4.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/1

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32014M7111. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

4.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/1

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32014M7112. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

4.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/2

1.

Nezamestnanosť mladých ľudí naďalej predstavuje veľkú výzvu pre EÚ a jej členské štáty. Nezamestnanosť mladých ľudí bola v štátoch EÚ 28 (1) v auguste 2013 na úrovni 23,3 %, pričom existovali veľké rozdiely medzi členskými štátmi i regiónmi v rámci nich (2).

2.

Hospodárska kríza zasiahla mladých ľudí neprimerane tvrdo. Vo všetkých členských štátoch EÚ je miera nezamestnanosti mladých ľudí vo všeobecnosti oveľa vyššia ako miera nezamestnanosti ostatných vekových skupín. Na konci roka 2012 bola miera nezamestnanosti mladých ľudí 2,6-krát vyššia než celková miera nezamestnanosti (3).

3.

Tento vývoj má vážne dôsledky nielen pre dotknutých jednotlivcov, ale aj pre spoločnosť a hospodárstvo v širšom zmysle. Dlhodobá nezamestnanosť môže zintenzívniť marginalizáciu, vedúcu k chudobe a vyššiemu nebezpečenstvu sociálneho vylúčenia. Keďže neúčasť na pracovnom trhu môže viesť k tomu, že sa niektorí mladí ľudia rozhodnú nezúčastňovať na živote občianskej spoločnosti, prípadne aj k ďalšej sociálnej fragmentácii, vážne riziká existujú aj pre komunity.

4.

Jedným z najvýznamnejších problémov, ktorému mladí ľudia v Európe v dôsledku krízy čelia, je výzva v podobe nedostatku pracovných miest a pracovných skúseností. Takisto existujú narastajúce rozdiely medzi zručnosťami, ktoré niektorí zamestnávatelia vyhľadávajú, a zručnosťami, ktorými potenciálni zamestnanci disponujú.

5.

Uznala boj proti nezamestnanosti mladých za „osobitný a bezodkladný cieľ“ a podčiarkla, že je dôležité, aby sa venovala „náležitá pozornosť tomu, aby sa do pracovného trhu zapájali skupiny zraniteľných mladých ľudí, ktoré čelia osobitným výzvam“ (4).

6.

Mladí ľudia zapájaním sa do športu získavajú špecifické osobné a profesionálne zručnosti a spôsobilosti, ktoré zvyšujú šancu zamestnať sa. Zahŕňajú osvojovanie si návykov učenia sa, sociálne a občianske spôsobilosti, vodcovstvo, komunikáciu, tímovú prácu, disciplínu, kreativitu, podnikavosť. Šport takisto poskytuje profesionálne vedomosti a zručnosti v oblastiach ako marketing, manažment, verejný poriadok a bezpečnosť. Všetkými týmito zručnosťami a spôsobilosťami sa aktívne podporuje účasť, vývoj a pokrok mladých ľudí v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti, a to spôsobom, ktorý je primeraný a uplatniteľný na pracovnom trhu a vyhľadávaný zamestnávateľmi.

7.

Základom organizácie, správy a realizácie športových aktivít v Európe je tradične dobrovoľnícka činnosť. Podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2011 (5) takmer štvrtina tých, ktorí sa zapájajú do dobrovoľníckej činnosti (24 %), je aktívna v oblasti športu. Práca dobrovoľníkov v športe, ktorá sa vykonáva najmä na amatérskej úrovni a prostredníctvom klubov, má zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska i z hľadiska demokracie významnú hodnotu.

8.

Šport je univerzálny a neobmedzujú ho žiadne kultúrne alebo socioekonomické hranice. Má medzinárodný charakter a priťahuje široké spektrum rozmanitých ľudí. Športové aktivity sú preto výborným prostriedkom na integráciu menšín a marginalizovaných skupín. Šport pôsobí na náladu povznášajúco a môže významne prispievať k pocitu spolupatričnosti, pričom pomáha vnášať do komunít stabilitu, súdržnosť a pokoj.

9.

Sektor športu vrátane dobrovoľníckej činnosti v športe predstavuje v rámci národných hospodárstiev merateľnú a významnú hospodársku a sociálnu hodnotu. Stále viac informácií nasvedčuje tomu, že šport výrazne prispieva k európskemu hospodárstvu, je dôležitým hnacím motorom v oblasti rastu a zamestnanosti, ovplyvňuje sociálnu súdržnosť a kvalitu života, a tak jasným spôsobom prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 (6).

10.

Podľa nedávnej štúdie o hospodárskom raste a zamestnanosti v EÚ (7), ktorá sa uskutočnila v rámci celej EÚ, podiel pridanej hodnoty v EÚ súvisiacej so športom predstavuje 1,76 % (8). Podiel zamestnanosti, ktorá súvisí so športom, je v EÚ 2,12 %. Ak sa zohľadnia násobiace účinky, podiel športu stúpne až na 2,98 % celkovej hrubej pridanej hodnoty v EÚ. Podľa tejto štúdie je tak podiel športu na európskej pridanej hodnote porovnateľný so súčtom podielov poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva, pričom každé šesťdesiate euro, ktoré je v EÚ vyprodukované a zarobené, súvisí so športom.

11.

Šport je odolným sektorom hospodárstva. Počas rozdielnych etáp ekonomického cyklu zostáva miera účasti na športe pomerne stabilná. Šport je štruktúrovaný cez systém športových podujatí a aktivít, ktoré organizujú športové organizácie, a to od amatérskej úrovne až po vrcholové podujatia. Tieto podujatia si zachovávajú svoju popularitu, najmä u mladých ľudí, a to aj v prípade, že hospodárske podmienky sú náročné. Aj keď športové podujatia môžu byť ovplyvnené kolísavými hospodárskymi podmienkami, ich rámec a športové aktivity zostávajú stabilné.

12.

Šport disponuje potenciálom na vytváranie pracovných miest a podporu miestneho hospodárskeho rozvoja prostredníctvom výstavby a údržby športových zariadení, organizovania športových podujatí, priemyslu trhových aktivít v súvislosti so športovým tovarom a službami a súvisiacich činností v ostatných sektoroch. Infraštruktúra súvisiaca so športovými podujatiami a aktivitami (na miestnej úrovni), ak sa naplánuje starostlivo s multifunkčným zámerom a jasnou predstavou o jej budúcej funkcii, môže pomôcť stabilizovať a stimulovať hospodárstvo.

13.

Šport má účinky presahovania aj na ďalšie sektory. Športové podujatia a šampionáty majú vo všeobecnosti pozitívne účinky na sektory ako cestovný ruch, doprava, médiá, verejná infraštruktúra atď. Takisto dokážu spájať ľudí a vytvárať pocit spolupatričnosti a spoločného úspechu. Šport môže preto významne prispieť k uľahčeniu snáh EÚ o zotavenie sa zo súčasných hospodárskych ťažkostí.

14.

Šport môže zohrávať dôležitú úlohu v riešení naliehavého problému nezamestnanosti mladých ľudí a byť impulzom pre hospodárske oživenie, a to vzhľadom na význam sektora športu pre hospodárstvo a možností, ktoré tento sektor ponúka mladým ľuďom – vrátane tých, ktorí sú obzvlášť zraniteľní a znevýhodnení – na nadobudnutie užitočných zručností a vedomostí. Aby sa mohlo zareagovať na uvedené výzvy, je potrebná široká škála opatrení, ktoré zahŕňajú mobilizáciu rôznych zainteresovaných strán.

15.

Účasť na dobrovoľníckych činnostiach, aj keď nie je náhradou za platené zamestnanie, môže poskytnúť občanom nové zručnosti, čím pozitívne prispeje k ich zamestnateľnosti a posilní ich pocit spoločenskej príslušnosti. Zapojením sa do športu, najmä na amatérskej úrovni – či už ako účastník, pomocník alebo organizátor – sa vytvárajú kľúčové osobné zručnosti a spôsobilosti. Dobrovoľnícka činnosť v športe v podobe neformálneho a informálneho učenia sa pomáha mladým ľuďom získať zručnosti a spôsobilosti, ktoré dopĺňajú formálne vzdelanie.

16.

Šport poskytuje prostredie, v rámci ktorého si môžu mladí ľudia zdokonaľovať tieto zručnosti a zlepšiť tak zamestnateľnosť a budúcu produktivitu, a to v čase, keď sú podmienky na pracovnom trhu extrémne náročné, pracovných príležitostí je málo a príležitosti rozvíjať zručnosti v praxi sú obmedzené.

17.

Zapojením sa do športu, hlavne do športu na jeho amatérskej úrovni, sa umožní mladým ľuďom využiť svoju energiu, túžby a prirodzený entuziazmus spôsobom, ktorý je konštruktívny a je prínosom pre komunity, v ktorých žijú. Tým, že mladým ľuďom, najmä tým, ktorí sú bez plateného zamestnania alebo príležitosti na primerané vzdelanie a odbornú prípravu, poskytne pozitívne a konštruktívne zameranie v rámci komunity, môže pomôcť riešiť sociálne problémy, ktorým mladí ľudia čelia v členských štátoch, ako sú napríklad sociálna fragmentácia a predsudky voči špecifickým skupinám.

18.

Investície malého rozsahu z verejných peňazí do miestnych športových zariadení a podpora športových klubov v rámci komunít môže priniesť značný úžitok v podobe silnejších, bezpečnejších a súdržnejších komunít.

19.

Účasť na národných a medzinárodných športových podujatiach a ich organizovanie, ako aj zapojenie sa do rozvoja a udržiavania športovej infraštruktúry – miestnej, ako aj národnej – môže byť jedným z kľúčových faktorov vytvárania nových pracovných miest, a to predovšetkým pre mladých ľudí.

20.

Si vymieňali pozitívne skúsenosti a osvedčené postupy týkajúce sa:

21.

Podporovali politické opatrenia zamerané na rozvoj pracovných zručností prostredníctvom športu. Podporovali v tejto súvislosti dobrovoľnícke organizácie a/alebo športové kluby, ako aj športové aktivity a/alebo podujatia – na amatérskej a/alebo profesionálnej úrovni.

22.

Preskúmali spôsoby, ako zlepšiť metódy vzdelávania budúcich športových profesionálov a dobrovoľníkov v športe, a podporili získavanie poznatkov v praxi s cieľom rozvíjať zručnosti, ktoré je možné uznať v rámci národných kvalifikačných rámcov. Tieto zručnosti by sa mohli uviesť v európskom kvalifikačnom rámci, aby sa zlepšila medzinárodná transparentnosť a mobilita dotknutých mladých ľudí. Takisto by sa mal preskúmať potenciál uznávania zručností nadobudnutých formou informálneho a neformálneho učenia sa v športe.

23.

Podporili strategické investície do športu v príslušných prípadoch využívaním možností, ktoré poskytujú nástroje financovania EÚ vrátane štrukturálnych fondov EÚ (najmä Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja) a finančných nástrojov EÚ ako napríklad financovanie cez Európsku investičnú banku.

24.

Podporili účinnú vnútornú spoluprácu v rámci verejných orgánov pôsobiacich v sektoroch, ktoré sa zaoberajú sociálnymi záležitosťami, otázkami týkajúcimi sa mládeže, zamestnanosti a hospodárskymi otázkami, s cieľom zvýšiť povedomie o sociálnej a hospodárskej úlohe športu.

25.

Podporili medziodvetvové zapojenie sa do dialógu s odborníkmi z oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, politiky zameranej na mládež a zamestnanosti s cieľom preskúmať rozvoj zručností a spôsobilostí.

26.

Naplno využili program Erasmus+ ako príležitosť na rozvoj osobných a profesionálnych zručností a spôsobilostí.

27.

Určili možnosti financovania športu s cieľom podporiť sociálne začlenenie a zamestnanosť mladých ľudí, a to prostredníctvom štrukturálnych fondov (najmä Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja) alebo iných finančných mechanizmov EÚ, ako napríklad financovanie cez Európsku investičnú banku, predovšetkým pokiaľ ide o rozvoj a, pokiaľ je to vhodné, udržiavanie športovej infraštruktúry malých rozmerov v mestách a veľkomestách, určenej pre verejnosť, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať sociálne znevýhodneným oblastiam. Takáto infraštruktúra malých rozmerov môže pomôcť naplniť niekoľko cieľov v sociálnej oblasti, ako napríklad vytváranie pracovných miest, sociálne začlenenie a zlepšenie zdravotného stavu.

28.

Posilnili dialóg a spoločné iniciatívy s kľúčovými subjektmi, najmä športovými organizáciami, priemyslom zameraným na športový tovar a mládežníckymi organizáciami, v záujme ďalšieho rozvoja priaznivého prostredia na prilákanie mládeže do sektoru športu.

29.

Zohľadnili, ako sa v kontexte budúcej práce na úrovni EÚ týkajúcej sa oblasti športu možno v čase vysokej nezamestnanosti mladých ľudí čo najúčinnejšie venovať príspevku športu k rozvoju zručností mladých ľudí a zachovaniu komunít so schopnosťou sociálneho začlenenia.

30.

Usporiadala medziodvetvový seminár na vysokej úrovni o príspevku športu k vytváraniu pracovných miest a boju s nezamestnanosťou v EÚ, najmä nezamestnanosťou mladých ľudí.

31.

Na základe prebiehajúcej spolupráce EÚ na úrovni odborníkov pripravila štúdiu o príspevku športu k zamestnateľnosti mladých ľudí v kontexte stratégie Európa 2020.

4.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/6

1.

sloboda a pluralita médií sú základné hodnoty zakotvené v Charte základných práv Európskej únie. Médiá zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní transparentnosti a kontrolovateľnosti, ovplyvňujú verejnú mienku a účasť občanov na procese rozhodovania a ich príspevok k nemu, a preto je ich sloboda a pluralita životne dôležitým pilierom demokracie;

2.

v posledných rokoch sa v Európskej únii zaznamenalo niekoľko výziev týkajúcich sa slobody a plurality médií. Na niektoré z nich sa upriamila pozornosť vďaka súdnym konaniam, oficiálnym vyšetrovaniam, správam Európskeho parlamentu a mimovládnych organizácií, ako aj rokovaniam v národných parlamentoch a v Európskom parlamente;

3.

transparentnosť vlastníckych vzťahov a zdrojov financovania médií má zásadný význam pri zabezpečovaní slobody a plurality médií;

4.

pre zaručenie slobody médií je životne dôležité zabezpečiť ochranu novinárov pred nenáležitým ovplyvňovaním, a jej význam sa stupňuje v časoch hospodárskej krízy a transformácie mediálneho sektora;

5.

zásadnou súčasťou slobody médií je zaručenie adekvátnej ochrany novinárskych zdrojov;

6.

regulačný rámec EÚ pre audiovizuálne mediálne služby, ktorý tvorí smernica o audiovizuálnych mediálnych službách, prispieva k podpore slobody a plurality médií. Pri presadzovaní tohto rámca zohrávajú kľúčovú úlohu príslušné regulačné orgány pre audiovizuálnu oblasť v členských štátoch;

7.

Komisia finančne podporila niekoľko štúdií, správ, projektov a koordinovaných činností v oblasti slobody a plurality médií;

8.

Rada Európy vykonáva v oblasti slobody a plurality médií veľmi dôležitú prácu. V memorande o porozumení z roku 2007 medzi Radou Európy a Európskou úniou sa sloboda prejavu a informácií označila za jednu zo spoločných priorít a hlavných oblastí spolupráce;

9.

internet občanom uľahčuje prístup k informáciám a ponúka im nové možnosti zapojiť sa, debatovať a formovať názory. Tento fenomén prispieva k slobode prejavu a posilňuje pluralitu názorov, vznikli však nové výzvy súvisiace so spôsobom, ako ľudia získavajú a hodnotia informácie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať možným negatívnym účinkom nadmernej koncentrácie v tomto sektore, ako aj stále silnejšej pozície tých služieb a ich poskytovateľov, ktorí selektujú informácie (gatekeepers);

10.

internet je zo svojej podstaty globálny a tieto problémy sa nedajú udržať v geograficky vymedzených hraniciach.

11.

vysoká úroveň nezávislosti a plurality médií je nevyhnutná nielen pre demokraciu, ale že prispieva aj k posilneniu hospodárskeho rastu a jeho udržateľnosti;

12.

Rada Európy zohráva dôležitú úlohu pri určovaní noriem v oblasti slobody a plurality médií a malo by sa ďalej pokračovať v spolupráci s touto organizáciou a rozvíjať ju;

13.

občania musia mať jednoduchý prístup k informáciám o vlastníctve médií ako i o ďalších subjektoch alebo osobách, ktoré z tohto vlastníctva profitujú, aby si mohli utvoriť zasvätený názor na poskytované informácie. V tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu mediálna gramotnosť;

14.

spolupráca a vymieňanie si najlepších postupov medzi regulačnými orgánmi pre audiovizuálnu oblasť a ďalšími relevantnými príslušnými orgánmi prispieva k fungovaniu jednotného trhu EÚ a otvorenému a pluralitnému mediálnemu prostrediu;

15.

zabezpečenie vysokej úrovne slobody a plurality médií je nevyhnutné pre kredibilitu EÚ v rokovaniach s pristupujúcimi krajinami a na medzinárodných fórach.

16.

zelenú knihu Komisie – Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny svet: rast, tvorba a hodnoty (1).

17.

nezávislé správy skupiny na vysokej úrovni pre slobodu a pluralitu médií (2) a fóra pre budúcnosť médií (3).

18.

zabezpečili nezávislosť svojich regulačných orgánov pre audiovizuálnu oblasť;

19.

prijali vhodné opatrenia na dosiahnutie skutočnej transparentnosti, pokiaľ ide o vlastníctvo médií;

20.

prijali vhodné opatrenia na ochranu práva novinárov chrániť svoje zdroje a na ochranu novinárov pred nenáležitým ovplyvňovaním;

21.

v závislosti od vnútroštátnej situácie prijali vhodné opatrenia s cieľom zabrániť možným negatívnym dôsledkom nadmernej koncentrácie vlastníctva médií.

22.

naďalej podporovala projekty s cieľom posilniť ochranu novinárov a pracovníkov v médiách;

23.

naďalej podporovala nezávislý monitorovací nástroj zameraný na hodnotenie rizík pre pluralitu médií v EÚ (monitorovanie plurality médií), ktorý využíva Európsky univerzitný inštitút vo Florencii, a nabáda členské štáty a všetky relevantné zainteresované strany, aby ho využívali tiež;

24.

posilnila prostredníctvom nelegislatívnych činností (4) spoluprácu regulačných orgánov členských štátov pre audiovizuálnu oblasť a podporovala najlepšie postupy, pokiaľ ide o transparentnosť vlastníctva médií;

25.

vyhodnocovala účinnosť týchto opatrení s cieľom zvážiť prípadné ďalšie kroky.

26.

chránili, podporovali a uplatňovali hodnoty zakotvené v Charte základných práv EÚ a v tomto kontexte sa venovali výzvam týkajúcim sa slobody a plurality médií v celej EÚ v plnom súlade so zásadou subsidiarity.

4.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/8

4.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/9

1.

Komisia prijala 5. februára 2013 dva návrhy: jedným bola smernica Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (1) („navrhovaná smernica“), a druhým bolo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (2) („navrhované nariadenie“), ďalej spoločne len „návrhy“. Tieto návrhy boli 12. februára 2013 odoslané na konzultácie európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

2.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že s ním Komisia viedla konzultácie a že bol odkaz na tieto konzultácie zahrnutý do preambúl týchto návrhov.

3.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov mal pred prijatím týchto návrhov príležitosť poskytnúť Komisii svoje neformálne pripomienky. Niektoré z týchto pripomienok boli zohľadnené.

4.

Pranie špinavých peňazí vo všeobecnosti znamená konverziu príjmov z trestnej činnosti na zdanlivo čisté peňažné prostriedky, zvyčajne prostredníctvom finančného systému (3). Prebieha to tak, že sa zakryje zdroj peňazí, zmení sa ich podoba, alebo sa premiestnia na miesto, kde je menej pravdepodobné, že upútajú pozornosť. Financovanie terorizmu je poskytovanie alebo zhromažďovanie finančných prostriedkov akýmkoľvek spôsobom, priamo alebo nepriamo, s úmyslom použiť ich alebo s vedomím, že sa majú použiť na spáchanie teroristických činov (4).

5.

Na úrovni EÚ boli od roku 1991 zavedené právne predpisy s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Tieto trestné činy sa považujú za hrozbu pre integritu a stabilitu finančného sektora, a vo všeobecnosti za hrozbu pre vnútorný trh. Právnym základom týchto návrhov je článok 114 ZFEÚ.

6.

Pravidlá EÚ zamerané na predchádzanie praniu špinavých peňazí sú do veľkej miery založené na normách, ktoré prijala Finančná akčná skupina (FATF) (5). Cieľom týchto návrhov je uplatňovať v EÚ revidované medzinárodné normy proti praniu špinavých peňazí, ktoré zaviedla FATF vo februári 2012. Súčasná smernica, takzvaná tretia smernica o boji proti praniu špinavých peňazí (6), je v platnosti od roku 2005. Poskytuje európsky rámec pre medzinárodné normy FATF.

7.

Tretia smernica o boji proti praniu špinavých peňazí sa vzťahuje na finančný sektor (úverové inštitúcie, finančné inštitúcie), ako aj na odborníkov, ako sú právnici, notári, účtovníci, realitní makléri, kasína a obchodné spoločnosti. Jej pôsobnosť sa vzťahuje aj na všetkých poskytovateľov tovaru pri platbách v hotovosti nad 15 000 EUR. Všetci títo adresáti sa považujú za „povinné subjekty“. Podľa smernice musia tieto povinné subjekty identifikovať a overiť totožnosť zákazníkov (tzv. povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi) a konečných vlastníkov, a monitorovať finančné transakcie zákazníkov. Ďalej obsahuje povinnosť ohlásiť podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu príslušným finančným spravodajským jednotkám (FIU), ako aj ďalšie súvisiace povinnosti. V smernici sa stanovujú aj ďalšie požiadavky a záruky (napríklad požiadavka vykonávať zvýšenú povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi) v prípade situácií s vyšším rizikom.

8.

V navrhovanej smernici sa rozširuje pôsobnosť súčasného rámca a zameriava sa na posilnenie týchto povinností, napríklad zahrnutím prevádzkovateľov služieb v oblasti hazardných hier a sprostredkovateľov tovarov u povinných subjektov s prahovou hodnotou 7 500 EUR, vyžadujú sa informácie o skutočnom vlastníctve, sprísňujú sa požiadavky na „politicky exponované osoby“ a zavádzajú sa požiadavky na kontrolu rodinných príslušníkov a blízkych známych všetkých politicky činných osôb. Zoznam predikatívnych (7) trestných činov v oblasti prania špinavých peňazí bol rozšírený o daňové trestné činy týkajúce sa priamych a nepriamych daní.

9.

Navrhovaným nariadením sa nahrádza nariadenie (ES) č. 1781/2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (ďalej len ako „nariadenie o prevodoch finančných prostriedkov“), ktorého cieľom je zlepšiť vysledovateľnosť platieb. Nariadenie o prevodoch finančných prostriedkov dopĺňa ďalšie opatrenia tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí tým, že sa ním zabezpečuje, aby mali príslušné orgány presadzovania práva a/alebo orgány zodpovedné za trestné stíhanie bezodkladne k dispozícii základné údaje o príkazcovi prevodov finančných prostriedkov, ktoré im pomáhajú pri odhaľovaní, vyšetrovaní a trestnom stíhaní teroristov alebo iných páchateľov trestných činov a pri vysledovaní majetku teroristov.

98.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva význam politík zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí v záujme hospodárskej a finančnej prestíže členských štátov. Zdôrazňuje však, že je potrebné zamerať sa na legitímny cieľ, ktorým je dosiahnutie transparentnosti platobných zdrojov, finančných vkladov a prevodov na účel boja proti terorizmu a praniu špinavých peňazí, a zároveň zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek na ochranu údajov.

99.

Oba návrhy by sa mali zaoberať týmito aspektmi:

100.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v súvislosti s návrhom smernice ďalej odporúča:

101.

Pokiaľ ide o navrhované nariadenie, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov ďalej odporúča:

4.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/13

1.

Komisia 21. januára 2013 prijala návrh rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou o drogových prekurzoroch (ďalej len „návrh“) (1). Návrh bol v ten istý deň odoslaný európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov na konzultáciu.

2.

V návrhu je zahrnuté znenie dohody medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou o drogových prekurzoroch (ďalej len „dohoda“) (2). Príloha II k dohode obsahuje zoznam vymedzení pojmov a zásad týkajúcich sa ochrany údajov (ďalej len „zásady ochrany údajov“) (3).

3.

Komisia predtým uskutočnila konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov. Toto stanovisko vychádza z odporúčaní poskytnutých pri danej príležitosti a zo stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov ku zmenám nariadenia o vnútornom a vonkajšom obchode EÚ s drogovými prekurzormi (4).

4.

Cieľom dohody je ďalšie posilnenie spolupráce medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou pri zabránení zneužívania látok, ktoré sa využívajú na nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok (ďalej len „drogové prekurzory“) zo zákonného obchodu.

5.

Na základe Dohovoru OSN z roku 1988 proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami (ďalej len „dohovor z roku 1988“) (5) sa v rámci dohody umožní koordinovať postupy monitorovania obchodu a vzájomnú pomoc medzi príslušnými orgánmi zmluvných strán (Európskej únie a Ruskej federácie), ako aj vedecko-technickú spoluprácu a vytvorenie spoločnej skupiny odborníkov na kontrolu.

35.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta ustanovenia týkajúce sa ochrany osobných údajov uvedené v texte dohody a začlenenie zásad ochrany údajov, ktoré musia strany dodržiavať, do prílohy.

36.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov navrhuje začleniť výslovný odkaz na uplatniteľnosť právnych predpisov jednotlivých štátov EÚ, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES, v oblasti prenosov osobných údajov od EÚ ruským orgánom a spracúvania osobných údajov orgánmi EÚ. Takisto navrhuje začleniť odkazy na články 7 a 8 Charty základných práv EÚ.

37.

Takisto odporúča v článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 3 špecifikovať všetky kategórie osobných údajov, ktoré sa môžu vymieňať. Ďalej by sa do dohody alebo do jej prílohy II mali začleniť ďalšie záruky, ako sú kratšie obdobia uchovávania údajov a prísnejšie bezpečnostné opatrenia pre údaje týkajúce sa podozrivých transakcií. V dohode by mali byť jasne stanovené ďalšie účely, na ktoré možno údaje podľa článku 5 ods. 3 spracúvať a ktoré by mali byť v súlade s pôvodným účelom, na ktorý boli údaje prenesené.

38.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov takisto víta zákaz uchovávania údajov dlhšie, než je to potrebné, ako je to uvedené v článku 5 ods. 2 dohody, ale odporúča uviesť aspoň maximálne obdobia uchovávania údajov.

39.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta začlenenie povinných zásad ochrany údajov. Odporúča ich však doplniť takto:

41.

Takisto by sa malo osobitne uviesť, že dozorné orgány pre ochranu údajov zmluvných strán by mali spoločne preskúmavať vykonávanie dohody, a to buď v rámci spoločnej skupiny odborníkov na kontrolu, alebo v rámci samostatného postupu. Ďalej, ak nie je dostatočne zaistená nezávislosť príslušného ruského dozorného orgánu, malo by sa osobitne uviesť, že orgány pre ochranu osobných údajov jednotlivých štátov EÚ by sa mali podieľať na dozore nad plnením dohody ruskými orgánmi. Výsledky skúmania by sa mali podľa potreby oznámiť Európskemu parlamentu a Rade, a to pri plnom zachovaní dôvernosti.

42.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov takisto odporúča doplniť článok 12 dohody o ustanovenie, ktorým sa stranám umožní pozastaviť alebo vypovedať dohodu v prípade nesplnenia povinností druhej strany vyplývajúcich z dohody vrátane dodržiavania zásad ochrany údajov.

4.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/15

1.

Komisia 7. decembra 2012 prijala oznámenie s názvom Posilnenie spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ: európsky model výmeny informácií (EIXM) (ďalej len „oznámenie“) (1). V rovnaký deň Komisia prijala správu o vykonávaní rozhodnutia Rady 2008/615/SSV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (ďalej len „prümské rozhodnutie“) (2). K tejto správe nebudú v tomto stanovisku uvedené samostatné pripomienky, ale je tu uvedená na účely lepšieho pochopenia kontextu.

2.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov mal pred prijatím oznámenia možnosť poskytnúť svoje neformálne pripomienky. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že niektoré z jeho pripomienok boli v tomto oznámení zohľadnené.

3.

Cieľom Štokholmského programu (3) je čeliť budúcim výzvam a ďalej činnosťou zameranou na záujmy a potreby občanov posilňovať oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V súlade s článkom 68 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) (4) sa ním stanovujú priority EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí na obdobie rokov 2010 – 2014 a vymedzujú strategické usmernenia pre legislatívne a operačné plánovanie v rámci oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

4.

V Štokholmskom programe sa obzvlášť uznáva potreba súdržnosti a konsolidácie pri rozvoji riadenia a výmeny informácií v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ a Rada a Komisia sa vyzývajú na vykonávanie stratégie riadenia informácií v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorá zahŕňa aj režim silnej ochrany údajov. V tomto kontexte sa Štokholmským programom Komisia takisto vyzýva, aby posúdila potrebu európskeho modelu výmeny informácií (EIXM) založeného na hodnotení existujúcich nástrojov v oblasti výmeny informácií v EÚ. Na základe tohto hodnotenia je možné určiť, či uvedené nástroje fungujú podľa pôvodného zámeru a plnia ciele stratégie riadenia informácií (5).

5.

V nadväznosti na Štokholmský program uverejnila Komisia v júli 2010 oznámenie (6) (ďalej len „oznámenie z roku 2010“), v ktorom sa poskytuje úplný prehľad o platných, zavádzaných, alebo uvažovaných opatreniach na úrovni EÚ, ktoré upravujú zhromažďovanie, ukladanie a cezhraničnú výmenu osobných informácií na účely presadzovania práva a riadenia migrácie.

6.

Toto oznámenie reaguje na výzvu Štokholmského programu a nadväzuje na oznámenie z roku 2010 s cieľom zhodnotiť, ako v praxi funguje cezhraničná výmena informácií v EÚ a odporučiť možné opatrenia na zlepšenie.

37.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov oceňuje všeobecnú pozornosť, ktorá sa v oznámení venuje ochrane údajov a v rámci ktorej sa zdôrazňuje potreba zabezpečenia vysokej kvality údajov, bezpečnosti údajov a ochrany údajov, a pripomína, že pravidlá ochrany, bezpečnosti a kvality údajov, ako aj účely, na ktoré sa majú nástroje používať, sa musia dodržiavať bez ohľadu na kombináciu alebo postupnosť použitú na výmenu informácií.

38.

Európsky dozorný úradník na ochranu údajov takisto:

4.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/17

1.

Komisia 18. marca 2013 prijala zmenený návrh týkajúci sa smernice o transparentnosti opatrení regulujúcich stanovovanie cien liekov na humánne použitie a ich zaraďovanie do pôsobnosti verejných systémov zdravotného poistenia (ďalej len „navrhovaná smernica“) (1). Tento návrh bol 19. marca 2013 odoslaný na konzultáciu európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

2.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že s ním Komisia viedla konzultácie, a to, že odkaz na toto stanovisko sa uvádzal v preambule tohto nástroja. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov však vyjadruje poľutovanie nad tým, že s ním Komisia neviedla konzultácie počas prípravy pôvodného návrhu z 1. marca 2012 (2) alebo aspoň po jeho prijatí.

3.

V dôvodovej správe navrhovanej smernice Komisia uvádza, že členské štáty sú zodpovedné za organizáciu svojich systémov zdravotnej starostlivosti a za poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti vrátane pridelenia príslušných zdrojov. V tomto rámci môžu členské štáty prijímať opatrenia na riadenie spotreby liekov, regulovať ich ceny a stanoviť podmienky ich verejného financovania. Lieky povolené v súlade s právnymi predpismi EÚ na základe ich kvality, bezpečnosti a účinnosti môžu byť preto pred ich uvedením na trh alebo ich vydávaním pacientom v príslušnom systéme verejného zdravotného poistenia predmetom ďalších požiadaviek na regulovanie na úrovni členských štátov.

4.

Komisia okrem toho vysvetľuje, že smernica 89/105/EHS (3) bola prijatá, aby mali subjekty trhu možnosť overiť si, či vnútroštátne opatrenia týkajúce sa stanovovania cien liekov a úhrad neodporujú zásade voľného pohybu tovaru. V tejto súvislosti smernica 89/105/EHS stanovuje rad procedurálnych požiadaviek na zabezpečenie transparentnosti opatrení týkajúcich sa stanovovania cien liekov a úhrad, ktoré prijali členské štáty. Od prijatia tejto smernice sa podmienky na trhu od základu zmenili, napríklad rozšírením generických liekov, ktoré sú lacnejšími verziami existujúcich liekov, alebo vývojom čoraz inovačnejších (a často ešte drahých) liekov vyvinutých vo výskume. Zároveň sústavný nárast verejných výdavkov na liečivá v posledných desaťročiach prinútil členské štáty zaviesť nové a komplexnejšie systémy stanovovania cien liekov a stanovenia výšky úhrad.

5.

Dňa 1. marca 2012 Komisia prijala návrh smernice, ktorou sa ruší smernica 89/105/EHS. Komisia uvádza, že rokovania v rámci pracovnej skupiny Rady pre lieky a zdravotnícke pomôcky sa vzhľadom na politicky citlivý charakter dokumentu ukázali ako zložité.

6.

Európsky parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní 6. februára 2013. S ohľadom na výsledky hlasovania v pléne a na pozíciu členských štátov v Rade sa Komisia rozhodla svoj návrh zmeniť prijatím navrhovanej smernice a obrátiť sa s konzultáciami na európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

7.

Toto stanovisko sa zameria na tieto prvky navrhovanej smernice týkajúce sa ochrany osobných údajov: uplatňovanie právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov, zverejňovanie osobných údajov odborníkov a členov určitých orgánov, možné spracovávanie údajov o zdravotnom stave pacientov prostredníctvom prístupu k údajom týkajúcim sa povolenia na uvedenie na trh a navrhovaná príležitosť na vytvorenie databáz úrovni EÚ/členských štátov.

—

vložiť odkaz na platné právne predpisy na ochranu údajov v samostatnom článku navrhovanej smernice. Tento odkaz by mal vo všeobecnosti stanovovať, že smernica 95/46/ES a nariadenie (ES) č. 45/2001 sa uplatňujú na spracúvanie osobných údajov v rámci navrhovanej smernice. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov okrem toho navrhuje, že v odkaze na smernicu 95/46/ES by sa malo spresniť, že uvedené ustanovenia sa budú uplatňovať v súlade s vnútroštátnymi pravidlami, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES;

—

posúdiť nevyhnutnosť navrhovaného systému v článku 16 navrhovanej smernice na povinné zverejňovanie mien a vyhlásení o konflikte záujmov odborníkov, členov rozhodovacích orgánov a členov orgánom zodpovedných za postupy na uplatnenie opravných prostriedkov a overiť, či zverejnenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného cieľa verejného záujmu a či na dosiahnutie toho istého cieľa neexistujú menej reštriktívne opatrenia. Vzhľadom na výsledok tohto testu primeranosti by sa povinné zverejnenie v každom prípade malo podporiť primeranými ochrannými opatreniami s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práva dotknutých osôb vzniesť námietky, bezpečnosť/presnosť údajov a ich vymazanie po uplynutí primeranej lehoty;

—

vložiť do článku 13 navrhovanej smernice odkaz na článok 8 smernice 95/46/ES v súvislosti s prístupom k údajom týkajúcim sa povolenia na uvedenie na trh v prípade, ak sa majú spracúvať osobné údaje o zdravotnom stave, a vložiť do navrhovanej smernice ustanovenie, v ktorom sa jednoznačne vymedzí, kedy a za akých podmienok sa budú spracúvať informácie obsahujúce údaje o zdravotnom stave pacienta;

—

zahrnúť do článku 13 navrhovanej smernice požiadavku na úplnú anonymizáciu všetkých údajov o pacientovi, ktoré sú súčasťou údajov týkajúcich sa povolenia na uvedenie na trh, a to ešte skôr, ako sa tieto údaje postúpia príslušnému orgánu na akékoľvek ďalšie spracovanie na účely rozhodovania o cenách liekov a úhrad;

—

vopred uskutočniť posúdenie vplyvu na ochranu údajov, a to ešte pred prijatím akýchkoľvek ďalších opatrení s cieľom spustiť akúkoľvek novú databázu.

4.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/19

1.

Komisia a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku prijali 7. februára 2013 spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor (1) (ďalej len „spoločné oznámenie“, „stratégia kybernetickej bezpečnosti“ alebo „stratégia“).

2.

V ten istý deň prijala Komisia návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii (2) (ďalej len „navrhovaná smernica“ alebo „návrh“). Tento návrh bol 7. februára 2013 odoslaný európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov na konzultáciu.

3.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov mal pred prijatím spoločného oznámenia a návrhu príležitosť poskytnúť Komisii svoje neformálne pripomienky. Víta skutočnosť, že niektoré jeho pripomienky boli v spoločnom oznámení a v návrhu zohľadnené.

74.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že Komisia a vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predložili komplexnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti doplnenú o návrh smernice o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii. Stratégia dopĺňa politické opatrenia, ktoré EÚ v oblasti bezpečnosti sietí a informácií už vypracovala.

75.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že v rámci tejto stratégie sa súkromie a ochrana osobných údajov výslovne uznávajú ako základné hodnoty, ktorými by sa mala riadiť politika kybernetickej bezpečnosti v EÚ aj na medzinárodnej úrovni, čím sa prekračuje tradičný prístup spočívajúci v protiklade súkromia a bezpečnosti. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že stratégia kybernetickej bezpečnosti a navrhovaná smernica o bezpečnosti sietí a informácií môžu významne prispieť k zaisteniu ochrany práv jednotlivcov na súkromie a ochranu osobných údajov v online prostredí. Zároveň sa musí zabezpečiť, aby neviedli k opatreniam, ktoré by predstavovali protiprávne zasahovanie do práv jednotlivcov na súkromie a ochranu osobných údajov.

76.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta aj to, že ochrana údajov sa spomína vo viacerých častiach stratégie a zohľadňuje sa v navrhovanej smernici o bezpečnosti sietí a informácií. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov však s poľutovaním konštatuje, že stratégia a navrhovaná smernica dôraznejšie nevyzdvihujú príspevok súčasných a pripravovaných právnych predpisov o ochrane údajov k bezpečnosti a v plnej miere nezaisťujú, aby sa povinnosti vyplývajúce z navrhovanej smernice alebo iných prvkov stratégie vzájomne dopĺňali s povinnosťami vyplývajúcimi z ochrany údajov, neprekrývali sa, ani neboli vo vzájomnom rozpore.

77.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov ďalej poznamenáva, že stratégia kybernetickej bezpečnosti nezabezpečuje skutočne komplexný a holistický pohľad na kybernetickú bezpečnosť v EÚ a hrozí riziko, že pretrvá roztrieštený a rozčlenený prístup, pretože nezvažuje a v plnej miere nezohľadňuje ďalšie paralelné iniciatívy Komisie a prebiehajúce legislatívne postupy, ako sú reforma ochrany údajov a navrhované nariadenie o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tiež konštatuje, že navrhovaná smernica o bezpečnosti sietí a informácií zatiaľ neumožňuje ani komplexný prístup k bezpečnosti v EÚ a že záväzok stanovený v právnych predpisoch o ochrane údajov je pravdepodobne najkomplexnejším záväzkom v oblasti sietí a bezpečnosti v rámci práva EÚ.

78.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tiež vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pri vykonávaní a presadzovaní záväzkov v oblasti bezpečnosti a pri zvyšovaní úrovne kybernetickej bezpečnosti nie je náležite zvážená ani dôležitá úloha orgánov na ochranu údajov.

79.

Pokiaľ ide o stratégiu kybernetickej bezpečnosti, Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje, že:

80.

Pokiaľ ide o navrhovanú smernicu o bezpečnosti sietí a informácií, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zákonodarcom odporúča:

4.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/23

1.

Dňa 27. marca 2013 Komisia prijala dva legislatívne návrhy v oblasti ochranných známok: návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (prepracované znenie) (1) a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva (2) (oba dokumenty spoločne ďalej len „návrhy“). Tieto návrhy boli postúpené európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov v rovnaký deň.

2.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov berie na vedomie, že hlavným cieľom týchto návrhov je ďalšia harmonizácia všetkých aspektov hmotného práva v oblasti ochranných známok, ako aj procesnoprávnych predpisov v rámci EÚ. Poznamenáva však, že napriek tomu, že sa na prvý pohľad môže zdať, že tieto návrhy neobsahujú žiadne značné dôsledky pre ochranu údajov, oboma nástrojmi sa zavádza niekoľko operácií spracovania, ktoré môžu mať vplyv na právo jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že s ním pred prijatím týchto návrhov neboli uskutočnené neformálne konzultácie.

3.

V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 by chcel európsky dozorný úradník pre ochranu údajov upriamiť pozornosť na niekoľko konkrétnych problémov, ktoré z hľadiska ochrany údajov z návrhov vyplývajú. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa v preambule návrhov uviedol odkaz na konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

4.

Cieľom navrhovanej smernice je ďalšia harmonizácia hmotnoprávnych predpisov súvisiacich s ochrannými známkami vrátane objasnenia práv z ochrannej známky a pravidiel uplatniteľných na kolektívne známky, ako aj procedurálnych aspektov, ako sú zápis, poplatky a postupy týkajúce sa podávania námietok, zrušenia alebo vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky. Zároveň táto smernica obsahuje ustanovenia, ktorými sa posiľňuje administratívna spolupráca vnútroštátnych centrálnych úradov priemyselného vlastníctva medzi sebou a v rámci Agentúry Európskej únie pre ochranné známky a vzory (články 52 a 53).

5.

Navrhovaným nariadením sa mení súčasný právny rámec uplatniteľný na ochrannú známku spoločenstva stanovený v nariadení (ES) č. 207/2009. Názov Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) sa mení na Agentúra Európskej únie pre ochranné zámky a vzory (ďalej len „agentúra“). V navrhovanom nariadení sa objasňujú hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, ktoré sa uplatňujú na európske ochranné známky. Ustanovuje sa v ňom, že agentúra vytvorí register a elektronickú databázu (článok 87). Jasne sa v ňom stanovuje funkcia a úlohy agentúry, najmä pokiaľ ide spoluprácu s vnútroštátnymi centrálnymi úradmi priemyselného vlastníctva v EÚ (článok 123).

27.

Napriek tomu, že sa v rámci týchto návrhov rieši harmonizácia hmotného práva v oblasti ochranných známok, ako aj procesnoprávne predpisy v rámci EÚ a že sa na prvý pohľad môže zdať, že v nich nie sú stanovené značné dôsledky pre ochranu údajov, stanovuje sa v nich niekoľko operácií spracovania, ktoré môžu mať vplyv na práva jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov.

28.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje, že zhromažďovanie a spracúvanie osobných údajov centrálnymi úradmi priemyselného vlastníctva členských štátov a agentúrou vykonávajúcou ich úlohy sa musí uskutočňovať v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov, najmä s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/EHS a nariadenie (ES) č. 45/2001.

29.

Pokiaľ ide o navrhovanú smernicu, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča:

30.

Pokiaľ ide o navrhované nariadenie, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča:

4.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/25

1.

Komisia 28. februára 2013 prijala tieto návrhy (ďalej len „návrhy“):

2.

Návrhy boli v ten istý deň odoslané európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov na konzultácie. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov mal pred prijatím návrhov príležitosť poskytnúť Komisii svoje neformálne pripomienky.

3.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta, že v preambule návrhu systému vstup/výstup aj v preambule návrhu programu registrovaných cestujúcich sa uvádza odkaz na konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

4.

Komisia vo svojom oznámení z roku 2008 s názvom Príprava ďalších krokov pre riadenie hraníc v Európskej únii navrhla nové nástroje na budúce riadenie európskych hraníc vrátane systému vstup/výstup na elektronické zaznamenávanie údajov o vstupe a výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín a programu registrovaných cestujúcich na uľahčenie prekročenia hraníc cestujúcim bona fide. Takisto uvažovala o zavedení Elektronického systému cestovných povolení (Electronic System of Travel Authorisation, ESTA) pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú oslobodení od vízovej povinnosti.

5.

Tieto návrhy podporila Európska rada v decembri 2009 v rámci Štokholmského programu (4). Komisia však vo svojom oznámení z roku 2011 o inteligentných hraniciach (5) uviedla, že vytvorenie systému ESTA by sa malo v tejto chvíli odložiť, keďže „možný prínos k zvýšeniu bezpečnosti členských štátov by neospravedlňoval také rozsiahle zhromažďovanie osobných údajov ani finančné náklady a dosah na medzinárodné vzťahy“ (6). Komisia ďalej oznámila, že návrh systému vstup/výstup a návrh programu registrovaných cestujúcich plánovala predložiť v prvom polroku 2012.

6.

Následne Európska rada v júni 2011 vyzvala na urýchlenie práce na projekte „inteligentných hraníc“ a požadovala zavedenie systému vstup/výstup a programu registrovaných cestujúcich (7).

7.

Pracovná skupina zriadená podľa článku 29 sa v liste z 12. júna 2012 adresovanom komisárke Malmströmovej vyjadrila k oznámeniu Komisie o inteligentných hraniciach, ktoré predchádzalo návrhom (8). Nedávno, 6. júna 2013, pracovná skupina prijala stanovisko spochybňujúce nevyhnutnosť balíka opatrení v oblasti inteligentných hraníc (9).

8.

V rámci súčasného stanoviska sa vychádza z týchto pozícií, ako aj z predchádzajúceho stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (10) k oznámeniu Komisie z roku 2011 o migrácii (11) a predbežných pripomienok európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (12) k trom oznámeniam o riadení hraníc (2008) (13). Zakladá sa aj na informáciách získaných pri rokovaní za okrúhlym stolom o dôsledkoch balíka opatrení v oblasti inteligentných hraníc a ochrany údajov, ktoré zorganizoval európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (14).

9.

Účel systému vstup/výstup je špecifikovaný v článku 4 návrhu tohto systému. Cieľom návrhu je zlepšenie riadenia vonkajších hraníc EÚ a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, vykonávanie politiky integrovaného riadenia hraníc, spolupráca a konzultácie medzi hraničnými a imigračnými orgánmi. Ustanovuje systém, ktorým sa má:

10.

Rýchlym poskytovaním presných informácií pohraničnej stráži a cestujúcim má systém pomôcť pri monitorovaní povoleného pobytu. Nahradil by súčasný systém ručného označovania odtlačkom pečiatky do pasov; ktorý sa považuje za pomalý a nespoľahlivý, a zvýšil by účinnosť riadenia hraníc (15).

11.

Prostredníctvom uchovania biometrických údajov by mal pomôcť aj pri určovaní totožnosti osôb, ktoré nespĺňajú podmienky na vstup alebo pobyt v EÚ, najmä ak nemajú osobné doklady. Systém vstup/výstup by okrem toho poskytol presný obraz o toku cestujúcich a počte osôb, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu, pričom by umožnil tvorbu politík na základe dôkazov, napríklad v oblasti vízovej povinnosti. Na tento posledný účel sa využívajú štatistické údaje uvedené v článku 4.

12.

Systém vstup/výstup bude základom pre program registrovaných cestujúcich, ktorého cieľom je zjednodušiť prekračovanie hraníc pravidelným cestujúcim z tretích krajín, ktorí boli vopred preverení. Registrovaní cestujúci budú mať bezpečnostný token s jednoznačným identifikačným znakom, ktorý na hraniciach pri príchode a odchode vložia do čítacieho zariadenia na automatizovanej bráne. Údaje bezpečnostného tokenu, odtlačky prstov a v prípade potreby číslo vízovej nálepky sa porovnajú s údajmi uloženými v centrálnom registri a iných databázach. Ak sa všetky kontroly skončia úspešne, cestujúci môže prejsť cez automatizovanú bránu. V opačnom prípade pomôže cestujúcemu pohraničná stráž.

13.

A napokon, cieľom pozmeňujúceho nariadenia je prispôsobenie nariadenia (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej len „Kódex schengenských hraníc“), novým návrhom na systém vstup/výstup a program registrovaných cestujúcich.

14.

Projekt vývoja elektronického systému na kontrolu vstupov na územie EÚ a výstupov z územia EÚ nie je nový a niekoľko uvedených oznámení Komisie pripravilo cestu návrhom, ktoré sa v súčasnosti analyzujú. Balík opatrení v oblasti inteligentných hraníc by sa preto mal posudzovať v kontexte tohto vývoja. Je potrebné zohľadniť najmä nasledujúce prvky.

15.

Komisia pri posúdení, či je potrebné vypracovať európsky model výmeny informácií vychádzajúci z hodnotenia súčasných nástrojov, uplatnila v rámci Štokholmského programu strategický prístup. Tento model sa musí okrem iného zakladať na prísnom režime ochrany údajov, dôsledne adresnom systéme zberu údajov a racionalizácii rôznych nástrojov vrátane prijatia plánu činnosti pre veľké systémy informačných technológií. V Štokholmskom programe sa pripomína, že je potrebné zabezpečiť konzistentnosť využívania a riadenia rozličných nástrojov riadenia informácií so stratégiou na ochranu osobných údajov a plánom činnosti na zriadenie rozsiahlych systémov informačných technológií (16).

16.

Komplexná analýza je ešte viac potrebná so zreteľom na existenciu, ďalší vývoj a využívanie rozsiahlych systémov informačných technológií, ako sú Eurodac (17), VIS (18) a SIS II (19). Systém inteligentných hraníc je ďalším nástrojom na zber veľkého množstva osobných údajov v kontexte hraničných kontrol. Tento globálny prístup prednedávnom potvrdila Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá zdôraznila potrebu poučiť sa zo skúseností systému SIS, najmä odkazom na zvyšovanie nákladov (20). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov so zreteľom na skoro nevyčerpateľné možnosti, ktoré nové technológie ponúkajú, tiež pripomenul, že „európsky informačný model sa nesmie zakladať iba na technických parametroch“. Informácie by sa mali spracovávať iba na základe konkrétnych bezpečnostných potrieb (21).

17.

Analýza systému vstup/výstup a programu registrovaných cestujúcich z hľadiska ochrany súkromia a osobných údajov sa musí vykonať v kontexte Charty základných práv Európskej únie (22) (ďalej len „charta“), a najmä jej článkov 7 a 8. V článku 7, ktorý je podobný článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (23), sa ustanovuje všeobecné právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a zabezpečuje sa ochrana jednotlivca pred zasahovaním orgánov verejnej moci, kým na základe článku 8 sa jednotlivcovi udeľuje právo, že jeho osobné údaje sa môžu spracovať len v rámci určitých špecifikovaných podmienok. Tieto dva prístupy sú odlišné a vzájomne sa dopĺňajú. Balík opatrení v oblasti inteligentných hraníc sa bude posudzovať z týchto dvoch hľadísk.

18.

V predloženom stanovisku sa kladie veľký dôraz na návrh systému vstup/výstup –, ktorý je z hľadiska ochrany súkromia a osobných údajov najdôležitejší – a stanovisko je členené takto:

102.

Cieľom balíka opatrení v oblasti inteligentných hraníc je vytvorenie nového rozsiahleho informačného systému, ktorý bude dopĺňať mechanizmy hraničnej kontroly. Zákonný charakter tohto systému sa musí vyhodnotiť vo vzťahu k zásadám charty, najmä článku 7 o práve na rešpektovanie súkromného a rodinného života a článku 8 o ochrane osobných údajov s cieľom posúdiť nielen zasahovanie nového systému do základných práv, ale aj záruky ochrany údajov, ktoré tieto návrhy poskytujú.

103.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v tomto kontexte potvrdzuje, že navrhovaný systém vstup/výstup predstavuje zásah do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Víta záruky uvedené v návrhoch a uznáva úsilie, ktoré v tomto smere vynaložila Komisia, konštatuje však, že zásadným problémom zostáva nevyhnutnosť: vnímané v globálnom kontexte existujúcich systémov a hraničných politík ide o náklady/účinnosť systému, a to nielen z finančného hľadiska, ale aj v súvislosti so základnými právami.

104.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov predkladá v súvislosti so systémom vstup/výstup tieto odporúčania:

105.

I keď program registrovaných cestujúcich nevyvoláva v súvislosti so zasahovaním do základných práv rovnaké zásadné otázky ako systém vstup/výstup, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov upozorňuje zákonodarcu na tieto aspekty:

106.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa v súvislosti s bezpečnostnými aspektmi domnieva, že na posúdenie a určenie poradia dôležitosti rizík systému vstup/výstup a programu registrácie cestujúcich je potrebné vypracovať plán na zabezpečenie kontinuity činnosti a postupy riadenia rizík informačnej bezpečnosti. Okrem toho by sa mala vytvoriť intenzívna spolupráca medzi agentúrou a členskými štátmi.

4.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/30

1.

Komisii bolo 24. januára 2014 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou prepojené podniky Apollo Management L.P. („Apollo“, USA) a Fondo de Garantía de Depósitos de Entidades de Crédito („FGD“, Španielsko) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) o fúziách spoločnú kontrolu nad podnikom Synergy Industry and Technology, SA („Synergy“, Španielsko) prostredníctvom kúpy akcií.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia ES o fúziách (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu: COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.7144 – Apollo/Fondo de Garantía de Depósitos de Entidades de Crédito/Synergy na túto adresu: