6.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/1

1.1.1

Súkromný sektor môže za predpokladu, že dodržiava medzinárodne uznávané zásady rozvojovej spolupráce a že vytvára dôstojné pracovné miesta v súlade s programom MOP na podporu dôstojnej práce, zohrávať významnú úlohu pri riešení problému chudoby vo svete, pretože vytvára pracovné miesta, produkuje výrobky a služby, vytvára príjmy a zisky a daňami prispieva k financovaniu verejných potrieb.

1.1.2

Výbor požaduje oveľa výraznejšie zapojenie súkromného sektora do rozvojovej agendy po roku 2015 a do nového globálneho partnerstva. Vďaka svojmu zapojeniu do určovania cieľov zameraných na odstránenie chudoby a dosiahnutie udržateľného rozvoja a spravodlivého inkluzívneho rastu, ktorý zohľadňuje tak kvantitu, ako aj kvalitu, súkromný sektor prevezme svoj vlastný diel zodpovednosti za ich plnenie.

1.1.3

Organizácie občianskej spoločnosti poukazujú nielen na výhody, ale aj riziká pôsobenia súkromného sektora, a preto by podpora súkromného sektora v rozvojových krajinách mala vychádzať zo zásad transparentnosti, otvorenosti verejného obstarávania, účinnosti, účelnosti vložených prostriedkov a zodpovednosti verejných činiteľov za implementáciu prijatej stratégie rozvoja voči všetkým zainteresovaným aktérom. Celkový narastajúci podiel oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) na rozvoji súkromného sektora by pri tom nemal ísť na úkor finančných objemov ODA poskytovaných najchudobnejším rozvojovým krajinám.

1.2.1

V tomto stanovisku súkromný sektor zahŕňa aj sociálny sektor a pozostáva zo samostatne zárobkovo činných osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, veľkých nadnárodných firiem, družstiev a ďalších podnikov sociálneho hospodárstva a zahŕňa zamestnancov súkromných podnikov, ich odborové organizácie a mimovládne organizácie, ktoré spolupracujú na súkromných projektoch. Podpora súkromného sektora a spolupráca s ním by mala tiež zohľadňovať špecifiká jednotlivých zainteresovaných subjektov. V rozvojových krajinách takisto existuje rozsiahly neformálny súkromný sektor a rozvojová spolupráca by mala prispieť k boju proti nelegálnej práci, ako aj proti okolnostiam, ktoré takúto prácu podporujú.

1.2.2

Občianska spoločnosť by sa mala aktívne zapájať do procesu definovania úlohy a stanovenia ukazovateľov prínosu súkromného sektora pre zahraničnú rozvojovú spoluprácu a tomu by napomohlo vytvorenie širokej platformy na európskej úrovni za účasti všetkých zainteresovaných strán.

1.2.3

Oficiálna rozvojová pomoc by sa mala využívať ako multiplikačný nástroj na zapájanie súkromného kapitálu do investícií v rozvojových krajinách, pričom by sa mali využívať inovatívne nástroje financovania. Takto poskytovaná podpora musí mať jasne definované ciele, ako je tvorba väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest, zvyšovanie kvality výroby, prenos manažérskeho know-how pre súkromný sektor atď.

1.2.4

Partnerstvá verejného a súkromného sektora sa môžu stať dôležitým nástrojom na uskutočňovanie stratégií rozvoja za predpokladu, že budú správne nastavené a zainteresované strany budú navzájom komunikovať.

1.3.1

Súkromný sektor v rozvojových krajinách potrebuje na splnenie svojej úlohy pri rozvoji priaznivé podnikateľské prostredie zahŕňajúce dodržiavanie všeobecne uznávaných demokratických zásad, ktoré uľahčí zakladanie a rast podnikov, zníži nadmernú byrokraciu, zvýši transparentnosť, obmedzí všadeprítomnú korupciu a povzbudí zahraničných aj miestnych investorov.

1.3.2

Spoločenská zodpovednosť podnikov (SOP) by sa mala chápať ako dobrovoľná iniciatíva podnikov a ich prihlásenie sa k etickému podnikaniu. Mal by sa navrhnúť určitý rámec spoločenskej zodpovednosti podnikov pre rozvojovú oblasť, a to v súlade s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky a inými celosvetovo uznávanými zásadami.

1.3.3

Pri vytváraní nových pracovných miest by mal súkromný sektor dodržiavať základné hospodárske a sociálne práva, najmä kľúčové dohovory MOP. Nové pracovné miesta by sa mali vytvárať v súlade s programom dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce.

1.4.1

Programy budovania inštitucionálnych kapacít štátnej správy v rozvojových krajinách by sa mali vypracovať v úzkej súčinnosti so sociálnymi partnermi a zainteresovanými mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti rozvojovej pomoci a mali by zlepšovať podmienky podnikania najmä malých a stredných podnikov, ktoré majú najväčší potenciál tvorby pracovných miest a znižovania chudoby.

1.4.2

Podnikateľské organizácie v rozvojových krajinách potrebujú získať kompetencie na zlepšenie schopnosti pozitívne ovplyvňovať podnikateľské prostredie. Je potrebné podporiť budovanie ich kapacít za aktívnej účasti partnerských organizácií z rozvinutých krajín. Európske programy vonkajšej pomoci by preto mali financovať aj technickú pomoc, ktorú európske podnikateľské organizácie poskytujú svojim partnerom v rozvojových krajinách, a posilňovať ich motiváciu.

1.4.3

Rozvojová pomoc by mala viac podporovať inovačné projekty a podnikateľské modely, ktoré podporujú začlenenie vrátane podpory bezbariérovej spoločnosti, čo by prispelo k odstráneniu chudoby ohrozených skupín obyvateľstva, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, ženy, starší ľudia a podobne.

1.4.4

Je potrebné podporiť spoluprácu súkromného sektora s mimovládnymi organizáciami napr. pri využívaní dobrovoľníkov na prenos manažérskeho a technologického know-how miestnym podnikom a podobne. Úspešné podnikateľské inovačné projekty si zaslúžia väčšiu a systematickú publicitu.

1.4.5

Rozvoj súkromného sektora si vyžaduje širšiu podporu vzdelávania a osvojovania si znalostí kľúčových technológií najmä u zamestnancov s nízkou kvalifikáciou.

1.4.6

Výbor odporúča rozšíriť program Erasmus pre mladých podnikateľov na záujemcov z rozvojových krajín alebo vypracovať podobne zameraný program a vyčleniť naň nevyhnutné prostriedky.

1.4.7

Osobitná pozornosť sa musí venovať ťažobnému a surovinovému priemyslu, kde je potrebné dôsledne presadzovať požiadavky na ochranu životného prostredia, sociálne podmienky zamestnancov a udržateľnosť hospodárskeho rozvoja štátu.

1.4.8

V rozvojových krajinách obvykle chýbajú stratégie zamerané na rozvoj malých a stredných podnikov a rozvojová spolupráca by mala lepšie pomáhať prekonať tento hendikep. Európske skúsenosti s politikou podpory malých a stredných podnikov by sa mali cielene a v príslušnej forme odovzdávať rozvojovým krajinám.

2.1

Podpredseda Európskej komisie Šefčovič sa obrátil na predsedu EHSV listom, v ktorom informuje, že Komisia pripravuje návrhy na účinnejšie zapojenie súkromného sektora do globálneho partnerstva pre rozvoj v období po roku 2015, a žiada preto výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska o úlohe súkromného sektora pri urýchlení inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rozvoja po roku 2015, o ktorom sa v súčasnosti rokuje na úrovni OSN.

2.2

EHSV vo svojom stanovisku REX/372 (1) k oznámeniu Komisie na tému „Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet“ prijal celý rad odporúčaní týkajúcich sa zapojenia občianskej spoločnosti do prípravy, uskutočňovania a monitorovania cieľov udržateľného rozvoja po roku 2015 v celosvetovom meradle.

2.3

EHSV sa vo svojich stanoviskách (2) dlhodobo a intenzívne venuje rozvojovej a vonkajšej spolupráci a získal množstvo skúseností a poznatkov v rámci vlastných aktivít v oblasti AKT, Euromed, Východného partnerstva, medzinárodných obchodných rokovaní a ďalších oblastí vzťahujúcich sa na otázky rozvoja, ktoré boli využité pri vypracovaní tohto stanoviska.

3.1

Súkromný sektor môže za predpokladu, že dodržiava medzinárodne uznávané zásady rozvojovej spolupráce, zohrávať významnú úlohu pri riešení problému chudoby vo svete, pretože vytvára pracovné miesta, produkuje výrobky a služby, vytvára príjmy a zisky a daňami prispieva k financovaniu verejných potrieb. Oficiálna rozvojová pomoc je a zostane aj po roku 2015 dôležitým katalyzátorom rozvoja, ale nemôže sama osebe zabezpečiť odstránenie chudoby (3).

3.2

Rozvojové ciele tisícročia týkajúce sa odstránenia chudoby neobsahovali jasnejšie vymedzenie spôsobov, ako tieto ciele dosiahnuť, chýbalo im vzájomné prepojenie a prehliadali úlohu súkromného sektora v rozvoji (4). Do budúceho rozvojového rámca po roku 2015 by mal byť súkromný sektor oveľa výraznejšie zapojený ako strategický partner a motor udržateľného rastu vo všetkých svojich troch pilieroch – hospodárskom, sociálnom a environmentálnom – založených nielen na kvantitatívnych, ale aj kvalitatívnych ukazovateľoch.

3.3

Organizácie občianskej spoločnosti (5) upozorňujú tak na pozitíva, ako aj riziká zapojenia súkromného sektora do rozvojovej spolupráce. Na odstránenie týchto rizík je potrebné, aby podpora súkromného sektora z rozvojových prostriedkov rešpektovala zásady transparentnosti, účinnosti, účelnosti využitia vložených prostriedkov, otvorenosti verejného obstarávania a zodpovednosti verejných činiteľov za implementáciu prijatej stratégie rozvoja voči všetkým zainteresovaným aktérom.

3.4

Súkromný sektor zahŕňa samostatne zárobkovo činné osoby, mikropodniky, malé a stredné podniky, veľké nadnárodné firmy, družstvá a ďalšie podniky sociálneho hospodárstva, finančné inštitúcie. Zo širšieho hľadiska sú súčasťou tohto sektora aj zamestnanci súkromných podnikov, ich odborové organizácie a mimovládne organizácie, ktoré spolupracujú na súkromných projektoch. Popri legálne pôsobiacom súkromnom podnikaní existuje najmä v rozvojových krajinách rozsiahly neformálny súkromný sektor. Pri poskytovaní rozvojovej pomoci treba rozlišovať medzi jednotlivými súkromnými subjektmi a dosahom ich aktivít na rozvoj v závislosti od ich veľkosti, oblasti činnosti a úrovne rozvoja krajiny (najmenej rozvinuté, stredne rozvinuté, rozvíjajúce sa krajiny a ohrozené krajiny).

3.5

Súkromný sektor by mal byť spolu so zástupcami občianskej spoločnosti zapojený do identifikácie rozvojových potrieb v každej krajine a mal by sa zúčastňovať na stanovovaní nových cieľov udržateľného rozvoja po roku 2015, aby za ich uskutočňovanie prevzal svoj diel zodpovednosti. Tieto ciele by mali nadväzovať na rozvojové ciele tisícročia, mali by byť konkrétne a merateľné a mali by zahŕňať oblasti vodohospodárstva, poľnohospodárstva, bezpečnosti potravín, energetiky, dopravnej infraštruktúry, školstva, zdravotníctva, digitálneho hospodárstva, rodovej a sociálnej rovnosti.

3.6

Súkromný sektor by mal byť uznaný ako významná súčasť nového globálneho partnerstva pre rozvoj. Bolo by žiaduce vytvoriť platformu pre dialóg s predstaviteľmi európskych a finančných inštitúcií o zapojení súkromného sektora do zahraničnej rozvojovej spolupráce. Platforma by zahŕňala predstaviteľov európskych podnikateľov a zamestnávateľov a bola by otvorená aj ďalším zainteresovaným stranám, vrátane zástupcov občianskej spoločnosti.

3.7

Súkromný sektor darcovských krajín sa do rozvojovej spolupráce zapája ako dodávateľ služieb a zariadení financovaných z oficiálnej rozvojovej pomoci, ako priamy poskytovateľ rozvojovej pomoci dobročinného charakteru, v spoločných projektoch s verejným sektorom a mimovládnymi organizáciami a ako investor v projektoch, ktoré majú okrem podnikateľského zámeru aj významný rozvojový dosah. Prednostne by sa mali podporovať inovačne zamerané projekty, a to budovaním inovačných kapacít, poskytovaním poradenských služieb, zakladaním inkubátorov a klastrov v prijímajúcich krajinách. Verejné zákazky na rozvojové projekty musia byť transparentné a otvorené.

3.8

Príspevok súkromného sektora k rozvoju by mal tiež zahŕňať podporu bezbariérovej spoločnosti, čo by prispelo k odstráneniu chudoby ohrozených skupín obyvateľstva, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, ženy, starší ľudia, dočasne zranení. Inšpiráciou pre zaradenie tejto požiadavky do budúceho rozvojového rámca môže byť rámcová dohoda o inkluzívnom pracovnom trhu, ktorú uzavreli sociálni partneri v EÚ v marci 2010.

3.9

Súkromný sektor v rozvojových krajinách potrebuje systematickú podporu, aby mohol zohrávať svoju úlohu v oblasti rozvoja. Preto rastie podiel oficiálnej rozvojovej pomoci zameranej na rozvoj súkromného sektora. To by však nemalo byť na úkor oficiálnej rozvojovej pomoci poskytovanej najchudobnejším rozvojovým krajinám, bez ktorej sa tieto krajiny pri riešení pálčivých problémov nezaobídu.

3.10

Súkromné rozvojovo orientované investície veľkých nadnárodných spoločností sú príležitosťou na zapojenie existujúcich i novo vznikajúcich miestnych malých a stredných podnikov do realizácie projektov, čo im umožní získať vďaka spolupráci s partnermi z rozvinutých krajín technické know-how a prístup k vhodným pokročilým technológiám. Nadnárodné podniky by mali dodržiavať uznávané zásady, ktoré vypracovala OSN, OECD a ďalšie medzinárodné organizácie (6).

3.11

Malé a stredné podniky predstavujú v rozvojových krajinách podobne ako inde vo svete hlavný potenciál rozvoja a k jeho uvoľneniu by mali prispievať najmä mikroúvery a zvýhodnené pôžičky európskych a medzinárodných rozvojových finančných inštitúcií. Významný zdroj investícií predstavujú aj prevody úspor a ďalších prostriedkov emigrantov a je potrebné pomocou stimulov viac ovplyvniť ich zameranie na rozvojové potreby danej krajiny.

3.12

Výbor víta návrhy, ktoré Komisia predložila vo svojom oznámení Po roku 2015: na ceste ku komplexnému a integrovanému prístupu k financovaniu odstránenia chudoby a udržateľného rozvoja (7) a požaduje, aby do navrhovanej diskusie o integrovanom prístupe k financovaniu bol zapojený súkromný sektor a organizovaná občianska spoločnosť.

3.13

Oficiálna rozvojová pomoc by sa mala využiť ako multiplikačný nástroj na zapojenie súkromného kapitálu do investícií v rozvojových krajinách. Na to by mali slúžiť také inovačné nástroje, ako je tzv. blending, rôzne záručné mechanizmy, znížené úrokové sadzby. Štátom dotované záruky na investície v rozvojových krajinách by sa mali započítavať do oficiálnej rozvojovej pomoci. Takto poskytovaná podpora súkromného kapitálu musí mať jasne definované podmienky a ukazovatele zohľadňujúce udržateľnosť rozvoja, ochranu životného prostredia, ekologické hospodárstvo, tvorbu pracovných miest, zvyšovanie kvality výroby, prenos manažérskeho know-how pre súkromný sektor a pod.

3.14

Investície musia byť viac zamerané na posilňovanie odvetvia služieb, ako je bankovníctvo, poisťovníctvo, telekomunikačné služby, doprava a ďalšie služby na podporu podnikania, bez ktorých nie je možný zdravý rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva. Štát pri tom musí dbať na zabezpečenie konkurenčného prostredia a zaistiť primeranú ochranu investícií.

3.15

Partnerstvá verejného a súkromného sektora sa môžu stať dôležitým nástrojom na uplatňovanie stratégií rozvoja, pretože spájajú dotačný mechanizmus verejných prostriedkov a súkromné investičné iniciatívy na pokrytie rozvojových potrieb konečných príjemcov. Úspešnosť týchto projektov si vyžaduje transparentnosť informácií a otvorenú komunikáciu so zainteresovanými stranami.

4.1

Súkromný sektor v rozvojových cieľových krajinách potrebuje na splnenie svojej úlohy v oblasti rozvoja základné predpoklady na svoju existenciu a svoje aktivity. Rozvojová spolupráca by sa preto mala viac zameriavať na kontinuálne zlepšovanie podnikateľského prostredia, ktoré by uľahčilo zakladanie a rast podnikov, znížilo nadmernú byrokraciu, zvýšilo transparentnosť, a tým obmedzilo všadeprítomnú korupciu. Posilňovanie právneho štátu povzbudí zahraničných aj miestnych investorov a prispeje k diverzifikácii miestnych hospodárstiev.

4.2

Vytváranie zdravého podnikateľského prostredia sa musí opierať o trhové nástroje vrátane hospodárskej súťaže, fungujúcich finančných trhov, nezávislosti súdov, všeobecnej vymožiteľnosti práva – najmä obchodného, dodržiavania pravidiel medzinárodného obchodu a práv duševného vlastníctva. Miestne kultúrne zvyklosti by sa mali rešpektovať, pokiaľ nie sú v rozpore s hospodárskou súťažou a nevedú ku korupcii a prerozdeľovaniu prostriedkov bez pridanej hodnoty.

4.3

Spoločenská zodpovednosť podnikov v rozvojovej spolupráci by sa mala chápať ako dobrovoľná iniciatíva podnikov a ich prihlásenie sa k etickému podnikaniu. Zo základného rámca celosvetovo uznávaných zásad (8) si podniky sami vyberajú, čo a ako je pre ich hospodársku činnosť prijateľné. Vymedzenie takéhoto rámca zabezpečí spravodlivú súťaž s ostatnými firmami v odbore.

4.4

Súkromný sektor vytvára pracovné miesta, a tým môže prispieť k odstraňovaniu chudoby, je však nutné, aby sa pritom dodržiavali základné hospodárske a sociálne práva. Je potrebné dôsledne presadzovať kľúčové dohovory MOP (sloboda zhromažďovania a kolektívneho vyjednávania, zákaz nútenej práce, zákaz detskej práce a zákaz diskriminácie v zamestnaní).

4.5

Nové pracovné miesta by mali byť v súlade s programom dôstojnej práce (Decent Work Agenda) Medzinárodnej organizácie práce, ktorá požaduje, aby bolo možné slobodne si vybrať zamestnanie, aby existovala sociálna ochrana, dodržiavali sa základné práva zamestnancov a bol ustanovený sociálny dialóg. Je dôležité, aby všetci investori, najmä tí, ktorí využívajú verejnú rozvojovú pomoc, dôsledne dodržiavali tieto zásady v rámci realizovaných projektov a pôsobili v tomto smere na svojich partnerov.

4.6

Programy budovania inštitucionálnych kapacít štátnej správy v rozvojových krajinách by mali posilňovať zásady právneho štátu a prispievať k zlepšeniu podmienok na podnikanie a k zvyšovaniu absorpčnej kapacity miestnych podnikov. Tieto programy by sa mali vypracovať v úzkej súčinnosti so sociálnymi partnermi a zainteresovanými mimovládnymi organizáciami.

5.1

Podnikateľské organizácie, ako sú obchodné komory, odvetvové združenia a asociácie, zamestnávateľské zväzy a organizácie sociálneho hospodárstva darcovských krajín, by mali byť do programov podpory súkromného sektora v rozvojových krajinách aktívne zapojené vo všetkých fázach projektového cyklu. Na tento účel by sa mal vytvoriť program, ktorý by podporoval miestne organizácie zastupujúce malé a stredné podniky a umožnil im získavať skúsenosti najmä v oblasti marketingu, zapojenia do dodávateľských reťazcov, certifikácie, logistiky a pod.

5.2

Podnikateľské organizácie v rozvojových krajinách potrebujú získať kompetencie na zlepšenie podnikateľského prostredia, posilniť demokratické riadenie svojich organizácií, získať ďalších členov a aktívne s nimi komunikovať. Je potrebné podporiť budovanie ich kapacít, a to za aktívnej účasti podobných partnerských organizácií z EÚ. Európske programy vonkajšej pomoci by preto mali financovať aj technickú pomoc, ktorú európske podnikateľské organizácie poskytujú svojim partnerom.

5.3

Rozvoj súkromného sektora by mal zahŕňať vzdelávacie moduly pre podnikateľov vrátane stáží v rozvinutej krajine. Výbor odporúča zvážiť možnosť rozšírenia programu Erasmus pre mladých podnikateľov aj na záujemcov z rozvojových krajín alebo vypracovanie podobne zameraného programu a prideliť na jeho realizáciu zodpovedajúce prostriedky.

5.4

Malo by sa vo väčšej miere podporovať vzdelávanie a rozvoj znalostí kľúčových technológií najmä u zamestnancov s nízkou kvalifikáciou. Dlhodobo chýbajú programy učňovského vzdelávania, z darcovských krajín sú prevažne poskytované štipendiá na vysokoškolské štúdium. Súkromný sektor v priemysle i v ďalších odvetviach pritom potrebuje bežné pracovné zručnosti v štruktúre klasických učňovských odborov a pracovné návyky potrebné pre prácu pre zahraničného investora či spoločný podnik.

5.5

Rozvojová pomoc by mala viac podporovať inovačné projekty a nové podnikateľské modely podporujúce začlenenie, kde je veľký priestor pre spoluprácu súkromného sektora s mimovládnymi organizáciami. Príkladom môže byť vysielanie expertov dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú pri rozvoji podnikania v rozvojových krajinách (9). K vzájomnej výmene skúseností členských štátov by prispela širšia publicita úspešných inovačných podnikateľských rozvojových projektov.

5.6

Osobitná pozornosť musí byť zameraná na oblasť ťažobného a surovinového priemyslu. Investičné projekty musia brať do úvahy otázky ochrany životného prostredia, sociálne podmienky zamestnancov a udržateľnosť rozvoja. Štátne a miestne orgány v prijímajúcej krajine musia stanoviť zodpovedajúce podmienky pre dané odvetvia a dohliadať na ich dodržiavanie vrátane plnenia daňových povinností. Podpora by mala pomôcť tento systémový prístup vytvoriť a zároveň nájsť optimálne pravidlá pre zamedzenie prílišnej byrokracii a vytváraniu priestoru na korupciu.

5.7

Rozvojová pomoc by mala podporovať trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a miestny spracovateľský priemysel, aby sa zlepšilo spracovanie potravín a surovín. Mal by sa podporovať vznik združení farmárov a malých spracovateľov poľnohospodárskej výroby a ich zapojenie do dodávateľských reťazcov.

6.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/6

1.1

Európska únia, jej členské štáty a občianska spoločnosť predstavujú nesmierne bohatý zdroj skúseností s transformáciou. Táto skúsenosť by sa mala lepšie využívať na dosiahnutie stability prostredníctvom zmeny v Európe, krajinách susediacich s EÚ a na celom svete.

1.2

Európska únia preberá vedúcu úlohu v súčasných diskusiách OSN o programe rozvoja po roku 2015 a musí presadzovať konkrétne opatrenia založené na solidarite a jednotných politikách. Je nevyhnutné brať do úvahy toto stanovisko a príslušné predchádzajúce stanoviská EHSV (1).

1.3

Skúsenosti EÚ s transformáciou sa musia využiť v praxi. Je nevyhnutné, aby Európska únia lepšie systemizovala svoje pozitívne a negatívne skúsenosti s transformáciou, dostupné podporné nástroje a údaje o príslušných aktéroch. Mal by byť vypracovaný akčný plán o využívaní skúseností s transformáciou v procese programovania. Je potrebné bezodkladne zaviesť do praxe európske kompendium transformácie (European Transition Compendium) a iné návrhy z aktuálnych dokumentov EÚ.

1.4

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby bola vonkajšia politika EÚ silnejšia, participatívnejšia a otvorenejšia, účinnejšia a súdržnejšia. Politické opatrenia by mali mať za cieľ podporovať ľudské práva, základné slobody (vrátane slobody združovania a pokojného zhromažďovania), právny štát a pomôcť vytvoriť demokratické prostredie, ktoré umožní jednotlivcom a organizáciám občianskej spoločnosti zapojiť sa do vytvárania politiky a monitorovať jej zavádzanie do praxe. Je potrebné pristupovať k tejto problematike z dlhodobého hľadiska.

1.5

Občianska a politická spoločnosť EÚ a jej partnerských krajín musia zohrávať kľúčovú úlohu. Dohody o partnerstve, podporné programy a granty by sa nemali schváliť bez štruktúrovaného dialógu s občianskou spoločnosťou, najmä organizovanou občianskou spoločnosťou, v súlade s európskou zásadou partnerstva. Osobitný dôraz by sa mal klásť na dialóg s rozličnými sociálnymi skupinami v partnerských krajinách, vrátane menšín a obyvateľov vzdialených regiónov, a na ich začlenenie.

1.6

V súčasnosti sú diskriminačné administratívne a ostatné predpisy príčinou toho, že mnoho potenciálnych propagátorov udržateľného rozvoja nemôže získať podporu EÚ. Pozitívna diskriminácia (ktorá neposkytuje priestor na manipuláciu) a požiadavka, aby boli do rozvojových projektov zapojení partneri, ktorí nedávno prešli transformáciou, sú potrebné na to, aby mali subjekty s momentálne nižším základným hodnotením rovnaké podmienky. Najdôležitejšia musí byť kvalita projektov a výsledky.

1.7

Je nevyhnutné spustiť nové mechanizmy spolupráce a rozšíriť existujúce – pozri najmä body 3.3.4, 3.3.6, 3.3.7 a 3.3.8, napr. globálne partnerstvá, Taiex, Erasmus+, nové platformy výmeny a pod.

1.8

Z podpory by mali byť vylúčené subjekty spojené s autoritárskymi režimami a/alebo nedemokratickými postupmi (ako sú tzv. GoNGO, „žlté odbory“ atď.).

1.9

Vo všeobecnosti je potrebné, aby širšie vrstvy spoločnosti v partnerských krajinách dostávali komplexnú podporu.

1.10

Prostredníctvom dobrej správy vecí verejných a pevného prístupu založeného na dodržiavaní práv možno najlepšie podporiť demokratické zmeny, udržateľný rozvoj, inkluzívny hospodársky rast a stabilný trh spolu s lepšími životnými podmienkami a zamestnanosťou. Z praxe vyplýva, že najlepšou zárukou úspechu je silná občianska spoločnosť, najmä ak je organizovaná.

2.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor súhlasí so všeobecným názorom na udržateľný rozvoj. Ako poznamenala Rada EÚ, toto zahŕňa „demokratickú správu, ľudské práva a právny štát, ekonomický a sociálny blahobyt, ako aj mier a stabilitu“ (2).

2.2

Transformáciu možno stručne vymedziť ako stabilizáciu, podporu demokracie, budovanie inštitúcií a kapacít, výmenu najlepších postupov a upevňovanie reforiem s cieľom zabezpečiť udržateľnosť zmien. Je založená na solidarite a činnosti jednotlivcov, organizácií občianskej spoločnosti, vlády a ďalších subjektov.

2.3

Viaceré aspekty spolupráce so spoločnosťami v procese transformácie už boli na programe EHSV (3). Cieľom tohto stanoviska je presiahnuť existujúce zdroje a zároveň vyjadriť osobitné záujmy litovského predsedníctva Rady EÚ a všeobecný záujem európskej občianskej spoločnosti (aj ako prínos k samitu Východného partnerstva, ktorý sa bude konať v novembri 2013 vo Vilniuse a k Európskym dňom rozvoja).

2.4

Ďalším dôvodom na aktualizáciu existujúcej politiky je nová situácia v partnerských štátoch EÚ. Európsky hospodársky a sociálny výbor je naďalej znepokojený v súvislosti s udržateľnosťou situácie u niektorých východných susedov EÚ, v krajinách združenia EuroMed a ďalších partnerských štátoch. Viacero pozitívnych zmien možno pozorovať v regióne západného Balkánu (veľký význam má pristúpenie Chorvátska k EÚ).

3.1.1

V záujme dosiahnutia udržateľných zmien je potrebná lepšia koordinácia rozličných európskych politík, programov a činností zameraných na tie isté regióny alebo oblasti politiky s cieľom vytvoriť väčšiu súčinnosť a zachovať jednotnosť. Naďalej je nevyhnutné rozvíjať kapacitu vonkajšej činnosti EÚ, až kým bude možné účinne podporovať spoločné európske hodnoty a ciele v skutočne európskom rozsahu (4).

3.1.2

Je nevyhnutné zabezpečiť a dôkladnejšie monitorovať „súdržnosť politík v záujme rozvoja“. Povinnosť zabezpečiť súdržnosť politík v záujme rozvoja, zakotvená v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v znení zmenenom a doplnenom Lisabonskou zmluvou), by mala byť základom tvorby politiky a uplatňovania všetkých nariadení o nástrojoch vonkajšej činnosti, a preto by sa mala výslovne vzťahovať aj na všetky ostatné oblasti politiky EÚ, programy a činnosti. Vo všetkých prípadoch je nevyhnutné posúdiť jednotnosť nových iniciatív EÚ. Všetky programy (vrátane ich hodnotenia a rozpočtových položiek) by mali byť odrazom medzinárodných záväzkov a povinností EÚ v oblasti ľudských práv a rozvoja (vrátane dohody OSN o prístupe k rozvojovej spolupráci opierajúcom sa o ľudské práva), a mali by sa zameriavať na najzraniteľnejšie a okrajové skupiny. Treba tiež v procese transformácie a integrácie do EÚ monitorovať, či pozitívne vplyvy v jednej oblasti nie sú sprevádzané negatívnym vývojom v iných oblastiach.

3.1.3

Treba vytvoriť spoločnú platformu, ktorú bude prevádzkovať EÚ alebo jej členské štáty, s cieľom poskytnúť zrozumiteľný prehľad existujúcich nástrojov (ako sú granty, verejné obstarávanie, programy atď.), ktoré majú priamy alebo nepriamy vonkajší vplyv. Malo by sa počítať s niektorými paralelami resp. spoluprácou s portálom Vaša Európa. Treba vyvinúť úsilie o zaradenie informácií pre menšie (aj subregionálne) organizácie. Ďalšími cieľovými skupinami by mali byť inštitúcie v členských štátoch EÚ a spoločnosti v procese transformácie. Platforma by mala byť podporená napríklad prostredníctvom informačného bulletinu alebo vstupu na Twitter.

3.1.4

Európska únia by sa mala usilovať o zlúčenie, koordináciu a vytvorenie súčinnosti medzi činnosťami EÚ a jej členských štátov v partnerských krajinách a zabrániť nadmernej vnútornej súťaži. Členské štáty by mali uvažovať o rozdelení zodpovednosti pri vytváraní foriem spoločnej vonkajšej spolupráce (koordinátori transformácie, prekladateľské strediská, strediská právnej pomoci, vzdelávacie zariadenia atď.) na svojom území alebo v partnerských krajinách.

3.2.1

Mechanizmus vonkajšej činnosti EÚ musí byť čo najinkluzívnejší, najtransparentnejší a najparticipatívnejší s cieľom zabezpečiť spoločnú zodpovednosť za rozvoj a spoluprácu. V súčasnosti možno pozorovať nedostatky. Mal by sa preskúmať potenciál zásady partnerstva zjednotiť občiansku spoločnosť a verejné orgány, napr. ako predpoklad na získanie grantu.

3.2.2

Nevyhnutnou podmienkou dlhodobého záväzku týkajúceho sa reforiem je úzke a pokiaľ možno štruktúrované zapojenie predstaviteľov občianskej a politickej spoločnosti. Pozri tiež bod 1.5. Pri plánovaní a vykonávaní všetkých činností v oblasti rozvoja a spolupráce je nevyhnutná aktívna účasť organizácií občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov z EÚ aj partnerských krajín. Je nevyhnutné posilniť existujúce partnerstvá a podporovať nové.

3.2.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor k tomu rád prispeje, pričom jeho partneri na celom svete predstavujú cenný zdroj, takisto ako existujúce pravidelné fóra.

3.2.4

Je nevyhnutné, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie o rozvoj spôsobilosti subjektov EÚ i partnerov. To možno dosiahnuť prostredníctvom finančnej podpory, výmeny skúseností, zabezpečenia vzdelávania/odbornej prípravy a prostredníctvom iných prostriedkov alebo programov.

3.2.5

Pre rozličné vládne a mimovládne subjekty – v EÚ aj v partnerských krajinách – by sa mala zabezpečiť rovnosť príležitostí na zapojenie. Mala by sa odstrániť pretrvávajúca priama aj nepriama diskriminácia akéhokoľvek druhu vrátane nadmerne reštriktívnej oprávnenosti; rozsahu projektu a technických požiadaviek; diskriminácie v rámci administratívnych predpisov vrátane rozdielov v odmeňovaní a/alebo zdaňovaní odborníkov pracujúcich na rovnakých projektoch; požiadaviek na spolufinancovanie (problémy týkajúce sa prijatia nepeňažných príspevkov); vnútroštátneho lobizmu, výsledkom ktorého sú skreslené výsledky atď. (5). Pozri bod 1.6.

3.2.6

Na účely dialógu a zapojenia by sa mali vo väčšej miere využívať a podporovať technické možnosti dvadsiateho prvého storočia vrátane elektronickej verejnej správy. Mohol by sa vytvoriť osobitný program Pomoc demokracii 2.0.

3.3.1

Súčasný systém financovania EÚ a financovania súvisiaceho s EÚ a možností podpory sa často kritizuje ako zbytočne zložitý. Európsky hospodársky a sociálny výbor víta avizované plány na zjednodušenie a zefektívnenie nástrojov EÚ na vonkajšie financovanie, vrátane nástroja európskeho susedstva od roku 2014 a podporuje zlúčenie fondov.

3.3.2

Najdôležitejšia je kvalita. Malo by sa zabezpečiť, aby sa osobitné poznatky z transformácie a schopnosť porozumieť a prispôsobiť sa potrebám partnerskej krajiny objektívne posúdili a mali by mať väčšiu hodnotu než skúsenosti s realizáciou projektov EÚ.

3.3.3

Pri tvorbe vonkajších (vrátane rozvojových) politík EÚ je nevyhnutné lepšie využívať existujúce skúsenosti EÚ s procesom transformácie (6). Treba úplne systemizovať a podrobne analyzovať úspechy a ponaučenia. Závery sa musia využiť, v plnej miere zohľadniť v praxi a začleniť do programovacieho cyklu. Pri vypracúvaní operačných programov a posudzovaní a rozdeľovaní projektových grantov a rozsahu atď. sú potrebné konkrétne nadväzné opatrenia, ktoré okrem iného využívajú tieto poznatky.

3.3.4

Je nevyhnutné uviesť do prevádzky európske kompendium transformácie, a to aj na programovacie účely, a rozšíriť ho o databázu odborníkov z vládneho aj mimovládneho sektora, ktorí majú skúsenosti v oblasti transformácie. Malo by byť pre partnerov príťažlivé na vyhľadanie odborníkov a malo by sa vo veľkej miere propagovať, najmä v partnerských krajinách. Európska komisia a ESVČ by mali pripraviť pre delegácie EÚ jednoduchý návod na používanie kompendia pri programovaní (ten by sa o. i. mohol považovať za záväzný zdroj informácií pre expertov, ktorí sa zapájajú do činností EÚ).

3.3.5

Európska komisia by mala vypracovať akčný plán o tom, ako v programovaní lepšie využiť bohaté skúsenosti EÚ s transformáciou. To by pomohlo zabezpečiť, že skúsenosti sa budú systematicky využívať v tých oblastiach, kde je to potrebné. Európska komisia by na realizáciu tohto plánu mala vyčleniť aj dostatočné administratívne zdroje.

3.3.6

So zreteľom na množstvo už existujúcich nástrojov súvisiacich s prenosom skúseností s transformáciou by bolo vhodné, keby Európska komisia zabezpečila ich horizontálnu správu v snahe zhromaždiť ich a prezentovať na jednom mieste, napr. vytvorením zastrešujúcej platformy alebo štruktúry.

3.3.7

Malo by sa zvážiť ďalšie rozšírenie dopytom riadených odborných kapacít EÚ, ako sú SOCIEUX či MIEUX. Takéto kapacity sú vynikajúcim nástrojom, ktorý umožňuje rýchlo zareagovať na potreby partnerských krajín. Je nevyhnutné, aby sa zemepisná oblasť existujúcich mechanizmov, ktoré sú založené na potrebách a ktoré sú určené na výmenu skúseností, ako aj iných programov, najmä programu TAIEX, twinningových programov a programu Erasmus+, otvorila na celosvetovej úrovni (najmä v krajinách AKT), pričom sa neobmedzia plánované finančné prostriedky na projekty zo súčasných programových štátov.

3.3.8

Mala by sa začať realizovať koncepcia „Twinning/Trioing MVO“, do ktorej by mal byť zapojený aspoň jeden partner z EÚ 15, jeden z EÚ 13 a jeden z rozvojovej krajiny alebo krajiny v procese transformácie (7). Takisto by sa mala podporovať výmena skúseností medzi predstaviteľmi súkromného sektora.

3.3.9

Malo by sa zabezpečiť, aby bol Európsky rozvojový fond priaznivejším miestom pre výmenu najnovších skúseností členských štátov EÚ s procesom transformácie.

3.3.10

Európska únia a jej členské štáty musia zabezpečiť primerané financovanie a verejnú podporu, aby mohli premeniť svoje skúsenosti na účinnú podporu procesu transformácie. Európsky hospodársky a sociálny výbor okrem toho znovu zdôrazňuje, že transformácia a úloha jednotlivcov, občianskej spoločnosti a štátu musí predstavovať jeden z aspektov Európskeho roka rozvoja v roku 2015.

4.1.1

Udržateľný rozvoj je podmienený dosiahnutím čo najširšieho konsenzu v partnerských spoločnostiach. Dôležitá je podpora demokracie, dobrej správy vecí verejných, základných slobôd (vrátane slobody združovania a pokojného zhromažďovania sa, slobody prejavu, nezávislosti médií a pod.), občianskej výchovy a non-formálneho a neformálneho vzdelávania, spravodlivosti a sociálnej spravodlivosti vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach.

4.1.2

Mal by sa klásť väčší dôraz na účinnosť a výsledky politiky a projektov. K projektom musia byť pridružené administratívne a operačné programy a podporné opatrenia pre jednotlivcov. Účinnosť nemožno dosiahnuť bez lepšej koordinácie v partnerských krajinách. Treba ponúknuť podporu a poradenstvo v oblasti plánovania.

4.1.3

Nediskriminácia, rovnaké zaobchádzanie a aktívna účasť partnerov EÚ a každého člena ich spoločností (vrátane skupín ako sú ženy, menšiny atď.) sú dôležité vo všeobecnosti aj ako nevyhnutná podmienka hodnovernosti EÚ. Diferenciácia politík v závislosti od požiadaviek partnerskej krajiny je, samozrejme, nevyhnutná a treba ju zlepšiť. Súčasne je potrebné, aby EÚ už nebola zhovievavá k tzv. strategicky dôležitým krajinám len z dôvodu úzkeho súboru záujmov, ktoré nesúvisia s udržateľným rozvojom. Dodržiavanie ľudských práv je oblasť, v rámci ktorej musia EÚ a jej partneri spolupracovať.

4.1.4

Je nevyhnutné, aby predstavitelia EÚ pôsobili ako sprostredkovatelia/mediátori (ktorí analyzujú miestne potreby a podporujú/presadzujú dialóg medzi miestnymi zainteresovanými stranami) aj ako odborníci (ktorí odovzdávajú svoje predchádzajúce skúsenosti a poskytujú poznatky získané pri práci v oblasti transformácie vo svojej krajine).

4.1.5

Je potrebné, aby širšie vrstvy spoločnosti v partnerských krajinách dostávali komplexnú podporu. V súčasnosti sa za hlavné cieľové skupiny na poskytnutie pomoci EÚ považujú vládne inštitúcie a v niektorých prípadoch organizácie občianskej spoločnosti (vrátane sociálnych partnerov), mladí ľudia a výskumní pracovníci. V súvislosti s udržateľným rozvojom a demokratickými zmenami je potrebná komplexná podpora a úzka spolupráca s „veľvyslancami“, „hnacími silami/manažérmi“ alebo „predstaviteľmi stálych zmien“ z občianskej spoločnosti a s jej hlavnými predstaviteľmi a sieťami, zároveň však treba ísť ešte ďalej. Je potrebná univerzálna, všeobecne dostupná a všeobecne viditeľná podpora pre partnerov a ich spoločnosti. Európska integrácia a podpora susediacich krajín by sa nemala považovať za prínos len pre niekoľkých vyvolených. Viditeľné zmeny v takých oblastiach, ako sú vzdelávanie a veda (vrátane reforiem odborného vzdelávania a prípravy, aktivít zameraných na deti atď. (8)), hospodárstvo s nízkymi emisiami, infraštruktúra a verejné služby (vrátane IKT, zdravotníctva, ihrísk atď.), dôstojná práca a možnosť získať kvalitné zamestnanie, rovnosť medzi mužmi a ženami, podpora sociálne a hospodársky zraniteľných osôb a pôvodného obyvateľstva, sociálne hnutia a podmienky umožňujúce rozvoj podnikania (vrátane posilnenia a zapojenia sociálnych partnerov (9)) atď., posilnia zmenu a väčší konsenzus týkajúci sa proeurópskeho zamerania.

4.1.6

V krajinách s deficitom v oblasti demokracie je možné, že financovanie poskytnuté štátnym inštitúciám alebo prostredníctvom štátnych inštitúcií sa nepoužije na sociálne ciele, ale na podporu režimu a že miestne organizácie občianskej spoločnosti, ktoré skutočne predstavujú demokratické hodnoty, nemajú príležitosť požiadať o podporu. Vytvorenie Európskej nadácie na podporu demokracie (EED) predstavuje nepochybne dôležitý a už dlho potrebný krok. Tieto ďalekosiahle problémy však nemožno riešiť len prostredníctvom EED. Súčasťou riešenia je „komplexné zmapovanie organizácií občianskej spoločnosti“ a ostatných príjemcov pomoci v regióne (10). Takisto je nevyhnutné vo väčšej miere podporovať základnú/neformálnu občiansku spoločnosť a iniciatívy – niektoré členské štáty EÚ majú skúsenosti s pružným financovaním projektov. Súčasne je nevyhnutné zvýšiť percentuálny podiel pomoci poskytnutej prostredníctvom občianskej spoločnosti, najmä v prípade autoritárskych režimov.

4.1.7

Osobitnú pozornosť treba venovať tiež procesom transformácie v krajinách južného a východného Stredozemia, v ktorých sú demokracia, ľudské práva a práva žien vážne ohrozené, ako aj potrebe zabezpečiť občianskej spoločnosti a organizáciám žien dôraznejšiu podporu EÚ.

4.1.8

Vo všeobecnosti je potrebné, aby EÚ dôkladne analyzovala rozličnú schopnosť svojich partnerských krajín čerpať finančné prostriedky a ich osobitné črty a prispôsobila sa im.

4.1.9

Je nevyhnutné, aby sa EÚ podelila so svojimi skúsenosťami v oblasti zabezpečenia trvalej vonkajšej a vnútornej podpory rozvoja, okrem iného pre občiansku spoločnosť, po skončení prvých fáz procesu transformácie a dosiahnutí porovnateľných životných podmienok.

4.2.1

Inkluzívny hospodársky rast a stabilný trh spolu s lepšími životnými podmienkami a zamestnanosťou a inteligentnou hospodárskou liberalizáciou musia hrať kľúčovú úlohu v rozvoji spoločností v procese transformácie (v súlade s koncepciou tzv. hospodárskej transformácie v diskusiách po roku 2015). Je nevyhnutné podporovať bezpečné a priateľské prostredie pre investície a chrániť ho prostredníctvom medzinárodných dohôd v multilaterálnom rámci WTO, OECD atď.

4.2.2

Kľúčom k udržateľnosti je právny štát, nezávislý právny systém, ktorý nemožno rozvrátiť korupciou alebo diktátorstvom. Nanajvýš dôležité sú nezávislé organizácie občianskej spoločnosti, ktoré nie sú zastrašované, prístup k informáciám, sociálna ochrana a príležitosti na dôstojné zamestnanie, vedecká a technická spolupráca, energetická účinnosť/nezávislosť a ochrana životného prostredia.

4.2.3

Je nevyhnutné zlepšiť obchodné podmienky a v prípade potreby využiť prehĺbené a komplexné dohody o voľnom obchode, ktorých cieľom je „presiahnuť hranice“ a tak podporiť stabilné zbližovanie s právnymi predpismi EÚ, jej zásadami a normami v oblasti technickej regulácie – a v oblasti ich implementácie. Cieľom partnerov EÚ by mali byť pevné a inkluzívne hospodárstva, ktoré postupne obmedzujú svoju závislosť od vonkajšej pomoci, a to je druhá oblasť, v ktorej je výmena skúseností rozhodujúca.

4.2.4

Pri rokovaniach s autoritárskymi režimami je nevyhnutné stanoviť ako prioritný cieľ dialóg s nezávislými podnikmi (ako aj odborovými zväzmi a ostanými organizáciami občianskej spoločnosti) a pomoc týmto podnikom. Vo všetkých prípadoch je potrebné zabezpečiť významnejšiu úlohu MSP ako činiteľov udržateľnosti, právneho štátu a rozvoja v hospodárstve. Rady zahraničných investorov alebo iní partneri organizácií občianskych spoločností môžu zohrávať doplňujúcu úlohu.

4.3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor a ostatné orgány už poukázali na potrebu úzkej a účinnej spolupráce medzi EÚ, OSN a ostatnými medzinárodnými orgánmi v súvislosti s programom rozvoja po roku 2015.

4.3.2

Európska únia tiež musí vziať do úvahy ďalšie aktuálne udalosti vrátane vytvorenia Partnerstva pre otvorené vládnutie (iniciatíva, ktorá má pre EHSV mimoriadny význam a ktorá vyjadruje uvedenú zásadu partnerstva). Je nevyhnutné dôkladne plánovať a monitorovať vplyv plánovaného transatlantického partnerstva v oblasti obchodu a investícií a ostatných podobných dohôd vzhľadom na ich účinok na rozvojovú spoluprácu a transformáciu.

4.3.3

Treba lepšie využiť a podporiť úlohu a potenciál celosvetových súkromných podnikov a zahraničných investorov, ktorí vyznávajú hodnoty EÚ, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie základných hospodárskych a sociálnych práv.

4.3.4

Treba naplánovať komplexnú štúdiu, v rámci ktorej sa preskúmajú najlepšie postupy celosvetových nadácií a organizácií občianskej spoločnosti a nástroje, ktoré používajú v krajinách v procese transformácie.

6.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/11

1.1

EHSV hodnotí pozitívne vznik Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc (EU Aid Volunteers), ktorý môže podľa jeho názoru prispieť k podpore zapojenia európskych občanov do humanitárnej oblasti, predovšetkým prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti, ako sú špecializované mimovládne organizácie.

1.2

EVHAC musí byť nástrojom na podporu zapojenia členských štátov s menšou tradíciou v humanitárnej činnosti. EHSV preto navrhuje, aby sa zvážili osobitné kroky, ktoré by stimulovali zapojenie dobrovoľníkov v týchto krajinách, ako aj podporu ich spoločenských a humanitárnych organizácií.

1.3

Na posilnenie podpory humanitárnej činnosti zo strany občanov a uznania úlohy dobrovoľníctva EHSV odporúča, aby sa takisto zvážili kroky týkajúce sa šírenia informácií a zvyšovania povedomia širokej verejnosti o týchto otázkach.

1.4

EHSV podporuje a berie na vedomie obsah Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci v súvislosti s cieľmi a prostriedkami humanitárnej činnosti a chce vyjadriť presvedčenie, že humanitárna pomoc zahŕňa ochranu obetí humanitárnych kríz a ochranu ich dôstojnosti a rešpektovania ich práv.

1.5

EHSV zdôrazňuje tento široký koncept humanitárnej aktivity nad rámec poskytovania pomoci a pripomína, že je potrebné rešpektovať humanitárne zásady ľudskosti, nestrannosti, neutrality a nezávislosti, a právne normy, ktorými sa riadi humanitárna činnosť, ako niečo zásadné.

1.6

EHSV chce poukázať na skutočný charakter dobrovoľníckej aktivity a na riziká jej zamieňania s inými druhmi činností pracovného charakteru. V čase hospodárskej krízy, akou je tá súčasná, ide o mimoriadne dôležitý aspekt, a to v rámci vnútornej, ako aj vonkajšej činnosti Únie.

1.7

EHSV poukazuje na to, že existencia rozličných právnych predpisov v oblasti dobrovoľníckej činnosti v jednotlivých členských štátoch môže mať negatívny vplyv na iniciatívu EU Aid Volunteers.

1.8

Zapojenie dobrovoľníkov musí vždy vychádzať z potrieb a musí mu predchádzať analýza a vyhodnotenie situácie a potrieb obyvateľstva zasiahnutého katastrofami alebo rozsiahlymi krízami.

1.9

Návrh nariadenia (1) vyzdvihuje potrebu stanoviť normy pre všetky kroky procesu zapojenia dobrovoľníkov. EHSV súhlasí s týmto postojom a navrhuje, aby sa spomínané normy opierali o osvedčené postupy humanitárneho sektora a už existujúce kvalitné iniciatívy.

1.10

Spolupráca s dobrovoľníkmi sa uskutočňuje prostredníctvom spoločenských organizácií a v menšej miere prostredníctvom verejných inštitúcií občianskeho charakteru. Pre úspech tejto činnosti je mimoriadne dôležitá kvalita inštitúcií. EHSV súhlasí s tým, že je nutné pokročiť smerom k zriaďovaniu mechanizmov osvedčovania organizácií na základe skúseností a podstaty humanitárneho sektora. Kritériá pre osvedčovanie sa musia tiež aplikovať - hoci v upravenej podobe - na prijímajúce organizácie postihnutých krajín.

1.11

EHSV je presvedčený, že mechanizmus osvedčovania musí vychádzať zo všetkých týchto skúseností a jeho zavedenie do praxe musí zohľadniť všetky hlavné kritériá transparentnosti, voľnej hospodárskej súťaže a rovnosti príležitostí, ako aj zodpovednosti. Iniciatíva musí prispieť k tomu, aby sa do nej zapájali mimovládne organizácie z krajín s menšou tradíciou v tejto oblasti.

1.12

EHSV je presvedčený, že spolu s odbornou prípravou technického charakteru, ktorá je bezpochyby dôležitá, je potrebné začleniť do iniciatívy aj prípravu týkajúcu sa hodnôt, postihnutého obyvateľstva, medzikultúrneho rozmeru, rešpektu, psychosociálnych aspektov pomoci, t. j. mnohé otázky, ktoré sú súčasťou humanitárnej činnosti nad rámec technickej stránky a ktorým treba pripisovať väčší význam.

1.13

Pokiaľ ide o zapojenie podnikateľských subjektov, ktoré majú tiež skúsenosti s podnikovou a inou dobrovoľníckou činnosťou, sa EHSV domnieva, že ide o tému, ktorú treba dôkladne preskúmať, pričom sa musí oceniť tiež význam malých a stredných podnikov.

2.1

Hoci dobrovoľníctvo a dobrovoľnícka činnosť tvoria súčasť acquis communautaire a inštitúcie EÚ už pred desaťročiami odštartovali rozličné projekty a programy v tejto oblasti, Zmluva o fungovaní Európskej únie obsahuje osobitný odkaz na dobrovoľníctvo len v článku 214 ods. 5 v kapitole venovanej humanitárnej pomoci. V ňom sa navrhuje zriadenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc (EVHAC) s cieľom podporiť zapojenie mladých Európanov do humanitárnej činnosti.

2.2

Odhliadnuc od prekvapenia, ktoré z rôznych dôvodov vyvolala táto zmienka – ide o jediný odkaz na dobrovoľnícku prácu v zmluve; humanitárna oblasť je pravdepodobne jedna z najprofesionalizovanejších druhov spolupráce; zmienky o dobrovoľníctve sa netýkali iných sektorov, ako je napríklad mládež, sociálne záležitosti, v ktorých existujú skúsenosti na európskej úrovni – je skutočnosťou, že po tom, ako vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, začali európske inštitúcie s realizáciou tejto iniciatívy. Komisia uskutočnila rozličné štúdie realizovateľnosti o možnom vplyve tejto iniciatívy a začali sa uvádzať do praxe rôzne pilotné projekty s cieľom získať skúsenosti a vymedziť ich uplatňovanie (2). Medzi zmenami, ktoré sa zavádzali, bola zmena názvu iniciatívy na Aid Volunteers a pokrok v procese diskusie o nariadení, ktoré stanovuje vykonávanie tejto iniciatívy.

2.3

EHSV pripomína, že dobrovoľníctvo bolo vždy súčasťou aktivít mnohých európskych spoločenských organizácií, a preto sa v rámci činnosti EHSV venovala pozornosť jeho podpore, propagácii atď.

2.4

Prostredníctvom rozličných stanovísk EHSV zároveň vyjadroval svoje postoje k aspektom rozvojovej spolupráce a vonkajšej činnosti Únie, pričom sa osobitný dôraz kládol na prepojenia s jeho mandátom: úloha občianskej spoločnosti, pracovné a sociálne práva a iné.

2.5

Humanitárna pomoc je jednou zo súčastí vonkajšej činnosti Únie a konkrétne ide o jednu z oblastí, v ktorej je najzjavnejšie zapojenie a priekopníctvo európskej občianskej spoločnosti. Viac než 47 % humanitárnej pomoci zo strany Európskej komisie sa poskytuje prostredníctvom mimovládnych organizácií (3) a podobná je aj situácia vo väčšine členských štátov. Okrem toho ide podľa prieskumov Eurobarometra (4) o jednu z politík EÚ, ktoré majú najväčšiu podporu európskych občanov.

2.6

Od schválenia nariadenia (ES) č. 1275/1996 má Európska komisia od roku 1996 k dispozícii pre svoju humanitárnu činnosť pevný základ. Ten bol doplnený prijatím Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci, ktorý v roku 2007 podpísali tri inštitúcie (Rada, Komisia a Parlament) a ktorý predstavuje všeobecný rámec pre politiku v oblasti humanitárnej pomoci. Text definuje spoločnú víziu, politické ciele a zásady humanitárnej pomoci EÚ a predkladá víziu EÚ, ktorá reaguje jednotne a účinnejšie na humanitárne potreby. Takisto definuje úlohu členských štátov a spoločných inštitúcií. Napokon článok 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ustanovuje humanitárnu pomoc ako samostatnú politiku.

2.7

EHSV podporuje a berie na vedomie konštatovanie uvedené v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci, že „cieľom humanitárnej pomoci EÚ je poskytovať v núdzových situáciách na základe potreby pomoc zameranú na záchranu života, predchádzanie utrpeniu ľudí a jeho odstraňovanie a zachovanie ľudskej dôstojnosti všade tam, kde vyvstane potreba, ak vlády a miestne subjekty nie sú ochotné alebo schopné konať. Humanitárna pomoc EÚ zahŕňa operácie zamerané na pomoc, záchranu a zachovanie života v humanitárnych krízach alebo bezprostredne po nich, ale aj kroky zamerané na podporu alebo získanie voľného prístupu k ľuďom v núdzi a voľný pohyb pomoci. Humanitárna pomoc EÚ sa poskytuje podľa potreby pri krízach zavinených človekom (vrátane zložitých núdzových situácií) a prírodných katastrofách“ (5). EHSV veľmi pozitívne hodnotí odkazy na ochranu obetí a ochranu ľudskej dôstojnosti, čo je podľa neho nad rámec len asistenčnej koncepcie pomoci.

2.8

EHSV preto pripomína, že nad rámec definícií medzinárodného humanitárneho práva, ktoré stanovujú práva obetí alebo európskych vlastných právnych nástrojov uvedených vyššie, pre mnohé uznávané humanitárne organizácie, ako sú Lekári bez hraníc, je humanitná pomoc gestom občianskej spoločnosti pre občiansku spoločnosť a človeka človeku s cieľom zachrániť život a zmierniť utrpenie. Na rozdiel od iných druhov pomoci nemá ambíciu zmeniť spoločnosť, ale prekonať kritické obdobie. Má záväzky voči ľuďom a nie voči štátom. Občianska spoločnosť zohráva v humanitárnej oblasti kľúčovú úlohu.

2.9

EHSV chce upozorniť na to, že koncepcia humanitárnej pomoci sa počas uplynulých desaťročí vyvíjala a jej súčasťou sú tiež preventívne aspekty a aspekty znižovania rizika, pomoc, ochrana a obnova po katastrofách a vojnových konfliktoch. Samotná Európska únia bola prostredníctvom Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci lídrom v tejto oblasti. Humanitárna pomoc sa nesústreďuje len na uspokojenie potrieb, ale zahŕňa tiež prvky tzv. hľadiska vychádzajúceho z ľudských práv a snáh o obnovenie ľudskej dôstojnosti. V rámci tejto koncepcie zamerania na ľudské práva môže EHSV prispieť jedinečnými prvkami.

2.10

EHSV chce tiež zdôrazniť, že Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci alebo iniciatíva EU Aid Volunteers môžu prispieť k tomu, aby sa v týchto otázkach angažovali aj niektoré členské štáty s menšou tradíciou, ale veľkým potenciálom, s cieľom poskytnúť nové vízie, dynamiku a dobrovoľníkov. Podpora dobrovoľníckej činnosti v rámci humanitárnej pomoci občanov celej Európskej únie musí byť jednou z možností iniciatívy EU Aid Volunteers.

2.11

EHSV preto víta iniciatívu EU Aid Volunteers a chcel by začleniť postoje týchto dobrovoľníkov do procesu vypracúvania nariadenia o tejto iniciatíve s dôrazom predovšetkým na tie aspekty, ktoré majú väčší dosah na jeho vykonávanie a skúsenosti, ako je inštitúcia Únie konzultujúca s európskou občianskou spoločnosťou.

3.1

EHSV súhlasí s definíciami dobrovoľníctva v návrhu nariadenia, ktoré boli zahrnuté do iných stanovísk. EHSV chce poukázať na skutočný charakter humanitárnej aktivity a na riziká jej zamieňania s inými druhmi činností pracovného charakteru. V čase hospodárskej krízy, akou je tá súčasná, ide o mimoriadne dôležitý aspekt, a to v rámci vnútornej, ako aj vonkajšej činnosti Únie. EHSV preto navrhuje vyhodnotiť v určitých prípadoch možné hospodárske dôsledky európskej dobrovoľníckej činnosti v krajinách určenia.

3.2

EHSV chce pripomenúť potrebu súdržnosti právnych predpisov o dobrovoľníckej činnosti v Európskej únii, a predovšetkým o medzinárodnej činnosti dobrovoľníkov. EHSV poukazuje na to, že existencia rozličných právnych predpisov v oblasti dobrovoľníckej činnosti v jednotlivých členských štátoch môže mať negatívny vplyv na iniciatívu EU Aid Volunteers (6).

3.3

EHSV je zároveň presvedčený, že iniciatíva, ako je táto, musí slúžiť na posilnenie začlenenia otázok týkajúcich sa dobrovoľníctva a humanitárnej pomoci členských štátov s menšou tradíciou. Iniciatíva musí dbať na možnosť zapojenia organizácií z týchto krajín a podnietiť zapojenie dobrovoľníkov z celej Únie na základe zásady rovnosti príležitostí. EHSV navrhuje, aby sa prijali osobitné opatrenia s cieľom podporiť zapojenie organizácií, ako aj dobrovoľníkov z členských štátov, v ktorých bola táto miera zapojenia do humanitárnych úloh doteraz nižšia.

3.4

Hoci pôvodný návrh ZFEÚ sa obmedzoval len na otázky humanitárnej pomoci, v skutočnosti veľká časť financovaných pilotných projektov a značná časť úloh stanovených dobrovoľníkom spadá skôr do oblasti rozvojovej spolupráce, znižovania rizika katastrof, obnovy a rekonštrukcie, zmierňovania dôsledkov, odolnosti. EHSV považuje toto prispôsobenie za logické a navrhuje, aby sa preskúmali možnosti ďalšieho rozvoja dobrovoľníckej činnosti ako súčasti rozvojovej spolupráce Únie.

3.5

Dobrovoľnícka činnosť v rámci európskej humanitárnej pomoci a vo všeobecnosti v rozvojovej spolupráci musí byť v súlade s ostatnými krokmi inštitúcií Únie, musí ich dopĺňať a musí byť ich súčasťou. EHSV sa nazdáva, že dobrovoľníci môžu byť užitoční v iných oblastiach medzinárodnej rozvojovej spolupráce, avšak pri ich zapojení sa musia zohľadňovať kritéria opatrnosti, nespôsobovania škody, obozretnosti, čím sa obmedzia situácie, v ktorých by boli dobrovoľníci nasadzovaní.

3.6

EHSV preto súhlasí s tým, že Európsky parlament obmedzil možné nasadenie dobrovoľníkov v prípade konfliktov, ohrozenia bezpečnosti alebo zložitých núdzových situácií. Bezpečnosť prijímateľov, dobrovoľníkov a personálu vo všeobecnosti, predovšetkým v prípade poskytovania humanitárnej pomoci, musí byť prvoradá.

3.7

V tejto súvislosti EHSV navrhuje pokročiť smerom k definovaniu druhov projektov, ktoré sú najvhodnejšie na zapojenie dobrovoľníkov, alebo aspoň striktnejšie stanoviť druhy činností, do ktorých by dobrovoľníci tejto iniciatívy nemali byť zapájaní. Humanitárna činnosť je veľmi rozsiahla a rozmanitá a treba v rámci nej hľadať možnosti, ktoré sú najvhodnejšie pre dobrovoľníctvo.

3.8

EHVS takisto víta, že sa nahradili plány zapojenia mladých dobrovoľníkov, ktoré vychádzali zo zmluvy, realistickejším postojom, ktorý zohľadňuje rozličné druhy dobrovoľníctva, jeho požadované schopnosti, rozdielne hodnoty atď. EHSV sa domnieva, že je potrebné vyvinúť úsilie na dosiahnutie vhodnej rodovej rovnováhy v tomto projekte.

4.1

Inštitúcie Spoločenstva načrtli opatrný prístup k realizácii iniciatívy EU Aid Volutneers. Vyhodnotenie pilotných projektov a iniciatív, ktoré boli uskutočnené doteraz, by malo byť nevyhnutné na zohľadnenie a akceptovanie niektorých budúcich výziev. Výsledky týchto hodnotení treba dať k dispozícii všetkým zainteresovaným stranám, s ktorými treba prediskutovať vyplývajúce ponaučenia.

4.2

Zapojenie dobrovoľníkov musí vždy vychádzať z potrieb a musí mu predchádzať analýza a vyhodnotenie situácie a potrieb obyvateľstva zasiahnutého katastrofami alebo rozsiahlymi krízami. Kľúčové je prepojenie s mechanizmami koordinácie na európskej (Cohafa, mechanizmy GR ECHO, …), ako aj na medzinárodnej úrovni prostredníctvom Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).

4.3

Takisto by sa mali zriadiť jasné mechanizmy so špecializovanými sieťami v humanitárnom sektore (nateraz), ako je Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, VOICE (Dobrovoľnícke organizácie pre spoluprácu v núdzových situáciách) či Medzinárodná rada dobrovoľníckych organizácií (ICVA).

4.4

Návrh nariadenia vyzdvihuje potrebu stanovenia noriem pre všetky kroky procesu zapojenia dobrovoľníkov v tretích krajinách. EHSV súhlasí s týmto postojom a navrhuje, aby sa spomínané normy opierali o osvedčené postupy humanitárneho sektora a už existujúce kvalitné iniciatívy (7).

4.5

V rámci týchto noriem treba venovať osobitnú pozornosť otázkam bezpečnosti a zaistenia dostatočných podmienok, ktoré umožnia vykonávať dobrovoľnícku činnosť a rozvíjať jej prínos v humanitárnych projektoch.

4.6

Spolupráca s dobrovoľníkmi sa uskutočňuje prostredníctvom spoločenských organizácií a v menšej miere prostredníctvom verejných inštitúcií občianskeho charakteru. Pre úspech týchto aktivít je mimoriadne dôležitá kvalita inštitúcií. EHSV súhlasí s tým, že je potrebné pokročiť smerom k zriaďovaniu mechanizmov osvedčovania organizácií na základe skúseností a podstaty humanitárneho sektora. EHSV navrhuje zanalyzovať a ohodnotiť skúsenosti, ktoré nadobudlo GR ECHO v súvislosti s rámcovými dohodami o partnerstve s mimovládnymi organizáciami a agentúrami OSN (8).

4.7

EHSV je presvedčený, že mechanizmus osvedčovania musí vychádzať zo všetkých týchto skúseností a jeho zavedenie do praxe musí zohľadniť všetky hlavné kritériá transparentnosti, voľnej hospodárskej súťaže a rovnosti príležitostí, ako aj zodpovednosti. Iniciatíva musí prispieť k tomu, aby sa do nej zapájali mimovládne organizácie krajín s menšou tradíciou v tejto oblasti. EHSV preto navrhuje, aby sa predložili osobitné opatrenia, ktoré by v týchto členských štátoch informovali o iniciatíve EU Aid Volunteers a o humanitárnej činnosti vo všeobecnosti.

4.8

Kritériá pre osvedčovanie sa musia tiež uplatňovať – hoci v upravenej podobe – na prijímajúce organizácie postihnutých krajín. Opatrenia na posilnenie schopnosti prijímajúcich organizácií musia byť prioritou a musí sa im poskytnúť technická, logistická a finančná podpora. Iniciatíva môže byť nástrojom na podporu južných partnerov a môže prispieť k posilneniu prijímajúcich spoločností. EHSV venoval osobitnú pozornosť tejto téme a schválil rozličné stanoviská týkajúce sa tejto otázky (9).

4.9

EHSV zdôrazňuje civilný charakter, ktorý musia mať inštitúcie vysielajúce a prijímajúce dobrovoľníkov ako spôsob záruky dodržania humanitárnych zásad a hodnôt, ako aj ich akceptovania zo strany postihnutých spoločenstiev.

4.10

Pokiaľ ide o zapojenie podnikateľských subjektov, ktoré majú tiež skúsenosti s podnikovou a inou dobrovoľníckou činnosťou, sa EHSV domnieva, že ide o tému, ktorú treba dôkladne preskúmať s cieľom navrhnúť určité mechanizmy na ich zapojenie. EHSV sa v každom prípade nazdáva, že je potrebné stimulovať tiež úlohu malých a stredných podnikov a nie len veľkých spoločností (ako sa už niekedy stalo), ktoré majú oddelenia pre podnikovú zodpovednosť alebo podobné útvary.

4.11

Odborná príprava uchádzačov o zapojenie sa do iniciatívy EU Aid Volunteers je kľúčová na zaručenie správneho rozvoja týchto činností. EHSV je presvedčený, že spolu s odbornou prípravou technického charakteru, ktorá je bezpochyby dôležitá, je potrebné začleniť do iniciatívy aj prípravu týkajúcu sa hodnôt, postihnutého obyvateľstva, medzikultúrneho rozmeru, rešpektu, psychosociálnych aspektov pomoci, t. j. mnohé otázky, ktoré sú súčasťou humanitárnej činnosti nad rámec technickej stránky a ktorým treba pripisovať väčší význam. Humanitárna činnosť sa vyznačuje práve tým, že kladie dôraz na tieto zásady a hodnoty, čo musí byť podstatou odbornej prípravy dobrovoľníkov.

4.12

Je preto potrebné spolupracovať s orgánmi, ktoré už majú skúsenosti v tejto oblasti v rozličných členských štátoch a so sieťami odbornej prípravy európskeho dosahu, a nie len s tými, ktoré majú univerzitný charakter, ale aj v rámci neziskových inštitúcií. Osobitná pozornosť sa musí venovať vyhodnocovaniu odbornej prípravy, ktoré sa začlenilo do už uskutočnených pilotných projektov. EHSV vyzýva, aby sa čo najskôr zozbierali osvedčené postupy v tejto oblasti, ktoré by mohli slúžiť ako referenčné hodnoty (benchmarks) pre budúce návrhy.

4.13

V návrhu nariadenia sa zvažuje vytvorenie databázy obsahujúcej potenciálnych dobrovoľníkov, ktorí by mohli byť neskôr mobilizovaní prostredníctvom akreditovaných organizácií, prípadne útvarov Komisie. EHSV chce upriamiť pozornosť na skutočnosť, že začlenenie dobrovoľníka do organizácie nezávisí len od technických požiadaviek, ale okrem iného aj od určitého súladu v oblasti spoločných hodnôt, akceptovania mandátu a misie inštitúcie. EHSV je preto presvedčený, že tento aspekt treba zohľadniť bez ohľadu na to, akú by mala táto databáza dobrovoľníkov zriadená Európskou komisiou konečnú podobu.

4.14

Realizácia iniciatívy EU Aid volunteers je príležitosťou na rozšírenie aktivít týkajúcich sa zvyšovania povedomia a osvety európskych občanov o solidarite, potrebe zachovania poskytovania pomoci aj čase krízy a podpore univerzálnych hodnôt. Okrem zviditeľnenia týchto aktivít chce EHSV poukázať na potrebu posilnenia vzťahov s občanmi, tak ako to už zdôraznil v iných stanoviskách. Pri plnení tejto úlohy zohrávajú zásadnú úlohu organizácie občianskej spoločnosti, z ktorých sú mnohé zastúpené v EHSV. EHSV súhlasí s tým, aby sa tieto aktivity týkajúce sa informovania verejnosti zameriavali na tie členské štáty, v ktorých je tradícia v oblasti humanitárnej pomoci doteraz rozvinutá v menšej miere.

6.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/16

1.1

EHSV konštatuje, že za posledných desať rokov boli v EÚ podniknuté dôležité kroky zamerané na zrovnoprávnenie práv, slobôd a záruk týkajúcich sa štatútu európskeho občianstva, čím sa posilnilo kritérium pobytu týkajúce sa štátnej príslušnosti. Európske občianstvo sa vyvíja smerom k občianstvu súvisiacemu s pobytom, ktoré je viazané na Chartu základných práv a hodnoty a zásady Zmluvy (ZFEÚ).

1.2

Výbor usudzuje, že nastal čas vyhodnotiť a zanalyzovať nedokončené úlohy a prekážky, ktoré ešte stále pretrvávajú s cieľom zabezpečiť, aby bolo inkluzívnejšie, participatívnejšie a aktívnejšie európske občianstvo otvorené začleňovaniu všetkých osôb s trvalým pobytom.

1.3

Európania 21. storočia musia čeliť veľkej výzve: rozšíriť základ našich demokracií a začleniť do neho nových občanov s rovnakými právami a povinnosťami, aby právo na štátnu príslušnosť členských štátov a na európske občianstvo zahŕňalo všetky osoby prisťahovaleckého pôvodu, ktoré prinášajú veľkú národnú, etnickú, náboženskú a kultúrnu rozmanitosť. Výbor sa domnieva, že európske demokracie sú slobodné a otvorené spoločnosti, ktoré musia byť založené na začleňovaní všetkých občanov, bez ohľadu na ich korene a pôvod.

1.4

EHSV navrhuje začať úvahu o tom, či sú súčasné normatívne a politické základy, na ktorých je založená európska politika v oblasti prisťahovalectva, občianstva a integrácie, dostatočné pre súčasné európske spoločnosti, ktoré sú čoraz pluralitnejšie a rozmanitejšie.

1.5

Hospodárska kríza vylúčila z politického programu témy ako ochrana základných práv, integrácia a boj proti diskriminácii. EHSV upozorňuje na riziká nárastu neznášanlivosti, rasizmu a xenofóbie voči prisťahovalcom a menšinám. Politici, predstavitelia spoločnosti a médiá musia konať zodpovedne, s veľkou politickou a sociálnou kultúrou, aby sa takýmto prejavom predchádzalo, a inštitúcie EÚ musia konať rozhodne v záujme ochrany základných práv.

1.6

Výbor chce vyslať jasný signál tým, ktorí definujú národnú a európsku identitu z hľadiska vylučujúceho nacionalizmu, čím nerešpektujú občianske práva miliónov osôb so slabým právnym postavením na základe ich národného pôvodu. Treba zlepšiť kvalitu demokracie v Európe prostredníctvom rozšírenia prístupu k štátnemu občianstvu členských štátov a európskemu občianstvu.

1.7

Keďže mnohé členské štáty majú reštriktívne právne predpisy pre prístup k štátnemu občianstvu, EHSV odporúča, aby prijali pružnejšie právne predpisy a administratívne postupy, aby štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú štatút osoby s dlhodobým pobytom (1) mohli získať toto občianstvo.

1.8

Výbor vyzýva členské štáty, aby s krajinami pôvodu prisťahovalcov podpísali dohody, na základe ktorých by mohli získať dvojaké občianstvo.

1.9

Členské štáty musia podpísať a ratifikovať Európsky dohovor o občianstve z roku 1997, Dohovor o zapojení cudzincov do verejného života na miestnej úrovni z roku 1992, a vo svojich politikách nadobudnutia a straty štátneho občianstva dodržiavať zásady proporcionality, účinnej súdnej ochrany a nediskriminácie.

1.10

EHSV berie na vedomie, že vo viacerých členských štátoch stále existujú prekážky pre politické práva, ako sú právo voliť, združovať sa a právo na politickú účasť, a odporúča, aby zmenili svoje právne predpisy tak, aby štátni príslušníci tretích krajín s dlhodobým pobytom mali politické práva.

1.11

Výbor navrhuje Európskej únii, aby v budúcnosti, keď sa začne nový proces reformy Zmluvy (ZFEÚ), zmenila článok 20, aby sa za občanov Únie považovali aj osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a majú trvalý pobyt v EÚ, ako aj štatút osoby s dlhodobým pobytom.

1.12

Kritérium pobytu osôb sa musí používať na získanie občianstva Únie. Ako už EHSV uviedol v inom stanovisku (2), v európskom práve je pobyt kritériom pre priznanie rôznych hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a občianskych práv a slobôd občanom tretích krajín. Mnohé z týchto práv majú podobný charakter ako európske občianstvo. V súčasnosti však medzi ne nepatria niektoré politické práva, napríklad volebné právo. EHSV pripomína, že legálny trvalý pobyt musí byť zároveň spôsobom na získanie občianstva Európskej únie (3).

1.13

Charta základných práv EÚ má záväzný charakter a vytvára nový rámec pre európsku politiku v oblasti prisťahovalectva, integrácie a občianstva. Komisia musí preskúmať, akým spôsobom charta ovplyvňuje štatút a práva príslušníkov tretích krajín s cieľom spustiť nové iniciatívy, ktoré zosúladia právne predpisy v oblasti prisťahovalectva so zárukami obsiahnutými v charte.

1.14

Charta stanovuje všeobecný základ novej koncepcie aktívneho občianstva (spoločný súbor základných práv a povinností) pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Výbor navrhuje, aby bol rozvoj tohto aktívneho občianstva jednou z priorít nového politického programu, ktorý od roku 2014 nahradí Štokholmský program.

1.15

EÚ musí prijať kódex prisťahovalectva, ktorý prinesie väčšiu transparentnosť a právnu istotu, pokiaľ ide o práva a slobody štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich v EÚ. Výbor sa domnieva, že európske právne predpisy v oblasti prisťahovalectva musia zaručovať rovnaké zaobchádzanie a zásadu nediskriminácie.

1.16

Komisia musí posúdiť problémy, ktoré pretrvávajú v prístupe členských štátoch, s cieľom chrániť základné práva štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä pokiaľ ide o sociálne práva, mobilitu a prístup k účinnej právnej ochrane.

1.17

Komisia by mala preskúmať prekážky, ktoré v niektorých členských štátoch pretrvávajú pri uplatňovaní štatútu dlhodobého pobytu a modrej karty (4), a účinne ukončiť konania vo veci porušenia proti tým členským štátom, ktoré nedodržiavajú právne predpisy EÚ.

1.18

Komisia musí v rámci agendy v oblasti integrácie vyhodnotiť postupy a prekážky členských štátov pri nadobudnutí a strate štátneho občianstva, a ich vplyv na občianstvo Únie.

1.19

Výbor vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala správu o stave rokovaní v EÚ v súvislosti s Dohovorom OSN o ochrane migrujúcich pracovníkov a ich rodín (5). Komisia musí pripraviť podmienky na jeho ratifikáciu.

2.1

Rok 2013 bol vyhlásený za „Európsky rok občanov“. Občianstvo Únie je jedným z najúčinnejších nástrojov na vytvorenie spoločnej identity všetkých Európanov. Výbor považuje za mimoriadne aktuálnu politickú filozofiu, ktorá sa uplatňovala v počiatkoch EÚ, kedy Jean Monnet povedal, že „nespájame štáty, ale zjednocujeme ľudí“.

2.2

Európske občianstvo nie je bezvýznamný koncept, ale predstavuje konkrétny právny a politický štatút, ktorý sa skladá z práv a slobôd. Podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii patria medzi základné hodnoty Únie demokracia, sloboda, právny štát, rovnosť a ľudské práva.

2.3

EHSV sa domnieva, že v súčasných ťažkých časoch poznačených vážnou hospodárskou, sociálnou a politickou krízou, ktorá zasiahla Európu, je nevyhnutné zaviesť inovačné stratégie na podporu otvorenejšieho a inkluzívnejšieho občianstva a posilniť dôveru všetkých ľudí, ktorí žijú v Európskej únii.

2.4

Európska komisie uverejnila druhú správu o európskom občianstve s názvom Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť, v ktorej analyzuje niektoré prekážky a súčasné problémy. EHSV víta správu Komisie, ale poukazuje na nedostatok politickej činnosti, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú podobné európske práva a slobody, ale nie plné občianstvo.

2.5

Výbor zavádza niekoľko iniciatív na podporu aktívnejšieho európskeho občianstva, pričom však upozorňuje na závažnosť problému spočívajúceho v tom, že mnohí mladí ľudia, ktorí sú potomkami prisťahovalcov druhej alebo tretej generácie, čelia vážnej diskriminácii a vylúčeniu, ktoré výrazne oslabujú najmä pocit spolupatričnosti k spoločnosti, ktorá ich považuje za „druhotriednych občanov“.

3.1

EHSV už pred 10 rokmi navrhol, aby bola integrácia hlavnou súčasťou spoločnej prisťahovaleckej politiky a žiadal o vytvorenie európskej agendy. Rada v roku 2004 schválila základné spoločné zásady pre integráciu, v ktorých sa uvádza: „Prístup prisťahovalcov k inštitúciám, ako aj k súkromným a verejným tovarom a službám na báze rovnosti s občanmi hostiteľských krajín a nediskriminačným spôsobom je nevyhnutným základom pre lepšiu integráciu.“ a „Účasť prisťahovalcov na demokratickom procese a tvorení integračných politík a opatrení, najmä na miestnej úrovni, podporuje ich integráciu.“.

3.2

Európska komisia v spolupráci s EHSV vypracúva európsku agendu v oblasti integrácie a podporuje množstvo aktivít zameraných na podporu členských štátov. EHSV a Komisia spustili Európske fórum pre integráciu (6) s cieľom zjednodušiť účasť prisťahovalcov a organizácií občianskej spoločnosti.

3.3

Výbor prispel k agende v oblasti integrácie tým, že vypracoval viaceré stanoviská (7).

3.4

V rámci tohto fóra sa analyzoval význam, ktorý má pre integráciu zapojenie prisťahovalcov do demokratického procesu, a usúdilo sa, že tie členské štáty, ktoré prisťahovalcom uľahčujú prístup k občianskym právam, prispievajú k zlepšeniu integrácie. Výbor preto odporúča, aby členské štáty v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov prijali pružnejšie predpisy, aby príslušníci tretích krajín, ktorí majú štatút osoby s dlhodobým pobytom, mohli získať štátne občianstvo.

3.5

Výbor oceňuje, že odbory, zamestnávateľské a mimovládne organizácie zaujali prointegračný postoj a uľahčujú zapojenie prisťahovalcov do demokratického života svojich organizácií. Občianska spoločnosť sa zameriava na štátnych príslušníkov tretích krajín, aby sa stali aktívnymi členmi organizácií.

3.6

Integrácia je dvojsmerný spoločenský proces vzájomného prispôsobovania sa medzi prisťahovalcami a prijímajúcou spoločnosťou, ktorý treba podporiť prostredníctvom dobrej správy vecí verejných v Európskej únii na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Spoločný európsky prístup má veľkú pridanú hodnotu, pretože integráciu prepája s hodnotami a zásadami Zmluvy, s rovnakým zaobchádzaním a nediskrimináciou, s Chartou základných práv, Európskym dohovorom o ľudských právach a stratégiou Európa 2020.

3.7

Európske právne predpisy v oblasti prisťahovalectva musia zaručovať rovnaké zaobchádzanie a zásadu nediskriminácie. V tejto súvislosti treba spomenúť aj otázku týkajúcu sa práva a možností používať jazyk a praktizovať náboženstvo. Výbor sa domnieva, že Komisia návrhom smernice (8), v ktorej navrhuje zjednodušenie výkonu práv európskych zamestnancov v rámci voľného pohybu, prijala veľmi pozitívnu iniciatívu.

3.8

EHSV však navrhol, aby sa so všetkými osobami žijúcimi v EÚ zaobchádzalo spravodlivo bez ohľadu na ich prisťahovalecký štatút alebo štátnu príslušnosť, pričom na tento účel je potrebné odstrániť niektoré súčasné obmedzenia štatútu občianstva Únie.

4.1

Výbor má v úmysle aktualizovať úvahy o povahe európskeho občianstva, pokiaľ ide o osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín s legálnym a trvalým pobytom v EÚ. Treba sa vrátiť k pôvodnému prístupu stanovenému v záveroch zo zasadnutia Rady v Tampere (9). Spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie s európskymi občanmi a štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktoré bolo definované v Tampere (10), je aj naďalej jednou z politických priorít, keďže tieto ciele sa za 14 rokov rozvoja spoločnej politiky v oblasti prisťahovalectva nepodarilo dosiahnuť.

4.2

Členské štáty sú oprávnené priznávať štátne občianstvo na základe svojich právnych predpisov, pretože Zmluva neudeľuje EÚ žiadnu právomoc, pokiaľ ide o harmonizáciu právnych predpisov, ktorá je teda vecou národnej suverenity.

4.3

Vo všetkých členských štátoch však prisťahovalecké organizácie, odbory a mimovládne organizácie rozvíjajú iniciatívy a vedú diskusie zamerané na skrátenie doby, zavedenie pružnejších postupov naturalizácie, prístup prisťahovalcov k štátnemu občianstvu a zjednodušenie integrácie so zreteľom na skutočnosť, že spoločnosti a štáty, ktoré neposkytujú rovnaké zaobchádzanie a právo na účasť osobám s trvalým pobytom, nevyvíjajú integračné úsilie.

4.4

Pojem európskeho občianstva je pevne zakotvený v zmluvách, v práve EÚ a v Charte základných práv. V Zmluve (ZFEÚ), a najmä jej článku 20, sa uvádza: „Občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho.“. Štátne občianstvo, ktorého udelenie a strata sa stanovuje v každom vnútroštátnom právnom poriadku, je teda „hlavným kľúčom“ k získaniu občianstva EÚ (11).

4.5

Úzka súvislosť medzi štatútom európskeho občianstva a štátnym občianstvom členských štátov bola predmetom mnohých diskusií a kritiky už od zavedenia európskeho občianstva v roku 1992 Maastrichtskou zmluvou. Toto prepojenie v zásade spôsobuje, že štátni príslušníci tretích krajín s legálnym pobytom v EÚ sú z občianstva Únie formálne vylúčení, v dôsledku čoho sú tieto osoby v európskych rozpravách o občianstve a v rámci zapojenia do politického a demokratického života naďalej „neviditeľné“.

4.6

Zúžený výklad občianstva Únie potvrdzuje, že existuje ucelená a jasne identifikovateľná skupina ľudí nazvaných európski občania a ďalšia skupina osôb označených ako štátni príslušníci tretích krajín, ktorí nie sú považovaní za európskych občanov.

4.7

Kto sú však títo európski „občania“? Je vhodné obmedziť osobnú pôsobnosť občianstva Únie na osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov? Majú už štátni príslušníci tretích krajín niektoré práva a slobody podobné a porovnateľné s európskymi občanmi? Aké sú súčasné obmedzenia a výzvy občianstva Únie? Akú úlohu majú v tejto súvislosti politická účasť a hlasovacie právo? Prečo sú mnohí mladí ľudia, ktorí sú potomkami prisťahovalcov, aj naďalej „druhotriednymi občanmi“? Ak zapojenie prisťahovalcov do demokratického procesu zjednoduší ich integráciu, prečo sú z neho vylúčení?

4.8

Členské štáty až doteraz nepriamo rozhodovali o tom, kto je alebo nie je občanom Únie. To sa musí zmeniť, aby bolo občianstvo Únie jadrom európskej integrácie.

5.1

Charta základných práv stanovuje všeobecný základ pre nový pojem aktívneho, inkluzívneho a participatívneho občianstva, ktoré je podľa výboru potrebné rozvinúť.

5.2

Komisia uviedla, že Charta základných práv je základom pre rozvoj pojmu „aktívneho občianstva“ pre štátnych príslušníkov tretích krajín (so spoločným súborom základných práv a povinností).

5.3

Charta základných práv EÚ má záväzný charakter a podobnú právnu váhu ako Zmluvy. Charta zmenila a upevnila prvky štatútu občianstva Únie. Jej osobná pôsobnosť sa vzťahuje na európskych občanov, ako aj na štátnych príslušníkov tretích krajín. Hlava V je venovaná právam občanov, ale aj tu článok 41 (právo na dobrú správu vecí verejných) a článok 45 ods. 2 (sloboda pohybu a pobytu) zahŕňajú aj štátnych príslušníkov tretích krajín.

5.4

EHSV zdôrazňuje, že ostatné ustanovenia charty sa vzťahujú na všetky osoby bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Charta obmedzuje právomoc členských štátov v otázkach týkajúcich sa bezpečnosti pobytu, zlúčenia rodiny, vyhostenia a tiež nadobudnutia a straty štátneho občianstva. Jedným zo základných aspektov je hlava VI venovaná spravodlivosti, ktorá zahŕňa právo na účinný prístup k spravodlivosti a na spravodlivý proces v prípade porušenia niektorých základných práv a občianstva.

5.5

EHSV sa domnieva, že kombinácia občianstva Únie a charty môže mať významný vplyv pri rozširovaní osobnej pôsobnosti štatútu európskeho občianstva. Jednou z hlavných výziev, ktoré treba vyriešiť, je zabezpečenie prístupu k účinnej súdnej ochrane štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorých základné práva a slobody boli predmetom výnimky alebo porušenia zo strany členských štátov a ich orgánov v oblasti európskeho práva (12).

5.6

EHSV prijal počas prípravy Európskeho dohovoru uznesenie, v ktorom navrhol, že treba zlepšiť politiky zamerané na integráciu prisťahovalcov. Výbor žiada, aby sa v dohovore preskúmala možnosť udelenia občianstva Únie štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú štatút osoby s dlhodobým pobytom (13).

5.7

Komisia vo svojom oznámení o európskej politike v oblasti prisťahovalectva (14) stanovila cieľ rozvíjať európsky legislatívny rámec pre prijímanie a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín a spoločný právny štatút založený na zásade zabezpečenia práv a povinností na základe zrovnoprávnenia s európskymi občanmi, ktoré by sa však líšili v závislosti od dĺžky pobytu.

5.8

Povolenie emigrantom získať občianstvo po uplynutí minimálneho obdobia piatich rokov by mohlo byť dostatočnou zárukou pre úspešné uplatnenie mnohých prisťahovalcov v spoločnosti, alebo by mohlo byť prvým krokom k získaniu štátneho občianstva členského štátu.

5.9

EHSV vo svojom stanovisku o prístupe k občianstvu Európskej únie uviedol, že rozsiahla definícia európskeho občianstva je v súlade s definíciou, ktorú prijala Európska komisia pod názvom „aktívne občianstvo“.

5.10

EHSV súhlasí s tým, že „aktívne občianstvo“ by sa na európskej úrovni malo chápať ako „participatívne a inkluzívne občianstvo“ pre všetky osoby s trvalým pobytom na území Únie, v rámci ktorého je jedným z hlavných aspektov zásada rovnosti všetkých osôb pred zákonom. EHSV už vo svojom stanovisku o prístupe k občianstvu Európskej únie zdôraznil, že týmto spôsobom by sa dosiahol záväzok spravodlivého zaobchádzania s cieľom podporiť a zjednodušiť integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym a trvalým pobytom v niektorom z členských štátov Európskej únie (rovnosť pred zákonom), čím by sa vyriešila súčasná diskriminácia, ktorej čelia občania tretích krajín.

6.1

Európa v poslednom desaťročí zaviedla politiky, prijala právne predpisy a vypracovala judikatúry, ktoré majú veľký význam pre občianstvo Únie, ako aj pre štatút príslušníkov tretích krajín. Tieto procesy viedli k postupnému rozširovaniu práv, slobôd a záruk vyplývajúcich z európskeho občianstva na základe pobytu. EHSV sa však domnieva, že toto rozširovanie nie je úplné a má príliš veľa obmedzení.

6.2

Jedným z najdôležitejších opatrení v legislatívnej oblasti bolo prijatie smernice o občianstve 2004/38, ktorou sa prostredníctvom jediného právneho nástroja harmonizoval rozptýlený a fragmentovaný európsky právny rámec v oblasti voľného pohybu a pobytu. EÚ bola mimoriadne aktívna najmä v oblasti uznávania práv a protidiskriminačných ustanovení pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi európskych občanov. Smernica pre týchto rodinných príslušníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, výslovne stanovuje rôzne práva a slobody, ktoré sú v zásade veľmi podobné právam európskych občanov.

6.2.1

EHSV súhlasí s názorom Komisie, ktorá poukázala na to, že jednou z najdôležitejších úloh je sprístupniť práva stanovené v tejto smernici všetkým ľuďom v ich každodennom živote, odstrániť niektoré neprimerané vnútroštátne postupy a poskytnúť účinnú právnu ochranu tým, ktorých občianske slobody boli porušené.

6.2.2

Aj keď tieto „občianske práva“ vyplývajú priamo z rodinného vzťahu, ich prístup môže byť aktivovaný len v prípade voľného pohybu alebo migrácie európskych občanov a ich rodinných príslušníkov do iného členského štátu. Mobilita v rámci Európy je aj naďalej jednou z podmienok poskytnutia ochrany vyplývajúcej rodinným príslušníkom z európskeho občianstva (15). V smernici sa uznáva aj právo na trvalý pobyt týchto rodinných príslušníkov po uplynutí päťročného obdobia pobytu.

6.2.3

EHSV sa však domnieva, že vnútroštátne orgány ešte stále využívajú právne predpisy a postupy, ktoré sú prekážkou pre slobodu pohybu a pobytu rodinných príslušníkov európskych občanov. Pretrváva aj obrátená diskriminácia voči cudzím rodinným príslušníkom európskych občanov, ktorú je potrebné vyriešiť (16).

6.3

Súdny dvor Európskej únie bol veľmi aktívny a pozitívne prispel k ochrane a proaktívnemu výkladu normatívnych úskalí a individuálnych práv vyplývajúcich z európskeho občianstva (17). Súdny dvor potvrdil, že európske občianstvo má byť základným štatútom európskych občanov (18).

6.3.1

EHSV víta judikatúru, ktorú vydal luxemburský súd o občianstve, a zdôrazňuje, že prijatím smernice sa začlenila väčšia časť judikatúry Súdneho dvora EÚ, keďže smernica prevzala najdôležitejšie rozsudky v sporoch týkajúcich sa voľného pohybu a európskeho občianstva, ktoré sa vyskytli do roku 2004.

6.3.2

Súdny dvor EÚ vypracoval aj rozsiahlu judikatúru o zásadách európskeho práva (19), ako sú zásady týkajúce sa proporcionality a nediskriminácie, ktoré sa vzťahujú na všetky osoby bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo štatút prisťahovalca, na ktoré majú vplyv tieto opatrenia alebo právo Únie. Táto judikatúra sa vzťahovala aj na právomoci členských štátov v otázkach nadobudnutia a straty štátneho občianstva a ich vplyvu na európske občianstvo a súvisiace práva.

6.3.3

Súdny dvor pri viacerých príležitostiach zdôraznil, že členské štáty sú pri vykonávaní právomocí v otázkach štátneho občianstva povinné venovať osobitnú pozornosť dôsledkom svojich právnych predpisov a rozhodnutí v rámci európskeho práva v oblasti občianstva a voľného pohybu, najmä pokiaľ ide o plné uplatňovanie práv a slobôd vyplývajúcich z občianstva Únie (20).

6.4

Od roku 2003 platí balík európskeho práva v oblasti prisťahovalectva obsahujúci právne nástroje týkajúce sa podmienok vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré poskytujú práva a záruky, pričom niektoré z nich sú podobné tým, ktoré poskytuje európske občianstvo. Smernica 2003/109  (21) o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, stanovila spoločný právny štatút pre príslušníkov tretích krajín s legálnym a nepretržitým pobytom na území členského štátu počas obdobia piatich rokov.

6.4.1

EHSV zdôrazňuje, že účelom smernice bola aproximácia štatútu európskych občanov a štátnych príslušníkov tretích krajín s dlhodobým pobytom, ako aj ochrana bezpečnosti ich pobytu v Únii. Spoločný štatút však týmto osobám ešte nezabezpečuje rovnosť a plné občianstvo, ale ide o „kvázi rovnosť“ alebo „kvázi občianstvo tretieho stupňa“, na ktoré sa vzťahuje viacero podmienok (22). Ako už Európska komisia uviedla vo svojej správe o uplatňovaní smernice (23), zatiaľ čo v článku 11 smernice sa stanovuje „kvázi rovnaké zaobchádzanie“ medzi osobami s dlhodobým pobytom a štátnymi príslušníkmi, v súvislosti so spôsobom jeho uplatňovania je tu závažný nedostatok informácií, čo spôsobuje problémy pri jeho účinnom uplatňovaní v praxi.

6.4.2

V smernici sa okrem toho ako jeden z aspektov jej pridanej hodnoty spomína možnosť voľného pohybu alebo mobility do iného členského štátu a získanie kvázi rovnakého zaobchádzania. Začlenenie európskeho rozmeru mobility alebo voľného pohybu pripomína aj samotný model občianstva Únie, ktorým sa riadilo európske právo v oblasti občianstva s cieľom podporiť európsku mobilitu.

6.5

Ďalšie smernice týkajúce sa európskeho práva v oblasti prisťahovalectva takisto obsahujú cieľ a rozmer „mobility v rámci Európy“, podobne ako v prípade štatútu osoby s dlhodobým pobytom, a to s cieľom zvýšiť atraktivitu európskych trhov práce. Príkladom je smernica 2009/50 o modrej karte pre vysokokvalifikovaných prisťahovalcov.

6.6

EHSV sa však domnieva, že v dôsledku nesprávneho uplatňovania smerníc niektorými členskými štátmi nemožno podmienky a kritériá vzťahujúce sa na štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodiny, pokiaľ ide o pobyt a prácu v inom členskom štáte, ako je ten, v ktorom im bolo udelené európske povolenie, ani zďaleka porovnať so slobodou cezhraničnej mobility európskych občanov.

6.7

Fragmentovaný a odvetvový charakter právneho rámca v oblasti legálneho prisťahovalectva tiež neprispieva k rovnakému zaobchádzaniu a jednotnému právnemu rámcu pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žijú a chcú sa voľne pohybovať v rámci EÚ (24).

7.1

Výbor v ďalších stanoviskách navrhol potrebu zlepšenia politického a spoločenského dialógu s krajinami pôvodu prisťahovalcov, ktorí prichádzajú do Európy. EHSV víta podpísanie rôznych dohôd.

7.2

Tento dialóg sa musí týkať aj občianskych práv. Výbor sa domnieva, že dohody medzi členskými štátmi, ktoré povoľujú dvojité občianstvo, sú veľmi pozitívne z toho hľadiska, že štátni príslušníci tretích krajín budú môcť disponovať občianskymi, sociálnymi a politickými právami.

7.3

Niektoré členské štáty však tieto politické práva podmieňujú reciprocitou. Výbor poukazuje na to, že hoci ide o pozitívny nástroj, v niektorých prípadoch môže obmedziť práva osôb v prípade, že krajiny pôvodu nesúhlasia s kritériom reciprocity.

7.4

EHSV by si želal, aby sa vonkajšia politika EÚ plne zaviazala k podpore celosvetového riadenia medzinárodnej migrácie v rámci Organizácie spojených národov, okrem iného na základe medzinárodných vykonávacích právnych nástrojov, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného dohovoru OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (výbor navrhol (25), aby ho EÚ ratifikovala), Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a dohovorov MOP.

6.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/23

1.1

Zdá sa, že plánované zastarávanie súvisí so spôsobom priemyselnej výroby, ktorý potrebuje istú mieru minimálnej obnovy svojich výrobkov. Táto obnova výrobkov môže byť síce v niektorých prípadoch potrebná, nie je však prípustná jej nadmiera. Európsky hospodársky a sociálny výbor rozlišuje medzi vedome naplánovanou poruchovosťou a urýchlením našich spotrebiteľských návykov. Aj keď by sa bolo treba zamyslieť nad marketingovými praktikami propagujúcimi veľké inovácie, ktoré sú často len druhoradé, zmyslom nášho stanoviska je dostať pod kontrolu najflagrantnejšie prípady a zlepšiť záruky pre spotrebiteľov. Účelom je prispieť k zvýšeniu dôvery spotrebiteľov v európske podniky. Naše návrhy sú technickej, obchodnej, normatívnej, výchovno-vzdelávacej a informačnej povahy. Spadajú do strategického rámca pre lepšiu rovnováhu z hľadiska spravodlivosti a poctivosti v reťazci výroby, distribúcie a spotreby.

1.2

EHSV vyjadruje želanie, aby sa úplne zakázali výrobky, pri ktorých sa počíta s poruchou s cieľom vyvolať ukončenie životnosti prístroja. Tieto prípady, ktoré sú síce zriedkavé, ale zjavné, ako napríklad medializovaný prípad istých tlačiarní konštruovaných tak, aby po istom počte použití prestali fungovať, môžu vyvolať len nedôveru občanov k podnikom.

1.3

EHSV odporúča podnikom, aby umožňovali opravy svojich výrobkov. Malo by sa to riešiť tromi spôsobmi: technicky (príklad digitálnych tabletov, kde sú batérie zatavené do telesa prístroja tak, aby nebolo možné nič opraviť a aby bolo nutné kúpiť nový prístroj); potom tým, že sa spotrebiteľom ponechá možnosť kúpiť si náhradné diely do 5 rokov po zakúpení; a nakoniec tak, že by sa výrobok predával s podrobným popisom možností jeho opravy s príslušným návodom. Všeobecnejšie EHSV vo svojom stanovisku vyzýva na dôraznú podporu sociálneho rozmeru a opravárenských podnikov. Snaha zvýšiť dôveru medzi podnikmi a spotrebiteľmi by sa mala konkrétnejšie zamerať na možnosti podpory pracovných miest, ktoré sa vďaka nej môžu vytvoriť.

1.4

EHSV odporúča, aby sa nešlo cestou záväzných pravidiel, a povzbudzuje iniciatívy dobrovoľnej certifikácie. Napríklad v oblasti domácich elektrospotrebičov bola záruka dodávky náhradných dielov v trvaní 10 alebo 20 rokov určite silným predajným argumentom. Táto uvádzaná záruka by mohla byť predmetom európskej normalizácie uplatniteľnej na všetky výrobky používané na území 28 krajín Európskej únie, aby neboli penalizované európske podniky. Rovnako aj výrobcovia by sa mohli zaviazať, že zverejnia číselné údaje o najčastejšie sa vyskytujúcich poruchách, pretože poznajú najčastejšie sa objavujúce problémy. K dispozícii by mohli mať len tieto diely alebo by sa mohli zaviazať, že ich na požiadanie vyrobia alebo v rámci svojej značky nájdu subdodávateľov, ktorí ich vyrobia. Mohlo by to predstavovať silný záväzok niektorých výrobcov zaručiť spoľahlivosť svojich výrobkov a odhliadnuc od ich vzťahov so spotrebiteľmi by to bolo zároveň v súlade s myšlienkou dobrovoľných certifikátov, ktoré by zaručovali údržbu a dlhú životnosť výrobkov.

1.5

EHSV povzbudzuje členské štáty, aby vo svojej politike verejných zákaziek zohľadnili aj parametre boja proti plánovanému zastarávaniu. Vzhľadom na význam verejného obstarávania v krajinách Európskej únie (16 % HDP) zohrávajú orgány verejnej správy dôležitú úlohu, a preto musia byť vzorom.

1.6

EHSV sa domnieva, že zvyšovaním kvality a životnosti výrobkov sa budú vytvárať v Európe trvalé pracovné miesta, a preto je potrebné ho podporovať. Tento vývoj sprevádzaný príslušnou odbornou prípravou prispeje k prekonaniu krízy, ktorá tvrdo postihuje pracovníkov v Európe.

1.7

EHSV odporúča uvádzať odhadovanú životnosť výrobkov alebo počet použití, aby sa spotrebitelia vedeli pri kúpe rozhodnúť na základe poznania veci. Odporúča urobiť pokus s dobrovoľným uvádzaním odhadovanej ceny v príslušnom roku podľa životnosti výrobku s cieľom motivovať spotrebiteľov na kúpu výrobkov s dlhou životnosťou. Uvedená životnosť by však musela byť kontrolovaná, aby sa zabránilo zneužívaniu, ktorého obeťou by bol spotrebiteľ. Spotrebiteľ by si teda mohol kúpiť výrobky, ktoré by boli síce pri kúpe drahšie, ale pomalšie by strácali hodnotu. To by našich výrobcov len stimulovalo, aby produkovali výrobky s dlhšou životnosťou. Uvádzané informácie by sa mali zamerať na údaje, ktoré spotrebiteľ potrebuje, a mali by byť odlíšené podľa kategórií výrobkov, aby na niektorých obaloch nebolo zbytočne veľa informácií.

1.8

Podľa EHSV by bolo užitočné zaviesť systém zaručujúci minimálnu životnosť predávaných výrobkov. V súčasnosti neexistujú žiadne právne predpisy o minimálnej životnosti výrobkov, ani európske normy, ktoré by ju umožnili merať. Začínajú sa však objavovať prvé iniciatívy v rámci uvádzania environmentálnych údajov. Podniky, ktoré vyrábajú alebo predávajú určitý výrobok musia internalizovať externé náklady spojené s recykláciou výrobkov, ktorých životnosť je menšia ako 5 rokov, najmä ak výrobok pozostáva z látok škodlivých pre životné prostredie.

1.9

EHSV navrhuje rozšíriť záručný mechanizmus vzťahujúci sa na kúpu o záruku minimálnej doby fungovania, počas ktorej by náklady na opravy hradil výrobca.

1.10

Spotrebiteľ vo veľkej miere znáša náklady súvisiace so skrátenou životnosťou výrobkov a problémy spojené s nedostatočnými možnosťami opraviť ich. Rovnako dopláca na politiku niektorých výrobcov, ako aj predajcov, ktorí sa niekedy snažia predávať predĺženú záruku po prvom roku, hoci dvojročná záruka je povinná. Zdá sa, že spotrebiteľ je často málo informovaný o svojich právach. Lepšia komunikácia napríklad využívaním internetových stránok a sociálnych sietí by pomohla zvýšiť informovanosť spotrebiteľov. Európske monitorovacie stredisko pre plánované zastarávanie by spotrebiteľom umožnilo urobiť si lepší obraz o používaných praktikách, a vďaka tomu sa lepšie rozhodnúť pri kúpe.

1.11

Informovanosť spotrebiteľov je nevyhnutnou podmienkou pre správne a udržateľné používanie výrobkov. Okrem toho je nevyhnutné správne informovať spotrebiteľov o minimálnej životnosti výrobku, ktorá je dôležitým kritériom pri rozhodovaní o jeho kúpe. V tejto súvislosti by boli vítané dobrovoľné obchodné a podnikateľské iniciatívy a aktivity.

1.12

Spotrebiteľ má často dojem, že stojí pred skutočne neprehľadnou spleťou právnych predpisov. Existuje síce veľa smerníc o plánovanom zastarávaní (obchodné praktiky, odpad…), zdá sa však, že všetky texty v tejto oblasti sú málo koordinované, a bolo by preto žiaduce ich koordinovať formou legislatívneho balíka.

1.13

EHSV odporúča, aby členské štáty najmä vo výchove nabádali na zodpovednú spotrebu, aby spotrebitelia zohľadňovali vplyv životného cyklu výrobku na životné prostredie, ekologickú stopu a kvalitu výrobkov. EHSV dôrazne odporúča, aby boli združenia spotrebiteľov viacej zapájané do prebiehajúcich diskusií na túto dôležitú a citlivú tému, pretože ich účasť zabezpečí komplexnejší prístup.

1.14

EHSV odporúča Európskej komisii, aby urýchlene dala vypracovať štúdie na túto tému s cieľom objasniť množstvo často protirečivých informácií, ktoré sa šíria. Takto bude možné získať objektívny obraz predovšetkým o hospodárskych a sociálnych vplyvoch, ktoré má plánované zastarávanie nielen z hľadiska jeho údajných výhod pre rýchly predaj výrobkov, ale aj pre zamestnanosť a obchodnú bilanciu.

1.15

EHSV navrhuje usporiadať v roku 2014 na túto tému veľkú európsku diskusiu za okrúhlym stolom. Okolo tohto okrúhleho stola by sa mali zísť všetky strany zainteresované na tejto problematike: zástupcovia priemyslu, financií, predaja, odborov, združení spotrebiteľov, mimovládnych organizácií, normalizačnej agentúry a experti. Diskusia by mala byť mnohoodvetvová, aby sa nezameriavala len na niekoľko priemyselných odvetví. Okrúhly stôl by malo sprevádzať fórum otvorené občanom Európskej únie, v snahe podnietiť čo najväčšie zapojenie verejnosti. Sociálne siete by mali byť jednou z možností, ako toto zapojenie podporovať.

1.16

EHSV všeobecne odporúča urýchliť výskum a vývoj okolo troch osí, ktoré by mohli obmedziť plánované zastarávanie:

1.17

EHSV vysiela signál na európskej úrovni, ktorým vyjadruje želanie, aby EÚ vstúpila do fázy prechodu zo spoločnosti plytvania na udržateľnú spoločnosť, aby bol rast zameraný na uspokojovanie potrieb spotrebiteľov ako občanov a aby nikdy nebol samoúčelný.

2.1

Plánované zastarávanie výrobkov vzbudzuje obavy z viacerých dôvodov. Tým, že sa zníži životnosť spotrebných výrobkov, zvýši sa spotreba zdrojov a množstvo odpadu, s ktorým treba na konci životnosti výrobkov nejako naložiť. Má veľa podôb. Využíva sa na podnietenie predaja a podporu hospodárskeho rastu tým, že vytvára stále nové potreby a zámerne také spotrebné výrobky, ktoré sa nedajú opraviť.

2.2

Dôsledkom je, že nezmyselné plytvanie zdrojmi a vznik odpadu sú také veľké, že občianska spoločnosť a niektorí volení zástupcovia, ktorým sa tieto praktiky nepáčia, sa organizujú, aby poukázali na nedostatky tohto systému a bojovali proti nim (skupinové žaloby v USA proti spoločnosti Apple, žaloba v Brazílii, predloženie legislatívnych návrhov v Belgicku a vo Francúzsku začiatkom roku 2013).

2.3

Bežne sa rozlišuje niekoľko typov „plánovaného zastarávania“, pričom zastarávanie možno definovať ako „stratu hodnoty vecí alebo zariadení ešte pred ich materiálnym opotrebovaním“ (slovník Le Petit Larousse) takého druhu, že sú znehodnotené alebo zastarané z dôvodov, ktoré nesúvisia s fyzickým opotrebovaním, ale s technickým pokrokom, zmenou správania, módou atď.

2.4

Môžeme rozlíšiť niekoľko foriem zastarávania:

2.5

O problematike však nepanuje úplný konsenzus. Významové odtienky dokazujú, že je veľmi potrebné nájsť spoločnú definíciu a prijať diferencované opatrenia na základe objektívnych činiteľov (technických) a subjektívnych činiteľov (móda, uvádzanie nových produktov na trh) zastarávania. V niektorých prípadoch môžu byť výrobky s krátkou životnosťou pre životné prostredie výhodné. Zastarávanie je tiež závislé od správania sa spotrebiteľov.

2.6

EHSV odporúča diferencovaný prístup. Nejde o plošné zvýšenie životnosti všetkých výrobkov, ale o to brať do úvahy použitie výrobku. Uprednostňuje preto prístup, ktorý toto použitie optimalizuje, aj keď optimalizácia neznamená nutne predĺženie životnosti. EHSV chce prispieť k lepšiemu vnímaniu spoľahlivosti výrobkov európskych podnikov.

2.7

Je veľa dôvodov, pre ktoré sa Európska únia musí zaoberať problematikou plánovaného zastarávania. Sú environmentálnej, sociálnej, verejno-zdravotnej, kultúrnej, ale aj hospodárskej povahy. Podľa EHSV existujú aj iné, menej hmatateľné, ale rovnako dôležité aspekty, ktoré tiež treba vziať do úvahy. Ide o symbolické a etické aspekty.

2.8

Pokiaľ ide o životné prostredie, pri ročnej spotrebe surovín približne 60 miliárd ton, spotrebujeme dnes približne o 50 % viac prírodných zdrojov než pred 30 rokmi. To znamená, že jeden Európan spotrebuje denne 43 kg zdrojov v porovnaní s Afričanom, ktorý ich spotrebuje 10 kg. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na základe úrovní z roku 1999 odhadla, že pri ročnej miere nárastu primárnej výroby o 2 % sa zásoby medi, olova, niklu, striebra a cínu vyčerpajú do 30 rokov, zásoby hliníka do 60 a železa do 80 rokov. Zdá sa teda, že hrozí nedostatok stále väčšieho počtu surovín. Okrem toho vzniká v Európe každý rok 10 miliónov ton odpadu z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (údaje z roku 2012). Očakáva sa, že toto množstvo sa v roku 2020 zvýši na 12 miliónov. Okrem recyklovania a inovácie sa musí v boji proti plánovanému zastarávaniu podporovať aj politika zhodnocovania avizovaná v novej európskej smernici, ktorá nadobudla účinnosť 13. augusta 2012.

2.9

Zo sociálneho hľadiska predstavuje plánované zastarávanie tri druhy problémov. Predovšetkým v kontexte krízy logika plánovaného zastarávania spotrebného tovaru prispieva k podnecovaniu nákupov na úver a bezprecedentnej úrovni zadlženia. Najviac na plánované zastarávanie doplácajú osoby zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré si nemôžu dovoliť kúpiť drahé výrobky s dlhou životnosťou a často sa musia uspokojiť s lacnejšími a menej kvalitnými výrobkami. Potom sa môže stať, že celé odvetvie opráv bude musieť znášať negatívne dôsledky plánovaného zastarávania. Číselné údaje v správe ADEME (1) (2007) túto tendenciu potvrdzujú. Opravuje sa len 44 % pokazených prístrojov. Predajcovia odhadujú, že v prípade prístrojov mimo záruky len 20 % zákrokov končí opravou. Zo štúdie ADEME z roku 2010 vyplýva, že v období rokov 2006 až 2009 došlo vo Francúzsku k výraznému poklesu počtu opráv, a to hlavne v prípade elektrospotrebičov. Výhodou odvetvia opráv je to, že ho nemožno presunúť inam a väčšina pracovných miest v ňom je stabilná.

2.10

Dôsledky pre verejné zdravie nie sú zanedbateľné. Majú dve podoby. Buď sú to priame dôsledky spaľovania pre okolité obyvateľstvo, pretože elektronické komponenty sú toxické, alebo sú to medzinárodné dôsledky. Nedostatok infraštruktúry na nakladanie s odpadom zo zariadení IT je totiž taký veľký, že veľa výrobkov na konci životnosti sa vyváža do regiónov, kde je ich skládka lacnejšia, čo však spôsobuje vážne dôsledky pre miestne obyvateľstvo (napríklad v Ghane sa z odpadu vyberá železo, ktoré sa posiela do Dubaja a Číny. Veľa odpadu končí v južných krajinách, kde spôsobuje problémy v oblasti environmentálneho zdravia).

2.11

Dôsledky sú však aj kultúrnej povahy. Podľa niektorých štúdií je priemerná životnosť elektrospotrebičov 6 až 8 rokov, zatiaľ čo pred 20 rokmi to bolo 10 až 12 rokov. Spotrebitelia si môžu právom položiť otázku, prečo sa skracuje životnosť výrobkov, keď sa všade vyzdvihuje inovácia. Dôvera európskych občanov v európsky priemysel sa zakladá na trvácnosti, zastarávanie výrobkov ju nahlodáva. V čase, keď takmer zo všetkých prieskumov verejnej mienky vyplýva, že medzi Európanmi a európskym priemyslom existuje veľká priepasť, je zjavné, že predstava, ktorú majú spotrebitelia o skorých poruchách alebo nemožnosti opráv, nemôže Európanom pomôcť zmieriť sa s európskymi podnikmi. To pomáha vysvetliť, prečo si 92 % Európanov (2) želá, aby na výrobkoch bola uvedená ich životnosť (alebo použiteľnosť). Pre konkurencieschopnosť európskych podnikov je dôležité aj zvýšenie dôvery spotrebiteľov voči podnikom.

2.12

A napokon sú tu dôsledky hospodárskej povahy. Veľká väčšina problémových podnikov patrí do oblastí špičkových technológií a ich výrobky sú často dovážené do Európy. Tým, že sa táto otázka bude riešiť na európskej úrovni, Európska únia umožní svojim podnikom, aby sa vďaka skutočnému presadzovaniu udržateľnosti odlíšili od iných.

2.13

Európsky hospodársky a sociálny výbor nezabúda ani na menej hmatateľné aspekty, ktoré môžu byť rovnako dôležité. Zo symbolického hľadiska, v čase, keď všetky naše práce v duchu konferencie Rio+20 svedčia o tom, aký význam má pre nás udržateľný rozvoj, uznávame, že plánované zastarávanie patrí svojou samotnou podstatou k problematike udržateľného rozvoja, ktorý podporujeme. Vzhľadom na to, ako ponímame miesto etiky v našej spoločnosti, sa nám zdá pochybné, že sa inžinieri zaoberajú vymýšľaním rýchlo zastarávajúcich výrobkov a že sa robia reklamné kampane podnecujúce spotrebiteľov, aby ich kupovali, s vedomím, že ich spokojnosť sa tým nezvýši.

6.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/27

1.1

Pivo je nápoj, ktorý už niekoľko tisíc rokov požívajú komunity v celej Európe. Hoci pivná kultúra sa v rámci Európy značne odlišuje vzhľadom na rôzne druhy piva a spotrebné návyky, pivo zohráva dôležitú úlohu v každej krajine Európskej únie a je neoddeliteľnou súčasťou kultúry, dedičstva a stravovania. Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzdvihuje neustály vývoj tohto sektora a jeho prispôsobenie sa a odolnosť dokonca aj v súčasných náročných podmienkach. Všíma si, ako tento sektor spĺňa ciele stratégie Európa 2020 v jednotlivých prioritných oblastiach zamestnanosti, udržateľnosti, inovácií, vzdelávania a sociálneho začlenenia.

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor obracia pozornosť Európskej komisie, Európskeho parlamentu, Rady a členských štátov na kľúčové opatrenia, ktoré by sa mali zohľadniť, ak má európske pivovarníctvo v plnej miere využiť svoj potenciál rastu. EHSV si konkrétne želá, aby tvorcovia politiky:

1.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor taktiež odporúča prijať opatrenia na úrovni členských štátov, regiónov alebo miest s cieľom:

1.4

Podľa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru by sa pivovary mali:

2.1

Európska únia sa radí k jedným z najväčších producentov piva na svete. V roku 2011 predstavoval objem výroby pochádzajúcej z približne 4 000 pivovarov v celej Európe 380 miliónov hektolitrov (1). Ich výrobky sú distribuované do celého sveta. Z hľadiska objemu je EÚ kľúčovým aktérom, ktorý zabezpečuje viac ako jednu štvrtinu celosvetovej produkcie, pričom len nedávno ju predbehla Čína, avšak naďalej zostáva pred Spojenými štátmi, Ruskom, Brazíliou a Mexikom (2).

2.2

Štruktúra európskeho pivovarníctva je veľmi rôznorodá. Pozostáva prevažne z malých a stredne veľkých podnikov, ktoré zahŕňajú mikropivovary, pivovary na miestnej, regionálnej alebo národnej úrovni a štyri veľké pivovary so sídlom v Európe (3), ktoré sú v tejto oblasti lídrami na svetovom trhu. Vznik nových malých pivovarov a mikropivovarov za posledné desaťročie je pozoruhodným dôkazom inovačného potenciálu odvetvia a prínosom k dosiahnutiu udržateľnosti.

2.3

Dodávateľský reťazec v pivovarníctve tvoria miestni prevádzkovatelia ale tiež sladovne, výrobcovia zariadení a poskytovatelia technických služieb aktívni na celosvetovej úrovni. Európske výskumné ústavy pivovarské tiež šíria svoje poznatky do celého sveta. Podujatia ako kongres Európskeho dohovoru v oblasti pivovarníctva (European Brewery Convention) alebo individuálne konferencie o pive lákajú návštevníkov z celého sveta.

2.4

Pivo je kľúčovým spracovaným poľnohospodárskym výrobkom, ktorého vývozná hodnota predstavuje 2 miliardy EUR (4). Vzťahuje sa naň tiež politika EÚ v oblasti kvality výrobkov (5) prostredníctvom systému CHOP/CHZO (6), pričom predajná hodnota prostredníctvom 23 zemepisných označení (7) predstavuje 2,3 miliardy EUR. Zemepisná rozmanitosť piva v týchto systémoch je však obmedzená, pretože predstavujú iba jednu tretinu krajín EÚ.

2.5

Hlavné zložky piva sú rastlinného pôvodu a zahŕňajú vodu, obilie, chmeľ a droždie. Voda je najdôležitejšou surovinou používanou v pivovarníctve tvoriacou 92 % obsahu piva. Ochrana podzemných vôd je preto kľúčovou záležitosťou. Keďže obilie (ako jačmeň, pšenica alebo iné druhy obilia), ktoré je základným zdrojom škrobu v pive, je pri výrobe piva nevyhnutné, vzťahy s poľnohospodármi sú pre výrobcov piva a výrobcov sladu rozhodujúce.

2.6

Európska únia je tiež hlavným aktérom na svetovom trhu s chmeľom, ktorý sa pestuje v 14 členských štátoch EÚ (8) a pokrýva asi tretinu pestovateľskej plochy (9) vo svete, pričom pivovarníctvo je hlavným odberateľom európskych pestovateľov chmeľu. Hospodárska súťaž medzi výrobcami chmeľu a diferencovaný prístup v rámci poľnohospodárskych politík platných v členských štátoch by sa mali prehodnotiť, ak sa má zabrániť nerovnováham na trhu, ktoré by z dlhodobého hľadiska mohli poškodiť pivovary.

2.7

Závislosť výrobcov piva od poľnohospodárskych surovín sa v posledných rokoch prejavila v tom, že v dôsledku úrody premenlivej kvality a nestability cien muselo pivovarníctvo čeliť vyšším cenám poľnohospodárskych surovín potrebných na výrobu piva. Vzťah medzi dodávateľmi surovín a pivovarmi by sa mal podľa možností a potreby riadiť udržateľným a dlhodobým prístupom.

2.8

Celkový predaj piva v roku 2010 predstavoval 106 miliárd EUR vrátane DPH, čo zodpovedá 0,42 % HDP Európskej únie. Odhaduje sa, že viac ako 63 % európskej výroby piva sa predáva v supermarketoch a iných maloobchodných predajniach (tzv. off-trade). Zvyšných 37 % sa spotrebuje v zariadeniach pohostinných služieb (napr. bary, krčmy, reštaurácie; ide o priamu spotrebu, tzv. on-trade).

3.1

Na európskom trhu s pivom došlo v posledných 15 rokoch k rôznym zmenám, pokiaľ ide o technologický vývoj, investície, fúzie, vznik nových podnikov a spotrebiteľské návyky. Silný pokles spotreby piva od roku 2007 má priamy vplyv na činnosti pivovarov. Po období rozmachu vo výrobe piva v Európskej únii došlo k prudkému poklesu výroby zo 420 miliónov hektolitrov piva na 377 miliónov hektolitrov v roku 2011. Ak sa však zlepšia hospodárske a regulačné podmienky, v nasledujúcich rokoch sa očakáva oživenie a potenciál rastu.

3.2

V dôsledku hospodárskej krízy a poklesu spotreby došlo v Európe k reštrukturalizácii tohto sektora podporovanej konsolidáciou činností na kontinente a investíciami mimo EÚ veľkými medzinárodnými a národnými skupinami mimo EÚ. Súčasne s tým počet malých pivovarov vo všetkých krajinách vzrástol, čo viedlo k rozšíreniu ponuky spotrebiteľom a čo svedčí o podnikateľskom duchu pivovarov v súlade s akčným plánom pre podnikanie 2020 (10). Ide o priaznivý vývoj aj z hľadiska udržateľnosti, pretože typickým vedľajším účinkom je vplyv na regionálny cestovný ruch a často aj uzavretejšie cykly vo výrobe a v spotrebe, čo je z ekologického hľadiska prínosom.

3.3

V dôsledku hospodárskej situácie sa pivo konzumuje vo väčšej miere doma, a nie v baroch alebo reštauráciách, čo viedlo k strate pracovných miest, menšej pridanej hodnote a nižším príjmom štátu pochádzajúcim z každého litra piva spotrebovaného v EÚ (11). Na tento trend mal tiež vplyv silnejší tlak na ceny v obchodnom sektore.

3.4

Rastúci počet pivovarov a inovácie v oblasti produktov viedli tiež k vzniku nových produktov, čo prináša výhody spotrebiteľom, spoločnosti a životnému prostrediu. Diverzifikácia ponuky pív s nízkym obsahom alkoholu a bezalkoholických pív znamenala pre pivovary každej veľkosti nové možnosti vedúce k zvýšenému predaju a zároveň k stabilnému zvyšovaniu ponuky ekologických pív.

3.5

Pivovarníctvo prináša národným vládam značné zisky v podobe daní. Vlády získavajú z výroby a predaja piva značné príjmy, ktoré pochádzajú zo spotrebnej dane, DPH, daní z príjmu a príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia, ktoré platia zamestnanci a ich zamestnávatelia v pivovarníctve, ako i v iných súvisiacich sektoroch, kde pracovné miesta nepriamo súvisia s činnosťami v pivovarníctve. V roku 2010 predstavovali tieto príjmy približne 50,6 miliárd EUR (12).

3.6

Vyššie daňové zaťaženie, najmä vyššia spotrebná daň, ale tiež vyššia miera DPH najmä v sektore stravovacích a ubytovacích služieb, je v súčasnej ťažkej hospodárskej situácii pre pivovarníctvo skúškou odolnosti. Spomínané vyššie daňové zaťaženie zhoršilo neľahkú hospodársku situáciu pivovarov najmä v krajinách ako Maďarsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo (13). Celková pridaná hodnota z výroby a predaja piva v EÚ v období rokov 2008 – 2010 klesla o 10 % (14) a celkový príjem z daní pochádzajúcich z pivovarníctva v EÚ klesol o 3,4 miliárd EUR.

3.7

Systém spotrebnej dane na úrovni EÚ a úrovni členských štátov by mal uznať jedinečné vlastnosti piva, ku ktorým okrem iného patrí spravidla nízky obsah alkoholu, proces výroby piva a prínos pivovarníctva pre spoločnosť, vytváranie pracovných miest a pre hospodárstvo v širšom zmysle slova. Na pivo ako kvasený nápoj by sa preto mali uplatňovať rovnaké podmienky, a teda právne predpisy v oblasti spotrebnej dane vzťahujúcej sa na pivo (15) by mali tiež garantovať minimálnu sadzbu uplatňovanú na víno a iné kvasené nápoje.

3.8

Vyvážená vnútroštátna politika v oblasti spotrebnej dane a lepšie využívanie existujúcich mechanizmov spolupráce v rámci daňovej správy by sa mohli stať nástrojom, ako sa vyhnúť obchodu riadenému daňovou politikou a súvisiacim škodlivým praktikám, čím by sa pomohlo udržať konkurencieschopnosť pivovarníctva najmä v hraničných oblastiach.

3.9

Vzhľadom na význam segmentu on-trade pri predaji piva (16) môže aj daňová politika zohrávať dôležitú úlohu ako opatrenie na podporu rastu v sektore on-trade a pivovarníctve s pozitívnym dosahom na zamestnanosť na miestnej úrovni.

3.10

V súčasných nepriaznivých podmienkach európske pivovarníctvo naďalej odoláva a je konkurencieschopné. Miestne pivovary si udržiavajú vlastné trhy mimo svojej krajiny a EÚ. Hoci sa s väčšinou výroby obchoduje v rámci jednotného trhu EÚ, vývoz do ostatných častí sveta od roku 2000 stabilne rastie, pričom od roku 2007 vzrástol o 30 %. Najväčší objem vývozu smeruje do Spojených štátov, Kanady, Angoly, Číny, Švajčiarska, Tajvanu, Ruska a Austrálie (17). Okrem toho sú európske pivovary tiež veľkými investormi na všetkých kontinentoch a sú zapojení aj do rôznych foriem spolupráce s miestnymi pivovarmi.

3.11

Potenciál európskeho pivovarníctva udržať sa a vstúpiť na trhy v tretích krajinách však môžu ohrozovať miestne regulačné predpisy, ktoré predstavujú obchodnú bariéru brzdiacu vývoz piva a investície. Okrem ciel môžu mať tieto bariéry formu opatrení súvisiacich s legislatívou, ako je definícia výrobku (napr. v Rusku) alebo daňové administratívne postupy (napr. Albánsko, Turecko). Rozhodujúcu úlohu pri riešení takýchto a podobných problémov, ktoré sa z času na čas objavujú na zahraničných trhoch, má Európska komisia a členské štáty v spolupráci s pivovarníckym sektorom.

3.12

Hoci Európska únia uplatňuje vo vzájomných obchodných dohodách nulové clo na dovoz piva, niektoré krajiny zachovávajú clá ako prostriedok na odradenie konkurenčného dovozu z členských krajín EÚ. Prebiehajúce rokovania o dohode o voľnom obchode tiež pokrývajú tento aspekt a v najnovších dohodách (napr. medzi EÚ a Južnou Kóreou) sa stanovuje postupné znižovanie ciel, čo je systém, ktorý by sa mal rozšíriť ďalej.

3.13

Potenciálne etablovanie sa európskych značiek piva na zahraničných trhoch sa tiež podporuje prostredníctvom propagačných podujatí a konzultácií, ktoré zabezpečuje Európska komisia v tretích krajinách. Miera zapojenia sa výrobcov piva do jednotlivých aktivít priamo na mieste bola doteraz nižšia vzhľadom na obmedzenú informovanosť o potenciálnych ziskoch a nedostatočnú publicitu.

4.1

Pivovarníctvo nezabezpečuje iba samotnú výrobu piva. Pokrýva viacero činností od poľnohospodárskych surovín, ktoré sú základom pivovarského procesu až po sektor ubytovacích a stravovacích služieb. Pivovarníctva v Európskej únii spolu poskytujú viac ako 128 800 priamych pracovných miest. Okrem toho výroba a predaj piva zamestnáva 2 milióny osôb, čo predstavuje približne 1 % všetkých pracovných miest v samotnej EÚ (18), s nestabilnými kapacitami v oblasti zamestnania.

4.2

Ciele EÚ týkajúce sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva v rámci stratégie Európa 2020 sa odzrkadľujú v znakoch, ktoré sú príznačné pre pivovarníctvo. Výrobcovia piva sú prítomní vo všetkých európskych krajinách, pričom podporujú viac ako 2 milióny pracovných miest vzhľadom na vysoké náklady na tovar a služby a výrazný obrat, ktorý vzniká v stravovacích a ubytovacích službách a maloobchode. Viac ako 73 % pracovných miest, ktoré vytvoril pivovarnícky sektor, je v oblasti stravovacích a ubytovacích služieb.

4.3

Keďže stravovacie a ubytovacie služby zohrávajú základnú úlohu pri vytváraní pracovných miest a rastu, a to nielen priamo v pridružených podnikoch, ale aj nepriamo vo veľkej časti európskeho hospodárstva, opatrenia zamerané na ich rozvoj sú nevyhnutné pre zamestnanosť, najmä mladých ľudí a nekvalifikovaných pracovníkov, pričom by sa nemali využívať neisté pracovné zmluvy a nízke mzdy.

4.4

Takáto jedinečná rozmanitosť spája v sebe dedičstvo, kultúru a modernosť a zároveň ponúka rôzne možnosti, ako využiť pracovné kvalifikácie v pivovarníctve a súvisiacich sektoroch. Okrem pracovných miest v rámci dodávateľského reťazca by sa v záujme zvýšenia zamestnanosti mal viac rozvíjať potenciál v gastronómii a cestovnom ruchu, prostredníctvom vlastných činností pivovarov, ako i prostredníctvom európskych a národných systémov financovania.

4.5

Vplyv celosvetovej hospodárskej krízy je citeľný aj v pivovarníctve, kde sa v období rokov 2008 – 2010 v dôsledku poklesu spotreby tohto výrobku znížil počet priamych pracovných miest o 9 %. Napriek poklesu spotreby spôsobenému napätou hospodárskou situáciou v Európe bol celkový počet pivovarov (vrátane mikropivovarov) v Európe v roku 2010 vyšší (3 638) než v roku 2008 (3 071). Ide o pokračujúci vývoj, ktorý je preto ďalším zdrojom pracovných miest. Tento potenciál by nemal byť ohrozovaný reštriktívnymi obchodnými opatreniami alebo negatívnymi daňovými opatreniami a mal by sa viac podporovať prostredníctvom odborného vzdelávania a dokonca na vyšších úrovniach s cieľom vytvárať kvalitnejšie pracovné miesta v tomto sektore.

5.1

Európske pivovarníctvo musí reagovať na rôzne ciele v oblasti energetickej účinnosti, znižovania emisií CO2 a efektívneho využívania zdrojov ako súčasť svojho záväzku v oblasti udržateľnosti. Finančné prostriedky investované v posledných rokoch viedli k zníženiu používania prírodných zdrojov, čím sa produkuje menší objem odpadu a dôsledne sa opätovne používajú sekundárne materiály, ktoré vznikli v pivovarníckom procese.

5.2

Pivovary dokázali svoj záväzok v oblasti životného prostredia tým, že prijali kroky a investovali finančné prostriedky, ktoré viedli k zníženiu spotreby energie a emisií CO2, zníženiu dopadu vody pri výrobe a zmenám pri balení. Pivovarnícky sektor navrhol tiež usmernenia pre najlepšie dostupné techniky, v ktorých sa vyzdvihuje úloha udržateľného riadenia a ktoré môžu slúžiť ako referenčný dokument pre záväzky v oblasti environmentálnych cieľov. Malo by sa podporovať uplatňovanie hodnotení životného cyklu ako sebahodnotiaci nástroj, ktorý by zahŕňal čo najširšie spektrum pivovarníctva, a zároveň by sa mali zohľadniť obmedzenia malých rodinných pivovarov vyplývajúcich z kapacitných nedostatkov.

5.3

V rokoch 2008 – 2010 pivovarnícky sektor pokračoval vo svojom úsilí i napriek zhoršujúcej sa obchodnej situácii a výsledky ukazujú, že spotreba vody sa znížila o 4,5 % a spotreba energie o 3,8 % na hektoliter vyrobeného piva. Odhaduje sa tiež, že objem emisií CO2 sa znížil o 7,1 % (19).

5.4

Kvalita vody a jej používanie sú dôležitými faktormi v pivovarníckom procese. V záujme zaručenia udržateľnej výroby piva je preto potrebné, aby dodávatelia vody a pivovary náležite hospodárili s vodou. V tejto súvislosti by sa mali prijať primerané preventívne opatrenia, aby v dôsledku ťažby bridlicového plynu nedošlo ku kontaminácii pozemnej vody, ktorou sú zásobovaní spotrebitelia, vrátane priemyselných odberateľov. EHSV poukazuje na to, že práve v pivovarníckom sektore holandskí a nemeckí pivovarníci sledujú vývoj v tejto oblasti s veľkým znepokojením.

5.5

Pri pivovarníckych surovinách vzniká ako výsledok pivovarníckeho procesu viacero ďalších hodnotných produktov (nazývaných sekundárne produkty). Ako vstupy sú hodnotnejšie pre ďalšie priemyselné procesy alebo ako materiály určené na špecifické konečné použitie, napr. liečivá, zdravé potraviny, obnoviteľné zdroje energie, priemyselné aplikácie, krmivá a poľnohospodárske produkty (20), kozmetické alebo kúpeľné produkty. Tieto materiály spĺňajú prísne normy kvality a prísne požiadavky stanovené v právnych predpisoch v oblasti bezpečnosti potravín a krmív a v ďalších oblastiach. Vzhľadom na význam a hodnotu týchto sekundárnych materiálov pivovary už dávno uzavreli dohody s obchodníkmi a konečnými užívateľmi o spôsobe dodávok týchto materiálov.

6.1

Výrobcovia piva a združenia pivovarov vo všetkých európskych krajinách podnikli v priebehu rokov iniciatívy, ktorých cieľom bolo zvýšiť informovanosť o zodpovednej spotrebe, rozšíriť poznatky spotrebiteľa, zabezpečiť zodpovednú reklamu a marketing, šíriť prevenciu a odradiť spotrebiteľov od nezodpovedného správania. Viacero z týchto iniciatív sa uskutočnilo v rámci partnerstva a národné orgány tiež uznali ich významný prínos pre spoločnosť a na európskej úrovni boli prevzaté v rámci Európskeho fóra o alkohole a zdraví (21).

6.2

Vychádzajúc z týchto aktivít, vlády, výrobcovia piva, ďalšie hospodárske subjekty a skupiny občianskej spoločnosti by mali spolupracovať na kampaniach zameraných na propagáciu zodpovednej spotreby piva, ktorá môže byť plne zlučiteľná so zdravým životným štýlom dospelého človeka, a na varovanie pred nesprávnym užívaním piva.

6.3

Vzhľadom na miestny charakter piva európski výrobcovia piva tiež veľmi silne pôsobia na úrovni miestnych komunít a podporujú rôzne druhy aktivít. Pivovarnícky priemysel v Európskej únii ročne vynakladá viac ako 900 miliónov EUR na podporu spoločnosti (22) prostredníctvom širokej škály aktivít na miestnej a regionálnej úrovni.

6.4

Priemysel a zainteresované strany v širšom zmysle slova sa výrazne angažujú v podporovaní iniciatív v oblasti podnikovej a inštitucionálnej zodpovednosti, ktorých cieľom je riešiť problematiku nepriaznivých účinkov škodlivej spotreby. Vyrovnaný rámec týkajúci sa marketingu a obchodnej komunikácie pivovarov by mal tento záväzok uznať (23).

6.5

Vzhľadom na úlohu, ktorú pivo zohráva v oblasti kultúry, dedičstva a spotreby, by sa mala zvážiť iniciatíva EÚ, prostredníctvom ktorej by sa financovali špecifické semináre pre učiteľov a výchovných pracovníkov na všetkých stupňoch škôl, zamerané na zdravotné, sociálne a kultúrne aspekty konzumácie kvasených nápojov.

7.1

Úloha vzdelávania a výskumu je základným nástrojom na ďalšie angažovanie sa tohto sektora. Vzdelávanie a výskum zabezpečujú univerzity, pivovarnícke školy, výskumne potravinárske ústavy a ďalšie siete. Malo by sa pokračovať v usporadúvaní fór, na ktorých sa vymieňajú poznatky, aby si Európa zachovala svoje vedúce postavenie v oblasti štúdií uskutočňovaných výrobcami piva, ich partnermi, výskumnými pracovníkmi a jednotlivcami, ktorí sa zaujímajú o túto tému.

7.2

Kapacita a potenciál výskumu by sa mali podporovať, pretože výrobcovia piva sú dôležitými priemyselnými partnermi v rôznych oblastiach súvisiacich s potravinami a pivovarníckymi technológiami, so zdravotnými aspektmi alebo s environmentálnym správaním. Väčšie zapojenie do európskej výskumnej oblasti, rámca Horizont 2020 a ďalších technologických platforiem by podporilo existujúci potenciál (24).

7.3

Podpora úsilia pivovarníctva v propagovaní excelentnosti podľa najvyšších vedeckých noriem týkajúcich sa typických znakov piva, a teda účinkov na zdravie a správanie, môže tiež prispieť k šíreniu informovanosti a vzdelávania v tejto dôležitej oblasti. Všetky zainteresované strany by mohli zvážiť väčšiu účasť vo financovaní EÚ a v programoch spolupráce.

6.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/32

1.1

Neregulárne prisťahovalectvo je témou, ktorú EHSV skúmal pri mnohých príležitostiach a z viacerých uhlov pohľadu (1). Neregulárne prisťahovalectvo je veľmi komplexným javom s viacerými aspektmi a vyžaduje si prijímať krátkodobé aj dlhodobé riešenia. Toto stanovisko sa bude zameriavať na uvedené body:

1.2

Výbor v tejto súvislosti cíti hlboký zármutok nad smrťou prinajmenšom 311 afrických migrantov, a pravdepodobne oveľa väčšieho počtu, ktorí zahynuli pri nedávnych dvoch prípadoch potopenia lodí neďaleko brehov ostrova Lampedusa. Hoci táto tragédia nemá len jednu príčinu, výbor sa domnieva, že tieto nešťastia sú príznačné pre väčší problém, a to problém neregulárneho prisťahovalectva po mori do EÚ, a že existuje vzájomná súvislosť medzi týmito udalosťami a zjavnou neschopnosťou EÚ vytvoriť uspokojivú a koherentnú politiku v oblasti neregulárneho prisťahovalectva, založenú na solidarite, vrátane politiky v oblasti pátrania a záchrany, ako aj vyloďovania. EÚ vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby tieto nešťastia považovali za varovanie a aby zohľadnili odporúčania uvedené v tomto stanovisku, kým sa nestane ďalšia takáto tragédia. Tragédie pri Lampeduse len potvrdzujú, že je nevyhnutné, aby sa EÚ zaoberala otázkou neregulárneho prisťahovalectva a stráženia hraníc ako európskou otázkou.

1.3

Ľudské práva: výbor so znepokojením pozoruje, že v Európe narastá neznášanlivosť, rasizmus a xenofóbia voči prisťahovalcom, voči „odlišným“, a obáva sa, že sociálne dôsledky finančnej krízy túto situáciu ešte zhoršia. Je potrebné, aby politici, predstavitelia spoločnosti a médiá konali zodpovedne, s veľkou politickou a sociálnou kultúrou, aby sa takýmto prejavom predchádzalo. Ľudské práva neregulárnych prisťahovalcov sa musia dodržiavať za každých okolností, pri ich záchrane alebo zadržaní, keď im je zaručený ochranný štatút, ocitnú sa v neregulárnej situácii „bez papierov“ alebo sú repatriovaní do krajiny pôvodu.

1.4

Záchrana životov na mori: každá osoba, ktorá je v nebezpečenstve na mori alebo v nebezpečnej situácii, vrátane neregulárnych prisťahovalcov, musí byť zachránená.

1.5

Vylodenie: EÚ musí prijať spoločnú politiku o vylodení, ktorá nebude ešte viac zaťažovať tie členské štáty, ktoré už aj tak čelia nerovnomernému prílivu prisťahovalcov. Otázka vylodenia sa musí riešiť na základe zásady, že vylodenie sa uskutočňuje na najbližšom bezpečnom mieste pod podmienkou, že príslušná krajina dodržiava všetky medzinárodné dohovory o ľudských právach a monitorujú ju organizácie pre ľudské práva.

1.6

Právo na azyl a udelenie azylu: je potrebné zaručiť zásadu nevyhostenia na hraniciach a všetky osoby žiadajúce o medzinárodnú ochranu musia mať možnosť podať si žiadosť v EÚ. Takéto žiadosti musia spracovať príslušné vnútroštátne orgány. V tejto súvislosti je potrebné vytvoriť účinnejší systém na skúmanie žiadostí o udelenie azylu. EHSV podporuje spoluprácu s tretími krajinami s cieľom posilniť ich azylové systémy a zvýšiť mieru ich zosúladenia s medzinárodnými normami.

1.7

Repatriácia neregulárnych prisťahovalcov: EHSV oceňuje, že smernica o vrátení osôb (2) poskytuje európsky rámec zákonných a procedurálnych záruk (3), akým je napr. účinný postup pri odvolaní sa proti rozhodnutiam spojeným s návratom pred príslušným súdnym, administratívnym orgánom alebo príslušným nezávislým orgánom, ako aj bezplatné právne zastupovanie a právna pomoc, niektoré záruky v období pred návratom a podmienky zadržania. Výbor navrhuje, aby európska politika návratu podporovala dobrovoľný prístup a aby v čo najrozsiahlejšej miere zohľadňovala humanitárne hodnoty. Zákonnosť a dôveryhodnosť európskej prisťahovaleckej politiky vo svete je podmienená práve týmito hodnotami. Článok 19 Charty základných práv výslovne zakazuje uskutočňovať kolektívne vyhostenie a zaručuje, že nikto nesmie byť podrobený odsunu, vyhostený ani vydaný do štátu, v ktorom existuje vážne riziko, že bude vystavený trestu smrti, mučeniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu (zásada nevyhostenia – článok 4 a 19 charty).

1.8

Komplexná európska politika o neregulárnom prisťahovalectve založená na solidarite: s cieľom zaručiť dodržiavanie základných práv považuje EHSV za potrebné zlepšiť solidaritu EÚ s tými členskými štátmi, ktoré musia kvôli svojej geografickej polohe riešiť problematiku veľkého počtu osôb prichádzajúcich neregulárnymi cestami, ktoré sú obeťami neregulárnych sietí prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi. Hranice EÚ vrátane hraníc členských štátov EÚ v Stredozemnom mori sú hranicami všetkých členských štátov EÚ, a preto v súlade so zmluvami by všetky členské štáty mali byť zodpovedné za ich riadnu ochranu. Nejde len o preukázanie solidarity, ale aj o to, aby členské štáty prevzali zodpovednosť prostredníctvom mechanizmov na rozdelenie záťaže, ktorú so sebou prináša neregulárne prisťahovalectvo. Solidarita a podpora by sa preto mali prejaviť aj vo vzťahu k členským štátom, ktoré sa nachádzajú na vonkajšej hranici EÚ, prostredníctvom mechanizmov na rozdelenie záťaže, ktoré umožnia presídlenie žiadateľov o azyl v rámci územia EÚ. EHSV dôrazne podporuje zavedenie európskeho distribučného kľúča, tak ako sa popisuje v správe Európskeho parlamentu o posilnenej solidarite v rámci EÚ v oblasti azylu (2012/2032 INI).

1.9

Vypracovanie dohôd s tretími krajinami: dialógy o migrácii a mobilite medzi EÚ a tretími krajinami musia mať ako svoj hlavný cieľ zaistiť, aby migrácia prebiehala legálne a usporiadane, zaručiť medzinárodné právo na azyl, obmedziť neregulárne prisťahovalectvo a bojovať proti zločineckým sieťam obchodu s ľuďmi. Spolupráca s tretími krajinami je často kľúčovým predpokladom účinnej realizácie postupov repatriácie. V záujme dosiahnutia lepších výsledkov je potrebné túto spoluprácu posilňovať. Zároveň by sa mala poskytnúť pomoc niektorým tranzitným krajinám s cieľom umožniť im lepšie riadiť svoje hranice a vytvárať kapacitu potrebnú na to, aby mohli poskytovať ochranu tým, ktorí ju potrebujú.

1.10

Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie – Frontex: Agentúra Frontex by mala pokračovať v reštrukturalizácii na Európsku agentúru pre vonkajšie hranice so širšou koordinačnou úlohou v súvislosti so spoločnými opatreniami EÚ na vonkajších hraniciach jej členských štátov. V tomto smere je potrebné intenzívnejšie pracovať na zavádzaní koncepcie vytvorenia tímov európskej pohraničnej stráže, tak ako sa to zdôrazňuje v správe Európskeho parlamentu o agentúre Frontex (A7-0278/2011). Zameranie jej činnosti by sa takisto malo rozšíriť tak, aby bolo možné vyvíjať väčšie úsilie v oblasti prevencie. Ak má táto agentúra hrať účinnejšiu úlohu, je jasné, že je potrebné poskytnúť väčší a nie menší objem zdrojov. Realizácia spoločných operácií koordinovaných agentúrou (a ich dosah na základné práva a administratívne záruky stanovené v Kódexe schengenských hraníc) musí podliehať demokratickej kontrole zo strany Európskeho parlamentu a Agentúry EÚ pre základné práva (FRA).

1.11

EASO: Európsky podporný úrad pre azyl začal svoju činnosť len relatívne nedávno. Očakáva sa, že začne urýchlene vykonávať svoje úlohy s osobitným zreteľom na hľadanie udržateľných riešení a že bude pôsobiť proaktívne, pokiaľ ide o solidaritu v rámci EÚ, v súlade so svojimi povinnosťami stanovenými v nariadení o EASO. EASO musí byť schopný jasne identifikovať rozdiely v azylovom konaní v členských štátoch, ako aj rozdiely v právnych predpisoch a navrhnúť príslušné zmeny.

1.12

Prevencia a boj proti obchodovaniu s ľuďmi: EHSV takisto zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na odhodlaný boj proti organizovanej trestnej činnosti. Pri odhaľovaní a stíhaní osôb umožňujúcich obchodovanie s ľuďmi by sa nemalo šetriť so zdrojmi. V tejto súvislosti je veľmi dôležité, aby vlády tretích krajín poskytli pomoc.

1.13

Financovanie: EHSV zdôrazňuje, že otázka zastavenia a riadenia prílevu prisťahovalcov sa týka celej Európskej únie a táto skutočnosť sa musí prejaviť aj pri distribúcii finančných nákladov na nástroje, ktoré sú potrebné na uplatňovanie prísnej politiky. Výbor podporuje návrh Komisie, aby bolo riadenie Fondu pre azyl a migráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť od roku 2014 flexibilnejšie.

2.1

Prístup k spoločnej prisťahovaleckej politike musí byť globálny a musí zohľadňovať rôzne aspekty, ako sú: demografická situácia a situácia na trhoch práce, rešpektovanie ľudských práv, rovnaké zaobchádzanie a nediskriminácia, právne predpisy týkajúce sa prijímania nových prisťahovalcov, situácia neregulárnych prisťahovalcov, prijímanie a ochrana žiadateľov o azyl, boj proti zločineckým sieťam prevádzačov, spolupráca s tretími krajinami, európska solidarita, sociálna politika a integrácia.

2.2

Výbor s narastajúcim znepokojením poukazuje na udalosti, vyhlásenia a politické rozhodnutia z uplynulých rokov, pretože sa opäť šíri stará známa európska choroba – xenofóbia a vylučujúci nacionalizmus. Príslušníci menšín a prisťahovalci sú znevažovaní, urážaní a stávajú sa obeťami agresívnej a diskriminačnej politiky.

2.3

Otázka neregulárnej hospodárskej migrácie je mimoriadne závažná a komplexná, čoho dôkazom sú aj údaje v tabuľkách na konci tohto dokumentu. Okrem toho ide o problematiku, ku ktorej musí Európska únia pristupovať komplexne. Neregulárni prisťahovalci, ktorí prechádzajú cez južné hranice EÚ, sa naďalej snažia usadiť v iných členských krajinách EÚ.

2.4

V dôsledku skutočnosti, že v rámci schengenského priestoru neexistujú vnútorné hranice, sa otázka neregulárneho prisťahovalectva týka celej Európy, a preto ju treba riešiť prostredníctvom spoločnej európskej politiky.

2.5

EHSV dôsledne preskúmal otázku neregulárneho prisťahovalectva a prezentoval svoje postoje vo viacerých stanoviskách, ktoré boli schválené veľkou väčšinou.

2.6

Tieto stanoviská obsahujú analýzy prípadov neregulárneho prisťahovalectva do členských krajín EÚ, pričom upozorňujú, že neexistuje komplexná politika EÚ o neregulárnom prisťahovalectve a pokrok je veľmi pomalý na to, aby EÚ mohla mať k dispozícii spoločnú prisťahovaleckú a azylovú politiku a také právne predpisy, ktoré by boli do veľkej miery harmonizované. V rozsiahlej miere sa poukazuje aj na dôsledky tohto problému a navrhujú sa viaceré riešenia.

2.7

Tisíce neregulárnych prisťahovalcov vstupujú do EÚ po mori. To znamená, že otázka neregulárneho prisťahovalectva po mori, ktoré sa podľa agentúry Frontex sústreďuje najmä na región Euromed, sa musí riešiť osobitne.

2.8

Hlavným cieľom stanoviska je preskúmať jav neregulárneho prisťahovalectva po mori, poukázať na niektoré hlavné otázky spojené s neregulárnym prisťahovalectvom vo všeobecnosti a takisto hľadať komplexné riešenia, ktoré zabezpečia uplatňovanie bezpečnej prisťahovaleckej politiky, ktorá bude účinná, humánna a cenovo dostupná.

3.1.1

S neregulárnymi prisťahovalcami sa musí zaobchádzať tak, aby sa vždy rešpektovali ľudské práva, a to od okamihu ich záchrany alebo zadržania až dovtedy, kým získajú štatút ochrany, nachádzajú sa v neregulárnej situácii „bez papierov“ alebo sú repatriovaní do krajiny pôvodu. Neregulárna migrácia po mori má často za následok stratu na ľudských životoch. EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základné ľudské práva sa musia dodržiavať za každých okolností. EHSV navrhol, aby Agentúra pre základné práva monitorovala aj činnosti týkajúce sa kontroly na hraniciach a operácie agentúry FRONTEX. Výbor podporuje činnosti Konzultačného fóra agentúry FRONTEX a vyjadril záujem o spoluprácu.

3.2.1

Členské štáty a súkromné lode sú povinné zachrániť každého, kto je na mori v nebezpečenstve. To by sa malo vzťahovať aj na prisťahovalcov alebo prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi, ktorí dobrovoľne podstúpili riziko. Siete prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi vystavujú v mnohých prípadoch žiadateľov o azyl alebo neregulárnych prisťahovalcov veľkým rizikám. Agentúry a mimovládne organizácie informovali, že za takýchto okolností prichádzajú v Stredozemí každý rok o život tisíce ľudí, pričom v niektorých prípadoch im lode, ktoré sa nachádzali v blízkosti, neposkytli pomoc a nezachránili ich.

3.3.1

V prípadoch záchrany v medzinárodných vodách Stredozemia došlo v uplynulých rokoch k viacerým právnym a politickým roztržkám, ktoré zbytočne ohrozili životy mnohých osôb. EHSV zdôrazňuje, že otázka vylodenia sa musí riešiť na základe zásady, že vylodenie sa uskutočňuje na najbližšom bezpečnom mieste pod podmienkou, že príslušná krajina dodržiava všetky medzinárodné dohovory týkajúce sa ľudských práv a je monitorovaná organizáciami pre ľudské práva. Pokiaľ ide o misie agentúry Frontex, EHSV dôrazne nesúhlasí s tým, že migranti by mali byť vždy presunutí do tých členských štátov, na území ktorých sa realizujú misie. Takáto politika je problematická minimálne z dvoch dôvodov: (i) na členské štáty, ktoré už čelia veľkej záťaži, sa sústredí ešte väčší migračný tlak, a to do takej miery, že tie členské štáty, ktoré najviac potrebujú pomoc agentúry Frontex, by už ďalej nemohli hostiť misie tejto agentúry na svojom území, (ii) poškodzuje to zachránené osoby, keďže by museli byť premiestnené do krajiny hostiacej misiu agentúry Frontex namiesto toho, aby zostali na mieste, ktoré je za daných okolností najvhodnejšie (väčšinou najbližšie bezpečné miesto).

3.4.1

EHSV trvá na tom, že EÚ by mala mať naďalej spoločný azylový systém založený na vysokej miere harmonizácie právnych predpisov. Dublinské nariadenie určuje zodpovednosť členských štátov posudzujúcich žiadosti o azyl. Výbor už poukázal na to, že tento systém spôsobuje početné problémy. Bolo by potrebné spýtať sa žiadateľa, ktorý štát by podľa jeho želania mal posúdiť jeho žiadosť. V stanovisku k zelenej knihe (4) výbor navrhol, „aby mal žiadateľ o azyl slobodnú voľbu pri výbere krajiny, v ktorej podá žiadosť o azyl a aby z tohto dôvodu členské štáty už teraz uplatňovali humanitárnu doložku ustanovenú v článku 15 ods. 1 nariadenia“.

3.4.2

V oblasti spolupráce členských štátov začal vyvíjať činnosť Eurasil – skupina národných expertov pod vedením Komisie. Zriadením Európskeho fondu pre utečencov sa takisto vytvoril nástroj finančnej solidarity. Od roku 2014 bude mať Fond pre prisťahovalectvo a azyl k dispozícii viac prostriedkov a tiež väčšiu flexibilitu pre núdzové situácie.

3.4.3

Žiadosti uchádzačov o azyl týkajúce sa poskytnutia ochrany sa musia skúmať v súlade s právnymi predpismi EÚ o udelení azylu a poskytnutí medzinárodnej ochrany. Ochrana by sa mala poskytnúť osobám, ktoré ju skutočne potrebujú.

3.4.4

EHSV opakovane pripomína, že zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl na hraniciach, ako aj záruky, ktoré im majú byť poskytnuté, musia byť rovnaké ako v prípade osôb, ktoré svoju žiadosť o azyl predkladajú na území členského štátu.

3.4.5

Výbor požaduje zo strany EÚ väčší záväzok v boji proti kriminálnym sieťam, ktoré obchodujú s ľuďmi, ale domnieva sa, že v dôsledku niektorých politických opatrení v rámci „boja proti neregulárnemu prisťahovalectvu“ vzniká v oblasti európskeho azylu vážna kríza. EHSV už v niekoľkých stanoviskách uviedol (5), že boj proti neregulárnemu prisťahovalectvu by vo vzťahu k azylu nemal vytvárať nové prekážky a že úradníci zodpovední za kontrolu hraníc by mali absolvovať príslušné školenie, aby bolo právo na azyl zaručené.

3.4.6

EHSV podporuje návrhy UNHCR na vytvorenie skupín expertov v oblasti azylu, ktorí by sa zúčastňovali na všetkých operáciách na kontrolu hraníc, realizovaných zo strany EÚ.

3.4.7

Je mimoriadne dôležité zdôrazniť, že niekoľko tisíc osôb vstupujúcich na územie EÚ nežiada o udelenie azylu, pretože sú hospodárskymi migrantmi, a hlavným dôvodom, prečo vstupujú na územie EÚ, je pokračovať v ceste do iných európskych krajín, a nie zostať v krajine, do ktorej pôvodne prišli.

3.4.8

Partnerstvá v oblasti mobility by nemali znamenať, že partnerské krajiny musia hradiť všetky náklady spojené s procesom udeľovania azylu pre osoby prechádzajúce cez ich územie. EÚ by mala poskytnúť podporu prostredníctvom Fondu pre azyl. Tento fond by mal prispieť k vytvoreniu mechanizmov a štruktúr, ktoré umožnia, aby sa preskúmali žiadosti o udelenie azylu a aby sa o nich rozhodlo v prijateľnom časovom rozpätí v rámci záruk, ktoré poskytuje medzinárodné právo.

3.4.9

EHSV naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v prijímaní spoločného azylového systému s vysokou úrovňou harmonizácie právnych predpisov. Žiadosti o udeleniu azylu by sa mali skúmať nielen v krajinách vstupu, ale aj v iných členských štátoch. Bolo by potrebné spýtať sa žiadateľa, ktorý štát by podľa jeho želania mal posúdiť jeho žiadosť. V stanovisku k zelenej knihe (6) výbor navrhol, „aby mal žiadateľ o azyl slobodnú voľbu pri výbere krajiny, v ktorej podá žiadosť o azyl a aby z tohto dôvodu členské štáty už teraz uplatňovali humanitárnu doložku ustanovenú v článku 15 ods. 1 nariadenia“, čím by sa urýchlilo preskúmanie sťažností a odbremenila by sa administratíva v krajinách vstupu. EHSV podporuje spoluprácu EÚ s tretími krajinami v záujme zlepšovania ich azylových systémov a ich zosúladenia s medzinárodnými normami. V rámci vonkajšieho rozmeru azylovej politiky bol dosiahnutý pokrok v oblasti pomoci tretím krajinám pri zvládaní veľkého počtu utečencov (dôležité sú najmä regionálne programy ochrany) či premiestnením utečencov na území celej EÚ.

3.5.1

Návrat migrantov, ktorí vstúpili na územie EÚ neregulárne, je potrebné riešiť veľmi opatrne. V tejto súvislosti majú kľúčový význam repatriačné dohody uzatvorené s tretími krajinami, pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa v plnej miere dodržiavali práva vrátených migrantov.

3.5.2

Partnerstvá v oblasti mobility by mali umožniť postupy pre návrat, ktoré by boli založené najmä na dobrovoľnom návrate prostredníctvom zavedených podporných systémov (7). Pri uplatňovaní postupov pre nútený návrat sa musia v plnej miere rešpektovať ľudské práva repatriovaných osôb a brať do úvahy odporúčania Rady Európy (8).

3.5.3

Výbor žiada väčšiu transparentnosť v súvislosti s internačnými zariadeniami v EÚ i mimo nej, aby mohol byť UNHCR informovaný o situácii internovaných osôb a aby týmto osobám mohli pomáhať mimovládne organizácie. EHSV je toho názoru, že tehotné ženy a maloletí by mali mať špeciálnu ochranu a mali by byť umiestnení do vhodných zariadení, ktoré by sa mali zriadiť z finančnej podpory EÚ.

3.6.1

EHSV zdôrazňuje, že ide o celoeurópsky problém a nie iba o problém krajín Stredozemia, a to v neposlednom rade z toho dôvodu, že na základe Schengenskej dohody sa problém migrácie v oblasti Stredozemia musí riešiť prostredníctvom spoločného úsilia v rámci EÚ. Nejde len o preukázanie solidarity, ale o to, aby všetky členské štáty EÚ prevzali vlastnú zodpovednosť prostredníctvom spoločnej európskej politiky, ktorú by mala navrhnúť Komisia a schváliť Rada a Parlament.

3.6.2

Hranice členských štátov Európskej únie, ktoré zahŕňajú aj hranice členských štátov na pobreží Stredozemného mora, sú hranicami všetkých členských štátov EÚ, ktoré by mali byť spoločne zodpovedné za ich správne riadenie.

3.6.3

V tejto súvislosti by všetky členské štáty mali poskytovať pomoc a spolupracovať pri: (i) zaisťovaní prostriedkov potrebných na účinnú záchrannú službu na mori a pohraničnú kontrolu, (ii) skúmaní žiadostí o udelenie azylu v rámci svojich právomocí, (iii) výnimočných situáciách a realizácii postupov repatriácie a vyhostenia, (iv) premiestnení migrantov v rámci EÚ z malých členských štátov v oblasti Stredozemia, (v) boji proti organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s ľuďmi.

3.6.4

Toto prerozdelenie by sa malo uskutočniť na základe stáleho a zavedeného mechanizmu. Komisia by v tejto súvislosti mala predložiť legislatívny návrh na stály a účinný mechanizmus prerozdelenia v rámci EÚ na základe distribučného kľúča prerozdelenia žiadateľov o azyl, tak ako sa popisuje v správe Európskeho parlamentu o posilnenej solidarite v rámci EÚ v oblasti azylu – (2012/2032 INI). S cieľom zabezpečiť, že tento mechanizmus bude čo najúčinnejší, by tento legislatívny návrh mal takisto zohľadniť skúsenosti získané v rámci realizácie pilotného projektu EUREMA pre Maltu (9).

3.7.1

Európska únia by mala v maximálnej miere uplatniť svoj politický a hospodársky vplyv, a to najmä v krajinách, ktoré sú prijímateľmi významnej finančnej pomoci EÚ, a presvedčiť ich, aby spolupracovali v otázkach prisťahovalectva. Výbor sa domnieva, že partnerstvá v oblasti mobility musia zahŕňať štyri piliere globálneho prístupu: organizovanie a podpora legálnej migrácie a mobility, predchádzanie neregulárnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi a ich znižovanie, podpora medzinárodnej ochrany a posilnenie vonkajšieho rozmeru azylovej politiky a maximalizovanie vplyvu migrácie a mobility na rozvoj.

3.7.2

Riešenie problému musí ísť nad rámec politických opatrení týkajúcich sa preventívnych opatrení, ktoré majú prijať tretie krajiny, pričom je potrebné klásť väčší dôraz na rozvoj programov spolupráce, pokiaľ ide o podporu rastlinnej a živočíšnej výroby, malých a stredných podnikov atď. EÚ musí ukázať, že má k dispozícii politické páky potrebné na spoluprácu s krajinami, s ktorými má spolupracovať a ktoré dostávajú významnú finančnú pomoc, k spoločnému riešeniu problémov v oblasti bezpečnosti, organizovanej trestnej činnosti a neregulárneho prisťahovalectva. EHSV víta nedávnu dohodu s Marockým kráľovstvom a iniciatívu zriadiť partnerstvá v oblasti mobility medzi EÚ a Tuniskom, Egyptom a Líbyou. Bolo by však potrebné realizovať nezávislú štúdiu o účinnosti a vplyve partnerstiev v oblasti mobility, ktoré v súčasnosti fungujú. Výbor podporuje návrh Komisie zabezpečiť, aby partnerstvá v oblasti mobility disponovali účinným hodnotiacim mechanizmom. Na druhej strane by sa partnerstvá v oblasti mobility, ktoré predstavujú spoločné politické vyhlásenia, ktoré nie sú pre zúčastnené štáty právne záväzné, mali zmeniť na medzinárodné zmluvy. Výbor sa domnieva, že EÚ a členské štáty musia uzavrieť nové dohody s ostatnými krajinami tohto regiónu. Vzhľadom na zvláštny vzťah EÚ s Tureckom by mali byť medzi oboma stranami posilnené otázky týkajúce sa prisťahovalectva, predovšetkým pokiaľ ide o boj proti zločineckým skupinám.

3.7.3

Na zaručenie správneho fungovania administratívnych a súdnych postupov má kľúčový význam, aby EÚ vyžadovala od krajín pôvodu neregulárnych migrantov bezodkladné vystavovanie cestovných dokladov.

3.7.4

Táto otázka by mala byť zahrnutá aj do programu euro-stredozemskej konferencie vzhľadom na to, že značný počet neregulárnych prisťahovalcov vstupuje do EÚ cez tretie krajiny na pobreží Stredozemného mora.

3.7.5

Zároveň by sa mala poskytnúť pomoc niektorým tranzitným krajinám s cieľom umožniť im lepšie riadiť svoje hranice, vypracovať azylové systémy a vytvárať kapacitu potrebnú na to, aby mohli poskytovať ochranu tým, ktorí ju potrebujú.

3.8.1

Malo by sa pokračovať v reštrukturalizácii agentúry Frontex na riadnu Európsku agentúru pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, ktorá by mala rozsiahlejší mandát v oblasti koordinácie a prevencie. Na tento účel je potrebné dať jej k dispozícii primerané zdroje, ktoré jej umožnia poskytnúť požadovanú pomoc členským krajinám v južnej Európe snažiacim sa zvládať prílev prisťahovalcov. Zároveň je potrebné zvýšiť počet zamestnancov (vrátane príslušníkov pohraničnej stráže) a objem prostriedkov na elektronický monitoring a zaznamenávacie zariadenia. V tomto smere je potrebné intenzívnejšie pracovať na koncepcii vytvorenia tímov európskej pohraničnej stráže, tak ako sa to zdôrazňuje v správe Európskeho parlamentu o agentúre Frontex (A7-0278/2011). Okrem toho je potrebné náležite zvážiť využitie nových možností, ktorými agentúra Frontex disponuje (napr. nákup vybavenia).

3.8.2

Európska sieť hliadok, ktorá zabezpečuje bezpečnosť regionálnych hraníc, by sa mala posilniť, čím by sa umožnila modernizácia vnútroštátnych zdrojov a opatrení EÚ a zintenzívnila spolupráca na vnútroštátnej a európskej úrovni.

3.9.1

EASO musí umožňovať jasne identifikovať rozdiely v azylových postupoch členských štátov, ako aj legislatívne odlišnosti a navrhnúť potrebné zmeny. Tiež musí mať kompetencie na vypracúvanie návrhov spoločných hlavných usmernení pre výklad a uplatňovanie rozličných procedurálnych a vecných aspektov acquis EÚ v oblasti azylu, ako navrhuje Komisia vo svojej zelenej knihe.

3.9.2

Tento úrad by sa mohol stať dôležitým centrom výmeny osvedčených postupov, ako aj rozvoja činností odbornej prípravy v oblasti azylu, predovšetkým pre pohraničnú stráž. Takisto by mohol fungovať ako centrum monitorovania a analýzy výsledkov nových opatrení, ktoré rozvíja EÚ v oblasti azylu. Rovnako môže byť miestom, kde sa vytvoria a odkiaľ sa budú riadiť spoločné tímy odborníkov na problematiku azylu.

3.9.3

EASO musí fungovať v sieti, spolupracovať so skupinou Eurasil a udržiavať úzke vzťahy s UNHCR a špecializovanými mimovládnymi organizáciami.

3.9.4

Európsky podporný úrad pre azyl začal svoju činnosť len relatívne nedávno. Očakáva sa, že úrad začne bezodkladne plniť svoje úlohy s osobitným zreteľom na hľadanie udržateľných riešení a zabezpečí, aby sa náklady rozdelili medzi členské štáty, tak ako sa uvádza v predpisoch EASO. EASO musí zároveň pôsobiť proaktívne, pokiaľ ide o solidaritu v rámci EÚ, v súlade so svojimi povinnosťami stanovenými v nariadení o EASO.

3.10.1

Neregulárne prisťahovalectvo po mori je nebezpečné a ohrozuje životy ľudí. Tisíce osôb prišli o život pri plavbe cez Stredozemné more na plavidlách, ktoré nie sú vhodné pre plavbu po mori. Tieto nebezpečné cesty organizujú zločinecké siete, ktoré natlačia stovky ľudí (vrátane žien a detí) do člnov bez vhodného vybavenia a príslušenstva, z ktorých väčšina nie je vhodná pre plavbu po mori. V uznesení, ktoré prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (uznesenie č. 1872 (2012)) s názvom „Straty na životoch v Stredozemnom mori: kto je zodpovedný?“, sa veľmi podrobne popisuje úloha, ktorú zohrávajú prevádzači migrantov pri organizácii nebezpečnej plavby na člnoch cez Stredozemné more. Toto uznesenie by sa malo zohľadniť v záujme pochopenia závažnosti tejto otázky.

3.10.2

Je potrebné, aby členské štáty zaviedli veľmi prísne trestné stíhanie a trestanie osôb obchodujúcich s ľuďmi a prevádzačov by malo byť čo najprísnejšie vrátane trestu doživotného odňatia slobody. Osoby zneužité prevádzačmi treba vždy považovať za nevinné obete.

3.10.3

Prevádzanie ľudí podnecuje páchanie trestnej činnosti, pretože zločinecké siete, ktoré tieto cesty organizujú, vyberajú od všetkých pasažierov peniaze, a to často prostredníctvom vydierania a využívania nehumánnych praktík. EHSV zdôrazňuje, že EÚ by mala spolupracovať s krajinami odchodu a tranzitnými krajinami s cieľom rozbiť príslušné zločinecké siete. EHSV takisto dôrazne upozorňuje, že EÚ musí všetkými možnými prostriedkami zabrániť prevádzačom ľudí v tom, aby ďalej vyvíjali svoju činnosť a ohrozovali ľudské životy.

3.10.4

EÚ by takisto mala zvážiť uzavretie dohôd s tretími krajinami o vytvorení centier na prijímanie migrantov a poskytnúť finančnú podporu na ich zriaďovanie a prevádzku. Na účel identifikácie a starostlivosti môžu strediská zriadené v týchto krajinách fungovať v súčinnosti s inými prijímajúcimi centrami. IOM, UNHCR, Agentúra pre základné práva a špecializované mimovládne organizácie by mali dohliadať na fungovanie týchto centier.

3.10.5

EÚ musí okrem toho vyvíjať informačné iniciatívy s cieľom odrádzať potenciálnych neregulárnych prisťahovalcov od toho, aby vstupovali do EÚ neregulárne, pričom je potrebné ich informovať o tom, aké nebezpečenstvá a ťažkosti so sebou prináša neregulárne prisťahovalectvo. Potenciálni neregulárni prisťahovalci musia byť takisto informovaní o mimoriadne veľkých ťažkostiach, ktorým budú čeliť pri hľadaní práce v Európe, ak na územie EÚ vstúpia bez dokladov.

3.10.6

Organizácie zaoberajúce sa zvyšovaním informovanosti verejnosti v krajinách odchodu o uvedených otázkach, ako je napr. odrádzanie potenciálnych migrantov od toho, aby podnikali nebezpečné cesty, by mali dostávať morálnu a finančnú podporu.

3.10.7

EHSV by takisto chcel upozorniť na to, že by sa mali skúmať hlbšie príčiny problému, ktorý sa týka životnej úrovne v krajinách odchodu. Na tento účel by sa mali vypracovať osobitné programy. Táto problematika by sa mala ako celok zahrnúť do programu euro-stredozemskej konferencie.

3.11.1

Financovanie je potrebné na to, aby sa zastavil prílev prisťahovalcov a aby sa mu predchádzalo. Pri plánovaní záchytných centier je potrebné dbať na to, aby neregulárni migranti boli oddelení od utečencov, ktorí žiadajú o udelenie azylu. V lehote do 15 dní je takisto potrebné zabezpečiť ubytovanie pre mladistvé a zraniteľné osoby. Podľa talianskej štúdie, ktorú poskytla agentúra Frontex, predstavujú denné náklady na jedného neregulárneho prisťahovalca v priemere 48 EUR. Ak toto číslo vynásobíme 100 000, t. j. počtom prisťahovalcov, ktorí podľa agentúry Frontex (10) prichádzajú každý rok, a 365 za každý deň, celkové náklady dosahujú viac než 1,752 miliardy EUR ročne.

3.11.2

EHSV víta úsilie Európskej komisie zjednodušiť finančné nástroje vytvorením dvoch fondov, pričom jeden z nich je pre azyl a migráciu (11) a druhý pre vnútornú bezpečnosť (12). Tieto fondy dopĺňa horizontálne nariadenie, ktoré obsahuje súbor spoločných pravidiel v oblasti programovania, podávania správ, finančného hospodárenia, kontroly a hodnotenia (13). EHSV podporuje návrh Komisie stanoviť pre rozdeľovanie finančných zdrojov medzi členské štáty základnú sumu a ďalšiu sumu, ktorá by bola pohyblivá alebo flexibilná. Pokiaľ ide o flexibilnú čiastku, EHSV považuje za nevyhnutné, aby každý členský štát vypracoval ročný program prepojený s prioritami EÚ, ktorého súčasťou by bola spolupráca s ostatnými členskými štátmi. Výbor súhlasí s tým, aby mal Fond pre prisťahovalectvo a azyl od roku 2014 k dispozícii viac prostriedkov a tiež väčšiu flexibilitu pre núdzové situácie.

3.11.3

Plánovanými zmenami sa odstránia terajšie problémy, pretože programy na riadenie migračných tokov a zriaďovanie záchytných centier fungujú na ročnej báze. To isté platí pre financovanie a opatrenia. Na základe ročného plánu je však takmer nemožné dokončiť výstavbu zariadení určených na prijímanie a pobyt. Z toho dôvodu by sa takéto programy mali organizovať na flexibilnejšom základe.

3.11.4

Tretím krajinám ležiacim na migračnej trase vedúcej z krajiny, ktorá je miestom pôvodného odchodu, by sa mali poskytnúť finančné prostriedky na zriaďovanie centier určených na prijímanie a pobyt.

So zreteľom na uvedený ekonomický príklad je potrebné vyčleniť z rozpočtu EÚ finančné prostriedky na zabezpečenie monitorovania a prijímania prevenčných opatrení (hliadkové člny, pobrežné strážne stanice, vrtuľníky) a takisto treba dbať na to, aby Frontex a EASO mali k dispozícii primerané ročné rozpočty na plnenie svojich úloh v plnom rozsahu. Je potrebné zabezpečiť, aby krajiny vstupu mali k dispozícii finančné prostriedky na to, aby mohli účinne bojovať proti zločineckým sieťam a mohli zaistiť dobré podmienky pre vstupujúcich migrantov.

—

25.4.2002 na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o otvorenej metóde koordinácie imigračnej politiky Spoločenstva“ (neoficiálny preklad); spravodajca: pán Pariza Castaños, Ú. v. ES C 221, 17.9.2002.

—

29.1.2004 na tému: „Návrh nariadenia Rady o vytvorení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach“, hlavný spravodajca: pán Pariza Castaños, Ú. v. EÚ C 108, 30.4.2004.

—

27.10.2004 na tému: „Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 2002/463/ES, ktorým sa prijíma akčný program pre administratívnu spoluprácu v oblasti vonkajších hraníc, víz, azylu a imigrácie (program ARGO)“, spravodajca: pán Pariza Castaños, Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005.

—

12.3.2008 na tému „Zelená kniha o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme“, spravodajkyňa: pani Le Nouail Marlière, Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008.