15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/1

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie o jej pracovnom programe na rok 2014 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o prioritách Výboru regiónov na rok 2014 v súvislosti s pracovným programom Európskej komisie (2),

—

so zreteľom na Protokol o spolupráci medzi Európskou komisiou a Výborom regiónov, ktorý bol podpísaný 16. februára 2012.

1.

za hlavné výzvy Európskej únie považuje – vytvárať udržateľný rast a zabezpečiť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť, vytvárať pracovné miesta a posilňovať dôveru občanov v európsky projekt;

2.

žiada lepšiu koordináciu hospodárskych a sociálnych politík s cieľom pomôcť prekonať rozdiely v konkurencieschopnosti medzi členskými štátmi; opakuje, že treba naliehavo riešiť nezamestnanosť mladých ľudí a existujúce geografické rozdiely medzi regiónmi EÚ, aby sa predišlo ďalšej strate ľudského kapitálu;

3.

požaduje, aby sa v roku 2014 uskutočnilo podrobné hodnotenie v polovici trvania stratégie Európa 2020 na základe začlenenia: i) územného rozmeru, čo umožňuje dosahovať nadnárodné ciele podľa jednotlivých regionálnych situácií; ii) riadenia s účasťou miestnych a regionálnych orgánov na stanovovaní cieľov a implementácii stratégie; iii) primeraného financovania dlhodobých investícií, ktoré by nemali byť obetované dosiahnutiu cieľov fiškálnej konsolidácie;

4.

zdôrazňuje kľúčový význam demokratického procesu v Európskej únii vo volebnom roku 2014 a vypracuje svoj príspevok na nadchádzajúcu diskusiu o budúcnosti Únie v záujme posilnenia úlohy miestnych a regionálnych orgánov v integračnom procese; VR preto poskytne impulz pre každú diskusiu o reforme zmluvy prostredníctvom organizácie politických diskusií a lepším priblížením zásady subsidiarity a koncepcie viacúrovňového riadenia ako dôležitých nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov;

5.

so zreteľom na to, že zásada subsidiarity je uznávaným prostriedkom, ktorým sa zabezpečí, že politické rozhodnutia sa prijímajú na čo najbližšej úrovni k občanom, vyzýva Európsku komisiu, aby v legislatívnych návrhoch lepšie poukázala na prínos činnosti na úrovni EÚ; poukazuje na svoj plánovaný príspevok k monitorovaniu uplatňovania subsidiarity pri iniciatívach EÚ zahrnutých v pracovnom programe Komisie na rok 2014, ktoré majú miestny alebo regionálny rozmer;

6.

víta zameranie Komisie na výsledky a implementáciu a zaväzuje sa, že prispeje k posilneniu územného rozmeru hodnotenia vplyvu.

7.

zdôrazňuje, že treba posilniť koordináciu hospodárskych politík, a preto sa domnieva, že regionálne a miestne orgány by sa mali zapojiť do európskeho semestra na úrovni členských štátov a požaduje tiež, aby bol VR zapojený na úrovni inštitúcií EÚ;

8.

víta uznanie potreby posilniť sociálny rozmer HMÚ najmä prostredníctvom návrhu Komisie stanoviť, aby sa prehľad kľúčových ukazovateľov v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti začlenil do postupu pri makroekonomickej nerovnováhe; očakáva, že Komisia sa bude ďalej zaoberať otázkou kvality využívania verejných financií;

9.

očakáva naliehavo potrebné návrhy Komisie na prípravu bankovej únie prostredníctvom reformy európskeho bankového sektora, ktorej cieľom by bolo zlepšiť riadenie spoločností, umožniť efektívne ozdravenie a riešenie krízových situácií finančných inštitúcií, posilniť bankový kapitál, zamerať sa na poskytovanie úverov aktérom reálnej ekonomiky, a ktorá by priniesla povinné oddelenie bankových maloobchodných a investičných aktivít;

10.

podporuje úsilie smerujúce k dokončeniu bankovej únie, pričom zohľadňuje jej miestny a regionálny rozmer a kľúčovú úlohu regionálnych bank pri poskytovaní kapitálu pre malé a stredné podniky a pre verejné investičné projekty;

11.

súhlasí s Európskou komisiou, že miery nezamestnanosti, najmä mladých ľudí, sú aj naďalej na úrovniach, ktoré sú hospodársky a sociálne neudržateľné. Výbor regiónov vyzýva Komisiu, aby miestne a regionálne orgány zapojila do svojich návrhov na stimuláciu zamestnanosti mladých ľudí a zohľadnila ich osvedčené postupy; víta kľúčové priority v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je skutočnou hrozbou pre európsky sociálny model; poukazuje na význam záruky pre mladých ľudí ako nástroja na zabezpečenie rovnakých príležitostí pre mladých ľudí na trhu práce;

12.

víta vyhlásenie Komisie, že predstaví balík o pracovnej mobilite, ktorý sa zameria na lepšiu koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch, ale domnieva sa, že nevyhnutnou podmienkou je ukončenie patovej situácie týkajúcej sa vykonávania smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov (3). Môže to znamenať prehodnotenie opatrení na boj proti podvodom napr. zrušenie uznávania formulára A1. Očakáva tiež, že budúci balík bude obsahovať legislatívny návrh o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi v súvislosti s predvídaním a riadením reštrukturalizácie, a že bude predkladať návrhy na lepšiu koordináciu uznávania kvalifikácií a diplomov;

13.

podporuje Európsky parlament v jeho úsilí o revíziu systému trojky s cieľom zaručiť demokratickú kontrolu a jej zodpovednosť;

14.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby využívali nové programy VFR s cieľom reagovať na demografické výzvy, zlepšiť zosúladenie pracovného a rodinného života a podporovať sociálnu súdržnosť;

15.

víta úsilie o modernizáciu politiky štátnej pomoci v záujme jej lepšieho prispôsobenia stratégii Európa 2020 a zníženia byrokracie, pričom sa zohľadňuje, že cieľom by malo byť prioritne zlepšiť konkurencieschopnosť menej rozvinutých regiónov z hľadiska priemyslu a podnikania a vysokej nezamestnanosti. Opakuje však svoju žiadosť Európskej komisii, aby bol formálne konzultovaný o ďalšom návrhu usmernení pre pravidlá štátnej pomoci EÚ, a najmä tých, ktoré sa práve pripravujú v súvislosti s infraštruktúrou;

16.

víta plánovaný Európsky akt o prístupnosti a zdôrazňuje, že prístupnosť tovaru a služieb je kľúčovým faktorom kvalitného života osôb so zdravotným postihnutím.

17.

vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala a kontrolovala zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do finalizácie dohôd o partnerstve a príslušných operačných programov na základe uplatňovania nariadení a kódexu správania, a žiada, aby do februára 2014 v tejto súvislosti podala správu. Dohody o partnerstve sa musia stať kľúčovým prvkom viacúrovňového riadenia pri implementácii stratégie Európa 2020, resp. každej európskej stratégie pre rast a zamestnanosť;

18.

konštatuje, že sa zvýšil počet rôznych nekoordinovaných iniciatív EÚ, ktoré ovplyvňujú politiku rozvoja miest; žiada, aby sa vypracovala biela kniha o integrovanom programe pre mestské prostredie v Európskej únii („integrated urban agenda“) a vyjadruje zámer zapojiť sa do tohto procesu;

19.

zaväzuje sa úzko sledovať implementáciu opatrení piliera rozvoja vidieka reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky, najmä pokiaľ ide o diverzifikáciu a modernizáciu hospodárskych činností vo vidieckych oblastiach, a podporovať úzku spoluprácu medzi vidieckymi a mestskými oblasťami prostredníctvom funkčných územných partnerstiev;

20.

nalieha na členské štáty a Komisiu, aby vyhodnotili vývoj každej novej makroregionálnej stratégie v súvislosti so spoločnými výzvami a príležitosťami príslušných zemepisných oblastí a jej európsku pridanú hodnotu; zdôrazňuje význam zefektívnenia súčasných riadiacich štruktúr a posilnenia uplatňovania zásady viacúrovňového riadenia.

21.

opakuje výzvu na reformu súčasného systému vlastných zdrojov, ako to stanovuje zmluva a ako prostriedku na zníženie priamych príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ, zvýšenie transparentnosti a zabezpečenie udržateľnosti finančných prostriedkov EÚ; očakáva preto, že skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje dostane mandát, ktorý umožní predstaviť reformné návrhy so zreteľom na strednodobé hodnotenie VFR;

22.

zaväzuje sa, že vypracuje stanovisko o vykonávaní rozpočtu EÚ, v ktorom horizontálne preskúma využívanie finančných prostriedkov EÚ z hľadiska miestnych a regionálnych orgánov;

23.

poukazuje na to, že chýba konsolidovaná predstava o dostupných rozpočtových prostriedkoch na podporu stratégie Európa 2020; opakuje, že súčinnosť medzi rozpočtom EÚ, štátnymi rozpočtami a rozpočtami nižších územných celkov je nevyhnutná na dosiahnutie stanovených cieľov; vyjadruje obavy vzhľadom na dôsledky krízy na dostupnosť finančných zdrojov na financovanie dlhodobých investícií a žiada Európsku komisiu, aby preskúmala tento aspekt v kontexte hodnotenia v polovici trvania stratégie Európa 2020.

24.

vyzýva Európsku komisiu, aby zrevidovala smernicu 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek tak, aby skutočnosť, že ide o miestne vyrobený potravinový výrobok, mohla byť štandardným kritériom výberu vo verejných súťažiach na dodávku potravín, napríklad do škôl, domovov dôchodcov a verejných zariadení (4);

25.

požaduje dôkladné posúdenie územného vplyvu všetkých návrhov na zrušenie mechanizmov trhovej regulácie v poľnohospodárstve vrátane bilaterálnych obchodných dohôd a dohôd o pridružení, a kontrolu toho, či tieto návrhy nie sú v rozpore s cieľom územnej súdržnosti zakotveným v Lisabonskej zmluve.

26.

žiada Európsku komisiu, aby monitorovala zapojenie regiónov a miestnych orgánov do riadiacich platforiem prioritných koridorov základnej dopravnej siete, ako aj podporu účasti týchto orgánov na príprave projektov s vplyvom na ich územiach alebo s cezhraničným rozmerom;

27.

aktívne sa zúčastní na iniciatívach Európskej komisie súvisiacich s oblasťou dopravy, ktoré podporujú využitie efektívnych multimodálnych sietí a prispievajú ku konsolidácii jednotného európskeho železničného priestoru a jednotného európskeho neba.

28.

vyzýva Európsku komisiu, aby predložila ambiciózny nový rámec v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 vrátane právne záväzných cieľov týkajúcich sa skleníkových plynov, energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov;

29.

požaduje stabilné legislatívne rámce EÚ v oblasti prístupu k spravodlivosti v environmentálnych otázkach a ochrany pôdy;

30.

očakáva iniciatívu Európskej komisie v oblasti efektívnosti zdrojov a odpadu, aby stanovila nielen ukazovatele účinnosti zdrojov, ale aj ciele založené na týchto ukazovateľoch;

31.

vyzýva Európsku komisiu, aby zaistila, že v roku 2014 pri svojej revízii právnych predpisov o odpade a existujúcich cieľov týkajúcich sa predchádzania vzniku, opätovného využitia, recyklácie, zhodnocovania a neukladania odpadu na skládky, ako súčasti svojej iniciatívy v oblasti efektívnosti zdrojov a odpadu, primerane zohľadní výhľadové stanovisko výboru, ktoré si k tejto otázke Európska komisia vyžiadala; revízia by mala naplniť „ambiciózne ciele“ stanovené v Pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, ktorý smeruje k hospodárstvu založenému na opätovnom využívaní a recyklácii a takmer nulovom zvyškovom odpade; požaduje, aby sa v kontexte revízie v roku 2014 venovala osobitná pozornosť plastovému odpadu;

32.

očakáva, že Európska komisia predloží ambiciózny program pre implementáciu plne integrovaného a konkurencieschopného vnútorného trhu s energiou; žiada Európsku komisiu, aby podporila opatrenia, ktoré uľahčia rozšírenie výroby energie v malom a jej začlenenie do distribučných sietí a v tomto procese zabezpečila, že spotrebitelia na maloobchodnom trhu môžu plne profitovať z cenovo dostupnej energie a že investície do udržateľnej energie na miestnej a regionálnej úrovni sú uľahčované modernizáciou pravidiel štátnej pomoci v oblasti energie; na žiadosť gréckeho predsedníctva Rady EÚ predloží návrhy na stratégiu EÚ v oblasti dostupnosti energie pre všetkých;

33.

vyzýva Európsku komisiu, aby dohliadla, že regulačný rámec v oblasti energetiky ostane na národnej úrovni stabilný a spojený s cieľmi stratégie Európa 2020;

34.

očakáva návrhy Európskej komisie na potrebný právny rámec pre bridlicový plyn/zemný plyn uzatvorený v nízkopriepustných horninách, aby sa zaručila bezpečnosť a udržateľnosť ťažby nekonvenčných uhľovodíkov v Európskej únii.

35.

očakáva so záujmom iniciatívu Komisie na tému „Výskum a inovácie ako nové zdroje rastu“ a jej hodnotenie toho, ako môže inovačné hospodárstvo prispieť k podpore konkurencieschopnosti a poskytnúť podklady na určenie prioritných investícií, ktoré sa majú financovať z programu Horizont 2020;

36.

naďalej sa bude aktívne zapájať do platformy inteligentnej špecializácie a súvisiacich projektov v regiónoch a bude monitorovať ďalšiu fázu navrhovania a implementácie stratégií inteligentnej špecializácie v regiónoch.

37.

víta zameranie na digitálne hospodárstvo, inovácie a služby a vyzýva Radu a Komisiu, aby pokračovali v tomto programe, a tak podnietili investície v tejto oblasti, dokončili do roku 2015 jednotný digitálny trh a zaviedli opatrenia na zlepšenie zručností a zmenšenie digitálnej priepasti medzi regiónmi členských štátov; zaväzuje sa podporovať modernizáciu miestnych a regionálnych verejných správ pri poskytovaní služieb, ako sú elektronická verejná správa, elektronické zdravotníctvo, elektronická fakturácia a elektronické verejné obstarávanie.

38.

kladie veľký dôraz na to, aby sa zabezpečilo, že budúci program Erasmus + poskytne primeranú podporu a rovnaké príležitosti všetkým cieľovým skupinám z predchádzajúcich programov a že sa bude ďalej riadiť aspektmi rozdeľovania prostriedkov a riadenia programov. VR bude podporovať ďalšie opatrenia na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí ako napr. návrh rámca kvality pre stáže a iniciatívy zamerané na modernizáciu školských metód a pedagogických profesií; očakáva návrhy Európskej komisie na vytvorenie skutočného európskeho priestoru pre zručnosti a kvalifikácie;

39.

opakuje svoju požiadavku, aby sa vypracovalo oznámenie o udržateľnom a konkurencieschopnom kultúrnom cestovnom ruchu v EÚ, pričom trvá na tom, že jasný strategický rámec v tejto oblasti by mohol byť veľmi prospešný pre rozvoj miestnych malých a stredných podnikov, propagáciu a zachovanie rôzneho európskeho dedičstva a ďalšiu integráciu európskych občanov.

40.

teší sa na reakciu Európskej komisie na prvú sériu úspešných občianskych iniciatív a opakuje svoju ponuku pomôcť jej pri ich hodnotení a zúčastniť sa na verejných vypočutiach organizovaných Európskym parlamentom;

41.

očakáva návrhy Európskej komisie na opatrenia v nadväznosti na Štokholmský program a vyjadrí svoje vlastné očakávania, pokiaľ ide o budúci vývoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

42.

požaduje komplexné politické opatrenia EÚ na riešenie migrácie, mobility a azylu založené na dodržiavaní základných práv a slobôd jednotlivca, ktoré budú uspôsobené na ochranu hraníc EÚ, zintenzívnenie boja proti obchodovaniu s ľuďmi a nelegálnemu prisťahovalectvu, zvýšenie spolupráce s tretími krajinami pôvodu a tranzitu a budovanie skutočnej solidarity medzi členskými štátmi EÚ, ako aj medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi; požaduje najmä revíziu nariadenia Dublin II s cieľom umožniť spravodlivé rozdelenie žiadateľov o azyl v členských štátoch; tieto požiadavky by sa mali uplatniť aj na plánovanú stratégiu EÚ v oblasti námornej bezpečnosti;

43.

má v úmysle prispieť k stanoveniu prioritných činností, ako žiadala Európska rada, s cieľom posilniť európsku stratégiu v oblasti migrácie a integrácie migrantov; domnieva sa v tejto súvislosti, že riadenie migračných tokov, najmä v Stredozemí, by sa malo rozvíjať komplexne, aby sa podporili udržateľné riešenia zahŕňajúce všetky zúčastnené strany, najmä tretie krajiny, členské štáty EÚ a regionálne a miestne orgány.

44.

bude pokračovať v úsilí o posilnenie miestnych a regionálnych orgánov z kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín v rámci procesu pristúpenia; upozorňuje na činnosť a príležitosti poskytované Európsko-stredomorským zhromaždením miestnych a regionálnych samospráv (ARLEM) a Konferenciou miestnych a regionálnych orgánov krajín Východného partnerstva (CORLEAP), pokiaľ ide o posilňovanie demokracie prostredníctvom hospodárskej, sociálnej a územnej spolupráce v susedných krajinách EÚ;

45.

víta opakovaný záväzok Komisie podporovať proces prechodu k demokracii v stredozemských partnerských krajinách a pripomína, že stotožnenie sa s týmto procesom na všetkých úrovniach je pre úspešnú transformáciu nevyhnutné; je pripravený podporiť úsilie o decentralizáciu ako nástroja na navrhovanie a implementáciu miestnych a regionálnych politík na zvýšenie hospodárskeho rastu a sociálnej a územnej súdržnosti;

46.

víta návrh a vznikajúce rozhodnutie o vyhlásení roku 2015 za európsky rok rozvoja, aby sa zabezpečilo nadviazanie na miléniové rozvojové ciele a začal sa nový medzinárodný program pre udržateľný rozvoj; opakuje, že je potrebné, aby boli miestne a regionálne orgány riadne zapojené do vykonávania budúceho programu po roku 2015, ako aj európskeho roka rozvoja 2015; pripomína svoju požiadavku, aby boli v rozpočte vyčlenené prostriedky na primeranú finančnú podporu iniciatív miestnych a regionálnych orgánov.

15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/6

1.

pripomína, že bez ohľadu na to, akým spôsobom sa udeľuje štátne občianstvo v jednotlivých štátoch, občianstvo EÚ nielen že umožňuje občanom rôznych národností žiť spoločne v Európskej únii a zapájať sa do procesu európskej integrácie, ale pomáha tiež upevňovať európsku demokraciu;

2.

zdôrazňuje, že voľný pohyb je základným kameňom ďalšieho hospodárskeho a politického rozvoja EÚ, otvára občanom EÚ pracovné a vzdelávacie možnosti a vytvára užšie vzťahy medzi Európanmi, a preto je ústredným prvkom občianstva Únie;

3.

zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na hospodársky rozmer v snahe zabezpečiť, aby bola Európa ekonomicky silná, a vďaka tomu schopná posilniť sociálne občianstvo, keďže sa neustále prehlbuje kríza štátneho dlhu a rastie nezamestnanosť, ktorá sa dotýka čoraz väčšieho počtu európskych občanov, a najmä mladých ľudí;

4.

berie na vedomie, že časť európskych občanov má pocit, že európsky rozhodovací proces im je vzdialený, a pripomína, že rozhodnutia sa musia prijímať čo najotvorenejším spôsobom a čo najbližšie k občanom;

5.

uvedomuje si, že miestne a regionálne samosprávy majú vďaka blízkemu kontaktu s občanmi najlepšiu možnosť pomôcť občanom lepšie pochopiť, v čom spočíva občianstvo EÚ, a propagovať ho, ako aj konkrétne výhody, ktoré z neho pre každého z nich vyplývajú;

6.

zdôrazňuje, že v súčasnosti, keď sa upevňuje hospodárska a menová únia a zároveň prebiehajú diskusie o posilnení politickej únie vďaka možnosti pozmeniť zmluvy, je nevyhnutné, aby väčšiu integráciu sprevádzala zvýšená demokratická legitímnosť;

7.

pripomína, že keď sa Maastrichtskou zmluvou ustanovil pojem občianstva EÚ, ktoré bolo udelené všetkým občanom členských štátov Európskej únie a ktoré sa prijatím Amsterdamskej zmluvy začalo považovať za doplnok štátneho občianstva, znamenalo to zavŕšenie rozhodujúcej a veľmi symbolickej etapy budovania európskej identity a demokracie;

8.

takisto zdôrazňuje, že nové ustanovenia zavedené Lisabonskou zmluvou priniesli posilnenie občianstva EÚ, ktoré sa pridáva k štátnemu občianstvu, pričom už nie je len jeho doplnkom, ale ani ho nenahrádza. Európske občianstvo nie je chápané ako prejav už dávno existujúcich väzieb, ktoré sa pretavujú do politickej podoby, ale ako regulačný rámec, vďaka ktorému sa voľný pohyb z jedného štátu do druhého stáva základným princípom, ktorý prináša isté práva a nie vylúčenie;

9.

upozorňuje, že ani dve desaťročia po zakotvení práv občanov EÚ v Maastrichtskej zmluve, nie sú tieto práva pre občanov každodennou realitou. Občania EÚ potvrdili túto skutočnosť v rozsiahlej verejnej konzultácii o európskom občianstve, v ktorej 12 000 respondentov uviedlo príklady byrokratických prekážok, s ktorými sa ešte stretávajú, keď si chcú uplatniť svoje práva, ako je napr. právo na voľný pohyb (1). To, že v tejto oblasti treba urobiť viac, potvrdili aj prieskumy Eurobarometra zamerané na práva občanov (2) a volebné práva (3), séria priamych dialógov, ktoré prebehli medzi občanmi a zodpovednými politickými činiteľmi na národnej a európskej úrovni, ako aj nespočetné otázky v súvislosti s európskymi právami, ktoré široká verejnosť adresovala informačnej službe „Europe Direct“;

10.

zdôrazňuje, že práva, o ktorých sa píše v správe Komisie, sú práva, ktoré zmluvy EÚ udeľujú občanom Európskej únie, ale mnohé z týchto práv patria medzi základné práva, ktoré sa uplatňujú v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín;

11.

upozorňuje, že vzťah občianstva EÚ a občianstva členských štátov je i naďalej nejasný. Na jednej strane závisí priamo od občianstva členských štátov, ktoré je jedinou podmienkou pre nadobudnutie občianstva EÚ, ako sa vymedzuje v legislatíve jednotlivých štátov. Tento aspekt európskeho občianstva obmedzuje úlohu, ktorú zohráva ako ďalší zdroj práv spojených s občianstvom členských štátov. Zároveň sa však oddeľuje pojem občianstva a národného štátu, dôraz sa už nekladie na začlenenie jednotlivca do občianskej komunity, v ktorej žije, ale na zaručenie rovnosti individuálnych, politických a sociálnych práv a na voľný pohyb jedinca ako európskeho občana;

12.

upozorňuje, že získanie občianstva členského štátu, a tým aj občianstva EÚ, môže byť rozhodujúcim nástrojom integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín do európskej spoločnosti a že musí byť preto v dostatočnej miere dostupné pre legálnych prisťahovalcov s dlhodobým pobytom v EÚ. Udelenie občianstva týmto migrantom predstavuje hlavný nástroj na ich začlenenie do európskej spoločnosti;

13.

podotýka, že už v stanovisku z roku 2010 o európskom občianstve vyzval EÚ, aby vo svojej politike a v rámci rozhodovacích orgánov uplatňovala demokratickejšie a transparentnejšie postupy. Okrem toho žiadal, aby boli prijaté mechanizmy, ktoré umožnia stimulovať obojsmerný politický dialóg a preniesť zásadu participatívnej demokracie do praxe;

14.

chápe, že Komisia bilancuje doterajšie kroky a usiluje sa dodržať svoje záväzky podporovať občianstvo EÚ prostredníctvom opatrení, ktoré navrhuje v dvanástich špecifických oblastiach;

15.

upozorňuje však, že v správe sa uvádzajú aj návrhy, ktoré sa týkajú v prvom rade hospodárskeho rozmeru EÚ a politický alebo sociálny rozmer európskej integrácie je v nich až na druhom mieste. Napríklad sa tu nenavrhuje nič konkrétne a hmatateľné, pokiaľ ide o posilnenie práv pacientov alebo poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, stimulovanie multikultúrnosti, väčšiu propagáciu „sociálnej Európy“, napríklad vďaka boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ani pokiaľ ide o postupné budovanie európskej identity;

16.

konštatuje, že opatrenia uvedené v predloženej správe sú na prvý pohľad v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality. Je však nevyhnutné, aby Komisia podrobne odôvodnila každé jedno opatrenie, ktoré oficiálne navrhne, lebo niektoré návrhy by si mohli vyžadovať podrobnejšie preskúmanie (napríklad vydávanie voliteľných jednotných európskych dokumentov). Okrem toho by navrhované opatrenia nemali mať za následok nadmernú administratívnu a finančnú záťaž pre príslušné národné, regionálne a miestne orgány;

17.

podotýka, že vzhľadom na blížiace sa európske voľby 2014 by sa pri čítaní tejto správy malo prihliadať aj na nedávne oznámenie Európskej komisie a odporúčanie na túto tému (4). Cieľom týchto dokumentov je posilniť demokratické postupy a zastupiteľskú demokraciu v EÚ podporou účasti na európskych voľbách;

18.

pripomína, že VR bol úzko zapojený do prípravy správy a že sa v nej prihliada na výsledky a odporúčania štúdie, ktorú zadal VR, o úlohe miestnych a regionálnych orgánov pri propagovaní občianstva EÚ a práv európskych občanov (5);

19.

navrhuje, aby boli prijaté opatrenia, ktoré zaručia, že občianstvo sa bude presadzovať vo vzdelávaní a výchove, že občania nadobudnú schopnosť uplatňovať svoje práva a povinnosti uvedomelo a slobodne, že sa v kontexte čoraz väčšej hospodárskej krízy posilní sociálny rozmer občianstva a že budú odstránené rôzne prekážky, ktoré obmedzujú voľný pohyb európskych občanov;

20.

zdôrazňuje, že vo svete čoraz väčšej mobility je veľmi dôležité vytvoriť skutočný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý by slúžil občanom (6), a upozorňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby si občania EÚ mohli bez problémov uplatniť svoje právo na voľný pohyb a pobyt, pretože je to právo zakotvené v zmluvách EÚ, ktoré si občania najviac cenia a považujú za najväčší úspech európskej integrácie. Nastoliť v tomto rámci isté práva nie je postačujúce, rovnako nevyhnutné je zaručiť, aby všetky úrovne riadenia pracovali spoločne v snahe zaistiť, aby ich držitelia mohli tieto práva bez problémov využívať;

21.

podčiarkuje, že jedným z hlavných záverov správy za rok 2010 je, že ťažkosti, s ktorými sa občania EÚ stretávajú pri využívaní svojich práv, nie sú ani tak dôsledkom legislatívneho deficitu na úrovni EÚ, ale spájajú sa skôr s transpozíciou a uplatňovaním tejto legislatívy v jednotlivých štátoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti výbor zastáva názor, že Európska komisia vo svojej správe nevenuje osobitnú pozornosť prínosu, ktorým by k účinnému uplatňovaniu a kvalite európskeho občianstva mohli prispieť regionálne a miestne samosprávy;

22.

upozorňuje, že poslaním miestnych a regionálnych orgánov je zohrávať ústrednú úlohu v participatívnych postupoch, ktoré treba zaviesť, aby sa mohol skutočne uplatňovať prístup zdola nahor a aby občania mohli podstatnou mierou prispievať k definovaniu politík EÚ, pomocou ktorých sa ich práva uplatňujú v praxi;

23.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány môžu pomôcť pri riešení problémov spätých s pohybom a pobytom občanov EÚ ako aj s otázkami, ktoré sa týkajú prijímania migrantov, a uznáva, že dokážu osloviť skupiny, ktoré sa do politického procesu zapájajú často len veľmi slabo, ako napríklad mladí ľudia a prisťahovalci;

24.

oceňuje návrh Európskej komisie vytvoriť elektronický školiaci nástroj pre miestne samosprávy v snahe odstrániť problém nedostatočnej informovanosti ich zamestnancov o právach európskych občanov, v dôsledku ktorej sú záujemcom často poskytované nesprávne informácie, a preto je pre nich komplikované uplatniť si svoje práva v praxi. Keďže členovia Výboru regiónov majú dobré možnosti na to, aby poznali potreby a schopnosti miestnych úradníkov vo svojom regióne, výbor je pripravený aktívne spolupracovať s Európskou komisiou pri vytváraní tohto nástroja a jeho propagácii v členských štátoch;

25.

víta nové iniciatívy Komisie s cieľom odstrániť prekážky, ktoré bránia efektívnemu uplatňovaniu práv vyplývajúcich z občianstva EÚ, pričom konštatuje, že v členských štátoch pretrváva priepasť medzi príslušnými právnymi ustanoveniami a každodennou realitou občanov, najmä v cezhraničnom kontexte, a že táto otázka by si zaslúžila viac pozornosti;

26.

domnieva sa, že posilňovanie európskeho občianstva by sa mohlo opierať o zvýšenie aktívnej účasti občanov na živote miestnej komunity, a najmä účasti mladých ľudí, ktorí majú najväčší podiel na mobilite v rámci EÚ;

27.

považuje za potrebné posilniť na európskej úrovni iniciatívy zamerané na sociálne občianstvo, keďže prístup k sociálnym právam je viazaný na kritériá a požiadavky, ktoré stanovujú členské štáty, čo podporuje rôzne formy diskriminácie v rozpore so zásadou rovnoprávnosti a rovnakého zaobchádzania, ktorú stanovujú európske právne predpisy;

28.

uznáva, že správa Európskej komisie obsahuje niektoré opatrenia, ktoré posilňujú sociálne občianstvo (jedným z príkladov je pozitívne opatrenie vytvoriť rámec kvality pre stáže) a o ktorých by sa dalo povedať, zatiaľ čisto teoreticky, že majú zmysel;

29.

rozhodne súhlasí s návrhom skutočne posilniť právo na voľný pohyb, najmä pokiaľ ide o mobilitu mladých, keďže nezamestnanosť v členských štátoch neustále rastie;

30.

konštatuje, že v tejto súvislosti treba ešte urobiť isté opatrenia. Napríklad podľa výsledkov osobitného prieskumu Eurobarometra (8), len polovica respondentov vedela o tom, že existuje európsky ombudsman a aké má právomoci, a takisto boli veľmi málo informovaní o práve obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament (9);

31.

v tejto súvislosti navrhuje, aby miestne a regionálne samosprávy s pomocou príslušných európskych fondov podnikali špecifické a účinné kroky na zvýšenie informovanosti európskych občanov o európskom ombudsmanovi a práve obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament;

32.

konštatuje, že miera účasti občanov na európskych voľbách sa od roku 1979 neustále znižuje a v roku 2009 klesla na 43 % (10) a že táto tendencia potvrdzuje zistenie, že európski občania majú pocit, že na ich názory sa v rozhodovacom procese na úrovni EÚ neberie ohľad; v prieskume Eurobarometra skutočne 68 % respondentov vyjadrilo takéto obavy;

33.

upozorňuje na osvedčené postupy (11), na základe ktorých miestne a regionálne orgány môžu organizovať osvetové programy a kampane na miestnej a regionálnej úrovni, aby informovali obyvateľov v príslušnom regióne o ich práve voliť, ale aj o práve kandidovať v európskych voľbách. Výbor regiónov takisto zdôrazňuje úlohu, ktorú územné samosprávy môžu zohrávať ako katalyzátor, pokiaľ ide o informovanosť a zvyšovanie povedomia občanov, najmä žiakov a študentov, ktorých tak môžu pripraviť na aktívne využívanie ich volebných práv;

34.

podotýka, že treba ďalej posilňovať politické práva štátnych príslušníkov tretích krajín a nabáda členské štáty, aby nepoužívali príliš reštriktívne opatrenia, pokiaľ ide o dostupnosť ich občianstva pre štátnych príslušníkov tretích krajín. VR vo svojich predchádzajúcich stanoviskách na jednej strane uznal, že prisťahovalci, ktorí legálne žijú v členských štátoch majú isté očakávania v súvislosti so získaním občianstva EÚ, a na druhej strane vyjadril názor, že účasť týchto legálnych prisťahovalcov na politickom živote je veľmi dôležitým faktorom ich začlenenia do miestnej komunity;

35.

vyzýva všetky členské štáty bez výnimky, aby uľahčili svojim občanom využívanie práva voliť a kandidovať vo vnútroštátnych voľbách, bez ohľadu na to, či bývajú alebo sa nachádzajú alebo nie na území daného štátu. Skutočnosť, že využívajú právo na mobilitu v EÚ, by nemala mať za následok, že prídu o svoje politické práva;

36.

zastáva názor, že už sú vytvorené podmienky na to, aby sa začali resp. zintenzívnili diskusie o možnosti rozšíriť volebné právo občanov EÚ tak, aby zahŕňalo aj regionálne a vnútroštátne voľby v krajine, v ktorej bývajú, bez toho, aby to malo akýkoľvek dosah na zvrchovanosť jednotlivých členských štátov (jus domicilii);

37.

zdôrazňuje, že pojem európskeho občianstva môže zdynamizovať proces rozširovania EÚ, ktorý sa neobmedzuje len na hospodárske a legislatívne úpravy podľa acquis Spoločenstva, ale vyžaduje si aj politické zásahy v krajinách, ktoré sú na ceste k vstupu do EÚ, s cieľom posilniť v týchto krajinách demokratické štruktúry a právny štát. Perspektíva európskeho občianstva môže pomôcť pochopiť význam týchto opatrení v praxi;

38.

pripomína, že na miestnej a regionálnej úrovni treba prijať opatrenia na zjednodušenie administratívnych postupov, ktoré by zefektívnili uplatňovanie práv európskeho občianstva, najmä práva na voľný pohyb, ako aj odstrániť akékoľvek spôsoby odrádzania alebo iné existujúce formy diskriminácie, ktoré vedú k rozdielom v zaobchádzaní medzi európskymi občanmi, najmä pri udeľovaní práva na pobyt. Územné samosprávy by mali byť schopné priniesť primerané riešenia na základe problémov, s ktorými sú konfrontované;

39.

uznáva, že opatrenia, ktoré navrhuje Komisia, znamenajú v tomto smere istý pokrok. Keďže jedna z oblastí činnosti si vyžaduje aktívne zapojenie miestnych samospráv (12), je nevyhnutné uskutočniť štúdiu hodnotenia vplyvu a vyčleniť finančné prostriedky z európskych fondov;

40.

oceňuje návrhy Európskej komisie na podporu ľahšieho uznávania potvrdení o technickom stave vozidiel za hranicami EÚ, ako aj navrhovanú harmonizáciu požiadaviek technických kontrol motorových vozidiel, ktoré by sa mali začať uplatňovať čo najskôr a tak, aby sa zabezpečilo, že si občania budú môcť ľahšie uplatniť svoje právo na voľný pohyb, vrátane registrácie auta pri sťahovaní z jednej krajiny do druhej;

41.

odporúča posilniť iniciatívy v oblasti spolupráce, ktorých cieľom je propagovať informovanosť občanov o ich práve na voľný pohyb, ako napríklad partnerstvo miest, iniciatívy v oblasti cezhraničnej spolupráce atď.;

42.

pripomína (13), že vzhľadom na blížiace sa európske voľby 2014 je veľmi dôležité zvyšovať informovanosť občanov EÚ o právach, najmä volebných, ktoré im prislúchajú v členskom štáte, kde žijú, a tiež uľahčiť uplatňovanie týchto práv;

43.

vzhľadom na nadchádzajúci viacročný finančný rámec 2014 – 2020 zdôrazňuje, že programy „Základné práva a občianstvo“ a „Občania pre Európu“ môžu byť výraznou hybnou silou pre posilnenie európskeho občianstva a môžu podporiť aktivity s cieľom propagovať lepšie poznanie a uplatňovanie európskej legislatívy a politiky v členských štátoch;

44.

v záujme dosiahnutia strategických a politických cieľov odporúča zaujať jednoduchší a účinnejší prístup, pokiaľ ide o financovanie opatrení v súvislosti s programami zameranými na európske občianstvo, a presnejšie vymedziť priority, ktoré by mali byť v súlade s politickými rozhodnutiami, pričom by sa pozornosť mala zamerať aj na šírenie výsledkov týchto opatrení, aby sa o nich viac vedelo. Aby sa tento cieľ mohol naplniť, je nevyhnutné zapojiť miestne a regionálne samosprávy do prípravy týchto opatrení, najmä v súvislosti s odbornou prípravou a vypracúvaním ročných pracovných programov.

15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/11

1.

konštatuje, že v rámci rozsiahlej modernizácie predpisov o štátnej pomoci, ktorú Európska komisia začala uskutočňovať v roku 2012 (1), bola letecká doprava jedným z prvých odvetví, v ktorých sa ukázala potreba aktualizovať normatívny rámec upravujúci verejné financovanie infraštruktúry a prevádzkovej pomoci letiskám a pomoc leteckým spoločnostiam na rozbehnutie podnikania (2).

2.

Pripomína, že v roku 1994 (3) Európska komisia zaviedla prvý predpis o štátnej pomoci v civilnom letectve, po ktorom nasledovalo postupné uskutočňovanie programu liberalizácie leteckej dopravy, čím sa podstatne podporila konkurencia a vznikla potreba regulačného zásahu, ktorý by usmernil hospodársku súťaž tak, aby prebiehala podľa pravidiel platiacich rovnako pre všetky subjekty pôsobiace v tomto odvetví.

3.

Zdôrazňuje, že v roku 2005 (4) sa v dôsledku konsolidácie liberalizácie leteckej dopravy a rýchleho vývoja tohto odvetvia, v ktorom sa v ďalších rokoch zaznamenal na trhu rýchly vstup nového obchodného modelu nízkonákladových leteckých spoločností so základňami na malých letiskách, prejavila potreba aktualizovať jestvujúci normatívny rámec novými usmerneniami Európskej komisie o verejnom financovaní letísk a leteckých spoločností prevádzkujúcich svoju činnosť na regionálnych letiskách.

4.

Konštatuje, že za obdobie iba 8 rokov navodil vývoj na európskom trhu radikálnu zmenu v objeme leteckej dopravy, hlavne vďaka exponenciálnemu rastu vplyvu nízkonákladových leteckých spoločností na trhu, ktorých obchodný model sa namiesto tradičných celoštátnych letísk a veľkých leteckých uzlov opiera v podstate o malé regionálne letiská, ktoré nemajú centrálnu polohu.

5.

Súhlasí s Európskou komisiou, že je potrebné a naliehavé zasiahnuť do normatívneho rámca, ktorý upravuje verejné zásahy a podporu letísk, a to v súlade s cieľmi programu modernizácie, ktorý má členským štátom na obdobie 2014 až 2020 poskytnúť balík predpisov o ochrane hospodárskej súťaže a jednotného trhu, ktorý bude aktualizovaný, jednoduchý a efektívny, pričom odkazuje na odporúčania, ktoré už uviedol vo svojom stanovisku na tému „Modernizácia štátnej pomoci EÚ“ (5).

6.

Vyjadruje spokojnosť s verejnou konzultáciou, ktorej prvú etapu Európska komisia začala 6. júna 2011 a súčasnú druhú etapu 3. júla 2013 a v ktorej chce zozbierať príspevky všetkých zainteresovaných subjektov k preskúmaniu platného normatívneho rámca a k návrhu nových usmernení. Podporuje prístup Európskej komisie, ktorá sa usiluje nastoliť spravodlivú hospodársku súťaž medzi jednotlivými subjektmi európskeho odvetvia leteckej dopravy bez ohľadu na ich prevádzkový model a s cieľom zabezpečiť správne fungovanie a konkurencieschopnosť európskeho odvetvia leteckej dopravy.

7.

Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že európske právne predpisy o hospodárskej súťaži, ktoré sú vo výlučnej právomoci Európskej komisie, spolu s nadmerným počtom predpisov bez všeobecnej právnej záväznosti bránia miestnym a regionálnym samosprávam zapojiť sa do tohto procesu a podstatne k nemu prispieť v takých rozhodujúcich oblastiach regionálneho a miestneho rozvoja, ako je oblasť regionálnych letísk a politika podpory regionálneho rozvoja.

8.

Upriamuje pozornosť Komisie na rôznorodosť letísk v európskom priestore, najmä pokiaľ ide o situáciu v najodľahlejších regiónoch, letiskám ktorých osamotenosť a odľahlosť týchto regiónov neumožňujú, aby nezávisle od počtu prepravených cestujúcich boli finančne životaschopné, konkurovali iným letiskám v EÚ, či dokonca boli hrozbou pre iné alternatívne druhy dopravy, či už pozemnej alebo železničnej.

9.

Pripomína, že v takýchto oblastiach sú regionálne a miestne orgány aj prostredníctvom štátnej podpory protagonistami politiky územného rozvoja a rastu a zároveň vďaka svojej blízkosti k ekonomických a sociálnym aktérom podrobne poznajú miestne hospodárstvo. Práve na týchto aktérov sa v európskych predpisoch nesmie zabúdať, ak majú tieto predpisy slúžiť samosprávam a územnej súdržnosti na jednotnom trhu a pomôcť dosiahnuť územnú súdržnosť v celej EÚ.

10.

Pripomína svoje očakávanie, ktoré už uviedol vo svojom stanovisku na tému „Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020“ (6), že pri navrhovaní predpisov o štátnej pomoci bude Európska komisia vopred a sústavne žiadať stanovisko Výboru regiónov (7), aby v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia získala všetky prvky potrebné na posúdenie vplyvu (8).

11.

Pripája sa k výzve Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (9), aby Komisia nezabúdala na ústredný význam regionálnych letísk pre celú európsku leteckú dopravu, keďže v roku 2010 približne 60 % letísk EÚ vybavilo menej ako jeden milión cestujúcich. Preto dúfa, že ich ústredný význam sa odrazí aj v nových usmerneniach.

12.

Zdôrazňuje význam regionálnych letísk pri podpore miestneho rozvoja a zlepšovaní dostupnosti území, čím tieto letiská prispievajú k cieľom územnej súdržnosti, hospodárskemu rastu území a zvyšovaniu zamestnanosti. Dostupnosť, napríklad formou primeraných leteckých spojení, má zásadný význam pre to, aby sa aj riedko osídlené oblasti EÚ, ako aj najodľahlejšie regióny (a tie, ktoré sú úplne závislé od leteckej dopravy), mohli aktívne zapojiť do vnútorného trhu.

13.

Domnieva sa, že táto úloha je veľmi významná a strategická predovšetkým v súčasnom období, keď má EÚ ťažkosti prekonať hospodársku krízu. Už od prvých prejavov súčasnej krízy v roku 2008 museli európske a štátne verejné orgány robiť vážne a rozhodné anticyklické zásahy do hospodárstva, ktoré Európska komisia uznávala a odôvodňovala rozsiahlym využívaním výnimky v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (10). V hospodársky zložitých časoch je preto osobitne dôležité podporovať a dokázať zlepšovať dostupnosť všetkých častí trhu.

14.

Takisto zdôrazňuje, aj vzhľadom na obsah oznámenia Komisie o letiskovej politike, význam regionálnych letísk (11), ktoré pomáhajú výrazne znížiť čoraz väčšie preťaženie veľkých uzlov, ktoré spôsobuje značnú záťaž pre tamojšie obyvateľstvo i životné prostredie, a zároveň podporujú cestovný ruch v EÚ a malým a stredným podnikom poskytujú prístup na trh zlepšujúci ich konkurencieschopnosť (12).

15.

Domnieva sa teda, že udržateľnosť a efektívnosť leteckej dopravy v EÚ vo veľkej miere závisí od existencie primeranej infraštruktúrnej siete malých letísk.

16.

Súhlasí s Európskou komisiou (13), pokiaľ ide o obavy z rastúcich infraštruktúrnych potrieb, ktoré vyvolá stratégia Európa 2020, pretože budú potrebné moderné, primerané a pružné energetické, informačné, komunikačné a dopravné infraštruktúrne siete, ktoré by mohli pomôcť premeniť Európu na znalostné hospodárstvo s nízkymi emisiami, ktoré bude mimoriadne konkurencieschopné.

17.

Rovnako súhlasí s názorom, že trh nie je vždy schopný poskytnúť infraštruktúru, ktorú Európa potrebuje, a že bez verejných zásahov by sa mnohé investície potrebné na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 nezabezpečili, alebo by boli presunuté na obdobie po roku 2020.

18.

Víta výzvu Komisie zvýšiť investície EÚ do infraštruktúry, ktorých potreba na roky 2010 až 2020 sa odhaduje na viac ako 1,5 trilióna eur, aby bolo možné uspokojiť súčasný dopyt po doprave, čo svedčí o významnej súvislosti medzi zemepisnou dostupnosťou a hospodárskym rastom území.

19.

Berie na vedomie zásady stanovené jurisdikciou Súdneho dvora EÚ vo veci týkajúcej sa letiska Lipsko/Halle (14), ale upozorňuje na špecifický faktický kontext ich pôvodu, a preto vyzýva Komisiu, aby vo svojich usmerneniach zohľadnila veľkú rozmanitosť verejných zásahov na podporu infraštruktúry. Istý prvok účasti verejného sektora, okrem súkromného kapitálu, je často nevyhnutný na zabezpečenie úspechu rozsiahlejších projektov infraštruktúry, ako sú letiská, a to bez ohľadu na to, či je ich konečné využitie komerčné alebo nie.

20.

Poukazuje na skutočnosť, že absolútny počet prepravených cestujúcich je vhodný ako kritérium len všeobecne na zhodnotenie možnej hospodárnosti letiska ako infraštruktúry a na jeho zaradenie do určitej kategórie. Zasadzuje sa preto za pružnejšie stanovenie pravidiel prípustnosti z tohto hľadiska tak, aby sa mohli zohľadniť osobitosti jednotlivých prípadov.

21.

Okrem toho žiada, aby sa zohľadňovalo, že pri súčasnej konjunktúre, ktorou sa prekonáva kríza, by bolo z hľadiska priorít veľmi vhodné zhodnotiť kladné účinky verejného financovania infraštruktúry na súdržnosť, rast a zamestnanosť, primerane ich zohľadniť a zároveň zvážiť pravidlá hospodárskej súťaže.

22.

Berie na vedomie zásady trhovo konajúceho subjektu, ktoré vytvorila Komisia, vyjadruje však obavy týkajúce sa dôsledkov uplatňovania týchto zásad v oblasti infraštruktúry, v ktorej je úloha štátu historicky a inštitucionálne nenahraditeľná. Vzhľadom na objem potrebných investícií a na skutočnosť, že nie je možné presunúť refinancovanie týchto investícií len na verejnosť, ktorá túto infraštruktúru využíva, súkromní investori jednoducho vo väčšine prípadov v zásade nie sú schopní vynaložiť takéto investície. Predpoklad, že štát možno porovnávať so súkromným subjektom a že môže konať bez ohľadu na sociálne, politicko-regionálne a odvetvové súvislosti, je odtrhnutý od reality a ohrozuje verejný prospech, ak sa uplatňuje na zásahy týkajúce sa územnej infraštruktúry, ktoré sú podstatnou súčasťou verejných úloh.

23.

Vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy, že verejné zásahy na podporu výstavby a rozširovania infraštruktúry, ako aj na riešenie problematickej prístupnosti z hľadiska miestnych obyvateľov často predstavujú vlastné všeobecné opatrenia hospodárskej politiky, hoci nepredstavujú zároveň štátnu pomoc (15), ale opatrenia vo verejnom záujme. Nabáda preto Komisiu, aby pokračovala v modernizácii pravidiel poskytovania štátnej pomoci a zohľadňovala pritom základné zásady, ktoré tvoria základ verejnej politiky a inštitucionálnej úlohy štátu. Dáva na zváženie, že letiská podobne ako železničné trate a pozemné komunikácie vlastne plnia úlohu verejnej infraštruktúry.

24.

Nabáda Komisiu, aby pokračovala v modernizácii v duchu skutočného zjednodušenia sústreďujúc úsilie na prostredie a prípady, ktoré najviac narúšajú hospodársku súťaž a predstavujú skutočné nebezpečenstvo, pokiaľ ide o integritu vnútorného trhu.

25.

Súhlasí s tým, že sú potrebné pravidlá, ktoré v Európskom hospodárskom priestore zaručia rovnaké podmienky činnosti všetkým subjektom podnikajúcim v leteckej doprave, obmedzia na minimum rušivé verejné zásahy na relevantných trhoch a zabránia súťaži členských štátov v poskytovaní dotácií.

26.

Domnieva sa však, že úsilie Komisie by sa malo sústrediť na veľké letiská a že zásahy na pomoc malým letiskám, ktoré ročne vybavia v priemere menej ako 300 000 cestujúcich, by sa mali považovať za vyňaté z pôsobnosti predpisov o štátnej pomoci, pretože nedokážu ovplyvniť hospodársku výmenu medzi členskými štátmi a ako také nie sú tieto letiská štrukturálne schopné pokryť prevádzkové a kapitálové náklady. Zdôrazňuje, že Komisia už uznala vhodnosť prahovej hodnoty 300 000 cestujúcich v rozhodnutí Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme, udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, obmedzila ju však na letecké spojenia s ostrovmi alebo prístavy, a ustanovila nižšie prahové hodnoty pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu týkajúce sa letísk. Vyzýva preto Komisiu, aby zjednotila a zjednodušila prahové hodnoty v rôznych právnych základoch a príslušne upravila navrhované nové usmernenia, najmä body 80.1 a 80.2 o kategorizácii letísk, bod 92 týkajúci sa výšky pomoci, ktorý by mal obsahovať vytvorenie kategórie letísk s menej ako 300 000 cestujúcimi, ako aj článok 2 ods. 1 písm. e) rozhodnutia.

27.

Vyjadruje spokojnosť s pozornosťou, ktorú Komisia venovala kategórii letísk s veľmi obmedzenou ročnou kapacitou z hľadiska počtu prepravených cestujúcich, pri ktorých uznáva, že až kým nedosiahnu počet 5 miliónov vybavených cestujúcich ročne, často nie sú štrukturálne schopné pokrývať kapitálové a prevádzkové náklady bez určitého stupňa verejnej podpory. Zároveň však vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa rovnako pozorne a dôsledne neposudzuje oblasť kritérií kompatibility pomoci takýmto letiskám (16).

28.

Predovšetkým poukazuje na to, že takéto letiská charakterizuje:

—

obmedzený počet cestujúcich,

—

zlá prístupnosť regiónu, v ktorom letisko leží, z dôvodu hornatosti terénu alebo pre chýbajúcu infraštruktúru, ktorá by ho spájala s okolitým územím,

—

malá spádová oblasť spolu s obmedzenými vyhliadkami na rozvoj, ktoré z tohto všetkého vyplývajú.

29.

Zdôrazňuje, že vo väčšine prípadov ide o malé letiská, ktoré majú z hľadiska prepravnej kapacity malý alebo nulový stupeň nahraditeľnosti alternatívnymi letiskami alebo inými druhmi dopravy, a prípadné presmerovanie cestujúcich z týchto letísk by nemalo žiadny vplyv na objem prepravy alternatívnych letísk.

30.

Preto zastáva názor, že financovanie takých letísk nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pretože nie sú schopné narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť hospodársku výmenu medzi členskými štátmi, a preto by nemali spadať do pôsobnosti nových usmernení.

31.

Navrhuje (17), aby sa najviac 10-ročné prechodné obdobie, počas ktorého bude Európska komisia považovať štátnu pomoc určenú na prevádzku letísk za kompatibilnú, uplatňovalo iba na letiská s ročnou kapacitou prepravy viac než milión cestujúcich. Dôsledkom navrhovaného zákazu by nemalo byť rozsiahle zatváranie menších letísk. Takisto navrhuje, aby sa v tabuľke, ktorá obsahuje údaje o maximálnej intenzite investičnej pomoci kategória letísk s prepravnou kapacitou menej ako 1 milión cestujúcich premenovala na letiská s ročnou prepravou medzi 300 000 a 1 miliónom cestujúcich.

32.

Súhlasí s Európskou komisiou, pokiaľ ide o príležitosť vyhnúť sa rozširovaniu počtu nerentabilných letísk a zabrániť vytváraniu nadbytočných kapacít, ale domnieva sa, že keď nejestvujú právne predpoklady, aby súčasťou financovania bola štátna pomoc, ako napríklad pri malých letiskách s miestnym významom, takéto odporúčania by nemali byť predmetom predpisov o štátnej pomoci, ktorých cieľom je zachovávať rovnováhu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi so zreteľom na celistvosť jednotného trhu, a nie posudzovať akosť rozhodovania vlád o verejných výdavkoch.

33.

Berie na vedomie, že Komisia považuje zriaďovanie letísk a udržiavanie prevádzky za súčasť skupiny prípadov, v ktorých je možné priznať kompenzácie za prevzatie záväzkov v oblasti všeobecného hospodárskeho záujmu, považuje však oblasť pôsobnosti za príliš úzko vymedzenú.

34.

Domnieva sa, že do úvahy prichádza aj zachovanie letiska mimo oblastí, ktoré by bez letiska boli od zvyšku EÚ odrezané do takej miery, že by to spôsobilo narušenie sociálneho a hospodárskeho vývoja.

35.

Dáva na zváženie, že je v zásade vecou autonómie členských štátov a jeho regionálnych a miestnych územných celkov určiť, čo je úloha vo všeobecnom hospodárskom záujme, a že Komisia toto rozhodnutie môže preskúmať len z hľadiska zjavných chýb.

36.

Zastáva názor, že zriadenie letiska a udržiavanie prevádzky zodpovedá úlohe zabezpečiť verejné blaho najmä v tom prípade, keď to štrukturálne slabému regióne pomôže natoľko, že sa vôbec otvorí nejaká perspektíva regionálneho hospodárskeho rozvoja daného regiónu.

37.

Považuje za potrebné, aby sa medzi európskymi cezhraničnými regiónmi uplatňovala politika spolupráce, pokiaľ ide o koordináciu a/alebo vytváranie regionálnych letísk, ktoré by slúžili regiónom viacerých štátov.

38.

Všíma si, ako Európska komisia uznáva, že prítomnosť prevádzkovej pomoci pre malé regionálne letiská závisí vo veľkej miere od ich neschopnosti pokrývať vlastné náklady na prevádzku. Komisia sa tiež domnieva, že je možné v priebehu najviac desiatich rokov primäť tieto letiská, aby prešli na taký spôsob riadenia, ktorý bude viac trhovo zameraný a umožní získať dostatočné zdroje na pokrývanie prevádzkových nákladov.

39.

Výbor má veľké pochybnosti o tom, či sa vzhľadom na povahu trhu, na ktorom pôsobia malé regionálne letiská, dá takýto prechod uskutočniť pred dosiahnutím objemu dopravy viac ako 1 milión cestujúcich ročne, a nieto ešte za obdobie 10 rokov, s ktorým počíta Komisia.

40.

V podstate súhlasí so zásadami trhovo zameraného prístupu Európskej komisie, pokiaľ ide o poskytovanie verejných zdrojov pri modeloch efektívnych letísk a zamedzenie znásobovania počtu neefektívnych letísk, ako aj ochranu hospodárskej súťaže medzi letiskami a leteckými spoločnosťami.

41.

Za neprimeraný považuje postup, ktorým Komisia hodlá dosiahnuť tieto ciele a pri ktorom ignoruje, že dynamika trhu je veľmi odlišná podľa veľkosti a povahy letísk a že zodpovedajúco tomu spoločnosti prevádzkujúce letiská iba zdanlivo vyvíjajú svoju činnosť na tom istom trhu.

42.

Upozorňuje na to, čo Medzinárodná rada letísk (ACI) zdôraznila v nedávnom rozbore (18), že 80 % nákladov letiska tvoria pevné náklady nezávislé na počte prepravených cestujúcich, ktoré nesúvisia iba s infraštruktúrou, ale ide aj o prevádzkové náklady vyplývajúce z bezpečnostných povinností, takže náklady malých letísk na jedného cestujúceho sú oveľa vyššie ako náklady veľkých letísk, ktoré môžu pevné náklady rozložiť na veľký počet cestujúcich, a toto malým letiskám podstatne zväčšuje ťažkosti s dosiahnutím bodu zvratu z hľadiska pokrytia nákladov.

43.

Ďalej zdôrazňuje, že pre malé letiská sú typické štruktúrne konkurenčné nevýhody, ktoré im nedovoľujú pokrývať pevné náklady ani z obchodných príjmov, ktoré priamo súvisia s počtom tranzitných cestujúcich, ani zo zvýšenia letiskových poplatkov účtovaných leteckým spoločnostiam, čím by tieto letiská boli ešte menej príťažlivé ako tranzitné, veď už aj tak trpia menšou spádovou oblasťou a nedostatkom prípojných letov, a letecké spoločnosti by to primälo využívať väčšie letiská.

44.

Taktiež zdôrazňuje, že veľká časť malých letísk s ročnou prepravou medzi 300 000 a 1 miliónom cestujúcich má tendenciu zostať malými letiskami, jednak pre nepriaznivé podmienky území, na ktorých sa nachádzajú (ostrovné, horské a odľahlé územia, slabá infraštruktúra, nedostatočné intermodálne prepojenie atď.). Napriek tomu predstavujú viac ako 20 % (19) hlavnej a celkovej siete TEN-T a majú zásadný význam, pokiaľ ide o budúcnosť transeurópskych sietí a ciele budovania prepojení podľa stratégie Európa 2020.

45.

Zdôrazňuje, že nedávne rozbory (20) ukázali, že síce celkové straty letísk s menej ako 1 miliónom cestujúcich ročne dosahujú 445 miliónov EUR ročne, ale napriek tomu prispievajú k HDP EÚ sumou 16,15 miliardy EUR ročne a poskytujú viac ako 265 000 pracovných miest.

46.

Preto sa domnieva, že nové usmernenia by nemali zakazovať pomoc poskytovanú na prevádzku letísk s prepravou menej ako 1 milión cestujúcich ročne a letísk v najodľahlejších regiónoch ani po uplynutí 10 rokov. Takáto pomoc predstavuje jediný nástroj na zmiernenie narušenia spôsobeného spomenutými štrukturálnymi nedostatkami a je plne odôvodnená kladnými externalitami, ktoré vytvára.

47.

Vyzýva Komisiu, aby zohľadnila prioritu prínosov, ktoré má verejná podpora malých letísk pre občanov EÚ v porovnaní s aspektmi čisto finančnej a ekonomickej povahy.

48.

Komisii pripomína kladné externality rozsiahlej a diferencovanej ponuky malých regionálnych letísk: zväčšenie vnútroštátnej a hlavne celoeurópskej mobility vďaka väčšiemu konkurenčnému tlaku na výšku prepravného v leteckej doprave a na znižovanie nákladov, upevnenie sociálnej, kultúrnej a územnej súdržnosti EÚ.

49.

Súhlasí s tým, že je potrebné zabezpečiť, aby verejná podpora malých letísk neviedla k prevodom dotácií iným príjemcom, než sú subjekty letiskovej infraštruktúry.

50.

Navrhuje, aby sa ukončenie prechodného obdobia chápalo ako preskúmanie v polovici obdobia, čo nevylučuje možnosť pokračovať v prevádzkovej podpore aj po prechodnom období, ak sú na ňu ešte podmienky. Okrem toho navrhuje, aby analogicky k tomu, čo platí pri investičnej pomoci, bolo možné prevádzkovú pomoc upravovať podľa veľkosti letiska a prípadného zefektívnenia jeho správy, pričom podpora nemôže a nesmie byť strnulo obmedzená na 10 % ročne pre všetky letiská bez rozdielu

51.

Domnieva sa, že obdobie najviac 24 mesiacov, počas ktorého je možné poskytovať pomoc na nové letové trasy, treba chápať aj ako 24 po sebe nenasledujúcich mesiacov vzhľadom na to, že pri malých regionálnych letiskách je veľmi rozšírený podnikateľský model sezónnych letov často súvisiacich s cestovným ruchom.

52.

Obáva sa, že fixne stanovené kvóty pomoci v závislosti od veľkosti navrhované Komisiou nezodpovedajú špecifikám rôznych prípadov, a preto vyzýva Komisiu, aby v súlade so svojím doterajším rozhodovaním pružne poskytovala finančnú pomoc, ak letisko slúži nejakému všeobecnému cieľu (predovšetkým dopravné prepojenie alebo regionálny rozvoj), na základe dopravnej prognózy a podnikateľského plánu sa dá očakávať, že z dlhodobého hľadiska bude rentabilné a cestujúcim a leteckým spoločnostiam je zaručený nediskriminačný prístup. Taktiež považuje za neadekvátny návrh podmieňovať štátnu investičnú pomoc pre tieto letiská až do maximálnej intenzity 25 % vrátením pomoci v prípade úspechu investície. Navrhuje, aby táto intenzita 25 % nebola v celom rozsahu viazaná formou návratných záloh.

53.

Vyzdvihuje výsledky odvetvovej analýzy (21), z ktorej vyplýva, že letiská dosahujú konkurenčné úspory z rozsahu až pri dosiahnutí hranice 5 miliónov cestujúcich ročne. Ako uznáva samotná Európska komisia, letiská s kapacitou prepravy medzi 3 a 5 miliónmi cestujúcich ročne nie vždy dokážu pokryť všetky svoje náklady.

54.

Nabáda, aby sa podporovali plány prebudovania existujúcej letiskovej infraštruktúry v regionálnych centrách, ktorá bude zosúladená s rozvojom regionálnej dopravnej intermodality. Súhlasí s tým, že je potrebné a naliehavé, ako je uvedené v bielej knihe o dopravnej politike z roku 2011 (22), aby EÚ urýchlene zasiahla v prospech integrácie multimodálnej dopravy, a to najmä komodality železničnej a leteckej dopravy, a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v modernizácii štátnej pomoci tak, aby nové pravidlá uľahčili verejné zásahy na korigovanie týchto nebezpečných infraštruktúrnych nedostatkov a fragmentácie modálneho systému leteckej dopravy, a považovala ich za neoddeliteľnú súčasť verejnej politiky podpory mobility európskych občanov.

55.

Pripomína zásadný význam leteckej dopravy v európskom hospodárstve, tak pre občanov, ako aj pre podniky v EÚ, keďže vytvára viac ako 5 miliónov pracovných miest a k európskemu HDP prispieva 365 miliardami EUR, t. j. 2,4 %, čiže má podstatný prínos k hospodárskemu rastu, zamestnanosti, cestovnému ruchu a medziľudským vzťahom, ale aj k regionálnej a sociálnej súdržnosti EÚ, a zostáva podstatným odvetvím spájajúcim Európu z ostatným svetom.

56.

Súhlasí s tým, že hospodárska súťaž sa nesmie narúšať nekalými praktikami, ani v EÚ, ani mimo nej. Vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že úsilie o zavŕšenie vnútorného trhu nebude obmedzovať schopnosti EÚ čeliť výzvam celosvetovej hospodárskej súťaže s krajinami, ktoré sú už dnes našimi hlavnými konkurentmi a vo vzťahu ku ktorým samotná Komisia zaznamenala znepokojivú a rastúcu stratu konkurencieschopnosti európskej leteckej dopravy (23).

57.

Domnieva sa, že súperenie o nové trasy sa neobmedzuje len na Európu, ale má celosvetový charakter. Ak majú okrajové regióny zostať alebo sa stať hospodársky konkurencieschopné, potom je potrebné, aby podpora lepšieho prepojenia rátala s rizikom, ktoré so sebou prináša otváranie nových trás. Tieto spojenia s oblasťami mimo EÚ sú čoraz dôležitejšie na udržiavanie a rozvoj prepojení s existujúcimi a rozvíjajúcimi sa trhmi, ako aj udržiavanie a rozvoj priamych hospodárskych výhod, ktoré môžu prinášať, a tieto prepojenia by mohli byť za určitých podmienok tiež podporované.

58.

Pripomína, že prísny systém kontroly štátnej pomoci v EÚ je na svete ojedinelý a že konkurencieschopnosť európskej leteckej dopravy na svetovej úrovni nemožno udržať bez masívneho verejného financovania, ktoré sa v Spojených štátoch amerických, Ázii a na Strednom východe stále viac rozširuje na letiskovú infraštruktúru a letecké spoločnosti, čo EÚ stavia do situácie hroziacej konkurenčnej nevýhody, pretože modernizácia bez takéhoto financovania nie je možná a EÚ si nemôže dovoliť pokračovať v reštriktívnom prístupe, predovšetkým pokiaľ ide o verejnú pomoc poskytovanú na infraštruktúru, lebo by sa tým ďalej ohrozovala konkurencieschopnosť európskej leteckej dopravy a celého hospodárstva EÚ.

15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/18

1.

víta správu Komisie z 27. júna 2013 a jej hodnotenia založené na dvoch súčasných makroregionálnych stratégiách (pre Podunajsko a Pobaltie). Výbor tiež víta návrhy Komisie objasniť koncepciu, ktorá zdôrazňuje makroregionálne stratégie, ako aj jej odporúčania pre nadväzujúce opatrenia, pričom zohľadňuje pokračujúcu prácu na existujúcich makroregionálnych stratégiách a akčnom pláne pre oblasť Atlantického oceánu, v súčasnosti pripravovanú stratégiu pre oblasť Jadranského a Iónskeho mora, makroregionálnu stratégiu pre Alpy a akékoľvek ďalšie stratégie, ktoré sa môžu objaviť v budúcnosti;

2.

oceňuje závery Rady z 22. októbra 2013 o pridanej hodnote makroregionálnych stratégií, v ktorých sa vyzdvihuje značné úsilie vyvinuté v existujúcich makroregiónoch a ktoré zároveň odporúčajú Komisii a členským štátom, aby v prípade, ak to bude vhodné, prispôsobili osvedčené postupy makroregionálneho prístupu aj v oblastiach spolupráce menšieho rozsahu a nižšej intenzity;

3.

súhlasí s Komisiou, že prístupy makroregionálnych stratégií a stratégií pre sa prímorské oblasti majú podobné zameranie, pretože skutočne zodpovedajú rovnakej filozofii, sledujú rovnaké ciele, používajú rovnakú škálu opatrení na príslušných územiach a patria do rovnakého európskeho politického rámca. Oba typy stratégií umožňujú viacodvetvovú spoluprácu a viacúrovňové riadenie. VR ďalej žiada, aby Komisia vysvetlila, ako sa oba prístupy môžu v budúcnosti vzájomne obohacovať vo fáze implementácie;

4.

víta načasovanie správy Komisie týkajúcej sa programového obdobia 2014 – 2020 a pripomína, že VR už vo svojom stanovisku na tému „Stratégia pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu“ (CdR 99/2010 fin) požadoval zelenú knihu, v ktorej by Komisia bližšie preskúmala a vymedzila úlohu a funkciu makroregiónov;

5.

opakuje svoju podporu pre rozvoj a vykonávanie makroregionálnych stratégií a zdôrazňuje politický a strategický význam doterajšej práce v súvislosti so stratégiou pre Pobaltie a Podunajsko pri podpore spolupráce v týchto makroregiónoch, či už v rámci EÚ alebo s krajinami mimo nej. Tieto stratégie razia cestu prostredníctvom nových prístupov k spolupráci a presadzovania európskej integrácie;

6.

konštatuje, že základné princípy práce na makroregionálnych stratégiách zahŕňajú synergiu vyplývajúcu zo spolupráce pri hľadaní riešení problémov, ktoré ovplyvňujú určitú geografickú oblasť alebo nápady na využitie potenciálu tejto oblasti. Kľúčovými sú tiež lepšia koordinácia dostupných zdrojov a posilnenie spolupráce medzi existujúcimi inštitúciami, predovšetkým so zreteľom na úlohu miestnych a regionálnych orgánov, bez toho, aby sa vytvorila ďalšia úroveň administratívy;

7.

zdôrazňuje prínos EÚ pri príprave a vykonávaní makroregionálnych stratégií a poukazuje na význam skutočnosti, že Európska komisia je naďalej kľúčovým strategickým koordinujúcim hráčom v rámci spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom rozvíjať a vykonávať makroregionálne stratégie;

8.

vyzdvihuje význam návrhu Komisie, aby sa o makroregionálnych stratégiách pravidelne diskutovalo na príslušných zasadnutiach Rady. Európska komisia a Európsky parlament zohrávajú kľúčovú úlohu prostredníctvom schvaľovania a podpory stratégie;

9.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytváranie inovatívnych prístupov k riadeniu a aby zapojili regióny, obce a európske štruktúry, ako sú EZÚS a iné nástroje územnej spolupráce ako napríklad pracovné zoskupenia, do autentického postupu spolurozhodovania, najmä pri rozvoji a implementácii makroregionálnych stratégií. Výbor regiónov konštatuje, že prínos EZÚS a iných nástrojov územnej spolupráce by sa dal ešte viac zvýšiť prostredníctvom ich zapojenia do makroregionálnych stratégií;

10.

domnieva sa, že je dôležité zintenzívniť spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a rozšíriť ju tak, aby pokrývala rozličné oblasti politiky EÚ a zahŕňala rozličné odvetvia. Makroregionálne stratégie by mali slúžiť ako nástroje spolupráce medzi miestnou a regionálnou úrovňou, členskými štátmi a EÚ na podporu týchto cieľov;

11.

všíma si hlavné zistenia v správe Komisie o dosiaľ vykonanej práci v súvislosti so stratégiou v makroregiónoch. Zlepšilo sa zameranie dostupných zdrojov na dosiahnutie spoločných cieľov, podporil sa prierezový prístup napr. k environmentálnym otázkam a zvyšovaniu konkurencieschopnosti regiónov, a podnietila sa spolupráca medzi zúčastnenými krajinami a rôznymi národnými subjektmi;

12.

na základe tejto správy konštatuje, že prístup makroregionálnej stratégie je nepochybne prínosom, pokiaľ ide o podporu sociálnej, hospodárskej a regionálnej súdržnosti v Európe;

13.

poukazuje na to, že súčasné makroregionálne stratégie dostatočne a z rôznych hľadísk zdôrazňujú priority vyžadujúce si úzku spoluprácu. Revidovaná stratégie pre Pobaltie obsahuje celkovo 17 prioritných oblastí a päť horizontálnych akcií, pričom stratégia pre Podunajsko má 11 prioritných oblastí. Témy zahŕňajú potrebu spolupráce v doprave, životné prostredie, podnikanie a ekonomiku, zručnosti a kultúru a blahobyt. Akčný plán pre stratégiu pre Pobaltie vymenúva viac ako 100 hlavných iniciatív, pričom stratégia pre Podunajsko obsahuje viac 400 projektov spolupráce, z ktorých 150 sa už realizuje;

14.

poukazuje na význam schopnosti prehodnotiť priority makroregionálnych stratégií v priebehu ich vykonávania, ak príde k podstatnej zmene okolností alebo ak na to dávajú podnet získané skúsenosti. Zabezpečí to účinné zameranie zdrojov počas realizácie;

15.

poukazuje na to, že je dôležité zamerať makroregionálne stratégie na jasne definované a realistické ciele s makroregionálnymi aspektmi; tieto ciele by mali slúžiť ako základ nepretržitého monitorovania a hodnotenia, do ktorých budú zapojené všetky zúčastnené strany;

16.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu projektov praktickej spolupráce pri zaisťovaní skutočného prínosu makroregionálnych stratégií. Počas samotnej realizácie by sa mala venovať väčšia pozornosť spôsobu ako vytvárať novú a inovačnú aktivitu v oblasti projektov, ktorá by sústredene spĺňala ciele makroregionálnej stratégie. V súčasnosti sa spolupráca v oblasti projektov riadi skôr predpismi pre finančné nástroje, pričom ostáva veľmi malý priestor pre inovácie. Tento prístup nie je najlepším spôsobom ako podporovať vykonávanie makroregionálnych stratégií. V budúcnosti bude potrebná flexibilita v rámci jednotlivých finančných nástrojov, ako aj medzi nimi, a tiež priestor na zlepšenie koordinácie rozličných finančných nástrojov. Viac úsilia by sa malo venovať aj zjednodušeniu predpisov riadiacich finančné nástroje. V tejto súvislosti zdôrazňuje osobitný význam programu INTERREG B, v rámci ktorého sa v období 2014 – 2020 majú realizovať projekty spolupráce v makroregiónoch;

17.

zdôrazňuje, že v budúcnosti by sa mal k práci v oblasti projektov uplatňovať strategickejší prístup, ktorý zapadá do stratégie Európa 2020, všeobecných usmernení EÚ pre programové obdobie 2014 – 2020, ako aj národných a regionálnych stratégií a programov. Pri realizácii projektov podporujúcich implementáciu makroregionálnych stratégií je dôležité umožniť spoluprácu naprieč rôznymi odvetviami a prioritnými oblasťami a dostatočnú flexibilitu a reakciu s cieľom využiť nové príležitosti a plniť nové výzvy;

18.

zdôrazňuje potrebu podporiť nové formy spolupráce a nové projektové iniciatívy a ako príklad uvádza význam investovania peňažných prostriedkov do rozvoja nových partnerstiev. Prvé kolo uplatňovania nástroja pre počiatočný kapitál stratégie pre Pobaltie znamenalo pridelenie finančných prostriedkov na celkovo 14 prípravných projektov na rozvoj projektov spolupráce na podporu vykonávania stratégie. Podpora sa úspešne poskytla aj podobnej prípravnej práci na projektoch ako súčasť stratégie pre Podunajsko;

19.

povzbudzuje členské štáty, ktoré sú súčasťou makroregionálnej stratégie, ako aj Európsku komisiu, aby pri programovaní viacročného finančného rámci EÚ na roky 2014 – 2020 spoločne zvážili ako najlepšie podporiť propagáciu činnosti v oblasti medzinárodných projektov ako súčasť národného a regionálneho programovania. Členské štáty by s pomocou usmernení Európskej komisie mali jasne preukázať prepojenie medzi rozličnými programami financovania zo zdrojov EÚ a vykonávaním makroregionálnych stratégií a prípadne označiť národné nástroje financovania, ktoré by sa v tejto súvislosti mohli využiť;

20.

zdôrazňuje kľúčový význam spolupráce medzi koordinátormi prioritných oblastí a horizontálnych akcií v stratégii pre Pobaltie a Podunajsko, ako aj význam spolupráce na regionálnej a miestnej úrovni pri tvorbe portfólií nových projektov, ktoré pomôžu splniť ciele makroregionálnych stratégií. Pre tieto subjekty by mali byť zabezpečené aj primerané operačné podmienky. Žiada Európsku komisiu a príslušných aktérov, aby preskúmali všetky možnosti jednoduchej a spoľahlivej finančnej podpory pre koordinátorov prioritných oblastí a vedúcich horizontálnych akcií;

21.

pripomína, že hoci Komisia objasnila riadiace štruktúry pre stratégiu pre Pobaltie, ako aj Podunajsko a stanovila úlohy a zodpovednosť jednotlivých subjektov (národných kontaktných bodov, koordinátorov prioritných oblastí, lídrov horizontálnej činnosti a lídrov hlavných projektov), z vykonaného prieskumu vyplýva, že riadenie sa naďalej považuje za problematické. Výbor regiónov naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uvažovali o možnostiach zefektívnenia súčasných riadiacich štruktúr. Úloha miestnych a regionálnych orgánov by sa mala naďalej posilňovať;

22.

zdôrazňuje význam poskytovania informácií o cieľoch makroregionálnych stratégií a prebiehajúcej spolupráci čo najväčšiemu počtu subjektov, aby sa zvýšilo povedomie o európskej spolupráci a podporili široký záväzok vykonávať stratégie. Výbor sa domnieva, že by sa mali vypracovať usmernenia na makroregionálnej a tiež národnej úrovni na podporu komunikačnej činnosti a činnosti subjektov. Mali by sa viac využívať príležitosti, ktoré ponúkajú digitálne informačné platformy na výmenu skúseností a príkladov osvedčených postupov zistených počas projektov;

23.

konštatuje, že politické subjekty na najvyššej úrovni musia jednoznačne ukázať svoju angažovanosť a prebrať vedúcu úlohu, ak sa má dospieť k pokroku pri uplatňovaní stratégie vo všetkých zúčastnených krajinách. Mala by sa zabezpečiť angažovanosť na úrovni členských štátov, aby sa poskytla najlepšia možná podpora miestnemu a regionálnemu úsiliu pri vykonávaní stratégie;

24.

víta samostatné prehodnotenie posilnenia líderstva v súčasných stratégiách, ktoré sa má uskutočniť spoločne s výročnými fórami o stratégii v roku 2014;

25.

upriamuje pozornosť na predchádzajúce stanoviská na tému revidovanej stratégie pre región Baltského mora (2012) a stratégie pre podunajskú oblasť (2011), územnej spolupráce v Stredozemí v rámci jadransko-iónskeho makroregiónu (2011) a stratégie pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu (2010), v ktorých výbor zdôrazňoval význam viacúrovňového riadenia pri vykonávaní stratégií. Pre splnenie cieľov stratégie a jej úspech je kľúčové dôsledne a neustále zapájať všetky subjekty;

26.

považuje za pozoruhodný návrh Komisie zvážiť zapojenie verejnosti a iných inštitucionálnych fór EÚ do riadenia stratégií a odporúča uvažovať o konkrétnom využití organizácií. Rozličné organizácie a platformy spolupráce dokážu pracovať efektívnejšie ako nástroje na zaangažovanie subjektov do vykonávania stratégií. Výbor je pripravený spolupracovať v rôznych odborných fórach;

27.

poukazuje na to, že tretina respondentov v hodnotiacom prieskume, ktorý vykonala Komisia, uviedla, že zásada viacúrovňového riadenia sa dostatočne neuplatňovala v členskom štáte, na úrovni usmernení projektu alebo v rozhodnutiach o vykonávaní projektu. Výbor si myslí, že by sa mal klásť väčší dôraz na posilnenie zásad viacúrovňového riadenia, najmä pri vykonávaní stratégie. Bude si to vyžadovať kroky, najmä zo strany členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na stratégii, v spolupráci s Komisiou;

28.

odporúča, aby sa rozšírili možnosti zapojenia nielen miestnych a regionálnych aktérov, ale aj aktérov občianskej spoločnosti do realizácie makroregionálnych stratégií v súlade s princípmi partnerstva a transparentnosti. Pravidelné konzultácie s miestnymi orgánmi a zástupcami občianskej spoločnosti by sa mali zaviesť na všetkých úrovniach riadenia implementácie makroregionálnej stratégie;

29.

navrhuje, aby sa pozitívne skúsenosti s existujúcimi stratégiami pre Pobaltie a Podunajsko zohľadnili pri práci na stratégii pre jadransko-iónsky región a v tejto súvislosti odporúča užšiu spoluprácu medzi rozličnými makroregionálnymi stratégiami;

30.

pripomína svoje jednomyseľne prijaté stanovisko na tému „Stratégia pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu“ (CdR 99/2010 fin.), v ktorom sa v kontexte veľkých výziev v tejto oblasti prihovára za vytvorenie makroregionálnej stratégie pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia dosiaľ nepredložila avizované oznámenie o vykonávaní integrovanej námornej politiky v rozšírenej oblasti Severného mora;

31.

podobne by uvítal, aby sa posúdila efektívnosť stratégií pre prímorské oblasti a aby sa výsledky porovnali so skúsenosťami s existujúcimi makroregionálnymi stratégiami pred tým, než sa vypracujú ďalšie stratégie pre prímorské oblasti;

32.

opakuje postoje uvedené v predchádzajúcich stanoviskách VR o možných spôsoboch skutočného zapojenia rozličných subjektov do vykonávania makroregionálnych stratégií: je potrebné transparentné rozhodovanie, komplexná výmena informácií a rozvoj spoločného modus operandi na všetkých úrovniach;

33.

vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby podporovali vypracúvanie budúcich makroregionálnych stratégií a súvisiacich akčných plánov v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami. Pri tom je tiež potrebné zohľadniť inovatívne prístupy k riadeniu, ktoré miestnym a regionálnym orgánom prisudzujú skutočne spolurozhodovaciu úlohu pri rozvoji a implementácii týchto stratégií;

34.

zdôrazňuje, že makroregionálne stratégie by mali naďalej sledovať regionálne výzvy, ktoré nie sú jednotlivé členské štáty schopné riešiť vo svojom regióne, prípadne by mali pri ich riešení vážne ťažkosti, alebo sú tieto výzvy také špecifické pre daný makroregión, že si vyžadujú mimoriadne zohľadnenie v širšom rámci európskej politiky. Makroregionálne stratégie by sa preto mali zaoberať nielen spoločnými regionálnymi záujmami, ale mali by tiež zahŕňať špeciálne intervenčné stratégie. Efektívne dopravné spojenia v makroregióne sú jednou zo základných podmienok spolupráce a výbor sa domnieva, že by sa to malo zohľadňovať pri príprave nových stratégií. Ďalšou kľúčovou otázkou pre budúcnosť mnohých európskych území je demografická otázka, ktorej špecifická problematika sa týka makroregionálnych geografických oblastí;

35.

súhlasí s Komisiou, že je potrebné hľadať primerané metódy na posilnenie spolupráce a regionálnej integrácie a naďalej podporovať existujúce spôsoby spolupráce, ktoré sa ukázali ako užitočné a účinné, kde sú makroregionálne stratégie jedinou alternatívou;

36.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zhodnotili vývoj makroregionálnych stratégií z hľadiska spoločných výziev a príležitostí príslušného geografického územia s ohľadom na zásady sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, a aby preto venovali osobitnú pozornosť vidieckym oblastiam, oblastiam zasiahnutým priemyselnými zmenami a regiónom s prírodnými alebo vážnymi a stálymi demografickými znevýhodneniami, ako sú napríklad najsevernejšie regióny s nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné, cezhraničné a horské regióny. Miestna a regionálna úroveň by sa mali zapojiť do diskusie v skorej fáze stanovovania cieľov stratégie, ako to bolo napríklad pri príprave stratégie pre Pobaltie. Rovnako nemožno zabudnúť zapojiť do tohto procesu občiansku spoločnosť. Znalosť potrieb a potenciálu na miestnej a regionálnej úrovni, ktorú majú miestne a regionálne orgány a občianska spoločnosť, ako aj existujúce miestne siete spolupráce poskytujú pevný základ pre rámec a vykonávanie stratégie;

37.

konštatuje, že Rada zohľadnila postoje, ktoré vyjadril výbor vo svojom stanovisku o revidovanej stratégii Európskej únie pre región Baltského mora (CdR 1272/2012 fin) a odporučila, aby sa vyvíjalo ďalšie úsilie s cieľom využiť Severnú dimenziu a jej partnerstvá pri vykonávaní stratégie pre Pobaltie. Stratégia pre Podunajsko je mimoriadne dôležitá pri podpore spolupráce medzi 14 krajinami zahŕňajúcimi členské aj nečlenské štáty EÚ;

38.

zdôrazňuje, že makroregionálne stratégie by mali posilniť pozíciu EÚ a makroregiónu a ich vzájomnú interakciu, ako aj interakciu s regiónmi mimo EÚ. Hoci ide o stratégie EÚ, mnohé z ich cieľov nemožno dosiahnuť bez spolupráce či zbližovania priorít s partnermi mimo EÚ. Spolupráca s regiónmi mimo EÚ je mimoriadne dôležitá pri stratégii pre Pobaltie, ako aj Podunajsko, nielen pre podporu ekonomickej konkurencieschopnosti a súdržnosti makroregiónu, ale tiež pre rozvoj vonkajších prepojení EÚ. Podobne zapojenie tretích krajín spolu s príslušným dosahom v oblasti susedskej politiky a politiky rozširovania môže už od začiatku predstavovať kľúčový prvok pre úspech budúcich makroregionálnych stratégií;

39.

zdôrazňuje, že doterajšia práca na stratégii ešte neumožňuje ďalekosiahle závery o vplyve tohto prístupu z hľadiska plnenia horizontálnych a integrovaných cieľov EÚ;

40.

poukazuje na to, že nové finančné obdobie EÚ od roku 2014 ponúka priaznivé vyhliadky na efektívnejšiu a produktívnejšiu prácu na stratégiách. Výbor vyzýva na cielenú spoluprácu medzi rozličnými členskými štátmi a finančnými orgánmi, či už na európskej alebo národnej úrovni;

41.

odporúča, aby Komisia pokračovala v neustálom monitorovaní vykonávania makroregionálnych stratégií, ale tiež stratégií pre prímorské oblasti a v hodnotení ich prínosu pre Európu ako celok, a nie len z hľadiska jednotlivých makroregionálnych stratégií.

15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/23

1.

sa domnieva, že oceliarstvo má zásadný význam pre celkové hospodárstvo Európskej únie a je mimoriadne dôležitým strategickým odvetvím, ktoré má priamy vplyv na hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj vo všetkých členských štátoch Európskej únie;

2.

zastáva názor, že budúci vývoj európskeho oceliarskeho priemyslu takisto priamo ovplyvňuje rozvoj na regionálnej a miestnej úrovni a že konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel je podmienkou a dôležitým parametrom hospodárskeho oživenia v mnohých európskych regiónoch;

3.

sa domnieva, že v záujme zaručenia dlhodobej bezpečnosti zásobovania Európskej únie je nevyhnutné zaviesť politiku na podporu nezávislého európskeho oceliarskeho priemyslu. Ak si chce oceliarsky priemysel zachovať nezávislosť, musí ukázať, že je pripravený čeliť budúcim výzvam pomocou inovácie a ekologizácie. Prípadná podpora zo strany EÚ smie slúžiť len na to, aby zvýšila dynamiku procesu zmien, ktorý musí oceliarsky priemysel začať sám;

4.

zdôrazňuje zložitú ekonomickú situáciu v dôsledku ktorej musí Európska únia, so svojou celkovou výrobnou kapacitou v objeme 217 miliónov ton ocele ročne a reálnou výrobou v objeme približne 11 % celosvetovej výroby, čeliť problémom, ktoré sa objavili v celosvetovom meradle v súvislosti s nadmernou kapacitou a slabým dopytom na trhu;

5.

vzhľadom na skutočnosť, že dopyt po oceli závisí v EÚ „od hospodárskej a finančnej situácie niekoľkých kľúčových odvetví využívajúcich oceľ“, akým je napr. stavebníctvo a automobilový priemysel (1), odkazuje na svoje stanovisko o priemyselnej politike (2) a stanovisko na tému „CARS 2020: Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný automobilový priemysel v Európe (3)“;

6.

sa domnieva, že stavebníctvo je jedným z odvetví, ktoré sú najväčšími spotrebiteľmi ocele, a preto je potrebné uprednostňovať všetko, čo je spojené s udržateľným stavebníctvom a energetickou účinnosťou, a to najmä v rámci, ktorý by sa mohol označiť ako „obnova verejných budov“, pričom ťažiskovým bodom by mohol byť európsky program sociálneho bývania, ktorého vypracovanie už viackrát žiadal VR aj Európsky parlament;

7.

pripomína, že v posledných rokoch a v nadväznosti na zreteľné spomalenie priemyselnej aktivity museli mnohé z približne 500 výrobných miest v 23 členských štátoch výrazne obmedziť svoju výrobu, pričom ďalšie výrobné miesta ju museli definitívne zastaviť, v dôsledku čoho došlo k strate približne 40 000 pracovných miest;

8.

poukazuje na to, že táto ťažká hospodárska situácia negatívne ovplyvnila hospodársku a sociálnu súdržnosť v príslušných oblastiach;

9.

uznáva, že je potrebné vytvoriť európsku stratégiu pre budúcnosť celého európskeho oceliarskeho priemyslu;

10.

sa domnieva, že je potrebné, aby boli do tohto procesu priamo zapojené regionálne a miestne samosprávy, pričom je nevyhnutné rešpektovať územné špecifiká a danosti a zohľadniť skutočnosť, že tieto samosprávy sú najvhodnejšími inštitúciami, pokiaľ ide o posúdenie výziev v hospodárskej a sociálnej oblasti a reálnu potrebu a využitie ďalších investícií na vytváranie a zachovanie pracovných miest, ako aj hľadanie možných zdrojov pre takéto investície, a tiež najlepšie poznajú problémy v oblasti posudzovania vplyvu na životné prostredie;

11.

sa domnieva, že úsilie zamerané na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ musí vychádzať zo zásady transparentnosti a prostredia vhodného na podnikanie. Európsky oceliarsky priemysel môže prevýšiť konkurenciu zručnosťami, schopnosťou inovácie a kvalitou;

12.

podporuje aktívnu priemyselnú politiku zameranú na rozvoj konkurencieschopnosti oceliarskeho priemyslu EÚ a podľa možnosti na ochranu alebo rozšírenie, prioritou je však zachovanie súčasných výrobných a pracovných miest, najmä prostredníctvom zhodnotenia spracovania a recyklovania, aby toto odvetvie neprišlo o poznatky a zručnosti v metalurgickej oblasti, ktoré pracovníci nadobudli počas niekoľkých desaťročí;

13.

z toho dôvodu žiada, aby sa zaviedli programy na priebežnú odbornú prípravu pracovníkov pôsobiacich v závodoch, ktoré môže zasiahnuť reštrukturalizácia, s cieľom rozvíjať ich zručnosti v oceliarskych profesiách;

14.

ako ďalšiu pomoc žiada prijať doplnkové opatrenia na rekvalifikáciu pracovníkov, ktorých postihlo zastavenie výroby alebo reštrukturalizácia výrobných miest, tým, že sa rozšíria možnosti využitia štrukturálnych fondov prostredníctvom revízie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (FEM) a vytvoria sa programy prispôsobené potrebám jednotlivcov a územným špecifikám, pričom by sa mali zachovať a zhodnotiť ich zručnosti v danom odvetví;

15.

žiada vytvoriť systém na poskytnutie finančnej pomoci oblastiam, ktoré zasiahla reštrukturalizácia alebo zatvorenie výrobných miest, ktorý bude zameraný na odbornú rekvalifikáciu pracovníkov a na hospodársku diverzifikáciu a bude založený na zdrojoch zapájajúcich verejné a súkromné hospodárske subjekty;

16.

kladie dôraz na koordinovaný prístup všetkých verejných orgánov pri vypracúvaní a zavádzaní reštrukturalizačných opatrení týkajúcich sa oceliarskeho odvetvia;

17.

oceňuje, že na úrovni EÚ bola vytvorená skupina na vysokej úrovni pre oceľ. Ľutuje však, že skupina sa stretáva len raz ročne, a navrhuje, aby na týchto schôdzach bol prítomný jeden zástupca Výboru regiónov, ako aj zástupcovia regionálnych a miestnych samospráv, s cieľom podporovať spoluprácu a výmenu informácií a osvedčených postupov medzi hlavnými zúčastnenými stranami v členských štátoch;

18.

sa okrem toho domnieva, že do 12 mesiacov po prijatí akčného plánu je potrebné pristúpiť k jeho hodnoteniu;

19.

žiada, aby sa rozvinul rozšírený sociálny dialóg v záujme prekonania krízy a aby sa sociálni partneri priamo a intenzívne zapojili všeobecne do priemyselnej politiky a zvlášť do politiky na podporu oceliarskeho odvetvia;

20.

konštatuje, že podmienkou udržateľného rastu v Európskej únii je komplexný priemyselný model založený na inovácii a rozsiahlych investíciách do nových technológií;

21.

konštatuje, že európsky oceliarsky priemysel musí ponúknuť kvalitné inovatívne výrobky, ktoré budú zodpovedať potrebám trhu odlíšiť európske oceliarstvo od svojich konkurentov, pričom tento prístup si bude vyžadovať rozsiahle investície do nákladných druhov výroby alebo transformácie a do výskumu a rozvoja;

22.

sa domnieva, že pomoc určená na inováciu by sa mala rozšíriť na všetky činnosti spojené s oceliarstvom. V rámci programu Horizont 2020 by sa preto mali zaviesť finančné nástroje EIB na podporu spolupráce v oblasti výskumu, vývoja a inovácie medzi oceliarskymi podnikmi a regiónmi, kde sídlia, v záujme posilnenia a udržateľnosti hospodárskej činnosti;

23.

opätovne žiada, aby sa investovalo do zvyšovania kvalifikácie a odbornej prípravy, s cieľom podporiť diverzifikáciu, špecializáciu a inováciu odvetvia hutníctva, aby sa stalo konkurencieschopnejším v budúcnosti;

24.

podporuje úsilie Komisie podporovať opatrenia na rozvoj zručností, ako aj opatrenia zamerané na zamestnanosť mladých ľudí v oceliarskom odvetví. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie nenavrhuje žiadne opatrenia na podporu prenosu zručností v rámci podnikov;

25.

víta skutočnosť, že akčný plán kladie dôraz na podporu inovácie určenej na rozvoj technológií, ktoré by boli čistejšie a úspornejšie z hľadiska zdrojov a energií, aby sa znížili náklady a rešpektoval sa rámec európskej politiky v oblasti klímy do roku 2030;

26.

vyzýva Komisiu, aby na celoeurópskej úrovni uprednostňovala výrobu ocele z oblúkových elektrických pecí s výrazne nižšími emisiami oxidu uhličitého v porovnaní s výrobou ocele z primárnych surovín;

27.

opakovane vyjadruje podporu ekologickému priemyselnému prístupu zameranému na recykláciu materiálov a kontrolu spotreby energie;

28.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že oceľ sa vyznačuje vysokým stupňom recyklovateľnosti a že výrobou ocele z oceľového šrotu namiesto zo surovej rudy sa znižuje spotreba energie približne o 75 % a ušetrí sa približne 90 % vstupných surovín;

29.

opakovane podporuje investície do oblasti inovácie, zlepšovanie podmienok prístupu na trh, ku kapitálu, ľudským zdrojom a kvalifikácii, ktoré sú hlavnými piliermi silnejšej priemyselnej politiky;

30.

povzbudzuje Komisiu, aby pokračovala v hodnotení nákladov, ktorými zaťažuje oceliarsky priemysel v súvislosti s predpismi a aby zhodnotila ich vplyv na konkurencieschopnosť;

31.

podporuje úsilie Komisie začať uvažovať o znížení výrobných nákladov pre európsky oceliarsky priemysel. Diskusie by sa mali zamerať na inovácie, energetickú účinnosť a ekologické aspekty;

32.

osobitne zdôrazňuje, že je potrebné umožniť odvetviam s vysokou spotrebou elektrickej energie uzatvárať dlhodobé zmluvy o dodávkach v rozpätí minimálne 10 rokov s dostatočne vymedzenými doložkami o preskúmaní s cieľom zabezpečiť pravidelnosť zásobovania v udržateľnom zmluvnom rámci, kontrolu nákladov, a tým aj konkurencieschopnosť odvetvia;

33.

pokladá za nutné posilniť siete nákladnej dopravy, ktoré majú pre regióny kľúčový význam, hlavne v prípade vzdialených a cezhraničných regiónov;

34.

víta návrh Komisie na podporu dopytu po oceli vyrobenej v EÚ, tak v rámci EÚ, ako aj mimo nej, najmä prostredníctvom cielených opatrení na posilnenie dopytu v automobilovom a udržateľnom stavebnom odvetví;

35.

vyzýva Komisiu, aby podporovala diverzifikáciu oceliarskeho priemyslu, v snahe znížiť závislosť od dopytu a zminimalizovať riziká, ktoré z toho vyplývajú;

36.

podporuje úsilie vytvoriť európske normy pre udržateľnú výrobu výrobkov z ocele určených pre stavebníctvo a zaviesť certifikát kvality („SustSteel“), ktorý môže prispieť k zvýšeniu hodnoty a konkurencieschopnosti európskych výrobkov;

37.

zdôrazňuje, že v záujme hospodárskej a sociálnej súdržnosti Európskej únie a konkurencieschopnosti európskych podnikov na svetovom trhu je dôležité brániť európske normy v oblasti sociálnej politiky, životného prostredia, ochrany klímy, bezpečnosti pri práci a v oblasti pracovných podmienok;

38.

podporuje úsilie Komisie zakročiť v spolupráci s tretími krajinami proti nekalým obchodným praktikám a presadzovať, okrem iného, rovnaké zaobchádzanie;

39.

domnieva sa, že z dlhodobého hľadiska stojí pred oceliarskym odvetvím dôležitá výzva zabezpečiť voľný a otvorený obchod s oceľou a oceliarskymi výrobkami, a konštatuje, že napriek úsiliu, ktoré Komisia vyvinula v súvislosti s docielením liberalizácie medzinárodného obchodu v rámci WTO, odhady oceliarskeho priemyslu vychádzajú zo zásady, že na približne 65 % svetového trhu s oceľou sa naďalej uplatňujú najrôznejšie protekcionistické prekážky;

40.

súhlasí s názorom Komisie, že rokovanie o obchodných dohodách na bilaterálnej úrovni, najmä o dohodách o voľnom obchode, môže byť dôležitým nástrojom, ktorý pomôže zaviesť spravodlivé podmienky pre podniky v Európskej únii;

41.

vyzýva Komisiu, aby sa riadila zásadou reciprocity noriem v rámci rokovaní o dohodách, a to na bilaterálnej úrovni, ako aj na úrovni WTO;

42.

povzbudzuje Komisiu, aby v prípade potreby neváhala a čo najdôslednejšie a najrozhodnejšie uplatnila opatrenia proti nespravodlivým obchodným politikám tretích krajín a aby začala postupne modernizovať svoje nástroje na ochranu obchodu;

43.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala, či systém „Surveillance 2“ zaisťuje aspoň rovnaké záruky z hľadiska dohľadu a kontroly v boji proti nekalému subvencovaniu a dumpingu, ako systém predbežného dohľadu nad dovozom určitých železných a oceľových výrobkov (nariadenie (EÚ) č. 1241/2009);

44.

okrem toho vyjadruje obavy v súvislosti s dlhými lehotami, ktoré Európska komisia potrebuje na zavedenie protidumpingových nástrojov (v priemere dva roky), zatiaľ čo v USA na to stačí len šesť mesiacov, a vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, aby mohla konať rýchlejšie;

45.

podporuje úsilie Komisie urobiť všetko preto, aby sa zaručil slobodný prístup k trhom s prvotnými a druhotnými surovinami, a to najmä k trhom so železnou rudou, koksom a recyklovateľnými materiálmi. Tento slobodný prístup považuje za základnú podmienku na zabezpečenie konkurencieschopného európskeho oceliarenského priemyslu v celosvetovom meradle;

46.

považuje vyššiu produktivitu, dobré investičné prostredie a inovačné úsilie za dôležité podmienky pre rozvoj oceliarskeho priemyslu a jeho dlhodobé prežitie v EÚ. Okrem toho by dobrým spôsobom na zníženie energetických nákladov bola aj lepšia energetická účinnosť, čo by mohlo prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti;

47.

poukazuje na to, že v oznámení Komisie sa neuvádzajú náklady na logistiku, a to najmä náklady spojené s námornou dopravou, zásobovaním surovinami, bezpečnosťou zásobovania a hospodárskym rozvojom spojeným s prístavnými činnosťami;

48.

súhlasí so zámerom Komisie zasadzovať sa za zlepšovanie všeobecných parametrov, ktoré určujú potenciál rastu oceliarskeho priemyslu v Európskej únii, ako je bezpečnosť dodávok energie a konkurencieschopné ceny energií, ako aj podpora výroby, pri ktorej sa hospodárnejšie využívajú zdroje a produkuje menej emisií CO2;

49.

podporuje všetky iniciatívy zamerané na zabezpečenie monitoringu a kontroly komoditných trhov, vrátane trhu so železným šrotom, v snahe bojovať proti jeho nezákonnému vývozu;

50.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s navrhovanými opatreniami nezanedbala vypracovanie analýzy ich nákladov a prínosov s cieľom podporiť európsky oceliarsky priemysel a zaručiť, aby tieto opatrenia neboli v protiklade s inými európskymi politikami, a to najmä s politikami na ochranu životného prostredia, klímy a udržateľného rozvoja;

51.

sa domnieva, že opatrenia navrhované prostredníctvom akčného plánu pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe nie sú samy osebe cieľom, ale musí ich nutne dopĺňať úsilie priemyselného odvetvia vyvíjané na podporu investícií a vytváranie pracovných miest na výrobných miestach v Európe;

52.

konštatuje, že akčný plán vo svojej súčasnej podobe nie je v rozpore so zásadou subsidiarity a proporcionality vzhľadom na to, že je v súlade s článkom 173 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že EÚ má právomoc podpory v oblasti priemyselnej politiky;

53.

naliehavo žiada, aby Komisia v súlade s článkom 173 ZFEÚ preskúmala možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva v oblasti priemyselnej politiky, a najmä aby vyvinula všetku potrebnú iniciatívu na podporu koordinácie členských štátov v oblasti priemyselnej politiky, a to tak, že vypracuje usmernenia a ukazovatele, bude organizovať výmenu osvedčených postupov a pripraví prvky potrebné na dohľad a pravidelné vyhodnocovanie.

15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/27

1.

upozorňuje na skutočnosť, že v EÚ žije približne 80 miliónov osôb so zdravotným postihnutím, čo je zhruba 15 % obyvateľstva. Osoby so zníženou mobilitou predstavujú podľa odhadov viac než 40 % obyvateľstva;

2.

zdôrazňuje, že vzhľadom na zvýšené riziko zdravotného postihnutia u starších osôb a všeobecný nárast výskytu chronických ochorení by sa počet osôb so zdravotným postihnutím mohol ešte zvýšiť. Európske regióny budú preto v budúcnosti musieť čeliť novým výzvam;

3.

upozorňuje, že neexistuje spoločná definícia zdravotného postihnutia, ktorá by sa uplatňovala v celej EÚ, a že právne vymedzenia tohto pojmu boli predmetom množstva diskusií a sémantických interpretácií. Zdravotné postihnutie je zložitý fenomén a vyznačuje sa viacerými aspektmi. Je to výsledok interakcie fyzických a intelektuálnych charakteristík danej osoby a stavu spoločnosti, v ktorej žije. Preto treba zaviesť pojmy ako „osoby so zdravotným postihnutím“;

4.

poukazuje na to, že o skutočných dôsledkoch zdravotného postihnutia sa veľa nevie a prevládajú o nich mylné predstavy, a podčiarkuje, že je potrebné klásť dôraz na „schopnosti“, ktoré môžu byť zohľadnené v súvislosti so športovými výkonmi;

5.

uznáva hodnotu a význam fyzickej aktivity a športu pre osoby zo zdravotným postihnutím, ako aj jeho skutočný príspevok k realizácii strategických cieľov EÚ, najmä cieľov stratégie Európa 2020. V uplynulých rokoch bol dosiahnutý výrazný pokrok, pokiaľ ide o šport prispôsobený postihnutiu a športovanie osôb so zdravotným postihnutím. Posledným príkladom sú paraolympijské hry v Londýne v roku 2012, ktorým médiá venovali veľkú pozornosť, a tak sa postarali o propagáciu paraolympijského hnutia;

6.

upozorňuje na skutočnosť, že šport má nepopierateľnú hodnotu z hľadiska celkovej pohody človeka a pozitívne vplýva na možnosti rehabilitácie a uznania spôsobilosti osôb so zdravotným postihnutím, a že možnosť venovať sa športovej činnosti je pre osoby so zdravotným postihnutím v prvom rade jedným zo základných ľudských práv;

7.

vyzdvihuje skutočnosť, že „šport pre osoby so zdravotným postihnutím“ zahŕňa širokú paletu aktivít, od elitného športu až po rekreačné športové aktivity, od telesnej výchovy prispôsobenej postihnutiu až po rehabilitačné postupy prostredníctvom športu, pričom rôznorodosť týchto aktivít zodpovedá komplexnosti, ktorú treba vymedziť v definícii pojmu „šport“, alebo ju dokonca presahuje. Aj preto v rôznych oblastiach Európy existujú rôzne definície. V oblasti športu a fyzickej aktivity existuje mnoho odtienkov, ktoré charakterizujú fyzickú aktivitu ako športovú, rekreačnú, zameranú na zdravie atď. Toto zameranie určuje vo všetkých prípadoch športujúca osoba, pričom v oblasti športu všeobecne platí, že športovaním sa zlepšuje zdravotný stav všetkých osôb bez rozdielu, či už po fyzickej alebo psychickej stránke;

8.

upozorňuje na to, že rôzne pojmy a termíny, ktoré sa týkajú tohto sektora alebo ktoré používajú jeho aktéri, sú predmetom veľkých diskusií. V našom kontexte budeme používať pojem „šport(-y) pre osoby so zdravotným postihnutím“ v snahe zamerať pozornosť na človeka a zároveň dať naším vyjadreniam všeobecný význam;

9.

pripomína, že je potrebné plne rešpektovať zásadu subsidiarity a nezávislosť riadiacich orgánov v športe vrátane nezávislých športových organizácií. Odporúčania uvedené v tomto stanovisku majú pôsobiť ako katalyzátor na zvýšenie dosahu opatrení, ktoré prijímajú členské štáty a miestne a regionálne orgány, a podnietiť u osôb so zdravotným postihnutím zmenu vnímania svojich vlastných schopností v rámci komunity v širokom zmysle slova;

10.

oceňuje a podporuje skutočnosť, že EÚ vo svojej politike uznáva význam športu pre osoby so zdravotným postihnutím, napríklad prostredníctvom Európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (1), oznámenia Komisie s názvom „Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“ (2) a Bielej knihy o športe takisto z dielne Európskej komisie (3);

11.

ľutuje však, že v pôvodnom návrhu Európskej komisie týkajúceho sa programu Erasmus+, nového programu Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport na roky 2014 – 2020, chýba zmienka o osobách so zdravotným postihnutím. Preto žiada, aby do tohto nového programu, ktorý je stále predmetom rokovaní, bola zahrnutá jasná zmienka o tom, že v záujme podpory udržateľného a inkluzívneho rastu treba osobám so zdravotným postihnutím uľahčiť prístup k športovým aktivitám;

12.

zastáva názor, že národné orgány a regionálne a miestne samosprávy môžu v rámci svojich právomocí a finančných možností zohrávať dôležitú úlohu v rozvoji športu pre osoby so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o podporu športovej infraštruktúry a športových aktivít a dlhodobé investície do tejto oblasti, a zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť finančné prostriedky na projekty pre regióny, v ktorých je infraštruktúra škôl a ďalších vzdelávacích zariadení nedostatočne rozvinutá a deti so zdravotným postihnutím nemajú žiadne alebo majú len obmedzené možnosti venovať sa športovým aktivitám;

13.

pokiaľ ide o využívanie verejných zariadení, verejné inštitúcie by mali primerane zohľadniť záujmy hendikepovaných športovcov, aby sa vyhovelo požiadavke vytvoriť rovnaké životné podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím. Bezbariérový prístup predstavuje v tejto súvislosti základný prvok;

14.

potvrdzuje, že aktéri z oblasti športu pre osoby so zdravotným postihnutím majú osobitnú úlohu v úsilí využiť možnosti športu na podporu sociálneho začlenenia, integrácie a rovnosti príležitostí;

15.

vyzdvihuje skutočnosť, že v mnohých prípadoch sa šport pre osoby so zdravotným postihnutím osobitne spomína zjavne len v súvislosti so sociálnym začlenením. Vyzýva, aby sa vo veľkej miere rozlišovali rôzne podoby športu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré môžu zahŕňať elitný šport, rekreačný šport, telesnú výchovu, možnosti výchovy a vzdelávania prostredníctvom športu, prispôsobené fyzické aktivity, rehabilitáciu prostredníctvom športu alebo športové aktivity s konkrétnym terapeutickým cieľom;

16.

zasadzuje sa za to, aby kvalifikovaní zástupcovia tohto sektora boli lepšie uznaní pri všetkých činnostiach zameraných na rozvoj a hodnotenie masového športu, ktoré podporujú európske inštitúcie. Malo by sa zvážiť vyčlenenie osobitných prostriedkov, ktoré umožnia zapojenie týchto aktérov, ako aj špecifické vzdelávanie pre odborný personál pôsobiaci v oblasti športu;

17.

vyzýva, aby bol vypracovaný podrobný strategický dokument, ktorý by vychádzal z existujúcich opatrení, ale osobitne by sa zameriaval na šport pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa stanovili priority, pokiaľ ide o hlavné otázky súvisiace s týmto sektorom;

18.

domnieva sa, že napriek tomu, že podpora účasti osôb so zdravotným postihnutím na športových aktivitách, sa teší zvýšenému politickému záujmu, v praxi sa športu venuje len málo hendikepovaných. Súvisí to okrem iného obmedzeným prístupom k športovej infraštruktúre prispôsobenej potrebám osôb so zdravotným postihnutím;

19.

konštatuje, že okrem fyzických, sociálno-ekonomických prekážok a komunikačných bariér ovplyvňujú športovanie aj určité kultúrne bariéry a psychologické faktory, najmä postoj organizátorov a účastníkov masových športových aktivít k zdravotnému postihnutiu. Tieto postoje vyplývajú z neznalosti a z toho, že chýbajú prostriedky na zvládnutie situácie, ktorá sa vymyká z bežného rámca. Mali by sa viesť informačné a osvetové kampane s cieľom uľahčiť akceptovanie osôb so zdravotným postihnutím v športe. Odporúča sa, aby všetky opatrenia s cieľom zlepšiť dostupnosť športových aktivít boli vypracované po dôkladnej konzultácii s aktérmi tohto sektora, keďže rôzne skupiny môžu potrebovať rôzny typ pomoci;

20.

ak chceme, aby sa počet športujúcich zvýšil, prvou podmienkou je zlepšenie dostupnosti z hľadiska primeraného fyzického prístupu do športových zariadení a lepšej komunikácie;

21.

vyzýva, aby sa organizovali koordinované osvetové kampane o športových možnostiach, ktoré existujú. Takéto kampane by sa mohli navrhnúť na európskej úrovni, ale mali by sa realizovať na regionálnej a miestnej úrovni, kde existuje konkrétna ponuka. Je dôležité obracať sa priamo na osoby so zdravotným postihnutím a informovať ich. Ideálne by bolo organizovať tieto kampane s podporou riadiacich orgánov v oblasti masového športu, športu na národnej úrovni a športu pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj organizácií postihnutých osôb (najmä združení). Okrem toho je dôležité organizovať osvetové kampane nielen pre osoby so zdravotným postihnutím, ale aj pre širokú verejnosť, aby dokázala chápať, akceptovať a integrovať zdravotne postihnutých spoluobčanov a aby sa dozvedela, ako im môže pomôcť. Bolo by treba čo najviac podporovať nezávislosť osôb so zdravotným postihnutím a povzbudzovať ich a pomáhať im pri navrhovaní, propagácii a organizovaní takýchto podujatí;

22.

zdôrazňuje, že sa môže ukázať, že je potrebné obrátiť sa na rôzne cieľové skupiny jednotlivo, s prihliadnutím na ich schopnosti, vek a sociálnu situáciu. Rovnako je dôležité rešpektovať športovú štruktúru každého členského štátu, ako aj miestne a regionálne špecifiká. Bolo by treba podporovať poskytovanie spoľahlivých, dostupných a pravidelne aktualizovaných informácií, aby mohli byť jednotlivé cieľové skupiny neustále informované o športových možnostiach, ku ktorým môžu mať prístup. Povzbudzovanie a podpora rozvoja organizovaného hnutia v tejto súvislosti priamo v teréne môžu uľahčiť šírenie týchto informácií a prístupnosť;

23.

na miestnej a regionálnej úrovni musí existovať dopravná sieť prispôsobená potrebám osôb so zdravotným postihnutím, ktorá by im umožnila dostať sa k športovým zariadeniam, aby sa mohli venovať tak amatérskemu, ako aj súťažnému športovaniu;

24.

zdôrazňuje, že rodičia zohrávajú dôležitú úlohu pri povzbudzovaní mladých ľudí, aby sa zúčastňovali na športových aktivitách a že dobrovoľníci sú pilierom tohto sektora. Preto treba zlepšiť informovanosť o význame dobrovoľníckej práce. zriadiť platformy zamerané na nábor a odbornú prípravu dobrovoľníkov a navrhnúť oparenia, ktoré umožnia uznať a odmeniť ich príspevok;

25.

navrhuje vytvoriť informačnú platformu o športových zariadeniach v EÚ, ako aj plne dostupnú internetovú stránku, kde by ľudia so zdravotným postihnutím mohli získať informácie o športovej infraštruktúre, technických možnostiach atď. v oblasti, resp. regióne, kde bývajú;

26.

upozorňuje na skutočnosť, že niektoré skupiny obyvateľstva musia čeliť dvojnásobnej alebo trojnásobnej diskriminácii, keď majú nielen jedno, ale viacero zdravotných postihnutí, alebo navyše pochádzajú z rodiny prisťahovalcov, sú príslušníkmi menšiny alebo obeťami sociálneho vylúčenia spojeného s homofóbiou alebo v dôsledku pohlavia. Je nevyhnutné všetkým zabezpečiť podporu a rovnaké možnosti prístupu k športovým aktivitám;

27.

podotýka, že šport pre osoby so zdravotným postihnutím nesmie byť vylúčený zo systému masového športu a že jeho všeobecné rozšírenie, a tým aj možnosť deliť sa o zodpovednosť za jeho organizovanie s veľkými športovými organizáciami, už samo osebe predstavuje prvoradý politický cieľ. Preto treba zabezpečiť, aby sa dosiahol pokrok v oblasti začleňovania športových aktivít pre osoby so zdravotným postihnutím do športu pre širokú verejnosť a aby sa mohli súbežne zvoliť rôzne spôsoby, modely a štruktúry organizácie, v závislosti od reálnych schopností osôb so zdravotným postihnutím a so zreteľom na cieľ, ktorým je ich začlenenie;

28.

športovanie osôb so zdravotným postihnutím sa musí podporovať v rámci zväzu, ktorý zastrešuje príslušný šport alebo športovú disciplínu, v spolupráci a so zreteľom na úlohu športových zväzov, ktorých aktivity sú určené hlavne tejto skupine a ktorým treba pomáhať pri plnení ich dôležitého poslania v službách osôb so zdravotným postihnutím;

29.

športové zväzy by mali nabádať športové subjekty, aby sa zúčastňovali na ich zhromaždeniach, ale bez hlasovacieho práva, aj v prípade, že nie sú členmi zväzu, ale venujú sa danej športovej disciplíne so zameraním na osoby so zdravotným postihnutím;

30.

na základe príkladov z praxe konštatuje, že spojenie cestovného ruchu s rekreačným športom pre všetkých je dobrým nástrojom, ako sa zoznámiť so športom pre osoby so zdravotným postihnutím, s cieľom dosiahnuť, aby sa medzi nimi zvýšil počet športujúcich, a zlepšiť informovanosť širokej verejnosti o ich schopnostiach;

31.

pridať kvalitné a aktuálne informácie o športových aktivitách pre osoby so zdravotným postihnutím a o zodpovedajúcom prístupe a doprave k športovým zariadeniam do reklamných materiálov pre športový cestovný ruch;

32.

uznáva, že primeraný rozvoj športu pre osoby so zdravotným postihnutím si vyžaduje odborníkov s dobrou úrovňou vzdelania a odbornej prípravy;

33.

zastáva názor, že aj keď osoby so zdravotným postihnutím nie sú stigmatizované, môžu byť obeťami vylúčenia, pretože mnohí ľudia nevedia, ako ich prijať v športových štruktúrach a zapojiť do športových aktivít. Žiada o koordinované poskytovanie informácií, prostredníctvom iniciatív v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by boli určené nielen osobám, ktorých sa organizácia športových aktivít priamo týka, ale tiež vo väčšom meradle, širokej verejnosti, napríklad vďaka využívaniu ľahko dostupných vzdelávacích nástrojov na internete. V tejto súvislosti by bolo treba súbežne zvýšiť informovanosť o právach, potrebách a schopnostiach osôb so zdravotným postihnutím;

34.

zdôrazňuje, že všetci školáci by mali mať prístup k telesnej výchove a športu a že zdravotné postihnutie by nemalo byť prekážkou, ktorá bráni zapojeniu do školských športových programov; Práve na hodinách telesnej výchovy v škole si mladí ľudia často obľúbia športové aktivity, tu sa v nich prebudí športová vášeň, a to isté platí aj pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím. Okrem toho športové prostredie v škole ponúka príležitosť poučiť zdravých žiakov a zvýšiť ich informovanosť o schopnostiach ich spolužiakov. V tejto súvislosti by bolo treba podporovať najmä zavádzanie „športových programov dostupných pre všetkých“. Myšlienka opačnej integrácie, to jest zapojiť zdravých športovcov do športu pre osoby so zdravotným postihnutím, je dobrým príkladom, ako možno zmeniť postoj k schopnostiam ostatných športovcov. Takisto treba podporovať a rozvíjať iniciatívy typu „spoločné športovanie“. V záujme dosiahnutia tohto cieľa je nevyhnutné poskytnúť učiteľom vo vzdelávacích zariadeniach, s osobitným dôrazom na učiteľov telesnej výchovy, špecifické vzdelanie a odbornú prípravu a rodičom detí so zdravotným postihnutím umožniť prístup k informáciám o rôznych športových aktivitách, ktoré sú dostupné;

35.

konštatuje, že napríklad poznatky a schopnosti trénerov často nie sú využité, pretože medzi športom pre zdravotne postihnutých a aktérmi z oblasti masového športu chýba dialóg a koordinácia. Navrhuje sa zavádzať medzi týmito organizáciami iniciatívy v oblasti kooperatívneho vzdelávania, s podporou vzdelávacích ustanovizní a orgánov verejnej správy;

36.

vyzýva na rozsiahlejšie zapojenie predstaviteľov vyššieho vzdelávania do adaptačného procesu s cieľom predchádzať vylúčeniu osôb so zdravotným postihnutím. Cieľom je zaviesť vo vzdelávaní budúcich učiteľov telesnej výchovy zmeny, ktoré by im umožnili lepšie pochopiť rozdiely v zdravotnom stave ich zverencov;

37.

zastáva názor, že šport pre osoby so zdravotným postihnutím je nevyhnutné vidieť v lepšom svetle. Mal by sa preto podporovať elitný šport pre športovcov so zdravotným postihnutím na najvyššej úrovni a mali by získať rovnaký štatút ako športovci bez zdravotného postihnutia. Vo všeobecnosti sa pripúšťa, že zvyšovanie informovanosti o výkonoch hendikepovaných športovcov v elitných športoch môže len pomôcť zmeniť vnímanie tejto oblasti. Z tohto dôvodu je veľmi dôležitá komunikačná stratégia zameraná na paraolympiádu a špičkové športové podujatia pre osoby so zdravotným postihnutím;

38.

pripúšťa, že šport pre osoby so zdravotným postihnutím spočíva vo veľkej miere na dobrovoľníckej činnosti. Uznáva, že treba ďalej presadzovať kvalitnú odbornú prípravu pre týchto dobrovoľníkov. Z určitého hľadiska musí byť táto odborná príprava prispôsobená potrebám zainteresovaných strán. Okrem toho je čoraz dôležitejšie riadenie dobrovoľníkov. Organizácie, ktoré sa zaoberajú športom pre osoby so zdravotným postihnutím, musia zlepšiť svoje fungovanie vďaka používaniu nástrojov v oblasti riadenia ľudských zdrojov a rozvoja kvality. Ak chceme, aby sa zvýšila kvalita, je nevyhnutné vyškoliť odborníkov. Je to o to nutnejšie, že ide o osoby s osobitnými požiadavkami. Tieto štruktúry by sa mali skutočne profesionalizovať;

39.

ľutuje, že potenciál osôb so zdravotným postihnutím sa často podceňuje. Zdôrazňuje, že šport môže posilniť osobnostný rozvoj osôb so zdravotným postihnutím, a tým výrazne prispieť k ich úspešnej integrácii do zamestnania;

40.

schvaľuje usmernenia EÚ v súvislosti s dvojitou kariérou športovcov (4), ktoré potvrdzujú, že spravodlivé uplatňovanie opatrení na podporu dvojitej kariéry na všetkých športovcov by znamenalo výrazný pokrok pre šport vo všeobecnosti, a najmä v prípade osôb so zdravotným postihnutím. VR v plnej miere súhlasí aj s názorom vyjadreným v usmerneniach, že vzhľadom na to, že veľa športových disciplín pre ľudí so zdravotným postihnutím zastrešujú veľké športové organizácie, je nevyhnutné venovať tejto skupine mimoriadnu pozornosť, aby sa zabezpečilo spravodlivé zaobchádzanie a aby sa mohli vytvoriť špecifické programy, pokiaľ nie je možné využiť programy pre zdravých športovcov;

41.

zdôrazňuje, že tento sektor by sa už teraz mal zasadzovať za nezávislosť svojich najmladších športovcov a pomáhať im v osobnom rozvoji. V tejto súvislosti by sa mali podporovať špecifické opatrenia z hľadiska vzdelávania ponúkané mladým športovcom počas športových podujatí;

42.

uznáva význam športu pre podporu zdravia a vzdelávanie o zdraví a zdôrazňuje osobitný vzťah medzi prispôsobenými fyzickými aktivitami a rehabilitáciu zdravotne postihnutých, keďže ide o ich fyzické a duševné zdravie;

43.

podporuje práce skupiny odborníkov EÚ pre šport a zdravie, ktorú Rada poverila navrhnutím opatrení na podporu fyzickej aktivity prospešnej pre zdravie a zapojenia do športovej činnosti na miestnej úrovni, pričom tieto opatrenia by mali byť stanovené do polovice roku 2013. VR trvá na tom, aby fyzické aktivity a šport boli explicitne uznané a podporované ako terapeutické nástroje pre osoby so zdravotným postihnutím;

44.

uznáva výsledky práce skupiny odborníkov EÚ pre boj proti dopingu, ktorú Rada poverila vypracovaním návrhu pripomienok EÚ k revízii Svetového antidopingového kódexu Svetovej antidopingovej agentúry (WADA), ako aj význam „dobrej správy“ v oblasti športu. VR odporúča, aby do nich boli viac zapájané zainteresované strany paraolympijského hnutia;

45.

domnieva sa, že všetky nástroje financovania nového viacročného finančného rámca by mali obsahovať ustanovenia o prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím;

46.

berie na vedomie, že do návrhu programu Erasmus+, o ktorom sa stále rokuje, bola zaradená rozpočtová položka pre šport. Vyzýva však Európsku komisiu, aby v príručke pre príjemcov programu Erasmus+ výslovne spomenula šport pre osoby so zdravotným postihnutím a aby v rámci opatrenia v záujme športu, ktoré je súčasťou programu Erasmus+, uznala šport pre túto skupinu za prioritu;

47.

odporúča, aby Komisia povzbudzovala osobitné opatrenia na podporu projektov propagujúcich šport pre osoby so zdravotným postihnutím na miestnej a regionálnej úrovni;

48.

domnieva sa, že pre tento sektor je príznačná určitá roztrieštenosť medzi jednotlivými nástrojmi EÚ, ktoré majú podobné ciele. Lepšie zosúladenie a dlhodobé finančné záväzky, aspoň pre hlavných zástupcov tohto sektora na európskej úrovni, by boli prospešné;

49.

nabáda, aby sa štrukturálne fondy využívali na rozvoj športovej infraštruktúry, ktorá by bola otvorená a prístupná pre všetkých na miestnej a regionálnej úrovni. Rovnako dôležité je aj financovanie výskumu v oblasti technológií, ktoré sa týkajú športu pre ľudí so zdravotným postihnutím, z programu Horizont 2020. Investície do výskumu a inovácií majú zásadný význam, a to predovšetkým prostredníctvom vysokých škôl a podnikov tohto sektora. Mnoho odborníkov totiž už v súčasnosti zameriava svoju dizertačnú prácu na túto oblasť. Osobitné úsilie treba vyvinúť v oblasti športu ako terapeutického nástroja, ako je napríklad hipoterapia;

50.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby ďalej a dlhodobo podporovali športové podujatia pre všetkých, najmä pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím;

51.

zastáva názor, že miestne a regionálne orgány zohrávajú v medziach svojich inštitucionálnych právomocí dôležitú úlohu v úsilí rozvinúť európsky rozmer športu pre osoby so zdravotným postihnutím;

52.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť zapojenie miestnych a regionálnych samospráv na základe programu vypracovaného spoločne s Európskou komisiou, Radou a národnými orgánmi zodpovednými za šport, osoby so zdravotným postihnutím a športové aktivity, ktoré sa pre ne organizujú, s cieľom dosiahnuť ich začlenenie do športových aktivít pre širokú verejnosť. Miestne a regionálne orgány môžu priblížiť EÚ k miestnej úrovni, aby sa vytvorilo prepojenie s iniciatívami, ktoré propagujú kluby, školy alebo rodičia;

53.

uznáva, že najmä na miestnej a regionálnej úrovni existujú skúsenosti a štruktúrované partnerstvá na podporu rozvoja športu a športových aktivít pre osoby so zdravotným postihnutím. Zasadzuje sa za to, aby sa tieto osvedčené postupy vymieňali, a upozorňuje, že on sám ich s podporou európskych inštitúcií a príslušných zainteresovaných strán môže šíriť. Veľmi dôležité je zabezpečiť preklad dostupného materiálu a toto úsilie by sa malo povzbudzovať. Bolo by treba vytvoriť systém odmeňovania za „vynikajúce postupy“;

54.

podporuje zavedenie funkcie regionálnych zodpovedných pracovníkov pre rozvoj športu pre osoby so zdravotným postihnutím. Mohli by podnecovať výmenu a uplatňovanie osvedčených postupov, okrem iného prostredníctvom IT nástrojov, a zabezpečovať prepojenie medzi európskou politikou a realitou v regiónoch. Podpora a rozvoj európskych projektov zameraných na výmenu osvedčených postupov umožní uplatniť úspešné riešenia spoločných problémov a spoznať potreby ostatných regiónov a krajín;

55.

berie na vedomie prvé iniciatívy na podporu Európskeho týždňa športu a dôrazne žiada, aby boli do tohto rámca zaradené športy osobitne určené pre zdravotne postihnutých a aby boli začlenené do športových aktivít pre všetkých. Okrem toho vyzýva, aby sa zvážila možnosť zaviesť Európsky deň športu pre osoby so zdravotným postihnutím;

56.

konštatuje, že v tomto sektore chýbajú porovnateľné regionálne informácie, a žiada, aby boli zavedené postupy zamerané na zhromažďovanie spoľahlivých údajov. Na tento účel by napríklad bolo treba zadať osobitný prieskum Eurobarometra o športe pre osoby so zdravotným postihnutím, alebo aspoň zaradiť špecifické otázky na túto tému do budúcich prieskumov Eurobarometra o športe alebo zdravotnom postihnutí;

57.

nabáda, aby bola pre túto otázku vytvorená skupina európskych odborníkov, ktorá by uznala odlišné poslanie tohto sektora a zaoberala by sa príspevkami širokej škály aktérov z tohto sektora. Táto skupina európskych odborníkov by mohla začať vyvíjať nasledujúce užitočné kroky:

15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/33

1.

víta preskúmanie pravidiel štátnej pomoci rybolovu a akvakultúre a nedávnu verejnú konzultáciu, ktorú Európska komisia otvorila ako súčasť tohto preskúmania.

2.

Zdôrazňuje, že je dôležité vnímať toto preskúmanie v kontexte i) reformy spoločnej rybárskej politiky (SRP), ii) rokovaní o Európskom námornom a rybárskom fonde (ENRF), ostatných európskych štrukturálnych a investičných fondoch a ďalších dôležitých programoch európskeho financovania odvetvia rybolovu a akvakultúry, iii) širšieho programu modernizácie štátnej pomoci pod vedením Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre hospodársku súťaž.

3.

Vyjadruje silnú podporu ústredným cieľom reformy SRP zameriavať sa na udržateľný rybolov a víta politickú dohodu, ktorú sa v tomto smere podarilo dosiahnuť pod vedením írskeho predsedníctva Rady EÚ.

4.

Opakuje, že základom reformy pravidiel štátnej pomoci pre rybolov a akvakultúru je podpora a uľahčovanie uskutočnenia reformy SRP ako základnej východiskovej zásady. Rovnako je prostredníctvom rokovaní o ENRF nevyhnutné zabezpečiť, aby sa tento fond využíval na dodržiavanie cieľov SRP.

5.

Zdôrazňuje, že udržateľnosť rybárskeho odvetvia znamená dlhodobú životaschopnosť a stálosť populácie rýb vo vodách EÚ a sociálno-ekonomickú budúcnosť jej rybárskych spoločenstiev, a preto je potrebné uviesť do rovnováhy rozvoj oboch aspektov.

6.

Upozorňuje na paradox, pred ktorým sa EÚ ocitá, pretože je na jednej strane silne závislá od dovozu produktov rybolovu a akvakultúry (približne 60 % celkovej spotreby), aby uspokojila dopyt a túžby spotrebiteľov v EÚ, na druhej strane je však nevyhnutné obnoviť a dodržiavať maximálny udržateľný výnos populácie rýb v EÚ, a zabezpečiť tak ich dostupnosť pre budúce generácie. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že akvakultúra prispieva k dodávke rovnakých produktov ako morský rybolov, a to udržateľným spôsobom a bez toho, aby bola ohrozená ochrana populácií rýb. Akvakultúra tiež zaručuje vysokú úroveň zamestnanosti a vykonáva funkciu záchrannej sociálnej siete v obdobiach krízy.

7.

Zdôrazňuje význam účinne cielenej pomoci, aby malé flotily, ktoré z hľadiska počtu plavidiel tvoria väčšinu flotily v EÚ, dostali z hľadiska ich počtu a sociálno-hospodárskeho zastúpenia pomerný podiel podpory zo SRP a ENRF za predpokladu, že budú využívať udržateľné metódy rybolovu.

8.

Zdôrazňuje, že na udržateľnejšie využívanie verejných dotácií v sektore rybárstva je potrebná silná politická vôľa a opatrenia na všetkých úrovniach riadenia v EÚ, ako to vyplynulo z neúspechu reformy SRP z roku 2002, keď sa nepodarilo dosiahnuť stanovené environmentálne, sociálne a hospodárske ciele, a iba 22 % populácie rýb bolo na úrovni maximálneho udržateľného výnosu, 35 % sa nadmerne využívalo a 43 % bolo mimo bezpečných biologických limitov (zdroj: štúdia IEEP pre Európsky parlament, 2011).

9.

Konštatuje, že Európsky dvor audítorov v osobitnej správe č. 12/2011 uvádza, že nadmerná kapacita rybárskej flotily ostáva aj naďalej hlavným dôvodom, prečo SRP nedokáže zabezpečiť udržateľnosť rybolovných činností.

10.

Uznáva, že na dosiahnutie cieľa v oblasti udržateľnosti sú nevyhnutné štrukturálne zmeny a diverzifikácia v odvetví rybárstva a zdôrazňuje, že pravidlá štátnej pomoci a súvisiace opatrenia musia tieto zmeny uľahčovať, pričom by sa mali zamerať predovšetkým na podporu rozvoja pobrežného hospodárstva (odvetvia spracovania rýb, udržateľnej akvakultúry, miestnych rybárskych trhov, nových výrobkov, miestnych dodávateľských reťazcov atď.), nových a udržateľných foriem rybolovu v európskych moriach a oceánoch (zdôrazňovať najmä úlohu malých pobrežných rybárskych flotíl a drobného rybolovu, ale venovať osobitnú pozornosť aj zlepšeniu selektovania, energetickej účinnosti a pod. v prípade ďalších segmentov flotíl, ktoré sa podieľajú na dodávke rybolovných produktov v Európskej únii, najmä ak sú tieto produkty určené na ľudskú spotrebu) i morského hospodárstva a akvakultúry v širšom zmysle slova. Štátna podpora sa nesmie využívať na podporu neudržateľného spôsobu rybolovu.

11.

Je si vedomý hodnoty a významu odvetvia rybárstva pre EÚ, pričom poukazuje na vysokú koncentráciu zamestnanosti v určitých oblastiach a regiónoch Európy, ako aj dosah reštrukturalizácie odvetvia rybárstva priamo na tieto spoločenstvá.

12.

Chápe, že vzhľadom na prebiehajúcu sociálno-ekonomickú krízu, ktorej Európa čelí, je tlak na vidiecke, pobrežné a rybárske spoločenstvá mimoriadne vysoký, čo znamená, že cielená podpora na územnej úrovni má zásadný význam pre dlhodobú prosperitu a životaschopnosť takýchto spoločenstiev.

13.

Konštatuje, že odvetvie rybárstva, podobne ako mnohé iné odvetvia, je dotované, čo predstavuje značnú výzvu (z hľadiska prílišnej závislosti od verejného financovania), a zároveň príležitosť, pretože to Európskej komisii, členským štátom a miestnym a regionálnym samosprávam umožňuje využívať verejné zdroje na uskutočnenie zásadných reforiem v tomto odvetví.

14.

Opakuje, že je potrebné čo najúčinnejšie využívať všetky dostupné zdroje a požaduje, aby sa pri príprave partnerských dohôd a budúcich operačných programov udelila jednoznačná priorita podpore európskych štrukturálnych a investičných fondov pobrežným a rybárskym spoločenstvám, ktorá by sa opierala o reformovaný regulačný rámec štátnej pomoci citlivo reagujúci na ekonomické potreby týchto spoločenstiev.

15.

Požaduje pružné využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov, aby sa zaistilo, že zdroje sú zameriavané na vidiecke, pobrežné a rybárske spoločenstvá a vyzýva Európsku komisiu, aby pri revízii pravidiel štátnej pomoci prijala jednoznačný záväzok zabezpečiť, že tieto pravidlá to v praxi budú skôr umožňovať, ako tomu brániť.

16.

Tvrdí, že ak sa tieto zdroje správne a účinne zmobilizujú, poskytnú príležitosť transformovať odvetvie rybárstva a akvakultúry v EÚ a pomôžu im posunúť sa na ceste k udržateľnosti. Zároveň podporia širšie ciele tzv. stratégie modrého rastu zameranej na posilnenie morského hospodárstva a akvakultúry, ako aj jeho prepojenia s pobrežným hospodárstvom, a to najmä zvyšovaním pridanej hodnoty produktov rybolovu rozvíjaním pobrežného hospodárstva, miestnych trhov a inovačných produktov a informovanosti spotrebiteľov (najmä o témach, ako sú krátky dodávateľský reťazec, sezónnosť, typickosť produktu atď.).

17.

Vyzýva Európsku komisiu, členské štáty a ostatné verejné orgány v Európe, aby využili túto príležitosť a uskutočnili v období rokov 2014 – 2020 ozajstnú zmenu.

18.

Konštatuje, že nariadenia de minimis a nariadenia o skupinových výnimkách nedávajú úplný obraz o dotáciách pre odvetvie rybolovu a akvakultúry, pretože členské štáty majú možnosť vytvoriť mechanizmy oznámenej pomoci, ktorá si vyžaduje predbežné schválenie Európskej komisie.

19.

Konštatuje, že pre odvetvie rybárstva sú prospešné aj výnimky z dane z pohonných hmôt prinášajúce priamy prínos z hľadiska prevádzkových nákladov rybárskych plavidiel, ktorý sa odhaduje na 1,5 miliardy EUR ročne. Taktiež pomoc de minimis dáva priestor na poskytovanie dotácií na pohonné hmoty plavidlám.

20.

Upozorňuje na štúdiu, ktorú Generálne riaditeľstvo pre námorné záležitosti a rybárstvo zadalo v roku 2009 a v ktorej sa odhaduje, že približne 718 miliónov EUR by bolo dostupných v rámci nariadenia o pomoci de minimis, hoci skutočné údaje o pomoci de minimis nie je jednoduché získať vzhľadom na nedostatočne účinné monitorovanie na úrovni EÚ. Odhaduje, že ďalších 8 miliónov EUR sa ročne udelí v rámci nariadenia o skupinových výnimkách v oblasti rybárstva.

21.

Poznamenáva, že v štúdii GR pre námorné záležitosti a rybárstvo z roku 2009 sa upozorňuje aj na viacero rizík pri implementácii nariadenia de minimis, vrátane: i) možného neblahého vplyvu na čerpanie z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo v členských štátoch, v ktorých sa uprednostňuje podpora de minimis, ii) možného skresľujúceho účinku rôzneho využívania pomoci de minimis jednotlivými členskými štátmi, iii) hrozby, že pomoc de minimis by sa využívala na udržiavanie plavidiel v aktívnej prevádzke v rozpore so všeobecnými cieľmi reformy obmedziť veľkosť a kapacitu rybárskych flotíl.

22.

Víta transparentnosť, ktorú do pomoci de minimis vnieslo začlenenie údajov o nej do výročných správ členských štátov o štátnej pomoci, ako dôležitý faktor pri zabezpečení transparentnosti mechanizmu.

23.

Uvedomuje si skutočnosť, že Európska komisia musí dosiahnuť rovnováhu medzi snahou obmedziť byrokraciu a zjednodušiť požiadavky na monitorovanie a zároveň zaistiť dostatočnú transparentnosť a kontrolné mechanizmy. Pripomína, že ústredné ciele reformy SRP sú dostatočným dôvodom na rozhodné a transparentné monitorovanie čerpania štátnej pomoci v tomto odvetví.

24.

Vie o požiadavkách, aby sa súčasné prahové hodnoty pomoci de minimis (30 000 EUR pre podnik v priebehu troch fiškálnych rokov) zvýšili, a umožňovali tak miestnym a regionálnym orgánom väčšiu flexibilitu pri podpore zásahov na územnej úrovni, ktoré sa považujú za mimoriadne dôležité vzhľadom na vysokú koncentráciu rybolovu v určitých regiónoch a spoločenstvách. Je si vedomý skutočnosti, že akékoľvek preskúmanie platných prahových hodnôt pomoci de minimis by muselo zohľadňovať hospodársku súťaž a spoločný trh.

25.

Trvá však na tom, že zvýšenie prahových hodnôt pomoci de minimis by mohlo poskytnúť väčší priestor na podporu neudržateľného spôsobu rybolovu, a tak podkopať ústredný cieľ reforiem SRP, ktorým je dosiahnutie udržateľného rybolovu v EÚ. Tomuto riziku sa dá však predísť v špecifických prípadoch s celoštátnym dosahom, keď za nedostatočnú udržateľnosť nenesie zodpovednosť odvetvie rybolovu či akvakultúry.

26.

Vyzýva preto Európsku komisiu, aby vo svojom posúdení vplyvu revidovaného nariadenia a ako súčasť svojho hodnotenia príspevkov do konzultácie poskytla podrobnú analýzu možného vplyvu (z hľadiska realizácie celkových reforiem SRP) i) zachovania súčasných prahov de minimis v tomto odvetví, ii) zvýšenia prahov de minimis, iii) obmedzenia alebo úplného zrušenia prahov de minimis.

27.

Trvá na tom, že toto posúdenie vplyvu by sa malo zamerať aj na úlohu, ktorú opatrenia pomoci de minimis zohrávajú ako súčasť širšej škály verejných zásahov v tomto odvetví, a to najmä na spôsob, akým pristupujú k výpadkom v dodávkach, ktoré nemôže vyplniť ani nový ENRF, ani všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách pre odvetvie rybolovu a akvakultúry a ani mechanizmy oznámenej pomoci.

28.

Zdôrazňuje, že Európsky námorný a rybársky fond sa v rokoch 2014 – 2020 musí využívať účinnejšie ako sa doposiaľ využíval Európsky fond pre rybné hospodárstvo, pretože ENRF je kľúčovým mechanizmom financovania, cez ktorý sa môžu odvetvia rybolovu a akvakultúry cielene podporovať pri dosahovaní ústredných cieľov reforiem SRP.

29.

Domnieva sa, že by bolo užitočné preskúmať možnosť presunúť podporu odvetviam spracovania a distribúcie produktov rybolovu a akvakultúry z odvetvových nariadení de minimis, resp. o skupinových výnimkách, a namiesto toho ich začleniť do rámca všeobecných nariadení de minimis, resp. o skupinových výnimkách.

30.

Argumentuje, že takýto presun je v súlade s cieľom Európskej komisie vytvoriť komerčnejšie a viac podnikateľsky orientované odvetvie rybolovu a akvakultúry a zároveň preskúmať možnosti zvýšenia pridanej hodnoty v produktoch rybárstva, rozvoja dodávateľských reťazcov, rozšírenia pobrežného hospodárstva i nových a inovatívnych prístupov.

31.

Konštatuje, že presun podpory činnosti odvetví spracovania produktov rybolovu a udržateľnej akvakultúry do všeobecného nariadenia de minimis by znamenalo, že tieto opatrenia by mohli využívať vyššie prahové hodnoty tohto nariadenia pre poskytnutie pomoci (v súčasnosti vo výške 200 000 EUR), a pomáhali by tak prekonávať prekážky investíciám do pobrežného hospodárstva, pričom by prispeli k požadovanému cieľu maximalizovať potenciál „pridanej hodnoty“ produktov rybolovu pre miestne rybárske spoločenstvá.

32.

Žiada Európsku komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri preskúmaní nariadení o štátnej pomoci rybolovu a akvakultúre, predovšetkým pri posudzovaní možného ekonomického prínosu, ktorý by takýto prístup mohol mať pre pobrežné hospodárstvo a rybárske spoločenstvá, ako aj pri posudzovaní rozsahu, v akom by takáto zmena mohla viesť k „neželaným dôsledkom“, ako napr. k rozšíreniu neudržateľného spôsobu rybolovu.

33.

Žiada Európsku komisiu, aby zrevidovala zoznam opatrení pomoci uvedený v nariadení o skupinových výnimkách, aby sa zaistilo, že sú v súlade s reformou Spoločnej politiky rybárstva a že žiadne z nariadení o štátnej pomoci (ani ENRF) neumožňuje podporu neudržateľného spôsobu rybolovu.

34.

Vyzdvihuje rozsah pôsobnosti nariadenia o skupinových výnimkách umožňujúci podporu celej škály akva-environmentálnych a ochranných opatrení a žiada Európsku komisiu, aby zachovala a rozšírila rozsah pôsobnosti nariadenia tak, aby umožňovalo investície na ochranu, zachovanie a rozvoj morského prostredia a akvakultúry vrátane podpory výskumu mora a akvakultúry, zberu údajov, podpory odvetvia v špecifických prípadoch s celoštátnym dosahom, keď za nedostatočnú udržateľnosť nenesie zodpovednosť odvetvie rybolovu či akvakultúry, atď.

35.

Vyzýva členské štáty, miestne a regionálne orgány a ďalšie zainteresované subjekty, aby na príležitosti, ktoré tieto nariadenia ponúkajú (a ENRF), nazerali s istou dávkou predstavivosti, a tak zaistili optimalizáciu všetkých opatrení, ktoré posilňujú udržateľnosť odvetvia rybolovu, akvakultúry, morského prostredia a pobrežných spoločenstiev.

15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/37

1.

Víta oznámenie Európskej komisie o strategických usmerneniach pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ, pričom zdôrazňuje, že akvakultúrna výroba by sa (rovnako ako iné výroby primárneho sektora) mala považovať za strategickú pri reagovaní na budúce výzvy týkajúce sa výživy, prírodných zdrojov a území.

2.

Opakovane zdôrazňuje význam modrého rastu a skutočnosť, že je veľmi potrebná európska stratégia udržateľného rozvoja akvakultúry, aby sa dosiahli ciele zamestnanosti a zvyšovania produktivity tohto odvetvia v súlade so stratégiou Európa 2020 na oživenie hospodárstva EÚ.

3.

Žiada, aby jedným z hlavných cieľov usmernení bolo znížiť prostredníctvom prístupu viacúrovňového riadenia nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov.

4.

Pripomína, že akvakultúru podporil vo viacerých už skôr prijatých stanoviskách, pričom žiadal uznať túto politiku ako takú a primerane ju financovať a propagovať, aby sa stala silnou alternatívou tradičného rybolovu. Mal by preto byť uznaný ako zásadný partner na podporu tejto politiky.

5.

Upozorňuje na odhady FAO, podľa ktorých v súčasnosti 47 % všetkých rýb určených na ľudskú konzumáciu pochádza z akvakultúry a vyjadruje poľutovanie nad tým, že akvakultúrna výroba EÚ predstavuje iba 2,3 % objemu a 4 % hodnoty celosvetovej produkcie akvakultúry (1).

6.

Vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že Európa, ktorá mala vedúce postavenie v produkcii chovných rýb, musí teraz dovážať viac ako 60 % výrobkov akvakultúry, pričom je jednoznačne schopná vyprodukovať tieto potraviny na území EÚ a poskytnúť tak pracovné miesta svojim občanom, pričom by sa dodržiavali najprísnejšie normy.

7.

Vidí potrebu rozvinúť potenciál akvakultúry a pretvoriť toto stagnujúce odvetvie na rozkvitajúci segment hospodárstva.

8.

Privítal by, keby sa uznala jednak potreba zmenšiť rozdiel medzi objemom rybných produktov spotrebovávaných na trhu EÚ a objemom produkcie z rybolovných úlovkov v EÚ, a jednak úloha, ktorú pri dosiahnutí tohto cieľa musí zohrávať odvetvie akvakultúry.

9.

Zdôrazňuje, že udržateľnosť rozvoja sa v európskom meradle stala neodmysliteľným predpokladom každého sociálno-ekonomického rastu, ktorému musia zodpovedať politické záväzky a zdroje, a to v každom odvetví.

10.

Domnieva sa, že udržateľnosť rozvoja akvakultúry má strategický význam, ak zohľadníme priame záujmy všetkých regiónov a miestnych spoločenstiev (nielen prímorských) a vzájomnú závislosť environmentálnej politiky, akosti vôd (morí aj vnútrozemských vodných telies) a hospodárskej výkonnosti tohto segmentu.

11.

Pripomína, že európska akvakultúra nie je uniformným odvetvím, vyznačuje sa veľkou heterogénnosťou, pokiaľ ide o techniku chovu: uzavreté a otvorené systémy, extenzívne a intenzívne, používané na pevnine, v jazerách, rybníkoch, zaplavených prímorských územiach alebo vodných nádržiach, s polohou blízko pobrežia alebo na otvorenom mori, a zahŕňa chov sladkovodných a morských rýb a kôrovcov od studených vôd Škandinávie až po mierne teplé vody európskych južných morí. Nezávisle od týchto rozdielov však európska akvakultúra potrebuje podporu, aby sa mohla stať konkurencieschopným a hodnotným hospodárskym odvetvím, ktoré bude zároveň zdrojom zamestnanosti, know-how a miestnej hrdosti.

12.

Vidí potrebu komunikačnej kampane, ktorá by zhodnotila takúto bohatú rozmanitosť a navrhuje dodržiavať veľkú transparentnosť aj pri označovaní produktov akvakultúry, ktoré umožní rozlišovať výrobky pochádzajúce z intenzívnych chovov a výrobky z chovov, pri ktorých sa vo veľkej miere rešpektujú prírodné podmienky (napr. nádrže v mori atď.).

13.

Vyjadruje myšlienku, že EÚ by sa mala chopiť vedúcej úlohy v rozvoji ekologických a udržateľných spôsobov chovu rýb a vďaka využívaniu inovatívnych technológií a sústav výroby, kŕmenia, liahnutia z ikier a lovu rýb, ktoré budú vyvinuté v EÚ, sa vydať smerom k „modrej revolúcii“.

14.

Tiež si robí starosti, pokiaľ ide o nemennosť akvakultúrnej výroby v EÚ, pretože sa pri nej naďalej nedostatočne využíva konkurenčná výhoda, ktorú predstavuje vysoká hygienicko-potravinová kvalita a bezpečnosť európskych výrobkov rybného hospodárstva.

15.

Odporúča, aby EÚ čo najviac zachovala úroveň kontrol a záruk aj pri dovážaných výrobkoch akvakultúry, ktoré sú často surovinou na ďalšie spracovanie európskymi podnikmi a zabezpečila normalizované zdravotné, sanitárne, laboratórne a environmentálne podmienky tak pri dovážaných výrobkoch, ako aj pri výrobkoch pochádzajúcich z EÚ.

16.

Upozorňuje na kladné hospodársko-sociálne účinky, ktoré môžu vyplynúť z dlhodobého rastu segmentu akvakultúry (a s ním súvisiacich výrobných odvetví) vzhľadom na možnosti uspokojovať rastúci podiel domáceho dopytu, ktorý sa v súčasnosti uspokojuje dovozmi, a podnietiť rast zamestnanosti v Európskej únii.

17.

Víta zanietenie Komisie, ktorým chce podnietiť dobrovoľnú spoluprácu so snahou zapojiť členské štáty do prípravy viacročných národných strategických plánov, odporúča však, aby vypracovanie ukazovateľov na meranie pokroku neviedlo k nadmernému zvýšeniu byrokratickej záťaže pre podniky a miestne orgány.

18.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýbajú odkazy na úlohu miestnych a regionálnych samospráv, ktorú by mohli zohrávať v prospech udržateľného rozvoja akvakultúry, napríklad podporou povedomia o výrobkoch akvakultúry informačnými programami v školách a propagáciou spotreby miestnych a sezónnych výrobkov (krátky dodávateľský reťazec).

19.

Je presvedčený, že príspevok regiónov, ktoré v niektorých členských štátoch majú právomoci týkajúce sa hospodárskeho rozvoja, by sa mohol zhodnotiť v rámci poradnej rady pre akvakultúru, ktorej vytvorenie sa navrhuje.

20.

Súhlasí s tým, že pri udržateľnom rozvoji akvakultúry môže mať veľký význam dodržiavanie predpisov EÚ o ochrane životného prostredia, zdravia obyvateľstva a spotrebiteľov a predpisov o environmentálnej udržateľnosti, na základe ktorých sa musia jednotne stanovovať spoločné ciele viacročných národných strategických plánov.

21.

Okrem toho súhlasí s požiadavkou čo najviac podporovať uplatňovanie európskych právnych predpisov o ochrane životného prostredia bez toho, aby sa na podniky odvetvia kládli zbytočné požiadavky. V tomto zmysle by mohlo byť rozhodujúce know-how samotných výrobcov a miestnych a regionálnych samospráv v rámci poradnej rady pre akvakultúru.

22.

Zdôrazňuje význam konzultácií so zainteresovanými stranami a dúfa, že takéto konzultácie bude možné znova navrhnúť koncom roku 2017 pri príležitosti očakávaného hodnotenia národných plánov v polovici ich uplatňovania.

23.

Súhlasí s úlohami, ktoré Komisia určila ako prioritné a s príslušnými usmerneniami zameranými na potrebu: a) znížiť administratívnu záťaž, b) zlepšiť dostupnosť priestoru a vody, c) zvýšiť konkurencieschopnosť odvetvia, d) prispieť k zaručeniu rovnakých podmienok využívaním konkurenčných výhod, ktoré akvakultúra EÚ ponúka.

24.

Pripomína, že 90 % činností v akvakultúre vykonávajú malé a stredné podniky, ktorých celková rentabilita a udržateľný rozvoj závisia od transparentnosti, účinných administratívnych postupov a plánovateľnosti. Bez jasného rámca ekonomické subjekty nie sú schopné robiť informované rozhodnutia o investíciách a rozširovaní svojej činnosti, ktorými by vytvorili pracovné miesta a zvýšili svoju výrobu.

25.

Nepáči sa mu, že prekážky budovania nových akvakultúrnych chovov, ktoré obsahovalo už oznámenie z roku 2002 a na ktoré výbor upozorňoval vo svojom príslušnom stanovisku, stále pretrvávajú, ba dokonca ešte viac obmedzujú vykonávanie tejto obchodnej činnosti. Znepokojujúca priemerná lehota 2 až 3 roky na vybavenie žiadosti na založenie nového akvakultúrneho podniku (v porovnaní s iba 6 mesiacmi potrebnými v Nórsku, ktoré je vedúcim producentom v tomto odvetví) odrádza mnohých potenciálnych podnikateľov a celú EÚ stavia do nevýhodnej pozície v porovnaní s jej svetovými konkurentmi. Stále potrebnejšie sa preto ukazujú právne predpisy, ktoré by skrátili túto priemernú lehotu a zmenšili rozdiely medzi členskými štátmi.

26.

Žiada Komisiu, aby vo svojich strategických usmerneniach zohľadnila maximálne udržateľné výnosy.

27.

Víta príležitosť, že Komisia na základe údajov zozbieraných z členských štátov spolu s kompetentnými orgánmi pracuje na určení osvedčených postupov a snaží sa o zlepšenie administratívnej efektívnosti. Takéto analýzy by sa okrem toho mali používať aj pri postupoch udeľovania príspevkov EÚ v prospech podnikov akvakultúry.

28.

Pripomína, že v Európe je vydávanie licencií na rybné chovy a podpora malých a stredných akvakultúrnych podnikov vyvíjajúcich činnosť na určitom území často v právomoci miestnych a regionálnych samospráv. Vzhľadom jednak na prísne zákony o ochrane životného prostredia a tlak mimovládnych ochranárskych organizácií a odvetvia cestovného ruchu, a jednak na hospodársky úpadok tradičného rybolovu a zvýšenie nezamestnanosti by miestne a regionálne samosprávy mali z jasných usmernení o udržateľnom rozvoji európskej akvakultúry jedine úžitok.

29.

Poukazuje na to, že aj vo veci propagácie dobrej administratívnej praxe môžu miestne a regionálne samosprávy významne prispieť, počnúc už tým, že poskytnú informácie, ktoré majú členské štáty zozbierať do konca roku 2013.

30.

Poukazuje na to, že oproti rybolovu sa ukazuje tendenčne väčšia citlivosť akvakultúry na jednotlivé druhy znečistenia, takže je dôležité podnietiť členské štáty, aby poskytli „mapy rizík“ a „mapy vplyvu“ obsahujúce údaje o vnútrozemských územiach, morskom priestore a pobrežných zónach. Takéto mapy by sa mohli zaslať Európskej agentúre pre námornú bezpečnosť a mali by obsahovať informácie o infraštruktúre a využívaní týchto území, ktoré môže mať vplyv na akosť vôd, o uplatňovaných zmierňovacích opatreniach, monitorovacích činnostiach, nových veľkých projektoch atď.

31.

Vidí, že odvetvie akvakultúry by malo prospech z koordinovaného priestorového plánovania, ktoré je nevyhnutné aj v námornej oblasti, aby sa zmenšili rozpory medzi jednotlivými druhmi využívania, ktoré sa prelínajú, zvýšila udržateľnosť využívania, zmenšila neistota, uľahčili investície a zrýchlil rozvoj podnikov akvakultúry.

32.

Odporúča, aby sa čo najviac využila možnosť zapojiť do fázy územného plánovania „pobrežné akčné skupiny“. Tieto skupiny by mohli umožniť začlenenie určitého územia do plánovania a hospodárenia so zdrojmi a stať sa predstaviteľmi veľkého počtu zainteresovaných subjektov z daného územia.

33.

Zdôrazňuje význam spolupráce medzi akvakultúrou a rybolovom, ktorých zosúladený rozvoj kladne vplýva na podniky, pobrežné a ostrovné spoločenstvá aj vzhľadom na to, že pracovné sily, ktoré odchádzajú z odvetvia rybolovu by sa mohli uplatniť v rozvíjajúcom sa odvetví akvakultúry. Okrem toho spolupráca pri akvakultúrnych, spracovateľských a komerčných aktivitách môže byť pri produktoch akvakultúry značným prínosom, ak sa rozvíja vo vzájomnej súčinnosti.

34.

Odporúča Komisii vyzvať členské štáty, aby sa pri príprave viacročných národných strategických plánov podrobne venovali vplyvom, ktorým sú vystavené akvakultúrne podniky s prevádzkami v pobrežných zónach, kritériám zmierňovania týchto vplyvov a kompenzačným opatreniam, ktoré môžu využiť stredne veľké podniky.

35.

Súhlasí s tým, že môže mať význam určiť zóny, ktoré sú najvhodnejšie na sladkovodnú akvakultúru, a dúfa, že medzi osvedčenými národnými postupmi, ktoré musia určiť členské štáty, budú niektoré venované sladkovodnej akvakultúre.

36.

Súhlasí s možnosťou, aby sa administratívne zaťaženie podnikateľov znížilo tým, že sa pri priestorovom plánovaní budú posudzovať vplyvy podnikov akvakultúry na životné prostredie.

37.

Želá si, aby sa do strategických usmernení uviedol odkaz, aké dôležité môže byť v rámci koordinovaného plánovania pobrežných zón využitie prostredia slaných vôd (zaplavené prímorské územia a lagúny), ktoré môžu významne prispieť k sociálno-hospodárskej súdržnosti v čase krízy a k zvýšeniu akvakultúrnej výroby v EÚ.

38.

Súhlasí s názorom, že efektívnejšia organizácia trhu a štruktúrovanejšie organizácie podnikov môžu mať kladný vplyv na podniky odvetvia akvakultúry.

39.

Vyzýva Komisiu, aby pokračovala v priamych konzultáciách s organizáciami podnikov pôsobiacich v odvetví akvakultúry. Mali by odhaliť hlavné prekážky rozvoja, s ktorými sa tieto organizácie stretávajú, a poukázať na prípadne už používané spôsoby riešenia.

40.

Plány výroby a uvádzania na trh vypracované organizáciami výrobcov (spolu s odvetvovými dohodami, medziodborovými dohodami a marketingovou politikou) považuje za vynikajúce nástroje na zlepšenie konkurencieschopnosti akvakultúrnych podnikov a účinné reagovanie na rastúce očakávania spotrebiteľov, pokiaľ ide o akosť a rozmanitosť potravinárskych výrobkov.

41.

Vyzdvihuje úlohu, ktorú môžu miestne a regionálne samosprávy a ich výskumné a skúšobné pracoviská zohrávať jednak pri podpore trhovo orientovaného výskumu, inováciách a transfere poznatkov, a jednak pri dopĺňaní členských štátov pri podpore a realizácii synergií rozličných národných výskumných programov.

42.

Nabáda Komisiu, aby naďalej venovala veľkú pozornosť naozaj vážnemu problému, ktorý pre extenzívnu akvakultúru a biodiverzitu predstavujú rybožravé vtáky a iné rybožravé živočíšne druhy (napr. vydra riečna), a zhodnotiť účinnosť prípadných ustanovení o výnimkách z uplatňovania smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, ktoré zaviedli členské štáty. Okrem toho by sa malo tiež okamžite preskúmať, či je prísna ochrana rybožravých „problematických živočíšnych druhov“ v určitých regiónoch vôbec ešte stále v súlade s európskymi právnymi predpismi, aby sa tak na základe zmenenej klasifikácie dali ľahko odôvodniť potrebné výnimky v jednotlivých členských štátoch.

43.

Považuje za veľmi vhodné podporovať a rozvíjať programy vzdelávania a odbornej prípravy prispôsobené potrebám trhu s produktmi akvakultúry a uplatňované členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi samosprávami, od ktorých by sa malo žiadať, aby oznámili poznatky súvisiace so súčasnou ponukou a informovali o dosiahnutom pokroku.

44.

Pokiaľ ide o transfer poznatkov, osvedčených postupov a inovácií, domnieva sa, že Komisia by mohla konať tak, že buď pristúpi k vytvoreniu plánovaného európskeho strediska na monitorovanie trhu, alebo bude členské štáty nabádať, aby budúce operačné programy nasmerovali na širšiu podporu podnikov akvakultúry (hlavne družstevných), ktoré uskutočňujú projekty transferu poznatkov a inovačných skúseností.

45.

Vidí, že je potrebné, aby boli spotrebitelia presne informovaní o akosti všetkých výrobkov akvakultúry, európskych aj neeurópskych. Správne informácie môžu len posilniť konkurencieschopnosť odvetvia.

46.

Považuje za vhodné, aby viacročné národné strategické plány poskytli aktualizovaný rámec týkajúci sa označovania a nepovinných systémov certifikácie a komplexné posúdenie stavu vývoja odvetvia a podporovali jednotnosť na úrovni EÚ.

47.

Domnieva sa, že v strategických usmerneniach o udržateľnom rozvoji akvakultúry v EÚ by sa mohla zdôrazniť úloha organizácií výrobcov a pobrežných akčných skupín, ktorú by mohli zohrávať v doplňujúcej propagácii akvakultúrnej výroby a podpore území, na ktorých sa táto výroba realizuje, čo sú ciele, ku ktorým by mohli regióny konkrétne prispieť.

48.

Domnieva sa, že v problematike vysledovateľnosti výrobkov a krátkych potravinových reťazcov by členské štáty a regióny mali využiť kladné skúsenosti, ktoré sa získali v poľnohospodárstve. Malo by sa teda podporiť ich uplatňovanie na akvakultúrne podniky, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť.

49.

Považuje za vhodné, aby sa miestne plány rybného hospodárstva posudzovali aj podľa ich synergií s odvetvím akvakultúry, keďže sa zaoberajú napr. problematikou odchovní, sezónnosti výroby, dodávok na trh, pracovných síl, ktoré odchádzajú z odvetia rybolovu, atď.

50.

Zdôrazňuje, že je dôležité venovať čo najväčšiu pozornosť prínosu, ktorý pre rast odvetvia akvakultúry môže predstavovať neustále rastúci dopyt po biovýrobkoch.

51.

Súhlasí s rozdelením úloh (členské štáty, Komisia, Poradná rada pre akvakultúru). Medzi úlohy členských štátov by sa mohlo zaradiť aj využívanie miestnych verejno-súkromných partnerstiev, vďaka ktorým sa vytvárajú pobrežné akčné skupiny, subjekty, ktoré môžu prispieť k udržateľnému rastu odvetvia akvakultúry.

52.

Vyjadruje spokojnosť so skutočnosťou, že Komisia zobrala do úvahy jeho odporúčanie (zo stanoviska CdR 20/2003) vytvoriť osobitný konzultačný výbor pre akvakultúru s úlohou poskytovať objektívne podklady činiteľom zodpovedným za rozhodovanie. Okrem toho pripomína, že „je ochotný slúžiť ako verejné fórum a garant zaručujúci zapojenie verejnosti a jej informovanie o problematike akvakultúry a [...] tak prispieť k lepšiemu riadeniu tohto odvetvia“ (2).

15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/42

1.

Poukazuje na to, že Lisabonská zmluva predpokladá posilnenie úlohy Európskej únie v oblasti politiky prisťahovalectva štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorej cieľmi sú účinné riadenie migračných tokov, spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín legálne prebývajúcimi na území členských štátov a zabránenie ilegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi. Na tento účel Zmluva ustanovuje, že Európsky parlament a Rada prijímajú opatrenia týkajúce sa predovšetkým podmienok vstupu, pobytu a voľného pohybu na jej území, ako aj prijímajú normy týkajúce sa udeľovania dlhodobých víz a povolení na pobyt členskými štátmi vrátane tých, ktoré sú udeľované na účely zlúčenia rodiny. Pokiaľ ide o integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, v zmluve sa výslovne ustanovuje, že EÚ môže prijať opatrenia na podporu členských štátov ale, že cieľom nie je harmonizácia legislatívnych ustanovení a iných právnych predpisov členských štátov.

2.

Konštatuje, že za stanovovanie počtu prisťahovalcov z tretích krajín sú aj naďalej zodpovedné členské štáty, ktoré ich prijímajú na svojom území na účely práce. Integrácia prisťahovalcov je vo väčšine členských štátov v prvom rade v kompetencii národných orgánov, sú to však najmä regionálne a miestne orgány, kto nesie zodpovednosť za uplatňovanie integračných politík v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, bývania a trhu práce.

3.

Pripomína, že Štokholmský program, ktorý definuje priority Únie v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti na obdobie rokov 2010 – 2014, uznáva pozitívny prínos, ktorý môže mať riadenie prisťahovaleckých tokov pre budovanie spravodlivej a inkluzívnej spoločnosti a konkurencieschopného hospodárstva a zdôrazňuje význam účinnej sociálnej, hospodárskej a kultúrnej integrácie legálnych prisťahovalcov pre zabezpečenie pozitívnych účinkov prisťahovalectva tak pre prisťahovalcov, ako aj hostiteľskú spoločnosť.

4.

Opakovane pripomína, že v novej Európskej agende v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín sa konštatuje, že prisťahovalectvo pozitívne prispieva k rozvoju EÚ, a navrhujú sa v nej opatrenia na lepšiu integráciu prisťahovalcov. Podľa Európskej komisie je integrácia vyvíjajúcim sa procesom, ktorý je spoločnou úlohou rozličných úrovní riadenia a ktorý od zainteresovaných strán vyžaduje neustále úsilie prispôsobené vývoju, ako aj nepretržitú spoluprácu.

5.

Domnieva sa, že jedným z problémov, na ktorý Európa v súčasnosti musí reagovať, je starnutie obyvateľstva, ktoré v kombinácii s aktuálnou svetovou hospodárskou krízou vedie k nedostatku kvalifikovaného ľudského kapitálu, čoho okamžitým dôsledkom je obmedzenie hospodárskej dynamiky Európy, jej konkurencieschopnosti, kreativity a schopnosti zavádzania inovácií. Prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prišli z dôvodu výskumu, štúdia, odbornej prípravy, dobrovoľnej služby, účasti na výmenných programoch či činnosti au pair, v tejto súvislosti prispieva k pokrytiu potreby ľudského kapitálu.

6.

Upozorňuje, že členské štáty EÚ majú vo viacerých sektoroch problémy s nedostatkom pracovníkov a voľnými miestami, ktoré nemožno obsadiť dostatočne kvalifikovanými miestnymi pracovníkmi, ktorí sú občanmi daného členského štátu alebo občanmi iného členského štátu EÚ, a to predovšetkým v špecializovaných sektoroch, ako je zdravotníctvo, veda a technológie.

7.

Opakovane poukazuje na to, že posilnenie ľudského kapitálu je jedným z jasne stanovených politických cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v EÚ.

8.

Zdôrazňuje, že v smernici 2005/71/ES sa stanovuje zrýchlený postup prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu, ktorí uzavreli dohodu o hosťovaní s výskumnou organizáciou schválenou členským štátom. Táto dohoda potvrdzuje, že existuje náležitý výskumný projekt a že príslušný výskumný pracovník disponuje potrebnými vedeckými schopnosťami na jeho realizáciu, ako aj dostatočnými existenčnými prostriedkami a má zdravotné poistenie. Okrem toho dáva výskumným pracovníkom možnosť pobytu na území iného členského štátu v rámci ich výskumného projektu a možnosť vyučovať v súlade s podmienkami, ktoré stanovujú národné právne predpisy.

9.

Poznamenáva, že smernica 2004/114/ES obsahuje záväzné ustanovenia pre prijímanie študentov z tretích krajín. Členským štátom sa ponechala možnosť slobodne sa rozhodnúť, či ich budú uplatňovať aj na žiakov, dobrovoľníkov a neplatených stážistov. Za predpokladu splnenia stanovených podmienok majú študenti nárok na povolenie na pobyt, ako aj určité práva týkajúce sa ich zamestnania a povoľuje sa im presun z jedného členského štátu do druhého z dôvodu štúdia.

10.

Pripomína, že neexistuje smernica o prijímaní platených stážistov alebo aupair a že členské štáty takisto nedisponujú jednotným alebo podobným právnym rámcom na reguláciu ich zamestnávania. Okrem toho veľká väčšina z nich neratifikovala dohovor Medzinárodnej organizácie práce o pracovníkoch v domácnosti, ktorý vstúpi do platnosti v septembri 2013.

11.

Upozorňuje na to, že jeho predkladané stanovisko vychádza z rámca určeného viacerými inými stanoviskami, ktoré výbor prijal v minulosti, a jeho cieľom je prezentovať postoje VR, pokiaľ ide o regulovanie vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na výsostnom území EÚ, ktorí sem prichádzajú z dôvodu vykonávania vedeckého výskumu, štúdia, výmeny študentov, platenej alebo neplatenej odbornej prípravy, dobrovoľnej činnosti alebo činnosti aupair. Obsahuje návrhy zamerané na aktívnejšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do tejto problematiky a účinného uplatňovania smernice.

12.

Zdôrazňuje, že politické opatrenia týkajúce sa integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín musia byť v súlade so základnými európskymi hodnotami, akými sú dodržiavanie ľudských práv, rešpektovanie rozmanitosti, boj proti diskriminácii, či podpora rovnosti príležitostí a tolerancie. Takisto musia byť v súlade so základnými politikami EÚ v oblasti súdržnosti, zamestnanosti, rozvoja, vonkajších vzťahov, ale aj slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

13.

Domnieva sa, že uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania je rozhodujúce pre kvalitu demokratických systémov a predstavuje základný výdobytok a neoddeliteľnú súčasť kultúry Európskej únie.

14.

Domnieva sa, že viacúrovňové riadenie je najvhodnejšou metódou na dosiahnutie najlepších výsledkov v oblasti vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín. Tento prístup musí byť v súlade so zásadou subsidiarity, ktorou sa riadi spolupráca medzi Európskou úniou, členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami.

15.

Je presvedčený, že na to, aby akékoľvek iniciatívy prijaté v oblasti prisťahovalectva dosiahli konkrétne výsledky, musia vychádzať zo strategických cieľov a spoločných záväzkov s tretími krajinami. Snahy vyvíjané s cieľom zatraktívniť a sprístupniť Úniu pre štátnych príslušníkov tretích krajín sa musia niesť v duchu dialógu s týmito krajinami a musia byť v súlade s cieľmi zahraničnej a prisťahovaleckej politiky Únie na jej vonkajších hraniciach, tak ako boli stanovené v revidovanej verzii jej globálneho prístupu k migrácii a mobilite.

16.

Nazdáva sa, že je potrebné odstrániť slabé miesta v platnom legislatívnom rámci s cieľom podporiť mobilitu výskumných pracovníkov a študentov z tretích krajín tým, že budú nabádaní k príchodu do EÚ. Posilnenie prisťahovaleckých tokov s potenciálom vysokokvalifikovanej pracovnej sily pochádzajúcej z tretích krajín pomôže pokryť potreby Únie.

17.

Podporuje návrh smernice COM(2013) 151 final, ktorého cieľom je zlepšenie právneho rámca uplatňovaného na štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich do EÚ a dočasne pobývajúcich na jej území dlhšie než tri mesiace z dôvodu vykonávania vedeckého výskumu, štúdia, získavania skúseností a/alebo účasti na rozličných aktivitách zameraných na zlepšenie ich zručností a schopností, predovšetkým pokiaľ ide o vedcov, študentov, dobrovoľníkov, platených alebo neplatených stážistov alebo aupair.

18.

Podporuje snahy, ktoré EÚ vyvíja s cieľom zostať atraktívnou pre študentov a výskumných pracovníkov. Únia si v oblasti kompetencií a infraštruktúr potrebných na rozvoj medzinárodných centier výnimočnosti v rôznych sektoroch a vedy a výskumu zachováva cenný potenciál. Ak si však chce uchovať konkurencieschopnosť na medzinárodnej scéne, musia jej členské štáty posilniť svoju hospodársku a vedeckú spoluprácu a zároveň prijať spoločné programy a ciele. Vzhľadom na to, že ostatné regióny sveta sa stávajú pre študentov, výskumných pracovníkov a vysokokvalifikovaných migrantov čoraz príťažlivejšie, sa EÚ musí takisto účinne zaoberať zistenými nedostatkami, ktoré znižujú atraktívnosť Európy pre tieto skupiny.

19.

Domnieva sa, že smernica predstavuje vhodný právny nástroj na odstránenie nedostatkov existujúceho režimu, ako aj na zaručenie súdržného právneho rámca. Umožňuje zaviesť spoločné záväzné pravidlá pre podmienky vstupu, postupy a povolenia, zároveň však ponecháva členským štátom nevyhnutný manévrovací priestor, pokiaľ ide o ich uplatňovanie.

20.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia neodkazuje priamo na prijatie modelu zdola nahor, a že posúdenie vplyvu, ktoré sa uskutočnilo, nezohľadňuje špecifické obmedzenia, ktoré politika prijímania a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín prináša na miestnej a regionálnej úrovni.

21.

Víta zavedenie spoločného rámca pre všetky príslušné kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín. Na to, aby bol účinným prostriedkom na prilákanie nadaných migrantov sa musí nevyhnutne opierať o spoločné a zjednodušené podmienky a požiadavky vstupu.

22.

Uznáva potrebu vytvorenia transparentného a koordinovaného právneho rámca týkajúceho sa podmienok vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, ak má byť Únia atraktívnejšou a prístupnejšou pre občanov daných krajín. Podmienky vstupu a pobytu, udeľovanie víz a dlhodobých povolení na pobyt, práva štátnych príslušníkov tretích krajín oprávnene pobývajúcich v štátoch EÚ, ako aj podmienky týkajúce sa mobility v rámci EÚ, musia byť obsiahnuté v právnych predpisoch EÚ.

23.

S uspokojením konštatuje, že spoločné ustanovenia smernice sa budú vzťahovať na platených stážistov a aupair a domnieva sa, že udelenie právneho štatútu týmto dvom kategóriám je nevyhnutnou zárukou na zaistenie rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi daných tretích krajín.

24.

Podporuje zavedenie procesných záruk týkajúcich sa udelenia alebo zamietnutia povolenia na pobyt (článok 29).

25.

Pozitívne hodnotí prijatie opatrení, ktoré posilňujú mobilitu v rámci Únie pre všetky dotknuté kategórie a priaznivejších pravidiel, ktoré boli zavedené pre účastníkov európskych programov mobility, ako sú Erasmus Mundus a Marie Curie (článok 29).

26.

Vyjadruje svoj súhlas so zjednodušením postupov udeľovania povolení na pobyt a pozitívne hodnotí povinnosť zavedenú pre členské štáty, aby sprístupňovali informácie o podmienkach vstupu a pobytu (článok 30).

27.

Zasadzuje sa za uplatňovanie zásady proporcionality pri stanovovaní poplatkov účtovaných za spracovanie žiadosti (článok 31).

28.

S uspokojením konštatuje, že všetkým kategóriám sa zaručuje právo na rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľských krajín, pokiaľ ide o prístup k tovaru a službám, s výnimkou postupov na získanie ubytovania (článok 21 ods. 2).

29.

Podporuje ustanovenia, ktoré študentom poskytujú právo pracovať v hostiteľskej krajine minimálne 20 hodín týždenne, sprístupňujú trh práce pre rodinných príslušníkov prvej z uvedených kategórií, zatiaľ čo študentom sa po úspešnom ukončení štúdia povoľuje zostať v príslušnom členskom štáte maximálne 12 mesiacov s cieľom hľadať si prácu.

30.

Súhlasí s ustanoveniami článkov 32 a 33, ktoré nariaďujú zbierať štatistické údaje s cieľom zistiť počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa udelilo povolenie na pobyt v súlade s novou smernicou.

31.

Považuje za dôležité, že obmedzenia v oblasti sociálneho zabezpečenia stanovené v smernici 2011/98/ES o jednotných povoleniach na pobyt sa nebudú vzťahovať na výskumných pracovníkov.

32.

Domnieva sa, že je potrebný integrovaný prístup na dosiahnutie cieľov smernice, ktorá je v prvom rade zameraná na rozvoj konkurencieschopného európskeho hospodárstva v medzinárodnom prostredí. Je potrebné, aby sa snahy o prilákanie ľudského kapitálu z tretích krajín neobmedzovali len na podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov týchto krajín, ale zahŕňali aj podporu opatrení nevyhnutných na ich integráciu do miestnej spoločnosti, ktoré sa môžu týkať veľkej škály oblastí politík, ako je okrem iného vzdelávanie, zamestnanosť, verejné zdravie, či hospodárska, sociálna a územná súdržnosť.

33.

Nabáda členské štáty, aby poskytli vhodný právny rámec s cieľom zaručiť rovnaké zaobchádzanie s platenými stážistami a pomocníkmi v domácnosti (aupair) a vyzýva ich, aby prijali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o pracovníkoch v domácnosti.

34.

Nazdáva sa, že uplatňovanie viacúrovňového riadenia je základnou podmienkou pre úspešnú reguláciu režimu prijímania a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na európskom území. Výbor regiónov chce zdôrazniť, že na účinnú realizáciu politiky zameranej na prilákanie talentovaných migrantov je potrebné, aby miestne a regionálne orgány boli aktívnou súčasťou procesu podpory mobility príslušných skupín, ktoré sú predmetom smernice. Definícia podmienok vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na území EÚ a tým aj ich prijímanie a integrácia v rámci členských štátov je dôležitou oblasťou činnosti a záujmu pre miestne a regionálne orgány. Miestne a regionálne samosprávy hrajú rozhodujúcu úlohu pri vytváraní vhodných podmienok, vďaka ktorým môžu mať štátni príslušníci tretích krajín prístup k informáciám a službám, ktoré sa týkajú vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, zamestnania, bývania a ostatných služieb verejného charakteru.

35.

Je presvedčený, že súdržný európsky prístup musí dopĺňať súvisiaca analýza nákladov, aby sa tak mohla zohľadniť finančná a administratívna záťaž, ktorú môže priniesť zavedenie nových ustanovení pre členské štáty a regionálne a miestne orgány. Pripomína, že tieto orgány predstavujú spojivo, prostredníctvom ktorého sa vytvára pevný a konštruktívny vzťah s prijímajúcou spoločnosťou. Táto úloha si môže vyžiadať dodatočné výdavky zo strany regiónov a obcí, ktoré musia často čeliť výzvam spojeným s integráciou. Ide o zvlášť náročnú úlohu, ktorá je ešte potrebnejšia v období zložitej hospodárskej situácie a prísnych rozpočtových obmedzení.

15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/48

1.

považuje Fond solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“) za hlavný nástroj, ktorý umožňuje EÚ reagovať na závažné katastrofy, ku ktorým dochádza v členských štátoch alebo krajinách rokujúcich o pristúpení, a preukázať tak solidaritu Únie s postihnutými krajinami, regiónmi a obcami (článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie);

2.

konštatuje, že súčasný fond sa vo všeobecnosti ukázal ako úspešný. Jeho fungovanie by sa však mohlo zlepšiť, najmä pokiaľ ide o zjednodušenie byrokratických postupov nevyhnutných na uvoľnenie prostriedkov z fondu s cieľom výrazne skrátiť dobu medzi katastrofou a poskytnutím pomoci. Pravidlá fondu by mohli byť prehľadnejšie a jeho zameranie by mohlo väčšmi zodpovedať potrebám postihnutých území;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia navrhuje, aby maximálny ročný príspevok pre fond zostal už od roku 2002 nezmenený vo výške 500 miliónov EUR (v cenách k roku 2011), čím je ohrozená požiadavka, aby bola pomoc dostupná v prípade všetkých závažných katastrof, a to najmä vzhľadom na ich čoraz častejší výskyt;

4.

považuje existujúce nariadenie aj navrhované zmeny v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

5.

zdôrazňuje skutočnosť, že veľké prírodné katastrofy majú devastujúci dosah predovšetkým na obce a regióny, ktoré zasiahnu. Veľmi často dochádza na postihnutom území k závažnému poškodeniu základnej infraštruktúry, prírodného a kultúrneho dedičstva;

6.

pripomína, že miestne a regionálne orgány sú zvyčajne vlastníkmi poškodenej infraštruktúry, a preto sú zodpovedné za jej obnovu. Takisto sú zodpovedné za záchranné práce, zabezpečenie dočasného náhradného ubytovania pre evakuovaných obyvateľov a vyčistenie postihnutého územia;

7.

zastáva preto názor, že aj keď sú hlavnými príjemcami pomoci z fondu členské štáty alebo pristupujúce krajiny, pomoc z fondu je v konečnom dôsledku určená na financovanie opatrení na regionálnej a miestnej úrovni;

8.

zdôrazňuje, že pre regionálne a miestne orgány je dôležitá predovšetkým rýchlosť reakcie fondu a zameranie dostupných prostriedkov tak, aby čo najviac zodpovedalo skutočným potrebám;

9.

preto veľmi víta návrhy Komisie, ktoré prispievajú k zrýchleniu a lepšiemu zameraniu pomoci z fondu, a navrhuje niekoľko odporúčaní, ktoré sú dôležité najmä pre miestne a regionálne orgány;

10.

upozorňuje na to, že je potrebné zohľadniť osobitnú situáciu najvzdialenejších regiónov, ktoré sú citlivejšie na extrémne poveternostné podmienky;

11.

víta jasné vymedzenie rozsahu pôsobnosti fondu, ktoré odstraňuje súčasnú právnu neistotu, a bráni tak predkladaniu žiadostí, ktoré nespĺňajú podmienky;

12.

víta snahu Komisie zjednodušiť definíciu regionálnej katastrofy zavedením jasného kritéria založeného na HDP. Táto nová definícia uľahčí posúdenie žiadostí zo strany Komisie a prispeje k väčšej transparentnosti a efektívnosti fondu. Potenciálni žiadatelia budú môcť vopred ľahšie posúdiť, či im v súvislosti s danou katastrofou vzniká nárok na pomoc;

13.

navrhuje stanoviť hodnotu kritéria pre regionálne prírodné katastrofy na 1,0 % regionálneho HDP pre príslušný región na úrovni NUTS 2. Toto kritérium by podľa názoru Výboru regiónov lepšie odrážalo zámer poskytovať viac-menej rovnaký rozsah pomoci v rámci regionálnych prírodných katastrof

14.

domnieva sa, že uvedené ukazovatele by sa mali v prípade prírodnej katastrofy na niektorom z ostrovov v regióne, ktorý má charakter súostrovia, prispôsobiť úrovni NUTS 2, aby sa predišlo tomu, že uplatňovanie výlučne regionálneho hľadiska znemožní využívať tento fond v uvedených prípadoch;

15.

upozorňuje, že vzhľadom na stále častejšiu koncentráciu katastrof na územiach, ktoré do značnej miery nekopírujú územie (v niektorých štátoch iba administratívne vymedzených) regiónov na úrovni NUTS 2, ale presahujú hranice aj niekoľkých takto vymedzených regiónov, môže byť zameranie regionálneho kritéria len na územia NUTS 2 neobjektívne;

16.

navrhuje zaviesť kritérium pre regionálne katastrofy na úrovni NUTS 3, a to v prípade, ak niekoľko priamo susediacich regiónov NUTS 3 zasiahnutých katastrofou vytvorí dovedna také územie, ktoré svojou veľkosťou zodpovedá regiónu na úrovni NUTS 2 (minimálne 800 000 obyvateľov). Výsledná percentuálna miera HDP sa v tomto prípade vyráta z váženého priemeru hodnôt jednotlivých regiónov na úrovni NUTS 3;

17.

upozorňuje, že množstvo katastrof má cezhraničný charakter; zásah zo strany EÚ by mal v týchto prípadoch veľkú pridanú hodnotu a občanom by vyslal jasný pozitívny signál;

18.

navrhuje, aby sa na definovanie mimoriadnej cezhraničnej prírodnej katastrofy použilo vyššie uvedené kritérium na úrovni NUTS 3, v rámci ktorého by susedné regióny NUTS 3 mohli byť z viacerých štátov;

19.

víta možnosť využívať fond nielen na „okamžité“ opatrenia, ale aj na opatrenia, ktoré priamo súvisia s katastrofou, ale vzhľadom na svoju povahu môžu mať dlhodobejší charakter;

20.

upozorňuje, že na miestnej a regionálnej úrovni je po katastrofách skutočne potrebné obnoviť infraštruktúru tak, aby dokázala lepšie odolávať katastrofám v budúcnosti, pričom v niektorých prípadoch je potrebné premiestniť danú infraštruktúru na vhodnejšie miesto;

21.

navrhuje spresniť oprávnené opatrenia fondu a zahrnúť do nich možnosť financovať nielen obnovu infraštruktúry do pôvodného stavu, ale aj možnosť financovať jej obnovu do stavu, v ktorom bude schopná lepšie odolávať ďalším prírodným katastrofám. Zároveň navrhuje, aby bolo medzi oprávnené opatrenia fondu zahrnuté premiestnenie infraštruktúry nachádzajúcej sa na mieste, ktoré bude aj v budúcnosti ohrozené ďalšími prírodnými katastrofami;

22.

upozorňuje na skutočnosť, že pre niektoré miestne a regionálne orgány je využívanie externej technickej pomoci často nevyhnutné na vyriešenie situácie spojenej s katastrofou a zvládanie činností súvisiacich s obnovou územia;

23.

navrhuje zaradiť výdavky na externú technickú pomoc medzi oprávnené výdavky fondu, a to do maximálnej výšky 2 % z celkového príspevku z fondu;

24.

upozorňuje na skutočnosť, že príprava žiadosti, najmä pokiaľ ide o posúdenie škôd a zhromaždenie dôkazov na podporu žiadosti, zaberie zodpovedným verejným orgánom veľa času, a to práve v dobe, keď sa venujú nevyhnutnej reakcii na katastrofu. Náročnosť je vyššia v prípade pomaly sa rozvíjajúcich katastrof, ako je sucho, ale napríklad aj pri záplavách, ktoré niekedy trvajú niekoľko týždňov či dokonca mesiacov, a preto škody môžu byť posúdené až po opadnutí vody. Závažnosť katastrofy je teda možné zistiť až neskôr;

25.

preto víta návrh Komisie zohľadňujúci špecifiká pomaly sa rozvíjajúcich katastrof;

26.

zároveň upozorňuje, že v prípade iných prírodných katastrof legislatívny návrh zachováva súčasné ustanovenia a nezaoberá sa problémami s prípravou žiadosti v prípade dlhotrvajúcich záplav;

27.

z tohto dôvodu navrhuje, aby sa v prípade dlhotrvajúcich záplav zaviedla možnosť podať žiadosť do desiatich týždňov od ukončenia hrozby živelnej katastrofy (napríklad zrušením núdzového stavu vyhláseného členským štátom alebo regionálnym orgánom a pod.);

28.

súhlasí s názorom Komisie, že prijímanie nevyhnutných opatrení týkajúcich sa prevencie zohráva v prípade prírodných katastrof nenahraditeľnú úlohu a je potrebné sústavne pracovať na ich zdokonaľovaní;

29.

vyjadruje obavu, že povinnosť uvádzať v žiadosti informácie o predchádzaní riziku katastrof môže pre žiadateľov predstavovať zvýšenú administratívnu záťaž, ale aj možné oneskorenie pri príprave a spracovaní žiadostí, čo by bolo v rozpore s pôvodným cieľom zjednodušiť byrokratické postupy pre uvoľnenie prostriedkov z tohto nástroja;

30.

navrhuje, aby sa od žiadateľov vo fáze spracovania žiadosti vyžadoval iba stručný popis vykonávania právnych predpisov EÚ (článok 4 ods. 1 písm. e)) a zároveň odstrániť požiadavku na poskytnutie dodatočných informácií (článok 4 ods. 1 písm. f)), keďže sa uvádzajú v správe o implementácii príspevku z fondu;

31.

víta návrh Komisie zaviesť možnosť vyplatenia záloh, ktorá fondu umožňuje rýchle reagovať. Navrhuje však, aby systém záloh fungoval mimo viacročného finančného rámca a konkrétne navrhovaných štrukturálnych fondov;

32.

víta zámer Komisie urýchliť administratívny proces schvaľovania pomoci z fondu, aby bola v postihnutých regiónoch k dispozícii skôr, avšak v tejto súvislosti upozorňuje na kratšiu reálnu dobu na využitie príspevku z fondu;

33.

navrhuje, aby sa termín na využitie príspevku z fondu predĺžil na 2 roky, a to najmä vzhľadom na časovú náročnosť opráv základnej infraštruktúry (spôsobenú nutnosťou zabezpečiť potrebnú dokumentáciu a dodržiavať ustanovenia o verejnom obstarávaní), ako aj obnovy nevyhnutných služieb a zásobovania;

34.

Európske inštitúcie a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány pri viacerých príležitostiach uviedli, že je potrebné čo najviac zjednodušiť riadenie, aby bolo možné zamerať sa na výkon (1). Toto zjednodušenie je ešte dôležitejšie v prípade Fondu solidarity, ktorý sa využíva v mimoriadne naliehavých situáciách, pričom medzi jeho oprávnené výdavky patria aj tie, ktoré sú určené na okamžité osobné potreby. Preto by bolo vhodné povoliť pre výdavky určené na potreby postihnutého obyvateľstva, ktoré nie sú určené na obnovu infraštruktúry, použitie jednotkových nákladov.

15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/57

1.

Vzhľadom na to, že prístavy v Európskej únii v súčasnosti priamo alebo nepriamo zamestnávajú 3 milióny osôb a vzhľadom na plánované zvýšenie objemu tovaru vybaveného v prístavoch o 50 % do roku 2030, Výbor regiónov víta, že Európska komisia vo svojom balíku opatrení v oblasti prístavnej politiky vychádza z týchto priorít:

2.

Vyjadruje však pochybnosti o tom, či Európska komisia pristupuje k prístavnej politike komplexne, keďže v balíku opatrení v oblasti prístavnej politiky nedostatočne odkazuje na stratégiu Európa 2020 alebo na iniciatívu „Modrý rast“, nezmieňuje sa o revízii nariadení, ktoré sa týkajú limitov pre obsah síry v námorných palivách, a ktoré sú mimoriadne dôležité pre problematiku prístavov, a nedostatočne zosúlaďuje tieto opatrenia s revíziou usmernení pre štátnu pomoc uplatniteľných na prístavný sektor.

3.

Poznamenáva, že Európska komisia sa z politického hľadiska rozhodla pre odvážnu alternatívu, a to predložiť návrh nariadenia, pre ktorý ešte nebol prijatý určitý počet legislatívnych parametrov, ako je návrh smernice o koncesiách, návrh nariadenia o TEN-T alebo návrh nariadenia o prístupe tovaru a služieb tretích krajín na vnútorný trh verejného obstarávania Únie [COM(2012) 124 final], a preto naďalej ostávajú „pohybujúcimi sa cieľmi“.

4.

Uznáva, že Európska komisia od roku 2011 uskutočnila intenzívne konzultácie so zainteresovanými stranami. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že ani Výbor regiónov ani združenia zastupujúce miestne a regionálne orgány neboli priamo zapojené. Vyjadruje tiež sklamanie v súvislosti s tým, že napriek nedávnemu pracovnému dokumentu Európskej komisie o posúdení územného vplyvu (1) sa Komisia výslovne nezaoberá územným rozmerom v posúdení vplyvu. Vzhľadom na výzvy, ktorým v súvislosti s územnou súdržnosťou čelí európska prístavná politika, je táto skutočnosť ešte poľutovaniahodnejšia. Preprava tovaru v kontajneroch a riziko preťaženia dopravných sietí vo vnútrozemí najväčších prístavov sú v súčasnosti javy, ktoré tieto výzvy zhoršujú.

5.

Zdôrazňuje, že je potrebné prihliadať na rozmanitosť prístavov v EÚ vyplývajúcu z ich zemepisnej polohy a rozdielov v hospodárskej činnosti, v regulačných systémoch a vo vnútroštátnych rámcoch pre prístavnú politiku. Pripomína v tejto spojitosti, že balík opatrení v oblasti prístavnej politiky sa v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 661/2010/EÚ o základných usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (článok 12 ods. 2) bude uplatňovať na námorné prístavy, ktoré spadajú buď do kategórie A, B alebo C, ktoré sú vymedzené takto:

6.

Víta skutočnosť, že sociálni partneri v prístavnom sektore zriadili Výbor pre sociálny dialóg na úrovni EÚ a pripomína, že je dôležité podporovať sociálny dialóg na národnej a miestnej úrovni ako nástroj na zlepšenie životných a pracovných podmienok, ako i na zvýšenie konkurencieschopnosti tohto sektora.

7.

Súhlasí s odôvodnením Európskej komisie, pokiaľ ide o voľbu právneho základu (článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) a súlad so zásadou subsidiarity, ktorý sa uvádza v bode 3.3 dôvodovej správy návrhu nariadenia. V súvislosti so zásadou proporcionality však Výbor regiónov nie je stále presvedčený o tom, že bolo správne zvoliť nariadenie namiesto smernice, ako to bolo v prípade predchádzajúcich návrhov Európskej komisie alebo súvisiacich právnych predpisov (najmä v prípade koncesií). Zvoliť si nariadenie ako právny nástroj, ktorý je priamo záväzný ako celok a zároveň uznať hlavnú úlohu členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, ktoré sú zapojené do rozvoja prístavnej infraštruktúry, by si vzájomne odporovalo. Smernica by okrem toho vhodnejším spôsobom zohľadnila veľkú rozmanitosť prístavov v EÚ.

8.

Poukazuje na to, že EÚ od roku 2000 poskytla prostredníctvom štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu približne 6,2 miliárd EUR na spoločné financovanie infraštruktúry námorných prístavov. Okrem toho v období rokov 2007 až 2012 išli z prostriedkov vyčlenených na siete TEN-T 4 % (čo zodpovedá 244,6 miliónom EUR) na prístavy.

9.

Poukazuje na osobitnú správu Dvora audítorov z apríla 2012 o efektívnom používaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z kohézneho fondu na spoločné financovanie infraštruktúry námorných prístavov (2). Poukazuje na odporúčanie Dvora audítorov, na základe ktorého sa má „podmieniť pomoc z politiky súdržnosti v nadchádzajúcom období existenciou zrozumiteľnej dlhodobej stratégie rozvoja prístavov (založenej na hodnotení potrieb) pre všetky prístavy príslušného regiónu“.

10.

Víta, že Európska komisia (3) uznáva, že štátna pomoc na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, vrátane príspevkov z EFRR, nebude zahrnutá do výpočtu stropov intenzity regionálnej pomoci, ak budú splnené podmienky stanovené v rozhodnutí z 20. decembra 2011 (4).

11.

Pripomína, že je dôležité objasniť uplatniteľnosť pravidiel štátnej pomoci na oblasť infraštruktúry, a to vzhľadom na problémy spojené s interpretáciou rozsudku Všeobecného súdu z 24. marca 2011 v prípade Slobodný štát Sasko a Spolková krajina Sasko-Anhaltsko (T-443/08) a Mitteldeutsche Flughafen AG a Flughafen Leipzig-Halle GmbH (T-455/08) proti Európskej komisii, čo viedlo k značným oneskoreniam pri ex ante overovaní približne 200 projektov v oblasti infraštruktúry financovaných zo štrukturálnych fondov.

12.

Ľutuje, že Európska komisia priamo nezahrnula do balíka opatrení v oblasti prístavnej politiky návrhy, aby sa objasnil pojem „pomoc“ v súvislosti s financovaním infraštruktúry vrátane prístavného sektora (opatrenie 5). Európska komisia namiesto toho zaslala 3. júla 2013 stálym zastúpeniam všetkých členských štátov iba dotazník o fungovaní a zdaňovaní prístavov. Žiada Európsku komisiu, aby v budúcich mesiacoch prijala inkluzívnejší prístup a prostredníctvom Výboru regiónov zapojila miestne a regionálne orgány do revízie pravidiel uplatniteľných v oblasti štátnej pomoci uplatňovaných na infraštruktúru všeobecne a najmä na prístavy, hlavne pri vypracúvaní pravidiel o výnimkách pre kategórie prístavných infraštruktúr do konca roku 2013.

13.

Odporúča, aby sa bagrovanie, zakotvenie, služby lodivodov a ťahanie plavidiel vylúčilo z rozsahu nariadenia z toho dôvodu, že tieto služby podliehajú cieľom všeobecného záujmu, t. j. bezpečnosti a bezpečnosti a ochrane životného prostredia. Vyzýva Komisiu, aby ohľadne prístavných zberných zariadení odstránila rozpory s existujúcimi smernicami, resp. objasnila vymedzenia. Podmienky a požiadavky na prístavné zberné zariadenia sú už upravené smernicou 2000/59/ES. Najmä ustanovenia článku 8 sú v rozpore s voľným prístupom na trh pre všetkých poskytovateľov služieb v oblasti odpadového hospodárstva. Pokiaľ si prevádzkovateľ prístavov vyberá jednotlivé prístavné zberné zariadenia a zahrnie ich do systému poplatkov, ktorý vyžaduje uvedená smernica, uplatňujú sa pravidlá verejného obstarávania stanovené v smernici 2004/17/ES.

14.

Ľutuje, že v článku 2 („Vymedzenie pojmov“) sa nevymedzuje „príslušný orgán“, ktorý v článkoch 8 a 9 zohráva dôležitú úlohu.

15.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že v platných právnych predpisoch alebo pri stanovení minimálnych požiadaviek pre poskytovanie prístavných služieb (článok 4 ods. 2 písm. d), článok 4 ods. 4 a článok 6 ods. 4) sa dostatočne neuznáva úloha miestnych a regionálnych orgánov.

16.

Navrhuje, aby sa povinnosti poskytovať služby vo verejnom záujme vymedzené v článku 8 vzťahovali aj na kritériá týkajúce sa územnej súdržnosti, ako je dostupnosť vzdialených, ostrovných a najvzdialenejších oblastí.

17.

Kladie si otázku, prečo v súvislosti s výberovým konaním týkajúcim sa obmedzenia počtu poskytovateľov prístavných služieb stanoveným v článku 7, Európska komisia stanovuje v článku 10 iba možnosť a nie povinnosť priznať zamestnancom, ktorí boli prijatí do pracovného pomeru súčasným poskytovateľom prístavných služieb, práva, na ktoré by mali nárok, ak by nastal prevod v zmysle smernice 2001/23/ES.

18.

Vyslovuje pochybnosti o primeranosti požiadaviek, ktoré sú stanovené najmä v článku 12 a ktoré sa týkajú miery podrobností informácií, ktoré musia prístavné orgány poskytnúť o získaných verejných finančných prostriedkoch a povinnosti viesť oddelené účtovníctvo, a to najmä vzhľadom na veľmi odlišnú štruktúru výdavkov v závislosti od miesta jednotlivých prístavov.

19.

Žiada Európsku komisiu, aby presnejšie vymedzila význam „spoločných zásad uplatňovania poplatkov“ v článku 14 ods. 5, pretože akékoľvek prenesenie právomocí na Európsku komisiu, na základe ktorého môže táto prijímať delegované akty, musí byť čo najpresnejšie.

20.

Spochybňuje prínos vytvorenia nezávislého dozorného orgánu, ktorý by mal byť zodpovedný za sledovanie vykonávania nariadenia a dohľad nad ním (odôvodnenie 19 a článok 17). Takýto orgán by mohol vyvolať ďalšie administratívne náklady spojené s plánovaním rozvoja prístavov a mohol by mať vplyv na rozpočet členských štátov.

21.

Podobne vyjadruje pochybnosti o tom, či je potrebné zriadiť spoluprácu medzi nezávislými dozornými orgánmi na uľahčenie jednotného vykonávania nariadenia, keď už z jeho definície vyplýva jeho priama uplatniteľnosť (článok 18).

—

Služby lodivodov, ťahanie plavidiel a zakotvenie sú prístavné služby všeobecného záujmu (cieľ zachovania námornej bezpečnosti a ochrany životného prostredia), ktoré sú prísne regulované členskými štátmi a nemôže sa k nim pristupovať z trhového hľadiska.

—

Zahrnutie bagrovacích služieb do nariadenia porušuje vlastnícke práva prístavov, pretože vo väčšine prípadov by už nemohli udržiavať svoje vlastné vodné cesty a doky. Okrem toho je bagrovanie v prístavných oblastiach porovnateľné s údržbou prístavných hrádzi a stavidiel, ale nie s ostatnými prístavnými službami, ktoré priamo súvisia s vplávaním konkrétnej lode do prístavu a účtujú sa samostatne pre každú loď.

—

Navrhuje sa rozšíriť povinnosť poskytovať služby vo verejnom záujme na kritériá týkajúce sa územnej súdržnosti v súlade s odporúčaním uvedením v dôvodovej správe návrhu nariadenia (pozri časť 1.4). Okrem toho by sa mali zohľadniť kritériá, ktoré sú obzvlášť dôležité pre bezpečnosť prevádzky prístavov a ochranu životného prostredia, ale nie sú hospodárne.

—

Keďže riadiacim orgánom prístavu môže byť aj súkromný subjekt prijímajúci verejné finančné prostriedky, možnosť ustanovená v článku 8 ods. 3, aby týmto príslušným orgánom bol aj súkromný subjekt na stanovenie služieb vo verejnom záujme, by sa mal obmedziť na verejné riadiace orgány.

15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie