cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti; vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán ešte užšej súdnej a policajnej spolupráce, v rámci ktorého sa vytvorí vyšetrovací orgán trestnej činnosti, ktorý bude mať vyšetrovaciu právomoc vo veci priestupkov a trestných činov v EÚ;

37.

vyzýva Komisiu, aby zvážila zahrnutie osobitných doložiek o boji proti nelegálnemu obchodu, organizovanej trestnej činnosti a praniu špinavých peňazí do svojich dohôd o pridružení a obchodných zmlúv s tretími krajinami; berie na vedomie nedostatočnú medzinárodnú spoluprácu, najmä s krajinami tranzitu alebo pôvodu mimo EÚ; uznáva potrebu silného diplomatického úsilia s cieľom naliehavo vyzvať orgány v týchto krajinách, aby uzavreli dohody s spolupráci alebo aby dodržiavali podpísané dohody; zdôrazňuje význam mechanizmu dožiadania;

38.

zdôrazňuje, že existujúcu sieť vnútroštátnych protikorupčných kontaktných miest by mali posilniť a podporiť orgány EUROPOL, EUROJUST a CEPOL; zdôrazňuje, že tieto kontaktné miesta by mali slúžiť nielen ako miesto na výmenu informácií, ale mali by sa tiež využívať na zlepšenie obojstrannej spolupráce v konkrétnych prípadoch podplácania zahraničných verejných činiteľov; odporúča, aby sa v týchto kontaktných miestach riešili rozdiely v stanovovaní priority, v prostriedkoch a v odbornosti a aby sa oznamovali akékoľvek problémy prameniace z týchto rozdielov; zdôrazňuje, že táto sieť by mala podporovať koordinovanú činnosť v prípadoch, keď dôjde k reálnemu podplácaniu v jednom členskom štáte na úrovni dcérskej spoločnosti materskej alebo holdingovej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte;

39.

žiada členské štáty, aby urýchlene v plnom rozsahu implementovali existujúce právne predpisy EÚ, aby Únia mohla konať jednotne v boji proti trestnej činnosti;

40.

žiada všetky členské štáty, aby plne využívali služby agentúr Europol a Eurojust, ktorých činnosť a výsledky, bez ohľadu na pripravované reformy a potrebné vylepšenia, do veľkej miery závisí od miery účasti, dôvery a spolupráce zo strany vnútroštátnych vyšetrovacích a súdnych orgánov;

41.

zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné bojovať proti organizovanej trestnej činnosti, má zásadný význam angažovanosť občanov v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti na európskej úrovni vrátane školenia a nasadzovania úradníkov a policajných prezidentov, najmä so zreteľom na informovanosť o nových a menej viditeľných druhoch trestnej činnosti; poznamenáva, že trestná činnosť na miestnej úrovni často vedie k medzinárodnej trestnej činnosti;

42.

žiada členské štáty, aby vypracovali usmernenia o presadzovaní práva v oblasti korupcie a prania špinavých peňazí; odporúča, aby tieto usmernenia pozostávali z osvedčených postupov (napr. potreba špecializovaného personálu, spolupráca medzi vyšetrovacími orgánmi a súdmi, spôsoby prekonania ťažkostí pri zhromažďovaní dôkazov), z ukazovateľa kritickej úrovne ľudských a iných zdrojov potrebnej na účinné stíhanie a z opatrení uľahčujúcich medzinárodnú spoluprácu;

43.

za mimoriadne dôležité považuje plné využívanie všetkých existujúcich synergií medzi Európskou justičnou sieťou a Eurojustom tak, aby sa dosiahla celoeurópska justičná spolupráca na čo najvyššej úrovni;

44.

zdôrazňuje význam konzultácie s regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi činnými v trestnom konaní a s občianskou spoločnosťou pri vypracúvaní právnych predpisov a regulačných rámcov;

45.

všíma si, že je dôležité, aby členské štáty v partnerstve s Európskou úniou a medzinárodnými aktérmi mali silný dlhodobý strategický plán pre miestne aj globálne otázky týkajúce sa organizovanej trestnej činnosti s cieľom identifikovať nové hrozby, zraniteľné miesta trhu a rizikové faktory a vytvoriť stratégiu EÚ, ktorá bude založená na plánovaní, nielen na reakcii;

46.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili úlohu sudcov, prokurátorov a kontaktných úradníkov a aby najmä prostredníctvom akadémie CEPOL a Európskej siete odbornej justičnej prípravy (EJNT), ako aj prostredníctvom plného využívania finančných nástrojov, ako sú Fond pre vnútornú bezpečnosť pre policajnú spoluprácu alebo program Hercules III, zabezpečili justičnú prípravu s cieľom umožniť im potláčať všetky formy organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí vrátane počítačovej kriminality; odporúča podporovať výučbu cudzích jazykov v rámci odbornej prípravy príslušníkov policajného zboru a súdnych orgánov s cieľom uľahčiť medzinárodnú spoluprácu; požaduje podporu európskeho programu výmeny najlepších postupov a odbornej prípravy pre sudcov, prokurátorov a policajných úradníkov;

47.

žiada členské štáty a Komisiu, aby pokračovali v spoločnom úsilí o dokončenie rokovaní o návrhu smernice o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach, ktorý zjednodušuje zhromažďovanie dôkazov v cezhraničných prípadoch a je preto dôležitým krokom na ceste k jednotnej oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

48.

žiada o posilnenie spolupráce, pokiaľ ide o falošné doklady a podvody, a aby príslušné orgány spolupracovali na zlepšení spoľahlivosti a overovania zdrojových dokladov;

49.

prihovára sa za vytvorenie zariadení na vnútroštátnej úrovni na vyšetrovanie a boj proti zločineckým a mafiánskym organizáciám s možnosťou rozvinúť – s podporou Europolu – jednoduchšiu, neformálnu operačnú sieť proti mafii na účely výmeny informácií o štrukturálnych konotáciách existujúcich mafií, o finančných perspektívach a perspektívach trestnej činnosti, o umiestnení majetku a o pokusoch o infiltráciu verejného obstarávania;

50.

domnieva sa, že globalizácia organizovanej trestnej činnosti vyžaduje silnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, ako aj na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni; žiada zlepšenie vzájomného pôsobenia medzi EÚ, OSN, OECD a Radou Európy v boji proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí s cieľom integrovať politiky a formulovať spoločné funkčné vymedzenia pojmov; vyzýva členské štáty, aby ratifikovali a v plnej miere presadzovali všetky existujúce medzinárodné nástroje v týchto oblastiach; vyzýva členské štáty, aby ratifikovali a v plnej miere presadzovali všetky existujúce medzinárodné nástroje v týchto oblastiach; vyzýva Komisiu, aby účinne podporovala úsilie členských štátov bojovať proti organizovanej trestnej činnosti; odporúča, aby EÚ pristúpila k skupine GRECO ako plnohodnotný účastník;

51.

nabáda k spoločným krokom na predchádzanie a boj proti činnosti súvisiacej s nezákonným prostredím, ktorá je spojená s organizovanou, mafiánskou trestnou činnosťou alebo je jej výsledkom, a to aj posilnením európskych orgánov ako Europol a Eurojust a medzinárodných orgánov ako Interpol alebo UNICRI, a tiež poskytnutím pracovných postupov a informácií zo strany členských štátov, ktoré sa najviac zapájajú do boja proti tejto forme trestnej činnosti s cieľom vypracovať spoločný akčný plán;

52.

vyzýva Radu a členské štáty, aby ratifikovali a v plnej miere vykonávali Dohovor Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o boji proti podplácaniu verejných činiteľov pri medzinárodných obchodných transakciách; zdôrazňuje negatívny vplyv úplatkárstva zahraničných úradníkov na základné práva Únie a jej politiky v oblasti životného prostredia a rozvoja;

53.

žiada, aby sa zaviedol európsky vyšetrovací príkaz a aby sa posilnili nástroje boja proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti, ako sú spoločné vyšetrovacie tímy; požaduje užšiu spoluprácu s krajinami susediacimi s EÚ v boji proti organizovanej trestnej činnosti prenikajúcej do Európskej únie;

54.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali vhodné celosvetové stratégie výmeny informácií v rámci svojich spravodajských služieb, ako aj analýzy zamerané na identifikáciu nových trendov v organizovanej trestnej činnosti;

55.

upozorňuje na potrebu posilňovania spolupráce v oblasti podvodov v EÚ medzi službami EÚ na všetkých úrovniach štátu vrátane regionálnej a komunálnej úrovne, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri riadení finančných prostriedkov EÚ;

56.

domnieva sa, že nemôžeme mať skutočnú hospodársku a fiškálnu úniu bez protikorupčnej únie;

57.

zdôrazňuje, že transparentnosť je prirodzeným nepriateľom korupcie, ktorá stojí na začiatku trestnej činnosti, a je presvedčený, že v činnosti osôb zastávajúcich vysoké úrady alebo disponujúcich veľkými právomocami a imunitou by sa mala požadovať úplná transparentnosť;

58.

nazdáva sa, že chaotické, netransparentné byrokratické štruktúry a zložité postupy okrem toho, že potenciálne zhoršujú účinnosť verejnej správy, znižujú transparentnosť rozhodovacích postupov a odrádzajú dotknutých občanov, a tým vytvárajú priaznivú pôdu pre korupciu; domnieva sa, že nepreniknuteľné bankové a obchodné tajomstvo takto môže utajiť nezákonné zisky z korupcie, prania špinavých peňazí a organizovanej trestnej činnosti;

59.

odvoláva sa na Dohovor proti korupcii z Méridy z roku 2003 a zdôrazňuje, že osoby zastávajúce vysoké úrady alebo disponujúce veľkými právomocami a imunitami by mali byť kontrolované, okrem iného daňovými orgánmi, a že tieto kontroly by sa mali posilňovať v záujme zabezpečenia spravodlivých a efektívnych služieb spoločnosti a boja proti daňovým podvodom; odporúča najmä, aby osoby vo verejných funkciách podávali vyhlásenia o majetku, príjmoch, záväzkoch a záujmoch; požaduje prijatie opatrení na posilnenie transparentnosti a prevencie prostredníctvom konzistentného systému správneho práva, ktorým sa riadia verejné výdavky a prístup k dokumentom, ako aj vytvorenie potrebných registrov;

60.

odporúča zaviesť silnejšie systémy na zabezpečenie transparentnosti a odbúravania byrokracie vo vládnych rezortoch a v ďalších orgánoch verejnej moci zaručením práva občanov na prístup k dokumentom (v prvom rade v osobitne citlivej oblasti verejného obstarávania); naliehavo žiada podporu kultúry zákonnosti a bezúhonnosti vo verejnom aj súkromnom sektore, a to aj prostredníctvom systému účinnej ochrany informátorov;

61.

podporuje kroky Komisie zamerané na uznanie úlohy investigatívnej žurnalistiky pri odhaľovaní a nahlasovaní skutočností týkajúcich sa organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí;

62.

vyzýva členské štáty, aby posilnili úlohu úradníkov v prevencii podvodov a korupcie, v poskytovaní informácií o nich a v riešení súvisiacich rizík;

63.

požaduje, aby sa v kódexe správania stanovili jasné a primerané pravidlá spolu s mechanizmami presadzovania a monitorovania s cieľom zabrániť tzv. javu otáčavých dverí, ktorými by sa zakázalo úradníkom verejnej správy, ktorí majú určitú úroveň riadiacej alebo finančnej zodpovednosti, aby až do uplynutia vymedzeného obdobia od odchodu z ich funkcie prešli do súkromnej sféry, ak existuje riziko konfliktu záujmu s ich predchádzajúcou verejnou funkciou; takisto sa domnieva, že vždy, keď existuje riziko konfliktu záujmu, mali by sa podobné obmedzenia vzťahovať na ľudí, ktorí prechádzajú zo súkromného do verejného sektora;

64.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh zákona o správnom konaní v Európskej únii v súlade s odporúčaniami Európskeho parlamentu z 15. januára 2013;

65.

domnieva sa, že lobingový register je užitočným nástrojom transparentnosti; žiada členské štáty, v ktorých tento nástroj ešte neexistuje, aby ho prijali; ďalej nabáda vlády a verejné správy, aby registráciou do lobingového registra podmienili stretávanie sa s obchodnými, záujmovými a lobingovými organizáciami;

66.

poukazuje na to, že samoregulácia ako prirodzený mechanizmus na riešenie korupcie v športe a v stávkovaní na športové súťaže sa prejavila ako neúčinná; zdôrazňuje, že samosprávy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni patria medzi najväčších sponzorov športu; žiada členské štáty, aby vytvárali transparentné pracovné vzťahy so športovou komunitou a predložili komplexnú nezávislú štúdiu o korupcie v športe, ktorú dali vypracovať orgány jednotlivých štátov;

67.

domnieva sa, že úplná transparentnosť všetkých administratívnych úkonov na všetkých úrovniach verejného sektora je základným kameňom boja proti trestnej činnosti a ochrany občanov pred všetkými formami nesprávneho riadenia verejných vecí; odmieta akúkoľvek formu odporu zo strany verejných orgánov voči úplnému monitorovaniu činností vykonávaných za verejné financie a v záujme spoločenstva zo strany občanov a tlače; domnieva sa, že EÚ aj jednotlivé členské štáty by mali prijať viditeľný záväzok zaistiť úplnú transparentnosť a účinným spôsobom na základe existujúcich osvedčených postupov vytvoriť formy otvorenej správy (open government);

68.

zdôrazňuje, že korupcia by sa nemala skrývať zneužívaním pojmu „uľahčujúce platby“, ktoré dohovor OECD považuje za určitých konkrétnych okolností za prijateľné (malé platby, napr. na získanie povolenia na vyloženie tovaru v prístave); vyzýva členské štáty, aby súhlasili s odmietnutím tohto pojmu, alebo aby ho používali len v extrémnych situáciách, a požaduje vypracovanie usmernení, ktoré by tento pojem vykladali jednotným spôsobom v celej EÚ; zdôrazňuje, že ani úplatky, ani uľahčujúce platby nemožno odpočítavať z daní;

69.

podporuje vykonávanie pravidelných auditov dodržiavania pravidiel/kódexov správania súvisiacich s integritou a pridelenie dostatočných zdrojov na odbornú prípravu štátnych zamestnancov v oblasti integrity;

70.

upozorňuje, že politické strany sú zodpovedné za navrhovanie kandidátov alebo vypracúvanie volebných zoznamov na všetkých úrovniach a majú úlohu dohľadu nad kvalitou kandidátov, okrem iného tým, že od nich vyžadujú dodržiavanie prísnych etických kódexov vrátane kódexu správania, ktorý by mal obsahovať aj jasné a transparentné pravidlá o poskytovaní darov politickým stranám;

71.

obhajuje zásadu nezvoliteľnosti za poslanca Európskeho parlamentu a nemožnosti pracovať pre iné inštitúcie a agentúry EÚ v prípade každého, kto bol odsúdený s konečnou platnosťou za účasť na organizovanej trestnej činnosti, praní špinavých peňazí, korupcii alebo iných závažných trestných činoch hospodárskej či finančnej povahy spáchaných proti verejnému záujmu; žiada, aby sa podobná zásada s náležitým zohľadnením zásady proporcionality zaviedla aj pre parlamenty jednotlivých členských štátov a ostatné volené funkcie;

72.

odporúča, aby členské štáty ako súčasť tohto sankčného systému zaviedli a účinným spôsobom uplatňovali predpoklady neschopnosti kandidovať v dôsledku právoplatného odsúdenia za trestný čin korupcie; domnieva sa, že pre tento postih by sa malo stanoviť minimálne päťročné obdobie tak, aby sa vzťahovalo na všetky druhy volieb; odporúča taktiež, aby sa rovnaké obdobie vzťahovalo aj na zákaz zastávať vládne funkcie na každej úrovni vrátane úrovne EÚ;

73.

odporúča zavedenie povinnosti vzdať sa politických funkcií (vládnych alebo podobných) alebo riadiacich a správnych postov v dôsledku právoplatného odsúdenia za trestný čin týkajúci sa organizovanej trestnej činnosti, korupcie alebo prania špinavých peňazí;

74.

uznáva, že imunita, ktorá sa vzťahuje na určité kategórie osôb zastávajúce verejné funkcie a volených zástupcov, je veľkou prekážkou v boji proti korupcii; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výrazne obmedzili kategórie osôb, na ktoré sa vzťahuje imunita;

75.

požaduje vypracovanie etických kódexov pre politické strany a posilnenie transparentnosti rozpočtov týchto strán; navrhuje, aby financovanie strán z verejných zdrojov podliehalo lepšej kontrole, aby sa predchádzalo zneužívaniu a plytvaniu prostriedkov a aby sa takisto lepšie sledovalo a kontrolovalo súkromné financovanie s cieľom zaistiť zodpovednosť politických strán a ich darcov;

76.

vyzýva členské štáty, aby zákonom zakázali a trestali kupovanie hlasov, najmä prostredníctvom nariadenia, že ako protislužba za prísľub hlasu sa považuje nielen peňažná odplata, ale aj iné výhody vrátane nemateriálnych výhod a výhod v prospech tretích osôb, ktoré nie sú bezprostredne zapojené do takejto protiprávnej dohody;

77.

domnieva sa, že zverejňovanie príjmov a finančných záujmov poslancov EP je osvedčený postup, ktorý by sa mal rozšíriť na vnútroštátnych poslancov a zvolených funkcionárov;

78.

odporúča členským štátom, aby vytvorili účinné, efektívne, spoľahlivé a vyvážené systémy trestnej justície, ktoré takisto môžu zaručiť ochranu práv na obhajobu v súlade s Chartou základných práv Európskej únie; taktiež odporúča, aby sa na európskej úrovni vytvoril mechanizmus monitorovania efektívnosti systémov trestnej justície pri boji proti korupcii, ktorý by uskutočňoval pravidelné hodnotenia a vydával odporúčania;

79.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby zvážili aj nelegislatívne opatrenia upevňujúce dôveru medzi rôznymi právnymi systémami v členských štátoch, zlepšujúce jednotnosť a podporujúce rozvoj spoločnej právnej kultúry EÚ vo vzťahu k boju proti trestnej činnosti;

80.

vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh vymedzujúci právnu zodpovednosť právnických osôb v prípadoch finančnej kriminality a najmä zodpovednosť holdingov a materských spoločností za svoje dcérske spoločnosti; zdôrazňuje, že týmto návrhom by sa mala ozrejmiť zodpovednosť fyzických osôb za trestné činy spáchané spoločnosťou alebo jej dcérskou spoločnosťou, za ktoré môžu niesť čiastočnú alebo úplnú zodpovednosť;

81.

domnieva sa, že aproximačné opatrenia v oblasti korupcie by mali riešiť rozdiely medzi členskými štátmi v ustanoveniach o premlčaní s cieľom zohľadniť potreby obrany aj potrebu účinného a efektívneho stíhania a odsúdenia a že takéto ustanovenia o premlčaní by mali byť štruktúrované podľa fáz konania alebo stupňa súdu, na ktorom konanie prebieha, takže trestný čin by mohol byť premlčaný iba vtedy, ak sa daná fáza alebo stupeň súdu neuzavrie do vymedzenej časovej lehoty; takisto sa domnieva, že podľa zásady proporcionality a právneho štátu by prípady korupcie nemali byť premlčané, pokým účinným spôsobom prebieha trestné konanie;

82.

domnieva sa, že opatrenia na boj proti organizovanej trestnej činnosti by sa mali zakladať na kombinovaní s účinnými odrádzajúcimi nástrojmi konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a s úsilím zameraným na zabezpečenie spravodlivosti pre tých, ktorí sa úmyselne vyhýbajú vyšetrovaniu, pričom by mali zabrániť uväzneným bossom zločineckých skupín, aby naďalej riadili svoje organizácie a dávali rozkazy svojim prívržencom napriek tomu, že sami sú vo väzení;

83.

nabáda členské štáty, aby zaviedli odrádzajúce a účinné tresty a sankcie, a to trestné sankcie aj pokuty vrátane veľkých pokút, za všetky druhy závažných trestných činov, ktoré spôsobia poškodenie zdravia a bezpečnosti občanov, a odporúča harmonizáciu trestov;

84.

bez toho, aby bol dotknutý odsek 80, upozorňuje na význam predchádzania trestnej činnosti a organizovanej trestnej činnosti a naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili a zaviedli účinné právne nástroje a tresty ponúkajúce alternatívu k väzneniu, ako sú napríklad pokuty alebo verejnoprospešné práce, a to v prípadoch, keď je to povolené, a pri zohľadnení všetkých okolností vrátane nezávažnej povahy trestného činu;

85.

naliehavo vyzýva podniky, aby uplatňovali samoreguláciu a transparentnosť prostredníctvom kódexov správania a aby zaviedli postupy dohľadu vrátane vnútorného alebo externého auditu a verejných registrov lobistov pôsobiacich v inštitúciách, s cieľom zabrániť korupcii, tajným dohodám a konfliktom záujmov medzi verejným a súkromným sektorom a zamedziť a nekalej súťaži; takisto odporúča transparentnosť v oblastiach, cieľoch a finančných informáciách, a to na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ;

86.

požaduje vypracovanie zoznamov podnikov akreditovaných orgánmi verejnej moci a zoznamov tých podnikov, ktoré boli vylúčené; domnieva sa, že vylúčenie by sa malo uplatňovať v prípadoch, keď podniky prejavujú výrazné nedostatky v zmluvných požiadavkách alebo keď existuje konflikt záujmu, či už v členských štátoch alebo na úrovni EÚ;

87.

vyzýva členské štáty, aby posilnili úlohu obchodných komôr v prevencii, informovaní a potláčaní v súvislosti s najčastejšími rizikami prania špinavých peňazí v podnikoch a aby v plnej miere zaviedli akčný plán Komisie na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom;

88.

pripomína, že investigatívna žurnalistika, ako aj mimovládne organizácie a akademické subjekty súvisiace s fungovaním verejnej správy a podnikov, zohrávajú kľúčovú priaznivú funkciu pri zisťovaní prípadov podvodov, korupcie alebo iných priestupkov;

89.

vyzýva podniky, aby zabezpečili zavedenie vnútorných usmernení v oblasti obstarávania s cieľom zaistiť dodržiavanie právnych predpisov a maximálnu transparentnosť v procese verejnej súťaže, aby zabránili styku s dodávateľmi alebo subdodávateľmi, o ktorých sa vie, alebo možno rozumne predpokladať, že podplácajú, aby uplatňovali podľa potreby náležitú obozretnosť pri posudzovaní perspektívnych dodávateľov a subdodávateľov na zabezpečenie toho, aby mali účinné programy na boj proti podplácaniu, aby dávali na vedomie opatrenia v oblasti boja proti podplácaniu dodávateľom a subdodávateľom, aby sledovali významných dodávateľov a subdodávateľov v rámci svojej pravidelnej revízie vzťahov s nimi a mali právo ukončiť zmluvný vzťah v prípade, že dajú úplatok alebo konajú spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s programom podniku;

90.

žiada posilniť spoluprácu s bankovým sektorom a s odborníkmi vrátane odborníkov v sektore financií a účtovníckych profesií vo všetkých členských štátoch a v krajinách mimo EÚ, ako aj zvýšiť transparentnosť týchto subjektov, najmä s cieľom určiť, ktoré nástroje informačných technológií a legislatívne a administratívne opatrenia by sa mohli použiť na zabezpečenie vysledovateľnosti finančných tokov a vyšetrovanie trestnej činnosti, ako aj stanoviť postupy nahlasovania takýchto možných trestných činov;

91.

vyzýva Komisiu a ďalšie orgány dohľadu, aby ustanovili opatrenia starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a príslušné rizikové profily zo strany bánk, poisťovní a úverových inštitúcií s cieľom zabezpečiť, aby podniky alebo právnické osoby v členských štátoch získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o svojich skutočných vlastníkoch, a to aj zo zámorských daňových rajov, a aby sa obchodné registre pravidelne aktualizovali a monitorovali z hľadiska kvality; domnieva sa, že transparentnosť informácií – aj prostredníctvom zverejňovania registra o skutočnom vlastníctve podľa jednotlivých štátov a prostredníctvom cezhraničnej spolupráce – môže prispievať k boju proti takým javom, akými sú pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu, daňové podvody a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

92.

žiada členské štáty, aby vo svojich obchodných registroch zaviedli pojem skutočného vlastníctva a aby pracovali na globálnom presadzovaní tejto koncepcie a tiež mechanizmov na výmenu informácií;

93.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla spoločný súbor zásad a administratívnych usmernení pre vhodné využívanie transferového oceňovania;

94.

plne podporuje návrh Komisie na výslovné uvedenie daňových trestných činov ako predikatívnych trestných činov pre pranie špinavých peňazí, v súlade s odporúčaním Finančnej akčnej skupiny (FATF) z roku 2012; naliehavo žiada Európsku úniu, aby zvýšila transparentnosť informácií o skutočných vlastníkoch a zlepšila postupy preverovania zákazníkov v oblasti boja proti špinavým peniazom; podporuje harmonizáciu trestného činu prania špinavých peňazí v celej EÚ a vyzýva na plnohodnotné vykonávanie noriem Finančnej akčnej skupiny (FATF) prostredníctvom účinného monitorovania, primeraných sankcií a na základe dôveryhodných ochranných prvkov;

95.

odporúča presne posudzovať riziká nových bankových a finančných produktov v prípade, že umožňujú anonymitu alebo operácie na diaľku; ďalej požaduje spoločné vymedzenie daňových rajov, ktoré zločinecké organizácie často využívajú na vydávanie dlhopisov súkromných spoločností alebo bánk, ktorých skutoční vlastníci sú ťažko identifikovateľní;

96.

verí, že sa prijmú operatívne riešenia, čo sa týka právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov, ktoré poskytovateľom finančných a úverových služieb umožnia zistiť totožnosť žiadateľa o uskutočnenie určitej operácie, a to z toho dôvodu, že podvody spojené s krádežou identity sú niekedy predpokladom prania špinavých peňazí; víta preto vytvorenie bankovej únie;

97.

odporúča zrušiť bankové tajomstvo;

98.

vyzýva všetky zainteresované subjekty z verejnej aj súkromnej sféry, aby sa zapojili do rozhodného boja proti praniu špinavých peňazí; žiada, aby sa v plnej miere zabezpečilo dodržiavanie povinností podnikateľov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom presadzovania mechanizmov hlásenia podozrivých transakcií a kódexov správania týkajúcich sa dotknutých profesijných organizácií a združení;

99.

poukazuje na zásadnú úlohu finančných spravodajských jednotiek pri zaručovaní vysokých medzinárodných štandardov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; uznáva význam európskych nástrojov na vysledovateľnosť finančných tokov v záujme boja proti hrozbám, akými sú počítačová kriminalita, pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu;

100.

odporúča prijať opatrenia na systematickú identifikáciu a overovanie hráčov, zákaz využívania anonymných spôsobov platby na uskutočnenie stávky online a predchádzanie anonymite pri hazardných hrách online tým, že sa umožní identifikácia hostiteľských serverov a budú sa rozvíjať systémy IT, ktoré umožnia v plnej miere vysledovať akékoľvek pohyby finančných prostriedkov vykonané prostredníctvom hier online a offline;

101.

víta skutočnosť, že navrhnutý rozsah pôsobnosti štvrtej smernice o praní špinavých peňazí sa rozširuje na oblasť hazardných hier; vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívny rámec a primerané opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazí spojenému s podávaním stávok, najmä stávok na športové súťaže, v ktorom uvedie nové trestné činy ako dohoda o výsledkoch zápasu spojená s podávaním stávok, určí primerane prísne sankcie a podporí monitorovacie mechanizmy, do ktorých budú zapojené športové federácie, združenia a prevádzkovatelia online aj offline a v prípade potreby aj vnútroštátne orgány; naliehavo vyzýva športové organizácie, aby zaviedli kódex správania pre všetkých pracovníkov s jednoznačným zákazom manipulácie so zápasmi na účely stávok alebo na iné účely, zákazom podávania stávok na vlastné zápasy a povinnosťou oznamovať informácie o manipulácii športových výsledkov s primeraným mechanizmom na ochranu informátorov;

102.

konštatuje, že pranie špinavých peňazí prostredníctvom organizovaných športových stávok je často dielom organizovanej trestnej činnosti; vyzýva preto Komisiu, aby predložila legislatívny návrh obsahujúci spoločné vymedzenie deliktov korupcie a podvodu v športe; vyzýva členské štáty, aby nepovoľovali stávky na zápasy bez športového rozmeru, a aby tiež zakázali stávky v rámci najnebezpečnejších foriem športov; odporúča tiež zaviesť na vnútroštátnej úrovni systémy oznamovania podozrení na korupciu v športe podľa vzoru tých, ktoré už existujú v oblasti prania špinavých peňazí, ktoré by prevádzkovatelia online aj offline hier aj všetky subjekty pôsobiace v oblasti športu mali dodržiavať;

103.

zdôrazňuje, že spolupráca a výmena informácií medzi členskými štátmi, ich regulačnými orgánmi, Europolom a Eurojustom by sa mala posilniť, aby bolo možné bojovať proti trestnej činnosti v oblasti cezhraničných hazardných hier na internete;

104.

uznáva, že hazardné hry na internete sú čoraz bežnejším spôsobom prania špinavých peňazí, v ktorom sa výhry často nezdaňujú, pričom veľký objem transakcií sťažuje odhaľovanie špinavých peňazí a vysoký počet spracovateľov platieb systém ešte viac komplikuje; požaduje vytvorenie regulačného rámca na boj proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom všetkých druhov hazardných hier na internete;

105.

naliehavo žiada členské štáty, aby do trestného práva začlenili harmonizované vymedzenie dohody na výsledku zápasu a vytvorili právny nástroj na boj proti dohodám na výsledkoch zápasov a určili okrem iného príslušné sankcie vrátane zabavenia majetku a aby vytvorili špecializovanú jednotku pre boj proti dohodám na výsledkoch zápasov v rámci orgánov na presadzovanie práva ako centrálny bod komunikácie a spolupráce s hlavnými zainteresovanými subjektmi, ďalšieho vyšetrovania a iniciovania trestného stíhania;

106.

vyzýva na výraznejšiu spoluprácu na európskej úrovni, koordinovanú Komisiou, s cieľom odhaliť a zakázať prevádzkovateľov hazardných hier na internete zapojených do dohôd na výsledkoch zápasov a iných nezákonných činností;

107.

vyzýva športové riadiace orgány, členské štáty a Európsku komisiu, aby investovali do informačných kampaní o dohodách na výsledkoch zápasov pre športovcov, ktoré by sa týkali právnych dôsledkov tohto trestného činu a škodlivého vplyvu na bezúhonnosť športových súťaží;

108.

žiada zosúladiť úlohu a právomoci finančných spravodajských jednotiek členských štátov, zvýšiť ich právomoci a zlepšiť mechanizmy ich vzájomnej spolupráce;

109.

navrhuje, aby členské štáty postupovali vo vzájomnom súlade pri vynášaní rozsudkov a trestaní, ako aj vo väzenských systémoch a školení personálu väzníc;

110.

odporúča posilniť úlohu dohľadu na európskej úrovni vo vzťahu k praniu špinavých peňazí zo strany Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a jednotného mechanizmu dohľadu, a to aj s cieľom vytvoriť skutočnú európsku bankovú úniu, ktorá by mohla účinne bojovať proti korupcii a praniu špinavých peňazí prostredníctvom účinných opatrení na základe harmonizovaných pravidiel v oblasti konfliktu záujmov a systémov monitorovania; trvá na tom, že by sa súbežne mali posilniť kapacity dohľadu, odborné znalosti a odhodlanie na vnútroštátnej úrovni, a to v záujme užšej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi;

111.

požaduje, aby sa presadzovalo prijatie minimálnych noriem dobrej správy vecí verejných v daňovej oblasti, najmä prostredníctvom spoločných iniciatív členských štátov, pokiaľ ide o ich vzťahy s územiami, ktoré majú charakter daňových rajov, okrem iného v záujme uľahčenia prístupu k informáciám o právnych nárokoch prípadných fiktívnych spoločností, ktoré by mohli mať na týchto územiach sídlo; trvá na tom, že je dôležité vyššie uvedené oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012, pokiaľ ide o posilnenie väzby medzi politikou EÚ v oblasti boja proti podvodom a politikami v oblasti rozvoja, daní a obchodu;

112.

vyzýva Európsku úniu, aby podnikla účinné kroky na medzinárodnej scéne, napríklad na schôdzach skupín G8 a G20, na likvidáciu trestných činov spojených s daňovými rajmi;

113.

zdôrazňuje, že zásady zdaňovania by sa mali zosúladiť s odporúčaniami OECD uvedenými v správe nazvanej Riešenie erózie základne a presunu zisku (Addressing base erosion and profit shifting), aby základnou zásadou zdaňovania bolo to, že by sa zdaňovanie malo uskutočňovať tam, kde sa odohráva hospodárska činnosť generujúca príjem, teda tzv. zásada pôvodu bohatstva;

114.

domnieva sa, že zásada pôvodu bohatstva uľahčuje daňovým orgánom účinné zdaňovanie a predchádzanie daňovým únikom; domnieva sa, že spravodlivý daňový systém je nevyhnutný, a to najmä v čase krízy, keď sa daňová záťaž nespravodlivo presúva na malé podniky a domácnosti, a že daňové úniky čiastočne vytvárajú daňové raje v rámci EÚ;

115.

zdôrazňuje, že zintenzívnenie boja proti daňovým podvodom a únikom má zásadný význam z hľadiska podpory trvalo udržateľného rastu v EÚ; zdôrazňuje, že zníženie miery podvodov a únikov by posilnilo potenciál rastu v hospodárstve tým, že by sa ozdravili verejné financie a súťaž medzi podnikmi by prebiehala v rámci čestných a rovnakých podmienok;

116.

vyzýva audítorské spoločnosti a právnych konzultantov, aby upozornili vnútroštátne daňové orgány na akékoľvek príznaky agresívneho daňového plánovania spoločnosti, v ktorej uskutočňujú audit alebo ktorej poskytujú poradenstvo;

117.

víta záväzok Komisie presadzovať automatickú výmenu informácií; opäť však požaduje medzinárodne záväznú mnohostrannú dohodu o automatickej výmene daňových informácií, ktorá by mala pokrývať aj trusty a nadácie a ktorá by mala obsahovať sankcie pre nespolupracujúce jurisdikcie a pre finančné inštitúcie, ktoré spolupracujú s daňovými rajmi; naliehavo žiada EÚ, aby prijala opatrenia podobné zákonu USA o zastavení zneužívania daňových rajov (Stop Tax Haven Abuse Act) a aby zvážila možnosť odobratia bankových licencií finančným inštitúciám, ktoré spolupracujú s daňovými rajmi; vyzýva Komisiu, aby navrhla európsku čiernu listinu daňových rajov založenú na prísnych kritériách, a aby navrhla európske sankčné režimy pre prípad nedodržiavania, alebo rozšírenú spoluprácu, ak by prístup EÚ nebol možný;

118.

vyzýva členské štáty a Európsky parlament, aby urýchlene dospeli k dohode na smerniciach EÚ o otvorenosti a účtovníctve; žiada, aby sa rozsah pôsobnosti smerníc v budúcnosti rozšíril tak, aby pokrýval všetky veľké podniky, bez ohľadu na odvetvie;

119.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila silné kritériá v oblasti obsahu podnikania s cieľom skoncovať s vytváraním krycích spoločností alebo schránkových spoločností, ktoré pomáhajú legálnym aj nelegálnym praktikám vyhýbania sa daňovej povinnosti a daňových únikov;

120.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila posúdenie súčasných daňových zmlúv platných a účinných medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ktoré možno považovať za daňové raje; taktiež žiada Komisiu, aby predložila návrhy, vrátane revízie ktorýchkoľvek z týchto dohôd, na riešenie tejto problematiky; vyzýva Komisiu, aby o svojich zisteniach a návrhoch podala Európskemu parlamentu správu najneskôr do konca roka 2013;

121.

domnieva sa, že európske satelitné systémy na určovanie polohy a pozorovanie Zeme by mohli prispieť k zisteniu trás lodí vykonávajúcich nepovolenú prepravu, vykladanie a prekladanie nelegálneho tovaru; vyzýva preto justičné orgány, aby v tejto oblasti intenzívnejšie využívali nové technológie vrátane satelitného prieskumu, ktoré môžu prispieť k boju proti činnostiam organizovaného zločinu;

122.

konštatuje, že celosvetový rast používania internetu priniesol nové možnosti pre internetovú kriminalitu, ako sú krádež duševného vlastníctva, predaj a nákup falšovaných produktov a krádež identity, ktoré ohrozujú hospodárstvo, bezpečnosť a zdravie európskych občanov;

123.

konštatuje, že vzdelávanie, informovanosť a verejné kampane sú zásadne dôležité na riešenie zväčšujúceho sa problému počítačovej kriminality; zdôrazňuje, že nedostatočná informovanosť a zručnosti verejnosti posilňujú schopnosť organizovaných zločineckých skupín využívať internet a jeho možnosti;

124.

víta vytvorenie Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (EC3) a nabáda na ďalší rozvoj tejto agentúry, najmä s cieľom bojovať proti organizovanej trestnej činnosti, a to aj na cezhraničnom základe a v spolupráci s tretími krajinami;

125.

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť dohodnutý a presný obsah pojmu „počítačová kriminalita“, ktorý by bolo možné uplatňovať vo všetkých členských štátoch Európskej únie;

126.

nabáda na podporu výskumu využívania nových technológií v rôznych kontrolných systémoch využívaných členskými štátmi a na uľahčenie ich uplatňovania; môže sem patriť napríklad sledovanie a zaznamenávanie priameho zdanenia, ciel, a iných druhov kontrol zo strany centralizovaných protikorupčných jednotiek prostredníctvom internetu;

127.

nabáda na vytvorenie jednotného systému podávania správ všetkých prípadov podvodov a korupcie, ktoré sa trestne stíhajú (s primeranou ochranou osobných údajov a prezumpciou neviny);

128.

trvá na vytvorení Európskej prokuratúry v súlade s článkom 86 ZFEÚ, najmä v záujme boja proti trestným činom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ a závažným trestným činom cezhraničnej povahy, ako aj v záujme ich vyšetrovania, trestného stíhania a súdneho riešenia; odporúča, aby budúca Európska prokuratúra mala efektívnu a jednoduchú štruktúru a bola zodpovedná za koordináciu vnútroštátnych orgánov a ich povzbudzovanie k zaručeniu väčšej súdržnosti vyšetrovaní prostredníctvom jednotných procesných pravidiel; považuje za mimoriadne dôležité, aby Komisia do septembra 2013 predložila návrh, v ktorom jasne vymedzí štruktúru orgánu Európskej prokuratúry, jej zodpovednosť voči Európskemu parlamentu, a najmä jej prepojenie s orgánmi Europol, Eurojust, OLAF a Agentúrou pre základné práva, a aby sa Európska prokuratúra opierala o jasný rámec procesných práv, pričom trestné činy, ktoré budú v jej kompetencii, budú jasne vymedzené;

129.

zastáva názor, že Eurojust by sa mohol aj naďalej zaoberať trestnými činmi uvedenými v článku 83 ods. 1 ZFEÚ, ako aj – v náležitých prípadoch – trestnými činmi doplnkovej povahy s ohľadom na uskutočňovanie politík Únie, ako sa ustanovuje v článku 83 ods. 2 ZFEÚ, a to pri zabezpečení demokratickej kontroly a kontroly z hľadiska základných práv v rámci nadchádzajúcej revízie;

130.

naliehavo žiada členské štáty, aby neznižovali rozpočet Únie kvôli krátkodobým naliehavým dôvodom, ale aby agentúram Europol, Eurojust, Frontex a budúcej Európskej prokuratúre poskytli ďalšie prostriedky, keďže ich úspech má multiplikačný efekt na znižovanie počtu daňových únikov v členských štátoch;

131.

želá si dohodu s Lichtenštajnskom na boji proti cezhraničnej kriminalite;

132.

dôrazne žiada členské štáty, aby čo najskôr implementovali smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov; žiada Komisiu, aby dohliadala na jej správnu transpozíciu do právnych predpisov jednotlivých štátov; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby dokončili plán v oblasti práv osôb podozrivých a obvinených z trestných činov a vypracovali smernicu o zadržiavaní pred súdnym konaním;

133.

vyzýva na prísnejšie trestanie členstva v organizovaných kriminálnych skupinách a trestných činov spojených s obchodovaním s drogami, ľuďmi a ľudskými orgánmi;

134.

naliehavo žiada členské štáty, aby v zmysle odporúčania z Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii prijali legislatívne a iné opatrenia na zavedenie úmyselného trestného činu nelegálneho obohatenia, teda výrazného zvýšenia majetku verejného úradníka, ktorý nemôže rozumne vysvetliť vo vzťahu k svojim zákonným príjmom;

135.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že hoci celé spektrum tzv. nových trestných činov, ako je nelegálne obchodovanie s odpadom, nelegálne obchodovanie s umeleckými dielami a chránenými druhmi a falšovanie tovaru, je pre zločinecké organizácie extrémne ziskové, má nepriaznivé sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky a má vysoko nadnárodnú povahu, nie sú tieto trestné činy zaradení medzi tzv. eurozločiny; zastáva názor, že tieto trestné činy by sa mali v rámci rozhodnutí prijatých na úrovni EÚ primerane zohľadňovať a preto navrhuje, aby Rada prostredníctvom svojich právomocí podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ prijala rozhodnutie o určení iných oblastí trestnej činnosti vrátane tých, ktoré sú uvedené vyššie;

136.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh v oblasti účinného európskeho programu ochrany informátorov, pokiaľ ide o cezhraničnú korupciu a korupciu spojenú s finančnými záujmami EÚ, a v oblasti ochrany svedkov a informátorov, najmä s cieľom riešiť ich prípadne sťažené podmienky života, počnúc rizikami odvetných opatrení cez narušenie rodinných zväzkov, územné odcudzenie až po sociálne a profesionálne vylúčenie;

137.

zastáva názor, že zaobchádzanie so svedkami a vedenie programov ochrany nemôžu závisieť od rozpočtových obmedzení, keďže ide o povinnosť, ktorú vnútroštátne orgány a orgány EÚ nemôžu ignorovať, a to povinnosť zabezpečiť bezpečnosť a ochranu občanov, najmä tých, ktorí svoj život zasvätili podpore vlády; vyzýva všetky členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia (legislatívne či iné) na zabezpečenie toho, aby svedkovia a ich rodiny boli v bezpečí a mali právo naďalej viesť dôstojný sociálny, profesijný, rodinný a hospodársky život, s primeranou podporou zo strany inštitúcií (vrátane ustanovenia o nábore svedkov do verejnej správy);

138.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zaviedla do praxe všetky opatrenia a nástroje predstavené v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286);

139.

vyzýva Komisiu, aby v zmysle článku 88 ods. 2 ZFEÚ predložila legislatívny návrh o Europole s cieľom zlepšiť prevádzkovú efektivitu Europolu a jeho účinnosť v oblasti boja proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti; zdôrazňuje, že budúca reforma agentúry by nemala obmedzovať jedinečnú úlohu akadémie CEPOL pri školení v oblasti presadzovania práva v rámci EÚ;

140.

pripomína všetkým členským štátom, aby urýchlene do svojich vnútroštátnych právnych predpisov transponovali všetky existujúce právne nástroje EÚ a medzinárodné právne nástroje, pričom by mali predovšetkým reagovať na rôzne pripomienky Komisie, pokiaľ ide o správnu transpozíciu početných existujúcich rámcových smerníc;

141.

zdôrazňuje potrebu presadzovať kultúru zákonnosti a zvýšiť informovanosť občanov o fenoméne mafie; v tomto smere uznáva zásadnú úlohu kultúrnych, rekreačných a športových združení pri zvyšovaní informovanosti verejnosti o boji proti organizovanej trestnej činnosti a presadzovaní zákonnosti a spravodlivosti;

142.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky akčný plán boja proti obchodovaniu s voľne žijúcimi zvieratami a rastlinami a poukázala na jasné ciele v rámci EÚ aj mimo nej v záujme zmenšenia objemu nelegálneho obchodu s divo žijúcimi druhmi a časťami ich tiel; vyzýva Komisiu a Radu, aby využili svoje obchodné a rozvojové nástroje na zavedenie cielených programov s dostatočným financovaním na zlepšenie uplatňovania dohovoru CITES a zabezpečenie zdrojov na budovanie kapacít na boj proti pytliactvu a obchodovaniu, a to predovšetkým prostredníctvom podpory, posilnenia a rozšírenia iniciatív v oblasti presadzovania, ako sú ASEAN-WEN a HA-WEN, ktoré sú zamerané na vytvorenie regionálnych centier odbornosti a sú vzorom spolupráce v oblasti boja s trestnou činnosťou páchanej na voľne žijúcich zvieratách;

143.

požaduje harmonizované a prísne sankcie za pašovanie voľne žijúcich zvierat a častí ich tiel, ako aj vzácnych rastlín a stromov do Únie;

144.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, národným parlamentom, organizáciám CEPOL, Europol, Eurojust a OLAF, Rade Európy, OECD, Interpolu, UNODC, Svetovej banke a FATF/GAFI.

19.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/40

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej článok 3 ods. 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 9, 148, 151, 153 a 160 a jej protokol č. 26 o službách všeobecného záujmu,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 34 a 36,

—

so zreteľom na Protokol 26 ZFEÚ o službách všeobecného záujmu,

—

so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu, najmä na jej článok 30 (právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením), článok 31 (právo na bývanie) a článok 16 (právo rodiny na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom „Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (5),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva (COM(2012)0173),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov, ako aj na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 (7) k uvedenej téme,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999 (8),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (9),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.o1783/1999 (10),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006 (COM(2011)0615),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach o Európskom fonde regionálneho rozvoja a cieli Investície pre rast a zamestnanosť, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (COM(2011)0614),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (COM(2008)0800),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (11), a na svoje uznesenie o tejto smernici z 15. decembra 2010 (12),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (13),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. marca 2011 s názvom Reforma uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu (COM(2011)0146) a svoje uznesenie o tomto oznámení z 15. novembra 2011 (14),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou (COM(2010)0573),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173),

—

so zreteľom na usmernenia Komisie z 15. mája 2012 o osvedčených postupoch s cieľom obmedziť, zmierniť alebo kompenzovať zástavbu pôdy (SWD(2012)0101),

—

so zreteľom na prieskum Komisie s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti v Európe 2012 z 8. Januára 2013 (15),

—

so zreteľom na balík opatrení v oblasti sociálnych investícií z dielne Komisie z 20. februára 2013,

—

so zreteľom na prehľad štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) a tlačovú správu Eurostatu z 8. februára 2012 (16),

—

so zreteľom na európsku štatistiku uvedenú v treťom európskom prieskume kvality života, najmä v jeho kapitole 6 (17),

—

so zreteľom na správu agentúry Eurofound o službách dlhového poradenstva pre domácnosti v Európskej únii (18),

—

so zreteľom na správu agentúry Eurofound: Životné podmienky Rómov: subštandardné bývanie a zdravotný stav (19),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (20),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 14. marca 2013 vo veci C-415/11 (Mohamed Aziz) o ochrane spotrebiteľa s hypotékou pred bankami v prípade nesprávnych podmienok zmlúv (21),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (22),

—

so zreteľom na vyhlásenie Rady zo 6. decembra 2010 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: Spoločné úsilie v boji proti chudobe v roku 2010 a neskôr (23),

—

so zreteľom na správu Výboru pre sociálnu ochranu (SPC) z 18. februára 2011 s názvom Assessment of the social dimension of the Europe 2020 Strategy (Hodnotenie sociálneho rozmeru stratégie Európa 2020) (24),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. februára 2010 s názvom Spoločná správa o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení (SEC(2010)0098),

—

so zreteľom na správu výboru SPC z 15. februára 2010 s názvom Spoločná správa o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení 2010, (25)

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Vymedzenie sociálneho bývania ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu (26),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Za vytvorenie európskej agendy pre sociálne bývanie (27),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o Pakte o sociálnych investíciách – ako reakcii na krízu (28),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020 (29),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 (30),

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 8. septembra 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov: časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 (31),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (32),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o budúcnosti sociálnych služieb všeobecného záujmu (33),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2007 o bývaní a regionálnej politike (34),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva (35),

—

so zreteľom na písomné vyhlásenia z 22. apríla 2008 o riešení problému pouličného bezdomovstva (36) a zo 16. decembra 2010 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva (37)

—

so zreteľom na tretí európsky prieskum kvality života, ktorý uskutočnila agentúra Eurofound – Kvalita života v Európe: vplyv krízy (38),

—

so zreteľom na záverečné odporúčania Európskej konsenzuálnej konferencie o bezdomovstve z 9. a 10. decembra 2010,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0155/2013),

A.

keďže prístup k bývaniu je základným právom, ktoré možno považovať za predpoklad uplatňovania ďalších základných práv a prístupu k nim, ako aj za predpoklad dôstojného života; keďže záruka prístupu k primeranému dôstojnému bývaniu je medzinárodným záväzkom členských štátov, na ktorý musí Únia prihliadať, keďže právo na prístup k bývaniu a pomoc pri zabezpečení bývania je uznané v článku 34 Charty základných práv Európskej únie, v článkoch 30 a 31 revidovanej Európskej sociálnej charty prijatej Radou Európy a v článku 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako aj v ústavách mnohých členských štátov;

B.

keďže vnútroštátne, regionálne a miestne orgány v členských štátoch majú právo i povinnosť definovať vlastnú politiku bývania a vykonať kroky potrebné na dodržiavanie tohto základného práva na svojich trhoch v oblasti bývania v súlade s potrebami svojich obyvateľov s cieľom zabezpečiť všeobecný prístup k dôstojnému a finančne dostupnému bývaniu;

C.

keďže cenovo dostupné, primerané a bezpečné ubytovanie je vhodným nástrojom na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti a súdržnosti a investovanie do cenovo dostupného bývania je predpokladom zvýšenia mobility pracovnej sily a zvýšenia pracovných príležitostí, zatiaľ čo výstavba a rekonštrukcia sociálneho bývania má kľúčový význam pre dosiahnutie cieľov uspokojenia dopytu po bývaní, zabezpečenie dostupného bývania pre široké vrstvy obyvateľstva, posilnenie ekonomiky, udržanie bublín v oblasti nehnuteľností na uzde, boj proti energetickej chudobe a zabezpečenie daňových príjmov členských štátov;

D.

keďže členské štáty zohrávajú v súlade so zásadou subsidiarity podstatnú úlohu a majú rozsiahlu rozhodovaciu právomoc pri zabezpečovaní, zadávaní a organizovaní paralelnej ponuky sociálneho bývania, aby doplnili neplánovanú ponuku na trhu v oblasti bývania; keďže zabezpečovanie sociálneho bývania by malo byť na vysokej úrovni z hľadiska kvality, bezpečnosti a finančnej dostupnosti a mali by sa presadzovať zásada rovnakého zaobchádzania i práva užívateľov;

E.

keďže je nedostatok sociálnych bytov a vo väčšine členských štátov EÚ narastá potreba finančne dostupného bývania; keďže sociálne a rodinné profily ľudí využívajúcich sociálne bývanie sa zmenili; keďže tieto nové sociálne činitele treba identifikovať, aby členské štáty a ich príslušné miestne a regionálne orgány mohli vymedziť stratégie v oblasti bývania, ktoré lepšie zodpovedajú súčasným podmienkam;

F.

keďže politika sociálneho bývania je neoddeliteľnou súčasťou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a jej cieľom je pomôcť uspokojovať potreby v oblasti bývania, uľahčovať prístup k nehnuteľnosti, podporovať kvalitu životného priestoru, zlepšovať existujúci životný priestor a prispôsobovať výdavky na bývanie rodinnej situácii a zdrojom obyvateľov a zároveň im ponechať priestor pre vlastné úsilie;

G.

keďže sociálne bývanie by sa malo vyznačovať dobrým vzťahom medzi kvalitou a nákupnou cenou alebo nájomným, malo by umožňovať úspory energie a malo by sa nachádzať v prostredí, do ktorého patria zelené plochy a ktoré je vhodné pre rôzne generácie, s prihliadnutím na osobitné potreby detí a starších osôb;

H.

keďže s cieľom predísť zvýšeniu počtu bezdomovcov a ďalšej kríze v oblasti bývania sa musia zaviesť pravidlá pre hypotekárny trh na ochranu spotrebiteľov a spravodlivé rozloženie rizika;

I.

keďže sociálne bývanie zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 – najmä jej cieľa v oblasti boja proti chudobe vrátane prevencie medzigeneračného prenosu znevýhodnenia – tým, že pomáha zaisťovať vysokú mieru zamestnanosti, sociálneho začleňovania a súdržnosti, podporovať pracovnú mobilitu a bojovať proti zmene klímy a energetickej chudobe modernizáciou bytového fondu;

J.

keďže finančná a hospodárska kríza, úsporné opatrenia, rastúce ceny bývania a klesajúce príjmy domácností mali dovedna za následok zvýšenie nezamestnanosti a sociálnej vylúčenosti v rámci EÚ, a to najmä medzi najzraniteľnejšími skupinami obyvateľstva, čím sa zvýšila záťaž na sociálne služby; berie na vedomie, že bez ohľadu na výrazný stabilizačný účinok verejné finančné prostriedky na sociálne bývanie padli v niektorých členských štátoch za obeť nedávnym finančným úsporným opatreniam;

K.

keďže hospodárska a sociálna kríza má priamy nepriaznivý vplyv na činnosť a finančnú podporu v sektore výstavby a modernizácie budov, pričom najväčší úder dostalo sociálne bývanie v dôsledku vzniku realitných bublín, poklesu úverov, oneskorených platieb a zmenšenia počtu nových verejných zákaziek; keďže odvetvie výstavby môže byť motorom v snahe nájsť trvalo udržateľnú inkluzívnu cestu von z krízy a riešiť výzvy súvisiace s klímou a energiou;

L.

keďže úsporné opatrenia a opatrenia na finančnú konsolidáciu musia ísť ruka v ruke s celkovou stratégiou v oblasti investícií do udržateľného a inkluzívneho rastu v snahe naplniť ciele stratégie Európa 2020 vrátane tých, ktoré sa týkajú boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

M.

keďže bývanie je základnou potrebou, v súvislosti s ktorou členské štáty stanovujú v súlade so svojimi vlastnými politickými rozhodnutiami minimálne normy obývateľnosti a komfortu, osobitné pravidlá pre mestské plánovanie a výstavbu a maximálne percentuálne podiely z príjmov, pričom niektoré štáty regulujú zvyšovanie cien nehnuteľností a dokonca stanovujú mechanizmy na poskytovanie sociálnej pomoci alebo daňových úľav s cieľom pomôcť s touto najväčšou položkou vo výdavkoch domácností;

N.

keďže vzhľadom na dlhodobé dôsledky ťažkej hospodárskej, sociálnej a finančnej krízy nielen na hospodársky rast, mieru zamestnanosti a úroveň chudoby a vylúčenia, ale aj na dostupnosť bývania a investície do sociálneho bývania v EÚ, sú nevyhnutné naliehavé opatrenia zo strany členských štátov a Únie, ktoré zabezpečia prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu; keďže bývanie je najväčšou výdavkovou položkou domácností v Európe, prudké zvýšenie cien za bývanie (cien pozemkov, kúpnych cien nehnuteľností, cien prenájmu nehnuteľností a cien energií) je príčinou nestability a znepokojenia a treba ho považovať za významný problém; keďže v EÚ sa prudko zvýšila aj nezamestnanosť, čoho dôkazom je, že v januári 2013 priemerná miera nezamestnanosti v EÚ 27 prekročila 10,9 %, a keďže európska populácia zároveň starne, existuje veľké riziko zväčšovania sa priepasti medzi bohatými a chudobnými, sociálnej nerovnosti, sociálneho vylúčenia a bezdomovstva, pričom už 80 miliónov Európanov je ohrozených chudobou;

O.

keďže Rómovia zvyčajne bývajú vo vysoko izolovaných oblastiach, kde je prístup k sociálnym a zdravotníckym službám problematický;

P.

keďže existuje priame prepojenie medzi subštandardným bývaním a zlým zdravotným stavom: hypotekárna zadlženosť sa spája so zhoršovaním duševného zdravia; preplnený priestor sa spája s psychologickými problémami, tuberkulózou, infekciami dýchacích ciest, zvýšeným nebezpečenstvom požiaru a nehôd v domácnosti; život v nevyhovujúcom bývaní nepriaznivo vplýva na zdravie a bezpečie a zvyšuje nebezpečenstvo nehôd v domácnosti, život v hlučnom priestore prináša hypertenziu a zvyšuje psychické napätie a chýbajúce bývanie je zdrojom stresu a nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu života, zdravie a životnú pohodu;

Q.

keďže ženy – z ktorých bolo v roku 2010 24,5 % ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, najmä ženy s nízkymi príjmami, slobodné matky, ženy so slabo platenou prácou, migrantky, vdovy s nezaopatrenými deťmi a ženy, ktoré sú obeťami domáceho násilia – ako aj rodiny s deťmi, v ktorých je hlavou rodiny osamelá žena, mladé rodiny, veľké rodiny, mladí ľudia na začiatku kariéry, mladé nezamestnané dvojice, ľudia so zdravotným postihnutím, ľudia s fyzickým alebo mentálnym ochorením, ľudia z marginalizovaných spoločenstiev vrátane Rómov a starší ľudia, to sú skupiny ľudí osobitne postihnutých nedostatkom cenovo dostupných a prispôsobených sociálnych možností bývania; keďže tieto kategórie sú osobitne náchylné na bezdomovstvo a často sa sťahujú do subštandardných bytových jednotiek na súkromnom trhu s nehnuteľnosťami, čo výrazne zvyšuje riziko zdravotných problémov; keďže tieto kategórie sa často snažia nájsť alternatívne riešenia prostredníctvom spoločného bývania s rodinou, priateľmi alebo známymi, čo bráni vykonaniu riadnej analýzy a transparentnému zdokumentovaniu ľudí bez domova;

R.

keďže hospodárska kríza a ceny na trhu s nehnuteľnosťami znižujú možnosti žien rozviesť sa alebo ukončiť spolužitie, obmedzujú ich slobodu a robia ich ešte zraniteľnejšími voči domácemu násiliu na základe rodovej príslušnosti;

S.

keďže finančne dostupné nájomné bývanie má zásadný význam pre mladých ľudí, aby mohli absolvovať odborné vzdelávanie, univerzitné štúdium, odborné stáže alebo využiť pracovné príležitosti;

T.

keďže členské štáty takisto vytvárajú a organizujú paralelnú ponuku sociálneho bývania, aby doplnili ponuku, ktorá je k dispozícii na súkromnom trhu; keďže takéto sociálne bývanie poskytujú za osobitných podmienok neziskové agentúry zriadené osobitne na tento účel; keďže 25 miliónov európskych domácností žije v sociálnych bytoch, v prípade ktorých požiadavky na miestne a regionálne plánovanie, pravidlá prístupu a ceny stanovujú priamo verejné orgány v členských štátoch; keďže vzhľadom na svoju stabilitu a skutočnosť, že ceny sú regulované, pomáha táto paralelná ponuka bývania najmä udržiavať kontrolu nad cyklami realitného trhu a realitných bublín;

1.

konštatuje, že v dôsledku súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy samotný trh čoraz menej uspokojuje potrebu cenovo dostupného bývania, najmä v husto osídlených mestských oblastiach, a že rastúce náklady na bývanie a energie prispievajú k riziku vzniku ochorení, chudoby a sociálneho vylúčenia; konštatuje nárast prípadov súdneho vysťahovania a majetkov zhabaných bankami v niekoľkých členských štátoch; naliehavo žiada, aby sa prijali opatrenia v reakcii na tieto výzvy; je znepokojený priamym aj nepriamym vplyvom niektorých úsporných opatrení v súvislosti so súčasnou sociálnou a hospodárskou krízou – ako je zníženie príspevkov na bývanie a sociálne služby, zdanenie poskytovateľov sociálneho bývania, zrušenie nových bytových projektov a odpredaj častí štátneho vybavenia sociálneho bývania – ktoré by mohli zhoršiť bludný kruh dlhodobého sociálneho vylúčenia a segregácie;

2.

pripomína, že v boji proti chudobe detí zohrávajú politiky v oblasti sociálneho bývania dôležitú úlohu tým, že pomáhajú odstraňovať chudobu rodín a zabraňujú prenosu sociálno-ekonomického znevýhodnenia z generácie na generáciu; poznamenáva, že v dôsledku sociálnych a demografických zmien v štruktúre rodiny a zvýšenia počtu nestabilných a riskantných pracovných miest existuje väčšia potreba finančne dostupného bývania aj pre skupiny obyvateľstva, ktoré sú sociálne integrované;

3.

naliehavo žiada zosúladenie s článkom 14 a protokolom č. 26 ZFEÚ, podľa ktorých môžu verejné orgány slobodne rozhodovať o organizácii a financovaní sektora sociálneho bývania a o typoch oprávnených domácností s cieľom naplniť potreby miestnych obyvateľov a zabezpečiť vysokú úroveň kvality, bezpečnosti a dostupnosti, rovnaký prístup a presadzovanie práv užívateľov; zásah verejných orgánov považuje za reakciu na nedostatky trhu s cieľom zabezpečiť všeobecný prístup k dôstojnému bývaniu za dostupnú cenu v súlade s článkami 16, 30 a 31 Európskej sociálnej charty;

4.

pripomína Komisii, členským štátom a miestnym a regionálnym orgánom, že výdavky na sociálne a cenovo dostupné bývanie sú v súlade s dodržiavaním základných práv, umožňujú plnenie naliehavých sociálnych potrieb a ako strategické sociálne investície prispievajú udržateľným spôsobom k vytváraniu miestnych neprenosných pracovných pozícií, k stabilizovaniu hospodárstva, keďže znižujú riziko vzniku realitných bublín a nadmernej zadlženosti domácností, podporujú pracovnú mobilitu, pôsobia proti zmene klímy, bojujú proti energetickej chudobe a zmierňujú zdravotné problémy, ktoré sú dôsledkom preľudnenia a zlých životných podmienok; trvá na tom, že sociálne bývanie by sa preto nemalo považovať za náklady, ktoré treba obmedzovať, ale za investíciu, ktorá sa v dlhodobom horizonte vráti v podobe lepších zdravotných a sociálnych podmienok, prístupu na trh práce a v možnosti, najmä pre starších ľudí, viesť nezávislý život;

5.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky akčný rámec pre sociálne bývanie v oblasti politiky bývania, a to takým spôsobom, aby sa zaistila konzistentnosť medzi rôznymi politickými nástrojmi, ktoré EÚ využíva na riešenie tejto otázky (štátna pomoc, štrukturálne fondy, energetická politika, opatrenia na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, zdravotná politika);

6.

žiada Komisiu, aby objasnila vymedzenie pojmu sociálne bývanie na základe výmeny najlepších postupov a skúseností medzi členskými štátmi a s prihliadnutím na to, že sociálne bývanie sa v členských štátoch, regiónoch a miestnych spoločenstvách poníma a riadi rôzne (často v dôsledku flexibility pri stanovovaní priorít);

7.

poukazuje na to, že investície do sociálneho bývania sú súčasťou širších politických snáh o organizáciu a financovanie verejných sociálnych, zdravotníckych a vzdelávacích služieb s cieľom zaistiť možnosť využívať základné sociálne práva a sú odpoveďou na nové sociálne potreby a cyklické hospodárske zmeny;

8.

zdôrazňuje potrebu monitorovať sociálne investície v rámci paktu o sociálnych investíciách podľa vzoru Paktu Euro Plus s cieľom upevniť správu ekonomických a rozpočtových záležitostí Únie začlenením investícií v oblasti sociálneho bývania; zdôrazňuje tiež, že je potrebné, aby sa sociálne investičné ciele členských štátov plnili vzhľadom na sociálne ciele a ciele v oblasti zamestnanosti a vzdelávania stanovené v rámci stratégie Európa 2020; víta závery zo zasadnutia Európskej rady v decembri 2012, v ktorých sa zdôrazňuje, že „možnosti ponúkané existujúcim finančným rámcom EÚ na vyváženie potrieb produktívnych verejných investícií s cieľmi v oblasti fiškálnej disciplíny možno využiť v preventívnej časti Paktu o stabilite a raste“, čím sa potvrdzuje platnosť tohto návrhu; vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie sledovala sociálne investície pomocou hodnotiacej tabuľky založenej na ukazovateľoch investícií na úrovni členských štátov a EÚ, v ktorej sa v súvislosti s investíciami do sociálneho bývania zohľadnia zmeny v nákladoch na bývanie a v počtoch ľudí, ktorí v členských štátoch čakajú na pridelenie bývania; ďalej vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali revidovanú Európsku sociálnu chartu s osobitným zreteľom na článok 31;

9.

zastáva názor, že organizácie obyvateľov a nájomníkov by mali byť zapojené do vymedzenia stratégií v oblasti bývania, ktoré budú členské štáty vykonávať;

10.

zdôrazňuje potrebu podpory sociálnych inovácií zo strany Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a zo strany rámcového výskumného programu s cieľom analyzovať nové politiky zamerané na zlepšovanie prístupu k bývaniu a znižovanie bezdomovstva;

11.

víta návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2011 (COM(2011)0142), ktorej cieľom je obmedziť úverové zmluvy týkajúce sa nehnuteľností na bývanie, a tým aj nadmerné zadlženie domácností; žiada, aby sa do ustanovení EÚ o hypotekárnych úveroch zahrnuli osvedčené postupy čo najpriaznivejšie pre spotrebiteľov; naliehavo žiada zahrnutie postupov na opätovné prerokovanie a prepracovanie splátkového kalendára pre insolventné osoby a rodiny; žiada členské štáty, aby zabránili vynucovaniu splátok hypoték od vysťahovaných domácností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne reagovali na sociálne ťažkosti, ktoré spôsobila hospodárska kríza a nezamestnanosť najviac postihnutým ľuďom, ktorí boli vysťahovaní a prišli o svoje domovy; poznamenáva, že toto sa odohráva na pozadí rozsiahlych iniciatív verejnej pomoci určených na opätovné ozdravenie finančných systémov; vyzýva členské štáty, aby sa snažili ponúkať alternatívne riešenia vysťahovania;

12.

vyzýva Komisiu, aby vo svojich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny varovala členské štáty v prípadoch, keď by reformy pravdepodobne ohrozili investície do sociálneho alebo finančne dostupného bývania, a aby nevydávala odporúčania o veľkosti sektora sociálneho bývania v jednotlivých členských štátoch; kritizuje skutočnosť, že v rámci programov fiškálnej konsolidácie a v súlade s osobitnými odporúčaniami, ktoré vydala Komisia pre trh s nehnuteľnosťami, niektoré členské štáty znižujú kapacitu tohto sektora zdaňovaním poskytovateľov sociálneho bývania; vyjadruje ďalej znepokojenie nad obmedzujúcou definíciou sociálneho bývania, ktorú predložila Komisia v rámci politiky hospodárskej súťaže a ktorá je zameraná len na znevýhodnené skupiny obyvateľstva;

13.

vyzýva Radu, aby aspoň raz ročne zvolala schôdzu ministrov výstavby členských štátov, na ktorej sa prerokujú vplyvy rôznych politík EÚ na politiku v oblasti bývania s cieľom zaistiť, aby sa hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty odvetvia bývania riešili na úrovni EÚ účinnejšie a so zapojením zainteresovaných strán, ako sú orgány pre sociálne bývanie, združenia zastupujúce obyvateľov a združenia, ktoré sa snažia o uľahčenie prístupu k bývaniu;

14.

poznamenáva, že definícia sociálneho bývania a jeho príjemcov by mala byť výsledkom demokratickej diskusie, aby bolo možné zohľadniť rozličné tradície členských štátov;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prikladali väčší význam bývaniu a súvisiacim službám v rámci stratégie sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania aj prostredníctvom opatrení na zmiernenie problému bezdomovstva a zníženie vylúčenia z bývania, a to na základe spoločných vnútroštátnych ukazovateľov, a aby podnecovali výmenu osvedčených postupov pri účinnom uplatňovaní práva na bývanie;

16.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zahrnutie investícií v oblasti sociálneho bývania do svojich strednodobých a dlhodobých rozpočtových cieľov, do svojich národných programov reforiem a do strategických osí partnerskej zmluvy na roky 2014 – 2020; vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby účinnejšie sledovala vykonávanie a dosahovanie sociálnych cieľov stratégie Európa 2020;

17.

konštatuje, že je potrebné, aby sa politiky a programy v oblasti bývania vypracovávali na základe konzultácií so ženami s nízkymi príjmami a z rôzneho sociálneho prostredia s cieľom zistiť, ktoré politiky najlepšie zodpovedajú potrebám žien;

18.

zdôrazňuje anticyklickú úlohu odvetvia bývania pre hospodárstvo, najmä sociálneho bývania, vďaka znižovaniu energetickej závislosti, podpore odvetvia výstavby a rekonštrukcie, a tým aj udržateľných miestnych pracovných pozícií, ktoré nemožno presunúť inam, najmä vzhľadom na výraznú potrebu pracovnej sily v danom sektore, rozvoj ekologických odvetví ako súčasť miestneho hospodárstva a prepojenie s ostatným hospodárstvom; je presvedčený, že investície do sociálneho bývania by sa mali považovať nielen za výdavok, ale tiež za produktívnu investíciu; nabáda ďalej členské štáty, aby začali viesť dialóg so stavebným odvetvím s cieľom vytvoriť lepšie podnikateľské prostredie a lepšiu reguláciu sociálneho bývania s osobitným zreteľom na stanovenie cieľov v oblasti výstavby, rozdelenie nákladov na infraštruktúru a poskytnutie stavebných pozemkov;

19.

zdôrazňuje pridanú hodnotu, pokiaľ ide o miestnu zamestnanosť a značný pákový efekt na investície, ktorá vznikla priamym použitím štrukturálnych fondov v období 2007 – 2013 v sektore sociálneho bývania;

20.

zastáva názor, že sumy, ktoré sa majú prideliť do kohéznych fondov vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020 by nemali byť menšie ako sumy v súčasnom VFR, aby boli zabezpečené dostatočné finančné prostriedky pre Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), najmä pre investičnú prioritu „podpora sociálneho začleňovania a boj proti chudobe – podpora fyzickej a hospodárskej obnovy znevýhodnených mestských a vidieckych komunít“;

21.

uznáva, že mnohé členské štáty majú už zavedené účinné politiky sociálneho bývania, a domnieva sa, že úlohou EÚ by v tejto súvislosti malo byť uľahčovanie výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi;

22.

berie na vedomie návrhy Komisie na legislatívny balík právnych predpisov v oblasti politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020; vyjadruje podporu tomu, aby sa ako oprávnené na využitie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu uprednostňovali investície do energetickej efektívnosti a na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v sociálnom a cenovo dostupnom bývaní, ako aj na integrované projekty na udržateľný rozvoj miest a územný rozvoj, na rovnocenný prístup marginalizovaných komunít k bývaniu a na podporu sociálnych a solidárnych zainteresovaných strán, ako sú napríklad neziskové bytové družstvá a podniky;

23.

nabáda členské štáty a všetky relevantné strany, aby venovali investíciám do sociálneho a cenovo dostupného bývania a posilneniu neziskových sektorov významné miesto v národných reformných programoch a pri formulovaní strategických priorít v rámci dohôd o partnerstve na obdobie 2014 – 2020 a aby zabezpečili, že ich vnútroštátne stratégie začleňovania Rómov budú súčasťou plánovaných opatrení v oblasti bývania;

24.

žiada členské štáty, aby na uľahčenie zabezpečenia sociálneho bývania väčšmi využívali nástroje práva súkromného, napríklad dlhodobý prenájom, čím sa predíde nutnosti zakúpiť pozemok na stavebné účely, ako aj trvalé individuálne vlastníctvo sociálneho bývania podporou dohôd o užívacom práve prenajímateľov;

25.

zdôrazňuje, že obytné a komerčné budovy predstavujú 40 % konečnej spotreby energie a celkových emisií CO2 v Európe a že výstavba udržateľná z hľadiska životného prostredia vedie k znižovaniu stavebných nákladov, skracovaniu času výstavby a k radikálnemu zníženiu vplyvu na životné prostredie a spotreby energie, a tým aj nákladov na správu bývania;

26.

podporuje primeraný rozpočet na viacročný finančný rámec 2014 – 2020, v ktorom sa politika súdržnosti považuje za prostriedok na prekonanie krízy; podporuje závery európskeho Paktu pre rast a zamestnanosť, pokiaľ ide o jeho výzvu členským štátom, aby uľahčili a urýchlili presun nevyčerpaných prostriedkov zo štrukturálnych fondov v programovom období 2007 – 2013 na projekty z oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie; domnieva sa, že sektor sociálneho bývania by mal mať z tohto prerozdelenia úžitok;

27.

vyzýva členské štáty, ich riadiace orgány a Komisiu, aby zahrnuli strany zainteresované do bývania, združenia miestneho obyvateľstva a združenia pre prístup k bývaniu medzi svojich najbližších partnerov pri príprave, sledovaní a posudzovaní partnerských zmlúv a operačných programov; zdôrazňuje význam nových integrovaných nástrojov rozvoja (miestny rozvoj pod vedením komunít a integrované územné investície) pre integrované stratégie v oblasti bývania, v ktorých by mali významné miesto organizácie sociálneho bývania a príslušní obyvatelia; domnieva sa, že pri štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde sa musí účinne uplatňovať zásada partnerstva a viacúrovňového riadenia a že členské štáty treba nabádať na spoluprácu s miestnymi a regionálnymi orgánmi pri stanovovaní priorít a určovaní spôsobu využívania prostriedkov z fondov; domnieva sa, že lepšia súčinnosť medzi štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom by mohla prispieť k udržateľnému rozvoju znevýhodnených alebo vidieckych oblastí, čím by sa zamedzilo ich izolácii a vyľudňovaniu a tým by sa predišlo negatívnym účinkom sociálnej segregácie a podporila by sa rôznorodosť, sociálna súdržnosť a rodová rovnosť;

28.

vyzýva členské štáty, aby s cieľom stimulovať kvalitnú výstavbu a rekonštrukciu sociálnych bytov a cenovo dostupného bývania posilnili alebo vytvárali špecifické mechanizmy financovania a aby koordinovane podporovali využívanie grantov z programu Horizont 2020 a finančných nástrojov a programov technickej pomoci, ktoré ponúkajú štrukturálne fondy, Európska investičná banka (EIB), Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), Rozvojová banka Rady Európy a Európsky fond pre energetickú účinnosť (EEEF); vyzýva ďalej členské štáty, aby hľadali spôsoby, ako aplikovať upravené nariadenie o Európskom fonde regionálneho rozvoja s cieľom zabezpečiť bývanie pre marginalizované skupiny obyvateľstva;

29.

vyzýva EIB, aby v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi pri stanovovaní svojich investičných priorít kládla väčší dôraz na sektor sociálneho a finančne dostupného bývania, najmä v tých členských štátoch, v ktorých neexistuje štátna stavebná sporiteľňa, a aby zároveň zmiernila podmienky poskytovania úverov; vyzýva tiež EIB, aby určila rozsah využívania projektových dlhopisov ako nástroja na financovanie sociálnej infraštruktúry, ako je aj bývanie, a aby predtým, ako ho predĺži, brala do úvahy hodnotenie jeho pilotnej fázy;

30.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali činnosti bytových družstiev, ktoré sú cenným nástrojom umožňujúcim finančne dostupné zakúpenie prvého bývania; poukazuje na to, že družstvá sú zároveň účinným nástrojom na podporu iniciatív zameraných na obnovu miest, keďže vytvárajú synergie s miestnymi spoločenstvami a obmedzujú odliv obyvateľov z miest;

31.

vyzýva Komisiu, aby poskytla členským štátom ďalšie možné zdroje financovania na rozvoj a rekonštrukciu sociálnych bytov ako formu sociálnych investícií a aby podporovala členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby efektívne využívali dostupné európske finančné zdroje, a tiež aby zachovala znížené sadzby DPH na tieto investície vzhľadom na výrazné zastúpenie pracovnej sily v tomto odvetví a na jeho slabý dosah na cezhraničný obchod v rámci EÚ; naliehavo žiada, aby sa na sociálne bývanie zvážilo uplatňovanie rovnakých sadzieb DPH ako na základné potreby; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zmobilizovali súkromné úspory s cieľom uľahčiť prístup k pozemkom a podporiť výstavbu a rekonštrukciu sociálnych bytov;

32.

vyzýva na uskutočnenie integrovaných modelov spolupráce medzi projektovými manažérmi, poskytovateľmi sociálneho bývania a stavebnými firmami s cieľom podporiť zatepľovanie sociálnych bytov a výstavbu sociálnych bytov s nízkou spotrebou energie;

33.

víta oznámenie Komisie z 31. júla 2012 s názvom Stratégia pre udržateľnú konkurencieschopnosť sektora stavebníctva a podnikov podnikajúcich v tomto sektore (COM(2012)0433); zastáva názor, že okrem daňových stimulov a finančnej podpory konkurencieschopnosti a inovácií v tomto odvetví majú zásadný význam opatrenia na zvýšenie kvalifikácie pracovnej sily, ak sa majú naplniť úlohy spojené s vytváraním Európy efektívne využívajúcej zdroje a s hospodárstvom s nízkou spotrebou uhlíka a dosiahnuť ciele stanovené v smerniciach o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ) (39) a o energetickej hospodárnosti budov (2010/31/EÚ) (40);

34.

vyzýva Komisiu, aby užšie spolupracovala s členskými štátmi a príslušnými miestnymi orgánmi s cieľom vypracovať strednodobé a dlhodobé prognózy kvalifikácií potrebných na trhu práce; žiada príslušné zainteresované strany, aby sledovali trendy v zamestnanosti s cieľom prispôsobiť odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie potrebám reálneho života; vyzýva členské štáty a zodpovedné miestne orgány, aby urýchlene prispôsobili svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy vrátane profesijného vzdelávania a prípravy a zahrnuli do nich koncepciu udržateľného hospodárstva a aby zabezpečili prístup k programom na zvyšovanie kvalifikácie, ktorými uľahčia mladým ľuďom získať nové ekologické pracovné miesta v ekologických odvetviach; poukazuje na to, že podporou ekologických zamestnaní sa môžu vytvoriť kvalitné a udržateľné pracovné príležitosti, riešiť chudoba a sociálne vylúčenie a tiež zabezpečiť podporné zamestnanecké služby;

35.

pripomína, že tento ekologický sektor môže poskytovať rôzne pracovné príležitosti od vstupnej úrovne a menej kvalifikovaných prác až po zamestnanie vyžadujúce vysokú kvalifikáciu; v tejto súvislosti:

36.

víta balík opatrení v oblasti sociálnych investícií, v ktorom Komisia ponúka členským štátom usmernenia na presadzovanie efektívnejších a účinnejších sociálnych politík zameraných na rast a súdržnosť;

37.

poznamenáva, že tieto investície do sociálneho bývania sú súčasťou širších politík s cieľom organizovať a financovať poskytovanie verejných sociálnych a zdravotníckych služieb, ako aj vzdelávacích služieb, aby mali ľudia možnosť uplatňovať svoje základné sociálne práva a napĺňať meniace sa sociálne potreby;

38.

pripomína, že uznávanie a uplatňovanie práva na bývanie majú vplyv na uplatňovanie ďalších základných práv, a to aj politických a sociálnych práv; poukazuje na to, že je to členský štát alebo príslušný verejný orgán, ktorý je zodpovedný za realizáciu tohto práva na bývanie zlepšovaním všeobecného prístupu k bývaniu prostredníctvom svojich politík a programov, najmä pre znevýhodnené osoby, poskytovaním dostatočne primeraného, dôstojného, zdravého a finančne dostupného bývania;

39.

žiada Agentúru pre základné práva, aby uskutočnila štúdiu, v ktorej zhodnotí efektívnosť a podmienky uplatňovania práva na bývanie a pomoc pri zabezpečení bývania v členských štátoch so zapojením príslušných zainteresovaných strán do procesu; vyzýva agentúru, aby podporovala výmenu najlepších skúseností pri účinnom výkone práva na bývanie v prípade zvlášť zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane bezdomovcov; vyzýva Komisiu, aby tieto činnosti zahrnula do balíka opatrení v oblasti sociálnych investícií;

40.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali a propagovali inovatívne výmeny osvedčených postupov pri rešpektovaní práva na bývanie pre najzraniteľnejšie a marginalizované skupiny obyvateľstva s osobitným zreteľom na boj proti domácemu násiliu; s poľutovaním konštatuje, že obete domáceho násilia často skôr zostávajú v násilníckom prostredí, ak nemajú finančné možnosti nájsť si vhodné bývanie; vyzýva členské štáty, aby poskytovali integrované sociálne služby pre rodiny, ktoré sú obeťami domáceho násilia;

41.

očakáva, že Komisia preskúma, do akej miery je priama podpora prostredníctvom príspevkov na bývanie alebo nepriama podpora samotným sociálnym bývaním účinnejším opatrením na zabezpečenie finančne dostupného bývania pre sociálne skupiny, ktoré nie sú schopné pokryť svoje potreby v oblasti bývania na trhu s bývaním;

42.

vyzýva Komisiu a agentúru Eurofound, aby v roku 2014 v rámci plánu činnosti agentúry na rok 2014 uskutočnili štúdiu o nákladoch za nečinnosť v prípade neprimeraného bývania;

43.

so znepokojením konštatuje, že mnohé členské štáty s nevyváženým rozpočtom pozastavujú činnosti, programy a opatrenia (napríklad podporu na prenájom a hypotéky) určené na pomoc pri získaní bývania, pričom zároveň neúmerne zvyšujú dane z nehnuteľností uprostred vážnej hospodárskej krízy, následkom čoho sa mnohé skupiny v spoločnosti dostávajú do chudoby a núdze;

44.

vyzýva členské štáty, aby vypracovávali analýzy sociálneho vplyvu s dôrazom na rodové hľadisko a hľadisko týkajúce sa domácnosti ako súčasť všetkých politík a programov pre oblasť sociálneho bývania, pričom osobitne zohľadnia rodové rozdiely v príjmoch a finančných zdrojoch; zdôrazňuje, že všetky štatistické údaje treba rozdeliť podľa rodovej príslušnosti a typu domácnosti a že je potrebný ďalší výskum, aby sa presne zistilo, ako môže politika v oblasti bývania podporovať jednotlivcov a skupiny, ktoré sú v zraniteľnej situácii, ako sú ženy (s prihliadnutím na mnohostrannú úlohu žien ako osamelých rodičov, opatrovateliek členov rodiny a osôb so zdravotným postihnutím), rodiny, mládež, osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby;

45.

odporúča, aby členské štáty a ich miestne a regionálne orgány vypracovali integrované politiky na podporu sociálneho začleňovania a na zaručenie všeobecného prístupu k dôstojnému, zdravému a cenovo dostupnému bývaniu; navrhuje, aby uvedené politiky zahrnuli tieto opatrenia:

46.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že si všetci občania budú môcť dovoliť bývanie vďaka tomu, že zvyšovanie nájomného bude založené na objektívnom systéme, ktorý zaručí mierne zvyšovanie cien nehnuteľností, a vďaka tomu, že sa upraví daňová politika, aby sa obmedzili špekulácie;

47.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne implementovala uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva;

48.

zdôrazňuje, že rozličné aspekty bezdomovstva žien sa musia riešiť globálne a mali by sa stať neoddeliteľnou súčasťou všetkých politických rámcov EÚ; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby systematicky vykonávali hodnotenia vplyvu z rodového hľadiska, aby sledovali osobitnú situáciu a potreby bezdomovkýň, podporovali projekty asistovaného životného prostredia a výstavbu cenovo dostupných, upravených a energeticky úsporných bytov a aby do programov sociálneho bývania začlenili často vylučované rodiny strednej triedy, pretože v dôsledku hospodárskej krízy môžu byť v materiálnej núdzi podobne ako iné domácnosti;

49.

žiada uplatňovanie integrovaných modelov spolupráce, v ktorých sa spoja sociálne a zdravotnícke služby, podporné služby pre znevýhodnené osoby, poskytovatelia sociálneho bývania a príslušné združenia v rámci úsilia pomáhať zraniteľným osobám, ktoré si hľadajú alebo už majú ubytovanie;

50.

vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné orgány, aby vyčlenili štrukturálne fondy na bývanie a ubytovanie pre marginalizované spoločenstvá, najmä v sektore sociálneho bývania, a začlenili to do svojich operačných programov ako prioritu; naliehavo preto vyzýva Komisiu a Agentúru Európskej únie pre základné práva, aby zintenzívnili výmenu osvedčených postupov medzi miestnymi orgánmi na základe spoločných a transparentných kritérií;

51.

odporúča, aby členské štáty a ich príslušné orgány investovali do výstavby a modernizácie cenovo dostupného sociálneho bývania s cieľom riešiť problémy zanedbaného bývania a s tým súvisiacich zdravotných rizík, rozličných štruktúr rodín, starnutia obyvateľstva, závislých starších ľudí, ktorí sa rozhodli zostať vo svojich domovoch, osobitných potrieb osôb so zdravotným postihnutím a mladých ľudí, najmä pokiaľ ide o bývanie a pracovnú mobilitu; odporúča, aby sa na tieto účely využili štrukturálne fondy v rámci ďalšieho programového obdobia (2014 – 2020); zastáva názor, že opatrenia sociálnej podpory týkajúce sa prístupu k bývaniu prispievajú k vytváraniu tzv. bielych pracovných miest, ktoré majú zásadný význam, ak sa majú vyriešiť sociálne výzvy súčasnosti a budúcnosti, napríklad starnutie obyvateľstva; zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú môžu zohrávať európske fondy sociálneho podnikania v oblasti sociálnej podpory a projektov integrácie prostredníctvom bývania;

52.

vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby na základe prognóz potrieb v oblasti bývania a s cieľom boja proti dlhodobému nevyužívaniu bytov, najmä v problémových oblastiach, zaviedli účinné stimulačné opatrenia s cieľom zastaviť majetkové špekulácie a premeniť tieto nehnuteľnosti na sociálne bývanie;

53.

zdôrazňuje význam systému posudzovania bývania z hľadiska zdravia a bezpečnosti, ktorý zabezpečuje vyhodnotenie rizík bývania zo zdravotného hľadiska;

54.

odporúča členským štátom a zodpovedným orgánom, aby zjednodušili postup vybavovania žiadostí o sociálne bývanie a zvýšili transparentnosť a nestrannosť pri prideľovaní bytov podľa špecifických sociálnych, ekonomických a kultúrnych podmienok každého členského štátu s cieľom odstrániť diskrimináciu a zabrániť akémukoľvek „obchádzaniu“ zvlášť zraniteľných skupín obyvateľstva, pretože to je jav vedúci k prehlbovaniu územnej segregácie a vytváraniu get; v tomto smere upriamuje pozornosť na relevantnosť určitých úprav používaných v niektorých členských štátoch, ako sú napríklad zoznam zákonne stanovených, presných a transparentných kritérií prideľovania na podporu sociálnej rozmanitosti, anonymizované žiadosti o sociálne bývanie, inzercia prázdnych nehnuteľností, zavádzanie systémov klasifikácie žiadostí o bývanie, jasné oddelenie orgánov, ktoré stanovujú kritériá, od orgánov, ktoré prideľujú bývanie, ako aj vhodné štátne systémy na prideľovanie bývania s cieľom podporovať širokú sociálnu rozmanitosť;

55.

zdôrazňuje výzvy súvisiace so starnutím obyvateľstva a s potrebou poskytnúť prístup k primeranému, dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu pre rastúci počet starších ľudí v EÚ; všíma si čoraz väčšie ochudobňovanie starších ľudí vo všetkých členských štátoch, a preto žiada zahrnúť do nového európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie (EIP), ktorým sa koordinuje výskum v tejto oblasti, cenovo dostupné opatrenia osobitne určené na zabezpečenie toho, aby starší ľudia mohli zostať vo svojich domovoch čo najdlhšie; v tejto súvislosti poznamenáva, že kroky na zlepšenie súčasnej dostupnosti bývania sú relevantným spôsobom, ako znížiť sociálnu vylúčenosť pomocou opatrení zameraných na zvýšenie ich nezávislosti; žiada preto členské štáty, aby do svojich národných reforiem zahrnuli osobitný prvok venovaný rozvoju cenovo dostupných riešení, ktoré umožnia starším ľuďom čo najdlhšie zostať vo svojich domovoch, pričom zohľadnia, že je žiaduce zlepšiť podmienky prístupu k existujúcemu bytovému fondu, pomôcť ľuďom zostať bývať v mieste ich bydliska a uľahčiť im obnovenie spoločenského života posilnením osobnej nezávislosti;

56.

poukazuje na to, že sociálne bývanie by malo byť štruktúrované tak, aby nedochádzalo k vytváraniu bohatých štvrtí a get; žiada finančné stimuly s cieľom rozvíjať tam, kde je to potrebné, spoločný a zmiešaný súkromný a sociálny priestor na bývanie, aby sa zabránilo segregácii;

57.

považuje za osobitne dôležité úsilie Európskej únie o podporu znevýhodnených spoločenských vrstiev, predovšetkým pokiaľ ide o záruku bývania, a to vzhľadom na súčasnú sociálnu nerovnováhu v Európe, najmä v krajinách, ktoré k EÚ pristúpili len nedávno.

58.

odporúča, aby členské štáty a príslušné orgány podnikli kroky na zlepšenie prístupu k finančne dostupnému bývaniu zvyšovaním množstva a kvality sociálnych a cenovo dostupných bytov a rozvíjaním ich integrácie do komunitnej starostlivosti a sociálnych služieb s využitím ESF a iných štrukturálnych fondov na tento účel;