20.6.2014

Úradný vestník Európskej únie

C 188/1

Odporúčanie prijať nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2533/98 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou

(ECB/2014/13)

(predložené Európskou centrálnou bankou)

(2014/C 188/01)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. ÚVOD

Rada Európskej únie prijala 23. novembra 1998 nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 (1). V súlade s článkom 107 ods. 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ECB v minulosti predložila Rade odporúčanie ECB/1998/10 (2). ECB neskôr predložila aj odporúčanie ECB/2008/9 (3), ktoré predchádzalo prijatiu nariadenia Rady (ES) č. 951/2009 (4). Je preto vhodné riadiť sa rovnakým postupom, ktorý je v súčasnosti ustanovený v článku 129 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a do nariadenia (ES) č. 2533/98 zahrnúť navrhované zmeny.

II. PRIPOMIENKY K ČLÁNKOM

Používanie štatistických informácií na účely vykonávania funkcií dohľadu

S cieľom minimalizovať spravodajskú záťaž a zabezpečiť, aby údaje bolo potrebné zbierať iba raz, národné centrálne banky sú v súčasnosti podľa článku 8 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 2533/98 oprávnené používať dôverné štatistické informácie na účely vykonávania svojich funkcií v oblasti dohľadu. Malo by sa presne stanoviť, že ECB, ktorá bola poverená osobitnými úlohami v oblasti prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 (5), môže podobne ako národné centrálne banky, ktoré boli poverené osobitnými úlohami v oblasti prudenciálneho dohľadu, používať dôverné štatistické informácie na výkon týchto úloh.

Zároveň by sa malo ozrejmiť, že k prenosu dôverných štatistických informácií medzi členmi ESCB a ostatnými orgánmi členských štátov a Únie, ktoré sú zodpovedné za a) dohľad nad finančnými inštitúciami, trhmi a infraštruktúrami a b) stabilitou finančného systému, a Európskym mechanizmom pre stabilitu (European Stability Mechanism – ESM) môže dochádzať s cieľom podporovať príslušné úlohy. Medzi orgány môžu okrem iného patriť príslušné orgány zodpovedné za dohľad a makroprudenciálny dohľad, európske orgány dohľadu (6), Európsky výbor pre systémové riziká, ako aj orgány oprávnené riešiť krízové situácie úverových inštitúcií.

Odporúčanie prijať

„NARIADENIE RADY,

ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 5.4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej centrálnej banky,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Komisie,

v súlade s postupom ustanoveným v článku 129 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 41 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky,

keďže:

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 (7) je kľúčovým prvkom právneho rámca, ktorý podporuje zber štatistických informácií ako jednu z úloh Európskej centrálnej banky (ECB), pri plnení ktorej jej pomáhajú národné centrálne banky. ECB sa neustále opiera o toto nariadenie pri uskutočňovaní a monitorovaní koordinovaného zberu štatistických informácií, ktoré sú potrebné na zabezpečenie plnenia úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), vrátane úlohy prispievať k plynulému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému, ako sa vymedzuje v článku 127 ods. 5 zmluvy.

(2)	Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 (8) poveruje ECB osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a stabilitu finančného systému v rámci Únie a jednotlivých členských štátov.

(3)

S cieľom minimalizovať spravodajskú záťaž spravodajských agentov a umožniť riadny výkon dohľadu nad finančnými inštitúciami, trhmi a infraštruktúrami, ktorým boli poverené všetky príslušné orgány, ako aj riadne plnenie úloh, ktorými boli poverené orgány zodpovedné za ochranu stability finančného systému, je potrebné zmeniť nariadenie (ES) č. 2533/98 tak, aby bolo možné prenášať a používať štatistické informácie, ktoré zbiera ESCB, medzi členmi ESCB a príslušnými orgánmi. Tieto orgány by mali zahŕňať príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad finančnými inštitúciami, trhmi a infraštruktúrami a makroprudenciálny dohľad, európske orgány dohľadu (9), Európsky výbor pre systémové riziká, ako aj orgány oprávnené riešiť krízové situácie úverových inštitúcií.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Konkrétne zmeny

Článok 8 nariadenia (ES) 2533/98 sa mení takto:

V odseku 1 sa písmeno d) nahrádza nasledujúcim znením a dopĺňa sa nové písmeno e):

‚d)	pokiaľ ide o ECB a národné centrálne banky, ak sú uvedené štatistické informácie použité v oblasti prudenciálneho dohľadu;

e)	pokiaľ ide o národné centrálne banky v súlade s článkom 14.4 štatútu, na výkon funkcií iných ako funkcie, ktoré sa uvádzajú v štatúte.‘

V odseku 4 sa písm. a) nahrádza takto:

‚a)	v rozsahu a na úrovni podrobností, ktoré sú potrebné na plnenie úloh ESCB uvedených v zmluve alebo úloh v oblasti prudenciálneho dohľadu, ktorými boli poverení členovia ESCB, alebo‘

Vkladá sa odsek 4a, ktorý znie:

‚(4a)

ESCB môže zasielať dôverné štatistické informácie orgánom členských štátov alebo Únie, ktoré zodpovedajú za dohľad na finančnými inštitúciami, trhmi a infraštruktúrami, alebo za stabilitu finančného systému v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom a Európskemu mechanizmu pre stabilitu (European Stability Mechanism – ESM) v rozsahu na úrovni podrobností, ktoré sú potrebné na plnenie ich príslušných úloh. Každý ďalší prenos týchto dôverných štatistických informácií musí byť výslovne povolený členom ESCB, ktorý ich zozbieral.‘

Článok 2

Záverečné ustanovenia

Toto nariadenie nadobúda účinnosť [dátum].

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.“

Vo Frankfurte nad Mohanom 21. marca 2014

Prezident ECB

Mario DRAGHI

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8).

(2) Odporúčanie ECB/1998/10 k nariadeniu Rady (ES) o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. ES C 246, 6.8.1998, s. 12).

(3) Odporúčanie ECB/2008/9 k nariadeniu Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2533/98 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. EÚ C 251, 3.10.2008, s. 1).

(4) Nariadenie Rady (ES) č. 951/2009 z 9. októbra 2009, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2533/98 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. EÚ L 269, 14.10.2009, s. 1).

(5) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(6) Európskymi orgánmi dohľadu sú Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy.

(7) Nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8).

(8) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(9) Európske orgány dohľadu sú Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy.

20.6.2014

Úradný vestník Európskej únie

C 188/4

OZNÁMENIE KOMISIE

Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu s vnútorným trhom

(2014/C 188/02)

1. ÚVOD

Toto oznámenie poskytuje usmernenia, ako podľa pravidiel štátnej pomoci posudzovať verejné financovanie dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu (important projects of common European interest – IPCEIs).

Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu môžu predstavovať významný prínos pre hospodársky rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť priemyslu a hospodárstva Únie vzhľadom na ich pozitívne účinky presahovania na vnútorný trh a spoločnosť Únie.

Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu umožňujú spájať vedomosti, odborné znalosti, finančné zdroje a hospodárske subjekty v celej Únii s cieľom prekonať významné zlyhania trhu alebo systémové zlyhania a spoločenské výzvy, ktoré by nebolo možné riešiť inak. Ich úlohou je spojiť verejný a súkromný sektor s cieľom uskutočniť rozsiahle projekty, ktoré poskytujú významné prínosy pre Úniu a jej občanov.

Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu môžu byť dôležité pre všetky politiky a činnosti, ktoré spĺňajú spoločné európske ciele, najmä pokiaľ ide o ciele stratégie Európa 2020 (1), hlavné iniciatívy Únie a kľúčové oblasti pre hospodársky rast, ako napríklad kľúčové podporné technológie (2) (key enabling technologies – KET).

Iniciatíva týkajúca sa modernizácie štátnej pomoci (ďalej len „MŠP“) (3) vyzýva, aby bola štátna pomoc orientovaná na ciele spoločných európskych záujmov v súlade s prioritami stratégie Európa 2020, s cieľom riešiť zlyhania trhu alebo iné významné systémové zlyhania, ktoré bránia podpore rastu a zamestnanosti a rozvoju integrovaného, dynamického a konkurencieschopného vnútorného trhu. Zavedenie dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu si často vyžaduje významnú účasť zo strany verejných orgánov, pretože trh by inak takéto projekty nefinancoval. Pre prípady, v ktorých verejné financovanie takýchto projektov predstavuje štátnu pomoc, stanovuje toto oznámenie platné pravidlá s cieľom zabezpečiť zachovanie rovnakých podmienok na vnútornom trhu.

Pravidlá pre verejné financovanie dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu sú už stanovené v rámci pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (4), ako aj v usmerneniach o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (5), ktoré poskytujú návod na uplatňovanie článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“). MŠP predstavuje dobrú príležitosť na aktualizáciu a konsolidáciu existujúcich usmernení do jedného dokumentu takým spôsobom, aby boli v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a cieľmi MŠP a aby sa rozšírili do ďalších oblastí, v ktorých by sa mohli uplatňovať. Toto oznámenie preto nahrádza všetky existujúce ustanovenia týkajúce sa dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu. Oznámenie tak poskytuje členským štátom špecializované a medzidisciplinárne usmernenia zamerané na podporu rozvoja dôležitých projektov spolupráce, ktoré podporujú spoločné európske záujmy.

V článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy sa stanovuje, že pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Toto oznámenie preto zavádza usmernenia týkajúce sa kritérií, ktoré bude Komisia uplatňovať pri posudzovaní štátnej pomoci na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu. Najprv sa v ňom vymedzuje rozsah pôsobnosti a potom sa uvádza zoznam kritérií, ktoré Komisia použije pri posudzovaní charakteru a významu takýchto projektov na účely uplatňovania článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy. V oznámení sa ďalej vysvetľuje, ako bude Komisia posudzovať zlučiteľnosť verejného financovania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu podľa pravidiel štátnej pomoci.

Toto oznámenie nevylučuje možnosť, že pomoc na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe iných ustanovení zmluvy, najmä článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, a ich vykonávacích predpisov. Rámec štátnej pomoci sa v súčasnosti modernizuje s cieľom ponúknuť členským štátom väčšie možnosti poskytovať dotácie pre dôležité projekty, ktoré naprávajú zlyhania trhu a problémy týkajúce sa súdržnosti v rôznych oblastiach s cieľom podporiť udržateľný rast a zamestnanosť. Jeho ustanovenia však nemusia v plnej miere obsiahnuť význam, špecifiká a vlastnosti dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu. Tie si môžu vyžadovať osobitné ustanovenia o oprávnenosti, zlučiteľnosti a postupoch, ktoré sa stanovujú v tomto oznámení.

2. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Toto oznámenie sa vzťahuje na dôležité projekty spoločného európskeho záujmu vo všetkých odvetviach hospodárskej činnosti.

10.

Toto oznámenie sa nevzťahuje na:

a)	opatrenia obsahujúce pomoc podnikom v ťažkostiach, ako sa uvádza v usmerneniach o záchrane a reštrukturalizácii (6) alebo v akomkoľvek následnom usmernení, v znení zmien alebo v nahradenom znení;

b)	opatrenia zahŕňajúce pomoc podnikom, voči ktorým sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, v ktorom bola táto pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom;

opatrenia pomoci, v prípade ktorých samotný obsah alebo podmienky s nimi spojené alebo ich metódy financovania predstavujú neoddeliteľné porušenie právnych predpisov Únie (7), a to najmä:

—	opatrenia pomoci, pri ktorých je poskytnutie pomoci podmienené povinnosťou, aby príjemca mal hlavné sídlo v príslušnom členskom štáte alebo aby bol usadený predovšetkým v príslušnom členskom štáte,

—	opatrenia pomoci, pri ktorých je poskytnutie pomoci podmienené povinnosťou, aby príjemca používal domáce výrobky alebo služby,

—	opatrenia pomoci obmedzujúce možnosť príjemcu využívať výsledky výskumu, vývoja a inovácií v iných členských štátoch.

3. KRITÉRIÁ OPRÁVNENOSTI

11.

Pri určovaní, či projekt spadá do pôsobnosti článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, sa uplatňujú tieto kritériá:

3.1. Definícia projektu

12.

Návrh pomoci sa týka jediného projektu, ktorý je jasne definovaný, pokiaľ ide o jeho ciele a podmienky realizácie, vrátane účastníkov a financovania (8).

13.

Za oprávnený môže Komisia považovať aj „integrovaný projekt“, to znamená skupinu jediných projektov, ktoré sú súčasťou spoločnej štruktúry, plánu alebo programu a ktoré sú zamerané na rovnaký cieľ a založené na jednotnom systémovom prístupe. Jednotlivé zložky integrovaného projektu sa môžu vzťahovať na rôzne úrovne dodávateľského reťazca, ale musia sa navzájom dopĺňať a musia byť nevyhnutné na dosiahnutie významného európskeho cieľa (9).

3.2. Spoločný európsky záujem

3.2.1. Všeobecné kumulatívne kritériá

14.

Projekt musí konkrétnym, jasným a identifikovateľným spôsobom prispievať k jednému alebo viacerým cieľom Únie a musí mať významný vplyv na konkurencieschopnosť Únie, trvalo udržateľný rast, riešenie spoločenských výziev alebo vytváranie hodnôt v celej Únii.

15.

Projekt musí predstavovať značný posun vpred k cieľom Únie, napríklad tým, že má kľúčový význam pre stratégiu Európa 2020, Európsky výskumný priestor, európsku stratégiu pre kľúčové podporné technológie (10), energetickú stratégiu pre Európu (11), rámec pre politiky v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 (12), Európsku stratégiu energetickej bezpečnosti (13), elektronickú stratégiu pre Európu, transeurópske dopravné a energetické siete, pre hlavné iniciatívy Únie ako napríklad Únia inovácií (14), Digitálna agenda pre Európu (15), Európa efektívne využívajúca zdroje (16) alebo Priemyselná politika vo veku globalizácie (17).

16.

Projekt musí zvyčajne zahŕňať viac ako jeden členský štát (18) a jeho prínosy nesmú byť obmedzené na členské štáty, ktoré projekt financujú, ale mali by sa rozšíriť na veľkú časť Únie. Prínosy projektu musia byť jasne definované konkrétnym a identifikovateľným spôsobom (19).

17.

Prínosy projektu nesmú byť obmedzené len na príslušné podniky alebo odvetvie, ale musia mať širší význam a uplatnenie pre európske hospodárstvo alebo pre spoločnosť prostredníctvom pozitívnych účinkov presahovania (napr. systémové účinky na viacerých úrovniach hodnotového reťazca alebo odbytových a výrobných trhov, alternatívne využitia v iných odvetviach alebo modálny presun), ktoré sú jasne definované konkrétnym a identifikovateľným spôsobom.

18.

Projekt musí obsahovať spolufinancovanie zo strany príjemcu.

19.

Projekt musí dodržiavať princíp postupného rušenia dotácií škodlivých pre životné prostredie, na ktoré sa odvoláva Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (20), ako aj viaceré závery Rady (21).

3.2.2. Všeobecné pozitívne ukazovatele

20.

Komisia zaujme priaznivejší postoj, ak projekt okrem splnenia kumulatívnych kritérií v oddiele 3.2.1 spĺňa tieto podmienky:

a)	projekt bol navrhnutý tak, aby existovala možnosť zúčastniť sa na ňom pre všetky členské štáty, ktoré majú záujem, s prihliadnutím na druh projektu, sledovaný cieľ a potreby financovania;

b)	na vypracovaní návrhu projektu sa podieľala Komisia alebo akýkoľvek právny subjekt, na ktorý Komisia preniesla svoje právomoci, napríklad Európska investičná banka;

c)	výberu projektu sa zúčastnila Komisia alebo akýkoľvek právny subjekt, na ktorý Komisia preniesla svoje právomoci, pokiaľ tento subjekt koná na tento účel ako vykonávacia štruktúra;

d)	súčasťou riadiacej štruktúry projektu je Komisia alebo akýkoľvek právny subjekt, na ktorý Komisia preniesla svoje právomoci, a viacero členských štátov;

e)	v rámci projektu dochádza k dôležitej vzájomnej spolupráci, pokiaľ ide o počet partnerov, zahrnutie organizácií z rôznych odvetví alebo zahrnutie podnikov rôznej veľkosti;

f)	projekt zahŕňa spolufinancovanie z fondu Únie (22).

3.2.3. Osobitné kritériá

21.

Projekty výskumu, vývoja a inovácií musia mať významný inovačný charakter alebo musia z hľadiska výskumu, vývoja a inovácií predstavovať významnú pridanú hodnotu vzhľadom na aktuálny stav v príslušnom odvetví.

22.

Projekty, ktoré obsahujú priemyselné využitie, musia umožňovať vývoj nového výrobku alebo služby s vysokým podielom výskumu a inovácií a/alebo zavedenie výrazne inovačného výrobného procesu. Pravidelná modernizácia existujúcich zariadení bez inovačnej dimenzie ani vývoj nových verzií existujúcich produktov sa nepovažujú za dôležité projekty spoločného európskeho záujmu.

23.

Projekty v oblasti životného prostredia, energetiky alebo dopravy buď musia mať veľký význam pre stratégiu životného prostredia, energetickú stratégiu vrátane bezpečnosti dodávok energie alebo dopravnú stratégiu Únie, alebo musia významne prispievať k vnútornému trhu, okrem iného vrátane uvedených odvetví.

3.3. Význam projektu

24.

Na to, aby považoval za dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu, musí byť projekt dôležitý z kvantitatívneho alebo kvalitatívneho hľadiska. Mal by byť buď obzvlášť významný, pokiaľ ide o veľkosť alebo rozsah a/alebo by mal zahŕňať veľmi vysokú úroveň technologického alebo finančného rizika.

4. KRITÉRIÁ ZLUČITEĽNOSTI

25.

Pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy bude Komisia zohľadňovať tieto kritériá (23).

26.

Komisia vykoná test vyváženosti s cieľom posúdiť, či očakávané pozitívne účinky prevažujú nad možnými negatívnymi účinkami, ako je uvedené ďalej.

27.

S prihliadnutím na charakter projektu môže Komisia usúdiť, že ak projekt spĺňa kritériá oprávnenosti uvedené v oddiele 3, predpokladá sa existencia zlyhania trhu alebo iných dôležitých systémových zlyhaní, ako aj príspevok projektu k spoločnému európskemu záujmu.

4.1. Nevyhnutnosť a proporcionalita pomoci

28.

Pomoc nesmie slúžiť ako dotácia na náklady na projekt, ktoré by podniku vznikli v každom prípade, a nesmie slúžiť na kompenzáciu bežného podnikateľského rizika hospodárskej činnosti. Bez pomoci by nemalo byť možné projekt realizovať, alebo by sa realizoval v menšej veľkosti alebo rozsahu alebo iným spôsobom, ktorý by významne obmedzil jeho očakávané prínosy (24). Pomoc sa bude považuje za proporcionálnu len vtedy, ak by sa rovnaký výsledok nemohol dosiahnuť s nižšou pomocou.

29.

Členský štát musí poskytnúť Komisii primerané informácie o podporovanom projekte, ako aj podrobný opis kontrafaktuálneho scenára, ktorý opisuje situáciu, keď príjemcovi neposkytne pomoc žiadny členský štát. Kontrafaktuálny scenár môže spočívať v neexistencii alternatívneho projektu alebo v jasne vymedzenom a dostatočne predvídateľnom alternatívnom projekte, ktorý príjemca zvažoval v rámci vnútorného rozhodovacieho procesu, a môže sa týkať alternatívneho projektu, ktorý sa úplne alebo sčasti vykonáva mimo územia Únie.

30.

Ak neexistuje alternatívny projekt, Komisia overí, že výška pomoci nepresahuje minimum potrebné na to, aby bol podporovaný projekt dostatočne ziskový, napríklad tak, že umožní dosiahnuť vnútornú mieru návratnosti (IRR), ktorá zodpovedá špecifickej referenčnej hodnote alebo miere návratnosti pre dané odvetvie alebo podnik. Na tento účel sa môže takisto použiť bežná miera návratnosti, ktorú príjemca vyžaduje v iných investičných projektov podobného druhu, jeho celkové kapitálové náklady alebo miery návratnosti bežne zaznamenávané v príslušnom odvetví. Je potrebné zvážiť všetky relevantné očakávané náklady a prínosy počas celej životnosti projektu.

31.

Maximálna výška pomoci sa stanoví s ohľadom na zistenú medzeru vo financovaní vo vzťahu k oprávneným nákladom. Ak je to odôvodnené v analýze medzery vo financovaní, intenzita pomoci môže dosiahnuť až 100 % úrovne oprávnených nákladov. Medzera vo financovaní je rozdiel medzi pozitívnym a negatívnym peňažným tokom v priebehu trvania investície, ktoré sú diskontované na ich súčasnú hodnotu na základe vhodného diskontného faktora, ktorý odráža mieru návratnosti, ktorú potrebuje príjemca na uskutočnenie projektu, a to hlavne vzhľadom na riziká. Oprávnené náklady sú tie, ktoré sú stanovené v prílohe (25).

32.

Ak sa preukáže (napríklad prostredníctvom interných dokumentov podniku), že príjemca pomoci čelí jasnej voľbe medzi uskutočnením podporovaného projektu alebo alternatívneho projektu bez pomoci, Komisia porovná očakávané čisté súčasné hodnoty investície v podporovanom projekte a v kontrafaktuálnom projekte so zreteľom na pravdepodobnosť uskutočnenia rôznych podnikateľských scenárov.

33.

Komisia bude vo svojej analýze zohľadňovať tieto prvky:

a) špecifikácia zamýšľanej zmeny : členský štát musí dostatočne spresniť zmenu správania, ktorá sa očakáva v dôsledku štátnej pomoci, t. j. či sa začne nový projekt alebo sa zvýši veľkosť, rozsah alebo rýchlosť dokončenia projektu. Zmena správania sa musí určiť porovnaním toho, aký by bol očakávaný výsledok a úroveň zamýšľanej činnosti s pomocou a bez nej. Rozdiel medzi týmito dvomi scenármi ukazuje vplyv opatrenia pomoci a jeho stimulačný účinok;

b) úroveň ziskovosti : ak by samotný projekt nebol pre súkromný podnik dostatočne ziskový na to, aby ho realizoval, ale priniesol by významný prospech pre spoločnosť, je skôr pravdepodobné, že pomoc má stimulačný účinok.

34.

S cieľom riešiť skutočné alebo potenciálne priame alebo nepriame narušenia medzinárodného obchodu môže Komisia zohľadniť fakt, že konkurenti, ktorí sa nachádzajú mimo Únie, (v priebehu posledných troch rokov) dostali alebo dostanú, či už priamo alebo nepriamo, pomoc rovnakej intenzity na podobné projekty. Ak sa však narušenia medzinárodného obchodu vyskytnú pravdepodobne až po uplynutí viac ako troch rokov vzhľadom na osobitnú povahu dotknutého sektora, referenčné obdobie možno zodpovedajúcim spôsobom predĺžiť. Ak je to vôbec možné, príslušný členský štát poskytne Komisii dostatočné informácie, ktoré jej umožnia posúdenie situácie, najmä z hľadiska potreby zohľadnenia konkurenčnej výhody konkurenta z tretej krajiny. Ak Komisia nemá dôkazy o poskytnutej alebo navrhnutej pomoci, môže svoje rozhodnutie založiť na nepriamych dôkazoch.

35.

Pri zhromažďovaní dôkazov môže Komisia využiť svoje vyšetrovacie právomoci (26).

36.

Nástroj pomoci sa musí vybrať s ohľadom na zlyhanie trhu alebo iné dôležité systémové zlyhania, ktoré sa snaží riešiť. Ak je napríklad hlavným problémom nedostatočný prístup k financovaniu, členské štáty by mali spravidla využiť pomoc vo forme podpory likvidity, napríklad úver alebo záruku (27). Ak je takisto potrebné podniku do určitej miery zabezpečiť spoločné znášanie rizík, zvyčajne by mal byť vybraným nástrojom pomoci vratný preddavok. Splatné nástroje pomoci sa budú vo všeobecnosti považovať za pozitívny ukazovateľ.

37.

Ak je to relevantné, v analýze zohľadnené ciele energetickej bezpečnosti a energetickej účinnosti.

38.

Komisia bude posudzovať priaznivejšie projekty, ktoré zahŕňajú významný vlastný príspevok od príjemcov alebo od nezávislých súkromných investorov. Príspevok vo forme hmotných a nehmotných aktív, ako aj pozemkov sa zohľadní v trhovej cene.

39.

Výber príjemcov prostredníctvom konkurenčného, transparentného a nediskriminačného výberového konania sa bude považovať za pozitívny ukazovateľ.

4.2. Zabránenie neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže a test vyváženosti

40.

Členské štáty by mali poskytnúť dôkazy o tom, že navrhované opatrenie pomoci predstavuje vhodný nástroj politiky na dosiahnutie cieľa projektu. Opatrenie pomoci sa nebude považovať za vhodné, ak je možné dosiahnuť rovnaký výsledok pomocou iných nástrojov politiky alebo iných nástrojov pomoci, ktoré menej narušujú hospodársku súťaž.

41.

Aby bola pomoc zlučiteľná, musia sa obmedziť negatívne účinky opatrenia pomoci v zmysle narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi členskými štátmi a musia ich prevážiť pozitívne účinky, pokiaľ ide o prispenie k cieľu spoločného európskeho záujmu.

42.

Komisia pri posudzovaní negatívnych účinkov opatrenia pomoci zameria svoju analýzu na predvídateľný vplyv pomoci na hospodársku súťaž medzi podnikmi na príslušných trhoch s výrobkami vrátane odbytových a výrobných trhov a na riziko nadmernej kapacity.

43.

Komisia posúdi riziká uzavretia trhu a dominantného postavenia na trhu, predovšetkým v prípade nešírenia alebo obmedzeného šírenia výsledkov výskumu. Projekty, ktoré obsahujú budovanie infraštruktúry (28), musia zabezpečiť otvorený a nediskriminačný prístup k infraštruktúre a nediskriminačné stanovovanie cien (29).

44.

Komisia posúdi možné negatívne účinky na obchod vrátane rizika súťaženia v poskytovaní dotácií medzi členskými štátmi, ktoré sa môže vyskytnúť najmä v súvislosti s voľbou miesta realizácie projektu.

4.3. Transparentnosť

45.

Členské štáty zabezpečia uverejnenie nasledujúcich informácií na všeobecnej webovej stránke štátnej pomoci na celoštátnej alebo regionálnej úrovni:

a)	znenie opatrenia pomoci a jeho vykonávacích ustanovení alebo zodpovedajúci odkaz;

b)	totožnosť orgánu alebo orgánov poskytujúcich pomoc;

totožnosť jednotlivého príjemcu, formu a výšku pomoci poskytnutej každému príjemcovi, dátum poskytnutia pomoci, typ podniku (MSP/veľký podnik), región, v ktorom sa príjemca nachádza (na úrovni NUTS II) a hlavné hospodárske odvetvie, v ktorom podnik, ktorý je príjemcom pomoci, vykonáva svoju činnosť (na úrovni skupiny NACE) (30).

46.

Od takejto požiadavky možno upustiť, pokiaľ ide o individuálnu pomoc nižšiu ako 500 000 EUR. Takéto informácie sa musia uverejniť po prijatí rozhodnutia o poskytnutí pomoci, musia sa uchovávať najmenej 10 rokov a širokej verejnosti musia byť dostupné bez obmedzení (31). Od členských štátov sa do 1. júla 2016 nebude požadovať, aby poskytovali uvedené informácie.

5. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

5.1. Notifikačná povinnosť

47.

Podľa článku 108 ods. 3 zmluvy členské štáty musia vopred upovedomiť Komisiu o akýchkoľvek zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením štátnej pomoci vrátane pomoci pre dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu.

48.

Kedykoľvek je to možné, členské štáty zapojené do rovnakého dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu sa vyzývajú, aby predložili Komisii spoločnú notifikáciu.

5.2. Hodnotenie ex post a podávanie správ

49.

Vykonávanie projektu musí byť predmetom pravidelného podávania správ. Ak je to vhodné, Komisia môže požiadať o vykonanie hodnotenia ex post.

5.3. Nadobudnutie účinnosti, platnosť a revízia

50.

Toto oznámenie sa bude uplatňovať od 1. júla 2014 do 31. decembra 2020.

51.

Komisia uplatní zásady stanovené v tomto oznámení na všetky notifikované projekty pomoci, pri ktorých je potrebné prijať rozhodnutie po uverejnení oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, ako aj v prípadoch projektov notifikovaných pred jeho uverejnením.

52.

V súlade s oznámením o určení pravidiel uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci (32) v prípade pomoci, ktorá nebola notifikovaná, Komisia uplatní toto oznámenie, ak bola pomoc poskytnutá po nadobudnutí jeho účinnosti, a platné pravidlá účinné v čase poskytnutia pomoci vo všetkých ostatných prípadoch.

53.

Komisia sa môže kedykoľvek rozhodnúť zmeniť toto oznámenie, ak by to bolo potrebné z dôvodov týkajúcich sa politiky hospodárskej súťaže, alebo s cieľom zohľadniť iné politiky Únie a medzinárodné záväzky, vývoj na trhoch, alebo z akéhokoľvek iného opodstatneného dôvodu.

(1) Oznámenie Komisie „Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, KOM(2010) 2020 v konečnom znení z 3. marca 2010.

(2) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – „Európska stratégia pre kľúčové podporné technológie – cesta k rastu a zamestnanosti“, COM(2012) 341 final z 26. júna 2012.

(3) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP) – COM(2012) 209 final z 8. mája 2012.

(4) Rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (Ú. v. EÚ C 323, 30.12.2006, s. 1).

(5) Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (Ú. v. EÚ C 82, 1.4.2008, s. 1).

(6) Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2) Ako je objasnené v bode 20 uvedených usmernení, v prípade, že je ohrozená základná existencia firmy v ťažkostiach, firma sa nemôže považovať za vhodný nástroj na posilnenie iných cieľov verejnej politiky, až kým nie je zaistená jej životaschopnosť.

(7) Pozri napríklad vec C-156/98 Nemecko/Komisia, Zb. 2000, s. I-6857, bod 78 a vec C-333/07 Régie Networks/Rhone Alpes Bourgogne, Zb. 2008, s. I-10807, body 94 – 116.

(8) Keď nie je možné od seba jasne oddeliť dva alebo viac projektov v oblasti výskumu a vývoja, a najmä keď tieto projekty nemajú samostatne vyhliadky na technologický úspech, musia sa považovať za jediný projekt. Pomoc pre projekt, ktorý vedie len k zmene miesta projektu v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) bez zmeny charakteru, veľkosti alebo rozsahu projektu, sa nebude považovať za zlučiteľnú.

(9) Jediný projekt a integrovaný projekt sa ďalej označujú ako „projekt“.

(10) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – „Európska stratégia pre kľúčové podporné technológie – cesta k rastu a zamestnanosti“, COM(2012) 341 final z 26. júna 2012.

(11) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – „Energia 2020 – Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku“ – KOM(2010) 639 v konečnom znení.

(12) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – „Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030“ – COM(2014) 15 final.

(13) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – „Európska stratégia energetickej bezpečnosti“, COM(2014) 330 final.

(14) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – „Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií“, KOM(2010) 546 v konečnom znení.

(15) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – „Digitálna agenda pre Európu“, KOM(2010) 245 v konečnom znení/2 z 26. augusta 2010.

(16) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – „Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020“, KOM(2011) 21 z 26. januára 2011.

(17) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu“, KOM(2010) 614 v konečnom znení z 28. októbra 2010.

(18) S výnimkou prepojených výskumných infraštruktúr a projektov TEN-T, ktoré majú vo svojej podstate nadnárodný význam, pretože sú súčasťou reálne prepojenej cezhraničnej siete alebo sú nevyhnutné na posilnenie riadenia cezhraničnej dopravy alebo interoperability.

(19) Samotná skutočnosť, že projekt uskutočňujú podniky v rôznych krajinách alebo že výskumnú infraštruktúru následne používajú podniky so sídlom v rôznych členských štátoch, nepostačuje nato, aby sa projekt považoval za dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu. Súdny dvor potvrdil politiku Komisie, podľa ktorej sa projekt môže považovať za projekt spoločného európskeho záujmu na účely článku 107 ods. 3 písm. b), ak je súčasťou nadnárodného európskeho programu, ktorý spoločne podporuje viacero vlád členských štátov, alebo ak vznikol vďaka zosúladenej činnosti viacerých členských štátov s cieľom bojovať proti spoločnej hrozbe. Spojené veci C-62/87 a 72/87 Exécutif regional wallon a SA Glaverbel/Komisia, Zb. 1988, s. 1573, bod 22.

(20) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – „Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje“, KOM(2011) 571 v konečnom znení z 20. septembra 2011.

(21) Napríklad v záveroch Európskej rady z 23. mája 2013 sa potvrdila potreba postupne zrušiť dotácie škodlivé pre životné prostredie alebo hospodárstvo vrátane dotácií na fosílne palivá s cieľom uľahčiť investície do novej a inteligentnej energetickej infraštruktúry.

(22) Financovanie z prostriedkov Únie, ktoré centrálne spravujú inštitúcie, agentúry, spoločne podniky a iné orgány Únie a ktoré nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou členského štátu, nepredstavuje štátnu pomoc.

(23) Podľa Súdneho dvora Komisia v oblasti posúdenia zlučiteľnosti dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu disponuje právomocou voľnej úvahy. Spojené veci C-62/87 a 72/87 Exécutif regional wallon a SA Glaverbel/Komisia, Zb. 1988, s. 1573, bod 21.

(24) Žiadosť o poskytnutie pomoci sa musí podať pred začatím prác, čo je buď začiatok stavebných prác na investícii, alebo prvý záväzok firmy na objednávku zariadenia alebo iný záväzok, na základe ktorého je investícia nezvratná, podľa toho, čo je prvé v časovom slede. Kúpa pozemku a prípravné práce, ako napríklad získavanie povolení a uskutočňovanie predbežných štúdií uskutočniteľnosti, sa nepovažujú za začatie prác.

(25) V prípade integrovaného projektu musia byť oprávnené náklady podrobne uvedené na úrovni každého jednotlivého projektu.

(26) Pozri článok 1 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) č. 734/2013 z 22. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2013, s. 15).

(27) Pomoc vo forme záruk musí byť časovo obmedzená a pomoc vo forme pôžičiek musí podliehať lehotám na ich splatenie.

(28) V záujme vylúčenia akýchkoľvek pochybností sa pilotná výroba nepovažuje za infraštruktúru.

(29) Projekty obsahujúce energetickú infraštruktúru musia podliehať colným nariadeniam, nariadeniam o prístupe na trh a požiadavkám na oddelenie podľa právnych predpisov o vnútornom trhu.

(30) S výnimkou obchodného tajomstva a iných dôverných informácií v riadne odôvodnených prípadoch a po súhlase Komisie [oznámenie Komisie K(2003) 4582 o služobnom tajomstve v rozhodnutiach o štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 297, 9.12.2003, s. 6)].

(31) Tieto informácie sa uverejnia do 6 mesiacov od dátumu poskytnutia pomoci. V prípade neoprávnenej pomoci členské štáty musia zabezpečiť uverejnenie týchto informácií ex post, a to aspoň do 6 mesiacov od dátumu rozhodnutia Komisie. Informácie budú k dispozícii vo formáte, ktorý umožní prehľadávanie, získavanie a jednoduché uverejňovanie údajov na internete, napríklad vo formáte CSV alebo XML.

(32) Oznámenie Komisie o určení pravidiel uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci (Ú. v. ES C 119, 22.5.2002, s. 22).

PRÍLOHA

OPRÁVNENÉ NÁKLADY

a)	Štúdie uskutočniteľnosti vrátane prípravných technických štúdií a náklady na získanie povolení potrebných na realizáciu projektu.

Náklady na nástroje a vybavenie (vrátane zariadení a dopravných prostriedkov) v rozsahu a počas obdobia ich používania v rámci projektu. Ak sa takéto nástroje a vybavenie nepoužívajú v rámci projektu počas celej doby svojej životnosti, za oprávnené sa považujú jedine náklady na odpisy zodpovedajúce dĺžke projektu, vypočítané na základe osvedčených účtovných postupov.

Náklady na nadobudnutie (alebo výstavbu) budov, infraštruktúry a pozemkov v rozsahu a na obdobie ich použitia v rámci projektu. Ak sa tieto náklady stanovujú s ohľadom na hodnotu komerčného prevodu alebo skutočne vynaložené kapitálové náklady (na rozdiel od odpisov), zostatková hodnota pozemku, budovy alebo infraštruktúry by sa mala odpočítať od medzery vo financovaní, či už ex ante alebo ex post.

d)	Náklady na iný materiál, dodávky a podobné produkty potrebné na projekt.

e)	Náklady na získanie, schválenie a ochranu patentov a iných nehmotných aktív. Náklady na zmluvný výskum, poznatky a patenty zakúpené alebo licencované z vonkajších zdrojov na základe zásady trhového odstupu, ako aj náklady na poradenské služby a rovnocenné služby použité výlučne na projekt.

Personálne a administratívne náklady (vrátane režijných nákladov), ktoré vznikli priamo v dôsledku činností výskumu, vývoja a inovácií, vrátane tých činností výskumu, vývoja a inovácií, ktoré sa vzťahujú na prvé priemyselné využitie (1), alebo v prípade infraštruktúrneho projektu tie, ktoré vznikli počas budovania infraštruktúry.

V prípade pomoci pre projekt prvého priemyselného využitia aj kapitálové a prevádzkové výdavky (CAPEX a OPEX), pokiaľ priemyselné využitie vychádza z činnosti výskumu, vývoja a inovácií (2) a pokiaľ samotné priemyselné využitie zahŕňa veľmi dôležitú zložku výskumu, vývoja a inovácií, ktorá predstavuje neoddeliteľný a nevyhnutný prvok pre jeho úspešnú implementáciu. Prevádzkové výdavky sa musia vzťahovať na takúto zložku projektu.

h)	Môžu sa uznať aj iné náklady, ak sú odôvodnené a ak sú neoddeliteľne spojené s realizáciou projektu, s výnimkou prevádzkových nákladov, na ktoré sa nevzťahuje písmeno g).

(1) Prvým priemyselným využitím sa rozumie rozšírenie pilotných zariadení alebo vybavenie a zariadenia prvé svojho druhu, ktoré sa týkajú etáp nasledujúcich po pilotnej výrobe vrátane fázy testovania, nie však hromadná výroba ani komerčné činnosti.

(2) Prvé priemyselné využitie nemusí vykonať rovnaký subjekt, ktorý vykonal činnosti výskumu, vývoja a inovácií, pokiaľ tento subjekt získa práva na využívanie výsledkov z predchádzajúcej činnosti výskumu, vývoja a inovácií a pokiaľ sa činnosť výskumu, vývoja a inovácií a prvé priemyselné využívanie vzťahujú na projekt a sú notifikované spolu.

20.6.2014

Úradný vestník Európskej únie

C 188/18

Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2014/C 188/07)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti o zmenu podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

ŽIADOSŤ O ZMENU

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2)

ŽIADOSŤ O ZMENU V SÚLADE S ČLÁNKOM 9

„MANTEQUILLA DE SORIA“

ES č.: ES-PDO-0105-01110 – 19.04.2013

CHZO ( ) CHOP ( X )

1. Položka v špecifikácii výrobku, ktorej sa zmena týka:

—

☐ Názov výrobku

—

☒ Opis výrobku

—

☐ Zemepisná oblasť

—

☒ Dôkaz o pôvode

—

☒ Spôsob výroby

—

☐ Súvislosť

—

☒ Označovanie

—

☒ Vnútroštátne požiadavky

—

☒ Iné [uveďte]

2. Druh zmeny

—

☒ Zmena jednotného dokumentu alebo zhrnutia

—

☐ Zmena špecifikácie zapísaného CHOP alebo CHZO, ku ktorému nebol uverejnený jednotný dokument ani zhrnutie

—

☐ Zmena špecifikácie, ktorá si nevyžaduje zmenu uverejneného jednotného dokumentu [článok 9 ods 3 nariadenia (ES) č. 510/2006]

—

☐ Dočasná zmena špecifikácie vyplývajúca z uloženia povinných sanitárnych alebo rastlinolekárskych opatrení orgánmi verejnej moci [článok 9 ods 4 nariadenia (ES) č. 510/2006]

3. Zmeny

Dôkaz o pôvode

Táto časť sa prepracovala s cieľom poskytnúť jasnejší opis kontrolných postupov pri záruke kvality a pôvodu príslušných masiel a vypustili sa zbytočné informácie.

Vypustili sa požiadavky týkajúce sa pôvodného posudzovania prevádzkovateľov s cieľom prispôsobiť ho požiadavkám uvedeným v smernici o službách.

Vypustili sa požiadavky týkajúce sa udeľovania povolení a kontroly zo strany regulačnej rady, aby sa nebránilo voľnému pohybu.

Spôsob výroby

Bod 1 tohto oddielu teraz obsahuje požiadavku týkajúcu sa kŕmenia zvierat, ktorú musia spĺňať poľnohospodárske podniky produkujúce mlieko, z ktorého sa vyrába maslo s CHOP.

V opise postupu odstredenia smotany bola zistená chyba, ktorú treba opraviť. Táto príležitosť sa využila na celkovú revíziu tohto oddielu.

Podrobné informácie o vnútorných kontrolných činnostiach vykonávaných zariadením pri dodávke mlieka netreba zahrnúť do špecifikácie, a preto boli vypustené.

Vypustilo sa viacero odkazov na chladenie prostredníctvom dosiek, pretože používaná metóda chladenia sa nepovažuje za dôležitú. Tým sa otvára cesta možnému technickému pokroku v tejto oblasti.

Zmenili sa niektoré teplotné rozmedzia, ktoré boli zbytočné prísne (napríklad rozmedzia teploty pri konzervovaní mlieka, čistení tuku vodou atď.) a ktoré boli príliš malé (2 – 4 °C), keďže odborníci potvrdili, že rozmedzie 1 až 6 °C je dostatočné na zabezpečenie vlastností výrobku počas výrobného procesu a je viac v súlade s parametrami používaných technológií a strojov. Maximálnu teplotu preto stačí stanoviť na 6 °C.

Ako už bolo uvedené, prepracoval sa odsek s opisom postupu oddeľovania smotany, pretože obsahoval chybné informácie. Pôvodné znenie:

„Mlieko sa spracuje termizáciou (tepelné spracovanie počas 15 sekúnd pri teplote 57 až 68 °C) v doskovom výmenníku a následným odstredením za účelom oddelenia smotany a dosiahnutia jej zdravotnej nezávadnosti. Smotana získaná pri teplote 30 až 40 °C musí pred pasterizáciou obsahovať podiel tuku 38 až 45 % m/m, pričom jej kyslosť bude nižšia ako 13 ° stupnice Dornic. Potom sa ochladí a konzervuje pri teplote 2 až 4 °C, kým sa nepasterizuje.“

Nové znenie

„Mlieko sa spracuje termizáciou, aby sa odstredilo a očistilo. Počas tohto procesu sa pri teplote 40 až 55 °C odstredením oddelí smotana. Smotana musí mať obsah tuku 38 až 45 % m/m a kyslosť nižšiu alebo rovnú 13 ° stupnice Dornic. Smotana sa potom ochladí a konzervuje pri teplote 6 °C alebo nižšej, kým sa nepasterizuje.“

Termizačná teplota (57 až 68 °C) je teplota, ktorú mlieko dosiahne na konci po oddelení smotany, a preto tento parameter nie je v skutočnosti pre získanie smotany ani pre nasledujúci postup výroby masla dôležitý. Teplota, pri ktorej sa smotana zvyčajne oddeľuje, je 40 až 55 °C, čo predstavuje rozmedzie odporúčané výrobcami zariadenia, keďže je pri ňom oddeľovanie jednoduchšie a zabraňuje sa lámaniu tukových guľôčok mechanickou činnosťou, pričom sa znižuje aktivita lipázy a spomaľujú sa procesy rozkladu. Všetky tieto informácie možno nájsť v týchto publikáciách: „Technology of dairy products“ od Ralpha Earlyho (Blackie Academia & Professional), v 7. kapitole – „Cream pasteurization technology“ – informačného bulletinu Medzinárodnej mliekarenskej federácie č. 271 s názvom „Pasteurization of Cream“ od T. Bøgh-Sørensena, „Tratamiento específico para diferentes tipos de nata“ od Carlosa Gandolfa (www.agroterra.es) a v 8. kapitole príručky „Dairy Processing Handbook“ (Tetra Pack Processing Systems AB, 2003).

Podobne sa do budúcna ponecháva možnosť určovať kyslosť smotany inými rovnocennými postupmi ako napríklad meraním v jednotkách pH.

Pokiaľ ide o pasterizáciu smotany, vypustili sa parametre pasterizácie, pretože sú prirodzené pre vymedzenie tohto typu tepelného spracovania, ktorý je jedným z najdôležitejších kontrolných bodov v rámci odvetvia.

Pokiaľ ide o zretie smotany, vypustila sa požiadavka, že proces zretia sa musí prerušiť, keď kyslosť smotany dosiahne 18 až 28 ° stupnice Dornic, keďže faktor, ktorý určuje, kedy spomaliť zretie, nie je hodnota kyslosti, ale čas, ktorý uplynul od začiatku procesu (12 až 15 hodín), teda čas, počas ktorého dochádza ku kvaseniu.

Vypustila sa tiež požiadavka, že smotana musí chladnúť štyri hodiny. Čas potrebný na jej ochladenie totiž závisí od objemu várky, a preto sa nedá pevne stanoviť. V čase, keď je smotana v nádrži, sa teplota navyše nepretržite kontroluje, takže zostáva stabilná. V tejto súvislosti teda vôbec nehrozí zhoršenie kvality.

Vypustila sa požiadavka, že počas miesenia sa musí pomocou infračervených stupníc merať stupeň vlhkosti v masle, takže sa môžu používať iné testovacie metódy.

Označovanie

Vypustili sa požiadavky týkajúce sa udeľovania povolení a kontroly zo strany regulačnej rady, aby sa nebránilo voľnému pohybu.

Doplnilo sa zobrazenie loga výrobku, hoci už nie je povinné zobrazovať ho na etikete.

Vnútroštátne požiadavky

Aktualizovali sa súčasné právne predpisy týkajúce sa chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení.

Kontrolný orgán

V súčasnosti je kontrolným orgánom Instituto Tecnológico Agrario de Castilla y León, ktorý je príslušným orgánom.

Skupina, ktorá požaduje navrhovanú zmenu, je Consejo Regulador de la Denominación de Origen Protegida „Mantequilla de Soria“ (regulačná rada pre chránené označenie pôvodu „Mantequilla de Soria“), ktorá zastupuje odvetvie výrobcov mlieka aj masla v provincii Soria a považuje sa za skupinu, ktorá má na zmene špecifikácií legitímny záujem.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (3)

„MANTEQUILLA DE SORIA“

ES č.: ES-PDO-0105-01110 – 19.04.2013

CHZO ( ) CHOP ( X )

1. Názov

„Mantequilla de Soria“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Španielsko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.5. Oleje a tuky (maslo, margarín, oleje atď.)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Maslá vyrobené z tuku získaného z mlieka hovädzieho dobytka frízskeho alebo hnedého alpského plemena, alebo ich vzájomných krížencov, ktoré pochádza z mliečnych fariem, ktoré sa nachádzajú v určitých obciach v provincii Soria.

Označením „Mantequilla de Soria“ sa budú chrániť tri druhy tradične vyrábaného masla: prírodné, slané a sladké.

Vyznačujú sa týmito fyzikálnymi, chemickými a organoleptickými vlastnosťami:

Prírodné maslo:

Fyzikálne a chemické vlastnosti:

— obsah tuku: minimálne 82 % m/m

— mliečna beztuková sušina: maximálne 2 % m/m

— vlhkosť: maximálne 16 % m/m

Organoleptické vlastnosti: Farba na rozhraní slonovinovej a slamovožltej farby. Slabá až stredná vôňa diacetylu. Veľmi jemná kyslastá chuť. V ústach sa rozpúšťa stredne rýchlo. Stredná viskozita. Aróma čerstvej smotany. Chuť mierne pretrváva.

Slané maslo:

Fyzikálne a chemické vlastnosti:

— obsah tuku: minimálne 80 % m/m

— mliečna beztuková sušina: maximálne 4 % m/m

— vlhkosť: maximálne 16 % m/m

— chlorid sodný: maximálne 2,5 % m/m

Farba na rozhraní farby kosti a slonovinovej farby. Jemne zrnitý vzhľad na reze. Vôňa slabo vyzretej smotany. Výrazná slaná chuť. V ústach sa rozpúšťa stredne rýchlo. Stredná viskozita. Aróma smotany. Chuť pretrváva krátko.

obsah tuku: minimálne 39 % m/m

mliečna beztuková sušina: maximálne 35 % m/m

vlhkosť: maximálne 25 % m/m

sacharóza: od 20 do 35 % (m/m)

betakarotén a/alebo výťažky z červca na zafarbenie zdobenia.

Farba kosti s výnimkou zdobenia, ktoré je oranžovej alebo ružovej farby. Na reze má vzhľad slabo až jemne otvorenej peny, ktorá je však kompaktná a obsahuje nepravidelné dutiny s veľkosťou zrnka bieleho cukru až ryžového zrna. Vôňa diacetylu s určitým náznakom vône karamelizovaného cukru. Výrazná sladká a slabo kyslastá chuť. V ústach sa rozpúšťa rýchlo/stredne rýchlo. Stredná viskozita. Jemne rastlinná aróma smotany. Chuť pretrváva mierne dlho až trvalo.

Sladké maslo:

Fyzikálne a chemické vlastnosti:

—

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Mlieko, z ktorého sa maslo vyrába, pochádza z chovných poľnohospodárskych podnikov, ktoré sa nachádzajú vo vymedzenej zemepisnej oblasti, ktorá leží v provincii Soria. Táto oblasť s tradičnou produkciou mlieka je najchladnejšou časťou provincie a je aj najvyššie položená. Nachádzajú sa tu drsné, suché pastviny s charakteristickou flórou, ktorá mlieku, a tým aj maslu, dodáva osobitné vlastnosti.

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

Systém kŕmenia, ktorý je podmienený poveternostnými faktormi a dostupnosťou prírodných zdrojov, zahŕňa pastvu počas vhodných období v roku, pričom zvyšok potravy zvierat, ktorá v čo najvyššej miere pochádza z vymedzenej oblasti, tvorí siláž, seno, mleté zrno a/alebo krmivo.

3.5. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Produkcia mlieka a výroba masla sa musí uskutočňovať vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

3.6. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

—

3.7. Špecifické pravidlá označovania

Nápisy alebo etikety na baleniach chráneného masla musia obsahovať výrazy „Denominación de Origen Protegida“ a „Mantequilla de Soria“.

Na chránených maslách určených na konzumáciu musí byť označenie zhody. Ide o zadnú etiketu, ktorou sa nedá manipulovať, ktorá sa nedá znovu použiť a ktorá sa na balenie pripevní pred odoslaním.

Na zadných etiketách musí byť logo označenia a alfanumerický kód, ktorý umožňuje vysledovateľnosť. Kód prírodného masla bude uvedený na zlatom prúžku, kód sladkého masla na ružovom prúžku a kód slaného masla na modrom prúžku.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Oblasť, v rámci ktorej sa musí uskutočňovať produkcia mlieka a výroba masla Mantequilla de Soria, zahŕňa týchto 169 obcí v provincii Soria:

Abejar, Adradas, Ágreda, Alconaba, Alcubilla de Avellaneda, Aldealafuente, Aldealices, Aldealpozo, Aldealseñor, Aldehuela de Periáñez, Las Aldehuelas, Alentisque, Aliud, Almajano, Almaluez, Almarza, Almazán, Almazul, Almenar de Soria, Arancón, Arcos de Jalón, Arévalo de la Sierra, Ausejo de la Sierra, Barca, Bayubas de Abajo, Bayubas de Arriba, Beratón, Berlanga de Duero, Blacos, Bliecos, Borjabad, Borobia, Buberos, Buitrago, Burgo de Osma-Ciudad de Osma, Cabrejas del Campo, Cabrejas del Pinar, Calatañazor, Caltojar, Candilichera, Cañamaque, Carabantes, Carrascosa de Abajo, Carrascosa de la Sierra, Casarejos, Castilfrío de la Sierra, Castillejo de Robledo, Castilruiz, Centenera de Andaluz, Cerbón, Cidones, Cigudosa, Cihuela, Ciria, Cirujales del Río, Coscurita, Covaleda, Cubilla, Cubo de la Solana, Cueva de Ágreda, Dévanos, Deza, Duruelo de la Sierra, Escobosa de Almazán, Espeja de San Marcelino, Espejón, Estepa de San Juan, Frechilla de Almazán, Fresno de Caracena, Fuentearmegil, Fuentecambrón, Fuentecantos, Fuentelmonge, Fuentelsaz de Soria, Fuentepinilla, Fuentes de Magaña, Fuentestrún, Garray, Golmayo, Gómara, Gormaz, Herrera de Soria, Hinojosa del Campo, Langa de Duero, La Losilla, Magaña, Maján, Matalebreras, Matamala de Almazán, Medinaceli, Miño de San Esteban, Molinos de Duero, Momblona, Monteagudo de las Vicarías, Montenegro de Cameros, Morón de Almazán, Muriel de la Fuente, Muriel Viejo, Nafría de Ucero, Narros, Navaleno, Nepas, Nolay, Noviercas, Ólvega, Oncala, Pinilla del Campo, Portillo de Soria, La Póveda de Soria, Pozalmuro, Quintana Redonda, Quintanas de Gormaz, La Quiñoneria, Los Rábanos, Rebollar, Recuerda, Renieblas, Reznos, Rioseco de Soria, Rollamienta, El Royo, Salduero, San Esteban de Gormaz, San Felices, San Leonardo de Yagüe, San Pedro Manrique, Santa Cruz de Yanguas, Santa María de Huerta, Santa María de las Hoyas, Serón de Nájima, Soliedra, Soria, Sotillo del Rincón, Suellacabras, Tajahuerce, Tajueco, Talveila, Tardelcuende, Taroda, Tejado, Torlengua, Torreblacos, Torrubia de Soria, Trévago, Ucero, Vadillo, Valdeavellano de Tera, Valdegeña, Valdelagua del Cerro, Valdemaluque, Valdenebro, Valdeprado, Valderrodilla, Valtajeros, Velamazán, Velilla de La Sierra, Velilla de los Ajos, Viana de Duero, Villaciervos, Villanueva de Gormaz, Villar del Ala, Villar del Campo, Villar del Río, Los Villares de Soria, Villaseca de Arciel, Vinuesa, Vizmanos, Vozmediano, Yanguas.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti

Vlastnosti masla „Mantequilla de Soria“ súvisia so skutočnosťou, že mlieko používané na jeho výrobu pochádza z kráv, ktoré sú kŕmené produktmi získanými v rôznorodých poveternostných a výškových podmienkach.

Provincia Soria leží v priemernej nadmorskej výške 1 026 metrov. Je jednou z provincií na iberskej náhornej plošine Meseta s najvyššou priemernou nadmorskou výškou a najdrsnejším terénom. To prispieva k extrémne nevľúdnemu podnebiu.

Nachádzajú sa tu oblasti s veľmi vysokou nadmorskou výškou (nad 1 500 metrov), v ktorých sa pastviny dajú spásať len počas leta, oblasti v strednej výške okolo 1 000 – 1 500 metrov so značným lesným porastom, hoci sa tu nachádzajú aj pastviny, ktoré možno spásať od jari do jesene, prechodné oblasti vo výške 900 – 1 000 metrov, ktoré sa takmer celoročne využívajú na pastvu, pretože nie sú vhodné na využitie ako orná pôda, a napokon oblasti vo výške nižšej ako 900 metrov, ktoré sa využívajú hlavne na pestovanie plodín. Medzi plodiny, ktoré sa pestujú najčastejšie na nezavlažovanej pôde, patria obilniny a kŕmne plodiny a na zavlažovanej pôde v najnižšie položených údoliach na juhu provincie sa pestuje kukurica. Vymedzená zemepisná oblasť nezahŕňa teplejšie oblasti na juhu provincie, ktoré ležia v nižšej nadmorskej výške, keďže nemajú tradíciu produkcie mlieka a výroba masla.

Voľne sa pasúci dobytok je typickou črtou krajiny v provincii Soria.

Drsný a suchý charakter pastvín s typickou flórou dodáva mlieku, a tým aj maslu, špecifické vlastnosti.

V tradičnej maselnici (manzadero) aj vo valci na diskontinuálnu výrobu masla, ktorý sa používa v súčasnosti, sa spájajú tukové guľôčky v smotane. V prípade manzadera sa guľôčky miesia ručne, podobne ako pri úderoch piestu, až kým sa nezlúčia. Valec na diskontinuálnu výrobu masla, ktorý sa používa v súčasnosti, má vďaka tlaku vznikajúcemu pri jeho pohybe podobný účinok.

5.2. Špecifickosť výrobku

Osobitným faktorom pri výrobe tohto masla je skutočnosť, že mliečne kvasinky sa nepridávajú na začiatku zrenia, ale až po 3 či 4 hodinách, čím sa dosiahne lepšie zakončenie a charakteristická príchuť.

Sirup v sladkom variante sa vyrába podľa tradičných receptúr a výrobok sa podáva tradičným spôsobom.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Históriu masla „Mantequilla de Soria“ dokazujú početné zmienky z minulosti: svedectvá, novinové články, informácie atď. od roku 1845 do súčasnosti, z ktorých vyplýva, že výrobok má nespochybniteľne bohatú históriu a tradíciu a že jeho názov je dobre známy a má dobrú povesť.

Keďže oblasť je veľmi riedko osídlená, čo poskytuje len málo priestoru na medializáciu, reputácia výrobku sa tak môže zakladať len na špecifických vlastnostiach mlieka a výrobného postupu, ktorého výsledkom je maslo, ktoré spotrebitelia vysoko oceňujú.

Orografia oblasti prispieva k extrémnym poveternostným podmienkam, čo určuje charakter a zloženie pastvín a plodín, ktorými je dobytok kŕmený. Jeho potrava je zdrojom mastných kyselín v zložení mlieka a mlieku, a tým aj maslu, dodáva špecifické vlastnosti.

Miestne tradície, ako je používanie tradičnej maselnice (manzadero) a valca na diskontinuálnu výrobu masla, navyše znamenajú, že výrobok sa vyrába špecifickým spôsobom, ktorý tiež ovplyvňuje jeho vlastnosti.

Sladké maslo z prírodného masla sa tradične vyrába v cukrárňach pastelarías výhradne v tejto oblasti.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (4)]

http://www.itacyl.es/opencms_wf/opencms/informacion_al_ciudadano/calidad_alimentaria/4_condiciones_DOP/index.html

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(3) Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(4) Pozri poznámku pod čiarou 3.

20.6.2014

Úradný vestník Európskej únie

C 188/24

Uverejnenie jednotného dokumentu podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1898/2006 o označení pôvodu alebo zemepisnom označení zaregistrovanom podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96 v súlade s článkom 17 nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92

(2014/C 188/08)

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (1)

„PROSCIUTTO DI SAN DANIELE“

ES č.: IT-PDO-0117-01149 – 19.8.2013

CHZO ( ) CHOP ( X )

1. Názov

„Prosciutto di San Daniele“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Taliansko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.2: Mäsové výrobky (tepelne spracované, solené, údené atď.)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Prosciutto di San Daniele“ sa vyznačuje tvarom, ktorý pripomína gitaru, a distálnou časťou (nohou). Hmotnosť celej šunky „Prosciutto di San Daniele“ s kosťou je zvyčajne 8 až 10 kg a nikdy nie menej ako 7,5 kg. Šunka je celistvá, jemná a pružná s tukovými časťami, ktoré sú úplne biele a sú v správnom pomere k podielu chudého mäsa ružovkastej alebo červenej farby s niekoľkými pruhmi tuku. Má jemne sladkú výraznejšiu chuť. Charakteristická je jej prenikavá aróma, ktorá závisí od dĺžky zrenia.

„Prosciutto di San Daniele“ sa vyznačuje týmito chemickými parametrami:

—	vlhkosť nesmie byť nižšia ako 57 % ani vyššia ako 63 %,

—	pomer medzi percentuálnym podielom chloridu sodného a percentom vlhkosti nesmie byť nižší ako 7,8 ani vyšší ako 11,2,

—	pomer medzi percentom vlhkosti a percentuálnym podielom celkovej bielkoviny nesmie byť nižší ako 1,9 ani vyšší ako 2,5,

—	index proteolýzy [percentuálny podiel dusíkatých frakcií rozpustných v kyseline trichlóroctovej (TCA) k celkovému obsahu dusíka] nesmie byť vyšší ako 31.

Uvedené chemické parametre sa vzťahujú na percentuálne zloženie jednej časti femorálneho bicepsu a určujú sa pred označovaním.

Šunku „Prosciutto di San Daniele“ možno konzumovať aj bez kosti, porciovanú, teda nakrájanú na kúsky rôzneho tvaru a hmotnosti alebo na plátky. V prípade všetkých foriem je na výrobku uvedené označenie.

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Živé zvieratá

Na výrobu šunky „Prosciutto di San Daniele“

sa môžu použiť zvieratá, čistokrvné alebo krížené, tradičných plemien Large White a Landrace, vyšľachtené podľa talianskej plemennej knihy (Libro genealogico italiano).

—	Môžu sa použiť aj zvieratá vyšľachtené z plemena Duroc podľa talianskej plemennej knihy.

—	Môžu sa použiť aj zvieratá iných miešaných a hybridných plemien, pod podmienkou, že pochádzajú z programov selekcie alebo kríženia, ktoré sa vykonali na účely, ktoré sú v súlade s talianskou plemennou knihou pre chov ťažkej ošípanej.

—	V súlade s tradíciou sú v každom prípade vylúčené zvieratá, ktoré sú nositeľmi protikladných znakov, najmä pokiaľ ide o sklon k citlivosti na stres (PSS).

—	V každom prípade sú vylúčené čistokrvné zvieratá plemien Landrace Belga, Hampshire, Pietrain, Duroc a Spotted Poland.

—	Využívanie mäsa kancov a prasníc je takisto zakázané.

—	Pri využívaných genetických druhoch sa musí zabezpečiť dosiahnutie vysokej hmotnosti s vysokými výnosmi a s priemernou hmotnosťou 160 kg (živej váhy) na šaržu ± 10 %.

Čerstvé stehná

Stehná ošípaných používaných na prípravu šunky „Prosciutto di San Daniele“ z jatočných tiel ťažkých ošípaných, ktoré patria do triedy „U“, „R“, „O“ podľa tabuľky Únie na zatrieďovanie jatočných tiel ošípaných, musia mať hmotnosť minimálne 11 kg.

Hrúbka tuku vonkajšej časti orezaného čerstvého stehna, meraná zvisle od stehna, spolu so stehnom a príslušnou vonkajšou stranou vo vodorovnej rovine vrátane kože nesmie byť v závislosti od veľkosti menšia než 15 mm.

Nesmú sa použiť stehná z ošípaných postihnutých preukázanou myopatiou (mäso PSE, DFD) a so zrejmými následkami zápalových procesov a traumatických príhod.

Nie je prípustné spracovanie bravčových stehien z ošípaných, ktoré boli usmrtené pred menej ako 24 hodinami alebo viac ako 120 hodinami, alebo ktoré sú zmrazené.

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

Treba dodržiavať podrobné predpisy týkajúce sa distribúcie a zloženia kŕmnej dávky. Krmivo by sa malo podľa možnosti podávať v tekutej forme (kaša alebo pomyje), doplnené o srvátku, ako to vyžaduje tradícia.

3.5. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Všetky fázy spracovania šunky „Prosciutto di San Daniele“, od porciovania čerstvých stehien až po koniec obdobia zrenia, musia prebiehať v obci San Daniele del Friuli v provincii Udine.

3.6. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

Balenie porciovaného výrobku sa musí uskutočňovať výhradne v zemepisnej oblasti spracovania šunky „Prosciutto di San Daniele“.

3.7. Špecifické pravidlá označovania

Na šunku „Prosciutto di San Daniele“ sa vzťahujú osobitné pravidlá týkajúce sa identifikácie výrobku, a to v rámci výrobného cyklu (surový materiál), v čase jeho konečnej prípravy, ako aj v čase jeho prezentácie v obchodnej fáze.

V rámci výrobného cyklu šunky „Prosciutto di San Daniele“ sa stanovuje tento postup identifikačných prvkov výrobku:

—	pečiatka chovateľa,

—	identifikačná pečiatka bitúnku, ktorou mäsiar označí čerstvé stehná,

—	pečať výrobcu na čerstvých stehnách,

—	značka súladu, vypálená na kožu šunky za prítomnosti a na zodpovednosť kontrolného orgánu.

Označenie celej šunky „Prosciutto di San Daniele“ s kosťou musí obsahovať tieto povinné údaje:

—	názov „Prosciutto di San Daniele“, za ktorým nasleduje poznámka „denominazione di origine protetta“ (chránené označenie pôvodu),

—	sídlo výrobného podniku.

Označenie celej šunky „Prosciutto di San Daniele“ bez kosti alebo nakrájanej na kusy a plátky musí obsahovať tieto povinné údaje:

—	názov „Prosciutto di San Daniele“, za ktorým nasleduje poznámka „denominazione di origine protetta“ (chránené označenie pôvodu),

—	sídlo baliacej prevádzky,

—	dátum výroby (začiatok spracovania) vždy, keď nevidno pečať.

Na balení krájanej šunky „Prosciutto di San Daniele“ sa musí uviesť grafická reprodukcia označenia a číselný kód baliacej prevádzky.

Uvedené označenie sa zhoduje s označením na koži odležanej šunky a vyzerá takto:

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Spracovanie šunky „Prosciutto di San Daniele“ musí prebiehať v obci San Daniele del Friuli v provincii Udine.

Zemepisnú oblasť chovu a zakáľania ošípaných na výrobu šunky „Prosciutto di San Daniele“ tvoria tieto regióny: Furlansko-júlske Benátky, Benátsko, Lombardsko, Piemont, Emilia-Romagna, Umbria, Toskánsko, Marky, Abruzzo a Lazio.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti

Oblasť výroby šunky „Prosciutto di San Daniele“ sa geograficky nachádza v centre Furlanska pri obci San Daniele del Friuli pri rieke Tagliamento, nad ktorou sa týčia prvé pahorky Karnských Álp.

Osobitá štruktúra pôdy ľadovcového pôvodu, ktorá má zväčša štrkový a výrazne hygroskopický charakter, je daná orografickými vlastnosťami oblasti. Vďaka nej sa z pôdy neustále odvádza vlhkosť.

K tomu sa navyše pridáva teplý vietor, ktorý od Jadranského mora vanie pozdĺž koryta rieky Tagliamento a postupne sa ochladzuje pri priamom styku s chladnejším vetrom vanúcim od Álp proti prúdu tej istej rieky priamo cez údolie Canal del Ferro del Tarvisano. Výsledkom je konštantná mikroklíma s jemnou trvalou cirkuláciou vzduchu, ktorá v kombinácii s funkciou odvodňovania pôdy zabezpečuje nepatrne vlhké prostredie, ideálne pre dozrievanie šunky. Nie je náhoda, že vďaka tejto mikroklíme prebieha výroba šunky „Prosciutto di San Daniele“ výlučne v tejto obci a že zároveň sa tu rozvinul špecializovaný odbor zameraný na spracovanie stehien, ktoré historicky pochádzajú z fariem v oblastiach s významnou tradíciou chovu ošípaných. Medzi dôležité činnosti, ktoré skúsení pracovníci vykonávajú, patrí orezávanie stehien. Pri ňom sa z čerstvého stehna odstráni nadbytočný tuk a svaly a stehno nadobudne charakteristický tvar, ktorý po vylisovaní pripomína tvar gitary. Lisovaním stehien, ktoré nasleduje po orezaní a nasolení, sa navyše podporí proces osmózy, ktorá optimalizuje zrenie šunky.

5.2. Špecifickosť výrobku

Šunka „Prosciutto di San Daniele“ sa vyznačuje nohou, teda distálnou časťou, ktorá sa, na rozdiel od väčšiny druhov šuniek na trhu zo stehna, neodstraňuje. Vďaka tomu, že noha sa počas spracovania neodstráni, môže spotrebiteľ šunku „Prosciutto di San Daniele“ okamžite rozpoznať, ak sa predáva vcelku. „Prosciutto di San Daniele“ sa okrem toho vyznačuje tvarom pripomínajúcim gitaru, jemnou chuťou a prenikavou arómou, ktoré sú spojené so špecifickými činnosťami prípravy, teda s orezávaním a lisovaním stehna, s výhradným použitím morskej soli, ktorá sa pridáva na začiatku spracovania, a s dlhým obdobím prirodzeného zrenia šunky.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Šunka „Prosciutto di San Daniele“ pochádza zo zemepisnej oblasti San Daniele del Friuli a jej akosť je úzko prepojená so zemepisnou oblasťou výroby, ako aj s jej typickým prostredím a obyvateľmi.

Špeciálna a charakteristická mikroklíma podmienená orografickými a pôdnymi charakteristikami zemepisnej oblasti výroby sa vyznačuje zvyčajne nízkou vlhkosťou a cirkuláciou vzduchu, ktoré predstavujú ideálne podmienky pre zrenie šunky a podmieňujú jej chuť a vôňu.

Dôležité sú skúsenosti prevádzok na dozrievanie, ktoré s využitím udiarní s množstvom okien uložia kusy šunky priečne voči prúdu prichádzajúceho vzduchu, aby zabezpečili jej postupné dozrievanie a aromatické vlastnosti.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (2)]

Znenie špecifikácie výrobku je dostupné na tejto webovej stránke: http://www.politicheagricole.it/flex/cm/pages/ServeBLOB.php/L/IT/IDPagina/3339

alebo

priamo na hlavnej stránke Ministerstva poľnohospodárstva, potravín a lesného hospodárstva (www.politicheagricole.it) po kliknutí na „Qualità e sicurezza“ v pravom hornom rohu obrazovky, a potom na „Disciplinari di Produzione prodotti DOP, IGP e STG“.

(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s.12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

2 Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(2) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 188

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 57 20. júna 2014

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	ODPORÚČANIA
	Európska centrálna banka
2014/C 188/01	Odporúčanie prijať nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2533/98 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (ECB/2014/13) (predložené Európskou centrálnou bankou)	1

	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2014/C 188/02	Oznámenie Komisie – Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu s vnútorným trhom	4

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2014/C 188/03	Výmenný kurz eura	13
	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2014/C 188/04	Oznámenie vlády Spojeného kráľovstva týkajúce sa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov ( 1 )	14
2014/C 188/05	Informácie oznámené členskými štátmi o ukončení rybolovu	16

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,3620
JPY	Japonský jen	138,82
DKK	Dánska koruna	7,4564
GBP	Britská libra	0,79985
SEK	Švédska koruna	9,0885
CHF	Švajčiarsky frank	1,2170
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	8,3140
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	27,435
HUF	Maďarský forint	305,31
LTL	Litovský litas	3,4528
PLN	Poľský zlotý	4,1326
RON	Rumunský lei	4,3940
TRY	Turecká líra	2,9025
AUD	Austrálsky dolár	1,4478
CAD	Kanadský dolár	1,4749
HKD	Hongkongský dolár	10,5566
NZD	Novozélandský dolár	1,5622
SGD	Singapurský dolár	1,7003
KRW	Juhokórejský won	1 387,13
ZAR	Juhoafrický rand	14,5054
CNY	Čínsky juan	8,4881
HRK	Chorvátska kuna	7,5755
IDR	Indonézska rupia	16 254,03
MYR	Malajzijský ringgit	4,3813
PHP	Filipínske peso	59,588
RUB	Ruský rubeľ	46,6940
THB	Thajský baht	44,330
BRL	Brazílsky real	3,0426
MXN	Mexické peso	17,6774
INR	Indická rupia	81,7677

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2014/C 188/06	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.7242 – Cargill/Copersucar/JV) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	17
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2014/C 188/07	Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	18
2014/C 188/08	Uverejnenie jednotného dokumentu podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1898/2006 o označení pôvodu alebo zemepisnom označení zaregistrovanom podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96 v súlade s článkom 17 nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92	24

Dátum a čas ukončenia	22. 5. 2014
Obdobie platnosti	22.5.2014 – 31.12.2014
Členský štát	Dánsko
Populácia alebo skupina populácií	SAN/234_2
Druh	Piesočnicovité (Ammodytes spp.)
Zóna	Vody Únie oblasti riadenia piesočnicovitých 2
Druh(-y) rybárskych plavidiel	—
Referenčné číslo	06/TQ43


	(1) Text s významom pre EHP