19.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 458/1

Spravodajca:

Georgios DASSIS

1.1

Sociálny dialóg v rámci EÚ tvorí súčasť európskej integrácie, politiky a opatrení na prekonanie krízy v záujme rastu a zamestnanosti, ktoré sa musia nevyhnutne opierať o bohatstvo sociálneho dialógu na všetkých úrovniach, či už ide o vnútroštátnu, sektorovú a územnú úroveň alebo úroveň podnikov.

1.2

Sociálny dialóg je dvojstranný, vedie sa medzi sociálnymi partnermi a dopĺňajú ho tripartitné konzultácie s európskymi politickými inštitúciami a subjektmi a rôzne formy konzultácie na európskej a vnútroštátnej úrovni.

1.3

Je potrebné jasne rozlišovať medzi sociálnym dialógom, ktorý je predmetom tohto stanoviska, a občianskym dialógom: existujú obidva druhy dialógu. Nemali by sa navzájom spájať, keďže na úrovni EÚ zmluva vymedzuje účastníkov, právomoci a postupy sociálneho dialógu, pričom na sociálnych partnerov deleguje úlohu kvázi zákonodarcov v oblasti pracovných podmienok v širokom zmysle slova. Tieto dva druhy dialógov by však taktiež nemali byť od seba hermeticky oddelené. Samotní európsky sociálni partneri už rozšírili rozsah svojej pôsobnosti, uplatňujú otvorený prístup a vyvíjajú špecifické aktivity s niektorými európskymi združeniami a mimovládnymi organizáciami.

1.4

Sociálni partneri musia naďalej posilňovať svoje autonómne postavenie a schopnosť viesť kolektívne rokovania. Európske inštitúcie musia zohľadniť spoločné vyhlásenie o riadení z októbra 2013 (1). Úlohou európskych inštitúcií a najmä Európskej komisie je uľahčovať európsky sociálny dialóg a konkrétnymi krokmi podporovať uplatňovanie svojich nadobudnutých skúseností na medziprofesijnej, ako aj sektorovej úrovni.

1.5

Sociálni partneri musia taktiež posilňovať účinnosť uplatňovania svojich autonómnych dohôd s cieľom pokryť všetky krajiny a všetkým pracovníkom a podnikom na území Európskej únie zaručiť správne uplatňovanie práv vymedzených v týchto dohodách podľa vnútroštátnych právnych predpisov a postupov.

1.6

Zložitosť a rozsah výziev spojených s krízou a hospodárskymi a sociálnymi zmenami si vyžadujú konkrétnu spoluprácu s ostatnými subjektmi občianskej spoločnosti v rámci zodpovednosti a právomocí každého z týchto subjektov.

2.1

Záväzok odborových organizácií a organizácií zamestnávatelov vo vztahu k európskej integrácii sa nevyvinul z nutnosti, ale napriek odli nostiam z presvedcenia, e Európske spolocenstvo je jedinou cestou, ako na e národy zjednotit v mieri, demokracii, hospodárskom raste a sociálnom pokroku. Pre úcast sociálnych partnerov na vývoji európskej integrácie od ESUO a k HMÚ je teda od zaciatku typický tento základný záväzok a poukazuje na rozhodujúcu úlohu, ktorú zohrávali zamestnávatelia a odbory a ktorú musia v súcasnej situácii HMÚ nadalej zohrávat s cielom reagovat na výzvy vyplývajúce z krízy a na trukturálne zmeny v na ich krajinách. HMÚ musí v tomto kontexte zabezpecit hospodársku a sociálnu obnovu vo v etkých krajinách Európskej únie, ktorá bude udr atelná a tvorivá, pokial ide o tvorbu kvalitných pracovných miest. Musí zapojit v etkých aktérov podla rozsahu ich zodpovednosti. Hospodársky rozmer sociálneho dialógu musí zohladnit aj kontext globalizácie a umo nit, aby bola EÚ aktérom celosvetovej regulácie potrebnej na (ako EHSV uviedol vo svojom stanovisku z mája 2007 (2)) „dosiahnutie globalizácie s ludskou tvárou a európskej integrácie“, ktoré sa stanú „zále itostami, ktoré sa bytostne týkajú ludí aj organizovanej obcianskej spolocnosti.“

2.2

Poradný výbor ESUO v rámci svojej špecifickej skúsenosti preukázal svoju efektivitu v každej oblasti, ktorá zaujíma subjekty v priemysle a pracovníkov, a to v priemyselnej politike, v oblasti vývoja trhu, nástrojov sociálnej intervencie, ako aj v technickom a sociálnom výskume. V zmluvách teda bolo potrebné zachovať (a bolo by potrebné ešte viac rozšíriť) na jednej strane ustanovenia zamerané na priemyselnú politiku a na nástroje spoločenskej diskusie na strane druhej. Aj EHSV môže v rámci svojich právomocí zohrávať dôležitú doplňujúcu a prevenčnú úlohu, tak ako to bolo aj v prípade jeho stanoviska o Charte Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov z roku 1989 (3).

2.3

V roku 1985 sa po začatí dvojstranného sociálneho dialógu podporovaného predsedom Európskej komisie Jacquesom Delorsom sociálny dialóg na úrovni Spoločenstva rozvinul na skutočný európsky negociačný priestor.

2.4

Sociálni partneri dosiahli významný míľnik prostredníctvom svojej dohody z 31. októbra 1991, ktorá bola neskôr začlenená do sociálneho protokolu v rámci Maastrichtskej zmluvy (4). Potvrdili svoju vôľu zúčastňovať sa na riadení sociálnych záležitostí EÚ tým, že sa prostredníctvom rokovania a dopĺňajúc legislatívny rozmer sami stanú regulátormi.

2.5

O subsidiarite: zásada subsidiarity v tradičnom zmysle slova spočíva v tom, že sa pre vyššiu úroveň – Európsku úniu – vyhradzuje len to, čo sa na nižšej úrovni – členské štáty EÚ – môže dosiahnuť s menšou účinnosťou (článok 5 ZEÚ). Prax, ktorá spočíva v tom, že umožňuje sociálnym partnerom, aby sami rozhodovali v rámci sociálneho dialógu o problémoch, v ktorých majú právomoci, sa môže považovať za ďalší spôsob uplatňovania tejto zásady subsidiarity (5). Na túto spôsobilosť európskych sociálnych partnerov sa výslovne odkazuje v článkoch 154 a 155 ZFEÚ. Takéto ustanovenia, ktoré približujú centrum rozhodovania k občanovi, ak sa efektívne a pravidelne monitoruje ich účinok a ak dostávajú primeranú publicitu, môžu vo všeobecnosti podporiť úlohu organizovanej občianskej spoločnosti a bojovať proti zlému obrazu „vzdialenej moci“, ktorý majú občania o Únii a jej inštitúciách.

3.1

V dôsledku hospodárskej a finančnej krízy, ktorá postihuje väčšinu krajín Únie, sa snaha o dosiahnutie konkurencieschopnosti zameriava na bezprostredné výrobné náklady (mzdové náklady, náklady na suroviny atď.), pričom Európa by sa mala intenzívne usilovať o dosiahnutie excelentnosti v oblasti konkurencieschopnosti „mimo bezprostredných nákladov“: kvalita výrobkov a služieb, výskum a inovácia, kvalita práce a sociálnych vzťahov, organizácia práce a sociálna zodpovednosť, vzdelávanie a odborná príprava atď.

3.2

V záujme prekonania krízy a opätovného získania dôvery občanov je načase skutočne stimulovať ekonomiku prostredníctvom verejných, súkromných a sociálnych investícií (pozri stanovisko EHSV (6)) tak na európskej úrovni, ako aj na úrovni členských štátov v snahe docieliť udržateľný a inovatívny rozvoj, prostredníctvom ktorého by sa vytvárali kvalitné pracovné miesta a spoločenský pokrok a s cieľom zaručiť zdravé a udržateľné makroekonomické podmienky.

3.3

Európski sociálni partneri v októbri 2013 schválili desať zásad, ktoré predpokladajú ich účasť na hospodárskom riadení EÚ (7). Druhá zásada stanovuje, že sociálny dialóg a dobre rozvinuté priemyselné vzťahy na všetkých úrovniach predstavujú ústredný prvok európskeho sociálneho modelu a demokratického riadenia. Zásadný význam má preto vhodné zapojenie sociálnych partnerov v oblasti hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti.

3.4

Pokiaľ ide o piatu zásadu, sociálni partneri uvádzajú, že sociálny dialóg môže byť hnacou silou úspešných hospodárskych a sociálnych reforiem. Sociálni partneri môžu prispieť k zvyšovaniu povedomia o dôsledkoch hospodárskych a sociálnych zmien na sociálne systémy a trhy zamestnanosti. Taktiež môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zavádzaní podmienok, ktoré budú stimulovať tvorbu pracovných miest, a to najmä uľahčovaním hospodárskej obnovy, zamestnanosti a sociálnej integrácie.

3.5

V záujme toho, aby sociálny dialóg mohol reagovať na súčasné výzvy je potrebné posilniť jeho autonómne postavenie a zvýšiť význam jeho prínosu.

3.6

Európsky sociálny dialóg sa musí opierať o bohatstvo vnútroštátneho sociálneho dialógu na rôznych medziprofesijných, odvetvových, územných a podnikových úrovniach. Práve na týchto úrovniach sa v súčasnosti v mnohých krajinách rozsah pôsobnosti kolektívnych zmlúv znižuje– najmä v dôsledku zásahov európskej úrovne do rámca riadenia – čo prispieva k neistej situácii pracovníkov a narastajúcej nerovnosti.

3.7

Je potrebné zaviesť nový prístup, ktorý bude viac zohľadňovať územný rozmer, najmä s tým cieľom, aby sa hľadali vhodné odpovede na dôsledky reštrukturalizácie, ktorá má za následok prepúšťanie a zatváranie výrobných prevádzok. Tieto situácie majú často dramatický dosah na miestnej a regionálnej úrovni, a to nielen pre pracovníkov a ich rodiny, ale aj pre územné samosprávy a podniky, ktoré sú taktiež priamo alebo nepriamo závislé od príslušného výrobného miesta.

3.8

V súčasnom zložitom období zmien a prispôsobovania by sa dalo očakávať, že naštartovanie dynamiky by mohlo prísť z eurozóny, ktorej riadenie je rozvinutejšie a kde by mohla byť väčšia súdržnosť činností. Táto dynamika musí zohľadniť potrebu zachovať hospodársku a sociálnu súdržnosť celej EÚ. Vzhľadom na existujúce riziká týkajúce sa sociálnych rozdielov by sociálni partneri mohli zaviesť mechanizmus monitorovania rozdielov, aby ich bolo možné korigovať. Toto monitorovanie by sa malo opierať o posilnený dohľad a malo by zohľadniť vzájomnú závislosť systémov zamestnanosti. Mohla by ho vykonávať Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok alebo by mohlo byť založené na činnosti Výboru pre zamestnanosť, ktorý vykonáva monitorovanie výsledkov v oblasti zamestnanosti.

4.1

Od Laekenskej deklarácie o sociálnom dialógu (2001) k spoločnému vyhláseniu sociálnych partnerov o riadení (2013) sa rozvíja určitá logická postupnosť:

4.1.1

Prijatie presnej definície: treba tu pripomenúť príspevok sociálnych partnerov na samite v Laekene (december 2001) (8):

„Únia európskych priemyselných a zamestnávateľských konfederácií (UNICE), Európska asociácia remesiel, malých a stredných podnikov (UEAPME), Európske stredisko podnikov s verejnou účasťou a podnikov všeobecného hospodárskeho záujmu (EPEC) a Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) zdôrazňujú, že je dôležité rozlišovať medzi rôznymi druhmi aktivít, do ktorých sú zapojení sociálni partneri:

4.1.2

Posilnenie postavenia sociálnych partnerov v riadení EÚ: dôležité spoločné vyhlásenie sociálnych partnerov z 24. októbra 2013 (9) o zapojení sociálnych partnerov do európskeho hospodárskeho riadenia adresované tripartitnému sociálnemu samitu oceňuje kľúčovú úlohu sociálneho dialógu na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni a taktiež rozsah rozšírenej konzultácie, ktorá by sa mala podporiť (výročná správa o raste, národné programy reforiem, špecifické odporúčania pre krajiny, postup týkajúci sa makroekonomickej nerovnováhy, ukazovatele trhu práce).

4.1.3

Prehlbovanie sociálneho dialógu, najmä pokiaľ ide o zmluvný rozmer: v zložitom období by sa mali využívať všetky nástroje (dohody transponované prostredníctvom smerníc alebo realizované autonómne, akčné rámce, spoločné vyhlásenia atď.) s cieľom hľadať účinné riešenia predovšetkým v oblasti zamestnanosti a kvality práce.

4.1.4

Upevňovanie výsledkov sociálneho dialógu: z rôznych prieskumov, ktoré uskutočnili samotní sociálni partneri (pozri spoločné záverečné správy o práci na diaľku z októbra 2006 (10), o strese z júna 2008 (11), obťažovaní a násilí na pracovisku z júna 2011 (12) a o inkluzívnych trhoch práce z júna 2014), ako aj Komisia (pozri správu (13)), vyplynulo, že existujú veľké rozdiely v transponovaní autonómnych dohôd, čím sa oslabuje účinnosť a prínos vo vzťahu k legislatíve, a vznikajú rozdiely v právnych predpisoch medzi európskymi pracovníkmi a podnikmi. Je zrejmé, že autonómne dohody sa musia uplatňovať povinne bez ohľadu na spôsob legislatívneho alebo zmluvného transponovania. Úlohou sociálnych partnerov je prehlbovať súčasné spôsoby a vymedziť nové pravidlá s cieľom zabezpečiť efektívne uplatňovanie ich európskych dohôd v lehote, ktorú stanovia, pričom tieto dohody by mali byť záväzné nielen pre signatárske európske organizácie, ale aj pre ich členov na vnútroštátnej úrovni. Všetky tieto autonómne dohody uzatvorené podľa článku 155 ZFEÚ musia byť samozrejme súčasťou acquis EÚ.

4.1.5

Posilnenie autonómie a súčinnosť s politikami EÚ: musí sa posilniť a rozvíjať autonómia sociálnych partnerov (pozri odkaz na spoločné vyhlásenie sociálnych partnerov o riadení z októbra 2013), čo však Komisiu nezbavuje povinnosti navrhovať nevyhnutné a naliehavé sociálne iniciatívy, napríklad v oblasti reštrukturalizácie, zdravia a bezpečnosti, mobility a štrukturálnych reforiem, najmä trhu práce, a to s cieľom podporiť tvorbu pracovných miest. Posilnenie autonómie sociálnych partnerov nesmie oslabiť schopnosť iniciatívy a stimulácie Komisie: naopak, musia byť v súčinnosti a navzájom sa dopĺňať. Sociálni partneri už pokročili v preberaní iniciatívy za vedenie sociálneho dialógu tak na medziprofesijnej, ako aj sektorovej úrovni, najmä prostredníctvom rokovania o dvojročných programoch. Vo svojom vyhlásení z októbra 2013 o riadení (14) dosiahli nový medzník. Prehlbovanie tohto osamostatňovania by sociálnych partnerov mohlo viesť k tomu, aby (ak si to želajú) skúšobne vytvorili stály sekretariát pre sociálny dialóg, ktorý by mal dvojstranné zloženie. EHSV vo svojom stanovisku z 24. novembra 1994 a 29. januára 1997 (15) už spomenul túto myšlienku.

4.1.6

Rozšírenie konzultácie: so zreteľom na rozvoj našich spoločností, ktoré sú čoraz zložitejšie, je potrebné, aby boli do konzultácie o politikách a projektoch EÚ zapojené všetky odborové a zamestnávateľské subjekty, združenia aj subjekty sociálnej ekonomiky, a to v rámci ich príslušných právomocí. Sociálni partneri sa už často zúčastňujú na európskych verejných konzultáciách, čo prispieva k zlepšovaniu výmen s ostatnými zložkami občianskej spoločnosti. Tieto výmeny sa realizujú aj v rámci štvorstranného fóra o sociálnej zodpovednosti podnikov. Praktické spôsoby konzultácie však treba riadiť starostlivo, najmä vtedy, ak sa využíva elektronická konzultácia, ako aj zohľadniť právomoci a zastúpenie rôznych zúčastnených strán podľa príslušnej oblasti: samotní sociálni partneri sú už pravidelne predmetom štúdií o zastúpení.

5.1

Medziprofesijný: pracovný program na obdobie 2012 – 2014 umožnil najmä realizovať rámec činností zameraných na zamestnanosť mladých ľudí. Sociálni partneri sa zaviazali začať rokovania o novom spoločnom pracovnom programe na obdobie 2015 – 2017, ktorý bude veľmi dôležitý pre tri nadchádzajúce roky. Budú musieť použiť všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, aby mohli vymedziť právne predpisy a začať realizovať konkrétne politiky, ktoré budú reagovať na výzvy súčasného obdobia.

5.2

Odvetvový: najmä vďaka výborom pre odvetvový sociálny dialóg existuje veľa možností, ako predvídať prebiehajúce zmeny a riadiť ich. Najmä v rámci priemyselnej a odvetvovej politiky môžu byť aj výbory európskych podnikov spolu so svojimi profesionálnymi federáciami cennou oporou a využívať svoju odbornosť a skúsenosť pri vypracúvaní návrhov a alternatív v oblasti priemyselnej politiky.

5.3

Európske zamestnanecké rady (CEE): v kontexte globalizácie a neustálej technickej inovácie sú podniky a pracovníci vo všetkých krajinách konfrontovaní s rýchlou a neustálou transformáciou organizácie práce a výroby. Prax ukazuje, že európske zamestnanecké rady môžu pomôcť manažmentu a pracovníkom vybudovať podnikovú kultúru a prispôsobovať sa zmenám v podnikoch alebo nadnárodných skupinách, ktoré sa rýchlo rozvíjajú, ak sa zmeny týkajú stratégie skupiny a majú vplyv na viaceré pobočky skupiny v rôznych krajinách. Európske zamestnanecké rady zohrávajú aj v prípade významných podnikov na svetovej úrovni zásadnú úlohu pri rozvoji ľudského rozmeru globalizácie vychádzajúcej z demokratických a sociálnych hodnôt Únie a pri podpore noriem MOP. Môžu sa zapájať do realizácie európskych alebo medzinárodných rámcových zmlúv alebo zmlúv o sociálnej zodpovednosti podnikov (16).

5.4

Malé a stredné podniky: je potrebné opätovne vybudovať priemyselnú základňu prostredníctvom podpory rozvoja MSP a zabezpečením ich prosperity a stability. Na tento účel by sa sociálny dialóg mal opierať o politiku vzájomných prostriedkov, najmä v oblasti odbornej prípravy a zdravia resp. bezpečnosti na pracovisku.

5.5

Družstvá, vzájomné poisťovne a sociálne podniky: v dôsledku svojej špecifickosti a rozvoja založeného na solidarite, spolupráci a rozdeľovania bohatstva, ktoré podnik produkuje, sú významnými aktérmi, pokiaľ ide o rast a tvorbu pracovných miest. Je teda prirodzené, že ich špecifickosť sa zohľadňuje v rámci sociálneho dialógu a že sa venuje pozornosť tomu, čo môže podporiť ich rozvoj.

5.6

Cezhraniční pracovníci: naše pohraničné regióny sú novými oblasťami mobility a hospodárskeho rozvoja. Pre tento cezhraničný regionálny priestor by bolo potrebné zaviesť také druhy sociálneho dialógu, ktoré budú prispôsobené situácii v regióne, pričom budú podporovať zamestnanosť, rovnaké zaobchádzanie a bezpečné podmienky cezhraničnej mobility.

6.1

Naša spoločnosť sa stala zložitejšou a sociálne a environmentálne problémy sú vzájomne viac prepojené. Pre podniky existuje prepojenie medzi vnútorným a vonkajším rozmerom: integrácia územného rozmeru do jeho rozvoja, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, politika udržateľného rozvoja zahŕňajúca verejných aktérov a združenia, zapojenie nezamestnaných, najmä prostredníctvom zavádzania tútorských programov, do ktorých budú zapojení pracovníci podniku a združenia, ktoré bojujú za začlenenie ekonomickou cestou, sociálna zodpovednosť podnikov najmä vo vzťahu k subdodávateľským podnikom v rozvojových krajinách atď.

6.2

Existujú dva dialógy – sociálny a občiansky. Nie je možné ich navzájom spájať, nemôžu však byť od seba ani hermeticky oddelené. Dvojstranný sociálny dialóg sa sústreďuje na mzdy, zamestnanosť, organizáciu práce, zdravie/bezpečnosť atď. prostredníctvom kolektívneho vyjednávania na všetkých úrovniach. Občiansky dialóg, ktorý zahŕňa množstvo tém týkajúcich sa oblasti životného prostredia, spotreby, rodinných politík, rôznych foriem diskriminácie, boja proti chudobe a ľudských práv, prispieva k riešeniu spoločenských problémov. Sociálni partneri už rozšírili rozsah svojej pôsobnosti prostredníctvom otvorenejšieho prístupu zameraného viac na občanov, ako to potvrdila aj ich dohoda o inkluzívnych trhoch práce z marca 2010 (18), a tiež prostredníctvom činností špecificky vyvíjaných v spolupráci so združeniami a európskymi MVO, ktoré bojujú za ochranu životného prostredia, spotrebiteľov, zdravotne postihnuté osoby, práva žien a za rodovú rovnosť, proti chudobe, za sociálne začlenenie atď.

So zreteľom na zložitosť a rozmanitosť aktérov by sa mali posilňovať existujúce prepojenia medzi sociálnym a občianskym dialógom s cieľom zabezpečiť súčinnosť a komplementárnosť opatrení, pričom by sa mali rešpektovať právomoci a zodpovednosť všetkých subjektov.

19.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 458/7

Hlavný spravodajca:

Giuseppe IULIANO

1.1

Nová fáza európskej prisťahovaleckej politiky by mala mať strategický charakter, mala by zahŕňať strednodobé i dlhodobé plánovanie a zameriavať sa uceleným a globálnym spôsobom na vytvorenie otvorených a flexibilných zákonných postupov na získanie oprávnenia na vstup. Na základe práce, ktorú vykonal EHSV a Európske fórum pre integráciu, sa v tomto stanovisku vyzývajú predstavitelia európskych inštitúcií a národných vlád, aby zohľadňovali významnú úlohu, ktorú zohrávajú sociálni partneri a organizovaná občianska spoločnosť, pokiaľ ide o zabezpečenie sociálnej perspektívy a prínosu európskej prisťahovaleckej politiky, a aby mali na zreteli jej vplyv na trh práce, životné podmienky, zamestnanosť a základné práva.

1.2

EHSV sa nazdáva, že pätnásť rokov po začatí formovania európskej prisťahovaleckej politiky nastal čas, aby sa hodnoty a politické zásady stanovené v Lisabonskej zmluve uplatnili pomocou konkrétnych a špecifických opatrení v praxi a aby sa tak pokročilo od diskusií o právomociach EÚ a národnej suverenite. EHSV sa nazdáva, že sú potrebné konkrétne výsledky, ktoré by umožnili vytvoriť vskutku spoločnú a navzájom prepojenú politiku v oblasti prisťahovalectva, azylu a vonkajších hraníc.

1.3

EÚ môže byť prostredníctvom spoločnej prisťahovaleckej politiky veľkým prínosom. EHSV si želá, aby sa v prvom rade riešili otázky prekážok a nediskriminácie na trhu práce. Únia musí prijať spoločný európsky kódex pre otázky prisťahovalectva a príručku spoločných európskych usmernení, ktorá zabezpečí jeho vykonávanie a dostupnosť. Zároveň by sa mala prijať európska stratégia zameraná na zatraktívnenie EÚ pre talentovaných ľudí a riešenie prekážok týkajúcich sa kvalifikácií. EÚ by mala vytvoriť trvalú európsku platformu pre migráciu pracovníkov. EHSV by rád prevzal túto úlohu a bol miestom, kde sociálni partneri diskutujú a analyzujú národné politiky migrácie pracovníkov a kde sa vymieňajú osvedčené praktiky.

1.4

EÚ vstúpila do druhej fázy spoločného európskeho azylového systému. Členské štáty naďalej uplatňujú rôzne postupy a odlišné úrovne ochrany. Treba zabezpečiť aplikovanie princípu solidarity a spoločnej zodpovednosti, aby boli žiadosti o azyl rovnomernejšie rozdelené medzi členské štáty. Dublinský dohovor musí byť nahradený systémom väčšej solidarity, ktorý by zohľadňoval želania žiadateľov o azyl a zabezpečoval vyrovnanejšie rozdelenie zodpovednosti. Mali by tiež byť posilnené právomoci Európskeho podporného úradu pre azyl, pričom by sa zvláštna pozornosť mala venovať jeho operatívnej podpornej činnosti a podporným azylovým tímom v členských štátoch, ktoré potrebujú osobitnú alebo núdzovú podporu. Je nevyhnutné, aby Únia zabezpečila harmonizovanejšie, ucelenejšie, nezávislejšie a flexibilnejšie udeľovanie humanitárnych víz členskými štátmi v súlade s ustanoveniami spoločného vízového kódexu.

1.5

Európska politika v oblasti hraníc musí byť založená na väčšej spoločnej zodpovednosti za ich kontrolu a stráženie a na dodržiavaní zásad a práv pri ich spravovaní. Členské štáty, ktorých hranice sú spoločnými vonkajšími hranicami, čelia ťažkým situáciám spôsobeným migračnými tokmi a prívalom žiadateľov o azyl. Európska únia musí zaviesť postupy zabezpečujúce solidaritu v rámci financovania, prevádzky a prijímania. Je nutné posilniť úlohu agentúry Frontex, z ktorej by sa mala stať európska služba pohraničnej stráže pozostávajúca z európskeho zboru príslušníkov pohraničnej stráže na podporu členských štátov. To by malo byť spojené s vývojom účinnejšieho a konzistentnejšieho systému znášania zodpovednosti (accountability) za činnosť tejto agentúry a uplatňovanie ustanovení nariadenia č. 656/2014, ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie.

1.6

EÚ musí podporovať vytvorenie medzinárodného právneho rámca v oblasti migrácie a stať sa aktérom podporujúcim ratifikáciu medzinárodných noriem a nástrojov na ochranu ľudských práv a ich uplatňovanie jednotlivými členskými štátmi v praxi. EÚ musí vytvoriť strategické partnerstvo s inými medzinárodnými aktérmi zaoberajúcimi sa otázkami migračných tokov a ľudských práv, ako je Organizácia spojených národov alebo Rada Európy.

1.7

Výzvy spôsobené cezhraničnou mobilitou nemožno riešiť výlučne z hľadiska „externalizácie“ kontroly hraníc a hraničného dozoru. Globálny prístup k migrácii a mobilite sa musí ďalej rozvíjať v tomto zmysle. EÚ by mala týmto krajinám a ich príslušníkom ponúknuť ďalšie príležitosti prisťahovať sa za prácou a vzdelaním prostredníctvom legálnych, flexibilných a transparentných postupov. Partnerstvá v oblasti mobility by mali byť vyrovnanejšie a pre všetky strany právne záväzné. Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) musí zabezpečiť lepšiu koordináciu priorít zahraničnej politiky a prisťahovaleckej politiky, ktorej centrálnym pilierom by mala byť ochrana ľudských práv.

2.1

Talianske predsedníctvo požiadalo Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) o vypracovanie prieskumného stanoviska o budúcej európskej politike prisťahovalectva, hraníc a azylu. EHSV by na základe svojich predchádzajúcich stanovísk rád prispel strategickými návrhmi k riešeniu otázok týkajúcich sa prisťahovalectva (1). Počas celého konzultačného procesu, ktorý predchádza nasledujúcej fáze európskej prisťahovaleckej politiky 2020, je nutné zohľadňovať úlohu sociálnych partnerov a predstaviteľov organizovanej občianskej spoločnosti a sociálneho dialógu. Sociálna perspektíva je kľúčová, pokiaľ ide o zabezpečenie prínosu a stanovenie primeranosti a vplyvu týchto politík.

2.2

EHSV sa pri mnohých príležitostiach vyjadril, že európska prisťahovalecká politika by mala mať strategický charakter, mala by zahŕňať strednodobé i dlhodobé plánovanie a zameriavať sa uceleným a globálnym spôsobom na vytvorenie otvorených a flexibilných zákonných postupov na získanie oprávnenia na vstup. Ďalej by mala zabezpečiť dodržiavanie základných práv, ponúkať trvalé a solidárne riešenia na získanie medzinárodnej ochrany, zohľadňovať situáciu na trhoch práce a zaoberať sa výzvami charakteristickými pre integračné politiky a ich vplyvom na zraniteľné skupiny, rasizmus a xenofóbiu.

2.3

Výbor prevzal na seba dôležitú úlohu zabezpečiť, aby sa prisťahovalecká politika uplatňovala so zapojením prisťahovalcov, predovšetkým v rámci Európskeho fóra pre integráciu  (2), ktoré sa Komisia rozhodla zriadiť v roku 2009 so základňou v EHSV. Toto fórum sa konsolidovalo ako európska platforma na umožnenie pluralitného dialógu a aktívnej účasti organizácií prisťahovalcov a organizovanej občianskej spoločnosti na kľúčových diskusiách týkajúcich sa európskych integračných politík. Fórum v súčasnosti prechádza procesom reforiem transformácie, ktorá by mu mala umožniť zaoberať sa všetkými aspektmi prisťahovaleckej politiky. Na základe hodnotiacej štúdie jeho fungovania a výsledkov by EHSV chcel posilniť svoj záväzok voči fóru, predovšetkým upevniť svoje vzťahy s organizáciami prisťahovalcov, prispieť k dodržiavaniu politík a zlepšiť spoluprácu s Európskym parlamentom a Výborom regiónov.

3.1

Od prvých krokov k vytvoreniu spoločnej politiky v oblasti prisťahovalectva, azylu a hraníc v rámci prijatia Amsterdamskej zmluvy uplynulo pätnásť rokov. Pri vytváraní budúcej európskej agendy v oblasti prisťahovalectva EHSV pokladá za potrebné vrátiť sa k jej základným zásadám prijatým v Programe z Tampere v roku 1999  (3). V prvom rade ide o zásadu spravodlivého a rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, zásadu solidarity a spoločnej zodpovednosti, základné práva podľa Charty základných práv EÚ a zásadu právneho štátu. Lisabonská zmluva stanovuje spoločné usmernenia pre prácu. Treba v plnej miere realizovať v praxi práve tieto všeobecné zásady zakotvené v zmluvách.

3.2

EHSV poukazuje na to, že európske ambície a hodnoty často zostávajú len veľkými slovami a prax a zákony im odporujú (4). EHSV vyzýva Radu a zástupcov členských štátov, aby urobili rozhodujúci krok, ktorým by pokročili od rétoriky a vyhlásení o zásadách a pristúpili k prijímaniu konkrétnych iniciatív, ktoré by po ich spustení priniesli skutočné výsledky. Pritom sa treba okrem úzkej medziinštitucionálnej spolupráce s Európskou komisiou a Európskym parlamentom spoliehať i na sociálnych partnerov a organizovanú občiansku spoločnosť, ktorí sú v tejto oblasti dôležitými spojencami.

3.3

Výzvy súvisiace s prisťahovalectvom v oblasti Stredozemného mora a po celej dĺžke spoločných vonkajších hraníc EÚ sú dobre zdokumentované a sú predmetom medializovaných a politických debát, ktoré často opúšťajú úroveň faktov a naberajú nádych nacionalistického populizmu. EHSV vyzýva k racionálnej diskusii, založenej na faktoch a objektívnych a nezávislých štúdiách. V prvom rade sa treba zaoberať tým, čo je ozaj potrebné na to, aby sa konsolidovala a vyvíjala skutočne spoločná a vzájomne prepojená politika v oblasti prisťahovalectva, azylu a hraníc. EHSV sa domnieva, že nastal čas navrhnúť novú európsku stratégiu pre spoločnú európsku prisťahovaleckú politiku, ktorá by bola prepojená so stratégiou Európa 2020 a zameraná na uplatňovanie zásad v praxi.

3.4

Pokiaľ ide o témy, na ktorých majú zástupcovia členských štátov také veľké politické záujmy, je veľmi dôležité, aby základné práva všetkých príslušníkov tretích krajín, ktorých sa tieto politiky týkajú (vrátane neregulárnych prisťahovalcov), boli v centre pozornosti akejkoľvek budúcej politiky (5). Treba prednostne riešiť výzvy spojené so zlepšovaním životných a pracovných podmienok miliónov prisťahovalcov, ktorí pracujú v EÚ (6). EHSV pokladá za obzvlášť relevantné otázky týkajúce sa vplyvu prisťahovaleckej politiky na sociálnu a zamestnaneckú politiku a podnietil opatrenia zamerané na analýzu zamestnanosti a dôsledkov prisťahovaleckej politiky, pokiaľ ide o sociálno-ekonomické vylúčenie alebo začlenenie pracovníkov a ich rodín (7).

3.5

Politiky týkajúce sa podmienok vstupu a pobytu príslušníkov tretích krajín spadajú do spoločných právomocí členských štátov a EÚ. Podľa Lisabonskej zmluvy má mať EÚ politiku týkajúcu sa všetkých fáz prisťahovalectva. EHSV sa nazdáva, že EÚ môže byť veľkým prínosom prostredníctvom spoločnej politiky a legislatívy v otázkach zamestnania a vzdelania s vysokou mierou harmonizácie a horizontálnym zameraním, a nielen právnych predpisov pre jednotlivé sektory (8). Súčasný právny rámec je rozdrobený, neprehľadný a rozptýlený. Táto situácia vedie k právnej neistote a politickej nejednotnosti, ktoré musia byť čo najskôr odstránené.

3.6

EHSV sa nazdáva, že je potrebné konsolidovať existujúcu legislatívu v podobe kódexu prisťahovalectva. Kódex by mal priniesť viac transparentnosti a právnej jasnosti, pokiaľ ide o práva a slobody príslušníkov tretích krajín, ktorí majú pobyt v EÚ, a konsolidovať legislatívu prostredníctvom jednotného a transparentného rámca spoločných práv a zásad, vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na neregulárnych prisťahovalcov (9). Kódex by sa mal zaoberať i sociálno-ekonomickou situáciou pracovníkov tretích krajín, ktorí sa nachádzajú v EÚ (10). Ďalšou prioritou by malo byť zlepšenie prístupu k európskym právam a normám a boj proti diskriminácii a rasizmu na trhu práce prostredníctvom príručky spoločných európskych usmernení.

3.7

Ďalej je tiež potrebné vyriešiť jeden z najdôležitejších problémov, s ktorým si musia poradiť mnohí prisťahovalci a mnohé podniky v Európe, a síce uznávanie akademických a iných odborných titulov  (11). EHSV vyzýva k vypracovaniu európskej stratégie zameranej na zatraktívnenie EÚ pre talentovaných ľudí na medzinárodnej úrovni, ktorá by sa zaoberala odstránením neodôvodnených prekážok týkajúcich sa odborných a akademických kvalifikácií. Tieto snahy by mali byť spojené s prijatím horizontálnych právnych predpisov (12).

3.8

V tejto súvislosti sa musí dôkladne zohľadniť demografická situácia, starnutie obyvateľstva a situácia na trhoch práce v členských štátoch. V prieskumnom stanovisku z roku 2011 (13) o úlohe legálneho prisťahovalectva v demografickom kontexte v Európe EHSV podčiarkol, že v nasledujúcich rokoch sa musí zvýšiť počet prisťahovalcov a ich rodinných príslušníkov, ktorí prídu do Európy za prácou. EÚ potrebuje otvorené a flexibilné právne predpisy, ktoré by umožňovali prisťahovalectvo za prácou transparentnými legálnymi cestami, a to tak pre pracovníkov s vysokou a strednou kvalifikáciou, ako aj v oblastiach vyžadujúcich si nižšiu kvalifikáciu, pokiaľ si budú môcť členské štáty určiť počty prijímaných osôb. EHSV sa zasadzuje za to, aby sa v prvom rade riešili prekážky a nediskriminácia na trhu práce, ktoré sa týkajú zraniteľných skupín migrujúcich pracovníkov, ako sú napr. ženy. Zároveň však treba uznať, že prisťahovalectvo nie je jedinou odpoveďou na nedostatok pracovnej sily na trhu a členské štáty môžu zvážiť iné alternatívy, ktoré by boli vhodnejšie na riešenie tohto nedostatku.

3.9

EÚ by mala zriadiť trvalú európsku platformu pre migráciu pracovníkov pri EHSV. Táto platforma by bola miestom, kde by sociálni partneri, verejné služby zamestnanosti členských štátov, pracovné agentúry a ďalšie zainteresované strany diskutovali a analyzovali národné politiky migrácie pracovníkov a vymieňali si osvedčené praktiky s cieľom zistiť potreby trhu práce a existujúce prekážky pre sociálno-ekonomické začlenenie na základe rovnosti. EHSV opakovane vyjadruje podporu Komisie (14) a navrhuje Rade, aby požiadala o vypracovanie prieskumného stanoviska na účely vytvorenia takejto platformy.

4.1

EHSV víta schválenie druhej fázy spoločného európskeho azylového systému. Napriek vysokej úrovni právnej harmonizácie však ešte v rámci národnej legislatívy existuje príliš veľký priestor pre diskrečné rozhodnutia, čo členským štátom umožňuje uplatňovať veľmi rozdielne politiky a filozofie (15). Doposiaľ sa zachovali rôzne tradície a úrovne ochrany medzi členskými štátmi sa ešte stále odlišujú (16). EÚ sa musí v prvom rade usilovať o dosiahnutie vysokej miery ochrany, ktorá obmedzí existujúci priestor pre diskrečné rozhodnutia, a o zabezpečenie prístupu žiadateľov o azyl k účinnej právnej ochrane, tak aby boli práva a zásady ozaj prístupné v praxi.

4.2

V Dublinskom dohovore sa určuje, ktorý členský štát je zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl, ale EHSV sa domnieva, že tento systém nepodporuje solidaritu medzi členskými štátmi. Systém bol vytvorený za predpokladu, že azylové systémy členských štátov budú podobné, čo však stále nie je pravda. Dublinský dohovor musí byť nahradený systémom založeným na väčšej solidarite v rámci EÚ, ktorý by zohľadňoval želania žiadateľov o azyl a zabezpečoval vyrovnanejšie rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty (17).

4.3

Pôsobnosť Európskeho podporného úradu pre azyl so sídlom na Malte by sa mala zvýšiť, aby mohol jasným spôsobom skúmať a hodnotiť stav v oblasti azylu v EÚ (18), rozdiely, ktoré vznikajú v praxi udeľovania azylu v členských štátoch, ako aj rozdiely v právnych predpisoch, a aby mohol navrhovať konkrétne potrebné zmeny spoločného európskeho azylového systému. Tento úrad by sa mal ďalej rozvíjať ako centrum sledovania a analýzy druhej fázy spoločného európskeho azylového systému, a to v úzkej spolupráci s Agentúrou Európskej únie pre základné práva. EHSV odporúča, aby sa posilnili právomoci Európskeho podporného úradu pre azyl, pokiaľ ide o priebežnú technickú a operatívnu podporu úradov tých členských štátov, ktoré potrebujú osobitnú alebo núdzovú podporu systémov udeľovania azylu a prijímania utečencov prostredníctvom podporných azylových tímov (asylum support teams).

4.4

Výbor sa pri viacerých príležitostiach vyslovil za to, aby Európska únia v úzkej spolupráci s organizovanou občianskou spoločnosťou (19) a so susedskými štátmi spustila podľa vzoru Vysokého komisára OSN pre utečencov (20) regionálne programy ochrany a prijímania financované zo zdrojov EÚ. Pred tým než sa bude ďalej rozvíjať táto politika a než sa tieto programy ďalej rozšíria a premenia na nový záväzný mechanizmus v EÚ, je potrebné vykonať nezávislé hodnotenie všetkých týchto programov, ako aj financovania, ktoré má zabezpečiť ich implementáciu. Zdá sa, že cieľom súčasných programov je skôr zabrániť žiadateľom o azyl vstup na územie Únie a prístup k medzinárodnej ochrane ako prispieť k účinnému zlepšeniu ochrany utečencov (21).

4.5

Tieto regionálne programy by mohli byť posilnené programami presídľovania zavádzajúcimi systém prijímania osôb, ktorým bol priznaný štatút utečenca z tretích krajín, na základe ktorého sa môžu trvalo usídliť v niektorom členskom štáte EÚ. I pri príprave týchto programov treba zohľadňovať skúsenosti organizovanej občianskej spoločnosti a medzinárodných organizácií. EHSV navrhuje, aby sa zvýšila solidarita a miera preberania zodpovednosti v EÚ prostredníctvom primeraného rozdelenia úloh a spustenia programov premiestňovania. Zároveň by sa malo preskúmať zavádzanie systému spoločného vybavovania žiadostí o azyl v rámci EÚ a možnosť uplatnenia zásady vzájomného uznávania žiadostí o azyl, ktorým bolo vyhovené, a voľného pohybu osôb, ktorým bola poskytnutá ochrana.

4.6

EHSV sa nazdáva, že je rovnako potrebné umožniť vstup do EÚ osobám, ktoré potrebujú ochranu, a odporúča harmonizovanejšie, ucelenejšie, nezávislejšie a flexibilnejšie poskytovanie humanitárnych víz členskými štátmi v súlade s ustanoveniami spoločného vízového kódexu, zriadenie mechanizmu na sledovanie jeho vykonávania v praxi, prístup žiadateľov k účinnej právnej ochrane a právo odvolať sa v prípade zamietnutia žiadosti (22). EHSV podporuje nový návrh Komisie, ktorým sa reviduje vízový kódex (23), a privítal by, keby rokovania zabezpečili udeľovanie humanitárnych víz.

5.1

Vytvorenie schengenského priestoru je jedným z najdôležitejších pokrokov v projekte európskej integrácie. Vonkajšie hranice EÚ sú spoločné hranice všetkých štátov patriacich k schengenskému priestoru a všetky štáty by mali tiež spoločne niesť zodpovednosť za ich kontrolu, stráženie a dodržiavanie zásad a práv pri ich spravovaní. Členské štáty, ktorých hranice sú vzhľadom na ich zemepisnú polohu spoločnými vonkajšími hranicami Únie, musia čeliť ťažkým situáciám spôsobeným migračnými tokmi a prívalom žiadateľov o azyl. EHSV zdôrazňuje význam zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti podľa článku 80 ZFEÚ. Európska únia musí zaviesť postupy solidarity v rámci financovania, prevádzky a prijímania, pričom musí zohľadňovať hospodársku a sociálnu situáciu v jednotlivých členských štátoch, a spustiť podporu členských štátov, ktoré čelia silnému tlaku na svoje azylové systémy.

5.2

Kódex schengenských hraníc upravuje prekračovanie hraníc a kontroly, pričom sa zohľadňujú požiadavky, ktoré musia štátni príslušníci tretích krajín splniť na účely vstupu a pobytu. EÚ vypracováva zoznamy krajín, ktorých štátni príslušníci potrebujú víza, a má k dispozícii spoločnú politiku krátkodobých víz zriadenú vízovým kódexom. EHSV odporúča v prvom rade zabezpečiť ucelené, flexibilné a účinné uplatňovanie oboch kódexov, ako aj dbať o to, aby boli práva a záruky, ktoré podľa nich prináležia príslušníkom tretích krajín, prístupné.

5.3

EÚ by mala prevziať väčšiu zodpovednosť v oblasti kontroly vonkajších hraníc. Úloha agentúry Frontex (Agentúra pre vonkajšie hranice) musí byť posilnená, a to nielen z čisto finančného hľadiska, ale aj pokiaľ ide o jej právomoci a operatívnu činnosť. EHSV opakuje svoje odporúčanie, že z agentúry Frontex (24) by sa mala stať spoločná európska služba pohraničnej stráže  (25), ktorú by tvoril európsky zbor príslušníkov pohraničnej stráže na podporu členských štátov (26). To by malo byť spojené s rozvojom účinnejšieho a konzistentnejšieho systému znášania zodpovednosti (accountability) za činnosť agentúry Frontex a jej spoločnú prevádzku a činnosti v oblasti výmeny informácií, a to aj v rámci Eurosur (európsky systém hraničného dozoru). Treba naplánovať posilnenie úlohy konzultačného fóra pre základné práva (27) a vypracovanie mechanizmu podávania sťažností (complaint mechanism) (28).

5.4

EHSV vyjadril podporu vytvoreniu inteligentných hraníc, predovšetkým v podobe systému vstupu a výstupu (EES) a programu registrovaných cestujúcich (29). Príprave ďalších informatických systémov veľkého rozsahu by malo predchádzať nezávislé hodnotenie vízového informačného systému (VIS) a Schengenského informačného systému (SIS II) (30). Vzťahy medzi týmito systémami a projektom inteligentných hraníc nie sú jasné a v žiadnom prípade sa nesmú vyvíjať ďalšie systémy bez toho, aby sa dokázala ich potreba, primeranosť a dodržiavanie základných práv (31).

5.5

Pravidlá vzťahujúce sa na situácie hľadania a záchrany, ktoré môžu vzniknúť počas vykonávania hraničného dozoru na mori, predstavujú kľúčovú spoločnú výzvu. Členské štáty sú viazané medzinárodným právom a tieto záväzky od nich vyžadujú dodržiavanie základných práv žiadateľov o azyl a nezdokumentovaných prisťahovalcov. EHSV víta prijatie a nadobudnutie účinnosti nariadenia o pravidlách dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej agentúrou Frontex (32). EHSV sa nazdáva, že sa treba prednostne zaoberať účinným uplatňovaním týchto pravidiel pátrania a záchrany v praxi.

5.6

Boj proti prevádzaniu ľudí a nezákonnému obchodovaniu s ľuďmi musí byť vždy vykonávaný so zabezpečením ochrany obetí podľa medzinárodného humanitárneho práva a európskych dohovorov o ľudských právach. Výbor sa domnieva, že osoby bez dokladov nie sú bezprávne osoby ani zločinci. EÚ a členské štáty musia chrániť ich základné ľudské práva. Nemal by sa používať pojem „nelegálne prisťahovalectvo“, pokiaľ ide o migrujúce osoby, ktoré sa nachádzajú v neregulárnej administratívnej situácii. Spájanie neregulárneho prisťahovalectva s kriminalitou podnecuje správanie podmienené strachom a xenofóbiou.

6.1

EHSV navrhoval (33), aby EÚ podporovala vytvorenie medzinárodného právneho rámca pre oblasť migrácie, a to na základe Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Tento medzinárodný právny rámec by mal obsahovať hlavné dohovory Medzinárodnej organizácie práce a Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý ešte nebol ratifikovaný všetkými členskými štátmi EÚ (34).

6.2

EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby vytvorili strategické partnerstvo s inými medzinárodnými aktérmi zaoberajúcimi sa otázkami migrácie a ľudských práv, ako je Organizácia spojených národov alebo Rada Európy. EÚ by mala zohrávať dôležitú úlohu podnecovateľa spoločných medzinárodných noriem, ktoré by sa prijímali v kruhu týchto medzinárodných organizácií a chránili práva a slobody prisťahovalcov, žiadateľov o azyl a utečencov pod záštitou organizácií ako OSN, Rada Európy a Medzinárodná organizácia práce.

6.3

EHSV pri viacerých príležitostiach podporoval globálny prístup k migrácii a mobilite (GPMM)  (35), ako aj zakladanie rôznych partnerstiev v oblasti mobility. Výzvy spôsobené cezhraničnou mobilitou by sa nemali riešiť výlučne z hľadiska kontroly hraníc alebo „externalizácie“ takýchto kontrol do tretích krajín. EHSV pri mnohých príležitostiach podporoval systém GPMM ako najvhodnejší rámec. Spoločná prisťahovalecká politika by mala byť založená na globálnom prístupe, ktorý by sa neobmedzoval len na bezpečnosť a policajné otázky a nevnímal migráciu ako kriminalitu alebo jav spojený s ďalšími hrozbami, ktorým čelí EÚ.

6.4

Partnerstvá v oblasti mobility by mali komplexnejšie a vyváženejšie rozvíjať aspekty mobility a legálnej migrácie, a to by malo byť ich základnou prioritou. EHSV podporuje partnerstvá v oblasti mobility, ktoré boli uzavreté s niektorými krajinami pôvodu (36), ale navrhuje, aby boli zodpovedajúce dohody vyrovnanejšie a pre zmluvné strany právne záväzné. Doposiaľ sa priority zameriavali na bezpečnosť, návrat, readmisiu neregulárnych migrantov a hraničný dozor. EÚ by mala aj týmto krajinám a ich príslušníkom ponúknuť príležitosť prisťahovať sa za prácou a vzdelaním prostredníctvom legálnych, flexibilných a transparentných postupov.

6.5

Európsky hospodársky a sociálny výbor navrhuje najmä, aby EÚ poskytla partnerským krajinám možnosti na uľahčenie mobility osôb, získavanie víz a prijímanie nových prisťahovalcov. Výbor súhlasí s tým, aby sa do nových dohôd o partnerstvách v rámci mobility začlenili ďalšie otázky, ako napríklad:

6.6

V rámci prisťahovaleckej a azylovej politiky by sa mala zabezpečovať lepšia koordinácia medzi prioritami zahraničnej a prisťahovaleckej politiky EÚ. Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by mala plniť úlohu, ktorá jej bola zverená, a pokrývať aj politiku prisťahovalectva, azylu a kontroly hraníc, aby dosiahla väčšiu ucelenosť a prekonala rozdiely medzi postojmi ministerstiev vnútra jednotlivých členských štátov. Takisto sa musí v tejto oblasti posilniť úloha Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o lepšiu demokratickú kontrolu (37).

19.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 458/14

Hlavná spravodajkyňa:

Ariane RODERT

1.1

EHSV víta záujem o investície so sociálnym účinkom, no zdôrazňuje, že by sa k nim malo pristupovať v kontexte balíka o sociálnych investíciách a Iniciatívy pre sociálne podnikanie.

1.2

Domnieva sa, že investície so sociálnym účinkom spočívajú v skombinovaní zdrojov rôznych sektorov s cieľom dosiahnuť sociálny vplyv a že predstavujú jednu zo zložiek sociálne orientovaného finančného ekosystému.

1.3

Investíciami so sociálnym účinkom by sa nemala nahrádzať zodpovednosť verejnej moci za financovanie kľúčových činností v sociálnom sektore, ale mali by skôr dopĺňať iné zdroje financovania. EHSV podporuje diskusiu Komisie, aby v súlade s tzv. zlatým pravidlom financovania boli sociálne investície v kontexte rozpočtových pravidiel hospodárskej a menovej únie vyňaté z výpočtu čistého deficitu verejných financií.

1.4

Vzhľadom na to, že prístup k finančným prostriedkom je vo všeobecnosti problémom pre všetky MSP, mali by sa vytvoriť finančné ekosystémy nastavené tak, aby vyhovovali rôznym podnikateľským modelom. EHSV však zdôrazňuje, že investície so sociálnym účinkom nemajú za cieľ sociálnu zodpovednosť podnikov, ale sú zamerané skôr na investovanie do sociálnych podnikov v zmysle definície uvedenej v Iniciatíve pre sociálne podnikanie.

1.5

Pokiaľ ide o meranie sociálneho účinku ako súčasti návratnosti investícií, EHSV nalieha na zainteresované strany, aby namiesto hľadania nových metód vychádzali z už vykonanej práce a zásad, ktoré Komisia a EHSV v tejto oblasti stanovili.

1.6

EHSV zastáva názor, že najlepším modelom pre investície so sociálnym účinkom sú hybridné kapitálové riešenia, ako je dlhodobý zmiešaný kapitál, často s garantovanou zložkou. Komisia by sa mala zaoberať rozsiahlym finančným ekosystémom inovatívnych nástrojov, ktorý sa teraz objavuje, a preskúmať jeho potenciálne pozitívny vplyv na poskytovanie kapitálu podnikom sociálneho hospodárstva a kapitálu na inovácie v sociálnej politike.

1.7

Pri vytváraní nových investičných nástrojov je potrebné zohľadňovať špecifiká sociálnych podnikov, aby sa tak zabezpečil prístup k vysoko kvalitným službám a kontinuita služieb.

1.8

Keďže v mnohých členských štátoch nie je sociálne hospodárstvo a sociálne podniky dostatočne rozvinuté, má budovanie trhu so sociálnymi investíciami druhoradý význam popri úplnej implementácii Iniciatívy pre sociálne podnikanie na vnútroštátnej úrovni pozostávajúcej z rovnako dôležitých krokov, ako je posilňovanie kapacít, uznanie a zviditeľnenie.

1.9

Podniky sociálneho hospodárstva sú úzko prepojené so sektorom občianskej spoločnosti. Uznávanie a ochrana práce v tomto sektore, ako aj špecifické modely v sociálnom hospodárstve sú kľúčové z hľadiska vytvárania tak veľmi potrebnej dôvery a inovatívnych partnerstiev medzi sektormi.

2.1

Európa sa len príliš pomaly zotavuje z dosiaľ nevídanej krízy, pričom čelí značným spoločenským výzvam, ktoré si vyžadujú sociálne investície, štrukturálnu zmenu a stabilné a udržateľné systémy sociálneho zabezpečenia. Na to je potrebné zmobilizovať všetky zainteresované strany a zdroje v spoločnosti, aby sa dospelo k novým udržateľným riešeniam na podporu a zlepšenie sociálnej situácie v Európe.

2.2

V tejto súvislosti Komisia vo svojom balíku o sociálnych investíciách (1) vyzdvihuje dôležitosť dobre navrhnutých systémov sociálneho zabezpečenia, v ktorých sa sociálne podniky a sociálni podnikatelia (2) podporujú ako priekopníci zmien a inovácií dopĺňajúci úsilie verejného sektora.

2.3

V Iniciatíve pre sociálne podnikanie (3) Komisia navyše pripisuje prioritu vytváraniu priaznivého prostredia na rast a rozvoj sociálnych podnikov a sociálneho hospodárstva v Európe. EHSV už roky prináša špecifické poznatky v tejto oblasti (4). V obidvoch uvedených politických rámcoch EÚ sa jasne konštatuje, že podniky sociálneho hospodárstva – rovnako ako MSP všeobecne – potrebujú lepší prístup k finančným nástrojom šitým na mieru.

2.4

Okrem toho možno medzi investormi pozorovať rastúci záujem o kombinovanie sociálnych alebo environmentálnych prínosov s finančným výnosom investícií (5). V júni 2013 bola na Fóre o investíciách so sociálnym účinkom krajín G8 vytvorená osobitná skupina pre investície so sociálnym účinkom (6), ktorej cieľom je urýchliť budovanie trhu s takýmito investíciami. Skupina v súčasnosti pracuje na správe s odporúčaniami, ktorá má byť zverejnená v septembri 2014.

2.5

V tomto stanovisku sa skúma pohľad podnikov sociálneho hospodárstva a investície so sociálnym účinkom, pretože sú najvhodnejšie na riešenie sociálnych potrieb a doplnenie úsilia verejného sektora o posilnenie sociálnej politiky. Prispieva k práci skupiny pre investície so sociálnym účinkom, no zámerom je tiež poskytnúť príspevok do širšej diskusie o prístupe podnikov sociálneho hospodárstva k finančným prostriedkom.

3.1

EHSV víta záujem o investície so sociálnym účinkom, no zdôrazňuje, že by sa o nich malo uvažovať v kontexte balíka o sociálnych investíciách a Iniciatívy pre sociálne podnikanie a mali by sa sústrediť na podporu sociálnych inovácií zameraných skôr na riešenie sociálnych potrieb než na generovanie finančných príjmov. EHSV odporúča, aby spoločným východiskovým bodom bola sociálna potreba, následne sa prešlo k určeniu najlepších riešení a v treťom kroku k nájdeniu spôsobu, ako príslušné opatrenie čo najlepšie financovať.

3.2

Domnieva sa, že investície so sociálnym účinkom spočívajú v skombinovaní zdrojov rôznych sektorov, t. j. verejných a súkromných zdrojov a zdrojov sociálneho hospodárstva s cieľom dosiahnuť sociálny vplyv. Z tohto pohľadu investície so sociálnym účinkom predstavujú jednu zo zložiek sociálne orientovaného finančného ekosystému.

3.3

No keďže ide o novú oblasť, EHSV naliehavo žiada rôzne zainteresované strany, aby ju nevymedzili príliš rýchlo či príliš úzko, ale skôr stanovili spoločné charakteristiky a monitorovali, ako sa táto oblasť vyvíja v členských štátoch. Nanajvýš dôležité je to, aby sa súkromnými sociálnymi investíciami nenahrádzala zodpovednosť verejnej moci za financovanie kľúčových činností v sociálnom sektore vyplývajúca z právnych predpisov v sociálnej oblasti a zo zákonných nárokov.

3.4

Záujem o investície so sociálnym účinkom je skutočný, no stále nový a rozvíjajúci sa. Prvou výzvou je opísať pojem a zamýšľané investičné ciele. V rámci súčasných rokovaní skupiny G8 sú sociálne podniky hlavným cieľom, pričom sa už črtá aj niekoľko „podmnožín“ investičných cieľov. Tie majú rôzne prepojené sociálne a na zisk orientované úlohy: ako hlavná činnosť (sociálne podniky – so sociálnym zameraním) alebo vedľajšia činnosť (MSP – zisk spojený so sociálnym účelom). Treba poznamenať, že aj keď sociálne podniky majú svoj osobitný charakter, stále sú normálnou súčasťou hospodárstva.

3.5

Vzhľadom na to, že veľa podnikov sa dnes môže určitým spôsobom sociálne alebo environmentálne angažovať, nemožno ich všetky klasifikovať ako sociálne podniky. Niektoré z nich prijali koncepciu sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorú Komisia definuje ako zodpovednosť podniku za svoje vplyvy na spoločnosť a životné prostredie (7), pričom ide o dobrovoľnú angažovanosť podnikov, ktoré sú v prvom rade orientované na zisk.

3.6

EHSV preto zdôrazňuje, že akákoľvek iniciatíva v tejto oblasti musí rešpektovať opis sociálneho podniku uvedený v Iniciatíve pre sociálne podnikanie, pretože sú v ňom obsiahnuté rôzne modely sociálnych podnikov v členských štátoch. Podľa iniciatívy pre sociálne podnikanie je sociálny podnik subjektom sociálneho hospodárstva, ktorého hlavným cieľom je dosiahnuť sociálny vplyv, a nie priniesť zisk majiteľom alebo akcionárom, a spĺňa tri hlavné kritériá (8).

3.7

Vzhľadom na to sa EHSV domnieva, že je nanajvýš dôležité poskytnúť na mieru šitý finančný ekosystém so širokou škálou rôznych nástrojov, modelov a produktov pre všetky rôznorodé modely a štruktúry siahajúce od sociálne zodpovedných podnikov až po podniky sociálneho hospodárstva pôsobiace v sociálnej oblasti a mať pri tom na pamäti, že nie sú vždy rovnaké. Aj keď sa iniciatívy týkajúce sa investícií so sociálnym účinkom zameriavajú najmä na podniky sociálneho hospodárstva pôsobiace v sociálnej oblasti, treba poznamenať, že MSP majú rovnaké problémy s prístupom k financiám, ktoré je tiež potrebné podrobne riešiť.

3.8

Podľa názoru EHSV musí financovanie sociálnych inovácií zahŕňať celý rad zdrojov finančných prostriedkov – od grantov až po investície – s rôznou očakávanou návratnosťou, pričom by sa brali do úvahy existujúce podnikateľské modely sociálnych podnikov. Toto je v rozpore s najčastejšie používanou definíciou GIIN (9), ktorá uvádza: „Spoločensky prospešné investície sú investície do podnikov, organizácií a fondov uskutočnené so zámerom dosiahnuť spolu s finančnou návratnosťou aj merateľný, spoločensky a environmentálne prínosný vplyv“. EHSV sa domnieva, že táto definícia neodzrkadľuje rôznorodosť sociálnych investícií, ktorá už existuje a mala by sa ďalej rozvíjať, ani ich cieľ identifikovať nové zdroje financií na sociálny pokrok. Na sociálne investície sa v prvom rade pozerá z hľadiska súkromného investora, pričom jej chýba prepojenie s inováciou sociálnej politiky.

3.9

Dôležitou súčasťou investícií so sociálnym účinkom je meranie sociálneho vplyvu, ktorý tento zásah bude mať. Odkazujúc na svoje stanovisko o meraní sociálneho vplyvu (10), EHSV zastáva názor, že meranie sociálneho vplyvu by malo podporovať sociálne poslanie a byť proporčné a uznáva, že vplyv možno merať rôznymi spôsobmi v závislosti od aktivít podniku. Rovnaké zásady sú uvedené aj v správe podskupiny GECES, ktorá bola prijatá v júni 2014 (11). V tejto súvislosti EHSV nabáda členské štáty a príslušné zainteresované strany, aby nehľadali nové metódy a radšej nadviazali na túto prácu vykonanú na európskej úrovni. Okrem toho by akékoľvek ďalšie pravidlá vytvorené na podporu európskeho fondu sociálneho podnikania mali byť proporčné a odrážať potreby a obmedzené zdroje sociálnych podnikov, ktoré do neho boli investované.

4.1

Ak sa má plne využiť potenciál v sektore podnikov sociálneho hospodárstva, je potrebný vzájomne prepojený finančný ekosystém vybudovaný skôr na základe existujúceho etického a alternatívneho finančného systému než na uplatňovaní bežných finančných nástrojov a logike zameranej v prvom rade na hľadisko investorov.

4.2

Ako sa uvádza v predchádzajúcom stanovisku EHSV (12), existuje riziko, že pre mnohé podniky sociálneho hospodárstva bude ťažké mať prístup k sociálnym investíciám vo forme nástrojov vlastného kapitálu, pretože vlastníctvo a kontrola môžu byť nezlučiteľné s modelmi, hodnotami a právnymi formami podnikov sociálneho hospodárstva.

4.3

EHSV sa preto domnieva, že investície so sociálnym účinkom by mali podnecovať hybridné kapitálové riešenia. Pri zmiešanom kapitáli sa kombinujú granty s dlhodobými „trpezlivými“ úvermi a inými nástrojmi, pri ktorých je trvalý a dlhodobý charakter poistený verejnou účasťou alebo zárukami.

4.4

EHSV vyzýva Komisiu, aby jej prvý krok v tejto novej oblasti spočíval v uľahčení získavania skúseností s osvedčenými postupmi používanými pri rôznych modeloch investícií so sociálnym účinkom a financovania, ktoré sa práve rozvíjajú. V tomto preskúmaní by sa mohli zhodnotiť možnosti a problémy spojené s konkrétnymi nástrojmi, formami kapitálu a ich poskytovateľmi, ako sú napr. v súčasnosti diskutované dlhopisy so sociálnym vplyvom (13), „Community Reinvestment Acts“ alebo talianske sociálne dlhopisy (14).

4.5

Vzhľadom na to, že momentálne sa tieto inovatívne finančné nástroje objavujú predovšetkým na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, cezhraničný záujem je len obmedzený. EHSV sa preto domnieva, že v tomto bode EÚ nemusí dať ďalší podnet na európsky trh s investíciami so sociálnym účinkom.

4.6

V kontexte investícií so sociálnym účinkom sa musia zvážiť tiež ďalšie špecifické črty sociálnych podnikov. Medzi otázky, nad ktorými treba uvažovať, patrí divestovanie, skôr dlhodobé než krátkodobé investície, vplyv na kontinuitu poskytovania služieb a na sociálne poslanie sociálnych podnikov atď.

4.7

Zároveň by sa mali podrobnejšie preskúmať podnety, napr. daňové stimuly, ako zložka modelu príjmov, rovnako tak otázka, ako vyvážiť stimuly poskytované investorom vo vzťahu k ich očakávanej trhovej návratnosti. Nemalo by sa umožniť, aby boli pri využívaní verejných finančných prostriedkov alebo poskytnutí stimulov výnosy vyššie, ako je aktuálna trhová miera návratnosti. Komisia by mala preskúmať typy kapitálových stimulov a finančnej a/alebo sociálnej návratnosti v členských štátoch. Užitočné by mohlo byť požiadať dôchodkové fondy, aby zvážili takéto investície ako súčasť diverzifikovaného portfólia.

4.8

Takisto je dôležité, aby Komisia pravidelne monitorovala pokrok dosiahnutý v oblasti investícií so sociálnym účinkom, aby sa zaistilo, že hlavné cieľové skupiny sociálnych podnikov a sociálneho hospodárstva naozaj dostanú lepší prístup k použiteľnému kapitálu.

5.1

Vzhľadom na dôležitosť prístupu k primeranému kapitálu počas celého životného cyklu podniku musí k akémukoľvek rozvoju dôjsť v súlade s politickým rámcom pre sociálne financovanie a investovanie, ktorý podporuje sektor sociálnych podnikov na úrovni členských štátov, čím sa predíde tomu, aby niektoré členské štáty využívali individuálne nástroje namiesto vytvorenia širokého politického rámca.

5.2

Rovnako dôležité je, aby sa do úvahy brali všetky typy investorov – verejní, súkromní aj občianska spoločnosť, pričom sa zohľadní ich individuálna motivácia a očakávania, aby sa zaistili čo najlepšie partnerstvá a výsledky. Ale najdôležitejšie je to, že vytvorenie infraštruktúry investícií so sociálnym účinkom musí mať pozitívny vplyv na modely sociálneho zabezpečenia v Európe. Politika by sa mala starostlivo formovať v národnom kontexte s cieľom dosiahnuť, aby sociálne podniky a verejný sektor spoločne posilňovali systémy sociálneho zabezpečenia a zároveň sa zabezpečil všeobecný prístup ku kvalitným a cenovo dostupným službám.

5.3

V tejto súvislosti zohráva ústrednú úlohu vláda ako „nákupca“ sociálneho účinku, no najmä ako hlavný subjekt zodpovedný za zabezpečenie sociálnych práv. Iniciatívy týkajúce sa trhu so sociálnymi investíciami musia byť založené na myšlienke dosiahnuť pozitívny sociálny vplyv v záujme spoločného blaha a nie so zreteľom oslobodiť vládu od jej povinnosti realizovať sociálnu politiku a poskytovať sociálne zabezpečenie a sociálne služby.

5.3.1

EHSV podporuje diskusiu Komisie, aby v súlade s tzv. zlatým pravidlom financovania boli sociálne investície v kontexte rozpočtových pravidiel hospodárskej a menovej únie vyňaté z výpočtu čistého deficitu verejných financií (15).

5.4

V tejto súvislosti by sa malo vziať do úvahy stanovisko EHSV k balíku predpisov o sociálnych investíciách a súvisiace dokumenty (16), v ktorých sa požaduje inovatívne financovanie a uznáva, že dobre naplánované, efektívne a účinné sociálne investície maximalizujú sociálne účinky a že investície do sociálneho štátu prinášajú sociálny pokrok a znižujú sociálne náklady v budúcnosti.

5.5

Investovanie do sociálnych podnikov je obzvlášť zložité, pretože poskytované služby sa často týkajú osôb v núdzi. Úspešnosť zásahov súvisí so zdrojmi, flexibilitou prispôsobiť sa meniacim podmienkam a zabezpečením kontinuity služieb. Uplatňovanie tradičnej investičnej a trhovej logiky v tejto oblasti si vyžaduje starostlivo premýšľať s cieľom vyhnúť sa negatívnemu vplyvu na kľúčovú cieľovú skupinu, resp. konečného užívateľa.

5.6

Investície so sociálnym účinkom sa musia tiež preskúmať v širšom kontexte financovania, ako je verejné obstarávanie a zadávanie prác. Investície so sociálnym účinkom zamerané na inováciu potrebujú iný vzťah spočívajúci na rovnocennom partnerstve medzi zainteresovanými stranami, kde majú ústredné postavenie orgány verejnej správy.

5.7

Keďže sektor sociálnych podnikov je v mnohých krajinách stále nedostatočne rozvinutý, musí sa každá iniciatíva v oblasti investícií so sociálnym účinkom pozorne zvážiť. Trh so sociálnymi investíciami si vyžaduje ponuku a dopyt, a teda dobre zavedený sektor sociálnych podnikov. Vybudovanie trhu s investíciami je až druhoradé, primárne sa musí vytvoriť udržateľný sektor sociálnych podnikov.

5.8

V tejto súvislosti je tiež dôležité uviesť, že sociálne podniky vznikajú v kontexte občianskej spoločnosti. Pre rozvoj sociálnych podnikov má preto zásadný význam podporovanie nezávislej a udržateľnej občianskej spoločnosti, ako aj dialóg so sociálnym hospodárstvom vo všetkých štádiách.

5.9

Dokonca aj keby boli k dispozícii primerané finančné zdroje (investície so sociálnym účinkom alebo iné), tento trh nebude plne funkčný bez budovania kapacít v oblasti merania sociálneho vplyvu a programov na podporu ochoty investovať. Mal by sa podporovať vznik poskytovateľov služieb v oblasti budovania kapacít, ktorými sú často samotné sociálne podniky. Zároveň je potrebné vytvoriť prepojenie medzi sociálnymi podnikmi a svetom sociálnych investícií, kde by ústrednú úlohu zorávali osobitní prostredníci. EHSV však varuje pred tým, aby sa vytvorilo príliš veľa úrovní prostredníkov alebo veľkých aktérov, pretože skutočné partnerstvá zamerané na sociálnu inováciu spočívajú na priamom a úzkom kontakte medzi zainteresovanými stranami (často malými a miestne pôsobiacimi subjektmi), aby si tak vybudovali dôveru, a nerobia to cez sprostredkovateľov.

5.10

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité jasne rozlišovať medzi sociálnym vplyvom sociálneho podniku ako takého a sociálnym vplyvom, ktorý vyvolá konkrétna aktivita alebo program podniku. Sociálne podniky by mali vždy dodržiavať pracovné právo, práva pracovníkov a príslušné kolektívne dohody.

5.11

Podporovanie sociálneho hospodárstva a sociálnych podnikov si vyžaduje holistický pohľad na to, odkiaľ prichádzajú nápady, kto je ich hnacou silou a ako sa rozvíjajú. Každá z týchto otázok si od vlád a súkromných investorov vyžaduje, aby sa na poskytovanie investičného kapitálu pozreli z novej perspektívy s cieľom využiť celý potenciál sektora sociálnych podnikov a spoločnosti. Okrem prístupu k financiám sú na vytvorenie podmienok umožňujúcich existenciu sektora sociálnych podnikov v Európe potrebné aj ďalšie kľúčové zložky. EHSV preto naliehavo žiada členské štáty, aby využili možnosti, ktoré ponúka Iniciatíva pre sociálne podnikanie, a vypracovali národné plány podpory tohto sektoru, a vyzýva Komisiu, aby poverila vedúce oddelenie skoncipovaním druhej fázy tejto iniciatívy na nasledujúce roky.

19.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 458/19

Spravodajca:

Oliver RÖPKE

1.1

Návrh smernice o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom, ktorý predložila Európska komisia, (Societas Unius Personae – SUP) (1) má za cieľ uľahčiť cezhraničnú činnosť MSP. Vo svojej súčasnej podobe sa členom EHSV nejaví dostatočne prepracovaný, keďže obsahuje množstvo ustanovení, ktoré v sebe skrývajú (vážne) riziká pre riadny obchodný styk na vnútornom trhu a pre záujmy veriteľov, spotrebiteľov a zamestnancov. EHSV preto dôrazne odporúča Komisii, aby zohľadnila a zapracovala návrhy predložené v tomto stanovisku.“

1.2

Zvolený právny základ (článok 50 ZFEÚ) nie je presvedčivý a zdá sa, že má predovšetkým za cieľ obísť požiadavku jednomyseľnosti v Rade a zabrániť neúspechu návrhu, ako sa to stalo v prípade európskej súkromnej spoločnosti (SPE). Napriek tomu, že SUP má byť formálne začlenená do národných právnych poriadkov ako alternatívna forma spoločnosti, budú jej základné vlastnosti jednoznačne vyplývať z nadnárodného práva. Za jej právny základ by mal byť preto správne zvolený článok 352 ZFEÚ.

1.3

EHSV podporuje zámer umožniť najmä MSP čo najľahšie zakladanie spoločností. Predpísané minimálne základné imanie SUP vo výške 1oeura a zákaz povinnosti vytvárať rezervy však prakticky predstavujú obmedzenie zodpovednosti takpovediac zadarmo. Môžu spôsobiť, že účastníci trhu budú požadovať od majiteľa podniku osobné záruky na ubezpečenie tretích strán (spotrebiteľov, dodávateľov, veriteľov), čím sa stratia výhody obmedzeného ručenia.

1.4

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné vytvárať „zdravé“ spoločnosti, a preto odporúča, aby pre SUP platila požiadavka, že musí vykazovať podstatné základné imanie primerané jej obchodnému zameraniu, ktoré by bolo akousi skúškou serióznosti. Tým by sa zabezpečila ochrana záujmov veriteľov, spotrebiteľov, zamestnancov, ako aj verejnosti a zabránilo by sa ohrozeniu obchodného styku. Pritom by bolo možné využiť i skúsenosti iných členských štátov, ktoré uplatňujú pravidlo, že zníženie ihneď splatného základného imania možno kompenzovať „schémou šetrenia“, podľa ktorej sa v nasledujúcich rokoch musia vytvárať rezervy, aby sa zabránilo dlhodobej nedostatočnej kapitalizácii. V zmysle jednoznačnosti formy spoločnosti by za skratkou SUP mal nasledovať dodatok o obmedzení zodpovednosti a o krajine registrácie spoločnosti.

1.5

EHSV je toho názoru, že SUP by nemala byť registrovaná na mieste, kde nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť (tzv. schránkové spoločnosti). Oddelenie štatutárneho a administratívneho sídla spoločnosti, ktoré doposiaľ nebolo uplatnené na žiadnu európsku formu spoločnosti, preto predstavuje precedens, ktorý u EHSV vyvoláva pochybnosti. Spolu s pravidlom, že sa na SUP vzťahuje právo štátu, v ktorom je registrovaná, to môže spôsobiť ohrozenie práva zamestnancov na spolurozhodovanie a tiež umožniť obchádzanie národných daňových predpisov.

1.6

Nemožno vylúčiť, že v dôsledku formálneho preloženia štatutárneho sídla a zodpovedajúcej zmeny štatútu spoločnosti dôjde k znemožneniu práv zamestnancov na spolurozhodovanie v orgánoch spoločnosti (dozornej alebo správnej rade). EHSV sa preto výslovne zasadzuje za zhodnosť štatutárneho a administratívneho sídla SUP, tak ako to platí pre iné nadnárodné právne formy (európsku akciovú spoločnosť – SE a európske družstvo – SCE). Okrem toho EHSV žiada, aby sa zabezpečila platnosť práv zamestnancov na spolurozhodovanie toho členského štátu, v ktorom SUP vykonáva svoju hlavnú hospodársku činnosť, a aby sa dôrazne riešilo narúšanie hospodárskej súťaže. EHSV preto pokladá za potrebné stanoviť jednotné pravidlá pre SUP, aj pokiaľ ide o práva zamestnancov na spolurozhodovanie.

1.7

EHSV sa nazdáva, že v záujme zakladateľov spoločnosti je dôležité zabezpečiť, aby SUP bolo možné založiť nekomplikovaným spôsobom a v primeranom čase. Registrácia SUP vo výlučne elektronickom konaní však môže vyvolať mnohé problémy a nebezpečenstvá, ak sa neoverí totožnosť zakladateľa spoločnosti. Zrušenie kontrol totožnosti by zvýšilo netransparentnosť z pohľadu obchodných partnerov, podkopalo riadne fungovanie obchodného styku a oslabilo záujmy spotrebiteľov. Podporoval a uľahčoval by sa tým vznik tzv. schránkových spoločností a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti. Aby sa predsa vyhovelo želaniu umožniť registráciu cez internet, treba členským štátom ponechať možnosť zaviesť ju fakultatívne. V tom prípade jej však musí predchádzať overenie totožnosti zakladateľa, ktorému tiež zodpovedné úrady a/alebo notári musia poskytnúť informácie a poradenstvo.

1.8

EHSV víta zámer pomocou novej formy spoločnosti uľahčiť najmä malým a stredným podnikom (vrátane začínajúcich podnikov a mikropodnikov) činnosť na vnútornom trhu. Na zabezpečenie podpory MSP v rámci návrhu smernice je potrebné obmedziť rozsah pôsobnosti smernice na tieto podniky. Cieľom tohto nástroja nie je umožniť koncernom s medzinárodnou pôsobnosťou viesť dcérske spoločnosti so stovkami alebo tisíckami zamestnancov vo forme SUP. EHSV preto navrhuje, aby možnosť zriadiť SUP mali len podniky, ktoré spĺňajú podmienky článku 3 ods. 2 (2) smernice 2013/34/EÚ (smernica o účtovníctve) (3). To by znamenalo, že keď SUP dosiahne určitú veľkosť, musí byť premenená na subjekt v inej právnej forme.

1.9

Súhrnne treba konštatovať, že v prípade prijatia návrhu smernice budú v mnohých členských štátoch spochybnené zásady práva obchodných spoločností. Pokiaľ ide o zvolený právny základ, vyjadruje EHSV pochybnosti o tom, či je návrh v súlade so zásadou subsidiarity. Z tohto dôvodu EHSV požaduje, aby formu SUP smeli používať iba podniky vyvíjajúce cezhraničnú činnosť, ktoré v čase registrácie vykonávajú činnosť v najmenej dvoch členských štátoch alebo vierohodne preukážu, že najneskôr v určitej lehote (napríklad do dvoch rokov) po svojej registrácii budú vykonávať činnosť v najmenej dvoch členských štátoch. Návrh nariadenia o štatúte európskej nadácie (FE) (4) a príslušná priebežná správa Európskeho parlamentu by tu mohli slúžiť ako vzor.

1.10

Z uvedených dôvodov EHSV síce oceňuje snahy Komisie podporovať MSP pomocou opatrení v oblasti práva spoločností, ale nazdáva sa, že konkrétny obsah smernice ešte necháva nemalý priestor na diskusiu. EHSV môže návrh hodnotiť pozitívne len v prípade, že budú zohľadnené jeho pripomienky predložené v tomto stanovisku. Teraz je predovšetkým potrebné hľadať vyvážené riešenie v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami, ktoré Komisia v prípravnej fáze bohužiaľ nekonzultovala v rovnakej miere.

2.1

Už v roku 2008 chcela dať Európska komisia MSP k dispozícii jednoduchý, flexibilný a vo všetkých členských štátoch jednotný nástroj na uľahčenie ich cezhraničných činností v podobe štatútu európskej súkromnej spoločnosti (SPE) (5). Po tom, čo táto iniciatíva nakoniec stroskotala v Rade, Komisia v rámci programu REFIT ohlásila, že návrh na SPE vezme späť (6).

2.2

Komisia dala zainteresovaným kruhom možnosť vyjadriť sa v rámci všeobecnej verejnej konzultácie k budúcnosti práva spoločností (február 2012) a podrobnejšej konzultácie k spoločnostiam s jediným spoločníkom (jún 2013). Následne sa k plánovanej iniciatíve Komisie konalo 13.oseptembra 2013 stretnutie GR pre vnútorný trh a služby so zástupcami podnikateľov. Podľa informácií Komisie sa ho zúčastnili okrem iných Businesseurope, European Small Business Alliance, hospodárske a obchodné komory a Eurochambers. Očividne neboli pozvaní zástupcovia zamestnancov a nekonali sa ani rovnocenné konzultácie s odborovými organizáciami a spotrebiteľskými združeniami.

2.3

Komisia potom 9. apríla 2014 predstavila svoj návrh smernice o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom (SUP), ktorý výslovne označila za alternatívu k európskej súkromnej spoločnosti (SPE). Cieľom je uľahčiť MSP založenie spoločností v zahraničí.

2.4

Členské štáty majú do svojich právnych systémov zaviesť národné formy spoločností, pre ktoré by v celej EÚ platili tie isté predpisy a existovala jednotná skratka SUP (Societas Unius Personae). Výslovným zámerom návrhu je zníženie nákladov na zriadenie a prevádzku. Návrh obsahuje zjednodušený postup registrácie on-line a takmer úplné zrušenie požiadavky základného imania. Veritelia majú byť chránení v dôsledku povinnosti konateľa resp. konateľov kontrolovať rozdelenie zisku.

2.5

Členské štáty už nemajú mať možnosť požadovať, aby sa štatutárne sídlo a hlavné sídlo riadenia spoločnosti nachádzali v tom istom členskom štáte. Tým sa prvýkrát pripúšťa oddelenie štatutárneho a administratívneho sídla európskej formy spoločnosti. Pritom má pre SUP platiť právo toho členského štátu, v ktorom je registrovaná. Práva zamestnancov na spolurozhodovanie Komisia v svojom návrhu vôbec nespomína.

2.6

Komisia konštatuje, že týmto návrhom nemá byť zavedená „nová nadnárodná právna forma spoločností s jedným spoločníkom“, ale majú ním byť postupne odstránené „obmedzenia slobody usadiť sa“. Preto svoj návrh opiera o článoko50 ods.o2 písm. f) ZFEÚ.

3.1

Skúsenosti jednotlivých členských štátov ukazujú, že v niektorých odvetviach je pre jednotlivé podniky väčšinou atraktívnejšie udeliť zákazku samostatne zárobkovo činnej osobe ako prijať nového zamestnanca. V početných prípadoch sa pritom obchádzajú národné kolektívne zmluvy. Navrhovaná smernica by v dôsledku jednoduchého zriadenia SUP pri súčasnom obmedzení zodpovednosti bez požiadavky kapitálovej investície a zároveň možnom oddelení štatutárneho od administratívneho sídla spoločnosti ešte viac nabádala k vzniku nepravej samostatnej zárobkovej činnosti. Tá sa zvyčajne týka osôb so slabou pozíciou na trhu práce, pre ktoré je ochrana prostredníctvom pracovného práva a kolektívnych zmlúv najdôležitejšia.

3.2

EHSV uznáva, že prevažná väčšina podnikov a zamestnancov v EÚ dodržiava pravidlá, ktoré sa na nich v zodpovedajúcich právnych systémoch vzťahujú. Vzhľadom na charakter SUP sa však EHSV obáva, že navrhovaný model v sebe skrýva potenciálne nebezpečenstvo nárastu podnikových podvodov, iných kriminálnych praktík (napr. pranie špinavých peňazí) alebo nepravej samostatnej zárobkovej činnosti, keďže umožňuje napríklad bez obmedzenia voliť a premiestňovať svoje „virtuálne“ sídlo registrácie alebo pomocou komplikovaných „skladačkových“ štruktúr zakrývať svoju identitu. Návrh smernice je teda i v rozpore so snahami EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

3.3

Je pochybné, či sa týmto návrhom smernice podarí naplniť pozitívny zámer Komisie podporovať cezhraničnú činnosť MSP. EHSV pripomína, že niektoré členské štáty už v rámci rokovaní o európskej súkromnej spoločnosti presadzovali požiadavku skutočného minimálneho základného imania, zhodnosti štatutárneho a administratívneho sídla, ako aj jednotných noriem o spolurozhodovaní zamestnancov. Podľa názoru EHSV nie je na prospech veci, že Komisia v predmetnom návrhu nezohľadnila oprávnené požiadavky týchto členských štátov.

4.1.1

Komisia chce prostredníctvom tohto nového návrhu smernice o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom v konečnom dôsledku zriadiť európsku súkromnú spoločnosť (SPE). Intenzita úpravy tejto novej právnej formy (SUP) je v podstate taká istá ako v prípade európskej súkromnej spoločnosti. SUP má mať nielen jednotný európsky názov, ale navyše sú aj jej všetky podstatné vlastnosti (zriadenie, minimálne základné imanie, štatutárne sídlo, stanovy) záväzne stanovené nadnárodným právom. Vzhľadom na jej podstatu je nutné SUP označiť ako nadnárodnú právnu formu, a preto mal byť za jej právny základ správne zvolený článok 352 ZFEÚ.

4.1.2

To, že má v rámci návrhu na zriadenie SUP vzniknúť 28 rôznych SUP, ešte neznamená, že ide o národnú právnu formu. Aj európska spoločnosť (SE) existuje v 28 rôznych podobách a napriek tomu niet pochýb o jej nadnárodnom charaktere. Správnosť voľby článku 50 ZFEÚ za právny základ zámeru Komisie je preto viac než otázna.

4.1.3

Návrh Komisie tiež nespĺňa zásadu subsidiarity zakotvenú v zmluve o Európskej únii, pretože na rozdiel od európskej spoločnosti a európskeho družstva nezahŕňa požiadavku cezhraničnej situácie a vzťahuje sa teda nielen na cezhraničné, ale aj na čisto vnútroštátne prípady. To znamená, že i ten, kto má v úmysle prevádzkovať svoj podnik len v rámci jedného členského štátu, má mať možnosť založiť úplne novú SUP. Smernica má tiež umožňovať premenu vnútroštátneho právneho subjektu na SUP bez cezhraničného prvku. Na základe práva Únie tak vzniká nová národná forma spoločnosti, ktorá priamo konkuruje iným právnym formám podľa národného práva. Bez ohľadu na rozpor so zásadou subsidiarity vyplýva už z článkuo50 ods.o2 písm.of) ZFEÚ, že podniky musia mať možnosť zakladať pobočky v rôznych členských štátoch. Z tohto dôvodu EHSV požaduje, aby formu SUP smeli používať iba podniky vyvíjajúce cezhraničnú činnosť, ktoré v čase registrácie vykonávajú činnosť v najmenej dvoch členských štátoch alebo vierohodne preukážu, že najneskôr v určitej lehote (napríklad do dvoch rokov) po svojej registrácii budú vykonávať činnosť v najmenej dvoch členských štátoch. Návrh nariadenia o štatúte európskej nadácie (FE) (7) a príslušná priebežná správa Európskeho parlamentu by tu mohli slúžiť ako vzor.

4.1.4

Komisia podčiarkuje, že cieľom návrhu smernice je uľahčiť MSP cezhraničné činnosti a zakladanie dcérskych spoločností v iných členských štátoch. Komisia však nevyužila možnosť náležite zabezpečiť svoj zámer podpory MSP zúžením oblasti pôsobnosti smernice. Na zabezpečenie podpory MSP v rámci návrhu smernice by preto pôsobnosť smernice mala byť obmedzená na tieto podniky. Ako kritérium na vymedzenie môže slúžiť smernica 2013/34/EÚ (smernica o účtovníctve) (8), ktorá sa vzťahuje na všetky kapitálové spoločnosti v celej Únii. Možnosť zakladať SUP by mali mať len podniky, ktoré spĺňajú kritériá veľkosti podľa článkuo3 ods.o2 (9) smernice 2013/34/EÚ (10). To by znamenalo, že keď SUP dosiahne určitú veľkosť, musí byť premenená na subjekt v inej právnej forme. Vzhľadom na povinnosť sprístupňovať informácie možno dodržiavanie týchto kritérií ľahko overiť a kontrolovať.

4.2.1

V prípade, že sa nebude požadovať overenie totožnosti zakladateľa spoločnosti, môže povinný elektronický postup registrácie, ktorý navrhuje Komisia, prispieť k zvýšeniu netransparentnosti SUP. Ale aj pre zakladateľov je poučenie o právach a povinnostiach spojených so založením spoločnosti veľmi dôležité. Elektronickou cestou sa dá len ťažko overiť totožnosť osôb. Založenie on-line bez overenia totožnosti by tiež bolo v rozpore so snahami Komisie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

4.2.2

EHSV sa nazdáva, že v záujme MSP je dôležité stanoviť „primerané trvanie“ založenia SUP. Malo by zostať vecou členských štátov rozhodnúť, či umožnia založenie SUP formou registrácie on-line. V tom prípade by však elektronickej registrácii mala predchádzať „predbežná kontrola“. Takto by zodpovedné orgány a/alebo notári mohli predovšetkým overiť totožnosť zakladateľa a informovať ho o podstatných právnych následkoch.

4.2.3

Zrušením požiadavky minimálneho základného imania spolu s obmedzenou zodpovednosťou spoločníka sa zakladateľovi signalizuje, že podnikateľské riziko nesie verejnosť. Tento signál je nesprávny a výrazne odporuje zásade trhového hospodárstva. Minimálne základné imanie má však veľký význam aj ako akási skúška serióznosti, pretože zakladateľom spoločnosti signalizuje, že využívanie obmedzenia zodpovednosti si vyžaduje splatenie podstatného rizikového príspevku, a preto je nutné starostlivo zvážiť šance a riziká projektov. Skutočné minimálne základné imanie, ktorého výška zodpovedá obchodnému zameraniu spoločnosti, je preto podstatným prvkom akejkoľvek spoločnosti. Záväzné vytváranie rezerv by bolo dodatočným vhodným opatrením na posilnenie vlastného kapitálového vybavenia v zmysle predchádzania platobnej neschopnosti.

4.2.4

EHSV sa nazdáva, že potvrdenie o platobnej schopnosti, vystavené konateľom, nemôže nahradiť požiadavku podstatného minimálneho základného imania a s tým spojenú povinnosť zachovať kapitál, a to najmä preto, že potvrdenie o platobnej schopnosti prináša neistotu a pre veriteľa znamená riziko nesprávneho obchodného rozhodnutia. Potvrdenie o platobnej schopnosti by malo byť podpísané nezávislým externým audítorom.

4.3.1

Oddelením štatutárneho a administratívneho sídla možno SUP veľmi ľahko vyňať z právneho systému, do pôsobnosti ktorého v skutočnosti patrí. Rôzne príklady dokazujú, že sa tým oslabuje ochrana veriteľov a spotrebiteľov, ale tiež účasť zamestnancov na rozhodovacích procesoch, ktorú takým spôsobom možno ľahko obísť. Úplne slobodná voľba sídla registrácie bez akejkoľvek súvislosti s miestom činnosti tiež zvyšuje nebezpečenstvo zneužitia, okrem iného i preto, že v každom prípade uľahčí vyhnúť sa dosahu úradov. Práva zamestnancov na spolurozhodovanie, ktoré platia pre SUP v štáte jej hlavnej hospodárskej činnosti, nesmie byť možné obísť tým, že sa sídlo registrácie zvolí v inom členskom štáte. Navyše doposiaľ neexistuje jednotný európsky register podnikov. Pred tým, než sa bude uvažovať o ďalšej liberalizácii, je preto naliehavo potrebné prijať zodpovedajúce zlepšenia.

4.3.2

V prípade, že sa štatutárne sídlo nezhoduje so sídlom riadenia spoločnosti, sa tiež sťažuje presadzovanie nárokov, keďže je možné, že žaloba bude musieť byť doručená do štatutárneho sídla spoločnosti resp. právoplatne uznaný nárok bude nutné vymáhať v krajine sídla registrácie. Podľa doterajších skúseností je medzinárodné doručovanie napriek ustanoveniam platným v celej Únii (nariadenie 1393/2007 o doručovaní písomností a nariadenie 805/2004 o európskom exekučnom titule pre nesporné nároky) obtiažne, takže súdne uplatňovanie, ako aj vymáhanie nároku by bolo oveľa náročnejšie a trvalo by dlhšie. Smernica by preto bezpodmienečne mala predpisovať zhodu štatutárneho a administratívneho sídla, tak ako to právne predpisy EÚ stanovili v prípade európskych spoločností (SE) a európskych družstiev (SCE).

4.4.1

V závislosti od veľkosti podniku sa na právnu formu, ktorá má na území celej Únie ten istý názov a vykazuje tie isté charakteristické črty, musia tiež na území celej Únie vzťahovať jednotné minimálne normy, pokiaľ ide o zriadenie dozorného orgánu a práva zamestnancov na spolurozhodovanie. Mali by byť preto zavedené jednotné pravidlá, ktoré by sa týkali potreby zriadenia dozorného orgánu SUP (dozorná rada alebo členovia správnej rady bez riadiacich právomocí), ako aj práv zamestnancov na spolurozhodovanie (v prípade premeny z inej formy analogicky k právnej regulácii SE). V opačnom prípade návrh smernice nabáda k účelovému vyberaniu právneho poriadku a konkurencii medzi nimi, v dôsledku čoho sa oslabia a odstránia národné normy práva spoločností a obídu práva zamestnancov zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch. Účasť zamestnancov na rozhodovaní dozornej rady je podstatným prvkom európskeho sociálneho modelu a súčasťou európskeho riadenia spoločností a je nutné chrániť ho pred modelmi, ktoré umožňujú obísť ho. V zmysle jednoznačnosti formy spoločnosti by malo meno každej SUP obsahovať dodatok o obmedzení zodpovednosti a krajine jej registrácie.

19.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 458/25

Spravodajca

Pierre-Jean COULON

1.1

Tento návrh je súčasťou novej rozsiahlej iniciatívy Komisie zameranej na podporu voľného pohybu tovaru.

1.2

EHSV víta, že za legislatívny prostriedok bolo vybraté nariadenie, čo potvrdzuje osobitnú dôležitosť tejto otázky, ktorá sa týka prevažnej väčšiny obyvateľov Únie, ako aj konkurencieschopnosti európskych podnikov.

1.3

EHSV dôrazne trvá na nekompromisnom prístupe v oblasti bezpečnosti osôb, zvierat a majetku v rámci celého reťazca navrhovania, výroby, distribúcie, inštalácie a používania príslušných zariadení.

1.4

EHSV takisto žiada, aby sa venovala maximálna pozornosť pokusom o falšovanie, hlavne v prípade spotrebičov vyrobených mimo EÚ.

1.5

Pravidlá ukladania sankcií sa musia uplatňovať prísne a musí sa stanoviť povaha a dolná hranica týchto sankcií.

1.6

EHSV žiada Komisiu, aby osobitne monitorovala ustanovenia týkajúce sa podmienok dodávky plynu v členských štátoch. Toto monitorovanie si vyžaduje dobrú koordináciu rôznych generálnych riaditeľstiev.

2.1

Smernicou 2009/142/ES sa kodifikovala smernica 90/396/EHS o plynových spotrebičoch. Bola jednou z prvých harmonizačných smerníc založených na zásade „nového prístupu“.

2.2

EHSV sa domnieva, že tento návrh môže zabezpečiť dôveru spotrebiteľov v kvalitu výrobkov na trhu a že je dôležité posilniť dohľad nad trhom.

2.3

Skúsenosti časom ukázali, že niektoré ustanovenia smernice je potrebné aktualizovať a objasniť, avšak bez toho, aby sa zmenil jej rozsah pôsobnosti: vymedzenie pojmov špecifických pre odvetvie, obsah a forma informácií, ktoré poskytujú členské štáty o podmienkach dodávky plynu, spojitosť s ostatnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie vzťahujúcimi sa na plynové spotrebiče. Tento návrh nariadenia sa samozrejme zakladá na článku 114 zmluvy.

2.4

EHSV podporuje myšlienku nahradiť v súčasnosti platnú smernicu nariadením, ktoré zaktualizuje a objasní niektoré z jej ustanovení, zaručí jednotné uplatňovanie navrhovanej legislatívy v celej Únii a odstráni rozdielny prístup k hospodárskym subjektom v Únii.

2.5

Na druhej strane však povinné základné požiadavky a postupy posudzovania zhody, ktoré musia výrobcovia rešpektovať, musia byť vo všetkých členských štátoch totožné.

2.6

Cieľom navrhovaného nariadenia je zosúladiť smernicu 2009/142/ES s rozhodnutím č. 768/2008/ES o novom legislatívnom rámci (NLR) a legislatívnym balíkom o výrobkoch (často nazývaným aj „Verheugenov balík“), ktorý bol prijatý v roku 2008. Zohľadňuje tiež nariadenie (EÚ) č. 1025/2012 , ako ja návrh nariadenia o dohľade nad trhom výrobkov, ktorý Komisia prijala 13. februára 2013 a ktorého cieľom je zaviesť jednotný právny nástroj na činnosti dohľadu nad trhom v oblasti nepotravinových výrobkov.

2.7

Hlavne sa navrhuje:

2.8

Zlepšiť prehľadnosť zásobovania členských štátov plynom.

2.8.1

Pripomeňme, že v súčasnosti zverejňované informácie nie sú postačujúce. V návrhu sa vymedzujú parametre, ktoré by sa mali uviesť v oznámeniach v záujme lepšieho zabezpečenia kompatibility spotrebičov s rôznymi spôsobmi dodávok plynu v členských štátoch a ustanovuje sa ním harmonizovaná forma týchto oznámení. EHSV sa domnieva, že táto otázka má zásadný význam tak pre to, aby sa spotrebiteľom uľahčil prístup k plynu, ako aj pre diverzifikáciu zdrojov dodávok pre členské štáty. Táto problematika si vyžaduje dobrú koordináciu rôznych generálnych riaditeľstiev (pre podnikanie a priemysel, pre energetiku atď.).

2.9

Uvedenie spotrebičov a príslušenstva na trh, povinnosti hospodárskych subjektov, označenie CE, voľný pohyb:

V súlade s rozhodnutím o NLR návrh obsahuje ustanovenia typické pre harmonizačné predpisy Únie týkajúce sa výrobkov a stanovuje povinnosti príslušných hospodárskych subjektov (výrobcov, splnomocnených zástupcov, dovozcov, distribútorov atď.).

Zachováva sa v ňom ustanovenie, podľa ktorého príslušenstvo nenesie označenie CE. Osvedčenie doložené k príslušenstvu sa však odteraz kvalifikuje ako „osvedčenie o zhode príslušenstva“, čo umožňuje podrobnejšie a presnejšie vymedziť jeho obsah.

2.10

Harmonizácia, oznamovanie, zhoda

2.10.1

Nariadením (EÚ) č. 1025/2012 sa ustanovuje horizontálny právny rámec pre normalizáciu. Ustanovenia smernice 2009/142/ES, ktoré sa vzťahujú na tie isté aspekty, preto z dôvodov právnej istoty v tomto návrhu neboli zopakované. V návrhu sa v súlade s NLR posilňujú notifikačné kritériá pre notifikované orgány a zavádzajú sa osobitné požiadavky pre notifikujúce orgány. Pokiaľ ide o posudzovanie zhody, postupy boli zachované. Nezabúdajme, že zhoda znamená zodpovednosť. Tým sa dosiahne vysoká úroveň ochrany verejných záujmov (bezpečnosť, racionálne využívanie energie, ochrana spotrebiteľa atď.).

2.11

Pokiaľ ide o povinnosti výrobcov, EHSV požaduje:

2.12

Navrhované nariadenie sa začne uplatňovať dva roky po nadobudnutí účinnosti, čo poskytne výrobcom, notifikovaným orgánom, členským štátom a európskym normalizačným orgánom čas potrebný na prijatie týchto nových pravidiel.

19.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 458/27

Spravodajca:

Stefano PALMIERI

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta Stratégiu EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR) (1), pretože ju pokladá za užitočný nástroj na propagáciu a podporu konkurencieschopnosti a rastu zamestnanosti, čím sa zaručuje hospodárska, sociálna a územná súdržnosť tohto regiónu.

1.2

EHSV konštatuje, že jadransko-iónsky región je charakteristický prítomnosťou kultúrnych, sociálnych a hospodárskych rozdielov, pre ktoré bude vykonávanie stratégie EUSAIR osobitne komplexné. Preto je dôležité definovať viacúrovňové riadenie, ktoré bude schopné účinne integrovať vertikálny rozmer (účasť vlád a regionálnych a miestnych samospráv) a horizontálny rozmer (účasť občianskej spoločnosti). Vzhľadom na to EHSV považuje za vhodné zvážiť vytvorenie nejakého trvalého fóra.

1.3

EHSV sa domnieva, že výrazné zameranie stratégie EUSAIR na Balkán a Podunajsko musí sprevádzať rovnako dôrazne zameranie na iné územia okolo Stredozemného mora, hlavne s cieľom začleniť do tejto stratégie pobrežné regióny Tyrrhenského a Egejského mora. Toto začlenenie by zvýšilo strategickú hodnotu a množstvo rozvojových príležitostí.

1.4

EHSV považuje za nevyhnutné doplniť stratégiu EUSAIR o ďalšie dve stratégie pre západné a východné Stredozemie. Integráciou týchto troch stratégií by sa skutočne zaručil hospodársky a sociálny rozvoj celého Stredozemia.

1.5

EHSV oceňuje politickú podporu, ktorej sa dostáva stratégii EUSAIR, a domnieva sa, že to má rozhodujúci význam pre efektívnu integráciu stratégie Európa 2020, európskej politiky rozšírenia a stratégií regionálneho rozvoja.

1.6

EHSV zdôrazňuje, že sa proces účasti začatý v prípravnej a plánovacej fáze stratégie EUSAIR nevyvinul rovnako vo všetkých zapojených územiach. V balkánskych krajinách sú zjavné určité problémy hlavne v súvislosti s účasťou a zapájaním malých a stredných podnikov, odborov a organizácií zastupujúcich sociálne záujmy.

1.7

EHSV sa domnieva, že v rámci rôznych fáz vykonávania stratégie EUSAIR by bolo vhodné poskytnúť verejným a súkromným hospodárskym subjektom, sociálnym subjektom a jednotlivým zložkám organizovanej občianskej spoločnosti primeranú sprievodnú pomoc prostredníctvom programov cielenej odbornej prípravy a organizačnej a technickej podpory.

1.8

EHSV hodnotí pozitívne vzájomnú doplnkovosť stratégie EUSAIR a námornej stratégie pre región Jadranského a Iónskeho mora. Tieto stratégie boli účinne doplnené o priority a príležitosti na rozvoj pre vnútrozemské oblasti. Tieto doplnenia by sa mali ďalej podporovať, pretože sú pridanou hodnotou, ktorá napomáha konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov, ochranu životného prostredia a blahobyt občanov.

1.9

EHSV poznamenáva, že treba venovať väčšiu pozornosť zapojeniu občianskej spoločnosti do stratégie EUSAIR hlavne v súvislosti s vytváraním kapacít a riadením. Veľmi dôležité je zlepšiť koordináciu medzi existujúcimi mechanizmami spolupráce a financovania.

1.10

EHSV uznáva, že činnosť Európskej komisie počas prípravy a prezentácie stratégie bola užitočná, a domnieva sa, že jej zapojenie bude potrebné aj na podporu realizačnej fázy stratégie, pri plnom rešpektovaní inštitucionálnych funkcií príslušných členských štátov.

1.11

Aj keď sa EHSV domnieva, že štruktúra a ciele stratégie sú primerané na pomoc partnerom regiónu čeliť výzvam, ktoré sa nemôžu efektívne riešiť zaužívanými prostriedkami, pokladá za potrebné ich aktualizovať a posilniť.

1.12

Veľmi dôležité je konkrétnejšie podporiť opatrenia na podporu malých a stredných podnikov s osobitným dôrazom na problém s dostupnosťou úverov, vyvinúť metodiku podpory doplnkovosti a synergií medzi rôznymi programami financovania a stanoviť prierezové spoločné zameranie štyroch pilierov, ktoré prispeje k aktivácii podporných opatrení v oblasti pracovných podmienok, rovnosti mužov a žien, osôb so zdravotným postihnutím a prisťahovalcov.

1.13

V rámci „modrého rastu“ treba podporiť cielené opatrenia zamerané na pomoc pri vytváraní nových hospodárskych príležitostí a nových pracovných miest.

1.14

V súvislosti s pilierom „prepojenie regiónu“ by bolo vhodné viacej sa zamerať na otázky bezpečnosti námornej dopravy, prepojenia námorných a pobrežných oblastí s vnútrozemskými oblasťami a na otázky posilnenia a vzájomného prepojenia energetických sietí.

1.15

Pokiaľ ide o „kvalitu životného prostredia“, opatrenia by mali obsahovať väčšie vzájomné prepojenie „prostredia“ (morského a suchozemského) s „cieľmi“ (ochrana fauny, zdravie a bezpečnosť obyvateľstva).

1.16

Pokiaľ ide o „udržateľný cestovný ruch“, je potrebné podporiť také opatrenia, ktoré zvýšia hodnotu turistického rozmeru „územného kapitálu“ príslušných regiónov (prírodné, kultúrne a umelecké dedičstvo).

1.17

EHSV zdôrazňuje, že v rámci stratégie EUSAIR príležitosti pre malé a stredné podniky vyplývajúce z výskumu a inovácií nepostačujú na zabezpečenie obnovy konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest v regióne. Z toho dôvodu pokladá za vhodné prijať opatrenia, ktoré zlepšia dostupnosť úverov pre malé a stredné podniky, prilákajú súkromné investície, umožnia účasť na programoch EÚ v oblasti financovania a spoluprácu s výskumnými strediskami a vysokými školami.

1.17.1

EHSV sa domnieva, že na využitie príležitostí, ktoré ponúka výskum a inovácia, je potrebné podporiť tieto priority:

1.18

EHSV kritizuje skutočnosť, že stratégia neobsahuje konkrétne opatrenia na zlepšenie „sociálneho rozmeru“ v regióne. Mali by sa do nej zapracovať priority a opatrenia na podporu začlenenia osôb so zdravotným postihnutím, predchádzanie diskriminácii na základe rasy alebo etnického pôvodu, veku, sexuálnej orientácie alebo pohlavia, ako aj riešiť sociálne problémy spôsobené nelegálnymi migračnými prúdmi, ktoré sa týkajú predovšetkým južnej časti tohto regiónu.

1.18.1

EHSV sa domnieva, že začlenenie a posilnenie sociálneho rozmeru v stratégii EUSAIR sa v súlade s návrhom Komisie musí uskutočniť prostredníctvom podpory sociálnych investícií a vhodnej modernizácie systémov sociálnej ochrany s cieľom:

1.19

EHSV sa domnieva, že je potrebné stanoviť účelové ukazovatele, ktoré umožnia monitorovanie, vykonávanie a posudzovanie programov a opatrení stanovených v stratégii EUSAIR.

2.1

Cieľom tohto stanoviska je posúdiť „Stratégiu EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR)“ a príslušný akčný plán z hľadiska organizovanej občianskej spoločnosti. Pri príprave a usporiadaní stanoviska sa vychádzalo zo záverov verejnej diskusie, ktorá sa uskutočnila 27. mája 2014 v Palerme (2), a z iných stanovísk, ktoré EHSV už prijal (3).

2.2

Stratégia EUSAIR sa začína uplatňovať v historickom období, ktoré sa vyznačuje negatívnymi účinkami finančnej krízy na reálne hospodárstvo a štrukturálnymi zmenami na hospodárskej, sociálnej a environmentálnej úrovni, na ktoré je potrebné reagovať s cieľom napomôcť hospodársky rozvoj a blahobyt občanov.

2.3

Pre stratégiu je príznačné výrazné zameranie na Balkán a Podunajsko. Hoci sú regióny na brehu Tyrrhenského a Egejského mora začlenené do tejto stratégie, chýba prepojenie s politikami rozvoja a súdržnosti iných oblastí Stredozemia. Absencia efektívneho zamerania na politiky rozvoja celej stredozemskej oblasti vystavuje jadransko-iónsky región nebezpečenstvu postupnej marginalizácie.

2.4

Stratégia EUSAIR sa nemôže chápať len ako nástroj na podporu integrácie balkánskych krajín do EÚ, pretože jej strategická hodnota spočíva v možnosti lepšie zosúladiť európsku makroekonomickú politiku, politiku rozšírenia a stratégiu regionálneho rozvoja.

2.5

Nie všetci verejní, hospodárski a sociálni aktéri sa mohli primerane zapojiť do programovania stratégie EUSAIR. To je prípad malých a stredných podnikov, odborov a organizácií zastupujúcich sociálne záujmy balkánskeho pobrežia.

2.6

Výzvy, ktorým bude musieť jadransko-iónsky región čeliť v najbližších rokoch, vyžadujú okrem silnej politickej podpory väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do riadenia a vykonávania stratégie EUSAIR, ako aj podnikateľský systém posilnený opatreniami na podporu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov.

2.6.1

V tejto súvislosti je potrebné verejným a súkromným hospodárskym subjektom, sociálnym subjektom a jednotlivým zložkám organizovanej občianskej spoločnosti zaručiť primeranú sprievodnú pomoc v jednotlivých fázach vykonávania stratégie prostredníctvom programov cielenej odbornej prípravy a organizačnej a technickej podpory.

3.1

Stratégia EUSAIR využíva podobnú schému ako stratégia pre Pobaltsko (4) a stratégia pre Podunajsko (5). Rozvíja sa v súlade s námornou stratégiou pre región Jadranského a Iónskeho mora (6) a námornú spoluprácu rozširuje o spoluprácu suchozemskú, čím vytvára nové príležitosti rozvoja v záujme „konkurencieschopnosti a súdržnosti regiónu“.

3.2

Výzvy uvedené v stratégii EUSAIR sa týkajú sociálnych a hospodárskych rozdielov príznačných pre tento región, chýbajúcej dopravnej infraštruktúry, preťaženia námornej dopravy, nevhodného vzájomného prepojenia elektrických sietí, absencie sietí prepájajúcich výskum a podnikateľskú sféru na pomoc malým a stredným podnikom, udržateľnosti rybolovu, ohrozenia životného prostredia v dôsledku znečistenia, potrieb ochrany mimoriadne rozmanitého morského prostredia, negatívnych účinkov zmeny podnebia a nedostatočnej inštitucionálnej a administratívnej kapacity.

3.3

Pre región Jadranského a Iónskeho mora sú príznačné významné príležitosti rozvoja, ktoré treba využiť na podporu konkurencieschopnosti a súdržnosti: modré hospodárstvo, osobitne udržateľná výroba a spotreba produktov rybného hospodárstva, námorná a pobrežná turistika, modré technológie, obnoviteľné zdroje energie, prepojenie mora a pevniny, intermodálna doprava, ako aj prírodné, historické a kultúrne dedičstvo.

3.4

Na základe analýzy cieľov 4 prioritných pilierov a dvoch prierezových pilierov pokladá EHSV za potrebné zapracovať do stratégie EUSAIR špecifické zmeny, aby sa stala úspešným činiteľom podpory konkurencieschopnosti a súdržnosti celého regiónu.

3.4.1

Aby sa potenciál modrého hospodárstva premenil na efektívne príležitosti rozvoja, je potrebné podporiť opatrenia na zlepšenie dostupnosti úverov a verejných finančných zdrojov pre malé a stredné podniky, podporiť mobilitu a zvýšiť kvalifikovanosť pracovnej sily a podporiť aktivity spojené s udržateľným a zodpovedným rybolovom.

3.4.2

Dôležité je zlepšiť dopravnú infraštruktúru a spojenie morských a pobrežných oblastí s vnútrozemím, tak z hľadiska obehu tovarov, ako aj pohybu osôb.

3.4.3

Veľmi dôležitá je dôraznejšie podpora opatrení spoločnej ochrany morského prostredia a vnútrozemských oblastí, pretože ochranu morského ekosystému môžu ohroziť nie celkom ekologicky vhodné aktivity vo vnútrozemí.

3.4.3.1

Vzhľadom na charakter morského priestoru, ktorého sa stratégia EUSAIR týka, sa nové činnosti prieskumu a využívania ložísk uhľovodíkov musia starostlivo posúdiť a rozhodnúť o nich musia všetky zainteresované štáty. Musí sa vykonať strategické posúdenie vplyvu na životné prostredie.

3.4.4

Potrebné je zlepšiť využitie prírodného, kultúrneho a umeleckého dedičstva regiónu Jadranského a Iónskeho mora v cestovnom ruchu, aby sa využil kapitál tohto územia v oblasti konkurencieschopnosti a vytvárania stabilných pracovných miest.

3.4.5

Potrebné by bolo prijať opatrenia na odstránenie obmedzení, ktoré ovplyvňujú výskumno-inovačnú schopnosť malých a stredných podnikov, a podporiť ich schopnosť prilákať súkromné investície.

3.4.6

Prioritným cieľom je zapojiť do aktivít budovania kapacít okrem verejných správ aj zástupcov občianskej spoločnosti. Toto možno dosiahnuť vytvorením stáleho fóra zastupujúceho sociálnych a hospodárskych partnerov v súlade s tým, čo už bolo dosiahnuté pri vysokých školách (7), obchodných komorách (8) a mestách (9).

3.4.7

Aby bolo možné stratégiu EUSAIR v prípade potreby aktualizovať vzhľadom na vznikajúce nové problémy, kritické stavy a iné vývojové tendencie, je potrebné budovanie kapacít podporiť účinným systémom monitorovania, ktorým bude možné posúdiť pokrok a nutnosť prispôsobiť stratégiu na základe kvalitatívneho a kvantitatívneho rozboru výsledkov. Preto je veľmi dôležité stanoviť účelové ukazovatele, ktoré umožnia monitorovanie, prispôsobenia a posúdenie programov a opatrení stratégie EUSAIR.

3.4.8

S odvolaním na oznámenie o riadení makroregionálnych stratégií (10) je potrebné „viacúrovňové riadenie“ stratégie EUSAIR vybaviť účinným „horizontálnym rozmerom“ (účasť občianskej spoločnosti), ktorý doplní a zlepší „vertikálny rozmer“ (účasť regiónov a miestnych orgánov) pri plnom rešpektovaní zásady „subsidiarity a proporcionality“ (11).

3.4.9

Vzhľadom na skúsenosti získané v rámci stratégie pre Pobaltsko a stratégie pre Podunajsko je veľmi dôležité, aby technická pomoc Európskej komisie po programovacej fáze stratégie ďalej pokračovala aj vo fáze jej vykonávania.

3.4.10

Veľmi dôležité je vyčleniť na stratégiu EUSAIR finančné zdroje potrebné na dosiahnutie jej cieľov. Okrem európskych štrukturálnych a investičných fondov (12) a nástroja predvstupovej pomoci na roky 2014 – 2020 (IPA) (13) sú dôležité aj tieto fondy a programy EÚ:

3.4.11

K dispozícii sú aj iné zdroje financovania, najmä investičný rámec pre západný Balkán (WBIF) (19), Európska investičná banka (EIB) (20) a iné medzinárodné finančné inštitúcie. Tieto zdroje financovania a nástroje môžu mať výrazný „pákový efekt“ a prilákať ďalšie financovanie súkromnými investormi.

3.4.12

Rovnako nevyhnutné je, aby orgány štátnej, regionálnej a miestnej správy urobili opatrenia, ktorými zabezpečia optimálne podmienky na prilákanie súkromných investícií, pričom konkrétne je potrebné: vypracovať primerané opatrenia územného marketingu, zlepšiť vhodnosť a účinnosť administratívnych postupov, podporovať iniciatívy na podporu legálnosti a boja proti korupcii, organizovanému zločinu a nelegálnej práci.

3.5

EHSV kladne hodnotí „plán vykonávania“, domnieva sa však, že niektoré z opatrení stanovených v rámci štyroch pilierov by sa mali viacej podporiť a rozpracovať.

3.5.1

V súvislosti s „modrým rastom“ sa EHSV domnieva, že v záujme pomoci vytvoreniu nových hospodárskych príležitostí a nových pracovných miest je nutné:

3.5.2

V súvislosti s pilierom „prepojenie regiónu“ sa EHSV domnieva, že v záujme umožnenia rozvoja, konkurencieschopnosti a bezpečnosti námornej dopravy, zlepšenia intermodálneho prepojenia medzi pobrežnými oblasťami a vnútrozemím a rozvoja prepojeného makroregionálneho energetického trhu je potrebné

3.5.3

V súvislosti s „kvalitou životného prostredia“ sa EHSV domnieva, že v záujme podpory opatrení na zníženie tlaku na morské a pobrežné ekosystémy a obmedzenie ohrozenia zdravia a bezpečnosti obyvateľstva je potrebné:

3.5.4

V súvislosti s „udržateľným cestovným ruchom“ sa EHSV domnieva, že v záujme využitia prírodného, kultúrneho a umeleckého dedičstva tohto regiónu cestovnom ruchu je potrebné:

3.5.5

Je potrebné stanoviť referenčné zameranie, ktoré zvýši kvalitu všetkých štyroch pilierov prostredníctvom plánovania opatrení zameraných na pracovné podmienky, rovnosť mužov a žien, osoby so zdravotným postihnutím a prisťahovalcov. Preto by sa mali prijať opatrenia zamerané na:

4.1

Aj keď EHSV pokladá stratégiu EUSAIR za užitočný nástroj na riešenie problémov príznačných pre regionálne prostredie, ktoré vzhľadom na svoju komplexnosť nemôžu uspokojivo riešiť jednotlivé štáty či regióny zaužívanými prostriedkami, vidí špecifické problémy v súvislosti s „výskumom, vývojom a inováciami v malých a stredných podnikoch“ a „sociálnym rozmerom“ tejto stratégie.

4.2

Výskum, vývoj a inovácie v malých a stredných podnikoch. Napriek výraznému úsiliu pri vykonávaní programu v rokoch 2007 – 2013 a programovaní na roky 2014 – 2020, nemajú malé a stredné podniky skoro žiadny prístup k príležitostiam rastu na základe inovácií, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a vytváranie nových pracovných miest.

4.2.1

Systém podpory výskumu a inovácií v regióne Jadranského a Iónskeho mora je stále veľmi zložitý, a teda odrádza malé a stredné podniky od účasti hlavne na projektoch EÚ. Okrem zložitých administratívnych požiadaviek, ktoré sú časovo veľmi náročné, existujú značné rozdiely v postupoch medzi regionálnymi, štátnymi a európskymi programami.

4.2.2

Príčiny tejto situácie možno nájsť hlavne v ťažkom prístupe k úverom, v zriedkavej spolupráci medzi malými a strednými podnikmi a „dodávateľmi“ výskumu, vývoja a inovácií a v absencii rozvojovej politiky, ktorá by dokázala prilákať súkromné investície.

4.2.3

Prístup k financovaniu, zvlášť v prípade malých inovatívnych podnikov, je ešte stále ťažký z dôvodu nedostatku prostriedkov rizikového kapitálu. Aj napriek značnému potenciálu, ktorý má „verejné obstarávanie pre inovácie“, je využívanie vykonávacích nástrojov, napríklad verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, ešte stále príliš slabé na to, aby prinieslo hmatateľné výsledky v prospech malých a stredných podnikov.

4.2.4

Na to, aby sa príležitosti, ktoré ponúka výskum a inovácia, premenili na činitele konkurencieschopnosti a hospodárskeho rozvoja, je potrebné podporiť kultúru moderného podnikania a napomôcť rozvoj malých a stredných podnikov v súlade s iniciatívou Small Business Act (22) a Akčným plánom pre podnikanie 2020 (23).

4.2.5

V súvislosti s priestorom, ktorého sa týka stratégia EUSAIR sú možnosti rozvoja v týchto oblastiach:

4.2.6

Veľmi dôležité je zlepšiť spoluprácu medzi malými a strednými podnikmi a subjektmi z oblasti výskumu, vývoja a inovácií, napomôcť iniciatívy vzniku nových podnikov zakladaných na základe prenosu výsledkov výskumu a inovácií, podporiť poradenskú činnosť a získavanie prostriedkov. Rovnako dôležité je napomáhať rozvoj špecifických spôsobilostí s cieľom napomôcť prenos technológií do malých a stredných podnikov a využitie výsledkov výskumu a inovácií.

4.2.7

V súvislosti so slabými stránkami a problémami, ktoré obmedzujú prístup malých a stredných podnikov k príležitostiam, ktoré ponúka inovácia, možno medzi priority zaradiť tieto opatrenia:

4.3

Sociálny rozmer. Hospodárska kríza okrem toho, že mala negatívny vplyv na reálne hospodárstvo a životné podmienky miliónov ľudí, tiež jasne ukázala nutnosť verejných zásahov zameraných na odstránenie regresívnych činiteľov hospodárskeho rozvoja a na ochranu životných podmienok a blahobytu občanov posilnením opatrení v sociálnej oblasti a v oblasti politiky blahobytu.

4.3.1

EHSV sa domnieva, že sociálnemu rozmeru stratégie EUSAIR sa musí dostať ešte väčšej podpory, aby sa zaručil rozvoj takého modelu rastu, ktorý by dokázal zabezpečiť konkurencieschopnosť a zároveň sociálne začlenenie a sociálnu ochranu občanov, najmä tých, ktorí sú najviac zraniteľní a znevýhodnení.

4.3.2

V súlade s oznámením Európskej komisie o sociálnych investíciách do rastu a sociálnej súdržnosti (24), v ktorom sa členské štáty vyzývajú, aby hlavnú prioritu urobili zo sociálnych investícií a modernizovali vlastné systémy sociálnej ochrany vypracovaním politík zameraných na tri konkrétne akčné línie, treba na začlenenie a posilnenie sociálneho rozmeru v stratégii EUSAIR:

4.3.3

Veľmi dôležité je pomôcť prijať opatrenia na podporu začlenenia osôb so zdravotným postihnutím a predchádzania diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu, veku alebo sexuálnej orientácie. Jasne sa musí podporiť dostupnosť infraštruktúry, technológií a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím, pretože je základným predpokladom podpory inkluzívneho rastu.

4.3.4

V stratégii EUSAIR sa tiež musia stanoviť opatrenia na riešenie sociálnych problémov spôsobovaných nelegálnymi migračnými prúdmi, ktoré sú príznačné predovšetkým pre južnú časť tohto regiónu.

19.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 458/36

Spravodajca:

Antonello PEZZINI

Pomocný spravodajca:

Luis Miguel PARIZA CASTAÑOS

1.1

EHSV rozhodne podporuje obidva návrhy nariadenia, z ktorých prvý je zameraný na zavedenie okružných víz a víz na viac vstupov zmenou Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a druhý na prepracovanie a zlepšenie vízového kódexu, aby sa podporil rast a vytváranie nových pracovných miest.

1.2

EHSV v plnej miere súhlasí so závermi Európskej rady z 23. júna 2014 týkajúcimi sa potreby „zmodernizovať spoločnú vízovú politiku, a to uľahčením legitímneho cestovania a posilnením miestnej schengenskej konzulárnej spolupráce, pričom by sa mala zachovať vysoká úroveň bezpečnosti a zaviesť nová správa schengenského priestoru“.

1.3

EHSV je presvedčený, že treba podporiť všetky postupy (vrátane postupov vízovej politiky) zamerané na zjednodušenie a uľahčenie pohybu tých osôb, ktoré na to majú právo a prostriedky a chcú prísť do EÚ z akéhokoľvek legitímneho dôvodu.

1.4

Európa je súčasťou globalizovaného a vzájomne prepojeného sveta, v ktorom sa medzinárodná mobilita bude zvyšovať: preto treba zaručiť lepšie synergie s inými strategickými odvetviami, napríklad s odvetvím obchodu, cestovného ruchu a kultúry a podporiť legitímne a bezpečné vstupy na báze plnej vzájomnosti.

1.5

Pozornosť úradov sa musí zamerať predovšetkým na mladých ľudí z krajín mimo Európskej únie, pretože EÚ by aj prostredníctvom vhodnej finančnej pomoci a uľahčenia postupov mohla nové generácie na celom svete získať pre svoje hodnoty, aby sa medzi národmi nastolila a šírila kultúra úcty a tolerancie, ktorá ako pevná hrádza zastaví akýkoľvek extrémizmus.

1.6

Na dosiahnutie politiky bezpečného a uvedomelého začleňovania sa EÚ vďaka procesu zjednocovania, ktorý je výsledkom podpory a veľkého úsilia členských štátov po dramatických udalostiach prvej polovice „krátkeho storočia“, musí stať miestom, v ktorom sa skonkretizuje reálny sen o mieri, pokroku, demokracii a úcte voči všetkým občanom, ale aj sen o raste, zamestnanosti a konkurencieschopnosti.

1.7

Inteligentná politika upravujúca vstup do tohto európskeho priestoru spravodlivosti a slobody musí nadväzovať na Nobelovu cenu udelenú Európskej únii, ktorá je hmatateľným dôkazom toho, čo sa dosiahlo v oblasti ľudských práv, rovnosti žien a mužov, vnímania človeka ako inteligentného spotrebiteľa, v oblasti udržateľného rozvoja, ochrany a rešpektovania náboženského presvedčenia a sexuálnej orientácie každého človeka a bezpečnosti európskych občanov.

1.8

Ako fórum občianskej spoločnosti sa EHSV domnieva, že procesy rozumného a bezpečného zjednodušovania vstupov príslušníkov rôznych národov na územie EÚ môžu prispieť k rastu a hospodárskemu a sociálnemu blahobytu, a dovoliť ešte väčšie šírenie hodnôt, na ktorých je založené spolužitie európskych občanov.

1.9

EHSV je tiež presvedčený, že nastáva čas na prekonanie kultúrnych a politických dôvodov, ktoré podnecovali vytváranie veľvyslanectiev jednotlivých európskych štátov, a že jediné zastúpenie EÚ v tretích krajinách by bolo kvalitatívnym skokom v spôsobe ako vyjsť v ústrety ostatnému svetu a dať nový impulz zjednocovaniu európskeho svetadielu, aj pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa vstupov, vyriešili by sa mnohé problémy súvisiace s rôznymi postupmi udeľovania víz a zvýšilo by sa ocenenie a vážnosť úplnej politickej integrácie EÚ.

1.10

EHSV preto Európskej komisii, Európskemu parlamentu a Rade odporúča:

2.1

Spoločná vízová politika je základným prvkom vytvárania spoločného priestoru bez vnútorných hraníc a je súčasťou článku 77 ods. 2 písm. a) a článku 79 ZFEÚ, ktoré udeľujú EÚ právomoc konať v oblasti udeľovania víz a povolení na pobyt v kontexte legálneho pobytu v členských štátoch EÚ na základe hlavy V ZFEÚ o priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

2.2

Schengenské acquis týkajúce sa vízovej politiky a vytvorené v rámci schengenskej medzivládnej spolupráce bolo zapracované do inštitucionálneho a právneho rámca EÚ: v súčasnosti sa vízový kódex a spoločná vízová politika týkajú len krátkodobých víz (tzv. schengenských víz na 90 dňové pobyty v rámci obdobia 180 dní), ktoré vystavuje 22 členských štátov a štyri pridružené štáty. Neplatí pre Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Írsko, Rumunsko a Spojené kráľovstvo (1).

2.3

Súčasné schengenské štáty vydali vyše 16,1 milióna schengenských víz na základe 1 7 2 04  391 žiadosti o vydanie víza. Hranice schengenského priestoru na súši predstavujú 7  702 km, na mori 41  915 km a letiskových hraničných prechodov je 644. Podľa nedávnych štúdií (2) sme v roku 2012 prišli spolu o 6,6 milióna potenciálnych cestujúcich kvôli zložitým postupom vydávania víz, čo predstavuje stratu nárastu príjmov od 30 % do 60 % a straty zisku až do 130 miliárd eur.

2.4

Medzi hlavnými opatreniami prijatými v rámci schengenského dohovoru sú:

2.5

Vízový kódex (3), ktorý stanovuje harmonizované postupy a podmienky vydávania krátkodobých víz, je výsledkom prepracovania a konsolidovania všetkých právnych aktov určujúcich podmienky a postupy udeľovania víz a nahradil neplatné časti schengenského acquis.

2.6

Hlavným cieľom vízového kódexu je posilniť koherenciu spoločnej vízovej politiky s cieľom zvýšiť transparentnosť a právnu istotu, posilniť procesné záruky a rovnaké posudzovanie žiadateľov tým, že sa zaručia kvalitné služby a stanoví sa zásada jedného vybavovacieho miesta na podávanie žiadostí, uľahčovanie legitímneho cestovania, predchádzanie ilegálneho prisťahovalectva a zachovanie verejného poriadku a bezpečnosti.

2.7

Posilnenie schengenského priestoru, dohoda o spoločnom európskeho azylovom systéme, zlepšenie spoločnej vízovej politiky, zintenzívnenie európskej spolupráce v boji proti organizovanému zločinu a jeho formám najviac ohrozujúcim ľudí (terorizmus, obchodovanie s ľuďmi, internetové zločiny atď.) predstavujú celkovo výsledky, ktoré sú síce významné, ale zatiaľ nepostačujúce a potrebujú väčšiu spoluprácu v rámci schengenského priestoru, ako aj s tretími krajinami. Cieľom spoločnej vízovej politiky je tiež:

2.8

Presnejšie povedané, vízová politika je spojená s hraničnou politikou EÚ, a to od chvíle, keď občania tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje vízová povinnosť, podliehajú prvým previerkam toho, či spĺňajú podmienky na vstup do EÚ, ako aj od chvíle, keď sa začne zvažovať ich žiadosť o udelenie víza.

2.9

Pri uplatňovaní ustanovení vízového kódexu boli zistené rôzne nedostatky, medzi ktoré patrí:

2.10

Európa je súčasťou globalizovaného a vzájomne prepojeného sveta, v ktorom sa medzinárodná mobilita bude zvyšovať: preto treba zaručiť lepšie synergie s inými strategickými sektormi, napríklad s obchodným, turistickým a kultúrnym sektorom, a podporiť krátkodobý pohyb vysokokvalifikovaných poskytovateľov služieb. Očakáva sa tiež nárast počtu potencionálnych návštevníkov s legitímnym dôvodom na pobyt dlhší než 90 dní počas ľubovoľného obdobia 180 dní, bez záujmu usadiť sa v niektorom z členských štátov Schengenu.

2.10.1

Osobitne mladým treba poskytnúť právnu a ekonomickú možnosť ľahšie sa dostať do Európy, ktorá už nebude pevnosťou, ale školou demokracie a tolerancie pre celý svet.

2.11

Nové schengenské riadenie musí umožniť, aby pohyb vo vnútri schengenského priestoru bez hraničných kontrol aj ďalej prinášal úžitok občanom a hospodárstvu Európy a podporil príležitosti na legitímny pohyb vďaka modernizácii vízovej politiky a uskutočneniu iniciatívy „inteligentné hranice“, zároveň však musí zachovať vysokú úroveň bezpečnosti, a pritom splniť oprávnené očakávania žiadateľov.

2.12

Vzhľadom na očakávané zvýšenie počtu žiadateľov o víza bude mať správne fungovanie Schengenského informačného systému (SIS) a Vízového informačného systému (VIS) rozhodujúci význam pre zníženie možnosti toho, aby žiadatelia o víza hľadali ľahší vstup do schengenského priestoru cez členské štáty, ktoré sú považované za menej prísne alebo v ktorých sú postupy rýchlejšie a jednoduchšie.

3.1

Hlavné prvky balíka, ktorý navrhla Komisia, možno zhrnúť takto:

4.1

EHSV považuje spoločnú vízovú politiku za základný prvok vytvárania spoločného priestoru bez vnútorných hraníc: týmto spôsobom sa schengenské acquis v oblasti vízovej politiky, dohodnuté v rámci medzivládnej schengenskej spolupráce, začlení do inštitucionálneho a právneho rámca EÚ v súlade so Zmluvou o fungovaní EÚ.

4.2

Žiaduca väčšia konzulárna spolupráca má prispieť k väčšej interoperabilite a k realizácii konkrétnych krokov smerujúcim k jednotnému zastúpeniu EÚ v mnohých štátoch sveta, čím by sa vyslal jasný signál o politickom raste a okrem zjednodušenia a zjednotenia postupov by bolo možné dosiahnuť značné úspory.

4.2.1

Inak, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS), ktorá funguje od 1. januára 2011, má okrem svojho sídla v Bruseli 140 delegácií po celom svete, 3  292 zamestnancov a rozpočet na rok 2014 vo výške 519 miliónov eur.

4.3

Zjednotenie celej legislatívy o spracúvaní žiadostí o udelenie krátkodobého víza do jedného nástroja a zmena spôsobu vydávania víz jasne prispeli k zjednodušeniu legislatívy, zvýšeniu transparentnosti a posilneniu právnej istoty.

4.4

Výbor pozitívne hodnotí všeobecný cieľ vízového kódexu zaručiť, aby spoločná vízová politika bola skutočne spoločná a aby ju všetky členské štáty vo všetkých oblastiach uplatňovali rovnakým spôsobom prostredníctvom súboru právnych ustanovení a praktických pokynov.

4.5

EHSV podčiarkuje význam, ktorý má pre podporu hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest hospodársky úžitok plynúci z uľahčenia legitímneho cestovania v jasnom právnom rámci, a to nielen pre pobyty do 90 dní počas každého obdobia 180 dní.

4.6

Aj žiadatelia z tretích krajín s legitímnymi dôvodmi na pobyty presahujúce túto lehotu, napríklad umelci, podnikatelia, profesori, výskumníci, študenti, dôchodcovia, ktorí chcú zostať v schengenskom priestore dlhšie než 90 dní bez toho, aby zostali dlhšie než 90 dní v tej istej krajine, by pri zachovaní vysokej úrovne bezpečnosti mali takúto možnosť mať.

4.7

Prijatie týchto opatrení by podľa EHSV malo nielen umožniť hospodársky rast EÚ, ale aj v rôznych kultúrach vo svete zvýšiť hodnotu spoločných zásad európskej legislatívy vyjadrených v zmluve a v charte základných práv Európskej únie, a to:

4.8

EHSV podporuje návrh víza na viacej vstupov vzhľadom na výhody, ktoré ponúka cestujúcim: navyše vydanie väčšieho počtu víz na viacej vstupov by znížilo administratívnu záťaž tak pre žiadateľov, ako aj pre konzuláty, a ušetrili by sa náklady, aj vďaka Vízovému informačnému systému (VIS).

4.9

EHSV preto podporuje návrhy Komisie, pokiaľ ide o:

5.1

EHSV podporuje návrh záväzných predpisov na harmonizáciu sprievodných dokladov k žiadosti o udelenie víza v rámci miestnej schengenskej konzulárnej spolupráce a vypracúvanie ročnej správy o všeobecnej situácii v tejto oblasti, ktorá bude poskytovaná zákonodarcom, aby sa zaručila koherencia a transparentnosť. Tieto predpisy musia zabrániť akýmkoľvek rozdielom medzi konzulátmi, pokiaľ ide o kladené požiadavky.

5.2

EHSV sa domnieva, že záruka presnejšieho zbierania údajov prostredníctvom revízie zoznamu údajov, ktoré zhromažďujú a poskytujú členské štáty, má zásadný význam pre primerané štatistické monitorovanie a lepšiu analýzu jednotlivých položiek, typov a postupov vydávania víz na účely správneho posúdenia dosiahnutia budúcich cieľov.

5.3

EHSV podporuje zavedenie okružného víza ako právneho nástroja, ktorý na základe racionálnych kritérií oprávni osoby s poctivými a legitímnymi dôvodmi cesty na pobyt v trvaní 90 dní počas obdobia 180 dní vo viacerých členských štátoch schengenského priestoru bez toho, aby ich pobyt v jednej krajine presiahol 90 dní.

5.4

EHSV sa domnieva, že lepšie vymedzenie „príslušného“ členského štátu a zjednodušenie formulára žiadosti zvýši procedurálne záruky a zabráni prieťahom a komplikáciám.

5.5

EHSV pokladá za pozitívne zrušenie zásady „osobného podania“, s výnimkou ustanovení o odobratí odtlačkov prstov v prípade podania prvej žiadosti o udelenie víza, ale s možnosťou rozhovorov, ako aj objasnenia možností podania žiadosti cez internet do šesť mesiacov pred plánovaným vstupom: návrh je zvlášť vhodný pre často cestujúce osoby s vopred zdokumentovanými žiadosťami o udelenie víza s trvalo platnými údajmi pre vstup do schengenského priestoru.

5.5.1

Aby sa zachovala vysoká úroveň bezpečnosti, EHSV odporúča rovnako prísnu ochranu osobných a biometrických údajov, a tiež dôverných údajov, o ktorých sa EHSV už vyjadril (4). EHSV preto žiada európsku agentúru pre rozsiahle informačné systémy (eu-LISA), aby plne zaručila ochranu údajov systémov VIS a SIS II.

5.6

Zavedenie prvkov právnej istoty a skrátenie maximálnych lehôt na odpoveď a vypracovanie zjednodušeného úplného zoznamu sprievodných dokumentov, ktorý neobsahuje zdravotné cestovné poistenie, pokladá EHSV za veľmi pozitívne, hlavne pre cestujúcich, ktorí sú preukázateľne dôveryhodní a bezúhonní.

5.7

Návrh stanoviť záväzné predpisy s objektívnymi a jasne stanovenými kritériami rozlišovania medzi rôznymi kategóriami žiadateľov musí žiadateľom s priaznivou „vízovou minulosťou“ zaznamenanou v databáze VIS počas 12 mesiacov predchádzajúcich žiadosti umožniť väčšiu flexibilitu pri sprievodných dokumentoch. Podľa EHSV by sa tým urýchlil proces vybavovania žiadosti a znížili by sa náklady, aj pri vízach na viacej vstupov a pri vízach prekračujúcich platnosť cestovného dokladu.

5.8

Oslobodenie presne vymedzených kategórií cestujúcich, zvlášť maloletých osôb, študentov a iných oprávnených osôb programu Erasmus Mundus, od vízového poplatku, ktorý sa vyberá povinne a rovnakým spôsobom vo všetkých členských krajinách bez ohľadu na miesto podania žiadosti, je v súlade s kritériami rovnosti a nediskriminácie a zásadami právnej istoty.

5.9

EHSV odporúča primeranú flexibilitu, ktorá nesmie byť na úkor zachovania bezpečnosti, pri revízii kritérií udeľovania víz na hraniciach námorníkom a jednorázových krátkodobých turistických povolení a pri revízii príslušných predpisov vízového kódexu.

5.10

Rovnako pozitívny postoj zaujíma EHSV aj k revízii predpisov o letiskových tranzitných vízach v zmysle väčšej proporcionality, čím sa ukončí reštriktívny prístup členských štátov.

5.11

Pokiaľ ide o udeľovanie víz občanom tretích krajín na návštevu rodinných príslušníkov, ktorí sú občanmi jedného z členských štátov EÚ a majú v ňom pobyt, EHSV sa domnieva, že títo žiadatelia musia spadať minimálne pod ustanovenia smernice 2004/38/ES o voľnom pohybe občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov, čo umožní zachovať rodinné zväzky, zjednoduší postupy a oslobodí ich od vízových poplatkov.

5.12

Pokiaľ ide o revíziu terajších definícií konzulárnej spolupráce na zabezpečenie väčšej flexibility a zavedenie zásady povinného zastúpenia, EHSV zastáva názor, že táto revízia musí priniesť zníženie nákladov a hustejšiu sieť konzulátov s lepšou interoperabilitou.

5.13

V tejto súvislosti je EHSV presvedčený, že jednotné zastúpenie by vyriešilo mnohé problémy spojené s odlišnými postupmi udeľovania víz a umožnilo značné hospodárske úspory tým, že by EÚ aj v tejto oblasti postupovala jednotne.

19.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 458/43

Spravodajca:

Stefano PALMIERI

Pomocná spravodajkyňa:

Ana BONTEA

1.1

Považuje nelegálnu prácu za problém, ktorý sa, hoci v rôznej miere, týka všetkých členských štátov a ktorý ohrozuje európske hodnoty legálnosti, bezpečnosti, solidarity, sociálnej a fiškálnej spravodlivosti, slobodnej hospodárskej súťaže a voľného pohybu pracovníkov v EÚ.

1.2

Konštatuje, že boj proti nelegálnej alebo neoznámenej práci prostredníctvom vhodných preventívnych opatrení, kontroly a presadzovania právnych predpisov je zásadnou strategickou voľbou na dosiahnutie toho, aby nelegálna práca vyšla najavo a zabezpečilo sa obnovenie konkurencieschopnosti hospodárskeho a sociálneho systému Európskej únie (EÚ), ktorý bude rešpektovať priority a ciele stanovené v stratégii Európa 2020.

1.3

Pozitívne hodnotí návrh zriadiť európsku platformu na posilnenie spolupráce v oblasti boja proti nelegálnej práci. Návrh, ktorý je v súlade s vyhláseniami, ktorými Európsky parlament, Rada a aj EHSV v priebehu uplynulých rokov zdôrazňovali, že je potrebné vypracovať stratégiu, ktorá by bola koordinovaná na európskej úrovni s cieľom vytvárať pracovné miesta a udržateľný, inteligentný a inkluzívny rast, ako aj zabezpečiť účinnejšiu spoluprácu v boji proti nelegálnej práci, aby sa tak zaplnila medzera na úrovni EÚ, keďže doteraz sa k problematike nelegálnej práce pristupovalo nerovnomerne a nedostatočne koordinovane.

1.4

Víta návrh zriadiť európsku platformu, do ktorej by boli povinne zapojené všetky členské štáty, a domnieva sa, že vďaka spoločnému a koordinovanému zapojeniu všetkých krajín EÚ bude možné riešiť cezhraničné aspekty a problémy súvisiace s nelegálnou prácou, ktorú vykonávajú pracovníci z tretích krajín, ktorí sa na území EÚ zdržiavajú bez riadneho povolenia.

1.5

Hoci EHSV chápe, že nelegálna práca a falošne prihlásená samostatná zárobková činnosť, teda nepravá samostatná zárobková činnosť, sú dva rozdielne pojmy, považuje za vhodné zaradiť nepravú samostatnú zárobkovú činnosť medzi formy nelegálnej práce, proti ktorým treba v rámci platformy postupovať preventívne, odrádzať od nich a podnikať proti nim kroky, a to z dôvodu negatívnych dôsledkov, ktoré z nej vyplývajú, pokiaľ ide o: i) práva a záruky pracovníkov; ii) riadne fungovanie slobodnej hospodárskej súťaže na trhoch; iii) voľný pohyb pracovníkov v EÚ.

1.5.1

Dúfa, že činnosť platformy, v súlade s právnymi predpismi a národnými zvyklosťami a vďaka zhodnoteniu skúseností, ktoré nazbierali jednotlivé členské štáty, umožní presne definovať falošnú samostatnú zárobkovú činnosť a vypracovať účinnú stratégiu, ktorá umožní bojovať proti tomuto fenoménu.

1.6

Hoci v plnej miere súhlasí s funkciou a úlohami platformy, domnieva sa, že je mandát by mohol byť rozšírený tak, aby zahŕňal možnosť vypracovať odporúčania týkajúce sa právnych predpisov, na európskej úrovni aj na úrovni jednotlivých členských štátov, ktoré by zaručili účinnejšie uplatňovanie stratégie (napríklad navrhnúť aktivity v oblasti cezhraničnej spolupráce, ktoré by viac podnecovali činnosť v oblasti kontroly a presadzovania právnych predpisov).

1.7

Zdôrazňuje, že pri vymenúvaní jednotného kontaktného miesta v každom členskom štáte musia byť povinne zapojení aj sociálni partneri a prizvané organizácie, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, ktoré, keďže si osobitne uvedomujú fenomén nelegálnej práce, sú zaručene účinným prínosom pre stratégiu na boj proti tomuto fenoménu.

1.7.1

Považuje za vhodné, aby boli stretnutia platformy primerane pripravené, a to prostredníctvom prípravných schôdzí a informačných schôdzí, ktoré umožnia šíriť výsledky činnosti platformy (a zabezpečia úplnú transparentnosť jej činnosti).

1.8

Konštatuje, že kroky zamerané na prevenciu nelegálnej práce a odrádzanie od nej musia byť kombináciou rôznych nástrojov, kde kontroly a sankcie budú sprevádzané opatreniami v oblasti inteligentnej právnej úpravy, zameranými na zaručenie stabilného a predvídateľného právneho rámca, v ktorom sa znížia náklady na uplatňovanie právnych predpisov, zabráni nadmernému daňovému zaťaženiu práce, budú sa uplatňovať účinné spôsoby s cieľom motivovať zamestnávateľov, aby oznámili prácu a dodržiavali predpisy, a to aj prostredníctvom daňových stimulov a zjednodušených systémov platenia daní a sociálnych odvodov, a zavedú sa opatrenia fiškálnych výhod, ktoré uľahčia odhaľovanie nelegálnej práce.

1.9

Pokiaľ ide o stratégiu na boj proti nelegálnej práci stanovenú na úrovni EÚ sa EHSV v uplynulých rokoch neustále zasadzoval za to, aby sa podnecovalo a podporovalo spoločné využívanie nástrojov, politických opatrení a osvedčených postupov v boji proti nelegálnej práci, či už so zameraním na hospodárske faktory alebo na kultúrny a sociálny kontext. Práve preto EHSV očakáva, že v priebehu zriaďovania platformy bude oficiálne uznaná jeho úloha a že bude figurovať medzi pozorovateľmi v rámci tejto platformy.

1.10

Domnieva sa, že v rámci osvety širokej verejnosti treba posilniť rozsah zapojenia občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom spoločnej činnosti EHSV a národných hospodárskych a sociálnych rád v rámci činnosti, ktorú vyvíja riadiaci výbor pre stratégiu Európa 2020 a ďalšie orgány EHSV.

1.11

Očakáva, že v rámci platformy bude uznaná úloha, ktorú môžu zohrávať:

1.12

Považuje za vhodné, aby platforma mala systém monitorovania a hodnotenia prostredníctvom systému ukazovateľov „ad hoc“ a externých hodnotiteľov.

2.1

V rámci EÚ je nelegálna a neoznámená práca vymedzená ako „každá platená činnosť, ktorá je zákonná, pokiaľ ide o jej charakter, ale nie je oznámená verejným úradom, pričom sa berú do úvahy rozdiely v regulačnom systéme členských štátov“ (1). To je aj prípad falošne prihlásenej práce alebo nepravej samostatne zárobková činnosť, ktorá sa prejavuje tým, že hoci je pracovník formálne prihlásený ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe zmluvy o poskytovaní služieb, v skutočnosti vykonáva prácu, ktorú je podľa vnútroštátnych predpisov a praxe potrebné označiť ako pracovnoprávny vzťah (2).

2.2

Neoznámená práca a falošne prihlásená samostatná zárobková činnosť sú rôznymi aspektmi fenoménu, ktorý má negatívny vplyv na práva a záruky pracovníkov, na riadne fungovanie hospodárskej súťaže na voľnom trhu a na voľný pohyb pracovníkov v EÚ. Zaradenie nepravej samostatnej zárobkovej činnosti medzi formy nelegálnej práce, proti ktorým sa má bojovať prostredníctvom platformy, je absolútne logické, keďže ide o nelegálne fenomény, ktoré sú na vzostupe, pokiaľ ide o nelegálnu prácu v terciárnom sektore (sektore služieb), a ktoré spôsobujú, že pracovníci sú ukrátení o práva a záruky, podobne ako v prípade nelegálnej práce (3).

2.2.1

Ako už EHSV uviedol (4), v súčasnosti neexistuje na európskej úrovni jednotná definícia samostatnej zárobkovej činnosti, a teda každý príslušný orgán odkazuje na príslušnú vnútroštátnu legislatívu, čo znamená, že sa len veľmi ťažko dá na európskej úrovni uplatňovať stratégia boja proti fenoménu falošne prihlásenej samostatnej zárobkovej činnosti, najmä v kontexte cezhraničnej práce.

2.2.2

V tejto súvislosti sa EHSV už vyslovil za to, aby sa zhodnotili rôzne skúsenosti, ktoré jednotlivé členské štáty nazbierali, s cieľom vyvodiť z nich rad záverov a sformulovať odporúčania na vytvorenie účinnej stratégie boja proti nepravej alebo falošne prihlásenej samostatnej zárobkovej činnosti. Vo svojom stanovisku na tému „Zneužívanie štatútu samostatne zárobkovo činnej osoby“ (5) EHSV zdôraznil, že je nevyhnutné dopracovať sa ku spoľahlivým právnym predpisom a definícii zdanlivo samostatnej zárobkovej činnosti, aby sa tak chránili skutočne samostatne zárobkovo činné osoby a mikropodniky pred rizikom nekalej hospodárskej súťaže na trhu.

2.2.2.1

To je postoj, ktorý je v súlade s tým, čo už uviedol aj Európsky súdny dvor, ktorý v snahe zabezpečiť riadne fungovanie trhov a voľný pohyb pracovníkov, hoci opakovane zdôraznil, že vymedzenie pojmov „zamestnanec“ a „samostatne zárobkovo činná osoba“ je výlučne v kompetencii členských štátov, predsa len poskytol, prostredníctvom noriem, usmernenia na všeobecnú definíciu týchto pojmov, aby sa zaručilo jednotné uplatňovanie ustanovení zmlúv (6).

2.2.2.2

EHSV sa domnieva, že tieto usmernenia by umožnili v konečnom dôsledku najlepšie zhodnotiť sociálnu a hospodársku úlohu samostatnej zárobkovej činnosti, keďže by do tejto kategórie mohli byť začlenené len osoby, ktoré sú skutočne samostatne zárobkovo činné. Tak by sa zachovalo aj legitímne postavenie samostatnej zárobkovej činnosti pre všetkých, ktorí sa slobodne rozhodnú poskytovať svoju prácu ako živnostníci. V tejto súvislosti sa EHSV obmedzuje na usmerňovanie členských štátov, ktorým navrhuje modely osvedčených postupov.

2.3

Rôznorodosť a komplexnosť fenoménu nelegálnej práce alebo falošne prihlásenej práce znamená, že sa tento fenomén týka mnohých rôznych subjektov: zamestnancov, ktorí nemajú sociálne poistenie alebo nemajú pracovnú zmluvu, prípadne sú sčasti platení „na ruku“, rodinných príslušníkov, pracovníkov, ktorí neoznámia druhé zamestnanie, samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sa rozhodli pracovať nelegálne, zdanlivo samostatne zárobkovo činných osôb, nezdokumentovaných prisťahovalcov, ktorí vykonávajú neoznámenú prácu, pracovníkov z tretích krajín, ktorí pôsobia ako subdodávatelia do členských krajín EÚ a to za podmienok, ktoré nespĺňajú minimálne normy dôstojnej práce (7). Táto rôznorodosť nelegálnej práce sťažuje boj proti nej a vyžaduje si osobitné stratégie.

2.4

Nelegálna práca je problém, ktorý sa týka všetkých členských štátov a je to fenomén, ktorý je v rozpore s európskymi ideálmi legálnosti, bezpečnosti, solidarity, sociálnej a fiškálnej spravodlivosti, slobodnej hospodárskej súťaže a voľného pohybu pracovníkov v EÚ.

2.4.1

Nutnosť seriózne bojovať proti neoznámenej práci vyplýva z jej mnohonásobných vplyvov na podniky, pracovníkov i na verejný rozpočet:

2.4.2

V súčasnosti sa fenomén neoznámenej práce skutočne v EÚ v rôznych sektoroch v rôznom rozsahu: poľnohospodárstvo, stavebníctvo, remeselná výroba (textilné, odevné, obuvnícke odvetvie sa pod.), maloobchodný predaj, ubytovanie, reštauračné služby, údržby a oprava, služby v oblasti starostlivosti o ľudí a pomoc v domácnosti (8).

2.5

Odhady rozsahu nelegálnej práce sa značne líšia a štatistické vyčíslenie tohto fenoménu na európskej úrovni je veľmi komplexnou otázkou. Výsledky, ktoré vidíme, aj z nedávnych prieskumov (9), len potvrdzujú túto kritiku. Takáto neprehľadnosť ovplyvňuje samozrejme aj schopnosť zaviesť do praxe účinné opatrenia, ktoré by si vyžadovali cielené kroky zamerané na jednotlivé sektory.

2.5.1

Podľa jednej z nedávnych štúdií nadácie Eurfound priznalo 18,6 % vzorky respondentov z 27 krajín EÚ, že v roku 2008 vykonávali neoznámenú prácu (10). Z nich 31,3 % boli zamestnanci, ktorí časť svojho príjmu dostávali „na ruku“, teda bez toho, aby to ich zamestnávatelia priznali (a to zhruba štvrtinu svojho príjmu); 14,4 % boli zamestnanci, ktorí robili len neoznámenú prácu; 14,4 % tvorili samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí prácu neoznámili; 39,7 % tvorili remunerované služby medzi osobami s príbuzenskými vzťahmi, sociálne služby či služby priateľom a pod. Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra (11) z roku 2013 (12) iba 4 % respondentov uznali, že vykonávali nelegálnu prácu. No 11 % pripustilo, že v predchádzajúcom roku kúpilo tovar alebo služby, v prípade ktorých mali dostatočné dôvody domnievať sa, že súviseli s nelegálnou prácou. V rámci EÚ však existujú značné rozdiely (13).

2.5.2

Momentálne nie je jasné, ako sa vyvíjala nelegálna práca počas aktuálnej krízy. Tento fenomén by sa mohol zahniezdiť v tých oblastiach činnosti a v tých druhoch povolaní, v ktorých sa už vyskytuje a rozšíriť sa aj na ďalšie (napríklad s rozvojom informačných a komunikačných technológií) (14).

2.6

Proces globalizácie a sociálno-demografické zmeny vytvárajú okrem iného aj viac možností pre nelegálnu ekonomiku a neoznámenú prácu, preto sa politické opatrenia na boj proti nim musia príslušne prispôsobovať. V tomto rámci sú možnosti jednotlivých krajín zasiahnuť veľmi obmedzené. Obzvlášť sa to prejavuje v nadnárodných aspektoch nelegálnej práce.

2.7

V rámci globálnej stratégie na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu treba čeliť aj vážnemu problému, ktorým je to, že nelegálnu prácu vykonávajú nelegálni prisťahovalci. Pre mnohých prisťahovalcov, ktorí sa na území EÚ zdržiavajú bez riadneho povolenia, je nelegálna práca nevyhnutným predpokladom, ktorý im umožňuje prežiť. Nelegálna práca sa tak okrem iného môže stať aj faktorom, ktorý bude lákať ďalších nelegálnych prisťahovalcov.

3.1

Rozhodnutie vytvoriť európsku platformu je výsledkom dlhého procesu uvedomovania si závažnosti tohto fenoménu dôslednej prípravy zo strany hlavných európskych inštitúcií (15).

3.2

Cieľom návrhu zriadiť európsku platformu, do ktorej by boli povinne zapojené všetky členské štáty, je zachovať spoločnú iniciatívu EÚ v tejto oblasti, keďže sa tento problém, hoci v rôznej miere, avšak so spoločnými znakmi, týka všetkých členských štátov.

3.2.1

To, že je dôležité zaviesť takúto formu spolupráce medzi členskými štátmi, potvrdzuje okrem iného aj očakávanie, že sa budú rešpektovať a zachovajú: európske ideály solidarity a sociálnej spravodlivosti; slobodná hospodárska súťaž na trhoch; hlavné zásady voľného pohybu pracovníkov v EÚ, ako aj otázky súvisiace s cezhraničnými aspektmi nelegálnej práce a výzvami spojenými s pracovnou mobilitou.

3.2.2

Zriadenie platformy by malo zaručiť lepšiu koordináciu medzi rôznymi výbormi a pracovnými skupinami, ktoré existujú v jednotlivých členských štátoch, a vyplniť tak medzeru na úrovni EÚ, kde sa doteraz k problematike nelegálnej práce pristupovalo nerovnomerne a nedostatočne koordinovane.

3.2.3

Spoločné a koordinované zapojenie všetkých krajín EÚ je zásadným prvkom s cieľom posilniť úsilie v boji proti formám nelegálnej práce (vrátane nepravej samostatnej zárobkovej činnosti), ako aj riešiť cezhraničné aspekty a problémy spojené s výskytom nezdokumentovaných pracovníkov z tretích krajín, ktorí sa na území EÚ zdržiavajú bez riadneho povolenia.

3.3

Pozitívne treba vnímať skutočnosť, že návrh na zriadenie európskej platformy rešpektuje a mal by aj naďalej v plnom rozsahu rešpektovať zásadu subsidiarity a zásadu proporcionality, ktoré platia v EÚ.

3.3.1

Kroky zamerané na prevenciu a odrádzanie od nelegálnej práce zostávajú v kompetencii členských štátov. Netrestné sankcie (či už administratívnej alebo inej povahy) a trestné sankcie sa ukladajú na základe zásady zákonnosti a rešpektujú sa postupy a normatívne predpisy, ktoré platia v jednotlivých členských štátoch.

3.4

Boj proti nelegálnej práci je zásadným strategickým rozhodnutím EÚ. Táto stratégia by mala umožniť odhaliť nelegálnu prácu, čo je zásadným faktorom hospodárskeho rastu, a zabezpečiť tak obnovenie konkurencieschopnosti hospodárskeho a sociálneho systému EÚ v súlade s cieľmi stanovenými v stratégii Európa 2020.

3.5

Kroky zamerané na prevenciu a odrádzanie od nelegálnej práce sa musia zameriavať na skutočné príčiny tohto fenoménu a nevyhnutnosť kombinovať nástroje na boj proti nelegálnej práci – prostredníctvom kontrol a sankcií zameraných na boj proti nekalým, nespravodlivým alebo neoznámeným obchodným alebo podnikateľským praktikám – s opatreniami v oblasti inteligentnej regulácie zameranými na zaručenie stabilného a predvídateľného právneho rámca.

3.5.1

Malo by sa vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivé pre podniky a pracovníkov a v ktorom by sa znížili náklady spojené s uplatňovaním právnych predpisov, upravili a zjednodušili administratívne a fiškálne postupy, zlepšili predpisy v oblasti pracovného práva a bezpečnosti na pracovisku, predpisy týkajúce sa sezónnej a príležitostnej práce a nových foriem práce.

3.5.2

Pri prevencii a odrádzaní od nelegálnej práce môžu dôležitú úlohu zohrať opatrenia v oblasti fiškálnych výhod, a to zavedením fiškálnych úľav na ocenenie správania, ktoré je v súlade s pravidlami a umožňuje odhaliť nelegálnu prácu, a to aj prácu vykonávanú ako prácu v domácnosti či službu starostlivosti o iné osoby.

3.6

Spolu so zriadením európskej platformy je vhodné zabezpečiť, že sa nebudú prekrývať jednotlivé iniciatívy a formy spolupráce, ktoré už existujú, a nevzniknú ani povinnosti podávať správy, ktoré nie sú účinné, pokiaľ ide o riešenie problému, a teda sú zbytočné.

4.1

Vzhľadom na známy rámec rozsahu a dynamiky problému nelegálnej práce, ktorý sa často javí ako neúplný, je jasné, že príslušné opatrenia vnútroštátnych orgánov je potrebné posilniť prostredníctvom poznatkov z praxe, ktorými disponujú sociálni partneri, ako aj organizácie MSP, slobodných povolaní, sociálneho hospodárstva, a vo všeobecnosti organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť. Takýto tok informácií je vlastne najlepšou zárukou na čo najúčinnejšie riadenie práce platformy.

4.2

Je dôležité, aby členské štáty pri vymenúvaní národného jednotného kontaktného miesta povinne zapojili aj sociálnych partnerov a prizvali organizácie občianskej spoločnosti, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vnútroštátnej krokoch zameraných na boj proti nelegálnej práci.

4.2.1

Zásadný význam má, aby sa v každom členskom štáte primerane pripravili na schôdze európskej platformy – prostredníctvom prípravnej schôdze – a aby po nej nasledovala vnútroštátna schôdza, ktorá by umožnila šíriť výsledky práce platformy.

4.3

EHSV zdôraznil, že je potrebné posilniť činnosť zameranú na boj proti neoznámenej práci, čo si vyžaduje „systematickú výmenu informácií, [údajov a hodnotenia na európskej úrovni,] zameranú na dosiahnutie zapojenia a spolupráce príslušných úradov a zainteresovaných sociálnych partnerov“ (16).

4.3.1

EHSV sa sústavne zasadzoval za podporu a podnecovanie spoločného využívania nástrojov, opatrení a osvedčených postupov, ktoré ovplyvňujú či už hospodárske faktory, alebo kultúrny a sociálny kontext. Preto EHSV žiada, aby bola v priebehu zriaďovania platformy oficiálne uznaná jeho úloha a bol uvedený medzi pozorovateľmi v rámci tejto platformy.

4.4

Opatrenia zamerané na senzibilizáciu verejnej mienky, ktoré sa v rámci platformy navrhujú, sú dôležitou príležitosťou na to, aby všetky členské štáty vyslali impulz zameraný na prevenciu, zníženie a boj proti fenoménu tieňovej ekonomiky. V tejto súvislosti neradno podceniť rozsah zapojenia občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom spoločnej činnosti EHSV a národných hospodárskych a sociálnych rád v rámci činnosti, ktorú vyvíja riadiaci výbor pre stratégiu Európa 2020 a ďalšie orgány EHSV.

4.4.1

Vnútroštátne orgány zohrali v oblasti prevencie, informovania a poradenstva (17) nedostatočnú úlohu, preto je dôležité, aby sa v rámci platformy prediskutovali opatrenia tohto druhu, a to aj vďaka spoločným aktivitám, ako sú európske kampane, ktoré sú naplánované okrem iného aj podľa článku 4 písm. i).

4.5

EHSV v plnej miere súhlasí s definíciou funkcie a úloh platformy. Výmena informácií a zbieranie osvedčených postupov, ako aj rozvoj analýzy, výskumu a kompetencií (prostredníctvom spoločnej odbornej prípravy), sú bezpochyby prvým krokom na zavedenie praktických nadnárodných koordinovaných opatrení. V tejto súvislosti by si EHSV prial, aby bol mandát platformy rozšírený tak, aby mohla vypracúvať odporúčania týkajúce sa právnych predpisov, na európskej úrovni aj na úrovni jednotlivých členských štátov, ktoré by pomohli účinnejšie uplatňovať stratégiu (napríklad navrhnúť aktivity v oblasti cezhraničnej spolupráce, ktoré by viac podnecovali činnosť v oblasti kontroly a presadzovania právnych predpisov).

4.6

Ako už uviedol vo svojom predchádzajúcom stanovisku, platforma by mala podporovať také podmienky, aby sa dali kvalitatívne a kvantitatívne zhodnotiť: i) fenomén nelegálnej práce (ktorý je veľmi rôznorodý v jednotlivých členských štátoch); ii) negatívne hospodárske a sociálne vplyvy, ktoré majú v jednotlivých členských štátoch rôzny dopad, podľa štrukturálnych podmienok a celkového kontextu; iii) účinnosť vnútroštátnych opatrení jednotlivých členských štátov na boj proti tomuto fenoménu.

4.6.1

V tejto súvislosti je dôležité, aby bola platforma zriadená tak, ako je vhodné, teda tak, aby Eurostat aj Eurofound mohli v rámci tejto platformy zohrávať dôležitú úlohu.

4.7

OECD už dlhé roky zbiera špecifické skúsenosti týkajúce sa nelegálnej práce (18) a preto sa EHSV domnieva, že je vhodné, aby bola aj táto organizácia prizvaná, aby sa ako pozorovateľ mohla zapojiť do práce tejto platformy.

4.8

Monitorovanie činnosti platformy, ktoré by malo byť sústavné a nemalo by byť obmedzené len na hodnotenie raz za štyri roky, by malo zabezpečiť aj skutočné zapojenie externých hodnotiteľov pri výbere ukazovateľov výsledkov a vplyvu, ako aj do fázy hodnotenia programu platformy.

19.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 458/52

Spravodajca:

Thomas McDONOGH

1.1

Komisia by mala postupne úplne zakázať používanie unášaných sietí vzhľadom na škody, ktoré ich používanie spôsobuje v oblasti životného prostredia, a vzhľadom na slabú kontrolu, ktorú majú nad touto oblasťou všetky členské štáty.

1.2

Výbor si uvedomuje, že tento zákaz bude mať negatívny vplyv na zamestnanosť v niektorých členských štátoch. Ako orgán zastupujúci občiansku spoločnosť nás znepokojuje každá strata živobytia a nabádame preto Komisiu, aby našla primerané opatrenia na riešenie tohto problému.

1.3

Výbor navrhuje využiť na podporu prechodu na iné metódy rybolovu Európsky námorný a rybársky fond.

2.1

Komisia chce zmeniť nariadenia Rady (ES) č. 850/98, (ES) č. 812/2004, (ES) č. 2187/2005 a (ES) č. 1967/2006 a zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 894/97.

2.2

V nadväznosti na osobitné rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN), v ktorých sa vyzývalo na moratórium používania veľkoplošných pelagických unášaných sietí (t. j. výstrojov dlhších ako 2,5 km) na otvorenom mori, vypracovala Európska únia na začiatku 90. rokov 20. storočia právne predpisy týkajúce sa rybolovu unášanými sieťami.

2.3

Súčasný legislatívny rámec EÚ týkajúci sa unášaných sietí sa však ukázal ako nedostatočný, keďže existujúce pravidlá sa dajú jednoducho obísť. Chýbajúce pravidlá EÚ o charakteristikách výstroja (napr. maximálna veľkosť ôk, maximálna hrúbka vlákna, miera napnutia atď.) a jeho používaní (napr. maximálna vzdialenosť od pobrežia, dĺžka ponorenia, rybárska sezóna atď.) spolu s možnosťou držať na palube iný rybársky výstroj umožnili rybárom nezákonne používať unášané siete na lov druhov, ktorých výlov týmto rybárskym výstrojom je zakázaný, a vyhlásiť, že boli ulovené pomocou iného výstroja (napr. lovnými šnúrami). Spolupráca medzi rybármi, ktorí pracujú spoločne, by mohla ľahko viesť k využívaniu rybárskeho výstroja, ktorého celková dĺžka bude výrazne presahovať 2,5 km.

2.4

Boli hlásené náhodné úlovky (alebo vysoké nebezpečenstvo stretu) s prísne chránenými druhmi ako sú jesetere, morské korytnačky, morské vtáky či veľrybovité cicavce.

2.5

Okrem toho sa ročne na mori stratia, napríklad počas silných búrok, unášané siete vo veľkej celkovej dĺžke. Keďže siete sa vyrábajú zo syntetických materiálov, ktoré sú vysoko odolné voči rozkladu, ešte po mnohé roky tieto zabudnuté siete (tzv. „ghost nets“) chytajú ryby, žraloky, cicavce, vtáky, korytnačky a iné tvory. O rozsahu tohto problému sa veľa nevie, je však nepochybne významnou príčinou mortality morských živočíchov, ako sú voľne žijúci losos obyčajný, tuniak, sépia, mečiar a pod.

2.6

Z týchto skutočností jasne vyplýva, že naďalej pretrvávajú vážne obavy o ochranu životného prostredia a rybolovných zdrojov spojené s používaním tohto rybárskeho výstroja.

2.7

Pre väčšinu rybárov predstavuje lov unášanými sieťami len niekoľko mesiacov z celoročného rybolovu, pričom viacerí rybári používajú unášané siete menej ako pol mesiaca za rok. Neočakáva sa preto, že úplný zákaz používania unášaných sietí povedie k zodpovedajúcemu zníženiu počtu rybárov, pretože tí budú aj naďalej používať ostatné druhy výstroja, na ktoré už majú povolenie na základe licencie na rybolov.

19.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 458/54

Spravodajkyňa:

Isabel CAÑO AGUILAR

1.1

EHSV vyzdvihuje dôležitosť mobilného zdravotníctva, ktoré spĺňa mnohé úlohy spojené so starostlivosťou o zdravie a je technológiou budúcnosti so stále väčším uplatnením na celom svete.

1.2

Vzhľadom na potenciálne využitie mobilného zdravotníctva v európskych zdravotných systémoch, ktoré čelia stále väčším výzvam, ako napr. demografickým zmenám, hodnotí EHSV zelenú knihu pozitívne.

1.3

Prvoradým cieľom by podľa EHSV malo byť zlepšenie zdravotnej starostlivosti a nie znižovanie výdavkov. Na to, aby bolo mobilné zdravotníctvo úspešné, je potrebné zapojenie zdravotníckych pracovníkov, dialóg s organizáciami pacientov, posilnenie vzájomnej dôvery medzi pacientmi a zdravotníckym personálom a vytvorenie podnetov a schém vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Taktiež treba zabezpečiť dialóg s podnikmi v tomto odvetví.

1.4

EHSV odporúča uskutočňovať informačné kampane o všetkých aspektoch spojených s mobilným zdravotníctvom.

1.5

Nový právny rámec podstatne zvyšuje ochranu osobných údajov v súlade s Chartou základných práv EÚ, ale ešte neexistujú technológie, ktoré by boli schopné zabrániť neželanému prístupu k mobilným komunikáciám.

1.6

Veľké dáta („Big data“) majú pre lekársky výskum zásadný význam. EHSV sa nazdáva, že: a) je nutné zachovať anonymitu pacientov, b) je vhodné podporovať programy hĺbkovej analýzy údajov, c) treba zvážiť zákaz patentovať a komercializovať veľké dáta a d) je tiež potrebné stanoviť technológie a postupy vzťahujúce sa na metaúdaje.

1.7

Formou nariadenia je potrebné regulovať: a) „zdravotnú starostlivosť“ v súlade so smernicou 2011/24/EÚ, b) aplikácie v oblasti bezpečnosti a telesnej a duševnej pohody a c) cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je predmetom súčasnej právnej úpravy.

1.8

Právnymi predpismi by sa mala regulovať normalizácia, postupy uplatňované úradmi v rámci certifikácie a schvaľovania systémov mobilného zdravotníctva a zabezpečovania telesnej a duševnej pohody.

1.9

Komisia by mala zvážiť zavedenie záväzných národných stratégií s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k mobilnej zdravotnej starostlivosti.

1.10

Technická a sémantická interoperabilita v rámci európskej stratégie interoperability má pre rozšírenie mobilného zdravotníctva veľký význam.

1.11

Primerané znalosti právnych predpisov a používanie certifikovaných prístrojov prispeje k obmedzeniu zodpovednosti výrobcov a zdravotníkov.

1.12

V rámci medzinárodnej spolupráce s účasťou WHO v oblasti mobilného zdravotníctva sa musí v prvom rade klásť dôraz na vypracovanie zoznamu zariadení so zdravotníckym využitím, etické zásady, ochranu údajov a interoperabilitu. Malo by sa zvážiť zahrnutie mobilného zdravotníctva do programu rokovaní o TTIP medzi USA a EÚ.

1.13

Treba sa zaoberať odbúraním regulačných, hospodárskych, štrukturálnych a technologických prekážok, ktoré negatívne ovplyvňujú európsky priemysel. MSP zohrávajú v mobilnom zdravotníctve výnimočnú úlohu.

2.1

Podľa klasifikácie WHO mobilné zdravotníctvo znamená „lekársku prax a poskytovanie služieb v oblasti verejného zdravia s podporou mobilných zariadení, ako sú mobilné telefóny, zariadenia na monitorovanie pacientov, osobné digitálne pomôcky (PDA, skratka z anglického názvu) a iné bezdrôtové zariadenia“.

2.2

Mobilné zdravotníctvo má potenciál v oblasti zdravotníckych služieb s dôrazom na zlepšenie prevencie a kvality života, účinnejšiu a udržateľnú zdravotnú starostlivosť a zdatnejších a aktívnejších pacientov.

2.3

Vzhľadom na obrovský nárast užívateľov mobilných zariadení (ktorých je na celom svete takmer 6 miliárd) má mobilné zdravotníctvo i trhový potenciál (odhadovaný na 23 miliárd USD v roku 2017).

2.4

Potenciálne úspory na výdavkoch na zdravotnícku starostlivosť v EÚ môžu narásť do roku 2017 na 99 miliárd EUR.

3.1

EHSV vyzdvihuje dôležitosť mobilného zdravotníctva, ktoré spĺňa mnohé úlohy spojené so starostlivosťou o zdravie a je technológiou budúcnosti so stále väčším uplatnením na celom svete.

3.2

EHSV pozitívne hodnotí zelenú knihu, pokiaľ ide o potenciálny príspevok mobilného zdravotníctva k zlepšeniu európskych zdravotníckych systémov, ktoré čelia rastúcim výzvam v dôsledku demografického vývoja a potreby liečiť chronické choroby, obezitu (rastúci problém v EÚ), fajčenie a mnohé iné.

3.3

I keď EÚ bude hrať podstatnú úlohu v oblasti koordinácie, EHSV pripomína, že zodpovednosť za organizáciu a riadenie zdravotníckych systémov nesú členské štáty, z ktorých mnohé čelia vážnym rozpočtovým obmedzeniam.

3.4

V rozvinutých krajinách je hlavným dôvodom rozširovania mobilného zdravotníctva „naliehavá potreba“ znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť. Podľa EHSV však prvoradým cieľom musí byť zlepšenie zdravotnej starostlivosti obyvateľstva.

3.5

Opatrenia, ktoré odporúča EHSV na dosiahnutie úspechu mobilného zdravotníctva:

3.6

EHSV odporúča uskutočňovať informačné kampane o mobilnom zdravotníctve pre občanov, v ktorých sa tiež poukáže na jeho obmedzenia a potrebu správneho používania zariadení na podporu zdravia alebo duševnej a telesnej pohody. Občania si musia uvedomovať, že prináša nielen nové možnosti, ale aj riziká.

3.7

EHSV vyjadruje obavy o to, aké účinky budú mať úsporné opatrenia a znižovanie počtu zdravotníckych pracovníkov s cieľom znížiť výdavky nemocničných služieb. Tiež zdôrazňuje, že sa nesmú oslabiť verejné systémy kolektívnej solidarity.

4.1.2

Nedostatočné zabezpečenie je prekážkou rozšírenia mobilného zdravotníctva.

4.1.3

Neexistujú riešenia, ktoré by umožňovali zabrániť neželanému prístupu k zdravotníckym údajom, a to i napriek tomu, že šifrovanie a mechanizmy overovania môžu do určitej miery znížiť toto riziko. Trh ponúka technológie ochrany údajov, ale ich dôveryhodnosť nie je zaručená.

4.1.4

Súčasný právny rámec EÚ o ochrane údajov (2) sa práve reviduje (3). Nový právny predpis, ktorý pravdepodobne nadobudne účinnosť v roku 2015, prinesie citeľný pokrok, pokiaľ ide o právo na ochranu osobných údajov zakotvené v Charte základných práv EÚ (článok 8) a ZFEÚ (článok 16 ods. 2) (4).

4.1.5

EHSV sa domnieva, že:

4.1.7

Uvedené zásady sú primerane zohľadnené v budúcej právnej regulácii. Podstatné bude požadovať jej prísne dodržiavanie. Pokiaľ ide o „minimalizáciu“, vývojári aplikácií by mali poskytovať jasné informácie o tom, čo ponúkajú.

4.2.2

Veľké dáta, ktorých objem neustále stúpa, zohrávajú vo výskume a lekárskej praxi zásadnú úlohu.

4.2.3

EHSV sa domnieva, že:

4.3.2

Súčasný právny rámec týkajúci sa „zdravotníckych pomôcok“ (5) sa práve podrobuje revízii. Komisia vypracovala určité usmernenia pre tvorcov softvéru a výrobcov zariadení, ktoré stanovujú, čo spĺňa (resp. nespĺňa) požiadavky platných právnych predpisov.

4.3.3

Neexistuje „systémová“ definícia, ale na výrobky ponúkané na trhu, ktoré kombinujú právne regulované a neregulované zariadenia, sa vzťahujú špecifické požiadavky.

4.3.4

Nie je jasné ani rozlíšenie aplikácií slúžiacich výlučne na zabezpečenie telesnej a duševnej pohody (Mobile Wellness Apps) a aplikácií na čisto liečebné účely (Mobile Medical Apps).

4.3.5

Preto je potrebné:

4.3.7

Áno, aby sa zabezpečilo účinné využívanie mobilného zdravotníctva. Kontrola dodržiavania právnych predpisov je komplexná úloha, ak sa vezme do úvahy, že existuje viac ako 40o000 aplikácií týkajúcich sa zdravia a telesnej a duševnej pohody. Je nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty koordinovali svoju činnosť a rozdelili si úlohy.

4.4.2

Pokiaľ ide o aplikácie, treba záväzne právne upraviť:

4.4.4

Aplikácie týkajúce sa osobnej pohody musia spĺňať tie isté požiadavky ako aplikácie na liečebné účely, pretože tiež získavajú informácie o zdraví osôb.

4.5.2

Správa PwC, ktorú cituje Komisia, poukazuje na potrebu podať viac dôkazov o dlhodobých hospodárskych a klinických výhodách mobilného zdravotníctva (s. 21).

4.5.4

V súlade so zmluvami a spoločnými hodnotami EÚ by Komisia mala pripraviť politické opatrenia na zabezpečenie rovnakého prístupu k mobilnému zdravotníctvu a zaviazať členské štáty k vypracovaniu národných stratégií o zdravotných službách na diaľku, ktoré by sa zaoberali i rovnakým prístupom.

4.5.5

Mobilné zdravotníctvo musí byť súčasťou zdravotného systému dostupného pre všetkých občanov a nie len pre tých, ktorí majú lepšie vzdelanie alebo väčšie finančné prostriedky.

4.5.6

EHSV vyjadruje obavy, že zavedenie mobilného zdravotníctva môže zvýšiť rozdiely v prístupe k zdravotnej starostlivosti, okrem iného z týchto dôvodov:

4.5.7

Na rozšírenie mobilného zdravotníctva sú nevyhnutne potrebné opatrenia prispievajúce k začleneniu do digitálnej spoločnosti a opatrenia zamerané na osoby, ktoré sú najväčšmi odkázané na zdravotnú starostlivosť za primerané ceny, ako sú staršie osoby, chronicky chorí a osoby so zdravotným postihnutím.