ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 315

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 58
23. septembra 2015


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Parlamentné zhromaždenie Euronest

2015/C 315/01

Uznesenie o zapojení sa do posilneného partnerstva medzi EÚ a partnerskými krajinami z východnej Európy prostredníctvom nástroja európskeho susedstva na obdobie rokov 2014 – 2020

1

2015/C 315/02

Uznesenie o spolupráci v oblasti infraštruktúry medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva: spoločné projekty v oblasti cestnej, železničnej a leteckej dopravy

7

2015/C 315/03

Uznesenie o výzvach, potenciálnom a novom zapojení sa do spolupráce v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie v rámci Východného partnerstva

11

2015/C 315/04

Uznesenie o kultúre a medzikultúrnom dialógu v kontexte Východného partnerstva

18

2015/C 315/05

Uznesenie o 100. výročí genocídy Arménov

23

2015/C 315/06

Uznesenie o ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine a naliehavej potrebe mierového vyriešenia konfliktu

24


 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Parlamentné zhromaždenie Euronest

2015/C 315/07

Rokovací poriadok prijatý 3. mája 2011 v Bruseli, zmenený 3. apríla 2012 v Baku, 29. mája 2013 v Bruseli a 18. marca 2015 v Jerevane

26

2015/C 315/08

Rokovací poriadok stálych výborov Parlamentného zhromaždenia Euronest, ktorý prijalo Parlamentné zhromaždenie Euronest 3. mája 2011 a ktorý bol zmenený 29. mája 2013 v Bruseli a 18. marca 2015 v Jerevane

40


SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Parlamentné zhromaždenie Euronest

23.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 315/1


UZNESENIE (1)

o zapojení sa do posilneného partnerstva medzi EÚ a partnerskými krajinami z východnej Európy prostredníctvom nástroja európskeho susedstva na obdobie rokov 2014 – 2020

(2015/C 315/01)

PARLAMENTNÉ ZHROMAŽDENIE EURONEST,

so zreteľom na ustanovujúci akt Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. mája 2011,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal 28. a 29. novembra 2013 vo Vilniuse,

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o posudzovaní a stanovovaní priorít pre vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva (2),

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 20. marca 2013 s názvom Európska susedská politika: snaha o posilnené partnerstvo,

so zreteľom na legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (3),

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2013 s názvom Európska susedská politika, snaha o posilnené partnerstvo: pozícia Európskeho parlamentu k správam o pokroku za rok 2012 (4),

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu o preskúmaní európskej susedskej politiky a jej východnej dimenzie, ako aj na uznesenia o Arménskej republike, Azerbajdžanskej republike, Bieloruskej republike, Gruzínsku, Moldavskej republike a Ukrajine,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskej únie a Arménskej republiky, na ktorom sa 29. novembra 2013 vo Vilniuse dohodli podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a arménsky minister bezpečnostnej politiky a zahraničných vecí Edward Nalbandian,

A.

keďže Východné partnerstvo bolo v roku 2009 vytvorené ako spoločné úsilie Európskej únie a jej partnerov z východnej Európy s cieľom urýchlenia ich politického prepojenia a hospodárskej integrácie na základe spoločných záujmov, záväzkov, zodpovednosti a spoločnej zodpovednosti;

B.

keďže štáty, ktoré sú členmi Východného partnerstva, prijali vzájomný záväzok zasadzovať sa o základné hodnoty, demokraciu, dodržiavanie ľudských práv, zásady právneho štátu, dobrú správu vecí verejných a zásady trhového hospodárstva a trvalo udržateľného rozvoja;

C.

keďže počas samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal v novembri 2013 vo Vilniuse, sa podarilo dosiahnuť niekoľko úspechov, uzavreli sa nové dohody a došlo k pokroku, pokiaľ ide o bližšie vzťahy, poznačili ho však aj rozhodnutia niektorých partnerských krajín nepristúpiť k dohodám o pridružení s EÚ, napriek úspešnému ukončeniu rokovaní;

D.

keďže rozhodnutie prezidenta Ukrajiny na samite vo Vilniuse vyvolalo masové protesty na námestí Majdan, po ktorých v krajine v roku 2014 nasledovala séria dramatických udalostí, predovšetkým vlna demonštrácií, ktorá vo februári mala za následok smrť stoviek Ukrajincov, protiprávnu anexiu Krymu Ruskom, ku ktorej došlo v marci, a následne na jar vypukol a eskaloval nový pretrvávajúci konflikt na východnej Ukrajine s priamou vojenskou prítomnosťou Ruskej federácie a jej podporou separatistických síl, v ktorom zahynulo vyše 6 000 osôb;

E.

keďže EÚ na jednej strane a Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina na strane druhej podpísali a následne ratifikovali bilaterálne dohody o pridružení vrátane prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode (DCFTA) napriek priamemu politickému, vojenskému a hospodárskemu tlaku vyvíjanému Ruskou federáciou;

F.

keďže EÚ a Bielorusko začali rokovať o dohode o zjednodušení udeľovania víz a dohode o readmisii, čím sa podporia medziľudské kontakty; keďže však obnova politického a hospodárskeho dialógu medzi EÚ a Bieloruskom bude závisieť od bezpodmienečného prepustenia všetkých zostávajúcich bieloruských politických väzňov a ich úplnej rehabilitácie, pokiaľ ide o ich politické a občianske práva;

G.

keďže všetky partnerské krajiny okrem Bieloruska stoja tvárou v tvár separatizmu a územným sporom, do ktorých je Rusko priamo zapojené alebo má v nich významný vplyv;

H.

keďže na územiach Gruzínska a Moldavska sa zaviedol nelegálny separatistický režim; keďže polostrov Krym na Ukrajine anektovalo Rusko a ozbrojené konflikty medzi separatistami a oficiálnymi kyjevskými silami na juhovýchodnej Ukrajine pokračujú;

I.

keďže prístup na trh EÚ, ako aj na trhy susedných euroázijských krajín, predovšetkým na ruský trh, je pre partnerské krajiny a ich hospodárstva nevyhnutný; keďže niektoré priemyselné odvetvia partnerských krajín stále závisia od výrobných reťazcov zdedených po bývalom Sovietskom zväze, vďaka čomu sú hospodársky prepojené s Ruskou federáciou; keďže rozšírenie colnej únie Ruskej federácie, Kazachstanu a Bieloruska na iné partnerské krajiny a Euroázijskú hospodársku úniu by sa nemalo vnímať ako projekty konkurujúce hospodárskej zložke Východného partnerstva, ak si partnerské krajiny môžu vyberať, ku ktorým z organizácií sa pripoja; keďže by sa malo vyvinúť úsilie o zlepšenie spolupráce a zabezpečenie zlučiteľnosti týchto dvoch hospodárskych zón, aby mohli krajiny Východného partnerstva naplno využívať ich potenciál;

J.

keďže EÚ zaviedla v apríli a v júli 2014 reštriktívne opatrenia proti Rusku a v septembri 2014 ich posilnila s cieľom podporiť zmenu v ruskom neuváženom agresívnom konaní, ktorým sa narúša suverenita a územná celistvosť Ukrajiny a destabilizuje sa jej východná oblasť;

K.

keďže v auguste 2014 sa Rusko ako odvetu proti reštriktívnym opatreniam EÚ a podpisu dohôd o pridružení rozhodlo uvaliť embargo na poľnohospodárske a potravinárske výrobky z EÚ, iných západných krajín a niektorých partnerských krajín;

L.

keďže rok 2014 bol prvým rokom obnoveného programového a finančného rámca na vykonávanie európskej susedskej politiky EÚ a jej osobitnej východnej dimenzie do roku 2020;

Prvé výsledky Východného partnerstva ako základ pre otvorenie nových vyhliadok na obdobie rokov 2014 – 2020

1.

zdôrazňuje, že Východné partnerstvo od svojho vzniku v roku 2009 prinieslo mnohé konkrétne a hmatateľné výsledky, ktoré boli prínosné pre spoločnosti EÚ aj pre partnerské krajiny a premietli sa do rôznych dohôd na rôznych úrovniach politickej, hospodárskej a kultúrnej spolupráce, ktoré majú rozsiahly potenciál na zlepšenie za predpokladu, že všetky zapojené strany poskytnú dostatočnú podporu;

2.

víta skutočnosť, že účastníci samitu vo Vilniuse opätovne potvrdili svoj pôvodný záväzok týkajúci sa zásad Východného partnerstva, t. j. predovšetkým rešpektovania zásad právneho štátu, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a demokracie; zdôrazňuje, že tieto zásady sa musia dodržiavať;

3.

zastáva stanovisko účastníkov samitu vo Vilniuse, že každý partner by sa mal slobodne a zvrchovane rozhodnúť o rozsahu svojich ambícií a cieľov, ktoré sa snaží dosiahnuť v rámci vzťahov s EÚ a v rámci Východného partnerstva v súlade so zásadou diferenciácie; pripomína v tejto súvislosti, že Východné partnerstvo je dobrovoľný projekt, v rámci ktorého sa rešpektujú zvrchované rozhodnutia zúčastnených štátov a posilňujú sa ich vzťahy, a že by to pre ne aj pre celú Európu malo byť prínosom, čo sa týka stability a prosperity;

4.

víta podpísanie dohôd o pridružení vrátane prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou, Moldavskom a Gruzínskom; vyzýva na urýchlenú ratifikáciu týchto dohôd členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje význam uplatňovania všetkých častí dohôd a prijatia všetkých príslušných reforiem vo všetkých príslušných oblastiach s cieľom zabrániť sociálnemu a ekologickému dumpingu; vyzýva všetky strany, aby pokračovali v uskutočňovaní reforiem v súlade s programom pridruženia a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby poskytli svoju pomoc pri riešení týchto reforiem; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa podelili o svoje bohaté skúsenosti s procesom zavádzania demokratického režimu a reforiem založenom na rešpektovaní základných hodnôt a zásad právneho štátu, predovšetkým tých členských štátov, ktoré by mohli budovať na svojich skúsenostiach z integrácie EÚ a zo svojich blízkych vzťahov s partnerskými krajinami; vyzýva vlády partnerských krajín, ktoré ratifikovali dohody o pridružení, vrátane prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode s EÚ, aby aj na miestnej úrovni zorganizovali verejné diskusie a informačné kampane, do ktorých sa aktívne zapoja organizácie občianskej spoločnosti vrátane národných platforiem fóra občianskej spoločnosti, pretože dokonalé pochopenie obsahu a vplyvu dohôd je pre ich úspech rozhodujúce;

5.

odsudzuje priamu aj nepriamu vojenskú agresiu Ruska na východnej Ukrajine a protizákonnú anexiu Krymu v reakcii na zvrchované rozhodnutie Ukrajiny posunúť sa v rámci európskej perspektívy; vyzýva Ruskú federáciu, aby rešpektovala medzinárodne uznanú zvrchovanosť Ukrajiny, aby stiahla svoje jednotky, prestala podporovať separatistické sily na východnej Ukrajine a rešpektovala mnohé medzinárodné, multilaterálne a bilaterálne dohody vrátane Charty OSN, Helsinského záverečného aktu a Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, v ktorých sa vyzýva na diplomatické riešenia všetkých kríz, ako aj zabránenie všetkým formám ozbrojenej agresie alebo zásahu v iných štátoch; vyzýva Rusko, aby skoncovalo s informačnou vojnou zameranou na podnecovanie etnickej neznášanlivosti medzi Rusmi a Ukrajincami; vyžaduje plnú spoluprácu všetkých strán pri vyšetrovaniach zostrelenia lietadla letu MH17 a zdôrazňuje, že tí, ktorí sú za to zodpovední, musia byť spravodlivo potrestaní; okrem toho odsudzuje obchodné obmedzenia, ktoré Rusko uvalilo na EÚ a niekoľko partnerských krajín; podporuje reštriktívne opatrenia proti Rusku a trvá na tom, aby sa ponechali dovtedy, kým Rusko nezačne dodržiavať Minské dohody alebo neprijme konštruktívne stanovisko, pokiaľ ide o mierové riešenie konfliktu na východnej Ukrajine; odsudzuje nezákonné, neústavné a nelegitímne voľby, ktoré sa konali v doneckej a luhanskej oblasti kontrolovanej separatistami a ktoré Rusko uznalo, čo predstavuje hrozbu pre jednotu Ukrajiny a prekážku mierového procesu; naliehavo vyzýva ruské orgány aby okamžite prepustili Naďu Savčenkovú, ktorú uniesli a nezákonne zadržiavajú vo väzbe v Rusku;

6.

odsudzuje podpísanie dohody medzi Ruskou federáciou a Abcházskom z 24. novembra 2014 o spojenectve a strategickom partnerstve, ako aj úmysel Ruska podpísať dohodu o nadviazaní užších vzťahov s odtrhnutým regiónom Cchinvali v roku 2015; zdôrazňuje, že toto konanie predstavuje vážne ohrozenie stability a bezpečnosti regiónu, vedie k vzniku vážnych rizík ovplyvňujúcich úsilie o dosiahnutie normalizácie vzťahov medzi Gruzínskom a Ruskou federáciou a oslabuje medzinárodné ženevské rokovania; vyzýva Ruskú federáciu, aby rešpektovala základné hodnoty medzinárodného práva a územnú celistvosť Gruzínska a aby dodržiavala dohodu o prímerí medzi Gruzínskom a Ruskom z roku 2008;

7.

zdôrazňuje, že EÚ nesie zodpovednosť za jasné vymedzenie vyhliadok, ktoré má v úmysle ponúknuť v reakcii na ambície a európsku perspektívu partnerských krajín; odsudzuje skutočnosť, že Rusko zatiaľ vníma tieto ambície a Východné partnerstvo ako hrozbu pre svoju geopolitickú sféru vplyvu; poznamenáva, že dohoda medzi colnou úniou a Euroázijskou hospodárskou úniou, ktorá nadobudla platnosť v januári 2015 zahŕňa projekt hospodárskej integrácie medzi svojimi členmi, čo nie je zlučiteľné s dohodami o pridružení a ich časťami o obchode (prehĺbené a komplexné dohody o voľnom obchode); vyzýva Ruskú federáciu, aby sa zdržala hospodárskeho tlaku a hrozieb týkajúcich sa bezpečnosti a dodávok energie a aby rešpektovala právo susedov slobodne si vybrať svoj politický a hospodársky osud; pripomína svoju výzvu Ruskej federácii, aby dosiahla mierové riešenie konfliktov za rokovacím stolom;

8.

domnieva sa, že vytvorenie dohody medzi colnou úniou a Eurázijskou hospodárskou úniou inšpirovanej ideálmi Európskej únie, ktorá nadobudla platnosť v januári 2015, môže mať len priaznivý vplyv na zúčastnené krajiny za predpokladu, že Ruská federácia ich nebude nútiť, aby sa pripojili prostredníctvom hospodárskeho tlaku a hrozieb týkajúcich sa bezpečnosti a dodávok energie a umožní svojim susedom slobodne si vybrať svoj politický a hospodársky osud; konštatuje, že nové štruktúry nie sú zlučiteľné s dohodami o pridružení a prehĺbenými a komplexnými dohodami o voľnom obchode a zdôrazňuje potrebu nájsť v budúcnosti spôsoby spolupráce a komunikácie, keďže sa v každom prípade bude musieť zabezpečiť obchod a dobré vzťahy medzi krajinami na oboch stranách;

9.

berie na vedomie potenciál nástroja európskeho susedstva ako motivácie k rozsiahlejšej spolupráci s tými krajinami, ktoré ešte musia podpísať dohody o pridružení s EÚ, a vyzýva na obnovu úsilia o ich podpísanie;

10.

domnieva sa, že samit Východného partnerstva, ktorý sa má uskutočniť v máji 2015 v Rige, by sa mal niesť v znamení posilnenia Východného partnerstva charakterizovaného politickými a hospodárskymi väzbami medzi EÚ a partnerskými krajinami a prehĺbenými a užšími bilaterálnymi, ako aj multilaterálnymi vzťahmi medzi všetkými partnermi; vyzýva EÚ a partnerské krajiny, aby zachovali konzistentný prístup, pokiaľ ide o presadzovanie pôvodnej vízie Východného partnerstva, pričom sa zamerajú na realizáciu reforiem, ktoré vedú k zmenám v spoločnosti a posilňujú väzby medzi ich občanmi;

11.

identifikuje politické prepojenie, demokratické reformy, ľudské práva a základné slobody, posilnenie kapacity verejných inštitúcií a nezávislosť súdnictva, boj proti korupcii, posilnenie energetickej bezpečnosti, medziľudské kontakty a spoluprácu v oblasti vzdelávania ako kľúčové prioritné oblasti, v rámci ktorých by mala EÚ a jej partneri vyvinúť väčšie úsilie a zabezpečiť výsledky na samite v Rige;

12.

vyzýva EÚ, aby bezodkladne zaviedla bezvízový režim na krátkodobé cesty s tými partnerskými krajinami, ktoré sa zaviazali na realizáciu akčných plánov liberalizácie vízového režimu a dokončili ich, za predpokladu, že sú podmienky splnené; zdôrazňuje význam začatia realizácie akčných plánov liberalizácie vízového režimu s tými partnerskými krajinami, ktoré zaznamenali pokrok pri uplatňovaní dohôd o zjednodušení udeľovania víz a dohôd o readmisii s EÚ; vyzdvihuje význam spolupráce v oblasti vízových režimov a partnerstiev v oblasti mobility ako vektora na zblíženie spoločností a šírenie pocitu medzi občanmi, že patria do rovnakého spoločenstva hodnôt;

13.

zdôrazňuje, že užšie vzťahy medzi EÚ a partnerskými krajinami budú podmienkou na hmatateľné výsledky demokratických reforiem a kvalitu právneho štátu, ako aj pozitívneho vývoja v správe štátnych inštitúcií a oblastí politického života a súdnictva; v tejto súvislosti konštatuje, že v niektorých partnerských krajinách existujú odsúdeniahodné tendencie na vznik konfliktov medzi vládou a opozíciou; naliehavo vyzýva vlády, aby sa vyvarovali politickej odvety a selektívnej spravodlivosti a aby riadne riešili konkrétne obavy, ktoré vyjadril Európsky parlament, Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a iné medzinárodné inštitúcie;

14.

odporúča, aby EÚ a partnerské krajiny v rámci programov, ktoré spoločne navrhujú a realizujú, vyvinuli strategickejší prístup orientovaný na výsledky; domnieva sa, že stretnutia ministrov by mali byť miestom, kde sa rokuje o stratégiách odvetvovej spolupráce a že platformy Východného partnerstva a ich panely odborníkov by mali byť aktívnejšie v navrhovaní, vypracúvaní a skúmaní týchto stratégií;

15.

zdôrazňuje dôležitosť urýchlenia realizácie programov spolupráce a výmeny zameraných na mladých ľudí, študentov, vedcov a výskumných pracovníkov v rámci Východného partnerstva; s uspokojením konštatuje, že nové programy EÚ v týchto oblastiach, konkrétne program Erasmus+ a akcie Marie Skłodowska-Curie v rámci rámcového programu pre výskum Horizont 2020, ponúkajú viac príležitostí na posilnenie mobility výskumných pracovníkov a štipendií pre mladých ľudí v partnerských krajinách; víta úspech prvých stretnutí v rámci fóra Euronest Scola a fóra mladých lídrov Východného partnerstva, ktoré sa uskutočnili v roku 2013 a 2014 a odporúča, aby sa stretnutia tohto druhu organizovali pravidelne; ďalej podporuje zavedenie systému spoločných subvencií na kultúrny rozvoj a spoločné kultúrne podujatia a navrhuje, aby sa každý mesiac publikovala spoločná brožúra v angličtine a v jazykoch partnerských krajín, v ktorej by sa priamo informovali osoby s pobytom v partnerských krajinách o názoroch Európskej únie a Európy a poskytovali by sa v nej jasné informácie o vzťahoch týchto partnerských krajín s EÚ;

Plnenie cieľov Východného partnerstva využívaním nového nástroja európskeho susedstva na obdobie rokov 2014 – 2020

16.

víta prijatie nástroja európskeho susedstva (ENI) na obdobie rokov 2014 – 2020, pričom plne zohľadňuje východnú dimenziu európskej susedskej politiky, ktorá by mala priniesť konkrétne a viditeľné zlepšenia pre príslušné obyvateľstvo;

17.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že došlo k výraznému zníženiu rozpočtu pre nástroj európskeho susedstva v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie; požaduje dialóg s komisárom pre európsku susedskú politiku, aby sa zabezpečilo najlepšie využitie obmedzených zdrojov; domnieva sa, že by sa mala zachovať rovnováha medzi východnými a južnými oblasťami v rámci nástroja európskeho susedstva, so 40 % celkových rozpočtových prostriedkov pridelených na spoluprácu určených pre východný región; vyzýva Komisiu, aby pomohla partnerským krajinám pri posilňovaní ich administratívnych kapacít s cieľom v plnej miere využiť výhody možností financovania prostredníctvom nástroja európskeho susedstva;

18.

berie na vedomie potrebu rovnomernejšieho rozdelenia finančných prostriedkov medzi partnerskými krajinami, pričom uznáva, že východní partneri by mali predkladať lepšie návrhy projektov; považuje za dôležité, aby Komisia a vlády partnerských krajín povzbudzovali a podporovali viac miestnych subjektov, pokiaľ ide o žiadosti o podporu a získavanie pomoci z nástroja európskeho susedstva na ich projekty;

19.

zdôrazňuje dôležitosť zásad zodpovednosti a vzájomnej zodpovednosti pri vypracúvaní a uskutočňovaní programov krajín v rámci nástroja európskeho susedstva; domnieva sa, že úspech sčasti súvisí s dohodnutými a vzájomne záväznými záväzkami medzi EÚ a partnerskými krajinami;

20.

odporúča na rozdiel od obdobia rokov 2007 – 2013, aby sa vyvinulo väčšie úsilie na pomoc partnerským krajinám pri uplatňovaní novozavedených právnych predpisov a konsolidovaní reforiem potrebných na posilnenie demokracie a zásad právneho štátu v súlade s právom a normami EÚ; pripomína potrebu na vypracovanie prehľadu výsledky tohto uplatňovania skôr, ako sa zintenzívni pomoc EÚ;

21.

vyzýva Komisiu a partnerské krajiny, aby stanovili obmedzený počet priorít podľa národných akčných plánov a regionálnych programov pre viaceré krajiny na obdobie rokov 2014 – 2015 s cieľom maximalizovať ich vplyv a dosiahnuť hmatateľné a merateľné výsledky;

22.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pripravila komplexnú stratégiu pre vzťahy s Bieloruskom zameranú na posilnenie vzájomného porozumenia a modernizáciu a demokratizáciu krajiny; domnieva sa, že táto stratégia by mala zahŕňať prioritné oblasti pre reformy v Bielorusku na zlepšenie vzťahov a účinnú spoluprácu v rámci nástroja európskeho susedstva a mala by byť založená na zásade „viac za viac“;

23.

pozitívne identifikuje ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na využívanie nástroja európskeho susedstva, ktoré je založené na individuálnom prístupe založenom na stimuloch; domnieva sa, že sú vhodne inšpirované zásadou „viac za viac“, ktorá sa doteraz uplatňovala len v obmedzenej miere; zdôrazňuje, že zásada „viac za viac“ obsahuje aj zásadu „menej za menej“, ktorá by sa mala riadne uplatňovať v prípade, že príslušné krajiny nebudú ochotné realizovať potrebné reformy; zastáva však názor, že by sa mala zachovať regionálna perspektíva, predovšetkým posilňovaním multilaterálnych stykov, ako aj projektov a platforiem v oblasti cezhraničnej spolupráce; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že 10 % rozpočtu nástroja európskeho susedstva sa plánuje prostredníctvom zastrešujúcich programov pre viaceré krajiny prideliť partnerským krajinám, v ktorých došlo k viditeľnému pokroku smerom k zavedeniu a konsolidácii prehĺbenej a udržateľnej demokracie a pri uskutočňovaní dohodnutých reforiem, ktoré prispievajú k tomuto cieľu;

24.

s uspokojením konštatuje, že finančné prostriedky nástroja európskeho susedstva pridelené na jednotlivé národné akčné plány sa budú meniť do výšky 20 %, ktorá ponecháva priestor na uplatňovanie rozsiahlejšej diferenciácie pri využívaní nástroja európskeho susedstva;

25.

odporúča, aby úsilie partnerských krajín smerom k aproximácii právnych predpisov a noriem EÚ dopĺňala primeraná technická pomoc zo strany EÚ s cieľom zabezpečiť hladké a postupné začlenenie všetkých relevantných častí acquis Únie a priniesť konkrétne a viditeľné výhody pre hospodárstvo a obyvateľstvo;

26.

zdôrazňuje, že pomoc EÚ treba zameriavať aj na riešenie hospodárskych a sociálnych rozdielov v partnerských krajinách, pretože projekty sa príliš často sústreďujú na jednu oblasť alebo na hlavné mesto, zatiaľ čo ľudia v odľahlejších oblastiach nečerpajú výhody týchto projektov a do veľkej miery nepoznajú prednosti integračného procesu EÚ;

27.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby súdržne a efektívne uplatňovali politiku spolupráce a podpory voči partnerským krajinám a v koordinácii s ostatnými medzinárodnými a vnútroštátnymi darcami; rozhodne ich vyzýva, aby spoločne nastavili akcie a projekty v partnerských krajinách; požaduje posilnenú koordináciu a synergie medzi projektmi financovanými prostredníctvom nástroja európskeho susedstva a inými nástrojmi financovanými EÚ a programami EÚ otvorenými na účasť krajín Východného partnerstva, pričom zdôrazňuje, že zavedené štruktúry, ako sú konferencie darcov/investorov, pracovné skupiny, verejná komunikácia medzi delegáciami EÚ a veľvyslanectvami členských štátov atď. by mali zohľadňovať dohodnuté politické ciele;

28.

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohráva občianska spoločnosť pri prispievaní do politického dialógu a procesov demokratických reforiem v partnerských krajinách; odporúča, aby sa politický záväzok EÚ voči občianskej spoločnosti v partnerských krajinách premietol do programovania nástroja európskeho susedstva;

29.

vyzýva parlamenty krajín Východného partnerstva, aby prispeli do diskusie a zlepšili informovanosť o pokračujúcich procesoch a hlavných úspechoch dosiahnutých v rámci nového nástroja európskeho susedstva na obdobie rokov 2014 – 2020 v súvislosti s lepším zviditeľňovaním programov EÚ vo svojich krajinách;

30.

poveruje svojich podpredsedov, aby toto uznesenie postúpili predsedovi Európskeho parlamentu, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, komisárovi pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov EÚ a partnerským krajinám z východnej Európy.


(1)  Prijaté 17. marca 2015 v Jerevane v Arménsku.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0229.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0567.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0446.


23.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 315/7


UZNESENIE (1)

o spolupráci v oblasti infraštruktúry medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva: spoločné projekty v oblasti cestnej, železničnej a leteckej dopravy

(2015/C 315/02)

PARLAMENTNÉ ZHROMAŽDENIE EURONEST,

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva. Pozícia Európskeho parlamentu k správam z roku 2012,

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu o preskúmaní európskej susedskej politiky a jej východnej dimenzie, ako aj na uznesenia o Arménskej republike, Azerbajdžanskej republike, Bieloruskej republike, Gruzínsku, Moldavskej republike a Ukrajine,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva (Vilnius 28. a 29. novembra 2013) – Východné partnerstvo: cesta vpred,

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom EÚ a jej susedné regióny: obnovená koncepcia spolupráce v oblasti dopravy [KOM(2011) 415)] a na Komisiou vypracovaný plán susedskej politiky EÚ v oblasti dopravy, ktorý sa týka odvetvia leteckej dopravy, námornej dopravy a dopravy po vnútrozemských vodných cestách, cestnej a železničnej dopravy a prepojení infraštruktúry,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov dopravy členských štátov EÚ a partnerských krajín Východného partnerstva a predstaviteľov Európskej komisie o budúcnosti spolupráce Východného partnerstva v oblasti dopravy,

so zreteľom na závery Rady o spolupráci so susediacimi regiónmi EÚ v oblasti dopravy prijaté na 3116. zasadnutí Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku,

so zreteľom na bielu knihu Komisie z roku 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje,

so zreteľom na zoznam prioritných projektov infraštruktúry týkajúcich sa regionálnej dopravnej siete Východného partnerstva, ktorý bol schválený na stretnutí ministrov dopravy EÚ a krajín Východného partnerstva 9. októbra 2013 v Luxembursku,

so zreteľom na podpísanie dohôd o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou, Moldavskom a Gruzínskom,

so zreteľom na efektívnosť námornej a riečnej navigácie ako systémov na prepravu tovarov, spájanie ľudí a prehlbovanie integrácie trhu,

1.

zdôrazňuje, že doprava je mimoriadne dôležitá pre prosperitu Európy a umožňuje efektívnu prepravu tovaru a slobodné cestovanie občanov; pripomína, že EÚ je hlavným politickým a hospodárskym partnerom krajín Východného partnerstva a že zintenzívnená spolupráca v odvetví dopravy by mohla výrazne posilniť hospodárstvo a politickú stabilitu týchto krajín; poukazuje na to, že občanom a podnikom v EÚ a susedných regiónoch plynú priame výhody zo zlepšenej spolupráce v oblasti dopravy, ktorej cieľom je zredukovať čas a zdroje vynakladané na prepravu tovaru, služieb a pasažierov, a že užšia integrácia trhov môže takisto pomôcť vytvárať nové príležitosti na trhu pre podniky tak v EÚ, ako aj v susedných regiónoch;

2.

domnieva sa, že lepšie dopravné prepojenia možno dosiahnuť zlepšením dopravnej infraštruktúry prostredníctvom užšej integrácie trhov, čím sa zabezpečí bezproblémové cestovanie pasažierov a účinná a bezpečná preprava tovarov so zreteľom na špecifické geografické podmienky krajín Východného partnerstva; v tejto súvislosti dúfa, že sa medzi dopravnou politikou v krajinách Východného partnerstva a stratégiou Európa 2020 vytvorí viditeľné prepojenie;

3.

zdôrazňuje, že užšia integrácia dopravných trhov v EÚ a krajinách Východného partnerstva závisí od vôle a pripravenosti jednotlivých krajín v tomto ohľade a je podmienená pokrokmi v susedných krajinách pri uplatňovaní noriem zodpovedajúcich normám uplatňovaným v EÚ v oblastiach ako bezpečnosť, bezpečnostná ochrana, životné prostredie a sociálne otázky; vyzýva EÚ, aby poskytovala potrebnú technickú podporu a poradenstvo a neuchyľovala sa k protekcionizmu;

4.

zdôrazňuje, že medzi východnou a západnou časťou Európy sú ešte stále veľké rozdiely v dopravnej infraštruktúre, ktoré bude potrebné riešiť, a že európsky kontinent by mal byť z hľadiska dopravnej infraštruktúry homogénnejší;

5.

pripomína, že preťaženia sú veľkým problémom najmä v cestnej a leteckej doprave; zdôrazňuje potrebu riešiť veľké množstvo prekážok v európskej doprave s cieľom vyhovieť dopytu občanov po cestovaní a potrebe hospodárstva prepravovať tovar a služby a zároveň predvídať obmedzenosť zdrojov a problémy týkajúce sa životného prostredia;

6.

berie na vedomie prijatie nových usmernení transeurópskej dopravnej siete, ktorými sa určuje podoba základnej a komplexnej siete strategickej európskej infraštruktúry vo východných a západných častiach Európskej únie, a tým zároveň jednotného európskeho dopravného priestoru; vyzýva Európsku komisiu, aby uvažovala nad možnosťou prepojenia základnej siete s dopravnou sieťou v krajinách Východného partnerstva;

7.

vyzýva Komisiu, aby spoločne s vládami východných partnerov vypracovala a vydala spoločnú posudkovú štúdiu o dopravnej infraštruktúre, uzloch a prepojeniach spoločného záujmu, ktorá by mohla tvoriť komplexný základ pre budúce spoločné projekty;

8.

berie na vedomie zvýšený tlak na verejné zdroje financovania infraštruktúry; zdôrazňuje, že je potrebný nový prístup k financovaniu a stanovovaniu cien založený na verejných a súkromných partnerstvách, v rámci ktorého by miestne komunity mohli vytvárať partnerstvá so zainteresovanými súkromnými subjektmi a vládnymi agentúrami a využívať medzinárodné fondy na vytvorenie dopravných prostriedkov, z ktorých by plynuli výhody všetkým zainteresovaným stranám; naliehavo žiada členské štáty EÚ a krajiny Východného partnerstva o výmenu najlepších skúseností a zintenzívnenie spolupráce v tejto oblasti;

9.

uznáva význam ďalšieho zlepšovania investičného prostredia v krajinách Východného partnerstva s cieľom prilákať investície z členských krajín EÚ do odvetvia cestnej, železničnej, námornej a leteckej dopravy, ktorými sa podporí rozvoj príslušnej infraštruktúry, integrácia krajín Východného partnerstva a členských krajín EÚ, prijatie noriem EÚ a rozšírenie kapacity v krajinách Východného partnerstva;

10.

vyzýva Komisiu a vlády východných partnerov, aby do budúcich obchodných dohôd zahŕňali zásadu jednoduchej dopravy;

11.

zdôrazňuje, že reformy odvetvia dopravy v krajinách Východného partnerstva by mali zabezpečiť užšiu aproximáciu s dopravnými normami EÚ; domnieva sa, že už začaté rokovania o dohodách o leteckých službách medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva by sa mali uzavrieť, a v tejto súvislosti dúfa v skoré začatie podobných rokovaní s ostatnými krajinami Východného partnerstva; domnieva sa, že námorná bezpečnosť by sa mala zlepšiť prostredníctvom reformnej politiky, že indikátory by sa mali zlepšiť v súlade s Parížskym memorandom o porozumení o štátnej prístavnej kontrole a že partnerské krajiny by mali byť schopné preukázať zlepšenie výsledkov v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ako aj konkrétne kroky smerujúce k zlepšeniu železničnej interoperability s EÚ; domnieva sa, že dopravné prepojenia s EÚ by sa mali skvalitniť prostredníctvom lepšieho plánovania sietí a prioritných projektov infraštruktúry, ktoré napomáhajú spojenie partnerských krajín s transeurópskou dopravnou sieťou. nabáda partnerské krajiny na rekonštrukciu existujúcich ciest a výstavbu nových ciest;

12.

berie na vedomie existenciu zatvorených hraníc na území Východného partnerstva, ako aj dopravné ťažkosti krajín, ktoré nemajú priamy prístup k moru, a v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby prispela k vytvoreniu otvorenejších a prístupnejších možností dopravy uskutočnením konkrétnych projektov;

13.

zdôrazňuje, že Jednotné európske nebo, ktoré sa v súčasnosti pripravuje, by sa takisto malo rozšíriť tak, aby zahŕňalo susedov EÚ – minimálnym predpokladom je uznanie právnych predpisov EÚ a zásady určenia v EÚ; zdôrazňuje, že cieľom Jednotného európskeho neba je zlepšiť bezpečnosť a eliminovať meškania, náklady a emisie a že v rámci postupnej koncepcie zavedenia Jednotného európskeho neba sú susedné krajiny EÚ pripravené vytvoriť funkčné bloky vzdušného priestoru (FAB) s členskými štátmi EÚ alebo sa do nich zapojiť; vyzýva krajiny Východného partnerstva, aby prispeli k bezproblémovej prevádzke leteckej dopravy, či už medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva, alebo na území Východného partnerstva;

14.

pripomína, že cestná doprava zohráva kľúčovú úlohu pri obchodných tokoch s tými krajinami Východného partnerstva, s ktorými má EÚ pozemnú hranicu; poukazuje však na to, že efektívnemu toku tovaru medzi EÚ a jej susedmi na východe naďalej bránia ťažkopádne administratívne postupy na hraničných priechodoch a strata času na hraniciach z dôvodu rozdielnych administratívnych postupov predstavuje v priemere až 40 % celkového prepravného času; zdôrazňuje, že uľahčenie formalít pri prechode cez hranice je preto mimoriadne dôležité na stimuláciu obchodu, pretože by sa ním dosiahli úspory času a nákladov a že pre krajiny Východného partnerstva by bolo prospešné podelenie sa o skúsenosti z úspešných reforiem v tejto oblasti;

15.

upozorňuje na skutočnosť, že úmrtnosť z dôvodu úrazov v cestnej premávke je výrazne vyššia vo väčšine krajín Východného partnerstva, než je priemer v EÚ, a preto nízka úroveň bezpečnosti cestnej premávky v krajinách Východného partnerstva predstavuje pre EÚ priamy dôvod na obavy; zdôrazňuje, že zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky prostredníctvom odbornej prípravy, delenia sa o najlepšie postupy, zvyšovania informovanosti a podpory bezpečnejšej cestnej infraštruktúry vrátane bezpečného parkovania predstavuje prioritu v rámci spolupráce EÚ s jej susednými regiónmi a poskytovania finančnej pomoci týmto regiónom; nabáda Európsku komisiu, aby preskúmala možnosť rozšírenia služieb spoločných celoeurópskych inteligentných dopravných systémov na krajiny Východného partnerstva;

16.

s potešením konštatuje, že viaceré krajiny Východného partnerstva vyjadrili záujem o posilnený prístup na trh cestnej dopravy s EÚ, a domnieva sa, že EÚ by mala v tejto oblasti vykonávať svoju vonkajšiu právomoc vzhľadom na ďalšiu integráciu trhu s týmito krajinami; v tejto súvislosti Komisiu vyzýva, aby pozorne sledovala partnerské krajiny s cieľom uistiť sa, či zavádzajú a uplatňujú príslušné normy v oblasti bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany, životného prostredia a sociálnej oblasti, a zabezpečiť, aby sa členské štáty neuchyľovali k protekcionistickým opatreniam; domnieva sa, že hlavným cieľom takejto iniciatívy by malo byť postupné odstránenie kvantitatívnych obmedzení výmenou za uplatňovanie noriem, ktoré zaručujú kvalitu služieb cestnej dopravy medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva, pričom takáto koncepcia nie je súčasťou súčasných bilaterálnych režimov;

17.

zdôrazňuje, že ak sa má využiť úplný potenciál nákladnej železničnej dopravy (vrátane rekonštrukcie existujúcich železníc a výstavby nových, efektívnejších železníc), musia fungovať otvorené, spravodlivé, nediskriminačné, transparentné a efektívne systémy spoplatňovania využívania železničnej infraštruktúry po koridoroch medzi EÚ, jej východnými susedmi, Blízkym východom a Áziou; podporuje regionálnu spoluprácu v tejto problematike a s obavami konštatuje, že k fyzickým prekážkam v obchode a raste objemov nákladov patrí aj nedostatok interoperabilných železničných systémov, nedostatočná technológia a zlý stav železničných koľajových vozidiel; poukazuje na to, že efektívnosť osobnej železničnej dopravy možno zvýšiť lepšou spoluprácou na hraničných priechodoch, ktorá by si ani nevyžadovala značné investície do infraštruktúry;

18.

podporuje presadzovanie nízkouhlíkových vozidiel a infraštruktúry pre alternatívne palivá s cieľom znížiť spotrebu fosílnych palív, a tým aj vplyv dopravy na životné prostredie;

19.

zdôrazňuje, že reformy, ktorých účelom je priblížiť odvetvie železničnej dopravy susedných krajín k normám EÚ (v oblasti bezpečnosti, ochrany, životného prostredia, sociálnych otázok a interoperability), by mali pokračovať, pretože by priniesli výhody nielen pre osobnú a nákladnú dopravu, ale zároveň by pritiahli viac investícií pre odvetvie železničnej dopravy; poukazuje na to, že vysoký dopyt po modernizácii železničných koľajových vozidiel v susedných krajinách vytvára pre spoločnosti EÚ nové trhové príležitosti; zdôrazňuje, že vyššie uvedené reformy sú takisto podmienkou akéhokoľvek otvorenia trhu v budúcnosti;

20.

naliehavo žiada EÚ, aby pomohla docieliť dodržiavanie noriem delením sa o informácie o vytváraní vnútroštátnych programov bezpečnostnej ochrany civilného letectva a delením sa o najlepšie postupy pri vykonávaní a kontrole kvality bezpečnostných opatrení v letectve; zdôrazňuje, že by sa mali úplne dodržiavať medzinárodné normy bezpečnostnej ochrany v letectve, ktoré stanovila Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), a poukazuje na to, že zbližovanie právnych predpisov v regióne v oblasti medzinárodných noriem a nad rámec ich rozsahu by sa mohlo uľahčiť prehĺbením poznatkov o ustanoveniach o bezpečnostnej ochrane v letectve Európskej konferencie civilného letectva (ECAC) a o zásadách stanovených v primárnej legislatíve EÚ a zlepšením ich uplatňovania;

21.

poukazuje na to, že krajiny Východného partnerstva by v budúcnosti takisto mali čerpať výhody plynúce z programu výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR), ktorý je zameraný na modernizáciu infraštruktúry riadenia letovej prevádzky v Európe, a že intenzívnejšia pomoc zo strany EÚ krajinám Východného partnerstva, ktoré sa usilujú zmodernizovať svoje systémy manažmentu letovej prevádzky, by bola veľmi vítaná;

22.

podporuje ďalšie zbližovanie právnych predpisov a docielenie ich dodržiavania vo všetkých odvetviach dopravy, inštitucionálny rozvoj vládnych agentúr zodpovedných za rozvoj odvetví cestnej, železničnej, námornej a leteckej dopravy v krajinách Východného partnerstva a prijatie príslušných noriem, a to prostredníctvom výmeny najlepších postupov EÚ, technickej pomoci a organizovania študijných zájazdov, workshopov a fór;

23.

podporuje realizáciu projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry v rámci dopravnej siete Východného partnerstva prostredníctvom existujúcich programov a nástrojov EÚ zameraných na zlepšenie prepojenia so základnou sieťou, ako aj dokončenie v súčasnosti prebiehajúcich projektov, ktorých účelom je prepojenie dopravných sietí krajín Východného partnerstva s dopravnými sieťami EÚ;

24.

považuje za nevyhnutné, aby Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko ako signatári dohôd o pridružení získali od EÚ primeranú podporu na rozvoj odvetvia cestnej, železničnej leteckej a námornej dopravy;

25.

zdôrazňuje, že vzhľadom na špecifické geografické vlastnosti krajín Východného partnerstva sa námorná doprava a splavné cesty zásadnou mierou podieľajú na rozvoji obchodu, uľahčení pohybu osôb a lepšom prepojení medzi dopravnými systémami;

26.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie predsedovi Európskeho parlamentu, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a vládam a parlamentom členských štátov a Východnému partnerstvu.


(1)  Prijaté 17. marca 2015 v Jerevane v Arménsku.


23.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 315/11


UZNESENIE (1)

o výzvach, potenciálnom a novom zapojení sa do spolupráce v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie v rámci Východného partnerstva

(2015/C 315/03)

PARLAMENTNÉ ZHROMAŽDENIE EURONEST,

so zreteľom na ustanovujúci akt Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. mája 2011,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal 28. a 29. novembra 2013 vo Vilniuse,

so zreteľom na závery Európskej rady z 24. októbra 2014 k rámcu politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030,

so zreteľom na rozhodnutia z konferencie OSN o zmene klímy, ktorá sa konala vo Varšave od 11. do 22. novembra 2013,

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (2),

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2013 o súčasných výzvach a možnostiach týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov na európskom vnútornom trhu s energiou (3),

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050 (4),

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2012 o zapájaní sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami v oblasti energetickej politiky: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie (5),

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2014 o konferencii OSN o zmene klímy v Lime, v ktorom vyzýva, aby sa stanovil záväzný cieľ 40 % energetickej efektívnosti v súlade s celkovým nákladovo účinným potenciálom pre energetickú efektívnosť (6),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2014 s názvom Energetická efektívnosť a jej prínos k energetickej bezpečnosti v rámci politík v oblasti klímy a energie do roku 2030 [COM(2014)0520],

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 [COM(2014)0015],

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 [KOM(2011)0112],

so zreteľom na smernicu 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES,

so zreteľom na dokumenty o vnútroštátnych stratégiách Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny v oblasti energetiky do roku 2020 a 2030,

so zreteľom na hlavné ciele a pracovný program Východného partnerstva na obdobie rokov 2014 – 2017: Platforma 3 – energetická bezpečnosť,

so zreteľom na vytvorenie Východoeurópskeho partnerstva v oblasti energetickej účinnosti a životného prostredia (E5P) v roku 2009,

so zreteľom na výročnú správu o činnostiach Energetického spoločenstva z roku 2013 pre Európsky parlament a národné parlamenty a na výročnú správu z 24. septembra 2014 o činnostiach Energetického spoločenstva v roku 2014,

A.

keďže svetový dopyt po energii neustále rastie tempom, ktoré je porovnateľné s nárastom populácie, ľudskou činnosťou a technologickým rozvojom, čo vedie k čoraz intenzívnejšej svetovej hospodárskej súťaži o zdroje fosílnych palív, čím sa ohrozuje dodávka energie do najchudobnejších krajín;

B.

keďže sa objavili obavy v súvislosti so zmenou klímy, rastúcim dopytom po energii a neistotou na svetovom trhu s ropou a plynom, čo viedlo k úvahám na strane producentských a spotrebiteľských krajín, pokiaľ ide o navrhovanie vzájomne prospešných stratégií na pretváranie energetických sektorov na sektory s nízkymi emisiami, na nachádzanie novej rovnováhy medzi rôznymi zdrojmi energie, zabezpečenie spoľahlivých a bezpečných dodávok a obmedzenie spotreby energie;

C.

keďže sa očakáva, že spotreba energie vo východoeurópskom regióne bude rásť vyšším tempom ako je priemer v EÚ, ako súčasť všeobecného trendu, ktorý sprevádza hospodársky a sociálny rozvoj tohto regiónu; keďže východoeurópske partnerské krajiny využívajú v súčasnosti trikrát viac energie než priemerný členský štát EÚ a ich nevyužitý potenciál energetickej efektívnosti je stále obrovský;

D.

keďže je preto v hospodárskom, sociálnom a environmentálnom záujme EÚ aj východoeurópskych partnerských krajín znížiť emisie oxidu uhličitého pochádzajúceho z využívania fosílnych palív, vyvinúť alternatívne nákladovo efektívne zdroje energie a zvýšiť energetickú efektívnosť;

E.

keďže regionálny dialóg o energetickej politike v rámci Východného partnerstva sa v posledných rokoch zintenzívnil a zahŕňa zbližovanie trhov s energiou, diverzifikáciu dodávok a prenosu energie, rozvoj udržateľných zdrojov energie a infraštruktúry v spoločnom a regionálnom záujme;

F.

keďže konferencia OSN o zmene klímy, ktorá sa konala vo Varšave v novembri 2013, predstavovala dôležitý krok vpred s cieľom dospieť v roku 2015 k novej univerzálnej dohode o klíme, ktorá má vychádzať predovšetkým z politík a opatrení na zníženie emisií oxidu uhličitého z energetických systémov;

G.

keďže opatrenia na úsporu energie a na energetickú efektívnosť spolu s rozsiahlejším využívaním obnoviteľných zdrojov energie by takisto prispeli k odstráneniu mnohých foriem energetickej závislosti vrátane finančnej, technologickej alebo palivovej závislosti v jadrovom sektore a sektore fosílnych palív, k nadobudnutiu a vlastníctvu strategickej energetickej infraštruktúry a investíciám do projektov v oblasti energetiky zo strany nespoľahlivých tretích strán v EÚ a východoeurópskych partnerských krajín;

H.

keďže rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie môže viesť k podstatným úsporám nákladov, ako to možno vidieť z externých nákladov EÚ na energiu za posledné roky (zníženie o 30 miliárd EUR v roku 2012);

I.

keďže zhoršený stav odvetvia výstavby obytných budov, energetických prenosových a distribučných infraštruktúr, ktorý je pozostatkom z minulosti predstavuje vážne výzvy pre energetickú efektívnosť a šetrenie energie v mnohých krajinách EÚ a východoeurópskych partnerských krajinách;

J.

keďže EÚ prijala rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, v ktorom sa stanovuje súbor cieľov, predovšetkým cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990, zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v EÚ na 27 % a zvýšiť energetickú efektívnosť aspoň o 27 % v porovnaní s prognózami na rok 2030;

K.

keďže úplné vykonávanie súčasného, ako aj druhého klimaticko-energetického balíka a nadväzujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti energetickej efektívnosti je zodpovednosťou členských štátov EÚ, pričom to isté platí aj pre východoeurópske partnerské krajiny, pokiaľ ide o transponované právne predpisy; keďže nesprávna a oneskorená transpozícia môže ohroziť bezpečnosť jednotlivých členských štátov EÚ alebo EÚ a jej východoeurópskych partnerských krajín ako celku;

L.

keďže EÚ v roku 2009 prijala smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov, v ktorej sa stanovujú záväzné národné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov; keďže v roku 2012 ďalej prijala smernicu o energetickej efektívnosti, podľa ktorej musia členské štáty vykonávať záväzné opatrenia na dosiahnutie úspor energie, predovšetkým záväzky na ročnú obnovu 3 % budov orgánov štátnej správy, a spoločnosti poskytujúce energetické služby musia znížiť spotrebu energie na úrovni odberateľov;

M.

keďže východoeurópske partnerské krajiny sa zapojili do prijímania a vykonávania politiky a právnych rámcov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti aj prostredníctvom zmluvných vzťahov, pričom niektoré z nich existujú v rámci Zmluvy o Energetickom spoločenstve; keďže ich úsilie brzdí nedostatočná monitorovacia a technická kapacita a nedostatok investícií a nástrojov na ich vykonávanie;

N.

keďže v roku 2013 sa Arménsko, Gruzínsko a Moldavsko stali členmi Východoeurópskeho partnerstva v oblasti energetickej účinnosti a životného prostredia (E5P), ktoré bolo najskôr založené s Ukrajinou a ktorého cieľom je podporovať energetickú efektívnosť a investície do životného prostredia v krajinách Východného partnerstva;

O.

keďže napriek negatívnemu vplyvu svetovej hospodárskej krízy na investície do úspor energie a obnoviteľných zdrojov energie, medzinárodné finančné inštitúcie naďalej zohrávajú významnú úlohu pri získavaní národného financovania a úverov prostredníctvom pákového efektu na investície do udržateľného využívania energie a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie;

P.

keďže EÚ a východoeurópske partnerské krajiny musia zohľadniť celkovú konkurencieschopnosť svojich hospodárstiev a energetických sektorov pri tvorbe vhodných politík na stanovenie záväzkov v oblasti energetickej efektívnosti v priemyselných odvetviach, pri rozvoji obnoviteľných zdrojov energie a ich integrácii do národných energetických mixov;

Q.

keďže Ukrajina a Moldavsko sa stali členmi Energetického spoločenstva v roku 2011 a mali preto povinnosť transponovať, okrem iného, smernicu o energetickej hospodárnosti budov (do 30. septembra 2012), smernicu o označovaní energetickými štítkami (do konca roka 2011), smernicu o energetických službách (do konca roka 2011) a smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie (do konca roka 2013); keďže Gruzínsko v súčasnosti rokuje o tom, či sa v roku 2015 stane plnohodnotným členom Energetického spoločenstva;

Dosiahnutie pokroku a výsledkov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti

1.

zastáva rovnaký názor ako účastníci summitu Východného partnerstva vo Vilniuse na strategický význam a potrebu užšej spolupráce v oblastiach životného prostredia a zmeny klímy ako prioritných oblastí, v ktorých treba prijať opatrenia; víta zapojenie účastníkov summitu do vytvárania novej globálnej dohody o klíme, ktorá sa má prijať na konferencii OSN o zmene klímy, ktorá sa uskutoční v roku 2015 v Paríži; zdôrazňuje spoločný záujem v podobe posilnenia dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce v rámci Východného partnerstva v oblasti energetiky s cieľom dosiahnuť ciele politiky v oblasti klímy;

2.

víta pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť na summite vo Vilniuse, a vyzýva účastníkov summitu, ktorý sa uskutoční v máji 2015 v Rige, aby podnikli ďalšie kroky vpred v súvislosti so spoluprácou v oblasti energetiky v rámci Východného partnerstva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v osobitných prípadoch sa dvojstranné obchodovanie s energiou stalo nástrojom politického tlaku zo strany Ruskej federácie; zdôrazňuje, že ďalší rozvoj spolupráce medzi EÚ a jej partnermi je potrebný na posilnenie vzájomnej energetickej bezpečnosti a na to, aby sa stali nezávislejšími a odolnejšími voči vonkajšiemu tlaku;

3.

zdôrazňuje význam pridelenia vysokej politickej priority dosiahnutiu pokroku v rozvoji energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti s cieľom uskutočniť prechod na energetické systémy s nízkymi emisiami, zmierniť riziká, ktoré predstavuje zmena klímy a podporiť bezpečnú, udržateľnú a cenovo dostupnú energiu v prospech našich hospodárstiev a občanov;

4.

zdôrazňuje, že existujúce zastarané infraštruktúry „chýbajúce prepojenia“ a väčší podiel obnoviteľných zdrojov energie vo výrobe a spotrebe energie nasvedčujú potrebe rozsiahlejších investícií do rozvoja primeranej infraštruktúry na prenos a uskladnenie elektrickej energie; vyzýva EÚ a východoeurópske partnerské krajiny, aby posilnili regionálnu spoluprácu a podnietili modernizáciu elektrizačných sietí predovšetkým prostredníctvom rozvoja a podpory inteligentných sietí a výstavby nového prepojenia a cezhraničných infraštruktúr; zdôrazňuje, že tieto investície majú doplniť opatrenia na zmenu správania, úsporu energie a silnú podporu spotrebiteľov, pričom vyzdvihuje výhody prechodu z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie, predovšetkým v odvetví vykurovania; zároveň zdôrazňuje význam rozvoja internetovej chrbticovej siete s cieľom podporiť operácie v oblasti inteligentných sietí, ako aj význam zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti kritických infraštruktúr;

5.

berie na vedomie, že niektoré zdroje obnoviteľnej energie sú prerušované a v tomto ohľade sa domnieva, že čím sú elektrické siete rozšírenejšie, tým geograficky vzdialenejšie zdroje energie možno čerpať, a tak je možné dosiahnuť rovnováhu, pokiaľ ide o výrobu alebo nedostupnosť zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;

6.

zdôrazňuje úlohu energetickej hospodárnosti budov a význam obnovy energeticky nehospodárnych budov v partnerstve s EÚ s cieľom maximalizovať ich energetickú hospodárnosť;

7.

domnieva sa, že rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov by mal kráčať ruka v ruke s podporou kapacít na uskladnenie a pružnej záložnej kapacity energie a zdôrazňuje potrebu účinných opatrení energetickej efektívnosti na zabezpečenie dodávky elektrickej energie v čase špičiek odberu; podnecuje EÚ a východoeurópske partnerské krajiny, aby podporili a umožnili vytváranie nových partnerstiev s cieľom zabezpečiť technologický prechod v oblastiach riadenia spotreby energie, inteligentných sietí a technológií uskladňovania energie; vyzýva k lepšej spolupráci medzi EÚ a jej partnerskými krajinami v spoločnom úsilí zabrániť akýmkoľvek útokom na kritickú infraštruktúru;

8.

zdôrazňuje problémy ovplyvňujúce vidiecke komunity vo východoeurópskych partnerských krajinách súvisiace so splyňovaním, keďže v súčasnosti sú takéto komunity stále závislé od prírodných zdrojov získavaných z lesa, v dôsledku čoho dochádza k rozsiahlemu odlesňovaniu a degradácii lesov v rozsahu, ktorý zodpovedá približne jednej pätine všetkých emisií vyprodukovaných človekom;

9.

odporúča, aby EÚ a jej východoeurópske partnerské krajiny podporili a otestovali miestne a decentralizované siete na výrobu a distribúciu energie z obnoviteľných zdrojov, čím by sa vytvoril odolnejší, vyváženejší a demokratickejší energetický systém, zlepšila energetická bezpečnosť, poskytli obchodné príležitosti a pokryli potreby miestnych komunít a trhov;

10.

vyzýva členské štáty EÚ a ich partnerov, aby zlepšili schopnosť hľadania spolupráce v oblasti alternatívnej energie so súkromnými investormi, pokiaľ ide o ťažbu bridlicového plynu bohatého na organický materiál, čo by vytvorilo veľkú výhodu umožňujúcu krajinám závislým od dovozu elektrickej energie lepšie znášať vonkajší politický tlak;

11.

zdôrazňuje, že potenciál úspor energie sa týka všetkých sektorov hospodárstva vrátane priemyslu, poľnohospodárstva, výstavby budov (predovšetkým pokiaľ ide o vysoké úrovne energetickej nehospodárnosti obytných budov), dopravy a služieb; domnieva sa, že pokrok smerom k energetickej efektívnosti musí vychádzať z rozhodnutí týkajúcich sa účinného vykonávania inteligentne financovaných opatrení, ktoré prijíma celý rad zainteresovaných strán od tvorcov politík až po výrobcov elektrickej energie a jednotlivých spotrebiteľov;

12.

zdôrazňuje, že prechodom na energeticky efektívnejšie hospodárstvo by sa tiež malo zrýchliť šírenie inovačných technologických riešení a zlepšiť konkurencieschopnosť priemyslu, pričom by sa podporil hospodársky rast a vytvorili by sa vysoko kvalitné pracovné miesta vo niektorých sektoroch súvisiacich s energetickou efektívnosťou;

13.

zdôrazňuje, že energetická efektívnosť by mala byť založená na podrobných analýzach spotreby energie, trhov a technológií a identifikácii sektorov a príležitostí, v ktorých činnosti môžu potenciálne priniesť najväčšie zlepšenia; vyzýva v tomto ohľade členské štáty EÚ a východoeurópske partnerské krajiny, aby vytvorili politiky v oblasti energetickej efektívnosti zamerané prednostne na odstraňovanie prekážok efektívnosti investícií, postupne stanovovali a vykonávali emisné normy vo všetkých energeticky náročných odvetviach vrátane priemyslu, zvyšovali dane z najmenej energeticky efektívnych výrobkov a zariadení, ak existujú menej energeticky náročné alternatívy, a vytvárali modely financovania dostupné pre súkromné domácnosti;

14.

zdôrazňuje význam dokončenia projektov diaľkového vykurovania v rámci východoeurópskych partnerských krajín, pričom sa zabezpečí, že každý projekt obnovy alebo výstavby sa realizuje s energetickou efektívnosťou ako prioritou;

Zabezpečenie správnych rámcových podmienok pre udržateľný rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a podpora energetickej efektívnosti

15.

podporuje ciele zvyšovania informovanosti verejnosti o energii z obnoviteľných zdrojov vo východoeurópskych krajinách a uznáva, že podnikateľská komunita v súčasnosti nemá dostatočné znalosti o výrobe energie z obnoviteľných zdrojov a ani prostriedky na účasť na investičných projektoch; vyzdvihuje úlohu medzinárodných finančných inštitúcií v získavaní vnútroštátnych financií a úverov pomocou pákového efektu na investície do udržateľného využívania energie a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie;

16.

podporuje ciele pracovného programu Východného partnerstva s názvom Platforma pre energetickú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 – 2017 a predovšetkým cieľ zlepšenej spolupráce vo vykonávaní právnych predpisov v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a podporu investícií;

17.

zdôrazňuje, že regulačné rámce pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť sú najdôležitejšie, keďže investičné rozhodnutia v týchto oblastiach sú ovplyvňované administratívnymi povoleniami; odporúča, aby vlády členských štátov EÚ a východoeurópskych partnerských krajín zabezpečili transparentnosť, konzistentnosť a kontinuitu vo vytváraní právnych, finančných a regulačných rámcov s cieľom posilniť dôveru investorov a podeliť sa o regulačné znalosti a najlepšie postupy; zdôrazňuje, že Komisia by mala byť obozretná a mala by zabezpečiť, že investície do energetiky a politické rozhodnutia v ktoromkoľvek z členských štátov EÚ neoslabujú energetickú bezpečnosť v ostatných členských štátoch alebo východoeurópskych partnerských krajinách;

18.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu o energetickej efektívnosti s cieľom predĺžiť povinné schémy energetickej efektívnosti na obdobie po roku 2020 a navrhnúť Energetickému spoločenstvu revidovanú smernicu s cieľmi na rok 2030 na konečné prijatie;

19.

podporuje východoeurópske partnerské krajiny v aproximácii právnych predpisov a noriem EÚ týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, predovšetkým v rámci Energetického spoločenstva, a vykonávanie súvisiacich národných stratégií a akčných plánov; zdôrazňuje v tomto ohľade význam právnych predpisov rozširujúcich prístup k domácim trhom s energiou z obnoviteľných zdrojov na zahraničných investorov a umožňujúcich obchodovanie s energiou medzi celoštátnymi a miestnymi stranami; zdôrazňuje, že s domácimi a zahraničnými investormi by sa malo zaobchádzať rovnako, pokiaľ ide o prístup k trhom s energiou z obnoviteľných zdrojov; očakáva legislatívne návrhy týkajúce sa trvalého rastu domácich obnoviteľných zdrojov energie a výroby energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2020; víta skutočnosť, že východoeurópske partnerské krajiny, ktoré prijali národné programy energetickej efektívnosti si stanovili vyčíslené ciele, predovšetkým pokiaľ ide o zníženie energetickej náročnosti, zníženie emisií oxidu uhličitého a straty tepla v sektore bývania; zdôrazňuje, že ciele energetickej efektívnosti, ktoré sa nepodarilo splniť, by sa mali pravidelne skúmať a mali by sa zaviesť nové stratégie s cieľom zabezpečiť, že sa ich podarí dosiahnuť v EÚ aj v partnerských krajinách;

20.

zastáva názor, že sú potrebné súdržnejšie systémy podpory energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom efektívnym spôsobom vybudovať kapacitu obnoviteľných zdrojov energie, konkrétne pre inovačné technológie v odvetviach na výrobu elektrickej energie zo slnečnej energie, veternej energie a z biomasy, nemali by však viesť k nadmerným subvenciám a mali by byť vyradené z prevádzky, keď budú technológie vyspelé;

21.

zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrať sektor dopravy v znižovaní emisií prostredníctvom začlenenia cieľov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov do pracovných programov v oblasti verejnej dopravy;

22.

podporuje EÚ a východoeurópske partnerské krajiny, aby vypracovali nové modely financovania na posilnenie obnoviteľných zdrojov energie a úspor energie, ktoré závisia menej od verejného a viac od súkromného financovania;

23.

vyzýva, aby sa vypracovali štúdie pre jednotlivé krajiny s posúdením spotreby energie s cieľom zaviesť stratégiu na optimalizáciu investícií, ktorá by zvýšila efektívnosť a znížila náklady a závislosť od dovozu v dlhodobom horizonte; naliehavo vyzýva na zvýšenie súkromných a verejných investícií do obnovy energeticky nehospodárnych obytných budov v EÚ a v jej partnerských krajinách;

24.

pripomína svoje odporúčanie, že členské štáty EÚ a východoeurópski partneri umožňujú zaviesť preferenčné zaobchádzanie pre obchodovanie s energiou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov energie, t. j. podľa mechanizmov a podmienok stanovených v smernici 2009/28/ES;

25.

víta skutočnosť, že v rámci transponovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie Ukrajina takmer zdvojnásobila podiel obnoviteľných zdrojov energie vo svojej konečnej spotrebe energie z 2,99 % v roku 2012 na 3,96 % v roku 2013.

Podpora spoločných prístupov k tvorbe politík a posilnenie multilaterálnej spolupráce v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti v rámci Východného partnerstva

26.

zdôrazňuje, že zatiaľ čo ciele politiky v oblasti energie sa stanovili a koordinovali na úrovni EÚ, členské štáty EÚ si musia vybrať vhodné stratégie v závislosti od štruktúry ich domácich trhov s energiou; odporúča, aby sa členské štáty EÚ a východoeurópske partnerské krajiny zapojili do ďalších výmen a spolupráce v rámci výskumu a tvorby politík s ohľadom na obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť súbežne s riešením problému energetickej chudoby s osobitným dôrazom na domácnosti s nízkym príjmom a zraniteľné domácnosti, ktoré si samy nemôžu dovoliť investovať do energetickej efektívnosti a modernizácie projektov a boli by najviac zasiahnuté v prípade zvýšenia cien energie, poskytovaním informácií a prispôsobených mechanizmov financovania s cieľom umožniť im znížiť spotrebu energie, diverzifikovať zdroje energie a vybudovať energetickú nezávislosť na úrovni domácností;

27.

zdôrazňuje záujem o vytvorenie otvoreného a integrovaného trhu s energiou medzi EÚ a jej východoeurópskymi partnermi, čo by mohlo podnietiť rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov poskytovaním väčšieho počtu príležitostí pre obchodovanie a investície; odporúča, aby sa EÚ a východoeurópske partnerské krajiny zapojili do rozvoja regionálneho obchodu s elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov v rámci nových dohôd;

28.

víta zámer Komisie vypracovať usmernenia o obchodovaní s obnoviteľnými zdrojmi energie na európskej úrovni a odporúča, aby sa v plnej miere zohľadnil obchodný potenciál EÚ spolu s potenciálom východoeurópskych partnerských krajín;

29.

víta podporu, ktorá bola poskytnutá východoeurópskym partnerským krajinám v rámci programu INOGATE vrátane iniciatívy zameranej na úsporu energie v sektore výstavby budov (ESIB); domnieva sa, že program INOGATE by sa mal v budúcnosti vykonávať vo forme, ktorá by bola viac prispôsobená jednotlivým partnerským krajinám, na základe zmluvných dohôd a záväzkov s cieľom vykonať zmeny v politike;

30.

chváli výsledky, ktoré priniesol Dohovor primátorov a starostov, iniciatíva EÚ, ktorá spojila mestské rady v úsilí znížiť emisie oxidu uhličitého prostredníctvom opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva EÚ, aby posilnila túto iniciatívu a odporučila ju viacerým obciam, predovšetkým vo východoeurópskych partnerských krajinách; odporúča, že by táto iniciatíva mala zahŕňať vynaloženie ďalšieho úsilia na podporu zásad energetickej efektívnosti a zmenu zmýšľania spotrebiteľov, konkrétne prostredníctvom kampaní na zvyšovanie informovanosti;

31.

uznáva hodnotu Východoeurópskeho partnerstva v oblasti energetickej efektívnosti a životného prostredia (E5P) ako fondu s účasťou mnohých darcov, ktorý spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorej cieľom je uľahčiť investície do energetickej efektívnosti a znižovania emisií oxidu uhličitého vo východoeurópskych partnerských krajinách; víta rozhodnutie, ktoré prijalo v októbri 2013 Arménsko, Gruzínsko a Moldavsko, zapojiť sa do činností fondu E5P ako prispievatelia aj ako prijímatelia, pričom berie na vedomie, že fond E5P v Ukrajine úspešne funguje od roku 2009; nabáda Azerbajdžan a Bielorusko, aby sa takisto stali členskými krajinami E5P a pripojili sa tak ku svojej komunite darcov, čím umožnia zintenzívniť úsilie zvýšiť energetickú efektívnosť;

32.

vyzýva EÚ, aby lepšie využila investičný nástroj európskej susedskej politiky a spolufinancovala investície do opatrení energetickej efektívnosti a projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, pričom bude vychádzať, okrem iného, zo skúseností nadobudnutých pri vykonávaní projektov v oblasti energetickej efektívnosti v rámci investičného rámca pre západný Balkán;

33.

zdôrazňuje potrebu rozvoja vzdelávania v akademických oblastiach súvisiacich s obnoviteľnými zdrojmi energie a energetickou efektívnosťou, ako hnacej sily inovácie; odporúča, aby EÚ vypracovala podporné programy v rámci nástroja európskeho susedstva na obdobie rokov 2014 – 2020, čo umožňuje univerzitám a technickým školám v EÚ a východoeurópskych partnerských krajinách vytvoriť užšiu spoluprácu a výmeny doktorandov a študentov v odboroch energetických systémov a ekonómie;

34.

víta priority programu EÚ s názvom Inteligentná energia – Európa a rámcového programu pre výskum a inováciu (Horizont 2020); vyzýva EÚ, aby otvorila svoj program Inteligentná energia – Európa pre východoeurópske partnerské krajiny a prijala opatrenia, na uľahčenie ich účasti s cieľom výmeny najlepších postupov, rozvoja nových technológií a posilnenia inovácií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti;

35.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie predsedovi Európskeho parlamentu, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a vládam a parlamentom členských štátov EÚ a východoeurópskych partnerských krajín.


(1)  Prijaté 17. marca 2015 v Jerevane v Arménsku.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0201.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0088.

(5)  Prijaté texty, P7_TA(2012)0238.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2014)0063.


23.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 315/18


UZNESENIE (1)

o kultúre a medzikultúrnom dialógu v kontexte Východného partnerstva

(2015/C 315/04)

PARLAMENTNÉ ZHROMAŽDENIE EURONEST

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal 28. a 29. novembra 2013 vo Vilniuse pod názvom Východné partnerstvo: cesta vpred,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa konal 29. a 30. septembra 2011 vo Varšave,

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva. Pozícia Európskeho parlamentu k správam z roku 2012,

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ,

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. januára 2004 o ochrane a podpore kultúrnej rozmanitosti: úloha európskych regiónov a medzinárodných organizácií ako UNESCO a Rada Európy,

so zreteľom na príslušné pracovné dokumenty vydané Výborom Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie, ako sú pracovný dokument z 15. októbra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Tvorivá Európa, a pracovný dokument zo 16. októbra 2013 o programe Erasmus+,

so zreteľom na návrh stanoviska Výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie z 5. novembra 2013 k zahraničnej politike EÚ vo svete kultúrnych a náboženských rozdielov,

so zreteľom na Dohovor UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov,

so zreteľom na Dohovor UNESCO z roku 1972 o ochrane svetového dedičstva a na haagsky Dohovor z roku 1954 o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu vrátane nariadení na vykonávanie tohto dohovoru,

so zreteľom na zakladajúcu listinu Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. mája 2011,

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 15. mája 2012 s názvom Východné partnerstvo: Plán opatrení na obdobie do samitu 2013,

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. apríla 2012 o posilnení občianskej spoločnosti v krajinách Východného partnerstva vrátane otázky spolupráce medzi vládou a občianskou spoločnosťou a otázky reforiem zameraných na posilnenie postavenia občianskej spoločnosti,

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z roku 2014 o ochrane kultúrneho majetku v oblasti OBSE,

A.

keďže hlavné bohatstvo Európy je jej kultúrne dedičstvo, ktoré musí byť zachované v prospech ľudu;

B.

keďže kultúra môže a mala by uľahčovať rozvoj, začleňovanie, inováciu, demokraciu, ľudské práva, vzdelanie, predchádzanie konfliktom a zmierovanie, vzájomné porozumenie a rešpekt;

C.

keďže kultúrna spolupráca a medzikultúrny dialóg, ktoré sú stavebnými kameňmi kultúrnej diplomacie, môžu slúžiť ako nástroje pre globálny mier a stabilitu; keďže umelci v skutočnosti zohrávajú úlohu kultúrnych diplomatov zabezpečovaním výmeny a konfrontácie rozličných estetických, politických, morálnych a spoločenských hodnôt;

D.

keďže kultúrne statky, medzi ktoré patrí aj šport a mládežnícke činnosti, sú prínosom pre nemateriálny rozvoj a hospodárstvo EÚ a pomáhajú vytvárať znalostnú spoločnosť, najmä prostredníctvom odvetví kultúrneho priemyslu a cestovného ruchu;

E.

keďže nové médiá a komunikačné technológie, napríklad internet, môžu pôsobiť ako nástroje na kultúrnu spoluprácu a medzikultúrny dialóg a na uľahčenie prístupu ku kultúre a k vzdelávaniu;

F.

keďže rozmanitosť európskych kultúr je takisto ako biodiverzita v prírode súčasťou živého dedičstva, ktoré je nevyhnutné pre trvalo udržateľný rozvoj našich spoločností, a keďže ich preto treba zachovať a chrániť pred každým rizikom zániku;

G.

keďže súdržné multikultúrne spoločnosti, ktoré demokraticky riadia svoju rozmanitosť a udržateľným spôsobom pomáhajú posilniť pluralitu, sú otvorenejšie a majú lepšie postavenie na vytváranie časti bohatstva, ktoré predstavuje kultúrna rozmanitosť; keďže mobilita občanov v spoločnom európskom priestore, ako aj staré a nové migračné prúdy a rozličné druhy výmeny prispievajú k tejto kultúrnej rozmanitosti;

H.

keďže Lisabonská zmluva posilňuje význam cieľa zachovania a podpory kultúrneho dedičstva Európskej únie v celej jeho rozmanitosti;

I.

keďže kultúrna rozmanitosť je jednou zo základných zásad Európskej únie, ktorá je zakotvená v článku 22 Charty základných práv, v ktorom sa stanovuje, že „Únia rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť“;

J.

keďže ochrana a podpora kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v jednotlivých členských štátoch, ako aj medzi nimi je základnou hodnotou a súčasne jednou z hlavných úloh Európskej únie; keďže strategickým cieľom európskej stratégie pre kultúru je podporovať kultúru ako jednu z dôležitých súčastí medzinárodných vzťahov EÚ;

K.

keďže Dohovor UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov umožňuje stranám dohovoru prijímať primerané opatrenia na ochranu kultúrnych činností, statkov a služieb s cieľom podporiť rozmanitosť z hľadiska kultúrnych prejavov v rámci územia zmluvných strán dohovoru, ako aj na základe medzinárodných dohôd;

L.

keďže všetky jazyky v Európe majú rovnakú hodnotu a dôležitosť, sú neoddeliteľnou súčasťou európskych kultúr a civilizácií a prispievajú k obohateniu ľudstva; keďže rešpektovanie jazykovej rozmanitosti pozitívne prispieva k sociálnej súdržnosti tým, že posilňuje vzájomné porozumenie, sebaúctu a nepredpojatosť, a keďže jazyková rozmanitosť zvyšuje prístup ku kultúre a prispieva ku kreativite a k získavaniu medzikultúrnych zručností, ako aj k podpore spolupráce medzi národmi a krajinami;

M.

keďže pojem jazykovej rozmanitosti v EÚ a partnerských krajinách z východnej Európy zahŕňa nielen úradné jazyky, ale aj ďalšie úradné jazyky, regionálne jazyky a jazyky, ktoré nie sú v týchto štátoch oficiálne uznané; keďže v každom jazyku sa odráža mentalita, štýl kreativity a historické, sociálne a kultúrne znalosti a zručnosti, ktoré sú súčasťou bohatstva a rozmanitosti EÚ a partnerských krajín z východnej Európy a tvoria základ európskej identity; keďže jazyková rozmanitosť v rámci krajiny by sa teda mala chápať ako devíza, a nie ako záťaž, a mala by sa primerane podporovať a propagovať;

N.

keďže podľa Rámcového dohovoru Rady Európy o ochrane národnostných menšín, ktorý ratifikovalo 24 členských štátov EÚ a všetkých päť partnerských krajín Parlamentného zhromaždenia Euronest, sa vytvorenie ovzdušia tolerancie a dialógu považuje za nevyhnutné na to, aby sa kultúrna rozmanitosť stala pre každú spoločnosť zdrojom a faktorom obohatenia, nie rozdelenia;

O.

keďže Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy, ktorú ratifikovalo 16 členských štátov EÚ a podpísali štyri partnerské krajiny z východnej Európy, poskytuje referenčný rámec na ochranu jazykov, ktorým hrozí zánik, aj prostriedok na ochranu menšín;

P.

keďže úrovne ochrany niektorých ohrozených európskych jazykov, ktorými hovoria cezhraničné komunity, sa veľmi líšia v závislosti od štátu alebo regiónu, kde používatelia príslušného jazyka žijú; keďže v niektorých krajinách EÚ a partnerských krajinách z východnej Európy existujú menšinové alebo regionálne jazyky, ktoré sú ohrozené alebo zanikajú, ale v iných, susedných krajinách sú úradnými väčšinovými jazykmi;

Q.

keďže vzhľadom na naliehavosť situácie, ktorej čelia, by sa osobitná pozornosť mala venovať tým jazykom, ktorým hrozí zánik, a to uznaním multikulturalizmu a viacjazyčnosti, vykonávaním politických opatrení na boj proti existujúcim predsudkom voči ohrozeným jazykom a zaujatím protiasimilačného prístupu;

R.

keďže vyučovanie v materinskom jazyku je najúčinnejším spôsobom učenia sa; keďže ak sa deti učia svoj materinský jazyk už odmalička a zároveň s ním sa učia úradný jazyk, nadobudnú prirodzenú schopnosť naučiť sa neskôr viacero jazykov, a keďže jazykový pluralizmus je pre mladých Európanov výhodou;

S.

keďže na európskom kontinente žije vyše 300 rozličných národnostných menšín a jazykových komunít;

T.

keďže Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a keďže tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi (článok 2 Zmluvy o Európskej únii); keďže tieto hodnoty sú tiež súčasťou Východného partnerstva;

U.

keďže v záveroch predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Kodani 21. a 22. júna 1993 sa uvádza, že rešpektovanie a ochrana menšín sú podmienkou na podanie žiadosti o členstvo v Európskej únii;

V.

keďže komunity národnostných menšín predstavujú osobitný príspevok k európskej kultúre;

W.

keďže pre budúcnosť EÚ a partnerských krajín z východnej Európy, pre ich stabilitu, bezpečnosť a prosperitu a pre dobré susedské vzťahy je veľmi dôležité, aby sa riešili otázky národnostných menšín, medzikultúrnych vzťahov a vzťahov medzi etnikami; keďže väčšinové a menšinové národy sa delia o spoločnú, a predsa asymetrickú politickú a morálnu zodpovednosť za integráciu, zachovanie a rozvoj identity, kultúry a jazykov menšinových komunít;

X.

keďže každý jednotlivec by mal mať neodňateľné právo slobodne si vybrať, či patrí k národnostnej menšine, a nemal by byť znevýhodňovaný pre tento svoj výber ani pre výkon práv spojených s týmto výberom; keďže žiadny členský štát EÚ ani partnerská krajina z východnej Európy nemôžu spochybňovať právo príslušníkov národnostných menšín slobodne si vybrať identitu alebo viacero identít;

Y.

keďže je prvoradou povinnosťou členských štátov chrániť každé kultúrne dedičstvo s veľkým významom pred úmyselným ničením počas ozbrojeného konfliktu;

Z.

keďže kultúrne dedičstvo odráža dejiny národov, ich tradície a pôvod;

Rešpektovanie kultúrnych práv: hlavné zásady

1.

zdôrazňuje dôležitosť kultúrneho rozmeru a medzikultúrneho dialógu pre plný rozvoj Východného partnerstva;

2.

vyzýva členské štáty EÚ a partnerské krajiny z východnej Európy, aby dodržiavali záväzky, ktoré prijali pristúpením k Dohovoru UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, či už na svojom území, alebo v súvislosti s medzinárodnými dohodami;

3.

vyzýva všetky členské štáty EÚ, ktoré tak dosiaľ neurobili, aby nasledovali príklad zapojených krajín Parlamentného zhromaždenia Euronest, ktoré všetky podpísali a ratifikovali Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín; ďalej vyzýva všetky členské štáty EÚ a partnerské krajiny z východnej Európy, ktoré tak dosiaľ neurobili, aby ratifikovali a uplatňovali Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy;

4.

je pevne presvedčený, že musia byť zaručené práva príslušníkov národnostných menšín, aby sa vytvorili vhodné podmienky na ich rozvoj, a že tieto práva musia byť porovnateľné s právami väčšinových komunít v členských štátoch EÚ a partnerských krajinách z východnej Európy; berie na vedomie, že národnostné menšiny nemajú právnu subjektivitu, a preto nemôžu byť právnymi subjektmi, a teda ani zmluvnou stranou zmlúv alebo dohovorov; zdôrazňuje však, že sa na ne musí vzťahovať kolektívna ochrana a že príslušníci národnostných menšín musia mať schopnosť konať – ako jednotlivé právne subjekty alebo v rámci rozličných subjektov s právnou subjektivitou – na obranu identity príslušných národnostných menšín a ich kultúrnych práv; zdôrazňuje, že tieto práva nie sú teritoriálne ani spojené s územím a že ich uznanie a ochrana musia byť právne upravené, a to na úrovni každého dotknutého národného štátu a tiež na nadnárodnej (medzinárodnej) úrovni [odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1735 (2006) o pojme „národ“];

Kultúrny dialóg a kultúrna spolupráca

5.

zdôrazňuje potrebu zaujať komplexný prístup k sprostredkovaniu kultúry a ku kultúrnej výmene medzi členskými štátmi EÚ a partnerskými krajinami z východnej Európy a upozorňuje na úlohu kultúry pri podpore demokratizácie, ľudských práv, pri predchádzaní konfliktom a budovaní mieru;

6.

vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že dlhotrvajúce konflikty na území partnerských krajín z východnej Európy neboli dosiaľ vyriešené v medzinárodnom právnom rámci; zdôrazňuje, že súčasná situácia je aj naďalej vážnou prekážkou demokratického rozvoja týchto regiónov a negatívne ovplyvňuje procesy výmeny a vzájomnej prospešnosti medzi krajinami Východného partnerstva, okrem iného aj v oblasti kultúry;

7.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že boli zničené historické, náboženské a kultúrne pamiatky na území partnerských krajín z východnej Európy, najmä v oblastiach s dlhotrvajúcimi konfliktami; vyzýva členské štáty EÚ a členské štáty Východného partnerstva, aby prinútili krajiny, v ktorých prebieha konflikt, aby sa zdržali ničenia pamiatok, nahrádzania ich pôvodných častí a ich nezákonného dovozu, vývozu alebo úprav, lebo takýmito činnosťami sa znižuje kultúrna a historická hodnota týchto pamiatok;

8.

v tejto súvislosti pozitívne hodnotí iniciatívy vzájomnej výmeny, vyzýva na ďalšie úsilie zamerané na podporu medzikultúrneho kontaktu medzi obyvateľmi, ktorí žijú v oblastiach s dlhotrvajúcimi konfliktmi, a opätovne zdôrazňuje potrebu šíriť myšlienky mieru a dôvery a začať skutočný proces zmierenia medzi stranami na obidvoch stranách týchto konfliktov;

9.

zdôrazňuje potrebu vypracovať účinné stratégie pre medzikultúrne rokovania medzi členskými štátmi EÚ a partnerskými krajinami z východnej Európy a domnieva sa, že multikultúrny prístup môže v tomto zmysle uľahčiť uzatváranie plodných dohôd, lebo postaví EÚ a partnerské krajiny z východnej Európy na rovnakú úroveň;

10.

konštatuje, že kultúrne a vzdelávacie výmeny medzi členskými štátmi EÚ a partnerskými krajinami z východnej Európy môžu potenciálne posilniť občiansku spoločnosť, podporiť demokratizáciu a dobrú správu a zároveň povzbudzovať k rozvoju zručností, presadzovať ľudské práva a základné slobody a poskytnúť základné kamene trvalej spolupráce;

11.

nabáda krajiny Východného partnerstva, aby vypracovali výmenné programy v oblasti vzdelávania podľa vzoru programu EÚ Erasmus, ktorý sa ukázal byť užitočným nástrojom nielen v oblasti vzdelávania, ale aj v oblasti medzikultúrnej výmeny, ktorá vedie k lepšiemu porozumeniu rozličných kultúr;

12.

povzbudzuje členské štáty EÚ a partnerské krajiny z východnej Európy, aby vystupňovali úsilie o spoluprácu s cieľom ďalej podporovať zlepšenie vnútroštátnych právnych rámcov na ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva a bohatstva v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodnými právnymi rámcami vrátane boja proti nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym bohatstvom a duševným vlastníctvom; v tejto súvislosti pripomína úsilie, ktoré sa v súčasnosti vynakladá v EÚ s cieľom prepracovať smernicu o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu [COM(2013)0311] (Vergiatovej správa);

13.

vyzýva na vypracovanie koherentných stratégií na podporu mobility mládeže a mobility odborníkov v oblasti kultúry, umelcov a tvorcov, kultúrneho a vzdelávacieho rozvoja (vrátane médií a gramotnosti v IKT) a prístupu k umeleckému prejavu v celej jeho rozmanitosti v členských štátoch EÚ a partnerských krajinách z východnej Európy; vyzýva na zvýšenie rozpočtu pre tieto činnosti;

14.

podporuje spoluprácu s odborníkmi, so sprostredkovateľskými organizáciami a s občianskou spoločnosťou v členských štátoch EÚ aj v partnerských krajinách z východnej Európy pri príprave a vykonávaní vonkajších politík v oblasti kultúry, ako aj pri podpore kultúrnych podujatí a výmen, ktoré zlepšujú vzájomné porozumenie a zároveň náležite zohľadňujú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť Európy;

Prístup k programom EÚ

15.

zdôrazňuje významnú úlohu Európskej únie pri posilňovaní medzikultúrneho dialógu s partnerskými krajinami z východnej Európy s cieľom podporiť solidaritu a sociálnu a politickú súdržnosť; navrhuje, aby sa vyvíjalo úsilie na presadzovanie budovania dôvery a koexistencie medzi spoločenstvami, ktoré tradične žili vedľa seba, a to prostredníctvom učenia a podporou učenia sa o identite toho druhého, jazyku, histórii, dedičstve, kultúre a regionálnych identitách v záujme dosiahnutia lepšieho porozumenia a väčšieho rešpektovania rozmanitosti;

16.

pripomína význam protokolov o spolupráci v oblasti kultúry a ich pridanej hodnoty v rámci dvojstranných dohôd s partnerskými krajinami z východnej Európy; naliehavo žiada Komisiu, aby predstavila svoju stratégiu týkajúcu sa budúcich protokolov o spolupráci v oblasti kultúry a aby túto stratégiu konzultovala so všetkými zainteresovanými stranami vrátane Európskeho parlamentu, parlamentov krajín Východného partnerstva a občianskej spoločnosti;

17.

zdôrazňuje význam kultúrnej diplomacie a víta programy Erasmus+ a Európa pre občanov, ktoré prispievajú k zvyšovaniu jazykových znalostí, kultúrneho povedomia, aktívneho občianstva a vzájomného porozumenia; zdôrazňuje význam programu Tvorivá Európa v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti; zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť úroveň financovania týchto programov;

18.

plne podporuje rastúcu účasť krajín Východného partnerstva na uvedených programoch a nabáda k súčinnosti a mládežníckym iniciatívam v oblastiach vzdelávania, viacjazyčnosti, športu, médií, cestovného ruchu, dobrovoľníctva a odbornej prípravy ako neoddeliteľných súčastí spolupráce a dialógu medzi EÚ a Východným partnerstvom;

19.

oceňuje každú spoluprácu verejného a súkromného sektora, v rámci ktorej sa poskytuje významný priestor občianskej spoločnosti vrátane MVO a európskych kultúrnych sietí, pri riešení kultúrnych aspektov vzťahov EÚ s partnerskými krajinami z východnej Európy;

20.

podporuje rastúcu účasť partnerských krajín z východnej Európy na programoch EÚ v oblasti kultúry, mobility, mládeže, vzdelávania a odbornej prípravy a žiada, aby sa prístup k týmto programom poskytol najmä mladým účastníkom z Východného partnerstva;

21.

vyzýva na zriadenie kultúrnych víz pre štátnych príslušníkov, umelcov a iných odborníkov v oblasti kultúry z partnerských krajín z východnej Európy podľa vzoru existujúceho programu vedeckých víz, ktorý je v platnosti od roku 2005, na ďalšie uľahčenie mobility v sektore kultúry nad rámec prebiehajúcich rokovaní o uľahčení udeľovania týchto víz; naliehavo žiada, aby sa stanovil časový rámec na zavedenie tohto programu kultúrnych víz;

22.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie predsedovi Európskeho parlamentu, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a vládam a parlamentom členských štátov a krajín Východného partnerstva.


(1)  Prijaté 17. marca 2015 v Jerevane, Arménsko.


23.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 315/23


UZNESENIE (1)

o 100. výročí genocídy Arménov

(2015/C 315/05)

PARLAMENTNÉ ZHROMAŽDENIE EURONEST,

so zreteľom na článok 9 ods. 3 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra1948,

so zreteľom naMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,

so zreteľom na Dohovor OSN o neuplatniteľnosti štatutárnych obmedzení na vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti z 26. novembra 1968,

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 20. júla 1987 o politickom riešení arménskej otázky,

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2000 o pravidelnej správe Komisie o pokroku Turecka na ceste k pristúpeniu za rok 1999,

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 28. septembra 2005 o začatí rokovaní s Tureckom,

so zreteľom na uznesenia a vyhlásenia legislatívnych orgánov niekoľkých členských štátov EÚ,

A.

keďže v roku 2015 uplynie sto rokov od genocídy Arménov, ktorej sa dopustila Osmanská ríša;

B.

keďže uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete;

C.

keďže popieranie genocídy je všeobecne uznané ako konečné štádium genocídy, ktoré poskytuje beztrestnosť jej páchateľom a preukázateľne dláždi cestu budúcim genocídam; keďže skutočnosť, že genocída Arménov nebola nikdy jednoznačne a v správnom času odsúdená, prispela veľkou mierou k tomu, že sa nepodarilo zabrániť budúcim zločinom proti ľudskosti;

D.

keďže včasné predchádzanie takýmto trestným činom môže nepochybne zastaviť eskaláciu konfliktov, tragédie a humanitárne katastrofy;

1.

odsudzuje všetky formy zločinov proti ľudskosti a genocídy a vyjadruje hlboké poľutovanie nad pokusmi o ich popieranie;

2.

vzdáva hold pamiatke nevinných obetí všetkých genocíd a zločinov proti ľudskosti;

3.

zdôrazňuje, že zabraňovanie genocídam a zločinom proti ľudskosti by malo byť prioritou medzinárodného spoločenstva; domnieva sa, že je potrebné ďalej rozvíjať medzinárodné možnosti v tejto oblasti;

4.

podporuje medzinárodný boj v záujme zabráneniu genocídam, obnovenia práv ľudí vystavených genocíde a nastolenia historickej spravodlivosti;

5.

vyzýva Turecko, aby sa vyrovnalo so svojou minulosťou;

6.

domnieva sa, že je nanajvýš dôležité pripraviť pôdu na budúce zmierenie medzi národmi.


(1)  Prijaté 17. marca 2015 v Jerevane, Arménsko.


23.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 315/24


UZNESENIE (1)

o ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine a naliehavej potrebe mierového vyriešenia konfliktu

(2015/C 315/06)

PARLAMENTNÉ ZHROMAŽDENIE EURONEST,

so zreteľom na všetky nedávne uznesenia Európskeho parlamentu o situácii na Ukrajine,

so zreteľom na protokol z Minska z 5. septembra 2014, na memorandum z Minska z 19. septembra 2014 a na balík opatrení na vykonávanie dohôd z Minska z 12. februára 2015,

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2202 (2015) zo 17. februára 2015,

A.

keďže spolupráca medzi Európskou úniou (EÚ) a krajinami Východného partnerstva sa zakladá na hodnotách, ako je rešpektovanie územnej celistvosti štátov, ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd;

B.

keďže nezákonná anexia Krymu bola od 2. svetovej vojny v Európe prvým prípadom núteného začlenenia časti jednej krajiny do inej, čo predstavuje porušenie medzinárodného práva vrátane Charty Organizácie Spojených národov, Helsinského záverečného aktu a Budapeštianskeho memoranda z roku 1994;

C.

keďže Rusko naďalej porušuje dohodu s Gruzínskom o prímerí z roku 2008 a pokračuje v okupácii jeho územia;

D.

keďže Ruská federácia by mala prostredníctvom medzinárodných súdnych inštitúcií napraviť situáciu v súvislosti s jej agresiou a obsadením Krymského polostrova spolu s aktmi agresie na východe Ukrajiny, ktoré spôsobili Ukrajine, jej občanom a právnym subjektom materiálne škody;

E.

keďže výsledkom ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny sú tisíce vojenských a civilných obetí vrátane 298 nevinných cestujúcich letu MH 17 spoločnosti Malaysian Airlines, pričom mnoho ďalších osôb bolo zranených a státisíce utiekli zo svojich domovov;

1.

potvrdzuje, že EÚ a jej partnerské krajiny majú spoločný záujem na tom, aby sa presadzoval a nastolil mier a bezpečnosť na Ukrajine, ktorá trpí vojenskou agresiou zo strany Ruskej federácie;

2.

zdôrazňuje, že ruská anexia Krymu a vojenská agresia voči Ukrajine porušujú základné zásady medzinárodného práva; vyjadruje svoju plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc;

3.

podporuje dohodu dosiahnutú 12. februára 2015 v Minsku, keď kancelárka Merkelová, prezident Hollande a trojstranná kontaktná skupina podpísali balík opatrení na vykonávanie dohôd z Minska; víta skutočnosť, že Bezpečnostná rada OSN schválila dohodu ako celok;

4.

vyzýva všetky strany, aby konali zodpovedne a realizovali balík opatrení v plnom rozsahu a v dobrej viere, pretože ponúka cestu k mierovému riešeniu konfliktu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o početných prípadoch porušenia prímeria a dôrazne odsudzuje ofenzívu separatistov podporovaných Ruskom, obsadenie Debaľceva, čo je jasným porušením dohody o prímerí, a všetky akty terorizmu; vyzýva Ruskú federáciu, aby zabezpečila plné vykonávanie dohôd z Minska; pripomína Rusku jeho záväzky a osobitnú zodpovednosť v tomto ohľade;

5.

nalieha na dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o stiahnutie ťažkých zbraní, a vyzýva signatárov balíka z Minska, aby osobitnej monitorovacej misii OBSE poskytli základné informácie vrátane súpisu zbraní, trás sťahovania a miest ich sústredenia;

6.

zdôrazňuje, že v súlade s dohodami z Minska je naďalej mimoriadne dôležité obnoviť kontrolu Ukrajiny nad jej hranicami; opakuje, že pozorovatelia OBSE a bezpilotné lietadlá musia mať zaručený úplný a okamžitý prístup do postihnutých zón (tieto zóny zahŕňajú všetky časti Doneckej a Luhanskej oblasti a oblasti pozdĺž štátnej hranice s Ruskom), aby mohli plniť svoje funkcie monitorovania a overovania;

7.

vyzýva EÚ a jej partnerské krajiny, aby osobitnej monitorovacej misii OBSE naďalej poskytovali kvalifikovaný personál, vybavenie a finančné príspevky; víta rozhodnutie zdvojnásobniť počet osobitných pozorovateľov; zdôrazňuje, že separatisti opakovane nedodržali a nepresadzovali ustanovenia dohôd z Minska, čo viedlo k ďalšej eskalácii napätia a obnoveniu ozbrojených zrážok;

8.

domnieva sa, že EÚ a jej partnerské krajiny by mali preskúmať spôsoby, ako podporovať ukrajinskú vládu pri posilňovaní jej obranných spôsobilostí a pri ochrane hraníc Ukrajiny;

9.

vyzýva Rusko, aby stiahlo svoje jednotky a zbrane z okupovaných území, prestalo vysielať, zásobovať a financovať žoldnierov a podporovať, cvičiť a vyzbrojovať nepravidelné jednotky;

10.

berie na vedomie návrh Ukrajiny z 19. februára 2015, v ktorom vyzýva Radu Európskej únie, aby zvážila možnosť začať v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (SBOP) misiu na Ukrajine ako účinný nástroj na zabezpečenie riadneho a plného vykonávania dohôd z Minska, ktorých cieľom je zaručenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny a nedotknuteľnosti jej hraníc;

11.

nabáda na prijatie opatrení na budovanie dôvery s cieľom podporiť úsilie o dosiahnutie mieru a zmierenia; zdôrazňuje význam inkluzívneho politického dialógu, decentralizácie a ďalších ústavných zmien, ktoré už boli navrhnuté v Porošenkovom mierovom pláne; zdôrazňuje nutnosť vyhýbať sa propagande, nenávistným prejavom a rétorike, a to aj zo strany Ruska, ktoré by mohli konflikt ešte viac vyostriť; zdôrazňuje, že do takéhoto inkluzívneho dialógu by sa mali zapojiť organizácie občianskej spoločnosti a občania zo všetkých príslušných regiónov a menšín;

12.

vyzýva ruské orgány, aby okamžite prepustili Naďu Savčenkovú, poslankyňu ukrajinskej Verchovnej rady a členku Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, a ďalších ukrajinských občanov, ktorí sú naďalej nezákonne zadržiavaní v ruských väzniciach;

13.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad humanitárnou situáciou v Donbase a zdôrazňuje potrebu ďalšej finančnej a humanitárnej pomoci; upozorňuje na rastúci počet osôb vysídlených v rámci krajiny, utečencov v susedných krajinách a detí postihnutých konfliktom;

14.

vyzýva na pokračovanie v diplomatickom dialógu a tlaku a na ich zintenzívnenie s cieľom dosiahnuť udržateľné urovnanie konfliktu; zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo by malo byť pripravené reagovať vhodnými prostriedkami na akékoľvek očividné porušenie prímeria a akékoľvek konanie, ktoré podkopáva úsilie o dosiahnutie komplexného urovnania; kladie dôraz na to, že zachovanie, posilnenie alebo zrušenie reštriktívnych opatrení EÚ závisí od postoja samotného Ruska a od vykonávania dohôd z Minska; zdôrazňuje, že tento konflikt ani iné konflikty v našom spoločnom susedstve nemožno riešiť vojenskou cestou; odporúča uplatňovanie podobných modelov mierovej reintegrácie okupovaných území do právnych a ústavných poriadkov za medzinárodnej asistencie;

15.

vyzýva ukrajinské orgány, aby zabezpečili skutočný pokrok vo vykonávaní dohody o pridružení a napriek vojnovému úsiliu realizovali ambiciózne, ale dlho odkladané reformy s veľkým odhodlaním; zdôrazňuje potrebu posilniť právny štát, odstrániť korupciu a pokročiť v kľúčových ústavných, súdnych, sociálnych a hospodárskych reformách;

16.

dôrazne odsudzuje rastúci počet teroristických činov v ukrajinských mestách vrátane nedávneho útoku v Charkove, ku ktorému došlo 22. februára 2015 počas pokojného pochodu pri príležitosti prvého výročia streľby na civilistov na Euromajdane;

17.

podporuje medzinárodné a nezávislé vyšetrovanie okolností tragického zostrelenia lietadla spoločnosti Malaysian Airlines s číslom letu MH 17 a naliehavo vyzýva všetky strany, aby preukázali skutočnú ochotu spolupracovať, zaručili bezpečný a neobmedzený prístup na miesto havárie lietadla MH 17 a umožnili prístup ku všetkým ostatným relevantným zdrojom, ktoré môžu pomôcť pri vyšetrovaní a postavení páchateľov týchto zločinov pred súd; zdôrazňuje, že páchateľom tohto vojnového zločinu sa neudelí žiadna amnestia.


(1)  Prijaté 17. marca 2015 v Jerevane v Arménsku.


IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Parlamentné zhromaždenie Euronest

23.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 315/26


ROKOVACÍ PORIADOK

prijatý 3. mája 2011 v Bruseli, zmenený 3. apríla 2012 v Baku, 29. mája 2013 v Bruseli a 18. marca 2015 v Jerevane

(2015/C 315/07)

Článok 1

Povaha a ciele

1.   Parlamentné zhromaždenie Euronest je parlamentnou inštitúciou Východného partnerstva medzi Európskou úniou a partnerskými krajinami z východnej Európy, na ktorú sa v podstate môže vzťahovať článok 49 Zmluvy o Európskej únii, založenou na vzájomných záujmoch a záväzkoch a na zásadách diferenciácie, spoločného vlastníctva a zodpovednosti.

2.   Parlamentné zhromaždenie Euronest je parlamentným fórom podporujúcim vytvorenie podmienok potrebných na urýchlenie politického prepojenia a ďalšej hospodárskej integrácie medzi Európskou úniou a partnerskými krajinami z východnej Európy. Ako parlamentná inštitúcia zodpovedná za parlamentné konzultácie, dohľad a monitorovanie Východného partnerstva prispieva k posilňovaniu, rozvoju a viditeľnosti tohto partnerstva.

3.   Účasť v Parlamentnom zhromaždení Euronest je dobrovoľná za predpokladu, že budú splnené kritériá členstva stanovené ustanovujúcim aktom a že si Parlamentné zhromaždenie Euronest zachová charakter integrácie a otvorenosti.

4.   Parlamentné zhromaždenie Euronest prakticky pomáha pri podpore, presadzovaní a upevňovaní Východného partnerstva tým, že sa sústredí na tieto štyri tematické oblasti:

a)

otázky súvisiace so základnými hodnotami vrátane demokracie, právneho štátu, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, ako aj otázky súvisiace s trhovým hospodárstvom, udržateľným rozvojom a dobrou správou vecí verejných;

b)

hlbšia hospodárska integrácia medzi EÚ a partnerskými krajinami z východnej Európy s podporou sociálno-ekonomických reforiem partnerských krajín z východnej Európy, ako aj liberalizácia obchodu a investícií, čo povedie k zbližovaniu s právnymi predpismi EÚ s cieľom vytvoriť sieť rozvinutých a rozsiahlych zón voľného obchodu;

c)

mechanizmy vzájomnej energetickej podpory a energetickej bezpečnosti a harmonizácia energetických politík a právnych predpisov partnerských krajín z východnej Európy;

d)

podpora medziľudských kontaktov a uľahčenie spolupráce medzi občanmi Európskej únie a občanmi partnerských krajín z východnej Európy, najmä medzi mladými ľuďmi; podpora kultúrnej spolupráce a medzikultúrneho dialógu, ako aj podpora vzdelávania, výskumu a rozvoja informačnej a mediálnej spoločnosti.

Článok 2

Zloženie

1.   Parlamentné zhromaždenie Euronest je spoločným zhromaždením zloženým:

a)

zo 60 poslancov Európskeho parlamentu;

b)

z 10 poslancov z každého zo zúčastnených parlamentov partnerov z východoeurópskych krajín.

2.   Poslanci Parlamentného zhromaždenia Euronest delegovaní Európskym parlamentom a parlamentmi partnerov z východoeurópskych krajín by mali byť menovaní v súlade s postupmi stanovenými Európskym parlamentom a každým z parlamentov partnerov z východoeurópskych krajín, aby bolo čo najlepšie vyjadrené rozdelenie rôznych zastúpených politických skupín a delegácií. V súlade s týmito postupmi sa každý zúčastnený parlament môže rozhodnúť, že do Parlamentného zhromaždenia Euronest vymenuje náhradníkov.

3.   Parlamentné zhromaždenie Euronest je usporiadané na základe parlamentných delegácií vymedzených jeho dvomi zložkami. V Parlamentnom zhromaždení Euronest sa poslanci môžu organizovať v rámci vlastných politických skupín.

4.   Zúčastnené parlamenty pri menovaniach do Parlamentného zhromaždenia Euronest a jeho orgánov presadzujú rodovú rovnosť.

5.   Parlamentné zhromaždenie Euronest zabezpečí, že zloženie všetkých jeho orgánov je vyvážené vzhľadom na rozdelenie politických skupín a národnosti poslancov.

6.   Neobsadené kreslo zostáva v každom prípade k dispozícii parlamentu, ktorému je určené.

Článok 3

Povinnosti

Parlamentné zhromaždenie Euronest je fórom na prediskutovanie, konzultáciu, kontrolu a monitorovanie všetkých otázok týkajúcich sa Východného partnerstva. Parlamentné zhromaždenie Euronest na tieto účely prijíma okrem iného uznesenia, odporúčania a stanoviská určené samitu Východného partnerstva, inštitúciám a ministerským konferenciám venovaným rozvoju Východného partnerstva, ako aj inštitúciám Európskej únie a partnerských krajín z východnej Európy. Zhromaždenie zodpovedá aj za vypracúvanie správ a návrhov na prijatie konkrétnych opatrení súvisiacich s rôznymi oblasťami činnosti partnerstva, a to na základe žiadosti samitu alebo ministerských konferencií.

Článok 4

Predsedníctvo

1.   Dve zložky Parlamentného zhromaždenia Euronest volia spomedzi svojich poslancov predsedníctvo, ktoré je tvorené dvomi spolupredsedami s rovnakou pozíciou (každý z nich patrí k jednej zložke Parlamentného zhromaždenia Euronest) a niekoľkými podpredsedami (jeden z poslancov každej zúčastnenej partnerskej krajiny z východnej Európy odlišnej od krajiny, z ktorej pochádza príslušný spolupredseda, a rovnaký počet poslancov Európskeho parlamentu). O volebných postupoch a funkčnom období rozhodne samostatne každá zložka.

2.   Každého poslanca predsedníctva, ktorý sa nemôže zúčastniť na nadchádzajúcej schôdzi predsedníctva, môže zastúpiť poslanec Parlamentného zhromaždenia Euronest z rovnakej politickej skupiny Európskeho parlamentu alebo z rovnakej delegácie partnerskej krajiny z východnej Európy. Spolupredsedom treba pred konaním schôdze predložiť písomnú informáciu o zastupovaní. Ak sa zastupovanie týka spolupredsedu, náhradník bude zastávať jeho funkciu ako poslanec predsedníctva, ale nie ako spolupredseda.

3.   Predsedníctvo zodpovedá za koordináciu práce Parlamentného zhromaždenia Euronest, za monitorovanie jeho činností, uznesení a odporúčaní a za nadväzovanie vzťahov so samitom Východného partnerstva, ministerskými konferenciami a skupinami vysokých úradníkov a veľvyslancov, ako aj so zástupcami občianskej spoločnosti a iných orgánov. Predsedníctvo zastupuje zhromaždenie vo vzťahoch s inými inštitúciami.

4.   Predsedníctvo sa schádza na žiadosť spolupredsedov najmenej dvakrát ročne, pričom jedna z týchto schôdzí sa koná v čase plenárneho zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Euronest. Predsedníctvo je uznášaniaschopné, keď je prítomná minimálne polovica poslancov zastupujúcich partnerské krajiny z východnej Európy a polovica poslancov zastupujúcich Európsky parlament.

5.   Predsedníctvo vypracuje návrh programu rokovania Parlamentného zhromaždenia Euronest a stanovuje postupy na chod zhromaždenia.

6.   Predsedníctvo zodpovedá za otázky súvisiace so zložením a zodpovednosťami výborov a pracovných skupín. Predsedníctvo zodpovedá aj za poverenie výborov vypracovaním správ, návrhov uznesení a odporúčaní. Takisto môže predložiť rôzne otázky na prerokovanie vo výboroch a výbory môžu o konkrétnej téme vypracovať správy.

7.   Predsedníctvo prijíma svoje rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou prítomných poslancov. Ak niektorý poslanec alebo náhradník predsedníctva zastupujúci delegáciu partnerskej krajiny z východnej Európy vyhlási v mene svojej delegácie, že obsah rozhodnutia, ktoré má predsedníctvo prijať, by mohol mať vplyv na rozhodujúce záujmy jeho krajiny, a poskytne písomné vysvetlenie, v ktorom sa opisuje spôsob ovplyvnenia, potom sa na prijatie vyžaduje konsenzus medzi poslancami predsedníctva. Táto možnosť sa môže využívať len vo výnimočných prípadoch, keď navrhované rozhodnutie osobitne ovplyvňuje existenciu, bezpečnosť a životaschopnosť daného národa, a musí sa vzťahovať len na tú časť rozhodnutia, ktorá by mala vplyv na rozhodujúce záujmy partnerskej krajiny z východnej Európy. Nemožno ju v nijakom prípade využívať ako podnet na to, aby predsedníctvo neprijalo rozhodnutie v celosti, alebo ju uplatňovať v prípade rozhodnutí technickej alebo procedurálnej povahy.

8.   Ak pri výpočte uznášaniaschopnosti prítomných poslancov alebo počtu hlasov na dosiahnutie dvojtretinovej väčšiny nie je výsledkom celé číslo, toto číslo sa zaokrúhli.

Článok 5

Vzťahy so samitom Východného partnerstva, Radou ministrov, Európskou komisiou a ministerskými konferenciami

1.   Predsedníctvo bude upevňovať úzke väzby vo všetkých oblastiach s inštitúciami a orgánmi Východného partnerstva a s organizáciami Východného partnerstva. Konkrétne spôsoby tejto spolupráce sa v prípade potreby vysvetlia v príslušných memorandách a protokoloch o porozumení.

2.   Predsedníctvo pozve zástupcov samitu Východného partnerstva, Rady ministrov, Európskej komisie a ministerských konferencií, ktorí sa venujú rozvoju a posilneniu Východného partnerstva, aby sa zúčastnili zasadnutí a schôdzí Parlamentného zhromaždenia Euronest a jeho orgánov.

Článok 6

Pozorovatelia

1.   Na návrh predsedníctva môže Parlamentné zhromaždenie Euronest umožniť zástupcom parlamentov trojky EÚ, aby sa zúčastnili schôdzí Parlamentného zhromaždenia Euronest ako pozorovatelia.

2.   Predsedníctvo môže pozvať aj zástupcov iných inštitúcií a orgánov, ako aj ďalšie osoby, aby sa zúčastnili zasadnutí a schôdzí Parlamentného výboru Euronest, jeho výborov a pracovných skupín.

Článok 7

Plenárne zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Euronest

1.   Zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Euronest zvolávajú jeho spolupredsedovia a uskutočňujú sa v zásade raz ročne striedavo v partnerskej krajine z východnej Európy a v priestoroch Európskeho parlamentu na jednom z jeho pracovných miest na výzvu Európskeho parlamentu alebo parlamentu partnerskej krajiny z východnej Európy, ktorý je hostiteľom zasadnutia.

2.   Na žiadosť predsedníctva môžu spolupredsedovia zvolať mimoriadne zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Euronest.

3.   Prvé rokovanie každého zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Euronest otvorí predseda Európskeho parlamentu alebo predseda parlamentu partnerskej krajiny z východnej Európy, ktorý je hostiteľom zasadnutia.

Článok 8

Predsedníctvo zasadnutí

1.   Spolupredsedovia spoločne rozhodnú, ktorý z nich bude predsedať zasadnutiu Parlamentného zhromaždenia Euronest. Predseda sa môže rozhodnúť odovzdať počas zasadnutia vedenie inému spolupredsedovi alebo podpredsedovi.

2.   Predseda otvára, prerušuje a uzatvára zasadnutia. Zabezpečuje dodržiavanie rokovacieho poriadku, udržiava poriadok, udeľuje slovo, obmedzuje čas vystúpenia, predkladá veci na hlasovanie a oznamuje výsledky hlasovaní.

3.   Predseda rozhoduje o veciach, ktoré vzniknú počas zasadnutí, vrátane tých, ktoré sa neuvádzajú v rokovacom poriadku. V prípade potreby konzultuje s predsedníctvom.

4.   Predseda môže v rozprave vystúpiť len s cieľom uviesť tému alebo požiadať rečníkov, aby od nej neodbočovali. Ak sa chce zúčastniť rozpravy, uvoľní predsednícke kreslo inému spolupredsedovi alebo podpredsedovi.

Článok 9

Program

1.   Spolupredsedovia predložia Parlamentnému zhromaždeniu Euronest na schválenie návrh programu plenárneho zasadnutia vypracovaný predsedníctvom.

2.   Návrh programu každého plenárneho zasadnutia zahŕňa dve kategórie tém:

a)

správy predložené stálymi výbormi, obmedzené spravidla na jednu správu jedného výboru počas zasadnutia. Návrhy uznesení, ktoré môžu byť tiež obsiahnuté v správe, sa musia predložiť štyri týždne pred začiatkom zasadnutia. Maximálna dĺžka návrhov uznesení je stanovená v prílohe II k rokovaciemu poriadku. Na požiadanie spolupredsedov výborov môže predsedníctvo rozhodnúť o počte správ, o ktorých sa bude na zasadnutí hlasovať, so zreteľom na vývoj práce pri ich príprave;

b)

naliehavé témy navrhnuté stálym výborom alebo predložené samotným predsedníctvom; naliehavé témy sa do programu zaradia len výnimočne a môžu byť maximálne tri počas jedného zasadnutia.

3.   Minimálne 10 poslancov Parlamentného zhromaždenia Euronest z minimálne dvoch delegácií alebo z politickej skupiny Európskeho parlamentu môže predložiť návrh uznesenia o naliehavej téme. Návrhy uznesení o naliehavých témach sa musia vzťahovať výlučne na bod Naliehavé témy zaradený do programu zasadnutia a nesmú presiahnuť 1 000 slov. Návrhy uznesení o naliehavých témach sa musia predložiť 48 hodín pred začiatkom zasadnutia, počas ktorého sa o nich bude rokovať a hlasovať.

4.   Návrhy uznesení o naliehavých témach sa predkladajú predsedníctvu, ktoré overí, či každý návrh spĺňa kritériá stanovené v odseku 3, či je zaradený do programu a či je k dispozícii v pracovných jazykoch Parlamentného zhromaždenia Euronest. Návrhy predsedníctva sa predkladajú na schválenie Parlamentnému zhromaždeniu Euronest.

Článok 10

Uznášaniaschopnosť

1.   Parlamentné zhromaždenie Euronest je uznášaniaschopné, keď je prítomná minimálne tretina poslancov zastupujúcich partnerské krajiny z východnej Európy a tretina poslancov zastupujúcich Európsky parlament.

2.   Hlasovanie je platné bez ohľadu na počet hlasujúcich, ak predseda na žiadosť najmenej pätnástich prítomných poslancov podanú pred začiatkom hlasovania nezistí v čase hlasovania, že Parlamentné zhromaždenie nie je uznášaniaschopné. Ak hlasovanie ukáže, že Parlamentné zhromaždenie nie je uznášaniaschopné, zaradí sa hlasovanie do programu nasledujúceho zasadnutia.

Článok 11

Zasadací poriadok

1.   Všetci poslanci zasadajú v abecednom poradí podľa mena a bez ohľadu na ich národnosť. Predsedníctvo zasadá v prednej časti.

2.   Zástupcovia samitu Východného partnerstva, Rady ministrov, Európskej komisie a ministerských konferencií a pozorovatelia zasadajú oddelene od poslancov.

Článok 12

Úradné a pracovné jazyky

1.   Úradnými jazykmi Parlamentného zhromaždenia Euronest sú úradné jazyky Európskej únie a úradné jazyky partnerských krajín z východnej Európy. Pracovnými jazykmi sú angličtina, nemčina, francúzština a ruština. Na každom pracovnom mieste môžu požadovanú jazykovú podporu na zabezpečenie toho, že každý poslanec Parlamentného zhromaždenia Euronest sa môže v plnej miere zapájať do jeho konania, poskytnúť príslušné útvary Európskeho parlamentu za predpokladu, že parlament krajiny usporadúvajúcej zasadnutie súhlasí.

2.   Parlament usporadúvajúci zasadnutie sprístupní poslancom Parlamentného zhromaždenia Euronest všetky pracovné dokumenty v pracovných jazykoch zhromaždenia, a ak je to možné, aj vo všetkých úradných jazykoch.

3.   V rámci možností môžu v zásade všetci poslanci vystúpiť v rozpravách v jednom z úradných jazykov Parlamentného zhromaždenia Euronest. Prejavy sa tlmočia do pracovných jazykov Parlamentného zhromaždenia Euronest a výlučne v prípade, keď to umožňuje Kódex viacjazyčnosti Európskeho parlamentu, aj do príslušných úradných jazykov Európskej únie, keď sa budú zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Euronest konať na jednom z pracovných miest Európskeho parlamentu.

4.   Schôdze parlamentných výborov a v príslušných prípadoch schôdze pracovných skupín, ako aj vypočutia sa konajú v pracovných jazykoch bez toho, aby boli dotknuté možnosti uvedené v rokovacom poriadku.

5.   Texty prijaté Parlamentným zhromaždením Euronest sa zverejňujú vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie a parlamenty partnerských krajín z východnej Európy ich uverejňujú vo svojich úradných jazykoch v podobe, ktorú každý z nich považuje za vhodnú.

Článok 13

Verejný charakter rozpráv

Zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Euronest sú verejné, ak zhromaždenie nerozhodne inak.

Článok 14

Právo vystúpiť v rozprave

1.   Poslanec Parlamentného zhromaždenia Euronest môže vystúpiť na výzvu predsedu.

2.   Zástupcovia samitu Východoeurópskeho partnerstva, Rady ministrov, Európskej komisie, ministerských konferencií a pozorovatelia môžu dostať slovo na základe povolenia predsedu.

3.   Ak sa rečník odkloní od témy, predseda ho upozorní, aby sa držal predmetu rozpravy. Ak bude rečník pokračovať, predseda mu môže odobrať slovo na čas, ktorý považuje za primeraný.

Článok 15

Procedurálne námietky

1.   Poslanec môže vystúpiť s procedurálnou námietkou alebo predložiť procedurálny návrh. V tomto prípade má prednostné právo vystúpiť na maximálne dve minúty.

2.   Ak niektorý poslanec požiada o vystúpenie proti procedurálnemu návrhu, predseda mu udelí slovo na maximálne dve minúty.

3.   Nijakí ďalší rečníci sa nevypočujú.

4.   Predseda oznámi svoje rozhodnutie o procedurálnej námietke alebo o procedurálnom návrhu. V prípade potreby konzultuje s predsedníctvom.

Článok 16

Hlasovacie práva a hlasovacie postupy

1.   Každý poslanec má jeden osobný a neprenosný hlas.

2.   Parlamentné zhromaždenie Euronest hlasuje elektronicky. Ak elektronické hlasovanie nie je možné, Parlamentné zhromaždenie Euronest hlasuje zdvihnutím ruky. Ak je výsledok hlasovania zdvihnutím ruky nejasný, uskutoční sa nové hlasovanie s použitím farebných lístkov.

3.   Sčítanie hlasov uskutoční komisia poverená sčítaním, ktorú tvoria dve časti zložené z rovnakého počtu zástupcov sekretariátov dvoch zložiek Parlamentného zhromaždenia Euronest. Komisiu poverenú sčítaním menuje predsedníctvo pred začiatkom každého zasadnutia a výsledok sčítania hlasov oznamuje komisia priamo spolupredsedom.

4.   Ak najmenej pätnásť poslancov predloží do 18.00 hod. dňa pred hlasovaním písomnú žiadosť, Parlamentné zhromaždenie Euronest môže rozhodnúť o tajnom hlasovaní.

5.   Parlamentné zhromaždenie Euronest prijíma svoje rozhodnutia jednoduchou väčšinou prítomných poslancov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní. Ak minimálne jedna desatina poslancov patriacich k minimálne dvom politickým skupinám Európskeho parlamentu alebo minimálne dvom delegáciám zo zložky partnerských krajín z východnej Európy v rámci Parlamentného zhromaždenia Euronest predloží žiadosť o hlasovanie podľa samostatných zložiek, uskutoční sa hlasovanie, pri ktorom budú zástupcovia zložky partnerských krajín z východnej Európy a zástupcovia zložky Európskeho parlamentu hlasovať samostatne, avšak súčasne (1). Daný text sa bude považovať za prijatý, keď získa dvojtretinovú väčšinu hlasov v oboch zložkách.

6.   Ak text predložený na hlasovanie obsahuje dve alebo viac ustanovení alebo odkazov na dva alebo viac bodov alebo ak sa môže rozdeliť na dve alebo viac častí s odlišným významom a/alebo normatívnou hodnotou, môže politická skupina Európskeho parlamentu alebo minimálne päť poslancov Parlamentného zhromaždenia Euronest požiadať o hlasovanie po častiach. Táto žiadosť sa predkladá písomne spolupredsedom do 18.00 hod. dňa pred hlasovaním, ak spolupredsedovia nestanovia inú lehotu.

Článok 17

Uznesenia a odporúčania Parlamentného zhromaždenia Euronest

1.   Parlamentné zhromaždenie Euronest môže prijímať uznesenia a odporúčania určené samitu Východoeurópskeho partnerstva a inštitúciám, orgánom, skupinám a ministerským konferenciám, ktoré sa venujú posilňovaniu Východného partnerstva, alebo inštitúciám Európskej únie a partnerských krajín z východnej Európy vo veciach týkajúcich sa rôznych oblastí, ktoré sú predmetom partnerstva.

2.   Parlamentné zhromaždenie Euronest hlasuje o návrhoch uznesení obsiahnutých v správach predložených stálymi výbormi.

3.   Parlamentné zhromaždenie Euronest hlasuje podľa potreby aj o návrhoch uznesení, ktoré sa zaoberajú naliehavými témami.

4.   Predseda v prípade potreby vyzve autorov podobných návrhov uznesení o naliehavých témach, aby vypracovali spoločný návrh uznesenia. Na záver rozpravy Parlamentné zhromaždenie Euronest hlasuje najprv o každom z uvedených návrhov a príslušných pozmeňujúcich návrhoch. Po predložení spoločného návrhu uznesenia sa ostatné predložené návrhy na rovnakú tému od tých istých autorov rušia. Takisto sa po schválení jedného spoločného návrhu rušia všetky ostatné texty na rovnakú tému. V prípade, že nebol schválený nijaký spoločný návrh, hlasuje sa o ostatných návrhoch uznesenia v poradí, v akom sa predkladali.

Článok 18

Správy určené samitu Východného partnerstva

Predsedníctvo Parlamentného zhromaždenia Euronest predloží samitu alebo podľa situácie ministerskému stretnutiu Východného partnerstva správu, ktorá sa zakladá na uzneseniach a odporúčaniach prijatých Parlamentným zhromaždením Euronest. Správu spoločne odovzdajú príslušným inštitúciám spolupredsedovia.

Článok 19

Vyhlásenia

Predsedníctvo sa môže neodkladne dohodnúť na vyhláseniach o všetkých otázkach týkajúcich sa Východného partnerstva a na vyhláseniach reagujúcich na prírodné pohromy, vznik krízy alebo vypuknutie konfliktu, počas ktorých sa považuje za užitočné alebo potrebné vydať naliehavú inštitucionálnu výzvu na zastavenia násilia, na politické rokovania a/alebo na solidaritu s postihnutými obyvateľmi a krajinami. Takéto vyhlásenia by mali byť založené na existujúcich uzneseniach a odporúčaniach prijatých Parlamentným zhromaždením Euronest a mali by sa čo najskôr zaslať na informáciu všetkým poslancom Parlamentného zhromaždenia Euronest. Spolupredsedovia vyhlásenia zverejnia.

Článok 20

Pozmeňujúce návrhy

1.   Pozmeňujúce návrhy k textom prerokúvaným na schôdzi môže predložiť minimálne päť poslancov Parlamentného zhromaždenia Euronest alebo politickej skupiny, ako sa uvádza v článku 2 ods. 3. Pozmeňujúce návrhy sa týkajú textu, ktorý chcú zmeniť, a predkladajú sa písomne. Predsedníctvo môže na základe týchto kritérií rozhodnúť, či pozmeňujúci návrh je neprípustný.

2.   Termín na predloženie pozmeňujúcich návrhov sa oznámi na začiatku zasadnutia.

3.   Pri hlasovaní majú pozmeňujúce návrhy prednosť pred textom, ktorého sa týkajú.

4.   Pri predložení dvoch alebo viacerých pozmeňujúcich návrhov k rovnakej časti textu sa hlasuje najprv o pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa svojím obsahom najviac odkláňa od pôvodného textu. Uznávajú sa len ústne pozmeňujúce návrhy, ktoré opravujú faktické alebo jazykové chyby. Iné ústne pozmeňujúce návrhy sa neuznávajú.

5.   Zhromaždenie nezohľadňuje nijaký pozmeňujúci návrh (vrátane ústnych pozmeňujúcich návrhov), pri ktorom sa vzniesla námietka týkajúca sa rozhodujúceho záujmu.

Článok 21

Otázky na písomné zodpovedanie

1.   Každý poslanec Parlamentného zhromaždenia Euronest môže položiť otázky na písomné zodpovedanie ministerským orgánom Východného partnerstva, úradujúcemu predsedníctvu samitu, Rade ministrov Európskej únie alebo Európskej komisii.

2.   Tieto otázky musia súvisieť s Východným partnerstvom a konkrétne s jeho štyrmi tematickými platformami. Otázky sa predkladajú písomne predsedníctvu, ktoré rozhodne, či sú prípustné. Ak sú, postúpi ich príslušným orgánom s osobitnou žiadosťou, aby poskytli písomnú odpoveď do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa im otázka postúpila.

Článok 22

Otázky na ústne zodpovedanie

1.   Na každom zasadnutí sa vyhradí čas na otázky pre ministerské orgány Východného partnerstva, úradujúce predsedníctvo samitu, Radu ministrov Európskej únie a Európsku komisiu v čase, o ktorom rozhodne predsedníctvo tak, aby sa v čo najväčšej miere zabezpečila prítomnosť uvedených inštitúcií.

2.   Každý poslanec Parlamentného zhromaždenia Euronest môže predložiť jednu otázku na ústne zodpovedanie. Tieto otázky musia súvisieť s Východným partnerstvom a konkrétne s jeho štyrmi tematickými platformami. Ak otázku predloží viac poslancov, na jej ústne prednesenie bude vyzvaný len jeden z týchto poslancov. Otázky, ktoré nesmú presiahnuť 100 slov, sa predkladajú písomne predsedníctvu v termíne, ktorý určí predsedníctvo. Predsedníctvo rozhodne, či sú prípustné. Predsedníctvo môže konkrétne vyhlásiť otázky za neprípustné vtedy, keď súvisia s témami, ktoré sú už obsiahnuté v programe zasadnutia. Otázky uznané za prípustné sa postúpia príslušným inštitúciám. Spolupredsedovia rozhodnú o poradí kladenia ústnych otázok a upovedomia o tomto rozhodnutí autorov otázok.

3.   Parlamentné zhromaždenie Euronest počas každého zasadnutia vyhradí pre otázky na ústne zodpovedanie najviac dve hodiny. Otázky, ktoré zostanú nezodpovedané pre nedostatok času, sa zodpovedajú písomne, ak autor otázku nestiahne. Na ústnu otázku možno odpovedať iba vtedy, keď je jej autor prítomný.

4.   Ministerské orgány Východného partnerstva, úradujúce predsedníctvo samitu, Rada ministrov Európskej únie a Európska komisia budú vyzvané, aby poskytli stručnú odpoveď na otázky. Na žiadosť dvadsiatich a viacerých poslancov Parlamentného zhromaždenia Euronest môže po odpovedi nasledovať rozprava. Dĺžku jej trvania určí predseda.

Článok 23

Žiadosti o stanovisko Parlamentného zhromaždenia Euronest

Na žiadosť samitu Východného partnerstva, ministerských konferencií, Európskej komisie alebo iných príslušných európskych inštitúcií Východného partnerstva môže Parlamentné zhromaždenie Euronest na základe odporúčania predsedníctva rozhodnúť o vypracovaní stanovísk a návrhov v súvislosti s prijatím osobitných opatrení týkajúcich sa rôznych oblastí činnosti Východného partnerstva. V takýchto prípadoch sa žiadosť predloží predsedníctvu, ktoré môže predložiť vec Parlamentnému zhromaždeniu Euronest spolu s odporúčaním.

Článok 24

Zápisnice z rokovaní

Návrhy zápisníc z plenárnych zasadnutí a zo schôdzí predsedníctva, stálych výborov a pracovných skupín spolu s prezenčnými listinami a textami prijatých rozhodnutí vypracuje a uchováva sekretariát delegácie, ktorá usporadúva zasadnutia a schôdze. Po dokončení sa exemplár týchto návrhov zápisníc poskytne ostatným delegáciám.

Článok 25

Stále výbory

1.   Parlamentné zhromaždenie Euronest s cieľom preskúmať hlbšie preskúmať konkrétne hľadiská Východného partnerstva zriadi tieto štyri stále výbory:

Výbor pre politické veci, ľudské práva a demokraciu,

Výbor pre hospodársku integráciu, aproximáciu a konvergenciu práva s politikami EÚ,

Výbor pre energetickú bezpečnosť,

Výbor pre sociálne veci, vzdelávanie, kultúru a občiansku spoločnosť.

2.   V súlade so všeobecnými pravidlami fungovania Parlamentného zhromaždenia Euronest sa stále výbory skladajú z poslancov parlamentného zhromaždenia v súlade s článkom 2 a pôsobia výhradne na paritnom základe. Právomoci, povinnosti, členstvo a postupy stálych výborov sú stanovené v prílohe I.

3.   Rokovací poriadok stálych výborov schvaľuje Parlamentné zhromaždenie Euronest na návrh predsedníctva.

Článok 26

Dočasné výbory a monitorovacie výbory

Parlamentné zhromaždenie Euronest môže kedykoľvek na návrh predsedníctva alebo poslancov zhromaždenia, konkrétne minimálne jednej tretiny zložky partnerských krajín z východnej Európy a jednej tretiny zložky Európskeho parlamentu zriadiť dočasné alebo monitorovacie výbory, pričom pri rozhodovaní o ich zriadení určí ich povinnosti, zloženie a mandát. Súčasne môžu pôsobiť najviac dva takéto výbory. Monitorovacie výbory musia dokončiť svoju prácu do jedného roka, pričom vo výnimočných prípadoch sa môže táto lehota predĺžiť o ďalších šesť mesiacov.

Článok 27

Pracovné skupiny a vypočutia

1.   Predsedníctvo môže rozhodnúť o vytvorení pracovných skupín pre konkrétne hľadisko Východného partnerstva alebo o vyslaní vyšetrovacích misií do partnerských krajín z východnej Európy alebo krajín Európskej únie alebo do medzinárodných organizácií s prihliadnutím na rozpočtové obmedzenia. V každom prípade predsedníctvo rozhodne o ich organizácii, povinnostiach a zložení. Tieto pracovné skupiny alebo misie môžu byť poverené vypracovaním správ a návrhov uznesení alebo odporúčaní určených Parlamentnému zhromaždeniu Euronest. Vytvorené pracovné skupiny pokračujú v činnosti dovtedy, kým Parlamentné zhromaždenie Euronest nerozhodne inak. Pracovné skupiny sú zložené z desiatich poslancov (päť poslancov z každej zložky).

2.   Každého člena pracovnej skupiny, ktorý sa nemôže zúčastniť na schôdzi, môže zastúpiť poslanec Parlamentného zhromaždenia Euronest z rovnakej politickej skupiny Európskeho parlamentu alebo z rovnakej delegácie partnerskej krajiny z východnej Európy. Spolupredsedovia dotknutej pracovnej skupiny sú pred konaním schôdze písomne informovaní o zastupovaní.

3.   Parlamentné zhromaždenie Euronest môže organizovať pravidelné vypočutia s cieľom dosiahnuť lepšie porozumenie medzi národmi Európskej únie a národmi partnerských krajín z východnej Európy a zvýšiť informovanosť verejnosti o otázkach týkajúcich sa Východného partnerstva. Tieto vypočutia, za ktorých organizovanie zodpovedá predsedníctvo, poskytujú príležitosť na pozvanie osôb, ktoré môžu Parlamentnému zhromaždeniu Euronest sprostredkovať priame informácie o politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych okolnostiach, ktoré sú predmetom záujmu.

Článok 28

Vzťahy s výbormi pre parlamentnú spoluprácu a s delegáciami

1.   Parlamentné zhromaždenie Euronest pozve výbory pre parlamentnú spoluprácu a delegácie zriadené podľa platných dohôd a všetky ďalšie, ktoré sa vytvoria neskôr, aby sa pripojili k jeho činnosti.

2.   Toto pozvanie sa môže týkať najmä schôdze existujúcich výborov pre parlamentnú spoluprácu a delegácií počas plenárneho zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Euronest.

Článok 29

Financovanie nákladov na organizáciu, účasť, tlmočenie a preklady

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 ods. 1, je za praktické opatrenia týkajúce sa organizácie zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Euronest, schôdze predsedníctva alebo schôdze jedného z výborov alebo jednej z pracovných skupín zodpovedný parlament, ktorý usporadúva zasadnutie alebo schôdzu.

2.   Parlamentné zhromaždenie Euronest môže na návrh predsedníctva vydať odporúčanie, že na pokrytie výdavkov na organizáciu zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Euronest alebo schôdze výboru či pracovnej skupiny je potrebný finančný príspevok ostatných parlamentov.

3.   Cestovné náklady, náklady na stravu, ubytovanie a miestnu dopravu účastníkov hradia inštitúcie, ktorých sú účastníci členmi.

4.   Náklady na organizáciu znáša parlament, ktorý usporadúva zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Euronest, schôdzu predsedníctva alebo schôdzu jedného z výborov alebo jednej z pracovných skupín na základe ustanovení vymedzených v odsekoch uvedených nižšie.

5.   Keď sa zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Euronest, schôdza predsedníctva alebo výboru či pracovnej skupiny koná na pracovných miestach Európskeho parlamentu, bez vplyvu na článok 12 ods. 1 a vzhľadom na vlastnú jazykovú rozmanitosť Európsky parlament zabezpečí aj tlmočenie do úradných jazykov Európskej únie podľa požiadaviek každej schôdze a podľa Kódexu viacjazyčnosti Európskeho parlamentu.

6.   Keď sa zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Euronest, schôdza predsedníctva alebo výboru či pracovnej skupiny koná mimo pracovných miest Európskeho parlamentu, bez vplyvu na článok 12 ods. 1 a vzhľadom na vlastnú jazykovú rozmanitosť Európsky parlament zabezpečí len tlmočenie do pracovných jazykov Parlamentného zhromaždenia Euronest a do úradných jazykov Európskej únie, ktoré používajú poslanci Európskeho parlamentu, v súlade s Kódexom viacjazyčnosti Európskeho parlamentu.

7.   Európsky parlament preberá zodpovednosť za preklad úradných dokumentov prijatých Parlamentným zhromaždením Euronest do úradných jazykov Európskej únie. Za predpokladu, že s tým súhlasia parlamenty partnerských krajín z východnej Európy, a vzhľadom na vlastnú jazykovú rozmanitosť Európsky parlament okrem toho zabezpečí preklad dokumentov, ktoré vznikli pri príprave alebo počas schôdzí Parlamentného zhromaždenia Euronest a jeho orgánov, do pracovných jazykov Parlamentného zhromaždenia Euronest. Parlamenty partnerských krajín z východnej Európy preberajú zodpovednosť za preklad úradných dokumentov prijatých Parlamentným zhromaždením Euronest do príslušných úradných jazykov svojich krajín.

Článok 30

Sekretariát

1.   Pri príprave a bezproblémovom konaní Parlamentného zhromaždenia Euronest pomáha sekretariát zložený z úradníkov zvolených z každej z dvoch zložiek Parlamentného zhromaždenia Euronest.

Sekretariát poskytuje podporu plenárnym zasadnutiam, predsedníctvu, výborom a pracovným skupinám. Na zabezpečenie profesionálnej a nestrannej podpory zhromaždenia uľahčia dve zložky úzku spoluprácu a vytváranie kapacít, ako aj vzájomnú výmenu odborných skúseností medzi rôznymi zložkami sekretariátu.

2.   Mzdy a ďalšie výdavky na pracovníkov sekretariátu hradia ich príslušné parlamenty.

3.   Parlament, ktorý usporadúva zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Euronest alebo schôdzu výboru, poskytne podporu pri organizácii tohto zasadnutia alebo schôdze.

Článok 31

Výklad rokovacieho poriadku

Spolupredsedovia alebo na ich žiadosť predsedníctvo rozhoduje o otázkach týkajúcich sa výkladu rokovacieho poriadku.

Článok 32

Zmeny rokovacieho poriadku

1.   O zmenách rokovacieho poriadku rozhoduje Parlamentné zhromaždenie Euronest na základe návrhov predsedníctva.

2.   Pozmeňujúce návrhy sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou prítomných poslancov. Ak minimálne jedna desatina poslancov patriacich minimálne k dvom politickým skupinám v Európskom parlamente alebo minimálne k dvom delegáciám zo zložky partnerských krajín z východnej Európy v rámci Parlamentného zhromaždenia Euronest predloží žiadosť o hlasovanie podľa samostatných zložiek, uskutoční sa hlasovanie, pri ktorom budú zástupcovia zložky partnerských krajín z východnej Európy a zástupcovia zložky Európskeho parlamentu hlasovať samostatne. Daný text sa bude považovať za prijatý, keď získa dvojtretinovú väčšinu hlasov v oboch zložkách.

3.   Ak nie je počas hlasovania stanovené inak, pozmeňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku nadobudnú účinnosť v prvý deň zasadnutia nasledujúceho po ich prijatí.


(1)  Na základe návrhu pracovnej skupiny pre rokovací poriadok Parlamentného zhromaždenia Euronest, ktorý schválilo predsedníctvo Parlamentného zhromaždenia Euronest 17. marca 2015, s cieľom umožniť využívanie elektronických zariadení by každá zložka mala hlasovať osobitne s tým, že výsledok možno oznámiť až po hlasovaní oboch zložiek.


PRÍLOHA I

PRÁVOMOCI, POVINNOSTI, ČLENSTVO A POSTUPY STÁLYCH VÝBOROV

Článok 1

Existujú štyri stále parlamentné výbory, ktoré majú tieto právomoci a povinnosti:

Výbor pre politické veci, ľudské práva a demokraciu,

Výbor pre hospodársku integráciu, aproximáciu a konvergenciu práva s politikami EÚ,

Výbor pre energetickú bezpečnosť,

Výbor pre sociálne veci, vzdelávanie, kultúru a občiansku spoločnosť.

I.   Výbor pre politické veci, ľudské práva a demokraciu

Tento výbor zodpovedá za veci týkajúce sa:

1.

rozvoja stabilných demokratických inštitúcií, otázok riadenia a úlohy politických strán;

2.

podpory politického dialógu, opatrení na budovanie viacstrannej dôvery a prínosu k mierovému riešeniu konfliktov;

3.

vzťahov s inými vnútroštátnymi a medzinárodnými organizáciami a s parlamentnými zhromaždeniami vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti;

4.

mieru, bezpečnosti, stability;

5.

volebných noriem, regulácie médií a boja proti korupcii.

II.   Výbor pre hospodársku integráciu, aproximáciu a konvergenciu práva s politikami EÚ

Tento výbor zodpovedá za veci týkajúce sa:

1.

monitorovania hospodárskych, finančných a obchodných vzťahov medzi EÚ a partnerskými krajinami z východnej Európy, tretími krajinami a regionálnymi organizáciami;

2.

vzťahov s príslušnými medzinárodnými organizáciami (najmä Svetovou obchodnou organizáciou) a s organizáciami pracujúcimi na regionálnej úrovni v oblasti podpory hospodárskej a obchodnej integrácie;

3.

technickej harmonizácie alebo normalizácie opatrení v sektoroch, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné právne nástroje;

4.

otázok súvisiacich s financovaním partnerstva vrátane následných opatrení týkajúcich sa uplatňovania nástrojov Európskej investičnej banky a ďalších nástrojov a mechanizmov tohto typu;

5.

sociálneho a ľudského rozvoja, sociálnej infraštruktúry a služieb vrátane otázok zdravotníctva;

6.

migrácie a výmeny osôb;

7.

trvalo udržateľného rozvoja, prírodných zdrojov, globálneho otepľovania a energetickej politiky;

8.

environmentálneho riadenia, investícií v regionálnom kontexte, zmeny klímy;

9.

zabezpečenia vzájomných prepojení dopravných a telekomunikačných sietí;

10.

harmonizácie regulačného prostredia;

11.

cezhraničnej spolupráce.

III.   Výbor pre energetickú bezpečnosť

Tento výbor zodpovedá za veci týkajúce sa:

1.

monitorovania rozvoja a uplatňovania mechanizmov vzájomnej energetickej podpory a bezpečnosti;

2.

podpory posilňovania kontaktov v súvislosti s energetickou bezpečnosťou a pripravenosťou na energetickú krízu;

3.

podpory práce panela pre energetickú bezpečnosť;

4.

monitorovania harmonizácie politík a právnych predpisov partnerov v oblasti energetiky a diverzifikácie dodávok a tranzitných trás;

5.

podpory tvorby vzájomne prepojeného a diverzifikovaného trhu s energiou.

IV.   Výbor pre sociálne veci, vzdelávanie, kultúru a občiansku spoločnosť

Tento výbor zodpovedá za veci týkajúce sa:

1.

podpory spolupráce v oblasti kultúry a vzdelávania a vzťahov s príslušnými medzinárodnými organizáciami a agentúrami;

2.

otázok súvisiacich s mladými ľuďmi a rodovou rovnosťou;

3.

monitorovania rozvoja informačnej spoločnosti a úlohy médií;

4.

podpory spolupráce v oblasti vzdelávania, vyučovania jazykov, mládeže a výskumu;

5.

vzťahov s fórom občianskej spoločnosti a s mimovládnymi organizáciami z EÚ a partnerských krajín z východnej Európy;

6.

podpory kultúrnej spolupráce a medzikultúrneho dialógu.

Článok 2

1.   Každý zo stálych výborov sa skladá najviac z 30 členov a podľa možnosti z rovnakého počtu poslancov z oboch zložiek, pričom odráža zloženie Parlamentného zhromaždenia Euronest. O veľkosti a zložení výborov rozhoduje Parlamentné zhromaždenie Euronest na návrh predsedníctva.

2.   Každý člen Parlamentného zhromaždenia Euronest má právo byť členom jedného zo stálych výborov. Vo výnimočných prípadoch môže poslanec patriť k dvom stálym výborom.

3.   Členovia sú menovaní v súlade s postupmi, ktoré určí každý parlament tak, aby zloženie čo najviac odrážalo rozdelenie rôznych zastúpených politických skupín a delegácií v Európskom parlamente a v zložke partnerských krajín z východnej Európy.

Článok 3

1.   Každý výbor si zvolí spomedzi svojich členov predsedníctvo zložené z dvoch spolupredsedov s rovnakou pozíciou (jeden z každej z dvoch zložiek Parlamentného zhromaždenia Euronest) a zo štyroch podpredsedov (dvaja z každej z dvoch zložiek Parlamentného zhromaždenia Euronest), pričom každá zložka rozhodne o volebných postupoch a ich funkčnom období.

2.   Spolupredsedovia na každej schôdzi výboru spoločne rozhodnú, ktorý z nich predsedá danej schôdzi.

3.   V súlade s rokovacím poriadkom môžu výbory po súhlase predsedníctva menovať spravodajcov na preskúmanie konkrétnych otázok v rámci svojej pôsobnosti a prípravu správ na predloženie Parlamentnému zhromaždeniu Euronest.

4.   Stále výbory môžu o bodoch svojho programu rokovať bez vypracovania správy a predsedníctvu môžu písomne oznámiť, že príslušné body boli prerokované.

5.   Výbory podávajú Parlamentnému zhromaždeniu Euronest správu o svojej činnosti.

Článok 4

1.   Výbory zasadajú po zvolaní spolupredsedami najviac na dvoch schôdzach ročne, pričom jedna zo schôdzí sa koná počas zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Euronest.

2.   Každý člen môže podať pozmeňujúce návrhy na posúdenie vo výbore.

3.   Z hľadiska postupov sa rokovací poriadok Parlamentného zhromaždenia Euronest primerane uplatňuje na schôdze výborov. Výbor je uznášaniaschopný, keď je prítomná minimálne jedna tretina členov každej zložky.

4.   Všetky stretnutia sú verejné, ak výbor nerozhodne inak.


PRÍLOHA II

DĹŽKA TEXTOV

Na texty predložené na preklad a reprodukciu sa uplatnia tieto maximálne obmedzenia:

odôvodnenia, prípravné pracovné dokumenty a zápisnice zo schôdzí pracovných skupín a vyšetrovacích misií: 6 strán;

návrhy uznesení, ktoré tvoria súčasť správ, a na naliehavé témy: 4 strany vrátane odôvodnení, ale bez citácií.

Jednou stranou textu sa rozumie 1 500 tlačených znakov bez medzier.

Túto prílohu môže zmeniť predsedníctvo.


23.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 315/40


ROKOVACÍ PORIADOK

stálych výborov Parlamentného zhromaždenia Euronest, ktorý prijalo Parlamentné zhromaždenie Euronest 3. mája 2011 a ktorý bol zmenený 29. mája 2013 v Bruseli a 18. marca 2015 v Jerevane

(2015/C 315/08)

Podľa rokovacieho poriadku Parlamentného zhromaždenia Euronest článku 25 ods. 3 a vzhľadom na návrh predsedníctva schvaľuje týmto Parlamentné zhromaždenie Euronest rokovací poriadok stálych výborov.

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Rokovací poriadok stálych výborov stanovuje spoločné pracovné mechanizmy pre všetky štyri stále výbory Parlamentného zhromaždenia Euronest (ďalej len „výbory“):

Výbor pre politické veci, ľudské práva a demokraciu,

Výbor pre hospodársku integráciu, aproximáciu a konvergenciu práva s politikami EÚ,

Výbor pre energetickú bezpečnosť,

Výbor pre sociálne veci, vzdelávanie, kultúru a občiansku spoločnosť.

2.   Rokovací poriadok Parlamentného zhromaždenia Euronest platí primerane aj pre schôdze výborov bez toho, aby bol dotknutý rokovací poriadok stálych výborov.

Článok 2

Zloženie

1.   Výbor má najviac 30 členov a tvorí ho:

15 poslancov Európskeho parlamentu,

15 poslancov z každého zo zúčastnených parlamentov partnerských krajín z východnej Európy (1).

Zloženie výboru odráža zloženie Parlamentného zhromaždenia Euronest.

2.   Každý člen Parlamentného zhromaždenia Euronest má právo byť členom jedného zo stálych výborov. Vo výnimočných prípadoch môže poslanec patriť k dvom stálym výborom.

3.   Členovia sú menovaní v súlade s postupmi, ktoré určí každý parlament tak, aby zloženie čo najviac odrážalo rozdelenie rôznych zastúpených politických skupín a delegácií v Európskom parlamente a v zložke partnerských krajín z východnej Európy.

4.   Veľkosť a zloženie výborov schvaľuje Parlamentné zhromaždenie Euronest na návrh predsedníctva.

Článok 3

Funkcia predsedu a predsedníctvo

1.   Každý výbor si z radov svojich členov volí predsedníctvo, ktoré sa skladá z dvoch spolupredsedov s rovnoprávnym postavením (po jednom z každej zložky) a štyroch podpredsedov (dvaja z každej zložky), vo vzťahu ku ktorým sa o volebných postupoch a podmienkach úradu rozhoduje v každej zložke osobitne.

2.   Spolupredsedovia sa spoločne rozhodnú, ktorý z nich bude predsedať na danej schôdzi.

Článok 4

Náhradníci

1.   Každého riadneho člena, ktorý sa nemôže zúčastniť na zasadnutí výboru, môže nahradiť náhradník z rovnakej zložky zhromaždenia na základe dohody medzi týmito dvoma členmi. Predseda musí byť informovaný o prípadných náhradách pred začiatkom schôdze.

2.   Náhradník má vo výbore rovnaké práva a povinnosti ako riadny člen.

Článok 5

Zasadania

1.   Výbory zasadajú po zvolaní spolupredsedami najviac na dvoch schôdzach ročne, pričom jedna zo schôdzí sa koná počas zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Euronest.

2.   Na návrh predsedníctva výboru spolupredsedovia vypracujú a predložia návrh programu každého zasadnutia výboru.

3.   Schôdze výborov sa konajú v pracovných jazykoch Parlamentného zhromaždenia Euronest. Všetky stretnutia sú verejné, ak výbor nerozhodne inak.

4.   Predsedajúci riadi rokovanie, zabezpečuje dodržiavanie rokovacieho poriadku, udržiava poriadok, udeľuje slovo rečníkom, vyhlasuje diskusie za uzavreté, dáva o bodoch hlasovať a oznamuje výsledky hlasovania.

5.   Žiadny člen nesmie vystúpiť bez vyzvania predsedu. Rečníka možno prerušiť len v prípade procedurálnej námietky. Ak rečník odbočí od témy, predseda ho napomenie, a ak sa tak stane po druhýkrát, môže mu predseda do konca rozpravy na danú tému odobrať slovo.

6.   Predseda napomenie každého člena výboru, ktorý počas rokovania vyrušuje. V prípade opakovaného narušenia môže predseda vykázať vyrušujúceho člena z rokovacej sály až do konca schôdze.

7.   Dva alebo viac výborov môže po dohode svojich predsedníctiev organizovať spoločné stretnutia o témach spoločného záujmu.

Článok 6

Správy a naliehavé témy

1.   Výbory môžu vymenovať spravodajcov na preskúmanie konkrétnych otázok v rámci ich pôsobnosti a pripraviť správy, ktoré sa majú so súhlasom predsedníctva predložiť parlamentnému zhromaždeniu Euronest. Počet týchto správ sa obmedzuje v zásade na jednu správu za výbor na zasadnutí. Na požiadanie spolupredsedov výborov môže predsedníctvo rozhodnúť o počte správ, o ktorých sa bude na každom zasadnutí hlasovať, so zreteľom na vývoj práce pri ich príprave.

2.   Vo výnimočných prípadoch môže výbor navrhnúť Parlamentnému zhromaždeniu Euronest naliehavé témy. Počet naliehavých tém je obmedzený podľa článku 9 ods. 2 písm. b) rokovacieho poriadku Parlamentného zhromaždenia Euronest.

3.   Okrem toho môžu výbory prerokovať ďalšie body svojho programu bez správy a môžu písomne informovať predsedníctvo Parlamentného zhromaždenia Euronest, že príslušné body boli prerokované.

4.   Výbory podávajú Parlamentnému zhromaždeniu Euronest správu o svojej činnosti.

Článok 7

Uznášaniaschopnosť a hlasovanie

1.   Výbor je uznášaniaschopný, keď je prítomná minimálne jedna tretina členov každej zložky.

2.   Hlasovanie je platné bez ohľadu na počet hlasujúcich. Každý člen výboru však môže požiadať o zistenie uznášaniaschopnosti pred hlasovaním. Ak po takejto žiadosti uznášaniaschopnosť nie je stanovená, hlasovanie sa odloží.

3.   Výbor prijíma svoje rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou členov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní. Každý člen môže podať pozmeňujúce návrhy na posúdenie vo výbore. Výbor hlasuje zdvihnutím ruky, pričom každý člen má jeden osobný a neprenosný hlas.

4.   Sčítanie hlasov uskutoční sčítacia komisia, ktorá pozostáva z dvoch častí zložených z rovnakého počtu zástupcov sekretariátov každej zložky Parlamentného zhromaždenia Euronest. Sčítaciu komisiu určí predsedníctvo (alebo spolupredsedovia výboru) pred začiatkom príslušnej schôdze a tá podá správu o výsledku sčítania hlasov priamo spolupredsedom.

5.   Každý člen môže podať pozmeňujúce návrhy na posúdenie vo výbore do termínu, ktorý určia spolupredsedovia. Pozmeňujúce návrhy sa týkajú textu, ktorý chcú zmeniť, a predkladajú sa písomne. Ústne pozmeňujúce návrhy môžu byť prijaté iba v prípade, že sú zamerané na odstránenie faktických alebo jazykových chýb. Žiadne iné ústne pozmeňujúce návrhy sa neprijímajú.

6.   Ak pred začatím hlasovania minimálne traja členovia výboru patriaci aspoň k dvom politickým skupinám Európskeho parlamentu alebo aspoň k dvom delegáciám zo zložky partnerských krajín z východnej Európy predložia v rámci Parlamentného zhromaždenia Euronest žiadosť o oddelené hlasovanie podľa zložiek, uskutoční sa hlasovanie, pri ktorom budú zástupcovia zložky partnerských krajín z východnej Európy a zástupcovia zložky Európskeho parlamentu hlasovať oddelene, avšak súčasne. Daný text sa bude považovať za prijatý, keď získa dvojtretinovú väčšinu hlasov v oboch zložkách.

7.   Ak text predložený na hlasovanie obsahuje dve alebo viac ustanovení alebo odkazov na dva alebo viac bodov alebo ak sa môže rozdeliť na dve alebo viac častí s odlišným významom a/alebo normatívnou hodnotou, môže politická skupina Európskeho parlamentu alebo minimálne jeden poslanec Parlamentného zhromaždenia Euronest požiadať o hlasovanie po častiach. Táto žiadosť sa predkladá písomne spolupredsedom do 18.00 hod. dňa pred hlasovaním, ak spolupredsedovia nestanovia inú lehotu, a v zásade sa bude považovať za prijatú.

Článok 8

Iné opatrenia

1.   Parlament, ktorý organizuje schôdzu výboru, zodpovedá za praktické opatrenia, pomoc a náklady spojené s organizáciou schôdze.

2.   Na návrh predsedníctva však môže Parlamentné zhromaždenie Euronest odporučiť, aby iné parlamenty poskytli finančný príspevok na pokrytie výdavkov na organizáciu schôdze výboru.

Článok 9

Výklad rokovacieho poriadku

Spolupredsedovia alebo na ich žiadosť predsedníctvo výboru majú právo rozhodovať o všetkých otázkach týkajúcich sa výkladu rokovacieho poriadku stálych výborov.

Článok 10

Zmena rokovacieho poriadku stálych výborov

1.   Zmeny rokovacieho poriadku stálych výborov schvaľuje Parlamentné zhromaždenie Euronest na základe návrhov predsedníctva.

2.   Zmeny sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou členov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní. Ak minimálne jedna desatina poslancov patriacich minimálne k dvom politickým skupinám v Európskom parlamente alebo minimálne k dvom delegáciám zo zložky partnerských krajín z východnej Európy v rámci Parlamentného zhromaždenia Euronest predloží žiadosť o hlasovanie podľa samostatných zložiek, uskutoční sa hlasovanie, pri ktorom budú zástupcovia zložky partnerských krajín z východnej Európy a zástupcovia zložky Európskeho parlamentu hlasovať samostatne. Daný text sa bude považovať za prijatý, keď získa dvojtretinovú väčšinu hlasov v oboch zložkách.

3.   Ak nie je počas hlasovania stanovené inak, pozmeňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku stálych výborov nadobudnú účinnosť okamžite po prijatí.


(1)  Po pristúpení ďalšej krajiny z východnej Európy (Bielorusko) sa kreslá medzi východoeurópskymi partnermi prerozdelia.