29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/1

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/2

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/2

1.

Má sa článok 48 ods. 3 v spojení s článkom 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (1) (ďalej len „smernica 2004/18/ES“) vykladať v tom zmysle, že ak sa v ňom hovorí, že hospodársky subjekt sa môže, „ak to prichádza do úvahy“, spoľahnúť na využitie spôsobilosti iných subjektov, majú sa tým na mysli všetky prípady, v ktorých tento hospodársky subjekt nemá kvalifikáciu požadovanú obstarávateľom a chcel by sa spoliehať na takúto spôsobilosť iných subjektov? Má sa takisto odkaz, že hospodársky subjekt sa môže spoliehať na zdroje iných subjektov len v prípade, „ak to prichádza do úvahy“, považovať za obmedzenie, podľa ktorého takéto odvolávanie sa môže nastať len výnimočne a nemôže byť pravidlom pri dokazovaní kvalifikácie hospodárskych subjektov v rámci konania o zadávaní verejných zákaziek?

2.

Má sa článok 48 ods. 3 v spojení s článkom 2 smernice 2004/18/ES vykladať v tom zmysle, že spoliehanie sa hospodárskeho subjektu na využitie spôsobilosti iných subjektov v rámci ich odbornosti a skúsenosti „bez ohľadu na právnu povahu vzťahov, ktoré s nimi má“, ako aj spoliehanie sa na to, že tieto subjekty majú“ k dispozícii zdroje“, znamená, že počas realizácie zákazky hospodársky subjekt nemusí mať s týmito subjektmi žiadne vzťahy alebo môže mať s nimi veľmi vlažné a neurčité vzťahy, t. j. môže vykonať zákazku samostatne (bez účasti iného subjektu) alebo takáto účasť môže spočívať v „poradenstve, „konzultáciách“, „školení“ a pod.? Alebo sa má článok 48 ods. 3 vykladať v tom zmysle, že subjekt, na ktorého spôsobilosti sa spolieha hospodársky subjekt, musí skutočne a osobne vykonať zákazku v rozsahu, v akom boli deklarované jeho spôsobilosti?

3.

Má sa článok 48 ods. 3 v spojení s článkom 2 smernice 2004/18/ES vykladať v tom zmysle, že hospodársky subjekt, ktorý má vlastné skúsenosti, ale v menšom rozsahu, ako by chcel preukázať obstarávateľovi (napr. nepostačujúcom na predloženie ponuky na všetky časti zákazky), sa môže odvolať ešte aj na spôsobilosti iných subjektov s cieľom zlepšiť svoje vyhliadky v konaní o zadávaní verejnej zákazky?

4.

Má sa článok 48 ods. 3 v spojení s článkom 2 smernice 2004/18/ES vykladať v tom zmysle, že obstarávateľ v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v špecifikácii podstatných podmienok verejnej zákazky môže (alebo dokonca je povinný) stanoviť zásady, podľa ktorých sa hospodársky subjekt môže spoľahnúť na využitie spôsobilosti iných subjektov, napr. akým spôsobom sa iný subjekt musí zúčastniť na realizácii zákazky, akým spôsobom možno vzájomne spájať schopnosti hospodárskeho subjektu a iného subjektu, či iný subjekt bude spolu s hospodárskym subjektom solidárne zodpovedný za riadne zrealizovanie zákazky v rozsahu, v akom sa hospodársky subjekt odvolal na jeho spôsobilosť?

5.

Umožňuje zásada rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi uvedená v článku 2 smernice 2004/18/ES takéto odvolávanie sa na spôsobilosti iného subjektu, o ktorých sa hovorí v článku 48 ods. 3, v rámci ktorého dochádza k spájaniu spôsobilostí dvoch alebo viacerých subjektov, ktoré nemajú spôsobilosti v oblasti odbornosti a skúseností, ktoré požaduje verejný obstarávateľ?

6.

Umožňuje teda zásada rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi uvedená v článku 2 smernice 2004/18/ES taký výklad článku 44 a článku 48 ods. 3 smernice 2004/18/ES, podľa ktorého splnenie podmienok účasti v konaní stanovených verejným obstarávateľom môže byť len formálne z hľadiska účasti v konaní a bez ohľadu na skutočné kvalifikácie hospodárskeho subjektu?

7.

Umožňuje zásada rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi uvedená v článku 2 smernice 2004/18/ES, aby v prípade, keď je prípustné predloženie ponuky na časť zákazky, hospodársky subjekt po predložení ponúk, napr. v rámci doplnenia alebo objasnenia dokumentov, oznámil, na ktorú časť zákazky sa vzťahujú ním uvádzané zdroje, ktoré slúžia na preukázanie splnenia podmienky účasti v konaní?

8.

Umožňuje zásada rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi, ako aj zásada transparentnosti uvedené v článku 2 smernice 2004/18/ES vyhlásiť aukciu za neplatnú a opakovať elektronickú aukciu v prípade, keď sa podstatným spôsobom neuskutočnila riadne, napríklad neboli na ňu pozvané všetky hospodárske subjekty, ktoré predložili prípustné ponuky?

9.

Umožňuje zásada rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi, ako aj zásada transparentnosti uvedené v článku 2 smernice 2004/18/ES zadať zákazku hospodárskemu subjektu, ktorého ponuka bola vybraná v takejto aukcii bez jej opakovania, v prípade, keď nemožno zistiť, či by účasť opomenutého hospodárskeho subjektu ovplyvnila výsledok aukcie?

10.

Je dovolené si vypomôcť pri výklade ustanovení smernice 2004/18/ES obsahom ustanovení a preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES napriek tomu, že neuplynula lehota na jej prebratie, ako výkladovou pomôckou v rozsahu, v akom táto smernica objasňuje isté zámery a úmysly zákonodarcu Únie a neodporuje ustanoveniam smernice 2004/18/ES?

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/4

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/4

1.

Pri správnom výklade práva Únie, ktorý zohľadňuje spoločnú organizáciu trhu s vínom, a najmä nariadenie č. 1308/2013 (1), je dovolené, aby členský štát vyhlásil vnútroštátne opatrenie, ktoré stanovuje minimálnu maloobchodnú cenu vína podľa množstva alkoholu v predávanom výrobku a ktoré sa tak odchyľuje od zásady slobodnej tvorby cien trhovými silami, ktorá je inak základom trhu s vínom?

2.

V prípade, že sa poukazuje na odôvodnenosť vyžadovanú podľa článku 36 ZFEÚ, ak:

je dovolené podľa práva Únie, a ak áno, za akých podmienok, aby členský neuplatnil takéto daňové opatrenia zvýšenia cien pre spotrebiteľov a prijal namiesto toho legislatívne opatrenia stanovujúce minimálne maloobchodné ceny, ktoré narúšajú obchod a hospodársku súťaž vo Únii?

3.

Ak má súd členského štátu rozhodnúť, či vnútroštátne právne opatrenie, ktoré predstavuje množstevné obmedzenie obchodu nezlučiteľné s článkom 34 ZFEÚ, môže byť predsa len odôvodnené podľa článku 36 ZFEÚ z dôvodu ochrany ľudského zdravia, musí sa obmedziť len na preskúmanie informácií, dôkazov alebo iných materiálov, ktoré mal zákonodarca k dispozícii a ktoré posudzoval v čase, keď bola právna úprava prijatá? V prípade zápornej odpovede, aké iné obmedzenia sa môžu uplatniť vo vzťahu k právomoci vnútroštátneho súdu posudzovať všetky materiály alebo dôkazy, ktoré má k dispozícii a ktoré predložili účastníci konania v čase rozhodovania vnútroštátneho súdu?

4.

Ak sa od súdu členského štátu vyžaduje, aby pri výklade a uplatňovaní práva Únie preskúmaval tvrdenie vnútroštátnych orgánov, že opatrenie, ktoré inak predstavuje množstevné obmedzenie v zmysle článku 34 ZFEÚ, je odôvodnené, pretože ide o výnimku podľa článku 36 ZFEÚ z dôvodu záujmu ochrany ľudského zdravia, do akej miery sa od tohto súdu požaduje alebo do akej miery je oprávnený, aby si vytvoril – na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, – objektívny pohľad na účinnosť uvedeného opatrenia vo vzťahu k dosiahnutiu zamýšľaného cieľa, dostupnosť alternatívnych opatrení, ktoré sú rovnako účinné, ale narúšajú hospodársku súťaž v Únii v menšom rozsahu, a všeobecnú primeranosť uvedeného opatrenia?

5.

Pri posudzovaní (v kontexte sporu o tom, či je opatrenie odôvodnené z dôvodu ochrany ľudského zdravia podľa článku 36 ZFEÚ) existencie alternatívneho opatrenia, ktoré nenarúša alebo ktoré aspoň narúša obchod a hospodársku súťaž v rámci Únie v menšom rozsahu, ide o oprávnený dôvod na odmietnutie tohto alternatívneho opatrenia, keď účinky tohto alternatívneho opatrenia nemusia presne zodpovedať opatreniu zakázanému podľa článku 34 ZFEÚ, ale môžu priniesť ďalšie, dodatočné prínosy a napĺňať širší a všeobecný cieľ?

6.

Pri posudzovaní, či vnútroštátne opatrenie, vo vzťahu ku ktorému sa pripustilo alebo konštatovalo, že ide o množstevné obmedzenie v zmysle článku 34 ZFEÚ a ktorého odôvodnenosť sa preukazuje podľa článku 36 ZFEÚ, a to najmä pri posudzovaní jeho primeranosti, do akej miery môže súd poverený touto úlohou vziať do úvahy svoje posúdenie povahy a rozsahu, v akom opatrenie predstavuje množstevné obmedzenie porušujúce článok 34 [ZFEÚ]?

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/5

1.

Je ošetrovateľské zariadenie v zmysle dekrétu Valónskeho regiónu z 5. júna 1997 týkajúceho sa domovov dôchodcov, ošetrovateľských zariadení a zariadení dennej starostlivosti pre starých ľudí, ktoré poskytuje za účelom zisku špeciálne ubytovanie pre jednu alebo dve osoby spolu so zariadenou kuchyňou, obývačkou, spálňou a zariadenou kúpeľňou, pričom im tak umožňuje viesť nezávislý život, ako aj slobodne využívať doplnkové služby za odplatu, ktoré sú prístupné iným osobám ako nájomníkom ošetrovateľského zariadenia (prevádzkovanie reštaurácie – baru, kaderníctva a kozmetického salónu, fyzioterapeutické priestory, činnosti ergoterapie, práčovňa, ošetrovňa a odber krvi, ordinácia), subjektom sociálnej povahy, ktorý „poskytuje služby a dodávky tovaru úzko súvisiace so sociálnou starostlivosťou alebo činnosťou v oblasti sociálneho zabezpečenia“ v zmysle článku 13 A ods. 1 písm. g) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia  (1) (teraz článok 132 ods. 1 písm. g) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (2))?

2.

Bude sa odpoveď na túto otázku líšiť, ak predmetné ošetrovateľské zariadenie získa na poskytovanie služieb dotáciu alebo inú formu finančného zvýhodnenia alebo pomoci zo strany verejnej moci?

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/6

1. a)

Má sa článok 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že orgány činné v trestnom konaní nesmú sankcionovať sprostredkovanie stávok na športové podujatia organizátorovi stávok licencovaného v inom členskom štáte EÚ uskutočnené bez nemeckého povolenia, ak je na sprostredkovanie stávok potrebné nemecké povolenie organizátora stávok, vnútroštátne orgány však na základe právnej úpravy, ktorá je v rozpore s právom Únie („monopol v oblasti stávok na športové podujatia“), nesmú vydať povolenie neštátnym organizátorom stávok?

1. b)

Zmení sa odpoveď na otázku 1. a), ak štátne orgány činné v trestnom konaní v jednej z 15 nemeckých spolkových krajín, ktoré spoločne zriadili a spoločne uskutočňujú verejný monopol v oblasti stávok na športové podujatia, tvrdia, že sa zákonný zákaz vydať povolenie súkromným organizátorom v prípade eventuálnej žiadosti o povolenie na organizáciu alebo sprostredkovanie stávok v tejto spolkovej krajine neuplatní?

1. c)

Majú sa základné zásady práva Únie, najmä slobodné poskytovanie služieb, ako aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-186/11 vykladať v tom zmysle, že im odporuje trvalý zákaz alebo sankcionovanie cezhraničného sprostredkovania stávok na športové podujatia označené ako „preventívne“, ak je to odôvodnené tým, že orgánu, ktorý zákaz vydal, v čase jeho rozhodovania „nebolo zrejmé, t. j. zjavné bez ďalšieho skúmania“, že sprostredkovanie stávok spĺňa všetky hmotnoprávne podmienky pre vydanie povolenia – odhliadnuc od výhrady verejného monopolu?

2.

Má sa smernica 98/34/ES (1) vykladať v tom zmysle, že jej odporuje sankcionovanie sprostredkovania stávok na športové podujatia prostredníctvom stávkového automatu organizátorovi stávok licencovaného v inom členskom štáte EÚ uskutočneného bez nemeckého povolenia, ak zásahy štátu spočívajú na zákone konkrétnej spolkovej krajiny, ktorý nebol notifikovaný Európskej komisii a ktorého obsahom je už neplatná štátna zmluva o hazardných hrách (Staatsvertrag zum Glücksspielwesen, ďalej len „GlüStV“)?

3.

Majú sa článok 56 ZFEÚ, zásada transparentnosti, zásada rovnosti a zákaz uprednostňovania podľa práva EÚ vykladať v tom zmysle, že im odporuje sankcionovanie sprostredkovania stávok na športové podujatia organizátorovi stávok licencovaného v inom členskom štáte EÚ uskutočnené bez nemeckého povolenia v prípade, ktorý sa prostredníctvom štátnej zmluvy, ktorou sa mení zmluva o hazardných hrách (Glücksspieländerungsstaatsvertrag, ďalej len „GlüÄndStV“) uzavretej na deväť rokov vyznačuje „doložkou o experimente pre stávky na športové podujatia“ stanovujúcou na obdobie siedmich rokov teoretickú možnosť udelenia nanajvýš 20 koncesií aj neštátnym organizátorom stávok s legalizačným účinkom pre všetky nemecké spolkové krajiny ako nevyhnutný predpoklad pre povolenie na sprostredkovanie stávok, ak

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/8

1.

Má sa článok 17 smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (1) vykladať tak, že vnútroštátnemu zákonodarcovi umožňuje, aby stanovil, že po skončení zmluvy má obchodný zástupca právo na odškodné za klientelu, ktorého výška nemôže presiahnuť sumu rovnajúcu sa ročnému príjmu, ako aj v prípade, že suma tohto odškodného nepokrýva celú skutočne utrpenú škodu, na náhradu škody vo výške rozdielu medzi výškou skutočne utrpenej škody a sumou tohto odškodného?

2.

Konkrétne, má sa článok 17 [ods.] 2 [písm.] c) smernice vykladať tak, že podmieňuje poskytnutie dodatočnej náhrady škody k odškodnému za klientelu existenciou porušenia zmluvnej povinnosti alebo kvázi deliktuálneho porušenia zo strany zastúpeného, ktoré je v príčinnej súvislosti s požadovanou náhradou škody, ako aj existenciou škody odlišnej od tej, ktorá už bola nahradená paušálnym odškodným za klientelu?

3.

V prípade kladnej odpovede na túto otázku, musí byť toto porušenie odlišné od jednostranného skončenia zmluvy, ako napríklad doručenie nedostatočnej výpovede, poskytnutie nedostatočného kompenzačného odškodného za predčasné skončenie zmluvy a odškodného za klientelu, existencia vážnych dôvodov na strane zastúpeného, zneužitie práva na skončenie zmluvy alebo akékoľvek iné nesplnenie povinností, najmä v oblasti obchodných zvyklostí?

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/8

1.

Je preprava cestujúcich otvorenou šalupou na vnútrozemských vodných cestách Amsterdamu, najmä poskytovanie okružných plavieb za odplatu a prenájom na účely osláv, ako to je v prejednávanom prípade, považovaná za službu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, s. 36), pri zohľadnení výnimky týkajúcej sa služby v oblasti dopravy podľa článku 2 ods. 2 písm. d) tejto smernice?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Je kapitola III smernice [2006/123/ES] uplatniteľná v prípade čisto vnútroštátnych situácií alebo sa pri posúdení otázky, či je táto kapitola uplatniteľná, uplatňuje v čisto vnútroštátnych situáciách judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa ustanovení Zmluvy o slobode usadiť sa a o voľnom pohybe služieb?

3.

Pokiaľ odpoveď na druhú otázku znie, že pri posúdení otázky, či je uplatniteľná kapitola III smernice [2006/123/ES], sa v čisto vnútroštátnych situáciách uplatňuje judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa ustanovení Zmluvy o slobode usadiť sa a o slobodnom poskytovaní služieb:

4.

Vyplýva z článku 11 ods. 1 písm. b) III smernice [2006/123/ES], že v prípade, keď je počet povolení obmedzený zo závažných dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu, musí byť obmedzené tiež trvanie povolení aj vzhľadom na cieľ tejto smernice, ktorým je zabezpečiť voľný prístup k trhu so službami, alebo to patrí do diskrečnej právomoci príslušného orgánu členského štátu?

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/9

1.

Je kapitola III smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, s. 36) uplatniteľná v prípade čisto vnútroštátnych situácií alebo sa pri posúdení otázky, či je táto kapitola uplatniteľná, uplatňuje v čisto vnútroštátnych situáciách judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa ustanovení Zmluvy o slobode usadiť sa a o voľnom pohybe služieb?

2.

Pokiaľ odpoveď na prvú otázku znie, že pri posúdení otázky, či je uplatniteľná kapitola III smernice [2006/123/ES], sa v čisto vnútroštátnych situáciách uplatňuje judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa ustanovení Zmluvy o slobode usadiť sa a o voľnom pohybe služieb:

3.

Pokiaľ sa poskytovateľ služieb môže odvolávať na ustanovenia v kapitole III smernice [2006/123/ES]: Odporuje článku 10 ods. 2 písm. c) tejto smernice opatrenie, akým je sporné pravidlo, podľa ktorého vlastník podniku s prostitútkami vo výklade smie prenajímať izby na báze hodinovej tarifikácie iba tým prostitútkam, ktoré vedia s prevádzkovateľom komunikovať v jazyku, ktorému on rozumie?

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/10

1.

Ide v prípade zmesí aminokyselín, akými sú zmesi vo veci samej (RM0630, resp. RM0789), z ktorých sa (v spojení s uhľohydrátmi a tukmi) vyrába potravina, ktorou sa nahrádza zásadne životne dôležitá, v bežnej strave dostupná látka, ktorá však výnimočne vyvoláva alergiu, a tým sa predchádza zdravotným poruchám súvisiacim s alergiou a umožní zmiernenie alebo liečba už vniknutých porúch, o lieky zložené z viacerých zložiek navzájom zmiešaných na terapeutické alebo profylaktické účely v zmysle položky 3003 kombinovanej nomenklatúry (1)?

V prípade zápornej otázky na otázku 1:

2.

Ide v prípade zmesí aminokyselín o potravinové prípravky položky 2106 kombinovanej nomenklatúry, ktoré sú v zmysle poznámky 1 písm. a) ku kapitole 30 kombinovanej nomenklatúry z tejto kapitoly vylúčené, pretože neplnia žiaden terapeutický alebo profylaktický účel, ale plnia iba účel prísunu potravy?

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/11

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/11

1.

Patrí do pôsobnosti smernice 2010/18 (1) o „revidovanej rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke“ vymedzenej v článku 1 ods. 2 [tejto dohody] vzťah pracovníka, ktorý je členom družstva zamestnancov, ako je upravený v článku 80 (španielskeho) zákona 27/99 o družstvách a článku 89 zákona 8/2003 o družstvách Autonómneho spoločenstva Valencia, ktorý aj keď ho vnútroštátna právna úprava a judikatúra kvalifikujú ako „členský“ vzťah, možno ho v rámci práva Spoločenstva považovať za „pracovnú zmluvu“?

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku sa subsidiárne kladie druhá otázka.

2.

Má sa článok 8 ods. 2 „revidovanej rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke“ (smernica 2010/18), a konkrétnejšie ustanovenie, podľa ktorého „vykonávanie ustanovení tejto dohody nie je právoplatným dôvodom na zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom v oblasti patriacej do rozsahu pôsobnosti tejto dohody“ vykladať v tom zmysle, že výslovné neprebratie smernice 2010/18 do vnútroštátneho právneho poriadku členským štátom nemôže znížiť rozsah ochrany, ktorý tento štát vymedzil pri prebratí predchádzajúcej smernice 96/34 (2)?

Iba v prípade kladnej odpovede na niektorú z týchto dvoch otázok, ak sa smernica 2010/18 považuje za uplatniteľnú na vzťah pracovníka – člena, akým je vzťah žalobkyne, je opodstatnené – z nižšie uvedených dôvodov – položiť nasledujúce otázky.

3.

Má sa článok 6 novej „revidovanej rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke“, ktorá je súčasťou smernice 2010/18, vykladať tak, že tento článok ukladá povinnosť, aby preberajúci vnútroštátny právny predpis alebo dohoda obsahovali a výslovne vyjadrovali povinnosti zamestnávateľov „zvážiť“ a „reagovať na žiadosti svojich pracovníkov/pracovníčok o „zmenu dĺžky alebo rozvrhnutia pracovného času“ pri návrate z rodičovskej dovolenky, s prihliadnutím na vlastné potreby, ako aj potreby pracovníkov, pričom tento článok nemožno riadne prebrať prostredníctvom vnútroštátneho právneho predpisu alebo podnikového predpisu, ktorý účinnosť takéhoto práva podmieňuje výlučným uvážením zamestnávateľa, či uvedeným žiadostiam vyhovie alebo nevyhovie?

4.

Treba vychádzať z toho, že článok 6 [„revidovanej rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke“] – s ohľadom na článok 3 smernice [2010/18] a na „záverečné ustanovenia“ obsiahnuté v článku 8 tejto dohody – má v prípade neprebratia do vnútroštátneho právneho poriadku „priamy horizontálny“ účinok, keďže ide o minimálny predpis Spoločenstva?

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/12

1.

Odporuje článkom 107 a 108 Zmluvy o [fungovaní Európskej únie] v konsolidovanom znení článok 56 Zákonníka práce (kráľovský dekrét so silou zákona 1/1995 z 24. marca 1995), piatemu prechodnému ustanoveniu zákona 3/2012 zo 6. júla 2012, ktorým sa prijímajú mimoriadne opatrenia pre reformu trhu práce, ako aj článok 123 a článok 124 ods. 13 zákona o úprave súdnictva v pracovnoprávnych veciach (zákon 36/2011 z 10. októbra 2011) (kvôli nepriamemu odkazu na predchádzajúce ustanovenie), keďže vecne zvyšujú odstupné povolené rozhodnutím Európskej komisie v konaní „State aid SA.35253 (2012/N) Spain. Restructuring and Recapitalisation of the BFA Group“?

2.

Bol by výklad uvedených ustanovení, ktorý by súdu umožňoval upraviť odstupné v prípade vyhlásenia prepustenia za oprávnené na zákonné minimum stanovené vnútroštátnou právnou úpravou, v rozpore s uvedeným právom Únie a rozhodnutím Európskej komisie v konaní „State aid SA.35253 (2012/N) Spain. Restructuring and Recapitalisation of the BFA Group“?

3.

Bol by výklad uvedených ustanovení, ktorý by súdu umožňoval upraviť odstupné v prípade vyhlásenia prepustenia za protiprávne na čiastku dohodnutú v dohode uzavretej v období porád so zamestnancami, za predpokladu, že je vyššia než zákonné minimum, ale nižšia než zákonné maximum, v rozpore s uvedeným právom Únie a rozhodnutím Európskej komisie v konaní „State aid SA.35253 (2012/N) Spain. Restructuring and Recapitalisation of the BFA Group“?

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/13

1.

Odporuje článkom 107 a 108 Zmluvy o [fungovaní Európskej únie] v konsolidovanom znení článok 56 Zákonníka práce (kráľovský dekrét so silou zákona 1/1995 z 24. marca 1995), piatemu prechodnému ustanoveniu zákona 3/2012 zo 6. júla 2012, ktorým sa prijímajú mimoriadne opatrenia pre reformu trhu práce, ako aj článok 123 a článok 124 ods. 13 zákona o úprave súdnictva v pracovnoprávnych veciach (zákon 36/2011 z 10. októbra 2011) (kvôli nepriamemu odkazu na predchádzajúce ustanovenie), keďže vecne zvyšujú odstupné povolené rozhodnutím Európskej komisie v konaní „State aid SA.35253 (2012/N) Spain. Restructuring and Recapitalisation of the BFA Group“?

2.

Bol by výklad uvedených ustanovení, ktorý by súdu umožňoval upraviť odstupné v prípade vyhlásenia prepustenia za oprávnené na zákonné minimum stanovené vnútroštátnou právnou úpravou, v rozpore s uvedeným právom Únie a rozhodnutím Európskej komisie v konaní „State aid SA.35253 (2012/N) Spain. Restructuring and Recapitalisation of the BFA Group“?

3.

Bol by výklad uvedených ustanovení, ktorý by súdu umožňoval upraviť odstupné v prípade vyhlásenia prepustenia za protiprávne na čiastku dohodnutú v dohode uzavretej v období porád so zamestnancami, za predpokladu, že je vyššia než zákonné minimum, ale nižšia než zákonné maximum, v rozpore s uvedeným právom Únie a rozhodnutím Európskej komisie v konaní „State aid SA.35253 (2012/N) Spain. Restructuring and Recapitalisation of the BFA Group“?

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/14

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie (siedma komora) z 13. mája 2014 v spojených veciach T-458/10 až T-467/10 a T-471/10 Peter McBride a iní/Európska komisia,

—

zamietol žalobu o neplatnosť a v každom prípade prvý žalobný návrh,

—

alternatívne vrátil vec Všeobecnému súdu Európskej únie na rozhodnutie o žalobných dôvodoch, ktoré mu boli predložené a o ktorých Súdny dvor Európskej únie nerozhodol a

—

zaviazal žalobcov v prvostupňovom konaní na náhradu trov odvolacieho konania ako aj konania pred Všeobecným súdom.

Po prvé Všeobecný súd nesprávne vyložil a nesprávne uplatnil článok 266 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“ alebo „Zmluva“) v spojení s článkom 263 ZFEÚ a zásadou efektívnosti, zásadou rozdelenia právomocí, zásadou právnej istoty, zásadou kontinuity právneho poriadku, časového uplatnenia práva, zásadou legitímnej dôvery a zásadou upravujúcou následnosť právnych predpisov v rozsahu, v akom zrušil niektoré rozhodnutia Komisie, ktorých účelom bolo splniť povinnosti Komisie podľa rozsudkov v spojených veciach T-218/03 až T-241/03, Boyle a i./Komisia a v spojených veciach C-373/06 P, C-379/06 P a C-382/06 P, Flaherty a i./Komisia. Napadnutý rozsudok uvádza, že Komisia mala povinnosť prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmito rozsudkami, ale nemala na to právomoc.

Po druhé Všeobecný súd neuviedol riadne odôvodnenie svojho rozsudku a neodpovedal na hlavné tvrdenie Komisie (ako aj na otázku prípustnosti v jednej veci). Tým porušil článok 36 Štatútu Súdneho dvora a článok 81 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/14

1.

Musia sa mimoriadne okolnosti v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia (1) vzťahovať priamo na rezervovaný let?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: koľko predchádzajúcich letov lietadla použitého pri plánovanom lete je relevantných na to, aby išlo o mimoriadne okolnosti? Existuje časové obmedzenie na zohľadnenie mimoriadnych okolností počas predchádzajúcich letov? Ak áno, ako sa má stanoviť?

3.

V prípade, že sú mimoriadne okolnosti, ktoré nastanú pri predchádzajúcich letoch, relevantné pre neskorší let, musia sa primerané opatrenia, ktoré majú prijať prevádzkujúce letecké spoločnosti, podľa článku 5 ods. 3 nariadenia vzťahovať len na zabránenie mimoriadnym okolnostiam alebo aj na odvrátenie dlhšieho meškania?

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/15

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 21. mája 2014 vo veci T-519/09 Toshiba Corporation/Európska komisia v rozsahu, v akom sa zamietol návrh, ktorý predložila Toshiba, na zrušenie článkov 1 a 2 rozhodnutia Európskej komisie vo veci COMP/39.129 – Výkonové transformátory a zrušil toto rozhodnutie,

—

alternatívne vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie v súlade s právnym názorom Súdneho dvora a v každom prípade,

—

priznal Toshiba Corporation náhradu jej trov konania vrátane trov konania pred Všeobecným súdom.

Prvý odvolací dôvod: Toshiba uvádza, že Všeobecný súd uplatnil nesprávne právne posúdenie, keď konštatoval, že japonskí výrobcovia výkonových transformátorov boli potenciálnymi konkurentmi na trhu EHP (1) z dôvodu, že bariéry pre vstup na trh EHP neboli neprekonateľné a (2) z dôvodu existencie gentlemanskej dohody, namiesto overenia, či japonskí výrobcovia mali reálne konkrétne možnosti vstúpiť na trh EHP a či takýto vstup bol ekonomicky schodnou stratégiou. Za absencie potenciálnej konkurencie medzi japonskými a európskymi výrobcami, gentlemanská dohoda nemohla porušiť článok 81 ES a Komisia nemala právomoc konať vo veci. Napadnutý rozsudok a napadnuté rozhodnutie, by preto mali byť vo vzťahu k spoločnosti Toshiba zrušené.

Druhý odvolací dôvod: Toshiba uvádza, že Všeobecný súd skreslil obsah listu, v ktorom ďalší účastník konania uviedol, že nebude napádať závery Komisie. Komisia zastávala názor, že list nahradil skoršie tvrdenia tohto účastníka potvrdzujúce, že v EHP nerealizoval žiadne predaje. Ide však o skreslenie dôkazu, ktorým Všeobecný súd prijíma záver, že bariéry pre vstup na trh EHP neboli neprekonateľné. Toshiba preto uvádza, že napadnutý rozsudok a napadnuté rozhodnutie by malo byť zrušené.

Tretí odvolací dôvod: Toshiba tvrdí, že Všeobecný súd uviedol kontradiktórne odôvodnenie, uplatnil nesprávne právne posúdenie pre utajenie pred verejnosťou a porušil zásadu osobnej zodpovednosti, keď tvrdenie spoločnosti Toshiba týkajúce sa jej neúčasti na stretnutí v roku 2003 v Zurichu považovala za „neúčinné“. Napadnutý rozsudok a napadnuté rozhodnutie, by preto mali byť zrušené v rozsahu, v akom uvádzajú záver, že spoločnosť Toshiba pokračovala v účasti na gentlemanskej dohode do mája 2003.

Štvrtý odvolací dôvod: Toshiba uvádza, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 18 Pokynov pre ukladanie pokút, keď uplatnil celkové trhové podiely ako náhradu za podiel účastníkov na porušení. Napadnutý rozsudok a napadnuté rozhodnutie by preto mali byť zrušené v rozsahu, v akom sa pokuta spoločnosti Toshiba vypočítala na základe celosvetového trhového podielu spoločnosti Toshiba a pokuta uložená spoločnosti Toshiba by v súlade s tým mala byť znížená.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/17

1.

Konanie sa zastavuje.

2.

Žalobkyňa a vedľajší účastník konania znášajú vlastné trovy konania a každý z nich je povinný nahradiť polovicu trov konania žalovaného.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/17

1.

Konanie sa zastavuje.

2.

Žalobkyňa znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalovaného.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/18

1.

Konanie sa zastavuje.

2.

Žalobkyňa a vedľajší účastník konania znášajú vlastné trovy konania a každý z nich je povinný nahradiť polovicu trov konania žalovaného.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/19

1.

Konanie sa zastavuje.

2.

Žalobkyňa znáša trovy konania vrátane trov, ktoré vynaložili žalovaný a vedľajší účastník konania.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/19

1.

Konanie sa zastavuje.

2.

Žalobkyňa znáša trovy konania vrátane trov, ktoré vynaložili žalovaný a vedľajší účastník konania.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/20

—

zrušil rozhodnutie piateho odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 30. apríla 2014 vydané v spojených veciach R 240/2013-5 a R 303/2013-5,

—

zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/21

—

zrušil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 19. mája 2014 vo veci R 1911/2013-4 kvôli rozporu s právom a nenaplneniu platných právnych ustanovení upravujúcich ochrannú známku Spoločenstva a vyhlásil rozsudok, ktorým sa vyhovie žalobným návrhom uvedeným v tejto žalobe, či už na základe vnútornej rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej trojrozmernej ochrannej známky, či už na základe rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním, vyhovejúc tejto žalobe a nariadil zápis prihlášky trojrozmernej ochrannej známky Spoločenstva č. 1 1 7 47  987 v triede 30 medzinárodného triedenia, kvôli jej súladu s právom a v dôsledku súdneho konania,

—

po vyhovení tejto žalobe a zápise uvedenej ochrannej známky zaviazal ÚHVT na náhradu trov tohto konania a vrátenie poplatkov za odvolanie zaplatených pred ÚHVT.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/21

—

zrušil rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 13. mája 2014 vo veci R 1859/2013-2 týkajúce sa medzinárodnej ochrannej známky v Európskej únii č. 0962191 a zmenil ho v tom zmysle, že odvolanie je odôvodnené a návrhu na vyhlásenie neplatnosti treba vyhovieť,

—

zaviazal žalovaného a prípadne ďalších účastníkov v konaní pred odvolacím senátom na náhradu trov konania vrátane trov konania, ktoré vznikli v priebehu konania o odvolaní.

—

porušenie článku 158 v spojení s článkom 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009

—

porušenie článku 158 v spojení s článkom 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods.1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/22

—

zmenil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 19. mája 2014 vo veci R 1128/2013-4 tým spôsobom, že sa námietka zamietne,

—

subsidiárne zrušil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 19. Mája 2014 vo veci 1128/2013-4,

—

zaviazal Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) na náhradu trov konania.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009,

—

porušenie článku 63 v spojení s pravidlom 20 ods. 7 písm. c) nariadenia č. 2868/95,

—

porušenie článku 63 ods. 2 a článkov 75 a 76 nariadenia č. 207/2009.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/23

—

zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 2. júna 2014 vo veci R 303/2014-4,

—

zaviazal Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) na náhradu trov konania.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/24

—

zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 23. apríla 2014 vo veci R 1553/2013-1 v rozsahu, v akom sa zamietlo odvolanie prihlasovateľa a potvrdilo rozhodnutie námietkového oddelenia o vyhovení námietke B 1 9 38  458 a čiastočnom zamietnutí zápisu ochrannej známky Spoločenstva č. 1 0 1 81  154„MESSI“ (obrazová),

—

zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/25

—

zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 15. mája 2014 vo veci R 941/2013-1,

—

zaviazal Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) a Brauerei S. Riegele, Inh. Riegele KG na náhradu trov konania.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/26

—

určil, že Komisia protiprávne neiniciovala hodnotenie zdravotných tvrdení o rastlinných látkach Európskym úradom pre bezpečnosť potravín upravené v článku 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1924/2006 (1) od 1. augusta 2014 a

—

alternatívne zrušil rozhodnutie, údajne obsiahnuté v liste Komisie z 29. júna 2014, o nezačatí hodnotenia zdravotných tvrdení o rastlinných látkach Európskym úradom pre bezpečnosť potravín prostredníctvom postupu upraveného v článku 13 do 1. augusta 2014.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/27

—

zrušil rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 19. mája 2014 vo veci R 1118/2013-2 v rozsahu v akom sa vyhlásila za zrušenú pre nepoužívanie ochranná známka Spoločenstva „ZARA“ č. 1 12  755 pre tieto služby triedy 39: „dopravné služby, distribúcia (doručovanie) najmä oblečenia, obuvi a doplnkov, parfumérie a kozmetiky“, keďže odvolací senát porušil článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009, keď sa dopustil týchto pochybení:

—

nesprávneho právneho posúdenia, keď odvolací senát konštatoval, že osoby oprávnené z franšízy Inditex sú súčasťou vnútornej organizácie spoločnosti, hoci v skutočnosti ide o právne nezávislé subjekty skupiny Inditex,

—

nesprávneho posúdenia dôkazu, keď odvolací senát vytýkal odvolateľke nepredloženie dôkazu o objeme obchodovania, ktorý sa dosiahol ponukou dopravných služieb na účely preukázania vonkajšieho používania ochrannej známky, hoci uvedený dôkaz bol v konaní predložený,

—

zaviazal ÚHVT a prípadne ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom na náhradu trov konania.

29.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/27

—

zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 7. mája 2014 vo veci R 1735/2012-1 a v dôsledku toho zamietol námietku, ktorú podal Aucar Trailer S.L. pokračujúc v konaní o zápise ochrannej známky Spoločenstva č. 9 6 90  314„Polycart A Whole Cart Full of Benefits“ pre tovary požadované podľa obmedzenia zo 16. novembra 2012 a zamietnuc námietku podanú proti nej,

—

zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.