20.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 415/1

1.

víta oznámenie Európskej komisie Rade a Európskemu parlamentu o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva, ktoré je uznaním toho, že dlhodobé financovanie je jedným z kľúčových faktorov úsilia prekonať hospodársku krízu a dosiahnuť, aby európske podniky smerovali k stálemu a konkurencieschopnému rastu;

2.

domnieva sa, že kroky navrhnuté v oznámení pomôžu stanoviť základné zásady financovania európskeho hospodárstva, čo môže podnietiť tvorbu pracovných miest;

3.

dlhodobé financovanie európskeho hospodárstva pomôže rozšíriť možnosti financovania investícií do najdôležitejšej infraštruktúry, čím sa zjednoduší realizácia týchto projektov;

4.

preto by dlhodobé financovanie malo byť zamerané na hospodárske projekty, ktoré sú v súlade s cieľmi politiky EÚ a stratégie Európa 2020, a zároveň zohľadňujú balíky opatrení zamerané na ochranu klímy a energetiku do roku 2030;

5.

je presvedčený, že vhodná právna úprava systému dlhodobého hospodárskeho financovania európskeho hospodárstva dokáže u potenciálnych investorov prekonať neochotu riskovať;

6.

požaduje preto politický rámec EÚ na podporu kvality verejných investícií v oblastiach, ktoré spadajú do činnosti EÚ, ako sa uvádza v záveroch Európskej rady z decembra 2012, v ktorých sa členské štáty a inštitúcie EÚ vyzývajú, aby využívali „možnosti, ktoré ponúka existujúci fiškálny rámec EÚ na vyváženie potreby produktívnych verejných investícií s cieľmi v oblasti fiškálnej disciplíny […] v preventívnej časti Paktu stability a rastu“ (1);

7.

zdôrazňuje, že podmienky financovania reálneho hospodárstva sa zásadne menia v dôsledku prebiehajúcej finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy. Vzhľadom na to sú verejné a súkromné dlhodobé investície čoraz viac komplementárne. Verejné investície nie sú len stimulom pre súkromné investície, ale najčastejšie predstavujú predpoklad vytvorenia primeraných štrukturálnych podmienok regionálneho hospodárstva a majú úlohu automatického stabilizátora, teda proticyklického vankúša, v časoch nepriaznivej hospodárskej situácie. Pomocou verejných investícií sa majú tiež uskutočňovať ciele všeobecného záujmu v oblastiach (napr. vzdelávanie, odborná príprava, výskum, infraštruktúra, zdravotníctvo, životné prostredie...), v ktorých sú potrebné zásahy verejnej moci, pretože širší prínos pre spoločnosť nezodpovedá vzorom súkromných investícií a je teda pravdepodobné, že zlyhania trhu povedú k nízkemu objemu vynakladaných prostriedkov;

8.

zastáva názor, že by sa mali zhodnotiť finančné mechanizmy ako súčasť celkovej reformy pracovného života. Ak budú zavedené správne pravidlá, mohli by sa vytvoriť podmienky pre významnú reformu pracovného života a tvorbu pracovných miest, ktoré umožňuje digitalizácia. Mohla by sa tiež zvýšiť kapacita smerovať úspory prostredníctvom otvoreného, bezpečného a konkurencieschopného finančného sektora. Spoločne by to zvýšilo konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a priemyslu;

9.

zdôrazňuje, že akákoľvek regulácia týkajúca sa kapitálových požiadaviek v súvislosti s riadením likvidity musí zohľadňovať vplyv takejto právnej regulácie na kapacitu bánk poskytovať úvery s dlhou splatnosťou;

10.

domnieva sa, že regionálne a obecné banky by mohli v súvislosti s dlhodobým financovaním zohrávať osobitnú úlohu v niektorých členských štátoch, keďže najlepšie poznajú hospodárstvo príslušného regiónu a často dokážu efektívne a účinne realizovať dlhodobú politiku financovania hospodárstva v danom regióne;

11.

zdôrazňuje tiež, že najmä v prípade MSP by systémy finančného vykazovania mali byť dostatočne transparentné a dôveryhodné, aby bankám, ktoré sídlia mimo regiónu, kde firma pôsobí, umožnili dospieť k rozhodnutiu o finančnej podpore;

12.

opätovne zdôrazňuje podporu (2) návrhu na štrukturálnu reformu európskeho bankového sektora (3), v ktorom by sa mali oddeliť finančné aktivity vo forme poskytovania úverov podnikom od špekulatívnych obchodov. Takáto právna regulácia by mala pomôcť obmedziť využívanie vkladov na financovanie špekulatívnych aktivít a nasmerovať finančné prostriedky do reálneho hospodárstva;

13.

vyzýva, aby boli vytvorené podmienky, ktoré by poisťovacím spoločnostiam umožnili dlhodobo financovať hospodárstvo. To by mohlo zahŕňať investície do infraštruktúry, MSP a sociálnych podnikov;

14.

domnieva sa, že dôchodkové fondy majú najlepšie postavenie na to, aby mohli svoje prostriedky dlhodobo investovať, keďže musia plniť dlhodobé záväzky. Nabáda európske, národné aj regionálne inštitúcie, aby zriadili systémy záruk s cieľom znížiť riziko a investorov podnietiť k tomu, aby využívali zdroje systémov dôchodkového zabezpečenia a poistenia na dlhodobé financovanie;

15.

v súvislosti s nízkymi ročnými výnosmi dôchodkových fondov a dlhodobých poistení, ktoré spôsobuje najmä roztrieštenosť národných trhov, žiada Komisiu, aby preskúmala vytvorenie nového európskeho produktu prenosného sporenia, ktorý by bol certifikovaný európskym pasom pre produkty dôchodkového sporenia na základe existujúceho produktu pre špecializované investičné fondy. Tento systém by mal zabezpečiť, že produkty osobného dôchodkového poistenia budú môcť poskytovať bezpečné a efektívne financovanie dlhodobých investícií;

16.

domnieva sa, že sa ešte nevyužívajú v plnej miere verejné financie, čo sa odráža na nadmerne nízkej návratnosti verejných investícií a obmedzenej kapacite pákového efektu súkromných investícií, čím sa znižuje ich prínos k hospodárskemu rastu;

17.

domnieva sa, že ako súčasť úsilia o diverzifikáciu finančných zdrojov pre európske hospodárstvo sa musia vytvoriť čo najlepšie podmienky pre rozvoj európskych kapitálových trhov, pričom finančné nástroje musia byť štruktúrované tak, aby umožňovali investovať do kótovaných MSP;

18.

domnieva sa, že poznatky o fungovaní kapitálových trhov treba šíriť medzi podnikateľmi a potenciálnymi investormi. V tejto súvislosti musia inštitúcie a agentúry EÚ spolupracovať s národnými a regionálnymi inštitúciami na aktuálnych opatreniach na rozšírenie možností kapitálu podporovať hospodárstvo, vrátane MSP;

19.

upozorňuje na skutočnosť, že v niektorých krajinách EÚ sa rozvíja trh súkromného umiestňovania, ako aj na rastúci počet európskych emitentov na trhu súkromného umiestňovania v USA. Vyzýva európske inštitúcie, aby prijali pravidlá, ktorými by sa odstránili prekážky rozvoja týchto trhov, najmä pokiaľ ide o informácie o emitentoch;

20.

vyzýva Komisiu, aby urýchlila stanovenie pravidiel EÚ o ratingu a posúdila realizovateľnosť harmonizácie/zvýšenia porovnateľnosti údajov o MSP v rámci EÚ;

21.

so zreteľom na to, že bežné zdroje financovania investícií do infraštruktúry pomaly ubúdajú, sa domnieva, že je potrebný nový prístup, ktorý by zohľadnil všetky opatrenia, ktoré sa v súčasnosti v EÚ uplatňujú. Tento prístup by mal posúdiť rôzne zdroje financovania, vrátane súkromných, ako aj stav rozvoja infraštruktúry v jednotlivých členských štátoch;

22.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia má len slabé ambície v súvislosti so zavedením európskeho sporiaceho účtu, pretože sa obmedzila len na konštatovanie, že „útvary Komisie uskutočnia do konca roka 2014 štúdiu o možných zlyhaniach trhu a iných nedostatkoch týkajúcich sa cezhraničných tokov úspor vrátane prehľadu vnútroštátnych modelov sporiacich účtov a posúdenia možnosti zavedenia sporiaceho účtu EÚ“ (4).

23.

nabáda miestne a regionálne orgány, aby uskutočňovali štrukturálne investície, ktoré majú dostatočne vysoký výnos na to, aby bola spolupráca na realizácii projektu v oblasti infraštruktúry lákavá pre fondy investujúce do infraštruktúry;

24.

domnieva sa, že je dôležité šíriť osvedčené postupy v oblasti investícií do infraštruktúry zo súkromného kapitálu, a to medzi verejnými orgánmi aj potenciálnymi investormi. Osvedčené postupy sa dajú použiť na vypracovanie modelov postupov s cieľom zlepšiť proces financovania infraštruktúry;

25.

domnieva sa, že je dôležité podporovať miestne a regionálne investičné iniciatívy zamerané na financovanie infraštruktúry prostredníctvom súkromného kapitálu prepojeného s oblasťou, v ktorej bude infraštruktúra slúžiť, čo výrazne pomôže investorom aj obyvateľom stotožniť sa s týmito projektmi a prijať zodpovednosť za ich úspešnú realizáciu;

26.

v plnej miere súhlasí s tým, že schopnosť prilákať kapitál na dlhodobé financovanie európskeho hospodárstva do veľkej miery závisí od regulačného a podnikateľského prostredia, ktoré v európskom hospodárstve vládne, ako aj od národných hospodárstiev členských štátov EÚ;

27.

domnieva sa, že veľký význam majú nasledujúce opatrenia európskych inštitúcií, uvedené v oznámení:

20.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 415/5

1.

Ekosystémy pre začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií nemožno navrhovať a plánovať dopredu, alebo len čiastočne. V ekosystéme mnohé z premenných nemožno kontrolovať. Možno však určiť činitele, ktoré podnikanie uľahčujú. Medzi ne patrí: lepší prístup k úverom, účinnejšie právne predpisy a zdaňovanie, podpora kultúry podnikania a väčšia pripravenosť podstúpiť podnikateľské riziko. Na tieto aspekty niekoľkokrát upozorňovala Európska komisia, hlavne v akčnom pláne pre podnikanie 2020 (3). Zároveň je existencia infraštruktúry, ktorá zabezpečuje prístup k širokopásmovému pripojeniu, predpokladom podpory podnikania v oblasti špičkových technológií.

2.

Nie je teda možné vopred určiť, kde vznikne určitý ekosystém. O tom, kde nové podniky vzniknú, nerozhodujú politickí činitelia, ale samotné podniky na základe priaznivých podmienok rozvoja, ktoré sa im ponúknu.

3.

Na podporu takýchto ekosystémov treba zmobilizovať verejnú správu, politických činiteľov, podnikateľský systém, akademickú obec, študentov a všetky ostatné zainteresované subjekty a vhodne ich vzdelanostne a kultúrne pripraviť. Vzdelanie zohráva v tejto oblasti, v ktorej špičkovú kvalitu a inováciu produkujú jednotlivci, rozhodujúcu úlohu.

4.

S cieľom na minimum znížiť nebezpečenstvo neúspechu a neefektívnosti by bolo potrebné v duchu koordinácie na štátnej úrovni zdroje nasmerovať a sústrediť na niektoré ekosystémy určené na základe presne stanovených kritérií. Práve pri regionálnej úrovni možno uvažovať o rôznych formách zoskupovania zdrojov.

5.

V Európe dochádza k nadmernej fragmentácii celoštátnych aj regionálnych iniciatív. Konštatujeme potrebu spoločného referenčného rámca.

6.

vyhodnotiť to, čo sa už skutočne dosiahlo, vzhľadom na to, že niektoré európske regióny už nástroje majú a/alebo prijímajú politické opatrenia na podporu začínajúcich podnikov v oblasti vyspelých technológií, čo by umožnilo vytvoriť akýsi prehľad, ktorý by poskytoval zrozumiteľné a okamžité informácie;

7.

usporiadať údaje do skupín tak, aby bolo možné určiť tie najdôležitejšie, čo znamená, že by sme boli schopní analytickým spôsobom posúdiť opatrenia, ktoré regióny už prijali, a zistiť trendy;

8.

vytvoriť vhodnú databázu, prostredníctvom ktorej by si rôzne úrovne decentralizovaného riadenia mohli navzájom vymieňať zavedené osvedčené postupy. Následne bude tiež možné uplatňovať porovnávanie. To je veľmi užitočné hlavne pre regióny, ktoré trošku zaostávajú z hľadiska regulácie;

9.

zaviesť mechanizmus kontroly účinnosti opatrení, aby sa vykonávali pravidelné a okamžité kontroly dosiahnutých výsledkov;

10.

mať jasno v tom, ktoré subjekty na regionálnej úrovni sú najdôležitejšie a aké sú ich povinnosti pri podpore začínajúcich podnikov. Na tento účel sa budú používať aj nástroje, ktoré sú už k dispozícii a uplatňujú sa pri iných projektoch: Dynamic Mapping of Web Entrepreneurs and Startups’ ecosystem, Cluster Observatory.

11.

Vzhľadom na to, že koncepcia vytvárania nových podnikov predpokladá flexibilitu, je nutné na minimum obmedziť byrokraciu. Byrokratické prekážky patria aj dnes medzi hlavné problémy, ktoré treba riešiť. Výbor regiónov preto navrhuje:

11.1.

zjednodušiť a zjednotiť regionálne právne predpisy tak, aby neboli ďalšou príťažou popri národných predpisoch;

11.2.

poskytnúť na internete čo najviac užitočných informácií v štruktúrovanej podobe a zároveň dodržiavať predpisy o ochrane údajov;

11.3.

stanoviť minimálny štandard poskytovaných informácií tak, aby ich príjemcovia mohli posúdiť a porovnať;

11.4.

sprístupniť na internete všetky formality, ktoré je potrebné vybaviť, znížiť na minimum ich redundanciu a umožniť vybavenie byrokratických formalít priamo na internete;

11.5.

poskytnúť na internete informácie tak v miestnom jazyku, ako aj v angličtine.

12.

Opatrenia uvedené v bodoch 11.1 až 11.5 by sa mali vykonať prostredníctvom existujúcich nástrojov, ako je portál http://ec.europa.eu/internal_market/eu-go/

13.

odborne pripravovať pracovníkov miestnych a regionálnych orgánov. Pracovníci, ktorí majú vytyčovať budúcnosť hospodárstva musia byť pripravení čo najlepšie a ‘žiť na hraniciach inovácie’;

14.

u pracovníkov miestnych a regionálnych orgánov a všeobecne u jednotlivcov rozvíjať schopnosť plánovať, teda schopnosť vytvoriť program, ktorý umožní dosiahnuť príslušný výsledok. Potrebné je aj podnikateľské vzdelávanie; Potrebné je aj podnikateľské vzdelávanie;

15.

navrhnúť mechanizmy hodnotenia kvality ponúkaných služieb, aby orgány verejnej správy boli motivované k čo najlepším výkonom;

16.

zabezpečiť, aby aj regióny rovnako ako vlády začali myslieť digitálne. To by umožnilo okrem iného zvýšiť efektívnosť a účinnosť služieb občanom;

17.

vyvinúť ešte väčšie úsilie, aby v každom regióne, rovnako ako v každom členskom štáte, bol hlavný úradník pre digitálnu oblasť. Úlohou tohto stáleho pracovníka zamestnaného na plný úväzok by bolo pomáhať zabezpečiť, aby digitálne inovácie mali pokiaľ možno čo najväčší vplyv a boli čo najúčinnejšie;

18.

v súlade s pravidlami na ochranu osobných údajov zverejňovať regionálne údaje, ktoré sú pre novozaložené podniky veľmi dôležité. Ich zverejňovanie by zvýšilo transparentnosť a dôveru. Okrem toho by to zvýšilo možnosti inovatívnych podnikov dostať sa k potenciálnym príležitostiam.

19.

Všetky regióny by si mali stanoviť aspoň obmedzený počet kvantitatívnych cieľov, pokiaľ ide o inteligentný rast a vytváranie ekosystémov pre začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií, prípadne by si mali zvoliť kvalitatívny prístup založený na pozitívnej ‘ceste k zmene’, vďaka ktorému by prispeli k dosiahnutiu uvedených cieľov.

20.

Monitorovaním a hodnotením politík by mal byť poverený osobitný technický výbor zložený z nezávislých odborníkov. Po vykonaní monitorovania každý región zverejní (aspoň raz ročne) periodickú správu o pokroku pri plnení stanovených cieľov. Táto správa by predovšetkým mala poskytnúť obraz o uplatňovaní stratégie inteligentnej špecializácie (RIS3) regiónu a obsahovať konkrétne údaje o pokroku dosiahnutom pri vývoji inovatívneho ekosystému a o tom, ako sa dosiahol rast a vytvorili nové vysoko výkonné podniky. Ďalším účelom hodnotenia je propagovať v Európe koordináciu činností v tejto oblasti. Správa by však nemala byť ďalšou administratívnou záťažou miestnych a regionálnych aktérov.

21.

Na miestnej a regionálnej úrovni je potrebné včas vytvoriť vhodnú štatistickú databázu a stanoviť regionálne ukazovatele pokroku na monitorovanie dosiahnutých výsledkov. Cieľom je pochopiť, ktoré opatrenia boli najúčinnejšie a ktoré menej účinné, aby bolo možné správne nasmerovať budúce opatrenia.

22.

mať kontaktného pracovníka, ktorý by sa trvalo zaoberal podporou kultúry podnikania. Tú by bolo potrebné podnecovať prostredníctvom svedectiev o existujúcich úspešných prípadoch. Je potrebné, aby mladí ľudia v celej Európe dobre vedeli, aké možnosti sa im dnes ponúkajú aj vďaka novým technológiám;

23.

podporovať proaktívny prístup mladých ľudí a odstraňovať kultúrne a psychologické prekážky, ktoré obmedzujú prístup k podnikaniu; To poukazuje na to, že je potrebná komplexná stratégia vzdelávania v oblasti podnikania, čo už VR zdôraznil vo svojom stanovisku na tému ‘Prehodnotenie vzdelávania’ (6).

24.

vyvolávať nadšenie pre podnikanie. Úspešných podnikateľov, ktorých činnosť má reálny vplyv na život občanov, by bolo treba chváliť a dávať za vzor. Tak k podnikaniu, ako aj inováciám musíme byť podnecovaní;

25.

zaradiť podnikateľské inkubátory do učebných osnov ako ich neoddeliteľnú súčasť a prepojiť vzdelávanie s podnikateľskou sférou. To študentom umožní vytvoriť si predstavu o tom, čo znamená začať riadiť podnik, a pritom sa nemusia vzdať štúdia, ktoré by v prípade neúspechu mohlo byť ich záchrannou sieťou;

26.

v spolupráci s podnikateľskou sférou podporovať vzdelávacie programy s medzinárodným zameraním pre začínajúce a rýchlo rastúce spoločnosti, ktoré budú kombinovať najnovší technologický, podnikateľský a návrhársky vývoj s podnikateľským objavovaním. Tieto programy majú vplyv na danom území a preukázalo sa, že prinášajú optimálne výsledky.

27.

Dobrým postupom na to, aby rôzne vzdelávacie a školiace programy účinne reagovali na potreby trhu by bolo napríklad spoluinvestovanie a/alebo čiastočné krytie nákladov: podniky by mohli, a v prípade niektorých programov by mali byť povinné investovať z vlastných prostriedkov a tým dokázať, že sú naozaj presvedčené o úspechu iniciatívy. Ideálne by tieto programy spájali ľudí zo spoločností pôsobiacich v rôznych regiónoch a odvetviach, sprístupnili by im najnovšie poznatky a technológie a prispeli k vytvoreniu partnerských projektov spoločností a vzdelávacích a výskumných ustanovizní.

28.

Okrem toho je potrebné zjednodušiť postup schvaľovania týchto programov.

29.

Dôležitá je požiadavka vytvárať synergie medzi rôznymi európskymi projektmi na podporu podnikania, zvlášť medzi projektmi Horizont 2020, COSME a ESIF.

30.

Rada EÚ zdôraznila úlohu, ktorú zohráva inteligentná špecializácia v rámci stratégie Európa 2020. Príručka EÚ k výskumným a inovačným stratégiám inteligentnej špecializácie (RIS3) určuje tieto stratégie ako integrované programy územnej ekonomickej transformácie;

31.

platforma inteligentnej špecializácie (S3Platform) musí viac podporovať aktivity miestnej a regionálnej úrovne s osobitným dôrazom na menej rozvinuté regióny. To znamená predovšetkým podporovať procesy, ktoré pomáhajú určiť činnosti s vyššou pridanou hodnotou v každom regióne. Znamená to tiež poskytnúť najlepšie príležitosti na posilnenie konkurencieschopnosti regiónov a portfólia opatrení, ktoré by sa mali zaviesť na vypracovanie ich stratégií inteligentnej špecializácie;

32.

Výbor regiónov zdôrazňuje, že na úrovni EÚ a regiónov je dôležité financovanie inovačných a výrobných ekosystémov so silnými miestnymi, regionálnymi alebo nadregionálnymi znakmi.

33.

koordinovať opatrenia rôznych subjektov ekosystému. Poskytovať stimuly k vytváraniu sietí medzi dôležitými subjektmi ekosystému je hlavnou úlohou orgánov verejnej správy;

34.

nakupovať viacej od vysoko technologicky špecializovaných malých a stredných podnikov. V celej EÚ najväčšiu časť zmlúv v rámci verejného obstarávania získavajú veľké nadnárodné spoločnosti. Treba sa včas prispôsobiť ustanoveniam nových smerníc o verejnom obstarávaní (8), ktoré pre malé a stredné podniky výrazne zlepšujú prístup na trh;

35.

podporovať etablovanie podnikov, ktoré sú lídrami v oblasti vyspelých technológií, aby sa zvýšil počet talentovaných osôb pôsobiacich v oblasti vyspelých technológií a aby sa tento jav preniesol aj do iných oblastí. Toto všetko by sa malo naplánovať v rámci, ktorý by nemal len miestny rozmer.

20.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 415/9

Spravodajca

Vasco Ilídio ALVES CORDEIRO (PT/SES)

predseda vlády autonómneho regiónu Azory

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetví pobrežného a námorného cestovného ruchu

COM(2014) 86 final

1.

víta prvú európsku stratégiu pobrežného a námorného cestovného ruchu a uznanie významu jasného a udržateľného rámca na podnietenie rastu a vytvárania nových pracovných miest, a to najmä pre mladých ľudí.

2.

Vyzýva Európsku komisiu, aby sa v budúcnosti venovala aj situácii v cestovnom ruchu v iných regiónoch s osobitnými prírodnými danosťami, ako sú horské oblasti alebo oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva, a aby pre ne rozvíjala príslušné stratégie.

3.

Vyzdvihuje úlohu orgánov miestnej a regionálnej samosprávy pri plánovaní a implementácii politiky v oblasti cestovného ruchu. Víta začlenenie pobrežného a námorného cestovného ruchu do ostatných relevantných politík EÚ v oblastiach, ako sú informačné a telekomunikačné pripojenia, doprava, životné prostredie, bezpečnosť a ochrana spotrebiteľa a mobilita pracovníkov.

4.

Víta skutočnosť, že Európska komisia uznáva osobitný charakter ostrovov a iných vzdialených destinácií vzhľadom na ich dostupnosť, náklady na dopravu, sezónny charakter a konektivitu a ich dosah na cestovný ruch a hospodárstvo.

5.

Považuje za nevyhnutné vymedziť a rozšíriť rozsah aktivít, ktoré môžu byť označené za „pobrežný a námorný cestovný ruch“, aby sa táto stratégia mohla implementovať, pričom je presvedčený, že tento pojem zahŕňa nielen morský a plážový cestovný ruch, výletné plavby a jachting, športovo-rekreačné aktivity a súvisiace činnosti na pevnine (1), ale tiež aktivity a športy na mori, ako je potápanie, pozorovanie voľne žijúcich živočíchov a vodné a veterné športy, ako aj aktivity súvisiace s kultúrnym cestovným ruchom: objavovanie kultúrneho dedičstva a gastronómie, zážitky z kultúrnych podujatí a spoznávanie rybárskeho výstroja a metód rybolovu.

6.

Zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa ciele stratégie EÚ opierali o primerané finančné možnosti poskytnuté v rámci nového finančného rámca a aby sa v plnej miere dodržiavala zásada subsidiarity. Na tejto stratégii by teda mali spolupracovať a podieľať sa inštitúcie EÚ, členské štáty, regióny a ostatné zainteresované strany.

7.

Zdôrazňuje potrebu uznať, že cestovný ruch v pobrežných a námorných oblastiach môže pomôcť pri uvedomení si toho, že je nevyhnutné dosiahnuť environmentálnu a kultúrnu udržateľnosť, ako aj zhodnotenie a zachovanie európskeho námorného dedičstva a podporovať také správanie (zodpovedný a participatívny cestovný ruch), ktorým sa tieto ciele dosiahnu.

8.

Poukazuje na rastúci tlak na prírodné zdroje v dôsledku rôzneho hospodárskeho využitia a rôznych hospodárskych činností rozvíjaných na európskom pobreží a dôrazne žiada, aby sa v rámci stratégií pre prímorské oblasti naliehavo riešili otázky týkajúce sa týchto činností, a to najmä energetická účinnosť, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, zber odpadu, jeho ukladanie a spracovanie, strata biodiverzity, ničenie prírodných habitátov, poškodzovanie pobrežia a erózia pôdy, ochrana vôd vhodných na prípravu pitnej vody a čistenie odpadových vôd. Myslí si, že tieto závažné otázky prekračujú právomoci jednotlivých regiónov, prípadne i štátov, a že je potrebný koordinovaný postup zahŕňajúci prímorské oblasti, ktorý bude sprevádzaný potrebnými finančnými prostriedkami a efektívnou výmenou osvedčených postupov.

9.

Opätovne uvádza, že dôsledky klimatických zmien sa musia náležite zohľadniť, a musí sa im čo najviac predchádzať ochranou a obnovou prírodných oblastí a začleňovaním cestovného ruchu do integrovaného riadenia pobrežných zón.

10.

Oceňuje úlohu európskych organizácií a iniciatív (napr. ocenenie modrá vlajka, ocenenie QualityCoast, Európska stratégia modrého rastu) pri propagácii zásad kvality európskeho cestovného ruchu, ako je ochrana životného prostredia, udržateľný cestovný ruch, vzdelávanie a osveta medzi európskymi pobrežnými a námornými regiónmi, a dôrazne žiada Európsku komisiu, aby nadviazala dialóg s inštitúciami, ktoré tieto zásady podporujú, s cieľom rozšíriť ich vplyv a nabádať regióny, aby dobrovoľne podporovali takéto iniciatívy.

11.

Domnieva sa, že stratégia EÚ pre modrý rast spolu s inováciou je významnou príležitosťou na podporu miestnej a regionálnej ekonomiky a vytváranie pracovných miest, pričom sa dá očakávať, že vďaka tomu budú aj pobrežné regióny pre turistov atraktívnejšie. Návrhy súvisiace s inováciou a modrým rastom sú obsiahnuté v stanovisku výboru COR-2014-02645-00-01.

12.

Poukazuje na to, že pobrežný a námorný cestovný ruch bol v poslednom desaťročí ziskovejší než cestovný ruch vo všeobecnosti, avšak priemerné výdavky na noc a priemerná dĺžka pobytu klesli. Myslí si preto, že je mimoriadne dôležité zvrátiť uvedený trend a usilovať sa o zvýšenie výdavkov a predĺženie pobytov v pobrežných a námorných oblastiach prostredníctvom vhodných inovačných opatrení, a zároveň o vyriešenie problémov spojených so sezónnym charakterom tohto druhu cestovného ruchu.

13.

Zdôrazňuje, že európske pobrežné a námorné regióny by mali vypracovať miestne stratégie zamerané na zachovanie, zhodnotenie a propagáciu osobitných miestnych daností a viac sa tak zviditeľniť ako turistické destinácie, vychádzajúc pritom zo svojej jedinečnosti.

14.

Pozoruje, že stúpa dopyt po špecifických segmentoch cestovného ruchu, ako sú napr. pobyty relaxačné, liečebné, športové, dobrodružné, pobyty zamerané na voľne žijúce živočíchy, pobyty v prírode, pobyty zamerané na ekologickú gastronómiu, kultúrne a luxusné pobyty, ktoré predstavujú potenciál rastu, ekonomického rozvoja a vzniku nových pracovných miest.

15.

Zdôrazňuje, že by sa mali vypracovať komplexné ponuky cestovného ruchu, na ktorých príprave sa budú podieľať jednotlivé zainteresované strany z miestnych spoločenstiev, a vďaka ktorým sa podporí vznik nových pracovných miest. Poukazuje na možné spojenia s tradičnými činnosťami v európskych pobrežných a námorných regiónoch (napr. poľnohospodárstvo a rybolov, miestne plodiny, výroba vína, miestne dedičstvo, tradície a zvyky) s cieľom vyvíjať nové produkty v oblasti cestovného ruchu, ako aj na prepojenie aktivít, ktoré umožnia odstránenie sezónnosti, ako sú športové aktivity na mori alebo kombinovane na mori aj na súši.

16.

Nabáda Európsku komisiu, aby zozbierala a porovnala príklady osvedčených postupov a uverejnila štúdiu o preorientovaní masových cestovných destinácií a príkladoch stabilných a komplexných projektov cestovného ruchu v pobrežných a námorných regiónoch. Žiada Európsku komisiu, aby podporila diskusiu o výsledkoch takejto štúdie prostredníctvom celoeurópskej konferencie, na ktorej sa zúčastnia členské štáty, regióny a ostatné zainteresované strany.

17.

Poukazuje na to, že sezónny charakter častejšie ovplyvňuje pobrežný a námorný cestovný ruch než iné destinácie, ktoré majú vyváženejšie modely príchodu turistov. Zdôrazňuje preto, že tieto regióny potrebujú väčšiu pomoc pri diverzifikácii tokov cestovného ruchu a nabáda miestnu podnikateľskú sféru, aby propagovala a tvorivo využívala miestne dedičstvo a ponuku služieb v záujme širšej ponuky produktov a služieb presahujúcej miestnu úroveň nezávisle od poveternostných podmienok.

18.

Podporuje používanie informačných a telekomunikačných nástrojov a inovačných nástrojov ako prostriedku na väčšie zviditeľnenie sa pobrežných a námorných regiónov a žiada Európsku komisiu, aby vylepšila európsky atlas morí v časti venovanej cestovnému ruchu s cieľom zvýšiť informovanosť turistov a zároveň iných regiónov o pobrežných a námorných regiónoch.

19.

Uznáva, že cestovný ruch čelí výzvam, ktoré sa týkajú podporovania udržateľných pracovných miest, zvýšenia ponúkaných miezd a prilákania kvalifikovaných pracovníkov.

20.

Vyzýva Európsku komisiu, aby uľahčila mobilitu pracovníkov v cestovnom ruchu prostredníctvom programu Erasmus Plus a vytvorila výmenný a vzdelávací program pre pobrežné a námorné regióny, ktorý bude zameraný najmä na mladých ľudí, podporu možností odborného vzdelávania mimo sezóny, ako aj na výmenu príkladov osvedčených postupov a podporu podnikateľskej činnosti tejto pracovnej sily.

21.

Podporuje rozvíjanie zoskupení malých a stredných podnikov cestovného ruchu ako určitý spôsob poskytovania doplnkových a kvalitných služieb v cestovnom ruchu (napr. ubytovanie, doprava, rekreačné služby), a teda rôznorodejších a kompletnejších cestovných ponúk. Odporúča, aby miestne a regionálne samosprávy propagovali takého zoskupenia medzi miestnymi podnikmi prostredníctvom vytvorenia diskusných fór, do ktorých by sa zapojili aj verejné a súkromné subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu a ktoré by boli spoločnými platformami na ochranu identity, integrity a charakteru destinácie, a aby zároveň zaviedli určité daňové úľavy a/alebo daňové stimuly pre malé a stredné podniky, ktoré sa spoja do zoskupení a budú podporovať projekty.

22.

Súhlasí s tým, že je potrebné uznať malé a stredné podniky, ktoré podporujú propagáciu udržateľného cestovného ruchu v takých oblastiach, ako je ochrana životného prostredia, bezpečnosť potravín, hospodárenie s vodou, nakladanie s odpadom a znižovanie emisií skleníkových plynov.

23.

Uvádza, že postupy pri udeľovaní povolení a kvalifikácie, ktoré sa požadujú od prevádzkovateľov rekreačných plavidiel, sa líšia v závislosti od členského štátu a obáva sa, že to môže brániť rozvoju sektora. Navrhuje, aby sa táto situácia vyriešila vzájomným uznávaním rekreačných navigačných osvedčení a požiadaviek kladených na kapitánov plavidiel a vyzýva Európsku komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala. Toto odporúčanie na zjednotenie vzdelávania a kvalifikácie možno rozšíriť aj na pracovníkov v rekreačných prístavoch, ktorí majú v jednotlivých členských štátoch rozdielnu odbornú prípravu a vzťahujú sa na nich odlišné pracovnoprávne normy.

24.

Myslí si však, že prínos otvorených on-line kurzov na zvýšenie kvalifikácie alebo rekvalifikáciu v pobrežnej a námornej plavbe nemôže opomenúť praktický aspekt osvedčenia.

25.

Pripomína, že pobrežné oblasti patria k oblastiam, ktoré sú najviac vystavené klimatickým zmenám a prírodným nebezpečenstvám a že tieto javy majú ďalekosiahly dosah a môžu sa nepriaznivo dotknúť životov a životných potrieb pobrežných a námorných spoločenstiev, najmä na ostrovoch. Je preto zástancom integrovaného riadenia pobrežných zón, podporovania udržateľného rozvoja v pobrežných oblastiach uplatňovaním prístupu, ktorý rešpektuje možnosti prírodných zdrojov a ekosystémov.

Poukazuje na osobitný prípad ostrovov a najodľahlejších regiónov, ktoré si v dôsledku obmedzení existujúcich území a prekrývania hospodárskych činností v pobrežných oblastiach vyžadujú väčšiu finančnú pomoc Európskej únie, aby sa zabránilo takýmto rizikám, ktoré môžu brzdiť hospodárske činnosti. Takú pomoc treba zabezpečiť predovšetkým pri vypracovávaní a realizácii stratégie integrovanej pobrežnej správy.

26.

Odporúča, aby sa v záujme zaručenia udržateľnosti pobrežného a námorného cestovného ruchu v chránených oblastiach (napr. turistické chodníky) s voľne žijúcimi zvieratami (napr. vtáci, morské cicavce, žraloky) prijali a uverejnili kódexy správania, ktorých cieľom bude podporovať dobré životné podmienky zvierat, bezpečnosť turistov a environmentálnu rovnováhu.

27.

Zdôrazňuje, že v záujme využitia úplného potenciálu ekologického cestovného ruchu je nevyhnutné jasne určiť, ktoré námorné a pobrežné chránené oblasti budú preferenčnými miestami aktivít udržateľného cestovného ruchu, podobne ako je to v prípade oblastí sústavy Natura 2000 alebo podľa dohovoru OSPAR.

28.

Konštatuje, že v roku 2020 bude mať jedna pätina Európanov viac než 65 rokov a nabáda preto Európsku komisiu, aby pokračovala vo svojej práci v oblasti cestovného ruchu pre seniorov, najmä podporovaním bezbariérového cestovného ruchu.

29.

Víta, že Európska komisia pristúpila k revízii vízového kódexu a svojich iniciatív, ktorých cieľom je prilákať občanov z tretích krajín na dovolenkové pobyty v Európe, a tiež v európskych pobrežných a námorných destináciách.

30.

Víta úmysel Európskej komisie uverejniť sprievodcu financovania cestovného ruchu z prostriedkov EÚ, a zároveň zdôrazňuje, že je potrebné uverejniť ho v širšom rozsahu a informovať o ňom pobrežné a námorné regióny.

31.

Vzhľadom na súčasné rokovania o operačných programoch vyzýva Európsku komisiu, aby v súlade so zásadou subsidiarity súhlasila s možnosťou financovať investičné priority regiónov, najmä investície do infraštruktúry určenej na rekreačnú plavbu alebo turistické námorné aktivity, ktoré majú stimulačný účinok na stratégiu pobrežného a námorného cestovného ruchu, ako aj financovať rozvoj tejto infraštruktúry, hlavne pokiaľ ide o obnovu a opätovné využívanie historických zariadení, ktoré sú architektonickým a priemyselným dedičstvom.

32.

Žiada, by sa zabezpečilo efektívne a koordinované využívanie všetkých dostupných zdrojov, aj prostredníctvom úverov a záruk Európskej investičnej banky pre malé a stredné podniky, na podporu pobrežného a námorného cestovného ruchu v rokoch 2014 až 2020, hlavne v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), programu Horizont 2020 a programov COSME, Kreatívna Európa a LIFE +.

33.

Zdôrazňuje, že ostrovy, najodľahlejšie regióny a iné vzdialené miesta vo veľkej miere závisia od leteckej dopravy a námorného spojenia, ktoré sú zasa závislé od turistov. Turistickí operátori tvrdia, že sú nútení ukončiť svoju činnosť po zastavení dopravných služieb, a prevádzkovatelia dopravy argumentujú, že zastavujú prevádzku, pretože turistickí operátori končia činnosť, z čoho vyplýva potreba podporiť politiky, ktoré prerušia tento bludný kruh. Vyjadruje znepokojenie nad tým, že súčasná hospodárska kríza a vysoká miera sezónnosti cestovného ruchu ešte viac komplikujú tento problém. Vzhľadom na to, že okrem toho sa 90 % tovaru a produktov, ktoré sa následne využívajú v cestovnom ruchu na ostrovoch, dováža po mori a že doprava je rentabilná vlastne len jedným smerom, by sa mali podporovať politiky na podporu riešenia tejto nerovnováhy.

34.

V tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby náležite zohľadnila osobitné danosti ostrovov, ktoré takmer výlučne závisia od leteckej dopravy nielen v záujme lepšej dostupnosti pre turistov, ale aj v záujme hospodárskych činností, od ktorých závisí ich rozvoj, čo môže byť zasa prínosom pre sektor cestovného ruchu (príklad: nemôže sa zvyšovať daň z emisií CO2 v leteckej doprave bez toho, aby sa v ostrovných regiónoch prijali iné opatrenia, keďže tieto regióny sú na tento druh dopravy viazané). Tieto faktory sa musia zvlášť zohľadniť v diskusiách o jednotnom európskom nebi a usmerneniach o štátnej pomoci letiskám a leteckým spoločnostiam a v tom, že sa umožní financovanie investícií do infraštruktúry letísk z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR).

35.

Zároveň žiada, aby sa v prípade najodľahlejších regiónov pri vytváraní a uplatňovaní európskych politík, ktoré prispievajú k vonkajšiemu prepojeniu týchto regiónov, zohľadnili jedinečné znevýhodnenia, ktoré sú pre ne charakteristické (najmä ich vzdialenosť a izolovanosť od ostatných európskych území), a to prispôsobením týchto politík ich osobitnej situácii.

36.

Vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v mnohých pobrežných regiónoch neexistuje dobré spojenie s vnútrozemím krajiny a so susednými regiónmi a krajinami. Vyzýva, aby sa zo strategického hľadiska uvažovalo o intermodálnej konektivite medzi dopravnými centrami (napr. letísk, železničných staníc, prístavov), ako aj so susednými krajinami, čo cestujúcim umožní jednoduchšie sa premiestňovať z jednej prímorskej oblasti do druhej.

37.

Zastáva názor, že pobrežný a námorný cestovný ruch musí miestnym pobrežným spoločenstvám prinášať osoh, a preto obhajuje špecifické opatrenia na propagáciu miestneho prenájmu, dodávanie miestnych produktov a rozvíjanie miestnych potravinových systémov. Myslí si, že záväzok konať na miestnej úrovni zefektívni ponuky v pobrežnom a námornom ruchu, zvýši miestnu zamestnanosť a bude zdrojom pracovných miest v udržateľnom poľnohospodárstve, rybolove a službách, vďaka čomu sa uľahčí dosahovanie cieľov EÚ v oblasti sociálnej a územnej súdržnosti a rozvoja vidieka.

38.

Konštatuje, že v mnohých európskych pobrežných oblastiach nie je miestne prímorské dedičstvo dostatočne propagované. Zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola ochrana námorného a pobrežného dedičstva zlučiteľná s obchodným alebo hospodárskym rozvojom, ako je napr. pokladanie káblov alebo potrubí, prieskum a ťažba ropy a plynu, ťažba uhlia a nerastov, ťažba pieskov a štrkopieskov a likvidácia odpadu a hlušiny. Domnieva sa, že potopené vraky lodí, ruiny pod vodnou hladinou, historické plavidlá a prístavy, tradičný obchod s rybami a ďalšie súvisiace zariadenia (tradičné lodenice, výrobne sietí, konzervárne atď.) a tradície musia byť hlavnými miestnymi turistickými atrakciami.

39.

Poukazuje na nevyužitý potenciál rybolovného cestovného ruchu a domnieva sa, že pobrežným spoločenstvám môže priniesť značný úžitok v podobe ziskových rybolovných činností, zachovania miestnych rybárskych tradícií a diverzifikácie miestnych zdrojov príjmu.

40.

Súhlasí s tým, aby v prípadoch, keď rybárske flotily používajú selektívne a tradičné metódy rybolovu, EÚ podporovala investície potrebné na propagáciu rybolovného cestovného ruchu a považovala ho za doplnok k obchodnému rybolovu, čím by podporila dodatočné príjmy rybárskych spoločenstiev, a vyzýva štáty a regióny, ako aj odvetvie rybolovu, cestovného ruchu a ostatné zainteresované subjekty, aby prekonali právne a administratívne prekážky, ktoré by mohli brániť rozvoju rybolovného cestovného ruchu.

41.

Vyzýva Európsku komisiu, aby prehĺbila spoluprácu s Radou Európy a lepšie komunikovala o nových a existujúcich kultúrnych cestách pozdĺž európskeho pobrežia a lepšie ich propagovala. Zásobovanie plavidiel a riadenie odbytu produktov v danej destinácii je prepojené s činnosťou námorných zasielateľov, s ktorými musia regionálne a miestne orgány spolupracovať, aby sa podporilo využívanie produktov a miestnych doplnkových aktivít.

42.

Podporuje vytvorenie federácie turistických informačných kancelárií alebo agentúr pobrežných a námorných regiónov ako platformy spolupráce a výmeny medzi profesijnými organizáciami pobrežných a námorných regiónov a tiež nástroja rozvoja a implementácie programov spolupráce zameraných na propagáciu týchto regiónov.

43.

Nabáda miestne a regionálne samosprávy, aby nadviazali konštruktívny dialóg s odvetvím výletných plavieb s cieľom zabezpečiť dodávanie miestnych tovarov pre tieto lode a v snahe získať väčší podiel na výdavkoch cestujúcich tak, že sa vytvoria atraktívnejšie zóny na privítanie cestujúcich v termináloch výletných lodí alebo v ich blízkosti s obchodmi, barmi, reštauráciami a miestnymi cestovnými kanceláriami, ktoré budú ponúkať pohodlné výlety do neďalekých atrakcií zodpovedajúce kritériám udržateľnosti.

44.

Domnieva sa, že verejné orgány môžu pomôcť miestnym hospodárskym subjektom lepšie propagovať a predávať ich ponuky tak, že sprístupnia informácie o miestnych atrakciách v rôznych jazykoch a zabezpečia bezpečnosť a pohodlie cestujúcich.

45.

Konštatuje, že veľké výletné lode privážajú veľký počet ľudí do všetkých destinácií, čo môže všetkým vyloďujúcim sa turistom spôsobovať problém s dopravou. Víta rozvoj integrovaného plánovania dopravy a návrhy projektov, ktoré majú uspokojiť potreby cestujúcich v masovom počte bez rušenia miestneho obyvateľstva.

46.

Uznáva rastúcu obľúbenosť námorných športov a aktivít a víta skutočnosť, že ich často navrhujú a prevádzkujú malé miestne spoločnosti. Zastáva názor, že spoločné európske normy v tejto oblasti by zvýšili dôveru spotrebiteľov a zlepšili bezpečnosť.

47.

Vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila, či je potrebný spoločný rámec rozvoja prístavnej infraštruktúry a aby vzhľadom na približne 4  500 rekreačných lodných prístavov v Európe a rastúcu obľúbenosť jachtingu podporila štúdiu o spoločných normách, ktorá sa bude zaoberať najmä dostupnosti pre osoby so zníženou mobilitou, normami bezpečnosti alebo nosnosti rekreačných prístavov.

48.

Vyzýva miestne a regionálne samosprávy, v ktorých sú prístaviská, aby spoločne s miestnymi zainteresovanými stranami a turistickými operátormi vypracovali stratégie zamerané na vybudovanie lepších spojení medzi prístavmi a regiónom ako celkom, čím umožnia amatérskym námorníkom, aby poznávali pevninu za prístavom a objavovali jej dedičstvo, čím by sa podporili špecifické plavebné a námorné aktivity cestovného ruchu napríklad prostredníctvom plavebných klubov, prístavov a plavebných rekreačných stredísk.

20.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 415/14

Spravodajkyňa

Annabelle Jaeger (FR/SES)

členka regionálnej rady v Provence-Alpes-Côte d’Azur

Referenčný dokument

List Európskej komisie z 12. februára 2014

1.

vyzýva EÚ, aby sa rozhodla pre trojicu záväzných klimatických a energetických cieľov do roku 2030, ktoré budú zárukou úspechu:

Tieto tri ciele sú nevyhnutné na to, aby sme mali možnosť zabrániť katastrofickému zvýšeniu teploty nad 2 oC a aby sme dosiahli dlhodobý cieľ EÚ (zníženie emisií skleníkových plynov o 80 až 95 %).

2.

Pripomína závery Európskej rady z 20. a 21. marca 2014, v ktorých sa najvyšší predstavitelia štátov a vlád dohodli, že najneskôr v októbri 2014 prijmú rozhodnutie o novom politickom rámci. Výbor očakáva, že toto rozhodnutie bude obsahovať ambiciózne ciele. V tejto súvislosti ho znepokojujú nedostatočne ambiciózne návrhy, ktoré doteraz predložila Európska komisia a ktoré sú príliš slabé z hľadiska navrhovaných percent, povinnosti plniť ich iba na úrovni EÚ a navrhovanej štruktúry riadenia.

3.

Domnieva sa, že uvedené tri ciele sú z technického hľadiska realistické a pre európske hospodárstvo by boli užitočné. Sú nevyhnutným predpokladom dlhodobej štrukturálnej stratégie, ktorá by Európe mohla ponúknuť udržateľnú, bezpečnú a zaručenú energetickú budúcnosť.

4.

Dodáva, že EÚ by si mala stanoviť cieľ takmer nulových čistých emisií do polovice tohto storočia ale tak, aby sa ešte viac neprehĺbila energetická chudoba. Popri neustálom znižovaní emisií skleníkových plynov je potrebné vyvinúť intenzívnejšie úsilie v oblasti výskumu a vývoja, pokiaľ ide o odstraňovanie CO2 z atmosféry s väčším dôrazom na prirodzené zachytávanie CO2.

5.

Poznamenáva, že opierajúc sa o tieto stanovené ciele, EÚ by bola pripravená rokovať o globálnej dohode o klíme v súvislosti s 21. konferenciou strán (COP21) Rámcového dohovoru Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa uskutoční v Paríži v novembri a decembri 2015, a to najmä oznámením svojho úmyslu stanoviť „národné príspevky“ podľa UNFCCC čo najskôr a najneskôr koncom marca 2015.

6.

Odporúča, aby sa navrhovaný nový rámec energetického riadenia opieral o skúsenosti nadobudnuté v súvislosti s balíkom opatrení v oblasti energetiky do roku 2020, a to najmä stanovením záväzných cieľov na úrovni EÚ a národnej úrovni, za ktoré by niesli zodpovednosť členské štáty. Domnieva sa preto, že navrhovaný spoločný prístup s cieľmi stanovenými iba na úrovni EÚ neposkytne potrebné stimuly na splnenie takýchto cieľov a nedosiahnu sa ním ambicióznejšie výsledky.

7.

Domnieva sa, že je absolútne nevyhnutné, aby sa stanovili povinné národné ciele zamerané na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov a zníženie spotreby energie pre jednotlivé členské štáty a aby sa krajiny v tejto súvislosti opierali o realizáciu regionálnych a miestnych stratégií, čo by bolo nielen účinnejšie, ale aj v súlade so zásadou subsidiarity na národnej i miestnej úrovni. Táto štruktúra by mala byť súčasťou nového rámca energetického riadenia.

8.

Zdôrazňuje, že nová SPP môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov a podpore sekvestrácie oxidu uhličitého v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a odvetví chovu dobytka.

9.

Vyzdvihuje základnú úlohu miestnej a regionálnej úrovne pri príprave a realizácii opatrení v oblasti zmeny klímy, rozvoja energií z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti, ale zároveň poukazuje na to, že ich činnosť nemôže byť optimálna bez uznania v podobe mandátu a dlhodobých finančných zdrojov.

10.

Vyzýva preto Európsku komisiu, aby pri riešení klimatických a energetických výzev uznala miestne a regionálne orgány a spoľahla sa na ne a aby ich začlenila do rámca politík do roku 2030 a do nového energetického riadenia v súlade so zásadami viacúrovňového riadenia, ktoré uznávajú úlohu všetkých úrovní riadenia pri vykonávaní účinnej verejnej politiky.

11.

Vyzýva miestne a regionálne orgány, aby ešte vo väčšej miere využili príležitosť a zaoberali sa klimatickou výzvou tak, že si stanovia svoje vlastné ambiciózne ciele na rok 2030 a spoločne budú realizovať iniciatívy v rámci prípravy na COP21, ktorá sa uskutoční v decembri 2015 v Paríži, a to v priamej nadväznosti na rozhodnutia prijaté COP19 v novembri 2013 vo Varšave, pokiaľ ide o uznanie miestnych a regionálnych orgánov, kým sa prijme globálna dohoda.

12.

Zdôrazňuje skutočnosť, že hoci je cieľ zníženia emisií skleníkových plynov rozhodujúci pre vyslanie jasného signálu, ktorý umožní internalizovať všetky náklady spojené so znečistením, a teda znížiť jeho úroveň, rovnako rozhodujúce je doplniť tento cieľ o ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti v snahe zabezpečiť, že energetický prechod skutočne povedie k hospodárstvu s nízkymi emisiami skleníkových plynov, ktoré bude bezpečné, konkurencieschopné a udržateľné so synergickými účinkami na klimatické zmeny.

13.

Zdôrazňuje, že je nevyhnutné stanoviť povinné ciele, ktoré pomôžu usmerniť investície do rozvoja čistých technológií. V tejto súvislosti je takisto naliehavé poskytnúť právnu istotu investorom, ktorí investujú do technológií s nízkymi emisiami CO2. Členské štáty by mali zaručiť jasný a stabilný právny rámec, ktorým sa zamedzí retroaktívnemu účinku nových regulačných opatrení.

14.

Poukazuje na to, že treba dosiahnuť spravodlivé rozdelenie nákladov medzi krajinami, regiónmi a mestami a prihliadnuť na požiadavky územného plánovania a zdroje obnoviteľnej energie dostupné na miestnej úrovni, avšak pokiaľ sa niektoré regióny a mestá budú usilovať dosiahnuť viac, nemalo by sa im v tom brániť.

15.

Zdôrazňuje, že pri príprave politík na úrovni EÚ a členských štátov je nevyhnutné myslieť na to, aby sa výdavky na energiu udržiavali na rozumnej úrovni a že v tejto súvislosti je energetická účinnosť kľúčovým nástrojom, pretože spotrebiteľom a členským štátom EÚ by umožnila každoročne ušetriť viac ako 200 miliárd EUR až do roku 2030 (1); domnieva sa tiež, že členským štátom, ako aj miestnym a regionálnym orgánom by sa malo odporučiť prijať osobitné opatrenia pre rodiny a zraniteľných spotrebiteľov, pokiaľ ide o boj proti energetickej chudobe. Jedným z hlavných spôsobov, ako zlepšiť energetickú účinnosť, by mala byť renovácia budov, ktorá by sa mohla stať dôležitým zdrojom vytvárania pracovných miest v takom sociálne citlivom sektore, akým je stavebníctvo. Okrem toho by tu bolo možné inovovať, pokiaľ ide o energeticky účinné materiály a materiály vyrobené z biomasy, čo by prinieslo investície do výskumu, vývoja a inovácie. Na tento účel by sa na európskej úrovni mali vytvoriť špecifické finančné fondy na podporu zvýšenia energetickej účinnosti budov.

16.

Upozorňuje, že Európa je najväčším celosvetovým dovozcom energie, a domnieva sa, že ambicióznejšie európske ciele zamerané na dosiahnutie energetických úspor v roku 2030 a zároveň na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov by výrazne znížili dovoz energie do Európy a zvýšili jej energetickú nezávislosť.

17.

Jedným z hlavných spôsobov, ako zlepšiť energetickú účinnosť, musí byť renovácia budov a zároveň výstavba nových, energeticky výkonných budov. Pri rozhodnutiach týkajúcich sa týchto otázok by sa však nemal uplatňovať uniformný prístup: miestne a regionálne orgány predstavujú vhodnú úroveň, kde sa môžu primeraným spôsobom prijímať takéto rozhodnutia. Súčasťou by malo byť vytváranie veľkého počtu pracovných miest v takom sociálne citlivom odvetví, akým je stavebníctvo. Okrem toho by to umožnilo inovácie v oblasti energeticky účinných materiálov a materiálov z biologických zdrojov, čo by viedlo k investíciám do vedy, výskumu a inovácií.

18.

Podčiarkuje, že energia z obnoviteľných zdrojov by mohla v roku 2030 pokrývať takmer polovicu spotreby energie v Európe (Zdroje: Ústav Fraunhofer (2) a Nemecké letecké a kozmické stredisko (3)).

19.

Vyzdvihuje význam potenciálu energetických úspor, ktorý je najväčší v krajinách najviac vystavených dodávkam plynu a ropy. Investovanie do energetickej účinnosti EÚ do roku 2030 by umožnilo podstatne znížiť dodávky energie do Európy, vďaka čomu by sa zlepšila energetická bezpečnosť EÚ, ako aj rozvoj nových, účinnejších, bezpečnejších a úspornejších technológií, ktoré umožňujú vytvárať pracovné miesta.

20.

Okrem toho sa domnieva, že energetickú nezávislosť a bezpečnosť dodávok EÚ by sme mohli posilniť využívaním všetkých miestnych zdrojov energie, ďalším budovaním jednotného energetického trhu napríklad pomocou malovýroby obnoviteľnej energie samotnými spotrebiteľmi, nových prepojení, uskladňovania energie a inteligentných sietí, a preto by sa od všetkých členských štátov malo požadovať prijatie vhodného právneho rámca na tento účel. Ďalej zdôrazňuje, že existencia rôznych druhov obnoviteľnej energie umožňuje vyrovnávať výkyvy cien, energetický systém je vďaka nej menej zraniteľný a zabraňuje prerušeniam dodávok energie.

21.

Domnieva sa, že Európska únia a členské štáty by mali uľahčiť transformáciu energetickej infraštruktúry v záujme zlepšenia cezhraničných prepojení. Situácia je zvlášť naliehavá v tých členských štátoch, ktoré sú najviac vzdialené od splnenia dohodnutého cieľa, ktorým je zabezpečenie úrovne elektrizačných prepojení zodpovedajúcej alebo presahujúcej 10o% ich zavedenej výrobnej kapacity.

22.

Víta prijatie rozhodnutia o pozastavení vydávania kvót s cieľom zlepšiť fungovanie systému obchodovania s emisnými kvótami, avšak podľa jeho názoru je potrebné uskutočniť štrukturálnu reformu systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. V tejto súvislosti podporuje návrh Európskej komisie vytvoriť tiež „rezervu stability trhu“, ktorá by však mala vstúpiť do platnosti omnoho skôr než v roku 2020. Považuje za nevyhnutné, aby sa okrem tejto rezervy prijali aj ďalšie opatrenia, ako je definitívne stiahnutie nadbytočných emisných certifikátov z trhu a zavedenie//stanovenie minimálnej ceny.

23.

Žiada Európsku komisiu, aby obmedzila používanie nákupov medzinárodných kreditov na kompenzáciu CO2. Tieto kredity neumožňujú naštartovať štrukturálne zmeny, ktoré sú nevyhnutné v rámci EÚ, a ani nestimulujú investície v regiónoch. Takisto vyzýva, aby sa zaviedli opatrenia, ktoré budú podnecovať zachytávanie CO2 prostredníctvom udržateľne obhospodarovaných lesov.

24.

Domnieva sa, že časť príjmov zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov by sa mala vyčleniť na opatrenia na miestnej a regionálnej úrovni.

25.

Považuje za dôležité vytvoriť aj ďalšie spoločné nástroje, ako sú ekodizajn a verejné trhy, s cieľom znížiť vplyv na klímu. Uhlíková daň je užitočným nástrojom, ktorý priniesol pozitívne skúsenosti, z ktorých môžeme vychádzať.

26.

Domnieva sa, že malovýroba energie z obnoviteľných zdrojov samotnými spotrebiteľmi musí byť súčasťou riešení, ktoré sa budú podporovať v rámci budúcej energetickej Európy, vďaka ktorej sa zvýši odolnosť európskeho hospodárstva voči výkyvom cien. Preto by sa od všetkých členských štátov malo požadovať prijatie vhodného právneho rámca na tento účel.

27.

Zastáva názor, že miestne a regionálne družstvá, ktoré vytvárajú občania s cieľom propagovať obnoviteľné zdroje energie, si vyžadujú osobitnú pozornosť po prvé preto, lebo predstavujú dodatočných dodávateľov energie, a po druhé preto, lebo prostredníctvom svojej výchovnej úlohy upevňujú povedomie o racionálnom využívaní energie.

28.

Konštatuje, že je v záujme obyvateľov, pokiaľ budú náklady rovnaké, aby im najbližšie úrady čo najlepšie pomáhali pri riešení ich energetických problémov a aby sa na miestnej úrovni vzhľadom na zvyšovanie cien na svetových trhoch rozvíjali riešenia spojené s výrobou energie. Miestne a regionálne orgány, ktoré vlastnia zariadenia na výrobu energie, musia tiež zohrávať väčšiu úlohu pri rozvíjaní obnoviteľných zdrojov energie.

29.

Poukazuje na to, že je potrebné zabezpečiť koherenciu medzi právom v oblasti hospodárskej súťaže na úrovni EÚ, v ktorej má EÚ výlučné právomoci, a základnými zásadami energetickej politiky EÚ, podľa ktorých sa EÚ a členské štáty delia o spoločné právomoci, a z ktorých vyplýva povinnosť dodržiavať dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov, najmä miestnych a regionálnych agentúr.

30.

Zdôrazňuje, že dôsledkami nečinnosti sú najviac postihnuté miestne orgány, ktoré budú musieť v budúcnosti platiť cenu týchto dôsledkov, pokiaľ sa neurýchli energetický prechod, čo ukázali mnohé nedávne extrémne klimatické javy.

31.

Konštatuje, že podľa odhadov UNDP (4) miestne orgány vykonávajú viac než 70 % opatrení na zmiernenie klimatických zmien a až 90 % opatrení na prispôsobenie sa klimatickým zmenám.

32.

Pripomína, že Európska únia prijala stratégiu na prispôsobenie sa klimatickým zmenám a že v nasledujúcich desaťročiach budú dôsledkom klimatických zmien čeliť práve miestne a regionálne orgány. V súvislosti s revíziou tejto stratégie na obdobie po roku 2020 bude preto nutné vyvinúť v mestách a regiónoch veľké úsilie na to, aby sa s pomocou finančných prostriedkov Európskej únie implementovali programy na prispôsobenie sa klimatickým zmenám.

33.

Poukazuje na skutočnosť, že miestne a regionálne orgány môžu vďaka svojej blízkosti k občanom pomôcť s poskytovaním informácií a so zvyšovaním povedomia o ekonomických a sociálnych výhodách prechodných energetických opatrení na miestnej úrovni.

34.

Zdôrazňuje, že rámec politík do roku 2030 musí vychádzať z iniciatív EÚ na miestnej úrovni a znásobovať ich účinok. Ide o iniciatívy ako Dohovor primátorov a starostov EÚ (výbor by bol rád, keby sa predĺžil do roku 2030), iniciatívu Mayor Adapt a ďalšie projekty financované EÚ. V tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila koherentnosť politík a súčinnosť jednotlivých iniciatív a podľa potreby zapojila VR do ich koncipovania a implementácie. Je mimoriadne dôležité, aby k možnostiam, ktoré ponúka EÚ, mali prístup aj malé mestá a vidiecke oblasti.

35.

Zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia väčšieho pokroku bude užitočné, aby si miestne a regionálne orgány stanovili do roku 2030 špecifické kvantitatívne ciele v oblasti znižovania emisií a energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré budú sprevádzané vhodnými miestnymi a regionálnymi stratégiami, aby sa zrýchlila dynamika vychádzajúca z regiónov. Tieto ciele sa môžu stanoviť prostredníctvom posilnenia a rozšírenia Dohovoru primátorov a starostov, ktorého platnosť by sa mala predĺžiť aj po roku 2020.

36.

Žiada Európsku komisiu, aby predložila návrhy na financovanie prechodných energetických opatrení najmä prostredníctvom EIB, ktorá by mohla podporovať existujúce alebo budúce miestne finančné štruktúry popri európskom financovaní naplánovanom na roky 2014 – 2020 (Life+Clima, štrukturálne fondy, Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy atď.).

37.

Na základe tohto stanoviska vyzýva miestne a regionálne orgány, aby spojili svoje sily a spoločne sa zmobilizovali, aby vyjadrili svoj postoj pred konferenciou a počas konferencie COP21, pretože významným medzníkom bude summit o klíme, ktorý organizuje generálny tajomník OSN 23. septembra v New Yorku.

20.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 415/18

Spravodajca

Gordon Keymer (UK/EKR), člen rady okresu Tandridge

Referenčný dokument

1.

Zdôrazňuje význam geograficky a demograficky znevýhodnených regiónov EÚ vrátane regiónov uvedených v článkoch 174 a 349 ZFEÚ, ktoré dnes čelia čoraz väčším ťažkostiam pri zabezpečovaní miestnej dopravy;

2.

konštatuje, že medzi regióny, ktoré sa v tomto stanovisku označujú ako „znevýhodnené regióny“, patria: pohraničné regióny; horské regióny; ostrovné regióny, riedko osídlené regióny (vrátane najsevernejších regiónov) (článok 174 ZFEÚ); deväť najvzdialenejších regiónov (článok 349 ZFEÚ); a akékoľvek iné regióny EÚ, ktoré čelia podobným znevýhodneniam; okrem toho existujú regióny s veľmi rozptýleným osídlením;

3.

domnieva sa, že medzi znevýhodnenia v súvislosti s verejnou dopravou v týchto regiónoch môžu patriť: vyššie náklady a väčšie potreby financovania pri poskytovaní služieb, demografické zmeny (vyľudňovanie, zostávajúce starnúce obyvateľstvo a rozptýlené osídlenie) a pohyblivý dopyt spotrebiteľov po službách verejnej dopravy. V niektorých týchto regiónov tiež zjavne dochádza k hospodárskemu poklesu; v prípade najvzdialenejších regiónov je tiež zjavná odľahlosť, izolovanosť a mimoriadna závislosť od účinného systému dopravy;

4.

domnieva sa, že mobilita, schopnosť ľahko sa presúvať z jedného miesta na iné, je predovšetkým právo vyplývajúce zo slobody pohybu osôb, ktorú zaručujú zmluvy, a nevyhnutná podmienka pre kvalitu života jednotlivcov v týchto regiónoch nevyhnutnou podmienkou, aby mali prístup k základným verejným službám (ako školstvo, zdravotníctvo a sociálne služby), mohli dochádzať na svoje pracovisko či hľadať si pracovné príležitosti, mohli sa venovať aktivitám voľného času, navštevovať príbuzných, nakupovať tovar a služby či uplatňovať svoju slobodu cestovať na vzdialenejšie miesta;

5.

zdôrazňuje, že námorné, cestné a železničné systémy verejnej dopravy, ktoré tieto základné potreby v oblasti mobility zabezpečujú, v mnohých prípadoch vlastnia alebo spravujú miestne, regionálne a štátne orgány. Významný počet miestnych a regionálnych orgánov patrí aj medzi vlastníkov alebo spoluvlastníkov regionálnych letísk;

6.

konštatuje, že v článku 174 ZFEÚ sa uvádza, že niektorým regiónom sa musí venovať „mimoriadna pozornosť“ a v článku 349 ZFEÚ sa uvádza, že najvzdialenejším regiónom musia byť určené „osobitné opatrenia“ v rámci tvorby politiky na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Hoci nariadenia týkajúce sa EŠIF na obdobie 2014 – 2020 do istej miery zohľadňujú znevýhodnené regióny, súčasné ustanovenia obsiahnuté v politikách EÚ v ostatných oblastiach, ktoré ovplyvňujú dopravu, by sa mali lepšie využívať, aby zodpovedali záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy;

7.

domnieva sa, že jedným z dôvodov je pravdepodobne to, že v článku 174 ZFEÚ sa neuvádza veľkosť príslušného „regiónu“. Niektoré vlády tento článok interpretujú na úrovni NUTS2, pričom však podľa výskumnej činnosti Komisie a iných zainteresovaných strán je primeraná úroveň NUTS3. Výbor regiónov sa domnieva, že v kontexte podpory mobility (a nie na účely európskych štrukturálnych a investičných fondov – EŠIF) je vhodné zohľadňovať znevýhodnené regióny všetkých veľkostí vrátane regiónov na úrovni NUTS3 či nižšej;

8.

konštatuje, že znevýhodnené regióny plnia pre vyvážený vývoj EÚ základné úlohy, a to najmä prostredníctvom prístupu k surovinám, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, ochrany životného prostredia, cestovného ruchu, cezhraničných vzťahov a príležitostí činností voľného času. Lepšie dopravné spojenia v rámci týchto regiónov, ako aj so zvyškom EÚ by preto mali byť základnou súčasťou politiky súdržnosti EÚ aj politík EÚ v oblasti mobility, a to nielen pokiaľ ide o mobilitu osôb, ale aj tovarov. Podpora väčšieho hospodárskeho rastu v znevýhodnených regiónoch by prispela k účinnému fungovaniu vnútorného trhu a územnej súdržnosti Únie ako celku;

9.

považuje za potrebné zanalyzovať, aký dosah majú problémy spojené s mobilitou v týchto regiónoch na vývoj modelov hospodárskeho a územného rozvoja týchto regiónov a na zamestnanosť v súčasnosti a budúcnosti. Odľahlosť a izolovanosť niektorých týchto regiónov spôsobujú, že ich trhy sú malé a neatraktívne, a preto nie sú schopné vytvárať dostatok pracovných miest. Problémy spojené s pracovnou mobilitou, ktorým čelia občania týchto regiónov, ich zasa obmedzujú na ich geografickú oblasť, čím sa zvyšuje miera nezamestnanosti;

10.

víta preto začlenenie osobitného tematického cieľa „udržateľná doprava“ a niekoľkých ďalších tematických cieľov, ktoré možno použiť na pomoc s podporou mobility, do programu EŠIF na roky 2014 – 2020;

11.

podobne víta možnosť upraviť mieru spolufinancovania v rámci EŠIF tak, aby zohľadňovala oblasti „závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami“ (článok 121 nariadenia o spoločných ustanoveniach), a možnosť poskytnúť v rámci fondu EFRR „osobitný dodatočný príspevok“ najodľahlejším a najsevernejším regiónom a poskytnúť im výnimku z požiadavky na tematickú koncentráciu (články 10 až 12 nariadenia o EFRR);

12.

zdôrazňuje význam EŠIF pre podporu udržateľnej mobility vo všetkých európskych regiónoch. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že financovanie tematického cieľa 7, čiže podpory trvalo udržateľnej dopravy a odstránenie problematických miest v kľúčových sieťových infraštruktúrach, by mohlo byť problémom v najrozvinutejších regiónoch vzhľadom na reštriktívny postoj Komisie k tejto otázke počas dvojstranných rokovaní o budúcich operačných programoch;

13.

vyzýva preto členské štáty a orgány riadiace EŠIF, aby túto skutočnosť zohľadnili pri vypracúvaní dohôd o partnerstve a operačných programov uplatňovania EŠIF;

14.

domnieva sa, že iné prostriedky EÚ, financovanie Európskou investičnou bankou a financovanie z prostriedkov súkromného sektora by taktiež mohlo mať výraznejšiu podpornú úlohu. VR zdôrazňuje význam monitorovania začlenenia územného rozmeru do EŠIF (a ich zosúladenie prostredníctvom spoločného strategického rámca) a tiež význam monitorovania územného vplyvu tematických fondov, ako je Nástroj na prepájanie Európy a s ním spojený program TEN-T, a program Horizont 2020 a s ním spojený program CIVITAS. Prioritou týchto programov nie je mobilita v znevýhodnených regiónoch, a preto je na všetkých úrovniach verejnej správy, aby v praxi dosiahli koordinovanejšiu a inovačnejšiu súčinnosť jednotlivých fondov;

15.

pripomína napríklad povinnosť EÚ používať financovanie programu TEN-T na podporu „dostupnosti a prepojenosti všetkých regiónov Únie vrátane odľahlých, najvzdialenejších, ostrovných, okrajových a horských regiónov, ako aj riedko osídlených území“ (článok 4 nariadenia č. 1315/2013);

16.

konštatuje však, že v skutočnosti sa 95 % peňažných prostriedkov v rámci TEN-T financovaných z Nástroja na prepájanie Európy používa výhradne na základnú sieť. To posilňuje základ Európy a jej hustú sieť veľkých miest. Mali by sa prijať dodatočné osobitné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že zlepšenia v TEN-T budú prospešné aj pre miestnu prepojenosť logistických uzlov a tranzitných miest v znevýhodnených regiónoch;

17.

zdôrazňuje, že je preto potrebné financovať väzby medzi základnou a komplexnou sieťou TEN-T a medzi komplexnou sieťou a miestnymi dopravnými spojeniami v znevýhodnených regiónoch. Okrem toho by sa mal v rámci revízie viacročného finančného rámca v polovici obdobia zvýšiť rozpočet pre Nástroj na prepájanie Európy s cieľom financovať cezhraničné spojenia a odstrániť problematické miesta v rámci základnej siete TEN-T. To pomôže začleniť európske regióny do udržateľného a účinného európskeho dopravného systému na prepravu cestujúcich a tovaru. Keďže boj proti rozdielom vo vývoji je jedným z cieľov programu TEN-T, malo by sa na potreby regiónov znevýhodnených v súvislosti s implementáciou ich modelov hospodárskeho a územného rozvoja myslieť aj v rámci revízie máp TEN-T naplánovanou na obdobie 2016 – 2017;

18.

konštatuje, že program Horizont 2020 a s ním spojený program CIVITAS pre čistú dopravu sa zameriava na pokročilé technológie vozidiel s cieľom dosiahnuť vyššiu účinnosť dopravy z hľadiska využívania zdrojov. Takéto ciele sú veľmi hodnotné, keďže tiež prispejú k zlepšovaniu verejnej dopravy v znevýhodnených regiónoch, kde je efektívnosť vozidiel z hľadiska nákladov kľúčovým kritériom;

19.

zdôrazňuje, že sú preto potrebné nové prístupy k financovaniu dopravy v znevýhodnených regiónoch. To by mohlo zahŕňať ponuku osobných dopravných rozpočtov pre občanov, napríklad tzv. šekov mobility, ktoré sa už v niektorých členských štátoch úspešne tvoria, daňových výnimiek pre poskytovateľov dopravy či dohovorov o spolupráci umožňujúcich rôznym dopravným subjektom spoločné využívanie vozidiel;

20.

domnieva sa, že na podporu nových prístupov k financovaniu musia takisto existovať nové nástroje. Inteligentné dopravné systémy a zlepšené IKT možno použiť na nahradenie verejnej dopravy založenej na cestovnom poriadku a linkách dopravou založenou na individuálnych požiadavkách, ako sú tzv. autobusy na zavolanie, kolektívne taxíky či spoločné využívanie áut. Zavedenie tohto druhu dopravy založenej na individuálnych požiadavkách umožní ponúknuť efektívnejšiu a konkurencieschopnejšiu cestnú verejnú dopravu s nižšími nákladmi, pretože poskytne služby v závislosti od skutočného dopytu. Spoločné dopravné systémy, kde sa napríklad miešajú dohromady deti cestujúce do školy s bežnou verejnosťou, fungujú v niektorých odľahlých regiónoch takisto dobre, rovnako ako podpora pešej chôdze a cyklistiky. Takéto systémy generujú úspory, znižujú závislosť na používaní áut a znižujú emisie;

21.

konštatuje, že takéto riešenia možno podporiť uľahčujúcimi opatreniami, ako sú integrované elektronické cestovné lístky či inteligentné karty pre rôzne spôsoby dopravy, navzájom kompatibilné normy pre elektronické platby; integrované cestovné poriadky pre tie časti cesty, ktoré nie sú založené na individuálnych požiadavkách; alebo používanie aplikácií pre inteligentné telefóny na poskytovanie nových informácií a platobných možností občanom;

22.

konštatuje, že je dôležité zabezpečiť, aby takéto nové možnosti mobility boli dobre propagované a súčasne cenovo dostupné, prístupné a prijateľné pre používateľov. Aktívne zapojenie používateľov (súčasných aj potenciálnych) do vymedzovania ich potrieb môže pomôcť zaistiť úspech;

23.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány budú kľúčovou hnacou silou mnohých týchto inovácií;

24.

zdôrazňuje však, že takéto projekty v oblasti mobility by mali byť financované len v tom prípade, ak sú súčasťou kvalitnej politiky mobility pokrývajúcej príslušnú oblasť a ak ich možno odôvodniť kvalitnými odhadmi potenciálneho dopytu;

25.

chce zdôrazniť, akú významnú úlohu pri podpore rozvoja znevýhodnených regiónov a pri zabezpečovaní spojenia občanov s väčšími mestskými centrami môžu zohrávať prístavy a letiská, ako aj ich spojenie s vnútrozemím. Napríklad pre ostrovné spoločenstvá a najvzdialenejšie regióny sú takéto spojenia jediným možným dopravným prostriedkom a sú nevyhnutné pre ich prežitie ako také a pre spojenie sa tak so štátmi, ku ktorým prináležia, ako aj s inými časťami EÚ. Prístavy a letiská v znevýhodnených regiónoch si preto zaslúžia osobitné zohľadnenie v pravidlách EÚ: v rámci fondu EFRR, pravidiel verejného obstarávania a poskytovania koncesií (vrátane používania záväzkov verejnej služby) a v pravidlách EÚ pre štátnu pomoc, ktorými sa riadia prístavy, letectvo a služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

26.

pripomína, že podľa zmlúv (protokol č. 26) majú členské štáty veľký priestor na úvahy, aby záväzky verejnej služby a služby všeobecného hospodárskeho záujmu vymedzili tak, aby čo najlepšie zodpovedali potrebám používateľa, a že Európska komisia môže zasahovať len v prípade „zjavnej chyby“;

27.

poukazuje aj na to, že je nedostatok informácií z jediného zdroja o platných záväzkoch verejnej služby v prípade poskytovateľov dopravných služieb v rámci celej EÚ. Väčšia transparentnosť v tomto smere by mohla riešiť prípady zlyhania trhu a mohla by napomáhať intenzívnejšej hospodárskej súťaži medzi subjektmi v znevýhodnených regiónoch;

28.

víta najnovšie usmernenia Európskej komisie k štátnej pomoci pre letectvo, v ktorých sa počíta s určitou flexibilitou umožňujúcou poskytovanie pomoci na podporu investícií do letísk a prevádzky letísk, ako aj štartovacej pomoci pre letecké spoločnosti v odľahlých a ťažko prístupných regiónoch. Takéto letiská často musia byť schopné zvládnuť vysoký dopyt v sezóne, aj keď počas iných období roka majú voľnú kapacitu;

29.

vyjadruje však poľutovanie nad obmedzením stanoveným regionálnym rozvojovým fondom na finančné obdobie 2014 – 2020, ktoré v praxi vo väčšine prípadov zakazuje financovanie letiskovej infraštruktúry;

30.

zdôrazňuje význam silného, transparentného a plne presadzovaného režimu práv cestujúcich pokrývajúceho všetky druhy verejnej dopravy, ako aj multimodálne cesty. V prípade ciest leteckou alebo železničnou dopravou s viacerými prestupmi by sa mali ešte viac podporovať kombinované dohody medzi leteckými spoločnosťami o letenkách. Pre cestujúcich v leteckej doprave z odľahlých regiónov sú prínosné svojou jednoduchosťou aj cenou. Kompenzačné náklady za zmeškaný následný prípoj na uzlových letiskách alebo hlavných vlakových staniciach znášané regionálnymi prípojnými leteckými spoločnosťami alebo prevádzkovateľmi miestnych železničných tratí však nesmú byť také neprimerané, aby bránili častejšiemu využívaniu takýchto dohôd;

31.

domnieva sa, možno vykonať viac s cieľom zaistiť, aby tvorcovia politiky zaujali k výzvam v oblasti mobility v týchto regiónoch celostný, multimodálny, udržateľný a koordinovaný prístup. V súlade so zásadou subsidiarity je nutné nachádzať odpovede primárne na miestnej a regionálnej úrovni, s podpornými krokmi zo strany EÚ len tam, kde majú pridanú hodnotu;

32.

zdôrazňuje, že pri akýchkoľvek nových krokoch navrhovaných Európskou komisiou je nutné udržať byrokratickú záťaž na absolútnom minime;

33.

konštatuje, že decentralizované modely verejnej správy, ktoré právomoci v oblasti dopravy a s nimi spojené financovanie delegujú na nižšiu než celoštátnu úroveň, sú v rôznych členských štátoch preukázateľne účinné;

34.

okrem toho uznáva, že mobilita v znevýhodnených regiónoch by nemala znamenať len rozvoj dopravnej infraštruktúry a služieb. Projekty v oblasti mobility musia tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozvojového plánovania v znevýhodnenom regióne ako celku. Napríklad akékoľvek nové komerčné, priemyselné alebo rezidenčné lokality so slabým spojením by si mohli vyžadovať príspevok developera na náklady na nové služby verejnej dopravy;

35.

zdôrazňuje významnú úlohu miestneho plánovania mobility, ako aj to, že akékoľvek miestne plány mobility by sa nemali obmedzovať na mestské oblasti, ale mali by sa ako súčasť širšej lokalizovanej stratégie rozvoja rozšíriť na susedné oblasti vrátane vidieckych oblastí alebo by sa mali prinajmenšom pripravovať v spojitosti s nimi. Tak sa zabezpečí, aby dopravné systémy v hustejšie osídlených oblastiach boli prospešné aj pre odľahlé oblasti. V takýchto dopravných plánoch by sa mali zohľadňovať nielen krátke itineráre potrebné na uspokojenie okamžitých potrieb na miestnej úrovni, ale aj dlhšie itineráre, ktoré by znevýhodnené regióny spojili s väčšími mestskými centrami;

36.

osobitne zdôrazňuje prípad cezhraničnej verejnej dopravy v Európe, ktorá často čelí špecifickým výzvam. Medzi ne patria rozdiely medzi členskými štátmi v týchto oblastiach: environmentálne požiadavky; dodávky elektrickej energie; bezpečnostné normy, odborná príprava personálu a právne rozdiely alebo chýbajúca dohoda o financovaní medzi príslušnými orgánmi. Pomôcť s riešením týchto výziev by mohli nové modely verejnej správy, používanie spoločného právneho rámca (napríklad Európske zoskupenie územnej spolupráce – EZÚS), dohody o spolupráci či vytvorenie spoločného orgánu pre cezhraničnú dopravu, napríklad prostredníctvom udelenia koncesií umožňujúcich mobilitu medzi cezhraničnými zónami, a to za predpokladu, že tieto postupy možno uplatniť s minimom byrokratickej záťaže;

37.

vyzýva Európsku komisiu, aby pri posudzovaní legislatívnych vplyvov v oblasti mobility venovala osobitnú pozornosť vplyvu politík a programov EÚ v oblasti mobility na znevýhodnené regióny;

38.

taktiež vyzýva Európsku komisiu, aby posudzovala územné vplyvy (ako navrhuje Výbor regiónov), čo by bolo príležitosťou zohľadňovať územný vplyv politík EÚ v oblasti mobility v znevýhodnených regiónoch. Zohľadňovať by sa mali aj demografické záležitosti ako starnutie obyvateľstva, vyľudňovanie, rozptýlené osídlenie a tzv. odliv mozgov;

39.

domnieva sa, že poskytovanie dopravných služieb v ohrozených regiónoch sa zatiaľ nevníma ako európska výzva. Regulačný dôraz EÚ je na zaisťovaní čo najmenšieho narušenia trhu a nie na vytváraní právneho rámca, ktorým sa proaktívne podporuje tvorba riešení v oblasti mobility v znevýhodnených regiónoch;

40.

vyzýva preto novú Európsku komisiu, aby uverejnila zelenú knihu o tejto problematike, aby tak zainteresované strany a inštitúcie EÚ mohli o tejto téme plnohodnotne diskutovať a aby bolo možné vypracovať vhodné odpovede. Zámerom by malo byť, aby sa záležitosti v oblasti mobility v znevýhodnených regiónoch lepšie uznávali a riešili v celom spektre politík a programov EÚ, čím by sa zlepšil prístup k mobilite a znížilo riziko vyľudňovania;

41.

konkrétnejšie sa domnieva, že táto zelená kniha by mala: spustiť diskusiu; posúdiť doterajší pokrok, načrtnúť súčasný právny rámec a príslušné politické iniciatívy; analyzovať osobitné silné a slabé miesta geograficky a demograficky znevýhodnených regiónov z hľadiska mobility a ich prispievania k územnej súdržnosti ako celku; analyzovať nesúlad medzi povinnosťami uvedenými v zmluve a praxou EÚ pri tvorbe politík v oblasti prepravy cestujúcich a tovaru s vplyvom na znevýhodnené regióny; pritom by mala stanoviť vplyv, ktorý všetky tieto faktory majú na hospodárstvo a zamestnanosť v týchto regiónoch; okrem toho by mala presadzovať lepšiu spoluprácu medzi zdrojmi financovania mobility, programami mobility a politikami v tejto oblasti; podnecovať výskum a inovácie a rozvoj pilotných projektov; a preskúmať možnosti do budúcnosti vrátane toho, aké opatrenia či iniciatívy môžu byť vhodné a na akej úrovni verejnej správy;

42.

zdôrazňuje, že pri tvorbe zelenej knihy je nutné venovať osobitnú pozornosť tomu, kde by nelegislatívne kroky ako stratégie, akčný plán, odporúčania, usmernenia či výmena najlepších postupov mohli pridať hodnotu iniciatívam na vnútroštátnej a nižšej úrovni;

43.

vyzýva Komisiu, aby zvyšovala informovanosť o mobilite v znevýhodnených regiónoch prostredníctvom konkrétneho podujatia, akým je každoročný týždeň mobility;

20.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 415/23

Spravodajca

Cor Lamers (NL/EĽS), starosta mesta Schiedam

Referenčné dokumenty

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Program Čisté ovzdušie pre Európu

COM(2013) 918 final

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení

COM(2013) 919 final – 2013/0442 (COD)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES

COM(2013) 920 final – 2013/0443 (COD)

1.

sa oboznámil s návrhmi Európskej komisie, ktoré sa týkajú nového balíka politických opatrení pre čistejšie ovzdušie v Európe a z veľkej časti ich podporuje, pričom vo všeobecnosti víta prístup k odstraňovaniu zdrojov znečistenia (lepšie uplatňovanie testovacieho cyklu pri osobných vozidlách podľa normy Euro 6, záväzky členských štátov týkajúce sa znižovania emisií od roku 2020 a do roku 2030, regulácia emisií zo stredne veľkých spaľovacích zariadení atď.).

2.

Konštatuje, že znečistenie ovzdušia je cezhraničným javom, ktorý je potrebné riešiť na európskej úrovni, čím tiež potvrdzuje, že iniciatívy a nové právne predpisy navrhované Európskou komisiou sú v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality.

3.

Rovnako ako Európska komisia konštatuje, že ide o vážny problém: znečistenie ovzdušia je v EÚ hlavnou environmentálnou príčinou predčasnej úmrtnosti, ktorá má za následok desaťnásobne viac obetí ako dopravné nehody, a okrem toho súvisí s ochoreniami dýchacích ciest, kardiovaskulárnymi chorobami, mŕtvicami a rakovinou. Ovzdušie je najviac znečistené v mestských oblastiach, kde je aj najväčšia hustota obyvateľstva, a tiež na územiach, na ktorých môžu byť účinky emisií také, že sa pre osobité zemepisné danosti, ako sú úzke prejazdové trasy v niektorých (riečnych) údoliach, v kombinácii so špecifickými prevládajúcimi poveternostnými podmienkami môžu zvyšovať koncentrácie škodlivých látok v ovzduší. Zdravie obyvateľstva a ochrana životného prostredia musia byť aj naďalej východiskom európskej politiky ochrany ovzdušia.

4.

Všíma si, že kvalita ovzdušia v Európe sa (aj) v uplynulých rokoch postupne zlepšovala, avšak tento proces neprebieha dostatočne rýchlo. Mnohé členské štáty nedokážu včas splniť požiadavky smernice o kvalite ovzdušia a proti 17 členským štátom sa vedú konania za porušenie predpisov.

5.

Víta vysoko položenú latku, o ktorej dosiahnutie sa Komisia z dlhodobého hľadiska usiluje, avšak na základe navrhovanej emisnej politiky usudzuje, že potrvá približne dve generácie, kým budú môcť európski občania dýchať skutočne čistý vzduch. Táto skutočnosť je znepokojujúca.

6.

Poukazuje na cezhraničný charakter znečistenia ovzdušia a domnieva sa, že predpokladom riešenia tohto problému je viacúrovňový prístup, v ktorom každá úroveň riadenia (európska, štátna, regionálna a miestna) nesie svoj podiel zodpovednosti. To si vyžaduje holistický prístup, pri ktorom sa vezme do úvahy zodpovednosť znečisťovateľov, zákonné právomoci a spravodlivé rozdelenie nákladov. Všetky úrovne správy prijali v uplynulých rokoch mnohé opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia a v tomto duchu pokračujú ďalej, potrebujú však zodpovedajúcu finančnú podporu, ako aj účinné politické a regulačné nástroje, ktoré prinesú plánované výsledky (napr. emisná norma Euro 6). Opatrenia na miestnej a regionálnej úrovni sú dôležité, majú však iba obmedzený priaznivý (miestny) efekt a zväčša si vyžadujú značné investície. Miestne samosprávy majú často obmedzený vplyv a obmedzené prostriedky a možnosti rozhodovania. Európska politika obmedzovania emisií pri zdroji a právne predpisy členských štátov majú zvyčajne oveľa priaznivejší dosah na kvalitu ovzdušia a sú navyše vo väčšine prípadov nákladovo účinnejšie. Požiadavkám v oblasti imisií by preto mala predchádzať politika obmedzovania emisií pri zdroji.

7.

Odkazuje na svoje prieskumné stanovisko z roku 2012 týkajúce sa prepracovania európskej politiky ochrany ovzdušia. Uvádza v ňom požiadavku venovať väčšiu pozornosť lepšej uskutočniteľnosti politiky, a tým integrovanému prístupu, ambicióznej európskej politike obmedzovania emisií pri zdroji a prepojeniu európskej politiky obmedzovania emisií s politikou obmedzovania imisií, pokiaľ ide o ciele i harmonogramy.

8.

Poukazuje tiež na dôležité východiská 7. environmentálneho akčného programu a svojho súvisiaceho stanoviska, ktoré sa týkajú lepšej integrácie, účinnejšej implementácie a intenzívnejšej spolupráce medzi jednotlivými úrovňami správy v politike ochrany životného prostredia, pričom tieto východiská zahŕňa aj do tohto stanoviska.

9.

Konštatuje, že návrhy Komisie znamenajú konkrétne kroky vo vzťahu k politike obmedzovania emisií pri zdroji, avšak vzhľadom na navrhované lehoty prichádzajú priaznivé výsledky tejto politiky so značným meškaním. Navrhovaná politika nepomôže členským štátom a decentralizovaným samosprávam včas splniť normy smernice o kvalite ovzdušia. Výbor sa preto domnieva, že európska emisná politika a imisná politika ešte stále nie sú vôbec zosúladené. Tento problém je potrebné riešiť.

10.

Podporuje ambiciózne ciele Európskej komisie, ktorá sa dlhodobo snaží o dosiahnutie takého stavu, pri ktorom kvalita ovzdušia už nebude mať žiadne (negatívne) účinky na zdravie obyvateľstva a ekosystémov. Komisia pri tom oprávnene odkazuje na prísne hodnoty odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), avšak neuvádza, do ktorého roku by sa mali dosiahnuť.

11.

Európska komisia konštatuje, že smernica o kvalite ovzdušia sa nedodržiava dostatočne. Vo väčšine členských štátov sa normy (včas) neplnia a proti 17 členským štátom sa vedú konania za porušenie predpisov. Komisia preto v krátkom čase neplánuje prepracovanie tejto smernice. Snaží sa o jej lepšie uplatňovanie tak, aby sa dnešné normy dodržiavali najneskôr v roku 2020. Formálne sa vlastne nič nezmení: nehovorí sa o oddialení (právnej) povinnosti včas dodržiavať platné medzné hodnoty.

12.

Faktom je, že najväčšie zlepšenie musí pochádzať z európskej politiky obmedzovania emisií pri zdroji. Táto politika neviedla v ostatných rokoch v dostatočnej miere k želaným výsledkom. Ukázalo sa napríklad, že viacero kategórií vozidiel má v skutočnosti vyššie emisie ako to dovoľujú európske predpisy pre danú kategóriu vozidiel, a to platí aj pre skutočné emisie osobných vozidiel podľa normy Euro 6, čo najmä v mestských oblastiach, a tiež pozdĺž tranzitných trás spôsobuje veľké problémy. Výbor však poukazuje na to, že politické ciele, resp. právne predpisy EÚ v mnohých prípadoch neboli dostatočne ambiciózne.

13.

Vo všeobecnosti podporuje návrhy Európskej komisie týkajúce sa politiky obmedzovania emisií pri zdroji (lepšie uplatňovanie testovacieho cyklu pri osobných vozidlách podľa normy Euro 6, záväzky členských štátov týkajúce sa znižovania emisií, regulácia emisií zo stredne veľkých spaľovacích zariadení atď.) Zdôrazňuje, že ťažké nákladné vozidlá sa pri typovom schvaľovaní musia skúšať v bežnej premávke a emisie sa musia merať na vozidle, pričom sa v žiadnom prevádzkovom stave nesmú prekročiť stanovené najvyššie hodnoty. Súhlasí tiež s názorom, že k dosiahnutiu požadovaného obmedzenia emisií môžu významne prispieť platné a ďalšie plánované opatrenia na obmedzovanie emisií pri zdroji (ako smernica o ekodizajne, opatrenia v poľnohospodárstve, smernica o priemyselných emisiách, smernica o iných ako cestných pojazdných strojových mechanizmoch, vrátane vnútrozemskej lodnej dopravy). Je dôležité, aby sa potrebné ambície v tomto smere prejavili aj v nasledujúcich rokoch a boli zahrnuté do technických referenčných dokumentov (BREF).

14.

Navrhovaná európska politika obmedzovania emisií pri zdroji však časovo a úrovňou ambícií nie je v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo smernice o kvalite ovzdušia. Pozitívne účinky tejto politiky sa neprejavia dostatočne rýchlo. Výbor už vo svojom prechádzajúcom stanovisku z roku 2012 požadoval prepojenie európskej imisnej politiky s emisnou politikou. Komisia sa rozhodla preskúmať smernicu o kvalite ovzdušia až po tom, čo sa prejavia výsledky politiky obmedzovania emisií pri zdroji. Vzhľadom na harmonogram však priaznivé účinky politiky obmedzovania emisií pri zdroji možno očakávať až v období rokov 2020 až 2030. Na základe toho možno usúdiť, že vysoké ambície Komisie sa podarí naplniť najskôr v rokoch 2030 až 2050.

15.

Európska komisia začala proti 17 členským štátom viesť konania za porušenie predpisov, aj keď uvádzané harmonogramy nedostatočne zohľadňujú to, ako dlho trvá, kým sa prejavia účinky politiky obmedzovania emisií pri zdroji. Žiada Komisiu, aby k začatiu takýchto konaní pristupovala veľmi opatrne a zvolila konštruktívnejší prístup, ktorý bude vychádzať z realistických harmonogramov.

16.

Navrhuje, aby sa členským štátom za určitých podmienok ponúklo dlhšie ozdravné obdobie, pričom by sa zohľadňovali lehoty, v ktorých sa očakávajú výsledky Komisiou navrhnutej politiky obmedzovania emisií pri zdroji. K podmienkam patrí vypracovanie ozdravného programu s opatreniami, ktoré musia viesť k dodržiavaniu medzných hodnôt imisií.

17.

Návrh nezbavuje členské štáty povinnosti prijímať opatrenia. Komisia by však zohľadňujúc zásadu rovnosti mohla stanoviť podmienky v súlade s podmienkami, ktoré Komisia uplatňuje (a uplatňovala) pri udeľovaní výnimiek (1). To musí zaručiť, že príslušné členské štáty podniknú dostatočné kroky, pokiaľ ide o politiku a opatrenia, aby sa v primeranej lehote podarilo splniť požiadavky na úroveň koncentrácií stanovené v smernici o kvalite ovzdušia.

18.

Uvedená alternatíva sa odlišuje od prechodného obdobia pre odchýlky, ktoré Európska komisia v súčasnosti uplatňuje. Tu sa totiž zohľadňujú aj lehoty, v ktorých sa prejavia účinky Komisiou navrhnutej politiky obmedzovania znečistenia pri zdroji.

19.

V tejto súvislosti poznamenáva, že miestne znečistenie ovzdušia je zapríčinené kombináciou medzinárodných, celoštátnych, regionálnych a miestnych zdrojov a emisiami z nich. Za to sú zodpovedné všetky úrovne správy a výbor sa preto tiež domnieva, že jednotlivé členské štáty musia svoje programy ozdravenia vypracovať v úzkej spolupráci s decentralizovanými samosprávami. Tieto plány môžu pre členské štáty napríklad znamenať, že svoj daňový systém zamerajú viac na podporu ekologických druhov dopravy a odrádzanie od znečisťujúcich druhov dopravy. Decentralizované samosprávy by k tomu mohli prispieť napríklad zavedením environmentálnych zón.

20.

Rovnako dôležitá je zdržanlivosť, pokiaľ ide začatie konaní vo veci porušenia predpisov, pretože tieto konania môžu vyústiť do pokút a viaceré členské štáty majú (alebo pripravujú) právne predpisy, ktoré umožňujú prenesenie takýchto pokút na decentralizované samosprávy. Vo svojom stanovisku z roku 2012 výbor uviedol, že každé prenesenie pokút na decentralizované orgány sa má považovať na neoprávnené. V súvislosti s kvalitou ovzdušia jestvuje silná reciprocita zodpovednosti jednotlivých úrovní správy. Je nespravodlivé urobiť zodpovednou iba jednu úroveň správy a iba na jednej úrovni správy uvaľovať pokuty. Keďže zásadné rozhodnutia sa v mnohých členských štátoch prijímajú na celoštátnej úrovni, je navyše neodôvodniteľné preniesť zodpovednosť na úroveň správy s najmenším vplyvom.

21.

Vo svojom stanovisku z roku 2012 uviedol, že je dôležité preskúmať, či z hľadiska zdravia možno elementárny uhlík/sadze považovať za vhodnejší ukazovateľ, než PM2,5 a PM10. Európska komisia sa vo svojich návrhoch o takomto podrobnejšom preskúmaní nezmieňuje. Výbor regiónov opakuje tento návrh a naďalej poukazuje na význam ďalšieho skúmania tejto možnosti. Európska komisia venuje v programe Čisté ovzdušie pre Európu veľkú pozornosť čiernemu uhlíku a výbor vyjadruje potešenie nad týmto prísľubom: „Pri vykonávaní znížení PM2,5 sa bude osobitný dôraz klásť na znižovanie čierneho uhlíka (BC), druhej významnej látky znečisťujúcej klímu s krátkou životnosťou.“

22.

Je potešený skutočnosťou, že Komisia sa zasadzuje za integrovaný prístup a znovu pripomína význam zosúladenia so súvisiacimi oblasťami politiky, ako sú klimatické zmeny a energetika, hospodárstvo a priemysel, poľnohospodárstvo a doprava.

23.

Tento integrovaný prístup sa prejaví aj v európskych fondoch. Európske fondy prispejú svojou flexibilitou a uprednostňovaním opatrení v oblasti kvality ovzdušia k dosiahnutiu cieľov v tejto oblasti, a Komisia tak môže vhodným spôsobom vyhovieť potrebe integrovaného prístupu. Výbor regiónov nabáda miestne a regionálne samosprávy, aby sa aktívne uchádzali o prostriedky z európskych fondov.

24.

Rovnako ako Európska komisia kladie dôraz na inovácie a výmenu poznatkov o kvalite ovzdušia, napríklad v podobe pilotných projektov a rozšírenia súboru nástrojov, ktoré majú miestne a regionálne samosprávy k dispozícii na ovplyvňovanie kvality ovzdušia.

25.

Významným znečisťovateľom ovzdušia sú motorové vozidlá v cestnej premávke a v súlade so stanoviskom z roku 2012 je dôležité, aby sa aj naďalej podporoval výskum a stimulácia používania alternatívnych pohonov, ako sú hybridné automobily nabíjateľné zo siete, elektromobily, vozidlá poháňané vodíkom atď. Výbor poukazuje v tejto súvislosti na odporúčania uvedené v jeho stanovisku k oznámeniu CARS 2020.

26.

Je dôležité, aby sa pre túto a ďalšie iniciatívy zamerané na kvalitu ovzdušia aj v budúcnosti vyčlenil dostatok finančných prostriedkov, napríklad prostredníctvom štrukturálnych fondov, programu Horizont 2020 a Life.

27.

Európska politika znižovania národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie je dôležitým nástrojom na obmedzenie znečistenia ovzdušia v EÚ. Podnecuje nevyhnutne potrebné riešenie významných zdrojov znečistenia, ako sú emisie z poľnohospodárstva a priemyslu.

28.

V tejto súvislosti podporuje návrh Komisie na doplňujúce záväzky členských štátov týkajúce sa znižovania emisií od roku 2020 do roku 2030. Tento krok je veľmi dôležitý na zníženie koncentrácií (pozadia) na miestnej a regionálnej úrovni.

29.

Uznáva, že je nevyhnutné stanoviť nové medzinárodné ciele do roku 2020 prostredníctvom preskúmania Göteborského protokolu, ktorý podnecuje aj krajiny mimo Európskej únie viesť politiku zlepšovania kvality ovzdušia. Úprava Göteborského protokolu nevyžaduje od členských štátov do roku 2020 žiadne dodatočné opatrenia a dodatočné štátne povinnosti obmedziť emisie sa ustanovujú až v dlhodobom horizonte.

30.

Znamená to, že zatiaľ nedôjde k významnému zníženiu emisií látok znečisťujúcich ovzdušie a že až kým nenadobudnú účinnosť sprísnené požiadavky na úroveň emisií v jednotlivých členských štátoch, miestne a regionálne samosprávy nedostanú ďalšiu podporu na včasné dosiahnutie cieľov, ktoré sa pre úroveň imisií stanovujú v smernici o kvalite ovzdušia.

31.

Jednoznačne víta ustanovenia navrhovaného článku 6, že členské štáty musia vo svojich programoch kontroly znečistenia ovzdušia posúdiť, aký je stupeň pravdepodobnosti, že národné zdroje emisií ovplyvnia kvalitu ovzdušia na ich územiach a v susedných členských štátoch, a zohľadniť potrebu znížiť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie na účel dosiahnutia súladu s cieľmi kvality ovzdušia na ich územiach a v prípade vhodnosti aj v susedných členských štátoch. Želá si, aby sa toto ustanovenie zachovalo v konečnom znení smernice.

32.

Prihovára sa za dostatočne vysokú úroveň ambícií, pokiaľ ide o záväzky členských štátov týkajúce sa znižovania emisií do roku 2030. Posúdenie vplyvu vypracované Európskou komisiou ukazuje, že je priestor na to, aby sa nákladovo účinným spôsobom naplnili vyššie ambície, než sa teraz uvádza v návrhu. Výbor preto požaduje, aby sa prinajmenšom zachovala navrhovaná povinnosť znižovať do roku 2030 emisie a zároveň aby sa tam, kde je to možné, táto povinnosť ďalej sprísňovala. Požadovaná úroveň zníženia však musí byť ekonomicky dosiahnuteľná a prispôsobená technologickým možnostiam.

33.

Odporúča stanoviť priebežné ciele na rok 2025, ktoré by boli rovnako záväzné ako ciele na rok 2020 a 2030. Vytvoril by sa tak ďalší okamih na kontrolu, čo by členské štáty podnietilo včas sa pustiť do znižovania škodlivých emisií.

34.

Podporuje navrhované systémy flexibility, poukazuje však na to, že sa nesmú používať len preto, aby sa nemuselo zasahovať v prípade neuspokojivých výsledkov politiky.

35.

Podporuje iniciatívu Európskej komisie týkajúcu sa návrhu na právny predpis ustanovujúci požiadavky na úroveň emisií (SO2, NOx a tuhých častíc) pre stredne veľké spaľovacie zariadenia s tepelným výkonom 1 – 50 MW, ktorých sa v EÚ nachádza približne 1 42  986. Tento návrh predstavuje doposiaľ chýbajúci európsky právny predpis pre túto kategóriu spaľovacích zariadení. Návrh Komisie sa týka iba SO2, NOx a tuhých častíc. Výbor navrhuje Európskej komisii, aby preskúmala, či by požiadavky na úroveň emisií CO mali vzhľadom na budúce právne predpisy zmysel.

36.

Ambiciózne ciele pre stredne veľké spaľovacie zariadenia majú zásadný význam pre dosiahnutie cieľov spojených s povinnosťou členských štátov znižovať emisie a so smernicou o kvalite ovzdušia, uznáva však tiež, že je dôležité prejsť v niektorých prípadoch od využívania fosílnych palív k využívaniu biomasy, pričom sa zavedú mechanizmy a systémy potrebné na zníženie emisií zo spaľovania biomasy. Ustanovenie najlepších dostupných techník na tento účel je preto rozhodujúce. Jestvuje mnoho dobrých príkladov ako pri nových zariadeniach, napr. pri kotloch a turbínach na zemný plyn, dosiahnuť primárnymi opatreniami prísne limitné hodnoty emisií.

37.

Domnieva sa, že by malo byť možné posúdiť podiel emisií z malých a stredných spaľovacích zariadení na výrobu energie na čistom objeme emisií členského štátu vo vzťahu k nákladovej účinnosti zníženia emisií.

38.

Očakáva, že politiku EÚ v oblasti kvality ovzdušia bude charakterizovať predvídateľnosť, dlhodobý prístup a prirodzený súlad s klimatickou a energetickou politikou i ostatnými politikami EÚ.

39.

Pokiaľ ide o prílohu IV, je dôležité objasniť frekvenciu, parametre a metódy merania uvedené v smernici. Tieto informácie sú základným predpokladom na to, aby bolo možné diskutovať o uskutočniteľnosti smernice, a tým aj o jej požiadavkách na úroveň emisií.

40.

Niekoľko členských štátov už má právne predpisy pre stredne veľké spaľovacie zariadenia. V niektorých prípadoch sú ich požiadavky na úroveň emisií prísnejšie ako navrhované európske ciele. Z hľadiska životného prostredia a zdravia je dôležité, aby sa v členských štátoch, v ktorých sú požiadavky prísnejšie, mohli tieto požiadavky splniť.

41.

Považuje za veľmi dôležité, aby sa v smernici o stredne veľkých spaľovacích zariadeniach zohľadnila nákladová účinnosť pri stanovovaní medzných hodnôt pre emisie, ako sú tuhé častice, pričom by sa tieto hodnoty vzťahovali na jestvujúce i nové zariadenia.

42.

Žiada, aby sa s ohľadom na uskutočniteľnosť a proporcionalitu hľadali ďalšie možnosti diferenciácie. Dalo by sa vychádzať z výkonu a druhu použitého paliva, rozhodne v prípadoch, keď sa medzné hodnoty dajú dosiahnuť iba nákladnou koncovou technikou a keď majú náklady relatívne väčší dosah na menšie druhy zariadení. V prípade neštandardných palív (procesné plyny a kvapaliny, bioplyn atď.) by sa mali hľadať možnosti uplatňovania individuálnejšieho prístupu. Vzhľadom na značné rozdiely v použitej technike sa navyše musí zvážiť diferenciácia z hľadiska druhu zariadenia (napríklad rozdelenie na plynové turbíny, motory, kotly a iné). Pri príliš prísnom uniformnom prístupe hrozí, že pre niektoré druhy zariadení budú požiadavky zbytočne náročné.

43.

Navrhované požiadavky registrácie a monitorovania sa môžu spájať s vysokou (dodatočnou) administratívnou záťažou samospráv a podnikov. Túto otázku treba posudzovať kriticky. Konkrétnym príkladom sú zásobníkové ohrievače vody, pri ktorých vysoká frekvencia meraní nemá z technického hľadiska veľký prínos, pretože zastaranosť a znečistenie pri nich zohrávajú menej dôležitú úlohu, než napríklad pri motoroch.

20.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 415/30

Spravodajca

Povilas Žagunis (LT/EA), starosta okresného mesta Panevėžys

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 a nariadenie (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o program pomoci na poskytovanie ovocia, zeleniny, banánov a mlieka vo vzdelávacích zariadeniach

COM(2014) 32 final

1.

vzhľadom na to, aké dôležité je osvojovať si zdravé životné návyky už od školského veku, ako aj vzhľadom na možnosti Európskej únie podporovať schopnosť žiť zdravo a na možnosti miestnych a regionálnych samospráv prijímať a uplatňovať opatrenia uspôsobené na konkrétny prípad a opierajúce sa o európske programy;

2.

zdôrazňuje, že ekologické potraviny a potraviny, v ktorých nie sú geneticky modifikované organizmy, by mali tvoriť významnú časť udržateľného jedálnička detí;

3.

zdôrazňujúc význam programu na poskytovanie ovocia a zeleniny, do ktorého sa zapojilo 25 členských štátov (Spojené kráľovstvo, Fínsko a Švédsko nie sú súčasťou) a ktorého možnosti v roku 2012/2013 využilo 8,4 milióna detí v 61  396 školách, a programu na poskytovanie mlieka, do ktorého sa zapojili všetky členské štáty a ktorého možnosti v roku 2011/2012 využilo 20,3 milióna detí v celej EÚ, a zároveň zdôrazňujúc príležitosti, ktoré sa naskytujú všetkým členským štátom, ktoré sa chcú zapojiť;

4.

keďže táto legislatívna iniciatíva sa bez ohľadu na jej úzke tematické ohraničenie týka viacerých dôležitých oblastí právomoci EÚ a členských štátov, konkrétne spoločnej poľnohospodárskej politiky a vnútorného trhu, zdravotníctva a v obmedzenej miere aj vzdelávania;

5.

víta návrh, vypracovaný na základe správy Európskeho dvora audítorov z roku 2011 (1), zlúčiť programy na poskytovanie mlieka (zavedený v roku 1977, v roku 2008 rozšírený aj na stredné školy) a ovocia (zavedený v roku 2009) v školách a zaviesť jednotné pravidlá ich spolufinancovania, ako aj odporúčania na zvýšenie efektívnosti a zlepšenie koordinácie;

6.

víta, že členské štáty majú podľa zmeneného nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 možnosť prerozdeliť v rámci vnútroštátnych stropov časť prostriedkov vyčlenených na poskytovanie ovocia, zeleniny, banánov a mlieka v školách (článok 23a ods. 4). Takýmto spôsobom sa zabezpečí jednak väčšia pružnosť pri používaní prostriedkov, a zároveň sa na úrovni členských štátov vytvoria predpoklady na to, aby sa zamedzili možné problémy v súvislosti so znepokojivo vysokým podielom nevyčerpaných prostriedkov určených na podporu (v niektorých prípadoch až 30 %), ktorý sa uvádza vo finančnom výkaze pripojenom k návrhu (bod 1.5.1 výkazu), a požaduje, aby do tohto procesu prerozdeľovania boli zapojené aj miestne a regionálne orgány;

7.

vyjadruje v tejto súvislosti pochybnosti, pokiaľ ide o podiel prostriedkov, ktorú môžu členské štáty podľa návrhu programu podľa vlastného uváženia prerozdeliť. Konštatuje, že navrhovaný podiel vo výške 15 % nie je podložený žiadnym dôkladným výskumom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že podiel nevyčerpaných prostriedkov v oboch programoch, ktoré sa majú zmeniť, dosahuje v niektorých prípadoch až 30 %, takže sa zdá, že tento návrh ako taký nie je dostatočne v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných;

8.

víta ustanovenia zmeneného nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, podľa ktorého môžu členské štáty zvýšiť finančné prostriedky na tento program z vlastných alebo súkromných zdrojov. Považuje ich za dobrý základ, na ktorom môžu vznikať synergie pri využívaní národných a európskych prostriedkov s cieľom dosiahnuť pozitívny výsledok nezávislý od poňatia jednotlivých členských štátov;

9.

navrhuje zlepšiť nariadenie týkajúce sa poskytovania ovocia, zeleniny a mlieka v školách tým, že sa poskytne možnosť nanovo prerozdeliť vnútroštátne kvóty na podporu. Keď sa napríklad pred vypršaním šesťročného programového obdobia ukáže, že členský štát nevyčerpal finančné prostriedky, ktoré mu boli pridelené, malo by sa najprv zvážiť prerozdelenie prostriedkov v prospech regiónov, ktoré ich využili najviac, a až potom by mala existovať možnosť rozdeliť Komisiou stanovené vnútroštátne kvóty tým členským štátom, ktoré svoje prostriedky vyčerpali alebo prekročili, aby tak existovala možnosť podporovať tie členské štáty, ktoré úspešne uplatňujú toto nariadenie, a podnietiť k väčšiemu úsiliu tie, ktoré v tom nie sú až také efektívne;

10.

zdôrazňuje, že zásady, ktorými sa v súčasnosti riadi rozdeľovanie kvót pre jednotlivé členské štáty, totiž empirické kritérium (Ako využili členské štáty túto pomoc v uplynulých rokoch?) a príslušná potreba (Aký veľký je skutočný podiel detí vo veku 6 – 10 rokov v populácii príslušného členského štátu?), sú veľmi formálne a je možné, že nie sú dostatočné na to, aby dokázali účinne stanoviť skutočnú potrebu podpory;

11.

vzhľadom na rôznorodosť, ktorá vládne v Európe, navrhuje zvážiť používanie dodatočných kritérií na stanovenie vnútroštátnych kvót pre programy poskytovania ovocia a mlieka v školách. Medzi tieto kritériá by mohli patriť: úroveň rozvoja daného regiónu a štatistický priemerný nedostatok vitamínov, vyjadrený ako rozdiel medzi objektívnou dennou potrebou príjmu ovocia v detskej strave (400 g ovocia na deň) (vypočítaný podľa metódy Svetovej zdravotníckej organizácie) a skutočným štatistickým príjmom ovocia, ako aj stravovacie zvyklosti (jedálny lístok v južných krajinách obsahuje tradične viac ovocia a zeleniny než v severných krajinách a pod.);

12.

vyjadruje svoje pochybnosti o primeranosti návrhu v odôvodnení 7 návrhu nariadenia, podľa ktorého má byť Komisii zverená právomoc vydávať určité právne akty, ktorými sa stanovia dodatočné predpisy na dosiahnutie rovnováhy medzi oboma kritériami, a považuje ho za možný pokus rozšíriť právomoci Komisie na úkor zodpovedností členských štátov;

13.

vyjadruje obavy v súvislosti s povinnosťou monitorovať tento program (2), ktorú členským štátom ukladá nariadenie, a to predovšetkým pokiaľ ide o administratívnu záťaž pre celoštátne, ako aj miestne a regionálne orgány členských štátov, ktorá je s touto úlohou spojená, a vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že administratívna záťaž spojená s monitorovaním programu bude čo najmenšia;

14.

má pochybnosti, pokiaľ ide o zásadu stanovenú v nariadení, podľa ktorej sa stanoví maximálna EÚ sadzba na porciu a nie percentuálny podiel pomoci, a poukazuje na riziká, ktoré so sebou takáto regulácia prináša, konkrétne to, že stanovenie takéhoto konkrétneho základu výpočtu môže viesť k snahe použiť lacnejšie výrobky nižšej kvality. Navrhuje preto, aby sa finančná pomoc EÚ pre tento program (finančný strop) a konkrétny rozsah pomoci aj naďalej stanovovali podľa článku 43 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

15.

vzhľadom na riziko, že sa v dôsledku stanovenia príspevku EÚ na porciu zníži kvalita dodávaných produktov, vyzýva všetkých aktérov, aby podnikli opatrenia na zaistenie a kontrolu vysokej kvality dodávaných poľnohospodárskych výrobkov tak, aby zodpovedali tomuto programu pomoci;

16.

so zreteľom na závery správy Európskeho dvora audítorov poukazuje na to, že absencia nástroja na nasmerovanie pomoci tam, kde je najpálčivejšia potreba, prispela vo veľkej miere k tomu, že medzi výsledkami programu na poskytovanie mlieka v školách a jeho cieľmi je obrovská priepasť. Vyjadruje nespokojnosť s tým, že v znení článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (dodávanie poľnohospodárskych výrobkov do škôl) sa neuvádza, že je dôležité pri ďalšom rozvoji šesťročného programu na dodávanie ovocia a zeleniny konzultovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi a zohľadniť ich skúsenosti;

17.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila, že každý pokus zakotviť v predpisoch EÚ pre členské štáty povinnosť uskutočňovať vnútroštátne konzultácie by sa musel hodnotiť ako porušenie zásady subsidiarity, a aby teda v nariadení členským štátom odporučila vo väčšej miere využiť možnosti spätnej väzby od miestnych a regionálnych samospráv, keďže práve ony sú inštitúciami, ktoré stoja koncovému spotrebiteľovi a cieľovej skupine najbližšie. Najmä by však mali byť zapojené do verejných diskusií v rámci príprav vnútroštátnych šesťročných programov na dodávanie ovocia a zeleniny;

18.

poukazuje na to, že konzumácia ovocia, zeleniny a mlieka, ak sa stane pre človeka zvykom, bude mať z dlhodobého hľadiska aj hospodársky vplyv a prispeje k dosiahnutiu spoločných európskych cieľov v oblasti zvyšovania konkurencieschopnosti a posilnenia súdržnosti;

19.

poukazuje na skutočnosť, že potraviny sú, až na niekoľko výnimiek, miestne produkty a že podpora ich konzumácie teda prispieva k zvýšeniu aktuálneho dopytu a – na makroekonomickej úrovni – aj k dosahovaniu cieľov SPP. Okrem toho je rozvíjanie zdravých stravovacích návykov prospešné a podporuje aj udržateľnú spotrebu v budúcnosti, ak vedieme deti k tomu, aby jedli zdravé potraviny. Preto treba podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka chápať ako súčasť spoločného úsilia o zvýšenie konkurencieschopnosti Európy;

20.

po zohľadnení súčasnej diskusie o stupni spracovania výrobkov, ktoré môžu byť podľa nariadenia o pomoci podporované, a so zreteľom na význam zásady zakotviť zdravú výživu už v detskom veku, navrhuje obmedziť finančnú podporu z programu pomoci len na tie výrobky, ktoré nie sú vôbec spracované alebo sú spracované len v malej miere a neobsahujú škodlivé prídavné látky, sladidlá, činidlá na zvýraznenie chuti či soľ;

21.

vzhľadom na rôznorodosť v Európe sa domnieva, že nie je vhodné stanovovať na európskej úrovni, ktoré druhy ovocia a zeleniny sa smú podľa tohto nariadenia do škôl dodávať. Každý členský štát by mal na regionálnej a miestnej úrovni sám rozhodnúť, ktoré výrobky z ovocia, zeleniny a mlieka sú vhodné na poskytovanie v školách,

22.

kritizuje návrhy nového programu, obmedziť dodávanie mlieka do škôl výlučne na mlieko na pitie. Domnieva sa, že aj mierne spracované mliečne výrobky, ktoré neobsahujú škodlivé prídavné látky by mali byť podporované, napríklad prírodné (nesladené) mliečne výrobky ako jogurt alebo tvaroh;

23.

poukazuje na to, že obmedzenie produktovej palety nielen zmenší výber pre deti a zníži atraktívnosť programu, ale deti, ktoré majú neznášanlivosť na laktózu, ale znesú fermentované mliečne výrobky ako nesladený jogurt, nemôžu z tohto programu profitovať;

24.

zdôrazňuje, že otázka kvality výrobkov, ktoré sa dodávajú v rámci programu pomoci, ktorá nebola zohľadnená v nariadení, je dôležitá. Konzultácie s príjemcami, školami, ako aj inými sociálnymi a hospodárskymi partnermi ukázali, že snahy získať väčšie množstvo produktov za rovnakú cenu a čisto formálne usporiadanie výberového konania sú často na úkor kvality, čo vedie k výskytu prípadov, kedy deti dostávajú potraviny, ktoré nie sú prvotriedne;

25.

preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia, ktorými sa stanovia minimálne normy akosti potravín poskytovaných v rámci tohto programu pomoci a zaručí sa dodržiavanie týchto noriem;

26.

odkazuje na závery zo správy Európskeho dvora audítorov, podľa ktorého školský mliečny program nie je veľmi efektívny a nedosiahol sa ním očakávaný účinok, pretože vo väčšine prípadov boli dotované výrobky buď zaradené do jedál v školských jedálňach, alebo by si ich príjemcovia boli kúpili aj bez poskytnutia dotácie. Pri návrhu a uplatňovaní programu sa okrem toho nedostatočne zohľadnili stanovené vzdelávacie ciele (3);

27.

z tohto dôvodu a vzhľadom na hodnotu mlieka pre deti vyzýva členské štáty, aby zistili potrebu mliečnych výrobkov, ktoré sa majú podľa školského mliečneho programu dodávať, a využívali finančnú podporu EÚ výlučne na to, aby sa školským jedálňam dodávali také mliečne výrobky, ktoré zodpovedajú kritériám zdravej výživy a majú najvyššiu výživnú hodnotu;

28.

vyjadruje obavy nad znepokojujúcou štatistikou, z ktorej vyplýva, že v celej EÚ trpí 22 miliónov detí nadváhou a 5 miliónov je dokonca obéznych (4), a že v roku 2011 skonzumovali dospelí občania EÚ s 27 členskými krajinami v priemere menej než polovicu množstva ovocia a zeleniny odporúčaného Svetovou zdravotníckou organizáciou (5). V tejto súvislosti zdôrazňuje, že škola ako miesto, kde sa mladí ľudia pripravujú na život zohráva dôležitú úlohy pri sprostredkovaní poznatkov o zdravom stravovaní a pri osvojovaní zdravých stravovacích návykov;

29.

poukazuje v tejto súvislosti predovšetkým na úlohu miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sú v mnohých prípadoch zriaďovateľmi vzdelávacích zariadení, pri podpore zdravého životného štýlu a žiada, aby sa viac vyzdvihoval význam opatrení a spolupráce v tejto oblasti;

30.

pozitívne hodnotí doteraz platné pravidlá (6) týkajúce sa kvalitatívnych požiadaviek a odporúča zachovať ich, resp. ak je to možné sprísniť ich a zohľadniť pritom odporúčania odborníkov na výživu;

31.

poukazuje na to, že bez ohľadu na rozmanitosť regionálnych, národných a európskych iniciatív v oblasti zdravia (7) nesmerujú všeobecné spoločenské rámcové podmienky k zdravému životnému štýlu: v roku 2011 spotreboval občan EÚ s 27 členskými štátmi v priemere menej ako polovicu množstva ovocia a zeleniny, ktoré odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (8). V tejto súvislosti vyjadruje pochybnosti týkajúce sa vekového obmedzenia v programe, podľa ktorého sa podpora obmedzuje na deti vo veku 6 až 10 rokov, čo považuje za nedostatočné na to, aby sa pri súčasných nepriaznivých podmienkach, pokiaľ ide o zdravý životný štýl, vytvárali dobré stravovacie návyky, a odporúča zvážiť možnosť rozšíriť tento program tak na mladšie deti v jasliach, materskej škole alebo inom predškolskom zariadení, ako aj na deti staršie ako 10 rokov;

32.

poukazuje na aspekty udržateľného rozvoja, ktoré sa viažu k dodávaniu ovocia, zeleniny a mlieka, najmä na negatívny vplyv prepravy tovaru na životné prostredie a zdravie občanov, a žiada v tejto súvislosti, aby sa pri dodávkach v rámci tohto nariadenia o pomoci využívali vo väčšej miere miestne výrobky alebo výrobky dopestované/vyrobené v okolitých regiónoch;

33.

so zreteľom na udržateľný rozvoj a potrebu vybudovať u občanov EÚ už v mladom veku udržateľnú štruktúru spotreby žiada Komisiu a členské štáty, aby na úrovni expertov a politikov začali rozsiahlu diskusiu o právnych možnostiach, ako uprednostniť ovocie, zeleninu a mliečne produkty z príslušného regiónu, vrátane možných výnimiek z právnych aktov o verejnom obstarávaní alebo ich prípadnom prispôsobení;

34.

žiada, aby tieto programy umožňovali predovšetkým viac využívať miestnu produkciu a krátky obchodný reťazec a tiež aby sa uprednostňovali produkty ekologického poľnohospodárstva;

35.

vyjadruje obavy nad znepokojujúcou štatistikou, z ktorej vyplýva, že v celej EÚ trpí 22 miliónov detí nadváhou a 5 miliónov je dokonca obéznych, a že dospelí občania EÚ-27 konzumujú v priemere menej než polovicu množstva ovocia a zeleniny ročne, v porovnaní s odporúčaním WHO (9). Zdôrazňuje v tejto súvislosti, že škola zohráva dôležitú úlohy pri príprave mladých ľudí na život a pri vytváraní zdravých stravovacích návykov;

36.

poukazuje v tejto súvislosti predovšetkým na úlohu miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sú v mnohých prípadoch zriaďovateľmi vzdelávacích zariadení, pri podpore zdravého životného štýlu a žiada, aby bol význam opatrení a spolupráce v tejto oblasti patrične vyzdvihnutý;

37.

poukazuje na možné pedagogické vplyvy programu poskytovania ovocia, zeleniny a mlieka, ktorý mladých ľudí informuje nielen o EÚ, ale v snahe priviesť spotrebiteľov k miestnym výrobcom potravín a podporovať miestne poľnohospodárstvo ohľaduplné k životnému prostrediu, zlepšuje aj ich poznatky o poľnohospodárstve, zdravých a nezdravých potravinách, vyváženej strave, vzájomnom prepojení medzi konzumovanými potravinami a zdravotným stavom, ako aj o znižovaní plytvania potravinami. Víta začlenenú možnosť financovať z prostriedkov tohto nového programu aj sprievodné opatrenia, napríklad osvetové kampane o užitočnosti zdravých a nevyhnutných potravín;

38.

poukazuje na výsledky vedeckých štúdií, podľa ktorých sa dá len mnohostrannými opatreniami úspešne zabrániť šíreniu nezdravých potravín a nadváhy, pričom školy, rodičia ale aj spoločnosť musia byť zapojené do stravovacej výchovy detí. V tejto súvislosti považuje osvetové a informačné kampane zamerané na cieľovú skupinu za neoddeliteľnú súčasť programu na poskytovanie ovocia, zeleniny a mlieka v školách (10);

39.

so zreteľom na trendy, ktoré sa vytvorili v súčasnej konzumnej spoločnosti, a to konzumovať lákavo pôsobiace a balené produkty a vzhľadom na skutočnosť, že atraktívny vzhľad často podnecuje konzumáciu látok, ktorých vplyv na zdravie nie je objasnený, v súvislosti s týmto programom vyzýva, aby sa venovala pozornosť informačným kampaniam o nespracovaných potravinách a úžitku živín, ktoré sú v nich obsiahnuté;

40.

rovnako ako Európska komisia sa zamýšľa nad tým, že na rozdiel od školského ovocného programu sa zatiaľ vykonalo iba málo pedagogických opatrení týkajúcich sa školského mliečneho programu (11), a poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy sú schopné takéto opatrenia účinne uplatňovať tým, že ich prispôsobia informačným potrebám detí v konkrétnej obci alebo regióne;

41.

s ohľadom na zásadu subsidiarity a skutočnosť, že vzdelávacie programy spadajú do pôsobnosti členských štátov a zasahovanie EÚ do vzdelávacích programov jednotlivých štátov teda nemusí byť primerané, navrhuje, aby boli všetky vzdelávacie opatrenia, spojené s programom na poskytovanie ovocia, zeleniny a mlieka, vytvárané najmä na vnútroštátnej úrovni a aby nebola pre ne stanovená žiadna minimálna výška financovania.

20.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 415/37

Spravodajca

Dainis Turlais (Lotyšsko, ALDE), predseda výboru pre bezpečnosť, predchádzanie korupcii a otázky verejného poriadku, mestská rada v Rige

Referenčný dokument

Návrh rozhodnutia o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce

COM(2014) 221 final

1.

priaznivo víta návrh Komisie týkajúci sa zriadenia európskej platformy na boj proti nelegálnej práci a uznáva, že proti tomuto javu treba bojovať koordinovane a spoločne, aby sa v Európskej únii zachovali vysoké normy v oblasti zamestnanosti, aby sa predišlo vážnym sociálnym a hospodárskym dôsledkom, aby sa vyriešili problémy spojené s mobilitou pracovníkov a aby sa komplexnejšie a účinnejšie využíval ľudský kapitál.

2.

Podporuje návrh zahrnúť do rozsahu pôsobnosti platformy nepravú samostatne zárobkovú činnosť. Ide o zásadný krok, keďže nepravá samostatne zárobková činnosť, ktorej cieľom je obchádzať právne alebo fiškálne povinnosti, má podobný nepriaznivý vplyv ako nelegálna práca, najmä na pracovné podmienky, systémy sociálneho zabezpečenia a ich dlhodobé financovanie.

3.

Uznáva, že európska platforma navrhovaná na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce je konkrétnym príspevkom k súčasnému úsiliu o inovačné riešenia s cieľom nielen zvýšiť mieru zamestnanosti a dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, ale aj zlepšiť kvalitu pracovných miest a bezpečnosť pri práci v Európskej únii.

4.

Konštatuje, že v správe Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) (1) sa zdôrazňuje, že „existuje úzke prepojenie medzi úspornými programami v širokom zmysle slova a rozsahom a rozvojom nelegálnej ekonomiky.“ Preto vyjadruje poľutovanie nad rozdielom medzi nízkymi úsporami, ktoré boli dosiahnuté prostredníctvom úsporných opatrení, a potenciálnymi úsporami, ktoré by sa mohli dosiahnuť pomocou boja proti nelegálnej práci.

5.

Súhlasí s názorom Komisie, ktorá sa domnieva, že nelegálna práca má významný vplyv na rozpočet, pretože spôsobuje nižšie príjmy z daní a sociálnych odvodov, a to negatívne ovplyvňuje zamestnanosť, produktivitu, pracovné podmienky, rozvíjanie zručností a celoživotné vzdelávanie, čoho dôsledkom sú nižšie dôchodky a horší prístup k zdravotnej starostlivosti. Zdôrazňuje, že nelegálna práca vážne ohrozuje sociálnu a hospodársku súdržnosť.

6.

Zdôrazňuje, že tieto prvky majú osobitný význam pre miestne a regionálne samosprávy, keďže nižšie príjmy z daní negatívne vplývajú na prísun prostriedkov do rozpočtov územných samospráv a zvyšujú ich výdavky na zabezpečenie základných potrieb občanov. Nelegálna práca má z krátkodobého a dlhodobého hľadiska za účinok pokles miezd na príslušnom trhu práce a bezprostredne pre osoby, ktoré vykonávajú tento typ práce, to znamená, že im nebudú poskytované služby v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia alebo že v porovnaní s legálne zamestnanými osobami budú mať citeľne nižší starobný dôchodok. Územné samosprávy, ktorých sa týka problém nelegálnej práce, majú následne menej možností rozšíriť ponuku služieb, ktoré poskytujú občanom, a udržateľne zlepšiť ich kvalitu.

7.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v návrhu Komisie neuvádza význam miestnych a regionálnych samospráv a samotného Výboru regiónov, a opäť vyhlasuje, že miestna a regionálna úroveň je často najbližšie k uchádzačom o prácu a zamestnávateľom a že trh práce má v zásade miestny charakter (2).

8.

Vyzýva v tomto kontexte Komisiu, aby uznala, že miestne a regionálne samosprávy majú dôležitú úlohu v boji proti nelegálnej práci, ak vezmeme do úvahy už začatú spoluprácu medzi územnými orgánmi a organizáciami zamestnávateľov, zamestnaneckými organizáciami a inštitúciami trhu práce, ako aj osvedčené postupy v tejto oblasti rozvinuté na miestnej a regionálnej úrovni. Zapojenie miestnych aktérov má zásadný význam pre úspech tejto platformy vzhľadom na to, že práve tieto orgány sú občanom najbližšie a najlepšie poznajú ich životné osudy. Podobne ako v prípade siete EURES by sme mohli zapojiť aj partnerov z občianskej spoločnosti s cieľom rozšíriť rámec pôsobnosti tejto platformy.

9.

Domnieva sa, že platforma, ktorej cieľom je výmena informácií a osvedčených postupov a vymedzenie spoločných zásad, by mohla priniesť dôležitú pridanú hodnotu vzhľadom na súčasnú hospodársku a finančnú krízu a potrebu čo najúčinnejšie využívať dostupné ľudské a ekonomické zdroje. Platforma by mohla podporiť ucelené plánovanie opatrení, ktoré treba prijať s cieľom bojovať proti nelegálnej práci, pričom sa však zohľadní všeobecný charakter tohto javu a zároveň vezme do úvahy, že na jeho odstránenie je potrebné uplatňovať osobitné cielené opatrenia.

10.

Má výhrady v súvislosti s tým, že Komisia podrobnejšie nezdôvodnila zlučiteľnosť navrhovanej povinnej účasti členských štátov na platforme a skutočnosti, že právny základ návrhu, t. j. článok 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, povoľuje prijímať iba opatrenia určené na podporu spolupráce medzi členskými štátmi. Taktiež poukazuje na to, že Komisia pri posudzovaní zlučiteľnosti návrhu so zásadou subsidiarity a proporcionality len zdôvodňuje voľbu právneho nástroja (rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady) a celkový prínos návrhu, avšak nie povinnú účasť na platforme. VR preto vyjadruje výhrady, pokiaľ ide o zlučiteľnosť povinného charakteru návrhu so zásadou subsidiarity.

11.

Zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty bezodkladne zaviedli dostupné a účinné opatrenia s cieľom predchádzať nelegálnej práci a nepravej samostatne zárobkovej činnosti.

12.

Zdôrazňuje, že na efektívne plnenie cieľov platformy je potrebné využiť znalosti a skúsenosti miestnych a regionálnych samospráv, keďže spolupracujú so službami zamestnanosti, organizáciami sociálneho zabezpečenia, príslušnými aktérmi a formálnymi a neformálnymi sieťami občanov a majú priame skúsenosti a vedomosti týkajúce sa dôvodov existencie tieňovej ekonomiky na miestnej a regionálnej úrovni.

13.

Zdôrazňuje, že platforma sa musí pri prijímaní stratégií na regionálnej alebo európskej úrovni určených na zvyšovanie povedomia o nelegálnej práci poradiť so zástupcami miestnych a regionálnych orgánov, aby tieto stratégie neboli v rozpore so stratégiami, ktoré vypracovali miestne samosprávy, a aby neviedli k dodatočnej finančnej a administratívnej záťaži. Preto by sa miestnym a regionálnym samosprávam mala zaručiť väčšia sloboda, pokiaľ ide o spôsob ich účasti na činnosti vyvíjanej v rámci platformy.

14.

Konštatuje, že nelegálna práca je obzvlášť negatívny jav: bráni zamestnancovi v tom, aby mohol využívať príslušnú zdravotnú starostlivosť, ak je obeťou pracovného úrazu, ak ochorie alebo trpí chorobou z povolania, ako aj verejnú sociálnu pomoc, na ktorú majú nárok sociálni poistenci, a vystavuje ho riziku chudoby v dôchodkovom veku, pričom tiež znižuje dostupné financovanie rozšírenia verejných služieb a zlepšenia ich kvality. Okrem toho sú to často ženy a dospievajúca mládež, kto vykonáva nelegálnu prácu. Táto situácia je absolútne neprípustná pre členské štáty Európskej únie.

15.

Osobitne upozorňuje na potrebu propagácie informačných a vzdelávacích kampaní v záujme zlepšenia informovanosti o negatívnych aspektoch nelegálnej práce, účinného informovania rôznych skupín obyvateľov, a najmä mladých ľudí, o rozsahu tohto javu a jeho negatívnom vplyve na národné hospodárstva a životnú úroveň ľudí, pracovné podmienky, sociálne zabezpečenie počas celého života, ako aj na možnosti, ktoré majú miestne a regionálne samosprávy k dispozícii na rozšírenie spektra poskytovaných služieb a zlepšenie ich kvality. Zdôrazňuje, že zodpovednosť nesú jednotlivci aj možní zamestnávatelia.

16.

Poznamenáva, že miestne a regionálne samosprávy môžu za vnútroštátnej podpory vzhľadom na ich priame spojenie s obyvateľmi a spoluprácu so zamestnávateľmi pôsobiacimi na ich území výrazne prispieť k odhaľovaniu nelegálnej práce a pomáhať zamestnancom, najmä najzraniteľnejším skupinám, začleniť sa do trhu legálnej práce.

17.

Konštatuje, že treba nielen bojovať proti nelegálnej práci, ale tiež znížiť atraktívnosť činnosti tohto typu a propagovať legálne zamestnanie, v prípade potreby znížením daňového a administratívneho zaťaženia.

18.

Opakuje, že je nevyhnutné bojovať proti nelegálnej práci v širšom kontexte migrácie, pretože možnosť vykonávať takúto prácu je jedným z faktorov, ktoré podporujú prílev nelegálnych migrantov a ich vykorisťovanie na trhu práce (3).

19.

Teší ho, že do činnosti platformy majú byť ako pozorovatelia zapojení sociálni partneri, Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), Medzinárodná organizácia práce (MOP) a štáty EHP, a vyzýva, aby bol v zmysle článku 1 ods. 3 návrhu rovnaký štatút pozorovateľa priznaný Výboru regiónov ako zástupcovi miestnych a regionálnych samospráv Európy.

20.

Domnieva sa, že je potrebné vyhnúť sa používaniu postupu zhora a pôsobiť na sociálne dôvody nelegálnej práce na miestnej úrovni prispôsobením opatrení rôznym sociálnym, hospodárskym a zemepisným situáciám.

21.

Víta návrh používať pri činnosti platformy účinné nástroje: databázu znalostí, vzájomnú dôveru a zhromažďovanie skúseností, spoločné školenia a výmenu pracovníkov či spoločné pokyny a zásady fungovania. V súčasnej hospodárskej situácii majú tieto formy spolupráce osobitný význam, keďže umožňujú účinnejšie využívať ľudské a finančné zdroje.

22.

Zdôrazňuje, že treba podporovať projekty vzájomného porovnávania údajov verejných orgánov pôsobiacich v oblasti zamestnanosti a sociálnej pomoci, a to medzi jednotlivými členskými štátmi aj v rámci nich, s cieľom umožniť lepšie pochopiť tento problém a jednoduchšie odhaľovať podvody.

23.

Podporuje zámer viesť kampane o nelegálnej práci na európskej úrovni. Je potrebné zintenzívniť úsilie o informovanie obyvateľstva o škodlivých dôsledkoch, ktoré nelegálna práca a nepravá samostatne zárobková činnosť môžu mať na bezpečnosť a zdravie pracovníkov, systémy sociálneho zabezpečenia, národné, regionálne a miestne rozpočty, a tým na celú spoločnosť. Vzhľadom na súčasný rozsah euroskepticizmu v Európe je obzvlášť dôležité zvýšiť znalosti občianskej spoločnosti v širokom zmysle o tom, aké výhody by priniesla koordinácia politík zamestnanosti členských štátov na európskej úrovni.

24.

Vyzýva členské štáty, aby pri určovaní jednotného kontaktného miesta ako člena platformy a určovaní prípadného náhradníka konzultovali miestne a regionálne samosprávy alebo organizácie, ktoré ich zastupujú.

25.

Podporuje členské štáty a ich kontaktné miesta, aby jasne určili príslušných zástupcov miestnych a regionálnych samospráv alebo organizácií, ktoré ich zastupujú, s ktorými nadviažu štruktúrovaný dialóg a budú si pravidelne vymieňať informácie o nelegálnej práci, aby tak zabezpečili, že zástupcovia národnej úrovne budú mať prístup k znalostiam a skúsenostiam získaným na miestnej a regionálnej úrovni. Tento postup by zároveň zabezpečil, že sa informácie o pokroku dosiahnutom na úrovni členských štátov a Európskej únie skutočne dostanú až na miestnu a regionálnu úroveň.

26.

Domnieva sa, že nástroje používané platformou musia byť tiež dostupné miestnym a regionálnym samosprávam, aby mohli byť efektívnymi partnermi národných inštancií, pokiaľ ide o predchádzanie nelegálnej práci a odrádzanie od nej.

27.

Povzbudzuje členské štáty, Európsku komisiu a Eurostat, aby spracúvali a zhromažďovali údaje o nelegálnej práci v čo najväčšom počte a najvyššej kvalite vrátane údajov na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom zlepšiť tak pochopenie tohto problému a prispieť k jeho vyriešeniu.

28.

Zdôrazňuje, že pri príprave hodnotiacich nástrojov, ukazovateľov a spoločných porovnávacích analýz je dôležité zaručiť, aby cieľom nebolo posúdiť situáciu v jednotlivých členských štátoch z hľadiska konkurencie a zostaviť ich rebríček, ale naopak, aby tieto iniciatívy boli prostriedkom, ktorý umožní odhaliť nelegálnu prácu, sformulovať odporúčania a zlepšiť znalosti o tejto forme práce v EÚ.

29.

Pripája sa k žiadosti Európskeho parlamentu, ktorú Parlament adresoval Komisii vo svojom uznesení zo 14. januára 2014, aby preskúmala možnosť prípadne zaviesť európsku kartu sociálneho poistenia, ktorá by obsahovala údaje potrebné na kontrolu pracovného pomeru jej majiteľa, napr. v oblasti sociálneho zabezpečenia a pracovného času.

30.

Zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty posilnili zdroje svojich orgánov pre inšpekciu práce, tak aby sa dosiahol cieľ zabezpečiť jedného inšpektora na 10  000 pracovníkov v súlade s odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä prostredníctvom národných akčných plánov na posilnenie nástrojov na inšpekciu práce, ktoré sa prípadne môžu spolufinancovať z európskych štrukturálnych fondov.

31.

Žiada Komisiu, aby navrhla smernicu, ktorá stanoví minimálne normy pre inšpekciu práce, ktoré sa v členských štátoch budú uplatňovať na základe Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 81. Táto smernica by mala stanoviť spôsob fungovania systému inšpekcie práce a cezhraničnú odbornú prípravu inšpektorov práce a ich práva a povinnosti.