ISSN 1977-1037 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
C 183 |
|
Slovenské vydanie |
Informácie a oznámenia |
Zväzok 57 |
Číslo oznamu |
Obsah |
Strana |
|
I Uznesenia, odporúčania a stanoviská |
|
|
UZNESENIA |
|
|
Rada |
|
2014/C 183/01 |
||
2014/C 183/02 |
||
2014/C 183/03 |
||
|
IV Informácie |
|
|
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE |
|
|
Rada |
|
2014/C 183/04 |
||
2014/C 183/05 |
||
2014/C 183/06 |
Závery Rady z 20. mája 2014 o viacjazyčnosti a rozvoji jazykových schopností |
|
2014/C 183/07 |
Závery Rady z 20. mája 2014 o zabezpečení kvality na podporu vzdelávania a odbornej prípravy |
|
2014/C 183/08 |
Závery Rady z 21. mája 2014 o kultúrnom dedičstve ako strategickom zdroji pre udržateľnú Európu |
|
2014/C 183/09 |
||
SK |
|
I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
UZNESENIA
Rada
14.6.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 183/1 |
Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 20. mája 2014 o prehľade procesu štruktúrovaného dialógu vrátane sociálneho začlenenia mladých ľudí
2014/C 183/01
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,
I. PRIPOMÍNAJÚC, ŽE:
1. |
v uznesení Rady o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (1)sa mladí ľudia uznávajú ako prínos pre spoločnosť a zdôrazňuje sa dôležitosť podpory práva mladých ľudí zúčastňovať sa na vývoji politík, ktoré ich ovplyvňujú, prostredníctvom sústavného štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami. |
2. |
V uznesení Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o prehľade štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi na tému účasti mládeže na demokratickom živote v Európe z 27. novembra 2012 (2) sa uviedlo, že celkovou tematickou prioritou európskej spolupráce v oblasti mládeže počas tretieho 18-mesačného pracovného cyklu (obdobie od 1. januára 2013 do 30. júna 2014) je sociálne začlenenie. |
II. UZNÁVAJÚ, ŽE:
3. |
Štruktúrovaný dialóg je participatívny proces a výsledok tretieho 18-mesačného pracovného cyklu nadväzuje na výsledky, ktoré sa dosiahli v rámci konzultácií na vnútroštátnej úrovni počas írskeho, litovského a gréckeho predsedníctva, ako aj na konferenciách EÚ o mládeži, ktoré sa konali v marci 2013 v Dubline, v septembri 2013 vo Vilniuse a v marci 2014 v Solúne. |
4. |
Spoločné závery z konferencie o mládeži v Dubline sa zamerali za tieto priority: zamestnanosť, účasť, sociálne zabezpečenie, podporné nástroje (sociálne a mládežnícke služby), mládežnícke organizácie a kvalitná práca s mládežou, ktoré sa ministrom pre otázky mládeže predstavili na zasadnutí Rady EYCS v máji 2013 (3). |
5. |
Spoločné závery z konferencie o mládeži vo Vilniuse sa zamerali na tieto priority: vzdelávanie, usmerňovanie, prechod zo vzdelávania do zamestnania, podmienky pracovného trhu, samostatnosť, úloha mládežníckych organizácií a spolupráca medzi sektormi, ktoré sa ministrom pre otázky mládeže predstavili na zasadnutí Rady EYCS v novembri 2013 (4). |
6. |
Spoločné odporúčania z konferencie o mládeži v Solúne sa zamerali na tieto priority: kvalitné vzdelávanie, kvalitný prechod od vzdelávania do zamestnania, kvalitné pracovné miesta, medzigeneračný dialóg a učenie sa, aktívne začleňovanie, podnikanie mládeže a sociálne podnikanie (5). |
7. |
V rámci programu Erasmus+ sú na podporu štruktúrovaného dialógu k dispozícii širšie možnosti financovania vrátane priamych ročných grantov pre národné pracovné skupiny. |
8. |
Spoločná správa EÚ o mládeži z 27. novembra 2012 (6) obsahovala aj hodnotenie štruktúrovaného dialógu a návrh, aby sa tento proces ďalej rozvíjal ďalším posúdením procesu a výsledku štruktúrovaného dialógu, zabezpečením, aby členstvo v národných pracovných skupinách viac zahŕňalo i mladých ľudí z rozličných prostredí, a nabádaním osôb zodpovedných za rozhodovanie, aby vo väčšej miere zohľadňovali odporúčania mladých ľudí. |
9. |
Posúdenie štruktúrovaného dialógu by malo byť súčasťou nadchádzajúcej druhej správy EÚ o mládeži a malo by zahŕňať aj prehľad zhodnotenia výsledkov štruktúrovaného dialógu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. |
III. SÚHLASIA S TÝMITO ZÁSADAMI ROZVOJA A ZLEPŠOVANIA PROCESU ŠTRUKTÚROVANÉHO DIALÓGU:
10. |
Štruktúrovaný dialóg a s ním spojené konzultácie by sa mali zameriavať na celkovú tematickú prioritu stanovenú Radou, o ktorej sa bude diskutovať spoločne s mladými ľuďmi a tvorcami politík cieľom zabezpečiť koherentný a prebiehajúci proces počas každého z cyklov. |
11. |
Cyklus štruktúrovaného dialógu by mal mať zjednodušenú a jasnú štruktúru, ktorou by sa zabezpečila kontinuita celkovej témy a lepší časový manažment v konzultácii s mladými ľuďmi. V prvej fáze každého cyklu by sa medzi všetkými zainteresovanými stranami malo rozvinúť spoločné porozumenie a prístup zdola nahor k celkovej tematickej priorite stanovenej Radou a mali by byť riadiacim rámcom pre dialóg, ktorý sa má viesť v ďalších fázach. V druhej fáze by sa mali uskutočniť konzultácie, ktoré by mali viesť k možným riešeniam, ktorým by mala pozornosť venovať Rada a konečným výsledkom by mali byť odporúčania pre celkovú tematickú prioritu. V tretej fáze by sa ťažisko pozornosti malo sústrediť na vypracovanie konkrétnych opatrení, ktoré sa predložia Rade na ďalšie zváženie. |
12. |
Na rozšírenie záberu štruktúrovaného dialógu by sa mali národné pracovné skupiny s pomocou vedcov zameriavajúcich sa na oblasť mládeže a mládežníckych pracovníkov, a podľa potreby v konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi, usilovať dosiahnuť aktívne zaangažovanie mladých ľudí, vrátane tých, ktorí sa predtým nezúčastnili na štruktúrovanom dialógu. Vo vhodných prípadoch by sa na pomoc národným pracovným skupinám v ich snahe osloviť čo najviac mladých ľudí mohli vyzvať aj mládežnícke informačné a pracovné siete. |
13. |
S cieľom zlepšiť kvalitu výsledkov konferencií predsedníctva EÚ o mládeži by sa mali posúdiť a zrevidovať pracovné metódy a rozhodovací proces v rámci konferencií o mládeži. Európska komisia a členské štáty by s náležitým zreteľom na vnútroštátne kompetencie mohli uvažovať o mechanizme spätnej väzby, prostredníctvom ktorého by sa mladí ľudia vyjadrovali k uskutočniteľnosti odporúčaní, ktoré vyplynú z procesu štruktúrovaného dialógu. Odporúčania by sa podľa potreby mohli zohľadňovať pri vypracúvaní politík a dosahovaní lepších výsledkov pre mladých ľudí. |
14. |
Mal by sa začať kreatívny a participatívny proces, ktorým sa vytvorí spoločný a lepší európsky imidž štruktúrovaného dialógu, na základe čoho vznikne priestor pre národný a európsky vytvárania „značky“ tohto procesu. Komisia by mala naďalej rozvíjať sekciu európskeho portálu venovanú štruktúrovanému dialógu. |
IV. ĎALEJ SÚHLASIA, ŽE:
15. |
Celkovou tematickou prioritou štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami je v ďalšom pracovnom cykle (obdobie od 1. júla 2014 do 31. decembra 2015) posilnenie postavenia mládeže tak, ako sa uvádza v prílohe II. |
16. |
Každé predsedníctvo môže vybrané prioritné oblasti doplniť na základe prípadného nového vývoja. |
17. |
Prioritné oblasti činnosti pre cyklus nasledujúceho tímu predsedníctiev (od 1. januára 2016 do 30. júna 2017) by sa mali vymedziť pred začiatkom jeho funkčného obdobia. |
(1) Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 380, 11.12.2012, s. 1.
(3) 7808/13.
(4) 14177/13.
(5) 7862/1/14 REV 1.
(6) Ú. v. EÚ C 394, 20.12.2012, s. 15.
PRÍLOHA I
Zo štruktúrovaného dialógu a konferencií o mládeži v Dubline, Vilniuse a Solúne vyvstali tieto prioritné oblasti, ktorých cieľom je posilniť sociálne začlenenie všetkých mladých ľudí v Európe:
— |
presadzovanie rovnakých príležitostí všetkých mladých ľudí, a to aj prostredníctvom validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia ako spôsobu umožnenia ich aktívnej účasti v celoživotnom vzdelávaní a zlepšenia ich zamestnateľnosti, |
— |
presadzovanie spolupráce medzi orgánmi v oblasti vzdelávania, mládežníckymi organizáciami a ďalšími zainteresovanými stranami v záujme posilnenia prepojenia neformálneho a informálneho vzdelávania s formálnym vzdelávaním s cieľom posilniť kľúčové kompetencie mladých ľudí pre život, ako aj ich aktívnu účasť v spoločnosti, |
— |
presadzovanie rovnakého prístupu mladých ľudí k právam a príležitostiam, aby sa mohli plne zapojiť do života spoločnosti, |
— |
posilnenie medzisektorovej spolupráce na miestnej, regionálnej vnútroštátnej a európskej úrovni ako aj medzi nimi, s cieľom plniť potreby mladých ľudí a zabezpečiť koherentné politiky v oblasti sociálneho začleňovania. |
PRÍLOHA II
Priority európskej spolupráce v oblasti mládeže na obdobie od 1. júla 2014 do 31. decembra 2015
Celková priorita – posilnenie postavenia mládeže
V oblasti mládeže existuje dobre zavedená prax spolupráce predsedníctiev v kontexte štruktúrovaného dialógu medzi verejnými orgánmi a mladými ľuďmi. Celkovou tematickou prioritou európskej spolupráce v oblasti mládeže na obdobie od 1. júla 2014 do 31. decembra 2015 bude posilnenie postavenia mládeže. Táto téma bude spoločnou niťou, ktorá zabezpečí kontinuitu a jednotnosť práce všetkých troch predsedníctiev. V téme posilnenia postavenia sa bude riešiť prístup k právam a význam politickej účasti mladých ľudí.
14.6.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 183/5 |
Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 20. mája 2014 o pracovnom pláne Európskej únie pre mládež na roky 2014 – 2015
2014/C 183/02
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,
I. ÚVOD
1. |
UZNÁVAJÚ, že od prijatia uznesenia o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) vystavila kríza politiku v oblasti mládeže novým výzvam a že s cieľom náležite riešiť tieto výzvy v oblasti mládeže, treba posilniť spoluprácu na úrovni EÚ. |
2. |
PRIPOMÍNAJÚ, že v spoločnej správe EÚ o mládeži z roku 2012 sa vyzvalo na pevnejšie prepojenie a lepšie zosúladenie obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže na roky 2010 – 2018 a stratégie Európa 2020. |
3. |
PRIPOMÍNAJÚ závery Rady zo 16. mája 2013 o maximalizácii potenciálu politiky v oblasti mládeže pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 (1), v ktorých sa Rada dohodla, že pripraví ako súčasť obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže na roky 2010 – 2018 strednodobý pracovný plán na usmernenie politiky v oblasti mládeže a súvisiacich politík, ktorý by reagoval na súčasné témy a trendy v oblasti mládeže a súvisiace s mládežou, a v ktorom sa zdôraznia relevantné oblasti koordinácie a spolupráce s politikami vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti s cieľom zabezpečiť prínos politiky v oblasti mládeže k európskemu semestru. |
4. |
Následne SA ZHODLI na tom, že vypracujú 18- mesačný pracovný plán EÚ pre mládež, ktorý sa bude vzťahovať na činnosť členských štátov a Komisie v období od 1. júla 2014 do 31. decembra 2015 a ktorý bude pilotnou fázou obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže na roky 2010 – 2018 a príspevkom k jeho vykonávaniu. |
II. ZÁSADY
5. |
DOMNIEVAJÚ SA, že pracovný plán by mal vychádzať z týchto hlavných zásad:
|
6. |
SÚHLASIA, aby vzhľadom na súčasnú krízu členské štáty a Komisia v rámci svojej spolupráce na úrovni EÚ udelili na obdobie platnosti pracovného plánu až do konca roka 2015 prioritu týmto témam:
Súhlasia, aby Rada mohla revidovať pracovný plán v závislosti od dosiahnutých výsledkov a vývoja politík na úrovni EÚ. |
7. |
SÚHLASIA so zoznamom osobitných opatrení v súlade s týmito prioritnými témami, ako aj s časovým plánom ich vykonávania, ako sa uvádza v prílohe I. |
III. PRACOVNÉ METÓDY A ŠTRUKTÚRY
8. |
UZNÁVAJÚ, že:
|
9. |
SÚHLASIA s tým, že:
|
10. |
NA ZÁKLADE UVEDENÉHO VYZÝVAJÚ členské štáty a Komisiu, aby na obdobie trvania súčasného pracovného plánu zriadili alebo udržiavali v činnosti skupiny odborníkov týkajúce sa týchto záležitostí:
|
IV. OPATRENIA
11. |
VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:
|
12. |
VYZÝVAJÚ PREDSEDNÍCTVA RADY, ABY:
|
13. |
VYZÝVAJÚ KOMISIU, ABY:
|
14. |
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A V PLNOM SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY:
|
(1) Ú. v. EÚ C 224, 3.8.2013, s. 2.
PRÍLOHA I
Opatrenia na základe prioritných tém
Opatrenie |
Pracovná metóda/nástroj |
Výstup a termín |
|||||
Rozvoj práce s mládežou, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia a jeho príspevok k riešeniu dôsledkov krízy na mladých ľudí |
|||||||
Rozvíjať prácu s mládežou v Európe |
Tvorba politiky založená na dôkazoch: štúdia „Práca s mladými ľuďmi: hodnota práce s mládežou v Európskej únii“ |
Druhý polrok 2015: (príp.) výmena názorov v Rade a rozhodovanie o ďalších krokoch v nadväznosti na výsledok výmeny názorov |
|||||
Skupina odborníkov na systémy kvality práce s mládežou v členských štátoch EÚ a úlohu spoločných ukazovateľov a rámcov |
Prvý polrok 2015: skupina odborníkov pripraví súbor ukazovateľov a rámcov opisujúcich kvalitu systémov práci s mládežou. Druhý polrok 2015: (príp.) závery Rady |
||||||
Podporovať príspevok politiky v oblasti mládeže k riešeniu výziev v Európe |
Skupina odborníkov na vymedzenie osobitného príspevku práce s mládežou k riešeniu výziev, ktorým čelia mladí ľudia, najmä pokiaľ ide o prechod od vzdelávania k zamestnaniu. |
Prvý polrok 2015: (príp.) závery Rady o otázke, ako možno prostredníctvom politiky v oblasti mládeže a spolupráce medzi odvetviami riešiť hlavné výzvy EÚ, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí. |
|||||
Tvorba politiky založená na dôkazoch: Európske vzdelávacie centrum pre politiku v oblasti mládeže (EKCYP) |
Prvý polrok 2015: správa o najlepších postupoch týkajúcich sa spolupráce medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním vrátane politických odporúčaní |
||||||
Posilnená spolupráca medzi odvetviami v rámci stratégií EÚ |
|||||||
Posilniť medziodvetvovú tvorbu politík v oblasti mládeže na úrovni EÚ |
Rada a jej prípravné orgány (pracovná skupina pre mládež) |
Prvý polrok 2015: prípadné odporúčanie o príspevku odvetvia mládeže k dôležitým krokom európskeho semestra zameraným na politiku. |
|||||
Posilniť medziodvetvovú tvorbu politík v oblasti mládeže na vnútroštátnej úrovni |
Uplatňovanie partnerského učenia medzi členskými štátmi |
Druhý polrok 2015: priebežná správa o najlepších postupoch a odporúčaniach týkajúcich sa medziodvetvovej tvorby politík v oblasti mládeže na vnútroštátnej úrovni. |
|||||
Posilnenie postavenia s osobitným zameraním na prístup k právam, samostatnosť, účasť a aktívne občianstvo v EÚ i mimo nej |
|||||||
Posilniť postavenie mladých ľudí s osobitným zameraním na prístup k právam s cieľom podporiť ich samostatnosť a účasť na spoločenskom živote |
Štruktúrovaný dialóg s mladými ľuďmi |
Druhý polrok 2014: (príp.) závery |
|||||
Posilniť politickú účasť mladých ľudí na demokratickom živote v Európe |
Výsledky štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi |
|
|||||
Tvorba politiky založená na dôkazoch:
|
Druhý polrok 2015: (príp.) závery Rady |
PRÍLOHA II
Zásady týkajúce sa členstva a fungovania skupín odborníkov, ktoré členské štáty a Komisia vytvoria v rámci pracovného plánu EÚ pre mládež (1. júl 2014 – 31. december 2015)
Členstvo
— |
Účasť členských štátov na práci skupín je dobrovoľná a členské štáty sa môžu k týmto skupinám kedykoľvek pripojiť. |
— |
Členské štáty, ktoré majú záujem zapojiť sa do práce niektorej zo skupín, vymenujú odborníkov za členov príslušných skupín. Členské štáty zabezpečia, aby mali vymenovaní odborníci príslušné skúsenosti v danej oblasti na národnej úrovni a zaistia účinnú komunikáciu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Vymenúvanie odborníkov bude koordinovať Komisia. |
— |
Každá skupina odborníkov môže rozhodnúť o pozvaní iných účastníkov: nezávislých odborníkov, zástupcov mládežníckych organizácií a iných zainteresovaných strán, ako aj zástupcov európskych tretích krajín. |
Pracovné postupy
— |
Skupiny odborníkov sa sústredia na poskytnutie malého počtu konkrétnych a použiteľných výsledkov k požadovanej téme. |
— |
Na účely realizácie tohto pracovného plánu bude každá skupina odborníkov zodpovedná za vymenovanie svojho predsedu alebo spolupredsedov na prvom zasadnutí skupiny odborníkov po prijatí pracovného plánu. Každá skupina odborníkov vypracuje rozvrh práce podľa tohto pracovného plánu. |
— |
Členské štáty budú mať možnosť usmerňovať skupiny odborníkov s cieľom zabezpečiť želaný výsledok a časový plán, ako aj koordináciu ich práce. |
— |
Rada a zástupcovia vlád členských štátov, ktorí sa zídu na zasadnutí Rady, rozhodnú o tom, či je vhodné navrhnúť pre skupiny odborníkov nové opatrenia.— |
— |
Komisia skupinám poskytne odborné znalosti, ako aj logistickú a sekretársku podporu. V rámci možností im bude poskytovať aj akúkoľvek ďalšiu pomoc (vrátane štúdií týkajúcich sa konkrétnej oblasti práce). |
— |
Skupiny odborníkov sa budú spravidla stretávať v Bruseli, na pozvanie členských štátov však môžu organizovať zasadnutia i mimo Bruselu. |
— |
Skupiny odborníkov sa budú spravidla stretávať dvakrát za rok, podľa potreby však môžu prijať aj iný časový plán. |
Podávanie správ a informácie
— |
Predsedovia skupín odborníkov budú pracovnej skupine pre mládež podávať správu o pokroku v práci príslušných skupín odborníkov a predkladať jej odporúčania týkajúce sa prípadných ďalších opatrení |
— |
Programy zasadnutia a správy zo zasadnutí všetkých skupín budú k dispozícii všetkým členským štátom bez ohľadu na mieru ich zapojenia v danej oblasti. Správy skupín sa budú uverejňovať. |
— |
Správy skupín odborníkov budú východiskom pre posúdenie vykonávania pracovného plánu, ktoré pripraví Komisia. |
14.6.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 183/12 |
Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 21. mája 2014 o pracovnom pláne Európskej únie pre šport (2014 – 2017)
2014/C 183/03
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,
I. ÚVOD
1. |
PRIPOMÍNAJÚ právomoc udelenú Európskej únii najmä v článku 6 a článku 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých je šport oblasťou, v ktorej by činnosť na úrovni EÚ mala podporovať, koordinovať a dopĺňať opatrenia členských štátov. |
2. |
PRIPOMÍNAJÚ uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o pracovnom pláne Európskej únie pre šport na roky 2011 – 2014 (1). |
3. |
VÍTAJÚ správu Komisie o vykonávaní pracovného plánu Európskej únie pre šport na roky 2011 – 2014 (2). |
4. |
UZNÁVAJÚ, že šport môže prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 – stratégie pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. |
5. |
PRIPOMÍNAJÚ uznesenie Rady z 18. novembra 2010, v ktorom Rada súhlasila s tým, že v záujme výmeny názorov na záležitosti týkajúce sa športu v EÚ bude pravidelne, zvyčajne popri zasadnutí Rady, usporadúvať neformálne stretnutie vedúcich predstaviteľov verejných orgánov EÚ a športového hnutia (3). |
6. |
SÚHLASIA s ďalším posilnením rámca európskej spolupráce v oblasti športu stanovením trojročného pracovného plánu EÚ pre šport, ktorý sa bude týkať činnosti členských štátov a Komisie. |
7. |
SÚHLASIA, že činnosti EÚ v oblasti športu by sa mali zamerať na prioritné tézy a kľúčové témy, výsledky a pracovné metódy a štruktúry uvedené v tomto pracovnom pláne a ako sa uvádzajú v prílohe I. |
8. |
BERÚ NA VEDOMIE výsledky prieskumu Eurobarometra v oblasti športu a fyzickej aktivity (2013) a uznávajú veľké rozdiely medzi členskými štátmi vrátane výsledkov týkajúcich sa dobrovoľníckej práce a sedavého spôsobu života. |
II. ROZVÍJANIE EURÓPSKEHO ROZMERU V ŠPORTE VYTVORENÍM PRACOVNÉHO PLÁNU EÚ
9. |
DOMNIEVAJÚ SA, že trojročný pracovný plán EÚ pre šport by mal vychádzať z týchto hlavných zásad:
|
10. |
ZDÔRAZŇUJÚ, že tento pracovný plán EÚ by mal byť pružným rámcom schopným reagovať v prípade potreby na vývoj v oblasti športu. |
11. |
SÚHLASIA, že členské štáty a Komisia by mali v období, na ktoré sa viaže súčasný pracovný plán, venovať hlavnú pozornosť týmto nižšie uvedeným kľúčovým témam. Každé predsedníctvo môže tieto priority doplniť na základe prípadného nového vývoja:
|
12. |
SÚHLASIA, že Rada a zástupcovia vlád členských štátov zasadajúcich v Rade môžu na základe dosiahnutých výsledkov a vývoja politiky na úrovni EÚ pracovný plán preskúmať. |
III. PRACOVNÉ METÓDY A ŠTRUKTÚRY
13. |
UZNÁVAJÚ, že: V podmienkach EÚ po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy je potrebné pokračovať v spolupráci v oblasti športu, a to na základe usmerňujúcich zásad uvedených v oddiele II tohto pracovného plánu. Taktiež je potrebné, aby EÚ úzko spolupracovala so športovým hnutím a príslušnými zodpovednými organizáciami na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni, ako je napríklad Rada Európy a Svetová antidopingová agentúra (WADA), najmä prostredníctvom štruktúrovaného dialógu. |
14. |
SÚHLASIA s tým, že: Mali by sa vytvoriť odlíšené pracovné štruktúry a metódy na účely nadviazania na dosiahnuté výsledky z prvého pracovného plánu EÚ, ako aj na vytváranie nových výstupov, a to v súlade s prioritnými tézami a kľúčovými témami uvedenými v oddiele II. Z tohto dôvodu sa vytvorí päť skupín zložených z odborníkov, ktorých vymenujú členské štáty, pričom tieto skupiny sa budú venovať nasledujúcim témam: ovplyvňovanie výsledkov zápasov, dobrá správa, hospodársky rozmer, HEPA a rozvoj ľudských zdrojov v športe. Zásady týkajúce sa zriaďovania a fungovania týchto skupín sa nachádzajú v prílohe II. Okrem skupín odborníkov môžu medzi ďalšie štruktúry a pracovné metódy patriť napr. konferencie predsedníctva, zasadnutia ministrov športu a riaditeľov pre oblasť športu, štúdie Komisie a konferencie, ako aj tabule záväzkov (4). V prvej polovici roka 2017 by Rada mala zhodnotiť vykonávanie súčasného pracovného plánu na základe správy, ktorú Komisia vypracuje do konca novembra 2016. |
IV. ĎALŠIE KROKY
15. |
VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:
|
16. |
VYZÝVAJÚ PREDSEDNÍCTVA RADY, ABY:
|
17. |
VYZÝVAJÚ KOMISIU, ABY:
|
18. |
VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, KOMISIU A PREDSEDNÍCTVA, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ V PLNOM SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY:
|
(1) Ú. v. EÚ C 162, 1.6.2011, s. 1.
(2) 5842/14.
(3) Ú. v. EÚ C 322, 27.11.2010, s. 1.
(4) Tabuľa záväzkov: nástroj, prostredníctvom ktorého môžu hlavne športové organizácie zverejniť svoje záväzky v súvislosti s určitými záležitosťami, ako napríklad zásadami dobrej správy alebo cieľmi týkajúcimi sa rodovej rovnosti (pozri prílohu I). Komisia predloží pracovnej skupine Rady pre šport návrh o vytváraní a fungovaní tabúľ záväzkov v druhej polovici roka 2014.
PRÍLOHA I
Kľúčové témy (bod 11), požadované výstupy a zodpovedajúce pracovné štruktúry
Kľúčová téma |
Výstup a cieľový termín |
Pracovná štruktúra |
||||||||||
Čestnosť v športe |
||||||||||||
Boj proti dopingu (1) |
|
generálni riaditelia pre šport |
||||||||||
Boj proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov |
|
skupina odborníkov pre ovplyvňovanie výsledkov zápasov |
||||||||||
Ochrana maloletých športovcov |
|
skupina odborníkov pre Dobrú správu |
||||||||||
Dobrá správa |
|
|
||||||||||
Rodová rovnosť |
|
|
||||||||||
Hospodársky rozmer športu |
||||||||||||
Hospodársky rozmer športu |
|
skupina odborníkov pre hospodársky rozmer |
||||||||||
Odkaz významných športových podujatí |
|
|
||||||||||
Udržateľné financovanie športu |
|
|
||||||||||
Šport a spoločnosť |
||||||||||||
Zdraviu prospešné pohybové aktivity |
|
skupina odborníkov pre HEPA |
||||||||||
Vzdelávanie, odborná príprava, zamestnanosť a dobrovoľnícka činnosť |
|
skupina odborníkov pre riadenie ľudských zdrojov v športe |
(1) Rada (pracovná skupina pre šport/Coreper) bude naďalej pred zasadnutiami WADA koordinovať pozície členských štátov EÚ.
PRÍLOHA II
Zásady týkajúce sa členstva v skupinách odborníkov, ktoré členské štáty a Komisia vytvoria v rámci pracovného plánu EÚ pre šport na roky 2014 – 2017, a fungovania týchto skupín
Členstvo
— |
Účasť členských štátov na práci skupín je dobrovoľná a členské štáty sa môžu k týmto skupinám kedykoľvek pripojiť. |
— |
Členský štát, ktorý má záujem zapojiť sa do práce niektorej zo skupín, vymenuje odborníkov za členov príslušných skupín. Tento členský štát zabezpečí, aby poverení odborníci mali príslušné skúsenosti v danej oblasti na národnej úrovni, a zaistí účinnú komunikáciu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Vymenúvanie odborníkov bude koordinovať Komisia. |
— |
Každá skupina odborníkov môže rozhodnúť o pozvaní iných účastníkov: nezávislých odborníkov, zástupcov športového hnutia a iných zainteresovaných strán, ako aj zástupcov európskych tretích krajín. Každá skupina odborníkov môže navrhnúť rozšírenie skupiny o ďalších účastníkov počas celého pracovného obdobia, pričom sa požaduje, aby ich členstvo schválila skupina odborníkov jednomyseľne. |
Pracovné postupy
— |
Na účely realizácie tohto pracovného plánu bude každá skupina odborníkov zodpovedná za vymenovanie svojho predsedu alebo spolupredsedov na prvom zasadnutí skupiny po prijatí pracovného plánu. Voľby predsedov budú otvorené a transparentné a koordinovať ich bude Komisia, ktorá bude vykonávať funkciu sekretariátu skupín odborníkov. |
— |
Každá skupina odborníkov pripraví rozpis práce v súlade so svojím pracovným plánom a sústredí sa na dosiahnutie konkrétnych a použiteľných výsledkov v súlade s prílohou I. |
— |
Členské štáty budú mať možnosť usmerňovať skupiny odborníkov s cieľom zabezpečiť želaný výsledok a časový plán, ako aj koordináciu ich práce. |
— |
Rada a zástupcovia vlád členských štátov zasadajúci v Rade rozhodnú o tom, či je vhodné navrhnúť pre expertné skupiny nové opatrenia. |
— |
Komisia poskytne skupinám odborné znalosti, ako aj logistickú a sekretársku podporu. Okrem toho im v rámci možností bude poskytovať aj akúkoľvek ďalšiu pomoc (vrátane štúdií týkajúcich sa konkrétnej oblasti práce). |
— |
Skupiny odborníkov sa budú spravidla stretávať v Bruseli, na pozvanie členských štátov však môžu organizovať zasadnutia i mimo Bruselu. |
— |
Skupiny odborníkov sa budú spravidla stretávať dvakrát za rok, podľa potreby však môžu prijať aj iný časový plán. |
Podávanie správ a informácie
— |
Predsedovia skupín odborníkov budú podľa potreby podávať pracovnej skupine pre šport správu o pokroku v práci príslušných skupín a predložia dosiahnuté výsledky. |
— |
Programy zasadnutia a zápisnice zo zasadnutí všetkých skupín budú k dispozícii všetkým členským štátom bez ohľadu na mieru ich zapojenia v danej oblasti. Výsledky činnosti skupín odborníkov sa budú uverejňovať. |
— |
Výsledky činnosti skupín odborníkov budú východiskom pre správu Komisie o plnení pracovného plánu. |
IV Informácie
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
Rada
14.6.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 183/18 |
Závery Rady z 20. mája 2014 o podpore podnikania mládeže v záujme posilnenia sociálneho začlenenia mladých ľudí
2014/C 183/04
RADA EÚROPSKEJ ÚNIE:
UZNÁVAJÚC, ŽE:
1. |
Hospodárska kríza, ktorá sa začala v druhej polovici uplynulého desaťročia, dostala dnešnú mladú generáciu do veľmi nestabilnej situácie. Nezamestnanosť mládeže zostáva na historickom maxime, pričom v EÚ-28 dosahuje 23,2 % a v eurozóne 23,8 % (december 2013). |
2. |
V dôsledku takejto vysokej nezamestnanosti čelia mladí ľudia rastúcej chudobe a sociálnemu vylúčeniu a čoraz viac ich má pocit, že pri hľadaní lepších príležitostí sú nútení opustiť svoju vlasť a niekedy aj Európu. V dôsledku toho dochádza v niektorých členských štátoch k tzv. odlivu mozgov, ktorý môže byť ťažké zvrátiť. |
3. |
Európska únia prostredníctvom stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív „Nové zručnosti a nové pracovné miesta“, „Digitálna agenda pre Európu“, „Inovácia v Únii“ a „Mládež v pohybe“ propaguje podnikateľstvo podporou podnikateľského ducha a súvisiacich znalostí, zručností a kompetencií, ktoré môžu stimulovať konkurencieschopnosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. |
4. |
Podnikanie je významným hnacím motorom hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest: vytvára nové podniky a pracovné miesta, otvára nové trhy, zvyšuje produktivitu a vytvára bohatstvo. Mladý človek s podnikateľským duchom sa ľahšie zamestná. Podnikanie, a najmä malé stredné podniky (MSP), sú oporným pilierom hospodárstva EÚ a predstavujú najvýdatnejší zdroj nových pracovných miest (1). |
5. |
V kultúrach, v ktorých sa uznáva a oceňuje podnikavé správanie, ako napríklad rozumné riskovanie a nezávislé myslenie, prevláda tendencia vytvárať nové riešenia sociálnych výziev. V tejto súvislosti je potrebné zlepšiť vnímanie podnikateľov zo strany verejnosti, zintenzívniť podnikateľské vzdelávanie a osobitnú pozornosť je potrebné venovať nedostatočne zastúpeným skupinám, ktorým je potrebné poskytnúť pomoc pri zakladaní, prevádzkovaní alebo rozširovaní podniku. |
6. |
Podnikanie nie je založené len na túžbe po zisku. Naše hlavné spoločenské výzvy riešia rôzni aktéri z verejného i súkromného sektora, organizácie občianskej spoločnosti a sociálneho hospodárstva (2), ktoré spájajú sociálny a podnikateľský rozmer. Táto tendencia sa nazýva „sociálne podnikanie“ a tento nový druh organizácií „sociálne podniky“. |
7. |
Kultúra a tvorivosť boli v „obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže“ označené za oblasť činnosti pre politiku v oblasti mládeže. Kultúrne a tvorivé odvetvia (3) môžu ponúknuť veľa príležitostí na premenu tvorivosti mladých ľudí a ľudského kapitálu na inteligentný rast a pracovné miesta. V digitálnej ére je účasť silným nástrojom presadzovania sociálneho začlenenia a sociálnej angažovanosti najmä v radoch mládeže. |
8. |
Skupina expertov pre „podporu tvorivosti a inovačnej kapacity mladých ľudí identifikovaním kompetencií a zručností nadobudnutých prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia“ sa vo svojej záverečnej správe zaoberala otázkou, ako zvýšiť zamestnateľnosť mladých ľudí. |
SA DOMNIEVA, ŽE
9. |
Podnikanie môže byť dôležitým prvkom na ceste k samostatnosti, osobnostnému rozvoju a blahobytu mladých ľudí. Podnikanie možno považovať za jedno z riešení v boji proti nezamestnanosti mládeže. |
10. |
Európa by mala investovať do podnikateľského vzdelávania a odbornej prípravy, do tvorby prostredia, v ktorom môžu podnikatelia prosperovať a rásť, ako aj do oslovovania osobitných skupín a zviditeľňovania podnikateľov ako kariérnych vzorov. |
11. |
Mladých ľudí môže osloviť najmä model „sociálneho podnikania“, ktorý je v prvom rade zameraný na podporu všeobecného prospechu spoločnosti a ktorým im poskytuje možnosť nájsť inovačné riešenia súčasných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výziev. Myšlienka sociálneho podnikania, ktorá je blízka ľuďom a miestnym komunitám, zabezpečuje sociálnu súdržnosť, pretože zapája mladých ľudí vrátane tých, ktorí patria do zraniteľných skupín. |
12. |
Sociálne podniky (4) prispievajú k inteligentnému rastu tým, že prostredníctvom sociálnej inovácie reagujú na nové potreby; vytvárajú udržateľný rast tak, že berú ohľad na svoj vplyv na životné prostredie a že majú dlhodobú víziu; sú jadrom inkluzívneho rastu, pretože kladú dôraz na ľudí a sociálnu súdržnosť. |
V TEJTO SÚVISLOSTI:
13. |
Môže politika v oblasti mládeže zohrávať úlohu v medziodvetvovej spolupráci, ktorá môže pomôcť pri prekonávaní prekážok. Podnikanie si ako veľa iných oblastí vyžaduje dlhodobý prístup a pevnú vieru v schopnosti mladých ľudí. Na splnenie týchto podmienok je potrebné mladých ľudí povzbudzovať, vštepovať im odmlada podnikateľského ducha – viesť ich k iniciatívnosti, sebadôvere, rozumnému riskovaniu, tvorivosti, organizovanosti, húževnatosti, aby sa plne rozvinul ich potenciál a aby úspešne vstúpili na trh práce. V rámci presadzovania podnikania mládeže s osobitným dôrazom na sociálne podnikanie sa stanovili tieto priority:
|
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:
14. |
Uznali významnú úlohu podnikania a podnikov v boji proti nezamestnanosti mládeže; vyvíjali a posilňovali politiky na zlepšenie znalostí o rôznych aspektoch podnikania medzi mladými ľuďmi. |
15. |
Uznali význam podnikateľského vzdelávania od mladého veku a vyzdvihli úlohu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia pri zabezpečovaní komplexného prístupu k osobnostnému rozvoju mladých ľudí a pri uľahčovaní ich úspešného začlenenia na trh práce. |
16. |
Presadzovali mládežnícku prácu a dobrovoľnícke činnosti ako kľúčové nástroje rozvoja prierezových a sociálnych zručností, ktoré sú potrebné pri prevádzkovaní podnikov a podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti ďalej rozvíjali a zdôrazňovali uznávanie alebo potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, a to aj pokiaľ ide o výsledky relevantné z hľadiska podnikania. |
17. |
Zvážili uznávanie mládežníckych organizácií ako jedného z hlavných poskytovateľov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ktoré vedú k rozvoju podnikateľského ducha a podnikateľských zručností. V tejto súvislosti by členské štáty mohli zvážiť zvýšenie podpory mládežníckych organizácií z hľadiska poskytovania usmernení, mentorstva a kvalitnej odbornej prípravy. |
18. |
Presadzovali a podporovali začínajúce podniky a sociálne podniky pri prekonávaní výrazných prekážok prístupu k financiám, podporným službám a možnostiam mentorstva (čo zahŕňa aj efektívne využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov, ak sú v súlade s dohodami o partnerstve). |
19. |
Vo vhodných prípadoch poskytovali podporu znižovaním prípadných prekážok v súlade s úrovňou sociálneho a environmentálneho vplyvu. |
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:
20. |
Zviditeľňovali sociálne podnikanie a vyvíjali nástroje na lepšie pochopenie tohto odvetvia. V tejto súvislosti zlepšovali znalosti a presadzovali rôzne formy podnikov, sociálne podniky (vrátane družstiev), kultúrne a tvorivé podniky a iné. |
21. |
Uľahčovali stáže a výmeny, výmenu skúseností a iné vzdelávacie aktivity zamerané na zlepšenie podnikateľských postojov a zručností (napr. zapájanie mladých ľudí do priamych podnikateľských činností, odborná príprava na pracovisku, siete, presadzovanie špecializovaných zručností) a aby podporovali úsilie o vymedzenie vzdelávacích výsledkov takýchto aktivít. Presadzovali vývoj nástrojov, ktoré mladým ľuďom umožnia posúdiť a prezentovať svoje podnikateľské zručnosti a kompetencie. |
22. |
Nabádali malé podniky a mladých podnikateľov k inovovaniu a plnému využitiu príležitostí, ktoré ponúka vnútorný trh EÚ, tým, že ich podnietia k rozširovaniu pôsobnosti do zahraničia a k zapojeniu sa do cezhraničnej výmeny znalostí a spolupráce. V záujme dosiahnutia týchto cieľov by sa mali presadzovať siete mladých sociálnych podnikateľov a potenciálnych partnerov. |
23. |
Nabádali k výmene príležitostí a spolupráci medzi mladými podnikateľmi z rôznych členských štátov. Posilnili recipročnú medzigeneračnú solidaritu výmenou znalostí medzi skúsenejšími podnikateľmi a mladými ašpirantmi. Presadzovali programy podnikateľského mentorovania na vnútroštátnej a európskej úrovni. |
24. |
Zintenzívnili medziodvetvovú spoluprácu a zabezpečili prístup k informáciám a podporným službám s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky pre mladých podnikateľov a znížiť ich administratívne zaťaženie. |
25. |
Presadzovali prístupnosť medzi všetkými relevantnými zainteresovanými stranami a nabádali k využívaniu európskych programov (ako je Erasmus+, Erasmus pre mladých podnikateľov v rámci programu COSME, Európsky sociálny fond a iné finančné programy pre sociálne podniky a mikrofinancovanie v rámci programu pre zamestnanosť a sociálnu inováciu) s cieľom zlepšiť podnikateľské zručnosti mladých ľudí, vo vhodných prípadoch presadzovať špecializovanú podporu pre mladých podnikateľov a budovať kapacity tých, ktorí pracujú s mladými ľuďmi v záujme plného využitia ich potenciálu. |
VYZÝVA KOMISIU, ABY:
26. |
Zvyšovala povedomie o podnikaní mládeže, okrem iného aj na Európskom portáli pre mládež, a prezentovala osvedčené postupy v oblasti podnikania mládeže (pokiaľ možno v spojení s Európskym týždňom MSP). |
27. |
Začala výskum alebo štúdiu a zlepšovala znalosti o podnikaní mládeže s dôrazom na mladých podnikateľov, sociálne podnikanie a ekologické pracovné miesta, ako aj na úlohu mládežníckej práce v tejto súvislosti. |
28. |
Posilňovala aktívnu spoluprácu medzi mladými podnikateľmi s príslušnými obchodnými a sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami, okrem iného aj prostredníctvom programu Erasmus+ a Erasmus pre mladých podnikateľov. |
(1) Medzi SME patrí viac ako 99 % všetkých európskych podnikov. Zabezpečujú dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore a prispievajú k viac ako polovici celkovej pridanej hodnoty vytvorenej podnikmi v EÚ (domovská stránka GR Európskej komisie pre podnikanie a priemysel).
(2) Sociálne hospodárstvo zamestnáva v EÚ viac ako 14,51 milióna ľudí, čo predstavuje 6,5 % celkového počtu zamestnaných. Patria sem subjekty s osobitným právnym postavením (družstvá, nadácie, združenia, vzájomné spoločnosti), ako aj sociálne podniky vo forme bežnej súkromnej spoločnosti s ručením obmedzeným alebo verejnej obchodnej spoločnosti (Iniciatíva pre sociálne podnikanie – SEC (2011)1278 final).
(3) Kultúrne a tvorivé odvetvia predstavujú 4,5 % európskeho HDP a zamestnávajú takmer 8 miliónov pracovníkov (Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ COM(2012) 537 final).
(4) Sociálny podnik je subjektom sociálneho hospodárstva, ktorého hlavným cieľom je dosiahnuť sociálny vplyv, a nie priniesť zisk vlastníkom alebo akcionárom. Funguje tak, že na trh dodáva tovar a poskytuje služby podnikateľským a inovačným spôsobom, pričom svoje zisky využíva najmä na plnenie sociálnych cieľov. Riadenie je otvorené a zodpovedné, pričom sa na ňom predovšetkým podieľajú zamestnanci, spotrebitelia a zainteresované strany, ktoré sú ovplyvňované jeho obchodnými činnosťami (Iniciatíva pre sociálne podnikanie – SEK (2011)1278 v konečnom znení).
14.6.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 183/22 |
Závery Rady z 20. mája 2014 o účinnom vzdelávaní učiteľov (1)
2014/C 183/05
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
PRIPOMÍNAJÚC POLITICKÉ SÚVISLOSTI TEJTO OTÁZKY, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V PRÍLOHE K TÝMTO ZÁVEROM,
DOMNIEVA SA, ŽE:
1. |
Kvalitné vyučovanie sa uznáva ako jeden z kľúčových faktorov pri dosahovaní úspešných výsledkov vzdelávania, nakoľko sa jeho prostredníctvom rozvíjajú znalosti, zručnosti, prístupy a hodnoty, ktoré študenti potrebujú na to, aby sa mohli v plnej miere realizovať ako jednotlivci a ako aktívni členovia spoločnosti a pracujúci. |
2. |
Úloha učiteľov a očakávania, ktoré sa s nimi spájajú, sa v rýchlo meniacom sa svete tiež vyvíjajú – učitelia stoja pred novými požiadavkami v oblasti zručností, rýchleho technologického rozvoja a narastajúcej spoločenskej a kultúrnej rôznorodosti a musia presadzovať individualizovanejšie prístupy vyučovania a uspokojovať osobitné vzdelávacie potreby. |
3. |
Pedagógovia učiteľov majú významnú úlohu pri udržiavaní a zlepšovaní kvality učiteľskej obce. Poskytovanie kvalitného počiatočného vzdelávania učiteľov, podpory na začiatku kariéry (tzv. „uvedenie do zamestnania“) a neustáleho profesijného rozvoja je významným faktorom pri dosiahnutí toho, aby sa do učiteľského povolania prilákali vhodní kandidáti a toho, aby učitelia mali a zachovali si potrebné znalosti, ktoré potrebujú na účinnú prácu v dnešných školách. |
4. |
Zlepšenie programov vzdelávania učiteľov a procesov náboru si predtým vyžaduje identifikáciu profesionálnych kompetencií, ktoré učitelia potrebujú v rôznych fázach svojej kariéry. Rámce profesionálnych kompetencií je možné využiť na zvýšenie noriem kvality, a to vymedzením znalostí, zručností a prístupov, ktoré by mali mať alebo nadobudnúť učitelia, vrátane učiteľov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a vzdelávania dospelých. Využívať takéto rámce by mali mať možnosť podobne aj pedagógovia, ktorí pripravujú učiteľov na vykonávanie ich úloh. |
UZNÁVA, ŽE:
1. |
Nie je zriedkavé, že začínajúci učitelia opúšťajú profesiu predčasne, pričom tento jav môže znamenať významnú stratu pre dotknutých jednotlivcov i pre celé systémy. Pomôcť predchádzať tomuto javu môžu programy počiatočného vzdelávania učiteľov, ktoré budú primerane pripravovať učiteľov od samého začiatku, spolu s úvodnými opatreniami, dohľadom mentorov a väčšou snahou o zohľadnenie kvalitných osobných a pracovných podmienok učiteľov. |
2. |
Vzdelávanie učiteľov by sa malo považovať za neoddeliteľnú súčasť širšieho cieľa politiky, ktorým je zvýšiť atraktívnosť a kvalitu učiteľského povolania. To si vyžaduje primerané politiky výberu, náboru a udržania učiteľov v profesii, ich účinné počiatočné vzdelávanie, podporu na začiatku kariéry, profesionálne vzdelávanie a rozvoj počas celej kariéry, pedagogickú spätnú väzbu a stimuly pre učiteľov. |
3. |
Programy vzdelávania učiteľov, či už zamerané na budúcich učiteľov ešte pred začiatkom ich kariéry alebo na aktívnych učiteľov v kontexte ďalšieho profesijného rozvoja, by mali byť dostatočne pružné na to, aby dokázali reagovať na zmeny vo vyučovaní a učení sa. Mali by vychádzať z vlastných skúseností učiteľov a usilovať sa podporovať prierezové postupy a postupy založené na spolupráci, aby vzdelávacie inštitúcie a učitelia považovali spoluprácu s príslušnými zainteresovanými stranami ako sú kolegovia, rodičia a zamestnávatelia za časť svojho povolania. |
4. |
Vzhľadom na obrovské rozšírenie digitálnych vzdelávacích nástrojov a otvorených vzdelávacích zdrojov musia učitelia o nich získať dostatočné vedomosti, aby si vytvorili príslušné digitálne kompetencie a dokázali ich účinne a vhodne využívať pri vyučovaní. Tieto nové nástroje tiež môžu pomôcť zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu pre všetkých. |
SÚHLASÍ S TÝM, ŽE:
1. |
Počiatočné vzdelávanie učiteľov by malo poskytovať budúcim učiteľom základné kompetencie potrebné na kvalitnú výučbu a stimulovať motiváciu na získavanie a obnovovanie kompetencií počas celej ich kariéry. Jeho súčasťou by pri plnom zohľadnení situácie jednotlivých krajín mala byť nielen znalosť predmetov a pedagogické kompetencie posilnené o obdobia učiteľskej praxe, ale mali by sa pri nich podporovať aj sebareflexia a postoje podporujúce spoluprácu, ako aj prispôsobenie sa viacjazyčným triedam a akceptácia vedúcich úloh. |
2. |
Osobitnými otázkami, ktorým by sa mala venovať väčšia pozornosť v programoch vzdelávania učiteľov, sú účinné metódy, pomocou ktorých študenti získajú prierezové schopnosti ako digitálna gramotnosť, schopnosť získavať poznatky, podnikavosť a tvorivé a kritické myslenie, ako aj zlepšovanie jazykových znalostí. Okrem toho by sa mala venovať pozornosť účinnej podpore rozmanitých skupín žiakov, najmä žiakov s osobitnými potrebami a žiakov pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia. |
3. |
Počiatočnému vzdelávaniu učiteľov by prospeli osobitné opatrenia na zabezpečenie kvality, ako aj pravidelné preskúmavania, pričom dôraz by sa mal klásť na dosahovanie požadovaných výsledkov vzdelávania, na kvalitu a primeranú dobu praktických skúseností a na zabezpečenie relevantnosti vyučovanej látky. |
4. |
Mohli by sa posilniť inštitúcie vysokoškolského vzdelávania poskytujúce počiatočné vzdelávanie učiteľov ako centrá pre vzdelávanie učiteľov a pedagógov učiteľov a pre výskum týkajúci sa rozvoja kompetencií učiteľov, účinných vyučovacích metód a metód učenia sa. |
5. |
Dialóg a partnerstvo medzi poskytovateľmi vzdelávania učiteľov a vzdelávacími inštitúciami, ako aj so zástupcami pracovného trhu a komunity, môže poskytnúť užitočné perspektívy a nápady pri navrhovaní a realizácii programov vzdelávania učiteľov. Takéto partnerstvá môžu tiež prispieť k podpore koordinovanejšieho prístupu ku kvalifikáciám, normám týkajúcim sa kompetencií a zodpovedajúcemu poskytovaniu odbornej prípravy, najmä v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a vzdelávania dospelých. |
6. |
Pri počiatočnom vzdelávaní učiteľov aj v priebežnom profesijnom rozvoji učiteľov by sa malo vychádzať z dôkladného pedagogického výskumu a mali by sa pri nich uplatňovať metódy vzdelávania dospelých založené na komunitách odborníkov, učení online a partnerskom učení. Malo by sa tak zabezpečiť, aby učitelia mali pravidelne príležitosť aktualizovať si vedomosti o príslušnom predmete a získať podporu a odbornú prípravu v oblasti účinných a inovačných spôsobov výučby, vrátane výučby založenej na nových technológiách. |
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA SUBSIDIARITU A NEZÁVISLOSŤ INŠTITÚCIÍ A V ZÁVISLOSTI OD OKOLNOSTÍ JEDNOTLIVÝCH ŠTÁTOV:
1. |
Vyvinuli snahu zabezpečiť, aby programy počiatočného vzdelávania učiteľov poskytovali budúcim učiteľom možnosti získať všetky potrebné kompetencie, ktoré potrebujú pre úspešný začiatok ich kariéry. |
2. |
Podporili tvorbu komplexných profesijných rámcov kompetencií pre učiteľov (2), v ktorých sa vymedzia kompetencie a vlastnosti, ktoré potrebujú v rôznych fázach svojej kariéry alebo v rozličných situáciách pri vyučovaní. Tieto rámce by mali byť dostatočne pružné, aby dokázali reagovať na meniace sa potreby a mali by byť predmetom diskusie v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami. |
3. |
Podobne podporovali vytváranie rámcov profesionálnych kompetencií pre pedagógov učiteľov, v ktorých sa vymedzia kompetencie, ktoré potrebujú a ktorými sa zároveň podporí spolupráca a výmena partnerských postupov a rozvoj oblastí ako vedenie nových učiteľov prostredníctvom mentorov na školách. |
4. |
Ďalej skúmali potenciál intenzívnejšej spolupráce, partnerstiev a nadväzovania kontaktov so širokou škálou zainteresovaných strán pri vypracúvaní programov vzdelávania učiteľov. |
5. |
Podporovali účinné digitálne vzdelávanie a učenie zabezpečením toho, aby pedagógovia učiteľov a samotní učitelia získali dostatočnú úroveň digitálnych zručností a naučili sa, ako pomôcť študentom rozumne a bezpečne využívať digitálne zdroje a lepšie riadiť individuálne procesy učenia, a to prostredníctvom aktualizovaných programov vzdelávania učiteľov a lepšieho prístupu ku kvalitným otvoreným vzdelávacím zdrojom a ich lepšieho využívania. |
6. |
Využívali možnosti financovania v rámci nástrojov EÚ, ako je napríklad program Erasmus+ a prípadne aj Európsky sociálny fond, s cieľom:
|
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY:
1. |
Čo najlepšie využívali štruktúry ET 2020 v rámci otvorenej metódy koordinácie s cieľom posilniť tvorbu politík na základe dôkazov a vytvoriť a šíriť úspešnú politickú prax týkajúcu sa:
|
2. |
Využili výsledky relevantných štúdií a prieskumov ako je napr. TALIS (3) v záujme riešenia politických dôsledkov názorov učiteľov a vedúcich pracovníkov na vzdelávanie učiteľov. |
3. |
Prostredníctvom výskumu identifikovali príklady najefektívnejších metód a postupov, ktorých prostredníctvom majú učitelia pomôcť študentom účinne riadiť proces učenia v dnešnom mnohorozmernom vzdelávacom prostredí. |
VYZÝVA KOMISIU, ABY:
1. |
Vybudovala komunity učiteľov, najmä budúcich a nedávno prijatých učiteľov prostredníctvom využívania existujúcich európskych platforiem pre učiteľov ako napríklad eTwinning s cieľom ďalšieho rozvíjania spolupráce medzi partnermi v súvislosti s vyučovacími postupmi v rámci celej EÚ. |
2. |
Podporovala spoluprácu s partnermi, sieťami a organizáciami, ktoré môžu ponúknuť skúsenosti a know-how, pokiaľ ide o tvorbu efektívnych programov vzdelávania učiteľov, najmä programov počiatočného vzdelávania. |
(1) Na účely tohto dokumentu pojem učiteľ zahŕňa učiteľov na školách, učiteľov a školiteľov v rámci odborného vzdelávania a prípravy, ako aj učiteľov v rámci vzdelávania dospelých.
Pojem pedagóg učiteľov sa používa na označenie osôb, ktoré aktívne podporujú formálne učenie študentov učiteľstva a učiteľov, či už na úrovni počiatočného vzdelávania učiteľov alebo priebežného profesijného rozvoja učiteľov.
(2) Na základe správy bývalej tematickej pracovnej skupiny pre profesionálny rozvoj učiteľov (Podpora rozvoja kompetencií učiteľov pre lepšie vzdelávacie výsledky) z júla 2013.
(3) Medzinárodný prieskum OECD v oblasti výučby a učenia sa.
PRÍLOHA
Politické súvislosti
1. |
Články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. |
2. |
Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (1). |
3. |
Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 15. novembra 2007, o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov (2). |
4. |
Závery Rady z 12. mája 2009, ktorými sa vytvára strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020). |
5. |
Závery Rady z 26. novembra 2009 o profesijnom rozvoji učiteľov a vedenia škôl (3). |
6. |
Bruggské komuniké zo 7. decembra 2010 a závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o prioritách posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave na obdobie rokov 2011 – 2020 (4). |
7. |
Uznesenie Rady z 28. novembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých (5). |
8. |
Závery Rady z 26. novembra 2012 o vzdelávaní a odbornej príprave v rámci stratégie Európa 2020 – príspevok vzdelávania a odbornej prípravy k oživeniu hospodárstva, rastu a zamestnanosti (6). |
9. |
Závery Rady z 15. februára 2013 o investovaní do vzdelávania a odbornej prípravy – reakcia na Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov a na Ročný prieskum rastu na rok 2013 (7). |
10. |
Závery Rady z 25. novembra 2013 o účinnom vedení v oblasti vzdelávania (8). |
11. |
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Erasmus+ : program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (9). |
12. |
Závery Rady z 24. februára 2014 o efektívnom a inovačnom vzdelávaní a odbornej príprave zameraných na investovanie do zručností – podpora európskeho semestra 2014 (10). |
Iné súvislosti
1. |
Oznámenie Komisie z 20. novembra 2012 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov. |
2. |
Správa siete EURYDICE z roku 2013 s názvom Kľúčové údaje o učiteľoch a vedení škôl v Európe. |
(1) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(2) Ú. v. EÚ C 300, 12.12.2007, s. 6.
(3) Ú. v. EÚ C 302, 12.12.2009, s. 6.
(4) Ú. v. EÚ C 324, 1.12.2010, s. 5.
(5) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ C 393, 19.12.2012, s. 5.
(7) Ú. v. EÚ C 64, 5.3.2013, s. 5.
(8) Ú. v. EÚ C 30, 1.2.2014, s. 2.
14.6.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 183/26 |
Závery Rady z 20. mája 2014 o viacjazyčnosti a rozvoji jazykových schopností
2014/C 183/06
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
SO ZRETEĽOM NA:
— |
články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; |
— |
závery zo zasadnutia Európskej rady v Barcelone, ktoré sa uskutočnilo 15. a 16. marca 2002, ktoré vyzývajú k „ďalším krokom s cieľom zdokonaliť ovládanie základných zručností, najmä výučbou najmenej dvoch cudzích jazykov od útleho veku“, ako aj k stanoveniu indikátora jazykovej kompetencie (1); |
— |
závery Rady z 19. mája 2006, v ktorých sa stanovili zásady pre európsky ukazovateľ jazykovej kompetencie (2); |
— |
závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a v odbornej príprave (ET 2020), v ktorých sa zdôrazňuje význam posilnenia jazykových znalostí (3); |
— |
závery Rady z 28. – 29. novembra 2011 o jazykových kompetenciách na posilnenie mobility, v ktorých sa vyzdvihol význam dobrej znalosti cudzích jazykov ako kľúčovej kompetencie nevyhnutnej na presadenie sa v modernom svete a na trhu práce (4); |
— |
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Erasmus+, ktorého cieľom je okrem iného zlepšovať výučbu a učenie sa jazykov (5); |
A NAJMÄ NA:
— |
závery Rady z 22. mája 2008 o viacjazyčnosti, v ktorých sa členské štáty vyzývajú, aby spolupracovali na zvýšení európskej spolupráce v oblasti viacjazyčnosti a aby prijali vhodné opatrenia na zlepšenie efektívnej výučby jazykov (6), |
— |
uznesenie Rady z 21. novembra 2008 o európskej stratégii pre viacjazyčnosť, v ktorom sa členské štáty vyzývajú, aby podporovali viacjazyčnosť s cieľom podporiť konkurencieschopnosť, mobilitu a zamestnateľnosť a ako prostriedok posilnenia medzikultúrneho dialógu (7). |
BERÚC DO ÚVAHY, ŽE:
1. |
jazyková rozmanitosť je základným prvkom európskej kultúry a dialógu medzi kultúrami a schopnosť komunikovať v inom ako v materinskom jazyku sa považuje za jednu z kľúčových schopností, ktoré by sa občania mali snažiť získať (8); |
2. |
jazykové prostredie v EÚ je komplexné a rozmanité, pričom na jazykové vzdelávanie a výučbu vplývajú vnútroštátne faktory, čo spôsobuje v tejto oblasti výrazné rozdiely týkajúce sa právnych predpisov a praxe; |
3. |
jazykové schopnosti prispievajú k mobilite, zamestnateľnosti a osobnému rozvoju európskych občanov, a najmä mladých ľudí, v súlade s cieľmi stratégie pre rast a zamestnanosť Európa 2020; |
4. |
úroveň jazykových schopností mnohých mladých ľudí v Európe možno zlepšiť a napriek určitému pokroku dosiahnutému v posledných desaťročiach medzi krajinami pretrvávajú značné rozdiely, pokiaľ ide o prístup k výučbe jazykov; |
5. |
štúdium klasických jazykov, ako je staroveká gréčtina a latinčina, môže uľahčiť jazykové vzdelávanie, keďže tieto jazyky predstavujú základ mnohých moderných jazykov, a zároveň môže prispievať k zachovaniu nášho spoločného dedičstva. |
SÚHLASÍ S TÝM, ŽE:
1. |
EÚ a členské štáty by mali posúdiť pokrok v rozvoji jazykových schopností, pričom každá krajina prispeje k tomuto pokroku v súlade so svojimi vnútroštátnymi podmienkami a okolnosťami; |
2. |
posudzovanie jazykových schopností by mohlo prispieť k podpore viacjazyčnosti a efektívnej výučbe a k štúdiu jazykov na školách; |
3. |
takéto posúdenie by sa mohlo uskutočniť na základe, ktorý sa uvádza v prílohe k tejto poznámke, a malo by pokrývať všetky štyri jazykové zručnosti: čítanie, písanie, počúvanie a rozprávanie; |
4. |
toto posúdenie:
|
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY A V ZÁVISLOSTI OD OKOLNOSTÍ JEDNOTLIVÝCH ŠTÁTOV:
1. |
prijali a zlepšili opatrenia na podporu viacjazyčnosti a zvyšovanie kvality a efektivity jazykového vzdelávania a výučby, a to vrátane výučby aspoň dvoch jazykov okrem hlavného vyučovacieho jazyka (jazykov) od útleho veku a s využitím potenciálu inovatívnych prístupov k rozvoju jazykových schopností; |
2. |
usilovali sa o rozvoj vhodných metód hodnotenia jazykovej spôsobilosti v súlade s prílohou k tejto poznámke; |
3. |
vypracovali opatrenia na podporu detí a dospelých z rodín migrantov pri učení sa jazyka (jazykov) hosťujúcej krajiny; |
4. |
na dosiahnutie týchto cieľov využili potenciál programu Erasmus+ a európskych štrukturálnych a investičných fondov; |
5. |
viac využívali európske nástroje transparentnosti a iniciatívy navrhnuté na podporu a propagáciu jazykového vzdelávania, ako sú napríklad Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky, Europass, európske jazykové portfólio a Európska jazyková značka. |
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY S PODPOROU KOMISIE:
1. |
si prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vymieňali skúsenosti a najlepšie postupy s cieľom zvýšiť účinnosť a kvalitu jazykového vzdelávania a výučby jazykov; |
2. |
uznali úlohu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa v jazykovom vzdelávaní preskúmaním možností uznávania a potvrdzovania jazykových schopností získaných týmto spôsobom, a to v súlade s odporúčaniami Rady z roku 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (10); |
3. |
preskúmali možnosti zvýšenia príťažlivosti jazykového vzdelávania a zabezpečili, aby sa mu venovala väčšia pozornosť, a to aj pomocou využitia IKT a otvorených vzdelávacích zdrojov s cieľom znížiť počet študentov, ktorí zanechajú štúdium jazykov pred dosiahnutím primeranej jazykovej úrovne. |
VYZÝVA KOMISIU, ABY:
1. |
preskúmala uskutočniteľnosť hodnotenia jazykových schopností v členských štátoch, a to aj pri použití vnútroštátnych údajov, ak sú k dispozícii, s podporou skupiny zloženej z odborníkov z členských štátov a v spolupráci so stálou skupinou pre ukazovatele a referenčné kritériá; |
2. |
spolu s členskými štátmi a Eurostatom preskúmala v rámci Európskeho štatistického systému a s cieľom zvýšiť porovnateľnosť spôsoby, ako doplniť existujúce údaje z EÚ o počte žiakov stredných škôl, ktorí študujú tretí jazyk (11), v súlade s ambíciami barcelonského cieľa a rámca ET 2020; |
3. |
pokračovala v spolupráci s ostatnými organizáciami, ktoré sú aktívne v tejto oblasti, ako napríklad Rada Európy a jej Európske centrum pre moderné jazyky, a aby spoluprácu s týmito organizáciami posilňovala. |
(1) SN 100/1/02 REV 1, s. 19, odsek 44, zarážka 2.
(2) Ú. v. EÚ C 172, 25.7.2006, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2 .
(4) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 27.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.
(6) Ú. v. EÚ C 140, 6.6.2008, s. 14.
(7) Ú. v. EÚ C 320, 16.12.2008, s. 1.
(8) Pozri odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).
(10) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(11) Tento tretí jazyk môže byť akýkoľvek cudzí jazyk vyučovaný na školách. Okrem toho sa môžu členské štáty rozhodnúť poskytnúť údaje o percentuálnom podiele žiakov, ktorých tretí jazyk je staroveká gréčtina a/alebo latinčina. Ďalšie údaje, ktoré by sa mohli zbierať, zahŕňajú informácie o počte vyučovaných jazykov a povinnom či nepovinnom charaktere ich výučby.
PRÍLOHA
Posúdenie jazykových schopností
Posúdenie jazykových schopností sa zakladá na:
Percentuálny podiel žiakov vo veku 15 rokov alebo, kde je to vhodné, so zreteľom na vnútroštátne podmienky, 14 alebo 16 rokov (1), ktorí dosiahli úroveň samostatného používateľa v druhom vyučovanom jazyku (2).
Označenie samostatný používateľ zodpovedá minimálne úrovni B1 podľa vymedzenia v Spoločnom európskom referenčnom rámci pre jazyky (CEFR) (3).
Tieto údaje by sa mohli získavať na základe prieskumu v celej EÚ zameraného na posúdenie spôsobilosti v druhom jazyku (jazykoch) vzdelávacích systémov a prezentovať takým spôsobom, aby sa zaistila maximálna porovnateľnosť. Namiesto týchto údajov sa môžu použiť vnútroštátne údaje, a to za predpokladu, že sú zlučiteľné s CEFR.
Vnútroštátne výsledky sú agregátom jednoduchého priemeru štyroch komponentov: čítanie, písanie, počúvanie a hovorenie. Výsledok je vážený priemer týchto vnútroštátnych výsledkov, v ktorom sa zohľadňuje počet obyvateľov jednotlivých krajín.
(1) Zabezpečí sa maximálna porovnateľnosť údajov.
(2) Hlavný vyučovaný jazyk (jazyky) sa považuje za prvý jazyk (jazyky), zatiaľ čo za druhý vyučovaný jazyk sa považuje jazyk, ktorý je spomedzi ďalších jazykov najviac vyučovaným. Každý členský štát určí jazyky, ktoré sa majú v jeho prípade považovať za prvý a druhý jazyk.
Za druhý jazyk možno považovať len niektorý z úradných jazykov EÚ.
(3) B1 (samostatný používateľ) sa vymedzuje takto:
Dokáže porozumieť hlavným bodom zrozumiteľného spisovného prejavu o bežných záležitostiach, s ktorými sa pravidelne stretáva v práci, škole, vo voľnom čase atď. Dokáže riešiť väčšinu situácií, ktoré sa môžu vyskytnúť pri cestovaní v oblasti, v ktorej sa hovorí daným jazykom. Dokáže vytvoriť jednoduchý, súvislý text na témy, ktoré sú mu známe alebo ktoré ho osobne zaujímajú. Dokáže opísať zážitky a udalosti, sny, nádeje a ambície a podať stručné zdôvodnenie a vysvetlenie svojich názorov a plánov.
14.6.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 183/30 |
Závery Rady z 20. mája 2014 o zabezpečení kvality na podporu vzdelávania a odbornej prípravy
2014/C 183/07
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
PRIPOMÍNAJÚC POLITICKÉ VÝCHODISKÁ TÝCHTO ZÁVEROV, AKO SA UVÁDZAJÚ V ICH PRÍLOHE,
VÍTA:
pokrok, ktorý sa dosiahol pri vývoji kultúry trvalého zvyšovania kvality v rámci systémov vzdelávania a odbornej prípravy v celej Európe, ako sa zdôrazňuje vo viacerých nedávnych správach Komisie (1), a to napriek tomu, že miera tohto pokroku sa líši v závislosti od rôznych východiskových bodov.
DOMNIEVA SA, ŽE:
1. |
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ – ako kľúčové stimuly vývoja smerom k lepším pracovným miestam, silnejšiemu rastu a konkurencieschopnosti – čelia významným výzvam, ktoré môže pomôcť zvládnuť trvalé zvyšovanie kvality. Ide okrem iného o tieto výzvy: rozšírenie prístupu, znižovanie miery predčasného ukončenia štúdia a zvyšovanie podielu študentov pokračujúcich v štúdiu, podpora inovačného učenia a istota, že študenti nadobudnú vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné pre inkluzívnu spoločnosť, aktívne občianstvo, celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť, a to bez ohľadu na ich sociálne a ekonomické zázemie. |
2. |
Mechanizmy na zabezpečenie kvality môžu zohrávať dôležitú úlohu tým, že inštitúciám vzdelávania a odbornej prípravy a tvorcom politík pomáhajú vyrovnať sa s týmito výzvami a zároveň zabezpečia, že kvalita systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj kvalita jednotlivých inštitúcií budú zodpovedať príslušnému účelu. Zabezpečenie kvality ako súčasť škály opatrení, ktoré majú k dispozícii vlády a inštitúcie, zvyšuje transparentnosť a pomáha vytvárať dôveru v relevantnosť a kvalitu vedomostí, zručností, kompetencií a kvalifikácií, ktoré sú zase založené na dôvere v kvalitu inštitúcií a poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy. |
3. |
Všetky európske nástroje na zabezpečenie kvality v spojení s európskym kvalifikačným rámcom (EQF), kvalifikačným rámcom pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania a súvisiacimi národnými kvalifikačnými rámcami prispievajú k rozvoju kultúry kvality v inštitúciách vzdelávania a odbornej prípravy, čo zase následne tiež uľahčuje učenie a mobilitu pracovnej sily cez hranice a medzi systémami. |
4. |
So zreteľom na skúsenosti nadobudnuté v rámci vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy (VET) môžu pružné opatrenia na zabezpečenie kvality prispieť k zvyšovaniu kvality vo formálnom a neformálnom vzdelávaní vo všetkých sektoroch vzdelávania a odbornej prípravy a môžu sa v rámci nich zohľadniť aj silnejúce fenomény, akými sú otvorené vzdelávacie zdroje a cezhraničné vzdelávanie vrátane franchisingového vzdelávania (2). |
SÚHLASÍ S TÝM, ŽE:
1. |
Existuje značná škála možností pre uplatnenie efektívnejších prístupov k zabezpečeniu kvality vo všetkých sektoroch vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sa odlišujú od prístupu „kontrolných bodov“ v záujme rozvoja skutočnej, hlboko zakorenenej kultúry zvyšovania kvality vo výučbe a učení sa, ktoré môžu sprísniť normy a zlepšiť študijné výsledky. |
2. |
Zabezpečenie kvality v rámci trvalého zvyšovania kvality by malo podporiť reformy systémov vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s programami reforiem EÚ a národnými programami reforiem. |
3. |
V oblasti vysokoškolského vzdelávania sa neustále zvyšuje efektívnosť zabezpečenia kvality, predovšetkým interného zabezpečenia kvality, z hľadiska toho, ako pomáha inštitúciám vysokoškolského vzdelávania pri dosahovaní ich cieľov. Koncepcia externého zabezpečenia kvality sa v členských štátoch líši v závislosti od vnútroštátnych potrieb a okolností, pričom akreditácia programov a hodnotenie na úrovni inštitúcií patria k prvkom, ktoré pomáhajú upevňovať dôveru a sprísňovať normy. Tendencia presúvať externé zabezpečovanie kvality na hodnotenie na úrovni inštitúcií narastá, čo inštitúciám vysokoškolského vzdelávania umožňuje pružnejšie prispôsobovať svoju výučbu v súlade s ich vlastnými potrebami, potrebami študentov, trhu práce a spoločnosti. |
4. |
V tej istej oblasti má cezhraničná spolupráca v oblasti zabezpečenia kvality plniť dôležitú úlohu pri budovaní dôvery a sprísňovaní noriem kvality, pri podpore študijnej mobility, zlepšovaní prostredia pre spoločné programy a pri napomáhaní hladkému fungovaniu cezhraničného a franchisingového vysokoškolského vzdelávania. Otvorenie príležitostí pre agentúry zabezpečenia kvality poskytovať cezhraničné zabezpečenie kvality prostredníctvom Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR) a zároveň spĺňať národné požiadavky by malo pomôcť stimulovať európsky rozmer v zabezpečení kvality a uľahčiť cezhraničné hodnotenie a jednoduchšie postupy v súvislosti so spoločnými programami. |
5. |
V oblasti odborného vzdelávania a prípravy sa usmerňujúcimi nástrojmi a školiacimi materiálmi vypracovanými v rámci siete EQAVET (3) podporuje pokrok v záujme dosiahnutia kultúry kvality v členských štátoch a väčšina členských štátov už buď vykonáva alebo v súčasnosti vypracúva národný prístup k zabezpečeniu kvality v súlade s EQAVET. Malo by sa vyvinúť intenzívnejšie úsilie najmä s cieľom zaručiť, aby sa v rámci opatrení na zabezpečenie kvality vo väčšej miere zohľadňovali výsledky vzdelávania a takisto aj neformálne vzdelávanie a učenie sa prácou vo formálnom či neformálnom kontexte, a to v závislosti od situácie členského štátu. |
6. |
Skúsenosti s EQAVET by mohli slúžiť ako základ pre vytvorenie komplexného prístupu k zabezpečeniu kvality v oblasti vzdelávania dospelých. |
7. |
Zvýšená transparentnosť pri zabezpečení kvality v rozličných sektoroch a v rámci opatrení validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia – a to vrátane všetkých foriem učenia online – by tiež napomohla pri budovaní dôvery a podporila priepustnosť medzi sektormi a krajinami. |
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY V SÚLADE S VNÚTROŠTÁTNOU PRAXOU A PRI NÁLEŽITOM ZOHĽADNENÍ SUBSIDIARITY SPOLUPRACOVALI S PRÍSLUŠNÝMI ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI S CIEĽOM:
1. |
rozvíjať a podporovať kultúru zvyšovania kvality v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v záujme zvýšenia kvality vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré nadobúdajú študenti, ako aj kvality vzdelávacieho procesu, a primerane využívať európske nástroje súvisiace so zabezpečením kvality; |
2. |
posilňovať kapacitu opatrení na zabezpečenie kvality na zvládanie súčasného aj budúceho vývoja vo vzdelávaní a odbornej príprave, ako sú všetky formy učenia online, a zabezpečiť, aby pôsobnosť orgánov zabezpečenia kvality bola v tomto ohľade dostatočne pružná; |
3. |
zabezpečiť vyššiu transparentnosť, pokiaľ ide o výsledky posúdenia kvality; |
4. |
využiť príležitosti financovania v rámci programu Erasmus+ na rozvoj inovačných nadnárodných projektov, ktorými sa zvýši kapacita zabezpečenia kvality na podporu udržateľnej reformy v celej EÚ vo vzdelávaní a odbornej príprave, a prípadne využiť európske štrukturálne a investičné fondy na podporu rozvoja systémov vzdelávania a odbornej prípravy so zabezpečenou kvalitou; |
5. |
prostredníctvom zabezpečenia kvality podporiť presadzovanie kvalitnej výučby vo vzdelávaní a odbornej príprave; |
6. |
podporiť v rámci bolonského procesu prebiehajúcu reformu noriem a usmernení pre zabezpečenie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania s cieľom zlepšiť ich jasnosť, uplatniteľnosť a užitočnosť, ako aj ich tematický rozsah, s dôrazom na sprísňovanie noriem kvality. |
7. |
tam, kde je to vhodné, podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi orgánmi zabezpečenia kvality vo všetkých sektoroch a všetkých formách vzdelávania a odbornej prípravy; |
8. |
zabezpečiť kvalitu vzdelávania poskytovaného inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, ktoré majú zriadené pracoviská a franchisingové kurzy v zahraničí, s podporou národných agentúr zabezpečenia kvality a prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi agentúrami zabezpečenia kvality vo vysielajúcich a prijímajúcich krajinách alebo tým, že sa registrovaným agentúram EQAR umožní hodnotiť inštitúcie poskytujúce cezhraničnú a franchisingovú výučbu, a to s cieľom vyhovieť potrebám v oblasti kvality a podporiť cezhraničnú spoluprácu a vzájomné učenie; |
9. |
naďalej vykonávať rámec EQAVET s cieľom rozvíjať kultúru zabezpečenia kvality v členských štátoch a medzi nimi, a to aj na úrovni poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy, predovšetkým tak, že sa na národnej úrovni v súlade s bruggským komuniké vyvinie úsilie o vytvorenie spoločného rámca zabezpečenia kvality pre poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy do konca roku 2015, pričom tento rámec sa bude v závislosti od vnútroštátneho kontextu vzťahovať na teoretickú aj praktickú časť odborného vzdelávania a prípravy; |
10. |
zabezpečiť pravidelné hodnotenie systémov, opatrení a nástrojov zabezpečenia kvality s cieľom posilniť ich trvalý vývoj a efektívnosť. |
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY PRI ZOHĽADNENÍ OSOBITNÝCH VLASTNOSTÍ A POŽIADAVIEK ROZLIČNÝCH SEKTOROV A VNÚTROŠTÁTNYCH OKOLNOSTÍ:
1. |
naďalej presadzovali transparentnosť a komplementárnosť sektorových prístupov k zabezpečeniu kvality budujúc na európskych zásadách zabezpečenia kvality z hľadiska perspektívy celoživotného vzdelávania, aby sa zaistila kvalita výsledkov u študentov a zvýšila priepustnosť medzi sektormi vzdelávania a odbornej prípravy. Súčasťou ďalšieho rozvoja by mohlo byť:
|
2. |
využili potenciál zabezpečenia kvality na posilnenie plnenia národných kvalifikačných rámcov spojených s EQF; |
3. |
využili prácu, ktorá v rámci bolonského procesu prebieha v oblasti vysokoškolského vzdelávania, s cieľom využiť potenciál zabezpečenia kvality na zvýšenie vzájomnej dôvery a transparentnosti ako východiska pre dosiahnutie pokroku smerom k jednoduchšiemu uznávaniu všetkých príslušných kvalifikácií; |
4. |
so zreteľom na nadobudnuté skúsenosti vo vysokoškolskom vzdelávaní sa usilovali o zvýšenie nadnárodnej transparentnosti opatrení na zabezpečenie kvality v iných sektoroch a na iných úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy; |
5. |
preskúmali opatrenia na zabezpečenie kvality s cieľom lepšie sa zamerať na kvalitu neformálneho vzdelávania a učenia sa prácou, prípadne – v závislosti od vnútroštátneho kontextu – aj na základe rámca EQAVET; |
6. |
ďalej preskúmali relevantné otázky zabezpečenia kvality, ktoré súvisia so všetkými formami učenia online, ako sú napr. posúdenie a certifikácia nových spôsobov učenia a výučby; |
7. |
predovšetkým vzhľadom na nedávne hodnotiace správy Komisie týkajúce sa EQF a jej správy o pokroku v oblasti zabezpečenia kvality v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a vo vysokoškolskom vzdelávaní (6) sa usilovali o užšiu koordináciu a skvalitnenie EQAVET a európskych nástrojov na zabezpečenie kvality vo vysokoškolskom vzdelávaní, najmä začlenením prístupu založeného na výsledkoch vzdelávania a s podporou nástrojov transparentnosti, ako sú napr. EQF, Europass a európske systémy prenosu kreditov; |
8. |
v rámci otvorenej metódy koordinácie preskúmali priestor, ktorý majú členské štáty na posilnenie ich opatrení a iniciatív na zabezpečenie kvality v oblasti predškolského vzdelávania, školského vzdelávania a vzdelávania dospelých vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté v iných sektoroch; |
9. |
naďalej podporovali spoluprácu v oblasti zabezpečenia kvality na medzinárodnej úrovni vo všetkých sektoroch prostredníctvom spolupráce s medzinárodnými organizáciami, politického dialógu s kľúčovými medzinárodnými partnermi a partnerstiev s inštitúciami po celom svete; |
VYZÝVA KOMISIU, ABY:
1. |
naďalej prehlbovala prepojenie a synergie nástrojov EÚ v oblasti transparentnosti, ktorými sa podporuje zabezpečenie kvality, uznávanie a mobilita a zároveň sa ďalej snažila o komplementárnosť a zbližovanie medzi takýmito nástrojmi, a to aj prostredníctvom zhodnotenia výsledkov konzultácií o európskom priestore zručností a kvalifikácií; |
2. |
naďalej posilňovala vzájomné učenie prostredníctvom európskej spolupráce v oblasti zabezpečenia kvality vo všetkých sektoroch, a to aj s pomocou financovania z programu Erasmus+ ; |
3. |
preskúmala možnosti podporiť členské štáty pri vytváraní ich oparení na zabezpečenie kvality s cieľom obsiahnuť všetky spôsoby učenia a výučby či zaistiť, aby sa takéto opatrenia mohli uplatňovať na rôzne sektory a úrovne vzdelávania a odbornej prípravy. |
(1) Pozri prílohu („Ďalšie súvislosti“).
(2) Do cezhraničného vzdelávania patrí poskytovanie služieb vysokoškolského vzdelávania v zahraničí prostredníctvom odvetvových pracovísk alebo v rámci dohôd medzi vysielajúcou a prijímajúcou inštitúciou týkajúcich sa franchisingu alebo validácie.
(3) Európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy.
(4) Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov vo vysokoškolskom vzdelávaní.
(5) Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu.
(6) Pozri prílohu.
PRÍLOHA
Politické súvislosti
1. |
Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 12. februára 2001 o európskej spolupráci pri hodnotení kvality školského, vzdelávania (1). |
2. |
Normy a usmernenia pre zabezpečenie kvality pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania, prijaté v roku 2005, a záväzok revidovať ich, ktorý prijali ministri na ministerskej konferencii bolonského procesu 26. a 27. apríla 2012 v Bukurešti. |
3. |
Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (2). |
4. |
Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, predovšetkým spoločné zásady zabezpečovania kvality vo vysokoškolskom vzdelávaní a odbornom vzdelávaní a príprave uvedené v prílohe III (3). |
5. |
Závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (4). |
6. |
Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (5). |
7. |
Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 19. novembra 2010, o prioritách posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave na obdobie rokov 2011 – 2020 (6). |
8. |
Závery Rady z 28. novembra 2011 o modernizácii vysokoškolského vzdelávania (7); |
9. |
uznesenie Rady z 28. novembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých (8). |
10. |
Odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a neformálneho učenia sa (9). |
11. |
Závery Rady z 15. februára 2013 o investovaní do vzdelávania a odbornej prípravy – reakcia na oznámenie Komisie s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov a na ročný prieskum rastu na rok 2013 (10). |
12. |
Závery Rady z 25. novembra 2013 globálnom rozmere európskeho vysokoškolského vzdelávania (11). |
13. |
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (12). |
14. |
Závery Rady z 24. februára 2014 o efektívnom a inovačnom vzdelávaní a odbornej príprave zameraných na investovanie do zručností – podpora európskeho semestra 2014 (13). |
Iné súvislosti
1. |
Európska správa z mája 2000 o kvalite školského vzdelávania: 16 ukazovateľov kvality. |
2. |
Štúdia Eurydice: Hodnotenie škôl poskytujúcich povinné vzdelávanie v Európe, 2004. |
3. |
Správa skupiny na vysokej úrovni pre modernizáciu vysokoškolského vzdelávania z júna 2013 o zvyšovaní kvality výučby a učenia v európskych inštitúciách vysokoškolského vzdelávania. |
4. |
Štúdia z roku 2013 o zabezpečení kvality vo vzdelávaní dospelých a správa tematickej pracovnej skupiny o kvalite vzdelávania dospelých z 24. októbra 2013. |
5. |
Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 19. decembra 2013 o hodnotení Európskeho kvalifikačného rámca (EKR) – vykonávanie odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie. |
6. |
Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 28. januára 2014 o pokroku v oblasti zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania. |
7. |
Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 28. januára 2014 o vykonávaní odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy. |
(1) Ú. v. ES L 60, 1.3.2001, s. 51.
(2) Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60.
(3) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 7.
(4) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.
(5) Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ C 324, 1.12.2010, s. 5.
(7) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 36.
(8) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ C 64, 5.3.2013, s. 5.
(11) Ú. v. EÚ C 28, 31.1.2014, s. 2.
14.6.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 183/36 |
Závery Rady z 21. mája 2014 o kultúrnom dedičstve ako strategickom zdroji pre udržateľnú Európu
2014/C 183/08
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
UZNÁVAJÚC, ŽE:
1. |
v zmluve sa stanovuje, že Únia zabezpečuje ochranu a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva Európy; |
2. |
kultúrne dedičstvo pozostáva zo zdrojov zdedených z minulosti, vo všetkých formách a aspektoch – hmatateľných, nehmatateľných a digitálnych (vytvorených digitálne a zdigitalizovaných) vrátane pamätníkov, pamätných miest, krajiny, zručností, postupov, znalostí a vyjadrenia ľudskej tvorivosti, ako aj zbierok chránených a spravovaných verejnými a súkromnými orgánmi, ako sú múzeá, knižnice a archívy. Vzniká interakciou medzi ľuďmi a miestami a neustále sa vyvíja. Tieto zdroje majú pre spoločnosť z kultúrneho, environmentálneho, sociálneho a ekonomického hľadiska veľkú hodnotu, a preto ich udržateľná správa predstavuje strategickú voľbu pre 21. storočie; |
3. |
kultúrne dedičstvo je pre Európu veľkou pridanou hodnotou a predstavuje dôležitú súčasť európskeho projektu; |
4. |
kultúrne dedičstvo ako neobnoviteľný zdroj, ktorý je jedinečný, nenahraditeľný a nezameniteľný, momentálne čelí dôležitým výzvam týkajúcim sa kultúrnych, environmentálnych, sociálnych, hospodárskych a technologických premien, ktoré ovplyvňujú všetky aspekty súčasného života. |
ZDÔRAZŇUJÚC, ŽE:
5. |
kultúrne dedičstvo zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe a posilňovaní sociálneho kapitálu, pretože má schopnosť:
|
6. |
kultúrne dedičstvo má významný hospodársky vplyv, a to aj ako neoddeliteľná súčasť kultúrnych a tvorivých odvetví, pretože okrem iného:
|
7. |
kultúrne dedičstvo zohráva osobitnú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 pre „inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“, keďže sa vyznačuje sociálnym a hospodárskym vplyvom a prispieva k environmentálnej udržateľnosti; |
8. |
kultúrne dedičstvo presahuje rámec politiky v oblasti kultúry a týka sa viacerých verejných politík, ako je napr. regionálny rozvoj, sociálna súdržnosť, poľnohospodárstvo, námorné záležitosti, životné prostredie, cestovný ruch, vzdelávanie, digitálna agenda, výskum a inovácia. Tieto politiky majú priamy alebo nepriamy vplyv na kultúrne dedičstvo, ktoré súčasne poskytuje veľký potenciál na dosiahnutie ich cieľov. Tento potenciál by sa preto mal v plnej miere uznať a rozvinúť. |
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A V PLNOM SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY, ABY:
9. |
uznali skutočnú hodnotu kultúrneho dedičstva a využili potenciál kultúry a kultúrneho dedičstva ako spoločného strategického zdroja na rozvoj spoločnosti založenej na demokratických,, etických, estetických a ekologických hodnotách, najmä v momentoch krízy; |
10. |
posilnili dialóg so zainteresovanými stranami v oblasti kultúrneho dedičstva s cieľom identifikovať a vykonať koordinované politiky a opatrenia pre udržateľnú správu a rozvoj kultúrneho dedičstva, ako aj podporiť spoluprácu s medzinárodnými a medzivládnymi organizáciami, najmä s Radou Európy; |
11. |
zmobilizovali dostupné zdroje na podporu, posilnenie a propagáciu kultúrneho dedičstva integrovaným a holistickým prístupom, pričom by zohľadnili jeho kultúrne, hospodárske, sociálne, environmentálne a vedecké zložky; |
12. |
prispeli k zohľadneniu kultúrneho dedičstva vo vnútroštátnych a európskych politikách; |
13. |
identifikovali a nadviazali na synergie vytvorené medzi politikami EÚ a vnútroštátnymi verejnými politikami nad rámec politiky v oblasti kultúry, ako je regionálny rozvoj, súdržnosť, poľnohospodárstvo, námorné záležitosti, životné prostredie, energetika a zmena klímy, cestovný ruch, vzdelávanie, výskum a inovácia s cieľom vytvoriť pridanú hodnotu; |
14. |
pokiaľ je to možné, zlepšili prístup k financovaniu, naplno využili dostupné programy pre verejný a súkromný sektor a podporili investície do kultúrneho dedičstva ako súčasť integrovanej stratégie trvalo udržateľného miestneho a regionálneho rozvoja v rámci dostupných vnútroštátnych programov a programov na úrovni EÚ, ako aj v rámci štrukturálnych fondov EÚ v súlade s dohodami o partnerstve; |
15. |
naďalej podporovali akciu EÚ na podporu značky Európske dedičstvo (1); |
16. |
naďalej podporovali vzdelávanie v oblasti kultúrneho dedičstva, zvyšovali povedomie verejnosti o potenciáli kultúrneho dedičstva pre udržateľný rozvoj a nabádali verejnosť, najmä deti a mladých ľudí, aby sa v spolupráci s občianskou spoločnosťou zapojili do činnosti v tejto oblasti; |
17. |
zlepšovali zber a analýzu kvalitatívnych podkladov a kvantitatívnych údajov o kultúrnom dedičstve vrátane štatistiky; |
18. |
podporovali financovanie, vývoj a šírenie digitálneho kultúrneho obsahu, ako aj dostupnosti inovačných služieb s kultúrnou a vzdelávacou hodnotou, ktoré sa týkajú kultúrneho dedičstva, pre občanov a podporovali prístup verejnosti k týmto digitálnym zdrojom a službám týkajúcim sa kultúrneho dedičstva, a to aj prostredníctvom európskej digitálnej knižnice Europeana. |
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:
19. |
podporovali dlhodobé modely politík v oblasti kultúrneho dedičstva, ktoré sú podložené a ktorých hybnou silou je spoločnosť a občan; |
20. |
posilňovali úlohu kultúrneho dedičstva v rámci trvalo udržateľného rozvoja, pričom sa zamerali na mestské a vidiecke plánovanie a projekty obnovy a rehabilitácie; |
21. |
podporovali vytváranie sietí kontaktov a partnerstiev medzi kultúrnym dedičstvom a inými oblasťami politík, medzi verejnými a súkromnými aktérmi vo všetkých príslušných oblastiach a na rôznych úrovniach správy; |
22. |
zvážili začlenenie kultúrneho dedičstva do rámca ďalšieho pracovného plánu Rady týkajúceho sa kultúry, ktorý sa bude vykonávať od roku 2015; |
23. |
s príslušnými zainteresovanými stranami posilnili cezhraničnú, medziregionálnu a nadnárodnú spoluprácu týkajúcu sa kultúrneho dedičstva; |
24. |
posilnili tradičné znalosti a zručnosti, ktoré sú potrebné na zabezpečenie, udržateľnú správu a rozvoj kultúrneho dedičstva a ktoré by sa mali odovzdať budúcim generáciám, aby sa zlepšil ľudský kapitál a zabezpečila pokračujúca ochrana kultúrnych hodnôt Európy a prístup k týmto hodnotám; |
25. |
ďalej spolupracovali na programe výskumu v oblasti kultúrneho dedičstva a posilnili podporu pre výskumné iniciatívy v tejto oblasti v rámci rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020, ako je napríklad iniciatíva spoločnej tvorby programov „Kultúrne dedičstvo a globálna zmena“. |
VYZÝVA KOMISIU, ABY:
26. |
analyzovala hospodársky a sociálny vplyv kultúrneho dedičstva v EÚ a prispela k vytvoreniu strategického prístupu ku kultúrnemu dedičstvu; |
27. |
pri preskúmaní stratégie Európa 2020 zohľadnila príspevok kultúrneho dedičstva k dosiahnutiu cieľov stratégie; |
28. |
pri uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci vzala do úvahy osobitnú povahu kultúrneho dedičstva; |
29. |
podporovala výmenu a využívanie najlepších postupov vyplývajúcich z projektov financovaných v kontexte programov Únie zameraných na posilnenie udržateľného využívania a správy kultúrneho dedičstva; |
30. |
ďalej podporovala vytváranie kontaktov a združovanie zdrojov na úrovni EÚ medzi odborníkmi z oblasti kultúrneho dedičstva z verejného a súkromného sektora a ľuďmi z praxe, ako aj organizáciami občianskej spoločnosti. |
(1) Ú. v. EÚ L 303, 22.11.2011, s. 1.
14.6.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 183/39 |
Závery Rady o rodovej rovnosti v športe z 21. mája 2014
2014/C 183/09
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
PRIPOMÍNAJÚC, ŽE:
1. |
rovnosť žien a mužov je základnou zásadou Európskej únie zakotvenou v zmluvách. Je jedným z cieľov a jednou z úloh Európskej únie a uplatňovanie zásady rovnosti žien a mužov vo všetkých jej činnostiach je jej osobitným poslaním (1); |
2. |
rodová rovnosť je zakotvená v článku 23 Charty základných práv Európskej únie; |
3. |
v Stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (2), v ktorej sa vymedzuje päť prioritných oblastí činnosti: rovnaká ekonomická nezávislosť; rovnaká odmena za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty; rovnosť pri prijímaní rozhodnutí; dôstojnosť, nedotknuteľnosť osôb a koniec násilia založeného na rodovej príslušnosti; a rodová rovnosť pri externých opatreniach, sa Komisia zaviazala podporiť začlenenie rodových otázok do všetkých politík EÚ. Komisia vo svojom oznámení o vývoji rozmeru EÚ v športe (3) navrhla opatrenia zamerané najmä na prístup prisťahovalkýň a žien patriacich k etnickým menšinám k športu a k rozhodovacím pozíciám a na boj proti rodovým stereotypom; |
4. |
rodová rovnosť je nesmierne dôležitá na splnenie cieľov EÚ v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti a dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti, ako aj na zabezpečenie udržateľného rastu a konkurencieschopnosti a na riešenie demografických výziev; |
5. |
Rada (v zložení EPSCO) prijala závery o rôznych príslušných aspektoch rodovej rovnosti (4), najmä závery Rady o Európskom pakte pre rodovú rovnosť (2011 – 2020) a závery Rady na podporu vykonávania Stratégie rovnosti žien a mužov 2010 – 2015, ktorú prijala Európska komisia; |
6. |
účastníci konferencie EÚ o rodovej rovnosti v športe, ktorá sa konala 3. – 4. decembra 2013 vo Vilniuse, preskúmali možné strategické opatrenia s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť v športe do obdobia rokov 2016 – 2020 a vyzvali Komisiu, členské štáty a športové hnutie, aby vypracovali plán strategických opatrení v tejto oblasti; |
7. |
v Brightonskej deklarácii, ktorá bola výsledkom prvej svetovej konferencie o ženách a športe, ktorá sa konala v roku 1994 v Brightone v Spojenom kráľovstve, a v deklaráciách UNESCO MINEPS z Atén (2004) a Berlína (2013) sa vyzvalo na prijatie osobitných opatrení na podporu rovnakých príležitostí v oblasti športu; |
8. |
na konferencii s názvom Násilie voči ženám v EÚ: zneužívanie doma, v práci, na verejnosti a online, ktorá sa uskutočnila 5. marca 2014 v Bruseli, sa prezentovali výsledky štúdie (5) Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) o násilí voči ženám. Štúdia ukázala, že 33 % žien sa stretlo s fyzickým a/alebo sexuálnym násilím, pričom 32 % všetkých obetí sexuálneho obťažovania potvrdilo, že páchateľom bol šéf, kolega alebo zákazník. Väčšina žien, ktoré sa stali obeťami, neoznámila svoje skúsenosti ani polícii, ani žiadnej organizácii na podporu obetí (6); |
9. |
na seminári gréckeho predsedníctva s názvom Násilie založené na rodovej príslušnosti v športe: ochrana maloletých, ktorý sa uskutočnil 20. marca 2014 v Aténach, sa vyzvalo, aby sa na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach športu riešila a pravidelne monitorovala otázka rodovej rovnosti vrátane násilia založeného na rodovej príslušnosti v športoch a aby sa posúdil charakter a rozsah násilia založeného na rodovej príslušnosti v športe s dôrazom najmä na vrcholový šport, vzťah medzi trénerom a športovcom, vzťah medzi športovcom a športom a vzájomné vzťahy medzi športovcami. Vyzvalo sa aj na prijatie dostatočných nástrojov (napríklad podporné služby, poradenstvo a horúce telefónne linky) pre športovcov, ktorí sa stali obeťami sexuálneho obťažovania alebo násilia v športe; |
UZNÁVAJÚC, ŽE:
10. |
v niektorých členských štátoch sa už rodovej rovnosti v športe venuje veľká pozornosť. Určitá práca sa už vykonala aj na miestnej, regionálnej a európskej úrovni a na úrovni medzinárodného športového hnutia, rodová rovnosť však nedosiahla prijateľnú úroveň a vykonávanie konkrétnych opatrení je v mnohých členských štátoch aj v medzinárodnom športovom hnutí ešte stále nedostatočné; |
11. |
keďže do odvetvia športu patria aj maloletí, ide o prostredie, ktoré môže vykazovať riziká násilia a sexuálneho obťažovania, ktoré sú okrem iného spôsobené dôverou vytvorenou medzi jednotlivcami zapojenými do športu; |
12. |
ženy majú v mnohých oblastiach športu nedostatočné zastúpenie. Podľa prieskumu Eurobarometra v oblasti športu a pohybových aktivít (2013) je účasť dievčat a žien stále nižšia ako účasť chlapcov a mužov; |
13. |
počet žien na vedúcich pozíciách v riadiacich orgánoch v oblasti športu a na trénerských pozíciách je stále nízky; |
14. |
násilie založené na rodovej príslušnosti v športe, najmä sexuálne obťažovanie a zneužívanie maloletých, je výrazným problémom, ktorého lepšie pochopenie si však vyžaduje dodatočné preskúmanie; |
15. |
rodové roly sa osvojujú a podporujú od veľmi mladého veku a môžu ovplyvniť túžby, záujmy a ciele žien a mužov v súkromnom a verejnom živote; |
16. |
médiá vrátane reklamného priemyslu prispievajú k šíreniu kultúrne prenášaných stereotypov a zobrazovania žien a mužov a môžu zohrať dôležitú úlohu v boji proti rodovým stereotypom; |
17. |
Rada vo svojich záveroch o úlohe športu ako zdroja a hybnej sily aktívneho sociálneho začleňovania (7) vyzvala členské štáty a Komisiu, aby podporili opatrenia týkajúce sa začlenenia rodovej rovnosti do aktivít súvisiacich so športom, najmä pokiaľ ide o rozhodovacie pozície, a aby riešili otázku športu v súvislosti s rodovými rolami, ako sa uvádza v rodovej stratégii EÚ. S cieľom zabezpečiť, aby ženy a muži mohli v plnej miere uplatňovať svoje ľudské práva a aby sa dosiahla rodová rovnosť, je navyše potrebné bojovať proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti; |
ZDÔRAZŇUJE POTENCIÁL ŠPORTU PRI RIEŠENÍ TÝCHTO VÝZIEV:
18. |
šport môže byť účinným nástrojom na dosiahnutie rovnakých príležitostí a sociálnej inklúzie. Skutočná rodová rovnosť sa nedá dosiahnuť len prostredníctvom právnych predpisov. Potrebné sú aj osobitné opatrenia a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, aby sa zabezpečilo využitie významného potenciálu, ktorý odvetvie športu v tomto smere má, napríklad vzhľadom na jeho význam pri formovaní identity detí a mladých ľudí; |
19. |
šport by mohol zlepšiť zručnosti, vedomosti a kompetencie žien a mužov, čím by sa zlepšila ich mobilita a možnosť ich zamestnania. Intenzívnejšie uplatňovanie rodovej rovnosti pri zamestnávaní pracovnej sily by mohlo športu a jeho následnému vývoju prospieť tým, že sa k nemu priláka viac žien a mužov, čo povedie k novým a inovačným prístupom k trénerstvu, odbornej príprave, riadeniu a rozhodovaniu; |
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:
20. |
zvážili vypracovanie a vykonávanie národných akčných plánov, všeobecných dohôd alebo stratégií o rodovej rovnosti v športe, a to v úzkej spolupráci so športovým hnutím; |
21. |
zdôraznili hodnotu rôznorodosti a rodovej vyváženosti pri riadení športu a presadzovali rodovú rovnosť pri prijímaní rozhodnutí na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach športu; |
22. |
zvážili vývoj a využívanie vzdelávacích materiálov určených na odbornú prípravu osôb zodpovedných za rozhodovanie a trénerov v športe, ako materiálov určených rodičom, čo prispeje k odstráneniu rodových stereotypov a podpore rodovej rovnosti na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej športovej prípravy; |
23. |
zvážili vypracovanie politík a programov na odstránenie rodových stereotypov a podporu rodovej rovnosti v učebných osnovách a pri činnostiach od mladého veku vrátane výskumu, štúdií, štatistík a analýz účinkov rodových stereotypov na úsilie o dosiahnutie skutočnej rodovej rovnosti v športe; |
24. |
podporili predchádzanie násiliu založenému na rodovej príslušnosti v športe od mladého veku a ochranu obetí a možných obetí sexuálneho obťažovania v športe; vymieňali si najlepšie postupy v súvislosti s tým, ako môžu športové organizácie predchádzať sexuálnemu zneužívaniu a obťažovaniu v športe a riešiť ich; |
25. |
zvážili možnosť, ktorú ponúkajú hlavné športové podujatia na zorganizovanie kampaní zameraných na prevenciu a osvetu, pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania; |
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ, S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY A PRI REŠPEKTOVANÍ ZODPOVEDNOSTI ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ZA POLITIKU V OBLASTI ŠPORTU:
26. |
zvážili, že v súlade s vnútroštátnym právom, právom EÚ a platnými právnymi predpismi v oblasti ochrany osobných údajov prijmú spolu so športovými organizáciami primerané a primerané opatrenia na overenie spôsobilosti osôb pracujúcich v odvetví športu, najmä s maloletými. Týmito opatreniami by mohli byť registračné systémy, pohovory alebo odporúčania (okrem iného osvedčenia o bezúhonnosti); |
27. |
posilnili rodové hľadisko a začlenili ho do politiky v oblasti športu a aby v súlade so zásadou čestnosti v športe podporili odstránenie rodových stereotypov v športe a iných súvisiacich politikách a programoch EÚ na všetkých úrovniach; |
28. |
zaradili otázku rodovej rovnosti v športe do rámca pre príslušné budúce opatrenia v oblasti športu, a to na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ; |
29. |
podporovali, ak je to vhodné, prístup všetkých príslušných zainteresovaných strán k účasti na európskych programoch, akým sú napríklad Erasmus+ a iné finančné nástroje EÚ, a aby ich nabádali na účasť na týchto programoch s cieľom presadzovať rodovú rovnosť v športe s osobitným zameraním na trénerov a ich prípravu a pravdivé vykresľovanie športu v médiách; |
30. |
zvážili, ak je to vhodné, zaradenie cieľov v oblasti rodovej rovnosti do podmienok pre poskytnutie verejného financovania športovým organizáciám; |
31. |
podporovali zaradenie praktického prístupu založeného na rodovej príslušnosti do hodnotení verejných orgánov týkajúcich sa navrhovaných projektov a programov v oblasti športu; |
32. |
zvážili vypracovanie súboru usmernení, ktorý by mohol podporovať vykonávanie kľúčových opatrení na úrovni EÚ; |
33. |
zvážili vytvorenie „listiny záväzkov“ týkajúcej sa rodovej rovnosti v športe, a to v spolupráci s medzinárodnými športovými orgánmi; |
SO ZRETEĽOM NA NEZÁVISLOSŤ ŠPORTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ VYZÝVA TIETO ŠPORTOVÉ ORGANIZÁCIE A ZAINTERESOVANÉ STRANY, ABY:
34. |
zvážili vytvorenie a vykonávanie akčných plánov alebo stratégií v oblasti rodovej rovnosti v športe; |
35. |
zdôraznili hodnotu rôznorodosti a rodovej vyváženosti pri riadení športu a medzi trénermi a presadzovali rodovú rovnosť pri prijímaní rozhodnutí na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach športu; |
36. |
posúdili rodové hľadisko a začlenili ho do oblasti športu a aby podporili odstránenie rodových stereotypov prostredníctvom propagačných kampaní a vývoja a využívania vzdelávacích materiálov na odbornú prípravu osôb zodpovedných za rozhodovanie a trénerov v športe vo všetkých vekových kategóriách; |
37. |
začlenili osobitné opatrenia a postupy týkajúce sa násilia založeného na rodovej príslušnosti do etických kódexov a aby zvážili vypracovanie cielených opatrení, napríklad horúcich liniek a osobitných podporných služieb pre dotknuté osoby; |
38. |
podporovali nesexistickú propagáciu športu v médiách; |
39. |
vyzývali k väčšej rodovej rovnováhe vo výkonných orgánoch a výboroch v jednotlivých športových oblastiach, ako aj v oblasti riadenia a tréningu, a aby pokúsili sa odstrániť nelegislatívne prekážky brániace ženám v obsadení týchto funkcií; |
VYZÝVA KOMISIU, ABY:
40. |
začlenila rodové hľadisko do všetkých aspektov politiky v oblasti športu a podporovala odstránenie rodových stereotypov zo športu na všetkých úrovniach; |
41. |
podporovala aktívnu spoluprácu medzi príslušnými sociálnymi partnermi v rámci sociálneho dialógu a so športovým hnutím v rámci štruktúrovaného dialógu s cieľom znížiť rodovú nerovnosť v rôznych oblastiach vrátane pracovného trhu; |
42. |
podporovala nadnárodné iniciatívy (napríklad informačné kampane, výmenu osvedčených postupov, štúdie, siete, projekty) zamerané na vykonávanie národných a medzinárodných strategických opatrení týkajúcich sa rodovej rovnosti v športe v rámci programov financovania EÚ vrátane programu Erasmus+, s dôrazom na proces rozhodovania v riadiacich orgánoch v oblasti športu, trénerskú činnosť, boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti a boj proti negatívnym stereotypom v športe; |
43. |
viedla v úzkej spolupráci s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť výskum rodovej rovnosti v športe na všetkých jeho úrovniach a vo všetkých jeho odvetviach, s osobitným zameraním na trénerstvo, odbornú prípravu, riadenie a rozhodovanie. Okrem toho má vypracovať osobitnú štúdiu na posúdenie charakteru a rozsahu násilia založeného na rodovej príslušnosti v športe; |
44. |
podporovala vytvorenie a používanie nástrojov prispôsobených na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, ako je napríklad zostavenie rozpočtu zohľadňujúce rodové hľadisko a posúdenie rodového vplyvu, a aby zvážila zavedenie týchto nástrojov v rámci programu Erasmus+, a pokiaľ je to vhodné, aj v rámci iných finančných nástrojov EÚ. |
(1) Článok 2 a článok 3ods. 3 Zmluvy o EÚ a článok 8 Zmluvy o fungovaní EÚ.
(2) 13767/10.
(3) 5597/11.
(4) 18127/10 a 7370/11.
(5) Prieskum sa zakladal na osobných rozhovoroch s 42 000 ženami vo veku od 18 do 74 rokov pochádzajúcich z 28 členských štátov EÚ.
(6) http://fra.europa.eu/en/vaw-survey-results
(7) Ú. v. EÚ C 326,3.12.2010,s. 5.